Wikipédja
gcrwiki
https://gcr.wikipedia.org/wiki/Paj_Prensipal
MediaWiki 1.39.0-wmf.22
first-letter
Médja
Èspésyal
Diskisyon
Itilizatò
Diskisyon itilizatò
Wikipédja
Diskisyon Wikipédja
Fiché
Diskisyon fiché
MediaWiki
Diskisyon MediaWiki
Modèl
Diskisyon modèl
Lèd
Diskisyon lèd
Katégori
Diskisyon katégori
TimedText
TimedText talk
Modjoul
Diskisyon modjoul
Gadget
Discussion gadget
Définition de gadget
Discussion définition de gadget
Paj Prensipal
0
1
19389
19388
2022-03-24T14:27:31Z
Synoman Barris
1843
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A03:B0C0:2:D0:0:0:141F:9001|2A03:B0C0:2:D0:0:0:141F:9001]] ([[User talk:2A03:B0C0:2:D0:0:0:141F:9001|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:79.150.71.166|79.150.71.166]]
wikitext
text/x-wiki
{| style="margin-top:5px; width:100%; margin-bottom:2px;"
|class="fundologo" style="background-repeat:no-repeat; background-position:-40px -15px; width:100%; border:1px solid #a7d7f9; vertical-align:top; -moz-border-radius: 10px; -webkit-border-radius: 10px; border-radius:10px;" |
{| style="width:100%; margin-bottom:2px; vertical-align:top; font-size:95%; background:transparent;"
|-
| style="height:1em; padding-left:4em;" |<span style="font-size:185%;">'''[[Wikipédja]]''',</span><br/> roun lansiklopédi lib ki ou pouvé modifyé.
Si ou konnèt '''Marké''' an '''[[Kriyòl Gwiyannen]]''' (menm si a oun ti bi), pa pran pè kontribiyé.<br/>Nou ganyen '''Dòkò''' ki ké bay ou fòrs ké pasé dèyè ou.
Kou nou ka di : A "roun lanmen ka lavé ròt" !
'''Épi pa bliyé ki pi enpòrtan, a di Patisipé !'''
|-
|Colspan="2" style="text-align:center;"|
|}
|}
{| style="margin-top:5px; width:100%; margin-bottom:2px;"
|class="fundologo" style="background-repeat:no-repeat; background-position:-40px -15px; width:100%; border:1px solid #a7d7f9; vertical-align:top; -moz-border-radius: 10px; -webkit-border-radius: 10px; border-radius:10px;" |
<!-- ARTIK POU LI -->
<h2 style="margin-top:1.5rem">Artik pou li</h2>
</div>
{{Limyèr asou}}
</div>
|}
{| style="margin-top:5px; width:100%; margin-bottom:2px;"
|class="fundologo" style="background-repeat:no-repeat; background-position:-40px -15px; width:100%; border:1px solid #a7d7f9; vertical-align:top; -moz-border-radius: 10px; -webkit-border-radius: 10px; border-radius:10px;" |
<!-- PRÉZANTASYON -->
<div class="accueil_2017_cadre nomobile">
<h2>Prézantasyon</h2>
[[Wikipédja]] sa roun projè di lansiklopédi kolèktif an lign, inivèrsèl, miltilenng épi ka fonksyonnen asou prensip di [[wiki]]. Sa projè ka sasé lofri roun kontni libman réytilizab, objèktif épi vérifyab, ki chak moun pouvé modifyé ké anmélyoré.
Wikipédja sa défini pa tchèk [[Wikipédja:Prensip fondatò|prensip fondatò]]. So kontni sa anba <span class="plainlinks">[http://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0/deed.fr lisans Creative Commons BY-SA]</span>. Li pouvé fika [[Wikipédja:Sitasyon ké réytilizasyon di kontni Wikipédja|kopyé ké réytilizé anba menm lisans-a]], ké rézèrv di rèspèkté kondisyon-yan. Wikipédja ka fourni tout so kontni gratchwitman, san piblisité, épi san fè lésplwatasyon di data pésonnèl di so itilizatò-ya.
Rédaktò-ya di artik-ya di Wikipédja sa bénévòl. Yé ka koòrdonnen yé léfò annan roun kouminoté kolaborativ, san dirijan.
{| style="width:100%; padding-top:10px;"
|-
| style="padding-bottom:7px" colspan="2"| Jodla, [[Wikipédja an kriyòl gwiyannen]] gen :
|- style="text-align:center"
| style="width:50%; vertical-align:top;"| <span style="font-size:1.3rem; font-weight:bold">[[Èspésyal:Statistiques|{{NUMBEROFARTICLES}}]]</span><br/>artik
| style="width:50%"| <span style="font-size:1.3rem; font-weight:bold">[[Èspésyal:Utilisateurs actifs|{{NUMBEROFACTIVEUSERS}}]]</span><br/><span style="cursor:help;" title="Itilizatò ki fè onmwen roun aksyon pannan 30 dannan jou-ya.">kontribitò anréjistré ki aktif</span>
|}
<!-- KOUMAN KONTRIBIYÉ ? -->
<h2 style="margin-top:1.5rem">Kouman kontribiyé ?</h2>
Chak moun pouvé pibliyé atchwèlman di kontni an lign, rounso si moun ka rèspèkté larèl-ya ésansyèl ki établi pa [[:wmf:Terms_of_Use/gcr|Fondasyon Wikimedia]] é pa kouminoté-a ; pa lègzanp, [[Wikipédja:Vérifyabilité|vérifyabilité di kontni]], [[Wikipédja:Kritèr di admisibilité di artik|admisibilité di artik-ya]] ké [[Wikipédja:Larèl di savé-viv|gadé roun atitid ké rèspè]].
Rounlo paj di lèd la pou ou dispozisyon, notanman pou [[Lèd:Kouman kréyé roun artik|kréyé roun artik]], [[Lèd:Kouman modifyé roun paj|modifyé roun artik]] oben [[Lèd:Mété roun zimaj|mété roun zimaj]]. Pa pran pè [[Lèd:Pozé roun késyon|pozé roun késyon]] pou ganyen lèd pou ou pronmyé kontribisyon, menm annan roun di [[Projè:Paj Prensipal|projè tématik]] oben annan diféran [[Wikipédja:Alé di kafé ké fyoto|lèspas diskisyon]].
[[Lèd:Diskisyon|Paj-ya di diskisyon]] sa itilizé pou santralizé réflèksyon-yan ké koumantèr-ya ki ka pèrmèt anmélyoré artik-ya.
<div class="liste-horizontale accueil_2017_pied">'''[[Lèd:koumansé|Konnésans pou koumansé]]'''</div>
</div>
|}
{| width="100%" style="border-spacing:0px;"
|class="PajPrensipalBG" style="width: 100%; border:1px solid #778FE1; background-color:#CCD5F4; vertical-align:top; -moz-border-radius:10px" |
{| width="100%" cellpadding="2" cellspacing="3" style="vertical-align:top; background-color: #CCD5F4; -moz-border-radius:10px"
| style="background-color: #cedff2; font-family:Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 100%; border: 1px solid #778FE1; text-align: center; padding-left: 1px; -moz-border-radius:10px" |
[[Fiché:Indice.png|link=|alt=]]
|
{| width="100%" style="font-family:Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 90%; line-height: 110%; background-color: #FFFFFF;"
|-
| width="45%" style="padding: 0 2px 0 0;"|
{{Sègsyon Lansiklopédi}}
</span>
|-
|}
|-
|}
|}
<div style=" font-family:Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 90%; margin: 0; padding: 7px 0px 0px 0px; -moz-border-radius:10px">
<!-----------Lanng-yan ------------>
{{Lanng wikipédja}}
<!-- [[Katégori:Kontni| ]] --><!-- Pou bagaj ki ka rété ki dèrò donmenn prensipal, initil. -->
451fqr1wv2td1hhs185vwzkydnl03j8
MediaWiki:Sitesupport-url
8
2
2
2019-11-20T22:35:11Z
127.0.0.1
Setting sidebar link
wikitext
text/x-wiki
https://donate.wikimedia.org/?utm_source=donate&utm_medium=sidebar&utm_campaign=gcr.wikipedia.org&uselang=gcr
bcu1rzprknozmbndvvdv23wds6n6j4u
Itilizatò:Koavf
2
3
3
2019-11-22T09:20:53Z
Koavf
20
Page créée avec « {{#babel:gcr-0|en|es-2|de-1|pt-1}} [https://en.wikipedia.org/wiki/User:Koavf !!!!] »
wikitext
text/x-wiki
{{#babel:gcr-0|en|es-2|de-1|pt-1}}
[https://en.wikipedia.org/wiki/User:Koavf !!!!]
36a5ew1g5j0h9m8e2nug3q6pt07qbmj
.gf
0
4
18955
18308
2020-07-08T10:37:28Z
2405:205:1101:F76A:0:0:1880:A0AD
wikitext
text/x-wiki
'''.gf''' sa domenn nasyonal di pronmyé nivo (country code top level domain : ccTLD) ki rézèrvé pou .
== Wè osi ==
[[Katégori:Lagwiyann]]
8vnph46gd7185otk9bp6xbrpkax2h1b
1011
0
5
19687
19683
2022-07-29T20:14:58Z
Hasley
409
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:2600:387:A:15:0:0:0:1C|2600:387:A:15:0:0:0:1C]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1011''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 24 avril : Rodolphe III, rwè di Bourgogn, ka fè oun donasyon enpòrtant, an favò di so épouz Hermengarde de Savoie (Aix, Annecy, Lari : distrik de Glâne, FR, CH,Yvonand, Neuchâtel, Averni (Auvernier, NE, CH) et Arms (St Blaise, NE,, ensi ki konté-a di Vyenn é konté-a di Salmorenc. Sa latè-ya ké rouvini finalman pou fitir kont di Savoie Humbert Ier aux Blanches Mains (980-1048), probab frè di renn-an.
* 11 jen : aprè oun syèj di 61 jou, kaptan d'Itali Basile Argyre ka roupran Bariau chèf di révòlt antibizantin Mélo, ki ka anfwi so kò oprè di anprò Henri II.
* 8 o 29 sèptanm : syèj di Cantorbéry pa Danwa-ya. Èspoliasyon di katédral-a di Cantorbéry. Larchévèk Aelfeah sa fè prizonnyé, épi mété à lannmò an 1012. Danwa-a Thorkell hávi, krétchen endigné pa sa mèrt, sa alò pasé di koté d’Æthelred II d'Anglétèr é a pou vanjé so kò di sa trayizon ki Sven Ier di Dannmark rouvini à charj-a an 1014.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
77l2y7333t2qbkd528114oxa0hrdsdh
1012
0
6
17456
17341
2020-01-25T22:52:50Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1012''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* Désanm : Sultan ad-Dawla ka divini émir bouyid d'Irak é di Fars à lanmò di so papa Baha' ad-Dawla Firuz. Koumansé di déklen di anpir buyid-a an Iran-Irak.
=== Éròp ===
* 1e avril : Ernest Ier j'ai divini douk di Souabe à lanmò d'Hermann III (finisman an 1015).
* 12 avril : Jaromir de Bohême sa détroné pa so frè kadè Ulrich (finisman an 1033).
* 19 avril : Larchévèk Alphège di Cantorbéry sa asasiné atè Greenwich pa Viking-yan di Thorkell Grand-an ki ka rousouvwè 48 000 liv di danegeld. Thorkell ka antré o sèrvis di rwè Æthelred II d'Anglétèr ké 45 navir pannan ki rès-a di so flòt ka dispèrsé.
* 6 mè : dédikas di katédral-a di Bamberg, fondé pa Henri II.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
gbl8k72a4uk4y5ojjvprov7r7fk2q5g
1013
0
7
17457
17314
2020-01-25T22:52:57Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1013''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Févriyé : Mieszko, tiboug di douk Boleslas di Pològn, sa voyé pa so papa atè Mersebourg oprè d’Henri II pou négosyé lapè-a ant Pològn ké Sen-Anpir. I ka jiré li fidélité o non di so papa. Sa sèrman sa rounouvlé pa Boleslas li-menm jou-a di Pantkot-a (mè).
* 9 mè : rédisyon di Cordoue (oben 19 avril). Bèrbèr-ya ka antré annan lavil-a ki yé ka asyéjé dipi jwiyé 1010. Yé ka mété lavil-a à sak é ka détrwi di nonbré moniman.
* 10 mè : (oben 20 avril) : rèstorasyon di Suleiman kalif di Cordoue (finisman di règn an 1016).
* 18 mè : asasina d'Hicham II pa Berbèr-ya.
* Été : dépar probab di èspédisyon-an di Freydis Eiriksdottir, sò di Leif Eriksson, o Vinland. Li ka échwé à laswit-a di roun djopopo ant manm-yan islandè é groenlandè di lékipaj-a ; Islandè-ya sa masakré.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
nezirynen4s36hobumf4e81393qnroe
1014
0
8
17458
17302
2020-01-25T22:53:05Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1014''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 7 mè : lanmò di rwè Bagrat III di Jéyòrji. So tiboug Georges ka siksédé li. Anprò bizanten-an Basile II ka rousouvwè oun parti di Abkhazi-a.
* Òktòb : dizyenm èspédisyon di Mahmud di Ghazni an Enn (finisman an mars 1015). I ka pran Thanesar, ka tanté san siksè di konkéri Kachmir, épi détrwi tanp-a di Mathurâ.
* O Maghreb, Hammad Ibn Bologhin, fondatò di dinasti bèrbèr-a dé Hammadid, ka déklaré so kò endépandan dé Zirid é ka roukonnèt kalif abasid-ya di Bagdad o détriman dé Fatimid.
* Koumansman di règn di Rajendra Ie, rwè di Cholaen Enn di Sid (finisman an 1044). I ka konsolidé òv-a di so papa Rajaraja. I ka ataké ké siksè Orissa-a ké Bengal-a. Aprè Dé èspédisyon maritim, i ka rousouvwè soumisyon-an di Ceylan (1018), di Java, di Palembang é di Malézi-a (1024).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
dle46j8h5wx8eji289m5kf5pv7n0fxh
1015
0
9
17459
17292
2020-01-25T22:53:13Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1015''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 22 avril : Robert II Pyé-a ka an paré so kò di Senspar sirpriz. Kont-a Rainard, à ki nou ka ripròché di protéjé Jwif-ya, ka réfijyé so kò koté so alté Eudes II di Blois. I ka négosyé oun konpromi : i ka kontinwé d'ègzèrsé so charj kontal é à so lanmò Sénonè-a ké sa rataché o domenn rwayal (1055).
* 15 jwiyé : lagèr sivil an Risi à lanmò di Vladimir Ie. Koumansman di règn di Sviatopolk Ie Modi-a, prens di Kyèv (finisman an 1019).
* Vladimir Ie ka voyé so tiboug Boris brigra Petchenèg-ya é ka pati an kanpagn kont Iaroslav. Malad, li mouri atè Berestovo, prè di Kyèv, 15 jwiyé. Sviatopolk ka anparé so kò di pouvwè ké lèd-a di so bèk-frè Boleslas Ie di Pològn, ki ka rousouvwè an échanj sid-lwès di péyi.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
7y9ed9n1zjkxa1la5pdvltfby4fnz0o
1016
0
10
17460
17312
2020-01-25T22:53:21Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1016''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 10 mars : abdikasyon di Sanjō. Anprò-a di Japon Go-Ichijō ka monté asou tronn-an à laj-a di lwit lan 18 mars. So gran-papa Fujiwara no Michinaga ka divini réjan (sesshō).
* Jen : Zirid-a Badis ka mouri alò ki li ka asyéjé so tonton Hammad Ibn Bologhin annan Kalâa-a dé Béni Hammad. Koumansman di règn di al-Mu'izz, gouvèlnò Zirided’Ifriqiya (finisman an 1062).
* Hammad Ibn Bologhine (mouri an 1022) ka déklaré so kò endépandan dé Zirid lò i ka fondé dinasti-a Hammadid lò so névé Badis ben Mansur di Kairouan lé roulévé li di so fonksyon-yan di gouvèlnò (1014-1015). Aprè lanmò-a di Badis, Zirid Al-Muizz ben Badis, tiboug di Badis, ka roukonnèt an 1017 endépandans-a dé Hammadid ki ké régné asou Maghreb santral-a (Aljéri) jouk 1152.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
cf6ab9cnmw18lzwbffbva28de55ohqm
1017
0
11
17461
17283
2020-01-25T22:53:28Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1017''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 17 mars : asasina di Khwârezm-ShahAbu al-Abbas Mamun II, bèl-frè di Mahmûd di Ghaznî, lò di roun révòlt militèr, ki ka plasé so névé Muhammad asou tronn-an. Mahmûd ka prann sa prétèks pou entèrvini é marché asou Balkh aprè ki li rapatriyé so sò.
* 30 mè : kalif-a fatimid al-Hakim ka proklamé so divinité anba enfliyans-a dé ismaéliyen pèrsan Muhammad al-Darazi é Hamza ibn Ali ibn Ahmad, fondatò di rélijyon drouz-a.
* 3 jwiyé : viktwè di Mahmûd di Ghaznî asou larmé-a di Khwarezm révolté. I ka antré annan Jurjaniyyah é ka plasé Altuntash asou tronn-an dé Khwârezm-Shahs aprè ki li réprimé rébélyon-an di larmé-a. Khwarezm-an ka divini vasal di anpir Ghaznavid-a. Mahmûd ka rantré atè Ghaznî ké dé savan prizonnyé oben otaj, don sélèb-a al-Biruni.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
flw76jeruys0f2zf179zfrfxdfplcqt
1018
0
12
17462
17334
2020-01-25T22:53:35Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1018''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* 27 sèptanm : sulta-an Mahmud ka kité Ghazni pou roun douzyenm èspédisyon an Enn.
* 2 désanm : Mahmud di Ghazni ka travèrsé Jumna-a. I ka venk rwè-a Shahi Trilochanapala, ka mété Mathura é Kânnauj à sak é ka tchipé basen oryantal-a di Ganj. Anpir-a dé Pratihara pli sa. Di nonbré klan Râjput, jouk alò tribitèr dé Gurjara-Pratihara, ka an profité pou proklamé yé endépandans é fòrmé yé pròp rwayom (Solankî di Kathiawar é di Gujerat, Châuhan d'Ajmer é di Jodhpur, Paramara di Mâlwa…).
* 20 désanm : sak di Kânnauj, an Enn. 53 000 zabitan di lavil-a, ésansyèlman dé notab, dé artis ké dé artizan, sa déporté bò'd Khorassan-an, koté yé ka rété plizyò déséni an kaptivité anvan di roujwenn anpir bizanten-an é Balkan-yan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
4ar4fjlyj5q92vezh6attzp3modryxf
1019
0
13
17463
17280
2020-01-25T22:53:43Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1019''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* 28 mars : dé pirat Jurchen (Toi) ka débarké atè Iki, annan provens-a di Tsushima, épi ka anvayi kot sèptantriyonal-a di Kyūshū, o Japon.
* 28 avril, Japon : Fujiwara no Michinaga, malad, ka antré an rélijyon é ka routiré so kò o tanp Tōdai-ji. So tiboug réjan-an Yorimichi ka divini Kanpaku aprè majorité-a di anprò-a (22 désanm).
* Été : finisman di lagèr Khitan-yan ké Goryeo-a, viktoryé à batay-a di Kwiju.
=== Pròch-Oryan ===
* 27 janvyé (17 ramadan 409) : kalif abbassid di Bagdad Al-Qadir ka pibliyé so pronmyé profésyon di lafwa, « Risâla al-qâdiriya », épit ki ka fè di hanbalism dòktrin ofisyèl-a di sunnism. Ansègnman-an dé ròt dòktrin sa kondané (Chiism, motazilism, acharism…). Tout nouvèl entèrprétasyon di Koran sa entèrdi, sa ki ka partisipé o déklen di Anpir arab-a an arétan briskman inovasyon kiltirèl-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6ke2f3w5yl5lwc50t7xnlx3ckefhc9a
1020
0
14
17464
17342
2020-01-25T22:53:52Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1020''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Janvyé : Anprò-a Liao Shengzongaccepte tribi-a di rwa di KoryŏHyeonjong.
* Mars : Kalif-a fatimid Al-Hakim ka fè boulé oun tchèr di aglomérasyon-an di Kèro pa èsklav nwè-ya di larmé-a.
* 15 avril : oun tranbman di latè gen lyé atè Ronm jou-a di Vandrédi sen. Dé Jwif sa akizé di avwar provoké é sa kondané à lanmò pa pap-a Benoît VIII.
* 17 avril, Pak : pap-a Benoît VIII sa rousouvwè pa anprò-a Henri II atè Bamberg. I ka doumandé li di lèd-a kont ménas bizantin-an annan sid di Itali-a.
* 1e sèptanm : Masûd, tiboug di Mahmoud di Ghaznî, ka kité Hérat pou roun èspédisyon kont Ghôr, ki li ka soumèt.
* 6 désanm : anprò-a Henri II sa atè Véronn koté li ka préparé oun èspédisyon an Itali di Sid.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
0apz67ujyn39uhwv84062o4qc61yxfl
1021
0
15
17465
17303
2020-01-25T22:53:59Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1021''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 13 févriyé : disparisyon mistéryéz annan kolin-yan di al-Muqattam, prè di Kèro, di kalif Fatimid al-Hakim, pitèt asasiné à enstigasyon-an di so sò Sitt al-Mulk.
* Koumansman di règn di kalif fatimid Ali az-Zahir, entronizé sèt jou aprè disparisyon-an di so papa (finisman di règn an 1036). So tant Sitt al-Mulk ka asiré réjans-an jouk 1025. Plizyò révòlt dé mèrsénèr ka éklaté anba so règn.
* Sèk-a dé Drouz ka konstitchwé so kò an Éjip aprè disparisyon-an di kalif, konsidéré kou roun enkarnasyon divin. Pèrsékité pa tiboug-a d'al-Hakim, yé ka réfijyé yé kò annan montangn-an di Liban.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1si68p62amv11zjcwwkzi14oi2zeuva
1022
0
16
17466
17311
2020-01-25T22:54:08Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1022''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
[[Fiché:Kaiser_Heinrich_II._l%C3%A4%C3%9Ft_F%C3%BCrst_Pandulf_IV._von_Capua_gefangensetzen.jpg|thumb]]
* 6 janvyé, Épifani : Basile II ka rousouvwè atè Trébizond oun anbasad di rwè bagratid Jean Sempad, ki dirijé pa katolikosarményen-an Petros. I ka légé so rwayom d'Aniau basileus aprè so lanmò.
* Mars : larchévèk-a de Kològn Pilgrim ka désann lonng-an di kot tyrrhényenn-an pou soumèt Mon-Cassin ké Capoue. Abé-a di Mon-Cassin Atenolfo ka anfwi so kò é ka nwayé so kò annan Adryatik-a 30 mars. Prens-a di Capoue, Pandulf IV sa kaptiré é mennen an Almagn.
* 23 mars : lanmò di Zhenzong. Koumansman di règn di Renzong, anprò song di Chin (finisman an 1063). I ka pourswiv lòv-a di réyòrganizasyon administrativ angajé pa so prédésésò-ya : révòlt di èstratèj d’Anatoli Nicéphore Xiphias é di Nicéphore Phocas, tiboug di Bardas, kont Basile II, an entélijans ké rwè-a di Géorgie Giorgi.
* 1e out : sinod di Pavie, ki ka réfòrmé mèrs-ya di klèrjé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
esjrs0obykmqgtc9azib4voh4ll3l9s
1023
0
17
17467
17295
2020-01-25T22:54:15Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1023''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Afrik ===
* O koumansman di xie syèk, tribi musulman-yan Lemtouna, Djoddala é Messoufa, vasal di anpir-a di Ghana, ka fè yé inité an soumètan yé kò à émir-a Tarsina. Sa Bèrbèr-ya ka apartni à tribi-a Sanhadja, ki ka tchipé atchwèl Mauritani-a. À lanmò-a di Tarsina an 1023, so jann Yahya Ibn Ibrahim ka siksédé li.
=== Éròp ===
* 11 févriyé - 2 désanm : ségon règn di kalif di Cordoue hammudit Al-Qâsîm al-Ma'mûn.
* 1e mè : asanblé rwayal ka réyini pa Robert Pyé-a atè Compiègne. Kont-a Eudes II de Blois-Champagne (kont di Troyes é di Meaux dipi 1022), konvoké pou laswit-a di konfli ki ka opozé li à larchévèk-a di Reims, pa ka prézanté so kò ; oun lagèr ka opozé li à Robert Pyé-a jouk 1025.
* 13 jwiyé : révòlt di popilasyon-an di Cordoue kont prézans-a dé militèr bèrbèr.
* 6 - 13 out : antwè d’Yvois ang Robert Pyé-a é Henri II. Anprò-a ka rénonsé à doumandé oun lonmaj di rwa di Francie ògsidantal.
* 6 sèptanm : Al-Qâsîm, chasé di Cordoue pa so zabitan-yan, ka fè syèj-a di lavil-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
rjurrzz0wbv09uwbymd2wjomhxo03mx
1024
0
18
17468
17294
2020-01-25T22:54:22Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1024''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* Sèptanm : soultan Mahmûd ka kité Ghaznî pou Balkh pou mennen roun èspédisyon an Transoxian kont Qarakhanid-ya Toghan Khan é Alitigin, ki sa mèt di Balasagun é di Boukharamenacent Khorassan-an.
* Malézi : rwè-a Chola di Tanjore Rajendra Ie ka lansé roun flòt atravè gòlf-a di Bengal pou alé soumèt sid-a di pénensil maléz-a (Kedah).
* Administrasyon chinwaz-a dé Song ka adòpté ofisyèlman biyè-ya di labank.
=== Pròch-Oryan ===
Disette an Égypte akoz di ensifizant kri-a di Nil ; troub konsékitif à famin-an (finisman an 1025). Pélren-yan ki ka randé yé kò à La Mecque sa dépouyé. Annan larmé-a, èsklav nwè-ya ka révòlté yé kò. Jou-a di lafèt-a di sakrifis, yé ka pénétré yé kò annan palè-a é ka dévoré viktchway ki té prévwè pa kalif pou so lot-ya. Pli di mil èsklav ka rasanblé yé kò é ka piyé péyi-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
0wmrjlu1dvqp8add7uwm2yijgmbd4f9
1025
0
19
17469
17282
2020-01-25T22:54:30Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1025''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* 29 avril : antwè ant Mahmoud di Ghaznî é Qarakhanid-a Yusuf Qadir Khan, rwa di Kachgar, prè di Samarcand ; yé ka akòrdé yé kò pou patajé yé kò Transoxian-an. Khan Qarakhanid-a di Boukhara Alitigin sa briga pa Mahmûd ki ka antré annan Samarqand, mè aprè dépar-a di soultan, Alitigin ka roukouvri Boukharaet Samarqand (1026). Arslan-Israïl, tiboug di Seldjouk alyé d'Alitigin, sa venki é kaptiré pa Mahmoud di Ghaznî. So troup-ya, dépòrté o Khorasan, ka angajé yé kò oprè dé rwatélè d’Azerbaïdjan kont Arményen-yan d’Ani é Bizanten-yan. Seldjoukid-ya Tchagri-Beg (tr) é Toghrul-Beg, piti-tiboug di Seldjouk, ka kité alò yé baz di Khârezm é ka vansé bò'd Khorassan-an (1038).
* 18 òktòb : soultan Mahmoud ka kité Ghaznî ké 30 000 kavalyé pou mennen roun sèzyenm èspédisyon an Enn, asou kot méridjonal-a di Gujerat koté li ka mété à sak Somnath an janvyé 1026.
* 10 novanm : troup-ya di Mahmoud di Ghaznî sa atè Multan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
mpa8o5ob39730uszr11zj7tbemn2eoh
1026
0
20
17470
17336
2020-01-25T22:54:39Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1026''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* 6-8 janvyé : Mahmud di Ghazni ka pran épi détrwi tanp-a di Somnatha(Kathiawar, Enn).
* Oun ismayilyen nonmen Khafif ka fondé disnati-a dé Sumra, ki ka dirijé Sind-a jouk 1351.
=== Éròp ===
* 27 oben 28 févriyé : Henri VI Nwè-a ka divini douk di Bavyè à lanmò-a san léritché di Henri V.
* Avril : èspédisyon an Itali di Conrad II, anprò romen jèrmanik. 10 avril, i ka pati sélébré Pak atè Verceil. Kou I pa pouvé rantré annan Pavi révolté, i ka fè so kò kouronnen rwa d'Itali atè Milan pa larchévèk-a Aribert. I ka ravajé anviran-yan di Pavi, épi ka randé atè Ravenne an mè.
* Mè : ka révòlté dé zabitan di Ravenne kont Alman-yan, réprimé pa Conrad II Salik-a, ki ka répliyé so kò annan valé-a di Adda-a é pasé Nwèl atè Ivré.
* 29 mè, Pantkot : Prens-a di Capoue, Pandulf IV, dépozé an 1022, ka roupran Capoue aprè dizwit mwa di syèj, ké lèd-a di prens di Salerne Guaimar.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
q82bmqlo44yo8tgkh8dxsdlvh1l7p7o
1027
0
21
17471
17337
2020-01-25T22:54:47Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1027''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Févriyé : anprò-a Conrad II Salik-a ka mété so kò an march pou Ronm. Rennyé di Toscane ka fronmen li lapòrt-ya di Lucques. I ka asyéjé lavil-a é ka dépozé li. Bonifas di Canossa ka divini marki di Toscane (finisman an 1052).
* 26 mars : sak di Conrad II Salik-a, anprò romen jèrmanik atè Ronm an prézans di rwa Knut (Canut) é di Rodolphe III di Bourgogn. Douk di Frankoni, i ka fondé dinasti salyenn-an oben frankonyenn.
* Pa roun trété ki konkli atè Ronm, Schleswig-a sédé pa Conrad-a o rwa di Dannmark Knut Gran-an.
* Mars - avril : bòbòl d’èsépsyon pou lòrd-a di Cluny, ki ka roulévé dirèkman dè lò di Sen-Syèj é pa di lévèk-a di Mâcon.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6l4s34uijqizyfh3jrrt0bfte4juvcq
1028
0
22
19365
19360
2022-02-19T10:30:11Z
WikiBayer
265
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/186.227.221.199|186.227.221.199]] ([[User talk:186.227.221.199|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:2600:387:A:15:0:0:0:1C|2600:387:A:15:0:0:0:1C]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1028''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
== Azi ==
* O Japon, révòlt-a di Taira no Tadatsune, chèf di klan dé Taira sa réprimé pa Minamoto no Yorinobu.
* Tangout-ya (tibéten) ka détrwi rwayom-an ouïgour di Gansu é ka fondé rwayom-an dé Xixia (1030-1227) annan Ordos-a, Alashan é Gansu-a. Léta tangout-a gen roun karaktèr féyodal. Zabitan-yan sa dé agrikiltò. Yé ka dispozé di roun kiltir ki dévlopé é ka itilizé oun ékritir ki bazé asou idéyogranm chinwa.
* Koumansman di règn di Lý Thái Tông, rwa di Đại Việt (Viêt Nam) (finisman an 1054).
* Saljûqid-ya Tchagri-Beg (tr) (lanmò an 1058) é Toghrul-Beg ka anparé so kò di Merv é di Nichapur (1028-1029).
== Éròp ==
* Mieszko II di Pològn ka lansé roun atak kont March-a di Lès saxonn-an o koumansman di lannen-an.
* 14 avril : Henri III sa kouronnen rwa di Jèrmani atè Aix-la-Chapelle.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
el1bplapsymj3q8tkqpjcsgoa27thx4
1029
0
23
17473
17328
2020-01-25T22:55:11Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1029''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 13 mè : jenn kont-a García II di Kasti, té vini atè Léon épouzé Sancha, tifi-a di kont Alphonse V di León, sa asasiné pa tiboug-ya di kont d'Alava (fanmi Vela). Castill-a ka rouvini alò pou so sò Muniadonna, épouz di Sanche III di Navarre.
* 7 jwiyé : Muniadonna ka sédé so drwè-ya asou Kasti-a à so tiboug Fernando. Rwa-a di Navarre Sancho III Gran-an ka gouvèlné Kasti-a di fèt. So Léta-ya ka étann yé kò asou près tout Èspagn krétchenn (Navar, Kasti, Aragon, Sobrarb é Ribagors). Yé ké fika patajé à so lanmó an 1035 ant so kat tiboug-ya.
Jwiyé : Mahmud di Ghazni ka mété à sak Ray, é ka dèstitchwé Majd ad-Dawla, ka mennen li an kaptivité ké so tiboug o Khorassan é ka enstalé oun gouvèlnò ghaznévid. I ka étann so dominasyon o dépan dé Buyides an Irak-Adjémi.
* Été : kanpangn di Bretislav kont Pològn-an. Moravi-a sa rataché à Bowenm-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
5gpgc9s9w4p9b6b2vz0nolluzkf1exi
1030
0
24
17474
17315
2020-01-25T22:55:18Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1030''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* Févriyé : oun fonksyonnèr é so laswit, pran à parti pa dé ayyarun, sa tchwé à Bagdad. Ayyarun (« vwayou » oben « vagabon »), ki kondjwi pa yé chèf Al-Burjami, sa mèt di Bagdad jouk 1033. Yé ka fè régné térò an anvayisan kartché rich-ya é an fézan péyé roun kontribisyon à tout nanti-ya.
* 30 avril : lanmò di Mahmûd di Ghaznî. Anpir-a dé Ghaznévid ka konprann Afghanistan, Khorasan, Pèrs, Pendjab é roun parti di Sind. So tiboug Muhammad ka siksédé li anvan di fika ranvèrsé pa so frè Mas'ud, avéglé é anprizonnen.
* 10 out : anprò-a bizanten Romen III Argyre ka échwé annan so tantativ di rékonkèt di Siri-a, kont Bédouen annan réjyon-an d’Alep.
* Òktòb : Mas'ud ka siksédé à so frè Muhammad à tèt-a di anpir dé Ghaznévid. I ka kontinwé so politik di razzia (finisman di règn an 1040).
* Raid ris o Tabaristan é an Adharbaydjan (1030-1032). Yé ka ékrazé larmé-ya di Chirvanchah é ka roumonté Koura pou édé réjan-an di Gandja an lit kont so frè.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
s4sdk8qrk42qwerramfhg9ftw6noly3
1031
0
25
17475
17325
2020-01-25T22:55:33Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1031''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* Sèptanm : émir-a d’Alep ka signé roun trété pa lakèl I ka roukonnèt òkò vasal di Anpir bizanten-an, aprè priz-a d’Edessepar Georges Maniakès é kont-atak viktoryéz-a di nouvèl douk d’Antioch, Nicétas.
* Désanm : lanmò d'Al-Qadir. Koumansman di kalifat di abbasid-a Al-Qa'im atè Bagdad (finisman an 1075)
=== Éròp ===
[[Fiché:Reinos_de_Taifas_1037.png|thumb|Rwayom dé tayfa an 1037]]
* 20 jwiyé : lanmò di Robert II, rwa dé Fran. Koumansman di règn di so tiboug Henri Ie (finisman an 1060).
* Lig di renn Constance : Robert Ie, douk di Normandi, ka édé rwa-a di Frans à briga so vasal-ya ki révolté soulvé pa so rival é frè Robert(finisman an 1033).
* 2 sèptanm : lanmò d’Émeric, tiboug d'Étienne Ie di Ongri, lò di roun lachas o kochon bwa. Rwa-a di Ongri pli gen di siksésò. Pou évensé li di so siksésyon, Étienne ka fè krévé wéy-ya é plonbé zoré-ya di so kouzen Vazul, prens éné di dinasti-a, é ègzilé so tiboug-ya an Pològn. I ka dézigné kou léritché Pierre Orseolo, tiboug vénisyen di so sò.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
gg5beh1b26jidcwv8ij9oaq4e39h6m0
1032
0
26
18309
17476
2020-05-29T12:17:58Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1032''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Jwiyè : grèl épi tanpèt asou valé-a di Loire é an Bourgogn, ki ka dévasté vign-yan é ka détrwi rékòlt-ya. Koumansman di roun grann fanmi (finisman an 1033). Dé ka di kannibalism sa avérés.
* 6 sèptanm : lanmò à Lausanne di Rodolphe III di Bourgogn san désandans. Provans, é Savoie é konté-a di Bourgogn sa enkòporé o Sen-Anpir. Eudes II di Blois ka sousité kont so tonton anprò-a Conrad II Salik-a révòlt-a dé féyodaé dé prélat di rwayom di Bourgogn (finisman an 1034).
* 21 òktòb : koumansman di pronmyé pontifikat di Benoît IX (finisman an 1044). Theophylacte, dé kont di Tusculum ka divini pap à laj-a di douz lan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
k40e8zz4riegswtj7s63cku617nqlop
1033
0
27
17477
17305
2020-01-25T22:55:55Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1033''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 2 févriyé : Conrad II Salik-a, anprò romen jèrmanik sa éli rwa di Bourgogn à Peterlingen (Payern).
* Mè : antwè di Deville-sur-Meuse ant Conrad II Salik-a é Henri Ie, ki ka alyé yé kò kont kont-a di Troyes Eudes II di Blois, ki té fòrmé roun koalisyon dé féyodal d'Île-de-France kont rwa-a di Francie ògsidantal é ka rouvandiké konté-a di Bourgogn ; rwa-a di Frans divèt marché asou Sens, tandi ki Conrad ka ataké Bourgogn-an.
* 29 jen : éklips solèr an Éròp.
* 7 jwiyé : kontré di Mersebourg. Mieszko II di Pològn ka rounonsé à dignité rwayal-a é ka rèstitchwé march-a di Lusace é march-a di Misnie à Anpir-a ; endépandans di Pomérani.
* Été : Ghaznévid ka pran Vârânasî(Bénarè) an Enn.
* À apròch-a di milénèr di lanmò-a di Kris, soulon Raoul Glaber, oun foul di pèlren di tout kondisyon ka konvèrjé bò'd Sen-Sépilk, atè Jérusalem.
* Famin annan douché-a di Bourgogn. Toujou soulon Raoul Glaber, oun bouché di Tournus sa boulé vif pas li té fabriké dé paté ké dé timoun. Oun bon rékòlt ka mété finisman à famin-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ibbhlj6yat9m2hk0uwvsxbbtzlnvfpz
1034
0
28
17478
17307
2020-01-25T22:56:01Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1034''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
25 mars : lévèk-a Herbert di Lisieux ka dédikasé pou larchévèk-a di Rouan roun chapèl ki konstrwi pa Herluin atè Bonneville, à lorijin-an di abbay-a Notre-Dame di Bec.
* 11 avril, Anpir bizanten : Romen III, enkapab di défann anpir-a kont musulman-yan sa asasiné annan so ben asou lòrd di so fanm Zoé Porphyrogénètele jou di jédi sen. Zoé ka élvé à anpir-a so aman Michel Paphlagonien-an é ka épouzé li (finisman di règn an 1041). Sala, épilèptik é enkapab, ka lésé pouvwè pou so frè eunuque Jean l'Orphanotrophe ki ka dépouyé noblès militèr-a pou anrichi so fanmi. Anprò-a ka konsakré so kò à rélijyon-an. Zoé, ka délésé, ka tanté vennman di fè asasiné eunuque Jean.
* 10 mè : kriz monarchik an Pologn à lanmò-a di Mieszko II. Gran-yan, déziré di pouswiv konkèt-ya, ka soulvé so kò. Annan menm tan-an, oun révòlt payenn dé péyizan ka éklaté. Rwayom-an di Pològn ka disloké so kò.
* Entèrrègn : Casimir, tiboug di Mieszko II, divèt réfijyé so kò an Almagn ké so manman, réhans-a Rycheza di Lorraine (finisman an 1039).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
2alm5ldcdfk8yebowfvkhtfmw514tzz
1035
0
29
17479
17329
2020-01-25T22:56:10Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1035''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Alò ki yé ka rouvini di roun pèlrinaj à La Mecque, chèf-a dé Djoddala Yahya Ibn Ibrahim ka kontré ké prè di Sidjilmâsâ bèrbèr-a Abdallâh Ibn Yacine, malékit entranzijan. Dé wonm-yan ka roujwenn tribi-ya Sanhadja di Mauritanie é Ibn Yacine ka tanté di yé anségné malékism-an. A roun léchèk. Yahia, Ibn Yacine é tchèk fidèl ka routiré yé kò asou roun zil di kot-a koté yé ka konstrwi roun monastè fòrtifyé (1048), à lorijin-an di dinasti bèrbèr-a dé Almoravid ki ka régné asou Maghreb jouk 1142.
=== Éròp ===
* 13 janvyé : douk-a di Normandi Robert le Magnifique ka rèstoré abbaye féminin di Montivilliers. Anvan so dépar an pèlrinaj atè Jérusalem, douk-a ka réyini gran-yan di douché atè Fécamp é ka doumandé yé di roukonnèt kou léritché so jenn tiboug Guillaume le Bâtard, ka ajé di lwit lan. I ka mouri asou chimen di routour, atè Nicé (22 jwiyé). Baron-yan norman ka dispité yé kò pouvwè-a pannan minorité-a di Guillaume (1035-1047).
* 31 mars : à lanmò-a di Berenguer Ramon Ie, so posésyon-yan sa partajé ant so trwa tiboug-ya. Raymond Bérenger Ie Vyé-a ka divini kont di Barcelone (finisman di règn an 1076). So gran-manman Ermessende di Carcassonne ka ègzèrsé réjans-a jouk 1041.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
rk4cl6xzon2ibtesnpjyeyfyufhb6m0
1036
0
30
17480
17297
2020-01-25T22:56:18Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1036''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 13 jen : kalif-a Zahir ka mouri di lapès-a ki ka ravajé Éjip-a. Koumansman di règn di Al-Muizz Billah (1029-1094), kalif fatimid d'Éjip. Ajé di sis lan, i ka régné dabò anba réjans-a di so manman, annan roun kontèks di kriz finansyè égi. Pannan pronmyé lannen-yan di so règn, kri-ya di Nil pa sa ni tròp rot ni tròp bas é prospérité-a ka rouvini an Éjip. Lapè-a sa rounouvlé ant réjant-a é anpir bizanten-an.
== Éròp ==
* Prentan : larmé-ya di Magnus Ie, rwa di Norvèj, é di Knud Hardi-a ka kontré asou riv-ya di Göta älv. Afrontman-an pa gen lyé é roun akò di lapè sa signé ant Dé rwa-ya i tèrm di roun konférans ki tchenbé annan roun zil à bouchou-a di flèv.
* Otonn : ségonn èspédisyon an Itali di Conrad II, anprò romen jèrmanik ; i ka pasé Nwèl atè Véronn anvan di marché asou Milan (1037).
* 10 novanm : konsékrasyon di katédral-a di Mayence larchévèk-a Bardoen prézans di anprò-a Conrad II Salik-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
33yb1etvnp8i5i3etv5hmlbrbo5n5er
1037
0
31
17481
17306
2020-01-25T22:56:47Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1037''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Janvyé (dat probab) : Harold Ie Pyé di lyèv (Harefoot) sa éli rwa d'Anglétèr. Emma di Normandi ka réfijyé atè Bruges(finisman an 1040).
* 28 mè : anprò-a Conrad II Salik-a, ki ka asyéjé Milan ki défann pa larchévèk-a Aribert, ka promilgé edictum-an di beneficiis ki ka établi érédité-a dé ansyen fief italyen.
* 4 sèptanm : rwa-a Bermude III di León sa briga é tchwé lò di batay-a di Tamarón. Ferdinand Ie Gran-an, rwa di Kasti, ka fè konkèt-a di León.
* Sèptanm : Pons ka divini kont di Toulouz (finisman an 1060). I ka épouzé Almodis di March-a an 1040.
* 15 novanm : Eudes II di Blois sa brigra é tchwé pa douk-a Gothelon Ie di Lotharingiedans konté-a di Bar ; Thibaud Ie ka divini kont di Blois (finisman an 1089).
* 25 désanm : anprò-a Conrad II Salik-a ka piyé é ka boulé parsyèlman lavil-a di Parm an réprésyon di roun riks ant zabitan-yan é so laswit.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
2xn9lx49uwwegv4jl3nyhaejnborl59
1038
0
32
17482
17343
2020-01-25T22:57:33Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1038''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* Out : Toghrul-Beg ka pran Nichapur atè Masûd di Ghaznî. I ka divini chèf-a dé tirk Saljûqides (finisman an 1063).
* An Chin, rwayom Tangout ka proklamé so endépandans kont Liao. Rwa-a Yuánhào ka fondé dinasti-a dé Xia ògsidantal (Xixia), ki enstalé annan roun bouk di flèv Jonn ki ka koupé larout-a di Azi santral-a.
* Défèt di roun èspédisyon annan Kokaz Constantin-an, domèstik dé Scholes, frè di anprò bizanten-an Michel IV.
=== Éròp ===
* 18 janvyé : lagèr di larchévèk-a di Bourj. Oun milis pou lapè di Bondjé ki fòrmé an 1031 pa larchévèk-a Aymon di Bourbon sa masakré pa vikont-a di Déol atè Château nòv-asou-Cher.
* 26 mars : anprò-a Conrad II ka sélébré Pak atè Spello.
* 14 mè : Conrad II ka antré atè Capoue. Aprè léchèk-a di négosyasyon, i ka dépozé prens-a di lavil-a, Pandulf IV, ki akizé di èspoliasyon pa mwann-yan di Mont-Cassin, é ka plasé prens-a di Salerne Guaimar asou tronn-an.
* 22 jen : Ferdinand Ie Gran-an, rwa di Kasti, sa kouronnen kou rwa di León.
* Été : priz di Messine é viktwè bizantin asou musulman-yan di Sicile atè Rametta. Roukonkèt di Lès-a di Sicile-a dé Kalbid jouk 1043 pa bizanten-an Georges Maniakès à tèt-a di troup ki ka konprann di fò kontenan norman (Syracuse, Taormin).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ocxc2od49fa1i9ciwvor4hw7rgo6dso
1039
0
33
17483
17319
2020-01-25T22:57:39Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1039''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Cha'bân 428 di éjir-a (28 avril-26 mè) : Ghaznévid-a Masûd di Ghaznî sa venkò dé Seldjoukides. Yé ka routiré yé kò é sa òkò briga prè di Merv. Masûd ka chasé yé provizwarman di Khorassan(1039-1040).
* 2 sèptanm : Masûd di Ghaznî ka sélébré lafèt-a di sakrifis atè Hérat ki yé fin roupran o Seldjoukid.
* 17 désanm : Masûd di Ghaznî ka roupran Nichapur o Seldjoukid.
=== Éròp ===
* 10 mars : Guillaume VII di Poitiers kont di Poitiers é douk d'Aquitaine.
* Jen : ségnò italyen-yan ka asyéjé Milanpuis ka débandé ye kò à anons-a di lanmò-a di anprò-a Conrad II Salik-a.
* 4 jen : koumansman di règn d'Henri III Nwè-a, anprò romen jèrmanik à lanmò-a di Conrad II (finisman an 1056). Ororitèr, i ka lité kont féyodalité-a é ka jwi di roun gran pouvwè.
* 3 jwiyé : ak di donasyon di monastè di Vallombreuse an Toscane, ki fondé pa Jean Gualbert di Florence, à lorijin-an di kongrégasyon-an dé Vallombrosains.
* 2 sèptanm : asasina di émir-a toujibid di Saragosse Al-Mundhir. An òktòb, Sulayman ibn Hud ka anparé so kò di Tudèle é di Saragos é ka fondé dinasti-a dé Houdides.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ca6n3rrc682j07o6ar5zcgxvvjc2826
1040
0
34
17484
17316
2020-01-25T22:57:47Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1040''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* 22 mè : Tirk-ya Ghaznévid sa venki à batay-a di Dandanakan, o nò di Merv pa Saljûqid-ya ki ka tchipé Khorassan-an. Tchagri-Beg (tr)(1040-1058) épi so tiboug Alp-Arslan ka rété o Khorasan pannan ki Toghrul-Beg par à konkèt-a di Iran di l’Irak (finisman an 1058).
An Chin, Liao-ya é Xia-ya ka ménasé di lansé roun kanpangn konjwent kont Song-yan. Administratò-a di Shaanxi Fan Zhongyan (989-1052) sa charjé di konténi Xia-ya à frontchèr-a ; oun trété sa signé an 1044.
=== Éròp ===
Viktwè-a di Georges Maniakès atè Troina o koumansman di lannen-an ka pèrmèt konkèt-a di Syracuse pa Bizanten-yan.
* 18 jen : koumansman di règn di rwa Knud II le Hardi, an Anglétèr (finisman an 1042).
* À lanmò-a d’Harold Pyé di lyèv di maladi 17 mars, Canut le Hardire ka pran pouvwè-a an Anglétèr é ka konpòrté so kò kou roun tiran. I ka ègzijé roun danegeld di 32 000 liv ki vèrsé pou li an 1041.
* 21 jen : koumansman di règn Geoffroy Martel, kont d'Anjou (finisman an 1060).
* 14 out : batay di Bothnagowan oben di Pitgaveny, prè di Elgin. Macbeth, jénéral di Duncan Ie é léritché di tronn soulon tradisyon pikt-a, ka fè asasiné sa dannyé ki ka joujé li roun isirpatò é ka divini rwa d'Ékòs (finisman di règn an 1057).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
c5zno51xzy2i2xtxa04tqg0mer7e8xk
1041
0
35
17485
17344
2020-01-25T22:57:54Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1041''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* O Maghreb, disnati bèrbèr-a dé Ziridesse ka révòlté kont kalif fatimid di Kèro.
* Kara Arslan Kavurd (Qara Arslan Qawurd, lanmò an 1073), tiboug di Tchagri-Beg (tr), ka fondé oun dinasti Saljûqide annan Kermãn-an (finisman an 1186).
== Éròp ==
* Mars : mèrsénèr normand, ka rantré an Itali di Sid aprè lagèr di Sicile, ka révòlté yé kò kont Bizanten-yan di katépanat d'Italie. Mennen pa Ardouin, yé ka anparé yé kò di Melfi.
* 17 mars : katapan-an Michel Doukeianos sa briga pa Norman-yan à Olivento, prè di Venosa.
* 4 mè : Révòlt fiskal atè Worcester, ki réprimé par Knut III di Dannmark. Lavil-a sa pratikman détrwi.
* Nouvèl viktwè dé Normand asou Bizanten-yan di Michel Doukeianos atè Montemaggiore, prè d'Ascoli Satriano.
* 3 jwiyé : tsar bilgar-a Pierre Dolianos sa avéglé pa so konpétitò Alousianos. Révòlt-a dé Bilgar sa ékrazé pa Bizanten-an an désanm.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
svmb6wx6dgnda3rmc561x1vwwio8k7g
1042
0
36
17486
17304
2020-01-25T22:58:01Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1042''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Safar 434 di éjir-a (sèptanm-òktòb), Maghreb : Judalah-ya, òstil à Islam, sa briga pa partizan-yan di Abdullah Ibn Yassin, chèf èspiritchwèl dé Almoravid, di roun strik òrtodòksi malékit, é ka konvèrti yé kò. Ibn Yassin ka préché islam-an o bèrbèr Sanhadja di Sahara é o Nwè di Takrur.
* Saljûqid-ya ka anparé yé kò di Khârezm.
* Chin : enkirsyon-yan dé Xia é ménas-a di nouvèl aksyon militèr dé Liao kont Song-yan ka pèrmèt o Liao di négosyé oun révizyon avantajé di tribi vèssé pa Song-yan dipi 1005.
=== Éròp ===
Koumansman di règn di Diarmait mac Mail na mBo, rwa di Leinster (mò an 1072).
* 27 janvyé : koumansman di règn di ‘Ibn Abbad IIou al-Mu'tadid, rwa abbadide di Sévil (finisman an 1069). Powèt, sanginèr é sèptik, i ka agrandi so rwayom an guerroyant kont dinasti-ya bèrbèr di lès-a di Andalouzi-a.
* Févriyé, Itali : Argyros (it), tiboug di Mélo (it), chèf di pronmyé révòlt-a, ki té kité Constantinople, koté li té prizonnyé an 1029, sa proklamé chèf dé Normand é dé Lombard annan légliz-a Sen-Apolinèr di Bari.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
50xahkvwvqol5122xcbjpg80gpl9mmk
1043
0
37
17487
17321
2020-01-25T22:58:08Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1043''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
[[Fiché:Heinrich_III_und_Agnes_Speyer.jpg|thumb|21 novanm : Henri III épouz Agnès d'Aquitaine.]]
* Févriyé : Jénéral bizanten-an révolté Georges Maniakès ka kité Otrante pou Dyrrachium. I ka mouri enpé aprè roun briga prè di Thessalonique dé swit di roun chit di chouval é so troup-ya ka débandé. À laswit di partaj di Melfi, Guaimar di Salerne ka pran tit-a di douk dib Pouy é di Calab. Bizans ka pédi définitivman péyi-a après disgras-a di Georges Maniakès o profi dé Norman, alyé di Guaimar.
* 25 mars : koumansman di patriyarka di Michèl Kéroulèr (Michaël Kêroularios) atè Konstantinòp (finisman an 1058). I ka mal sipòrté ki Laten-yan ki enstalé atè Konstantinòp pa ka rèspèkté ni so rit-ya ni so otorité.
* 3 avril, Pak : Édouard Konfésò-a sa kouronnen rwa d'Anglétèr atè Winchester.
* Jen : flòt-a di Vladimir, prens di Novgorod é tiboug di Iaroslav Saj-a, sa détrwi pa marin bizantin alò ki li té ka tanté roun èspédisyon kont Konstantinòp. Koumansman di roun lagèr ant Kyèv é Bizans, dannyé-a (finisman an 1046).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
33k63a7pdy9nnb8l3xcrkxzn0b5ay6o
1044
0
38
17488
17275
2020-01-25T22:58:14Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen ''"1044''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 5 jwiyé : viktwè di anprò-a Henri III à batay-a di Ménfő, asou Raab. I ka entèrvini pou trwazyenm fwè-a an Ongri pou roumèt Pierre Orseolo asou tronn-an. Sámuel Aba sa ègzékité.
* 21 out : Thibaud III di Blois sa briga é fè prizonnyé pa Geoffroy II d'Anjou à batay-a di Nouy, prè di Saint-Martin-le-Beau : La Touraine ka pasé an lanmè-yan di kont d’Anjou.
* Sèptanm : pap-a Benoît IX sa chasé o profi di Sylvestre III (éli an janviyé 1045).
* Koumansman di règn d'Anawrahta, rwa di Paganen Birmani (finisman an 1077). I ka fondé pronmyé Léta birman-an ki inifyé atè Bagan an rot Birmani. I ka konkéri kapital-a môn di Thaton (1057).
* An Chin, Song-yan ka fè lapè ké Xixia-ya o pri di roun lou tribi an swari, lajan ké dité.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
lds1rpl30ocm3urkw61gom0um2ehyvd
1045
0
39
17489
17285
2020-01-25T22:58:21Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1045''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 9 janvyé : Gérard di Bourgogn (980-1061), fitir Nicolas II, ka divini lévèk-a diFlorence.
* 20 janvyé - 10 mars : pontifika di Sylvestre III.
* 10 mars : dézyenm pontifika di Benoît IX, ki ka rétabli so kò pa lafòs-a.
* 1e mè : Benoît IX ka abdiké kont lajan an favò di so paren Grégoire VI.
* 5 mè : koumansman di pontifika di Grégoire VI(finisman an 1046).
* 26 mè : Ongrwa ka divini vasal di Sen-Anpir.
* Été : anèksyon di rwayom d’Ani, én Arméni, pa Anpir bizanten-an.
* Harald Sigurdsson Haardraade ka rantré di Bizans aprè fika ilistré so kò kou mèrsénèr oprè di basileus. I ka débarké an Swèd é ka alyé so kò ké Sveinn Estridsen pou ravajé Sjaelland é Fyn (Fyoni).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1tj0wbb6p7p21d26iypi26qo9ci885i
1046
0
40
17490
17340
2020-01-25T22:59:53Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1046''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Ibrahim Yinal ka pran Hamadhan pou so frè Toghrul-Beg.
=== Éròp ===
* 4 mè : konsékrasyon pa lévèk-a di Lyèj Wazon di abasyal Sent-Gertrude di Nivelles an Bèljik an prézans di anprò-a Henri III. Lorijin di tart-a al d'jote, èspésyalité di lavil-a, soulon léjann-an.
* 8 mè : viktwè di Guillaume Bras-de-Fer asou Bizanten-yan o syèj di Trani. I ka mouri anvan finisman-an di lannen-an é so frè Drogon di Hauteville ka siksédé li kou kont d'Apulie.
* 24 jen : Siemomysl di Poméranie, Casimir Ie le Restaurateur, Bretislav Ie di Bohêmeet Henri III di Sen-Anpir skate kontré yé kò atè Mersebourg pou tanté di réglé yé diféran. Oun akò di lapè sa konkli 29.
* 24 sèptanm : révòlt payenn di Vatha an Ongri. Lévèk-a Gérard di Csanad sa martirizé. Pierre Orseolo sa détroné é avéglé à mannyè bizantin-an. I ka mouri di so blès-ya. Gran ségnò-ya ka fè rouvini di Pològn tiboug èspilsé di Vazul.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
dgl3yplmopeq275eqsbsju12ratuvxv
1047
0
41
17491
17258
2020-01-25T22:59:59Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1047''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 3 févriyé : anprò-a Henri III sa atè Capoue, koté li ka konvoké prens-ya di sid di Itali, Lombards é Normand. I ka randé prensipoté-a di Capoue atè Pandolf IV, mwayenan oun fòrt sonm, o détriman di Guaimar di Salerne. I ka bay envèstitir o kont norman Drogon di Melfi é Rainulf d'Aversa.
* 10 out : ké lèd-a di rwa Henri Ie, so suzerain, Guillaume le Bâtard ka ékrazé oun grav rébélyon di so vasal-ya di lwès-a di douché à batay-a di Val-ès-Dunes.
* 25 - 28 sèptanm, Anpir bizanten : léchèk di tantativ d'irsipasyon di Léon Tornikios divan Konstantinòp.
* Òktòb : kréyasyon di douché di Lorraine o profi d'Adalbert d'Alsace pa anprò-a Henri III.
* 25 òktòb : lanmò di Magnus Ie di Norvèj dé swit di roun chit di chouval ki rivé lò di roun briga kont Dannwa-ya. So tonton Harald Haardraade ka anparé so kò di tout Norvèj-a (finisman di règn 1066). I ka routounen so kò kont Sven Estridsen é ka fè li lagèr-a jouk 1064, lannen koté i ka roukonnèt li kou rwa di Dannmark.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ocm1so6tsagcqqi1xtzih4pq5d4d7b2
1048
0
42
17492
17309
2020-01-25T23:00:06Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1048''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 18 sèptanm : batay di Kapetrou. Saljûqid-1 Ibrahim Yinal (en) ka pati à laso-a di Azi Minò-a (priz d’Erzurum an Arméni). I ka routiré so kò aprè roun batay mèrtriyèr atè Kapetru kont fòs alyé-ya dé Jéyòrjyen é dé Bizanten. Jénéral jéyòrjyen Liparit sa fè prizonnyé ; ròt lotò arményen ka plasé batay-a an 1049.
* Marabout-a Abdallah Ibn Yasin, aplé pa chèf-a dé Djoddala, ka kréyé roun monastè (ribat) annan roun zil Sénégal é ka répann oun islam ki èstrik, à lorijin-an dé Almoravid (di Al Morabethin : sa-ya di ribat). A pa bokou di tan, di nonbré Bèrbèr ka roujwenn yé kò ké yé. Lòské Abdallah Ibn Yasin ka santi so kò asé pwisan, i ka proklamé lagèr sen é ka ralyé à so koz tout Sanhadja-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
k035ktj0v6ix38q9rd2wg5vnhszbl0s
1049
0
43
17493
17330
2020-01-25T23:00:13Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1049''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 2 févriyé : Bruno d'Eguisheim-Dagsburg, ki nonmen pa anprò-a Henri III nonmen Henri Nwè-a à djèt-a di Worms 10 désanm 1048, sa proklamé pap divan pèp-a di Ronm, ki ka divini 152e pap di Légliz katolik-a, anba non-an di Léon IX.
* 12 févriyé : Léon IX sa entronizé (finisman di pontifika an 1054).
* 22 févriyé : Hugues ka divini abbé-a é jénéral di lòrd-a di Cluny.
* Avril : Léon IX ka konvoké roun konsil disiplinèr atè Ronm, ki ka dépozé dé lévèk italyen ki konvenki di simoni.
* 1e mè : konsékrasyon di mèt di katédral-a Sent-Mari di sitadèl-a di Nice.
* 3 òktòb : ouvèrtir di konsil disiplinèr di Reims, ki prézidé pa pap-a Léon IX. I ka dépozé dé préla simonyak. Konsil-a ka opozé so kò o maryaj di Guillaume le Bâtard ké Mathilde de Flandre.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
cy11buiugy6biuxnfd3cyebqnyb68lm
1050
0
44
17494
17291
2020-01-25T23:00:19Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1050''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 15 avril, Pak : Ouvèrtir di konsil di Ronm. Pap-a Léon IX ka kondané pou pronmyé fwè-a téyolojyen-an Bérenger de Tours ki té ka nyé prézans réyèl-a. Kondanasyon-an sa rounouvlé o konsil di Tours, Brionne, Verceil(sèptanm) é Pari (16 òktòb).
* Pèlrinaj atè Ronm di Macbeth Ie, rwa d'Ékòs(rivé pou Pak, i ka distribiyé lajan-an o pov di lavil-a). Jarl-a dé Orcad Thorfinn Sigurdsson, ki ka désann di rwa Malcolm II d'Ékòs, ka fè vwayaj-a atè Ronm ké Macbeth. I ka fini pa régné asou Nò-lwès di Ékòs-a .
* 1e jen : vizir-a al-Yazuri ka administré Éjip fatimid-a jouk 1058.
* 8 jen : batay d'Andrinop.
* Petchenèg-ya pa pouvé prann lavil-a. Nicéphore Bryenne, ké roun larmé d'oksilyèr fran é varèg, fòs-ya à évakiyé Thrace é ka enflijé yé roun sanglant défèt. Tyrach ké ròt bann ka parvini à enstalé so kò annan Bilgari danubyenn-an é ki tchipé Preslav-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
fu1v0o77fpnb4wisso4dmyr7li1vosx
1051
0
45
17495
17272
2020-01-25T23:00:27Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1051''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Mars : Robert di Jumièges sa nonmen larchévèk di Cantorbéry. I ka randé so kò atè Ronm pou rousouvwè Pallium-an. Soulon kronikò norman-an Guillaume di Jumièges, i ka randé so kò an Normandi pou anonsé à Guillaume di Normandi ki rwa-a Édouard le Confesseur, san désandans, ka dézigné li kou siksèsò. An 1053, kont-a di Wessex Harold Godwinson sa dézigné à so tour. Nòrvéjyen-an Harold Hadrada ka réklamé osi siksésyon-an.
* Mouharram 443 di éjir-a (15 mè - 13 jen) : Seldjoukid-ya ka anparé yé kò d'Ispahan aprè roun lan di syèj, ensi ki di roun parti di Irak-a. Toghrul-Beg ka fè di Rey (Ravy) so kapital.
* 19 mè, Pantkot : rwa-a dé Fran Henri Ie ka épouzé Anne di Kyèv atè Reims.
* 29 jen : Robert di Jumièges sa entronizé kou larchévèk di Cantorbéry à so routour di Ronm.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
5smqnrd2lu4vhcn4qiuqibfgtcptzwv
1052
0
46
17496
17333
2020-01-25T23:00:43Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1052''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 14 avril : viktwè dé Hilaliens asou Zirid-ya à batay-a di Haydaran, prè di Gabès. Fatimid-ya, enkapab di mentni yé otorité o Maghreb aprè konkèt-a di Éjip-a, ka lansé asou Ifriqiyal-a tribi bédouin dé Banu Hilal, ki swivi dé Banu Sulaym é dé Banu Maqtil. Péyi-a, ki rwiné, ka ronp pou dé syèk ké Islam oryantal-a.
* Roukonkèt d’Edesse pa Bizanten-yan.
=== Éròp ===
* 6 mè : asasina di Boniface III di Toscane. So tiboug Boniface IV ka divini marki di Toscane anba réjans-a di so manman (finisman an 1055).
* Jen : Naples : alyans ant katapan-an Argyros (it) é pap-a Léon IX kont Norman-yan .
* Irlann : Diarmait di Leinster ka roupran définitivman rwayom-an di Dublin.
* 2 jen : prens-a di Salerne Guaimar sa asasiné annan pòr-a di Salern pa so kat bèl-frè, tiboug di kont di Teano Landulfe.
* Out - févriyé 1053 : vwayaj di pap Léon IXen Ongri é an Almagn oprè di anprò-a. Presbourg (sèptanm), Ratisbonne, Bamberg (18 òktòb), Worms (désanm).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
offzogcmekd33wyomrcyw1gy98dtl94
1053
0
47
17497
17276
2020-01-25T23:00:50Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1053''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
[[Fiché:Byodo-in_Uji03bs2640.jpg|thumb]]
* 8 févriyé : enskripsyon-an di Sdok Kok Thom o Kanbòdj ka endiké ki rwa-a khmerJayavarman II (ka régné 802-869) té établi so kapital atè Angkor aprè fika libéré so kò di suzeraineté di "Java".
* 17 désanm : oun lèt di pap Léon IX ka dénonbré rounso senk lévéché an Afrik, alò ki té pli di roun karantenn o milyé di viiie syèk. Déklen di kristchanism o Maghreb.
* Maròk : Almoravid-ya ka marché bò'd nò-a é ka pran rwayom zénèt di Sijilmassa (finisman an 1055).
* Fujiwara no Yorimichi ka fè konstrwi paviyon-yan di Phénix o tanp Byōdō-in atè Kyōto o Japon.
=== Éròp ===
* 15 avril : Harold II ka divini kont di Wessex à lanmò-a di Godwin.
* 9 jen : atè Saint-Denis, roukonésans dé rélik di sen.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
02nv1150kvqiyqbozapsazxsrxt3zlf
1054
0
48
17498
17277
2020-01-25T23:00:57Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1054''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 4 jwiyé : SN 1054, oun supernova, sa òbsèrvé prè di zétwèl-a ζ Tauri. Évènman-an sa noté annan rékéy chinwa-ya. Pannan plizyò simenn, li ka rété sifizaman liminéz pou fika vizib an plen jou. Li ké rété vizib lannwit-a pannan prè di Dé lan (ké disparèt o prentan 1056).
* Vèstij-ya di sa èsplozyon té « routrouvé » à lèd-a di téléskop, é sa òkò vizib jòdla : a nébiléz-a du Krab.
* Almoravid-ya ka anparé yé kò d’Aoudaghost é ka an chasé partizan-yan di tounka di Ghana. Yé ka kontrolé grann larout-a di komèrs di lò.
* Koumansman di règn di Lý Thánh Tông. I ka chanjé non-an di so péyi di Đai Cô Viêt an Đại Việt (finisman an 1072).
* Toghrul-Beg ka rousouvwè lonmaj-a dé ségnò d'Azerbaïdjan (Tabriz, Gandja, etc.). Li sa tchenbé an léchèk pas Bizanten-yan atè Manzikert.
* Disette an Ejip akoz d'ensifizans kri di Nil ; troub (1054-1055).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ldbblojivawnyftd52lwxx6fu03gwv8
1055
0
49
17499
17300
2020-01-25T23:01:06Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1055''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 12 janvyé : koumansman di règn éfèktif di Théodora, enpératris d’Oryan (finisman an 1056) ; li ka konfyé pouvwè-a à dé eunuques. Jénéral-a Nicéphore Bryenne, ki kantonné ké so larmé an Azi Minò, ka vansé so kò jouk Chrysopolis, mè sa déklaré rébèl é anprizonnen.
* 13 avril : koumansman di pontifika di Victor II(Gebhard di Dollnstein-Hirshberg), ka dézigné pa Henri III (finisman an 1057).
* 20 avril : anprò-a Henri III, o kour di so ségonn èspédisyon an Itali, ka tchenbé oun djèt atè Roncaglia, prè di Plézans épi ka randé so kò an Toscane. Mékont di maryaj kontrakté pa réjant-a di Toscane.
* Béatrice ké Goefroi le Barbu, i ka anlvé ké so tifi Mathilde pou asigné à rézidans an Almagn (finisman an 1057). Jenn Boniface IV, ka rété an Itali, ka mouri enpé aprè.
* Mè : larchévèk-a Mauger di Rouen sa dépozé o konsil di Lisieux.
* 4 jen : konsil réfòrmatò di Florence an prézans di pap Victor II é di anprò-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
26e58wndrlmud2d4xiwlsi5s8tu93gu
1056
0
50
17500
17322
2020-01-25T23:01:13Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1056''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Almoravid-a Yahya Ibn Omar sa briga é tchwé pa nomad-ya goddala ki révòlté à batay-a di Tabfarilla, malgré soutchen-an di rwa toukoulò di Tekrour, Lebbi, ki konvèrti so kò à islam-an dè milyé-a di xie syèk.
* Bèrbèr-ya Zenâtas di Sidjilmâsa soulvé yé kò kont Almoravid-ya. Roukonkèt-a di Sidjilmâsâ sa lonng é difisil. Ibn Yacine sa tchwé an 1059 pa Berghouata-ya.
=== Éròp ===
* 26 mè, Pantkot : établisman di roun évéché otononm én Islann. Pronmyé lévèk-a islandè, Ísleifr Gizurarson, aprè so fòrmasyon annan roun kouvan di Westphalie, sa konsakré atè Brême. I ka enstalé so kò atè Skálholt, annan sid-lwès di zil. I ka opozé so kò à Légliz-a dé godhar(godharkirkja) é ka tounen so kò bò'd kontinan-an pou fòrmasyon-an dé rélijyé é òrganizasyon-an dé kouvan ki sa fondé annan dézyenm parti-a di xie syèk(Thykkvabær, Helgafell, Hítardarl, Flatey).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jd8ep64kcnb1h6tvvlwfrw8l0wc61m1
1057
0
51
17501
17298
2020-01-25T23:01:20Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1057''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 9 janvyé : jénéral tirk-a ka disidé Arslan ibn al-Basãriri (ca), chasé d'Irak an 1055, ka briga Seldjoukid-ya atè Sinjar. I ka pran Mossoul koté li ka roukonnèt souvrennté-a dé Fatimid, épi Bagdad an 1059.
* 19 janvyé : Toghrul-Beg ka kité Bagdad ké dé ranfò ki vini di Pèrs é ka réyokipé rapidman Mossoul ki li ka konfyé à so kouzen Ibrahim Yinal (en) anvan di rantré à Bagdad an désanm.
* Òktòb : pronmyé atak dé Seldjoukid asou Anpir bizanten-an an Arméni ; Raid Turkmène asou réjyon-an di Malatya.
* 1e novanm : Hilalyen ka mété à sak Kairouan, kapital-a dé Zirid, ki ja réfijyé yé kò atè Mahdia é annan rwayom-an di Hammadi. Vil-ya ki ka chapé o piyaj dé Hilaliens ka konstitchwé yé kò an Léta aristokratik.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
9kt1w78uksc8nf8xingppaclplkm81t
1058
0
52
17502
17331
2020-01-25T23:01:26Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1058''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 24 janvyé, Pròch-Oryan : Toghrul-Beg sa proklamé soultan é émir di lès-a é di lwès-a pa kalif-a abbassid (finisman an 1063). I divèt lité kont révòlt-a di so kouzen Ibrahim Yinal (en) ki alyé so kò à al-Basâsiri (ca), oun ansyen jénéral tirk o sèrvis dé Buyid.
* 27 désanm : Fatimid-ya ka profité di lagèr-a ant Seldjoukid-ya é ka anparé yé kò di Bagdad pa antroupriz-a di jénéral révolté al-Basâsiri, ki ka proklamé déchéyans-a di khalife Al-Qa'im é ka ralyé so kò o chiism. Tantativ-a ka échwé divan Tirk-ya di Toghrul-Beg, ki ka briga al-Basâsiri é ka rétabli solanèlman kalifat-a abbassid sunnit o koumansman di lannen-an 1060.
=== Éròp ===
* 6 mars : konfirmasyon pa pap-a Étienne IXdu privilège monétèr di Cluny.
* 17 mars : Lulach Ie d'Ékòs sa tchwé o konvat kont Malcolm III atè Essie prè d'Aberdeen.
* 5 avril : lévèk-a di Velletri sa éli pap anba non-an di Benoît X pa roun fakston romenn aprè lanmò-a d'Étienne IX. Li sa dépozé pa roun synod ki tchenbé atè Ronm an janvyé 1059.
* 25 avril : Malcolm III Canmore sa kouronnen rwa d'Ékòs à abbay-a di Sconn.
* Jen : kont-a normand d'Aversa Richardprend Capoue é an ka divini prens-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
orocwijjaft1vwi7ikvpmm5sqmi6196
1059
0
53
17503
17301
2020-01-25T23:01:34Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1059''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Afrik ===
* 8 jwiyé : Ibn Yasin sa tchwé o konba kont Berghouata-ya. So névé Yussuf Ibn Tashfine ka siksédé li à tèt-a dé Almoravid. I ka partajé pouvwè-a ké Abou Bakr, papa d’Ibn Yasine ki ka pati byento réprimé oun révòlt annan Sid-a. Ibn Tashfine ka lansé so kò à konkèt-a di Marok (1059-1082). I ka pran Fès (1069) é ka vansé so kò jouk Alger (1082).
* Dinasti dé Banu Khurasan atè Tinis, vasal dé Hammadid (finisman an 1159).
=== Pròch-Oryan ===
* Fatimid-ya ka finansé oun rébélyon kont kalif-a sunnit an Irak. Aprè ki li pran Bagdad an désanm 1058, yé alyé al-Basâsiri (ca) ka pran Bassorah é Wasit mè la échwé o Khuzestan.
* Jwiyè : raid Turkmèn asou réjyon-an di Sivas.
* 23 jwiyé : Ibrahim Yinal (en) sa tranglé aprè so défèt pa so kouzen Seldjoukid-a Toghrul-Beg, ki ka propozé à al-Basâsiri oun alyans an échanj di rèstorasyon-an di kalif Al-Qa'im. Basâsiri ka roufizé é ka kité Bagdad an désanm.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
8b9y2puaz5f43c58c0t7cs6gd8w9hqt
1060
0
54
17504
17273
2020-01-25T23:01:41Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1060''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 1e janvyé : Toghrul-Beg ka antré atè Bagdad é ka rèstoré kalif-a sunnite Al-Qa'im.
* 15 janvyé : al-Basâsiri (ca) sa briga é ka tchwé prè di Koufa pa Seldjoukid-ya.
* Jwiyè : dé Bédouin, Banû Kilâb, ka antré annan Alep. Aprè léchèk-a di roun èspédisyon an Siri di Nò (out), Fatimid-ya yé ka abandoné lavil-a é yé ka fondé dinasti-a mirdasside.
=== Éròp ===
* Prentan : Normand Robert Guiscard ka roukoumansé lagèr-a kont Bizanten-yan. An mè, i ka anparé so lò di Tarente é di Brindisi, tandi ki so frè Mauger ka briga Grèk-a atè Oria. Robert Guiscard é so frè Roger ka marché answit asou Kalab-a. Pannan été-a, yé ka anparé yé kò di Reggio é di Scilla, posésyon di Bizans.
* 4 out : koumansman di règn di Philippe Ie, rwa di Lafrans (finisman an 1108), anba titèl-a di Baudouin V di Flandre (finisman an 1066), bèl-frè d’Henri Ie.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
e27ntqjyzgiwmjcjuvfxz33vi7e8wqa
1061
0
55
17505
17335
2020-01-25T23:01:48Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1061''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 28 janvyé : koumansman di règn di Vratislav II, douk épi rwa (1085) di Bohême à lanmò-a di Spytihněv (finisman an 1092).
* 2 févriyé : pronmyé enkirsyon dé Coumans(Polovci) an Risi. Yé ka briga dé Kyévyen.
* Mè : koumansman di konkèt-a di Sisil-a asou Zirid-ya pa Roger Bosse, frè-a di Robert Guiscard, ki ka débarké atè Messine(achévé en 1091).
* 18 jen : Florent Ie, kont di Frise ògsidantal, sa asasiné atè Hemert, an Gueldre, pa Herman van Cuyck à isou-a di roun batay viktoryéz. So tiboug Thierry ka siksédé li anba réjans-a di so manman Gertrude di Saxe. Guillaume, lévèk d'Utrecht, ka an profité pou anparé so kò di roun parti di Frise ògsidantal-a, ké soutchen-an di anprò-a Henri IV. Gertrude ké so timoun-yan ka réfijyé yé kò Zélann.
* 1e òktòb : koumansman di pontifika d'Alexandre II (finisman an 1073). Réjant-a Agnès d'Aquitaine ka roufizé di roukonnèt li. Alexandre II ka fè apliké dékrè-ya kont simoni-a é nikolayism-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
k47bjcl7vzm0skde4v5j2pkvxt0b4lx
1062
0
56
17506
17281
2020-01-25T23:02:19Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1062''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Avril : tchòk di Léta di Kaiserswerth. Gran di rwayom di Jèrmani ka réyisi à anlvé jenn-an Henri IV, tandi ki li ka séjourné ké so manman Agnès d'Aquitaine atè Kaiserswerth (distrik di Düsseldorf). Koumansman di réjans-a dé larchévèk Annon di Kològn é Adalbert di Brenm asou Sen-Anpir.
* 14 avril : antipap-a Honorius II ka pran Romemais divèt rouganyen so lévéché di Parm.
* 21 mè : priz di Capoue pa kont-a Richard d'Aversa.
* Out - sèptanm : Roger Ie ki té rousouvwè envèstitir-a di konté di Sisil-a di Robert Guiscard, ka pasé annan zil-a. Li sa asyéjé atè Troina douran anviron 4 mwa annan dé kondisyon trè difisil ké so jenn fanm Judith.
* 9 out : batay-a di Nissa sa rapòrté pa Harald III di Norvèj, ki pa ka parvini à konkéri Dannmark-a.
* Lavil-a di Marrakech sa fondé o Maròk pa Almoravid-a Youssef Ibn Tachfin ki an ka fè so kapital.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6zrr49pxtu9syvaf1gbsaurqs1vzgta
1063
0
57
17507
17265
2020-01-25T23:02:26Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1063''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 30 mars : lanmò di Renzong, anprò song di Chin. Yingzong ka siksédé li (finisman di règn an 1067). Dè 7 avril, i ka voyé roun anbasad o rwa di Đại Việt Lý Thánh Tông.
* 4 sèptanm : lanmò di Toghrul-Beg soultan seldjoukid di Bagdad. So névé Alp Arslan (« Lyon blanng-an ») ka siksédé li (finisman di règn an 1072). I ka éliminé so konpétitò-ya Kavurd di Kerman é Kutulmuch (1064).
* Vizir persan-an Nizãm al-Mulk (« Lòrd di Rwayom », 1018-1092) ka konsolidé pouvwè-a dé Seldjoukid, ki ka konsakré yé kò pou opérasyon militèr é ka siksédé li ka abandoné administrasyon. I ka antouré so kò di fonksyonèr orijinèr di Khorasan é ka antrétni di bon rapò ké kalif-a é so antouraj. Larmé-a dé Seldjoukid ka tchenbé so fòs di mobilité-a di so kavalri (di 46 à 70 000 wonm). Pou antrétni li, sistenm-an di iqtâ-a(konsésyon) sa étandou. Souprésyon di sèrvis di lapòs-a annan anpir abbasid-a pa Seldjoukid-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
luewl5is4oxdxzeg11m9bltm1hzv5fr
1064
0
58
17508
17346
2020-01-25T23:02:33Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1064''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 16 out (oben 6 jen) : priz d'Ani. Tirk Seldjoukid-ya anba lòrd-ya di Alp Arslan ka fè konkèt-a di Arméni-a é ka razé kapital-a Ani, don popilasyon-an sa masakré. Arményen-yan ka dispèrsé yé kò. Sèl rwayom arményen-an di Lorri ka rété endépandan pannan pli di roun syèk.
* Otononm : dépar di roun pèlrinaj an latè sent ka kondjwi pa lévèk alman-an Günter di Bamberg, larchévèk-a di Mayence Siegfried, lévèk-ya Othon di Ratisbonne ké Guillaume d’Utrecht. Dé milyé di moun ka swiv èspédisyon-an ki armé (finisman an 1065).
* Pronmyé enkirsyon dé Seldjoukid an Jéyòrji. Yé ka tchipé Akhalkalaki é ka ravajé péyi-a, épi ka routiré yé kò san avwar konkli lapè.
=== Éròp ===
* 20 janvyé : akò konkli atè Győr ant tiboug-ya di Béla Ie di Ongri é Salomon Ie. Ladislas, Géza é Lampert ka roukonnèt sizrennté di Salomon, é ka rousouvwè ansyen douché-a di yé papa, swé tchèr-a di Ongri-a.
* Prentan : Harold II, kont di Wessex, ka échwé asou kot Normann-yan é sa fè prizonnyé pa kont-a di Ponthieu ki ka livré li à Guillaume di Normandi. Li ka ganyen so libèrté an jouran di soutni kandidatir-a di Guillaume o tronn d'Anglétèr.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
r4yn3z3z3yxhz6g4co2je3142ipmqrq
1065
0
59
17509
17278
2020-01-25T23:02:39Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1065''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 25 mars : oun èspédisyon di pèlren alman sa ataké pa dé Bédouin prè di Ramla.
* 28 out : lanmò di douk di Bas-Lotharingi Frédéric Ie di Liksanbour : Godefroy le Barbu ka divini douk di Bas é di Rot-Lotharingi.
* 3 òktòb, York : rébélyon an Northumbri kont pouvwè tirannik-a di kont Tostig, ki sa ègzilé.
* 27 désanm : lanmò di Ferdinand Ie di Kasti, o routour di roun èspédisyon militèr kont Valans. So tiboug sa proklamé rwa : Sancho II le Fort, rwa di Kasti (finisman di règn an 1072), Alphonse VI, rwa di León (finisman annan 1109) é García II, rwa di Galice (finisman an 1090).
* 28 désanm : konsékrasyon di abbay-a di Westminster.
* Koumansman di roun péryòd di disette é di troub an Éjip fatimid-a (finisman an 1072). Dé heurt vyolan ka éklaté ant soda soudanè é mamelouks di lorijin tirk.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
tn77cy5c3c9b95hu7nec1mk6qz14fj9
1066
0
60
19586
19469
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:2600:387:A:15:0:0:0:1C|2600:387:A:15:0:0:0:1C]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1066''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 6 janvyé : Harold II sa éli rwa d'Anglétèr o détriman d'Edgar Atheling (finisman di règn 14 òktòb).
* 3 févriyé : Rostislav (en), prens di Tmoutarakan, sa anpwazonnen pa roun lajan bizanten.
* 13 jwiyé : Henri IV di Sen-Anpir ka épouzé atè Tribur Berthe di Turin. I ka angajé oun prosédir di divòrs an 1069.
* 12 out : Guillaume le Conquérant ka rasanblé so flòt asou Div-a.
* 24 out : konsékrasyon pa Théoduin di Bavière, lévèk di Lyèj, an prézans di Libert, lévèk di Cambrai, di légliz-a di Notre-Dame di Huy, roukonstrwit, aprè so dèstriksyon an 1053 pa kont-a di Flandre Baudouin V le Pieux (v. 1012-1067).
* 26 out : lavil-a di Huy (Bèljik atchwèl) ka òbténi pronmyé chart-a dé libèrté kominal òktrwayé an Éròp ògsidantal, akòrdé pou grémésyé zabitan-yan di yé kontribisyon à roukonstitisyon-an di Légliz-a di Notre-Dame.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
pq06n6v2uxfp6tyeoo3k85x2bkjvg9i
1067
0
61
18310
17511
2020-05-29T12:18:03Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1067''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 8 janvyé : lanmò di Yingzong, anprò song di Chin. Shenzong ka siksédé li (finisman di règn an 1085).
* Prentan : batay di Césarée. Soultan-an seldjoukid Alp Arslan ka anvayi Pon-an é ka vansé joul Césarée di Cappadoce ki li ka mété à sak, tandi ki rounòt larmé tirk ka ravajé frontchèr-a di Silisi.
* Hammadid-a An-Nasir ibn Alannas ka anparé so kò di Bouji koté ka enstalé so kapital bò'd 1069. Bouji ka divini oun dé pòr ki pli enpòrtant di Maghreb. Rwayom Hammadid-a, ka épargné pa envazyon hilalyenn-yan é Almoravid, ka akéri oun grann prospérité.
* Jéyograf arab-a El-Bekri ka randé so kò atè Koumbi, kapital di Ghana.
=== Éròp ===
* 2 févriyé : anprò-a Henri IV ka rasanblé dé troup atè Augsbourg annan entansyon-an d'entèrvini an Itali kont Norman-yan ki ka ménasé Ronm é ka fè kouronnen so kò anprò atè Ronm. Défèksyon-an di Gottfried di Lorraine ka fè kapoté projè-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
sbjm089so9k4q8762p3ixz1r80lx73j
1068
0
62
17512
17317
2020-01-25T23:03:51Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1068''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 29 mars : rwa-a Châlukya di Lwès-a Someshvara Ie (en), malad, ka sousidé so kò asou larivyè-a Tungabhadrâ, an Enn di Sid. So tiboug Somesvara II ka siksédé li mè sa ranvèrsé aprè roun règn tirannik pa so frè Vikramaditya VI an 1076.
* 22 mè : koumansman di règn di Go-Sanjō, anprò di Japon (finisman an 1072). An 1069, i ka enstitchwé roun kadas dé ségnòri (shōen) annan lòbjèktif-a di rèstrenn yé nonm.
* 20 novanm : anprò-a bizanten Romen IV Djojenn, aprè ki li pran Hiérapolis (Manbij) o musulman an Siri, ka ranpòrté oun nouvèl viktwè divan sa vil, épi ka roupasé Taurus san ki li té pouvé anpéché Tirk-ya di pran Amoriumen Galati.
* 10 désanm : soultan-an seldjoukid Alp Arslan, alyé ké Gourgen II di Lorri, Aghsartan Ie di Kakéti é émir-a di Tiflis, ka maché kont Bagrat IV di Jéyòrji. An tchèk mwa, yé ka ravajé é ka piyé provens-ya di Kartli é d'Argvétie, anvan di kité Jéyòrji-a an jwiyé 1069.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ca1cskzqf7qy3pdrkx4czz53tcog9n5
1069
0
63
19628
19477
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:2600:387:A:15:0:0:0:1C|2600:387:A:15:0:0:0:1C]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1069''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* Févriyé : Wang Anshi sa nonmen vis-Pronmyé minis di Chin-an dé Song. I ka inogiré oun réfòrm di Léta-a an Chin ki ka tanté di rézorbé koripsyon-an ki ka régné annan administrasyon-an é larmé-a (finisman an 1076).
=== Proche-Orient ===
* Prentan : révòlt di mèrsénèr norman Robert Crispin, routranché annan fòrtérès-a di Maurokastron, annan tenm-ab dé Arményak kont Romen IV Djojenn. Anprò bizanten-an ka réprimé mouvman-an anvan Pantkot-a (finisman mè).
* Romen IV Djojenn ka dégajé Cappadoce ki anvayi pa Seldjoukid-ya, mè divèt souspann opérasyon-yan pou maté révòlt-a di Robert Crispin. Pannan ki li ka maché bò'd lak-a di Van, so lyétnan arménien-an Philarète Brachamios sa briga pa Tirk-ya, ki ka vansé jouk Iconium. Romen ka parvini à répousé yé.
Jénéral Hamdanid-a Nasir al-Dawla ka ménasé di détroné kalif-a fatimid d'Éjip Al-Mustansir Billah.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
0038ipmh6i0zuu5fq2z7nxqz9g60t0x
1070
0
64
17514
17267
2020-01-25T23:04:04Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1070''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Prentan : Bizanten-an Manuel Comnène, tiboug éné di kiropalat Jean Comnène, ka dirijé opérasyon-yan an Anatoli. Li sa briga é pran prè di Sébas pa Khroudj, révolté kont soultan-an seljoukid. Manuel ka négosyé ké so venkò é ka rouvini ké li atè Konstitchwé, pannan k’Alp Arslanas ka syéjé vennman Édesse.
* 7 mè - fen jwiyé : konstriksyon di Qasr al-hagar, fòrtérès-a di Marrakech, pa Abu Bakr Ibn Omar.
* 9 jen : koumansman di règn an Enn di Sid di Kulottunga Ie (en), rwa dé Chola (mouri an 1122). I ka fondé dinasti-a châlukya-chola (finisman an 1190) aprè ki li inifyé rwayom-yan Chola di Tanjore é Châlukya di Vengi.
* rwa-a Vijayabahu (en) di Ceylan (1055 - 1110) ka soukouyé titèl-a dé Chola. I ka pran yé Polonnaruwa é an ka fè so kapital.
* Mirdassid-ya d'Alep ka asèpté sizrennté-a dé Seljoukid.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ozo6h9lz4ch2jnhk7l8dzacyboh7z63
1071
0
65
19614
19481
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:2600:387:A:15:0:0:0:1C|2600:387:A:15:0:0:0:1C]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1071''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 13 mars : larmé bizanten-an di anprò Romen-an IV Djojenn ka kité Konstantinòp ké Khroudj é Manuel Comnène, ki ka mouri an chimen, é ka maché kont sa dé Tirk di soultan seldjoukid-a Alp Arslan, pa Théodosiopolis ; Romen ka pran Manzikert mè ka afébli so fòs-ya an voyan roun kontenjan soutni Roussel di Bailleul annan réjyon-an di lak di Van.
* Prentan - été : Turkmènn Atsiz, vassal di Saljûqide Alp Arslan ka pran Ramla o Fatimid é ka asyéjé Jérusalem (priz an jen/jwiyé 1073). I ka anparé so kò di Palèstin à èsépsyon-an d'Ascalon é ka rétabli sunnism-an.
* 26 out : Bizanten-yan ka pédi à batay-a di Manzikert pa Seldjoukid-ya. Romen IV Djojenn, ka fè prizonnyé, sa réténi jouk li ka signé roun lapè trè défavorab, trété pa lakèl i ka angajé so kò à péyé 1 500 000 pyès di lò pou so ranson é roun tribi anniyèl di 360 000 pyé di lò. Oun échanj di prizonnyé sa prévwè é lapè-a sa konkli pou 50 lan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
20jwykfl0bvpuyu8mqqbb3p7n7m6gjs
1072
0
66
17516
17289
2020-01-25T23:04:17Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1072''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Proche-Orient ===
* 15 désanm : Alp Arslan sa tchwé lò di roun kanpangn kont Karakhanid-ya. So tiboug Malik Shah Ie, òkò minò, li ka siksédé kou soultan dé Seldjoukid. A pa roun chèf militèr mè ésansyèlman roun Administratò-a préyokipé d’aménajé konkèt-ya (finisman di règn 1092).
=== Éròp ===
* 10 janvyé : Norman-yan ké yé troup, ki dirijé an lanmè pa Robert Guiscard, é asou latè pa so frè Roger Bosse, ka pran Palerme o Musulman.
* 2 mè : translasyon dé rélik di Boris é Gleb atè Vychgorod. Li sa présédé di réyaksyon-an di Dit asou Martir-ya. Lépòk probab di promilgasyon-an di Lajistis Ris-a (rédaksyon brèv) pa tiboug-ya di Iaroslav le Sage ka réyini pou sa lokazyon.
* 8 avril - 27 mè : akò di Winchester. Primoté di larchévèk-a di Cantorbéry asou larchévèk-a d'York. Lanfranc, ki sa nonmen primat d'Anglétèr, la koumansé réfòrm-an di Légliz Angléz-a (finisman an 1089). I ka aboli kilt-a di nonbré sen, é ka ranplasé di nonbré lyé di kilt. Yérachi di Légliz sa près totalman roukonpozé di Normand oben di Fransé (oun Anglé asou 16 lévèk an 1100).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1vzs10kk866oxcfc86jlhpitbinzzwp
1073
0
67
17517
17264
2020-01-25T23:04:23Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1073''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 18 janvyé : koumansman di règn di Shirakawa, anprò di Japon. Li ka parvini à routrouvé réyalité-a di pouvwè. I ka abdiké an 1086 mè ka kontinwé à gouvèlné kou anprò routiré.
* Jen - jwiyé : Tirkmèn Atsiz, vasal dé Saljûqid ka pran Jérusalem o Fatimid aprè Dé lan di syèj. I ka anparé so kò di Palèstin à èsépsyon-an d'Ascalon é ka rétabli sunnism-an.
* Révòlt di Roussel di Bailleul, chèf dé oksilyèr norman di larmé bizanten-an d'Oryan ki kondjwit pa domèstik-a dé Scholes Isaac Comnène. Aprè ki li ménasé Konstantinòp, li sa venki an 1074 pa Alexis Comnène.
* 22 mars : Iziaslav Ie sa chasé di Kyèv pa so frè. I ka réfijyé so kò an Pològn, épi an Almagn koté li ka doumandé san siksè lèd-a di pap Grégoire VII.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
j4o8dsjzd9mblb892kwvr1z25hfxxfw
1074
0
68
17518
17326
2020-01-25T23:04:45Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1074''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 29 janvyé : Badr al-Djamali, gouvèlnò d'Acre, aplé sigrétman pa kalif-a Fatimid d'Éjip Al-Mustansir Billah, ka antré annan Kèro ké so gard arményenn é an roun lannwit j'ai fè ègzékité pa so wonm-yan chèf militèr-ya sédisyé, osi byen soudanè ki tirk. I ka òbténi charj-ya di koumandan dé larmé, di dirèktò dé misyonèr é di vizir.
* Avantiryé arményen-an Philaretos Brakhamios, ki ka kontrolé réjyon-an ant Mélitène, Taurus ké Cilicie, ka sasé à anparé so kò d’Antioche ké api-a di patriyarch Émilien à favò-a di roun émét à lanmò-a di douk Tarchaniotès. Isaac Comnène, ki nonmen douk d'Antioch, ka parvini à réprimé ensirèksyon-an.
* 27 janvyé : piti larmé-a di anprò-a Henri IV ka kontré révolté-a Saxons atè Hersfeld, di par é di ròt di Werra-a ; briga-a pa gen lyé é dé négosyasyon di lapè sa ouvèrt.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
p7sl3ndzemzmgea9hd71iqco3quvzgh
1075
0
69
17519
17287
2020-01-25T23:04:52Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1075''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* Shen Kuo, ka voyé an missyon diplomatik pa Song-yan oprè di dinasti-a Liao, ka rézoud oun diféran frontalyé ant Dé anpir-ya.
* Enkirsyon chinwaz dé Song kont dinasti-a Lý o Viêt Nam (finisman an 1077).
* Èstratèj bizanten-an Théodore Gabras ka chasé Tirk-ya di tenm di Chaldé, i ka roupran Trébizonn, ki okipé dipi 1074 é ka gouvèlné an prensip endépandan jouk 1098.
=== Éròp ===
* 3-4 mars : Dictatus papæ, dékrè di Grégoire VII ki ka entèrdi lévèk-ya di rousouvwè yé charj dé lanmen di roun layik. Grégoire VII ka proklamé lévèk-a di Ronm chèf absoli di Légliz-a.
* 9 jen : Henri IV ka ékrazé révòlt-a di Saxe à batay-a di Langensalza (en).
* 14 sèptanm : kont-a Adalbert di Calwrenonce à so drwè-ya asou monastè-ya d'Hirsau. 9 òktòb roun diplom di anprò-a Henri IV ka konfirmé sésyon-an (otantisité kontrovèrsé).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
mdbksiqf23wxuqldnkon9iapmrjppj6
1076
0
70
17520
17274
2020-01-25T23:04:59Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1076''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Afrik ===
* Priz é piyaj di kapital-a di Ghâna, Koumbi Saleh, dépo di disèl é di lò, pa chèf-a almoravid Abu Bahr é aféblisman di rwayom. Soninkés-ya sa konvèrti di fòs à islam é ka péyé roun tribi. Oun chèf Sarakolé ki chapé di Ghâna ka fondé plis o sid rwayom di Sosso. I ka fondé dinasti-a dé Diarisso ki li ka régné jouk 1180.
=== Azi ===
* 9 mars : an Enn, prens-a Châlukya Vikramaditya VI (en) ka aboli lè shaka é ka établi lè Chalukya-vikrama. Vikramaditya VI ka rébélé so kò kont so frè Someshvara II (en) é ka pran pouvwè-a, ki ka roujété dominasyon-an Chola. I ka établi so pwisans asou sant-a di kontinan é ka proklamé so kò anprò di Karnataka, ké so kapital atè Kalyani (en).
* Jen - jwiyé : Tirkmèn Atsiz, vasal dé Seldjoukid ka pran vil-a di Damas o Fatimid.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
2ztwqqrhvyhbnf5gzu85i1gnybqs2wm
1077
0
71
19537
19532
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:2600:387:A:15:0:0:0:1C|2600:387:A:15:0:0:0:1C]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1077''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Éròp ===
* 25-28 janvyé : zafè di Canossa koté anprò jèrmanik-a Henri IV, izolé, ka enploré so pardon divan pap Grégoire VII, ki ka asèpté so roupanti, aprè ki li fè li pasyanté trwa jou annan lakour di chato di Mathilde di Toscan.
* Grégoire VII ka rézidé oprè di Mathilde, so alyé, jouk sèptanm. Pannan sa séjou, kontès-a té légé so Léta-ya o Sen-Syèj (Toscane, Crémone, Ferrare, Mantoue, douché di Modène é Reggio).
* Lévé-a di èkskominikasyon-an ka pèrmèt à Henri di triyonfé dé Féyodal ki révòlté an Almagn. Mè I ka ronp òkò ké Grégoire VII, ka fè li dépozé é ka fè éli antipap-a Clément III (Guibert de Ravenne), ki li pa ka réyisi à enpozé rò di Anpir-a (1080).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
i1qpk0tanisqummw2n8v2elziyrczab
1078
0
72
19679
19662
2022-07-29T20:13:48Z
Hasley
409
rv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1078''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
Tirkoman-an Atsiz, ki ménasé pa Fatimid-ya atè Damas, ka aplé Malik Shah Ie à so lèd. Sa dannyé ka voyé so frè Tutuchqui ka roudrésé sitchwasyon-an. Atsiz sa tchwé pa Tutuch ki ka fondé dinasti-a Saljûqide di Siri (finisman an 1117) é ka proklamé so kò soultan di Damas (fin en 1095). Tutuch ka pran Jérusalem, Jaffa é Sayda.
* Soulon sèrtenn sours, Suleyman ibn Kutulmuch ka prab Nicée o Bizanten (dat-a ké sirkonstans-ya di sa akizisyon sa débat é lannen-yan di 1075 à 1081 sa osi vansé). Mèt dé riv di Propontide é di Bosphore, i ka fondé dinasti Seldjoukid-a di Rum (finisman an 1308). Anpir bizanten-an sa ménasé. Tirk-ya ka fòrmé dézòrmè oun lamas di manèv pròch di Konstantinòp, à dispozisyon di tout anbisyé-ya : Nicéphore Bryenne ka antréné yé an Éròp ; an Azi, Nicéphore Mélissènos ka bay yé laksè à Galati-a é à Phrygie koté yé ka enstalé yé kò pou pronmyé fwè-a annan lavil-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
rde50cuujpklavfvi54qe3cf9zf9v5a
1079
0
73
17523
17323
2020-01-25T23:05:20Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1079''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Févriyé : Bérenger de Tours, ki té ka nyé prézans-a di Kris annan Ékaristi-a, ka rétrakté so kò o konsil di Ronm.
* 24 mars, Pak : Frédérik di Staufen sa fyansé atè Ratisbonne ké Agnès, tifi-a di anprò-a Henri IV, é ka rousouvwè envèstitir-a di konté di Souabe. Li sa à lorijin-an di kaz-a dé Hohenstaufen.
* 11 avril oben 8 mè : ègzékisyon di Stanislas, lévèk di Cracovie, pa rwa-a di Pològn Boleslas II le Généreux, don li té kondané vyolans-a é so déboch-ya, é san dout pou dé motif politik (i té pran tèt-a di roun révòlt di noblès). Boleslas II, èkskominyé divèt abandoné kouronn-an di Pològn é ègzilé so kò an Ongri. So frè cadet Ladislas IerHerman ka siksédé. Sa dannyé briga vennman aristokrasi-a, ki ka administré Pològn. I ka aparèt kou roun wonm di anprò-a Henri IV, don li ka épouzé tifi-a Judith. I ka asèpté di péyé tribit pou Silési-a é ka rounonsé à fè so kò kouronnen rwa.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
pairlsvyjkb057lls4akutoprsy3753
1080
0
74
17524
17257
2020-01-25T23:05:27Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1080''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Afrik ===
* Pouvwè musulman-an di Kèro, anba vizir Badr al-Djamali, ka izé di konplézan lévèk coptes, ki voyé oprè di Anprò-a d’Étchopi, pou édé à divizyon-an di Islam-an. An 1080, sèt moské bati à enstigasyon-an di métropolit Sévèr sa détrwit pa souvren-an ki ka jité Abouna-a an prizon. Badr al-Djamali ka ménasé anprò-a d'Étchopi di détrwi tout légliz krétchenn-yan d'Éjip si musulman-yan pa sa simyé protéjé, mè souvren krétchen-an ka ménasé à so tour di détrwi La Mecque. À sa lépòk, an Éjip, ka dévlopé so kò krwayans-a ki Négus-a pouvé afamé péyi-a an rétnan dilo-a di Nil.
=== Azi ===
* Koumansman di règn di Jayavarman VI, rwa di Kanbòdj, irsipatò (finisman an 1107).
=== Pròch-Oryan ===
* Otonm : koumansman di révòlt-a di Nicéphore Mélissènos an Azi minò kont anprò bizanten-an Nicéphore III Botaniatès (finisman 4 avril 1081). Soultan-an Saljûqide Malik Shah Ie ka voyé oun anbasad atè Bizans pou doumandé kaptir-a dé tiboug di Kutulmush, don aktivité-a an Anatoli ka kontraryé so projè-ya di konkèt-a di Éjip-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
qt2y4hpr3jv731gxv9wv82kx24eqqwm
1081
0
75
17525
17345
2020-01-25T23:05:34Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1081''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 19 désanm : an Siri, émir arab-a Ali Ibn Mounqidh ka pran Shaizar à lévèk bizanten-an.
* Alexis Comnène ka signé ké Seldjoukid-a Suleyman ibn Kutulmuch oun akò pa lakèl i pouvé fè di Nicée so kapital é kontrolé sant-lwès di Azi Minò-a, à èsépsyon di kot égéyenn-an.Tzakhas, oun avantiryé tirk ka enstalé so kò atè Smyrne, ka proklamé so kò émir é ka koumansé, ké lèd-a di roun flòt ki ka konprann di nonbré bizanten, konkèt-a dé zil é di kot égéyenn-an (jouk so défèt divan Alexis Ie Comnène bò'd 1090).
=== Éròp ===
* 14 févriyé : koumansman di révòlt-a d'Alexis Ie Comnène kont anprò-a Nicéphore III Botaniatès.
* 18 mars : anprò-a Henri IV ka kité Ratisbonne pou anvayi Itali-a. Li sa atè Véronn 4 avril.
* 1e avril : jénéral-a Alexis Comnène ké so frè Isaac, ka rouprézanté altans-a di aristokrasi téryenn-an é di parti militèr, ka antré atè Konstantinòp é ka ranvèrsé Nicéphore III Botaniatès à favò-a di roun mitinri di larmé-a. Finisman di dinasti masédonyenn-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
bx09orfgrvjd94g6imt7b2kne2z75a4
1082
0
76
17526
17313
2020-01-25T23:18:38Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1082''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 21 févriyé : Nòrman-yan di Robert Guiscard ka pran Durazzo. Robert Guiscard sa raplé an Itali pa roun soulèvman fomanté à enstigasyon-an di anprò-a Henri IV. So tiboug Bohémond di Tarente ka ranplasé li.
* Mè : Bohémond di Tarente ka asyéjé Ioannina é ka briga larmé bizanttin-yan à Dé roupriz. An tchèk mwa li ka tchipé réjyon-an dé lak é Macédoine ògsidantal-a, épi ka pasé an Thessalie koté li ka asyéjé Larissa (finisman an 1083).
* Bulle d'Or (chrysobulle) : Veniseacquiert dé privilèj komèrsyal annan anpir bizantin-an. Li ka wè so kò konsédé oun kartché à Konstantinòp é so marchan-yan sa ègzanpté di kommerkion. Bizans ka roukonnèt égalité-a di pwisans-a di Véniz pas li benzwen di flòt vénisyenn pou lité kont Nòrman-yan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ov95wzpoc0fttjprxqslhim3zv688br
1083
0
77
17527
17293
2020-01-25T23:18:52Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1083''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 14 avril : rwa-a d'Aragon Sanche Ramire ka anparé so kò di Graus. An jen, so fòs sa ant Monzón é Pomar pou ataké Saragosse é Lérida. So viktwè asou musulman-yan à batay-a di Pisa an finisman di lannen ki ka pèrmèt li di pran Naval é Secastilla an 1084.
* Prentan : Anprò bizanten-an Alexis Comnèneréussit à débloké Larissa asyéjé pa Nòrman-yan. Bohémond di Tarente ka routiré yé kò atè Castoria.
* Henri IV di Sen-Anpir ka mété syèj-a divan Ronm.
* Jen : priz di Ceuta pa Almoravid-ya.
* 20 out : kanonizasyon di rwa Étienne Ie di Ongri.
* Été : flòt vénisyenn-an ka roupran Durazzo o Norman.
Òktòb : Alexis Comnène ka roupran Castoria aprè dépar-a di Bohémond di Tarente, ki parti an Itali sasé lajan-an pou péyé sòld-a di so troup-ya.
* Fondasyon di monastè di Batchkovo(Bilgari) pa jéyòrjyen-yan Gregorios Pakourianos, gran domestikos, ké so frè.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
[[Katégori:Kalandriyé]]
gsjr6pizfcqu78carrfa4rhatzyizbv
1084
0
78
17528
17271
2020-01-25T23:19:04Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1084''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* 13 désanm : aprè ki li pran Iconium (Konya) é ataké Sisili arményenn-an, Süleyman Ie Shah ka anparé so kò d’Antioch ki té défann pa jénéral bizanten-an Philarète Vahram (Brachamios). I ka trouvé so kò ensi mèt di Anatoli près antchèr.
* Birmani : révòlt dé Môns di Pégou. Lanmò di rwa di Pagan Sawlu, okèl ka siksédé so dimi-frè Kyanzittha († an 1112). Koumansman dé rélasyon komèrsyal ké Enn-an ké Lachin-an.
=== Éròp ===
21 mars : anprò romen jèrmanik-a Henri IV ka dévasté Ronm é ka enstalé antipap-a Clément III ki ka kouronnen li anprò 31. Pap-a Grégoire VII ka réfijyé so kò annan chato-a Saint-Ange.
* 24 mars : sak di antipap-a Clément III.
* 31 mars : sak di anprò-a Henri IV pa Clément III.
* 13 avril : Alain IV Fergent ka divini douk dé Bréton à lanmò-a di Hoël II (finisman an 1112).
* 24 mè : Robert Guiscard, Norman alyé di Grégoire VII ka prézanté so kò divan Ronm. I ka pran lavil-a, ka libéré pap-a Grégoire VII, mè piyaj-ya di so troup-ya ka provoké lòstilité-a di popilasyon-an. Pap-a ka réfijyé so kò annan sid-a é ka mouri atè Salerne an mè 1085. Aparaman venki, li anfèt réyisi à randé papoté-a endépandant é à fè apliké an parti réfòrm ecclésiastik-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ezfrj7qea07lvz5uz6mkyrkatjuavny
1085
0
79
17529
17320
2020-01-25T23:19:11Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1085''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Afrik ===
* Oumé, rwa di Kanem (Tchad), orijinèr di Tibesti, ka konvèrti so kò à islam-an, sa ki ka favorizé rélasyon-yan di Kanem ké ròt péyi musulman-yan (finisman di règn an 1097). Dinasti-a dé Sefouwa di tribi-a dé Magoumi, di lorijin toubou (oben téda) ka étann so otorité asou pèp-ya di Kaouar, di Bornou é di Tibesti. Njimi, kapital-a, ka pran rapidman enpòrtans-a é dé savan musulman ka vini à lakou-a di rwa Oumé.
=== Azi ===
* 1er avril : lanmò di Shenzong. Koumansman di règn di so tiboug Zhezong, anprò Song di Chin (finisman an 1100). Réjans di so gran-manman, enpératris douairyèr-a Kao jouk 1093. Disgras dé réformis é routour o pouvwè dé konsèrvatò ki dirijé pa Sīmǎ Guāng, ki ka abandoné réform-yan di Wang Anshi.
* Jwiyè : aprè priz-a d'Antioche (1084), Suleyman ibn Kutulmuch ka maché asou Alep koté li sa venki pa Tutuch. So tiboug Kilitch-Arslan é mennen an kaptivité. Tutuch ka konfyé Alep à Ak Chungkur, papa di Zanki.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
99zktb2fl2w4urvt84t72ajphr1s9zq
1086
0
80
17530
17260
2020-01-25T23:19:21Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1086''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* An Chin, pouvwè-a ka pasé o konsèrvatò Su Shi (1036-1101).
=== Pròch-Oryan ===
* Tatikios, jénéral bizanten d'Alexis IeComnène, ka asyéjé Nicée épi ka roupliyé so kò bò'd Konstantinòp divan rivé-a di ranfò. Abû’l-Qasîm ki ka gouvèlné Nicée pou jenn tiboug-a di Süleyman ka tanté alò oun èspédisyon asou Konstantinòp. Li sa roupousé pz Bizanten-yan ki koumandé pa Tatikios é Manuel Boutoumitès. Tutuch ka pran Antioche épi ka maché asou Anatoli-a afen d’éliminé Abû’l-Qasîm. Bizanten-yan ka blijé li à routiré so kò, ki ka sové di dézas Saljûqides di Rum.
* 6 janvyé : prosè di Léon di Chalcédoine. Lévèk-a ka protèsté kont rékizisyon-an dé byen di légliz pa anprò-a Alexis Comnène, ki ka soutni ki adorasyon-an dé ikonn divèt étann so kò à matchè-a menm don yé sa fèt, sa ki ka ékivo à akizé anprò-a di sakrilèj. Li sa dépozé é ègzilé pa roun konsil ki tchenbé o Blachern.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
d2dixsjllf7eiog3h9ims3s4hsnn38d
1087
0
81
17531
17338
2020-01-25T23:19:34Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1087''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
[[Fiché:Clameurdeharo.jpg|thumb]]
* 5 janvyé : o Japon, abdikasyon di anprò-a Shirakawa (白河院) (1053-1129), ki monté asou tronn enpéryal an 1072, ki té pronmyé tiboug di anprò Go-Sanjo(1034-1073). Koumansman di règn di so tiboug Horikawa (1087-1107) é di réjim dé anprò klwatré (finisman an 1156). Sistenm-an di insei-a, « anprò routiré », sa roun sòrt d’administrasyon paralèl, ki òrganizé otour di roun anprò ki, ofisyèlman, ka routiré so kò annan roun monastè koté, an prensip privé di tout pouvwè, i ka dirijé so kliyantèl. Li sa lwazib d'édé, mè osi di bloké anprò-a ki ka régné oben òkò ròt anprò routiré.
* 9 mè : Rivé-a dé rélik di Nicolas di Myreà Bari, mennen pa dé marchan di lavil-a, ki di routour d'Antioche, dérobé yé prè d'Antalya.
* Sak di pap Victor III.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ivcv6x3opeiwwq9ewd4ljfmzpvtla21
1088
0
82
17532
17296
2020-01-25T23:19:41Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1088''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Éròp ===
* 12 mars : élèksyon di pap d'Urbain II (finisman an 1099). Eudes di Châtillon (Urbain II) ka apiyé so kò asou Norman-yan é sité lombard-ya kont anprò-a. I ka sasé à konsilyé klèrjé nasyonal-ya an soupriman léga-ya ki pèrmanan.
* Prentan é été : ki kondjwi pa Odon di Bayeux, baron-yan anglo-norman ka rébélé yé kò san siksè kont rwa-a d'Anglétèr Guillaume le Roux, ki lé reyinifyé douché-a di Normandi é Rwayom-an d'Anglétèr anba koumannman di so frè douk-a di Normandi Robert Courteheuse.
* Jen : nouvèl entèrvansyon di Almoravid Ibn Tashfin an Èspagn. I ka ataké fòrtérès-a d’Aledo, annan rwayom-an di Murcie, ki ka rézisté. Dé djopopo ki éklaté ant prens andalouz-ya, Ibn Tashfin ka joujé préférab d'ataké troup-ya d’Alphonse VI di Kasti ki ka vini dégajé Aledo. Sa ensidan ka ensité Ibn Tashfin à débarasé so kò dé émir andalou.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
c7be8uqmuap0oie6jootsx89w2pi25a
1089
0
83
17533
17332
2020-01-25T23:19:49Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1089''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* Abdikasyon di Georges II an favò di so tiboug David le Constructeur, ki ka divini rwa di Jéyòrji à laj-a di 16 lan (finisman di règn an 1125).
* Soultan-an seldjoukid Malik Shah Ie ka pran Boukhara é Samarcande é ka fè prizonnyé Qarakhanid-a Ahmad ki divèt asèpté so souvrennté.
=== Éròp ===
* 8 janvyé : antipap-a Clément III ka élvé lévéché-a di Bar an roun larchévéché-a à doumann di rwa Constantin Bodin. Rwayom-an di Dioclée sa alò roukonnèt kou rwayom di Serbie.
* Prentan : Petchenèg-ya, anba présyon-an dé Coumans, ka anvayi òkò Thrace an 1088-1089. Yé ka vansé jouk Ipsala koté anprò bizanten-an Alexis Ie Comnène divèt yé doumandé lapè-a.
* 20 avril : lanmò di Dmitar Zvonimir. Krowat-ya sa alò divizé an roun rwayom di Krowasi, né o xe syèk o sid di Pannoni-a, é vil-ya di kot-a kou (Zadar) oben Spalato (Split), don popilasyon latin-an ka koumansé à slavizé so kò. Venise ka sasé à mété lanmen asou litoral adryatik-a, é ka angajé oun lagèr kont rwa-a di Krowasi, ki ka fè apèl à Ongri-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
tj8vhx76dppc25s8ydbwajzpdhex3x2
1090
0
84
17534
17310
2020-01-25T23:19:56Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1090''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 19 mè : viktwè naval di émir-a di SmyrneZachas asou Bizanten-yan à batay-a dé zil Koyun, prè di Chios.
* Réjan-an dé Saljûqides di Rum Abû’l-Qasîm ka maché asou Nicomédi tandi ki flòt-a di émir-a di Smyrne, Zachas (Chaka), ki té ka étann so kò ké Petchenèg ki ka ménasé Konstantinòp, ka arsélé Alexis Ie Comnène asou lanmè anvan di sibi roun défèt parsyèl.
* 6 sèptanm : partizan-yan di NizâriteHassan ibn al-Sabbah ka pran kontrol-a di fòrtérès-a d’Alamut, prè di Qazvin, an Pèrs, afen di préparé roukonkèt chiit-a. Yé ka fondé atè Alamut sèkt-a dé Asasen (Hashashin) oben dé Batinid (batin : kach).
=== Éròp ===
* 14 févriyé : asanblé di Spire. Chart di anprò-a Henri IV an favò dé Jwif di Spire (19 févriyé) é di Worms (v. 1090).
* Févriyé : dézòrd popilèr à Plaisance ki ka opozé popolo-a ké chouvalyé-ya. Posib miz an plas di roun konsila, atèsté pou pronmyé fwè-a an 1126.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
k4j2obcepll11pw0pj5n1771tsairno
1091
0
85
17535
17339
2020-01-25T23:20:03Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1091''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Févriyé : Révòlt di gouvèlnò di Chip Rapsomatès kont anprò bizanten-an Alexis Ie Comnène. Entèrvansyon-an di jénéral Manuel Boutoumitès ka mété fen o prentan 1093.
* Roger di Sisil ka achévé konkèt-a di Sisil-a ké priz-a du Noto asou Zirid-ya.
* 2 févriyé (Chandlò) : Guillaume le Roux, rwa d'Anglétèr ka anvayi Normandi-a. I ka fè lapè-a ké so frè Robert Courteheuseavant di angajé briga-ya. Rékonsilyé, rwa-a d'Anglétèr é douk-a di Normandi ki ka asyéjé ansanm Mont-Saint-Michel ki ka défann yé frè Henri Beauclerc ; sala ka pédi roun parti di Cotentin é sa kontren di ègzilé so kò.
* 26 mars : Almoravid-ya ka antré annan Cordoue.
* 28 mars : ouvèrtir di konsil di Bénév pa pap-a Urbain II. Entèrdiksyon di éli roun lévèk ki pa sa prèt oben djak. Enstitisyon di mèrkrédi dé Sann pou tout moun.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
4eikd3e2at4pzqjgz292o02wvysu333
1092
0
86
17536
17259
2020-01-25T23:22:36Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1092''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 9 òktòb : mwann-an Michel d'Itfiyah ka divin patriyarch d'Alexandrie (finisman an 1102). Soulon istoryen arab-a Elmacin, kalif-a fatimid d’Éjip Al-Mustansir Billah té voyé an anbasad an Étchopi pou priyé Anprò-a, soupsonné di détourné dilo-ya di Nil, di lésé koulé flèv-a à so nivo nòrmal.
* 14 òktòb : Asasen-yan (Hashashin) ka tchwé vizir-a seldjoukid Nizam al-Mulk.
* 5 oben 19 novanm : divizyon di anpir-a dé Gran Seldjoukid, ki ka étann so kò di Taurus o frontchèr di Arabi-a é di Enn-an, à lanmò-a di Malik Chah Ie, ka antré so kat tiboug : Mahmud ka divini soultan di Bagdad, Barkyaruq ka régné an Irak é à lès di Iran-an(finisman an 1105), Sanjar ka régné an Transoxiane é o Khorasan, Muhammad Ie an Azerbaïdjan.
* Malik Chah Ie, ki fin éliminé réjan-an di Rum Abû’l-Qasîm, ka propozé so alyans o Bizanten ki ka asèpté li.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
nx24ee53c378q0jtykjo9ptjse2hycg
1093
0
87
17537
17261
2020-01-25T23:22:45Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1093''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
Prentan : Zachas, émir di Smyrne, ka fè syèj-a d'Abydos mè divèt lévé li fas à Constantin Dalassène. So bèl-tiboug Kilitch Arslan, alyé ké anprò bizanten-an Alexis Ie Comnène, antité à roun bankè à é ka pwagnardé li ké so pròp lanmen. Tiboug-a di Zachas ka siksédé li jouk 1097.
* Otonm : lanmò di réjant-a Gao an Chin. Anprò-a Song Zhezong ka raplé réformis-ya.
=== Éròp ===
* Épidémi di lapès an Artois.
* 6 mars : Anselme, abbé du Bec, sa nonm larchévèk di Cantorbéry. I ka antré an lit ké Guillaume II le Roux à propo di envèstitir-a dé manm di Légliz-a ki konféré pa rwa-a. I divèt ègzilé so kò an Itali (1095).
* Prentan : Le Cid ka koumansé syèj-a di Valence aprè ki li enstalé so kanpman atè Mestalla.
* Jénéral Bizanten-an Manuel Boutoumitès ka réprimé révòlt-a di gouvèlnò di Chip Rapsomatès
* 13 avril : koumansman di règn di Sviatopolk II, tiboug d’Iziaslav Ie, prens di Kyèv (finisman an 1113).
* 26 mè : viktwè dé Coumans asou kyévyen-yan Sviatopolk II é Vladimir II Monomaque à batay-a di larivyè-a Stugna.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
hru9n144gcu75mcofq0qzb48g82upci
1094
0
88
19663
19657
2022-07-29T20:13:46Z
Drummingman
2160
cross wiki vandalism
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1094''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 11 févriyé : sérémoni d'envèstitir di Al-Mustazhir, kalif abbassid (finisman di règn an 1118). Mustazhir sa roun souvren jovyal é débonnèr. Li kontan lar-ya, ka pasyonnen so kò pou architèktir-a, ka konpozé dé powenm di lanmou. I pa ka dispozé di pyès pouvwè odéla di so palè.
* 26 mè : viktwè di Tutuch à Tell as-Sultân asou émir-ya Aq Sunqur d’Alep é Buzan d'Édesse.
* 29 mè : Tutuch ka pran Alep. Gouvèlnò-a di lavil-a, Aq Sunqur, akizé di trayizon, sa dékapité. So tiboug, jenn-an Zanki, sa rékéyi pa Karbouqa, atabeg di Mossoul.
* 21 jen : Al-Afdhal ka divini vizir di Éjip-a fatimid à lanmò-a di so papa arményen-an Badr al-Djamali (finisman an 1121).
* Novanm : Lanmò di soultan seljoukid Mahmud ; so frè Barkyaruq ka pran pouvwè-a atè Bagdad.
* 24 désanm : à lanmò-a di kalif fatimid Al-Mustansir Billah, so tiboug kadè, Al-Musta'li, sa nonmen kalif à laplas-a di so éné léritché léjitim-an. Nizâr ben al-Mustansir et ses partisans, réfugiés atè Alexandrie, sa ékrazé pa vizir-a Al-Afdhal. Nizâr li-menm sa anmiré vivan. Al-Afdhal ka détni pouvwè-a jouk 1121.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
pv3bk7qykg3z9ml4l5izgm10ozf7zzt
1095
0
89
17539
17242
2020-01-25T23:22:58Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1095''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* Endépandans di dinasti-a Sena o Bengal (finisman an 1204).
=== Pròch-Oryan ===
* 26 févriyé : Seldjoukid-ya Tutuş sa briga é tchwé annan roun briga prè di Rey kont so névé Barkyaruq. So tiboug Ridwan ka siksédé li kou rwa d’Alep (finisman di règn an 1113). Dè so rivé o pouvwè, i ka fè tranglé Dé di so jenn frè-ya, di pè ki yé ka dispité li roun pouvwè-a. Dukak, trwazyenm-an ka parvini à chapé di sitadèl-a d’Alep alò ki èsklav-ya di Ridwan té ka tanté di tranglé. I ka réfijyé so kò atè Damas, don garnizon-an ka proklamé li rwa, é ka vwé dézòrmè roun laenn enplakab pou so frè (finisman di règn an 1104).
=== Éròp ===
* 1e mars-7 mars : pap-a Urbain II ka rantré annan Ronm aprè ki li afèrmi so pouvwè, ka konvoké oun konsil atè Plézans, koté roun anbasad bizantin d'Alexis Ie Comnène ka vini roukéri lèd-a di gèryé ògsidantal pou lité kont Tirk-ya seldjoukid. Pap-a ka ankourajé sa doumann.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
svrc2h9f9idtqx29vy2zfq2pkr5x1vi
1096
0
90
17540
17286
2020-01-25T23:23:11Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1096''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
[[Fiché:Peter_the_Hermit_2.jpg|thumb]]
* 26 janvyé : krwazé-ya ka anfèrmé Jwif-ya di Rouen annan roun légliz é ka èstèrminé tout sa-ya san distenksyon di laj oben di sèks ki ka roufizé batenm-an.
* 10 févriyé : Urbain II sa atè Angers pou konsakré légliz-a Saint-Nicolas. I ka doumandé à Robert d'Arbrissel di préché pronmyé krwazad an Anjou.
* 12 avril : krwazad-a dé pov, oben krwazad popilèr, ka rivé atè Kològn.
* 3 mè : pronmyé masak di Jwif pa krwazé-ya. Wonm-yan d'Emich di Leiningen ka masakré Jwif-ya 3 mè atè Spire, 18 atè Worms é di 25 o 28 mè atè Magenza(Mayence). Dé pogrom ki pèrpétré pa bann-yan ki mennen pa prèt-a Folkmar gen lyé atè Metz, Ratisbonne (jen) é Prag (30 mès). Atè Trèves pèrsékisyon ka koumansé aprè dépar di Pierre l'Ermite.
* 24 mè : konsékrasyon di lotèl-a é di roun parti di légliz-a Saint-Sernin di Toulouz pa pap-a Urbain II.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
502ipkawa99fntpjhsfvtul0xdzy3q3
1097
0
91
17541
17255
2020-01-25T23:23:24Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1097''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 20 janvyé : Godefroy di Bouillon, douk di Basse-Lotharingie, so frè Baudouin di Boulogn é yé prensipal vasal ka asèpté, aprè di lonng ézitasyon, di prété sèrman-an d'aléjans pou anprò-a bizanten Alexis Ie Comnène, ki ka promèt solanèlman di rèstitchwé à anpir-a latè-ya ki résaman pédi di roukonnèt basileus kou suzren pou yé konkèt fitir.
* 5 avril, Pak : kont-a Étienne II di Bloiset Robert Courteheuse, douk di Normandi, ka anbarké so kò atè Brindisi pou Durazzo.
* 9 avril : chèf norman-an Bohémond di Tarente ka rivé atè Konstantinòp é ka asèpté san difikilté di prété sèrman-an d'aléjans pou so ansyen ennmi, anprò bizanten-an Alexis Ie Comnène dè landémen.
* 21 avril : kont-a di Toulouz Raymond di Saint-Gilles ka rivé atè Konstantinòp. I ka kontré pitèt Alexis Comnène dè landémen di so rivé.
* 26 avril : Raymond di Saint-Gilles ķi ka roufizé di prété sèrman-an d'aléjans ki anprò bizanten-an Alexis Ie Comnène ka réklamé dé krwazé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
l1qd1h1crhqb0c7yqds7q8jbhp3w01l
1098
0
92
17542
17247
2020-01-25T23:23:31Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1098''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 9 févriyé : viktwè di Bohémond di Tarente asou Ridwan d'Alep prè di lak d'Antioche.
* Févriyé : jénéral Tatikios, ki ka koumandé kontenjan bizanten-an, ka kité syèj-a d'Antioche. So dépa té provoké par Bohémond ki gen dé vizé asou lavil-a.
* 5 - 6 mars : Bohémond di Tarente é Raymond de Saint-Gilles ka pédi plizyò santenn di chouvalyé o konbat di Port Saint-Syméon.
* 7 mars : émét atè Édesse kont prens arményen-an Thoros. So tiboug adòptif Baudouin di Bourg, frè di Godefroy di Bouillon, ka anparé so kò di pouvwè é ka fondé konté-a d'Édesse (finisman an 1144).
* 3 jen : prisz d'Antioche pa Bohémond di Tarente, à laswit-a di roun trayizon. Masak di popilasyon-an é sak di lavil-a.
* 5 jen : krwazé-ya té à penn pri Antioche ki yé sa ataké pa roun larmé tirk ki dirijé pa Kerbogha, atabeg di Mossoul, ki ka rivé trota pou édé asyéjé-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
7qkviin76rnl3qqsc36lzrvejju9opq
1099
0
93
17543
17284
2020-01-25T23:23:42Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1099''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 5 janvyé : émét atè Maarat. Pou ki Baron-yan ka rouprajmn larout-a bò'd Jérusalem é pa ka dispité apartnans-a di sa lavil-ya ki konkéri, Tafir-ya ka doumandé dèstriksyon-an di lavil-a.
* 13 janvyé : dèstriksyon di Maarat. Krwazé-ya, ka kondjwi pa Raymond di Saint-Gilles, ka roupran yé march bò'd Jérusalem.
* 28 - 29 janvyé :atak di Hosn-el-Akrad, « sitadèl-a dé Kird » pa Raymond di Saint-Gilles, ki ka chapé di jistès à kaptir-a. Li ké divini 40 lan plita « Krak dé Chouvalyé ».
* 19 févriyé - 13 mè : Raymond di Saint-Gilles ka asyéjé Arqa ki ka rézisté. Pannan syèj-a, krwazé-ya oun lèt d'Alexis Comnène ki ka doumandé à Bohémond d’évakiyé Antioche é o krwazé di antann li jouk Saint-Jean ; malgré léfò-ya di kont di Toulouz, konsèy ka désidé di kontinwé march-a asou Jérusalem.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
crxkh4aea709f1586neqh9zj28hi3py
1100
0
94
17544
17251
2020-01-25T23:24:18Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa artik ka konsèrné lannen '''1100''' di [[kalandriyé julyen]]. A roun lannen bisèkstil ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
=== Azi ===
* 23 févriyé : Huizong ka divini anprò song di Chin à 19 lan (finisman an 1125).
=== Pròch-Oryan ===
* Janvyé : Saljûqid-a Muhammed Ie ka kité Bagdad. So frè Barkyaruq ka antré annan lavil-a, ki li ka pédi òkò o prentan pou rouvini an fòs an avril 1101 é ka ékrazé Muhammed.
* Bohémond di Tarente sa envèsti di prensipoté-a d'Antioche pa so alyé patriyarch Daimbert di Piz ; an jen i ka roupran ofansiv-a kont di émir-a d’Alep é Arményen-yan di Sisili. Larchévèk-a Daimbert di Pise, vini ké san ven bato (1099), ka kontribiyé à fortifyé Jaffa. Gras à so flòt, i ka fè élvé o patriyarka di Jérusalem, ka fè roukonnèt so suzerennté asou prensipoté-a d'Antioche é rwayom-an di Jérusalem, é menm ka fè bay li kar-a di lavil sent-a, épi roun parti é anfen totalité-a di Jaffa.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
7acku3yrfv9z9eofk9yffg98ti2g1on
1101
0
95
18311
17545
2020-05-29T12:18:08Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
'''1101''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun [[mardi]]. A pronmyé lannen di xiie syèk.
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* Mars-jen : rivé-a di nonbré krwazé fran atè Konstantinòp o prentan. Travèrsé-a di Anatoli-a sa entèrdi o krwazé pa soultan-an di Rum Kilitch-Arslan. Krwazé-ya lombard, anba larchévèk-a di Milan, ka rivé pronmyé-ya. O lyé di antann ròt group-ya, yé ka roupousé konsèy-ya di Raymond de Saint-Gilles, k’Alexis Ie Comnène ba yé kou gid, é ka randé so kò an Anatoli di nò annan lèspwa-a di délivré Bohémond di Tarente, kaptiré pa Danichmendid-ya.
* 5 avril : soulta-an saljûqid Barkyaruq ka briga à so tour so frè Muhammed Ie prè di Hamadan, ka tchipé Rey é Irak-a `Ajami ; Muhammad ka réfijyé so kò oprè di Sanjar é Dé frè-ya ka réyokipé Rey é Hamadan.
* 29 avril : krwazé-ya di Baudouin Ie di Jérusalem ka pran Arsouf.
* 17 mè : krwazé-ya di di Baudouin Ie di Jérusalem ka mrann Césarée.
* 23 je : krwazé-ya lombard ka pran Ankara, mè sa près antchèrman masakré 31 jwiyé atè Mersivan à lès-a di Halys pa fós konjigé-ya dé Tirk saljûqides é di Ridwan d’Alep.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
rayjpx8wtx4jknbpmlojqb0me2byx5i
1102
0
96
17546
17266
2020-01-25T23:25:20Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1102''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* Févriyé : Muhammed Ie ka roupati an lagèr kont so frèr soultan-an saljûqid Barkyaruq ; li sa briga prè di Rey é ka réfijyé so kò atè Isfahan koté li sa asyéjé jouk 25 sèptanm, épi ka anfwi so kò an Azerbaïdjanen novanm.
* Mars : Tancrède, névé-a di Bohémond di Tarente, kaptiré divini réjan di prensipoté-a d’Antioche aprè sèt mwa di vakans di pouvwè. Li ké ravajé anviron-yan d’Alep. Ridwan, rwa d’Alep ka asèpté di plasé oun immans krwa asou grann mòské di lavil-a, pou ki li ka élwagné so kò.
* 21 avril : kont-a di Toulouz, Raymond di Saint-Gilles, ki rouvini di Konstantinòp, ka pran Tortose. I ka fondé konté-a di Tripoli(1102-1289).
* 19 mè : viktwè dé Fatimid asou Baudouin Ie di Jérusalem atè Ramleh, prè di Jaffa.
* 27 mè : viktwè di Baudouin di Jérusalem asou Fatimid-ya à batay-a di Jaffa. Krwazé-ya ka roupousé Éjipsyen-yan jouk Ascalon.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
prikb0mkl204snjgjos0csyfuv15u6x
1103
0
97
17547
17253
2020-01-25T23:25:29Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1103''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 19 mars : Muhammed Ie sa briga atè Khoi an Azerbaïdjan pa so frè soultan-an saljûqideBarkyaruq ; oun lapè sa signé an janvyé 1104 : Barkyaruq ka gardé tit-a di soultan é Isfahan, Irak `Ajami é Fars, Muhammed Azerbaïdjan, Arménie, Diyarbakır é Mossoul, Sanjar ka konsèrvé Khorassan é Transoxiane.
* 1e mè : bèl-papa di Ridwan d'Alep, Janâh al-Dawla, émir-a di Homs, sa asasiné pa batini-yan annan grann mòské-a d’Alep pannan lapriyè-a di vandrédi. Sèkt-a dé Asasen ka voyé alò oprè di Ridwan oun nouvèl konséyé pèrs, Abu Tahir, nonmen lòrfèv-a : libérasyon di Bohémond di Tarentepar Danichmend kont Dé san swasant mil dinar di ranson é libérasyon-an di tifi-a di Yaghi Siyan, ansyen mèt-a d’Antioche, ké té kaptiv. Bohémond ka rantré atè Antioche, koté i ka fè péyé o musulman dé vil vwézin pri-a di so ranson, épi ka pati answit pou Éròp-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
srcb5w1qu6z35r1u47sw8aljrvhi9mk
1104
0
98
17548
17245
2020-01-25T23:25:35Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1104''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 28 avril : Raymond di Saint-Gilles ka anparé so kò di Byblos (Gibelet) ké Génois Hugues Embriaco.
* 7 mai : Tirk-ya ka briga krwazé-ya à batay-a di Harran.
* À penn libéré, Bohémond d'Antioche, alyé à Baudouin d’Edesse, ki ménasé pa atabek-a di Mossoul é émir-a di Mardin, sa briga bò'd Harran. Baudouin sa fè prizonnyé. Ridwan d’Alep ka pran Artah ké ròt plas ki ka koumandé débouché-a asou plenn-an d’Antioche, tandi ki Bizanten-yan ka tchipé lavil-ya di Sisili (Tars, Mamistra é Adana), Laodicé é ka réklamé Antioche o krwazé. Lésan réjans-a à Tancrède, Bohémond ka pati an Ògsidan sousité oun nouvèl krwazad ki ké fika dirijé kont Bizanten-yan « trèt » pou koz krétchen-an. Èspédisyon-an ki li ka kondjwi an Grès ka échwé divan Dyrrachion (1108).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
nefsplvcow3h6lhriq5n3psgif6n295
1105
0
99
17549
17249
2020-01-25T23:25:43Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1105''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 5 janvyé : soulta-an saljûqid Barkyaruq(Berk-Yaruq) ka mouri di tibèrkiloz, sa ki ka mété fen à lagèr fratisid-a ki li té ka mennen kont so frè Mohammed Ibn Malikshah (Muhammed Ie), ki ka divini sèl mèt-a di Irak-a, di Siri-a é di Pèrs ògsidantal-a é ka rèstoré tanporèr otorité-a. Muhammed Ie ka régné jouk 1118.
* 20 avril : viktwè di Tancrède di Hauteville asou Ridwan d’Alep à batay-a di Tizin. Tancrède ka roupran fòrtérès-a d’Artah é ka konsolidé so otorité annan valé-a di Oronte.
* 27 out : Baudouin Ie di Jérusalem ka roupousé oun ofansiv fatimid ki apiyé pa Atabeg-a di Damas à trwazyenm batay-a di Ramla.
=== Éròp ===
* 7 avril (vandrédi sen) : Henri Ie d'Anglétèr, aplé pa dé Norman ki révòlté kont so frè Robert Courteheuse, ka débarké atè Barfleur pannan Simenn sent-a é ka lansé oun èspédisyon asou Bessin-an. I ka mété syèj-a divan Bayeux ki sa ensadjé 5 mè.
* 28 sèptanm : lanmò di Simon di Sisili. So jenn frè Roger II (1095-1154) ka divini kont di Sisil-a anba réjans-a di so manman Adélaïde di Montferrat (finisman an 1112).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
cngnkbqaugc4tpvb1ot699gbotc3b0s
1106
0
100
17550
17254
2020-01-25T23:25:51Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1106''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 2 sèptanm, Marrakech : koumansman di règn d’Ali ibn Yussuf, souvren almoravid (finisman an 1143). I ka konsolidé inyon-an ant Lèspagn é Maghreb-a é sivilizasyon andalouz-a ka pénétré annan sité afrikenn-yan. So anpir ka étann so kò di Sénégal à l’Èbre. So inité sa frajil é ka roupozé asou pwisans larmé-a ké rélijyon-an.
* Sèptanm : Kilitch Arslan ka pran Malatya épi Mayafarikin o Artukid.
* Routour o pouvwè dé konsèrvatò an Chin (finisman an 1112).
=== Éròp ===
* 6 janvyé : kouronnman d’Henri V, tiboug d'Henri IV, anprò romen jèrmanik(finisman di règn an 1125).
* 22 mars : batay di Pon di Visé ant Henri IV é Henri V ki réfijyé so kò atè Lyèj.
* 29 avril : Jón Ögmundsson sa òrdoné lévèk di Hólar à laswit-a di kréyasyon-an di roun ségon djosèz atè Hólar, annan nò-lwes-a d'Islann.
* 13 mè : kont-ya di Louvain, douk di Brabant, ka anrichi yé kò di Bas-Lorenn-an(Godefroi Ie).
* 29 jen, Huesca : konvèrsyon o katolisism di anmòrfwézò jwif Moshe Sephardi, ki ka divini Pedro Alfonso. I ka rékéyi é ka anmòrfwézé dé maxim é kont arab é endjen. I ka pati an Anglétèr koté li ka divini médsen di rwa é ka inisyé Anglé-ya à astronomi oryantal-a é o tèknik (astrolab).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
l64vz0d404hiul0j6dx9lh22v0evs6q
1107
0
101
17551
17237
2020-01-25T23:25:58Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1107''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 13 jen : lanmò di Kilitch Arslan. Atabeg-a di Mossoul Jekermish sa ranvèrsé pa roun avantiryé tirk, Jawali. Kilitch Arslan, aplé pa zabitan-yan di Mossoul, ant annan lavil-a é ka fè so kò proklamé soultan. Venki pa Muhammed Ie, li divèt roupliyé so kò mè ka nwayé so kò an travèrsan Khabur-a.
=== Éròp ===
* 8 janvyé : koumansman di règn d'Alexandre Ie d’Ékòs (finisman an 1124).
* 29 janvyé : pap-a Pascal II sa atè Lyon aprè ki li pasé Nwèl atè Cluny. I ka vwayajé an Franci.
* 24 mars : Pascal II sa atè Saint-Martin di Tours.
* 30 avril - 3 mè : Pascal II ka randé so kò atè Saint-Denis koté li ka kontré Philippe Ie di Frans é so tiboug Louis. An aplikasyon dé lidé profésé pa kanonis-a Yves di Chartres, lévèk-ya di rwayom ké fika éli pa klèrjé-a é pèp-a mè rwa-a ké dispozé dé régal an ka di vakans di roun lévéché.
* 23 mè : konsil di Troyes an prézans di pap Pascal II. Riptir dé fiyansay di Louis VI le Gros ké tifi-a di Gui di Rochefort, Lucienne.
* 1e out : ouvèrtir di sinòd di Westminster. Konkorda-a di Westminster ka mété fen à djopopo-a dé Envèstitir-a an Anglétèr.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
oakfja2tt4z8brovgg2y6xjc5xtzbvk
1108
0
102
17552
17256
2020-01-25T23:26:32Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1108''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* Mars : blocus di Tripoli. Kadi-a di lavil-a Fakhr al-Mulk, ka doumandé san siksè dé soukour o soultan Muhammed Ie atè Bagdad. Notab-ya di lavil-a ka tounen so kò bò'd vizir-a d’Éjip Al-Afdhal an out.
* Out - sèptanm : atabeg-a di Mossoul Jâwali Saqâwâ ka libéré Baudouin II d’Édesse é ka konkli ké li roun alyans. Baudouin ka randé so kò atè Antioche é ka réklamé atè Tancrède so fyèf d’Édesse. Sala ka roufizé. Baudouin ka kité Antioche pou fè so jonksyon ké so alyé Jawali. Tancrède ka swiv li é ka tanté di an anpéché li. Malgré tchèk akrochaj, Dé wonm-yan ka réyini yé kò aprè chak briga pou manjé ansanm ké bavardé ! Oun médjasyon di patriyarch d’Antioche ka départajé Dé chèf-ya franc. Baudouin ka rékipéré so fyèf. Rantré atè Édesse, i ka libéré prizonnyé musulman-yan, ki k'alé menm jouk ègzékité oun di so fonksyonèr krétchen-yan ki té piblikman enjouryé islam-an. Ridwan d’Alep ka alyé so kò alò o mèt d’Antioche kont koalisyon di émir-a di Mossoul é di kont d’Édesse.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
4tg7m19agcu042gqe51idpjdcmihnvy
1109
0
103
17553
17246
2020-01-25T23:26:38Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1109''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 12 jwiyé : priz di Tripoli pa Bertrand di Saint-Gilles.
* Fondasyon di konté di Tripoli (finisman an 1289). Bertrand di Saint-Gilles ka obténi dé Damascènes partaj-a dé résèt di rich plenn-an di Beqa, ant Liban-an é Anti-Liban.
=== Éròp ===
* Févriyé - mars : rwa-a Henri Ie d'Anglétèr ka anparé so kò pa sirpriz di chato di Gisors(Normandi), sa ki ka provoké oun konfli ké Louis VI di Frans à propo di Vexinet pou posésyon-an dé fòrtérès di valé enféryò di Seine. Louis ka réyini so vasal-ya (kont-a di Flandre, kont-a di Blois, kont-a di Nevers, douk-a di Bourgogn) é Dé wonm-yan ka kontré yé kò prè di Neaufles-Saint-Martin. Louis ka lansé oun défi à Henri Beauclerc ki ka roufizé briga-a ; aprè roun afrontman favorab o Fransé, oun trèv ka entèrvini bò'd 14 mars ; konfli-a ka roupran jouk trèv-a di mars 1113.
* 14 avril : Foulque V ka divini kont d’Anjou.
* 30 jen : lanmò d’Alphonse VI di Kasti(oben 1e jwiyé). So tifi Urraca ka pran pouvwè-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
bni2jxjonk357r7pzfj2kg4d6hv86ee
1110
0
104
19701
19694
2022-07-29T20:57:37Z
Hasley
409
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/91.236.21.134|91.236.21.134]] ([[User talk:91.236.21.134|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Drummingman|Drummingman]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1110''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* Févriyé : Fran-yan ka asyéjé [[Beyrouth]]. So 5000 zabitan ka rézisté, yé ka détrwi roun aprè ròt tour-ya di bwa dé asyéjan. Lavil-a ka tonbé 13 mè é so popilasyon sa masaré pou lègzanp-a.
* Avril : atabey-a di Mossoul Maudoud sa voyé pa soultan-an kont Édesse. Lavil-a sa sové an jen pa [[Baudouin Ie di Jérusalem]], mè i fo évakiyé popilasyon-yan di lès-a di Euphrat ki sa masakré an chimen.
* Jwiyè oben out : aprè roun séjou an Sisil oprè di Roger Borsa, rwa-a di Norvèj Sigurd Ie ka rivé an latè sent ké pli di swasant véso ki charjé di konbatan. Baudouin Ie ka randé so kò à so kontré é yé ka mété ansanm syèj-a divan Saïda (Sidon) 19 òktòb. Lavil-a, ki ka krenn di soubi sòr-a di Beyrouth, ka randé so kò 4 désanm.
* 4 désanm : priz di Sidon pa krwazé-ya ; so zabitan-yan ka ègzilé yé kò bò'd Tyr é Damas, ki ka régòrjé déjà di réfijyé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jan1ga6uw4g0a0ea4lzxw4z86dpedqa
1111
0
105
17554
17262
2020-01-25T23:26:50Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1111''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 6 mars : lanmò di Bohémond di Tarente, prens d'Antioche. So névé Tancrède di Hauteville ka dénonsé èstipilasyon-yan di trété di Déabolis (1108) ki signé ké Bizans. Anprò bizanten-an Alexis Ier Comnène ka voyé oun anbasad ki dirijé pa Manuel Boutoumitès annan lòbjèktif-a di monté prens krétchen-yan dé Léta laten d’Oryan kont Tancrède pou roupran Antioche, lavil don Alexis ka rouvandiké toujour souvrennté-a. Sa anbasad, kwaki byen akéyi pa kont di Tripoli é rwa-a di Jérusalem, sa roun léchèk.
* Prentan : Baudouin Ie di Jérusalem ka maché asou Ascalon don gouvèlnò fatimid-a, Shams al-Khilafa, ka kapitchoulé. An jwiyé, lavil-a ka révòlté so kò é garnizon frank-a sa masakré.
* 29 novanm : Baudouin Ie di Jérusalem ka koumansé syèj-a di Tyr (finisman an avril 1112).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
dnontsvjdvjkomilmku9hqkzb0f0x6n
1112
0
106
17555
17250
2020-01-25T23:26:57Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1112''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* Koumansman di règn di Alaungsithu, rwa di Pagan an Birmani (finisman an 1167).
* Routour o pouvwè dé réformis an Chin.
=== Pròch-Oryan ===
* 10 avril : Baudouin Ie di Jérusalem ka rounonsé o syèj di Tyr.
* Aprè so léchèk atè Ascalon an 1111, Baudouin ka routounen so kò kont Tyr, répité enprannab, ki ka abrité oun gran nonm di réfijyé musulman. Fran-yan ka konstrwi oun tour mobil ki ékipé di roun bélyé ki ka ébranlé miray-a. Tyrien-yan, ka itilizé dé grappins, ka parvini à plizyò roupriz à dézékilibré tour-a, épi à ensadjé li. Aprè 133 jou di syèj, Fran-yan divèt évakiyé tour-a é briga pa dèyè. Défansò-ya ka an profité pou opéré oun sorti é anparé yé kò di nonbré zarm ki abandoné.
* 22 avril : léchèk di roun tantativ kont Édesse di atabeg-a di Mossoul Mawdûd.
* 15 jen : kont-a Josselin à tèt-a di 300 kavalyé é di 100 fantassins ka briga 15 000 kavalyé di Mawdûd duvan Édesse é ka anlvé yé tout yé biten.
* 12 désanm : réjans di Roger di Salerne asou Bohémond II d’Antioche à lanmò di Tancrède.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
9i5bj4h0xo4a9ecap2jiytze2rq3ygv
1113
0
107
17556
17231
2020-01-25T23:27:05Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1113''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* Koumansman di règn di Suryavarman II, rwa khmer di Kanbòdj (finisman an 1152). Anpir-a d’Angkor ka atenn so apojé anba so règn. I ka vwéziné Birmani, Đai Viêt é Champâ.
* An Birmani, prens-a Rajakumar ka dédikasé à so papa Kyanzittha, ki mouran, enskripsyon-an di Myazedi, pronmyé témwagnaj épigrafik di lalfabé birman-an. Alaungsithu, tiboug di Yamazukar, ka siksédé à so gran-papa asou tronn-an di Rwayom di Pagan.
=== Pròch-Oryan ===
* 15 févriyé, Bénévent : pap-a ka érijé annòrd endépandan lopital-a Saint-Jean di Jérusalem (lospitalyé) ki fondé pa Tenque.
* 28 jen : viktwè di atabek-a di Mossoul Maudoud à batay-a di Sinn al-Nabra asou Baudouin Ie di Jérusalem.
* Kanpangn-an di Mossoul kont rwayom-an di Jérusalem ka échwé soupannan divan soukour-ya ki poté à Baudouin Ie di Jérusalem pa Tancrède é Bertrand di Tripoli. Prens-ya siryen ka rédouté ki lagèr-a kont Fran-yan sa prétèks-a pou yé miz o pa pa soultan-an. Maudoud ka randé so kò atè Damas 30 out.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
620g04cuzdwlbo9fh7dyj9x5zbf5spb
1114
0
108
17557
17244
2020-01-25T23:27:14Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1114''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* An Chin, Khitan ka ménasé Xixia-ya(Tunguts). Anprò song-ya Huizong ka konkli roun pak ké khan dé Djürchet, Agouda (en) ki ka pran Khitan à révèr é briga-a asou Songhua an Mandchouri.
* Koumansman di règn di Govinda, rwa Gahadavalad Kanauj (finisman an 1154). I ka régné an Lenn asou Ayodhya é réjyon-an di Delhi.
=== Pròch-Oryan ===
* Sèptanm : Alp Arslan, émir d'Alep, sa asasiné pa so eunuque Loulou, ki ka enstalé asou tronn-an ròt tiboug di Ridwan, lajé di sis lan. Alep ka sonbré annan anarchi-a. Alò ki annan sitadèl-a dé group enkontrolé d’èsklav é di soda ka antdéchiré yé kò, sitaden-yan ké zarm ka patrouyé annan lavil-a pou protéjé yé kò dé piyar.
=== Éròp ===
* 7 janvyé : maryaj di Mathilde (12 lan), fitir renn d'Anglétèr, tifi di rwa Henri Ie Beauclerc ké anprò jèrmanik-a Henri V (33 lan) atè Mayence.
* Avril : oun èspédisyon pisano-catalane ka antrouprann konkèt-a dé Baléares (1114-1115). Ibiza sa konkéri 11 out, Majorque 3 avril 1115.
* Mè : ensandi di katédral-a di Chichester, konsakré an 1108.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
12vtfortqbw7hklqoymjnivwkzt5xcd
1115
0
109
17558
17252
2020-01-25T23:28:10Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1115''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 28 janvyé : fondasyon di dinasti-a Jin. Jurchen-yan di Mandchouri ka anvayi Lachin di Nò. Yé ka briga Khitan-yan an 1114 é yé chèf Agouda (en) ka proklamé so kò anprò. I ka établi so kapital atè Huining Fu an 1122
* Prentan : nouvèl atabeg-a di Mossoul Aq Sonqor Bursuqî, à tèt-a di troup Saljûqides irakyenn, ka opozé so kò à roun koalisyon di Siryen (Alep, Damas) é di Fran (Antioche, Jérusalem, Tripoli).
* 14 sèptanm : batay di Sarmin. Larmé-a di Bursuqî sa détrwit annan roun anbiskad à Tell Danîth pa Roger d’Antioche.
=== Éròp ===
* 6 févriyé : priz di Majorque pa Raimond-Bérenger III di Barcelone.
* 11 févriyé : anprò-a Henri V sa venki pa prensa sakson ki révòlté à batay-a di Welfesholz (de). Ant 25 é 30 mars (dat probab) : Louis VI le Gros ka épouzé Adélaïde di Savoie. Rwa-a ka mennen answit, pannan karenm-an, oun kanpangn kont Thomas di Marle, frapé d’anathème pou piyaj di légliz-ya pa konsil di Beauvais (6 désanm 1114) é di Soissons (4 janvyé) é ka pran li dé fòrtérès di Crécy é du Nouvion.
* 12 avril, Amiens : koumansman di syèj di tour-a di Castillon pa Louis VI. Rwa-a gen blès lò di pronmyé aso.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
t49bppkbh20t8r026g0qhnzp41m6kih
1116
0
110
19697
19690
2022-07-29T20:57:12Z
Hasley
409
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/91.236.21.134|91.236.21.134]] ([[User talk:91.236.21.134|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:2600:387:A:15:0:0:0:1C|2600:387:A:15:0:0:0:1C]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1116''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* Out : Baudouin Ie di Jérusalem, aprè ki li fè konstrwi fòrtérès-a di Val-Moyse é di Montréal odéla di Jourdain(1115), ki ka okipé pòr-a d’Aïla asou lanmè Rouj-a. I ka tchipé ensi larout-ya ant Siri é Éjip-a, é obténi dé rousours konsidérab pa taks-ya asou komèrs karavanyé.
* Otonm : viktwè-a di anprò bizanten-an Alexis Ie Comnène asoy soultan-an di Rum à Philomelion (Akşehir) ; i ka enpozé oun trété di lapè avantagé pou anpir-a. Soultan-an saljûqid di Rum Malik Shah sa dépozé aprè so défèt é so frè Mas`ûd Ie ka siksédé li (finisman di règn an 1155). I ka enstalé so kapital à Konya.
Roger d’Antioche ka asiré so kò kontrol-a di tout larout-ya mennen atè Alep, ka tchipé prensipal fòrtérès-ya ki kz antouré lavil-a, é fot di rézistans, ka rivé menm à prélvé oun taks asou chak pèlren ki ka randé so kò à La Mecque.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
b87r6jd2z3lh9h2rkqg5q2f7szel37d
1117
0
111
17560
17288
2020-01-25T23:28:24Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1117''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 3 janvyé : oun tranmman di latè akoz di grav dommaj atè Véron, atè Parm é à ròt vil di plenn-an di Pô.
* 11 févriyé : annan roun chart, Raimond-Bérenger III di Barcelone ka poté pou pronmyé fwè-a tit-a di kont di Cerdagneet di Besalú, aprè lanmò-a di Bernat Guillem, ki abandoné li so byen-yan pa roun ak di 8 jen 1111.
* 17 mars : koumansman di règn di Vsevolod di Pskov, tiboug di Mstislav Ie, prens di Novgorod (finisman an 1136).
* Mars : Henri V ka pran Ronm. Pap-a Pascal II ka anfwi so kò di lavil-a apròch-a d'Henri V, ki ka fè kouronnen so kò pou ségon fwè 25 mars pa Maurice Bourdin, larchévèk di Braga.
* Avril - mè : asasina di eunuque Loulou pa soda-ya di so èskòrt atê Alep. Pouvwè-a ka pasé à rounòt èsklav ki, enkapab di enpozé so kò, doumann so èd à Roger d’Antioche. Fran-yan ka asyéjé lavil-a tandi ki militèr-ya ka kontinwé à briga so kò à enteryò-a pou kontrol-a di sitadèl-a. Kadi-a Ibn al-Khachab ka réyini alò notab, ki ka désidé d’ouvri lapòrt-ya di lavil-a à émir tirk-a Ilghazi, gouvèlnò di Mardin an Mésopotamie. Prensipoté-a saljûqid d’Alep ka disparèt o profi dé Atabey.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
szpmw6ek3nvpnxw7yoigyng7kol0fzl
1118
0
112
18312
17561
2020-05-29T12:18:13Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1118''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* Mars : èspédisyon di Baudouin Ie di Jérusalem an Éjip ké 216 chouvalyé é 400 fantassin. I ka travèrsé Sinay-a, ka tchipé san rézistans lavil-a di Farama é ka atenn Nil-a. Baudouin ka tonbé malad. Rapatriyé an Palèstin, i ka mouri an larout à el-Arish, o nò-lès di Sinay (2 avril). So kouzen Baudouin d’Edesse ka siksédé li.
* 14 avril, Pak : sak di Baudouin II di Bourg, rwa di Jérusalem (finisman an 1131).
* 18 avril : lanmò di Muhammed Ie. So tiboug minò Mahmoud II ka divini soultan Saljûqid d’Irak (finisman an 1131).
* 14 jen : Sanjar ka proklamé so kò soultan Saljûqid-a o Khorasan (finisman an 1157). I ka soumèt tout Pèrs.
* Été : émir tirk-a Il Ghazi, gouvèlnò-a di Mardin an Mésopotamie, ant annan Alep. I ka épouzé tifi-a di Ridwan é briga rapèl-a di so troup-ya.
* 3 out : lanmò d’Al-Mustazhir. So tiboug Al-Mustarchid bi-llah divini kalif ‘abbassid.
* Sèptanm-òktòb : Ghaznévid-a Arslân sa venki é tchwé pa Sanjar. Koumansman di règn di Yamîn al-Dawla Bahrâm Shâh, soultan Ghaznévid (finisman an 1152).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
892uhxc7c2z3qdjumr1gyl1tt2r8sx4
1119
0
113
19668
19649
2022-07-29T20:13:46Z
Drummingman
2160
cross wiki vandalism
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1119''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Hiver : kanpangn di Boleslas III Bouche-Torse, rwa di Pològn, kont Swientopelk di Poméranie, révòlté ; i ka briga li asou Noteć, prè di Naklo.
* 2 févriyé : larchévèk-a di Vyenn Gui di Bourgogn sa éli pap à Cluny pa sis kardinal-ya ki té akonpagné Gélase II annan so ègzil. Sa chwa sa ratifyé atè Ronm.
* 9 févriyé : I sa kouronnen annan katédral-a di Vyenn anba non-an di Calixte II (finisman di pontifika an 1124).
* Annan roun lèt ki voyé o pap Calixte II à lokazyon-an di so avenman, Louis VI, san dout asou konsèy-a di Suger, ka proklamé so kò rwa dé Fran.
* 25 févriyé : an Lèspagn, priz di Tudèle o Arab pa Aragonè, pa rwa-a Alphonse Ie d'Aragon, ki swivi di sa di Tarazona, Ágreda, Soria, Borja ké ròt vil.
* Prentan : èspédisyon di Jean II Comnène kont Seldjoukid-ya. I ka roupran Laodicé o pronmyé aso, épi ka rantré atè Konstantinòp, pitèt pou réyaji à roun ségon tantativ di priz di pouvwè pa so sò Anne Comnène o profi di so mari Nicéphore Bryenne. Konplo-a ka échwé é Anne sa anfèrmé annan roun kouvan. Jean II Comnène roupati an kanpangn é ka pran Sozopolis an 1120. Koumansman di roukonkèt-a dé kot di Cilicie pa Jean II Comnène o dépan dé Seldjoukid (finisman an 1137).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
bdalw5yj4r8bqg313p5of3irt7mu99e
1120
0
114
17563
17241
2020-01-25T23:28:46Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1120''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 7 janvyé : Calixte II ka kité Cluny pou Itali. I ka rivé à Ronm 3 jen.
* 16 janvyé : konsil di Naplouse annan Rwayom-an di Jérusalem. Fondasyon ofisyèl di milis dé Pov Chouvalyé di Kris é di Tanp di Salomon, à lorijin-an di lòrd-a di Tan.
* Janvyé : Swientopelk di Poméranie, di nouvèl révòlté, sa asyéjé annan Naklo pa Boleslas III Bouche-Torse, rwa di Pologn. Aprè kapitilasyon di fòrtérès-a, Pològn-an annèks Pomérani oryantal-a.
* 26 févriyé : anba lévèk-a Diego Gelmírez, sanktiyèr di Saint-Jacques-de-Compostelle ka divini larchévéché.
* 18 avril, Pak : Norbert di Xanten ka fondé abbay-a di Prémontré, prè di Laon, koté ka dévlopé oun lòrd di chanoin régilyé. Hugues di Fosses sa pronmyé abbé jénéral dé Prémontré.
* 3 jen : lanmò di Robert d’Aversa, prens norman di Capoue. So tiboug Richard III d’Aversa, asosyé o tronn 27 mè, pa ka sirviv ba li ki Dé jou. Jourdain II ka siksédé li ; li sa sakré 7 jwiyé (finisman di règn 7 jwiyé 1127).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
tg7fw3qaxc49kuopuuw3snedloq4pbc
1121
0
115
17564
17217
2020-01-25T23:29:38Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1121''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Janvyé : Boleslas III le Bouche-Torse ka pran Stettin à favò dé laglas, é ka réyini Pomérani ògsidantal atè Pològn-an.
* Mars-avril : Theologia summi boni, trété asou Trinité pibliyé pa Abélard sa kondané o flanm pa konsil-a di Soissons.
* 14 avril : konsékrasyon di mòské-a di Tudela transformé an légliz. Lavil-a té pran pa Aragonais é Navarrais an 1119.
* 12 out : rwa-a David IV di Géorgie é so alyé ka ékrazé oun larmé seldjoukid ki mennen pa Il Ghazi à batay-a di Didgori.
* Novanm, ka révòlté dé Almohad : Ibn Tumart, profèt bèrbèr di anti-Atlas, o routour di roun vwayaj an Oryan, ka proklamé so kò Imam é Mahdi é préché Djihad-a kont Almoravid-ya o Maghreb al-‘Aqsa(Marok). Gras o Bèrbèr maçmouna, i ka fè konstrwi oun mòské à Tinmel ki ka divini so kapital (1125). Ibn Tumar ka parvini à mété tenm-yan di inisité-a di Bondjé (almohadism) é di so immatéryalité o sèrvis di roun nouvèl souf konkéran.
* 11 désanm : vizir-a Al-Afdal Shâhânshâh sa asasiné annan lari-ya di Kèro asou lòrd-a di kalif fatimid al-Amir.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
53jz161x224oosc83r2t2fbkvsxd9p2
1122
0
116
17565
17227
2020-01-25T23:29:45Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1122''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* Févriyé : rwa-a di Géorgie David IV le Constructeur ka roupran Tiflis o musulman.
* Jen, Chin : oun larmé song di 150 000 hommes, dirijé pa jénéral Tong Guan, ka maché bò'd Nò-a kont Kitan ; mè kolonn-yan sa rapidman briga, é anprò-a Song Huizong ka òrdoné rétrèt-a. Oun ségon ofansiv sa lansé an out é Dé préfèktir kitan ka randé yé kò. Di yé koté Jurchen-yan (Jin), alyé o Song, anparé yé kò di Shangjing, kapital souprenm dé Liao an 1120 é di Zhongjing, yé kapital santral an 1122. Anprò-a Liao Tianzuo ka fwi di kapital di sid, Yanjing, bò'd lwès-a.
* 13 sèptanm : Balak, gouvèlnò di Kharpout, ka réyisi pa roun mayouri à fè prizonnen Jocelin, kont d’Édesse. I ka anfèrmé li annan roun fòrtérès, ki ka roufizé tout lòf di ranson. Baudouin II di Jérusalem, enkyè, ka entèrvini annan Nò di Siri-a. Ansèrklé pa Balak, i sa fè prizonnyé osi (1123).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
gsmgaqrzyq3h2iy9wikh7kpssfmtgjw
1123
0
117
17566
17238
2020-01-25T23:29:53Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1123''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* Janvyé, Chin : Yanjing (jòdla Péken), kapital méridjonal-a dé Liao, ka tonbé annan lanmen-yan dé Jürchen (Jin), ki ka vidé lavil-a di so zabitan-yan é ka piyé'l. Oun nouvèl trété sa konkli ké Song-yan ki ka ogmanté tribi anniyèl-a akoz dé Jin di 500 000 à 600 000 inité di lajan di swa. Jurchen-yan ka roumété an lanmen o Song lavil-a ki dézèrté.
=== Pròch-Oryan ===
* 18 avril : Baudouin II di Jérusalem ka randé so kò atè Édesse koté kont Jocelin té kaptiré. Li sa li-menm fè prizonnyé pa Ortoqid-ya d’Alep.
* 29 mè : viktwè di konnétab Eustache Grenier atè Ibelin asou Fatimid-ya.
* 30 mè : pli di san ven véso ki kondjwi pa doge Domenico Michele, ki aparèt o larj dé kot di Palèstin o prentan, ki ka détrwi flòt éjipsyenn-an ki té ka mouyé divan Ascalon.
* 27 jen : émir tirk-a Balak ka rantré triyonfalman atè Alep. I ka dépozé so kouzen Badr al-Dawla Suleiman é ka épouzé tifi-a di Ridwan, soultan-an d’Alep, épi ka antrouprann konkèt sistématik-a dé posésyon frank o bò di lavil-a.
* 8 out : Jocelin d’Édesse ka chapé so kò di sitadèl-a di Kharpout ké lèd-a d’Arményen ; Baudouin sa libéré kont oun ranson 24 août 1124.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
clsyyswqn3e01s0xxou9jgkzchfq4qw
1124
0
118
17567
17243
2020-01-25T23:30:00Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1124''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 15 févriyé : flòt vénisyenn-an ka fè blocus di Tyr pa lanmè pannan ki larmé frank-a ka asyéjé òkò lavil-a. Lavil-a ka manké vit dilo potab-a. Tyrien-yan, ki pa ka atann anyen dé Éjipsyen, yé protèktò abitchwèl, ka tounen yé kò bò'd Balak, émir d’Alep, alò antrenn di asyéjé fòrtérès-a di Manbij, koté roun di so vasal-ya sa antré an rébélyon.
* 6 mè : Balak ka désidé osito d'entèrvini, mè ka fè oun dannyé tour d'enspèksyon anvan so dépa, li sa tchwé pa roun flèch parti dé ranpa di sitadèl-a di Manbij. Atè Alep, pouvwè-a ka pasé à Timurtach, tiboug-a d’Il-Ghazi, ajé di 19 lan.
* 27 jen oben 7 jwiyé : Tyr ka randé so kò Fran. So popilasyon sa épargné. Kréyasyon di roun kontwar vénisyen atè Tyr.
* 27 out : Baudouin II di Jérusalem sa libéré kont 20 000 dinar pa émir-a d'Alep Timurtach ki ka kité lavil-a pou roujwenn Mardin, so vil di lorijin.
* Out : lanmò di Hassan ibn al-Sabbah. Buzurg Ummid Rudbari ka siksédé li kou chèf di sèkt dé Asasen (ismaéilyen) é ka fondé dinasti Nizarit-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
5zt40ofbhyoov13hvol1ddt6a6bexbh
1125
0
119
17568
17221
2020-01-25T23:30:09Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1125''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* 27 novanm : Jin ka pasé flèv Jonn é ka anvayi Lachin dé Song. Dannyé anprò-a Liao Tianzuo sa kaptiré pa Jin-yan o koumansman di lannen-an prè di dézè dé Ordo. Khitan-yan sa èspilsé pa Jurchen-yan. Yé ka anfwi yé kò bò'd Lwès-a (1125-1127). Anprò-a Jin Wuqimai ka òrdoné lagèr-a kont Song-yan koumansman novanm Anprò-a di Lachin Huizong ka raplé konsèrvatò-ya, épi ka abdiké an janvyé 1126.
=== Pròch-Oryan ===
* 25 janvyé : atabeg-a di Mossoul al-Borsoki ka lévé syèj-a d’Alep pa Fran-yan. I ka ini Dé lavil-ya anba so dominasyon (finisman an 1126).
* 2 mè : Baudouin II di Jérusalem ka konfirmé privilèj-ya di répiblik-a di Véniz.
* 11 jen : viktwè dé krwazé Seldjoukid-ya à batay-a d’Azâz.
* Été : kadi Ibn al-Khachab sa asasiné an sortan di grann mòské-a d’Alep pa roun manm di sèkt-a dé Asasen.
=== Éròp ===
* 24 avril : lévèk-a Othon di Bamberg ka randé so kò an Poméranie pou évanjélizé li à doumann-an di rwa Boleslas di Pològn.
* 19 mè, Risi : lanmò di Vladimir II Monomaque, gran-prens di Kyèv ; so tiboug Mstislav Ie ka siksédé li atè Kyèv (finisman an 1132). So ròt tiboug Iouri Dolgorouki ka divini gran prens di Souzdal (finisman an 1157).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
5jmw1p6jzrc22vsyft7s1f5r796rggy
1126
0
120
17569
17219
2020-01-25T23:30:16Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1126''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* 27 janvyé : Jin-yan ka travèrsé flèv Jòrn-an. Yé ka asyéjé Taiyuan an Chin, ki ka tonbé aprè 260 jour.
* 28 janvyé : anprò-a Song Huizong ka abdiké an favò di so tiboug Qinzong.
* 31 janvyé - 5 mars : Jin-yan ka fè roun pronmyé syèj di Kaifeng, kapital-a di dinasti-a Song.
* 15 désanm : dézyenm syèj di Kaifeng(finisman an janvyé 1127).
=== Pròch-Oryan ===
* 25 janvyé : batay di Tell al-Shaqhab. Baudouin II di Jérusalem sa à lapòrt-ya di Damas.
* 26 novanm : émir-a al-Borsoki, atabeg di Mossoul é d’Alep sa mété à lanmò pa Asasen-yan annan grann mòské-a Mossoul. So tiboug Mas’ûd ibn Bursuqî ka siksédé li, mè sa asainé à so tour tchèk mwa plita.
=== Éròp ===
* 15 févriyé : Maine sa rataché à Anjou à lanmò-a d’Erembourg (Eremburge di Beaugency), épouz di Foulques V é manman di Geoffroy V Plantagenêt (oben 15 janvyé oben 12 òktòb).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
7hwmyqqa6ve2o2d3hr5yv4tclj2fgii
1127
0
121
18313
17570
2020-05-29T12:18:18Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1127''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* 18 janvyé, Chin : Jurchen-yan ka anparé yé kò di Kaifeng kapital song-an annan Nò-a di Chin. Yé ka fè prizonnen anprò-a Qinzong é so laswit. Palè enpéryal-a sa piyé, pèrsonèl-a ké fanmi rwayal-a sa rédjwi an èsklavaj.
* 12 jen, Chin : oun prens enpéryal song ka réyisi à chapé so kò é à enstalé so kò atè Hangzhouoù i ka régné anba non-an di Gaozong jouk 1162. Koumansman di dinasti-a dé Song méridjonal (finisman an 1279.
=== Pròch-Oryan ===
* Avril : Imadeddin Zanki ka divini pronmyé atabek-a di Mossoul (finisman an 1146). I ka fondé dinasti-a Zangid é k'alé parkouri Siri-a ké Irak-a pannan dizwit lan à tèt-a di roun larmé ki disipliné -
* Òktòb : Zanki ka antré annan Mossoul.
* Atè Alep, kat émir rival ka partajé yé kò pouvwè-a. Lavil-a ka sonbré annan anarchi-a alò ki Fran-yan di tiboug di Bohémond di Tarente, Bohémond II d’Antioche ka réyaparèt anba so mir-ya à lotonm-an. Alépen-yan ka anprésé yé kò di péyé ba li roun tribi.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
84znypokaward8uitdzgkmyg4vi2scz
1128
0
122
17571
17220
2020-01-25T23:30:32Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1128''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* 12 févriyé : lanmò di atabek-a di DamasTughtekin. I ka dézigné so tiboug Bouri kou siksésò. Léchèk di roun tchòk di fòs dé Fran kont Damas.
* 18 jen : Zanki ka rantré annan Alep é ka an divini atabek-a. Sousyé di léjitimité, i ka épouzé tifi-a di Ridwan, déjà vòv d’Il-Ghazi ŕ di Balak, ka transféré rès-ya di so papa annan lavil-a é ka òbténi di soultan saljûqid Mahmoud II oun dokiman ofisyèl ki ka konféré li otorité-a asou Siri-a ké Nò-a di Irak-a.
Oun group di Khitan ki mennen pa Yelü Dashi ka routounen o nomadism é ka enstalé so kò annan valé-a di Ili-a pou fondé rwayom-an dé Kara-Khitans (Liao ògsidantal pou Chinwa-ya).
=== Éròp ===
* 3 et 16 févriyé : révòlt di Saint Omer épi di Gand kont Guillaume Cliton. Rébélyon-an ja étann so kò annan tout lavil-ya di Flandre.
* 29 mars : Thierry d’Alsace sa éli kont di Flandre pa pèp-a (finisman an 1168). Atè Arras, Guillaume, ki soutni pa Légliz-a, ka rézisté. Thierry d’Alsace, ki frapé d’anathème, ka tonbé malad. Guillaume, viktoryé, sa soupannan tchwé divan Alost 27 jwiyé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
3mq3h9u26besh7tri7puxjthwfefjjp
1129
0
123
17572
17230
2020-01-25T23:30:39Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1129''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* Jurchen-yan ka achévé konkèt-a di nò di Lachin épi ka franchi Yangzi Jiang an Dé andrwa jouk Jiangxi é atè Hangzhou (1129-1130).
=== Pròch-Oryan ===
* 2 jen : maryaj di Foulque d’Anjou é di Mélisende, tifi é léritchè di Baudouin II.
* Sèptanm : atabek-a di Damas Bouri ka fè mété à lanmò vizir-a al-Mazdaghani, protèktó dé Asasen (batinis). Partizan-yan di sèkt-a sa masakré pa foul-a. Yé chèf-ya sa krisifyé asou kréno-ya dé ranpar. Soulon kronikò-a Ibn al-Athir, al-Mazdaghani é Asasen-yan té lé livré lavil-a o Fran, an échanjan li kont Tir, é ké konésans di sa konplo ki Bouri té aji. Rar batini-ya ki sirviv k'alé enstalé yé kò an Palèstin, anba projèksyon-an di Baudouin II di Jérusalem, aprè ki li livré ba li fòrtérès-a di Baniyas, o pyŕ di mon Hermon, asou larout-a ant Jérusalem é Damas.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
4gocfzjdwo5pwegkjggtkqziesshvf7
1130
0
124
17573
17228
2020-01-25T23:30:52Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1130''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* An Chin, Jurchen-yan ka rounonsé à konkèt-a di sid, ka roupasé Yangzi Jianget ka rantré o Henan.
* Mongol Khitan-yan, ka mennen pa Yelü Dashi, ka ranpòrté viktwè-a asou Tirk Karlouk-ya an Azi santral. Qarakhanid-ya, tirk musulman-yan di Tchouet di Kachgari sa soumèt pa Kara-Khitan-yan, mongol bouddhis..
=== Pròch-Oryan ===
* Févriyé : Bohémond II d’Antioche, ka pati guerroyer annan nò-a, sa tchwé lò di roun anbiskad pa Ghazi, tiboug-a di émir-a Danichmend. So tèt, anbomé, sa voyé an kado pou kalif di Bagdad. So vòv Alix, ki anprann so lanmò, ka pran kontrol-a d’Antioche ké lèd-a di popilasyon arményenn, grèk é siryenn di lavil-a. Li ka pran kontak ké Zanki é ka propozé li roun alyans kont so pròp papa, Baudouin II di Jérusalem. Sa dannyé ka maché immédjatman bò'd nò-a ké so larmé. I ka roupran fasilman Antioche, é Alix ka kapitchoulé aprè roun rézistans senbolik annan sitadèl-a. So papa ka ègzilé li o pòr di Lattaquié.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
8i1vuyi32w516b1z9k57p6dl2sn57ii
1131
0
125
19642
19431
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:2600:387:A:15:0:0:0:1C|2600:387:A:15:0:0:0:1C]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1131''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 7 mè : atanta di sèk-a dé Asasen kont atabek-a di Damas Bouri. Blésé, li ka mouri an jen 1132, aprè 13 mwa di soufrans.
* 21 out : lanmò di rwa di Jérusalem Baudouin II. Kou li pa gen di léritché mal, Foulques d’Anjou, ki résaman rivé d'Éròp pa lanmè, ka siksédé li. I épouzé Mélisende, tifi di Baudouin, sò éné d’Alix.
* 14 sèptanm : kouronnman di Mélisende é di Foulques V d’Anjou le Jeune, rwa krétchen di Jérusalem (finisman di règn an 1143). Dè so rivé o pouvwè, Foulques divèt fè fas à roun nouvèl révòlt ki mennen pa Alix, ki pa ké fika réprimé ki ké difikilté. An Palèstin menm, révòlt-a ka grondé. Oun roumò ka akizé renn-an Mélisende di antrétni roun rélasyon anmouréz ké roun jenn kavalyé, Hugues II di Puiset-Jaffa. Zafè-a ka divizé noblès frank-a. Kou li santi so kò ménasé, Hugues ka trouvé réfij atè Ascalon, oprè dé Éjipsyen, ki ka konfyé li dé troup ké lakèl i ka anparé so kò di Jaffa. Li an sa chasé tchèk simenn plita (désanm 1132).
* Sèptanm : lanmò di soultan saljûqid Mahmud II à laj-a di 26 lan. Oun nouvèl lagèr di siksésyon ka éklaté. Kalif-a abbassid Al-Mustarchid bi-llah, ki ka promèt à chak prétandan di fè lapriyè-a annan mòské-a an so non, ka divini véritab arbitr-a di sitchwasyon-an. Atabek-a di Mossoul Zanki ka maché alò asou Bagdad, mè sa ékrazé prè di Tikrit, 2 mars 1132.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1fp62j4dpzq2dcqzdo3zd5g5h72mbio
1132
0
126
17575
17224
2020-01-25T23:31:32Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1132''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 2 mars : atabek-a di Mossoul Zanki ka maché asou Bagdad, mè sa ékrazé prè di Tikrit, asou Tig-a, o nò di kapital-a pa troup-ya di kalif. Zanki sa sové di jistès di kaptir-a gras o gouvèlnò di Tikrit, Najm ad-Din Ayyub, oun jenn ofisyé kird ki ka fè li travèrsé flèv-a. I pouvé rouganyen Mossoul.
* 6 juin : lanmò di Bouri. So tiboug Shams al-Muluk Isma’il ka siksédé li kou atabey di Damas à laj-a di 19 lan.
* 11 désanm : troup-ya di rwa di Jérusalem Foulques V d’Anjou ka rouprann Jaffa à Hugues di Puiset, ki akizé di trayizon é ki abandoné pa so alyé aprè ki li konkéri Jaffa ké lèd-a dé Fatimid.
* 15 désanm : Shams al-Muluk Isma’il ka anparé so kò pa sirpriz di fòrtérès-a di Baniya, ki Asasen-yan té livré o Fran trwa lan plito. Foulques V d’Anjou sa alò réyokipé à rasanblé so troup-ya pou réyokipé Jaffa, annan lanmen-yan di Hugues di Puiset.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
5yutj0m2zermh6nbm6pjrc4tkjtsh72
1133
0
127
17576
17215
2020-01-25T23:31:42Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1133''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* An Chin, kréyasyon pa bonz-a Mao Ziyuan di Sèk-a di lotus blanng, lékòl bouddhik ki ké fika entèrdi pou pronmyé fwè-a an 1308 é ké bay nésans annan syèk-ya ki ka swiv à di nonbréz sèk senkrétis é sosyété sigrét.
=== Pròch-Oryan ===
* Janvyé : Tirk-ya, ki ménasé pa viktwè-a di kalif abbassid Al-Mustarchid, ka fè yé inité otour di roun sèl prétandan seldjoukid, Massoud, frè-a di Mahmoud II. Massoud ka prézanté so kò atè Bagdad pou òbténi so kouronn dé lanmen di kalif, ki ka an profité pou sèrmonné li lò di sérémoni-a. Sa menm lannen, Massoud ka anpòrté li asou so frè Toghrul II, ki té ka fè otorité annan provens oryantal-ya.
* Fen jen : Al-Mustarchid ka maché asou Mossoul, byen désidé à an fini ké Zanki. Massoud pa ka sasé à an diswadé li, sigjéran li menm di reyini Siri-a ké Irak-a an roun sèl Léta anba so otorité. Zanki, ki édé pa Massoud, ka rézisté douran trwa mwa o syèj di kalif, ki divèt abandoné.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
f8e6dk1w4zsaik4uapetv7c4sfhdvqo
1134
0
128
17577
17218
2020-01-25T23:31:49Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1134''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Oryan ===
* Sèptanm : enkirsyon dé krwazé di Foulques V d’Anjou annan Hauran. Atabey-a di Damas Ismaël ka provoké so rétrè pa roun kont ofansiv asou rwayom-an di Jérusalem. Oun lapè tanporèr sa signé.
* Ismaël pa ka kouté konséyé-ya di so papa ni di so gran-papa Tughtekin. I ka lévé òkò dé enpo, sa ki ka provoké lòstilité-a dé Damascènes. Oun vyé èsklav, Ailba, ròtfwè o sèrvis di Toghtekin, ka tanté alò di asasiné li. Ismaël ka fè li avwé rézon-yan di so zak ké non-an di sa ki soulon li, ka swété so lanmò. Ismaël ka fè yé arété é ègzékité. Soupsonnan jouk so frè Sawinj, Ismaël ka fè li péri d’inanisyon annan roun sélil. I sa angajé annan roun sik enfèrnal, chak ègzékisyon an antrénan ròt pou prémini so kò kont di nouvèl vanjans. Konsyan di pa pouvé prolonjé sa sitchwasyon, i ka désidé di livré Damas à Zanki.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
21f3elefex9u4wul2ijwfgp1yuiz57u
1135
0
129
17578
17248
2020-01-25T23:31:57Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1135''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* Jurchen-yan ka mennen oun kanpangn kont Mongol-ya di Kaboul khan, ki ka terminé so kò pa viktwè-a di sa dannyé (1139).
=== Pròch-Oryan ===
* Janvyé : Zanki ka rousouvwè roun apèl dézèspéré di atabek-a di Damas, Ismaël, ka doumandé li di prann posésyon di so lavil-a pli rapidman posib, sinon li ké wè so kò fòrsé di livré li o Fran.
* 30 janvyé : lòské notab-ya di Damas ka anprann projè-ya d’Ismaël, yé ka désidé di opozé so kò pa tout mwayen. Yé ka èspozé sitchwasyon-an pou manman-an d’Ismaël, prensès-a Zomorrod (Émrod), ki ka fè asasiné so tiboug pa so sèrvitò-ya. Kronikò-a Ibn al-Athirpense ki li té aji an apprannan k’Ismaël té gen pou projè di tchwé so lanman, prensipal konséyé-a d’Ismaël, é pouvé fika osi di pini'l li-menm. Zomorrod ka enstalé alò asou tronn-an rounòt di so tiboug, Mahmoud, é Damas ka préparé so kò à rézisté à Zanki, ki firyé, té établi so kan o nò-lès di lavil-a. Défansò-ya, dirijé pa roun vyé konpagnon di Tughtekin, Tirk-a ma ad-Din Unur, sa désidé à briga jouk finisman-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
guhnwfdnj2fieub8ucst94d6jkvx9zq
1136
0
130
17579
17211
2020-01-25T23:32:03Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1136''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Avril : Raymond di Poitiers ka rivé atè Antioche koté li ka épouzé Constance, oun timoun di lwit lan, tifi di Bohémond II d'Antioche é d’Alix é ka divini prens d’Antioche.
* Hammadid-ya ka roupousé ké siksè roun atak dé Génois kont Bougie.
* Malézi : rwa endou di Kedah Derba Rajah (oben Phra Ong Mahawangsa) ka konvèrti so kò pou lislam-an. I ka pran tit-a di soultan é non-an di Muzaffar Shah (mouri an 1179).
=== Éròp ===
* Janvyé : David Ie d’Ékòs ka pran parti-a di Mathilde l’Emperesse annan konfli-a ki ka opozé li à Étienne di Blois. I ka anvayi nò-a di Anglétèr. David Ied’Écosse divèt palémanté é ka routiré so kò aprè ki li signé oun trété ké li.
* 22 mars, révòlt dé baron an Anglétèr. Gran-yan di rwayom ka randé lonmaj à Étienne di Blois à abbay-a di Westminster. I ka konsédé yé oun diminisyon di pouvwè dé chérif é routour o ansyen koutim ségnòryal.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
0yu1s2kxchz0s7mnql6tqux2u793fue
1137
0
131
17580
17214
2020-01-25T23:32:10Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1137''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Roger II di Sisil ka promèt o Salernitain d’obténi oun diminisyon dé drwè ki yé ka péyé à Alexandrie. I ka konkli tchèk lannen aprè roun trété ké kalif-a d’Éjip.
=== Azi ===
* Mè-jen : khan-an di Kara Khitaï Yelü Dashiqui té okipé Kachgar é Khotan, ka venki souvren-an Qarakhanid di Samarkand à Khodjen o Ferghana é ka fè proklamé so kò Kür-Khan (inivèrsèl). Soultan-an Saljûqid Sanjar, suzren di Transoxiane, ka entèrvini mè sa briga an 1141.
=== Pròch-Oryan ===
* 28 mars : Pons di Tripoli sa tchwé o Mon-Pèlren pa wonm-yan di Zanki.
* Jen : Zanki ka asyéjé Homs (Emèse), ki kontrolé pa Damascènes. Gouvèlnò-a di lavil-a ka fè apèl o Fran. Zanki ka routounen so kò kont yé, é ka krazé yé anba mir-ya di Montferrand-Baarin.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
p1cd0elc1n8m51cawodv544pswkidb6
1138
0
132
17581
17216
2020-01-25T23:32:38Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1138''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* Jénéral Song Yue Fei (Yo Fei) ka tanté di maché asou Kaifeng mè sa arété pa roun minis jalou ki ka fè li enkarséré épi souprimé. Anprò-a Gaozong ka konkli lapè-a ké Jurchen-yan an lésan à dinasti-a Jin tout Chin-an o nò di Huai He (1141).
* Anprò-a song di Chin Gaozong ka enstalé so kapital atè Hangzhou (finisman an 1276).
Koumansmandi règn di Lý Anh Tông, rwa di Đại Việt (Viêt Nam) (finisman an 1175).
=== Pròch-Oryan ===
* 26 avril - 21 mè : léchèk di syèj du Chayzar fot di tandé ant Fran-yan d’Antioche é Jean II Comnène ki té òrganizé roun kanpangn komin kont musulman-yan d’Alep é di Chayzar. Zanki pouvé réyokipé plas-ya di lout-Oronte.
* 9 août : tranmman di latè atè Alep. 230 000 viktim.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
k5n7harh9ht6utn0ylds7m2x2qe9iwt
1139
0
133
17582
17226
2020-01-25T23:32:47Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1139''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 22 - 23 jen : atabeg-a di Damas Mahmoud sa pwagnardé annan so lit pa trwa di so èsklav. So dimi frè Jemal ad-Din Muhammad ka siksédé li.
* 19 out : Zanki ka mété syèj-a divan Baalbek, ki tchenbé pa Damascènes.
* 10 - 21 òktòb : kapitilasyon di Baalbek é ki masakré di so garnizon.
* 6 désanm : Zanki ka mété syèj-a divan Damas ki ka rézisté anba koumannman di vizir Unur (Aynard). Syèj-a sa lévé 4 mè 1140.
=== Éròp ===
* 18 févriyé : koumansman di roun nouvèl kriz di siksésyon atè Kyèv (finisman an 1146). Vsevolod II Olegovitch ka évensé di tronn Viatcheslav Ie. Oun konfli ka koumansé ant désandan-yan di Sviatoslav Ie é sa-ya di Vladimir II Monomaque.
* 29 mars : pap-a Innocent II ka filminé bòbòl-a Omne datum optimum, ki ka akòrdé sèrten privilèj à Lòrd-a di Tanp.
* 4 - 11 avril : IIe konsil-a di Latran ka mété fen o chism pontifikal (Anaclet), ka kondané izir-a, simoni-a é tournwa-ya. I ka proklamé ki « Ronm sa tèt-a di monn » é ka lansé oun anathème kont anplwayò-ya d’arbalétriyé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
fznekeb6a6wrp2jffgqyld02xc09vmp
1140
0
134
17583
17232
2020-01-25T23:32:54Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1140''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 29 mars : koumansman di règn du Mujir ad-Din Abaq, atabeg bourid di Damas (finisman an 1154) anba réjans-a di vizir Mu’in ad-Din Unur. Zanki ka asyéjé alò Damas é Unur ka voyé an anbasad Oussama Ibn Mounqidh oprè di Foulques V d’Anjou : oun trété sa konkli é fòrtérès-a di Panyas sa livré pou Fran an échanj di yé api.
* 4 mè : lévé di syèj di Damas divan rivé-a di larmé-a di soukour ki voyé pa Foulques. Zanki, ki roupousé di Siri, ka konsakré so kò pou lit kont Ortoqid-ya ké Kird-ya otour di Mossoul.
Lospitalyé-ya ka divini oun lòrd militèr.
=== Éròp ===
* 22 févriyé : signatir di trété di Carrión ant Kasti-a ké Aragon.
* Roupriz di roukonkèt-a an Lèspagn anba enpilsyon-an castillane, ki ka progrésé di Duero à kòrdiyèr santral-a ; Aragon ké Navarre ka atenn Èbre.
* Aprè 28 avril : tiboug-ya di Roger II di Sicile, Roger III d’Apulie é Alphonse di Capoue, ka tèrminé konkèt-a dé Abruzz. An jwiyé, yé ka tchipé Sora, Arce é Ceprano.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
r9ntwupr5tbomo8hldhyceguz256x2s
1141
0
135
17584
17235
2020-01-25T23:33:01Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1141''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* 9 sèptanm : batay di Qatwan, prè di Samarkand. Saljûqid Sanjar sa sibmèrjé an Transoxiane é an Afghanistan pa mongol-ya di Kara Khitaï ki ka pousé divan yé tirk-ya Oghuz. Kara Khitaï ka anvayi Khwârezm menm lannen-an.
* Òktòb-novanm, Chin : trété di Shaoxing ant Song di Sid é Jin, ki ka òbténi oun enpòrtan tribi anniyèl an lajan ké swari. Frontchèr-a sa fiksé asou Huai He. Akò-a sa ratifyé 11 òktòb 1142.
=== Éròp ===
* 2 févriyé : batay di Lincoln. Étienne di Blois, rwa d'Anglétèr sa kaptiré é anfèrmé atè Bristol pa partizan-yan di Mathilde l’Emperesse.
* 16 févriyé : kouronnman di Géza II (1130-1161) rwa di Ongri.
* 8 avril : Mathilde l’Emperesse sa roukonnèt « danm d'Anglétèr é di Normandi » pa konsil-a di Winchester.
* 14 sèptanm : dérout di Winchester. Mathilde l’Emperesse divèt fwi lavil-a ki so frè Robert di Gloucester sa fè prizonnyé pa lwayalis-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1otixj8vz974g9y7391tbu2xs4oit5p
1142
0
136
17585
17210
2020-01-25T23:33:09Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné '''1142''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 25 avril : Vladislav II di Bohême sa briga à batay-a di Vysoka pa nòb-ya ki révòlté ki kondjwi pa Conrad II di Znojmo. Yé ka échwé o syèj di Prague à laswit-a di entèrvansyon-an di anprò-a Conrad III di Hohenstaufen ki ka rétabli Vladislav.
* Mè : djèt di Francfort. Henri le Lion(1129-1195) ka divini douk di Saxe (finisman an 1180).
* 28 jen : kont-a Guigues IV d’Albon, dauphin di Viennois, an konfli ké Amédée III di Savoie, kont di Savoie sa blésé o syèj di chato di Montmélian, é ka mouri trwa jou aprè.
* 25 sèptanm : Jean II Comnène ka prézanté so kò divan Antioche ké so larmé mè ka wè do kò roufizé antré-a di lavil-a pa Raymond di Poitiers. Jean ka ravajé anviron-yan, épi ka routounen an Cilicie é ka mouri o prentan swivan.
Prensipoté-a d'Antioche ka libéré so kò di suzerennté bizantin-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
5zo1wys3bkjqfznc3qjbnpnoozi4m60
1143
0
137
17586
17236
2020-01-25T23:33:19Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1143''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 26 janvyé : lanmò d’Ali Ben Youssef. Anpir almoravid-a ka disloké so kò. So tiboug Tachfin Ben Ali ka éséyé an ven d’arété vansé-a dé Almohad (finisman an 1145).
* 26-27 jen : oun atak dé norman di Sicile ka échwé kont Tripoli. Flòt-a di Roger II di Sicile gen plis di chans divan Djidjelli, Sousse é Sfax. Li ka ravajé kot-ya d’Ifriqiya tout été-ya di 1143 à 1146.
* 10 novanm : Baudouin III, tiboug di Foulques V d’Anjou, ka divini rwa di Jérusalem (finisman an 1163) anba réjans-a di Mélisende.
=== Éròp ===
* Janvyé : masak di Vitry-en-Perthois. An 1141, rwa-a di Frans Louis VII le Jeune ka brouyé so kò ké Sen-Syèj o sijè di titilèr di larchévéché-a di Bourges. Protéjé-a di pap ki réfijyé so kò oprè di Thibaut II di Champagne, Louis ka anvayi Champagne an désanm 1142 é ka mété difé-a o bour di Vitry-en-Perthois, ki ka provoké lanmò-a di roun grann parti di popilasyon-an ki té réfijyé annan légliz-a. Aprè entèrvansyon-an di pap, i ka évakiyé Champagne.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
royieqwz072uqii2sonnn1av832glw1
1144
0
138
17587
17204
2020-01-25T23:33:26Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1144''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 19 janvyé : Geoffroy Plantagenêt, kont d'Anjou é di Maine, ka pran Rouen é ka fè roukonnèt so kò kou douk di Normandi. Tchèk mwa plita, i ka prété lonmaj o rwa Louis VII di Frans.
* 12 mars : élèksyon di pap Lucius II (finisman di pontifika an 1145). Ki ja roupran lidé-ya d’Arnaud di Brescia, zabitan-yan di Ronm ka rétabli Séna-a, é ka éli kou patris Giordano Pierleoni, tiboug di Pier Leoni, é frè di antipap-a Anaclet II. Lucius II sa tchwé an tantan di roupran Kapitòl-a pa lafòs-a, 15 févriyé 1145.
* 25 mars : dékouvèrt di so kò ki kriblé di tchòk di kouto di jenn Guillaume atè Norwich, an Anglétèr. Jwif-ya di lavil-a, mété rò di koz par chérif-a, ké fika akizé di mèrt ritchwèl pa mwann-an Thomas di Monmouth. 6 févriyé 1190, tout Jwif-ya di Norwich ké fika masakré, à èsépsyon-an di sa-ya ki té pouvé réfijyé yé kò o chato.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
rev8qef19xjhlvycye8uqce5tscv9y7
1145
0
139
17588
17208
2020-01-25T23:33:48Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1145''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 15 févriyé : élèksyon di pap Eugène III (finisman di pontifika an 1153) ; li sa entronizé an sigré à abbay-a di Farfa 18-a, épi ka kité Robm pou Viterbe ké so pròch. Atè Ronm, Arnaud di Brescia, réfòrmatò rélijyé, disip d’Abélard, ka prékonizé povté radikal-a é lé fòrsé papoté-a à rounonsé à tout pouvwè tanporèl. I ka soulvé Ronmen é ka antrouprann di rèstoré répiblik ronmenn (1145-1155).
* 22 févriyé : almoravid-a Tachfin Ben Ali ka tchwé so kò an éséyan di ganyen Al-Andalus, an Lèspagn, ki té roupran so endépandans lannen présédant-a. So tiboug Ibrahim Ben Tachfin ka siksédé li (finisman an 1147).
* 13 mars : révòlt di Valence kont Almoravid-ya ; soulèvman di Murcie, Almeria, Malaga... (dézyenm péryòd di tayfa).
* 7 avril : pap-a Eugène III ka filminé bòbòl papal-a Militia Dei ki ka konfirmé so endépandans-a di Lòrd-a di Tan vis-à-vis di klèrjé sékilyé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
29kqpvfv3js9mfwynydx4yklxdh2l3h
1146
0
140
17589
17205
2020-01-25T23:33:55Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1146''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Avril : Almohad-ya ka pran Fès, épi ka pasé an Lèspagn. Prens musulman-yan ka roukonnèt yé otorité.
* 13 jen : koumansman di syèj di Marrakech pa Almohad-ya (finisman 23 mars 1147).
* 16 jen : priz di Tripoli pa troup-ya di rwa norman di Sicile Roger II.
* 14 sèptanm : Zanki sa asasiné annan lannwit-a pa Yarankach, roun di so eunuque di lorijin frank alò ki li ka asyéjé Qal’at Ja’bar. So tiboug éné Saif ad-Din Ghâzî ka divini atabek di Mossoul. Nur al-Din Mahmud ka divini atabek d’Alep ké soutchen-an di Kird Shirkuh (finisman an 1174).
* 27 òktòb : Jocelin ka roupran Édesse ké lèd-a di popilasyon arményenn ki révòlté.
* 2 novanm : Nur ad-Din ka réyaji vit é ka rivé divan Édesse anvan ki Jocelin pa té pouvé òrganizé so défans. Kont-a ka anfwi so kò é so partizan-yan, ki ratrapé, é sa masakré.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
9pahddnr0qfzr0mn8mcn04o15xvx9mf
1147
0
141
17590
17207
2020-01-25T23:34:02Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1147''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 17 janvyé, Espagn : Almohad-ya anba Abd al-Mumin ka débarké o péyi d’al-Andalûs é ka anparé yé kò di Séville. O menm moman, krétchen-an di kont Manrique di Lara (es) ka pran fòrtérès-a di Calatrava pou kont di rwa Alphonse VII.
* 15 févriyé, Almagn : djèt di Ratisbonne. Adam d’Ébrach ka li lèt-a di Bernard di Clairvaux pou Bavarois é pou Fran oryantal-ya an menm tan ki bòbòl-a d’Eugène III é ka lévé di nouvèl krwazé parmi lakèl burgrav di Nuremberg ké lévèk-ya Henri di Ratisbonne, Rimbert di Passau é Otton di Freising.
* 24 févriyé, Almagn : dékouvèrt di roun kadav di krétchen mitilé atè Wurtzbourg ; 21 Jwif, akizé di mèrt, sa masakré.
* 13 mars : djèt di Francfort. Krwazé-ya alman ké saxon ka doumandé à Bernard di Clairvaux otorizasyon-an pou alé konbat Wende-ya païns odéla di Elbe é kontrenn yé o batenm.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
lep5omk5vr4ffaq5btrddykwlvxy3hn
1148
0
142
17591
17213
2020-01-25T23:34:13Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1148''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 1e janvyé, dézyenm krwazad : larmé frank-a défèt oun anbiskad tirk annan valé-a di Méandre, épi atenn Laodicé, 3 janvyé ; gouvèlnò bizanten-an ka roufizé li antré-a di lavil-a.
* Bò'd 8 janvyé-a (Épifani) : défèt di larmé frank-a fas o Tirk à mon Cadmos an Anatolik ; li ka éswiyé oun nouvèl anbiskad, probabman an travèrsan kour sipéryò-a di larivyè-a Dalaman, mè ka parvini à atenn kot-a atè Adalia, 20 janvyé, koté antré-a di lavil-a sa òkò roufizé pou li ; mank-a d'anbarkasyon ka blijé Louis VII à divizé so fòs ; chouvalyé-ya ké troup-ya d’élit atenn pòr-a d’Antioche, 19 mars. Rès-a dé troup (enfantri) ké pa-konbatan ka tanté di jwenn Latè-Sent pa kot-a anba kondjwit-a di kont di Flandre é d’Archambaud VII di Bourbon.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
fzuawa96q9grn81umhzx7vxzvyp1blr
1149
0
143
17592
17199
2020-01-25T23:34:19Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1149''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 11 janvyé : Almoravid-a Yahia Ben Ghania sa briga pa almohad-ya annan plenn-an di Grénad. Jénéral almohad-a Barraz ka pourswiv an Lèspagn an sirvivan dé Almoravid é ka roupousé troup krétchen-yan asou plizyò fon (1149-1150).
* 13 janvyé : lanmò di Robert di Craon. Évrard dé Barrès ka divini trwazyenm Gran-Mèt di Lòrd-a di Tanp (finisman an 1151).
* 3 avril : Louis VII é Aliénor sélébré Pak atè Jérusalem anvan di anbarké so kò pou Léròp-a à Acre.
* 15 jwiyé : konsékrasyon di nouvèl bazilik di Saint-Sépulcre, ki konstrwi pa Krwazé-ya.
* 26 jwiyé : kapitilasyon d’Apamé. Nur ad-Din ka achévé roukonkèt-a di konté d’Édesse é ka arsélé Krwazé-ya. I ka pran à prensipoté-a d’Antioche so dannyé plas-ya di lout-Oronte (Apamée, Albara, Artah).
* 27 jwiyé : Iouri Dolgorouki ka ataké Kyèv. Koumansman di lalit-a ant Iziaslav II é so tonton Iouri Dolgorouki pou tit-a di gran-prens di Kyèv (finisman an 1157).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
h00cmgtpbpswtsw7rw0lqdyxvz34j42
1150
0
144
17593
17206
2020-01-25T23:34:26Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1150''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Hiver frèt an Léròp, o pwen di fè jélé Rhin-an.
* Avril : Nur ad-Din ka aproché so kò di Damas, ki ka doumandé à Abaq di alyé so kò ké li. Abaq ka fè apèl o Fran ka kondjwi pa Baudouin III di Jérusalem, ki ka enstalé yé kò o lapòrt di Damas pannan plizyò simenn. Nur ad-Din kz évité afrontman-an é ka élwagné so troup-ya. I ka sasé à sisité révòlt-a parmi popilasyon-an di lavil-a. Mè divan ménas-a dé dirijan di lavil-a di fè apèl o Fran, i ka asèpté di routiré so kò bò'd nò-a, aprè ki li té obténi ki so non fika sité annan sèrmon-yan dé mòské-a, jis aprè sa-ya di kalif, é ki lanmonnen-an fika frapé à so non (12 mè).
[[Fiché:Genealog%C3%ADa_Casa_de_Arag%C3%B3n.jpg|thumb]]
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
r35ffjd3lm2eu2oyuhzw7gj0783kkbi
1151
0
145
17594
17209
2020-01-25T23:34:33Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1151''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 10 janvyé : lanmò atè Lagny di Thibaut IV di Blois. I ka lésé Brie ké Champagne à so tiboug éné Henri Ie Libéral, ki ka divini kont di Troyes (finisman an 1181) ; Thibaut V ka divini kont di de Blois é di Chartres.
* 27 janvyé : trété di Tudilén ant Alphonse VII di Kasti, rwa di Galice, di Léon é di Kasti, é Raimond-Bérenger IV di Barcelone pou partajé zonn-yan d'enfliyans é konkèt-a di sid é di lévan. Sanche VI di Navarre ka roukonnèt suzerennté d’Alphonse VII di Kasti asou Navarre. Fitir Sanche III di Kasti épouz so sò Blanch di Navarre.
* Janvyé : Iziaslav II ka réyisi à roupran posésyon di Kyèv ké lèd-a dé troup di Géza II di Ongri. I ka mennen ké so alyé-ya ongrwa oun lagèr kont Vladimirko di Galitch, ki sa briga asou larivyè-a San an 1152.
* Avril oben mè : abdikasyon d’Évrard dé Barres, ki ka divini mwann à Clairvaux koté li ka fini so jou-ya an 1174 oben 1176. Bernard di Tramelay ka siksédé li kou katriyenm Gran-Mèt dé Tanpliyé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
121tu0huyy3f6jlnuc56sggu9lnjnrk
1152
0
146
17595
17212
2020-01-25T23:35:05Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1152''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 15 févriyé : anprò-a di Sen-Anpir ronmen jèrmanik Conrad III ka mouri atè Bamberg, san ki li té pouvé fika kouronnen an Itali, ni lésé rwayom-an d’Almagn à so tiboug.
* 5 mars : élèksyon di Frédéric Ie, anprò ronmen jèrmanik, kouronn atè Aix-la-Chapelle, 9 mars (finisman di règn an 1190).
* Frédéric Ie Barberousse ka òrganizé Léta-a asou baz-a dé rélasyon féyodo-vasalik. Kouch-ya ki dominant di sosyété-a sa soumèt o sistenm yérarchik di boukliyé chouvalrès ki dominé pa roun group pwisan di prens d’Anpir ka fè lékran ant souvren-an ké so sijè-ya. I ka roupran an lanmen klèrjé-a, an kontrolan élèksyon épiskopal é abbasyal é an fézan dé lévèk é dé abbé dé « fonksyonnèr » o sèrvis di Anpir-a.
* 21 mars : annilasyon di maryaj d’Aliénor d’Aquitaine é di rwa di Frans Louis VII pa sinòd-a di Beaugency.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
23t8rvv33q8vp65yf5ylz9nqxe7trx7
1153
0
147
17596
17201
2020-01-25T23:35:14Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1153''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* An Chin, Jin-yan ka transféré yé kapital di Harbin à Beijing (Péken).
* Koumansman di règn di Parâkkamabâhu Ie (en) à rwa di Sri Lanka (Ceylan) (finisman an 1186). Aprè roun séri di lagèr sivil, i ka réyisi à inifyé zil-a ki ka konnèt so laj di lò.
* Épidémi mèrtriyèr (roujòl ?) atè Heian, o Japon (1153-1154).
=== Pròch-Oryan ===
* 25 janvyé : Baudouin III di Jérusalem ka koumansé syèj-a di laplas fatimid-a d’Ascalon.
* Avril-mè, Iran : leTirk-ya Oghuz ka krazé larmé seldjoukid-ya di Mu`izz ad-Dîn Ahmad Sanjar é ka anvayi Khorasan. Sanjar sa fè prizonnyé atè Merv.
* Mè : Renaud di Châtillon ka sédjwi Constance, vòv-a di Raymond d’Antioche épi épouz-a, ki ka divini ensi ségnò-a di lavil-a. Trè vit so ègzaksyon-yan ké randé li odjé à so vwézen-yan Alépins, mè osi o Roums é à so pròp sijè-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
slp1dqz74zymgan3a3phtgwqj0nvlrk
1154
0
148
17597
17202
2020-01-25T23:35:20Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1154''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Févriyé : anbasadò-a di Pise Ranieri Bottacci ka obténi oun trété di komèrs di kalif fatimid Az-Zafir ; i ka asiré o Pisan jwisans-a di roun fondaco(antrépo) atè Alexandri é o Kèro, libèrté-a di vann annan tout péyi-a aprè akitman dé taks é ka souprimé sistenm ansyen-an di rèsponsabilité kolèktiv-a ki té ka pèrmèt o pouvwè di sévi kont konpatriyòt-ya di tout étranjé ki fotif.
* 16 avril : Al-Faiz, ajé di senk lan, ka siksédé à so papa kalif fatimid-a di Léjip Az-Zafir aprè so asasina. Jénéral fatimid-a di lorijin arményenn Talaï Ibn Rouzzik ka pran pouvwè-a, mè ké fika asasiné an 1160.
* 18 avril : Nur ad-Din, atabek d’Alep, ka rouvini ké so troup-ya divan Damas. Mujir ad-Din Abaq ka voyé roun mésaj irjan pou Baudouin III, ki pa ké gen tan-an d'entèrvini.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ei58tbekyabgo8ribhro35dkbnwc4bj
1155
0
149
17598
17233
2020-01-25T23:35:28Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1155''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Janvyé : Routour di Louis VII di Frans di Saint-Jacques-de-Compostelle. Séjou atè Montpellier an févriyé.
* Thomas Becket sa nonmen chansélyé di rwayom d'Anglétèr. Konfirmasyon dé fueros (drwè) o pòr kantabrik d’Avilé.
* 13 févriyé : Frédéric Barberousse ka mété syèj-a divan Tortone ki ka rézisté Dé mwa ; 15 avril, lavil-a sa livré o flanm.
* Févriyé : rwa-a di Sicile Guillaume le Mauvais sa atè Salerne ; i ka òrdoné à so troup-ya di anvayi Léta pontifikal-ya é ka envèsti Bénévent ; Adrien IV èkskominyé-a, é li ka lévé syèj-a.
* 20 mars, Risi : Iouri Dolgorouki, prens di Souzdal, ka divini gran-prens di Kyèv aprè ki li évensé Iziaslav. I ka chasé définitivman patriyarch-a Klim di Kyèv, é ka doumandé o patriyarch di Konstantinòp oun nouvèl métropolit. Lévèk-a Constantin Ie sa dézigné. Novgorod ka obténi otonomi ecclésiastik-a gras à fidélité-a di so lévèk, Nifont (oben Niphon), ao patriyarka di Konstantinòp lò di chism di Kyèv.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
gou9ymg8fn7g77wjuaosredvvyta40s
1156
0
150
17599
17299
2020-01-25T23:35:46Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1156''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 25 févriyé : révòlt musulman atè Sfax (an Tinizi atchwèl) kont dominasyon nòrmann-an di rwayom di Sicile. Masak dé krétchen di lavil-a òrkèstré pa gouvèlnò-a Omar.
* Prentan : Chip sa mété à sak pa Renaud di Châtillon, prens d’Antioche é Thoros Ie d’Arméni.
* Renaud di Châtillon, ki ka prétèksté roufi-a di basileus Manuel Ie Comnène di péyé ba li roun sonm ki té promèt, ka désidé di lansé oun raid kont zil bizantin-an di Chip. Divan roufi-a di patriyarch laten d’Antioche Aimery di Limoges di finansé èspédisyon-an, i ka jité li an prizon, ka fè li tòrtiré, épi aprè ki li andjwi so blès-ya di myèl, ka anchéné li é ka èsplozé li o solèy o priz ké dé milyé di zensèk. Renaud ka débarké atè Chip o prentan, ka défè san difikilté garnizon bizantin-an, épi ka ravajé sistématikman zil-a : chan-yan ki kiltivé sa boulé, troupo-ya sa masakré, légliz-ya, palè-ya ké kouvan-yan sa piyé é ensandjé, fanm-yan sa vyolé, vyéyar ké timoun gen gòrj tranché, wonm-yan ki rich sa mennen an otaj é pov-ya dékapité.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jx3lyjuk2bm8ga3lgyq6605367hbdep
1157
0
151
18314
17600
2020-05-29T12:18:23Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1157''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 26 avril : viktwè di frè di Nur ad-DinNusret al-Dîn asou Lòspitalyé-ya diva Panéas.
[[Fiché:Sultan_Sanjar_mausoleum.jpg|thumb]]
* 8 mè : lanmò di Ahmad Sanjar. Khorasan ka tonbé an lanmen dé Khwârezm-Shahs.
* 18 mè : Nur ad-Din ka proklamé lagèr sent-a, ka kité Damas pou alé mété syèj-a divan Panéas. Baudouin III ka roupousé li.
* 19 jen : oun kontenjan di krwazé ki kondjwi pa Philippe di Naplouse ka tonbé annan roun anbiskad o gué di Jacob, pré di lak Méron ; 87 tanpliyé sa fè prizonnyé é 300 ròt chouvalyé sa kaptiré oben tiré, ké yé chouval é yé lékipman ; Hugues d'Ibelin, Odon di Saint-Amand é grand-mèt dé Tanpliyé Bertrand di Blanquefort sa fè prizonnyé pa Nur ad-Din. Baudouin III di Jérusalem ka an tiré so kò di jistès.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
4nbw7uufb0763jfd9rxr145qv1a9yut
1158
0
152
17601
17203
2020-01-25T23:36:03Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1158''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* Janvyé-févriyé : roupriz di Harim pa Baudouin III. I ka mennen roun kanpangn kont Nur ad-Din ké krwazé-a Thierry di Flandre. Yé atenn Dareiya, o lapòrt di Damas, 1e avril.
* Mè : Nur ad-Din ataké fòrtérès jòrdanyenn-an di Habis Jaldak, asou Yarmouk-a.
* 15 jwiyé : Nur ad-Din sa briga pa Baudouin III atè Puthaha, o sid di lak di Tibériad.
* Sèptanm : Baudouin III ka épouzé atè Jérusalem Théodora Comnène, nyès-a di anprò bizanten-an.
* Òktòb-désanm : rivé-a di Manuel Ie Comnène an Silisi. I ka òbténi soumisyon-an di prens arményen Thoros, épi ka maché asou Antioche. I ka pran so kartché-ya di livè atè Mamistra, koté Renaud di Châtillon divèt fè amann onorab pou so èspédisyon di piratri kont Chip (1156) é ka roukonnèt sizrennté bizantin-an. Baudouin III di Jérusalem ka négosyé oun alyans inogiré roun lan oparanvan pa so maryaj ké nyès-a di Manuel, Théodora Comnène. Mè mové volonté-a dé alyé ka fè avòrté èspédisyon-an ki projété kont Alep. An mè 1159, Manuel ka konkli lapè-a ké Nur ad-Din, don ménas-a ka konténi Fran-yan annan mouvans bizantin-an é ka konténi Saljûqid-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
k4jigc0w9f9sgrrjvq9x4jbwtor9h6k
1159
0
153
17602
17200
2020-01-25T23:36:13Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1159''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ===
* 9 désanm : koumansman di rébélyon-an di Heijiau Japon.
* Minamoto no Yoshitomo é Fujiwara no Nobuyori ka profité di dépa an pélrinaj di Taira no Kiyomori, ki divini protèktò di anprò-a Go-Shirakawa, pou ataké annan lannwit-a palè-a di Sanjo é kaptiré Go-Shirakawa é so tiboug Nijō. Yé sa venki lannen-an ki ka swiv pa Kiyomori, ki rouvini atè Kyôto pou sové anprò-a. Klan-an Taira ka évensé Fujiwara-ya é ka dominé lakou-a jouk 1181.
=== Proche-Orient ===
* 12 avril : ka antré solanèl di Manuel Comnène atè Antioche, aprè ki Renaud di Châtillon, prens d’Antioche, té doumandé pardon o basileus. Manuel ka parvini à enpozé so sizrennté osi byen annan Léta tirk-ya di Lazi Minò ki à prensipoté frank-a d’Antioche. Pwisans bizantin-an o frontchèr ka bloké sitchwasyon-an an Siri ant Nur ad-Din ké Fran-yan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
t4mn5csb6461n25s966679fcijqq4zi
1160
0
154
17603
17158
2020-01-25T23:36:49Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1160''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 22 janvyé : rédisyon di Mahdia. Norman-yan di Sisil sa chasé di litoral tinizyen pa Almohad-ya.
* 19 janvyé-5 févriyé : syèj-a di palè di Sanjō ka mété fen à la rébélyon-an di Heiji o Japon. Taira no Kiyomori (1118-1181) ka krazé klan-an dé Minamoto ki sa èspilsé di Kyōto é divèt réfijyé so kò o Kantō, annan lès-a di Japon. Kōfuku-ji, à Nara, tanp ki fondé pa é pou Fujiwara-ya, ka ralyé so kò à koz-a dé Minamoto. Mwann ka rayi Taira-ya ki té tanté di enjéré so kò annan yé zafè é ka pousé o sousid oun Fujiwara an finisman-an di rébélyon-an di Heiji. Prensipal monastè-ya di Nara ka réyini yé kò otour di Kōfuku-ji pou soutni révòlt-a. Lòské Taira no Shigemori (1138-1179), tiboug éné di Kiyomori é Taira-ya lé réyaji, yé ka èrté yé kò ké révòlté-ya asou Dé fron. Nara sa mété à difé é à disan. Tanp-ya di Tōdai-ji é di Kōfuku-ji sa ensandjé (1180).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
qzip0wdfe1p0391d4mgbmi0xiac1awn
1161
0
155
17604
17148
2020-01-25T23:36:58Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1161''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 26-27 jen : Georges III di Jéyòrji ka asyéjé é ka pran Ani.
* Lotonm : Nur ad-Din Mahmud, atabek d’Alep ka konkli oun trèv ké Baudouin III épi ka antroupran pélrinaj-a à la Mecque, lò i té ka aprété so kò à èkstirpé chiite. (sa pélrinaj, ka rapòrté pa Taqi al-Din al-Fasi et al-Maqrizi, istoryen di XVe syèk, pa sa atèsté pa kontanporenn-yan, Ibn Asakir pa lègzanp).
* 28 òktòb : lagèr dé Jin kont Songen-ya Lachin ; larmé-ya Jin ka pasé Huai He. Viktwè naval song di Tangdao(16 novanm) é di Caishi (25-27 novanm) asou Yangzi Jiang.
* 15 désanm : anprò-a Jin Hailing sa masakré pa pròp ofisyé-ya pannan ki Shizong (Wulu) sa proklamé atè Liaoyang.
* Khan Mongol Koutoula ka ravajé réjyon frontalyé-a di nò di anpir-a Jin pou vanjé so kò dé ègzaksyon ki fè pa Tatar-ya, ki alyé dé Jürchen kont ròt tribi mongol-ya, kont so frè é so kouzen. Soulon sours chinwa-ya, anprò-a dé Jürchen ka òrganizé an 1161 oun èspédisyon pinitiv kont Koutoula, é Mongol-ya sa krazé bò'd di lak Buir Nuur pa Jurchen-yan ki alyé o Tatar.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
n9aouejm4d5kjpmuqhguoci1qbqm3bq
1162
0
156
19590
19493
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:2600:387:A:15:0:0:0:1C|2600:387:A:15:0:0:0:1C]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1162''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 10 févriyé : lanmò di Baudouin III. Koumansman di règn di so frè Amaury Ie, rwa di Jérusalem (finisman an 1174).
* 21 désanm, Éjip : vizir-a Shawar ka anparé so kò di pouvwè o Kèro. Asou kenz dirijan ki té présédé li, katòrz mouri di lanmò vyolant, pann, dékapité, pwagnardé, krisifyé, anpwazonnen oben lenché pa foul-a. Roun té tchwé pa so tiboug adòptif, ròt-a pa so pròp papa. Dè so asansyon o pouvwè, Shawar ka fè masak so prédésésò é tout so fanmi, é ka apropriyé yé byen.
* Qılıj Arslan II, soultan saljûqid di Rum ka roukonnèt so kò vasal di basileus atè Konstantinòp.
=== Éròp ===
* 26 mars : Frédéric Barberousse ka fè razé Milan.
* Frédéric Barberousse ka réklamé rèstorasyon-an di roun pouvwè santral régalyen lò di roun sérémoni atè Roncaglia. Milan, pli pwisant-a dé sité lombard, ka révòlté so kò. Li sa totalman détrwi pa Frédéric Barberousse. Anprò-a ka rousouvwè api-a dé lavil ennmi di Milan annan afrontman-an, ki ka èspéré débarasé so kò di roun rival é ka obténi dé lègzanpsyon di taks é dé privilèj ki pafwè ègzòrbitan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
dhz5v1ni7lky0f2uytku0u4u225de3s
1163
0
157
17606
17141
2020-01-25T23:37:30Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1163''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 14 mè : lanmò di kalif Almohade Abd al-Mumin. Koumansman di règn di so tiboug Abu Yaqub Yusuf (finisman an 1184). Almohad-ya sa mèt di Lafrik di Nò di Marrakech atè Tripoli. Abu Yaqub Yusuf ka achévé pasifikasyon-an di Lèspagn.
* Mè : Nur ad-Din sa briga pa Krwazé-ya à Bocquée (al-Buqay’a) alò ki li té maché kont konté-a di Tripoli.
* Out : vizir-a Shawar sa ranvèrsé an Éjip pa roun di so lyétnan-yan, Dirgham. I ka kité Léjip-a pou réfij so kò an Siri koté li ka sasé à obténi soutchen-an di Nur ad-Din pou roupran pouvwè-a, ka promèt li di ranboursé fré-ya di èspédisyon-an, di roukonnèt so sizrennté asou Léjip-a é di vèrsé ba li tchèr-a dé résèt anniyèl di Léta-a.
* Sèptanm : Amaury Ie di Jérusalem ka profité di konfizyon-an ki ka régné an Léjip pou anvayi, ki ka prétèksté ki tribi-a ki ka konvéni di 60 000 dinar pa té péyé à tan. I ka mété syèj-a divan Bilbeis annan delta-a. Kri-a di Nil, ké riptir-a di tchèk dig, ka ansèrklé ka asyéjé yé, ki té jis gen tan-an di rouganyen Palèstin-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
d88rnqs3hjm9thecykqq7g4kapapwes
1164
0
158
17607
17143
2020-01-25T23:37:36Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1164''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* Avril - mè : entèrvansyon an Léjip di jénéral Kird Shirkuh, tonton di Saladin, ki voyé pa Nur ad-Din pou rétabli vizir-a Shawar.
* 24 avril : priz di Bilbeis pa Shirkuh. Li sa divan Kèro, 1e mè é ka réyenstalé Shawar o pouvwè.
* Jwiyè : oun èspédisyon frank, ki alyé ké troup-ya di Shawar, ka asyéjé lyétnan kird-a Shirkuh é so névé Salah-ad-Dîn annan Bilbeis, an Léjip.
* 12 out : viktwè di Nur ad-Din à batay-a di Harim. I ka fè prizonnyé kont-ya d’Antioche é di Tripoli, ka pran Harim é Panyas (18 òktòb).
* Fen òktòb : lévé di syèj di Bilbeis. Amaury Ie di Jérusalem ka routiré so kò di Léjip, ki pa obténi ki ka rétrété li prvizwarman di Shirkuh.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
26j6yvpjoblt9mjw55ysz25kvlicae1
1165
0
159
17608
17165
2020-01-25T23:37:56Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1165''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 12 avril : Frédéric Barberousse ka enféyodé Sardaigne à komin-an di Pise.
* 21 out : Albenga sa piyé é boulé pa Pisan-yan an lagèr kont Gênes.
* 21 novanm : pap-a Alexandre III ka antré annan Ronm.
* 9 désanm : Guillaume Ie Lyon-an ka divini rwa di Lékòs, ki ka siksédé à so frè Malcolm (Máel Coluim) IV (finisman di règn an 1214).
* 24 désanm : nouvèl rwa-a di Lékòs Guillaume Ie Lyon-an sa sakré à abbay-a di Scone, annan Perthshire.
* 29 désanm : kanonizasyon di Charlemagn.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ntp9pwpj760tuqje6jm05gtobznjlmi
1166
0
160
17609
17182
2020-01-25T23:38:03Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1166''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Janvyé - févriyé : sinòd épiskopal d’Oxfordau koumansman di lannen-an an prézans di rwa d'Anglétèr. Légliz-a d'Anglétèr ka fè marké o fron Cathares.
* Févriyé : asiz di Clarendon : réfòrm léjislativ an Anglétèr. 3 mars, Henri II Plantagenêt ka kité Anglétèr jouk 1170.
* 7 mè : lannmò di Guillaume le Mauvais ; koumansman di règn di Guillaume II le Bon(1154-1189), rwa di Sicile (finisman an 1189) anba réjans-a di so manman Marguerite di Sicile jouk so majorité an 1172. Étienne du Perche sa nonmen chansélyé é Pierre de Blois ka divini présèptò-a di jenn rwa.
* 12 jen : à laswit-a di révòlt-a di Raoul II di Fougères, Henri II Plantagenêt ka razé chato-a di Fougères. Douk-a Conan IV di Brétagn sa kontren d’abdiké an favò di so tifi Constance. Henri II Plantagenêt ka divini mèt di Bretagne gras o fiyansay di so tiboug Geoffroyavec Constance di Bretagne (maryaj an 1181).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
373nxrluv16efe9tfhxf7w98g7h2np3
1167
0
161
19705
19700
2022-07-29T20:58:33Z
Hasley
409
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/91.236.21.134|91.236.21.134]] ([[User talk:91.236.21.134|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:2600:387:A:15:0:0:0:1C|2600:387:A:15:0:0:0:1C]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1167''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Azi ==
* 11 févriyé : o Japon, Taira no Kiyomori ka divini minis dé Zafè souprenm. Ségnò orijinèr di réjyon-an d’Hiroshima, i ka pran kontrol total-a di gouvèlman santral an maryan so tifi à anprò-a.
=== Pròch-Oryan ===
* Janvyé : Nur ad-Din ka voyé oun nouvèl èspédisyon an Léjip ki dirijé pa Shirkuh.
* 30 janvyé, Ascalon : Amaury Ie di Jérusalem, aplé pa Éjipsyen-an di Shawar, ka dirijé so kò bò'd Bilbéis. I gen api-a di flòt bizantin-an.
* 18 mars : larmé koalizé dé Fran é dé Éjipsyen di Shawar sa briga atè al-Balbein pa Shirkuh. Li ka parvini à roujwenn Kèro pannan ki Shirkuh ka pran Alexandrie épi ka dirijé bò'd la Haute-Égypte, ki ka lésé gard-a di lavil-a à so névé Saladin.
* Fen jen : Amaury ka asyéjé Saladin annan Alexandrie.
* 4 out : rédisyon d’Alexandrie. Shirkuh divèt évakiyé Léjip-a, dézòrmè tribitè dé Fran. Li sa atè Damas 5 sèptanm.
* 21 out : Amaury ka kité Léjip-a. 29 i ka épouzé atè Tyr Marie Comnène, oun prensès bizantin.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
rl3x3s78f1hsur9rogpn86am6do0n2y
1168
0
162
17611
17198
2020-01-25T23:38:17Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1168''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 22 avril : Takakura sa kouronnen anprò di Japon o Daigoku-den atè Nara (finisman di règn an 1181).
* Sèptanm : trété ant Fran-yan di Jérusalem é anpir bizanten-an pou roun partaj di Léjip-a, ki négosyé pa Guillaume di Tyr. Sizrennté bizantin asou Léta laten-yan d’Oryan.
* 20 òktòb : dépa d’Ascalon d’Amaury Ie di Jérusalem pou roun nouvèl èspédisyon an Léjip. I pa atann so alyé Bizanten-yan. Li ka provoké entèrvansyon-an désisiv di Shirkuh é di so névé Saladin.
* 4 nocanm : priz di Bilbéis pa Krwazé-ya ki ka masakré popilasyon-an.
* 13 novanm : ensandi di Kèro divan avans-a dé Krwazé. Amaury ka kité Léjip-a 2 janvyé swivan.
* Chit di Tula (oben an 1156 soulon kronik-ya). Koumansman probab di enstalasyon-an dé Aztèk annan valé-a di Mexico.Tonbé malad, Taira no Kiyomori ka gouvèlné Japon di so rétrèt monastik.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
s59jx5dwrozuwkmrxt98psc23yssx0r
1169
0
163
17612
17162
2020-01-25T23:38:24Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1169''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 2 janvyé : Amaury Ie di Jérusalem ka kité Bilbeis, an Léjip, pou Palèstin.
* 8 janvyé : Shirkuh ka rivé atè Kèro koté li sa rékéyi an libératò. 18, Saladin ka asasiné di so pròp lanmen-yan vizir-a Shawar ké aprobasyon-an di kalif. Li sa ranplasé pa Shirkuh.
* 23 mars : lanmò di Shirkuh à laswit-a di roun répa vréman kopyé. Saladin ka divini vizir di disnati fatimid-a atè Kèro. Li ka enpozé an tchèk simenn, ka éliminé fonksyonèr fatimid-ya ki douté pou ranplasé yé pa so pròch-ya é ka krazé oun révòlt osen dé troup éjipsyenn.
* 20 out : Saladin ka fè asasiné eunuque Mu’tamin al-Khilafa, oun konséyé di kalif fatimid Al-Adid, ki té ka konploté kont li ké Fran-yan, sa ki ka provoké oun révòlt dé 50 000 wonm di gard nwè-a atè Kèro, ki sa réprimé 23 pa frè-a di Saladin, Turanshah.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
o4l3b1xygy1hsq7wyy7oksuigk7m670
1170
0
164
17613
17170
2020-01-25T23:38:30Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1170''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 29 jen : tranbman di latè an Siri.
* 12 désanm - 21 désanm : Saladin, an menm tan ki li ka ataké fòrtérès di Daroum é di Gaza, kot frontyèr di rwayom di Jérusalem, ka asyéjé é ka pran pòr-a d’Ayla asou lanmè Rouj pa roun doub ofansiv pa latè é pa lanmè.
* 20 désanm : asasina d’Al-
Mustanjid. Koumansman di règn d’Al-
Mustadhi (1142 - 1180), calife ‘abbasside di Bagdad.
* Oun faksyon militèr, ki dirijé pa jénéral Jeong Jung-bu (en), ka anparé so kò di pouvwar an Koré é ka entèrdi bouddhism-a : militèr-ya, irité pa diskriminasyon don yé ka soufri, ka chasé ofisyèl sivil. Lirwè-ya di Koryŏ ka pédi yé otorité, sa ki ka antréné oun péryòd di konfli entéryòr.
* Asasina di Narathu. Koumansman di règn di so tiboug Naratheinkha, rwè di Pagan (finisman an 1173).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
[[Katégori:Kalandriyé]]
dgl44mftai4hah25yfd8csjh3s2v98g
1171
0
165
17614
17142
2020-01-25T23:38:36Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1171''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 22 janvy : Nur ad-Din ka pran Mossoul.
* 3 avril : Eudes di Saint-Amand ka divini 8eGran-Mèt di Lòrd-a di Tanp.
* 10 sèptanm : oun zabitan di Mossoul an vizit atè Kèro ka monté an lachè é ka prounonsé lapriyè-a o non di kalif di Bagdad. Finisman di kalifat fatimid di Léjip.
* 13 sèptanm : lanmò di dannyé kalif fatimid Al-Adid. Saladin (Salah al-Din al-Ayyubi) ka rèstoré léjitimité-a dé Abbassid ké rit sunnit-a. I ka proklamé so kò soultan di Léjip é ka fondé dinasti-a Ayyoubid. O menm moman, kalif-a di Bagdad ka akòrdé à Nur ad-Din envèstitir-a di Siri-a é di Léjip-a.
=== Éròp ===
* 20 janvyé : à lanmò-a di Gleb Ie, André Ie Bogolioubski ka bay Kyèv o Rostislavitch di Smolensk. Ronmen-an Rostislavitch ka divini prens di Kyèv.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
0xliars39os3r4upttkx18dj8m0r15p
1172
0
166
17615
17180
2020-01-25T23:38:43Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1172''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 2 févriyé : o sinòd di Cashel, rwa-a Henri II d'Anglétèr ka fòrsé Légliz-a d’Irlann à soumèt so kò à lotorité-a di Légliz katolik ronmenn-an, sa ki ka mété fen o pratik di kristchanism sèltik.
* 4 mars : Étienne III di Ongri ka mouri san timoun é so frè Béla III ka divini rwa di Ongri (finisman di règn an 1196).
* 19 mars : lanmò di Il-Arslan, Chah di Khârezm. So jenn tifi Soultan Shah ka enpozé so kò o détriman di éné-a Takach, ki ka réfijyé so kò koté Kara-Khitan-ya.
* 21 mè : rwa-a Henri II d'Anglétèr ka fè pénitans atè Avranch pou rékonsilyé so kò ké Légliz-a aprè mèrt-a Thomas Becket. 27 sèptanm, konkòrda-a d’Avranch ka sélé rékonsilyasyon-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
soe85unz332ie8j6y60iz7hkqf8n3nb
1173
0
167
17616
17172
2020-01-25T23:38:50Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1173''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Jen : èspédisyon di Saladin à lès-a di Jourdain. I ka mété syèj-a divan Kérak é Montréal. Nur ad-Din ka maché bò'd sid-a pou roujwenn li, mè Saladin, ki ka prétèksté maladi-a di so papa Ayyoub, ka roupran larout-a di Léjip-a à so apròch. Ayyoub, ki ka vini di sonbré annan koma-a à laswit-a di roun chit di chouval ka mouri éfèktivman 9 out. Nur ad-Din, ki ka konstaté ki li gen pyès wonm di konfyans an Léjip, ka désidé di pran an lanmen pèrsonèlman zafè-ya di péyi.
* Jwiyè : Nur ad-Din, an kanpagn kont soultan-an di Rum Kılıç Arslan II ka pran Marash. Oun trété d'alyans kont Krwazé-ya sa signé ant Dé wonm-yan. I pa roumété an koz alyans bizantin-an di Kılıç Arslan.
* 25 sèptanm : trété ant Pise é Saladin. Pise, ki éklipsé oun moman an Léjip pa konkèt ayyubid-a, ka routrouvé so drwè komèrsyal-ya é ka obténi di nouvèl konsésyon (drwè d'itilizé so pròp pwa é mizour é souprésyon di pratik vègzatwè : vant fòrsé, ègzaksyon dé douanyé).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
lnq7pgtecvans8a20df0as0tyrufs4m
1174
0
168
17617
17168
2020-01-25T23:39:23Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1174''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 5 févriyé : Turanshah, frè di Saladin, ka pati di Léjip via La Mecque pou roun èspédisyon kont Yémen-an ki li ka soumèt ant mè é out.
* 6 avril : Saladin ka réprimé oun révòlt chiit an Léjip ankourajé pa Fran-yan.
* 14 mè, Yémen : Turanshah ka pran Zabida prè Dé jou di konba.
* 15 mè : As-Salih Ismail al-Malik, oun timoun, ka divini émir d’Alep à lanmò-a di Nur ad-Din.
* 11 jwiyé : lanmò d’Amaury Ie di disantri. Baudouin le Lépreux ka divini rwa di Jérusalem à laj-a di trèz lan (finisman an 1185).
* Maladi-a di Baudouin IV é problenm-an di so siksésyon ka divizé klas dirijant-a an Dé parti : sala di lakou favorab-a à renn manman-an Agnès di Courtenay, à prensès-a Sibylle é à so mari chouvalyé-a poitevin Guy di Lusignan, é sala dé baron ki té ké préféré wè konfyé bay-a o kont di Tripoli, Raymond III, wonm di plis d'èspéryans.
* 28 jwiyé : flòt-a di Guillaume II di Sicilese ka prézanté divan Alexandri. Li sa roupousé pa Saladin 1e out.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
r7xwv8b73u3hkvk24a6a1j3jmeyw66e
1175
0
169
17618
17156
2020-01-25T23:39:31Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1175''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
Mwann bouddhis-a Hōnen (oben Genku) ka fondé sèk-a di Latè pir-a (Jōdo shū), o Japon. So prédikasyon, ki dèstiné o pli enb ka konnèt oun siksè immans é dourab.
* Lý Cao Tông, oun timoun di Dé lan, ka monté asou tronn-an di Đại Việt à lanmò-a di papa Lý Anh Tông (finisman di règn an 1210). So règn ka marké koumansman-an di dékadans-a di dinasti-a dé Lý o Viêt Nam (finisman an 1225).
* Ghurid-a Ghias ad-Din ka voyé so frè Muhammad Shihâb al-Dîn Ghuri(Muhammad ibn Sam) traké Ghaznévid-ya an Lenn (finisman an 1186). Lò di so pronmyé èspédisyon, li ka anparé so kò di Multan é di Uchch annan Pendjab-a (1175-1176).
* Okipasyon di Hérat pa Ghurid-ya(1175-1176).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
n9kor2zvbuko6fafuwjph2t9rte2mf6
1176
0
170
17619
17183
2020-01-25T23:39:38Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1176''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 22 avril : nouvèl viktwè di Saladin asou Zengid-ya ki koalizé à batay-a di Tell al-Sultan ka antré Hama é Alep.
* 14 mè : Saladin asyéjé chato-a d’Azaz, ki ka kapitchoulé 22 jen.
* Anvan syèj-a d’Azaz, à isou-a dé négosyasyon ant Fran-yan ké Zengid-ya. Renaud di Châtillon é Josselin d’Édesse sa roulaché pa émir-a d’Alep Al-Malik. Renaud aprè kenz lan di kaptivité annan prizon-yan d’Alep, pa ka réyisi à roupran Antioche, koté ka régné so bèl-tiboug Bohémond III. I ka épouzé alò oun jenn vòv ki ka apòrté ba li an dot dé téritwar ki sitchwé à lès-a di Jourdain, don fòrtérès-a di Krak Chawbak. Alyé dé Tanpliyé, i ka ègzèrsé asou lakou di Jérusalem pun enfliyans grandisant. Fanatik, li sa partizan di roun politik di konkèt fas o musulman.
* 22 mè : pannan syèj-a d’Azaz té gen lyé oun nouvèl tantativ d’asasina kont Saladin pa dé manm di sèkt-a dé Asasen. Soultan-an sa sové pa so kòt di may. Asayan-yan sa masakré.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1kia4tszzk8ku39eqn32bvck3ktbqq4
1177
0
171
17620
17166
2020-01-25T23:39:51Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1177''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 1e jen : léchèk di konplo di Shishigatani kont Taira-ya o Japon. Rélasyon-yan ant anprò-a ki routiré Go-Shirakawa é klan-an Taira sa trè tandou, é ansyen anprò-a ka tanté oun tchòk di Léta pou ranvèrsé Daijō-daijin (pronmyé minis) Taira no Kiyomori.
* 1e out : rivé di Philippe di Flandre à Acre. Rwayom-an di Jérusalem sa ménasé, aprè tchoulé dé Bizanten an Lazi Minò o nò é pa raid térès-ya é maritim dé ayyoubid o sid. Doumann-yan di soukour ki adrésé à Ògsidan-an ka mennen an Latè sent-a oun group di chouvalyé anba Philippe di Flandre, krwazé inéfikas, déziré sirtou d'entèrvini annan djopopo-ya ki otour di pouvwè. I ka rantré ab Flandre an òktòb 1178.
* 25 novanm : an Oryan laten, viktwè dé Fran di Rwayom di Jérusalem kont roun larmé di Saladin à batay-a di Montgisard. Baudouin le Lépreux, rwa di Jérusalem, ka konkli oun trèv (finisman an 1179).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6esacid0kq1rd2njhapzaf34jd2vgj9
1178
0
172
17621
17160
2020-01-25T23:39:57Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1178''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 12 mars : pap-a Alexandre III ka rouvini atè Ronm aprè 16 lan di konfli.
* 19 mars : dédikas di abbay-a Notre-Dame di Bec an prézans di rwa d'Anglétèr é di so tiboug-ya Henri é Richard.
* Mars : rwa-a Sverre di Norvèj, viktoryé asou lak jélé-a di Storsjön, ka enpozé so sizrennté asou Jämtland.
* 18 jen : oun enpak météyoritik asou Lalin-an ké kratèr ki ké poté non-an di Giordano Bruno. Li sa òbsèrvé pa senk mwann di Cantorbéry.
* 2 jwiyé : Thorlákr Rúnolfsson sa konsakré lévèk di Skálholt an Islann (1178-1193) pa larchévèk-a di Nidarós Eystein Erlendsson.
* 17 jwiyé : Sarrasin ka asyéjé é ka pran Toulon ; yé ka détrwi lavil-a, ka masakré oun parti di popilasyon-an é ka mennen atè Majorque laplipa dé sirvivan.
* 30 jwiyé : Frédéric Ie Barberousse sa kouronnen rwa di Bourgogn à Arles.
* 29 out : abdikasyon di antipap-a Calixte III an favò d'Alexandre III.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ozg055nh4kmpdt7v6cb7rkyude2v81s
1179
0
173
17622
17173
2020-01-25T23:40:03Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1179''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 10 jen : viktwè di Saladin asou krwazé-ya à batay-a di Marj Ayoun.
* 24-29 out : rwayom-an di Jérusalem ka pédi laplas fòrt-a di Gué di Jacob o profi di Saladin, ki ka fè détrwi sitadèl-a an kour di konstriksyon. Aprè priz-a di chatò, Saladin ka lansé dé raid kont Sidon, Tyr é Beyrouth.
* 13 òktòb : flòt éjipsyenn-an ka fè blocus-a d’Acre pannan Dé jou.
* Jénéral ghurid-a Muhammad ibn Sam ki té pran Multân é Uch an 1175, ki anparé di Peshawar. Ismayilyen-yan di Sind, Sumra-ya sa kontren di roupliyé so kò asou Thatta, ki ka divini yé kapital.
=== Éròp ===
* 5 - 14 - 19 mars : IIIe konsil œcuménique di Latran ki prézidé pa Alexandre III : 27 kannon sa promilgé. Pou prévini chism-an, yé ka enpozé élèksyon-an di pap pa majorité-a dé Dé tchèr di kolèj dé kardinal. Òrdinasyon-ya ki fè pa antipap-ya Victor IV, Calixte III é Innocent III sa annilé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
m1q5511gn7ont9rec363gbiniim69gx
1180
0
174
17623
17197
2020-01-25T23:40:11Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1180''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Japon ===
* 21 mars : abdikasyon di anprò-a di Japon Takakura an favò di so tiboug Antoku.
* 5 mè : apèl o larm di prens Mochihito, ki ékarté di tronn di Japon. Koumansman di lagèr-a di Genpei.
* Jen : Taira no Kiyomori ka fè déplasé kapital-a di Japon atè Fukuhara (atchwèl Kobe). Li sa roudéplasé atè Kyoto an novanm. Anvan 16 jen, prens-a Mochihito ka fwi Kyoto é k'alé réfijyé so kò o Mii-dera.
* 20 jen : pronmyé batay d’Uji. Mwann-yan di Byōdō-in ka briga o koté di Minamoto no Yorimasa kont Taira-ya, mè sa venki. Yorimasa ka fè so kò seppuku é prens-a Mochihito sa tchwé.
* Syèj di Nara : aprè Uji, Taira-ya ka mété difé-a o tanp é monastè di Narapour ka vanjé so kò di enplikasyon-an dé mwann o koté di yé ennmi.
* 14 sèptanm : batay d’Ishibashiyama - pronmyé batay di Minamoto no Yoritomo kont Taira-ya. Défèt di Yoritomo.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
5osfjp40e3bj2hk8yycfu3sq33gt928
1181
0
175
17624
17195
2020-01-25T23:40:19Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1181''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 25 avril : batay di Sunomata.
Lagèr-a di Genpei ka pourswiv so kò o Japon, é Taira no Tomomori ka briga Dé fwè Minamoto no Yukiie atè Sunomata épi atè Yahagigawa, mè ka tonbé malad é divèt rounonsé à pourswiv li. Kriz-a di sibzistans ka agravé so kò annan Lwès-a. Kinai-a sa an prwa à famin-an. Taira-ya ka parvini ké difikilté à lévé dé troup (1181-1182). Annan Lès-a, été limid-ya ka favorizé rékòlt-ya é ka kontribiyé o siksè dé Minamoto.
* 6 out : pronmyé òbsèrvasyon di supernova SN 1181 pa dé astronom chinwa.
* Koumansman di règn di Jayavarman VII, rwa khmer di Kanbòdj (finisman an 1218).
* An Lenn, jénéral ghurid-a Muhammad ibn Sam ka prézanté so kò divan Lahore é ka pran Sialkot koté li ka konstrwi oun fòrtérès.
* Trété ant Saladin é Bizans.
=== Éròp ===
* Janvyé : Guilhem VIII ka proklamé libèrté-a di ansègnman di médsin-an atè Montpellier.
* 7 févriyé : léchèk di roun konplo kont protosébas-a Alexis, ki favori di réjant-a di lanpir bizanten-an Marie d’Antioche ; 1e mars, konplotò-ya sa arété é kondané à prizon pa tribinal enpéryal-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
otcxctz38e99snyeo3mhcwq7vyk99vz
1182
0
176
17625
17192
2020-01-25T23:40:27Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1182''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 11 mè - 22 jen : Saladin ka kité Kèro pou Damas. I ka travèrsé rwayom-an di Jérusalem é ka ravajé kiltir-ya dé latè di Renaud di Châtillon san kontré larmé frank-a.
* 20 jwiyé : Saladin ka rivé bò'd Tibériade ; i ka konbiné so aksyon ké dé raid di piyaj asou Baisan, Jenin é Acre. Aprè roun angajman endési à batay-a di Belvoir, Saladin ka tanté di koupé rwayom-an di Jérusalem di konté di Tripolyen anparan so kò di Beyrouth ké lèd-a di so flòt, aksyon ki konbiné ké roun atak à frontchèr-a rwayom fran-yan é Léjip-a. Baudouin IV d Jérusalem ka parvini à roupousé atak-a asou Beyrouth.
* Òktòb : Raymond III di Tripoli é rwa-a Baudouin ka ataké anviron-yan di Damas.
* Douran livè-a, Renaud di Châtillon ka désidé di lansé oun raid asou La Mecque. I ka anbarké so kò atè Eilat, piti pòr di lapèch asou gòlf-a d’Aqaba, épi ka ataké atè Yanboh, pòr di Médin, épi atè Rabigh, pa lwen di La Mecque.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
s7cvplaoohge79kygy358ojvd2qg4vl
1183
0
177
17626
17191
2020-01-25T23:40:35Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1183''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 17 out : èks-anprò di Japon Go-Shirakawa ka antré annan Kyōto èskòrté pa Minamoto no Yoshinaka. Lagèr-a di Gempei ka pourswiv so kò : Minamoto no Yoshinaka ka ataké Taira-ya à plizyò roupriz, dabò lò di syèj di Hiuchi an (17-20 mè), épi à batay-a di Kurikara 2 juin, anvan di pran kapital-a Kyōto 17 out, Taira-ya ki anfwi so kò ké anprò-a Antoku é trézò enpéryal-a, 14. Lègsè-ya ki so troup-ya ké komèt ké ké kozé so chit lannen swivant. I ka pourswiv Taira-ya annan yé fwit, ka briga yé pannan été-a atè Shinohara anvan ki so fòs-ya sa venki à batay-a di Mizushima, 17 novanm. Minamoto no Yukiie, ki lé vanjé so kò di défèt-a di Mizushima, ka ankésé oun nouvèl défèt à batay-a di Muroyama oun simenn plita. Pannan sa tan, yé alyé Kanehira Imai ka pran roun fòrtérès Taira lò di syèj di Fukuryūji.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
fng0pjedm7dxq85xfkvwsmuwkewa0x9
1184
0
178
17627
17144
2020-01-25T23:40:43Z
2600:387:A:15:0:0:0:1C
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1184''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 6 avril : koumansman di règn di Thamar Ie di Jéyòrji à lanmò-a di Georges III. Apojé di rwayom di Jéyòrji anba règn-an di renn-an Thamar (finisman an 1213). Li ka pousé so larmé-ya jouk Trébizond, ka étann so rwayom di lanmè Nwè-a à lanmè Kaspyenn-an é di Kokaz à Azerbaïdjan, é sa à lorijin-an di roun véritab rounésans kiltirèl.
* Jen : patriyarch di Jérusalem, gran-mèt di Tanp é gran-mèt di Lopital-a ka randé so kò an Éròp pou obténi lèd-a di pap é dé souvren ògsidantal. Misyon-an sa rousouvwè an òktòb pas pap-a Lucius III atè Véronn, koté ka mouri Arnaud di Toroge. Li sa atè Pari an janvyé 1185, épi à Reading an févriyé 1185 oprè di rwa Henri II d'Anglétèr, ki ka roufizé di krwazé so kò, mè ka promèt li dé sibsid.
* Jwiyè - out : Saladin ka mennen dé raid an Galilé.
* 10 out : Abu Yusuf Yaqub al-Mansur, sa proklamé kalif Almohade atè Séville (1184-1199). I ka enstalé so kapital atè Rabat (Ribat é Fath, « kouvan, kan di viktwè-a »).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
b11ps189kw89bo85n0s1xo1eqpjp5rr
1185
0
179
17628
17161
2020-01-25T23:41:54Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1185''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 16 mars : Baudouin IV, rwa di Jérusalem, ka mouri di lalèp-a, à laj-a di 24 lan. I ka lésé tronn-an à so névé, Baudouin V, oun timoun di sis lan (finisman di règn an 1186), é réjans-a o kont Raymond III di Tripoli, ki ka anprésé so kò di voyé dé émisè atè Damas pou doumandé oun trèv, afen di konsolidé so pouvwè. Saladin ka akòrdé li oun trèv di kat lan.
* Jen : léchèk di Saladin o syèj di Mossoul.
=== Japon ===
* Févriyé : Minamoto no Noriyori ka débarké atè Kyūshū é ka koumansé à sékirizé réjyon-an.
* 22 mars : batay di Yashima, viktwè dé Minamoto asou Taira-ya.
* 25 avril : batay-a di Dan-no-ura, annan lanmè entéryò-a, sa pédi pa Taira-ya, sa ki ka marké finisman-an di lagèr-a di Gempei. Venkò-a Minamoto no Yoritomo ka fè so kò nonmen Shogun é ka établi so kartché jénéral (Bakufu) atè Kamakura. Kréyasyon di roun administrasyon (bakufu di Kamakura) é di roun gouvèlman ki paralèl à sa-ya di anprò-a pa Yoritomo, chèf di klan Minamoto. Koumansman di péryòd-a Kamakura(finisman an 1333).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
to1dnk1yur38teaip2wi9un5x01u44p
1186
0
180
17629
17196
2020-01-25T23:42:02Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1186''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 4 mars : Saladin ka signé roun trété ké Mas'ud Ie ki ka bay li kontrol-a di Mossoul.
* Mè - jen : léchèk di pronmyé syèj di Nichapur pa Khwârazm-Shahs ki ka pran li lannen-an ki ka swiv aprè roun ségon syèj. Saljûqid-ya di Kermãn sa ataké pa Oghuz-ya.
* 11 out : Al-Afdal, tiboug éné di Saladin ka roujwenn so papa atè Damas. I ka divini gouvèlnò-a.
* 15 sèptanm : Sibylle é Guy di Lusignanse ka fè kouronnen renn é rwa di Jérusalem ké api-a di gran-mèt di Tanp. Pouvwè-a éfèktif-a ka pasé o parti di Renaud di Châtillon. Ulcéré, Raymond III di Tripoli ka doumandé api-a di Saladin. Douran livè-a 1186-1187, Renaud di Châtillon ka ataké oun karavann di pélren é di marchand arab ki ka dirijé so kò bò'd La Mecque ka ronpé trèv-a ki konkli ké Saladin.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
7lhoqvotk1cgiok7ugv20emykbzq2gr
1187
0
181
17630
17181
2020-01-25T23:42:11Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1187''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Mè-jen : priz di Nichapur pa Khwârazm-Shahs Ala ad-Din Tekish.
* 24 jen : batay d’Oumra prè di Gafsadans dézè tinizyen-an ant Almohad-ya é rébèl almoravid-ya.
* 14 òktòb : almoravid-a Ali Ibn Ghaniyaest sa briga à al-Hamma annan réjyon-an di Gabès pa al-Mansur. I ka parvini à anfwi so kò annan dézè-a. Almohad-ya ka roupran Gabès à so alyé Karakouch, prens di Tripoli (15 òktòb), épi Tawsar é Gafsa(1188).
=== Pròch-Oryan ===
* Saladin ka proklamé lagèr sent-a kont Fran-yan o koumansman di lannen-an.
* 1e mè : viktwè di Saladin asou Tanpliyé -ya é Lòspitalyé-ya à batay-a di La Fontaine di Cresson, prè di Nazareth.
* 2 jwiyé : priz di Tibériad pa Saladin.
* 3 - 4 jwiyé : Saladin ka défè krétchen-yan ki kondjwi pa Guy di Lusignan à batay-a di Hattin. Près tout chouvalri frank-a sa tchwé oben kaptiré. Saladin ka randé so kò mèt tchèk simenn dé Léta krétchen à èsépsyon-an di tchèk plas kotchèr izolé roun-yan dé ròt-ya (Tyr, Tripoli, Antioche é so pòr, ensi ki trwa sitadèl ki izolé).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
4nyhohtdjzpzus7dcud9qi8s7lk54l7
1188
0
182
17631
17169
2020-01-25T23:42:18Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1188''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 1e janvyé : Saladin ka lévé syèj-a di Tyr té défann pa Conrad di Montferrat. Oun flòt sisilyenn la anpéché li di asyéjé Tripoli (janvyé).
* 12 - 21 janvyé : asanblé féyodal ant Gisors é Trie-Château annan Vexin-an. Philippe II Auguste, Henri II d'Anglétèr é kont-a di Flandre ka angajé so kò pou trwazyenm krwazad-a, ké di nonbré baron. Yé ka konvini di distengé yé wonm pa koulò. Krwa-a di djòl (rouj) sa atribiyé o Fransé, di lajan (blanng) o Anglé é di sinòp (vèrt) o Flamand.
* 22 janvyé : koumansman di règn d’Alphonse IX(1166-1230), rwa di León. I ka konvoké à bazilik-a di San Isidoro di León les Cortes di León (es) ké dé rouprézantan di noblès-a, di klèrjé é dé lavil. Yé sa konsidéré kou roun dé pronmyé paléman an Léròp ké trwa léta ki rouprézanté.
* Fen janvyé é 11 févriyé : asanblé di Mans é di Geddington. Rwa-a Henri II Plantagenêt ka lévé dîme saladin-an annan so Léta-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
asmxg9w0qpw0uo6gpfzejg20abo0ecp
1189
0
183
17632
17175
2020-01-25T23:42:24Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1189''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 13 janvyé : riptir di trèv-a ant Henri II Plantagenêt ké Philippe Auguste ; rwa-a di Frans é Richard Cœur di Lion ka anvayi so domenn kontinantal-ya.
* 20 janvyé : lanmò di Shizong . Koumansman di règn di Zhangzong (en), anprò Djürchet dé Jin (finisman an 1208).
* 11 mè : anprò-a Frédéric Barberousse ka kité Ratisbonne pou trwazyenm krwazad-a. I ka pran larout-a ké 100 000 wonm, soulon sèrten kronikò, é omwen 20 000 chouvalyé.
* 15 mè : dé Frison, dé Danois é dé Norvéjyen ki ka partisipé à trwazyenm krwazad-a ka rasanblé yé kò à Sandwich, an Anglétèr ; yé ka rivé atè Lisbonn 1e jen, ka partisipé à priz-a d’Alvor, épi ka débarké divan Acre ki asyéjé, 10 sèptanm.
* 4-9 jen : nouvèl antwè d’Henri II é di Philippe Auguste à La Ferté-Bernard, à inisyativ-a di nouvèl léga di pap Jean d’Anagni. Rwa-a di Frans ka ègzijé maryaj-a di Richard ké so sò Adèle di France, ki sékéstré pa Henri II, ki Richard sa kouronnen rwa d'Anglétèr é ki so frè Jean ka partisipé à krwazad-a. Henri II ka roufizé propozisyon-yan ké soutchen-an di léga. Lòstilité-ya ka roupran.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6yv8irwuthxnpi57ivujztv7x0knlc5
1190
0
184
17633
17167
2020-01-25T23:42:31Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1190''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
[[Fiché:YuanEmperorAlbumGenghisPortrait.jpg|thumb|Potré di Temüjin.]]
* Temüjin, asou propozisyon-an d’Altan-otchigin é di Setche-beki sa éli khandes Mongols (finisman an 1227). I ka enpozé so otorité à ansanm-an dé tribi mongol é an ka fè, pa adopsyon-an di roun nouvèl taktik, oun roudoutab pwisans militèr. I ka fondé lòrd-a dé darkhans(fòrjron), chouvalyé ki ègzanpté d’enpo é ka jwi di enpinité-a pou yé nòv pronmyé déli. I ka òrganizé Mongol-ya soulon sistenm désimal ki déjà an izaj koté Xiongnu-ya, don inité souprenm-an sa tumenan (dis réjiman, swé 10 000 soda). I ka òrganizé so gard pèrsonèl (kechikten).
=== Pròch-Oryan ===
* 14 févriyé : Isaac II Ange divèt signé lapè-a ké Frédéric Barberousse é ka asiré pasaj-a di so larmé jouk Philadelphie, an Azi minò.
* 22-28 mars : larmé-a di Frédéric Barberousse ka pasé Dardanelles atè Gallipoli.
* 11 avril, Tyr : Conrad di Montferrat ka akòrdé dé privilèj komèrsyal o Génois.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
nrun1gs27aocfojja1yoid90xon55kd
1191
0
185
17634
17159
2020-01-25T23:42:40Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1191''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Jwiyè : routour di Lachin di mwann Eisai. I ka entrodjwi bouddhism Zen o Japon(lékòl Rinzai).
* Viktwè dé Rajput koalizé pa rwa-a Châuhan Prithivîrâja asou Muhammad Ghori à batay-a di Tarâin, o lapòrt di Delhi(Tarâori prè di Thânesar).
=== Pròch-Oryan ===
* 20 janvyé : Frédéric di Souabe sa tchwé o syèj di Saint-Jean-d’Acre.
* 10 avril : Richard Cœur di Lion ka kité Messine ; oun tanpèt ka dispèrsé sa flòt 12 avril. Trwa di so navir ki ka échwé so kò à Chip é yé lékipaj sa mété o fer pa Isaac Comnène, mèt di zil-a.
* 20 avril : Philippe Auguste ka rivé à Acre.
* 6 mai : Richard Cœur di Lion ka anparé so kò di Chip o dépan dé Grèk bizanten. I ka vann li o Tanpliyé ki ké ba li Guy di Lusignan, ki ké fondé rwayom-an di Chip (1192-1489). Chip ka divini oun baz é roun sours di ravitayman pou krwazad-a.
* 12 mè : Richard Cœur de Lion ka épouzé Bérangère di Navarre atè Chip.
* 12 jwiyé : Krwazé-ya ka pran Acre.
* 3 out : Philippe Auguste ka kité Palèstin-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
nqz0pqrm7m2z0bs7lcc93ys1xgv7d2j
1192
0
186
17635
17179
2020-01-25T23:42:48Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1192''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 21 out, Japon : Minamoto no Yoritomo sa nonmen chèf dé militèr é ka kréyé gouvèlman-an shôgunal ki ké sibzisté paralèlman à enstitisyon enpéryal-a pannan 7 syèk. Lakour ka douméré, enpwisant mè toujou ofisyèlman rèspèkté, atè Heian (Kyôto) jouk 1868. Koumansman di péryòd-a Kamakura (finisman an 1333).
* Dézyenm batay di Tarâin (en) : Viktwè à Thanesar di Qutub ad-Dîn Aïbak, èsklav tirk di Muhammad Ghori, soultan iranyen di Ghôr é di Ghazni asou larmé-a Rajput di Prithivîrâja, rwa d’Ajmer ki sa mété à lanmò. Nò-lès di Lenn sa dominé pa musulman-yan. Lannen-an ki ka swiv, Muhammad Ghori ka tchipé Ajmer é Delhi é entèrvini annan valé-a di Gange. So lyétnan Muhammad ibn Bakhtiyar Khaldji ka konkéri ézéman Bihar é Bengal-a.
=== Pròch-Oryan ===
* 5 avril : révòlt di popilasyon grèk Chip kont Tanpliyé.
* 28 avril : asasina di Conrad di Montferrat pa Dé Nizârites. Koumansman di règn di Henri II di Champagne, rwa di Jérusalem (finisman an 1197).
* 3 mè : Guy di Lusignan ka fondé rwayom-an di Chip (finisman an 1489).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
m11c0p1tvt76fdubdi1x06pi4ipietb
1193
0
187
17636
17185
2020-01-25T23:42:57Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1193''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 4 mars : aprè lanmò-a di Saladin atè Damas, soultanat Ayyubid-a ka divizé so kò an kat branch : Léjip (1171-1250), Damas(1186-1260), Alep (1183-1260), Mézopotami. Al-Malik al-Adel, frè di Saladin ké réyinifyé posésyon ayyubid-ya. I ké chasé so névé Malik al-Afdhal ki té ka tanté di anparé so kò di Léjip-a (1198).
* 29 sèptanm : Takach, Chah di Khârezm ka anparé so kò di Khorasan à lanmò-a di so frè Soultan Shah.
* Delhi sa konkéri pa musulman-yan di Qûtb ud-Dîn Aibak, oun jénéral di Muhammad Ghûrî. Oun lavil sa fondé asou roun sit Endou ansyen.
* Musulman-yan, ka kondjwi pa jénéral ghurid-a Muhammad ibn Bakhtiyar Khaldji, ka tchipé Bihar, ka bay tchòk di gras o kominoté bouddhik.
* Annan Sid-Lwès di Lenn-an (Karnataka), Hoysala-ya, anba yé rwa Vîra Ballâla II, ka afranchi yé kò di sizrennté-a châlukya. Yé ka régné à partir di yé kapital Belûr (alò Velapura) épi d’Halebîd (finisman an 1317).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
of1am6mevsob11og5f7yal3jn2zg6qb
1194
0
188
17637
17154
2020-01-25T23:43:03Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1194''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 25 mars : Tughrul III ibn Arslan sa venki é tchwé prè di Rey annan lagèr-a ki li gen enpridaman déklanché fas o Shahs di Khârezm. Soultanat saljûqid-a di Pèrs ka disparèt.
* Avril : koumansman di règn di Amaury II di Lusignan, rwa di Chip à lanmò-a di Guy di Lusignan (finisman an 1205).
* Prentan : Henri II di Champagn, rwa di Jérusalem, ka konkli oun alyans ké Asasen-yan. I ka randé so kò an pésonn annan yé fòrtérès d’al-Kahf pou kontré yé gran mèt. Pou prouvé so otorité absoli asou so adèp-ya, sala ka òrdoné à Dé d'ant yé di jité yé kò di ro dé ranpar. Yé ka ègzékité yé kò osito.
* Koumansman di règn di Ningzong, anprò Song di Chin (finisman an 1224).
* Inondasyon annan nò-a di Chin-an. Flèv-ya Jòrn sa détourné di so kour.
* Batay di Chandawar. An Lenn, jénéral ghurid-a Qutub ad-Dîn Aïbak ka venki é ka tchwé prè d’Etawah rwa-a Gahadavala di Bénarès é di Kanauj Jaichand.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
id0hrtl5cbfeed18yvkr5c5g6afiww8
1195
0
189
17638
17171
2020-01-25T23:43:10Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1195''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 2 avril (Pak) : lò di roun paléman jénéral réyini atè Bari, Philippe di Souab ka rousouvwè di so frè Henri VI Toscane ké Léta-ya di kontès-a Mathilde.
* 8 avril : Alexis III Ange ka détroné é ka krévé wéy-ya di so frè anprò bizanten-an Isaac II Ange (finisman di règn an 1203) ; so épouz Euphrosyne Doukas ka dominé gouvèlman-an. Anprò-a Henri VI, ki kouronnen rwa di Sicile an 1194, ka prétann rékipéré konkèt balkanik-ya di Guillaume II di Sicile. Alexis III ka asèpté di péyé ba li tribit é ka an tiré so kò ki gras à entèrvansyon-an d’Innocent III é à lanmò-a d’Henri an 1197.
* 2 jen : viktwè di David Soslan di Jéyòrji asou Ildenizid-ya d’Azerbaïdjan à Shamkor ; atabeg-a Abu Bakr ka échapé à ansèrkman-an é ka réfijyé so kò atè Nakhitchevan. Enpé aprè, li ka parvini à rouprann Gandja.
* 13 jen : Crema, Milan é Brescia sa miz o ban di Lanpir-a. An jwiyé, sa vil-ya ké rounouvlé Lig lombard-a.
* 19 jwiyé : défèt dé castillans d’Alphonse VIII asou Maures à batay d'Alarcos(Lèspagn). Lanpir almohad-a sa à so apojé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1lkfetfn9a7k4h6ff27ci9eue1bt536
1196
0
190
17639
17184
2020-01-25T23:43:17Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1196''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 14 janvyé : trété di Gaillon ant Richard Cœur de Lion é Philippe Auguste. Richard Cœur de Lion ka koumansé konstriksyon-an di Château-Gaillard (finisman an 1197).
* 20 févriyé : bòbòl di pap Célestin III pou enstorasyon-an atè Chip di roun yérarchi ecclésiastik latin paralèl à grèk-a.
* 8 avril : à lanmò-a di Knut Eriksson, Swèd-a ka konnèt dé djopopo dinastik ensésant jouk milyé di xiiie syèk. Koumansman di règn di Sverker II di Swèd.
* 23 avril : koumansman di règn di Emeric di Ongri, rwa di Ongri (finisman an 1205).
* 25 avril : lanmò d’Alphonse le Chaste.
* Koumansman di règn di Pierre II le Catholique (1174-1213), rwa d’Aragon(konfirmé pa kòrt-ya di Daroca an sèptanm). I ka étann so otorité asou tout Katalògn é ka fè so kò kouronnen pa pap-a okèl li ka prété lonmaj di vasalité, sa ki ka provoké roun èskandal.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
q9ogyln3oe0salby4dbufcouuotmlgs
1197
0
191
17640
17152
2020-01-25T23:43:24Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1197''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Qutub ad-Dîn Aïbak ka ataké Gujerat-a, ka anparé so kò di kapital-a dé Solankî, épi ka routiré so kò enpé aprè.
* An Lenn, monastè-a di Nâlandâ, sant d’'étid bouddhik sa détrwi pa musulman-yan ki kondjwi pa jénéral ghurid-a Muhammad ibn Bakhtiyar Khaldji.
=== Pròch-Oryan ===
Anprò-a Henri VI ka préparé so kò à partir an krwazad. Prens-ya di Chip é d’Arméni ka roukonnèt so sizrennté an échanj di kouronn rwayal. Henri ka réklamé partisipasyon-an di Bizans, épi vèrsman-an di roun tribi anniyèl pou lakèl anprò-a Alexis III Ange divèt lévé oun enpo èstraòrdinèr (alamanikon) é ka dépouyé tonb enpéryal-a. Henri, ki té maryé so frè Philippe di Souabe à Irène, tifi d’Isaac Ange, ka pozé so kò an vanjò di Lanprò-a ki détroné. I fo vèrsman bizanten-yan ké opozisyon-an di pap pou détourné krwazad-a di Konstantinòp bò'd latè sent-a.
* Out-Sèptanm : Al-Adel ka rékipéré Jaffa.
* 10 sèptanm : Henri II di Champagne ka mouri an tonban aksidantèlman di roun lafinèt di so palè d’Acre. Amaury II di Lusignan ka divini rwa di Jérusalem (finisman an 1205). I ka épouzé renn-an Isabelle, vòv di Conrad di Montferrat (kouronnman an janvyé 1198).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
9551o2hn9zfl5wbf2oshr7d9tezgozq
1198
0
192
18315
17641
2020-05-29T12:18:28Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1198''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 19 févriyé : lanprò-a di Japon Go-Toba sa fòrsé à abdiké pa shogun-an Minamoto no Yoritomo (11e jou di 1e mwa di kalandriyé japonè) ; so tiboug éné sa proklamé lanprò à laj-a di 4 lan anba non-an di Tsuchimikado(kouronnman 11 avril, 3e jou di 3e mwa). Ranvèrsman dé alyans an Mongoli. Djürchet-ya ka alyé yé kò ké Kereit-ya kont Tatar-ya. Temüjin ka partisipé annan opérasyon-yan kou vasal di Toghril. Pri ant Djürchet-ya o sid-lès é Mongol-ya o nò-lwès, Tatar-ya sa ékrazé bò'd Buir Nuur é yé chèf pli pwisan-an, Megudjinséultu sa tchwé. Temüjin é Toghril ka partajé yé kò biten-an. Toghril ka obténi dé Djürchet tit-a di vang (prens) é ka fè so kò aplé Ong-khan, tandi ki Temüjin divèt kontanté so kò di distenksyon-an di tchaoudkari. Temüjin ka fè ègzékité Satcha-beki, chèf di klan dé Djurkin, anba prétèks ki li té roufizé di prann part à kanpagn-an kont Tatar-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
4ks8s5ssu8as4vkiant6nfutq2d2pwb
1199
0
193
17642
17178
2020-01-25T23:43:44Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1199''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 6 janvyé : kouronnman di Léon II le Magnifique, pronmyé rwa d’Arméni. Kréyasyon di rwayom arményen di Sisili (finisman an 1375). Linyon éfémèr ant Légliz arményenn-an é katolik. Léon II, chèf di prensipoté arményenn-an di Sisili, ka rousouvwè dé souvren ògsidantal é di pap tit-a di rwa. Li sa kouronnen à légliz-a Sainte-Sophie di Tarse. Anba so règn, Sisili arményenn-an ka konnèt so pli grann prospérité é tchèk lannen di lapè. Léon II ka enstoré dé enstitisyon latin é ka fè di so nouvèl kapital, Sis, oun lavil ki florisant. I ka venk Arab-ya ké Tirk-ya. So tifi Zabel ka épouzé Hetmoun, tiboug di so jénéral, ki ka fondé oun nouvèl dinasti.
* 12 oben 22 janvyé : mouri atè Marrakech di Abu Yusuf Yaqub al-Mansur ; so tiboug Muhammad an-Nasir ka divini kalif Almohad (finisman di règn an 1212). Li divèt réprimé oun révòlt dé tribi ghorama di Atlas-a, épi ka briga partizan-yan di Almoravid-a Yahia Ben Ghaniya ki ka tchipé Maghreb oryantal-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
9kpnhmcfjaoksdy8o7qkrnuy1s1f358
1200
0
194
17643
17194
2020-01-25T23:43:54Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa artik ka konsèrné lannen '''1200''' di [[kalandriyé julyen]]. A roun lannen bisèkstil ki ka koumansé oun sanmdi, li sa sitchwé à tout finisman-an di Mwayen Laj santral-a.
== Évènman ==
* 2 janvyé : trété di Péronn ant rwa-a di Lafrans Philippe Auguste é kont-a Baudouin VI di Hainaut ; Saint-Omer é Aire-sur-la-Lys sa rèstitchwé à Flandre.
* 15 janvyé : Pierre di Capoue, léga di pap Innocent III, ka lansé entèrdi-a asou rwayom-an di Lafrans, sa ki ka souspann tout lavi sakrémantèl é litirjik Philippe Auguste ka enkliné so kò é ka roukonnèt Ingeburge di Dannmark pou épouz léjitim é ka séparé so kò d’Agnès di Méranie ki li té épouzé 1e jen 1196, aprè ki li répidjé so dézyenm fanm Ingeburge di Dannmark o tèrm di lannwit-a di nòs.
* Philippe Auguste ka kréyé jouridikman inivèrsité-a di Paris an òktrwayan roun chart rwayal ki ka akòrdé for ecclésiastik à so manm-yan, lò roun konfli ka éklaté ant étijan ké prévo rwayal. Kour-ya sa soupann. Pa roun lòrdonans, Philippe Auguste ka akòrdé dé privilèj an favò dé mèt é étidjan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ahd3iybjunogp7hk0zukjmj5gmrsx1p
1201
0
195
17644
17188
2020-01-25T23:44:01Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1201''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
An Mongoli, Temüjin ka mennen roun kanpagn kont Tatar-ya é ka alyé Djamuka. Tout kman-yan ki ka wè an Temüjin oun ménas pou yé otonomi ka ralyé yé kò ké Djamuka é ka éli li khan : Tatar, Tayitchiout, Merkit, Oïrat ké sèrten Kereit hostiles à Ong-khan. Temüjin ka briga yé asou Kerulen enféryò à batay-a di Koyitan.
=== Léròp ===
* 23 mars : tsar-a di Bilgari Jean Kalojan ka anparé so kò di Varna.
* 30 mè : nésans di Thibaud IV, ka di Pòstim, ki ka divini kont di Champagn (finisman an 1253). Réjans di so manman Blanch di Navarre (finisman 30 mè 1222). Champagne sa mété anba titèl-a di rwa di Lafrans.
* 8 jen : Romagne ka pasé o Léta pontifikal-ya.
* 10 jen : Gautier III di Bryenn, ki ka rouvandiké rwayom-an di Sisil aprè so maryaj ké Elvire, tifi di Tancrède di Lecce, sa viktoryé dé partizan di Frédéric II atè Capoue épi atè Canne, 1e òktòb.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6wgiatu6bosnlaomcbg5f1wuf5udgfq
1202
0
196
17645
17139
2020-01-25T23:44:08Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1202''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 23 jwiyé : viktwè di renn-an Tamar di Jéyòrji asou Soultanat di Roum à Basiani, o nò-lès d’Erzurum.
* Lotonm : an Mongoli, Tatar-ya sa briga é masakré pa Temüjin, ki ja rédjwi sirvivan-yan an èsklavaj é ka réparti yé parmi so alyé-ya. Toghril ka mennen konjwentman oun kanpangn kont Merkit-ya ki sa briga.
* O Bengal, kapital-a di dinasti-a SenaNadiya sa évakiyé divan rivé-a di jénéral Bakhtiyar Khalji.
=== Léròp ===
* 25 janvyé : Sverri, rwa di Norvèj, ka défè baglir-ya, partizan-yan dé lévèk, ka asyéjé dipi sèptanm 1201 atè Tønsberg. I ka divini sèl rwa. Finisman di péryòd-a d’anarchi an Norvèj (1030-1201).
* 9 mars : lanmò di Sverre di Norvèj. Koumansman di règn di so tiboug Håkon III, à laj-a di trèz lan.
* 28 avril : Jean san Latè sa sité pa Philippe Auguste divan lakou-a dé pèr di Lafrans pou anlèvman-an d’Isabelle d’Angoulême. So fyèf fransé (Normandi, Maine, Anjou, Touraine, Saintonge ké Poitou) sa souprimé ba li (komiz) é ké fika konkéri pa di 1202 à 1206.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
bz5lw6idpl56qsmbkptmkuj4kj3q028
1203
0
197
17646
17163
2020-01-25T23:44:16Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1203''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Temüjin ka ronp ké Ong-khan dé KereitToghril. I ka chapé à roun tantativ d’asasina gras à défèksyon-an di Dé pat kereit é divèt enfwi so kò annan réjyon-an di lak Baïkal (été). So fòs-ya ka konnèt di nonbréz défèksyon. Mè à lakou-a di Ong-khan, prens Mongol-ya ki té abandoné Temüjin, Altan, Daritaï é Koutchar ka ligé yé kò ké Djamuka kont Toghril. Konplo-a sa déjwé. Altan, Koutchar é Djamuka ka réfijyé yé kò koté Nayman-yan, tandi ki Daritaï-otchigin ka soumèt so kò à Temüjin, ki ka pardoné li.
* Lotonm : Temüjin ka fè savé à Toghril ki li paré pou doumandé lapè-a, épi ataké li pa sirpriz é ka ranpòrté oun viktwè désisiv. Toghril é so tiboug Nilka-Sengum ka anfwi yé kò koté Nayman-yan. Ong-khan ké tchwé pa érò pa roun anvan-pòs nayman. Tribi-a dé Kereit sa entégré o tribi mongol.
* 16 òktòb (9e jou di 10e mwa di kalandriyé japonè) : o Japon, Hōjō Tokimasa (1138-1215), isou di roun branch minò di Taira-ya, ka divini réjan-an (shikken) di jenn shogun, Minamoto no Yoriie.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ga2e2oae73h7b42499va3oh4sfkil4f
1204
0
198
17647
17149
2020-01-25T23:44:23Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1204''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Mè : Ghurid-ya ka anparé so kò di Nadiya, kapital-a di dinasti-a Sena di Bengal.
* 28 sèptanm : batay d’Andkhud oben d’Andkhoui (jòdla Andkhoy), annan konfli-a ant Ghurid-a ké shah di Khwarezm pou posésyon-an di Hérat. Venkò asou Amou-Daria, Muhammad Ghûrî ka piyé Khwarezm-an. Ala ad-Din Muhammad ka fè apèl à so sizren, khan-an di Kara Khitaï, ki ka voyé ba li dé ranfò. Ghurid-ya sa briga atè Hezarasp é chasé di péyi, épi Muhammad Ghûrî sa krazé pa Kara-Khitan atè Andkhoui, à lwès-a di Balkh.
* Sèptanm : détournman-an di katriyenm krwazad-a asou Konstantinòp ka privé Fran-yan di Latè Sent-a dé ranfò ki té ké pèrmèt ba yé di tandé oun nouvèl opérasyon kont Jérusalem. Yé sa kontren di doumandé à al-Adel rounouvèlman-an di trèv-a pou sis lan. Yé ka òbténi rétrosésyan-an di Jaffa.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
k9b57u5w1p6hpqwid1b75dmeqtawf3m
1205
0
199
17648
17146
2020-01-25T23:44:33Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1205''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 6 janvyé : Philippe di Souabe sa kouronnen rwa dé Ronmen atè Aix-la-Chapelle.
* Janvyé : révòlt dé Grèk atè Konstantinòp. Yé ka fè apèl o Bilgar di Jean Kaloian, ki ka déklaré lagèr-a atè Baudouin, 10 févriyé.
* 1e avril : à lanmò-a d’Amaury II di Lusignan, rwayom-an di Chip é di Jérusalem sa séparé. Hugues Ie di Chip ka régné anba réjans-a di Gautier di Montbéliard é Isabelle di Jérusalem ké konkour-a di bay Jean d’Ibelin, « vyé sir-a di Beyrouth ». Isabelle ka mouri enpé aprè é sir-a di Beyrouth ka ègzèrsé titèl-a asou Marie di Montferrat (finisman an 1210).
* 10 avril : Pak. Enpé aprè, Philippe Auguste ka réyini oun larmé nonbréz é ka pran Loches, ki asyéjé dipi oun lan pa Dreux di Mello, épi Chinon. I ka anparé so kò dé konté di Touraine, d’Anjou, di Maine, é di Poitou, konfiské an 1203.
* 14 avril : viktwè à Andrinople di Bizans é dé Bilgar asou Laten-yan. Baudouin Ie sa fè prizonnyé.
* 1e mè : Guillaume di Champlitte ka anparé so kò di Patras.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
dtq414skjuz94ney1l7e4otdvbar54t
1206
0
200
17649
17177
2020-01-25T23:44:45Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1206''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 9 janvyé : kapitilasyon di Mahdia.
* 11 févriyé : kalif almohad-a An Nasir ka antré annan Tinis é ka rétabli lòrd-a annan Maghreb oryantal-a ka tchipé pa Almoravid-a Yahia Ben Ghaniya. I divèt ka lésé oun gouvèlnò, Abû Muhammad, tiboug di cheik Abu Hafs Umar. Ben Ghaniya ka routranché so kò o Baléares, koté li ké fika délojé pa An Nasir an 1207.
* 13 mars : Ghurid-a Muhammad Ghori, soultan di Ghor é di Ghaznî sa asasiné à so routour di Lahore. Li pa gen di tiboug é pa dézigné di siksésò. Roun di so ghulâm-yan (èsklav-soda), Yildiz sa proklamé soultan atè Ghaznî. Qûtb ud-Dîn Aibak, èsklav tirk, ka obténi soultanat-a di Delhi é ka fondé dinasti-a dé èsklav.
* Prentan : chèf-a di tribi Temudjin sa proklamé Gengis Khan, chèf souprenm dé Mongols annan roun qurultay ka réyini tribi mongol-ya ki soumèt. Gengis Khan ka bay oun konstitisyon é roun kod di lalwa à lanpir mongol-a, ki anprenté o Ouïgour(Gran Yasa oban Djasag, Gran Kò di Lalwa, ki rédijé an parti pa Chiki-koutougou é ki disparèt jòdla).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
bnfo32tvkfxdp3qjz82jdfx6zejsin4
1207
0
201
17650
17174
2020-01-25T23:45:12Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1207''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 5 mars : Kay Khusraw Ie ka pran Adalia(Antalya) o Bizanten (lavil-a té défann pa roun avantiryé toskann, Aldobrandini. Ké priz-a d’Alaya o Arményen an 1216, soultanat-a di Rum ka ouvri so kò pou komèrs entèrnasyonal.
* Koumansman di konkèt-a di Lazi (finisman an 1279) : Djötchi, tiboug éné di Gengis Khan ka soumèt Kirghiz-ya ké ròt pèp danbwatché o sid di Sibéri (Oïrat, Bouriates, Tümet). À lotonm-an, Gengis Khan ka entèrvini kont Xixia-ya. Ongütd-ya Ordos, Ouïgours ké Karlouk-ya di Ili-a ka ralyé yé kò èspontanéman à lanpir-a.
* Shah di Khwarezm Ala ad-Din Muhammad ka pran Boukhara é Samarcande o Kara-Khitan.
* Rounouvèlman-an di trété komèrsyal ant Pise ké Léjip-a.
* Koumansman di roun akò komèrsyal ant Véniz é soultan-an d’Alep (finisman an 1216).
=== Léròp ===
* 5 au 10 janvyé : Innocent III ka voyé plizyò bòbòl an Pològn. Péyi-a sa plasé anba projèksyon-an di Sen-Syèj.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
hexwklc89zumhszwiiacopigidorc75
1208
0
202
17651
17140
2020-01-25T23:45:57Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1208''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Vandanj prékòs o nò di Lafrans. Trè bèl rékòlt di blé é di ven.
* 15 janvyé : asasina di légat pontifikal Pierre di Castelnau pa roun ékwiyé di Raymond VI di Toulouz atè Saint-Gilles. Légat fin èkskominyé Raymond VI pou so manswétid anvèr Cathare-ya. Tradisyonèlman istoryen-yan ka fè roumonté à sa événman koumansman-an di krwazad-a kont Albigeois.
* 31 janvyé : viktwè d’Éric X di Swèd asou so konpétitò Sverker II, ki soutni pa Dannmark, à batay-a di Kungslena.
* 10 mars : pap-a Innocent III ka aplé krwazad-a kont Albigeois pa roun bòbòl.
* 23 mars : pap-a Innocent III ka jité entèrdi-a asou rwayom-an d'Anglétèr aprè so konfli ké Jean san Latè asou nominasyon di larchévèk-a di Cantorbéry. Tout sérémoni rélijyéz sa entèrdit, é sijè-ya sa délyé di yé fidélité o souvren.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
hufvy3mblfklfa4s8yhog7w085xw3pm
1209
0
203
17652
17189
2020-01-25T23:46:07Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1209''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Nouvèl anbasad di rwa d’AksoumLalibela atè Kèro pou obténi réparasyon é ranmné oun nouvèl larchévèk aprè défèksyon-an di Michel II. Èsplandò-a di délégasyon ka atiré foul-ya à légliz patriyarkal di Mo’allaqah, annan Qasr-ech-Chamah odéla di Fostat. Voyé-ya ka apòrté pou patriyarch-a oun kouronn di lò ki sizlé ké diféran zannimo : jiraf, éléfan, lyon, zèb. Michel II sa dèstitchwé di so charj di métropolit d’Étchopi. Dè sa lépòk, sitchwasyon rélijyéz-a an Étchopi ka divini konfiz. Jouk finisman-an di xiiie syèk, métropolit-ya pli ké fika kopt mè siryen.
* Gengis Khan ka soumèt Xixia-ya di Kan-su. Troup mongol-ya ka ansèrklé kapital-a Zhongxing é ka ménasé di inondé lavil-a an sapan so miray-ya à lèd-a di dilo di flèv Jòrn. Souvren-an Tangut ka maryé so tifi ké Gengis Khan pou sové so tronn.
* Bartchouk, vasal ouïgour di Kara Khitaï, ka révòlté so kò é ka fè sèrman di lonmaj à Gengis Khan, ki la bay li so tifi an maryaj.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
k9v5thaakld5rty7h62b6ng9hfcrtd0
1210
0
204
17653
17186
2020-01-25T23:46:16Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1210''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Out-Sèptanm : batay di Talas.
* Nayman-an Kütchlüg, roun tirk krétchen di Mongoli ka konkli oun alyans ké shah di Khârezm Muhammad pou ranvèrsé so bèl-papa Tche-lou-kou, dannyé souvren-an di Kara Khitaï. Atak-a di Muhammad sa roupousé pa Kara Khitaï ki réyokipé menm Samarkand. Pannan sa tan Kütchlüg ka ménasé Balasagun, kapital-a, mè sa briga divan so mir-ya, pannan ki Khwarezmien-ya ka briga jénéral-a dé Kara-Khitans, Tayanqou, annan steppe di Talas. Larmé Khitan an rétrèt sa bloké divan Balasagun pa popilasyon-an. Li ka pran lavil-a d'aso é ka mété li à sak.
* 14 sèptanm : Marie di Montferrat ka épouzé Jean di Brienne, ki ka divini rwa di Jérusalem. Yé sa kouronnen 3 òktòb annan katédral-a di Tyr (finisman an 1212).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
o8dajfr852w9l7a9n5rbfoqyq7b7e3m
1211
0
205
17654
17147
2020-01-25T23:46:24Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1211''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Prentan : koumansman di roun kanpangn di Gengis Khan kont Lanpir Jin dé Djürchet jouk flèv Jòrn, an Chin(25 000 wonm). Divan laplas fòrt chinwaz-ya, Mongol-ya divèt fè aprantisaj-a di lagèr-a di syèj. Ongütd-ya, ki ka gardé frontchèr-ya dé Jin, ka ralyé yé kò à Gengis Khan, ki ka pèrmèt li di antré an Chin di Nò.
* Òktòb : pronmyé enskripsyon di règn d'Îltutmish an Lenn. Èsklav tirk (ghulam), lyétnan é bèl-tiboug di Qûtb ud-Dîn Aibak, i ka siksédé li à tèt-a di soultanat-a di Delhi aprè ki li évensé Âram Shâh, tiboug-a di Qûtb. I ka fondé dinasti-a ilbarîd, di non di tribi-a dé Ilbarî (finisman an 1290).
* Karlouk-ya, ki ka rété annan valé-a di Ili-a, ki kondjwi pa Arslan khan, ka révolisyon yé kò kont Kara Khitaï é ka ralyé yé kò à lanpir-a di Gengis Khan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
iq2ldppi10yrnnt42t4visq96bymbfg
1212
0
206
17655
17187
2020-01-25T23:46:36Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1212''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Prentan : prens khitan-an Ye-lu Liou-ko ka révòlté so kò kont Djürchet-ya o sid-lwès di Mandchouri-a annan réjyon-an di Liao Ho. Divan yé sipéryozité nimérik, i ka doumandé lèd-a di Gengis Khan ki ka voyé ba li so lyétnan Djebe. Ye-lu Liou-ko ka réyisi à routrouvé so endépandans é à rétabli lanpir-a dé Khitan annan so réjyon di lorijin otour di Liaoyang jouk so lanmò an 1220, an rèstan vasal di Gengis Khan. Révòlt di Samarcande. Khwarezmien-ya sa masakré. Ala ad-Din Muhammad ka réyaji, ka pran lavil-a é ka masakré so popilasyon, don so bèl-tiboug soultan-an Osman, dannyé dé Qarakhanid.
=== Pròch-Oryan ===
* Jean de Brienne ka divini réjan di rwayom di Jérusalem pou so tiboug Isabelle II di Jérusalem à lanmò-a di Marie di Montferrat(finisman an 1225).
* 20 mè : soultan-an di Léjip al-Adel ka achévé konstriksyon-an di roun fòrtérès asou mon Thabor ki ka dominé plenn-an d’Acre.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
cxw73o1f1f368zvvtplnzym17x0cdw3
1213
0
207
17656
17145
2020-01-25T23:46:56Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1213''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 26 désanm : Muhammad an-Nasir, ki rantré o Marok aprè so défèt an Lèspagn, ka transmèt pouvwè-a à so tiboug Yusuf al-Mustansir (finisman an 1224). Lanpir almohad-a ka dézentégré so kò an plizyò léta rival don lit-a ka fè routonbé Maghreb annan anarchi-a.
=== Lazi ===
* Janvyé : Djebe ka édé Khitan Ye-lu Liou-ko à établi so kò atè Liaoyang anba sizrennté mongol-a.
* Gengis Khan ka divizé so larmé an trwa group pou ataké Lachin. So tiboug-ya Ogodeï, Djötchi ké Djaghataï la maché asou Shanxi, Gengis Khan é so tiboug kadè Tolouï-otchigin ka travèrsé Hebei bò'd Péken, Kassar ka asisté di Témugué-otchigin ka maché asou réjyon-an di Liaoxi. Trwa larmé ka établi blokaj-a divan Péken.
* 10 sèptanm : pannan syèj-a di Péken, oun ofisyé enpéryal ka ranvèrsé anprò-a JinWei Chao, ki joujé inéfikas. Li sa tchwé landimen-an sa ranplasé 22 sèptanm pa so névé Wudubu (mouri 19 janvyé 1223). Aprè roun lonng syèj, nouvèl anprò-a ka négosyé lapè-a, ka vèrsé oun énòrm kontribisyon di lagèr-a (lò, chouval, swa, èsklav) é lòf à Gengis Khan oun prensès enpéryal (1214).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1690qbwrjrvu2nnm4cpqfa3dbz9dbg7
1214
0
208
17657
17193
2020-01-25T23:47:03Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1214''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Prentan : Gengis Khan ka lévé syèj-a di Péken aprè ki li rousouvwè oun lou tribi dé Jin.
* Jen-jwiyé : Jin ka transféré yé kapital atè Kaifeng, ka vyolé trété-a ki té pasé ké Gengis Khan.
* 1e novanm : Sinop ka pasé dé Bizanten o Saljûqi di Rum.
* Rwa-a di Ghaznî Taj-ud-din Yildiz sa chasé pa chah di Khârezm Ala ad-Din Muhammad. I ka réfijyé so kò atè Lahore é ka antrouprann konkèt-a di Pendjab. Soultan-an di Delhi Iltutmish ka entèrvini, ka briga li é ka fè li prizonnyé atè Tarain, ka pran Lahore é ka anèksé Sind musulman.
=== Éròp ===
* 16 févriyé : Jean san Latè ka débarké à La Rochelle.
* 3 avril : Jean san Latè ka rivé atè Limoj.
* 5 avril : Jean san Latè sa atè Angoulême é ka fè min di routourné à La Rochelle pou antréné ost-a di Philippe Auguste bò'd sid-a.
* 14 jen : Vermandois ké Valois ka antré annan domenn rwayal fransé-a à lanmò-a d'Éléonore di Vermandois.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
3o56eeza8xhc9dcfnyqs6gabj1rrhwi
1215
0
209
17658
17153
2020-01-25T23:47:11Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1215''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Mè : syèj ké priz di Péken pa Mongol-ya di Gengis Khan, gras à roun révòlt di garnizon-an. Lavil-a sa livré o piyaj, o difé é o mèrt pannan roun mwa.
==== Annan lannen-an ====
* Sak di Polonnâruvâ pa Tamoul-ya é fòrmasyon di rwayom lokal à Ceylan.
=== Pròch-Oryan ===
==== Annan lannen-an ====
* Chah di Khwarezm Ala ad-Din Muhammad ka pran Ghazni é kazi-totalité di Afghanistan, sa ki ka pèrmèt li an 1217 di kontrolé parti-ya di Iran ki ka chapé ba li. I ka kontrolé alò Khorassan, Transoxiane, Afghanistan é Iran prèsk antché.
=== Éròp ===
* 8 janvyé : konsil-a di Montpellier ka doumandé o pap di konfyé byen-yan di Raymond VI di Toulouz à Simon IV di Montfort.
* 4 mars : Jean san Latè ka fè vé di krwazé so kò pou ganyen soutchen-an di pap Innocent III.
* 14 avril : Dominique di Guzmán (bò'd 1170 - 1221) ka rousouvwè atè Toulouz léritaj-a di bourjwa Pierre Seilhan pou roun kominoté rélijyéz ki li fin fondé, lòrd-a dé Frè préchò, lòrd mondjan é préchò ki dèstiné à lorijin-an pou briga kont érézi cathare, ki ka swiv larèl-a di saint Augustin, ki léjèrman modifyé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ipnocvnpgvi7vwwc9kpx4ghvi2dc0bw
1216
0
210
17659
17150
2020-01-25T23:47:19Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1216''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Koumansman di konkèt-a di Marok pa Mérinid-ya.
=== Lazi ===
* Koumansman di règn di Maravarman Sundara Pandya (finisman an 1238), ki ka rétabli pwisans-a Pandya o sid di Lenn-an.
=== Pròch-Oryan ===
* 14 févriyé : priz d'Antioche pa Léon II d'Arméni ki ka fè kouronnen so névé Raymond-Roupen prens d'Antioch o détriman di Bohémond IV.
=== Léròp ===
* 19 avril : Buondelmonte dei Buondelmonti sa asasiné prè di Ponte Vecchio di Florence, an Itali. Riptir-a di so fiyansay ké roun Amidei pa so maryaj ké roun Donati ka provoké oun vendetta, à lorijin-an dé lalit ant Guelfes é Gibelins. Guelf-ya (di Welfen, fanmi prensyé almann) ké Gibelin-yan (di Waiblingen, ségnéri dé Hohenstaufen) ka opozé an faksyon rival partizann. Guelf-ya ka soutni pouvwè-a di pap, Gibelin-yan sala di lanprò-a.
* 21 avril : soutni pa Mstislav Mstislavitch « Hardi » é Novgorodjen, Constantin Vladimirski ka ranpòrté oun viktwè désisiv asou so frè-ya o bò di Lipitsa (Pològn) é ka pran tit-a di gran-prens di Vladimir (1217-1218).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
idhweefbuv0mzruid1mgsfs4lf2x84u
1217
0
211
17660
17151
2020-01-25T23:47:27Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1217''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 27 out : rwa-a André II di Ongri é Léopold VI di Lotrich ka anbarké yé kò ké yé troup atè Spalatro asou Adryatik-a. Koumansman di senkyenm krwazad-a (finisman an 1221).
* Sèptanm : pronmyé krwazé-ya ka rivé atè Acre, byento swivi di santenn di ròt. Jean de Brienne, rwa di Jérusalem é rwa-a di Chip ka roujwenn yé.
* 29 novanm - 7 désanm : léchèk dé krwazé di douk di Lotrich é di rwa di Ongri divan fòrtérès-a di Mon-Thabor, ki ka dominé plenn-an d’Acre.
=== Éròp ===
* 26 mars : Pak.
* 23 avril : koumansman di règn di Haakon IV Haakonarsson l’Ancien (1204-1263), éli rwa di Norvèj pa Birkebeiner-ya o détriman di so dimi-frè-ya (finisman an 1263).
* 20 mè : prens-a Louis di Lafrans sa briga pa réjan-an d'Anglétèr Guillaume le Maréchal à batay-a di Lincoln.
* 6 jen : koumansman di règn di Bérengère di Kasti, (1181-1244), renn di Kasti (finisman an 1230).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
2pry1vfck8phrarwwgvdbthe8tbbr83
1218
0
212
17661
17137
2020-01-25T23:47:35Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1218''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Lanmò di Naré Maghann Konaté. Koumansman di règn di so tiboug Dankaran Toumani Keïta, rwa di Mali (finisman an 1230).
=== Lazi ===
* Gengis Khan konkèt-a di Chineà Moukhali, roun dé so lyétnan-yan ké 23 000 wonm é ka pati bò'd Lwès-a. Lanprò-a Jin ka kont-ataké é ka roupran téritwar-ya ki pédi, à èsépsyon-an di Péken.
* Djebé, jénéral di Gengis Khan, ké 20 000 wonm, ka pran posésyon di Kara Khitaï à favò-a di roun révòlt di popilasyon musulman tirk-a di lanpir-a. Souvren-an di péyi Kütchlüg ka anfwi so kò san livré batay épi sa roujwenn pa Djebe annan Pamir-a koté li ka trouvé lanmò-a. Troup mongol-ya, kontrèrman à yé labitid, ka épargné lavil-ya é popilasyon-an di Kara Khitaï an ki yé ka wè dé alyé potansyèl an wè di konkèt-a di Khwarezm.
* Oun karavann di marchan musulman (450 wonm é 500 chamo anviron) ki vini di Mongoli sa arété é mété à mal atè Otrar, o frontchèr di Khwarezm. Gengis Khan ka doumandé réparasyon à Muhammad Chah ki ka roufizé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jjfo0ozb8zqv76x12g1v8oyngpw0git
1219
0
213
17662
17155
2020-01-25T23:47:47Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1219''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 13 févriyé : o Japon, asasina di dannyé shogun Minamoto, Minamoto no Sanetomo. Hōjō, désandan dé Taira, ka fè nonmen réjan é ka gouvèlné pa entèrmédjèr-a shoguns fantoch.
* Sèptanm : koumansman di envazyon-an di soultanat tirk di Khârezm (Tirkestan, Afghanistan, Pèrs) pa Gengis Khan (finisman an 1225).
* Gengis Khan, rwa-a dé Karlouk, Arslan Khan é khan dé OuïghoursBartchouk ka rasanblé prè di Dé san mil wonm asou ro Irtychpendant été-a, épi ka anvayi Khârezm-an.
* Gengis Khan ka lésé so tiboug-ya Djaghataï é Ogodeï ka mété syèj-a divan Otrar, épi ka divizé so fòs-ya. Djötchi ka désann kour-a di Syr-Daria bò'd Aral, ka pran Sugnak é Djend é ka an masakré popilasyon-an, épi ka roujwenn gro-a dé troup o sid di lanmè d’Aral, tandi k’Alak noïon ka roumonté flèv-a é ka anparé so kò di Bénaket é di Khodjend. Gengis Khan é so jenn tiboug Toulouï-otchigin ka vansé bò'd Boukhara.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
cr69xkx6az6c9be96uifepeqzyd4j95
1220
0
214
17663
17157
2020-01-25T23:47:57Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1220''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 16 janvyé : ègzékisyon di senk fransisken atè Marrakech.
* 16 févriyé : Priz di Boukhara.
* Mongol-ya di Gengis Khan ka boulé é ka razé Boukhara (16 févriyé), Otrar (17 mars), Samarkand (mars) é Harat. Muhammad Chah, enkapab di réyini so fòs-ya ki divizé ant féyodal-ya, ka anfwi yé kò atè Ray, épi atè Hamadan. Jénéral Djebe é Subötai té ka pourswiv ké 25 000 wonm, mè ka pédi so tras an Iran.
* Al-Kamel ka fè armer oun flòt à lwès-a di delta, pa lwen d’Alexandri, ki pannan été-a, ka krazé véso Ògsidantal-ya o larj di Chip. Al-Kamel ka rounouvlé so lòf-ya di lapè oprè di léga Pélaj, ki ka roufizé, ki ka atann toujou rivé-a di Frédéric II. Sala pa ka rivé anfèt ki lwit lan plita.
* Désanm : Muhammad Chah ka mouri enpé aprè di pnémoni annan roun zil di Kaspyenn-an. So tiboug Djala ad-Din Mengü Berti ka rougroupé so fòs-ya à Ghaznî oben Gengis Khan ka pourswiv yé (1221).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ldotf5zhn51xm23mo4z0cti5bokwhp8
1221
0
215
17664
17138
2020-01-25T23:48:05Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1221''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Koumansman di règn di Dounama Dibalami, rwa (maï) di Kanem-Bornou (finisman an 1259).
=== Lamérik ===
* Maya-ya ka révòlté yé kò kont dominasyon-an dé ségnò Maya-Toltèques di Chichén Itzá, ki sa détrwit an 1224. Koumansman di dominasyon-an di Mayapan (finisman an 1441).
=== Lazi ===
* Avril : Ogodeï, Djaghataï é Djötchi ka pran Gourandj, kapital-a di Khârezm. Yé ka détrwi dig-ya di Amou-Daria pou sibmèrjé lavil-a é an ka masakré popilasyon-an.
* Aprè priz-a di lavil-a, Djötchi, di nésans annan soukou, ka trapé oun djopopo ké so papa Gengis Khan pou dé rézon enkonnèt. Pannan kanpangn kont Turkestan, i ka viv routiré annan so kanpman établi annan pasaj-a di Tourgaï é pa ka mélé plis so kò dé zafè di so papa.
* 13 mè : abdikasyon di lanprò-a di Japon Juntoku an favò di Chūkyō.
* 6 jen, Japon : ansyen anprò-a Go-Tobaest à lorijin-an di ajitasyon-an Jōkyū kont dominasyon-an dé shogun Hôjô di Kamakura.
* 29 jwiyé : léchèk di révòlt-a di Jōkyū. Koumansman di règn di anprò-a di Japon Go-Horikawa (finisman an 1232).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
fh5uri33l8dl5tuus0gfo39lgr7m17m
1222
0
216
17665
17136
2020-01-25T23:48:15Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1222''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Prentan : an Lenn, Mongol-ya ka vansé jouk atè Multân, mè ka routiré so kò, jéné pa klima-a.
* 17 mè : Gengis Khan, ki ka rézidé tchèk tan an Afghanistan, ka rousouvwè mwann taoyis-a Qiu Chuji, ki li té fè vini di Lachin pou ki ka bay li mwayen-an di chapé à lanmò-a.
* 14 jen : Hérat, ki révòlté kont Mongol-ya, sa roupriz é toute so popilasyon sa masakré.
* 28 sèptanm : pasaj di komèt-a di Halley.
* Lotonm : Gengis Khan ka rantré atè Boukhara koté li ka kontré dé dòkò musulman, épi à Samarkand koté pou séjourné douran livè-a. I ka òrdoné ki lapriyè piblik-a sa fè an so non é ka ègzanpté d'enpo rélijyé musulman-yan.
* An finisman-an di lannen-an, Sundjata Keïta sa entronizé rwa di Mali. I ka promilké Chart di Manden ki ka aboli èsklavaj-a.
* Annan lès-a di Java (atchwèl Endonézi), Ken Arok, oun avantiryé di lorijin an soukousité, tchwé rwa-a di Kediri é ka fondé dinasti-a di Singasari, ki ké pran fen an 1292 ké lanmò-a di so dannyé rwa, Kertanegara.
* Pisans é Génois dé koloni d’Acre ka livré so kò batay. Ségonn-yan sa venki é ka kité pòr-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
d52f844ud0zw4km9y24zyerkp04verk
1223
0
217
17666
16708
2020-01-25T23:48:33Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1223''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Gengis Khan ka tchenbé oun quriltay annan réjyon-an di Tachkent, koté li ka òrganizé téritwar-ya ki konkéri. I ka pasé été 1223 annan valé-ya di Tchou é di Talas.
* An Chin, Mongol-ya di Moukhali, o tèrm di roun lagèr di sèt lan (1217-1223), ka fini pa roupousé troup enpéryal-ya é ka rédjwi lanpir-a dé Djürchet o téritwar di Ho Nan.
=== Léròp ===
* 25 mars : koumansman di règn di Sanche II, nonmen Capel rwa di Portigal (finisman an 1248).
* Mars : Mirepoix sa libéré é Guy Ie di Lévisdoit ka ganyen Carcassonne.
* Mè : trèv-a ant Raymond VII di Toulouz é Amaury VI di Montfort.
* 6 mè : Valdemar II di Dannmark sa anlvé pa prens alman-yan o kour di roun parti di lachas é ké fika libéré ki kont roun fòrt ranson an 1227.
* 31 mè : prens-a di Galitch é Couman-yan sa mété an dérout pa Mongol-ya à batay-a di Kalka. Prens-a Mstislav III Boris di Kyèv, ki ja rézisté sèl j'ai défann so kò pannan trwa jou épi sa mété à lanmò aprè ki li kapitchoulé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
45splgd9hhrudgbb3g2u11jjxob4idq
1224
0
218
17667
16701
2020-01-25T23:48:50Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1224''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 6 janvyé : kouronnman di règn d'Abd al-Wahid, kalif Almohad-a à lanmò-a di so piti-névé Yusuf al-Mustansir. Dé révòlt ka éklaté annan tout lanpir almohad-a. An Lèspagn, Abdallah-Adil sa proklamé kalif, tandi ki cheik maroken-yan ka dépozé Abd el-Ouahid, 8 sèptanm.
* Gengis Khan sa mèt di lanpir-a di Khârezm. I ka charjé musulman-an Mahmud Yalawatch di administrasyon-an é di fiskalité irbenn-an an rot Lazi. So tiboug Masud Yalawatch ké siksédé li (mouri an 1289). Gengis Khan ka pasé été-a annan léjyon-an di Irtych-a épi ka rantré an Mongoli o prentan 1225.
* Jalal ad-Din, ki chasé di Delhi pas li konploté kont so lot ka rantré an Iran koté li ka roupran posésyon di léritaj-a di so papa annan konvatan bò'd lwès-a. Annan Khorasan ké Afghanistan, péyi-a sa dépéplé pa envazyon mongol-a é sa dannyé-ya pa menm enstalé di garnizon annan fòrtérès-ya ka priz. Djala ad-Din ka parvini à fè so kò proklamé soultan pa gouvèlnò saljûqid-ya di Kirmân é di Fars, ka chasé so frè Ghiyâth ed-Dîn d'Ispahan épi ka ataké Azerbaïdjan, ka pran Tabriz é ka détroné souvren-an Uzbek.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
5ebo4sf9grgxdlj742i4x6j06sy2kur
1225
0
219
17668
16699
2020-01-25T23:48:58Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1225''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Prentan : Gengis Khan ka enstalé so kò an Mongoli asou riv-ya di Toula koté li ka pasé livè-a 1225-1226.
* 25 jwiyé : priz di Tabriz pa Jalal ad-Din, ki aprè ki li fè so kò proklamé souvren d’Azerbaïdjan, la anvayi Jéyòrji é ka briga Dé fwè larmé jéyòrjyenn-an an out é an désanm.
* 7 òktòb : koumansman di règn di Az-Zahir, kalif abbasid-a (finisman an 1226)
* 9 novanm, Brindisi : anprò-a Frédéric II ka épouzé Yolande, tifi-a di Jean di Brienne, é ka divini ensi rwa di Jérusalem an vèrti di drwè féyodal.
* Dinasti-a Trần ka régné asou Đại Việt atè Viêt Nam. Trần Thủ Độ ka pran pouvwè-a gras à roun lonng lagèr sivil ant Lý ké Trần. Dannyé souvren-an di dinasti-a Lý, Lý Huệ Tông, ka abdiké an favò di so tifi Lý Chiêu Hoàng, ki ajé di 7 lan, ki ka épouzé Trần Thái Tông, névé di Trần Thủ Độ, é ka abdiké lannen swivant an so favò (finisman di règn an 1258).
* Tribi tirk-a Oghuz dé Kayi (fitir Ottomans) sa établi annan réjyon-an d’Ahlat, asou lak-a di Van (Arméni), ki dirijé pa roun sèrten Suleyman (i pa ka sanblé ki li sa islamizé).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
m515ioouepa6b9ylp9aq84rvrv6311y
1226
0
220
17669
16694
2020-01-25T23:49:06Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1226''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Révòlt dé Xixia. Tangut-ya ka masakré garnizon mongol-a é ka chasé gouvèlnò-ya. À lotonm-an, Gengis Khanent ka roupran oun kanpagn kont Xixia-ya. Li ka anparé so kò di yé kapital annan finisman-an di lannen-an.
=== Pròch-Oryan ===
* 9 mars : Djala ad-Din ka tchipé Tiflis. I ka fè détrwi légliz krétchenn-yan é ka sakajé lavil-a.
* 11 jwiyé : koumansman di règn di Al-Mustansir, kalif abbassid-a à lanmò-a di so papa Az-Zahir (finisman an 1242).
* Lotonm : anbasad d'Al-Kamel, soultan di Léjip, oprè di Frédéric II atè Palerme, ki dirijé pa émir-a Fakhreddin Ibn ach-Cheikh.
=== Léròp ===
* Fèb rékòlt di fè di séchrès èstival-a an Lafrans.
* 28 janvyé : Raymond VII di Toulouz sa èkskominyé annan roun asanblé ki tchenbé atè Pari. Rwa-a di Lafrans ka pran krwa-a, 30-a.
* 2 mars : dézyenm Lig lombarde anba patronaj di Sen-Syèj é ka bloké Frédéric II.
* Mars : bòbòl dilò di Rimini.
* Koumansman di èspédisyon-an dé chouvalyé tétonik an Pris kont Prisyen paganis-ya (Pruzzes, Jatvingiens et Lituaniens) (finisman an 1283). Conrad di Mazovi ka doumandé lèd-a dé Chouvalyé Tétonik é ka enstalé yé annan bas Vistule.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
p749nwaqu8cil3vdqt9il5ziczdkqh7
1227
0
221
17670
16686
2020-01-25T23:49:15Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1227''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 5 òktòb : almohad-a Abdallah-Adil, ki proklamé kalif an Lèspagn an konkirans ké Abd el-Ouahid, sa briga pa Abou Mohammed, gouvèlnò di Cordoue, tandi ki chèf maroken klasik dézigné Yahya al-Mutasim, névé d’Adil, kou kalif. Frè-a d’Adil, El Mahmoun, ki ka déziré fika à so tour souvren, ka fè dé konsésyon o rwa Ferdinand III di Kasti, épi ka parvini à enpozé yé kò o cheik, mè gouvèlnò-ya di lanpir-a pli ka obéyi o souvren almohade.
=== Lazi ===
* Prentan : koumansman di syèj di Ningxia, kapital-a di rwayom Tangoute ki révolté kont Gengis Khan an Chin di nò.
* 18 out : lanmò di Gengis Khan o kour di kanpangn-an kont Xixia-ya. Tchèk jour aprè, Ningxia sa priz é so popilasyon sa konplètman masakré. An finisman-an di rwayom Xixia. Lanpir mongol-a sa partajé ant kat tiboug di Gengis Khan : Djötchi, Djaghataï, Ögödei é Tolui.
* Briga, tiboug di Djötchi mouri an févriyé 1227, ka rousouvwè an apanaj steppes à lwès-a di Irtych-a é Khârezm-an (finisman an 1255).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
pd5bfq57fbvknsc4dr8qh58pvhz1je0
1228
0
222
17671
16690
2020-01-25T23:50:27Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1228''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Jen-jwiyé : Hafsid-a Abû Zakariyâ Yahyâ, tiboug d’Hafç Al-hintati ka antré atè Tinis kou gouvèlnò di Ifriqiya. I ka déklaré so kò endépandan dé Almohad (finisman an 1249). Enstalasyon-an dé Hafsid an Ifriqiya ka brizé définitivman inité-a di Maghreb (finisman an 1574).
=== Pròch-Oryan ===
* 28 jen : Frédéric II ka pati di Brindisi pou roujwenn sizyenm krwazad-a ki òrdoné pa pap-a Grégoire IX (jouk 1229).
* 7 sèptanm : Frédéric II ka débarké atè Acre ké rounso trwa mil wonm. Déjà, li té antré an négosyasyon ké soultan-an di Léjip al-Kamel, ki ka trouvé so kò ménasé pa Ayyoubid-ya do Siri, koalizé é apiyé. À so rivé, sitchwasyon chanjé di bò : soulta-an di Damas ki mouri, al-Kamel pouvé partajé so posésyon-yan ké so frè ki vini di Djézireh, ki ka gardé Damas é ki lésé li Palèstin.
=== Léròp ===
* Janvyé : koumansman di règn di Baudouin II di Courtenay (1217-1273), anprò laten di Konstantinòp (finisman an 1261). Titèl di Jean de Brienne asou lanpir laten (finisman an 1237).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
3s0oef14qyyb7jtcgv5ypgc9vvcgtzy
1229
0
223
17672
16597
2020-01-25T23:50:34Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1229''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 18 févriyé : Frédéric II ka signé lapè-a di Jaffa ké soultan-an Al-Malik al-Kamil. I ka obténi sésyon-an di Jérusalem, Bethléem é Nazareth é di yé rout di laksè annan roun sòrt di condominium, dayò éphémère. Oun trèv di dis lan, senk mwa é karant jou sa signé ant Fran-yan é musulman-yan.
* Févriyé : soultan-an di Delhi Iltutmish ka rousouvwè tit-a di soultan-i-azam di Kalif di Bagdad.
* 18 mars : Frédéric II ka fè kouronnen rwa di Jérusalem. I ka pran li-menm kouronn-an ki patriyarch-a pa lé ba li. Rwayom-an di Jérusalem sa rétabli. So tantativ pou enpozé so otorité o Léta fran ka limen lagèr sivil-a.
* 12 jwiyé : Al-Ashraf ka divini soultan di Damas.
* Al-Malik al-Kamil ka asyéjé so névé An-Nasir Dâ'ûd atè Damas. Lavil-a sa priz an jen. An-Nasir ka enstalé so kò annan fòrtérès-a di Kerak, à lès-a di Jourdain, koté li ka mennen rézistans-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
p92bzcawcuck8v374yz9fnm517rgyfe
1230
0
224
17673
16705
2020-01-25T23:50:42Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1230''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* O koumansman di lannen-an, Lachin di Nò sa divizé an dis sirkonskripsyon administrativ (lou) pa Ögödei anba enfliyans-a di so konséyé Khitan Yelü Chucai. Dirijé pa dé gouvèlnò mongol, yé sa sibdivizé an inité pli piti, ki gen pou tach ésansyèl di pèrsouvwè tribi-a.
* Novanm : soultan-an di Delhi Iltutmish ka lansé roun ségon èspédisyon pou soumèt soultanat endépandan di Bengal (finisman an mè 1231.
=== Pròch-Oryan ===
* 10 out : batay d'Erzincan. Soultan-an di Khwarezm Jalal ad-Din sa briga pa larmé-ya dé péyi musulman ki alyé. Soultan saljûqid-a di Rum ka pran Erzincan é Erzurum, é ka ouvri so kò ensi larout-a di komèrs bò'd Iran ké Èstrenm Oryan.
=== Léròp ===
6 mars : dépo solanèl, annan katédral-a di Dormition à Vladimir, di kò d’Abraham di Smolensk.
* 9 mars : rwa-a di Bilgari, Jean II Asen, sa venkò di despote d'Épire, Théodore Comnène, à Klokotnica. I ka anèksé despotat-a d'Épire é ka pran Thessalonique.
* 19 mars : Alphonse IX di León ka pran Badajoz, épi Mérida (Estrémadure).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
dbh0ad8wf8n8qjxvf4o697yd69jc2pq
1231
0
225
17674
16704
2020-01-25T23:50:49Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1231''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 12 janvyé : lanmò di téyolojyen soufi Bahâ od Dîn Wahad. So tiboug, powèt-a afghanDjallal el Din Rûmi ka fondé lòrd-a soufi dé dervich tournò.
* Konkèt-a di Pèrs-a pa Mongol-ya.
* An livè, Ögödei ka lansé trwa tumens (30 000 wonm) koumandé pa Tchormaghan noïon kont Jalal ad-Din. Yé ka travèrsé rapidman Khorasan é ka maché asou Azerbaïdjan. Jalal ad-Din, ki afébli pa so défèt fas o musulman, ka abandoné Tabriz (prentan) é ka fwi bò'd téritwar di Moghan é d’Arran, annan bouchou-a di Koura é di Araxe, épi atè Diyarbakir. 15 out, li sa asasiné pa roun péyizan kird. Tchormaghan ka enstalé so kò ké so troup é ka rété jouk so lanmò an 1241. Tchingtemur ka mété popilasyon Khorasan à sak é ka an masakré popilasyon-an (finisman an 1235).
* 24 désanm : priz di Kaesong pa Mongol-ya d'Ögödei ki ka anvayi Koré-a pou pronmyé fwè-a (finisman an 1236). Mongol-ya ka enstalé 72 darougatchi(gouvèlnò) annan prensipal lavil-ya ki konkéri. Annan lannen-yan ki ké swiv, Koréyen-yan ké révòlté yé kò à apèl-a di yé souvren é ké masakré garnizon mongol-ya. Péyi-a ké fika définitivman soumèt an 1258.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
9g2e5h8z6n7pg3v92oi5mcjrcfilsgf
1232
0
226
17675
16769
2020-01-25T23:50:57Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1232''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 8 avril : koumansman di syèj di Kaifeng, dèyè kapital dé Jin ké konkèt di Henan, an Chin, pa Mongol-ya (finisman an 1233). Chinwa-ya ka itilizé lapoud-a annan lagèr-a kont Mongol-ya pannan batay-a di Kai-Keng.
* 15 jen : batay d'Agridi atè Chip. Lagèr sivil-a annan Léta laten d’Oryan. Rouprézantan di Frédéric II, maréchal-a Riccardo Filangieri, sa briga pa réjan-an di zil Jean d'Ibelin, ki apiyé pa Tanpliyé-ya.
* 27 out : o Japon, promilgasyon di Kod Jōei Shikimoku, baz légal di gouvèlman di Kamakura. I ka fiksé baz-ya di bon konpòrtman dé anplwayé (gokenin), ki priyé di enskri so kò annan roun sistenm d’obéyisans vèrtikal é di an tchenbé so kò strikman o règl di kondjwi ki fiksé jadis annan shôen.
* 17 òktòb : koumansman di règn di Abd el-Ouahid II, kalif Almohad (finisman an 1242).
* Dèstriksyon di pronmyé édisyon dé Tripitaka Koreana pa Mongol-ya an Koré.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
oercw97lir3w90n1roep7yjsql3t3bd
1233
0
227
17676
16599
2020-01-25T23:51:04Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1233''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 29 mè : priz di Kaifeng, kapital dé Jinpar jénéral mongol-a Subötai. Lavil-a sa épargné gras à entèrvansyon-an di Yelü Chucai.
=== Pròch-Oryan ===
* Mongol-ya di Tchormaghan ka antré an Arméni é ka anparé yé kò di plizyò lavil don yé ka masakré popilasyon-an, kou atè Maragha. Tabriz ka chapé o masak an voyan di rich prézan atè Tchormaghan é atè Ögödei.
=== Léròp ===
* 27 févriyé : an Frans, disparisyon é réyaparisyon di sen klou ki konsèrvé annan abbay-a di Seb-Déni.
* 13 avril : pronmyé enkizitò ki nonmen pa papoté-a an Frans parmi Frè préchò-ya. Robert le Bougre sa nonmen an Bourgogn. Jouridiksyon nouvèl-a sa étandou o rwayom di Lafrans é o réjyon vwézin. Li ké byento konnèt anba non-an d'Inquisitio hereticae pravitatis.
* 20 avril : pap-a ka enfòrmé larchévèk-ya ki li chwézi Frè Préchò-ya pou briga érési-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1d1v3d2j1u00taz1ducel139nd1kvul
1234
0
228
17677
16602
2020-01-25T23:51:11Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1234''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Soundiata Keïta, sirvivan ègzilé di dinasti-a Keita ki désimé pa rwa-a di Sosso, ka fondé Lanpir-a di Mali ki ké douré jouk bò'd 1500. I ka réyini oun larmé ki konpozé di réfijyé mandeng, é ka maché asou so kapital Diériba, ki li ka roupran o rwa di Sosso, Soumangourou Kante, o priz ké révòlt-a dé Mandé.
=== Lazi ===
* Févriyé : dannyé rwa-a Jin ka sousidé so kò. Mongol-ya, ki té pran Kaifeng an 1233, ka ranvèrsé dinasti-a Jin an Chin di NÒ. Dinasti-a dé Song ka ofri o Mongol di alyé yé kò pou briga définitivman Djürchet-ya. Dé larmé-ya ka anparé yé kò o prentan di dannyé fòrtérès-a dé Djürchet.
* Jwiyè - out : Song, ki ka prétèksté rékonpans-a ki rousouvwè sa ensifizant pou yé lèd, ka ataké yé ansyen alyé mongol é ka prann Kaifeng é Luoyang. Yé sa imédjatman chasé é Ögödei ka désidé di anvayi Lachin dé Song lannen swivant.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
sq9riz3bz8xfnzziau71vj5dcb1siga
1235
0
229
17678
16766
2020-01-25T23:51:19Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1235''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* An Lafrik ogsidantal, Sundjata Keïta ka krazé à Kirina larmé di Soumaoro Kanté, oun chèf di klan ki té inifyé Sosso à so profi, é ka inifyé tout savann-an ant Niger ké Sénégal, ki ka anèksé Sosso, Ouagadou, é Mena.
* Fondasyon di rwayom dé Abdalwadid à Tlemcen o Maghreb (finisman an 1554). Banu Zayyan Yaghmorasan Ben Abd el-Ouad ka divini gouvèlnò-a di Tlemcen, an Aljéri(finisman an 1283).
* Hafsid-ya ka anèksé Alger.
=== Lazi ===
* Mongol-ya ka fòrtifyé yé kapital Karakorum. Ögödei ka konvoké oun quriltayqui ka désidé di lansé oun ofansiv annan kat dirèksyon : Léròp, Mwayen-Oryan, Koré ké Chin dé Song.
* Quriltay ka établi oun nouvèl sistenm di péman di tribi an Mongoli annan oulous anèks. Oun pou-san di chak troupo privé é 10 % dé prodjwi divèt fika roumété pou dinasti-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
pco8bmsmsp8inzlys4bus20n9h6yogb
1236
0
230
17679
16703
2020-01-25T23:51:57Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1236''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Dé istoryen ké Unesco ka sitchwé so kò an finisman-an di lannen-an 1236, o Mali atchwèl, aparisyon-an di roun dé pli vyé konstitisyon ki konnèt o monn : chart-a di Mandén.
* 10 jen : trété di Tinis ki konkli pou 10 lan ant répiblik di Gênes ké Hafsid-ya. Soulon Génois ki ka komèrsé ké yé, Hafsid-ya sa mèt di roun téritwar ki ka étann so kò di Tripoli di Barbari jouk annan mimisouk ògsidantal-a di Béjaïa.
* Sèptanm : Abû Zakariyâ Yahyâ, fondatò di dinasti bèrbèr dé Hafsid, ki proklamé so kò émir endépandan atè Tinis.
=== Lazi ===
* Mars : okipasyon di Xiangyang pa Mongol-ya. Raids mongol annan Sichuan ké Hubei.
* 29 avril : à so lanmò, Iltutmish ka lésé soultanat-a di Delhi à so tifi Raziyya (finisman an 1240). Lakou-a ka nonmen néyanmwen so frè Rukn-ud-din Firuz, enkapab, ki ka régné prè di sèt mwa anba dirèksyon di so manman shah Turkhan. Soultanat ka sonbré annan dézòrd-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1yfunnyib6ycx4hgxvmj3n8ev6j00he
1237
0
231
17680
16663
2020-01-25T23:52:04Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1237''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 31 mè : koumansman di règn di Kay Khusraw II, soultan Saljûqid di Rum (finisman an 1246).
=== Léròp ===
* 2 avril : Thomas II di Piémont ka divini kont di Flandre pa so maryaj ké Jeanne di Flandre.
* Avril : Vienne ka émansipé so kò di otorité-a di douk di Lotrich é ka divini lavil enpéryal. Lotrich-a sa divizé an Bas-Lotrich, otour di Vienne, rézidans doukal, é an Rot-Lotrich, ké Linz pou kapital-a. Lanprò-a Frédéric II ka konsouvwè projè-a di kréyé roun rwayom di Lotrich pou so fanmi té ké réyini douché-ya do Lotrich, di Styrie é di Carniole. Projè-a ka échwé.
* 14 mè, Viterbe : fizyon dé lòrd dé chouvalyé tétonik é dé chouvalyé porte-glaives. Livoni-a ka pasé anba yé dominasyon (finisman an 1561).
* Prentan, Risi : Batu ka venk Kiptchak-ya ki ka ralyé yé kò. Sèl le khan Batchman ka rézisté pli lontan, mè sa venki, li sa tchipé an Dé asou lòrd di Mongk.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
c812gfuvgsx9aqszhjmztsu12va8ogw
1238
0
232
17681
16607
2020-01-25T23:52:11Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1238''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Konstitisyon di roun rwayom thaï atè Sukhothaïen Thaylann pa rwa-a Sri-Indrathit.
* Koumansman di règn di Narasimhadeva Ie, rwa di dinasti-a Ganga, annan Orissa (finisman an 1264).
* Révòlt kont enpo ki kondjwi pa artizan-an Mahmoud Tarabi di Maverannahr. Mongol-ya di khanat di Djaghataï sa chasé di Boukhara. Kont-atak mongol sa briga pa révolté-ya, mè soulèvman fini pa fika réprimé.
=== Pròch-Oryan ===
* 8 mars : Al-Adil II ka siksédé à so papq Al-Kamel asou soultanat ayyoubid-a. Arnachi-a ka enstalé so kò annan rwayom-an. So frè As-Salih Ayyub, gouvèlnò di Mézopotami, ka défann li kont Tatar-ya ké lèd-a dé Korasmyen. I ka pran pouvwè-a atè Damas o koumansman di lannen-an ki ka swiv mè sa dépozé an sèptanm 1239 pa Al-Salih Ismaël.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
p87ikecbeqxhqztoe96mj806u7qcto3
1239
0
233
17682
16717
2020-01-25T23:52:18Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1239''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 22 jwiyé : o Japon, lòrdonans ki ka entèrdi di vann é d’achté dé moun.
=== Pròch-Oryan ===
* 1e sèptanm : krwazad-a dé Baron ka débarké atè Acre pou achévé roukonkèt-a di rwayom di Jérusalem.
Li ka kité lavil-a pou Ascalon, 2 novanm.
* 13 novanm : léchèk di krwazad-a « champenoise » à batay-a di Gaza (finisman an 1240).
* 7 désanm : soultan ayyoubid-a di Damas, An-Nasir Dâ'ûd, à favò-a di roun raid sirpriz, ka anparé so kò di sitadèl-a di Jérusalem. Aprè ki li détrwi tour-a di David ké ròt fòrtifikasyon ki bati résaman pa Fran-yan, i ka routiré so kò ké so troup-ya à Al-Karak, ki ka èstimé sité ki endéfandab. Thibaud di Champagne ka roupran Jérusalem oun moman ki réyokipé pa Éjipsyen-yan à èspirasyon-an di trèv-a. Asou konsèy-a dé Tanpliyé é dé Ibelin, i ka négosyé ké Damas rèstitisyon-an dé plas di Galilé, mè trété-a pa ka abouti.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ngmwh0h0osw6ml4qvibxddb7ef3z34v
1240
0
234
17683
16700
2020-01-25T23:52:28Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1240''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Priz é dèstriksyon di Koumbi, jouk isi kapital di rwayom di Ghana, pa rwa-a di Mali Soundiata Keïta ki ka pran tit-a di lanprò-a : Lanpir-a di Mali sa né ké pou kapital Kangaba é Niani. Soundiata ka voyé so lyétnan-yan konkéri Bambouk. Roun di yé, Amari-Sonko, ka anparé yé kò dé min di lò di Ouaranga.
=== Lazi ===
* 13 avril, soultanat di Delhi : ka révòlté dé nòb tirk ki mennen pa Altuniya gouvèlnò-a di Bathinda, kont minis-a Yaqut, ki sa tchwé.
* 22 avril : chèf tirk (malik) ka mété asou tronn-an di Delhi Bahrâm Shâh (en), dimi-frè di Raziyya. Yé ka enpozé o soultan di kréyé pozisyon-an di réjan (nâ’ib) ki sa konfyé à Aitegin ; progrésivman, sala ka an vini à détni virtchwèlman pouvwè-a. Raziyya, ki fè prizonnyèr, épouz Altuniya.
* 30 jwiyé : réjan-an di Delhi Aitegin sa asasiné à enstigasyon-an di soultan Bahrâm Shâh.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
2cz9xwl3hk0ncmf4ul5a6nmlikfg96s
1241
0
235
17684
16719
2020-01-25T23:52:40Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1241''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 23 avril : Richard di Cornouailles, paran di Frédéric II, partizan di alyans éjipsyenn-an, ka òbténi di soultan Malik al-Salih Ayyoub(1240-1249) rounouvèlman-an di trété di 1229 ké rèstitisyon-an di téritwar siplémantèr (réjyon-an di Sidon, Galilé oryantal-a ké Tibéryad, péyi-a di Jaffa é d’Ascalon) ki ka randé o rwayom di Jérusalem so frontchèr-ya di 1187. Aprè so dépa, 3 mè, baron gèlf-ya ka tounen o kontrèr bò'd soultan-an di Damas ménasé pa as-Salih Ayyoub é ka an obténi promès-a di rèstitisyon siplémantèr.
* 11 désanm : lanmò di gran khan dé mongol Ögödei. An Léròp, li ka provoké reflux-a dé Mongol bò'd Oryan-an pou réglé siksésyon-an. So vòv Töregene ka divini rejant an 1242 jouk 1246 pou so tiboug Güyük.
* 22 désanm : sak di Lahore pa Bahadur Tair, gouvèlnò militèr mongol-a di Herat, ki sa tchwé o kour di roun èspédisyon an Lenn di Nò.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ean2i0q4lwa28adrqegy225xgv5vt61
1242
0
236
17685
16702
2020-01-25T23:52:48Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1242''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 5 désanm : koumansman di règn d'Al-Musta'sim dannyé kalif abbassid di Bagdad à lanmò-a d'Al-Mustansir (jouk 1258).
* Töregene ka divini réjant di lanpir mongol-a (finisman an 1246).
* Koumansman di règn di Kara Hülegü, khan di Djaghataï (finisman an 1246). I ka siksédé à so gran-papa Djaghataï anba titèl-a di so manman Ebuskune. Jénéral-a Baïdju ka pran koumannman-an dé troup mongol an Iran ki bazé annan réjyon-an di bas-Koura (finisman an 1256).
* À lanmò-a d’Ögödei, gouvèlnò-a di Khorasan Körguz sa livré pa advèrsèr koumandan militèr à so advèrsèr Kara Hülegü ki ja fè mété li à lanmò. Réjant-a Töregene ka charjé alò Arghun aghad’ ka administré Khorasan é Irak-a.
=== Léròp ===
* 5 avril : viktwè di prens ris Alexandre Nevski asou Chouvalyé tétonik-ya, lò di batay-a di lak Peïpous, oben lak dé Tchoud, an Livoni, alò jélé (masak dé glas). Sa batay ka marké oun finisman à èspansyon jèrmanik-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
djt1nzg1uujwoo89ytydshiyuxdg23v
1243
0
237
17686
16697
2020-01-25T23:52:55Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1243''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 25 avril : majorité di Conrad IV, tiboug di Frédéric II, rwa di Jérusalem (finisman an 1254).
* 5 jen : asanblé atè Tyr, baron-yan ka roufizé di rann lonmaj pou maréchal Riccardo Filangieri, rouprézantan di Conrad IV, tiboug di Frédéric II é ka konfyé réjans-a di Jérusalem à renn douèryèr-a di Chip, Alix, épi à so tiboug Henri Ie. Sa réjans sa osi téyorik ki rwayalté di Conrad ké pouvwè-a ka apartni di fè di bay di fanmi-a dé Ibelin (Balian, épi so frè Jean), ki ka dominé Rot Kour é ka tchenbé prensipal fyèf asou kontinan -an atè Chip.
* 12 jen : Tyr sa roupriz o enpéryal-ya pa Ibelin-yan, ki ja bay li à roun di yé paran, Philippe di Montfort. Filangieri, rouprézantan-an di Frédéric II sa èspilsé di lavil-a ; Ibelin-yan ka posédé òkò ségnòri di Beyrouth, Césarée, Arsuf é Jaffa. Rès-a di téritwar ka apartni o lòrd militèr, tandi k’à Antioche é sirtou atè Acre, otorité kominal sa toutel pwisant. Léta krwazé-a pli j'ai ègzisté, é rivalité-ya ant diféran établisman ka akrwat yé enpwisans. Lèd-a de krwazé ògsidantal sa endispansab pou yé défans.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
5hcg1hiwd679sufu2jarwhwwohpn1hq
1244
0
238
17687
16747
2020-01-25T23:53:03Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1244''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 12 novanm : soultan marinid-a Muhammad ben Abd al-Haqq sa asasiné.
* O Marok, Marinid-ya, konfédérasyon di Bèrbèr Zénèt, ka ménasé Meknès. Saïd, siksésò di kalif Almohad Abd el-Ouahid II, ka arété tanporèrman yé progrésyon. Muhammad ben Abd al-Haqq sa tchwé pa roun ofisyé dé mils di mèrsénèr krétchen. So frè Abû Yahyâ ka siksédé li é ka konkéri Meknèsen 1245.
* Séville, Ceuta, Tlemcen é Meknès ka roukonnèt sizrennté-a di Yahyâ, souvren hafsid di Tinis o détriman dé Almohad.
=== Lazi ===
Lama tibéten Sakya Pandita (1182-1251), chèf di lékòl rélijyéz dé Sakyapa, ka randé so kò oprè di prens mongol Godan (oben Goden), piti-tiboug di Gengis Khan, annan réjyon-an di Kokonor, ki té ka déziré rousouvwè so ansègnman-yan. I ka rété à lakou-a di prens jouk so lanmò.
=== Pròch-Oryan ===
* Jen : prè di sis mil kavalyé tirk di Khârezm, chasé pa Mongol-ya, ka rivé an Siri, ki ka piyé é ka ransonné lavil-ya. Khwarezmien-ya ka lansé yé kò à laso di Damas. Yé ka piyé vilaj vwézen-yan é ka sakajé vèrjé-ya di Ghouta, mè divan rézistans-a di lavil-a, yé ka dirijé yé kò bò'd Jérusalem.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
d57vw5jgbxxk9ul50s982x7ru2506b2
1245
0
239
17688
16754
2020-01-25T23:53:10Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1245''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 16 avril, Lyon : pap-a Innocent IV ka voyé frè fransisken-an Giovanni da Pian del Carpini (Jean de Plan Carpin) kou misyonèr oprè di lanprò mongol-a (jouk 1247). I ka rivé atè Karakorum an 1246.
* 2 òktòb : soultan di Léjip-a Malik al-Salih Ayyoub ka pran Damas à so tonton Al-Salih Ismaël ki la routiré so kò atè Baalbek. Khwarezmien-ya ka partisipé à sa nouvèl atak kont Damas. Devenus jénan pa yé prétansyon an Palèstin, yé sa désimé tchèk mwa plita o kour di Dé batay pa roun koalisyon dé prens ayyoubid (1246).
=== Léròp ===
* 22 févriyé : sinòd-a d'Odense ki konvoké pa léga di pap o Dannmark ka prounonsé èkskominikasyon-an kont kikonk ké touché o byen di klèrjé. Rwa-a Éric IV di Dannmark sa akizé di détournman pou briga kont Lübeck rouvini-ya di Légliz-a ki angajé roun kanpagn kont Estes païen.
* Prentan : Alphonse, tiboug di Ferdinand III di Kasti, ka pran Carthagène.
* Jen : Frédéric II ka konfirmé Privilegium Minus atè Lotrich-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
mt6qjwhrn39jo1bf536hdor00w6adk5
1246
0
240
17689
16757
2020-01-25T23:53:18Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1246''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 10 jen : koumansman di règn di Nâsir ud-Dîn Mahmûd, soultan di Delhi (finisman an 1266).
* 24 out : Güyük, tiboug d'Ögödei é piti-tiboug di Gengis Khan, sa éli 3e khan souprenm dé Mongol, aprè réjans-a di so manman Töregene.
* Out : Güyük ka dézigné so zanmi pèrsonèl Yissu Mangu, tiboug puîné di Djaghataï, ki ka ranplasé so névé Kara Hülegü kou khan di Djaghataï (finisman an 1252)[3].
=== Léròp ===
[[Fiché:Herzog_Friedrich_II._Babenberg.jpg|thumb]]
* 31 janvyé : maryaj ant Béatrice de Provence, kontès di Provence é Charles Ie d'Anjou, frè-a di Louis IX. Pa so maryaj ké tifi-a di Raymond-Bérenger IV de Provence, Charles ka divini kont di Provence (jouk 1285), é ka fè roun séjou atè Nice.
* Mars : procsè d’érétik à Toulouz.
* Avril : castillans é Léonais ka pran Jaén. Mohammed ben Nazar, émir nasrid di Grenade ka roukonnèt souvrennté-a di Kasti-a.
* 22 mè : Henri Raspe sa éli rwa di Germanie pa prélats rhénans an konpétisyon ké Conrad IV.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
2h7zf593gizk1zssmwtmvvtc3q0f9re
1247
0
241
17690
16751
2020-01-25T23:53:27Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1247''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Rwa malè Candrabhanu di Tambralinga ka ataké sid-a di zil-a di Ceylan (jòdla Sri Lanka) mè sa défèt pa rwa cinghalais Parâkramabâhu II (ka régné 1236-1270).
* Matématisyen chinwa Qin Jiushao ka oibliyé Téyorenm dé rès chinwa.
=== Pròch-Oryan ===
* 16 jen : soultan-an di Léjip Malik al-Salih Ayyoub ka roupran Tibériad.
* 15 òktòb : soultan-an di Léjip Malik al-Salih Ayyoub ka roupran Ascalon ké Galilé oryantal-a. Mèt di Damas, i ka rétabli so sizrennté asou Homs, ki ka briga pou kontrolé di Siri-a ké so kouzen, mèt d’Alep.
=== Léròp ===
* 3 janvyé : Ottokar Premyls di Bowenm ka divini margrav di Moravi, ki sa ratachée à Bowenm.
* Févriyé : troup castillanes ka mennen l'infant Alfonso é Diego López di Haro ka entèrvini o Portigal pou soutni rwa-a dépozé Sanche II ki ka routranché so kò atè Coimbra. Sa dannyé divèt soupannan abdiké é ka routiré so kò atè Tolède. So frè Alphonse III le Boulonnais, réjan dipi 1245, ka monté asou tronn-an di Portu3gal. I ka répidjé so fanm Mahaut di Boulogn é ké fika èkskominyé à so tour.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
19uqaov79h7uq2fmv6pva1251yvjo65
1248
0
242
17691
16764
2020-01-25T23:53:34Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1248''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Ant 27 mars é 24 avril : lanmò di Güyük, 3e khan souprenm dé Mongol, alò ki té ka maché bò'd lwès-a ké so larmé. So vòv Oghuz Qaïmich di lorijin merkit oben oïrat, ka asimé réjans-a. Dézignasyon-an di fitir khan ka pozé problenm. Oghul Qaïmich lé sèrtennman élvé o tronn so tiboug Koutcha, é ké konsanti à élèksyon-an di di névé di Guyuk, Chiremune pou ki branch-a d’Ögödei ka konsèrvé pouvwè-a. Mè ka èrté so kò o anbisyon di Batu é di Soyourghagtani, épouz di Tolouï.
* 20 out : Abou Yahia, chèf dé Béni Mérin (Marinid), ka pran Fès é ka enstalé so kapital. I ka roujété otorité-a di kalife almohad di Marrakech é ka proklamé so kò vasal di Abu Zakariya, kalif hafsid di Tinis.
* 7 sèptanm : sètchenm krwazad ka débarké atè Chip. Louis IX divèt ibèrné jouk 30 mè 1249.
* 20 désanm : Louis IX, ki ka révé di alyé so kò ké Mongol pou pran musulman an ténay, ka rousouvwè atè Chip oun délégasyon di Mongol ki ka fè li mirwaté oun posib konvèrsyon di sa-ya pou kristchanism. I ka alò parvini pou Mongol-ya di présyé kado an routour. Méprannan asou so jès, Mongol-ya ka trété li kou roun senp vasal, an doumandan li di rounouvlé chak lannen so prézan-yan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ri90wpdlsyk7e8m1hltxvgm6hgx77gx
1249
0
243
17692
16744
2020-01-25T23:53:42Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1249''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 27 janvyé : dominiken-na André de Longjumeau sa voyé an anbasad oprè di gran Khan pa Louis IX.
* 9 févriyé : Batay di Mansourah
* Févriyé-mars : briga di lari ant Pisans é Génois atè Acre, ki ka ansanglanté lavil-a pannan 21 jou.
* 30 mè : Louis IX di Frans ka kité Chip épi ka débarké an Léjip.
* 5 jen : sètchenm krwazad-a ka anparé so kò di Damiette ki dézèrté. Aprè ki li roupousé lòf-ya di siultan Ayyoub ki ka propozé di rann Jérusalem, Ascalon é Galilé oryantal an échanj di yé dépa, krwazé-ya ka maché bò'd Kèro é ka réyisi à pasé asou riv-a di Nil atè Mansourah o pri di dou briga.
* Sèptanm, Ifriqiya : lanmò di Hafsid-a Abû Zakariyâ Yahyâ. Abû `Abd Allah Muhammad ki ka siksédé li. I ka divini prens musulman-an ki pli pwisan di so lépòk.
* 12 òktòb : Balbân sa nonmen nâ’ib (réjan) pa soultan-an di Delhi Nâsir ud-Dîn Mahmûd ki épouzé so tifi, 18 mè.
=== Léròp ===
28 mars : priz di Faro. Alphonse III ka roujété Maures rò di Portigal.
* 26 mè : Enzio, tiboug bata di Frédéric II, aprè ki li konkéri oun grann parti Milanais, sa venki é kaptiré pa Lig lombard-a à batay-a di Fossalta.
* 13 jwiyé : kouronnman d'Alexandre III, rwa di Lékòs (jouk 1286).
* 27 sèptanm : à lanmò-a di Raymond VII, san timoun mal konté-a di Toulouz ka pasé à Alphonse di Poitiers, frè di Louis IX e épou di Jeanne di Toulouz.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
25utu4jvf9dk186x4qq4l79o668cqbk
1250
0
244
17693
16656
2020-01-25T23:53:50Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1250''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 8 févriyé : batay di Mansourah. À favò-a di roun trayizon, larmé frank-a ka antré pa sirpriz ofon di Mansourah, an Léjip. Robert d'Artois, ki ka koumandé anvan-gard, sa tchwé é fè prizonnyé lò di kont-atak ki mennen pa Mamelouk Baybars.
* 11 févriyé : léchèk di roun ofansiv éjipsyenn à ségonn batay di Mansourah.
* 6 avril : ki miné pa roun épidémi, ki arsélé pa flòt-a ké troup Éjipsyen-yan, larmé krwazé ka kapitchoulé. Louis IX sa fè prizonnyé. I ka réjwi di poté dé chenn, sa ki soulon li, ka raproché di Pasyon di Kris.
* 2 mè : Mamelouk-ya di Léjip ka ranvèrsé dinasti Ayyubid-a. Soultan-an al-Mu'adham sa asasiné. So bèl-manman Chajar ad-Durr sa nonmen soultann. Li ké épouzé chèf-a dé Mamelouk ‘Izz ad-Dîn Aybak, ki ka kréyé ensi dinasti Bahrit-a (finisman an 1382).
* 6 mè : an échanj di Damiette, Louis IX ka obténi so libérasyon pèrsonèl é ka vèrsé 400 000 besants pou ranson-yan dé krwazé sirvivan. Jean di Joinville divèt fòrsé trézoryé-a di Tanp à péyé asou so fon-yan rès-a di sonm-an ki divèt pou ranson-an di larmé-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
g204c3q48tnu89pzklogzpqmieefgib
1251
0
245
17694
16654
2020-01-25T23:53:58Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1251''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 1e jwiyé : Möngke, tiboug di Tolui é piti-tiboug di Gengis Khan, frè di Hülegü é di Kubilai Khan, sa éli 4e khan souprenm dé Mongol.
* Kubilai Khan sa nonmen pa so frè Möngke gouvèlnò di Henan, an Chin. I ka rèstoré agrikiltir-a annan sa provens.
* Quriltay ka désidé di konstitchwé, asou lòrd-a di Möngke, oun pouvwè santral initèr asou Khorasan, Irak-a é réjyon-yan ki limitrof di Lwès-a di Jéyòrji. Jen frè di nouvèl gran khan, Hülegü, sa nonmen à tèt-a di sa lanpir, ki li ka roujwenn à march lant an 1256. Gouvèlnò-a di Khorasan Arghun agha sa charjé di réfòrmé sistenm fiskal-a.
* Koumansman di règn di Jatavarman Sundara (en), rwa Pândya an Lenn di Sid (jouk 1268)
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1z94q0qwiyd0arm3m81xfcj2f6q39ge
1252
0
246
17695
16652
2020-01-25T23:54:05Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1252''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Avril : Louis IX di Frans ka konkli trété-a di Césarée ké Mamelouk-ya ki ka libéré dannyé prizonnyé krwazé an échanj di roun alyans kont Ayyoubid-ya di Siri, ka promèt rèstitisyon-an di Jérusalem, Bethléem é di près tout ansyen rwayom di Jérusalem an deçà di Jourdain. Mè kou anyen di désizif té obténi, Mamelouk-ya ka fè lapè-a ké Siryen-yan à enstigasyon-an di kalif an 1253.
* Jen : Kubilai Khan ka mennen roun kanpagn kont lanpir endépandan di Dali, sitchwé annan réjyon-an di Yunnan, an Chin. Péyi-a sa konkéri an 1253. Kubilai ka lésé disnati-a Bai asou tronn-an, aprè ki li té soumèt o tribi, é ka lésé dé gouvèlnò mongol pou kontrolé li. I ka charjé Ouriyang-daï di étann otorité-a dé Mongol asou pèp tibéten vwézen-yan di Yunnan. Tibet sa anèksé an 1256.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6tkek1yug7cpkivyeg37toxdnck1npk
1253
0
247
17696
16655
2020-01-25T23:54:13Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1253''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 24 févriyé : souvren hafsid-a di Tinis, Abû `Abd Allah Muhammad, ka asèpté tit-a d’émir dé krwayan anba non-an d'al-Mustansir. Nasrid-ya d’al-Andalus é Marinid-ya di Fès ka roukonnèt so prééminans.
* Févriyé : Möngke ka tchenbé roun quriltay à sours-a di Onon koté li ka bay lòrd-a à so frè d’alé konkéri monn-an. I ka charjé kadè-a Hülegü d’anèksé o Turkestan kalifat-a di Bagdad é Mézopotami é à Koubilaï Khan di kondjwi oun èspédisyon kont Lachin dé Song.
* 28 avril : o Japon, Mwann-an Nichiren(1222-1282) ka résité pou pronmyé fwè-a Nam Myoho Rengue Kyo é ka fondé « Lékòl di sūtra di Lotus » (Hokkekyo).
* Avril : Mamelouk-ya di Léjip ka konkli lapè-a ké Ayyoubid-ya di Siri ké médjasyon-an di kalif Al-Musta'sim.
* Mamelouk-ya ka kontrolé Palèstin-an ké frontchèr-a sa fiksé asou Jourdain.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
2d53fnhdioyqluhhlc9ni3jnk835kxz
1254
0
248
17697
16743
2020-01-25T23:54:20Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1254''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 24 avril : krwazé-ya ka anbarké atè à Acre bò'd Lafrans. Oun kontenjan fransé soldé pa rwa-a di Frans, dirijé pa Geoffroy di Sergines, ka rété an Siri di 1254 à 1291.
* 21 mè : koumansman di règn di Conradin, rwa di Jérusalem (finisman an 1263).
* 13 sèptanm : rwa-a Héthoum Ie d'Arméni sa rousouvwè pa gran-an Khan Möngke à Karakorum é ka konkli oun alyans ké li.
=== Léròp ===
* Mars : Alphonse III di Portigal ka konvoké, à Leiria, pronmyé reynyon dé Cortes.
* 29 mars : rwa-a di Bohême Ottokar II ka akòrdé so protèksyon o Jwif.
* 3 avril : oun arbitraj di pap ka enpozé lapè-a d'Ofen (de) (Buda) ; léritaj-a dé Babenberg sa divizé. Lotrich-a ka rouvini à Ottokar II di Bohême, tandi ki Ongri-a ka rousouvwè Styrie.
* 21 mè : gran Interrègne ant lanmò-a di Conrad IV é élèksyon-an di Rodolphe Ie di Habsbourg an 1273. Almagn pli ki roun pòzòl di prensipoté otononm koté ka régné Faustrecht (drwè di pwen ki pli fò) ki enpozé pa lig féyodal-ya ké ségnò brigan-yan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
65ul2srayfjllabme4u8rmj65rc27sq
1255
0
249
19562
19496
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:107.77.221.100|107.77.221.100]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1255''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Koumansman di règn di Mansa Oulé, Mansa (rwa) du Manden (jouk 1270). Souvren pézib, i ka òrganizé oun sistenm di gran koumannman ki konfyé à dé jénéral fidèl, don aksyon ka étann rwayom di Mali à Lwès-a. So règn ka marké koumansman-an di dévlopman di Islam-an.
=== Léròp ===
* Janvyé : Ottokar II di Bohême é chouvalyé tétonik ka fondé roun fòrtérès ki sa à lorijin-an di lavil-a di Königsberg (jòdla Kaliningrad, an Risi). Ottokar II ka rantré an Bohême.
* 20 janvyé : larchévèk-a di Rīga ka divini métropòl-a di Prusse.
* 19 mars : Linivèrsité di Pari, alò pli prèstijyéz-a di Léròp, ka enskri à so progranm totalité-a dé òv d'Aristote.
* 25 mars : pap-a Alexandre IV, aprè léchèk-a dé négosyasyon ké réjan-an di rwayom Sisil Manfred, èkskominyé é ka préché krwazad-a kont li. 9 avril, i ka envèsti rwayom di Sisil à Edmond de Lancastre.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
8b5837wbswtht690zdrd3g2qmh768ri
1256
0
250
17699
16651
2020-01-25T23:54:35Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1256''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Annèksyon di Tibet pa mongol Ouriyang-daï à partir di Yunnan (finisman an 1256). Li ka kontré ki enpé di rézistans.
=== Pròch-Oryan ===
* 2 janvyé : Houlagou Khan, fondatò di dinasti-a dé Ilkhans, ka pasé l'Amou-Daria pou rantré an Pers asou lakèl i ka régné jouk 1265. I ka rousouvwè konpliman-yan di soultan di Rum é di atabeg-a di Fars, ensi ki lonmaj-a di nonbré prens di Lazi ògsidantal (Irak, Khorasan, Azerbaïdjan, Arran, Chirwan, Jéyòrji)
* Mars : koumansman di lagèr-a di Saint-Sabas(di non di monastè d’Acre ki Dé parti-ya ka dispité yé kò), di 1256 à 1258, ant Génois (apiyé pa Philippe di Montfort é Lòspitalyé-ya) é Vénisyen-yan (apiyé pa kont-a di Jaffa ké Tanpliyé-ya). Lagèr naval-a ka pourswiv yé kò pa dé tchòk di lanmen dé Vénitiens kont Tyr, dé Génois kont Acre, jouk roun akò définitif ki konkli pa antromiz di Louis IX an 1270. Pise ka an lagèr kont Gênes jouk 1288. Atè Tripoli, Bohémond VI divèt briga an menm tan Tanpliyé-ya é so vasal-ya génois, Embriaci, ségnò di Gibelet.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
cau9a2xa9ra5ihoz573au5rwv5eh585
1257
0
251
17700
16650
2020-01-25T23:54:46Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1257''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 23 out : tranmman di latè annan réjyon-an di Kamakura o Japon.
* Désanm : sak d'Hanoï. Mongol-ya d’Ouriyang-daï ka mennen oun èspédisyon kont rwayom-an d’Annam. Hanoï sa sakajé. Rwa-a d’Annam ka asèpté sizrennté-a dé Mongol an mars 1258.
* Éripsyon iltraplinyenn di Samalas asou zil-a di Lombok an Endonézi, pli grann éripsyon di dézyenm milénèr, ki té ké prodjwi oun panach volkannik ki ka atenn 43 kilomèt d'altitid ensi ki dé niyé ki ardant ki parkouri jouk 25 kilomèt. Projèksyon-an di matéryèl volkannik annan latmòsfè-a ka provoké an 1258 oun « lannen san été », é pitèt oun famin mondjal, notaman rèsponsab di lanmò-a di roun tchèr di popilasyon-an di Lonn.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
nykm0mjr5umpwop6cof39qdv09cwan4
1258
0
252
17701
16692
2020-01-25T23:54:54Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1258''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Mars : rwa-a d’Annam Trần Thái Tông ka asèpté sizrennté-a dé Mongol. I ka abdiké an favvò di so tiboug Trần Thánh Tông ki régné asou Đại Việt (Viêt Nam) jouk 1279.
* 30 jwiyé : koumansman di règn di Abou Youssef Yacoub, rwa marinid di Marok (jouk 1286). I ka siksédé à so frè Abou Yahia. Marinid-ya ka régné asou tout Marok à èsépsyon-an di Marrakech, toujou an lanmen dé Almohad.
* Sèptanm : lò di roun qurultay ka réyini an Mongoli, Möngke ka désidé d'ataké Lachin dé Song.
* Òktòb : larmé di Möngke ka pénétré annan Sichuan. Aprè pronmyé viktwè-ya, li sa kontren di asyéjé fòrtérès-ya.
* Koubilaï Khan ka soumèt définitivman Koré-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
q2m10l9187i5de3wmy2v6tu2ek5kjd8
1259
0
253
17702
16787
2020-01-25T23:55:00Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1259''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 11 out : désè di Möngke, 4e khan souprenm dé Mongol, pannan roun syèj o kour di so kanpagn Song. Èspédisyon ka pran roun tournir ki favorab. Troup mongol-ya ka sèrnen asou trwa kot larmé Song an dérout. Ariq-bögè, jenn frè di Koubilaï Khan é di Möngke lè fè so kò éli gran khan à Karakorum. Koubilaï ka konkli oun larmistis ké Chinwa pou alé briga yé. Frontchèr-a ké Lachin dé Song sa fiksé o Yangzi Jiang.
* Sèptanm : Houlagou Khan ka pati d’Iran pou roun kanpangn an Siri ki désidé pa quriltay di 1251, ranfòrsé pa larmé-ya dé péyi vasal don troup krétchen arményenn ké jéyòrjyenn. I ka pran Nusaybin, ka soumèt Édesse é Harran. I ka voyé roun ultimatum à Qutuz pou ki Léjip-a ka soumèt so kò. Sala ka roufizé é ka tchwé anbasadò mongol-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
hynaxbpb10rpabjj01fxyuc5rie94ig
1260
0
254
17703
16693
2020-01-25T23:55:08Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1260''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 5 oben 10 sèptanm : lavil marokenn di Salé ensi ki so popilasyon sa ataké pa dé solda castillans ki té ka fourni soultan maroken an zarm.
* Rwayom-an di Gao sa vasalizé pa lanpir-a di Mali.
* Vwayaj di roun dominken an Étchopi, pouvé fika à lorijin-an di léjandèr rwayom di prèt Jean.
=== Lazi ===
* 4 jen : Kubilai Khan, tiboug di Tolui é piti-tiboug di Gengis Khan, sa éli 5e é dannyé khan souprenm dé Mongol (jouk 1294), ki ka siksédé à so frè Möngke désédé an 1259.
* Lama tibéten Phags-pa sa charjé pa Koubilaï Khan di dirèksyon-an dé kominoté rélijyéz di Lanpir-a. Administrasyon-an di Tibet sa réyòrganozé anba lospis-ya dé Mongol. Lékòl rélijyéz Sakyapa ka konsèrvé pouvwè-a jouk 1354, sala sa transmèt di tonton à névé osen di fanmi-a dé Sakya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
lhix7z1buhu4z03ylqur3p6rbup7ltv
1261
0
255
17704
16709
2020-01-25T23:55:14Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1261''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 11 jen : o Japon, mwann-an Nichiren divèt fwi Kamakura é ka pati préché annan pénensil-a d’Izu (finisman an 1263).
* Dès dépa-a di Kubilai Khan an Chin, so frè Ariq Boqa ka roupran Karakorum é ka fè fron à roun nouvèl atak di Kubilai. Dé larmé-ya ka afronté so kò annan Gobi san ki pésonn ka anpòrté li. Alghu, khan di Djaghataï é Qaïdu, chèf di kaz-a d’Ögödei, ka ralyé yé kò à Ariq Boqa ké fòs-ya dé Dé parti sa sansibman égal.
* Ariq Boqa, mèt dé téritwar mongol, ka déposédé Orghana Qatun é ka fè nonmen khan le piti-tiboug di Djaghataï, Alghu (finisman an 1266), ki ka charjé li di maché ké so larmé asou Amou-Daria pou anpréché ki khan mongol di Pèrs, Houlagou, pa ka vini o sékour di Kubilai. Alghu ka profité dé lòstilité ant Dé prétandan-yan pou ranfòrsé so endépandans.
* Kubilai Khan ka désidé konstriksyon-an di so kapital atè Dadu (jòdla Péken).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
cv13n3ddjdq6l3m3q2jxdjlxk93oo0h
1262
0
256
17705
16645
2020-01-25T23:55:22Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1262''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Jwiyè-out : Mossoul sa piyé pa Mongol-ya.
* Novanm-désanm : Khan di la Horde d'or Berké, musulman, ka konkli oun alyans ké soultan-an mamelouk Baybars, di lorijin Kiptchak, é ka déklaré lagèr-a à Houlagou Khan.
* Houlagou ka lansé oun ofansiv kont Berké. I ka franchi pasaj-a di Derbent ki li ka pran 8 desanm.
* 15 désanm : Houlagou sa viktoryé di Nogaï mè sa briga à so tour asou bò-ya di Terek an janvyé 1263.
* An finisman-an di lannen-an, khan di Djaghataï Alghu ka ronp alyans-a ké Ariq-bögè ki sa kontren di fè lagèr asou Dé fron annan so lalit kont so frè Kubilai Khan. Alghu ka ranpòrté tchèk viktwè kont so ansyen alyé, mè sa blijé plita di sédé di téren à roupliyé so kò asou Samarkand (1262-1263). Ariq-bögè, ka anpòrté pa kolè-a, ka mété so kò à masakré popilasyon-an, si byen ki so troup-ya ka ralyé so kò à Alghu, é ki li sa kontren di doumandé lapè-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
885l0cmlfzyjbz24zkl6jahmxanhv4d
1263
0
257
17706
16641
2020-01-25T23:55:29Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1263''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lamérik ===
* Fondasyon di lavil fortifyé Tolteco-Maya di Mayapán, annan nò-a di Yucatán(1263-1283).
=== Lazi ===
* 1e avril : mwan Nichiren, ka rantré atè Kamakura, ka roupran so enkarnasyon-yan kont. Lékòl bouddhik tradisyonèl-ya ki ka akizé li di kolizyon ké Mongol-ya don li ka prédi envazyon prochen-an. Vyolans-a di so propo-ya ka kondjwi otorité-a à arété li é di kondané à lanmò pou sibvèrsyon. So penn sa komiyé an 1271 an bannisman annan zil-a di Sado, koté li ka douméré jouk 1273 épi ka tèrminé so lavi annan atchwèl préfèktir di Yamanashi(1280).
* Orghana Qatun ka randé so kò à lakou-a d’Ariq-bögè, à Almaligh, pou protèsté kont so dèstitisyon é nominasyon-an d’Alghu à tèt-a di khanat di Djaghataï. Ariq-bögè ka voyé li kou mésajèr prè d’Alghu, à Samarkand. Orghana ka plè à Alghu, ki ka épouzé li. Ékononm-an d’Orghana, Mahmoud Yalawatchn ka trouvé alò mwayen-an di lévé dé tribi annan grann lavil di Turkestan ogsidantal.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
fl1yy9wwjpzbe3n1v04m30iqek29ars
1264
0
258
18316
17707
2020-05-29T12:18:33Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1264''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Out : Ariq-bögè sa venki pa so frè Kubilai Khan aprè kat lan di lagèr an Mongoli. I ka abandoné Karakorum é ka randé so kò. I ka rété prizonnyé jouk so lanmò an 1266.
* Novanm : lanmò di anprò-a SongLizong. Koumansman di règn di so névé Duzong (finisman an 1274).
* Édit di Seyid Edjell, minis dé finans di Kubilai Khan, ki ka fiksé valò-a an papyé-lanmonnen dé prensipal marchandiz.
* Koumansman dé travay d'aménajman pou konstriksyon-an di roun nouvèl kapital an Chin asou sit-a di Qionghuadao (zil di Flèr di Jade, jòdla atè Péken).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
0uiyp5qxfb71ds6am4vl7iw4vazpy32
1265
0
259
17708
16684
2020-01-25T23:55:43Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1265''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 8 févriyé : koumansman di règn di Abaqa, il-qan d’Iran (finisman an 1282). I ka vini d'épouzé Marie, tifi di lanprò bizantin-an Michel VIII Paléyolog. I pa ka abandoné politik anmikal pou krétchen-yan, malgré so préférans pou bouddhism-an.
* 27 févriyé : priz di Césarée pa soultan-an mamelouk di Léjip Baybars ki ka mennen oun ofansiv kont krwazé-ya aprè lanmò-a d’Houlagou Khan, aprè fika asiré so kò di nétralité-a di Bizans di soultan di Rum. I ka dirijé so kò bò'd nò-a, ka pénétré asou téritwar-a di rwa arményen Héthoum é ka détrwi oun à oun tout lavil-ya, don kapital-a Sis, don li ka tchwé oun grann parti di popilasyon-an (1266), é ranmné pli di karant mil kaptif. Rwayom arményen-an péké jen roulvé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
asupgfwf4m1sa3dspss6zy0zn8mdwl1
1266
0
260
19572
19495
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:107.77.221.100|107.77.221.100]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1266''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 18 févriyé : Tirk Balbân, ka vann kou roun èsklav à Iltutmish, dabò minis, ka divini soultan di Delhi à lanmò-a di Nâsir ud-Dîn Mahmûd.
* Mars-sèptanm : ségon règn di Mubarak Shah asou khanat di Djaghataï, anba réjans-a di so manman Orghana Qatun.
* Out : Prens-a Koreyasu ka siksédé o prens Munetaka kou shogun Kamakura o Japon.
* Sèptanm : koumansman di règn di Barak, khan di Djaghataï (finisman an 1271).
=== Pròch-Oryan ===
* Prentan : Nogaï ka pasé pasaj-a di Derbent ké Koura, ki ka ménasé Azerbaïdjan. Li sa briga asou Aqsou pa Ilkhan Abaqa. Khan dé Kiptchak Berké ka franchi à so tour Caucase é ka maché kont Iran pou soutni. I ka mouri o pasaj di Koura, sa ki ka mété fen di kanpangn-an, probabman an janvyé 1267.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
mg3flswmyqw19ofa40q0ljgyl9r1d5k
1267
0
261
17710
824
2020-01-25T23:55:57Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1267''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Kubilai Khan ka roupran lagèr-a kont Song.
* Qaïdu, ki ka régné asou Imil, o Tarbagataï ka sasé à rèstoré pwisans di kaz-a d’Ögödei é à rousantré lanpir mongol asou Mongoli o détriman di so kouzen Kubilai Khan. Ké lèd-a di khan Kiptchak Mangu Timur, i ka ataké khanat di Djaghataï é ka chasé Barak di Iliet di réjyon-an di Kachgar. So pouvwè ka konsolidé, li ka pran tit-a di lanprò.
* Koumansman di konstriksyon-an di Khanbaliq (Dadu) o Nò-Lwès di Péken.
* Islam ka atenn Sumatra. Pronmyé souvren musulman ki konnèt annan réjyon-an sa soultan Malik al-Saleh (id) di Pasai. Propajé pa marchan ké pirat, ki vini o dépa di sid di Lenn é di Gujarat, nouvèl rélijyon ka répann so kò dabò lantman jouk ki èspansyon-an di soultanat di Malacca(Melaka), asou kot lwès-a di Malézi, ka bay li so élan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
2dsqfkfec3nfghddop1529gy5t0nguv
1268
0
262
19605
19480
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:107.77.221.100|107.77.221.100]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1268''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 18 janvyé : dé voyé dé Mongol ka prézanté yé kò à Dazaifu, oun pòr di nò di Kyushu, o Japon. Hōjō ka rouvoyé yé san aménité. Lannen ki ki swivi, ofisyèl-ya di bakufu ka moké yé kò dé voyé Mongol.
* An Chin, koumansman di syèj di Fancheng é di Xiangyang o Hubei pa Kubilai Khan (finisman an 1273). Kapitenn ouïgour Arik-kaya ka anplwa lò di syèj dé fòrtérès chinwaz dé enjényò di Turkestan, ki èspésyalman enstrwi annan poliorsétik, gras okèl Mongol-ya pouvé anparé yé kò di sitadèl ki répité enprannab.
* Koumansman di inifikasyon-an do zil-a di Java pa Kritanagara rwa-a di Singhasari (jouk 1292).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ariu5b154hp629ivm9d0pmw38f1uw49
1269
0
263
17712
830
2020-01-25T23:56:25Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1269''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 17 mars : ékritir Phagspa ka divini ékritir ofisyèl-a di lanpir mongol-a.
* Lama tibéten Phags-pa, ki otorizé pa Kubilai Khan à difizé bouddhism-an an Chin, ka kréyé ékritir ki dit Phags-pa, ki sa itilizé pa chansèlri-a di khan pou zafè administrativ. Lanng mongol-a ka divini lanng ofisyèl-a di dinasti-a.
* Prentan : o kour di roun qurultay ka rété asou Talas, Qaïdu ka fè lapè-a ké Barak, khan di Djaghataï. Sa dannyé ka rousouvwè Transoxiane é ka roukonnèt sizrennté-a di Qaïdu, ki ka fondé so lanpir annan valé-a di lanpir Ili é o Turkestan oryantal-a. Qaïdu ka voyé so nouvèl vasal briga Abaqa, il-qan d’Iran, ké lòrd di anlvé li Afghanistan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ihubrps1xdm192qkdh8lv6bs03qgflt
1270
0
264
17713
16785
2020-01-25T23:56:46Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1270''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 10 out : koumansman di tantativ-a di roukonstitisyon di rwayom d'Aksoum an Étchopi pa Yekouno Amlak (jouk 1285). Pouvwè-a ka pasé dé Zag o Salomonid.
=== Lafrik di Nò ===
* 18 jwiyé : rwa-a di Frans ka débarké ké sis mil wonm asou laplaj di Carthage, prè di Tinis, é ka mété syèj-a divan lavil-a. Douran été, soultan di Léjip Baybars ka rasanblé so troup-ya pou mennen oun èspédisyon an Tinizi. Mè émir-a di Tinis Al-Mustansir ka anonsé li enpé di tan aprè lanmò-a di rwa di Lafrans é dépa-a di so troup-ya, an parti désimé pa lagèr ant maladi.
* 25 out : lanmò di Louis IX di Lafrans divan Tunis. Kò-a di rwa di Lafrans sa dépésé, bouyi annan lachè-ya sa séparé dé zo.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
bileykdhpru021otirryc3khytlem3i
1271
0
265
17714
16759
2020-01-25T23:56:53Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1271''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Rwa krétchen-an di Dongola David Ie ka roufizé di péyé tribi-a o soultan Baybars é ka dévasté réjyon-an d’Assouan.
=== Lazi ===
* 9 out : lanmò-a di khan di Djaghataï Barak ka provoké oun grann konfizyon. So kat tiboug-ya ké tiboug-ya d’Alghu ka ligé so kò kont Qaïdu pou roukouvri endépandans-a di Transoxiane. Qaïdu ka atribiyé péyi-a à rounòt prens djagathaïde, Nikpaï Oghoul, li ka trayi li é ka routounen so kò kont li. Qaïdu ka venk li é ka fè ègzékité é ka mété Togatemur asou tronn-an di Transoxiane (1272).
* 18 désanm : Kubilai Khan ka fondé ofisyèlman dinasti-a Yuan.
* Koumansman di vwayaj di Niccolò, Matteo é Marco Polo di Véniz jouk Chin (finisman an 1295). I ka sanblé ki yé té pran larout-a d'Ayas à Erzurum é Tabriz, épi ka pasé o sid di Kaspyenn-an épi ka travèrsé Lazi santral-a pa Sapurgan ké minn disèl di Taican, o sid di l’Amou-Daria. Yé ka parvini à Lop épi ka travèrsé dézè-a di Gobi bò'd Karakorum é ka atenn anfen Cambaluc (Péken).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
iyd3xoqqna3chvag7ac5gbsxtyqmm6k
1272
0
266
17715
16706
2020-01-25T23:57:00Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1272''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* Rwa krétchen-an di Dongola David Ie, aprè ki li ravajé réjyon-an d'Assouan, ka anparé so kò di pòr d'Aydhab (en) asou lanmè Rouj-a, ki ka sèrvi d'èskal o navir éjipsyen é di lyé d'anbarkman pou pélren-ya ka randé so kò à La Mecque. Li sa roupousé pa musulman-yan ki dirijé pa émir-a di Kous é ka ranplasé pa roun di so kouzen an 1275.
=== Lazi ===
* Dadu (Khanbaliq an tirk, jòdla Péken) ka divini kapital-a di lanpir mongol-a.
* Koumansman di règn di Togatemur, khan djaghataïde di Transoxiane (finisman an 1274).
* Raid d’Abaqa il-qan d'Iran, o Khwarezm é Transoxiane an finisman-an di lannen. I ka mété à sak Ourgendj, Khiva épi Boukhara 29 janvyé 1273.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
scfgcw2tqndrph9ydw56w0cq3ub01er
1273
0
267
17716
16707
2020-01-25T23:57:06Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné '''1273''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 29 janvyé : Boukhara sa piyé pa Abaqa, il-qan d'Iran.
* 2 févriyé : rédisyon di Fancheng.
* 14 mars : Xiangyang, ka asyéjé dipi 1267, sa priz pa mongol-ya di Kubilai Khan.
=== Léròp ===
* 28 mè : Bonaventure di Bagnorea sa nonmen kardinal ké larchévèk d’Albano pa pap-a Grégoire X.
* 29 sèptanm : élèksyon-an à Francfort di Rodolphe Ie di Habsbourg kou lanprò romen jèrmanik (jouk 1291) ka mété fen o Gran Interrègne é ka marké koumansman-an di dinasti-a dé Habsbourg. Rodolphe di Habsbourg ka arété èspédisyon-an an Itali é ka sasé à rèstoré lapè-a annan limit-ya di Lanpir-a. Mè émansipasyon-an dé grann prensipoté almann ki amòrsé dè finisman-an di règn di Frédéric II ka rédjwi konsidérabman so otorité.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6t98l7x600jkic0c0eefufch42fo2mg
1274
0
268
17717
16637
2020-01-25T23:57:12Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1274''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 4 jwiyé : pap-a Grégoire X ka rousouvwè atèLyon dé anbasadò d'Abaqa. I ka tanté an ven d'asosyé Mongol-ya di Pèrs é lanprò bizantin-an Michel Paléyolog à krwazad-a.
* 12 out : aprè lanmò-a di lanprò Song di Chin Duzong. So minis Jia Sidao ka mété asou tronn-an roun timoun di kat lan, Gong.
* 20 novanm : pronmyé tantativ enfriktchéz d'envazyon di Japon pa Mongol-ya : envazyon-an ki roupousé à Tsushima an parti pa tifon-an (kamikaze, oben van dé bondjé).
* Rwa-a d'Étchopi Yekouno Amlak ka doumandé pa entèrmédjèr-a di souvren di Yémenun nouvèl lévèk o soultan di Léjip Baybars, mè sa dannyé ka roufizé di bay li satisfaksyon, pas souvren étchopyen ka fè lagèr o prens musulman ki établi à lès-a di so rwayom, an partikilyé soultan-an d’Ifat, ki ménasé provens-a di Choa.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
gjopydgnnk2b740mz7rin4cc2mu42yd
1275
0
269
17718
16685
2020-01-25T23:57:20Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1275''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 12 avril : Marinid-ya ka débarké atè Tarifa. Abou Youssouf Yacoub aprè ki li pasifyé Marok ogsidantal, ka tounen so kò bò'd Lèspagn (i ka roujwenn so tiboug Abou Zyan, 15 out ké gro dé troup), ka mennen dé raid viktoryé an Andalouzi é ka ataké à plizyò roupriz flòt krétchenn-an.
* Koumansman di règn di Mansa Aboubakar Ie di Mali (jouk 1285). Prens-a Sonrhaïs Ali Kolen, otaj à Lakou di Mali ka évadé so kò é ka ranvèrsé Dia Baba, rwa di Songhaï. I ka roukonstitchwé rwayom-an Songhaï otour di Koukia é ka chasé Malyen-yan aprè ki li mété dibout oun larmé ki byen òrganizé. Songhaï ka douméré soupannan annan roun dimi-vasalité vis-à-vis di Mali jouk 1400 anviron. Ali Kolen ka rousouvwè tit-a di sonni(chèf oben sovò).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
koz6zifbinxwdyrk6hk5jr38k83jyab
1276
0
270
17719
16687
2020-01-25T23:57:28Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1276''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Priz di Tinmel. Marinid-ya ka vini à bout dé sirvivan di dinasti Almohad-a ki routranché annan Atlas.
=== Lazi ===
* 26 janvyé : rédisyon di Hangzhou. Jénéral mongol-a Bayan ka antré annan kapital-a Song. Oun parti di lakou-a ka anfwi so kò à Guangdong. Jenn lanprò-a ké so manman soupannan ka rété é sa kondjwi atè Péken koté Kubilai ka fè yé onoré.
* Chit-a di Hangzhou ka marké oun étap kapital di listwè di Lachin, pas li ka antréné réyinifikasyon di lèspas chinwa, mè réyinifikasyon-an anba dominasyon étranjèr é annan roun ansanm ki bokou pli enpòrtan : lanpir mongol-a don limit-ya k'alé di Mandchouri à Méditérané (Pitit Arméni, é di Canton o sant di atchwèl Tirki ki ka enkli Iran ké Irak..
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ecgmtip46jh0nz9cdnvj6bb2vg5iarg
1277
0
271
17720
16784
2020-01-25T23:57:34Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1277''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Qaïdu ka ataké Mongoli é ka ménasé Karakorum. Kubilai Khan ka voyé ba li so miyò jénéral, Bayan, ki ka réyisi à briga koalisyon-an dé prend mongol ki révolté ké roun larmé ki nonbréz é dé troup ogsilyè chinwaz é koréyenn. Qaïdu ka routiré so kò annan réjyon-an di Irtych.
* Priz di Canton pa Mongol-ya. Dannyé Song, roun timoun di 8 lan, ka réyisi à anfwi so kò asou roun èskad ki protéjé pa Tchang Che-kie.
* Batay di Ngasaunggyan, o Yunnan. Èspédisyon mongol an Birmani (finisman an 1300). Yé ka tchipé pasaj-a di Bhamoqui yé ka ouvri chimen-an di valé-a di Irrawaddy. Nò-a di péyi protèktora mongol.
* Marco Polo ka randé so kò annan Yunnan pou kont-a di Kubilai Khan (bò'd 1277-1280).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
661b4dyzybk5qqi237gbm1kb3ncqb8c
1278
0
272
17721
16634
2020-01-25T23:57:46Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1278''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Léròp ===
* 13 févriyé : san senkan cathares sa kondjwi o biché annan arenn-yan di Véronn asou lòrd dé Scaligieri.
* 4 mè : Rodolphe de Habsbourg la sédé à Nicolas III ègzarchat di Ravenne, March d'Ancône é di diché di Spolète ki ka formé kontour définitif di Léta pontifikal.
* 30 jen : Pierre de La Broce, chambellan é favori di Philippe III le Hardi, akizé di lanmò-a di Louis, tiboug éné di rwa é d’Isabelle d’Aragon, sa pann o jibé di Montfaucon.
* 26 out : Ottokar II di Bohême sa tchwé à batay-a di Marchfeld (Dürnkrut, prè di Vyenn) pa lanprò-a Rodolphe Ie di Habsbourg don li té kontesté élèksyon-an. Bohême ké Moravie ka divini parti di Saint-Empire romen jèrmanik.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
4e17808lrmx2zzoyi9ri47nuwujmogg
1279
0
273
17722
16671
2020-01-25T23:57:52Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1279''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 3 avril : dannyé flòt chinwaz ki té transporté annan roun réfij rès-a un di larmé Song sa détrwit o sid-lwès di Canton. Kubilai Khan ka éliminé dannyé Song. Dinasti Yuan ka kontrolé tout Lachin. Kubilai ka konsèrvé enstitisyon-an é ka tanté di ralyé fonksyonèr chinwa-ya. Lachin ka antré annan roun péryòd di lapè é di tolérans rélijyéz. An tchèk déséni, aristokrasi mongol ka établi an Chin ka asimilé sivilizasyon chinwaz-a.
* Koumansman di règn Rama Kamheng(jouk 1318). Ègstansyon di Rwayom di Sukhothaï an Taylann.
* Oun raid mongol sa roupousé an Lenn pa soultan-an di Delhi Balbân.
* Lanmò di minis dé finans di Kubilai Khan, musulman-an di Boukhara Seyid Edjell, ki ranplasé pa Ahmed Benâketï. I ka pratiké oun politik d’enflasyon ki ka afébli tch’ao, lanmonnen di papyé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
rf0zlpwg996be7cb3kykt1h8kj6v16o
1280
0
274
17723
16748
2020-01-25T23:57:59Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1280''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 27 janvyé : édi di Kubilai Khan ki ka entèrdi di pratiké abataj ritchwèl musulman an Chin anba penn di lanmò.
* Sèptanm : aprè sézon-an dé lapli, soultan-an di Delhi Balban ka entèrvini o Bengal koté roun chèf tirk, Tughrul, té déklaré so kò endépandan. I ka mennen Dé èspédisyon an 1280 é 1281 é ka nonmen kou gouvèlnò di Bengal so ségon tiboug Bughra Khan (finisman an 1290).
* 20 òktòb : troup-ya di ilkhan Abaqa ka anparé so kò d'Alep san pouvé prann sitadèl-a.
* Kubilai Khan ka voyé oun anbasad atè Indravarman IV, maharadjah di Champā pou doumandé li so fidélité vasalik.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
fqwn8k53qn64m2bw36kesaps6md89hx
1281
0
275
17724
16698
2020-01-25T23:58:05Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1281''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 14 - 15 out : dézyenm tantativ enfriktchéz d'envazyon di Japon pa Mongol-ya. Yé flòt sa détrwit pa van diven-an (kami kaze) di tanpèt-a.
* Aprè défèt-a di 1274, Kubilaï té rapidman lansé konstriksyon-an di roun nouvèl armada. Li sa prézanté kou flòt-a ki pli enpòrtant anvan xxe syèk.
* Kou sèt lan anvan, flòt mongol-a ka pati di Koré é ka tchipé zil-ya di sid di Japon, épi 45 000 soda Mongol é 120 000 Koréyen é Chinwa ka débarké annan zil-ya Kyūshū, Hiradoet Takashima, mè fòrs mongol-ya pouvé raché ki roun viktwè ki ensignifiant kont Japonè-ya ki ka défann yé kò ké acharnman.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
eybfilgfzxwa3qlyh0ou1qcr4xrc64h
1282
0
276
17725
16639
2020-01-25T23:58:12Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1282''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Projè d'èspédisyon otour di Lafrik pa frè-ya Ugolino é Vadino Vivaldi di Gênes.
=== Lazi ===
* Ouïgour Sangha ka divini minis dé fiyansay di Kubilai Khan aprè asasina di Ahmed Benâketï (en). I ka kontinwé politik enflasyonis di so prédésésò (finisman an 1291).
* Rwa-a di Samudra annan nò-a di zil endonézyenn-an di Sumatra ka voyé an Chin Dé émisè ki ka poté dé non arab
=== Pròch-Oryan ===
* 1e avril : lanmò d'Abaqa à Hamadan. Koumansman di règn Tekudar, il-qan d’Iran (finisman an 1284).
* 15 avril : Tanpliyé-ya di Tortose ka obténi oun trèv di soultan di Kèro Qala'ûn. Li sa ronp an 1290 pa masak-a dé marchan musulman.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
s0y28o3msdyd9dt5k82lle3hv5o493g
1283
0
277
17726
16636
2020-01-25T23:58:21Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1283''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 3 je : soultan-an di Kèro Qala'ûn roukondjwi pou dis lannen trèv-a ké Fran-yan di rwayom d’Acre. Li sa ronp an 1290 pa masak-a dé marchan musulman.
* Kubilai Khan ka ataké Lanpir khmer(jòdla Kanbòdj). Jayavarman VIII ka préféré péyé roun tribi ki divèt défann so kò (1285 é 1292).
* Mongol-ya ka antré an Birmani, ka désann valé-a di Irrawaddy, ka chasé rwa-a di Pagan Narathihapati é ka atenn kapital-a Pagan, ki yé ké réyisi à pran ki an 1287.
* Soultan-an di Kèro ka rousouvwè oun anbasadò é roun lèt di rwa di Ceylan.
* Fondasyon di prensipoté tirk di Germiyan otour di Kutahya, à lwès-a di Anatoli-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
st0oxaqilu6lht36iqvtowt0h1q6c7f
1284
0
278
19570
19515
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:107.77.221.100|107.77.221.100]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1284''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 4 mè : Arghoun, gouvèlnò di Khorasan ki révolté kont Ahmad Teküder ka kontré ké li o sid di Qazvin. Batay-a pa désiziv.
* 10 out : Ahmad Teküder sa viktim di roun konplo.
* 11 out : koumansman di règn d'Arghoun, il-khan, mongol di Pèrs (jouk 1291). I ka tanté di alyé so kò ké krétchen-yan kont Mamelouk-ya ké Kiptchak-ya, mè ni pap Honoré IV, ni rwa di Lafrans Philippe le Belne ka réponn à so lòf-ya di alyans.
* Sèptanm-òktòb : priz di Djerba pa Roger di Lauria pou Aragon (finisman an 1335).
* Vwayaj di Marco Polo atè Ceylan.
=== Léròp ===
* 19 mars : èstati di Rhuddlan. Péyi-a di Galles sa anèksé à Anglétèr.
* 4 avril : enstabilité politik an Kasti à lanmò-a d’Alphonse X.
* 6 avril : à lanmò-a di Pierre Ie d'Alençon à Salerne, Philippe III le Hardi ka akéri konté-a di Chartres ki li ka entégré o domenn rwayal.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
j7fx4zctse8x4q1wiknrh2h9y9cvu80
1285
0
279
19567
19476
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Escarbot|Escarbot]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1285''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 17 avril : soultan-an mamelouk Qala'ûn ka asyéjé pannan senk simenn fòrtérès-a dé Lospitalyé di Marqab. Li sa priz, 25 mè é so défansò sa otorizé à partir sen é sof bò'd Tripoli.
* 19 jen : lanmò di Yekouno Amlak. Koumansman di règn di Yagbéa-Syon, rwa di Létchopi (finisman an 1294).
* Lèsklav afranchi Sakoura ka irsipé pouvwè-a annan lanpir-a di Mali. I ka rétabli lòrd é ka étann so konkèt an péyi Toukoulò é Songhaï, asou Macina é Tekrour é ka régné jouk 1300.
* Ségon èspédisyon dé Mongol di Kubilai Khan ki dirijé pa so tiboug Toghon kont rwayom-an di Champâ pa gòlf di Tonkin. Li sa défèt divan Hanoï ké troup-ya ki dispèrsé ka roupliyé so kò an Chin. Oun larmé di sékour ki koumandé pa Sogatu sa krazé pa fòs-a di rwayom d’Annam.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
tdztebplp444hszf3op1l1a2a5v7z4d
1286
0
280
17729
16776
2020-01-26T00:03:17Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1286''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 24 jen : Henri II di Chip ka pran Acre o Angevins. Sitadèl-a sa roumété pou li 29 jen.
* 15 out : kouronnman di Henri II di Chip, rwa di Jérusalem (finisman an 1291).
* Rwa-a di Dongola Chékander ka opozé so kò o soultan di Kèro an fézan ègzékité anbasadò-a ki li té voyé o rwayom d’Aloa. Soultan Qala'ûn ka réyaji an fézan monté Chémamoun asou tronn-an di Dongola, favorab pou musulman-yan. Sala ka montré so kò dabò kou yé alyé fidèl, mè byento ka éséyé di rouprann so endépandans. Larmé éjipsyenn-an ka anvayi Dé fwè so rwayom (1287 é 1289). Chak fwè ki li ka routiré so kò, Chémamoun ka rouvini à Dongola é ka mentni so kò jouk so lanmò.
* Maren génois Benedetto Zaccariapoursuit jouk Tinis dé pirat pisans.
* Rwa Kertanagara di Singasari à Java ka ofè kou prézan oun èstati di bodhisattvaAmoghapasa Lokesvara à so vasal rwa-a Tribuanaraja di Dharmasraya à Sumatra.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
428vtfbpt2ulm7z8wlx2jbqlfsoc42h
1287
0
281
17730
16781
2020-01-26T00:03:23Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1287''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 20 avril : soultan-an mamelouk Qala'ûn ka pran Lattaquié o Lospitalyé.
* Jwiyè : à lanmò-a Balbân, so piti-tiboug Muizz ud-Dîn Kaiqûbâd ka divini soultan di Delhi, poté o pouvwè pa minis Nizam-ud-din (finisman an 1290). Papa di Kaiqûbâd, Bughra ka randé endépandan o Bengal é ka pran non-an di Nasiruddin Mahmud.
* 10 sèptanm : mwann nestoryen-an Rabban Bar Sauma, voyé an anbasad an ògsidan pa ilkhan d’Iran Arghoun, sa atè Pari koté li sa rousouvwè pa rwa-a Philippe le Bel. I ka kontré rwa-a Édouard Ie d'Anglétèr atè Bordeaux fen òktòb-koumansman novanm. Byen rousouvwè, i pa ka obténi soutchen militèr-a ki èspéré.
* Ségnò mongol Qaïdu ka fòrmé oun koalisyon di prens mongol kont Kubilai Khan (don nestoryen Nayan) ki sa difisilman brizé an Mandchouri.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
rp94v6xbyesk0lzsvkbdyiq1mvywtap
1288
0
282
17731
16632
2020-01-26T00:03:31Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1288''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 28 mars (Pak) : mwann nestoryen Rabban Bar Sauma, ki voyé an anbasad an ògsidan pa ilkhan d’Iran Arghoun, sa atè Ronm oprè di pap Nicolas IV.
* 3 avril, Viêt Nam : viktwè naval di jénéral di Đại Việt Trần Hưng Đạo asou dinasti-a Yuan à batay-a di larivyè-a Bạch Đằng. 400 na4vir di flòt chinwaz ka anpalé so kò asou dé pyé plasé annan lit-a di larivyè-a. An finisman-an di lannen, rwa-a Trần ka voyé roun anbasad atè Péken négosyé lapè-a ki ka roukonnèt sizrennté-a dé Mongol.
* Marco Polo sa voyé an misyon o Champa é o Viêt Nam pa Kubilai Khan(1288 oben iltéryòrman).
* Révolt di Tripoli kont prensès Lucie d'Antioche, sò di Bohémond VII.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
l1qhqdpvonax967kebgm09tbwfhr70m
1289
0
283
17732
16696
2020-01-26T00:03:49Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1289''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 27 avril : soultan-an di Léjip Qala'ûn ka ronp trèv-a é ka pran Tripoli, koté, Vénisyen té fè li aplé. Oun parti di popilasyon-an ka parvini à anfwi so kò pa lanmè-a, mè rès-a dé wonm sa masakré, fanm-yan ké timoun-yan sa rédjwi an èsklavaj. Lavil-a, piyé, sa démoli é razé di sol.
* Jwiyè : ki présé pa so émir-ya di an fini ké Fran-yan d’Acre, Qala’ûn ka roufizé di vyolé trété-a di 1283 é ka rounouvlé trèv-a pou dis lannen. I ka ankourajé musulman-yan à profité d’Acre pou yé échanj ké Ògsidan, pa entèrmédjèr-a dé komèrsan vénisyen é dé Tanpliyé, ki divini prensipal bankyé di Siri, é dé marchan damascènes. Pòr-a d’Acre ka konnèt oun péryod di prospérité. Soupannan, o landimen di chit-a di Tripoli, rwa-a d’Acre Henri ka anpéché dé mésajé atè Ronm pou doumandé dé ranfò.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
5fi5wc60oq10o12koib5lt578fe1yk4
1290
0
284
17733
16675
2020-01-26T00:03:56Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1290''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 5 janvyé 5 : à laswit di priz-a di Tripoli, pap-a Nicolas IV ka pibliyé oun bòbòl di krwazad. Véniz é rwa-a d’Aragon ka voyé dé sékour atè Acre koté li ka parvini oun troup endisipliné di Toscans é di Lombards o koumansman di lété-a. Pa masak-a dé marchan musulman, yé ka fournis prétèks-a pou soultan di Léjip di entèrvansyon-an ki désiziv.
* 13 jen : Tirk iranizé Khaldji Firuz Chah ka anparé so kò di soultanat di Delhi anba non-an di Djahal ad-Din Khaldji (Khiji). I ka fondé dinasti-a dé Khaldjî (finisman an 1320). Li divèt dabò afronté opozisyon-an dé Ilbarîd ki té ralyé rajahs endou. Viktoryé, li ka trété yé ké magnanimité.
* 27 sèptanm : tranmman di latè atè Chihli, an Chin.
* 4 nobanm : soultan Qala'ûn ka ronp trèv-a é ka kité Kèro ké so larmé mè ka tonbé malad é ka mouri enpé aprè.
* 10 novanm : koumansman di règn di Malik Achraf Khalil, soultan mamelouk di Léjip (finisman an 1293).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
9ubid6pxxjqxc6xf8ittis9ftcuxlfc
1291
0
285
17734
16631
2020-01-26T00:04:01Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1291''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 16 mars : Sangha, minis dé finans di Kubilai Khan, sa arété pou malvèrsasyon. An out, li sa kondané à lanmò.
* Mè : dépa di Gênes di èspédisyon-an dé frè Vandino é Ugolino Vivaldi, Génois ki ka sasé à atenn Lenn pa larout di Loséyan Atlantik-a, an désandan kot-a di Marok. Pati o prentan 1291, yé ka disparèt.
* 29 novanm : trété di Monteagudo koté Lafrik di Nò sa divizé an zonn komèrsyal ant Kasti-a (Marok) é Aragon (Tinizi).
* Marco Polo sa charjé pa Kubilai Khan d’akonpagé an Pèrs pa lanmè roun prensès mongol ki divèt épouzé Arghoun, il-qan d’Iran (1291-1295). Katòrz véso ka kité Lachin, ka atenn Java, Sumatra épi sid-a di Lenn. Yé ka roumonté kot lwès di Lenn bò'd Gujerat pou atenn Ormuz koté Marco Polo ka aprann désè d’Arghoun. Jenn prensès ké épouzé tiboug-a di défen. Marco Polo ka rouganyen Véniz an 1295 pa Trébizonn é Konstantinòp.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jppgl7jxhckk8i9gyi54qd7tajf8r99
1292
0
286
17735
903
2020-01-26T00:04:08Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1292''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Siam : Enskripsyon di rwa di SukhothaïRamkhamhaeng, pronmyé ki konnèt an lanng tay. Li ka bay dé enfòrmasyon ki présiz asou Siam o xiiie syèk.
* Mengrai le Grand, rwa di Lanna, ka anparé so kò d'Haripunchai (atchwèl Lamphun) ki li ka entégré à so léta-ya. Di routour di lakou-a di anprò-a di Chin Kubilai Khan, Marco Polo ka fè lèskal à Perlak nò-a di Sumatra. I ka mansyonnen prézans-a di Musulmans.
* Oun raid di 150 000 Mongol sa roupousé an Lenn pa Ala ed-Din, névé di soultan di Delhi. Roun di yé, Ulghu, ka konvèrti so kò à Islam ké roun group enpòrtan. Ala ed-Din ka dirijé oun èspédisyon annan Mâlwa é ka pran Bhilsa.
* Java : Kertanagara, rwa di Singosari annan lès-a di Java (annan atchwèl Endonézi), sa asasiné lò di roun révòlt ki mennen pa rwa-a di Kediri Jayakatwang.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
c7kuak1hyvukff97pqt93yboizf7vnq
1293
0
287
17736
16779
2020-01-26T00:04:14Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1293''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Janvyé : Kubilai Khan ka voyé oun èspédisyon pinitiv pou zil di Java. So 30 000 Mongol sa viktoryé annan pronmyé briga, sèrten souvren di zil ki sa ralyé à yé. Rézistans-a dé ensilèr, di pli an pli fòrt, ka blijé yé à kité lyé-ya.
* 20 mè : tranmman di latè atè Kamakura, o Japon.
* 30 mars, zil di Java : Raden Wijaya (en), jann di rwa Kertanegara di Singosari asasiné, ka fè alyans ké Mongol-ya ki té anvayi zil-a kont rwa-a di Kediri Jayakatwang.
* 26 avril : rédisyon di Jayakatwang. Raden Wijaya ka fondé rwayom-an di Majapahit. I ka réyisi à nétralizé so ansyen alyé-ya Mongol-ya ki ka ranbarké yé kò, charjé di roun rich biten.
* Dé soda Chinwa ké dé maren nofeajé ka rété atè Java aprè dépa dé Mongol. Byen ki maryé ké dé fanm di péyi, sa Chinwa-ya ka gardé yé koutim ki yé ka transmèt à yé timoun é ka konstitchwé roun group distenk di lamas-a dé Endonézyen. Grossi pa di nouvèl imigran, i ka jwé oun rol désizif annan lavi ékonomi-a di réjyon-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
aruyfaiu51dlel70a1azr4je6etseuz
1294
0
288
17737
16739
2020-01-26T00:04:20Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1294''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 18 févriyé : lanmò di Kubilai Khan.
* 10 mè : entronizasyon di Témur Khan, gran Khan dé Mongol ké lanprò yuande Lachin anba non-an di Chengzong (finisman di règn an 1307), tiboug di Tchen-ki (désédé), piti-tiboug di Kubilai Khan.
* 12 sèptanm : pronmyé émisyon di papyé-lanmonnen annan lanpir-a dé Ilkhans atè Tauris. Ghaykhatou divèt routiré li divan kontèstasyon-an dé komèrsan.
* 2 désanm : koumansman di règn an Léjip di Kitbugha, soultan mamelouk baharit (finisman an 1296).
* À lanmò-a di Yagbéa-Syon, so senk tiboug-ya ka siksédé yé kò asou tronn-an di Létchopi jouk 1299.
* Rivé-a an Lachin fransisken Jean di Montecorvino. I ka kontré à Péken lanprò mongol-a Témur ki ka pèrmèt li di entrodjwi katolisism-an an Chin. Parti di Léròp an 1289, i ka mouri atè Péken an 1328. I ka rété pannan di lonng lannen san nouvèl di Ronm à ki li ka réyisi à fè parvini Dé lèt pa dé marchan ògsidantal. I ka tradjwi parsyèlman Labib an chinwa.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
i2sdn17ecoeg1l6gxokdcrdd0j1ltzp
1295
0
289
18318
17738
2020-05-29T12:25:28Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1295''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 24 mars : il-khan di Pers Ghaykhatouest ki dépozé é ègzékité pa so kouzen Baïdou.
* 5 òktòb : Baïdou sa dékapité à Tabriz à laswit-a di révòlt-a di Khorasan, ka mennen pa émir-a Naûroûz é di prens Ghazan, résaman konvèrti à islam.
* 9 novanm : koumansman di règn di Arghun Ghazan, il-khan di Pers (jouk 1304).
* Abdikasyon di Jayavarman VIII, rwa di Lanpir khmer di Kanbòdj. Aprè roun péryòd di troub, so bèl-tiboug Indravarman III ka siksédé li jouk 1307.
* Édit di lanprò-a Yuan Témur Khan ki ka òrdoné o Mongol é o Chinwa kilt-a di Confucius.
* An Chin, édit ki ka entèrdi o ségnò mongol di chouvoché atravè plantasyon-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
cqr2406hutzy314if8ilto53ihcmmei
1296
0
290
17739
16741
2020-01-26T00:04:32Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1296''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 12 avril : fondasyon di Chiang Mai, nouvèl kapital di rwa tay du Lanna Mengrai.
* 19 jwiyé : Alâ ud-Dîn Khaljî ka fè asasiné so tonton Djahal ad-Din.
* 3 òktòb : Alâ ud-Dîn Khaljî ka fè so kò proklamé soultan di Delhi aprè ki li ékarté so névé.
* Lanpir khmer ka roukonnèt sizrennté-a dé Mongol di Lachin
=== Léròp ===
* 15 janvyé : Sisil-a ka révòlté so kò kont Jacques II d'Aragon à laswit-a di trété d'Anagni. Frédéric d'Aragon sa proklamé rwa à Catane.
* 16 janvyé : Michel IX Paléyolog ka épouzé Rita, sò di Héthoum II d'Arméni.
* 7 févriyé : Doria ké Spinola ka divini kapitenn di pèp à Gênes à isou-a di roun nouvèl lagèr sivil ant Guelfes é Gibelins (finisman an 1299). Grimaldi ké Fieschi sa chasé di lavil-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
3mt0g5ynrktlwsi4v5jvshj80qi9lie
1297
0
291
17740
16761
2020-01-26T00:04:41Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1297''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Rwayom-an di Pagan an Birmani ka roukonnèt kou vasal di lanpir mongol di Chin.
* Koumansman dé raid di khanat di Djaghataï an Lenn (1297, 1299-1300, 1303, 1304, 1327). An 1297, Mongol-ya ka atenn Kîlî, prè di Delhi, anvan di routiré yé kò. Soultan-an Alâ ud-Dîn Khaljî ka ranfòrsé dispozitif défansif di frontchèr ògsidantal-a.
* Lanmò di soultan Malik as-Salih, pronmyé souvren di Samudra annan nò-a di zil di Sumatra, é pitèt pronmyé rwa musulman annan archipèl endonézyen-an.
=== Pròch-Oryan ===
* Mars : an Iran, Ghazan, aprè ki li konsolidé so pouvwè, fè arété é ka mété à lanmò pa so fidèl-ya valè di zarm di émir-a Naûroûz é « klik » militèr di Islam-an (mars). Naûroûz divèt anfwi so kò. Gouvèlnò-a di Herat, Fahr-ed-Din, liv-a atè Ghazan ki ka fè li tchwé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
0eoh9ez0ru8c1350emxjuzs8i5c3a94
1298
0
292
17741
16760
2020-01-26T00:04:46Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1298''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Kyawswa, souvren di rwayom di Paganen Birmani, sa dépozé pa trwa frè shans ki ka fondé rwayom-an di Myinsaing(finisman an 1312).
=== Léròp ===
* 3 mars : pa bòbòl-a Sanctæ Romanæ Ecclesiæ, pap-a Boniface VIII ka promilgé Sexte, oun rékèy di drwè kanonik.
* 23 jen : Adolphe di Nassau sa dépozé pa élèktò-ya à djèk-a di Mayence. Albert Ie di Lotrich sa éli à so plas.
* 2 jwiyé : Adolphe di Nassau sa venki é tchwé à batay-a di Göllheim pa Albert Ie.
* 22 jwiyé : batay di Falkirk. Édouard Ie d'Anglétèr défèt William Wallace é ka roupran kontrol Lékòs.
* 1e out : fondasyon di bastid-a di Marciac (Gers, Frans) anba règn-an di Philippe le Bel, atravè signatir-a di roun kontra di paréyaj, négosyé pa sénéchal Guichard di Marciac é signé atè Toulouz, akté nésans-a di nouvèl sité-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
pkcsmgety5ag7ejmeqaeejbjzmho14m
1299
0
293
17742
16673
2020-01-26T00:04:52Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1299''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 6 mè : koumansman di syèj di Tlemcen (finisman an 1307).
* Koumansman di règn di Ouédem-Arad, tiboug di Yekouno Amlak, rwa di Létchopi (finisman an 1314).
=== Lazi ===
* Trwa frè-ya Shan ka anparé so kò di Paganen Birmani é ka tchwé prens-a Kyawswa gouvèlnò di lavil-a pou Mongol-ya. Musulman-yan di Delhi konkéri Gujarat. Oun larmé koumandé pa Dé dé frè di soultan Ala ed-Din ka mété à sak sité-ya, ki ka épargné ni Endou ni Musulman-yan. Tanp-ya sa sistématikman détrwi ké idòl brizé. Oun nouvèl raid mongol sa arété divan Dehli.
=== Pròch-Oryan ===
* 23 - 24 désanm : viktwè dé Mongol an Siri fas o Mamelouks à batay-a di Wadi al-Khazandar prè di Homs.
* Kanpagn d’Arghun Ghazan kont soultan-an Mamelouk di Siri (finisman an 1300). I gen api-a dé Arményen, des Géorgiens, du roi de Chypre et dé Lospitalyé. Alep sa pran an Désanm, Damas an janvyé 1300. Dè dépa-a di larmé mongol-a (1302), Mamelouk-ya ka roupran lavil-ya ké il-qan divèt finalman rounonsé à Siri-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
fp0aii86lr7krwti6jxc9bfphz7dhwa
1300
0
294
17743
16629
2020-01-26T00:04:59Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1300''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Sakoura, rwa di Mali, sa asasiné asou kot-a di Tadjourah pa roun géryé danakil lò di so routour di Mecque. Disnati-a dé Keïta ka roupran pouvwè-a o Mali. Gaou Keïta ka divini rwa di Mali (finisman an 1305).
=== Lazi ===
* 22 jen : Kumarakassapa, an ègzil an Chin, sa proklamé rwa di Birmani. À lotonm-an, Mongol-ya ka entèrvini an Birmani é ka dévasté péyi-a anba prétèks di « rétabli lòrd-a » parmi prens birman-yan ka dispité tronn-an vakan.
=== Léròp ===
* 6 janvyé : Charles di Valois ka anvayi Flandre à èspirasyon-an di trèv-a di 1297.
* 22 févriyé : Boniface VIII ka déklaré sa lannen kou lannen joubilè. A roun immans siksè à léchèl di Léròp. Ronm ka rousouvwè 200 000 pélren (soulon kronikò floranten Giovanni Villani). Rémisyon konplèt dé péché sa akòrdé à sa ki ké vizité andéyan kenz jou konsékitif tonbo-ya dé zapot Pierre é Paul (andéyan 30 jou pou Ronmen-yan).
* 8 mè : rédisyon di Gan à Charles di Valois. Kont-a di Flandre Gui di Dampierre sa kaptiré é mété an prizon pa rwa Philippe le Bel.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
rpss8w8vzdxhrua6ozbj40fuyn075bi
1301
0
295
17744
16670
2020-01-26T00:06:01Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1301''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 25 òktòb : pasaj di komèt-a di Halley.
=== Lazi ===
* Out : viktwè di gran khan Tèmur asou Qaïdu, ki ka mouri prè di Karakorum. So tiboug Djeper, dannyé khan di branch-a d’Ögödei, ka régné asou Tirkèstan oryantal jouk 1309.
=== Léròp ===
* 14 janvyé : lanmò-a d’André III di Ongri, dannyé dé Árpád, ka plonjé Ongri-a annan anarchi-a. Baron-yan ka afirmé yé pwisans. Oun rwè tchèk, Venceslas Přemysl, épi Othon Wittelsbach di Bavière, ka régné siksésivman jouk 1310, alò ki Charles-Robert d'Anjou, ajé di 13 lannen, ka rouvandiké tronn-an di pa so parenté ké Árpád-ya pa so gran-manman.
* 7 févriyé : Péyi di Gal ka divini prensipoté-a di prétandan pou tronn d'Anglétèr. Fitir-a Édouard II d'Anglétèr ka divini prens di Gal.
* 13 avril : lèt di pap Boniface VIII pou ékèktò di lanpir-a ka doumandé konparisyon divan li d'Albert Ie di Habsbourg, ki akizé di lèz-majèsté anvèr Adolphe di Nassau. Albert ka voyé oun anbasad pou pap-a pou tanté di fè kouronnen so kò lanprò atè Ronm. I ka pran so distans-ya ké rwa-a di Lafrans Philippe le Bel (So tiboug Rodolphe té épouzé so tifi Blanch).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
f1pqeu0ouuzs5co00hqdvjnk0ih9pia
1302
0
296
17745
16677
2020-01-26T00:06:11Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1302''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* Trété komèrsyal ant soultan-an mamelouk di Léjip ké répiblik-a di Véniz. Douka di Véniz sa itilizé asou marché-ya d’Alexandrie kou inité di kont.
=== Léròp ===
* Janvyé - févriyé : dannyé éripsyon di mon Époméo à Ischia.
* 27 janvyé : Dante Alighieri, ki té ka apartni à faksyon blanch-a di Florence, sa ègzilé pa pap-a atè Véronn.
* 11 févriyé : Philippe IV le Bel, rwa di Lafrans ka fè boulé piblikman atè Pari bòbòl pontifikal-a Ausculta fili.
* 4 avril : Charles de Valois ka kité Florence pou Sisil-a.
* Pap Boniface VIII ka fè klèrman so kò signifyé pa komin-an di Florence ki li pa gen entèrvini annan zafè-ya di sité-a. Li sa vivman ataké pa pwisan fanmi-a gibeline dé Colonna.
* 10 avril : pronmyé régnon dé Léta jénéral di rwayom di Lafrans, ki konvoké pa Philippe IV le Bel, atè Notre-Dame di Pari. Léta-ya ka aprouvé rwa-a kont pap Boniface VIII.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
mrtrcx8lider6ecvelq00jctie76raz
1303
0
297
17746
16771
2020-01-26T00:06:18Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1303''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 29 janvyé : koumansman di syèj pa soultan-an di Delhi di fòrtérès-a rajput di Chitor, ki ka défann éroyikman so kò.
* 20-22 avril : batay di Shaqhab. Nouvèl vansé dé Mongòl di Pèrs an Siri ki roupousé pa Mamelouk-ya atè Shaqhab (Chaqah) o sid di Damas.
* 25 out : soultan-an di Delhi Ala ed-Din Muhammad Khiji ka anparé so kò di Chitor é ka mété li à sak.
* Out : Douwa, khan djaghataïd di Transoxiane ké so sizren Djeper, tiboug di Qaïdu, ka roukonnèt sizrennté-a di dinasti-a Yuan. Inité-a di lanpir mongòl-a sa rétabli.
* Lété : Kay Qubadh III, soultan Saljûqid-a di Rum sa asasiné. Masud II ka roupran pouvwè-a (finisman an 1307).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
579nw0sionfdpppnvv9hnolcoix1qc4
1304
0
298
17747
16740
2020-01-26T00:06:24Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1304''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* 1e avril : Almugavar-ya, o sèrvis dé Bizanten, ka roupousé Tirk-ya an Anatoli(finisman an 1305).
* 11 mè : à lanmò-a di Ilkhan Arghun Ghazan, so frè kadè Oldjaïtou ka siksédé li an Pèrs. I ka kontinwé so politik, ka ranfòrsé so pouvwè o détriman dé drwè féyodal. I ka tanté d'enpozé chiism-an asou so téritwar (finisman di règn an 1317).
=== Léròp ===
* 13 avril : pap Benoît XI ka kité Ronm an lanmen-yan dé Colonna pou Pérouse koté li ka mouri, 7 jwiyé (anpwazonnen ?).
* Jen oben Jwiyè : Défèt di larmé bizanten-an ka fè fas ké larmé bilgar-a lò di batay-a di Skafida an Bilgari.
* 20 jwiyé : priz di chato di Stirling pa Édouard Ie d'Anglétèr, dannyé plas fòrt dé ékosé ki révòlté.
* 27 jwiyé : lanmò di André III Vladimirski. Koumansman di règn di Michel Iaroslavitch di Tver, gran-prens di Vladimir (finisman an 1318).
* 8 out : santans arbitral di Torrellas. Lapè ant kouronn-an d'Aragon ké rwayom di Kasti.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
m0og1bcbdsq1vdix8rn4kt6mml4mbny
1305
0
299
17748
16783
2020-01-26T00:06:30Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1305''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Koumansman di règn di Mamadou Keita (Mohammed ibn Gao), rwa di Mali (finisman an 1310).
=== Pròch-Oryan ===
* 24 jwiyé : ilkhan di Pèrs Oldjaïtou ka koumansé à fè konstrwi roun nouvèl kapital, Sultâniyé, don lanplasman-an té dézigné pa Arghoun (finisman an 1306).
=== Léròp ===
* Enpòrtan séchrès an Lafrans.
* 15 févriyé : rékonsilyasyon ant rwa-a Birger di Swèd ké so frè Erik é Valdemar Magnusson à lapè-a di Kolsœter.
* 4 avril : à lanmò-a di so manman Jeanne Ie di Navarre, renn di Navarre dipi 1274, Louis le Hutin, léritché di kouronn di Lafrans, ka divini rwa di Navarre anba non-an di Louis Ie di Navarre.
* 5 avril : asasina di Roger di Flor, chèf dé Almugavar, atè Andrinòp, an menm tan ki san trant chèf almogav. Masak dé Aragonè ké dé Katalan atè Konstantinòp à laswit-a di kriz almugavar-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
7afuocxp3xa9k6l7svoqx2azlwr0gg8
1306
0
300
17749
16658
2020-01-26T00:06:36Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1306''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Douwa, ké soutchen-an di gran khan Tèmur, ka venk Djeper, tiboug di Qaïdu. I ka fòrmé oun lanpir djaghataïde endépandan ki ka konprann Transoxiane, Tirkèstan oryantal é rich valé-a di Ili. Douwa ka mouri bò'd finisman-an di lannen é so tiboug Koundjounk ka siksédé li.
=== Léròp ===
* Livè frèt, ka menm fè jélé Rhin, swivi di roun prentan ké lété sèk, ké fòrt séchrès o prentan é an lété an Lafrans soulon Guillaume de Nangis. Livè 1306-1307 ké fika osi trè rigouré an Anglétèr, annan Péyi-Ba, Lafrans ké Almagn solon Easton.
* 6 - 7 janvyé : troub atè Gênes. Gibelinsse ka divizé yé kò fas à enfliyans-a ki tròp gran dé Spinola, ki ka soti venkò dé brigra di lari. Opizzimo Spinola sa nonmen kapitenn di pèp ké Barnado Doria, sèl-a di so fanmi à fika rété favorab pou Spinola. Guelfes sa banni jouk 1307.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
thmbs45g4m9uu0lkm9joudyj8novmu2
1307
0
301
17750
16635
2020-01-26T00:06:43Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1307''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 10 févriyé : Témur Khan ka mouri à laj-a di 42 lannen san lésé di tiboug. Prétandan-yan ka angajé oun lalit acharné pou pouvwè-a, ki ka brizé inité-a di lanpir-a di dinasti-a Yuan. Ananda, piti-tiboug di Kubilai Khan, gouvèlnò di Gansu (é/oben vis-rwa di Tangout), ki konvèrti à Islam, ka opozé so kò o bouddhis Qaïchan, aryè-piti-tiboug di Kubilai Khan, ki ka régné an Mongoli. Qaïchan, ki soutni pa ségnò-ya di stepp-a, ka triyonfé é ka fè ègzékité Ananda.
* 24 mars : priz di Devagiri (Daulatabad). Koumansman dé raid di Malik Kafur, jénéral di soultanat di Delhi, annan Deccan (finisman an 1311), ki li konkéri é piyé. Li ka détrwi di nonbré rwayom endou.
* 21 jen : koumansman di règn di Qaïchan anba non-an di Külüg Khan, gran khan dé Mongòl (finisman an 1311).
* 23 jwiyé : pap-a Clément V ka kréyé roun larchévéché atè Péken à tèt-a di kèl i ka enstalé fransisken-an Jean di Montecorvino.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
7yzlbvbdm52lfmuqdbzdnnso2ylujan
1308
0
302
17751
16695
2020-01-26T00:06:49Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1308''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 22 désanm : abdikasyon di Indravarman III ki ka routiré so kò annan roun monastè bouddhik é koumansman di règn d'Indrajayavarman, rwa di Kanbòdj (jouk 1327). Roupriz di pèrsékisyon anti-bouddhis o Kanbòdj(jouk 1336).
* 28 désanm : koumansman di règn di Hanazono, lanprò di Japon (finisman 29 mars 1318).
* À lanmò-a di Koundjouk, roun gengiskhanid ajé, Talikou, ka monté asou tronn-an di khanat di Djaghataï (finisman an 1309). Divini musulman annan so vyéyès, i ka propajé islam parmi Mongol-ya.
* An Chin, entèrdiksyon di sosyété sigré bouddhik di Lotus Blanng (finisman an 1322).
* Jénéral-a di soultanat di Delhi Malik Kafur ka konkéri Warangal annan Deccan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
8hq8lm3jynad061nb2v8g9n0fb17kih
1309
0
303
17752
16676
2020-01-26T00:09:28Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1309''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 31 òktòb : Malik Kafur, jénéral di soultanat di Delhi, ka konkéri rwayom-an di Telingana annan Deccan.
* Khan di Djaghataï Talikou sa asasiné asou lòrd di paran di Douwa lò di roun banké (1308 oben 1309). Tiboug kadè-a di Douwa, Kebek, ka monté asou tronn-an di Djaghataï (finisman an 1326). Djeper, dannyé khan di branch-a d’Ögödei, sa briga pa khan Kebek é ka réfijyé so kò atè Péken. Aprè viktwè-a di Kebek, quriltay di 1309 ka désidé di bay tronn-an à rounòt tiboug di Douwa, Esen-bouqa. À lanmò-a d'Esen-bouqa an 1318 oun nouvèl quriltay ka roumété Kebek asou tronn-an.
* Pali-a ka koumansé à ranplasé sanskrit-a annan ékri bouddhis-ya o Kanbòdj.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
j9wvqzjn83b0j6p4ytdcqilx4xke6mh
1310
0
304
17753
16737
2020-01-26T00:09:35Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1310''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 5 mars : koumansman di trwazyenm règn di An-Nâsir Muhammad ben Qalâ'ûn, soultan mamelouk di Léjip. I ka pèrsékité kopt-ya.
* Koumansman sipozé di règn di Aboubakri II, lanprò di Mali (finisman an 1312).
=== Léròp ===
* Mars : dannyé kondanasyon dé golyar é dé clerc vagan o konsil di Salzbourg (pannan karenm-an) épi di Mayence).
* 19 avril : Pak, prentan, douk-a d’Athènes Gautier V di Brienne ka rékrité dé mèrsénèr katalan pou lité kont Bizanten-yan. An sis mwa Katalan-yan ka kaptiré trant plas pou kont-a di douk d'Athènes. Sala ki néglijé di péyé yé an totalité, yé ka routounen yé kò kont li an 1311.
* 11 mè : Senkant kat Tanpliyé sa kondané à lanmò é boulé 12 maiaux lapòrt di Paris.
* Vent-é-oun Tanpliyé ka prézanté yé kò o konsil di Mayence pou protèsté di yé inosans é an aplé o pap.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
h1z9l6s0nrrfviagx4j9756wezsgz0p
1311
0
305
18319
17754
2020-05-29T12:25:33Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1311''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 27 janvyé : koumansman di règn di Bouyantou, gran Khan dé Mongòl (finisman an 1320).
=== Pròch-Oryan ===
* Pannan konsil-a di Vienne, voyé-ya di rwa Henri II di Chip ka roumété o pap Clément V oun projè di krwazad an Latè sent-a.
=== Léròp ===
* 6 janvyé : Henri VII di Sen-Lanpir sa kouronnen rwa d'Itali atè Milan.
* Janvyé : Dévaliyasyon di lanmonnen-an an Lafrans. Frap di agnel-a, pyès valan oun liv tournwa (20 soumaké).
* 11 févriyé : Jean Ie di Liksanbour sa kouronnen rwa di Bowenm pa larchévèk-a di Mayence. À dimi-fransé pa so lédikasyon, i ké mélé annan lalit-ya pou lanpir-a ant Habsbourg-ya ké Wittelsbach-ya, ki ka pran parti pou ségonn-yan. An bit à lostitilité-a di noblès tchèk-a, li ka abandoné administrasyon-an di péyi à so épouz é ka pasé so lavi à parkouri Léròp-a, ka randé so kò atè Liksanbour é à lakou-a di Lafrans. Chouvalyé éran, i ka tanté di fè di Prag oun sant di chouvalri ké roun òrganizasyon di tab ronn-an di rwa Arthur.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
0exlabrm0bv7euxau5r2s7pchyqk3b2
1312
0
306
17755
16647
2020-01-26T00:09:49Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1312''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Lanpir di Mali : Aboubakri II (Abubakar II) ka mouri, soulon léjann, à tèt-a di roun èspédisyon di 2000 piròg ki lansé annan lòbjèktif-a d’« atenn ròt èstrémité-a di loséyan-an ». Sèrten lotò té sipozé ki li té pouvé atenn Lanmérik, mè anyen ka pèrmèt di soutni sa ipotèz.
* So tiboug Mansa Moussa ka siksédé li jouk 1337. I ké poté Lanpir-a à so apojé, di Fouta-Djalon à Agadezet asou ansyen lanpir-ya di Gana é dé Songhaï. I ka établi dé rélasyon diplomatik ki swivi ké Portigal, Maroc, Tinizi ké Léjip-a.
* Dékouvèrt dé zil Janari pa roun maren génois, Lanslo Maloisel (Lancelotto Malocello). I ka bay so non à zil-a di Lanzarote.
* Ab Birmani, Thihathu ka transféré so kapital du Myinsaing à Pinya, asou Irrawaddy ; rwayom-an di Pinya ka siksédé o rwayom di Myinsaing.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
8qwjn1ww0kg62zyplk9uhj0sb988719
1313
0
307
17756
16667
2020-01-26T00:09:55Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1313''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* Oun envazyon dé mongòl houlagid di Pèrs an Siri sa roupousé pa mamelouk-ya (1312-1313).
=== Léròp ===
* 25 avril : lanprò-a Henri di Liksanbour Robert Ie di Nap o ban di lanpir-a. Floranten-yan ki ménasé pa lanprò-a, té bay li ségnòri-a pou 5 lannen.
* Avril : konfli dé Swis ki konfédéré ké abbay-a d’Einsiedeln protéjé pa Frédéric di Habsbourg. Li sa mété à sak pa wonm-yan di Schwytz 6 janvyé 1314.
* 6 mars : aprè so léchèk fas à Florans é à son alyé-ya, lanprò-a Henri VII di Liksanbour ka randé so kò atè Pise pou préparé lagèr-a kont Nap pou lakèl i ka pati, 7 out.
* Jwiyè : Philippe di Valois ka épouzé Jeanne di Bourgogn.
* 24 out : lanmò di lanprò-a Henri VII à lavèy-a di roun lagèr kont Nap ké Papoté-a. I ka anfwi so kò di roun antèrrègn di 14 mwa aprè lakèl sa éli an konpétisyon Louis IV di Bavière é Frédéric di Habsbourg. So tiboug Jean Ie di Bowenm ka divini kont di Liksanbour.
39dqbaamfmhtn505z4m94iv2vlxqidy
1314
0
308
17757
16674
2020-01-26T00:10:02Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1314''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Koumansman di règn di Amda Seyon Ie, rwa di Létchopi (finisman an 1344).
* An Lenn, lanmò di Ajayasimha. Koumansman di règn di Hammîr (lanmò an 1378), ki ka libéré Léta-a di Mewâr (Rajasthan) di soultan di Delhi, ki aprè dékouvèrt-a di min di lajan o xive syèk ké divini roun pwisans komèrsyal enpòrtan.
* Mové rékòlt o Nò-Lwès di Leroy di 1314 à 1316.
* Févriyé : roupriz di lagèr sivil-a atè Gênes ant partizan-yan dé Doria é dé Spinola. Guelfes ka chasé Gibelins ki divizé. Kréyasyon di roun konsèy di ven-kat ké roun podèstat à so tèt (finisman an 1317).
* 14 mars : Robert di Naples sa enstitchwé pa pap-a vicaire enpéryal pou tout Litali-a.
* 18 mars : gran mèt-a di lòrd-a dé Tanpliyé, Jacques di Molay sa boulé asou lòrd-a di Philippe IV le Bel asou zil-a dé Javiaux (Zil pou Jwif, tizil ki sitchwé asou parti méridjonal-a di atchwèl-a Square di Vert-Galant, à pwent-a di Zil-a di Sité-a), atè Pari.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
iqkrcjl4yuun9co8j6jkjamx577fwq1
1315
0
309
17758
16672
2020-01-26T00:10:16Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1315''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Sèptanm : èspédisyon dé Mamelouk di Léjip kont rwayom krétchen-an di Dongola (Noubi).
* Soultan-an di Kèro al-Nâsir ka dépozé Kérenbés, dannyé rwa krétchen di Dongola, ki té ka di péyé tribit-a. I ka enstalé asou tronn-an oun rwa noubyen musulman ki nonmen Abdallah ibn-Sanbou. Sa dannyé sa à so tour ranvèrsé pa rounòt musulman, Kanz ed-Daoula, ki ka tchipé réjyon-an jouk 1382. Li sa an lalit kontinwèl kont Éjipsyen-yan é ka parvini à tchipé tanporèrman réjyon-an d’Assouan, mè li ké définitivman chasé an finisman-an di syèk pa troup éjipsyenn-an.
* Rwayom-an d’Aloa, pli o sid, ka rété à léka-a di sa briga-ya, mè lòské Dongola ka tonbé, li sa koupé di krétchennté-a, pas rwayom-an d’Aksoum li sa òstil.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6n9gbteeouf67x2jd7mok84tf0pzd9d
1316
0
310
17759
16644
2020-01-26T00:10:24Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1316''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 6 janvyé, Soultanat di Delhi : Malik Kafur ka tanté di siksédé à Alâ ud-Dîn Khaljî aprè ki li pitèt anpwazonnen'l. Mè li sa dékapité pa gard Tirk-a fidèl à so tiboug. Mubârak ka ègzèrsé alò réjans-a pou so jenn frè, ka dézigné kou soultan, épi ka fè li krévé wéy-ya é ka anparé so kò di tronn.
* Avril : koumansman di règn di Mubârak, soultan di Delhi (finisman an 1320).
* O Japon, Hōjō Takatoki (1303-1333), dannyé shikken Hôjô dipi 1311, ka atenn so majorité.
=== Léròp ===
* Famin é épidémi an Léròp di nò di 1316 à 1317. Difikilté frimantèr-ya ka brizé lélan démografik-a. 10 % di popilasyon-an d’Ypres ka mouri di famin ant 1e mè é 1e novanm. Bruges, ki apovizyonné pa dé blésméditéranéyen, ka pédi 5 % di so popilasyon. Problenm di kannibalism an Grann-Brétagn é an Livoni.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
lsevwp12pdz12uojolri5wjezwhax3a
1317
0
311
17760
16619
2020-01-26T00:10:31Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1317''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 13 avril : koumansman di règn d'Abu Saïd Bahadur, il-qan d’Iran (finisman an 1334). I ka siksédé à laj-a di douz lannen à so papa Oldjaïtou lanmò an désanm 1316. Chupan, pli pwisan-an dé féyodal, ka enpozé so otorité pannan dis lannen.
* 29 mè : katédral-a di Dongola (Noubi) sa ofisyèlman transfòrmé an mòské.
* Révòlt dé Nusayrî, sèkt chiite(Alaouit), o nò di Tripoli di Siri. Révòlt-a sa réprimé mè Nusayrî-ya pouvé answit kontinwé yé krwayans.
* Orhan, tiboug d’Osman Ie ka pran tèt-a di larmé Ottomann.
== Léròp ==
* 9 janvyé : sak di Philippe V di Lafrans é di Jeanne II di Bourgogn à Reims pa larchévèk-a Robert de Courtenay. Konté-a di Bourgogn ka rantré annan rwayom-an di Lafrans.
* 2 févriyé : Léta jénéral-ya, à lanmò-a di Louis X le Hutin, ka déklaré k'« à kouronn di Lafrans, fanm pa ka siksédé », ki ka dézérité ensi Jeanne de Navarre o profi di so tonton, Philippe V le Long, ki ka divini rwa di Lafrans é di Navarre (finisman an 1322).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
4keorq5ahjj8q375o307svqjqsoh2zk
1318
0
312
17761
16648
2020-01-26T00:10:37Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1318''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 29 mars : koumansman di règn di Go-Daigo Tenno (1288-1339), lanprò di Japon.
* Avril : fransisken italyen-an Odoric de Pordenone é so kanpagnon-yan ki ka kité Padoue. I ka travèrsé Lazi santral-a é Pèrs-a, ka atenn Lenn-an, Insulind ké Lachin (1325). Odoric ka rété trwa lannen atè Péken. Di routour atè Padoue, i ka dikté so mémwè-ya, « Vwayaj an Lazi », kiryé mélanj di léjann é d'òbsèrvasyon trè jis.
* 17 jwiyé : an Iran, minis d'Abu Saïd Bahadur, Rashîd ed-Dîn sa mété à lanmò pa so advèrsèr-ya. Péyi-a ka sonbré annan anarchi féyodal-a.
=== Léròp ===
* 25 févriyé : lòrdonans di Philippe V le Long ki ka mansyonnen ègzistans-a di gabèl-a, oun enpo asou disèl-a.
* mars : Doria ké Spinola, ki rékonsilyé annan yé ègzil, ka mété syèj-a divan Gênes (finisman 5 févriyé 1319).
* 20 mè : ségon prosè d'Artois. Philippe V le Long ka roukonfirmé Mahaut d'Artois annan posésyon-an di so konté. So névé Robert III d'Artois sa òkò débouté.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
7vpswsba7eg9urxpm7rpclek42p4zqq
1319
0
313
17762
16614
2020-01-26T00:10:43Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1319''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 28 janvyé : Robert Ie di Nap sa envèsti di ségnòri-a di Brescia. Lavil-a sa ménasé pa Cangrande della Scala é Matteo Visconti. Robert di Nap ka voyé dé troup guelfes ki dirijé pa Giberto da Correggio ki ka pran Crémone an novanm.
* 5 févriyé : lévé di syèj di Gênes pa Gibelins.
* 14 mars : bòbòl Ad ae exquibus di pap Jean XXII ki ka aprouvé kréyasyon-an di Lòrd-a di Kris siksèsò di Lòrd-a di Tanp o Portigal.
* 26 - 28 jen : élèksyon à Oslo di Magnus VII Eriksson (1316-1374), rwa di Norvèj (fen an 1343).
* 8 jwiyé : koumansman di règn di Magnus VII Eriksson, éli rwa di Swèd (finisman an 1365).
* Linyon-an di Swèd ké Nòrvèj ka réyalizé so kò an favò di rwa Magnus Eriksson, tiboug di douk Erik é di douchès-a Ingeborg, tifi-a Håkon V di Norvèj, lanmò an 1319. Ajé di trwa lannen, li ka ègzèrsé pouvwè-a ki à partir di 24 avril 1332. Konsèy-a di réjans-a sa dominé pa Ingeborg, ki asisté di dannwa Knut Porse, ki té ka gouvèlné sid-a di Halland (li ka épouzé li an 1327). Nòrvèj ké Swèd ka gardé dé gouvèlman distenk.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
9kqdw7kzdev5874ses4le8g7d5qmuvs
1320
0
314
17763
16616
2020-01-26T00:10:50Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1320''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 1e mars : koumansman di règn di Souddhipâla, gran Khan dé Mongòl (finisman an 1323).
* 15 avril - 3 sèptanm : règn di Khusrav Khan, soultan di Delhi. I ka fè asasiné Mubarak épi ka pran pouvwè-a. I ka masakré zanmi-ya ké sèrvitò di ansyen soultan-an. Nòb musulman-yan, ka kondjwi pa Tirk-a Ghazi Malik, gouvèlnò dé provens frontchèr, ka maché asou Delhi. Khusrav, ki venki, é dékapité, so partizan-yan sa masakré. Ghazi Malik sa proklamé soultan anba non-an di Ghiyath al-Din Tughlûq.
* 6 sèptanm : koumansman di règn di Ghiyath al-Din Tughlûq, soultan di Delhi (finisman an 1325). I ka fondé dinasti-a dé Tughlûq (finisman an 1398).
* Avennman di senkyenm Inca Capac Yupanqui. I ka fondé oun lanpir an soumètan tout tribi-ya ki établi otour di lak Titicaca é an ategnan kot-a di Pasifik
* Révòlt di Yabika-Egzi annan Tigré(Létchopi), édé pa monastè-a di Debra-Libanos di Ham, ki réprimé pa rwa-a Amda Seyon Ie, don épouz-a sa sizrenn di Bihat.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
cvswxijzkv5u4nqyzg7tijwq44vnc4s
1321
0
315
17764
16662
2020-01-26T00:10:56Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1321''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Lanprò-a Go-Daigo ka pran pèrsonèl pouvwè-a o Japon.
=== Léròp ===
* Mové rékòlt an Grann-Brétagn (1321-1322).
* Famin é épidémi(tifoyid).
* 20 févriyé, Inowrocław : à isou-a di roun pronmyé prosè ki ka opozé Pològn ké Tétonik o sijè di Pomérani, sa dannyé sa randé à Pològn-an.
* 18 mars : à lanmò-a di magna ongrwa Matthieu Csák (hu) à Trenčín, Carobert di Ongri ka réyentégré ansanm-an di so posésyon-yan annan domenn rwayal-a. I ka aji di menm ké Aba-ya ké ròt fanmi-ya di baron, ka lésé yé administrasyon-an dé komita, mè ki ka véyé à sa ki yé pa ka an dominé plizyò annan menm réjyon-an.
* 5 avril : basileus Andronic II ka fè konparèt so piti-tiboug Andronic III divan roun tribinal di ro dignitèr. Koumansman di roun lagèr sivil annan Lanpir bizanten-an (finisman an 1328). Andronic III Paléyolog, apiyé pa aristokrasi téryenn-an, ka lité kont so gran-papa Andronic II.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
im5jbrxv1uw5as9pe5vle3swhd5vl1v
1322
0
316
17765
16665
2020-01-26T00:11:03Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1322''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 8 out : o Japon, lanprò-a Go-Daigo ka dézigné monastè-a Sōji-ji kou monastè prensipal di sèkt-a Sōtō.
=== Léròp ===
* 6 janvyé : kouronnman di Stefan Uroš III Dečanski, rwa di Sèrbi (finisman di règn an 1331), tiboug di rwa Milutin.
* Janvyé : Thomas di Lancastre é Roger Mortimer ka pran tèt-a di roun révòlt baronnyal kont Édouard II d'Anglétèr.
* 22 janvyé : rédisyon di Mortimer, sa briga pa troup rwayal-ya atè Shrewsbury. Li sa anprizonnen à Tour di Lonn-an.
* 17 févriyé : lévé di syèj di Gênes pa Gibelins.
* 21 févriyé : Charles IV le Bel sa sakré rwa di Lafrans atè Reims é ka divini égalman rwa di Navarre (finisman di règn an 1328).
* 16 mars : krazé à batay-a di Boroughbridg, annan Yorkshire, Lancastre sa kaptiré é ègzékité, 22 mars.
* Pronmyé mansyon di léro popilèr anglé Roben dé Bwa (Robin Hood) ki té ké partisipé à rébélyon-an di kont di Lancastre.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
efeoq9gmti0ngrobx2yd99vby3ge4s1
1323
0
317
19359
19351
2022-02-19T03:20:55Z
Tamzin
1929
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/5.150.21.241|5.150.21.241]] ([[User talk:5.150.21.241|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:107.77.221.100|107.77.221.100]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1323''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lanmérik ===
* Culhuacan ka déklaré lagèr-a kont Aztèk-ya ka chasé yé di yé latè.
* 4 sèptanm : gran Khan Souddhipâlan sa viktim di roun konplo.
* 4 òktòb : Yisuntémur sa proklamé gran Khan dé Mongòl asou riv-a di Kerulen.
* 11 désanm : Yisuntémur sa kouronnen lanprò di Lachin atè Péken anba non-an di Taidingdi (finisman di règn an 1328).
* Juna Khan, prens-léritché di soultan di DelhiGhiyath al-Din Tughlûq, ka pran Warangal épi ka anvayi Jâjnagar annan Orissa.
=== Pròch-Oryan ===
* Trété d'Alep : lapè ant mongòl houlagid-ya di Pèrs é mamelouk-ya.
=== Léròp ===
* An Bilgari, Michel Chichman sa éli rwa o koumansman di lannen-an, pou siksédé à Théodore Svetoslav, ki té èstabilizé Léta bilgar-a é ki fin mouri.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
fqq9ga0wfi5so2hx1924z3xesttqqhk
1324
0
318
17767
16640
2020-01-26T00:11:16Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1324''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 10 mè : lanprò-a di Mali Kanga Moussa, ki pati fè pélrinaj-a di La Mecque, ka rivé an Léjip. I ka vizité Kèro 19 jwiyé-a é ka enprésyoné tout moun pa so magnifisyans. Li sa rèsponsab di chit-a di kour di lò an Léjip.
=== Lazi ===
* Shōchū no hen : lanprò-a di Japon Go-Daigo Tenno sa trayi alò ki li té ka konspiré kont shogun di Kamakura.
* Soultan-an di Delhi Ghiyath al-Din Tughlûq ka mennen oun raid kont Bengal-a. Asou chimen-an di routour, an désanm 1324, i ka pasé pa Tirhut. Prens endou Harisimha Deva, ki pa pouvé rézisté à li mè pa lé soumèt so kò, ka anfwi so kò atè Népal.
* Dé prens endjen, ki ka fwi dominasyon musulman-an, ka établi yé kò atè Népal é ka fondé dinasti-a d’Ayodhya é di Malla. Dinasti-a di Malla ka régné di XIVe o xviiie syèk jouk envazyon-an dé gèryé rajputsen 1768.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
alh76hzyxr9l2136qm6gx6x5h63smil
1325
0
319
17768
16620
2020-01-26T00:18:03Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1325''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 14 jen : jéyograf arab-a Ibn Battuta (né atè Tanger an 1304) ka koumansé so vwayaj-ya d'èsplorasyon (finisman an 1369).
* Rwa-a di Létchopi Amda Seyon Ie ka ripòsté o pèrsékisyon dé kopt pa mamelouk-ya di Léjip an sonman yé di rèstoré légliz-ya ki rwiné, sinon i ka ménasé di détourné kour-a di Nil é di ègzèrsé dé rouprézay asou musulman-yan ki ka pasé annan so rwayom. So anbasad ka rouvini di Kèro san ki li obténi pyès bagaj, é soultan-an d’Ifat Haqq-ed-Din ka ataké téritwar krétchen-yan di Choa, ka boulé légliz-ya é ka kontrenn fidèl à apostasy apostazyé so kò.
=== Lanmérik ===
* 3 mars : dat di fondasyon ki pli souvan vansé pou Tenochtitlan, fitir Mexico, pa Aztèk-ya, ki ka kolonizé sant-a di Mèksik. Anba enfliyans-a di sité-Léta vwézin d'Azcapotzalco, yé ka òrganizé yé kò an Léta. Aztèk-ya ka konvèrti lit-a pé profon di lak an chinampas (jarden èstrenmman fèrtil fòrmé an antasan di bou-a asou fon-an di lak pou kréyé dé zil artifisyèl).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
chl87w4y46xuu9r7k9ebf4li6nf8wie
1326
0
320
17769
16638
2020-01-26T00:18:10Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1326''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Lanmò di Kebek, khan di Djaghataï. So frè-ya Eldjigidei é Douwa-Timur ka siksédé li. Yé règn komen ka douré ki tchèk mwa, aprè yé lanmò, trwazyenm frè-a di Kebek, Tarmachirin, ka monté asou tronn-an (finisman an 1333).
=== Pròch-Oryan ===
* 6 avril : profitan di lagèr sivil-a annan Lanpir bizanten-an, Orhan ka tchipé Brousse é ka an fè so kapital. So papa Osman Ie ka mouri pé aprè é Orhan ka siksédé li kou soultan ottoman (finisman di règn an 1359). So frè Ala-ed-Din (lanmò an 1333) ka divini so vizir. Yé ka jité baz-ya di administrasyon-an é sa véritab fondatò-ya di lanpir-a.
=== Léròp ===
* 13 janvyé : Charles de Calabre, tiboug di Robert d'Anjou, sa éli ségnò di Florans.
* 28 févriyé : Albert le Sage ka divini douk di Lotrich é di Èstiri.
* Avril : trété di Corbeil ant Lafrans ké Lékòs.
* 3 juin : trété di Novgorod ant Nòrvèj ké répiblik-a di Novgorod pou délimitasyon-an dé frontchèr an Fenlann. Oun armistis sa signé pou 40 lannen.
* 7 jen : rwa Christophe II di Dannmark sa dèstitchwé pa konsèy-a di rwayom (Rigsråd) à Viborg é sa ranplasé pa Valdemar III le Jeune (finisman di règn an 1330). Gérard III le Grand, kont-a di Holstein, ka gouvèlné de facto é ka anlvé Schleswig o Danwa.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
5vtyrsv52uesa4eki3p9zys8r4scmc4
1327
0
321
17770
1012
2020-01-26T00:18:18Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1327''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Khan di Djaghataï Tarmachirin ka anvayi Pendjab san véritab siksè.
* Soultan-an di Delhi Muhammad bin-Tughlûq ka transféré so kapital atè Daulatabad(Devagiri), annan Deccan.
* I ka fòrsé popilasyon antché di Delhi à swiv li, ki ka fè di nonbré viktim. Pé di tan aprè, i ké réyentégré Delhi.
* 15 out : ka masakré dé komisè mongòl ki charjé di lévé-a di tribi-a pa popilasyon-an di Tver. Khan Özbeg ka voyé oun larmé di 50 000 wonm ki dirijé pa Ivan di Mòskou. Tver sa dévasté pa Mongol-ya, ki édé pa Mòskovit-ya. Alexandre di Tver ka fwi atè Pskov, épi an Litchwani.
* 24 out : an Iran, Demachq Khâja, tiboug di pwisan Chupan, sa ègzékité pa Abu Saïd Bahadur, ki las di so titèl, ka ronp ké papa-a é ka démèt li di so fonksyon-yan. Chupan, alò atè Khorasan, ka révòlté so kò é kz maché asou Azerbaïdjan, mè li sa abandoné pa so troup-ya é divèt réfijyé so kò atè Hérat, oprè di rwa Ghiyâth al-Dîn ki ka fè li tranglé (òktòb-novanm).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
adj1kzsq9b0g75tqi792ilz3li0h9mh
1328
0
322
17771
16664
2020-01-26T00:18:24Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1328''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 15 out : à lanmò-a di gran Khan dé Mongòl Yisuntémur, oun lalit entèstin ka éklaté parmi prétandan yé pou tronn.
* 16 novanm : Togatémur, tiboug di Qaïchan, ka pran pouvwè-a an Lachin. I ka régné jouk 1332, mè divèt sédé oun tan tronn-an pou so frè éné Koutchala, gouvèlnò dé téritwar mongòl (1328-1329).
* Rwa-a di Létchopi Amda Seyon Ie ka ataké soultan-an d’Ifat Haqq-ed-Din an ripòs o atak dé musulman annan Choa. I ka anèksé soultanat-a é ka nonmen gouvèlnò roun frè di soultan ki venki, Sabr ad-Din, ki ka révòlté so kò à so tour an 1332.
* Rounésans di sivilizasyon maya-a ké Mayapan pou kapital. Lavil-a ké fika à so tour détrwit o kour dé lagèr sivil di milyé di xve syèk.
=== Léròp ===
7 janvyé : Louis IV de Bavière ka antré atè Ronm. I ka fè so kò kouronnen 17 o Vatikan pa sénatò Sciarra Colonna san otorizasyon-an di pap.
* 28 janvyé : Floranten-yan ka anparé yé kò di Pistoia, roupriz 3 out swivan pa Castruccio Castracani, alò atè Ronm oprè di lanprò-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
o25w0dusgucqlz6xjxg4y9a88wsv26r
1329
0
323
17772
16659
2020-01-26T00:18:29Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1329''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Priz ké piyaj di Tombouctou pa Mossi-ya di Yatenga.
=== Lazi ===
* 27 févriyé : lanmò di gran Khan dé Mongol Koutchala. Togatémur ka roumonté asou tronn-an (finisman an 1332).
=== Pròch-Oryan ===
* 1e jen : Andronic III Paléyolog ka entèrvini an Lazi kont Ottoman-yan.
* 10 - 11 jen : Bizanten-yan sa venki à batay-a di Pélékanon pa Ottoman-yan ki ka anparé yé kò di Nicée (1331).
=== Léròp ===
* 15 janvyé : Azzon Visconti ka achté charj-a di visér di Milan à lanprò-a Louis de Bavière (Finisman an 1339). I ka étann dominasyon-an di Milan asou près tout Lombardi-a.
* 27 mars : bòbòl In agro dominico. Pap-a Jean XXII ka kondané pòstiméman sèrten pwen di dòktrin-an di mèt Eckhart, ki enspiré di néyoplatonism di psédo-Denys.
* 6 jen : rwa-a d'Anglétèr Édouard III ka prété solanèlman lonmaj atè Amien o rwa di Lafrans Philippe VI pou so posésyon fransé-ya : Gwiyenn ké Ponthieu, an prézans di rwa di Bowenm Jean Ie di Liksanbour.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
f753pvf3i48eai9vza64mfwt0bcxfbc
1330
0
324
17773
16683
2020-01-26T00:18:35Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1330''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Pròch-Oryan ===
* Umur Bey, ghazi d’Aydın ka mennen ké so flòt dé èspédisyon kont zil grèk-ya é jouk annan Balkan-yan ant 1330 é 1345.
* Ottoman Orhan ka réyòrganizé so fòs-ya. I ka kréyé roun larmé di métché, kò d’élit dé Janissaires (yeni tcheri, nouvèl milis), ki konpozé di timoun krétchen ki anlvé à yé fanmi, ki élvé annan lafwa musulman-an, ki bazé atè Brous, an Anatoli.
=== Léròp ===
* 19 mars : ègzékisyon di kont Edmond 1e di Kent pou trayizon.
* 28 avril : Louis IV di Bavière ka fondé monastè-a d'Ettal annan Graswangtal.
* 5 mè : kréyasyon di roun kartché Jwif atè Pampelune (pou protéjé yé dé piyaj).
* 28 jwiyé : batay di Kustendil oben di Velbuzd. Bilgari ké Sèrbi di Stefan Uroš III Dečanski, kandidat à siksésyon-an di Bizans, ka afronté yé kò. Tsar bilgar ka trouvé lanmò-a é so péyi sa réjwi an vasalité.
* 6 out : trété di Haguenau ant Louis IV de Bavière ké Albert le Sage. Lanprò-a ka konfirmé posésyon-yan dé Habsbourg.
* 19 òktòb : rwa-a Édouard III d'Anglétèr ka évensé Isabelle é Roger Mortimer di pouvwè pa roun tchòk di Léta. Isabelle sa arété é anprizonnen jouk so lanmò an 1358.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
kn8xkwuzxj8342ekp2ebjh13kpxqd2t
1331
0
325
17774
16682
2020-01-26T00:18:41Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1331''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 2 mars : Ottoman-yan ka pran Nicée(Iznik), epi Nicomédie (1337).
* Koumansman di règn di Abû al-Hasan ben `Uthmân, rwa mérinid di Marok (finisman an 1348). Apojé di rwayom mérinid ki ka dominé alò ansanm-an di Maghreb.
* Genkō no Ran : Lanprò-a di Japon Go-Daigo Tenno, ki té ka konspiré òkò kont shogun di Kamakura divèt fwi Kyôto. Kaptiré, li sa dépozé é ègzilé annan zil-ya Oki. Kusunoki Masashige (1294-1336) é so partizan-yan ka kontinwé à défann so koz.
* Gajah Mada ka divini Pronmyé minis di Majapahit, atè Java (finisman an 1364). Rwayom-an di Majapahit, ki gidé pa Gajah Mada ka adòpté oun politik èspansyonis ki, an enpé plis di Dé déséni, ka pèrmèt li di prann kontrol-a di près tout atchwèl Endonézi é di roun bon parti di pénensil Maléz-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
aumrgh6pbrgq54a9abwd53axcn9g4nv
1332
0
326
17775
16646
2020-01-26T00:18:48Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1332''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 18 févriyé : koumansman di kanpagn-an di rwa di Létchopi Amda Seyon Ie, ki ka réprimé révòlt-a dé Léta musulman di Ifat é di Fatajar, o sid di Létchopi (oben an 1329).
* 23 òktòb - 14 désanm : règn di Rintchenpal, gran Khan dé Mongòl. Tiboug di Koutchala ajé di sis lannen, i ka mouri Dé mwa plita.
=== Léròp ===
* 17 févriyé : Philippe VI ka émansipé so tiboug, Jean, léritché di tronn, é ka envèsti li dé konté d'Anjou é di Maine é di douché di Normandi.
* 8 avril : fondasyon di Firenzuola pa Floranten-yan an Itali. Cortona sa anèksé pa Florans.
* 19 mè : kondanasyon o bannisman di Robert III d'Artois ki té ka rouvandiké Artois.
* 7 jen : fondatsyon di linivèrsité-a di Cahors pa pap-a Jean XXII (Cadurcien Jacques Duèze). Li ka dépasé sala di Toulouz anvan di fika entégré à sala o xviiie syèk.
* 18 jwiyé : batay di Rusokastro. Viktwè di Lanpir bilgar-a asou Lanpir Bizanten-an.
* 28 jwiyé : Jean II di Lafrans ka épouzé Bonne di Liksanbour.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
pmo052acvsm44ze638hp05vzn74eh5h
1333
0
327
19667
19651
2022-07-29T20:13:46Z
Drummingman
2160
cross wiki vandalism
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1333''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 22 mè : chit di Kamakura, priz pa Nitta Yoshisada. Aprè viktwè-a asou Hôjô-ya dé lwayalis, ki soutni pa jénéral-a Ashikaga Takauji, Go-Daigo Tenno ka rèstoré pouvwè dirèk-a, é mitik, di lanprò-a (Rèstorasyon-an di lè Kenmu).
* 17 jwiyé : Go-Daigo, lanprò di Japon, ka antré atè Kyōto aprè ki li chapé dé zil Oki. Koumansman di règn di so règn san shôgun (jouk 1336).
* 19 jwiyé : koumansman di règn di Toghan Tèmur, gran khan dé Mongòl (finisman an 1368). I ka siksédé à so frè Rintchenpal à laj-a di 13 lannen. Dinasti-a Yuan, ki déchiré pa djopopo-ya di siksésyon, sa asou déklen-an. Gouvèlnò-ya ké fonksyonèr di palè ka livré yé kò à dé lalit entèstin é lanprò-a gen pratikman pyès mwayen d'entèrvini annan sitchwasyon politik ké ékonomik.
* 12 sèptanm : vwayajò-a Ibn Battûta, ka pati di La Mecque an sèptanm 1332, ka rivé an Lenn aprè ki li travèrsé Lazi santral-a. Li sa pronmyé-a ki mansyonnen d’Hadji Tarkan (Astrakhan).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
3jiuhaheps2s1eg12stm36s9p2l337v
1334
0
328
17777
16627
2020-01-26T00:19:44Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1334''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Révòlt annan réjyon-an di Issyk-koul é Ili, o Tirkèstan. Khanat di Djaghataï ka sendé so kò an Dé : o nò khanat-a di Mogholistan, o sid sala di Transoxiane. Koumansman di règn di Bouzoun, khan di Mogholistan (finisman an 1338).
* Gouvèlnò-a Sayyid Ahsan Shâh ka désidé di randé so kò endépandan di soultanat di Delhi é ka fondé soultanat-a di Madurai (finisman an 1378).
=== Léròp ===
* 9 òktòb : rwa-a di Pològn Casimir III le Grand ka élarji é ka ogmanté privilèj-ya dé Jwif. Chart-a di Kalisz di 1264 sa apliké à tout rwayom-an di Pològn.
* 23 novanm : tanpèt an lanmen di Nò. Inondasyon katastrofik an Flandre é o Brabant à laswit-a di riptir-a dé dig.
* 20 désanm : koumansman di pontifikat di Benoît XII (Jacques Fournier, jouk 1342).
* Robert III d'Artois ka réfijyé so kò an Anglétèr.
* Lévé di sibsid an Anglétèr : boul-ya sa roudévab di dizyenm di yé richès, konté-ya di kenzyenm. Lonn sa enpozé à 11 000 £, Bristol à 2 200 £, York à 1 600 £, Newcastle à 1 300 £, Boston à 1 000 £ et Lincoln à 1 000 £.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
l3tgh2p70wduf7cbl6obsreq1jnc6cw
1335
0
329
17778
16626
2020-01-26T00:19:50Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1335''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Out : rwa mérinid-a Abu al-Hasan ben Uthman, an lagèr kont Abdalwadit-ya ka pran Nedroma don li ka masakré garnizon-an, épi ka koumansé dézyenm syèj-a di Tlemcen (finisman an 1337).
=== Lazi ===
* 5 janvyé : soultan-an di Delhi Muhammad bin-Tughlûq ka lansé oun èspédisyon pinitiv annan sid-a di Deccan. Oun épidémi di lapès ka fòrsé li à roubrousé chimen é à rantré atè Delhi.
* Òktòb : koumansman di rébélyon-an Nakasendai o Japon. Takauji Ashikaga ka antré an rébélyon ouvèrt kont pouvwè-a di plis an plis tirannik di lanprò-a Go-Daigo. I ka fondé atè Kyōto oun nouvèl Bakufu. Oun lonng lagèr ka koumansé ant léjitimis-ya ké révòlté-ya, ki ka rwiné Japon-an é ka blijé li à roupliyé li-menm so kò (finisman an 1392).
* Soulèvman popilèr an Chin kont otorité-a di dinasti mongòl-a dé Yuan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
41w50rrsprcz0qdey4q7ab3ceu8moqo
1336
0
330
17779
16622
2020-01-26T00:19:59Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1336''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 4 jwiyé, Japon : Masashig Kusunoki ké ròt lwayalis sa krazé à batay-a di Minatogawa, pas lanprò-a Go-Daigo té ka roufizé di kité Kyōto. Blijé d’abdiké an favò di roun manm di branch-a éné, Go-Daigo ka anfwi so kò atè Yoshino, o sid di Nara, é ka établi oun lakour rival, Lakou di Nò, ki ja mentni so kò jouk 1392. Takauji Ashikaga ka rétabli pa roun nouvèl kod plen pouvwè-ya di shogun. A koumansman-an di péryòd-a di Muromachi (jouk 1582) é di roun lagèr ant Dé kour (Nanboku-chō) (finisman an 1392).
* Lenn : atè Kampilî, popilasyon-an ka révòlté so kò kont gouvèlnò-a tughluq. Soultan-an di Delhi ka roulaché alò Dé tiboug-ya di roun chèf lokal, Harihara é Bukka, ki konvèrti à Islam, an èspéran ki kichoz-ya té ké rantré annan lòrd-a. Harihara ka roujété sizrennté-a tughluq, ka routounen à endouism-an é ka kréyé rwayom endou di Vijayanâgara, ki li ka konsolidé ké so kat frè-ya jouk à tchipé tout sid-a di Dekkan fas à lanpriz musulman-an. I ka régné jouk 1356.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1hngjjkgzqb7hqz0a6cgrhkpdea9i9e
1337
0
331
17780
16612
2020-01-26T00:20:06Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1337''' di [[kalandriyé]].
== Évènman ==
* 1e mè : priz di Tlemcen o Abdalwadid pa Mérinid-ya di Fèsaprès Dé lannen di syèj (finisman an 1359).
* Lanpir di Mali : à lanmò-a di Mansa Moussa, Mansa Maghan ka divini lanprò di Mali (finisman an 1341). Lanpir-a di Mali ka étann so kò di Atlantik-a à riv oryantal-a di bouk-a di Nijèr é di danbwa-a atè Teghazaau milyé di dézè.
* Ottoman-yan ka pran Nicomédie(jòdla Izmit).
=== Léròp ===
* 16 mars : Édouard di Woodstock, fitir Prens nwè, ka divini douk di Cornouailles. I ka divini pronmyé douk an Anglétèr.
* 24 mè : swit o présyon ékonomik ki rwa-a d'Anglétèr Édouard III ka ègzèrsé asou Flandres, rwa-a di Lafrans Philippe VI di Valois ka roupran Bordeaux ké Gwiyenn, pou lakèl i té randé li lonmaj.
* 7 òktòb : Édouard III, rwa d'Anglétèr, ka dénonsé lonmaj-a ki prété à Philippe VI di Valois é ka rouvandiké kouronn-an di Lafrans (li sa piti-tiboug di Philippe le Belpar so manman Isabelle di Lafrans).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
j2n97ebxuegrmrx1nwkwazcyco3cfve
1338
0
332
17781
16611
2020-01-26T00:20:12Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1338''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Prentan : dépa di Königsberg di Vénisyen Giovanni Loredan nonmen « Vacha », pou roun vwayaj an Lenn pa Tana, Astrakhan, Ourguentch ké Hindou-Kouch.
* 16 jwiyé, Iran : viktwè di Chupanide Hasan Kûtchek asou Jalayirid-a Hasan Buzurg annan mont-yan Alatagh. Hasan Buzurg divèt sédé Tabriz ké Azerbaïdjan o Chupanid.
* 31 òktòb : pap-a Benoît XII, aprè ki li rousouvwè oun anbasad mongòl 13 jen, ka dézigné ka légat, don Jean de Marignolli, pou randé so kò an Lachin oprè di gran Khan Shundi. Yé ka kité Avignon an désanm.
* Japon, shôgunat-a sa rèstoré pa fanmi-a Ashikaga. Ashikaga Takauji (1305-1358) ka gouvèlné atè Kyōto, tandi ki roun rouprézantan di roun branch kadèt di so fanmi ka ègzèrsé charj-a di vis-shogun atè Kamakura. Pannan péryòd-a dé Dinasti di Nò é di Sid (1338-1392), ka tchenbé yé dé lyé ligné enpéryal ka ravajé sant-a di Japon pa d’ensésant lalit mèrtriyèr.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
4at2bflg4octdjj3bfng9cl9p25ht6n
1339
0
333
19588
19489
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:107.77.221.100|107.77.221.100]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1339''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Févriyé : lanmò di Udayanadeva, dannyé souvren endou di Kachemir. Shâh Mîr (en) ka divini rwa anba non-an di Shams al-Dîn an épouzan so vòv Kota Rani ki ka préféré bay so kò lanmò-a (finisman di règn an 1342). Shams al-Dîn ka adòpté sistenm tirk ki bazé asou lòktrwè-a d’iqtâs o chèf lwayalis, ki yé sa musulman oben endou. Sèz ròt souvren di so dinasti ka siksédé li di 1342 à 1561.
Règn di Mohammed, khan di Mogholistan. Aprè so règn, li sa difisil di trouvé roun djaghataïd pou monté asou tronn-an di Mogholistan. Ségnò féyodal-ya di Mogholistan ki divizé, las dé djopopo dinastik, ka sasé à fè monté asou tronn-an roun prens gengiskhanid pou paré o tantativ d’annèksyon di Transoxiane.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
dc9c6mkxa7dhr9dazfouiczzm8ska88
1340
0
334
18320
17783
2020-05-29T12:25:38Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1340''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Févriyé : tchòk di Léta o Rwayom di Sagaing (lwès di atchwèl Birmani-a) : rwa-a Shwetaungtet é so papa Tarabya I sa asasiné. Pronmyé minis-a Nandapangyan ka mété asou tronn-an Kyaswa, tiboug di fondatò di rwayom.
=== Léròp ===
* 23 janvyé : Édouard III ka pran tit-a di rwa di Lafrans atè Gand.
* 25 janvyé : Jwif-a Astruc Massip ka pran à gabèl-a ka fronmen Serres. I ka divini mèt dé finans é mèt dé travay di dannyé Dauphin Humbert II di Vyennwa.
* Mars : pap-a Benoît XII ka apòrté so soutchen à Philippe VI di Valois annan so konfli-ya ké Anglétèr-a.
* 31 mars : lanmò d'Ivan Kalita. So tiboug Siméon le Superbe (1316-1353) ka fè envèsti so kò à la Horde di lò kou gran-prens di Mòskou épi ka fè so kò kouronnen atè Vladimir.
* 1e avril : asasina di kont Gérard III di Holstein, administratò di rwayom di Dannmark pa Niels Ebbesen. Koumansman di règn di Valdemar IV Atterdag (« Rèstoratò-a », 1320-1375) rwa di Dannmark(finisman an 1375).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
7ycsn43zvwmt0fqhmv68rapfakex40w
1341
0
335
17784
16610
2020-01-26T00:21:24Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1341''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ===
=== Lafrik ===
* Mansa Souleiman, frè di Mansa Moussa, ka monté asou tronn-an di Mali (finisman an 1360).
=== Lazi ===
* Musulman-yan ka gouvèlné Kachmir-a an Lenn.
* Lavil-a di Cranganore asou kot-a di Malabar an Lenn ki sibi oun kri di flèv Periyar ki ka randé so pòr, aktif dipi Dé milénèr ké monn méditéranéyen, enpròp o komèrs. Kominoté jwiv-a di lavil-a à émigré bò'd Cochin.
=== Léròp ===
* 30 avril : mouri atè Caen di Jean III, douk di Brétagn, san léritché dirèk. Konfli otour di so siksésyon ant so nyès, Jeanne di Penthièvre, fanm di Charles de Blois ké so dimi-frè, Jean de Montfort, ki ké débouché asou lagèr-a di Siksésyon di Brétagn.
* Mè : Jean de Montfort ant annan Nant ka fè so kò roukonnèt douk di Brétagn.
* 2 jen : David II Bruce ka débarké atè Inverbervie an Lékòs aprè sèt lannen d'ègzil an Normandi é ka roupran renn-an di gouvèlman. Edward Balliol, malgré soutchen-an d’Édouard III d'Anglétèr sa ranvèrsé di tronn di Lékòs.
* 15 jen : lanmò d’Andronic III Paléyolog. Koumansman di pronmyé règn di Jean V Paléyolog (1332-1391), lanprò bizanten-an (jouk 1354). Réjans di Jean Cantacuzène épi d’Anne di Savoie (1341-1347).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1iul34nl5m7m627kbb7n5xkj1oj4301
1342
0
336
17785
16608
2020-01-26T00:21:31Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1342''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Mè-jen : rivé atè Péken pa Caffa, Saraï é Almaligh di fransisken légat di pap Jean di Marignol (finisman an 1347).
* 19 out : Jean de Marignol sa rousouvwè an odjans pas gran-an khan Toghan Tèmur.
* Bengal musulman-an sa endépandan anba dinasti-a Ilyâs Shâhî (finisman an 1576). I ka établi dé rélasyon diplomatik ké Lachin. Pòr-a di Chittagong ka divini oun sant di komèrs enpòrtan ké Èstrenm-Oryan.
* Tenryūji-bune, Dé navir afrété pa Tenryū-ji, oun tanp di Kyoto, ka randé so kò an Chine. Rélasyon komèrsyal-ya ant Japon ké Lachin ka roupran kazi-ofisyèlman.
=== Pròch-Oryan ===
* Òktòb : kouronnman di Constantin IV d'Arméni. Dinasti hétoumyenn-an ka étenn so kò an Silisi arményenn, fot di léritché mal, à lanmò-a di Léon V 28 désanm 1341. Guy de Lusignan, tiboug di sò-a di rwa Héthoum II, Zabel, ké d’Amaury, frè di rwa di Chip Henri II, ka monté asou tronn-an anba di Constantin IV d'Arméni. Guy de Lusignan ké fika asasiné pa Arményen-yan, òstil à enstalasyon-an di Légliz katolik-a annan peyi-a (1344). Léon VI, so névé, ka siksédé li (1374).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
4cvh7b5dj62bd7xwp4skr7ov8bl0obs
1343
0
337
17786
16589
2020-01-26T00:21:37Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1343''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Koumansman di règn di Qazan, khan djaghataïd di Transoxiane (finisman an 1346), ki poté asou tronn-an pa laklas-a dirijant tirk. Pouvwè-a di fè sa ant lanmen-yan di émir-a Kazgan, don fyèf-ya ka étann so kò o nò di Amou-Daria.
* Soulon powenm épik javanè-a Nagarakertagama, ki ékri an 1365, rwayom javanè-a di Majapahit ka konkéri zil vwézin-an di Bali.
=== Léròp ===
* 4 janvyé : Andrea Dandolo sa éli doj di Véniz (finisman an 1354).
* 16 janvyé : tèstaman di Robert le Sage. Jeanne Ire (1326-1382) ka érité di rwayom di Nap é di konté di Provence.
* 19 janvyé : Robert le Sage, rwa di Nap, ka lésé à so lanmò péyi-a annan roun léta d’anarchi é di lalit féyodal. Jeanne ka siksédé li. So épou André di Ongri ka doumandé à fika kouronnen é à partajé pouvwè-a. Jeanne, ki enfliyansé pa Anjou-Tarente, ka roufizé. Rwa-a di Ongri, frè d’André, ka an aplé o pape Clément VI ki ka voyé à renn-an oun ultimatum. Dat-a di kouronnman sa fiksé o 20 sèptanm 1345.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
gy1zbhcntdcedt462yovs1z0prf5fjk
1344
0
338
19557
19511
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:107.77.221.100|107.77.221.100]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1344''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Atlantik ===
* 15 novanm : Luis de Cerda, kont di Clermont, sa déklaré pa pap-a Clément VI rwa dé zil Fortuné. Yé ka randé so kò atè zil Kanari ké Dé navir, mè an sa èspilsé pa natirèl-ya.
=== Lafrik ===
* Koumansman di règn di Saïfa-Arad, rwa di Létchopi (finisman an 1372). Li ka pasifyé Tigré-a é ka briga viktoryézman oun révòlt dé musulman di Ifat-a. Anba so règn, Létchopi-a té akéri oun tèl prèstij ki li ka fè figir di protèktris ofisyèl di Patriyarka d’Alexandri.
=== Pròch-Oryan ===
* 28 òktòb : « krwazad-a di Larchipèl-a », lig maritim Italyen-an, ka pran Smyrne o soultan ottoman d’Aydın ké soutchen-an dé Lòspitalyé di Rhod. Lospitalyé-ya ka gardé lavil-a jouk 1402.
=== Léròp ===
* 19 janvyé : rwa-a d'Anglétèr Édouard III ka òrganizé atè Windsor roun "lafèt di Tab ronn-an". Li ka proklamé so volonté di rétabli konpagni-a dé chouvalyé di Tab ronn-an (ké 300 pré). A pwen di dépa di kréyasyon-an an 1349 di lòrd di Jartchèr-a.
* 26 mars : Kastiyan-yan ka anparé yé kò di pòr mérinid d’Algésiras.
* 30 avril : Charles di Liksanbour ka fondé larchévéché di Prag, ki ka divini endépandan di larchévèk-a di Mayans.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
0qjqu9n730gftfw8gfn2cot12ke94p5
1345
0
339
17788
16603
2020-01-26T00:21:50Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1345''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Date posib di fondasyon-an di Tenochtitlan (Mexico) pa Aztèk-ya (oben 1325).
* Shams al-din Ilyas Shah (en) ka divini gouvèlnò di Bengal (finisman an 1358). I ka inifyé Bengal-a anba so otorité. Souvren-yan di dinasti-a ilyâs-shahide ké fika ranvèrsé pa chèf-a di faksyon étchopyen-an, don yé té fè baz-a di yé larmé. Épi roun Arab, Husayn Shâh, ka fondé oun nouvèl dinasti anba lakèl soultanat di Bengal ké atenn oun gran prospérité (xvie syèk). Souvren-yan di Bengal ké sasé à promouvwè linité-a ant Endou-ya ké Musulman-yan, politik ki ké provoké oun véritab enpénétrasyon ant Dé kiltir-ya, ki ka aparèt annan litératir mistik-a ké powétik. Ottoman-yan ka absòrbé émirat-a di Karasi, é ka pran pyé asou Dardanèl-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
quh6r0lhliwph2by2ya4vz0vdblbuog
1346
0
340
17789
16609
2020-01-26T00:21:56Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1346''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 10 out : le Majorquin Jacques Ferrer ka pati pou roun èspédisyon o Rio de Oro. Li ka apèrsouvwè zil Kanari-ya. Sa vwayaj sa mansyonnen asou Atlas katalan-an di 1375.
* Lapès nwè an Léjip.
=== Lazi ===
* Janvyé : vwayajò maroken-an Ibn Battûta ka abòrdé Samudra, kapital di soultanat di Pasai annan nò-a di zil endonézyen-an di Sumatra.
* 23 févriyé, Lenn : senk frè Sangama ka sélébré o tanp di Shiva atè Sringeri dominasyon-an pa rwa-a di Vijayanâgara Harihara di tout Deccan di roun kot à ròt-a. Aprè lanmò-a di dannyé souvren dinasti endou-a dé Hoysala di Mysore, Ballala IV, Harihara ka divini souvren di ansyen lanpir-a Hoysala.
* Émir-a Kazgan ka révòlté so kò kont khan djaghataïde di Transoxiane Qazan, joujé pé lwayal, é ka tchwé li. Li ka atribiyé tronn-an di Transoxiane à roun désandan d’Ögödei, Dânich-mendiya (finisman di règn an 1348).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
06j4j3i7ltmvxq3igzo4u71he7ocpt4
1347
0
341
17790
16729
2020-01-26T00:22:29Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1347''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 25 mè : priz di pòr d'Ayas, an Arméni sisilyenn pa Mamelouk-ya di Léjip.
* 3 out : soultanat-a dé Bahmanî di Deccan sa fondé annan sid-a di Lenn-an. Jénéral Tirk Hasan Zafar Khan sa kouronnen soultan dé Bahmanî anba non-an di 'Alâ' al-Dîn Hasan Baham Shâh. Li ka révolisyon so kò kont Muhammad bin-Tughlûq é ka fondé atè Gulbarga (Mysore), annan Deccan-an, dinasti endomusulman-an dé Bahmanî (finisman an 1527). Anba so siksésò-ya, téritwar-a ké fika agrandi di Golconde, mè dé tansyon ké aparèt ant immigré arab, tirk obeb iranyen, ki konnèt anba non-an di Afâqis, ké Musulman endijenn, oben Dakhinîs.
* 15 sèptanm : prisz di Tinis pa rwayom mérinid-a di Marok.
* Koumansman di règn di gengiskhanid Tughluk Timur (en), khan di Mogholistan (finisman an 1363). Li ka konvèrti so kò pou Lislam-an é ka fè so kò roukonnèt di émir tirk-a do Transoxiane Kazgan (1347/1357) é ka konsolidé Mogholistan.
* Kréyasyon di rwayom di Taungû an Birmani.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
pdz8fy8ecsr1uyjzpernxflansady8b
1348
0
342
18321
17791
2020-05-29T12:25:43Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1348''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 10 avril : défèt di soultan Mérinid Abû al-Hasan annan batay-a di Kairouan divan révòlt dé tribi arab di Sid tinizyen é sésésyon-an di Tripoli. Li divèt réfijyé so kò o Marok.
* Émir-a Kazgan ka détroné khan di Transoxiane Dânich-mendiya é ka ranplasé pa piti-tiboug di Douwa, djaghataïd Bouyankouli. Kazgan ka rèstoré pouvwè-a dé Ségnò féyodal tirk.
* Génois ka ataké Cérasonte annan Lanpir-a di Trébizonn épi kapital-a li-menm, sa ki ka provoké anprizonnman-an di tout Fran-yan di lavil-a.
=== Léròp ===
* 11 janvyé : rivé di Louis Ie di Ongri àtè Bénévent ké sis mil wonm di zarm. Renn-an Jeanne di Nap ka anfwi so kò an Provence, 15. Louis ka randé so kò mèt di rwayom di Nap mè lapès-a ka fè li tchoulé é li divèt routounen an Ongri fen avril.
* 23 janvyé : Charles de Durazzo sa ègzékité atè Aversa pa Louis di Ongri ki ka akizé li di asasina-a di so frè André.
* 25 janvyé : Véniz ka sibi roun vyolan tranmman di latè ki ka fè dé santenn di viktim é détrwi di nonbré édifis.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
cgk0i1xtnh3bw9j9975ntalbahw8omt
1349
0
343
17792
16716
2020-01-26T00:22:42Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1349''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Koumansman di règn di Yedji, souvren Haoussad Kano (finisman an 1384). Li ka konvèrti so kò pou lislam-an dé komèrsan mandeng. Laplipa dé sité haoussa ka raproché so kò di lislam-an o au xive syèk, mè Haoussas ka rété soupannan an majorité animis.
=== Lazi ===
* Pronmyé mansyon di enplantasyon chinwaz-a atè Sengapour.
=== Léròp ===
* 9 janvyé : Tout popilasyon jwiv-a di Bâle, ki akizé di fika rèsponsab di propagasyon-an di lapès-a, sa masakré é ensinéré.
* 13 janvyé : troub an Flandre (goede maandag). Foulon-yan d’Ypres, di Bruge é di Gand ka masakré tisrand-yan, ki ké pran yé révanch ab 1350… konstitisyon gantwaz-a ké konsakré viktwè-a dé métché mwayen : poorter (gran bourjwa) ké fika minoritèr à léchvinaj-a ki dominé pa tisran-yan ké métché mwayen-yan.
* 24 janvyé : Giovanni Visconti ka régné sèl asou Milan à lanmò-a di so frè Luchino (finisman an 1354).
* 14 févriyé : pogrom atè Strasbourg : 900 Jwif, ki akizé di propagasyon-an di lapès-a, sa ègzékité.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
96lrpy97aueibm0emi5er7ykr2yh2q5
1350
0
344
18322
17793
2020-05-29T12:25:48Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1350''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Ndahiro Ruyange sa entronizé Rwa di Rwanda bò'd 1350.
=== Lazi ===
* Laj di lò di lanpir-a Majapahit atè Java pannan règn-an di Hayam Wuruk(Rajasanagara), rwa di Majapahit (finisman an 1389).
* Koumansman dé raids dé pirat japonè Wakô asou kot koréyen-yan.
=== Léròp ===
* 9 janvyé : Jean di Valenti (Giovanni Valente (it)) sa éli doj di Gênes (finisman an 1353).
* 30 janvyé : lòrdonans rwayal ki ja réprimé vagabondaj-a é di mandisité-a an Lafrans.
* 9 févriyé : Jean le Bon ka épouzé Jeanne di Boulogn.
* Févriyé - òktòb : ségon kanpangn di Louis di Ongri an Itali. I ka anparé so kò oun nouvèl fwè di rwayom di Nap mè pap-a ka roufizé di dèstitchwé Jeanne di so tronn.
* 26 mars : koumansman di règn di Pierre le Cruel(1334-1369) rwa di León é di Kasti.
* 8 avril : fitir dofen-an Charles, tiboug di Jean II le Bon, ka épouzé Jeanne di Bourbon.
* 17 avril : Konvokasyon di Noblès-a di Konté di Bourgogn pa Philippe VI àatè Dôle.
* 26 jwiyé : Louis di Ongri ka pran Aversa ki li ka asyéjé dipi avril.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
kq8ui9mmvbpxm8oc38vsbehivvpd3cs
1351
0
345
17794
16772
2020-01-26T00:22:55Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1351''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 4 mars : rwayom tay d'Ayutthaya sa établi anba léjid-a di roun dirijan okèl ké fika atribiyé non pòstim-an di Ramathibodi.
* 23 mars : Fîrûz Shâh Tughlûq (1305-1388), kouzen di Muhammad bin-Tughlûq, ka siksédé li à tèt-a di soultanat-a Delhi.
* 24 mè : lanmò d'Abu al-Hassa. So tiboug Abu Inan Faris ka siksédé li kou soultan mérinid di Marok ki li briga li pannan Dé lannen (finisman an 1358).
* Lachin : koumansman di révòlt nasyonalis dé « Tirban Rouj » annan anviron-yan di Canton, ki préparé pa sosyété sigré (notaman sala di Lotus Blanng).
=== Léròp ===
* 30 janvyé : lòrdonans asou métché-ya di Pari. Édit di Janvyé di rwa Jean le Bon ki ka régmanté salèr-ya ké douré-a di travay dé zouvriyé vignéron.
* 9 févriyé : antré an vigò di Statute of Labourers annan rwayom-an d'Anglétèr. Travay obligatwar sa enstitchwé pa Palman anglé-a. Yé ka tann à limité monté-a dé salèr agrikòl. Mizour-a pa gen pyès léfè é salèr-ya ka kontinwé d'ogmanté.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
pf2moxhdatsc72ngmh9txgm0pgqvo4w
1352
0
346
17795
16718
2020-01-26T00:23:01Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1352''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Acamapitzin sa éli pronmyé rwa dé Aztèk.
* Vwayajò tangérois Ibn Battûta ka vizité Mali é ka ékri roun roun kont randé di tousa ki li ka òbsèrvé.
* Yé ka kité Fès pou Sijilmâsa, ka travèrsé dézè-a ké roun karavann di marchan (18 févriyé) bò'd Iwâlâtân(20 avril) épi ka atenn Niani, kapital-a di Mali, 28 juin. I ka roupati, 27 février 1353 monté asou roun chanmo. I ka dékri dé zipopotanm òbò di lak Débo (?), ka ganyen Tombouctou é ka anparé so kò annan roun piròg bò'd Kawkaw (Gao). I ka maché bò'd Takaddâ (en) asou téritwar-a dé bèrbèr Bardâma, ka travèrsé dézè-a (12 sèptanm 1353) bò'd Kâhir ké Hoggar épi ka rouganyen Sijilmâsa (29 désanm 1353) ké Fès. Ibn Battuta ka dékri Mali kou roun lanpir roumarkabman administré. Larout-ya sa sir, péyi-a ka prospéré é li gen bokou lò. I ka vizité Niani, kapital-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
te5nvs779r4a7xtpf8ymb2cg0is5646
1353
0
347
17796
16710
2020-01-26T00:35:59Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen 1353 di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Mars : Ibn Battuta ka atenn Tombouctou.
* Ibn Battuta ka mansyonnen Idris, rwa (maï) di Bornou ki pa ka jen montré so vizaj. Fondasyon di rwayom endépandan di Lan Xang (péyi di « Milyon d’éléfan »), fitir Laos, pa prens-a lao, Phraya Fa Ngum. Kapital-a sa fiksé à Luang Prabang.
=== Léròp ===
* 6 mars : kanton-an di Berne ka jwenn so kò à Konfédérasyon-an dé VIII kanton. Lig Étèrnèl Swis-a ka konprann lwit kanton.
* 26 avril : lanmò di Siméon le Superbe di lapès-a. So tèstaman ka konséyé à so léritché-ya di obéyi o fitir métropolit Alexis Plechtchéev. Koumansman di règn di so frè Ivan II Ivanovitch le doux (1326-1359), gran prens di Mòskou. I ka kontinwé politik-a d’èspansyon ké lèd-a di métropolit Alexis.
* 3 jen : maryaj atè Valladolid di Pierre le Cruel ké Blanch di Bourbon. Rwa-a di Kasti ka abandoné so épouz dè landimen-an é ka jité li an prizon. Léchèk-a di sa linyon ka fè tonbé an disgras João Afonso di Albuquerque ki ka pran kabèch-a di rébélyon-an atè Kasti o koté dé dimi-frè di rwa, Henri di Trastamare é Fadrique di Kasti.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
e1zg39trfclgl45gdnb4zb6au87rrdt
1354
0
348
17797
16586
2020-01-26T00:36:07Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1354''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Tibè : lamas Sakyapa ka pédi o profi dé Phagmodrupa, oun branch dé Kagyüpa, don rouprézantan-an pli prèstijyé-a sa Changchub Gyeltshen (1302-1373). Sa ka ronp tout lyen ké dinasti mongòl-a dé Yuan, épi sala ki chinwaz dé Ming. Li ka akrwat endépandans-a di Tibè é ka enstoré sistenm administratif-a dé dzong, « fòrtérès-distrik ».
* Lachin : lòrdonans ka diminwé di 20 % pri-a di fèrmaj annan tout lanpir-a.
=== Léròp ===
* 8 janvyé : asasina di konnétab di Lafrans, Charles de La Cerda pa dé wonm di Charles II nonmen Mové-a, rwa di Navarre ké kont d'Évreux.
* 22 févriyé : trété di Mantes ant Jean II le Bon é Charles II di Navarre, à avantaj-a di sa dannyé.
* Févriyé : Mathieu Cantacuzène sa kolanprò bizanten.
* 2 mars : Tirk Ottoman-yan ka akéri Gallipoli, asou riv-a dé Dardanelles, yé pronmyé posésyon an Léròp.
* Soultan ottoman Orhan ja entèrvini an Léròp pou édé so bèl-papa Jean Cantacuzène ka bloké so rival Jean V Paléyològ ki soutni Sèrb-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
qbo1co0t20xujhltan4s75xzj8sftsn
1355
0
349
17798
16560
2020-01-26T00:36:29Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1355''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Janvyé, Lachin : chèf-a di révòlt-a dé Tirban rouj Han Shantong sa arété é ègzékité pa Yuan-yan.
* Mars : Han Lin'er sa proklamé lanprò di dinasti-a Song. Révòlt-a dé Tirban rouj ka étann so kò annan tout Lachin-an di sid ki sa plonjé annan anarchi-a.
* Jen : priz pa sirpriz é piyaj di Tripoli pa amiral génois Philippe Doria.
* Khan Djanibeg ka konkéri Azerbaïdjan ki li ka rataché prvizwarma à la Horde d'or.
=== Léròp ===
* 2 janvyé : Charles Grimaldi ka achté Roque brune.
* 5 janvyé : trété-a di Pari ki signé ant rwa-a di Lafrans Jean II le Bon é kont-a di Savoie Amédée VI ka établi limit-a ant Savoie ké Dauphiné.
* 6 janvyé : Charles IV di Liksanbour ka fè so kò kouronnen rwa di Lombardie à Milan.
* 7 janvyé : rwa-a Alphonse IV di Portigal, ki ka anprann maryaj-a di so tiboug Pierre ké Inès de Castro, ka fè li asasiné. Inès gen kabèch-a ki tranché annan palè-a di Santa Clara atè Coïmbra.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
msntnk4ocuw5u8czy170ote32l5b00l
1356
0
350
17799
16595
2020-01-26T00:36:35Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1356''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 27 mars, révòlt-a dé Tirban rouj : viktwè naval dé ensirjé asou Yangzi Jiang annan batay-a di Caishi.
* 10 avril : an Lachin, chèf ensirjé Zhu Yuanzhang, senp tiboug di péyizan é ansyen mwann bouddhis, ka pran Nankin o Yuan, koté li ka établi so kapital.
* Koumansman di règn an Lenn di Bukka, rwa di Vijayanagar (finisman an 1377). I ka patronnen patché pandi (létré) védik. Kiltir endou-a ka konnèt oun véritab roukonésans.
=== Léròp ===
* 3 janvyé : douk-a Wenceslas di Brabant ké so épouz Jeanne di Brabant divèt asèpté, lò di « Jwayéz Antré » (sérémoni d’entronizasyon) konsiltasyon-an dé léta provensyal pou déklarasyon-an di lagèr, konklizyon-an di lapè-a ké lévé-a di nouvèl enpo. Dannyé artik-a prévwè roukour-a di « Pèp » pou rézistans larmé-a si la si prens-a ka ronp kontra-a.
* 6 janvyé : dofen-an Charles ka divini douk di Nòrmandi.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
sqfbgh844l595a4gc44ap01eijwblr6
1357
0
351
17800
16604
2020-01-26T00:36:43Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1357''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Out-sèptanm : priz di Tinis pa rwa Maroken-an Abu Inan Faris.
=== Lazi ===
* Émir-a di Transoxiane Kazgan, o fèt di so pouvwè, sa asasiné pa so advèrsèr-ya à isou-a di disansyon féyodal. So tiboug, enpwisan-an Mirzâ Abdallâh, ké konnèt menm sòr-a lannen ki ka swiv. Transoxiane ka sonbré annan anarchi-a.
=== Léròp ===
* Routour di lapès-a.
* 5 février : ŕégnon atè Pari dé léta jénéral pa dofen-an (fitir Charles V di Lafrans).
* 3 mars : atè Pari, prévo marchan Étienne Marcel, gran drapyé parizyen, ka enpozé so kò o dofen gran lòrdonans di 1357 ki ka prévwayé oun kontrol dé sibsid pa léta-ya, oun konsèy adjwen o dofen ké rouvoyé-a dé konséyé di Jean le Bon. Étienne Marcel ka òbténi soutchen-an dé Parizyen, òstil à laristocrasi militèr-a, pou ofisyé rwayal-ya é pou enpo-ya.
* 23 mars : trèv di Bordeaux, katriyenm-an dipi koumansman-an di lagèr-a San Lannen. Aprè batay-a di Poitiers, koté li té fè prizonnyé, Jean II le Bon ka signé roun trèv di Dé lannen ké Prens Nwè-a, anvan di fika voyé an Anglétèr, koté li ka douméré an kaptivité pannan trwa lannen.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
i59lpclm796l8atxia0pbkgbziw86ec
1358
0
352
19672
19646
2022-07-29T20:13:46Z
Drummingman
2160
cross wiki vandalism
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1358''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 2 févriyé : an Lenn, Muhammad Shah Bahmani ka siksédé à so papa Hasan Zafar Khan asou tronn-an dé Bahmani.30 : à lanmò-a d’Abu Inan Faris, anarchi-a ka enstalé so kò annan rwayom mérinid-a dé Èspagnòl, dé Pòrtigè é dé Arab. Koumansman di « règn dé vizir » (1358-1361).
=== Léròp ===
* Janvyé : pronmyé trété di Lonn ki ka konsèrnen libérasyon-an di rwa di Lafrans.
* 20 janvyé : Asanblé Jénéral-a di la Hanse ki tchenbé atè Lubeck ka désidé bòykòt di komèrs ké Flandres (finisman 24 out 1360. Lavil-a di Lubeck ka divini jartché jénéral-a di Lig Hanséyatik.
* 18 févriyé : ka sélé défèt-a dé Vénisyen fas o rwa di Ongri-Krowasi, Louis d'Anjou, lapè-a di Zadar ka marké réyinifikasyon-an di Dalmasi-a à kouronn krowat-a osen di rwayom komen. À laswit-a di roun akò ki signé atè Visegrad, 27 jen ki ka swiv, Répiblik-a di Raguse (atchwèl Dubrovnik) ka soti di mouvans-a di Véniz ka roukonnèt sizrennté ongaro-krowat, don titèl-a ké fika trè téyorik. Li ka lansé so kò asou marché oryantal-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
gcq1jleauy7rxkt8kcjb9m8fc9onttn
1359
0
353
17802
16606
2020-01-26T00:37:03Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1359''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 31 janvyé : Abdalwadid Abu Hammu Musa (1339-1389) ka roupran Tlemcen asou Mérinid.
* Koumansman di règn di Kamba oben Kassa, rwa di Mali. Li sa ranvèrsé o bou di nòv mwa di lagèr sivil pa tiboug-a di Maghan, sirnonmen Mari Diata, ki ka régné jouk 1374. Mari Diata II ka lésé sitchwasyon-an di Mali dégradé so kò. Mossi-ya di Yatenga ka miltipliyé yé raid, Touareg ka koumansé à manifèsté so kò annan réjyon oryantal-ya di Lanpir-a pa yé piyaj. Dé djopopo di fanmi ka afébli dinasti-a.
=== Pròch-Oryan===
* Koumansman di soultanat ottoman di Hudavendigâr Murat Ie (jouk 1389). Ottoman-yan sa établi asou Dé riv-ya dé Dardanelles an Thrace.
=== Léròp ===
Livè frèt, o pwen di fè jélé Rhin-an douran 3 simenn atè Mayans, swivi di lonng lapli ké inondasyon (Fénomenn-an di lonng jèl di Rhin ké rouprodjwi so kò an 1364, douran pli di 3 mwa)
* 10 mars : sak d'Auxerre pa routché-ya ki kondjwi pa Robert Knolles.
* Ansyenn troup-ya di Prens Nwè-a di Jean II, atchwèlman dézévré, ka parkouri Lafrans-a an lonng é an larj ka miltipliyé piyaj ké vyolans-ya. Kapitenn anglé Robert Knolles, ka chimimé di Brétagn-an atè Bourgogn-an, ka sémé térò-a toupatou li ka pasé. Arnaud de Cervole, kapitenn o sèrvis di Jean le Bon an 1356, ka konpòrté so kò an véritab brigan an Berry é an Nivernais.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
3vsfhfxoufx7p21x1tbw7qgucbci8i5
1360
0
354
17803
16593
2020-01-26T00:37:11Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1360''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Mars : Tughluk Timur (en), khan di Mogholistan, la entèrvini an Transoxiane é ka chasé di pouvwè émir-ya ké manm-yan di noblès tirk lokal-a. I ka plasé so tiboug Ilyas Khoja (en) kou gouvèlnò é ka rèstoré pou roun moman linité-a di Djaghataï.
=== Léròp ===
Rékirans di lapès-a annan Léròp. Anglétèr-a ka pédi 22,7 % di so popilasyon.
* 11 janvyé : Édouard III d'Anglétèr ka tanté san siksè di rantré annan Reims pou fè so kò sakré. Li sa mété an mové pòstir pa dofen-an Charles ki ka roufizé òbstinéman briga-a pa èstratéji-a di latè-a ki dézè.
* 10 mars : trété di Guillon.
* 15 mars : raid norman asou pòr-a di Winchelsea.
* 19 mars : an Lafrans, Palman-an ka divini sèksyon èspésyalizé-a di Konsèy ki ka tchipé so kò di lajistis-a.
* 31 mars : Édouard III ka enstalé so kartché jénéral o chato di Chanteloup atè Saint-Germain-lès-Arpajon é ka dirijé envèstisman-an di Pari. Longjumeau, Monthléry, Corbeil é Orly sa tchipé é piyé annan foulé-a. Épi ant 5 ké 7 avril a o tour di Châtillon, Montrouge, Gentilly, Cachan, Issy, Vanves ké Vaugirard.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
13hstmixvtub5gzqzt6ubq1byeijqam
1361
0
355
17804
16594
2020-01-26T00:37:19Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1361''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Timur Lang (1336-1405), ségnò di Kech, chèf dé Barlas, sa nonmen konséyé di Ilyas Khoja (en), gouvèlnò di Transoxiane.
=== Léròp ===
Réyaparisyon di Lapès-a atè Pari, atè Avignon é atè Lonn an koumansman di lannen. Troup-ya di mèrsénèr ka apòrté ké yé lapès-a an Lonbardi (1362) é an Aragon (lapès de timoun).
* 16 jwiyé : Lorenzo Celsi sa éli doj di Véniz.
* 27 jwiyé : troup dannwa di Valdemar Attertag, atè viktoryé atè Visby asou Swédwa-ya, ka anparé yé kò di Gotland épi d’Öland. Ménasé, Lig Hanséyatik ka mobilizé so kò kont Dannmark-a (finisman an 1370).
* 7 sèptanm : trété di Greifswald ant rwa-a Magnus IV di Swèd, so tiboug rwa-a Håkon VI di Nòrvèj é Hanse kont Valdemar Attertag.
* Magnus VII ka rétabli so kò asou tronn-an di Swèd mè divèt asosyé o pouvwè so tiboug Haakon VI, ki ka rétabli Linyon-an (finisman di règn an 1365).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
gbu252mxhwc1hcxdy09vd0g2dr3uf4d
1362
0
356
17805
16591
2020-01-26T00:37:37Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1362''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Léròp ===
* 8 janvyé : lavil-a di Cahors ka randé so kò o lyétnan di rwa d'Anglétèr, Chandos, an prézans di maréchal fransé Boucicaut.
* 16 janvyé : vyolant tanpèt an lanmè di Nò, ki ka kozé omwen 25 000 lanmò (Grote Mandrenke).
* 15 févriyé : Magnus Eriksson, rwa di Swèd, ka otorizé délégé-ya di Fenlann à partisipé à élèksyon rwayal-a atè Mora.
* 6 avril : Tard-Venus ka krazé ost rwayal fransé-a ki koumandé pa Jacques di Bourbon annan batay-a di Brignais prè di Lyon.
* Avril : flòt-a di Hanse ka ataké Copenhague. Hanse ka déklaré lagèr-a o Dannmark an rouprézay di priz-a di Visby, asou zil-a di Gotland an 1361. Konfli-a ka douré jouk 1370.
* 18 mè : roupriz di lagèr-a ant Pise ké Florans. Pisan-yan ka anparé yé kò di fòrtérès-a di Piétrabona; 5 jen é ka ménasé Pescia (finisman an 1364).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
2f88jxvy6uce7knl3lr3m04dtwt6g9u
1363
0
357
17806
16592
2020-01-26T00:38:03Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1363''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 15 jen - 28 out : syèj di Nanchang an Lachin. Zhu Yuanzhang, mèt di Nankin, ka venk é ka tchwé so konpétitò Chen Youliang (en) mèt di Hubei, di Hunan é di Jiangxi lò di batay naval-a di lak Poyang é ka anparé so kò di so téritwar-ya.
* Dé pirat japonnen Wakô sa roupéré asou kot koréyen-yan. Chèf tirko-mongòl Timur Lang ka ronp ké Tughluk Timur (en), khan di Mogholistan, é ka abat pwisans mongòl-a aprè so viktwè-ya kont Ilyas Khoja (en)prè di pon di pyèr di larivyè-a Wakhch épi ant Kech é Samarkand. Li sa mèt di Transoxiane.
=== Léròp ===
* 13 janvyé : lanmò di Meinhard III di Gorizia-Tyrol. So manman Margarete Maultasch ka bay Tyrol o Habsbourg di Lotrich. Rodolphe IV ka ékri o doj di Véniz ki li ka kontrolé larout-ya ant Lalmagn ké Litali-a.
* 14 mars : Gabriele Adorno sa éli doj di Gênes aprè lanmò-a pa anpwazonnen di Simon Boccanegra.
* 9 avril : rwa di Swèd Magnus VII é Haakon VI ka alyé yé kò kont Hanse ké Valdemar IV di Dannmark. Maryaj-a d’Haakon ké Margrethe di Dannmark sa sélébré.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
2xqe13no7uzwb8kebnq45v68denw4nc
1364
0
358
17807
16576
2020-01-26T00:38:17Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1364''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Novanm 1364 oben 1365 : dé marien dieppois ka armé Dé véso ki ka atenn Kap Vèrt-a à Nwèl. Yé ka konstrwi oun konptwè ki batizé Piti-Dieppe an bouchou-a di rio Cestos asou kot-ya di Libérya atchwèl. Yé ka rantré atè à Dieppe ki charjé di livwè é di malagèt an mè 1365. O kour dé lannen ki ka swiv, ròt kontwè nòrman ka enstalé so kò asou kot-ya di Lafrik ògsidantal-a jouk Elmina an Giné ki ka rousouvwè oun légliz an 1384.
=== Lazi ===
* Rot-Birmani : dèstriksyon dé rwayom di Pinya é Sagaing. Fondsyon di rwayom d'Ava pa rwa-a Thadominbya.
=== Léròp ===
* 13 janvyé - 25 mars : jèl di Rhin, di Lasenn (Rouen) é di Lwar pannan trwa mwa, di Rhône é di Bas-Garonn. Livè 1363-1364 partikilyèrman lonng (19 simenn atè Tournai) é rigouré.
* 10 févriyé : akò di Bruno ant Charles IV di Liksanbour ké Habsbourg, ki ja prévwayé ki chak kaz ké érité di Dé posésyon di ròt-a an ka d'èstenksyon.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
2nfuocopvu5q5puj6zfey7stuo4xve8
1365
0
359
17808
16596
2020-01-26T00:38:26Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1365''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 26 janvyé, Rot-Birmani : fondasyon di lavil-a d'Ava, kapital di péyi à plizyò roupriz o kour dé syèk ki ka swiv.
* Powèt-a di kour Prapanca ki ékri Nagarakertagama, powenm épik pou glwar-a di rwa Hayam Wuruk di Majapahit (r. 1350-1389) annan lès-a di zil-a di Java an Endonézi.
=== Pròch-Oryan ===
* 10 òktòb : rwa-a di Chip Pierre Ie ka anparé so kò d’Alexandrie é ka mété lavil-a à sak. So krwazad ka konpromèt entérè-ya dé marchan éropéyen é dé krétchen endijenn di Léjip mamelouk-a.
* Tirk-ya Kara Koyunlu (« jan o mouton nwè ») ka soumèt distrik-a di Mush an Anatoli, épi ka pran Mossoul(1375), Sinjbar épi Tabriz an 1388.
=== Léròp ===
* 4 mars : viktwè d'Albert di Mecklembourg annan batay-a d'Enköping. Magnus VII é Haakon VI sa dépozé di tronn di Swèd o profi d’Albrecht di Mecklembourg, tiboug di douk Albrecht le Jeune (bèl-frè di Magnus VII), à koz di yé alyans ké Dannmark-a. Albert ka divini sèl rwa-a di Swèd jouk so dépozisyon an 1389. Haakon VI ka kontinwé à régné asou Nòrvèj-a é tchèk provens oryantal di Swèd-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
371cptpf9v293ye1x49lyi82d5vx0rf
1366
0
360
17809
16588
2020-01-26T00:38:49Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1366''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 1e janvyé : antré di Bertrand Du Guesclin atè Barcelone.
* 8 févriyé : monastè-a di Saint-Pons de Cimiez (Nice) ka pasé anba jouridiksyon-an di abbay-a di Saint-Victor di Marsèy.
* 8 févriyé : monastè-a di Saint-Pons de Cimiez (Nice) ka pasé anba jouridiksyon-an di abbay-a di Saint-Victor di Marsèy.
* 18 févriyé : promilgasyon pa Palman-an d'Irlann dé èstati ségrégasyonnis di Kilkenny, ki ka tanté d’anréyé asimilasyon-an dé ségnò nòrman : izaj-a di anglé-a sa obligatwar anba penn di konfiskasyon dé latè, ka èskli Ilandé-yan di ro klèrjé ka délimité latè anglé-a (Pale) à lès-a di zil-a, ké latè-ya ki lésé pou Gaëls asou Dé tchèr ògsidantal-ya.
* 16 mars : priz di Calahorra pa Henri di Trastamare ki édé pa Du Guesclin ké rwa-a d'Aragon. Yé ka anvayi Kasti-a.
* 28 mars : Pierre le Cruel ka kité Burgos pou réyòrganizé so défans atè Séville.
* 5 avril : Henri de Trastamare sa kouronnen rwa di Kasti atè Burgos.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
7l8ytp10lltlxv5hymh7nlkqnz0has9
1367
0
361
17810
16577
2020-01-26T00:38:59Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1367''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lanmérik ===
* Koumansman di règn di Tezozomochtli, rwa dé Tépanèk (finisman an 1426).
=== Lazi ===
* 13 novanm : an Lachin, Zhu Yuanzhang, mèt di Nankin, ka lansé oun èspédisyon di 250 000 wonm bò'd Sid-a ki ka anparé fasilman so kò di Fujian, di Guangdong é di Guangxi, épi ka anvayi Shandong an désanm.
=== Léròp ===
* 18 janvyé : koumansman di règn di Ferdinand Ie, rwa di Portigal, dannyé souvren di dinasti-a di Bourgogn (jouk 1383).
* 3 avril : Di Guesclin sa fè prizonnyé annan batay-a di Najera (Lèspagn) o kour di so èspédisyon ki mennen kont rwa-a di Kasti, Pierre Ie le Cruel, ki soutni pa Prens Nwè-a ké Jean de Gand. Pierre ka roumonté asou tronn-an di Kasti.
* 19 jwiyé : oun lòrdonans di rwa di Lafrans ka lévé dé sibsid pou défans jénéral-a di rwayom. Charles V ka promilgé dé lòrdonans ki ka vizé à kréyasyon-an di roun larmé modèrn é à lòrganizasyon-an di défans-a di rwayom.
* Sèptanm : Henri di Trastamare, ki réfijyé so kò an Aquitaine aprè so défèt atè Najera, ka roupasé Pyréné-ya ké roun larmé. Laplipa dé lavil di Vyé-Kasti ka ouvè li yé lapòrt.
* 16 òktòb : pap-a Urbain V ka rantré atè Ronm (1367-1370), épi ka rouganyen Avignon an 1370, koté li ka mouri.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
hzv4y2zpyvzgmvlhanpqoe3gwlf1haa
1368
0
362
17811
16587
2020-01-26T00:39:17Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1368''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 23 janvyé : Zhu Yuanzhang sa proklamé lanprò di Lachin pa so larmé anba non-an di Hongwu é ka fondé dinasti-a dé Ming ké Nankin pou kapital.
* 29 mars : Chōkei ka divini lanprò di Japon à lanmò-a di Go-Murakami.
* 14 sèptanm : mèt di tout Lachin méridjonal-a, Hongwu ka maché triyonfalman asou Péken. Dinasti mongòl-a Yuan sa ranvèrsé é sa ranplasé pa dinasti chinwa Ming(1368-1644).
* Gran khan Toghan Tèmur ka anfwi so kò di Péken. Li ké mouri pannan so rétrèt, 23 mè 1370. Mongòl-ya, ki divizé, sa chasé di péyi.
* Hongwu gouvèlné ké lèd-a di roun Gran Konsèy di senk oben sis manm é di roun administrasyon ki rékrité pa konkour é ki étrwatman sirvéyé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
5q98v8x2i1rav79zsty8ddy0k2ulwg4
1369
0
363
18323
17812
2020-05-29T12:25:53Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1369''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 30 désanm : Yoshimitsu Ashikaga (1358-1408) ki divini shogun o Japon (finisman an 1394). Pli éfikas-a dé shogun Ashikaga, i ka parvini à métrizé prensipal daimyôs (ségnò féyodal) é ka asiré pwisans-a di so kaz. I ka abdiké andwit, ka fè so kò mwann é ka konstrwi « Kinkaku-ji » (Paviyon di Lò).
* Tay ka anvayi Kanbòdj-a é ka pran oun pronmyé fwè Angkor.
* Bas-Birmani : Pegu ka divini kapital-a di rwayom môn di sid an Birmani(rwayom d'Hanthawaddy).
=== Léròp ===
* Rékirans di lapès-a an Léròp. Langlétè-a ka pédi 13,1 % di so popilasyon.
* 15 janvyé : Cahors ka soulvé so kò kont okipasyon anglé-a.
* 18 janvyé : révòlt atè Syenn kont lanprò-a Charles IV ki divèt randé so privilèj-ya à lavil-a (diplom di 6 avril).
* 25 janvyé : Édouard III sa sité à konparèt divan rwa-a di Lafrans atè Pari.
* 5 février : konsil-ya di Cahors ka jiré di poté soukour o rwa di Lafrans Charles Vdéclarant ki, « menm anba dominasyon anglé-a, yé pa té jen sésé di gen tchò fransé-a ».
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jjmr7rdikajbfgf0s4onv45quiryjwc
1370
0
364
17813
16567
2020-01-26T00:39:39Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1370''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 10 avril : chèf mongòl-a Tamerlan (Timour Lenk), aprè ki li asasiné so bèl-frè Husayn ka proklamé so kò rwa atè Balkh épi ka établi so dominasyon asou Khârezm (finisman an 1379). I ka koumansé so lagèr-ya di konkèt-a an Lazi.
* 23 mè : à lanmò-a di gran khan dé Mongòl Toghan Tèmur, so tiboug Ayourchiridhara ka pran tit-a di lanprò à Karakorum, san rounonsé o projè di roukonkéri Lachin (finisman di règn an 1378).
* Jen, Lachin : réfòrm di sistenm di rékritman di mandarina (konkour) é rétablisman dé tit di noblès. Entèrdi asou sosyété sigré-ya Lotis Blanng é di Niyaj Blanng an finisman di mwa.
* 7 out : priz di Tlemcen pa Marok Mérinid.
* 25 out - désanm : négosyasyon é trété di lapè ant rwayom Chip-a ké soultan-an di Léjip.
* 9 novanm : émir-a Hafsid Abul-Abbas ka anparé so kò di Tinis é ka fè so kò proklamé kalif.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
7f1mu5lk6irwu79hrmhu2xpjvilcc5x
1371
0
365
17814
16568
2020-01-26T00:39:56Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1371''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Léròp ===
* 22 févriyé : koumansman di règn di Robert II Stuart, rwa di Lékòs (jouk 1390). Li sa kouronnen atè Skonn, 26 mars. Kaz Stuart ka gouvèlné an Lékòs jouk 1714.
* 15 mars : défèt dé anglé atè Bressuire(Poitou). Bertrand Du Guesclin ka roukonkéri Poitou, Aunis ké Saintonge pou Charles V di Lafrans pa roun séri di syèj (finisman an 1373).
* 25 o 29 mars : trété di Vernon ant Charles V é Charles le Mauvais, rwa di Navarre. Montpellier sa sédé o rwa di Navarre an konpansasyon di Mantes é Meulan.
* 31 mars : trété d'Alcoutim. Lapè ant Ferdinand Ie di Potidjal é Henri II di Kasti. Ferdinand divèt épouzé Éléonore, tifi-a d'Henri mè maryaj-a pa ka fèt lò rwa-a ka tonbé anmouré di Éléonore Teles di Menezes.
* 11 avril : trété di lapè ant Jeanne Ie di Nap é Louis d'Anjou an prézans di pap Grégoire XI.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
37x5iwoaron5u3rcykjxlg250voj016
1372
0
366
17815
16571
2020-01-26T00:40:06Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1372''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Koumansman di règn di Néouya-Maryam, rwa di Létchopi (finisman an 1382). I ka régné an lapè pas mouzoulman-yan di Ifat-a sa divizé pa dé djopopo di siksésyon.
=== Lazi ===
* Chinwa-ya ka franchi frontchèr mongòl-a mè sa krazé annan réjyon-an di Toula pa gran khan Ayourchiridhara.
=== Léròp ===
* 28 mars : lapè ant kont-a di Flann ké rwa di Langlétè.
* 22 - 23 jen : Kastiyan-yan ka détrwi flòt anglé-a o larj di La Rochelle. Koumansman di syèj di La Rochelle pa Fransé-ya.
* 10 jwiyé : trété di Tagilde. Jean di Gand, lépou di Constance di Kasti, ka rouvandiké tronn-an di Kasti é ka fè roun akò ké Ferdinand Ie di Potidjal kont Kasti-a ké Lafrans-a.
* 19 jwiyé : trété sigré dé Westminster ant Jean IV di Brétagn ké Édouard III di Langlétè. Li sa dékouvri an òktòb pas Fransé-ya.
* 7 out : Di Guesclin ka pran Poitiers.
* 22 - 23 out : viktwè di Du Guesclin asou Anglé-ya divan Soubise.
* 27 out : pap-a ka sanksyoné lapè-a ki signé ant Frédéric III di Sisil ké Jeanne Ie di Nap. Sisil-a ka divini endépandan di Nap anba non-an di rwayom di Trinacria.
* 8 sèptanm : rédisyon di La Rochelle ké Angoulenm.
* 20 sèptanm : rédisyon di Saint-Jean-d'Angély.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
if85j5sdnthww9ut75ruztmfir9aaic
1373
0
367
17816
16570
2020-01-26T00:40:17Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1373''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Fondatò-a di Lan Xang, Fa Ngum, sa dépozé é ranplasé pa so tiboug ki ka pran non-an di Samsenthai (en) (300 000 Tay) aprè rousansman di 1376. Kominoté di péryòd-a di linifikasyon-an di rwayom di Laos(jouk 1548).
* Dat léhandèr di koumansman di konstriksyon-an di Wat Phnom, pronmyé gran santiyèr di fitir kapital di Kanbòdj, Phnom Penh.
=== Pròch-Oryan ===
* Prentan : lanprò bizanten-an Jean V Paléyològ, vasal di soultan otoman, divèt akonpagné li annan roun kanpagn an Lazi Minò.
* 10 òktòb : Gênes ka établi so kò atè Famagouste(Chip) di 1373 à 1464.
=== Léròp ===
* 8 janvyé : déziré di roumèrsyé zabitan-yan di La Rochelle pas yé chasé Anglé-ya di lavil-a, rwa-a di Lafrans Charles V ka konféré o mè, à so échven-yan é à yé siksèsò, oun drwè di noblès ki éréditèr é pèrpétchwèl.
* 22 janvyé : Charles V ka kréyé gouvèlman-an d'Aunis, distenk di Saintonge.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
nfxqfoq7uwf6etd0b0lfa4ybova4zgx
1374
0
368
17817
16578
2020-01-26T00:40:26Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1374''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 20 jen : mérinid-a Abû al-`Abbâs, viktoryé dé lwayalis à Zarhun ké lèd-a di émir-a di Grénad Mohammed V al-Ghani, ka antré atè Fès é ka pran pouvwè-a o Maròk.
* Koumansman di règn di Moussa II, rwa di Mali (finisman an 1387). I ka lansé oun èspédisyon kont soultan-an di Bornou.
=== Lazi ===
* Mars-avril : lanprò Ming di Lachin Hongwu ka pibliyé roun kod ki enspiré di sa dé Tang.
* Rwa-a di dinasti-a Koryŏ (Koré) Gongmin sa asasiné. Oun faksyon favorab pou Mongòl-ya ka pran pouvwè-a.
* Dé pirat japonnen wakô sa roupéré asou kot koréyen-yan.
* Anbasad an Lachin di Bukka Ie, rwa di Vijayanagar (Lenn).
=== Léròp ===
* 13 janvyé, Vincennes : ségon lòrdonans di Charles V, rwa di Lafrans asou òrganizasyon-an di larmé-a.
* 29 janvyé : lòrdonans di Jean di Vyenn pou rékòlté dé fon pou asyéjé Saint-Sauveur-le-Vicomte, priz an 1375. Lopérasyon-an ka douré prè di roun lannen é sa roun dé pli konsidérab é dé pli chè di roukonkèt-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ofi5o37u0g080dv65cdxoim60y0wv2e
1375
0
369
17818
16530
2020-01-26T00:40:34Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1375''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 16 avril : kaptir di rwa Léon VI d'Arméni pa Mamelouk-ya. Konkèt-a di Larméni sisilyen-an pa Éjipsyen-yan : ségnò arményen, ki rwa-a Léon VI té charjé di défann Sis, ka livré lavil-a.
* Cresques, kartograf majorquins, ka drésé kart-a dit di Charles V ki ka mansyonnen lavil-ya di Tonbouktou, Mali é Gao. O sant di Sahara ka tronnen roun rwa nwè.
* Acamapichtli, tiboug di rwa tòltèk di Culhuacan ka divini Tlatoani a-pou-di rwa-prèt dé Aztèk.
* Koumansman di règn di soultan Bahmanî Ala-ud-din Mujahid Shah.
=== Léròp ===
* Rékirans di lapès-a an Léròp. Langlétè-a ka pédi 12,7 % di so popilasyon.
* 26 mè : promilgasyon atè Santarém di la lei das Sesmarias, lalwa ka agréyé ki dèstiné à promouvwè miz-a an valò dé latè pou lité kont péniri alimantèr o Potidjal. So prensip ké fika apliké plita pou kolonizasyon di Brézil.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
fvzuhrsabshn3jelqcwi7fhf52rfacu
1376
0
370
17819
16580
2020-01-26T00:40:43Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1376''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Léròp ===
* 3 févriyé : lagèr di Florans kont pap-a(finisman an 1378). Grégoire XI ka frapé lavil-a d'entèrdi.
* 4 mars : trété ant rwa-a Charles V di Lafrans é kont-a Amédée VI di Savoie ki ka angajé so kò à livré résiprokman yé kò kriminèl-ya. A pronmyé konvansyon-an d'èstradisyon ki négosyé ant Dé Léta.
* 12 mars : prorogasyon di trèv-a di Bruges ant Lafrans-a ké Langlétè-a jouk 24 jen 1377.
* 25 mars : Jeanne di Napl ka épouzé an katriyenm nòs Othon IV di Brunswick-Grubenhagen.
* 28 avril-10 jwiyé : Good Parliament.
* Palman-an di Langlétè ka manifèsté so pwisans an dèstitchwan plizyò konséyé rwayal (don le Grand chambellan Guillaume Latimer) pou koripsyon. A pronmyé itilizasyon-an do prosédir-a d’impeachment. Chanm dé komin, distenk di Chanm dé lord, sa prézidé pou pronmyé fwè-a pa roun Speaker, alò Sir Peter di la Mare.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
iy5xq6bjtr7udgb242woqiz1kjna9ic
1377
0
371
17820
16536
2020-01-26T00:40:53Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1377''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Févriyé : koumansman di règn di Harihara II, rwa di Vijayanagar (finisman an 1404). Anba so règn, Vijayanagar ka agrandi so kò o nò pa anèksyon-an di plizyò téritwar ki té pran asou soultanat bahamid mè osi bò'd sid.
* Anba règn-an di Hayam Wuruk (1350-1389), rwayom-an di Majapahit annan lès-a di Java ka ataké prensipoté-a di Palembang annan sid-a di Sumatra, ki pli gen pwisans-a ki li té gen à lépòk-a lò li té sa aplé Sriwijaya é té ka kontrolé détrwa-a du Malacca. Majapahit ka voyé pa ayò roun anbasad à lakou-a di Lachin.
=== Léròp ===
Routour di lapès-a an Léròp (1377-1378).
* 17 janvyé : pap-a Grégoire XI ka ranmné papoté-a atè Ronm asou enstans-ya di Sent Catherine di Sienne.
* 27 janvyé - 2 mars, Langlétè : Bad Parliament. I ka voté lévé-a di poll tax an mars. Popilasyon-an di Langlétè-a sa èstimé à 2 200 000 zabitan.
* 27 janvyé : koumansman di règn di Marie Ie di Sisil anba titèl-a d'Artal di Alagón.
* 26 avril - 24 jen : négosyasyon di lapè ant Langlétè-a ké Lafrans-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
d0lkfplgd54cbjxlyer1u8ac32t2lwk
1378
0
372
17821
16572
2020-01-26T00:41:02Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1378''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 10 novanm : pasaj di komèt-a di Halley.
* Koumansman di règn di Togustemur, khan dé Mongòl (finisman an 1388). Téritwar-a di lanpir mongòl-a sa alò limité à lès-a pa lak Baykal-a ké montangn Khingan, o Sid pa Gran Miray-a, o Nò pa Irtych ké Ienisseï, à Lwès-a pa montangn Tian Shan.
* An Lenn, Madura sa anèksé o rwayom di Vijayanâgara. Soultanat dé Bahmanî : Asasinat di soultan Ala-ud-din Mujahid Shah. Règn di Daud Shah I, siultan dé Bahmanî, asasiné à so tour. Koumansman di règn Muhammad II(finisman an 1397). Tamerlan ka tchipé Khârezm aprè kat lannen di lagèr.
* Kara Yülük Osman (lanmò an 1435), ka fondé dinasti-a dé Ak Koyunlu (« jan-yan ké mouton blanng ») ki ka tchipé lès-a di atchwèl Tirki-a (finisman an 1508).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
n3ys5ien9tawk9cqg2w0mf2kc3d6l13
1379
0
373
17822
16585
2020-01-26T00:41:11Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1379''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Tamerlan ka pran Ourguentch.
=== Léròp ===
* 23 janvyé : renn-an Marie di Sisil sa anlvé atè Catane asou lòrd di Pierre IV d'Aragon, pou évité so maryaj ki projété ké Jean Galéas Visconti. An 1380 Martin d'Aragon sa voyé pa so papa kou vicaire an Sisil.
* 5 mars : fondasyon di New College atè Oxford.
* 19 mars : Jan z Jenštejna ka divini larchévèk di Prag (finisman an 1396). I ka antré an konfli ouvè ké lanprò-a ké rwa di Bowenm Venceslas IV.
* 26 avril : baron bréton ki révolté kont rwa-a di Lafrans ka signé atè Renn sa roun zak di konfédérasyon é ka raplé douk-a Jean IV di Brétagn. Bréton-yan ki angajé oprè di Charles V ka abandoné li.
* 29 mè : Viktwè naval di Gênes asou Véniz à batay-a di Pola.
* Koumansman di règn di Jean Ie (1358-1390), rwa di León é di Kasti.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
lcjjvqvr0lt6b91pxxdfq3migmxqmjk
1380
0
374
17823
16574
2020-01-26T00:41:26Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1380''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Lanprò ming Hongwu ka prijé administrasyon-an di Lachin-a. I ka fè administré nò-a pa dé fonksyonèr di midi é sa di sid pa dé fonksyonèr di nò. I ka aboli sigrétarya enpéryal-a ki té prensipal kò administratif santral pannan dinasti-ya ki présédé.
* Tamerlan ka antrouprann konkèt-a di Liran-an(finisman an 1387).
* Karimul Makhdum ka fondé pronmyé mòské-a dé Filipin.
=== Léròp ===
* 20 janvyé : Louis, douk d'Anjou ka fè so antré annan Montpellier ki révòlté. Aprè so léchèk annan administrasyon-an di Languedoc li sa raplé é ranplasé pa Bertrand Du Guesclin (23 avril).
* 1e mars : oun trété d'alyans sa signé atè Westminster ant Langlétè-a ké douk-a di Brétagn.
* 1e mè : lanmò d'Håkon VI di Nòrvèj. Rwa-a di Dannmark Olav Haakonson ka régné an Nòrvèj anba titèl-a di so manman, Margrethe Valdemarsdotter, anba non-an d'Olav V (finisman an 1387). Priz di kontrol di Nòrvèj-a é di Lislann-an (propriyété nòrvéjyen) pa Dannmark-a. Lislann-an péké òbténi endépandans-a ki an 1918.
* 31 mè : trété di Dovydiškės (en) ka antré Jogaila di Litchwani ké Lòrd Tétonik-a. Sa akò sigré ka dispozé ki Jogaila pa divèt soutni so tonton Kęstutis annan so lalit kont chouvalyé-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
0z6ynhx3x8h4wf8zlgryak91ax9jyf4
1381
0
375
17824
16582
2020-01-26T00:41:43Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1381''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Avril : Tamerlan ka pran Hérat épi Khorassan. I ka lansé so kò à konkèt-a di Pèrs (finisman an 1393).
* Bayazid, tiboug di Murat Ie épouz tifi-a di bey di Germiyan, Devlet Shah Khatun.
=== Léròp ===
* 15 janvyé : signatir di ségon trété di Guérande (ratifyé 4 avril). Nétralité di Brétagn-an.
* Mars : lévé di trwazyenm poll tax. Rézilta di roun léfò ki konsidérab di gouvèlman anglé pou ogmanté enpo-ya, trwa poll tax (enpo pa kabèch) ka rouprézanté oun aktwasman dé 2/3 di fiskalité nòrmal.
* 19 mè : alyans di Kasti-a ké pap-a d’Avignon Clément VII.
* 30 mè : vyolan afrontman atè Brentwood annan Essex kont dé kolèktò d'enpo. Révòlt-a dé péyi(Peasants’Revolt), provoké pa miltiplikasyon-an dé enpo ka éklaté similtanéman annan Kent, koté péyizan-yan ka roufizé di péyé trwazyenm poll tax é annan Essex, koté yé ka manifèsté kont roun ségnò ki ka enpozé oun pri di racha ègzòrbitan à roun di so sèrf-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
isggplvc7ytn7qho9k710d9uh7a0hd0
1382
0
376
17825
16581
2020-01-26T00:41:55Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1382''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Koumansman di règn di rwa di Choa(Létchopi) (finisman an 1411).
=== Lazi ===
* Koumansman di règn di rwa Jayastithi Malla o Népal (finisman an 1422).
=== Pròch-Oryan ===
* 24 òktòb : Ibn Khaldoun ka kité Tinis pou Léjip-a. Aprè asasina-a di so frè, filozòf-a Ibn Khaldoun ka éfèktchwé roun pélrinaj à La Mecque é ka wè so kò ofri oun lachè annan famé linivèrsité mouzoulman-an al-Azhar pa soultan di Kèro, ki ka nonmen li égalman gran qadi (jij) malikit di Kèro.
* 26 novanm : koumansman di pronmyé règn di Barkuk, soultan mamelouk burjit di Léjip(1382-1389, puis 1390-1399).
* Dinasti mamelouk-a Bahrit sa ranvèrsé pa mamelouk-ya tcherkesses, nonmen Burjit (1382-1517), kantonné annan sitadèl-a di Kèro(di birj : sitadèl). Yé ka ranplasé dinasti éréditèr-a pa roun sistenm élèktif ki ka favorizé konspirasyon-yan, tchòk di Léta ké asasina-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
airk0du5q9r4z7h1eymyrrpnwxsbl3i
1383
0
377
17826
16546
2020-01-26T00:42:03Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1383''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Tamerlan ka pran Kandahar.
=== Léròp ===
* 11 janvyé : antré di Charles VI di Lafrans atè Pari à so routour di Flandre. Réprésyon sévèr di révòlt-a dé Mayoten, oun révòlt fiskal dé kontribiyab parizyen ki ka armé yé kò di timay di plonb (koté yé sirnon di « Mayoten ») é ka désann annan lari-a.
* 27 janvyé : lòrdonans rwayal ka aboli kòrporasyon profésyonèl-ya an Lafrans. Pari ka pédi so privilèj minisipal-ya jouk 1412. Prévoté-a dé marchan, ékivalan di lanméri-a di Pari, sa souprimé.
* 1e mars : Amédé VII ka divini kont di Savoie anba réjans-a di so manman Bonne de Bourbon (finisman an 1391).
* 19 mars : soulèvman kont enpo-a asou vyann-an atè Gênes. Doj Niccolò Guarco sa ataké annan so palè (5 avril) é divèt anfwi so kò landimen-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
596hykubxdspusxvg2te3dmoapuwl8o
1384
0
378
17827
16531
2020-01-26T00:42:14Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1384''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Févriyé : Binnya Nwe ka monté asou tronn-an d'Hanthawaddy, an Bas-Birmani, anba non-an di Razadarit.
=== Léròp ===
* 26 janvyé : signatir atè Leulinghem di roun trèv pou nòv mwa ant Lafrans ké Langlétè, ki ka enkli Lékòs ké Kasti, ki alyé di Lafrans, ké Gantois, ki alyé di Langlétè. 14 sèptanm, li sa prorojé jouk 1e mè 1385.
* 30 janvyé : léritaj flaman-an (Franche-Comté, konté di Flandre, d’Artois, di Nevers, etc.) sa entégré o domenn di douché di Bourgogn à lanmò-a di Louis de Male, kont di Flandre é bèl-papa di Marguerite, fanm di Philippe le Hardi.
* 6 avril, kriz potidjé : Nuno Álvares Pereira ka ranpòrté roun viktwè endésiz pou faksyon-an di Aviz annan Batay-a dé Atoleiros(« batay dé bourbyé »).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
8lfpjhiv701lih4jx2ri1aqcv65hno4
1385
0
379
17828
16524
2020-01-26T00:42:22Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1385''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
An Birmani, koumansman di « Lagèr di Karant lannen » ant rwayom-an d'Ava ké rwayom-an d'Hanthawaddy ; li ka achévé so kò san venkò an 1424.
=== Léròp ===
* 13 janvyé : léchèk di roun konspirasyon kont pap-a Urbain VI atè Nocera. Sis kardinal sa arété é Urbain VI èskominyé Charles Duras é so fanm Marguerite, 15. Charles Duras ka mété syèj-a chato-a Nocera koté pap-a alé réfijyé so kò dè finisman-an di mwa.
* 6 avril : koumansman di règn di Jean Ie (João I°), rwa di Potidjal, fondatò di dinasti-a d'Aviz (jouk 1433).
* Cortes di Potidjal ka réyini yé kò atè Coïmbra an avril pou enpozé solisyon-an ki prévwayé lò dé angajman matrimonyal di 1383. Loratò-a di tchèr Léta, João das Regras, ka konvenk asanblé-a di nésésité-a ki konfirmé dézignasyon popilèr di Jean d’Avis : Jean Ie di Potidjal, gran mèt lòrd militèr d’Aviz é dimi-frè di Ferdinand Ie di Potidjal, ka siksédé li aprè Dé lannen di troub. I ké fè di Potidjal oun pwisans di pronmyé ran.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
kd8fhige71cidjq0arfjaesyxx8znat
1386
0
380
17829
16562
2020-01-26T00:42:30Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné '''1386''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Pronmyé lanprò-a Ming di Lachin Hongwu ka roufizé di rousouvwè oun anbasadò japonnen.
=== Pròch-Oryan ===
* 21 novanm : Tamerlan ka pran Tbilissi é ka kaptiré rwa-a Bagrat V di Jéyòrji ké so fanmi.
=== Léròp ===
* 14 févriyé : batenm di Jagellon (Jagiello) ; 19, i ka épouzé Hedwige Ie di Pològn. I ka divini Ladislas II Jagellon (finisman an 1434). I ka tanté di inifyé Pològn-an ké Litchwani-a. Li divèt maté tirbilant noblès poloné é évanjélizé Litchwani-a. Pològn-an pouvé fè léchèk o progré di jèrmanism (1410).
* 24 févriyé : Charles di Duras sa asasiné à enstigasyon-an di vòv-a di rwa di Ongri. So tiboug Ladislas le Magnanime ka siksédé li kou rwa di Nap jouk 1414 mè ké divèt fè fas à so konpétitò Louis II d'Anjou.
* Marie Ie di Ongri ka roumonté asou tronn-an di Ongri aprè asasina-a di Charles de Duras aprè 39 jou di règn an Ongri.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
gkp2hmgen1isj4p41pzr4kzt0joxw5h
1387
0
381
17830
16534
2020-01-26T00:42:38Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1387''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Jwiyè : troup-ya ming ka pasé larivyè-a Liao. Lachin sa antchèrman konkéri pa lanprò-a ming Hongwu.
* 22 out : soultan-an di Delhi Firuz sa kontren à abdiké pa so tiboug Muhammad, ki divèt fwi divan roun révòlt sèrvil.
* Rébélyon mouzoulman annan Gujarat an Lenn.
=== Pròch-Oryan ===
* Prentan : raid di khan di Horde d'orTokhtamysh kont Tamerlan. I ka pasé pasaj-a di Derbent é ka antré an Azerbaïdjan. Dabò viktoryé o nò di la Koura, li sa roujété gras à entèrvansyon-an di tiboug di Tamerlan Miran Shah.
* Òktòb : Tamerlan prend Ispahan, 17 novanm : masak d'Ispahan an Pèrs à laswit-a di roun rébélyon kont Tamerlan.
* Désanm : Tamerlan ka pran Chiraz. I ka dikté so volonté-ya à Pèrs é à Lirak(1387-1401).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
dg1tgtjpw16uzlenfjldeebhunr9b31
1388
0
382
17831
16551
2020-01-26T00:42:50Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1388''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Mè : troup mongòl-ya di gran khan Togustemur sa krazé pa roun larmé chinwa dé Ming asou Buyur Nor. Karakorum sa razé. Togustemur sa asasiné pé aprè. Mongoli-a ka sonbré annan anarchi-a.
* 18 sèptanm : lanmò di soultan di DelhiFîrûz Shâh Tughlûq. So piti tiboug Tughluq Khan ka siksédé li.
* Tamerlan, mè di Lazi santral-a é di Liran-an, ka fè proklamé so kò soultan mouzoulman é ka koumansé konkèt-a di Siri-a ké Tirki-a.
=== Léròp ===
* 3 févriyé : ouvèrtir di Merciless Parliament. Richard II di Langlétè divèt imilyé so kò divan noblès-a ki mennen pa so tonton Thomas di Woodstock.
* 16 févriyé : Margrethe di Dannmark ka obténi di séna di Nòrvèj tit-a di réjant. Li ka fè ékarté so névé Albrecht di Mecklembourg ki présanti pou aksédé o tronn di Nòrvèj o profi d'Éric di Pomérani.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
js5juxjz9udzl5oc7qwjdviptavqx8w
1389
0
383
17832
16590
2020-01-26T00:43:00Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1389''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 20 févriyé : soultan-an di Delhi Tughluq Khan, viktim di roun konspirasyon, sa ranplasé pa so kouzen Abu Baqr ki divèt routounen o tronn an 1390 o profi di so tonton Muhammad.
* Java : à lanmò-a di Hayam Wuruk, Majapahit-a ka travèrsé oun kriz di siksésyon annan roun kontèks di lagèr sivil. Piti prens-ya ka routrouvé progrésivman yé endépandans. Lanmè-a sa enfèsté di pirat é d’avantiryé, ki ka entérésé yé kò o détrwa.
* Mongoli : ka profité di féblès-a di Karakorum, tchèk féyodal di réjyon-an ki limitròf di Lachin ka soumèt yé kò à otorité-a dé Ming. Lanprò chinwa-a ka òrdoné d’òrganizé distrik-ya dé trwa tribi ouriankhaï asou téritwar-a di ségnò Nagatchou, annan réjyon-an di Kalgan, ki péplé d’anviron 200 000 moun. Lachin ka atribiyé dé bénéfis o prens ké roun fonksyonèr di nouvèl léta nomad.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
sy342jx4chnvb4rhby6rbva6d6fodfj
1390
0
384
17833
16565
2020-01-26T00:43:13Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1390''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 1e jwiyé : dépa di Marsèy via Gênes di roun èspédisyon franko-génoise ki dirijé pa Louis II di Bourbon kont Mahdia (Tinzi) an ripòs à piratri-a. Rwa-a ka fiksé nonm-an dé chouvalyé ki li ka otorizé à partisipé. Syèj-a di lavil-a, ki koumansé, 22 jwiyé, ka échwé à lotonm-an.
* Out : koumansman di règn di Muhammad III Tughlûq, soultan di Delhi (finisman an 1394).
* Bizanten-yan ka sédé Philadelphie o Otoman, yé dannyé plas an Lazi Minò.
=== Léròp ===
* Pap-a Boniface IX ka sélébré oun Lannen sent, asou désizyon di so prédésésò, Urbain VI.
* 7 janvyé : rwa-a Charles VI la kité Toulouz aprè oun séjou di senk simenn pou randé so kò atè Foix, koté li sa rousouvwè pa kont-a Gaston Phébus.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
3magiuds70xy85repqw2cfj0hvbfzoj
1391
0
385
17834
16549
2020-01-26T00:43:27Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1391''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Rivé dé Jwif séfarad à Konstantin é atè Aljèr.
=== Lazi ===
* 21 févriyé, Lenn : Zafar Khan Muzaffar, ki nonmen gouvèlnò di Gujarat, ka kité Delhi pou pran so ofis. I ka fondé dinasti Muzaffarid-a ki ka régné asou roun soultanat di Gujarat endépandan di soultanat di Delhi (finisman an 1583).
* 19 jen : viktwè di Tamerlan asou khan di Horde d'or Tokhtamysh asou larivyè-a Kondurcha, prè di Volga.
=== Léròp ===
* janvyé : Vasili Ie di Mòskou ka épouzé Sophie, tifi di Vytautas di Litchwani.
* 7 mars : Manuel II Paléyològ ka anfwi so kò di Brous koté li té prizonnyé dé Otoman é ka rantré triyonfalman atè Konstantinòp é ka chasé di tronn so névé Jean VII Paléyològ.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
69dkc0tjsqgtzvnpnctkx8288tfoan9
1392
0
386
17835
16525
2020-01-26T00:43:44Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1392''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Jen : aprè roun raid viktoryé kont Horde d'or, Tamerlan ka kité Samarkand pou achévé konkèt-a di Pèrs-a.
* 5 out : én Koré, jénéral-a Yi Song-gye ka divini rwa anba non-an di Taejo. So avennman ka marké finisman-an di péryòd-a Goryeo. Li sa pronmyé souvren-an di dinasti-a Joseon (finisman an 1910). Nouvèl dinasti-a gen di bon rélasyon ké Japon-an.
* Douran xive syèk, Koréyen-yan sa fòrtman enfliyansé pa dé téyori di filozòf chinwa Zhu Xi. Sa sistenm di valò ka èstimilé laklas mwayen-yan di administrasyon-an Goryeo, é yé mouvman pou roun réfòrm politik ké sosyal sa à lorijin-an di asésyon-an o pouvwè di dinasti-a Joseon. Pronmyé rwa-ya Joseon é yé élit ka établi roun èstriktir politik ké sosyal ki ké rézisté à tout défi-ya jouk 1910.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
auqhtmpu1jakrjtzco8421s76yhgl3i
1393
0
387
17836
16552
2020-01-26T00:43:55Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1393''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Mè : Tamerlan ka antré viktoryézman annan Chiraz.
* 22 mè : chit di dinasti-a dé Muzaffarid.
* Jen : Tamerlan ka kité Chiraz pou Ispahanet Hamadan.
* 10 òktòb : Tamerlan ka pran Bagdad o Jalayirid.
* 13 novanm : lanmò d'Abû al-`Abbâs atè Taza.
* Koumansman di règn di Abu Faris Abd al-Aziz ben Ahmad, soultan mérinid (finisman an 1396).
* Oun lèskad èspagnòl razzie Lanzarote atè zil Kanari. Li ka ranmné di lasir-a, dé lapo di bouk ké dé zannimo ki vivan.
* Ramesuan, rwa d'Ayutthaya, ka anvayi òkò Kanbòdj-a. Angkor sa priz (1393-1394).
* Rousansman-an di popilasyon chinwa-a ka endiké 60,5 milyon di zabitan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
oggwjkweuj54l8l4yoxmdulqkkpzttc
1394
0
388
17837
16541
2020-01-26T00:44:07Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1394''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 6 jen : lanmò d'Abul-Abbas. Koumansman di règn di Abu Faris, émir hafsid di Tinis (finisman an 1434).
* Koumansman di règn di Omar, rwa (maï) di Bornou (finisman an 1398). I ka abandoné Kanem o tribi boulala é ka transféré so kapital di Njimi à lwès-a di lak Tchad, atè Kagha, o Bornou.
=== Lazi ===
* 22 janvyé, Lenn : koumansman di règn di Houmayoun (finisman 8 mars 1395), soultan di Delhi.
* Mè, Lenn : Malik Sarwar (Khwaja Jahan) ka kité Delhi pou Jawnpur koté li ka fondé oun soultanat endépandan é dinasti-a dé Sharqi (finisman an 1479).
* 29 novanm : lavil-a di Séoul ka divini kapital-a di Koré-a.
* 17 désanm, Japon : shogun Yoshimitsu Ashikaga ka routiré so kò é so tiboug Yoshimochi ka divini katriyenm shogun Ashikaga.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6dftr990h8qzgbu4bg26vacf5e53nst
1395
0
389
17838
16537
2020-01-26T00:44:17Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1395''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 8 mars : koumansman di règn di Nasir-ad-din Mahmoud, soultan di Delhi.
=== Léròp ===
* 18 févriyé : Sigismond, rwa di Ongri, ka konféré pou marchan-yan di Brașov plizyò privilèj komèrsyal. Fas à ménas tirk-a Saxons di Transylvanie ka obténi drwè-a di fòrtifyé yé sité ké légliz-ya di vilaj (Kirchenburgen).
* 7 mars : trété di Brașov ant Sigismond di Ongri é Mircea deiValachi kont Otoman-yan.
* 13 avril : Jean di Gerson ka divini chansélyé di linivèrsité-a di Pari. I ka tanté di mété roun tèrm o Gran Schism di Lògsidan an konvokan oun konsil ki té ké pèrmèt di évré pou roun réfòrm konplè di Légliz-a.
* 15 avril : batay di Terek. Èspédisyon di Tamerlan kont Horde d'or. Saray ké Astrakhan sa détrwi.
* Avril : Ladislas le Magnifique ka asyéjé Nap patè é pa lanmè ; kat galèr provansal ka mété so lèskad an fwit, 15 mè.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
g2dpsl4v36krqogmb3fi34cthnj92xa
1396
0
390
19573
19465
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:107.77.221.100|107.77.221.100]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1396''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lanmérik ===
* Koumansman di règn di Huitzilihuitl, souvren aztèk (finisman an 1417).
=== Léròp ===
* 19 mars : Sigismond di Ongri sa nonmen visèr di Lanpir an Lalmagn, annan rwayom-an d'Arles é an Litali pa so frè Venceslas. Gras à médjasyon-an di Sigismond é di Jobst di Moravi, Venceslas IV ka fè lapè-a ké noblès-a di Bowenm sa menm mwa. Li ka abandoné so otorité o ro klèrjé é osi ké noblès-a ki révòlté aprè asasina-a di Jean Népomucène (1393).
* 19 mè : Jean Ie d'Aragon ka mouri di roun aksidan di lachas. Koumansman di règn di Martin l'Humain oben Vyé-a (1356-1410), rwa d’Aragon.
* 23 jwiyé : aprè rédisyon-an di Stockholm, Margrethe Valdemarsdotter ka fè proklamé rwa di Swèd so piti-névé Éric di Pomérani don li sa titò-a. Li ka divini réjant dé trwa rwayom.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
o38o3zpfmhh0kxltnr9bnwrnrdaebcw
1397
0
391
17840
16579
2020-01-26T00:44:40Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1397''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 14 jen, Lenn : soultan-an dé Bahmani Ghiyas-ud-din Tahmatan Shah sa vèrglé épi anpwazonnen pa partizan-yan di so frè Shams-ud-din Daud Shah II.
* 15 novanm : soultan-an dé Bahmanî Shams-ud-Dîn Daud Shah II sa vèrglé é dépozé aprè roun kour règn pa so kouzen Tâj al-Dîn Fîrûz, ségon tiboug di soultan Daud, ki ka régné jouk 1422. Anba so règn, dé Endou sa promouvwè pou dé pòs trè enpòrtan annan lòbjèktif-a di dézamòrsé tansyon-yan.
* O Japon, shogun Yoshimitsu Ashikaga, ki té abdiké an 1394, ka routiré so kò annan monastè-a di Paviyon dilò (Kinkaku-ji) o nò di Kyôto.
=== Léròp ===
[[Fiché:Erik_af_Pommern.jpg|thumb]]
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
h0kjm526wf0hv7h3umhzfb6clug9rfd
1398
0
392
17841
16575
2020-01-26T00:44:48Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1398''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 30 jen : koumansman di règn di Jianwen, lanprò ming di Lachin (finisman an 1403).
* 17 désanm : Tamerlan détrwi Delhi é ka anèksé Pendjab-a ké so lanpir.
* Présédé pa so piti-tiboug Pir Muhammad ki ka pran Multân an mè, Tamerlan ka anvayi Panjab-a (sèptanm), ka ègzékité 100 000 prizonnyé endou, ka briga vizir-a Mallu Ikbal divan Delhi é ka piyé lavil-a di fon an konb pannan trwa jou.
* Bukka II, tiboug di rwa di Vijayanagar ka ataké Firuz shah Bahmanî mè sa venki an 1399 é divèt péyé roun tribi ki konsidérab.
=== Léròp ===
* 21 mars : flòt-a di lòrd Tétonik-a ka débarké atè Gotland. 5 avril, gran-mèt Konrad von Jungingen ka obténi rédisyon-an dé pirat ka asyéjé annan Visby.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jwr6399fjke7g66dv61q8ekbt2uka8h
1399
0
393
17842
16542
2020-01-26T00:45:01Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1399''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Afrik ===
* Priz di Tétouan, baz aryèr di kòrsèr, pa troup-ya d'Henri III di Kasti. Lavil-a sa détrwit, lanmotché-a dé zabitan masakré ké ròt rédjwi an lèsklavaj.
=== Lazi ===
* 1e janvyé : Tamerlan ka kité Delhi an détrwizan tout bagaj asou so pasaj. Aprè ki li pran Fuzer é Meerut (9 janvyé), i ka venk òkò Endou-ya prè d'Haridwar asou Gange. I ka pran Kangra (16 janvyé) é ka sakajé Jammu. Tout koté li k'alé, li ka masakré zabitan-yan.
* 19 mars : Tamerlan ka travèrsé Indus. I ka lésé pou rouprézanté an Lenn gouvèlnò-a di Multan Khizir Khan. Soultanat-a di Delhi, ki afébli, ka pédi roun gran nonm di so vasal mouzoulman-yan ki ka déklaré yé kò endépandan.
* An Mongoli, Ugetchi, chèf di tribi-a dé Kergüd (Kirghiz), ka tanté d’établi so hégémonie asou tribi mongòl-ya é ka révòlté so kò kont gran khan Elbek, ki sa détroné é tchwé. Pé di tan aprè so avennman, Ugetchi sa venki pa Arouktaï, chèf dé Asod (Alain), é Ma-ha-mou, chèf dé Oïrat.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
i3kqsib1935l1kjpq5lfajoi3ighacp
1400
0
394
18472
18467
2020-06-01T00:58:54Z
Dcljr
14
Annulation des modifications 18467 de [[Special:Contributions/192.71.27.62|192.71.27.62]] ([[User talk:192.71.27.62|discussion]]) -- don't see why this shouldn't be linked
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1400''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Prentan : Tamerlan ka maché asou Tiflis, ka enstalé roun garnizon annan sitadèl-a é ka ravajé Jéyòrji-a.
* Out : Tamerlan ka antré an Lazi minò koté li ka rousouvwè lonmaj-a di émir-a d'ErzincanTaherten. Qara Qoyunlu Kara Youssouf, ka venki, ka réfijyé so kò an Léjip.
* 22 out : Tamerlan ka pénétré annan lanpir otoman-an é ka pran Sivas. I ka fè antéré vivan 4000 gèryé arményen é ka fè krazé anba sabo-ya dé chouval tout timoun-yan di sité-a. Épi li ka maché di Malatya bò'd Alep an Siri, ki défann pa soultan mamelouk-a birjit di Léjip Faradj. Pannan ki Tamerlan sa tchipé an Siri, soultan otoman-an Bayezid Ie ka asyéjé é ka pran Erzincan. I ka fè prizonnyé Taherten ké so fanmi.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
333rjf378zkmtmlnx8hn6qqbfaj8hk7
1401
0
395
19560
19498
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:107.77.221.100|107.77.221.100]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1401''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 14 [[òktòb]], Lenn : rèstorasyon di soultan di Delhi Mahmûd II. Vizir-a Mallu Ikbal, ki ègzilé atè Baran, ka rantré atè Delhi exsangue, ka ravajé pa famin-an ké lapès-a, ka raplé soultan-an é ka gouvèlné à so plas. Gouvèlnò-a Dilawar Khan, ki rékéyi soultan-an Mahmûd II aprè sak-a di Delhi, ka proklamé endépandans-a di soultanat mouzoulman di Mâlwa (finisman an 1531).
* Japon-an ka établi dé rélasyon ofisyèl ké Lachin-an dé Ming. Shogun Yoshimochi Ashikaga, ki konsidéré kou souvren-an di Japon, ka déklaré so kò vasal di Lachin-an é komèrs-a ka pran fòrm-an di roun tribi.
=== Pròch-Oryan ===
* 8 janvyé : Faradj, ki aplé atè Kèro pa nouvèl-a di roun sédisyon, ka kité Damas.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
pqix5hy8lyq2d8zdszwniai8nia80nc
1402
0
396
17845
15920
2020-01-26T00:46:06Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1402''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Latlantik ===
* 1e mè : Nòrman-yan Jean di Béthencourt é Gadifer de La Salle ka pati di La Rochelle. Aprè roun lèskal atè Cadix, yé ka débarké atè zil Kanari, ka enstalé roun koloni éropéyen. Jean di Béthencourt ka rété pannan trwa lannen é ka prété lonmaj pou rwa di Kasti an [[1403]].
=== Lafrik ===
* Rwa-a David Ie di Létchopi ka voyé oun rich anbasad atè Véniz ki kondjwi pa Floranten-an Antonio Bartoli. An roumèsrsyan, doj-a li ka voyé an Létchopi dé larchitèk ki ké konstrwi légliz-a di Débra-Ouork.
=== Lazi ===
* 13 jwiyé : lanprò-a Ming di Lachin Kung Min Hui-ti sa dépozé atè Nankin pa so tonton Zhu Di aprè senk lannen di lagèr sivil. I ka mouri aparaman annan ensandi-a di so palè.
* 17 jwiyé : koumansman di règn di Chengzu oben Yongle (1360-1424), lanprò Ming di Lachin (finisman an 1424). Souvren ouvè, li ka échanjé dé kado ké Chah Rukh, siksésò-a di Tamerlan, é ka rousouvwè à so kour di nonbré anbasad.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1979gnojlulupaphma1ps6dtrhckm4w
1403
0
397
17846
15915
2020-01-26T00:46:18Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1403''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 8 mars : lanmò di Bayezid Ié.
* Koumansman di Entèrrègn otoman-an, lalit dinastik ant so tiboug-ya (finisman an 1413). Mehmet Ie ka anlvé Brous à so frè Isa.
* Yongle ka voyé oun èspédisyon atè Malacca.
* Lenn : Tatar Khân ka anjwenn so papa Zafar Khân, gouvèlnò muzaffarid-a di Gujerat, di maché asou Delhi. Divan so roufi, i ka jité Zafar an prizon é ka proklamé so kò soultan anba tit-a di Mohammed Shah (finisman an 1407).
* 22 janvyé : maréchal-a Boucicaut ka rousouvwè atè Gênes lanprò bizanten-an Manuel II Paléyològ.
* Févriyé : lapè di Gallipoli ant Suleyman Bey, Véniz, Gênes, douk-a di Naxos, Stefan Lazarević é Jean VII Paléyològ. Otoman-yan ka angajé à randé Thessalonique à Manuel II Paléyològ.
* 10 mars : Henri Beaufort, tiboug di Jean di Gand, ka divini lord chansélyé an Langlétè(1403-1404 é [[1413]]-1417).
* 12 mars : antipap-a Benoît XIII ka anfwi so kò d’Avignon. I ka rézidé atè abbay-a Saint-Victor di Marsèy di novanm 1403 à jwiyé 1404.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
68nex8wk5jjhf7qcwb28mcdtro75hn1
1404
0
398
17847
15923
2020-01-26T00:46:26Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1404''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 12 avril : dé krétchen katolik orijinèr di Lenn ka débarké an Sisil koté yé ka obténi oun sof-kondjwi. Yé ka vizité Jérusalem é ka randé yé kò atè Ronm é atè Compostelle. Pap-a Boniface IX ka akòrdé yé Endiljans plényèr.
* Jen : rivé atè Kyoto à lakou-a di shogun Yoshimitsu Ashikaga di roun anbasad chinwa dé Ming ki ka inogiré rélasyon komèrsyal-ya ant Japon-an ké Lachin. Yoshimitsu ka obténi di Yongle tit-a di « rwa di Japon ». Oun komèrs ofisyèl ké Lachin sa òrganizé (1405-1419), ésansyèlman finansé pa bakufu.
* Out, Lenn : à lanmò-a di Harihara II, Vijayanagar sa déchiré pa roun lagèr di siksésyon ant so trwa tiboug-ya (finisman an [[1406]]).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
pxnhi9nqb8t4pwweehhtdspdo39k8d4
1405
0
399
17848
15925
2020-01-26T00:46:37Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1405''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 19 janvyé : lanmò di Tamerlan atè Otrar. Djopopo di siksésyon ant so tiboug-ya ké so piti-tiboug-ya. Déklen di Lanpir timourid-a.
* 18 mars : Khalîl, katriyenm tiboug di Mîrân-châh, ka fè so kò proklamé soultan timourid atè Samarkand o détriman di so kouzen Pir Muhammad. Dézékilibré, li sa dépozé pa émir-ya é ranplasé pa tiboug sirvivan-an di Tamerlan, gouvèlnò-a di Khorassan Shah Rukh an 1407.
* 11 jwiyé : Zheng He ka rousouvwè lòrd-a di lanprò-a Ming Yongle d'akonpli roun èspédisyon annan loséyan Endjen-an (finisman, 2 òktòb [[1407]]).
* Koumansman dé vwayaj di amiral chinwa eunuque Zheng He bò'd Lendonézi-a, Lenn-an, Larabi-a ké kot Lès-a di Lafrik-a(jouk 1433). I ka mennen sèt èspédisyon ki la kondjwi à égémonie naval-a di Lachin asou lanmè-ya di Sonn-an é asou loséyan endjen-an (1405-1424) : Champā, Kanbòdj, Siam, Malacca, Java, Sumatra, Ceylan, Bengal é Lenn méridjonal-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
st53sdtid2y2s3nsk6gvhkro93xrwy9
1406
0
400
18324
17849
2020-05-29T12:25:58Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1406''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Févriyé : an Birmani, ségon trèv di Lagèr-a di Karant lannen ki konkli à pagode Shwesandaw di Pronm ant rwa-ya Minkhaung I é Razadarit. Li ka douré mwen di roun lannen.
* 7 novanm : koumansman di règn an Lenn di Deva Raya Ie, lanprò di Vijayanagar (finisman an [[1422]]). Enkyè di nouvèl sipéryorité militèr dé Bahmanid, i ka désidé di réfòrmé so larmé an ogmantan nonm-an dé arché é dé kavalyé. I ka fè konstrwi roun mòské annan kapital-a é Mouzoulman-yan ka rouprézanté kar-a dé soda di so larmé.
* 19 novanm : larmé china-ya dé Ming ka anvayi di Dai-Viêt é ka chasé dinasti-a dé Ho (finisman an 1413). Koumansman di dominasyon chinwa-a atè Viêt Nam (jouk 1428).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
g6hiuqipbm3174nxcsell3r8q5czbqj
1407
0
401
17850
15943
2020-01-26T00:52:20Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1407''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Vwayajò sisilyen-an Pietro Rambulo ka rantré annan so péyi aprè roun séjou di pli di trant lannen à lakou-a di négus, akonpagné di roun prèt étchopyen.
=== Lazi ===
* Avril : senkyenm Karmapa di lékòl dé Kagyüpa (Tibé), Deshin Shekpa, ka randé so kò atè Nankin ké envitasyon-an dé Ming.
* 16 jen : Lachin dé Ming ka achévé konkèt-a di Viêt Nam, ki li ka tchipé jouk [[1427]]. Finisman di dinasti-a dé Hô atè Đại Việt é koumansman di dinasti-a dé Trân pòstéryò.
* Enstitisyon di biro d'entèrprèt an Lachin.
* An Lenn, gouvèlnò-a di Gujarat Zafar Khân ka roupran pouvwè-a à lanmò-a di so tiboug Tatar Khân ki ranvèrsé li an 1407. I ka proklamé so kò soultan endépandan vizavi di Delhi anba tit-a di Muzaffar Shah.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
hg2byhr2bloudoew5lb0f6n1nkxadxc
1408
0
402
17851
15944
2020-01-26T00:52:32Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1408''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 31 mè : o Japon, gouvèlnò pèrsonèl di shogun Yoshimochi Ashikaga à lanmò-a di so papa Yoshimitsu Ashikaga(finisman an [[1428]]).
=== Pròch-Oryan ===
* 20 avril : Kara Yusuf, di routour di Léjip, ka venk é ka tchwé Miran Shah, tiboug alyéné di Tamerlan é gouvèlnò d’Azerbaïdjan, é ka rèstoré rwayom-an dé Kara Koyunlu. I ka konkéri Larméni-a ké so frè Iskandar an sa proklamé souvren anba non-an di Chah i Armen.
=== Léròp ===
* 17 févriyé, Arras : chansèlri-a di Bourgògn ka lansé roun manifès ki ka démontré ki Lafrans-a pouvé fika sové ki pa mèrt-a di douk Louis d'Orléans.
* 28 févriyé : Jean san Peur ka rantré triyonfalman annan Pari.
* 8 mars : oun dòktò an Sòrbonn, Jean Petit, ki ka jistifyé mèrt-a di Louis d'Orléans, ranjé o ran dé tiran é dé adèp ansòrsélri ! Jean san Pè, douk di Bourgògn, pouvé answit avwé trankilman so krim. Landimen-an, rwa-a ka signé dé lèt di gras pou douk-a. Lagèr ant Armagnac (pati dé nòb ki dirijé pa kont-a d’Armagnac) é Bourguignon (parti popilèr, trè fò annan lavil-ya) ka koumansé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
b60foej3ubek9j5284g5eebe1ys6tid
1409
0
403
17852
16556
2020-01-26T00:52:43Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1409''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 23 févriyé : an Lachin, Yongle (« Lajwa étèrnèl ») ka kité Nankin pou Péken, koté li ka transféré so kapital, ki doté di rich moniman, don Sité entèrdi-a.
* 13 mè : Shah Rukh, tiboug di Tamerlan, ka antré atè Samarcande é ka dépozé so frè Khalil Soultan. I ka établi so kapital atè Herat koté li ka gouvèlné ké disèrnman Khorasan, Mazandaran ké Fars. So tiboug Ulugh Beg ka gouvèlné Transoxiane.
* Out : èspédisyon di jénéral Qiu Fu kont Mongòl-ya. I ka vansé jouk Kerulenmais sa briga é tchwé, 23 sèptanm.
* Ma-ha-mou (Mahmoud), chèf dé Oïrats, an konpétisyon ké Esseku, tiboug d’Ugetchi, pou pouvwè-a, ka fè alyans ké Ming kont Mongòl oryantal-ya. Aprè yé viktwè an 1410, Mongoli-a sa divizé an Dé parti, oun khanat oryantal é roun khanat ògsidantal.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
llbf7vytl6gv4urmge8l389sjk2ltlp
1410
0
404
17853
16540
2020-01-26T00:52:50Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1410''' di [[kalandriyé]].
== Évènman ==
* 15 mars - 15 sèptanm : kanpangn viktoryé di lanprò-a Yongle kont Mongòl-ya. An Mongoli oryantal, oun désandan di Kubilai Khan, Oldjeitémur, okèl ka ralyé so kò Arouktaï, khan dé Osèt, ka tanté di pran tit-a di gran khan.
* 10 jwiyé : lanprò-a Ming ka vansé jouk Onon é ka enflijé à Oldjeitémur oun gran défèt li ka kontribiyé o ranplasman di égémoni dé Gengiskhanid pa sala dé khan Oïrat an Ro-Mongoli.
* Hafsid Abu Faris ka tchipé Laljèr (1410 oben 1411). Lavil-a ké pran o xvie syèk laplas-a di Bougie kou pòr d’atach dé kòrsèr ké pirat.
* Oun misyon japonnen ka randé so kò à lakou-a di Lachin. Lanprò-a Yongle ka dépéché osito oun anbasad ki charjé di roumèt pou shogun oun lèt anmikal é roun don an lajan. Yoshimochi Ashikaga ka roufizé di rousouvwè li san bay di èsplikasyon, mè an montran so kò ofansé (1411).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
b4nxx2bujimn5jzzrleifqnfq6tdmbd
1411
0
405
17854
16532
2020-01-26T00:52:58Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1411''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 6 jwiyé : routour atè Lachin di trwazyenm èspédisyon-an di Zheng He annan loséyan Endjen-an. Li té vizité Cochin, Calicut ké Ceylan é té proklanmen yé vasal di Lachin-an. Lò di so pasaj asou lakot Wès-a di Ceylan, i ka venk é ka kaptiré rwè-a Alagakkonara ké so fanmi é ka ranmnen prizonnyé-ya atè Péken.
* 27 jwiyé : lanmò di Muzaffar Shah, soultan di Gujarat (Lenn). So piti-tiboug Ahmed Shah ki ka siksédé li é ka inogiré so règn pa fondasyon-an di roun nouvèl kapital, Ahmedabad.
* Rwè-a di Létchopi David Ié ka abdiké an favò di so tiboug Théodoros, ki ka mouri an.
=== Léròp ===
* 18 janvyé : Sigismond di Liksanbour, sèl lanprò ronmen jèrmanik à lanmò-a di Jobst di Moravi (finisman an 1437).
* 1é févriyé : Ladislas II Jagellon ka enpozé pronmyé lapè-a di Torun pou chouvalyé tétonnik-ya. Samogiti ka rouvini à Litchwani-a. Finisman di règn di lagèr-a ant Linyon-an di Pològn-Litchwani é di lòrd Tétonnik-a.
* 21 févriyé : èkskouminyé pa pap-a Grégoire XII di Jean Hus, ki té pran pozisyon kont endiljans-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
72lg5bleauopbud8gay86ygoofio2bt
1412
0
406
18325
17855
2020-05-29T12:26:03Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1412''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* khan-an dé Oïrat Ma-ha-mou, ka profité di défèt-a d’Oldjeitémur é d’Arouktaï (1410), pou ataké Mongòl oryantal-ya é ka anparé so kò di pouvwè souprenm.
* Dominasyon-an di rwayom d'Ayutthaya asou Sukhothaï sa éfèktiv ké enstalasyon-an di roun rézidan.
=== Léròp ===
* 2 janvyé : mizour diskriminatwè dé cortes di Valladolid : Jwif-ya sa anfronmen annan yé kartché. Yé rélasyon ké krétchen-yan é yé pratik rélijyéz ka divini difisil.
* 15 févriyé : signatir di konkòrd-a d'Alcañiz ant Katalògn ké Aragon pou dézigné oun nouvèl rwè.
* 28 févriyé : fondasyon di linivèrsité-a di St Andrews, pli ansyenn-an di Lékòs.
* 29 mars - 24 jen : larbitraj di Kaspé ; Martin Ie d'Aragon ki mouri san léritché, prens-a Trastamare Ferdinand di Kasti sa éli rwè d’Aragon koté li ka fondé dinasti kastiyan-an.
* 8 mè : Lancastre ka fè alyans atè Eltham ké Bourgignon-yan. Koumansman di soutchen bourgignon pou Langlétè-a pannan lagèr-a di San Lannen (finisman an 1435).
* 16 mai : asasina di Giovanni Maria Visconti.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
knh9tejokkjjdh2z4m5qlc8p04vz94z
1413
0
407
17856
16544
2020-01-26T00:53:10Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1413''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Routour an Lafrans d’Anselme d'Ysalguier, nòb toulouzen ki té viv atè Gao aprè ki li épouzé roun prensès Songhaï ki nonmen Salou Casaïs. An 1413, jéyograf jwif majòrken-an Mecia di Villadestes ka désinen oun kart di Lafrik ògsidantal-a ki ka mansyonnen lavil-a di Gao. Lwit lannen plita, dofen-an Charles ka an vizité atè Toulouz sa swagné é géri pa Ben Ali, médsen ki ka vini di Tonbouktou pa Salou Casaïs.
=== Lazi ===
* Févriyé : mouri di Mahmûd II. Daulat Khan Lodi sa proklanmen soultan di Delhi pa noblès-a di Delhi.
* 26 févriyé : Yoncle ka voyé so eunuque Hai Tong an Mongoli pou òbténi libérasyon-an dé voyé chinwa ki sa fè prizonnyé pa nouvèl gran khan-an Ma-ha-mou. À laswit-a di lostitilité-a ki témwagné pa Ma-ha-mou kont Lachin-an é à léchèk-a di misyon di Hai Tong, lanprò-a Ming ka entèrvini an pésonn kont Ma-ha-mou ki sa mété an dérout an 1414.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
d35b45vnq0599ncghuhojw1k3ver5xh
1414
0
408
17857
16521
2020-01-26T00:53:17Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1414''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 23 jen : lanmò di Théodoros di Létchopi. Koumansman di règn di Yéshaq, rwè di Létchopi (finisman an 1429).
* An répons à vizit-a di amiral-a Zheng He, soultan-an di Malindi annan atchwèl Kénya ka voyé oun anbasad an Lachin. Li ka ofri oun jiraf ki Zheng He ka ranmnen di Lafrik an Lachin an 1415.
=== Lazi ===
* 30 avril : koumansman di roun dézyenm kanpagn di lanprò-a di Lachin Ming Yongle an Mongoli asou Ro-Kerulen.
* 28 mè : Khizir Khan, gouvèlnò di Tamerlan atè Multân, ka anparé so kò di Delhi é ka fondé dinasti-a dé Sayyîd (finisman an 1451). Li pa gen bokou pouvwè asou rès-a di lanpir-a.
* 23 jen : chèf-a dé Oïrats Ma-ha-mou sa briga pa troup chinwa-ya asou Toula. Li divèt fwi mé fè sibi dé pèrt konsidérab à larmé chinwa-a. Yongle sa di routour atè Péken, 15 out.
* Koumansman di règn di Mohammed Iskandar Shah (Megat Iskandar Shah), soultan di Malacca (finisman an 1424).
* Prens-a di Malacca té konvèrti so kò pou lislam-an é té pran tit-a di soultan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
q2n2ox9dh1qee4jqv8eydchq1owj3r3
1415
0
409
19603
19462
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:107.77.221.100|107.77.221.100]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1415''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 21 out : Pòtidjé-ya ka pran Ceuta, yé ka mété an plas fondasyon-yan di roun Lanpir pòtidjé an Lafrik. Priz-a di lavil-a ka kouté o Pòtidjé lwit lanmò é roun lajounen di débarkman. Yé ka mété lanmen-an asou so vennkat boutik plen ké zépis di Loryan, di lò di Soudan, di swari ké ròt richès. Mòské-a sa transfòrmé an légliz, épi an katédral an 1420.
* Koumansman dé èspédisyon atlantik di Pòtidjal. Raid di kapitenn di João di Trasto an dirèksyon dé Kannanri.
* Lanprò-a Yeshaq Ie di Létchopi sa viktoryé di soultan d’Ifat Sa'ad ad-Din II, ka pran pòr-a di Zeilah é ka tchwé li. Dis tiboug-ya di soultan ka réfijyé so kò an Larabi.
=== Léròp ===
==== Évènman ki daté ====
* 23 mars : Abdikasyon di doj di Gênes Georges Adorno. Barnabé di Guano ka siksédé li di 29 mars o 3 jwiyé.
* Lanprò-a Sigismond ka konfirmé à lavil-a di Bèrn souvrenté-a asou distrik-a di Aar pou Frédérik IV di Lotrich. O prentan, Lig Étèrnèl Swis-a ka fè konkèt-a di Argovi ki ka apartni o Habsbourgen, violasyon di lapè-a di 1412.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
qno6if538llw6no6z4i2zqel7lvi0fu
1416
0
410
17859
16526
2020-01-26T00:53:31Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1416''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Fondasyon di Monnastèr dge-lugs-pa de ‘Bras-spungs (Drepung) prè di Lhassa.
* Gouvèlnò-a Ming du Đại Việt Trân Phuoc ka échwé à sinizé péyi-a. Li sa raplé é ranplasé pa Jénéral-a Truong Phu.
=== Léròp ===
* 27 janvyé : répiblik-a di Raguse sa pronmyé Léta-a di Léròp ki ka entèrdi koumèrs-a dé lèsklav.
* Févriyé : gran lòrdonans ki ka konsèrnen lapolis-a dé pòr é dé marché di Pari.
* 12 févriyé : Bernard d'Armagnac sa nonmen kapitenn jénéral di rwayonm é gouvèlnò dé finans rwayal.
* 19 févriyé : konté-a di Savoie sa érijé an douché pa lanprò-a Sigismond. Amédée VIII, (1383-1451) ka divini douk di Savoie (finisman an 1434). Lakou-a di Savoie, atè Chambéry, sa alò roun dé pli prèstijyé di Léròp.
* 1e mars : rivé di lanprò-a Sigismond Ie atè Pari.
* 2 avril : koumansman di règn d’Alphonse V le Magnanime (1396-1458), rwè d’Aragon é di Sisil.
* 7 mè : rivé di lanprò-a Sigismond Ie atè Lonn.
* 30 mè : Jérôme di Prag, disip di Jan Hus, sa kondané é boulé kou lérétik.
* 30 jen : Vénisyen-yan ka roujété Tirk-ya rò di Gallipoli.
* 15 jen : lanmò di Jean di Berry ; so apanaj ka rouvini pou kouronn-an di Lafrans.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
sa1cjpyc7z5um48ajq3iiyrmph7p114
1417
0
411
17860
16573
2020-01-26T00:53:38Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1417''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Èsplorasyon chinwa an Lafrik oryantal (1417-1433). Flòt-ya di lanmiral eunuque Zheng He ka vizité Malindi, Brava ké Mogadisque é ka tanté di asiré so kò métriz-a di koumèrs asou loséyan Endjen-an.
=== Lanmérik ===
* Chimalpopoca ka divini trwazyenm souvren-an dé Aztèk.
=== Lazi ===
* Lit entèrn pou pouvwè-a o Japon. Rébélyon-an d'Uesugi Zenshū kont vis-shogun di Kamakura Ashikaga Mochiuji sa réprimé pa troup-ya di shogunYoshimochi Ashikaga. Koumansman di roun péryòd d'enstabilité annan réjyon-an di Kantō. Ashikaga-ya ka pédi kontrol-a di réjyon oryantal-a di Kantō.
* Chinwa-ya ka roulansé négosyasyon diplonmatik-ya ké Japon (1417-1418). Japonnen-yan ka déziré établi dé rapò d’échanj ké Lachin-an, mé ka roufizé toujou di antré annan sistenm-an di tribi. Chinwa-ya ka ménasé di ègzèrsé dé rouprézay, mé yé pa tandé annan roun kontèks politik enstab.
=== Léròp ===
* 2 janvyé : lanprò-a Sigismond Ie ka kité Lyèj à lenprovis san ki li randé franchiz o Lyéjwa.
* Janvyé-févriyé : o koumansman di lannen-an, soultan-an ka tchipé Dobroudja. Valachi-a divèt roukonnèt sizrennté-a dé Tirk otoman. Li ka gardé annan roun pronmyé tan so lotononmi entèrn, so dinasti ké so rélijyon krétchen an échanj di roun tribi. Mircea Ie di Valachi divèt sédé Dobroudja o soultan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
966rchprdteyscnerdebn3vjeta6dwb
1418
0
412
17861
16535
2020-01-26T00:53:45Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1418''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 7 févriyé : koumansman di révòlt-a di Lê Loi kont donminasyon chinwa-a o Viêt Nam.
* 10 out : abdikasyon di Taejong, rwè di dinasti koréyen-an Chosŏn. Avènman di Sejong le Grand.
* 12 out : Ceuta, tchipé pa Pòtidjal-a dipi 1415, sa ataké konjwentman pa latè é pa lanmè pa Maures di Grenadeet di Maròk. Oun èspédisyon di soukour ki kondjwi pa enfan-yan Henri ké Jean, ka parvini à lévé syèj-a.
* Di routour di Ceuta, prens-a pòtidjé Henri le Navigateur, tiboug di kadé di lirwè Jean Ie di Pòtidjal, ka lansé pronmyé vwayaj-ya d'èsplorasyon pòtidjé. Li ka désidé di dékouvri é d’évanjélizé popilasyon nwè-ya di Sahara. Enstalé atè Sag, li ka angajé plizyò navigatò ki charjé d’èsploré litoral ògsidantal-a di Lafrik-a. Nòblés-a ka opozé so kò à sa politik, ki sa soutni pa bourjwazi-a.
* Djaghatayid-a Vaïs-khan ka régné asou basen-an di Tarim é asou Ili-a, an Lazi santral(finisman an 1428). I ka travayé à irigasyon-an di lowazis-a di Tourfan é ka lité kont Oïrat-ya ki ja fè li prizonnyé Dé fwè.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
askktli75au4czaxluz217m7jxxumt8
1419
0
413
17862
1296
2020-01-26T00:53:55Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1419''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Jen : Envazyon Ōei. Atak dé pirat wakô di zil-a Tsushima pa Koréyen-yan. 17 000 wonm ki anbarké annan pli di 220 navir ka débarké asou zil-a mé ka tonbé asou roun anbiskad é divèt routiré yé kò provizwarman. Ménas-a di roun tifon ka mété finisman à envazyon-an mwa-a ki ka swiv.
* 1e jwiyé : dékouvèrt di Madèr pa pòtidjé-ya João Gonçalves Zarco ké Tristão Vaz Teixeira. Soulon Jean Descola, pronmyé arivan-yan ka mété difé-a o danbwa. Ensandi-a ka douré sèt lannen. Aprè, yé ka planté annan sann-an kann à souk ké vign-an.
* Oun anbasad chinwa sa mal rousouvwè pa shogun. Koumèrs ofisyèl-a ant Japon-an ké Lachin-an ka roupran soupannan pou dé gran monnastè ké rich-ya daimyô, ki ka pran li à yé charj é ka finansé li o détriman di shogun.
* Fondasyon di monnastè dge-lugs-pa di Se-ra prè di Lhassa.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
lswvdzwr0omkqlobg1ips8pmfranikt
1420
0
414
18326
17863
2020-05-29T12:26:08Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1420''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 6 sèptanm : fondasyon di djosèz di Ceuta. Fransisken-an Frei Amaro d'Aurillac sa nonmen lévèk di Ceuta.
* 21 òktòb : asasina di soultan di Maròk Abu Said Uthman ben Ahmad pa so vizir. Wattasid-ya ka divini titò dé Mérinid (finisman an 1465). Abu Zakariya Yahya sa vizir pou dannyé soultan mérinid-a Abu Muhammad Abd al-Haqq, ki ajé di roun lannen à lanmò-a di so papa.
=== Lazi ===
* Jen : koumansman di règn di Zayn al-Abidin, soultan di Kachmir (finisman an 1470). I ka pratiké roun politik rélijyé tolérant, à diférans-a di so prédésésò-ya.
Marchan vénisyen-an Nicolò de' Conti ka vizité lavil-a di Vijayanagar (Lenn).
=== Léròp ===
* 5 janvyé, Arras : Philippe le Bon, douk di Bourgògn, ka ratifyé konvansyon-an ki té ka lyannen so papa ké Anglé-ya.
* 17 janvyé : Charles VI ka lansé dé lèt patant, ki ja entèrdi Parizyen-yan di obéyi à so tiboug dofen-an Charles. Isabeau di Bavyè, ki biské ké so tiboug, ka alyé so kò ké Philippe le Bon é ké Anglé-ya.
* 12 févriyé : Atanta di Champtoceaux ; kont-ya di Penthièvre ka anlvé Jean V di Brétagn, ki libéré 4 jwiyé-a gras à aksyon-an di so lépou Jeanne di Lafrans.
* 17 mars : Piblikasyon à Breslau pa léga-a di pap-a Martin V di bòbòl-a di krwazad kont Hussit-ya. Sigismond di Liksanbour ka mennen krwazad-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6zfwh20jokrvwmjishddy5dmq2c0ivb
1421
0
415
17864
16538
2020-01-26T00:54:09Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1421''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 2 févriyé : Péken ka divini kapital-a di Lachin-an o lyé di Nankin pou anpéché ménas mongòl-a.
* 3 mars : dépa di Lachin di sizyenm vwayaj d'èsplorasyon di lanmiral ming-an Zheng Hevers gòlf Pèrsik-a, Pénensil arabik-a ké Lafrik di Lès-a. Flòt-a sa di routour 3 sèptanm 1422.
* Flòt chinwa-ya ka parkouri à sa lépòk loséyan Endjen-an ké loséyan Pasifik-a, ki ka présédé Gran Dékouvèrt-ya di xve syèk ispano-pòtidjé. Markè-palò ké ansyen lofisyé britannik Gavin Menzies ka vansé tèz-a, ki kontèsté pa sèrten, ki flòt chinwa-ya di Zheng He, ki ka parkouri loséyan Endjen-an, ki té kontounen Lafrik-a, atenn loséyan Atlantik, èsploré kot-ya di Lanmérik-a ké loséyan Pasifik-a.
* 20 mè : lanmò di Khizir Khan. Koumansman di règn di Mubârak Shâh, soultan di Delhi (finisman an 1434).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
351yz9wmxqkzvguryrw67qzngow7yhg
1422
0
416
17865
16553
2020-01-26T00:54:18Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1422''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Khan-an dé Osèt Arouktaï ka rétabli Oldjeitémur kou gran khan dé Mongòl à Karakorum (finisman an 1424).
* 17 avril : lanprò-a di Lachin Yongle ka pati di Péken pou roun trwazyenm èspédisyon militèr an Mongoli. I ka parvini annan réjyon-an di Dalay Nor mé Arouktay ka anfwi so kò annan steppe (jwiyé). Li sa di routour atè Péken an sèptanm.
* Out : koumansman di règn di Deva Raya II, lanprò di Vijayanagar (finisman an 1446). Déklen di dinasti-a di Sangama o Vijayanagar aprè lanmò-a di Deva Raya Ie.
* 22 sèptanm : abdikasyon di soultan Firuz Shah. Koumansman di règn di so frè Ahmad Shah Vali, soultan dé Bahmanî (finisman an 1436).
=== Pròch-Oryan ===
* 20 janvyé : prétandan o tronn otoman Mustafa ka anbarké pou Lannatoli-a asou dé véso Génois. Li ka kontré ké Murad II ki ka briga li épi éliminen li lò di so fwit atè Edirn é ka enpozé so kò kou sèl soultan otoman(finisman di règn an 1451).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
8cx3k4yaavqyf0m3zzxtyli5vs7hb1p
1423
0
417
17866
16539
2020-01-26T00:54:25Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1423''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 29 out : koumansman di katriyenm kanpagn-an di lanprò-a di Lachin Yongle an Mongoli.
=== Lafrik ===
* 5 novanm : koumansman di règn di lanprò-a Henchirfiki.
* 13 janvyé : dépa di Yravoilhir péyizan pli rich-a di Lafrik.
=== Léròp ===
* 10 mars : tèstaman politik di doj Tommaso Mocenigo. Li ka konjouré so konsitwayen-yan di pa bay li pou siksésò roun manm di fanmi rival-a dé Foscari ki péké manké d’antrennen répiblik-a annan dé lagèr initil.
* 17 avril : trété d'Amiens. Douk-a Jean V di Brétagn ka signen oun alyans ké douk-a di Bedford, réjan o non d’Henri VI di Langlétè, é ka roukonnèt déchéyans-a di Charles VII.
* 15 avril : Francesco Foscari (1373-1457) ka divini doj di Véniz (finisman an 1457).
* 20 avril, lagèr hussit : Viktwè dé Taborit di Jan Žižka asou Utraquis-ya atè batay-a d'Hořice (en).
* Lagèr sivil an Bowenm ant diféran parti hussit-ya, ki ka ravajé Moravi-a ké Lotrich-a, péyi katolik.
* 23 avril : ouvèrtir di konsil di Pavi, enfriktché. Li divèt fika transféré atè Syenn akoz di lapès-a (21 jwiyé). Li sa vit disou (1424).
* 13 mè : Jean di Lancastre, douk di Bedford, lépou Anne di Bourgògn.
* 8 jen : pent-a Robert Campin sa roun dé mennò di roun révòlt dé artizan kont pouvwè bourjwa-a atè Tournai.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
sam1hmio1b1f7fu0iet8hfwh6nn9ypf
1424
0
418
17867
16554
2020-01-26T00:54:31Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1424''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Tiboug-ya di Sa'ad ad-Din, soultan d’Ifat, ki ka réfijyé yé kò o Yémenn aprè défèt-a di 1415, ka ataké òkò Létchopi-a. Roun di yé ka anparé so kò di kapital-a Jédaya (1424) é ka voyé an dépòrtasyon roun gran nonm di Étchopyen.
* À sa lépòk, rwè-a di Létchopi Yéshaq ka antanmen dé pourpalé ké souvren krétchen-yan di Léròp pou tanté di konstitchwé roun koalisyon kont tout péyi mouzoulman-yan. So anbasadò sa arété atè Alexandrie. Annan so bagaj, Éjipsyen-yan ka dékouvri dé zabi di krwazé ki dèstiné pou larmé-a di négus. Li sa pann atè Kèro.
=== Lazi ===
* 2 mè : dépa di senkyenm kanpagn pèrsonnèl di Yongle an Mongoli. I ka mouri an kanpagn 12 out-a.
* 7 sèptanm : koumansman di règn di Hongxi, lanprò di Lachin (finisman an 1425).
* An Birmani, finisman di « Lagèr di Karant lannen » ant rwayom-an d'Ava é rwayom-an d'Hanthawaddy (1385–1424) ; oun lapè rélativ ka établit so kò ant yé pannan prèski roun syèj.
* Khan-an dé Osèt Arouktaï ka fè tchwé so protéjé Oldjeitémur é ka pran tit-a di Gran khan dé Mongòl.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
4a2ggskk9r2xmb3gdqhlb8cthi06byq
1425
0
419
17868
16520
2020-01-26T00:54:42Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1425''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 27 jen : koumansman di règn di Xuande, lanprò Ming di Lachin (finisman an 1435).
* Out : soultan mamelouk-a Burjit Barsbay ka voyé an rouprézay dé ègzaksyon dé kòrsèr chipriyòt oun lèskad pou piyé Limassol (1425-1426).
* Léchèk dé Pòtidjé o zil Kannanri, an 1425, 1427 é 1434. Larchipèl-a ka rété an lanmen-an dé Kastiyan.
* Kréyasyon di vignòb di Madèr pa Pòtidjé-ya ké dé plant ki enpòrtan di Krèt.
* Atè Trébizonn, tout byen génois sa piyé pannan roun révòlt.
=== Léròp ===
* 27 févriyé : koumansman di règn di Vassili II l'Aveugle (1415-1462) gran prens di Mòskou. Vitovt di Litchwani ka divini so titò ka défann li kont prétansyon-yan di Georges di Galitch, frè di Vassili Ie.
* Moskovi-a sa déchiré pa dé lagèr di siksésyon pannan 25 lannen à lanmò-a di Vassili Ie di Larisi. Prens-ya di Riazan, Péréïaslav-Riazanski, Pronsk (en), Tver ké Smolensk ensi ki sa-ya dé prensipoté d’amont (Novosilsk, Odoiev, Vorotynsk…) ka jiré obéyisans pou gran-douk di Litchwani.
* 7 mars : Arthur III di Richemont, fitir douk di Brétagn, ka divini konnétab di Lafrans ké Charles VII di Lafrans.
* 16 jen : jan-yan di Sen-Malo, ki monté asou yé bato, ka anparé yé kò di tout flòt anglé-a é ka réyisi à débloké Mon-Sen-Michel. Briand III di Châteaubriant-Beaufort, chambellan di rwè Charles VII sa roun dé valéré chèf.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6fjn0n8qorhyy0kzt4d2xgg5qw6rg85
1426
0
420
17869
16559
2020-01-26T00:54:51Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1426''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lanmérik ===
* Tlatoani aztèk-a Chimalpopoca sa fè prizonnyé pa so tonton rwè-a di Tépanèk, Maxclatl ki ka mennen li annan so kapital Azcapotzalco.
=== Lazi ===
* An Birmani, Minhlange (1418-1426) ka siksédé à so papa Thihathu asou tronn-an d'Ava (out) ; li sa anpwazonnen an novanm.
=== Pròch-Oryan ===
* 7 jwiyé : viktwè dé mamelouk di Léjip asou larmé chipriyòt-a atè Chirokitia. Soultan-an Barsbay ka ranmnen prizonnyé rwè-a Janus. Chip-a ka divini vasal di Léjip-a.
=== Léròp ===
* 13 janvyé : viktwè dé Bourgignon à Brouwershaven asou Jacqueline di Bavyè.
* 17 mars : lagèr ant Véniz ké Milan. Véniz ka pran Brescia asou Milan.
* 1e mè : Yolande d'Aragon, bèlmè di Charles VII, ka jwé ròl-a di réjant pou so tiboug Louis III d'Anjou, ka konvoké dé léta provensyal atè Saumur.
* 16 jen : viktwè dé Hussit ki kondjwi pa Prokop Holy à Usti : 4 000 Alman sa tchwé.
* 7 òktòb : tèstaman d'Alix dé Baux. Li pa roukonnèt pa kont-a di Provence ki ka annèksé Les Baux-de-Provence.
* 18 òktòb : lavil-ya di Hanse (Lubeck, Hambourg, Stralsund, Lunebourg ké Wismar), ki alyé ké kaz-a di Holstein, ka déklaré lagèr-a o rwè Éric di Pomérani ki ka lévé syèj-ya di Slesvig ké Gottorp.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
3do28xh9bqaratsppqypqh8482jq3na
1427
0
421
17870
16543
2020-01-26T00:54:57Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1427''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lanmérik ===
* 3 avril : Itzcoatl, tonton di Chimalpopoca, ka siksédé à sa dannyé kou souvren dé Aztèk.
=== Latlantik ===
* 15 out : dat sipozé di dékouvèrt-a di Santa Maria o Açores pa Diogo di Silves oben Gonçalo Velho Cabral.
=== Lazi ===
* Mars-mè : Timourid-a Ulugh Beg sa briga lò di roun èspédisyon kont khan-an di Horde d'or Baraq. So gran-papa Shah Rukh ka démété li provizwarman di so gouvèlman di Transoxiane, 28 mè.
* 10 òktòb : larmé china-a di jénéral Vuong Thông sa désimé annan roun anbiskad à lapas-a di Chi-lang prè di Lạng Sơn pa révòlté-ya di Đại Việt ki kondjwi pa Lê Lợi. Li ka pédi 70 000 wonm.
* 12 novanm : larmé-a di Lachin-an dé Mingse ka routiré di Annam. Dannyé troup chinwa-ya ka kité péyi-a, 3 janvyé 1428.
=== Léròp ===
* 8 févriyé : Pierre II di Giac, favori di rwè Charles VII di Lafrans, sa arété atè Issoudun asou lòrd d'Arthur di Richemont é di Yolande d'Aragon. Mennen atè Bourges é atè Dun-le-Roi, li sa kondannen aprè roun joujman sonmèr é ègzékité pa nwayad.
* 22 mè : lalwa asou rousansman fiskal jénéral-a (catasto) atè Florence.
* Jen : Camus di Beaulieu, nouvèl favori di rwè Charles VII, sa asasiné pa Jean di Brosse, pitèt asou lòrd di konnétab di Richemont. Georges di La Trémoille ka divini favori-a di rwè é gran chambellan di Lafrans.
* 19 jwiyé : George Branković ka divini despot di Sèrbi à lanmò-a di so tonton Stefan Lazarević (finisman an 1456).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
b65agtc783fdk56cozxp98p1f5uzsd0
1428
0
422
19625
19447
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:107.77.221.100|107.77.221.100]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1428''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 3 janvyé : dannyé troup chinwa-ya Ming ka kité Annam. Aprè ki li roujété Chinwa-ya rò di péyi, chèf vyétnanmyen-an Lê Lợi ka anparé so kò di Dông Kinh (Hanoi) é ka fondé dinasti-a dé Lê pòstéryò o Đại Việt.
* 7 sèptanm : koumansman di règn di Go-Hanazono, lanprò di Japon (finisman an 1464).
* Aztèk-ya, anba kondjwi-a di yé Tlatoani, rwè-prèt, Itzcoatl é di so prensipal konséyé ké névé Tlacaelel, ka fédéré yé kò é ka ranvèrsé donminasyon-an dé Tépanèk d’Atzcapatzalco. Lanpir aztèk-a, ki konstitchwé di 38 provens an 1521, k'alé donminen réjyon-an di gòlf di Mègsik à loséyan Pasifik-a.
* Koumansman di roun séri di révòlt riral (do ikki) o Japon. Pli vigouré-a dé péyizan ka mété yé kò o sèrvis di roun ségnò é ka divini dé bushi. Dè ki travay-ya chan-ya ka pèrmèt li, yé sa antrennen, disipliné é ka bay à yé jakri oun òrgannizasyon militèr. O kour di xve syèk, yé ka òbténi satisfaksyon asou laplipa di yé rouvandikasyon.
* Abu'l-Khayr (1412-1468) sa proklanmen khan dé Ouzbek asou Tura (Sibéri ògsidantal, à lwès-a di Tobolsk). Li ka anparé so kò di rwayonm dé Djaghataïd di flèv Oural o Syr-Daria.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
4m8b24mnk3pv96h69y70lfnv7wrvjf8
1429
0
423
17872
16548
2020-01-26T00:55:12Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1429''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 15 mars : shogun Yoshinori Ashikaga ka gouvèlné o Japon (finisman, 24 juin 1441).
* Out : rwè-a di Létchopi Yéshaq, ki ka pourswiv lit-a kont mouzoulman-yan, sa tchwé anvan ki li té pouvé libéré konplètman so téritwar. So siksésò imédjat pa gen d’anvèrgir é sa viktim di plizyò konjourasyon : Endreyas ka régné lwit mwa, Hezaba-Nagn, trwa lannen, Mehreka-Nagn é Badel-Nagn, oun lannen.
* 17 - 18 sèptanm : viktwè di Timourid Shah Rukh asou Qara Qoyunlu annan batay-a di Salmas.
* Rwè-a di Ryūkyū Shō Hashi ka inifyé trwa rwayonm-yan di Okinawa. Djaghataïd Esen Buqa II (en) ka régné asou basen-an di Tarim é asou Ili-a (finisman an 1462).
* Abu-l-Khayr ka fondé dinasti-a tirko-mongòl dé Chaybanid an Ouzbékistan. Li ka régné jouk 1468.
=== Léròp ===
==== Lafrans ====
* 12 févriyé : atè batay-a di Rouvray, dit « lajòrnen dé Hareng », patché défansò di lavil-a d'Orléans ka mouri annan roun èspédisyon pou anparé so kò di roun konvwa di ravitayman - dé hareng - ki dèstiné pou Anglé-ya. Orléans ka sésé di rousouvwè dé soukour.
* 20 févriyé : à lanmò-a di so papa Giovanni di Bicci, Cosme di Médicis, nonmen l’Ancien, fondatò di branch éné-a, ka divini gonfalonyé di lajistis atè Florence.
* 6 mars : Jeanne d'Arc ka rivé atè Chinon koté li gen roun ant-wè ké Charles VII di Lafrans. Jeanne ka pasé divan roun koumisyon di téyolojyen atè Poitiers. Lègzanmen ki té favorab, Jeanne ka pran tèt-a di larmé-a é ka maché asou Orléans (15 avril) ki li ka atenn 29.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
gcicyrghq6xa5562dgmltg0tius2c66
1430
0
424
17873
16564
2020-01-26T00:55:51Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1430''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lanmérik ===
* Priz é dèstriksyon pa Aztèk-ya kapital-a dé Tépanèk, Azcapotzalco.
=== Lazi ===
* Chaybanid Abu-l-Khayr ka konkéri Khwarezm-an é ka mété à sak so kapital Urgench.
=== Léròp ===
* Aparisyon di boulè métalik.
* 1e janvyé : finisman di lagèr di hottée di ponm an Lorenn.
* 10 janvyé : douk-a di Bourgògn Philippe le Bon ka kréyé lòrd-a di Twézon di lò-a pou so maryaj ké Isabelle di Pòtidjal.
* 21 févriyé : Raoul di Gaucourt ka divini nouvèl gouvèlnò-a di Dofinen. 20 mè-a, li ka réyini Léta-ya di Dofinen à Kot-Sen-André, pou fè òbténi roun sibsid pou pourswiv lagèr-a kont Louis di Chalon.
* 24 mars : san pran konsèy di rwè, Jeanne d'Arc ka kité Sully-sur-Loire é ka pati garoulé kont Anglé-ya.
* 29 mars : Murat II ka pran Salonnik atè Véniz. Lavil-a, ki té ka konté 40 000 zabitan an 1423 pa ka konté pli ki 7 000 zabitan.
* 20 mè : à èspirasyon-an di trèv-a (16 avril), Philippe le Bon ka mété syèj-a divan Compiègne.
* 23 mè : Jeanne sa kaptiré divan Compiègne pa Bourgignon. Linivèrsité-a di Pari ka réklanmen so joujman, épi li té sa vandé pou Anglé-ya pa Jean di Liksanbour kont 10 000 éki di lò (21 novanm) é mennen atè Rouen, 28 désanm.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
h8rqmbnhf1s37rj0bugjk1s9tbugfd4
1431
0
425
17874
16555
2020-01-26T00:55:57Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1431''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Koumansman di règn di Nezahualcóyotl, rwè di Texcoco. Tenochtitlan, ki bati pa mègsika-ya ka divini sité-Léta donminant-a o Mègsik santral.
* Papoté-a ka tanté d’établi dé lyen ké lanprò-a di Létchopi pa kannal dé mwann étchopyen di Jérusalem. Li ka swété trouvé an li oun alyé pou libéré Léjip-a dé mouzoulman.
* larmé thaïes ka détrwi kapital khmèr-a d'Angkor Thom. Péyi-a sa tchipé jouk bò'd 1445, lò rwè-a Ponhea Yat ka rèstoré lanpir khmer-a à partir di Phnom Penh.
=== Léròp ===
* 21 févriyé : Jeanne d'Arc ka parèt divan so jouj-ya atè Rouen pou ouvèrtir-a di so prosè.
* 17 mars : finisman di prosè di Jeanne d'Arc.
* 3 mars : névé pa so manman di Grégoire XII, Gabriele Condulmer sa éli pap, ki ka fè di li 207e pap di Légliz katolik, anba non-an d'Eugène IV (finisman di pontifika an 1447).
* Mars-avril : révòlt popilèr anti-fiskal é anti-nobilyèr an Forez. Ékòrchò-ya di Rodrigue di Villandrando ka ègstèrminen rébèl réfijyé-ya atè Sen-Ronmen-le-Puy.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
5d7ixlhzhud5j5c4uvrb4b5e83rvwve
1432
0
426
17875
16561
2020-01-26T00:56:07Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1432''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Envazyon syamwa atè Kanbòdj. Angkor, ménasé, sa abandoné pou Phnom Penh, épi di Lovêk.
=== Pròch-Oryan ===
* Févriyé : koumansman di vwayaj di Bertrandon di Broquière, parti di Gand, di Siri-a à Péra pa Lannatoli-a (finisman an 1433).
* Jalayirid-ya sa évensé an Irak pa Qara Qoyunlu.
=== Léròp ===
* 1e janvyé : à lanmò-a d’Alexandre le Bon, so tiboug-ya ké so piti-tiboug-ya ka dispité yé kò tronn-an di Moldavi (finisman an 1457). An 1433, Ilias ka fè nwayé manman-an di so dimi-frè Stefan ki li pa té pouvé kaptiré. Nòv lannen plita, Stefan ka krévé wéy-ya d’Ilias. Roman, tiboug d’Ilias, ka dékapité Stephan pou vanjé so papa an 1447. Li ké fika anpwazonnen oun lannen plita.
* Janvyé : linivèrsité di Caen ki fondé pa rwè-a Henri VI di Langlétè.
* 5 mars : trété di Renn. Lapè ant Georges di La Trémoille, Arthur di Richemont ké so frè douk-a Jean IV di Brétagn.
* 29 avril : papa-ya di konsil Bâle ka sonmen pap-a di révoké bòbòl-a di disolisyon, sinon li ké prosédé « soulon drwè-a diven é di moun, pou byen-an di Légliz-a ». Konsil-a ka ouvri oun prosè kont pap-a (6 sèptanm).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ao7cd2sycz8gdgnt8fyu10pkasxnagm
1433
0
427
17876
16518
2020-01-26T00:56:17Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1433''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Avril : noblès pòtidjé-ya ka montré so kò lòstil à roun projè di èspédisyon ki dèstiné à soulajé Ceuta.
* Touareg-ya, ki gidé pa yé chèf Akil, ka franchi Nijèr-a, ka ataké Mali-a é ka anparé yé kò di Tonbouktou aprè roun péryòd di piyaj (ant 1433 é 1443). Yé ka donminen réjyon-an jouk 1468.
* Dannyé èspédisyon chinwa o Mozanbik.
=== Lazi ===
* Mars : lanmò di lanmiral-a Zheng He atè Calicut, o routour di so sètchenm èspédisyon. Arèt dé èspédisyon maritim chinwa. Lachin-an ka roupran roun politik izolasyonnis.
* Koumansman di règn an Lenn di Maharana Kumbha (en), Rajput di Mewar, règn ki ka achévé so kò an 1468. Rajput-a Maharana Kumbha ka ranfòrsé so larmé é ka konstrwi patché fòr pou protéjé so frontchèr-ya. Li ka pran anba so protèksyon piti léta rajput-ya ki ka roukonnèt sizrennté-a di soultan di Mâlwa. A roun wonm di lèt, oun powèt é roun mizisyen ki ké konpozé plizyò koumantè asou zòv sanskrit-ya. Li ka fè konstrwi patché tanp é so larchitèk Mandana ka ékri oun trété asou sijè-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6hxbuqmk34eoymbwayfrj0dtwmqten9
1434
0
428
19699
19692
2022-07-29T20:57:14Z
Hasley
409
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/91.236.21.134|91.236.21.134]] ([[User talk:91.236.21.134|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Drummingman|Drummingman]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1434''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 19 oben 20 jen : koumansman di règn di Zara Yacoub, rwè di Létchopi (finisman an 1468). Li ka réfòrmé Légliz-a, ka limité enfliyans politik-a dé mwann é ka jigilé lérézi-ya.
* Out, pronmyé èspédisyon pòtidjé bò'd Lafrik-a : navigatò pòtidjé-a Gil Eanes ka pasé kap Bojador o Maròk, limit sid di monn ki konnèt alò pa Éropéyen-yan. Oun tradisyon té ka wè limit senbolik-a é enfranchisab ant Kréyasyon ké Kao. Kenz èspédisyon ki voyé pa Henri le Navigateur té échwé à doublé li dipi 1424. Eanes ka vansé di senkant lyé é ka trouvé dé tras di wonm é di chanmon.
=== Lazi ===
* 19 févriyé : asasina di Mubârak Shâh, soultan di Delhi, viktim di roun konspirasyon. Muhammad shah ka siksédé li jouk 1443. Anba so règn, soultan-an di Mâlwa ké anvayi Delhi ki ké fika sové gras à entèrvansyon-an di Bahlul Lodi.
* Sèptanm : khan-an dé Oyrat Toghon, tiboug di Ma-ha-mou, ka briga é ka tchwé Arouktay ki té ka détni pouvwè éfèktif-a an Mongoli. Ant 1434 é 1438 Toghon ka étann donminasyon-an dé Oyrat asou tout Mongoli-a é ka Mongoli é ka fondé Lanpir kalmouk-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
d3u0dnb5dggk3l7bwk59l2wh2a7jnce
1435
0
429
19630
19467
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:107.77.221.100|107.77.221.100]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1435''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 13 janvyé : bòbòl Dudum nostras. À laswit-a dé akt di barbari ki konstaté asou zil di Lanzarot, pap-a Eugène IV ka kondannen lèsklavaj é ka èkskouminyé de facto tout lèsklavajis. Li ka entèrdi di rédjwi zabitan-yan dé zil Kannanri an lèsklavaj anba prétèks-a dé évanjélizé yé.
* 16 sèptanm : koumansman di règn di Abou Amr Uthman, lémir hafsid di Tinis (finisman an 1488).
=== Lazi ===
* 31 janvyé : lanmò di Xuande. Koumansman di règn di Zhengtong, lanprò Ming di Lachin.
=== Léròp ===
* 13 janvyé : nésans di Parlman swédwa. Engelbrekt Engelbrektsson, notab di Dalécarlie, aprè ki li réyini oun asanblé (Riksdag) à Arboga koté té rouprézanté tout katégori sosyal-ya, sa nonmen réjan di Swèd. Nouvèl gouvèlman-an ka pasé dé akò ké rwè Éric di Pomérani, ki ka tchenbé ki tchèk fòrtérès, don Kalmar é Stockholm. Mè rwè-a ka vyolé vit nouvèl Konvansyon-an, é révòlt-a roupran.
* 2 févriyé : lanmò di Jeanne II di Nap. Li ka dézigné René d'Anjou pou siksédé li. Alò prizonnyé di douk di Bourgògn, li ka antré an konpétisyon ké Alphonse V d'Aragon ki ka konkéri rwayom-an di Nap (1442).
* 14 avril : prosè di Jwif atè Majork, ki akizé di avwar krisifyé roun Sarrasin jou-a di Vandrédi sen pou moké so kò di Pasyon-an. Prensipal manm-yan di kouminoté-a sa mété à lanmò, ròt-ya ki fòrsé di asèpté batenm-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jlxlj3i8prhzyuekzpgpeqaobhvuqxt
1436
0
430
17879
16566
2020-01-26T00:56:41Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1436''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Dékouvèrt di Rio di Oro pa Pòtidjé-ya (Alfonso Gonçalvez Baldaya).
* Annan Yunnan-an, koumansman dé lagèr ant dinasti-a Ming é Shan-yan (finisman an 1449) : yé ka brizé pwisans militèr-a dé Ming é pa ka abouti à pyès rézilta.
=== Léròp ===
* 2 févriyé : Alphonse V d'Aragon ka antré annan Gaèt ki té pran enpé anvan pa so frè Pierre. Li ka randé so kò mèt di rwayom di Nap.
* 15 mars : gouvèlman anglé-a ka ègzijé dé Parizyen roun nouvèl prèstasyon di sèrman d’òbsèrvé trété di Troyes.
* 25 mars : pap-a Eugène IV ka konsakré koupòl-a di Dôme di Florence, ki konstrwi dipi 1420 asou dé plan di Brunelleschi, ki ka achévé ensi so kò bazilik-a, don konstriksyon-an té koumansé an 1293.
* Koumansman di avril - 6 jen : Rebeyne, révòlt popilèr atè Lyon kont gabelle.
* 10 avril : le kont-a di Richemont, konnétab di Lafrans, ki charjé di pran Pari, ka établi so kò à Sen-Denis.
* 13 avril : troup-ya di konnétab di Richemont ka antré annan Pari ant sèt é lwit lèr di bonmanten é ka mété fen à lokipasyon anglé-a di lavil-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
t3e99jxrlkgwos6vd4835o6ap3rwdek
1437
0
431
17880
16512
2020-01-26T00:56:48Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1437''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 15 sèptanm : koumansman di syèj di Tanger. Èspédisyon-an ki dirijé pa enfan-an di Pòtidjal Henri ka tounen o dézas. Oun parti di kò èspédisyonnèr sa fè prizonnyé é enfan-an Ferdinand sa gardé an lotaj jouk évantchwèl rèstitisyon-an di Ceuta.
=== Lazi ===
* An Lenn, Rajput-a Maharana Kumbha (en)di Mewar sa viktoryé di soultan di MâlvâMahmûd Khaljî é ka fè li prizonnyé atè Chitor pannan sis mwa. So patronnim, Kumbha, ka dézigné oun radjé don frwi-a sa senbòl di fékondité.
=== Léròp ===
* 22 janvyé : répiblik-a di Gênes ka asyéjé Sarzana (finisman an 1438).
* Palman-an di Pari ka roujété roun rékèt di Gilbert Dowell, oun soda anglé, é ka entèrdi so maryaj ké Jeannette Roland, oun fanm Parizyen.
* 12 févriyé : priz di Pontoise pa Anglé di John Talbot.
* 21 févriyé : Jacques Ie di Lékòs sa asasiné atè Perth pa roun konspirasyon. Jacques II di Lékòs, ajé di rounso sèt lannen, ka divini rwè di Lékòs (finisman di règn an 1460).
* 25 mars : nouvèl rwè-a di Lékòs-a Jacques II sa sakré à abbay-a Hollyrood d'Édimbourg, ki ka divini kapital di Lékòs-a.
* Avril - mè : koumansman di Jakri-a di Bobilna an Transilvanni (finisman an févriyé 1438).
* 22 mè : Philippe III di Bourgògn ka manké di fika asasiné pa Brugeois ki révòlté ; so rouprézantan, maréchal-a Jean di Villiers di zis-Adam sa lenché pa lafoul-a (épizòd ki nonmen dé « vèp brugeoises »).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6lnbyyq0wr6bfieu234c7ey9wap2b0s
1438
0
432
17881
16527
2020-01-26T00:56:57Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1438''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Léròp ===
* Été pouri an Lafrans. Vendanj tardiv annan nò-a di Lafrans-a (5 òktòb). Ros di pri di blé. Famin atè Rouen.
* Lapès-a ka ravajé Léròp-a di Nò-Lwès (1438-1440).
* 1e janvyé : Albert II di Habsbourg sa sakré rwè di Ongri.
* 8 janvyé : ouvèrtir di Konsil di Ferrare-Florence (finisman an 1445) ki opozé à sala di Bâle. I ka déklaré nil tout désizyon-yan ki priz o konsil di Bâle. Sala ka soupann pap-a é ka pran an lanmen papa-ya di konsil di Bâle (15 févriyé).
* 2 févriyé : « Linyon-an dé Trwa Nasyon » sa réyafirmé aprè réprésyon-an di gran jakri-a di Bobilna an Transilvanni. Li ka rétabli é ka kodifyé sitchwasyon antéryò-a. Karaktèr dinastik-a di 7 jwiyé-a : pronmilgasyon pa rwè-a di Lafrans Charles VII di Pragmatik Sanksyon-an di Bourges.
* Lotonm : Murat II, ki gidé pa Vlad Dracul, ka piyé Transilvanni-a. Alba Iulia sa mété à sak mé Sibiu ké Brașov ka rézisté o syèj. Murat ka tòrnen answit kont dèspota-a di Sèrbi (1438-1439).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
pplidp819ik8yylpd0kyf2mqjwz7vqa
1439
0
433
17882
16529
2020-01-26T00:57:06Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1439''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Mété an valò dé Açores pa Pòtidjé-ya.
* Dé rélijyé étchopyen di Jérusalem ka partisipé o konsil di Florence afen di réyalizé linyon-an dé krétchen kont Lislam-an (1439-1441).
* À lanmò di khan dé Oïrat Toghon, so tiboug Esen Taidji ka siksédé li é ka divini pronmyé minis di lanprò Mongòl-a Tayisung (en). Li ka kontanté so kò di tit di taïdji, mè sa kou so papa mèt-a di tout Mongoli-a. So lanpir ka étann so kò jouk Baïkal é à Gran Miray-a (finisman an 1455).
* Koumansman di règn di Djihan Chah, soultan dé Kara Koyunlu (finisman an 1467). Kara-ya Koyunlu ka régné asou Lirak-a, Sultaniye, Qazvin, Rey, Ispahan, Fars, Kerman.
=== Léròp ===
* Térib livèr an Lafrans 1438-1439, ki ka wè Seine jélé ké lou-ya antré annan Paris à sasé-a di nouritir.
* 16 janvyé : transfèr di Konsil di Ferrare atè Florence à laswit-a di roun épidémi di lapès (finisman an 1443).
* Avril - mè : dofen-an Louis sa nonmen lyétnan jénéral an Languedoc.
* 23 jen : Éric di Pomérani sa dépozé pa so sijè dannwa-ya é ranplasé pa so névé Christophe di Bavyè.
* 24 jen : Sigismond di Habsbourg ka divini kont di Tyrol (finisman an 1490).
* 25 jen : konsil-a di Bâle déklaré lérétik Eugène IV é ka dépozé li.
* 6 jwiyé : Légliz-ya di Ronm é Konstantinòp sa tanporèrman réyini.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
nlvymj4rmycqyj0e9ei4688cih2tra8
1440
0
434
17883
16511
2020-01-26T00:57:12Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1440''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lanmérik ===
* 13 out : koumansman di règn di lanprò aztèk-a Montézuma Ie (finisman an 1469). Li ka angajé so kò annan dé lagèr di konkèt.
=== Lazi ké Lafrik ===
* Japon : révòlt péyizan o Yamashiro(réjyon di Kyoto).
* Kréyasyon di rwayom di Monomotapa o Zimbabwe. Bò'd 1440, oun Chona ki nonmen Nyatsimba Moutota, orijinèr di sant di Zimbabwe, ka étann so lotorité bò'd nò-a é ka établi so kapital atè Zimbaoe, ant Zumbo (en) é Harare (èsk-Salisbury). Moutota ké so tiboug Nyatsimba, ki ka pran non-an di Moutapa (Matope, mouri bò'd 1480), ka fondé roun pwisan lanpir, Monomotapa (di Mouene-Moutapa : ségnò dé latè ki dévasté oben ségnò dé min). À lanmò-a di so papa, Moutapa ka étann so téritwar asou atchwèl Zimbabwe é asou roun parti di Mozanbik.
* Koumansman di règn di Slimane Damas, sonni di Songhaï (lanmò an 1464). Anba so règn, Songhaï ka mennen roun èspédisyon viktoryé kont Kissou, o sid di Tonbouktou bò'd 1460. Yé ka ravajé rwayom-an. Fitir-a Ali Ber (Ali le Grand) ka partisipé à so briga-ya é ka divini géryé rédoutab.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
c5er84n09jzlcq2w45owvqbhu4iry6j
1441
0
435
17884
16528
2020-01-26T00:57:22Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1441''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Rwè-a di Létchopi Zara Yacoub ka fondé monnastè di Debre Mitmaq, é ka bay li non-an di kouvan di Léjip don li ka vini di anprann dèstriksyon-an. I ka établi enpé aprè so kapital é so palè pli o sid, o Tégoulet (Choa), annan péyi-a di Debre Berhan (Abbay di Limyèr).
* Pòtidjé-ya ka atenn Kap Blanng-an. Koumansman di trèt atlantik : Pòtidjé-ya Nuno Tristão é Antão Gonçalves ka kaptiré dis endijenn di Rio di Oro. Li ka randé yé lannen swivant kont ranson, di lapoud di lò é roun trantenn di lèsklav nwè, ki Nuno Tristão ka transpòrté atè Lisbonn.
* Kombemtinga (Ouagadougou) ka divini kapital-a di kapital-a di rwayom Mossi.
=== Lanmérik ===
* Koumansman dé lagèr di konkèt di souvren aztèk Moctezuma Ie o Mègsik.
* Révòlt maya kont pouvwè-a dé Cocom atè Mayapan, kapital di Yucatán. Lavil-a sa abandonné an 1461.
=== Lazi ===
* 24 jen, Japon : lasasina di shogunYoshinori Ashikaga, ki détèsté pou so dèspotism, pa Akamatsu Mitsusuke, samouraï ki té lé vanjé so mèt ki shogun té kontren o sousid pou pini li di so tantativ di endépandans (Kakitsu no ran, Troub di lè Kakitsu). Yoshikatsu Ashikaga ka siksédé li à laj-a di lwit lannen (finisman an 1449).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
03mbkicmnn0qfq58la5wfryxatbfhla
1442
0
436
17885
16522
2020-01-26T00:57:34Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1442''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Léròp ===
* 25 janvyé : Louis IV ké so frè Ulrich V di Wurtemberg ka signen kontra di Nürtingen, ki ka séparé konté-a di Wurtemberg an Dé parti.
* 28 janvyé : asanblé dé prens atè Never. Oun nouvèl koalisyon dé gran di rwayom di Lafrans ka fòrmen so kò kont rwè-a ; a « Doupri-a di Never » ki ké douré jouk mars. Prens-ya ka réklanmen vennman roukour-a o Léta jénéral.
* 22 mars : Viktwè-a di Jean Hunyadi atè batay-a di Sibiu an Transilvanni kont gouvèlnò tirk-a di Vidin. Li ka enstalé asou tronn valak-a Basarab II, oun dé tiboug di Dan II ki réfijyé an Transilvanni.
* 7 avril : pronmyé lak annan lakèl Jacques Cœur sa entitilé lajantché é konséyé di rwè di Lafrans.
* 20 mè : Charles VII di Lafrans sa atè Limòj pou Pantkot-a ; Limouzen sa mété à difé é à disan pa larmé rwayal-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
23r21donqpcdhoq4ukag4blus8vn6kz
1443
0
437
17886
16550
2020-01-26T00:57:40Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1443''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 22 òktòb : chart d’Henri le Navigateur ka entèrdi di navigé o sid di jap Bojador san so otorizasyon.
* Pòtidjé-a Antão Gonçalves ka réyisi à échanjé roun dé nòb kaptif ki té pran an 1441 o Rio di Oro kont dé lèsklav é di lapoud-a di lò.
* Touareg-a Akil ka anparé so kò di Tonbouktou, d’Araouane é di Oualata.
=== Lazi ===
* Lenn : Abdur Razzaq d’Herat ka vizité Vijayanagar.
=== Léròp ===
* 28 janvyé : Raphael Adorno sa éli doj di Gênes.
* 26 févriyé : Alphonse V d'Aragon ka fè roun antré solannèl annan Nap.
* Antré di Charles VII di Lafrans atè Toulouz. Aprè so èspédisyon an Gwiyenn, Charles VII ka pasé livè-a atè Montauban épi atè Toulouz an Languedoc. Li ka rousouvwè René é Isabelle di Sisil atè Toulouz an mars. A pitèt à sa lépòk ki Charles ka kontré Agnès Sorel, swivan di lapenn Isabelle. Li ka kité Toulouz pou Limouzen-an, 8 avril-a.
* Févriyé : Charles VII ka kréyé roun trwazyenm fwar di Lyon.
* Févriyé - mars : Vlad Dracul, prens di Valachi prizonnyé dé Otoman dipi 1442, ka antré an Valachi é ka rékipéré so tronn ké yé lèd. So tiboug-ya Vlad é Radusont ki voyé an lotaj o soultan Murat II.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
gxm6rdwottv1sgd2uc85vwxq692glri
1444
0
438
17887
16513
2020-01-26T00:57:48Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1444''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 8 out : koumansman di trèt dé Nwè o Pòtidjal. Dé san trant senk lèsklav razyé an jen annan réjyon-an d'Arguin té sa vandé atè Lagos. Pannan ségon lanmotché-a di syèk, Pòtidjal té enpòrté 140 000 lèsklav nwè. Fondasyon di konpagni-a di Lagos : li ka inogiré oun koumèrs triyangilèr ant Pòtidjal-a(tisou, lòbjè manifaktiré), Maròk-a é Açores (blé, chouval) ké Giné-a (lò, lèsklav).
* Navigatò pòtidjé-a Dinis Dias ka atenn bouchou-a di flèv Sénégal, Kap Vèrt-a ké zil di Goré, ki batizé « Palma ». Li ka èsploré kot-a di Giné.
=== Pròch-Oryan ===
* Jwiyé : koumansman di pronmyé soultanat otoman-an di Mehmed II al Fatih (le Conquérant), ki ajé di 12 lannen, à laswit-a di abdikasyon tanporèr-a di Murad II (finisman an out 1446, épi 1451-1481). Rivalité ant grand vizir-a Çandarlı, partizan di roun politique étranjé pasifik, é Dé lala di jenn soultan, Zağanos é Ibrahim ki lé pourswiv konkèt-ya.
* 22 sèptanm : soulèvman dé Hurufi à Edirne.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
i9mkqiudahc7in0gto7yufwveaz4mz2
1445
0
439
17888
16533
2020-01-26T00:57:55Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1445''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 25 désanm : rwè étchopyen-an Zara Yacoub ka briga soultan-yan d’Ifat é d’Adal atè Gomit, sa ki ka mété fen o lit and krétchen ké mouzoulman an Létchopi.
* Pòtidjé-a ka fondé roun faktori asou zil-a Arguin. Henri le Navigateur ka pasé roun akò ké koumèrsan arab : karavèl pòtidjé-ya ka òbténi roun monopòl désannal. Nou ka échanj blé ké tisou kont lò lé lèsklav.
=== Lazi ===
* Koumansman di règn di Alam Shah Sayyid, soultan di Delhi (finisman an 1451).
=== Léròp ===
* 9 janvyé : lòrdonnans ki dit di Nancy ka prèskri réyòrgannizasyon ké épirasyon-an di larmé rwayal-a an Lafrans.
* 8 avril: Marguerite d'Anjou (1429-1482)lépou di Henri VI di Langlétè.
* 19 mè : pronmyé batay d’Olmedo an Kasti.
* 26 mè : lòrdonnans di Louppy-le-Châtel. Kréyasyon pa Charles VII dé pronmyé troup pèrmanant (konpagni-ya di lòrdonnans) an Lafrans, gangan dé larmé régilyé fransé.
* Prentan : troup-ya d'Écorcheurs di dofen Louis, ka rouvini di Swis é di Ro-Lalzas, ka ravajé Bourgògn-an.
* 19 jen : lòrdonnans di Sarry-les-Châlons ka fè di tay-a roun enpo pèrmanan an Lafrans, pou finansé réfòrm militèr-ya. Nòb-ya an sa ègzanpté é divèt an konpansasyon swiv métché-a dé zarm.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jw94gltzervuf5h5w4j2g5wc2gudikd
1446
0
440
17889
16506
2020-01-26T00:58:02Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1446''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 2 out : koumansman di ségon soultannat otoman di Murad II (finisman an 1451).
* Été : Pòtidjé-a Nuno Tristão ka atenn kap Rouj-a (cabo dos Mastros) é ka roukonnèt kot-ya di Giné-Biso. Li sa tchwé ké 17 di so konpagnon an opéran oun razzia asou endijenn annan bouchou-a di roun flèv (rio Nunez). Alvaro Fernandez ka progrésé plis anvan é ka déplasé flèv Tabit-a, pouvé fika jouk rotò-a di atchwèl Conakry. Èspédisyon-an di Nuno Tristão sa ataké pa floti-ya di Sénéganbi é li sa tchwé pa Sérèr-ya ké plizyò di so konpagnon-yan. Piròg afriken-yan, trè rapid, sa sisèptib di poté jouk oun santenn di géryé. Éropéyen-yan sa vilnérab asou flèv-ya, sa ki ké rétardé progrésyon-an di kolonnizasyon bò'd entéryò-a di Lafrik-a.
* 9 òktòb, Koré : lirwè-a Sejong ka pibliyé oun sistenm di markaj ki an menm tan alfabétik é silabik (Hangeul).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
9u4wq5cv1r1pvdb48r5xwkdytmmys6o
1447
0
441
17890
16558
2020-01-26T00:58:09Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1447''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Génois Antonio Malfante ka parkouri Sahara à partir di Sijilmâsa. Li sa pronmyé éropéyen-an ki ka vizité Touat-a.
=== Lazi ===
* 12 mars : lanmò di Shah Rukh. Koumansman di règn di Ulugh Beg, soultan timourid di Pèrs (finisman an 1449). A roun powèt, mizisyen, filozòf, matématisyen é soutou astronòm ki répité.
* Soultan chaybanid-a (Ouzbek) Abu-l-Khayr ka tchipé Khwarezm o détriman dé Timourid.
* Sheykh Safavieh Djunayd, ki chasé d'Ardabil pa Qara Qoyunlu ka roujwenn yé advèrsèr Aq Qoyunlu. So tiboug Haydar ké épouzé tifi-a di Uzun Hasan, manman d'Ismail, fondatò di dinasti-a dé Séfévid.
* Tibé : koumansman di konstriksyon-an di monnastè di Tashilhunpo, syèj dé panchen-lama o xviie syèk.
=== Léròp ===
* 14 janvyé : Barnabé Adorno ka blijé so paran doj-a di Gênes Raphael Adorno à abdiké é ka ranplasé li.
* 30 janvyé : Barnabé Adorno sa chasé di pouvwè pa Jean di Campo Fregoso ki ka divini doj di Gênes (finisman an 1448).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
544il4rel7i8uympfiih0c1ser78yc6
1448
0
442
17891
16507
2020-01-26T00:58:17Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1448''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Koumansman di rébélyon-an di Deng Maoqi an Lachin. Soulèvman-an o Fujian é o Zhejiang ka sòldé so kò pa roun milyon di lanmò (finisman an 1449).
* Koumansman di règn di rwè d'Ayutthaya Boromtrailokanat (en) (finisman an 1488). Li ka ranfòrsé lotorité rwayal-a fas o pouvwè dé gouvèlnò di provens, an òrgannizan oun administrasyon santralizé. Li ka antré an konfli ké Lan Na é so rwè Tilokaracha (de) (1441-1487) é le Lan Xang o Laos.
=== Léròp ===
* 17 févriyé : konkorda di Vyenn, nonmen konkorda jèrmannik, ant Lotrich-a ké Légliz-a (élèksyon dé bénéfisyé pa chapit katédral-ya ké abbasyal, konfirmasyon pa pap-a). Li ka rèstitchwé o pap tout drwè-ya ki li té anlvé li konsil-a di Bâle é ka provoké endignasyon-an dé klèr alman ki ka pansé ki li té privé di yé libèrté tradisyonnèl.
* 18 - 23 févriyé : prens-a di Moldavi Roman II Muşat sa ranvèrsé pa Pierre II Muşat, ki édé pa Jean Hunyadi (finisman an òktòb 1448). Pierre ka sédé an échanj o gouvèlnò di Ongri fòrtérès-a di Kilia an bouchou-a di Danube.
* 16 mars : roupriz di Mans pa Fransé-ya ki ka anlvé li o Anglé. Koumansman di kanpagn di Nòrmandi.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
b187e388xaq424w06zk2t0rx2qt8yme
1449
0
443
17892
16509
2020-01-26T00:58:23Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1449''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 29 avril : Yoshimasa Ashikaga (1435-1490) ka divini shogun o Japon (finisman, 19 désanm 1473).
* 8 sèptanm : larmé-a di lanprò ming-an di Lachin Zhengtong sa détrwi atè batay-a di fòrtérès-a di Tumu pa Oïrat-ya. Lanprò-a sa fè prizonnyé.
* 22 sèptanm : frè-a di lanprò-a Jingtai ka asiré lentérim-an an Lachin. Oïrat-ya ka fini pa roulaché lanprò-a Zhengtongen 1450, mé li sa plasé an rézidans sirvéyé.
* 27 òktòb, Pèrs : timourid-a Ulugh Beg sa asasiné asou lòrd di so tiboug Abd ul-Latif ki ka anparé so kò di tronn (finisman an 1450).
* Annan Yunnan-an, finisman dé lagèr ant Dinasti-a Ming ké Shan-yan (ki koumansé an 1436). Pyès belligérant ka anpòrté li.
=== Léròp ===
* 6 janvyé : Constantin XI Paléyològ sa éli lanprò bizanten atè Mistra. Li sa atè Konstantinò 12 mars-a. À kabèch-a di roun lanpir ki ka agonnizé, li ka éséyé anven d’òbténi lèd-a di Lògsidan-an (finisman an 1453).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
az3br6piiyazy24u3jxl7j1peq9cgst
1450
0
444
17893
16514
2020-01-26T00:58:31Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1450''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 1e janvyé : priz d'Harfleur pa Charles VII an lanmen-yan dé Anglé.
* 5 janvyé : Agnès Sorel, ki ansent, ka roujwenn rwè-a à abbay-a di Jumièges. Li ka mouri 9 févriyé-a.
* 27 janvyé, Larisi : batay di Galitch. Dannyé ofansiv di Dimitri Chemiaka kont Mòskou sa roupousé pa Vassili II ké lèd-a di Tver. Chemiaka ka réfijyé so kò atè Novgorod.
* 28 janvyé, Langlétè : arèstasyon di William di Pol. Kondannen à lègzil-a 17 mars-a, so bato sa entèrsèpté pa dé kòrsèr ki ka ègzékité li 2 mè-a. Edmond Beaufort ka ranplasé li kou konséyé di rwè.
* 31 janvyé : John Kemp, kardinal ké larchévèk d'York, sa nonmen lord chansélyé di Langlétè.
* 11 févriyé : Bogdan II di Moldavi ka pasé roun trété di fidélité é d’alyans ké Jean Hunyadi, ki rounouvlé 5 jwiyé-a. Oun larmé poloné ka entèrvini Dé fwè an Mòldavi mé sa roupousé an mars é an sèptanm.
* 18 févriyé : Honfleur sa roupran o Anglé pa Dunois.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
8w4p9tewvo5fil923csl6rsfju3x01s
1451
0
445
17894
16516
2020-01-26T00:58:39Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1451''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 7 janvyé : bòbòl di pap Nicolas V ka otorizé fondasyon-an di linivèrsité-a di Glasgow.
* 27 janvyé : trété di Pforte (abbay prè di Naumbourg). Finisman di lagèr fratrisid di Saxe ant Frédéric II é Guillaume II.
* 31 janvyé : Casimir di Pològn ka konfirmé lotorité-a di métropolit di Mòskou Jonassur so latè-ya.
* 18 févriyé : koumansman di ségon soultannat otoman di Mehmed II al Fatih (finisman an 1481). Li ka mennen oun politik belliciste.
* 19 avril : koumansman di règn di Bahlul Lodi, pronmyé rwè Pathan di Delhi (finisman an 1489). Gouvèlnò afghan di Pendjab, li ka détronnen soultan-an di Delhi ‘Alam Shah Sayyud é ka fondé dinasti-a dé Lodi (finisman an 1526).
* 30 avril : dékrè di sinòd di Bamberg, ki réyini à enstigasyon-an di léga di pap Nicolas di Cuse. Li ka enpozé o Jwif di poté dé sign distengtif é imilyan é ka entèrdi yé koumèrs-a di lajan.
* 12 jen : signatir di trété di kapitchoulasyon di Bordeaux la konkli ant rouprézantan-yan di rwè di Lafrans é sa-ya di lirwè di Langlétè.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
f29u9kj7u7lu40m8e8ihxmozz1otkeh
1452
0
446
17895
16517
2020-01-26T00:58:45Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1452''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Loséyanni ===
* Oun éripsyon volkannik di vòlkan soumaren Kuwae ka provoké séparasyon-an dé zil d'Epi é di Tongoa. Réjè-ya di lapousyè annan latmòsfè-a ka antrennen dé pèrtirbasyon météyorolojik (livè rèd é lété frèt ant 1453 é 1457) é dé fénomenn di léfè di lòptik atmosférik inabitchwèl.
=== Léròp ===
* 1e janvyé : tout nòv lopital dé Zòspis di Beaune, ki kréyé à linisyativ-a di Nicolas Rolin, chansélyé di douk di Bourgògn Philippe II le Bon, é di so lépouz Guigone di Salins, ka akéyi so pronmyé pasyan.
* Févriyé, Moldavi : Alexandre, piti-tiboug d'Alexandre le Bon, ka chasé Pierre III Aron ké lapi-a di rwè di Pològn. Pierre Aron ka réfijyé so kò an Transilvanni.
* 16 mars : Frédéric III di Habsbourg ka épouzé atè Ronm lenfan-an Éléonore di Pòtidjal, nyès d'Henri le Navigateur.
* 19 mars : Frédéric III di Habsbourg, asou tronn-an di Lotrich dipi 1440, sa kouronnen lanprò ronmen jèrmannik. Li sa dannyé lanprò-a ki k'alé fè so kò kouronnen atè Ronm pa pap-a. Li ka konfirmé Privilegium majus pou Lotrich-a, ki érijé an larchidouché, 6 janvier 1453.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6v8xko307mlyiule9l9bu6541lpa8nm
1453
0
447
18327
17896
2020-05-29T12:26:13Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1453''' di [[kalandriyé julyen]] é ka marké finisman-an di Mwayen Laj.
== Évènman ==
* 5 janvyé : léchèk di konplo di Porcari atè Ronm. Gouvèlnò-a di Campanie, Étienne Porcari, ka fè so kò pran 6 janvyé-a pa pap-a pas li té lé délivré pèp ronmen-an di joug pontifikal.
* 6 janvyé : Lotrich-a sa érijé an larchidouché.
* Roukonnésans é ofisyalizasyon di Privilegium Majus, chart falsifyé ki kréyé pa douk-a Rodolphe di Habsbourg an 1359 é dabò roufizé pa lanprò-a Charles IV di Liksanbour. Sa zak enpéryal ka garanti o douk di Lotrich oun titr inik annan lanpir-a, sala di larchidouk.
* Majorité di Ladislas V le Posthume, ki ka divini larchidouk di Lotrich (janvyé) épi di rwè di Ongri (févriyé).
* 13 févriyé, Buda : Ladislas le Posthume sa roukonnèt rwè di Ongri. Jean Hunyadi ka abandonné tit-a di gouvèlnò di Ongri é sa nonmen kaptenn jénéral é kaptenn Nándorfehérvár, épi kont di Temes. Tchèk mwa plita, rwè-a ka konfyé rèsponsabilité-a dé zafè di Ongri à Hunyadi, sa-ya di Lotrich à Ulric de Cilley é sa-ya di Bowenm à Georges de Podiebrady.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
7htijdrbvwkmis6zy1q1mnws5o5mgjg
1454
0
448
17897
16505
2020-01-26T00:59:16Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1454''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 6 janvyé : Georges Scholarios, roun dé pli farouch opozan di Linyon-an dé Légliz, sa plasé pa soultan-an asou tronn patriyarkal di Konstantinòp.
* 8 janvyé : bòbòl Romanus pontifex. Pap-a Nicolas V ka atribiyé Laginé o Pòtidjal. Li ka ankourajé briga-a ké soumisyon-an dé Maures ké ròt enkrwayant ki té rankontré lò dé èspédisyon.
* 10 janvyé : ratachman di konté di Comminges o donmenn rwayal fransé. Marguerite di Comminges (1363 † 1443) ki légé so donmenn o rwè di Lafrans, so 3e lépou Mathieu di Foix an ka gardé jwisans-a jouk so lanmò († 1453).
* 25 janvyé : Djèt-a di Ongri ka dékrèté oun lévé an mas. Li ka voté oun lalwa asou réyòrgannizasyon-an di sistenm militèr. Hunyadi ka kréyé oun èstriktir militèr ini ké diféran « bandéri » dé baron, dé lévèk, dé konmita épi dé étni kou Sicules ké Coumans.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ojggkmq2e8pobd9vyz3kl36zbhbl2yn
1455
0
449
17898
16605
2020-01-26T00:59:27Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1455''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 22 mars : dépa di kap Saint-Vincent d'Alvide da Ca' da Mosto pou tout pronmyé vwayaj an Laginé. Li ka vizité Madèr, Kannanri-ya, épi pa Kap Blanng-an li ka atenn bouchou-a di Sénégal. Li ka rankontré navigatò génois Uso di Mare (de) annan bouchou-a di Ganbi-a. Sa dannyé ka roumonté flèv-a pou trouvé di lò-a é dé pèrl mé sa kontren di roubrousé chimen divan lostitilité-a dé péchò. À 70 lyé di la, li ka rankontré oun prens nwè é ka ajouté ki pa gen bokou lyé pou alé di sa andrwa o frontchèr di rwayom di prèt Jean. Li ka trouvé oun konpatriyòt, ki ka désann à sa ki li ka pran pou dé matlo di lékipaj-a dé galèr dé frè Vandino é Ugolino Vivaldi, lotò di roun èspédisyon an finisman-an di xiiie syèk.
=== Lanmérik ===
* Viktwè di Moctezuma Ie asou Huaxtèk-ya. Tanp-a o sonmè di gran piranmid aztèk-a di Tenochtitlan sa inogiré, é dé kaptif huaxtèk sa sakrifyé an pronmyé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6w6a9e4ts6oab9bc47pdb8v63zl78ki
1456
0
450
17899
16501
2020-01-26T00:59:39Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1456''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 24 janvyé : poz di pronmyé pyèr di chato di Hâ, ki konstrwi aprè batay-a di Kastiyon (1453), pou abrité oun parti dé troup rwayal ki ka konstitchwé garnizon-an di Bordeaux.
* 6 févriyé : rwè-a Ladislas di Ongri ka réyini oun djèt atè Buda. Li ka dékrété lévé jénéral-a di larmé-a é ka doumandé o pap Calixte III di voyé oun flòt annan Détrwè-ya.
* 16 - 25 févriyé : trété di Yazhelbitsy (en). Alyans ant Mòskou ké Novgorod.
* 13 mars : pronmyé bòbòl Inter caetera. Pap-a Calixte III Borgia ka roukonnèt monnonpòl dé Pòtidjé annan Latlantik-a é jouk Lenn-yan (Usque ad Indos).
* Prentan : Moldavi-a ka vèrsé 2 000 ducats or vénisyen di tribi anniyèl à Lapòrt-a(42 000 an 1710).
* 6 avril : djèt-a di Buda désidé di pran zarm-yan kont Tirk-ya an out.
* 1e mè : navigatò vénisyen-an Alvise da Ca'da Mosto é Génois Uso di Mare (de), ki ka navigé pou kont-a di Pòtidjal, ka apèrsouvwè zil-ya di Kap Vèrt.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
afjw4hhi1feub5vrbm0u26rugl5rz8k
1457
0
451
17900
16500
2020-01-26T00:59:48Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1457''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 11 févriyé : tchòk di Léta an Lachin. Lanprò ming-an Zhengtong ka roupran pouvwè-a à so frè Jingtai ki li té plasé an rézidans sirvéyé an 1450. Pou so ségon règn li ka pran non-an di Tianshun (finisman an 1464). Partizan-yan di so frè sa kondannen ofisyèlman.
* 13 mars : djèt di Francfort. Atè Nuremberg(30 novanm 1456) é atè Francfort, élèktò-ya ka protèsté kont mové administrasyon-an di Frédéric III.
* 6 mars : pronmyé mansyon di gòlf annan roun dékrè di Jacques II di Lékòs ki ka entèrdi sa èspò annan tout péyi-a.
* 16 mars : ègzékisyon di László Hunyadi.
* Lagèr sivil ant Hunyadi-ya ki apiyé pa dé nòb roumen di Transilvanni é di Banat ké magna partizan-ya di rwè Ladislav le Posthume, ki alyé ké Saxon o Szeklers. Aprè lanmò di Ladislas 23 novanm-an, oun trèv sa signé pou Dé mwa atè Sighişoara (23 novanm-2 févriyé 1458).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
piqkr96l9qjfsm72ly33ub9u33n34ap
1458
0
452
17901
16504
2020-01-26T01:00:04Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1458''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 20 janvyé : lanmò san léritché ki apt à régné di despot sèrb Lazar Branković.
* 24 janvyé : Mathias Ie Corvin, tiboug kadé di Jean Hunyadi sa éli lirwè di Ongri pa magna-ya (piti noblès magyar) à laj-a di 17 lannen malgré fòrt opozisyon di lanprò-a Frédéric III (finisman an 1490).
* 3 févriyé : réjans ki partajé an Sèrbi ant vòv-a di despot, Hélène Paléyològ, so tiboug Stépan l’Aveugle ké chèf-a di larmé-a, Michel Angelovic, frè di vizir otoman Mahmud Pacha Angelović. Hélène ké Stépan, partizan di alyans-a ké Ongri-a, ka opozé so kò à Michel Angelovic, ki sa arété é anprizonnen an Ongri (31 mars), sa ki ka provoké réyaksyon-an di soultan. Mahmoud Pacha ka maché asou Danube é ka tchipé laplipa dé fòrtérès sèrb òkò lib mé ka épargné Semendria (out) é ka roupliyé asou Kosovo. Li té roupousé pa Valak-ya à Turnu Severin aprè ki li pasé Danube.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jdedzurmifoehmagw8wavtkeki98ofs
1459
0
453
17902
16508
2020-01-26T01:00:14Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1459''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 11 janvyé : Nicolas de Cues sa nonmen visèr jénéral o tanporèl pa pap-a Pie II. Li ka wè so kò konfyé dé travay d’administrasyon ecclésiastique atè Ronm, koté li ka jwé oun ròl trè enpòrtan.
* 3 févriyé : rivé-a atè Renn di douk François II di Brétagn pou so kouronnman.
* 29 mars, Pak : pou kontré opozisyon entéryò-a, Vlad Tepes, prens di Valachi, té fè anpalé patché ségnò valak (500 moun, soulon kontanporen-yan) lò di roun banké atè Târgoviște dimanch-a di Pak. Li ka ranplasé pa so fidèl-ya.
* 4 avril : lapè ant Étienne III le Grand di Moldavi é voyé-ya di Casimir IV di Pològn. Étienne ka roukonnèt sésyon-an di Khotin à Pològn-an. So konpétitò Pierre Aron, abandonné pa Pològn-an, ka réfijyé so kò an Transilvanni (1460-1461) koté Étienne ka traké li pou kaptiré é fè li dékapité an désanm 1470.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
i6s60ow5fyn62lbnhnmxn7hhud1g38d
1460
0
454
17903
16598
2020-01-26T01:00:31Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1460''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 14 janvyé : atè Mantoue, Pie II ka pibliyé dé bòbòl di krwazad pou soutni rézistans ongrwa ké albannen à pousé tirk-a. Krwazad-a dé pov jan ka mété an plas atè Ancône mé pa ka anbarké so kò.
* 18 janvyé : Bòbòl Execrabilis ki ka dékrété ki kikonk ka provoké oben souskri roun apèl o konsil kont pap-a ka ankouri lapenn d’èskouminikasyon majò.
* Févriyé, mouvman séparatis anglo-irlandé : Palman-an di Lirlann, ki réyini atè Drogheda, ka voté oun rézolisyon ki ka déklaré ki Lirlann-an divèt administré so kò li-menm.
* 4 mars : Sheykh Safavieh Djunayd sa briga é tchwé pa shah di Shirvan prè di Tabarsaran (Azerbaïdjan). So tiboug Haydar ka siksédé li (finisman an 1488). Li ka épouzé tifi-a di Uzun Hasan, manman d'Ismail, fondatò di dinasti-a dé Séfévid.
* 5 mars : trété di Ribe (alman Ripen). Schleswig-Holstein ka ranjé so kò anba pouvwè-a di rwè di Dannmark ki ka an garanti linité-a. Christian Ie di Dannmark ka divini douk di Sönderjylland (Slesvig di Sid) é kont-a di Holstein.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
glxjsgalo83jkba160v2z5lgw44swkb
1461
0
455
17904
16503
2020-01-26T01:00:40Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1461''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 2 févriyé, lagèr dé Dé-Roz : Édouard d'York ka ranpòrté oun pronmyé batay kont troup lancastriennes, ki koumandé pa Owen Tudor, à Mortimer's Cross.
* 17 févriyé : oun ségon batay di Saint-Albans ka bay viktwè-a o Lancastre.
* 4 mars : Henri sa détronnen pa Édouard IV.
* 9 mars : révòlt kont donminasyon fransé atè Gênes kondjwi pa larchévèk-a. Garnizon fransé-a ka réfijyé so kò annan chato-a (Castelletto).
* 12 mars : Prosper Adorno sa éli doj di Gênes. Li sa dépozé 8 jwiyé-a. Spineta di Campo Fregoso (18 jwiyé), épi larchévèk-a Paul di Campo Fregoso (24 jwiyé), ka siksédé yé.
* 29 mars : Édouard IV ka venk Henri VI à batay-a di Towton.
* Prentan - Lété : oun flòt otoman ka kité pòr-a di Gelibolu pou roun èspédisyon an lanmè Nwè. Mehmet II ka pran lémirat tirk-a di Sinop.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
8ydcqmax5ezowrdvwd87vlvpn5d6cox
1462
0
456
17905
16499
2020-01-26T01:01:05Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1462''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 17 janvyé, Lafrik : Pòtidjé-a Diogo Afonso sa atè Santo Antão ; 22-a, li ka débarké atè São Vicente é ka achévé ensi dékouvèrt-a dé zil di Kap-Vèrt. Koumansman di kolonizasyon-an di larchipèl-a.
* 11 - 15 mars : renn-an Juana Enríquez, lépouz di Jean II d'Aragon, ka abandonné Barcelone ki révòlté aprè lanmò-a di Charles de Viane, ké so tiboug Ferdinand. Li ka réfijyé so kò atè à Gérone koté li sa asyéjé 5 jen-an pa larmé-a di Prensipoté Katalògn-an ki mennen pa Hug Roger de Pallars. Li sa soutni pa révòlt-a dé péyizan (remences) kont nòb-ya, ki yé-menm mennen pa Francesc de Verntallat. Koumansman di ensirèksyon-an dé Katalan (Guerra dels remences, 1462-1472).
* 27 mars : koumansman di règn d'Ivan III le Grand, prens di Mòskou à lanmò-a di Vassili II (finisman an 1505). Li ka roupran zòv-a di Dimitri Donskoï é ka étann prensipoté-a jouk Krimé. Gran prens-a di Mòskou ka ègzijé di yé nòb (boyard) oun sèrman di fidélité don riptir ka antrennen konfiskasyon-an dé byen patrimonnyal.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jh4i1dw2oldsga5nd4hokdiw4gc6vce
1463
0
457
17906
16498
2020-01-26T01:01:14Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1463''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 7 novanm : lirwè-a Alphonse V di Pòtidjal ka pran lanmè pou roun èspédisyon enfriktché kont Tanger o Maròk (finisman an 1464).
* Lafrik : koumansman di règn di Muhammad Rimfa, souvren haoussa di Kano (finisman an 1493). Li ka éséyé di enpozé lislam-an à so sijè-ya, mé ka réyisi ki parsyèlman annan so antroupriz. An Lenn, Shams-ud-din Muhammad Shah III ka divini soultan dé Bahmanî à laj-a di nòv lannen (finisman 1481), anba réjans-a di Mahmûd Gâwân.
* Lirwè-a d'Ayutthaya Boromtrailokanat (en) ka transféré so kapital atè Phitsanulok pou fasilité so konkèt-ya o nò di Taylann. So siksésò ké rouvini atè Ayutthaya an 1488.
=== Léròp ===
* 5 janvyé : powèt fransé-a François Villon sa banni di Pari. Li ka disparèt. Lotò di sélèb Balad-a dé pann, ki sa konsidéré kou roun dé papa di powézi modèrn-an.
* 8 mars : lirwè-a Louis XI ka akòrdé oun katriyenm fwar atè Lyon. Chaken douran 15 jou, li ka siplanté sa-ya di Chanpagn.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
fts4grvgulb17aik2kewrtcscz616m0
1464
0
458
17907
16502
2020-01-26T01:01:25Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1464''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 19 janvyé : léchèk di lèskalad-a di Tanger pa troup-ya di rwè Alphonse V di Pòtidjal ; Pòtidjé-ya ka routiré so kò di Maròk ké di lou pèrt.
* 28 févriyé : koumansman di règn di Chenghua, lanprò ming di Lachin (finisman an 1487).
* 1e out : abdikasyon di Go-Hanazono, lanprò di Japon. Go-Tsuchimikado ka siksédé li 21 out.
* O Japon, shogun-an Yoshimasa Ashikaga ka préparé so siksésyon an adoptan so frè kadé, ki li ka fè soti di roun monnastè.
* Koumansman di règn di Sonni Ali Ber (Sunni Ali), rwè di Songhaï, ki ka siksédé à Slimane Damas é ka agrandi so téritwar o détriman di Lanpir-a di Mali (finisman an 1492).
=== Léròp ===
* 9 janvyé - 12 févriyé : pronmyé réyinyon dé Léta-jénéral dé Péyi-Ba annan lavil-a di Bruges.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
96n5do3qa8z9yw7kx0lpx80d8wqifui
1465
0
459
17908
16002
2020-01-26T01:01:32Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1465''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ké Lazi ===
* 23 [[mè]], Maròk : asasina di Abu Muhammad Abd al-Haqq o kour di roun révòlt popilèr. O Maròk, Mérinid-ya ka afébli pa rébélyon-yan ké yé lalit kont krétchen-yan di Lèspagn, sa éliminé pa Wattasid-ya. Koumansman di péryòd-a di lannarchi Wattassid-a.
* 11 désanm, Japon : lépouz-a di shogun Yoshimasa Ashikaga ka bay li roun tiboug, Yoshihisa. Papa-a ka dézigné timoun-an kou so léritché, o détriman di so frè ki adopté lannen présédant-a. Dé gran fanmi di daimyô ka antré an lis, ki ka déklanché lagèr d'Ōnin (1467-1477). Kandida-a ki évensé ka trouvé dé api oprè dé Hosokawa tandi ki Yamana soutni shogun-an.
* Koumansman di règn di Vijayanâgara II, lanprò di Vijayanagar an Lenn (finisman an 1486). Lanpir-a di Vijayanagar sa anvayi pa soultan Bahmanî ki ka an okipé nò-a. À laswit-a di roun krazant défèt di khan chaybanid Abu-l-Khayr kont Kalmouk-ya (1456-1457), tribi tirk-ya (kazakh, fijitif-ya, ki ka bay osi cosaque) ka rifouzé léta Ouzbék-a é ka routiré so kò bò'd Kazakhstan atchwèl-a (1565-1566). Prens-ya Djani Beg ké Karay, ki soutni pa Esen Bugha, khan di Mogholistan, ka pran yé kabèch.
* Lachin : troub annan réjyon montangnéz di sant-sid (1465-1476).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
d6r5jz5fbtpdq0gfm1oire7ryizzb10
1466
0
460
17909
15969
2020-01-26T01:01:39Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1466''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* [[Janvyé]] : Louis XI di Lafrans ka roupran Nòrmandi-a à so frè Charles di Berry(désanm 1465-janvyé 1466), sa ki ka déklanché oun nouvèl révòlt féyodal ki dirijé pa Charles le Téméraire é François II de Bretagne.9 avril : guerre des Six-Deniers kont lavil-a di Mulhouse.
* Prentan-été : kanpangn di soultan otoman Mehmed II kont Skanderbeg an Albani. Li ka fè konstrwi an roun mwa fòrtérès-a di Elbasan mè ka échwé à pran sala di Krujë.
* 5 jen : konnétab-a Jean II di Bourbon ka divini lyétnan jénéral Languedoc.
* 6 jen : Mulhouse ka divini alyé ké Konfédérasyon-an dé VIII kanton an signan oun alyans ké Bèrn, Fribourg é Soleure pou 15 lannen (1466-1798).
* Lété : koumansman di vwayaj an Lenn d’Athanase Nikitine, marchan ris di Tver (finisman an 1472). Li an ka fè rési-a annan Voyage au-delà des trois mers.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
7cgy4gcjedd4ox0i4mqdangapho2fnk
1467
0
461
17910
15981
2020-01-26T01:01:50Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1467''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Jwiyé : koumansman di lagèr sivil-a Ōnin no Ran o Japon (finisman an 1477). Shogun Yoshimasa Ashikaga sa enkapab di arété lagèr dévastatris di mŌnin ki ka opozé gran daimyo-ya. Lensandi atè Heian di palè di Muromachi (sèptanm). Japon-an sa divizé.
* 10 novanm : défèt é lanmò di Kara Koyunlu Djihan Chah. Li ka mennen oun èspédisyon kont Ak Koyunlu Uzun Hasanqui ka sòldé so kò pa roun dézas. 10 novanm-an, Djihan Chah ké so tiboug-ya sa tchwé, é léritché Hasan Ali (1467-1469), débil, ké préféré bay lanmò-a. Ak Koyunlu ka érité di lanpir-a dé Kara Koyunlu.
* Lachin : réprésyon di roun révòlt Miao pa Ming-yan o Guangxi.
=== Léròp ===
* 30 janvyé : larmé hussit-ya di Peter Aksamit (sk), ki kondjwi pa Bratríci (sk), ki ka antrennen ké li sèrf-ya ki révòlté, ka parkouri réjyon-an di Košice (Slovaki). Yé sa krazé pa Mathias Corvin à Kostoľany.
* 28 févriyé : répiblik-a di Gênes ka akéri Sarzana.
* 13 mars : pronmyé mansyon di santa irmandade (fratèrnité) à Tuy. Koumansman di Gran Guerra Irmandiña, révòlt péyizan an Galis (1467-1469).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
8dg75fog7btffmme8hxzwzghf64d16z
1468
0
462
19612
19460
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:107.77.221.100|107.77.221.100]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1468''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 29 oben 30 janvyé : lirwè-a di Songhaï Sonni Ali Ber ka chasé Touareg-ya di Tonbouktou. Li ka anparé so kò di lavil-a ké konplisité-a di so gouvèlnò é an ka fè masakré laplipa dé zabitan. Aprè ki li byen établi so kò annan lavil-a, Sonni Ali ka koumansé konkèt-a di Macina é di Ro Nijèr.
* 31 janvyé : koumansman di règn di soultan di Léjip Qaitbay à laswit-a di roun tchòk di Léta (finisman an 1496). An Siri di Nò, li divèt réprimé révòlt-a di lémir turcoman dulqadirid Shâh Suwâr, ki soutni pa Otoman-yan, an trwa kanpagn difisil (1468-1472).
* Prentan : vizir otoman-an Mahmud Pacha Angelović ka tchipé Karamani-a. Oun parti di popilasyon-an di Larende é di Konya sa dépòrté pou roupéplé Istanbul.
* 10 jwiyé : lirwè-a di Chip Jacques II di Lusignan lépouz pa prokirasyon Catherine Corner, oun Vénisyen. Répiblik-a di Véniz ka fè èspésifyé annan kontra-a di maryaj ki si rwè-a ka vini à mouri san léritché, Chip ké divini posésyon di Véniz.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
rnyybyiduoladscdmqucmkjijabrde1
1469
0
463
17912
15962
2020-01-26T01:02:07Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1469''' di [[kalandriyé]].
== Évènman ==
* 11 févriyé : Timourid-a Abu Saïd sa venki é kaptiré pa Uzun Hasan, soultan dé Ak Koyunlu. Li sa ègzékité sis jou aprè. Uzun Hasan ka régné asou près tout Liran-an é ka nwé dé rélasyon ké Véniz ké papoté-a. Timourid-ya ka konsèrvé renki Transoxiane.
* 25 mars : Husayn Bayqara, gran lémir timourid é gran mésèn, sa roukonnèt rwè pa zabitan-yan di Hérat ; li sa kouronnen 14 avril-a.
* Avril : Yusuf, ki vèrglé pa Uzun Hasan, ka siksédé à Hasan Ali kou soultan dé Kara Koyunlu aprè so sousid, mé sa asasiné pa Ughurlu Mehmed, tiboug di Uzun Hasan. Tout téritwar-ya dé Kara Koyunlu ka pasé o Ak Koyunlu.
* Novanm : o Pòtidjal, monopòl-a di koumèrs afriken sa afèrmé à Fernão Gomes pou 200 000 réaux (or, livwè, lèsklav ké magalèt, zépis pròch di pwav). Rwè-a ka enpozé à Fernão Gomes èsplorasyon-an di 500 lyé di kot pa lannen.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ko0sbtp9urrq8xo9tah7a4yy9oyqqq5
1470
0
464
17913
16001
2020-01-26T01:02:46Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1470''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 21 désanm : dékouvèrt di Sao Tomépar João di Santarém.
* Vwayajò floranten Benedetto Dei la vizité Tonbouktou.
=== Léròp ===
* 27 févriyé : Étienne III le Grand di Moldavi ka anvayi Valachi-a é ka boulé Brăila.
* 12 mars : défèt di Warwick atè batay-a di Losecoat Field.
* 1e mè : fwit di Warwick an Lafrans à laswit-a di so dézakò ké rwè-a Édouard IV.
* 15 mè : lanmò di Charles VIII di Swèd.
* Rébélyon an Swèd kont pouvwè dannwa-a. Sten Sture l'Ancien, réjan di Swèd, ka défann péyizan-yan di Swèd méridjonal-a kont noblès-a, pannan ki so kouzen Nils Sture ka soulvé Dalécarliens.
* 12 jwiyé : Véniz ka pédi Négrepont (Eubée), ka tchipé pa Mehmet II.
* 22 jwiyé : atè Angers, Warwick ka alyé so kò ké Marguerite d'Anjou, don mari-a, rwè-a ki déchou Henri VI di Langlétè, té tchenbé prizonnyé à la Tour di Lonn.
* 2 òktòb : Édouard IV di Langlétè ka fwi an Flann aprè ki li té briga pa Warwick ki té anvayi Langlétè-a ké lèd-a di Lafrans-a anba bannyè-a dé Lancastre.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ouo7wxzptie62hsplbr4yjtff4pztw3
1471
0
465
17914
15979
2020-01-26T01:03:01Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1471''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 22 mars : chit di rwayom di Champā, ki konki pa Dai Viêt (gangan di Viêt Nam). Vyétnanmyen-yan ka agrandi yé téritwar pa sid-a. Kapital-a Vijaya sa priz, 40 000 wonm sa tchwé, 30 000 kaptiré é rwayom-an sa rédjwi à piti anklav di Nha Trang.
* Koumansman di règn di lanprò-a Topa Inca oben Tu Yupanqui ki ka étann lanpir incavers sid-a, o Chili jouk larivyè Maule, o nò di Lajantin (finisman an 1493).
=== Lafrik ===
* 1e janvyé : pasaj di ékwatò-a.
* João de Santarém é Pedro de Escobar ka débarké asou roun zil ki yé ka aplé « do anno bon » (di bon lannen-an) é ké konsèrvé non-an d’Annobón.
* 17 janvyé : dékouvèrt di Prensip.
* 19 janvyé : priz di Mina (Laginé).
* 24 out : priz d'Arzila, o Maròk, pa Pòtidjé-ya.
* 29 out : priz di Tanger.
* Dé mouzoulman di Adal-a, Danakil ké Somali, ki mennen pa dé imâms, ka lansé oun véritab lagèr sen kont Létchopi-a. Yé sa venki annan roun pronmyé tan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
bl8yw7jfxt09jvt04d3q9hc02g4t4vp
1472
0
466
17915
15986
2020-01-26T01:03:08Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1472''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Navigatò pòtidjé-a João Vaz Corte-Real té apèrsouvwè zil-a di Bacalhau, ki té pouvé fika Latè-Nòv.
=== Lafrik ===
* 12 - 20 mars : Mohammed Cheikh ka antré annan Fès o Maròk é ka pran tit-a di soultan di Fès. Li ka fondé dinasti-a dé Wattasid (finisman an 1554).
* Koumansman di règn di Ali Dounama nonmen Al-Ghazi (konkéran-an), rwè (maï) di Bornou (finisman an 1504). Ali Dounama, alò établi atè Gassaro, ka roupran lalit-a pou roukonkéri Kanem ki té pédi anba maï Omar (1394-1398)
* Pòtidjé-ya di Ruy di Sequeira sa pronmyé étranjé-ya ki ka pénétré annan lavil-a di Bénen.
=== Lazi ===
* Avril : anbasad di vénisyen Caterino Zeno atè Tabriz oprè di soultan dé Aq QoyunluUzun Hasan. 25 sèptanm-an, séna-a di Véniz ka désidé di voyé li oun soutchen militèr kont Otoman.
* Koumansman di règn di Dhammazedi (oben Dhammacheti), rwè môn di Pégou, an Birmani (finisman an 1492). Laj-a di lò di rwayom.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
p38axynkd621mb8lct87k54l04fgux3
1473
0
467
17916
15956
2020-01-26T01:03:20Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1473''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Rwè-a di Songhaï Sonni Ali Ber ka pran Djenné aprè roun syèj ki té douré, soulon léjann-an, sèt lannen, sèt mwa é sèt jou. Mèt di bouk-a di Nijèr, Sonni Ali ka ataké Yatenga Mossi, ant Songhaï ké Macina. Li ka tchipé pa fòs-a nò-a di Yatenga é roun parti di Lolo(1473-1475).
* Pòtidjé-a Fernando Póo ka tchipé zil-a di Bioko, ki li ka nonmen Formosa é ki ka pran so non an 1492, annan gòlf-a di Biafra é flèv-a Wouri o Kanmroun (rio dos Camaroes : flèv dé krévèt).
* Pòtidjé-a Lopo Gonçalves ka franchi ékwatò-a é ka pasé Kap Lopez.
* Dé larmé Étchopyen sa défèt pa Afar mouzoulman an 1473 é 1474.
=== Pròch-Oryan ===
* 11 out : batay d’Otlukbeli oben di Bashkent (provens d'Erzincan). Viktwè dé Otoman asou Ak Koyunlu ; Vénisyen-yan pa té pouvé fè débarké troup-ya ki dèstiné à soutni Uzun Hasan.
* 15 novanm : soulèvman di Famagouste. Mèrt d'André Cornaro, tonton di renn-an di Chip. Aprè lanmò-a di rwè di Chip Jacques II di Lusignan (6 jwiyé), Véniz divèt protéjé di roun konplo napoliten so vòv Catherine Cornaro ké so tiboug posthume Jacques III di Chip.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
[[Katégori:Kalandriyé]]
hdh2f2cgprfp5rx3u5ttk2okomlsluc
1474
0
468
17917
15976
2020-01-26T01:03:31Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1474''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 19 désanm : o Japon, shogun Yoshimasa Ashikaga abdiké pou konsakré so kò pou lar an favò di so tiboug Yoshihisa Ashikaga. Oun konfli du siksésyon ka présipité déklen-an di fanmi-a Ashikaga.
=== Pròch-Oryan ===
* 18 jwiyé : ègzékisyon di vizir otoman di lorijin grèk Mahmud Pacha Angelović, ki soupsonnen di négosyasyon ké Véniz ant 1469 ké 1473 pou rèstoré à so profi Lanpir bizanten-an.
* 26 out : Catherine Cornaro ka divini renn di Chip à lanmò-a di so tiboug Jacques III le posthume.
=== Léròp ===
* 6 févriyé : Otoman ka ensandjé Varaždin an Krowasi don popilasyon-an sa masakré. Yé ka mennen dé enkirsyon an Lotrich é an Ongri jouk 1480.
* 21 févriyé : trété d'Utrecht ant Hanse ké Langlétè-a, ki ratifyé pa Hanse 1e mè-a é pa Édouard IV di Langlétè 20 jwiyé-a ; pa sa konvansyon Anglé-ya ka òbténi libèrté-a di koumèrs annan lanmè Baltik, an Pris é annan lavil-ya di Hanse, ké vil hanséyatik-ya konfirmasyon-an di yé privilèj an Langlétè.
* Févriyé : Louis XI di Lafrans ka akòrdé dé privilèj pou marchan étranjé-ya ki ka vini enstalé yé kò atè Bordeaux. Patché nouvèl krétchen di Lèspagn é di Pòtidjal ka enstalé yé kò annan lavil-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
it4jwg3y4x43ovrr15qnwcuoep2srb1
1475
0
469
17918
15968
2020-01-26T01:03:39Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1475''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Aprè roun dizenn di lannen di kanpagn, rwè-a di Songhaï Sonni Ali Ber ka antré an triyonfatò annan so kapital Gao.
=== Lazi ===
* Koumansman di règn di Gyalwa Gendün Gyatso, dézyenm dalaï-lama di Tibé, ki nonmen rétroaktivman (finisman an 1542).
* Lachin : nouvèl révòlt miao o Guangxi é Guizhou, réprimé pa Ming-yan an 1476.
=== Léròp ===
* 10 janvyé : Étienne le Grand, prens di Moldavi ka défè Tirk otoman-yan di Suleyman Pacha atè batay-a di Vaslui(Rahova).
* 30 janvyé : trété di Moncalieri ant Milan é Charles le Téméraire.
* 15 janvyé : santans arbitral oben konkòrd di Ségovi, ki ka présizéman drwè-ya d’Isabelle di Kasti é di Ferdinand. Isabelle ka òktrwayé néyanmwen 28 avril-a roun drwè absoli asou Kasti-a pou so lépou.
* 12 févriyé : djèt-a di Prague ka désidé ki kouronn-an di Bowenm ka rouvini à Ladislas II Jagellon, ka mété fen à lagèr-a ant Pològn-an ké Ongri-a.
* 10 mars : kapitchoulasyon di Perpignan. Louis XI di Lafrans ka tchipé Cerdagne ké Roussillon.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
2ckkxjvkr5c090xso6d9rds3gwt748b
1476
0
470
17919
15982
2020-01-26T01:03:49Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1476''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lanmérik ===
* Konkèt di Chimú pa Incas, ki ka érité di so tradisyon kiltirèl-ya. Kad sosyal-a sa menm-an, ensi ki politik di èspansyon téritoryal é enpòrtans-a ki bay o rézo di kouminikasyon.
=== Léròp ===
* 11 janvyé, Nancy : Charles le Téméraire ka antré an kanpagn kont Swis-ya.
* 16 janvyé-15 févriyé : Mathias Corvin ka mennen roun kanpagn viktoryé kont Šabac, fòrtérès ki tchenbé pa Tirk-ya ki ka ménasé Belgrade.
* 13 févriyé : chansélyé ongrwa Johann Beckensloer, brouyé ké Mathias Corvin, ka réfijyé so kò oprè di lanprò-a Frédéric III ki ka nonmen li administratò di lévéché-a di Vyenn é koadjitò di lévèk-a di Salzbourg. Bernhard von Rohr (de), larchévéché-a ki an fonksyon, mété divan fè akonpli-a, ka fè apèl à Mathias Corvin ki ka anvayi Carinthie, Èstiri ké Ba-Lotrich-a.
* 1e mars, lagèr di Siksésyon di Kasti : défèt di rwè Alphonse V di Pòtidjal kont Kastiyan-yan ké Aragonnen-yan atè batay-a di Toro.
* 2 mars : Batay di Grandson, viktwè dé Swis asou Charles le Téméraire.
* Avril, Lèspagn : Cortès di Madrigal ka enstoré oun pouvwè fò an Kasti. Kréyasyon di Santa Hermandad, linyon sakré dé vil kont banditism-an ké ègzaksyon-yan dé larmé privé (1476-1498).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
0kbx705dofkc1g1cbkfbs2mwwlalv8o
1477
0
471
17920
15961
2020-01-26T01:03:57Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1477''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* Òktòb : koumansman di règn di soultan di Malacca Ala'ud-din Riayat Shah (1477-1488). Apojé di lanpir maritim-an di Malacca.
* 17 désanm : ensandi di Kyōto. Finisman di lagèr-a d'Ōnin é koumansman di péryòd-a Sengoku o Japon (finisman an 1568).
* Koumansman di règn di Shō Shin, rwè di Ryūkyū(finisman an 1526). Li ka donminen ansanm-an di larchipèl-a ki ka konnèt so laj di lò gras à entèrdiksyon-an di koumèrs ègstéryò ki enpozé pa Ming-yan.
=== Lafrik ===
* Èspédisyon dé Mossi jouk Oualata : lirwè-a di Yatenga Nasséré ka franchi Nijèr-a à kabèch-a dé Mossi é ka ravajé provens oryantal-ya di Songhaï (Bagana) ké téritwar-a di Mali. Mali-a ka doumandé anven oun lèd militèr o Pòtidjé. Nasséré ka maché bò'd nò-lwes é ka anparé so kò di Oualata ki sa piyé (1480). Li ka désidé alò di rouvini asou so pa-ya é ka dirijé so kò ké so troup-ya bò'd sid-a.
=== Léròp ===
* 5 janvyé : batay di Nancy. Défèt final é lanmò di Charles le Téméraire fas à René II di Lorenn.
* Mari di Bourgògn (1457-1482) ka régné asou Péyi-Ba bourgignon.
* 9 janvyé : lèt di Louis XI o Dijonnen.
* 29 janvyé : Léta-ya di Bourgògn ka jouré obéyisans pou rwè di Lafrans. Lafrans ka annèksé douché-a di Bourgògn, konté-ya d'Auxerre é di Mâcon, Charollais, Château-Chinon ké Bar-sur-Seine.
* 1e févriyé : troup fransé-ya ka antré atè Dijon.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
rg0gl25o8ashtcksdkb5av9uf8z37uh
1478
0
472
17921
15957
2020-01-26T01:04:05Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1478''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 6 janvyé : à lanmò-a di Uzun Hasan, so tiboug Khalil ka siksédé li kou soultan dé Ak Koyunlu.
* 24 jen : fondasyon di lavil-a di Las Palmas di Gran Canaria pa Juan Rejón.
* 15 jwiyé : koumansman di règn di Ya'kub : ka venki é ka tchwé so frè Khalil prè di Tabriz é ka divini soultan dé Ak Koyunlu (finisman di règn an 1490).
* 8 novanm : Eskender (Alexandre) ka siksédé à so papa Baéda-Maryam à laj-a di sèt lannen asou tronn-an di Létchopi, anba réjans-a di so manman Eléni (finisman an 1494).
* Aztèk-ya di rwè Axayácatl sa pou pronmyé fwè dipi koumansman-an di yé èspansyon sévèrman briga pa Tarask-ya annan Michoacán.
* Majapahit (Java) ka pasé anba kontrol dé prens di Kediri.
=== Léròp ===
* 9 janvyé : trété di Tours ant Lafrans ké répiblik-a di Véniz. An Litali, Louis XI ka apiyé so kò kont papoté-a asou pwisans marchan-yan : Florence, Milan é akséswarman Véniz. Li ka itilizé dé mwayen pirman diplonmatik.
* 15 janvyé : Ivan III le Grand ka réyini Novgorod à Léta moskovit-a. Patché fanmi sa ègzilé. Kréyasyon di pomestie : Ivan III ka konfiské patrimwann-an dé boyard di Novgorod é ka konsédé yé bénéfis-a di latè (pomestie) annan réjyon-an di Mòskou an échanj di yé sèrvis militèr é di yé lwayalté.
* Richard di Shrewsbury, douk d'York, lépouz à laj-a di 4 lannen Anne di Mowbray (1472 † 1481), kontès di Norfolk.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
47tczu4bgjv9etaq7nq9tz12rp5pqae
1479
0
473
17922
15978
2020-01-26T01:04:12Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1479''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Djakhar Batou-mongkè, ròtman nonmen Dayan Khan sa proklanmen lanprò dé Mongòl oryantal (finisman an 1553). Li ka épouzé so manman adòptiv, Mantougaï-katoun, é ké api-a di roun group di féyodal, ka réyisi à étann so pouvwè asou roun parti di Mongoli-a, ésèpté khanat Oïrat.
* Vyétnanmyen-yan ka tchipé kapital-a lao, Luang Prabang.
* An Lenn soultan-an di Delhi Bahlul Lodi ka anparé so kò di soultanat-a di Jaunpur.
=== Léròp ===
* 19 janvyé : lanmò di Jean II d'Aragon. Koumansman di règn d'Éléonore, renn di Navarre (finisman, 12 févriyé-a). Koumansman di règn di Ferdinand II le Catholique (1452-1516), rwè d’Aragon é di Sisil.
* 26 janvyé : lapè ki signen atè Konstantinòp ant Véniz ké Otoman-yan, ki ka mété fen à 25 lannen di lagèr (1463-1479). Li ka pédi Nègrepont (Eubée), Argos ké tchèk ròt plas di lanmè-a Égée é divèt péyé roun tribi di 10 000 ducats pou ki li gen drwè-a di trafiké an lanmè Yonnyenn é an lanmè Égée.
* 12 févriyé : François Phébus, rwè di Navarre(finisman an 1483). Réjans di so manman Madeleine di Lafrans.
* 25 avril : priz di fòrtérès albannen-an di Shkodra (Scutari). Tirk-ya sa mèt di Lalbanni, ésèpté Durazzo ki ka rété vénisyen.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6byv4xds8xawqwurrpwm86a74r441km
1480
0
474
17923
15984
2020-01-26T01:04:22Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1480''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 5-6 janvyé : Flaman-an Eustache Delafosse, ki ka trafiké pou so kont malaguette ké lèsklav-ya an Laginé, sa arézonnen pa Pòtidjé-ya di Diogo Cão atè Minas. Ranmnen o Pòtidjal, li sa kondannen ké so konpagnon-yan à fika pann. Li ka parvini à évadé so kò (12 out) é à ganyen Tolèd, épi Bruges an févriyé 1481.
* 6 mars : trété di Tolèd. Rwa katolik-ya ka roukonnèt konkèt pòtidjé-ya an Lafrik.
* Koumansman di règn di Nyahuma, rwè di Monomotapa (finisman an 1490).
* À lanmò-a di rwè di Monomotapa (Zimbabwe) Moutapa (Matope) so tiboug Changa, ki ka gouvèlné provens santral-ya ké méridjonal-ya di rwayom ka déklaré so kò endépandan di Monomotapa Nyahuma é ka fondé dinasti-a dé Changamiré. Li ka pran tit arab-a di lémir é non-an di Changamiré Ie (finisman an 1495). Li ké kréyé roun lanpir ant Kalahari ké loséyan-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
7gfei1qgnv9fkheywoz5gj7nut0qyj5
1481
0
475
17924
15960
2020-01-26T01:04:43Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1481''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 5 avril : an Lenn, réjan-an dé Bahmani Mahmûd Gâwân, ki dénonsé o soultan Shams al-Dîn Muhammad pou trayizon, sa ègzékité. Aprè so lanmò soultanat-a di Bahmanî ka démanbré an senk léta, soultannat-a di Deccan (1584-1518).
* 22 mè : koumansman di soultannat otoman di Bayezid II oben Veli Bayazid II (finisman an 1512).
* À lanmò-a di Mehmet II (3 mè), gran vizir-a Karamani Mehmed Pachase ki pronnonsé pou Djem Soultan (Zizim, 1458-1495) mè a so frè Veli Bayazid, gouvèlnò d’Amasya ki gen tronn-an gras à api-a dé jannisèr. Zizim, plizyò fwè ka venk, ké fwi an Léròp koté li ké défréré kronnik-a (Lafrans di 1482 à 1489 é Nap di 1489 à 1495).
* 20 jen : Djem sa briga pa Bayazid à Yenişehir. Li ka réfijyé so kò atè Konya épi ka pasé so swit ké so harem an téritwar mamelouk (28 jen) ; li ka randé so kò atè Kèro, épi ka pati an pélrinaj atè La Mecque (20 désanm).
* 30 òktòb : Tizoc sa nouvèl souvren-an dé Aztèk aprè désè-a di so frè kadè é prédésésò Axayacatl.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
pou58jlc8g6972sf17bgvhy34dfcmu0
1482
0
476
17925
15983
2020-01-26T01:05:17Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1482''' di [[kalandriyé julyen]]
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 19 janvyé : koumansman di konstriksyon-an pa Pòtidjé-ya asou Côte-de-l'Or di pòr fòrtifyé di Sao Jorge da Mina (chato Saint-Georges) don tout éléman-yan sa transpòrté di Lisbonn. Li ka konfirmé monnòpòl pòtidjé-a asou koumèrs di Lafrik nwè (lò). Pòtidjé-ya ka kolonnizé Côte de l'Or (Ghana) an Lafrik.
* Pòtidjé-ya ka èspòrté pli di roun tonn di lò pa lannen d’Elmina. Yé ka échanjé lò d’Akan kont dé lèsklav razziés asou kot di gòlf di Bénen. Yé ka koumèrsé ké lanpir-a di Mali pa Ganbi-a é ka achté lò-a, gonm-an ké lapo-ya ki yé ka rouvandé an Méditérannen afriken kont dé chouval, dé tisou ké lajan-an.
* Diogo Cão, an larout bò'd Kongo-a, ka antré an kontak ké rwè-a di Bénen, ki ka rakonté li ki li ka voyé dé tribi à so sizren Ogamé, don rwayom-an sa à roun lannen di mach ofon Lafrik-a. An léchanj, Ogamé ka fè parvini dé kado don sèrten ka poté sign-an di krwa-a. Sa rési ka ranfòrsé mit-a di Prèt Jean.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
i2r9flc8ew1x9koaynh8mgnar6rw7mg
1483
0
477
17926
15987
2020-01-26T01:06:18Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1483''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 29 avril, Latlantik : Pedro de Vera ka pran zil-a di Gran Kannanri pou kont-a di Kasti-a.
* 28 out : Diogo Cão ka élvé padrão de Saint-Augustin o kap Santa-Maria (Angola). Li ka dékouvri rad-a di Luanda an Angola, ki tchipé pa rwayom di Ndongo, vasal di Manikongo. Luanda sa sédé o Pòtidjal é ké divini sant-a di trèt à dèstinasyon di Brézil.
* Rwayom-an di Ndongo ka étann so kò annan atchwèl Angola. Souvren-an (Ngola, koté ka vini non-an d’Angola), ka jwi di roun sèrten lotorité, malgré enkirsyon frékant-ya dé tribi vasal di Kongo. À lès-a di Ndongo ka étann so kò an Dé chéfri pwisant, sa-ya di Lunda é di Luba don souvren-yan gen roun lorijin konmen. À laswit-a di lagèr tribal-ya, oun parti di sa péplad-ya té émigré bò'd sid-lès annan réjyon-an di Monomotapa.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
9p11f4f4sewjrbjy2f7vpt13e0qu48s
1484
0
478
17927
15980
2020-01-26T01:06:36Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1484''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 15 janvyé o 14 mars : réyinyon dé Léta jénéral di Tours, aprè lanmò-a di Louis XI, palmantè-ya ka ataké absolitism-an di défen. Yé ka konfirmé soupannan lafòs-a di lotorité monnarchik-a an Lafrans, é ka propozé à Anne de Beaujeu, ki dézigné kou réjan soulon swé-a di so papa é malgré mannòv di Louis II d’Orléans, oun séri di réfòrm, don swé-a di transfòrmé so kò an asanblé pèrmanan. Beaujeu-ya ka jwé « pèp »-a kont prens-ya. Réjans-a d’Anne de Beaujeu sa konfirmé.
* Annan so diskou di 9 févriyé, Philippe Pot, oun nòb bourgignon, ka rouvandiké souvrenté-a di « pèp », sala ki ka enkli clercs ké nòb-ya. Li ka pozé prensip-a di élèksyon-an dé rwè pa sijè-ya oben pa Léta-ya di rwayom.
* 21 févriyé, Léta-ya ka désidé bès jénéral-a dé tay, ki ka tonbé di 4 000 000 di liv à 1 500 000. Larmé rwayal-a an sa afébli.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
fvq4vf2ygsnn4u72co2r7mwiv9nvqeo
1485
0
479
17928
15997
2020-01-26T01:06:53Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1485''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Mè : beylerbey-a di Karaman Karagöz pacha ka anparé so kò di Tars é d'Adana. Koumansman di lagèr-a ant lanpir otoman-an é Mamelouk-ya di Léjip o sijè di Sisili-a. Li ka tèrminé so kò an 1491 pa roun kazi statu quo.
* Jwiyé - sèptanm, Lenn : dinasti-a dé Sâluva ka anparé so kò di tronn di Vijayanâgara.
* 24 sèptanm, Lafrik : João de Paiva ka divini pronmyé donnatè di São Tomé. Li ka enstalé pronmyé pèpman pòtidjé-a annan bouchou-a di rio Ambo. Pronmyé établisman pòtidjé-ya ki pèrmanan, Principe, São Tomé ké São Martinho sa péplé di délenkan é di Jwif. Pratik-a ka divini sistématik, pou pronmyé-ya, ké établisman-yan an Angola.
* Désanm, Japon : Ikki di Yamashiro. Nouvèl jakri o Yamashiro (réjyon di Kyôto, Japon) jouk 1493 pann lépòk Sengoku.
* 11 désanm : Jean II di Pòtidjal ka enfòrmé ofisyèlman pap-a ki so navir-ya ka pati ouvri larout maritim-an dé Lenn.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
crg2f48sa17l1zffw4flrx45bi6q46v
1486
0
480
17929
15990
2020-01-26T01:07:08Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1486''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 18 janvyé : Diogo Cão ka atenn cabo do padrão, (jòdla Cape Cross, an Nanmibi), pwen pli o Sid di Lafrik-a janmen atenn pa Éropéyen-yan.
* 13 avril, Mègsik : Ahuitzotl ka divini souvren dé Aztèk. Li ka fondé sa menm lannen fòrtérès-a di Huaxyacac (Oaxaca).
* Birmani : Mingyinyo (1459-1531) ka divini rwè di Taungû.
* Li ka fondé oun nouvèl dinasti é ka siplanté sa-a d'Ava an 1510.
* Lenn : Narasimha Saluva di Chandragiri ka dépozé Virupaksha é ka anparé so kò di Vijayanagar, ki détèrminé à akonpli misyon-an ki sakré pou lakèl té kréyé lanpir-a.
* Turkestan : Ahmed (1486-1503) é Mahmud (1487-1508) ka partajé yé kò rwayom Djaghatayid-a an gardan ba li so koézyon.
* Lafrik : Florentin Bartolomeo Marchione ka òbténi oun konsésyon di rwè di Pòtidjal pou trèt-a dé Nwè o Rio dos Escravos.
=== Léròp ===
* 18 janvyé : Henri Tudor ka mété fen à lalit-a ant York ké Lancastre an épouzan Élisabeth d'York, tifi d’Edouard IV.
* 20 janvyé : pronmyé rankont ant Christophe Colomb ké Isabelle di Kasti à Alcala de Henarès, koté li ka soumété li so projè di trouvé larout-a dé Lenn bò'd Lwès. Rwè katolik-ya ka roupousé so projè.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
mmfda9octrga5algt7p7o3apxbbduit
1487
0
481
17930
15994
2020-01-26T01:07:44Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1487''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 19 févriyé : 62 000 sakrifis di moun pou inogirasyon-an di roun tanp aztèk à Tenochtitlan.
* 1e mars : dépa di roun èspédisyon atlantik dé Pòtidjé Fernão Dulmo ké João Estreito, ki lé dékouvri zil léjandè-a d’Antillia annan Latlantik-a. Yé ka fè vwèl bò'd Açores, mé ka èrté so kò o fò van di Lwès é ka rounonsé.
* 7 mè : Pòtidjé-ya Dom Pêro da Covilhã ké Afonso di Paiva ka kité Santarém. Yé ka travèrsé Méditérannen é ka parvini atè Aden. Covilha ka ganyen Lenn-an, Pèrs-a, épi ka rouvini pa Ormuz. Li ka pousé odéla di Zanbèz, jouk Sofala, à 2 000 km di Kap (1487-1490). Li ka routounen atè Kèro koté Dé lémisè Jwif ki voyé pa Jean II di Pòtidjal, ka òrdonnen li di rankontré Prèt-a Jean. Li ka atenn Létchopi-a koté li ka rankontré Négus-a é ka pasé à so sèrvis (1493). Li ka douméré an Abisini jouk so lanmò bò'd 1545.
* Out : koumansman di èspédisyon-an di Pòtidjal Bartolomeu Dias. Li ka doublé Kap di Bonne-Espérance an 1488 é ka roukonnèt kot-ya di Mozanbik.
* 22 sèptanm : koumansman di règn di Hongzhi, lanprò Ming di Lachin (finisman an 1505).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
cq9zx6585rnfj6zvn9kg60qd2cxrand
1488
0
482
17931
15959
2020-01-26T01:08:23Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1488''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 3 févriyé : Pòtidjé-a Bartolomeu Dias ka touché latè annan bè-a di Sâo Bras (jòdla Mossel Bay) aprè ki li doublé kap Tormentoso (ki ké fika batizé kap di Bonne-Espérance pou pa éfréyé èsploratò-ya), épi roukonnèt kot-ya jouk réjyon-an di atchwèl Pòr Elizabeth, baia dos Vaqueiros, ensi aplé pas Nwè-ya ka élvé dé boven. Maren-yan sa dékourajé é Dias divèt chwézi ant routour-a ké roun mitinri. Li sa akéyi triyonfalman atè Lisbonn an désanm.
* Sèptanm : lanmò di lémir-a Uthman. Arab-ya ka anvayi rwayom hafsid-a di Tinis. Rwayom sonm-an annan lannarchi-a é ka divini prwa-a dé anbisyon èspagnòl ké tirk ki ka dispité prensipal pòr-ya.
* Muhammad ibn Azhar ad-Din ka divini soultan di Adal-a.
=== Lazi ===
* 12 févriyé-jwiyé : nofrajé koréyen-an Choe Bu ka vizité Lachin-an dé Ming é ka lésé rési-a di so séjou.
* 9 jwiyé : Sheykh Safavieh Haydar, papa-a d'Ismail, sa briga é tchwé pa Aq Qoyunluà Tabarsaran.
* Japon : jakri annan réjyon-an di Kagasur lanmè di Japon (atchwèl préfèktir d’Ichikawa). Gouvèlnò-a ka sousidé so kò é pouvwè-a pou lalig-a ikkô.
* Koumansman di règn di Dayan Khan (1465-1543), khan dé Mongòl oryantal (finisman an 1543).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
65c3qszq50a2cs69qqakir79g0d0xam
1489
0
483
17932
15988
2020-01-26T01:08:40Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1489''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 26 févriyé : renn-an Catherine Cornaro, léritché dé Lusignan, ka abdiké é ka sédé Chip atè Véniz (finisman an 1571). Chip ka divini oun rélè ésansyèl di koumèrs lévanten é ké divini sant-a di zafè pli enpòrtan-an an Loryan.
* 17 jwiyé, Lenn : Sinkandar Lodi ka siksédé à so papa Bahlul Lodi, lanmò o routour di roun èspédisyon kont Gwalior, à kabèch-a di soultannat di Delhi (finisman an 1517). Li ka rétabli donminasyon-an di Delhi jouk frontchèr di Bengal koté li ka signen roun trété di pyès-agrésyon ké Hussain Shah (en).
* Yusuf Âdil Shâh, frè di Otoman-an Mehmed II, ka fwi lanpir otoman-an aprè ki li chapé di fratrisid, té anparé so kò di tronn di Bîjâpur, ka fondé dinasti-a dé Adilchahid (en) (1490-1686).
=== Léròp ===
* 10 janvyé, lagèr ant Fransé ké Bréton : Priz di Guingamp pa Jean II di Rohan pou rwè di Lafrans. Rédisyon di chato di Brest aprè 23-a. Anne di Brétagn ka fè apèl à dé troup étranjé (Langlétè, Lotrich, Lèspagn).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
8jb6d5v694jtrbflts73jnhd6tbunzj
1490
0
484
18328
17933
2020-05-29T12:26:18Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1490''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 24 désanm : à lanmò-a di Yakub, soultan dé Ak Koyunlu, so tiboug-ya ké so névé ka dispité yé kò pouvwè-a.
* An Lenn, dinasti-a dé Sâluva ka tonbé anba donminasyon-an di « limè di palè » à lanmò-a di Narasimha. Narasa Nayaka, koumandan souprenm dé larmé, ka divini « protèktò » di Lanpir-a di Vijayanagar(finisman an 1503).
=== Léròp ===
* 4 janvyé : Anne di Brétagn ka déklaré so kò koupab di krim di lèz-majèsté tousa ki té ké ralyé o rwè di Lafrans.
* Janvyé : Philippe di Commynes ka rouvini à lakou-a di Lafrans é ka mété so talan-yan di diplomat o sèrvis di Charles VIII. Li ka akonpagné li an Litali é an Lalmagn, épi ka abandonnen so aktivité diplonmatik ké politik pou fini réyaksyon-an di so mémwè-ya.
* 13 mars : koumansman di règn di Charles II di Savoie (finisman an 1496). Réjans di manman Blanche d Montferrat.
* 25 mars : ki ka réponn ké trwa lannen di réta à apèl-a di pap, oun kongrè dé prens ka réyini so kò atè Ronm pou diskité dé mizour pou pran pou projèksyon-an dé krétchen kont Tirk-ya.
* 4 avril : lanmò di Mathias Corvin san léritché (so tiboug illégitim Jean Corvin pa fika roukonnèt kou tèl). Senk kandida ka dispité yé kò kouronn-an, parmi lakèl-ya Maximilien di Habsbourg ké Ladislas Jagellon, rwè di Bowenm.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
l0sn8e9n0toaivbfdpxxf12rhnrjw12
1491
0
485
17934
15999
2020-01-26T01:09:01Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1491''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 3 mè, Lafrik : batenm di Manicongo (rwè di Kongo) Nzinga Nkuwu é di so lakou. Rwè-a ka prénonmen so kò alò Joao é ka divini Joao Ie Nzinga Nkuwu.
* Oun enpòrtan anbasad pòtidjé j'ai établi so kò atè Mbali o Kongo koté li ka rousouvwè oun lakéy favorab. Kapital-a sa roubatizé San Salvador. An finisman-an di syèk, divan rézistans-a di pèp, Nzinga Nkouvou ké so tiboug Mpanzou ka rouvini à lannimism-an, é ka èrté so kò à renn manman-an ké so ròt tiboug Alphonso, ka rété o katolisism. Sa opozisyon ant Dé frè-ya ké abouti à lagèr sivil-a dè disparisyon-an di Nzinga Nkouvou. Pòtidjé-ya ka transfòrmé antchèrman Mbali, ki yé ka aplé San Salvador, an konstrwizan dé légliz ké dé kaz an pyèr.
Mè : lapè di statu quo ant lanpir otoman-an ké Mamelouk-ya di Léjip.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
aswkwapbnz6h0n9sa92g292tjadxhbh
1492
0
486
17935
15998
2020-01-26T01:09:11Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1492''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 2 janvyé : antré dé Rwè katolik annan Grénad, ki ka marké finisman-an dé Lagèr di Grénad, dannyé lépizòd di Reconquista. Rwè nasrid-a Boabdil (Abou abd Allah) ka roumété laklé-ya di lavil-a o souvren èspagnòl, ki ka garanti pou popilasyon-an drwè-a di pratiké libman yé rélijyon (kapitchoulasyon di Grénad, 25 novanm 1491). Sa pronmès pa ké fika tchenbé é Maures ki pa konvèrti sa èspilsé an 1502.
* 28 mars, Nimègue : Charles d'Egmont, soti di prizon, sa nonmen douk pa Léta-ya di Gueldre, ké soutchen-an di Lafrans.
* 31 mars : dékrè di Alhambra, ka poté asou èspilsyon-an dé Jwif di Lèspagn pa Rwè Katolik-ya, Isabelle la Catholique ké Ferdinand II d'Aragon, ki yé ka lésé jouk 31 jwiyé pou konvèrti o kristchanism oben ka kité péyi-a. 150 000 chwézi konvèrsyon, 150 000 à 200 000 lègzil-a an Navarre, o Pòtidjal, an Litali, an Lafrik di Nò oben an Méditérannen oryantal. Sa dékrè ké rété ofisyèlman an vigò jouk 1967.
* 9 avril : Pierre II di Médicis ka divini prens di Florence à lanmò-a di Laurent di Médicis.
* 17 avril : signatir dé kapitchoulasyon di Santa Fe permettant à Christophe Colomb di travèrsé loséyan Atlantik-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
stbcx1ztgeigpgxb6uxn7tcsm1w1eli
1493
0
487
17936
15996
2020-01-26T01:09:22Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1493''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 4 mè : pa bòbòl-a Inter cœtera, pap-a Alexandre VI Borgia ka atribiyé à partir di roun lign imajinèr nò-sid à 100 lyé à lwès dé Zil Kap-Vèrt, latè-ya an désa o Pòtidjé, odéla o Èspagnòl. Négosyatò pòtidjé-ya ka roufizé sa dispozisyon-yan.
=== Lafrik ===
* 3 mars (oben 12 avril-a) : batay d'Angoo. Askia Mohammed Touré ka divini Lanprò songhaï. Li ka inogiré dinasti-a dé Askia é ka pasifyé ké réyòrganizé lanpir-a. Dinasti-a dé Askia, orijinèr di Tekrour, ka bay à lanpir songhaï non-an di lanpir di Tekrour é ka dézigné vyé Songhaï pa non-an di Dendi.
* Sonni Ali Ber ka disparèt lò di roun èspédisyon kont Dogon-yan (falèz di Bandiagara) ké rwayom-an di Gourmaen novembre 1492. So tiboug Sonni Barone ka régné ki tchenbé mwa, pa roun dé lyétnan d’Ali ki ajé di 50 lannen, Mohammed Touré, oun Soninké orijinèr di Tekrour, ka drésé so kò kont li. Troup-ya dé Dé wonm ka rankontré yé kò atè Ankoo, prè di Gao. Rébèl-ya di Mohammed Touré sa venkò é Sonni Baro divèt réfijyé so kò atè Ayorou, o sid-lès di Songhaï, koté li ké mouri san ki li té pouvé roukonkéri so tronn.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
tfyr6jfvquslwvvht3zo3ce7dzu11rx
1494
0
488
17937
15991
2020-01-26T01:09:34Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1494''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Janvyé-mars : Christophe Colomb ka èsploré Ayti é ka fondé atè Hispaniola, La Isabela, pronmyé kolonni èspagnòl di Nouvèl Monn. Li ka konfyé kolonni-a ké pròspèksyon-an di lò-a à Alonzo de Hojeda épi ka pati pou Juana (Kiba).
* 24 avril-23 out : Colomb ka èsploré Jamayik-a (dékouvri 4 mè-a) é kot sid-lwès di Kiba ki li ka dékri kou roun pénensil di kontinan azyatik.
* 7 mè, Lafrik : rwè-a di Létchopi Eskender sa venki é tchwé lò di roun èspédisyon kont mouzoulman-yan di Adal annan Plaine du Sel. Létchopi-a ka pédi so souprémasi militèr. Amda-Syon II ka régné sis mwa, épi sa ranplasé pa Naod, frè d’Eskender.
* 8 jen : Bâbur ka divini prens di Ferghana, an Lazi santral, à laj-a di douz lannen, aprè lanmò agsidantèl-a di so papa Omar Sheikh Mirza.
* 31 mè, zil Kannanri : masak dé Kastiyan pa Guanch asou zil-a di Tenerife à La Matanza di Acentejo.
* 7 jen : Lèspagn ké Pòtidjal-a ka signen, kontren pa pap-a Alexandre VI, trété-a di Tordesillas, pa lakèl sa Dé pwisans ka tandé yé kò asou partaj dé téritwar di Nouvèl Monn. Lign-an di 1493 sa roupousé à 370 lyé pli à lwès-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
a09tj5pbqb5vluiyywqbi8o0o20ruai
1495
0
489
17938
15993
2020-01-26T01:09:45Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1495''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 27 mars, Hispaniola : batay di La Vega Real. Lò di roun atak sirpriz, 200 soda èspagnòl, 20 kavalyé é 20 chyen di briga ka pénétré annan roun lyé trè péplé an téritwar taino, ka dispèrsé endijenn-tan é ka an masakré plizyò, garoulò oben pa-garoulò. Sa vyolans-ya ka pèrmèt o kolon di pran avantaj-a asou otoktonn-yan ki té ka rézisté éfikasman jouk-la, é di bay balon à yé soumisyon.
* Òktòb : rivé di Juan de Aguado à La Isabela. Rwè katolik-ya, ki enfòrmé pa Buyl ké Marguerit dé djopopo ki ka soukouyé kolonni-a, ka voyé atè Hispaniola oun koumisyon rwayal di ankèt pa Sévillan Juan de Aguado.
* 25 désanm, Tenerife : viktwè définitiv dé Èspagnòl di Alonso Fernández de Lugo kont Guanches à La Victoria de Acentejo.
* Lanpir songhaï : Askia Mohammed, ki ka konsidéré ki so lanpir sa pasifyé, ka konfyé réjans-a di so frè Omar (Amar Komzago) é ka éfèktchwé roun pélrinaj atè La Mecque.
* Lendonnézi : Souvren-an di Ternate Zain al-'Abidin (1486-1500) ka randé so kò à Giri asou kot nò-a di Java pou parféré so konnésans di Lislanm-an (1495-1501). Koumansman di islanmizasyon-an dé Moluque.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
08poi6e5z8ll2amu00er5uwfa8xmrcd
1496
0
490
17939
15975
2020-01-26T01:09:58Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1496''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 5 mars : Henri VII di Langlétè ka ataché so kò sèrvis-ya di Jean Cabot pa lèt patant pou dékouvri dé latè enkonnèt.
* 10 mars : Christophe Colomb ka lésé gouvèlman-an d’Hispaniola à so frè Bartolomeo é ka rantré an Lèspagn ké Juan de Aguado.
* 11 jen : Christophe Colomb sa di routour an Lèspagn. Li sa rousouvwè pa Rwè katolik-ya atè Burgos o mwa d'out. Li ka òbténi otorizasyon-an pou préparé oun trwazyenm vwayaj, mé renn-an Isabelle ka òrdonnen ki sèl Kastiyan-yan fika dézòrmé voyé atè Lenn-yan. Katalan ké Génois sa èskli di konkèt-a.
* 25 jwiyé, zil Kannanri : soumisyon dé Menceyes (rwè) à kouronn-an di Kasti.
* 5 out : fondasyon di Sen-Domenng atè Ayti pa Bartolomeo Colomb, pronmyé lavil ki kréyé pa dé Éropéyen an Lanmérik.
* 29 sèptanm : konkèt définitiv di Ténérif, o zil Kannanri, pa Alonso Fernandez de Lugo.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
c2g6o9zv0o3lrhjyu8erh4s6pgcx8ag
1497
0
491
17940
15992
2020-01-26T01:10:40Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1497''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 13 jen : Réfòrm monnentèr èspagnòl atè Medina del Campo.
* 24 jen : o sèrvis di Langlétè-a, navigatò vénisyen-an Jean Cabot (Giovanni Caboto), ki pati di Bristol 2 mè-a, ka èsploré kot-ya di Lanmérik di Nò-a é ka abòrdé Latè-Nòv oben zil-a di Kap-Bréton (Kannanda) ki li ka rouvandiké pou Langlétè-a. Li ka lonjé kot-ya di Labrador é di Nouvèl-Langlétè, ki li ka pran pou èstrémité-a nò-lès di Lazi-a.
* 8 jwiyé-a : Pòtidjé-a Vasco de Gama ka kité Lisbonn ; li ka dékouvri larout-a dé Lenn, Kap di Bon-Èspérans (1497-1499).
* 17 sèptanm : Èspagnòl-ya ka pran Melilla an Lafrik di Nò. Wattasid-ya pa pouvé rézisté.
* 22 novanm : navigatò pòtidjé-a Vasco de Gama ka doublé kap di Bon-Èspérans aprè trwa mwa di navigasyon san ki li wè latè-a. Li ka parvini asou kot oryantal afriken-an à Nwèl (baie de Natal).
* Novanm : Tirk-a Djaghataï Bâbur, prens di Ferghâna, ka pran Samarkand mé ka pédi li an mars 1498.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
j6rmbm16dmdvhylkwr39bwz7280wwl7
1498
0
492
17941
16003
2020-01-26T01:11:13Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1498''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 25 janvyé, Lafrik : Vasco de Gama ka fè lèskal bò'd atchwèl lavil-a di Quelimane, o Mozanbik.
* 4 mars : Vasco de Gama ka atenn zil-a di Mozanbik.
* 7 avril : Vasco de Gama ka rivé atè Mombasa, koté ka miltipliyé so kò agsidan-yan ké sité-Léta swahilies.
* 15 avril : à Malindi (Kénya), aprè ki li té pran dé lotaj pou garanti so sékirité, Vasco de Gama ka rékrité Ibn Majid, pilot ki ka mennen li atè Calicut an 23 jou.
* 16/20 mè : rivé di Vasco de Gama an Lenn. Trwa karavèl ka jité lank atè Kapatt, o nò di Calicut. Zamorin, souvren endou di Calicut, asou kot-a di Malabar, ka pèrmèt li d’établi dé antrépo. Vasco de Gama ka réklanmen pou so rwè souvrenté-a dé lanmè endjen-yan, ki alò kontrolé pa Arab-ya, sa ki zamorin-an ka roufizé. So rival di Cochin ka alyé so kò alò ké Pòtidjé-ya. Soultan mamelouk-a di Léjip ka réponn à lapèl-a di zamorin, mé aprè roun viktwè naval, so amiral ka an routounen so kò (29 out).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
loo5wpdqha84xkfehuye6ycd12ysq19
1499
0
493
17942
15995
2020-01-26T01:11:39Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1499''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 3 janvyé : Vasco de Gama ka bonbardé Mogadiscio.Vasco de Gama ka établi pronmyé lyézon ant Lisbonn é Calicut an kontournan Lafrik-a. Sa antroupriz sa fasilité pa diféran-yan ki ka opozé divèrs kontwè arab di kot afriken-an, ki déklin à partir di xvie syèk.
* 16 mè : dépa di Cadix di èspédisyon-an d’Alonso di Ojeda, Juan de la Cosa é d’Amerigo Vespucci lonng-an dé kot di Vénézwéla é di Lagwiyann. Yé ka atenn kot Nò-a di Brézil (routour, 8 sèptanm 1500).
* 19 novanm : Vicente Pinzón ka pati di Palos. Li k'alé di Lagwiyann jouk bouchou-a di Lanmazonn-an é o nò di Brézil (20 janvyé 1500).
* Lachin : révòlt di Mi Lu, chèf di roun tribi Yi annan Guizhou (1499-1502).
* Dannyé anbasad an Lachin di Majapahit(Java).
* Sheykh safavieh Ismail ka roupran Ardabilaux Aq Qoyunlu. Dé milyé di Turkmène ka ralyé so koz, Qizilbash-ya.
=== Léròp ===
* 20 janvyé : koumansman di lagèr-a di Souabe ant Konfédéré swis-ya ké Lotrich-a(finisman 22 sèptanm-an).
* 7 janvyé, Nantes : Louis XII ka roukonnèt libèrté brétonn. Li ka montré oun rar klémans vis-à-vis di so ansyen advèrsèr, épi ka lansé so kò annan avantir italyen-an, ki pousé pa so drwè-ya asou léritaj-a dé Visconti.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
99fotd9bjwcwvf4pyxe2atbxjtmz35e
1500
0
494
17943
15922
2020-01-26T01:11:56Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Lannen '''1500''' sa roun lannen bisèkstil ki ka koumansé oun [[mèrkrédi]].
== Évènman ==
* 26 janvyé, Brézil : navigatò èspagnòl-a Vicente Yañez Pinzon ka touché latè o cabo de Santo Agostinho asou roun sit prè di atchwèl Résif, é ka roumonté kot-a bò'd nò-a jouk bouchou-a di flèv Orénoque, mé konfòrméman o trété di Tordesillas, tout sa téritwar-ya sa atribiyé o Pòtidjal san rouvandikasyon di pa-a di Lèspagn-an.
* 9 mars : dépa di lèskad-a di Pedro Álvares Cabral di pòr di Lisbonn, à dèstinasyon dé Lenn, ké trèz véso ké 1 200 wonm. Li ka pasé o zil Kannanri, épi o zil di Kap-Vèrt.
* 22 avril, Brézil : Pedro Álvares Cabral, lamiral pòtidjé, profitan dé alizé, ka débarké asou sit-a di Porto Seguro (o sid di atchwèl Salvador de Bahia), ka pran posésyon di téritwar o non di Pòtidjal é ka batizé li Terra da Vera Cruz (Latè di Vrè krwa-a). Li ké établi an 1503. Pas véjétasyon-an ofri tchèk varyété di brézil, danbwa ki konnèt o Lenn oryantal pou prodiksyon-an di latentir rouj, nou ka sirnonmen zil-a di Santa Cruz « latè di Brézil ». Cabral ka pourswiv so larout bò'd Lenn-yan 2 mè-a.
* 29 mè : èsploratò-a Bartolomeu Dias ka fè nofraj o larj di kap di Bon-Èspérans é ka disparèt.
* Jen : èsploratò pòtidjé-a Gaspar Corte-Real ka roukonnèt kot sid-a di Labrador ki li ka batizé é ka roudékouvri Groenland.
* Lété : Ouzbek Muhammad Chaybani, piti-tiboug d’Abu'l-Khayr ka antré atè Boukhara é atè Samarkand.
* 16 jwiyé : Pòtidjé-ya di Cabral ka atenn kot-ya di Lafrik oryantal-a. Yé ka établi dé kontwè koumèrsyal (Mozanbik, Kilwa ké Malindi).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
79mcdbe5yuk8rpk4sazijm165hog1mu
1501
0
495
17944
15949
2020-01-26T01:12:06Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1501''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Janvyé-avril : règn di Tuman bey, soultan mamelouk burjit di Léjip.
* 12 mars : séfévid Ismail ka briga é ka tchwé shah di Shirvan. Li ka antré annan Tabriz é ka anparé so kò di Azerbaïdjan. Li ka proklanmen so kò shah é ka déklaré chiism duodécimain rélijyon ofisyèl.
* 30 mars, Lanmérik : Rodrigo di Bastidas é Juan de la Cosa ka dékouvri bouchou-a di Magdalena. Yé ka èsploré kot kolonbyen-an dipi gòlf di Maracaibo jouk gòlf d'Urabá.
* 20 avril : koumansman di règn di Qânsûh Ghaurî, soultan mamelouk burjit di Léjip (finisman an 1516).
* 13 mè, Lisbonn : gouvèlman pòtidjé-a ka voyé roun flòt ki dirijé pa Gonçalo Coelho ki akonpagné di italyen-an Amerigo Vespucci pou éfèktchwé roukonnésans-a dé kot di Brézil. Yé ka rapòrté an Léròp (1502) bwa di brasil (bwa di brésillet) ki ka prodjwi oun latentir rouj ki ké fika trè prizé é ki ké bay so non o nouvèl téritwar. Amerigo Vespucci ka pran konsyans ki kontinan-an pa sa Lazi-a.
* 15 mè, Lisbonn : dépa di èspédisyon-an di Miguel ké Gaspar Corte-Real bò'd Latè-Nòv, Labrador ké Growennlann.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
bl48y8sv7naj93ztlxmmfadrvttzulo
1502
0
496
17945
15927
2020-01-26T01:12:14Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1502''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 1e janvyé : dékouvèrt di sit di Rio di Janeiro pa èspédisyon-an di Gonçalo Coelhoet Amerigo Vespucci ; yé ka atenn Cananéia épi ka routounen an Léròp 15 févriyé-a.
* 10 févriyé, Lisbonn : koumansman di ségon vwayaj di Vasco di Gama bò'd Lenn (finisman 10 òktòb 1503).
* 13 - 15 avril : rivé atè Hispaniola de Nicolás de Ovando. Charjé di sirvéyé Francisco de Bobadilla, li ka dèstitchwé li é ka ranplasé li kou vis-rwè dé Lenn (finisman an 1509). Bobadilla ka mouri o kour di so vwayaj di routour.
* Nicolás de Ovando ka aktivité toubonnman so kò pou « kòlonnizasyon » di Ayti ki an 1507 li ké konté ki rounso 60 000 endijenn, ròt-ya mouri di maladi, annan travay fòrsé oben o kour di réprésyon-an dé révòlt.
* Dis sèt misyonnè fransisken ka akonpagné Ovando atè Ayti.
* 9 mè : koumansman di katriyenm vwayaj di Christophe Colomb. Pati di Cadix 9 mè-a, li ka doublé Martinik-a (15 jen), ka lonjé kot-a di Lanmérik santral-a , di Honduras o gòlf di Darién. Li ka pansé ki Honduras sa Lendochin-an. Li ka parvini difisilmal à rouganyen Kiba (1503), épi ka échwé so kò atè Jamayik-a (1504). Soukouri pa gouvèlnò-a d’Hispaniola Ovando, Colomb ka rantré an Lèspagn, 7 novanm 1504.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
54q9oub1r3t6sgj2dxaz1s7qlv3ihjq
1503
0
497
19538
19521
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:107.77.221.100|107.77.221.100]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1503''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Mars-avril : annan so lèt Mundus Novus, navigatò Amerigo Vespucci ka émèt lipotèz-a ki latè-ya ki dékouvri pa Christophe Colomb pa sa Lenn-yan mè oun nouvèl kontinan.
* 10 mè, Lanmérik : zil Kayman-yan sa dékouvri pa Christophe Colomb.
* 18 mè, Arabi : Ludovico di Varthema sa san dout pronmyé éropéyen-an ki ka pénétré annan La Mecque.
* 10 jen : èspédisyon-an di Gonçalo Coelho, ki finansé pa Fernão de Noronha, ka kité pòr-a di Lisbonn pou Brézil-a. Amerigo Vespucci ka partisipé (routour, 18 jen 1504). Li ka rivé ké sis piti navir é ka koupé 20 000 kental di bwa brézil. Noronha té pasé ké rwè-a di Pòtidjal oun kontra di trwa lannen ki rounouvlab. An 1511, li ka rapòrté atè Lisbonn 5000 tron di bwa brézil ké so nef Bretoa.
* 20 jen, Liran : lafòs-ya di Murad, soultan dé Ak Koyunlu, né an 1499, sa briga pa Chah Ismaïl atè Hamadan. Murad ké tanté di rézisté à Ismaïl mé ké divèt réfijyé so kò à Konstantinòp oprè di soultan Sélim (1524).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
3ubqsgd0urfnvhvcahlyfqr761avndj
1504
0
498
17947
15937
2020-01-26T01:12:51Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1504''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Finisman di rwayom krétchen d’Aloa o Soudan, ki ranplasé pa rwayom mouzoulman-an dé Foundj. Rwè-a Amara Dounkas ka monté asou tronn-an é ka divini pronmyé souvren-an di rwayom di Sennar (finisman an 1534). Li ka régné ant Nil blanng ké Nil blé asou roun popilasyon ki konpozé d’Arab, di Noubyen, di Méroyitik é di Nwè. Foundj-ya gen Sennar pou kapital asou Nil blé-a don yé ka kontrolé valé-a. Ésansyèl-a dé èspòrtasyon sa konpozé dé lèsklav dé tribi païennes di lwès-a é di sid.
* Koumansman di règn di Esigie, Oba di Bénen (finisman an 1547). Li ka établi an lònò-a di so manman Idia tit-a di renn-manman (Iyoba). Apojé di rwayom di Bénen.
* Koumansman di règn di Idris II, rwè (maï) di Bornou (finisman an 1526). Li ka roukonkéri Kanem ké Bornou ka routrouvé enpòrtans-a ki li té gen xiie syèk. Li ka ataké Haoussa é ka kontrolé oun parti lapis-a Tchad-Tripoliten, sa ki ka pèrmèt li di antré an rélasyon ké péyi mouzoulman-yan di Méditérannen.
* Arudj Barberousse ka kaptiré Dé galèr papal, o larj di zil-a d'Elbe. Frè-ya Barberousse, kòrsèr tirk di lorijin sisilyen, Baba 'Arudj (1474-1518) ké Khayr al-Din (1476-1546), ka ataké bato krétchen-yan é ka rapatriyé Morisques di Lèspagn o Maghreb (1504-1510). Soultan hafsid di Tinis yé ka akòrdé zil-a di Djerba koté ka abrité roun parti di yé flòt.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ek85zeupnzei0gbuc9xbe2omv0cseb1
1505
0
499
17948
15940
2020-01-26T01:13:01Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1505''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Janvyé-mè : kanpagn di Bâbur o Pendjab.
* 28 févriyé/16 jwiyé oben 14 out, Lenn : koumansman di règn di Vira Narasimha, lanprò di Vijayanagar (finisman an 1509). Tiboug di « mèr di palè » Narasa Nayaka, li ka fè asasiné lanprò-a di Vijayanagar Immadi Narasimha é ka arojé so kò fonksyon enpéryal-a.
* 25 mars : dépa di Lisbonn di èspédisyon-an di Francisco di Almeida bò'd Lenn-yan (finisman an 1507). Li ka divini pronmyé vis-rwè dé Lenn pòtidjé-ya (finisman an 1509). Manuel Ie di Pòtidjal ka òrdonnen li di òrgannizé sistenm-an dé presas (kours) kont navir-ya ki pa otorizé é di asiré monnòpòl-a di so marin an koupan chimen-an di lanmè Rouj-a.
* 19 jen : koumansman di règn di Zhengde, lanprò Ming di Lachin (finisman an 1521).
* 24 jwiyé, Lafrik oryantal-a : sak di Kiloa pa Pòtidjé-ya.
* 13 out : Pòtidjé-a Francisco di Almeida aprè ki li soumèt Sofala ké Kiloa san difikilté, ka anparé so kò di Mombasa aprè briga. Pòtidjal-a ké annèksé oben ké vasalizé laplipa dé ròt sité di kot oryantal-a di Lafrik-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ewb73hx61ad5kzs71hzk6pqxj0godqg
1506
0
500
17949
15948
2020-01-26T01:13:12Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1506''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 1e févriyé : Fernand Soares, ki pati di Cochinen désanm 1505, ka abòrdé fòrtchwitman atè Madagascar.
* 6 mars : dépa di Lisbonn di roun flòt pòtidjé ki dirijé pa Tristan da Cunha ké Albuquerque.
* 16 mars : viktwè naval dé Pòtidjé di Lourenço di Almeida à Cananor asou zamorin de Calicut.
* 10 out : Ruy Pereira Coutinho, kaptenn di roun navir di flòt-a di Tristan da Cunha an larout bò'd Lenn-yan, sa kontren pa mové tan-an di jité lank annan roun pòr di kot ògsidantal-a di Madagascar okèl li ka bay non-an di Bahia Formosa.
* Novanm : flòt-a di Tristan da Cunha ka atenn zil-a di Mozanbik koté li sa anpéché di kontinwé so larout pa mouson kontrèr-a.
* Pòtidjé-ya ka piyé kontwè arab-ya di Oja ké Brava, an Lafrik oryantal-a.
* Kouronn pòtidjé-a ka rézèrvé so kò monnonpòl-a di koumèrs dilò-a ké dé zépis. Casa da India, léritché di Casa da Guiné ka òrgannizé konkèt kolonnyal pòtidjé-ya. Pòtidjé-ya ka éséyé di akaparé yé kò di trafik di Lenn-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
dkc0t5s71qz8k0x1x4esor1qnj4nwnl
1507
0
501
17950
15916
2020-01-26T01:13:25Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1507''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Janvyé : koumansman di kanpagn pòtidjé-a kont Goujarat-a, an Lenn (finisman an 1509).
* 9 févriyé : navigatò pòtidjé-a Diego Fernandez Pereira ka apèrsouvwè roun zil-a, vrèsanblabman Larégnon, pa ka arété mé ka batizé li di non di Sen di jòdla, Santa Apollonia.
* 25 avril : ké kartograf alman-an Martin Waldseemuller (alyas Ilacomylus) ké létré-a alsatien Matthias Ringmann (toulédé ka òvré osen di Jimnanz Gymnase vosgien di Saint-Dié, notanman atravè piblikasyon-an à Saint-Dié-des-Vosges di roun ti louvraj an laten ki dénonmen "Cosmographiae Introductio", ki akonpagné di Dé kart osi enprimé), Nouvèl Monn-an ka pran non-an d'America(Lanmérik), ki dérivé di prénon d'Amerigo Vespucci. Sa dannyé té pronmyé ki pibliyé dé lèt annan lakèl li ka afirmé ki latè-ya ki nouvèlman dékouvri jouk 40e paralèl sid sa roun katriyenm parti di monn, à diférans-a di Christophe Colomb ki té ka pansé ki li té atenn, pa Karayib-ya, Lazi-a, ki li té ka nonmen Lenn-yan).
* Avril : Pòtidjé-ya ka anparé yé kò di larchipèl-a di Socotra.
* 27 mè : Muhammad Chaybani ka ptan Hérat ké Khorassan. Chaybanid-ya ka rouvèrsé dannyé-a dé Timourid, Badi az-Zaman.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ckm35gcx19lcvamz0e0yqtmkpqhrb0h
1508
0
502
17951
15946
2020-01-26T01:13:38Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1508''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Mars : viktwè di flòt-a éjipto-Gujérati asou Pòtidjé-ya atè Chaul. Soultan mamelouk-a di Léjip Qânsûh Ghaurî ka voyé so flòt asou kot endjen-an pou tanté di koupé larout-a dé Lenn o Pòtidjé-ya (1508-1509) : viktoryé à Chaul, li sa finalman krazé atè batay-a di Diu lannen ki ka swiv.
* 4 mè : Rana Sanga (en) ki ka divini souvren di Mewâr annan Rajasthan (finisman an 1528).
* Mé - jen : dépa di Sébastien Cabot pou roun vwayaj atè Latè-Nòv é annan gòlf-a di Sen-Laurent. Li ka roumonté détrwè-a d’Hudson koté li ka douviné lanmòrs-a di pasaj di Nò-Lwès. So lékipaj ka roufizé di avantiré annan laglas-ya.
* 29 jen : Diaz de Solís ké Vicente Pinzón ka kité Sanlúcar pou roun vwayaj di èsplorasyon dé kot di Lanmérik di Sid, à sasé-a di roun pasaj bò'd Lazi-a, di Cabo de Santo Agostinho jouk 40e paralèl. Yé ka pasé divan Río de la Plata san wè li.
* 1e jwiyé : o Japon, Yoshitane Ashikaga kou routrouvé so tit di shogun.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
nvedmddt2ai7yjtcin20jgehrdd7z97
1509
0
503
17952
15936
2020-01-26T01:13:47Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1509''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 3 févriyé : batay naval di Diu, an Lenn. Pòtidjé-a di Francisco de Almeida ka ranpòrté roun viktwè ki désiziv asou flòt-ya di soultan di Léjip é di Zamorin di Calicut, ki ka éliminé flòt mamelouk-a gras à yé lartiri é ka bay o Pòtidjal sipéryorité maritim-an annan loséyan Endjen-an. Yé ka tchipé lavil-a.
* 11 févriyé : kenz misyonnè donminiken ka rousouvwè lotorizasyon-an di kouronn-an di Kasti di randé so kò atè Sen-Domingue. Pronmyé-ya ka atenn sòl anmériken an sèptanm 1510.
* 8 mars : à so routour atè Cochin, Francisco di Almeida ka roufizé di roumété gouvèlman-an di Lenn pòtidjé-a atè Albuquerque ki li ka fè anfèrmé o chato di Cananor.
* 17 mè : Èspagnòl-ya di Pedro Navarro ka pran Oran (jouk 1792) an Lafrik di Nò.
* Séfarad-ya Jacob Consino ké Jacob Sasportas ka òbténi ki Èspagnòl-ya ka toléré Jwif-ya dé Dé pòr d’Oran é di Bouji. Yé sa anplwayé annan douann-ya ké anmòrfwézaj-ya, é ka pèrmèt négòs-a di lò-a ké dé zépis ké chèf di tribi di entéryò-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
j1je2b9h12jckreb54u790jh92a7drn
1510
0
504
19608
19453
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:107.77.221.100|107.77.221.100]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1510''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 5 janvyé : jénéral èspagnòl-a Pedro Navarro ka débarké atè Bougie ké 5000 wonm é ka anparé lavil-a landimen-an. Laljèr (1510-1525), Tinis é Tlemcen ka prété lonmaj pou rwè di Lèspagn.
* 22 janvyé ké 14 février : Kouronn di Kasti-a ka koumandé à la Casa de Contratación di Séville voyé-a di 50, épi di 200 lèsklav nwè afriken bò'd Hispaniola, an Lanmérik.
* 17 févriyé, Lenn : Pòtidjé-ya d'Afonso di Albuquerque ka pran Goa o soultan di Bijapur Adil Khan san brigra. Yé divèt abandonnen lavil-a 30 mè-a é ka réfijyé so kò annan yé batò à laswit-a di roun kont-ofansiv dé mouzoulman.
* 25 jwiyé : Pedro Navarro ka anparé so kò di Tripoli.
* 28 out : léchèk di Pedro Navarro atè batay-a di Djerba.
* Koumansman di novanm : Martín Fernández di Enciso ka fondé Santa María la Antigua del Darién, pronmyé kolonni èspagnòl-a asou kontinan anmériken (Tierra Firme).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
dk6u83vgpwrclpsn0tv78zn5mp6ld3c
1511
0
505
17954
15924
2020-01-26T01:14:19Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1511''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Févriyé : révòlt dé Taïnos atè Puerto Rico, aprè ki cacique Urayoán òrdonnen à so wonm-yan di nwayé soda èspagnòl-a Diego Salcedo pou détèrminé si Èspagnòl-ya té immòrtèl (novanm 1510). Juan Ponce de León ka réprimé féròsman ensirègsyon-an é ka fè vini dé lèsklav Nwè di Lafrik pou travayé annan min-yan.
* 26 mè : kapitchoulasyon di Mostaganem. Aprè priz-a di Dellys, di Cherchell é di Mostaganem, Èspagnòl-ya ka kontrolé kot aljéryen-an di Cherchell atè Oran. Kòrsèr-ya Arudj Barberousse ké so frè Kaïrredine sa anplwayé pa dirijan lokal-ya pou rézisté o Èspagnòl.
* 25 jwiyé-24 out : Afonso de Albuquerque ka dirijé roun flòt ki ka ataké é ka pran Malacca asou pénensil Malé-a, koté li ka enstalé roun garnizon é ka konstrwi oun fòrtérès pou kontrolé trafik-a ant Lenn-an ké Lèstrenm-Loryan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ee8h3xwj6te59r7lkc7tdvc83m38r7f
1512
0
506
17955
15931
2020-01-26T01:14:31Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1512''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Janvyé : Albuquerque ka voyé roun ségon anbasad atè Ayutthaya ki dirijé pa Antonio Miranda de Azevedo.
* Févriyé : Bâbur sa chasé di Samarkand pa Chaybanid-ya.
* 24 avril, Lanpir otoman-an : Selim, ki pa dézigné pou siksésyon-an ka révòlt so kò, ka fè dépozé so papa Bayazid II pa jannisèr-ya ké mété à lanmò so frè-ya é so névé-ya, épi ka pran pouvwè-a (finisman di règn an 1520).
* 15 out : Diego Velazquez ka fondé Nuestra Señora di la Asunción de Baracoa, pronmyé kolonni èspagnòl di Kiba.
* Out, Lafrik di Nò : Baba ‘Arudj, léné-a dé Barberousse, ka échwé à roupran Bougie an lanmen-yan dé Èspagnòl. Sa menm lannen li ka ataké soultan hafsid-a di Tinis ki ka abandonnen Djerba.
* 7 sèptanm, Lachin : révòlt-a dé frè Liu annan le Henan (1510-1512) sa krazé pa larmé-a dé Ming.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
q3kmtf6o571v5gntxhno9mvc3coz5qm
1513
0
507
17956
15941
2020-01-26T01:14:46Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1513''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Rò di Léròp ===
* 25 mars : léchèk dé Pòtidjé divan Aden.
* 2 avril : Èspagnòl-a Juan Ponce de León, ka pati di Porto Rico, ka dékouvri Florid-a atè Saint Augustine ké Gulf Stream.
* 29 out-2 sèptanm : batay d'Azamor. Pòtidjé-ya ka pran Azamor o Maròk.
* 25 sèptanm : conquistador èspagnòl-a Vasco Núñez de Balboa, gouvèlnò di Darién, sa pronmyé éropéyen-an ki ka wè loséyan Pasifik-a, aprè ki li travèrsé l'isthme di Panamá pannan 25 jou ké Francisco Pizarro.
* 29 sèptanm : Vasco Núñez di Balboa ka pran ofisyèlman posésyon di Lanmè di Sid pou kont-a di kouronn-an di Lèspagn.
* Pedro de Mascarenhas té dékouvri Mascareignes.
* Rivé dé pronmyé lèsklav Nwè atè Kiba.
=== Léròp ===
* 4 mars : oun dékrè di rwè di Pològn Sigismond Ie le Vieux ka akòrdé à Piła èstati-a di lavil ké menm drwè minisipal-ya ki zabitan-yan di Magdebourg té òbténi.
* 11 mars : kardinal-a Giovanni di Lorenzo de Médicis, tiboug di Laurent de Médicis, sa éli pap é ka divini 217e pap di Légliz katolik, anba non-an di Léon X (finisman di pontifika an 1521). Li ka apiyé so kò asou Florence é ka kréyé oun prensipoté ki ka konprann Parme, Plaisance ké Modène.
* 14 mars : trété di Blois. Véniz ka abandonnen Sent Lalig-a é ka raproché so kò di Lafrans.
* 5 avril : lalig-a di Malines ka rasanblé Maximilien Ie, Henri VIII ké Ferdinand II d'Aragon kont Lafrans.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
axjxgs8613z04db9488iolozbh31ruj
1514
0
508
17957
15935
2020-01-26T01:14:58Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1514''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 24 févriyé : rivé o Pòtidjal di anbasadò arményen-an Mateus, mandé pa Négus d'Éthiopie. Li ka rankontré rwè-a Manuel.
* 9 jen, Lenn : priz di fò di Udayagiri, ka asyéjé dipi janvyé 1513, pa Krishna Deva, rwè di Vijayanagar, ki ka ataké l'Orissa (finisman an 1516).
* 28 jen : fondasyon di Santiago di Kiba. Konkistadò èspagnòl-ya ki koumandé pa Diego Velázquez de Cuéllar ka achévé konkèt-a di Kiba.
* 15 out, Hispaniola : misyonnè èspagnòl-a Bartolomé de Las Casas ka rounonsé à l'encomienda, épi ka rantré an Lèspagn koté li ka lité pou roun amélyorasyon di kondisyon-an dé endjen di Lanmérik.
* 23 out : Tirk otoman-yan di soultan Sélim Ie, gras à yé lartiri lou, ka défè larmé pèrs séfévid-a atè batay-a di Tchaldiran. Chah Ismaïl ka pédi Mézopotami-a ké Lannatoli-a. Otoman-yan ka tchipé tanporèrman Tabriz épi ka routiré yé kò 13 sèptanm-an. Sélim ka masakré chiit-ya é ka annèksé lémirat-a di Dhu’l-Qadr (1515), épi péyi sunnit-ya (Kurdistan, Ro Mézopotami, Sisili, Lasiri, Palèstin).
* Séfévid-ya, ka bloké à lwès-a, ka tounen yé kò bò'd Liran-an é ka fè di Hérat yé ségon kapital aprè Tabriz.
* Out : léchèk di roun nouvèl tantativ di Baba ‘Arudj, léné-a dé Barberousse kont Bougie. Li ka enstalé so kò atè Djidjelli.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
bjl33rkjsay7yn3pa98h0o58mb07sa5
1515
0
509
17958
15942
2020-01-26T01:15:06Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1515''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 12 jen : viktwè di Selim Ie asou bey dé Dulkadir atè batay-a di Mon Turna, an Lannatoli.
* 25 jwiyé : fondasyon di San Cristóbal di La Habana atè Kiba, établisman à lorijin-an di lavil-a di La Havane, pa Diego Velázquez de Cuéllar.
* 9 òktòb : dépa di Sanlúcar de Barrameda di èspédisyon-an di Juan Díaz de Solís. Li ka dékouvri Río di la Plata an 1516.
* Novanm, isthme di Panamá : kaptenn-an Antonio Tello de Guzmán ka kréyé roun larout ki nonmen El Camino Real ki ké fika roun dé pli enpòrtan pou transpò di lò an dirègsyon di Portobelo.
* Lafrik ògsidantal : Askia Mohammed ka anparé so kò d’Agadez, lavil ki tchenbé pa Touareg-ya, mé ka évité di antré an kontak ké pwisan lanpir di Bornou.
* Lafrik oryantal : jen-an Negusse Negest di Lanpir étchopyen-an Dawit II, ki ka sasé à libéré so kò di titèl-a di so manman Eléni, ka fondé roun nouvèl kapital atè Entotto. Lenpératris, òkò enfliyan, ka voyé roun anbasad atè Jérusalem via Kèro, mé rapò-ya ant krétchen ké mouzoulman ka dégradé so kò an rézon di prézans pòtidjé-a annan loséyan Endjen-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
hfx0t1fniiuiekwvolo5w4gayvazktl
1516
0
510
17959
15930
2020-01-26T01:15:16Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1516''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 20 janvyé, Lanmérik : Diaz de Solís, ka pati di Jopa, 13 désanm 1515, ka débarké au Río di la Plata (Mar Dulce) koté li sa tchwé pa dé Endjen anthropofaj Charrúa oben Guaranis.
* 26 jen : oun larmé mamelouk ka antré an Lasiri di Nò.
* Jwiyé : Selim Ie ka aprété so kò à ataké Pèrs-a lò li ka anprann atak-a dé mamelouks di Léjip, ki alyé ké Séfévid-ya. Li ka routounen so kò kont yé, ka pran Alep, Homs, Damas ké Jérusalem, épi ka annèksé lavil sen-yan di Larabi é ka mété syèj-a divan Kèro (janvyé 1517).
* 24 out : soultan mamelouk-a di Léjip Qânsûh Ghûrî sa tchwé pa Otoman-yan atè batay-a di Marj Dabiq, bò'd d’Alep. Koumansman di règn di Touman Bey, siultan mamelouk di Léjip (finisman an 1517).
* 21 sèptanm : gouvèlnò mamelouk-a di Damas ka kité lavil-a pou Kèro. Yunus Pasha ka divini pronmyé gouvèlman otoman-an di Damas.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6na6tlrqhk31fan2c8y5t3xb9nevy13
1517
0
511
17960
15934
2020-01-26T01:15:27Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1517''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 20 janvyé : soultan Otoman-an Selim Ie ka aproché di Kèro ké so larmé.
* 22 janvyé : dannyé soultan mamelouk-a Touman Bey ka éséyé di baré li larout-a mé sa briga atè batay-a di Ridannya épi ki trannglé trwa mwa plita asou lòrd di Sélim.
* 3 févriyé : Sélim ka antré atè Kèro é ka annèksé Léjip mamelouk-a. Soulon tradisyon-an, kalif ‘abbassid-a Al-Mutawakkil III ka réfijyé atè Kèro, ki mennen atè Istanbul kou lotaj, li té sédé so tit (Emir al mumimin, koumandò dé krwayan).
* 8 févriyé : navigatò èspagnòl-a Francisco Hernández de Córdoba ka pati di Kiba pou èsploré kot nò-ya ké lwès di Yucatán, koté li ka rivé o koumansman di mars. Li ka rankontré maya-ya. Sèl tchèk piti lavil ka sirviv òkò.
* 13 avril : ègzékisyon di Touman Bey. Léjip-a ka divini roun provens di Lanpir otoman-an. Oun gouvèlnò otoman (Khayrbak, oun mamelouk renégat) sa nonmen pou pèrsouvwè tribi-a ké administré péyi-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
gmtmiau1kntnxcrtiunc51bxuuovnua
1518
0
512
17961
15929
2020-01-26T01:15:38Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1518''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 1e mè, Lanmérik : èspagnòl-a Juan de Grijalva, névé di Diego Velázquez de Cuéllar, gouvèlnò di Kiba, ka èsploré pénensil-a di Yucatan. Li ka swiv kot nò-ya ké lwès di gòlf di Mègsik jouk Río Pánuco é ka dékouvri lègzistans-a di lanpir aztèk-a.
* Mè, Lafrik di Nò : Èspagnòl-ya di Loryan ka pòsté kont frè-ya Barberousse ki ka asyéjé Tlemcen. ‘Arudj ké so jenn frè Ishak sa tchwé annan briga-ya prè di Tlemcen.
* 17-24 out : flòt-a d'Hugo di Moncade, chouvalyé di Malte ki voyé pa Charles Quint, sa kaptiré divan Laljèr à favò-a di roun tanpèt pa kòrsèr tirk-a Khayr ad-Din Barberousse. Khayr ar-Din, frè kadè-a d’Arudj, ka òbténi tit-a di beylerbey di soultan otoman Sélim Ie é ka plasé Laljéri-a anba so dòktora (finisman an 1546).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
kr91jp3pbebzxbe4zbm7bvo9zubnesq
1519
0
513
17962
15933
2020-01-26T01:16:36Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1519''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 5 mars : Hernán Cortés ka débarké o Yucatán (Mègsik). Koumansman di konkèt-a di Lanpir aztèk-a (finisman an 1521).
* 21 avril : Cortés ka rivè à anplasman-an di Veracruz koté li ka fondé pronmyé létablisman èspagnòl o Mègsik.
* Avril-jwiyé : Alonso Álvarez di Pineda ka èsploré kot Nò ké Lwès di gòlf di Mègsik jouk Río Pánuco. Li ka rivé atè Veracruz 1e out-a. Nou divèt rounonsé à lèspwa di trouvé roun pasaj bò'd Pasifik-a annan sa réjyon.
* 15 out : lavil-a di Panama sa fondé pa Èspagnòl-ya di Pedro Arias Dávila.
* 31 out- 23 sèptanm : Cortés sa viktoryé di rwayom di Tlaxcala don li ka fè so kò roun alyé kont Aztèk-ya.
* 8 sèptanm : Bâbur ka kité Kaboul pou so ségon kanpagn bò'd Lenn-an (finisman an 1520).
* 20 sèptanm, Sanlúcar di Barrameda : Koumansman di tour di monn di Ferdinand Magellan ( Magalhães), navigatò pòtidjé o sèrvis di Lèspagn-an (finisman an 1522).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1xq4p3lkzz10t1ath9iiu9nbqconmf5
1520
0
514
17963
15928
2020-01-26T01:16:47Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1520''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 10 avril, Massaoua : Pòtidjé-ya, ki gen pou projè di anparé yé kò di la Mecque an fézan jonksyon militèr ké Negusse Negest di Lanpir étchopyen-an, ka voyé roun anbasad dipi Lenn-an pa Lanmè Rouj-a. Aprè lonng travèrsé-a dé plato di Létchopi, li ka rivé an òktòb oprè di Dawit II di Létchopi.
* 19 mè : viktwè à Raichur, an Lenn di Krishna Deva, rwè di Vijayanagar, asou Ismail Adil Shah (es). Bîjâpur-a sa annèksé. Krishna Deva ka kontrolé valé-ya di Krishnâ é di Godâvarî.
* Out : blocus di pòr di Pasai. Oun èspédisyon pòtidjé ka pati di Malaccasous an dirèksyon di Jorge de Albuquerque, névé di vis-rwè dé Lenn Afonso de Albuquerque, ka ataké soultannat-a di Pasai annan nò-a di zil endonézyen-an Sumatra, ka tchwé soultan-an Zainal Abidin é ka plasé asou tronn-an roun adolésan di fanmi rwayal-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
fsrw4h37gjjpjglrffezor43nbsnr5k
1521
0
515
17964
16012
2020-01-26T01:16:57Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1521''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 24 janvyé : dékouvèrt di Puka Puka, atoll di larchipèl-a dé Tuamotu pa Fernand di Magellan, èsploratò pòtidjé ki ka navigé pou kont-a di Lèspagn-an.
* 29 janvyé : Cuauhtémoc sa entronnizé tlatoani di lanpir aztèk-a.
* Févriyé : rivé atè Péken di lanbasad-a di apotikèr pòtidjé-a Tomé Pires ; ki mal rousouvwè pa ofisyèl di lakou-a, li ka kité lavil-a 22 mè-a, é ka routounen atè Lachin 22 sèptanm-an koté Pires ké so konpagnon-yan sa jité an prizon.
* 6 mars : Magellan ka dékouvri pronmyé-a Maryann-yan (Islas de Ladrones).
* 16-18 mars : Magellan ka débarké asou zil-a d'Homonhon o Filipin.
* 7 avril : Magellan ka rivé atè Cebu. Li ka konvèrti o katolisism rwè-a di Cebu ké patché zabitan (14 avril).
* 27 avril : Magellan sa tchwé ké sis ròt wonm di flòt-a alò ki li ka tanté di maté rwè di Mactan ki té ka roufizé di roukonnèt rwè krétchen-an di Cebu. Èspédisyon-an, ki koumandé pa João Lopes Carvalho, ka me vwal-a pou éséyé di roujwenn Moluques.
* Avril, Mègsik : chèf tlaxcalan Xicotencatl II ka antrouprann di dézèrté aprè lanmò-a di Maxixcatl, ka anpòrté pa lépidémi-a di varyòl (désanm 1520). Cortés ka fè li ègzékité.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
39tyjdyi9upe857mnreyi8mka0ldb7z
1522
0
516
17965
16007
2020-01-26T01:17:11Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1522''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 21 janvyé, Las Perlas : dépa di èspédisyon-an di Gil González Dávila asou kot pasifik-ya di Costa Rica é di Nikaragwa. Li ka atenn gòlf-a di Fonseca (finisman an 1523).
* 31 janvyé : Pedro de Alvarado ka kité Coyoacán pou maté ensirègsyon-an dé Mixtèk ki soulvé kont Èspagnòl-ya (1520-1523). Li ka antré atè Oaxaca 20 févriyé-a, é 4 mars-a li konkéri kapital mixtèk-a Tututepec. Mixtèk-ya sa di ègsélan lòrfèv. Alvarado, an fézan lanmen ba asou yé bijou, ka fè yé fonn pou transfòrmé yé an lengo.
* 15 mè : Hernán Cortés ka ékri pou Charles Quint pou enfòrmé li di vansé-a dé travay di roukonstriksyon-an di Mègsiko.
* 24 jen : pronmyé kontwè pòtidjé atè Ternate, annan zil-ya di Sonde.
* 31 jwiyé : Pascual de Andagoya ka pati éfèktchwé roun pronmyé roukonnésans di Pérou. Li ka atenn distrik-a di Chuchama, o sid di bè-a di San Miguel, épi río Baudó asou kot kolonbyen-an anvan di tonbé malad é di rantré.
* 21 out : trété d'alyans louzo-sundanais ant Pòtidjé-ya di Malacca ké rwayom-an di Pajajaran annan lwès-a di zil-a di Java an Lendonnézi.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
nsrqluz99u8n1wlxe9rvbv1zt8cjx76
1523
0
517
17966
16004
2020-01-26T01:18:32Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1523''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 13 out : rivé atè Veracruz di trwa misyonnè fransisken flaman, pronmyé-ya an Nouvèl-Lèspagn, fray Pedro de Gante, fray Juan de Tecto ké fray Juan de Ayora.
* 6 désanm : Pedro de Alvarado ka pati an èspédisyon o Salvador é o Gwatémala koté li ka fondé Santiago de los Caballeros, 25 jwiyé 1524. Pati à sasé-a di lò, li ka koumèt patché masak di endijenn.
* Ensidan di Ningbo. Dé délégasyon japonnen rival ka rouvandiké monnonpòl-a di koumèrs tribitèr ké Lachin-an ka afronté so kò ; oun bato ké dé batiman sa ensandjé, oun douzenn di moun sa tchwé. À laswit-a di sa ensidan é di piratri dé Pòtidjé, lanprò-a Ming Jiajing ka entèrdi tout kouminikasyon maritim ké ròt péyi-ya.
* Révòlt-a dé nwè atè Sen-Domenng.
* Envansyon di vyolon pa Gaspard Duisfoprugscar.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
mksycf8d2p9rze0onk0bdnw6hm67lj0
1524
0
518
17967
16011
2020-01-26T01:18:45Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1524''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 20 févriyé, Johannes Stöffler ka prédi roun ségon délij ké fen di monn akoz di roun alignman di planèt ké di Solé.
=== Lanmérik ===
* 11 janvyé, Veracruz : Cristobal de Oli sa charjé pa Cortès di roun èspédisyon atè Londiras. Li ka rouladjé atè La Havane koté Diego Velázquez j'ai ensité li à rébélé so kò kont Cortès.
* 20 févriyé : Tecún Umán ka mouri an tantan di défann rwayom quiché kont Pedro de Alvarado ké so alyé-ya.
* 7 mars : pati di Madè 17 janvyé-a, èsploratò floranten-an Giovanni da Verrazano, ki ka vwayajé pou kont-a di François Ie é pou dé armatò di Dieppe, ka èsploré kot-a di Lanmérik di Nò di Kap Fear, an Karolin Nò (7 mars) atè zil-a di Kap-Bréton, an Nouvèl-Lékòs. Li ka dékouvri bè-a di New York ké bouchou-a di flèv Hudson, épi ka rantré atè Dieppe 8 jwiyé-a. Li ka présanti ki Lanmérik di Nò-a ka konstitchwé oun kontinan.
* 10 mars : dépa di Sen-Domenng di èspédisyon-an di Gil González Dávila pou Nikaragwa. Détounen pa roun tanpèt bò'd kot-ya di Londiras, li ka dékouvri Puerto Caballos (jòdla Puerto Cortés) é ka fondé San Gil de Buena Vista.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
3uhm3mj3q7o9z260qgibawepvo4vtii
1525
0
519
17968
16008
2020-01-26T01:18:55Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1525''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 2 févriyé : èspédisyon-an di Francisco Pizarro, anrout bò'd Pérou-a, ka débarké an Tierra Firme atè Candelaria, an Kolonbi atchwèl. Pizarro ka roubrousé chimen aprè atak-a di roun tribi endijenn atè Punta Quemada.
* 28 févriyé : (Lanpir aztèk) : Cuauhtémoc (zèg-a ki ka tonbé) sa ègzékité pa Èspagnòl-ya. A dannyé lanprò aztèk-a.
* 18 mars : oun kapitchoulasyon di lanprò-a Charles Quint, ka konsèd zil-a di Margarita, ki pròch di kot-a di sa ki ké divini Vénézwéla-a, à Marcelo de Villalobos.
* 18 mai : Francisco de Las Casas ka fondé Trujillo atè Londiras.
* 24 jwiyé : García Jofre de Loaísa ka pati di La Corogne pou rikonnèt kap Horn.
* Èspédisyon-an ka atenn Moluques an 1526 é ka parvini à enstalé pou Dé lannen oun baz atè Tidore.
* 29 jwiyé : fondasyon di Santa Marta an Kolonbi pa Rodrigo de Bastidas ki ka mouri Dé lannen plita anba pwagnar di roun lyétnan félon.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ka7em170vllpp3ck9vwzu8u6moklqla
1526
0
520
18329
17969
2020-05-29T12:26:23Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1526''' [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 15 janvyé : Diego García de Moguer, ki charjé di roun èspédisyon annan lanmè-ya di Sid, ka pati di La Corogne pou Río de la Plata. Li ka atenn Río Pilcomayo, p Paragwé.
* 10 mars : Francisco Pizarro, papa-a Fernand de Luque ké Diego de Almagro ka sélé roun kontra ki ka fè di yé dé asosyé pou konkèt-a di Pérou. So otantisité sa kontrovèrsé.
* 3 avril : Sébastien Cabot, tiboug di John, ka pati di Sanlúcar di Barrameda pou èsploré Río de la Plata ké Rio Paraná (finisman an 1530).
* 21 avril : viktwè di Bâbur à pronmyé batay-a di Pânipat asou soultan-an di Delhidont larmé-a sa sipéryò an nonm. Bâbur ka itilizé pou pronmyé fwè-a an Lenn dé kannon ké dé zarm à difé. Li ka tchipé tout valé-a di Gange (finisman an 1530) é ka fondé Lanpir moghol an Lenn di Nò.
* 9 jen : koumansman di règn di Go-Nara, lanprò di Japon (finisman an 1557).
* 11 jwiyé : koumansman di règn an Lenn Bahâdûr Shâh, soultan di Gujerat (finisman an 1537). Li ka annèksé Mâlwa ensi ki ròt téritwar.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
t0tmbj61i4kvh7h0dk707cauuunjbjp
1527
0
521
17970
16021
2020-01-26T01:19:25Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1527''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 13 mars : an Birmani, prens shan di Mohnyin Sawlon ka mété fen à pronmyé rounésans birman-an (rwayom d'Ava) an anparan so kò di so kapital Ava.
* 16 mars : viktwè di Bâbur à batay di Khanua (en) prè d’Âgrâ asou Rajput-ya di Rana Sanga (en).
* 6 mè : Sak di Ronm pa lansquenet enpéryal-ya (an majorité Luthériens). Yérarchi militèr-a sa enpwisan fas à sodatèsk-a. Pap-a Clément VII, an fwit, ka réfijyé so kò o Chato Saint-Ange. Popilasyon-an sa vyolanté é piyé. Ghetto jwif-a sa vandalizé. O vyolans, ki ka douré oun mwa ka siksédé oun épidémi di lapès. Lanprò-a ka anprann ègzaksyon-yan ki koumèt pa so troup-ya pannan lafèt-ya ki ka sélébré nésans-a di so léritché é ka òrdonnen di mété fen o fèstivité. " Lavil Sen"-an pa ké fika totalman évakiyé ki an févriyé 1528.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ntr6c9vqim0ym1mtobnzo14ey6lyjdf
1528
0
522
17971
16010
2020-01-26T01:19:50Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1528''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 27 mars : bankyé alman-yan Welser ka òbténi di Charles Quint oun konsésyon asou Vénézwéla-a.
* 30 mars : navigatò èspagnòl-a Álvaro de Saavedra rivé atè Tidore, o Moluques aprè roun vwayaj à partir di Nouvèl-Lèspagn atravè Mélanézi-a, lonng-an dé kot nò di Nouvèl-Giné. Li pa ka parvini à routounen o Mègsik é ka mouri, 19 òktòb 1529.
* 11 avril : Èspagnòl-ya Pánfilo di Narváez ké Cabeza de Vaca ka débarké an Florid.
* Mè : rivé di Cortés atè Palos (Lèspagn). Akizé di rébélyon, li ka parèt divan Konséy dé Lenn-an. Li ka rankontré Charles Quint atè Tolèd é ka réyisi à jistifyé so kò. 6 jwiyé-a, li sa nonmen marki di valé-a d’Oaxaca ké lanmiral di lanmè di Sid ké misyon di prosédé à dé dékouvèrt. Li ka roupati o Mègsik (1530) jouk 1540.
* Lété : Francisco Pizarro ka pran so kò atè Séville. Li sa jité an prizon pou dèt asou lenstans-ya di bachélyé Enciso. Cortés titré d’embarras, é li ka rankontré Charles Quint atè Tolèd (lété 1529), ki ka nonmen li gouvèlnò di Pérou, ki batizé Nouvèl-Kasti.
* 26 sèptanm : viktwè dé Séfévides asou Ouzbek-ya atè Djam.
* Òktòb : pronmyé otodafé di Nouvèl Monn atè Mègsiko.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
kgowh2x6yl9i26ewns951tqcx9u0z5f
1529
0
523
17972
16006
2020-01-26T01:20:05Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1529''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 28 févriyé : koumansman di èsplorasyon-an di Vénézwéla pa Ambrosio Alfinger ki mandaté pa bankyé-ya Welser d’Augsbourg. 8 sèptanm-an, li ka fondé Maracaibo.
* 7-8 mars : Ahmed Gragne sa viktoryé dé Étchopyen atè batay-a di Chémbéra-Kourié (Shimbra Kure), mé so troup-ya ka roufizé di pénétré pli profondéman annan péyi-a.
* 22 avril : trété di Saragosse ka antré an Lèspagn-an ké Pòtidjal-a. Lign-an di partaj annan Pasifik à lès-a dé Moluques. Filipin-yan ka rouvink à Lèspagn-an. Èspagnòl-ya ka abandonnen Moluques pou Pòtidjal-a.
* 23 avril : dannyé enskripsyon ki konnèt di Krishna Deva Râya. Koumansman di règn di Achyuta Deva Raya (en), lanprò-a di Vijayanagar.
* Avril : Cabeza de Vaca ka kité Malhado, annan bè-a di Galveston koté Èspagnòl-ya di èspédisyon-an di Narváez té fè nofraj an novanm 1528. Li ka èsploré Texas-a ké nò-a di Mègsik jouk kòrdiyèr néyovòlkannik-a (finisman an 1536).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
4ksvfd7ghl907cs582n6mtvgbj8450n
1530
0
524
17973
16019
2020-01-26T01:20:22Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1530''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lanmérik ===
* 26 janvyé : Francisco Pizarro ka kité Sanlúcar de Barrameda an Lèspagn ké trwa navir.
* 20 mè : Diego de Ordás ka rousouvwè di Kouronn-an di Lèspagn lèt-ya ki patant ki té ka otorizé li à konkéri é péplé provens-ya ant río Marañón (Lorénòk ) jouk Cabo de la Vela (Guajira). Li ka èsploré kot gwiyannen-an ké Lorénòk-a(1530-1531). Li ka mouri di ensolasyon asou bèrj-ya di Rio Negro.
* 15 jwiyé : Hernán Cortés, di routour o Mègsik kou marki di Valé-a d’Oaxaca, ka enstalé so kò atè Cuernavaca. Li ka mété an valò réjyon-an pa dé plantasyon (miryé, chanv, len, kann à souk), lélvaj-a (mérinos ké boven), ké èsplwatasyon-an di min dò (Tehuantepec) é di lajan (Zacatecas).
* 30 jwiyé : Nikolaus Federmann ka divini rouprézantan entérè-ya dé Welser o Vénézwéla. Li ka prospèkté péyi-a.
* 2 sèptanm : kréyasyon di lévéché-a di Mègsiko.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
hbsgn6g0n1o0nabez8i0tw7xvt5u2xn
1531
0
525
17974
16005
2020-01-26T01:20:36Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1531''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 26 out : pasaj di konmèt di Halley.
=== Lafrik ===
* Févriyé oben mars : viktwè di Adal asou Létchopi-a atè batay-a d'Antoukyah.
* 17 jwiyé : monnastè-a di Debra Libanos sa ensandjé pa troup-ya di Adal.
* 28 òktòb : défèt di rwè Dawit II di Létchopi atè batay-a d'Amba Sel. Ahmed Gragne ka roupran ofansiv-a kont Létchopi-a. An 1531, li ka tchipé Daouaro ké Choa
* Andrea Doria ka pran Cherchell pa sirpriz pou kont-a di Charles Quint. Li pa pouvé mentni so kò.
* Mohamed Bandan, oun tiboug d’Omar, frè di Askia Mohammed, ka monté asou tronn-an di Songhaï à lanmò-a di Moussa (finisman an 1537). Géryé kourajé, li ka ataké so kò o rwayom di Kebbi, mé sa briga pa Kanta.
=== Lanmérik ===
* 20 janvyé : Francisco Pizarro ka pati di Panama ké 183 wonm ké 36 chouval ki anbarké annan trwa karavèl.
* Finisman di févriyé, gòlf di Paria : Diego de Ordás ka èsploré kot gwiyannen-an ké Lorénòk-a(1531-1532). 14 avril : ka pousé pa van-yan asou kot-ya di Lékwatò-a, Pizarro ka piyé réjyon-an di Coaque. Li ka rousouvwè dé ranfò à Puerto Viejo (Belalcázar), prè di kap San Lorenz épi asou zil-a di Puna annan bè-a di Guadaquil (Fernand De Soto, ké 100 wonm). Tumbes ka tonbé aprè kenz jou di briga. Pizarro ka anprann ki lanpir enka-a ka soti di roun lagèr sivil opozé Huascar à so dimi-frè Atahualpa, ki ka gouvèlné atè Quito é ka sanblé anpòrté li. Pizarro té pran pa endijenn-yan pou tiboug-ya di Viracocha, mèt di lafoud-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
i2bvxomrx91eq4i1ns3rx5xx861iyxx
1532
0
526
17975
16017
2020-01-26T01:20:47Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1532''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lanmérik ===
* 22 janvyé, Brézil : Martin Afonso ka fondé pronmyé vilaj-a di kolonizasyon-an : Vila de São Vicente (Léta di São Paulo). Sistenm-an di donnatè sa jénéralizé.
* Avril, Pérou : Atahualpa venkò di so dimi-frè Huascar atè batay-a di Quipaipan, prè di Cuzco, ka divini Inca.
* 16 mè : Francisco Pizarro ka kité Tumbes. Li ka dékouvri pòr-a di Paita é ka asiré so aryè-ya. Li ka rousouvwè oun mésajé d’Huascar ki ka réklanmen di sékour oprè di li.
* 24 sèptanm : Pizarro ka pati bò'd sid-a ké 168 wonm.
* 15 novanm : atè Cajamarca, Pizarro ka rankontré larmé-a d’Atahualpa, ki ka konté pran pouvwè-a atè Cuzco, é ka antrouprann dé pourpalé ké so chèf.
* 16 novanm : Pizarro, ki nou ka soupsonnen di délwayalté, ka réyisi à anparé so kò di moun-an di Inca ki ka asèpté tout kondisyon-yan ki enpozé pou so libérasyon (don 88 m3 dilò di ranson, ka réyini an jwiyé 1533). Ranson-an sa partajé ant venkò-ya aprè voyé di quinto an Lèspagn, mé Pizarro ka préféré ègzékité Inca pou mèrt-a di so frè Huascar. Li ké fika garoté, é pa boulé, divan soda-ya (29 out 1533).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
7glv8qylpmm6d5qzvc18qgz5x3ccodv
1533
0
527
17976
16013
2020-01-26T01:26:52Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1533''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 9 avril : Ahmed Gragne ka mété Lalibela à sak. Li ka lansé tout so fòs-ya kont provens-ya di nò di Létchopi-a.
* Mé : Khayr al-Din ka randé so kò atè Konstantinòp koté soultan-an Süleyman ka nonmen li capitan pacha (lanmiral an chèf). An out, li ka débarké atè Bône ké roun flòt tirk. Laljéri sa rataché à lanpir otoman-an.
* Viêt Nam : Nguyễn Kim ka révòlté so kò kont Mac ki té irsipé tronn-an an 1527 é ka rèstoré dinasti-a Lê annan sid-a. Péyi-a ka séparé so kò an Tonkin ké Annam.
=== Lanmérik ===
* 14 janvyé : Pedro de Heredia ka débarké an Kolonbi koté li ka fondé Cartagena (20, 21 janvyé, oben 1e jen). An 1534, li ka parvini o Zenú, o konfen di kòrdiyèr santral-a, aprè roun èsplorasyon di mil kilomèt.
* 26 jwiyé (oben 29 out-a) : Atahualpa, dannyé lanprò-a inca ki kaptiré pa trétriz pa Pizarro, sa kondannen à lanmò é sa tranglé. Rézistans inca sa dézòrgannizé.
* Pizarro ka partajé Endjen-yan ant so wonm-yan soulon sistenm-an di encomienda-a. Chaken ka rousouvwè 40 000 endijenn. Sa sistenm ké rwiné sistenm ékonnomik di lanpir inca-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
3srso0iyjogm3yy3pmf5uuv2vsva5es
1534
0
528
17977
16020
2020-01-26T01:27:15Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1534''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* Mars - avril : Sher Shâh Sûrî sa viktoryé o Bengal atè batay-a di Surajgarh.
* 16 - 18 out : Khayr al-Din ka tchipé La Goulette ké Tinis é dépozé souvren hafsid-a Abû `Abd Allâh Muhammad V al-Hasan (Moulay Hassan).
* 3 novanm : fondasyon pa pap-a Paul III di lévéché-a di Goa an Lenn.
* 13 jwiyé : priz di Tabriz pa Otoman-yan. Süleyman Ie ka antré annan lavil-a 27 sèptanm-an. Li ka tchipé l’Azerbaïdjan, épi Bagdad (31 désanm) ké Bassora.
* 23 désanm : trété ant vis-rwè di Lenn pòtidjé-a Nuno da Cunha ké soultan-an di Gujerat Bahâdûr Shâh ki ka sédé Bassein o Pòtidjé.
* 31 désanm : priz di Bagdad pa Otoman-yan.
* Koumansman di règn di Abd ar-Raham, khan d’Astrakhan (finisman an 1538).
* Koumansman di règn di rwè d'AyutthayaChairacha (en) (finisman an 1546). Roupriz dé djopopo annan Nò-a di Taylann-an. Lagèr-a ké Birmani-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
oierbv3572nsyt99qgmw447jiuivafl
1535
0
529
17978
16016
2020-01-26T01:27:28Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1535''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 16 jen-21 jwiyé : batay di Tinis. Charles Quint ka pran Tinis douran so kanpagn kont lanmiral otoman-an Khayr ad-Din Barberousse. Li ka rèstoré soultan hafsid-a Abû `Abd Allâh Muhammad V al-Hasan(Moulay Hassan).
* 25 ògtòb : trété di Diu ant gouvèlnò-a di Lenn pòtidjé-a Nuno da Cunha ké soultan-an di Gujerat Bahâdûr Shâh. Sa dannyé, ki ka konnèt dé difikilté politik, ka achté lèd-a dé Pòtidjé o pri dé téritwar di Salsette, Bassein ké dé zil di bè-a di Bombay (Karanja, Elephantâ, Trombay). Pòtidjé-ya ka asiré yé kò drwè-a di konstrwi oun fò atè Diu koté yé ka rézisté à laso-a di roun flòt tirk (1538).
* Ahmed Gragne, soultan di Harar (Adal), ka anvayi Tigré-a é ka roujwenn réjyon-an di Kassala o Soudan é latè mouzoulman-an di Mazaga. Negus-a di Lanpir étchopyen-an Dawit II, traqué à tou moman, ka fè apèl o Pòtidjé à ki li ka dépéché Bermudez, manm di lanbasad pòtidjé-a di 1520. Sala ké entèrvini ki ven lannen plita, an 1541.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
tsvv311jmwvf4k3gwy72ltwf18l2e9w
1536
0
530
17979
16014
2020-01-26T01:27:50Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1536''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 15 mars : Soliman le Magnifique, sa enfliyansé pa so lépouz Roxelane, ki ka parvini à konvenk li di trayizon-an di so gran vizir Ibrahim Pacha, ka fè asasiné sala é ké nonmen à so plas Ayas Mehmed Pacha.
* 15 mè : Khayr ad-Din Barberousse ka kité Istanbul à kabèch-a di flòt otoman-an pou roun kanpagn annan Ladriyatik-a.
* Khayr al-Din ka konfyé pouvwè-a atè Laljèr à Hassan Agha é ka randé so kò atè Istanbul koté li ka dirijé jouk so lanmò an 1546 opérasyon militèr-ya kont Èspagnòl-ya. Hassan Agha ka divini beylerbey di Laljèr (finisman an 1544).
* 13 out, Japon : krazman di sèkt-a Hokke di Kyōto à lè-a Tenbun (Tenbun hokke no ran 天文法華の乱) pa mwann-yan sōhei di Enryaku-ji. Ven-é-roun tanp sa boulé.
* Koumansman di règn di Lubatko, Mbang di Baguirmi (finisman an 1548).
* Lagèr-a Adal-Létchopi : Ahmed Gragne ka achévé konkèt-a di Labisini-a. Tchèk réjyon-yan ki rété endépandan ka sèrvi di réfijyé pou Negusse Negest Dawit II é à so partizan-yan. Péyi-a sa tèlman dévasté ki anvayisò-ya yé-menm ka soufri di famin-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
siydev8h1d78wn8xwqnheyop1t0hwzp
1537
0
531
17980
16018
2020-01-26T01:28:22Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1537''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
* 5 sèptanm : rivé di avantiryé pòtidjé-a Fernão Mendes Pinto atè Diu an Lenn. Li ka vizité Lachin-an ké Japon-an é té kondjwi oun anbasad di khan dé Mongòl Dayan atè Malacca.
* Òktòb : Sher Shâh Sûrî, soultan afghan di Bihâr (1537-1545) ka asyéjé Gaur o Bengal ki ka tonbé, 6 avril 1538.
* Dékouvèrt-a di zil-a Christmas, ki nonmen alò Acea, épi di Nonouti, pa lékipaj-a ki mitiné di Hernando de Grijalva, ki pati di Paita (Pérou) an avril.
* Lanpir songhaï : Mohammed Bandan sa dépozé pa Ismaïl, roun tiboug di Mohammed Touré. Ismaïl, épi so frè Ishak, ka éfòrsé so kò di rétabli kalm-an annan lanpir-a ki ravajé pa troub entéryò-ya (finisman an 1549).
* Maròk : batay di Oued-el-Abid ant Dé dinasti maroken rival wattassid ké saadjen. Wattassid viktoryé ka òbténi partaj-a di Maròk.
=== Lanmérik ===
* 8 janvyé : kréyasyon di djosèz di Cuzco. Lipè Vicente Valverde Alvarez ka divini pronmyé lévèk.
* 12 mars : fondasyon di Recife, o Brézil pa Duarte Coelho Pereira.
* 8 avril : Diego de Almagro, di routou di Chili, ka antré annan Cuzco aprè ki li bouskilé troup-ya di Manco Cápac II. Li ka fè enkarséré o Sacsayhuamán, fòrtérès di Cuzco, Hernando ké Gonzalo Pizarro é ka proklanmen so kò gouvèlnò, épi ka maché asou Lima an mennan Hernando an lotaj.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
olgkivcio4q1sk8gvtp1ergmxiaae8t
1538
0
532
17981
16015
2020-01-26T01:28:38Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1538''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lanmérik ===
* 26 févriyé : kréyasyon di l'Audiencia di Panama.
* 26 avril, Pérou : troup-ya di Diego de Almagro, ki koumandé pa kaptenn-an Ordoñez, sa briga annan plenn-an di Las Salinas pa sa-ya d’Hernando Pizarro é di Pedro di Valdivia.
* Mè : Belalcázar, ki charjé pa Pizarro di roun èspédisyon bò'd Nò-a pou atenn lanmè-a dé Karayib, ka rivé atè Popayán ; li ka maché atravè kòrdiyèr-a an dirèksyon di valé-a di Magdalena, épi ka atenn Bogota koté li ka rankontré Quesada ké Federmann (avril 1539).
* 8 jwiyé : à lenstigasyon-an d’Hernando Pizarro, Diego de Almagro sa joujé, kondannen épi garoté é dékapité asou laplas-a di Cuzco. Hernando ké raplé an Lèspagn pa Charles Quint pou randé kont di si kondjwit é sa jité an prizon pannan 23 lannen.
* 6 out : Gonzalo Jiménez di Quesada ka fondé Santa Fe de Bogota, kapital-a di Nouvèl-Grénad an 1659, ki ké fika érijé an vis-rwayalté an 1717. Li ka randé so kò an Lèspagn pou òbténi di Charles Quint gouvèlman-an di Nouvèl-Grénad, mé so sipéryò Fernández de Lugo ka réyisi à òbténi li pou so tiboug. Li ka fini so jou-ya an lègzil.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
sc80yyadxq6wj7318pz9peogu98aq24
1539
0
533
17982
16025
2020-01-26T01:28:50Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1539''' di [[kalandriyé julyen]].
== Évènman ==
=== Lanmérik ===
* 7 mars : dépa di Culiacán di èspédisyon-an di prèt fransisken Marcos de Niza, ki gidé pa Esteban, ansyen lèsklav di Andres Dorantes douran èspédisyon-an di Narvaez, ki rakonté pa Cabeza de Vaca, an Arizona é o Nouvèl-Mègsik. Li ka dékouvri sa ki li ka pran pou roun dé Sèt sité di Cibola(atchwèl Zuñi, ka an fè roun gro bour o sonmè di roun éperon roché).
* 27 avril : fondasyon jouridik di Bogota pa Nikolaus Federmann ké Sebastián de Belalcázar.
* Avril : nonmen lyétnan jénéral di Nouvèl Tolèd (Chili), Pedro de Valdivia ka antrouprann konkèt difisil-a di Chili (1540).
* 30 mè : èspagnòl-a Hernando de Soto ka débarké à bè-a di Tampa an Florid. Li ka atenn bè-a di Mobile (ògtòb 1540), Bouch-ya di Mississippi (mè 1541), épi ka roumonté bò'd Arkansas ké franj-ya di l’Oklahoma. So soda-ya sa désimé pa lafyèv-ya ké atak-ya dé Endjen. Di Soto ka roubrousé chimen, épi ka mouri an 1542 asou bò'd Misisippi.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
3gp30irkrk6z40yvnypgsy2w50bmqh4
1540
0
534
17983
16032
2020-01-26T01:29:04Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
'''1540''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun [[jédi]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 2 sèptanm : lanmò di rwè di Létchopi Dawit II, ki pourchasé pa Ahmed Gragne, o monnastè di Debre Damo. Gelawdewos ka siksédé (finisman an 1559).
* 1e ògtòb : briga naval d'Alborán. Lèspagn-an ka tchipé zil-a d'Alborán an téritwar maroken.
=== Lanmérik ===
* 20 janvyé, Chili : Pedro de Valdivia ka kité Cuzco aprè ki li réyini difisilman 151 soda èspagnòl, tchèk artizan ké roun milyé di Endjen. Li ka anpòrté dé chouval, di bétay, dé sak di simans ké dé ranmon di pyébwa frwitché. Li ka réyisi san ankonm à travèrsé dézè-a d’Atacama pou atenn valé di Copiapó (24 ògtòb), épi sala di Mapocho koté li ka fondé Santiago (févriyé 1541).
* Mars : rivé an Lèspagn di Bartolomé di Las Casas, ki ka dénonsé kriyoté-a dé Blanng anvè Endjen-yan di Lanmérik-a.
* Prentan : routou di Hernán Cortés an Lèspagn koté li ka solisité vennman Charles Quint pou ki li ka rétablisé annan so drwè-ya.
* 22 avril : èspédisyon-an di Èspagnòl-a Francisco Vásquez di Coronado ka kité Culiacán. Li ka roumonté Río Grande, ka èsploré Arizona ké Nouvèl-Mègsik (finisman an 1542).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
rjwd1r18x7jjmookrhrvdocq3mbdba9
1541
0
535
17984
16030
2020-01-26T01:29:39Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Siege_of_Algiers_1541.jpg|thumb|Ògtòb : syèj di Laljèr pa lanprò-a Charles Quint.]]
'''1541''' sa roun lannen ki ka koumansé roun [[sanmdi]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 12 mars : Pòtidjé-ya divèt évakiyé Santa Cruz do Cabo de Aguer (Agadir), épi Safi ké Azemmour (ògtòb) o Maròk. O landimen di priz-a d’Agadir, Saadjen-yan Mohammed ech-Cheikh ké so frè Ahmed al-Araj ka dispité yé kò pou partaj-a di biten. Dabò briga an 1541, li ka parvini à anparé so kò di Marrakech an 1544.
* 24 avril : viktwè dé mouzoulman d'Ahmed Gragne asou Étchopyen atè batay-a di Sahart.
* 22 avril -9 jwiyé : Pòtidjé-ya (kat san volontè, lwit kannon, san mouské) ki dirijé pa Don Christophe de Gama (26 lannen) ka débarké atè Massaoua an Létchopi pou sékouri lanprò-a Claude, é ka anpéché ki Lislanm-an ka kontrolé chimen-an di lanmè Rouj-a.
* 21-25 ògtòb : léchèk di syèj di Laljèr pa Charles Quint. Oun kò èspédisyonnèr di 23 900 wonm ké 516 navir ka réyisi à débarké, mé tanpèt-a ka dispèrsé navir-ya, ka antrennen dé pèrt an viv é an minisyon. Charles divèt ranbarké san pouvé pran lavil otoman-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6ixnfbjk1x0plaj8byg5jso8bmpsq20
1542
0
536
17985
16024
2020-01-26T01:29:58Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
'''1542''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé roun [[dimanch]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 2 févriyé, Létchopi : viktwè dé Pòtidjé asou mouzoulman-yan atè Baçente, annan Tigré-a.
* 16 avril : batay di Jarte. Pòtidjé-ya ka rivé o sid di Macallé koté li ka routranché so kò divan gro-a dé troup di Grange. An Dé batay o sid di Amba Alagui, 25 mars-a ké 16 avril-a, yé ka débandé mouzoulman-yan, sirpri pa zarm-yan à difé, é ka blésé l’Imâm Ahmed Gragne. Mi-avril, yé ka atenn plenn-an d’Ofala, o sid di lak Achangui, alò ki sézon-an dé lapli ka rivé.
* Avril : beylerbey-a di Laljèr Hasan Agha ka voyé roun èspédisyon pinitiv kont rwè kabyl-a di Koukou, ki té fourni 2000 wonm à Charles Quint lò di syèj di Laljèr. Sa dannyé ka soumété so kò divan zarm-yan à difé.
* 28 out : batay di Wofla. Pannan sa tan, Gragne ka roufè so troup-ya é ka adjwenn 900 mouskétèr ké dis kannon ki té rousouvwè di Larabi di pacha dé Tirk di Zébid. Li ka roupran ofansiv-a anvan sézon sèch-a é ka mété Pòtidjé-ya an dérout : Dé san sirvivan ka roupliyé yé kò bò'd Sémien ké renn-an é Patriyarch katolik-a Bermudez. Don Christophe de Gama, ka rété an aryè, sa pri, tòrtiré é tounen an dérizyon anvan di fika dékapité (29 out).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1ib775egq06y0h7njdl1k7tk29nb1ep
1543
0
537
17986
16031
2020-01-26T01:30:13Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:De_Revolutionibus_manuscript_p9.jpg|thumb|Nicolas Copernic ka pibliyé ''Des révolutions des sphères célestes'', ki ka èspozé sistenm élyosantrik.]]
'''1543''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun [[lendi]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Janvyé : léchèk dé Èspagnòl di Loran ki kondjwi pa Alonzo Martinez de Agulo kont Tlemcen o défilé di lachè-a (Chaabet-el-Leham).
* 6 févriyé : kont-a d'Alcaudète, gouvèlnò èspagnòl-a di Loran ka anparé so kò di Tlemcen koté li ka établi rwè zianid-a Abd Allah. Alcaudète gen dé difikilté à rouganyen Loran (mars) é Abd Allah pa pouvé mentni so kò. Kont-a k'alé sasé dé ranfò an Lèspagn (jen). À laswit-a di so léchèk, beylerbey-a di Laljèr Hassan Agha sa ranplasé pa tiboug-a di Khayr al-Din Hassan Pacha (1544).
* 21 févriyé : troup-ya d'Ahmed Gragne san sirpriz é désimé pa lanprò-a di Létchopi Claude atè batay-a di Wayna Daga, prè di lak Tana, koté li sa li-menm tchwé di roun bal di mouské pa Pòtidjé-a Pero de Lian. Privé di yé chèf, so soda-ya ka dispèrsé yé kò é sa tayé an pyès annan yé fwit bò'd l’Adal. Krétchen étchopyen-yan ki édé pa Pòtidjal-a ka roupousé vansé islanmik an Létchopi. Péyi-a ka fronmen so kò answit o Ògsidantal. Nur ibn al-Wazir Mujahid ka siksédé à Ahmed Gragne kou lémir d'Adal, ankourajé pa so vòv. Li ka fòrtifyé Harar.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
p7ihfqa8gky2g4mj453o9sjuq37vfx1
1544
0
538
17987
16036
2020-01-26T01:30:31Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
'''1544''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun [[mardi]].
[[Fiché:1544_Battista_Agnese_Worldmap.jpg|thumb|Kart di monn di Battista Agnese, 1544]]
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 20 jen : Hassan Pacha, tiboug di Khayr ad-Din Barberousse, ka divini beylerbey di Laljèr (finisman an 1552). Li ka rétabli so lotorité asou lwès-a di réjans-a di Laljèr ké lèd-a di larmé tirk-a ki koumandé pa renégat-a Hassan Corso.
* 19 out, Maròk : Saadjen-an Mohammed ech-Cheikh ka briga so frè Ahmed al-Araj é ka anparé so kò di Marrakech.
* Koumansman di règn di Diego, manikongo di rwayom di Kongo (finisman an 1561).
* Envazyon di sotrèl an Léjip.
=== Lanmérik ===
* 10 janvyé : rivé atè Panama de Blasco Núñez Vela, vis-rwè di Pérou. Li sa atè Limale 17 mè.
* 24 mars : Antonio de Mendoza ka pronmilgé Leyes Nuevas o Mègsik.
* 25 avril : Álvar Núñez Cabeza de Vaca, di routour atè Asuncion aprè roun èspédisyon, sa dèstitchwé pa kolon-yan di so gouvèlman di Río de la Plata é ranplasé pa Domingo Martínez de Irala (es).
* 3 sèptanm : Pedro de Valdivia ka fondé Valparaíso.
* 4-30 sèptanm : èspédisyon di Juan Bautista Pastene (de) ki pati roukonnèt kot sid-lwès di Chili.
* 18 sèptanm : vis-rwè di Pérou Blasco Núñez Vela sa dépozé é jité an prizon pa kolon rébèl-ya. Nouvèl lagèr sivil-a o Pérou ki ka opozé vis-rwè ké kolon-yan ki révolté dirikés pa Gonzalo Pizarro (finisman an 1546).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
0sxwgw4p704lttmjhz637dturz2pqb9
1545
0
539
17988
16026
2020-01-26T01:31:12Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Concilio_Trento_Museo_Buonconsiglio.jpg|thumb|13 désanm : ouvèrtir di Concile de Trente.]]
'''1545''' sa roun lannen ki ka koumansé oun [[jédi]].
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Oromo-ya, pèp payen ki té vini, i ka sanblé dé valé di Ouébi é di Juba, ki ka profité di ajitasyon-an dé Sonmali é dé vid ki lésé pa dépa an kanpagn dé troup mouzoulman an Létchopi, té progrésé bò'd nò-a. Yé ka èrté yé kò pou pronmyé fwè-a à roun troup étchopyen, à lès-a di lak Zouaï, annan Bateramora, ki yé ka défè. Ròt vag ka anvayi Daouaro ké Fatajar (1545-1547).
* Négus-a di Létchopi Claude ka parvini à détounen yé provizwarman bò'd Harar, ki yé ka dévasté, ki ka apòrté famin-an.
* Daoud, frè di l’Askia de Gao, ka tchipé provizwarman kapital-a di Mali.
* Koumansman di règn di Francisco Ie di Kongo.
=== Lanmérik ===
* 4 mars, lagèr sivil o Pérou : Gonzalo Pizarro ka pati di Lima (priz an ògtòb 1544), pou pourswiv bò'd di nò-a vis-rwè Blasco Núñez Vela ki ka réfijyé so kò atè Popayán (Kolonbi).
* 21 avril : ouvèrtir, o pyé di Cerro Rico (Montangn rich-a), dé min di lajan di Potosí o Pérou (atchwèlman an Bolivi), pa Juan di Villarroel (es). Pannan prè di 30 lannen, o min di Potosí, Endjen-yan ka enpozé yé pròp mòd di èstragsyon, ki okipan-yan pa ka rivé à kontrolé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
lij9ooqmfutnh9b4q2ykdvbk1xyw1bu
1546
0
540
17989
16042
2020-01-26T01:32:23Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Schmalkaldischer_Krieg_anagoria.JPG|thumb|20 jwiyé : koumansman di lagèr di Smalkalde.]]
'''1546''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun [[vandrédi]].
== Évènman ==
* 1e janvyé - 16 févriyé : François Xavier ka kité Malacca pou Amboine.
* 20 avril : koumansman di dézyenm syèj di Diupar Otoman-yan.
* Jwiyé : François Xavier ka séjounen atè Ternateaux Moluques (atchwèl Lendonnézi).
* 11 novanm : djopopo ant Otoman-yan ké Pòtidjé-ya atè Diu (Lenn). Gouvèlnò-a di Lenn pòtidjé-a João de Castro ka parvini à débloké lavil-a ka asyéjé dipi sèt mwa.
* Vwayaj di Pòtidjé Jorge Álvares o Japon ki ka inogiré dé rélasyon koumèrsyal régilyé.
* Koumansman di règn di Malo, rwè di Baguirmi (finisman an 1561). Li ka enpozé so lotorité o tribi vwézen di so rwayom gras à larmé pwisant é byen òrgannizé ki li té konstitchwé.
=== Lanmérik ===
* 18 janvyé : vis-rwè di Pérou Blasco Núñez Vela ka réyòrgannizé so fòs-ya é ka afronté rébèl-ya ki enstalé atè Quito(batay d'Añaquito). Li sa venki é tchwé o kour di batay-a pa fòs-ya di Gonzalo Pizarro, ki ka anparé so kò di pouvwè. Li ka enstalé so kò atè Lima é ka atribiyé so kò pòs-a di gouvèlnò-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
57deeo90dwljys2z1hhjsk2zaggisfs
1547
0
541
17990
16039
2020-01-26T01:32:46Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Habsburg_Map_1547.jpg|thumb| Posésyon-yan dé Habsbourg an 1547]]
'''1547''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun [[sanmdi]].
== Évènman ==
* Janvyé-jwiyé : François Xavier ka séjounen o Moluques (atchwèl Lendonnézi).
* 1e sèptanm : léchèk di roun èspédisyon di kont d'Alcaudète, gouvèlnò èspagnòl di Loran, kont Mostaganem.
=== Lanmérik ===
* 13 jen : prèt-a Pedro di Gasca, ki voyé pa Charles Quint pou pasifyé Pérou-a, ka débarké atè Tumbes é ka réyisi à ralyé patché mékontan. An out, li ka désann jouk Trujillo, épi ka obliké bò'd kòrdiyèr-a é ka rasanblé so troup-ya annan valé-a di Jauja.
* 1e jwiyé : kréyasyon di lévéché-a d'Asuncion.
* 20 ògtòb : lajounen di Huarina. Diego Centeno (es) ka maché asou Cuzco ké roun karantenn di wonm. Francisco de Aguirre, ki voyé pa Antonio de Robles, koumandan di laplas-a, pou annéyanti li, ka pasé annan so kan. Centeno ka parvini à anparé so kò di Cuzco mé sa venki pa Gonzalo Pizarro atè Huarina 20 ògtòb-a. Li ka parvini à anfwi so kò.
* Novanm : Domingo Martínez de Irala (es) ka roumonté rio Paraguay épi ka roujwenn Pérou-a pa Bolivi-a. Rivé atè Cuzco, Irala sa rétrogradé o ran di kaptenn pa vis-rwè asou lòrd di Charles Quint. Rantré atè Asuncion, li ka trouvé lavil-a an plen lagèr sivil. Li ka maté rébèl-ya di jistès, é ké fika nonmen gouvèlnò di La Plata anvan di mouri.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
3t07eq6ragy5vo3l835os25lje54urd
1548
0
542
17991
16027
2020-01-26T02:23:43Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
'''1548''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun [[dimanch]].
== Évènman ==
=== Lanmérik ===
* 13 févriyé : kréyasyon di l'audiencia di Guadalajara.
* 9 avril : vis-rwè di Pérou Pedro de la Gasca (1548-1552) ka afronté Gonzalo Pizarro atè batay-a di Xaquixaguana (en). Pizarro, ki pédi, ka randé so kò o sèrjan-majòr Villavicencio ki ka kondjwi li atè La Gasca. Francisco de Carvajal ké prensipal lyétnan-yan di Pizarro sa kaptiré. Gonzalo Pizarro sa dékapité atè Cuzco, Carjaval sa ékartélé, nèf di yé partizan sa ègzékité.
* 20 ògtòb : Gasca ki té ranmnen lapè-a, Alonso de Mendoza ka fondé lavil-a o non senbolik di La Paz.
* 17 désanm, Brézil : rwè-a Jean III di Pòtidjal (João III) nonmen le Pieux, ka désidé di roun progranm di kolonnizasyon-an di nouvèl téritwar. Li ka kréyé roun gouvèlman jénéral di Brézil, ki bazé atè Bahia, ki ka pran an charj pouvwè-a ki konféré présédaman o gran ségnò donnatè, afen di mentni kowézyon-an dé kolonni éparpiyé lon-an dé kot.
* Dépòrtasyon di marran judaïsan pénitent pòtidjé o Brézil.
* Révòlt dé nwè atè Sen-Domenng.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
8fzue0enafg73sti51tkuuqmr8p4fel
1549
0
543
17992
16023
2020-01-26T02:23:51Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
'''1549''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun [[mardi]].
== Évènman ==
* 31 janvyé, Maròk : Saadjen-an Mohammed ech-Cheikh ki ka anparé so kò di Fès. Fò di so siksé, li ka ataké Tlemcen é roun garnizon tirk di Mostaganem.
* 24 mars : koumansman di règn d'Askia Daoud, rwè dé Songhaïs (finisman an 1582). Dannyé de tiboug di Mohammed Touré, li ka roufè linité-a di Lanpir-a songhaï é ka mentni li fas o atak di so vwézen di Sid. Li ka agrandi so téritwar an okipan roun parti di Sahara jouk konfen di Maghreb.
* 15 out : koumansman di misyon évanjélik-a di François Xavier o Japon (finisman an 1551). Li ka débarké atè Kagoshima, annan zil-a di Kyushu é ka òbténi patché konvèrsyon. Daimyô-ya ka konvèrti té ka otorizé li à konstrwi roun légliz di bwa é di papyé an plen tchò di Kyōto.
* Batay di Danki, o Sénégal. Éklatman di Djolof à lanmò-a di bourba Leele Fuli Fak ki venki pa Amari Ngoné Sobel Fall, chèf di réjyon-an di Cayor (Cayor, Baol, Walo, Sine, Saloum).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
m9t69lxu0lmkr1mbpt8axyj77vr0l6d
1550
0
544
17993
16059
2020-01-26T02:23:57Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
'''1550''' sa roun lannen ki ka koumansé oun [[mèrkrédi]].
== Évènman ==
* Mars : Étchopyen-yan ka ripòsté o pronmyé agrésyon di soultan d’HararNour-ibn-al-Ouazir. Harar sa sakajé.
* 1e ògtòb : mongòl-a Altan Khan ka piyé ké ensandjé fobour-ya di Péken. Li ka fòrsé lanprò Ming-an à konkli lapè-a é à rouvri maché frontalyé-ya (1551). Mé lapè-a ka rété enstab, é maché-ya sa rapidman fronmen. Altan ka roupran so raid frontalyé-ya jouk 1570.
* Rivé di donminiken èspagnòl Gaspard di Santa-Cruz atè Hà Tiên o Kanbòdj.
=== Lanmérik ===
* 6 janvyé : fondasyon di Valledupar, an Kolonbi.
* 22 févriyé : konkistadò èspagnòl-a Pedro de Valdivia ka atenn Bio Bio, annan téritwar-a dé Araucans. Sa-ya ka rougroupé pou fòrmé roun larmé di 4000 wonm ki plasé anba koumannman di toqui Ayavilu, anba enfliyans-a di saj Colocolo. Valdivia ka réyisi à venk yé annan plenn-an d’Andalion gras à so kavalri ké so zarm à difé. Ayavilu sa tchwé ké prizonnyé araucan-yan sa libéré ké lanmen-yan ké non koupé. Valdivia ka antré an Araucani koté li ka fondé plizyò sité ki protéjé pa trwa fòrten, Arauco, Tucapel ké Puren.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
mwi39hsh6gy3vandg3zm7xfyxdhor70
1551
0
545
17994
16029
2020-01-26T02:24:05Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
'''1551''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun [[jédi]].
== Évènman ==
* 12 mè : fondasyon di linivèrsité-a di San Marcos atè Lima o Pérou.
* 18 jwiyé : kòrsèr tirk-a Dragut ka anvayi zil-a di Gozo é ka rédjwi so zabitan-yan an lèsklavaj.
* 14 out : Dragut ka pran Tripoli, an Lafrik di Nò, pou kont-a dé Otoman.
* 21 sèptanm : fondasyon di linivèrsité rwayal é pontifikal di Mègsiko.
* Koumansman di règn di Bayinnaung, trwazyenm rwè di dinasti-a Toungoo an Birmani (finisman an 1581).
* Li ka rétabli linité-a di Birmani-a ké lèd-a d’avantiryé pòtidjé.
=== Léròp ===
* Janvyé-févriyé : konsil moskovit dé San Chapit. Piblikasyon di Stoglav (kod di klèrjé sékilyé). Konsil-a ka désidé kréyasyon-an di lékòl ké miz an sèrvis di pronmyé lenprimri atè Mòskou. Macaire ka tanté di réfòrmé Légliz òrtodòks ris ki sa ranfòrsé é gen roun rol politik ki enpòrtan. Ivan le Terrible ka blijé klèrjé-a (ègzanpté di zenpo) à rèstitchwé fondasyon ansyen-yan pou donnatò é à soumété nouvèl-ya à so kontrol.
* 23 févriyé : inogirasyon di Kolèj ronmen(atchwèl Linivèrsité grégoryen) pa Ignace di Loyola.
* 1e mè : ségon sésyon (9 à 16) di Konsil di Trant (finisman, 28 avril 1552). Dékrè ké kannon ki adòpté ka konsèrnen Lékaristi-a, pénitans-a, kontrisyon-an ké atrisyon-an, konsésyon-an, absolisyon-an, ka-ya ki rézèrvé, Lègstrenm-ongsyon, pouvwè-ya dé lévèk an matchè d’òrdinasyon, ké obligasyon-an di poté labi éklézyastik-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
agculwxuinbb6a4mfaka4wlij22n7rw
1552
0
546
17995
16033
2020-01-26T02:24:12Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
'''1552''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun [[vandrédi]].
== Évènman ==
* Janvyé : Tlemcen sa konkéri asou Saadjen-yan pa Hasan Corso, à kabèch-a dé troup di réjans-a di Laljèr.
* 9 févriyé : Pedro de Valdivia ka fondé Valdiviaau Chili.
* 26 mars, Lenn : Gurû Amar Das ka divini trwazyenm-an dé dis Gurûs di sikhism (finisman an 1574).
* Avril : Salah Raïs ka divini beylerbey di Réjans-a di Laljèr (finisman an 1556).
* Dépa di Suez di flòt-a di lanmiral Piri Reis. Kou di kanpagn otoman-an kont Ormuz.
* 20 mè : fondasyon di lavil-a di Nueva Segovia di Barquisimeto (Vénézwéla).
* 17 jen : bòbòl di kréyasyon-an di lévéché-a di La Plata an Bolivi.
* 15 out : koumansman di syèj di Mascate pa Otoman-yan. Garnizon pòtidjé-a ka kapitchoulé à kondisyon di pouvé roujwenn libman Ormuz, mé li sa kaptiré pa Otoman-yan ki ka mété lavil-a à sak.
* 19 sèptanm : djopopo ant Otoman-yan ké Pòtidjé-ya atè Ormuz ; Piri Reis ka bonbardé é ka lavil-a, épi ka routiré so kò 9 ògtòb-a bò'd Bassorah.
* Ògtòb : èspédisyon di Salah Raïs atè Touggourt é atè Ouargla pou prokiré so kò dilò-a. Lowazis saharyen-an di Laljéri sa kontrolé pa Otoman-yan. Oun garnizon sa enstalé atè Touggourt.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jbdtlx60phku9sfmaupzd9y80f0bjs8
1553
0
547
17996
16028
2020-01-26T02:24:19Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
'''1553''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun [[dimanch]].
== Évènman ==
* Jen : raid di Salah Raïs, beylerbey di Laljèr, asou Majorque ké kot-ya di Lèspagn.
* 5 jwiyé : Salah Raïs ka anparé so kò di roun pòtidjé ki ka tanté o Maròk Wattassid-a Abou Hassoun.
* 16 out : Humâyûn, aprè ki li té roupran Kaboul (1552) aprè lwit lannen di lagèr kont so dimi-frè Kamran Mirza (en), ki sa kaptiré, fè-a di vèrglé.
* 8-12 sèptanm : syèj di chato di Shioda pannan pronmyé batay-a di Kawanakajima o Japon.
* Sèptanm : Èspédisyon di Salah Raïs pou rétabli o Maròk Mérinid-a Abou Hassoun.
* 6 ògtòb : prens léritché-a Mustafa (38 ans), tiboug di soultan otoman Soliman le Magnifique, sa ègzékité atè Ereji asou lòrd di so papa ki té pran konnésans di roun fo lèt di so tiboug pou chah di Pèrs, ka doumandé li so lèd pou ranvèrsé li.
* Konstriksyon di roun ségon ranpar pou protéjé fobour sid-ya di Péken ké Tanp di syèl-a, ki ravajé pa Mongòl-ya an 1550. Li ka délimité sité ègstéryò, ki ka mizouré 8 km asou 3.
=== Lanmérik ===
* 25 janvyé : vis-rwè Luis di Velasco ka inogiré Linivèrsité rwayal-a ké pontifikal di Mègsiko (fondasyon, 21 sèptanm 1551).
* 25 jwiyé : fondasyon di Santiago del Estero, an Lajantin.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
84o6znbdupaxqv62xjtqo1o4bz2cz8a
1554
0
548
17997
16045
2020-01-26T02:24:49Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
'''1554''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun [[lendi]].
== Évènman ==
* 6 janvyé, Maròk : Salah Raïs, beylerbey di Laljèr, ka antré atè Fès é ka rèstoré Wattassid-a Abou Hassoun o détriman dé Saadjen. Li ka anparé so kò osi di Vélez, épi ka rantré atè Laljèr aprè ki li rousouvwè roun fòrt endenmnité (mè).
* 25 janvyé, Brézil : fondasyon di São Paulo(alò Piratininga), o sid di Salvador de Bahia, à partir di lakèl Jézwit-ya k'alé antrouprann di èvanjélizé Endjen-yan di entéryò-a di téritwar. Inogirasyon-an di kolèj jézwit di São Paulo pa lipè-ya Manuel da Nóbrega ké José de Anchieta.
* Févriyé, lagèr d’Arauco : ofansiv dé Araucans o Chili, ki dirijé pa Caupolicán (es), konséyé pa Colocolo ké jenn-an Lautaro. Sis san konbaton di lélit, ki soutni pa dé milyé di logsilyèr, ka maché bò'd Nò-a. Sité-a di Valdivia ka rézisté, mé Concepción divèt kapitchoulé aprè batay-a di Marihueñu (26 févriyé). Francisco de Villagra ka défann kour-a di Bio Bio é Lautaro sa tchwé an tantan di franchi flèv-a (1e avril 1557). Caupolican ka bòrnen alò so kò à défann so frontchèr, é ka lansé tchèk raid èsporadik o nò di Bio Bio.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6h10e2jvbj4g6vblc84fcyv8bgjmlpt
1555
0
549
17998
16034
2020-01-26T02:24:56Z
107.77.221.100
wikitext
text/x-wiki
'''1555''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun [[mardi]].
== Évènman ==
* Mars : Bayinnaung, trwazyenm rwè di dinasti-a Taungû, ka roupran Ava, o nò di Birmanni-a. Léta birman-an ki réyinifyé ka dévlopé so kò o détriman di rwayom di Taylann.
* 29 mé : trété-a d'Amasya ant Soliman le Magnifique ké voyé-ya di Tahmasp Ie ka mété fen o konfli ki ka opozé Otoman ké Séfévid. Otoman-yan ka òbténi Larméni oryantal-a, Jéyòrji-a ké tout Mézopotami-a, Kurdistan osi.
* Jen-jwiyé : enkirsyon di pirate japonnen an Lachin méridjonal (Hangzhou, Nankin).
* Gouvèlman-an dé Ming ka voyé roun lanbasad o Japon ki ègzijé solannèlman di bakufu finisman-an di piratri-a.
* 10 jwiyé-5 out : Jacques de Sores, à kabèch-a di roun flòt fransé ka boulé é piyé La Havane ké Castillo de la Real Fuerza ki gouvèlnò-a Hernando de Soto té fè ériyé pou bloké zakt-ya di piratri.
* 23 jwiyé : Humayun, tiboug di Bâbur, ka antré atè Delhi après so viktwè asou Sikandar Shah Suri (en), tiboug di Sher Shah Suri, 22 jen-an.
* Li ka rèstoré lanpir moghol-a o nò di Lenn-an, ké lèd-a di chah séfévid di Pèrs Tahmasp. Li ka mouri agsidantèlman di roun chit di lèskalyé sèt mwa plita (24 janvyé 1556).
* 4 out-27 novanm, Japon : dézyenm batay di Kawanakajima.
* 27 sèptanm : Salah Raïs, beylerbey di Laljèr, ka anparé so kò di Bougie. So lanmò an 1556 ka entéronp lopérasyon-yan kont Loran.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
of5gl8ou2fg0zwvwjyngk04h4nmyyv5
1556
0
550
18928
18413
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1556''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 23 Janvyé 1556) : roun jigantès tranmman di latè an Lachin, pir-a di toulétan, ka fè pli di 830 000 viktim (Shaanxi, Gansu, Shanxi).
* 14 févriyé : koumansman di règn d'Akbar le Grand ki ka divini lanprò moghol-a di Lenn-an, (finisman an 1605). Tròp jenn pou siksédé à so papa Humayun, li ka régné anba titèl-a di soultan di Bihâr Adham Khan (finisman an 1561) é di so atabek Bairam Khan.
* 14 avril : fanmi-a Welser ka sédé Vénézwéla-a à Lèspagn-an.
* 29 jen, Lima : Andrés Hurtado di Mendoza, ki nonmen 11 mars-a, ka pran so fongsyon di vis-rwè di Pérou.
* Jen : lanmò di beylerbey di Laljèr Salah Raïs di lapès-a, ki alò ki li ka aprété so kò à asyéjé Loran ; chèf dé jannisèr, Hasan Corso, ka pran pouvwè-a é ka koumansé syèj-a di Loran. Li divèt lévé li lò soultan-an ka raplé so flòt pou konsantré so fòs-ya kont Andrea Doria ant Cyclades.
* Sèptanm : Mohamed Pacha, ka aplé osi Takarli Tchalabi, ki nonmen pa Lapòrt beylerbey-a di Laljèr, sa roupousé atè Bône é atè Bougie pa partizan-yan d'Hasan Corso, épi ka antré atè Laljèr ké lèd-a dé kòrsèr di lavil-a ; li ka fè ègzékité Hasan Corso ké caïds di Bône é di Bougie (finisman an 1557).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
09vvxkyfgunxijr9dn1dmmsp7gqttgw
1557
0
551
18927
18477
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1557''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* Mars : rivé di patriyarch André d’Oviedo an Létchopi.
* Avril : Létchopi : Otoman-yan ka anparé so kò di Massaoua, d’Arkiko, épi di fòrtérès-a di Débaroa (en) annan Tigré-a. Pacha Özdemür ka asyéjé é ka pran kouvan-an ki janmen vyolé di Debré-Damo, ka masakré mwann-yan, ka profannen é ka piyé légliz-a. Gouvèlnò-a di Tigré ka parvini à sirprann troup otoman-yan ki té k'alé anparé yé kò di pénensil-a di Bour, é ka enflijé oun difisil défèt pou renn mouzoulman-an dk Mazaga, Gaéoua, alyé dé Tirk.
* Réjans di Laljèr : Beylerbey-a di Laljèr Takarli Tchalabi sa asasiné pa jannisèr-ya, ki ka anparé so kò di Laljèr. Caïd Yussuf ka pran pouvwè-a, mé ka mouri di lapès-a é jannisèr-ya ka dézigné Yahya Pacha.
* Jen : Aprè roun lannen di Lannarchi é di konplo, soultan-an d’Istanboul ka dézigné òkò Hassan Pacha, tiboug di Khayr al-Din, kou beylerbey di Laljèr (finisman an 1567). Sala ka rétabli lòrd-a, ka anvayi oun parti di Maròk don souvren-an té asasiné pa Tirk-ya) é ka krazé larmé èspagnòl di kont d’Alcaudète.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
e1jrad2bln2g9z4ey86ngajsrmblp3k
1558
0
552
19591
19450
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1558''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 3 janvyé : Mem de Sá ka pran so fongsyon-yan di gouvèlnò di Brézil atè Bahia.
* Janvyé, Lenn : rédisyon di fòrtérès-a di Gwalior o sid d'Agra, dannyé plas afghan, ki asyéjé pa Moghol-ya. Menm-an Akbar ka annèksé Ajmer, lapòrt di Rajasthan, ké Jaunpur.
* Janvyé-févriyé, lagèr d'Arauco : Caupolicán (es), chèf dé Araucans, sa pran é sa ègziké alò ki li té ka tanté di pran Cañete. Rézistans-a dé otoktonn pouvwè èspagnòl o Chili ka pourswiv so kò. Nangoniel ké fika tchwé à sèz lannen an éséyan di anlvé oun fòrten, Quintunguenu ké tchenbé tèt o kaptenn Sotomayo, ké Janequeo, roun fanm, ké tchenbé an léchèk troup èspagnòl-ya.
* 27 mars : fondasyon di Osorno, o Chili.
* 15 avril : koumansman di èsplwatasyon-an dé min di Guanajuato o Mègsik.
* 19 mè : Pòtidjé-ya ka enstalé roun kontwè atè Malé, o Maldiv (finisman an 1573).
=== Léròp ===
* 8 janvyé : priz di Calais, dannyé posésyon anglé asou kontinan-an, pa Fransé-ya anba konjwit-a di François Ie, douk di Guise, aprè lwit jou di syèj. Renn-an di Langlétè, Marie Tudor, divèt fè lapè-a.
* 20 janvyé : François Ie di Guise ka anparé so kò di Guînes épi di Ham.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
0mxc4w97ovktj19we0uzbwxgyhsx4kv
1559
0
553
18904
18479
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1559''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 2 févriyé, Lenn : priz di Daman pa Pòtidjé-ya o soultan di Cambay.
* 23 mars : siksésò-a di soultan di Harar(Adal) Ahmed Gragne, Nur ibn al-Wazir, ka anvayi Fatajar-a. Négus-a di Létchopi Claudius sa briga é tchwé o kour di roun batay jou-a di Vandrédi sen. Dékapité, so kabèch ké fika poté atè Harar é prézanté à vòv-a di Gragne, épi sa èspozé pannan trwa lannen o sonmè di roun pilyé. Minas ka sigsédé à so frè Claudius an Létchopi (finisman an 1563).
* 3 avril : Trété di Cateau-Cambrésis, ka mété fen o lagèr di Litali.
* 14 out : Tristán de Luna y Arellano ka fondé roun kolonni atè Pensacola, an Florid. So flòt sa détrwi pa roun louragan 19 out-a.
* 4 sèptanm, Valladolid : kréyasyon di l'Audiencia de Los Charcas de Perû.
* 1e désanm : dépa di Syracuse di roun èspédisyon kont Tripoli di Lalibi ki dirijé pa Jean Parisot de La Valette ké vis-rwè di Sisil douk-a di Medinaceli. Li ka parvini à pran lavil-a ki sa toutswit roupran pa Otoman-yan, an mè 1560.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
c2cz7x6w8ax4mre05k1xe4etkxa09k1
1560
0
554
18923
18480
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1560''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 2 mars : koumansman di Lenkizisyon-an atè Goa.
* 15 mars, Brézil : Pòtidjé-ya ka détrwi kolonni-a di Lafrans antarktik-a ki établi, annan bè-a di Rio dipi janvyé 1555 pa roun èspédisyon fransé, fòrt di 600 kolon, é ki dirijé pa Nicolas Durand de Villegagnon, ségnò de Torcy ké vis-lanmiral di Brétagn. Gouvèlnò pòtidjé-a Mem de Sá, à kabèch-a di roun lèskad di Dé nef é di lwit bato ki pi piti ka kité Bahia an janvyé pou bè-a di Rio koté li ka pran di laso fò-a Coligny. Li ka mouri pannan lafrontman-an.
* 19 mars : an Lenn, réjan-an di lanpir moghol-a Bairam Khan sa disgrasyé pa Akbar ; parti-a di Maham Anaga, nouris-a d’Akbar, é di so tiboug Adam Khan, ka triyonfé. Bairam Khan ka pati an pélrinaj atè la Mecque é ka mouri asasiné douran vwayaj-a (31 janvyé 1561).
* 9-14 mè : batay naval di Djerba. Léchèk di èspédisyon-an di Philippe II di Lèspagn ka kontré Djerba : flòt krétchen-an ka arété so kò atè Djerba, fot di pousé jouk Tripoli. Li ka fè so kò sirprann pa larmada-a di Piyale Pasha (en), byen ki yé annonsé li lapròch-a, alò ki li té ka atardé so kò à charjé dé marchandiz (lwil di loliv).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
3ilhfpgned50e4fzialy9ec0zqqeflb
1561
0
555
18898
18481
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1561''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 26 févriyé : fondasyon di Santa Cruz di la Sierra an Bolivi.
* 2 mars : fondasyon di Mendoza an Lajantin.
* 12 mars : koumansman di kanpagn-an d'Akbar pou lannègsyon di Mâlwa an Lenn (finisman an 1564).
* 16 mars, Lafrik ostral : Gonçalo da Silveira, roun misyonnè jézwit, sa asasiné annan rwayom-an di Monomotapa. Lirwè-a di Pòtidjal ka désidé di entèrvini kont monomotapa Nogomo, é roun èspédisyon ka kité Lisbonn an 1569. O moman koté Pòtidjé-ya k'alé triyonfé, yé chèf Barreto ka mouri é, an 1573, kò èspédisyonnèr-a ka briga pa dèyè.
* 29 mars : batay di Sarangpur. Défèt ké fwit di Baj Bahadur, souvren di Mâlwa. Adam Khan, tiboug di Maham Anaga, nouris-a d’Akbar, ka tchipé Mâlwa koté li ka livré so kò o piyaj é à dé zak di kriyoté. Finalman Akbar ka fè li ègzékité é ka divini sèl mèt-a di Lanpir-a (1562).
* Jen : beylerbey-a di Laljèr Hassan Pacha sa chasé pr l’odjak, milis-a dé jannisèr. Lannen swivant-a, li ka réyisi à roupran so koumannman atè Laljèr, mé li pa pouvé anparé so kò di Loran é di Mers-el-Kébir, ki toujou tchenbé pa Èspagnòl-ya.
* 16 jwiyé, Qazvin : lirwè séfévid-a di Pèrs Tahmasp ka livré Bayezid, tiboug-a ki révòlté di Süleyman Ie, o anbasadò di lanpir otoman-an.
* 18 ògtòb, Japon : katriyenm batay di Kawanakajima.
* 5 novanm, Kongo : lanmò di manikongo Diego. Pòtidjé-ya ka entèrvini annan lalit-a ki ka opozé prétandan-yan o tronn. Yé ka enpozé Alfonso II, mé sala-a sa asasiné enpé aprè é ranplasé pa Bernardo (finisman an 1566). Ngola-a (chèf-a di Ndongo ), ka an profité pou séparé so kò di Kongo.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
fn6kr2h2mlvf0jpqh1xn8r0gc8bq85m
1562
0
556
18915
18482
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1562''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 6 févriyé : lanprò moghol-a Akbar ka épouzé roun prensès d’Amber pou asiré so kò di lalyans-a dé prens Rajput, ki li ka asosyé larjman o gouvèlman pou mennen so politik di konkèt. Chiite, li ka pratiké oun politik rélijyé ki pli toléran ki so prédésésò-ya.
* 1e mè-11 jen : huguenots fransé-ya Jean Ribault é René di Goulaine de Laudonnière ka établi roun kolonni o nò di Florid-a, asou Parris Island, ki yé ka batizé Charlesfort (22 mè).
* 16 mè : Akbar ka fè ègzékité Adam Khan, gouvèlnò di Mâlwa.
* 13 jen : fondasyon di San Juan (Lajantin).
* Japon : Matsudaira Takechiyo, fitir-a Tokugawa Ieyasu, ka ralyé Oda Nobunaga aprè défèt-a di so titò-ya Imagawa-ya. Fò di sa api, li ka konkéri rapidman Mikawa ké Tōtōmi, Dé provens ki ka antouré so posésyon-yan, épi ka lansé so kò annan konkèt-a di provens-a di Mino (finisman an 1567).
* Létchopi : anba dirègsyon-an di luba Harmufa (1562-1570), plizyò group oromo ka atenn lès-a di plato étchopyen é pousé jouk l’Angot, l’Amhara ké Bégameder-a.
* John Hawkins ka koumansé trèt-a dé nwè ké kolonni èspagnòl-ya dé Lézanti.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
b5kuvsyujj343omv4w0c3ccwby1hgrd
1563
0
557
18919
18483
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Tridentinum.jpg|thumb|5 désanm : klotir di concil de Trente, twèl di Paolo Farinatis.]]
'''1563''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 1e févriyé : lanmò di négus Menas di Létchopi, so tiboug éné Sarsa Dengel ka sigsédé li kou rwè di Létchopi (finisman an 1597). Li ka fè provizwarman lapè-a ké vis-rwè di Tigré ki révòlté Yeshaq.
* 3 avril : syèj di Loran pa Tirko-Algérois d'Hassan Pacha. Blocus-a sa fòrsé 8 jen-an pa balansèl-ya ké briganten-yan di Valence ké di Landalouzi.
* 29 out : fondasyon di l'Audiencia de Quito.
* Novanm : koumansman di lagèr-a di léléfan blanng-an ant Siam ké Birmanni-a (1563-1569), ki déklanché pa roufi-a di rwè d'Ayutthaya di livré zannimo albinos-a o rwè Taungû Bayinnaung. Priz di Sukhothaï pa Birman-yan.
* Atchwèl Laos : lirwè-a Setthathirath ka transféré kapital-a di Lan Xang atè Vientiane : fondasyon ofisyèl di lavil-a.
* Lachin-an : wakô-ya (pirat japonnen) ka ravajé kot-ya di Fou-kien.
=== Léròp ===
* 11 janvyé : ouvèrtir di ségon Palman di Langlétè di règn d'Élisabeth (finisman 10 avril-a).
* Statute of Artificiers ki ka réglémanté métché-ya an Langlétè. Palman-an ka charjé jou-ya di lapè di létablisman-an di barenm dé salèr annan yé sirkonskripsyon. Li ka prèskri d’astrenn jan-yan san lanplwa o travay dé chan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
tl3yzj0hqmftflaeevjbp57qtn48wxu
1564
0
558
19674
19536
2022-07-29T20:13:46Z
Drummingman
2160
cross wiki vandalism
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Founding_of_Fort_Caroline_mg_0318.jpg|thumb|30 jen : fondasyon di Fò Caroline an Florid.]]
'''1564''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* Févriyé : priz di Ayutthaya, kapital di Siam pa Birman-yan ; lavil-a sa piyé, fanmi rwayal-a sa pran an lotaj.
* 11 mars, Lanpir moghol : Akbar ka souprimen jizya, lenpo rélijyé-a asou sa ki pa mouzoulman.
* 22 avril : dépa di Havre di dézyenm èspédisyon fransé-a an Florid anba konjwit-a di René de Goulaine de Laudonnière (finisman an 1565).
* 30 jen : fondasyon di Fò Caroline.
* 6 sèptanm : oun flòt italo-èspagnòl ki dirijé pa douk-a d'Albe ka roupran Penon de Velez, piti zil di Lafrik di Nò.
* 10 sèptanm, Japon : senkyenm batay di Kawanakajima.
* 21 novanm : koumansman di èsplwatasyon-an di Miguel López de Legazpi di Mègsik bò'd Filipin-yan. Li ka atenn Leyte, 13 févriyé 1565. Galion èspagnòl-ya ka travèrsé régilyèrman Pasifik-a d’Acapulco à Manille, ki fondé, 24 jen 1571 (Galion de Manille).
=== Léròp ===
* 26 janvyé : bòbòl Benedictus Deus. Konfirmasyon dé dékrè tridentins. An jwiyé, oun bòbòl ka endiké ki yé ké fika obligatwar annan tout katolisité-a.
* 13 mars : Hoorne, Egmont ké Guillaume le Taciturne ka provoké rouvoyé-a di Granvelle dé Péyi-Ba èspagnòl, à doumann-an dé chouvalyé di Twézon dilò-a. Troup èspagnòl-ya ka kité péyi-a é Philippe II di Lèspagn ka rounonsé à roun èspédisyon militèr an Lafrans à partir dé Péyi-Ba.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
rs2itpc2ze9fvgl0fxymrunut75qy5o
1565
0
559
18926
18485
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Attack_against_Malta_1565_mg_0312.jpg|thumb|18 mè-13 sèptanm : Gran Syèj di Malt.]]
'''1565''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 26 janvyé, Lenn : piyaj ké dèstriksyon di Lanpir-a di Vijayanagar pa troup alyé-ya dé soultan mouzoulman-yan di Dekkan. Ramarâya, tiboug di roun dé minis di Krishna Deva Râya, té anparé so kò di pouvwè. Soultan-yan ka fòrmen oun kowalisyon atè Talikota. Ramarâya sa venki é dékapité di lanmen-an di soultan d’Ahmadnâgar. Kapital-a Vijayanagar sa piyé pannan trwa jou (Vénisyen-an Cesare Federici, ki ka vizité lavil-a an 1568, ka wè ki roun roupèr di brigan ka anvayi pa lajeng-an). Akba ka rétann Lanpir moghol-a jouk Deccan. Aprè chit-a di rwayom di Vijayanagar, Pòtidjé-ya ka pran di nouvèl pozisyon asou litoral-a di Karnataka.
* 1e mars : Brézil : fondasyon di São Sebastião de Rio de Janeiro pa Pòtidjé-a Estácio de Sá, ki an divini gouvèlnò-a. Pòtidjé-ya ka lité pou èspilsé tout Fransé-ya di bè-a di Rio, ki sa briga an 1567. A finisman-an di kolonni-a di « Lafrans antarktik » ki fondé an janvyé 1555.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
63s4bae06316cz4z0bhkhvx08mgv69q
1566
0
560
18925
18486
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Johann_Peter_Krafft_005.jpg|thumb|Charj di Nikola Šubić Zrinski lò di syèj di Szigetvár, lapentir di Johann Peter Krafft, 1825.]]
'''1566''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 6 jen : viktwè di lanprò moghol-a Akbar asou Ouzbek-ya ki révolté prè di Sakrawal, asou bò-ya di Gange.
* 24 sèptanm : Sélim II ka pran so fongsyon di soultan otoman atè Konstantinòp (finisman an 1574).
* 5 désanm : Sélim II divèt fè fas à roun mitinri dé jannisèr ki ka ègzijé roun enpòrtan donnasyon di jwayé avennman anba ménas di dépozisyon. Li ka délésé answit zafè-ya di Léta-a pou déboch-a ké ven-an. Li ka konfyé pouvwè-a à so gran vizir. Lanpir otoman-an sa à so lapojé.
* Henrique Ier ka sigsédé à Bernardo kou manikongo o Kongo, mé sa tchwé tchèk mwa pannan roun èspédisyon kont tribi vwézen-yan.
* Mongoli : prens-ya dé Ordos, Koutougtaï-Setchen Kongtaïdji (prens sakro-saj) ranmnen di Tibé dé lama ki ka konvèrti li o lamayism.
* An Lenn, Akbar ka enstalé so kapital atè Âgrâ.
* 7 janvyé : élègsyon d'Antoine Michel Ghislieri ki ka divini pap-a Pie V.
* 17 janvyé : Kouronnman di pap Pie V.
* 9 mars, Lékòs : Darnley asasiné favori-a di Marie Stuart, David Rizzio, anba wéy-ya di sala-a, o palè di Holyrood. Divan révòlt-a dé Lord protèstan, koup rwayal-a divèt réfijyé so kò annan sitadèl-a di Dunbar koté li sa sékouri pa roun larmé ki koumandé pa Bothwell.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
csg216si81jd46esubn6ylsohsh66ao
1567
0
561
18921
18487
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Theodor_de_Bry_-_Ataque_de_Portugueses_e_Tupiniquins_%C3%A0s_Cabanas_Tupinamb%C3%A1s.jpg|thumb|18 janvyé : finisman di Lafrans antarktik.]]
'''1567''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 18-20 janvyé, Brézil : kolon fransé-ya di bè-a di Guanabara ké Tamoio-ya sa briga pa Pòtidjé-ya ké yé alyé endijenn atè batay-a di Uruçu Mirim ; gouvèlnò-a Estácio de Sá sa mòrtèlman blésé. À laswit-a di dèstriksyon-an di kolonni-a « Lafrans antarktik », Pòtidjé-ya ka konstrwi roun fòrtérès kotchèr pou anpéché d'évantchwèl nouvèl enkirsyon étranjé, é ka fondé sité-a di Rio de Janeiro.
* 4 févriyé : koumansman di règn di Longqing, lanprò Ming-an di Lachin (finisman an 1572).
* 25 jwiyé : Diego de Losada ka fondé Santiago León de Caracas, jòdla Caracas o Vénézwéla.
* Jwiyé : fondasyon di Kolèj jézwit di Rio de Janeiro pa Manuel da Nóbrega.
* 2 out, Bordeaux : Gaskon-an Dominique de Gourgues ka kondjwi an Florid roun èspédisyon pinitiv kont Èspagnòl-ya (finisman an 1568). Li ka armé à so frè-ya trwa piti batiman é ka anbarké 180 wonm, an majorité huguenots. Li ka masakré garnizon èspagnòl-a di Florid (23 avril 1568) é ka rantré an Lafrans (3 mè 1568) ki li ka atenn 12 jen-an. Fété à La Rochelle é atè Bordeaux, li ké sa boudé pa lirwè-a, anba enfliyans-a dé Guise, é ké divèt kaché so kò annan Pari jouk 1573.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
lhlepx8lshn4utn9hdwtas8v5s3q93j
1568
0
562
18918
18488
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1568''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 15 janvyé : navigatò èspagnòl-a Álvaro de Mendaña ka dékouvri Tuvalu-ya.
* 1e févriyé : Álvaro de Mendaña ka dékouvri larchipèl-a dé zil Salomon.
* 23 févriyé : troup-ya di lanprò moghol-a Akbar ka anparé so kò di fòrtérès-a di Chitor (oben Chittorgarh, o sid di Rajasthan) aprè kat mwa di syèj ki pa ka kapitchoulé é ka défann so kò jouk finisman-an (jauhâr). Wonm-yan k'alé à lanmò-a an tantan roun soti dézéséspéré, tandi fanm-yan ké timoun-yan ka péri boulé annan fòrtérès-a. 30 000 soda râjput té masakré.
* Mars : Uludj Ali ka divini beylerbey di Laljèr. Hassan Pacha ka abandonnen réjans-a di Laljèr pas li té nonmen capitan pacha atè Istanbul lannen présédant-a.
* 23 avril : èspédisyon fransé-a di Dominique de Gourgues ka sirprann é ka masakré garnizon èspagnòl-a di San Mateo, ansyen Fò Caroline, an Florid.
* 28 out, Pérou : enca Titu Kusi Yupan ki ka asèpté di fika batizé krétchen.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
gnyt9kpa353pj0caqlcqnsqrx5phhi5
1569
0
563
18922
18489
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Mercator_1569.png|thumb|Gérard Mercator ka envanté projeksyon di Mercator]]
'''1569''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 25 janvyé : Philippe II ka désidé d’établi Lenkizisyon-an annan Nouvèl Monn-an.
* 30 out : rwè-a Bayinnaung di Birmanni ka anparé so kò d'Ayutthaya aprè dis mwa syèj. So zabitan-yan sa dépòrté. Rwayom-an d'Ayutthaya ka divini roun Léta vasal di dinasti-a Taungû jouk 1584.
* Ògtòb : beylerbey-a di Laljèr Uludj Ali ka chasé di Tinis hafsid-a Moulay Hamida ki té monté asou tronn-an aprè ki li fè vèrglé so papa Moulay Hassan.
* 26 novanm : Francisco de Toledo, ki nonmen vis-rwè di Pérou, rivé atè Lima (finisman an 1581). Li ka antrouprann entégrasyon-an di popilasyon endijenn-an, notanman pa roun politik di redjouksyon dé ansyen vilaj ki ka brizé ansyen òrgannizasyon-an an ayllus.
* Négus-a di Létchopi Sarsa Dengel ka venki souvren mouzoulman-an d'Hadiya, Aze, ki ka soumété so kò.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
retyatj8ohcffknj13izabm3l78arsi
1570
0
564
18914
18490
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1570''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 9 janvyé : kréyasyon di Tribinal di Lenkizisyon-an atè Lima, o Pérou.
* 8 févriyé, Chili : Concepción sa détrwi pa roun tranmman di latè.
* 28 févriyé : gouvèlnò pòtidjé-a ka fè asasiné soultan-an di Ternate, sa ki ka provoké dé ensirègsyon kont Pòtidjé-ya.
* 20 mars : o Brézil, oun dékrè ka garanti libèrté-a dé Endjen, mé lalwa-a ké volonté-a di apliké li pa ké fika sifizan pou anpéché vyolans-a ki yé ka kontinwé à sibi. Lalwa-a ka pèrmèt o kolon di rédjwi Endjen-yan an lèsklavaj rounso an lagèr jis oben pou doumann-an di Endjen-an oben si li ka anfwi so kò di roun « aldeia » é ka rété absan pli di roun lannen.
* 1e jwiyé : Tirk-ya ka débarké atè Chip.
* 30 jwiyé, Japon : viktwè di daimyō Oda Nobunaga atè batay-a d'Anegawa.
* 9 sèptanm : priz di Nicosie. Lanpir otoman-an ka koumansé konkèt-a di Chip é ka asyéjé Famagouste pannan roun lannen (li sa pran an 1571). Tirk-ya ka anparé so kò di Nicosie é ka masakré popilasyon-an.
* Khan mongòl-a Altan ka fè lapè-a ké Chinwa-ya.
* O Japon, lavil-a di Nagasaki sa ouvè pou koumèrs ké étranjé-ya.
* Èspédisyon di Francis Drake kont kolonni èspagnòl-ya (1570-1572).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
9l0xb1pnhluv8cw0ttnfe9soajqvy7x
1571
0
565
18907
18491
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1571''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* Mè, ka révòlté dé Endjen o Pérou : enka Titu Kusi Yupanqui (1560-1571) ka mouri pitèt anpwazonnen ant mars ké jen. Koumansman di règn di Túpac Amaru, dannyé souvren enka, li ké fika ègzékité an 1572.
* 13 jen : trété ant Lachin-an dé Ming ké khan mongòl-a Altan, ki ka angajé so kò à rèspèkté frontchèr-ya di Lachin-an. Ouvèrtir-a di marché frontalyé ant Mongoli-a ké Lachin-an atè Datong, Kalgan, Jining é Koukou-khoto. Yé ka douré an mwayenn 10 à 12 jou. Chak fwè Mongòl-ya ka vandé pou koumèrsan chinwa-ya di 28 000 à 30 000 chouval.
* 24 jen : Manille ka divini kapital-a di kolonni èspagnòl dé Filipin.
* 28 jwiyé : kréyasyon di roun tribinal di Lenkizisyon-an atè Mègsiko ki prézidé pa Pedro Moya de Contreras. Légliz katolik-ya ka ègzèrsé roun pouvwè absoli pa lentèrmédjèr-a dé lòrd fransisken, augustin, donminiken ké jézwit.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
8s9817l0lukzffq8zri1m481gje4xww
1572
0
566
18920
18492
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1572''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 2 mars : lanmò di gouvèlnò di Brézil Mem de Sá. Lirwè-a di Pòtidjal, pou gen roun miyò défans péyi-a kont kòrsèr fransé-ya, ka divizé li an Dé gouvèlman, sala di Nò (kapital Bahia) é sala di Sid (o sid di Porto Seguro), ki ka dépann dirèkman di Lisbonn (1572-1578).
* 8 mè : oun lèt di anbasadò fransé-a atè Konstantinòp ka annonsé ki Tirk-ya té déjà konstrwi 150 véso ké lartiri ké lékipaj. Roukonstitisyon di flòt tirk-a.
* 24 jen : Èspagnòl-ya ka antré annan Vilcabamba, dannyé bastchon Inca, ki dézèrté pa so popilasyon.
* 4 jwiyé, Lenn : koumansman di kanpagn-an d'Akbar pou annègsyon-an du Gujarat (finisman an 1573).
* 19 jwiyé : koumansman di règn di Wanli, lanprò Ming di Lachin (finisman an 1620). Minis-a Zhang Juzheng ka ègzèrsé pouvwè-a jouk 1582. Troub ki divèt o rivalité ant eunuques ké fongsyonnè di lakou-a.
* 29 jwiyé : Francis Drake ka mété à sak Nonm di Dios (Colón).
* 22 oben 23 sèptanm : Francisco di Tolèd ka fè ègzékité Túpac Amaru, dannyé incaquechua, ka mété fen à rézistans enka o Pérou.
* 25 sèptanm : dé jézwit ka rivé atè Mègsiko.
* Japon : shogun-an Yoshiaki Ashikaga ka òbténi lalyans-a di sélèb chèf di lagèr Shingen Takeda kont Oda Nobunaga. Viktwè di Shingen Takeda asou Ieyasu Tokugawa atè batay-a di Mikata-Ga-Haraau koumansman di lannen 1573.
* Lenvazyon di sotrèl an Léjip.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
rewva0oq2gz8ecdwmc5crg6tdgul8h5
1573
0
567
18900
18493
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1573''' roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 6 janvyé, Japon : viktwè di Shingen Takeda asou Ieyasu Tokugawa é Nobunaga Oda atè batay-a di Mikata-Ga-Hara.
* 26 févriyé, Lenn : Akbar ka pran Surat.
* 31 mars : annan réjyon-an di Nombre de Dios(Colón), Francis Drake ké kòrsèr fransé-a Guillaume Le Testu ka kaptiré konvwa-ya di mil ka mennen di Panama dilò di Pérou. Guillaume le Testu sa tchwé an kouvran rétrèt-a di Drake, ki pouvé anfwi 15 tonn lajan annan limon-an di roun larivyè é ka anpòrté tchèk sak dilò.
* 13 mè, Japon : Shingen Takeda ka mouri é so troup-ya ka débandé. Oda Nobunaga ka ansèrklé Kyôto, é ka boulé so fobour-ya épi ka ranvèrsé é ka ègzilé dannyé shogun-an Ashikaga, Yoshiaki (jwiyé). Oda Nobunaga ka régné atchwèlman asou pli di lanmotché-a di Japon.
* 6 jwiyé, Lajantin : Jerónimo Luis de Cabrera ka fondé Córdoba de la Nueva Andalucía.
* 18 jwiyé, Japon : shogun-an Yoshiaki Ashikaga sa dépozé pa Oda Nobunaga. Finisman di gouvèlman militèr di Muromachi. Koumansman di lè-a Tenshō.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
5cyj1fc7jykkes57p2pk6lk3s44be7r
1574
0
568
18903
18494
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1574''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 1e janvyé : fondasyon di Oropesa, fitir Cochabamba an Bolivi.
* 22 janvyé : lanmò di Moulay abd-Allah. Li ka lésé oun Maròk pasifyé, pas li té maté révòlté-ya ki sousité pa marabout-ya ké sèrten mouvman rélijyé. Koumansman di règn di Mohammed el-Mottouakil, lémir saadjen di Maròk (finisman an 1576).
* 28 févriyé : pronmyé otodafé di Lenkizisyon-an di Mègsik.
* 10 out-13 sèptanm : Tirk otoman-yan ka roupran définitivman Tinis o Èspagnòl. Othman dey ka ègzèrsé pouvwè-a atè Tinis (finisman an 1610). Finisman di dinasti-a dé Hafsid.
* 30 out : Gurû Ram Das (1544-1581) ka divini katriyenm-an Gurû di sikhism. Li ka fè konstrwi tanp-a d’Amritsar.
* Ògtòb, Japon : Nobunaga Oda ka krazé révòlt-a dé ikkō-ikki atê Nagashima annan dèlta-a di flèv Kiso. Tchèk ven mil mwann soda ki ka péyé du yé lavi ki pa soutchen-an ki yé akòrdé o dannyé fanmi ki ka tchenbé tèt à Nobunaga, Asakura ké Asai.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
a5eeq47wvg1k2yebijo8xxb31oto2vl
1575
0
569
18908
18495
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1575''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* Janvyé, Lenn : Akbar ka fondé oun « kaz d’Adorasyon » (Ibadat Khana (en)) atè Fathpûr-sîkrî, so kapital, ki ouvè pou tout rélijyon-yan.
* 20 févriyé : rivé di Paulo Dias de Novais an Langola. Pòtidjé-ya ka fondé Luanda, an Langola, pou alimanté an lèsklav plantasyon-yan di Brézil.
* 28 jen : batay-a di Nagashino ka wè défèt-a di Katsuyori Takeda o Japon. Toyotomi Hideyoshi, lyétnan di Oda Nobunaga, ka ranpòrté roun viktwè ki détèrminan asou klan-an dé Takeda atè Nagashino, ki ka annonsé réyinifikasyon-an di Japon. Atè Nagashino, Nobunaga ka itilizé pou pronmyé fwè-a zarm-yan à difé annan roun gran batay japonnen.
* 15 jwiyé : pòtidjé-ya sa chasé di Ternate pa prens mouzoulman lokal-ya.
* 22 ògtòb : fondasyon d'Aguascalientes o Mègsik.
=== Léròp ===
* Lapès an Léròp : 50 000 viktim, swé kar-a oben tchèra di popilasyon-an, atè Véniz(finisman an 1577). 40 000 viktim ki èstimé atè Messine (finisman an 1578).
* Famin annan péyi roumen-yan é an Larisi.
* 8 févriyé : fondasyon di linivèrsité-a di Leyde.
* 13 févriyé : sak d'Henri III di Lafrans.
* 15 mars : révòlt popilèr atè Gênes ki mennen pa nouvèl nòb-ya (nobili nuovi) ki alyé o ouvriyé di laswa-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jbyg6ts881e8zrjmzsa4ze3eoijrg0f
1576
0
570
18916
18496
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1576''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 23 janvyé : kréyasyon di roun lévéché atè Macao.
* 31 mars, Fès : koumansman di règn d'Abd el-Malik, lémir saadjen di Maròk (finisman an 1578). Abd el-Malik, tonton di lémir saadjen-an Mohammed el-Mottouakil, ki réfijyé atè Konstantinòp, ki ka dirijé roun èspédisyon kont Maròk-a ké lèd-a dé Tirk. El-Mottouakil sa briga é tchwé é ka réfijyé so kò an Lèspagn. Abd el-Malik ka òrgannizé Maròk-a ki li ka doté di roun larmé pwisant. Li ka antré an rapò ké Lafrans, Langlétè ké Lèspagn. Rélasyon anmikal ki li ka nwé ké Philippe II di Lèspagn ka blijé El-Mottouakil à ganyen Pòtidjal-a, don li ka konvenk rwè-a Sébastien di anvayi Maròk-a.
* 7 jen, Deptford (Lonn) : dépa di èspédisyon-an di Britannik Martin Frobisher à sasé-a di pasaj di Nò-Lwès, lonng-an di kot méridjonal-a do Growennlann. 28 jwiyé-a li sa bò'd litoral di Labrador. 11 out-a, li ka atenn bè-a ki ka poté so non ki li ka pran pou roun détrwa. Li ka pasé détrwa-a di Davis. Li krè ki li dékouvri dé jisman orifèr (pirit), li ka entéronp so vwayaj.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ov2d6rkx75eiam71sk0x2ix5eecf8x5
1577
0
571
18901
18497
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1577''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 17 mars : fondasyon di Konpagni-a di Cathay. Martin Frobisher ka òbténi monnonpòl-a dé èspédisyon bò'd Lwès-a.
* 26 mè : dépa di ségon vwayaj di Martin Frobisher ki ka atenn bè-a di Frobisher 17 jwiyé-a. Routou-a 23 novanm-an.
* 14 jen : Gurû Ram Das ka fondé lavil-a d'Amritsar, sant rélijyé Sikh.
* 28 mè : oun konsil sa nonmen pou rouprézanté rwè-a di Lafrans atè Tinis.
* 13 désanm : koumansman di dézyenm circumnavigasyon-an pa èsploratò anglé-a Francis Drake (finisman an 1580).
=== Léròp ===
* 9 janvyé : Léta jénéral-ya dé Péyi-Ba ka proklanmen yé linité annan linyon-an di Bruxelles.
* 2 févriyé : Charles Borromée ka désidé di antrouprann vizit jénéral-a di djosèz di Milan. Li ka fondé lopital ké lékòl.
* 12 févriyé : édi pèrpétchwèl di Marche-en-Famenne. Léchèk dé tantativ di Don Juan di Lotrich pou pasifyé Péyi-Ba-ya. Grand ségnò-ya di Sid (Aerschot, Boussu, Lalaing) ka opozé so kò o prens d’Orange ki ka apiyé so kò asou bourjwazi di Nò ké pèp-a dé lavil di Sid. Douran lété-a, oun séri di tchòk di Léta minisipal ka mété an plas dé minisipalité kalvinis ki konpozé d’artizan atè Bruxelles, Anvers ké Gand, sa ki ka éfréyé laklas sipéryò-ya. O nò, kalvinism, minoritèr, ka touché lélit ékonnonmik-ya ki ka tchenbé minisipalité-ya. O sid, noblès katolik-a ka toujou dominen.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
iwf2rhw8tkih2hb301ptvdlndr5zqr3
1578
0
572
18930
18498
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1578''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 12 jwiyé : troup-ya di Sébastien Ie di Pòtidjal ka débarké atè Asilah ké 17 000 wonm ké 600 navir pou protéjé présid pòtidjé-ya kont pousé-a di rwayom di Maròk.
* 4 out : batay dé Trwa Rwè, oben batay di Oued el-Makhazin, ki aplé osi batay di Ksar el-Kébir. Lanmò di Sébastien Ie di Pòtidjal, ki briga pa troup-ya d’Abd el-Malik. 8 000 pòtidjé sa tchwé, 10 à 20 000 sa fè prizonnyé, roun santenn ka fè enpé ganyen Tanger é ka transpòrté nouvèl-a atè Lisbonn. Trwa souvren ka mouri o kour di briga. Don Sébastien ka el-Mottaouakkil sa nwayé, é Abd el-Malik ka mouri di maladi. So frè Ahmed sa proklanmen soultan asou chan-an di batay. Li ka pran non-an d’al-Mansur (viktoryé-a) é ka fondé dinasti saadjen-an ki ka atenn so lapojé anba so règn. Li ka fè régné lòrd-a ké roun larmé di mèrsénèr (renégat, Tirk…) (finisman di règn an 1603).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
fdf1dx755kgi7ml3uvp9cf251ci4ia3
1579
0
573
18924
18499
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1579''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
=== Lanmérik ===
* 12 févriyé : o Brézil, lévèk-a di Salvador sa envèsti di pouvwè enkizitoryal.
* 17 jen : èsploratò anglé-a Francis Drake ka dékouvri bè-a di San Francisco, an Kaliforni.
* 11 ògtòb : à doumann-an di Philippe II di Lèspagn ki lé « bouklé » détrwa-a di Magellan o navir anglé, kosmograf-a Pedro Sarmiento de Gamboapart de Callao pou èsploré kot ògsidantal-ya di Patagonni-a épi entéryò-a di détrwa. Li ka rivé an Lèspagn o mwa d’out di lannen swivant-a.
=== Lazi ===
* Jen, Japon : chato-a d’Azuchi ka divini rézidans ofisyèl-a di Nobunaga Oda.
* 21 jen : ka dispité òrgannizé pa Nobunaga Oda o chato d’Azuchi ka antré tchenban-yan di Bouddhism di Nichiren é sa-ya di Latè Pir-a (Tendai), à avantaj-a dé dannyé. Trwa prédikatò Nichiren sa ègzékité.
* 20 jwiyé : rivé di papa jézwit Michele Ruggeri atè Macao. Li ka òrgannizé misyon-an.
* 25 jwiyé : rivé o Japon di vizitò jézwit dé misyon di Lèstrenm-Loryan, Alessandro Valignano.
* Out-sèptanm : Akbar ka proklanmen so enfayibilité. Li ka rouvandiké dignité-a di kalif. Li ka mété fen à jiziya é élarji diskisyon o Endou, Jaïns, Zoroastriens, etc. Lòv sanskrit-ya sa sistématikman anmòrfwézé an pèrsan. Tèrm-an ki itilizé pou dékri sa politik rélijyé ki tolérant (sulh-i-kul, « parfè konsilyasyon »), ka anmòrfwézé atirans-a ki soufism-an ka ègzèrsé asou lanprò-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
l138vsfx43mzn2wdlbfkhmuw98cdzpa
1580
0
574
18909
18500
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1580''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 28 févriyé, Lanpir moghol : trwa jézwit ka rivé atè Fatehpur-Sikri, yé sa pèrsonnèlman envité pa lanprò-a Akbar. A koumansman-an di misyon-an di Moghol.
* 22 mè, Japon : kapitchoulasyon di Kōsa, abé di tanp Ikkō-ikki d'Ishiyama Hongan-ji, dannyé gran monnastè bouddhik d’Osaka, ki sa ensandjé 10 sèptanm-an. Oda Nobunaga ka mété roun tèrm à pwisans militèr-a ki plizyò fwè sélilèr dé mwann an razan monnastè-ya di mon Hiei é ka mété an titèl rélijyé-ya di Hongan-ji. Li ka divini mèt-a di tout Japon-an di Sant.
* 11 jen : roufondasyon di Buenos Aires pa Juan de Garay ké kolon-yan di Paragwé(adelantados, à sasé-a di l’eldorado).
* 13 jen : Bòbòl di fondasyon di linivèrsité-a di Santo Tomás à Bogota, an Kolonbi.
* 26 jen : fondasyon di Chillán, o Chili.
* 26 sèptanm, Plymouth : èsploratò anglé-a Francis Drake ka achévé so circumnavigation.
* 1e novanm : viktwè pòtidjé asou Angolé-ya atè Mocumba. Koumansman di lagèr-a ant Pòtidjal ké rwayom endijenn an Langola à laswit-a di masak di 30 Pòtidjé pa lirwè-a di Langola (Ngola) an 1579(finisman an 1625).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
j0i1i2wfxouz6724v7o035acksdqfnv
1581
0
575
18897
18501
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1581''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 10 out : Akbar ka roupran Kaboul à so dimi-frè Muhammad Hakim é ka nonmen so dimi-sò Bakht-un-Nisa kou gouvèlnò di provens-a.
* 25 sèptanm : Pedro Sarmiento de Gamboa, ké roun lèskad di 23 véso ki koumandé pa Diego Florez Valdez, ka kité Séville ké roun milyé di moun annan entansyon bouklé-a é fòrtifyé détrwa-a di Magellan é di enstalé roun kolonni. Oun tanpèt ka détrwi plizyò navir é ka blijé ròt-ya à réfijyé so kò an rad di Cadix, ki ka rétardé dépa-a jouk désanm. O larj di Patagonni-a, oun gro tan ka dispèrsé batiman-yan, ki sa chasé di détrwa di Magellan pa van-yan é divèt réfijyé so kò asou kot-ya di Brézil. Florez Valdez ka routounen an Lèspagn, tandi ki Sarmiento de Gamboa ka prézèrvé so kò fas o endijenn é o mové tan é ka jité baz-ya di roun fòrten é di roun kolonni. Pannan so routour an Lèspagn, li sa fè prizonnyé pa Anglé-ya. Pitit kolonni-a, ki aplé Fort-Famine, divèt fika rapatriyé an 1587.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
qd3mwmnuot0qyuz825vas6yx4tkcyqy
1582
0
576
18913
18502
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Scipio-Turaminus_Gregorian_calendar_1582.jpg|thumb|Grégoire XIII douvan komisyon di savan charjé di réyòrganizasyon di kalandriyé.]]
'''1582''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé roun lendi (annan kalandriyé julyen-an) ; mé ki ka fini roun vandrédi (annan kalandriyé grégoryen).
== Évènman ==
* 13 janvyé, Mongoli : lanmò d’Altan Khan. So lanpir ki ka étann so kò di Koukou-nor à Gran Miray-a pas ka tardé à dézentégré so kò an domenn féyodal rival.
* Mars : an Lenn, gran moghol-a Akbar ka réfòrmé rélijyon-an é ka enstoré Dîn-i-Ilâhî, ki ka réyini senkrétikman bouddhism-an, Lislanm-an, Endouism-an ké kristchannism-an. Li ké péké gen bokou d’adèp an dèrò di lakou-a é ké étenn so kò ké souvren-an. Abul al-Fazl ibn Mubarak, vizir-a d'Akbar, sa nonmen gran prèt di nouvèl rélijyon-an.
* 16 avril : fondasyon di Salta, an Larjantin.
* 11 mè : Manuel Teles Barreto (pt) ka divini gouvèlnò di Brézil (finisman, 10 out 1587). Li ka tèrminé konkèt-a di Paraiba di Nò, ki té koumansé pa so prédésésò-ya.
* 21 jen, Japon : Nobunaga Oda, viktim di révòlt-a di roun di so vasal-ya, ka fè so kò seppuku. Roun di so lyétnan-yan, Hideyoshi Toyotomi, ka pourswiv so lòv d'inifikasyon. Li ka antrouprann dé réfòrm ki ka vizé à bloké laklas sosyal-ya annan yé léta di moman.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jwk4zxddzcebaqez2a34w04gkmzwtbf
1583
0
577
18912
18503
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Inname_van_Godesberg_-_Capture_and_destruction_of_Godesburg_in_1583_(Frans_Hogenberg)_Edit2.jpg|thumb|17 désanm : dèstriksyon di chato di Bad Godesberg]]
'''1583''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 2 févriyé : viktwè pòtidjé désiziv asou lirwè-a di Langola (Ngola) atè Teka-Ndungo.
* 9 mè : batay dé Torche. Viktwè dé Otoman asou Pèrs-ya asou bò-ya di Samour, annan plenn-an di Derbent. Priz di Bakou.
* 11 jen : Japon : Katsuie Shibata sa briga pa Hideyoshi Toyotomi atè batay-a di Shizugatake.
* Angra, asou zil-a di Terceira, o Açores. Oun flòt fransé ka tanté di anparé so kò pou ségon fwè dé Açores pou établi Antoine, ki ka prétann pou tronn pòtidjé-a, é ka konnèt menm léchèk di lannen présédant-a. 4 out-a, larchipèl-a sa soumèt pa Èspagnòl-ya di Juan de Urbina (pt).
* 5 out : Sir Humphrey Gilbert ka pran ofisyèlman posésyon di Latè-Nòv pou kouronn-an di Langlétè. Dé kolon sa voyé.
* 4 sèptanm, Boukhara : koumansman di règn di Abd Allah ibn Iskandar, khan chaybanid dé Ouzbek. Li ka sigsédé à so papa Iskandar ki mouri 22 jen-an.
* Kréyasyon di konsila di Lafrans atè Tinis.
=== Léròp ===
* Lannen ésèpsyonnèlman cho an Lalmagn di Sid.
* 17 janvyé : firi fransé d’Anvers. Léchèk di douk d’Anjou o Péyi-Ba. So lèd ki manké asou Anvers ka achévé di diskrédité li oprè dé olandé. Li ka rantré an Lafrans koté li ka mouri an 1584.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
r4mwuvdfd99n9lvax67gfzqtl5gde30
1584
0
578
18910
18504
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1584''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 17 mè, Japon : batay di Nagakute ant Ieyasu Tokugawa ké Hideyoshi Toyotomi.
* Mè : rwayom-an d'Ayutthaya ka roudivini endépandan dé Birman anba Naresuan.
* 4 jwiyé : zil-a di Roanoke sa pronmyé kolonni anglé-a an karolin di Nò. Sir Walter Raleigh, favori di renn-an, ka tanté san sigsé d’établi roun kolonni an Virjini(1585-1587). Li ka an rapòrté ponm latè-a ké taba.
* 4 out : rivé dé Èspagnòl atè Hirado(Japon) ; daimyo lokal ka otorizé yé à enstalé oun faktori.
* 26 ògtòb : batay di Slunj.
* Projè di kréyasyon di roun kolonni pèrmanan di marki di Roche o Kannanda. So pli gran navir ka fè nofraj asou kot-ya di Lafrans o larj di Brouage.
=== Léròp ===
* 18 mars : lanmò d’Ivan IV di Larisi. So sigsésò, tsar-a Fédor Ie (1557-1598), ki malad é senp di lèspri, sa antouré di roun konséy di titèl (Nikita Romanov, Boris Godounov, prens-ya Mstislavski, Ivan Chouïski, Bogdan Belski, Zourev).
* 2 avril, Larisi : Bogdan Belski (en) ka tanté roun tchòk di fòs kont ròt manm-yan di konséy. Belski-ya divèt ègzilé so kò. Nikita Romanov, tonton di tsar, ka gouvèlné alò. Vòv-a d’Ivan IV, Marie Nagaïa ké so tiboug, Dimitri, sa ékarté atè Ouglitch.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
anvumrmdhabizbi98mm70yj2oa9l2dj
1585
0
579
18931
18505
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1585''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 30 jwiyé : lanmò di Mirza Muhammad Hakim, dimi-frè ki révòlté d'Akbar, ki ka réyentégré Kaboul à lanpir moghol (11 sèptanm).
* 6 out : Japon : Hideyoshi sa nonm kampaku (réjen) pa lanprò-a (finisman an 1598). Wonm inivèrsèl, li ka dévlopé endistri minyè-a, ka voyé o lwen dé navir di koumèrs, ka òrgannizé larmé-a tout an ankourajan lar-ya.
* Èsploratò anglé-a John Davis oben Davys ka dékouvri détrwa-a ki ka poté so non ant Growennlann-an ké Lanmérik di Nò-a.
* 17 out : Richard Grenville ké so sèt navir ki afrété pa Walter Raleigh ka akòsté atè Roanoke pou òrgannizé kolonnizasyon-an di Virjini-a pou Langlétè-a. Endjen-yan ki yé ka rankontré ka montré so kò ospitalyé, mè à laswit-a di vòl di roun tas an lajan pa roun di ant yé, Grenville ka piyé ké ensandjé yé vilaj.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
lxl311tcklswufbavkvt2afg6ip3rpt
1586
0
580
18895
18506
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1586''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 9 févriyé : Francis Drake ka anparé so kò di Cartagena, an Kolonbi.
* 11 jwiyé : kòrsèr-a Thomas Cavendish ka kité Plymouth pou roun vwayaj otour di monn. Li ka èsploré delta-a di Lorénòk-a à sasé-a di l’Eldorado.
* Lafrik ògsidantal : Mohamed Bano, frè di Mohamed el-Hadj, ka sigsédé li à kabèch-a di lanpir-a songhaï, mé ka montré so kò inap pou gouvèlné. Lannarchi-a ké fanmin-an ka présipité so chit. Li ka mouri an 1588 di roun konjèstchon, tchèk enstan anvan di livré batay à so frè galama Sadiki.
=== Léròp ===
* 23 avril, Larisi : à lanmò-a di Nikita Romanov, Boris Godounov, bèl-frè di tsar, ka ègzèrsé pouvwè-a.
* Jen : Marie Stuart, renn di Lékòs, ka roukonnèt Philippe II di Lèspagn kou léritché.
* 5 jwiyé : trété di Berwick ant Jacques VI di Lékòs ké Élisabeth Ie di Langlétè.
* 17 jwiyé : routour di Ralph Lane an Langlétè. Li ka entrodjwi izaj-a di fimen pip-a di kolonni-a di Roanoke.
* 29 jwiyé : Tjumen sa pronmyé lavil ki fondé an Sibéri pa ris-ya.
* 15 out : Sir Francis Walsingham, gras à so lèspyon, ka sirprann roun konplo ki monté pa Babington é ki enspiré pa jézwit-a Ballard ; a d’asasiné Élisabeth Ie di Langlétè é di ranplasé li pa Marie Stuart ké lèd-a di Philippe II di Lèspagn.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
0d1dgw3drappyic9unkp4jjhezslf2o
1587
0
581
18902
18507
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Mercator_World_Map.jpg|thumb|Plannisfè di Mercator, 1587]]
'''1587''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 6 janvyé : Thomas Cavendish ka pasé détrwa-a di Magellan. Aprè ki i piyé kolonni èspagnòl-ya ké pòtidjé-ya, li ka navigé bò'd Filipin-yan, Java, épi ka routounen an Langlétè pa kap-a di Bon-Èspérans.
* 21 jen : lanmò di Uludj Ali. Soultan otoman-an ka enpozé roun pacha ki nonmen pou trwa lannen atè Tinis, atè Tripoli é atè Laljèr.
* 30 jen : John Davis, ka pati à sasé-a di pasaj Nò-Lwès, ka atenn limit-a dé laglas pa 72°12'N annan détrwa-a ki ka poté so non.
* 22 jwiyé : oun ségon group di kolon anglé ka tanté di enstalé yé kò annan kolonni-a di Roanoke ki té fika dézèrté, an Karolin di Nò.
* 24 jwiyé : dirijan japonnen-an Hideyoshi Toyotomi ka entèrdi kristchannism-an é ka chasé misyonnè jézwit-ya di Japon pou anpéché tout révòlt potansyèl dé daimyôs ki konvèrti.
* 28 sèptanm : ratifikasyon di roun trété di protèktora ant lirwè grégoryen-an Alexandre II de Kakhétie ké Larisi-a.
* 15 ògtòb, Lenn : troup moghol-ya ka ésantré atè Srinagar. Akbar ka anparé yé kò di Cachemire.
* 16 ògtòb : koumansman di règn di Chah di Pèrs Abbas Ie le Grand.
* Tribi kannibal-ya Zimba, ka vini di Zanbèz, é ka ataké Kiloa (Tanzanni) à révèr é ka masakré laplipa di so zabitan-yan. Épi Zimba-ya ka roumonté bò'd nò-a an lonjan kot-a di Lafrik oryantal-a é ka détrwi tousa ki yé ka trouvé asou yé pasaj.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ic22xpd9seenvy4kkbxu5152xyb1l0h
1588
0
582
18911
18508
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Vertooninge_van_de_ontsachlyke_Spaansche_krygs_vloot,_in_den_jaare_1588_-_The_mighty_display_of_the_Spanish_armada_in_1588_(Jan_Luyken).jpg|thumb|Envensib Armada, gravir di Jan Luyken, 1679.]]
'''1588''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 3 janvyé : Britannik-a Thomas Cavendish ka rivé atè Guam aprè ki li ka travèrsé loséyan Pasifik-a an karant-senk jou. Li ka arété so kò o Filipin, ka travèrsé larchipèl endonnézyen-an, ka pasé kap-a di Bon-Èspérans, ka fè lèskal atè Sainte-Hélène, anvan rantré atè Plymouth 9 sèptanm-an.
* 4 mars : Hérat sa priz o Séfévid pa Ouzbek-ya di Chaybanid Abdullah Khan aprè dis mwa di syèj.
* 27 mars, Lanpir songhaï : Mohammed es Sadeq, balama di Tonbouktou ki révòlté kont so frè Mohammed Bano, ka maché di Kabara bò'd Gao. À lanmò-a di Mohammed Bano, so partizan-yan ka proklanmen askia so frè Ishak II.
* 15 avril, Gao : Ishak II ka mété an dérout troup-ya di so frè Sadiki (Sadeq), é ka parvini à rétabli so lotorité (finisman an 1592).
* 18 avril : koumansman di syèj di Mashhad pa Ouzbek-ya. Lavil-a sa pran, 30 sèptanm 1589.
* 10 mè, Japon : tout daimyo-ya ka prété sèrman d’aléjans à lanprò-a.
* 29 out, Japon : Hideyoshi Toyotomi ka annonsé so fanmé « chasé o sab » (katana-gari). Li ka mennen à bon finisman so lòv d'inifikasyon di péyi, ka dézarmé péyozannri-a, ka prosédé à larpantaj-a dé latè, ki ka ankourajé endistri-a ké koumèrs-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
55y2mkwffg4jtk6e9ts02ohz8ojgnna
1589
0
583
18896
18509
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1589''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 5-15 mars : flòt pòtidjé-a ka mété Mombasa à sak. Kòrsèr tirk-a Amir Ali Bey ka pran fwit-a. Pòtidjé-ya ka rétabli yé souvrenté-a asou kot-a swahili.
* Zimbabwé : Gatsi Rusere (oben Gasse Lucere) ka sigsédé o monomotapa Nogomo.
* Létchopi : oun fòs tirk, ki édé pa roun chèf tigréyen, ka roupran Débaroa (en), mé sa délojé. Negus-a Malak-Sagad, pou èspilsé définitivman Otoman-yan, ka asyéjé yé dannyé baz, pòr-a d’Arkiko. Li pa ka parvini à pran li, mé Pacha ka doumandé lapè-a é ka voyé li patché prézan, parmi lakèl roun chouval ki sélé é arnaché dilò-a.
* Nésans di Yontan Gyamtso, katriyenm lanmò dalaï-lama di Tibé (finisman an 1617). À lanmò-a di Sonam Gyatso asou chimen-an di routour o Tibé (1588), katriyenm-an dalaï-lama sa trouvé annan fanmi pròch-a d’Altan Khan.
* Koumansman di konstriksyon-an di chato di Hiroshima pa ségnò-a Terumoto Mori.
* Lenn : fondasyon di Hyderabad annan Dekkan-an asou roun plan an krwa pa soultan-an di Golconde.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
23qlfcxbue8un80nsp8noz5wkk5nl9d
1590
0
584
18906
18510
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:De_inname_van_Breda_door_Prins_Maurits_op_4_maart_1590_in_vier_sc%C3%A8nes_-_The_capture_of_Breda_by_Prince_Maurice_in_1590_in_4_scenes-large.jpg|thumb|Priz di Bréda an kat sèn, gravir di Bartholomeus Dolendo.]]
'''1590''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 1e janvyé, Brézil : Christophe de Barros ka roupousé annan varzea di Potiipeba(Sergipe) oun soti di cacique Mbaepeva é ka pénétré annan lansent-a ki té défann pa sa dannyé. Endjen-yan sa totalman défè, 1600 ka mouri é 4000 sa fè prizonnyé.
* 27 janvyé : Luis de Velasco ka divini vis-rwè di Nouvèl-Lèspagn.
* 21 mars : lirwè-a di Pèrs Chah Abbas divèt signé roun lapè ki dézastré ké Otoman-yan pou konsakré so kò à lalit-a kont Ouzbek-ya. Okipasyon di Lajéyòrji-a, di Chirvan, di Lorestan, di Tabriz ké roun parti di l'Azerbaïdjan pa lanpir otoman-an.
* 16 mè-4 out : syèj d'Odawara.
* Jen, rwayom d'Ayutthaya : à lanmò-a di so papa Maha Thammaracha, Phra Naret ka divini lirwè-a Naresuan. Li ka konsolidé endépandans-a di Siam fas o Birman(finisman di règn an 1605).
* 4 out : Ieyasu Tokugawa, viktoryé atè Odawara, ka kontrolé lès-a di Japon. Tout péyi-a ka trouvé so kò réyinifyé anba féril-a di Hideyoshi Toyotomi an finisman-an di lannen.
* 16 ògtòb, Marrakech : soultan-an di Maròk Moulay Ahmed ka voyé roun èspédisyon anba lòrd-ya di pacha Djouder kont lanpir songhaï. Pacha Djouder, ki ka koumandé èspédisyon-an, sa roun Èspagnòl di Grénad ki té abjouré kristchannism-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
80lf3l2mphn6hb3ynp5ijclnr4qiknu
1591
0
585
18905
18511
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Combat_du_Revenge.jpg|thumb|Finisman di Rouvanj annan briga dé Açores (Gravir di 1804).]]
'''1591''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 11 févriyé, Japon : Hideyoshi Toyotomi ka transféré lofis-a di kanpaku à so névé ké tiboug adòptif Toyotomi Hidetsugu.
* 10 avril : pronmyé èspédisyon anglé an Lenn oryantal (finisman an 1594). Dépa di Plymouth di navigatò anglé James Lancaster, pronmyé britannik-a ki ka atenn Lenn-an an pasan pa kap-a di Bon-Èspérans.
* 15 out : routour di John White annan zil-a Roanoke, an Karolin di Nò atchwèl. Kolonni-a ka établi an 1587 té disparèt.
* 5 sèptanm : Davis ké Cavendish ka pati pou Lanmè-ya di Sid.
* 13 novanm, Lenn : défè di Mirza Jani Beg pa Abd ar-Rahim, jénéral an chèf di lanpir moghol-a. Akbar ka anparé so kò di totalité-a di Sind.
* Japon : Hideyoshi Toyotomi ka krazé so dannyé énmi-ya annan nò-lès di Japon é ka réyinifyé péyi anba so pouvwè.
* 28 févriyé : pacha Djouder ka atenn Nijèr-a. So troup ka konprann ki Dé oben trwa mil sirvivan ki épwizé. Aprè ki li ka roupran dé fòs é ka roupousé tchèk atak san danjé, Djouder ka maché asou Gao an lonjan flèv-a. Li ka rankontré l’askia Ishak atè Tondibi.
* 12 avril : rwayom-an Songhaï sa détrwi lò di batay-a di Tondibi, pa roun larmé maroken ki koumandé pa Pacha Djouder. Laboukant-a ké ravaj-ya ki kozé pa zarm à difé maroken ka mété an dérout karant mil géryé Songhaï. Ishak II ka roupliyé so kò asou Gao, épi ka évakiyé so kapital ki sa tchipé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
r9s33ie01o515y4hxiulywpwyqldsj0
1592
0
586
18917
18512
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1592''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 13 avril : débarkman dé troup japonnen atè Pusan. Montran dé sign di déranjman mantal ki krwasan, Hideyoshi Toyotomi ka konsouvwè projè-a di konkéri Lachin-an, é ka lansé larmé japonnen-an kont Koré-a, sa ki ka sòldé so kò pa dé kont-atak chinwa ké koréyen. 200 000 japonnen ka débarké an Koré. Koumansman di pronmyé envazyon japonnen-an di Koré-a dé Chosŏn (nonmen lagèr di sèt Lannen oben lagèr Imjin).
* 7-8 mè : batay naval d'Okpo, pronmyé viktwè naval di lanmiral koréyen-an Yi Sun-sinsur Japonnen-an.
* Mè : Britannik-a James Lancaster ka atenn kap Comorin épi zil-a di Penang an Malézi.
* 2-11 jen : nouvèl viktwè koréyen atè batay-a di Dangpo.
* 8 jen, Lenn : Akbar ka enkòrporé l’Orissa à lanpir moghol-a.
* 12 jen : Japonnen-yan ka pran Séoul épi Pyongyang (15 jwiyé) é ka vansé bò'd Mandchouri-a.
* 14 out ké 16 out : viktwè naval di Yi Sun-sin atè Han-San, sirnonmen Salamine di Koré é atè Angolpo (16 out).
* 14 out : John Davis ka dékouvri zil-ya Falkland.
* 14 ògtòb : Akbar ka antré atè Srinagar ; gouvèlman-an di Cachemire sa dirèkman soumèt à kouronn moghol-a.
* Pòtidjé-ya ka roupran kontrol-a di Mombasa aprè ki li roupousé roun atak dé Otoman ké lèd-a di cheikh di Malindi (1589-1592).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
q2l8hqzkw9tre2787iyhudb6rxrhxzj
1593
0
587
18894
18513
2020-06-23T10:20:19Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
'''1593''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 11 janvyé : tout koumèrs dirèk ant Filipin-yan ké Lèspagn-an sa proyibé ké trafik-a tout antché sa asiré pa galion-an di Manille ki ka travèrsé chak lannen Pasifik-a annan Dé sans, anr Acapulco ké Manille. Li ka enpòrté dé prodjwi anmériken é éropéyen é ka èspòrté dé prodjwi chinwa (laswa, té, pòrsélenn, livwè). Défisit-a sa sòldé pa métal présyé anmériken.
* 18 janvyé : batay di Nong Sarai (provens di Suphanburi). Naresuan, souvren di rwayom d'Ayutthaya, ka tchwé prens léritché birman-an Mingyi Swa an konba sengilyé à do di léléfan. Li ka anvayi answit Kanbòdj-a é ka pran kapital-a Lovêk, don li ka dépòrté popilasyon-an pou ripéplé so provens-ya di nò.
* 11 avril, Lafrik oryantal : koumansman di konstriksyon-an di fòrtérès-a di Fò Jésus atè Mombasa pa Pòtidjé-ya pou sékirizé larout-a dé Lenn kont Otoman-yan (finisman an 1596).
* 9 mè, lagèr Imjin : entèrvansyon-an di roun pwisan kò èspédisyonnèr chinwa, ki konjigé o léfò di léro nasyonnal koréyen, lanmiral Yi Sunshin (1545-1598), ka kontrenn Japonnen-yan à évakiyé Séyoul.
* Koumansman dé chantché di l’Alameda Central atè Mègsiko.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
gp9rw50sr5ki06ch8wh039rpo4posb3
1594
0
588
18899
18514
2020-06-23T10:20:20Z
Praxidicae
184
rvv lta
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Barentsz_Full_Map.jpg|thumb|Vwayaj di Willem Barents, kart di 1599.]]
'''1594''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* Janvyé : sak di Lovêk. Kanbòdj-a ka divini vasal di rwayom syanmwa d’Ayuthia.
* 14 mè : dépa di Dieppe di Dé armatò di lavil-a, Jacques Riffault ké Charles di Vaux, ki ka abòrdé o Maranhão. An 1612, à laswit-a di rélasyon-an di sa vwayaj, Daniel de la Touche, ségnò di Ravardière, ka koumansé à établi roun kolonni fransé annan zil-a di Maranhão, dézyenm établisman o Brézil.
* 5 jwiyé-9 ògtòb : kanpagn di Danture. Pòtidjé-ya ka tanté d'achévé yé konkèt-a di Sri Lanka an atakan rwayom-an di Kandy. Yé sa krazé. Rwayom-an ké rété endépandan jouk 1815.
* 25 out : fondasyon di San Luis (Lajantin).
* Balouchistan é Makran sa enkòrporé à lanpir moghol-a.
=== Léròp ===
* Lannen di disettes, di chèrté é di rarté dé blé an Léròp di 1594 à 1597.
* Gelées atè Valence (Lèspagn). Gelées d’oliviers an Provence é an Toscane.
* 30 janvyé, Bruxelles : Ernest de Habsbourg ka pran so fongsyon-yan dé Péyi-Ba (finisman an 1595).
* 19 févriyé : Sigismond III Vasa sa kouronnen rwè di Swèd atè Uppsala ; li ka konfyé à so tonton douk-a Karl ki asisté di séna (20 mars) anvan di rantré an Pològn (14 jwiyé).
* 22 mars : Henri IV di Lafrans ka antré Pari.
* 27 avril : Sinan Pacha, ki ka koumandé larmé otoman-an, ka fè boulé rélik-ya di Sen Sava asou plato-a di Vračar prè di Belgrade, an réprésyon di révòlt sèrb-a annan Banat kont Otoman-yan.
* 7 mè, Valladolid : réyinyon di chapit jénéral di lòrd-a dé Trinitér di Kasti.
* Jean-Baptiste di Konsèpsyon-an ka réfòrmé lòrd-a é ka fondé Trinitèr-ya ki déchosé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ghwdl4r0mlubd5afu8o4ah34qnh079d
1595
0
589
19594
19442
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Sotiale|Sotiale]]
wikitext
text/x-wiki
'''1595''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 27 janvyé : koumansman di soultannat otoman di Mehmed III (finisman an 1603). Pou évité tout konpétisyon, Mehmed III ka fè ègzékité 19 di so frè kadè é 10 dé lépouz di so papa ki nou ka soupsonnen di fika lansent (1596). So manman ègzèrsé pouvwè-a à so plas.
* 2 avril : koumansman di vwayaj di olandé Cornelius van Houtmann an Lenn é an Insulinde pou kont-a di kanpagn-an Van Verre (finisman an 1597). Li ka atenn Banten(Java) kenz mwa plita.
* 4 avril : Walter Raleigh ka anparé so kò di Trinidad. Li ka anprann di gouvèlnò di zil-a, Berrio, ki ka tchenbé li di roun nonmen Martinez, léjann-an di l’El Dorado, rwè ka benyen so kò kouvri dilò annan lak-a di Manao. Li ka roumonté Lorénòk-a an piròg à so sasé mé pa ka trouvé anyen. Li ka routounen an Léròp koté li ka partisipé à priz-a di Cadix(1596) é di Fayal (1597) é ka lésé kolonni à so lyétnan Keymist Masham ki ka pédi li o profi dé Èspagnòl.
* Avril : Shah Beg, roun lofisyé d'Akbar, ka pran Kandahar o Séfévid.
* 5 mè : jézwit-a Jérôme Xavier, akonpagné di Manuel Pinheiro ké di Bento di Góis ka rivé atè Lahore, an Lenn, à lakou-a di lanprò moghol-a Akbar (finisman an 1614).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
0692b10zts4ed2oixd2j0adk20vvrtp
1596
0
590
18814
18517
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1596''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 1e jen : rivé di Cornelius van Houtmann atè Sumatra.
* 27 jen : rivé di Cornelius van Houtmann atè Batem.
* 3 jwiyé : oun trété sa konkli ant olandé-a Cornelius van Houtmann é soultan-an di Banten (Java).
* 20 sèptanm : fondasyon di Monterrey o Mègsik.
* 22 ògtòb, Japon : Hideyoshi, ki té pasé 60 lannen é ka vini di fè so kò roujété an Koré, rousouvwè roun lanbasad so Ming-yan o chato d'Ōsaka. Chinwa-ya ka voyé li roun lèt di pa gaché li so dannyé lannen-yan. Biské, Hideyoshi ka chasé anbasadò-ya é ka préparé roun nouvèl envazyon di Koré-a.
* 3 desanm : èspédisyon-an di Cornelius van Houtmann ka kité Banten. Vwayaj-a ka kontinwé jouk Bali. Enkyété, Pòtidjé-ya ka voyé roun flòt di Goa atè Banten, ki ka rivé trota, alò ki Olandé-ya sa pati. Ataké pa soultan-an di Banten, li divèt réfijyé so kò atè à Malacca. Péyi-Ba sa antouzyas é ka préparé so kò à òrgannizé di nouvèl èspédisyon.
* 8 désanm : gran lotodafé o Mègsik. 66 moun ka konparèt, don 41 marrann pòtidjé-ya. Kat judaïsants sa boulé. Lenkizisyon-an di Mègsik ka enstrwi 879 prosè annan pronmyé kar-a di xviie syèk.
* Laos : koumansman di règn di Thammikarat, rwè di Lan Xang (Dhammikaraja, finisman an 1622).
* Fondasyon di Narym an Sibéri.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
2ro1t89qxpxcmug548ck9jafoi96qy9
1597
0
591
18953
18806
2020-07-07T02:22:50Z
2600:1700:1E0:6B20:7D89:E074:3CE9:DC35
wikitext
text/x-wiki
'''1597''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun [[mèrkrédi]].
== Évènman ==
* 5 févriyé : vennsis krétchen sa krisifyé atè Nagasaki à laswit-a di roun dézyenm lédi ki ka proskri kristchannism-an o Japon.
* Avril : koumansman di rou épidémi di lapès ki vini di Lèspagn o Maròk.
* 27 mè, Ceylan : lanmò di Dharmapala, rwè di Kotte é di Sitawaka, ki konvèrti o kristchannism-an (Joâo Perea Pandar). Li ka légé so rwayom o Pòtidjal.
* Jen, lagèr Imjin. Japonnen-yan ka anvayi òkò Koré-a, mé Chinwa-ya ka édé Koréyen-yan à roujété yé à lanmè-a an 1598.
* 15 out, Koré : troup japonnen-yan ka anparé so kò di Namwon, épi ka maché asou Jiksan (8 sèptanm).
* 27 out : viktwè naval japonnen atè batay-a di Chilchonryang asou Koréyen-yan.
* 4 ògtòb : lanmò di Malak-Sagad. Koumansman di règn di Yaqob, négus di Létchopi.
* 24-26 ògtòb : viktwè naval koréyen asou Japonnen-yan atè batay-a di Myong-Yang.
* 28 désanm : rivé atè Tonbouktou ké 1000 wonm di nouvèl pacha Mohammed Thaba, roun ansyen konpagnon di zarm di Djouder, ki voyé pa soultan-an di Marrakech o Songhaï. Mohammed Thaba ka pati an kanpagn, mé sa à so tour viktim di roun anpwazonnman don Djouder sa roun nouvèl fwè soupsonnen. Ahmed al-Mansur, ki enkyété, ka raplé Djouder é ka nonmen pacha Ammar o Soudan(1599).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
8n6auyql2c7oecnaxgf2efpebhqms08
1598
0
592
18803
18519
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1598''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 29 janvyé, Koré : Koréyen-yan ké Chinwa-ya ka asyéjé fòrtérès japonnen-an d'Ulsan.
* 8 févriyé, Turkestan : lanmò d'Abd Allah ibn Iskandar. Li ka provoké roun péryòd di lannarchi ké chit-a di dinasti chaybanid-a. So tiboug Abd al-Mumin, alò révòlté kont li, ka pran pouvwè-a. Li sa asasiné 30 jen-an ; dannyé chaybanid-a Pir Muhammad II sa proklanmen khan mé ka mouri an jen/jwiyé 1599.
* Mars : shah Abbas Ie di Pèrs ka fè d'Ispahan so kapital. Li ka pati an kanpagn kont Ouzbek-ya o Khorasan 9 avril-a.
* 30 avril : Èspagnòl-ya di Juan de Oñate ka kolonnizé Nouvèl-Mègsik. Yé ka atenn San Juan (Ohkay Owingeh) 11 jwiyé-a.
* 2 jwiyé : koumansman di vwayaj otour di monn olandé Olivier van Noort (finisman 26 out 1601).
* 9 out : Abbas Ie ka défè Ouzbek-ya divan Herat é ka roupran lavil-a.
* 20 out : qân Chaybanid Koutchoulou (en), ki briga asou l'Ob, sa chasé di Sibéri é divèt anfwi so kò annan steppe Nogaï koté li ka mouri an 1600.
* 18 sèptanm : Olandé-ya ka pran zil Moris-a.
* lanmò di Hideyoshi é rapatriman dé troup japonnen di Koré o Japon.
* 16 désanm : viktwè naval é lanmò di Koréyen Yi Sun-sin atè batay-a di No Ryang asou flòt japonnen. Finisman di lagèr Imjin.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jmlqde0snl5w6mbdl86h90ntgcs9sed
1599
0
593
18834
18520
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1599''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 12 févriyé, Lonn : dépa di marchan londonnyen John Mildenhall (en) pou roun vwayaj o Lenn, pa Konstantinòp, Alep, Qazvin ké Lahore ki li ka atenn an 1603 (finisman an 1606).
* 15 févriyé, Âgrâ : Akbar ka voyé roun larmé pou soumèt Deccan.
* 18 avril : Anne d'Autriche-Styrie ka épouzé Philippe III, rwè di Lèspagn.
* 20 jen : sinòd di Diamper. Légliz-a di Malabar sa latinizé.
* Jen : masak dé Èspagnòl atè Phnom-Penh pa wonm-yan di chèf malé Laksmana. Diogo Veloso ké Blas Ruiz, alò oprè di rwè di Kanbòdj Barom Reachea II atè Srey Santhor, ka entèrvini mé sa tchwé à yé tour. Finisman di entèrvansyon èspagnòl-a o Kanbòdj.
* Jen/jwiyé, Turkestan : lanmò di dannyé chaybanid-a Pir Muhammad II. Dinasti djanide oben astrakanide, ké té fwi okipasyon ris-a di ba-Volga, ka sigsédé li (finisman an 1785) é ka figsé so kapital atè Boukhara (Khanat di Boukhara).
* 9 jwiyé : dépa d'Ispahan do roun lanbasad di Chah di Pèrs Abbas Ie le Grand an Léròp, ki dirijé pa Husain Ali Beg, ki akonpagné di anglé-a Anthony Shirley. Li ka rivé atè Astrakhan 15 sèptanm-an, épi atè Mòskou 2 ògtòb-a. Li sa atè Prag an novanm 1600.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
3jo0w7pna1dzp52761dt3h31a0i3eqd
1600
0
594
19137
18812
2021-01-06T04:03:02Z
2600:1700:1E0:6B20:54B4:968C:E474:C024
wikitext
text/x-wiki
'''1600''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun [[mardi]].
== Évènman ==
* 19 févriyé o 6 mars : éripsyon èsploziv di Huaynaputina, o Pérou.
* 3 jwiyé : asasina di Chand Bibi (en), renn di Bijapur. 19 out-a, Akbar ka pran so kapital Ahmadnagar, épi ka annèksé Khandesh ka asyéjé é ka pran fò Asirgarh (févriyé 1600-6 janvyé 1601).
* 21 ògtòb : Ieyasu Tokugawa, ki ajé di 57 lannen, ka défè so rival-ya, dé daimyô ki révòlté, atè batay-a di Sekigahara é ka asiz so pouvwè asou totalité-a di Japon. Pli di 200 000 wonm ka antrétchwé yé kò annan labou-a lò Ieyasu ka òbténi raliman di tchèk daimyô ki ka fè baskilé lisou-a di batay-a.
* 31 désanm : fondasyon di roun Sosyété anglé di koumèrs ké Lenn-an (British East India Company).
* Fondasyon di Tadoussac o Québec pa Pierre de Chauvin.
=== Léròp ===
* Gelées atè Valence (Lèspagn). Gelées d’oliviers an Provence.
* 21 janvyé : Mountjoy ka divini lord deputy di Lirlann(Lord lyétnan an 1603).
* 17 févriyé : Giordano Bruno sa ègzékité atè Ronm.
* 20 mars : ben disan di Linköping (en), an Swèd koté roun enpòrtan parti di noblès favorab-a atè Sigismond Vasa sa ègzékité asou lòrd di réjan Charles.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
g718ixu2i7pesuhq8r13d412q8xhmjj
1601
0
595
19577
19466
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Sotiale|Sotiale]]
wikitext
text/x-wiki
'''1601''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 24 janvyé : misyonnè jézwit-a Matteo Ricci 5 ka rivé atè Péken koté li ka antré an kontak ké lanprò-a Wanli. Alò ki li ka randé so kò atè Péken, li sa arété an chimen pa roun énouk atè Tianjin, dépouyé é anprizonnen plizyò mwa. Lanprò-a la réklanmen vizit-a dé étranjé ki divèt prézanté li roun lòrlòj. Ricci sa libéré é rousouvwè pa lanprò-a. Li ké kontribiyé à fabrikasyon-an di kannon.
* 13 févriyé, Woolwich : dépa di roun pronmyé èspédisyon di Konpagni anglé-a dé Lenn oryantal an Lendonnézi. Li ka atenn Bantam, 16 désanm 1602 é ka rantré an Langlétè an sèptanm 1603.
* 11 avril, Lenn : Akbar ka kité Burhanpur annan Deccan pou Āgrā koté so tiboug Salim révòlté so kò. Lò li ka rivé à kapital-a, Salim ka prézanté so kò ké 30 000 kavalyé ; li ka òrdonnen di roupati bò'd lès-a é ka ofri li pòs-a di gouvèlnò di Bengal é di Lorisa-a. Salim ka déklinen lòf-a mé ka randé so kò atè Allāhābād, koté li ka pran tit rwayal-ya an mè 1602.
* 1e sèptanm : léchèk di roun tantativ di Jean André Doria kont Laljèr akoz di kondisyon météyorolojik ki défavorab.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
i9l7uwb09hv58mtvjam8cyzbrpkkdxf
1602
0
596
18809
18523
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1602''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 19 févriyé-15 mè : dé Bréton, ki kondjwi pa Martin di Vitré é Pyrard di Laval, sa kontren pa roun lonng tanpèt à séjounen trwa mwa annan bè-a di Saint-Augustin, atè Madagascar.
* 20 mars : fondasyon di Sosyété Olandé-a dé Lenn Oryantal(Vereenigde Ooste Indishe Compagnie, VOC) à linisyativ-a d’Oldenbarnevelt, ké roun kapital di 6 440 millions di florins ki répati an aksyon. Léta jénéral-ya ka ògtrwayé li oun chart ki ka bay li monnonpòl-a di koumèrs annan loséyan Endjen-an. Konpagni-a pouvé trété ké souvren lokal-ya, ka fè lagèr-a, ka lévé dé troup, ka posédé dé navir di koumèrs é di lagèr, ka konstrwi dé fò. Li sa administré pas Asanblé-a dé Disèt, ki ka rouprézanté sis Chanm-yan di Koumèrs dé Provens-Ini.
* 9 avril : James Lancaster, di Konpagni anglé-a dé Lenn oryantal, ka atenn zil-ya Nicobar.
15 avril : Juan de las Cabezas Altamirano sa éli lévèk di Santiago di Kiba.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
fid49fmezjajhgxuupbaraqo16tluvz
1603
0
597
18807
18524
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1603''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 6 janvyé, Lanpir otoman-an : soulèvman militèr dé spahis atè Konstantinòp.
* Janvyé : koumansman di règn di Arab Muhammad, khan chaybanid di Khivadans le Khârezm (finisman an 1623). Aprè so mété à sak an jen pa cosaques, li ka abandonnen so kapital Urgendj pou Khiva. Li ka roupousé Kalmouk-ya é ka détrwi oun kolonn ris.
* 15 mars - 20 sèptanm, Honfleur : vwayaj di Samuel de Champlain o Kanada. Li ka pran posésyon di Latè-Nòv é di Lakadi-a. Koumansman di kolonnizasyon fransé-a an Lanmérik di Nò, Latè-Nòv, Nouvèl-Lékòs ké Nouvèl-Lafrans.
* 24 mars, Japon : Tokugawa Ieyasu sa nonmen shōgun (finisman an 1616). Li ka établi atè Edo, fitir Tōkyō-a, sent-a di so donminasyon an édifyan oun bidim fòrtérès, tout an konfyan o fir é à mizour administrasyon-an dé réjyon ki soumèt o ségnò ralyé, « daimyō »-ya. Sa-ya ka rété toutfwè étrwatman sirvéyé, yé alyans ké yé maryaj kontrolé ké yé-menm blijé di konstrwi atè Edo dé rézidans koté yé ka séjounen sis mwa pa lannen. Enpé aprè so agsésyon, Ieyasu ka akòrdé lanmen-an di so piti-tifi, Senhime, o venki di Sekigahara, Hideyori, tiboug di Toyotomi Hideyoshi.
* Out-sèptanm : koumansman di règn di Za Dengel di Létchopi aprè dépozisyon-an di Yacob, ki ké fika rétabli aprè lanmò-a di Za Dengel, 24 ògtòb 1604.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
03fkrgqeejii9cxc9rlh2k66ukip8n0
1604
0
598
18844
18525
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1604''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 18 janvyé : Gaspar de Zúñiga y Acevedo ka ranplasé Luis de Velasco kou vis-rwè di Pérou (finisman an 1606).
* 8 avril-18 mè : Poitevin Daniel de La Touche de La Ravardière, ki pati di Cancalele 24 janvyé, ka èsploré bouch-ya di Lanmanzonn-an, kot-a di Maranhão ké Lagwiyann. Li sa di routour atè Cancale 15 out-a.
* 20 mè : rounouvèlman dé kapitchoulasyon ki akòrdé pa lanpir otoman-an atè Lafrans-a anba François Ie. Lafrans-a ka ègzèrsé so protèktora asou Éropéyen-yan ki ka vwayajé annan Lanpir-a (sof Vénisyen ké Anglé).
* 1e jen : kréyasyon di pronmyé konpagni fransé-a dé Lenn oryantal (1604-1615).
* 24 jen : royannais Pierre Dugua de Mons ka fondé roun kolonni fransé an Lakadi, asou Zil-a Sainte-Croix. Aprè tchèk tatonnman, kolon-yan ka figsé yé kò an 1605 asou sit-a di Port-Royal (Annapolis).
* 25 jwiyé : fondatsyon di Konséy dé Lenn o Pòtidjal pa douk-a di Lerma.
* 24 ògtòb : Za Dengel di Létchopi sa tchwé pa roun révòlt militèr à laswit-a di so konvèrsyon o katolisism.
* 14 désanm : Sousnéyos sa proklanmen Négus di Létchopi atè Martula Maryam, annan Godjam (finisman di règn an 1632). Oun parti di noblès-a ka raplé Yaqob é roun lagèr di sigsésyon ka koumansé (finisman an 1607).
* Mongoli : koumansman di règn di Ligdan, khan dé Tchakhars (finisman an 1634).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
2fgk6p0txkl3xo0a1bspwkav242csfa
1605
0
599
18822
18526
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1605''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* Févriyé : dévastasyon d'Osorio. Èspagnòl-ya ka évakiyé lwès-a di Saint-Domingue, ki sa okipé pa boukannyé fransé-ya.
* 23 févriyé : VOC ka pran Ambon o Moluques, ki okipé pa Pòtidjé-ya. Lèspagn-an, sizrenn di Pòtidjal, ka pédi Moluques, o profi dé Olandé.
* Prentan : Olandé-ya ka débarké atè Masulipatam an Lenn. VOC (Vereenigde Oostindisch Compagnie oben Konpagni néyèrlandé dé Lenn oryantal) ka òbténi dé privilèj di soultan di Golconde ki ka otorizé li à fondé dé kontwè(Masulipatnam an 1611), Teganapatnam an 1609, Pulicat (en) an 1610).
* 17 jen-3 sèptanm : èsplorasyon dé kot di Lanmérik di Nò-a, di Zil-a di Kap-Bréton jouk sid di « Kap Blanng » (Kap Cod, annan Massachusetts), pa Samuel de Champlain.
* 21 sèptanm : fondasyon di Port-Royal an Lakadi (ki divini an 1713 Nova Scotia), kolonni fransé-a an Lanmérik di Nò : Fransé-ya sa pronmyé Éropéyen-yan à enplanté so kò annan sa ki divini jòdla Kanada, ki ka ouvri ensi vwa-a pou kréyasyon-an di Lanpir kolonnyal fransé.
* 27 ògtòb : lanmò d'Akbar, lanprò moghol dé Lenn. Salim, tiboug di roun prensès d’Amber, ka sigsédé à so papa anba non-an di Jahangir (« Konkéran di Monn ») asou tronn-an d’Āgrā (finisman an 1627). Jahangir ka dékrété lanmnisti jénéral-a é ka pran dé mizour libéral. Rwè jis, anmantò di fanm ki jòlòt é opyonman, li sa néyanmwen lotò-a di nonbré asasina é di ègzékisyon.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
e7nc0m77ezy69h6dh1lvxv4p04c5qd7
1606
0
600
18836
18527
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1606''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 10 févriyé : Pedro Fernández de Quirós ka dékouvri zil-a d'Anaa.
* Mars : navigatò olandé-a Willem Janszoon ka akòsté asou kot ògsidantal-a di pénensil-a di kap York, an Lostrali.
* 6 - 27 avril : Jahangir ka maté révòlt-a di so tiboug Khusrav o Pendjab épi ka fè kondannen à lanmò é ka konfiské byen-yan di chèf rélijyé dé Sikh, Gurû Arjan, ki té édé finansyèrman Khusrav.
* 10 avril : rwè-a Jacques Ier di Langlétè ka akòrdé oun chart ki ka bay konsésyon-an di kot anmériken-an ki konprann ant 34° ké 45° dégré di latitid à Dé konpagni (Lonn ké Plymouth).
* 30 avril-17 out : Olandé-ya di Cornelis Matelief, ki alyé o soultan di Johor, ka asyéjé Malacca, mé sa roupousé pa Pòtidjé-ya di Martim Afonso de Castro o kap Rachado. Yé ka pédi yé kontwè di Ternate é di Tidore, koté Pòtidjé-ya ka mentni yé kò. O zil Banda, yé ka pasé dé trété ki ka garanti yé livrézon-an di tout nwè-ya di mouskad.
* 14 mè : Èspagnòl-ya Luis Váez di Torrès ké Pedro Fernandes de Queirós ka dékouvri larchipèl-a dé Nouvèl-Hébrid (atchwèl Vanuatu) annan loséyan Pasifik-a, ki yé ka nonmen Austrialia del Espíritu Santo.
* 30 mè : ègzékisyon di Gurû Arjan. Har Govinda ka divini chèf rélijyé dé Sikh (finisman an 1645). Anprizonnen pannan 12 lannen pou so roufi di péyé lanmann-an di so papa Arjan, li ka òrgannizé kouminoté-a asou dé baz militèr.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
5c0ze0t2n8su6d50csapovub0p1ye29
1607
0
601
18796
18528
2020-06-05T03:42:08Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Escarbot|Escarbot]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Jodocus_Hondius_Map_of_Asia_1607.jpg|thumb|Kart di Lazi di 1607 pa Jodocus Hondius.]]
'''1607''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 10 mars : Yaqob di Létchopi sa venki pa partizan-yan di Susneyos atè batay-a di Gol annan Godjam.
* 4 avril : lanmò d’Ali Riayat Syah, soultan d’Aceh(pwent Nò di Sumatra). Iskandar Muda, ka agsédé o tronn é ka régné jouk 1636. Lapojé di soultannat anba so règn. Aceh ka kontrolé tout pòr-ya ki ka fè koumèrs di pwav à Sumatra, à lésèpsyon-an di lègstrenm sid-a, ké so enfliyans ka étann so kò à plizyò zonn di pénensil Malé-a. Aceh, gran prodiktò di zépis, ka prokiré à Léròp-a lanmotché-a di so pwav é ka kontrolé larout koumèrsyal-a ant loséyan Endjen-an ké Lazi-a di Sid-Lès.
* 24 mè : léchèk di roun èspédisyon floranten kont Famagouste, atè Chip. Flòt-a di gran douk Ferdinand de Médicis sa di routour atè Libourn 2 out-a.
* 20 jen, Japon : rivé di roun lanbasad koréyen di kat san swasant manm atè Edo pou konkli lapè-a. Tokugawa-ya ka èstimé ki dinasti-a dé Choson ka roukonnèt yé légitimité é ka déklaré so kò tribitèr di Japon.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ss2eqq9cu2zuh05c1468yikx3rlq1lt
1608
0
602
18838
18529
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1608''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 7 janvyé : lensandi di Jamestown (Virjini).
* 16 mars : Jézwit-ya ka òbténi drwè-a di fondé rédiksyon-yan di Paragwé.
* 18 mars : négus-a Susneyos di Létchopi sa kouronnen atè Aksoum.
* 3 jwiyé : èsploratò fransé-a Samuel de Champlain ka fondé bitasyon-an di Québec, o Kanada, pou koumèrsé ké Hurons ké Algonquins. « Létablisman-an ka konté 28 moun. O kour di livèr-a, 20 dé 28 wonm ka mouri ». Sa dat sa osi atribiyé à fondasyon-an di Nouvèl-Lafrans.
* 24 out : rivé di rouprézantan di Konpagni anglé-a dé Lenn oryantal atè Surat (Giujarat) an Lenn. Kaptenn-an di lèspédisyon-an John Hawkins ka òbténi di Jahangir drwè-a di ouvri roun établisman atè Surat, mé marchan-yan di lavil-a ka opozé so kò. Anglé-ya ka ègzèrsé dé rouprézay asou navir-ya ki ka fè koumèrs ké Surat ké kot-ya di lanmè Rouj-a.
* 11 sèptanm, La Haye : Maurice de Nassau ka rousouvwè pronmyé lanbasad syamwa-a an Léròp, ki akonpagné pa Cornelis Matelief.
* 20 ògtòb : viktwè toskan asou otoman-yan atè batay-a di kap Celidonio.
* Pòtidjé-ya di Luanda ka èrté yé kò annan yé progésyon ké rézistans farouch-a di ngola di Ndongo é à sa-a di so sò, Jinga du Matamba (finisman an 1620).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
53xfbam4ykn0ziskc12lct668xwowrs
1609
0
603
19352
19344
2022-02-19T03:11:06Z
Ladsgroup
1
Reverting botnet vandalism attack ([[phab:T302047]])
wikitext
text/x-wiki
'''1609''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 8-29 avril, Japon : daimyo-ya Shimazu di Satsuma ka anvayi rwayom-an di Ryūkyūet ka enpozé li roun protèktora (finisman an 1879). Rwayom-an ka mentni an fasad vèrsman-ab di tribi pou Lachin-an, sa ki ka pèrmèt li di kontinwé à servi di rélè ant Lachin-an, Koré-a ké Japon-an.
* 29 jwiyé, Lafrik di Nò : viktwè franko-èspagnòl di Luis Fajardo é di Beaulieu-Persac asou Tinis à La Goulette.
* 20 sèptanm, Japon : Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn oryantal ka ouvri roun kontwè atè Hirado. Olandé ké Anglé ka enstalé yé kò atè Hirado (Kyūshū) pou fè di koumèrs (1609-1613).
* Létablisman olandé-a à Sulawesi(Makassar).
=== Lanmérik ===
* 28 jwiyé : pronmyé létablisman anglé o Bermudes pa dé nofrajé di Sea Venture, anrout pou Virjini-a.
* 30 jwiyé : Samuel de Champlain é so wonm ké afronté Iroquois à lanplasman-an di fitir Fò Carillon, jòdla Crown Point, New York. Champlain ka braké so arquebuse é ka fè difé asou roun dé Iroquois. Dé sa tchwé di roun sèl tchòk. Iroquois sa térifyé.
* 28 out : Henry Hudson ka atenn bè-a di Delaware. Li ka rouvandiké roun parti di Lanmérik di Nò-a pou Provens-Ini-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
3sra2cm4hzhw1c6rezgi93gw150aj05
1610
0
604
18797
18531
2020-06-05T03:42:09Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Assassinat_d%E2%80%99Henri_IV_et_arrestation_de_Ravaillac.jpg|thumb|Asasina d’Henri IV é arestasyon di Ravaillac, 14 mè 1610, pa Charles-Gustave Housez, XIXe syèk.]]
'''1610''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 29 mars ké 24 avril : Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn oryantal ka trété ké souvren lokal-ya é ka òbténi lotorizasyon-an d'établi roun létablisman atè Pulicat (en).
* 19 désanm, Lendonnézi : rivé di Pieter Both atè Batam. « Dis-sèt Mouché »-ya ki ka dirijé konpagni-a ka désidé di konfyé à roun gouvèlnò jénéral lansanm-an dé kontwè, fò, téritwar, fòs militèr ké naval ka roulévé di Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn oryantal. Pieter Both ka jité baz-ya di roun administrasyon roudimantèr : sigrétè jénéral, Konséy dé Lenn inikman konsiltatif, ki koumèt annan chak kontwè ké fongsyonnè sibaltèrn.
=== Lanmérik ===
* 25 janvyé, Palé di Pardo : cédule rwayal ka kréyé tribinal-a di Lenkizisyon-an di vis-rwayalté-a di Nouvèl-Grénad atè Carthagène.
* Prentan : Santa Fe, o Nouvèl-Mègsik, ki fondé pa Èspagnòl-ya an 1607, ka pran non ofisyèl-a di Villa Real de la Santa Fé de San Francisco de Asís.
* 21 mè : rivé di nouvèl kolon atè Jamestown, an Virjini, ki kondjwit pa Thomas Gates. Li ka désidé di évakiyé 60 sirvivan-yan di kolonni-a, lò li ka rankontré flòt-a di sir De La Warr à lantréa di bè-a di Chesapeake.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1tysus4kl2xqdz44f70dsv96ty8opdm
1611
0
605
19592
19497
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Sotiale|Sotiale]]
wikitext
text/x-wiki
'''1611''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 28 avril : fondasyon di Linivèrsité-a di Santo Tomas atè Manille.
* 13 mè : routou di Samuel di Champlain atè Québec. Douran lété-a, li ka èsploré sègtò-a di Montréyal é ka désann rapid-ya di Lachine.
* 25 mè : Lanpir moghol : Jahângîr ka épouzé Mir un-Nisâ, ka roubatizé Nûr Jahân(« Limyè di monn »), don li té òrdonnen lanmò-a di lépou-a Sher-afghan, roun avantiryé pèrsan ki akizé di tandans à rébélyon-an. Nûr Jahân ka enstoré donminasyon-an di klan irannyen à lakou-a. Pa laswit-a, lanprò-a ké sonbré annan lalkolism-an é ké dézentérésé so kò dé zafè di Lanpir-a. Nûr Jahân ké alé menm ka jouk fé frapé so pròp lanmonnen.
* 22 jen : mitinri dé maren di Discovery. Henry Hudson, so tiboug John (òkò adolésan) ké sèt ròt manm di lékipaj ka rété fidèl sa abandonnen annan roun chaloup asou bè-a d'Hudson.
* 20 out : tranmman di latè majò atè Mègsiko.
* 31 out : Glòb-a, navir di Konpagni anglé-a dé Lenn oryantal, ki koumandé pa kaptenn-an Hippon, ka débarké atè Masulipatam an Lenn, koté li ka établi dé rélasyon koumèrsyal (kaliko), anvan di randé so kò atè Banten pou charjé an zépis. Anglé-ya ka établi dé kontwè an Lenn atè Masulipatam, Âgrâ ké Surate ant 1611 ké 1618.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
3j5z3xt7u48m899x1ako0xsc6t35lqt
1612
0
606
18845
18533
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1612''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* Prentan : Pirat-a Peter Easton ka konstrwi roun fò atè Harbour Grace (pénensil d'Avalon, Latè-Nòv) ; aprè ki li réparé so bato é piyé péchri-ya pou aprovizyonnen so kò an wonm é an ravitayman, li ka kité Harbour Grace 17 jwiyé-a é ékimen Latlantik-a.
* John Rolfe, fitir lépou di Pocahontas, ki roubatizé Rébecca, ka entrodjwi kiltir-a di tabak an Virjini.
* 6 out, Lafrik ékinogsyal : o Brézil, Daniel de la Touche, ségnò de la Ravardière, Nicolas de Harley é François de Razilly ka rivé o pòr di Javiré asou zil-a di Maranhão ké flòt fransé-a konpozé di trwa batiman (Réjan-an, la Charlotte et la Sainte-Anne) é ka koumansé konstriksyon-an di roun fò, okèl yé ka bay non-an di Saint-Louis (São Luis), an lònò-a di lirwè di Lafrans Louis IX (8 sèptanm). Otour di sa fò ké kréyé so kò lavil-a di Sen-Louis di Maranhão (jòdla São Luis do Maranhão, ki klasé asou Lis-a di patrimwann mondjal pa Unesco-a). Fransé-a ka òbténi fasilman lalyans-a dé Endjen. Li divèt abandonnen lavil pou Pòtidjé-ya di Jerônimo de Albuquerque (es) an 1614 é sa anprizonnen atè Belém, o Pòtidjal.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
et7tavt5szd4sjz4cz3gt02uq9wmd84
1613
0
607
18843
18534
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1613''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 1e mars : négus-a di Létchopi, Anva néyos ki ralyé ké Légliz laten-an, ka voyé Fequr Egzie ké papa jézwit-a Antonio Fernandes, atravè sid-lwès di Létchopi-a, bò'd kontwè pòtidjé di Malindi annan lòbjègtif-a d’établi dé rélasyon diplonmatik ké rwè-a di Lèspagn ké pap-a. Misyon-an ka échwé fas à lostitilité-a dé Oromô
* 27 mars- 1e avril : kaptenn-an Samuel Castleton ka fè lèskal atè Larégnon é ka batizé zil-a òkò inanbité England's forest.
* 30 novanm : Marrakech sa pran pa partizan-yan di roun marabout di Tafilalet, mé soultan-an Moulay Zidan ka parvini à roukonkéri so kapital (27 janvyé 1614)
* Avril-mè : Mourad Bey ka divini bey di Tinis(finisman an 1631). Li ka réyisi à randé charj éréditèr-a é ka fondé dinasti-a dé mouradit (finisman an 1702). So sigsésò-ya ka roupran à yé sèrvis gran fanmi lokal-ya é ka adòpté tradisyon administrativ hafsid-ya. Atè Tinis, o kontrèr di Laljèr, éléman tirk-a ka fondé so kò ké popilasyon-an.
* Fondasyon di rwayom di Cassange, an Langola, an finisman-an di lannen.
=== Lanmérik ===
* 6 mars, Honfleur : Samuel de Champlain ka routounen an Nouvèl-Lafrans kou lyétnan di vis-rwè di Nouvèl-Lafrans. Li ka rivé atè Tadoussac 29 avril-a.
* 27 mè : Samuel de Champlain ka pati di Québec ka èsploré larivyè-a dé Outaouais ; li sa di routour atè Sen Malo 26 out-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
7psa8ea9v2v1q90tm22313euuypvqd4
1614
0
608
18835
18535
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1614''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 25 janvyé, Mègsik : navir japonnen-an San Juan Bautista ka rivé atè Acapulco. Délégasyon japonnen-an ka atenn Mègsiko 24 mars-a koté li sa rousouvwè pa gouvèlnò-a di Nouvèl-Lèspagn Diego Fernández de Córdoba.
* 27 janvyé, Japon : entèrdiksyon di kristchannism. Èspilsyon dé Jézwit. Dèstriksyon-an dé légliz di Kyôto.
* 27 mars : édit dé Léta jénéral dé Provens-Ini ka èstipilé ki moun-yan ki ké dékouvri di nouvèl réjyon, pòr oben détrwa ké wè so kò akòrdé roun patant èskliziv.
* 5 avril : Pocahontas, oun prensès endjen nò-amériken ka épouzé roun kolon anglé di Virjini, John Rolfe.
* Out : koumansman di vwayaj otour di monn di Joris van Spilbergen.
* 5 ògtòb : rivé an Léròp di misyon diplonmatik japonnen-an ki kondjwi pa Tsunenaga Hasekura.
* 11 ògtòb : Adriaen Block, Hendrick Christiaensen ké roun group di douz ròt négosyan ka òbténi o non di nouvèl Konpagni di Nouvèl-Lolann monnonpòl-a di trwa pou koumèrs-a ké réjyon-yan ki konprann ant 40e ké 45e paralèl (Nouvèl-Néyèrlann).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
k2koi2sltv6irkhmkt193tp6j1f5l5p
1615
0
609
18852
18536
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1615''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 18 janvyé : rivé atè Kean (Tourane, Viêt Nam) di jézwit napoliten Francesco Buzomi, ki akonpagné di pòtidjé Diego Carvalho.
* 5 févriyé : trété di lapè ki signen atè Gogunda ant prens moghol-a Khurram ké Amar Singh. Mewar ka soumèt so kò à lanpir moghol-a.
* 6 mars : lanmiral olandé Pieter Both, gouvèlnò jénéral-a dé Lenn néyèrlandé, ka fè nofraj à rotò-a di bè-a di Tonbo (zil Moris).
* Mè-jen : kanpagn di lété di syèj d'Osaka o Japon.
* 3 jen : batay di Tennōji.
* 6 jen : batay di Dōmyōji. Priz di chato d'Osaka pa Tokugawa Ieyasu. Chit di fanmi-a Toyotomi. Koumansman di péryòd-a Tokugawa o Japon.
* 14 jen : dépa di Texel (Péyi-Ba) di èspédisyon-an di Willem Schouten ké Jacob Le Maire bò'd kap Horn ké Java.
* 18 sèptanm : rivé atè Swally, prè di Surat, an Lenn, Sir Thomas Roe, anbasadò di Jacques Ie di Langlétè à lakou-a di Jahangir ; li ka randé so kò atè Ajmer 23 désanm-an é ka rankontré lanprò moghol-a, 10 janvyé 1616 (finisman an 1618).
* Bakufu (gouvèlman japonnen-an) ka rézèrvé so kò drwè-a di akòrdé dé lisans di vwayaj, o so di vermillon.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
s3prh37to2pru3e6sx160kgwut4ciom
1616
0
610
18851
18537
2020-06-05T03:42:11Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1616''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 5 janvyé, Nouvèl-Lafrans : Samuel de Champlain, ki ka ivèrné atè Cahiagué asou lak-a Simcoe ka routrouvé papa-a Joseph Le Caron. Yé ka pati 15 janvyé-a koté Pétuns ké Outaouais o sid di bè jéyòrjyen-an, é ka étidjé mèrs-ya dé Endjen. 15 févriyé-a, Champlain sa di routour atè Cahiagué koté li ka arbitré roun diféran ant Hurons ké Algonquins, épi 20 mè-a ka kité l'Huronie ké Le Caron pou Québec (11 jwiyé) épi Lafrans-a (3 out-10 sèptanm).
* 10 janvyé, Lenn : anbasadò anglé-a Thomas Roe ka rankontré pou pronmyé fwè-a Jahangir atè Ajmer. Anglé-ya ka òbténi di lanprò moghol-a otorizé li di enstalé so kò atè Surat. Olandé-ya ka enstalé égalman roun létablisman.
* 24-25 janvyé : Èsploratò olandé-ya Willem Schouten ké Le Maire ka dékouvri détrwa-a di Le Maire é di Drake.
* 29 janvyé : Willem Schouten ké Le Maire ka kontounen pou pronmyé fwè-a kap Horn pa ro lanmè-a.
* 2 mars : fondasyon di roun vilaj asou sit-a di Medellín an Kolonbi pa Èspagnòl-ya.
* 17 mè : kréyasyon di Konpagni dannwa-a dé Lenn oryantal. Rivé dé Dannwa atè Tranquebar asou kot-a di Coromandel an Lenn.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ghai8nf4frahacrkp6kh7p45p2ahanz
1617
0
611
18810
18538
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1617''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* Prentan, Nouvèl-Néyèrlann : trété di Tawasentha, prè d'Albany. Kontwè olandé atè Manhattan.
* 17 mè, Langola : kréyasyon di dégra di Benguela pa Pòtidjé-ya Manuel Cerveira Pereira. Pòtidjé-ya pa ka pénétré ofon dé latè, ki tchipé pa Ovimbundu-ya, ki bò'd finisman-an di syèk (1685).
* 14 jen, Kanada : rivé ké Champlainde Louis Hébert, pronmyé agrikiltò di di kolonni-a di Québec é di so lépouz, Marie Rollet, ensi ki yé trwa timoun, « véritab papa-a di pèp kébèkwa », ki ka divini answit prokirò di lirwè. Aparanman, Louis Hébert té vizité Nouvèl-Lafrans an 1604 ké 1613 anvan di désidé di établi so kò.
* 12 novanm : rivé di ségon èspédisyon di Walter Raleigh an Lagwiyann. Li ka antré an djopopo ké roun kolonni èspagnòl é divèt ranbarké so kò (1618). Li ké fika dékapité lannen-an di so routour an vèrti di roun santans ki pronnonsé kont li trèz lannen oparanvan.
* 22 novanm : koumansman di pronmyé soultannat otoman di Mustafa Ie, dit l’Idiot (finisman an 1618).
* 16 désanm : Buenos Aires ké Río de la Plata sa séparé di Paragwé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ic12rakgg8fn9m7ha5khae6weupz5pq
1618
0
612
18826
18539
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Prager.Fenstersturz.1618.jpg|thumb|23 mè : défounèstrasyon di Prague. Gravir di Matthäus Merian.]]
'''1618''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 26 févriyé, lanpir otoman : koumansman di soultannat otoman di Osman II (finisman an 1622). Mustafa Ie, frè d’Amhet, sa ranvèrsé pa jannisèr-ya ki enspiré pa Kösem, favorit d’Amhet é manman di plizyò tiboug, don Osman II, kat mwa aprè so agsésyon o tronn.
* Févriyé : Samuel de Champlain ka propozé à Louis XIII annan roun mémwè d’évanjélizé endijenn-yan di Kébèk é d’établi dé sant enpòrtan. Lirwè-a ka bay so akò 12 mars.
* 27 mars : rivé atè Tonbouktou di pacha Ammar, ki voyé pa soultan-an di Maròk. Li sa dépozé o bou di trwa mwa pa kayid-a Ali Ben Abdallah. Maroken-yan pli gen di mwayen di vini an lèd à yé posésyon o Soudan ògsidantal é ka abandonnen définitivman yé konkèt o kò èspédisyonnèr. Konkéran maroken-yan ka asimilé so kò piti piti ké Songhaï an épouzan dé prensès lokal. Lalit fratrisid-ya ki ka opozé yé ka rédjwi yé nonm. Paul Imbert, natif dé Sables d'Olonne, ki ka akonpagné èspédisyon militèr maroken-an kou lèsklav, ka séjounen atè Tonbouktou.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
gkmwxpqxhpr6kie4ee6z5os8hfrfn75
1619
0
613
18804
18540
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1619''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 5 avril, Lachin : dépa di Shenyang di kat larmé di dinasti Ming-an kont Hetu Ala, kapital-a mandchou.
* 14 avril : viktwè di chèf mandchou Nurhaci asou dinasti-a Ming atè batay-a di Sarhu. Dé ròt kolonn chinwa sa briga atè Sanggiyan Hada 15 avril-a é atè Dungge-Gau 17 avril-a.
* 19 mè : koumansman di vwayaj di Dannwa Jens Munk à sasé-a di « larout-a di Nò-Lwès ». Li ka séjounen douran livèr-a annan bè-a d'Hudson, koté près tout so maren-yan ka péri. Li ka réyisi à rouganyen Dannmark-a ké trwa sirvivan, 25 sèptanm 1620.
* 28 mè : Olandé-ya di Jan Pieterszoon Coen, gouvèlnò jénéral di Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn oryantal, ka établi roun baz atè Batavia, annan Lenn oryantal-ya.
* 17 jwiyé : Olandé-ya ka signen roun akò ké Anglé-ya atè Lonn pou partajé èsplwatasyon-an di Lendonnézi-a. Yé ka sasé à izolé rézo koumèrsyal endijenn-an dé larout koumèrsyal entèrnasyonnal. Batavia sa péplé di Chinwa, Malé, Macassars, Balinnen ké Filipen di Luçon. Konpagni-a dé Lenn oryantal olandé-a, ki bazé atè Batavia, ka entèrsèpté koumèrs pòtidjé-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
navs5757ocem0wbsqwsa55jmp7qqp6w
1620
0
614
18840
18541
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Mayflower in Plymouth Harbor, by William Halsall.jpg|thumb|21 novanm : rivé di Mayflower, twèl di William Halsall, 1882]]
'''1620''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 24 mars : Buenos Aires ka divini lévéché.
* 21 mè : dé navir fransé, ki koumandé pa Augustin de Beaulieu, ka vizité bè-a di Sen-Augustin atè Madagaskar.
* 21 novanm : rivé asou Mayflower, ki té annan tanpèt-a, Pilgrim Fathers, 102 piriten anglé ka débarké an Lanmérik(Nouvèl-Langlétè), atè Kap Cod é ka fondé 20 désanm-an kolonni-a di Plymouth, pronmyé lavil di Massachusetts, rò di konsésyon-an ki ogtrwayé pa lirwè-a (1622). Sa Pilgrim’s fathers-ya (41 antou) té divèt fwi Nottingham (1608), pou établi yé kò atè Leydedans Provens-Ini-ya. Yé ka signen roun akò, Mayflower Compact-a, ki sa à baz-a di roun démokrasi kalvinyenn. Dizwit fanm ki maryé ka rivé ké Mayflower-a. Trwa di yé sa ansent, don roun ki ka akouché di roun timoun ki mouri-nèt òbò di bato. O prentan 1621, sèl kat di sa fanm-yan ka viv òkò.
* 26 novanm : òrgannizasyon di roun nouvèl konpagni an Nouvèl-Lafrans ki donminen pa pèrsonnalité-a dé frè di Caen.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
8t3dkrw06c60ihy4ogozl0y9xvbpl5a
1621
0
615
18848
18542
2020-06-05T03:42:11Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Thanksgiving-Brownscombe.PNG|thumb|The First Thanksgiving at Plymouth (1914), pa Jennie A. Brownscombe.]]
'''1621''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 27 févriyé : Jan Pieterszon Coen, gouvèlnò jénéral di VOC, ka débarké o zil Banda kabèch-a di roun èspédisyon pinitiv o kour di lakèl popilasyon-an di larchipèl-a sa masakré.
* 13 mè : Mandchou-ya ka pran Liaoyang. Pèp mandchou-a, ki réyini pa khan-an Nurhaci, ka établi so kò otour di Moukden an Lachin.
* 3 jen : fondasyon di Konpagni néyèrlandé dé Lenn ògsidantal-ya (W.I.C., West Indische Compagnie) ; Répiblik-a dé Provens-Ini ka ogtrwayé li, pa roun chart, monnonpòl-a di koumèrs à dèstinasyon di lwès-a. Zonn-yan ki konsèrnen ka anglobé Lafrik-a di Lwès-a(ant Tropik di Kansèr ké Kap di Bon-Èspérans), ké Lanmérik-a, ki ka enkli Loséyan Pasifik-a ké parti oryantal-a di Nouvèl-Giné.
* 13 jen : kréyasyon di Léta-a di Maranhão o Brézil (Ceará, Piauí, Maranhão ké Pará).
* 21 sèptanm : marki-a di Gelves ka divini vis-rwè di Nouvèl-Lèspagn (finisman an 1624). Kriz atè Mègsiko ant vis-rwè ké larchévèk-a Mgr Serna.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1zuyq2f4nk6wp5swmwtz61ntd4w3jm7
1622
0
616
18817
18543
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1622''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* Mars : Pèrs-a Chah Abbas Ie le Grand ka asyéjé Kandahar ki ka tonbé aprè 45 jou. Jahangir ka doumandé à so tiboug Khurram di roupran lavil-a, mé sala-a ka roufizé, ka krenn entrig-ya di Nûr Jahân. Li ka révòlté so kò é sa venki pa larmé enpéryal-a ki dirijé pa so frè Parwez ké jénéral-a Mahabat Khan (en) prè di Delhi(1623). Li ka rété an lègzil jouk 1625.
* 22 mars : atak endjen kont kolonni-a di Jamestown (finisman an 1644). Endjen-yan ka masakré 347 kolon an Virjini. Sirvivan-yan ka répliké di fason enpitwayab.
* 22 avril : Anglé-a ki alyé à Pèrs-a ka pran Ormuz o Pòtidjé. Pòtidjé-ya ka pédi kontrol-a di koumèrs annan gòlf pèrsik-a o profi dé Anglé. Abbas Ie ka fondé dégra-a di Bandar Abbas.
* 20 mè : soultan otoman-an Osman II, ki té ka prétann réfòrm linité-ya di jannisèr-ya sa ranvèrsé é asasiné à laswit-a di roun révòlt di sala-ya. Jannisèr-ya ka raplé Mustafa Ie (finisman di règn an 1623).
* 24 jen : roun flòt olandé di disèt véso ki koumandé pa lanmiral-a Kornelis Reyerszoon ka tanté vréman oun atak di Macao.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
h3o6p0205394stcaea4s7jge01yzm3e
1623
0
617
18842
18544
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1623''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 25 janvyé, Lachin : jézwit alman-an Adam Schall (1591-1666), ki bloké atè Macao dipi 1619, ka rivé atè Péken, ki akonpagné di italyen-an Niccolò Longobardi. Li ka émèrvéyé lakou-a dé Ming an prédizan léklips-a di soléy di 8 ògtòb. Li ka divini roun ilis mandaren, Mèt dé sigré di Syèl an 1653, anba non-an di Tang Io Wang.
* 31 janvyé : pap-a Grégoire XV ka toléré « rit malabar », ki inogiré pa Nobili pou tanté di kristannizé kas endouis-ya.
* 7 mars : vis-rwè di Nouvèl-Lèspagn Diego Carrillo de Mendoza y Pimentel ka òrdonnen sispansyon-an dé travay di drénaj di Mègsiko ; lannen-an ki ka swiv, oun inondasyon ka kozé patché donmaj.
* 9 mars : masak d'Amboine (nl). Gouvèlnò-a d’Amboine Herman van Speult (nl), anvan prétèks di roun konplo anti-olandé, ka fè arété, tòrtiré ké ègzékité dis-nèf étranjé, don nèf Anglé. Angle sa èspilsé di l’Insulinde pa Olandé-ya. Yé divèt dézòrmé prokiré yé kò endirèkman zépis-ya pa rélè-a di Makassar (Sulawesi).
* 10 sèptanm : soultan otoman-an Mustafa Ie sa òkò dépozé pa jannisèr-ya. Soultan-an ki déchi sa pronmennen annan kapital-a asou roun lann anba ari-ya anvan di fika ègzékité. Murat IV ka régné anba titèl-a di so manman Kösem. Li ké rèstoré lotorité-a annan ségon parti-a di so règn (finisman an 1640).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jggbnyd5aqrnyw1cv3039eqbn9264dr
1624
0
618
18830
18545
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1624''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* Livèr 1623-1624, Kanada : lanmò di Charles de Biencourt, tiboug de Poutrincourt, ki ka marké roun péryòd di konfizyon é di disansyon entéryò atè Port-Royal (Lakadi). Lalit ki ouvèrt ant parti-ya de Charles de La Tour é di syò d’Aulnay-Charnisay ka éklaté an 1636. Oun ventenn di fanmi rounso sa établi atè Kébèk.
* 28 janvyé (oben an 1623) : Thomas Warner ka débarké atè Saint-Christophe ké so fanmi ké trant moun. Dé Anglé ka établi yé kò annan Piti Lézanti-ya.
* 30 mars : dépa d’Agra, an Lenn, di jézwit pòtidjé-a Antonio de Andrade ki ka travèrsé chenn himalayen pa lwès-a é ka antré o Tibé. An out, li sa rousouvwè pa lirwè-a di Guge annan sité rwayal-a di Tsaparang. Sala, ki entérésé pa so rélijyon, ka otorizé li à fondé roun misyon é à konstrwi roun légliz (1626).
* Avril : akò ant Lachin-an ké Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn ògsidantal ; Taywan sa tchipé pa Olandé-ya jouk 1662. Kréyasyon di fò atè Anping(Fò Zeelandia) é atè Tainan (Fò Providentia).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
30tkl5i3n4re5wsq9uws3s6p7hf2wxs
1625
0
619
18813
18546
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1625''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 30 avril, Brézil : kapitchoulasyon di Salvador de Bahia. Oun flòt ki konpozé di fò pòtidjé, èspagnòl ké anmérendjen ka roupran lavil-a ki té pran an 1624 pa roun flòt olandé. Èspédisyon-an sa èspontannéman finansé pa Chanm minisipal-a di Lisbonn, à rotò-a di bidim sonm-an di 170 000 cruzados. Sa dépans ka atizé konvwatiz-a di monnarchi kastiyan-an pou dé difikilté finansyé.
* 13 mè, Whitehall : oun proklanmasyon rwayal ka déklaré ki Virjini-a, Bermudes ké Nouvèl-Langlétè ka fè parti di Lanpir anglé-a. Oun administratsyon kolonnyal sa enstitchwé. Virjini-a ka divini kolonni di Kouronn britannik-a. Li sa plasé anba lotorité-a di roun gouvèlnò ki nonmen pa Kouronn-an, ki flanké di roun Konséy é di roun Chanm ki éli pa kolon-yan. À baz-a, roun konséy di parwas ka jéré finans-ya, ka chwézi minis-ya di kilt é ka asiré asistans-a. Dé jouj ké roun jouri, ki éli pa konséy-ya di parwas ka réyini so kò an sésyon o chèf-lyé di konté. Virjini-a ka rousouvwè Légliz-a ka établi anglikan-an mé ka enfléchi sistenm épiskopal bò'd roun kongrégasyonnalism ki modéré. So enstitisyon-yan ké enspiré ròt kolonni-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
nwmbs55owrwmwqs9o4j57w74mceenym
1626
0
620
18815
18547
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1626''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 19-25 févriyé : léchèk di Nurhachi o syèj di Ningyuan. Ming-yan ka enflijé di lou pèrt o Mandchou ké Nurhachi li-menm sa blésé.
* 12 mè : Èspagnòl-ya ka débarké atè Keelung o Nò di Taywan. 16 mè-a yé ka rouvandiké sa parti di zil-a pou rwè-a di Lèspagn é ka enstalé fò-a di San-Salvador, épi fò San Domingo atè Tamsui an 1628.
* 24 mè : Pierre Minuit, pou kont-a di Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn ògsidantal ka achté dé zil di Manhattan o Endjen Lenapes - pou lékivalan-an di 60 floren d'item divèr - é ka fondé Nouvèl-Amsterdam, ki roubatizé New York an 1664.
* 30 sèptanm : Fondasyon di konpagni-a di Saint-Christophe anba léjid-a di Richelieu pou kolonnizasyon-an di Lézanti-ya(Konpagni dé zil di Lanmérik an 1635).
* Lachin : lanmò di Nurhachi, rwè dé Mandchou. Roun di so tiboug-ya, Huang Taiji, ka sigsédé li (finisman di règn an 1643).
* Fondasyon di Salem, o Massachusetts, pa roun sosyété di péchò (Dorchester Company de Cape Ann) ki kondjwi pa Roger Conant.
* Masak di 2000 endjen karayib atè Bloody Point pa kolon anglé ké fransé. Jénosid dé endjen Kalinago (pèp Karayib) asou zil-a Saint-Christophe.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
43h2nfc25oogn7a9eg9jzhqr0ytigrp
1627
0
621
18837
18548
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1627''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 17 févriyé : Anglé-ya, ki kondjwit pa William Courteen, ka kolonnizé La Barbade.
* 1e mars : maren olandé-a Piet Heinmenace Salvador de Bahia o Brézil.
* 29 avril : Kardinal-a di Richelieu ka kréyé Konpagni-a dé San-Asosyé pou kolonnizé Kanada. A roun konpagni privé ki ka vizé à kontribiyé o léfò di kolonnizasyon (é ki té ka détni monnonpòl-a di trèt-a dé fourir). Konpagni-a té gen divwè-a di mennen 300 kolon pa lannen jouk 1643. Li ka òbténi Nouvèl-Lafrans (Lakadi ké Sen-Laurent) à tit di ségnòri (koumansman di réjim ségnòryal) ké monnonpòl pèrpétchwèl-a di lèsplwatasyon-an dé fourir. So progranm ké fika paralizé pa lostitilité-ya ant Lafrans ké Langlétè-a.
* 13 mè : trété di partaj dé latè di zil-a Saint-Christophe ant Anglé (Thomas Warner) ké Fransé (Belain d'Esnambuc, Urbain du Roissey).
* 2 jen : Charles Ie di Langlétè ka fè konsésyon-an di tout zil Karayib-ya o kont di Carlisle.
* Maròk : marabou Abou Hassoun ka fondé oun prensipoté endépandan annan Souss ké l’Anti-Atlas (Zaouia d'Illigh). Annan menm lépòk-a, Morisques, ki établi an bouchou-a di Bou Regreg, ka fondé roun répiblik kòrsèr oligarchik endépandan di Marrakech.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
684c1btqz571ynrtyke48ml9oah0pr2
1628
0
622
18832
18549
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1628''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 5 févriyé : koumansman di règn di Shâh Jahân, lanprò moghol (finisman an 1658). Khurram (1582-1666) trwazyenm tiboug di Jahangir ka sigsédé li anba non-an di Shâh Jahân (« Rwè di Monn »), aprè ki li mété à lanmò tout so rival potansyèl-ya. Pannan so lonng règn, li ka mennen roun politik di konkèt an Lazi santral é annan Dekkan-an.
* 25 févriyé : kont-a di Montgomery ka rousouvwè di rwè Charles Ie di Langlétè konsésyon-an di « provens di Montgomery », ki ka konprann Trinidad, Tobago ké Barbad ; aprè protèstasyon-an di kont di Carlisle, sa dannyé ka òbténi Barbad, 7 avril-a.
* 7 jen, Lenn : viktwè dé Sikh asou Mukhlis Khan, jénéral di Shâh Jahân, atè Lohgarh.
* 22 jwiyé : plantò irlandé-a Anthony Hilton ka kolonnizé Niévès ké san wonm.
* Jwiyé : fondasyon di Krasnoïarsk asou Ienisseï an Sibéri.
* 28 out-29 novanm : pronmyé syèj di Batavia pa Soultan Agung.
* 9 sèptanm : maren olandé-a Piet Hein ka kaptiré flòt èspagnòl-a di lajan ki ka vini di kité Kiba, annan bè-a di Mantazas.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
5allxrsu1j8lb6m7b8omo13ym1zhyli
1629
0
623
18801
18550
2020-06-05T03:42:09Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1629''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* Janvyé, Zimbabwé : monomotapa (oben Karanga) Nyambo Kapararidge, sigsésò di Gatsi Rusere, sa briga atè Massapa pa Pòtidjé-ya é ka ranplasé pa Mavoura Mhandé ki ka déklaré so kò vasal di Pòtidjal pa roun trété ki signen 24 mè-a (finisman di règn an 1652).
* 4 mars : chart di kolonni-a di bè-a di Massachusetts.
* 4 jen : nofraj di Batavia, navir olandé ki pati di Java, ka échwé asou kot lwès-a, don rès-a té routrouvé. Rivé dé pronmyé Éropéyen an Lostrali. Dé mèrtriyé néyèrlandé-a sa ègzilé laba, é ka divini pronmyé zabitan éropéyen di Lostrali. Olandé-ya, ki pa ka trouvé anyen di profitab à yé négòs asou kontinan ostralyen-an, ka èsploré soupannan pannan oun trantenn di lannen kot lwès-ya, nò ké sid é ka batizé sa latè Nouvèl-Lolann an 1644.
* 19 jwiyé : kapitchoulasyon di Kébèk. Samuel de Champlain divèt sédé Kébèk o frè Thomas, Louis, ké David Kirke « akoz di mank di viv. Kirk-ya péké gen plis di chans : lépidémi-a ké disette ka pran asou yé 14 soda lò di yé pronmyé livèrnman ».
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
mjykm1g9sxe2y6yo05k8gok8tzm3mui
1630
0
624
19686
19680
2022-07-29T20:14:32Z
Hasley
409
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Sotiale|Sotiale]]
wikitext
text/x-wiki
'''1630''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
=== Lanmérik ===
* 16 févriyé, Brézil : roun èspédisyon ki finansé pa Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn ka pran Olinda, Pernambuco(fas à Recife), ké téritwar kotché-ya ki konprann ant zil-a di Maranhão ké flèv São Francisco.
* 1e mars : priz di Recife. Senhor de engenho Matias de Albuquerque (en) ka òrgannizé défans-a di Recife é di tout kot-a. Mè Néyèrlandé-a ka parvini à débarké o nò di lavil-a, ka bouskilé Pòtidjé-ya é ka antré annan lavil-a koté Albuquerque té détrwi 1700 kès di souk. Nouvèl-Lolann, anba gouvèlman-an di Jean-Maurice de Nassau-Siegen, ké tchipé jouk lanmotché-a di kot brézilyen-an annan lannen-yan 1640 anvan défèt final-a di 1654.
* Marann-yan di Pernambouc, ki favorab o Néyèrlandé, sa ranfòrsé pa rivé-a di nonbré imigré ki vini d’Amsterdam. An 1640, Jwif-ya ké fika pli nonbré ki krétchen-yan.
* 12 jen : kolonnizasyon di bè-a di Massachusetts pa konpagni anglé-a di menm non. Chak agsyonnèr ka rousouvwè 200 larpan di latè pou enstalé so kò. John Winthrop ka divini gouvèlnò di kolonni-a di bè-a di Massachusetts.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
0drndpbe59xi0748jxy8makft4iyoho
1631
0
625
18816
18552
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1631''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 5 févriyé : rivé di Roger Williams atè Nantucket. Banni di Massachusetts pou so pozisyon rélijyé radikal-ya, li ka fondé kolonni-a di Rhode Island an 1636.
* 22 mars : Kolonni-a di bè-a di Massachusetts ka entèrdi jé-ya di azò.
* 5 mè : dépa di Deptford di èspédisyon-an di èsploratò anglé-a Luke Fox, à sasé-a di pasaj di Nò-Lwès, ki finansé pa Edward Sackville, 4e kont di Dorset. 22 jen-an, li ka pasé détrwa-a d'Hudson é ka fè tour-a di bè-a d'Hudson. 24 sèptanm-an, li ka dékouvri kap Dorset.
* 12 sèptanm : viktwè èspagnòl asou Provens-Ini atè batay-a dé Abrolhos o Brézil.
* Maròk : zabitan-yan di lowazis-a di Tafilalet ka pran kou chèf Moulay Chérif pou défann yé kò kont partizan-yan di marabout di Dila. Li ka fondé Dinasti-a dé Filali oben alaouit (désandan di Ali, janr di Mahomet).
* Hammouda Pacha ka divini bey di Tinis (finisman an 1666).
=== Léròp ===
4 janvyé : Gustave II Adolphe di Swèd ka pran Greifenhagen épi Garz (6 janvyé).
* 23 janvyé : trété di Bärwald ant Lafrans(Charnasé) ké Swèd-a. Lafrans-a ka finansé larmé-a di rwè di Swèd à rézon di roun milyon anniyèl di liv tournwa pannan senk lannen. Gustave II Adolphe di Swèd ka angajé so kò à mentni roun fòr larmé di 36 000 wonm an Lalmagn é à pa ka signen di lapè ki séparé ké lanprò-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
d4lyyhsnwbbv48m803uma0ey26u5p06
1632
0
626
18831
18553
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1632''' ké roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 18 mè : réprésyon di révòlt-a dé jannisèr atè Istanbul pa soultan-an Murad IV, ki ka koumansé so règn pèrsonnèl 29-a.
* 2 jen : lagèr sivil an Létchopi. Révolté-ya kont rélijyon roumen-an ki enpozé an 1621 sa krazé atè Ouaïna-Dega (Wayna-Dega) pa troup-ya di négus Sousnéyos.
* 11 jen-10 sèptanm : syèj ké priz d’Hooghly. Pòtidjé-ya d’Hooghly, an Lenn, ki té ka prélvé dé taks asou tabak-a, té ka kaptiré dé timoun pou an fè dé lèsklav é té ka pratiké konvèrsyon fòrsé-ya (jézwit) sa défè pa gouvèlnò-a di Bengal.
* 25 jen (oben 14 jen-an) : Négus-a di Létchopi Sousnéyos ka rétabli rélijyon nasyonnal-a épi ka abdiké an favò di so tiboug Fazilidas (finisman di règn an 1667).
* Viktwè dé troup Mandchou asou Mongòl-ya. Ligdan divèt anfwi so kò o Qinghai é ka mouri pé aprè, an 1634. So tiboug ké fika égalman venki é ka tchwé pa Mandchou-ya (1635). Plizyò khanat di Mongoli méridjonal-a sa soumèt pa Mandchou-ya, ké trwa khan khalkha, jouk alò rété à léka-a di djopopo, ka voyé dé prézan à lanprò mandchou Huang Taiji.
* Fondasyon di Iakoutsk an Sibéri.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
7lytp27pdw94szc5cz10idfbleze22q
1633
0
627
18827
18554
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1633''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 1e mars : Samuel de Champlain ka réklanmen so pòs di gouvèlnò di Nouvèl-Lafrans o non di Richelieu.
* 23 mars : Samuel de Champlain ka pati di Dieppe ké trwa navir ké 200 kolon pou Nouvèl-Lafrans.
* 22 mè : routour di Champlain atè Kébèk.
* Jen : Konpagni anglé-a dé Lenn oryantal ka élarji so èsfè di enfliyans an Orissa ké kréyasyon-an di roun létablisman atè Balasore.
* 14 sèptanm : soultan-an Agung di rwayom di Mataram atè Java ka élvé prens-a Singaperbangsa à dignité-a d'adipati ké tit-a di Kertabumi IV, ki ka kréyé ensi kabupaten di Karawang atè Java ògsidantal.
* Sèptanm : lòrdonnans di soultan otoman Murat IV té ka entèrdi kafé piblik-ya, swivi di rounòt lòrdonnans ki ka proskri konsonmasyon di tabak anba penn di lanmò.
* À laswit-a di djopopo dògtrinal ant kopt òrtodògs ké Jézwit pòtidjé katolik, Pòtidjé-ya sa èspilsé di Létchopi.
* Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn ògsidantal ka anparé so kò di zil-a d'Arguin (finisman an 1678).
* Kréyasyon di Konpagni-a di Rouen pou kolonnizasyon-an di Lagwiyann.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
5bbe04en0sj4cao3gfswwfocc732z7e
1634
0
628
18825
18555
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1634''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* Mars : révòlt dé jannisèr atè Alep.
* 4 jwiyé : fondasyon di Trois-Rivières pa Laviolette o Kanada.
* Aprè 7 jwiyé-a : èsploratò fransé-a Jean Nicolet ka èsploré lak Michigan ké téritwar-a di Wisconsin (Li sa atè Kébèk, 15 out 1635.
* 28 jwiyé : Néyèrlandé-a ka pran Curaçao annan Lézanti-ya. Li ka èsplwaté laba dé dépo salen natirèl. Zil-a, ki fòrtifyé, ka divini baz-a di Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn ògsidantal ké kontrébann-an la ké kolonni èspagnòl-ya. Bonaire ké Aruba ka pasé osi an lanmen-yan dé Néyèrlandé.
* Novanm : lòrdonnans di soultan otoman Murat IV ki ka proskri konsonmasyon-yan di ven anba penn di lanmò.
* Erdeni Batur, isou di klan dé Tchoro, ka fè proklanmen lanprò di Dzoungari (finisman an 1665) é ka fondé roun nouvèl lanpir oïrat ka dispozé di roun gran fòs militèr.
* Miz o pa di noblès japonnen-an, don lavi kotidjen-an sa réglémanté pa lédi di Sankin-kōtai, anba shogunat-a di Iemitsu Tokugawa.
* Létablisman fransé atè Kayenn.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
daa459i36ju4lkeve2rwr5upi7zk4jh
1635
0
629
18808
18556
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1635''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
=== Lazi ===
* 4 janvyé : Thalun Min, rwè di Birmanni, ka transféré kapital-a di Pegu, anvasé, atè Ava (Mandalay).
* 11 mars, Scutari : koumansman di roun kanpagn viktoryé di soultan otoman Murat IV an Larméni.
* 3 jwiyé : Murat IV ka antré atè Erzurum aprè ki li fè so jongsyon ké troup-ya di gran vizir Tabaniyassi Mehmed Pacha.
* 28 jwiyé-8 out : Murat IV ka asyéjé é ka pran Erevan o Pèrs.
* 26 - 27 out : Murad IV ka fè ègzékité atè Istanbul so frè Bajazet ké Orcan, rival potansyèl-ya.
* 29 out, Lenn : koumansman di roun kanpagn di lanprò Moghol-a Shah Jahan kont Bundelâ-ya.
* 14 ògtòb : Shah Jahan ka anparé so kò di fòrtérès-a d'Orchhâ. Raja Bundelâ Jujhâr Singh ka réfijyé so kò ké so tiboug koté Gond-yan ki ka tchwé yé.
* 12 sèptanm : Murat IV ka pran Tabriz, ki li ka livré o piyaj é ka fè ensandjé ; aprè léchèk-a di négosyasyon di lapè, larmé di soultan ka routiré so kò 15 sèptanm-an, ké Murat ka antré triyonfalman atè Istanbul 26 désanm-an.
* 21 sèptanm : Shah Jahan ka kité Agra pou mennen opérasyon-yan annan Deccan kont raja marathe Shahaji (en). Li sa atè Burhanpur an janvyé 1636.
* Japon : létablisman di sistenm di sankin-kōtai (séjou régilyé dé daimyô atè Edo).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
0q1g3wlxw8zmeeys9jdbt5t6wpkslgh
1636
0
630
18800
18557
2020-06-05T03:42:09Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1636''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 1e janvyé : Antonio van Diemen sa nonmen gouvèlnò jénéral di Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn oryantal (finisman an 1645).
* 22 jen : pa désizyon di pouvwè shogunal, Japon-an ka fronmen so kò à tout enfliyans entéryò, sa fronmentir ké rété éfèktiv jouk 1853.
* 27 out : koumansman di règn di manikongo Alvare VI di Kongo (finisman an 1641).
* 6 mè : soultan-an di Bîjâpur ka signen roun trété di lapè ké Shah Jahan ki ka roukonnèt sizrennté-a di lanpir moghol-a.
* 14 mè, Moukden : khan-an dé Jurchen Huang Taiji ka chanjé non-an di dinasti Qing é sa-a di so pèp an Mandchous.
* 26 mè : soultan-an di Golconde ka roukonnèt à so tour sizrennté-a di Shah Jahan.
* Jwiyé : lanprò Moghol Shah Jahan ka kité Burhanpur pou Agra aprè ki li nonmen so tiboug Aurangzeb vis rwè di Deccan. Posésyon moghol-ya annan sid-a sa divizé an sis provens, Khandesh, Berar, Télangana ké Daulatabad.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6oiws9g1k18irkf3e0chya68x33ggs4
1637
0
631
18821
18558
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1637''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 17 janvyé : tranmman di latè atè Mègsiko.
* 23 janvyé : Jean-Maurice di Nassau-Siegen(Maurice de Nassau) ka divini stathouder di Recife, priz pa Olandé-ya o Pòtidjé an 1630 (finisman an mè 1644). Li ka pran dé mizour entèrn pou rétabli sitchwasyon ki té dégradé so kò. Li ka anmélyoré lòrd piblik-a, lijyenn-an, ka asiré libèrté-a di konsyans, ka okipé so kò di aprovizyonnman-an, ka kréyé roun milis sivil, ka roulansé lékonnonmi soukriyè-a. Pou palyé péniri di lèsklav nwè, li ka voyé an Lafrik oun flòt ki ka anparé so kò di fòrtérès-a pòtidjé-a di São Jorge da Mina(out). Li ka fè bati Mauritsstad (Mauritia), oun nouvèl Recife ki ka akéyi koumèrsan-yan ki ézé ké ro fongsyonnè. Li ka antouré so kò di artis (frè-ya Post), di savan(Piso ké Marcgraf) é di tèknisyen é ka ankourajé imigrasyon-an bò'd Brézil olandé. Li ka mennen ké li roun kolonni di Jwif é di Marranes d’Ibérie ki ka òrgannizé koumèrs-a di souk é di tabak.
* Prentan : tantativ di kolonnizasyon di Tobago ké 212 kolon, ki voyé pa névé-a di douk di Courlande, Jacob Kettler.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
pbefnlysp7nndjg63en7f7oecqcjp78
1638
0
632
18829
18559
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1638''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 7 mè : Néyèrlandé-ya ka kolonnizé zil Moris-a.
* 25 jen : kaptenn-an Alonse Goubert ka pran posésyon di zil-a Diego-Rois (Rodrig). Pronmyé priz di posésyon dé zil Maskarègn pa Lafrans-a.
* Bò'd 20 jwiyé : Norman-an François Cauche ka abòrdé annan bè-a di Sainte-Luce asou kot-a Sid-Lès di Madagaskar. Li ka èsploré entéryò-a di zil-a pannan kat lannen.
* Pronmyé létablisman fransé ka figsé an bouchou-a di Sénégal (pwent di Bieurt).
* Maròk : Mulay Mohammed, chèf dé chorfa Alawites di Tafilalet ka étann so pwisans jouk Laghouat é o anviron di Tlemcen. Mé Tirk-ya à routiré so kò an deçà di Tafna.
== Lanmérik ==
* 14-15 févriyé : Philippe de Lonvilliers de Poincy ka divini lyétnan-jénéral dé zil di Lanmérik pou rwè-a di Lafrans.
* 26 févriyé : atè Boston, William Pierce kaptenn-an di Desire, ka konstrwi an 1636 atè Marblehead, prè di Salem, ka enpòrté pronmyé kargézon-an di lèsklav di Barbad-a, ki li ka échanjé kont dé lèsklav anmérendjen, tras marké-ya ka établi pronmyé prézans-a di lèsklav nwè o Massachusetts bò'd 1638.
* 29 mars : fondasyon di Nouvèl-Swèd, kolonni swédwaz asou riv-ya di Delaware.
* 22 mars : Anne Hutchinson sa banni di kolonni-a di bè-a di Massachusetts pou hérésie. Li ka pati pou Rhode Island.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
2203ad78zgimpfqn146admq4k9tp62g
1639
0
633
18811
18560
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1639''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
=== Lanmérik ===
* 23 janvyé : lotodafé atè Lima. Sèt judaïsan sa boulé vif, don Francisco Maldonado da Silva.
* 24 janvyé (14 janvyé di kalandriyé julyen) : Connecticut ka adòpté so pronmyé konstitisyon : Fundamental orders.
* 11 févriyé : Philippe de Lonvilliers de Poincy, lyétnan-jénéral dé zil di Lanmérik, ki pati di Lafrans 12 janvyé-a, ka rivé atè Matinik-a. Li ka abòrdé atè Gwadloup-a 17 févriyé-a, épi ka établi so kò atè Saint-Barthélemy. Di 1639 à 1660, li ka pran posésyon di roun parti di Saint-Martin, di Sainte-Croix ké Tortue.
* 1e out : rivé dé Ursulines o Kébèk. Menm lannen-an, yé ka anségné o jenn tifi annan yé kaz à la Basse-Ville di Québec. Rivé menm jou-a dé Lospitalyé ki vini fondé roun lopital.
=== Lazi ===
* 2 mè : Olandé-ya ka kontrolé Trincomalée atè Ceylan.
* 12 mè : transfè di kapital-a di Lanpir moghol-a d’Āgrā atè Delhi (Shahjahanabad).
* 17 mè : trété di Qasr-i-Chirin oben di Zuhab ant Lanpir otoman-an ké Pèrs-a, ka konfirmé à Tirk-a Bagdad ké Tabriz. Séfévid-ya rékipéré réjyon-an d'Erevan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
edsnxbqzv6ytr59bj3k9lsuodw1mu70
1640
0
634
18841
18561
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1640''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 9 janvyé : briga naval di Gurupá annan Léta di Pará, o Brézil.
* 9 févriyé : lanmò di Murad IV. Koumansman di soultannat otoman di so frè Ibrahim Ie le Fou (finisman an 1648).
* 6 jwiyé : rivé atè Nagazaki o Japon di roun lanbasad pòtidjé ki vini di Makao doumandé roupriz-a dé léchanj koumèrsyal ; li sa mété à lanmò 9 out-a.
* 31 out : Fransé-a François Levasseur, ki voyé pa Poincy, ka anlvé zil-a di Tortueaux Anglé di konpagni-a di Providence.
* Pronmyé grèv patronnal di listwè anmériken-an o chantché naval di Gloucester (Virjini).
* Lanprò mongol-a Güshi Khan di tribi-a dé Qoshots (Khoshuud oben Kalmouks) ka anvayi Tibé-a é ka venk Rwè-a di Tsang.
* Lanprò di Dzoungari, Erdeni Batur, ka konvoké rouprézantan-yan dé 44 khanat mongol o Tarbagataï afen di lité kont lèspansyon Mandchou-a. Diplonmasi mandchou-a ka éfòrsé so kò d’annilé désizyon-an di réyinyon-an di Dzoungari. Lanprò mandchou-a ka blijé Khalkha-ya à divizé yé péyi an Dé parti, khanat touchetou ké khanat dzasaktou, di non dé dignitèr rival ki ka dirijé yé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
42ma740eu6wmbfc9hhp3oeig4f3zt2b
1641
0
635
18802
18562
2020-06-05T03:42:09Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1641''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 14 janvyé : Olandé-ya ka pran Malacca o Pòtidjé aprè sis mwa di syèj o tèrm di roun aso sanglan. Yé ka kontrolé tout pasaj-ya ant loséyan Endjen-an ké Pasifik-a (détrwa di Malacca, di Lombok é di Sonde) é ka entèrsèpté lagsè-a dé Moluques o Anglé. Sa annègsyon ka afébli soultan-yan d’Aceh é di Mataram.
* 23 févriyé : koumansman di règn di manikongo Garcia II di Kongo (finisman an 1660).
* 30 avril, Maròk : asasina di marabout El-Ayachi, mèt di Salé, lò dé lalit entèstin ki ka déchiré Répiblik-a di Bouregreg. Marabout-ya di Dila, bò'd Khénifra, sa mèt di Nò di Maròk aprè ki li venk chérif saadjen-an ké partizan-yan di marabout El-Ayachi.
* 30 mè : roun flòt olandé ké Anglé kité Recife pou Langola.
* 24 jwiyé : o Japon, Olandé-ya sa transféré di Hirado à Deshima. Yé ka tchenbé monnonpòl-a di lenpò-ègspò asou larchipèl-a.
* 26 out, Langola : Olandé-ya ka chasé Pòtidjé-ya di Luanda ; 21 désanm-an, yé ka tchipé Benguela (1641-1648). Renn-an Jinga di Matamba ka pran yé pati.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
m9svi75ryv8jsi4zws3v0nbyatjytyd
1642
0
636
18792
18563
2020-06-05T03:42:08Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1642''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 17 mè : Paul de Chomedey, syò di Maisonneuve, ka fondé Ville-Marie, atchwèl lavil-a di Montréyal o Kanada ; dè lotonm-an, Jeanne Mance ka fondé l'Hôtel-Dieu di Montréyal.
* 18 jen, Mègsiko : ouvèrtir di prosè di Gabriel de Granada, ki ajé di trèz lannen. Patché marann pòtidjé-a judaïsan sa arété o Mègsik à laswit-a di so avé-ya.
* 24 jen : Louis XIII ka signen lèt patant-ya ki ka fondé Konpagni fransé-a di Loryan-an, é ka ògtrwayé o dieppois Rigault konsésyon-an di Madagaskar é dé zil anvironnant.
* 14 jwiyé : rwè-a di Pòtidjal Jean IV ka kréyé roun konséy di lout-lanmè ki ka érité dé atrisyon di Konséy dé Finans pou zafè-ya di lout-lanmè.
* Out : Jacques Pronis ka konfirmé priz-a di posésyon dé zil Maskarègn pa Lafrans-a.
* 24 sèptanm : Jacques Pronis ka pran posésyon pou Lafrans-a di zil Sainte-Marie é di bè-a d'Antongil o nò-lès di Madagaskar ; li ka enstalé so kò annan bè-a di Sainte-Lucie, é ka pédi patché wonm. É an 1643, li ka établi roun kolonni fransé atè Fort-Dauphin o sid di Madagaskar.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
dupexj3we53rh5m8605dqnxdmy1y962
1643
0
637
18799
18564
2020-06-05T03:42:08Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1643''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 21 janvyé : navigatò olandé-a Abel Tasman ka dékouvri zil Tonga.
* 6 févriyé : Abel Tasman ka dékouvri zil Fidji-ya.
* 1e mè : rivé atè Madagaskar di swasant-dis wonm. Enpé aprè Pronis ka kité annan bè-a di Sainte-Lucie é k'alé fondé létablisman-an di Fort-Dauphin(jòdla Tôlanaro).
* 14 jen : Olandé-ya (Maarten Gerritszoon de Vries) ka dékouvri Kouril-ya.
* 15 jen : dépa di roun èspédisyon ris di Vassili Poïarkov, ki voyé pa voïévode di Iakoutsk, Pierre Golodine. Li ka roumonté l'Aldan, ka dékouvri kour-a di Lanmou-a jouk so bouchou é ka swiv litoral-a jouk sit d'Okhotsk (finisman an 1646).
* 21 sèptanm : lanmò di Huang Taiji. Koumansman di règn di Shunzhi, lanprò mandchou di dinasti-a Qing, asou Lachin di Nò-a ké Mongoli-a. Réjans dé prens Dorgon ké Jirgalang.
* 14 novanm : koumansman di règn di Go-Kōmyō, di Japon, ki ka asèpté tronn-an aprè abdikasyon-an di enpératò-a Meishō.
* 25 désanm : navigatò anglé-a William Mynors ka dékouvri zil-a Christmas.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
mtmo00w9g4j5egfdsnovtq28t4j3hw6
1644
0
638
18853
18565
2020-06-05T03:42:11Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1644''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 29 févriyé : Abel Tasman ka pati di Batavia pou èsploré kot nò-ya ké lwès-ya di Lostrali-a (finisman an out 1644).
* 3 mars : Har Rai ka divini chèf rélijyé dé Sikh (finisman an 1661).
* Prentan : èspédisyon ris-a di Vassili Poïarkov ka désann kour-a di Zeïa é ka atenn konfen-yan di Mandchouri asou flèv Lanmou-a, an bouchou-a dikèl li ka ivèrné.
* 24 avril, Lachin : chèf dé révòlté chinwa Li Zicheng, ki proklanmen so kò lanprò 8 févriyé-a, ka maché asou Péken. Lanprò Ming-an Chongzhen, ka abandonnen, ka pann so kò (25 avril). À frontchèr-a, chèf militèr-a, Wu Sangui ka konkli oun larmistis ké Mandchou ki ka fourni dé troup. Li Zicheng ka propozé à Wu Sangui di partajé pouvwè-a. Sala ka roufizé é pa dépi, Li Zicheng ka fè masakré so fanmi.
* 27 mè : Wu Sangui ké Mandchou-ya ka mété rébèl-ya an dérout à pas-a di Shanhaiguan, asou Gran Miray-a.
* 6 jen : larmé mandchou-a ka envèsti Péken é ka proklanmen lanprò Fulin, névé-a di Huang Taiji anba non-an di Shunzhi é anba réjans-a di so tonton-yan Hooge ké Dorgon. Wu Sangui ka asèpté vis-rwayalté-a di Shaanxi koté li ka chasé Li Zicheng épi ka tchwé li. Ming-yan ka rézisté annan Sid-Lès-a (finisman an 1661).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
pfe4eg6gy1aldfv4ofqznho9c0wd9lg
1645
0
639
18833
18566
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1645''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 14 janvyé : konpagni-a di Nouvèl-Lafrans ka sédé so monnonpòl-a asou fourir-ya pou « kouminoté-a dé zabitan » di Kébèk (akò ki ratifyé 6 mars-a pa lirwè-a Louis XIV).
* 20 févriyé : Konpagni-a dé zil di Lanmérik ka nonmen Noël Patrocle di Thoisy, gouvèlnò-jénéral di zil Saint-Christophe. Li ka rivé asou plas 25 novanm-an, mé ki roupousé pa de Poincy, gouvèlnò an plas, li ka enstalé so kò an Gwadloup an atandan.
* 3 out, Brézil : troup olandé-ya sa briga pa ensirjé pòtidjé-ya atè batay-a di Monte das Tabocas. Koumansman di roun lagèr dé Pòtidjé kont Olandé-ya o Pernambouc (finisman an 1654) : Aprè dépa-a di Jean-Maurice de Nassau-Siegen, sitchwasyon-an ka dégradé so kò atè Recife. Difikilté finansyé-an ka agravé so kò. Rébélyon-an, ki dirijé pa André Vidal de Negreiros (pt) ké João Fernandes Vieira (pt), ka éklaté. An out, oun batay ki ranjé sa livrée o mont Tabocas. 19 avril 1648-a, Pòtidjé-ya ka anpòrté atè pronmyé batay-a dé Guararapes (pt)(kolin o nò di Recife) ké 19 févriyé 1649-a ségon-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
gis3vwwx5cgd54zpmiyusarnbj33ki4
1646
0
640
18793
18567
2020-06-05T03:42:09Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1646''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 15 févriyé : Jacques Pronis sa anprizonnen pa kolon ensirjé-ya di Fort-Dauphin(Madagaskar). Libéré 26 jwiyé-a à rivé-a di navir Saint-Laurent di Dieppe, li ka parvini à roupran pouvwè-a. Li ka fè dépòrté douz mutins atè Larégnon, alò inabité (finisman an 1649).
* 17 jwiyé : lanprò moghol-a Shâh Jahân ka pran Balkh.
* Jwiyé - sèptanm : Mandchou-ya, ka profité dé disansyon ant Ming-yan ka pran Zhejiang (jwiyé) ké Fujian(out-sèptanm).
* 5 ògtòb : trété di lapè ant Anglé-ya ké Endjen-yan Powhatan an Virjini, ki signen aprè ki gouvèlnò sir William Berkeley té kaptiré yé chèf Opechancanough.
* 15 ògtòb, Kébèk : roupriz dé lostitilité ké Agniers (Iroquois) lò sa dannyé-ya ka kaptiré papa jézwit-a Isaac Jogues ké Jean de La Lande. Agniers ka randé so kò kont ki Fransé-ya ki ka roudivini di Léròp ka kozé dé désè annan yé kouminoté (mikrob). Pou konjiré lanmò-a, roun Agnier ka tchwé di roun tchòk di rach papa-a Jogue (18 ògtòb) ké landimen-an Jean de La Lande.
* 24 désanm : dannyé Ming-an sa proklanmen lanprò di Lachin anba non-an di Zhu Yongli (finisman an 1662). Li ka rézisté otour di Kanton ké lèd-a dé Pòtidjé di Nicolas Ferreira. Yongli ké so fanmi ka konvèrti yé kò pou kristchannism-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1qs7kyvi0fn51trv9xw5t7jq7wxu43u
1647
0
641
18855
18568
2020-06-05T03:42:11Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1647''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 25 mars : navir olandé-a Nieuw-Haerlem ka échwé o Kap. So lékipaj sa kontren di rété roun lannen asou plas.
* 27 mars : arè ki ka poté règman an favò dé zabitan di Kanada. Kréyasyon di Konséy di Kébèk « ki charjé di lòrd-a é di jistis-a an Nouvèl-Lafrans ». Li ka dirijé finans-ya, koumèrs-a dé fourir ké politik jénéral-a. Li té fòrmé, à lorijin-an, dé gouvèlnò di Kébèk é di Montrétal é di sipéryò dé jézwit. Li ka admèt annan so réyinyon-yan, ké vwa délibérativ, sendik-ya oben rouprézantan éli di Kébèk, di Trois-Rivières é di Montréyal. An 1663, Konséy di Kébèk té souprimé ké ranplasé pa Konséy Souvren-an.
* 11 mè : rivé atè Manhattan de Pieter Stuyvesant, nouvèl dirègtò jénéral di Nouvèl-Néyèrlann an ranplasman di William Kieft.
* 15 mè : Guillaume Couture ka rousouvwè oun konsésyon di latè à la Pointe-Lévy (fitir vilaj di ségnòri-a di Lauzon) ki sitchwé divan lavil-a di Kébèk o Kanada e ki ké divini Lavil-a di Lévis an 1861.
* 10 jen : vigtwè naval èspagnòl asou Provens-Ini atè batay-a di pòr di Cavite, annan bè-a di Manille, o Filipin..
* 22 jen : privilèj di Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn oryantal sa rounouvlé, ki ka mwayennen tchèk konsésyon dé dirègtò.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1gqhmxzvmulcp9pwvfl41yj107jayo9
1648
0
642
18854
18569
2020-06-05T03:42:11Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Westfaelischer_Friede_in_Muenster_(Gerard_Terborch_1648).jpg|thumb|15 mè : ratifikasyon di lapè di Münster.]]
'''1648''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 24 jwiyé : Jean Le Vacher ka divini konsil di Lafrans atè Tinis (1648-1653 ; 1657-1666). Li ka òbténi fondasyon-an di pronmyé chapèl-a ki dèstiné pou kilt piblik, dédjé à Saint Louis.
* 4 désanm : Étienne de Flacourt, ki nonmen « koumandan jénéral di zil-a di Madagaskar » ka débarké atè Fort-Dauphin.
=== Lanmérik ===
* 23 mars : trété di Concordia ant Fransé-ya ké Néyèrlandé-ya asou partaj di Saint-Martin atè Lézanti. Poincy ka voyé 58 kolon fransé ki dirijé pa syò Gentes atè Saint-Barthélemy.
* 19 avril : pronmyé batay di Guararapes. Pòtidjé-ya ka roupran viktoryézman lofansiv-a o Brézil kont Péyi-Ba.
* 12 mè : dépa di Rio de Janeiro di roun èspédisyon pòtidjé pou roukonkèt di Langola ki kondjwi pa Salvador de Sá.
* Mè, Brézil : dépa di São Paulo di èspédisyon-an (bandeiras, razzia di endjen) di Antônio Raposo Tavares o sid di São Paulo é annan atchwèl Rio Grande do Sul jouk Belém (1648-1651).
* 15 jen, Boston : Margaret Jones sa pronmyé moun-an ki ègziké pou sòrsélri an Lanmérik di Nò.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
i2mh3ab6ixce1lbg9xajfjrpbast8g2
1649
0
643
18795
18570
2020-06-05T03:42:09Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1649''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* Févriyé : Pèrs-a Chah Abbas II ka roupran Kandahar. Di mè à sèptanm, épi an 1652, plizyò kanpagn kouté mè san sigsé sa mennen kont Balkh ké Badakstan pa Aurangzeb épi Dara Shukoh é Murad, tiboug di Shah Jahan.
* 1e jwiyé : o Maròk, l'Alawite Mulay Mohammed, rwè di Tafilalet, ki ka tchipé Fès dipi koumansman-an di lannen-an, an sa chasé pa marabout-ya di Dila.
* 7 sèptanm : pronmyé zabitan-yan di Larégnon-an sa ranmnen atè Fort-Dauphin ké zil-a ka roudivini kidonk inabité.
* 15 novanm : Roger Lecourt, ki voyé pa Étienne de Flacourt, ka pran posésyon pou trwazyenm fwè-a di Larégnon-an é ka batizé li zil Bourbon.
* Ris-ya ka atenn loséyan Pasifik-a ké Kamtchatka-a ka fondé lavil-a d'Okhotsk an Sibéri oryantal.
* Japon : kod ki ka défini obligasyon-yan di klas péyizan-yan.
=== Lanmérik ===
* 18 févriyé : vigtwè pòtidjé asou olandé-ya à ségon batay-a di Guararapes o Pernambouc.
* 10 mars : fondasyon di Konpagni jénéral-a di Koumèrs di Brézil, ki charjé 36 galyon. Li gen monnonpòl-a di ravitayman di Brézil an ven, farin, lwil ké lanmori. Pou atribiyé kapital-ya òkò konvèrti, jézwit-a António Vieira ka òbténi di rwè Jean IV di Pòtidjal ki byen-yan di sa-ya ki ké envèsti annan Konpagni-a fika à labri-a di tout konfiskasyon (6 févriyé).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
t60cmczpm9xdxpftrlbyv5r56d1pbn9
1650
0
644
18798
18571
2020-06-05T03:42:08Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1650''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 20 jen : Grénad, ki rouvandiké pa Lafrans-a, sa kolonnizé pa 200 wonm ki kondjwi pa Du Parquet.
* 27 sèptanm : Du Parquet ka achté Matinik-a, Grénad ké Sainte-Lucie. Sainte-Lucie sa kolonnizé pa 40 fransé ki kondjwi pa syò Rousselan.
* 24 ògtòb : Mandchou-ya ka anparé so kò di Canton. Lanprò Ming-an Yongli ka réfijyé o Yunnan (1651), épi an Birmanni(1659).
* 31 désanm, Lachin : lanmò di réjan Dorgon. So frè Ajige ka tanté di anparé so kò di pouvwè, mè sa arété, 26 janvyé 1651. Lanprò Qing Shunzhi, ki ajé di 13 lannen an mars 1651, ka asimen dirègman charj-a di pouvwè.
* Lachin : kòrsèr-a Ming Koxinga ka établi dé baz atè Xiamen (Amoy) ké Jinmen, o Fujian ; jouk 1653, li ka lansé dé raid kont lavil kotchèr-ya di Fujian é Guangdong.
* Létablisman di roun sistenm bikaméral o Maryland.
* Anguilla sa kolonnizé pa Anglé-ya di Saint Kitts.
=== Léròp ===
* 26-27 févriyé, Larisi : koumansman di révòlt-a di Pskov. Troup-ya di tsar ka roupran posésyon di lavil-a 25 out-a ké mennò-ya sa arété, tòrtiré épi ègzilé atè Novgorod an ògtòb.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
nua5j5o72rhnf5i3tyak0kahiobxe5t
1651
0
645
18794
18572
2020-06-05T03:42:08Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1651''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 17 janvyé : Jean de Lauzon sa nonmen gouvèlnò di Nouvèl-Lafrans.
* 1e févriyé : koumansman di règn pèrsonnèl di lanprò-a di dinasti-a Qing Shunzhi, ki ajé di 13 lannen.
* Prentan : Ris-a Yerofey Khabarov ka fondé fò d'Albazin (en) asou Lanmou-a.
* 8 jen : lanmò di shogun di Japon Iemitsu Tokugawa. So tiboug Ietsuna Tokugawa ka sigsédé à laj-a di 10 lannen (finisman an 1680).
* 26 jwiyé : Iroquois ka ataké l'Hôtel-Dieude Jeanne Mance atè Montréyal.
* 7 sèptanm : koumansman di Konspirasyon-an dé rōnin o Japon. A dé soda ki ka trouvé yé kò san lanplwa, é ki ka tanté, fot di fè yé kò tandé ròtman, di tchwé wonm-yan o pouvwè é di sibstitchwé yé kò pou yé annan tout gran lavil-ya (notanman atè Edo, Kyoto ké Osaka). Mannòv-a ka échwé, ké san lanplwa-a dé rōnin ké rézoud so kò pa vyéyisman epi lanmò-a dé wonm ki konsèrnen. Bakufu ka véyé dè lò à évité kréyasyon-an di rōnin pa souprésyon brousk é pa konpansé dé charj ofisyèl.
=== Léròp ===
* 13 avril : patan di lanprò-a Ferdinand III ki ka rounouvlé é ka étann mizour-ya kont pa-katolik-ya an Lotrich é annan péyi tchèk-ya.
* 28-30 jen : nouvèl défèt dé Zaporog atè batay-a di Berestechko (en), an Loukrenn.
* 10 jwiyé : vigtwè naval vénisyen asou Otoman-yan annan Cyclades atè batay-a di Paros.
* 28 sèptanm : Bogdan Khmelnitski ka signen trété-a di Bielaïa-Tserkov ké Pològn-an.
* Pològn : jacqueries an Galicie ké annan réjyon-an di Cracovie.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jt7enz3ueg7q8jtam3stsf0pnqb4fon
1652
0
646
18828
18573
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Charles_Bell_-_Jan_van_Riebeeck_se_aankoms_aan_die_Kaap.jpg|thumb|6 avril : rivé di Jan van Riebeeck koté Cap, lapentir di Charles Bell.]]
'''1652''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 24 mars : atak d'Achansk pa Mandchou-ya, pronmyé afrontman riso-chinwa asou Lanmou-a à laswit-a di kanpagn-an di Yerofey Khabarov (1649-1651).
* 6 avril : Olandé-ya ka fondé kolonni-a di Kap an Lafrik di Sid pou Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn oryantal.
* Dé san Olandé pa Jan van Riebeeck ka enstalé yé kò o Kap. À labri-a di roun fò, yé ka kiltivé dé séréyal é ka entrodjwi chouval-a. Zabitan-yan di Kap é di so zanviron-yan ki imédjat ki ka bay yé kò non-an di free burghers(bourjwa lib). Konpagni manman-an ka ègzèrsé roun strik monnonpòl-a asou échanj-ya, mé kolon-yan ka enstoré roun lavi patriyarkal ké biblik, ki ka bay yé kò non-an di pèp péyizan pou fwi sivilizasyon mèrkantil, Boer-ya. Rapò-ya ant Boer-ya, Hottentots, Xhosas ké Cafres sa mové, dannyé-ya pa ka obéyi o menm lalwa asou échanj-a ké propriyété-a. Pou Hottentots, latè-ya pa ka apartni à pyès moun, é nou péké savé « défann » li pa roun palisad.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
qtvbrewysak30cyqi27apnrc1lrlu25
1653
0
647
18847
18574
2020-06-05T03:42:11Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1653''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 15 janvyé : Lozang Gyatso, Ve dalaï-lama(Tibé) ka rankontré lanprò-a Shunzhi atè Péken. Li ka divini gid èspiritchwèl di lanprò-a di Lachin ki ka ofri li an routour so protègsyon tanporèl.
* 16 janvyé, Brézil : jézwit-a António Vieira ka rivé o Maranhão ké roun lòrd rwayal di afranchi tout Endjen-yan, sa ki ka déchéné soulèvman jénéral-a dé Pòtidjé, osi rélijyé-ya ki pa jézwit.
* 2 févriyé : fondasyon di lavil-a di New York pa Néyèrlandé-a Peter Stuyvesant, anba non-an di « Nouvèl-Amsterdam ».
* 18 mè, Batavia : lanmò di Carel Reyniersz. Joan Maetsuycker ka divini gouvèlnò jénéral di Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn oryantal (finisman an 1678).
* 22 sèptanm, Kébèk :Maisonneuve ka rouvini di Lafrans ké 108 soda ki angajé pou défann Montréyal kont Iroquois (« Gran Rékri-A » ).
* Rivé di Marguerite Bourgeoys o Kanada, ki vini pou ouvri roun lékòl. Li ka marké ki atè Kébèk tout bèt sa si pov ki sa ka fè pitché. À so rivé atè Montréyal 16 novanm-an, li pa ka trouvé di timoun di laj èskolèr akoz di fò mòrtalité enfantil-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
hhb85vwiiunckl650shld4vrhqwbngq
1654
0
648
18791
18575
2020-06-05T03:42:08Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1654''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 26 janvyé : kapitchoulasyon di Recife. finisman di okipasyon olandé-a di Brézil. Briga an 1649 atè batay-a di Guararapes, Olandé-ya sa èspilsé di Recife pa kolon brézilyen-yan ki révòlté. Patché plantò ké négosyan néyèrlandé ka enstalé yé kò atè Lézanti. Trwa san Jwif di Nouvèl-Lolann ka figsé yé kò an Matinik, an Gwadloup oben atè Saint-Christophe koté yé ka dévlopé kiltir-a di kann à souk. Ròt la ègzilé yé kò atè Jamayik-a, atè Labarbad, an Lolann, asou Kot Sovaj é an Nouvèl-Néyèrlann.
* 9 févriyé : Fransé-ya sa chasé di zil-a di Toti-a pa Èspagnòl-ya (1654-1655). Sèrten ka établi yé kò annan réjyon-an di Port-au-Prince (Sen-Domenng).
* 20 mé : kolonnizasyon di Tobago pa douché-a di Courlande.
* 10 jwiyé : Pòtidjal-a ka roukonnèt drwè-ya dé Anglé o koumèrs an Loryan.
* 13 jwiyé : major Robert Sedgewick ka pati di Boston pou ataké Lakadi fransé-a. Navir anglé-ya ka tchipé téritwar akadjen-an, ki alò péplé di roun swasantenn di fanmi fransé (1654-1667).
* 6 out, Trois-Rivières : gouvèlnò-a di Nouvèl-Lafrans Jean de Lauzon ka voyé Dé wonm ki akonpagné dé Endjen Outaouais pou roun èspédisyon bò'd Lwès-a. Roun di yé ké fika Médard Chouart des Groseilliers. Yé ka èsploré lak Michigann-an(1654-1656). Des Groseilliers ka rouvini plita annan réjyon-an akonpagné pa so bofrè Radisson (1659-1660).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
kkbw38wksioqz75sw6er1ypv1u31ulq
1655
0
649
18820
18576
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1655''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 10 mars : flòt anglé-a di lanmiral-a Blake ka parèt divan Laljèr é ka òbténi oun trété di pa-agrésyon.
* 25 mars : Huygens ka dékouvri di Satirn.
* 14 avril : vigtwè naval anglé di Robert Blake asou Tinis atè batay-a di Porto Farina.
* 14-25 avril, lagèr anglo-èspagnòl : roun flòt anglé ki kondjwi pa vis-lanmiral William Penn ka débarké roun larmé ki ka échwé pou pran Sen-Donmenng.
* 10 mè : Anglé-ya ka pran Jamayik-a asou Èspagnòl-ya.
* 15 sèptanm, lagèr di Pêcher : raid dé Andastes kont Nouvèl-Néyèrlann.
* 26 sèptanm : Nouvèl-Néyèrlann(ki sitchwé asou roun parti dé Léta anmériken atchwèl di New York, di New Jersey, di Delaware, di Connecticut, di Pennsylvanie é di Vermont) ka annègsé Nouvèl-Swèd sa ki ka ka sonnen glas dé tantativ kolonnyal di Swèd-a an Lanmérik sèptantriyonnal.
* 13 novanm : roun tranmman di latè ka détrwi Lima ké Calao o Pérou.
* Livèr 1655-1656 : fondasyon di Kosogorski, asou Lanmou-a.
* Oun réfijyé jwif di Brézil, Benjamin da Costa, ka entrodjwi endistri soukriyè-a atè Matinik-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jp0uaq8ibd768ulz6j83evasd5q57hv
1656
0
650
18839
18577
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1656''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 12 ògtòb, Langola : akò di lapè ant Pòtidjé-ya ké renn-an di Ndongo Nzinga gras à médjasyon-an di séminèr kapisen Antonio de Gaeta. Frontchèr-a ant rwayonm-an di Ndongo é sala du Matamba sa figsé asou flèv-a Lucala.
* 26 novanm : Jérémie Deschamps du Rausset sa nonmen lyétnan di zil-a di Toti-a, charjé di roukonkéri zil-a, ki roupran provizwarman pa Anglé-ya. Fransé-a Jérémie Deschamps ka roupran zil-a an 1659 o non di répiblik-a dé frè di kot-a (fliboustché ké boukannyé di kot Nò Lwès-a di Sen-Domenng).
* Novanm : pronmyé révòlt dé lèsklav an Gwadloup ki mennen pa Jean Leblanc ké Pèdre. Yé sa ékartélé é yé konpagnon ékòrché vif oben pann.
=== Lazi ===
* Janvyé, Lenn : Moghol-ya ka ataké Hyderâbâd ké Golkonda ; Annègsyon di Javli pa Shivâjî Bhonsla.
* 3 mars : rivé atè Péken di pronmyé lanbasad ris-a an Lachin, ki mennen pa Fedor Isakovich Baikov. Koumansman dé rélasyon diplonmatik sino-ris.
* 23 mars, djopopo dé Rit : dékrè di pap Alexandre VII ki ka otorizé rit malabar-ya ké rit chinwa-ya aprè lègzanmen di Saint-Office.
* 12 mè : Olandé-ya, alyé o rwè di Kandy Râjasimha II, ka pran Kolonbo asou Pòtidjé-ya.
* 15 sèptanm : Mehmet Köprülü (1575-1661), di lorijin albannen, ka divini gran vizir di Lanpir otoman-an (finisman an 1661).
* 26 ògtòb, Rwayom d'Ayutthaya : koumansman di règn di Narai, rwè di Siam (finisman an 1688).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6yabl7g63he4sjjc9b3c3eyu6bmvvzt
1657
0
651
18850
18578
2020-06-05T03:42:11Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1657''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 21 févriyé : òrgannizasyon-an di kolonni-a di Kap pa Jan van Riebeeck, ki ka alwé dé latè à nèf free burghers.
* 20 avril : lanmiral anglé Robert Blake ka anparé so kò di roun flòt èspagnòl atè Santa Cruz di Tenerife.
* Avril : èspilsyon di Martin Husson pa bey-a di Tinis. Jean Le Vacher ka ranplasé li kou konsil di Lafrans atè Tinis (finisman an 1666).
* 20 avril : Jwif-ya ka risouvwè drwè-a di plen sitwayennté atè Nouvèl-Amsterdam.
* 1e jen : rivé dé pronmyé quakers atè Nouvèl-Amsterdam.
* 29 jwiyé : rivé dé Sulpiciens atè Montréyal.
* Négus-a di Létchopi Fazilidas ka fè roubati katédral-a d’Aksoum.
* Lanpir otoman : révòlt an Siri di gouvèlnò d'Alep Abaza Hasan Pasha, ki réprimé pa Mehmet Köprülü, ké révòlt-ya atè Antalya an Lannatoli ké an Léjip(1659).
* Konséy-a di Kébèk ka konprann dézòrmé gouvèlnò-a, prokirò jénéral-a, roun dirègtò di koumèrs dé fourir ké kat konséyé éli pa sitwayen-yan di Kébèk, Trois-Rivières ké Montréyal.
* Konpagni di Koumèrs di Brézil sa nasyonnalizé. Li sa administré pa Junte di Koumèrs, ki ka kontinwé à vèrsé roun dividende pou agsyonnèr-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
knwhioizzywcg343rg5y026e2cw44zf
1658
0
652
18823
18579
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1658''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 28 janvyé, Montréyal : Marguerite Bourgeoys ka risouvwè di syò di Maisonneuve roun étab é ka inogiré laba roun lékòl pou lédikasyon-an dé Fransé é dé Endjen. 2 jwiyé-a, li ka fondé Kongrégasyon di Notre-Dame di Montréyal.
* 28 mars : kolon-yan di Kap ka koumansé à akéri dé lèsklav ki enpòrté, pas Koï-Koïn (Hottentots) ka roufizé di mété so kò à yé sèrvis. Yé ka vini di Langola é di Lafrik ògsidantal (310 an 1687).
* 17 sèptanm, Brézil : Salvador Correia de Sá e Benevides ka wè so kò konfyé pa gouvèlman-an di Lisbonn trwa kapitennri-ya di Sid (Espirito Santo, Rio de Janeiro ké São Vicente). Li gen pou projè di kréyé pou li, o sid di São Vicente, kapitennri-a di Santa Catarina pou mété an valò Sid-a di Brézil é ka rouvri larout klandèsten-an di lajan-an ki vini di Potosi pa Buenos Aires. Li ka sasé dilò annan réjyon-an di Paranaguá tandi ki so tiboug ka sasé li annan kapitennri-a d’Espirito Santo.
* Sèptanm : èspilsyon ké masak dé Endjen karayib atè Matinik-a.
* Fondasyon di kouminoté jwif-a di Newport, atè Rhode Island, K.K. Yeshuat Israyèl(« Sali di Lisrayèl »).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
e8b2yha5hqfy0evhx4ze0j61of5cnes
1659
0
653
18790
18580
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Knox-Ceylan.jpg|thumb|Robert Knox ka débarké koté Ceylan.]]
'''1659''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 2 févriyé : Jan van Riebeeck ka prodjwi di vinau Kap.
* 31 mars : Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn oryantal ka otorizé roun group di swasant-dis Jwif di Recife, ki kondjwi pa Isaac da Costa, à établi so kò atè Curaçao ké sèrten privilèj, don libèrté rélijyé-a.
* 5 mè : Anglé-ya ka tchipé zil-a Sainte-Hélène.
* 16 jen : Mgr François de Laval, ki nonmen visèr apostolik di Nouvèl-Lafrans, ka rivé an Nouvèl-Lafrans. So tanpéranman otoritèr é so konvigsyon ki Kanada sa roun pòs d’anvan-gard di katolisism ké fika roun sours di konfli ké pouvwè sivil-a. Li ka divini pronmyé lévèk-a di Kébèk an 1674.
* 10 novanm, Pratapgarh : konfli ant chèf-a Marathe Shivaji ké Afzal Khan (en), ki voyé pa soultan-an di Bijâpur, ki sa tchwé pa roun Bagh-nakha é don larmé-a sa dispèrsé. Shivaji ka pran Kolhapur. Aurangzeb ka entèrvini, ka tchipé Poona é ka chasé Marathes di Kalyan. Shivaji ka pratiké guérilla kont gouvèlnò moghol-ya.
* 19 novanm : Robert Knox, ki pousé pa roun tanpèt, sa fè prizonnyé atè Ceylan pa lirwè-a Râjasimha II (finisman an 1679).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
q0rj8vukkonjs4r7pz9egps3tv4z83z
1660
0
654
18745
18581
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1660''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 14 janvyé : rivé di roun misyon di Kapisen èspagnòl atè Arda (Allada) an Giné. Li ka échwé é ka rantré an Lèspagn an 1661.
* 2 mè, Kébèk : batay di Long Sault. 1e mè-a, Adam Dollard des Ormeaux ké 16 di so zanmi-ya ka rivé atè Long-Sault é ka antann, annan rès-ya di roun palisad ki abandonnen, Iroquois (ki té déklaré lagèr o Blanng) ki ka roumonté larivyè-a dé Outaouais. Yé pa savé ki group-a d’Iroquois ka konté anviron 300 wonm, yé ka barikadé yé kò annan yé palisad koté yé ké fika asyéjé pannan roun simenn. Hurons ka fè défèksyon, dilo-a ka koumansé à manké yé, é lò roun baril di lapoud ka èsploré annan palisad-a, asyéjé-ya ka tonbé an lanmen-yan dé Iroquois. Nèf dé sirvivan ké fika tòrtiré à lanmò épi manjé.
* 1e jen : ègzékisyon atè Boston di quaker Mary Dyer. Koumansman dé pèrsékisyon sistématik kont quakers, ki ké douré jouk finisman-an dé lannen 1660.
* 12 jen : atak olandé kont soultannat-a di Makassar. Soultan-an Hasanuddin divèt signen lapè (19 out ké 2 désanm).
* 15 jwiyé : trété di lapè ant Olandé-ya ké Endjen-yan Delaware, venki annan pronmyé lagèr-a dé Esopu.
* 27 ògtòb : gran éripsyon di vòlkan ékwatoryen Pichincha ki ka étalé pli di 30 cm di sann asou Quito.
* 8 novanm : koumansman di révòlt-a di Cachaça atè Rio de Janeiro.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
m4m2h2vwyvvsypnsmm7mfnp80trkbit
1661
0
655
18788
18582
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Kangxi7.jpeg|thumb|17 févriyé : Kangxi, lanprò di Lachin.]]
'''1661''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 14 févriyé - 24 mars : troup-ya di soultan d’Oman, ki vini o soukour di Paté, ka asyéjé é ka sakajé Mombasa (Kénya) mé ka évité pòs pòtidjé-a di Fò Jesus.
* 17 févriyé : koumansman di règn di Kangxi, lanprò di Lachin (finisman an 1722). Li ka gouvèlné anba titèl-a di kat réjan.
* 6 avril : Réprésyon di révòlt-a di Cachaça, atè Rio de Janeiro, ki dirijé pa Jerônimo Barbalho ki ka riproché atè Salvador de Sa la levée di nouvèl lenpo pou antrétchen-an di garnizon-an. Salvador, alò atè Paranaguá, ka konvenk Paulistes di pa jwenn so kò ké ensirjé-ya. Li ka parvini à anparé so kò di Rio san tchòk férir, ki ka profité di rivé-a di flòt pòtidjé-a.
* 30 avril : pirat chinwa-a Koxinga (Zheng Chenggong) ka débarké atè Taywan. Li ka anparé so kò di sitadèl-a di Zeelandia (1e févriyé 1662) é ka an chasé Olandé-ya.
* 22 mè : troub o Brézil ; jézwit-ya sa èspilsé di Maranhão.
* 23 jen : Anglé-ya ka òbténi Bombay ké Tanger à laswit-a di trété di maryaj di Charles II di Langlétè ké Catherine de Bragance.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
84k7gjfey7pfmonryw7qoi94ty48vos
1662
0
656
18824
18583
2020-06-05T03:42:10Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Koxinga_Dutch_Treaty.jpg|thumb|1é févriyé : trété di Koxinga ké Provens-Ini-ya.]]
'''1662''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 15 janvyé, Lenn : néyèrlandé-ya ka pran Cranganore asou Pòtidjé-ya.
* 22 janvyé, Ava : lirwè birman-an Pye Min ka livré Yongli, dannyé lanprò-a di dinasti-a dé Ming di sid ki réfijyé an Birmanni, o jénéral chinwa Wu Sangui ki té anvayi péyi-a.
* 30 janvyé : Pòtidjé-ya ka sédé o Anglé lavil-a di Tanger, o Maròk (finisman an 1683).
* 1e févriyé : pirat-a Koxinga ka anparé so kò di zil-a di Taywan (ki ka aplé so kò à lépòk-a Formose) aprè nèf mwa di syèj di fòrtérès-a di Zeelandia é an chas Olandé-ya.
* Mars : lanprò-a di Lachin Kangxi, pou libéré lanpir-a dé mouvman anti-Qing, ka òrdonnen « Gran dégajman »-an, déplasman fòrsé bò'd entéryò-a dé latè dé popilasyon dé kot di Sid-Lès koté parti-a dé Ming sa òkò pwisan.
* 11 jen : o Yunnan, Wu Sangui ka tranglé pèrsonnèlman Yongli, dannyé lanprò di dinasti-a dé Ming di sid.
* 2 jwiyé (oben 23 jen) : lanmò di Koxinga alò ki li té ka sonjé à anparé so kò di Manille. So tiboug ka sigsédé li jouk 1681.
* 20 out : André Akhijan ka divini pronmyé prima di Légliz katolik siryak-a. Linyon à Légliz katolik ronmen-an Légliz katolik siryak-a.
* 14 désanm : lalwa asou lèsklavaj-a an Virjini, ki ka déklaré ki tout timoun-yan ki nèt annan péyi-a sa lib oben lèsklav soulon kondisyon-yan di manman-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
isspkk9rcjk7teov5d1xdfhh3uic5y8
1663
0
657
18699
18584
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1663''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 7 janvyé, Lenn : néyèrlandé-ya di Rijckloff van Goens ka pran Cochin asou Pòtidjé-ya.
* 13 févriyé : néyèrlandé-ya ka pran Cannanore asou Pòtidjé-ya.
* 28 jen, Japon : shogun-an entèrdi sousid-ya di akonpagnman (junshi) ki pratiké pou montré so fidélité o mèt défen.
* 10 ògtòb : létablisman di séminèr dé Misyon étranjé di Pari pou fòrmé dé misyonnè fransé pou lévanjélizasyon-an di Tonkin, di Cochin chine, di Kanbòdj é di Siam.
* Novanm : Saint-Charles ka mouyé atè Saint-Paul é ka débarké Louis Payen ké Pierre Pau ké dis Malgach (sèt wonm ké trwa fanm). Zil Bourbon-an ka divini roun kolonni ké pronmyé baz fransé-a di loséyan Endjen-an.
* 17 désanm : à lanmò-a di renn-an di Rwayom di Ndongo Nzinga (Dona Ana de Sousa), péyi-a sa entégré atè Langola pòtidjé-a.
* Tibé : Lobsang Yeshe ka divini senkyenm panchen-lama (finisman an 1737). Aprè lanmò-a di so titò, panchen-lama, an 1662, dalaï-lama ka enstitchwé ligné-a di réyenkarnasyon dé panchen-lama, ki ka rézidé atè Tashilhunpo, prè di Shigatse ; Dé ligné ké pran souvan pa laswit-a dé pozisyon politik antagonnis.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
25sl7wgxcmo3h0am5q8ghkbwaneexs8
1664
0
658
19579
19458
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Sotiale|Sotiale]]
wikitext
text/x-wiki
'''1664''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 16-20 janvyé, Lenn : Shivaji ka pran é ka piyé dégra di Surat. Moghol-ya ka kont-ataké é ka asyéjé li annan so kapital. Shivaji divèt signen oun trété, 22 jen 1665.
* 26 jen : Olandé-ya ka tanté oun dézyenm kolonnizasyon di zil Moris-a (finisman, 25 janvyé 1710).
* 23 jwiyé : débarkman di douk di Beaufort atè Djidjelli, an Laljéri ; li ka routiré so kò 31 ògtòb-a, « ké pèrt », soulon Bussy Rabutin, « di swasant-dis pyès di kannon, di tout minisyon-yan di lagèr é di bouch é di tout blésé-ya ké malad-ya ».
* 3 out, Maròk : alaouit Mulay Rachid ka briga so frè Mohammed annan plenn-an dé Angad é ka anparé so kò di Tafilalet.
* 10 out : à laswit-a di roun blocus di Ménam, Olandé-ya ka òbténi monnonpòl-a di koumèrs dé lapo ké Siam ensi ki roun privilèj d’èstéritoryalité.
* 27 out : Déklarasyon di Rwè ki ka poté létablisman di roun Konpagni pou koumèrs-a dé Lenn oryantal. Colbert ka fondé Konpagni fransé-a dé Lenn oryantal, don lòbjè-a sa di « navigé é négosyé dipi kap di Bon-Èspérans prèsk annan tout Lenn-yan ké lanmè oryantal ». Li sa konstitchwé définitivman pa lèt patant di sa jou, ké monnonpòl di koumèrs lwenten di pou senkant lannen. Li ka kréyé roun lèskal à zil Bourbon-an (atchwèl zil di Larégnon-an).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
15mmk1ojwvdlnjmz2ps9sfqaxdhzgi1
1665
0
659
19641
19433
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Sotiale|Sotiale]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Shabbatai2.jpg|thumb|Shabbetaï Zevi entronizé]]
'''1665''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi. Li ka fè parti di piti laj glasyèr.
== Évènman ==
* 5 janvyé : parisyon atè Pari di pronmyé niméro di pronmyé rouwè syantifik, Journal dé Sçavan.
* 9 janvyé, Viêt Nam : édi ki ka proskri kristchannism-an é mété à lanmò dé krétchen di Faifo (30 janvyé).
* 20 mars : Tegh Bahadur ka divini chèf rélijyé dé Sikh. Li ka opozé so kò o mizour rélijyé é ka rézisté à lopérasyon-yan.
* 31 mè : prédikatò kabalis Shabbetaï Zevi sa proklanmen Messie atè Gaza.
* 22 jen : Shivâjî Bhonsla ka signen trété-a di lapè di Purandha ké Aurangzeb.
* 24 jen : douk-a di Beaufort ka briga pirat barbarèsk-ya di Tinis é di Laljèr o konba naval di Goulette.
* 9 jwiyé : rivé di navir « Le Taureau » ki ka anpòrté à so bò 20 pronmyé kolon fransé-ya di zil Bourbon-an.
* 4 out-12 ògtòb : misyonnè krétchen-yan Louis Chevreuil ké Antoine Hainques ka pati di Siam pou Champa ké Cochinchine.
* 5 out : zil Bourbon ka akéyi so pronmyé gouvèlnò, Étienne Regnault, lajan-an di Konpagni-a dé Lenn.
* 24 out : vigtwè navali di douk di Beaufort asou Barbarèsk-ya atè batay-a di Cherchell.
* 29 ògtòb : Pòtidjé-ya ka défè Lanpir-a Kongo atè batay-a d'Ambuila.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
h1vxcwcdx2dhqxwm7jssb9drxwfftga
1666
0
660
18773
18587
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1666''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 14 avril : lanmò di Hammouda Pacha, bey di Tinis ; so tiboug Mourad II ka sigsédé li.
* 22 avril : Fransé-ya ka chasé Anglé-ya di Zil Saint-Christophe.
* 9 mè : Shivaji ka randé à lakou-a d’Âgrâ. Fè prizonnyé, li ka parvini à chapé é à roujwenn so baz-ya 30 novanm.
* 31 out, Brézil : dépozisyon di gouvèlnò di Pernambouc Jerônimo de Mendonça Furtado pa popilasyon d'Olinda, à laswit-a di konjourasyon-an di Nosso Pai ; li sa rouvoyé atè Lisbonn.
* 14 sèptanm, Kébèk : roun larmé di 1 300 wonm ka maché kont Iroquois é ka anparé so kò di yé rézèrv di viv (14 ògtòb). Trété-a ki ka anfwi so kò (8 jwiyé 1667) ka souvrennté di rwè di Lafrans é ka asiré à kolonni-a 16 lannen di dévlopman pasifik.
* 3 ògtòb (oben 1e novanm) : pronmyé kouronnman di Süleyman Ie, chah séfévid di Pèrs, anba non-an di Safi II ; li sa kouronnen roun ségon fwè 22 mars 1669 é ka régné jouk so lanmò, 29 janvyé 1694.
* Koumansman di règn di monomotapa (Karanga) Mukombwe Alfonso, o Mozanbik. Rwayom-an di Karanga ka déklinen rapidman ké lenfliyans-a di Pòtidjal ka diminwé annan péyi.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
izm80moeyj7f8e1vwx46aqgh70on0vk
1667
0
661
18726
18588
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Kircherchinamap.jpg|thumb|Kart di Chin, di Athanasius Kircher, 1667.]]
'''1667''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 28 mars : René Robert Cavelier de La Salle ka òbténi di fika roulévé di so vé-ya pa Konpagni di Jézi.
* 24 mè : Maròk : Mulay Rachid, orijinèr di Tafilalet, ka anparé yé kò di Fès. Li ka fè so kò proklanmen soultan atè Fès aprè ki li konkéri Rif, épi ka antrouprann konkèt-a di tout Maròk-a. Li ka fondé dinasti alaouit-a.
* 8 jwiyé, Kébèk : trété di lapè ké Iroquois. Jean Talon ka fè kréyé patché ségnòri asou Dé riv di Saint-Laurent, pli partikilyèrman annan sègtò-a di larivyè-a Richelieu, pou réparti pèpman-an é di prévini agrésyon-yan dé Iroquois.
* 31 jwiyé : trété di Bréda⋅ant Langlétè-a Provens-Ini, Lafrans-a ké Dannmark-a. Olandé-ya ka achté Sourinam-an o Anglé an léchanj di zil di Manhattan. Dé Jwif pòtidjé réfijyé di Brézil ka enstalé yé kò. An Insulinde, Britannik-ya ka abandonnen yé dannyé téritwar o zil Banda. Lafrans-a ka randé parti anglé-a di Saint-Christophe, Antigua ké Montserrat à Langlétè-a é ka rékipéré Lakadi-a.
* 25 out, Lachin : Kangxi, à laj-a di 13 lannen, ka pran an lanmen gouvèlman-an.
* 17 sèptanm : lanmò di rwè Philippe IV di Lèspagn, papa di lenfant-a Marie-Thérèse di Lotrich.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6xj2u7jp1zps0mbowe5s4j4s1asqgnn
1668
0
662
18733
18589
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Puerto_del_Pr%C3%ADncipe_-_being_sacked_in_1668_-_Project_Gutenberg_eText_19396.jpg|thumb|27 mars : sac de Puerto de Príncipe.]]
'''1668''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 13 févriyé, Lenn : François Caron ka abòrdé atè Surat koté li ka fondé roun kontwè fransé, swivi pa kréyasyon-an di roun pòs atè Masulipatam.
* 9 mars : dézyenm trété di lapè ant Shivaji ké Aurangzeb.
* 27 mars : kòrsèr-a Henry Morgan ka mété à sak Puerto de Príncipe (Kiba).
* Lenn : Bombay ki akéri pa kouronn-an di Langlétè an 1661, sa bay an lokasyon à Konpagni anglé-a dé Lenn oryantal.
* 25 avril : Olandé-ya ka roupran posésyon di Sourinanm.
* 3 jen : dépa di Gravesend di èspédisyon-an di Médard Chouart dé Groseilliers. 29 sèptanm-an, fitir Konpagni-a di Bè-a d'Hudson ka édifyé Charles Fort, asou Bè-a James, an bouchou-a di Larivyè Rupert.
* 16 jen : roun kolonni èspagnòl ka enstalé so kò atè Guangxi. Chamorro-ya sa désimé pa maladi-ya ké lègzagsyon-yan dé kolon.
* 24 jen, Maròk : priz di Zaouïa de Dilapar soultan-an di Fès Mulay Rachid, aprè so vigtwè asou larmé-a dé marabout di Dila atè Baten-er-Roummane.
* 10 jwiyé : Henry Morgan ka mété à sak Portobelo (Panama).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
i9pbcb0ptwbcczwk9fmffeczlrdpf9e
1669
0
663
18725
18590
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Etnas_1669_eruption.jpg|thumb|11 mars : léripsyon di Etna.]]
'''1669''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 18 avril : Aurangzeb, ki ka sasé à enstoré sharî'a, ka entèrdi konstriksyon-an di tanp endou é ka fè détrwi pli résan-ya. Tanp-a di Vishwanath atè Bénarès sa démoli an out, swivi pa sa-ya di Keshava Rai atè Mathura an janvyé 1670 é di Somnāth o Kâthiâwar.
* 14 jen, Lachin : Kangxi ka fè arété roun-an di so ansyen réjan-yan é ka dégradé rounòt. Li ka òrdonnen rèstitisyon-an dé latè ki sézi pa Mandchou-ya o Chinwa.
* 20 jen : koumansman di révòlt-a dé Aïnou, popilasyon endijenn di nò di Japon, ki mennen pa Shakushain, ki aplé pa gouvèlman shogunal-a « révòlt d'Ezo » (1669-1672). Yé sa krazé pa klan-an Matsumae.
* Jwiyé : Kozak-ya di Stenka Razine ka ataké so kò à flòt pèrsan-an asou riv oryantal-a di Kaspyen-an.
* Pronmyé gouvèlnò-a di zil Bourbon-an Étienne Regnault ka fondé Saint-Denis.
* Révòlt dé Jat di Mathura kont Aurangzeb, à laswit-a di dèstriksyon-an di tanp di Mathura. Yé chèf Gokla sa mété à lanmò ké so fanmi sa konvèrti di fòs à lislanm-an. Dispèrsé o sid é à lès-a di Delhi, Jat-ya sa roun kouminoté popilèr é géryé di ba caste di lorijin scythe. Yé sosyété sa strikman égalitèr.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
oix39azpv5xjzavwjdyz5ru4iu4t8he
1670
0
664
18732
18591
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Wpdms_ruperts_land.jpg|thumb|Latè di Rupert, téritwar alouwé koté Kompagni di Bè d'Hudson.]]
'''1670''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 4 févriyé, Lenn : batay di Sinhagad. Shivaji ka rékipéré fò-ya ki li té pédi an 1664.
* Avril : Anglé-ya ka fondé roun létablisman kolonnyal atè Charleston (Charles Town) an Karolin di Sid.
* 2 mè :Charles II di Langlétè ka ògtrwayé roun chart à Konpagni-a di Bè-a d'Hudson à kondisyon èsprès ki bénéfisyèr-ya ka trouvé roun pasaj ki ka mennen an Lanmè-ya di Sid. Chart-a ka bay à konpagni-a monnonpòl-a di koumèrs asou tout lanmè, détrwa, bè, larivyè, lak, krik oben bra di lanmè an lyen dirèk ké bè-a d'Hudson, pé ka enpòté latitid-a, téritwar-a oben péyi-a ki konsèrnen (téritwar rouvandiké pa Lafrans-a). Médard Chouart des Groseilliers ké Pierre-Esprit Radisson sa pronmyé-ya ki ka propozé mété asou pyé di roun tèl konpagni. Aprè ki li rankontré patché léchèk oprè di rwè di Lafrans, yé ka fè apèl o prens Rupert, kouzen di rwè di Langlétè Charles II ; a Rupert ki ké konvenk rwè anglé-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
p470lpjr4h82zhzsvatuticbvzgwaz3
1671
0
665
18770
18592
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1671''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 28 janvyé : kòrsèr-a Henry Morgan ka mété à sak Panama.
* 4 févriyé : kannonnizasyon di Ferdinand III di Kasti, libératò di Lèspagn di Lislanm-an o xixe syèk.
* 9 mars : Anglé-ya di lanmiral-a Spragge ka bonbardé Laljèr.
* 11 mars : fondasyon di Konpagni dannwa dé Lenn ògsidantal é di Giné.
* Mars : Moghol-ya sa défè atè batay-a di Saraighat (en) pa jénéral-a ÂhomLachit Borphukan annan réjyon-an di atchwèl Guwahati (Assam).
* 2 ké 8 mè : bonbardman di Bougie. Vigtwè naval anglé asou Laljèr atè Bougie.
* 24 mè : Dannwa-ya ka kolonnizé Saint-Thomas atè Lézanti.
* 14 jen : à misyon jézwit-a di Sainte-Marie-du-Sault, nasyon endjen-yan ka mété so kò anba protègsyon-an di Louis XIV(Simon François Daumont de Saint-Lusson).
* 6 out : dépa di Kébèk dé papa Charles Albanel é di Saint-Simon. 28 jen 1672, yé ka atenn bè-a James o Nò pa Saguenay ké lak-a Saint-Jean.
* 18 ògtòb, Laljèr : asasina d'Ali Agha. Oun dey éli pa raïs, épi pa ofisyé di l’odjak à partir di 1689, sibstiti atè l’agha'.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
2e54b0teuagnypji5mh56alpcs9radc
1672
0
666
18785
18593
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Johannes_van_Wijckersloot_-_Allegorie_op_de_Franse_invasie_van_1672.jpg|thumb|Rampjaar, Lannen di dézas pou Péyi-Ba ya.]]
'''1672''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 21 mars : oun flòt fransé ki pati 6 janvyé-a di Surate, ki koumandé pa De la Haye ké François Caron, ka aparèt divan Trinquemalay atè Ceylan. Yé ka établi dé rélasyon diplonmatik ké rwè-a di Kandy Râjasimha II ki ka bay yé plas-a di Trinquemalay (26 mars). Tantativ-a ka échwé aprè dépa-a di lèskad fransé-a 9 jwiyé-a ké lentèrvansyon-an dé Olandé-ya ki ka anparé yé kò di plas-a (11-19 jwiyé).
* 7 avril : Louis Buade de Frontenac ka divini gouvèlnò jénéral-a di Nouvèl-Lafrans(1672-1682 ké 1689-1698). Li ka pran so fongsyon-yan 12 sèptanm-an é ka fè pannan dis lannen roun politik di gouvèlman dirèk é d’asimilasyon.
* 14 avril : koumansman di règn di Mulay Ismaïl, rwè di Maròk (finisman an 1727). Mulay Rachid ka mouri aprè roun chit di chouval (9 avril). So jenn frè Mulay Ismaïl ka achévé so lòv di réyinifikasyon di Maròk. Li ka pasifyé so rwayom o pri di sanglant réprésyon. Pou mentni lòrd-a é ka roukonkéri lavil-ya ki tchipé pa Éropéyen-yan, li ka konstitchwé oun milis arab (guich dé Ouadaïs) ké roun larmé ki konpozé ésansyèlman di Soudannen, ki ka atenn 150 000 wonm. Atè Meknès, so kapital, li ka risouvwè dé anbasadò, an partikilyé di Lafrans, di Langlétè é di Lèspagn pou lyannen dé rilasyon koumèrsyal.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
i6bxrzqdt34jrs3lsc4e3xviyfdvosq
1673
0
667
18753
18594
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Allard_-Totius_Neobelgii_Nova_et_Accuratissima_Tabula_(Detail).png|thumb|New-York an 1673.]]
'''1673''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 4 févriyé : Louis Auguste Bellanger de Lespinay ka rivé atè Pondichéry an Lenn di Sid aprè lotorizasyon-an ki akòrdé o Fransé pa Sher Khân Lodi, gouvèlnò-a di provens-a, di ouvri laba roun kontwè.
* 6 jen : rounouvèlman dé kapitchoulasyon ant lanpir otoman-an ké Lafrans-a à laswit-a di lanbasad-a di marki di Nointel.
* 28 out : oun flòt èspagnòl ka anparé so kò di Peñón di Alhucemas.
* 8 novanm : Colbert ka fondé Konpagni di Sénégal-a.
* 28 désanm, Lachin : rébélyon di Wu Sangui, vis-rwè di Sichuan é di Yunnan kont pouvwè-a dé Qing é pou rèstorasyon-an dé Ming. Li sa roujwenn pa gouvèlnò-a di Gansu é di Guangdong(révòlt dé trwa feudataires).
* Dékrè Bunchi Seigen Re ki ka entèrdi mòrsèlman-an dé latè o Japon.
=== Lanmérik ===
* 1e janvyé : pronmyé sèrvis pòstal sa ouvè ant New York ké Boston.
* 18 mars : John Berkeley ka vann so pa di New Jersey à dé Quakers.
* 17 mè : Fransé-ya Jacques Marquette ké Louis Jolliet ka pati di Fò Michilimakinacet ka èsploré réjyon-an dé gran Lak ké basen-an di Misisipi. Yé ka randé yé kò enpé an deçà di frontchèr atchwèl-a di l’Arkansas é di Lalwizyann koté yé ka pati 17 jwiyé-a pou rantré an Nouvèl-Lafrans.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
rbkseowfht7wkvdpmrl55j6whdglax4
1674
0
668
18774
18595
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Father_marquette_preaching.jpg|thumb|Lipè Marquette ki ka préché pou Anmérendjen-yan.]]
'''1674''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 7 janvyé, Lachin : vis-rwè di Sichuan é di Yunnan ki révòlté kont Ming-yan Wu Sangui ka maché ké so troup-ya asou Guizhou, don gouvèlnò-a ka soumèt so kò rapidman, épi ka atenn frontchèr-a di Hunan (17 févriyé), provens ki li ka kontrolé dè finisman-an di mwa d'avril. So révòlt sa swivi pa sa-ya dé prens di Canton, di Fujian é di Burni, khan dé Tchakhar an 1675(révòlt dé trwa feudataires).
* 16 jen (6 jen di kalandriyé julyen) : sakr di Chhatrapati Shivaji, ki ka fondé lanpir-a dé Maratha an Lenn (finisman di règn an 1680). Shivaji, chèf dé Marathes ki révòlté kont Lanpir moghol-a, ka proklanmen so kò chattrapati(protègtò) di Raigarh é ka édifyé oun véritab léta. Li ka enstoré endouism-an asou téritwar-ya.
* 21 jwiyé, Brézil : dépa di São Paulo di èspédisyon-an di Fernão Dias Pais pou réjyon-an di atchwèl-a Minas Gerais. Bandeirantes-ya (èsploratò-ya) ka koumansé èsplorasyon-an di entéryò-a dé vas latè di Brézil.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
87drb6osomrfrq0tg8fjb71sbxv87xv
1675
0
669
18705
18596
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Schlacht_bei_Fehrbellin2.JPG|thumb|28 jen : batay di Fehrbellin.]]
'''1675''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 5 jen : Jacques Duchesneau de la Doussinière ké d'Ambault ka divini entandan Nouvèl-Lafrans.
* 5 jen : pronmyé frap di lanmonnen an dilò atè Mègsiko.
* 20 jen : koumansman di « Lagèr di rwè Philippe » kont Endjen-yan, o Massachusetts (finisman an ògtòb 1676).
* 2 out : atak di Brookfield (Connecticut) pa Endjen-yan.
* 17 out : lanmò di Mourad II Bey. Koumansman di roun lagèr sivil atè Tinis ki ka antrennen lentèrvansyon-an dé Tirk di Laljèr (1686).
* 26 out : rivé atè Surate de François Baron, dirègtò di Konpagni fransé-a dé Lenn oryantal. Li ka éfòrsé so kò di òrgannizé koumèrs fransé-a ké Lenn-yan (1675-1681).
* 27 out : signatir di Akò-a di Strasbourg, ant Rwayom di Lafrans ké Sen-Lanpir ronmen jèrmannik asou lentèrdiksyon-an dé bal anpwazonnen.
* 11 novanm : nòvyenm gurû sikh Teg Bahadur sa asasiné pa lanprò-a Aurangzeb. Gurû Gobind Singh ka divini dizyenm gurûs di sikhism. An 1699 li ka fondé oun fratèrnité ki armé é égalitèr, Khālsā. Rézistans-a Sikh kont Moghol-ya ka entansifyé so kò an Lenn.
* 16 désanm : batay di Great Swamp. Masak di 350 Narragansett prè di South Kingstown (Rhode Island).
* Koumansman di règn di Andriamasinavalona, rwè di l’Imerina, atè Madagascar (finisman an 1710).
* Koumansman di règn di Chey Chettha IV, rwè di Kanbòdj. Annamit-ya ka profité di lagèr sivil-a pou anparé yé kò dé fò di Saigon, di Gobieh é di Nam-Vang (Phnom-Penh).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
prfvtq6v36wviys0b27gx27wzruodff
1676
0
670
18727
18597
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1676''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
=== Lanmérik ===
* 26 mars, lagèr di Rwè Philip : oun konpagni di 65 kolon anglé é di ven Endjen ki alyé ki dirijé pa kaptenn-an Michael Pierce sa désimé annan roun lanbiskad asou riv-ya di Blackstone River, bò'd atchwèl-a Central Falls, pa chèf-a Narragansett Canonchet. Trwa jou plita Narragansett-ya ka ataké é ka ensandjé Providence.
* 21 avril : konba di Sudbury, raid vigtoryé dé Endjen kont kolon anglé-ya annan lagèr-a di Rwè Philip.
* 4 mè : Olandé-ya di lanmiral-a Binckes ka pran Kayenn.
* Jen : Koumansman di révòlt-a di Nathaniel Bacon an Virjini.
* 12 out : lanmò-a di chèf dé Endjen Wampanoag, Metacom (nonmen rwè-a Philip), ka mété fen à lagèr-a asou riv sid-a di bè-a di Massachusetts. Anglé-ya, ki vigtoryé, té pédi sis san wonm ké trwa mil Endjen sa masakré. Défèt-a dé Endjen an Nouvèl-Langlétè ka bay o kolon éropéyen-yan kontrol di kot nò-anmériken.
* 16 novanm : kréyasyon di larchévéché-a di Bahia o Brézil.
* 17-21 désanm : lanmiral-a D'Estrée ka roupran Kayenn asou Olandé-ya.
=== Lazi ===
* 29 mars : entronnizasyon di Gurû di Sikhism Gobind Singh.
* 15 mè : rivé atè Péken di anbasadò ris-a Nicolas Spatar Milescu. Li ka ouvri lentèrmédjèr-a di jézwit di Péken Ferdinand Verbiest.
* 3 novanm : lanmò di Fazıl Ahmet Köprülü. Kara Mustafa, ka divini gran vizir di Lanpir otoman-an (finisman an 1689).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
l8pgl8ni5w6avukta4nb90gy28su091
1677
0
671
18708
18598
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1677''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 23 janvyé : Roque da Costa Barreto sa nonmen gouvèlnò jénéral di Brézil.
* 3 mars : vis-lanmiral d'Estrées ka ataké Tobago ; oun flòt néyèrlandé sa boulé annan dégra-a mé Fransé-ya pa pwé anparé so kò di zil-a.
* Mars : Shivâjî Bhonsla, ki alyé ké Golkonda, ka lansé oun raid asou réjyon-yan di Madras é di Mysore. Li ka pran Gulbarga 18 jwiyé-a ké Naldurg 13 out-a.
* 1e novanm : vis-lanmiral d'Estrées ka anparé so kò di zil-a di Goré, o Sénégal, pou kont-a di rwè di Lafrans.
* 12 désanm : Jean II d'Estrées ka pran Tobago asou Péyi-Ba ; lanmiral Binckes sa tchwé o kour di konba.
=== Léròp ===
* 23 janvyé : Don Juan di Lotrich (1629-1679) ant annan Madrid an konpagni di dizwit Gran é ka anparé so kò di pouvwè an Lèspagn.
* 3 mars : aprè défèksyon-an di Dorochenko, Lanpir otoman-an ka proklanmen Youri Khmelnitski kou hetman di Loukrenn-an di riv drèt-a é ka déklaré lagèr-a à Larisi-a.
* Ouvèrtir di konférans-a di lapè di Nimèg.
* 17 mars : priz di Valenciennes pa Lafrans-a.
* 11 avril : batay di Peene, osi aplé batay di Cassel, Philippe di Lafrans ké Liksanbour ka défè Guillaume d'Orange.
* 18 avril : priz di Cambrai pa Lafrans-a.
* 22 avril : priz di Saint-Omer pa Lafrans-a.
* 22 mè : Louis-Guillaume ka divini margrav di Bade-Bade (finisman an 1707).
* 27 mè : trété ki signen atè Făgăraș ant Akakia, rézidan fransé an Transilvanni ké Malcontents hongrois. Louis XIV ka aloué 100 000 thalers o kurutz é ka voyé 2000 soda fransé pou apiyé yé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
5fek6d7brd7n2f3dtnz5vttbi5llnh5
1678
0
672
18762
18599
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Lambert-van-den-Bos-Lieuwe-van-Aitzema-Historien-onses-tyds_MGG_0421.tif|thumb|10 out-17 sèptanm : trété di Nimègue. Gravir é désen di Jan Luyken.]]
'''1678''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 29 out, Lafrik di Lwès-a : Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn ògsidantal sa chasé di zil-a d'Arguin pa Fransé-a Ducasse.
* Kapital-a di Kongo, San Salvador, sa dévasté é abandonnen.
=== Lanmérik ===
* 11 mè : dézas dé zil d’Aves, o Vénézwéla. Disèt navir ké 500 maren fransé ki dirijé pa Jean D’Estrées sa pédi.
* 12 mè : lirwè-a Louis XIV ka pèrmèt à René Robert Cavelier de La Salle di èsploré parti ògsidantal-a di Nouvèl-Lafrans. Sala-a gen lèspérans-a di konplété èsplorasyon-an dé latè ki dékouvri pa Louis Jolliet.
* 10 jen : raid di kòrsèr Michel de Grandmont kont téritwar èspagnòl-ya di Vénézwéla. Li ka mété à sak Maracaibo (14 jen) épi Trujillo (31 out) ké La Guairaen 1680.
* 10 out : Lafrans-a ka òbténi Tobago o trété di Nimèg.
* 1e sèptanm, Kanada : Di Lhut, ki ségondé pa so frè La Tourette, ka pati di Montréyal pou angajé dé opérasyon koumèrsyal asou lak Nipigon é an bouchou-a di larivyè-a Kaministikwia.
* 8 désanm : èsploratò fransé-a Louis Hennepin ka dékouvri chit-ya di Niagara.
=== Lazi ===
* Janvyé, Java (Lendonnézi) : Rijcklof van Goens ka divini gouvèlnò jénéral di Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn oryantal (finisman an 1681).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
bdip2rk7lep6mmgm840izncv3xesb8m
1679
0
673
18744
18600
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1679''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* Févriyé : nésans atè Lahore di Ajit Singh, tiboug pòstim di Jaswant Singh. Li sa proklanmen raja di Jodhpur 26 mè-a. Aurangzeb ka propozé di roukonnèt so drwè-ya si li ka konvèrti so kò à lislanm-an, ki ka provoké lendignasyon-an dé Rajput ki ka révòlté so kò é ka roufizé di asèpté donminasyon moghol-a.
* 2 avril : Aurangzeb ka rétabli tags-a asou pa-krwayan annan lanpir moghol-a(jiziya).
* 7 out : Le Griffon, ki konstrwi pa èsploratò fransé-a Cavelier de la Salle sa pronmyé bato-a di enpòrtans ki lansé asou Gran Lak anmériken-yan. Cavelier de la Salle ka èsploré réjyon-an dé Gran Lak anmériken (notanman atchwèl Minnesota).
* 17 out : Aurangzeb ka rasanblé roun fòrt larmé pou anvayi Marwar.
* 22 sèptanm : vwayajò anglé-a Robert Knox ka évadé so kò di so prizon di Ceylan aprè 20 lannen di kaptivité.
* 12 ògtòb : Simon van der Stel ka divini gouvèlnò di kolonni-a di Kap (finisman an 1702). 600 Éropéyen ka viv alò o Kap.
* 25 désanm, Jamayik : koumansman di pronmyé vwayaj otour di monn di navigatò William Dampier (finisman an 1691).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
5to0nlt73lbf7i0jjil5tjy1tlemnpt
1680
0
674
18710
18601
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Francisco_rizi-auto_de_fe.jpg|thumb|Autodafé koté Madrid, lapentir di Francisco Ricci, 1683.]]
'''1680''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 4 janvyé, Lenn : Moghol-ya, an mach kont Rajput-ya ki révòlté, ka tchipé pas-a di Deobari ; Rajput-ya, ki enféryò an nonm, ka routiré so kò annan montangn-yan, ka abandonnen yé kapital Udaipur. Patché tanp endou sa détrwi. Aurangzeb ka rantré atè Ajmer 22 mars-a é ka tounen so kò kont Mârvar, ka lésé so tiboug Ajar Akbar atè Chitor.
* 3 avril, Lenn : kriz di sigsésyon à lanmò-a di Shivâjî Bhonsla, fondatò di lanpir marathe. Rajaram sa enstalé asou tronn-an 21 avril-a o détriman di so dimi-frè léritché léjitim-an Sambhaji. Sala ka pran kontrol-a di kapital-a Raigarh 18 jen-an.
* Mé : éripsyon di Krakatoa an Lendonnézi.
* 4 jen : lanmò di Ietsuna Tokugawa.
* 20 jwiyé : koumansman di règn di Sambhaji(Shambhuji), Chhatrapati dé Marathe di Raigarh.
* 15 sèptanm : aprè roun sigsésyon dispité, Tsunayoshi Tokugawa ka divini shogun o Japon (finisman an 1709). Sousyé di lòrd moral-a é d’ékité sosyal, li ka konfirmé èstati-a ki ofisyèlman privéléjyé di confucianisme (seidô).
* Touchtou khan dé Khalkha, ki apiyé pa Mandchou-ya ka sakajé à Dé roupriz lavil ris-a di Selenguinsk.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
3vhob3kbmt0lknufbk884tqaqnjmisq
1681
0
675
18757
18602
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Edward_Hicks_-_Penn%27s_Treaty.jpeg|thumb|Trété di William Penn ké Anmérendjen-yan, Edward Hicks, 1847]]
'''1681''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 4 mars : Charles II di Langlétè ka ògtrwayé o quaker William Penn dé latè an Lanmérik di Nò, an ranboursman di roun dèt di 16 000 liv. Sa dannyé ka fondé Philadelphie ké Pennsylvanie(1 000 zabitan).
* 30 avril : Maroken-yan ka pran Mehdia asou Èspagnòl-ya.
* 13 jwiyé : trété di La Mamora (Mehdia) ant Maròk-a ké Lafrans-a, kont Langlétè-a ké Lèspagn-an, ki péké fika ratifyé pa Louis XIV an rézon di pèrsistans-a di kours saléten-an.
* 23 jwiyé : bonbardman di Chios. Èspédisyon naval di Duquesne kont pirat barbaresk di Tripoli. Li ka détrwi yé flòt ki té réfijyé so kò annan dégra-a di Chios. Pacha di Tripoli ka doumandé lapè-a ki sa signen 25 ògtòb-a.
* 18 ògtòb : Dey-a di Laljèr ka déklaré ofisyèlman lagèr-a à Louis XIV. Sa menm lannen, barbarèsk-ya ka kaptiré oun navir di lagèr fransé é ka mennen atè Laljèr kaptenn-an ké lékipaj-a pou rédjwi yé an lèsklavaj.
* 27 désanm : èsploratò fransé-a Cavelier de la Salle ka pati pou roun èspédisyon ki ka désann flèv Misisipi jouk so bouchou, atent, 9 avril 1682.
* Dombo, rwè di Boutoua (Gran Zimbabwé), di dinasti-a dé Changamiré, ka ataké rwayom-an Karanga (Monomotapa) ki li ka tchipé prèsk antchèrman an 1693. Li ka mouri an 1695.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
s9xx54hw910iusqw91ecip8pgj3wjui
1682
0
676
18776
18603
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Claude_Bernou_Carte_de_lAmerique_septentrionale.jpg|thumb|Kart di Lanmérik sèptantriyonnal, 1681]]
'''1682''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 1e janvyé : à laswit-a di révòlt-a dé Pueblos, zabitan-yan di misyon èspagnòl-a d'Isleta sa déplasé bò'd El Paso, pronmyé létablisman èspagnòl o Tègzas.
* 12 févriyé : o Brézil, kréyasyon-an di roun konpagni di koumèrs pou Maranhãoe Grão Pará ka kréyé di nouvèl tansyon ki ka abouti à èspilsyon-an dé jézwit(1682-1686).
* 22 mars, Lenn : lanprò moghol-a Aurangzeb ka rivé atè Aurangābād. Li ka ataké so kò o Marathe, ka tanté san sigsé di sézi so kò d’Akbar, so tiboug révòlté.
* 28 mars : rich soultannat-a di Banten(poivre), atè Java, ka tonbé anba kontrol olandé-a. Rouprézantan-yan di Konpagni anglé-a dé Lenn oryantal sa chasé 11 avril-a é ka transféré yé aktivité atè Bengkulu, asou kot lwès-a di Soumatra an jen 1685.
* 9 avril : Cavelier de la Salle ka pran posésyon di Lalwizyann-an o non di Lafrans-a.
* 19 jwiyé : lanmò di Yohannès di Létchopi. Koumansman di règn di Iyasou le Grand, négus di Létchopi (finisman an 1706).
* 20 out-4 sèptanm : bonbardman di Laljèr pa flòt-a di Duquesne.
* 10 ògtòb : Joseph-Antoine Le Febvre de La Barre, nouvèl gouvèlnò di Nouvèl-Lafrans, ka konvoké atè Kébèk roun asanblé pou réglé késyon iroquoise.
* 27 ògtòb : William Penn ka débarké an Pennsylvanie koté li ka fondé Philadelphie.
* Ògtòb : nonminasyon di roun gouvèlnò ris atè Albazin (en) asou Lanmou-a, ka provoké réyaksyon-an di lanprò mandchou-a Kangxi, ki ka doumandé ki pòs-a sa sédé ba li san konfli.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
fyunr57icyyvp150sxmt0s5w6suolni
1683
0
677
18747
18604
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Juliusz_Kossak_Sobieski_pod_Wiedniem.jpeg|thumb|12 sèptanm : batay di Kahlenberg.]]
'''1683''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 1é janvyé, Lafrik ògsidantal : kréyasyon di kolonni-a di Kot Dilò brandebourgeoise.
* 1e mars : nésans di Tsangyang Gyatso, 6e dalaï-lama (désédé an 1706). Lanmò-a di 5e dalaï-lama Lobsang Gyatso(1682) sa tchenbé sigré pa so réjan, desi Sangyé Gyatso (1653-1705), médsen ké wonm di Léta, afen di achévé konstriksyon-an di Potala. Li ké fika annonsé ki an 1696, à firò-a di lanprò-a di dinasti-a Qing, don lémisè-ya pa té enfòrmé lò di yé vizit o Tibé notanman an 1690, é sirtou Khan dé Mongol ki ka akizé Sangyé Gyatso di té lé ensi gardé pouvwè-a pou li-menm anvan di tchwé li (1705).
* Mars, Lanmérik di Nò : Cavelier de la Salle asou so vwayaj di routour ka établi roun nouvèl fò atè ròch anfanmen-an (Starved Rock) asou larivyè-a Illinois, pou ranplasé fò Crèvecœur.
* 23 jen : William Penn ka signen trété-a di lapè di Shackamaxon (en) ké Endjen-yan di Delaware (Tamanend).
* 26-27 jen : Abraham Duquesne ka bonbardé Laljèr é ka òbténi libérasyon-an di kaptif krétchen.
* 8 - 17 jwiyé : batay dé Pescadores(Penghu). Lanprò chinwa-a Kangxi ka fè konkèt-a di Formose (Taïwan), don lirwè-a Zheng Keshuang ka randé so kò 22 out-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
smoqtv762anea2hdxems3ouxerl4wcu
1684
0
678
18743
18605
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:16_The_Frost_Fair.JPG|thumb|9 janvyé : Tamiz a jélé.]]
'''1684''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 21 janvyé : entèrdiksyon pa Lafrans-a di kréyé dé rafinri di souk atè Lézanti.
* 15 févriyé : Langlétè-a ka abandonnen Tanger o Maroken.
* 24 févriyé : koumansman di révòlt-a di Beckman o Brézil.
* 25 avril : chouvalyé-a di Tourville ka signen roun trété di lapè pou san lannen ké réjans-a di Laljèr.
* 10 mé : Pierre-Esprit Radisson, roun kourò dé bwa di Kébèk, ka randé so kò atè Lonn é ka antré o sèrvis dé Anglé di Konpagni-a di Bè-a d'Hudson ; li ka édé yé à anparé yé kò di Pòr Nelson é ka vidé antrépo-ya di fourir anvan di routounen an Langlétè an ògtòb.
* 4 jwiyé : lanbasad di Laljèr oprè di Louis XIV.
* 24 jwiyé : dépa di La Rochelle di roun èspédisyon di Cavelier de La Salle bò'd bouchou-a di Misisipi, ki li ka dépasé san wè li, 10 janvyé 1685.
* 18 sèptanm : lanbasad syanmwa atè Versailles. Narai, rwè di Siam ké so konséyé le Grec Constantin Phaulkon ka solisité lèd fransé-a pou rézisté o tantativ dé Olandé pou monnonpòlizé koumèrs ègstéryò di péyi.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
h59pyfbplwif6eivxnn9qdd9uw86w2o
1685
0
679
18758
18606
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:EdiktPotsdam.jpg|thumb|8 novanm : édit di Potsdam.]]
'''1685''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 22-24 jen : vis-lanmiral d'Estrée ka bonbardé Tripoli di Barbari.
* 30 out : trété di lapè é di koumèrs ant bey-a di Tinis ké Lafrans-a. Tinizyen-yan ka libéré 200 lèsklav krétchen, ka angajé yé kò à vèrsé roun endenmnité é ka asèpté prézans-a di roun konsil fransé. Yé ka randé kontwè-a di kap Nèg (trété di 28 out).
* Koumansman di règn di Houessou Akaba, rwè d’Abomey (finisman an 1708). Rwayom-an di Dahomey ka dévlopé so kò gras à so òrgannizasyon administrativ é géryé (Lanmanzonn di Dahomey) é à trét-a dé lèsklav. Akaba ka soumèt tout téritwar-ya di Lès-a.
* Madagaskar : tiboug-a d’Andriandahifotsy, rwè Sakalave di Menabe, Andriamanetriarivo, ka chasé so Dé frè é ka anparé so kò di pouvwè (v.1685-1718). Oun di so frè, Andriamandisoarivo, ka dirijé so kò bò'd nò-a ké so partizan-yan, ka soumèt l’Ambongo, épi les Antalaotes di Nosy Manja (bè di Mahajamba) é di Boina, é ka fondé rwayom-an Iboina ké pou kapital Tongay. Li ka régné jouk bò'd 1712.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
htmai631mlmlqy6o0zhtzd4n4pwows5
1686
0
680
18767
18607
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:SiameseEmbassyToLouisXIV1686NicolasLarmessin.jpg|thumb|1é sèptanm : résèpsyon di lanbasad di Siam pa Louis XIV.]]
'''1686''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 8 févriyé : kaptenn-an François Tack sa tchwé ké 74 ròt néyèrlandé di VOC (Konpagni néyèrlandé dé Lenn oryantal) lò di roun similak d'atak pa troup javannen-yan di rwayom di Mataram ké sa-ya di rébèl balinen Surapati atè Kartasura, kapital-a di rwayom.
* 30 mars, Montréyal : dépa di èspédisyon-an di Chouvalyé di Troyes ki ka anparé so kò fasilman dé pòs anglé di bè-a James (jen-jwiyé).
* 20 mé, Lenn : François Martin, ki nonmen dirègtò di Kot-a di Coromandel, ka routounen atè Pondichéry koté li ka établi syèj-a di Konpagni fransé-a dé Lenn oryantal.
* 4 jen : Madagaskar sa annègsé pa kouronn-an di Lafrans annexé, arè di Léta o dépan di Konpagni fransé-a dé Lenn oryantal.
* 1e sèptanm : lanbasad di Siam (en) atè Versailles, ki kondjwi pa Kosa Pan.
* 22 sèptanm : Aurangzeb ka anparé so kò di Bîjâpur.
* 18 novanm : Louis XIV sa opéré ké sigsé di roun fistil annal, sigsé ki ké gen roun gran rétantisman an Lafrans é annan lakou éropéyen-yan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jy3frea54y8njk6xdn8y699a1uqe3wb
1687
0
681
18697
18608
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:BattleMohacs.jpg|thumb|12 out : batay di Mohács, chéma di lépòk]]
'''1687''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 17 févriyé, Lenn : Aurangzeb ka asyéjé Golconde. An mars, li ka anprizonnen so tiboug ki té pran parti di raja di Bijâpur (finisman an avril 1694).
* 2 mè : Konpagni anglé-a dé Lenn oryantal ka transféré so syèj di Surat atè Bombay.
* 6 mé : antré an vigò (anréjisman) di lòrdonnans-a oben lédit di mars 1685 annan kolonni-a fransé di Sen-Domenng.
* 4 - 23 jwiyé, Lanmérik di Nò : Denonville, ké 800 sòlda, 1 100 milisyen ké 400 Anmérendjen, ka ravajé péyi-a dé Tsonnontouan, ki ka anpéché ensi Iroquois ké Anglé-ya di anlvé o Fransé kontrol-a di koumèrs dé fourir.
* 2 ògtòb : Aurangzeb ka pran Golconde pa trayizon (ògtòb) épi ka annègsé li. Venki, 8e ké dannyé soultan endo-mouzoulman di dinasti-a dé Qutb Shahi Abu-L Hasan Qutb Shah ka kité tronn-an.
* 16 ògtòb : Fransé-ya, ki alyé o Siam, ka tchipé Bangkok épi Mergui (1e janvyé 1688). Opérasyon-an ka sousité roun vyolant popilèr ké enstigatò-a di révolisyon-an, Phetracha (Opra Pitracha), ka divini rwè di Siam (1688). Fransé-ya sa chasé di péyi.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
k1j0mu5ga1715btqlv5cii5da3ksme9
1688
0
682
18712
18609
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Atlas_Van_der_Hagen-KW1049B11_021-Receptie_van_S.K.H._den_Prince_van_Orange_op_zijn_intrede_tot_London_%3D_THE_Reception_of_His_Royal_Highnesse_the_Prince_of_Orange_at_his_entring_London.jpeg|thumb|29 désanm : résèpsyon di prens d’Orange koté Lonn. Gravir di Romeyn de Hooghe.]]
'''1688''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 14 janvyé (4 janvyé di kalandriyé julyen) : William Dampier ka jité lank-a asou kot lwès-a di Lostrali-a (Nouvèl-Lolann). Annan lèspwa-a di trouvé dilo potab, li ka voyé Dé wonm, armé di mouské, anparé yé kò di Dé Aborijenn, ki li ka dékri kou « fika pli mizérab o monn ».
* 5 févriyé : jézwit-ya ka enstalé so kò atè Pondichéry.
* 7 févriyé : rivé atè Péken dé jézwit fransé Jean-François Gerbillon, Jean de Fontaney, Joachim Bouvet, Louis Le Comteet Claude de Visdelou. Yé sa risouvwè 21 mars-a pa lanprò-a Kangxi, ki ka rétni Gerbillon ké Bouvet.
* Mars : èsploratò anglé-a William Dampier ka vizité Zil Christmas.
* 13 avril, bè di Saldagn : rivé dé pronmyé huguenots an Lafrik di Sid. Aprè révokasyon-an di lédit-a di Nantes, 175 huguenots fransé ka roujwenn Boers é ka fondé Franschhoek.
* Kolonni-a Boer di Kap sa alò enferyò à 1 000 moun. Anviron 400 huguenots fransé ké vini ranfòrsé li. Malgach, Endjen ké Malé sa dépòrté bò'd Lafrik di Sid.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
s825440uuzvu5d9siq9fnfis5cuc87u
1689
0
683
18749
18610
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Escarbot|Escarbot]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Asia_Map_1689.JPG|thumb|Kart di Lazi a, 1689.]]
'''1689''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 11 févriyé : Aurangzeb ka fè kaptiré lirwè-a Marathe Shambuji (tiboug di Shivaji).
* 21 mars : Aurangzeb ka fè ègzékité Shambuji aprè ki li tòrtiré li. So jenn frè Rajaram, ki té kouronnen 18 févriyé-a, ka parvini à kité Raigarh ki asyéjé (15 avril) pou réfijyé so kò atè Genji, prè di Pondichéry (11 novanm). Marathe ka kontinwé guérilla.
* 7 sèptanm : trété di Nertchinsk. Lanprò chinwa-a Kangxi ka établi dé rélasyon diplonmatik ké Larisi-a. Dé péyi-ya ka figsé yé frontchèr di Nertchinsk, ki ka èstopé lègspansyon ris-a an Lèstrenm-Loryan. Larisi-a ka rounonsé à so prétansyon-yan asou basen-an di Lanmou-a à limit sid-lès di Sibéri-a.
* 24 sèptanm : nouvèl trété di lapè ka antré Lafrans-a ké Laljèr.
* 29 ògtòb (oben 13 novanm) : okipasyon di Raigarh, kapital dé Marathes, pa troup moghol-ya.
* 25 ògtòb : Fazil Mustafa Pacha Köprülü(Köprülü III, 1637-1691), ségon tiboug di Mehmet Köprülü sa nonmen gran vizir di Lanpir otoman-an.
* 1e novanm : soultan-an di Maròk Moulay Ismail ka roupran Larache asou Èspagnòl-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
13uib2yxd42f1abotm6aj2luyt75bqv
1690
0
684
18779
18611
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1690''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
=== Lanmérik ===
* 3 févriyé : émisyon pa kolonni britannik-a di Massachusetts di pronmyé papyé anmériken pou péyé sòld-a dé troup ki ka briga kont Fransé-ya.
* 18 févriyé, lagèr franko-anglé : Fransé-ya ké yé alyé Endjen ki vini di Montréyal ka ataké Colaer (Schenectady) annan provens-a di New York ; yé ka boulé lavil-a é ka masakré popilasyon-an.
* 25 févriyé, Latè-Nòv : Plaisance sa piyé pa dé flibistché anglé.
* 26 mars, Santiago de la Monclova : dépa di roun èspédisyon èspagnòl ki kondjwi pa gouvèlnò-a di Coahuila Alonso de León bò'd Lès-a di Tègzas ki Èspagnòl-ya ka okipé tanporèrman di mè 1690 jouk ògtòb 1693.
* 27 mars : laso di Salmon Falls annan provens-a di New Hampshire pa Fransé-ya ké yé alyé Endjen ki vini di Trois-Rivières ki kondjwi pa La Fresnière.
* 3 mè : roun flòt anglé di Boston ki dirijé pa William Phips ka ataké Lakadi-a.
* 21 mè (11 mè di kalandriyé julyen) : William Phips ka pran Port-Royal, kapital-a di Lakadi-a.
* 29 mè : rédisyon di Casco (Fò Loyal, jòdla Falmouth, prè di Portland annan le Maine) ki asyéjé pa Fransé-ya ké yé alyé Endjen ki vini di Kébèk.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
n8irj0skz5vkvjmxlq0f3rckmz5mx2o
1691
0
685
18738
18612
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1691''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 10 févriyé : Aurangzeb ka otorizé Konpagni anglé-a dé Lenn oryantal à koumèrsé annan Bengal-a kont roun rédévans anniyèl.
* Mè, Mongoli : prens-ya khalkha ka désidé à djèt-a di Dolon Nor di adòpté nasyonnalit mandchou-a. Lanprò-a Qing ka risouvwè yé soumisyon an prézans di Bogdo Gegen. I pli gen di Mongoli endépandan jouk 1911.
* 1e jen, Lafrik di Sid : Simon van der Stel ka divini pronmyé gouvèlnò-a di kolonni-a di Kap (finisman 11 févriyé 1699).
* 14 jwiyé, Andrinople : koumansman di soultannat otoman d'Ahmet II (finisman an 1695).
* Aprè ki li pran Larache an 1689, Maroken-yan ka pran Asilah asou Krétchen-yan, mé pa pouvé chasé Pòtidjé-ya di Mazagan ké Èspagnòl-ya di yé présides di Ceuta, di Melilla, d'Alhucemas ké Vélez. Révòlt dé Jat ki mennen pa Churaram an Lenn.
=== Lanmérik ===
* 21 janvyé : batay di Sabana Real oben batay di Limonade atè Sen-Domenng, ant roun kò èspédisyonnèr èspagnòl ké Fransé-ya. Gouvèlnò-a De Cussy sa tchwé é Guarico sa mété à sak.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1idbsm62tp6okbdlhxm76nlyahqji8e
1692
0
686
18737
18613
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Martha_Corey-Longfellow.jpg|thumb|27 mè-29 octobre : prosè dé pyayò di Salem]]
'''1692''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 1e mars : arèstasyon dé sòrsyèr di Salem.
* 17 ké 19 mars : lédit di tolérans an favò di kristannism an Lachin.
* 27 mè - 29 ògtòb : prosè ké ègzékisyon dé sòrsyèr di Salem.
* 7 jen : Kolonni-a di Port Royal an Jamayik sa détrwi pa roun tranmman di latè. 2000 victimes.
* 14 sèptanm : routour dé Èspagnòl atè Santa Fé (Nouvèl-Mègsik), ki kondjwi pa Diego de Vargas Zapata. Réjyon-an sa konkéri dè 1696.
* 22 ògtòb : atak dé Iroquois kont Fransé-ya di Nouvèl-Lafrans. Marie-Madeleine Jarret de Verchères ka divini léroyin di Nouvèl-Lafrans an défandan roun fò ki té ka antann dé ranfò.
* Révòlt dé nwè annan Lézanti anglé.
=== Léròp ===
* 13 févriyé : masak di Glencoe an Lékòs. Karant moun di klan MacDonald de Glencoe ki té roufizé di prété sèrman d’aléjans à Guillaumeet Marie sa tchwé.
* 26 mars : antré annan Bruxelles de Maximilien-Emmanuel de Bavière, nouvèl gouvèlnò dé Péyi-Ba èspagnòl, jann di lanprò-a Léopold Ie di Sen-Lanpir é venkò dé Tirk atè Vyenn é atè Belgrade.
* Mè : prentan glasé an Langlétè.
* 24 mè : syèj di Namur ki ka kapitchoulé 5 jen-an.
* 29 mè : vigtwè naval di Tourville atè batay-a di Barfleur.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
l4wpnu7ez7m6262byor8xbmumsws4zx
1693
0
687
18716
18614
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:1693_Sicily_earthquake.jpg|thumb|11 janvyé : tranmman di latè an Sicile.]]
'''1693''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 25 janvyé : dépa di Montréyal di roun èspédisyon fransé kont Iroquois. Trwa vilaj iroquois o nò d'Albany sa ataké é détrwi pa Fransé-ya, ki ka fè 300 prizonnyé (16-18 févriyé). Kò èspédisyonnèr sa ataké pa Anglé-ya annan so rétrèt.
* 4 févriyé : martir di jézwit Jean de Britto an Lenn.
* 8 févriyé : fondasyon di William and Mary College an Nouvèl-Langlétè.
* 8 jwiyé, Péken : Kangxi ka voyé papa-a Bouvet an Lafrans pou ofri à Louis XIV dé liv ansyen é alé sasé ròt savant. Bouvet ka rivé atè Pari, 1e mè 1697.
* 8 sèptanm : Olandé-ya ka tchipé Pondichéry (finisman an 1697). François Martin, so gouvèlnò, ka trouvé réfij atè Chandernagor.
* Négus-a di Létchopi Iyasou le Grand risouvwè an prézan di gouvèlnò dé Lenn néyèrlandé roun klòch pou légliz-a di Debra-Berhan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
8ds8b3mx245uefvfwrzal7fnsqim5zi
1694
0
688
18730
18615
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1694''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 23 janvyé - 6 févriyé, Brézil : atak ké dèstriksyon di quilombo de Palmares pa Domingos Jorge Velho ké Vieira de Mello. Chèf-a dé révòlté Zumbi Dos Palmares divèt anfwi so kò.
* 27 jen, èspédisyon di Jamayik-a. Flibistché-a di gouvèlnò di Sen-Donmenng Jean-Baptiste di Casse ka débarké atè Cow Bay, ka boulé dé santenn di kaz é ka anparé so kò di 1 300 lèsklav.
* 18 jwiyé : Fransé-ya di Claude-Sébastien de Villieu, ki asisté di 250 Abénaquis, ka ataké Oyster River (jòdla Durham, annan New Hampshire). Oun santenn di kolon anglé sa masakré é 60 sa fè prizonnyé.
* 7 - 8 out : kouronnman di Huseyin, chah séfévid di Pèrs (finisman di règn, 22 ògtòb 1722).
* 20 out : William Penn sa rétabli annan so fongsyon-yan. Émét kont pèrsèpsyon-an dé quitrents an Pennsylvanie.
* 14 ògtòb : kaptir di York Factory. Pierre LeMoyne d'Iberville ka anparé so kò di fò Nelson di bè-a d’Hudson o Kanada.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
965u1nqbw2ei3tpilor3f70nk558pvd
1695
0
689
18698
18616
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1695''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 6 févriyé : lanmò d'Ahmet II. Koumansman di soultannat otoman di Mustafa II (finisman an 1703).
* 24 mè : roun flòt anglo-èspagnòl ka ataké Kap-Fransé atè Sen-Donmenng.
* 26 jen : Palman ékosè-a ka ògtrwayé monnonpòl-a di koumèrs bò'd Lafrik-a ké Lenn-yan à Konpagni ékosè-a di Darién. Tantativ-a di enstalé roun kolonni ékosè an Lanmérik santral ké échwé. Guillaume III d'Orange sa sousyé di pa alyennen so kò Lèspagn-an annan so lalit kont Louis XIV.
* Out - sèptanm : khan di Dzoungari Galdan ka anvayi òkò péyi-a Khalkha.
* 10 novanm : fondasyon di Lòrd libannen maronit-a, ki ankourajé pa patriyarch-a Étienne Al-Douaihi.
* Kot Dilò-a : koumansman di règn di Osei Toutou, asantehene (rwè) di konférasyon Ashanti-a (finisman an 1717).
* Gran Zimbabwé : à lanmò-a di rwè di Boutoua, Dombo, nouvèl monomotapa, Mhandé Pedro, ka òbténi oun sirsi. Li ka abandonnen so kapital pou réjyon-an di Tete. Anvan finisman-an di syèk, sigsésò-a di Changamiré Dombo ka roupran lofansiv-a é ka enpozé roun tribi o monomotapa. Dinasti-a dé Changamiré ka régné asou réjyon-an jouk 1830.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1ix8lgbe0jb20lgyl4idq8u9zrqx8g8
1696
0
690
18761
18617
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1696''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 23 janvyé : létablisman di konpagni fransé-a di Sénégal (lèt patant di mars 1696). Asosyé-ya ka antré an posésyon di kolonni-a 24 jen-an.
* 13 mars : koumansman di syèj di fò Jésus atè Mombasa pa Omani-ya (finisman, 13 désanm 1698).
* 27 mars : étidjan-yan di linivèrsité-a di Mègsiko ka boulé léchafo-a di Plaza de Armas lò di roun émét ki ka fè réprimé vis-rwè Juan Ortega y Montañés.
* 12 jen : khan di Dzoungarie Galdan, ki ka anvayi péyi-a Khalkha, sa venki pa jénéral mandchou-a Fei-yang-kou ké so lartiri atè Zuunmod, prè d’Ourga asou Toola é ka anfwi so kò bò'd lwès-a ké sirvivan-yan di so larmé.
* 7 jwiyé : papa jézwit-a Louis Lecomte ka pibliyé atè Pari Nouvèl mémwè asou léta-a di Lachin-an ki ké poté kontrovèrs-a asou rit chinwa.
* Jwiyé : René Lepage de Sainte-Claire ka fondé Rimouski.
* 4 out, lagèr franko-iroquoises : Frontenac, Callières ké Ramezay, ké lèd-a di 2 000 sòlda, milisyen ké Anmérendjen, ka détrwi roun vilaj abandonnen pa Onontagués (Iroquois) é ka ravajé tout rékòlt-ya di so zanviron-yan, prè d'Oswego.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
18ipmmlcygon6lphmlvr6avx3u05g95
1697
0
691
18775
18618
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1697''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 10 janvyé, Lendonnézi : zabitan-yan di nò di Sulawesi, Minahasa, ka signen roun trété d’alyans ké Olandé-ya. Yé ka douméré an fè izolé
* 13 mars : Nojpetén, dannyé sité-a maya sa okipé pa Èspagnòl-ya annan Yucatán.
* 13 avril : oun lèskad fransé ki dirijé pa Pointis é Ducasse ka mouyé divan Carthagène dé Lenn, an Kolonbi ; lavil-a ki asyéjé ka kapitchoulé 2 mè-a. Pointis ka tchipé Carthagène 4-a é ka ransonnen zabitan-yan. Mékontan di partaj, boukannyé-ya ki té partisipé à èspédisyon ka piyé lavil-a roun ségon fwè 30 mè.
* 3 mè : khan di Dzoungarie Galdan ka mouri aprè roun brèv maladi. So névé Tsewang Rabtan, tiboug di Sengge, ka sigsédé li kou khan jouk 1727.
* 13 jwiyé : kozak-a Vladimir Atlassov ka annègsé pénensil-a di Kamtchatka pou Larisi-a.
* 20 out : André Brue ki nonmen dirègtò jénéral di koumèrs fransé o Sénégal 4 jen-an, ka rivé atè Saint-Louis. Li ka koumansé so èsplorasyon-yan annan Bambouk-a (finisman an 1723).
* 5 sèptanm, Kanada : vigtwè naval di Pierre Le Moyne d'Iberville asou Anglé-ya atè batay-a di bè-a d'Hudson. Li ka roupran Fò Nelson annan « bè di Nò » 13 sèptanm.
* 17 sèptanm : Huseyin Pacha Köprülü(Hüseyin Köprülü IV, 1644-1707) sa nonmen gran vizir di Lanpir otoman-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
4qck9ox9smc393waw7wui8nokklk29m
1698
0
692
18721
18619
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1698''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 17 févriyé : Moghol-ya ka pran Gingee (en) (Jinji) aprè lwit lannen di syèj. Rajaram, souvren-an Chhatrapati, ka routounen atè Satârâ ki sa asyéjé pannan Dé lannen.
* 26 jwiyé, Leith : dépa dé pronmyé kolon ékosè bò'd Panama (projè Darién). Èspédisyon-an ka atenn kot-a di Darién 2 novanm-an. Fas o maladi é o difikilté di ravitayman, o disansyon entèrn, o mank di soutchen di kouronn-an é o brwi ki Èspagnòl-ya ka préparé yé kò à délojé yé, 300 sirvivan asou 1200 ka kité kolonni-a, 20 jen 1699. Oun ségon épi roun trwazyenm èspédisyon, rivé, 30 novanm 1699, ka échwé yé osi fas à lostitilité-a dé Èspagnòl. Sirvivan-yan ka abandonnen Darién-an, 11 avril 1700.
* 20 out : règman pou koumèrs-a ké navigasyon-an dé kolonni fransé-a di Lanmérik.
* 12 sèptanm : létablisman di konpagni di Sen-Domenng.
* 10 novanm : East India Company(Konpagni anglé dé Lenn oryantal) ka akéri, asou sit-a koté Job Charnock té fondé roun faktori an 1690, drwè-ya asou trwa vilaj - Sutanati, Kolkata ké Gobindapur - ki li ka réyini pou fondé Calcutta.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
5ohkglpfitb8tuvw302x3xsn4bagdlb
1699
0
693
18784
18620
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Ambassadeur_du_Maroc_1699.jpg|thumb|16 févriyé : Lanbasad di Maròk atè Versailles.]]
'''1699''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 7 janvyé : trété di lapè di Mare point, atè Casco Bay (Maine), ant kolon-yan di Massachusetts ké prensipal chèf-ya di konférasyon-an « Wabanaki » (Abénaquis).
* 26 janvyé : koumansman di dézyenm vwayaj di èsploratò anglé-a William Dampier ; li ka atenn Bè Shark an out é ka étidjé kot nò-lwès di Lostrali-a (finisman an 1701).
* 11 févriyé : Willem Adriaan van der Stel, ki rivé 23 janvyé-a, ka pran so fongsyon-yan di gouvèlnò-a di kolonni-a di Kap (finisman an 1707).
* 16 févriyé-5 mè : lanbasad di Maròk(Abdallah Ben Aicha) atè Versailles. Négosyasyon-yan pa ka abouti.
* 30 mars : kréyasyon di Khālsā, lòrd chouvalrèsk-a dé Sikh, pa Gurû Gobind Singh.
* 20 avril : Louis-Hector de Callière ka divini gouvèlnò di Nouvèl-Lafrans.
* 1e mè : pronmyé kolonni fransé-a ki pèrmanan an Lalwizyann sa établi atè Biloxi anba dirègsyon-an di Pierre Le Moyne, syò d'Iberville.
* 6 jwiyé : pirat-a William Kidd sa arété atè Boston, o Massachusetts.
* 21 jwiyé : négus-a di Létchopi Iyasou le Grand ka risouvwè atè Gondar lanbasad-a di médsen Charles-Jacques Poncet, ki voyé pa Louis XIV.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
kxres9gavhxdph3wjd9wufjwb2j54fn
1700
0
694
18742
18621
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1700''' sa roun lannen sélilèr é roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 26 janvyé : tranmman di latè di Cascadia, di magnitid 9, ka provoké roun pwisan tsounanmi ki ka frapé kot-nò lwès dé Létazini ké kot-ya di Japon.
* 27 févriyé : navigatò anglé-a William Dampier ka dékouvri zil-a di Nouvèl-Brétagn, annan sid-lwès di Pasifik.
* 12 mars : an Lenn, Satara ka kapitchoulé divan Moghol-ya à lanmò-a di Rajaram, rwè dé Marathes. So vòv Tara Bai (en) ka pran kabèch-a di guérilla kou réjan di so tiboug Shivaji III.
* 11 avril : abandon di kolonni ékosè-a di Darién.
* 9 mè : kréyasyon di misyon-an San Xavier del Bac. Pronmyé létablisman èspagnòl an Arizona, à koté di sit atchwèl di lavil-a di Tucson.
* 17 novanm : rivé atè Ispahan de Jean Billon de Cancerille, ké roun lanbasad di Saint-Siège é di Lanpir-a à lakou safavid-a di Pèrs ; à so routour li sa risouvwè pa rwè-a di Lafrans-a an 1703.
* Khan di Dzoungarie Tchewang Rabden ka parvini à métrizé lannarchi féyodal-a. Li ka voyé atè Mòskou roun anbasadò ké roun propozisyon di lapè, é dè 1703 atak-ya dé téritwar ris pa Oïrat-ya sa pratikman sispann. Sa anmélyorasyon ka favorizé rélasyon-yan ké Kalmouk-ya di Volga, pròch paran dé Oïrat di Dzoungarie.
* Konpagni anglé-a dé Lenn oryantal ka établi roun baz atè Banjarmasin atè Bornéo.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
7sq34flsta465sqb6c1tggw4b2368fp
1701
0
695
18735
18622
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Marriage_of_Maria_Luisa_of_Savoy_and_Felipe_V_of_Spain_in_1701.jpg|thumb|5 novanm : sérémoni di maryaj di rwè di Lèspagn Philippe V ké Marie-Louise Gabrielle de Savoie atè Figueres]]
'''1701''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 21 avril, Japon : daimyô, Asano Naganori, sa kondannen pa shogun-an Tokugawa Tsunayoshi o sousid ritchwèl (seppuku) pas li té agrésé Kira Yoshinaka (1641-1703), mèt dé sérémonni di kaz-a di shogun, ki li té ensilté. 47 rōnin-yan ka désidé di vanjé li an tchwan Kira, 14 désanm 1702.
* 28 avril : batay di Djidjioua-a, asou riv gòch-a di Chelif. Vigtwè di dey di Laljèr à lisou-a di roun èspédisyon ki dézastré di Mulay Ismaïl, soultan di Maròk, kont réjans-a di Laljèr.
* 23 mè : pirat-a William Kidd sa pann an plas piblik atè Lonn.
* 24 jwiyé : fondasyon di roun kontwè fransé atè Détrwa annan Michigann atchwèl-a ant lak-ya Érié ké Huron anba non-an di Fò Ponchartrain pa Antoine de Lamothe-Cadillac.
* 4 out : signatir di Gran lapè-a di Montréyal, trété di lapè ant Fransé-ya ké Iroquois an Nouvèl-Lafrans (Lanmérik di Nò). Senk Nasyon iroquoises ka promèt di rété nét annan di évantchwèl lagèr ant Anglé ké Fransé.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
5bjbgmued9akc9gxn1uh5iurj4tiaae
1702
0
696
18760
18623
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:The_Daily_Courant.png|thumb|11 mars : The Daily Courant, pronmyé journal kotidjen]]
'''1702''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 6 janvyé : fondasyon pa Fransé-a Bienville di Fò Louis asou sit-a di atchwèl-a Mobile. Pierre Le Moyne d'Iberville, rivé asou plas an mars, ka enstalé laba kapital-a di Lalwizyann-an di 1702 à 1720.
* 15 mè : Langlétè-a ké Péyi-Ba-a ka déklaré ofisyèlman lagèr-a à Lafrans-a é à Lèspagn-an (Lagèr di Sigsésyon di Lèspagn). Koumansman di dézyenm lagèr entèrkolonnyal-a. Lostitilité-ya ka koumansé ant kolon fransé ké anglé an Lakadi (1703), ant kolon anglé di Karolin é èspagnòl di Florid.
* 20 mè, Florid èspagnòl : dé Endjen Creeks, ankourajé pa kolon anglé-ya di Karolin, ka ataké misyon-an di Santa Fé de Toloca an téritwar Timucua.
* 14 jwiyé : Anglé-ya ka anparé so kò dé Dé pòrsyon fransé di zil-a Saint-Christophe.
* 29 out-4 sèptanm 1702 (19-25 out di kalandriyé julyen) : batay naval di Santa-Martha an Kolonbi. Fransé-a Jean-Baptiste du Casse (4 bato) ka pran lasandan-an asou roun flòt anglé ki koumandé pa John Benbow (7 bato).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
szzq1kqpjgitvt7bfcml2t9kvzjw63a
1703
0
697
18769
18624
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1703''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* Janvyé, Lenn : Marathes ka franchi Narmadâ é ka piyé péyi-a jouk Ujjain.
* 4 févriyé : Sousid kolègtif dé 47 rōnin japonnen.
* 14 mars : Kongrégasyon-an di propagasyon-an di lafwa-a ka envèsti Capucins di misyon-an di évanjélizé Tibé-a.
* 20-23 mars : aprè ki yé pran Marie-Galante(6 mars), Anglé-ya ka débarké atè Lagwadloup anba dirègsyon-an di jénéral Codrington. 18 mè-a, yé sa kontren di routiré yé kò.
* 30 avril, Down-yan : koumansman di trwazyenm vwayaj di èsploratò-a anglé William Dampier annan Pasifik sid-a (finisman an 1707).
* 27 mè : Philippe de Rigaud de Vaudreuil ka divini gouvèlnò jénéral di Nouvèl-Lafrans (provizwar jouk 16 sèptanm 1705, finisman an 1725).
* 21 out : larmé tirk-a ka dépozé soultan otoman-an Mustafa II. Li sa anpwazonnen pa jannisèr-ya 31 désanm-an. Koumansman di soultannat di so frè di Ahmet III (1673-1736), nonmen soultan-an dé « Tilip » (finisman an 1730).
* Ògtòb, Lenn : Marathes ka dévasté Berar.
* 31 désanm : tranmman di latè atè Edo (Tokyo) o Japon. Li ka fè anviron 2 300 vigtim dirèk, é ka déklanché oun tsounanmi majò ki ka kozé lanmò-a d'omwen 5233 moun, pitèt jouk 10 000.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
7egm4sn0nqzleniiuvs13f9mo496alw
1704
0
698
18734
18625
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1704''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 19 févriyé : lanprò moghol-a Aurangzeb ka fè souprimé jiziya.
* 28 févriyé : ouvèrtir atè New York di roun pronmyé lékòl ki ouvèrt pou lélèv nwè. A Fransé-a Elias Neau ki ka inisyé sa fondasyon. Li sa boulé kou lérétik an jwiyé 1706.
* 29 févriyé : atak franko-endjen asou pozisyon anglé-a di Deerfield (atchwèlman annan Massachusetts-a).
* 5 mè : antré an vigò (anréjisman) di lòrdonnans-a oben lédit di mars 1685 annan kolonni fransé-a di Lagwiyann.
* Out : koumansman di roun mouvman politik é rélijyé o Kongo, ki òrgannizé pa prétrès-a Kimpa Vita, ki konvèrti o kristchannism anba non-an di Béatrice.
* Ògtòb : maren ékosè-a Alexandre Selkirk sa débarké asou Más a Tierra, fitir zil-a Robinson Crusoe, o larj di Chili, koté li ka rété jouk févriyé 1709.
* 20 novanm, djopopo dé Rit : lipap-a Clément XI ka kondannen « rit chinwa »-ya (adopsyon pa misyonnè jézwit-a di sèrten éléman pròp o kilt di Confucius é dé gangan pou simyé favorizé divizyon-an di kristchannism an Lachin.
* 22 novanm : réyinyon di pronmyé asanblé-a di Delaware, ki divini roun kolonni « privé » anglé distenk di Pennsylvanie.
* 10 désanm : vigtwè di bey di Tinis Ibrahim Cherif asou réjans-a di Tripoli. Larmé tinizyen-an divèt lévé syèj-a di Tripoli 11 janvyé 1705-a, ki ménasé pa lapas-a é roun lofansiv aljéryen.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
c0b2zw91yil81oo0jmtpxq3fb5p7yuh
1705
0
699
18750
18626
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:America-1705.jpg|thumb|Kart di Lanmérik, 1705]]
'''1705''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 8 jwiyé : aprè roun défèt kont dey-a di Laljèr bò'd di Kef, bey-a di Tinis Ibrahim Cherif sa kaptiré é mennen atè Laljèr.
* 10 jwiyé : Husayn ibn 'Ali, agha di milis-a, ka pran pouvwè-a annan réjans-a di Tinis koté li ka randé so kò kaziman endépandan. Li ka fondé ségon dinasti-a di bey ki ké régné jouk 1957.
* Sèptanm, Tibé : réjan-an Sangyé Gyatso sa asasiné asou lòrd di khan mongol Lhazang Khan, chèf di tribi-a dé Qoshot. Pou tèrminen konstriksyon-an di palè di Potala, Sangyé Gyatso ki ka rèspègté swé-ya di senkyenm dalaï-lama té gardé sigré-a asou so lanmò pannan douz lannen, jouk 1697, lò li té voyé so minis Shabdrung Ngawang Shonu à lakou mandchou-a pou enfòrmé lanprò-a Kangxi di lanmò-a di senkyenm é di dékouvèrt-a di sizyenm dalay-lama, Tsangyang Gyatso ki ajé alò di katòrz lannen, ki té monté asou tronn-an. So pèrsonnalité ègsantrik, labandon-an di so vé monnastik-ya ké lanmou-a di powézi-a ké dé fanm ké atiré li senpati-a di pèp tibéten mé, soulon Elisabeth Martens, lafoud-ya dé Mongol é dé Qing.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ia1ds42qjwpr8jafk0a0nnm9yg694db
1706
0
700
18731
18627
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1706''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 22 - 26 févriyé : Fransé-a Henri-Louis de Chavagnac ka ravajé kolonni anglé-a di Saint-Christophe-et-Niévès annan Lézanti-ya.
* 8 mars, Létchopi : koumansman di règn di Takla Haïmanot, négus di Létchopi (finisman an 1708). Négus-a Iyasou le Grand divèt abdiké divan entrig-ya di so tiboug Takla Haïmanot. Li ka routiré so kò annan roun monnastè asou zil di lak Tana mé so tiboug ka fè li asasinen 13 ògtòb.
* Létchopi-a ka sonbré annan lannarchi-a.
* Koumansman 15 mars : les Marathes, ki té anvayi Gujerat, ka briga Moghol-ya atè Ratanpur, annan Râjpîpla. Baroda sa mété à sak. An mé roun larmé marathe, ki ka ataké kan enpéryal-a atè Ahmadnagar sa roupousé ké difikilté.
* 4 avril : kapitchoulasyon di Niévès ki ataké pa Pierre LeMoyne d'Iberville.
* 23 avril : fondasyon ofisyèl d’Albuquerque pa Èspagnòl-ya, jòdla o Nouvèl-Mègsik.
* 27 jen : 6e dalay lama Tsangyang Gyatso sa dépozé. Li té akizé di enpòstir é ègzilé. Envité an Lachin, li ka mouri lò di so vwayaj 14 novanm-an annan réjyon-an di lak Kokonor. Mongol-ya Qoshot, ki soutni pa lanprò-a Kangxi ka tchipé alò Tibé santral-a. Oun lagèr sivil ka dévlopé so kò o Tibé à lakèl ké mété à roun entèrvansyon chinwa (1720).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
qfgew9epbia4j02hzbxy4fiy3ly05ln
1707
0
701
18711
18628
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Aurangzeb_reading_the_Quran.jpg|thumb|Aurangzeb an finisman-an di so lavi, ki té ka li koran-an.]]
'''1707''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 3 mars : lanmò d'Aurangzeb, dannyé gran Moghol di Lenn-an, atè Ahmadnagar. Li ka déklanché roun lagèr di sigsésyon ant so trwa tiboug sirvivan-yan. Aurangzeb ka mouri an lésan trézò vid-a. Lanpir moghol-a, ki fondé an 1526 pa Bâbur, ka koumansé à déklinen.
* 14 mars : Azam Shah ka proklanmen so kò lanprò moghol atè Ahmadnagar aprè finéray-ya d'Aurangzeb.
* 18 mè : Azam, anba konséy-a di so minis Zulfiqar Khan (en), ka libéré Shahu, piti-tiboug di Shivâjî Bhonsla, chhattrapati(rwè) dé Marathes, atè Doraha (distrik di Ludhiana), an konkirans ké Shivaji II é di so manman réjant-a Tarabai. Li ka kréyé ensi roun kriz dinastik é dé disansyon parmi les Marathes. Mé Shahu ka an soti finalman venkò, gras o konséy di bankyé Mahadji Krishna Joshiet é di Brahmane Gadadhar Prahlad Nasikkar. Lirwè-ya marathes pa ka réyisi à kréyé roun véritab Léta santralizé. Pou òbténi api-a dé chèf marathes, Shahu ka konsédé dé jagir ki ka fòrmé piti piti di nouvèl antité réjyonnal.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
rk5d0y5ssa4jagmrtzzgtv84zp8qkaf
1708
0
702
19358
19348
2022-02-19T03:16:08Z
Ladsgroup
1
Reverting botnet vandalism attack ([[phab:T302047]])
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Herman_Moll_Map_of_Europe.jpg|thumb|Léròp an 1708]]
'''1708''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 28 févriyé : révòlt di lèsklav atè Long Island (New York) ; 7 blanng sa tchwé, kat lèsklav, don roun Endjen ké roun fanm, sa ègzékité.
* 8 jen : Charles Wager ka anparé so kò di galyon di flòt anniyèl-a di lajan èspagnòl é ka an détrwi rounòt ant Portobelo é Carthagène dé Lenn. Pou ségon lannen konsékitiv, Lèspagn-an pa pwé konté asou lajan anmériken-an.
* 30 jen : négus-a di Létchopi Takla Haïmanot sa asasiné. Théophilos, frè di Iyasou le Grand, aprè ki li ékarté jenn-an Naod, ka monté asou tronn-an é ka fè chatché asasen-yan dé Dé prens, ki ka fè pann 13 ògtòb-a ègs-enpratris-a Mäläkotawit ki té pousé Takla Haïmanot o mèrt di so pròp lépou (finisman di règn an 1711).
* Jwiyé, Latè-Nòv : famin annan kolonni fransé-a di Plaisance à laswit-a di blocus enpozé pa Britannik-ya.
* 2 out, Bristol : dépa di Woodes Rogers pou roun vwayaj otour di monn annan ; èsploratò britannik William Dampier ka akonpagné li pou so trwazyenm vwayaj annan Pasifik sid-a (finisman an 1711).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
l1l0rla4oorv7ks5ucu5q3bxb6xx24z
1709
0
703
18702
18630
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1709''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 13 janvyé : lanprò Moghol-a Bahâdur Shâh ka éliminen so ròt frè Kambakhsh atè Hyderabad.
* 2 févriyé : maren ékosè-a Alexandre Selkirk sa sékouri pa kaptenn-an Woodes Rogers.
* 15 févriyé : vigtwè di Pedro IV, ki ka prétann Nlaza o tit di mannikongo. Li ka roukonkéri kapital-a di Kongo, São Salvador (finisman di règn an 1718).
* 20 févriyé, Japon : shogun-an Tokugawa Tsunayoshi sa asasinen, vrèsanblabman pa so pròp lépouz ki ka sousidé so kò asou lèr-a. Anba règn-an di so sigsésò Tokugawa Ietsugu, ki ajé di trwa lannen (8 jen 1709-12 novanm 1712), réfòrmatò-a Arai Hakuseki ka ègzèrsé roun ròl enpòrtan annan gouvèlman-an.
* Avril : asasina di gouvèlnò séfévid di Kandahar Gurgen Khan pa prens afgan-an Mirwais, ki ka anparé so kò di pouvwè. Afgan-yan ka soulvé so kò kont pouvwè pèrs-a é ka fòrmé roun fòrmé roun Léta endépandan.
* 22 avril : mété an likidasyon aprè 1706, Konpagni fransé-a dé Lenn oryantal sa roupran pa roun group d’armatò di Saint-Malo.
* 6 ògtòb : an Lenn, lanprò moghol-a Bahadur Shah la roukonnèt Ajit Singh (en) kou raja di Marwar (Jodhpur), ka asiré ensi nétralité-a dé Rajput.
* 12 ògtòb : fondasyon di Chihuahua o Mègsik.
* Désanm : finisman di lagèr-a dé Emboabas o Brézil.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
mjax6m0i1oepr5iuj7vw552k3x8shif
1710
0
704
18736
18631
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1710''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 15 févriyé : koumansman di lagèr-a dé « Mascates », atè Recife, o Brézil. Sa tèrm ka dézigné « kòlpòrtò-ya », marchan pòtidjé-ya ki té ka rété o Recife é té òbténi di rwè ki lavil-a té élvé o ran di sité é ka chapé o kontrol d’Olinda, lavil-a dé plantò brézilyen : sa-ya ka ataké é ka pran Recife. Nouvèl gouvèlnò-a ki voyé di Lisbonn ka règlé zafè-a pa roun anmnisti jénéral finisman 1711.
* 16 jen, Lanpir otoman : Numan Köprülü(1670-1719), tiboug di Mustafa Köprülü ka épouzé Aïsha, tifi di soultan é sa nonmen gran vizir. Li divèt démisyonnen tchèk simenn plita à laswit-a di so roufi di ronp trété-a di lapè ké Larisi-a (novanm).
* 22 mè, Lenn : Sikh-ya, ki révòlté kont pouvwè moghol-a anba konjwit-a di Banda Bahadur (en), ka anparé so kò di Sirhind annan Pendjab aprè roun vigtwè asou troup moghol-ya di Vazir Khan, ki sa tchwé.
* 19 sèptanm : léchèk fransé divan Rio de Janeiro.
* 16 ògtòb, Lakadi : Britannik-ya ka pran définitivman pozisyon atè Port-Royal ki sa rounonmen Annapolis Royal.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
lj8qye2qw4dxcoarmscskchgbf6od3o
1711
0
705
18765
18632
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Rio_de_Janeiro_1711.gif|thumb|21 sèptanm : priz di Rio de Janeiro]]
'''1711''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 20 mars : batay d'Aïn Dara o Liban ant Dé parti ki opozé, yéménit ké qaysit. Fagsyon yéménit-a sa anéyanti.
* 3 avril : Fransé-ya Mathieu Martin de Chassiron ké Michel Dubocage ka dékouvri zil-a di Clipperton.
* 27 jwiyé : Ahmed Karamanli ka di pacha di Tripoli é ka randé so kò kaziman endépandan an Tripoliten (finisman an 1745).
* 2-3 sèptanm : léchèk dé Britannik o Kébèk. Oun projè dé Britannik ki ka vizé à anparé so kò di Kanada ka fè lonng difé lò sèt navir di flòt-a di lanmiral-a Hovenden Walker ka koulé asou kot nò-a di gòlf Saint-Laurent bò'd zil-a o Dizé. Pou sélébré évenman-an, roun légliz di Kébèk ki nou té aplé Notre-Dame-de-la-Victoire an lònò-a di rézistans-a di Frontenac an 1690, ka risouvwè roun nouvèl non : Notre-Dame-des-Victoires.
* 21 sèptanm : joujé enprannab, Rio de Janeiro sa priz pa kòrsèr fransé-ya di Duguay-Trouin. Li ka kité lavil-a aprè péyman-an du roun solid ranson.
* 2 ògtòb (22 sèptanm di kalandriyé julyen): lagèr-a di Tuscarora (en) ka koumansé an Karolin di Nò lòské Endjen-yan ka masakré 130 kolon britannik an Dé lèr atè New Bern.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
dy192h09368kjff8kfvei7h2cv3au8r
1712
0
706
18717
18633
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Opening_Utrecht_29_janvier_1712.png|thumb|29 janvyé : louvèrtir di kongrè d'Utrecht.]]
'''1712''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 28 févriyé, Lanpir moghol : lanmò di Bahâdur Shâh atè Lahore. So kat tiboug ka antrétchwé yé kò. Sirvivan-yan ka proklanmen so kò lanprò 20 avril-a anba non-an di Jahandar Shâh mé so névé Farrukhsiyâr ka dépozé li, ka trannglé li é ka sigsédé li anba févriyé 1713.
* 4 mè : kòrsèr fransé-a Jacques Cassard ka ravajé ké 1 000 wonm kolonni pòtidjé-ya du Kap-Vèrt ; li ka mété à sak Ribeira Grande, ki dézòrmé abandonnen kou kapital o profi di Praia.
* Koumansman di règn di Biton Coulibaly(Rwayom bambara di Ségou) jouk 1755.
* Koumansman di règn di Andrianamboniarivo, tiboug d’Andriamandisoarivo, rwè sakalave di Boina, atè Madagaskar (v. 1712-1722). Li ka pourswiv konkèt-ya bò'd nò-a.
* Lanbasad chinwa-a di Tulišen (en) oprè di khan kalmouk Ayuka, asou ba Volga pou propozé li di ini li so fòs atè Lachin-an kont Dzoungar-ya di Tsewang Rabtan. Ayuka ka dérobé so kò. Tsar-a Pierre le Grand ka roufizé di risouvwè anbasadò-a. Oun misyon rélijyé ris ka akonpagné lanbasad-a di Tulišen annan so vwayaj di routour é ka enstalé so kò atè Péken.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jfo1jn4okkuxqmmtgakk1heexlwq52v
1713
0
707
18789
18634
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1713''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
=== Lafrik ké Lazi ===
* 10 janvyé : défèt di Jahandar Shâh atè batay-a di Samugarh.
* 11 janvyé : Farrukhsiyâr ka entronnizé li-menm so kò lanprò moghol atè Āgrā. Li ké fika finalman dépozé é mété à lanmò an 1719 pa so minis Abdullah ké Hussain Ali ki té édé li à pran pouvwè-a. Yé ka mété asou tronn-an frè-ya Rafi-ud-Darajat ké Rafi-ud-Daulat.
* 11 févriyé : Farrukhsiyâr ka fè trannglé so tonton Jahandar Shâh annan so prizon.
* 12 févriyé : Farrukhsiyâr ka antré triyonfalman atè Delhi.
* Févriyé : kouronnman di roun lépidémi di varyòl annan kolonni-a di Kap. Lèsklav-ya sa désimé, é di nouvèl lèsklav sa enpòrté di Madagaskar é di Lafrik di Lès-a, mé osi di Lenn, di Lendonnézi, di Ceylan é di Malézi. Laplipa dé Khoïkhoï di Kap sa tchwé.
* 2 mars : Nizam ul-Mulk ka divini gouvèlnò (subahdar) di Hyderabad.
* 17 novanm : Balaji Vishwanath (en) sa nonmen peshwa (Pronmyé minis) pa lirwè-a Marathe Shahu (en). Li ka divini véritab chèf-a di Léta-a. Sèt peshwa ké sigsédé li jouk 1818.
=== Lanmérik ===
* 20-23 mars : rédisyon di Fò Neoheroka. Fen di lagèr-a di Tuscarora (en). 1000 Endjen sa kaptiré é rédjwi an lèsklavaj, 1400 mouri pannan konfli-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
a484hz504dqolzxsnigishljp5fzq7r
1714
0
708
18703
18635
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Europe,_1714.png|thumb|Léròp an 1714, à lisou-a dé trété d'Utrecht, di Rastatt é di Baden.]]
'''1714''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 1e janvyé : Sen-Domenng sa érijé an gouvèlman jénéral pa Fransé-ya.
* 28 févriyé, Lenn : trété di Valvan (bò'd Lonavla) ant Balaji Vishwanath (en) ké gouvèlnò moghol-a di Dekkan. Donminasyon marat-a ka étann so kò asou tout Dekkan-an. An léchanj Shahu (en) divèt fourni 15 000 kavalyé o Moghol, péyé roun tribi anniyèl é mentni lòrd-a.
* 23 ògtòb : rivé di anbasadò-a di Pèrs Mehmet Rıza Beğ atè Marséy, ki présédé di Arményen-an Hagopdjan di Deritchan, ki ké divini lannen swivant-a konsil di Pèrs atè Marséy. Li sa risouvwè pa rwè-a di Lafrans atè Versailles 19 févriyé 1715-a.
* Koumansman di règn di Taninganway Min, rwè di Birmanni (finisman an 1733).
* Britannik-ya ka kréyé l’Indian Medical Service, annan lòbjègtif-a di swagnen sòlda-ya ké kolon britannik-ya an Lenn.
* Ahmed Bey, ki té pran pouvwè-a an 1711, ka randé endépandan dé Otoman é ka fondé dinasti-a karamanli atè Tripoli.
* Mozanbik : Pòtidjé-ya ka kréyé roun fò atè Zoumbo (en), an limit-a di navigasyon-an asou Zanbèz-a.
=== Léròp ===
* 28 févriyé : ouvèrtir di konférans-a di Rastatt.
* 2 mars (19 févriyé di kalandriyé julyen) : vigtwè ris asou Laswèd-a atè batay-a di Storkyro annan Gran lagèr di Nò. Ris-ya ka tchipé militèrman Fenlann-an (« Gran Kòlè »).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
f462060r2ten890buhkk0s4qhy4rmme
1715
0
709
19601
19449
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Sotiale|Sotiale]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Persia-mohammad-reza-beg-visits-versailles.jpg|thumb|19 févriyé : lanbasad pèrs di Mehmet Rıza Beğ atè Versailles.]]
'''1715''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 6 févriyé : Pòtidjal-a ka òbténi Colonia del Sacramento asou rio de la Plata à lisou-a di lagèr-a di Sigsésyon di Lèspagn (finisman an 1777).
* 19 mars : bòbòl Ex Illa Die. Asou avi di légat pontifikal Charles-Thomas Maillard de Tournon rit tradisyonnèl chinwa sa entèrdi pa Clément XI, malgré roun entèrvansyon di lanprò-a li-menm.
* 26 avril : masak-a di roun group d'ofisyèl pa Anmérendjen-yan ka déklanché lagèr-a dé Yamasee an Karolin di Sid (finisman an 1717).
* 24 jwiyé : dépa di Flotte d’Argent di La Havane pou Lèspagn-an. Li sa détrwi pa roun ouragan annan Latlantik-a 31-an.
* 29 jwiyé : dépa di Saint-Pétersbourg di lanbasad ris-a d'Artemi Volynski (en) an Pèrs (1715-1721), ki ka konvenk tsar-a di dézòrgannizasyon total-a di péyi. Li ka rivé atè Ispahan ki an mars 1717.
* 13 août : signatir atè Versailles di roun trété di koumèrs é di zanmitché ant Lafrans-a ké Pèrs-a.
* 20 sèptanm : Fransé-ya la pran posésyon di Maurice, ki yé ka roubatizé Isle de France.
* 15 désanm : Philippe V di Lèspagn ka signen roun trété pa lakèl li ka akòrdé o koumèrsan britannik an Lanmérik dé privilèj égal à sa-ya di so sijè-ya.
* 22 désanm : rivé di frè jézwit italyen Giuseppe Castiglione atè Péken ki ka divini roun dé pent favori di lanprò-a Qing.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
pq4a4um1jl8xo62bcs2j0nr58gyf5r3
1716
0
710
18718
18637
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1716''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 3 ké 26 févriyé : oun tranmman di latè fè 20 000 vigtim atè Laljèr. Sékous-ya ka douré jouk jen.
* 8 févriyé : négus-a Yostos di Létchopi sa dépozé pa nòb-ya. David III ka sigsédé li (finisman di règn an 1721). Li ka fè konstrwi atè à Gondar « Pavillon de l’Allégresse ».
* 5 mars, Lenn : koumansman dé ègzékisyon dé Sikh ki révòlté pa Moghol-ya. Yé chèf Banda Bahadur (en), anprizonnen 7 désanm 1715-a, sa tòrtiré ké ègzékité 9 jen-an. Léta endépandan sikh-a sa krazé pa larmé enpéryal moghol-a.
* 17 mars : Ippolito Desideri ka atenn Lhassa o Tibé. Li ka séjounen jouk 1721.
* 1e mè : Fransé-ya ki koumandé pa Louvigny, ka pati di Montréyal ké 225 sòlda ké milisyen ensi ki plizyò Anmérendjen. An Jen-jwiyé, yé ka ataké Renards annan yé téritwar di Wisconsin é ka òbténi roun kapitchoulasyon à la Butte des Morts.
* 7 jwiyé : fondasyon di Mission Concepcion pa fransisken-yan. Okipasyon pèrmannant di Tègzas pa Èspagnòl-ya.
* 28 sèptanm, Japon : Yoshimune Tokugawa ka divini shogun (finisman 20 ògtòb 1745-a). Réfòrm Kyōhō.
* Mongoli : lanpir mandchou-a ka mobilizé khanat-ya dé Khalkha ki ka fourni yé mwayen-yan di transpò ké ravitayman pou lité kon Dzoungar-ya. L’aïmak di Tsetsen khan divèt fourni sis mil chanmon, sala di Touchetou sa mil mouton.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
srtay3pfxdt1z97qhe2zi2hqltpuhsb
1717
0
711
18781
18638
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Escarbot|Escarbot]]
wikitext
text/x-wiki
'''1717''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* Janvyé-févriyé : Britannik-ya ka òbténi di lanprò moghol-a Farrukhsiyâr roun dispans dé drwè di douann o Bengal.
* 27 févriyé-6 mars : Nouvèl-Langlétè sa paralizé pa blizar-a.
* 27 avril : flibistché anglé-a Samuel Bellamy ka koulé o larj di Kap Cod(Massachusetts) òbò di Whydah Gally.
* 29 avril : kréyasyon di vis-rwayalté-a di Nouvèl-Grénad (1717-1723), épi kapitennri jénéral-a jouk 1739).
* 17 mé : prédikasyon-an di kristchannism sa entèrdi an Lachin. Finisman di Misyon jézwit-a an Lachin.
* Jen-out : oun èspédisyon ris ki dirijé pa Alexandre Bekovitch Tcherkaski ké kat mil wonm di lenfantri ké Dé mil Cosaques, sa roupousé pa khanat-a di Khiva. Bekovitch ké so wonm-yan sa masakré oben vann kou lèsklav.
* 2 désanm : Dzoungar-ya di Tsewang Rabdan, névé di Galdan, ka anparé so kò di Lhassa. Yé sa dabò wè kou dé libératò, anvan ki yé ka piyé ké détrwi monnastik-ya ki pa gelugpa. Lhazang Khan sa tchwé. Sètchenm-an dalay-lama sa soutrè o Dzoungar pa so papa é ka réfijyé so kò o monnastè di Kumbum, an Amdo o nò-lès di Tibé koté li ka routrouvé so kò « protéjé » pa dinasti-a dé Qing.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
o5ahyrnoh90jw51b7xv2639fj8z3vmr
1718
0
712
18714
18639
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Bayou1720VeueNouvelleOrleans.jpg|thumb|Wè di Nouvelle-Orléans an 1720.]]
'''1718''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 3 févriyé : lanmò di mannikongo Pedro IV. Kongo-a ka douméré anpè gras à dé konpronmi tribal.
* 9 févriyé : Fransé-ya di Jean-Baptiste Le Moyne de Bienville ka rivé an Lalwizyann-an. Yé ka fondé Nouvèl-Lòrléyan asou Gòlf-a di Mègsik, ki batizé an lònò-a di réjan, douk-a di Lòrléyan.
* 5 mé : fondasyon di lavil-a di San Antonio. Gouvèlman militèr èspagnòl o Tègzas.
* 9 mè : Damad-Ibrahim (en) ka divini gran vizir di Lanpir otoman-an (mouri 1e ògtòb 1730). Koumansman di Lè-a dé tilip.
* 16 jen : tantativ di asasina di Vis-rwè di Nouvèl-Lèspagn Baltasar di Zúñiga.
* 8 ògtòb : roun kò èspédisyonnèr mandchou sa ripousé pa Dzoungar-ya o Tibé asou larivyè-a Kara-Usu.
* Ògtòb : Opokou Waré sa entronnizé asantehene di konférasyon Ashanti-a à lisou-a di roun lannen di lagèr sivil. Lagèr-a kont Akyem-yan ka roupran (finisman di règn an 1745).
* 22 novanm : batay di zil-a d'Ocracoke. Pirat-a Edward Teach (Barb Nwè) sa tchwé pa Marin Rwayal britannik-a.
* 10 désanm : pirat-a Stede Bonnet sa pann atè Charleston.
* Koumansman di règn di Abiyé, rwè di Choa, Létchopi (finisman an 1743).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
h2ifdmued0dn5jyor18miy0u9lthkmi
1719
0
713
18741
18640
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1719''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 15 janvyé : Jean-Baptiste Bénard de la Harpe, ki pati di Nouvèl-Lòrléyan-an 17 désanm 1718-a, ka roumonté Larivyè Rouj-a, ka fè alyans ké Wichita-ya ki ka èsploré l'Oklahoma ké roun parti di Colorado. Li ka fè dimi-tour 13 sèptanm-an é ka rivé 13 ògtòb-a.
* 28 févriyé : lanprò moghol-a Farrukhsiyâr sa dépozé é vèrglé pas so minis-ya Abdullah ké Hussain Ali ki té édé li à pran pouvwè-a. Yé ka mété asou tronn-an frè-ya Rafi-ud-Darajat ké Rafi-ud-Daulat, ki ka mouri annan lannen-an.
* 23 mè : Konpagni di Lògsidan, ki dirijé pa John Law, ka absòrbé sa-ya dé Lenn oryantal é di Lachin. Konpagni fransé-a dé Lenn oryantal sa réyòrgannizé pa John Law ki réparti so jésyon ant agsyonnèr-ya, dé dirègtò ké koumisèr-a di rwè. Pondichéry ka divini kapital-a dé provens fransé di loséyan Endjen-an : zil di Lafrans ké Bourbon, Chandernagor(Bengal) épi Mahé (kot di Malabar), ki akéri an 1725.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
rqr98pc5e03c35pz4w4f135xgp95dx2
1720
0
714
18786
18641
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Antonio_Parreiras_Julgamento_de_Filipe_dos_Santos.jpg|thumb|Révolt di Vila Rica. Jijman di Felipe dos Santos.]]
'''1720''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 20 mars : oun lalwa ka otorizé òkò roun fwè lémigrasyon-an bò'd Brézil-a, mé li sa limité o Pòtidjé envité à tchenbé dé fongsyon.
* 16 jen-6 sèptanm : èspédisyon Villasur. 14 out, troup èspagnòl-ya di Pedro de Villasur sa masakré pa fòs-ya franko-Pawnees asou téritwar-a di Kansas.
* 28-29 jen : koumansman di révòlt-a di Vila Rica o Brézil, ki réprimé 14 jwiyé-a. Prensipal-a konjouré, Felipe dos Santos, sa pann.
* 25 jwiyé : konba d'Anjouan o Comores, ant roun navir pirat é roun véso di British East india Company.
* 15 sèptanm : Kelzang Gyatso sa entronnizé kou sètchenm dalay-lama (finisman an 1757).
* 24 sèptanm, Tibé : troup chinwa-ya ka èspilsé Dzoungar-ya é ka antré annan Lhassa. Lanprò-ya Qing ka afirmé yé souvrennté-a asou péyi-a, an lésan atè Lhassa dé rouprézantan ké roun piti garnizon.
* 28 sèptanm : lanprò moghol-a Muhammad Shâh, ké lèd-a di vis-rwè di Dekkan Nizam ul-Mulk ka fè asasinen minis-a Hussain Ali, épi an novanm anprizonnen minis-a Abdoullah Khan (anprizonnen an 1722). Muhammad Shâh ka mennen roun lavi di plézi, ka protéjé lar-ya mé pa ka entérésé so kò o zafè di lanpir-a ké provens-ya di lanpir moghol-a ka roupran progrésivman yé endépandans (Hyderabad, Maïssour, Aoudh, Bengal).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
79z3c6s8fvmhocmyspv33xzlik64w3b
1721
0
715
18772
18642
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1721''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 8 mars : Lafrans-a ka anparé so kò di fò d'Arguin, kolonni-a di Brandebourg, asou kot-a di Moritanni atchwèl.
* 30 mars : ensandi d'Edo (Tokyo).
* 2 avril : létablisman fransé atè Mahé.
* 26 avril : konba di Saint-Denis ant roun véso pòtidjé ké Dé navir pirat annan pòr-a di Saint-Denis, asou zil-a Bourbon.
* 21 mè : kouronnman di Bacaffa l'Impitoyable, négus di Létchopi (finisman di règn an 1730), aprè lanmò-a (anpwazonnman ?) di David III di Létchopi.
* 3 jwiyé : misyonnè nòrvéjyen-an Hans Egede (1686-1758) ka atenn kot lwès-a di Growennlann. Li ka fondé misyon protèstant-a di Godthaab. So agtivité di évanjélizasyon dé Inuit ké pourswiv pa so tiboug Paul (1708-1789) à partir di 1747.
* 21 out : koumansman di circumnavigation di lanmiral olandé-a Jacob Roggeveen, ki ka dékouvri zil-a di Pak (6 avril 1722) ké zil-a di Samoa annan Pasifik-a (finisman an 1722).
* 23 sèptanm : Fransé-ya ka kolonnizé zil Moris-a.
* 11 ògtòb : lanmò di La Prévotière, gouvèlnò di Pondichéry. Pierre-Christophe Lenoir ka divini gouvèlnò pa entérim di Konpagni fransé-a dé Lenn oryantal.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
nmzpblvc9ko3ytqyadbv268a023witk
1722
0
716
18778
18643
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Sacre_de_Louis_XV.jpg|thumb|25 ògtòb : sakr di Louis XV.]]
'''1722''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 8 mars : Afgan sunnit-ya ki révòlté ka krazé larmé séfévid-a atè Gundabad épi ka asyéjé kapital-a Ispahan.
* 6 avril : èsploratò néyèrlandé-a Jakob Roggeveen ka dékouvri Zil-a di Pak.
* 26 mè : kapital-a di Lalwizyann fransé-a, à laswit-a di roun désizyon ki pran 23 désanm 1721-a pa Konpagni-a dé Lenn, sa transféré di Biloxi atè La Nouvelle-Orléans.
* 12 sèptanm, lavil-a sa ravajé pa roun ouragan.
* 13 jen : dékouvèrt dé zil Samoa pa Jakob Roggeveen.
* 18 jwiyé : koumansman di roun Kanpagn ris kont Pèrs-a, anba prétègs-a di brigandaj pèrs koté Kalmouk-ya. Larmé ris-ya (100 000 wonm) ka vansé lonng-an di Kaspyenn-an, ka pran Derbent 23 out-a, mé sa arété divan Chamakhi. Pannan sa tan, Arményen-yan ké Jéyòrjyen-yan ka ataké Tirk-ya. Melik-ya di Karabakh ka profité dé sirkonstans pou akéri yé endépandans (1722-1730).
* 25 jwiyé : koumansman di Dummer's War, séri d'afrontman ant kolon fransé ké anglé o frontchèr di Maine é di Massachusetts (finisman an 1727).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
3sqbykst8xcokkbp6bfldrhr1satjfv
1723
0
717
18700
18644
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1723''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 1e - 25 févriyé, Lenn : Baji Rao Ie (en), peshwa dé Marathes, ka anvayi Mâlwa.
* 26 jwiyé : troup ris-ya ka anparé so kò di Bakou.
* 12 sèptanm (1e sèptanm di kalandriyé julyen) : trété di Saint-Pétersbourg ; Pèrs-a ka sédé à Larisi-a kot lwès-a (Daghestan) ké Sid di Kaspyenn-an, di Derbent à Astérabad (finisman an 1732). Latirki-a ka protésté.
* Désanm : prronmilgasyon atè Versailles dé Lèt patant an fòrm di lédit, ki ka konsèrnen lèsklav-ya "nèg" dé Zil di Lafrans ké Bourbon.
* 26 désanm, Fò James : koumansman di èspédisyon-an di kaptenn Barthélemy Stibbs asou Ganbi-a ; li ka atenn cataractes de Barraconda 3 février 1724-a. Vwayaj-a sa òrgannizé pa konpagni rwayal britannik-a di Lafrik, ki, à lenstigasyon-an di douk di Chandos, lé èsplwaté min dilò-ya di Ganbi.
* Kapital-a di rwayom Akan Bono Manso sa priz pa konfédérasyon ashanti-a. Bono-ya ka roupliyé yé kò atè Takyiman ki ka divini yé nouvèl kapital.
* Létablisman fransé atè Yanaon.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
at60q18h0dshyqd7kvpxxxe5z431s93
1724
0
718
18720
18645
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1724''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 12 janvyé, Lachin : lédit di lanprò Yongzheng ki ka entèrdi prédikasyon-an di kristchannism. An ògtòb, tout misyonnè krétchen-yan sa èspilsé bò'd Canton, à lègsépsyon-an di sa-ya ki ka rézidé atè Péken.
* Mars : prronmilgasyon atè Versailles di lédit-a di rwè ki ka sèrvi di règman pou gouvèlman-an ké administrasyon-an di lajistis-a, polis, disiplin ké koumèrs-a dé lèsklav annan provens-a ké kolonni-a di Lalwizyann-an (Kod nwè).
* 24 jen : trété di partaj dé téritwar pèrs di Kaspyenn-an ki signen ant Tirk-ya ké Larisi-a atè Konstantinòp.
* 29 jen, kanpagn di Pèrs : koumansman di syèj d'Hamadan pa Otoman-yan, tandi ki roun ségon larmé tirk ka asyéjé Erevan.
* 8 jwiyé : koumansman di règn di Baadi IV Abou Chilouk, rwè di Sennar, annan Soudan atchwèl (ki dépozé 27 mars 1762-a).
* 1e sèptanm : priz d'Hamadan pa Tirk-ya.
* 28 sèptanm : kapitchoulasyon d'Erevan.
* 30 sèptanm : larmé tirk-a divèt lévé syèj-a di Tabriz.
* 11 ògtòb, Lenn : batay di Sakhar Kheda annan Berar ant gouvèlnò moghol-a di Deccan Mubariz Khan ké Asaf Jâh. Mubariz Khan sa tchwé o kour di batay-a. Asaf Jah Ie, fitir Nizam-ul-Mulk, ka gouvèlné an souvren endépandan ké pou kapital Hyderabad.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
dqnthehuxnd2gg4q3ttbhns8ml8q842
1725
0
719
18748
18646
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1725''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 6 févriyé, Saint-Pétersbourg : koumansman di pronmyé vwayaj di dannwa Vitus Béring an Sibéri é annan loséyan Pasifik-a (finisman 1e mars 1730-a).
* 7 févriyé, Pèrs : lémir afgan-an Mir Mahmoud ka òrdonnen lègzékisyon-an di tout sirvivan-yan di fanmi rwayal séfévid-a à lègsépsyon-an di Chah Huseyin. So tiboug sirvivan Tahmasp II ka fwi atè Tabriz.
* 8 avril, Pèrs : Mir Mahmoud, pri di démans, sa ègzékité asou lòrd-a di so kouzen Ashraf ki ka anparé so kò di pouvwè atè Ispahan.
* 1e out : kapitchoulasyon di Tabriz ki asyéjé dipi 28 jwiyé-a pa Otoman-yan.
* 5 sèptanm : Otoman-yan ka anparé so kò di fòrtérès jéyòrjyen-an di Lori.
* 2 désanm, Lenn : annègsyon di Mahé pa Lafrans-a.
* Savan mouzoulman-an Alfa Ba, à kabèch-a dé Peul di Fouta-Djalon, ka antrouprann di konvèrti oben di chasé payen-yan. Li ka mouri pannan préparatif-ya di djihad ké so tiboug Ibrahim mo Timbo oben Karamoko Alfa ka pran so swit. Sousou-ya sa ripousé, ròt-ya sa rédjwi an sèrvaj. Karamoko Alfa ka fondé roun Léta féyodal é géryé (finisman di règn an 1751).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1v3g30y93392s5gn08xpqfv8xtsgafd
1726
0
720
19597
19488
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Sotiale|Sotiale]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Gabriel_Bodenehr,_Brand_der_Stadt_Reutlingen_im_Jahre_1726.jpg|thumb|23 sèptanm : ensandi di Reutlingen.]]
'''1726''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 11 janvyé : Charles de La Boische de Beauharnois sa nonmen gouvèlnò di Nouvèl-Lafrans.
* 23 mars : o Brézil, Florianópolis ka òbténi èstati-a di lavil.
* Mars : révòlt dé lèsklav an Lagwadloup.
* 13 avril : o Brézil, Fortaleza ka òbténi èstati-a di lavil.
* 16 jen, lagèr anglo-èspagnòl : flòt-a di lanmiral britannik-a Francis Hosier ka aparèt divan Bastimentos ké ven batiman armé ; li ka asiré ké sigsé blocus-a di Portobelo pou anpéché dépa-a di konvwa èspagnòl, san pran lavil-a, soulon lòrd-ya di Lonn, mé Hosier ké so lékipaj sa désimé pa lafyèv jòrn-an (1727).
* Lété, Lachin : gouvèlnò-jénéral Ortai ka mennen roun kanpagn o sid di Yunnan pou réprimé ensirègsyon tribal-ya Miao-ya.
* Jwiyé, Pèrs : Nadir Khan Afchar, roun nonmad, ki té fédéré tribi-ya di nò di Liran-an, ka jwenn so larmé-ya o Séfévid Tahmasp II, ki ka kontrolé réjyon-an d'Astarabad. Nadir ka roupran Ispahan é ka édé Chah Tahmasp à roupran so tronn o Afghan (1729). Li ka roupran asou yé Hérat ké Khorassan.
* 20 novanm : Chah afgan di Pèrs Ashraf ka venk Otoman-yan bò d’Hamadan ; an ògtòb 1727, li ka négosyé lapè-a, é ka roukonnèt lwès-a ké nò-lwès di Pèrs-a kou téritwar otoman.
* 10 désanm : kannonizasyon di Turibio di Mongrovejo, larchévéché-a di Lima.
* 24 désanm : fondasyon di lavil-a di Montevideo pa Èspagnòl-ya pou èstopé lenkirsyon-yan dé kolon pòtidjé ki ka vini di Brézil.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
r1eai25tl5dltcd3xk29qhixnml3xjz
1727
0
721
18740
18648
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:HawaMahalJeypore.jpg|thumb|Palè dé van di Jaipur]]
'''1727''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 1e janvyé : fondasyon di Cuiabá, o Mato Grosso (Brézil).
* 22 mars : lanmò-a di soultan Ismail di Maròk aprè senkant lannen di règn ka favorizé révòlt-ya dé mékontan é ka anvénimen djopopo-ya ant so tiboug-ya. Gard nwè-a, konsyan di so fòs, ka entèrvini annan politik maroken-an. Li ka dézignen dabò kou souvren Mulay Ahmed, épi ka ranplasé li pa so tiboug Abd-el-Malik (mars 1728) ki ka sédé òkò roun fwè plas-a à Mulay Ahmed (mouri an mars 1729). Koumansman di roun péryòd di lannarchi o Maròk (finisman an 1757). Pousé dé Bèrbèr montangnar bò'd plenn atlantik-ya, chasé pa sirpopilasyon-an ké séchrès-a.
* 1e out, Lenn : Marat-ya ka anvayi Goujerat ké Khandesh.
* 20 out (10 out di kalandriyé julyen) : signatir di roun trété préliminèr ant Larisi-a ké Lachin-an asou bò-ya di Bura, afliyan di Selenga ki ka figsé prensip-ya di délimitasyon-an di frontchèr-a ant Mongoli-a asou kour sipéryò-a di l'Argoun (oben 30 out-a).
* 17-21 sèptanm : konstriksyon di Fò Beauharnois asou Misisipi pa René Boucher de la Perrière.
* 3 ògtòb : trété di lapè ant Chah afgan di Pèrs Ashraf ké Otoman-yan atè Hamadan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
44evhkpudixyzqf7369eiwkkq6lapgy
1728
0
722
18691
18649
2020-06-05T03:42:06Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Pholhane_Siegel_1_Dieter_Schuh.jpg|thumb|So di réjan di Tibé Pholané.]]
'''1728''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 28 févriyé, Lenn : vigtwè marat atè batay-a di Palkhed. Peshwâ (Pronmyé minis) dé Marat Baji Rao ka enpozé à Nizam-ul-Mulk, souvren-an d’Hyderabad, di roukonnèt souprémasi marat-a asou Dekkan o trété di Mungi Sheogaon 6 mars-a.
* 12 mars : Pòtidjé-ya ka roupran Mombasa à Oman mé divèt évakiyé li 26 novanm 1729-a é bòrnen yé okipasyon o Mozanbik, o sid di kap Delgado.
* 10 mè : soulèvman di Terço Velho o Brézil.
* Jen - sèptanm : Ségon lagèr Fox (en). Fransé-ya ka voyé roun larmé di 400 sòlda ké 800 Anmérendjen ki kondjwi pa Jacques-René Gaultier de Varennes, à pourswit-a dé Renards. Vilaj-ya ké rékòlt-ya sa boulé, mé Renards ka réyisi à dérobé yé kò.
* 3 jwiyé : priz di Lhassa pa jénéral-a Pholané (de), ki ka enpozé roun gouvèlman layk o Tibé (finisman an 1747). Roun larmé di 15 000 wonm ki voyé pa lanprò-a di Lachin ka rivé atè Lhassa an sèptanm. Dé amban ka rouprézanté lanprò-a di Lachin atè Lhassa. Sètchenm dalay-lama, ki entronnizé an 1720, ka kité Lhassa.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
precnc7q6zwmiuzka75mp0ih105nu60
1729
0
723
18713
18650
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1729''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 24 févriyé (13 févriyé di kalandriyé julyen) : trété di lapè di Rasht ant Pèrs-a ké Larisi-a.
* 5 mars (oben 12-a) : koumansman di règn di Mulay Abd-Allah, soultan alaouit di Maròk(1729-1735, 1736-1738 ké 1745-1757).
* À lanmò-a di Mulay Ahmed, gard nwè-a ka chwézi so frè Mulay Abd-Allah. Li sa kontren d’abandonnen so kapital roun pronmyé fwè an 1735, mé ka roupran pouvwè-a lannen swivant-a à so frè Mulay Ali el-Aredj. Dé lannen plita, li sa òkò dépozé pa gard nwè-a o profi di so frè, ki an favò-a di roun tchòk di Léta di pacha di Tanger sa rapidman dézavwé pa larmé nwè-a. Mulay Abd-Allah pwé roupran pouvwè-a an finisman-an di 1745 ké gardé li.
* 8 mars : Gilles Hocquart sa nonmen koumisèr jénéral-a é entandan entèrmédjèr di Nouvèl-Lafrans. Li ka rivé an sèptanm.
* Jen - jwiyé : roupriz di lagèr-a ant Mandchou-ya ké Dzoungar-ya (finisman an 1739). Li ka akrwat povté-a ké loprésyon-an ké patché Mongol ka sasé réfij odéla di lak Baykal.
* 25 jwiyé : sèt dé désandan dé Lord propriyétèr dé Karolin ka sédé yé propriyété o gouvèlman britannik ki ka divizé téritwar-a an Karolin di Nò é di Sid (sof John Carteret ki ka négosyé anvantajézman so drwè-ya é ka sédé yé ki an 1744).
* 30 jwiyé : fondasyon di lavil-a di Baltimore annan Maryland (fitir Létazini).
* 1e sèptanm : nofraj di Léléfan-an asou Saint-Laurent, bò'd Kébèk.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
gjzqgeslzy4133eb6owqfou4tzzoqeb
1730
0
724
18706
18651
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1730''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 15 janvyé : Ashraf sa briga pa troup-ya di Tahmasp II ki kondjwi pa Kuli Khan bò'd Chiraz. Li sa tchwé annan so fwit ké Afgan-yan Ghilzai sa roujété rò di Pèrs.
* 8 févriyé : djanman-yan di Brézil, dékouvri atè Serro Frio, annan réjyon-an di Vila Rica an 1729, sa déklaré propriyété rwayal é yé sasé ouvèrt pou tout moun ki ka mwayennen péyman-an di roun kapitasyon asou lèsklav nwè-ya ki itilizé. Prodiksyon-an sa tèl ki valò-a di djanman ké bésé di 75 % asou marché entèrnasyonnal-a.
* 17 out - 9 sèptanm, Ségon lagèr Fox (en) : Villiers, ki koumandan di Fò Saint-Joseph, ké Noyelles, ki koumandan di fò Miyami, ka rigroupé yé fòs, fransé ké anmérendjen, afen d'ataké é di détrwi prensipal kanpman dé Renard.
* 19 sèptanm : lanmò di négus Bacaffa di Létchopi. Enpératris Méntouab ka kaché désè-a pannan tchèk tan afen d’établi fèrmman so tiboug Iyasou II asou tronn-an (finisman an 1755). Réjans di Méntouab.
* 1e ògtòb : soultan otoman-an Ahmet III sa dépozé pa gran vizir-a Patrona ké jannisèr-ya. Li ké mouri an prizon, probabman asasiné. So névé Mahmud Ie ka sigsédé li.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
dgk2n956vevo5lbs9ch1oo0x3q3c8ah
1731
0
725
18777
18652
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Louise_Hippolyte_Grimaldi.jpg|thumb|Louise Grimaldi ka divini prensès di Monnako.]]
'''1731''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 28 janvyé, Lalwizyann : rédisyon dé Natchez atè Sicily Island.
* 427 Natchez sa fè prizonnyé. An mè, 160 d’ant yé sa vann kou lèsklav é dépòrté atè Sen-Donmenng.
* 1e avril, Lenn : vigtwè di Peshwâ Baji Rao Ie (en) atè Bhilupur, bò'd Dabhoi (Gujarat) asou Shambhuji II de Kolhâpur.
* 13 avril : trété ant Shambhuji II di Kolhâpur ké Chhatrapati Shahu. Larivyè-a Warna ka divini frontchèr-a ant Dé rwayonm-yan.
* 8 jen, Montréyal : koumansman di èsplorasyon-an di Lwès-a di Kanada jouk Roché pa Pierre de La Verendrye ké so tiboug-ya (1731-1739, 1742-1743).
* 14 jen : kréyasyon di Konpagni swédwa dé Lenn oryantal.
* 1e jwiyé : Konpagni fransé-a dé Lenn ògsidantal, enkapab di défann Lalwizyann-an, sa rétrosédé o gouvèlman rwayal.
* 23-27 jwiyé : oun èspédisyon chinwa kont Dzoungar-ya sa détrwi atè Hoton Nor Dé mwa aprè ki li tchipé Kobdo.
* Sèptanm : Joseph François Dupleix ka pran so fongsyon-yan di dirègtò di Chandernagor ké rès-a jouk 1741.
* Novanm : khan-an di Dzoungari Galdan Tseren ka voyé so tonton Tsering Dondub ki di Kobdo ka anvayi péyi-a khalkha jouk Kerulen é ka briga Mandchou-ya ké Khalkha-ya ki ka soutni yé. Li ka parvini jouk Erdene Zuu, ansyen-an Karakorum, mé pa pwé mentni so kò.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ra0qlvjy2zyx3i6bkz6pw3j1r0kwsv2
1732
0
726
18764
18653
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1732''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 10 janvyé : trété di Hamadan ant lanpir otoman-an ké Pèrs-a. Tirk-ya ka konsèrvé yé konkèt ki Lajéyòrji-a ké Larméni-a.
* 27 janvyé : James Oglethorpe ka òbténi di Konséy privé roun chart rwayal pou kolonni-a di Lajéyòrji ; li sa signen pa lirwè-a George II 21 avril-a é ka risouvwè pa Sceau Privé 9 jen-an.
* 1e févriyé (21 janvyé di kalandriyé julyen) : ségon trété di Rasht ant Pèrs-a ké Larisi-a. Abandon pa Ris-ya dé konkèt di Pierre le Grand asou Kaspyen-an.
* 18 mars : enstorasyon di kapitasyon-an o Brézil (1732-1750). Minò-ya di Minas Gerais divèt péyé ba kouronn pòtidjé-a 17 granm dilò pa lèsklav posédé é pa lannen. À lapojé-a di èsplorasyon-an, 100 000 lèsklav ka travayé à prospègsyon-an (swé 113 arob dilò). An 1750, minis-a Pombal ka rouvini o sistenm di quinto, mé ka ègzijé oun minimòm anniyèl di 100 arob.
* 12 avril : fondasyon di Konpagni azyatik-a o Dannmark. Li ka trafiké ké Léta barbarèsk-ya, Lachin-an ké Lenn ògsidantal-ya koté li ka akéri zil-ya di Saint-Thomas ké Sainte-Croix an 1733. Dannwa-ya ka èspòrté bwa-a ké goudron nòrvéjyen-an, hareng salé é ka risouvwè disèl, dé swari épi dé danré kolonnyal.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
k23faxldhmtsassw6020ugd8457bseo
1733
0
727
18690
18654
2020-06-05T03:42:05Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Election_of_Stanis%C5%82aw_Leszczy%C5%84ski_in_1733.PNG|thumb|11 sèptanm : Stanislas Leszczynski sa réyéli rwè di Pològn.]]
'''1733''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 12 févriyé (1e févriyé di kalandriyé julyen) : britannik-a James Edward Oglethorpe ka fondé kolonni pénitansyèr-a di Lajéyòrji an Lanmérik di Nò é di lavil-a di Savannah.
* Févriyé- mars : koumansman di dézyenm èspédisyon-an di Vitus Béring (1733-1743). Rélévé dé kot oryantal di Sibéri-a, di Kamtchatka, dé Kouril ké dé Aléoutchen. Béring ka mouri an Alaska.
* 23 mars : konstitisyon an Lèspagn di Konpagni-a dé Filipin. Projè-a pa ka abouti.
* 28 mè (17 mè di kalandriyé julyen) : Sugar and Molasses Act. Palman britannik-a ka entèrdi o kolon anmériken lenpòrtasyon-an di souk ki pa ka provini di téritwar anba kontrol britannik.
* 15 jwiyé : Flòt di Lajan-an sa détrwi pa roun ouragan annan Latlantik-a.
* 19 jwiyé : réjan-an di Pèrs Nâdir Shâh ki té roupran lofansiv-a kont Otoman-yan an janvyé, sa briga asou bò-ya di Tig.
* Jwiyé : fondasyon di kouminoté jwiv-a di Savannah.
* Révòlt dé nwè annan Lézanti britannik-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
icoi805mzehe7snd00tkqzlgdsn0wlh
1734
0
728
18783
18655
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Russian_Empire_1734_General_Map.jpg|thumb|Pronmyé kart jénéral di anpir ris, I.K. Kirilov.]]
'''1734''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 8 janvyé : dé luthériens Salzbourgeois chasé an 1731 ka randé yé kò an Lajéyòrji.
* 10 avril : ensandi di lavil-a di Montréyal, Kébèk. Roun lèsklav nwè, Marie-Josèphe-Angélique, sa akizé é ègzékité 21 jen-an.
* Mè-jen, Lézanti : sousid kolègtif di roun group di maron (lèsklav nwè an fwit) di zil dannwa-a di Saint-Jean, ki sèrnen pa troup fransé-ya.
* Èspédisyon chinwa kont Dzoungar-ya an Mongoli. Mandchou-ya ka roupran Kobdo, ka anparé so kò d’Uliastay, annan Khangaï, é ka vansé jouk l’Irtych nwè-a(1733-1734).
* Japon : shogun-an Yoshimune Tokugawa ka fè aklimaté pa savan-an Aoki Kon'yō (1698-1769), dirègtò dé archiv ofisyèl, patat dous, orijinèr dé Ryūkyū, annan zil prensipal-ya.
* Lendonnézi : Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn oryantal ka akòrdé roun fòrt sibvansyon o prens di Mataram pou ki li ka dévlopé kiltir-a di pyépwav. An kontparti, li divèt fè raché annan sis mwa-ya tout pyékafé di so Léta. Èspésyalizasyon-an dé kiltir enpozé pa Néyèrlandé-ya ka antrennen dépandans-a dé popilasyon ki divèt prokiré yé kò danré alimantèr-ya pa lentèrmédjèr-a di konpagni-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
7ft2oi8ipifkncseqevgb34a66cdzqm
1735
0
729
19564
19508
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Sotiale|Sotiale]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Qianlong_and_the_Empress.jpg|thumb|Qianlong é enpératris Xiao Xian an 1736.]]
'''1735''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 21 mars (10 mars di kalandriyé julyen) : trété di Gandja ant Pèrs-a ké Larisi-a kont Otoman-yan. Réjan-an di Pèrs Nadir Afshar ka rékipéré provens-ya ki Ris-ya té akéri an 1723 mé pa ka tchipé yé.
* 13 avril : koumansman di règn di Sakuramachi, lanprò di Japon (finisman an 1747).
* 19 avril : roun èspédisyon franko-anmérendjen, anba Noyelles, ka asayé les Renards ké les Sauks annan yé fò di larivyè-a dé Mwann (Iowa). Aprè tchèk escarmouches, roun trété sa konkli.
* 12 jwiyé : Bertrand-François Mahé de La Bourdonnais ka divini pronmyé gouvèlnò jénéral-a dé zil Bourbon é di Lafrans, atchwèl zil di Larégnon-an ké Moris.
* 4 sèptanm : bey-a di Tinis Hussein Ie Bey sa briga é dépozé atè batay-a di Smindja pa so piti-névé Ali Bey ké lèd-a di dey di Laljèr ; li ka réfijyé so kò atè Kairouan koté li ka rézisté jouk 1740.
* 7 sèptanm : Ali Ie Pacha ka antré annan Tinis. Li ka briga pwisans éropéyen-yan, épi ka montré so kò konsilyan an finisman-an di so règn (finisman an 1756).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
b3ih74hq49y4iiqrzdw6xvudnnyw304
1736
0
730
18752
18657
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Nadir_Shah.jpg|thumb|Potrè di Nâdir Shâh pa Jonas Hanway, bò'd 1750.]]
'''1736''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 27 janvyé : oun asanblé dé gouvèlnò di provens é dé notab ki réyini annan plenn-an di Mughan ka proklanmen chah di Pèrs jénéral tirkmenn-a Afchar Nadir aprè dépozisyon-an dé dannyé séfévid, Tahmasp II ké so tiboug Abbas III.
* 8 mars : kouronnman di Nâdir Châh, chah di Pèrs fondatò di dinasti afshar-a. Li ka étann enfliyans pèrs-a an Lenn (finisman di règn an 1747).
* 24 avril : lédit ka entèrdi o Chinwa di konvèrti so kò o kristchannism.
* 26 mè : batay d'Ackia ant Fransé-ya ké Endjen-yan Chickasaw annan atchwèl Léta-a di Misisipi.
* 6 jen : masak di lak dé Bwa o Kanada ; papa-a Aulneau, tiboug éné-a di La Vérendrye ké ven é roun di yé konpagnon ka péri ataké pa Sioux.
* 17 ògtòb : Lanpir otoman-an ka pédi provens-ya dé Kokaz (Azerbaïdjan, Larméni ké Lajéyòrji) o profi di Pèrs-a o trété di Konstantinòp.
* 12 novanm : an Lenn, Marat-ya di peshwâ Baji Rao Ie (en) ka pati pou roun kanpagn vigtoryé kont Moghol-ya(finisman an 1737).
* 7 désanm : Benjamin Franklin ka kréyé atè Philadelphie la Union Fire Company, pronmyé konpagni di ponpyé volantèr an Lanmérik.
=== Léròp ===
* 26 janvyé, Königsberg : abdikasyon di Stanislas Leszczyński di tronn di Pològn.
* 12 févriyé : Marie-Thérèse ka épouzé François-Étienne de Lorraine. Sa dannyé ka rounonsé o douché di Lorraine pou Toscane é di fòrt endenmnité ki vèrsé pa Lafrans-a. Koupl-a ké gen sèz timoun, don dis ké sirviv.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
8z8o3cqbbca9jew6y2fx3276t73l6ty
1737
0
731
18709
18658
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:AufzugM%C3%BCnchhausen1737.jpg|thumb|17 sèptanm : linogirasyon di Linivèrsité-a di Göttingen]]
'''1737''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* Mars : dèstriksyon di halle piblik di Dock Square an protèstasyon kont pri ègsésif-ya atè Boston.
* 30 mars : Marat-ya di peshwâ Baji Rao Ie (en), ki asosyé ké dé prens Rajput(Jai Singh II d’Amber) ka ménasé Delhi.
* 23 mè : fòs-ya di pacha maroken Ahmed Ben Séniber sa krazé pa Touareg-ya di l'amenokal Oghmor ag Alad à lès-a di Tonbouktou. Aprè so vigtwè, chèf touareg-a ka routiré so kò annan dézè-a, mé so lotorité ka étann so kò dézòrmé asou prèsk tout ansyen lanpir songhaï.
* Jen : koumansman di èspédisyon-an di Dannwa Fréderic Louis Norden à sasé-a dé sours di Nil (finisman an mè 1738). Li ka marké so vwayaj an fransé Vwayaj di Léjip é di Noubi, ki pibliyé an 1755.
* 11 - 12 ògtòb : tranmman di latè di Calcutta an Lenn. Oun vyolan siklonn ka ravajé Calcutta, bouchou-a di Gange é di Brahmapoutre : 300 000 vigtim.
* 17 ògtòb : oun tsounanmi konsékitif o séyism di Kamtchatka ka atenn 50 m di rotò o nò dé zil Kouril.
* 14 désanm : Moghol-ya ki dirijé pa Nizam-ul-Mulk sa krazé bò'd Bhopal.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
2dajljx4pblbmqbek66m0q1h0deyfxh
1738
0
732
18704
18659
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Europe_1740_en.png|thumb|Lérop aprè trété-a di Vyenn.]]
'''1738''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 7 janvyé : trété di Duraha ant Nizam-ul-Mulk ké Peshwâ. Marat-ya ka òbténi Mâlwa ké roukonnésans-a di yé sizrennté.
* 23 mars : Nâdir Shâh ka konkéri Kandahar.
* 11 jen : Nâdir Shâh ka pran Ghazni.
* 30 jen : Nâdir Shâh ka pran Kaboul é ka rétabli lotorité irannyen-an asou kazi-totalité di téritwar afgan. Li ka vasalizé Liran-an, l’Afghanistan, khanat-a di Khiva (1738-1740).
* 17 sèptanm : Nâdir Shâh ka pran Djalalabad.
* 23 sèptanm : nofraj di Princess Augusta o larj di zil anmériken-an di Block Island bò'd New York.
* 26 sèptanm : Saint-Denis ka divini chèf-lyé di zil Bourbon-an o détriman di Saint-Paul.
* Désanm : Nâdir Shâh ka antré an Lenn pa pas-a di Khyber bò'd Peshawar, ki li ka kité 27-a. An janvyé 1739 li ka pran Lahore.
* Syèj d'Abomey pa Yoruba. Rwayonm-an d’Abomey ka péyé roun tribi o rwayonm d'Oyo.
=== Léròp ===
* 4 févriyé : finansyé-a Joseph Süss Oppenheimer (Jwif-a Süss) sa ègzékité atè Wurtemberg.
* 5 févriyé : entèrvansyon fransé di kont di Boissieux an Kòrs à apèl-a di répiblik-a di Gênes (finisman an 1741). Marki-a di Maillebois ka ranplasé li an févriyé 1739.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ke5pu4nr379fql73tryne4o2dltvfwj
1739
0
733
18754
18660
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1739''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 1e janvyé, Latlantik sid : Jean-Baptiste Charles Bouvet de Lozier ka dékouvri zil-a Bouvet.
* 14 févriyé, Lenn : létablisman fransé di Kârikâl.
* 24 févriyé : Pèrsan Nâdir Shâh ka krazé Moghol-ya atè batay-a di Karnal.
* 20 mars : Nâdir Shâh prend Delhi don li ka fè masakré popilasyon-an ki révòlté 23-a.
* 12 mè : Nâdir Shâh ka konvoké roun lasanblé atè Delhi ki ka rèstoré Muhammad Shâh asou tronn moghol-a. Li ka roupati an anpòrtan roun fabilé biten (don roun bidim djanman, Koh-i Nor, ké roun fabilé tronn an fòrm di paon an dilò masif ki enkristé di pyèr présyé). Pèrs-a ka annègsé provens-ya odéla di l’Indus (Sind, Kaboul, lwès di Pendjab).
* 16 mè, Lenn : kapitchoulasyon di Salsette. Marat-ya ka pran Salsette ké Bassein asou Pòtidjé-ya.
* 12 jwiyé : gouvèlman britannik-a di Bombay ka signen roun trété di alyans ké Marat-ya.
* 25 jwiyé : kolonnizasyon di Vila Boa, annan léta-a di Goiás, o Brézil.
* 20 out : rétablisman définitif di Vis-rwayalté di Nouvèl-Grénad.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
9w5uy5exu4ir6rdabnmtf1ej47ok5i1
1740
0
734
18771
18661
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Oath_of_Fealty_to_Maria_Theresa.jpg|thumb| 22 novanm : sèrman di fidélité à Marie-Thérèse]]
'''1740''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
=== Lafrik ===
* 13 mè : asyéjé atè Kairouan, bey-a di Tinis ki ranvèrsé an 1735 Hussein Ie Bey sa kaptiré é décapité asou lòrd di so piti-névé Younès.
* Ashanti-ya ka atenn kot-a pa konkèt sigsésiv. Opokou Waré, sigsésò d’Osei Toutou détrwi Bono-Mansou (Ghana atchwèl). Koumèrs-a dilò, di nwè di kola ké dé lèsklav ka pèrmèt à roun sivilizasyon briyan di épanoui so kò annan rwayonm Ashanti-a ŕ koté yé vwézen (Agni, Baoulé, Pokou…).
* Koumansman di règn di Tegbessou, rwè di Dahomey (finisman an 1774).
* O koumansman di xviiie syèk, soultan-an di Baguirmi té kondjwi plizyò èspédisyon kont Borkou ké Kaouar, mé soultannat-a sa antouré di Dé pwisan rwayonm, Bornou ké Ouaday. An 1740, li divèt roukonnèt so kò vasal di Bornou.
=== Lanmérik ===
* 22 févriyé : Pierre Céloron de Blainville, ké roun santenn di sòlda é di milisyen kannandjen ensi ki 200 Anmérendjen ki alyé, ka ataké Chickasaws (bò'd lavil atchwèl-a di Memphis, Tennessee). Sa dannyé ka signen lapè-a.
* 13 jen - 20 jwiyé : léchèk di syèj di Saint Augustine an Florid pa Britannik-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
f34ei2ud8bt6mjp68txf8elzzx4sv3h
1741
0
735
18693
18662
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1741''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 9 mars - 20 mè : léchèk dé Britannik d'Edward Vernon o syèj di Carthagène dé Lenn.
* 18 mars/Avril : ensirègsyon dé lèsklav nwè atè New York (Great Negro Plot).
* 7 avril : boulanjé-ya di New York ka arété travay-ya pou protèsté kont pri-a ki élvé di blé.
* 15 mè : Nâdir Shâh ka chapé à roun atanta, sa ki ka randé li fou firyé.
* 26 jwiyé (15 jwiyé di kalandriyé julyen) : Alekseï Tchirikov, ki ka apartni à dézyenm èspédisyon-an di Kamtchatka, dirijè pa navigatò dannwa-a Vitus Béring, ka atenn l'Alaska aprè ki li dékouvri détrwa-a di Béring ki ka séparé Lazi-a di Lanmérik-a annan parti nò-a di loséyan Pasifik-a ; navir-a di Bering sa an wè di zil-a Kayak landimen-an.
* 1e out - 10 ògtòb : Ris-ya d'Alekseï Tchirikov ka èsploré kot sid-a di l'Alaska ké zil Aléoutchen-yan.
* 10 out : pacha di Travancore ka défè Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn oryantal atè batay-a di Colachel bò'd Kânyâkumârî.
* Tegbessou di Dahomey ka anparé so kò di Ouidah.
=== Léròp ===
* 25 janvyé, Lafrans : maréchal-a di Belle-Isle sa nonmen anbasadò ègstrayòrdinèr an Lalmangn pou api élègsyon-an à Lanpir-a di douk di Bavyè. Li ka kité Pari 4 mars-a é ka adòpté roun atitid rézoliman ostrofòb à la Diète enpéryal di Francfort.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1gizjygig20chgn4yzs9nys1zpnqmrh
1742
0
736
18707
18663
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Kr%C3%B6nung_Kaiser_Karls_VII_1742.jpg|thumb|12 févriyé : kouronnman di Charles VII di Saint- Martin Louie à Francfort-sur-le-Main.]]
'''1742''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 14 janvyé : Joseph François Dupleix, ka divini Dirègtò Jénéral-a dé kontwè fransé o Lenn atè Pondichéry. Li ka kolonnizé roun parti di Lenn-an o profi di Lafrans-a.
* Mè : révòlt quechua di Juan Santos Atahualpa o Pérou.
* 18 jwiyé (7 jwiyé di kalandriyé julyen) : vigtwè britannik kont Lèspagn-an atè batay-a di Bloody Marsh, an Lajéyòrji(Lagèr di zoré-a di Jenkins).
* 11 jwiyé : konstitisyon Ex quo singulari. Lipap-a Benoît XIV ka kondannen politik-a dé Jézwit an Lachin (rit malabar ké rit chinwa). Finisman di djopopo-a dé Rit.
* 3 novanm : Pedro Cebrián y Agustín ka pran so fongsyon-yan di vis-rwè di Nouvèl-Lèspagn (finisman an 1746).
* Madagaskar : Sakalave Andrianiveniarivo, frè d’Andriamahatindriarivo, aprè ki li konkéri valé-ya di Sofia é di Sambrino, épi zil-a di Nossi-Bé ké téritwar-a di l’Ankarana, ka divini rwè di Boina(finisman an 1770). Sakalav-ya ka tchipé alò ké rwayonm-yan di Ménabe é di Boina tchèr-a di Madagaskar.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
glpxf9j3hkqk6ebjgwwl4sicsv7mzog
1743
0
737
18694
18664
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Escarbot|Escarbot]]
wikitext
text/x-wiki
'''1743''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 1e janvyé : tiboug-ya La Vérendrye, Louis-Joseph ké François Gaultier rimonté Ro Misouri-a jouk pyé dé montangn Roché. 30 mars-a, yé ka rouvandiké lwès anmériken-an pou Lafrans-a.
* 2 mars, lagèr di zoré-a di Jenkins : Britannik-ya ka ataké La Guaira o Vénézwéla atchwèl, épi Puerto Cabello 26 avril-a.
* 28 mè : Van Imhoff ka divini gouvèlnò jénéral-a di Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn oryantal atè Batavia (finisman 1e novanm 1750). Li ka tanté di réfòrmé métòd-ya di koumèrs é di kolonnizasyon an lizaj an Lendonnézi, mé so réfòrmism ké fè fayit.
* Sistenm kolonnyal olandé-a sa gangrennen pa koripsyon-an, favoritism-an é ka aprété li o gain. Kontrol-a di téritwar di plizanpli vas annan roun léta pli èstrik ka nésésité roun flòt ké roun larmé enpòrtan. Limitasyon-an di prodiksyon-an pou tchenbé kour-ya ki fini pa tari sèrten résours ké èsplwatasyon-an bò'd Léròp-a gen tandans à diminiyé, alò ki marché azyatik-a sa konkiransé pa Britannik-ya ké Fransé-ya. Pou kaché défisit-ya épi garanti dividand-ya o agsyonnèr, dirègtò-ya ka pratiké roun politik sistématik d’anpren.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
qmxdyph175zd902ecqmsm4b8mrluk9u
1744
0
738
18751
18665
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Action_off_toulon_4.jpg|thumb| 22 févriyé : batay di cap Sicié.]]
'''1744''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 24 janvyé : asasina di lipè jézwit Giuseppe Lamberti. Koumansman di révòlt-a di Francisco Dagohoy annan zil di Bohol o Filipin (finisman an 1829).
* 25 janvyé : King George's War oven lagèr franko-britannik an Lanmérik di Nò (finisman an ògtòb 1748).
* Mars : lirwè-a di Sennar Baadi IV Abou Chilouk ka krazé larmé abyssine di négus Iyasou II. Rwayonm mouzoulman-an di Sennar (Soudan atchwèl) ka travèrsé roun péryòd florisant jouk finisman-an di syèk.
* 15 jen, Spithead : finisman di vwayaj di Commodore Anson otour di monn. Lanmiral britannik-a Anson, ki charjé di débarké o Pérou, ka wè so flòt an parti ki détrwi pa tanpèt-a. Ké sèl navir-a ki ka rété li, li ka roupati bò'd Filipin-yan à pourswit-a di galyon di Manille pou an rapòrté triyonfalman kargézon-yan an Gran-Brétangn.
* 8 désanm : fondasyon di Copiapó o Chili.
* Larabi : pakt di sab ké di Koran. Koumansman di Pronmyé Léta saoudjen anba règn di cheikh bédouin Mohammed ibn Saoud, asou modès lowazis-a di Darriyah, o sant di dézè arabik.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ghf374ttwgmk6uu0l4d6u0gayjnfckf
1745
0
739
18739
18666
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Prise_de_Louisbourg_en_1745_gravure_allemande_couleur.jpg|thumb|27 jen : priz di Louisbourg, gravir alman.]]
'''1745''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 11 mè-27 jen, trwazyenm Lagèr entèrkolonnyal : syèj ké priz di fòrtérès-a di Louisbourg asou Zil-a di Kap-Bréton pa Britannik-ya.
* William Pepperell, oun rich marchan armatò ki charjé di koumannman dé troup kolonnyal ké Peter Warren, ki charjé di dirègsyon-an di tout véso-ya dé kolonni ki sitchwé o nò di Virjini-a, aprè ki li asyéjé Louisbourg pannan sis simenn, ka fòrsé Louis Du Pont Duchambon à sédé fòrtérès o Anglé.
* 19 sèptanm : larèstasyon-an di Samuel Baldwin ka provoké roun ensirègsyon o New Jersey, koté fèrmyé pov-ya ka dispité latè-a o rich propriyétèr, ki ka ègzijé dé lwayé. Samuel Baldwin, ki ka posédé roun tit di propriyété ki akòrdé pa Endjen-yan, sa arété pou pa-péyman di lwayé o propriyétèr vwézen é anprizonnen atè Newark. Pèp-a ka fòrsé lapòrt-ya di prizon-an pou libéré li. Lòské Dé wonm ki té libéré Baldwin sa arété, dé santenn di sitwayen di New Jersey ka asanblé yé kò divan prizon-an é ka an libéré okipan-yan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
fw97c7qnuoafbqrro2gb3ja28fqf3sw
1746
0
740
18746
18667
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:David_Morier_-_Schlacht_bei_Culloden_1746.jpg|thumb|16/27 avril : batay di Culloden, twèl di David Morier.]]
'''1746''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
=== Lanmérik ===
* 22 jen-27 ògtòb : léchèk di èspédisyon-an di douk d'Anville pou roupran Lakadi o Britannik.
* 9 jwiyé : Juan Francisco de Güemes y Horcasitas ka pran so fongsyon-yan di vis-rwè di Nouvèl-Lèspagn (finisman an 1755).
* 19-20 out : syèj ké priz di Fò Massachusetts pa Fransé-ya.
* 3 sèptanm, Mègsik : gouvèlman militèr èspagnòl o Nuevo Santander.
* 22 ògtòb : fondasyon di Kolèj di Princetown annan New Jersey (jòdla atè Létazini).
* 28 ògtòb, Pérou : dèstriksyon di Lima pa roun tranmman di latè. Pòr-a di Callao sa anpòrté pa roun radmaré.
* Kolonnizasyon di Goyaz an Brézil.
=== Lazi ===
* Mars-jen, Lenn : Sikh-ya ka roupran lofansiv-a. Gouvèlnò moghol-a di Lahore Yahiya Khan ka déklanché roun térib réprésyon ki konnèt anba non-an di pronmyé ghalughara (holocauste), ki ka fè 10 000 vigtim.
* 6 jwiyé : batay naval di Négapatam ant Bertrand-François Mahé de La Bourdonnais ké Edward Peyton annan loséyan Endjen-an.
* 4 sèptanm : lanpir otoman-an ké Pèrs afsharid-a ka signen roun trété di lapè o kan di Kerden, ant Qazvin ké Téhéran. Routour o frontchèr délimité pa trété-q di Qasr-i-Chirin di 1639.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
s4806faabki60qsyzmie0k6uyjx8x4w
1747
0
741
18782
18668
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1747''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 10 - 11 févriyé : batay di Grand-Pré. Fòs fransé-ya di Ramezay ké Coulon de Villiers ka sirprann é ka défè milis-a di Massachusetts ki té kantonnen annan vilaj-a.
* 15 avril : piblikasyon pa Benjamin Franklin annan The Gentleman's Magazine di diskou di Mademoiselle Polly Baker. Li ka konparèt pou senkyenm fwè-a divan lakou-a di lajistis di Connecticut bò'd Boston pas li té mété o monn roun bata.
* 8 avril : priz di Ouidah pa Yorubas coalisés. Lirwè-a di Dahomey (Bénen) Tegbessou ka parvini à roun akò an 1748.
* 4 sèptanm : fondasyon di la Det almindelige Handelskompagni. Réynyon-an dé konpagni dannwa-a di Lislann ké di Growennlann ka pèrmèt kolonnizasyon-an di Growennlann.
* 19 sèptanm : Rolland-Michel Barrin, kont di La Galissonière, nonmen gouvèlnò di Nouvèl-Lafrans, ka rivé atè Kébèk.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
0ua9avukasrmdl0j94dk4o1j23k6cup
1748
0
742
18780
18669
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Lev%C3%A9e_du_siege_de_Pondichery_1748_Louis_Sergent_Marceau_1789.jpg|thumb|17 òktòb : lévé di syèj di Pondichery.]]
'''1748''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 11 janvyé : gouvèlnò moghol-a di Lahore, Shahnawaz Khan, sa briga asou Ravi pa lirwè-a d’Afghanistan Ahmad shah Abdali, ki té anvayi Pendjab. Lahore sa mété à sak.
* 11 mars : Ahmad Shâh sa briga atè Manupur bò'd Sirhind pa Moghol-ya alò ki li té ka maché asou Delhi.
* 14 avril : fondasyon di San Nicolás de los Arroyos an Lajantin.
* 28 avril, Lenn : koumansman di règn d'Ahmad Shâh Bahâdur lanprò Moghol (finisman an 1754). Lanpir moghol-a ka rédjwi so kò o distrik di Delhi.
* 28 out - 17 ògtòb : syèj-a di Pondichéry pa Britannik-ya sa roun léchèk. Oun entans rivalité franko-britannik ki ka koumansé an Lenn.
* 1e ògtòb : Châh Rukh, mèt di Khorasan, sa proklanmen Chah di Pèrs atè Mashhad (finisman di règn an 1796).
* 18 ògtòb : trété d'Aix-la-Chapelle. Finisman di Lagèr-a di zoré-a di Jenkins ant Lèspagn-an ké Rwayonm-Ini. O Kanada, routour à sitchwasyon-an d’anvant koumansman-an di lagèr-a (annilasyon dé konkèt, kou sala di Louisbourg).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jjwfyal0ijay7j7qty5olasl0sa5b8v
1749
0
743
18729
18670
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Death_of_the_Nabob_of_the_Carnatic_by_Paul_Philippoteaux.jpg|thumb|3 out : mò di Nabab di Carnatic, gravir di Paul Philipoteaux]]
'''1749''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 21 jen, Lakadi : nouvèl gouvèlnò britannik-a di Nouvèl-Lékòs Edward Cornwallis ka débarké atè Chibouctou ké 2576 kolon. 12 jwiyé-a, syèj-a di gouvèlman di Nouvèl-Lékòs sa transféré d'Annapolis Royal à lavil-a nouvèl ki fondé Halifax.
* 23 jwiyé : Charles des Herbiers ka roupran posésyon di Louisbourg pou rwè-a di Lafrans. Troup britannik-ya ka évakiyé lavil-a 30 jwiyé.
* 3 out, lagèr karnatik : Anwaruddin Muhammed Khan, nabad di Carnatic, sa briga é tchwé pa Chanda Sahib, apiyé pa Nizâm d'Hyderâbâd Muzaffar Jang ké Lafrans-a, atè batay-a d'Ambour. Dupleixcontrôle le Carnatic, ka risouvwè dé tribi enpòrtan di so alyé-ya é ka fe roukonnèt so kò gouvèlnò di sid di Lenn. Konpagni anglé-a ka réyaji mollement, épi ka dézigné roun nouvèl gouvèlnò, Clive, ki ka konprann politik-a di Dupleix é ka imité li.
* 1e sèptanm : Fransé-ya ka évakiyé Madras é ka roumété lavil-a o troup britannik di lanmiral Boscawen.
* 24 sèptanm, Nouvèl-Lékòs : Micmac ka déklaré lagèr-a o Britannik.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
agf2d37vlgo818bxkegnk3qxuerl5ep
1750
0
744
18759
18671
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1750''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 13 janvyé : trété di Madrid, ki ka prévwayé dé règtifikasyon di frontchèr ant Pòtidjal ké Lèspagn an Lanmérik di Sid : la Colônia de Sacramento divèt fika échanjé kont sèt misyon jézwit di Lourougwé. Endjen-yan dé rédiksyon jézwit, ki soutni ké armé pa rélijyé, ka roufizé enkòrporasyon o Pòtidjal (Lagèr dé Guaranis), o pwen ki ké fè révizé trété-a an 1761.
* Aprè sa trété dé limit, roun lékip di kartograf, ki dirijé pa Mendonça Furtado, ka èsploré Lanmazonn-an.
* La mainmise asou téritwar-a dé sèt misyon ka pèrmèt o Britannik, ki alyé o Pòtidjé, di pratiké kontrébann ké Pérou an évitan konsèrvasyon-yan ké Èspagnòl-ya di Rio de la Plata.
* 29 jen : Séfévid-a Abū Turāb sa proklanmen Chah di Pèrs anba non-an d'Ismaïl III, pa Karim Khan Zend (1750-1779) ki ka ègzèrsé pouvwè-a ké tit-a di Vakil (réjan) d’Iran ké Chiraz pou kapital. An 1760, li ka fondé dinasti-a Zand.
* Sèptanm, Lagèr anglo-micmac : konstriksyon di Fò Lawrence asou rwin-yan di Beau basen pa roun wonm di menm non, an Nouvèl-Lékòs.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
h6kvn695hwabk0j58duey9opke2tdkz
1751
0
745
18722
18672
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:FortBeausejour1755byCaptHamilton.jpg|thumb|Fò Beausejour an 1755.]]
'''1751''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 26 févriyé : jénéral-a Bandi, aprè ki li rétabli lòrd-a o Tibé, ka enstalé protègtora chinwa-a : lirwè-a ka pédi so pouvwè o profi di dalay-lama, ki akonpagné di kat minis tibéten é di Dé ambans(gouvèlnò militèr) chinwa.
* Avril, Lakadi : konstriksyon di Fò Beauséjour, épi menm lannen-an di Fò Gaspareaux annan Bè Vèrt-a pa Fransé-ya.
* 11 mè : chart di Pennsylvania Hospital, pronmyé-a dé Trèz kolonni.
* 29 mè, Kanada : konstriksyon di Fò La Jonquière asou Saskatchewan.
* 23 sèptanm-14 novanm, lagèr karnatik : Robert Clive ka défè Fransé-ya atè Arcot. A finisman-an di lenfliyans fransé-a atè Madras. Syèj-a di Tiruchirapalli(Trichinopoly) pa Fransé-ya sa roun léchèk (1752).
* 18 ògtòb : tranmman di latè majò atè Port-au-Prince an Ayti. Lavil-a sa détrwi.
* Ògtòb : koumansman di Lè-a Hōreki o Japon (finisman an jen 1763).
* 3 désanm, lagèr karnatik : vigtwè britannik di Robert Clive asou fòs-ya franko-endjen ki kondjwi pa Raza Sahib annan plenn-an d’Arni (Tiruvannamalai).
* 16-18 désanm, lagèr karnatik : nouvèl vigtwè di Robert Clive o syèj di Conjeveram.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
q8cb4yer2wj6fijw2g49j0h90ac704f
1752
0
746
18755
18673
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Franklin_lightning_engraving.jpg|thumb|Benjamin Franklin ka envanté paratonèr-a.]]
'''1752''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 28 mars - 13 jen : Dupleix sa mété an léchèk o syèj di Trichinopoly annan konfli-a ant Britannik ké Fransé an Lenn.
* 3 avril : Ahmad shah Abdali ka annègsé Punjab-a.
* 19 avril : Mozanbik-a ka divini otonnonm pa rapò o gouvèlnò pòtidjé di Goa.
* Avril : Môn-yan ka anparé yé kò d'Ava, kapital birman-an, ka mété fen à dinasti-a Taungû. Menm lannen-an, chèf birman-an Alaungpaya (Alompra) ka rébélé so kò é ka proklanmen so kò lirwè di Birmanni 29 févriyé-a(dinasti Konbaung). Li ka roupran kontrol-a di majò parti-a di Ro-Birmanni, ka anparé so kò di Pégou, di Rangoon, di Tenasserim é ka mouri divan Ayutthaya(1760). Atè Pondichéry, Joseph François Dupleix ka désidé di entèrvini o koté dé Môns, tandi ki Konpagni anglé-a dé Lenn oryantal ka anparé so kò di zil-a di Negrais an avril 1753 pou an fè roun baz naval. Alaungpaya ka briga Môn-yan ké yé alyé fransé.
* 11 jen, lagèr karnatik : kapitchoulasyon di Jacques Law aprè léchèk-a di syèj di fòrtérès-a di Trichinopoly, koté routranché so kò Muhammad Ali. Nabab-a di Carnatic Chanda Sahib sa asasiné ké Muhammad Ali, alyé dé Britannik, ka ranplasé li.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
kszvcdpo4j5v7qdkuqo7ockydd6d7ls
1753
0
747
18766
18674
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Escarbot|Escarbot]]
wikitext
text/x-wiki
'''1753''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 11 janvyé : konkòrdat an Lèspagn ki ka ofisyalizé drwè-a di patronnaj rwayal é ka fè tonbé d'enpòrtan rouvini annan kès-ya di Léta-a. A pronmyé manifèstasyon-an di régalism.
* 26 févriyé : Guarani-ya ka roufizé di fika déplasé di ròt koté-a di rio Uruguay an aplikasyon di trété di Madrid di 1750 épi, ké lèd-a di roun parti dé misyonnè jézwit, ki ka antrouprann roun guerilla di rézistans.
* 1e mars : Laswèd-a ka adòpté kalandriyé grégoryen-an.
* 3 avril, Rwayonm-Ini : pronmyé lègtir di Jew bill à la Chambre des lords, épi an chanm-an dé koumin 17-a. Lalwa britannik-a ka pèrmèt natiralizasyon-an dé Jwif. Gouvèlman-an ka éfòrsé so di nòrmalizé èstati sivik-a dé Jwif (Jew bill), sa ki ka antrennen oun ajitasyon antisémit, mé san vyolans. Tantativ-a ka échwé é bill sa annilé pa Palman-an an janvyé 1754.
* 5 avril : Fondasyon di British Museum atè Lonn an Gran-Brétangn.
* 1e mè : Savan swédwa-a Carl von Linné(Carolus Linnaeus) ka pibliyé so klasifikasyon dé radjé, Species plantarum.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6a24i42mgm3zn1zhe1knjpi4wpyor3w
1754
0
748
18696
18675
2020-06-05T03:42:06Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1754''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 2 jen : vizir-a Imad-ul-Mulk ka dépozé Ahmad Shâh Bahâdur é ka plasé Aziz-ud-din asou tronn-an di Lanpir moghol-a.
* 14 ògtòb : Dupleix sa kontren di kité Lenn-yan pou Lafrans-a.
* 13 désanm : koumansman di soultannat otoman d’Osman III (finisman an 1757). Lapè pannan so règn.
* 26 désanm : trété di Sadras ka signen pa Charles Godeheu ké Thomas Saunders ki ka entèrdi o konpagni britannik ké fransé tout agtivité politik an Lenn. Agtivité-a divèt fika strikman koumèrsyal.
* Lagèr sivil an Dzoungari. Amoursana, ki soutni pa khan Kazakh Ablaï, ka opozé so kò atè Dawadji, khan di Dzoungari. À laswit-a di roun défèt ki enflijé pa Dawadji, Ablaï piyé téritwar oïrat-a é ka rouganyen lanpir ris-a. Amoursana divèt fwi an Lachin koté li sa akéyi pa lanprò-a Qianlong ki li ka pronmèt sa api pou konkéri tronn-an di khanat oïrat.
* Kréyasyon di roun mouvman Bachkir nasyonnal ké mouzoulman animen pa Tatar Adbullah Miagsaldin ki lé « chasé Ris-ya ké lèd-a di Bondjé »… Réprésyon-an ké fika térib o pwen ki patché Bachkirs ké désidé di divini lèsklav-ya dé Kirghiz (o sid) di pè di fika masakré. Sirvivan-yan ka partisipé à révòlt-a di Pougatchev.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
g8t4u67gk1oe1wzp74l6wfore8y4tab
1755
0
749
18724
18676
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Braddock%27s_death_at_the_Battle_of_Monongahela_9-July-1755.jpg|thumb|13 jwiyé : mò du Braddock atè batay di Monongahela.]]
'''1755''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 13 févriyé : atè Java, Olandé-ya ka enpozé trété-a di Giyanti pa lakèl rwayonm-an di Mataram sa divizé ant lirwè-a ké roun di so tonton-yan.
* Mars : lofansiv chinwa-a kont Khanat dzoungar.
* Mè : chèf birman-an Alaungpaya (Alompra) ka anparé so kò di lavil-a di Dagon ki li ka rounonmen Rangoon é ka réyinifyé Birmanni-a.
* 6 jen, Brézil : fondasyon di Konpagni jénéral-a di koumèrs di Maranhão e Grão Pará. Li ka risouvwè monnonpòl-a di koumèrs di koton di réjyon-an. Li sa souprimen an 1777.
* 7 jen : tranmman di latè annan nò-a di Pèrs-a. Li ka fè 40 000 vigtim.
* 26 jen : à lanmò-a di Iyasou II, Yoas, tiboug-a d’Ouèbi, ka épouzé Galla di négus, òkò tiboug, sa proklanmen négus di Létchopi asou ro tour-a di palè. Gala-ya di Ouollo ka divini pli fò, sirtou ki pwisans-a dé ségnò di Qouara, paran di Méntouab, vòv di Bacaffa, é ka diminiye pa ròt chèf an vwa di randé so kò endépandan : Choa, déjà séparé di lanpir-a, Lasta anba désandan-yan dé rwè Zagoué, Ras Micaél annan Tigré-a, ki ka òbténi pou so tiboug, épi pou li, d’épouzé dé prensès tifi di Méntouab é ka konkéri Lasta, swé-dizan pou kont-a di souvren.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jpf2bctub7vujsrxw90o40vn2fscpj3
1756
0
750
19621
19437
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Sotiale|Sotiale]]
wikitext
text/x-wiki
'''1756''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* Douran livèr-a 1755-1756, lijèl-a ké lannèj-a ka kozé roun « dzoud » an Mongoli : zannimo-ya sa désimé é roun lépidémi di varyòl ka anpòrté moun-yan.
* Févriyé : roun kò èspédisyonnèr chinwa ka maché an Mongoli kont khan-an di Dzoungari é ka pran pozisyon asou l'Ili é Amoursana divèt fwi atè Semipalatinsk an avril. Li ka fè òkò roun fwè apèl à lèd-a dé Kazakh d’Ablay khan. Venki pa troup mandchou-ya, yé ka piyé Dzoungari-a. Amoursana ka échwé égalman annan so léfò-ya di ganyen alyans-a di Catherine II di Larisi. Pé di nòb oïrats ka soutni li, é pèp-a dé Arat sa lasé di lagèr-a.
* 7 jen : lanmò di Badan Singh (en), ki gen réyini Jat-ya ka réyisi à élarji so fyèf di Bhâratpur asou roun enpòrtan réjyon o sid di Delhi (Âgrâ, Dholpur, Mathurâ…).
* 20 jen : Siraj-ud-daulah, nouvèl nabab-a di Bengal, ki ka afirmé so endépandans vizavi di pouvwè moghol ka ataké Calcutta é ka anparé so kò di Fò William. 146 Britannik sa konfiné annan roun lokal san lè, « trou nwè »-a. Dé tchèr-ya ka mouri asfigsyé. Posésyon britannik-ya ka limité alò so kò à roun ansanm di pòr di kontwè ki réparti an trwa rézidans : Calcutta, Bombay ké Madras.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1qcwpowebvszk5ljvk8n70z6rd8n0ux
1757
0
751
18692
18678
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Clive.jpg|thumb|23 jen : Robert Clive ka kontré Mir Jafar, koumandan dé fòs di nabab, aprè batay di Plassey..]]
'''1757''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 2 janvyé : Robert Clive, ki ka dirijé alò Madras, aplé pa East India Company(Konpagni anglé dé Lenn oryantal), ka roupran Calcutta o koté di lanmiral-a Watson ké 600 Éropéyen ké 1900 Cipayes.
* 23 janvyé : lirwè-a d’Afghanistan Ahmad shah Abdali ka pran Delhi é ki ka mété li òkò à sak.
* 5 févriyé : vigtwè britannik asou nabab-a di Bengal ki té ka tanté di roupran Calcutta ; oun trété ki signen 9 févriyé-a atè Alinagar ka roukonnèt dispozisyon-yan ki té pran an 1717 é ka pèrmèt o Britannik di fòrtifyé Calcutta.
* 23 mars : Robert Clive ké lanmiral-a Watson, vyolan nétralité ki konkli ké ajan-yan di Konpagni fransé-a dé Lenn oryantal, ka pran Chandernagor.
* Mars : maréchal mandchou-a Zhao Hui ka briga khan-an di Dzoungari Amoursana ki té ka asyéjé kò-a d'okipasyon chinwa Urumqi. Li ka vansé jouk l’Imil, an plen Tarbagataï, tandi ki ròt kolonn chinwa ka réyokipé Kouldja.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
3olvnvhjhaklmt4tnc2vskmtx91s467
1758
0
752
18719
18679
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Plague_hospital_in_Hamburg_1758.jpg|thumb|Lapès à Hambourg.]]
'''1758''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 21 mars : Marat-ya ka pran Sirhindpuis Lahore 20 avril-a.
* 29 avril : batay di Gondelour ant Lafrans-a ké Rwayonm-Ini. Lanmiral-a d’Aché ké Lally-Tollendal ka débarké dé ranfò atè Pondichéry.
* 3 out : batay di Negapatam oben di Karikal. Lanmiral-a d’Aché ka désidé di viré atè l’Île-de-France pou ivèrné, sa ki ka anpéché Lally-Tollendal di ataké Madras.
* Ògtòb : priz d'Aksou an Kachgari pa maréchal mandchou-a Zhaohui (Chao Hui) ; li ka pasé roun livèr ki difisil, ki asyéjé atè Yarkand, so wonm-yan ki sa rédjwi o kannibalism, anvan di risouvwè dé ranfò an 1759.
* 9 désanm : vigtwè britannik atè batay-a di Condore oben di Peddipore. Marki-a di Conflans divèt réfijyé so kò atè Masulipatam.
* 14 désanm : Fransé-ya di Lally ka mété syèj-a divan Madras ; li sa lévé 16 févriyé 1759-a.
* 26 désanm : priz di Goré pa Britannik-ya ka chasé Fransé-ya di Sénégal (finisman an 1779).
* Désanm : Birman-yan di nouvèl dinasti-a Konbaung, anba lòrd-ya di lirwè Alaungpaya, ka ravajé Imphal, kapital di Manipur.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
hlipqpxe1nc90sfc140uba0rq5t794r
1759
0
753
18768
18680
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Escarbot|Escarbot]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Death_of_General_Montcalm.jpg|thumb|13 sèptanm : Montcalm, mòrtèlman blésé à batay dé plèn d'Abraham.]]
'''1759''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 12 févriyé : Ali II Bey ka sigsédé à so frè Mohammed kou bey di Tinis (finisman an 1782). Li ka favorizé Éropéyen-yan, an partikilyé Fransé-ya ké Britannik-ya.
* 18 févriyé : Lally ka lévé syèj-a di Madras. Fransé-ya ka pédi Masulipatam an mars.
* 7 mars-7 avril : syèj di Masulipatam.
* Oun nouvèl mwa di Jwiyé trè chose Dé lannen aprè 1e sèptanm : maréchal mandchou-a Zhaohui (Chao Hui) ka anparé so kò di Kachgar é di Yarkand. Kachgari-a sa annègsé à Lachin-an anba non-an di « nouvèl mach » : Xinjiang.
* 10 sèptanm : batay di Pondichéry oben di Porto Novo dispité ant lèskad fransé-a di lanmiral-a d’Aché ké sa-a di britannik di vis-lanmiral George Pocock, san rézilta.
* 30 sèptanm : vigtwè fransé annan roun konba ké Anglé-ya atè Vandavachi, bò'd Pondichéry.
* 6 ògtòb : Birman-an Alaungpaya ka fè masakré okipan-yan di kontwè di Konpagni anglé-a dé Lenn oryantal asou zil-a di Negrais.
* 25 novanm : Birmanni : Olandé-ya sa venki définitivman pa Britannik-ya atè Bedara. Oun tranmman di latè ka fè 20 000 vigtim atè Baalbek o Liban.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
hyw78br2yqeryiityx79quysnl4e3tz
1760
0
754
18715
18681
2020-06-05T03:42:07Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1760''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 22 janvyé : jénéral britannik-a Coote ka défè Fransé-ya di Lally atè batay-a di Wandiwash. Britannik-ya ka asyéjé Pondichéry (priz 15 janvyé 1761-a).
* 8 - 16 avril : syèj d’Ayutthaya pa Birman-yan, ki entéronp pa sézon-an di lapli. Yé rwè Alaungpaya ka mouri asou chimen-an di routour.
* 10 ògtòb : koumansman di règn di Ieharu Tokugawa, shogun di Japon (finisman an 1786). Li ka poté roun gran entérè pou syans ògsidantal-ya ki véyikil pa « étid olandé »-ya.
* Lirwè-a di Ségou Tom Mansa sa asasiné pa so prétoryen-yan. Roun wonm di pèp, Ngolo Diarra ka pran pouvwè-a (1766) é ka étann rwayonm-an di Ségou jouk Tonbouktou ké Djenné épi ka lansé Dé èspédisyon kont Mosi-ya di Ro-Volta. Li ka réyenstalé so kapital atè Ségou-Koro, ki té abandonnen plizyò lannen plito, é ka fondé roun véritab dinasti ki ka régné jouk 1862.
=== Lanmérik ===
* 20 mars : lensandi di Boston.
* 28 avril : Batay di Sainte-Foy (Kébèk). Larmé franko-kannandjen, anba koumannman-an di Chouvalyé François Gaston di Lévis, ka ranpòrté roun vigtwè asou larmé britannik-a o lòrd di jénéral britannik Murray. Britannik-ya sa asyéjé.
* Francisco Cajigal de la Vega ka pran so fongsyon-yan di vis-rwè di Nouvèl-Lèspagn pa entérim (finisman 6 ògtòb-a).
* 9 mè : roun frégat britannik ka jité lank-a divan Kébèk, ki roujwenn pa Dé ròt (15 mè). Sa ranfò-ya ka pèrmèt yé di lévé syèj-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
qno1z604er28ok0qaeofrrdb93wdhbo
1761
0
755
18688
18682
2020-06-05T03:42:05Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Fall_of_Kolberg_in_1761.jpg|thumb|16 désanm : priz di Kolberg.]]
'''1761''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 4 janvyé : dépa di Copenhague di roun èspédisyon dannwa an Larabi (1761-1767), ki roulaté pa Carsten Niebuhr.
* 14 janvyé : Marat-ya sa krazé atè Pânipat, bò'd Delhi pa Afgan-yan di Timour Shâh.
* 16 janvyé : Fransé-ya (Lally-Tollendal), aprè dézas-a di Vandavashy, ka kapitchoulé atè Pondichéry, épi ka pédi tout yé posésyon o sid di Lenn-an o profi dé Britannik. Dannyé kontwè-a di Konpagni fransé-a, Mahé, ka tonbé 10 févriyé-a.
* 12 févriyé : pronmyé trété di Pardo ki ka révizé trété-a di Madrid di 1750 ant Lèspagn-an ké Pòtidjal-a.
* Avril : rivé atè Tobolsk di jéyograf fransé Chappe d'Auteroche lò di so vwayaj di étid an Sibéri. 6 jen-an li ka òbsèrvé tranzit-a di Vénis.
* 6 jen : Britannik-ya ka pran Donminik-a à Lafrans-a.
* Òbsèrvasyon asou 62 lyé diféran dé tranzit di Vénis divan disk solèr-a (1761 ké 1769), ki ka pèrmèt kalkil-a di distans-a ant Latè kè Vénis (149 637 000 km).
* 23 jen : peshwâ di Marat Balaji Baji Rao ka mouri é so tiboug-ya ka opozé yé kò pou so sigsésyon. Pyès pwisans endjen pa sa an mizour di ègzèrsé roun kèlkonk hégémonie.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
68sd10wn9zl8yrdwv46hn8j3tmufzrg
1762
0
756
18689
18683
2020-06-05T03:42:05Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Stefano_Torelli._Coronation_of_Catherine_II_(1777,_Tretiakov_Gallery).jpg|thumb|3 òktòb : kouronnman di Catherine II di Risi, Stefano Torelli, 1777.]]
'''1762''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 8 janvyé-16 févriyé : Matinik-a sa konkéri pa Britannik-ya di Rodney. Grénad, Saint-Vincent, Sainte-Lucie ké Tobago sa priz douran pronmyé trimès.
* 5 févriyé : roun nouvèl envazyon afgan an Lenn ka provoké wadda ghalughara (ségon holocauste). Patché Sikh sa masakré bò'd Malerkotla.
* 13 jen : koumansman di syèj di La Havane pa Britannik-ya.
* 27 jen : kapitchoulasyon di fò di Saint-Jean de Terre-Neuve ki tchenbé pa Britannik-ya.
* 6 out : Palman-an di Pari ka randé roun arè ki ka souprimen Konpagni-a di Jézi. Jézwit-ya sa èspilsé di Lagwiyann.
* 12 out : kont-a d’Albemarle ké Pocock ka pran La Havane asou Èspagnòl-ya.
* Out : Jamphel Gyatso (1758–1804) sa entronnizé atè Lhassa kou lwitchenm dalay-lama.
* Li ka dézentérésé so kò dé zafè tanporèl.
* 15 sèptanm : vigtwè britannik asou Lafrans-a atè batay-a di Signal Hill.
* Koumansman di règn di Go-Sakuramachi, enpératris di Japon (finisman an 1771).
* 18 sèptanm : kapitchoulasyon di Fò di Saint-Jean di Latè-Nòv ki tchenbé pa Fransé-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
94j8dnfx9goqsbdh0j17kc226qdplyx
1763
0
757
18687
18684
2020-06-05T03:42:05Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1763''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 27 janvyé : kapital di Brézil sa transféré di Salvador de Bahia à Rio de Janeiro.
* 10 févriyé : signatir di trété di Pari ka mété fen à lagèr-a di Sèt Lannen. Gran-Brétangn ka divini mèt di roun lanpir kolonnyal immans, dispropòrsyonnen à mizour-a di so mwayen-yan, é sirtou hétérogène (Linda Colley).
* Trété-a ka mété fen o protègtora fransé asou Deccan. Lafrans-a ka pédi tout so pozisyon-yan an Lenn hormis kontwè-ya di Pondichéry, Karikal, Yanaon, Mahé ké Chandernagor ki li sa randé. Kontwè fransé-ya di Sénégal, mwen Goré, ka divini britannik.
* Kanada, valé-ya di l’Ohio é di Misisipi, Florid-a ké Tobago, tout katolik, sa sédé à Gran-Brétangn. Lalwizyann-an sa sédé à Lèspagn-an, tandi ki Gran-Brétangn ka randé Kiba ké Filipin à Lèspagn-an an léchanj di Florid-a. Lafrans-a ka konsèrvé ki Lézanti-ya, don Sen-Donmenng, mé Gran-Brétangn ka òbténi Donminik-a, Saint-Vincent ké Grénad (Ceded Island). Pòtidjal-a ka rékipéré asou Lèspagn-an téritwar-ya di Saint-Sacrement.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
3ielxwzidzqpyqd1oscx5d08a637cek
1764
0
758
18686
18685
2020-06-05T03:42:05Z
Sotiale
183
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/31.210.91.240|31.210.91.240]] ([[User talk:31.210.91.240|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Bouquet_treaty.jpg|thumb|Òktòb : konférans ant Henri Bouquet é sé Endyen, gravir daprè oun twèl di Benjamin West, 1766.]]
'''1764''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* Janvyé : Ahmad Shâh ka entèrvini pou sètchenm fwè-a atè Lahore an Lenn. Aprè so dépa, Sikh-ya ka òrgannizé yé kò an léta. Yé ka tchipé Lahore an mè 1765.
* 3 févriyé : dé kolon akadjen, ki vini di Sen-Malo anba dirègsyon-an di Bougainville, ka enstalé so kò o Malwinn (finisman an 1767).
* 15 févriyé : fondasyon di lavil-a di Saint-Louis (Misouri).
* 2 - 3 mars : fondasyon di Kolèj di Rhode Island, fitir Linivèrsité Brown.
* 5 avril : Sugar Act (tagsasyon di souk pa Britannik-ya).
* Kolonni britannik : Métropòl-a, ki à kontragté dé anpren pou asiré défans-a dé kolonni, ka tandé fè péyé roun parti di so dèt-ya pa kolonni-ya é ka adòpté dé mizour fiskal ant avril 1764 ké mè 1765 : proyibisyon di souk antiyé, ka antrétni di 10 000 wonm di troup, drwè di tenb ki la frapé zak-ya ki notaryé ké journal-ya.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
hb4r9ckomo1u3jjejes354r3ha8ur5y
1765
0
759
18123
18065
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:BombardamentLarraix.jpg|thumb|26 - 27 jen : bonbardman di Larache.]]
'''1765''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 23 janvyé : commodore John Byron ka pran posésyon dé zil Malwinn o non di lirwè George III di Rwayonm-Ini.
* 3 mè : koumansman di gouvèlman di Robert Clive o Bengal (finisman 20 janvyé 1767).
* Mè : Sikh-ya ka tchipé Lahore.
* 2 - 17 jen : roun lèskad fransé, ki koumandé pa kont-a di Chaffault ka bonbardé Salé an réprésyon kont priz-ya di navir marchan pa kòrsèr-ya.
* 26 - 27 jen : bonbardman di Larache pa marin fransé-a, ki ka sibi di lou pèrt.
* 12 out : an Lenn, Robert Clive ka signen trété-a d’Allahabad ké lanprò moghol-a Shah Alam II, gras okèl Gran-Brétangn ka òbténi kolèk-a dé zenpo o Bengal, an Orissa é o Bihar, alò ki nabab-ya ka konsèrvé défans-a ké lajistis-a. Britannik-ya sa an konfli ké Mysore, Marat-ya, ké Hyderabad jouk 1782.
* 10 ògtòb : sispansyon di zarm ant Lafrans ké Maròk, ki signen atè Mogador pa Moulay Driss, minis ké kouzen di soultan Mohammed III ké Jean-Jacques Salva, roun négosyan fransé ki établi atè Safi.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
gla8emda6zbls5g8hu55qb6szdaltxc
1766
0
760
18090
18064
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Eruzione_dell%27Etna_del_1766,_incisione_colorata_di_Alessandro_D%27Anna.jpg|thumb|27 avril : érousyon di Etna, gouache di Alessandro d'Anna (1770).]]
'''1766''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* Koumansman di règn di Ngolo Diarra, rwè di Rwayonm bambara di Ségou.
* Japon : mouvman lwayalis à Lakou di Kyoto ki kondjwi pa Yamagata Daini ké Fuji Umon ki ka pronnen rétablisman-an dé plen pouvwè pou lanprò-a. Bakufu ka entèrvini é ka réprimen tout projè ki fòrmen an sa sans.
* Kat tantativ di envazyon di Birmanni-a pa Lachin-an sa mété an léchèk ant 1766 ké 1769.
=== Lanmérik ===
* 8 janvyé : Britannik-ya ka fondé Port Edgmont, roun létablisman o zil Malwinn (finisman an 1770).
* 5 mars : Antonio de Ulloa, pronmyé gouvèlnò èspagnòl di Lalwizyann, ka rivé atè Nouvèl-Lòrléyan-an ; li divèt fwi atè Kiba an 1768 divan révòlt-a dé kolon fransé ké dé métis.
* 18 mars : abrogasyon di Stamp Act pa Palman britannik-a gras à agsyon-an di Benjamin Franklin. Declaratory Act ka afirmé ki Palman britannik-a gen tout pouvwè pou enpozé so lalwa-ya o kolonni é pou popilasyon anmériken-yan.
* 24 jwiyé : chèf dé outaouais Pontiac ka signen lapè-a ké Britannik-ya atè Oswego. Fen di rébélyon-an di Pontiac.
* 25 out : Carlos Francisco de Croix ka pran so fongsyon-yan di vis-rwè di Nouvèl-Lèspagn (fin en 1771).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
elx3w3ptbc62k8alc9873n5ewn3s14g
1767
0
761
18087
18063
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1767''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 20 janvyé : gouvèlnò-a di Bengal Robert Clive sa raplé pa Konpagni anglé-a dé Lenn oryantal é ranplasé pa Harry Verelst. Aprè so dépa, loprésyon-an ké koripsyon-an dé Britannik asou Bengal-a ka mennen lanmizè-a asou péyi-a.
* 18 mars, Ambala : léchèk di èspédisyon-an an Lenn di lirwè afgan Ahmad Shâh Abdâlî. Sikh-ya ka pran kontrol-a di Pendjab.
* 24 mars : lasanblé di New York sa sispann pas lòrd di rwè di Rwayonm-Ini pas li roufizé Quartering Act à laswit-a dé pronmyé ensidan ant troup britannik-ya ké kolon-yan (11 out 1765.
* 7 avril : troup birman-yan ka anparé so kò d’Ayutthaya, kapital di Siam é détrwi lavil-a. Sa-a sa roupriz pa jénéral syanmwa Taksin 7 novanm-an.
* 28 mè : Trété di lapè ant Maròk-a ké Lafrans-a ka konkli atè Marrakech, ki swivi 30-a di roun trété di racha di 190 lèsklav.
* Trété di lapè é di koumèrs ant Maròk-a ké Lèspagn-an ki signen atè Marrakech.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
kgtqw7otnuvbl4vcav6on6639vtskdh
1768
0
762
18103
18062
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:La_Boudeuse.jpg|thumb|La Boudeuse, frégat di Bougainville]]
'''1768''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 23 févriyé : trété di Madras. Britannik-ya ka anlvé Sarkar-ya di Nò o Nizâm (Rajahmundry, Ellore, Mustafanagar, Chicacole ké Murtizanagar).
* 14 mars : trété ant bey-a di Tinis ké Konpagni rwayal-a di Lafrik ki ka òbténi monnonpòl-a di lapèch-a di koray. Fransé-ya ka ouvri roun kontwè atè Bizerte, an Tinizi, épi ka òbténi lotorizasyon-an di enstalé so kò asou La Galite é, plita, o kap Bon.
* Mars : jénéral birman-an Maha Thihathura ka briga kò èspédisyonnèr chinwa-a an Birmanni é ka kontrenn li à roupasé Salouen.
* 17 mè : lòrd-a di èspédisyon dé Jézwit ka rivé o Filipin.
* 15 jen, Sidon : koumansman di èspédisyon-an di James Bruce an Léjip, an Noubi é an Abyssinie (finisman an 1773).
* 25 out : koumansman di pronmyé vwayaj di James Cook (finisman an jwiyé 1771). Li ka mennen dé savan atè Tayti pou òbsèrvé tranzit-a di Vénis.
* 26 sèptanm : Gurkha, géryé rajput ki kondjwi pa Prithvi Narayan, ka pran Katmandou o Népal.
* 1e ògtòb : mil sòlda sa kondannen atè Boston pa Britannik-ya. Di frékant èskarmouch ka éklaté ant popilasyon ké sòlda-ya (cf. Masak di Boston, 5 mars 1770).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
iqnhs4atofo0aww9fah73pwgelzqb4t
1769
0
763
18119
18061
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Captain_Cook%27s_journal,_3_June_1769.jpg|thumb|3 jen : journal di kaptenn Cook.]]
'''1769''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 16 mars : routour di Louis Antoine de Bougainville atè Sen-Malo aprè so vwayaj annan Pasifik-a (lèskal atè Tayti, èsplorasyon dé zil pli sèptantriyonnal-ya di larchipèl-a dé Salomon).
* 3 avril : trété di Madras. Lapè ant soultan-an di Mysore Haidar Alî ké Konpagni anglé-a dé Lenn oryantal. Fen di pronmyé lagèr di Mysore.
* 13 avril : James Cook, lyétnan abò di l’Endeavour, ka débarké atè Tayti. Li ka antrouprann an 1768 so pronmyé gran vwayaj annan Pasifik sid-a. Li ka akonpagné, pa kap Horn, dé astrononm britannik ki k'alé òbsèrvé atè Tayti, zil tout jis dékouvri, tranzit-a di Vénis divan Solé-a, 3 jen 1769.
* 14 sèptanm, Japon : shogun-an Ieharu Tokugawa ka konfyé gouvèlman-an (Rōjū) à roun wonm di lorijin modès mé ki répité pou so sajès ké so fidélité pou Tokugawa, Tanuma Okitsugu (1769-1786). Péyizan-yan ké marchan-yan ka enpité li yé malò ékonnonmik ké jakri-ya ka roupran annan kanpangn-yan ki afanmen pa rigò-a di klima.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
6vid8fkibt5sv1y0khxdadqn7uhxld6
1770
0
764
18114
18059
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1770''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 15 févriyé : vwayaj britannik-ya James Bruce ka ganyen Gondar, an Létchopi, pa Léjip-a ké Soudan-an. Li ka prétann ki li fika nonmen gouvèlnò di provens di Ras-el-Fil pa négus-a Takla Haïmanot II di Létchopi.
* 28 avril : navigatò britannik James Cook sa pronmyé Éropéyen-an à débarké asou kot oryantal-a di Lostrali-a, atè Botany Bay ; li ka an éfègtchwé rélévé-a é ka konkéri li pou kont-a di Gran-Brétangn, ka bay li non-an di Nouvèl-Gal di Sid. Lyé-a di so mouyaj sa ensi nonmen akoz di gran varyété-a di lèspès botannik jouk-la enkonnèt de Éropéyen, ki ka katalogé Joseph Banks, botannis di èspédisyon-an. Roumontan bò'd nò-a, Cook ka fè rélévé-a di tchèk 3 200 km di kot é ka réyisi èsplwa di navigé san donmaj ant kot-a ké résif-ya di Gran baryèr di koray (11 jen).
* 11 jen : lò di so pronmyé èspédisyon, kaptenn anglé-a James Cook ka atenn gran baryèr di koray, ki lonng di 2 600 km, o nò-lès di Lostrali-a. So navir, l'Endeavour, ka échwé so kò asou résif-ya. Li benzwen dé simenn pou réparé li.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
46viwkd7bzxul1ydmexyo1xwqryh6tp
1771
0
765
18101
18058
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1771''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
=== Lanmérik ===
* 16 mè : réprésyon di Regulator Movement an Karolin di Nò. Plizyò milyé di Régilatò sa venki pa larmé-a. Sis di ant yé sa pann.
* 17 jwiyé : masak di roun group d'Inuits atè Bloody Falls pa dé géryé Chipewyan ki mennen pa gid-a Matonabbee pannan èspédisyon di Samuel Hearne asou Coppermine River.
* 8 sèptanm : fondasyon di misyon-an di San Gabriel Arcángel an Kaliforni.
* 29 sèptanm : Antonio María de Bucareli y Ursúa ka pran so fongsyon-yan di vis-rwè di Nouvèl-Lèspagn (finisman an 1779).
* Désanm : kréyasyon atè Rio de Janeiro de l’Academia Cientifica, ki inogiré 18 févriyé 1772-a.
=== Lazi ===
* 5 janvyé : Torghout-ya, mongol ògsidantal, ka kité valé-a di Volga é sa établi an Dzoungari pa Lachin-an.
* 9 janvyé : abdikasyon di enpératris-a di Japon Go-Sakuramachi an favò di so névé Go-Momozono.
* 10 févriyé, Lenn : priz di Delhi. Mâdhava Râo, nouvèl peshwâ dé Marat, ka réyinifyé konfédérasyon-an, sa ki ka pèrmèt à pran Delhi é di rétabli lanprò moghol-a Shah Alam II asou tronn-an (1772).
* 23 mè : koumansman di règn di Go-Momozono, lanprò di Japon (finisman an 1779).
* Révòlt dé Tay Son o Viêt Nam kont Nguyễn-yan (1771-1802).
* Japon : 2 700 000 pépren an dirègsyon di sangtiyè d’Ise.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
401grf51ukcuiwzuk5acol2835secg9
1772
0
766
18129
18057
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Gaspee_Affair.jpg|thumb|9 jen, Rhode Island : lensandi di Gaspee.]]
'''1772''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 6 janvyé, Lenn : Marat-ya ka rétabli lanprò moghol-a ki ègzilé Shah Alam II atè Delhi aprè dépa-a dé Afgan. Roun dé opozan o peshwâ Mâdhava Râo Ie, so pròp tonton, ka doumandé alò lèd-a dé Britannik, ki ka akòrdé li ofisyézman, anvan di routiré li lèd-a.
* 12 févriyé : Yves Joseph de Kerguelen de Trémarec ka apèrsouvwè zil-ya ki ka poté so non.
* 29 févriyé, Japon : nouvèl ensandi atè Edo. Sèl palè shogounal-a sa épargné.
* 3 mars : èsploratò fransé-a Marion-Dufresne la atenn atchwèl-a Marion Bay (en), an Tasmani. Li sa mal akéyi pa Aborijenn-yan é ka òrdonnen à so wonm-yan d’ouvri difé-a.
* 26 mars : fondasyon di Porto dos Casais fitir Porto Alegre.
* 14 avril (oben 23 ògtòb-a) : lanmò di Padishah d’Afghanistan Ahmad Shâh Abdâlî. So tiboug Timour Shâh ka sigsédé li à kabèch-a di lanpir durrani-a.
* Avril-mè : vigtwè dé Sikh-ya asou Mughal Ali Khan, gouvèlnò moghol-a di Sirhind. Yé ka donminen alò roun vas téritwar o nò-lwès di Lenn-an.
* 9 jen : Gaspee, frégat douannyè britannik, sa ensandjé pa patriyòt anmériken-yan di Rhode Island.
* 12 jen : Marion-Dufresne sa tchwé é manjé pa Maori-ya di Bè-a dé Zil an Nouvèl-Zélann.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
fpp7zc3k2iv2xkmasyq3z8bjjov4l76
1773
0
767
18091
18056
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1773''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 27 avril : vòt di Tea Act, ki ka pran léfè 10 mè-a. Métropòl ka tanté di rétabli réjim-an di èskliziva. Tout trafik kolonnyal-a ka pasé anba kontrol britannik-a.
* 8 mè, Léjip : asasina di soultan di Ali Bey al-Kabir. So sigsésò-ya pa ganyen lotorité sifizan-an pou kontrolé so vas lanpir. Pannan pli di roun ventenn di lannen, dé lagèr sivil ka ravajé péyi-a.
* 21 jen : Regulating Act ka pran fòrs di lalwa. Li ka plasé akizisyon endjen-yan anba lotorité-a di palman britannik. Calcutta ka divini kapital-a dé Lenn britannik.
* 29 jwiyé : Antigua Guatemala, kapital di rwayonm di Gwatémala sa détrwi pa Dé tranmman di latè.
* 16 désanm : Bostonn Tea Party. Pou protèsté kont tags-ya, dé bostonnyen, ki dégizé an Endjen, ka jité roun kargézon di 342 kès dité à lanmè-a atè Bostonn ; sa évenman ka provoké réyaksyon-an di kabinnen konsèrvatò di Lord North ki ka voté plizyò lalwa ki ka rwinen koumèrs-a di Bostonn ké libèrté-ya di Massachusetts. A Koumansman-an dé troub annan kolonni britannik-ya di Lanmérik di Nò.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
qzcj3cwg2t89lmik99yy1wxxrngallc
1774
0
768
18099
18055
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1774''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 21 janvyé : lanmò di Soultan otoman Mustafa III, okèl ka sigsédé so frè Abdülhamid Ie (finisman di règn an 1789).
* Janvyé : koumansman di règn di Asfa Wossen (en), lirwè di Choa, an Létchopi (finisman an jwiyè 1807, oben 1775-1808).
* 4 sèptanm : navigatò britannik-a James Cook ka dékouvri zil-a di Nouvèl-Kalédonni.
* 8 novanm, Tibé : George Bogle, lémisè di Konpagni-a dé Lenn britannik, ka rankontré atè Shigatse sizyenm panchen-lama, Palden Yeshe. Bogle ka lyannen so kò di zanmitché ké panchen-lama, ka étidjé lanng-an ké koutim-yan di péy é ka épouzé roun fanm Tibéten. Li ka mouri prématiréman an 1781.
* 20 ògtòb : Warren Hastings sa nonm gouvèlnò jénéral dé Lenn (1774-1785). Li ka agsantchwé santralizasyon-an an plasan Trézò-a di nabab di Bengal anba kontrol-a di Konpagni-a. Konpagni anglé-a dé Lenn oryantal sa sové di labankrout-a ki pa lentèrvansyon-an di Léta-a. Hasting ka akòrdé à Konpagni-a monnonpòl-a asou disèl-a, di lopyonm é di salpèt. Èspòrtasyon-yan (souk, endigo), ki oryanté bò'd pénensil arabik-a ké gòlf Pèrsik-a jouk 1770, sa bòrdé lès-a (Birmanni, Malaka, Lachin).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
kc78xhazjq1xszzaz3qq6x1hb8inxhx
1775
0
769
18106
18054
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:%D0%9F%D0%B5%D1%80%D0%BE%D0%B2_%D0%A1%D1%83%D0%B4_%D0%9F%D1%83%D0%B3%D0%B0%D1%87%D0%B5%D0%B2%D0%B0_(%D0%93%D0%98%D0%9C).jpg|thumb|Jijman di Pougatchev]]
'''1775''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 7 mars : trété di Surate ant Britannik-a ké peshwâ Râghunâtha Râo, ki yé ka sédé Salsette é Bassein.
* 21 mè : trété di Faizabad. Varanasi(Bénarès) ké Ghazipur sa priz à l’Aoudhpar Britannik-ya.
* 5 jen : fondasyon di Sosyété Enpéryal-a pou Koumèrs Azyatik-a di Trieste é d'Anvers. William Bolts, oun avantiryé néyèrlandé ka risouvwè oun chart ki ka fondé oun Sosyété enpéryal azyatik. Li ka fondé di léfémè kontwè asou kot-a di Malabar (1775-1792).
* 21 out : gouvèlnò-a d’Acre, cheikh Daher el-Omar (en) sa tchwé lò di roun atak di flòt otoman akoz di so anbisyon otonnonmis-ya.
* Djezzar Pacha (« bouché-a »), Mamelouk di lorijin bosnyak, ki nonmen gouvèlnò di provens-a di Sayda pa Lapòrt-a, ka tanté à so tour di kréyé roun Léta ki ka réyini sid-a di Lasiri-a à Palèstin-an (finisman an 1804).
* Lachin : Soumisyon sanglant dé Miao, montagnar endépandan di Guizhou.
=== Lanmérik ===
* 9 févriyé : Palman-an di Rwayonm-Ini ka déklaré Massachusetts an rébélyon.
* 23 mars : diskou di Patrick Henry ki ka doumandé oun agsyon militèr fas o agrésyon britannik (Give me liberty or give me death) atè Richmond (Virjini).
* 19 avril : batay di Lexington (Minute Men, milis klandèstin anmériken ka arsélé oun kolonn britannik ki angajé annan roun lopérasyon di lapolis) é di Concord (Massachusetts). Larmé britannik ka roupliyé so kò asou Bòstonn. Koumansman di syèj di Bòstonn (finisman 17 mars 1776-a). Koumansman di '''lagèr d'endépandans dé Létazini''' (finisman an 1783).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
i72gdw8ggeax74lilwo1yw36f8tmdvj
1776
0
770
18341
18111
2020-05-29T12:27:23Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
'''1776''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 1e mars : trété-a di Purandar ka annilé trété-a di Surate di 1775 à laswit-a di défèt-a di peshwâ Râghunâtha Râo fas o chèf marat ki révòlté.
* 12 jwiyé, Plymouth : koumansman di trwazyenm vwayaj di Britannik Cook annan Pasifik-a, annan lòbjègtif-a di dékouvri pasaj-a di Nò-Lwès (finisman an 1779). Pannan pronmyé parti-a di sa èspédisyon, li ka siyonnen òkò milyé-a di Pasifik. Li ka atenn 71° paralèl nò-a é ka òbsèrvé ki pasaj-a sa bloké pa laglas-ya.
* 25 désanm : rikonnésans dé zil Kerguelen pa James Cook.
* Révolisyon torodo o Fouta-Toro. Marabou-ya ki dirijé pa Thierno Souleymane Baal ka chasé lirwè-a (Satigui) animis di dinasti-a denyanke. An jwiyé, parti torodo ka entèrdi koumèrs-a bò'd Galam-an an réyagsyon o razzias di lèsklav di gouvèlnò anglé O'Hara an 1775.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
qb74bx81dc4ikf6dmvtbszup4fk6cys
1777
0
771
18342
18109
2020-05-29T12:27:29Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
'''1777''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 13 avril : négus-a di Létchopi Takla-Haïmanot II sa dépozé ; li ka mouri 15 sèptanm-an, pitèt asasinen. Koumansman di règn di Salomon II (finisman an 1779).
* 25 désanm : James Cook ka dékouvri zil-a Christmas.
* Koumansman di règn di Osei Kwame, asantehene dé Ashanti (dépozé an 1798, ègzékité an 1803).
* Atè Bornéo, dé minò chinwa enstalé annan réjyon-yan o nò di flèv Kapuas(« distrik chinwa »), ki ka èsplwaté dé mindò, ka révòlté so kò kont soultan-an di Pontianak é ka fòrmen roun pouvwè prèsk endépandan (kongsi di Lafang, 1777-1784).
* Kristchannism-an sa entrodjwi an Koré.
=== Lanmérik ===
* 3 janvyé : vigtwè anmériken asou Britannik-ya, batay di Princeton.
* 21 avril : Pedro de Cevallos ka rivé atè Montevideo. 4 jen-an, Pòtidjé-ya sa chasé di Colonia del Sacramento an Lourougwé.
* 3 jen : trété d'Aranjuez ki ka figsé frontchèr-a ant parti fransé-a ké parti èspagnòl di Sen-Donmenng.
* 13 jen : La Fayette ka débarké bò di Charleston (Karolin di Sid).
* 14 jen : Ségon Kongrè kontinantal ka adòpté drapo-a dé Létazini.
* 6 out : batay d'Oriskany.
* 16 out : batay di Bennington.
* 8 sèptanm : Kaptennri jénéral-a di Vénézwéla sa kréyé pa lirwè-a Charles III di Lèspagn ; li ka konprann téritwè atchwèl-ya di Vénézwéla ké zil di Trinité(Trinité-ké-Tobago).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
2zn97xk2yd507w6qcmqaegpyg84ga0o
1778
0
772
18097
18051
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1778''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 18 janvyé : James Cook ka dékouvri sèrten dé zil Sandwich, jòdla zil d’Away, é ka an éfègtchwé rélévé-a.
* Maren-yan di James Cook sa pronmyé Éropéyen-yan à òbsèrvé pratik-a di sòrf atè Away.
* 6 févriyé : trété d’alyans défansiv ké trété di koumèrs franko-anmériken ki konkli pa Franklin atè Pari.
* 7 mars : lò di so trwazyenm vwayaj, James Cook ka atenn kot-a di kontinan nò-anmériken o larj di atchwèl Oregon. Li ka sasé anven pasaj-a di Nò-Lwès. Li ka lonjé soupannan kot-a jouk Lalaska, ka angajé so kò annan sa ki sa aplé aplé jòdla détrwa-a di Cook, épi ka pourswiv so larout bò'd nò-a, ka roumonté jouk détrwa di Béring ki li ka franchi anvan di fika kontren di fè dimi-tour fas à labankiz-a di kalòt glasyèr-a (18 out). Li ka roumété alò kap-a bò'd zil Sandwich, koté li sa kontren di ivèrnen. Rapò-ya ké Awayen-yan ka dégradé so kò piti piti : vigtim di vòl di roun chaloup, Cook lé rékipéré so byen é li sa pwagnardé o kour di roun brèf afrontman ké zabitan-yan di zil-a (14 févriyé 1779).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
fz740948migsdkq5e7yz2613w2bksg3
1779
0
773
19596
19499
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:The_Siege_and_Relief_of_Gibraltar_(2).jpg|thumb|24 jen : koumansman di syèj di Gibraltar. John Singleton Copley, ver 1783.]]
'''1779''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.
== Évènman ==
* 9 janvyé, pronmyé lagèr anglo-marat : rédisyon dé Britannik atè Wadgaon. 13-a, trété-a di Wadgaon fòs-ya à abandonnen tout téritwè-ya ki yé té akéri dipi 1773.
* 14 févriyé : Èsploratò britannik-a James Cook sa tchwé pa endijenn-yan dé zil Sandwich (Away).
* 2 mars : lanmò di chah di Pèrs Muhammad Karim Khân, fondatò di dinasti-a Zand. So frè Zaki Khan ka divini réjan. Li ka nonmen ko-monnark tiboug-ya di Karim Khân, Abol Fath Khan ké Mohammad Ali Khan. Agha Mohammad Shah, prizonnyé dé Zand dipi 16 lannen à Chiraz, ka anfwi so kò à Ispahan à lannons-a di lanmò-a di Karim Khân.
* 10 mars, Pèrs : Agha Mohammad Shah ka rivé o sangtiyè d'Shah-Abdol-Azim atè Ray é landimen-an li sa rikonnèt kou souvren. Koumansman di Dinasti-a kadjar an Liran (finisman an 1925).
* 4 avril, Pèrs : Agha Mohammad Shah ka enpozé so lotorité asou Mazandéran-an.
* 19 jen : aprè asasina-a di Mohammad Ali Khan pa so pròp troup, Abol Fath Khan ka divini sèl chah di Pèrs.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
nwmgdm44099ewvu34sm0ow4sxw6rixy
1780
0
774
18108
18049
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Charles_Green13.jpg|thumb|2 jen : Gordon Riots.]]
'''1780''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 1e janvyé : koumansman di règn di Kōkaku, lanprò di Japon (finisman an 1817).
* 29 janvyé : koumansman di parisyon-an di pronmyé journal atè Lenn-yan, Hicky's Bengal Gazette (en).
* Jwiyé, Lenn : soultan-an di Mysore Haidar Alîenvahit le Carnatic é ka mété syèj-a divan Madras koté Munro, venkò-a di batay-a di Buxar, sa briga.
* Nabab-a d’Arcot, ki té bénéfisyé di enpòrtan lenvèstisman di pa-a dé Britannik, sa présé pa yé di lonnoré yé ; a pou sa yé ka livré yé kò o piyaj dé latè di Mysore, sa ki ka déklanché dézyenm lagèr britanniko-mysoréyen-an.
* Haidar Alî ka konprann ki sèl roun vas alyans ant Endou ké Mouzoulman pouvé chasé Britannik-ya. Li ka négosyé ké Fransé-ya é lèskad-a di bayi di Suffren sa annonsé annan loséyan Endjen-an.
* 3 out, Lagèr anglo-marat : Britannik-ya ka pran Gwâlior.
* 10 sèptanm : défèt britannik atè batay-a di Pollilur.
* 31 ògtòb : Haidar Alî ka pran Arcot.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
0s2uzpl1jqub4hwq11xaxy9cuon79ki
1781
0
775
18116
18048
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Bataille_Yorktown.jpg|thumb| batay di Yorktown, H. Charles McBarron Jr.]]
'''1781''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 16 avril : lanmiral Suffren ka briga roun lèskad britannik atè batay-a di Porto Praya o Kap-Vèrt.
* 24 mè - 2 jen : priz di Tobago pa flòt fransé-a.
* 10 out : lèskad-a di Suffren ka rivé o Kap.
* 25 ògtòb : lèskad-a di Suffren ka rivé atè Port-Louis, atè l’Île-de-France.
* 7 désanm : flòt-a di Suffren ka aparéyé di l’Île-de-France. Annan loséyan Endjen-an, li ka éliminen krwazyèr-ya, ka protéjé kolonni olandé-a di Kap é ka ouvri lopérasyon-yan di Konpagni-a dé Lenn fransé (1781-1793).
* Lirwè-a di Mandara Boukar D’jiama (r. 1773-1828) ka briga fòs-ya di Bornou é ka proklanmen so endépandans.
* Si Ahmed ben-Mohammed, mouzoulman di Sid Aljéryen, ka fondé konfréri Tidjaniya, ki gen roun karagtèr ki profondéman démokratik é égalitèr.
* Lachin : rébélyon dé mouzoulman di Gansu(finisman an 1784).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
eay9mi8nk9recsbcio3guzl38krqn0x
1782
0
776
18096
18047
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:The_battle_of_the_Saints_12_avril_1782.jpg|thumb|12 avril : batay di sé Sent.]]
'''1782''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 7 janvyé : louvèrtir di pronmyé labank koumèrsyal-a atè Létazini, Bank of North America.
* 25 - 26 janvyé : batay di Saint-Kitts.
* 8 mars : masak di Gnadenhütten annan l'Ohio.
* 9 - 12 avril : batay naval dé Sen. Vigtwè di Rodney o larj dé Sen, ki ka sové Lézanti britannik-ya. Senk véso fransé, don navir lanmiral-a, divèt randé so kò.
* 25 mè - 11 jen : léchèk di èspédisyon-an Crawford asou Sandusky.
* 26 mè : Hammouda Pacha ka sigsédé à so papa Ali II Bey kou bey di Tinis (finisman an 1814). Li ka montré so kò mwen toléran à légar-a dé Éropéyen, an partikilyé dé Vénisyen. Li ka ronp so lyen-yan di vasalité ké réjans-a di Laljèr, ki ka éséyé alò san sigsé di Tinis (1807 et 1813). Latinizi-a ka konnèt roun péryòd briyan anba so règn. Koumèrs fransé-a ka konsèrvé roun plas prépondérant an Tinizi, an partikilyé gras o dinanmism dé navigatò provensal.
* 25 jwiyé : fondasyon di l'Audiencia di Buenos Aires ; li koumansé à fongsyonnen 5 out 1785-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
kntwr5m9x695qf1xfw09xx6q7zn8tw5
1783
0
777
18112
18046
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:The_battle_of_the_Saints_12_avril_1782.jpg|thumb|12 avril : batay dé Sen.]]
'''1783''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== Évènman ==
* 9 janvyé, Calcutta : gouvèlnò-a di Konpagni anglé-a dé Lenn oryantal Warren Hastings ka voyé roun ségon misyon o Tibé kondjwi pa kaptenn-an Samuel Turner, à lokazyon-an di rikonnésans-a di panchen-lama (finisman an mars 1784).
* 3 févriyé : Lèspagn-an ka rikonnèt endépandans-a dé Létazini di Lanmérik.
* 4 févriyé : Rwayonm-Ini ka déklaré ki li lé sésé lostitilité-ya ké Létazini-ya.
* 10 mars : batay o larj di Florid-a, dannyé angajman naval-a di lagèr-a d'enpandans dé Létazini.
* Mè, Birmanni : fondasyon di roun nouvèl kapital, Amarapura.
* 19 jen : koumansman di syèj di Mangalore pa soultan-an di Mysore Tippoo-Sahib. 21 jwiyé-a, so alyé fransé-ya, ki ka anprann préliminèr-ya di lapè, abandonnen li. Malgré sa, Tippoo-Sahib ka pran lofansiv-a é ka konkéri Mangalore 29 janvyé 1784-a.
* 20 jen : batay endésiz ant flòt fransé ké britannik atè Gondelour an Lenn.
* 1e out, Japon : léripsyon di Asama-Yama ka kozé lanmò-a di pli di 1 500 moun.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
k8rsqs5okf3vk34rac5c5ps7l52ytu1
1784
0
778
18128
18045
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1784''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun jédi.
== Évènman ==
* 14 janvyé : ratifikasyon pa Kongrè-a dé Létazini di pronmyé trété di lapè ant Létazini-ya ké Gran-Brétangn.
* 15 janvyé : kréyasyon di l’Asiatic Society of Bengal atè Calcutta pa oryantalis-a Sir William Jones, ki ka bay roun entèrprétasyon klasik di sivilizasyon ansyen-an di Lenn-an ki konparab à sa-a di Lagrès-a. Sa laj dilò di sivilizasyon endou-a té détrwi pa envazyon mouzoulman-yan.
* 29 janvyé : priz di Mangalore pa soultan-an di Mysore Tippoo-Sahib.
* 11 mars, Lenn : trété di Mangalore ant Britannik-ya é Mysore, défavorab à Konpagni-a. Konsékans-a an sa dépa di Warren Hastings (févriyé 1785) é roun réyòrgannizasyon di Lenn britannik-a. Charles Cornwallis sa nonmen gouvèlnò jénéral (1786).
* 29 avril - 11 désanm, Lenn néyèrlandé : èspédisyon di VOC kont soultan-an di Riouw.
* 17 - 18 jen : oun lèskad fransé ki koumandé pa lanmiral Marigny ka détrwi fò pòtidjé-a di Cabinda an Langola. 30 janvyé 1786-a, konvansyon-an di Prado, anba médjasyon-an di Lèspagn, ka règlé litij-a ant Lafrans ké Pòtidjal-a.
* 1e jwiyé : konvansyon di Versailles. Saint-Barthélemy, atè Lézanti, ka divini swédwa (finisman an 1877).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
bg866n4jo4tpy1xrssatqpww7np4jw9
1785
0
779
18121
18044
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Louis_XVI_et_La_P%C3%A9rouse.jpg|thumb|Louis XVI ki ka bay dé enstrigsyon à La Pérouse, 29 jen 1785, twèl di Nicolas-André Monsiau.]]
'''1785''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun sanmdi.
== Évènman ==
* 5 janvyé : vis-rwè di Brézil ka souprimen tout mannifagtir tègstil-ya di Minas Gerais é di Rio de Janeiro, so sa-ya ki ka fabriké dé tisou grosyé pou vètman-an dé lèsklav.
* 27 janvyé : fondasyon di Linivèrsité-a di Lajéyòrji.
* 6 jwiyé : Kongrè-a di Konfédérasyon-an ka adòpté dollar-a kou lanmonnen inik dé Létazini.
* 23 jwiyé - 5 out : Vénisyen-yan ka bonbardé òkò roun fwè Sousse an Tinizi.
* 1e out, Brest : koumansman dé vwayaj di La Pérouse an Lazi, an Lanmérik di Nò ké Pasifik Lwès (finisman an 1788). Dé navir-ya di èspédisyon-an la Boussole ké l'Astrolabe ké pédi yé kò annan Pasifik Sid-a. À sa jou, lépav-a di "l'Astrolabe" janmen té ritrouvé.
* 21 out - 18 sèptanm : lèskad-a di lanmiral Angelo Emo ka bonbardé Sfax.
* 30 ògtòb - 20 novanm : Vénisyen-yan ka ataké pòr-a di La Goulette an Tinizi.
=== Lazi ===
* 3 janvyé : larmé birman-an ki voyé pa lirwè-a Bodawpaya ka anparé so kò di Mrauk U, kapital di l'Arakan. Sala ka sésé di fika roun rwayonm endépandan.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
bj6q5eq117xiydabaxliou2qakcgk1e
1786
0
780
18086
18043
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1786''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.
== Évènman ==
* 24 févriyé : èspédisyon-an di La Pérouse atenn Chili-a.
* 12 mars : Agha Mohammad Shahn ka établi so kapital atè Téhéran. Dinasti-a Kadjar ka opozé so kò o dannyé Zand Lotf Ali Khan an Liran jouk 1794.
* 9 avril : èspédisyon-an di La Pérouse ka fè lèskal atè zil di Pak.
* 6 jen : l’Academia Cientifica de Rio de Janeiro ka divini Sociedade Literaria(1786-1795). Li ka préyokipé so kò di syans é di tègnik, ka propajé kiltir-a di lendigo é di cochenille, ka entrodjwi di nouvèl prosédé di fabrikasyon endistriyèl é ka fè roun kritik di kolonnizasyon-an an enspiré so kò di Raynal, Rousseau ké Mably.
* 13 jen : kréyasyon di l'audiencia de Caracas.
* 23 jen : èspédisyon-an di La Pérouse ka atenn Lalaska o mon Saint Elias, épi ka dékouvri « Pò dé Fransé » (jòdla bé-a Lituya).
* 13 jwiyé : 21 maren di èspédisyon-an di La Pérouse ka péri nwayé o pò dé Fransé.
* 19 jwiyé : fondasyon di Graaff-Rein é pa kolon-yan di Kap.
* 11 out, Malézi : soultan-an di Kedah, ki ka sasé si lèd-a kont Siamois, ka lwé zil-a di Penang à Konpagni anglé-a dé Lenn oryantal, ki ka an fè roun pò fran.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
g677vwbmhdjc65ai3xlt871z9h8y2bn
1787
0
781
18088
18042
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1787''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.
== Évènman ==
* 4 févriyé : réprésyon di révòlt-a di Shays o Massachusetts.
* 8 avril : dépa di Plymouth di 414 kolon, don 327 « Nwè » afranchi ki vini di Lanmérik via Gran-Brétangn, 27 Éropéyen ké 60 fanm blanch ki ègzilé pou kot-a di Sierra Leone, pou kréyé laba roun sosyété krétchen ki sanblab à sosyété britannik-a, à linisyativ-a di Granville Sharp, fondatò di roun Koumité di sékour di Nwè pov (1786) ; 34 di ant yé ka mouri pannan vwayaj-a. 15 mè-a, aprè ki li ka négosyé lacha-a di roun téritwè o rwè temné Tom, yé ka fondé Granville Town asou sit-a di atchwèl-a Freetown ; létablisman-an sa ensandjé pa lirwè-a Jimmy an 1790. An 1792, rivé-a di 1 200 Lwayalis nwè di Nouvèl-Lékòs ka pèrmèt fondasyon-an di Freetown.
* 15 avril, Japon : Ienari Tokugawa ka divini shogun (finisman an 1837).
* 3 mè : fondasyon di l'Audiencia de Cuzco.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
jf3677ilp5ba749ww2gu2akjw4s7nvm
1788
0
782
18126
18041
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1788''' sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun mardi.
== Évènman ==
* 18 janvyé : kaptenn britannik-a Arthur Phillip, ki ka koumandé « Pronmyé Flòt », ka débarké an Lostrali atè Botany Bay ké 1400 moun kidonk 759 konvikt, ké maren-yan oben soda ki akonpagné di yé fanmi, afen d'établi roun kolonni pénitansyèr.
* Asou 733 pronmyé partan-yan annan dé kondisyon épouvantab, i té gen 431 kondannen pou « vòl minò », 44 vòlò di mouton, 9 lotò di gro larsen, ké 31 ki té koumèt roun vyolans asou roun moun. Lanmotché-a gen mwen di 25 lannen. Karanntchwit di ant yé ka péri o kour di 252 jou di vwayaj (scorbut). An Gran-Brétangn, 25 000 « kriminèl » ka figiré asou roun lis d’atant.
* 26 janvyé : pénitansyé-a sa transféré annan sit-a ki pli favorab di Pò Jackson, ki ké divini Sydney ; èsploratò fransé-a François de Galaup de la Pérouse ka atenn Botany Bay an Lostrali, charjé d’òbsèrvé ajisman-yan dé Britannik an Nouvèl-Gal di Sid é di étidjé posibilité-ya di kolonnizasyon. Li ka roupran lanmè sis simenn annan roun nofraj asou résif-ya dé Vanuatu.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
58appbxgc0zarepprgs4kxp2owu840g
1789
0
783
18095
18040
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1789''' di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
* Lannwit di 29 o 30 janvyé, Vietnam : vigtwè dé Tây Sơn atè batay-a di Ngoc Hoi-Dông Da asou kò èspédisyonnèr chinwa ki vini rétabli Lê-ya.
* Mars : dézyenm lagèr cafre ant kolon di Lafrik di Sid ké Bantou (finisman an 1793).
* 7 avril : koumansman di soultannat otoman di Sélim III (finisman an 1807). Li ka inogiré dé réfòrm (Tanzimat) pou tanté di sové lanpir otoman-an.
* 17 avril : koumansman di règn d'Agonglo, rwè d’Abomey (finisman an 1797). Li sa enkapab di réprimen troub-ya ki ka éklaté annan so péyi é di évité atak-ya ki dirijé pa so vwézen-yan. À so lanmò kao-a ka régné o Dahomey pannan roun ventenn di lannen jouk o règn di Ghézo.
* 28 avril : koumansman di mitinri-a di Bounty ki kondjwi pa Fletcher Christian.
* Avril : lépidémi di varyòl atè Pò Jackson an Lostrali. Li ka difizé so kò parmi aborijenn-yan di réjyon-an don lanmotché-a sa désimé.
* 10 mè : koumansman di rébélyon-an di Menashi-Kunashir ant Aïnous ké Japonnen-yan asou pénensil-a di Shiretoko o nò-lès di Hokkaidō.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
lqrifnzwdmw1ndojb85mhxabk7l5y4z
1790
0
784
18107
18039
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1790''' di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
* 23 janvyé : mutins di navir britannik Bounty, ki akonpagné di roun group di taysyen, ki ka atenn zil-a Pitcairn, ki alò inabité. Yé ka débarké é ka boulé yé anbarkasyon. Sa kouminoté ké fika dékouvèrt ki an 1808, pa dé balényé anmériken. Oun sèl britannik té òkò vivan. An 1856, di fèt di sirpopilasyon-an, Dé san ensilèr ké enstalé yé kò atè zil l’île Norfolk, ké sèrten ki ké rouvini plita atè Pitcairn. Lépav-a di Bounty ké fika dékouvèrt à lègstrenmité sid di zil-a, an 1957.
* Févriyé : Matsudaira Sadanobu (1758-1829), prensipal agtò di gouvèlman di Japon, ka òrdonnen ki nou ka voyé masivman mandjan-yan (à kondisyon ki yé sa inosan di tout krim) an lègzil asou zil-a di Sado, annan lanmè-a di Japon. Ròt kan di séjou (yoseba) ké fika enstalé annan ròt lyé. Itinéran-yan sa ofisyèlman rasanblé annan sa kan-yan di réyabilitasyon pa travay-a pou préparé yé ritou annan sosyété-a. Li ka aparèt rapidman ki lègzil-a atè Sado ka rouvini di fè à roun kondannasyon o bangn, épi à lanmò-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
e3456t3x9jjle0vjp3z8489syqcoru7
1791
0
785
18110
18038
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1791''' di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
* 7 mars, trwazyenm lagèr di Mysore : an Lenn, gouvèlnò britannik-a Cornwallis ka anparé so kò di Bangalore ; fòrtérès-a ka tonbé 21-a.
* 1e avril : dépa di Falmouth di èspédisyon-an Vancouver otour di glòb (finisman an 1795).
* 19 avril : l’East India Company ka èskli métis-ya(érazyen) di drwè di ègzèrsé dé fongsyon an so sen.
* 13 - 26 mè : Cornwallis ka tanté an ven di pran Seringapatam atè Tipû Sâhib ; li ka routiré so kò asou Bangalore.
* Jwiyé : Gurkha-ya di Népal ka tanté di annègsé Tibé-a roun dézyenm fwè, aprè roufi-a di gouvèlman di dalay-lama di péyé endenmnité-ya di lagèr. An ògtòb, yé ka piyé monnastè-a di Tashilhunpo atè Shigatse. Roun kò èspédisyonnèr chinwa ka krazé yé an mè 1792, ka tchipé briyèvman Népal-a é ka blijé yé à divini tribitèr di Lachin-an (sèptanm 1792). Népalé-ya ka sasé protègsyon-an dé Britannik ké lakèl yé ka signen, an 1791, dé trété koumèrsyal.
* Aprè 1é sèptanm-an : mouri atè Nioro di Daniel Houghton, èsploratò britannik, aprè ki li vizité valé-a ké chan orifèr di ansyen rwayonm-an di Bambouk, anvan ki li ka atenn Tonbouktou, so lòbjègtif final.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
azhnuksm452xvjn1wp7g4ke79s64fo8
1792
0
786
16281
15542
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Lannen '''1792''' di lè krétchen sa osi pronmyé lannen ki té kalifyé, a posteriori, di lè vilgèr-a (e. v.) pa dékrè répibliken-an di 1793 ki ka enstoré lannen I di lè-a dé Fransé.
== Évènman ==
* 10 févriyé : koumansman di léripsyon di vòlkan Unzen, o Japon, 15 000 lanmò (léripsyon, glisman di téren, épi tsounanmi 25 mè-a). Li ka tèrminen do kò 22 jwiyé-a.
* 16 févriyé : lanmò di Mulay-el-Yazid dé swit di so blésir-ya aprè ki li té pran Marrakech à so frè Mulay Hicham. Yé frè Mulay Slimane sa proklanmen soultan di Maròk atè Fès (finisman an 1822). Li ka èrté so kò à lostitilité-a di so trwa frè-ya, Mulay Moslana annan nò-a, Mulay Hicham(réjyon di Safi) e Mulay el-Hossaïn (réjyon di Marrakech). Mulay Slimane ka éfòrsé so kò di rikonstitchwé linité-a di Maròk. Aprè ki li établi solidman so lotorité atè Fès, li ka soumèt dabò réjyon montangné-a di Maròk sèptantriyonnal ki tchenbé pa Mulay Moslana, épi ka tòrnen so kò bò'd so Dé ròt frè, ki ka ka konbat yé kò annan sid-a, é ka pran Marrakech an 1796. À lègstéryò-a, li ka raproché so kò di Lafrans annan lèspwè-a d’évité roun entèrvansyon britannik o Maròk é di konjiré ménas tirk-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
mfimeyug32d66o4tsrybgv26o4cf2u7
1793
0
787
18125
18036
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1793''' di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
* 9 janvyé : fondasyon di Sosyété patriyotik-a di La Havane.
* 16 janvyé, Birmanni : lirwè-a Bodawpaya ka raché Tenasserim à Taylann-an.
* 19 mars : Zil-a di Larégnon-an ka pran so non atchwèl.
* 8 mè : Charter Act, lalwa britannik ki ka rinouvlé chart-a di Konpagni anglé dé Lenn oryantal. Lalwa-a ka entèrdi o Endjen ki anplwayé pa konpagni-a di touché roun salèr sipéryò à 800 roupi.
* 20 mè, Afghanistan : lanmò sispègt di dézyenm padishah, Timour Shah Durrani. So tiboug Zaman Shâh Durrani ka sigsédé li asou tronn-an. Sa dimi-frè éné-ya ka dispité li pouvwè-a é lagèr sivil-a ka divizé péyi-a pannan trant lannen.
* 25 mè, Assiout : koumansman dé èsplorasyon di George Browne an Noubi é o Darfour(Soudan atchwèl) (finisman an 1796).
* 29 out : rouprézantan-an di Konvansyon nasyonnal-a Léjé-Félisité Sonthonax ka proklanmen labolisyon-an di lèsklavaj-a annan kolonni-a Sen-Donmenng anba présyon-an dé ensirègsyon ki dirijé pa Toussaint Louverture é annan lèspwè-a di rézisté o ménas di Rwayonm-Ini é di Lèspagn-an.
* 3 sèptanm : kapitchoulasyon di gran Anse. Kolon-yan di Sen-Donmenng ka alyé yé kò o Britannik pou livré yé kolonni-a.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ibfu8hy3rgcg147mtaedwrgs3vou5gm
1794
0
788
18094
18035
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1794''' di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
* 7 févriyé, Rio Nunez : koumansman di èsplorasyon-an di James Watt é Matthew Winterbottom an Giné é annan Ro Nijèr-a pou kont-a di Sierra Leone Company.
* 25 févriyé : Away sa plasé anba protègtora di Gran-Brétangn pa George Vancouver.
* 28 mè : kouronnman di Narayana III(Ang Eng), rwè di Kanbòdj anba sizrennté-a di Siam, ki ka anlvé provens kanbodjen-yan di Battambanget d’Angkor (finisman an 1907).
* 24 ògtòb : priz ké dèstrigsyon di Kerman pa Kadjar-ya. Lotf Ali Khan, dannyé souvren di dinasti-a Zand, ka parvini à fwi mé sa kaptiré bò'd di Bam é ègzékité. Lénik-a Kadjar Agha Muhammad ka fè so kò proklanmen Chah atè Téhéran é ka fondé dinasti-a dé Kadjar(finisman an 1925). Li ka soumèt tout Liran-an okèl li ka enpozé so tiranni (finisman an 1797). Li ka roupran Lajéyòrji-a asou Ris-ya, ka venk l’Afchar Shah Rukh.
* Bankrout di Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn oryantal (VOC).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
qhn81trbk7wbvb5j9mx7zpeogwk96vj
1795
0
789
18118
18034
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1795''' di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
* 7 févriyé : Guillaume V d'Orange-Nassau, ki réfijyé atè Kew, bò'd Lonn, ka envité gouvèlnò-ya dé téritwè anba souvrennté olandé à akéyi Britannik-ya kou dé zanmi. Administratò olandé-ya di Lendonnézi-a ka ézité ant yé krent di jakobinism ké yé enn di Gran-Brétangn. Yé ka désidé di rikonnèt Répiblik batav-a mé di jéré sèl zafè endonnézyen-yan.
* Févriyé : finisman di'n soulèvman miao o Hunan é o Guizhou (1795-1797).
* 27 mè : otorizasyon di prodjwi di fèr annan Minas Gerais o Brézil.
* 11 jen : Youssef Karamanli ka divini pacha di Tripoli (finisman an 1835). Koumèrs transsaaryen o dépa di Tripoli bò'd Tonbouktou, Kano oben lak Tchad ka konnèt roun ésòr kontini jouk 1910. Agtivité-a dé marchan di Ghadamès ka favorizé sa prospérité.
* 12 jen - 17 sèptanm : Britannik-ya ka pran provens-a di Kap an Lafrik di Sid aprè lokipasyon-an dé Provens-Ini pa Lafrans-a (finisman an 1802).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
l84hmb6x8gsjp9uipg5gqb6ywl2zuob
1796
0
790
18100
18033
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1796''' di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
* 9 févriyé : koumansman di règn di Jiaqing, lanprò Qing di Lachin aprè labdikasyon-an di so papa Qianlong (finisman an 1820).
* 15 févriyé : kapitchoulasyon di Kolonbo. Britannik-ya ka pran Ceylan (Sri Lanka) asou Néyèrlandé-ya.
* 16 févriyé : Britannik-ya ka anparé so kò d'Amboine.
* Févriyé : koumansman di rébélyon-an di « Lotus blanng » annan montangn-yan ant Sichuan, Shanxi ké Hubei (1796-1804). Sa sosyété sigré ka kont di nonbré péyizan ki kòrvé-ya é ka douré èsplwatasyon ki enpozé pa Qing ka pousé à révòlt-a.
* 3 mars : lirwè-a di Kanbòdj Ang Eng se rend atè Bangkok pou réklanmen rèstitisyon-an dé provens ògsidantal di so péyi pa Siam, ki ka konfyé réjans-a o mandaren khmer Pok. Li ka rantré désivwè 5 mè-a é ka mouri sèt mwa aprè. Pok ka ègzèrsé réjans-a di so tiboug Ang Chan II jouk 1806, charjé pa Siam di véyé o entérè siamois o Kanbòdj.
* 8 mars : Britannik-ya ka anparé yé kò dé zil Banda.
* 1e mè : an Répiblik batav, dirègtò-ya ka abandonnen administrasyon-an di Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn oryantal à roun « Koumité pou zafè oryantal-ya » ki nonmen pa gouvèlman-an.
* 1e jen : Ténési-a ka divini sèzyenm Léta-a di Linyon anmériken-an.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ggp3dolc092tr46sw5530ueeb8553cx
1797
0
791
18117
18032
2020-01-31T15:28:00Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1797''' di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
* 4 févriyé : roun tranmman di latè ka fè 41 000 vigtim atè Quito.
* 18 févriyé : Gran-Brétangn ka anparé so kò di zil èspagnòl-a di Trinité.
* 3 mars : rivé dé misyonnè di London Missionary Society (LMS) atè Tayti.
* 4 mars : koumansman di prézidans fédéralis-a di John Adams atè Létazini (finisman an 1801).
* 17 - 30 avril : léchèk di roun atak britannik kont Puerto Rico.
* 24 mè : navigatò britannik-a James Wilson ka dékouvri zil-ya Gambier an Polinézi fransé.
* 27 Mè : Lanmò di Gracchus Babeuf. Li té fòrmen « Konjirasyon dé Égal » kont Dirègsyon-an é fika ègzékité. So lidé-ya ka enspiré roun kouran di pansé, « babouvism »-an, ki ka préfigiré kouminism-an ké lannarchism-an.
* 17 jen : chah di Pèrs Agha Muhammad sa asasinen pa so sèrvitò-ya. Koumansman di règn di Fath Ali Chah, chah di Pèrs (finisman an 1843).
* 3 jwiyé : atè Lenstiti-a di Lafrans, Talleyrandre ka pran roun projè di Choiseul ki ka réklanmen sésyon-an di Léjip-a à Lafrans-a. A di rouvri larout-a dé Lenn pou roujwenn alyé-a Tippoo-Sahib, soultan di Mysore.
* 28 out : trété anmérikanno-tinizyen.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
== Wè osi ==
ogqi4ve0k9xnil0tevbs516o1f6zw77
1798
0
792
18130
18031
2020-01-31T15:28:37Z
Praxidicae
184
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2600:387:A:19:0:0:0:BA|2600:387:A:19:0:0:0:BA]] ([[User talk:2600:387:A:19:0:0:0:BA|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrné lannen '''1798''' di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
[[Fiché:Louis-Fran%C3%A7ois_Baron_Lejeune_001.jpg|thumb|21 jwiyé : batay dé Piramid.]]
[[Fiché:Seeschlacht_bei_Abukir.jpg|thumb|1é out : batay d'Aboukir.]]
* 17 mè, Calcutta : Richard Wellesley ka pran so fonksyon di gouvèrnò jénéral di Lend britanik (finisman an 1805).
* 3 jwiyé : dépar di Tete di roun èspédisyon dirijé pa Francisco José de Lacerda e Almeida pou tanté di rélyé Angola-a o Mozanbik ; aprè lanmò di Lacerda 18 òktòb, èspédisyon-an ka roubrousé chimen an jwiyé 1799 é sa di routour koté Tete 22 novanm ki ka swiv.
* 6 sèptanm : oun lalwa di Bonaparte ka entrodjwi an Éjip nosyon-an di propriyété endividjwèl, jouk lò-la ki té enkonèt.
* 29 novanm, Sen-Pétersbourg : Risi-a ka alyé so kò ké lirwè-a di Nap.
* 1é désanm, Nap : Grann-Brétagn ka alyé so kò ké rwè-a di Nap.
* 5 désanm : masak di Hasselt pèrpétré pa troup franséz-ya é ki ka mété kaba à révòlt bèlj-a.
* 8 désanm : entrodiksyon annan bidjé-a di Rwayom-Ini pa William Pitt le Jeune di enpo asou rouvini, ki ké rété an vigèr pannan ésansyèl-a dé lagèr napoléonyenn mè ké fika aboli an 1816 oun fwè lapè rouvini.
== Wè osi ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
5zjrfyuc8auiop2dakxdg58k4si1q3j
1799
0
793
18343
18131
2020-05-29T12:27:33Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1799''' di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
* 5 janvyé : akò d’Istanbul ant Lapòrt-a ké Gran-Brétangn ki ka konsèrnen Léjip-a. Britannik-ya ka angajé yé kò à rèstitchwé Léjip-a pou Latirki-a si yé ka ganyen.
* 9 - 19 févriyé, kanpangn di Léjip : syèj ké priz d'El Arish. Aprè pèrt-a di so flòt atè Aboukir, pou soti di lenpas-a, Bonaparte ka antrouprann k di Lasiri-a pou roumonté bò'd Latirki-a. Li ka tchipé Jaffa (7 mars), ka briga larmé tirk-a o Mon-Thabor 16 avril-a (Kléber), mé sa arété o syèj di Saint-Jean-d’Acre, pas so lartiri sa ensifizan.
* 1e mars : trété di zanmitché, di navigasyon, di koumèrs, di dwann é di lapèch ki signen ant Maròk-a ké Lèspagn-an asou frontchèr-ya di Ceuta.
* 1e avril : Johannes Theodorus van der Kemp ka rivé o Kap pou kont-a di London Missionary Society. Médsen ké téyolojyen ki enprégné di mounism égalitèr, li ka épouzé oun Hottentote.
* Avril : révòlt dé Hottentots ké dé Xhosas. Trwazyenm lagèr cafre ant kolon di Lafrik di Sid ké Bantou (finisman an 1803).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
bzdi3vqqbi9lc90utqos6w24l6xjg4t
1800
0
794
18132
18029
2020-01-31T15:28:38Z
Praxidicae
184
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2600:387:A:19:0:0:0:BA|2600:387:A:19:0:0:0:BA]] ([[User talk:2600:387:A:19:0:0:0:BA|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konsèrnen lannen '''1800''' di kalandriyé grégoryen. A pa roun lannen bisègstil.
== Évènman ==
* 24 janvyé : Kléber, pa Konvansyon-an d’El-Arich, ka asèpté di rinonsé à lokipasyon-an di Léjip, mé lentranzijans-a di Gran-Brétangn ka blijé li à rouvini asou so désizyon.
* 20 mars, kanpangn di Léjip : Kléber roupousé oun larmé tirk atè batay-a d’Héliopolis.
* 20 mars - 21 avril : dézyenm révòlt di popilasyon-an di Kéro kont lokipasyon fransé-a, dourman réprimen.
* 5 avril : Britannik-ya ka anparé yé kò di zil-a di Goré o Sénégal.
* Mé : pacha di Tripoli, Youssef Karamanli ka déklaré lagèr-a à Laswèd-a (finisman an janvyé 1801).
* 14 jen : Kléber sa asasinen pa jannisèr-a Souleiman El Alepi. Jénéral Menou ka sigsédé li. Maryé à roun fanm Léjipsyen é konvèrti pou lislanm-an, li ka dévlopé lagrikiltir-a ké travay-ya d’irigasyon.
* 23 out : oun flòt britannik ka aparèt divan Batavia mé ka routiré so kò fot di troup di débarkman aprè ki li ensandjé tchèk kaz é détrwi dé bato annan rad-a.
* Lété : oun flòt di pirat vyètnanmyen sa détrwi pa roun tifon asou kot-ya di Zhejiang, an Lachin di sid.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
7t6jj3ooymv5v1j6hqdmlpxsfo73o76
1801
0
795
18133
18028
2020-01-31T15:28:39Z
Praxidicae
184
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2600:387:A:19:0:0:0:BA|2600:387:A:19:0:0:0:BA]] ([[User talk:2600:387:A:19:0:0:0:BA|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1801''' di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1801 ==
== Désè 1801 ==
== Artik koneks ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
2v8n06xj8svxwgi1dwjlg3ehqqsunb3
1802
0
796
18134
18027
2020-01-31T15:28:39Z
Praxidicae
184
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2600:387:A:19:0:0:0:BA|2600:387:A:19:0:0:0:BA]] ([[User talk:2600:387:A:19:0:0:0:BA|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1802''' di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1802 ==
== Désè 1802 ==
== Wè osi ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
kkkqlphs1ggr8aesazvu3xie9ryj9hq
1803
0
797
18135
18026
2020-01-31T15:28:40Z
Praxidicae
184
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2600:387:A:19:0:0:0:BA|2600:387:A:19:0:0:0:BA]] ([[User talk:2600:387:A:19:0:0:0:BA|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1803''' di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1803 ==
== Désè 1803 ==
== Artik koneks ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
eqx8m5rz96m1mo8jvyjrnrle4ghmcjx
1804
0
798
18136
18025
2020-01-31T15:28:40Z
Praxidicae
184
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2600:387:A:19:0:0:0:BA|2600:387:A:19:0:0:0:BA]] ([[User talk:2600:387:A:19:0:0:0:BA|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1804''' di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1804 ==
== Désè 1804 ==
== Wè osi ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
99l9xwj3fupucmh3l5o65qtc434285r
1805
0
799
18140
18024
2020-01-31T15:29:41Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1805''' di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1805 ==
== Désè 1805 ==
== Wè osi ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
letvthrtj3d0clyapcd71cuqxq0jvcw
1806
0
800
18154
18023
2020-01-31T15:29:41Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1806''' di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1806 ==
== Désè 1806 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
sdbez2gk5jqhalcreayxfy7nd0imir4
1807
0
801
18139
18022
2020-01-31T15:29:41Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1807''' di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1807 ==
== Désè 1807 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
mjs0m5qj70785rwhr18jcjgt31i7u8g
1808
0
802
18147
18021
2020-01-31T15:29:41Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1808''' di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1808 ==
== Désè 1808 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
d6tv5eciifujeise0kp8t90fzfufqdb
1809
0
803
18137
18020
2020-01-31T15:29:41Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1809''' di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1809 ==
== Désè 1809 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
5ywidngp7tfpf90dy987tbpvky1zrb6
1810
0
804
18138
18019
2020-01-31T15:29:41Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1810''' di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1810 ==
== Désè 1810 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
ejo6urb3alneb8avjy2q9lfbtnn52sa
1811
0
805
18141
18018
2020-01-31T15:29:41Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1811''' (MDCCCXI an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1811 ==
== Désè 1811 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
9tvd6x3pmve98dd9j8cmv5dskntd36e
1812
0
806
18161
18017
2020-01-31T15:29:41Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1812''' (MDCCCXII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1812 ==
== Désè 1812 ==
== Bibliyografi ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
tmtclgr3dfvfk2mb7c9sb3ehe00gxkp
1813
0
807
18151
18016
2020-01-31T15:29:41Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1813''' (MDCCCXIII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1813 ==
== Désè an 1813 ==
== Artik koneks ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
r05zr5fb8y1gd26bl5th30g2wkgwz7n
1814
0
808
18145
18015
2020-01-31T15:29:41Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1814''' (MDCCCXIV an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1814 ==
== Désè an 1814 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
apyujuxocw4u9bxqadp8d4snwvd9akr
1815
0
809
17443
17441
2020-01-12T05:58:04Z
DannyS712
327
Annulation des modifications 17441 de [[Special:Contributions/Ductueo02739937ÖRŒC|Ductueo02739937ÖRŒC]] ([[User talk:Ductueo02739937ÖRŒC|discussion]])
wikitext
text/x-wiki
== Évènman ==
[[Fiché:Decatur_and_the_Dey_of_Algiers_(1881).jpg|thumb|Ségonn lagèr barbarèsk. Koumandan-an di lèskad amérikenn Decatur ké dey d'Aljèr.]]
* 8 janvyé : viktwar dé Amériken asou Britanik-ya à batay-a di Nouvèl-Orléan-an (signatir-a di trété di Gand ki pa té òkò konnèt out-atlantik).
* 3 mars : Étazini-ya ka déklaré lagèr-a kot réjans-a d'Aljèr. Koumansman di ségonn lagèr barbarèsk.
* 6 avril : Britanik-ya ka rétrosédé lil Bourbon pou Lafrans.
* 7 avril : Omar Agha ki douvini dey d'Aljèr.
* 17 jen : viktwar amérikenn asou Aljèr kot batay-a di kap Gata.
* 17 out - 5 désanm, roukonkèt èspagnòl di Nouvèl-Grénad-a : syèj é priz di Carthagène dé End pa kò èspédisyonèr èspagnòl di Pablo Morillo.
* 9 désanm : Józef Zajączek sa nonmen gouvèrnò di Rwayom di Kongrè.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
1xl25srgivdpr486q2lrue224qooosl
1816
0
810
16296
15518
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1816''' (MDCCCXVI an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1816 ==
== Désè an 1816 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
8950qt8vwv5noi2bmy9me7f3feomdxi
1817
0
811
16306
15517
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1817''' (MDCCCXVII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1817 ==
== Désè an 1817 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
0uhc3zeb0zvrqvomuykl64hhw7muws3
1818
0
812
16302
15515
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1818''' (MDCCCXVIII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1818 ==
== Désè an 1818 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
3erapbmqrua819yseh81z7csbi4iyka
1819
0
813
16245
15514
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1819''' (MDCCCXIX an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1819 ==
== Désè an 1819 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
o41a3ebvp8h7alzeznie2ucnsjd1dox
1820
0
814
16293
15513
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1820''' (MDCCCXX an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1820 ==
== Désè an 1820 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
m4jm99wrkb8z32j5o5oi22e0h22tmpd
1821
0
815
16247
15512
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1821''' (MDCCCXXI an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1821 ==
== Désè an 1821 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
bm5ho9glbjgk50bs3eyxf4421f29q04
1822
0
816
16246
15511
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1822''' (MDCCCXXII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1822 ==
== Désè an 1822 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
4kdgtz8ersrk1xvvzaq0zrve393pcbn
1823
0
817
16318
15510
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1823''' (MDCCCXXIII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1823 ==
== Désè an 1823 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
i6t9y5k8qgrpbdusf6x3rnckusn12iz
1824
0
818
16304
15509
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1824''' (MDCCCXXIV an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1824 ==
== Désè an 1824 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
5sy1qdu0owq50o78nprpgimdzmsjt64
1825
0
819
16292
15508
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1825''' (MDCCCXXV an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1825 ==
== Désè an 1825 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
7ynt63aa2j6og21njc47pq9xg5f503e
1826
0
820
16250
15507
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1826''' (MDCCCXXVI an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1826 ==
== Désè an 1826 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
nxe1jvs1clmlnd8bsrxoiirg122zr6y
1827
0
821
16248
15506
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1827''' (MDCCCXXVII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1827 ==
== Désè an 1827 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
9s6bvcpflyam1j9vuach91ru08aslpk
1828
0
822
19354
19342
2022-02-19T03:11:08Z
Ladsgroup
1
Reverting botnet vandalism attack ([[phab:T302047]])
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1828''' (MDCCCXXVIII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1828 ==
== Désè an 1828 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
686m549u40et9s82qc96g2amogwjvul
1829
0
823
16298
15504
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1829''' (MDCCCXXIX an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1829 ==
== Désè an 1829 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
n1fl1qsed4c7gk77cge2xyx5t5950r9
1830
0
824
16253
15503
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1830''' (MDCCCXXX an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1830 ==
== Désè an 1830 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
57yxrrw2bsgv22ot615r28cqcax2hx0
1831
0
825
16347
15502
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1831''' (MDCCCXXXI an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1831 ==
== Désè an 1831 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
2ob0nk4fj16fpctt3yu2jo50g8tkpou
1832
0
826
16434
15501
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1832''' (MDCCCXXXII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1832 ==
== Désè an 1832 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
7t16g2ozeu7vd1gwt06tnuuyim9gyui
1833
0
827
16339
15500
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1833''' (MDCCCXXXIII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1833 ==
== Désè an 1833 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
dbumki9dhb96bagllycch7zkygmxjm3
1834
0
828
16378
15499
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1834''' (MDCCCXXXIV an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Fondasyon an 1834 ==
== Nésans an 1834 ==
== Désè an 1834 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
gixjc41ihlqpqnt5z4ngkh3plcazwvg
1835
0
829
19556
19518
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1835''' (MDCCCXXXV an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1835 ==
== Désè an 1835 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
5uxoanb4i2qkzpls3qk88qnvb0ekdf5
1836
0
830
16432
15497
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1836''' (MDCCCXXXVI an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Fondasyon an 1836 ==
== Nésans an 1836 ==
== Désè an 1836 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
qvvhf0g6mrfmrhuoc4j98adlzrs3kxe
1837
0
831
16367
15496
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1837''' (MDCCCXXXVII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1837 ==
== Désè an 1837 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
3q1ly74kbv9ay2cdi5lvkoxnbh4lhx0
1838
0
832
16354
15495
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1838''' (MDCCCXXXVIII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1838 ==
== Désè an 1838 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
aq5uwfb675bk9cyadzclg44w6dgxicb
1839
0
833
16359
15494
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1839''' (MDCCCXXXIX an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Fondasyon an 1839 ==
== Nésans an 1839 ==
== Désè an 1839 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
bcuoul689ynuejuoh53elirq4yyregp
1840
0
834
16383
15493
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1840''' (MDCCCXL an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1840 ==
== Désè an 1840 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
7dxpvtq4nxrlwka4msjzz4hm78xc6si
1841
0
835
16338
15492
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1841''' (MDCCCXLI an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1841 ==
== Désè an 1841 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
dac9ax5k83vs82xj2hjlx9fdt01j1dx
1842
0
836
16429
15491
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1842''' (MDCCCXLII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1842 ==
== Désè an 1842 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
a377r8hkt6fbdn7wsiva0itpy0w4lta
1843
0
837
16428
15490
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1843''' (MDCCCXLIII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Fondasyon an 1843 ==
== Nésans an 1843 ==
== Désè an 1843 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
9qz7ivzbfr4nmhll9yo3bn4flnnj4ve
1844
0
838
18344
16470
2020-05-29T12:27:38Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1844''' (MDCCCXLIV an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Fondasyon an 1844 ==
== Nésans an 1844 ==
== Désè an 1844 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
9xfr8jzuup04ckv4n7txo7058vxv076
1845
0
839
16438
15488
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1845''' (MDCCCXLV an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Fondasyon an 1845 ==
== Nésans an 1845 ==
== Désè an 1845 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
4xh6xd9lpq6dudd99xpfvfwppbnzwr8
1846
0
840
16433
15487
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1846''' (MDCCCXLVI an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Fondasyon an 1846 ==
== Nésans an 1846 ==
== Désè an 1846 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
cdc2ks9jm2vxaxoy2zrtg7ooc5rtjfi
1847
0
841
16439
15486
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1847''' (MDCCCXLVII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Fondasyon an 1847 ==
== Nésans an 1847 ==
== Désè an 1847 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
6h7ov9zlfxnnu7eh8avf6kpgl1locyb
1848
0
842
16384
15485
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1848''' (MDCCCXLVIII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1848 ==
== Désè an 1848 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
smw9mdoi3qf3av1alch7wykcqyrap7k
1849
0
843
16358
15484
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1849''' (MDCCCXLIX an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1849 ==
== Désè an 1849 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
613kdkltjlnzxwwntt9jgjmapbxiblk
1850
0
844
16442
15483
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1850''' sa roun lannen konmin.
== Évènman ==
== Nésans an 1850 ==
== Désè an 1850 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
2bw0t08ml7h5wfdw1a5h5taopkb8jvz
1851
0
845
16389
15482
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1851''' (MDCCCLI an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1851 ==
== Désè an 1851 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
3cxxhtkwaor9tk72yg1ma3gag8e417t
1852
0
846
16328
15481
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1852''' (MDCCCLII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1852 ==
== Désè an 1852 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
atv2ic684gzckrjpzvikt52u0jo0gmc
1853
0
847
16437
15480
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1853''' (MDCCCLIII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1853 ==
== Désè an 1853 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
lbhy5sf48pzsg8y4tgzoq4atxaenpkv
1854
0
848
16326
15479
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1854''' (MDCCCLIV an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Fondasyon an 1854 ==
== Nésans an 1854 ==
== Désè an 1854 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
fr8j8tgscjp42p43j2f7qgb6y6mrmd9
1855
0
849
16388
15478
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1855''' (MDCCCLV an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1855 ==
== Désè an 1855 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
8qzg0w4i0c90zwtafrks7cwn6a1t387
1856
0
850
16461
15477
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1856''' (MDCCCLVI an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Fondasyon an 1856 ==
== Nésans an 1856 ==
== Désè an 1856 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
p8sv1ryq7cq81em6s4p51dv1qfe1aup
1857
0
851
19553
19510
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1857''' (MDCCCLVII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1857 ==
== Désè an 1857 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
j44qhvbpzwxvrnc487rejcq6rr6uxnh
1858
0
852
16331
15475
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1858''' (MDCCCLVIII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1858 ==
== Désè an 1858 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
s7z149jajny5q7bhvocj1asq5d6c7sq
1859
0
853
16404
15474
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1859''' (MDCCCLIX an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1859 ==
== Désè an 1859 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
f68nde2qrdlhyj2sei992eibim3kp4i
1860
0
854
16342
15473
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1860''' (MDCCCLX an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Fondasyon an 1860 ==
== Nésans an 1860 ==
== Désè an 1860 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
atjj51msa92blzfjlznskjlu4o8rprf
1861
0
855
16295
15472
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1861''' (MDCCCLXI an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1861 ==
== Désè an 1861 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
oyrraclw1lob3gur5jhilw8b98bnd9y
1862
0
856
16322
15471
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1862''' (MDCCCLXII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1862 ==
== Désè an 1862 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
o228iizpbbttx1em5umtuv48aeiyivx
1863
0
857
18345
16249
2020-05-29T12:27:43Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1863''' (MDCCCLXIII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1863 ==
== Désè an 1863 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
lqzhrn07fmarlspmd1migxqp0git4uq
1864
0
858
16303
15469
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1864''' (MDCCCLXIV an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Fondasyon an 1864 ==
== Nésans an 1864 ==
== Désè an 1864 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
fnr6zb7bvg26satoho0razcty0ahofc
1865
0
859
16307
15468
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1865''' (MDCCCLXV an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1865 ==
== Désè an 1865 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
etab6m0exra7wdyaamp3ov2f116c0le
1866
0
860
16312
15467
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1866''' (MDCCCLXVI an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1866 ==
== Désè an 1866 ==
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
== Lyen ekstern ==
i0m4d5xdqnfukxg44qqtm93f8wm2d3a
1867
0
861
16316
15466
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1867''' (MDCCCLXVII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Loséyani ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1867 ==
== Désè an 1867 ==
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
== Lyen ekstern ==
flpkop56msd6iojry9pagudgewweqj6
1868
0
862
16308
15465
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1868''' (MDCCCLXVIII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1868 ==
== Désè an 1868 ==
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
== Lyen ekstern ==
9s3f25xj0kbwbpiev2w7nzcsatbtmiu
1869
0
863
16255
15464
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1869''' (MDCCCLXIX an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1869 ==
== Désè an 1869 ==
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
== Lyen ekstern ==
fz1p1j80qls4j42ao33ws2v48dc0wyv
1870
0
864
16386
15463
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1870''' (MDCCCLXX an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Fondasyon an 1870 ==
== Nésans an 1870 ==
== Désè an 1870 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
gfxy2d4qxpzq2evyr38o240dn5m7k2i
1871
0
865
16315
15462
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1871''' (MDCCCLXXI an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Fondasyon an 1871 ==
== Nésans an 1871 ==
== Désè an 1871 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
gjr6ke1nn8xlhusyn611r05fzcg8xu7
1872
0
866
16319
15461
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1872''' (MDCCCLXXII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1872 ==
== Désè an 1872 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
6pudmhgo1bhvsfn4amh1bltn1gwvtaq
1873
0
867
19566
19527
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1873''' (MDCCCLXXIII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1873 ==
== Désè an 1873 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
hn2u4kw7b60so2ifv701p7sd9vaqzoh
1874
0
868
16385
15459
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1874''' (MDCCCLXXIV an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1874 ==
== Désè an 1874 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
isb3p1gqe1kbt8quqfek3zkadvfxt5a
1875
0
869
16325
15458
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1875''' (MDCCCLXXV an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1875 ==
== Désè an 1875 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
kzycbpjlkhci4s4dnwofpk7aqw2389r
1876
0
870
16324
15457
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1876''' (MDCCCLXXVI an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1876 ==
== Désè an 1876 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
kyo6ytzi48iuq5y7casvhr3rx9xcbk1
1877
0
871
19698
19691
2022-07-29T20:57:13Z
Hasley
409
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/91.236.21.134|91.236.21.134]] ([[User talk:91.236.21.134|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1877''' (MDCCCLXXVII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1877 ==
== Désè an 1877 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
j76gf6j1mdlin9pbqibflw15q91k8o9
1878
0
872
16310
15455
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1878''' (MDCCCLXXVIII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1878 ==
== Désè an 1878 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
ias9lqnxpjn1uhep8e5364odwlzgvze
1879
0
873
16390
15454
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1879''' (MDCCCLXXIX an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1879 ==
== Désè an 1879 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
qmlbba82y2laf8wqn2pocpv3gunlopi
1880
0
874
16327
15453
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1880''' (MDCCCLXXX an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Kronoloji tématik ==
== Nésans an 1880 ==
== Désè an 1880 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
6saus9ka8wc14y5vrlj6t2hox3mfzcs
1881
0
875
18346
16340
2020-05-29T12:27:48Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1881''' (MDCCCLXXXI an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Fondasyon an 1881 ==
== Nésans an 1881 ==
== Désè an 1881 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
ifr4yt0a6gp2quug64fp81tm79kx61d
1882
0
876
19350
19349
2022-02-19T02:33:47Z
AntiCompositeNumber
1928
Undid edits by [[Special:Contribs/37.201.145.167|37.201.145.167]] ([[User talk:37.201.145.167|talk]]) to last version by Praxidicae
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1882''' (MDCCCLXXXII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Nésans an 1882 ==
== Désè an 1882 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
hjy6p4a2aw25t9d71j5271a8f8cywdq
1883
0
877
16335
15450
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1883''' (MDCCCLXXXIII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Nésans an 1883 ==
== Désè an 1883 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
dd3mcui7scgoz7l12vwhraaojrxmx50
1884
0
878
16356
15449
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1884''' (MDCCCLXXXIV an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Nésans an 1884 ==
== Désè an 1884 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
qrspb3nn9kvewemzpmwkn1p8unax3q7
1885
0
879
19554
19524
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1885''' (MDCCCLXXXV an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Nésans an 1885 ==
== Désè an 1885 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
ay7hoe0335qcd1tbd5hkw6pkvsd1rww
1886
0
880
16357
15447
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1886''' (MDCCCLXXXVI an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Nésans an 1886 ==
== Désè an 1886 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
nql90xbspaivnmusho0cgsi9k7pn2g1
1887
0
881
16333
15446
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1887''' (MDCCCLXXXVII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Nésans an 1887 ==
== Désè an 1887 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
shb0t8kxbvgojlz4gaz11rfvuvn5qcy
1888
0
882
16416
15445
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1888''' (MDCCCLXXXVIII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Évènman ==
== Nésans an 1888 ==
== Désè an 1888 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
7u8wsajqcdeajiyn332132mf25aiahe
1889
0
883
16391
15444
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1889''' sa roun lannen konmin.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1889 ==
== Désè an 1889 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
0jkic5jgog2ruvdatvtyj2htl4etglf
1890
0
884
16415
15443
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1890''' (MDCCCXC an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Èvenman ==
== Nésans an 1890 ==
== Désè an 1890 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
01k4isbm4p3gd2upjpy7ia8hap7c1if
1891
0
885
16463
15442
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1891''' (MDCCCXCI an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Èvenman ==
== Nésans an 1891 ==
== Désè an 1891 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
b8cf81of3hwpd0xpud7oknmme63k3s3
1892
0
886
16418
15441
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1892''' (MDCCCXCII an chif romen) di kalandriyé grégoryen
== Èvenman ==
== Nésans an 1892 ==
== Désè an 1892 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
3940z53ks7q0c0g0kk8byiuqx2smn77
1893
0
887
16394
15440
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1893''' ( MDCCCXCIII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Èvenman ==
== Fondasyon an 1893 ==
== Nésans an 1893 ==
== Désè an 1893 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
0ae9hcm2qt42s6w3n1t1q3zxpjut67d
1894
0
888
16464
15439
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1894''' (MDCCCXCIV an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Èvenman ==
== Nésans an 1894 ==
== Désè an 1894 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
qe0rytmbrpimtnmrikbuh4bzbq5q2za
1895
0
889
16406
15438
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1895''' (MDCCCXCV an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Èvenman ==
== Fondasyon an 1895 ==
== Nésans an 1895 ==
== Désè an 1895 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
7w4gf8ib2u86fzd6bor1cyhcggfd32m
1896
0
890
16465
15437
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1896''' (MDCCCXCVI an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Èvenman ==
== Nésans an 1896 ==
== Désè an 1896 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
ebmrrucd8aqsqsklusgfqtgsnbfwln1
1897
0
891
16407
15436
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1897''' (MDCCCXCVII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Èvenman ==
== Nésans an 1897 ==
== Désè an 1897 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
qxn7mooo81a5ljrmxldmn2twnv7m9hn
1898
0
892
16411
15435
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1898''' (MDCCCXCVIII an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Èvenman ==
== Nésans an 1898 ==
== Désè an 1898 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
81yz9vfu2b145p532a4lt6vl522hl7n
1899
0
893
18347
16472
2020-05-29T12:27:53Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Sa paj ka konserné lannen '''1899''' (MDCCCXCIX an chif romen) di kalandriyé grégoryen.
== Èvenman ==
== Nésans an 1899 ==
== Désè an 1899 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
knvzfv2967tizezx0by18bcktxbklx1
1900
0
894
18348
16414
2020-05-29T12:27:58Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
'''1900''' sa dannyè lannen di XIXe syèk. A oun lannen konmin ki ka koumansé oun lendi annan kalandriyé grégoryen é oun lannen bisekstil ki ka koumansé oun sanmdi andan kalandriyé julyen alò an izaj an [[Risi]].
pu6jvfu3h088zto7y1x5sey5zkdus2g
1901
0
895
16417
15432
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1901''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun mardi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Pri Nobel ==
== Nésans an 1901 ==
== Désè an 1901 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
lkyic2pfe413p0oxk4mhrr3vwnau9xk
1902
0
896
16426
15431
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1902''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Pri Nobel ==
== Nésans an 1928 ==
== Désè an 1928 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
ca5ii7y9sps43qxnppabrdvzgn2ato8
1903
0
897
16320
15430
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1903''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun jédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Fondasyon an 1903 ==
== Pri Nobel ==
== Nésans an 1903 ==
== Désè an 1903 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
8x9uyju0l6e6n1qenmtfiwfop8s087k
1904
0
898
16321
15429
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1904''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun vandrédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Fondasyon an 1904 ==
== Pri Nobel ==
== Nésans an 1904 ==
== Désè an 1904 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
sakwzvyuk1xmsp6heohgcvbxf4pkhsg
1905
0
899
16334
15428
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1905''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun dimanch.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Pri Nobel ==
== Nésans an 1905 ==
== Désè an 1905 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
sm4buh1v2n0f2bextmy0pk7zpgzjpid
1906
0
900
16473
15427
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1906''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun lendi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Pri Nobel ==
== Nésans an 1906 ==
== Désè an 1906 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
fi6auqlmlwd8sv6hbls3chl1egc1s0x
1907
0
901
16349
15426
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1907''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun mardi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Pri Nobel ==
== Nésans an 1907 ==
== Désè an 1907 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
0o6ru9kgkak2ho742qym5qjts2m7rpu
1908
0
902
18998
16370
2020-07-13T19:52:45Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
'''1908''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun [[mèrkrédi]].
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Pri Nobel ==
== Nésans an 1908 ==
== Désè an 1908 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
e5oidnonol18ns0ytp9k2mxnsmj7rl6
1909
0
903
16323
15424
2019-12-10T20:22:26Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1909''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun vandrédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1909 ==
== Désè an 1909 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
n8hdsqvb476s3ajikfkhyoyid1kj7mv
1910
0
904
16382
15423
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1910''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun sanmdi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Pri Nobel ==
== Nésans an 1910 ==
== Désè an 1910 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
s2ejkcn8tdno0w5jmcc6rkhxlo165gj
1911
0
905
16351
15422
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1911''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun dimanch.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Pri Nobel ==
== Nésans an 1911 ==
== Désè an 1911 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
bhazrelqzqe4y1ns9kij5qb6mzxveng
1912
0
906
16330
15421
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1912''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun lendi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Pri Nobel ==
== Nésans an 1912 ==
== Désè an 1912 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
hjor1lkcihm1qdh4e5d9dkbgxabfp34
1913
0
907
16422
15420
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1913''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Pri Nobel ==
== Nésans an 1913 ==
== Désè an 1913 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
5y8cc8cbabw1fvrj3vwn7rnymr3rfy3
1914
0
908
16431
15419
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1914''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé pa roun lendi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Pri Nobel ==
== Nésans an 1914 ==
== Désè an 1914 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
dg20nrl0cpawpuce4op1cafhj7d6aqm
1915
0
909
16457
15418
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1915''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun vandrédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1915 ==
== Désè an 1915 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
qimr7v8e8jindzmrdk3y12yu794rxst
1916
0
910
16460
15417
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1916''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun sanmdi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1916 ==
== Désè an 1916 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
gsmbe1kno7ah4zsgypaiue8vn0m42da
1917
0
911
16462
15416
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1917''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun lendi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1917 ==
== Désè an 1917 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
ce5wmvn8k67w8woryj7s3huepuuc05c
1918
0
912
16427
15415
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1918''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun mardi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1918 ==
== Désè an 1918 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
rkel0mgzcde9rdt3enzyvba88o04sab
1919
0
913
16423
15414
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1919''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Fondasyon an 1919 ==
== Nésans an 1919 ==
== Désè an 1919 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
qto7sveoqzh64y9yh9fhskxtlvf015p
1920
0
914
16425
15413
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1920''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun jédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1920 ==
== Désè an 1920 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
d019prg2b952dwswz98oihiphlyg8yh
1921
0
915
16424
15412
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1921''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun sanmdi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1921 ==
== Désè an 1921 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
okb5cvk09narxtetjj4ineggp9xtzha
1922
0
916
14519
2733
2019-11-29T09:06:20Z
Wolverène
53
m.
wikitext
text/x-wiki
'''1922''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun [[dimanch]].
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1922 ==
== Désè an 1922 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
6cwsiakja9j5irlsrhbp6kic0wgs1kp
1923
0
917
16430
15411
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1923''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun lendi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1923 ==
== Désè an 1923 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
o4f8m2263p8rotxnillcr9q4hhbzyiq
1924
0
918
16373
15410
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1924''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun mardi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1924 ==
== Désè an 1924 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
o6323ixsdetrvrnzc6pwlard9hst603
1925
0
919
16352
15409
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1925''' sa roun lannen konmin kika koumansé oun jédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Fondasyon an 1925 ==
== Nésans an 1925 ==
== Désè an 1925 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
me7r9taaiiv9scyilgm8xxdpam0jfia
1926
0
920
16435
15408
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1926''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun vandrédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1926 ==
== Désè an 1926 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
bcs971dhrlqo53n1qjbtsx6p42qgmdi
1927
0
921
16336
15407
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1927''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun sanmdi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Fondasyon an 1927 ==
== Nésans an 1927 ==
== Désè an 1927 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
5eydsx0cq0u6tr64a8p3zytiojvx5s5
1928
0
922
16337
15406
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1928''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun dimanch.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1928 ==
== Désè an 1928 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
4tzlz3n1tkwa3vg42ld6jyqeozyyyy3
1929
0
923
16400
15405
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1929''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun mardi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1929 ==
== Désè an 1929 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
t1h0kuz1v66dnbhetptsf9z0w2gw8pc
1930
0
924
16397
15404
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1930''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun mardi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Pri Nobel ==
== Nésans an 1930 ==
== Désè an 1930 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
brz4gqimgrpx5qjdyqy0so3fdos7iiv
1931
0
925
16396
15403
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1931''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun jédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1931 ==
== Désè an 1931 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
daoj0pdkfhfd0tzsfma1ib6ne3zqw9i
1932
0
926
16364
15402
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1932''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun vandrédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1932 ==
== Désè an 1932 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
0mlcscczck76l0w6dv69arxm798ds6c
1933
0
927
16365
15401
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1933''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun dimanch.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Fondasyon an 1933 ==
== Nésans an 1933 ==
== Désè an 1933 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
phimjik4x24mcmdwfxcfxvh8cp0fyhb
1934
0
928
16444
15400
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1934''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun lendi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Fondasyon an 1934 ==
== Nésans an 1934 ==
== Désè an 1934 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
e0klc9nogbq00auajrebg91byd83c0x
1935
0
929
16449
15399
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1935''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun mardi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1935 ==
== Désè an 1935 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
c1djndjppl892xuljbpui9p4q58b5n1
1936
0
930
18997
16441
2020-07-13T19:52:19Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
'''1936''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun [[mèrkrédi]].
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1936 ==
== Désè an 1936 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
cd3tnxdci8otl3mccpn9b7zrx33a7l4
1937
0
931
16440
15397
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1937''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun vandrédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1937 ==
== Désè an 1937 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
olwmkozpyy82rlanfwgsq5hvkdmb53s
1938
0
932
16445
15396
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1938''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun sanmdi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1938 ==
== Désè an 1938 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
rg9a5y5lxet9z0oyah46mwp5k1cs79b
1939
0
933
16443
15395
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1939''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun dimanch.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Fondasyon an 1939 ==
== Nésans an 1939 ==
== Désè an 1939 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
dt8fx3a6dsa682ujsavasib7kn1q1t9
1940
0
934
16341
15394
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sé lannen '''1940''' ka kouvri péryod di 1940 à 1949. Sé lannen té trè fortman marké pa Ségonn Lagèr mondyal ké bilan pli lou di listwè di mounité, estimé ant 50 é 80 milyon di mò, don prè di 50 milyon di sivil.
daoc11gvprd3rwg02ea5lgpexwsgp95
1941
0
935
16369
15393
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1941''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1941 ==
== Désè an 1941 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
l9jm275nh2rkjtla2v4hf79fogizv3a
1942
0
936
16401
15392
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1942''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun jédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Fondasyon an 1942 ==
== Nésans an 1942 ==
== Désè an 1942 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
0pq29c816bley0p5yaba04cqjfkbklq
1943
0
937
16399
15391
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1943''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun vandrédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1943 ==
== Désè an 1943 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
rhdzmboua78taxf3lqkh3lehe1yrss5
1944
0
938
16393
15390
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1944''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun sanmdi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1944 ==
== Désè an 1944 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
pz056mz3rhqrjapbhc2hvqw4dnks52m
1945
0
939
16402
15389
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:UN_charter_logo.png|thumb|24 òktòb : antré an vigèr di Chart di sé Nasyon ini.]]
'''1945''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun lendi.
== An brèf ==
== Roulasyon enternasyonal ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1945 ==
== Désè an 1945 ==
== Nòt ké référans ==
== Anèks ==
h5wsbpxwedvxtngy1wjeg8wjqas5jar
1946
0
940
16452
15388
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:The_Temple_Scroll_(11Q20)_-_Google_Art_Project.jpg|thumb|Fragman di roun di sé maniskri di lanmè Mò]]
'''1946''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun mardi.
== An brèf ==
== Roulasyon enternasyonal ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1946 ==
== Désè an 1946 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
1zmt8gnsexgwqwy8a1l0izhev8vnyxi
1947
0
941
14520
2784
2019-11-29T09:06:38Z
Wolverène
53
m.
wikitext
text/x-wiki
'''1947''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun [[mèrkrédi]].
== An brèf ==
== Roulasyon enternasyonal ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1947 ==
== Désè an 1947 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
kvbjusonmjudgfsycxhk9zcknsqsbj6
1948
0
942
16447
15387
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:DBPB_1959_188_Berlin_Blockade.jpg|thumb| 24 juin : blocus di Berlen.]]
'''1948''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun jédi.
== An brèf ==
== Roulasyon enternasyonal ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1948 ==
== Désè an 1948 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
e3dmctq4urylqfdq7tfwj939axnpwdy
1949
0
943
16446
15386
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1949''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun sanmdi.
== An brèf ==
== Roulasyon enternasyonal ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1949 ==
== Désè an 1949 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
60646c1j3dhg5bumaayrhql9s4dfpee
1950
0
944
16448
15385
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1950''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun mardi.
== An brèf ==
== Évènman ==
== Nésans an 1950 ==
== Désè an 1950 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
0qsy1v78bzrb41p3c9yx2svyj3elgw4
1951
0
945
16458
15384
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1951''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun jédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1951 ==
== Désè an 1951 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
rxbcg5avj9crvvzo07oia4vh3n5p0ax
1952
0
946
16454
15383
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1952''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun mardi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1952 ==
== Désè an 1952 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
gqoc020dkw1cumb2i9p0aq06hv7xvzb
1953
0
947
16395
15382
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1953''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun jédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1953 ==
== Désè an 1953 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
25nv2kwmngeejk1xuchie03mbmupiif
1954
0
948
16345
15381
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1954''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun vandrédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1954 ==
== Désè an 1954 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
hm6cgnusukg8lxa5p2t3ffs99frg2fa
1955
0
949
16451
15380
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1955''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun sanmdi.
== An brèf ==
== Roulasyon enternasyonal ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1955 ==
== Désè an 1955 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
9v931d8h09e9byzle74r329s9i0n3u0
1956
0
950
16346
15379
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1956''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun dimanch.
== An brèf ==
== Roulasyon enternasyonal ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1956 ==
== Désè an 1956 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
kwf8hp9e2618op87nclfvkgb8fajzwp
1957
0
951
16343
15378
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1957''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun mardi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1957 ==
== Désè an 1957 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
hyxz1f9vpcs5fkwt9m8lppik0659zy3
1958
0
952
16398
15377
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1958''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1958 ==
== Désè an 1958 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
1tguhwtcmyv7zsuxamyw8lf8pzg4r02
1959
0
953
16344
15376
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1959''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun jédi.
== An brèf ==
== Roulasyon enternasyonal ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1959 ==
== Désè an 1959 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
c7tcfxtmhlxo0hd4wivesnlldee2jaw
1960
0
954
16450
15375
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1960''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun vandrédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1960 ==
== Désè an 1960 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
sh605qst11l2vs4py41v5g9v8zgsef8
1961
0
955
18349
16311
2020-05-29T12:28:03Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
'''1961''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun dimanch.
== An brèf ==
== Roulasyon enternasyonal ==
== Èvenman ==
== Fondasyon an 1961 ==
== Nésans an 1961 ==
== Désè an 1961 ==
== Wè osi ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
bw5btffkntjvl61ln02jnli445xrg7l
1962
0
956
16366
15373
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1962''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun lendi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Pri Nobel ==
== Nésans an 1962 ==
== Désè an 1962 ==
== Wè osi ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
32d2h5z7iikrbrd3gd21rfxcqa0ucta
1963
0
957
16376
15372
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1963''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun mardi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1963 ==
== Désè an 1963 ==
== Wè osi ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
lvaicupgipm8gk3wevy4y1dj2285tra
1964
0
958
18996
16455
2020-07-13T19:51:56Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
'''1964''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun [[mardi]].
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1964 ==
== Désè an 1964 ==
== Wè osi ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
p2u1udovp160qri1ohqvkyk2gchdyri
1965
0
959
19545
19503
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1965''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun vandrédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1965 ==
== Désè an 1965 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
iztzeaq7vekldr8ors4a0xvy5f7gyyu
1966
0
960
16368
15369
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1966''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun sanmdi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1966 ==
== Désè an 1966 ==
== Wè osi ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
qh3gow2hzi2xz7ktwyp4q2cksdo30gf
1967
0
961
16381
15368
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1967''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun dimanch.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1967 ==
== Désè an 1967 ==
== Wè osi ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
58jwwmr8bu0c7fi91dgytljsulptker
1968
0
962
16377
15367
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1968''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun lendi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1968 ==
== Désè an 1968 ==
== Nòt ké référans ==
== Bibliyografi ==
== Lyen ekstern ==
d9folp6davvsogs6ionbbhetk2qw2mj
1969
0
963
16350
15366
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1969''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Pri Nobel ==
== Nésans an 1969 ==
== Désè an 1969 ==
== Wè osi ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
t3kf6itbm7jc06kvf83v9420zlxarxq
1970
0
964
16392
15365
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Earth_flag_PD.jpg|thumb|22 avril : Jou di Latè.]]
'''1970''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun jédi.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Fondasyon an 1970 ==
== Nésans an 1970 ==
== Désè an 1970 ==
== Wè osi ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
p4lsb114s8lbmriekaf2h7h5s66gheo
1971
0
965
16387
15364
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1971''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun vandrédi.
== An brèf ==
== Roulasyon enternasyonal ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1971 ==
== Désè an 1971 ==
== Wè osi ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
t3i7frrcw3wyc7s6w5bodazy2b2rt4r
1972
0
966
16403
15363
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1972''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun sanmdi.
== An brèf ==
== Roulasyon enternasyonal ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1972 ==
== Désè an 1972 ==
== Wè osi ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
2lyk0j0jx1590rjgrpl3f3gxoth5r8p
1973
0
967
16421
15362
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1973''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun lendi.
== An brèf ==
== Roulasyon enternasyonal ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1973 ==
== Désè an 1973 ==
== Wè osi ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
0fqlzkm5ozsn0cxg6u705zr4kuti1pc
1974
0
968
16419
15361
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1974''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun mardi.
== An brèf ==
== Roulasyon enternasyonal ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1974 ==
== Désè an 1974 ==
== Wè osi ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
fmlxq2c9d5eng2oftd0mxg6xqzf8jko
1975
0
969
16405
15360
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1975''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
== An brèf ==
== Roulasyon enternasyonal ==
== Èvenman ==
== Fondasyon an 1975 ==
== Nésans an 1975 ==
== Désè an 1975 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
850c17og5cjgxcbvxgriqinbqeksfe7
1976
0
970
16420
15359
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1976''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun jédi.
== An brèf ==
== Roulasyon enternasyonal ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1976 ==
== Désè an 1976 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
ouqsy8igoyfcrrvv8pftv95mmfh9r8x
1977
0
971
16362
15358
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1977''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun sanmdi.
== An brèf ==
== Roulasyon enternasyonal ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1977 ==
== Désè an 1977 ==
== Nòt ké référans ==
== Bibliyografi ==
== Lyen ekstern ==
ishxhxwce5lj5qzyp8qag7vtimd4fqk
1978
0
972
16453
15357
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1978''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun dimanch.
== An brèf ==
== Roulasyon enternasyonal ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1978 ==
== Désè an 1978 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
b7tmgoy4so3ai6nmeo5jl8zwk3zg8k0
1979
0
973
16360
15356
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1979''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun lendi.
== An brèf ==
== Roulasyon enternasyonal ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1979 ==
== Désè an 1979 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
6oddnh4c28r1r1jgp0qrl37gt2rgvc7
1980
0
974
16408
15355
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Sé lannen '''1980''' ka kouvri péryod di 1é janvyé 1980 o 31 désanm 1989.
Li sa marké pa roun vag néyo-libéral ki ka porté tchòk di gras o konminism andan sé péyi di Lès.
omb24bltw3bnkklwu7dz8vvdtr7flhv
1981
0
975
16371
15354
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1981''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun jédi.
g01t9872maw201l0lqcvo87ycphkhb2
1982
0
976
19549
19492
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1982''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun vandrédi.
pqu6gk506004fsb9g9rxwlqopj4khzb
1983
0
977
19550
19509
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1983''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun sanmdi.
anbrbct3103b5stdwvf2t495lgedcpo
1984
0
978
16375
15351
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1984''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun dimanch.
rmwsueeooxbdifrl9h4orvaqfc9klj0
1985
0
979
16374
15350
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1985''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun mardi.
968rr41cul2apmhvglj2d7fdenig562
1986
0
980
19617
19436
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''1986''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun mèrkrédi.
2gayv6ocyf3u42o228h3a2do8zvjrsg
1987
0
981
16410
15348
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1987''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun jédi.
swp127qz0y1fj8lolbrffcsdhcu331d
1988
0
982
16379
15347
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1988''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun vandrédi.
eq5wqy8g7yxejox7tir2bp3mt42is4m
1989
0
983
16380
15346
2019-12-10T20:22:27Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''1989''' sa roun lannen ki ka koumansé oun dimanch.
d57r0rkoquyz78f2ljqwcmoe0azbz7p
1990
0
984
18995
16412
2020-07-13T19:51:28Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
'''1990''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun [[lendi]].
8t0iqmkyqvxl0b42w0vtpuseaf4fuma
1991
0
985
18994
16413
2020-07-13T19:49:26Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
'''1991''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun [[mardi]].
fhoy93e2kv1clmyi5za1c1j6i9mam0p
1992
0
986
18964
18180
2020-07-13T00:19:25Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
'''1992''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun [[mèrkrédi]].
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 1992 ==
== Désè an 1992 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
o9hboll5c32nvcos94t7eux7ldd4g5c
1993
0
987
18993
16475
2020-07-13T19:49:01Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
'''1993''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun [[vandrédi]].
2n0hf740aeaaoqmmmpexmn4s24ruggu
1994
0
988
18992
16477
2020-07-13T19:48:47Z
93.157.169.14
wikitext
text/x-wiki
'''1994''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun [[sanmdi]].
szstrtpiou0nv09z7tt3pdahloxc0la
1995
0
989
18991
16483
2020-07-13T19:48:24Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
'''1995''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun [[dimanch]].
bk8itvezi5fgh2lbwxhwn7jnsvzo0e6
1996
0
990
19541
19534
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:93.157.169.14|93.157.169.14]]
wikitext
text/x-wiki
'''1996''' sa roun lannen bisekstil ki ka koumansé oun [[lendi]].
krce65lnov6vl8om4xtinqorhlr0n6a
1997
0
991
18989
16497
2020-07-13T19:47:44Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
'''1997''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun [[mèrkrédi]].
p5d88lejbussuur3chcuk1cwab9y8tl
1998
0
992
18988
16479
2020-07-13T19:47:25Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
'''1998''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun [[jédi]].
3jopfii4i6rw6pv5nbfh0lzgrytwxdo
1999
0
993
18987
16474
2020-07-13T19:47:02Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
'''1999''' sa roun lannen konmin ki ka koumansé oun [[vandrédi]].
2k9qp73s9kpxuz0mc157j2dm6czvhwm
2000
0
994
18986
16485
2020-07-13T19:46:39Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
Sé lannen '''2000''' ka étann yé kò di 1é janvyé 2000 o 31 désanm 2009. Yé ka apartni o XXIe syèk, sof 2000 ki sa dannyè [[lannen]] di XXe syèk.
mpls13rb2ir9ukzk8a2nwj23eqqijvq
2001
0
995
18985
16478
2020-07-13T19:46:04Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
Lannen '''2001''' sa roun lannen konmin di kalandriyé grégoryen ki ka koumansé oun [[lendi]], a 2001e lannen di nou lè, pronmyé lannen di IIIe milénèr é di XXIe syèk é 2e lannen di déséni 2000-2009.
bzq11y4r7a6kgd38anfcp44tpjte99v
2002
0
996
18984
16486
2020-07-13T19:45:35Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
Lannen '''2002''' sa roun lannen konmin di kalandriyé grégoryen ki ka koumansé oun [[mardi]], a 2002e lannen di nou lè, 2e lannen di IIIe milénèr é di XXIe syèk é 3e lannen di déséni 2000-2009.
m9ahawrm4u79onaemgf18b4fim8tja5
2003
0
997
18983
16489
2020-07-13T19:45:19Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
Lannen '''2003''' sa roun lannen konmin di kalandriyé grégoryen ki ka koumansé oun [[mèrkrédi]], a 2003e lannen di nou lè, 3e lannen di IIIe milénèr é di XXIe syèk é 4e lannen di déséni 2000-2009.
0ucb5zlykpwtt6xc801a81n39mcnaxu
2004
0
998
18982
16484
2020-07-13T19:45:00Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
Lannen '''2004''' sa roun lannen bisekstil di kalandriyé grégoryen ki ka koumansé oun [[jédi]], a 2004e lannen di nou lè, 4e lannen di IIIe milénèr é di XXIe syèk é 5e lannen di déséni 2000-2009.
msgiknuo0gd6i4dhotvm2e685k7b2vt
2005
0
999
18981
18943
2020-07-13T19:44:37Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
Lannen '''2005''' sa roun lannen konmin di kalandriyé grégoryen ki ka koumansé oun [[sanmdi]], a 2005e lannen di nou lè, 5e lannen di IIIe milénèr é di XXIe syèk é 6e lannen di déséni 2000-2009.
2rzy6dvgkcijnakmmossqr2386o7r73
2006
0
1000
18980
16480
2020-07-13T19:44:16Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
Lannen '''2006''' sa roun lannen konmin di kalandriyé grégoryen ki ka koumansé oun [[dimanch]], a 2006e lannen di nou lè, 6e lannen di IIIe milénèr é di XXIe syèk é 7e lannen di déséni 2000-2009.
oe1hlfxttej1dloi1yvb16cf5fy8jpg
2007
0
1001
18979
16490
2020-07-13T19:43:54Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
Lannen '''2007''' sa oun lannen konmin di kalandriyé grégoryen ki ka koumansé oun [[lendi]], a 2007e lannen di nou lè, 7e lannen di IIIe milénèr é di XXIe syèk 8e lannen di déséni 2000-2009.
d5myi3urq6kj2hxdpmp3k3dnq7vg33g
2008
0
1002
18978
16482
2020-07-13T19:43:34Z
93.157.169.14
wikitext
text/x-wiki
Lannen '''2008''' sa roun lannen bisekstil di kalandriyé grégoryen ki ka koumansé oun [[mardi]], a 2008e lannen di nou lè, 8e lannen di IIIe milénèr é di XXIe syèk é 9e lannen di 2000-2009.
f8qvupvqebqd3uygoyt03x8mt3j1g9v
2009
0
1003
18977
16492
2020-07-13T19:43:15Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
Lannen '''2009''' sa roun lannen konmin di kalandriyé grégoryen ki ka koumansé oun [[jédi]], a 2009e lannen di nou lè, 9e lannen di IIIe milénèr é di XXIe syèk é 10e é dannyè lannen di déséni 2000-2009.
0cmqyh0yjucxm0c31169t32jvbyw3fh
2010
0
1004
19639
19430
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:93.157.169.14|93.157.169.14]]
wikitext
text/x-wiki
Lannen '''2010''' sa roun lannen konmin di kalandriyé grégoryen ki ka koumansé oun [[vandrédi]], a 2010e lannen di nou lè, 10e lannen di IIIe milénèr é di XXIe syèk é pronmyé lannen di déséni 2010-2019.
bdvauhankdsg4k3z9e5p61pmkbyhaxz
2011
0
1005
18975
16495
2020-07-13T19:42:25Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
Lannen '''2011''' sa roun lannen konmin di kalandriyé grégoryen ki ka koumansé oun [[sanmdi]], a 2011e lannen di nou lè, 11e lannen di IIIe milénèr é di XXIe syèk é 2e lannen di déséni 2010-2019.
heidxagh5qxi2asle1fngtz79erzvd6
2012
0
1006
18974
2914
2020-07-13T19:41:54Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
Lannen '''2012''' sa, annan kalandriyé grégoryen, oun lannen bisekstil ki ka koumansé oun [[dimanch]]. Nou ka afekté li donk lèt dominikal-ya « AG » é li ka konté 53 simèn.
2cijlj13sh685u4fgpsnlwtluiq591w
2013
0
1007
18973
16491
2020-07-13T19:41:18Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
Lannen '''2013''' sa roun lannen konmin di kalandriyé grégoryen ki ka koumansé oun [[mardi]] é ka koresponn à 2013e lannen di nou lè, à 13e lannen di IIIe milénèr é di XXIe syèk é à 4e lannen di déséni 2010-2019.
hz3bzgchatb243z2nongq8hyqo7vfmj
2014
0
1008
18972
16494
2020-07-13T19:40:54Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
Lannen '''2014''' sa roun lannen konmin di kalandriyé grégoryen ki ka koumansé oun [[mèrkrédi]] é ka koresponn à 2014e lannen di nou lè, à 14e lannen di IIIe milénèr é di XXIe syèk é 5e lannen di déséni 2010-2019.
0ejp0887i32fdabnj2xgihakivw78f0
2015
0
1009
18971
16487
2020-07-13T19:40:30Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
Lannen '''2015''' sa roun lannen konmin du kalandriyé grégoryen ki ka koumansé oun [[jédi]], a 2015e lannen di nou lè é 15e lannen di IIIe milénèr, di XXIe syèk é 6e lannen di déséni 2010-2019.
6fo264tjom85bbbrw5b8stx2j91jtr2
2016
0
1010
18970
2922
2020-07-13T19:39:43Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
Lannen '''2016''' sa, annan kalandriyé grégoryen, oun lannen bisekstil ki ka koumansé oun [[vandrédi]]. Nou ka afekté li donk lèt dominikal-ya « CB » é li ka konté 52 simèn.
3agnpbsehmi8c5qt78u1f6jl0wmggju
2017
0
1011
18969
16493
2020-07-13T19:39:14Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
Lannen '''2017''' sa roun lannen konmin di kalandriyé grégoryen ki ka koumansé oun [[dimanch]], a 2017e lannen di nou lè, 17e lannen di IIIe milénèr é di XXIe syèk é 8e lannen di déséni 2010-2019.
o0t8dhcl1f3kskr65kal2801s97j0e6
2018
0
1012
18963
16496
2020-07-13T00:18:44Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
Lannen '''2018''' sa roun lannen konmin di kalandriyé grégoryen ki ka koumansé oun [[lendi]]. A 2018e lannen di nou lè, 18e lannen di IIIe milénèr é di XXIe syèk é 9e lannen di déséni 2010-2019.
k6vwk8utjg9wua5lmb9i8ag77dv602x
Abolisyon di lesklavaj
0
1013
15970
15883
2019-12-10T20:16:42Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''Abolisyon di lèsklavaj''' di ka konsisté à entèrdi jouridikman lèsklavaj-a. Si nou ka trouvé istorikman dé lègzanp ponktchwèl é lokalizé d'afranchisman dé èsklav, entèrdiksyon légal di lèsklavaj-a, ki étann à tout katégori di popilasyon, ka rété rar anvan lépòk kontanporenn. À finisman-an di xviiie syèk é o xixe syèk, à partir di Éròp, oun mouvman istorik di anplò entèrnasyonal ki ka kondjwi à oun abolisyon progrésiv di lèsklavaj-a annan téritwar-ya kontrolé pa Éropéyen-yan oben sa isou di yé kolonizasyon. O koumansman di xxe syèk, entèrdiksyon-an di lèsklavaj-a té akiz andan prensipal Léta di planèt-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
4h5jvfku3ega8au0lxmqj1xpiplxkr7
Abraham
0
1014
15955
15884
2019-12-10T20:16:42Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:El_sacrificio_de_Isaac_(Domenichino).jpg|thumb|Abraham ké sakrifis-a d'Isaac pen pa Le Dominiquin (1628-29).]]
'''Abraham''' (hébreu : אַבְרָהָם /av.ra.'ham/, guèze : አብርሃም /ab.ra.'ham/, arab : إبراهيم/ib.ra.'him/) sa prensipal patriyarch-a dé rélijyon jwiv, krétchenn ké musulmane. Li sa figir santral-a di Liv di Jénèz-a, é sa nonmen Ibrahim annan Koran. Konsidéré kou pè di pèp jwif, i ka fè parti dé pronmyé patriyarch di Labib-a. Inisyatò di monotéyism, aïeul di joudayisme é di kristchanism, li sa konsidéré kou roun gran pofèt annan Islam-an.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
0ex15x9sf9ivmr23r8f3efajnvki90x
Abraham Lincoln
0
1015
15966
15885
2019-12-10T20:16:42Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Abraham_Lincoln_O-77_matte_collodion_print.jpg|thumb]]
'''Abraham Lincoln''', né 12 févriyé 1809 annan konté di Hardin o Kentucky é mouri asasiné 15 avril 1865 atè Washington, D.C., sa roun wonm di Léta amériken. Li sa sèzyenm prézidan dé Étazini. Li sa éli à dé répriz prézidan dé Étazini, an novanm 1860 é an novanm 1864. Li sa pronmyé prézidan répibliken di listwè-a di péyi. Li dirijé Étazini lò di pir kriz konstitisyonèl, militèr é moral di so listwè di Lagèr di Sésésyon-an, é réyisi à prézèrvé Inyon-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Étazini]]
[[Katégori:Personalité]]
p8i377outc5cbzzyzq3szga0oiwc62k
Achéménid
0
1016
17446
17440
2020-01-15T16:14:53Z
Praxidicae
184
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/Ductueo02739937ÖRŒC|Ductueo02739937ÖRŒC]] ([[User talk:Ductueo02739937ÖRŒC|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Achaemenid_(greatest_extent).svg|thumb|Anpir achéménid à so apojé.]]
'''Anpir achéménid''' sa pronmyé dé anpir pèrs à régné asou roun grann parti di Mwayen-Oryan douran Ier milénèr anv. J.-K. I ka étann so kò alò o nò é à lwès an Azi Minò, an Thrace é asou laplipa dé réjyon di Pon Euxin ; à lès jouk an Afghanistan é asou roun parti di Pakistan atchwèl, é o sid é o sid-lwès asou roun atchwèl Irak, asou Siri, Éjip, Nò di Arabi saoudit, Jordani, Israyèl é Palestin, Liban é jouk o nò di Libi.
Non-an « Achéménid » (an vyé pèrs : Haxāmanišiya) ka rapòrté so kò o klan fondatò ki ka libéré bò'd 550 anv. J.-K. di titèl dé Mèd, oparavan yé souvren, ensi ki o gran anpir ki ka rézilté answit di yé fizyon.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Istwè]]
sn5dy4xfzyln4jrlrarw8ut9y2c2dag
Adi Shankara
0
1017
15985
15887
2019-12-10T20:16:42Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Raja_Ravi_Varma_-_Sankaracharya.jpg|thumb]]
'''Adi Shankara''' (sanskri : Ādi Śaṅkara, devanagari : आदि शङ्कर ; pafwè aplé Ādi Śaṅkarācārya ; de Śaṅkara oben Śaṃkara, « sala ki ka apòrté félisité-a », oun dé épitèt di Shiva), sa, o viiie syèk, oun dé pli sélèb mèt spiritchwèl di hindouism-a, filozòf di lékòl òrtodòks-a Advaita Vedānta, é komantatò dé Upanishad védik, di Brahma Sūtra é Bhagavad-Gita. Li té gen pou mèt Govindanātha é té ka mennen oun lavi rénonsan itinéran (saṃnyāsin) ki ka alé di roun monastè oben di roun tanp à rounòt, di roun kominoté à rounòt.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Filozòf]]
tmyf6vunr1779je36m45jeop68z7jqn
Adiksyon
0
1018
15964
15889
2019-12-10T20:16:42Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''Adiksyon'''-an, oben '''dépandans''', oben '''aswétid''', sa roun kondjwit ki ka roupozé asou roun anvi ki répété é iréprésib di fè oben di konsomé tchèk kichoz an dépi di motivasyon é dé léfò di sijè pou soutrè so kò.
Sijè-a ka livré so kò à so adiksyon (pa lègzanp : itilizasyon di roun ladròg, oben partisipasyon à roun jé di lajan), malgré konsyans égi-a ki li gen — pli souvan-an — d'abi é di pédi di so libèrté d'aksyon, oben di yé évantchwalité.
Oun adiksyon ka manifèsté so kò pa roun fénomenn di mank lòské nou sa privé di roun benzwen pa vital (lègzanp di benzwen vital : nouritir, somèy...). Sa adiksyon sa dit grav, si so sévraj ka antréné di vyolans-a oben di agrésivité-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
lsqii3d1cdy7vcjhqmxllk34uq0crh6
Adisyon
0
1019
15974
15890
2019-12-10T20:16:42Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:2+2.svg|thumb|right|240px|Oun adisyon.]]
'''Adisyon'''-an sa roun opérasyon élémantèr, ki ka pèrmèt notaman di dékri réyinyon-an di kantité oben adjonksyon-an di grandò ègstansiv di menm natir, kou longò-ya, lè-ya, oben volim-yan. An partikilyé an fizik, adisyon-an di Dé grandò pa pouvé éfèktchwé so kò nimérikman ki si sa grandò-ya sa èsprimé ké menm inité di mizour. Rézilta-a di roun adisyon sa aplé oun sonm, é nonm-yan ki nou ka adisyonnen, tèrm-yan.
An matématik, adisyon-an sa dévlopé asou ansanm-yan di nonm izwèl mè ka défini so kò osi pou ròt lòbjè matématik kou vèktò-ya é fonksyon-yan.
Pa analoji, nou ka aplé adisyon lalwa-a di konpozisyon entèrn dé lèspas vèktoryèl é di sèrten group abélyen.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
jhec018q4c0iclvnp07i5vdaut9xoka
Adolf Hitler
0
1020
15971
15891
2019-12-10T20:16:42Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Bundesarchiv_Bild_183-S33882,_Adolf_Hitler_retouched.jpg|thumb|Adolf Hitler and 1937.]]
'''Adolf Hitler''' (prounonsé an alman [ˈa.dɔlf ˈhɪt.lɐ]) sa roun idéyològ é wonm di Léta alman, né 20 avril 1889 atè Braunau am Inn an Otrich-Ongri (jòdla an Otrich é toujou lavil-frontchèr ké Almagn) é mouri pa sousid 30 avril 1945 atè Berlin. Fondatò ké figir santral di nazism, i ka pran pouvwar an Almagn an 1933 é ka enstoré oun diktatir totalitèr, enpéryalis é rasis dézigné anba non-an di Trwazyenm Reich.
Manm di Parti nasyonal-sosyalis dé travayò alman (NSDAP, parti nazi), i ka enpozé so kò à tèt-a di mouvman an 1921 é ka tanté an 1923 oun kou di Léta ki ka échwé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
o0xea0ujan8fkpp4fu6vsukjff58lwo
Adorasyon
0
1021
15954
15892
2019-12-10T20:16:42Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Religion-Pearce-Highsmith-detail-1.jpeg|thumb|Rélijyon di Charles Sprague Pearce (1896).]]
An rélijyon, '''adorasyon'''-an sa kilt ki randé à roun bondjé.
== Kristchannism ==
Pronmyé koumannman-an (« To ké kontan Ségnò to Bondjé, di tout to tchò, di tout to lanm é di tout to fòs-ya. ») ka aplé wonm-an à krè an Bondjé, à èspéré an Li é à konton li pa-disou tout bagaj. Adoré Bondjé, priyé li, ofri li kilt-a ki ka rouvini li, akonpli pronmès-ya ké vé ki li té fè, sa dé zak di vèrti-a di rélijyon ki ka roulévé di obéyisans-a, o divwè di wonm-an (endividjwèlman é sosyalman) di randé à Bondjé oun kilt otantik. Antan ki li ka roujété oben ka roufizé ègzistans-a di Bondjé, atéyis-a sa roun péché. Wonm-an « divèt pouvé profésé libman rélijyon-an an privé é an piblik (DH 15) ».
== Nòt ké référans ==
== Annègs ==
9tgt2ybm0fh65kcrl8sq2gxa7qvxvql
Afganistan
0
1022
19396
2972
2022-05-26T16:01:09Z
CommonsDelinker
24
Removing [[:c:File:National_emblem_of_Afghanistan.svg|National_emblem_of_Afghanistan.svg]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Taivo|Taivo]] because: Broken [[:c:COM:REDIRECT|redirect]] ([[:c:COM:CSD#G2|G2]]).
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik islamik d'Afganistan
|non lokal = د أفغانستان اسلامي جمهوریت (ps)<br/>جمهوری اسلامی افغانستان (prs)
|drapo = Flag_of_Afghanistan.svg
|armwari =
|kart = Afghanistan_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = Dari é pachto
|kapital = [[Kaboul]]
|siperfisi total = 652 864
|jantilé = Afgan
|popilasyon total = 32 564 342
|lannen = 2015
}}
'''Afganistan''', an form long '''Répiblik islamik d'Afganistan''' (pachto : د أفغانستان اسلامي جمهوریت (Da Afghanestan Islami Jomhouriyet) ; dari : جمهوری اسلامی أفغانستان(Jomhūrī-ye Eslāmī-ye Afġānestān)), sa roun péyi d'[[Lazi]] santral.
2c3pejkzsao51y12x5171edtoheiuox
Agnostisism
0
1023
15977
15893
2019-12-10T20:16:42Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''Agnotisism'''-an (oben pansé di entérogasyon-an) sa roun konsèpsyon soulon lakèl lèspri moun-an pa pouvé aksédé à absoli-a. Soulon agnostik-ya, li sa enposib di tranché déba-a asou ègzistans-a di roun bondjé oben di roun divinité. I pa gen pyès pròv définitiv asou sijè-a, é I pa posib di prounonsé so kò.
Si agnostik-ya ka rifouzé roufizé di prounonsé so kò kant quant à ègzistans di roun entélijans sipéryò, i pa ka akòrdé, an révanch, oben di mwen ka tann à akòrdé, pyès transandans ké pyès valò sakré o rélijyon (profèt, mési, tèks sakré...) é à yé enstitisyon (klèrjé, ritchwèl ké prèskripsyon divèrs...).
== Nòt ké référans ==
8s0d54uqravxq41id4r717u2p9dvpxp
Agrikiltir
0
1024
15967
15894
2019-12-10T20:16:42Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Tractors_in_Potato_Field.jpg|thumb|Kiltir entansiv di ponm di latè an plen chan.]]
'''Agrikiltir'''-a (di laten agricultura, konpozé à partir di ager, chan é colere, kiltiv) sa roun processus pa lakèl moun ka aménajé yé ékosistèm é ka kontrolé sik byolojik-a di lèspès domèstiké, annan but-a di prodjwi dé aliman ké ròt rousours itil à yé sosyété. Li ka dézigné ansanm-an dé savwar-fè é aktivité ki gen pou lòbjè kiltir-a dé sòl, é, pli jénéralman, ansanm-an dé travay asou milyé natirèl-a(pa rounso térès) ki ka pèrmèt di kiltivé é prélvé dé vivan (véjétal, zannimo, wè chanpignon oben mikròb) itil pou moun.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
7813qk5qa9kalogk6d2ydudtbewp8pc
Ajèb
0
1025
15953
15895
2019-12-10T20:16:42Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''Aljèb'''-a (di arab-a al-jabr) sa roun branch dé matématik ki ka pèrmèt di èsprimé propriyété-ya dé opérasyon é trétman-an dé ékwasyon é ka abouti à étid-a dé èstriktir aljébrik. Soulon lépòk-a é nivo d'étid konsidéré, li pouvé fika dékri kou :
* oun aritmétik jénéralizé, ki ka étann à diféran lòbjè oben grandò opérasyon izwèl-ya asou nonm-yan ;
* téyori-a dé ékwasyon dé polinom ;
* dipi koumansman-an di xxe syèk, étid dé èstriktir aljébrik (aljèb jénéral oben abstrèt).
Domenn-an d'aplikasyon di aljèb-a ka étann so kò dé problenm aritmétik, ki ka trété di nonm, à sa-ya di lorijin jéyométrik tèl ki jéyométri analitik di Descartes oben nonm konplèks. Aljèb-a ka tchipé ensi roun plas charnyèr ant aritmétik-a ké jéyométri-a ki ka pèrmèt di étann é di inifyé domenn nimèrik-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
lvbs081zv6ci7npx32nfpye1vrk1999
Aksidan vaskilèr sérébral
0
1026
16000
15896
2019-12-10T20:16:42Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
Oun '''aksidan vaksidan sérébral''' ('''AVS'''), ansyennman aksidan serébro-vasikilè(ASV) é popilèrman aplé '''atak sérébral''', '''enfarktis sérébral''' oben '''konjésyon sérébral''', sa roun défisit nérolojik souden di lorijin vaskilèr ki kozé pa roun enfarktis oben rounémoraji o nivo di sèrvo. Tèrm-an « aksidan » ka souligné laspè souden oben brital dé senptom, mè annan laplipa dé ka koz-ya di sa afèksyon sa entèrn (lyé à laj-a, alimantasyon-an oben ijyenn-an di lavi, motaman).
Senptom-yan ka varyé bokou di roun ka à ròt-a soulon natir-a di AVS-a (ichémik oben émorajik), andrwa-a ké tay-a di lézyon sérébral-a : pyès sign roumarkab, pédi di motrisité-a, pédi di sansibilité-a, troub di langaj, pédi di wè-a, pédi di konésans, désè.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
br4t198zxl90euwdqiidv4y8uy5askn
Aktivité fizik
0
1027
15951
15897
2019-12-10T20:16:42Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
'''Aktivité fizik'''-a ka rougroupé an menm tan lègzèrsis fizik di lavi kotidjenn-an (an kaz, lò di jardinaj, dé kours, komisyon ké ròt ravitayman, lò di travay, di march, di izaj dé èskalyé, dé déplasman é dé mòd di transpò), aktivité fizik di lwézir ké pratik spòrtiv. Soulon OMS-a, spòr sa roun « anba-ansanm di aktivité fizik-a, èspésyalizé é òrganizé ». Apar régilarité-a ké frékans di ègzèrsis-a, trwa paramèt ka sanblé enpòrtan lò di ègzèrsis-a : kantité d'énèrji-a ki dépansé an mòd aérobi, pik-a d'entansité di léfò-a ké douré-a di léfò-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
8jaj6wq19ekxm9hbh88aq1kfnh70vya
Al-Khwarismi
0
1028
15973
15898
2019-12-10T20:16:42Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:1983_CPA_5426.jpg|thumb|Tenb sovyétik di 4 kopecks à éfiji-a d'Al-Khwarizmi, émi 6 sèptanm 1989 pou so 1200e anniversaire (789-1989)]]
'''Muhammad Ibn Mūsā al-Khuwārizmī''', jénéralman aplé Al-Khwarizmi (latinizé an Algoritmi), né annan lannen -yan 780, orijinèr di Khiva andan réjyon di Khwarezm ki li bay so non, annan atchwèl Ouzbékistan, mouri bò'd 850 atè Bagdad, sa roun matématisyen, jéyograf, astrològ é astronòm pèrs, manm di Kaz di sajès-a di Bagdad. So ékri, rédijé an lanng arab, épi anmòrfwézé an laten à partir di xiie syèk, pèrmèt entrodiksyon-an di aljèb-a an Éròp. So lavi té an totalité à lépòk-a di dinasti abbassid-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
6eiugsr5y5yebb7y9q111ctiqqjl7w5
Alan Turing
0
1029
15965
15899
2019-12-10T20:16:42Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Alan_Turing_Aged_16.jpg|thumb| Alan Turing lò i té gen 16 lan.]]
'''Alan Mathison Turing''', né 23 jen 1912 atè Lonn é mouri 7 jen 1954 atè Wilmslow, sa roun matématisyen ké kriptològ britannik, lotò di travay ki ka fondé syantifikman enfòrmatik-a.
Pour rézoud problenm fondamantal-a di désidabilité-a an aritmétik, li ka prézanté an 1936 oun éspéryans di pansé ki nou ké nonmen answit machin di Turing é dé konsèp di progranmasyon é di progranm, ki ké pran tout yé sans ké difizyon-an dé òrdinatò, annan mwatché di xxe syèk.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
ii2m2qgzps7zbo96il506b9vfznxayf
Albani
0
1030
15952
15900
2019-12-10T20:16:42Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Albani
|non lokal = Republika e Shqipërisë (sq)
|drapo = Flag_of_Albania.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Albania.svg
|kart = Europe-Albania.svg
|lanng ofisyèl = [[Albanè]]
|kapital = [[Tirana]]
|siperfisi total = 28 748
|jantilé = Albanè(z)
|popilasyon total = 3 029 278
|lannen = 2015
}}
'''Albani''', an form long '''Répiblik di Albani''' (an albanè Shqipëria ou Republika e Shqipërisë [ɾɛˈpubliˌka ɛ ˌʃcipˈɾi:s], litéralman « péyi dé zèg ») sa roun répiblik sitchwé an [[Léròp]] di Sid, annan Lwès di pénensil balkanik.
30afoynjdcul6bsnqmk72wx15k1shnk
Albert Einstein
0
1031
15972
15901
2019-12-10T20:16:42Z
Praxidicae
184
rvv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Albert_Einstein_1947.jpg|thumb]]
'''Albert Einstein''' (prounonsé an alman[ˈalbɐt ˈaɪnʃtaɪn]) né 14 mars 1879 koté Ulm, annan Wurtemberg (Almagn), é mouri 18 avril 1955 atè Princeton, annan New Jersey (Étazini), sa roun fizisyen téyorisyen. I té siksésivman alman, apatrid (1896), swis (1901) et di doub nasyonalité helvético-amérikenn (1940). I té kanmarad d'étid di Mileva Marić, épi, an prémyèr nòs, so épou. I té kouzen-an d'Elsa Einstein, don i té, an ségonn nòs, épou-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
0z5f1yja6qktfwle142v0oh0esb8adj
Aleksann Gran-an
0
1032
15950
15903
2019-12-10T20:15:05Z
Praxidicae
184
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/104.250.108.86|104.250.108.86]] ([[User talk:104.250.108.86|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:AlexanderTheGreat_Bust.jpg|thumb|Bous di Aleksann]]
'''Aleksann Gran-an''' (an grèk ansyen : Ἀλέξανδρος ὁ Μέγας / Aléxandros ho Mégasou Μέγας Ἀλέξανδρος / Mégas Aléxandros) oben Aleksan III di Masédwann ( Ἀλέξανδρος Γ' ὁ Μακεδών / Aléxandros III ho Makedốn), né 21 jwiyé 356 anv. J.-K. atè Pella (Grès), mouri 11 jen 323 anv. J.-K. atè Babylone(atchwèlman an Irak), sa roun rwè di Masédwann é roun dé pèrsonnaj pli sélèb-a di Antikité-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
jrqvpb9t8ne38hzenkyywahee7jjug7
Alerji
0
1033
3013
3012
2019-11-22T09:56:48Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Allergy degranulation processes 01.svg|thumb|kontak di roun alèrjenn (1), mastosit-ya (6) ka libéré dé médjatò (4, 5, 7) kou istamin ki ka déklanché dé réyaksyon alèrjik.]]
'''Alèrji''' sa roun fénomenn di ègzajérasyon patolojik di répons imounitèr, an partikilyé réyaksyon enflamatwè, fas à roun antijenn jénéralman étranjé pou lòrganism — nou ka palé pli présizéman di alèrjenn annan ka di alèrji. Li sa roun fòrm di ipèrsansibilité. Trétman-yan ka konsisté à randé òrganism toléran pou soubtans enkriminé sa nonmen « désansibilazasyon ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Maladi]]
fyuxmpfnaorucyodvu4ujdu7thh8axb
Alg
0
1034
3016
3015
2019-11-22T09:56:48Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Adolphe_Millot_algues.jpg|thumb]]
'''Zalg'''-ya /zalg/ sa roun dé fika vivan ki kapab di fotosentèz oksijénik don sik-a di so lavi ka déroulé so kò jénéralman an milyé akwatik. Yé ka konstitchwé oun pa ki trè enpòrtant di byodivèrsité-a é baz prensipal-a dé chenn alimantèr dé dilo dous, somat é marin. Divèrs lèspès sa itilizé pou alimantasyon moun-an, agrikiltir-a oben endistri-a.
Zalg-ya pa ka konsisté roun group évolitif inik, mè ka rasanblé tout oun séri d'òrganism ki pouvé apartni à dé group filojénétik trè diféran. Di fè, zalg-ya té souvan défini pa défo, pa senp opozisyon o véjétal térès oben akwatik plirisélilèr.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
7tkhkar77n5m05qvj5wk1tjwwb991cr
Algoritm
0
1035
3019
3018
2019-11-22T09:56:48Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''algoritm''' sa roun swit fini é pa anbigi d’opérasyon oben d'enstriksyon ki ka pèrmèt di rézoud roun problenm oben d'òbténi roun rézilta.
Mo-a algoritm ka vini di non di roun matématisyen pèrs di ixe syèk, Al-Khwârizmî (an arab : الخوارزمي). Domenn-an ki ka étidjé algoritm-yan sa aplé algoritmik-a. Nou ka routrouvé jòdla dé algoritm annan di nonbréz aplikasyon tèl ki fonksyonnman-an dé òrdinatò, kriptografi-a, routaj d'enfòrmasyon, planifikasyon-an é itilizasyon òptimal-a dé rousours, trétman-an d'imaj, trétman-an di tèks, byo-enfòrmatik, etc.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ck3ktmqhxje5v46h4xtcdw7ycqlvav3
Ali ibn Abi Talib
0
1036
19563
19505
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
'''Abū al-H̩asan ʿAlī ibn Abī T̩ālib''' (v. 600 - 661) (an arab : أبو الحسن علي بن أبي طالب, an persanعلی پسر ابو طالب), souvan dézigné senpman pa so prénon Ali (ʿAlī), sa tiboug d'Abû Tâlib, tonton di profèt di islam Mahomet, ki élvé li é ka protéjé kou so pròp tiboug aprè lanmò-a di so gran-pè ‘Abd al-Mottalib. Ali né bò'd 600, atè La Mecque (atchwèl Arabi saoudit), oun dizenn di lannen anvan koumansman di misyon profétik-a di Mahomet. Li té an menm tan protéjé-a, kouzen-an, disip-a ké jand-a di Mahomet an épouzan so tifi Fâtima, né di so pronmyé épouz Khadija an 622.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
rzcd9c07hp546zg2t92l2kbvjzrpnxj
Alinisaj
0
1037
15918
15904
2019-12-10T20:12:02Z
Praxidicae
184
xwiki lta
wikitext
text/x-wiki
'''Alinisaj''' oben '''alinaj''', di fason pli korèk étimolojikman '''atérisaj asou Lalin-an''', sa rivé-a san domaj di roun anjen èspasyal abité oben inabité à sirfas-a di Lalin-an di roun satélit natirèl di roun planèt. Mo-a « alinisaj » sa pafwè (kwaki sa ka rété rar) anplwayé pou roun atérisaj asou rounòt satélit natirèl. Èsplorasyon-an di Lalin-an té roun dé lòbjèktif di mounité-a dipi ki sala konprann ki Lalin-an té kò sélès-a ki pi pròch di Latè-a. Roun dé lègzanp ki pli flagran ki sa famé roman-an di Jules Verne, ''De la Terre à la Lune'', ékri an 1865, oben pli résaman album-yan di Hergé, ''Objectif Lune'' (1953) ké ''On a marché sur la Lune'' (1954).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
0vbsus7dwja7lx5acpa9vbruvjw4ngr
Aljèb linéyèr
0
1038
15914
15905
2019-12-10T20:12:02Z
Praxidicae
184
xwiki lta
wikitext
text/x-wiki
'''Aljèb linéyèr''' sa branch-a dé matématik ki ka entérésé so kò o lèspas vèktoryèl é o transfòrmasyon linéyèr, fòrmalizasyon jénéral dé téyori dé sistenm d'ékwasyon linéyèr.
== Istwè ==
Listwè-a di aljèb-a linéyèr ka koumansé ké Al-Khawarizmi ki té tradjwi dé tèks di matématik endjen, réyentèrprété travay-ya di lékòl grèk-a é ki sa sours-a di dévlopman konsyan di aljèb-a ki ké étann so kò pannan dé syèk aprè li. Li té roupran pa René Descartes ki ka pozé dé problenm di jéyométri, kou détèrminasyon-an di entèrsèksyon-an di Dé drèt, an tèrm d'ékwasyon linéyèr, ki ka établi dè lò roun pon ant Dé branch matématik jouk alò séparé : aljèb-a jé jéyométri-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
6z0xd7hq8agq5wzmzk8a38s8k3dmpsa
Alkolism
0
1039
15921
15906
2019-12-10T20:12:02Z
Praxidicae
184
xwiki lta
wikitext
text/x-wiki
'''Alkolism''', '''alkoolodépandans''', oben '''étilism''', sa adiksyon pou éthanol-a (alkool étilik) ki konténi annan bwéson alkoolizé.
Òrganizasyon mondjal di santé (OMS) ka roukonnèt dipi 1978 alkolism-an kou roun maladi é ka défini li kou dé « troub mantal ké troub di konpòrtman » ki lyé à enjésyon frékant d'alkool étilik.
Sa pédi di kontrol ka akonpagné so kò jénéralman di roun dépandans fizik karaktérizé pa roun seendrom di sévraj à larè-a di konsomasyon-an (farmakodépandans), oun dépandans psichik, ensi ki roun tolérans (ka nésésité di ogmanté doz-ya pou obténi menm léfè-a).
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
tok820b1s980bjl9fl9d37tdkbxonr0
Alp
0
1040
15932
15907
2019-12-10T20:12:02Z
Praxidicae
184
xwiki lta
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Alps satellite in winter.jpg|thumb]]
'''Alp'''-ya sa roun chenn di montangn ki ka étann so kò an Éròp, ki ka roukouvri frontchèr nò di Itali, Sid-Ès di Lafrans-a, Monaco, Swis-a, Liechtenstein-an, Otrich-a, Sid di Almagn-an ké Slovéni-a.
Alp-ya ka kilminé à 4 809 mèt, o somè di mon Blanng. Nou ka rousansé 82 somè majò di pli di 4 000 m d'altitid (Swis : 48, Itali : 38, Lafrans : 24). Kòl-ya di montangn ka rélyé valé-ya oben péyi-ya ki ka dépasé souvan 2 000 m d'altitid. Alp-ya ka fòrmé oun baryèr di 1 200 km ant Méditérané-a ké Danoub-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Léròp]]
[[Katégori:Montangn]]
a0xa914ib1s81xckqtrhops84vje6ab
Aluminium
0
1041
15912
15908
2019-12-10T20:12:01Z
Praxidicae
184
xwiki lta
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Aluminium-4.jpg|thumb|Moso d'aluminium.]]
'''Aluminium'''-an sa éléman chimik di niméro atomik 13, di senbòl Al. I ka apartni o group 13 di tablo péryodik ensi ki à fanmi-a dé métal ki pov.
Kò senp aluminium-an sa roun métal maléyab, di koulò lajan, roumarkab pou so inaltérabilité é so fèb dansité. A métal-a pli abondant-a di lapo pyébwa térès-a é trwazyèm éléman-an ki pli abondant aprè òksijenn-an ké silicium-an ; i ka rouprézanté anviron mwayenn 8 % di lamas-a dé matéryèl di sirfas-a ki solid di nou planèt. Aluminium-an sa, an règ jénéral, ki tròp réyaktif pou ègzisté à léta natif-a annan milyé natirèl-a : nou ka trouvé li anba fòrm konbiné annan pli di 270 minéral diféran.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
0gu326mu1stpn0yiej5sbjz5wvh2a2e
Alyaj
0
1042
19665
19648
2022-07-29T20:13:46Z
Drummingman
2160
cross wiki vandalism
wikitext
text/x-wiki
Oun '''alyaj''' sa konbinézon-an di roun éléman métalik ké roun oben plizyò métal pa fizyon.
Oun métal pir gen dé karaktéristik mékanik ki sa laplipa di tan rélativman fèb. Fè-a d'ajouté ròt éléman ka pèrmèt di « rédi » métal-a an ogmantan so karaktéristik mékanik-ya. Out ranfòrsman mékanik ki anjandré pa défòrmasyon, tèl ki ékrouisaj-a, i ka ègzisté dé doursisman chimik pa adiksyon di éléman an solisyon solid oben pa présipitasyon di faz ségondèr ki doursisant tèl ki karbir-ya.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
0rayqjqhk55x4migogpm89szh5ol15t
Amphibia
0
1043
15938
15910
2019-12-10T20:12:02Z
Praxidicae
184
xwiki lta
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Amphibians.png|thumb]]
'''Anfibyen'''-yan (Amphibia), ansyennman « batrasyen », ka fòrmé oun klas di vèrtébré tétrapòd. Yé sa jénéralman défini kou roun group ki ka enkli « ansanm-an dé tétrapod ki pa-amnyot ». Branch-a di zooloji-a ki ka étidjé yé (ensi ki « rèptil »-ya) sa èrpétoloji, pli présizéman batracholoji, di grèk batrachos, grinouy, ki yé sa èspésyalman konsakré.
Anfibyen-yan ka viv annan roun grann varyété di labita mè majorité-a dé lèspès ka afèksyoné ékosistenm térès-a, di dilo dous oben arborikol. Anfibyen-yan ka koumansé jénéralman yé lavi anba fòrm di roun larve akwatik, ki ka métamorphozé plita an fòrm granmoun définitiv.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
elchwodebwsdf0yscvl9jubzri97d2l
Ampir britanik
0
1044
15913
15911
2019-12-10T20:12:01Z
Praxidicae
184
xwiki lta
wikitext
text/x-wiki
'''Anpir britanik''' oben '''Anpir kolonyal britanik''' té roun ansanm téritoryal konpozé dé dominyon, koloni, protèktoral, manda ké ròt téritwar gouvèlné oben administré pa Rwayom-Ini. I ka trouvé so orijin annan kontwar komèrsyal-ya épi koloni-ya di lout-lanmè établi trè progrésivman pa Anglétèr, à partir di finisman-an di xvie syèk. Li té pronmyé pwisans mondjal à so apojé an 1922, ké roun kar di popilasyon mondjal, ki sa anviron 400 milyon di zabitan é té ka étann so kò 29,8 milyon di km² (anviron 22 % dé latè émerjé). An konsékans, so éritaj annan domenn-yan di politik-a, di drwè, di lengwistik-a é di kiltir-a kolosal.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
ntd0x5ptgcxpjf1ypa5cq1pdzkhs4ag
Ampir byzanten
0
1045
3059
3058
2019-11-22T09:56:49Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Anpir bizanten''' oben '''Anpir romen d'Oryan''' ka tèsté parti oryantal di Anpir romen isou di partaj di pouvwar enpéryal o ive syèk ant Dé anprò, roun ka régné asou Oryan (Pars Orientalis) ké pou kapital Constantinople (ansyennman aplé Byzance), ròt-a asou parti ògsidantal (Pars Occidentalis) ké kou kapital Milan, épi Ravenne. A annan ségonn lanmotché di xixe syèk ki apélasyon-an « bizanten » ka jénéralizé so kò pou Anpir romen d’Oryan, mè, anfèt, i pa gen di fondasyon ni di koumansman di Anpir bizanten : dustenksyon-an ant Anpir romen ké Anpir bizanten, ki ranplasé ésprésyon « Ba-Anpir », sa roun késyon di konvansyon ant istoryen modèrn-yan, tout an présizan ki sa tèrm pas kart dézigné rounòt Léta ki Léta romen mè oun péryòd istorik di sala.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Mwayen-Aj]]
t8nk8dx7hvpv02uqmdbudckpg8dg2ii
Ampir mongol
0
1046
3063
3062
2019-11-22T09:56:49Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Anpir mongol''' sa fondé on koumansman di xiiie syèk pa Gengis Khan, so tiboug ké piti-tiboug ké yé larmé. I té ka kouvri à so apojé jouk anviron 33 milyon di kilomèt karé.
À finisman-an di xiiie syèk, i ka étann so kò di Méditérané-a o Pasifik é di Sibéri à Enn ké à Endochin, mè pa ka enkli téritwar vasal-ya di ansyen Anpir di Risi ni Endonchin-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Mwayen-Aj]]
p1trrusjzk7hcvbr0u5cbdcic49u0af
Ampir otoman
0
1047
3067
3066
2019-11-22T09:56:49Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Anpir otoman''' (tirk otoman : دولت عليه عثمانیه, Devlet-i ʿAlīye-i ʿOsmānīye, litéralman Léta otoman égzalté; tirk : Osmanlı İmparatorluğu oben Osmanlı Devleti; koni istorikman an Éròp di Lwès kou Anpir tirk, Tirki otomann, oben senpman Tirki), té roun anpir fondé a finisman-an di XIIIe syèk o nòrwès di Anatoli, andan komin di Söğüt (atchwèl provens di Bilecik), pa leader tribal Oghouze, Osman Ié.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Mwayen-Aj]]
99v9caujjdsmkpvf546j5z5jvbxu6lg
Anpir ris
0
1048
19167
19147
2021-03-02T17:15:39Z
23.106.56.19
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Russian Empire (1867).svg|thumb|Étandou di Anpir ris an 1866.]]
'''Anpir ris''' (an [[ris]] Российская империя, Rossiïskaïa imperia, pa égalman tradjwi pa « anpir di Risi ») sa antité politik-a di Risi di 1721, anba règn di Pierre Ié, à 1917, lannen di dépozisyon di Nicolas II, anfèt, di so frè Michel Alexandrovitch (Michel II), dannyé anprò o koumansman di révolisyon ris an fabò dikèl li té abdiké. So kapital sa [[Saint-Pétersbourg]] (risifyé an Petrograd, an rézon di so konsonans [[Lanlmangn|alman]], o koumansman di Pronmyé Lagèr mondjal-a).
À finisman-an di xixe syèk, tay-a di Anpir sa d'qnviron 21 800 000 kilomèt karé (prèsk 1/6e dé latè émèrjé di glòb).
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Risi]]
3b7lqerh3xx4bczly6j1r53ki7pn9qx
Ampir romen
0
1049
3078
3077
2019-11-22T09:56:50Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Ampir romen'''-an (latin: ''Imperium romanum'') sa non ki té bay par sé istoryen a dominasyon romenn antik antr 27 av. J.-K. é 476 ap. J.-K.. Pou péryod postéryèr-a, di 476 a 1453 ap. J.-K., ki ka konserné sirtou parti oryantal di Ampir-a, ké Constantinople pou kapital-a, sé istoryen modern ka palé jòdla di Ampir byzanten, mè sa term apari sèlman o XVI e syèk, sé zabitan di épòk ki té ka toujour aplé li « ampir di sé Romen », é distenksyon antr Ampir romen ké Ampir byzanten é dat di nèsan a asigné li oun kestyon di konvansyon antr cherchèr moderne. An Éròp di Lwès é santral, Ampir di Oksidan (800-924) di sé rwa karolenjyen, épi Sen-Ampir-a romen (962-1806), don sé souvéren té ka fè yo kò aplé « Amperòr di sé Romen », té ka konsidéré yo kò osi kou sé siksésò léjitim di Ampir antik.
[[Katégori:Ampir romen]]
q6fg0poq8hazdcjo3dtxnh1rw8wkhdp
Amplwa
0
1050
3081
3080
2019-11-22T09:56:50Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''anplwa''', an ékonomi, ka konsisté à itilizé dé moun aktiv di popilasyon-an pou dé aktivité ékonomik. Até Lafrans, oun anplwa sa asimilab à roun kontra ki pasé ant dé parti, anplwayò-a ké salaryé-a, pou réyalizasyon-an di roun travay kont oun réminérasyon, pa ègzèrsis-a di roun profésyon, oben pou roun travayò endépandan, réyalizasyon-an di miltip kontra enplisit oben èsplisit andan kad-a di ègzèrsis-a di roun profésyon. Oun moun bénévòl pa ka okipé oun anplwa o sans strik di tèrm.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
2ul4hqi13ssfco4081xwbbhc8rj1zxt
Analiz (matématik)
0
1051
3084
3083
2019-11-22T09:56:50Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Analiz'''-a (di grèk άναλύειν, analuein) gen pou pwen di dépa fòrmilasyon rigouréz-a di kalkil enfinitésimal. A branch-a dé matématik ki ka trété èsplisitman di nosyon-an di limit-a, ki sa swé limit-a di roun swit oben limit-a di roun fonksyon. Li ka enkli égalman dé nosyon kou kontinwité-a, dérivasyon-an ké entégrasyon-an. Sa nosyon-yan sa étidjé annan kontèks-a ki réyèl oben dé dé nonm konplèks. Soupannan, yé pouvé osi fika défini é étidjé annan kontèks-a pli jénéral dé lèspas métrik oben topolojik.
== Istwè ==
Annan Antikité-a é o Mwayen Laj rèspèktivman, matématisyen grèk ké endjen entérésé yé kò à enfini tésimal-a é té òbténi dé rézilta prométò mè fragmantèr.
Analiz modèrn-an té émèrjé o xviie syèk ké kalkil enfini tésimal-a d'Isaac Newton é Gottfried Wilhelm Leibniz.
O xixe syèk, Cauchy té ka entrodjwi konsèp-a di swit di Cauchy é té ka koumansé téyori fòrmèl-a di analiz konplèks-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
qgil991c36q2oifvzcmzyipbf163mjy
Anarchism
0
1052
3087
3086
2019-11-22T09:56:50Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:AnarchySymbolInk2.png|thumb|upright|''A'' serklé, senbòl di lord libertèr.]]
[[Fiché:Rb-star.svg|thumb|upright|Zétwèl anarchis.]]
'''Anarchism'''-an ka rougroupé plizyò kouran di filozofi politik ki dévlopé dipi xixe syèk asou roun ansanm di téyori é di pratik otoritèr. Tèrm libèrtèr-a, souvan itilizé kou sinonim, sa roun néyolojism kréyé an 1857 pa Joseph Déjacque pou ranfòrsé karaktèr égalitèr-a.
Fondé asou négasyon-an di prensip di lotorité annan òrganizasyon sosyal-a ké roufi-a di tout kontrent ki ka dékoulé dé enstitisyon ki bazé asou sa prensip, anarchism-an gen pou lòbjèktif di dévlopé oun sosyété san dominasyon é san èsplwatasyon, koté endividi-prodiktò-ta ka koopéré libman annan roun dinamik di otojésyon é di fédéralism.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
rsjcuputgu4itn2e8o1ia4s0dg85a8u
Anatomi
0
1053
3091
3090
2019-11-22T09:56:51Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Vesalius 164frc.png|thumb|Ilistrasyon di trété di anatomi ''De humani corporis fabrica'' di André Vésale.]]
'''Anatomi'''-a (anprenté o ba laten anatomia« disèksyon », isou di grèk ἀνατέμνω(ànatémno)', di ἀνά – ana, « an roumontan », kŕ τέμνω – temnō, « koupé ») sa syans-a ki ka dékri fòrm-an ké èstriktir-a dé lòrganism vivan ké di yé parti (lòrgann, tisou). Nou pouvé notaman distengé anatomi zannimo-a (é an partikilyé anatomi moun-an, trè enpòrtant an médsin) ké anatomi véjétal-a (ki sa roun branch di botanik-a).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
rcoid5ofbse51439wwultuzmuyl7pdl
Andòr
0
1054
19616
19506
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Prensipoté di Andòr
|non lokal = Principat d'Andorra (ca)
|drapo = Flag_of_Andorra.svg
|armwari = Coat_of_Arms_of_Andorra.svg
|kart = Location_Andorra_Europe.png
|lanng ofisyèl = [[Katalan]]
|kapital = [[Andorre-la-Vieille]]
|siperfisi total = 468
|jantilé = Andoran(n)
|popilasyon total = 85 580
|lannen = 2015
}}
'''Andòr''', an form long '''Prensipoté d'Andorre''', an katalan Andorra é Principat d’Andorra, sa roun Léta di [[Léròp]] di Sid é, soulon sertenn définisyon, di Lwès. Bordé pa [[Lèspangn]] ké [[Lafrans]](donk anklavé andan [[Linyon éropéyen]]).
o3qf2o9s52wvs71le255wjzpnjen93l
Anestézi
0
1055
3099
3098
2019-11-22T09:56:51Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Anèstézi''' sa souprésyon-an dé sansasyon (é an partikilyé sansasyon-an di doulò). Li ka vizé à pèrmèt roun prosédir médikal ki ròtman sa tròp doulouréz. Anèstézi-a pouvé vizé roun manm, oun réjyon oben òrganism antché-a (anèstézi jénéral). Anèstézi-a loko-réjyonal sa osi pratiké annan ka-ya di doulò kronik. Mo-a « anèstézi » ka provini di grèk αἴσθησις, fakilté di pèrsouvwè par sans-ya, ki konbiné à alpha (α) privatif é o nu (ν) éfonik.
Domenn-an di médsin ki ka étidjé é pratiké anèstézi-a sa anèstozyoloji. Sa èspésyalité médikal sa résant, é li révolisyoné médsin-an ki ka pèrmèt oun sourji(chiriji) di kalité. Itilizasyon tèknik-a di anèstézi modèrn sa roun dé pilyé di rékipérasyon rapid-a aprè sourji ki ka rédjwi konplikasyon-yan é ka pèrmèt o pasyan di routrouvé pli rapidman so mwayen-yan é so otonomi.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
p9712otxvse45ax8yd2qolkota18wts
Ang
0
1056
3103
3102
2019-11-22T09:56:51Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An jéyométri, nosyon jénéral-a d''''ang''' ka dékliné so kò an plizyò konsèp ki aparanté.
Annan so sans ansyen, ang-a sa roun figi ki plann, pòrsyon-an di plan délimité pa Dé dimi-drèt. A ensi ki nou ka palé dé ang di roun poligonn. Soupannan, izaj-a sa atchwèlman di anplwayé tèrm-an « sèktò angilèr » pou roun tèl figi. Ang-a pouvé dézigné égalman oun pòrsyon di lèspas-a ki délimitée pa Dé plan (ang djèd). Mizour-a di tèl ang ka poté kouraman abizivman non-an d'ang, li osi.
An roun sans pli abstrèt, ang-a sa roun klas d'ékivalans, a-pou-di roun ansanm ki té obténi an asimilan ant yé tout ang-figi idantiyab pa izométri.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
aksf807a6h9xvu4pktu63j6ivldq7i9
Angkor Vat
0
1057
3106
3105
2019-11-22T09:56:51Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Angkor Wat.jpg|thumb|Angkor Vat]]
'''Angkor Vat''' oben '''Angkor Wat''' ប្រាសាទអង្គរវត្ត(« Prasat Angkor Vat ») sa pli gran dé tanp di konplèks monimantal d'Angkor o Kanbòdj. Li té konstri pa Suryavarman II o koumansman di xiie syèk antan ki « tan di Léta » é kapital. Tanp simyé prézèrvé-a d'Angkor, roun dé pli grann lavil médjéval di monn, li sa sèl ki rété oun enpòrtan sant rélijyé dipi so fondasyon, inisyalman hindou é dédjé à Vishnou, épi, bouddhis.
Tanp-a sa archétip di èstil klasik di architèktir khmèr-a. Li divini senbòl di Kanbòdj é ka figiré asou so drapo nasyonal. Li sa prensipal lyé touristik di péyi.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
0auaf62uvd1kbvgixg75860sxum6gzl
Angola
0
1058
3114
3113
2019-11-22T09:56:51Z
Jon Harald Søby
3
7 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Angola
|non lokal = República de Angola (pt)<br/>Repubilika ya Ngola (kg)
|drapo = Flag_of_Angola.svg
|armwari = Emblem of Angola.svg
|kart = Angola_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Potidjé]]
|kapital = [[Luanda]]
|siperfisi total = 1 246 700
|jantilé = Angolè(z)
|popilasyon total = 28 359 634
|lannen = 2017
}}
'''Angola''', an fòrm lonng '''Répiblik di Angola''', an potidjé República de Angola, an kikongo Repubilika ya Ngola, sa roun péyi di sid-wès di [[Lafrik]].
{{Afrik}}
[[Katégori:Lafrik]]
dos8pvfthm8f88w9295g520kk6xlt2e
Anguilla
0
1059
3118
3117
2019-11-22T09:56:52Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Anguilla
|non lokal = .
|drapo = Coat_of_arms_of_Anguilla.svg
|armwari = Flag_of_Anguilla.svg
|kart = Anguilla_in_United_Kingdom.svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = [[The Valley (Anguilla)|The Valley]] (1 067 zab)
|siperfisi total = 91
|jantilé =
|popilasyon total = 17 087
|lannen = 2017
}}
'''Anguilla''' sa roun téritwar [[Gran-Britangn|britannik]] di lout-lanmè, dipi 1995 manm asosyé di Lòrganizasyon dé Léta di Karayib oryantal.
sxu1nvcjnshcprcjz8r93u1zi94mxjf
Anlman
0
1060
19379
18350
2022-03-11T21:02:08Z
CommonsDelinker
24
Replacing Legal_statuses_of_German_in_Europe.svg with [[File:Legal_status_of_German_in_Europe.svg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: grammar).
wikitext
text/x-wiki
{{Lanng
| non = Anlman<br/>Deutsch
| péyi = [[Lanlmangn]], Otrich, Bèljik, Liechtenstein, Ligsanbou, Laswis, Pòlògn,<br/>Roumanni, Nanmibi, [[Brézil]], Dannmark.
| réjyon =
| nonm di lokitò = 95 - 100 milyon (lanng matèrnèl)<br/>75 - 100 milyon (lanng étranjé)
| fanmi =
▪ lanng endo-éropéyen
* lanng jèrmannik
* lanng jèrmannik ògsidantal
* group jèrmanno-néyèrlandé
* Rot-anlman
* '''anlman'''
| iso1 = de
| iso2 = ger, deu
| iso3 = deu
| kart = [[Fiché:Legal_statuses_of_German_in_the_world.svg|250px]]
| léjann kart = Kart di jèrmannofonni-a.
}}
'''Anlman''' (an anlman : Deutsch, /ˈdɔʏtʃ/) sa roun dé lanng endo-éropéyen ki ka apartni à branch ògsidantal-a dé lanng jèrmannik. Di fè ki li gen bokou djalèk, anlman-an ka konstitchwé annan roun sèrten mizou roun lanng-twè (Dachsprache).
So listwè, antan ki lanng distenk dé ròt lanng jèrmannik ògsidantal, ka koumansé o Rot Mwéyen Laj, lò di ségon mitasyon konsonnantik-a.
Di nou jou, so lokitò-ya, ki aplé « jèrmannofonn », ka réparti prensipalman so kò, ké bò'd 100 milyon di lokitò, an Léròp, sa ki ka fè di yé lanng ki pli palé-a annan Linyon éropéyen-an (LE).
[[Fiché:Legal status of German in Europe.svg|thumb|Èstati légal-a di anlman-an an Léròp.]]
== Répartisyon jéyografik ==
* An Léròp :
** anlman sa lanng ofisyèl-a an Lanlmangn, an Lotrich, o Liechtenstein, an Swis, o Ligsanbou, an Bèljik é annan réjyon italyen-an di Tirol di Sid. Li sa osi majoritèr annan Trentin-Haut-Adige.
** Li sa égalman palé, san toutfwè ganyen èstati-a di lanng ofisyèl o Dannmark, atè Lafrans (Lalzas ké Mozèl jèrmannofonn), an Répiblik tchèk (Anlman an Répiblik tchèk), an Slovaki(Anlman dé Karpat), an Pòlògn, an Roumanni koté nou ka trouvé plizyò popilasyon, Sagson di Transilvanni, Anlman di Bucovine ké Anlman di Banat.
** An Lafrik : Nanmibi, Tannzani.
** An Lanmérik : Lanmérik di Nò (a souvan di palé isou di mwéyen oben ba anlman, ki ka prézanté dé tré arkayzan, tèl djalèk ki nonmen-an « pennsilvannyen » palé pa kouminoté anmish), Lanmérik di Sid (Paragwé, Chili, Larjantin, Brézil, Vénézwéla).
Anlman-an sa lanng ofisyèl-a di pyès Léta fédéré dé Létazini malgré roun lasèrsyon rékiran ki fondé asou roun konfizyon istorik.
== Listwè ==
=== Pronmyé mitasyon konsonnantik ===
Ké pronmyé mitasyon konsonnantik-a (erste germanische Lautverschiebung) òbò di ve syèk anv. J.-K., té ka nèt jèrmannik koumen-an à pati di roun djalèk endo-éropéyen. Sa anmòrfrézaj ka èspliké dé diférans ant lanng jèrmannik (pli arményen) ké ròt lanng endo-éropéyen. Nou pouvé, pou senplifyé, prézanté fè-ya ensi :
* k → h : cor an laten — Herz an anlman, heart an annglé, hart an néyèrlandé
* p → f : pater en laten — Vater an anlman, father an annglé, vader an néyèrlandé
* t → th : tres an laten — drei an anlman, three an annglé, drie an néyèrlandé
* d → t : decem an laten — zehn an anlman, ten an annglé, tien an néyèrlandé
* g → k : gula an laten — Kehle an anlman, keel an néyèrlandé
* bh → b : bhrātā an sanskrit (frater an laten) — Bruder an anlman, brother an annglé, broer an néyèrlandé
* dh → d : adham an sanskrit — Tat an anlman, deed an annglé, daad an néyèrlandé
* gh → g : ghostis an endo-éropéyen (hostisen laten) — Gast an anlman é an néyèrlandé, guest an annglé
=== Ségon mitasyon konsonnantik ===
Nou ka koumansé palé di lanng anlman (oben, an lengwistik « rot anlman ») lò djalèk-ya ki palé annan sid-lwès di Lanlmangn té ka sibi ségon mitasyon konsonnantik-a (zweite germanische Lautverschiebung oben hochdeutsche Lautverschiebung, ki nou ka sitchwé groso modo bò'd vie syèk-a), o kour di lakèl lanng-an ki ka koumansé à diféransyé so kò dé djalèk di nò (Niederdeutsch, ba anlman).
== Klasifikasyon ==
A roun lanng jèrmannik di branch lwès-a, ki pròch, notanman, di néyèrlandé.
=== ba anlman ===
* ba-fransik
* ba-sagson
** westphalien
** ostphalien
** ba-sagson sèptantriyonnal
* ba-anlman oryantal
** mecklembourjwè-ponmérannyen
** brandebourjwè
** ba-prisyen
** mwéyen-ponmérannyen
** ponmérannyen oryantal
=== rot anlman ===
* mwéyen-anlman
** mwéyen-anlman ògsidantal
*** mwéyen-fransik
**** fransik mosellan
**** ligsanbourjwè
**** fransik ripouèr
*** fransik rhénan
*** hessois di Lès
*** mwéyen-hessois
*** hessois di Nò
** mwéyen-anlman oryantal
*** thuringeois
*** rot-sagson
*** rot-sagson di Nò
*** Lausitzisch-Neumärkisch
*** silésyen
*** rot-prisyen
*** yiddish
* anlman sipéryò
** rot-fransik
*** fransik oryantal
**** fransik di Main
*** fransik méridjonnal
** anlman pennsilvannyen
** bavarwè
*** bavarwè di Nò
*** mwéyen-bavarwè
*** bavarwè di Sid
** alémannik
*** alzasyen
*** souabe
*** ba alémannik
*** mwéyen-alémannik
*** rot alémannik
*** alémannik sipéryò
*** swis anlman
== Lékritir ==
Anlman-an ka ékri so kò ké 26 lèt di lalfabé laten, trwè vwéyèl ki sirmonté di roun Umlaut (sòrt di tréma) ä, ö et ü, ké roun senbòl grafik èdpésyal ß, Eszett oben scharfes S (ligatir di S lonng é di « s » oben « z »), itilizé an lyé é plas di ss annan sèrten ka (prensipalman apré roun vwéyèl lonng oben roun diftonng). Swis-a ka itilizé plis ß dipi lannen-yan 1930. Jouk annan lannen-yan 1940, anlman-an té enprimen an lékritir gotik (Fraktur) é ékri an sütterlin, ki sa diféran vèrsyon di lalfabé laten-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
jpcbqbnfdc5jhdvsrk2qmhnz1io36t4
Annglé
0
1061
19371
19335
2022-02-22T09:22:01Z
Kwamikagami
865
wikitext
text/x-wiki
{{Lanng|
| non = Annglé
| péyi = [[Rwéyonm-Ini]], [[Létazini]], [[Kannanda]], [[Lostrali]], [[Janmayk]]
| réjyon =
| nonm di lokitò = lanng matèrnèl : 360–400 milyon an 2006<ref> David Crystal, chap. 9 « English worldwide », in David Denison, Richard M. A Hogg (dir.), ''History of the English language'', Cambridge University Press, 2006, pp. 420–439. </ref><br />lanng étranjé : 199 milyon–1,4 bilyon<ref name="Languages of the World"> [http://www2.ignatius.edu/faculty/turner/languages.htm Languages of the World (Charts)], Comrie (1998), Weber (1997), and the SIL International|Summer Institute of Linguistics (SIL) 1999 Ethnologue Survey. Available at ''[http://www2.ignatius.edu/faculty/turner/languages.htm The World's Most Widely Spoken Languages]''. </ref>
| fanmi =
▪ lanng endo éropéyen
* lanng jèrmannik
* lanng jèrmannik ògsidantal
* lanng anglo frison
* '''annglé'''
| iso1 = en
| iso2 = eng
| iso3 = eng
| kart = [[Fiché:Anglospeak (subnational version).svg|300px]]
| léjann kart = Kart di nasyon ki ka itilizé annglé kou lanng ofisyèl.
}}
'''Annglé'''-a (English an anglé ; prounonsé : /ˈɪŋ.ɡlɪʃ/) sa roun lanng endo éropéyen jèrmannik ki orijinèr di Langlétè ki ka tiré so rakaba-ya di lanng di nò di Léròp (latè di lorijin di Anng-yan, Sagson-yan ké Frison-yan) don vokabilèr-a té anrichi épi sentags-a ké granmèr ki modifyé pa fransé anglo nòrman, ki té mennen pa Nòrman-yan, épi pa [[fransé]]-a ké Plantajénèt-ya. Lanng anglé-a sa ensi konpozé di anviron 60 à 70 % di mo di lorijin nòrman ké fransé. Anglé-a sa égalman tré enfliyansé pa lanng ronman-yan, an partikilyé pa litilizasyon-an di lalfabé laten ensi ki chif arab-ya.
Lanng ofisyèl di Rwéyonm-Ini, di Lirlann ké ròt zilé di larchipèl britannik (Zilé di Man, zilé anglo nòrman), anglé-a sa lanng matèrnèl-a di tout oben roun pati di popilasyon-an, é itou lanng-an oben roun di lanng ofisyèl-ya di plizyò péy, totalman oben parsyèlman isou di ansyen kolonni britannik di pèpman, don Létazini, Kannanda, Lostrali-a ké Nouvèl-Zélann, ki nou ka réyni anba lapélasyon-an di monn anglo sagson, menm i pa ka ègzisté di définisyon inivèrsèl di sa lèsprésyon.
Li sa égalman lanng ofisyèl oben lanng di léchanj annan rounlo péy ki isou di ansyen Lanpir britannik, menm an labsans di popilasyon di lorijin anglo sagson signifikativ (Kénya, Nijérya, Hong-Kong, Lenn, Pakistan, etc.).
Patché péy don anglé-a sa lanng ofisyèl-a sa réyni annan Commonwealth-a (byen ki pou sèrten, li pa sa sèl lanng ofisyèl).
Li sa égalman roun di vennkat lanng ofisyèl-ya di Linyon éropéyen.
Annglé-a sa lanng-an ki pi palé asou latè ; antan ki lanng matèrnèl, li ka klasé sokò trwézyenm, apré chinwè-a (mandaren) ké èspangnòl-a.
== Listwè ==
[[Fiché:Origins_of_English_PieChart.svg|thumb]]
Annglé-a sa roun lanng jèrmannik ògsidantal don lorijin-an ka trouvé sokò annan djalèk anglo frison ki té mennen asou zilé di Britangn pa tribi jèrmannik-ya ki vini enstalé yékò, é fòrtman enfliyansé answit, sirtou annan plan lègsikal-a, pa lanng-yan di kolon orijinèr di Èskandinavi, di Nòrmandi (fransé anglo nòrman) é di nò di Lafrans, an jénéral pannan Mwéyen Laj, épi pa fransé modèrn-an. Kou pou ròt lanng, tchèk lanpren di grèk ansyen ké laten anrichi di mannyè konstan lègsik-a jouk jòdla. Ròt idjonm ronman, ensi ki palé-ya di ansyen kolonni-ya, enfliyansé abnglé britannik-a di mannyè bokou mwen signifikativ, men ka kontinwen di fika itilizé annan yé téritwè di lorijin, anglo anmériken sa roun bon lègzanp.
== Klasifikasyon ké présizyon ==
Annglé-a sa annan koumansman-an roun lanng jèrmannik, fanmi annan lakèl lanng vivan-yan ki pi pròch-ya sa lanng frison-yan ké èskot-a, men ki néyanmwen sibi plizyò fwè lenfliyans-a di ròt lanng jèrmannik kou vyé norwè-a, di divèrs lanng ronman, kou laten-an ké sirtou fransé-a, lenfliyans latino ronman ki nou ka roumarké annan palò-ya ki sa apriyori tchèk lanpren lègsikal (déjà vu oben rendez-vous, lèsprésyon fransé ki itilizé an anglé ; embargo di èspangnòl-a ; cupola, folio oben stiletto di italyen-an), men òkò annan rounlo palò ké étimon laten (kou expect ← exspectare, school ← schola, oben scuttle ← scutela).
== Répartisyon jéyografik ==
[[Fiché:Anglospeak (subnational version).svg|thumb|Annglé annan monn-an. An blé fonsé, péy-ya koté anglé-a sa ofisyèl oben ofisyèl. An blé klèr, péy-ya koté li sa lanng ofisyèl (sof pou Kébèk, roun provens di Kannanda) men pa pronmyé lanng-an ki palé.]]
[[Fiché:English_dialects1997_modified.svg|thumb|Djagranm sirkilèr ki ka bay propòrsyon rélativ di lokitò don anglé-a sa lanng matèrnèl-a annan gran péy anglofonn-yan di monn.]]
=== Èstati ofisyèl ===
Péy-ya koté anglé-a sa pronmyé lanng-an (men pa fòrséman ofisyèl)
* Lostrali(annglé ostralyen)
* Bahamas
* Canada(annglé kannandjen), an èstati di égalité ké fransé-a.
* Barbad(annglé karibéyen)
* Bèrmoud
* Béliz (annglé bélizyen)
* Ladonminik
* Létazini(annglé anmériken), san roukonnésans ofisyèl.
* Grénad
* Gwiyannan
* Lirkann
* Jamayk(anglé janmayken)
* Malt
* Nouvèl Zélann(anglé néyozélandé)
* Antigwa ké Barbouda
* Sen Christophe ké Niévès
* Saint Vincent et les Grenadines
* Sengapou
* Trinité ké Tobago
* Rwéyonm Ini (annglé britannik)
=== Varyété ké sibvaryété ===
I ka ègzisté patché varyété ké sibvaryété di annglé-a, pa lègzanp :
* cockney, scouse ké geordie ofon di anglé britannik-a ;
* annglé-a di Latè Nòv ofon di anglé kannandjen ;
* annglé vèrnakilèr afro anmériken-an (oben ebonniks) ké anglé anmériken méridjonnal-a ofon di annglé anmériken-an.
Annglé-a sa roun lanng plirisantrik (oben polisantrik), ki réji pa pyès lotorité lengwistik santral (kou Lakadémi fransé-a atè Lafrans), é di sa fè pyès varyété sa konsidéré kou « korèk » oben « enkorèk ».
== Lékritir ké lòrtograf ==
Annglé-a ka itilizé lalfabé laten-an (ké, ansyennman, tchèk lèt kou ð oben þ). I ka itilizé tchèk sign djakritik ki pou marké palò-ya di lorijin étranjé ; toutfwè tréma sa itilizé annan sèrten tègs pou endiké ki roun dézyenm vwéyèl pa ka fè pati di roun diftong. Pa lègzanp, nou ka trouvé pafwè coöperate, byen ki grafi-ya cooperate oben co-operate fika pli frékan.
So lòrtograf ka dékoulé di roun lonng lévolisyon istorik é i gen souvan pli di korèspondans ègzak ant sala-a ké prounonsyasyon atchwèl-a.
Dipi XVIe syèk plizyò moun propozé di senplifyé lòrtograf annglé-a ; kou Benjamin Franklin ké George Bernard Shaw, té menm propozé roun lékritir fonnétik, men san sigsé. Mo figtif-a ghoti ki ka prounonsé sokò kou fransé-a « fich » té itilizé kou lègzanp di linadékwasyon-an di lòrtograf atchwèl-a.
== Prounonsyasyon ==
=== Vwéyèl ===
Senbòl-ya ki annan lis-a ki anba sa-ya di lalfabé fonnétik entèrnasyonnal-a tèl ki yé sa itilizé pou transkripsyon-an di annglé-a (sof pou Létazini) pa majorité-a di digsyonnèr-ya, ki èspésyalizé oben pa, dipi finisman-an di lannen 1970.
==== Vwéyèl brèv ====
* /ɪ/ : fifteen (kenz), fish (poson), chips (kopo)
* /ɛ/ : men (wonm), to let (lésé)
* /æ/ : man (wonm), cat (chat)
* /ɒ/ : hot (cho)
* /ʊ/ : goods (marchandiz), to put (mété)
* /ʌ/ : sun (solé), drunk (sou)
* /ə/ : sister (sò), the dog (chyen-an)
==== Vwéyèl lonng ====
* /iː/ : sea (lanmè), to read (li)
* /ɑː/ : car (loto), dark (soukou)
* /ɔː/ : wall (lémi), law (lalwa)
* /uː/ : moon (lalin)
* /ɜː/ : first (pronmyé), bird (zozo)
==== Diftong ====
* /aɪ/ : five (senk), high (rot)
* /eɪ/ : snake (bèt lonng), name (non), Shakespeare
* /ɔɪ/ : oil (lwil), boy (tiboug)
* /aʊ/ : cow (vach), to count (konté)
* /əʊ/ oben /oʊ/ : road (larout), old (vyé)
* /ɛə/ : hair (chivé), bear (lours)
* /ɪə/ : beer (labyè)
* /ʊə/ : poor (pov)
==== Triftong ====
* /aɪə/ : fire (difé), liar (mantò)
* /aʊə/ : flour (farin), flower (flèr)
* /eɪə/ : layer (kouch), player (jouwò)
Sékans-ya ki aplé triftong sa anfèt tchèkfwè konstitchwé di Dé silab : ki sa roun diftong ki swivi di /ə/.
=== Konsonn ===
Tablo-a ki anba ka prézanté sistenm-an di konsonn di annglé-a ké senbòl-ya di lalfabé fonnétik entèrnasyonnal-a (LFE).
Lòské roun kaz ka kontni dé son, sa-a di rot sa « sour » oben « pa vwézé », sala-a di ba sa « sonnò » oben « vwézé ».
== Granmèr ==
=== Sengilarité granmantikal ===
Soulon Jean-Pierre Cléro ké Sandra Laugier, sèrten karagtéristik di granmèr annglé-a, ki ka korèsponn ké roun roufi di konstrigsyon lengwistik isou di èspékilasyon filozofik-a é ké préférans pou lanng òrdinèr-a, ka randé sa lanng souvan difisil pou anmòrfrézé. Sa inanmòrfwézabilité (an partikilyé bò'd fransé-a), ki ka jwé roun ròl krisyal annan majorité-a di linivèrsalizasyon di roun lanng aparanman senp ké inivèrsèl, pitèt strigtiré otour di tchèk pwen majò.
== Nòt ké référans ==
<references/>
== Wè osi ==
[[Katégori:Rwéyonm-Ini]]
[[Katégori:Lanng jermanik]]
qqg0lmkhrwzanaf70akfx95jyudtu2f
Ansanm
0
1062
3167
3166
2019-11-22T09:56:53Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''ansanm''' ka dézigné entitchwitivman oun kolèksyon di lòbjè (éléman-yan di ansanm-an), « oun miltitid ki pouvé fika konprann kou roun » (o sans d'omni).
Annan roun apròch aksyomatik, téyori-a dé ansanm sa roun téyori di roun apartnans-a (oun éléman di roun ansanm sa nonm « apartni » à sa ansanm). Mo-a ansanm ka de alò roun lòbjè di domenn di sa téyori, don aksyom ka réji propriyété-ya. Téyori-a dé ansanm sa itilizé pou fondé matématik-ya, é annan sa apròch tout lòbjè matématik sa roun ansanm.
Mè nosyon di ansanmvsa osi roun di baz ki ka entèrvini annan pratikman tout domenn-yan dé matématik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
imao9qi2du4m6dbk0tgfa71lml74c7v
Antarktik
0
1063
18223
3173
2020-04-20T02:36:32Z
186.143.165.179
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Antarctica (orthographic projection).svg|thumb|197px|right|Antarktik vi dépi pôl Sid-a.]]
'''Antarktik''' (prounonsé "ɑ̃.taʁk.tik", ou osi "ɑ̃.taʁ.tik"), parfwa aplé '''kontinan ostral''' ou '''kontinan blanng''', sa [[Kontinan]] ki pli méridyonal-a di [[Latè]]. Situé otour di pôle Sid-a, i antouré ké loséan Ostral (ou loséan Antarktik) é bordé lanmè Ross-a ké lanmè di Weddell.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
<gallery>
File: 061212-nordkapp.jpg
File:GletscherMM.jpg
File:Fryxellsee Opt.jpg
File:Mount Erebus Aerial 2.jpg
File:Aurore australe - Aurora australis.jpg
</gallery>
{{Commons|Antarctica|Antarktik}}
[[Katégori:Kontinan]]
gu4gkx4m9uaua9oeo8r7z4vu49k2tdp
Antibyotik
0
1064
3176
3175
2019-11-22T09:56:54Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Medication amoxycillin capsule.JPG|thumb|Jéloul di amoksisilin.]]
Oun '''antibiotik''' (di grèk anti : « kont », ké bios : « lavi-a ») sa roun sibstans natirèl oben sentétik ki ka détrwi oben bloké krwasans-a dé baktéri. Annan pronmyé ka-a, nou ka palé d'antibyotik baktérisid é annan ségon ka-a d'antibiotik baktéryostatik.
Oun antibiotik pouvé fika an menm tan baktériostatik é baktérisid, tout dépandant di so doz.
Oun gran nonm dé antibiotik ki ka ègzisté sa konstitchwé di molékil natirèl, fabriké pa dé mikro-lòrganism : dé chanpignon oben ròt baktéri.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
lse5mb2hoideb1ouzbozaervfcmmhid
Antigua-é-Barbuda
0
1065
19209
3181
2021-06-13T14:36:21Z
Gilles2014
407
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Antigua-é-Barbuda
|non lokal = Antigua and Barbuda (en)
|drapo = Flag_of_Antigua_and_Barbuda.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Antigua_and_Barbuda.svg
|kart = ATG_orthographic.svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = [[Saint John's]]
|siperfisi total = 442
|jantilé = Antiguéyen
|popilasyon total = 492 436
|lannen = 2015
}}
'''Antigwa ké Barbouda''' sa roun Léta di Lézanti-ya ki gen pou kapital Saint John's, ki sitchwé à roun senkantenn di kilonmèt o Nò di Lagwadloup é o Nòlès di zilé di Lézanti britannik-ya di Montserrat, annan [[Karayb|Karayb-ya]].
kt17ckxpj8lwytnm2hvzmqsgdwyvlol
Antikité
0
1066
18351
3186
2020-05-29T12:28:13Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
'''Antikité''' sa oun lépòk di listwè. A pa dévlopman ou adopsyon di ékritir ki Antikité ka souksédé a [[Préistwè]].
An istwè éropéyenn, Antikité ka dézigné péryod di sivilizasyon yan di ékritir otour di lanmè Méditérané, aprè Préistwè, é anvan Mwayen Aj. Majorité di istoryen yan ka estimé ki Antikité a ka koumansé o IVe milénèr av. J.-K. (3500 av. J.-K., 3000 av. J.-K.) ké envansyon di ékritir an Mézopotami é an Éjip, é ka wè so finisman douran grann envazyon érazyenn yan otour di Ve syèk (300 à 600). Dat senbolik sa roulativ à oun sivilizasyon ou oun nasyon. Dépozisyon di dannyé anprò romen d'Oksidan an 476 sa roun répèr koncansyonèl pou Éròp oksidantal, mè ròt born pé sa signifikativ di finisman di monn antik. Andan oun apròch érosantris, Antikité sa souvan rédwi à Antikité gréko-romenn dit Antikité klasik.
Andan Amérik ya, Antikité sa asosyé o sivilizasyon prékolonbyenn, si byen ki li ka koumansé ver 1200 anvan nou lè ké envansyon di sistèm d'ékritir piktogramm-idéyogramm pa Olmèk ya é ka achévé so kò annan koumansman di XVIe syèk ké arivé di Éropéyen yan, donj swivi dirèkman pa Lépòk modern (pa di Mwayen Aj).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Istwè]]
6ge1gp64cmg55fpdhhzn1qjtpc1a57f
Antoine Lavoisier
0
1067
18217
3189
2020-04-06T16:45:41Z
Alonso de Mendoza
603
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:David - Portrait of Monsieur Lavoisier (cropped).jpg|thumb]]
'''Antoine Laurent Lavoisier''', si-divan di ''Lavoisier'', né 26 out 1743 atè Pari é giyotiné 8 mè 1794 atè Pari, sa roun chimis, filozòf é ékonomis fransé, souvan prézanté kou pè-a di chimi modèrn-an, ki ka dévlopé so kò à partir dé baz é dé nosyon ki li ka établi é di roun nouvèl ègzijans di présizyon ofèrt pa enstriman-yan ki li mété o pwen. I ka inogiré métòd syantifik-a, an menm tan éspérimantal é matématik, andan sa domenn ki, o kontrèr di mékanik-a, té ka sanblé divèt échapé di li.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
051h84xj1prgxrxxqvytjbpm7pno2np
Antoni van Leeuwenhoek
0
1068
3193
3192
2019-11-22T09:56:54Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Jan_Verkolje_-_Antonie_van_Leeuwenhoek.jpg|thumb|Antoni van Leeuwenhoek (tablo di Jan Verkolje).]]
'''Antoni van Leeuwenhoek''' (24 òktòb 1632 atè Delft - 26 out 1723 atè Delft) sa roun komèrsan é savan néyèrlandè, konnèt pou so amélyorasyon di mikroskòp é kou roun dé prékirsò di byoloji sélilèr-a é di mikrobyoloji-a. Li de facto pourswvi òv di Jan Swammerdam, ki té ka viv koté Amsterdam.
Leeuwenhoek ka dévlopé tèknik pou fabriké dé lanti di mikroskòp di roun kalté é roun pwisans enkonnèt ayò annan monn syantifik-a di so lépòk. Dè 1674, i ka an tiré di nonbréz é étonant òbsèrvasyon — dékouvèrt dé protozoèr, dé spèrmatozoyid — trè an avans asou so tan. I ka afirmé osi ègzistans di baktéri.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
l9c0hkmwm2162g41tqksp8u6w84aeyi
Antroupriz
0
1069
3197
3196
2019-11-22T09:56:55Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''antroupriz''' (pafwè '''antrépriz''') sa roun òrganizasyon oben roun inité enstitisyonèl, mwé pa roun projè dékliné an stratéji, an politik é an plan d'aksyon, don but sa di prodjwi é di fourni dé byen oben dé sèrvis à dèstinasyon di roun ansanm di kliyan oben d'izajé, an réyalizan oun lékilib di so kont di charj é di prodjwi.
Pou fè so kò, oun antroupriz ka fè apèl, ka mobilizé é ka konsomé dé rousours (matéryèl, di moun, finansyèr, imatéryèl é enfòrmasyonèl) sa ki ka kondjwi li à divèt koòrdoné dé fonksyon (fonksyn d'acha, fonksyon komèrsyal, fonksyon enfòrmatik). Li ka ègzèrsé so aktivité annan kad-a di roun kontèks prési okèl li divèt adapté so kò : oun anvironnman plis oben mwen konkiransyèl, oun filyèr tèkniko-ékonomik ka karaktérizé pa roun léta di lar-a, oun kad sosyo-kiltirèl é régmantèr spésifik. Li pouvé bay kou òbjèktif di dégajé oun sèrten nivo di rantabilité, pli oben mwen élvé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Ékonomi]]
57mmm15es5qbucyxirrdf0m74vtiacr
Antyé natirèl
0
1070
3200
3199
2019-11-22T09:56:55Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An matématik, oun '''antché natirèl''' sa roun nonm pozitif ki ka pèrmèt fondamantalman di dénonbré dé lòbjè ka konté chaken pou roun é kidonk di konté dé lòbjè konsidéré kou ékivalan : oun jéton, Dé jéton… oun kart, Dé kart, trwa kart… Oun tèl nonm antché pouvé ékri so kò ké roun swit fini di chif an notasyon désimal pozisonèl (san sign é san virgil).
Chak nonm antché gen roun siksésò inik, a-pou-di ki roun antché ki li sa imédjatman sipéryò, ké lis-a dé antché natirèl sa enfini.
Définisyon orijinèl, sa di Richard Dedekind, di ansanm-an dé antché natirèl ki ka èskli nonm-an zéro; pli résaman rounòt définisyon té propozé ki ka enkli zéro. Sa Dé définisyon ka koègzisté òkò jòdla.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
qv3n64w3oxrwmjr23xwguc58wsog6as
Antyé rélatif
0
1071
3203
3202
2019-11-22T09:56:55Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An matématik, oun '''antché rélatif''' sa roun nonm ki ka prézanté so kò kou roun antché natirèl okèl nou adjwenn oun sign pozitif oben négatif ki ka endiké so pozisyon pa rapò à 0 asou roun aks oryanté. Antché pozitif-ya (sipéryò à zéro) ka idantifyé yé kò o antché natirèl : 0, 1, 2, 3… tandi ki antché négatif-ya sa yé opozé : 0, −1, −2, −3… Antché-a 0 li-menm sa kidonk sèl nonm-an an menm tan pozitif é négatif.
Antché rélatif-ya sa osi tchèkfwè aplé antché rasyonèl, apélasyon-an ki pa divèt antréné di konfizyon ké nonm rasyonèl-ya oben fraksyon-yan.
Oun nonm réyèl sa antché si li sa san parti fraksyonnèr, ki lé di si so ékritir désimal pa ka konprann di chif (ròt ki zéro) « aprè virgil-a ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
nbzrxv2kf7rywt2lqhtj8cnf77oe17q
Aparey dijestif moun
0
1072
3207
3206
2019-11-22T09:56:55Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Sistenm gastro-entèstinal'''-a (oben '''aparèy dijèstif''') sa sistenm di lòrgann dé zannimo plirisélilèr ki ka pran nouritir-a, ka dijéré'l pou an ègstrè di énèrji-a dé noutriman, é ka évakwé sirpli an matchè fékal.
Lò nou ka manjé, aliman-yan sa maché ké transfòrmé an gris molékil. Yé sa answit transfòrmé an molékil sifizaman piti (noutriman) pou fika absòrbé annan sirkilasyon sangin-an. Rès-a sa answit éliminé pa kò-a anba fòrm di déchè (sèl).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
eu28z2ngg6tpcfis8wif0fkp7c5fwyv
Aparèy fotografik
0
1073
3212
3211
2019-11-22T09:56:55Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Canon_EOS_Rebel.svg|thumb|Oun ilistrasyon di roun aparèy réflèks nimérik ké zoom.]]
Rou '''aparèy fotografik''' (kouraman : aparèy foto) sa roun lòbjè ki ka pèrmèt kaptir-a di gadé di lòbjè réyèl, an Dé dimansyon (fotografi) oben an rélyèf (èstéréyoskopi oben èstéréyofotografi).
== Prensip ==
Oun aparèy fotografik ki ka konpozé so kò omwen di roun chanm nwè, dispozitif don prensip-ya sa konnèt omwen dipi Antikité-a. Ké di roun koté roun ouvèrtir pou fè rantré limyè-a ki émèt pa senn-an à fotografyé di ròt sirfas sansib-a pou an révanch sa limyè.
Annan ka-a pli frékan, roun lòbjèktif sa pozisyonnen o nivo di ouvèrtir-a. Pli souvan-an, i ka kontni roun djafragm ki ka pèrmèt di dozé kantité-a di limyè-a ki ka rantré, ensi ki profondò-a di chan (sa Dé laspè-ya ki sa lyannen). Sèrten lòbjèktif (Dé modèl senp pou amatò oben lòbjèktif katadjoptrik) ki ka itilizé dé ouvèrtir fiks.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Optik]]
o7e5wklb4o330wxga4rx4x1k3bl5wm1
Aparèy kardyovaskilèr
0
1074
3215
3214
2019-11-22T09:56:55Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Sistenm sangen''' oben '''aparèy kardjovaskilèr''' sa roun tip di sistenm sirkilatwè an sirkwi fronmen ki ka asiré transpò-a di disan di tchò bò'd èstrémité-ya ké divèr lòrgann-yan, é an routour di sa-ya bò'd tchò-a.
Sirkilasyon-an di disan ki ka pèrmèt transpò-a ké échanj entèr-an di roun grann varyété di sibstans byochimik. Li ka pèrmèt di achiminé dé noutriman, di òksijenn-an ké dé lòrmòn o sélil di lòrganism-an. Sa éléman-yan ka provini di tib dijèstif, dé poumon ké dé glann andokrin.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
osb7fjo4e7bvdcbwz2koetclcwjlhkh
Apatou
0
1075
18352
3219
2020-05-29T12:28:19Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Apatou
| imaj = Taxis_pirogue_apatou.JPG
| blazon = Blason_de_la_ville_d%27Apatou_en_Guyane.svg
| drapo =
| péyi = [[Lagwiyann]] ([[Lafrans]])
| mèr = Paul Dolianki
| jantilé =
| popilasyon = 8 040
| lannen = 2014
| dansité = 4
| altitid = Min. 3 m – Max. 513 m
| siperfisi = 2 020
}}
'''Apatou''' sa roun koumin fransé, ki sitchwé annan départman-an di [[Lagwiyann]].
Li ka fè pati di kouminoté-a di koumin di Lwès gwiyannen-an.
== Tòponnimi ==
Koumin-an ka tiré so non di kaptenn Apatou, roun Bonni di litoral ki ka sèrvi di gid o èsploratò fransé Crevaux ké Coudreau ki charjé di misyon pou délimité frontchè-a ké Gwiyann néyèrlandé-a di 1877 à 1887. An rékonpans di so sèrvis-ya, li fika nonmen kaptenn é ka obténi roun téritwè an konsésyon.
== Jéyografi ==
=== Lokalizasyon ===
Koumin-an ka sitchwé so kò annan lwès-a di Lagwiyann. Li sa frontalyé ké Sourinanm-an.
Pli présizéman li ka sitchwé so kò annan larondisman di Sen-Laurent-di-Maronni, osen di kanton di Maripasoula.
[[Fiché:Map-Apatou.svg|thumb|An rouj téritwè kouminal-a d'Apatou.]]
=== Zéka ===
Apa bour-a d'Apatou, koumin-an ka konprann patché zéka kou vilaj-ya di Providans, Mayman, Pasyans, la Forestière, Santonia, Bois Martin, Nasson, New Campo, Anaou Londo oben Bossou.
=== Jéyoloji ké rélyèf ===
Laltitid magsimal-a sa di 380 mèt, annan masif Dékou-Dékou, ké so laltitid minimal di 0 mèt. So laltitid mwéyen sa di 190 mèt.
=== Lidrografi ===
Apatou sa sitchwé asou flòv Maronni-a ki ka konstitchwé roun dé zags di transpò di koumin-an.
=== Klima ===
Klima sa di tip ékwatoryal (tip Af soulon klasifikasyon-an di Koppen).
== Lirbannism ==
=== Vwè di kouminikasyon ké transpò ===
Dipi 9 mars 2010, larout nonmen « di flòv », ki k'alé di Sen-Laurent-di-Maronni à Apatou, sa louvri. Sa larout-a ka pèrmèt di randé so kò atè Apatou dipi Sen-Laurent-di-Maronni an anviron 45 minout. Sa larout-a té dézanklavlé Apatou é ka lyannen li o rès di rézo routché gwiyannen. Apatou sa agsésib pa flòv Maronni-a, prensipal vwè di lagsé pou patché vilaj ki prézan asou lariv di sala-a. A pou nou konté 2 lèr di piròg o dépa di Sen-Laurent-di-Maronni.
=== Lòjman ===
An 2006, i ganyen 1353 lòjman atè Apatou. Parmi sa-ya 97,8 % sa dé rézidans prensipal, 0,9 % dé rézidans ségondèr é anfen 1,3 % dé lòjman sa vakan.
== Listwè ==
Koumin-an té kréyé an 1976 pa séparasyon-an di koumin-an d'Apatou di ansyen koumin-an di Gran-Santi-Papaychton-Apatou.
== Popilasyon ké sosyété ==
Popilasyon-an sa tré majoritèrman isou di zétni Bonni-a.
=== Démografi ===
Lévolisyon-an di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, roun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té fika réyalizé an 2005.
=== Lansengnman ===
I ganyen roun kolèj, kolèj d'Apatou, osen di koumin-an.
An 2006, popilasyon èskolarizé-a té ka konprann, pa tranch di laj, 48,6 % dé timoun di 2 à 5 lannen, 90,2 % dé timoun di 6 à 14 lannen, 58,4 % dé 15 é 17 lannen, 16,8 % dé 18 à 24 lannen, 2 % dé 25 à 29 lannen é 1,2 % dé pli di 30 lannen.
Asou ansanm-an di popilasyon-an ki pa èskolarizé, 0,4 % sa titilèr di roun CEP, 0,5 % di BEPC, 2,2 % di CAP oben di BEP, 0,7 % di BAC oben roun lékivalan, 1,3 % di roun BAC +2 é 2,7 % di roun diplonm di nivèl sipéryò. 92,2 % di so popilasyon pa gen di diplonm.
=== Santé ===
Lavil-a ka kontni roun sant di santé ké médsen ké enfirmyé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
tp9fov18sizs8u9v1h53gqkosylvthk
Apèl téléfonik
0
1076
3223
3222
2019-11-22T09:56:56Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Bundesarchiv_B_145_Bild-F079049-0027,_Bonn,_Kaufhof.jpg|thumb|Oun [[Lanlmangn|anlman]] douran oun apèl téléfonnik, annan lannen 1980.]]
Oun '''apèl téléfonnik''' sa opérasyon di miz an konnègsyon ant roun moun ki ka itilizé oun [[téléfonn]] ké so dèstinatèr. À laswit di nimérotasyon di [[niméro di téléfonn]] di sa dannyé asou roun klavyé di aparèy émétò, oun sonnri téléfonik ka routanti à dèstinasyon jouk ki endividi kontakté ka asèpté apèl-a.
dwy1kwrp48zgoqaq9lcnhlmklcthhsb
Arab
0
1077
19340
3229
2022-02-18T02:52:58Z
Kwamikagami
865
wikitext
text/x-wiki
{{Lanng|
| non = Arab<br/>عربية
(al ʿarabīya)
| péyi = Monn arab ké diaspora arab
| réjyon =
| nonm di lokitò = estimé a 263 000 000 ou 375 000 000
| fanmi =
▪ lanng lanng afro-azyatik
* lanng sémitik
* lanng sémitik santral
* '''arab'''
| iso1 = ar
| iso2 = ara
| iso3 = ara
| kart = [[Fiché:Arabic language dispersion.png|150px]]
| léjann kart = Répartisyon jéografik di lanng arab.<br/>An blé fonsé, arab majoritèr ; an blé klèr, arab minoritèr.
}}
'''Arab'''-a (العربية, al-ʿarabīyah [alʕaraˈbijja]) sa roun lanng afro-azyatik di fanmi-a dé lanng sémitik. Ké roun nonm di lokitò èstimé ant 263 milyon ké 375 milyon di moun osen di monn arab é di djaspora arab, arab-a sa di lwen lanng sémitik ki pli palé, byen anvan amharik-a (ségonn lanng sémitik ki pli palé).
Lanng arab-a sa orijinèr di pénensil Arabik-a, koté li ka divini o viie syèk lanng-an di Koran ké lanng litirjik-a di islam-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lanng]]
iax2w2ufet9h8j5ur1xiv8exv07mogk
Arabi Saoudit
0
1078
3232
3231
2019-11-22T09:56:56Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Arabi saoudit
Rwayom d'Arabi saoudit
|non lokal = المملكة العربية السعودية (ar)
Al-Mamlakat Al-ʿĀrabīyah As-Saʿūdīyah
|drapo = Flag_of_Saudi_Arabia.svg
|armwari = Emblem of Saudi Arabia.svg
|kart = Saudi_Arabia_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Arab]]
|kapital = [[Riyad]]
|siperfisi total = 2 149 690
|jantilé = Saoudyen
|popilasyon total = 31 015 999
|lannen = 2015
}}
'''Arabi saoudit''' (an arab : العربيّة السّعودية, Al-‘Arabiyyah as-Sa‘ūdiyyah?), an form long '''Rwayom d'Arabi saoudit''' (an arab : المملكة العربيّة السّعودية, Al-Mamlakah al-‘Arabiyyah as-Sa‘ūdiyyah?), sa roun monarchi islamik dirijé pa fanmi Saoud dipi so kréyasyon an 1932 pa Ibn Séoud.
az55rak7jpqxxe382q7t70s2ajav0i1
Archaea
0
1079
3236
3235
2019-11-22T09:56:56Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Arché'''-ya, oben '''Archaea''' (di grèk ansyen ἀρχαῖος, « orijinèl, primitif »), ansyennman aplé archéyobaktéri, sa dé mikrolòrganism inisélilèr prokaryot, ki-lé-di dé fika vivan ki konstitchwé di roun sélil inik ki pa konprann ni nwayo ni òrganit, an menm tan ki baktéri-ya. Ké aparans souvan sanblab à sa dannyé-ya, arché-ya té lontan konsidéré kou dé baktéri èstrèmofil partikilyèr, jouk sa ki ka sasé filojénétik-ya asou prokaryot-ya, koumansé an 1965[2], ka abouti, ké travay-ya di Carl Woeseet George E. Fox, à piblikasyon-an an 1977 di roun pyébwa filojénétik ki fondé asou sékans-ya dé jenn d'ARN ribosomik dé lòrganism ki étidjé, pyébwa annan lakèl prokaryot-ya té sendé an Dé domenn distenk, sa di baktéri ké sa dé arché.
== Nòt ké référans ==
== Artik konnèks ==
35mp908qlr2yr4zvd9gvrgsfy2q3qnc
Archimèd
0
1080
3239
3238
2019-11-22T09:56:56Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Domenico-Fetti_Archimedes_1620.jpg|thumb|Archimède
Domenico Fetti, 1620, Musée Alte Meister, Dresde (Almagn)]]
'''Archimède de Syracuse''' (an grèk ansyen : Ἀρχιμήδης / Arkhimếdês), né atè Syracuse bòd 287 anv. J.-K. é mouri an sa menm lavil an 212 anv. J.-K., sa roun gran syantifik grèk di Sicile (Grann-Grès) di Antikité-a, fizisyen, matématisyen ké enjényò. Byen ki pa gen bokou di détay di so lavi sa konnèt, li sa konsidéré kou roun dé prensipal syantifik di Antikité klasik-a. Parmi so domenn d'étid an fizik, nou pouvé sité idrostatik, mékanik statik ké ésplikasyon di prensip di lévyé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
lng8o3z740lgolcrcndbsdxj060mmsu
Archipel
0
1081
3241
3240
2019-11-22T09:56:57Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Hawaje.jpg|thumb|Archipel d'[[Away|Haway]]]]
Oun '''archipel''' sa roun ansanm di [[Zil|lil]] roulativman pròch roun di ròt. Proksimité ka doublé so kò pli souvan di oun orijin jéyolojik konmin, an jénéral volkanik.
Sa nosyon sa itilizé an jéyografi pou dézigné oun mod di apropriyasyon spésifik di lèspas ant dé éléman izolé ki ka antrétni dé lyen enpòrtant é primòrdyal.
m9d1pvi8hhfolb89nyy40ep06d2seak
Aristote
0
1082
3246
3245
2019-11-22T09:56:57Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Aristoteles_Louvre.jpg|thumb]]
'''Aristote''' (384 av. J.-K. - 322 av. J.-K.), an grèk ansyen Ἀριστοτέλης, sa roun filozòf grèk di [[Antikité]]-a. Ké [[Platon]], don li té disip kot [[Akadémi]]-a, li sa roun dé pansò pli enfliyan ki monn-an té konnèt. I sa osi roun dé rar ki té abòrdé prèsk tout domenn-yan di konésans di so tan: [[byoloji]], [[fizik]], [[métafizik]], [[lojik]], [[powétik]], [[politik]], [[rétorik]] é di fason ponktchwèl [[ékonomi]]-a. Kot Aristote, filozofi-a sa konpriz annan roun sans pli larj : li sa an menm tan sasé di savwar pou li-menm, entérogasyon asou monn-an ké syans dé syans.
[[Katégori:Filozòf]]
77zlizeupsy7n13vfsflgvv74vvckxp
Aritmétik
0
1083
3249
3248
2019-11-22T09:56:57Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Java Computation of Arithmetic Expression.svg|thumb|Ilistrasyon di oun dékonpozisyon arborésant di oun kalkil aritmétik ki ka fè entèrvini adisyon (senbòl +), soustraksyon (senbòl -), miltiplikasyon (senbòl *), kosyan (senbòl /) é rès (sembòl %) di divizyon éklidjenn.]]
'''Aritmétik'''-a sa roun branch dé matématik ki ka étidjé syans dé nonm-an.
Aritmétik-a o koumansman té limité so kò à étid-a dé propriyété dé antché natirèl, dé antché rélatif é dé nonm rasyonèl(anba fòrm di fraksyon), é o propriyété dé opérasyon asou sa nonm-yan. Opérasyon aritmétik tradisyonèl-ya sa adisyon-an, divizyon-an, miltiplikasyon-an, é soustraksyon-an. Sa disiplin té answit élarji pa enklizyon-an di étid-a di ròt nonm kou réyèl-ya (anba fòrm di dévlopman désimal ilimité), oben menm di konsèp pli vansé, kou ésponansyasyon-an oben rakaba karé-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
pkilditwoci2duvntbouai8h6ipnu5k
Ark (architektir)
0
1084
3252
3251
2019-11-22T09:56:57Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An architèktir, oun '''ark''' sa tout asanblaj di pyèr, di molon oben di brik ki dèstiné à franchi roun lèspas pli oben mwen gran o mwayen di roun kourb (oben pa kontré-a di Dé éléman kourb), ki ka roupozé asou Dé pwen d’apwi, pyédrèt, é ki dèstiné à kouvri roun bè, oun ouvèrtir, oben roun distans annan roun masonnri di mir plen (ark avòg). Nou ka distengé di nonbré sòrt d'ark, an fonksyon di yé fòrm.
Sa prosédé di konstriksyon, adopté é sistématizé pa Romen-yan, té dévlopé òkò pa architèk-ya di Mwayen Laj é li té prédominé annan architèktir arab anvan entrodiksyon-an di ark-ojiv o koumansman di xiie syèk an Lafrans.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
sh46462pm9e8n60zrti6yfhbdhxnds0
Ark (arm)
0
1085
3255
3254
2019-11-22T09:56:57Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Ark'''-a sa roun arm di trè dèstiné à lansé dé flèch. Li sa konstitchwé prensipalman di roun pyès kourb flèksib ki ka anmagaziné é rèstitchwé énèrji-a kou roun résò, é di roun kòrd ki ka pèrmèt armman-an di ark-a (tansyon di « résò »), épi transmisyon-an di èspilsyon-an à flèch-a lò di détant-a. Antrennman-an à izaj-a di sa arm, à roun nivo amatò oben profésyonèl, sa aplé tir ké ark oben, ansyen, archri-a. Oun wonm ki ka tiré à ark-a sa rouge arché, oun fanm sa roun archèr. Mo-a « arché » té ka dézigné ròtfwè oun konbatan don ark-a té arm prensipal-a (i té ka déplasé so kò pli souvan-an à pyé, mè pafwè osi à chouval oben ka transpòrté asou roun char à chouval).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
hli9zlyegim42czg55uaav3txgig4nl
Arktik
0
1086
3260
3259
2019-11-22T09:56:57Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Arctic-fr.svg|thumb|197px|right|Izotèrm-a 10°C di mwa di jwiyé (lign rouj) ki ka défini limit di réjyon Arktik-a.]]
[[Fiché:Arctica surface.jpg|thumb|197px|right|Imaj satélit di réjyon arktik-a.]]
'''Arktik'''-a sa réjyon-an ki ka antouré pòl Nò di Latè-a, à entèryò ké o abò di sèrk polèr arktik. Li ka opozé so kò à Antarktik-a, o sid. Arktik-a ka konprann sis péyi, sa don kot-ya sa oun kontak di loséyan Arktik-a, swé : Kanada, Étazini-ya (ké Alaska), Dannmark (pa Groenland), Risi, Norvèj ké Islann. Sa sis péyi (ensi ki Swèd ké Finlann) ka fòrmé Konsèy di Arktik-a.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Kontinan]]
ap374w3kppm9ez3p5ytsennweuqbl7q
Arm
0
1087
3263
3262
2019-11-22T09:56:58Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''arm''' sa roun zouti oben roun dispozitif otonom (oun pyèj, oun min…) dèstiné annan so konsèpsyon oben annan so konsèpsyon oben annan so itilizasyon à nétralizé, à blésé oben à tchwé roun fika vivan, oben à kozé roun dèstriksyon matéryèl.
Nou ka dénonbré kat izaj prensipal dé arm :
* lachas-a (pou nouri so kò oben pou lwézi) ;
* défans-a oben diswazyon-an (pou protéjé so kò oben prémini so kò dé arésyon) ;
* atak-a oben ménas-a (pou agrésé otri) ;
* èspò-a ké lwézi-a (lar marsyal, tir èspòrtif, jé).
Yé égalman dé finalité dérivé, tèl ki sérémoni ké lafèt, mark di èstati sosyal…
Annan arm-yan di lagèr, nou ka distengé Dé grann katégori : arm-yan ki pa konvansyonèl (pou savé arm nikléyèr-ya, chimik é byolojik) ké arm konvansyonèl-ya (tout ròt arm-yan).
Jòdla, prensipal izajé-ya dé arm ka rété Léta-ya, ki tout an kontrolan dévlopman-an, prodiksyon-an é laksè-a, ka dèstiné yé an pronmyé lyé o militèr é à lapolis-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
q7go9bdx3f2225luc23nphwm4xcqm27
Arm ké difé
0
1088
3266
3265
2019-11-22T09:56:58Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''arm ké difé''' sa roun arm ki ka vizé orijinèlman pou doné lanmò-a ké grann distans via dé projèktil, o mwayen di gaz ki prodjwi pa roun déflagrasyon (konbisyon rapid é konfiné di roun konpozé chimik étonan). Dipi tchèk syèk, à partir di Rounésans tardiv, arm ké difé sa divini arm prépondérant-ya di mounité-a. Itilizé pou lachas-a, sèrten èspò, krim-an é lagèr-a, yé té sours di nouvèl tip di blès é sékèl, é di profonn mitasyon annan dòktrin militèr.
Nou ka klasé yé osi soulon otomatizasyon-an di yé sékans di tir : nou ka distengé ensi arm-yan ké tchòk pa tchòk, arm-yan ké répétisyon, arm sémi-otomatik-ya ké arm otomatik-ya.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
rlhcb8venh05o46udigc3yzbzm4n1tb
Arm nikléyèr
0
1089
3269
3268
2019-11-22T09:56:58Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''arm nikléyèr''' sa roun arm ki pa konvansyonèl ki ka itilizé énèrji-a ki dégajé pa fisyon-an di nwayo atomik lou (uranium, plutonium annan ka-a dé bonm A), oben pa roun konbinézon di sa fénomenn ké sa di fizyon-an di nwayo atomik léjé (idrojenn annan ka-a dé bonm H). Énèrji-a ki libéré pa èsplozyon-an ki ka èsprimé pa so ékivalan an TNT.
Arm nikléyèr pa té itilizé di fason opétasyonèl ki pa Étazini-ya lò dé bonbardman dé lavil japinèz di Hiroshima é di Nagasaki pannan Ségonn Lagèr mondjal-a, ki ka antréné anviron trwa san mil mò. So léfè dèstriktò-ya sa prensipalman akoz di souf, kou égalman o boulour é ensandi ki provoké pa tanpératir ègstrenm, é à léfè-a dé radjasyon.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
juaidmkyhj5w2erzks3xpa88yw9b029
Arméni
0
1090
3271
3270
2019-11-22T09:56:58Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik d'Arméni
|non lokal = Հայաստանի Հանրապետություն
(Hayastani Hanrapetut'yun) (hy)
|drapo = Flag_of_Armenia.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Armenia.svg
|kart = Armenia_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Arményen]]
|kapital = [[Erevan]]
|siperfisi total = 29 743
|jantilé = Arményen(n)
|popilasyon total = 2 998 600
|lannen = 2016
}}
'''Arméni''', an form long '''Répiblik d'Arméni''', an arményen Hayastan, Հայաստան é Hayastani Hanrapetut’yun, Հայաստանի Հանրապետություն, sa roun péyi sitchwé annan réjyon di Piti Kokaz di Érazi.
itmgvmea0uk108uc825p4cwzvxn4mti
Artiri
0
1091
3274
3273
2019-11-22T09:56:58Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Nou ka aplé '''artiri''' ansanm-an dé arm kolèktiv oben lourd ki ka sèrvi pou voyé, à grann distans, asou ennmi-a oben asou so pozisyon-yan é so ékipman-yan, divèr projèktil di gro oben piti kalib : obi, boulé, rokèt, misil, pou apiyé si pròp troup-ya ki angajé annan roun batay oben roun syèj. Tèrm-an té aparèt anviron o xiiie syèk, ki ka dérivé di vyé fransé artilyé ki ka dézigné artizan-yan, fabrikan d'arm é ékipman di lagèr. So artizan-yan té pannan lontan sèl èspésyalis-ya annan sèrvis-a di sa arm-yan pis ki yé ka fabriké yé é ka éséyé yé anvan livrézon-yan. A pousa ki, jouk xviiie syèk, yé té komisyoné pa souvren-yan pou sèrvi yé à lagèr-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
f8gy5szh7t4izv8ahmr8j7xi3ntxag2
Artis
0
1092
3279
3278
2019-11-22T09:56:58Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Richer - Premier Artiste 3.jpg|thumb|''Pronmyé artis'', èstati di Paul Richier, 1890.]]
Oun '''artis''' sa roun endividi fézan (oun) òv, kiltivan oben métrizan oun lar, oun savwar, oun tèknik, é don nou ka roumarké antrot kréyativité-a, powézi-a, orijinalité-a di so prodiksyon, di so zak, di so nika.
So òv sa sours d'émosyon, di santiman, di réflèksyon, di spiritchwalité oben di transandans.
Annan roun sans komen, é plito péjorativman oben pou diskalifyé li, nou ka palé égalman d'artis oben di powèt à propo di roun moun étranj, marjinal, waziv, révéz, ki ka fè nenpòrtékwa, di tchèk moun ki pa gen sans dé réyalité, dé larèl, é sa pafwè konsidéré kou rébèl oben fou mè ki pouvé osi à lenvèrs fika aprésyé kou fézan pròv di jéni.
[[Katégori:Artis]]
dvq9xqudcprcuy39zaoqnnzfs6mt00a
Aruba
0
1093
3281
3280
2019-11-22T09:56:58Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Aruba
|non lokal = (nl)
|drapo = Coat_of_arms_of_Aruba.svg
|armwari = Flag_of_Aruba.svg
|kart = Aruba_in_its_region.svg
|lanng ofisyèl = [[néyèrlandè]], papiamento
|kapital = [[Oranjestad]]
|siperfisi total = 193
|jantilé = Aruben(n)
|popilasyon total = 112 162
|lannen = 2015
}}
'''Aruba''' sa roun lil néyèrlandèz di lanmè dé Karayib, sitchwé o larj dé kot di [[Vénézwéla]], ki ka fè parti dé Pitit Zantiy.
jcvrxpujqqwoilr0jhfh5o1rntrt2ug
Asid
0
1094
19568
19475
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:AceticAcid012.jpg|thumb|Asid asétik à léta solid.]]
Oun '''asid''' sa roun konpozé chimik, swé minéral, swé òrganik, asèptò o sans larj di doublè élèktronik, é jénéralman défini pa dé réyaksyon-tip annan diféran sòlvan, an partikilyèr an libéran yon hydronium-an annan sòlvan dilo-a. Asid-ya ka réyaji souvan ké dégajman d'énèrji ké ròt konpozé chimik, baz-ya oben alkalis ansyen, yé donò di doublè élèktronik, ki té, an partikilyé, pouvwar-a di jénéré, an tout oben parti, yon idroksil-a annan dilo-a. Asid-ya ki fò annan roun milyé solvan ki kz bay inisi dé réyaksyon konplèt é rapid, ki ka transfòrmé sòlvan-an anba so fòrm pli asid-a, alò ki asid-ya ki fèb ka kontribiyé à dé réyaksyon ékilibré.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
3p3e6558x61le8c19ihtpwcmr2rxnti
Asid dézoksoribonikléyik
0
1095
3287
3286
2019-11-22T09:56:59Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Asid dézoksibonikléyik''' oben '''ADN''' (an anglé, deoxyribonucleic acid oben deoxyribose nucleic acid oben DNA) sa roun makromolékil byolojik ki prézant annan tout sélil-ya ensi ki koté di nonbré virus. ADN ka kontni tout enfòrmasyon jénétik-a, aplé jénom, ka pèrmèt dévlopman-an, fonksyonnman-an ké rouprodiksyon-an dé fika vivan. A roun asid nikléyik, o menm tit ki asid ribonikléyik (ARN). Aside nikléyik-ya sa, ké peptid-ya ké glisid-ya, roun dé trwa grann fanmi di byopolimèr ésansyèl à tout fòrm-yan dit lavi konnèt.
Molékil-ya d'ADN dé sélil vivant sa fòrmé di Dé bren antiparalèl ki anroulé roun otour di ròt-a pou fòrmé oun doub lélis.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
gzch1ii1zqzrsvojkjer4bh5wnpufc2
Asid ribonikléyik
0
1096
3290
3289
2019-11-22T09:56:59Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Asid ribonikléyik''' (ARN) sa roun molékil byolojik ki prézant koté pratikman tout fika vivan-yan, ké osi koté sèrten virus. ARN-an sa trè pròch chimikman di ADN-an é li sa dayò an jénéral sentétizé annan sélil-ya à partir di roun matris d'ADN don li sa roun kopi. Sélil-ya ka itilizé an partikilyé ARN-an kou roun sipò entèrmédjèr dé jenn pou sentétizé protéyin-yan don yé nou ka benzwen. ARN-an pouvé ranpli di nonbréz ròt fonksyon é an partikilyé entèrvini annan dé réyaksyon chimik métabolism sélilèr.
Chimikman, ARN-an sa roun polimè linéyèr ki konstitchwé di roun anchennman di nikléyotid.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
opl6zdkr1otu8c2g2dqt6p05fgrqp26
Asm
0
1097
3294
3293
2019-11-22T09:56:59Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Asm'''-an [asm̥ ] di grèk ansyen ἄσθμα, ásthma, via laten-an asthma ki ka signifyé « rèspirasyon difisil », sa roun maladi sistenm rèspiratwar ki ka touché vwa aéryenn-yan ki enféryòr é notaman bronch-ya, ki défini kou fika oun jenn rèspiratwar pou enspirasyon-an. Maladi ka èspilké so kò pa kat mékanism karaktéristik :
* oun enflamasyon ké œdème di épithélium bronchik-a ;
* oun bronchokonsstriksyon pa bronchospasm ;
* oun hyperaktivité bronchik (kronik oben pa) ki ka manifèsté so kò pa roun sékrésyon ki akri di mucus, notaman akoz di riun roumodélaj dé vwa rèspiratwar sipéryò.
* oun bronchospasm akoz di roun sibstans alèrjenn
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Maladi]]
jh71us2sjlej5wu2ruyzibac6ufqbgl
Astéroïd
0
1098
19604
19473
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Isabelle Belato|Isabelle Belato]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:243_ida.jpg|thumb|(243) Ida ensi ki so lalin Daktil. Daktil sa pronmyé lalin astéroyidal ki té dékouvri.]]
Oun '''astéroyid''' sa roun planèt minò ki sa konpozé di ròch, di métal é di laglas, é don dimansyon-yan ka varyé di lòrd-a di mèt (limit atchwèl di détèksyon) à plizyò santenn di kilomèt.
Lòské yé djamèt ka avwéziné oben dépasé 1 000 km, sa ki rarisim, yé fòrm pouvé fika èsférik é yé pouvé pran alò égalman èstati-a di planèt nenn. A ka-a di Cérès. Annan ka kontrèr-a, yé gen jénéralman roun fòrm irégilyèr é ka fè parti di laklas-a dé piti kò.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
5hbxurmntcelmli095nwbvqmxdigwey
Asyri
0
1099
3303
3302
2019-11-22T09:56:59Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Assyrie_general.PNG|thumb|Tchò istorik di Asiri (an rouj).]]
'''Asiri''' sa roun ansyenn réjyon di Nò di Mézopotami-a, ki ka tiré so non di lavil-a d'Assur, di menm non ki so divinité titélèr. À partir di sa réjyon fòrmé so kò, o IIe millénaire anv. J.-K., oun rwayom ki pwisan ki ka divini plita roun anpir. O viiie é viie syèk anv. J.-K., Asiri ka kontrolé dé téritwar ki ka étann yé kò asou totalité oben asou roun parti di plizyò péyi atchwèl, kou Irak, Siri, Liban, Tirki ké Iran.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Istwè]]
0aucj6182q2p2degsy2c132nxiqs053
Asyé
0
1100
3307
3306
2019-11-22T09:56:59Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Steel wire rope.png|thumb|Kab di traksyon|Kab di asyé (trèy di min).|alt=Foto di roun kab anroulé]]
Oun '''asyé''' sa roun alyaj métalik ki konstitchwé prensipalman di fer é di karbonn (annan dé propòrsyon ki konprann ant 0,02 % é 2 % an lamas pou karbonn-an).
A ésansyèlman tchenbò an karbonn ki ka konféré à alyaj-a propriyété di métal ki nou ka aplé « asyé ». I ka ègzisté ròt métal à baz di fer ki pa sa dé asyé, kou font-ya é féroayaj.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
1rvjissr0u7trswckll3f6nq1xz4j0c
Asénisman
0
1101
3310
3309
2019-11-22T09:56:59Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Asénisman'''-an sa roun démarch ki ka vizé à amélyoré sitchwasyon sanitèr global-a di anvironnman-an annan so diféran konpozan-yan. I ka konprann kolèk-a, trétman-an ké évakiyasyon-an dé déchè likid, dé déchè solid ké dé èskréman.
Lòbjèktif prensipal-a sa prévansyon-an di kontak moun ké dé sibstans ki danjéréz, èspésyalman fès-ya ka mété an plas dé sistenm di trétman é di évakiyasyon dé déchè. Danjé-ya ki isou di roun mové asénisman sa milti-faktoryèl, ki pouvé fika an menm tan fizik, mikrobyolojik, byolojik oben òkò chimik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
r7f8rqgqtx5yl5m13aiv5ynd1wki861
Atchwalité
0
1102
3316
3315
2019-11-22T09:57:00Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Al_Jazeera_English_Doha_Newsroom_1.jpg|thumb|Èstidjo dé atchwalité d'Al Jazeera]]
Oun '''atchwalité''', oben roun '''nouvèl''', sa roun enfòrmasyon résant kominiké pa médja-ya. Nou ka palé pli jénéralman di atchwalité-a pou dézigné ansanm-an di sa enfòrmasyon-yan ki résant. A enfòrmasyon-an asou dé évennman nouvèl an kour di déroulman oben ka étann so kò annan lajounen, menm jou-ya ki ka présédé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Médya]]
8cv2teq258n1841b9wrqf5v65ok4jyr
Atlétism
0
1103
19638
19434
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
'''Atlétism'''-an sa roun spòr ki ka konpòrté oun ansanm di disiplin rougroupé an kours, so, lansé, épròv konbiné ké march. Lorijin-an di mo atlétism ka vini di grèk « Athlos » ki ja signifyé briga. A lar-a di dépasé pèrfòrmans-an dé advèrsèr an vitès oben an andirans, an distans oben an lotò. Épròv atlétik-ya, endividjwèl oben pa lékip, té varyé ké tan-an é mantalité -ya. Atlétism-an sa roun dé rar spò inivèrsèlman pratiké, ki sa swé annan monn amatò oben o kour di nonbréz konpétisyon di tout nivo. Senplisité-a é pé-a di mwayen nésésèr à so pratik ka èspilké an parti sa siksè. Pronmyé tras di konkour atlétik ka roumonté o sivilizasyon antik. Disiplin-an ka dévlopé so kò o kour dé syèk, dé pronmyé épròv à so kodifikasyon.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
8bvzi532ly2iy2kzivaf6cuzpjefzq7
Atmosfèr térès
0
1104
3322
3321
2019-11-22T09:57:00Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Meteotek08_atmosfera13.jpg|thumb|Latmòsfè-a di Latè-a.]]
'''Latmòfè térès'''-a sa anvlop gazéz-a ki ka antouré Latè-a ki nou ka aplé lè. Lè sèk ka konpozé so kò di 78,087 % di djazòt, 20,95 % djòksijenn, 0,93 % d'argon, 0,04 % di djoksid di karbonn é dé tras di ròt gaz. Latmòsfè-a ka protéjé Lavi-a asou Latè-a an absòrban réyonnman solèr iltravyolé-a, an réchofan sirfas-a pa rétansyon di chalò (léfè di sèr) é an rédjwizan lékar-ya di tanpératir ant jou-a ké lannwit-a.
Niyaj-ya ki sa likid, pafwè solid, pa sa konsidéré kou dé konstitchwan di latmòsfè. An révanch vapò dilò-a ki kontni annan lè imid ka rouprézanté an mwayenn 0,25 % di lamas total di latmòsfè-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
8fucwo4y1ivkadi4vptx86h57jddcrx
Atoll Johnston
0
1105
3325
3324
2019-11-22T09:57:00Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Atoll Johnston
|non lokal = Johnston Atoll (en)
|drapo =
|armwari =
|kart = Johnston_Atoll.svg
|lanng ofisyèl = [[ ]]
|kapital =
|siperfisi total = 2,67
|jantilé =
|popilasyon total = Pa gen zabitan
|lannen =
}}
'''Atoll Johnston''' sa roun atoll di [[loséyan Pasifik]] Nò sitchwé à 1 328 km d'Honolulu (Haway). Dékouvert ofisyèlman an 1807 pa Kapitenn Charles James Johnston, li sa konpozé di kat zil.
pj3q5xl39ptajpjdf3nfmfu58bqp6i1
Atomm
0
1106
3329
3328
2019-11-22T09:57:00Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Helium atom QM.svg|redresse=1.25|thumb|Rouprézantasyon di oun atomm di hélium 4 ké roun tit koulò rozé o sant, nwayo atomik é, an dégradé di gri tout otour, niyaj élèktronik.]]
[[Fiché:Graphite ambient STM.jpg|redresse=1.25|thumb|Atomm di karbonn an sirfas di grafit obsèrvé pa mikroskòp a léfè tinèl.]]
Oun '''atom''' (grèk ansyen ἄτομος [átomos], « ensékab ») sa pi piti parti di roun kò senp pouvan konbiné so kò chimikman ké rounòt. Atom-yan sa konstitchwan élémantèr di tout sibstans solid, likid oben gazéz. Propriyété fizik ké chimik di sa sisbtans-ya sa détèrminé pa atom-yan ki ka konstitchwé li ensi ki pa aranjman tridimansyonèl di sa atom-yan.
Kontrèrman à sa ki yé étimoloji ka sigjéré, atom-yan pa endivizib, mè sa yé-menm konstitchwé di partikil sibatomik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
hjzmpanj2sf8b5gdlu8ebrgj0pnomns
Attila
0
1107
19569
19463
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Eugene_Ferdinand_Victor_Delacroix_Attila_fragment.jpg|thumb]]
'''Attila''', né o alantour di 395 annan plenn danubyenn-yan é mouri an mars 453 annan réjyon-an di Tisza annan Lès di Ongri atchwèl, frékaman aplé Attila le Hun, sa souvren-an dé Hun di 434 jouk so lanmò an mars 453. Li sa osi chèf-a di roun anpir tribal konpozé di Hun, Ostrogoth, é Alain ant ròt, asou téritwar-a di Éròp santral é oryantal.
Pannan so règn, li té roun dé ennemi pli rédouté dé anpir romenn ògsidantal ké oryantal.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
qng92j7kdpam0hajp3bfnd1jv2a9uuf
Atéyism
0
1108
3336
3335
2019-11-22T09:57:00Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
O koumansman di xxie syèk, '''atéyism'''-an sa défini, notaman, kou absans-a oben roufi-a di tout krwayans an tchèk divinité ki sa fika, oben kou roun atitid sosyal oben politik, oben oun dòktrin ki ka nyé ègzistans-a di tchèk bondjé ki sa fika. Tèrm-an ka opozé so kò kidonk o téyism é sa à distengé di agnotisism-an.
Konsèpsyon-an di atéyism-an pa té toujou konran, li chanjé swivan lotò-ya ké lépòk-ya.
Até-ya sa pafwè viktim di diskriminasyon, menm annan dé péyi dévlopé ké layik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
fndnu5ysdbpqj2b95qv6tjp29a6hipn
Auguste
0
1109
3340
3339
2019-11-22T09:57:01Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Augustus_Bevilacqua_Glyptothek_Munich_317.jpg|thumb]]
'''Auguste''' ('''Augustus'''), né anba non-an di Caius Octavius 23 sèptanm 63 anv. J.-K. atè Rome, dabò aplé '''Octave''' épi ka divini '''Octavien''', ka poté non-an di '''Imperator Caesar Divi Filius Augustus''' à sortie lanmò 19 out 14 ap. J.-C. atè Nola. Li sa pronmyé anprò romen, di 16 janvyé 27 anv. J.-K. o 19 out 14 ap. J.-K.
Isou di roun ansyenn é rich fanmi di rang ékès ka apartni à ''gens plébéyenn''-an dé Octavii, li divini tiboug adòptif posthume di so gran-tonton matèrnèl Jules César an 44 anv. J.-K., enpé aprè asasina di sa dannyé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
k7dgcdldg3jf97uppsucbddwuf7z9mr
Avicenne
0
1110
3344
3343
2019-11-22T09:57:01Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Avicenna-miniatur.jpg|thumb|Ibn Sina (Avicenne) - minyatir persann.]]
'''Abu 'Ali al-Husayn Ibn Abd Allah Ibn Sina''', nonmen '''Avicenne''', oben '''Ibn Sīnā''' (an persan : ابن سینا), né 7 out 980 atè Afshéna, prè di Boukhara, annan provens-a di Gran Khorasan(atchwèlman an Ouzbékistan) é mouri an jen 1037 atè Hamadan (an Iran), sa roun filozòf é médsen médjéval persan, di rélijyon musulman. Rédijan an arab, i té ka entérésé so kò à di nonbréz syans, kou astronomi-a, alchimi-a, épi psikoloji-a.
So disip té ka aplé li « Cheikh el-Raïs », prens dé savan, pli gran-an dé médsen, Mèt pa éksélans, trwazyèm Mèt-a (aprè Aristote é Al-Fârâbî).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Filozòf]]
kcfyo69rkl688l1mlyjgr25eqtq7zey
Avortman
0
1111
18204
18203
2020-02-25T18:58:03Z
Praxidicae
184
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/38.116.192.233|38.116.192.233]] ([[User talk:38.116.192.233|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Praxidicae|Praxidicae]]
wikitext
text/x-wiki
'''Avòrtman'''-an ka défini so kò kou entéripsyon-an di processus di jèstasyon, a dévlopman-an ki ka koumansé à konsèpsyon pa fékondasyon-an di roun ovil pa roun spèrmatozoyid ki ka fòrmé ensi roun dizé, ki ka pourswiv so kò pa krwasans-a di anbriyon, épi di fœtus, é ki achévé so kò nòrmalman à tèrm pa nésans-a di roun nouvèl endividi di lèspès-a. Sa entéripsyon ki pouvé fika provoké oben spontané.
Tèrm-an d'avòrtman ki ka konsèrné tout lèspès vivipar-ya. Li pouvé antréné, oben pa, lanmò-a di fœtus ké so èspilsyon imédjat.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
7rcuzbvs954ofusbbhhze25yxovswv9
Avril
0
1112
3350
3349
2019-11-22T09:57:01Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Les Très Riches Heures du duc de Berry avril.jpg|thumb|Avril, ekstrè di ''Très Riches Heures du duc de Berry'' (vers 1410-1416), mizé Condé, ms.65, f.4.]]
'''Avril''' sa katriyèm [[mwa]] di sé [[kalandriyé]] julyen ké grégoryen. A lorijin, a té dézyèm mwa di kalandriyé romen.
[[Katégori:Kalandriyé]]
hwl47k7lp4mwo6cl5vfxkmnzq123dsb
Awala-Yalimapo
0
1113
18353
3354
2020-05-29T12:28:24Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Awala-Yalimapo
| imaj =
| blazon =
| drapo =
| péyi = [[Lagwiyann]] ([[Lafrans]])
| mèr = René Monerville
| jantilé =
| popilasyon = 1 364
| lannen = 2014
| dansité = 7,3
| altitid = Min. 0 m – Max. 9 m
| siperfisi = 187,4
}}
'''Awala Yalimapo''' sa roun koumin fransé di [[Lagwiyann]] (kòd pòstal 97319), ki sitchwé à èstrenm nò-lwès di Lagwiyann, à pli di 60 km di Sen-Laurent-di-Maronni.
== Jéyografi ==
=== Lokalizasyon ===
À anviron 22 kilonmèt di Mannan, à èstrenm nò-lwès di Lagwiyann, koumin-an ka étann so kò ant bouchou-a di flòv Mannan é di Maronni, enpé anvan lèstchwè-a di flòv. Téritwè kouminal-a sa délimité :
* o nò, pa loséyan Atlantik ;
* à lwès, pa Maronni-a ;
* o sid pa lakrik Kanna épi pa roun lign ki ka étann so kò soulon roun dirègsyon sid-lès ki ka roujwenn CD 9 ;
* à lès, pa roun lign ki ka travèrsé Pwent Isère épi CD 22 é ka lonjé answit CD 9 jouk lyé-nonmen Saint Antoine.
[[Fiché:Map-Awala_Yalimpo.svg|thumb|An rouj téritwè kouminal-a d'Awala-Yalimapo.]]
=== Lidrografi ===
Koumin-an ka trouvé so kò asou lariv-ya di Maronni é di Loséyan Atlantik-a.
=== Klima ===
Klima sa di tip tropikal.
== Lirbannism ==
=== Mòrfoloji irben ===
Koumin-an ka rougroupé 2 vilaj ké roun zanmo anmérendjen. Oun kouminoté kalinya ka viv laba.
* Awala, asou litoral bò'd di bouchou-a di Maronni é ki ka lonjé Mannan-an.
* Yalimapo, o nivèl di bouchou-a di Maronni.
* Épi zanmo-a di Posoli (lakrik koswin).
=== Lòjman ===
An 2006, i té ganyen 324 lòjman atè Awala-Yalimapo. Parmi sa-ya 83,3 % sa dé rézidans prensipal, 8,3 % dé rézidans ségondèr é anfen 8,3 % dé lòjman sa vakan.
== Tòponnimi ==
Awala (awara) sa roun mo kalinya ki ka déziyen roun palmyé (Astrocaryum Vulgare) é, an fransé, frwi-a di sala-a.
== Listwè ==
Koumin-an té administrativman kréyé 31 désanm 1988 pa so séparasyon di koumin-an di Mannan, ki swété pa popilasyon Kalinya-ya dé vilaj d’Awara é dé Hattes ki té ròtfwè akéyi roun kan dépandan di bangn di Sen-Laurent-di-Maronni, ki aplé kan dé Hattes.
Dis lannen apré, an 1999, popilasyon d'Awala-Yalimapo té èstimen à 887 zabitan, mé ké roun to di akrwasman di + 3,4 % pa lannen. Popilasyon-an té déjà ogmanté di 1982 à 1990 à laswit-a dé konfli armé di Sourinanm ki té pousé dé fanmi antché di réjyon-an d’Albina é di Galibi à établi yé kò atè Lagwiyàn à Awala Yalimapo. An 2000, anviron 60 % di popilasyon-an gen mwen di ven lannen.
Oun sit finérèr anmérendjen té dékouvèrt an finisman-an dé lannen 1950. Dé travay arkéyolojik ki résan té mété o jou di nouvèl zartéfak.
== Popilasyon ké sosyété ==
Sa koumin sa majoritèrman péplé d'anmérendjen (kalinya).
=== Démografi ===
Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, roun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té fika réyalizé an 2006.
=== Kilt ===
Nou ka trouvé laba légliz Sainte-Bernadette.
== Kiltir ké patrimwenn ==
=== Lyé ké monnouman ===
* Ansyen batiman ki ka daté di lépòk di bangn.
* Vèstij di bangn di lakrik Koswin.
=== Lékipman kiltirèl ===
* Sant dé lar é di kiltir kalinya
* Sant di létid é di protègsyon dé toti maren atè Yalimapo.
* Éko-mizé. Sant WWF : lèspozisyon asou toti maren-yan, léklozri.
=== Gastronnonmi ===
* Kasav oben galèt di mannyòk (alepa an lanng kalinya).
* Lajòrnen di Mannyòk ki òrgannizé chak lannen mè.
=== Patrimwenn anvironnmantal ===
Awala-Yalimapo sa konnèt pou laplaj dé Hattes, lonng di 5 kilonmèt koté dé santenn di toti lit ka vini ponn. Sa laplaj sa roun dé dannyé gran zonn di pont di toti lit.
Di févriyé à jwiyé anviron, a toti vèrt ki ka sigsédé yé kò pou vini ponn la. Sit-a sa protéjé pa mété an plas di rézèrv nasyonnal di Lanmannan, mé brakonnaj-a dé toti oben di yé dizé, byen ki li té rédjwi té pourswiv, notanman pa lègzistans-a di roun doumann. Ka di vyolans ka rété toutfwè marjinal. Lapèch ilégal-a ka rété roun danjé pou toti maren-yan.
== Nòt ké référans ==
== Lannègs ==
j4fawgtjf2volcbszsgpxlipnsf0a10
Away
0
1114
3361
3360
2019-11-22T09:57:02Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Away
|non lokal = (en) Hawaii<br/>(haw) Hawai‘i
|drapo = Seal_of_the_State_of_Hawaii.svg
|armwari = Flag_of_Hawaii.svg
|kart = Hawaii_in_United_States_(zoom)_(US50)_(-grid).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]], awayen
|kapital = [[Honolulu]]
|siperfisi total = 28 337
|jantilé = awayen
|popilasyon total = 1 360 301
|lannen = 2016
}}
'''Away''' (an awayen Hawai‘i, prounonsé [haˈvaj.ʔi], an annglé Hawaii prounonsé [həˈwaɪ(j)i]) sa roun dé Léta di [[Létazini|Létazini-ya]]. Konstitchwé di roun larchipèl di 137 zil, a sèl Léta anmériken ki sitchwé andèrò di konstan [[Lanmérik di Nò|nò-anmériken]].
[[Katégori:Étazini]]
k4bo35g6i8cpugymvitxl9y3nuokmqs
Azerbaydjan
0
1115
19164
3366
2021-03-02T17:11:40Z
23.106.56.19
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik d'Azerbaydjan
|non lokal = Azərbaycan Respublikası (az)<br/>Республика Азербайджан (ru)
|drapo = Flag_of_Azerbaijan.svg
|armwari = Emblem_of_Azerbaijan.svg
|kart = Azerbaijan_(orthographic_projection).png
|lanng ofisyèl = [[Azéri]]
|kapital = [[Bakou]]
|siperfisi total = 86 600
|jantilé = Azéri ou Azerbaydjanè
|popilasyon total = 9 780 780
|lannen = 2015
}}
'''Azerbaydjan''', an form long '''Répiblik d'Azerbaydjan''', (an azéri Azərbaycan é Azərbaycan Respublikası é an ris Азербайджан, Azerbaydzhan é Республика Азербайджан Respublika Azerbaydzhan) sa roun péyi di Kokaz sitchwé asou lign di divizyon ant [[Léròp]] ké [[Lazi]].
42lpaqxazlxr3kzsxzj82eeb5p9zhln
Azòt
0
1116
3369
3368
2019-11-22T09:57:02Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Azòt'''-a sa éléman chimik-a di niméro atomik 7, di senbòl N (di laten nitrogenium). A tèt-a di fil di group dé pniktojenn. Annan langaj kouran-an, azòt-a ka dézigné kò senp-a N2 (djazòt), ki konstitchwan majoritèr di latmòsfè térès-a, rouprézantan prèsk 4/5e di lè-a (78,06 %, an volim). Azòt-a sa 34e éléman konstitchwan krout térès-a pa lòrd di enpòrtans.
Minéral-ya ki ka kontni azòt-a sa ésansyèlman nitrat-ya, notaman nitrat-a di potassium KNO3 (konstitchwan di salpèt) oben nit, ki té ka sèrvi ròtfwè pou fè dé lapoud èsploziv, é nitrat-a di sodium NaNO3 (konstitchwan di salpèt di Chili).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
naydyyieym4l0fj15qsmb5ou8wi4uqt
Aéronèf
0
1117
3372
3371
2019-11-22T09:57:02Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Montgolfiere_(1).jpg|thumb|Oun mongòlfyè]]
Oun '''aéronèf''' sa roun mwayen di transpò kapab di élvé so kò é di mouvwè so kò an altitid, osen di latmòsfè térès-a.
Syans-ya é tèknoloji-ya ka pèrmèt di konstrwi, konprann é kontrolé vòl-a ensi ki itilizé aéronèf-ya ka konpozé aéronotik-a.
Aéronèf-ya sa divizé an Dé klas prensipal an fonksyon di mwayen di sistantasyon ki itilizé. Aérostat-a ka itilizé oun fò èstatik pannan ki aérodib ka jénéré oun fòs dinamik pou ékilibré yé pwa ; nou ka dézigné yé souvan pa « pli léjé » oben « pli lou » ki lè-a. Konpozant vèrtikal-a di pousé-a di roun réyaktò oben di roun lafizé ka pèrmèt osi sistantasyon-an mè sa jénéralman itilizé rounso kou appweb é pannan roun kourt douré.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
90u8ibniztrifpuh4c8o1hwy20ywz3u
Bahamas
0
1118
3376
3375
2019-11-22T09:57:02Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Commonwealth dé Bahamas
|non lokal = Commonwealth of the Bahamas (en)
|drapo = Flag_of_the_Bahamas.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_the_Bahamas.svg
|kart = LocationBahamas.svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = [[Nassau]]
|siperfisi total = 13 943
|jantilé = Bahaméyen
|popilasyon total = 392 873
|lannen = 2016
}}
'''Bahamas''', an form long '''Commonwealth dé Bahamas''', an anglè The Bahamas é Commonwealth of The Bahamas, sa roun péyi anglofonn, ki, byen ki sitchwé o nò di lanmè dé Karayib, sa tradisyonèlman konsidéré kou ka fè parti dé Karayib.
9m8qyrjivo4wic8wuponqzwh9ffgwiz
Bahayism
0
1119
3382
3381
2019-11-22T09:57:02Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Bahayism'''-an, oben '''baha’ism''', osi té konnèt anba non-an di '''lafwa bahá’íe''' (prounonsé [baˈ.haː.ʔ.iː]ou [ba.hɑː.i]) oben '''béhayism''' (vyé grafi) sa roun rélijyon abrahamik é monotéyis, ki ja proklanmen inité èspiritchwèl-a di mounité-a. Manm-yan di sa kominoté rélijyéz entèrnasyonal ka dékri yé kò kou adéran-yan di roun « rélijyon mondjal endépandant ». Li té fondé pa Persan Mīrzā Ḥusayn-ʿAlī Nūrī(1817-1892) an 1863. Sa non sa dérivé di sirnon ki bay à so fondatò : Bahāʾ-Allāh (an arab, « Glwar di Bondjé » oben « splandò di Bondjé ») — Bahá’u’lláh an translitérasyon baha’ie.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Rélijyon]]
ap5ji44xumord2nwp93i428gr76rjwn
Baktéri
0
1120
19357
19347
2022-02-19T03:16:07Z
Ladsgroup
1
Reverting botnet vandalism attack ([[phab:T302047]])
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Deinococcus radiodurans.jpg|thumb]]
Tèrm-a '''baktéri''' sa roun non vèrnakilèr ki ka dézigné sèrten òrganism vivan mikroskopik é prokaryòt prézan andan tout koté. Pli souvan iniséloulèr, yé sa pafwè plirisélilèr (jénéralman filamantéz), laplipa dé lèspès baktéryenn ki pa ka viv endividjwèlman an souspansyon, mè an kominoté konplèks adéran à dé sirfas osen di roun jèl miké (byofilm).
Baktéri-ya pli gròs ka mizouré pli di 2 μm é, jouk o koumansman di xxie syèk, èspésyalis ka konsidéré ki pli piti té ka mizouré 0,2 μm, mè i ka ègzisté dé « iltramikrobaktéri », osi an d'lo dous.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
f501fi28inpfc95baebukxmqm7tfi55
Bangladesh
0
1121
3388
3387
2019-11-22T09:57:03Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik popilèr di Bangladesh
|non lokal = গণপ্রজাতন্ত্রী বাংলাদেশ (bn)<br/>Gônoprojatontri Bangladesh (bn)
|drapo = Flag of Bangladesh.svg
|armwari = National emblem of Bangladesh.svg
|kart = Bangladesh (orthographic projection).svg
|lanng ofisyèl = Bengalis
|kapital = Dacca
|siperfisi total = 143 998
|jantilé = Bengalis, Bangladè(z)
|popilasyon total = 168 957 745
|lannen = 2015
}}
'''Bangladesh'''-a (prounonsé an fransé : /bɑ̃.ɡla.dɛʃ/; bengali : বাংলাদেশ /ˈbaŋlad̪eʃ/, litéralman « péyi-a di Bengal »), an fòrm lonng '''Répiblik popilèr di Bangladesh''', an bengali গণপ্রজাতন্ত্রী বাংলাদেশ, Gônoprojatontri Bangladesh, sa roun péyi di anba-kontinan endjen. Sitchwé o nò di gòlf di Bengal, kaziman anklavé annan Enn-an, li gen roun pitit frontchèr komin ké Birmani-a.
Frontchèr di réjyon-an ki ka konstitchwé jòdla Bangladesh ka rézilté di partisyon-an dé Enn an 1947, lò péyi-a divini parti oryantal di Dominion di Pakistan, divini an 1956 Répiblik islamik di Pakistan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Azi]]
tck1x57x90nuyyio5aapmxrx14fyamz
Bann desiné
0
1122
3392
3391
2019-11-22T09:57:03Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Little nemo the walking bed.jpg|thumb|Oun planch di ''Little Nemo'' di Winsor McCay (1905).]]
Oun '''bann désiné''' (kominéman rakoursi an BD oben bédé) sa roun fòrm di èsprésyon artistik, souvan dézigné kou « nòvyenm lar », ki ja itilizé oun jikstapozisyon di désen (oben ròt tip d'imaj fiks, mè pa inikman fotografik), artikilé an sékans narativ é pli souvan akonpagné di tèks (narasyon, djalòg, onomatopé). Will Eisner ka défini li (anvan émèrjans-a d'Entèrnèt) kou « prensipal aplikasyon di lar sékansyèl sipò papyé ».
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
kb9dpqg2uer5l56m1sq9odj4f3spp8z
Baraj
0
1123
3398
3397
2019-11-22T09:57:03Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Hoover dam11.jpg|thumb|Baraj Hoover, [[Létazini]]]]
[[Fiché:Limmern.JPG|thumb|Baraj di Limmern (kanton di Glaris, Swis).]]
Oun '''baraj''' sa roun ouvraj di lar ki konstrwi an travè di roun kour d'lo é ki dèstiné à an régilé so débi é/oben à stokè dilo-a, notaman pou kontrolé li dé kri, irigasyon, endistri, idroélèktrik , pisikiltir, oun rézèrv dilo potab, etc.. Annan lanatir-a, i ka ègzisté osi dé baraj di kastò.
== Tip ==
Oun baraj sibmèrsib jénéralman nonmen chosé, séy, lévé oben dig ; sa dannyé tèrm sa simyé ki mo baraj lò nou ka palé di kannalizé roun flo.
Oun baraj flivyal ki ka pèrmèt di régilé débi-a dilo, o profi di trafik flivyal, di irigasyon-an, di roun prévansyon rélativ dé kastastròf natirèl (kri, inondasyon), pa kréyasyon-an di lak artifisyèl oben di rézèrvwè.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
b3puezu03xyk73i59t9lt6cothw4di3
Barbad
0
1124
3403
3402
2019-11-22T09:57:03Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Barbad
|non lokal = Barbados (en)
|drapo = Flag_of_Barbados.svg
|armwari = Coat of arms of Barbados (2).svg
|kart = BRB_orthographic.svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = [[Bridgetown]]
|siperfisi total = 430
|jantilé = Barbadjen
|popilasyon total = 290 604
|lannen = 2015
}}
'''Barbad''' sa roun mikro-Léta ensilèr sitchwé an lanmè Karayib-ya à proksimité di limite di sala ké [[loséyan Atlantik]]. Li sa endépandant dipi 30 novanm 1966, an kalté di Rwayom di Commonwealth.
fwgdnz1wlww7rnxyp1x34jmknol7rn5
Barok
0
1125
3407
3406
2019-11-22T09:57:03Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Baròk'''-a sa roun mouvman artistik ki ka trouvé so lorijin an Itali annan dé lavil tèl ki Rom, Mantou, Véniz ké Florans dè milyé di xvie syèk é ki ka tèrminé o milyé di xviiie syèk. I té gen roun laj baròk diféran soulon domenn-yan, ki li fika entélèktchwèl, istorik oben artistik.
Baròk-a, ki ka touché tout domenn-yan, ki ka karaktérizé so kò pa ègzajérasyon-an di mouvman, sirchaj dékorativ-a, léfè dranmatik-ya, tansyon-yan, ézibérans-a, grandò-a pafwè ponpéz ké kontras-a, sa menm kontras don té ka palé Philippe Beaussant : lépòk baròk-a tanté di di « oun monn koté tout kontrèr-ya ké fika armonyézman posib ».
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
rjqsmo1zxvk7y0njce94ewkip7s8ffm
Baréyn
0
1126
3409
3408
2019-11-22T09:57:04Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Rwayom di Baréyn
|non lokal = مملكة البحرين (ar)
|drapo = Flag_of_Bahrain.svg
|armwari = Emblem_of_Bahrain.svg
|kart = Map_of_Bahrain.svg
|lanng ofisyèl = [[Arab]]
|kapital = [[Manama]]
|siperfisi total = 765
|jantilé = Baréynyen(n)
|popilasyon total = 1 346 613
|lannen = 2015
}}
'''Baréynyen''' (an arab : البحرين, Al-Baḥrayn, bɑːˈreɪn, litéralman « dé lanmè-ya »), an form long '''Rwayom di Baréyn''' (an arab : مملكة البحرين, Mamlakat al-Baḥrayn), sa roun piti péyi ensilèr di Arabi sitchwé prè di kot wès di golf Persik o Mwayen-Oryan.
q4wh77q5ahmc52y4uuc5fbefqye1cz8
Baz (chimi)
0
1127
3412
3411
2019-11-22T09:57:04Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''baz''' sa roun prodjwi chimik ki, o kontrèr di roun asid, sa kapab di kaptiré roun oben plizyò proton oben, résiprokman, di fourni élèktron. Oun milyé ki rich an baz sa nonmen bazik oben alkalen. I ka ègzisté diféran modèl chimik pou èspliké konpòrtman-an dé baz. Réyaksyon chimik di roun asid é di roun baz ka bay oun disèl é dilo-a. A roun prodjwi kostik, ki pouvé provoké dé boulour. Baz-ya pli konnèt sa cho viv-a, ammonyak-a ké lasoud-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
irc0enor1ds633vu09emfdo2886yepu
Bengali
0
1128
3419
3418
2019-11-22T09:57:04Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Lanng|
| non = Bengali<br/>বাংলা (bangla)
| péyi = Bangladesh, End
| réjyon = Bengal-Oksidantal, Asam, Tripoura, Orisa, Bihar, Jharkhan, Zil Andaman-é-Nikobar,
| nonm di lokitò = Total : 250 milyon
Maternèl : 189 milyon
| fanmi =
▪ lanng endo-éropéyenn
* lanng endo-iranyenn
* lanng endo-aryenn
* lanng endik oryantal
* group asamè-bengali
* '''bengali'''
| iso1 = bn
| iso2 = ben
| iso3 = ben
| kart =
| léjann kart =
}}
'''Bengali'''-a oben '''bangla''' (বাংলা (bangla)) sa roun lanng endo-iranyenn (anba-branch endo-aryenn) di fanmi-a dé lanng endo-éropéyenn. Ké assamè-a, aplicaciones oryantal dé lanng endo-éropéyenn.
Orijinèr di réjyon-an di Bengal à Lès di anba-kontinan endjen, pronmyé lanng palé o Bangladesh (an 2011, 76 % di popilasyon-an gen li kou lanng matèrnèl), swé 106 milyon di lokitò ensi ki 13,8 % antan ki ségonn lanng, swé 19 milyon di lokitò, pou roun total di 126 milyon di lokitò) ké 2e lanng palé an Enn, anviron 94 milyon di lokitò lanng matèrnèl, swé anviron 200 milyon di lokitò lanng matèrnèl annan monn-an an 2011.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lanng]]
[[Katégori:Lanng endo-éropéyenn]]
d9pw2amxsoy0b9yjgxtxb5iemlxm99e
Benjamin Franklin
0
1129
3422
3421
2019-11-22T09:57:04Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:BenFranklinDuplessis.jpg|thumb|Benjamin Franklin bò'd 1785, pa Joseph-Siffrein Duplessis.]]
'''Benjamin Franklin"'', né 17 janvyé 1706 atè Boston é mouri 17 avril 1790 atè Philadelphie, sa roun enprimò, éditò, markè-palò, natiralis, envantò ké wonm politik amériken.
I ka partisipé à rédaksyon-an di déclarasyon d'endépandans dé Étazini, don li sa roun dé signatèr, sa ki ka fè di li roun dé Pè fondatò dé Étazini.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
llurbqpkywunwhgqcvhnjqsufcu6hwz
Bhagavad-Gītā
0
1130
3427
3426
2019-11-22T09:57:04Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Krishna and Arjun on the chariot, Mahabharata, 18th-19th century, India.jpg|thumb|Krishna é Arjuna asou chan di batay di Kurukshetra (ilistrasyon di xviiie é xixe syèk).]]
'''Bhagavad-Gita''' oben '''Bhagavadgita''' (devanagari : भगवद्गीता (Bhagavadgītā), tèrm sanskrit ki ka anmòrfwézé litéralman so kò pa « chanté di Byenéré » oben « Chanté di Ségnò ») sa parti santral-a di powenm épik Mahabharata (Aranyaka-parva, 25 - 42). Sa tèks sa roun dé ékri fondamantal di endouism-an ki souvan konsidéré kou roun « abréjé di tout dòktrin védik-a ». Bhagavad-Gita sa konpozé di 18 chapit. Sa rési pa arété di enprégné pansé endjenn-an tout o lonng dé syèk.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Endouism]]
ihvc9ykvki92fswzznwc0miaxyww914
Bibliotèk
0
1131
3430
3429
2019-11-22T09:57:04Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:BibliothekSG.jpg|thumb|upright=1.0|Bibliotèk di abbaye di Sen-Gall (IXe syèk, patrimwann mondjal, Swis).]]
[[Fiché:Cambridge Observatory Library - geograph.org.uk - 373603.jpg|thumb|upright=1.0|Bibliyotèk di Òbsèrvatwar di Cambridge.]]
Oun '''bibliyotèk''' (di grèk ansyen βιβλιοθήκη : biblio, « liv » ; thêkê, « dépo ») sa lyé-a koté sa konsèrvé é sa li oun kolèksyon òrganizé di liv. I ka ègzisté dé bibliyotèk privé (osi di rich bibliyotèk ouvèrt o piblik) é dé bibliyotèk piblik. Bibliyotèk-ya ka propozé souvan ròt dokiman (journal, péryodik, anréjisman sonòr, anréjisman vidéyo, kart ké plan, partisyon) ensi ki dé laksè à internet é sa pafwè aplé médjatèk oben enfòrmatèk.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
grz25icqkerum2n4mz6na1n4s34btk9
Big Bang
0
1132
3434
3433
2019-11-22T09:57:04Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:History of the Universe fr.svg|thumb|upright=1.5|Big Bang ké pouvé marké koumansman di Linivèr-a, ki isou posibman di roun sengilarité.]]
'''Big Bang'''-an (« Gran Boum ») sa roun modèl kosmolojik itilizé pa syantifik-ya pou dékri lorijin-an ké évolisyon-an di Linivèr-a. Li té inisyalman propozé an 1927 pa chanwan katolik bèlj Georges Lemaître, ki té ka dékri annan grann lign-yan èspansyon-an di Linivèr-a, anvan ki sala sa mété an évidans pa astronòm amériken-an Edwin Hubble an 1929. Sa modèl sa dézigné pou pronmyé fwè-a anba tèrm ironik-a di « Big Bang » lò di roun émisyon di BBC-a, The Nature of Things 28 mars 1949 (don tèks-a té pibliyé an 1950), pa fizisyen britannik-a Fred Hoyle, ki li-menm té ka préféré modèl-ya di léta èstasyonèr.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
k152f4dm29g17d6d71rsy3hmxn68ais
Bilgari
0
1133
19045
19044
2020-10-14T20:10:30Z
Powerfox
1087
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Bilgari
|non lokal = Република България (bg)<br/>Republika Bǎlgarija (bg)
|drapo = Flag_of_Bulgaria.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Bulgaria.svg
|kart = EU-Bulgaria.svg
|lanng ofisyèl = [[Bilgar]]
|kapital = [[Sofia]]
|siperfisi total = 110 944
|jantilé = Bilgar
|popilasyon total = 7 202 198
|lannen = 2015
}}
'''Bilgari''', an form long '''Répiblik di Bilgari''' (an bilgar България et Република България, translitérasyon : Bǎlgarija é Republika Bǎlgarija), sa roun péyi d'[[Léròp]] di Sid-ès sitchwé annan pénensil balkanik.
<gallery>
51-manasses-chronicle.jpg|
BASA-600K-1-1865-15-Vasil Levski-retouched.jpeg|
The Old Bulgarian capital Preslav Ruins.jpg|
OLD HOUSE IN THE NATIONAL REVIVAL STYLE, VELIKO TURNOVOI.jpg|
Sofia University (37536311404).jpg|
BASA-937K-1-410-7-Ivan Vazov (cropped).JPG|
Rila 7 lakes circus panorama edit1.jpg|
Pantokrator kerk Nesebar.jpg|
Bulgarian dancers.jpg|
BASA-1271K-1-161-2-Hristo Botev, 1875.JPG|
</gallery>
[[Katégori:Éròp]]
5xe95yqinyoicmasc4fdug8vrny4bqn
Birkina Faso
0
1134
3441
3440
2019-11-22T09:57:05Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Birkina Faso
|non lokal = Burkina Faso (fr)
|drapo = Flag_of_Burkina_Faso.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Burkina_Faso.svg
|kart = Burkina_Faso_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Fransé]]
|kapital = [[Ouagadougou]]
|siperfisi total = 274 400
|jantilé = Birkinabé
|popilasyon total = 19 512 533
|lannen = 2016
}}
'''Birkina Faso''' (prounonsyasyon :/biʁ.ki.na fa.so/), litéralman « Péy dé wonm ki entèg », osi aplé '''Birkina''', ansyennman Répiblik di Rot-Volta, sa roun péyi di [[Lafrik]] di Lwès ki pa gen aksè à lanmè.
dqy0ex6008b58f8mjr20sq2m7ljpkxm
Birmani
0
1135
3445
3444
2019-11-22T09:57:05Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Birmanni
|non lokal = Myanmar<br/>Répiblik di Linyon di Myanmar<br/>Myanmar_long_form.svg<br/>Pyidaungzu Thammada Myanma Naingngandaw
|drapo = Flag_of_Myanmar.svg
|armwari = State_seal_of_Myanmar.svg
|kart = Myanmar_in_its_region.svg
|lanng ofisyèl = [[Birman]]
|kapital = [[Naypyidaw]]
|siperfisi total = 676 578
|jantilé = Birman
|popilasyon total = 51 419 420
|lannen = 2014
}}
'''Birmanni''' oben '''Myanmar''', an birman ဗမာ, Bama, et မြန်မာ, Myanmâ, /mjænˈmɑ/), an fòrm lonng '''Répiblik di Linyon di Myanmar''', an birman Pyidaungzu Thammada Myanma Naingngandaw, ansyennman Linyon di Birmanni, épi Linyon di Myanmar, sa roun péyi di [[Lazi]] di Sid-lès kontinantal.
q11l619lrujstg4vk3jjbaeisv2es9z
Bisiklèt
0
1136
3448
3447
2019-11-22T09:57:05Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Cycliste_%C3%A0_place_d%27Italie-Paris.jpg|thumb|Siklis asou laplas di Itali koté Pari.]]
Oun '''bisiklèt''' (osi aplé oun bisik an Amérik di Nò), oben roun vélo (abrévyasyon di mo vélosipèd), sa roun véyikil térès, ki ka rantré annan katégori-a dé sik, konpozé di Dé rou aligné (a pou sa nou ka aplé li « bisiklèt »). Fòs motris sa fourni pa so kondiktò (aplé « siklis »), an pozisyon pli souvan asiz, pa entèrmédjèr-a di Dé pédal ka antréné roun aryè-a pa roun chenn ké rouloks.
Dirèktiv-a 2001/95/CE di Komisyon éropéyenn-an ki rélativ à sékirité-a de prodjwi ka propozé kou définisyon di bisiklèt : « oun véyikil ké Dé rou propilsé èsklizivman oben prensipalman pa énèrji miskilèr-a di siklis, à èsépsyon-an dé véyikil ékipé di Dé sèl oben plis ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ewqswmrb3bhdlnuvh9xuwv02ejmplea
Blé
0
1137
3451
3450
2019-11-22T09:57:05Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:%C3%89pi_de_bl%C3%A9.jpg|thumb|Épi di Blé]]
« '''Blé''' » sa roun tèrm jénérik ki ka dézigné plizyò séréyal ki ka apartni o janr Triticum. A dé plant anniyèl di fanmi-a dé graminé oben Poacé, kiltivé annan di trè nonbré péyi. Mo-a « blé » ka dézigné égalman « gren »-an (karyops) ki prodjwi pa sa plant-ya.
Blé-a ka fè parti dé trwa grann séréyal ké mi é douri-a. A, ké anviron 700 milyon di tonn anniyèl, trwazyenm-an pa enpòrtans-a di rékolt mondjal-a épi, ké douri-a, pli konsomé-a pa wonm. Blé-a sa, annan sivilizasyon ògsidantal-a é o Mwayen-Oryan, oun konpozan santral di alimantasyon moun-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
eoc9aasiwisy802wngzbnkqphrxv5kt
Bolivi
0
1138
17409
3457
2019-12-20T20:39:40Z
Hugo.arg
72
/* Wè osi */ wd
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Léta plirinasyonnal di Bolivi
| non lokal = Estado Plurinacional de Bolivia (es)<br/>Bulibiya Mama llaqta (qu)<br/>Wuliwya Suyu (ay)<br/>Tetã Volívia (gn)
| drapo = Flag_of_Bolivia_(state).svg
| armwari = Coat_of_arms_of_Bolivia.svg
| kart = Bolivia_(orthographic_projection).svg
| lanng ofisyèl = Quechua, guarani, aymara ké èspangnòl (de jure, nasyonnal) ensi ki 36 lanng endijenn (de jure, réjyonnal)
| kapital = Souk
| siperfisi total = 1 098 581
| jantilé = Bolivyen
| popilasyon total = 11 138 234
| lannen = 2017
}}
'''Bolivi''', an fòrm lonng '''Léta plirinasyonnal di Bolivi''', an èspangnòl Bolivia ké Estado Plurinacional de Bolivia, an quechua Bulibiya ké Bulibiya Mama llaqta, an aymara Wuliwya ké Wuliwya Suyu, an gwaranni Volívia ké Tetã Volívia, sa roun péy ki anklavé di Lanmérik di Sid ki antouré pa Brézil, Paragwé, Larjantin, Chili ké Pérou.
Anvan kòlonnizasyon éropéyen-an, téritwè bolivyen té ka apartni à lanpir enka, ki té pli gran Léta di Lanmérik prékolonbyen-an. Lanpir èspangnòl-a té konkéri réjyon-an o xvie syèk. Pannan péryòd kòlonnyal èspangnòl-a, réjyon-an ka aplé so kò « Rot-Pérou » oben « Charcas ». Apré déklarasyon-an di lendépandans an 1809, 16 lannen di lagèr ka ékoulé so kò anvan mété an plas di Répiblik-a, di non di Simón Bolívar.
== Listwè ==
=== Péryòd prékolonbyen ===
Anvan konkèt èspangnòl-a, Zann-yan té abité pa rounlo kiltir, don pli enpòrtan-an té sèrtennman sivilizasyon di Tiahuanaco (osi ékri tiwanaku). O xve syèk, Enka-ya ka entégré roun pati di atchwèl Bolivi-a annan yé lanpir.
=== Kòlonnizasyon èspangnòl ===
Èspangnòl-ya ka dékouvri à yé rivé o xvie syèk, oun tré gran kantité di lajan(annan min-yan di Potosí). Bolivi-a fika dabò pati di vis-rwèyèlté di Pérou anvan di pasé anba kontròl-a di vis-rwèyèlté di Río de la Plata. Anvan rivé-a dé Èspangnòl, rotò-ya di Bolivi-a té péplé di politéys (rélijyon enka), épi sa dannyé-ya ka enpozé gradjwèlman katolisism-an. Jòdla, majorité-a di popilasyon-an sa katolik.
=== Lendépandans-a ké lè-a dé kodiyo (1825-1884) ===
Lalit-ya pou lendépandans-a ka koumansé an 1809 ké sala-a sa akéri an 1825, gras o larmé di Bolívar, an lonmaj dikèl Bolivi-a ka pran so non. Bolivi-a ké Pérou-a ka konstitchwé, anba non-an di Konfédérasyon pérouanno-bolivien, roun sèl péy pannan roun kour péryòd di tan (1836-1839). Kou Pérou-a, Chili-a, Mègsik, oben Kolonbi-a, péy-a ka fè apèl à Bours di Lonn pou finansé dé sosyété minyé. Bolivar ka nasyonnalizé pou senk milyon di pésos di min ki abandonnen, 2 out 1825, pou rouvandé li, é kréyé Potosi, La Paz and Peruvian Mining Association, ki ké fika likidé apré krach-a di désanm 1825 é gen pou ajan James Paroissien, médsen annglé é ofisyé bolivaris.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Satellite_image_of_Bolivia_in_June_2002.jpg|thumb|Wè satélit di Bolivi-a, nou ka distengé Zann-yan à lwès ké salar d'Uyuni ké lak Titikaka.]]
[[Fiché:Salar_de_Uyuni,_Bolivia2.jpg|thumb|Salar d'Uyuni.]]
Bolivi-a sa konpozé di 2 réjyon jéyografik ki byen distenk. Lwès-a sa travèrsé pa 2 kòrdiyèr di loryantasyon nò-sid ki ka bòdé roun vas plato, l'Altiplano, a annan sa réjyon ki ka viv majò pati dé Bolivyen. Kòrdiyèr ògsidantal arid, ka abrité tchè pik majèstchwé kou Nevado Sajama ké so 6 542 mèt sa pwen kilminan-an di Bolivi-a. Rot plato-a sa bòdé o nò-lès pa kòrdiyèr Rwèyèl-a koté nou pwé admiré antrot Nevado Illimani ké Illampu é koté ka abrité so kò lavil di La Paz. Masif-ya di kòrdiyèr oryantal ka abrité dé valé imid é ka posédé dé kontfò ki roukouvri di danbwa.
=== Frontchè térès ===
* 3 400 km ké Brézil-a ;
* 900 km ké Pérou-a ;
* 861 km ké Chili-a ;
* 832 km ké Larjantin-an ;
* 750 km ké Paragwé-a.
=== Tip di péyzaj ===
Nou ka routrouvé an Bolivi péyzaj montangné-ya di kòrdiyèr-a dé Zann, mé osi dé péyzaj di plato di laltitid, ké l'Altiplano. O sid, « labankiz disèl » ka ofri roun péyzaj linèr. Nou ka dékouvri osi lagin, vòlkann ké kannyonn. Annan réjyon-an di Oriente, o nò-lès, roun péyzaj di plenn ka débouché asou danbwa anmanzonnyen-an, à frontchè-a ké Brézil-a.
=== Klima ===
Klima bolivyen-an sa sibtropikal : cho ké imid. Mé so kondisyon klimatik-ya sa varyé an rézon di laltitid divèrs. An rot laltitid, kou annan Zann-yan, klima sa frèt, sèk ké vanté alò ki an plenn li sa imid é pli dous. Tanpératir mwéyen anniyèl-ya ka sitchwé so kò ant 8 °C annan l'Altiplano é 26 °C annan plenn oryantal-ya koté yé ka varyé enpé tout o lonng di lannen-an.
== Kiltir ==
Kiltir bolivyen-an té fika fòrtman enfliyansé pa Quechuas, Aymaras, ensi ki pa kiltir-a di Lanmérik laten-an annan so ansanm.
Dévlopman kiltirèl-a sa divizé an trwè péryòd distenk : prékolonbyen, kòlonnyal ké répibliken. Di enpòrtan vèstij arkéyolojik, dé òrnman dilò é di lajan, dé monnouman di pyèr, dé séranmik, dé tisaj òkò prézan jòdla ka vini di plizyò kiltir prékolonbyen. Nou pouvé sité kou vèstij enpòrtan Tiwanaku oben Samaipata. Péy-a ka rougòrjé ròt sit ki difisil pou atenn é té fè lòbjè di enpé di lèsplorasyon arkéyolojik.
Èspò nasyonnal-a sa foutbòl, bébifout sa osi tré popilèr.
=== Lanmizik ===
Lanmizik bolivaryen sa rich ké varyé. Enstrouman-yan di lanmizik ki itilizé sa sicus(laflit di Pan), quena, tarkas ké quenacho(enstrouman ké van), charango (piti gita à dis kòrd) ké gita klasik ki mennen pa Èspangnòl-ya. Fò é otantik, lanmizik bolivaryen-an sa mwen fasil di lagsé ki byen ròt lanmizik di Lanmérik laten-an.
== Kòd ==
Bolivi-a gen pou kòd :
* .bo, soulon lis-a dé Entèrnèt TLD(Donmenn di pronmyé nivèl) ;
* BO, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kòd péy), kòd alpha-2 ;
* BL, soulon lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-2 ;
* BOL, soulon nòrm-an ISO 3166-1 alpha-3 (lis dé péy) ;
* BOL, soulon lis-a dé kòd péy di CIO ;
* BOL, soulon lis-a dé kòd entèrnasyonnal dé plak minéralojik ;
* BOL, soulon lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an alpha-3 ;
* CP, soulon lis-a dé préfigs OACI di limatrikilasyon dé laéronnèf ;
* SL, soulon lis-a dé préfigs dé kòd OACI dé laéropò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
{{Lanmérik di Sid}}
1lh13ggq5y8qcy5rme347dufryv8ar5
Bombay
0
1139
3461
3460
2019-11-22T09:57:06Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Mumbai<br/>Bombay
| imaj =
| blazon =
| drapo = MumbaiMontage.png
| péyi = [[End]]
| mèr = Shraddha Jadhav
| jantilé = Bombayen(n),<br/>Mumbaikar
| popilasyon = 12 478 447
| lannen = 2012
| dansité = 20 680
| altitid = Min. 0 m – Max. 8
| siperfisi = 60 340 ha = 603,4
}}
'''Bombay''' oben '''Mumbai''' (marathi : मुंबई(mumbaī)) sa kapital-a di Léta endjen di Maharashtra. Métropòl-a ka konté 12 478 447 zabitan an 2011. Lavil ds'Enn pli péplé-a, li ka fòrmé ké so lavil satélit-ya di Navi Mumbai, Bhiwandi, Kalyan, Ulhasnagar é Thane, oun aglomérasyon di 18 414 288 zabitan, swé senkyenm pli péplé di monn.
Bombay sa kapital komèrsyal di Enn-an. Li ka prodjwi 5 % di PIB ké so aktivité ka rouprézanté 25 % di prodiksyon endistriyèl-a, 40 % di komèrs maritim ke 70 % dé tranzaksyon di kapital di ékonomi endyenn-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:End]]
dugl1nr9htbmcwf7lx3i46sru2rt70p
Bonaire
0
1140
19013
19012
2020-08-31T13:11:16Z
Isabelle Belato
1001
Undid edits by [[Special:Contribs/70.127.196.21|70.127.196.21]] ([[User talk:70.127.196.21|talk]]) to last version by Jon Harald Søby: reverting vandalism
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Bonnèr
|non lokal = Bonaire
|drapo = Blason_de_Bonaire_(Antilles_n%C3%A9erlandaises).svg
|armwari = Flag_of_Bonaire.svg
|kart = Relief_map_of_Lesser_Antilles.png
|lanng ofisyèl = [[Néyèrlandè]], papiamentu
|kapital =
|siperfisi total = 288
|jantilé = Bonnéyen
|popilasyon total = 12 000
|lannen = 2006
}}
'''Bonnèr''' sa roun lil ki ka fè parti di group zilé Anba-Van-an annan Ti [[Lézanti]]. Li sa sitchwé à lès di Curaçao o larj di lakot-ya di [[Vénézwéla]]. Chèf-lyé sa lokalité di Kralendijk.
[[Katégori:Lézanti]]
6x6sza57kyjnizo9grq981h4ahivvtf
Bondjé
0
1141
19011
19010
2020-08-31T13:10:51Z
Isabelle Belato
1001
Undid edits by [[Special:Contribs/70.127.196.21|70.127.196.21]] ([[User talk:70.127.196.21|talk]]) to last version by Jon Harald Søby: reverting vandalism
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Europe_a_Prophecy,_copy_D,_object_1_(Bentley_1,_Erdman_i,_Keynes_i)_British_Museum.jpg|thumb]]
'''Bondjé''' ka dézigné oun fika oben fòs souprenm ki ka striktiré linivèr-a ; a soulon krwayans-ya swé di roun moun, swé di roun konsèp filozofik oben rélijyé. Prensip fondatò annan rélijyon monotéyis-ya, Bondjé sa fika souprenm, inik, transandan, inivèrsèl, kréyatò di tout kichoz, doté di roun pèrfèksyon absoli, ki ka konstitchwé prensip-a di sali pou mounité-a é ki ka révélé so kò annan déroulman-an di listwè-a. Kou antité filozofik, Bondjé sa prensip-a d'èsplikasyon é d'inité di linivèr-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
lb6npn3cmyvrii7e2hvxi3cscruja2v
Bonjou
0
1142
3474
3473
2019-11-22T09:57:06Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Gustave_Courbet_-_Bonjour_Monsieur_Courbet_-_Mus%C3%A9e_Fabre.jpg|thumb|''Kontré''-''a'' oben « Bonjou mouché Courbet », pen an 1854, ka prézanté plizyò moun ka saliyé yé kò.]]
'''Bonjou''' sa salitasyon pli konminéman anplwayé an [[Kriyòl Gwiyannen|gwiyannen]] lò nou ka kontré oben ka krwazé roun moun ki konnèt oben roun moun ki enkonnèt andan roun kad di roun prézantasyon é sa, andan péryod di bonmanten jouk finisman di lajounen. Pa ègstansyon, « bonjou » sa égalman anplwayé pou dé kontré virtchwèl tèl ki korèspondans-a, télékonminikasyon-an oben médja-ya. Di « Bonjou » an giz di salitasyon sa roun mark di politès.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
krq5uimj5hpr9sxlmmp63cqln8wnfjk
Bonté
0
1143
3479
3478
2019-11-22T09:57:06Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:La Bonté-Musée François Rude.jpg|thumb|''Bonté'' o Mizé Rude (1839).]]
'''Bonté'''-a sa kalité di sa ki ka fè pròv di byenvéyans aktiv anvèr otri, oun aktivité éfikas siséptib di randé réyèlman otri éré. "Bonté : karaktèr di roun moun sansib o mal di otri, déziré di prokiré à ròt-ya di byenèt obeb di évité tousa ki pouvé fè yé soufri. A roun kalité ki ka apartni o domenn di moral-a. Kontrèr : méchansté.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Étik]]
5atoku0ucajhvhrajeen8lwjow3fr1f
Bonè
0
1144
3482
3481
2019-11-22T09:57:06Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Bònò''' (osi òrtografyé '''bonnò''') sa roun léta dourab di plénitid, di satisfaksyon oben di sérénité, léta agréyab é ékilibré di lèspri-a é di kò, sa ki ka fè ki soufrans-a, strès-a, enkyétid-a ké troub-a sa absan. Bònò pa sa rounso oun léta pasajé di plézi, di lajwa, li ja rouprézanté oun léta d'ékilib ki ka douré andan tan-an. A roun konsèp ki ka étidjé an psikoloji, an sosyoloji ensi ki an filozofi. Laplipa dé kouran filozofik ògsidantal ki ka siksédé à Socrate sa dé édémonism, dé dòktrin ki ka vizé à atenn bònò. Sa sasé di bonnò endividjwèl ka ranfòrsé so kò òkò di mannyè signifikativ ké aparisyon di épikirism-an di stoyisism.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
2hy4i25vka11ymexr3e3c59ysca8xcv
Bosni-Èrzégovin
0
1145
18354
14598
2020-05-29T12:28:28Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Bosni-Èrzégovin
|non lokal = Bosna i Hercegovina (bs)<br/>Босна и Херцеговина (sr)
|drapo = Flag_of_Bosnia_and_Herzegovina.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Bosnia_and_Herzegovina.svg
|kart = Location_Bosnia-Herzegovina_Europe.png
|lanng ofisyèl = [[Bosnyen]],<br/>serb<br/>kroat
|kapital = [[Sarajevo]]
|siperfisi total = 51 197
|jantilé = Bosnyen
|popilasyon total = 3 531 159
|lannen = 2013
}}
'''Bosni-Èrzégovin''' ou '''Bosni-é-Èrzégovin''', an bosnyen, serb é kroat Bosna i Hercegovina, annan lalfabé sirilik Босна и Херцеговина, sa roun Léta di [[Léròp]] di Sid sitchwé annan pénensil dé Balkans.
pid95iv5k8tl42g086nhp9xcgc1wsql
Botanik
0
1146
3488
3487
2019-11-22T09:57:07Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Botany.jpg|thumb|upright=1.5|Alégori di botanik-a.]]
'''Bontanik'''-a, nonmen oparanvan fitoloji, sa syans-a ki konsakré à étid-a dé véjétal (di grèk βοτανική; féminen di mo βοτανικός ki ka signifyé « ki ka konsèrnen radjé-ya, plant-ya »). Li ka prézanté plizyò fasèt ki ka rataché li o ròt syans di vivan. Botanik jénéral-a ka roukouvri taksinomi-a (dèskripsyon dé karaktèr djagnostik ké diféransyèl), sistenmatik-a (dénonmman ké klarifikasyon dé takson annan roun sèrten lòrd), mòrfoloji véjétal-a (ki ka dékri lòrgann-yan oben parti-ya dé véjétal), istoloji véjétal-a, psikoloji véjétal-a, byojéyografi véjétal-a ké patoloji véjétal-a. Sèrtenn disiplin, kou dandroloji-a, sa èspésyalizé asou roun anba-ansanm dé véjétal.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
0w9ny2revzphddzlx2p84pt7dw6kic4
Botswana
0
1147
3493
3492
2019-11-22T09:57:07Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Botswana
|non lokal = Lefatshe la Botswana (tn)<br/>Republic of Botswana (en)
|drapo = Flag_of_Botswana.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Botswana.svg
|kart = Botswana_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = Tswana, [[annglé]]
|kapital = [[Gaborone]]
|siperfisi total = 581 726
|jantilé = Botswannen
|popilasyon total = 2 209 208
|lannen = 2016
}}
'''Botswana''', term tswana ki ka signifyé « péyi dé Tswana » di non di étni prensipal, an form long '''Répiblik di Botswana''', an tswana Lefatshe la Botswana, sa roun péyi di [[Lafrik]] ostral ki pa gen laksè ké lanmè.
[[Katégori:Lafrik]]
52ax1k7paps2mx7yojyolr0dytn4lhu
Bouddha
0
1148
3497
3496
2019-11-22T09:57:07Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Tit-a di '''bouddha''' (tèrm sanskrit बुद्ध buddha « évéyé », partisip pasé pasif di rakaba vèrbal budh-, « ka évéyé so kò »), ka dézigné oun moun ki gen, notaman pa so sajès (prajñā), réyalizé lévèy-a, ki lé di atenn nirvāna-a(soulon hīnayāna), oben transandé djwalité samsara(Saṃsāra)/nirvana (nirvāņa) (soulon Mahāyāna). Li pouvé dézigné pa ròt kalifikatif : « Byenéré » (भगवत् bhagavat), « Sala ki venk » (जिन Jina), « Ensi-Vini » (तथागत Tathāgata).
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
dh2pbpjzm1r38nyubgicp4nj5f25r2u
Boudism
0
1149
3501
3500
2019-11-22T09:57:07Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Buddha_statue,_Nha_Trang.jpg|thumb|Oun èstati di Bouddha o Viêt Nam]]
'''Bouddhism'''-an sa, soulon mannyè di wè ògsidantal, oun rélijyon (notaman oun rélijyon di Léta) oben oun filozofi, oben menm Dé-ya, don lorijin-yan sa an Enn o ve syèk anv. J.-K. à laswit-a di lévèy-a di Siddhartha Gautama é di so ansègnman.
Bouddhism-an ki ka konté an 2005 ant 230 milyon ké 500 milyon d'adèp, sa ki an ka fè katriyenm rélijyon mondjal, dèyè (annan lòrd dékrwasan-an) kristchanism-an, islam-an ké endouism-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Boudism]]
0ik8li6q0sdlpbzvd4xrfi3ymtc23ev
Boudism mahāyāna
0
1150
3506
3505
2019-11-22T09:57:07Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Jiuhuashan_bodhisattva_image.jpg|thumb|Ké Mahāyāna, Bouddéyité ka miltipliyé so vizaj-ya é so mwayen…]]
'''Bouddhism mahāyāna''' sa roun tèrm sanskrit ( महायान ) ki ka signifyé « gran véyikil » (chinwa : 大乘, dàchéng ; japonè : 大乗, daijō ; vietnamyen : Đại Thừa ; coréen : 대승, dae-seung). Bouddhism mahāyāna ka aparèt bò'd koumansman-an di nou lè annan Nò di Enn é annan Anpir kouchan-an, koté li ka répann rapidement so kò o Tarim é an Lachin, anvan di difizé so kò annan rès-a di Ègstrenm-Oryan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Boudism]]
m34lpe17uitqu6ht38jg5nyigcz62f4
Boudism theravāda
0
1151
3510
3509
2019-11-22T09:57:08Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Theravāda''' sa roun branch ansyenn di bouddhism hīnayāna isou di lékòl Sthaviravāda. Rélativman konsèrvatris, li sa osi pli pròch di bouddhism primitif ki ròt tradisyon bouddhik-ya ki ka ègzisté. Dòktrin dé Ansyen ka apiyé so kò asou roun kannon rédijé an pāli, nonmen Tipiṭaka, ki ka konprann di nonbré tèks ki bazé asou palò-ya di Bouddha Śākyamūni, ki rékéyi pa so kontanporenn-yan é routranskrit tchèk syèk plita.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Boudism]]
jrqpsnk5ulkgcyya03by0g0sx5eet6u
Boudism vajrayāna
0
1152
3515
3514
2019-11-22T09:57:08Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Vajrasattva_Tibet.jpg|thumb|Vajrasattva ka tchenbé an lanmen vajra ké kaklòch]]
'''Vajrayāna''' (sanskrit : वज्रयान) sa roun fòrm di bouddhism d'orijin endjenn, nonmen osi bouddhism tantrik, don sèrten prensip ka swiv bouddhism mahāyāna. I ka kontni dé éléman sanblab à endouism-an é an partikilyé o shivayism kachmiryen. O Tibet, vajrayāna é bön, rélijyon lokal, sa yé osi enfliyansé yé kò résiprokman.
So non sanskrit ki ka signifyé « véyikil » (yâna) di djanman oben adamantin (vajra). Li sa dékrit pa so pratikan-yan kou endéstriktik-a é briyan kou iltim réyalité-a, oben di « foud », déstriktib di ignorans-a, é vwa di roun rapidité filgirant.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Boudism]]
ma7jw7rqjvo743ob1xt8352f96948u6
Bouji
0
1153
19403
19402
2022-06-18T15:06:31Z
Praxidicae
184
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2409:4052:4E9B:C78F:440:310A:96C4:A9C|2409:4052:4E9B:C78F:440:310A:96C4:A9C]] ([[User talk:2409:4052:4E9B:C78F:440:310A:96C4:A9C|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Candles_(Christmas_2009).jpg|thumb|Bouji]]
'''Bouji'''-a sa roun lòbjè ki ka sèrvi an jénéral pou ékléré, ki konpozé di roun kò gra (sir) é di roun mèch ki anflanmen.
== Istwè ==
=== Lorijin ===
Douran dé syèk, jonk té itilizé pou fè dé chandèl. Li ka fonn ké prékosyon pou pa abimen mwèl-a, li té tranpé annan lagrès véjétal oben zannimo ki nou ka lésé answit rédi. Nou ka fè li boulé annan boulé-jonk-a. An Ògsidan, à parti di Mwayen Laj chandèl-a ka rivalizé ké lanp à lwil. Sa dannyé pou pu li réklanmen oun atansyon konstant : I fo ranpli li régilyèrman, koupé é roumonté mèch-a ki charbonn, ka nétwayé lwil ki ka koulé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
at459bylvy82aafnyoyy9emyd1h628c
Boulour
0
1154
3521
3520
2019-11-22T09:57:08Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Yakedo1.jpg|thumb|Boulour di 3enm dégré, lapo ka pran roun kolorasyon blanch, broun oben nwè.]]
'''Boulour'''-a sa roun dèstriksyon parsyèl oben total ki pouvé konsèrné lapo-a, parti-ya ki mòl dé tisou, oben menm zo-ya.
Gravité-a di boulour-a ka dépann di plizyò paramèt : so lokalizasyon, so topografi (oun boulour sirkilèr ké fika toujou grav), so profondò (dégré-a di boulour), étandou-a di sirfas-a ki abdomajé (an pousantaj di sirfas kòporèl total-a) ké ajan kozal-a an késyon.
Oun boulour pouvé fika kozé :
* pa kontak-a ké roun sours shod (solid, likid, oben gazéz) ;
* pa kontak-a ké roun sibstans dit kostik ;
* pa fròtman ;
* pa léfè-a di konbisyon-an (aksyon di roun flanm) ;
* pa léfè-a di roun réyonnman (tchòk di solèy : réyonnman iltravyolé B, réyonnman enfrarouj, réyonnman X) ;
* pa léfè-a di roun kouran élèktrik (élètrizasyon) ;
* pa frèt-a (jélir).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
mmjw3b4ql8b5tpo4mqnwwnjwihv0igw
Boulyé
0
1155
3525
3524
2019-11-22T09:57:08Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Table football abacus.jpg|thumb|Oun boulyé élémantèr sa toujou itilizé o baby-foot.]]
[[Fiché:Boulier-ecole-maternelle-bois.jpg|thumb]]
'''Boulyé'''-a sa roun abak (zouti ki ka sèrvi pou kalkilé) fòrmé di roun kad rèktangilèr mini di tij asou lakèl ka koulisé dé boul.
== Katégori ==
Boulyé-a sa lyannen o sistenm di nimérasyon désimal, mè I ka ègzisté Dé gran katégori di boulyé.
Boulyé an baz 10, pou lakèl chak boul ka rouprézanté, soulon tij-a asou lakèl li ka trouvé so kò, oun inité, oun dizenn, oun santenn… Sa boulyé-ya ka kontré so kò an Éròp ògsidantal é di Lès-a. Désimal-ya ki pouvé osi fika rouprézanté asou pronmyé tij-a. É boulyé-ya an baz altèrné (5, 2) pou lakèl chak tij ka konprann Dé parti : oun parti sipèryò asou lakèl boul-ya ka val 5 inité (oben 5 dizenn, 5 santenn… soulon pozisyon-an di tij-a) é roun parti enféryò asou lakèl boul-ya ka val 1 inité (oben 1 dizenn, 1 santenn… soulon pozisyon-an di tij-a). Sa boulyé-ya ka kontré ésansyèlman an Azi.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
brh3uogt8bwrl9f3ntoxrjq5s114ah3
Boutan
0
1156
3528
3527
2019-11-22T09:57:08Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Rwéyonm di Boutan
|non lokal = Druk Yul (dz)
|drapo = Flag_of_Bhutan.svg
|armwari = Emblem_of_Bhutan.svg
|kart = Bhutan_in_its_region.svg
|lanng ofisyèl = [[Dzongkha]]
|kapital = [[Thimphou]]
|siperfisi total = 38 374
|jantilé = Boutannen
|popilasyon total = 741 919
|lannen = 2015
}}
'''Boutan''' (an dzongkha Druk Yul, འབྲུག་ཡུལ་, translitérasyon Wylie ʼbrug-yul ; /ḍu yː/), an fòrm lonng '''Rwéyonm di Boutan''', sa roun péy di [[Lazi]] di Sid ki pa gen lagsé à lanmè.
83dkl38cloortjnjlwnvnf2ysl365vi
Bronz
0
1157
3531
3530
2019-11-22T09:57:08Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Torque gaulois en bronze.jpg|thumb|Tòrk golwa an bronz.]]
'''Bronz'''-a sa roun non jénérik ki té bay ròtfwè à tout alyaj-ya di kwiv. Jòdla so sans rèstren o alyaj kwiv ké d'éten.
Tèrm-an airain ka dézigné osi bronz an powézi é annan tèks litérèr-ya, ensi k'an kanpanoloji, koté li ka de dézigné alyaj-a ki itilizé pou fondri-a dé klòch.
Bronz-ya sa, pou laplipa, konpozé di pli di 54 % di kwiv (ki pouvé alé jouk à avwéziné 95 %) é di roun propòrsyon varyab, ki an plis sa rounso d'éten, mè osi d'aluminium, di plonm, di béryllium, di manganèz é di tungstèn, ensi ki aséswarman di silicium é di fosfòr, mè pa di zenk an kantité notab (a pa pou konfann ké lèton-an, don tèrm anglé-a brass sa souvan tradjwi pa bronz).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
jb3octp1233244faptn5pxbcz71v9vo
Brounéy
0
1158
18355
14553
2020-05-29T12:28:33Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Sultanat di Brounéy
|non lokal = Kesultanan Brunei (ms)
|drapo = Flag_of_Brunei.svg
|armwari = Emblem_of_Brunei.svg
|kart = Location_Brunei_ASEAN.svg
|lanng ofisyèl = [[Malè]]
|kapital = [[Bandar Seri Begawan]]
|siperfisi total = 5 765
|jantilé = Brounéyen(n)
|popilasyon total = 436 620
|lannen = 2016
}}
'''Brounéy''', an form long '''Sultanat di Brounéy Darussalam''' (an malè : Kesultanan Brunei) sa roun piti Léta sitchwé annan nò di zilé di Bornéo, an [[Lazi]] di Sid-Lès. I ka partajé ké [[Malézi]] é [[Endonézi]]
2fjnx85x3m7cauaxy09pr30j24t9f8t
Brézil
0
1159
19180
17358
2021-03-24T16:38:18Z
JoãotheWikiFan
1362
/* Brézil */ Added links
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik fédérativ di Brézil
|non lokal = República Federativa do Brasil (pt)
|drapo = Flag_of_Brazil.svg
|armwari = Coat of arms of Brazil.svg
|kart = LocationBrazil.svg
|lanng ofisyèl = [[Potidjé]]
|kapital = [[Brazilya]]
|siperfisi total = 8 514 876
|jantilé = Brézilyen
|popilasyon total = 206 081 432
|lannen = 2015
}}
'''Brézil''' ([[potidjé]]: Brasil [bɾaˈziw]), annan so fòrm lonng '''Répiblik fédérativ di Brézil''' (potidjé : República Federativa do Brasil), sa pli gran Léta di [[Lanmérik laten]]. Brézil-a sa senkyenm pli gran péy di plannèt-a, dèyè Larisi, Kannanda, Létazini-ya ké Lachin-an. Ké roun sipèrfisi di 8 514 876 km2, péy-a ka kouvri pré di lanmotché-a di téritwè di [[Lanmérik di Sid]] (47,3 %), li ka patajé dé frontchèr ké Lourougwé, Larjantin, Paragwé, Bolivi, Pérou, Kolonbi, Vénézwéla, Gwiyannan, Sourinanm-an ké [[Lafrans]]-a(pa [[Lagwiyann]]), swé tout péy-ya di kontinan sof Chili-a ké Lékwatò. Péy-a ka konté roun popilasyon di 206 milyon di zabitan. Ansyen kolonni potidjé, Brézil-a gen pou lanng ofisyèl, potidjé-a alò ki lapila dé péy di Lanmérik laten gen pou lanng ofisyèl èspangnòl-a.
An 2017, soulon FMI-a, PIB-a di Brézil ka élvé so kò à 2 054 bilyon di dolar anmériken, sa ki ka fè di li lwitchenm pwisans ékonnonmik mondjal. Konsidéré kou roun gran pwisans émèjan, péy-a sa notanman manm di Lòrgannizasyon dé Nasyonzini, di Mercosul, di G20 ké dé BRICS. Asou plan militèr-a, larmé brézilyen-an sa klasé parmi ven pronmyé pwisans militèr-ya é ka doumòré pli enpòrtan-an di kontinan anmériken, dèyè Létazini-ya.
== Listwè ==
Blazon-an di répiblik-a té ka poté, à lorijin-an, à adòpté pa péy-a apré labolisyon-an di monnarchi-an : Estados Unidos do Brasil (Létazini di Brézil). Vèrsyon atchwèl-a, ki établi pa lalwa-a no 5700, di 1é sèptanm 1971, ka rouflété chanjman-an di non ofisyèl di péy an República Federativa do Brasil(Répiblik fédérativ di Brézil). Dapro brézilyen-an ka prézanté roun gran lozanj jòrn asou fon vèrt, sa ki ka senbolizé linyon enpéryal-a lò di nésans-a di kaz rwayal brézilyen-an. Vèrt-a ka rouprézanté kaz rwayal-a di Bragance à lakèl ka apartni Pierre Ier (Pedro I), pronmyé lanprò brézilyen. Jòrn-an ka rouprézanté kaz rwayal otrichyen-an di Habsbourg pas Marie-Léopoldine di Lotrich, fanm-an di Pierre Ié, té roun prensès otrichyen.
O sant di lozanj, koté té ka tronnen blazon-an di Lanpir-a di Brézil, té plasé roun sfè blé ki ka rouprézanté syèl-a di Rio de Janeiro o jou di koudLéta ki enstalé Répiblik-a. Vennsèt zétwèl ki désinen asou sa fon ka rouprézanté vennsis Léta fédéré ensi ki kapital-a di péy. O sant di sfè-a nou ka routrouvé fanmé bannyè-a ka poté lenskripsyon-an « Ordem e Progresso », (« lòrd ké progré »), déviz nasyonnal-a di péy. Sa lenskripsyon ka vini d’Auguste Comte, filozòf ké papa di pozitivism.
Dispozisyon-an dé zétwèl di drapo ka rouflété sa di syèl di Rio de Janeiro 15 novanm 1889-a à 20 h 30, dat di lenstitisyon ofisyèl-a di Répiblik-a.
=== Péryòd pré-kolonnyal ===
[[Fiché:Cal%C3%A7oene,_Cromlech_brasileira,_Amap%C3%A1.jpg|thumb|Sit arkéyolojik di Calçoene, Lanmanpa]]
Anvan so dékouvèrt pa Potidjé-ya an 1500, nou ka èstimen ki téritwè atchwèl-a di Brézil (lakot oryantal-a di Lanmérik di Sid), té abité pa anviron dé milyon di Anmérendjen, ki réparti o nò é o sid. Popilasyon anmérendjen-an té divizé an gran nasyon otogtonn ki konpozé di diféran group étnik parmi lakèl ka distengé yé kò prensipal fanmi lengwistik-ya : toupi-gwaranni, makro-jê ké arawak. Anmérendjen-yan té réparti annan d'inonbrab tribi, don Tupiniquims, Gwaranni-ya ké Tupinambas.
=== Kolonnizasyon potidjé ===
An 1500, Pedro Álvares Cabral ka dékouvri lakot brézilyen-yan é, viré o Potidjal, li ka annonsé ki li dékouvri nouvèl téritwè. Nou ka èstimen ki anvan 1500, lakot oryantal-a di Lanmérik di Sid té abité pa anviron 2 milyon d'Anmérendjen. Soulon trété-a di Tordesillas, signen an 1494, anba léjid-a di pap Alexandre VI, tout latè-ya ki nouvèlman dékouvèrt sitchwé à pli di 370 lyé à lwès di Kap Vèrt té k'alé à Lèspangn-an, ròt-ya té atribiyé o Potidjal. Pwen oryantal-a di kontinan sid-anmériken (Brézil-a) té ka rouvini ensi o Potidjal.
[[Fiché:Desembarque_de_Pedro_%C3%81lvares_Cabral_em_Porto_Seguro_em_1500_by_Oscar_Pereira_da_Silva_(1865%E2%80%931939).jpg|thumb|Rivé di Pedro Álvares Cabral atè Porto Seguro, Bahia, an 1500.]]
Dé navigatò ka viré tòrnen plita o Brézil é ka rapòrté laba bwa di Brézil, bwa di koulò bréz ki yé ka achté o Endjen, é okèl Brézil-a divèt so non atchwèl.
Toutfwè, antrépriz-a di kolonnizasyon pa ka koumansé réyèlman ki annan lannen-yan 1530, Lòské Jean III té ka divizé an douz kaptennri éréditèr. Soupannan, à laswit-a di nonbré problenm ki lyannen à sa sistenm, lirwè-a di Potidjal, Jean III, té ka désidé di nonmen 7 janvyé 1549, roun gouvèlnò jénéral, Tomé de Souza, ki charjé d'administré kolonni antché-a. Bò'd milyé-a di xvie syèk, souk-a sa divini prensipal richès koumèrsyal-a di Brézil, sa ki té ka mennen Potidjé-ya à dévlopé trét-a dé lèsklav afriken afen di ogmanté prodigsyon-an é réponn à doumann entèrnasyonnal krwasant-a.
Brézil-a ka koumansé à dévlopé so kò ékonnonmikman ké lèsplwatasyon-an di popilasyon endjen lokal-a ki pli fika sifizan pou prodigsyon soukriyé-a, pronmyé lèsklav-ya té enpòrté di Lafrik an 1550. Trét négriyé-a ké douré jouk milyé di xixe syèk : Brézil-a sa péy-a di Lanmérik di Sid ki té risouvwè plis-a di lèsklav nwè, ké anviron 5,5 milyon d'Afriken (majoritèrman di Lafrik-a di Lwès-a) ki dépòrté di xvie syèk o lannen 1850, swé 40 % di total. Lèsklav-ya té prensipalman enpòrté pa dé trafikan britannik ké fransé, notanman bòrdélè ké nanté. Lèsklav-ya té rivé asou kontinan anmériken o mwayen di léchanj entèrkontinantal ki bazé asou sistenm-an di koumèrs triyangilè.
=== Endépandans à légar-a di Potidjal ké lanpir ===
[[Fiché:Independência ou Morte (1888).jpg|thumb|Déklarasyon di endépandans-a di Brézil pa fitir lanprò-a Pierre Ié, 7 sèptanm 1822.]]
Konfli-a ké douré trwa lannen ké tèrminen so kò an 1824 ké vigtwè-a dé troup brézilyen ké signatir-a di trété di Rio de Janeiro an 1825. Pronmyé konstitisyon brézilyen-an té pronmilgé 25 mars 1824-a. 12 ògtòb 1822-a, Lanpir-a di Brézil sa ofisyèlman proklanmen. Dom Pedro sa proklanmen Lanprò anba non-an di Pierre 1é.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Brazil_topo_en2.PNG|thumb|Kart topografik di Brézil.]]
Brézil-a gen roun sipèrfisi total di 8 547 877 km2, li ka étann so kò di lékwatò o tropik di kaprikòrn. Péy-a ka tchipé roun vas zonn lonng-an di lakot-a sa di Lanmérik di Sid é ka konprann roun gran parti di entéryò-a di kontinan. Péy-a sa dilwen pli gran-an di Lanmérik laten, ka kouvri pré di lanmotché-a di sirfas-a do kontinan sid-anmériken.
Li ka patajé dé frontchèr térès ké Lourougwé o sid, Larjantin-an ké Paragwé-a o sid-lwès, Bolivi-a ké Pérou-a à lwès-a, Kolonbi-a o nò-lwès ké Vénézwéla, Sourinanm-an, Gwiyannan ké Lagwiyann o nò. Di pa so tay, Brézil-a ka partajé roun frontchè koumin ké tout péy-ya di Lanmérik di Sid, à lésèpsyon-an di Lékwatò-a é di Chili. Téritwè brézilyen-an ka konprann égalman roun sèrten nonm di zilé oben di tizilé, kou Fernando de Noronha, Atoll das Rocas, zilé-ya di Saint Pierre ké Saint Paul ensi ki larchipèl-a di Trindad é Martin Vaz. So tay, so rélyèf, so klima ké so rousours natirèl ka fè di Brézil roun péy jéyografikman divèrsifyé.
Brézil-a sa senkyenm pli gran péy-a di monn, apré Larisi, Kannanda, Létazini-ya ké Lachin-an, ensi ki trwazyenm pli gran an Lanmérik, dèyè Kannanda ké Létazini-ya. So sipèrfisi total ka étann so kò asou 8 511 965 km2, don 55 455 km2 dilo.
== Kiltir ==
Nwayo-a di kiltir-a di Brézil sa rézilta di mélanj ant tradisyon-yan ké koutim-yan dé trwa group ki kontribiyé à fasonnen lidantité nasyonnal-a di péy : fondatò potidjé-ya, Anmérendjen-yan ké imigran-yan ki sa vini o Brézil o kour dé syèk (Éropéyen, Afriken, oryantal, slav, èskandinav, etc.).
Lenfliyans-a di kiltir éropéyen-an asou Brézil-a ka routrouvé so kò annan lanng-an (potidjé), rélijyon-an (katolisism) ké larchitègtir-a. Kiltir brézilyen-an ka tchenbé égalman dé kiltir Afrik, anmérendjen é dé péy éropéyen (ròt ki Potidjal). Plizyò laspè di kiltir brézilyen-an té fòrtman enfliyansé pa rivé-a dé imigran italyen, alman ké èspangnòl(trwa dé prensipal group an provnans di Léròp) ki enstalé yé kò an gran nonm annan réjyon-yan di Sid é di Sid-Lès di Brézil. Anmérendjen-yan, yé, té enfliyansé lanng-an (plizyò di potidjé brézilyen sa dérivé dé ansyen lanng endijenn), tandi ki Afriken-yan té lésé yé anprent asou lanmizik-a, latchwizin-an ké ladans-a(notanman lò yé bay nésans o capoeira, roun lar marsyal envanté pa lèsklav-ya ki vini di Lafrik).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
{{Lanmérik di Sid}}
[[Katégori:Brézil| ]]
hu2jd2jqyduhphsi7o1710khy5ep95b
Burundi
0
1160
18933
3574
2020-06-24T12:36:04Z
194.98.67.18
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Burundi
|non lokal = Republika y'Uburundi (run)
|drapo = Flag_of_Burundi.svg
|armwari = Blason_du_Burundi.svg
|kart = Burundi_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Fransé]], kirundi
|kapital = [[Bujumbura]]
|siperfisi total = 27 834
|jantilé = Burundi
|popilasyon total = 11 099 298
|lannen = 2020
}}
'''Burundi''', an fòrm lonng '''Répiblik di Burundi''', an kirundi Republika y'Uburundi, sa roun péy di di [[Lafrik]] di Lès san aksè à lanmè.
[[Katégori:Afrik]]
j2zrwl3vnqxwhxn489sf6hl3h8u8dar
Bwa
0
1161
3577
3576
2019-11-22T09:57:10Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Wood grain.jpg|thumb|Bwa di chèn.]]
'''Bwa'''-a sa roun matéryo natirèl di lorijin véjétal. Li sa konstitchwé pas roun tisou véjétal ki ka fòrmé pli grann parti-a di tron dé plant lignéz. Bwa-a ka asiré, koté plant-a, rol-a di kondiksyon di lasèv brit dé rakaba jouk féy-ya é rol di soutchen mékanik di pyébwa-a oben di tipyébwa-a. I ka sèrvi osi pafwè di tisou di rézèrv.
Nòrm-an NF B 50-003 (ka défini nomanklatir di bwa) ka défini li kou « roun ansanm di tisou ki ka rézisté ségondèr (di soutchen, di kondiksyon, é di miz an rézèrv) ki ka fòrmé tron, branch ké rakaba-ya dé plant lignéz. Isou di fonksyonnman di cambium périférik, li sa sitchwé ant sala ké mwèl-a ».
A roun dé matéryèl ki pli aprésyé pou so propriyété mékanik-ya, pou so pouvwè kalorifik é kou matchè pronmyé pou di miltip branch endistriyèl.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
8n1cc7ha18d3iyf2w4y30a08fnlzv34
Byen (ékonomi)
0
1162
3580
3579
2019-11-22T09:57:10Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Stricto sensu, oun '''byen''' sa roun kichoz itilizab pou konblé oun benzwen fondamantal oben roun dézi. Tandé pli souvan-an kou fika roun kichoz ki konkrèt ké fizikman tanjib, li ka diféransyé so kò di sèrvis ki pa opozisyon sa nonmen « entanjib ». Soupannan, an mikroékonomi, nosyon-an di byen pouvé roukouvri Dé nosyon-yan di byen é di sèrvis. Tèrm-an di « kommodité » ki ka ilistré sa ékivalans.
Oun byen pouvé fè lòbjè-a si roun izaj oben di roun aprobasyon pa roun endividi oben roun kolèktivité. Modalité-ya di sa izaj oben di sa aproriyasyon sa réji pa Drwè-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
aoteg6b8d75mu630r6l167q8s0xubhv
Byochimi
0
1163
19242
3583
2021-09-19T18:39:51Z
Powerfox
1087
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Neuraminidase Ribbon Diagram.jpg|thumb|Rouprézantasyon tridimansyonèl di néraminidas.]]
[[Fiché:Schematic_relationship_between_biochemistry,_genetics_and_molecular_biology.svg|thumb]]
'''Byochimi'''-a etid-a dé réyaksyon chimik ki ka déroulé so kò osen dé fika vivan, é notaman annan sélil-ya. Konplèksité-a dé processus chimik byolojik sa kontrolé atravè signalizasyon sélilèr-a é transfè-ya d'énèrji o kour di métabolism. Dipi roun dimi-syèk, byochimi sa parvini à randé kont di roun nonm konsidérab di processus byolojik, o pwen ki pratikman tout domenn-yan di byoloji-a, dipi botanik-a jouk médsin-an, sa jòdla angajé annan sasé byochimik-a, é menm byotèjnolojik.
<gallery>
Gripo viruso sandara.jpg|
Biokeemia labori laud.JPG|
Chemiosmosis-asw2 He.svg|
EIF4A1 Function Diagram.png|EIF4A1
Exosome with hsp70.png|hsp70
</gallery>
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
5vcpi39agelllac8ng9gz1bsa2b6qxz
Byografi
0
1164
3586
3585
2019-11-22T09:57:11Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''byografi''' (oun byo), di grèk ansyen βίος, « lavi » ké γραφή, « ékri », sa roun ékri ki gen pou òbjè listwè di roun lavi di protagonis. Li pé fika ékri pa moun-an limenm (otobyografi) oben pa rounòt moun.
== Fonksyon pou lotò ==
Di nonbré faktò oben roun moun pouvé pousé à rédijé oun byografi, parmi lakèl swè-a di apòrté so pròp entèrprétasyon à roun parkour, volonté-a di afirmé so entérè pou sala don nou ka fè byografi-a, volonté-a di briga kont bliyé oben tantasyon di érijé so kò an gardjen di mémwar-a tout an lésan oun témoignaj istorik.
Janr byografik ka ègzisté dipi Antikité-a (IV° s. av. J.-K., an Grès), mè tèrm byografi ka ègzisté ki dipi xviie syèk.
[[Katégori:Byografi]]
mxe19fkfmb5htmi378j2hokvt8ixjgq
Byoloji
0
1165
3593
3592
2019-11-22T09:57:11Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Byoloji'''-a (di grèk bios « lavi » ké logos, « diskou ») sa syans di vivan. Li ka roukouvri oun parti dé syans di lanatir é di istwè natirèl dé vivan.
Lavi ka prézanté so kò anba dé nonbréz fòrm é à dé léchèl trè diférant, byoloji-a ka étann so kò di nivo molékilèr, a sala di sélil, épi di lòrganism, jouk nivo di popilasyon-an ké di ékosistèm-an.
== Étimoloji ==
Tèrm-an byoloji sa fòrmé pa konpozisyon dé Dé mo grèk bios (βιος) an fransé « lavi » ké logos (λογος) ki ka signifyé « diskou, palò ».
Sa néyolojism sa kréyé à finisman-an di xviiie syèk é o koumansman di xixe syèk ké di fason endépandant.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Byoloji]]
nsb4t97a87o6fyzo2wh77b0cpwe02a5
Byoteknoloji
0
1166
19548
19531
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
OCDE-a ka défini '''byotèknoloji''' kou « aplikasyon-an à dé òrganism vivan dé prensip syantifik é di enjényéri-a à transfòrmasyon-an di matéryèl vivan oben pa-vivan o fen di prodiksyon di konésans di byen é di sèrvis. ».
Byotèknomoji-a, oben « tèknoloji di byokonvèrsyon » kou so non ka endiké, ka rézilté di roun maryaj ant syans-a dé fika vivant – byoloji-a – é roun ansanm di ròt tèknik nouvèl isou di ròt disiplin tèl ki mikrobyoloji-a, byochimi-a , byofizik-a, jénétik-a, byoloji molékilèr-a, enformatik-a…
Pa abi di langaj, nou ka rèsyren li souvan o domenn di jéni jénétik é o tèknoloji isou di transjénèz-a, ki ka pèrmèt an partikilyé di entèrvini asou patrimwann jénétik dé lèspès pou dékripté oben modifyé li.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
nztfkyuanfcmr03tc0wvmplr27p2twg
Byélorisi
0
1167
19166
3600
2021-03-02T17:13:37Z
23.106.56.19
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Byélorisi
|non lokal = Рэспубліка Беларусь (be)<br/>Республика Беларусь (ru)
|drapo = Flag_of_Belarus.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Belarus.svg
|kart = Europe-Belarus.svg
|lanng ofisyèl = Byéloris ké [[ris]]
|kapital = [[Minsk]]
|siperfisi total = 207 600
|jantilé = Byéloris
|popilasyon total = 9 498 700
|lannen = 2016
}}
'''Byélorisi''', an byéloris : Беларусь (Biélarous'), an ris : Белоруссия (Béloroussia) ou Беларусь (Bélarous'), sa roun péyi di [[Léròp]] oryantal ki pa gen aksè à lanmè.
fpnbn04k6j697gky596zalw63w1h1hx
Bèl
0
1168
3602
3601
2019-11-22T09:57:11Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Chinesischer_Maler_des_11._Jahrhunderts_(I)_001.jpg|thumb|Tanp bouddik annan montagn-ya, kopi ansyenn daprè Li Cheng. Oun tèz kourant ka asosyé kontanplasyon di bèlté ké élévasyon spiritchwèl.]]
'''Bèl''' ou '''bèlté''' sa roun nosyon abstrèt lyé à di nombré aspè di lègzistans di moun. Sa konsèp sa étidyé prensipalman pa disiplin filozofik di estétik, mè i sa égalman abordé an parti pa ròt domenn (istwè, sosyoloji, psikoloji, lar).
6zc25g2vunbuntr6w6z0liufh6fevv9
Bèl-lar (disiplin)
0
1169
3605
3604
2019-11-22T09:57:11Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Bèl-lar''' sa annan tradisyon akadémik ògsidantal oun ansanm di disiplin artistik. I ka enkli istorikman desen-an, lapentir-a, èskiltir-a, architèktir-a, lanmizik-a, powézi-a, téyat-a ké ladans-a.
Si li ka konsèrné inisyalman lar plastik-ya « ki ka vizé à èsprésyon sansib di bèl », tèrm-an di bèl-lar sa anplwayé pou dé disiplin divèrs soulon péyi-ya ké kiltir-ya.
== Nòt ké référans ==
== Artik konnèks ==
ml8ypel40e4147mbltjm3s8v97m6txo
Bèljik
0
1170
3617
3616
2019-11-22T09:57:12Z
Jon Harald Søby
3
11 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Rwéyonm di Bèljik
|non lokal = Royaume de Belgique (fr)<br/>Koninkrijk België (nl)<br/>Königreich Belgien (de)
|drapo = Flag_of_Belgium_(civil).svg
|armwari = Great_coat_of_arms_of_Belgium.svg
|kart = EU-Belgium.svg
|lanng ofisyèl = [[fransé]], [[néyèrlandé]], [[anlman]]
|kapital = [[Bruxelles]]
|siperfisi total = 33 528
|jantilé = Bèlj
|popilasyon total = 11 601 003
|lannen = 2017
}}
'''Bèljik''', an fòrm lonng '''Rwéyonm di Bèljik''', an néyèrlandé België é Koninkrijk België, an anlman Belgien é Königreich Belgien, sa roun péyi di [[Léròp]] di Lwès, bordé pa [[Lafrans]], [[Péyi-Ba]], [[Lanlmangn]], [[Liksanbour (péyi)|Liksanbour]] é lanmè di Nò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
{{Éròp}}
[[Katégori:Léròp]]
jbm6vnupsi1xmahcno96i5s2xfctfow
Bèrmoud
0
1171
3623
3622
2019-11-22T09:57:12Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Bèrmoud
|non lokal = Bermuda (en)
|drapo = Coat_of_arms_of_Bermuda.svg
|armwari = Flag_of_Bermuda.svg
|kart = LocationBermuda.png
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = [[Hamilton (Bèrmoud)|Hamilton]]
|siperfisi total = 54
|jantilé = Bèrmoudjen
|popilasyon total = 70 196
|lannen = 2015
}}
'''Bèrmoud''' ka konstitchwé oun archipèl di [[Lanmérik di Nò]] manm asosyé di konminoté karibéyenn é roun téritwar [[Rwéyonm-Ini|britannik]] di lout-lanmè. So zabitan sa aplé Bèrmoudjen.
pjfdo89ercq71mj8t65hi2y4o2j5upn
Bébé
0
1172
3627
3626
2019-11-22T09:57:12Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
* Oun '''bébé''' sa roun trè jenn timoun : sa pouvé fika nouvèl-né oben roun nourison ;
== Tit ==
Bébé sa roun tit notaman poté pa :
* Bébé, séri di film, tout mété an senn pa Louis Feuillade ka antré 1910 é 1913, di non di pèrsonnaj ki jwé pa René Dary ;
* Bébé, oun film dokimantèr di Thomas Balmès di 2010 ;
== Divèrs ==
* Nieuport 11 « Bébé », sirnonmen « Bébé », oun biplan di Pronmyé Lagèr mondjal-a ;
* Agrafe « Bébé », fòrma partikil d'agraf di biro.
* Peugeot Bébé, oun lotomobil ki konstri an 1913.
== Psédonim ==
Bébé sa roun psédonim notaman pòrté pa :
* Bébé (1741-1764), di so vrè non Nicolas Ferry, oun nen sélèb di xviiie syèk, à Lakour di Lorraine.
* Bébé Hong-Suong (1932-), chantéz bèlj.
* Bébé (1990-), footballò pòrtigè.
np7bav0w7rq9bgfvwmahalb41sgrtkj
Béliz
0
1173
3631
3630
2019-11-22T09:57:12Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Béliz
|non lokal = Belize (en)
|drapo = Flag_of_Belize.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Belize.svg
|kart = LocationBelize.svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = [[Belmopan]]
|siperfisi total = 22 966
|jantilé = Bélizyen
|popilasyon total = 353 858
|lannen = [[2016]]
}}
'''Béliz''', an annglé Belize, an èspangnòl Belice, sa roun monnarchi konstitisyonnèl initèr ki gen roun réjim palmantèr ké tandans ministéryèl, don téritwè sa sitchwé an Lanmérik santral.
jtizd18o7slf5dbtqn254svnozz6ztd
Bénen
0
1174
18356
14559
2020-05-29T12:31:00Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Bénen
|non lokal = .
|drapo = Flag_of_Benin.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Benin.svg
|kart = Benin_(orthographic_projection_with_inset).svg
|lanng ofisyèl = [[fransé]]
|kapital = Politik : Porto-Novo<br/>Ékonomik : Cotonou<br/>Istorik : Abomey
|siperfisi total = 114 763
|jantilé = Béniwa(z)
|popilasyon total = 10 448 647
|lannen = 2015
}}
'''Bénen''' (prounonsé an fransè : /benɛ̃/), an form long '''Répiblik di Bénen''' (an yoruba : Orílɛ̀-èdè Olómìnira ilɛ̀ Benin é an goun : Beninto), sa roun péyi di [[Lafrik]] ògsidantal.
8ssf6qpeegzgp0pinyvg8m0suvlay4k
Carl Friedrich Gauss
0
1175
3638
3637
2019-11-22T09:57:12Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Carl_Friedrich_Gauss.jpg|thumb]]
'''Johann Carl Friedrich Gauß''' (prounonsé an alman [gaʊs] ; tradisyonèlman transkri Gauss an fransé ; Carolus Fridericus Gauss an laten), né 30 avril 1777 atè Brunswick é mouri 23 févriyé 1855 atè Göttingen, sa roun matématisyen, astronòm ké fizisyen alman. Li apòrté di trè enpòrtant kontribisyon à sa trwa domenn-yan. Sirnonmen « prens dé matématisyen-an », li sa konsidéré kou roun dé pli gran matématisyen di toulétan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
rvf6ag7w050deer7yhwblbj4ljexvor
Carl von Linné
0
1176
3641
3640
2019-11-22T09:57:13Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Carl_von_Linn%C3%A9.jpg|thumb]]
'''Carl Linnæus''', épi '''Carl von Linné''' aprè so anoblisman, né 23 mè 1707 atè Råshult é mouri 10 janvyé 1778 à Uppsala, sa roun natiralis swédwa ki té fondé baz-ya di sistenm modèrn di nomanklatir binominal-a. Konsidéran, soulon fòrmil d'Edward Coke « Nomina si nescis, perit cognitio rerum » (« konésans dé kichoz ka péri pa ignorans-a di non »), ki konésans syantifik-a ka nésésité di nonmen kichoz-ya, li répèrtoryé, nonmen ké klasé di mannyè sistématik ésansyèl-a dé lèspès vivant ki té konnèt à so lépòk an pézan so kò asou so pròp òbsèrvasyon kou asou sa di so rézo di korèspondan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
q3znv1k5s4kj0msdltpx8fkd7hgel8s
Ceuta
0
1177
3646
3645
2019-11-22T09:57:13Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Vil otonom di Ceuta
|non lokal = (es) Ciudad Autónoma de Ceuta
|drapo = Coat_of_Arms_of_Ceuta.svg
|armwari = Flag_Ceuta.svg
|kart = Localizaci%C3%B3n_de_Ceuta.svg
|lanng ofisyèl = [[èspangnòl]]
|kapital =
|siperfisi total = 18,5
|jantilé = Ceutyen
|popilasyon total = 84 018
|lannen = 2012
}}
'''Ceuta''' (di laten Septem Fratres ; Abyla annan Lantikité oben Sebta سبتة an bèrbèr é an arab) sa roun vil otonom [[Lèspangn|espagnol]] asou kot nò di [[Lafrik]] ki ganyen roun frontchè dirèk ké [[Maròk]].
2c0u16tjgcnku4jc7svs0vcufg0iqqf
Chamanism
0
1178
3649
3648
2019-11-22T09:57:13Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Chamanism'''-an sa roun pratik santré asou médjasyon ant fika moun-yan ké lèspri-ya di lanatir-a oben lam-yan di jibyé, lanmò-ya di klan, lam-yan dé timoun à nèt, lam-yan dé malad à géri, kominikasyon-an ké dé divinité, etc. A chamann-an ki ka enkarné sa fonksyon, annan kad-a di roun entèrdépandans étrwat ké kominoté-a ki ka roukonèt li kou tèl.
Chamanism-an, o sans strik (chamann ka vini étimolojikman di lanng toungous-an), ki ka pran so sours annan sosyété tradisyonèl sibéryenn-yan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
9iwpmpddxvpcybrnqraeclxt551e8rd
Chan
0
1179
3653
3652
2019-11-22T09:57:13Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Edgar Germain Hilaire Degas 019.jpg|thumb|right|''Chantéz ké gan''<br />pa Edgar Degas (1878).]]
[[Fiché:Maurice Rollinat chantant au piano.jpg|thumb|right|Maurice Rollinat chantan ké'n pyano, daprè oun akwarèl di Gaston Béthune (1892).]]
[[Fiché:Harry Belafonte singing 1954.jpg|thumb|right|Harry Belafonte chantan, fotografyé pa Carl Van Vechten (1954).]]
'''Chanté'''-a ka rouprézanté ansanm di prodiksyon di son mizikal ké lèd di vwa moun-an. Moun ki ka prodjwi chanté-a sa aplé oun chantò. Soupannnan tèrm-a ka étann so kò osi o vokalizasyon é pli jénéralman o signal sonnò émi pa sèrten zannimo andan oun kontèks di parad noupsyal (chanté dé zozo, chanté dé sigal, etc.) ou (chanté dé balenn).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lamizik]]
s0l0lzte7gbose3anxl6s2uh1lrtka7
Chanm-ben
0
1180
3655
3654
2019-11-22T09:57:13Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:CasaMila-Bany.jpg|thumb|Chanmben di koumansman di XXe syèk andan roun apartman di Casa Milà koté Barcelone.]]
Oun '''chanm-ben''' (ou '''chanmben''') sa, annan oun lyé di bitasyon, oun pyès annan lakèl pé sa éfèktchwé opérasyon-yan di lijyèn kòporèl : pran roun ben ou roun douch, lavé so lanmen ou vizaj-a, razé so kò, etc. Chanmben pé osi konporté oun WC.
3xs64u0o1zgod4mbulob9pxun0wutzv
Char pou briga
0
1181
3658
3657
2019-11-22T09:57:13Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Char pou briga''' osi aplé '''char di batay''', '''char d'aso''' (an anglé : tank, an alman : Panzer, an ris : Танк, an italyen : Carro armato, é an arab : الدبابة) sa roun sistenm d'arm mobil konstitchwé di roun kannon ki monté asou roun véyikil otombil blendé é ki pouvé fika chéniyé.
== Lorijin di tèrm ==
Tchèk mwa aprè koumansman-an di Pronmyé Lagèr mondjal-a, an òktòb 1914, kolonèl-a Swinton (en) di British Army-a, roun taktisyen militèr, gen projè-a di konsouvwè oun véyikil armé, blendé é à chéni. Oun vizit o fron té an léfè konvenk li ki konbinézon di lagèr-a dé tranché é di mitrayéz té ka ègzijé oun tèl véyikil. Sa projè ka atéri asou biro-a di Winston Churchill, alò Pronmyé Lord di Amiroté-a, ki ka konprann lentérè-a é ka konstitchwé an févriyé 1915 oun komité pou étid-a di sa prototip-ya di « lands ships »(litéralman navir di latè), Landships Committee-a. Char-a ka nèt ensi atè Lonn.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
heuq8hfl1doudv8txr1688p2cpqob5z
Charlemagne
0
1182
3661
3660
2019-11-22T09:57:14Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Charlemagne_denier_Mayence_812_814.jpg|thumb|Dannyé enpéryal an lajan di Charlemagn, enspiré dé modèl romen.]]
'''Charlemagne''', di laten Carolus Magnus, oben Charles Ie nonmen « Gran-an », né à roun dat enkonnèt (vrèsanblabman douran lannen 742, wè 747 oben 748, pitèt 2 avril), mouri 28 janvyé 814 à Aix-la-Chapelle, sa roun rwa dé Franc é anprò. I ka apartni à dinasti-a dé Carolingien. Tiboug di Pépin le Bref, li sa rwè dé Franc à partir di 768, ka divini pa konkèt rwa dé Lombards an 774 é sa kouronné anprò à Rome pa pap Léon III 25 désanm 800 (oben 24 décembre 800), ka rélévé oun dignité ki té disparèt dipi chit-a Anpir romen di Ògsidan an 476.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
bvvcjuofxr3e30a2c6sknku98asnxy3
Charles Darwin
0
1183
3664
3663
2019-11-22T09:57:14Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Charles_Darwin_1880.jpg|thumb]]
'''Charles Darwin''' /tʃɑːlz ˈdɑː.wɪn/ (né 12 févriyé 1809 atè Shrewsbury annan Shropshire – mouri 19 avril 1882 atè Downe annan Kent-a) sa roun natiralis é paléyontològ anglé don travay-ya asou évolisyon-an dé lèspès vivant té révolisyoné byoloji-a ké so ouvraj ''De l'origine des espèces'' ki parèt an 1859. Sélèb osen di kominoté syantifik-a di so lépòk pou so travay asou téren-an é so sasé an jéyoloji.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ol0u632srszps3cpo5g1bbpht9xzvhb
Chif
0
1184
3667
3666
2019-11-22T09:57:14Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Typo_chiffres_bas_de_casse_et_capitale.png|thumb]]
Oun '''chif''' sa roun sign ki ka sèrvi pou ékritir-a di roun nonm antché (kardinal) oben di niméro (òrdinal) annan roun sistenm di nimérotasyon.
Sistenm désimal-a, ki pli kouran dé sistenm di nimérotasyon, ki ka konpòrté dis chif ki ka rouprézanté nonm-yan di zéro à nòv.
== « Chif » é « nonm » ==
Oun chif sa roun éléman di ékritir. Pou nonmen roun nonm, nou pa ka itilizé di chif. Nou ka nonmen non-an di nonm, ki nou pouvé osi ékri « an tout lèt ». Non-an di roun nonm pouvé fika senp, kou « sèz » oben konpozé, kou « disèt » oben « mil Dé san katréven senk ». Non-an di nonm ka varyé soulon lanng-yan, mè li ka toujou référé so kò ègzakman à menm abstraksyon-an.
Pou éfèktchwé dé opérasyon asou nonm-yan, nou envanté dé sistenm di nimérotasyon ki ka pèrmèt di ékri yé rapidman, an chif. Izaj-a dé chif pou ékritir dé nonm sa lyannen à pratik-a di kalkil.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
r4jwlx1d2xj2x4qm121c7x928nhrizm
Chili
0
1185
17408
3675
2019-12-20T20:33:34Z
Hugo.arg
72
/* Wè osi */ wd
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Répiblik di Chili
| non lokal = República de Chile (es)
| drapo = Flag_of_Chile.svg
| armwari = Coat_of_arms_of_Chile.svg
| kart = CHL_orthographic_(%2Ball_claims).svg
| lanng ofisyèl = Èspangnòl
| kapital = Santiago
| siperfisi total = 755 276
| jantilé = Chilyen
| popilasyon total = 17 574 003
| lannen = 2017
}}
'''Chili''', an fòrm lonng '''répiblik di Chili''', an èspangnòl Chile é República de Chile, sa roun péy di [[Lanmérik di Sid]] ki ka patajé so frontchè-ya ké Pérou o nò, Bolivi-a o nò-lès ké Larjantin-an à lès é don téritwè-a ka fòrmen roun étrwè bann ki k'alé di dézè d'Atacama jouk kap Horn. Zilé di Pak, ki sitchwé à 3 000 kilonmèt du Valparaíso annan loséyan Pasifik-a, ka fè pati di Chili dipi 1888. Sipèrfisi-a di péy sa di 756 102 km2. Gouvèlman-an ka rouvandiké osi oun posésyon asou kontinan Lantargtik : Téritwè chilyen di Lantargtik-a ka korèsponn o lonjitid 53°W ké 90°W é sa sitchwé o sid di swésant-senkyenm paralèl sid.
Kapital-a di Chili sa Santiago.
== Listwè ==
=== Kòlonnizasyon èspangnòl ===
[[Fiché:Palacio_de_LaMoneda02.png|thumb|Palè prézidansyèl di La Moneda, konstrwi di 1776 à 1817.]]
An 1520, Fernand de Magellan sa pronmyé èsploratò éropéyen-an ki mété pyé asou téritwè-a di atchwèl Chili-a apré ki li dékouvri détrwè-a ki ka poté atchwèlman so non. An 1535, conquistadores èspangnòl-ya ka tanté di konkéri téritwè-a di valle de Chile an konbatan Enka-ya. Lèspédisyon di Diego de Almagro sa roun zéchèk. Sa-a di Pedro de Valdivia ki éfègtchwé an 1536 sa pli konvenkan. Valdivia ka fondé roun séri di vilaj kou Santiago di Nouvèl Estremadure 12 févriyé 1541 oben Valdivia an 1545.
Valdivia ka koumansé oun laboryé kanpangn militèr kont popilasyon endijenn dé Mapouch. A lagèr-a d'Arauco qu’Alonso de Ercilla ka roulaté ké pasyon annan so zòv La Araucana (1569-1589). Pedro de Valdivia ka mouri an 1553 à laswit-a di roun lensirègsyon dé Mapouch.
=== Lendépandans ké gen téritoryal ===
[[Fiché:O%27Higgins2.jpg|thumb|Bernardo O’Higgins, pronmyé digtatir di Chili 1817-1823.]]
18 sèptanm 1810, roun group endépandantis ka profité dé lenvazyon napoléyonnyen atè Lèspangn pou inisyé roun prosésis di lotodétèrminasyon é ka konstitchwé roun junte.
Ka koumansé ensi péryòd ki konnèt anba non-an di Patri ansyen, ki ké douré jouk dézas di Rancagua an 1814, lò troup rwèyèlis ka roupran kontròl-a di téritwè. Troup endépandantis-ya ki ganyen 6 514 soda ka réfijyé yé kò alò atè Mendoza, ki ka ini yé fòs ké troup di provens di Larjantin-an ki té ka konté 2 600 soda, ki ka fòrmen ensi larmé-a dé Zann. Sa dannyé ka libéré Chili-a apré batay-a di Chacabuco, 12 févriyé 1817. Lannen ki ka swiv, lendépandans-a di Chili sa déklaré é péy-a sa plasé anba lòpsyon-an di Bernardo O’Higgins ki ka pran tit-a di Koumandò Siprenm.
== Jéyografi ==
=== Jéyografi fizik ===
==== Rélyèf ké jéyoloji ====
[[Fiché:Chile_topo_es.jpg|thumb|Kart topografik di Chili.]]
Sitchwé asou lakot pasifik-a di Lanmérik di Sid, Chili-a ka étiré so kò asou sa 4 300 kilonmèt di lonng, di Pérou o kap Horn, ké roun larjò mwéyen di 180 kilonmèt (di 440 kilonmèt o magsimonm à latitid 52°21 S ké 90 kilonmèt minimonm à latitid 31°37 S o nò Santiago). Dé frontchè natirèl ka izolé Chili-a di so vwézen-yan : ki sa séparé di Larjantin-an pa kòrdiyèr dé Zann, di Bolivi é di Pérou pa dézè-a d'Atacama. Sipèrfisi total-a di péy sa di 756 900 km2, si nou ka konté larchipèl-a di Juan Fernández ké zilé di Pak. Chili-a ka rouvandiké dayò 1 250 000 km2 di Lantargtik-a. Prézan asou trwè kontinan — Lanmérik di Sid, Loséyanni ké Lantargtik — Chili-a ka konsidéré so kò é sa pafwè dékri kou roun péy trikontinantal.
=== Lidrografi ===
[[Fiché:Parinacota.jpg|thumb|Lak Chungará ké vòlkan Parinacota.]]
Téritwè chilyen-an sa travèrsé pa divèrs kour dilo ki jénéralman ka nèt asou kòrdiyèr-a dé Zann é ganyen yé bouchou bò'd loséyan Pasifik-a (swé di lès an lwès). Soupannan, di fè di jéyografi-a di péy, kour dilo sa di dévlopman-an ki asé fèb (jénéralman mwen di 300 kilonmèt).
=== Frontchè térès ===
Péy-a ka posédé dé frontchè ké :
* Larjantin : 5 150 kilonmèt ;
* Bolivi : 861 kilonmèt ;
* Pérou : 160 kilonmèt.
== Kòd ==
Chili-a gen pou kòd :
* CC, soulon lis-a dé préfigs OACI di limatrikilasyon dé laéronnèf ;
* CHI, soulon lis-a dé kòd péy di CIO ;
* CHL, soulon nòrm-an ISO 3166-1(lis-a dé kòd péy), kòd alpha-3 ;
* CHL, soulon lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-3 ;
* CL, soulon lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-2 ;
* CL, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kòd péy) kòd alpha-2 ;
* .cl, soulon lis-a dé Entèrnèt TLD(Top level domain) ;
* RCH, soulon lis-a dé kòd entèrnasyonnal dé plak minéralojik ;
* SC, soulon lis-a dé préfigs dé kòd OACI dé laéropò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
{{Lanmérik di Sid}}
hdkxv4p8vwdxvaoesc6glaqt6k54qbi
Chimen di fè
0
1186
3678
3677
2019-11-22T09:57:14Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Chimen di fè''' oben '''chimen fè''' sa roun sistenm di transpò gidé ki ka sèrvi pou déplasman di moun é di marchandiz. Li ka konpozé so kò di roun enfrastriktir èspésyalizé, di matéryèl ki ka roulé é di prosédir d'èsplwatasyon ki ka fè pli souvan-an entèrvini moun-an, menm si annan ka-a dé métro otomatik sa entèrvansyon ka limité so kò an tan nòrmal à sirvéyans-a.
== Tèrminoloji ==
Pa métonimi, « chimen di fè » ka dézigné osi sosyété-ya ki èsplwatant, souvan applé ròtfwè « konpagni ». Anplwayé-ya di chimen di fè sa aplé « chimenno ».
An Frans, èsprésyon « chimen di fè » sa aparèt ofisyèlman annan òrdonans rwayal-a di 26 févriyé 1823 ki ka otorizé konstriksyon-an di pronmyé lign franséz atè Saint-Étienne. Ladjèktif ki ka korèsponn, « férovyèr », ki ka dérivé di italyen-an ferrovia, sa aparèt bò'd 1911.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
b08j7jvgrrzil7nbdifpti5hvj2xcjh
Chimi
0
1187
3683
3682
2019-11-22T09:57:14Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:A-DNA_orbit_animated_small.gif|thumb|Striktir chimik-a di ADN-an.]]
'''Chimi'''-a sa roun syans di lanatir-a ki ka étidjé matyèr-a é so transfòrmasyon, é pli présizéman :
# Éléman chimik-ya à léta lib, atom oben ion atomik. Li ka étidjé égalman yé asosyasyon pa lyézon chimik ki ka anjandré notaman dé konpozé molékilèr stab oben dé entèrmédjèr plizoumwen enstab. Sa antité di matyèr pouvé fika karaktérizé pa roun idantité rélyé à dé karaktéristik kantik é dé propriyété présiz ;
# Processus-ya ki ka chanjé oben ka modifyé idantité-a di sa partikil-ya oben molékil di matyèr, dénomé réyaksyon chimik, transfòrmasyon, entéraksyon, etc. ;
# Mékanism réyaksyonèl-ya ki ka entèrvini andan processus chimik-ya oben lékilib fizik ant Dé fòrm, ki ka pèrmèt di entèrprété dé òbsèrvasyon é di anvizajé dé nouvèl réyaksyon ;
# Fénomèn fondamantal òbsèrvab an rapòr ké fòs-ya di lanatir-a ki ka jwé roun rol chimik, favorizan réyaksyon-yan oben sentèz, adisyon, konbinézon oben dékonpozisyon, séparasyon di faz oben ègstraksyon. Analiz-a ka pèrmèt di dékouvri konpozisyon-an, Markaj sélèktif-a ka ouvri vwa-a à roun chéma réyaksyonèl koéran annan mélanj konplèks-ya.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
n0prcdk9md9t0aulaa51lx0jm1np7ci
Chimi fizik
0
1188
3688
3687
2019-11-22T09:57:15Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Chimi fizik'''-a sa étid dé baz fizik dé sistenm chimik é dé prosédé. An partikilyé, dèskripsyon énèrjétik dé divèrs transfòrmasyon ki ka fè parti di chimi fizik. Nou ka trouvé dé disiplin enpòrtant kou tèrmodinamik chimik-a (oben tèrmochimi), sinétik chimik-a, mékanik èstatistik, spèktroskopi-a ké élèktrochimi-a.
Parmi fénomenn-yan ki chimi fizik-a ka éséyé di èspliké :
* lafòs-ya entèrmolékilèr ki ka détèrminé propriyété fizik dé matéryèl, tèl ki défòrmasyon plastik dé solid é tansyon sipèrfisyèl dé solid ; sinétik chimik-a é vitès-a di réyaksyon ;
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
457c52f34f8tye8fcyv3oc4ahkpbzeu
Chimi inorganik
0
1189
3692
3691
2019-11-22T09:57:15Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Chimie minéral''', osi aplé '''chimi inòrganik''' (pa anmòrfwézaj litéral di anglé-a), sa branch-a ki pli ansyenn di chimi-a. Li ka konpòrté étid-a dé divèr kò senp ki ka ègzisté annan natir-a oben ki obténi artifisyèlman é sala dé konpozé ki yé ka anjandré an réyajisan roun-yan asou ròt-ya , à èsépsyon-an dé konbinézon ké karbonn ki sa étidjé à pa é ka fè lòbjè-a di chimi òrganik-a. Soupannan tchèk konpozé senp di karbonn (sèrten oksid di karbonn, karbonat-ya, bikarbonat ké syanir yonik, karbir-ya, èsépté idrokarbir-ya) sa klasé parmi konpozé inòrganik-ya.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
jz4lxei2j77e1pf1kn3njzei9xk9gmd
Chimi organik
0
1190
3695
3694
2019-11-22T09:57:15Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Imatinib_mesylate.svg|thumb|Ékritir topolojik di roun konpétans òrganik]]
'''Chimi òrganik'''-a sa chimi di karbonn é di so konpozé-ya, natirèl oben sentétik. Sèrten konpozé di karbonn pouvé fè èsépsyon, yé sa ègzaminé annan artik-a « konpozé òrganik ».
Oun karaktéristik di karbonn ka konsisté an aptitid-a ki gen so atom-yan à anchéné yé kò roun-yan o ròt, pa dé lyézon kovalant, di roun fason près ki endéfinie, pou fòrmé dé chenn karboné di roun grann divèrsité. Konpozé òrganik-ya sa ensi konstitchwé di molékil Karayib pa dé anchénman karboné pròp o molékil dit « òrganik ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
406kucezz3iv5rzxpekk7rzmt3iayla
Chip (péyi)
0
1191
19356
19346
2022-02-19T03:11:10Z
Ladsgroup
1
Reverting botnet vandalism attack ([[phab:T302047]])
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Chip
|non lokal = Κυπριακή Δημοκρατία (el)<br/>Kıbrıs Cumhuriyeti (tr)
|drapo = Flag_of_Cyprus.svg
|armwari =
|kart = EU-Cyprus.svg
|lanng ofisyèl = [[Grek (lanng)|Grèk]] ké Tirk
|kapital = [[Nicosie]]
|siperfisi total = 9 251
|jantilé = Chipriyòt
|popilasyon total = 1 141 166
|lannen = 2013
}}
'''Chip''', an form long '''Répiblik di Chip''' (an grek Κύπρος, Kýpros, é Κυπριακή Δημοκρατία, Kypriakí Dhimokratía, sa dannyé ka signifyé litéralman « Répiblik chipriyòt » ; an tirk Kıbrıs é Kıbrıs Cumhuriyeti), sa roun Léta sitchwé asou lil di Chip annan lès di lanmè Méditérané, annan basen Levantin.
derru0w711qz0noc2xckdgyv1tb5mun
Chout di sé réjim kominis an Éròp
0
1192
19161
3704
2021-03-02T17:04:52Z
23.106.56.19
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Bundesarchiv_Bild_183-1990-0224-008,_Rostock,_Demonstration_von_Landwirten.jpg|thumb]]
'''Chit di réjim kominis an Éròp''' ki ka dézigné éfonnman-an dé Léta kominis éropéyen di blòk di Lès, alyé à [[Inyon di sé répiblik sosyalis sovyétik|IRSS]], ensi ki dé gouvèlman albanè ké yougoslav, égalman kominis mè ki té ronpi ké IRSS-a plizyò déséni oparanvan. Sa évennman ka déroulé so kò o tèrm di roun lon processus analiz dè 1968 pa Andreï Amalrik, roun markè-palò ka disidé di ajans di laprès Novosti annan Le Procès dé kat (« Процесс четырёх ») ké annan so rékèy d’artik Inyon sovyétik ké sirviv an 1984 ?.
== Nòt ké référans ==
== Artik ==
7kq8bfzr8iaxevthxxt4xa6kf330lj5
Chèf di Léta
0
1193
3709
3708
2019-11-22T09:57:15Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''chèf di Léta''' sa roun moun ki ka rouprézanté senbolikman kontinwité-a é léjitimité-a di Léta. Patché fonksyon li sa tradisyonèlman rataché : rouprézantasyon ègstèryò, promilgasyon dé lalwa, nonminasyon o ro fonksyon piblik. Soulon péyi-a, li pé fika pli détantò di pouvwar ègzékitif éfèktif, oben o kontrèr pèrsonifyé pouvwè souprenm ègzèrsé an so non pa ròt pésonnalité politik. Lègsprésyon ka vini di laten caput regni, tèt di Léta, isou di Ansyen Réjim, é ka fè donk référans bay oun konsantrasyon di pouvwè.
[[Katégori:Chèf di Léta]]
gdmlhnd4kdcc482axy4mqshs7enrav1
Claude Monet
0
1194
3715
3714
2019-11-22T09:57:16Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Moun
| non = Claude Monet
| imaj = Claude_Monet_1899_Nadar_crop.jpg
| deskripsyon =
| dat di nèsans = 14 novanm 1840 atè Pari
| dat di désè = 5 désanm 1926 atè Giverny (Eure)
| nasyonalité = Fransé
| profésyon = Pent
}}
'''Claude Monet''', né 14 novanm 1840 até Pari é mouri 5 désanm 1926 (à 86 lan) atè Giverny (Eure) , sa roun pent fransé é roun dé fondatò di enprésyonism-an.
Né anba non-an d'Oscar-Claude Monet, o no 45 lari Laffitte atè Paris, li grandi o Havre é sa partikilyèrman asidou o désen. I ka koumansé so karyèr d'artis an réyalizan dé pòrtrè à charj dé notab di lavil-a. An 1859, i ka pati à Pari tanté so chans asou konsèy-a d'Eugène Boudin é gras à lèd-a di so tant.
== Annèks ==
== Nòt ké référans ==
[[Katégori:Personalité]]
k74tutnbt59p56g2iofx6j93ifulbru
Confucius
0
1195
18357
3721
2020-05-29T12:31:05Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Konfuzius-1770.jpg|thumb]]
'''Confucius''' (chinwa semplifyé : 孔子 ; pinyin : Kǒng Zǐ ; Wade : K'ung³-tzu³), né lou 28 sèptanm 551 av. J.-K. koté Zou (陬) é mouri lou 11 mè 479 av. J.-K. à Qufu (曲阜) annan atchwèl provens di Shandong, sa roun filozòf chinwa.
So patronim sa Kong, so prénon Qiu, é so prénon sosyal Zhongni1. I sa pèrsonnaj istorik-a ki plis marké sivilizasyon chinwaz-a, é sa konsidéré kou pronmyé « édikatò » di Lachin-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Filozòf]]
mqtlykiq9d3af93b3qbqfmgdcgebdmn
Constantin Ié (amprò romen)
0
1196
3724
3723
2019-11-22T09:57:16Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Head_Constantine_Musei_Capitolini_MC1072.jpg|thumb|Boud kolosal di Constantin Ie, bronz ive syèk, mizé di Capitole.]]
'''Flavius Valerius Aurelius Constantinus''', né atè Naissus an Mési (jòdla Niš an Sèrbi) 27 févriyé 272, sa proklamé 34e anprò romen anba non-an Constantin Ier an 306 pa léjyon-yan di Brétagn (atchwèl sid di Grann Brétagn-an), é mouri 22 mè 337 aprè 31 lan di règn, sa roun figie prépondérant di ive syèk.
Anprò Constantin Ier ka mennen oun politik militèr, rélijyéz é ékonomik profondéman réformatris, ki li ka pèrmèt di réyini anba so inik otorité oun anpir romen afébli é divizé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
gikariq8c4tdrp0gfumghrat7xcyug3
Costa Rica
0
1197
19598
19483
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Costa Rica
|non lokal = República de Costa Rica
|drapo = Flag_of_Costa_Rica.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Costa_Rica.svg
|kart = CRI_orthographic.svg
|lanng ofisyèl = [[Èspangnòl]]
|kapital = [[San José]]
|siperfisi total = 51 100
|jantilé = Costariken
|popilasyon total = 4 947 490
|lannen = [[2017]]
}}
'''Costa Rica''' (prounonsé [kɔs.ta ʁi.ka] ; litéralman "Kot Rich"), an form long '''Répiblik di Costa Rica''', an espagnol República de Costa Rica, sa roun répiblik konstitisyonèl initèr di Lanmérik santral ki gen oun réjim prézidansyèl.
[[Katégori:Lanmérik santral]]
0uzggf5uq0tzzcn1tycc50bbf9ikjuw
Cuba
0
1198
3736
3735
2019-11-22T09:57:16Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Cuba
|non lokal = República de Cuba (es)
|drapo = Flag of Cuba.svg
|armwari = Coat of Arms of Cuba.svg
|kart = Cuba (orthographic projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Èspangnòl]]
|kapital = Havana
|siperfisi total = 110 860
|jantilé = Cuben
|popilasyon total = 11 167 325
|lannen = 2012
}}
'''Cuba''', an fòrm long '''Répiblik di Cuba''' (an espagnol : República de Cuba), sa roun Léta ensoulèr di sé [[Karayb]] formé di lil di Cuba (pli grann lil di sé grann Anti), di lil de la Jeunesse (appelée île aux Pins jouk an 1976) é di tchèk ròt ti lil.
[[Katégori:Karayib]]
0ndl1q8zsx26l03tfpfdxetiwo5serr
Curaçao
0
1199
19217
3744
2021-06-23T17:23:29Z
Matthew T Rader
1528
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Péyi di Curaçao
|non lokal = Land Curaçao (nl)<br/>Pais Kòrsou (pap)
|drapo = Coat_of_arms_of_Cura%C3%A7ao.svg
|armwari = Flag_of_Cura%C3%A7ao.svg
|kart = Curacao_in_its_region.svg
|lanng ofisyèl = [[Néyèrlandè]], papiamento (ofisyèl), [[annglé]], [[èspangnòl]]
|kapital = [[Willemstad]]
|siperfisi total = 450
|jantilé = Kirasyen
|popilasyon total = 150 563
|lannen = 2011
}}
'''Kiraso''', Kòrsou an papiamento, sa roun dé zilé Anba-Van-an di Ti Lézanti-ya ([[Karayb]]), ki ka formé oun Léta otonom o sen di rwayom dé [[Péyi-Ba]] dipi disolousyon di fédérasyon di Lézanti néyèrlandé-ya, 10 ògtòb 2010.
[[Fiché:The_colorful_buildings_of_the_Handelskade_in_Willemstad,_Curaçao.jpg|gauche|vignette|Handelskade in Willemstad, Curaçao]]
4r1k87rp8btqt1drg6oyrh4xq9l4t6r
Cyrus II
0
1200
3749
3748
2019-11-22T09:57:17Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Cyrus II''' (rwè bò'd 559 anv. J.-K. à 530 av. J.-K.), nonmen '''Cyrus le Grand''', sa fondatò-a di Anpir pèrs-a, siksèsò di rwayom mèd. I ka apartni à dinasti-a dé Achéménid. So règn té marké pa dé konkèt di roun anplò san présédan : aprè ki li soumèt Mèd-ya, li plasé anba so dominasyon rwayom di Lydie é sité grèk-ya d'Ionie, épi Anpir néo-babylonyen-an(ka konprann alò Mézopotami-a, Siri-a, sité phénisyenn-yan ké Judé). I ka trouvé lanmò-a o kour di roun kanpagn militèr kont Massagèt-ya. So règn ka marké oun tounan annan listwè-a di monn antik-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
e2knbenxp69xgb04y71hfk5sckv9i5e
Danbwa
0
1201
3753
3752
2019-11-22T09:57:17Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:SousBoisPuyDeDome.jpg|thumb|upright=1.3|<center>Danbwa tanpéré miks an [[Lafrans]].</center>]]
[[Fiché:Bush in fog.jpg|thumb|upright=1.3|<center>Boush ostralyen.</center>]]
[[Fiché:Morasko leg.jpg|thumb|upright=1.3|<center>Danbwa inondé an Pològn.</center>]]
[[Fiché:Forest_on_San_Juan_Island.jpg|thumb|Danbwa tanpéré di réziné zil San Juan, Léta di Washington.]]
Oun '''danbwa''' oben '''masif forèstché''' sa roun étandou bwazé, rélativman gran, konstitchwé di roun oben plizyò pèpman di pyébwa, arbis ké arbiso (fritisé), ké osi ròt plant endijenn asosyé. Définisyon-yan di tèrm « danbwa » sa nonbréz an fonksyon dé latitid ké dé izaj.
Oun bwazman di fèb étandou sa nonmen bwa, bokto oben bòskè soulon so enpòrtans.
Divèr tip di danbwa ki ka ègzisté ; dé danbwa primèr o danbwa nonmen irbenn, ké gradjan-yan entèrmédjèr. I ka ègzisté égalman di nonbré tip di ésplwatasyon dé danbwa (silvikiltir, agrosilvikiltir).
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
523dvmtaw0mka40mslc65r1ml4l6qy9
Dannmark
0
1202
19123
3759
2021-01-01T11:52:45Z
НСНУ
1227
Modèl
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Rwéyonm di Dannmark
|non lokal = Longeriget Danmark (da)
|drapo = Flag_of_Denmark.svg
|armwari = National_Coat_of_arms_of_Denmark.svg
|kart = Kingdom_of_Denmark_on_the_globe_(Faroer_special)_(Europe_centered).svg
|lanng ofisyèl = [[Dannwè]]
|kapital = [[Copenhague]]
|siperfisi total = 2 210 573
|jantilé = Dannwè
|popilasyon total = 5 724 456
|lannen = 2016
}}
'''Dannmark''', an form long '''Rwayom di Dannmark''' (an danwa respektivman Danmark é Kongeriget Danmark) sa roun péyi souvren di [[Léròp]] di Nò é di Skandinavi.
{{Éròp}}
[[Katégori:Léròp]]
5qoe13b9gk2ktyuwdnqabnyc0u67ljm
Dans
0
1203
3762
3761
2019-11-22T09:57:17Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:William-Adolphe Bouguereau (1825-1905) - The Dance (1856).jpg|thumb|230px|''Alégori di Dans-a'', roun òv di William Bouguereau]]
'''Dans'''-a sa lar di mouvwè kò imen-an ki konstitchwé di oun swit du mouvman ordoné, souvan rytmé ké lamizik (chan ou enstriman).
Oun dans sa swa oun ansanm défini di mouvman dénwé di signifikasyon pròp, kou souvan annan balè-a ou sé dans tradisyonèl éropéenn, swa oun jestwèl enspiré pa oun sembolik laïk ou rélijyéz, tandan parfwa bò'd oun sort di mim ou di pantomim, kou ofon dé nombréz dans azyatik. Parfwa li pé menm vizé a antréné trans-a. I ka ekzisté diféran typ di dans (hip-hop, kontanporen, jazz, modern, klasik, dans di salon, rock, salsa...)
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
sk0ijzclc2ui40l6vo5yjhpw55jck03
Dante Alighieri
0
1204
3766
3765
2019-11-22T09:57:18Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Dante-alighieri.jpg|thumb|Pòrtrè di Dante, détay di roun frèsk di chapèl-a di Bargello atribiyé koté Giotto di Bondone.]]
'''Dante Alighieri''' ('''Durante degli Alighieri''' nonmen « '''Dante''' ») sa roun powèt, markè-palò é wonm politik floranten né ant mi-mè-a é mi-jen-an 1265 atè Florence é mouri 14 sèptanm 1321 atè Ravenne.
« Pè di lanng italyenn-an », li sa, ké Pétrarque é Boccace, roun dé « trwa kouronn » ki ka enpozé toscan-an kou lanng litérèr.
Powèt majò (« Il sommo poeta » oben senpman « Il poeta ») di Mwayen Laj, li sa lotò di Divin Komédi-a, souvan konsidéré kou pli grann òv-a ékrit annan sa idjonm é roun dé chédèv di litératir mondjal-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
jp0kk04z40sjpwng9l5km8nt9cwaf3h
Dat
0
1205
3771
3770
2019-11-22T09:57:18Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Investiture of Willem-Alexander-Keukenhof.JPG|thumb|Moniman di flèr o Keukenhof pou entronizasyon di Willem-Alexander rwa di sé Péyi-Ba.]]
'''Dat''' a, o sans izwèl, oun endikasyon di [[tan]] ki ka sasé a défini oun jou inik, jénéralman di kalandriyé grégoryen. Nou ka itilizé notaman pou roupéré, ké [[lò]], oun évènman tanporèl bay.
Kalandriyé grégoryen, itilizé jodla pa laplipa di sé péyi éropéen, ka bazé yé kò asou oun [[lannen]] térès, oun révolousyon di [[Latè]] otour di so [[Solèy]]. Li ka dékoupé lannen an douz [[mwa]], pou oun total di 365 [[jou]].
8d6gdkmrsj3jpkcxlyzy3u5zxkmhzb8
David Hilbert
0
1206
3774
3773
2019-11-22T09:57:18Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Hilbert.jpg|thumb|David Hilbert an 1912.]]
'''David Hilbert''', né an 1862 atè Königsberg é mouri an 1943 atè Göttingen, sa roun matématisyen alman. Li sa souvan konsidéré kou roun dé pli gran matématisyen di xxe syèk. Li kréyé oben dévlopé oun larj évantay di lidé fondamantal, ki sa fika téyori-a dé envaryant, aksyomatizasyon-an di jéyométri-a oben fonnman-an di analiz-a fonksyonèl (ké lèspas-ya di Hilbert).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
cqh05omy4zcjci4jeddj0mef9b036w6
Diego Vélasquez
0
1207
19363
19362
2022-02-19T10:08:35Z
Giraffer
1830
Undid edits by [[Special:Contribs/120.28.245.180|120.28.245.180]] ([[User talk:120.28.245.180|talk]]) to last version by Jon Harald Søby
wikitext
text/x-wiki
{{Moun
| non = Diego Rodríguez de Silva y Velázquez
| imaj = Diego_Vel%C3%A1zquez_Autorretrato_45_x_38_cm_-_Colecci%C3%B3n_Real_Academia_de_Bellas_Artes_de_San_Carlos_-_Museo_de_Bellas_Artes_de_Valencia.jpg
| deskripsyon = Lotopòrtrè 1643 (45 × 38 cm) Mizé dé bèl-lar, Valence
| dat di nèsans = Séville 6 jen 1599
| dat di désè = Madrid 6 out 1660
| nasyonalité = Èspagnòl
| profésyon = Pent
}}
'''Diego Rodríguez de Silva y Velázquez''', nonmen '''Diego Velázquez''', an fransé, batizé koté Séville 6 jen 1599 é mouri koté Madrid 6 out 1660, sa roun pent baròk èspagnòl.
I sa konsidéré kou roun dé prensipal rouprézantan di lapentir èspagnòl-a é roun dé mèt di lapentir inivèrsèl.
I té ka pasé so pronmyé lannen atè Séville, koté li ka dévlopé roun èstil natiralis à baz di klèr-soukou.
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
a2ylai7jpqch1y0v8vmxafow21s094s
Difé
0
1208
3788
3787
2019-11-22T09:57:19Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Fire in Ranua.JPG|thumb|upright=1.7|Difé bwa.]]
'''Difé''' sa prodiksyon di roun flanm é dégradasyon vizib di oun kò pa roun réyaksyon chimik ègzotèrmik ògsidasyon aplé konbistyon. Di mannyè jénéral, tèrm-a « difé » ka souvan dézigné oun fénomenn ki ka prodjwi limyèr-a ké chalò-a, ki ka provini di oun konbistyon oben pa.
Konbistchon-an sa roun réyaksyon chimik ké difé ké gaz ki ka dégajé di énèrji tèrmik-a (ègzotèrmik) é di énèrji liminéz-a. A osi dégradasyon vizib-a di roun matchè. Sa dégradasyon sa réyèlman vizib ki pou matchè konbistib solid. Pou gaz sèl, abèsman-an di présyon annan konténan-an pouvé fika òbsèrvé, é pou likid-ya, abèsman-an di nivo di sala si li sa vizib.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
c6uoy18z2dls7s53enby2z319108kgc
Diktatir
0
1209
3792
3791
2019-11-22T09:57:19Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:El_General%C3%ADsimo.jpg|thumb]]
Soulon ''Trésor de la langue française'', oun '''diktatir''' sa roun réjim politik annan lakèl oun moun oben roun group di moun ka ègzèrsé tout pouvwar-ya di fason absoli, san ki pyès lalwa oben enstitisyon ka limité yé mè a pou présizé ki menm roun réjim otoritèr pouvé gen dé lalwa, dé enstitisyon, é menm roun parlman ké dé dépité ki éli, mè pa libman é pa ka rouprézanté kidonk dé kont-pouvwar : annan roun diktatir, sèl koèrsisyon-an(asiré pa fòs larmé-ya é/oben di lòrd) ka rouléyé pouvwar-a, di sòrt ki lalwa-ya pa fika étikman léjitim ké enstitisyon-yan sa faktis.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
hnozsc77bc0gwt8esn5vcc4sd63fqsk
Dilo
0
1210
3797
3796
2019-11-22T09:57:19Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:H2O.svg|thumb|center|250px]]
[[Fiché:Water-3D-balls.png|170px]][[Fiché:Water molecule 3D.svg|150px]]
'''Dilo''', ('''d'lo''' an fòrm kourt) a roun sibtans chimik konstitchwé di molékil H2O. Sa konpozé sa trè stab é néyanmwen trè réyaktif. Andan dé nonbré kontèks tèrm dilo sa anplwayé o sans rèstren dilo a léta likid, é li sa égalman anplwayé pou dézigné oun solisyon akéz diliyé (dilo dous, dilo potab, dilo lanmè, dilo di cho, etc.). Dilo likid sa roun éksélan solvan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
0vau0xv2voezt5rh4r0bjf466nrjlq5
Dilo potab
0
1211
3802
3801
2019-11-22T09:57:19Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Drinking water.jpg|thumb|Dilo distribiyé o robinè an Frans divèt réponn o nòrm di kalté dé dlo ki dèstiné pou konsomasyon moun-an, édikté o nivo éropéyen.]]
[[Fiché:Bielerhöhe - Barbarakapelle - Brunnen 02.jpg|thumb|Fontenn di dilo potab, annan Vorarlberg o Tyrol.]]
Oun '''dilo''' oben '''d'lo''' likid sa dit potab lòské li ka prézanté sèrtenn karaktéristik — konsantrasyon an klorir, pH, tanpératir… — ki ka randé li pròp pou konsomasyon moun-an.
Èstandar di référans annan sa domenn ka diféré soulon lépòk-ya, péyi-ya ké, annan sèrten péyi, soulon lotorité-a rèsponsab di définisyon-an. Konsèp-a di « potabilité » ka varyé atravè monn-an, frwi-a di roun kontèks istorik, syantifik ké kiltir lokal.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Bwason]]
j1d99hydn5nhcw3d2hf192d0ej0vdpn
Dilwil
0
1212
3805
3804
2019-11-22T09:57:19Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Huile_d%27Olive_Tanche.JPG|thumb]]
Oun '''lwil''' (pafwè '''dilwil''') sa roun kò gra ki sa à léta likid-a à tanpératir anbyant é ki pa ka mélanjé so kò à ké d'lo-a
Lwil-ya sa dé likid gra, viské, d'origdi lorijin zannimo, véjétal, minéral oben sentétik. Yé ka diféransyé so kò dé lagrès ki sa patéz annan kondisyon nòrmal-ya di itilizasyon. Dibè-a pa konsidéré kou roun lwil byen ki li sa likid annan sèrten péyi ki cho. Annan péyi-ya ki tanpéré, sèrtenn lwil, nòrmalman likid, ki pouvé fijé so kò pa tan frèt.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
1f4nlxjeep8n7yg44s9uvfugyk06w7p
Dilèt
0
1213
3809
3808
2019-11-22T09:57:20Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Milk_glass.jpg|thumb|Oun vèr di dilèt di vach.]]
'''Dilèt'''-a sa roun likid byolojik komèstib jénéralman di koulò blanchat ki prodjwi pa glann manmèr-ya dé manmifè fimèl. Rich an laktoz, li sa prensipal sours-a di noutriman pou jenn manmifè anvan ki yé pouvé dijéré ròt tip d'aliman. Dilèt-a an koumansman di laktasyon ki ka kontni colostrum, ki ka poté antikò-ya di mè-a afen di rédjwi risk-a di nonbréz maladi koté nouvèl-né-a. Li ka konténi égalman di nonbré ròt noutriman.
Wonm-an ka itilizé dilèt-a ki ka prodjwi pa sèrten manmifè domèstik, prensipalman sala di vach-a, kou roun aliman.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Bwason]]
52ajl4x504z4mpniz19r1ig0twjledz
Dimanch
0
1214
3813
3812
2019-11-22T09:57:20Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Dimanch''' sa sétchenm ké dannyé [[jou]] di [[Simèn|lasimenn]] sivil annan plizyò péy di monn<ref>En France notamment, la semaine de travail commence le lundi et les calendriers sont imprimés avec le dimanche à la fin de la semaine. Certains dictionnaires récents le définissent comme le dernier jour de la semaine. En revanche, aux États-Unis ainsi que dans plusieurs autres pays du globe, le dimanche est toujours considéré comme le premier jour de la semaine. (sit fransé)</ref>. Nòrm entèrnasyonnal ISO 8601 ka konsidéré ki dimanch ka fronmen simenn-an é sa kodé ké chif 7.
Pou sé rélijyon biblik, dimanch a pronmyé jou di lasimèn musulman<ref>La langue arabe lui donne explicitement le nom de ''premier jour'' (''Yawm al-Ahad'' : ''Yawm'' signifiant « jour » et ''ahad'', « un » ; chaque jour est ainsi désigné par son numéro comme le lundi, le deuxième jour, est appelé Yawm al-Ithnayn, ''Ithnayn'' signifiant « deux », etc.</ref>joudaïsm, jwiv, krétyenn<ref>Pour les chrétiens, c'est le « Jour du Seigneur » où l'on rappelle la mémoire de la résurrection du Christ</ref>. Pou sé krétyen, dimanch-a ka rouprézanté jou di rézireksyon di Kris ensi ki di lapantekot. Sélon tout vrésanblans, sé pré krétyen té ka réini yé kò déjà dimanch-a pou sélébré kilt-a é pou partajé lasèn<ref>Actes 20, 7 ; 1 Corinthiens 16, 2</ref>,<ref>Les Pères Apostoliques : texte intégral (Collectif)</ref>.
[[Fiché:Michaelskirche Munich - St Michael's Church High Altar.jpg|thumb|275px|St Michael's Church Autel Majeur]]
An [[Léròp]], dimanch-a sa konsidéré kou roun jour di répo dépi règn di amprèr romen Constantin Ié ki fè di li « Jou di Solèy » pa oun lalwa di 7 mars 321 an omaj o Solèy envenki<ref> [http://www.liturgiecatholique.fr/Dimanche.html Portail de la liturgie catholique édité par le Service National de la Pastorale Liturgique et Sacramentelle (SNPLS) de la Conférence des évêques de France - ''Dimanche'' - Dom Robert Le Gall] : ''Ainsi pouvait-on donner un sens chrétien à ce jour que les païens appelaient « jour du soleil » (encore sonntag en allemand et sunday en anglais) et qui était le deuxième de la semaine planétaire (jours de Saturne, du Soleil, de la Lune, de Mars, de Mercure, de Jupiter et de Vénus, d’où viennent les noms des jours de la semaine). Le dimanche peut être le jour du soleil, car c’est le jour où le Christ, vrai « soleil de justice » (Ml 3, 20), s’est levé après le coucher de sa mort rédemptrice.''</ref>.
== Nòt ké référans ==
<references/>
shybej2qef6hictczxczpeequdhffpy
Dimansyon
0
1215
3816
3815
2019-11-22T09:57:20Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Annan sans komen, nosyon-an di '''dimansyon''' ka voyé à tay-a ; dimansyon-yan di roun pyès sa so longò, so larjò é so profondò/so épésò/so rotò, oben so djamèt si a roun pyès di révolisyon.
An fizik é an matématik, nosyon-an di dimansyon ka signifyé dabò nonm-an di dirèksyon endépandant, épi té étann.
== Tèknik ==
Annan anbsoli-a, dimansyon-an di roun pyès pouvé fika chwézi di mannyè totalman arbitrèr, enpòrtan ki yé sa konpatib ké itilizasyon final-a di pyès-a. Annan roun lòbjè di nòrmalizasyon, li sa toutfwè préférab di itilizé kou dimansyon linéyèr nominal dé valò di « séri di Renard ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
mvwkvjkfw4n88h1daejggt15t6mg3s7
Dinozò
0
1216
3819
3818
2019-11-22T09:57:20Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Various dinosaurs hendrickx.jpg|thumb]]
'''Dinozò'''-ya, di grèk ansyen δεινός / deinόs (« téribman gran ») ké σαῦρος / saûros (« léza »), ka fòrmé oun sipèr-lòrd èstrenmman divèrsifyé di vèrtébré djapsid. A dé archozòr ovipar, ki gen an komen roun pòstir ki érijé é ka partajé oun sèrten nonm di sinapomòrfi tèl ki prézan s di roun krèt deltopektoral alonjé o nivo di humérus ké roun acetabulum ki ka pèrforé basen-an. Prézan dè milyé di Ladinyen (dannyé étaj di Trias mwayen), i té gen anviron 240 Ma, yé ka disparèt près antchèrman lò di èstenksyon-an Crétacé-Tertiaire i té gen 66 Ma. Majorité-a dé paléyontològ ki ka admèt ki zozo-ya té émèrjé di piti dinozò téropòd di Jurassique sipéryò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
9yof27debprrj35ujz11mreziu7bely
Dipen
0
1217
3824
3823
2019-11-22T09:57:21Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Pain 000.JPG|thumb|Diférant sòrt di dipen di oun boulanjri.]]
'''Dipen''' sa aliman di baz tradisyonèl di nonbréz kiltir. Li sa fabriké a partir dé engrédjan ki sa lafarin ké Dilo. Li ka konténi jénéralman disèl. Ròt engrédjan sa ajouté soulon tip di dipen ké mannyè ki li sa préparé kiltirèlman. Lò nou ka ajouté lévir-a, lapat-a di dipen sa soumiz à oun gonfman à koz di fèrmantasyon-an.
Dipen-an sa òbténi pa tchwison di lapat-a, o four tradisyonèl, oben four pou dipen, oben pa ròt métòd (pyèr ki chod pa lègzanp).
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
qvzcsakxvwhipgys5y1zj0xh8vi5g1p
Diplonmasi
0
1218
3831
3830
2019-11-22T09:57:21Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:UNSC Summit 2005.jpg|thumb|250px|right|Konsèy di sékirité dé Nasyonzini sa roun rot lyé di diplonmasi entèrnasyonal.]]
[[Fiché:Symmetry of Diplomacy.jpg|thumb|Ger van Elk, ''Symmetry of Diplomacy'', 1975, Groninger Museum.]]
'''Diplonmasi'''-a sa kondjwit di négosyasyon é di roukonnésans diplonmatik ant moun-yan, group-ya oben nasyon-yan an réglan oun problenm san vyolans. Itilizé fòrmèlman, li ka rapòrté so kò abitchwèlman à diplonmasi entèrnasyonnal-a, kondjwit dé roulasyon entèrnasyonnal pa lantmiz (abitchwèlman) di diplonmat profésyonnèl.
Oun distenksyon enpòrtant ka ègzisté ant diplonmasi-a ké politik étranjèr, menm si li sa étrwatman lyé, konplémantèr é endispansab roun jouk ròt.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
swytbhgxmene4l1rxowufhabhea96ls
Disan
0
1219
3836
3835
2019-11-22T09:57:21Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Bleeding finger.jpg|thumb|O kontak di djòksijenn, disan divèt so koulò rouj à émoglobin-an.]]
[[Fiché:Blut 1000fach Dunkelfeld.jpg|thumb|Disan moun ki òbsèrvé (grosisman :1000) an mikroskopi ké fon nwè. Débi di koagilasyon laro à drèt).]]
[[Fiché:Red White Blood cells.jpg|thumb|Di gòch à drèt : globil rouj, plakèt sangin ké globil blanng.]]
'''Disan'''-an sa roun likid byolojik vital ki ka sirkilé kontinwèlman annan véso sangen-yan ké tchò-a, notaman gras à ponp kardjak-a. Li sa konpozé di roun flwid ki aké, plasma-a, é di milyar di sélil, prensipalman globil rouj-ya, ki ka bay li so koulò.
Sa likid ka transpòrté djòksijenn-an (O2) ké éléman noutritif-ya ki nésésèr pou processus vital di tout tisou-ya di kò, ensi ki déchè, tèl ki djòksid-a di karbonn(CO2) oben déchè-ya ki azoté, bò'd sit-ya d'évakiyasyon (ren, poumon, fwa, entésten).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
t8maqyexdhzr8qlcxzbglp8g8ehzmnf
Diskriminasyon
0
1220
3842
3841
2019-11-22T09:57:21Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Sans-a di tèrm '''diskriminasyon''' sa à lorijin nét-a, sinonim di mo « distenksyon », mè li té pran, dè lò ki li ka konsèrné oun késyon sosyal, oun konnotasyon péjorativ, ki ka dézigné aksyon-an di distengé di fason enjis oben iléjitim, kou fè-a di séparé roun endividi oben roun group sosyal dé ròt an trétan li mwen byen.
== Entrodiksyon ==
Konsèp-a di diskriminasyon sosyal ka fè so aparisyon à laswit-a dé lit politik pou égalité-a di drwè ant wonm-yan ki ka abouti annan laplipa dé péyi ògsidantal o koumansman di ségonn motché di xxe syèk à abolisyon progrésiv-a dé diférans légal di trétman (finisman di kolonizasyon-an, di ségrégasyon-an o Étazini, etc.).
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
0yzpjmpoyfrfsvc3dnavvfmvda0ie8q
Disney
0
1221
14498
14497
2019-11-23T18:15:27Z
1.43.224.251
Page redirigée vers [[Walt Disney]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Walt Disney]]
[[en:The Walt Disney Company]]
dy33kncijia6m6fsnlucdx1eyr172c6
Disèl (chimi)
0
1222
3847
3846
2019-11-22T09:57:22Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An chimi, oun '''disèl''' sa roun konpozé yonik ki konpozé di kasyon é d'anyon ki ka fòrmé roun prodjwi nét é san charj nèt. Sa yon-yan pouvé fika osi byen minéral (klorir Cl−) ki òrganik (asétat CH3-COO−) é monoatomik (fliyorir F−) osi byen ki poliatomik (silfat SO42−).
Anyon-yan ki pòrtò di Dé charj négativ oben plis pouvé plus fòrmé dé disèl doub oben trip ; pa lègzanp, sa Dé-ya disèl ki sa trè prézan annan krout térès-a :
* feldspat-ya, dé silikat [Si3O84-] doubles de potassium [K+] et d'aluminium[Al3+] ;
* dolomit-a, roun karbonat ka doublé di calcium ké magnésium [CaMg(CO3)2].
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
bvvykb1yzh4s4gsrm24y86239hll9w7
Divinité
0
1223
3851
3850
2019-11-22T09:57:22Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Korea-Gyeongju-Bunhwangsa-Diamond men-01.jpg|thumb|250px]]
Oun '''divinité''', oun '''déité''' oben oun '''bondjé''' sa roun fika supra natirèl, lòbjè di déférans annan diférant rélijyon. Mo-a divinité sa égalman itilizé pou dézigné lésans-a di sa menm antité-ya, oben kalité di tchèk kichoz di souprenm oben di diven. Soulon Définisyon-yan di psédo-Platon, oun bondjé sa roun « vivan immòrtèl, ki ka sifi so kò à li-menm pou atenn o bònò ; réyalité étèrnèl, koz di byen ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
kzb6kkdije1mazy3hxm7hva0z0bneu7
Divizyon
0
1224
3854
3853
2019-11-22T09:57:22Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Divide20by4.svg|thumb|Divizyon antan ki partaj. Ilistrasyon di 20÷4 : partaj di roun ansanm di 20 ponm an 4 pa égal.]]
'''Divizyon'''-an sa roun opérasyon matématik ki, à Dé nonm a é b, ka asosyé trwazyenm nonm (lalwa di konpozisyon entèrn), aplé kosyan oben rapò, é ki pouvé fika noté :
* a:b ;
* a÷b (obélis) ;
* a/b (bar oblik, fraksyon an lign) ;{\displaystyle {\frak {a}{b}}} (fraksyon).
Annan roun pronmyé apròch, nou pouvé wè kantité-a a÷b kou roun séparasyon di kantité-a a an b pa égal. Mè sa apròch sa sirtou adapté à divizyon-an ant nonm antché, koté nosyon-an di kantité sa asé entchwitiv. Nou ka distengé kouraman divizyon-an « ègzak » (sa don nou ka palé isi) di divizyon-an « é ka rété » (divizyon-an éklidjenn).
Di roun mannyè di wè pratik, nou pouvé wè divizyon-an kou prodjwi-a di pronmyé pa envèrs-a di ségon.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
fos0l87wfx53g9qlg7r6e4o22z2up16
Divèrtisman
0
1225
3858
3857
2019-11-22T09:57:22Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Symposium_scene_Nicias_Painter_MAN.jpg|thumb|Konviv ki ka jwé o kottabos ké jennfi ki ka jwé di aulos andan Lagrès antik (bò'd 420 av. J.K.). Bankè ké lamizik té parmi prensipal divèrtisman annan Antikité-a.]]
Oun '''divèrtisman''' sa roun aktivité ki ka pèrmèt o wonm di okipé yé tan lib an anmizan yé kò é ensi di détourné so kò di yé kò préyokipasyon. Divèrtisman-yan ka fòrmé ésansyèl-a di fanmi pli larj dé lwézir : pa lègzanp, oun kozman, anmikal é ki nou pa ka antann, ant ansyen kolaboratò ké fika roun lwézir notab annan lantrépriz san fika roun divèrtisman.
Divèrtisman-an té étidjé pa diféran filozòf, an partikilyé Blaise Pascal. Dipi lèr di sosyété-a di konsomasyon é dé lwézir, li divini roun sèktò di aktivité ékonomik florisan notaman konsèrnan park di lwézir é di divèrtisman ensi ki médja-ya.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
li92m9xemihitw2416iop92bfh7t70s
Dizé (aliman)
0
1226
3863
3862
2019-11-22T09:57:22Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Raw_egg.jpg|thumb|Oun dizé di poul kri kasé.]]
'''Dizé'''-a sa roun prodjwi agrikòl ki isou d'élevaj divèr é ki itilizé kou aliman di moun senp oben ka sèrvi d'engrédjan annan konpozisyon-an di nonbré pla annan laplipa dé kiltir di monn.
Pli itilizé-a sa dizé-a di poul, mè dizé-ya di ròt zozo-ya sa osi konsomé : kay, kann, zwa, otrich, etc. Dizé-ya di poson, kou kavyar, oben di sèrten rèptil, kou igwann vèrt-a, sa égalman konsomé, toutfwè yé itilizasyon sa trè diférant di sa di dizé-ya di volay.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Dizé]]
8xl13dh2h831ra79t9trvtxd1a2hv8d
Djabèt (sendromm)
0
1227
3867
3866
2019-11-22T09:57:22Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Djabèt'''-a oben '''sendrom poliro-polidipsik''', an médsin, ka dézigné oun sendrom ki karaktérizé pa roun ogmantasyon di prodiksyon-an di lirin (poliouri), nésésèrman akonpagné di roun swèf ègsésif (polidipsi). Mo-a « djabèt » ka vini di grèk ansyen dia-baïno, ki ka signifyé « pasé atravè ». Nou ka diféransyé Dé group di maladi an koz, soulon prézans-a di glikoz annan lirin-yan (glycosurie). Djabèt soukré (ké glycosurie) sa pli frékan-an, li sa lyé à roun anomali di sentèz oben di aksyon-an di ensilin-an. Djabèt-a ki ensipid (san glycosurie) sa pli rar, li sa an rapò ké roun anomali di sékrésyon-an oben di roukonésans-a di lòrmòn antidjirétik-a.
== Nòt ké référans ==
== Artik konnèks ==
[[Katégori:Maladi]]
40q4kfy8v9n68iwcg7szo1iq2c6v282
Djibouti
0
1228
19622
19500
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Djibouti
|non lokal = جمهورية جيبوتي
<br/>(Jumhūriyyat Jībūtī)<br>Jamahuuriyada Jabuuti<br/>Gabuutih Ummuuno
|drapo = Flag_of_Djibouti.svg
|armwari = Emblem of Djibouti.svg
|kart = LocationDjibouti.svg
|lanng ofisyèl =
|kapital = [[Djibouti (kavil)|Djibouti]]
|siperfisi total = 23 200
|jantilé = Djibousyen
|popilasyon total = 810 179
|lannen = 2014
}}
'''Djibouti''' an fòrm lonng '''Répiblik di Djibouti''' (an sonmali Jabuuti é Jamhuuriyadda Jabuuti, an afar Gabuuti é Gabuutih Ummuuno, an arab جيبوتي (Jībūtī) é جمهورية جيبوتي (Jumhūriyyat Jībūtī)), sa roun péy di Kòrn di [[Lafrik]], sitchwé asou kot lwès di débouché méridjonnal di lanmè Rouj.
[[Katégori:Afrik]]
gzewbnemnzwnvkbevzoukdz4raiije0
Djosèz di Kayenn
0
1229
3882
3881
2019-11-22T09:57:23Z
Jon Harald Søby
3
8 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Cath%C3%A9dralestsauveur.jpg|thumb|Katédral Sen-Sovò di Kayenn.]]
'''Djosèz di Kayenn''' (an laten de curie : Dioecesis Caiennensis) sa roun sirkonskripsyon éklézyastik di Légliz katolik ronmen-an ki ka apartni à Provens éklzyastik dé Lézanti é di Lagwiyann. Li fika érijé 29 févriyé 1956. An 2006, i té gen 150 000 batizé asou 200 000 zabitan. Lévèk di Kayenn sa Mgr Emmanuel Lafont ki sa manm di Konférans épiskopal di Lafrans é di Konférans épiskopal dé Lézanti.
== Listwè ==
Pronmyé misyonnè katolik ki vini évanjélizé Lagwiyann té Kapisen-yan, don prézans-a asou téritwè-a sa atèsté dipi 1643. Dé di sa frè misyonnè-ya konnèt, Jean-Baptiste de Dieppe ké Bernardin du Renouard.
An 1665, Jézwit-ya ka òbténi lotorizasyon-an di konpangni dé Lenn ògsidantal di enstalé so kò atè Lagwiyann. Yé ka koumansé pa roun kanpangn di lévanjélizasyon dé pli entans ké frigtché, ki ké douré roun syèk, jouk 1762, lòské lalwa asou souprésyon-an di konpangni di Jézi ka antré an laplikasyon atè Lagwiyann. Jézwit-ya té fondé pronmyé parwas-ya é té osi entrodjwi annan Lagwiyann sistenm-an di rédigsyon atè Kourou, Konnanmanman ké Sennmari. Yé égalman fondé Bitasyon Loyola, oun létablisman agrikòl. Jouk 500 lèsklav ka travayé laba pou prodjwi dé byen don rouvini té ka finansé gran projè-a di lévanjélizasyon dé Anmérendjen pa byé-a dé misyon.
A gras à lentérè-a dé Jézwit pou sa téritwè ki li fika érijé an Préfègtir apostolik di Gwiyann-Fransé-Kayenn an désanm 1731 pa détachman di téritwè di Préfègtir apostolik dé Zilé é di Kontinan. Dannyé sipéryò-a dé Jézwit, Alexis Ruel, rété atè Lagwiyann kou prèt misyonnè jouk 1768, lò li fika raplé an métropòl.
Apré lèspilsyon-an dé Jézwit, misyon-an bokou soufri, jouk 1775, lòské li sa konfyé à Kongrégasyon-an di Sen-Lèspri, don rélijyé sa kouminéman aplé lipè èspiriten-yan.
An 1825, travay-ya di roukonstrigsyon di ansyen légliz Saint-Nicolas atè Kayenn ka koumansé pou fini an 1833. Nouvèl légliz sa konsakré o Sen-Sovò. A atchwèl katédral djosézen-an.
Bò'd milyé-a di xixe siècle, Jézwit-ya fika otorizé à rouvini an Gwiyann fransé ké misyon-an di asiré lomonnri-a dé diféran lyé di détansyon annan kolonni pénitansyèr-a di Kayenn.
Bò'd finisman-an di syèk, tansyon-yan ant rélijyé-ya ké gouvèlman lokal-a ka antrennen lèspilsyon-an dé mwann, swivan lègzanp-a di sa ki ka pasé an métropòl. Préfègtir apostolik-a sa alò konfyé o klèrjé sékilyé jouk déklanchman di ségon lagèr mondjal-a.
10 janvyé 1933, préfègtir apostolik-a sa élvé o ran di Vikarya apostolik pa brèf apostolik-a Quae catholico nomini di Pap Pie XI, puis de diocèse de Cayenne le 23 février 1956 pa bòbòl sollicitudine isi di Pap Pie XII. Djosèz-a sa sifragan di larchidjosèz di Sen-Pyèr ké Fò-di-Lafrans dipi 30 sèptanm 1967.
== Téritwè ==
Djosèz di Kayenn ka kouvri ansanm-an di Lagwiyann. So sipèrfisi sa di 91 000 km².
Syèj épiskopal-a sa atè Kayenn, annan katédral Sen-Sovò.
Téritwè-a sa divizé an 26 parwas.
== Préfè apostolik, visèr apostolik ké lévèk di Kayenn ==
=== Préfè apostolik-ya di Gwiyann-Fransé-Kayenn ===
Préfè apostolik-ya té ka rézidé atè Lanmantinik.
# Mgr Louis de Villette, SJ. (1731–1736)
# Mgr Pierre de la Raffinie, S.J. (1736–1746)
# Mgr Philippe d’Huberland, S.J. (1746–1760)
# Mgr Henri Ghuez, S.J. (1761–1762)
# Mgr Alexis Ruel, S.J. (1762–1762)
# Mgr Antoine Fleury (1762–1764)
# Mgr Alexis Ruel (1764–1769)
# Mgr Charles Louis Joseph Destable (1769–1771)
# Mgr Maurice Poussin (1771–1775)
# Mgr Charles Robillard (1775–1777)
# Mgr Louis François Radel (1777–1787)
# Mgr Nicolas Jacquemin (1787–1792)
# Mgr Philippe Legrand (1792–1818)
# Mgr Paul Guillier (1818–1847)
# Mgr Jean Dossat (1847–1868)
# Mgr Olivier Hervé, C.S.Sp. (1868–1871)
# Mgr Ambroise Emonet, C.S.Sp. (1873–1882)
# Mgr Joseph Guyodo, C.S.Sp. (1885–1892)
# Mgr Louis Pignol (1892–1904)
# Mgr Marcel Beguin (1904–1911)
# Mgr Justin Fabre, préfè (1914-1924)
# Mgr Léon Delaval, préfè (1925-1932)
=== Visèr apostolik-ya di Kayenn ===
# Mgr Pierre-Marie Gourtay, visèr apostolik (1933-1944)
# Mgr Alfred-Aimé-Léon Marie, visèr apostolik (1945-1956)
=== Lévèk-ya di Kayenn ===
# Mgr Alfred-Aimé-Léon Marie, lévèk (1956-1973)
# Mgr François-Marie Morvan, lévèk (1973-1998)
# Mgr Louis-Albert-Joseph-Roger Sankalé, lévèk (1998-2004)
# Mgr Emmanuel-Marie-Philippe-Louis Lafont, lévèk (2004-)
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Kayenn]]
drrepz5cn0djq88rqry2hvwdo17w1gx
Dmitri Mendeleïev
0
1230
3885
3884
2019-11-22T09:57:23Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:DIMendeleevCab.jpg|thumb|Dmitri Ivanovitch Mendeleïev (1897).]]
'''Dmitri Ivanovitch Mendeleïev''' (an ris : Дмитрий Иванович Менделеев, [ˈdmʲitrʲɪj ɪˈvanəvʲɪtɕ mʲɪndʲɪˈlʲejɪf]), né 27 janvyé 1834 (8 févriyé 1834 andan kalandriyé grégoryen) atè Tobolsk é mouri 20 janvyé 1907 (2 févriyé 1907 andan kalandriyé grégoryen) atè Saint-Pétersbourg, sa roun chimis ris.
Li sa prensipalman konnèt pou so travay asou klasifikasyon péryodik-a dé éléman, pibliyé an 1869 é égalman aplé « tablo di Mendeleïev ».
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
sg95e7kq6wiac3aucobdqj4zmgb275r
Dolar
0
1231
18358
3889
2020-05-29T12:31:10Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:United_States_one_dollar_bill,_obverse.jpg|thumb|Biyé di roun dolar dé Létazini.]]
[[Fiché:Ausztr%C3%A1l_1_doll%C3%A1ros_bankjegy.jpg|thumb|Biyé di roun dolar ostralyen.]]
[[Fiché:Canada_dollar_1954_front.jpg|thumb|Biyé di roun dolar kannandjen.]]
[[Fiché:50_dollar_note,_Hong_Kong_%26_Shanghai_Banking_Corporation,_1930_-_Hong_Kong_Museum_of_History_-_DSC01012.JPG|thumb|Biyé di 50 dolar di Hong-Kong.]]
'''Dolar''' ($, Unicode U+0024) sa non-an di lanmonnen di plizyò péy, don [[Lostrali]], [[Kannanda]], [[Létazini]], Nouvèl-Zélann, sèrten léta dé [[Karayb]], di [[Lazi]] é di [[Lanmérik di Sid]].
== Lis dé péy ki ganyen dolar-a pou lanmonnen ==
* Lostrali : dolar ostralyen (AUD) ;
* Barbad : dolar barbadjen (BBD) ;
* Béliz : dolar bélizyen (BZD)
* Kannanda : dolar kannandjen (CAD) ;
* sèrten Léta dé Karayb oryantal (XCD) ;
* Létazini : dolar anmériken (USD) ;
* Lékwatò : dolar anmériken (USD) ;
* Gwiyannan : dolar gwiyannyen (GYD) ;
* Kiribati : dolar dé Kiribati (KID) ;
* Salvadò : dolar anmériken (USD)
* Fidji : dolar dé Fidji (FJD) ;
* Onng Konng : dolar di Onng Konng (HKD) ;
* Nanmibi : dolar nanmibyen (NAD) ;
* Nouvèl-Zélann : dolar néyo-zélandé (NZD) ;
* Sengapou : dolar sengapouyen (SGD) ;
* Sirinanm : dolar di Sirinanm (SRD) ;
* Taywann : nouvèl dolar di Taywann (TWD) ;
* Zimbabwé : dolar di Zimbabwé (ZWD)
== Listwè di déviz-a ==
* Dabò, létimoloji : mo « dolar » sa roun dériv fonnétik di mo anlman thaler oben taler (di thal, 'vallée' an anlman ; nou ka trouvé tèrm-an tolar an Slovéni). Thaler-a té roun lanmonnen di lajan don lyé-a di prodigsyon inisyal té atè Saint-Joachim, o Nò-Lwès di Bowenm-an annan mon Métalifèr-ya (jòdla an Répiblik tchèk, atè Jáchymov oben Sankt Joachimsthal, « val di St-Joachim ») koté roun min fika dékouvri an finisman-an di xve syèk . Li ka réponn so kò dabò annan tout Léròp jèrmannofonn (pa lègzanp rijksdaalder néyèrlandé-a oben rixdale), épi annan tout Lògsidan difèt di gran benzwen nimérèr o xvie syèk, lépòk koté métal-ya présyé divini tré rar atè Léròp, é anfen annan gran pati di monn.
* Senbòl-a di dolar ka roumonté san dout à pyès-a di 8 réyal èspangnòl. Annéfè, pyès-a di lajan èspangnòl di lwit réyal di plat té ka posédé roun révèr ki ka abòrdé roun grafism roumarkab, karagtéristik : 2 kòlonn ki kouronnen ki ka ankadré 2 plannisfè, ki ka rouprézanté Ansyen-an ké Nouvèl Monn-an, ki sirmonté di roun kouronn rwèyèl. Li té ka fè pati di roun gran lignen di lanmonnen, fanmi monnétèr-a dé réyal di Lèspangn, pyès-a di lwit ki aparanté di sirkrwa kou nou ka di pli laro o thaler jèrmannik.
* Pronmyé dolar nò-anmériken té enprimen an 1690 pa kòlonni di Massachusetts, mé so laspé té tré diféran di sa-ya di jòdla. Lò Létazini-ya ka akéri yé lendépandans (1776-1783), yé pran pou lanmonnen dolar-a, ké grafism-an di pyès-a di 8 réyal di plata (osi aplé « dolar èspangnòl », ki-lé-di « thaler èspangnòl », oben Spanish dollar), kou Péso-a té fika osi. Dipi, yé pwisans ékonnonmik ké finansyé otan ki politik ké militèr, ki kontribiyé à propagasyon-an di non di dolar annan byen ròt réjyon di monn.
== Ròt non ==
Atè Kannanda, annan réjyon frankofonn-yan, dolar-a sa aplé popilèrman « loonie » oben « pyas ». Pyas-a té roun linité monnétèr ki té gen kour o Kannanda anvan rivé-a dé Britannik. A té dé pyès ékivalan o dolar, mé ki té ka provni di ròt réjyon di monn, kou Lanpir otoman ké Répiblik di Véniz. Annan Lanmérik di Nò britannik-a, lizaj-a té di konsidéré pyas kou tradigsyon fransé-a di dolar. A an koumansman di xxe syèk ki mo dolar-a koumansé ranplasé pyas an fransé kannandjen, asou biyé-ya di labank bilenng ké inilenng fransé. Pa lègzanp, pannan lannen-yan 1910, sèrten labank té ka émèt dé « dis pyas » alò ki ròt té ka émèt dé « di dolar ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
9sgkz7hrdww8r0vn4l7w5oj7t962x8w
Dollar amériken
0
1232
3894
3893
2019-11-22T09:57:23Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:USDnotes.png|thumb|Dollar dé Étazini.]]
'''Dollar dé Étazini''' oben '''dollar amériken''' oben '''dollar US''' oben '''USD''' sa lanmonnen nasyonal-a dé Étazini é di so téritwar-ya di lout-lanmè (kou Puerto Rico) ; a osi sa di Ékwatò-a, di Zimbabwe, di Micronésie, dé Zil Marshall, dé Palaos, di Panama, di Salvador, di Timor oriental, dé Îles Turques-et-Caïques, dé Îles Vierges britannik épi dé Zil BES. Li sa divizé an 100 cents.
So kod ISO 4217 sa « USD », ké non-an « dollar dé Étazini ». So senbòl sa « US$ » oben senpman « $ » (karaktèr Unicode U+0024). Soupannan sa dannyé senbòl sa itilizé lokalman pou dézigné ròt lanmonnen nasyonal (pa lègzanp peso-a koté Mèksik).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lanmonnen]]
i88k8leouy1yslzyxeo93jn9bcpy7cx
Domestikasyon
0
1233
3900
3899
2019-11-22T09:57:24Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Annaviis.jpg|thumb|Chyen, pronmyé lèspès bèt domèstik pa wonm-an.]]
'''Domèstikasyon'''-an sa modifikasyon-an di patrimwann jénétik di popilasyon di fika vivan pa moun-yan pou réponn à yé benzwen.
Sa modifikasyon-yan k'alé di izolman-an di popilasyon (senp izola di jénotip sovaj rouprodjwi) o chanjman di jénom é jouk kréyasyon di lèspès nouvèl. Nou ka palé di lèspès domèstiké, di plant oben di zannimo domèstiké.
Domèstikasyon-an sa roun aktivité di moun trè ansyen, li ka présédé sédantarizasyon-an ké agrikiltir (domèstikasyon di chyen oben di figyé pa chasò paléyolitik-ya). Tèrm-an « domèstikasyon » sa itilizé pa ègstansyon o tèknik dé bézwen di moun (domestikasyon di roun flèv, di roun énèrji, etc.). Koté zannimo-a ki « domèstiké » ka itilizé so kò kou sinonim d'aprivwazé.
== Annèks ==
== Sours ==
gfdz07fs2t6i03ncmmk12rudir8ze7z
Dominik (péyi)
0
1234
3903
3902
2019-11-22T09:57:24Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Dominik
|non lokal = Dominica (en)
|drapo = Flag_of_Dominica.svg
|armwari = Dominica-arms.PNG
|kart = LocationDominica.svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]], kriyòl donminiké
|kapital = [[Roseau]]
|siperfisi total = 754
|jantilé = Donminiké
|popilasyon total = 73 607
|lannen = 2015
}}
'''Dominik''', an anglè Dominica, sa roun péyi é lil di archipel di Karayib. So non prékolonbyen sa Wai'tu kubuliqui ki ka signifyé « So kò sa gran ».
7j0t8vh1beh0bx63ck56g18heaoax0v
Don Quichotte
0
1235
18359
18221
2020-05-29T12:31:15Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Miguel de Cervantes (1605) El ingenioso hidalgo Don Quixote de la Mancha.png|thumb|Paj di tit di prémyé édisyon-an (1605).]]
'''Enjényé Hidalgo Don Quichotte di Manch-a''' ou '''Enjényé Nòb Don Quichotte di Manch-a''' (tit orijinal an espagnol ''El ingenioso hidalgo don Quixote de la Mancha'') sa roun roman marké pa Miguel de Cervantes é pibliyé koté Madrid an dé parti, an 1605 et 1615.
: ''Andan oun bourgad di Manch a, don mo pa lé raplé non an, ki té viv, I pa té gen lontan, oun hidalgo, di sa ki té lansé o ratélyé, rondach antik, bidè mèg é lévriyé di lachas.''
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Litératir]]
cqhes45j30wcjye80f53p4rsgwxdh27
Douri
0
1236
3913
3912
2019-11-22T09:57:24Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Oryza_sativa_-_K%C3%B6hler%E2%80%93s_Medizinal-Pflanzen-232.jpg|thumb]]
'''Douri'''-a (osi aplé '''diri'''), sa roun séréyal di fanmi-a dé poacé (ansyennman graminé), kiltivé annan réjyon tropikal-ya, sibtropikal ké tanpéré chod pou so frwi, oben karyops, rich an amidon. I jantilé dézigné ansanm-an dé plant di janr Oryza, parmi lakèl Dé sèl lèspès kiltijenn-yan, ki sa kiltivé pi souvan annan dé chan plis oben mwen inondé aplé rizyè : Oryza sativa (aplé kouraman « douri azyatik ») ké Oryza glaberrima (aplé kouraman « douri lwès-afriken » oben « douri di Casamance »)
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Douri]]
1hwcqyqvyvcbok4i09vi55xcygqydet
Dram (téat)
0
1237
3916
3915
2019-11-22T09:57:24Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Dranm'''-an (di laten drama, anprenté o grèk ansyen δρᾶμα / drâma, ki ka signifyé « aksyon (téyatral), pyès di téyat ») ki ka dézigné étimolojikman tout aksyon sénik. Kidonk li pouvé dézigné, o sans larj, tout òv dranmatik. Annan roun sans pli réstren, li pouvé dézigné oun sèrten nonm di pyès di téyat, kou dranm litirjik-a, dranm istorik-a, dranm bourgwa-a, dranm romantik-a, dranm senbolis-a… Dranm-an ka distengé alò dé Dé gran janr dranmatik tradisyonèl, trajédi-a ké komédi-a.
== Nòt ké référans ==
keivzpdn064wu7a8noxpzjaa1igadff
Drwè
0
1238
3923
3922
2019-11-22T09:57:24Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:JMR-Memphis1.jpg|thumb|Alégori di lajistis.]]
'''Drwè'''-a sa défini kou « ansanm di règ ki ka réji kondjwit di Wonm-an an sosyété, rapòr sosyal », oben di fason pli konplèt « ansanm dé règ enpozé o manm di roun sosyété pou ki yé rapòr sosyal ka échapé à labitrèr-a ké à vyolans-a dé endividi é ka fika konfòrm à étik dominant ».
So règ abstrèt é obligatwar ka endiké sa ki « divèt fika fè ». Sa règ jouridik pouvé trouvé yé sours annan roun sours nòrmativ « sipèryòr », èkstèryòr, transandant, kou drwè natirèl, oben ka dékoulé di nòrm entrensèk. Andan sa ségon ka, règ-ya sa isou di izaj konstaté é ka asèpté (drwè koutimyé) oben sa édikté é konsakré pa roun lorgann ofisyèl charjé di réji òrganizasyon ké déroulman dé roulasyon sosyal (drwè ékri).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
n5ghy4wldmmcqzsezhjxzrjz4cmwao8
Drwè di vòt di sé fanm
0
1239
17454
3926
2020-01-23T07:45:50Z
186.143.164.250
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Annie Kenney and Christabel Pankhurst.jpg|thumb|Drwè di vòt di sé fanm]]
[[Fiché:Votingwomen.jpg|thumb|Fanm ki ka voté o Bangladesh.]]
'''Drwè di vòt''' sa prodjwi-a di roun loong listwè ki ka enskri so kò annan listwè modèrn-an. Annan monn-an, drwè di vòt pou fanm té réponn so kò à partir di koumansman di xxe syèk. Drwè-a d'élijibilité té ka dévlopé so kò an paralèl.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
qz8sgrixfrh38h1xhrdz7ihyokqu2ws
Drwè di wonm
0
1240
3931
3930
2019-11-22T09:57:25Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:English Bill of Rights of 1689.jpg|thumb|Déklarasyon di sé drwè (Bill of Rights) di 1689]]
'''Drwè di wonm'''-an, pafwè ékri « '''drwè di Wonm''' », égalman aplé '''drwè moun''' oben òkò '''drwè di pésonn''', sa roun konsèp ki an menm tan filozofik, jouridik ké politik, soulon lakèl tout fika moun ka posédé dé drwè inivèrsèl, inalyénab, ki sa swé drwè pozitif an vigò oben ròt faktò lokal tèl ki étni-a, nasyonalité-an oben rélijyon-an.
Soulon sa konsèp, tout fika moun – antan ki tèl é endépandaman di so kondisyon sosyal – gen dé drwè « inéran à so pésonn, inalyénab é sakré », é kidonk opozab an tout sirkonstans à sosyété-a épi o pouvwar.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
t96rdqoh9xno32rnehtp4pazug15qvd
Drèt (matématik)
0
1241
19539
19513
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
An jéyométri, '''drèt'''-a ka dézigné oun lign rèktilign, ki enfini é san épésò. Annan pratik-a, li sa rouprézanté asou roun féy pa roun lign drèt ki gen dé limit — sala di féy-a — é roun épésò — sala di kréyon.
Pou Ansyen-yan, drèt-ya, an matématik é sirtou an jéyométri, té roun lòbjè « k'alé di swé », si « évidan » ki nou té ka néglijé di présizé di kisa nou té ka palé. Roun dé pronmyé à fòrmalizé nosyon-an di drèt té Grèk-a Éklid annan so Éléman-yan. Ké dévlopman-an di kalkil vèktoryèl, ròt définisyon ka vini ajouté so kò. Mè a nésans-a dé jéyométri ki pa éklidjenn ki kondjwj à dékouvèrt-a di nouvèl tip di « drèt » é, pa lanmenm, fòrsé nou à éklèrsi é aprofondi sa konsèp.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
j0ibqmhhh52tkjmq33e8goedc1z1rvx
Dyoksid di karbonn
0
1242
3938
3937
2019-11-22T09:57:25Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:3D_dioxyde_de_carbone.PNG|thumb|Striktir di dyoksid di karbonn.]]
'''Djòksid di karbonn''', osi aplé '''gaz karbonik''' oben '''anibrid karbonik''', sa roun konpozé inòrganik don fòrmil chimik-a sa CO2, molékil-a ki gen roun èstriktir linéyèr di fòrm-an O=C=O. I ka prézanté so kò, anba kondisyon nòrmal di tanpératir é di présyon, kou roun gaz ki enkolòr, inodò, à savò pikant-a.
CO2-a sa itilizé pa anabolism-an dé véjétal pou prodjwi byomas-a atravè fotosentèz-a, processus ki ka konsisté à rédjwi djòksid-a pa dilo-a, gras à énèrji liminéz-a ki ka rousouvè di solèy é kapté pa klorofil-a, an libéran di òksijenn-an pou prodjwi dé oz, é an pronmyé lyé di glucose pa sik-a di Calvin.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
eh746vrbc1rc9ugqcq6jd8g3oczvhow
Déism
0
1243
3941
3940
2019-11-22T09:57:25Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Déyism'''-an, di laten deus (bondjé), sa roun krwayans oben roun dòktrin ki ka afirmé ègzistans-a di roun Bondjé ké so enfliyans annan kréyasyon-an di Linivèr-a, san obligatwarman apiyé so kò asou dé tèks sakré, oben dépann di roun rélijyon révélé o sans yérarchik. Pou pansé déyis, sèrtenn karaktéristik di Bondjé pouvé fika konpriz pa fakilté entélèktchwèl-ya di Wonm-an édiké pa rézon-an (doté dé fakilté ki ka ouvri oun sèrtenn jimnastik disiplinèr à lojik-a).
Déyism-an ka pronnen oun « rélijyon natirèl » ki ka viv so kò pa èspéryans endividjwèl-a é ki pa ka antchèrman répozé asou roun tradisyon ékrit. Pou sèrten déyis, nou pouvé gen oun rélasyon ké Bondjé mè li sa dirèk (notaman pa kontanplasyon-an).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
qnfya33m9i66280tcx4y0vwbhypcgtr
Démokrasi
0
1244
18868
3944
2020-06-15T14:14:34Z
186.143.166.54
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:2019 Democracy index.svg|vignette|400px|]]
[[Fiché:Père-Lachaise - Division 65 - Spuller 04.jpg|thumb|Oun èstati di jenn wonm touni ki ka tchenbé oun kayé andan so lanmen, alégori di Répiblik, ki ka enstrwi Démokrasi-a rouprézanté an jenn fanm ki drapé.]]
Tèrm-an '''démokrasi''' (di grèk ansyen δημοκρατία / dēmokratía, konbinézon di δῆμος / dêmos, « téritwar » (di daiesthai, partajé) épi « ansanm dé sitwayen », ké kratos, « pouvwar »), ka dézigné pli souvan-an oun réjim politik annan lakèl sitwayen-yan gen pouvwar-a. Li pouvé osi dézigné oben kalifyé pli larjman oun fòrm di sosyété, oun fòrm di gouvèlnans di tout òrganizasyon, oben òkò roun sistenm di valò.
Soulon sélèb fòrmil d'Abraham Lincoln(16e prézidan dé Étazini di 1860 à 1865) prounonsé lò di diskou di Gettysburg, démokrasi-a sa « gouvèlman-an di pèp, pa pèp-a, pou pèp-a ». Sa roun dé définisyon kanonik kouraman roupran, ensi k'an ka témwagné artik 2 di Konstitisyon di 1958 di Senkyenm Répiblik franséz (Tit Ié: Di souvrennté-a).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
3l8cq45mnyg9s66iwsv019bzpsd7xuf
Démonstrasyon
0
1245
3950
3949
2019-11-22T09:57:26Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
== Lojik é matématik ==
Oun démonstrasyon sa roun rédaksyon argimanté ki ka établi vérasité-a di roun énonsé matématik. Oun démonstrasyon sa roun rédaksyon argimanté pou konvenk otri ki roun propriyété nouvèl (aljébrik, jéyométrik, nimérik…) sa vrè.
== Drwè ==
Oun démonstrasyon an drwè ka signifyé oun déklarasyon, via dé sign é dé pròv, di roun fè oben di roun entansyon.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
faihzet4vsu0qsqphayy4fpn3epuo0q
Dériv jénétik
0
1246
3953
3952
2019-11-22T09:57:26Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Dériv jénétik'''-a sa évolisyon-an di roun popilasyon oben di roun lèspès ki kozé pa dé fénomenn ki aléyatwar, ki enposib à prévwayé. Di mannyè di wè jénétik, a modifikasyon-an di frékans di roun alèl, oben di roun jénotip, osen di roun popilasyon, endépandaman dé mitasyon, di sélèksyon natirèl-a ké dé migrasyon. Dériv jénétik-a sa kozé pa dé fénomenn aléyatwar é ki enprévizib, kou azò-a dé kontré dé èspèrmatozoyid é dé ovil, annan ka-a di rouprodiksyon sèkswé.
Léfè-ya di dériv jénétik-a sa osi pli enpòrtan ki popilasyon-an sa piti, pa lékar-ya ki òbsèrvé pa rapò o frékans alélik sa osi pli pèrsèptib.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
cuwxi0mw98clud623od33sfz64ek2pq
Désanm
0
1247
3956
3955
2019-11-22T09:57:26Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Les Très Riches Heures du duc de Berry décembre.jpg|thumb|Désanm, ekstrè di sé ''Très Riches Heures du duc de Berry'' (vers 1410-1416 épi lannen 1440), mizé Condé, Chantilly, ms.65, f.12.]]
'''Désanm''' sa douzyèm é dèrnyé [[mwa]] di sé [[kalandriyé]] grégoryen é julyen.
[[Katégori:Kalandriyé]]
rsp7dc0iizlp3l4c9ec3dy3en21e8lf
Désen
0
1248
19582
19491
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Da Vinci Vitruve Luc Viatour.jpg|thumb|Wonm di Vitruve'' pa Léonard di Vinci.]]
'''Désen'''-an sa roun tèknik ki ka konsisté à rouprézanté vizwèlman, an Dé dimansyon, pèrsonnaj, péyizaj oben lòbjè.
Désen linéyèr-a ka rouprézanté lòbjè-ya pa yé kontour é tchèk lign karaktéristik ; odéla di sa limit, désen-an ka dévlopé so kò an rouprézantan lonm-yan, pa lègzanp pa achir-ya, ka enkòrporé dé koulò, é ka réjwenn, san tranzisyon nèt, lapentir-a.
== Wè osi ==
6g5mg7enmtx0d2z7agm9e87qb5c4yor
Déyès
0
1249
3965
3964
2019-11-22T09:57:26Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Ceres statue.jpg|thumb|upright=1.1|Èstati di Cérès, déyès romenn di agrikiltir-a.]]
'''Déyès''' sa divinité féminin-an ki pouvé fika konpriz ant kou laspè féminen-an di Bondjé, an révanch, pafwè konplémantèr, ké laspè maskilen-an koté Bondjé, ki ka entégré oun pantéyon ki ka enkli dé sèks-ya. Annan sèrten ka, déyès-a ka konfonn so kò ké sèks maskilen-an ki ka konstitchwé roun dé laspè di roun divinité èrmafrodit.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ta6qu5zp6mm1s7g5owu06zkt3sx06vp
Dézè
0
1250
3972
3971
2019-11-22T09:57:27Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:AtacamaDesertByFrode.jpg|thumb|upright=1.5|Valle de la Luna (« valé di lalin-an ») o Chili, prè di San Pedro de Atacama annan dézè di Atacama, dézè pli arid asou [[Latè]]<ref>''Examens environnementaux de l'OCDE Examens environnementaux de l'OCDE : Chili 2005 - OECD, United Nations Economic Commission for Latin America and the Caribbean'' - 30 juin 2005 - p. 112</ref>.]]
[[Fiché:Djanet la tadrarte.JPG|thumb|upright=1.5|Tadrart di Djanet, an Aljéri, annan dézè di Sahara, dézè pli vas di monn.]]
[[Fiché:Death valley sand dunes.jpg|thumb|upright=1.5|Din (erg) di valé di lanmò-a sitchwé ofon Dézè dé Mojav o [[Létazini]], andrwa pli cho asou [[Latè]] ké roun rékòr di 56.7°C.]]
Oun '''dézè''' sa roun zonn di latè stéril é pa bokou propis pou lavi-a, koté di trè fèb présipitasyon ka prodjwi so kò à di rar okazyon, é koté ki pa konsékan kondisyon-yan di lavi sa òstil pou plant-ya ensi ki pou lavi-a dé zannimo. Dézè-ya ka fé parti dé anvironnman èstrenm. Mank-a di véjétasyon ka èspozé sirfas-a ki pa protéjé o processus di dénidasyon. Zonn-yan sémi-arid ké arid ka kouvri anviron oun tchèr di sirfas-a di Latè-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
4akw63x6td23vs4mjay3xi0ydhra66m
Edgar Allan Poe
0
1251
3975
3974
2019-11-22T09:57:27Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Edgar_Allan_Poe_1848.png|thumb|Markè-palò an novanm 1848, dagéréyotip di W.S. Hartshorn, Providans, Rhode Island.]]
'''Edgar Allan Poe''', né 19 janvyé 1809 atè Boston é mouri atè Baltimore 7 òktòb 1849, sa roun powèt, romansyé, nouvèlis, kritik litérèr, dramatirj é éditò amériken, ensi ki roun dé prensipal figir di romantism amériken. Té konnèt soutou pou so kont — janr don briyèvté ka pèrmèt li di mété an valò so téyori di léfè-a, swivan lakèl tout éléman-yan di tèks divèt konkouri à réyalizasyon-an di roun léfè inik — li bay à nouvèl-a so lèt di noblès é sa konsidéré kou envantò-a di roman polisyé. Bokou di so rési ka préfigiré janr-ya di syans-fiksyon-yan é di fantastik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
cw2bzcve3cav71y7qv5dc10tpe954dz
Egsplozif
0
1252
3978
3977
2019-11-22T09:57:27Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''èsplozif''' sa défini pa roun mélanj di kò sisèptib lò di yé transfòrmasyon, di dégajé an roun tan trè kourt, oun gran volim di gaz porté à rot tanpératir, sa ki ka konstitchwé oun èsplozyon.
== Istwè ==
Lapoud pou kannon, sèl èsplozif ki konnèt jouk xviiie syèk, té ka kontni du salpèt, di souf é di charbon di bwa. An 1846, nou ka itilizé fulmicoton-an, di nitrocelluloz-a èstabilizé sentétizé pa Christian Schönbein.
== Klasifikasyon ==
Di èsplozyon ki ka rézilté kréyasyon-an di roun fro d'onn di présyon. Vitès-a di sa fron d'onn ka détèrminé klasifikasyon-an dé èsplozif. I ka Dé gran group d'èsplozif :
* Lapoud-ya (réjim di déflagrasyon) ;
* Èsplozif brizan-yan (réjim di détonasyon).
Diférans-a ant réjim-yan di déflagrasyon é di détonasyon pa fika toujou senp.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
4p9doftunxxwh2ya7o6r4rk4r8wxoc0
Eksponansyasyon
0
1253
3981
3980
2019-11-22T09:57:27Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An matématik, '''èksponansasyon''' sa roun opérasyon binèr ki pa komitativ ki ka étann nosyon-an di pwisans di roun nonm an aljèb. Li ka noté so kò an plasan roun dé opérann an èspozan di ròt-a, aplé baz.
Pou dé èspozan rasyonèl, èksponansasyon-an sa défini aljébrikman di fason pou satisfè rélasyon-an.
Pou dé èspozan réyèl, konplèks oben matrisyèl, définisyon-an ka pasé an jénéral pa itilizasyon-an di fonksyon èksponansyèl-a, à kondisyon ki baz-a ka admèt oun logaritm.
Èksponansyèl ansanblis-a sa défini à lèd-a dé ansanm di fonksyon.
Li ka pèrmèt di défini èksponansasyon-an pou kardino-ya ki asosyé. Li ka Jénéralizé so kò pa ayò, an téyori dé katégori, pa nosyon-an di lòbjè èksponansyèl.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
98vwax1b5inz795uisgcc2rycue6y8p
Ekstenksyon di sé lèspès
0
1254
3985
3984
2019-11-22T09:57:27Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Dronte_dodo_Raphus_cucullatus.jpg|thumb|''Dodo'' sa roun légzanp di èstenksyon ki souvan sité...]]
An byoloji ké an ékoloji, '''èstenksyon'''-an sa disparisyon total-a di roun lèspès oben di roun group di takson, ki ka rédjwi ensi byodivèrsité-a.
Atravè évolisyon-an, di nouvèl lèspès ki ka aparèt pa processus-a di èspésyasyon-an — koté di nouvèl varyété di lòrganism-an ki ka émèrjé é ka dévlopé yé kò lò yé sa kapab di trouvé é d'èsplwaté oun nich ékolojik — é dé lèspès ki ka disparèt lò yé pli kapab di sirviv annan dé kondisyon ki ka chanjé oben fas à roun konkirans ki yé pa pouvé afronté.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
ivyn9k46ay3t6qmpu1zhorzsh76nxc8
El Greco
0
1255
3989
3988
2019-11-22T09:57:27Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Domínikos Theotokópoulos''', nonmen '''El Greco''', sa roun pent, skiltò ké architèk, né an 1541 atè Candie, an Crèt, alò oun posésyon di Répiblik di Véniz, é mouri 7 avril 1614, atè Tolède.
Li sa konsidéré kou pent fondatò di Lékòl èspagnòl-a di xvie syèk. So òv piktiral, sentèz di mannyèrism rounésan é di lar byzantin, sa karaktérizé pa dé fòrm alonjé é dé koulò viv.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Personalité]]
9t1q7m7boqbannbwny6qt99rkroyn2j
Elvis Presley
0
1256
19113
17135
2020-12-22T01:09:42Z
Salvabl
1213
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Elvis_Presley_promoting_Jailhouse_Rock.jpg|thumb|Elvis Presley an 1957 annan film-a Jailhouse Rock.]]
'''Elvis Aaron Presley''' sa roun chantò ké aktò amériken né 8 janvyé 1935 koté [[Tupelo]], annan [[Mississippi]]-a, é mouri 16 out 1977 koté [[Memphis]], annan [[Tennessee]]-a. Sirnonmen The King of Rock (« Rwè di Rock »), li sa konsidéré kou roun dé pli sélèb chantò di XXe syèk.
Presley la koumansé so karyèr mizikal an 1954 koté Sun Records. Akonpagné di gitaris Scotty Moore é di basis Bill Black, i ka kontribiyé à popilarizé janr-a nésan di rockabilly, oun mélanj énèrjik di lamizik country é di rhythm and blues.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
[[Katégori:Artis]]
fwdy0mrjyfnjyop877e051392xr98nv
Emmanuel Kant
0
1257
3999
3998
2019-11-22T09:57:28Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Kant_gemaelde_3.jpg|thumb|Emmanuel Kant (tablo di xviiie syèk).]]
'''Emmanuel Kant''' (Immanuel an alman, prounonsé an sa lanng [ɪˈmaːnu̯eːl kant]), né 22 avril 1724 atè Königsberg, kapital di Prusse-Oryantal, é mouri annan sa menm lavil 12 févriyé 1804, sa roun filozòf alman, fondatò di kritisism é di dòktrin dit « idéyalism transandantal ».
Gran pansò di Aufklärung (Limyè almann), Kant ègzèrsé oun enfliyans konsidérab asou idéyalism almann, filozofi analitik-a, fénoménoloji-a, filozofi pòsmodèrn-an, ké pansé kritik-a an jénéral.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Filozòf]]
d9j3l05nq1osglzpg1c038pmyy1wtho
Empéryalism
0
1258
4002
4001
2019-11-22T09:57:28Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Enpéryalism'''-an sa roun èstratéji oben roun dòktrin politik di konkèt, ki ka vizé fòrmasyon-an di roun anpir oben di roun dominasyon. Pou John Atkinson Hobson, nouvèlté-a annan enpéryalism-an di finisman-an di xixe syèk é di koumansman di xxe syèk, a ki li pa sa lyé à lidé-a di roun anpir ki ka kouvri monn-an ki konnèt, kou a té ka-a annan kad-a di Pax Romana. O kontrèr, à laswit-a di monté-a di nasyonalism o xixe syèk, sa enpéryalism ka bay lyé à roun lit ant anpir konkiran (Anpir alman, Anpir britannik, Anpir ris, etc.). O nivo ékonomik, enpéryalism-an sa alò di natir protèksyonnis é ka opozé so kò o lib-échanj. Pa ayò, so lyen-an ké sèrtenn fòrm di kapitalism monopolistik sa mété an anvan pa di nonbré lotò marksist. Di nou jou, sa tèrm sa anplwayé di fason larj pou dézigné tout rapò di dominasyon établi pa roun nasyon oben péyi asou roun oben plizyò ròt péyi.
[[Fiché:Prussia (political map before 1905).jpg|thumb|right|450px|Kart di Rwayom di Pris bò'd 1900.]]
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ezob7gbdhku2b8bxj0twpalo8ln14vz
End
0
1259
4010
4009
2019-11-22T09:57:28Z
Jon Harald Søby
3
7 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Enn
|non lokal = भारत गणराज्य (hi)<br/>Republic of India (en)
|drapo = Flag of India.svg
|armwari = Emblem of India.svg
|kart = India (orthographic projection).svg
|lanng ofisyèl = Hindi<br/>[[Annglé]]<br/>Ensi ki 21 ròt lanng
|kapital = New Delhi
|siperfisi total = 3 287 263
|jantilé = Endjen, endjenn
|popilasyon total = 1 251 695 584
|lannen = 2016
}}
'''Enn'''-an [non ofisyèl di péyi : '''Répiblik di Enn''' ; an hindi भारत (Bhārat) é भारत गणराज्य(Bhārat Gaṇarājya)] sa roun péyi di Azi di Sid ki ka tchipé majò parti di anba-kontinan endjen. So kapital sa New Delhi. Enn-an sa dézyenm péyi pli péplé é sètchenm péyi pli gran di monn. Litoral endjen ka étann so kò asou pli di sèt mil kilomèt. Péyi-a gen dé frontchèr komin ké Pakistan-an à lwès, Lachin-an, Népal-a, ké Bhoutan-an o nò épi o nò-lès, Bangladesh-a ké Birmani-a à lès.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Azi]]
dipxni6fl67p626dxoes8bmzr0qzcx0
Endistri
0
1260
4014
4013
2019-11-22T09:57:28Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:FabrykiPozna%C5%84skiego.jpg|thumb|Oun sit endistriyèl.]]
'''Endistri''' sa roun tèrm polisémik ka roukouvri laplipa dé aktivité di moun. Istorikman, tèrm-a dabò ka dézigné ablité-a pou fè tchèk kichoz, (oben oun aktivité doutéz ki moral-a ka réprouvé). Épi sans-a ka élargi é so kò à tout fòrm d'aktivité prodiktiv, é pa rounso sa ki ka prodjwi dé byen matéryèl. (Sa dannyé sans vyéyi, mè li ka dominé òkò an anglé). À partir di tournan di xviiie syèk é di xixe syèk, endistri-a ka entansifyé so kò, répozan asou di nouvèl sours d'énèrji, ki ka bay lyé o fénomenn aplé révolisyon endistriyèl, ké aparisyon-an konkomitant di kapitalism.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Ékonomi]]
jh9b2gfv5iz6mx06fv4s09qboejrahp
Endistri manifaktiryèr
0
1261
4018
4017
2019-11-22T09:57:28Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Endistri manifaktiryèr'''-a sa roun anba-ansanm di sèktò ségondèr, é oun anba-ansanm di endistri-a (nou savé ki tout endistri-a pa ka fè parti di sèktò ségondèr).
Endistri manifaktiryèr-a ka rougroupé endistri-ya di transfòrmasyon dé byen, mè osi réparasyon-an ké enstalasyon-an d'ékipman endistriyèl ensi ki dé opérasyon an anba-trétans.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
7v2avusg0gm9dfki06u8e802l4t2y96
Endonézi
0
1262
4022
4021
2019-11-22T09:57:28Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Endonézi
|non lokal = Republik Indonesia (id)
|drapo = Flag of Indonesia.svg
|armwari = National emblem of Indonesia Garuda Pancasila.svg
|kart = Indonesia (orthographic projection).svg
|lanng ofisyèl = Endonézyen
|kapital = Jakarta
|siperfisi total = 1 904 569
|jantilé = Endonézyen(n)
|popilasyon total = 258 316 051
|lannen = 2016
}}
'''Endonézi'''-a, an fòrm lonng '''Répiblik di Endonézi''', an endonézyen Indonesia é Republik Indonesia, sa roun péyi transkontinantal prensipalman sitchwé an Azi di Sidès. Ké, kontabilizé à sa jou, 13 466 zil, a pli gran archipèl o monn. Ké roun popilasyon èstimé à 265 milyon di moun, a 4e péyi pi péplé di monn é 1é péyi à majorité musulman pou nonm-an di krwayan. Endonézi-a sa roun répiblik don kapital-a sa Jakarta.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Azi]]
h8p1qzp30yb2smtjq6g5d5yq7baq9h9
Endouism
0
1263
19575
19482
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
'''Endouism'''-an (hindi : hindu dharm ; devanāgarī : हिन्दू धर्म ; tamoul : இந்து சமயம் ; « rélijyon endou »), oben sanatana dharma,(sanskrit IAST : sanātanadharma, an ékritir devanāgarī : सनातनधर्म ; « Lalwa Étèrnèl »), sa roun dé pli ansyenn rélijyon di monn ki òkò pratiké ki pa gen ni fondatò ni enstitisyon klérikal. An 2015, nonm-an di fidèl sa èstimé à 1,1 milyar annan 85 péyi, a atchwèlman trwazyenm rélijyon ki pli pratiké annan monn-an après kristchanism-an ké islam-an. Li sa isou di anba-kontinan endjen ki ka rété so prensipal fwayé di pèpman.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Endouism]]
6lx8fymunlundl0kucq2jao681y0frq
Endoustani
0
1264
4031
4030
2019-11-22T09:57:29Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Lanng|
| non = Endoustani<br/>हिन्दुस्तानी / ہندوستانی
| péyi = [[End]], [[Pakistan]]
| réjyon =
| nonm di lokitò = 240 milyon
| fanmi =
▪ lanng endo-éropéyenn
* lanng endo-iranyenn
* lanng endo-aryenn
* lanng endik santral
* '''group endoustani'''
| iso1 = hi, ur
| iso2 = hin, urd
| iso3 = hin
| kart = [[Fiché:Hindi-Urdu_as_an_official_language.png|thumb]]
| léjann kart = Izaj ofisyèl di endoustani (indi-ourdou)
}}
'''Endoustani'''-a (hindustānī) sa apélasyon-an ki té bay di xvie syèk à pronmyé motché di xxe syèk à roun lanng endo-aryenn di Enn di Nò oben Hindoustan. Li ka dézigné jòdla kolèktivman ansanm lengwistik-a ki fòrmé pa hindi-a ké ourdou-a, konsidéré kou dé lanng ki séparé dipi partisyon-an dé Enn an 1947. Hindi-a ké ourdou-a ka roupozé yé kò asou roun fon lengwistik komen ki pa ka distengé so kò à loral-a, mè ka divèrjé pa :
* yé ékritir : devanagari-a pou hindi-a, oun adaptasyon di lalfabé arab-a anba so fòrm arabo-persann dit nastaliq pou ourdou-a ;
* yé vokabilèr savan, ki tiré plito di sanskrit pou hindi-a, di persan ké di arab-a pou ourdou-a.
== Bibliyografi ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lanng]]
62fm09manu9upoazj6iyyemtpwcpnv4
Enfeksyon sekswèlman transmisib
0
1265
4035
4034
2019-11-22T09:57:29Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''enfèksyon sèkswèlman transmisib''' ('''IST''') oben '''ITS''', o Kanada, sa roun enfèksyon ki ka transmèt ant partnèr o kour dé diférant fòrm di rapò sèkswèl. Sa enfèksyon pouvé bay lyé à roun maladi enfèktchéz, ròtfwè aplé maladi vénéryenn, non-an ka provini di Vénus, déyès di lanmou-a.
Tout pratik-ya ki sèkswèl ka konpòrté oun kontak jénital moutchwèel oben oro-jénital ké rounòt moun, oben so flwid jénital-ya, sa konsidéré kou ka konpòrté oun risk di transmisyon di roun IST. Chak IST ka prézanté roun risk é roun dégré di gravité diféran.
Enfèksyon-an pouvé fika miltip (plizyò ajan enfèktché an menm tan). Li sa frékaman résidivant à kour tèrm.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Maladi]]
9ojyzglta486zk1z3qgoo9dodfvzbrj
Enfini
0
1266
4038
4037
2019-11-22T09:57:29Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Infinite.svg|thumb| ∞ : senbòl enfini.]]
Mo-a « '''enfini''' » (-e, -s ; di laten in-, préfiks négatif, é finitus, « limité ») sa roun ladjèktif ki ka sèrvi pou kalifyé tchèk kichoz ki pa gen di limit an nonm oben an tay.
Nosyon-an d'enfini té fòrtman marké pansé ògsidantal-a dipi xviie syèk : Alexandre Koyré ka afirmé ki « sibstitisyon-an di roun linivèr ki enfini é omojenn o kosmos fini é yérarchikman òrdoné di pansé antik-a ké médjéval ka enpliké é ka nésésité roufont-a dé prensip pronmyé di rézon filozofik ké syantifik ».
== Istwè ==
=== Rélijyon éjipsyenn ===
Annan rélijyon Éjipsyenn antik-a, Noun é non-an di bondjé di roun loséyan enfini ki ka ègzisté anvan kréyasyon-an di monn.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
c3egx02bofgkgpieqi8024c1y40e90q
Enfrastriktir
0
1267
4041
4040
2019-11-22T09:57:29Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Enfrastriktir'''-a sa roun ansanm d'éléman entèrkonèkté ki ka fourni kad-a pou sipòrté totalité-a di èstriktir-a.
Tèrm-an sa souvan itilizé di roun fason trè abstrèt. Pa lègzanp, zouti-ya d'enjényéri enfòrpatik sa tchèkfwè dékri kou roun parti di enfrastriktir di roun anvironnman di dévlopman, é tèrm kapital-a d'enfrastriktir an ékonomi pouvé fika tròp larj, kou I ka enkli abiyman-an jouk sistenm-an di kannal ki ka étann so kò asou roun kontinan. A pou osi pondéré ké nosyon di robistès annan roun anvironnman flwid.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
oqutgujk4zjtq1xkbusfx7qcn5uxfkl
Enjényéri
0
1268
4044
4043
2019-11-22T09:57:29Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Enjényéri'''-a sa ansanm-an dé fonksyon ki ka mennen di konsèpsyon-an é dé étid, di acha-a é di kontrol di fabrikasyon dé ékipman, à konstriksyon-an é à miz an sèrvis-a di roun enstalasyon tèknik oben endistriyèl. Pa ègstansyon, tèrm-a sa osi souvan itilizé annan ròt domenn : nou ka palé pa lègzanp di enjényéri enfòrmatik.
Sa aktivité sa atchwèlman ègzèrsé à tit prensipal pa dé sosyété dit 'sosyété d'enjényéri' ki ka étidjé, ka konsouvwè é ka fè réyalizé tout oben parti di'n aménajman (pòrtchwèr, routyé, etc.), di roun ouvraj (lopital, izin, etc.) oben di roun ékipman (tronson d'Airbus, véyikil élèktrik, etc.).
Tèrm-a « enjényéri » sa roun tèrm entrodjwi asé résaman andan lanng franséz-a, pa oubli di tèrm « jéni », dézignan lar di enjényò-a.
== Artik konnèks ==
9gj06jympl8nxikzvf7ywg3uk9zu38s
Enprimri
0
1269
4048
4047
2019-11-22T09:57:30Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Enprimri'''-a sa roun ansanm di tèknik ki ka pèrmèt rouprodiksyon-an an grann kantité, asou sipò matéryèl, di ékri é di ilistrasyon, sala afen di pèrmèt oun distribisyon di mas. Jénéralman, nou ka itilizé dé sipò plan é matchè-a ki pli itilizé sa papyé-a.
Sa tèknik-ya ki ka fòrmé sa ki nou ka aplé kominéman chenn grafik-a. Yé ké alé di konpozisyon-an dé tèks o fasonnaj (roulyour, plyour, brochir…) an pasan pa trétman-an dé ilistrasyon (fotogravir), èsprésyon-an é roulèktir-a. Èsprésyon-an « endistri grafik » sa aparèt aprè Ségonn Lagèr mondjal-a pou ranplasé tèrm-an « enprimri », ki tròp jénéral.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
1heoyg75r1rrlqh0u470d3449gsq8xn
Enstriman di lamizik
0
1270
4052
4051
2019-11-22T09:57:30Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''enstriman di lanmizik''' sa roun lòbjè ki pouvé prodjwi oun son kontrolé pa roun mizisyen — ki sa lòbjè sa konsouvwè andan sa lòbjèktif, oben ki li sa modifyé oben ékarté di so izaj pronmyé. Vwa-a oben lanmen-yan, menm si yé pa sa dé lòbjè à pròpman parlé, sa konsidéré kou dé enstriman di lanmizik dè lò ki yé ka partisipé à roun òv mizikal.
Hector Berlioz ka koumansé so Trété d'enstrimantasyon é di òrkèstrasyon (1843) an déklaran ki « tout kò sonnòr mété an òv pa konpozitò-a sa roun enstriman di lanmizik ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lamizik]]
qlmq3pdb6mclaz4jdbzt2ak4u5plm74
Ensèk
0
1271
4055
4054
2019-11-22T09:57:30Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Insects collage.jpg|thumb]]
'''Ensèk''' (Insecta) sa roun laklas di zabitan envèrtébré di anbranchman-an dé artropòd ké di anba-anbranchman dé lègzapòd. Yé sa karaktérizé pa roun kò ki sègmanté an trwa tagm (tèt ki ka posédé dé pyès bikal èstèrn, oun pèr d'antenn é omwen oun pèr di wéy ki konpozé ; toraks ki pourvu di trwa pèr di pat artikilé ké Dé pèr di zèl plis oben mwen modifyé ; abdomen ki dépourvu d'apandis) protéjé pa roun kitikil ki ka fòrmé oun ègzoskélèt ki konpozé di chitine é pourvu di traché rèspiratwar.
Ké prè di 1,3 milyon di lèspès ki dékrit ki ka ègzisté òkò (é prè di 10 000 nouvèl lèspès envantoryé pa lan), zensèk-ya ka konstitchwé pli grann pa-a di byodivèrsité zannimo (défini pa nonm-an di lèspès).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
d3q8o86sxxt2pfxajc4gogji5pg8yqn
Entélijans artifisyèl
0
1272
4059
4058
2019-11-22T09:57:30Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Entélijans artifisyèl''' (EA) sa « ansanm-an di téyori é di tèknik miz an òv pou réyalizé dé machin kapab di similé entélijans-a ». Li ka korèsponn kidonk à roun ansanm di konsèp é di tèknoloji plis ki à roun disiplin otonòm ki konstitchwé. Ròt, ki ka roumarké définisyon-an pa trè présiz di EA-a, notaman CNIL-a, ka défini li kou « gran mit di nou tan ».
Souvan klasé annan group-a dé syans kognitiv, li ka fè apèl à nérobyoloji konpitasyonèl (partikilyèrman o rézo néronal), à lojik matématik (anba-disiplin dé matématik é di filozofi-a) é à enformatik-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
k0kprkh1n7gwanpxi2jhrytw5tm38vk
Entéraksyon fèb
0
1273
4063
4062
2019-11-22T09:57:30Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Entéraksyon fèb'''-a (osi aplé '''fòs fèb''' é pafwè '''fòs nikléyèr fèb''') sa roun dé kat entéraksyon fondamantal di lanatir-a, trwa ròt ki sa entéraksyon élèktromagnétik-ya, nikléyèr fòrt é gravitasyonèl. Li sa rèsponsab di dézentégrasyon radjoaktiv-a di partikil sibatomik é sa à lorijin-an di fizyon nikléyèr-a annan zétwèl-ya. Li ka afèkté tout katégori-ya di fermion ki konnèt, à koumansé pa élèktron-yan, quark-ya é nétrinos-ya.
Annan modèl èstandar di fizik-a de partikil, entéraksyon fèb-a sa kozé pa échanj-a di boson-yan W+, W- et Z0. Léfè-a ki pli konnèt an sa radjoaktivité-a β. Laplipa dé partikil sa sijèt à dézentégrasyon-an ki kozé pa entéraksyon fèb-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
tse3zr19r9mhiemschxzbfv46dpysgx
Entéraksyon fò
0
1274
4067
4066
2019-11-22T09:57:30Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Entéraksyon fòrt'''-a, oben '''lafòs fòrt''', aplé pafwè '''fòs di koulò''', sa roun dé trwa entéraksyon di modèl èstandar o koté di entéraksyon élèktromagnétik-a é entéraksyon fèb-a. Tout pronmyé-a dé entéraksyon òbsèrvé annan listwè-a, entéraksyon gravitasyonèl-a, ka ajouté so kò annan sasé-a do roun téyori di tou ki ka rasanblé kat entéraksyon fondamantal-ya.
Entéraksyon fòrt-a ka aji asou partikil pòrtéz-ya di roun charj di koulò : quarks, antiquarks é gluon, sa dannyé-ya ki sa pòrtò-ya di entéraksyon-an li-menm (di menm fason-an ki lafòs élèktromagnétik sa poté pa foton-yan).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
et2wojihaohc0dbieafm7jxendidq68
Estoni
0
1275
19305
19124
2022-01-03T12:05:37Z
Sillerkiil
1855
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik d'Estoni
|non lokal = Eesti Vabariik (et)
|drapo = Flag_of_Estonia.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Estonia.svg
|kart = EU-Estonia.svg
|lanng ofisyèl = [[Estonnyen]]
|kapital = [[Tallinn]]
|siperfisi total = 45 369
|jantilé = Estonnyen
|popilasyon total = 1 315 635
|lannen = 2017
}}
[[Fiché:Drone video of Estonia 2021.webm|vignette|Estoni 2021]]
'''Esto ni''', an form long '''Répiblik di Estonni''', an estonyen Eesti é Eesti Vabariik, sa roun péyi di [[Léròp]] di Nò é roun Léta manm di [[Linyon éropéyen]], sitchwé asou riv oryantal di lanmè Baltik é méridjonnal di gòlf di [[Fenlann]].
{{Éròp}}
[[Katégori:Léròp]]
2l1x95t6ao9vfehnes51og04mj9khww
Estétik
0
1276
4077
4076
2019-11-22T09:57:31Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Aesthetica.png|thumb|Pronmyé paj di liv entitilé ''Æsthetica'' di Baumgarten, 1750]]
'''Èstétik'''-a sa roun disiplin di filozofi-a ki gen pou lòbjè pèrsépsyon-yan, sans-ya, bèl-a (annan natir-a oben lar-a), oben èsklizivman sa ki ka rapòrté o konsèp di lar-a. Èstétik-a ka korèsponn ensi o domenn dézigné jouk o xviiie syèk pa « syans di bèl » oben « kritik di gou », é ka divini dipi xixe syèk filozofi di lar-a. Li ka rapòrté so kò, pa lègzanp, o émosyon provoké pa roun òv di lar (oben sèrten jès, atitid, kichoz), o joujman di òv, à sa ki sa èspésifik oben sengilyé à roun èsprésyon (artistik, litérèr, powétik, etc.), à sa ki ké pouvé défini so kò kou bèl pa opozisyon à itil-a é o fonksyonèl.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
q9vcibvbpk0n0up1ys4lqkk6tjtj87j
Fanm
0
1277
4082
4081
2019-11-22T09:57:31Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Woman_Montage_(1).jpg|thumb|Renn-an di Saba • Vénus • Jeanne d'Arc • Eva Perón • Marie Curie • Indira Gandhi • Vénus de Willendorf • Wangari Maathai • Mère Teresa • Grace Hopper • Mamechiho, une geisha • péyizann tibétenn • Marilyn Monroe • Oprah Winfrey • Aung San Suu Kyi • Joséphine Baker • Isis • Laverne Cox • Élisabeth Ir • oun mè quechua.]]
Oun '''fanm''' sa roun fika moun di sèks féminen é di laj granmoun. Anvan pibèrté-a, i ka poté non-an di tifi.
Tèrm-an « fanm » pouvé osi dézigné ansanm-an dé moun di sèks féminen, kou annan èsprésyon « drwè dé fanm », oben òkò idantité-a di janr di roun moun.
== Tèrminoloji ==
[[Fiché:Human-woman.png|thumb|Désen di roun fanm asou plak-ya di Pioneer.]]
Oun fanm sa fika-a ki annan lèspès moun-an ki ka apartni o sèks oben o janr féminen.
Sibstantif féminen-an fanm sa isou di laten klasik femina don étimoloji té dikité.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
9n2z3zp2l3bngpd7hahz2muvar515lw
Fanmi
0
1278
4084
4083
2019-11-22T09:57:31Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:La_familia_de_Felipe_V.jpg|thumb|Fanmi di Philippe V di Espagn (an 1723)]]
[[Fiché:Bamum_chied_and_his_family_in_Cameroon_(IMP-DEFAP_CMCFGB-CP023_2).jpg|thumb|Potrè di roun chef kamerounè é di so fanmi (antr 1910 é 1930)]]
[[Fiché:Awaji_Minshuku_1980_Funase_Img345.jpg|thumb|Répa di fanmi o Japon (1980)]]
Oun '''Fanmi''' sa oun kominoté di moun réini pa dé lyen di paranté ekzistan andan tout sé sosyété imen-yan, sélon antropològ Claude Lévi-Strauss. Li sa doté di oun non, di oun domisil, é ka kréé antr sé mamb oun obligasyon di solidarité moral é matéryel (notaman antr époux, di roun pa, é antr parant é timoun, di rounòt pa), sansé protéjé yé é favorizé yé dévlopeman sosyal, fysik é afektif. Si sa nosyon sa iniversel, nomb di endividi ki ka enkli ou solidarité akordé sa varyab, a mèm oun di sé nosyon santral annan kiltir. Li ka an dékoulé dé grann diférans pa ègzanp annan drwa, annan transmisyon di patrimwan ou rélijyon-an.
4zr90ovw24xp9y32w3trglvvrs2nrbg
Fasism
0
1279
19689
19685
2022-07-29T20:14:59Z
Hasley
409
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Drummingman|Drummingman]]
wikitext
text/x-wiki
'''Fachism'''-an sa roun sistenm politik otoritèr ki ka asosyé popilism, nasyonalism ké totalitarism o non di roun idéyal kolèktif souprenm. Mouvman révolisyonèr, li ka opozé so kò frontalman à démokrasi parlmantèr é à Léta libéral garan dé drwè endividjwèl. Isou di divèrs konpozant di filozofi éropéyenn di xixe syèk, fachism-an trouvé annan sirkonstans ékonomik-a é istorik di aprè-pronmyé lagèr mondjal kontèks-a ki pèrmèt li di aksédé o pouvwar, dabò an Itali annan lannen-yan 1920 ké Mussolini, épi anba roun varyant aksantchwé, militaris, an Almagn annan lannen-yan 1930 ké nazism-an ké Hitler.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
49xit26010sh4xraa2m9lk8kwnyaudm
Fenlann
0
1280
19125
17407
2021-01-01T11:53:20Z
НСНУ
1227
Modèl
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Fenlann
|non lokal = Suomen tasavalta (fi)<br/>Republiken Finland (sv)
|drapo = Flag_of_Finland.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Finland.svg
|kart = EU-Finland.svg
|lanng ofisyèl = Finwa<br/>Swédwa<br/>Lanng dé sign
|kapital = [[Helsinki]]
|siperfisi total = 338 145
|jantilé = Fenlandé
|popilasyon total = 5 491 054
|lannen = 2015
}}
'''Fenlann''', an form long '''Répiblik di Fenlann''', an finwa Suomi é Suomen tasavalta, an swédwa Finland é Republiken Finland, sa roun Léta di [[Léròp]] di Nò manm di [[Linyon éropéyen]] dipi 1995.
{{Éròp}}
[[Katégori:Léròp]]
cy0ee33fcp60i8u4u97w23k4yok5cqw
Fernand di Magélan
0
1281
4096
4095
2019-11-22T09:57:31Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Ferdinand_Magellan.jpg|thumb]]
'''Fernan di Magélan''' (Fernão de Magalhãesen an portigè, Fernando de Magallanes an castillan), né annan nò di Portigal o anviron di 1480 é mouri asou lil di Mactanaux Philippines lou 27 avril 1521, sa roun navigatò é eksploratò portigè di lépòk di sé Grann dékouvert.
92twhwv625x9hf4xaghm2tc6pn5eti5
Fidji
0
1282
4100
4099
2019-11-22T09:57:32Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Fidji
|non lokal = Republic of Fiji (en)<br/>Matanitu ko Viti (fj)<br/>फ़िजी गणराज्य (hif)
|drapo = Flag_of_Fiji.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Fiji.svg
|kart = Fiji_on_the_globe_(small_islands_magnified)_(Polynesia_centered).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]], Fidjen, Hindi di Fidji
|kapital = [[Suva]]
|siperfisi total = 18 270
|jantilé = Fidjyen
|popilasyon total = 909 389
|lannen = 2015
}}
'''Fidji''' oben '''zilé Fidji''', an fòrm lonng '''Répiblik di Fidji''' (an fidjen Viti é Matanitu ko Viti, an annglé Fiji é Republic of Fiji, an hindi di Fidji, फ़िजी é Fiji Dvip Samooh Ganarajya, फ़िजी द्वीप समूह गणराज्य), sa roun péyi di [[Loséyanni]] ki sitchwé annan loséyan Pasifik sid.
7ex5qb76mo265bp4cy9qnkbhprbqy1i
Fiksyon
0
1283
4105
4104
2019-11-22T09:57:32Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''fiksyon''' sa roun listwè fondé pli souvan asou dé fè imajinèr ki asou dé fè réyèl. Pèrsonnaj ki sa dékri andan'l nonmen « pèrsonnaj fiktif ». Oun òv di fiksyon pouvé fika oral oben ékrit, di domenn di litératir-a, di sinéma, di téyat oben di odjovizwèl-a (radjo-a ké télévizyon-an, wè ròt fòrm ki ka dévlopé so kò asou entèrnèt).
== Étimoloji ==
Mo-a « fiksyon » ka vini di vèrb laten « fingere, fingo, is, fixi, fictum », ka signifyé « manyé », « touché », « karésé » (an présan), « konpozé », « kwafé », « frizé », « modlé », « fenn », « fè sanblan », « envanté », « figiré kò », « imajiné ». É pli dirèkman di akizatif-a « fictionem » di mo laten « fictio, -nis ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Litératir]]
h835dlmgc5dbud7nteve4jkyr38k6zm
Filipin
0
1284
4108
4107
2019-11-22T09:57:32Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di sé Filipin
|non lokal = Republika ng Pilipinas (fil)<br/>Republic of the Philippines (en)<br/>República de Filipinas (es)
|drapo = Flag of the Philippines.svg
|armwari = Coat of Arms of the Philippines.svg
|kart = PHL orthographic.svg
|lanng ofisyèl = Filipino, [[èspangnòl]]
|kapital = Manille
|siperfisi total = 300 400
|jantilé = Filipen(n)
|popilasyon total = 100 003 378
|lannen = 2014
}}
'''Filipin''', an form long '''Répiblik di sé Filipin''' (an filipino Pilipinas é Republika ng Pilipinas, an anglè Philippines é Republic of the Philippines, an espagnol Filipinas é República de Filipinas, an fransè République des Philippines, an ilocano Filipinas é Republika ti Filipinas, an cebuano Pilipinas é Republika sa Pilipinas), sa roun péyi di Azi di Sid-Ès konstitchwé di oun archipel di 7 107 lill don onz ka totalizé pli di 90 % di sé latè é don enpé pli di 2 000 sèlman sa abité, alò ki anviron 2 400 lil pa menm gen non.
[[Katégori:Azi]]
5i38s9pojewaes7w76uikof3lfaa45k
Filozofi
0
1285
4114
4113
2019-11-22T09:57:32Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Filozofi''', di grèk ansyen φιλοσοφία (konpozé di φιλεῖν, philein : « kontan » ; é di σοφία, sophia : « sajès » ou « savé »), signifyan litéralman : « lanmou di sajès-a », sa oun aktivité é oun disiplin ègzistan dipi Antikité-a an Oksidan é an Oryan, ka prézanté so kò kou roun késyonman, oun enterpélasyon é roun réfleksyon asou monn-an é ègzistans moun-an. Diféran but pouvé fika atribwé a li : sasé di vérité-a ; Méditasyon di byen-an, bo-a, jis-a ; kèt di sans di lavi é di bonnò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Filozofi]]
mdhbcanf240126711zbmopxqof4ytbz
Filozofi analytik
0
1286
4119
4118
2019-11-22T09:57:32Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Èsprésyon-an « '''filozofi analitik''' » ka dézigné oun mouvman filozofik ki ka fondé so kò annan roun pronmyé tan asou nouvèl lojik kontanporenn-an, isou dé travay di Gottlob Frege ké Bertrand Russell annan finisman-an di xixe syèk é o koumansman di xxe syèk, pou ékléré grann késyon filozofik-ya. So démarch ka apiyé yé kò asou roun analiz lojik di langaj ki ka sasé à mété an évidans érò-ya di rézonnman ki sala pouvé endjwi é ka fè ensi « klarifikasyon lojik di pansé-a » objèktif-a di filozofi-a soulon mo di Carnap.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Filozofi]]
9acm6frwea5afykjxpvi155a1lsqsv3
Filozofi analytik an Grès antik
0
1287
4123
4122
2019-11-22T09:57:32Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Filozofi analitik an Lagrès antik''' ka koumansé o vie syèk é ka pourswiv jouk péryòd hellénistik, lòské Lagrès-a sa entégré annan Anpir romen-an.
== Présocratik-ya ==
* Présocratik
=== Lékòl ionyenn ===
* Lékòl ionyenn (filozofi)
=== Lékòl milésyenn ===
* Lékòl milésyenn
* Thalès de Milet
=== Atomis ===
* Atomism
* Leucippe
* Démocrite
=== Sophis-ya ===
* Sophiste
== Filozofi klasik-a ==
=== Socrate ===
* Socrate
=== Platon ===
* [[Platon]]
=== Aristote ===
* [[Aristote]]
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Filozofi]]
jabs0dzg2lk9th3nlbahblz98zv22ol
Filozofi chinwaz
0
1288
4127
4126
2019-11-22T09:57:32Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Filozofi chinwaz'''-a ka rasanblé divèrs kouran di pansé ésansyèlman isou di trwa tradisyon : konfisyanism, taoyism, bouddhism.
== Fondasyon ==
Chinwaz-a ka plonjé so rakaba-ya annan antikité-a. Nou ka fè li roumonté o Yi Jing, famé Liv dé Mitasyon-an, ki sa lagri di 64 léta tranzitwar senbolizé pa ègzagram-yan ké nonbréz posibilité-ya di transformasyon ki li ka propozé. Pansé-a di sa lépòk ka oryanté so kò bò'd òbsèrvasyon-an di lanatir-a é di so sik-ya.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Filozofi]]
1pcn30tt290su96wdacby24zljldmaj
Filozofi endyenn
0
1289
4131
4130
2019-11-22T09:57:33Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Filozofi endjenn'''-an sa roun ansanm di sistenm filozofik orijinèr di Enn-an.
Nou ka défini klasikman Dé sòrt di filozofi endjenn soulon ki yé ka roukonèt oben pa lotorité-a di Veda :
* filozofi-ya āstika (आस्तिक an devanāgarī) sa sa ki ka roukonèt lotorité-a di Veda ké Upanishad-ya ki an sa konklizyon-an.
* filozofi-ya nāstika (नास्तिक) sa sa ki ka roujété lotorité-a di Veda. Yé ka enkli Cārvāka, ājīvika, jayinism-an ké bouddhism-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Filozofi]]
ae23hkgu2htsrxamig1mf0z1xbdndfa
Filozofi islamik
0
1290
19558
19470
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Escarbot|Escarbot]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Istanbul.Sultanahmet.BlueMosque.jpg|thumb|upright=1.5|Moské di Sultan Ahmet a Istanbul.]]
Ésprésyon di '''filozofi islamik''' ka dézigné pli souvan travay filozofik-ya ki éfèktchwé annan kad di sivilizasyon islamik (arab, persann), san nésésèrman di référans rélijyéz ni di priz an kont di tèks pròpman islamik, sa ki pouvé enkli dé Jwif, dé Krétchen ké dé lib-pansò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Filozofi]]
cd16vl407ud18puvrcpi6mor9etcw10
Filozofi kontamporenn
0
1291
4140
4139
2019-11-22T09:57:33Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Filozofi kontanporenn'''-an sa roun èsprésyon itilizé pou dézigné diféran kouran filozofik-ya né di modèrnité-a.
Filozofi kontanporenn-an té jèrmé o xixe syèk dé sémans d'Emmanuel Kant. Sala té élaboré oun téyori di konésans-a ki bazé asou katégori-ya di antannman-an é an partikilyé asou joujman sentétik-ya apriori.
Dékouvèrt-a di jéyométri ki pa éklidjenn of kour di xixe syèk (Lobatchevski, Bolyai, Riemann) ka ébranlé sa fonnman-yan ki déjà roumis an koz pa Bolzano.
== Wè osi ==
[[Katégori:Filozofi]]
1zfj4uaqyw5c9elpb2fki44atfosgsi
Filozofi médyéval
0
1292
4144
4143
2019-11-22T09:57:33Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Filozofi médjéval'''-a sa ansanm-an dé òv é dé kouran filozofik dévlopé douran Mwayen Laj-a annan roun lèspas jéyografik enpé pli étandou ki sala di monn hellénistik é romen di Antikité-a é annan lakèl dévlopé so kò joudayism, kristchanism-a ké islam-an. É ka fé di yé notaman parti (é antrot) ka fè parti di filozofi èscolastik, filozofi byzantin-an ké filozofi islamik-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Filozofi]]
0y82ex36gah6ymmm6czgvfo3pbd34mc
Filozofi oksidantal
0
1293
4148
4147
2019-11-22T09:57:33Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Filozofi ògsidantal'''-a ka dézigné pansé filozofik-a é so élaborasyon an Ògsidan, ka distengé so kò osi di filozofi oryantal-a oben di ròt tandans divèrs òbsèrvé koté plizyò pèp otoktonn.
Tèrm-an sa résan é sa envanté pou dézigné pansé filozofik-a di sivilizasyon ògsidantal-a di so rakaba grèk-ya, an Lagrès antik, é ka kouvri évantchwèlman oun grann parti di glòb ki ka enkli Amérik di Nò ké Ostrali-a. Mo "filozofi" sa li-menm orijinèr di Lagrès antik-a : philosophia (φιλοσοφία), litéralman, « lanmou di sajès-a » (φιλεῖν - philein « kontan » épi σοφία - sophia "sajès", annan sans-a di konésans-a)
[[Katégori:Filozofi]]
tm4x2qq4zoasqv8lpv3wpspntjq5lo9
Filozofi oryantal
0
1294
4152
4151
2019-11-22T09:57:33Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Filozofi oryantal'''-a sa roun chan di filozofi-a ki ka dézigné tradisyon filozofik-ya ki élaboré andan péyi-ya di tradisyon azyatik, pèrs ké islamik. Filozofi oryantal-a ka distengé so kò di filozofi ògsidantal-a pa konsèp-ya ki itilizé épi métòd-ya di argimantasyon. Filozofi oryantal-a ka konprann di nonbréz tradisyon disiplinèr é klasifikasyon-an ki itilizé annan filozofi ògsidantal-a sa larjman itilizé annan filozofi oryantal-a (filozofi analitik, politik, épistémoloji etc.).
== Nòt ké référans ==
== Bibliyografi ==
[[Katégori:Filozofi]]
rqdhfjjb3gs6gd3ric4g9nu4awrhfl5
Filozofi si sé syans
0
1295
4155
4154
2019-11-22T09:57:34Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Filozofi dé syans''' sa branch-a di filozofi-a ki ka étidjé fonnmann filozofik-ya, sistenm-yan ké èsplikasyon-yan di syans-a, ki a di syans natirèl (fizik, byoloji, etc.) oben di syans sosyal (psikoloji, ékonomi, etc.). Filozofi dé syans sa pou raproché di épistémoloji-a di ontoloji-a, Dé domenn okèl li ka anprenté bokou é okèl li ka pozé di nouvèl késyonnman.
Filozofi-a ki sa syans-a dé énonsé, an paralèl filozofi dé syans sa syans-a dé énonsé syantifik (épirasyon dé késyon pou pozé à syans-a é à so aktò-ya, klarifikasyon di langaj syantifik...) san préyokipé so kò di rézoud yé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
4vtoj3ngse70pzc9e6prndsr5rdathw
Filozòf
0
1296
4158
4157
2019-11-22T09:57:34Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:La_scuola_di_Atene.jpg|thumb|Lékòl d'Athènes di Raphaël (1511).]]
Oun '''filozòf''' sa roun moun don ékri-ya oben palò-a sa roukonèt pa dé lékòl, group, rélijyon, oben akadémi… I ka ègzisté atò oun dimansyon di roukonésans ant filozòf-a ké group-a ki ka joujé li antan ki tèl. O sans popilèr, sa « filozòf » sala ki ka évéyé sans-a di lasajès koté ròt-ya.
An roun sans larj, nou ka aplé filozòf sala ki ka pansé di fason konsèptchwèl, radikal, kritik, sistématik gran prensip ké valò di lavi é di konésans-a.
[[Katégori:Filozòf]]
8t1vap95rvn6sel5wn1e9rd8izxt75s
Fimen
0
1297
19424
19420
2022-07-10T16:31:51Z
Praxidicae
184
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/E-liquides France|E-liquides France]] ([[User talk:E-liquides France|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:2A01:E0A:B14:3350:519:B49C:402A:2105|2A01:E0A:B14:3350:519:B49C:402A:2105]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Smoke (by Peter Klashorst).jpg|thumb|Moun ki antrenn di fimen oun sigarèt.]]
'''Fimen''' sa roun pratik ki ka konsisté à an inalé lafimen-an pa bouch-a oben nen-an. Plizyò tip di prodjwi pouvé fika absòrbé di sa fason :
* tabak : tabajism
* chichal chanv
* opium-an
* Soj dé déven
* léroyin-an
* krack, oun dérivé fimab di kokayin
* métanfétamin, anba fòrm d'is.
Sa tip di konsomasyon ka fè jénéralman so kò à lèd-a di pip adapté, é anba fòrm di sigarèt, notaman annan ka-a di tabak ké di chanv. Léroyin-an pouvé pa lègzanp fimen so kò à lèd-a di sigarèt roulé annan di papyé aluminium anba lakèl oun flanm sa pasé pou pèrmèt inalasyon-an dé vapò. Ki jan yo kite fimen ak sigarèt elektwonik la? Vaping pi bon pase tabak pou sante ou. Men, pi wo a tout bagay, vape a ede ou kite fimen. Originally, ecigarette a te menm te fè pou ranplase sigarèt la. Manifakti li Hon Lik envante li pou kite fimen. An 2017, 700,000 ansyen fimè te deklare ke yo te reyisi kite fimen grasa sigarèt elektwonik. Se konsa, ki jan yo goumen kont fimen ak kite fimen ak sigarèt elektwonik la?
Kite fimen ak sigarèt elektwonik la: sevre an de etap Pou reyisi kite fimen ak sigarèt elektwonik la, ou dwe kòmanse pa konprann poukisa kite fimen difisil. Lè ou fimen yon sigarèt, ou respire pwodui chimik danjere ak kanserojèn, men ou tou respire nikotin. Sibstans sa a natirèlman prezan nan tabak. Sepandan, nikotin se yon sibstans nerotoksik ak depandans pou moun ki konsome li. Se poutèt sa, lè ou kite fimen, ou ka fè eksperyans efè segondè dezagreyab tankou anvi, kè plen, chimerik, estrès, elatriye. Men, sa a se pa tout. Pandan ke nikotin se yon gwo pati nan poukisa li difisil pou kite fimen, ou bezwen tou reflechi sou abitid fimen ou. Plis ou [[fimen]], se pi difisil pou kite fimen. Anplis mank nikotin, debarase m de abitid nan tèt li se difisil.
Kontrèman ak lòt ranplasan nikotin, ofri w yon sevraj nan de etap:
- Ou ranplase sigarèt la ak sigarèt elektwonik la, ki sanble ak li: ou sevre tèt ou nan abitid ou nan fimen;
- Ou redwi kantite nikotin ou konsome: ou sevre tèt ou sou nikotin.
- Avèk sigarèt elektwonik la, ou reyalize pèsonalize sispann fimen. Ou ale nan pwòp vitès ou ak sa a eksplike efikasite nan vape a nan sispann konplè nan tabak.
1. Ranplase sigarèt ak e-sigarèt
Premye etap la nan sispann fimen se kite fimen. Literalman. Ou jete sandriye w yo, brikè w yo ak pake sigarèt w yo epi ranplase tout bagay ak yon twous sigarèt elektwonik. Premye etap la nan kite fimen se kite abitid fimen ou. Ranplase li ak vaping. Ou ka kite fimen lannwit lan, oswa ou ka sevre tèt ou nan pwòp vitès ou. Pou egzanp, kòmanse pa ranplase sigarèt maten ou ak yon sesyon vaping. Kenbe repo sigarèt ou nan travay, men vape olye pou yo fimen.
Chanje abitid fimen ou epi vin yon vapè. Pou kite fimen nèt, kòmanse pa kraze abitid la. Piti piti chanje abitid fimen ou. Avantaj nan gwo nan vaping sou lòt metòd pou sispann fimen se ke li ba ou kapasite nan sevre nan pwòp vitès ou. Ak plis ou ale sou li nan limit ou, se plis ou ogmante chans ou pou kite fimen.
2. Kòmanse retrè nikotin Yon fwa ou byen abitye fimen ak yon sigarèt elektwonik, epi ou pa manke itilize yon sigarèt nòmal ankò, ou ka ale nan dezyèm etap la nan retrè. Li lè pou sevre tèt ou sou nikotin! Sibstans depandans sa a se rezon ki fè ou dejwe sigarèt. Se konsa, pou vrèman kite fimen, li enpòtan pou debarase li de dépendance ou.
Kòmanse pa diminye kantite nikotin nan e-likid ou yo. Si ou vape ak yon dòz 18 mg / ml nikotin, ale nan 11 mg / ml (oswa 16 mg / ml si ou prefere brikoleur e-likid).
Piti piti e toujou nan pwòp vitès ou, redwi dòz nikotin ou absòbe. Ou ka santi yon ti anvi lè ou chanje nivo nikotin. Men, efè segondè sa yo ta dwe tanporè ak siportab.
Piti piti diminye dòz nikotin ou ede ou kite fimen. Konsèy nou an: evite diminye dòz la twòp nan yon fwa. Risk la ta dwe santi yon gwo anvi fimen ki ta ka fè ou rplonje. Li ta yon wont pou kraze tout efò ou.
Kle a pou kite fimen
Pou reyisi kite fimen ak yon sigarèt elektwonik, ou dwe chwazi ekipman vaping ou ak anpil atansyon. Ou bezwen plizyè eleman pou vape epi kòmanse sispann fimen ou.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
2pc13tj0ujrzsc7l0611xkw0gczrwab
Fimèl
0
1298
4164
4163
2019-11-22T09:57:34Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An byoloji, « '''fimèl''' » (di laten femella : « piti fanm, jenn fanm ») sa roun nosyon di rouprodiksyon sèkswé anisogam (ki-lé-di ké disimétri di fonksyon annan gamèt-ya). « Fimèl » ka opozé so kò à « mal ».
== Mékanism ==
Kontrèrman à rouprodiksyon isogam-an, i ka ègzisté Dé tip di gamèt annan rouprodiksyon anisogam-yan :
* oun gamèt dwé di roun sèrtenn motilité (lèg : Pollen(gamétofit), antérozoyid) ;
* oun gamèt plito véjétatif ki gen souvan di grann rézèrv noutritiv (lèg : oospor).
Lòrgann-an oben òrganism-an ka prodjwi kontparti véjétativ-a di rouprodiksyon sèkswé-a sa dézigné kou fimèl. Lòrgann-an oben òrganism-an ki ka prodjwi kontparti motil di rouprodiksyon sèkswé-a sa dézigné kou mal.
== Nòt ké référans ==
== Artik konnèks ==
ajbogwniivhhyt9ss9tlnxazah7d1ip
Finans
0
1299
4167
4166
2019-11-22T09:57:34Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Finans'''-a ka roukouvri oun domenn d'aktivité — sala di finansman — ki ka konsisté à fourni lajan-an ki nésésèr à réyalizasyon-an di roun opérasyon ékonomik. Sa domenn ka konsèrné osi byen endividi-ya, ménaj-ya ki antroupriz piblik-ya oben privé, mè osi Léta.
Sasé-a di finansman ka obéyi à Dé tip di lòbjèktif swivan volim-an inisyal di kapital :
* ké nivo di kapital rèstren, nou ka sasé à obténi dé kapital nésésèr ké sifizan pou antrouprann, mentni oben dévlopé oun aktivité ;
* ké nivo di kapital avéré, lòbjèktif-a sa di trouvé plasman-ya ki pli pèrtinan an pèrformans é an sékirité an fonksyon di valò tan-an di lajan-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
2dfmwm629sq0xwbp8konqm3perqfpvr
Fiodor Dostoïevski
0
1300
4169
4168
2019-11-22T09:57:34Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Dostoevskij_1876.jpg|thumb|Dostoïevski an 1876]]
'''Fiodor Mikhaïlovitch Dostoïevski''' (an ris : Фёдор Михайлович Достоевский, [ˈfʲɵdər mʲɪˈxajləvʲɪtɕ dəstɐˈjɛfskʲɪj] ) sa roun markè-palò ris, né à Moscou lou 30 òktòb 1821 (11 novanm 1821 andan kalandriyé grégoryen) é mò à Saint-Pétersbourg lou 28 janvyé 1881 (9 févriyé 1881 andan kalandriyé grégoryen).
6k38tbkjxnatlom5eitkr6gakevf9y6
Fizik
0
1301
4179
4178
2019-11-22T09:57:34Z
Jon Harald Søby
3
9 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:CollageFisica.jpg|thumb]]
[[Fiché:HAtomOrbitals.png|thumb|Sèksyon transvèrsal dé prémyèr òrbital di atom-a d'hydrojèn, kod-a di koulò rouprézantan anplitid-a di probabilité di élèktron-an (nwè : anplitid zéro, blanng : anplitid magsimal).]]
'''Fizik'''-a sa syans-a ki ka tanté di konprann, di modélizé, é osi di èspilké fénomèn natirèl-ya di liniver-a. Li ka korèsponn à étid-a di monn ki ka antouré nou anba tout so fòrm, dé lalwa di so varyasyon é di so évolisyon.
Fizik-a ka dévlopé dé rouprézantasyon di monn ègspérimantal vérifyab annan roun domenn di définisyon ki bay. Li ka prodjwi donk plizyò lèktir di monn, yé chak pa konsidéré kou présiz ki jouk roun sèrten pwen. Modélizasyon-an dé sistèm fizik pouvé enkli oben pa processus chimik ké byolojik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
2k73vrwra53xw2k9i2urnn2vjunf5jv
Fizik di sé partikil
0
1302
4182
4181
2019-11-22T09:57:35Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Fizik dé partikil''' oben '''fizik sibatomik''' sa branch-a di fizik-a ki ka étidjé konstitchwan élémantèr di matchè-a ké réyonnman-yan, ensi ki entéraksyon. Nou ka aplé li osi pafwè fizik dé rot énèrji pas di nonbréz partikil élémantèr, enstab, pa ka ègzisté à léta natirèl-a é pouvé rounso fika détèkté lò di kolizyon à rot énèrji ant partikil èstab annan aksélératò-ya di partikil.
Dékouvèrt-a di boson di Higgs pèrmèt consensus-a é mizajou an 2014 di tablo dé konpozan di matchè-a ki té établi an 2005 à lokazyon-an dit lannen mondjal di fizik-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
96uwsoivwzq0396kceruz6q34afwcf5
Flèr
0
1303
4186
4185
2019-11-22T09:57:35Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Flower_poster_2.jpg|thumb| Afich ki ka prézanté divèrs flèr ké enflorésans]]
An byoloji, koté plant-ya ké flèr(angiospèrm), '''flèr'''-a ka konstitchwé lòrgann-an di rouprodiksyon sèkswé-a sa ansanm-an dé « anvlòp » ki ka antouré li. Aprè polinizasyon-an, flèr-a sa fékondé é ka transfòrmé so kò an frwi ki ka kontni grenn-yan. Flèr-ya ki pouvé fika solitèr, mè yé sa pli souvan-an rougroupé an enflorésans.
Trè bonnò, flèr-ya té atiré atansyon-an di wonm-an, ki ka itilizé yé é ki ka kiltivé ye pou parir (kouronn di flèr), pou òrnmantasyon entéryò-a (flèr koupé, boutché, ikebana) é èstéryò (jarden, plat-bannn, etc.) ensi ki pou yé lòdò ké pigman.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
8wh6dwhram9os2ajet6hwp9rhns347s
Fon monétèr enternasyonal
0
1304
4190
4189
2019-11-22T09:57:35Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Fon monétèr entèrnasyonal'''-ya (FME) sa enstitisyon ki ka rougroupé 189 péyi, don lòbjèktif-a sa di « promouvwè koopérasyon monétèr entèrnasyonal-a, garanti èstabilité finansyèr, fasilité échanj entèrnasyonal-ya, kontribiyé à roun nivo élvé di anplwa, à èstabilité ékonomik é fè tchoulé povté-a ».
FMI gen ensi pou fonksyon d'asiré èstabilité di sistenm monétèr entèrnasyonal(SME) ké jésyon-an dé kriz monétèr ké finansyèr. Pou sala, li ka fourni dé krédi o péyi ki ka konnèt dé difikilté finansyèr ki ka mété an péril òrganizasyon gouvèlmantal di péyi, èstabilité di so sistenm finansyé (labank, marché finansyé) oben flux d'échanj di komèrs entèrnasyonal ké ròt péyi-ya.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
12zc4l0wymnfwo0shmswz3rn8q1l94b
Fonksyon (matématik)
0
1305
4193
4192
2019-11-22T09:57:35Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Function machine2-fr.svg|thumb]]
An matématik, oun '''fonksyon''' sa roun rélasyon ant roun ansanm d’antré (varyab) é roun ansanm di sòrti (imaj), ké propriyété-a ki chak antré sa lyannen o plis a roun inik sòrti. Oun lègzanp di fonksyon sa fonksyon-an ki à tou nonm ki noté x ka asosyé so karé. Ensi, nonm-an 3 ka asosyé nonm-an 9, é nonm-an -4 nonm-an 16, pa lègzanp. Nou ka noté oun tèl fonksyon f (x) = x2oben f :x ↦ x2 ; notasyon-an f (x) sa li f di x. Nou ka ékri f (3) = 9 oben òkò f (-4) = 16.
Annan kad-a di analiz-a, tèrm-an sa ésansyèlman anplwayé pou roun fonksyon nimérik, a-pou-di don rézilta-a sa toujou roun nonm. Mè li ka itilizé so kò pafwè pou dé ègstansyon di nosyon-an kou klas-ya di fonksyon p-entégrab oben distribisyon-yan tèl fonksyon-an di Dirac.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
dd2ep358w7mvwwupu2reejoxpvtmqna
Football
0
1306
4197
4196
2019-11-22T09:57:35Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Football iu 1996.jpg|thumb]]
'''Football''' /futbol/ (annan lanng oral-a, pa apokop, foot-a), oben soccer /sɔkœʁ/ (an Amérik di Nò), sa roun èspò kolèktif ki ka jwé prensipalman so kò o pyé ké roun balon sférik. Li ka opozé Dé lékip di onz jouwò andan roun èstad, ki sa swé asou roun téren gazonné oben asou roun planché. Lòbjèktif-a di chak kan sa di mété balon-an annan but advèrs, san itilizé bra-ya, é di fè li pli souvan ki ròt lékip.
Kodifié pa Britannik o finisman di xixe syèk, football-a doté so kò an 1904 di roun fédératsyon entèrnasyonal, FIFA-a. Pratiké an 2006 pa anviron 264 milyon di jouwò atravè monn-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Spor]]
jsb5xron1fil29zn4uht2cv3qegjqtd
Form (Jéométri)
0
1307
4200
4199
2019-11-22T09:57:35Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Fòrm'''-an di roun lòbjè sitchwé annan roun lèspas sa roun dèskripsyon jéyométrik di parti-a di sa lèspas ki tchipé pa lòbjè-a, tèl ki détèrminé pa so frontchèr ègstèrn — abstraksyon fèt di anplasman-an ké oryantasyon-an annan lèspas-a, tay-a ké ròt propriyété kou koulò-a, kontni-a ké yé matéryèl konstititif.
== Fòrm jéyométrik senp ==
[[Fiché:Basic_shapes.svg|thumb|Fòrm jéyométrik solid]]
Oun fòrm jéyométrik senp pouvé fika dékri pa roun lòbjè jéyométrik di baz tèl ki roun ansanm di Dé oben plizyò pwen, oun lign, oun kourb, oun plan, oun figi plann (pa lègzanp karé oben sèrk), oben roun figi solid (kib oben sfèr, pa lègzanp).
Laplipa dé figi jéyométrik ki ka prodjwi yé kò sa konplèks. Sèrtenn, kou èstriktir véjétal-ya é kot-ya, pouvé fika tèlman arbitrèr ki yé ka défyé dèskripsyon matématik tradisyonèl — okèl ka yé pouvé fika analizé pa jéyométri diféransyèl-a, oben kou fraktal.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
tv6iop0cvcath3r7hsfqr3w789phn29
Fotografi
0
1308
4204
4203
2019-11-22T09:57:35Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Fotografi'''-a sa roun tèknik ki ka pèrmèt di kréyé dé zimaj san aksyon-an di lanmen, pa aksyon-an di limyè-a.
Tèrm-a « fotografi » ka dézigné osi zimaj-a ki òbténi, fototip (fotografi vizib é stab ki li sa négativ oben pozitiv, ki nou ka òbténi aprè èkspozisyon ké trètman-an di roun kouch sansib) oben ensansib.
Fotografi-a sa rougroupman dé tèknik di anréjistréman dé réyonnman élèktromagnétik, réyalizé pa dé prosédé fotochimik.
I ka dézigné égalman branch-a dé lar grafik ki ka itilizé sa tèknik, don non-an ka signifyé étimolojikman « ékritir di limyè-a ».
[[Fiché:Adams_The_Tetons_and_the_Snake_River.jpg|thumb|Oun fotografi di péyizaj sélèb, The Tetons and the Snake River d'Ansel Adams(1942).]]
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ftjjxtfbk0iwnbvcmsro9m5hdqphez4
Foton
0
1309
4207
4206
2019-11-22T09:57:36Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Foton'''-an sa quantum dit énèrji asosyé o onn élèktromagnétik (ka alé dé onn radjo o réyon gamma an pasan pa limyè vizib-a), ki ka prézanté sèrtenn karaktéristik di partikil élémantèr. An téyori kantik dé chan, foton-an sa partikil médjatris-a di entéraksyon élèktromagnétik. Ròtman nonmen, Dé partikil charjé élèktrikman ka entéraji, sa entéraksyon ka anmòrfwézé so kò di roun mannyè di wè kantik kou roun échanj di foton.
Lidé-a di roun kantifikasyon di énèrji transpòrté pa limyè-a té dévlopé pa Albert Einstein an 1905, à partir di étid-a di réyonnman di kò nwè pa Max Planck, pou èspliké léfè foto-élèktrik ki pa pouvé konprann annan kad-a di roun modèl ondilatwè klasik di limyè-a, mè osi pa sousi di koérans téyorik ant fizik èstatistik é fizik ondilatwè.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
2jbun6dkwx80k1r6rx2qri1bq0edjlt
Fotosentèz
0
1310
4210
4209
2019-11-22T09:57:36Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Fotosentèz'''-a (di grèk φῶς phōs« limyè » é σύνθεσις sýnthesis« konbinézon ») sa processus byoénèrjétik ki ka pèrmèt à dé òrganism (kou baktéri fotoototròf-ya) di sentétizé di matchè òganik-a an itilizan énèrji liminéz-a. Yé ka aparèt i té gen pli di di 3,7 milyar di lannen koté dé baktéri silfato-rédikyris.
Yé ka dézigné an partikilyé fotosentèz oksijénik-a aparèt koté sinobaktéri i té gen 2,45 milyar di lannen, ki prodjwi oun boulvèrsman ékolojik majò an fézan évoliyé latmòsfè-a alò rich an métann, an atchwèl-a, konpozé notaman di djòksid di karbonn é di djòksijenn.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
tog275do5r1s4wvzl23apc4qm76c30z
Fraksyon (matématik)
0
1311
4213
4212
2019-11-22T09:57:36Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Cake quarters.svg|thumb|Trwa kar di gato, oun kar té rétiré.]]
An matématik, oun '''fraksyon''' sa roun sèrten nonm di par konsidéré aprè divizyon-an di roun nonm antché an parti égal. Pa lègzanp, fraksyon-an 56/8 ka dézigné kosyan-an di 56 pa 8. Li sa égal à 7 pas 7 × 8 = 56. Annan sa fraksyon, 56 sa aplé nimératò é 8 dénominatò-a.
Nonm-yan ki nou pouvé rouprézanté pa dé fraksyon di nonm antché sa aplé nonm rasyonèl. Ansanm-an dé rasyonèl sa noté ℚ.
I ka ègzisté oun définisyon pli jénéral é pli abstrèt dé fraksyon. Si (A, +, .) sa roun anno ki entèg, nou pouvé kréyé kò-a dé fraksyon di A. So éléman-yan ka noté so kò (pa analoji o fraksyon d'antché rélatif) {\displaystyle {\frac {a}{b}}} é ka posédé menm propriyété opératwè (sonm, prodjwi, senplifikasyon, ...) ki fraksyon-yan di ℚ.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
kg5pk5uj8tzd7ws9b429ysgxx80bd0a
Fraktir
0
1312
4216
4215
2019-11-22T09:57:36Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Broken fixed arm.jpg|thumb|500px|Lègzanp di fraktir dé zo di anvan-bra, ké réparasyon.]]
An tromatoloji, oun '''fraktir''' sa roun solisyon di kontinwité di zo-a.
== Djanostik ==
Pronmyé éléman-yan pouvé fè pansé à roun fraktir sa :
* mékanism-an : chòk, chit ;
* doulò, soudenn-an ké lokalizé ;
* enpotans fonksyonèl-a : li sa doulouré oben enposib di éfèktchwé sèrten mouvman ;
* défòrmasyon : fòrmasyon di roun œdenm(gonfman), angilasyon di manm (fraktir ké déplasman), anfonsman ;
* prezans posib di roun ématome.
Mè sa sign-ya pa fika èspésifik é pouvé osi endiké oun problenm artiklèr (antors, liksasyon). O kontrèr, sèrtenn fraktir ka prézanté dé senptom ki aténwé, kou fraktir-a di timoun-an dit an « bwa vèrt », oben roun félir.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
qio6endjrj0c8yfeuhh7bmybb0xev9e
Fransé
0
1313
19378
14622
2022-03-11T17:57:41Z
CommonsDelinker
24
Replacing New-Map-Francophone_World.svg with [[File:Map-Francophone_World.svg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: no need for dab).
wikitext
text/x-wiki
{{Lanng|
| non = Fransé
| péyi = [[Lafrans]], [[Bèljik]], [[Kannanda]], [[Liksanbour (péyi)|Liksanbour]], [[Monako]], [[Séchèl]], [[Swis]]
| réjyon =
| nonm di lokitò = 274 000 000
| fanmi =
▪ lanng endo-éropéyen
* lanng romann
* lanng galo-ronman
* lanng di òyl
* '''fransé'''
| iso1 = fr
| iso2 = fra, fre
| iso3 = fra
| kart = [[Fiché:Map-Francophone World.svg|250px]]
| léjann kart = Répartisyon di fransé annan monn-an.
}}
'''Fransé'''-a sa roun lanng endo-éropéyen di fanmi-a dé lanng ronman. Fransé-a fòrmen so kò atè [[Lafrans]] (varyété di lanng-an « lanng d'oyl », ki sa lanng-an di parti sèptantriyonnal-a di péy) é sa jòdla palé asou tout kontinan-yan pa anviron 274 milyon di moun don 212 milyon ka itilizé'l kotidjennman, 76 milyon an étan dé lokitò natif. An 2014, 77 milyon di élèv ké étidjan ka enstrwi yé kò an fransé annan monn-an. Li sa roun dé sis lanng ofisyèl épi roun dé Dé lanng di travay (ké anglé-a) di Lòrgannizasyon dé Nasyonzini, é lanng ofisyèl oben di travay di plizyò lòrgannizasyon entèrnasyonnal oben réjyonnal, don [[Linyon éropéyen]]-an. Apré ki li té à lépòk-a di Ansyen Réjim-an lanng-an dé lakou rwayal ké prensyé, dé tsar di Larisi o Rwè di Lèspagn é di Langlétè an pasan pa prens-ya di Lanlmangn, li ka doumòré roun lanng enpòrtan di diplomasi entèrnasyonnal-a ké anglé-a.
== Lorijin : vokabilèr ké étimoloji ==
=== Fòrmasyon di fransé ===
Majorité-a di fon lègsikal fransé ka provini di laten (antan ki lanng-manman) oben sa konstrwi à partir dé rakaba gréko-laten. Rounlo tèrm ka posédé roun doublon di menm étimoloji, roun ki évoliyé atravè syèk-ya à partir di laten popilèr tandi ki ròt-a sa anprenté dirègman o laten klasik : métier/ministère, façon/faction, raide/rigide, froid/frigide, frêle/fragile, rançon/rédemption, raison/ration, poison/potion, chance/cadence, etc. Souvan lenvansyon-an di mo à partir di mo byen fransé ka pasé pa roun lanpren à so fòrm an laten klasik : mère/maternel, frère/fraternel, cheveu/capillaire, foi/fidèle, œil/oculaire, sûr/sécurité, siècle/séculaire, etc..
== Listwè ==
À lépòk-a di konkèt-a di Lagol pa larmé ronmen-yan di Jules César an 52 anv. J.-K., ésèpté Lakitenn-an di lanng proto-bask, Lagol té majoritèrman péplé di tribi golwa ki té ka palé dé lanng sèltik ki sèrtennman aparanté é probabman konpréyansib. I pa té ka ègzisté roun mé plizyò lanng golwa (i.e. bèlj-a, golwa tranzalpen-an, golwa sizalpen-an), ki té ki tré rarman marjé. Lanng-an dé Ronmen, laten-an, té konnèt markaj, é antan ki lanng di lotorité-a ké lanng préstij, laten vilgèr-a pròch dé golwa té piti piti adòpté pa tout moun o kour dé syèk ki té ka swiv konkèt-a di péy an 51 av. J.-K.
Vèrsyon ronman dé Sèrman di Èstasbour di 842 sa pronmyé tègs marké an lanng d’oyl, dérivé di Ba laten é roumodlé à laswit-a di létablisman-an dé Jèrmen, prensipalman dé Fran (a di la ki vini lapélasyon-an di fransé), annan nò-a di Lagol. Pronmyé mansyon-an lègzistans-a di roun lanng ronman ka daté di 813, lò di Konsil di Tour, ki ka nonmen li lingua romana rustica, « lanng ronman ristik ». A pou antan bò'd 880 pou pronmyé tègs litérèr-a, Sékans di sen Élali, òkò ki nou pwé konsidéré ki lanng-an di sa tègs sa plis di pikar ki di fransé li-menm, fransé-a ki té roun djalèk parmi plizyò o Mwayen Laj, aplé franceis / françoys / françois alò (prounonsé progrésivman [frãntseis], [frãntsois] épi [frãswe]). Pari ké so réjyon sa bèrso istorik di sa franceis ki tré vit anrichi so kò pa lapò-a di nòrman, di pikar, di bourgignon ké dé ròt palé d’oyl alantou, pas pi Pari té ka pran di lenpòrtans-a asou plan politik-a, dé jan di tout péy-a té ka afliyé yé kò é ka enpòrté ké yé yé varyant lengwistik.
== Lòrtograf ké grafi di fransé ==
Fransé-a sa marké (prensipalman) ké lalfabé laten-an di baz (26 lèt) ki étann pa tchèk sign djakritik (obligatwar) ké ligatir (itilizé konvansyonnèlman mé soulon roun konvansyon mwen rèspègté). Markaj-a di fransé an markaj laten ka fè lòbjè-a dipi plizyò syèk di nòrm òrtografik ki asé prési, pibliyé, ansengnen, jénéralman roukonnèt é asèpté mé pa toujou tré byen rèspègté (sa nòrm té évoliyé é té plizoumwen adapté yé kò ké tan-an).
== Nòt ké référans ==
<references/>
== Wè osi ==
[[Katégori:Lafrans]]
[[Katégori:Lanng]]
[[Katégori:Lanng romann]]
s691vb5oankz4xn4hgaia0x1nvu3tmp
Franz Kafka
0
1314
4262
4261
2019-11-22T09:57:38Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Kafka_portrait.jpg|thumb|Franz Kafka an 1906.]]
'''Franz Kafka''' sa roun markè-palò pragwa di lanng alman é di rélijyon jwiv, né 3 jwiyé 1883 atê Prag é mouri 3 jen 1924 atè Kierling. Li sa konsidéré kou roun dé markè-palò majò di xxe syèk.
Soutou konnèt pou so roman Le Procès(Der Prozeß) ké Le Château (Das Schloß), ensi ki pou nouvèl-ya La Métamorphose (Die Verwandlung) é La Colonie pénitentiaire (In der Strafkolonie), Franz Kafka ka lésé soupannan oun òv pli vas, karaktérizé pa roun latmòstfè kochmardès, sinis, koté birokrasi-a ké sosyété enpèrsonnèl-a té di plizanpli di priz asou endividi.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
mj73ip6ckzxm4p8zpsy8wtyzofpbdvg
Friedrich Nietzsche
0
1315
4266
4265
2019-11-22T09:57:38Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Portrait_of_Friedrich_Nietzsche.jpg|thumb]]
'''Friedrich Wilhelm Nietzsche''' (prounonsé [ˈfʁiːdʁɪç ˈvɪlhɛlm ˈniːt͡sʃə], souvan fransizé an [nit͡ʃ ]) sa roun filològ, filozòf, powèt, pyanis é konpozitò alman né 15 òktòb 1844 atè Röcken, an Prusse, é mouri 25 out 1900 atè Weimar, an Almagn.
Òv-a di Nietzsche sa ésansyèlman oun jénéyaloji kritik di kiltir ògsidantal modèrn-an é di ansanm di so valò moral-ya (isou di entèrprétasyon krétchen di monn), politik (démokrasi-a, égalitarism-a), filozofi (platonism-a, mè soutou sokratism-a, ké tout fòrm-yan di djwalism métafizik) é rélijyéz (kristchanism-a ké bouddhism-a).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Filozòf]]
j7fsbl44asawr2vbqhnb57amkcsimh1
Fromaj
0
1316
4271
4270
2019-11-22T09:57:38Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:NCI swiss cheese.jpg|thumb|Moso di fromaj.]]
'''Fromaj'''-a sa roun aliman ki obténi à partir di dilèt kouagilé oben dé prodjwi létché, kou angou, épi di roun égoutaj swivi oben pa di fèrmantasyon ké évantchwèlman di afinaj (fromaj afiné). Fromaj-a sa fabriké à partir di dilèt di vach prensipalman, mè osi di brébi, di chèv, di bouflonn ou ròt manmifè.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
4x92p18v9ntzkn4rqu2zh3igbvllkkt
Frontchè ant Brézil ké Lafrans
0
1317
18361
4287
2020-05-29T12:31:25Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Border-Brazil-France.svg|thumb|Frontchè ki ka délimité Brézil-a ké Lafrans-a ké trasé aprogsimatif di larout transfrontalyè-a ki divèt rélyé Kayenn atè Makapa.]]
'''Frontchè ant Brézil ké Lafrans'''-a sa roun frontchè entèrnasyonnal ki ka délimité téritwè nasyonnal-ya di [[Brézil]] é di [[Lafrans]] annan nò-lès-a di [[Lanmérik di Sid]]-a ensi ki o larj di sala-a annan lwès-a di [[loséyan Atlantik]]-a. Lonng di 730,4 km, so konpozan térès sa kontini é ka séparé Léta brézilyen-an di [[Lanmanpa]] di [[Lagwiyann]], ki sa an menm tan oun réjyon ké roun départman di lout-lanmè.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Oyapock_maripa_falls_tree.jpg|thumb|Frontchè-a o nivo di so Maripa asou Loyapòk.]]
À so èstrenmité sid-lwès, frontchè franko-brézilyen-an ka koumansé asou plato dé Gwiyann pa roun tripwen koté li ka kontré frontchè-a ant Brézil-a ké Sourinanm-an ké frontchè-a ant sa péy ké Lafrans-a. Aplé Koulimapopann asou kart-ya di Lenstiti nasyonnal-a di lenfòrmasyon jéyografik-a ké forèstché, li sa sitchwé pa 2°20'15,2" di latitid nò ké 54°26'04,4" di lonjitid lwès.
Di sa pwen, li ka kouri plen sa asou 303,2 km lonng-an di lign-an di partaj dé dilo ant basen-an di Lanmanzonn-an ké flòv gwiyannen-yan ki ka jité yé kò dirèkman annan loséyan Atlantik-a. Li ka bòdé ensi limit-a di koumin fransé-a di Kanmopi fas o municipio brézilyen di Laranjal do Jari. Li ka roujwenn answit kour-a di Loyapòk, ki ka koulé an dirègsyon di nò annan danbwa ékwatoryal-a, é ki ka sèrvi sa fwè di frontchè asou 427,2 km ant téritwè-ya di Kanmopi ké Sen-Georges di roun pa é d'Oiapoque di ròt pa.
Li ka atenn bouchou-a di flòv à lwès-a di kap Zoranj pa 4°30'30" di latitid nò ké 51°38'12" di lonjitid lwès. Di sa pwen, ki sa sitchwé annan bè-a di Loyapòk, li sa prolonjé pa roun frontchè maritim ki ka séparé dilo téritoryal-ya dé Dé péy. Anvan, dis bòrn ka matéryalizé frontchè-a asou téren-an.
An swivan so trasé, frontchè-a ka parkouri 730,4 km, sa ki ka fè di li 121e pli lonng frontchè térès-a di monn, jis dèyè frontchè-a fino-norvéjyen ké jis divan frontchè-a ant Lajéyòrji-a ké Larisi-a. Li sa osi pli lonng-an dé frontchè di Lafrans divan frontchè-a franco-èspangnòl, ki sa pli kourt di ananviron san kilomèt. Li sa an révanch pli kourt dé dis frontchè di Brézil apré so frontchè ké Sourinanm-an.
== Listwè ==
Baz-ya di sa frontchè ka roumonté o trété d'Utrecht di 1713 ant Lafrans ké Potidjal-a, mé divèrs entèrprétasyon kant o trasé di frontchè-a ki té ka ègzisté. Ensi Lafrans-a té ka konsidéré ki flòv Japoc don li té késyon annan tègs-a té ka korèsponn o flòv Araguary tandi ki pou Brézil-a a flòv Oiapoque. Litij-a té ka kontinwé douran Dé syèk, Lafrans ké Brézil-a ki divini endépandan té ka enstalé piti piti pòs militèr ké misyon krétchen annan sa ki ka divini kontèsté franko-brézilyen-an, é ka akizé mitchwèlman yé kò do anfrenn yé entégrité téritoryal rèspègtiv. Finalman, roun larbitraj entèrnasyonnal ki asiré pa Laswis-a té ka bay rézon o Brézil an 1900 : rivé byen préparé, so délégasyon, ki mennen pa baron-an di Rio Branco, ki té jà òbténi oun larbitraj favorab fas à Larjantin, té ka gangnen arbit-ya pou li, tandi ki Lafrans, ki pa ka vréman tchipé di késyon-an é ka akaparé pa kolonnizasyon-an di Lafrik-a, té voyé dé diplomat ki pé san fouté di problenm (Vicomte Henri de Lavaur de Sainte-Fortunade) : 260 000 km2 di téritwè ki té miltipliyé pa kat sirfas-a di téritwè gwiyannen ki ka chapé ensi à Lafrans-a é ka roujwenn lèskarsèl-a di Brésil, ki ka sésé à sa lépòk di grignoté dé latè o détriman dé péy vwézen.
Vèstij kiltirèl di sa péryòd, ka doumòré òkò annan Lanmanpa dé kouminoté anmérendjen ki ka palé roun [[Kriyòl Gwiyannen]] ansyen.
== Pwen di pasaj ==
[[Fiché:Oiapoque2.jpg|thumb|Wè d'Oiapoque, o Brézil, désandan bò'd kè-a. Flòv-a sa vizib annan fon-an di zimaj-a.]]
Frontchè-a ki sa sitchwé annan roun zonn di danbwa ékwatoryal ki travèrsé di kour dilo é ki souvan marékajé, pasaj-a di Lagwiyann o Brézil té lontan tré difisil.
=== Pasaj ant Sen-Georges-di-Loyapòk ké Oiapoque ===
Konstrigsyon-an an 2003 di roun pon asou Laprouag atè Réjina li ka pèrmèt di rélyé Kayenn à Sen-Georges asou frontchè-a vya RN2-a an Dézèr é dimi di larout té konstitchwé roun pronmyé létap di sa lyézon. Kayennen-yan ka pran labitoud-a di fè yé acha annan péy vwézen-an, à dé pri byen mwen élvé ki atè Lagwiyann, tandi ki annan ròt sans-a Brézilyen-yan k'alé sasé di travay atè Lafrans.
Oun projè di lalwa fransé ki dépozé an jwiyé 2005 ka prévwè louvriti-a di roun pon asou Loyapòk o nivo dé lavil-frontchè di Sen-Georges-di-Loyapòk atè Lafrans é d'Oiapoque o Brézil, ka randé anfen posib travèrsé-a di frontchè-a pa roun vwè routché, alò ki i jouk aprézan posib ki an prénan bak-a ki ka fè navèt-a an mwen di roun dimiyò. Akò-a sa ratifyé pa Brézil-a an 2006 é pa Lafrans-a an 2007. À laswit-a di roun apèl di lòf ki lansé an 2008, chantché-a sa atribiyé o groupman brézilyen EGESA /CMT. Travay-ya ka koumansé finisman 2009 é ka achévé yé kò o dézyenm simès 2011, mé an 2015, pon-an pa òkò louvri pou sirkilasyon-an. Di ròt koté-a di flòv, larout-a BR-156, ki parsyèlman asfalté, ka pèrmèt di roujwenn kapital-a di Lanmanpa, Makapa. So inogirasyon finalman gen lyé 18 mars 2017.
== Sirvéyans ==
[[Fiché:3rei.jpg|thumb|Lensign di 3e réjiman étranjé d'lenfantri ki ka patrouyé lonng-an di Loyapòk.]]
Sirvéyans-a dé frontchè gwiyannen ka konstitchwé pronmyé sèrk-a di protègsyon di sant èspasyal ki sitchwé atè Kourou. Fòs larmé fransé-ya gen an lout pou misyon d'andigé limigrasyon klandésten-an, é di kontrolé trafik-ya an tout janr an provnans dé péy vwézen.
Kontrol-a di limit-a ant Lafrans ké Brézil-a kou sa-a ké Sourinanm-an sa tré difisil pa so londjò é pa natir-a dé téren. Sof annan zonn kontigi-a atè Sen-Georges, patrouy-ya di sirvéyans pa pouvé éfègtchwé so kò ki pa roun vwè flivyal, pa sant forèstché é èspsyonnèlman pa lélikoptè, kannopé-a randé difisil tout latérisaj. 3e réjiman-an di lenfantri di Léjyon étranjé-a ka afègté konstanman Dé sègsyon, roulévé tout mwè-ya, à sa misyon. Sala-a, ka fòrmen pou briga an milyé ékwatoryal, ka anfonsé pafwè so kò di 50 kilomèt annan danbwa-a é ka patrouyé an partikilyé zonn-an di Rot Loyapòk, ki tré izolé à partir di yé baz di Kanmopi.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lanmérik di Sid]]
[[Katégori:Lagwiyann]][[Katégori:Brézil]]
8llynvxqdyl7y6g0ef0oduhj08onhyz
Frwi
0
1318
4292
4291
2019-11-22T09:57:39Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Fruit Stall in Barcelona Market.jpg|thumb|Étal dé frwi o marché di La Boqueria, [[Lèspangn]].]]
[[Fiché:Vcampi.jpg|thumb|Kou ka montré dé nonbré tablo ansyen, fòrm ké tay-a dé frwi ké légim, yé pouvé varyé dipi 400 oben 500 lan (''La Fruttivendola'' di Vincenzo Campi, pinacotèk di Brera, Milan)]]
Annan langaj kouran-an é an tchwizin, oun '''frwi''' sa roun aliman véjétal, à savò soukré, jénéralman konsomé kri.
== Tèrminoloji ==
=== Étimoloji ===
Tèrm-an « frwi » ka provini di laten fructus ki gen, dipi lépòk latin-an, diféran sans-ya ki nou konnèt di li jòdla. A té partisip pasé di fruor.
=== Mannyè di wè lèksikal ké botanik ===
Alò ki « frwi » gen roun doub asépsyon soulon ki nou ka plasé nou kò annan kad di tchwizin-an oben di botanik, « légim » sa roun tèrm strikman kilinèr.
O plan botanik, roun frwi, di tip charni oben pa, sa èstriktir ki isou di évolisyon ki rivé à matirité di ovèr, don rol-a sa di protéjé é di asiré difizyon-an dé grenn.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ckrwta7ddh7ohy3nyje06dloyjv6ljb
Frédéric Chopin
0
1319
19574
19504
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Chopin,_by_Wodzinska.JPG|thumb|Chopin an 1835 (lapentir réyalizé pa so fiyansé Maria Wodzińska).]]
'''Frédéric François Chopin''' (an polonè : Fryderyk Franciszek Chopin ou versyon antyèrman polonizé Szopen ; o xixe syèk, grafi Szopę té itilizé an Pologn an konkirans ké grafi Chopin) sa roun konpozitò é pyanis virtyoz di asandans franko-polonèz, né an 1810 à Żelazowa Wola, asou téritwar di douché di Varsovie (atchwèlman an Pologn), é mò an 1849 à Pari.
3ootsvzd0kc0ciqaxlig7kgia9o9bzf
Fungi
0
1320
4297
4296
2019-11-22T09:57:39Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Règn dé '''Fungi''', osi aplé '''Mikota''' oben '''Mysèt''' oben '''fonj''', ka konstitwé oun takson ki ka rougroupé dé òrganism ékaryot aplé pli kominéman chanpignon. Sa règn ki ka konstitchwé oun larj group divèrsifyé, dipi dé òrganism inisélilèr (lévir) oben plirisélilèr (mwazisir) mikroskopik, envizib pou wéy touni, jouk o « chanpignon sipéryò » doté pli souvan-an di roun pyé ké di roun chapo, ki pronmennò ka rékolté.
Ègzistans similtané-a di roun parwa sélilèr périférik ké di vakiyòl tirjèsant annan sitoplasm-an, rapròch-ya dé véjétal okèl nou ka rataché yé ròtfwè, alò ki yé kò véjétatif ki pa diféransyé é yé parwa peptido-poliyosidik ka distengé yé dé plant.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
mcw1egrdga9we9whovu0jzv7b7sxm6t
Fwa
0
1321
4300
4299
2019-11-22T09:57:39Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Fwa'''-a sa roun lòrgann abdominal di aparèy dijèstif-a dé vèrtébré sékrétan bil-a é ka ranpli pli di 300 fonksyon vital, notaman trwa swivant-ya : oun fonksyon d'épirasyon, oun fonksyon di sentèz ké roun fonksyon di èstokaj. Li ka édé osi o métabolism é sa rotman vaskilarizé.
== Tèrminoloji ==
Sibstantif maskilen-an « fwa » (prounonsé [fwa] an fransé èstandar) sa isou di laten tardif ficatum (« fwa gra » di koté, pli jénéralman, « fwa ») fòrmé asou ficus (« fig ») kou ka klaké di grèk ansyen συκωτόν / sukôtón (« fwa gra di zannimo ki nouri di fig », ki dérivé di συκω(« nouri di fig »), di σῦκον / sûkon(« fig »).
== Nòt ké référans ==
== Artik konnèks ==
c3igt6vo5zdz17ob0pnz8i9cgwgzx7e
Fè
0
1322
4303
4302
2019-11-22T09:57:39Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Iron_electrolytic_and_1cm3_cube.jpg|thumb|Fer]]
'''Fer'''-a sa éléman chimik-a di niméro atomik 26, di senbòl Fe.
Kò senp-a sa métal-a é matéryo féromagnétik pli kouran-an annan lavi kotidjenn-an, pli souvan-an anba fòrm d'alyaj divèr. Fer pir-a sa roun métal di tranzisyon diktil, mè adjonksyon-an di trè fèb kantité d'éléman d'addisyon ki modififyé konsidérabman so propriyété mékanik-ya. Alyé o karbonn épi ké ròt éléman d'adisyon li ka fòrmé asyé-ya, don sansibilité-a o trétman tèrmomékanik òkò plis propriyété-ya di matéryo.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
sb98r2mk36koyx6lx9irpxp5lcq2pa7
Féminism
0
1323
4309
4308
2019-11-22T09:57:40Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:8marchrallydhaka (55).JPG|thumb|Sélébrasyon di Lajounen entèrnasyonal dé drwè dé fanm koté Bangladesh, annan inisyativ-a di'n sendika di travayéz (2005).]]
[[Fiché:8 marzo managua 1.jpg|thumb|Lajounen entèrnasyonal dé drwè dé fanm koté Nicaragua (1988).]]
'''Féminism'''-an sa roun ansanm di mouvman ké lidé politik, filozofik ké sosyal, ki ka partajé roun òbjèktif komen : défini, établi é ka atenn égalité politik-a, ékonomik, kiltirèl, pèrsonèl, sosyal ké jouridik ant fanm-yan ké wonm-yan. Féminism-an gen kidonk pou òbjèktif di aboli, annan sa diféran domenn, inégalité wonm-fanm don fanm-yan sa prensipal viktim, ké ensi di promouvwè drwè-ya dé fanm annan sosyété sivil ké annan so lavi privé.
Si tèrm-an « féminism » pa ka pran so sans atchwèl ki à finisman-an di xixe syèk , lidé-ya di libérasyon di fanm-an ka prann yé rakaba annan syèk-a dé Limyèr é ka réklanmen so kò di mouvman pli ansyen oben di briga ki mennen annan ròt kontèks istorik.
== Annèks ==
p1emffszqytvg3ed45gw3h1qv11avp9
Févriyé
0
1324
4312
4311
2019-11-22T09:57:40Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Les Très Riches Heures du duc de Berry février.jpg|thumb|Févriyé, ekstrè di ''Les Très Riches Heures du duc de Berry'' (ver 1410-1416), mizé Condé, Chantilly, ms.65, f.2.]]
'''Févriyé''' sa dézyèm mwa di sé kalandriyé grégoryen é julyen.
Févriyé sa pli kour mwa di lannen, sa sèl ki gen mwen di trant jou : li ka posédé jénéralman 28 jou.
[[Katégori:Kalandriyé]]
0fpkr3njzu3ijknn5tww8ai7n26unlo
Fòs (fizik)
0
1325
4315
4314
2019-11-22T09:57:40Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''lafòs''' ka dézigné an fizik, entéraksyonèl ant Dé lòbjè oben sistenm, oun aksyon mékanik ki kapab di enpozé oun aksélérasyon ki ka endjwi modifikasyon di vèktò vitès (oun fòs ki ègzèrsé asou lòbjè ka fé alé sala pli vit, mwen vit oben ka fé tounen). An 1684, Isaac Newton présizé sa konsèp an établisan baz-ya di newtonyenn. Baz sansoryèl di nosyon-an sa bay pa sansasyon di kontraksyon miskilèr.
== Istwè ==
Konsèp-a di lafòs sa ansyen, mè li té mété à òbténi oun nouvèl définisyon itilizab. An léfè, à diférans-a di grandò fizik tèl ki longò-a oben lamas-a, ki sa rouprézanté pa dé grandò èskalèr, lafòs-ya pouvé fika rouprézanté pa dé vèktò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
67pwtgbranw32fmjf9v8fhgbyiqo21l
Gabon
0
1326
4320
4319
2019-11-22T09:57:40Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik gabonnen
|non lokal = République gabonaise
|drapo = Flag_of_Gabon.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Gabon.svg
|kart = Gabon_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Fransé]]
|kapital = [[Libreville]]
|siperfisi total = 267 667
|jantilé = Gabonnen
|popilasyon total = 1 725 290
|lannen = 2015
}}
'''Gabon''', an fòrm lonng '''Répiblik gabonnen''', sa roun péy ki sitchwé an [[Lafrik]] santral, ki traversé pa lékwatò, ki frontalyé à lès, o sid-ès é o sid di [[Répiblik di Kongo]], o nò-lwès di [[Giné ékwatoryal]] é o nò di [[Kamroun]].
[[Katégori:Lafrik]]
f5kfu3tydxvbfsgj78aau4a5lfjp3p1
Galaksi
0
1327
4323
4322
2019-11-22T09:57:40Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Whirpool_Galaxy.jpg|thumb|M51, Galaksi di Tourbiyon, oun légzanp tipik di galaksi èspiral.]]
Oun '''galaksi''' sa roun asanblaj di zétwèl, di gaz, di lapousyè é pouvé fika ésansyèlman di matchè nwè, ki ka konténi pafwè roun trou nwè supermasif an so sant.
Vwa lakté-a, galaksi-a annan lakèl ka trouvé so kò Sistenm solèr-a, ka konté tchèk santenn di milyar di zétwèl (1011) é gen roun ègstansyon di lòrd-a di 80 000 lannen-limyè. Oun rapò di misyon èspasyal éropéyenn-an Gaia té randé piblik, 25 avril 2018, pozisyon-an di 1 692 919 135 zétwèl di nou galaksi, sa ki ka rouprézanté 1% di totalité-a dé zétwèl ki prézant annan nou galaksi.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
j6jtjll3uw82jlvd1upfv2rxnf8gj7b
Galilé (savan)
0
1328
4326
4325
2019-11-22T09:57:40Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Justus_Sustermans_-_Portrait_of_Galileo_Galilei,_1636.jpg|thumb]]
'''Galilé''' (an italyen : Galileo Galilei), né koté Piseen 1564 é mouri koté Arcetri, prè di Florence, 8 janvyé 1642 (77 lan), sa roun matématisyen, jéyomèt, fizisyen ké astronom italyen di xviie syèk.
Parmi so réyalizasyon tèknik, li pèrfèksyoné é ésplwaté linèt astronomik-a, pèrfèksyonnman di dékouvèrt olandéz-a di roun linèt d'apròch, pou prosédé à dé òbsèrvasyon rapid é prékòs ki boulvèrsé fondman-yan di astronomi-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
mcqg7zo4u1qjgrvbl34t88xe4kzkzy6
Gana
0
1329
18362
14541
2020-05-29T12:31:30Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Gana
|non lokal = Republic of Ghana (en)
|drapo = Flag_of_Ghana.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Ghana.svg
|kart = Ghana_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = [[Accra]]
|siperfisi total = 238 540
|jantilé = Gannéyen
|popilasyon total = 28 959 391
|lannen = 2017
}}
'''Gana''', an form long '''Répiblik di Gana''', an anglè Republic of Ghana, sa roun péyi di [[Lafrik]] oksidantal sitchwé o bor di Golf di [[Giné]].
c6ji0vp13inugrinhh56ktc54yez9sl
Ganbi
0
1330
4335
4334
2019-11-22T09:57:41Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Ganbi
|non lokal = Republic of The Gambia (en)
|drapo = Flag_of_The_Gambia.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_The_Gambia.svg
|kart = Gambia_(orthographic_projection_with_inset).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = [[Banjul]]
|siperfisi total = 11 300
|jantilé = Ganbyen(n)
|popilasyon total = 1 967 709
|lannen = 2015
}}
'''Ganbi''', an form long '''Répiblik di Ganbi''', an anglais Gambia ou The Gambia, é Republic of The Gambia, sa roun péyi sitchwé an Afrik di Lwès. A péyi-a di [[Lafrik]] kontinantal ki gen pli pitit sipèrfisi : 11 300 km2.
s4nwpakkkufsfcppae04uxtnrq4ncb1
Gastro-antérit
0
1331
4339
4338
2019-11-22T09:57:41Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Gastroenteritis_viruses.jpg|thumb|Diférant virus di gastro-antérit : A = rotavirus, B = adenovirus, C = Norovirus é D = Astrovirus.]]
Oun '''gastro-antérit''' sa roun enfèksyon enflamatwè di sistenm dijèstif ki pouvé antréné nozé-a, dé vomisman, dé kranp abdominal, dé flatilans ké djidjit-a, ensi ki dézidratasyon-an, di lafyèv ké dé céphalées (mal di tèt).
Gastro-antérit pouvé fika di lorijin baktéryenn, ki lé di li aparèt akoz di konsomasyon-an di dilo oben di nouritir-a ki kontaminé pa dé baktéri, tèl ki kolibacill-ya ki prézan annan sèl-ya. Dé senptom di gastro-antérit pouvé osi aparèt akoz dé parazit entèrn, protozoèr oben amib patojenn, tèl k'Entamoeba histolytica ki ka provoké dysenteri amibyenn-an oben amibiase jénéralman akoz dé enstalasyon sanitèr ki absant oben ki inadékwat.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Maladi]]
92u4gn8uaz26b3bo7vmbxqu2chbaqtb
Gengis Khan
0
1332
4348
4347
2019-11-22T09:57:41Z
Jon Harald Søby
3
8 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:YuanEmperorAlbumGenghisPortrait.jpg|thumb|Pòrtrè di Gengis Khan]]
'''Gengis Khan''', né bò'd 1155/1162 pannan Khamag Mongol,sa ki ka koresponn a atchwèl provens di Khentii an Mongoli, mouri an out 1227 annan atchwèl Xian di Qingshui (Chin), sa fondatò di Anpir mongol, pli vas anpir kontini di toulétan, èstimé lò di so ègstansyon maksimal à 33,2 milyon di km2 an 1268 anba Kubilai Khan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
0scboee6jek6k2jlq07nwcxz9ub6tmu
Giné
0
1333
19626
19444
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Giné
|non lokal = République de Guinée (fr)
|drapo = Flag_of_Guinea.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Guinea.svg
|kart = Guinea_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[fransé]]
|kapital = [[Conakry]]
|siperfisi total = 245 857
|jantilé = Ginéyen(n)
|popilasyon total = 13 246 049
|lannen = 2017
}}
'''Giné''', an form long '''Répiblik di Giné''', osi aplé « Giné-Conakry » di non di so kapital pou diféransyé li di Giné-Biso é di Giné ékwatoryal, sa roun péyi di [[Lafrik]] di Lwès.
ccjcsy9dfpt2i8u8pqvuc1t5xifxtmd
Giné-Biso
0
1334
14587
14582
2019-12-04T22:33:10Z
PouLagwiyann
21
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Giné-Biso
|non lokal = República da Guiné-Bissau (pt)
|drapo = Flag_of_Guinea-Bissau.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Guinea-Bissau_(variant).svg
|kart = LocationGuineaBissau.svg
|lanng ofisyèl = [[Potidjé]] (kriyòl di Giné-Biso gen roun èstati réjyonnal ofisyèl)
|kapital = [[Biso]]
|siperfisi total = 36 120
|jantilé = Bisoginéyen
|popilasyon total = 1 726 170
|lannen = 2015
}}
'''Giné-Biso''', an form lonng '''Répiblik di Giné-Biso''' (an potidjé Guiné-Bissau et República da Guiné-Bissau), sa roun péyi lizofonn di [[Lafrik]] di Lwès. So kapital sa [[Biso]].
qtv519rx58tamo3vk0ww5bpgq6qjef2
Giné ékwatoryal
0
1335
4364
4363
2019-11-22T09:57:42Z
Jon Harald Søby
3
7 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Giné ékwatoryal
|non lokal = República de Guinea Ecuatorial (es)<br/>République de Guinée équatoriale (fr)<br/>República da Guiné Equatorial (pt)
|drapo = Flag_of_Equatorial_Guinea.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Equatorial_Guinea.svg
|kart = Location_Equatorial_Guinea_AU_Africa.svg
|lanng ofisyèl = [[Èspangnòl]] (lanng nasyonal),<br/>[[Fransé]] (dipi 1997),<br/>[[Potidjé]] (dipi 2011)
|kapital = [[Malabo]]
|siperfisi total = 28 051
|jantilé = Ékwatoginéyen
|popilasyon total = 759 451
|lannen = 2016
}}
'''Giné ékwatoryal''', an fòrm lonng '''Répiblik di Giné ékwatoryal''' ou '''Répiblik di de Giné-Ékwatoryal''', an èspangnol Guinea Ecuatorial é República de Guinea Ecuatorial, an potidjé Guiné Equatorial é República da Guiné Equatorial, sa roun péyi di [[Lafrik]] santral.
[[Katégori:Lafrik]]
ocqm3p72dm4uzm3u46ya6atferrcc9m
Giuseppe Verdi
0
1336
4367
4366
2019-11-22T09:57:42Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Verdi-photo-Brogi.jpg|thumb|Giuseppe Verdi fotografyé pa Giacomo Brogi]]
'''Giuseppe Fortunino Francesco Verdi''', né '''Joseph Fortunin François Verdi''' 10 òktòb 1813 o Roncole é mouri 27 janvyé 1901 atè Milan, sa roun konpozitò romantik italyen. So òv, konpozé ésansyèlman di lopéra, inisan pouvwar mélodik-a à profondò psikoloji ké léjandèr, sa roun dé pli enpòrtant di tout listwè-a di téyat mizikal.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
1141k97gt74etu89uix9v1wun99sbjm
Glasyé
0
1337
18210
14511
2020-03-08T15:55:19Z
186.143.162.214
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Great Aletsch Glacier.jpg|thumb|Glasyé di Aletsch (Swis), pi gran glasyé dé Alp.]]
[[Fiché:Briksdalsbreen (03 272).jpg|thumb|Glasyé Briksdal, Norvèj, 2006.]]
[[Fiché:Dugdale and Murray Glacier - Antarctica.jpg|thumb|Roun dé pli lonng glasyé di monn, glasyé Dugdale, [[Antarktik]].]]
Oun '''glasyé''' sa roun lamas di laglas plis oben mwen étandou ki ka fòrmé so kò pa tasman-an di kouch di lanèj akimilé. Ékrazé anba so pròp pwa, lanèj-a ka éspilsé progrésivman lè-a ki li ka kontni, ka soudé so kò an oun lamas konpak é ka transfòrmé so kò an laglas.
Domenn-an di plastisité di laglas-a sa partikilyèrman étandou, oun glasyé ka ékoulé so kò lantman anba léfè-a di gravité-a lon-an di roun pant oben pa fliyaj.
[[Fiché:155 - Glacier Perito Moreno - Panorama de la partie nord - Janvier 2010.jpg|800px|center|thumb|Glasyé]]
== Anèks ==
p59n2lee91yhg50487yt7j45r45ene2
Global Positioning System
0
1338
4375
4374
2019-11-22T09:57:42Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Global Positioning System''' ('''GPS''') (an gwiyanè '''Sistenm mondjal di pozisyonnman'''[litéralman] oben '''Jéyo-pozisyonnman pa satélit'''), osi byen konnèt anba non-an di Navstar sa pronmyé sistenm di jéyolokalizasyon mondjal ki ka fonksyonnen asou èsplwatasyon-an di signal radjo ki émèt pa roun konstélasyon di satélit ki dédjé. Mété an plas pa départman di Défans-a dé Étazini à dé fen militèr à partir di 1973, sistenm-an ké 24 satélit sa totalman opérasyonèl an 1995 é ka ouvri so kò o sivil an 2000.
Signal-ya ki transmèt pa satélit-ya pouvé fika libman rousouvè é èsplwaté pa kikonk. Itilizatò-a, ki li sa asou Latè, asou lanmè, oben annan lè-ya, pouvé konnèt so pozisyon à tout lò é an tout lyé asou sirfas-a oben o vwézinaj di sirfas-a di Latè-a ké roun prédizyon san présédan, dè lò ki li sa ékipé di roun résèptò GPS é di lojisyèl nésésèr o trétman dé enformasyon ki rousouvè.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
g30xjxu4ngl7oubfefe3tpbpeksntg7
Gnostisism
0
1339
4378
4377
2019-11-22T09:57:42Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Gnotisism'''-an sa roun mouvman di pansé ki santré otour di nosyon-an di « konésans », ki ka rougroupé dé dòktrin varyé é miltifòrm ki ka dévlopé so kò o kour dé iie é iiie syèk annan limit-ya di Anpir romen-an. Sa dòktrin-yan ka karaktérizé jénéralman so kò pa afirmasyon-an ki fika moun-yan sa dé lam divin ki anprizonnen annan roun monn matéryèl kréyé pa roun bondjé enféryò mové oben enparfè, Démiurge oben Yahvé à opozé-a dikèl ka ègzisté rounòt fika, transandan é parfè, pli élwagné, oun bondjé sipéryò ki lyé à wonm-an pa konésans-a ki li bay li.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
exi8zb1cqlci17aji8kdcbrbaj0vfu2
Go (jé)
0
1340
4381
4380
2019-11-22T09:57:43Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Go'''-a sa roun jé di plato orijinèr di Lachin. Li ka opozé Dé advèrsèr ki ka plasé à tour di rol dé pyèr, rèspèktivman nwè ké blanch, asou entèrsèksyon-yan di roun tabliyé ki kadriyé aplé goban. Lòbjèktif-a sa di kontrolé plan-an di jé an konstrwizan dé « téritwar ». Pyèr-ya ki ansèrklé ka divini dé « prizonyé », gagnan sa jouwò-a ki totalizé plis di téritwar é di prizonyé.
A di plis ansyen jé di èstratéji jonbatinwar abstrè ki konnèt, probabman kréyé an Lachin pannan péryòd-a di Prentan ké Otomn. Malgré so ansyennté, go-a ka kontinwé à jwi di roun grann popilarité an Chin, an Koré é o Japon. Annan rès-a di monn, koté so dékouvèrt sa résant, so notoryété sa krwasant.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
4xti6fabeks8tfyg7jqcl2aq93cp6ne
Gottfried Wilhelm Leibniz
0
1341
4384
4383
2019-11-22T09:57:43Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Gottfried_Wilhelm_von_Leibniz.jpg|thumb|Pòrtrè di Leibniz peint pa Christoph Bernhard Francke.]]
'''Gottfried Wilhelm Leibniz''' (prounonsé [ˈlaɪbnɪts]), né atè Leipzig 1er jwiyé 1646 é mouri atè Hanovre 14 novanm 1716, sa roun filozòf, syantifik, matématisyen, logisyen, diplomat, jourist, bibliyotékèr ké filològ alman ki té soutou ékri an laten, fransé é alman. Lèspri polimat, pèrsonalité enpòrtant di péryòd Frühaufklärung-an, i ka tchipé oun plas primòrdjal annan listwè-a di filozofi-a é di listwè-a dé matématik é sa souvan konsidéré kou dannyé « jéni inivèrsèl »-a.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
hsdi5osgylddqzqsa6j8wayi32rt70l
Gouvernman
0
1342
4390
4389
2019-11-22T09:57:43Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:De_ministers_die_deel_uitmaken_van_het_derde_kabinet_Van_Agt_op_de_trappen_van_Paleis_Huis_ten_Bosch_in_%27s-Gravenhage._D_-_SFA001009248.jpg|thumb|Gouvèlman-an dé Péyi-Ba anba manda-a di Pronmyé minis Dries van Agt, an 1982, anvan oun tradisyonèl « fotografi di fanmi », souvan réyalizé enpé aprè so fòrmasyon.]]
'''Gouvèlman'''-an sa roun enstitisyon ki ka ègzèrsé pouvwar ègzékitif-a osen di roun antité politik. Annan roun réjim parlmantèr tèl ki sa di Lafrans, gouvèlman-an sa rèsponsab politikman divan Parlman (Asanblé nasyonal-a ké Séna-a). Gouvèlman ka désidé é ka antrouprann aksyon-yan ki nésésèr pou kondjwit-a di Léta-a.
An Frans, gouvèlman-an sa nonmen pa Prézidan di Répiblik é plasé anba so otorité. I sa dirijé pa Pronmyé minis-a (chèf-a di gouvèlman) é pouvé fika ranvèrsé pa roun mosyon di sansour voté pa Parlman-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
kpu04hbo6lk5o1zcs8q77ma1gdz5ui0
Gramèr
0
1343
4393
4392
2019-11-22T09:57:43Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Priscianus_della_Robbia_OPA_Florence.jpg|thumb|Priscien, oben Gramèr-a, panno di campanile di Florence.]]
'''Gramèr'''-a sa étid sistématik dé éléman konstititif di roun lanng.
Pa ègstansyon, nou ka nonmen osi gramèr roun maniyèl oben roun ansanm di dokiman ki ka dékri dé règ gramatikal.
== Gramèr prèskriptiv (nòrmativ) ké dèskriptiv ==
Gramèr prèskriptiv-a ka étidjé règ-ya ki ka réji oun lanng ki bay é ka pèrmèt di konstrwi dé énonsé ki roukonèt korèk pa lokitò natif-ya di sa lanng. Gramèr dèskriptiv-a ka dékri kouman lanng-an sa, san pòrté di joujman asou li.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
rfv47gs5m1w76dugu6yt17ep5ntibzh
Gran Canyon
0
1344
4396
4395
2019-11-22T09:57:43Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Grand_Canyon_North.jpg|thumb|Wè aéryenn di parti nò di Gran kanyonn.]]
'''Gran Kanyonn'''-an oben '''Grand Cañon''', an anglé Grand Canyon, an hopi Ongtupqa, an yavapai Wi:kaʼi:la, sa roun kanyonn dé Étazini sitchwé annan Nò-Lwès di Arizona. Gòrj-a té krézé pa flèv-a Colorado annan plato-a di menm non. Fondé an 1919, Park nasyonal di Gran Kanyonn ka kouvri oun téritwar protéjé di 4 927 km2. Li sa frékanté chak lannen pa pli di senk milyon é dimi di vizitò. Divèrsité-a ké sengilarité natirèl é péyizajèr di sit fè li roukonnèt patrimwann mondjal di Mounité-a pa UNESCO an 1979.
== Nòt ké référans ==
== Anèks ==
a2b36l01n7ft93xtqc8qvh71ksh4v49
Gran Lak (Amérik di Nò)
0
1345
4402
4401
2019-11-22T09:57:43Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Great_Lakes_from_space.jpg|thumb|Imaj satélit dé Gran Lak.]]
'''Gran Lak d'Amérik di Nò''' ka fòrmé oun group di senk vas lak sitchwé asou oben prè di frontchèr ant Kanada ké Étazini-ya an Amérik di Nò. I ka konstitchwé group-a di lak di dilo dous pi étandou o monn ké roun sipèrfisi di 244 100 km2 é roun volim di 23 000 km3. Asosyé o flèv Saint-Laurent, yé émisèr o lak Ontario, konplèks-a ka konstitchwé pli enpòrtan dé sistenm di dilo dous di sirfas di monn ké aproksimativman 18 % dé rézèrv mondjal.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lak]]
9oo3opb8d2zhhnflhx6jughmetekwi7
Gran baryèr di koray
0
1346
4405
4404
2019-11-22T09:57:44Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:GreatBarrierReef-EO.JPG|thumb|Imaj satélit di grann baryèr di koray, NASA, MIRS, 2000]]
'''Grann baryèr di koray''' (an anglé : Great Barrier Reef) sa pli gran résif koralyen di monn, ki gen pli di 2 900 résif é 900 zil ki ka étiré yé kò di Bundaberg à pwent-a di pénensil-a di kap York ki sa pli di 2 600 kilomèt asou roun sipèrfisi di 344 400 km².
Résif-a, sitchwé an lanmè di Koray o larj di Queensland, an Ostrali sa vizib dipi lèspas-a ; a pli grann striktir vivant byojénik (kréyé pa dé lòrganism vivan) o monn, konstri pa dé milyar di lòrganism miniskil, li konnèt antan ki koray polip.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
4tsfw4fvpb3ac6us2bcn3lrn22mkyzl
Granmoun
0
1347
4410
4409
2019-11-22T09:57:44Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Dosso Dossi - The Three Ages of Man.jpg|thumb|350px|Dosso Dossi, Trwa laj-ya di roun wonm.]]
Oun '''granmoun''' sa oun endividi biolojikman stab ki; aki so matirité sèkswèl, sa siksésib di rouprodjwi so kò. Laj granmoun sa oun dé péryòd di lavi.
Nou ka konsidéré jénéralman ki dévlopman di jésyon di roun endividi ka fè asou trwa plan : plan fizik, plan dé émosyon é plan di entélèktchwèl. Pasaj-a a faz-a di granmoun sa aki lò jenn-an ka atenn so matirité.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
9yisbr3uikr60l6p20ouupimogjdh5n
Grann-Bretagn
0
1348
4416
4415
2019-11-22T09:57:44Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Satellite_image_of_Great_Britain_and_Northern_Ireland_in_April_2002.jpg|thumb|Wè satélit di Gran Britangn.]]
'''Gran Britangn''' (an annglé : Great Britain oben pli rarman Britain, an galwa : Prydain Fawr, an scots : Great Breetain, an kornik : Breten Veur, an gaélik ékosè : Breatainn Mhòr) sa roun lil o larj di litoral nòrwès di Éròp kontinantal. Li ka rouprézanté majorité di téritwè di [[Rwéyonm-Ini]].
[[Katégori:Léròp]]
fb9mbcj04g8upaxfzgyzvgw69p6ka1a
Grann Dépresyon
0
1349
4419
4418
2019-11-22T09:57:44Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Crowd_outside_nyse.jpg|thumb|Foul-a ka présé so kò divan Bours-a di New York, aprè Krach-a.]]
'''Grann Déprésyon'''-an (The Great Depression an anglé), nonmen osi « kriz ékonomik dé lannen 1930 », sa péryòd-a di listwè mondjal-a ki k'alé di krach di 1929 o Étazini jouk Ségonn Lagèr mondjal-a.
Présédé pa pwisant èspansyon dé lannen 1920, a pi enpòrtant déprésyon ékonomik di xxe syèk, ki ka akonpagné so kò di roun enpòrtant déflasyon é di roun ésplozyon di chomaj é té ka pousé otorité-ya à roun profonn réfòrm dé marché finansyé.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
opdk4r4pv9uj05h7jdmksu6elbwa1wa
Grann Miray
0
1350
4422
4421
2019-11-22T09:57:44Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Great_Wall_of_China_July_2006.JPG|thumb|Grann Miray asou sit di Mutianyu]]
'''Grann Miray''' (chinwa senplifyé : 长城 ; chinwa tradisyonèl : 長城 ; pinyin : Chángchéng ; Wade : Ch'ang²ch'eng² ; litéralman « lonng miray »), osi aplé « Grann Miray-ya » sa roun ansanm di fòrtifikasyon militèr chinwaz konstrwit, détrwit é roukonstrwit an plizyò fwè é a plizyò andrwa ant iiie syèk anv. J.-K. é xviie syèk pou marké é défann frontchèr nò-a di Lachin-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
2wcs0lf9v2dd5tztof9b1wf3mbsekou
Grann dékouvèrt
0
1351
4429
4428
2019-11-22T09:57:45Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:CantinoPlanisphere.png|thumb|Plannisfè di Cantino réyalisé an 1502.]]
'''Gran dékouvèrt'''-ya sa péryòd istorik ki ka étann so kò di koumansman di XVe syèk o koumansman di XVIIe syèk. Pannan sa péryòd, [[Léròp|Éropéyen-yan]] ka livré yé kò à roun lèsplorasyon entansiv di [[Latè]], yé ka kartografyé plannèt-a é ka établi dé kontak dirèk ké [[Lafrik]], [[Lanmérik]], [[Lazi]] é [[Loséyanni]]. Lésprésyon-an di Laj dé dékouvèrt sa égalman itilizé pa istoryen-yan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Istwè]]
te5kitu0rimotooqj9fnso5h0r81k45
Gransanti
0
1352
18363
4434
2020-05-29T12:31:35Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Gransanti
| imaj = Grand_Santi_Village.JPG
| blazon =
| drapo =
| péyi = [[Lagwiyann]] ([[Lafrans]])
| mèr = Paul Martin
| jantilé =
| popilasyon = 6 656
| lannen = 2014
| dansité = 3,1
| altitid = Min. 35 m – Mags. 730 m
| siperfisi = 2 123
}}
'''Gransanti''' sa roun koumin fransé di DROM di [[Lagwiyann]]. Koumin-an sa sitchwé o sid dé montangn fransé lonng-an di larivyè Lawa (ki ka divini pli ba flòv Maronni-a) ki sa sèl vwè di lagsé, di mwen té fika jouk an 2010 koté lajans air Guyane té mété oun rotasyon pou lavyon trwè fwè pa simenn, mèrkrédi-ya, vandrédi ké dimanch. Jòdla, lavyon ka éfègtchwé sis rotasyon touléjou sof mardi-a an dirègsyon di Senloran, Maripasoula ké Kayenn.
Zabitan-yan di Gran-Santi sa majoritèrman N'Djouka. Néyanmwen, annan lannen-yan 1980, dé réfij sourinanmen enstalé yé kò laba, notanman annan vilaj-ya (zanmo) di Gaa Kaba, Gran Limon, Ana Konndé ké Lyoni.
== Jéyografi ==
=== Sitchwasyon ===
[[Fiché:Grand_Santi.svg|thumb|An rouj téritwè kouminal-a di Gran-Santi.]]
Pwen kilminan-yan ki roumarkab di koumin-an sa montangn Kotika (730 m) ké montangn fransé (552 m).
=== Klima ===
Klima sa di tip tropikal.
== Listwè ==
* 1930 : Kréyasyon di téritwè di Linini-a, divizyon administrativ ki ka kontni Gran-Santi.
* 1946 : Départmantalizasyon-an di Lagwiyann, téritwè-a di Linini-a ka divini roun larondisman.
* 1968 : Kréyasyon di srèk minisipal di Gran-Santi-Papaychton-Apatou.
* 1969 : Srèk minisipal-ya sa anmòrfrézé an minisipalité.
* 1976 : Séparasyon dé koumin d'Apatou é di Gran-Santi-Papaychton.
* 1992 : Séparasyon dé koumin di Papaychton é di Gran-Santi.
== Démografi ==
Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen 10 000 zabitan, roun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té fika réyalizé an 2005.
== Lékonnonmi ==
Lanmonnen lokal-a sa léro kou annan tout départman-an mé soupannan i posib di wè dé moun péyé an dolar sirinanmen oben an granm dilò. Popilasyon-an ka viv ésansyèlman di so lagrikiltir ké dé prodjwi ki kiltivé kou mannyòk, douri ké wasay. Ròt sa pirogyé é ka arpanté san sésé flòv-a pou ravitayé an lésans sit-ya di lòrpayaj ké zépisri lokal.
Koumin-an ka posédé laérodronm, laérodronm di Gran-Santi.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
39o2w1tn230f96yw0cm87cpvxipv5ui
Gravitasyon
0
1353
4437
4436
2019-11-22T09:57:45Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Solar sys8.jpg|right|350px|thumb|'''Gravitasyon''' ki ka menténi planèt-ya an òrbit otour di Solèy. (Léchèl pa rèspèkté.)]]
'''Gravitasyon'''-an, roun dé kat entéraksyon fondamantal ki ka réji Linivèr-a, sa entéraksyon fizik-a ki rèsponsab di atraksyon-an dé kò masif ant yé. Li ka manifèsté so kò notaman pa atraksyon térès ki nou ka rétni o sòl, gravité-a, ki sa rèsponsab di plizyò manifestasyon natirèl ; maré-ya, òrbit-a dé planèt otour di Solèy, sférisité-a di laplipa dé kò sélès an sa tchèk lègzanp. Di roun mannyè pli jénéral, èstriktir-a à grann léchèl di Linivèr-a sa détèrminé pa gravitasyon-an.
Plizyò téyori té tanté di randé kont di gravitasyon-an. Atchwèlman òkò, téyori-a di rélativité jénéral-a d'Albert Einstein (1915) rès pli satisfézant-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
246z51jzlamec6cxoaqsm1nrha9ma5n
Grek (lanng)
0
1354
4443
4442
2019-11-22T09:57:45Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Grèk'''-a (Ελληνικά an grèk) sa roun lanng élénik, sèl sirvivan di sa fanmi. Anba so fòrm modèrn jé démotik (νέα ελληνικά, δημοτική), i gen jòdla 15 à 22 milyon di lokitò, prensipalman an [[Grès]] é koté [[Chip (péyi)|Chip]] mè osi andan konminoté di djaspora oben minoritèr di ròt péyi (Tirki, Itali, Bilgari, Oukrèn, Masédwann slav, Ongri, Roumani, Moldavi, Jéyòrji). I ka ègzisté égalman oun lanng grèk litirjik (Ακολουθική Ελληνική), inikman anplwayé annan sèrtenn grann sérémoni rélijyéz komémorativ, notaman pa patriarka ékiménik di Konstantinòp.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lanng]]
gyyj18mv2kpwm97spvjwmzs3n6yyath
Grenn
0
1355
4448
4447
2019-11-22T09:57:45Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Lens culinaris seeds.jpg|thumb|Trwa variété di grenn di lanti ki kiltivé.]]
[[Fiché:Cache Memory-jurvetson.jpg|thumb|Sèrten zannimo (gélenngé, pik, etc.) ka pédi dé grenn é frwi andan latè, annan lapo pyébwa-a oben annan bwa ki mouri koté li ké jèrmé pli fasilman]]
[[Fiché:Graines de coquelicots.JPG|thumb|Oun kapsil di kokéliko ké so miltip grenn.|154x154px]]
Annan sik-a di lavi-a dé « plant ké grenn », ki aplé èspèrmatofit, '''grenn''-an sa èstriktir ki ka kontni é protéjé anbriyon véjétal-a. Li sa souvan kontni annan roun frwi ki ka pèrmèt so diséminasyon.
Grenn-an ka pèrmèt ensi à plant-a d'échapé o kondisyon di roun milyé ki divini òstil swé an élwagnan so kò, swé an atandan routour-a di sirkonstans favorab.
Yé ka provini di roun transfòrmasyon di ovil-a ki fékondé. Di sa fè, li sa konpozé an menm tan di parti ki provini di èsporofit matèrnèl (anvlop-ya di grenn-an), di gamétofit (tisou-ya di rézèrv di grenn-an) é di èsporofit di jénérasyon swivant : anbriyon-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
qpgwa2no64rwpb9m3h7vr00zw2mfsse
Grosès
0
1356
4452
4451
2019-11-22T09:57:46Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Pregnancy 26 weeks 1.jpg|thumb|Oun [[fanm]] ansent.]]
'''Grosès'''-a oben '''jèstasyon''' sa léta-a di roun fanm (ki) ansent, ki-lé-di ki ka poté oun anbriyon oben roub fœtus moun, an prensip osen di itéris-a, ki sa nonmen gravid. An jénéral, li ka fè swit à roun rapò sèkswèl, é ka koumansé soulon mannyè di wè-ya à partir di fékondasyon-an (fizyon di roun ovil é di roun èspèrmatozoyid) oben di nidasyon(enplantasyon di anbriyon annan itéris-a), é ka déroulé so kò jouk èspilsyon-an di òrganizasyon-an ki anjandré. Grosès nòrmal-a ka douré an mwayenn nòv mwa, swé trant-nòv simenn.
Grosès-a ka tèrminé so kò an prensip pa roun akouchman ki ka abouti à nésans-a di roun fika moun vyab, rarman plizyò. Lòské òrganism-an ki èspilsé pa sa vyab, a roun avòrtman oben fos kouch. Akouchman-an mouvé fè so kò pa vwa natirèl, oben nésésité oun opérasyon chirirjikal, sézaryenn-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
0czbgrjwbat3e05yuv935yo217fq277
Grès
0
1357
19126
4458
2021-01-01T11:53:39Z
НСНУ
1227
Modèl
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik élénik
|non lokal = Ελληνική Δημοκρατία (el)<br/>Ellinikí Dhimokratía (el)
|drapo = Flag_of_Greece.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Greece.svg
|kart = EU-Greece.svg
|lanng ofisyèl = [[Grèk]]
|kapital = [[Athènes]]
|siperfisi total = 131 957
|jantilé = Grèk
|popilasyon total = 10 757 292
|lannen = 2017
}}
'''Lagrès''', an fòrm lonng '''Répiblik élénik''', (an grèk Ελλάδα / Elládha é Ελληνική Δημοκρατία / Ellinikí Dhimokratía, an grek ansyen é katharévousa Ἑλλάς / Hellás, ) sa roun Léta di [[Léròp]] di Sid é manm di [[Linyon éropéyen]], sitchwé annan ègstrèm Sid dé Balkans.
{{Éròp}}
[[Katégori:Léròp]]
6ep9bu0qfkqnw3i2ayu97i2dkl47oza
Grès antik
0
1358
4464
4463
2019-11-22T09:57:46Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Carte_Grece_antique_02.jpg|thumb|Kart di Grès antik o ve syèk anv. J.-K.]]
Ésprésyon « '''Grès antik''' » ka voyé sivilizasyon dé pèp di lanng é di kiltir grèk douran Antikité-a. Nou ka tandé pafwè pli présizéman pa Grès antik, Grès klasik, an partikilyé Athènes di ve syèk anv. J.-K., sala di Périclès é di trajédi-a, é sala di ive syèk anv. J.-K., di Platon é d'Aristote. Toutfwè, kiltir grèk ka dévlopé so kò pli bònò : épopé-ya di Iliad ké di Odyssée ka roumonté san dout o viiie syèk anv. J.-K. Li osi konsèrvé oun réyèl dinamism o kour dé syèk swivan, pannan lakèl li ka étann so kò annan di nonbréz ròt réjyon.
== Wè osi ==
[[Katégori:Istwè]]
8vrs2zhj8sjuh608vnfaiojyzf4bzzm
Grénad (péyi)
0
1359
4467
4466
2019-11-22T09:57:46Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Grénad
|non lokal = Grenada (en)
|drapo = Coat_of_arms_of_Grenada.svg
|armwari = Flag_of_Grenada.svg
|kart = Grenada_in_its_region.svg
|lanng ofisyèl = [[|Annglé|Annglé]]
|kapital = [[|Saint-Georges (Grénad)|Saint-Georges]]
|siperfisi total = 344
|jantilé = Grénadjen
|popilasyon total = 110 694
|lannen = 2017
}}
'''Grénad''' (annglé : Grenada) sa roun péyi di Lézanti-ya. So kapital sa Saint-Georges.
Sa Léta ensilèr di lanmè dé Karayib ka konprann plizyò zilé, ki tout sitchwé annan parti méridjonnal di larchipèl dé Grénadin.
2atuv77k8o6or2mgxksajhe8nzeriq8
Guam
0
1360
19580
19484
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Escarbot|Escarbot]]
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Guam
|non lokal = Guåhån (ch)
|drapo = Seal of Guam.svg
|armwari = Flag_of_Guam.svg
|kart = Guam_on_the_globe_(Southeast_Asia_centered)_(small_islands_magnified).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]] ké chamorro
|kapital = [[Hagåtña]]
|siperfisi total = 549
|jantilé = Gwanmen
|popilasyon total = 159 358 ha
|lannen = 2010
}}
'''Guam''' (Guåhan, ékri osi Guahan an chamorro) sa roun lil sitchwé annan lwès di [[loséyan Pasifik]]. Li sa pli grann lil (549 km2) di [[Mikronézi]] é di archipel di zil Marianne don li sa lil pli méridyonal.
rkhsvzb5iss4f587opg4tg4lsl46fx6
Guru Granth Sahib
0
1361
4477
4476
2019-11-22T09:57:46Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Guru Granth Sahib.jpg|thumb|right|300px|Liv sen ki ouvè.]]
'''Guru Granth Sahib''' sa liv sen-an dé Sikh, ki ka konsidéré li kou yé Guru (oben mèt èspiritchwèl) étèrnèl.
So non ka artikilé so kò soulon tèrm-yan ki ka vini di sanskrit, di pendjabi é di arab-a :
* Guru ki ka signifyé « oun moun ki ka mennen zòt di soukousité an limyè-a » (sans-a di gu sa « soukousité », tandi ki ru lé di « limyè-a »).
* Granth ki ka signifyé « Liv sakré-a » (anmòrfwézé Granth senpman pa « liv » sa rousanti pa Sikh-ya kou roun mank di rèspè lòské krwayan-an ka palé di Guru Granth Sahib; soupannan an penjabi Granth ka signifyé : liv.)
* Sahib, (mo ki ka vini di arab-a ki roupran an indi), ka signifyé « konpagnon », « zanmi ».
Oun anmòrfwazaj posib sa donk : Mèt Guru Liv-a, oben, So Ségnéri Liv Gourou-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Rélijyon]]
c2m0s3yascnqs8cls3w4h6tciuvvdlo
Guru Nanak
0
1362
4480
4479
2019-11-22T09:57:47Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Sikh_Gurus_with_Bhai_Bala_and_Bhai_Mardana.jpg|thumb|Gurū Nānak, o sant, antouré dé dis gourou sikhs, asou roun rar lapentir di èstil Tanjore di finisman-an di xixe syèk.]]
'''Nānak''' oben '''Gurū Nānak Dev''' (+?an penjabi, ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਦੇਵ (Gurū Nānak Dev)) (15 avril 1469, atè Talwandi annan atchwèl Pendjab pakistanè - 7 mè 1539, atè Kartarpur, Penjab endjen) té roun mistik é powèt endjen, mèt fondatò di Sikhism é pronmyé dé dis Guru di sikhism.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
s8v2kq3fseddnesggjxwaokf5085uzl
Gwatémala
0
1363
4483
4482
2019-11-22T09:57:47Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Gwatémala
|non lokal = República de Guatemala (es)
|drapo = Flag_of_Guatemala.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Guatemala.svg
|kart = Guatemala_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Èspangnòl]]
|kapital = [[Gwatémala (vil)|Gwatémala]]
|siperfisi total = 108 890
|jantilé = Gwatémaltèk
|popilasyon total = 16 051 208
|lannen = [[2014]]
}}
'''Gwatémala''', an form long '''Répiblik di Gwatémala''', an espagnol (lanng ofisyèl) República de Guatemala, sa roun péyi di Amérik santral.
lj9lxjfeoeeeudutlg3ev56w98ifof7
Gwiyannan
0
1364
18365
4501
2020-05-29T12:31:45Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik koopérativ di Gwiyannan
|non lokal = Co-operative Republic of Guyana (en)
|drapo = Flag_of_Guyana.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Guyana.svg
|kart = Guyana_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = Georgetown
|siperfisi total = 214 970
|jantilé = Gwiyannyen
|popilasyon total = 735 222
|lannen = 2015
}}
'''Gwiyannan''', an fòrm lonng '''Répiblik koopérativ di Gwiyannan''', an annglé Co-Operative Republic of Guyana, ansyennman Gwiyann britannik, sa roun Léta di Commonwealth ki sitchwé an [[Lanmérik di Sid]]. A osi sèl Léta sidanmériken ki ganyen kou lanng ofisyèl annglé-a. Lokalizé o nò di lékwatò-a men annan tropik-ya, li ka dispozé di lakot asou loséyan Atlantik-a. Gwiyannan-an sa antouré à lès-a pa [[Sourinanm]]-an, o sid é o sid-lwès pa [[Brézil]]-a épi à lwès-a pa Vénézwéla. A trwézyenm pli piti péy-a di Lanmérik di Sid-a é li ka fè parti dé pli pov. Gwiyannan-an sa roun di Dé dannyé péy-ya asou kontinan anmériken-an koté kondjwit-a ka fè so kò di koté gòch.
Gwiyannan ka signifyé « latè ké dilo abondan » an lanng arawak-a. Péy-a sa karagtérizé pa so vas danbwa tropikal ki diséké pa patché flòv-ya, krik ké chit dilo, notanman chit-ya di Kaieteur asou flòv Potaro. Tepuys di Gwiyannan sa sélèb pas li enspiré ronman-an d'Arthur Conan Doyle "Le Monde perdu", an 1912.
Kapital-a di Gwiyannan, Georgetown, sa sitchwé asou lakot atlantik-a é ka konté anviron 245 000 zabitan.
== Listwè ==
[[Fiché:Statue_of_Queen_Victoria,_Georgetown,_Guyana.jpg|thumb|Èstati di renn Victoria atè Georgetown]]
Lòské pronmyé Éropéyen-yan rivé annan réjyon-an otour di 1500, Gwiyannan-an té abité pa Arawak-ya, tribi-ya di pèp Karayb ké Anmérendjen. Byen ki Gwiyannan-an té apèrsouvwè pou pronmyé fwè-a pa Christophe Colomb pannan so trwézyenm vwayaj (an 1498), li pa té kolonnizé pa Éropéyen-yan anvan ki Néyèrlandé-ya ka établi laba an 1616 trwè kolonni séparé ; Essequibo (1616), Berbice (1627), ké Demerara (1752). Koumannman-an té asimen pa Britannik-ya bò'd finisman-an di xviiie syèk ké Néyèrlandé-ya té fòrmèlman sédé téritwè-a an 1814. An 1831, trwè téritwè-ya divini roun sèl é menm kolonni britannik anba non-an di Gwiyann britannik.
An 1953, roun nouvèl konstitisyon établi soufraj inivèrsèl-a. Élègsyon-yan d'avril 1953 ka bay roun majorité o People's Progressive Party, ki jijé tròp à goch pa Biro dé Kolonni. Parmi pronmyé lalwa-ya di nouvèl gouvèlman ka figiré lobligasyon-an pou antrépriz-a di roukonnèt drwè sendikal-a. Dé troup sa voyé ké Konstitisyon-an sa sispann. Colonial Office ka jistifyé sa désizyon an déklaran ki « gouvèlman britannik-a désidé ki Konstitisyon di Gwiyannan divèt fika sispann pou prévéni sibvèrsyon kouminis-a di gouvèlman ké roun kriz danjéré annan lòrd piblik-a ké zafè ékonnonmik-ya ».
An 1963, gouvèlman progrésis-a di « minis an chèf » Cheddi Jagan ka rézisté à roun tantativ di koudLéta ki ka lésé 170 mò. Gwiyann britannik-a ka agsédé finalman à lendépandans-a an 1966 anba non-an di Gwiyannan. An 1974 sa kréyé kouminoté Jonestown, à roun dizenn di kilomèt di Port-Kaituma pa révéran-an Jim Jones. Sa kouminoté di sègt-a di Tanp di Pèp ka rantré annan listwè-a 18 novanm 1978-a pa sousid kolègtif-a di 914 moun don 276 timoun.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Guyana_rel_1991.gif|thumb|Kart di Gwiyannan.]]
Péyzaj-a di Gwiyannan pouvé fika aprogsimativman divizé an trwè réjyon :
* oun étrwa plenn marékajé lonng-an di lakot atlantik-a ;
* oun sentir di sab blanng à lentéryò-a di péy ké danbwa vyèrj-a ké laplipa dé jizman di minré ;
* pli larj parti-a di péy sa konstitchwé di montangn é di sanvann. Pwen-an ki pli élvé-a le sa mon Roraima ki ka kilminen à 2 772 mèt annan so parti gwiyannyen.
Flòv prensipal-ya sa l'Essequibo, Demerara, Corentyne ké Berbice.
[[Fiché:Guyana_Regions_map2.png|thumb|Kart réjyonnal di Gwiyannan.]]
Klima-a sa tropikal, prèsk ékwatoryal, ki-lé-di cho ké limid, mé soupannan modéré pa alizé-ya di nò-lès lonng-an di lakot-a. I gen Dé sézon di lapli-ya, pronmyé-a di mè à mi-out, ségon-an di mi-novanm à mi-janvyé.
=== Frontchè térès ===
* 1 119 km ké Brézil-a ;
* 743 km ké Vénézwéla ;
* 600 km ké Sourinanm-an.
=== Rouvandikasyon téritoryal ===
Gwiyannan-an sa konfronté à Dé rouvandikasyon téritoryal pa so vwézen-yan :
* pa Vénézwéla : Guayana Esequiba, zonn ki konprann ant frontchè-a dé Dé péy ké flòv Essequibo. Rouvandikasyon tré ansyen (anvan lendépandans-a di Gwiyannan), Guayana Esequiba ki ka fè inisyalman partie di Gran Kolonbi-a ; li ka rouprézanté 62 % di so téritwè ;
* pa Sourinanm-an : oun zonn annan anng sid-lès di Gwiyannan.
== Kiltir ==
A sèl Léta an Lanmérik, ké Sourinanm-an, koté nou ka kondjwi à goch kou o Rwéyonm-Ini.
=== Dèskripsyon dé prensipal lafèt o Gwiyannan ===
[[Fiché:Mashramani-in-Guyana-2007-by-GuyaneseTavern.jpg|thumb|Lafèt di Répiblik-a o Gwiyannan, 23 févriyé-a.]]
[[Fiché:Xmas_at_Rgust.jpg|thumb|Roun group ka fété Nwèl o Solé o Gwiyannan.]]
Prensipal lafèt-ya di Gwiyannan ka dékri yé kò kou ka swiv :
* lafèt di Répiblik-a : dipi 1966 sa lajòrnen di 23 févriyé sa jou-a ki ka marké kasansyon-an di téritwè à lendépandans-a fas o Rwéyonm-Ini ;
* lafèt di Caricom 3 jwiyé-a : li ka sélébré lyannaj-ya di kouminoté anglofonn karibéyen-an don Gwiyannan-an ka fè parti ;
* lafèt di libèrté-a 14 out : dipi 1833 sa lajòrnen ka sélébré lalwa-a di Palman di Rwéyonm-Ini ki ka aboli an 1833 lèsklavaj-a pli gran parti-a di Lanpir britannik-a ;
* Nwèl : an sa lajòrnen di 25 désanm, kaz-a sa jénéralman gardé pròp é réparé si li sa andonmajé. I gen patché limyè di Nwèl pou dékoré. Ménou-a sa konpozé di poulé, di denn, di fars, di pò à lay ké zongnon ki marinen. Désè-a sa sirtou fanmé gato nwè lokal-a ké bwéson-an ki priviléjyé pou Nwèl an Gwiyannan sa labyé-a di jenjanm.
== Kod ==
Gwiyannan gen pou kod :
* GUY, soulon nòrm-an ISO 3166-1 kod alpha-3 (lis dé kod péy),
* GUY, soulon lis-a dé kod péy di CIO,
* GUY, soulon lis-a dé kod entèrnasyonnal dé plak minéralojik,
* GUY, soulon lis-a dé kod péy ki itilizé pa OTAN-an, kod alpha-3,
* GY, soulon lis-a dé kod péy ki itilizé pa OTAN-an, kod alpha-2,
* GY, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kod péy), kod alpha-2,
== Wè osi ==
{{Lanmérik di Sid}}
[[Katégori:Gwiyannan]]
[[Katégori:Lanmérik di Sid]]
5ilw7cq7f4cr7zhbsfi2suzlp2yurn5
Gwiyàn
0
1365
4503
4502
2019-11-22T09:57:48Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT[[Lagwiyann]]
1tzznhifi7vzifz1wqmpuk52qhuwh8s
Hammurabi
0
1366
4507
4506
2019-11-22T09:57:48Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:P1050771_Louvre_code_Hammurabi_bas_relief_rwk.JPG|thumb|Hammurabi (dibout) antren di rousouvwè so ensign rwayal dé lanmen di Shamash (oben Marduk).]]
'''Hammurabi''' oben '''Hammourabi''', né bò'd 1810 anv. J.-K. atè Babylone é mouri bò'd 1750 anv. J.-K. annan menm lavil, sa sizyèm rwè di Babylone di pronmyé dinasti babylonyenn, ki ka régné di 1792 anv. J.-K. à so lanmò. I ka siksédé à so pè, Sin-muballit, ki abdiké an rézon di so santé défayant. Gras à di nonbréz kanpagn militèr, i ka étann kontrol-a di Babylone asou m Mézopotami, ka achévé konkèt-ya di Sumer é d'Akkad.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
f2twfmgcdo7sojiwz6apvv1bhof4ahs
Himalaya
0
1367
4511
4510
2019-11-22T09:57:48Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Topografic map of Himalaya.png|thumb|Kart topografik di Himalaya.]]
'''Himalaya''' (sanskrit : हिमालय di hima (lanèj) ké ālaya (démèr), litéralman « démèr di lanèj », népalè : हिमालय, hindi : हिमालय, ourdou : ہمالیہ), ou '''chèn di Himalaya''', sa oun ansanm di chenn di montangn ki ka étiré so kò asou pli di 2 400 km di long é sa larj di 250 a 400 km, ki ka séparé sou-kontinan endyen di plato tibéten annan sid di [[Lazi]].
Li ka koumansé a lwès o Nanga Parbat o Pakistan é ka terminé so kò a lès o Namche Barwa o Tibet. Sa ansanm montangné, délimité a lwès pa valé di flèv Indus é a lès pa valé di flèv Brahmapoutre, ka kouvri oun lè di anviron 600 000 km2.
[[Katégori:Azi]]
[[Katégori:Montangn]]
m7qw770ccs94mmr44htr7ceo9m13bdl
Hip-hop
0
1368
19297
19296
2021-12-22T19:01:04Z
Quinlan83
1468
Undid edits by [[Special:Contribs/185.177.229.71|185.177.229.71]] ([[User talk:185.177.229.71|talk]]) to last version by 194.233.70.27
wikitext
text/x-wiki
[[File:LIL WAYNE BY CHRIS ALLMEID.jpg|thumb|Lil Wayne]]
'''Hip-hop''', '''lanmizik rap''' oben '''lanmizik hip-hop''' sa roun janr mizikal ki karaktérizé pa roun ritm akonpagné di rapè di chanté. Janr-a ka dévlopé so kò antan ki mouvman kiltirèl é artistik o Étazini, atè New York, annan South Bronx of koumansman dé lannen 1970. Orijinèr dé ghetto nwè ké latino di New York, li ka répann so kò rapidman annan ansanm-an di péyi épi o monn antché o pwen di divini oun kiltir irbenn enpòrtant. Kiltir hip-hop ka konnèt plizyò disiplin : rap (oben MCing), DJing, break dancing (oben b-boying), graffiti, beatboxing.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
[[Katégori:Lamizik]]
ljmdz0jnf36x31v637eu38m13vtpjsl
Hokusai
0
1369
4520
4519
2019-11-22T09:57:48Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Hokusai_portrait.jpg|thumb|Lotoportrè, ''Mizé di Louv".]]
'''Katsushika Hokusai''' (葛飾 北斎?), né pronmyé jou-a di sik sègzajésimal di nòvyèm mwa di lannen métal-éné-dragon di lè Hōreki — probabman 31 òktòb 1760 atè Edo (atchwèl Tokyo) — é mouri o bonmanten-an di dis-lwityèm jou di katriyenm mwa di lè Kaei, lan II — probabman 10 mè 1849 andan men vil-a —, sa roun pent, désinatò èspésyalis di ukiyo-e, gravò é lotò d'ékri popilèr japonnè soutou konnèt anba non-an di Hokusai (北斎?), oben di so sirnon di « Vyé Fou di désen ».
== Annèks ==
== Nòt ké référans ==
[[Katégori:Personalité]]
hzn1pr4hcaoj3ifnqprjyvfn2j9k34s
Homo sapiens
0
1370
19030
19029
2020-09-18T17:33:32Z
Stanglavine
779
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/178.176.77.122|178.176.77.122]] ([[User talk:178.176.77.122|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Akha_cropped.png|thumb|Oun [[wonm]] ké oun [[fanm]] di étni Akha an Taylann.]]
'''Homo sapiens''' (« wonm savan »), kominéman aplé Wonm modèrn, « Wonm », « Wonm anatomikman modèrn », « moun », sa oun lèspès di primat ki aparèt i té gen anviron 315 000 lan é ki ka apartni a fanmi-a dé hominidé. Li sa sèl rouprézantan atchwèl di janr Homo, ròt lèspès-ya, di oun kenzenn, té étent.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
1m9a1rnkpdaorseywnx4fqjhgzcz7fp
Hong Kong
0
1371
17393
17365
2019-12-20T04:48:35Z
Chongkian
199
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Hong Kong
|non lokal = Hong Kong Special Administrative Region of the People's Republic of China (en)<br/>中華人民共和國香港特別行政區 (zh)
|drapo = Regional Emblem of Hong Kong.svg
|armwari = Flag_of_Hong_Kong.svg
|kart = China_Hong_Kong_4_levels_localisation.svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]], chinwè (ansanm ké kantonnen épi mandaren)
|kapital = .
|siperfisi total = 1 104
|jantilé = Hongkongé
|popilasyon total = 7 234 800
|lannen = 2014
}}
[[File:Hong Kong Island Skyline 2009.jpg|thumb|Hong Kong]]
'''Hong Kong''' (chinwè : 香港 ; pinyin : Xiānggǎng ; Wade : Hsiang¹-kang³ ; kantonnen Jyutping : Hoeng¹gong² ; kantonnen Yale : Hēunggóng ; litéralman : « por o parfen » oben « dégra parfimen »), ofisyèlman '''Réjyon administrativ èspésyal di Hong Kong''' Répiblik popilèr di Lachin, sa pi gran é pi péplé di dé réjyon administrativ èspésyal-ya (RAE) di [[Lachin|Répiblik popilèr di Lachin]] (RPL).
[[Katégori:Lachin]]
go29bb4phy2uud8qpbjrp3hg1im78ki
Hubble (téleskop spasyal)
0
1372
18366
14607
2020-05-29T12:31:50Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:HST-SM4.jpeg|thumb]]
'''Téléskòp èspasyal Hubble''' (an anglé Hubble Space Telescope, an abréjé HST) sa roun téléskòp èspasyal ki dévlopé pa NASA-a ké roun partisipasyon di Ajans èspasyal éropéyenn, opérasyonèl dipi 1990. So mirwè di grann tay (2,4 mètr di djamèt), ki ka pèrmèt li di rèstitchwé dé imaj ké roun rézolisyon angilèr entéryò à 0,1 ségonn d'ark ensi ki so kapasité pou òbsèrvé ké lèd-a d'imajò é èspèktroskòp annan enfrarouj pròch-a é iltravyolé-a, ki ja pèrmèt li di sirklasé, pou di nonbré tip d'òbsèrvasyon, enstriman-yan d'òbsèrvasyon, enstriman-yan o sòl ki pli pwisan, andikapé pa prézans-a di latmòsfè térès-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
4ee3y5n4tkou1rpfebpz97icut6w8jb
Ibn Al-Roumi
0
1373
4536
4535
2019-11-22T09:57:49Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Ibn Al-Roumi''', oben '''Abou el-Hassan Ali ben Abbas ar-Roumi''', sirnonmen ibn ar-Roumi pas so pè té krétchen, sa roun powèt arab chiite né an 836 é mouri an 896, atè Bagdad.
I ka lésé dèyè li dé lèt ki li té voyé pou so zanmi é oun diwan. Li pédi so pròch é mété so kò à ékri dé powèm koté li ka kritiké sa ki fè li di mal. Épi li mouri anpwazonnen.
== Lyen ègstèrn ==
[[Katégori:Personalité]]
futqin3pdpmrdqh4qehbvwtyt5b6do2
Ibn Battûta
0
1374
4539
4538
2019-11-22T09:57:49Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Handmade_oil_painting_reproduction_of_Ibn_Battuta_in_Egypt,_a_painting_by_Hippolyte_Leon_Benett..jpg|thumb|Ibn Battûta an Éjip, litografi di xixe syèk di Léon Benett.]]
'''Ibn Battûta''' (an arab : ابن بطوطة, an bèrbèr : ⵎⵉⵙ ⵏ ⵡⵓⴱⵟⵟⵓⵟ), di so non konplè '''Abu Abdallah Muhammad Ibn Abdallah al-Lawati at-Tanji Ibn Battuta''' (أبو عبد الله محمد بن عبد الله اللواتي الطنجي بن بطوطة), né 24 févriyé 1304 koté Tanger é mouri an 1377 koté Marrakech, sa roun èsploratò ké vwayajò d'orijin bèrbèr ki parkouri prè di 120 000 kilomèt ant 1325 é 1349, di Tombouctou o sid, jouk ansyen téritwar-a di Khanat bilgar di Volga o nò, é di Tanger koté lwès jouk Quanzhou an Ègstrèm-Oryan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
55834xxmrr2fdjiiqtett3qhjlohczz
Ibn Khaldoun
0
1375
4543
4542
2019-11-22T09:57:49Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Ibn_Khaldoun-Kassus.jpg|thumb|Èstati di Ibn Khaldoun.]]
'''Ibn Khaldoun''', an arab : ابن خلدون (Ibn Khaldoûn), di so non konplè '''Abū Zayd ‘Abd ar-Raḥmān ibn Muḥammad ibn Khaldūn al-Ḥaḍramī''' (né 27 mè 1332 atè Tunis é mouri 17 mars 1406 atè Kèro), sa roun istoryen, filozòf, diplomat é wonm politik ifriqiyen, isou di oun fanmi andalouz d'orijin arab.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Filozòf]]
ox0ujtr6ua0ft1p7i9d4e6n5m7dlx7c
Idrojèn
0
1376
19218
4546
2021-07-15T19:04:21Z
Shihab1729
1557
+video #WPWP # WPWPBN
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Emissions Spectra.webm|vignette|247x247px|Hydrogen Spectrum test]]
'''Idrojenn'''-an sa éléman chimik-a di niméro atomik 1, di senbòl H. Idrojenn-an ki prézan asou Latè sa prèsk antchèrman konstitchwé di izotòp èstab-a 1H (oun proton, zéro nétron), mè ka konpòrté anviron 0,01 % di 2H (oun proton, oun nétron), èstab égalman. Oun trwazyenm izotòp 3H (oun proton, Dé nétron), enstab, sa roun prodjwi annan èsplzyon nikléyèr-ya. Sa trwa izotòp-ya ki rèspèktivman aplé protium, deutérium é tritium.
Idrojenn-an pouvé gen nonm-yan d'oksidasyon 0 (di idrojenn H2 oben idrojenn métalik), +I (annan laplipa di so konpozé chimik-ya) é –I (annan idrir métalik-ya). Idrojenn-an sa roun éléman élèktropozitif, frékaman yonizé à l'état H+ oben H3O+. Mè li ka fòrmé osi dé lyézon kovalant, notamment annan dilo-a é matchè òrganik-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
4k6w6ppdqegexruc85hjnq9747i96xw
Igor Stravinsky
0
1377
4549
4548
2019-11-22T09:57:50Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Igor_Stravinsky_Essays.jpg|thumb|Igor Stravinsky an 1921]]
'''Igor Fiodorovitch Stravinsky''' (an ris : Игорь Фёдорович Стравинский), né lou 17 jen 1882 à Oranienbaum an Risi é mò lou 6 avril 1971 à New York o Étazini, sa roun konpozitò, chef di lòrkès é pyanis ris (natiralizé fransè an 1934, épi amériken an 1945) di lamizik modern, konsidéré kou roun di sé konpozitò sé pli enfliyan di XXe syèk.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
bruysku5bbnk02ozew3tv35su9p63h1
Iliade
0
1378
4554
4553
2019-11-22T09:57:50Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:AmbrosianIliadPict47Achilles.jpg|thumb|Achille ki ka sakrifyé a Zeus, maniskri di ''Iliad'' di Bibliyotèk Anbrosyenn di Milan Ve syèk).]]
'''Ilyad'''-a (an grèk ansyen Ἰλιάς / Iliás, an grèk modèrn Ιλιάδα / Iliáda) sa roun épopé di Lagrès antik-a atribiyé à aèd-a Omèr. Sa non ka provini di périfraz-a « powenm-an d'Ilion » (ἡ Ἰλιὰς ποίησις / hê Iliàs poíêsis), Ilion (Ἴλιον / Ílion) ki sa ròt non di lavil-a di Troie.
Ilyad-a sa konpozé di 15 337 ègzamèt daktilik é, dipi lépòk hellénistik-a, divizé an venn-kat chanté. Tèks-a té probabman té konpozé ant -850 é -750, swé ka syèk aprè péryòd-a à lakèl istoryen-yan ka fè korèsponn lagèr mitik-a ki li ka rélaté. Li pa té fiksé pa ékri ki anba Pisistrate, o vie syèk anv. J.-K..
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Litératir]]
qcu19bz271ouvbvjncjsl6gf99uzikx
Imajri pa rézonans magnétik
0
1379
4557
4556
2019-11-22T09:57:50Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Imajri pa rézonnans magnétik''' ('''IRM''') sa roun tèknik d'imajri médikal ki ka pèrmèt d'òbténi dé wè an Dé oben trwa dimansyon di entéryò-a di kò di fason ki pa envazib ké roun rézolisyon an konstrat rélativman élvé. IRM-an ki ka roupozé asou prensip-a di rézonnans magnétik nikléyèr-a (RMN) ki ka itilizé propriyété kantik-ya dé nwayo atomik pou spèktroskopi-a an analiz chimik. IRM-an ka nésésité oun chan magnétik pwisan é èstab ki prodjwi pa roun éman siprakondiktò ki ja kréyé oun magnétizasyon dé tisou pa alignman dé moman magnétik di spin. Dé chan magnétik ka osiyé pli fèb, nonmen « radjofrékans », sa alò apliké di fason à léjèrman modifyé sa alignman é prodjwi roun fénomenn di présésyon ki ka bay lyé lieu à roun signal élèktromagnétik mizourab.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
je4yi0cwiib1v6e00urf6cyv70k0vjc
Infarctus di myokard
0
1380
4560
4559
2019-11-22T09:57:50Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Enfratis di myokard''' (IDM ki sa roun abréyasyon kourant) sa roun nékroz (lanmò di sélil) di roun parti di mousk kardjak ségondèr akoz di roun défo d'apò sangen (ischémi) annan kad-a di maladi koronaryenn. An langaj kouran, nou ka aplé pli souvan-an oun « kriz kardjak » oben senpman enfraktis. I ka prodjwi so kò lò roun oben plizyò artèr koronaèr ka bouché yé kò, sélil-ya di myokard (mousk-a ka konstitchwé tchò-a) ki irrigé pa sa artèr(-ya) pa fika alò pli oksijéné, sa ki ka provoké yé soufrans (doulò rousanti) é pouvé abouti à yé lanmò(sikatris di enfraktis-a ki ké pèrsisté abitchwèlman). Zonn-an « enfarsi » pli ka kontrakté so kò korèkman.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
bcaposijqa7fjm3eyc2l0nv9kjythar
Inité di mizour anglo-saksonn
0
1381
4563
4562
2019-11-22T09:57:50Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Inité di mizour anglo-saksonn''' dé inité di mizour orijinèr d'Anglétèr òkò itilizé, annan sèrten ka, annan divèr péyi anglo-sakson oben ki gen roun éritaj komen ké Rwayom-Ini.
Pyé anglé ka antrétni ké pyé romen rasyo trant-sis à trant-senk, kobsékans di définisyon-an di chan anglé di référans, oksgang-a, ki ka valé 15 akr. Si nou ka pran kou référans définisyon modèrn-an di pyé anglé fi 304,8 milimèt, pyé romen istorik-a divèt mizouré (35 × 304,8 ÷ 36 =) 296⅓ mm. Sa valò ka konkòrdé ké étid modèrn-yan di valò istorik-a di nonmen pes monetalis.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
haj6t0xzxr7dzuml4h1rsi9g4fshlcv
Inivèr
0
1382
19383
4567
2022-03-21T20:35:40Z
Andre Engels
869
changed to redirect [[Linivèr]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Linivèr]]
h0fe002z7ge8skpts4sbb2ripmxlxcb
Inondasyon
0
1383
4570
4569
2019-11-22T09:57:51Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Vesoul Inondation rue d'Alsace-Lorraine.jpg|thumb|Lari di Alsace-Lorraine di Vesoul inondé.]]
Oun '''inondasyon''' sa roun sibmèrsyon tanporèr, natirèl oben artifisyèl, di roun lèspas ké dilo likid-a. Sa tèrm sa frékaman itilizé pou dékri :
* débòrdman-an di roun kour d'lo, an kri épi an dékri, asou téren vwézen ;
* dilo-a sa répandou annan talweg-ya ké déprésyon topografik-ya ;
* rwisèlman trè enpòrtan-an, swé asou dé latè ki kiltivé (inondasyon bouèz), swé an zonn enpèrméyab irbanizé ;
* débòrdman-an oben konsékans-ya di riptir-a d'ouvraj artifisyèl idrolik tèl ki réténi d'lo, dig, kanalizasyon (agrikòl, d'lo potab, d'asénisman) oben riptir-a di roun réténi natirèl kou sa di roun lak glasyèr, ki ka provoké oun inondasyon soudenn.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
morc0x1no56dbrl30n8i22h8bjaejal
Entèrnèt
0
1384
18172
18171
2020-02-01T20:47:29Z
FanmDjok
22
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Internet map 1024.jpg|thumb|upright|Vizwalizasyon di miltip chimen-yan atravè roun pòrsyon di Entèrnèt.]]
[[Fiché:FixedBroadbandInternetPenetrationWorldMap.svg|thumb|upright|Nonm di abonnman asou Entèrnèt pa lagsé figs ki rapòrté bay popilasyon-an, èsprimen an poursantaj, pa péyi, an 2012.]]
'''Entèrnèt''' sa rézo enfòrmatik mondjal-a ki aksésib pou piblik. A roun rézo di rézo, ké kouminikasyon di patché, san sant névraljik, ki konpozé di milyon di rézo ki osi byen piblik ki privé, iniversitèr, koumèrsyal ké gouvèlmantal, yémenm rougroupé an rézo otonnonm.
Lenfòrmasyon-an sa transmèt pa Entèrnèt grémési roun ansanm ki èstandardizé di protokòl di transfè di data, ki ka pèrmèt lélaborasyon di aplikasyon-yan épi di sèrvis ki varyé kou kourilèt élektronnik-a, mésajri enstantannen-an, pòs bò pòs ké World Wide Web-a. A laparisyon-an di sa dannyé-a ki popilarizé Entèrnèt-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Entèrnèt|*]]
cd9786h34secf3m0yndu6fem51xfteg
Inyon di sé répiblik sosyalis sovyétik
0
1385
4577
4576
2019-11-22T09:57:51Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Inyon dé répiblik sosyalis sovyétik''', abréjé an '''IRSS''', ou an Inyon sovyétik (an ris : Союз Советских Социалистических Республик, abréjé an : СССР ; transkrisyon : Soïouz Sovietskikh Sotsialistitcheskikh Riespoublik, SSSR ; litéralman « Inyon di sé répiblik sosyalis di sé konsèy »), sa roun Léta fédéral a réjim kominis, formé di kenz Répiblik sosyalis sovyétik dit « inyonal » an IRSS : союзной, ki té ègzisté di 30 désanm 1922 jouk so disolousyon 26 désanm 1991.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ih0p5ttzokmr5pzf9aco50m5id25e08
Ion
0
1386
19002
19001
2020-07-21T13:37:17Z
MF-Warburg
65
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/Azzount|Azzount]] ([[User talk:Azzount|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Escarbot|Escarbot]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Periodic_table_ion_Tableau_p%C3%A9riodique_ion.png|thumb]]
Oun '''ion''' oben '''yon''' est sa roun atom oben roun molékil élèktrik, pas ki so nonm d'élèktron sa diféran di so nonm di proton. Nou ka distengé Dé grann katégori d'ion : kasyon-yan ki charjé pozitivman, ké anyon-yan ki charjé négativman.
Sign-an é valò-a di sa chark élèktrik sa endiké an èspozan à finisman-an di fòrmil chimik-a di ion-an, an miltip di charj élémantèr-a e (lò ion-an pas ka poté ki roun charj, nou pa ka endiké ki sign-an). Lègzanp : Cu2+ ka rouprézanté ion kwiv-a (II) di charj 2e, Na+ ion sodium-an di charj e, Cl−pou ion klòr-a di charj −e.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
9ykzz8l3xr8hvtagx45thpc00nb9589
Ipertansyon artéryèl
0
1387
4585
4584
2019-11-22T09:57:51Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Ipèrsansyon artériyèl''' (ITA) sa roun patoloji kardjovaskilèr ki défini pa roun présyon artériyèl tròp élvé. Souvan miltifaktoryèl, HTA pouvé fika aigüe oben kronik, ké oben san sign di gravité. Nou ka palé kominéman di ipertansyon artéryèl pou roun présyon artéryèl systolik sipéryò à 140 mmHg ké roun présyon artéryèl djastolik sipéryò à 90 mmHg.
== Définisyon ==
Présyon artéryèl-a divèt fika mizouré an pozisyon asiz oben alonjé, aprè 5 à 10 minout di répo. Médsen-an ka mizouré Dé nonm :
* sala di présyon artéryèl sistolik oben PA ki ka rouflété présyon-an lò kontraksyon-an di vantrikil goch (sistol), ensi ki rézistans vaskilèr périférik-ya ;
* présyon artéryèl djastolik-a oben PAD ;
* oun présyon artéryèl mwayenn ka kalkilé so kò à partir dé Dé pronmyé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Maladi]]
6xr4dbg8x17s2axeoj03na8upg6avot
Irak
0
1388
18228
4587
2020-04-28T00:38:13Z
CommonsDelinker
24
Replacing Coat_of_arms_of_Iraq_(2008).svg with [[File:Coat_of_arms_of_Iraq_(2008–present).svg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: [[:c:COM:FR#FR4|Criterion 4]]).
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Irak
|non lokal = جمهورية العراق (ar)<br/>Jumhūrīyatu-l ʿIrāq (ar)<br/> كۆماری عێراق (ku)<br/>Komarê ʿIraq (ku)
|drapo = Flag_of_Iraq.svg
|armwari = Coat of arms of Iraq (2008–present).svg
|kart = Iraq_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Arab]], Kurde
|kapital = [[Bagdad]]
|siperfisi total = 435 052
|jantilé = Irakyen(n)
|popilasyon total = 36 004 552
|lannen = 2014
}}
'''Irak''', an form longe '''Répiblik di Irak''', sa roun péyi di Pròch-Oryan, sitchwé o nò pénensil arabik. Irak, term ki ka vini di persan Eraq é ka signifyé litéralman « bas latè », sa pafwè aplé Bilād ar-Rāfidain, litéralman « péyi-a di dé flèv », an référans o Tig é à Éfrat.
f6g0f3hmmnpmj2kpv02pfabghxq9tvy
Iran
0
1389
4591
4590
2019-11-22T09:57:51Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik islamik di Iran
|non lokal = جمهوری اسلامی ايران (prs)<br/>Jomhuriye Eslâmiye Irân (prs)
|drapo = Flag of Iran.svg
|armwari = Coat of arms of Iran.svg
|kart = Iran (orthographic projection).svg
|lanng ofisyèl = Persan
|kapital = Téhéran
|siperfisi total = 1 648 195
|jantilé = Iranyen(n)
|popilasyon total = 82 801 633
|lannen = 2016
}}
'''Iran'''-an (an pèrsan : ايران, Irân), égalman aplé '''Pèrs''', an fòrm lonng '''Répiblik islamik d'Iran''' (an pèrsan : جمهوری اسلامی ايراﻥ, Jomhuriye Eslâmiye Irân), sa roun péyi di Azi di Lwès. Li sa bòrdé o nò pa lanmè Kaspyenn-an, o sid pa gòlf Pèrsik-a ké gòlf-a d'Oman. I ka patajé dé frontchèr ké Afghanistan-an, Arméni-a, Azerbaïdjan-an, Irak-a, Pakistan-an, Tirkménistan-ab ké Tirki-a. Péyi-a ka kouvri oun sipèrfisi di 1 648 195 km2. Iran-an sa roun péyi fòrtman divèrsifyé asou plan-an dé gran ansanm natirèl ki di so popilasyon ké so kiltir.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Azi]]
ilucpe6f4s3p0vi8ab13yqf6qxb2q6o
Iranis (planèt)
0
1390
19329
19316
2022-02-03T05:05:24Z
Kwamikagami
865
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Uranus.jpg|thumb|Iranis wè pa sonn Voyager-a 2 an 1986.]]
'''Iranis''' (senbòl : [[File:Uranus symbol (fixed width).svg|16px|⛢]]) sa roun planèt jéyant di laglas di tip Neptune frèt. A 7e planèt di Sistenm solèr pa so distans o Solèy, di 3e pa tay-a ké di 4e pa lamas-a. Li divèt so non à divinité romenn-an di syèl, Uranus, pè di Saturne ké gran-pè di Jupiter. Uranus sa pronmyé planèt ki dékouvèrt à lépòk modèrn-an. Byen ki li sa vizib ké wèy touni kou senk planèt-ya ki déjà konnèt, so karaktèr planétèr pa té idantifyé an rézon di so trè fèb lékla (à limit-a di vizibilité-a) é di so déplasman ki ka aparèt trè lan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Planèt]]
p8l0b2olpdj7v4d0kh57ojypih6gc3x
Irlann (péyi)
0
1391
4599
4598
2019-11-22T09:57:52Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Irlann
|non lokal = Éire (ga)<br/>Ireland (en)
|drapo = Flag_of_Ireland.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Ireland.svg
|kart = EU-Ireland.svg
|lanng ofisyèl = [[Irlandè]], [[annglé]]
|kapital = [[Dublin]]
|siperfisi total = 70 273
|jantilé = Irlandé
|popilasyon total = 4 757 976
|lannen = 2016
}}
'''Irlann''' (an irlandé Éire /ˈeːɾʲə é an annglé Ireland) sa roun péyi di [[Léròp]] di Lwès ki ka tchipé majò parti di lil d'Irlann andan [[loséyan Atlantik]] nò.
gn42r8038i1dqly5kt4jcyqxqgdk8m2
Isaac Newton
0
1392
4602
4601
2019-11-22T09:57:52Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:GodfreyKneller-IsaacNewton-1689.jpg|thumb|Pòrtrè d’Isaac Newton ajé di 46 lan pa Godfrey Kneller (1689).]]
'''Isaac Newton''' (25 désanm 1642 J – 20 mars 1727 J, ou 4 janvyé 1643 G – 31 mars 1727 G) sa roun filozòf, matématisyen, fizisyen, alchimis, astronòm é téyolijyen anglé, épi britannik. Figir anblématik dé syans, li sa soutou roukonnèt pou avwar fondé mékanik klasik, pou so téyori di gravitasyon inivèrsèl-a ké kréyasyon-an, an konkirans ké Gottfried Wilhelm Leibniz, di kalkil enfinitésimal. An òptik, i dévlopé oun téyori di koulò-a bazé asou òbsèrvasyon-an soulon lakèl oun prism ka dékonpozé limyè blanch-a an roun spèk vizib. Li osi envanté téléskòp ké réflèksyon konpozé di roun mirwar primèr konkav aplé téléskòp di Newton.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
0229kysou2lu2buqzl34mezvbmb00zx
Islam
0
1393
19595
19502
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Chongkian|Chongkian]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:The Kaaba - Flickr - Al Jazeera English.jpg|thumb|Kaaba, sitchwé atè La Mecque an Arabie saoudit, sa sant di islam.]]
[[Fiché:Grande Mosquée de Kairouan, gros plan sur le mihrab.jpg|thumb|Mihrab di Grann Moské di Kairouan.]]
'''Islam'''-an (arab : الإسلام ; Alʾislām, soumisyon-an ké sijésyon o lòrd di Bondjé ; menm rakaba sémitik ki As-salam, lapè) sa roun rélijyon abrahamik ki ka apiyé so kò asou dogm-an di monotéyism absoli (تَوْحيد, tawhid) é ki ka pran so sours annan Koran-an, konsidéré kou résèptak-a di palò-a di Bondjé (الله, Allah) révélé à Mahomet (محمّد, Muḥammad), proclamé pa adéran-yan di islam-an kou fika dannyé profèt-a di Bondjé, o viie syèk an Arabi o sid-wès di Azi-a. Oun adèp di islam-an sa aplé oun musulman ; li gen dé dévwar kiltirèl, « pilyé di islam-an ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Islam| ]]
d4ibgk3dyc9zsa52uvirxj8tssawfxu
Islamism
0
1394
19620
19471
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
'''Islamism'''-an sa roun kouran di pansé musulman, ésansyèlman politik, ki aparèt o xxe syèk. Izaj-a di tèrm dipi so réaparisyon annan lanng franséz-a à finisman-an dé lannen 1970 té bokou évoliyé.
Sa pouvé osi fika di, pa lègzanp, di « chwa konsyan di dòktrin musulman kou gid pou aksyon politik-a » – annan roun asépsyon ki pa ka rékizé sèrten islamis –, oben òkò, soulon ròt, di roun « idéyoloji ki ka manipilé islam-an pou roun projè politik : transfòrmé sistenm politik ké sosyal di roun Léta an fézan di charia, don entèrprétasyon-an inivòk sa enpozé à ansanm-an di sosyété, inik sours di drwè ». A ensi roun tèrm d'izaj kontrovèrsé.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
dzeamq3t7864pu2u3evb3wmalidg2r0
Islann
0
1395
4617
4616
2019-11-22T09:57:53Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Islann
|non lokal = Ísland (is)
|drapo = Flag_of_Iceland.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Iceland.svg
|kart = Location_Iceland_Europe.png
|lanng ofisyèl = [[Islandé]]
|kapital = [[Reykjavik]]
|siperfisi total = 103 125
|jantilé = Islandé
|popilasyon total = 337 610
|lannen = 2016
}}
'''Islann''' (an islandé Ísland, prounonsé [ˈislant], litéralman « latè di laglas »), an fòrm lonng '''Répiblik d'Islann''' (Lýðveldið Ísland), sa roun Léta ensilèr di [[loséyan Atlantik]] Nò, sitchwé ant [[Groenland]] ké [[Norvèj]], o nòrwès di [[zil Féroé]].
[[Katégori:Léròp]]
t8026guvjmqfobjhl7ner01kzz1im4i
Israyèl
0
1396
4619
4618
2019-11-22T09:57:53Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Léta di Israyèl
|non lokal = מְדִינַת יִשְׂרָאֵל (Medīnat Yisra'el) (he)<br/> دولة إسرائيل (Dawlat Isrā'īl) (ar)
|drapo = Flag_of_Israel.svg
|armwari = Emblem_of_Israel.svg
|kart = Israel_Map_by_The_Legal_Status_of_The_Territories-4.svg
|lanng ofisyèl = Ébré, [[Arab]]
|kapital = [[Jérusalem]]
|siperfisi total = 20 770–22 072
|jantilé = Israyèlyen(n)
|popilasyon total = 8 750 900
|lannen = 2017
}}
'''Israyèl''' ([i.sʁa.ɛl]), an form long '''Léta di Israyèl''' (respektivman an ébré יִשְׂרָאֵל(Yisrā'el) et מְדִינַת יִשְׂרָאֵל (Medīnat Yisra'el) [mediˈnat jisʁaˈʔel], en arabe إِسْرَائِيلُ (Isrā'īl) é دولة إسرائيل (Dawlat Isrā'īl)), sa roun Léta sitchwé asou kot oryantal di lanmè dé o Pròch-Oryan.
frksq1kn33wonukrkd1y9eiket19s7b
Istanbul
0
1397
19026
4624
2020-09-10T16:16:14Z
46.196.84.2
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Istanbul
| imaj =
| blazon =
| drapo = Istanbul collage 4.jpg
| péyi = [[Tirki]]
| mèr = Ekrem İmamoğlu
| jantilé = Stamboulyòt ou Istanbulyòt
| popilasyon = 14 025 646
| lannen = 2016
| dansité = 2 640
| altitid = 24
| siperfisi = 531 300 ha = 5 313
}}
'''Istanbul''" oben '''Istanboul'''(an tirk : İstanbul), aplé ofisyèlman jouk an 1930 é istorikman Constantinople, sa pli grann lavil ké métropòl di Tirki é préfèktir-a di provens omonim-an, don li ka tchipé anviron 50 % di sipèrfisi-a mè pli di 97 % di popilasyon-an. Kat zonn istorik di lavil-a sa enskrit asou lis di patrimwann mondjal di Unesco di 1985. Istanbul sa prensipal sant finansyé, komèrsyal é endistriyèl di Tirki mè osi kapital kiltirèl-a di péyi.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Tirki]]
idh8mfyrdp9yemuaouhgfn80dibkhon
Istwè di Afrik
0
1398
4628
4627
2019-11-22T09:57:53Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:African-civilizations-map-pre-colonial.svg|thumb|Afrik pré-kolonyal]]
'''Istwè di Afrik'''-a ka koumansé ké aparisyon-an di lèspès moun annan kòrn-an di Afrik-a, i té gen anviron 2,5 milyon di lannen. Kontinan-an sa konsidéré kou bèrso di mounité-an, à partir dikèl, i té gen 200 000 lan anviron, wonm modèrn-an ka étann so kò asou rès di glòb. Bò'd finisman-an di Préistwè, Sahara, ki té alò fòrmé di gran lak, ka divini arid é « ka koupé » Afrik-a an Dé, ki ka kondjwi à dé évolisyon istorik distenk ant nò-a ké sid-a.
Pannan péryòd istorik, sivilizasyon-an di Éjip antik-a ka dévlopé lon-an di Nil, é Afrik di Nò, riv sid di Méditérané, konnèt enfliyans-a dé Phénicien, dé Grèk dé Romen.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Istwè]]
6wd873i7eawhom78b7ojg0eaefrdma3
Istwè di Amérik
0
1399
4632
4631
2019-11-22T09:57:53Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Istwè di Amérik''' ka koumansé ké pronmyé migrasyon-yan di péplad vini d'Azi douran Préistwè-a. Sa pép-ya konnèt anba non-an di Amérendjen Li ka viv izolé di « Vyé Monn » jouk rivé-a di Christophe Colomb an 1492 o kont di rwa d'Espagn. À partir di sa dat, pép amérendjen-yan sa progrésivman éliminé o profi dé Éropéyen. Pwisans éropéyenn-yan ka fondé dé anpir kolonyal ki ké ganyen yé endépandans ant xviiie syèk ké xxe syèk (à ésèpsyon di sèrten atchwèl téritwar di lout-lanmè).
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Istwè]]
cb5vs2qihxe0y1elkhinxna9fidclpg
Istwè di End
0
1400
4637
4636
2019-11-22T09:57:53Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Istwè di End''' sa partikilyètman rich é sa divizé an trwa grann lè :
* Dé orijin a Anpir moghol (dinasti mouzoulmann ki té vini di Pers é di Afghanistan), dominan jouk milyé di XVIIIe.
* Péryòd Kolonyal britanik (1750-1947), Lanpir britanik dé End ki ka konprann alò Bangladesh ké Pakistan atchwèl,
* Dépi endépandans di End (1947-).
Dipi 1947, listwè di End sa dominé pa dé konfli répété ké Pakistan (trwa-ya lagèr endo-pakistanèz di 1947-1949, 1965 é 1971), pa dominasyon entéryòr-a di Parti di Congrès (ansyen parti di Nehru é Gandhi), é pa dé tansyon rélijyéz rékirant ant hindou ké musulman (émét di 1992 é di 2002).
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Istwè]]
ot9od3lniod28e5bnl6kv7z10c6ly7w
Istwè di Japon
0
1401
4642
4641
2019-11-22T09:57:54Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Emperor_Jimmu.jpg|thumb]]
'''Istwè di Japon''' ka koumansé ké pèpman-an di roun group di lil o sidès di pénensil koréyenn, anviron 100 000 lan anv. J.-K. Pronmyé tras-ya di endistri, dé pyèr poli, ka roumanté à 32 000 lan. Dé potri, parmi pli ansyenn di mounité-a, sa prodjwit bò'd 16 500 lan anvan nou lè lò di péryòd Jōmon, é ka konprann pronmyé fòrmé d'òv artistil : dogū. 400 lan anvan nou lè sa entrodjwit dé tèknoloji ki ka vini di Lachin é di Koré kou rizikiltir é font di bronz é di fer.
== Sours ==
== Annèks ==
[[Katégori:Istwè]]
[[Katégori:Japon]]
3vli26boyy7636rmzopunzxgnvci0rs
Istwè di Lachin
0
1402
18368
4649
2020-05-29T12:32:00Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Territories of Dynasties in China.gif|thumb|300px|Rouprézantasyon aproksimativ di sé diféran téritwar tchipé pa sé diféran dynasti é léta chinwaz.]]
'''Sivilizasyon chinwaz''' sa sivilizasyon atchwèl don sé orijin direk sa pli ansyenn. Dépi pli di 4000 lan, dé dinasti siksésiv té dévlopé oun sistèm birokratik élaboré, ki ka bay asé péyizan chinwa oun avantaj enpòrtan pa rapor asé nomad é asé montagnar vwazen. Sivilizasyon chinwaz a té ègzisté an tan ki tèl pa dévlopman di oun idéyoloji nasyonal konmin bazé ki té ka swiv lépòk yan asou rit ansèstral ya é chamanik, pa taoyism épi konfisyanism é bouddism, é soutou pa roun lanng ékrit konmin ki permèt di kréyé oun lyen ant diféran dyalèk é krwayans ki, si yé sa diféraman prounonsé, yé sa ékri di lamèm mannyè.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Istwè]]
arigt4mhziq3wtyc7nedgv0mh8sbacj
Istwè di Lar
0
1403
19382
4653
2022-03-21T20:34:37Z
Andre Engels
869
changed to redirect [[Istwè di lar]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Istwè di lar]]
3dt3px2l69r7rndqy8evkeynxuq6jsn
Istwè di Latè
0
1404
4657
4656
2019-11-22T09:57:54Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:the Earth seen from Apollo 17.jpg|thumb|Planèt Latè, fotografyé an 1972.]]
'''Istwè di Latè'''-a ka kouvri aprosikmativman 4,5 milyar di lannen (4 567 000 000 lannen), dipi fòrmasyon-an di Latè à partir di nébiléz solèr jouk jòdla.
Laj-a di Linivèr-a sa èstimé à 13,799 ± 0,021 milyar di lannen. Prensipal téyori asou fòrmasyon-an di Linivèr-a sa Big Bang-an : Linivèr-a sa roun pwen di rot énèrji ki sa britalman antré an èspansyon, ki ka roufrédi so kò. An ralantisan (roufrédisman) oun parti di sa énèrji sa divini matchè-a anba fòrm di d'atom di deutérium, d'hélium 4 é di lithium 7 : a nikléyosentèz primòrdjal-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
swt9v9hwfp33im3mh6xm4jpvejvhz5c
Istwè di Mwayen-Oryan
0
1405
4661
4660
2019-11-22T09:57:54Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Istwè di Mwayen-Oryan''' ka roumonté à Antikité-a koté pronmyé sivilizasyon-an ké sédantarizé so kò atè Sumer eman Mézopotami. Établisman-an dé Suméryen ki té ka roumonté à péryòd-a d'Uruk, sa o IVe milénèr anv. J.-K.. Douran plizyò milénèr, Mwayen-Oryan té roun dé fwayé di dévlopman kiltirèl é syantifik parmi pli enpòrtant-ya di monn, kontak-a ké sivilizasyon-yan éropéyenn, afrikenn ké azyatik té ka kondjwi o dévlopman di échanj di marchandiz, di konésans é à di miltip konfli pou kontrol-a dé richès, dé lyé sen, oben òkò dé vwa di kominikasyon.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Istwè]]
mjpyz9ik4holwobzwg74ht4zuf9psce
Istwè di lagrikiltir
0
1406
4664
4663
2019-11-22T09:57:54Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Listwè di agrikiltir'''-a sa listwè-a du domèstikasyon-an dé plant, dé zannimo ké di dévlopman, pa fika moun-yan, dé tèknik nésésèr pou kiltivé yé oben élvé yé, épi di modifikasyon-yan de ékosistenm kiltivé, transformé an agroékosistenm. Agrikiltir-a aparèt endépandaman annan diférant parti di monn lò di Révolisyon néyolitik, i té gen pafwè pli di dis mil lan. Nou pouvé sipozé ki sa té koumansé pas roun agrikiltir di sibzistans. Épi, piti piti, kréyé so kò oun agrikiltir di prodiksyon é di négòs. Jòdla, enfòrmasyon-yan ki ka konsèrné marché-ya ké yé òrganizasyon, tèknik-ya ké savwar-fè ka bénéfisyé dé progré di agronomi-a, prodjwi-ya, enstriman ké métòd di rot tèknoloji élaboré pa endistri-a di agro-fournitir, sa à dispozisyon-an di agrikiltò-a pou obténi dé nivo di prodiksyon janmen aten annan listwè-a di Wonm-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ptqwp9izel781r08fcw411djf4a38nx
Istwè di lamizik
0
1407
4668
4667
2019-11-22T09:57:54Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Listwè di lanmizik'''-a sa étid-a di tout tip-ya di lanmizik-a di tout réjyon-yan di monn é di toulétan.
Lanmizik-a ka ègzisté dipi tan-yan ki pli tchoulé, anvan menm pronmyé tras moun.
== Lorijin di lanmizik-a ==
[[Fiché:Egypt_musicians.JPG|thumb|Mizisyenn éjipsyenn]]
I sa difisil di daté, menm aproksimativman, so lorijin. Ritme ké mélodi-a sa toujou prézan annan lanmizik-a é li sa difisil di savé lakèl té fika pwen di dépar di sa lar ansèstral (chanté, batman di lanmen, chòk di pyèr oben moso di bwa).
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Lamizik]]
2ypz8bs43raefpak6c8m4c8dqtbzy5h
Istwè di lapentir
0
1408
4671
4670
2019-11-22T09:57:55Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Listwè di lapentir'''-a ka travèrsé tan-an é ka anjanbé tout kiltir-ya.
== Lapentir préistorik ==
[[Fiché:Lascaux2.jpg|thumb]]
Pli ansyenn lapentir ki konnèt jòdla ka trouvé so kò annan lagròt-a El Castillo, oun lagròt an Cantabrie (Èspagn), di péryòd Aurignacienne, té pent i té gen anviron 40 000 lan. Ka arivé answit lapentir-ya di lagròt Chauvet an Frans é li sa, daprè laplipa dé préistoryen, anviron 31 000 lan. Gravé é pent ké di l’ocre rouj é dé koloran nwè (djòksid di manganèz ké charbon), yé ka rouprézanté sirtou dé chouval, dé rinoséros, dé lyon é dé wonm.
== Nòt ké référans ==
== Artik konnèks ==
ohx3h3zo8fi0vwsvm1izoq0phl1omvd
Istwè di lar
0
1409
4674
4673
2019-11-22T09:57:55Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Istwè di lar''' oben '''listwè di lar''' sa disiplin ki gen pou objè étid dé èv annan listwè, é di sans ki li pouvé pran. Li ka étidjé égalman kondisyon-yan di kréyasyon dé artis, roukounésans di fè artistik pa roun piblik, atò ki kontèks spiritchwèl, kiltirèl, antropolojik, idéyolojik é téyorik, ékonomik é sosyal di [[lar]].
snuvucfaie8tks9rr7q4z1r68upivio
Listwè di monn
0
1410
17127
17126
2019-12-12T21:18:01Z
FanmDjok
22
FanmDjok déplasé paj-a [[Istwè di monn]] bò'd [[Listwè di monn]]
wikitext
text/x-wiki
'''Listwè di mounité''' osi nomé '''listwè di monn''', oben '''listwè inivèrsèl''' ka dézignen rési sentétik-a di mounité-a dipi laparisyon-an di [[Homo sapiens]] pannan lépòk [[Préistwè|préistorik]] jouk jòdla.
== Paléyolitik ==
[[Fiché:World map of prehistoric human migrations.jpg|thumb|Prémyé migrasyon moun, tèl k'établi an milénèr anvan nou jou pa jénétik mitochondriyal.]]
Jénétik-a ké étid-a dé fosil ka montré ki Homo sapiens modèrn ka aparèt an Afrik é présizéman o Maròk à Djebel Irhoud il té gen tchèk 350 000 lan, aprè roun lonng péryòd d'évolisyon. Dipi dé milénèr, zansèt-a di wonm, tèl Homo erectus, ja ka itilizé dé zouti mè, o fil di tan, sala ka ganyen an élaborasyon é an konplèksité. A osi o Paléyolitik ki ka dévlopé so kò langaj-a é ki antèrman dé mò ka jénéralizé so kò. Sa dannyé trè ka sigjéré oun kapasité à prévwayans-a — sépiltir maskan dékonpozisyon dé kò — é oun miyò konpréyansyon di konsèp di mò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Istwè]]
in6hr7bh950svg9xka7n7rosw5s9pec
Istwè di sé Matématik
0
1411
4688
4687
2019-11-22T09:57:55Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Listwè dé matématik''' oben '''Istwè dé matématik''' ka étann so kò asou plizyò milénèr é annan di nonbréz réjyon di glòb ki k'alé di Lachin à Amérik santral-a. Jouk xviie syèk, dévlopman-an dé konésans matématik ka éfèktchwé ésansyèlman so kò di fason klwazonnen annan divèr andrwa di glòb. À partir di xixe é sirtou o xxe syèk, fwazonnman-an dé travay di sasé ké mondjalizasyon-an dé konésans ka mennen plito à roun dékoupaj di sa listwè an fonksyon dé domenn matématik.
== Préistwè ==
Zo-a d'Ishango ki ka daté di pli di 20 000 lan sa jénéralman sité pou fika pronmyé pròv-a di konésans dé pronmyé nonm é di miltiplikasyon-an, mè sa entèrprétasyon ka rété sijèt à diskisyon. I sa di ki mégalit-ya an Éjip o Ve milénèr anvan nou lè oben an Anglétèr o IIIe milénèr té ka enkòporé dé lidé jéyométrik kou sèrk-ya, élips-ya ké triplé pitagorisyen.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
mcyet9sr6f6ea2wvml3k3nqbxhfmjzw
Istwè di sé Étazini
0
1412
19546
19535
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:USA Territorial Growth small.gif|thumb|400px|Formasyon di téritwar amériken (1810-1920). An ver, sé téritwar amériken ; an oranj sé Léta fédérés di Inyon.]]
Lò pronmyé kolon anglé-ya té rivé atè Jamestown (Virjini) an 1607, [[Lanmérik|kontinan amériken]] té ka konèt oun fèb dansité di popilasyon dépi plizyò milénèr. Déziré di afranchi so kò di métropol é di gouvèrné pa yé-menm, sé kolon-yan té proklamé yé endépandans an 1776 é kréyé oun nouvèl nasyon ki yé ka batizé Étazini d’Amérik. Byen ki li traversé oun lagèr sivil o koumansman di lannen 1860, jèn Répiblik-a dévlopé so kò rapidman gras à afflux d'immigrés éropéyen o XIXe syèk. À isou di Prémyé Lagèr mondyal, Étazini-ya sa douvini pli grann pwisans mondyal, douvansan gran péyi-ya di Éròp. Yé pli kité sa ran pa laswit, prannan tèt di « monn lib » aprè Ségonn Lagèr mondyal. Soupannan, défèt sibi à finisman di long lagèr di Viêt Nam an 1975 té roumété an koz sertitid amérikenn menm si dézagrégasyon di blok sovyétik o koumansman dé lannen 1990 té favorizé mentyen di yé prédominans enternasyonal.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Istwè]]
[[Katégori:Étazini]]
3kl2uzp6ffnos496br79kgh05tag34n
Istwè di Éròp
0
1413
4699
4698
2019-11-22T09:57:56Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Istwè di Éròp'''-a, é soutou di Éròp méridjonal-a, sa roun étid dé parti simyé dokimanté-ya, étidjé é konnèt di listwè mondjal-a, pou kat rézon :
* jéyoloji-a ka afléré dé ròch an di nonbré andrwa, sa ki pèrmèt trè bònò konstriksyon-yan an pyèr ;
* klima-ya ka pèrmèt bon konsèrvasyon-an di nonbré sit arkéyolojik ;
* ékritir-a enpozé so kò bònò é di nonbré dokiman ékri konsèrvé yé kò ;
* Éropéyen-yan té bònò sousi-a di transki yé istwè (Homère, Hérodote, Strabon...).
[[Fiché:Saami_Family_1900.jpg|thumb| Fanmi di pép sami (« lapon »), koumansman di xxe syèk.]]
== Annèks ==
[[Katégori:Istwè]]
qrnwldbadmilb9sw8qp1xe9yr1qy2ys
Istwè dé syans
0
1414
4706
4705
2019-11-22T09:57:56Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Listwè dé syans''' oben '''istwè dé syans''' sa étid-a di évolisyon-an di konésans syantifik-a.
Syans-a, antan ki corpus di konésans mè égalman kou mannyè di abòrdé é di konprann monn-an, konstitchwé so kò di fason progrésiv dipi tchèk milénèr. A an éfè o lépòk protoistorik ki koumansé à dévlopé so kò spékilasyon-yan entélèktchwèl vizan à élisidé mistèr-ya di liniver-a. Listwè dé syans antan ki disiplin ka étidjé mouvman progrésif-a di transfòrmasyon di sa spékilasyon, ké akimilasyon-an dé konésans ki ka akonpagné li.
Listwè dé syans pa sa kronik-a di roun séri di dékouvèrt syantifik. A listwè-a di évolisyon-an di roun pansé, mè osi di enstitisyon ki, annan yé kontèks istorik, ka ofri à sa pansé mwayen-yan di déplwayé so kò, é di tradisyon ki ka vini anrichi li.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Istwè]]
[[Katégori:Syans]]
bcppwcndnv6awk3u7av1wf60f7gakg1
Istwè dé tèknik
0
1415
4713
4712
2019-11-22T09:57:56Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Al-Jazari_Automata_1205.jpg|thumb|Noria daprè roun maniskri d'Al-Djazari, bò'd 1205.]]
'''Listwè dé tèknik''' oben '''istwè dé tèknik''' sa étid-a di tout réyalizasyon tèknik di Wonm-an, di yé kontèks di aparisyon kou di yé répèrkisyon asou sosyété-a. Lèktir-a lapli kourant di sa listwè sa ki progrè tèknik-ya ka réponn à dé nésésité ékonomik, militèr oben sosyal, é sa pèrsonalizé pa dé entansyon ké dé projè endividjwèl. Yé listwè o kour dé laj sa donk étrwatman lyé o évolisyon dé divèrs sivilizasyon moun.
Jouk o xviiie syèk, progrè tèknik té présédé progrè syantifik, xixe siècle té oun péryòd di grann inovasyon ki ka akonpagné révolisyon endistriyèl-a, é lokazyon-an di roun rapròchman ant tèknik é syans. Dipi milyé-a di xxe syèk, progrè tèknik é syantifik sa entimman lyé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
sxq47t56qduduu7dank3l8gldxsfe24
Istwè litérèr
0
1416
4718
4717
2019-11-22T09:57:56Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Istwè litérèr''' oben '''Listwè litérèr''' sa disiplin-an ki ka étidjé évolisyon-an di litératir-a à limyè-a dé kouran litérèr é dé rélasyon ant litératir ké listwè.
== Istorik ==
An Frans, èspésyalis-ya ka fè roumonté émèrjans-a di réflèksyon modèrn-an asou litératir-a à Révolisyon franséz-a. Listwè litérèr-a antan ki disiplin té jèrmé o koumansman di xixe syèk, an aplikan dabò so kò o lèt latin anvan di poté so kò asou lèt franséz-ya.
== Annèks ==
[[Katégori:Litératir]]
hwtojv4ov01nk0rr0g34g1h2pw7isfq
Itali
0
1417
19019
19018
2020-09-07T12:40:48Z
Fpittui
1013
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik italyen
|non lokal = Repubblica italiana (it)
|drapo = Flag of Italy.svg
|armwari = Italy-Emblem.svg
|kart = EU-Italy.svg
|lanng ofisyèl = [[Italyen]]
|kapital = [[Ronm]]
|siperfisi total = 301 336
|jantilé = Italyen
|popilasyon total = 61 302 519
|lannen = 2016
}}
'''Itali''', an fòrm lonng '''Répiblik italyenn''' (an italyen Italia é Repubblica italiana), sa roun péyi di [[Léròp]] di Sid ki ka korèsponn fizikman a oun parti kontinantal, oun pénensil sitchwé o sant di lanmè Méditéranéyenn é oun parti ensilèr konstitchwé pa pli grann zil-ya di sa lanmè, [[Sicile]] é [[Sardaigne]], ké patché ròt zil pli piti.
== Wè osi ==
{{Éròp}}
[[Katégori:Itali]]
ap52gz5te7pj2ybuxd4knrzdzmyoc4e
Italyen
0
1418
19387
19222
2022-03-21T21:43:01Z
Kwamikagami
865
wikitext
text/x-wiki
{{Lanng|
| non = Italyen
| péyi = [[Itali]], [[Sen-Maren]], [[Vatikan]]
| réjyon =
| nonm di lokitò = 90 000 000
| fanmi =
* lanng endo-éropéyenn
* lanng romann
* lanng italo-romann
* '''italyen'''
| iso1 = it
| iso2 = ita
| iso3 = ita
| kart = [[Fiché:Linguistic map of the Italian language.svg|250px]]
| léjann kart =
}}
'''Italyen'''-a (an italyen ''italiano'') sa roun lanng ki ka apartni à branch romann-an di fanmi-a dé [[Lanng endo-éropéenn|lanng endo-éropéyenn]].
[[Katégori:Lanng romann]]
ndi4qs97xqou1e9rumokwtpzua93ypj
Izin
0
1419
4738
4737
2019-11-22T09:57:57Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Adolph_Menzel_-_Eisenwalzwerk_-_Google_Art_Project.jpg|thumb|Travay-a an izin bò'd finisman-an di xixe syèk ka rouprézanté pa Adolph von Menzel.]]
[[Fiché:VW_Wolfsburg.JPG|thumb|Izin di konstriktò otomobil Volkswagen AG atè Wolfsbourg, syèj sosyal di group.]]
Oun '''izin''' sa roun batiman oben oun ansanm di batiman koté sa transfòrmé dé matchè pronmyèr an énèrji, oben koté sa prodjwi énerji-a (pa lègzanp, izin marémotris di Rance).
O sans larj, oun izin sa roun batiman oben roun ansanm di batiman dèstiné pou prodiksyon endistriyèl. An Frans, izin-yan sa jénéralman dé Enstalasyon Klasé pou Protèksyon di Anvironnman-an (EKPA).
== Annèks ==
6nkx6ed1gvish6ky90vqqspqwhtyf4m
Jabir Ibn Hayyan
0
1420
4741
4740
2019-11-22T09:57:58Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Jabir_ibn_Hayyan.jpg|thumb|Pòrtrè di Geber di xve syèk, Codici Ashburnhamiani 1166, Bibliyotèk Laurentienne.]]
'''Abu Mūsā Jābir ibn Hayyān''' (an arab : جابر بن حیان, an persan : جابر بن حیان, souvan ké nisbahs d'al-Bariqi, al-Azdi, al-Kufi, al-Tusi oben al-Sufi ; fl. c. 721 - c. 815), té osi konnèt pa latinizasyon Geber, té roun polimat : chimis é alchimis, astronòm é astrològ, enjényò, jéyograf, filozòf, fizisyen, é farmasyen é médsen d'orijin persann. Né é édiké koté Tus (an Iran), li vwayajé plita koté Kufa. Li té dékri kou pè-a dé koumansman di chimi-a, ki té égalman antisipé fisyon nikléyèr ké pouvwar dèstriktò-a di sisyon-an di roun atom.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
sknyqoxst7gylu6l721paup7nzqy76o
Jacques Cartier
0
1421
4744
4743
2019-11-22T09:57:58Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Jacques Cartier''' (« Iacques Quartier ») sa roun navigatò, èsploratò fransé é markè-palò pa so rési di vwayaj. Né an 1491 koté Saint-Malo, i ka mouri annan menm koté 1er sèptanm 1557.
Lotò do kart ki pèrmèt aparisyon-an di gòlf di Saint-Laurent asou rouprézantasyon-yan di glòb, Cartier, pa so Rélasyon, sa pronmyé Éropéyen-an ki ka dékri é nonmen sa dilo-ya, yé riv ké yé zabitan, ké téritwar-a vizité anba non irokwa Canada (group di kabann).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
kwz4wk1mq2tgomg5y75rutwuv623au9
Jakarta
0
1422
4748
4747
2019-11-22T09:57:58Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Jakarta
(id)<br/>Daerah Khusus Ibukota Jakarta
| imaj = Flag of Jakarta (vectorised).svg
| blazon = Coat of arms of Jakarta.svg
| drapo = Jakarta Pictures-4.jpg
| péyi = [[Endonézi]]
| mèr = Djarot Saiful Hidayat
| jantilé = Jakartanè
| popilasyon = 9 756 944
| lannen = 2011
| dansité = 14 694
| altitid = Min. 0 m – Max. 7 m
| siperfisi = 66 400 ha = 664 km2
}}
'''Jakarta''' [dʒa'karta] (an endonézyen, Djakarta jouk réfòrm òrtografik di 1972 ; an fransé, Dé fòrm-yan ka kontré yé kò òkò) sa kapital-a di Endonézi. Li ka konstitchwé oun sibdivizyon 1e nivo di menm rang ki provens-ya anba non-an di téritwar èspésyal di kapital Jakarta, an endonézyen Daerah Khusus Ibukota Jakarta. Anglofonn-yan sirnonmen li fanmilyèrman « The Big Durian ».
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
[[Katégori:Endonézi]]
g0wcz907zybqxoiyddubfuzhpib5bt2
James Cook
0
1423
14522
4751
2019-11-29T10:14:51Z
Wolverène
53
m.
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Captainjamescookportrait.jpg|thumb|James Cook pa Nathaniel Dance-Holland (1776).]]
'''James Cook''' sa roun navigatò, èsploratò é kartograf britannik, né 7 novanm 1728 ([[27 òktòb]] [[1728]] soulon kalandriyé grégoryen-an) atè [[Marton (Middlesbrough)]] é mouri [[14 févriyé]] [[1779]] koté [[Haway]].
I ka aksédé o grad di kapitenn di Royal Navy-a, i ka fè trwa vwayaj annan loséyan Pasifik pou lokazyon-an dèkèl li sa pronmyé Éropéyen ki débarké asou kot Lès di [[Ostrali]], an [[Nouvèl-Kalédoni]], o zil Sandwich di Sid ké koté Haway.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
53mo21ozhsj0fp38qo5s2zfp65bomo4
James Joyce
0
1424
4754
4753
2019-11-22T09:57:58Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Revolutionary_Joyce_Better_Contrast.jpg|thumb|James Joyce an 1918.]]
'''James Joyce''' ('''James Augustine Aloysius Joyce''', 2 févriyé 1882 atè Dublin - 13 janvyé 1941 atè Zurich) sa roun romansyé é powèt irlandè èspatriyé, konsidéré kou roun dé markè-palò pi enfliyan-yan. di xxe syèk. So òv majò sa roun rékèy di nouvèl, entitilé Les Gens de Dublin (1914), é dé roman tèl ki Portrait de l'artiste en jeune homme (1916), Ulysse(1922), ké Finnegans Wake (1939).
== Annèks ==
kavpyfv6vgplygzx7ulttc0ub0dul7x
Janmayk
0
1425
18369
4760
2020-05-29T12:32:05Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Janmayk
| non lokal = Jamaica (en)
| drapo = Flag_of_Jamaica.svg
| armwari = Coat_of_arms_of_Jamaica.svg
| kart = LocationJamaica.svg
| lanng ofisyèl = Annglé
| kapital = Kingston
| siperfisi total = 11 425
| jantilé = Sid-Afriken<br/>Sidafriken
| popilasyon total = 2 990 561
| lannen = 2017
}}
'''Janmayk''', an annglé Jamaica, sa roun zilé di lanmè dé [[Karayb]]. Li ka konstitchwé roun péy, ki ka fè pati di [[Lézanti]]-ya, ki sitchwé o sid di Kiba é à lwès di zilé Hispaniola, téritwè di Ayti é di Répiblik donminiken-an.
Inisyalman péplé pa endijenn Arawak ké Tayno, zilé-ya ka pasé anba kontròl èspangnòl à laswit-a di rivé-a di Kristòf Kolon an 1494. Ounlo endijenn ka mouri alò di maladi ké Èspangnòl-ya é ka transféré dé katib afriken. Nonmen Santiago, zilé-a ka doumòré roun posésyon èspangnòl jouk 1655, lò Langlétè-a ka konkéri é ka roubatizé li Jamaica. Anba joug kòlonnyal britannik-a li ka divini roun dé prensipal èspòrtatò di souk o monn gras à so lékonnonmi di plantasyon ki bazé asou katibaj-a. Britannik-ya ka émansipé katib-ya an 1838, é nonm di ant yé ka préféré alò lagrikiltir vivriyè o plantasyon. A pati dé lannen 1840, Britannik-ya ganyen roukou à dé Chinwè ké dé Endjen pou travayé annan plantasyon-yan. Zilé-ya ka òbténi so lenpandans di Rwéyonm-Ini 6 out 1962.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Satellite_image_of_Jamaica_in_November_2001.jpg|thumb|Zimaj satélit di Janmayk.]]
Zilé-a di Janmayk sa konstitchwé di montangn à entéryò-a dé latè, ki antouré pa roun plenn kotché ki étrwè. Pou sa rézon, tout lavil-ya ki prensipal sa sitchwé asou lakot-a. Prensipal lavil-ya sa Kingston, kapital-a, ké Montego Bay.
Chenn-yan di montangn ka aplé so kò Blue Mountains ; yé ka fè pati di pli rot pik-ya di Lézanti.
Klima-a di Janmayk sa tropikal, ké roun tan cho ké imid, byen ki latè-ya gen roun klima pli tanpéré. Présipitasyon-yan sa tré inégal di roun réjyon à ròt-a — nò-lès ki pi èspozé — sa pli abondan di jen à désanm. Dé risk di siklonn ka pézé asou zilé-a an finisman-an di lété-a é an koumansman di lotonn-an.
== Listwè ==
Non-an di péy ka provni di Xamayca(ki prounonsé an ansyen èspangnòl « chanmayia ») ki ka signifyé « latè-a di bwa é dilo », annan lanng-an dé Arawak, pèp di Lanmérik di Sid ki kòlonnizé zilé-a di Janmayk-a bò'd lannen-yan 1000. Arawak-ya pati enstalé yé kò annan Karayb-ya akoz di roun gran mouvman di popilasyon. Sa pèp ka viv di lagrikiltir-a. I ka kiltivé mi-a, mannyòk-a, tabak é dé rakaba. I ka péché é ka pratiké égalman lachas à lark. Yé ka dansé é gen dé enstrouman di lanmizik pou akonpangnen kou okarina oben tiriaman ki sa roun flit.
Mouvman nasyonnalis-ya ka dévlopé yé kò anba lenpilsyon-an di 2 lidò janmayken, Alexander Bustamante(1884-1977) ké Norman Washington Manley (en) (1893-1969). Dabò alyé épi advèrsèr politik, yé ka altèrnen o pouvwè. Manley ka agsédé o pòs di Pronmyé minis an 1955 é fika roun partizan di linité-a dé Karayb anglofonn (en), sala-a ka réyalizé so kò briyèvman annan Fédérasyon-an dé Lenn ògsidantal (1958-1962). Janmayk-a ka òbténi so lendépandans, annan kad-a di Commonwealth, 6 out 1962.
À laswit-a di lendépandans, a Bustamante ki ka obténi pouvwè-a. I ka fè roun plan di dévlopman di lendistriyalizasyon-an di péy afen di kontré povté-a. Sa politik ékonnonmik ka fè so pròv-ya, pas an finisman dé lannen 1960, to-a di mòrtalité enfantil-a diminiyé, ensi ki to-a di lannalfabétizasyon. Lèspérans-a di lavi ka ogmanté égalman, an dépi di roun kriminalité élvé.
== Kiltir ==
=== Lanmizik ===
Janmayk-a té wè nèt dé janr mizikal à sigsé, an partikilyé mento, ska, rocksteady, reggae (ké so varyan-yan, dub, dancehall, rubadub…), raggamuffin… Yé ilistré yé kò annan sa donmenn : Bob Marley, Max Romeo, Jimmy Cliff, Winston Rodney (Burning Spear), Joseph Hill (Culture (groupe)), Laurel Aitken, Peter Tosh, Bunny Wailer, U Roy, Barrington Levy, Jacob Miller, Dennis Brown, Lee Scratch Perry, King Tubby, Sean Paul, Buju Banton, Toots Hibbert (Toots and the Maytals), Shaggy, Dillinger, Garnett Silk, Capleton, Eek-A-Mouse, Albert Griffiths, Steve Wilks (en), Vybz Kartel, Elephant Man, Sizzla, Bounty Killer, Beenie Man, Stephen Marley, Rohan Marley, Ziggy Marley, Damian Marley, Ky-Mani Marley, Spice ké plen ròt òkò…
[[Fiché:Bob-Marley_3.jpg|thumb|Bob Marley]]
== Kòd ==
Janmayk-a gen pou kòd :
* JA, soulon lis-a dé kòd entèrnasyonnal dé plak minéralojik ;
* JAM, soulon nòrm-an ISO 3166-1, kòd alpha-3 (lis dé kòd péy) ;
* JAM, soulon lis-a dé kòd péy di CIO ;
* JAM, soulon lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-3 ;
* JM, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kòd péy), kòd alpha-2 ;
* JM, soulon lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-2.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
315giig9dahvhn561o7mcagnbsurqgq
Janr (syans sosyal)
0
1426
4763
4762
2019-11-22T09:57:59Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Janr'''-ya sa roun konsèp ki itilizé an syans sosyal pou dézigné diférans-ya ki pa byolojik ant fanm ké wonm-yan.
Alò ki tip sèkswèl ka fè référans o diférans byolojik ant fanm ké wonm, janr-a ka référé so kò o diférans sosyal ant fanm ké wonm. Sa diférans-ya li ka prodjwi dé konsékans psikolojik, mantal, ékonomik, démografik, oben òkò, politik.
Janr-a sa lòbjè di roun chan d'étid an syans sosyal, étid-ya di janr. Sa konsèp sa aparèt andan lannen-yan 1950 annan milyé psikyatrik ké médikal-ya, atè Étazini.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
jcmasohdf91jc1onszwgch2j73dmet4
Janvyé
0
1427
4767
4766
2019-11-22T09:57:59Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Les Très Riches Heures du duc de Berry Janvier.jpg|thumb|Janvyé, ekstrè di ''Très Riches Heures du duc de Berry'' (vers 1410-1416), miz Condé, Chantilly, ms.65, f.1.]]
'''Janvyé''' sa prémyé [[mwa]] di sé [[kalandriyé]] grégoryen é julyen, li sa osi oun di sé sèt mwa ki ka posédé 31 jou.
[[Katégori:Kalandriyé]]
rsmovty8k4b4b1uewmvvfs19k4b89zf
Japon
0
1428
18370
4780
2020-05-29T12:32:10Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Léta di Japon
| non lokal = 日本国
Nihon-koku oben Nippon-koku (ja)
| drapo = Flag_of_Japan.svg
| armwari = Imperial_Seal_of_Japan.svg
| kart = Japan_(orthographic_projection).svg
| lanng ofisyèl = Japonnen (de facto)
| kapital = Tokyo
| siperfisi total = 377 915
| jantilé = Japonnen
| popilasyon total = 126 168 156
| lannen = 2018
}}
'''Japon''', an fòrm lonng '''Léta di Japon''', an japonnen Nihon oben Nippon (日本?) é Nihon-koku oben Nippon-koku (日本国?)rèspègtivman, sa roun péy ensilèr di [[Lazi]] di Lès, ki sitchwé ant [[loséyan Pasifik]] ké lanmè di Japon, bò lès di [[Lachin]], di Koré é di Larisi, épi bò nò di Taywann. Létimolojikman, kanjis-ya (karagtèr chinwè) ki ka konpozé non-an di Japon ka signifyé « péy (国, kuni) di lorijin (本, hon) di Solé (日, ni) » ; a konran ki Japon sa déziyen kou « péy di solé lévan ».
== Létimoloji ==
An japonnen, « Japon » (日本) ka di sokò Nihon oben Niponn, évantchèlman annan dokiman administratif-ya Nipponkoku (日本国?) ki prounonsé pli rarman Nihonkoku, swé « Nasyon japonnen ». Fòrm-an ka abréjé Ni-(日?), toujou an préfigs, ka sèrvi pafwè annan roun lòbjègtif kalifikatif : ensi nou ka trouvé Nicchū (日中?)[11] pou ladjègtif « nipo-chinwè » oben « sino-japonnen ». Non-an Japon sa roun ègzonnim, annéfè a roun prounonsyasyon chinwè ki transmèt answit bay Ògsidantal-ya.
== Listwè ==
[[Fiché:Emperor_Jimmu.jpg|thumb|Jinmu, fondatò léjandèr di Japon (pa Tsukioka Yoshitoshi).]]
=== Prélistwè ké Lantikité ===
Japon-an sa péplé dipi paléyolitik. Oun prézans di moun sa endiké pa larkéyoloji asou plizyò nivèl di fouy dipi pli di 12 000 lannen ; sala-a ka koumansé pa rivé-a di pèp endijenn paléyo-sibéryen Aynou, pronmyé zabitan-yan di larchipèl japonnen. An favò-a di réchofman klimatik ki ka swiv glasayon-an di Würm, Aynou rété izolé di Lérazi é té dévlopé roun fòrm di kiltir ki fondé asou lachas, kéyèt ké lapèch ki douré jouk koumansman di XXe syèk.
=== Lanpir di Japon ===
Sa lizòlman volontèr di 2 syèk ké douré jouk ki Létazini-ya, ké koumodò Matthew Perry, ka fòrsé Japon-an louvri sokò bay Lògsidan pa politik-a di kannonnyèr-a an signan konvansyon-an di Kannagawa an 1854 apré pyonnaj-a di dégra japonnen. Jouk-la, laplipa dé Japonnen té konnèt kou lanng ògsidantal ki néyèrlandé-a, é té dékouvri ké sirpriz lègzistans-a di ròt lanng, don annglé-a di Anmériken-yan.
=== Japon kontanporen ===
Japon-an, don plizyò lavil majò té dévasté pa bonbardman-yan, sa tchipé pa troup-ya di Koumandman siprenm di fòs alyé, MacArthur. Sala-a ka mété an plas tribinal-a di Tokyo pou jijé tchèk roun di dirijan politik ké militèr di lanpir-a men ka ègzonnéré tout manm-yan di fanmi enpéryal-a ensi ki manm-yan di linité-ya di sasé bagtéryolojik.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Cartedujapon.png|thumb|Kart di Japon.]]
Léta di Japon ka fòrmen annan Lès-a di Lazi, roun larchipèl di 6 852 zilé di pli di 100 m2 asou pli di trwè mil kilonmèt di lonng, fas ké Larisi (zilé Kouril), Taywann, Koré ké Lachin. Kat di sa zilé-ya — di nò bò sid, Hokkaidō (79 000 km2), istorikman péplé pa Aynou, Honshū(227 000 km2) pli gran-an ké pli péplé-a ké 105 milyon di zabitan, Shikoku (18 000 km2) ki sa zilé-a di lanmè antéryò ké Kyūshū (36 000 km2) — ka rouprézanté ésansyèl-a di roun téritwè di 377 944 km2 (95 % di téritwè di 4 000 zilé di lark ensilèr).
=== Sibdivizyon administrativ ===
[[Fiché:Japan_prefectures.png|thumb|Préfègtir di Japon.]]
Japon-an sa sibdivizé an karannsèt préfègtir (oben départman), don roun préfègtir métropoliten oben métropòl (Tokyo), oun préfègtir ensilèr oben téritwè (Hokkaidō), 2 préfègtir gouvèlmantal oben gouvèlman irben (Préfègtir di Losaka ké Préfègtir di Kyoto) ké 43 préfègtir riral.
== Kiltir ==
[[Fiché:Reitaisai_-Yushima_02.jpg|thumb|Mikoshi.]]
Kiltir japonnen-an sa enfliyansé pa sa-a di Lachin é di Koré. Mé sopa fika osi distenk. Lenfliyans kiltir étranjé istorikman éfègtchwé yé kò vya Koré-a difèt di yé prògsimité jéyografik. Rivé-a dé Potidjé ké plita dé Anmériken modifyé enpé sa sistenm.
=== Lanng ===
Sosyété japonnen-an sa lengwistikman tré inifòrm ké 98,2 % di popilasyon-an ki ganyen japonnen-an kou lanng matèrnèl. 1,8 % ki ka rété ka konstitchwé prensipalman popilasyon-yan di imigran ki vini di Koré (sèt san mil moun) é di Lachin (trwè san senkant mil moun), ensi ki di Vyétnanmyen, di Brézilyen, d’Anmériken(kat-ven mil moun), d’Éropéyen (karant-senk mil moun). I ka ègzisté tchèk varyasyon djalègtal asou zilé-a d’Okinawa. Aïnou d’Hokkaidō sa toujou palé à entéryò-a di kouminoté-a di pèp otogtonn mé ka rété néyanmwen an vwè di disparisyon.
== Kòd ==
Japon-an gen pou kòd :
* J, soulon lis-a dé kòd entèrnasyonnal dé plak minéralojik ;
* JA, soulon lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-2 ;
* .jp, soulon kòd-a dé donmenn entèrnèt ;
* JP, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kòd péy), Japon-an gen pou kòd alpha-2 ;
* JPN, annan nòrm-an ISO 3166-1, kòd alpha-3 (lis dé kòd péy) ;
* JPN, soulon lis-a dé kòd péy di CIO ;
* JPN, soulon lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-3 ;
* RJ, soulon lis-a dé préfigs dé kòd OACI dé laéropò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
j8urc6ew9np87mb2wj55pps27shtlzf
Japonè
0
1429
19208
4785
2021-06-07T05:31:26Z
2001:268:C0CF:FD63:644C:74C2:A68E:C
wikitext
text/x-wiki
{{Lanng|
| non = Japonè<br/>日本語 (nihongo)
| péyi = [[Japon]]
| réjyon =
| nonm di lokitò = 130 milyon
| fanmi =
▪ lanng altayik (fanmi kontroversé)
* '''japonik'''
| iso1 = ja
| iso2 = jpn
| iso3 = jpn
| kart = [[Image:Japanese language extension.PNG|300px]]
| léjann kart =
}}
'''Japonè'''-a sa lanng-an di Japon, palé pa pèp japonè-an. Néyanmwen, pyès lalwa ka bay li di èstati di lanng ofisyèl, menm si li sa an révanch lanng-an dé dokiman ofisyèl é di édikasyon-an. Japonè-a sa égalman itilizé pa djaspora niponn-an (notaman o Brézil ké o Pérou, koté d'enpòrtant kominoté ka palé sa lanng sa enplanté, kou atè Lima é atè Sao Paulo) ensi ki asou lil-a di Anguar annan Palaos-ya.
An japonè, lanng japonèz ka nonmen so kò nihongo(日本語?). Karaktèr-ya 日本 ka dézigné Japon-an (cf. Non di Japon), épi dannyé karaktèr-a, 語, ka signifyé lanng.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lanng]]
[[Katégori:Japon]]
30rw2cyvkttj82r9p94gdlscphih6ld
Jayinism
0
1430
19613
19472
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Tegel|Tegel]]
wikitext
text/x-wiki
'''Jayinism'''-an oben '''jinism'''-an (du sanskrit : जैनमतम्, IAST : jainamatam de Jina, « venkò » ké mata « dòktrin ») sa roun rélijyon ki probabman koumansé à aparèt bò'd xe oben ixe syèk anv. J.-K.. Jayinism-an oben dharma jayin ka konté prè di dis milyon di fidèl annan monn-an, asèt ké layik ki konfondou, an majorité an Enn (30 000 an Éròp ké 100 000 o Étazini).
Lòbjèktif-a di lavil-a pou jayin-yan sa menm-an ki pou endouism-an, bouddhism-an ké sikhism-an : adèp-a divèt atenn iliminasyon-an ki ka mennen o finisman dé transmigrasyon di so lam aplé moksha oben nirvana.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Rélijyon]]
md1yll3srj380on4psugwqwzszh7us2
Jazz
0
1431
4793
4792
2019-11-22T09:58:00Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Jazz'''-a sa roun janr mizikal orijinèr di Sid dé Étazini, kréyé annan finisman-an di xixe syèk é o koumansman di xxe syèk osen dé kominoté afro-amérikenn. Ké pli di san lan di ègzistans, di ragtime o jazz atchwèl, li gen di nonbré anba-janr marké pa roun léritaj di lanmizik éro-amériken ké afro-amériken, é sa konsouvwè pou fika jwé an piblik. Li j'ai émèrjé à partir di ròt janr mizikal, don ragtime, marche, negro spiritual ké blues, é ka konpòrté dé karaktéristik tèl ki itilizasyon frékant-a di enprovizasyon-an, di poliritmi-a, di sinkop, di shuffle, di scatet dé nòt blé.
== Nòt ké référans ==
== Artik konèks ==
[[Katégori:Lamizik]]
7pqx9uisy0gdhwy2d8qgp16s3c4akxa
Jeanne d'Arc
0
1432
19153
19149
2021-03-01T09:10:30Z
217.173.77.198
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Contemporaine_afb_jeanne_d_arc.png|thumb]]
'''Jeanne d'Arc''', né bò'd 1412 atè Domrémy, vilaj di douché di Bar (atchwèlman annan départman-an dé Vosges an Lorraine), é mouri asou bûcher 30 mè 1431 atè Rouen, kapital di douché di Normandi alò posésyon di rwayom d'[[Anglétèr]], sa roun éroyin di listwè-a di [[Lafrans]], chèf di lagèr ké sent [[Légliz katolik]]-a, sirnonmen dipi xvie syèk « la Pucelle d'Orléans » ké, dipi xixe syèk, « mè di nasyon franséz-a ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
2zowtr7hhpf153a7cleasps4kowlvg1
Jen
0
1433
4799
4798
2019-11-22T09:58:00Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Les Très Riches Heures du duc de Berry juin.jpg|thumb|Jen, ekstrè di sé ''Les Très Riches Heures du duc de Berry'' (ver 1410-1416 épi lannen 1440), mizé Condé, Chantilly, ms.65, f.6.]]
'''Jen''' sa sizyèm mwa di sé kalandriyé grégoryen é julyen.
[[Katégori:Kalandriyé]]
s8y43w204kr7cumjsxubgbwim1d4y6v
Jiroskòp
0
1434
4803
4802
2019-11-22T09:58:00Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Gyroscope_operation.gif|thumb]]
Oun '''jiroskop''' (di grèk « ki ka òbsèrvé rotasyon-an ») sa roun aparèy ki ka èsplwaté prensip-a di konsèrvasyon-an di moman angilèr an fizik (oben òkò èstabilité jiroskopik oben léfè jiroskopik). Sa lalwa fondamantal di mékanik-a lé ki absans-a di koup apliké à roun solid an rotasyon, sala ka konsèrvé so aks di rotasyon envaryab. Lòské roun koup sa apliké à aparèy-a, i ka provoké roun nitasyon di solid an rotasyon. Annan kaptò-ya : oun jiroskòp sa roun kaptò di pozisyon angilèr é roun jiromèt oun kaptò di vitès angilèr. Jiroskòp-a ka bay pozisyon angilèr (soulon oun, Dé oben trwa aks-ya) di so référansyèl pa rapò à roun référansyèl inèrsyèl (oben galiléyen).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
qr0cmzbbgxdgzyffdzzevd4ivkc7dr5
Johann Sebastian Bach
0
1435
19239
19238
2021-09-15T04:05:50Z
Pboboc
1634
wikitext
text/x-wiki
{{Moun
| non = Johann Sebastian Bach
| imaj = Bach.jpg
| deskripsyon =
| dat di nèsans = 31 mars (21 mars) 1685 kot Eisenach
| dat di désè = 28 jwiyé 1750 kot Leipzig
| nasyonalité = [[Lanlmangn|anlman]]
| profésyon = Mizisyen, konpozitò é òrganis
}}
'''Johann Sebastian Bach''' (jenn-an)(21 mars 1685 Eisenach–28 jwiyè 1750 Leipzig) sa roun konpozitò alman.<ref>http://www.classical.net/music/comp.lst/bachjs.php</ref><ref>https://www.oxfordmusiconline.com/grovemusic/view/10.1093/gmo/9781561592630.001.0001/omo-9781561592630-e-6002278195</ref><ref>https://www.biography.com/musician/johann-sebastian-bach</ref><ref>https://artsandculture.google.com/entity/johann-sebastian-bach/m03_f0?categoryid=historical-figure</ref>
== Sours ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
mk5a88sdpccosvqagpjycuwjrfbm8nr
Johann Wolfgang von Goethe
0
1436
4818
4817
2019-11-22T09:58:01Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Goethe_(Stieler_1828).jpg|thumb|Goethe à 79 lan pa Joseph Karl Stieler an 1828.]]
'''Johann Wolfgang (von) Goethe''' (an alman : [ˈjoːhan ˈvɔlfɡaŋ fɔn ˈɡøːtə]), né lou 28 out 1749 à Francfort é mò lou 22 mars 1832 (à 82 lan) à Weimar, sa roun romansyé, dramatirj, powèt, téyorisyen di lar é wonm di Léta alman, pasyoné pa sé syans, notaman optik, jéyoloji é botanik, é gran administratò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
8m88vpdlwe97rrl5d95784kmeck3tth
John Dalton
0
1437
4821
4820
2019-11-22T09:58:01Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:John_Dalton_by_Charles_Turner.jpg|thumb|Gravir di Charles Turner daprè James Lonsdale]]
[[Fiché:John_Dalton_Signature_c1827.svg|thumb|Sitnatir di John Dalton.]]
'''John Dalton''', né koté Eaglesfield (Anglétèr) 6 sèptanm 1766 é mouri koté Manchester 27 jwiyé 1844, sa roun chimis é fizisyen britannik. Li sa konnèt soutou pou so téyori atomik, pibliyé an 1808, ensi ki pou so sasé asou daltonism.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
liodl21sjo3qbmdnuvdlm0nwzayp3y5
John Locke
0
1438
4825
4824
2019-11-22T09:58:01Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:JohnLocke.png|thumb|John Locke]]
'''John Locke''', né 29 out 1632 atè Wrington(Somerset) é mouri 28 òktòb 1704 atè Oates, High Laver (Essex), sa roun filozòf anglé. I té viv à roun lépòk charnyèr ki ka wè finisman-an dé lagèr di rélijyon, koumansman-yan di rasyonalism é roun fòrt opozisyon à absolitism an Anglétèr. Pròch di kont di Shaftesbury, Locke sa roun parti prénant à so déba é o téyori alò nésant di kontra sosyal, di lalwa-a é di drwè natirèl, é di léta-a di natir. I ka entérésé so kò osi o prémis di sa ki ké aplé à konté di xixe syèk libéralism.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Filozòf]]
1s1jg3c8h5jxt7o8gbzy81nxnnmj4zd
John von Neumann
0
1439
4828
4827
2019-11-22T09:58:01Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:JohnvonNeumann-LosAlamos.jpg|thumb|John von Neumann andan lannen-yan 1940.]]
'''John von Neumann''', né '''Neumann János Lajosen''' 1903 atè Budapest é mouri an 1957 atè Washington, sa roun matématisyen ké fizisyen amérikano-ongrwa. Li apòrté d'enpòrtant kontribisyon an mékanik kantik é an analiz fonksyonèl, an téyori dé ansanm, an enfòrmatik, an syans ékonomik ensi ki annan bokou ròt domenn dé matématik é di fizik-a. Li di plis partisipé o progranm militèr amériken.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
sffwjzgko4rl5qaa8615a9sm2ug0qmg
Jordani
0
1440
19306
4831
2022-01-03T15:09:37Z
Gerd Eichmann
465
gallery added
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Rwayom hachémit di Jordani
|non lokal = المملكة الأردنّيّة الهاشميّة (ar)
|drapo = Flag_of_Jordan.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Jordan.svg
|kart = LocationJordan.svg
|lanng ofisyèl = [[Arab]]
|kapital = [[Amman]]
|siperfisi total = 89 342
|jantilé = Jordanyen
|popilasyon total = 9 531 712
|lannen = 2015
}}
'''Jordani''', an form longu '''Rwayom hachémit di Jordani''' (an arab Al-ʾUrdunn, الأردن é Al-Mamlakah al-ʾUrdunniyyah al-Hāshimiyyah, المملكة الأردنيّة الهاشميّة), sa roun péyi di Azi oksidantal. So kapital sa Amman.
<br><gallery class=center caption="Jordani">
Amman-04-Strasse-2010-gje.jpg
Petra-Koenigswand-04-2010-gje.jpg
Siq el-Berid-02-2010-gje.jpg
Siq el-Berid-24-Flagge-2010-gje.jpg
Qasr Amra-06-2010-gje.jpg
Jerash-Artemistempel-24-2010-gje.jpg
Wadi Musa-08-Landschaft-2010-gje.jpg
Wadi Musa-Panoramahotel-20-Landschaft-2010-gje.jpg
</gallery>
dhmgsgoej0gxi9nbot1e5god1pfzu21
Joseph Fourier
0
1441
4834
4833
2019-11-22T09:58:02Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Joseph_Fourier.jpg|thumb|Gravir di Julien Léopold Boilly]]
'''Jean Baptiste Joseph Fourier''' sa roun matématisyen ké fizisyen fransé né 21 mars 1768 atè Auxerre é mouri 16 mè 1830 atè Paris. Li sa konnèt pou avwar détèrminé, pa kalkil, propagasyon-an di chalò an itilizan dékonpozisyon-an di roun fonksyon kèlkonk an roun séri trigonométik konvèrjant. Di tèl fonksyon sa aplé séri di Fourier ; métòd di kalkil ki ka pèrmèt di fason révèrsib di pasé di roun fonksyon à séri trigonométrik-a korèspondant sa transformasyon-an di Fourier.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ndgbdb53v1pgjqj0l53e22q5hvgjt6b
Joseph Staline
0
1442
19158
4838
2021-03-02T16:49:00Z
23.106.56.19
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:CroppedStalin1943.jpg|thumb|Staline koté konférands di Téhéran, an 1943.]]
'''Joseph Staline''', né 18 décembre 1878 atè Gori (Anpir ris, atchwèl Jéyòrji) é mouri 5 mars 1953 atè Moscou, sa roun révolisyonèr bolchevik é wonm politik di Léta sovyétik d'orijin jéyòrjyenn. Li ka dirijé [[Inyon di sé répiblik sosyalis sovyétik|Inyon-an dé répiblik sosyalis sovyétik]] (IRSS) à partir di finisman-an dé lannen 1920 jouk so lanmò an établisan oun réjim di diktatir pèrsonnèl absoli. Istoryen-yan ka joujé li rèsponsab, à dé dégré divèr, di lanmò-a di trwa à pli di ven milyon di moun.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
r0jt4o743dpoqlx5o54t6nzdlxuingu
Jou
0
1443
4842
4841
2019-11-22T09:58:02Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Momentsdelajournee.svg|thumb|360px|Moman-yan di lajounen. (an fransé)]]
'''jou''' oben '''lajounen''' sa entèrval di tan ki ka séparé lévé di kouché di [[Solèy]]. Jou sa présédé pa lob bonmanten é ka lésé plas o krépiskil swè. So koumansman (pa rapò a minwi lò lokal) é so douré dépandan di lépòk di [[lannen]] é di latitid ; ensi, ''jou'' pouvé douré 6 mwa à pol térès-ya.
Pa ègstansyon, ''jou'' oben ''lajounen'' ka dézigné ansanm-an di roun jou é di roun lannwit konsékitif é ka korèsponn à roun rotasyon konplèt di [[Latè]] asou li-menm pa rapò à roun pwen jéyografik bay. Jou-ya sa tradisyonèlman rougroupé an [[Simèn|lasimèn]] é ka poté an gwiyanè kou non [[lendi]], [[mardi]], [[mèrkrédi]], [[Jédi]], [[vandrédi]], [[sanmdi]] ké [[Dimanch]].
Anfen, jou-a sa osi non di entèrval ki ka séparé roun moman di so landimen a lamèm lò o menm andrwa, pa lègzanp ant 1é janvyé à 13 lò ké 2 janvyé a 13 lò menm lannen-an. Nou ké palé tchèkfwè andan sa ka di ''jou kouran'' oben ''lajounen glisant''.
== Wè osi ==
* [[Simèn]]
* [[Mwa]]
* [[Lannen]]
7ultrpeam6m5mrj7ltw30fy01mb7j8g
Joudayism
0
1444
4846
4845
2019-11-22T09:58:02Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Joudayism'''-an (di grèk Ιουδαϊσμός, yiddish : יידישקייט yiddishkeit, ladino : ג’ודאיסמו Djudaismo, alman : Judentum, ébré : יהדות yahadout) sa varyabman défini kou « roun fòrm di lavi rélijyéz don karaktéristik ésansyèl-a sa krwayans à roun Fika souprenm, lotò — di tchèk mannyè ki nou ka konsouvwè so aksyon — di linivèr-a ki li ka gouvèlné pa so providans », oben kou « rélijyon dé Jwif, ensi ki téyoloji-a, lalwa-a ké tradisyon kiltirèl-ya di pèp jwif », oben kou « roun rélijyon […], oun kiltir — rézilta oben fonnman di rélijyon-an, mè ki gen roun divini pròp, […] oun sansibilité difiz fèt di tchèk lidé ké souvni, di tchèk koutim ké émosyon, di roun solidarité ké jwif-ya ki pèrsékité antan ki jwif » oben kou « ansanm dé ritchwèl ké dé ròt pratik, dé krwayans ké dé valò, dé lwayalté istorik ké politik ki ka konstitchwé aléjans-a o pèp di Israyèl ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Joudayism]]
oy4hz0bou9ltvtpy4o2nwxbfr1walrc
Journalism
0
1445
4851
4850
2019-11-22T09:58:03Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:CBC_journalists_in_Montreal.jpg|thumb|Journalis ké rédaktò à Radio-Canada/CBC atè Montréal an 1944.]]
'''Journalism'''-an (/ʒuʀnalism/) sa aktivité-a ki ka konsisté à roukéyi, vérifyé oben koumanté dé fè pou poté yé à atansyon-an di piblik andan médja-ya an rèspèktan oun menm déyontoloji di journalism, ki ka roupozé asou projèksyon-an dé sours di enfòrmasyon, di korèspondan di lagèr o journalism d'envèstigasyon, san bliyé ròt èspésyalizasyon-ya : désinatò di laprès, journalis reporter d'imaj (JRI), fotojournalis, séjrètèr de rédaksyon, kritik mizikal oben éditoryalis.
Lalwa-a Brachard é lalwa-a Cressard té défini oun èstati di journalis profésyonèl an Frans inik : manswalizé oben pijis, péyé à artik-a oben à foto-a, li gen menm drwè-ya ké menm dévwar-ya, so antrépriz ki ka bénéfisyé an kontparti di lèd-a à laprès-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Médya]]
1iicvsv91rjhpd8dw2rt4gic13yc00r
Jouwè
0
1446
17430
4854
2020-01-08T16:39:17Z
CommonsDelinker
24
Removing [[:c:File:Teddy_bear.JPG|Teddy_bear.JPG]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Tomer T|Tomer T]] because: per [[:c:Commons:Deletion requests/File:Teddy bear.JPG|]].
wikitext
text/x-wiki
Oun '''jouwè''' sa roun lòbjè don fonksyon prensipal-a sa di pèrmèt jé-a. Jouwè-ya sa jénéralman asosyé ké timoun-yan oben zannimo domèstik-ya, mè li pa abitchwèl pou granmoun-yan ké pou sèrten zannimo ki pa-domèstik di jwé ké dé jouwè. Bokou di lòbjè sa fabriké pou sèrvi di jouwè, mè sèrten ki sa prodjwi pou ròt òbjèktif pouvé égalman fika itilizé kou dé jouwè. Oun timoun pouvé ranmansé oun lòbjè di kaz-a é jité li, an prétandan ki a roun avyon, oben roun zannimo pouvé jwé ké roun ponm di pen, modé li, chasé li, oben jité li an lè.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
8ot2p60w7suh1slst2wtlhpb0hh4ct7
Jules César
0
1447
19682
19659
2022-07-29T20:13:49Z
Hasley
409
rv
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:T%C3%AAte_de_Jules_C%C3%A9sar.jpg|thumb|Bous an marb di Jules César trouvé annan Rhône.]]
'''Jules César''' (laten : Caius Iulius Caesar IV à so nésans, Imperator Iulius Caesar Divus aprè so lanmò) sa roun jénéral, wonm politik é markè-palò romen, né atè Rome 12 oben 13 jwiyé 100 anv. J.-K. é mouri 15 mars 44 anv. J.-K. (o ides di mars), annan menm lavil-a.
So désten ésèpsyonèl té marké monn romen ké listwè inivèrsèl : anbisyé é briyan, li ka pézé so kò asou kouran réfòrmatò é démagòg pou so asansyon politik ; stratèj é taktisyen abil, li té ka roupousé frontchèr romenn-yan jouk Rhin é à loséyan Atlantik-a an konkéran la Gaule, é té ka itilizé so léjyon pou anparé so kò di pouvwar.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
gv7t695vh48ixxxjpc37dn7x9qqy9du
Jupiter (planèt)
0
1448
19327
19320
2022-02-03T05:05:05Z
Kwamikagami
865
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Jupiter.jpg|thumb]]
'''Jupiter''' (senbòl : [[File:Jupiter symbol (fixed width).svg|16px|♃]]) sa roun planèt jéyant gazéz. A pli gròs planèt di Sistenm solèr, pli voliminéz ké masiv ki tout ròt planèt-ya réyini, ké senkyenm planèt-a pa so distans o Solèy(aprè Mercure, Vénus, Latè-a ké Mars).
Jupiter sa ensi ofisyèlman dézigné, daprè bondjé romen-an Jupiter, asimilé o bondjé grèk Zeus.
Senbòl astronomik-a di planèt-a té « ♃ », ki sa roun rouprézantasyon èstilizé di lafoud di Jupiter, oben ki dérivé di roun yéroglif oben, kou sala ka rousoti di sèrten papyrus d'Oxyrhynque, di lèt grèk-a zêta, inisyal di grèk ansyen Ζεύς(Zeús).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Planèt]]
ter90xwfzb4o10uyu0btxf1998f13hg
Jwiyè
0
1449
4864
4863
2019-11-22T09:58:03Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Les Très Riches Heures du duc de Berry juillet.jpg|thumb|Jwiyè, ekstrè di ''Très Riches Heures du duc de Berry'' (vers 1410-1416), mizé Condé, Chantilly, ms.65, f.7.]]
'''Jwiyè''' sa sètyèm [[mwa]] di sé [[kalandriyé]] grégoryen é julyen.
83sz6evx1j69bbuu81hpq0ljodng8xq
Jèn
0
1450
4867
4866
2019-11-22T09:58:03Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''jenn''', an jénétik sa roun inité di baz d'érédité ki an prensip ka prédétèrminé oun trè prési di fòrm-an di roun òrganism vivan, tèl ki défini an 1909 pa Wilhelm Johannsen. Oun mannyè di wè fizik, oun jenn sa roun fragman di lokis ki détèrminé di roun sékans d'ADN.
Oun jenn « paramèt » sentèz-a di roun ARN ki bay, an prédéfinisan so èstriktir é, kidonk, sala di évantchwèl protéyin-an oben di évantchwèl polipèptid-a ki sentétizé à partir di sa ARN : a sa ki ka étidjé byoloji molékilèr.
Sa Dé laspè di nosyon-an di jenn sa sans korèsponn, roun o nivo fizik ké molékilèr, ròt o nivo di prensip é di érédité-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
inuj48grnmuid8ygxm6url5r9pjdt74
Jé
0
1451
4872
4871
2019-11-22T09:58:03Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Nou pouvé défini '''jé''' (ansyennman '''jwé''') kou roun aktivité di lòrd psichik oben fizik plézant ké enprodiktiv ké kour tèrm. Jé-a ka antréné dé dépans di énèrji é di mwayen matéryèl, san kréyé pyès richès nouvèl. Laplipa dé endividi ki ka angajé yé kò ka rétiré di li renk ki plézi, byen ki sèrten pouvé an obténi dé avantaj matéryèl. Di sa fè, Huizinga ka roumarké ki di trè nonbréz aktivité moun pouvé asimilé so kò à dé jé. Difikilté-a di sirkonskri définisyon-an di jé ka rouprézanté oun entérè pou filozofi-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
1hjx11j5z7o7j7auwwno6z35tj6ysgu
Jé di azar
0
1452
4875
4874
2019-11-22T09:58:04Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''jé di azò''' sa roun jé don déroulman-an sa parsyèlman oben totalman soumèt à chans-a. Sala pouvé provini di roun tiraj oben di roun distribuyen di kart, di roun jité di dé, etc. Lòské jé-a sa totalman soumèt o azò, nou ka palé di jé di azò pir. Lòské jouwò-a divèt déyèrminé so aksyon an fonksyon d'événman aléyatwar ki pasé oben fitir é di probabilité, nou ka palé pli volontché di jé di azò rézonnen.
Tèrm-an jé di azò ka dézigné égalman jé-ya di lajan, jé-ya du grataj kou machin-yan à soumaké. Laplipa di sa dannyé-ya sa dé jé di azò pir oben rézonnen.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
2d8fyx1sho6mz6vqpi74l14uvu92gqu
Jé di kart
0
1453
4879
4878
2019-11-22T09:58:04Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Jean-Baptiste_Sim%C3%A9on_Chardin_001.jpg|thumb|Jean-Baptiste, tablo di Chardin.]]
Èsprésyon-an '''jé di jart''' ka dézigné an menm tan :
* oun ansanm konplè dé kart nésésèr pou pratik oun jé di sosyété, pa lègzanp jé di 32 kart, jé di 52 kart (oben 54 kart ké joker), jé di tarot. Kart-ya annan chak koulò sa : as, rwa, danm, valé, 10, 9, 8, 7, ké an plis pou jé-ya di 52 kart : 6, 5, 4, 3, 2, é an konpléman pou Taro : kavaliyé di chak koulò, èskizé é séri-a d'atou di 1 à 21 ;
* oun jé di sosyété ki ka itilizé kou matéryèl èsklizif oben pratikman èsklizif dé kart à jwé tradisyonèl oben èspésifik à sa jé.
Annan ròt domenn, oun jé di kart pouvé égalman dézigné oun ansanm di kart jéyografik oben roun ansanm di kart ki pèrforé pou trétman mékanografik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
5a3zpj8jsw0uyihi74cqc23nmjoi059
Jé di sosyété
0
1454
4882
4881
2019-11-22T09:58:04Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Juego_de_Domin%C3%B3.JPG|thumb|Jé di domino]]
'''Jé di sosyété'''-a sa roun jé ki ka pratiké so kò à plizyò moun, pa opozisyon o jé ki ka pratiké yé kò sèl, jé solitèr oben kas-tèt.
== Définisyon ==
Byen ki li pa gen di définisyon inivèrsèl é ki konplètman satisfézant, li sa posib di tanté di an aproché so kò.
Pratik-a dé jé di sosyété sa roun aktivité lidik é lwézi ki ka déroulé so kò à plizyò an rèspèktan oun règ ki ka défini mwayen-yan, kontrent-ya ké lòbjèktif-ya à atenn o kour di parti-a. Finalité-a di sa aktivité sa divèrtisman-an ki partisipan-yan ka an rétiré an éséyan di ranpòrté parti-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
akmeo7ekhbg9c9jtq3c0ci6uq4na6iz
Jé olenpik
0
1455
19339
19338
2022-02-17T20:41:10Z
110.137.194.74
wikitext
text/x-wiki
'''Jé olenpik'''-ya (aplé osi '''JO'''-ya, '''Jé'''-ya, '''Olenpyad'''-ya oben òkò '''Olenpik'''-ya; an anglé : Olympic Games oben Olympics; an grèk ansyen : οἱ Ὀλυμπιακοὶ ἀγῶνες (hoi Olympiakoì agônes), an grèk modèrn : Ολυμπιακοί αγώνες (Olympiakí agónes), également Oλυμπιάδα (Olympiáda), ki lé di Olenpyad) sa roun évènman entèrnasyonal majò, ki ka rougroupé spòr-ya di lété ké di livèr, okèl dé milyé di atlèt ka partisipé atravè diférant konpétisyon.
Jé olenpik-ya ka tchenbé yé kò tou lé kat lan, lannen pèr-ya, an altèrnan Jé olenpik di lété ké Jé olenpik di livèr.
{| class="wikitable"
|+'''Bandar tuan rumah Sukan Olimpik'''
! colspan="4" |'''Sukan Olimpik Musim Panas'''
! colspan="4" |'''Sukan Olimpik Musim Sejuk'''
|-
|''Tahun''
|''Olimpiad ke-''
|''Bandar Tuan Rumah''
|''Negara''
|''№''
|''Bandar Tuan Rumah''
|''Negara''
|-
|1896
|I
|Athens (1)
|Yunani (1)
|
|
|
|-
|1900
|II
|Paris (1)
|Perancis (1)
|
|
|
|-
|1904
|III
|St. Louis, Missouri<sup>('''1''')</sup> (1)
|Amerika Syarikat (1)
|
|
|
|-
|1906
|Intercalated
|Athens
|Yunani
|
|
|
|-
|1908
|IV
|London (1)
|United Kingdom (1)
|
|
|
|-
|1912
|V
|Stockholm (1)
|Sweden (1)
|
|
|
|-
|''1916''
|''VI'' <sup>('''2''')</sup>
|''Berlin''
| ''Empayar Jerman''
|
|
|
|-
|1920
|VII
|Antwerp (1)
|Belgium (1)
|
|
|
|-
|1924
|VIII
|Paris (2)
|Perancis (2)
|I
|Chamonix (1)
| Perancis (1)
|-
|1928
|IX
|Amsterdam (1)
|Belanda (1)
|II
|St Moritz (1)
| Switzerland (1)
|-
|1932
|X
|Los Angeles, California(1)
|Amerika Syarikat (2)
|III
|Lake Placid, New York (1)
| Amerika Syarikat (1)
|-
|1936
|XI
|Berlin (1)
|Jerman (1)
|IV
|Garmisch-Partenkirchen (1)
| Jerman (1)
|-
|''1940''
|''XII'' <sup>('''3''')</sup>
|''Tokyo→Helsinki''
| ''Jepun''→
''Finland''
|''V'' <sup>('''2''')</sup>
|''Sapporo→St Moritz→Garmisch-Partenkirchen''
| '' Jepun''→
'' Switzerland''→
'' Jerman''
|-
|''1944''
|''XIII'' <sup>('''3''')</sup>
|''London''
| ''United Kingdom''
|''V'' <sup>('''3''')</sup>
|''Cortina d'Ampezzo''
| '' Itali''
|-
|1948
|XIV
|London (2)
|United Kingdom (2)
|V
|St Moritz (2)
| Switzerland (2)
|-
|1952
|XV
|Helsinki (1)
|Finland (1)
|VI
|Oslo (1)
| Norway (1)
|-
|1956
|XVI
|Melbourne (1) +
Stockholm (2)<sup>('''4''')</sup>
|Australia (1) +
Sweden (2)
|VII
|Cortina d'Ampezzo (1)
| Itali (1)
|-
|1960
|XVII
|Rome (1)
|Itali (1)
|VIII
|Squaw Valley, California (1)
| Amerika Syarikat (2)
|-
|1964
|XVIII
|Tokyo (1)
|Jepun (1)
|IX
|Innsbruck (1)
| Austria (1)
|-
|1968
|XIX
|Mexico City (1)
|Mexico (1)
|X
|Grenoble (1)
| Perancis (2)
|-
|1972
|XX
|Munich (1)
|Jerman Barat (2)
|XI
|Sapporo (1)
| Jepun (1)
|-
|1976
|XXI
|Montreal, Quebec (1)
|Kanada (1)
|XII
|Innsbruck (2)
| Austria (2)
|-
|1980
|XXII
|Moscow (1)
|Kesatuan Soviet (1)
|XIII
|Lake Placid, New York (2)
| Amerika Syarikat (3)
|-
|1984
|XXIII
|Los Angeles, California (2)
|Amerika Syarikat (3)
|XIV
|Sarajevo (1)
| Yugoslavia (1)
|-
|1988
|XXIV
|Seoul (1)
|Korea Selatan (1)
|XV
|Calgary, Alberta (1)
| Kanada (1)
|-
|1992
|XXV
|Barcelona (1)
|Sepanyol (1)
|XVI
|Albertville (1)
| Perancis (3)
|-
|1994
|
|
|
|XVII
|Lillehammer (1)
| Norway (2)
|-
|1996
|XXVI
|Atlanta, Georgia (1)
|Amerika Syarikat (4)
|
|
|
|-
|1998
|
|
|
|XVIII
|Nagano (1)
| Jepun (2)
|-
|2000
|XXVII
|Sydney (1)
|Australia (2)
|
|
|
|-
|2002
|
|
|
|XIX
|Salt Lake City, Utah (1)
| Amerika Syarikat (4)
|-
|2004
|XXVIII
|Athens (2)
|Yunani (2)
|
|
|
|-
|2006
|
|
|
|XX
|Turin (Torino) (1)
| Itali (2)
|-
|2008
|XXIX
|Beijing (1) <sup>('''5''')</sup>
|China (1)
|
|
|
|-
|2010
|
|
|
|XXI
|Vancouver, British Columbia (1)
| Kanada (2)
|-
|2012
|XXX
|London (3)
|United Kingdom (3)
|
|
|
|-
|2014
|
|
|
|XXII
|Sochi (1)
|Rusia (1)
|-
|2016
|XXXI
|Rio de Janeiro (1)
|Brazil (1)
|
|
|
|-
|2018
|
|
|
|XXIII
|Pyeongchang (1)
|Korea Selatan (1)
|-
|2021<sup>('''6''')</sup>
|XXXII
|Tokyo (2)
|Jepun (2)
|
|
|
|-
|2022
|
|
|
|XXIV
|Beijing (2)
|China (2)
|}
d6jedaxgyn3uo52vkeeulmj277gd99n
Jé vidéo
0
1456
4892
4891
2019-11-22T09:58:04Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''jé vidéyo''' sa roun jé élèktronik ki doté di roun entèrfas itilizatò ki ka pèrmèt oun entéraksyon di moun lidik an jénéran oun routour vizwèl asou roun dispozitif vidéyo. Jouwò-a di jé vidéyo ka dispozé di périférik pou aji asou jé-a ké pèrsouvwè konsékans-ya di so zak asou roun anvironnman virtchwèl. Mo-a « vidéyo » annan jé vidéyo-a ka fè tradisyonèlman référans à roun dispozitif d'afichaj di tram, mè à laswit-a di vilgarizasyon-an di tèrm i ka enpliké atò tout tip di dispozitif d'afichaj.
Sistenm élèktronik-ya ki itilizé pou jwé à dé jé vidéyo, ki konnèt anba non-an di plat-fòrm, pouvé fika osi byen di gro òrdinatò, ki di piti aparèy pòrtab, tèl ki bòrn-an d'arkad, konsòl-a di jé vidéyo, òrdinatò pèrsonèl oben òkò smartphone.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
k2b2br3rblden1d953qlxa66kdjbpz4
Jédi
0
1457
4895
4894
2019-11-22T09:58:05Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Jédi''' sa katriyèm jou di lasimèn sivil annan plizyò péyi. Li sa senkyèm di lasimèn krétyenn, di lasimèn jwiv é di lasimèn mizilmàn. I ka siksédé [[mèrkrédi]] é ka présédé [[vandrédi]].
Nòrm ISO ka kodé jédi pa chif 4. Oun nòrm résant ISO 8601 ka dézigné jédi kou milyé di lasimèn. Sé jédi di roun lannen ka déterminé nimérotasyon di sé simèn : simèn 1 sa prémyé ki ka konténi oun jédi.
fb5v3ri7pjsry8y902uz9objlzz4dg6
Jéni jénétik
0
1458
4900
4899
2019-11-22T09:58:05Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Bacteria_used_to_make_wheat_seeds_nearly_immune_to_wheat_take-all.jpg|thumb|Gren di blé ki kavrézisté à roun maladi, obténi à partir di'n anzim ki ka provini di baktéri fabrikan natirèlman dé antibyotik]]
'''Jéni jénétik''' sa roun processus ki ka modifyé konstitisyon di roun òrganism an soupriman oben an entrodjwizan di ADN-an pouvé fika entrodjwi dirèkman annan òrganism lot oben annan roun sélil ki sa answit fizyonnen oben ibridé ké lot-a. Sala ka roupozé so kò asou dé tèknik roukonbinant di asid nikléyik pou fòrmé di nouvèl konbinézon di matéryèl jénétik éritab swivi di enkòporasyon-an di sa matéryèl swé endirèkman atravè roun sistenm vèktò oben dirèkman pa mikro-enjèksyob, makro-enjèksyon obeb mikro-ankapsilasyon.
Li gen souvan pou lòbjèktif modifikasyon-an dé jénotip, é kidonk dé fénotip.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
61vpzp1i433ajyfzmq0teh9wi5js4yc
Jéni mékanik
0
1459
4903
4902
2019-11-22T09:58:05Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Jéni mékanik''' ka dézigné ansanm-an dé konésans ki lyannen à mékanik-a, o sans fizik (syans dé mouvman) é o sans tèknik (étid dé mékanism). Sa chan di konésans ka alé di konsèpsyon-an di roun prodjwi mékanik o résiklaj di sa dannyé an pasan pa fabrikasyon-an, mentnans-a, etc.
== Disiplin di jéni mékanik ==
Bay annan lòrd-a di sik di lavi di roun prodjwi mékanik-a.
* Konsèpsyon di prodjwi : analiz fonksyonèl, désen endistriyèl, konsèpsyon asisté pa òrdinatò
* Mékanik : èstatik, sinématik, dinamik, rézistans dé matéryèl.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
noeafzu4kjskhrwrgsqeunrcc0uwhuj
Jénétik
0
1460
18372
4907
2020-05-29T12:32:20Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Genome-fr.svg|thumb|upright=1.5|Di molékil d'ADN à séloul vivant.]]
[[Fiché:Schematic relationship between biochemistry, genetics and molecular biology.svg|thumb|Rélasyon chématik ant byochimi (''biochemistry''), jénétik (''genetics'') ké byoloji molékilèr (''molecular biology'').]]
'''Jénétik'''-a (di grèk genno γεννώ, « bay nésans ») sa syans-a ki ka étidjé érédité-a ké jenn-an, a roun anba-disiplin di byoloji-a.
Oun di so branch-ya, jénétik fòrmèl-a, oben mendélyenn, ki ka entérésé so kò à transmisyon-an dé karaktèr éréditèr ant dé jénitò ké yé désandans.
Envansyon di tèrm « jénétik » ka rouvini o byolojis anglé William Bateson (1861-1926), ki ka itilizé li pou pronmyé fwè-a an 1905. Jénétik modèrn-an sa souvan daté di mété an évidans-a di èstriktir-a an doub élis di ADN ki éfèktchwé pa James Watson ké Francis Crick an 1953.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
7mopvjtfdi8zxby7im4fazgnudpl3ao
Jéoloji
0
1461
4910
4909
2019-11-22T09:58:05Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Siccar Point red capstone closeup.jpg|thumb|right|300px|Dizordonans angilèr di Siccar Point (Ékòs)]]
'''Jéyoloji'''-a (di grèk ansyen gê, Latè-a, ké logos, diskou-a) sa syans-a don prensipal-a lòbjè di étid sa Latè-a, é pli partikilyèrman litosfè-a. Disiplin majò dé syans di Latè-a, li ka bazé so kò an pronmyé lyé asou òbsèrvasyon-an, épi ka établi dé ipotèz ki ka pèrmèt di èspliké ajansman-an dè ròch ké dé èstriktir ki ka afèkté yé afen di an rikonstitchwé listwè-a é processus-ya ki an jé. Tèrm-an « jéyoloji » ka dézigné égalman ansanm-an dé karaktéristik jéyolojik di roun réjyon, é ka étann so kò à étid-a dé zas.
Jéyoloji modèrn-an ka pran fòrm à partir di xviie syèk, di dézi di konprann èstriktir-a di Latè-a é di roun sèrten nonm di mékanism à lorijin-an di fénomenm natirèl.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
eo0sev7fyluj4lo30j2ictfm6cskwxk
Jéométri
0
1462
4915
4914
2019-11-22T09:58:06Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Jéyométri'''-a sa parti-a dé [[matématik]] ki ka étidjé figir-ya di plan é di lèspas-a (jéyométri éklidjenn).
Dipi finisman-an di xviiie syèk, jéyométri-a ka étidjé égalman figir-ya ki ka apartni à ròt tip di lèspas (jéyométri projèktiv, jéyométri ki pa éklidjenn, pa lègzanp).
Dipi koumansman-an di xxe syèk, sèrtenn métòd di étid di figir di sa lèspas-ya transfòrmé yé kò an branch otononm dé matématik : topoloji, jéyométri diféransyèl, é jéyométri aljébrik, pa lègzanp.
Si nou lé anglobé tout sa asépsyon-yan, i difisil di défini sa ki fika, jòdla, jéyométri-a. A ki inité-a dé divèrs branch di « jéyométri kontanporenn »-an ka rézidé plis annan dé lorijin istorik ki andan roun kèlkonk kominoté di métòd oben di lòbjè.
[[Fiché:DandelinSpheres.png|thumb|Òbtansyon di sèksyon konik-a pa projèksyon-an di Dé sfè di djamèt distenk(wè téyorenm di Dandelin-an).]]
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
3a72zherxzxt98w1apcmo21w2f9y0w5
Jérusalem
0
1463
4920
4919
2019-11-22T09:58:06Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Jérusalem
| imaj = Flag of Jerusalem.svg
| blazon = Emblem of Jerusalem.svg
| drapo = Jerusalem_infobox_image.JPG
| péyi = [[Israel]]
| mèr = Kadir Topbaş
| jantilé = iérozolymiten(n)
| popilasyon = 865 700
| lannen = 2015
| dansité = 4 329
| altitid = Min. 570 m – Max. 857
| siperfisi = 20 000 ha = 200
}}
'''Jérusalem''' (ʒe.ʁy.za.lɛm) (ou Salem, égalman nomé Hiérosolyme ou Solyme an ansyen fransè ; יְרוּשָׁלַיִם Yerushaláyim an hébreu [dénomination israélienne officielle] ; arab : القدس al Quds ou اورشليم Ûrshalîm [dénominasyon israélyenn ofisyèl an arab]) sa oun vil di Proch-Oryan ki ka tchenbé oun plas santral ofon sé rélijyon jwiv, krétyenn ké musulman.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
lqi9c5zqsgaw6be6mb0ygzaleryl84w
Jéyografi
0
1464
4930
4929
2019-11-22T09:58:06Z
Jon Harald Søby
3
9 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:World_map_2004_CIA_large_1.7m_whitespace_removed.jpg|thumb|Kart di Latè.]]
'''Jéyografi'''-a (di grèk ansyen γεωγραφία – geographia, konpozé di « η γη » (hê gê) (Latè) é « γραφειν » (graphein) dékri, épi di laten geographia, litéralman amòrfwazé pa « désen di Latè ») sa roun syans ki gen pou òbjè dèskripsyon di Latè é an partikilyé étid-a dé fénomèn fizik, byolojik é di moun ki ka prodjwi so kò asou glòb térès. Pòrtay di enfòrmasyon jéyografik di gouvèrnman di Québec ka défini jéyografi-a kou « roun syans di konésans-a di laspè atchwèl, natirèl é di moun di sirfas térès. Li ka pèrmèt di konprann òrganizasyon spasyal di fénomèn (fizik oben di moun) ki ka manifèsté so kò annan nou anvironnman é ka fasonnen nou monn ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Jéografi]]
ec08x84vculb2xpw2arzctjxwjbc59z
Jéyografi di Lagwiyann
0
1465
4935
4934
2019-11-22T09:58:06Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Guyane_map-fr.svg|thumb]]
Lagwiyann ka sitchwé so kò asou kontinan sid-amériken asou plato-a dé Gwiyann, prè di ékwatò-a, pa 53° di lonjitid Lwès é pa 4° di latitid Nò.
Plato dé Gwiyann ka konstitchwé frontchèr Nò di réjyon jéyografik, botanik ké zoolojik ki ka konstitchwé Amazoni-a. Lagwiyann sa ensi roukouvri à 97 % di so téritwar pa danbwa amazonyenn-an, danbwa ékwatoryal é primèr applé danbwa gwiyanèz é ka jwi kidonk di roun byodivèrsité ki nou ka routrouvé annan pyès ròt réjyon franséz.
Ka étann so kò asou 83 534 kilomèt karé, a dézyenm pli vas réjyon di Lafrans dèyè Nouvèl-Aquitaine.
== Nòt ké référans ==
[[Katégori:Jéyografi di Lagwiyann]]
iyx5umiw43chdk1al573yv3vwol6ana
Jéyòrji (péyi)
0
1466
4939
4938
2019-11-22T09:58:06Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Jéyòrji
|non lokal = საქართველო<br/>Sakartvelo
|drapo = Flag_of_Georgia.svg
|armwari = Greater_coat_of_arms_of_Georgia.svg
|kart = Europe-Georgia.svg
|lanng ofisyèl = [[Jéyòrjien|Jéyòrjyen]]
|kapital = [[Tbilissi]]
|siperfisi total = 69 700
|jantilé = Jéyòrjyen(n)
|popilasyon total = 3 729 500
|lannen = 2015
}}
'''Jéyòrji''' (an jéyòrjyen : საქართველო, translitéré an Sakartvelo) sa roun péyi asou kot lès di lanmè Nwè andan Kokaz-a, sitchwé annan menm tan an [[Léròp]] di Lès é an [[Lazi]].
er4nr5078o4ml87mjo19zapdpchydh3
Jéyòrji di Sid ké Zil Sandwich di Sid
0
1467
4944
4943
2019-11-22T09:58:07Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Jéyòrji di Sid ké Zil Sandwich di Sid
|non lokal = Géorgie du Sud-et-les Îles Sandwich du Sud (fr)<br/>South Georgia and the South Sandwich Islands (en)<br/>Islas Georgias del Sur y Sandwich del Sur (es)
|drapo = Coat_of_arms_of_South_Georgia_and_the_South_Sandwich_Islands.svg
|armwari = Flag_of_South_Georgia_and_the_South_Sandwich_Islands.svg
|kart = LocationSouthGeorgiaAndSouthSandwichIslands.png
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = [[King Edward Point]]
|siperfisi total = 3 903
|jantilé =
|popilasyon total = 26
|lannen = 2012
}}
'''Jéyòrji di Sid ké Zil Sandwich di Sid''', an anglè South Georgia and the South Sandwich Islands, en espagnol Islas Georgias del Sur y Sandwich del Sur, an fransè Géorgie du Sud-et-les Îles Sandwich du Sud, sa roun téritwar britanik di lout-lanmè sitchwé annan Sid di [[loséyan Atlantik]].
d9ws9a1p471g2rlutje8vvtoeq5l9ti
Jézi di Nazareth
0
1468
19185
4951
2021-04-04T23:58:38Z
Hallo2038420
1408
wikitext
text/x-wiki
{{Moun
| non = Jésus di Nazareth
| imaj = Good shepherd 02b close.jpg
| deskripsyon =
| dat di nèsans =
| dat di désè =
| nasyonalité =
| profésyon =
}}
'''Jésus di Nazareth''' sa roun Jwif di Galilée, né ant lannen 7 é lannen 5 av. J.-C. I ka aparèt annan sèrk di Jean le Baptiste anvan di angajé so kò, antouré di disip, andan roun kourt karyèr di prédikasyon itinérant di roun a dé lan é démi, ésansyèlman an Galilé, an pratikan gérizon é ègzòrsism.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
[[Katégori:Kristyanism]]
5ljiv44322htn7735djx9rczsc5x1ao
Kadran solèr
0
1469
4954
4953
2019-11-22T09:58:07Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''kadran solèr''' sa roun enstriman silansyé é immobil ki ka endiké tan solèr-a pa déplasman-an di lonm-an di roun lòbjè di fòrm ki varyab, gnomon-an oben èstil-a, asou roun sirfas, tab-a di kadran, ki asosyé à roun ansanm di gradjwasyon trasé asou sa sirfas. Tab-a sa jénéralman plann mè pouvé osi fika konkav, konvèks, sférik, silendrik, etc.
Gnomon-an ka endiké jénéralman lèr-a pa longò-a oben dirèksyon-an di so lonm. Asou kadran-yan kibkouran, éléman-an poté-lonm sa jénéralman roun aks (oben arèt di roun plan) enkliné paralèlman à aks-a di rotasyon di Latè-a oben aks-a di monn.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
g2ebc3ce5xrbe6tlz2mqe0k9bawotpc
Kafé
0
1470
4960
4959
2019-11-22T09:58:07Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:A small cup of coffee.JPG|thumb|Tas di kafé nwè.]]
'''Kafé'''-a (di arab-a القهوة : Elqahwah, bwason èstimilant) sa roun bwéson énèrjizant psikotròp èstimilant, òbténi à partir dé grenn toréfyé di divèrs varyété di pyékafé, di tipyébwa pyékafé, di janr Coffea. I ka fè parti dé trwa prensipal bwéson ki ka kontni kaféyin-an ki sa plis konsomé annan monn-an, ké té épi maté.
[[Fiché:Coffee beans2.jpg|thumb|Grenn di kafé ki toréfyé.]]
[[Fiché:Grains de caffé.jpg|thumb|Grenn di kafé.]]
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Bwason]]
jzzi879icj27qemeke3aj59xddkowhu
Kalandriyé
0
1471
4968
4967
2019-11-22T09:58:07Z
Jon Harald Søby
3
7 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Hindu calendar 1871-72.jpg|thumb|Kalandriyé endou]]
Oun '''kalandriyé''' sa roun sistenm di roupéraj dé [[dat]] an fonksyon di [[tan]].
Oun tèl sistenm té envanté pa wonm-yan pou divizé é òrganizé tan-an asou dé long douré. Òbsèrvasyon dé fénomenn péryodik di milyé koté yé té ka rété - kou dépalsman kotidjen di lonm, routour dé sézon oben sik linéyèr - té sèrvi kou probmyé référans pou òrganizé lavi agrikòl-a, sosyal é rélijyéz dé sosyété.
Kalandriyé-a ki itilizé jòdla annan majò parti-a di monn-an sa kalandriyé grégoryen-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Kalandriyé]]
32rt10bj234wtej0er51ctg9n5vgss1
Kalandriyé chinwa
0
1472
4971
4970
2019-11-22T09:58:08Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Chinese_Zodiac_Gregorian_calendar.jpg|thumb|Kalandriyé miks ka prézanté sistèm grégoryen anba ké kart du zodyak chinwa laro.]]
'''Kalandriyé chinwa''' sa roun kalandriyé lini-solèr (chinwa semplifyé : 阴阳历 ; chinwa tradisyonèl : 陰陽曆 ; pinyin : yīn-yáng lì), mwa sa dé mwa linèr, ki-lé-di ki pronmyé jou di chak mwa sa nouvèl lalin é ki 15e jou sa lapenn lalin ; pwis ki andan roun lannen solèr I té gen douz mwa linèr é pli di roun douzèn di jou, nou ka ajouté sèt mwa enterkalèr (闰月, rùnyuè) o kour di disnòv lan, pou ki lannen ka rété annan ansanm oun lannen solèr.
bkwu75xar3xuqer84semvxrv8qhqowj
Kalandriyé grégoryen
0
1473
4974
4973
2019-11-22T09:58:08Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Kalandriyé grégoryen''' sa roun kalandriyé solèr konsou à finisman di XVIe syèk pou korijé dériv sékilèr si kalandriyé julyen alò an izaj.
exdykwg8vmh734ssotswpmoxpa0iaqn
Kalandriyé julyen
0
1474
19666
19658
2022-07-29T20:13:46Z
Drummingman
2160
cross wiki vandalism
wikitext
text/x-wiki
'''Kalandriyé julyen''' sa roun kalandriyé solèr itilizé andan Ròm antik, entrodwi pa [[Jules César]] an 46 av. J.-K. pou ranplasé kalandriyé romen répibliken.
qupjmxv0jbij4xsr4qp729e3e7h0v7b
Kalandriyé persan
0
1475
4982
4981
2019-11-22T09:58:08Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Kalandriyé persan''' (ou iranyen) sa roun kalandriyé solèr an izaj notaman an [[Iran]] é an [[Afganistan]]. I ka désann kalandriyé zoroastryen-an di Perse pré-islamik. So sistèm d’alternans dé lannen konmin ké lannen bisekstil ka randé pli prési ki kalandriyé grégoryen.
3sh331953lmufs3rteqtwvtm3ra43lb
Kalandriyé romen
0
1476
4984
4983
2019-11-22T09:58:08Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
Lègsprésyon '''kalandriyé romen''' ka dézigné ansanm di sé kalandriyé itilizé pa Romen yan jouk kréyasyon an di kalandriyé julyen an 45 av. J.-K.
jp5clr28km5uncoc3zuj3p9zpdg1343
Kalandriyé répibliken
0
1477
4987
4986
2019-11-22T09:58:08Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Kalandriyé répibliken''', ou '''kalandriyé révolousyonèr fransè''', té kréyé pannan Révolousyon fransèz a, é té itilizé di 1792 à 1806, ensi ki briyèvman douran Konmin di Pari.
ns3nx31tlpthde9kt8bstiq6j80b4uq
Kali
0
1478
4991
4990
2019-11-22T09:58:08Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Kali.jpg|thumb|Rouprézantasyon di Kali dansan asou kò di Shiva.]]
'''Kali''' (an sanskrit काली (Kālī) oben कालिका (Kālikā)) sa, annan endouism-an, déyès-a di prézèrvasyon-an, di transfòrmasyon-an é di dèstriksyon-an. A roun fòrm térifyant di Pārvatī ki ka rouprézanté pouvwar dèsriktò-a di tan. So non ka dérivé di mo kāla, tan-an an sanskrit, sa ki ka détrwi tout bagaj. Sa ki ka vénéré li sa libéré di pè-a di dèstriksyon-an. Li ka détrwi mal-a anba tout so fòrm é notaman branch-ya di ignorans-a (avidyā), kou jalouzi-a oben pasyon-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Endouism]]
379ctss5csbmfuxj2fw81xb9uqx1ruy
Kalkil (matématik)
0
1479
4994
4993
2019-11-22T09:58:09Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An matématik, oun '''kalkil''' sa roun opérasyon oben roun ansanm d'opéras you ki éfèktchwé asou dé grandò. Inisyalman sa grandò-ya té dé nonm mè dévlopman-an dé zouti matématik é di abstraksyon-an ka pèrmèt atchwèlman d'éfèktchwé dé kalkil asou dé lòbjè pli konplèks (fonksyon, vèktò, propozisyon). Pa laswit-a, enformatik-a té pèrmèt di fè kouraman dé kalkil asou dé doné fòrmèl ki varyé é kalkil-a sa divini oun lòbjè d'étid annan téyori-a di kalkilabilité-a.
Adisyon-an sa roun lègzanp di kalkil.
== Étimoloji ==
« Mo-a kalkil, senbòl menm di nou lè syantifik é tèknik, ka dérivé di mo laten calculus ki ka signifyé piti kayou ». Sa piti kayou-ya sa à lorijin-an di roun dé pli ansyen sistenm konpatib dékouvri à nou jou. Izaj-a di kayou pou senbolizé dé moun, dé zannimo oben dé mizour di gren é pou éfèktchwé dé adisyon é dé soustraksyon sa fondamantal annan évolisyon-an di kalkil matématik. Pronmyé zouti di kalkil silansyé é senbolik, li sa prékirsò di tout roun fanmi di lèd-a o kalkil ki sa abak-ya.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
7exxxh0l88xqy6bkyysc0z52zq48qjt
Kalkilatris
0
1480
19405
19400
2022-06-18T15:06:33Z
Praxidicae
184
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2409:4052:4E9B:C78F:440:310A:96C4:A9C|2409:4052:4E9B:C78F:440:310A:96C4:A9C]] ([[User talk:2409:4052:4E9B:C78F:440:310A:96C4:A9C|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:DraconicDark|DraconicDark]]
wikitext
text/x-wiki
Oun '''kalkilatris''', '''kalkilatris élèktronik''', oben '''kalkilèt''' (tèrm souvan konsidéré kou péjoratif pa fézò-ya), sa roun machin ki konsouvwè pou senplifyé, é fyabilizé, dé opérasyon di kalkil. Dabò mékanik, épi élèktromékanik, machin pou kalkilé sa divini élèktronik annan lannen-ya 1960, ké entrodiksyon-an di pronmyé machin pou kalkilé élèktronik an 1961, swivi di roun minyatirizasyon akséléré dé sirkwi entégré.
Machin-yan ki pli senp, ka limité yé kò o kat opérasyon aritmétik izwèl, pannan ki kalkilatris-ya ki progranmab pli sofistiké-ya ki ka dispozé di roun èsprésivité ékivalant o òrdinatò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
3pjfd7643bdjrzzq05ndv52i2p6ktbe
Kamroun
0
1481
5003
5002
2019-11-22T09:58:09Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Kanmroun
|non lokal = République du Cameroun (fr)<br/>Republic of Cameroon (en)
|drapo = Flag_of_Cameroon.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Cameroon.svg
|kart = Cameroon_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Fransé]], [[annglé]]
|kapital = [[Yaoundé]]
|siperfisi total = 475 650
|jantilé = Kanmrounen
|popilasyon total = 30 000 000
|lannen = 2017
}}
'''Kanmroun''' (prounonsé : /ka.mə.ʁun/ ou /kam.ʁun/), an form long '''Répiblik di Kanmroun''', an anglè Cameroon é Republic of Cameroon, an fransé Cameroun é République du Cameroun, sa roun péyi di [[Lafrik]] santral.
[[Katégori:Lafrik]]
rhac9vytna6fljxc8lbljg9zj1zxszj
Kanbodj
0
1482
5007
5006
2019-11-22T09:58:09Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Rwayom di Kanbodj
|non lokal = ព្រះរាជាណាចក្រកម្ពុជា (km)<br/>Preăhréachéanachâkr Kâmpŭchéa (km)
|drapo = Flag_of_Cambodia.svg
|armwari = Royal arms of Cambodia.svg
|kart = Location_Cambodia_ASEAN.svg
|lanng ofisyèl = [[Khmer]]
|kapital = [[Phnom Penh]]
|siperfisi total = 181 035
|jantilé = Kanbodjyen(n)
|popilasyon total = 15 708 756
|lannen = 2015
}}
'''Kanbodj''', an form long '''Rwayom di Kanbodj''', an khmer Kâmpŭchéa é ព្រះរាជាណាចក្រកម្ពុជា, Preăhréachéanachâkr Kâmpŭchéa, osi aplé Srok Khmer, ស្រុកខ្មែរ, litéralman « Péyi di Khmer », sa roun péyi di [[Lazi]] di Sid-Ès, péplé d’anviron 15 milyon di zabitan.
mlfb4ndj85quzydd8siqcuuflv499o5
Kanmopi
0
1483
18373
5019
2020-05-29T12:32:25Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Kanmopi
| imaj = Camopi.JPG
| blazon =
| drapo =
| péyi = [[Lagwiyann]] ([[Lafrans]])
| mèr = René Monerville
| jantilé =
| popilasyon = 1 751
| lannen = 2014
| dansité = 0,17
| altitid = Min. 60 m – Max. 830 m
| siperfisi = 10 030
}}
'''Kanmopi''' sa roun koumin fransé di DROM di [[Lagwiyann]] ki tradisyonnèlman abité pa Nativ anmériken-yan di pèp otogtonn dé Téko ansyennman nonmen Émériyon, ensi ki pa dé anmérendjen Wayanmpi. Li sa isou di siprésyon-an di téritwè di Linini-a pa dékrè-a di 17 mè 1969 é di so divizyon an koumin. A roun koumin frontalyé ké municipio brézilyen-an di Laranjal do Jari.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Map-Camopi.svg|thumb|An rouj téritwè kouminal-a di Kanmopi.]]
Koumin-an, di roun sipèrfisi di 10 030 km², sa sitchwé asou bò-ya di flòv Loyapòk é travèrsé pa larivyè-ya Kanmopi ké Yaloupi.
Sa tré vas koumin kontinantal sid lès (3e di Lafrans pa so sipèrfisi), ki sitchwé an péy pèp nativ Téko ké Wayanmpi sa agsésib san lotorizasyon préfègtoral pou bour-a, sof pou vilaj-ya di Trwè So, ki enstitchwé an 1970 épi révizé an jen 2015. Nou pwé alé an lavyon ké roun pis di lavyasyon an béton, pis-a sa achévé an 2016 é louvri pou piblik-a an 2017 oben an piròg an roumontan Loyapòk, an 4 à 6 lèr soulon sézon à pati di So Maripa koumin di Senjòrj Loyapòk oben soulon tip di piròg ké motò ki itilizé. Koumin-yan ka trouvé so kò an bouchou-a di flòv Loyapòk é di larivyè Kanmopi, li ka anglobé osi vilaj-ya di Trwè So à roun lajòrnen di piròg an sézon rot é dé lajòrnen di piròg an sézon sèk.
Koumin-an ka dispozé o bour di lib sèrvis ké 2 zépisri épi roun réstoran, di roun jandanbri é di roun sant koté ka òvré 2 médsen ké 2 enfirmyé, 4 transpòtò flivyal ki ka fè lyannaj ant So Maripa/Kanmopi ké Trwè-So. Lékòl primèr, ka akéyi anviron 200 zélèv. Oun kolèj ki aplé kolèl Paul Suitman sa égalman prézan.
Plis bò sid, anviron 150 kilonmèt pli laro asou Loyapòk, ka trouvé so kò vilaj-a di Trwè So. Sa vilaj ka fè pati di koumin-an di Kanmopi kou dizenn-yan di piti vilaj égrennen asou sa flòv ké larivyè Kanmopi.
== Listwè ==
Dat-a di kréyasyon di koumin-an ka roumonté à 1969 é sa dannyé sa konsidéré , di fèt, kou pronmyé koumin "nativ anmériken" di Lafrans.
An mimisouk vilaj-a, i ganyen roun pyéfronmaj, a roun bidim pyébwa. Soulon kozman-yan, pèp Nativ anmériken-yan ka établi yékò òbò pou konstrwi yé zabita. Li sa vizib di tré lwen ki a dipi lè-ya oben pa flòv-a.
Anvan sa, konsantrasyon di pèp nativ té pli rot asou Loyapòk, vilaj-a té ka poté non-an di Alikoto. Bon nonm di ansyen Wayanmpi ki prézan atchwèl asou bour-a sa nèt laba é asou larivyè Kanmopi Simirit ké vilaj W+WA.
Dipi 2013 roun jimélaj sa anvizajé ké alzasyen di Muttersholtz .
== Kiltir ké patrimwenn ==
=== Monniman ké lyé touristik ===
Byen ki tourism-an swé limité pa nésésité di roun lotorizasyon di lagsé pou randé so kò annan vilaj-ya di Trwè-So piski bour di Kanmopi sa soti di ZAR, à Kanmopi, divèrs projé touristik sa an kour an 2011. A karbé di pasaj, di jit oben di réstoran (Kan MOKATA ké lakrik MEMORA). Dé éli ka swété ki sistenm di lotorizasyon pa ka antravé dévlopman touristik-a.
=== Gastronnonmi ===
Bwéson tradisyonnèl di pèp nat. anmériken sa kachiri-a (égalman aplé kachichi an potidjé, kasiri an Wayanmpi ké koukou an téko). A roun bwéson ki fébman alkolizé ké baz di tibèrkil oben frwi di palmyé oben ròt frwi. Kachiri-a di référans sa kachiri di mannyòk, mé i ganyen égalman ké patat dous, parépou, iyanm, etc. Kasav (galèt di mannyòk) sa baz-a di lalimantasyon-an.
Annan bibron-an di timoun, nou ka trouvé égalman di kachiri mé ki pa fèrmanté kidonk san lalkòl.
Nativ anmériken-yan pouvé chasé ké péché libman, menm lèspès-ya ki protéjé pa konvansyon di Washington, anvan ki pèrmi-a di chas fika délivré.
=== Patrimwenn anvironnmantal ===
Kanmopi sa sitchwé annan roun dé réjyon ki pli rich-ya di monn an matchè di byodivèrsité. Réjyon-an sa égalman orifèr. Zonn-yan di pèch dé Wayanmpi ké Téko di sa koumin é di vilaj té oben sa òkò ilégalman òrpayé é té fika pafwè di manyen entansiv (1986-1987), sa ki ka èspliké to-ya di mèrkir tré élvé ki détègté annan chivé-ya dé moun tèsté an 1997 pa dé sasò fransé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
pnpsel54xjknamm4d6c6epp7wiyjvet
Kannal (vwa dilo)
0
1484
5023
5022
2019-11-22T09:58:10Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Canal d'Ille et Rance à Chevaigné.jpg|thumb|Kannal di Ille-et-Rance antr Rennes é Sen-Malo.]]
[[Fiché:Canal-hiver-episy.jpg|thumb|Kannal di Loing, prè di Épisy (Lafrans), pri pa laglas, an frévyé 2012.]]
[[Fiché:Marken, Havenbuurt 8 (links voor) RM. 28193 FSCN9394-WLM.jpg|thumb|Kaz o bò'd roun kannal a Marken (Péyi-Ba).]]
Oun '''kannal''' sa roun kour dilo artifisyèl, di sèksyon ouvèrt, navigab oben pa. I ka an ègzisté trwa gran : lit di larivyè kannanlizé, konstriksyon di roun kannanl latéral answit ranpli ké dilo-a di larivyè-a, oben konstriksyon di tout pyès koté i pa ka ègzisté di kour dilo.
Roumark : an gwiyanè, mo « chénal », di menm lorijin étimoljik ki mo « kannal » - di latin canalis dérivé di canna, ka fè référans o lit di roun flèr.
== Jénéralité ==
Nou divèt distengé :
* Kannal-ya ki ka sèrvi pou transpòrté dilo-a – kannal d'alimantasyon onen d'irigasyon – pou lakèl nou benzwen du asiré roun débi optimum ;
* kannal koté d'lo ka sèrvi pou poté dé anjen di transpò – kannal di navigasyon – pou lakèl nou ka sasé à obténi sirkilasyon-an pli senp di sa anjen-yan ké minimum di débi idrolik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
9ecoh4yy745luqtqkxdmyw2tfjiebnr
Kannanda
0
1485
17363
5040
2019-12-17T09:38:39Z
Chongkian
199
/* Lannègs */
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Kannanda
| non lokal = Canada (en)
| drapo = Flag_of_Canada_(Pantone).svg
| armwari = Coat_of_arms_of_Canada_rendition.svg
| kart = CAN_orthographic.svg
| lanng ofisyèl = Annglé,<br/>Fransé
| kapital = Otawa
| siperfisi total = 9 984 670
| jantilé = Kannandjen
| popilasyon total = 36 048 521
| lannen = 2016
}}
'''Kannanda''' [kanadɔ] oben [kanada] (an annglé : [ˈkænədə]) sa roun péy ki sitchwé annan pati sèptantriyonnal-a di [[Lanmérik di Nò]]. Monnarchi konstitisyonnèl fédéral ké réjim palmantèr, ki konpozé di dis provens ké trwè téritwè, péy-a sa ankadré à lès-a pa [[loséyan Atlantik]], o nò pa loséyan Argtik é à lwès pa loséyan Pasifik. Létazini-ya sa sèl péy frontalyé-a, o sid é o nò-lwès. Téritwè térès kannandjen-an ka étann so kò asou 10 milyon di kilonmèt karé, sa ki ka fè di li dézyenm péy-a ki pi vas-a o monn apré Larisi. An 2016, i ka konté anviron 36 milyon di zabitan é sa ensi 37e péy-a ki pi péplé-a di monn. Téritwè-a ka kontni pli di 31 700 lak, sa ki ka fè di Kannanda péy-a ki ka posédé parmi pi gran rézèrv-ya dilo dous di glòb. Lanng ofisyèl-ya o nivèl fédéral sa annglé-a ké fransé-a. Kapital fédéral-a sa Otawa é lanmonnen dolar kannandjen-an.
== Non di Kannanda ==
=== Létimoloji ===
Non-an di Kannanda ka provni di mo irokwè « kanata », « k » ka prounonsé so kò kou « g » ké « t » kou « d » (« vilaj », « létablisman » oben « latè »). An 1535, zabitan endijenn-yan di atchwèl lavil-a é réjyon di Kébèk té ka itilizé sa mo pou gidé navigatò bréton Jacques Cartier jouk vilaj di Èstadakonnen. Cartier té ka itilizé pa laswit mo-a « Kannanda » pou déziyen sa vilaj, mé osi pou ansanm-an dé latè di Donnacona (chèf di Èsadakonnen).
== Listwè ==
=== Péryòd prékolonbyen (anvan 1492) ===
==== Listwè jéyolojik ====
[[Fiché:Canada_geological_map.JPG|thumb|Kart jéyolojik di Kannanda, ké boukliyé kannandjen-an (plato loransyen an rouj), rot latè ki ka antouré bé-a d'Hudson, é o sid-lès provens-a di Grenville (bann bren) kè Apalach-ya (an blé).]]
Alò ki Panjé-a fika òkò ki roun imans téritwè, à lè paléyozoyk, fòrmasyon-an ké dévlopman-an di chenn-an di montangn dé Apalach ka koumansé dipi péryòd dévonnyen, i ganyen 410 milyon di lannen. Apré divizyon-an di Panjé-a an koumansman di lè mésozoyk, pati sèptantriyonnal-a di sala-a, Lorazi - (Lor)ansyen + Lér(azi), ka divizé so kò an 2 lò di péryòd jirasik-a. Pati ògsidantal-a té ka fòrmen sa ki ka divini plita Lanmérik di Nò é ka dérivé pannan plizyò milyon di lannen jouk so lanplasman atchwèl. Épi, fòrmasyon-an dé montangn roché ki té ka koumansé i gen 138 milyon di lannen lò di péryòd krétasé-a.
=== Di Konfédérasyon-an o lagèr mondjal (1867-1945) ===
[[Fiché:Canada_provinces_evolution.gif|thumb|Lévolisyon di Kannanda : di donminyon jouk jòdla.]]
Pa laswit di kowalisyon-an lò di Konférans di Charlottetown é di Konférans di Kébèk an 1864, ensi ki di Konfédérasyon di Lonn an 1866, Papa-ya di Konfédérasyon-an té ka antrouprann di inifyé trwè kòlonni-ya — Kannanda-Ini, Nouvèl-Lékòs ké Nouvèl-Brunswick — ki ka mennen ensi à kréyasyon-an di Dominion of Canada. Lak-ya di Lanmérik di Nò britannik di 1867 ka kréyé sa dominion anba non-an di Kannanda, ké kat provens distenk : Ontaryo, Kébèk, Nouvèl-Brunswick ké Nouvèl-Lékòs.
== Jéyografi ké klima ==
[[Fiché:Canada-satellite.jpg|thumb|Zimaj satélit di Kannanda. O nò di 60e paralèl, nou ka routrouvé toundra, danbwa boréyal-ya té ka préval asou boukliyé kannandjen-an alò ki pli o sid danbwa migs ké danbwa di féy sa prézan.]]
Kannanda ka tchipé majò pati-a di pòrsyon sèptantriyonnal-a di Lanmérik di Nò, ki ka étann so kò di loséyan Atlantik à lès jouk loséyan Pasifik à lwès, é o nò bò'd loséyan Argtik. I ka patajé roun frontchè térès koumen ké Létazini-ya o sid é rounòt ké sa menm péy o nò-lwès (ant Lalaska ké Yukon di menm ki nò-a di Lakolonbi-Britannik). I ka patajé osi roun frontchè maritim ké Lafrans (Sen-Pierre-ké-Miquelon) ké Dannmark (Growennlann). Dipi 1925, Kannanda ka réklanmen pòrsyon-an di Largtik ki ka étalé so kò ant méridjen-yan 60ºO et 141ºO ; sa réklanmasyon sa toutfwè pa fika roukonnèt inivèrsèlman. Létablisman ki pli nòrdik-a di Kannanda, é di monn, ka sitchwé so kò atè Alert (Nounavout), baz dé Fòs larmé kannandjen, o pik di Zilé d'Ellesmere (latitid 82,5ºN à 834 kilonmèt — 450 milles maren — di Pòl Nò). Kannanda sa pli gran péy-a di monn apré Larisi.
== Kiltir ==
Kiltir kannandjen-an sa enfliyansé pa kiltir-ya ké tradisyon annglé, fransé, irlandé, ékosé ké otogtonn, ensi ki pa kiltir anmériken-an an rézon di prògsimité-a é dé léchanj di kapital di moun ki ka ègzisté ant 2 péy-ya. Plizyò fòrm di médja é di divèrtisman anmériken sa popilèr é omniprézan o Kannanda. À lenvèrs-a, plizyò prodjwi é divèrtisman kannandjen ganyen rounlo sigsé atè Létazini é toupatou annan monn-an. Plizyò prodjwi kiltirèl sa atchwèlman jénéralman koumèrsyalizé bò'd roun marché nò-anmériken inifyé, oben roun marché global, byen ki sèrten réjyon ka konsèrvé yé èspésifisité. Notanman réjyon-an dé Maritim ki ka konsèrvé roun fòlklò o lè di kiltir sèlt irlandé é ékosé é ki, pa fèt-a menm, ka armonnizé so kò ké prensipal tré-a di kiltir-a di Lakadi é di Kébèk don fòlklò sa anpren di ritm galo-ronmen di Lagol sèltik-a.
== Nòt ké référans ==
== Lannègs ==
[[Katégori:Lanmérik di Nò]]
46m1651wrx68bqw2wgoilydv13axhnr
Kannaval
0
1486
5042
5041
2019-11-22T09:58:11Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
Sé '''kannaval''' sa roun tip di fèt roulativman répandou an Éròp é an Amérik.
sdhlm7nm0lfwyhv7wrtaqughu5iqg1d
Kannèl (lapo pyébwa)
0
1487
5044
5043
2019-11-22T09:58:11Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Cinnamomum_verum_spices.jpg|thumb|Baton ké lapoud di kannèl.]]
[[Fiché:Sri_Lanka-Cinnamomum_verum_(2).jpg|thumb|Pyékannèl di Ceylan koté Sri Lanka (provens di Sid).]]
'''Kannèl''' sa roun [[zépis]] ki ka provini di entéryòr di lapo pyébwa Pyékannèl di Ceylan. Sri Lanka ka prodwi majorité di kannèl-a isou di Cinnamomum verum.
othqmxn2v3z1sw86vosnn2q4p8aksbr
Kansèr
0
1488
5048
5047
2019-11-22T09:58:11Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''kansèr''' (oben timò malign) sa roun maladi ki karaktérizé pa roun proliférasyon sélilèr (timò) anormalman enpòrtant osen di roun tisou normal di lòrganism-an, di tèl mannyè ki sirvi-a di sa dannyé sa ménasé. Tout sa sélil ka dérivé di roun menm klonn, sélil inisyatris di kansèr ki akéri sèrtenn karaktéristik ki ka pèrmèt li di divizé so kò endéfiniman. O kour di évolisyon-an di maladi-a, sèrtenn sélil pouvé migré di yé lyé di prodiksyon é fòrmé dé métastaz. Pou sa Dé rézon-yon, dépistaj-a di kansèr divèt fika pli prékòs posib-a.
« Kansèr » sa roun tèrm jénéral ki ka dézigné plizyò maladi ki gen an komen fè-a ki sèrtenn sélil di roun òrganism ka adòpté roun konpòrtman anòrmal
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Maladi]]
hedx7arbpxptjaf7hlmd1yvyx6mpf11
Kaoutchou (matéryo)
0
1489
19587
19526
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Latex_-_Hevea_-_Cameroun.JPG|thumb|Rékòlt di latèks natirèl.]]
'''Kaoutchou''' sa roun matéryo ki pouvé fika òbténi swé pa transfòrmasyon di latèks ki sékrété pa sèrten véjétal (pa lègzanp, évéya), swé di fason sentétik à partir di monomèr isou d’idrokarbir fosil. I ka fè parti di fanmi-a dé élastomèr.
Kaoutchou natirèl-a (sig NR, natural rubber) sa roun polizoprénoyid. Chéma réyaksyonèl ki ka korèsponn à fòrmasyon-an di NR, ki ka itilizé fotosentèz-a, sa trè konplèks.
== Istwè ==
Istwè-a di kaoutchou ka koumansé byen anvan finisman-an di xve syèk lòrdké à laswit-a dé Grann dékouvèrt, Éropéyen-yan koumansé à òbsèrvé, an Amérik santral é an Amérik di Sid, izaj sékilèr-a ki ka fè popilasyon otoktonn-yan di roun matchè alò enkonnèt an Éròp. Ka provini di latèks isou di diférant plant - don évéa é gayil -, Amérendjen-yan ka konfèksyonnen dé lòbjè kouran, ki fabriké pa moulaj asou larjil : bal, twèl andjwit, tòrch, ki yé ka randé étanch an pasan yé annan lafimen-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
3tzg3t7bbyiuh4vr1etj7stngeht4vc
Kap-Vèr
0
1490
5056
5055
2019-11-22T09:58:11Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Kap-Vèr
|non lokal = República de Cabo Verde (pt)
|drapo = Flag_of_Cape_Verde.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Cape_Verde.svg
|kart = Cape_Verde_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Potidjé]]
|kapital = [[Praia]]
|siperfisi total = 4 003
|jantilé = Kap-Vèrdjen
|popilasyon total = 538 535
|lannen = 2014
}}
'''Kap-Vèrt''', an fòrm lonng '''Répiblik di Kap-Vèrt''', an potidjé Cabo Verde é República de Cabo Verde, sa roun Léta ensilèr di [[Lafrik]] di Lwès konpozé di roun larchipèl di dis zilé vòlkannik.
dcl02b9d012cotl0vwsc68nn8xh8klh
Kapitalism
0
1945
18374
8287
2020-05-29T12:32:30Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Steam engine Zeche Muttental.jpg|thumb|Machin ké vapò, légzanp-tip di nésésèr konsantrasyon-an dé kapital.]]
'''Kapitalism'''-an ka dézigné ékonomi-a di marché, wè anba ang-an di rol dé kapitalis, antrouprounò oben épargnan, é di montan di yé envèstisman annan prodiksyon-an di byen é di sèrvis. Ékonomi-a di marché ka dézigné ansanm-an dé sistenm ékonomik ki ka nèt di propriyété privé-a dé mwayen di prodiksyon, di lib échanj asou dé marché ké di lib konkirans-a. Sa prensip-ya di libèrté sa promi pa mouvman-yan di pansé di libéralism.
Antroupriz-a di prodiksyon di byen ké sèrvis ka kréyé di valò-a ajouté pa diférans-ya ant so vant-ya ké so acha-ya. Valò-ya ki ajouté ka pèrmèt di péyé salèr-ya ké charj-ya, épi di réminéré envèstisò-ya si li ka rété oun bénéfis nonmen « profi ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
sqwm5lr0m1k3rz3xocbvj6kly63fycn
Karaktèr chinwa
0
1946
8292
8291
2019-11-22T10:05:36Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Karaktèr chinwa'''-a (oben '''sinogram''') sa inité-ya di ékritir-a logografik dé lanng chinwaz.
Yé itilizasyon ka étann so kò asou roun larj étandou jéyografik, « sinosfè ». Yé sa aplé an chinwa hànzì ki ka ékri so kò, tradisyonèlman, 漢字, « karaktèr han » ké, dipi xxe syèk an Répiblik popilèr di Lachin ké an Malézi (ké Singapour) pa majorité-a dé Chinwa, an chinwa senplifyé 汉字. Yé té annan pasé-a oben sa égalman di nou jou itilizé pou ékri ròt lanng, à tit prensipal oben konplémantèr, notaman koréyen-an(hanja), japonè-a(kanji) oben vyetnamyen-an(chữ nho).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ojrzzd2utf1hfgn380sv6t9v9cv5veg
Karayb
0
1947
19189
19183
2021-04-29T15:18:42Z
Praxidicae
184
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/DoSazunielle|DoSazunielle]] ([[User talk:DoSazunielle|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Caribbean-1.png|thumb|Kart di lokalizasyon dé Karayb.]]
'''Karayb-ya''' (égalman nomé '''Karayb-a''', '''lèspas karayb''', oben òkò '''lèspas dé Karayb''') sa roun réjyon di glòb ki ka korèsponn o basen ki ka vèrsé di lanmè dé Karayib. Nou ka kalifyé yé pafwè di « Méditérannen-an di Nouvèl Monn ». Karayb-ya sa roun anba-ansanm di kontinan anmériken.
== Jéyografi ==
Karayib ka sitchwé so kò annan oun klima tropikal cho sa ki ka enkli oun sézon di lapli é oun sézon sèch don sa parti di glòb gen oun tanpératir ki ka varyé ant 25 °C é 32 °C tout o long di lannen. Karayib-ya ka konprann ésansyelman lark antiyè formé pa Grann Zantiy ké Piti Zantiy.
=== Téritwè ensilèr dé Karayb ===
[[Fiché:CaribbeanIslands.png|thumb| kart dé diférant zil dé Zantiy]]
=== Téritwar ensilèr modern ===
Karayib ka réparti so kò an 14 Léta souvren ké 17 dépandans.
==== Léta souvren ====
* [[Antigua-é-Barbuda]] (Monarchi konstitisyonèl)
* [[Bahamas]] (Monarchi konstitisyonèl)
* [[Barbad]] (Monarchi konstitisyonèl)
* [[Cuba]] (Répiblik, Léta konminis à parti inik)
* [[Dominik (péyi)|Dominik]] (Répiblik)
* [[Répiblik dominikenn]]
* [[Grénad (péyi)|Grénad]] (Monarchi konstitisyonèl)
* [[Ayiti]] (Répiblik)
* [[Janmayk]] (Monarchi konstitisyonèl)
* [[Sen-Christophe-é-Niévès]] (Monarchi konstitisyonèl)
* [[Sentlisi]] (Monarchi konstitisyonèl)
* [[Sen-Vincent-é-Grénadin]] (Monarchi konstitisyonèl)
* [[Trinité-é-Tobago]] (Répiblik)
Dépandans
* [[Anguilla]] (Téritwar britanik di lout-lanmè)
* [[Aruba]] (Rwayom dé Péyi-Ba)
* [[Bonaire]] (Péyi-Ba karayibéyen)
* [[Zil Vyèrj britanik]] (Téritwar britanik di lout-lanmè)
* [[Zil Kayiman]] (Téritwar britanik di lout-lanmè)
* [[Curaçao]] (Rwayom dé Péyi-Ba)
* [[Gwadloup]] (Départman é réjyon di lout-lanmè di Lafrans) ka enkli
** Sent ya
** Mari-Galant
** Désirad a
* [[Martinik]] (Départman é réjyon di lout-lanmè di Lafrans)
* [[Montserrat (Zantiy)|Montserrat]] (Téritwar britanik di lout-lanmè)
* [[Puerto Rico]] (Commonwealth dé Étazini)
** Zil Vyèrj espagnol
* [[Saba]] (Péyi-Ba karayibéyen)
* [[Sen-Barthélemy]] (Kolektivité di lout-lanmè di Lafrans)
* [[Sen-Martin (Zantiy fransèz)|Sen-Martin]] (Kolektivité di lout-lanmè di Lafrans)
* [[Sint Eustatius]] (Péyi-Ba karayibéyen)
* [[Sen-Martin (Rwayom dé Péyi-Ba)|Sint Maarten]] (Rwayom dé Péyi-Ba)
* [[Zil Turques-é-Caïques]] (Téritwar britanik di lout-lanmè)
* [[Zil Vyèrj dé Étazini]] (Téritwar dé Étazini)
[[Fiché:Caribbean_maritime_boundaries_map.svg|thumb]]
Frontyèr maritim ant péyi dé Karayib.
[[Fiché:Karte_Kirchenprovinzen_und_Di%C3%B6zesen_der_Karibik.png|thumb]]
== Diféran dénonminasyon ==
Lapélasyon Lenn ògsidantal sa tonbé an dézwétid an gwiyannen mé ka rété izité an annglé anba fòrm-an di ''West Indies''. Sa apélasyon istorik pa sa lyé à okin réyalité jéyografik mè inikman à oun èspéryans istorik konmin à partir dé vwayaj di Christophe Colomb an 1492 - 1504. Nou ka palé endiféraman di Karayib oben dé Karayb pou kalifyé menm antité a. Li sa distenk dé [[Lézanti]] ki sa roun larchipel é ki ka rougroupé ansanm dé zilé di lark antiyé.
== Listwè ==
[[Fiché:Agostino_Brunias_-_Linen_Market,_Dominica_-_Google_Art_Project.jpg|thumb|[[Dominik]], 1780]]
Lèspas karayb té marké kiltirèlman pas diférant kolonnizasyon oksidantal ya é sosyété èsklavajis ya ki té enplanté. So zabitan sa Karayibéyen yan (féminen Karayibéyenn) é pas Karayib ya ki sa roun étni amérendyenn ki té ka viv anvan di sa chasé pa kolon yan.
== Lannaliz dé fè ékonnonmik ==
Kou zonn dé Karayb sa konpozé di piti péyi, sala ka fè an sòrt ki ékonomi ka varyé énòméman. Li ka alé andan ekstrèm ya ki-lé-di ki nou pé routrouvé di lapovté, di larichès, dé gran lèspas é dé mikro-Léta, dé téritwar pa endépandan é dé péyi souvren.
== Byodiversité ==
Karayib ya ka konporté oun trè grann diversité véjétal. Nou ka routrouvé prè di 13 000 lèspès don pli di 6500 lèspès andémik asou lil di Cuba. Di plis, Karayib ya sa répouté pou gen oun trè larj diversité an matyèr di zannimo.
== Politik ==
=== Jòdla ===
[[Fiché:Grand_Anse_Beach_Grenada.jpg|thumb|Oun laplaj kot Grénad-a.]]
Karayb-ya sa jòdla fragmanté an oun piti nonm di Léta é di téritwar dépandan, ki ka tanté di òrganizé so kò an roun antité réjyonal enternasyonal. Dannyé a ki té kréyé sa Lasosyasyon de Léta di Karayb (ALK, AEC an espagnol ou ACS an annglé).
== Nòt ké référans ==
<references/>
== Lannègs ==
[[Katégori:Karayib]]
ap65lz007xf7y0lp79s08ycburf2hgp
Karbonn
0
1948
19229
19220
2021-08-25T11:15:40Z
CommonsDelinker
24
Removing [[:c:File:Element_6.webm|Element_6.webm]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Gbawden|Gbawden]] because: per [[:c:Commons:Deletion requests/Files uploaded by Shihab1729|]].
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Graphite-and-diamond-with-scale.jpg|thumb|Grafit (à gòch) ké di djanman (à drèt), Dé alotròp-ya di karbonn pli konnèt.]]
'''Karbonn'''-an sa éléman chimik-a di niméro atomik 6 é di senbòl C. I ka posédé trwa izotòp natirèl : 12C, 13C é 14C ; Dé pronmyé-ya sa èstab tandi trwazyenm-an sa radjoaktif di dimi-lavi 5 730 lannen.
Karbonn-an sa éléman-an ki pli léjé du group 14 di tablo péryodik. Kò senp karbonn-an ka prézant plizyò fòrm alotropik don prensipalman grafit-a ké djanman-an. Éléman karbonn-an divèr li konpozé inòrganik kou djòksid-a di karbonn CO2, é roun grann varyété di konpozé òrganik é di polimèr. A éléman-an di baz di tout fòrm-yan di lavi ki konnèt.
Karbonn-an sa 4e éléman-an ki pli abondant annan linivèr-a é 15e ki pli abondant annan krout térès-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
015be7svbugdgy13po6jx7j0qiubm8e
Kari dantè
0
1949
8325
8324
2019-11-22T10:05:38Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Toothdecay.png|thumb|Oun dan ki détrwit pa roun kari dantè.]]
'''Kari dantè'''-a, oben jis kari, maladi enfèktchéz di dan-an, sa roun lézyon di lémay-a, di dantin-an, é/oben di pilp/séman.
== Istorikman ==
Kari-a sa maladi ki kourant koté fika moun-an, mè pou laplipa dé ròt manmifè, kari-a ka témwagné di roun santé jénéral ki dégradé é di karans alimantèr.
Koté wonm-an, li té aparèt o kour di lépòk néyolitik-a : à laswit-a di sédantarizasyon-an ki asosyé à domèstikasyon dé séréyal, chanjman-an di réjim alimantèr ki aparèt akoz di konsomasyon-an dé farin ki pèrmèt so aparisyon. Dan moun-yan ki ka daté di sa péryòd mè ki ka apartni à dé popilasyon ki ka viv òkò di lachas-a pa fika atent di kari.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Maladi]]
stbiqxxiodb3jju4lgq7qzx5xyiu6fb
Karl Marx
0
1950
8329
8328
2019-11-22T10:05:38Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Karl_Marx_001.jpg|thumb| Karl Marx an 1875.]]
'''Karl Marx''' (prounonsé an alman standar [kaːɐ̯l ˈmaːɐ̯ks]), né 5 mè 1818 atè Trèves an Rhénanie é mouri 14 mars 1883 atè Lonn, sa roun istoryen, journalis, filozòf, sosyològ, ékonomis, éséyis, téyorisyen di révolisyon-an, sosyalis ké kominis alman.
Li sa konnèt pou so konsèpsyon matéryalis di listwè-a, so dèskripsyon dé rouwaj di kapitalism, é pou so aktivité révolisyonèr osen di mouvman ouvriyé. Li notaman partisipé à Asosyasyon entèrnasyonal dé travayò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Filozòf]]
2nkadxuhao8r3hhqb5hai0895f02oah
Kataliz
0
1951
8332
8331
2019-11-22T10:05:38Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Kataliz''' (di grèk ansyen κατάλυσις Katalysis, détaché) ka référé so kò à aksélérasyon-an oben réoryantasyon di sinétik di réyaksyon o mwayen di roun katalizò, é annan sèrten ka pou sélèktivité pou dirijé réyaksyon andan roun sans ki priviléjyé (réyaksyon konkirant, prodiksyon di roun prodjwi plito ki rounòt). Katalizò-a sa itilizé an kantité bokou pli fèb ki prodjwi-ya ki prodjwi réyaktif-ya. I pa ka aparèt an jénéral annan bilan-an di réyaksyon, kidonk pa annan so ékwasyon global. Soupannan molékil-ya di katalizò ka partisipé à réyaksyon-an annan roun étap, sa ki ka èspilké yé enfliyans asou vitès di réyaksyon-an, é answit yé sa réjénéré annan roun étap sibsékant.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
684tld7vuh1zgntidajumpuirtyocvn
Katar
0
1952
8335
8334
2019-11-22T10:05:38Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Léta di Katar
|non lokal = دولة قطر (ar)<br/>Dawlat Qaṭar (ar)
|drapo = Flag_of_Qatar.svg
|armwari = Emblem_of_Qatar.svg
|kart = QAT_orthographic.svg
|lanng ofisyèl = [[Arab]]
|kapital = [[Doha]]
|siperfisi total = 11 586
|jantilé = Kataryen, Katari ou Kataryòt
|popilasyon total = 2 463 460
|lannen = 2015
}}
''"Katar''' (an arab : Qaṭar, قطر), an form long '''Léta di Katar ''' (an arab : Dawlat Qaṭar, دولة قطر), sa roun piti émirat di Mwayen-Oryan di oun siperfisi di de 11 586 km2. So kapital sa [[Doha]].
5e9zntptmydl7dn18ykyy39fqecxsgr
Katibaj
0
1953
14533
8350
2019-12-02T17:35:55Z
Hugo.arg
72
/* Wè osi */ wd
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Black_slave_Louvre_Br361.png|thumb|Jenn katib nwè, bronz trouvé atè Fayum (bò di Menmfis), Léjip, II-I° s. anv. J.-K.]]
[[Fiché:Fers_esclave.jpg|thumb|Fer di katib.]]
'''Katibaj'''-a sa kondisyon-an di roun endividi ki privé di so libèrté, ki ka divini propriyété-a, èsplwatab é négosyab kou roun byen matéryèl, di rounòt moun. Défini kou roun « zouti ki annimen » pa Aristote, katib-a ka distengé sokò di srèf, di kaptif oben di fòrsa(kondisyon vwézen annan lèsplwatasyon) pa labsans-a di roun pésonnalité jiridik pròp. Tchèk larèl (koutim, lalwè…) varyab soulon péy-a ké lépòk ki konsidéré, ka figsé kondisyon-yan pa lakèl nou ka divini katib oben nou ka arété di fika roun, ki limitasyon sa enpozé bay mèt, ki marj di libèrté épi protègsyon légal katib-a ka konsèrvé, ki mounité (ki lanm, asou plan rélijyé-a) nou ka roukonnèt li, ets. Lafranchisman-an di roun katib (pa so mèt oben pa lotorité-a di roun rot plasé) ka fè di li oun afranchi, ki ganyen oun èstati pròch di sa di lendividi òrdinèr-a.
[[Fiché:Sklaventransport.jpg|thumb|Katib asou pon-an di roun navir, bò'd 1900.]]
== Définisyon ==
Oun katib sa roun endividi ki privé di so libèrté oben di roun pati di sala pa larèl-ya an vigò annan péy-a ké lépòk ékonnonmik ki konsidéré. Li sa roun enstriman ékonnonmik anba dépandans-a di roun mèt, ki pouvé fika vandé oben achté. Katibaj-a ka diféransyé sokò di sèrvaj pa so èstati di « propriyété », é an konsékans pa privasyon-an di so libèrté fondamantal-ya.
=== Létimoloji ===
Ronm té ka pratiké katibaj-a, kou ròt pèp antik, laten-an té ka dispozé di roun tèrm pou dézignen katib-a : servus, ki mennen jouk tèrm « sèrvil » ké « sèrvitid », rélatif pou katib-a ké so kondisyon. Sa palò té osi bay nésans tèrm-an « srèf » di Mwéyen Laj épi an modèrn « sèrvis » ké « sèrvitò ».
== Rédjigsyon an katibaj ==
[[Fiché:Jean_baptiste_debret_-_ca%C3%A7ador_escravos.jpg|thumb|Chasò di katib nativ anmériken, J-K. Debret, b. 1820-30, Mizé di lar di Saw Polo, Brézil.]]
=== Katibaj entèrn, katibaj èstèrn ===
Katibaj entèrn-an pa lopozisyon ké katibaj èstèrn-an, ka karagtérizé sokò pa rédjigsyon an katibaj di manm-yan di roun kouminoté (rélijyé, étatik, lignajèr oben ròt). Katibaj entèrn-an, pouvé fika asimilé ké katibaj pou dèt oben ké sa fòrm ki mwen rèd ki nou ka nonmen sèrvitid pou dèt, ka rézilté di posibilité-a di vandé so timoun-yan an katibaj, di vandé swémenm so kò oben di fika rédjwi an sa kondisyon pou koz di dèt ensolvab. A contrario, katibaj èstèrn-an sa sala ki ganyen pou sours iltim lagèr-a. Sof pou pèp Aztèk, i pa ka ègzisté pyès lègzanp di sosyété ki té ka pratiké katibaj entèrn-an san pratiké osi katibaj-a di lagèr. Katibaj entèrn-an sa donk pa roun fè partikilyé annan katibaj-a an jénéral. Ni Léròp krétchen-an, ni monn arabo mouzoulman té ka pratiké katibaj entèrn-an. Pakont, annan lépòk prékolonnyal di trèt négriyé, toulédé té ka konsidéré léjitim di pourvwè sokò an katib atè Lafrik.
=== Désizyon jidisyèr ===
Kod di Hammurabi (anviron - 1750 anv. J.-K.), tègs di lalwè babilonnyen, ka mansyonnen pou Lanmézopotanmi tchèk sangsyon jiridik ki ka mennen an katibaj kou réjè-a di so paran pa roun timoun ki adòpté.
Anba Répiblik ronmen-an, sèrten zenfragsyon ka antrennen déchéyans-a di drwè sivik-ya (capitis deminutio maxima) : dézèrtò-ya ké sitwéyen ki dérobé yékò ké senns pouvé ensi fika vandé kou katib pa roun majistra, an dèrò di Ronm toutfwè. Anba Lanpir ronmen-an, kondannasyon annan min (ad metalla) sa roun di penn-yan ki té ka fè plis pè.
Atè Létazini, pannan lépòk katibaj, Nwè lib-ya pouvé fika kondannen pou katibaj pou roun ansanm di zenfragsyon jiridik ki asé larj : lakéy-a di roun katib fijitif, fèt-a di rété asou téritwè-a di sèrten Léta, kou Virjini-a, roun lannen apré so lémansipasyon.
=== Sèrvitid-a pou dèt ===
Sèrvitid-a pou dèt ka rézilté di roun prosédou, ki pafwè ankadré jiridikman, ki té ka konsisté di akité sokò di roun kréyans pa labandon-an di propriyété-a di swé pou so kréyansyé. Frékanté parmi péyzan pov atényen-yan, Li té menm fika entèrdi pa Solon bò VIe syèk anv. J.-K., li ka konstitchwé roun di fòrm-yan di katibaj ki ka pèrsisté annan péryòd kontanporen-an.
== Soti di katibaj-a ==
[[Fiché:Esclaves_marrons.jpg|thumb|Katib maron bò di yé bitasyon atè Sirinanm.]]
=== Maronnaj-a ===
Maronnaj-a té non-an ki té bay pou chapé-a di roun katib di propriyété di so mèt atè Lanmérik, atè Lézanti oben annan Maskarengn-yan annan lépòk kolonnyal-a. Fwiyar-a limenm té aplé « maron » oben « nèg maron », « nwè maron » wè « simaron » (dapré tèrm èspangnòl-a di lorijin).
=== Labolisyon-an ===
[[Fiché:Official_medallion_of_the_British_Anti-Slavery_Society_(1795).jpg|thumb|Médayon abolisyonnis britannik (1795).]]
An drwè pozitif, prowibisyon-an di katibaj-a di moun sa konténi annan artik-ya 4 di konvansyon éropéyen-an di drwè éropéyen-yan, di drwè wonm-an ké Déklarasyon inivèrsèl-a di drwè wonm-an, artik 8 di pakt entèrnasyonnal ki rélatif pou drwè sivil ké politik di LNI, annan konvansyon di Jénèv di 1926, di New York di 1956, di OIT di 1930 é 1936.
=== Atè Brézil ===
Brézil-a té dannyé péy-a di Lanmérik ki aboli katibaj-a, an 1888, pa Lalwè dilò (Lei Áurea), san konpansasyon pou propriyété-ya. Sa lalwè té signen pa Prensès réjan-an Isabelle, pannan labsans-a bò étranjé-a di so papa, Anprò Dom Pedro II.
=== Atè Létazini ===
An 1865, Létazini-ya ka pronmilgé 13e lanmandman ki ka entèrdi katibaj-a. Késyon-an di katibaj-a té kondjwi Abraham Lincoln pronmèt labolisyon-an si li té éli. So lélègsyon té mennen Léta-ya di Sid doumandé sésésyon-an. Sala té roufizé pas li té ké privé kès fédéral-ya di lésansyèl-a di so zenpo-ya, é a la ki lagèr sivil-a, nonmen lagèr di Sésésyon, ki swiv épi fika Djopopo ki pi mèrtriyé-a di tout listwè péy-a. A pou pa bliyé ki Tègzas té fè kaba sésésyon ké Mègsik-a lò li osi té aboli enpé plito katibaj-a.
== Sonjé pou katibaj ==
[[Fiché:Sculpture_au_Jardin_du_Luxembourg_-_Hommage_aux_esclaves.jpg|thumb|Èskiltir an lonmaj pou lalit di katib annan kolonni fransé-ya, annan jarden di Ligsanbou atè Pari.]]
Tchèk jou di konmémorasyon di labolisyon-an ka ègzisté annan tout zilé-ya di Lézanti-ya sof annan zilé di Sen Bartélémi.
2006 ka marké lannen di roukonnésans-a di rèsponsabilité istorik-a di Léta fransé apropo di katibaj-a, don vigtim-yan ké fika dorénanvan konmémoré tout 10 mè-ya. Sa jou sa égalman lannivèrsèr-a di ladopsyon-an di lalwèb Taubira, étap di démarch mémoryèl-a ki ka raplé katibaj-a, ki li ka kalifyé an partikilyé di « krim kont mounité-a ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
f2cd0nkbzpfmok0qz3ggmptcusagjpd
Kayenn
0
1954
19194
18202
2021-05-13T20:12:31Z
Εὐθυμένης
1069
([[c:GR|GR]]) [[File:French Guyana COA.png]] → [[File:Coat of arms of French Guyana.svg]]
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Kayenn
| imaj = Cayenne_city_(8525272038).jpg
| blazon = Coat of arms of French Guyana.svg
| drapo =
| péyi = [[Lagwiyann]] ([[Lafrans]])
| mèr = Marie-Laure Phinéra-Horth
| jantilé = Kayennen
| popilasyon = 57 614
| lannen = 2015
| dansité = 2 365
| altitid = Min. 0 m – Mags. 105 m
| siperfisi = 23,60
}}
'''Kayenn''' sa roun koumin fransé, chèf-lyé di départman é di réjyon-an di lout-lanmè di [[Lagwiyann]].
Popilasyon-an di lavil-a di Kayenn sa di 57 614 zabitan o 1é janvyé 2015 é so sipèrfisi sa di 23,60 km2, sa ki ka fè di li pli piti koumin di départman. So zabitan sa aplé Kayennen-yan. Lirbannizasyon-an ka étann atchwèlman larjman so kò odéla dé limit di koumin-an, é lè irben-an di Kayenn ka rougroupé 131 922 zabitan an 2015, swé lanmotché-a di popilasyon-an di Lagwiyann.
Déviz-a di lavil-a (enskri asou so zarm) sa Fert aurum industria, ki ka signifyé « Travay-a ka prokiré richès-a » (anmòrfwézaj litéral : « Labò-a ka prodjwi dilò-a »).
== Jéyografi ==
=== Sitchwasyon ===
==== Lokalizasyon ====
Kayenn sa roun lavil di litoral atlantik gwiyannen. Sitchwé o bò di lèstchwèr konmen-an à larivyè-a di Kayenn é à larivyè Monnsinéri, lavil-a ka tchipé roun parti di zilé-a di Kayenn.
Kayenn sa sitchwé à 268 km di [[Sen-Laurent-di-Maronni]], 64 km di [[Kourou]].
Distans ké tchèk lavil :
* Pari, kapital nasyonnal-a, à 7 100 km.
* Fò-di-Lafrans, chèf-lyé di Lanmantinik, à 1 500 km.
* Paramaribo, kapital di Sourinanm, à 342 km o nò-lwès.
* Makapa, kapital di Léta fédéral-a d'Anmanpa (Brézil), à 777 km o sid-lwès.
== Listwè ==
=== Déviz ké éraldik ===
[[Fiché:Coat of arms of French Guyana.svg|thumb|Blazon di lavil-a di Kayenn.]]
Sa blazon sa konpozé pa Émile Merwart gouvèlnò di Lagwiyann. 25 désanm 1901 lò di pronmyé séyans di Koumité di patronnaj di mizé di Kayenn, Paul Merwart, frè di gouvèlnò é pent di Lanmanrin-an é dé Kolonni, ka prézanté roun tablo asou lakèl li té penn blazon-an di lavil-a.
Figir-ya ké mòb éraldik ki prézan asou sa lékison sa :
* '''1643''' : lannen di fondasyon di lavil-a pa Charles Poncet de Brétigny, lyétnan-jénéral di lirwè Louis XIII, o pyé di kolin-an di Sépérou. A pou noté égalman flèr-ya di Lis, senbòl di rwéyoté.
* '''Rouj-a''' ka rouprézanté koulò-a di latè-a.
* '''Kannon anmérendjen-an''' ka rouprézanté navigasyon-an asou larivyè-ya Mayouri ké loséyan Atlantik. Li sa charjé dilò, prensipal richès di Lagwiyann à sa lépòk.
* '''Vèrt-a''' di danbwa-a, koté ka répozé nénifa-ya.
* '''Kouronn''' couronne : c'est un rappel des fortifications qui entouraient la ville, et les palmiers de la place des Palmistes.
* '''Dé tanmanwè-ya''' : manmifè ki ka nouri yé kò di froumi ké tèrmit. I té gen bokou tanmanwè an Lagwiyàn à sa péryòd. Yé sa kapab di défann so kò fas à dé prédatò, tèl ki jagwar-ya, à lèd-a di yé grif.
* '''Fert Aurum Industria''' : Travay-a ka Prokiré Richès-a, déviz ki propozé pa gouvèlnò-a Émile Merwart.
=== Péryòd pré-kolonnyal ===
[[Fiché:Kalina_hunter_gatherer.jpg|thumb|Gravir di roun koupl kalinya.]]
Pronmyé tras ki konnèt di prézans di moun (potri é gravir ripès, ensi ki dé poliswè) ka roumonté o VIe milénèr anv. J.‑K.. Yé sa prézanté ant Loyapòk ké Maronni-a, frontchèr atchwèl-ya di téritwè. Yé désandan atchwèl di sa popilasyon-yan fika Émériyon-yan ké Wayanmpi-ya, ki ka palé dé lanng toupi-gwaranni. Sa popilasyon té koumansé processus-a di kréyasyon dé latè fèrtil di Terra Preta, ki tchèk milénèr apré ké pèrmèt létablisman-an di popilasyon o dansité pli élvé, ki sòl natirèl pa ka pèrmèt.
5 out 1498, o kour di so trazyenm vwayaj, Christophe Colomb ka lonjé pou pronmyé fwè-a lakot-ya di Lagwiyann.
=== Péryòd kolonnyal ===
Oun lèspédisyon ki òrdonnen pa Henri IV é ki mennen pa La Ravardière ka enstalé so kò asou zilé-a di Kayenn an 1604. Mé li sa détrwi tchèk lannen plita pa Pòtidjé-ya ki lé fè rèspègté trété-a di Tordesillas.
Listwè-a di lavil-a di Kayenn ka koumansé 27 novanm 1643-a, ké Konpabgni-a di Rouen ki mennen pa Charles Poncet de Brétigny(lyétnan-jénéral di lirwè Louis XIII). Ké 300 wonm, li ka akòsté annan lans-a d'Armir (jòdla Rémir-Monjoli). Apré dé jou di lanmanrch, li ka rivé asou roun piti bit asou plenn litoral marékajé-a, koté ka viv roun tribi d'Anmérendjen Galibi. Li an ka fè lakizisyon-an opré di yé chèf, Sépérou é li ka bati fò Sépérou.
=== Bangn-an ===
À laswit-a di dékrè di labolisyon di lèsklavaj-a di 27 avril 1848, plantasyon-yan ka fronmen é ékonnonmi gwiyannen-an ka éfondré so kò. Pou chanjé sa, Napoléon III ka mété an plas bangn-an atè Lagwiyann. Kayenn ké akéyi roun di sa létablisman pénitansyèr-a asou Lans-a di Chaton, pa tré lwen di Pwent Buzaré-a. Ant 1777 ké 1821, kannal Laussat sa konstrwi pa lanmen-dòv pénitansyèr, pou asenni lavil-a. An 1821, architèk-a Sirdey ka désinen plan atchwèl-a di Kayenn, ké so lari-ya à ang drwè ki oryanté nò/sid, lès/lwès. Kayenn ka divini oun kapital modèrn.
=== Lariyé bò'd dilò ===
An 1855, roun sit orifèr sa dékouvèrt asou Laprouag, é a rapidman lariyé bò'd dilò ki ké achévé so kò ké Ségon Lagèr mondjal-a. Dé milyé di lòrpayò, pou laplipa klandésten, sa an agtivité annan danbwa gwiyannen. Sa agtivité ilisit sa sangsyonnen pa léjislasyon fransé-a, mé kontrol-a pa fika fasilité pa konplègsité di rézo flivyal di Lagwiyann. Pou roun kilogranm dilò, lòrpayò-ya ka itilizé Dé à trwa kilogranm di mèrkir ki sa roujété annan lanvironnman. Sa polisyon ka konstitchwé oun réyèl problenm ékolojik an Lagwiyàn kou annan roun larj parti di Lanmérik di Sid.
== Patrimwenn ==
=== Fò Sépérou-a, laplas dé Palmis ké Jarden botannik ===
[[Fiché:Cayenne_Fort_C%C3%A9p%C3%A9rou_2013.jpg|thumb|Fò Sépérou-a]]
[[Fiché:Cayenne_place_des_palmistes_rue_de_Remire_2013.jpg|thumb|Laplas dé Palmis. ]]
[[Fiché:Jardinbotanique.JPG|thumb|Jarden botannik di Kayenn, ké èstati-a di Gaston Monnerville an so sant.]]
=== Laplas di Palmis ===
Anvan, a té di roun laplas ki anmenanjé pou aéré lavil-a apré démolisyon-an dé miray an 1810. Laplas-a sa tchipé pa dé tiradjé, li té ka fè so kò nonmen donk laplas di Lasavann. Plita nou ké i planté dé palmyé rwayal di Guisanbourg, é li ka divini laplas dé Palmis.
=== Jarden Botannik ===
An 1786, Louis XVI té ka posédé roun jarden ki té ka sèrvi di dépo é di pépinyè pou divèrs plant-ya ké pyébwa-ya ki vini di divèrs dèstinasyon. Louis Claude Richard, dirègtò di jarden té ka charjé so kò di fè vini di Lenn dé pyèlanmiskad, dé roten, dé pyébwa à en, dé pyé di kardanmonm é di pwavriyé. Douran sa péryòd, nou ka nonmen li Jarden di Lirwè. An 1821 roun kaz té konstrwi pou botannis-a. An 1879, li ka chanjé di non é ka divini Jarden Botannik sa roun park floral annan sant lavil-a. Li ka étann so kò asou roun sipèrfisi di trwa lègtar. Nou ka i trouvé roun èstati Gaston Monnerville o sant di jarden.
=== Katédral Sen-Sovò ===
[[Fiché:Cath%C3%A9dralestsauveur.jpg|thumb|Katédral Sen-Sovò di Kayenn apré so rénovasyon di 2005.]]
An 1823, Révéran Papa Nicolas Guiller ké baron-an Pierre Bernard]] Milius, administratò di Lagwiyann té désidé di ranplasé ansyen légliz-a di Kayenn, légliz Sen-Nicolas annan atchwèl laplas Léopold-Héder. Travay-ya j'ai koumansé an 1825 té fè achévé an 1833. Légliz-a sa inogiré an 1861. Li sa klasé Moniman istorik.
== Kiltir ==
[[Fiché:Touloulous.jpg|thumb|Tchèck [[Touloulou]] annan lari Kayenn an 2007.]]
Kannaval-a sa roun dé évennman majò di Lagwiyann. Li ka déroulé sokò ant Lépifanni-a an koumansman di janvyé, ké mèrkrédi dé Sann an févriyé oben mars.
=== Dèskripsyon ké lorijin ===
Sa fèt ka apartni bay kiltir kriyòl gwiyannen-an. Li gen pou lorijin karnaval-a tèl ki li té pratiké an Léròp. An koumansman di kolonnizasyon-an, kolon-yan té ka pratiké karnaval-a, mé li té entèrdi pou katib. San rèspèkté lentèrdigsyon-an, katib-ya té ka pratiké kannaval-a, annan tchèk lafèt klandésten. Yé té ka wè annan sa roun mwéyen di routrouvé enpé di libèrté, pou koumémoré kou Afriken-yan fèrtilité-a ké mwéson-yan é di tòrnen an dérizyon kolon-yan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
* [[Sen-Laurent-di-Maronni]]
* [[Kourou]]
* [[Lis dé koumin di Lagwiyann]]
[[Katégori:Lagwiyann]]
qoucfuvp2y2smcqy1u8uipk2xvc8jsa
Kaz
0
1955
8397
8396
2019-11-22T10:05:41Z
Jon Harald Søby
3
10 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Batise_refaite1.JPG|thumb|Kaz Kriyòl atè [[Kayenn]],
[[Lagwiyann]].]]
[[Fiché:MaisonCausapscal.JPG|thumb|Kaz kébékwè bò'd Causapscal (Gaspézi), annan roun kartché rézidansyèl.]]
[[Fiché:Palazzo di Pietro Rotterdam.jpg|thumb|Kaz bò'd Rotterdam (Péyi-Ba). Ké so èstò ké réyir laro di ròt lafinèt-ya ké so brik lokal, sa janr di konstriksyon tipik di sa péyi.]]
[[Fiché:Bretagne Finistere BauernhausaufCrozon 19064.jpg|thumb|Oun kaz fléri an Britangn.]]
Oun '''kaz''' sa roun batiman di bitasyon, souvan di tay mwéyen ki dèstinen pou lòjman di roun fanmi, oben ankò pli enpozan divizé an plizyò rézidans oben apartman. Oun kaz sa, an drwè sivil fransé, roun limòb, palò ki ka dézigné osi kouraman roun lédifis di plizyò létaj divizé an plizyò apartman ki tchipé pa patché fanmi. Nou ka palé atò di limòb kolèktif.
Kaz-a ka rouprézanté osi ansanm dé lyé di lavi oben dé lèspas ki abité, ensi ki so okipan oben rézidan fanmilyé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Larchitèktir ké Lirbannism]]
e7czpe3lk3jpc9l3dd1zro63u3gbpih
Kaz asou kaskad
0
1956
8400
8399
2019-11-22T10:05:41Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Fallingwater - DSC05639.JPG|thumb|Fallingwater, Pennsylvania]]
'''Kaz asou kaskad'''-a (Fallingwater oben òkò Edgar J. Kaufmann Sr. Residence an anglé) sa roun kaz konstrit pou wonm-an di zafè Edgar J. Kaufmann (en) ant 1936 é 1939 daprè dé plan di 1935 di architèk-a amériken Frank Lloyd Wright. Li ka sitchwé so kò annan minisipalité-a di Stewart (en), konté di Fayette an Pennsylvani, asou larout-a 381, ant vilaj-ya di Mill Run é Ohiopyle (en), à 80 kilomèt di Pittsburgh, o Étazini. Kaz-a sa parsyèlman konstrit asou roun kaskad di larivyè-a Bear Run (en), annan Allegheny Mountains-ya.
Sit-a sa enskri asou lis endikativ o patrimwann mondjal di Unesco dipi 2008.
== Nòt ké référans ==
99450edjjeofe6kpbnegxgjoy6ag669
Kazakstan
0
1957
8404
8403
2019-11-22T10:05:41Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Kazakstan
|non lokal = Қазақстан Республикасы (kk)<vr/>Qazaqstan Respublïkası (kk)<br/>Республика Казахстан (ru)
|drapo = Flag_of_Kazakhstan.svg
|armwari = Emblem_of_Kazakhstan.svg
|kart = Kazakhstan_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = Kazak (lanng di Léta)<br/>Ris (lanng ofisyèl)
|kapital = [[Astana]]
|siperfisi total = 2 724 900
|jantilé = Kazak
|popilasyon total = 17 948 816
|lannen = 2014
}}
'''Kazakstan''', an form long '''Répiblik di Kazakstan''' (an kazak Qazaqstan, Қазақстан, /qɑzɑqˈstɑn/ é Qazaqstan Respublïkası, Қазақстан Республикасы, an ris Kazakhstán, Казахстан, /kɐzəxˈstɐn/ é Respoublika Kazakhstán, Республика Казахстан), sa roun péyi majoritèrman o nò di [[Lazi]] santral é an parti an [[Léròp]] oryantal (à lwès di flèv Oural).
rc49zbxm6vwrzx9vat32mqw22ucu1nz
Kiltir
0
1958
8411
8410
2019-11-22T10:05:42Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Annan filozofi , mo '''kiltir''' sa dézigné sa ki diféran di lanatir, ki lé di sa ki di lòrd di aki é non di iné. Kiltir té lontan konsidéré oun trè karaktéristik di mounité, ki té ka distengé li dé zannimo. Néanmwen, dé travay résan an étoloji é an primatoloji montré ègzistans di kiltir zannimo.
An sosyoloji, kiltir sa défini di fason pli étrwat kou « sa ki komen a oun group di endividi » é kou « sa ki ka soudé li », ki lé di sa ki apri, transmi, prodwi é kréyé.
Pa abi di langaj, nou ka souvan itilizé mo « kiltir » pou dézigné prèsk èsklizivman lò di pratik é di servis kiltirèl andan sosyété modern, é an partikilyé ofon domèn di lar é dé lèt.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Kiltir]]
feut9gwkipmuv5lgoslrmgm0gkwajgx
Kiltir popilèr
0
1959
8415
8414
2019-11-22T10:05:42Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Kiltir popilèr''' ka rouprézanté oun fòrm di kiltir don prensipal karaktéristik-a sa di fika prodjwit é aprésyé pa pli gran nonm, à lopozé di roun kiltir élitis oben anvan-gardis ki péké touché ki roun parti ézé é/oben enstrwit di popilasyon-an. Li pa divèt konfondou ké kiltir-a di lamas oben kiltir médjatik.
Kiltir popilèr-a sa lòbjè-a di roun gran nonm di étid, notaman annan kad-a dé Cultural Studies, mè byen ki sijè-a sa abondaman étidjé é dékri, i pa ka ègzisté di définisyon ki ka fè inanimité-a osen di kominoté syantifik-a. Kiltir popilèr-a ka défini souvan endirèkman, pa opozisyon à ròt fòrm di kiltir.
== Wè osi ==
t9eajjy019nrkwo5bkupfpzkl435iei
Kirgizistan
0
1960
17410
8418
2019-12-22T22:59:19Z
CommonsDelinker
24
Replacing National_emblem_of_Kyrgyzstan_2016.svg with [[File:Emblem_of_Kyrgyzstan.svg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: [[:c:COM:FR#FR4|Criterion 4]] (harmonizing names of file set)).
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Kirgizistan
|non lokal = Кыргыз Республикасы (ky)<br/>Кыргызская республика (ru)
|drapo = Flag_of_Kyrgyzstan.svg
|armwari = Emblem of Kyrgyzstan.svg
|kart = Kyrgyzstan_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Kirghiz]], [[Ris]]
|kapital = [[Bichkek]]
|siperfisi total = 198 500
|jantilé = Kirghiz
|popilasyon total = 5 727 553
|lannen = 2016
}}
'''Kirgizistan''', '''Kirgizstan''' ou '''Kirghizi''', an form longu '''Répiblik kirghiz''' (an kirghiz Kyrgyzstan, Кыргызстан é Qırğız Respublikası, Кыргыз Республикасы, an ris Kyrgyzstan, Кыргызстан é Kyrgyzskaïa Respoublika, Кыргызская Республика), sa roun péyi di [[Lazi]] santral.
1dhwr29j4ftkbz4sjv0bdix14iififf
Kiribati
0
1961
8422
8421
2019-11-22T10:05:42Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Kiribati
|non lokal = Republic of Kiribati (en)<br/>Kiribati (gil)
|drapo = Flag_of_Kiribati.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Kiribati.svg
|kart = Kiribati_on_the_globe_(Polynesia_centered).svg
|lanng ofisyèl = Gilberten, [[annglé]]
|kapital = [[Tarawa-Sud]]
|siperfisi total = 811
|jantilé = Gilberten,<br/>Kiribatyen
|popilasyon total = 110 110
|lannen = 2015
}}
'''Kiribati''' (prounonsé [kiʁibati] oben [kiʁibas]), an fòrm lonng '''répiblik di Kiribati''' (an gilberten : Kiribati ; an annglé : Republic of Kiribati), ansyennman konnèt anba non di zil Gilbert, sa roun Léta archipélajik di [[Loséyanni]] konpozé di trwè larchipèl di loséyan Pasifik.
6o0x60dwzj6mritsyf56hy741azt1g4
Klavyé
0
1962
8424
8423
2019-11-22T10:05:42Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Computer_keyboard.png|thumb|Klavyé entégré asou roun ordinatò portab.]]
Oun '''klavyé d’ordinatò''' sa roun enterfas wonm-machin mini di touch ki ka permèt à itilizatò di rantré annan ordinatò oun sékans di doné, notamant tekstchwèl.
bheije3pr8layrsanrjt5bislsuneo2
Klavyé téléfonik
0
1963
8427
8426
2019-11-22T10:05:42Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Telephone_keypad_20080726.jpg|thumb|Klavyé téléfonik an 2008]]
Oun '''klavyé téléfonik''' sa tip di klavyé ékipan [[Téléfonn|tèrminal téléfonik]] é don fonksyon prensipal sa di konpozé niméro.
javthy050xk63hk4547xqqi0mc7o0dr
Klima
0
1964
8430
8429
2019-11-22T10:05:42Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Klima''' sa distribisyon èstatistik-a dé kondisyon di latmòstfè térès-a annan oun réjyon ki bay pannan oun péryòd ki bay. I ka distengé di météyoroloji-a ki ka dézigné étid-a di tan à kour tèrm é annan dé zonn ponktchwèl. Étid-a di klima sa klimatoloji-a.
Détèrminasyon-an di klima sa éfèktchwé à lèd di mwayenn ki établi à partir di mizour èstatistik anniyèl é manswèl asou dé doné atmòsférik lokal : tanpératir, présyon atmòsférik, présipitasyon, ansolèyman, imidité, vitès di van. Sa égalman pri an kont yé rékirans ensi ki fénomenn ésèpsyonèl.
[[Fiché:Map_world_climate_zones_(simplified_to_10)-fr.svg|thumb|Kart semplifyé dé klima mondjal.]]
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
jkbsvsw3d98oh6sabtr4p2il5o0a2ja
Kolizé
0
1965
19140
8433
2021-01-10T13:20:38Z
5.90.199.92
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Colosseo 2020.jpg|thumb|Wè èstèryòr lannwit-a]]
'''Kolizé''', à lorijin anfitéyat Flavyen(Colosseo an italyen), sa roun imans anfitéyat ovoyid sitchwé annan sant-a di lavil di Rom, ant Esquilin é Cælius, pli gran janmè konstri annan anpir romen-an. Li sa roun dé pli grann òv di architèktir-a é di enjényéri romenn.
So konstriksyon, jis à lès-a di Foronm Romen, koumansé ant 70 é 72 ap. J.-K., anba anprò Vespasyen-an, é achévé so kò an 80 anba Titus. Ròt modifikasyon té answit apòrté o kour di règn di Domitien (81-96).
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
o4fc70fbrnixmtr3ygw7xfuxraq06jt
Kolonizasyon éropéenn di sé Amérik
0
1966
8437
8436
2019-11-22T10:05:43Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Colonizationoftheamericas-blank.png|thumb|Kolonizasyon éropéyenn an 1750]]
Koumansman-an di '''kolonizasyon éropéyenn dé Amérik''' (Conquista-a, té mennen pa Conquistador-ya) sa tipikman daté à 1492, menm si pronmyé Éropéyen ki té atenn Amérik é et à établi tchèk piti koloni sa dé Vikings (Vinland).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Istwè]]
h8ga78vxxyj4hpddjv8ir90qoqvcmxh
Kolonyalism
0
1967
18375
8440
2020-05-29T12:32:35Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
'''Kolonyalism'''-an sa roun dòktrin oben roun idéyoloji ki ka jistifyé kolonizasyon-an ki tandé kou ègstansyon-an di souvrennté di roun Léta asou dé téritwar sitchwé an dèrò di so frontchèr nasyonal-ya. Nosyon entélèktchwèl-a di kolonyalism sa soupannan souvan konfondou ké pratik-a menm di kolonizasyon-an pis ki ègstansyon-an di so souvrennté pa roun Léta ka enpliké annan Dé ka-ya dominasyon politik ké èsplwatasyon ékonomik-a di téritwar anèksé.
Idéyoloji kolonyalis-a té dévlopé douran ségonn parti-a di xixe syèk pa mouvman kolonyal annan bokou di Léta éropéyen. Li té fondé asou nosyon-an d'enpéryalism é té ka tchenbé di bay roun fon di dòktrin politik à nouvèl vag-a di kolonizasyon. Li apiyé so kò asou dòktrin jouridik-a ki élaboré dipi xvie syèk ki ka jistifyé okipasyon-an di téritwar san mèt oben pa konstitchwé anba fòrm di Léta kou mòd légal d'akizisyon.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ht8xc4rao1hffsvxtm29wbl9po42i1p
Kolèr
0
1968
19207
18376
2021-06-06T14:05:19Z
Ji-Elle
739
+pict
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Jheronimus Bosch Table of the Mortal Sins (Ira).jpg|thumb|left|Kolèr]]
[[Fiché:أنا غاضب.jpg|thumb|upright|Kolèr.]]
An psikoloji, '''kolè'''-a konsidéré kou roun émosyon ségondèr à roun blès fizik oben psichik, oun mank, oun fiistrasyon. Li sa afirmasyon-an di so moun é ka sèrvi o mentchen di so entégrité fizik ké psichik, oben alò li sa afirmasyon-an di roun volonté pèrsonèl plis oben mwen altrwis. Oun kolè senn sa san joujman enjis asou otri. Pas li pouvé fè soufri sa ki ka èsprimé'l, li pouvé fika konsidéré kou roun pasyon.
== Nòt ké référans ==
== Bibliyografi ==
og7jj56otb1ags3xd49gptffuwepfm8
Komers di détay
0
1969
8448
8447
2019-11-22T10:05:43Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Komèrs di détay'''-a sa mayon final-a di chenn-an di distribisyon. I ka distengé so kò ensi di komèrs an gro. Aktivité-a sa doub :
* Acha dé prodjwi oprè di roun fournisò, di roun prodiktò oben di roun enpòrtatò, swé dirèkman oben pa entèrmédjèr-a di roun grosis.
* Rouvant di marchandiz-a à linité-a oben pa piti kantité à roun kliyan annan roun magazen, oun boutik oben pa koréspondans à lèd-a di roun katalòg oben di roun sit entèrnèt.
== Tip di détayan ==
=== Komèrs di proksimité ===
Rézon-an di fika di komèrs di proksimité sa d'ofri dé prodjwi é/oben dé sèrvis à roun ansanm di kliyan annan roun rélasyon proksimité jéyografik. Proksimité ilistré pa nosyon-an di zonn di chalandiz.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
mzx6t1mxnb94q6s5a8y3xl88gfb6jfi
Kominism
0
1970
19190
19182
2021-04-29T15:18:43Z
Praxidicae
184
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/DoSazunielle|DoSazunielle]] ([[User talk:DoSazunielle|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kominism'''-an (di laten communis – komen, inivèrsèl) sa roun ansanm di dòktrin politik isou di sosyalism é, pou laplipa, di marksism, opozé o kapitalism é ka vizé à enstorasyon-an di roun sosyété san laklas sosyal. Pli larjman, sa tèrm sa asosyé o mouvman kominis entèrnasyonal ki né aprè Pronmyé Lagèr mondjal, frwi di roun sisyon di IIe Entèrnasyonal provoké pa bolchevik-ya. Li ka voyé égalman, annan kontèks-a di lagèr frèt, à roun altans jéyopolitik (Blok kominis) ki dominé pa Linyon sovyétik-a, ensi ki à roun fòrm di réjim politik, diktatoryal oben totalitèr, karaktérizé pa pozisyon èskliziv-a di Parti kominis, sirvéyans-a ké présyon konstant-a dé polis politik asou tout èstriktir enstitisyonèl, sosyal ké ékonomik ensi ki asou senp sitwayen-yan é pa roun ékonomi ki planifyé épi ki étatizé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
fu7vvgv5qv6v368id0iob3mrpfue4ef
Kominoté
0
1971
8455
8454
2019-11-22T10:05:44Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''kominoté''' sa, andan sans kouran (sans komen), oun ansanm di moun vivan ansanm.
An byoloji oun kominoté ka rouprézanté oun sistenm osen di lakèl dé òrganism vivan ka partajé oun anvironnman komen é ka entéraji.
Nosyon-an di kominoté sa égalman oun konsèp di drwè ki ka dézigné oun group di moun ki ka posédé é ka jwi di fason endiviz di'n patrimwann an komen. An Frans, ka opozé so kò tradisyonèlman à sa di sosyété é d'asosyasyon ki ka répozé asou roun pak oben roun konvansyon volontèrman fòrmé pa so manm. Pa ègstansyon, kominoté-a ka dézigné inikman byen-yan ki sa komen à plizyò moun.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
d1y2w1gfxczpt64mkbnb0anuimjtfpi
Komor
0
1972
19627
19485
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Inyon dé Komor
|non lokal = Union des Comores (fr) الاتحاد ﺍﻟﻘﻤﺮي (ar)<br/>Udzima wa Komori (sw)
|drapo = Flag_of_the_Comoros.svg
|armwari =
|kart = Comoros_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = Shikomor, fransè, arab
|kapital = [[Moroni]]
|siperfisi total = 2 612
|jantilé = Komoryen(n)
|popilasyon total = 795 601
|lannen = 2016
}}
'''Komor'''-ya, an form long '''Inyon dé Komor''' (an komoryen Komori é Udzima wa Komori, an arab Djuzur al qamar, جزر القمر é al-Ittiḥād al-Qumuriyy, الاتّحاد القُمُريّ), sa roun répiblik fédéral di [[Lafrik]] sitchwé annan nò di kannal di Mozanbik, lèspas maritim di [[loséyan Endjen]].
[[Katégori:Afrik]]
3d8a8idead0nu33zverx7qvjjcuva9y
Kompozé chimik
0
1973
8464
8463
2019-11-22T10:05:44Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An chimi, oun '''konpozé chimik''' sa roun sibstans chimik pir (konpozé molékilèr, asanblaj yonik, konpozé entèrmétalik, konplèks) konpozé d’atom di Dé oben plis éléman chimik diféran. Atom-yan ki ka fòrmé asanblaj-ya dé konpozé chimik sa lyannen ant yé pa dé lyézon chimik, ki pouvé fika di diférant natir.
== Tip di lyézon chimik ==
Dé lyézon di plizyò tip ki pouvé réyini atom-yan annan konpozé-ya. Yé sa klasé an trwa grann katégori :
* lyézon yonik : a dé lyézon ki ka rézilté di pèrt-a di roun oben plizyò élèktron di valans pa roun atom, é di kaptasyon-an di sa élèktron-yan pa rounòt atom. Pronmyé atom-an ka divini alò charjé pozitivman (kasyon), é ségon atom-an ka divini charjé négativman (anyon).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
a9c25t9nttkz0un7mkffgjiirwsvzdv
Kompozé inorganik
0
1974
8466
8465
2019-11-22T10:05:44Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
Sé '''kompozé inorganik''' sa kompozé-ya (molékil, polymèr mono-, bi- ou tridimansyonel…) ki étidyé an [[chimi inorganik]].
3dfln5z84q6o82ut9pbrf2gl8278wrf
Komédi
0
1975
8470
8469
2019-11-22T10:05:44Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Талия, муза комедии.jpg|thumb|150px|Skiltir ka rouprézanté Thalie, miz di komédi-a, ofon park di Pavlovsk, a Sen-Pétersbourg.]]
'''Komédi'''-a (di grèk κωμωδία) sa roun janr litérèr, téyatral, sinématografik ké télévizwèl ki ka fonksyonnen asou réjis-a di limour-a. Né annan Antikité grèk-a, li sa divini oun janr litérèr ki épanwi so kò di mannyè divèrsifyé an fonksyon dé lépòk. Anvan Molière, li té dévalorizé konparé à trajédi-a.
Priz o sans larj di tèrm, komédi-a sa sistématikman pa aksé asou réjis komik-a (divèrtisman, léjèrté, ari, etc.), menm si laplipa dé komédi sa annan sa réjis.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
lgeqr5tgf8whgq6r086in5dlhc2fhzk
Komédi mizikal
0
1976
8473
8472
2019-11-22T10:05:44Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Crookfinale.jpg|thumb|350px|''The Black Crook'' (1866) sa pafwè konsidéré kou pronmyé komédi mizikal.]]
[[Fiché:Musicals (3557198016).jpg|350px|thumb|right|Ansègn di nonbré komédi mizikal prézanté atè Broadway.]]
'''Komédi mizikal''' sa roun janr téyatral, ki ka mélé komédi, chanté ké dans.
Aparèt o koumansman di xxe syèk, li ka sitchwé so kò annan ligné-a di maryaj di téyat é di lanmizik klasik ki té bay nésans o syèk présédan o balé, à lopéra, à lopéra-bouf é à lopérèt. Li partikilyèrman dévlopé so kò o Étazini, ka disosyé so kò à partir dé lannen 1910 di janr klasik pa entégrasyon-an di lanmizik « nouvèl » kou jazz-a. Di fèt, tèrm-an ka évoké di nou jou prensipalman Étazini-ya é èspésyalman Broadway.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
5n2suu2217mnztekr8ucnh5ebkpq9mf
Konbinatwar
0
1977
8476
8475
2019-11-22T10:05:44Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An matématik, '''konbinatwa'''-a, ki aplé osi analiz konbinatwa, ki ka étidjé konfigirasyon-yan di kolèksyon ki fini di lòbjè oben konbinézon-yan d'ansanm ki fini, é dénonbman-yan.
== Jénéralité é istorik ==
Konbinatwa-a sa anfèt prézant annan tout antikité-a an Enn é an Chin. Donald Knuth, annan volim-an 4A « Combinatorial Algorithms » di The Art of Computer Programming ka palé di jénérasyon-an di n-uplets ; i ka di ki jénérasyon-an di motif konbinatwa « began as civilization itself was taking shape ». Prézans-a di lis di n-uplets binèr pouvé fika routrasé douran dé milyé di lannen jouk koté Lachin, Enn é Lagrès ; nou ka an trouvé o iiie syèk anv. J.-K..
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
dkmdt2sfedkhfvkmnz2pdida9a4hsrr
Konbistib fosil
0
1978
8479
8478
2019-11-22T10:05:44Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Coal_anthracite.jpg|thumb|Moso di antrasit]]
Nou ka aplé '''konbistib fosil''' tout konbistib rich an karbonn — ésansyèlman dé idrokarbir — isou di métanizisyon di fika vivan ki mò é anfwi annan sòl-a dipi plizyò milyon di lannen, jouk pafwè 650 milyon di lannen. A di pétròl, di charbon, tourb-a é di gaz natirèl. Parmi sa dannyé-ya, métann-an (CH4) ka prézanté rapò-a H/C pli élvé, tandi ki antrasit-a é sèrtenn ouy sa konpozé di karbonn près pir. Sa sours-ya d'énèrji pa rounouvab pas yé ka doumandé dé milyon di lannen pou konstitchwé so kò é pas ki yé sa itilizé bokou pli vit ki tan nésésèr-a pou roukréyé dé rézèrv.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
lmbmac10myo07bjx4fpr2u62mtf6tb9
Konfisyanism
0
1979
19664
19652
2022-07-29T20:13:46Z
Drummingman
2160
cross wiki vandalism
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Konfuzius.jpg|thumb]]
'''Konfisyanism'''-an, Rújiā (儒家) « lékòl dé lèt » épi Rúxué (儒学) « ansègnman dé lèt » Rúxué, sa roun dé pli grann lékòl roun dé pli grann lékòl filozofik, moral, politik ké annan roun mwenn mizour rélijyéz di Lachin. Li dévlopé so kò pannan pli di Dé milénèr à partir di lòv-a ki atribiyé o filozòf Kongfuzi, « Mèt Kong » 孔夫子 (551-479 av. J.-C.), konnèt an Ògsidan anba non latinizé-a di Confucius.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
7ucdb5l3tuscgwgx0usu473e6uagdbl
Konfli israélo-arab
0
1980
8486
8485
2019-11-22T10:05:45Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Konfli israyélo-arab''' sa non-an ki bay o rélasyon tandou é konfli militèr ant Léta d'Israyèl ké Léta arab-ya anvironnan, dipi kréyasyon-an d'Israëyèl 14 mè 1948. Li té gen pou pwen d'òrg sèt konfli armé : lagèr-a di 1948, lagèr-a di Suez an 1956, lagèr-a dé Sis Jou an 1967, lagèr d'usure an 1967, lagèr-a di Kippour an 1973, pronmyé lagèr di Liban an 1982, é segonn lagèr di Liban an 2006.
Sa konfli ka tchipé oun laplas majò annan jéyopolitik di Pròch-Oryan, koté plizyò problématik ka akonpagné li.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
54tbwj63a54wvr9b5qa7aec29ra31ks
Konik
0
1981
19544
19529
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
An matématik, é pli présizéman an jéyométri, '''konnik'''-ya ka konstitchwé oun fanmi trè itilizé di kourb plann aljébrik. Yé ka tiré yé non di fèt ki yé té dabò défini kou entèrsèksyon-an di roun konnik di révolisyon ké roun plan. Parmi konnik-ya ki pa déjénéré, nou ka konté parabòl-a, élips-ya ké ipèrbòl-a.
Konnik-ya pouvé fika défini di plizyò fason diférant globalman sanblab pou kourb-ya di baz : kou entèrsèksyon di konn, pa fwayé, dirèktris, é èsantrisité oben pa roun propriyété bifokal.
Yé ékwasyon jénéral ka rélyannen yé à étid-a dé fòrm kwadratik.
Entèrsèksyon-yan di konn pa roun plan ki pouvé fika wè kou dé projèksyon konnik di roun sèrk asou roun plan, étid-a dé konnik an jéyométri projèktiv ka pèrmèt d'òbténi dé rézilta pwisan é ka bay lyé à étid-a dé konnik projèktiv.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
cussy0glxeq1pbi62v17pvdzaadjqta
Konkonm
0
1982
8491
8490
2019-11-22T10:05:45Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Cucumis_sativus_Blanco2.299-cropped.jpg|thumb|Konkonm]]
'''Konkonm'''-an (Cucumis sativus) sa roun plant potajèr herbacée, ki ka ranpé, di menm fanmi ki kalbas afrikenn, mélon ou kourj (fanmi dé Cucurbitacé). A botanikman roun [[frwi]] ki sa konsomé kou roun [[légim]].
22g2ngfzn24hixi9iqy9h9fjr7jeghx
Konminikasyon
0
1983
8493
8492
2019-11-22T10:05:45Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
'''Konminikasyon''' sa ansanm di entéraksyon ké otri ki ka transmèt kèlkonk enfòrmasyon. Nou ka donk palé osi di ansanm di mwayen ké tèknik pèrmètan difizyon di roun mésaj oprè di roun sertenn odyans.
k7dhxsvphg15qidny3piz910iyt516l
Konmitatò téléfonik
0
1984
8496
8495
2019-11-22T10:05:45Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Andan [[rézo téléfonik konmité]], roun '''konmitatò téléfonik''' ka mété an roulasyon dé korèspondan swivan dé règ fondé asou niméro konpozé pa apèlan-an.
Plizyò konmitatò pé anchéné yé kò ant apélan é dèstinatèr.
Chwa di roun kannal asou roun ékipman périférik dèstinatèr di oun apèl ka aplé kò séleksyon-an. Séleksyon ka swiv dé règ di achiminman ki sa programé annan chak konmitatò.
eumujee4u0sv3hdja6kqzp0s43io84r
Konpa (navigasyon)
0
1985
19200
8499
2021-05-22T18:21:28Z
Kulmalukko
1484
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Kompassi.jpg|vignette|droite]]
'''Konpa''' sa roun enstriman di navigasyon ki ka bay roun référans di dirèksyon (nò-a) asou plan orizontal-a é ka pèrmèt ensi mizour-a d'ang orizontal pa rapò à sa dirèksyon. Konpa-a sa gradjwé di 0° (nò) à 359° annan sans dé zégwi di roun mont (sans rétrograd). Bousòl-ya ki itilizé pa larmé-ya ka itilizé osi ròt sistenm di gradjwasyon.
I ka ègzisté diféran tip di konpa :
* konpa magnétik-a, don prensip-a di fonksyonnman-an sa, kou roun bousòl, oryantasyon-an di roun zégwi ki émanté annan chan magnétik térès-a ;
* konpa jiroskopik-a, don prensip-a sa léfè jiroskopik-a, oryantasyon-an di aks-a di rotasyon di roun toupi (lib asou 3 aks-ya) annan sans-a di sala di Latè-a. Konpa élèktronik-a ki ka détèrminé chan magnétik-a à partir dé propriyété élèktrik di sèrten matéryèl ki soumèt à roun chan magnétik ;
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
16havk9ctujp32y6r3z15be50rsr06l
Konpòrtman
0
1986
19143
8501
2021-02-27T13:10:09Z
Wolverène
53
wikitext
text/x-wiki
Tèrm-a « '''konpòrtman''' » ka dézigné aksyon-yan di roun vivan. Nou ka itilizé li notaman an [[étoloji]] (moun ké zannimo) oben an [[psikoloji]] syantifik. I pouvé osi konsidéré kou ékivalan di kondjwit annan apròch psikanalitik.
== Jénéralité ==
Konpòrtman-an di roun vivan sa parti di so aktivité ki ka manifèsté so kò à roun òbsèrvatò. Konpòrtman-an dé zannimo, moun ké pa-moun, pouvé fika dékri kou ansanm dé aksyon ké réyaksyon (mouvman, modifikasyon fizyolojik, èksprésyon vèrbal, etc.) di roun endividi annan roun sitchwasyon ki bay.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
rvu7oww53k9q49046tgm6reivq5cr3f
Konservatism
0
1987
8504
8503
2019-11-22T10:05:45Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Konsèrvatism'''-an sa roun filozofi politik ki sa an favò dé valò tradisyonèl é ki ka opozé so kò o progrésism. Kiltir-ya ki gen yé chak dé valò diférant, konsèrvatò-ya soulon yé kiltir gen dé lòbjèktif diféran. Mè tout konsèrvatò-ya ka promouvwè défans-a (statu quo) oben routour à dé valò établi (statu quo ante). Pou Michael Freeden, konsèrvatism-an ka krè rounso an roun chanjman ki limité di sa ki sa natirèl oben òrganik. Pou konsèrvatò-ya, lòrd sosyal sa endépandan di volonté di moun.
Tèrm-an ka vini di « konsèrvé » ; di laten conservare, « mentni, obsèrvé (oun lalwa, oun koutim) » ki konpozé di servare « prézèrvé, gardé ». Byen ki sa pa fika roun idéyoloji an swé, konsèrvatism-an sa roun filozofi politik don lidé-ya sa an grann parti lyé à yé kontèks d'ègzistans. Li sa défini an parti kou sours di lasajès, byen odéla di sa ki pouvé fika démontré oben èsplisitman établi. Li ka fondé so kò asou konsèrvasyon-an di roun lòrd préétabli, soulon konvansyon-yan, yé chak à so plas.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
f3z2xqthrbhi1o3bc8n0dqiyiptc8e7
Konstitisyon
0
1988
8507
8506
2019-11-22T10:05:46Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''konstitisyon''' sa roun lalwa fondamantal oben roun ansanm di prensip ki ka fiksé òrganizasyon ké fonksyonnman-an di roun òrganism, jénéralman di roun Léta oben di roun ansanm di Léta. So òbjèktif sa prézèrvasyon-an di byen komen pa prensip-ya ké bénéfis ki roukonèt di séparasyon-an dé pouvwar, pou roun joustis o pli égalitèr, pou prézervasyon-an di souvrennté nasyonal ; ki ka enkli o kalité endividjwèl di enparsyalité dé rouprézantan, pli sirman, entrisèkman ki ka évité pa so larèl-ya dé konfli d'entérè ké di kolizyon ; ki ka limité, souprimé o simyé nonm dé risk di dériv natirèl dé pouvwar san kontrol, san modératò, san kont-pouvwar : totalitarism, oligarchism, prévarikasyon, enfliyans partizann, kliyantélism, népotism, homogami oligarchik etc).
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
di6sv7cpyqpcp4hsfz1lzmjggynbkxe
Konstriksyon
0
1989
8513
8512
2019-11-22T10:05:46Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Sky scraper construction.jpg|thumb|220px|Lagri sa ésansyèl pou dé travay enpòrtan kou sa grat-syèl.]]
[[Fiché:Angouleme champs mars.JPG|thumb|220px|Konstriksyon an sant-vil ka doumandé dé prékosyon partikilyé an tèrm di jèsyon di risk, dé flux é dé nwizans.]]
Annan roun projè di batiman oben di travay piblik, '''konstriksyon'''-an sa fè-a di asanblé diféran éléman di roun édifices an itilizan dé matéryèl ké dé tèknik apropriyŕ.
== Jénéralité ==
Sa aktivité ka aplé souvan konkour di nonbré aktò ké kò di métché, plis oben mwen èspésyalizé.
An Frans, an partikilyé, otokonstriksyon-an soupannan, otorizé san lèd-a di pyès profésyonèl, à sèrtenn kondisyon (don, pou partikilyé-ya inkman, oun sirfas di mwen di 150 m2). Sa sirfas ka otorizé oun trè gran pousantaj dé konstriksyon endividjwèl oto-réyalizé san architèk. Projè-ya sa soupannan, jénéralman konsouvwè é mennen pa roun « mèt d'òv » (architèk, biro d'étid), pou kont-a di kliyan, aplé « mèt d'ouvraj ».
== Nòt ké référans ==
== Artik konnèks ==
tezrhpdde62r5tt1zxetfz9cjrk7026
Konsyans
0
1990
8518
8517
2019-11-22T10:05:46Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Annan roun apròch jénéralis tèl ki pratik-a di filozofi-a, '''konsyans'''-a pouvé référé à omwen kat konsèp :
O sans psikolojik, li ka défini so kò kou « rélasyon entéryozé imédjat oben médjat ki roun fika sa kapab d’établi ké monn-an koté ké li-menm ». An sa sans, li sa frékaman rélyé, antrot, o nosyon di konésans, d’émosyon, di ègzistans, d'enstitisyon, di pansé, di psichism, di fénomenn, di sibjèktivité, di sansasyon, é di réflèksité. Li ka korèsponn annan sa kontèks pa lègzanp pou alman-an Bewusstsein é pou anglé-a consciousness.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
fd6awfp57q1scurl1dj48ozso87j6w4
Konsèy jénéral di Lagwiyann
0
1991
18377
8527
2020-05-29T12:34:27Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
'''Konsèy jénéral di Lagwiyann''' sa lasanblé délibéran ègzékitiv-a di départman fransé di [[Lagwiyann]] (ki sa égalman roun réjyon fransé ké roun [[Konsèy réjyonnal di Lagwiyann|konsèy réjyonnal]]). Alain Tien-Liong (DVG) prézidan di 2008 à 2015. Li té kréyé an 1946 é ka sigsédé o konséy kolonnyal di Lagwiyann.
O 1e janvyé 2016, Lasanblé di Lagwiyann ka sibsititchwé so kò o konséy jénéral é o Konsèy réjyonnal di Lagwiyann.
== Konpozisyon di ègzékitif di Konsèy jénéral ==
[[Fiché:CG_GUYANE.JPG|thumb]]
=== Di 2008 à 2011 ===
* Prézidan di konséy jénéral : Alain Tien-Liong (DVG), kanton di Kayenn Sid-Lwès
* 1é vis-prézidan o dévlopman dourab, o zafè koutimyé, jouridik é kontansyé, o kontrol di jésyon, é à lagrikiltir-a (lapèch) : Fabien Canavy (MDES), kanton di Kayenn Sid, konséyé réjyonnal
* 2e vis-prézidan o enfrastrigtir, à politik-a di lavil-a , à lanmélyorasyon-an di labita é à lantrétchen-an : Alex Alexandre (PSG), kanton di Kayenn Sid-Lès
* 3e vis-prézidan o transpò é o zagsyon sannitè : Albéric Benth (App. PSG), kanton di Mannan, adjwen o limé di Mannan
* 4e vis-prézidan à koopérasyon-an é à valé-a di Loyapòk : René Gustave (DVG), kanton di Sen-Georges-di-Loyapòk
* 5e vis-prézidan o batiman èskolèr, o CAIT é à fòrmasyon-an di pésonnèl : Patrice Clet (SE), kanton di Sennmari
* Konséyé délégé à lensèrsyon-an, à lanfans, à fanmi-a é o lòjman sosyal : Hubert Contout (Walwari/PRG), kanton di Kayenn Sant
* Konséyé délégé o mwéyen jénéral : Pierre Désert (DVG), kanton di Laprouwag-Ko
* Konséyé délégé pou pésonn ajé, pou pésonn andikapé é pou èspòr : Athys Jaïr (SE), kanton di Kayenn Nò-Lwès
* Konséyé délégé pou patrimwenn départmantal : Joseph Ho-Ten-You (DVG), kanton di Rémir-Monjoli
* Konséyé délégé o fon éropéyen, à lanménajman-an é pou dévlopman riral : Daniel Mangal (DVD), kanton d'Irakoubo, limé d'Irakoubo
* Konséyé délégé à lédikasyon (fongsyonnman dé kolèj), à lanségnman sipéryò-a é pou kiltir-a : Christian Porthos (SE), kanton di Monsinéri-Tonégrann
Ròt konséyé jénéral :
* Antoine Karam (PSG), kanton di Kayenn Nò-Lès
* Jocelyne Pruykemaker (DVD), kanton di Makourya, adjwen di limé di Makourya
* Jocelyn Agélas (DVD), kanton di Maripasoula, adjwen di limé di Maripasoula
* Marie-Thérèse Morel (UMP), kanton di Sen-Laurent-di-Maronni
* Juliana Rimane (UMP), kanton di Kourou, kinséyé minisipal di Kourou
* Jean-Pierre Roumillac (UMP), kanton di Matouri, limé di Matouri
* Claude Polony (UMP), kanton di Roura
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lagwiyann]]
a1izhlhpn2ykx867ajod8ytoelkaezq
Konsèy réjyonnal di Lagwiyann
0
1992
8535
8534
2019-11-22T10:05:46Z
Jon Harald Søby
3
7 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Konsèy réjyonnal di Lagwiyann''' sa ansyen lasanblé délibéran di réjyon-an di [[Lagwiyann]]. An désanm 2015, li sa ranplasé pa lasanblé di Lagwiyann.
== Listwè ==
Konsèy réjyonnal-a sa kréyé an 1974 kou lasanblé di létablisman piblik-a di réjyon-an di Lagwiyann. An 1983, li ka divini lasanblé délibéran-an di réjyon-an di Lagwiyann.
An vèrti di roun lalwa òrgannik é di roun lalwa òrdinèr an dat di 27 jwiyé 2011, Lagwiyann ka divini roun kolègtivité téritoryal inik ki doté di roun lasanblé. Sa dannyé sa éli an désanm 2015 é ka sibsititchwé so kò o konséy réjyonnal é o konséy jénéral.
== Syèj ==
À partir di 2005, konséy réjyonnal-a ka syéjé osen di Sité administrativ réjyonnal-a (SAR), ki sitchwé annan périféri lès-a di Kayenn.
== Konpozisyon ==
Konsèy réjyonnal-a sa konpozé di 31 manm, ki éli o sifraj inivèrsèl pou sis lannen.
== Lélègsyon ==
=== Lélègsyon di 2004 ===
; Pronmyé tour (21 mars 2004)
{| border="1" cellpadding="3px"
!
!Nonm
!% enskri
|-
|Enskri
|53 778
|100,00 %
|-
|Abstansyon
|25 596
|47,60 %
|-
|Votan
|28 182
|52,40 %
|-
|Blanng ké nil
|1 063
|3,77 %
|-
|Èsprimen
|27 119
|96,23 %
|}
{| border="1" cellpadding="3px"
!Lis
!Tèt di lis
!Vwè
!% èsprimen
|-
|Mouvman di dékolonnizasyon é di lémansipasyon sosyal (MDLS)
|Maurice Pindard
|1 777
|6,55 %
|-
|Parti sosyalis gwiyannen (PSG)
|Antoine Karam
|6 087
|22,45 %
|-
|Parti sosyalis (Lafrans) (PS)
|Léon Jean-Baptiste-Edouard
|531
|1,96 %
|-
|Fòrs démokratik di Lagwiyann (FDG)
|Georges Othily
|5 238
|19,31 %
|-
|Walwari
|Christiane Taubira
|4 875
|17,98 %
|-
|Les Verts (France) (Les Verts)
|Brigitte Wyngaarde
|1 316
|4,85 %
|-
|Union pour un mouvement populaire (UMP)
|Léon Bertrand
|6 595
|24,32 %
|-
|San létikèt
|Gladys Robin
|700
|2,58 %
|}
; Ségon tour (28 mars 2004)
{| border="1" cellpadding="3px"
!
!Nonm
!% enskri
|-
|Enskri
|54 051
|100,00 %
|-
|Abstansyon
|22 396
|41,43 %
|-
|Votan
|31 655
|58,57 %
|-
|Blann ké nil
|1 096
|3,46 %
|-
|Èsprimen
|30 559
|96,54 %
|}
{| border="1" cellpadding="3px"
!Liste
!Tèt di lis
!Vwè
!% èsprimen
!Syèj
|-
|Parti sosyalis gwiyannen (PSG)
|Antoine Karam
|11 380
|37,24 %
|17
|-
|Union pour un mouvement populaire (UMP)
|Léon Bertrand
|9 650
|31,58 %
|7
|-
|Forces démocratiques de Guyane (FDG)-Walwari
|Georges Othily
|9 529
|31,18 %
|7
|}
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lagwiyann]]
d5wkqhtu2kdifi8ovzkfi5i89n478ue
Kontinan
0
1993
18378
8543
2020-05-29T12:34:31Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Systemes de continents.gif|thumb|Kart animé montran diféran sistenm-yan di kontinan.]]
Mo '''kontinan''' ka vini di laten continere pou « tchenbé ansanm », oben continens terra, « latè ki ka kontinwé ». O sans pròp, sa tèrm ka dézigné oun vas étandou ki ka kontinwé di sòl à sirfas-a di glòb térès. Soupannan, définisyon jéyografik-a sa souvan amandé soulon dé kritèr ki ka fè apèl à dé zabitan istorik ké kiltirèl. Nou ka routrouvé ensi sèrten sistenm di kontinan ki ka konsidéré Éròp-a ké Azi-a kou Dé kontinan, alò ki Érazyenn-an ka fòrmé ki roun étandou di latè.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Kontinan]]
1isqnyh6g5a6l45hg6dugnh0w6rk3hs
Kontrol di sé nésans
0
1994
8548
8547
2019-11-22T10:05:47Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Familyplanningmalaysia.jpg|thumb|Oun sant di planifikasyon fanmilyal an Malézi, an 2005.]]
'''Kontrol dé nésans ''' sa ansanm-an dé divèrs politik gouvèlmantal nasyonal oben étatik ki ka vizé à modifikasyon-an di to di fékondité di roun péyi. I ka fè parti di planifikasyon fanmilyal-a.
Laksè-a à kontrasèpsyon-an, é menm à entéripsyon volontèr di grosès, ka pèrmèt di rédjwi sa to. Laksè-a à prokréyasyon-an ki médikalman asisté ka pèrmèt di ogmanté li.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
hijti9eckvjxo108xtus6uf229nbfui
Konésans
0
1995
8555
8554
2019-11-22T10:05:47Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Konésans'''-a sa roun nosyon o sans miltip, an menm tan itilizé annan langaj kouran é òbjè di étid pousé pa dé syans kognitiv é dé filozòf kontanporen.
Gnoséyoloji-a ka akimilé konésans-a an jénéral, démenm ki syans-a ka akimilé konésans syantifik.
Konésans-yan, yé natir ké yé varyété, fason-an don li sa akiz, yé processus di akizisyon, yé valò ké yé rol andan sosyété moun-yan, sa étidjé pa roun divèrsité di disiplin, notaman filozofi-a, épistémoloji-a, psikoloji-a, syans kognitiv-ya, antropoloji-a ké sosyoloji-a.
Zététik-a sa roun mizalépròv di roun konésans.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
[[Katégori:Konésans]]
[[Katégori:Épistémoloji]]
b53a61g59vbfg8w00tzydkz4n9trpga
Koran
0
1996
17453
8564
2020-01-23T06:26:01Z
Chongkian
199
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Quran,_Tunisia.JPG|thumb|Koran]]
'''Koran'''-an (an arab : القُرْآن, al-Qor’ân?, ki ka signifyé « résitasyon-an ») sa tèks sakré-a di islam-an. Pou musulman-yan, li ka roupran palò di Bondjé. Sa Liv ka rété pronmyé é pli ansyen dokiman litérèr, konplè ké otantik ki konnèt an arab jouk jòdla alò ki tradisyon musulman ka prézanté li kou pronmyé ouvraj an arab « klèr » oben « pir », ké karaktèr èspésifik d'inimitabilité annan bèlté-a ké annan lidé-ya.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Islam]]
bhxr2t25uuxj2p3v15mydr7daoxygxl
Kordiyèr di sé Ann
0
1997
8569
8568
2019-11-22T10:05:48Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Andes.png|thumb]]
'''Kordiyèr dé Zann''', an èspagnòl Cordillera de los Andes, sa pli lonng chenn di montangn kontinantal di monn, oryanté nò-sid tout lonng-an di kot ògsidantal di Amérik di Sid. Lonng d'anviron 7 100 kilomèt, larj di 200 à 800 kilomèt (ant 18 ké 20° di latitid Sid), Kordiyèr-a gen roun altitid mwayenn di 4 000 mèt é ka kilminé à 6 962 mèt. Li ka koumansé o Venezuela o nò épi ka travèrsé Kolonbi-a, Ékwatò-a, Pérou-a, Bolivi-a, Chili-a ké Arjantin-an, jouk à pwent-a sid di kontinan.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Montangn]]
qqnn8p6qhuyklx0vktap5djryg9gwqu
Korporasyon
0
1998
19561
19514
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
Oun '''korporasyon''', don mo-a ka vini di laten corporari (« fòrm so kò an kò »), oben pli ègzakman oun kò, sa roun moun moral, an jénéral di drwè piblik, ki enstitchwé pa roun lalwa. So konpozant-ya sa tout dé moun fizik é/oben moral ki ka posédé oun menm karaktéristik (an jénéral ègzèrsis-a di roun fonksyon).
Nou pouvé distengé kò-ya (oben lòrd profésyonèl) pa rounso dé sosyété, dé asosyasyon é dé sendika ki sa dé rougroupman volontèr di drwè privé, mè osi dé établisman ki sa dé groupman di byen, é di sèrtenn sosyété ki pa sa dé sijè di drwè mè dé kontak ant sosyétèr-ya.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
6q9k6bqfngxtqo03vzuq2xbdn8a6v1n
Koré di Nò
0
1999
8576
8575
2019-11-22T10:05:48Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik popilèr démokratik di Koré
|non lokal = 조선민주주의인민공화국 (ko)<br/>朝鮮民主主義人民共和國 (ko)<br/>Chosŏn Minjujuŭi Inmin Konghwaguk (ko)
|drapo = Flag_of_North_Korea.svg
|armwari = Emblem_of_North_Korea.svg
|kart = Democratic_People%27s_Republic_of_Korea_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Koréyen]]
|kapital = [[Pyongyang]]
|siperfisi total = 120 540
|jantilé = Koréyen
|popilasyon total = 25 115 311
|lannen = 2016
}}
'''Koré di Nò''' (an coréen Puk Chosŏn, 북조선 — chosŏn’gŭl — é 北朝鮮 — hanja), an form long '''Répiblik popilèr démokratik di Koré''' (RPDK ; an koréyen chosŏn’gŭl 조선민주주의인민공화국, hanja 朝鮮民主主義人民共和國, romanizasyon McCune-Reischauer Chosŏn Minjujuŭi Inmin Konghwaguk é révizé Joseon Minjujueui Inmin Gonghwaguk), sa roun Léta ki ka kouvri parti Nò di pénensil koréyenn sitchwé an [[Lazi]] oryantal.
c4ufhcgarfnd03lby8oaofol4zep048
Koré di Sid
0
2000
8579
8578
2019-11-22T10:05:48Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Koré
|non lokal = 대한민국 / 大韓民國 (ko)<br/>Daehan Minguk (ko)
|drapo = Flag_of_South_Korea.svg
|armwari = Emblem_of_South_Korea.svg
|kart = Republic_of_Korea_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[koréyen]]
|kapital = [[Séoul]]
|siperfisi total = 99 120
|jantilé = Sid-Koréyen(n)
|popilasyon total = 50 924 172
|lannen = 2016
}}
'''Koré di Sid''', an form long '''Répiblik di Koré''', an koréyen Daehan Minguk, 대한민국 (hangeul), 大韓民國 (hanja), sa roun péyi di Azi di Lès ki ka kouvri lamotché sid di pénensil koréyenn.
4yh6v8ul13eqmt4dvopelcd2netlb1q
Kosmoloji fyzik
0
2001
8582
8581
2019-11-22T10:05:48Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Kosmoloji fizik'''-a sa branch-a di kosmoloji-a ki ka étidjé linivèr-a an pézan ésansyèlman so kò asou fizik avéré-a, ki lé di ki sa sifizaman étayé pa èspéryans-a ké métòd syantifik-a. Nikléyosentèz primòrdjal-a, oben étid-a dé lòbjè astrofizik (zétwèl, galaksi, amas di galaksi), di yé fòrmasyon é di yé évolisyon an ka fè parti.
Tèrm-an di kosmoloji fizik ka opozé so kò à sala di kosmoloji primòrdjal, ki ka trété di étid-a di linivèr-a annan dé faz èstrenmman jenn, pou lakèl énèrji-ya sa tèl ki fizik pèrtinant-a ka échapé o èspéryans di laboratwè, kou téyori-a di enflasyon kosmik-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
6wi3k1oqrgamicr4hf6zk7dn03mv9ux
Kosovo
0
2002
8585
8584
2019-11-22T10:05:48Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Kosovo
|non lokal = Republika e Kosovës (sq)
|drapo = Flag_of_Kosovo.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Kosovo.svg
|kart = Europe-Republic_of_Kosovo.svg
|lanng ofisyèl = [[Albanè]], Serb
|kapital = [[Pristina]]
|siperfisi total = 10 887
|jantilé = Kosovar
|popilasyon total = 1 820 631
|lannen = 2013
}}
'''Kosovo''' (an albanè : Kosova ou Kosovë, an serb : Kosovo, Косово), an form long Répiblik di Kosovo (an albanè : Republika e Kosovës, an serb : Republika Kosovo, Република Косово), égalman aplé ofisyèlman pa lotorité serb '''Kosovo-é-Métochi''' (an serb : Kosovo i Metohija, serb : Косово и Метохија), sa roun péyi sitchwé an [[Léròp]] di Sid-Ès.
3aonjsatmi50legfzimgshh6saue1jc
Kot d'Ivwar
0
2003
19176
8589
2021-03-09T07:59:14Z
102.170.131.125
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Kot d'Ivwar
|non lokal = République de Côte d’Ivoire (fr)
|drapo = Flag_of_C%C3%B4te_d%27Ivoire.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Ivory_Coast.svg
|kart = C%C3%B4te_d%27Ivoire_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[fransé]]
|kapital = Yamoussoukro (politik),<br/>Abidjan (ékonomik)
|siperfisi total = 322 462
|jantilé = Ivwaryen(n)
|popilasyon total = 26 378 274
|lannen = 2020
}}
'''Kot d'Ivwar''', an form long '''Répiblik di Kot d'Ivwar''', sa roun péyi manm di Inyon afrikenn. Popilasyon-an sa estimée à 26 378 274 zab. (klasé 53e zabitan an 2020). Kot d'Ivwar-a gen pou kapital politik é administrativ Yamoussoukro ; Abidjan sa so prensipal sant ékonomik.
pbjcxz42l9sgrkegwv6xbq05c3q39f8
Koulò
0
2004
8594
8593
2019-11-22T10:05:49Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Monet - Die japanische Brücke in Giverny.jpg|thumb|Lapentir di Claude Monet.]]
'''Koulò'''-a sa roun pèrsépsyon- vizwèl di répartisyon èspèktral di limyè vizib-a. Sa sansasyon ka pran so lorijin annan èstimilasyon-an di séloul nèrvéz èspésyalizé nonmen konn é sitchwé asou rétin-an.
Koulò-a pouvé dékri so kò annan roun apròch artistik, ki ka sasé dé endikasyon kapab di gidé pratisyen-yan annan yé pèrsépsyon di koulò-a é di anplwa-a dé pigman pou rouprodjwi oben évoké sansasyon-an di koulò ; annan roun apròch chimik, ki ka établi é ka klasé dé répèrtwar di pigman...
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
74i1ha7fmpqfs24nl34y10p6bcy7xuq
Kouran di islam
0
2005
17451
17450
2020-01-23T06:24:52Z
Chongkian
199
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Islam_by_country.png|thumb|Poursantaj di musulman pa péyi Vèrt : sunnism, vyolè : chiism, nwè : ibadism.]]
Lò Mahomet mouri, musulman-yan té konfronté à dé ka di figir ki pa abòrdé dirèkman annan Koran-an, di jésyon-an di monn é di partaj di pouvwar. Jenn kominoté musulmann ké apòrté plizyò répons o késyon di òrganizasyon étatik ké sosyal, di léjislasyon pozé : sa divèrs répons-ya ka fòrmé dé lékòl oben rit é pronmyé '''kouran di islam'''-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Islam]]
895jn7hx7req1w980od8nd5n8f3jnjb
Kourou
0
2006
18379
18198
2020-05-29T12:34:37Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Kourou
| imaj =
| blazon = Blason Kourou.svg
| drapo =
| péyi = [[Lagwiyann]] ([[Lafrans]])
| mèr = François Ringuet
| jantilé = Kourousyen
| popilasyon = 25 868
| lannen = 2014
| dansité = 12
| altitid = Min. 0 m – Mags. 141
| siperfisi = 2 160
}}
'''Kourou''' sa roun koumin fransé, sitchwé annan départman-an di [[Lagwiyann]]. Ké 25 189 zabitan an 2010, Kourou sa katriyenm koumin-an ki pli péplé-a di sa départman di lout-lanmè (DOM) dèyè [[Kayenn]], [[Sen-Laurent-di-Maronni]] ké Matouri.
Ròtfwè té konnèt pou so bangn, li sa atchwèlman sirtou répité pou abrité [[Sant èspasyal gwiyannen]]-an (SEG), lòkonmontiv ékonnonmik di tout Lagwiyann-an.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Kourou_city_map-fr.svg|thumb|Plan di koumin-an.]]
Koumin ki sitchwé o nò-lès di Lanmérik di Sid, asou litoral gwiyannen, Kourou sa lokalizé an bouchou-a di so flòv éponnim. Dèyè lavil-a ka trouvé yé kò kat mon : Karapa, Paryakabo, montangn Kafé ké montangn Lombard. Li sa parsoumen di trwè lak : Bwa Djab, Mari-Klèr, ké Bwa Choda. Anviron-yan sa roun mélanj di sanvann sèk ké inondé (sa dannyé aplé pripri), ensi ké danbwa tropikal. Li sa lokalizé à 60 km o nò-lwès di préfègtir di départman, Kayenn.
=== Klima ===
Klima di Kourou sa ékwatoryal imid ké alternans di sézon sèk ké imid : piti sézon-an dé lapli di mi-désanm à mars, piti sézon sèk an mars, gran sézon-an dé lapli di finisman mars à jwiyé, ké gran sézon sèk-a di jwiyé à mi-désanm. Plivyonmétri anniyèl mwayen sa di 3 000 mm, é lensolasyon-an pouvé atenn 2 200 lèr anniyèl-ya. Lannen 2003 té tré sèk an Lagwiyàn é an Lanmanzonni an jénéral ; sézon-an dé lapli té défisyan mé lannen pòstéryò-ya ka viré oun plivyonmétri annan mwayen-an, ka diminiyé léfè-ya di séchrès-a.
=== Fonn ké flòr-a ===
Kourou ki sa roun lavil nouvèl, ki konstrwi ké patché lèspas vèrt ké limòb ki pa ka dépasé trwè létaj-ya, fonn ké flòr anmanzonnyen-an sa souvan wè anvil, o kontrèr di ròt lavil gwiyannen pli irbannizé, don kapital-a, Kayenn.
Fonn di Kourou sa tré varyé é tipik di litoral anmanzonnyen : nou pouvé wè annan anviron-yan dé agouti, dé tatou, dé tapir di Brézil, dé pòképik brézilyen, dé kabya, dé pakira, dé tig lapousinnyen.
== Listwè ==
Listwè-a di Kourou sa byen lonng é ka koumansé dé milyé di lannen anvan rivé-a dé Éropéyen. Anmérendjen-yan ki gen roun kiltir oral, li sa pratigman enposib di routrasé évenman antéryò-ya à kolonnizasyon-an. Menm apré, réjyon-an ki sa kolonnizé é abandonnen plizyò fwè pannan tout so listwè, sours-ya ka rété klèrsoumen, fragmantèr é ka kontrédi pafwè yé kò contredisent. Rar sasò-ya ki ka étidjé listwè-a di réjyon-an ka apiyé yé kò asou fouy arkéyolojik-ya é asou tchèk dokiman-yan di lépòk, don dé rési di vwayaj é dé dokiman ofisyèl ki rédijé pou laplipa annan lwentenn « Lanmétropòl ».
=== Péryòd prékolonbyen ===
[[Fiché:Kalina_hunter_gatherer.jpg|thumb|Gravir di roun koupl kalinya]]
Anmérendjen-yan Kalinya té ka prédonminen annan réjyon-an anvan vini-a dé Fransé, jouk finisman-an di xviie syèk. Fouy arkéyolojik-ya ki mennen anvan konstrigsyon-an di baraj di Piti-So asou Sennmari, à tchèk kilomèt o nò di Kourou, té pèrmèt dékouvèrt-a di tras di prézans anmérendjen ki vyé di Dé mil lannen.
I ka ègzisté roun sit bò'd lavil-a, aplé « Ròch Gravé-ya » koté nou pouvé wè dé lègzanp di lar roupès anmérendjen. I ka sitchwé so à tchèk santenn di mèt di pyé di mon Karapa, dèyè zonn endistriyèl-a di Paryakabo ki nou ka travèrsé pou roujwenn pon-an di Kourou asou larout-a di Kayenn.
=== Koumansman di kolonnizasyon-an ===
An 1500, èsploratò èspangnòl-a Vicente Yañez Pinzon ka lonjé lakot gwiyannen-yan é ka pasé divan lanplasman atchwèl-a di Kourou. An 1645 Dé frè kapisen ka enstalé yé kò atè Kourou ké roun donmèstik. Frè-ya ka sèrvi di médjatò ké Anmérendjen Palikou-ya, ki sa alò an lagèr kont Fransé-ya. Sa lannen, piti létablisman-an sa ataké pa dé géryé palikou. Fò-a di Sépérou atè Kayenn gen rounso 25 wonm ; lò ranfò-ya (fò di 40 wonm) di Konpangni di Rouan di syò Poncet de Brétigny ka rivé, piti kolonni-a sa près désimen.
=== Bangn ===
[[Fiché:Tour_dreyfus.JPG|thumb|Tour Dreyfus]]
[[Fiché:Kourou_tour_dreyfus_summit_sunset.jpg|thumb|left|Pik di tour-a.]]
Kourou ka sèrvi di lyé di dépòrtasyon : li sa roun pénitansyé ké vokasyon agrikòl, sa ki ka fè rouviv piti anmo-a. Fèrm di Kourou ka prodjwi zil-a di koko é ka abrité roun pòrchouri 200 pòr, ki ka sèrvi prensipalman à varyé nouritir-a ki bay o bangna é o pésonnèl pénitansyèr pas nou pa té pouvé fè voyé vyann-an dipi lanmétropòl-a.
Pénitansyé-a di Kourou, ki sitchwé asou Pwent dé Ròch, sa inogiré an 1856. Trwè bangn forèstché ka an dépann, à Paryakabo (jòdla zonn endistriyèl-a), ké lyé-di « Léyann » ké « Trwè-Karbé ». Roun chantché annan kartché-a di Pasoura ka tchipé trant bangna.
=== Sant èspasyal gwiyannen ké Léjyon étranjé ===
[[Fiché:Ariane_5_launch_pad.jpg|thumb|125px|Ranp di lansman d’Ariane 5.]]
16 avril 1964-a, gouvèlman fransé-a ka désidé di enstalé oun baz èspasyal atè Lagwiyàn, é a ké konstrigsyon-an di baz-a, an 1965 ki Kourou, jouk lò-la senp vilaj, ké divini roun véritab lavil, benzwen-yan di Sant èspasyal gwiyannen (SEG) ka provoké roun vigouré krwasans démografik. Baz-a sa jéré konjwentman pa CNES-a (so propriyétèr), Arianespace ké Lajans èspasyal éropéyen-an.
== Kiltir ==
[[Fiché:Kourou_carnaval_touloulou_2007_2.jpg|thumb|155px|[[Touloulou]] pannan gran parad di Kourou.]]
Médjatèk-a, oben « pol kiltirèl », di lavil-a, ki sitchwé asou lariv sid-a di lak Bwa Choda, ka abrité bibliyotèk minisipal-a, roun piti lasal di sinéma, oun lasal di lenfòrmatik ké roun lasal pou lèspozisyon di lar, ensi ki patché lasal koté ka déroulé yé kò dé kour pou timoun ké granmoun. I ka ègzisté égalman roun piti bibliyotèk asosyativ ki péyan dèyè lanméri-a, à koté di lakazèrn di lapolis. Kourou ka posédé égalman roun piti sinéma di Dé lasal, Urania, o kartché Simarouba.
=== Lafèt ===
Pli gran lévennman kiltirèl di lannen-an sa Kannanval-a. Chak dimanch pannan roun mwa anvan jou-a di Kannanval, nou pouvé wè dé défilé konpozé di 4 à 8 group di roun trantenn di kannanvalyé ki ka défilé asou lavénou dé Ròch. Jou menm-a di Kannanval, plizyò santenn di moun di tout Lagwiyann ké di Lézanti-ya ké alé atè Kourou wè gran parad-a, ki aplé « Gran Parad di Litoral », ki ka douré trwè lèr an plis. Tout lavil-a ka randé yé kò la : fanm-yan sa pli souvan-an dansò oben touloulou, wonm-yan ka dansé oben ka jwé di roun lenstriman di lanmizik, é timoun-yan ka dégizé an piti djab oben ka di roun lenstriman (pi souvan-an dé tanbou an plastik). Agséswèrman, atè Kourou nou ka éli Prens Vaval-a, tandi ki Kayennen-yan ka éli Lirwè Vaval-a ; yé ka annimen roun parti di parad-a annan yé lavil rèspègtiv.
== Kilt ==
[[Fiché:Kourou2.jpg|thumb|left|Légliz Sent Katrin.]]
Kilt krétchen katolik-a sa tré souvan majoritèr atè Kourou. Légliz katolik-a ka dispozé di Dé lyé di kilt : légliz Sainte-Catherine, ki sitchwé asou lavénou Charles-de-Gaulle o Vyé Bourg, ké légliz Notre-Dame, dèyè lanméri-a. I gen égalman roun légliz ékiminik asou lavénou di Lafrans, ensi ki roun sant ki dédjé o advantis di sétchenm jou.
== Èspò ==
Èstad Bwa Choda, di 4 000 plas, ka sitchwé so kò asou lariv nò-a di lak éponnim ké roun kan d'antrennman à koté. Asou lariv-ya, nou ka trouvé osi lapisin piblik-a di lavil-a, dé kour di ténis ké roun boulodronm. O nò dsa bazé klòb ipik bò di lak Bwa Djab. I gen osi plizyò lékip di èspò notik, di lar marsyal, di latlétism...
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
* [[Lis dé koumin di Lagwiyann]]
[[Katégori:Lagwiyann]]
92lokeiuv3wgjqd75hc35pxkh5dtidy
Kouryé élektronik
0
2007
8620
8619
2019-11-22T10:05:50Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:(at).svg|thumb]]
Oun '''kouryé élèktronik''', '''e-mail''', '''mail''' oben kouryé sa roun roun mésaj ékri ki voyé élèktrikman via oun rézo enfòrmatik. Nou ka aplé mésajri élèktronik ansanm-an di sistenm ki ka pèrmèt transmisyon-an dé kouryé élèktronik. Li ka rèspèkté dé règ nòrmalizé afen d'otorizé dépo-a di kouryé annan bwèt pou lèt élèktronik di roun dèstinatè chwézi pa émétò-a.
Pou émèt oben rousouvè dé mésaj pa kouryé élèktronik, a pou dispozé di roun adrès élèktronik é di roun kliyan di mésajri (oben di roun mésajri web ki ka pèrmèt laksè-a o mésaj via roun navigatò web).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
qb2ehxvvtkmva85lz93xrc3q9o1dfie
Kouto
0
2008
8626
8625
2019-11-22T10:05:50Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:4Messer fcm.png|thumb|Diféran sort di kouto.]]
Oun '''kouto''' sa roun zouti tranchan oben roun arm blanch ki ka konpòrté oun lam (sifizaman kourt pou pas fika kalifyé di sab oben di machèt) é roun manch (oben roun parti di lam rézèrvé à sa fonksyon).
== Istwè ==
Pronmyé kouto ki fè di pyèr, silex oben obsidjenn notaman, anba fòrm d'ékla brit, sa daté di anviron 25 000 lan. I té pafwè osi an zo. À sa lépòk, kouto-a ka sèrvi osi byen di zouti ki d'arm. Dè laj di bronz, kouto-ya sa fè an métal é sa pou pronmyé fwè mini di roun pwagné. Romen-yan ka fabriké pronmyé lam an asyé kou yé ka fabriké osi à partir di ie syèk pronmyé kouto ké lam roupliyab. O xive syèk, yé té kouraman itilizé kou fourchèt é a à aparisyon-an di fourchèt-a ki kouto-ya di tab ki pran roun bou ron pou diféransyé izaj-ya.
[[Fiché:Chef's Knife Vertical.jpg|thumb|upright=0.4|Oun kouto di tchwizin di tip « kouto di chef ».]]
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
28bkq9hxdte08xv86z1j45yqriej43s
Kowèyt
0
2009
8629
8628
2019-11-22T10:05:50Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Émirat di Kowèyt
|non lokal = إمارة الكويت (ar)<br/>Imaarat‿ul-Kuwayt (ar)
|drapo = Flag_of_Kuwait.svg
|armwari = Emblem of Kuwait.svg
|kart = Kuwait_in_its_region.svg
|lanng ofisyèl = [[Arab]]
|kapital = [[Kowèyt (vil)|Lavil di Kowèyt]]
|siperfisi total = 17 818
|jantilé = Kowèytyen(n)
|popilasyon total = 4 132 415
|lannen = 2016
}}
'''Kowèyt''', an form long '''Émirat di Kowèyt''', an arab Imarat‿ul-Kuwayt, إمارة الكويت, sa roun Léta sitchwé o Mwayen-Oryan, o nò di pénensil Arabik, asou golf Persik.
41zn61yoh4s8f7y9x076ykoqkt16irc
Krikèt
0
2010
8632
8631
2019-11-22T10:05:50Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Krikèt'''-a sa roun èspò kolèktif di bal é di bat ki ka opozé Dé lékip ki konpozé nòrmalman di onz jouwò yé chak. I ka jwé jénéralman so kò asou roun téren di fòrm oval, an radjé, o sant dikèl ka trouvé so kò oun zonn di roun ventenn di mèt di longò, à chak ègstrémité du lakèl nou ka trouvé oun èstriktir di bwa, giché-a. Oun kontré sa divizé an plizyò manch. O kour di chakin d'ant yé, roun dé lékip ka éséyé di marké dé pwen (kours), é ka posédé similtanéman Dé batò asou téren-an, chak moun divan roun dé giché. Oun pwen sa notaman marké à chak échanh di pozisyon di sa Dé jouwò lòské bal-a sa an jé.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
2zgpe10ab4rj32rrw0767jilnc74i2g
Krim
0
2011
19555
19517
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
'''Krim'''-an ka dézigné katégori-a dé enfraksyon pli grav-ya, katégori ki plis oben mwen vas swivan péyi-ya ké sistenm jouridik. Tèrm-an ka provini di laten crimen, ki ka signifyé an laten klasik « akizasyon »-an oben « chèf d’akizasyon »-an épi, an ba laten, « fot » oben « souyir ».
== Sémantik ké anmòrfwézaj ==
An anglé kouran, mo-a krim ka dézigné endiféraman oun krim oben roun déli.
== Krim di drwè pénal entèrnasyonal ==
Prensip-ya di Nuremberg di 1950, san valò pozitiv, ka fòrmilé trwa katégori di krim di drwè pénal entèrnasyonal :
# Krim di lagèr
# Krim kont lapè-a
# Krim kont mounité-a
Krim-an di agrésyon sa roun nouvèl katégori di krim di drwè entèrnasyonal. Soupannan, so définisyon présiz pa òkò fòrmilé pa Èstati-a di Ronm di 1998. Pa konsékan, sa tip di krim ka déméré an sispens.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
rszxkp6jmk6juqjjrprts2ispkb64nw
Kriptografi
0
2012
8639
8638
2019-11-22T10:05:51Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Kriptografi'''-a sa roun dé disiplin di kriptoloji ki ka ataché so kò pou protéjé dé mésaj (ki ka asiré konfidansyalité, otantisité é entégrité) an édan so kò souvan di sigré oben laklé. Li ka distengé so kò di èstéganografi ki ka fè pasé inapèrsouvab roun mésaj annan rounòt alò ki kriptografi-a ka randé roun mésaj inentélijib pou ròt moun ki sa ki divèt konprann li.
Li sa divizé dipi Antikité-a, mè sèrtenn di so métòd-ya ki pli enpòrtant, kou kriptografi asimétrik-a, ka daté di finisman-an di xxe syèk.
== Étimoloji é vokabilèr ==
Mo-a kriptografi ka vini di grèk ansyen kruptos (κρυπτός) « kaché » é graphein (γράφειν) « ékri ». Patché tèrm di kriptografi ka itilizé rakaba « kript- », oben dé dérivé di tèrm « chif ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
2dg0896vpztcmpvvf6gjiw19jij16ua
Krishna
0
2013
8644
8643
2019-11-22T10:05:51Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Sri_Mariamman_Temple_Singapore_2_amk.jpg|thumb]]
'''Krishna''' (Krichna, Kṛṣṇa, कृष्ण, sonm, blé-nwè, an sanskrit) sa roun divinité sanblab di endouism-an. Annan laplipa dé tradisyon endou, li sa lwitchenm avatar(enkarnasyon) di Vishnou. Pou tchenban-yan di Gaudiya Vaishnavism, li ka rouprézanté divinité souprenm-an à lorijin-an di tout ròt-ya. Krishna sa divinité-a pli vénéré-a di Enn-an à lorijin-an di nonbré sampradaya (tradisyon) bhakta(dévosyonèl) ki dédjé à so adorasyon.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Endouism]]
4k9pgriyorr1zuome3gcaoxgu6sfrly
Kristal
0
2014
8648
8647
2019-11-22T10:05:51Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Natroliteauvergne.jpg|thumb|Krital]]
Oun '''kristal''' sa roun solid don konstitchwan (atom, molékil oben d'yon) sa asanblé di mannyè régilyèr, pa opozisyon o solid amòrf. Pa « régilyé » nou lé jénéralman di ki roun menm motif sa répété à udantin-a oun gran nonm di fwè soulon oun rézo régilyé, pli piti parti-a di rézo ka ka pèrmèt di rékonponsé anpilman-an ki sa aplé oun may.
Kristal-ya ki pli komen sa lanèj-a, souk-a, disèl-ya , silisat-ya, oksid-ya, silfir-ya, métal-ya ké pyè présyéz-a(jenm).
Nou ka aplé fénokristal oun kristal di tay èsèpsyonèl, mè laplipa dé krital ki òbsèrvé sa konpozé di plizyò kristal ki akolé (oben kristalit).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
3z9mkejy0k4p0o8l3y3fooci1v6a7s4
Kristyanism
0
2015
17388
8657
2019-12-19T20:39:17Z
Hugo.arg
72
/* Wè osi */ wd
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Saint-Sauveur-in-Chora_-_Pantocrator_de_l%27%C3%A9sonarthex.jpg|thumb|Mozayik di Jézi-Kris.]]
'''Kristchanism'''-an sa roun rélijyon abrahamik ki fondé asou ansègnman-an, moun-an ké lavi di Jézi di Nazarèt, tèl ki entèrprété à partir di Nouvèl Tèstaman. A roun rélijyon di élo ki ka konsidéré Jézi-Kris kou Mési-a ki anonsé pa profèt-a di Ansyen Tèstaman ; lafwa an rézirèksyon di Jézi sa o tchò di kristyanism pas li ka signifyé koumansman-an di roun èspwar d'étèrnité libéré di mal.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Kristyanism]]
75hfpvrm0k7szi8np770vdio4bgewrd
Kristòf Kolon
0
2016
8659
8658
2019-11-22T10:05:51Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Ridolfo_del_Ghirlandaio_-_Ritratto_di_Cristoforo_Colombo_(1520).jpg|thumb]]
'''Kristòf Kolon''' (an italyen : Cristoforo Colombo ; an espagnol : Cristóbal Colón), né ant lou 26 out é lou 31 òktòb 1451 asou téritwar di répiblik di Gênes, é mouri lou 20 mè 1506 à Valladolid, an Espagn, sa roun navigatò o servis di sé monark katolik espagnol Isabelle de Castille é Ferdinand d'Aragon.
phntn5zi88apru6nphafnmkl2t3muxq
Kriyòl
0
2017
18380
8689
2020-05-29T12:34:42Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
An lengwistik, oun '''kriyòl''' (créole an fransé, creole an annglé, criollo an èspangnòl, crioulo an potidjé) sa roun lanng ki divini nativ annan roun sosyété, men ki ganyen kou rakaba roun pidjinng. Oun kriyòl sa roun «lanng» (palé natif menm djalèk soulon déba-ya) osi konplègs é osi rich ki ròt lanng nativ. Pakont, oun pidjinng sa roun lanng ki senplifyé, pov é roulativman enstab ki ka sèrvi pou fasilité kouminikasyon-an ant diféran popilasyon-yan. Pidjinng-an ka anmòrfrézé an kriyòl apati di moman ki li sa palé di manyen nativ é pèrmannan pa roun popilasyon. A sa lizaj pèrmannan ki ka anrichi é ka konplègsifyé lanng kriyòl-ya.
Ensi kowabitasyon lengwistik-a di kolon-yan ké yé katib atè Lézanti, Lagwiyann, Lalwizyann épi annan loséyan Endjen-an té bay nésans kriyòl ké lègsik fransé : gwiyannen, lwizyannen é maskaren (bourbonnen). I ka ègzisté patché kriyòl ké baz lègsikal endo-éropéyen, ki osi isou di lanng annglé, potidjé ké néyèrlandé pou sa ki pi répandou, men i ganyen osi ròt ké baz di ròt fanmi di lanng, pa lègzanp kriyòl malé-ya.
[[Fiché:Kr%C3%A9yol_Gwiyan%C3%A8.png|thumb|Légsik di palò an kriyòl gwiyannen, ki ka fòrmen kart Lagwiyann.]]
[[Fiché:Guadeloupe_creole_2010-03-30.JPG|thumb|Panno an kriyòl di Lagwadloup ki ka signifyé litéralman : « Lévé to pyé, i ganyen timoun ki ka jwé la ».]]
== « Kriyòlizasyon » ké dévlopman di roun kriyòl ==
Lanng kriyòl-a oben dézignasyon-an di kriyòl pa fika èskliziv atè Lézanti fransé.
Oun kriyòl sa an koumansman roun palé réjyonnal. I ka diféré di roun zilé jouk rounòt san larèl ki prési, trè vivan soulon péryòd-ya, li sa orijinèr di roun anmòrfrézaj di fransé, di annglé, di èspangnòl, di lanng afriken oben di lanng-an di nativ anmériken karayb, menm di ròt lanng di lépòk kolonnyal-a (minoritèr épi konfinen ké èstati di lanng « klandèstin » annan sistenm katibajis ké kolonnyal-a). Kriyòl-a, ki té annan roun pronmyé tan roun pidjinng divini lanng matèrnèl-a di désandan katib-ya é pa lèstansyon di popilasyon-yan di réjyon-an ki konsèrnen. Palò-ya ki anprenté ké lanng di baz, an léfè, té sibi roun ansanm di modifikasyon (fonnétik, sémantik, etc.) ki yé ka bay roun lidantité pròp mé ka lésé yé pafwè roukonnésab pa lokitò-ya di lanng manman-an.
I ka ègzisté plizyò janr di kriyòl. Atè Lézanti fransé, sa mwéyen lengwistik di kouminikasyon ki konstitchwé sokò ké palò di divèrs lorijin men ka posédé roun sentags, roun granmèr ké roun konjigézon asou modèl di lanng di Lafrik di Lwès-a. Atè Laréynyon oben atè zilé Moris, lanpren-yan di sentags-a, granmèr-a ké konjigézon-an di lanng afriken sa an révanch mwen fò ki atè Lézanti fransé.
Kriyòlizasyon-an sa roun dévlopman sosyoétnik ki sa menm bagaj ké dévlopman di pidjinizasyon. Sa dévlopman ka enpliké roun lanng di sipèrèstrat ki ka rouprézanté lanng-an di roun minorité sosyo ékonomikman ki ka donminen, é onmwen roun lanng di sibèstrat ki palé pa roun gran majorité. An léfè, sèrten distengsyon, tankou sosyo étnik ki lengwistik, pa ka diféré dévlopman-yan di kriyòlizasyon ké pidjinizasyon.
== Lis di kriyòl ==
Ké baz lègsikal anlman
* Unserdeutsch
* Küchendeutsch
Ké baz lègsikal annglé
* Bichelamar
* Kriyòl ngatik
* Kriyòl awayen
* Kriyòl janmayken
* Gullah
* Kriyòl di Syéra Léyonn
* Kriyòl di Béliz
* Kriyòl di Lostrali
* Ndjouka
* Pidjinng di zilé Salonmon
* Pitcairnen
* Sanmaka
* Srannann (kriyòl sourinanmen)
* Tok pisin
* Pidjinng nijéryan
Ké baz lègsikal arab
* Arab di Djouba
* Nibi
* Babalya
Ké baz lègsikal èspangnòl
* Chavacano
* Palenkéro
* Papyamennto (klasifikasyon ki pa konsanswèl)
* Chanmoro (klasifikasyon ki pa konsanswèl)
* Abla kongo (klasifikasyon ki pa konsanswèl)
Ké baz lègsikal fransé
* Kriyòl fransé di Lanmérik
** ké "ap" kou mark di laspé progresif
*** Kriyòl lwizyannen
*** Kriyòl aysyen
** ké "ka" kou mark di laspé progrésif
*** Kriyòl gwadloupéyen
*** Kriyòl donminiken
*** Kriyòl martiniké
*** Kriyòl sentlisyen
*** Kriyòl trinidadjen
*** Kriyòl gwiyannen
*** Kriyòl sentwè
* Kriyòl fransé di loséyan Endjen
** Kriyòl maskaren (oben kriyòl bourbonnen)
*** Kriyòl réynyonnen
*** Kriyòl morisyen
*** Kriyòl rodrigé
*** Kriyòl séchélwè
*** Kriyòl chagosyen
* Kriyòl fransé di loséyan Pasifik
** Tayo
Ké baz lègsikal malé
* Malé peranakan (Lendonnézi)
* Malé d’Ambon (Lendonnézi)
* Malé di Banda (Lendonnézi)
* Betawi (Lendonnézi)
* Kriyòl di Malacca (Malézi)
* Malé baba (Sengapou)
* Malé di Kupang (Lendonnézi)
* Malé di Sri Lanka
* Malé di Manado (Lendonnézi)
Ké baz lègsikal néyèrlandé
* Negerhollands
* Berbice-nederlands
* Skepi (éten)
Ké baz lègsikal potidjé
* Kriyòl di Laginé-Biso (Laginé Biso ké Casamance)
* Kriyòl di Kapvèrt (kriolu, kriol)
* Fá d’Ambô
* Papyamennto (klasifikasyon ki pa konsanswèl)
* Patwè makannen
== Diférans dé kriyòl ké baz lègsikal fransé ==
{| class="wikitable"
|-
! Fransé!! Kriyòl aysyen !! Kriyòl gwadloupéyen !! Kriyòl gwiyannen !! Kriyòl mantiniké !! Kriyòl rényonnen !! Kriyòl morisyen
|-
| moi, je || mwen, map || mwen, an || mo || mwen, man || mwin, moin, mi, amwin, amoin || mo, mwa
|-
| toi, tu || ou/ oumenm || ou, vou || to, ou || ou, wou || ou, twé, toué, atwé, atoué, ti, vou, vi, || to, twa
|-
| il, elle ||li/ limenm|| i, li || i, li || li, i || li, lu, ali, alu || li
|-
| nous || nou/ noumenm || nou || nou || nou || nou, ni, nu || nou
|-
| vous ||nou/ noumenm, zot
| zot || zòt || zot || zot, ou, vi et vou (politesse) || zot, ou (politesse)
|-
| eux, ils, elles || yo/ yomenm || yo || yé || yo,bann || Azot, banna, bann-la, zot, zot-toute || zot, bane la
|-
| eau || dlo || dlo, agwé || dilo, d'lo (forme courte) || dlo || dolo, delo, dlo || dilo
|-
| terre || latè ||latè || latè(-a) || latè || tèr || later
|-
| boire || bwè || bwè || bwè || bwè, brè || bwar, boir || bwoar
|-
| ciel || syèl || syel || syèl-a || syel || syèl, siel || lesiel
|-
| jour || jou || jou || jou || jou || zour, jour || lizour
|-
| manger || manje || manjé || manjé || manjé || manzé, manjé || manzé
|-
| femme || fanm || fanm || fanm, man, madanm || fanm, madanm, chèr || fanm, madanm || fam, madam
|-
| homme || nonm, monchè, misyé , boug || boug,nonm || boug, mouché, wonm || boug, nonm, misié || boug, bononm, zonm, méssié, missié || zom, misié, bolom, lom, boug
|-
| vouloir || vle || vé || lé || lé || vé, veu, || lé, oulé
|-
| feu || dife || difé || difé || difé || dofé, dfé || difé
|-
| grand || gran || gwan || gran || gran || gran || gran
|-
| nuit ||lannwit
|| lannwit (le ''t'' sonore) || lannwit (le ''t'' sonore), soukou || lannuit (le ''t'' sonore), nwèssè|| nwit, nuit (le ''t'' sonore), fénoir || lanwit (le ''t'' sonore)
|-
| petit || piti, pitit || ti,piti, toupiti || piti, ti, toupiti || ti, piti, ziginot || ti, pti || piti, ti, tipti
|}
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
rmt5y2ub9l5z7fgiuy4wkq7pa67mjkc
Kriyòl Gwiyannen
0
2018
18174
17999
2020-02-02T15:33:26Z
2C0F:F038:511:1B00:8593:989B:93A8:724E
wikitext
text/x-wiki
{{Lanng|
| non = Kriyòl Gwiyannen<br/>Gwiyannen
| péyi = [[Lafrans]], [[Brézil]]
| réjyon = [[Lagwiyann]], [[Lanmanpa]]
| nonm di lokitò = 300 000 - 350 000
| fanmi =
▪ Pidgin ké kriyòl
* [[Kriyòl|Lanng kriyòl]]
* Kriyòl ké baz lègsikal fransé
* '''Kriyòl Gwiyannen'''
| iso1 =
| iso2 =
| iso3 = gcr
| kart = [[Fiché:Kréyol Gwiyanè.png|200px]]
| léjann kart = Lègsik di palò an Kriyòl Gwiyannen ki ka fòrmen kart Lagwiyann.
}}
'''Kriyòl Gwiyannen''', '''kriyòl Lagwiyann''' oben rounso '''Gwiyannen''', sa roun [[kriyòl]] ké baz lègsikal [[fransé]] palé annan [[Lagwiyann]] ké [[Brézil]], annan roun parti di léta vwézen : Lanmanpa. Li té égalman parsyèlman enfliyansé ké annglé (lègzanp : chwit, dérivé di ladjègtif "sweet"), potidjé (lègzanp : briga, dérivé di vèrb "brigar"), èspangnòl (lègzanp : èstati, ki ka soti di mo "estatua") ké néyèrlandé afòs di lokipasyon sigsésiv.
Lapò di lanng afriken (notanman dé lanng gbe pou so èstrigtir granmatikal) ké lanng pèp Nativ anmériken (pou vokabilèr ki ka konsèrnen fonn ké flòr-a) sa fondanmantal annan lorijinalité di lanng-an.
Kriyòl Lagwiyann risouvwè égalman lapò di tchèk lanng réjyonal kou bréton ké charanté.
Kriyòl gwiyannen gen rounlo palò an koumen ké kriyòl di Lézanti-ya, an révanch, pou so prounon pésonnèl, li ka prézanté davantaj di similitid ké kriyòl di zilé Moris, dé Séchèl é di Lalwizyann.
Li divini roun véritab lanng o fil di tan, toujou an konstant lévolisyon, anba lenfliyans-a di fransé épi lanng di péyi vwézen-yan (Brézil, [[Sourinanm]]).
== Listwè ==
Kriyòl gwiyannen té roun lanng palé ant katib ké kolon. Men kondisyon-yan di konstitisyon di kriyòl di Lagwiyann té sansibman diféran di kriyòl antiyé, di roun pa an rézon di djopopo ant [[Fransé]], [[Annglé]], Olandé, [[Potidjé]] ké [[Èspangnòl|Èspagnòl]], é, di rounòt pa, di djalèk fransé kou kadjen té bokou enfliyansé kriyòl gwiyannen, sa ki randé li sansibman diféran do kriyòl Matinikè, Aysyen, Sentlisyen ké Gwadloupéyen. Annan téritwè Brézilyen-an di Lanmanpa, frontalyé ké Lagwiyann, sa kriyòl gwiyannen té souvan konfonn ké Karipounya, rounòt Kriyòl. Atò, kriyòl gwiyannen-an sa larjman palé é konprann laba.
I ka ègzisté kidonk annan kriyòl gwiyannen-an tchèk mo an koumen ké kriyòl Lézanti, soupannan, oun sèrten nonm di palò ka diféransyé yé sansibman.
Dayò, Gwiyannen-yan ka prounonsé lèt "r" kou annan réjyon fransilyenn-an. Alò ki atè Lézanti, prounonsyasyon-an di "r" ka sanblé simi-vwéyèl "w".
{| class="wikitable"
!Vokabilèr
!Prounonsyasyon an fransé bò Gwiyannen-an
!An kriyòl gwiyannen
!Prounonsyasyon an fransé bò Antiyé-a
|-
|Riz
|Ri
|Douri
|Wi
|-
|Dormir
|Dormir
|Dronmi
|Dowmiw
|}
Prounon pésonnèl-a sa plasé anvan non-an, kontrèrman annan varyété antiyé :
{| class="wikitable"
!Fransé
!Ma maison
!Leurs enfants
!Sa femme
|-
|Kriyòl gwiyannen
|Mo kaz
|Yé timoun
|So fanm/So madanm
|-
|Kriyòl gwadloupéyen
|Kaz an mwen
|Ti-moun a yo
|Madanm ay/Fanm ay
|-
|Kriyòl matinikè
|Kay mwen
|Ti-moun yo
|Madanm-li/Fanm-li
|}
== Marké ké lègsik ==
'''Vwéyèl-ya''' sa :
*a (anw'''a''') ; é (tchenb'''é''') ; è (dib'''è''') ; i (d'''i'''van); o (dil'''o''') ; ò (chal'''ò''') ; ou
*"ou" pé fika konsidéré antan ki vwéyèl (dib'''ou'''t ⇒ debout an fransé) annan ka-a di oun simi-vwéyèl sala ké "'''w'''".
'''Simi-vwéyèl-ya''' sa :
*w (kou pou '''w'''apa ⇒ bwa trè rézistan o nwizib ),
*y (kou pou (a'''y'''è ⇒ hier an fransé),
'''Vwéyèl nazal-ya''' sa :
*en ⇒ dip'''en''', chy'''en''' ; an ⇒ konr'''an''', '''an'''n'''an''', on ⇒ réz'''on,''' w'''on'''m'''.'''
'''Konsonn-yan''' sa :
*b, ch, d, f, g, j, k, l, m, n, p, r, s t, v, z. (pa di : c, h, q, x).
{| cellpadding="4" class="wikitable centre"
|+Konparézon di menm tègs annan diféran kriyòl ké baz lègsikal fransé vwézen é an fransé.
{| class="wikitable"
|'''[[Fransé]]'''
|Tous les êtres humains naissent libres et égaux en dignité et en droits.
Ils sont doués de raison et de conscience et doivent agir les uns envers les autres dans un esprit de fraternité.
« Déclaration Universelle des droits de l'Homme (Article premier) » [archive].
|-
|'''Kriyòl gwiyannen'''
|Tout moun fèt lib é égal annan dinyité ké annan drwè.
Yé gen rézon ké konsyans, é divèt aji roun bay ròt kou frè ké sò.
|-
|'''Kriyòl rényonè'''
|Tout bann zïmin i éné lib é égo dan la dinité ek dann droi.
Zot nana la rézon ek la konsians é zot i doi azhi inalot dan inn lespri fraternité
|-
|'''Kriyòl sent-lisyen'''
|Tout imen ka net lib égo an dignité épi yo dwa.
Yo ni rézon ek konsyans la épi dwet aji yonn pou lot adan yonn lespri di fraternité
|-
|'''Kriyòl gwadloupéyen'''
|Tout moun ka nèt lib é égal an dinyité é an dwa.
Yo tini rézon épi konsyans é yo pou aji yonn ba lòt adan on lèspri a fratènité.
|-
|'''Kriyòl morisyen'''
|Toute bane zimin nèt lib é égo dan la dignité é dan bane droi la.
Zot ena la rézon ek la konsians é fodé ki tout dimoun azi dan ene lespri fraternité
|-
|'''Kriyòl ayisyen'''
|Tout moun fèt lib e egal nan diyite ak dwa.
Yo gen la rezon ak konsyans epi yo fèt pou aji youn pou lòt nan yon lèspri fratènité.
|-
|'''Kriyòl martinikè'''
|Tout moun ka nèt lib é égal an dinyité é an dwa.
Yo ni rézon épi konsyans, é dwet aji yonn pou lòt adan an lèspri fraternité.
|}
[[Fiché:Tableau inter-créole liberté.jpg|thumb]]
! Kriyòl gwiyannen (atchwèl) || Kriyòl gwiyannen (klasik) || Kriyòl matinikè || Kriyòl gwadloupéyen || Kriyòl ayisyen || Kriyòl sent-lisyen]] || Kriyòl rényonè || Kriyòl morisyen || [[Fransé]]
|-
|Tout moun fèt lib é égal annan dinyité ké annan drwè. Yé gen rézon ké konsyans, é divèt aji roun bay ròt kou frè ké sò.
||Toute moune fèt lib et pis égal annan dignité qué annan droai. Yé gen réson et pis konsyans, et pis divè aji roun bay ròt kou frè ké sò.
|| Tout moun ka nèt lib é égal an dinyité é an dwa. Yo ni rézon épi konsyans, é dwet aji yonn pou lòt adan an lespri di fraternite.
|| Tout moun ka nèt lib é égal an dinyité é an dwa. Yo tini rézon épi konsyans é yo pou aji yonn ba lòt adan on lèspri a fratènité.
|| Tout moun fèt lib e egal nan diyite ak dwa. Yo gen la rezon ak konsyans epi yo fèt pou aji youn pou lòt nan yon lespri fratenite.
||Tout imen ka net lib égo an dignité épi yo dwa.yo ni rézon ek konsyans la épi dwet aji yonn pou lot adan yonn lespri di fraternité.
|Tout bann zïmin i éné lib é égo dan la dinité ek dann droi. Zot nana la rézon ek la consians é zot i doi azhi inalot dan inn lespri fraternité
|Toute bane zimin nèt lib é égo dan la dignité é dan bane droi la. Zot ena la rézon ek la conscians é fodé ki tout dimoun azi dan ene lespri fraternité
|Tous les êtres humains naissent libres et égaux en dignité et en droits. Ils sont doués de raison et de conscience et doivent agir les uns envers les autres dans un esprit de fraternité. {{lien web|langue=fr|url=http://www.un.org/fr/documents/udhr/#a1|titre=Déclaration Universelle des droits de l'Homme (Article premier)}}.
|}
Lèksik :
'''LÈKSIK FRANSÉ - KRIYÒL GWIYANNEN'''
{| class="wikitable"
|'''TI DIKSYONÈR FRANSÉ - KRIYÒL GWIYANNEN Français'''
|'''Créole Guyanais'''
'''Kriyòl Gwiyannen/ Kriyòl Lagwiyann'''
|-
|(futur)
|Wa (Vieilli) / Ké
|-
|À cause de
|Pou rézon ki
|-
|À ce moment-là, alors
|Lò-la
|-
|À l’envers
|Divan-dèyè, lanvè-landrèt
|-
|À présent, de nos jours
|Atchwèlman, jòdla
|-
|Abasourdi
|Ababa, èstébékwé
|-
|Abeille
|Mouch-myèl
|-
|Abords de l’habitation
|Lantouraj kaz
|-
|Abris
|Ajoupa, Latcho-oko
|-
|Abruti
|Kòkòdò, Tèbè, bèdèkòk
|-
|Accélérer
|Pézé, pitché
|-
|Accélérer (quelqu’un)
|Zizi galopant (bay zizi galopant)
|-
|Accent
|Laksan, aksan
|-
|Accord (d’un commun …), conjointement
|Ansanm-ansanm
|-
|Acheteur
|Achtò
|-
|Acre
|Rak
|-
|Affaire compliquée
|Chyen-maré, batmanman
|-
|Âgé
|Granmoun
|-
|Agréable, Bon goût
|Chwit, Koupé dwèt
|-
|Aiguiser
|Filé
|-
|Ainsi
|Konran, konsa
|-
|Aller
|Alé, pati
|-
|Aller (s’en…), partir
|Do, pati, dékòsté
|-
|Aller voir pour …..
|Joujé…..
|-
|Ailleurs
|Ròt bò, ròt koté, ayò ''(vieilli)''
|-
|Allonger
|Bay chenn
|-
|Amadouer, Endormir la vigilance
|Amòrfrézé, amòrfozé, anmòrfozé
|-
|Ample, flottant
|Badja
|-
|Amuser
|Anmizé
|-
|Animal
|Zannimo, bèt
|-
|Apparemment
|I sanblé, konsidiré
|-
|Apporter son concours
|Bay : chenn, lavwa, lanmen, andan
|-
|Appuyer
|Pézé
|-
|Araignée
|Arengnen, zagriyen, zagrignen
|-
|Arbalète
|Labalèt, larbalèt
|-
|Argent
|Soumaké, plon
|-
|Argent, Monnaie
|Lanmonnen, soumaké
|-
|Armoire
|Lèrmwè
|-
|Arracher
|Raché
|-
|Arriéré
|Nèg komanbo
|-
|Arriver en grand nombre
|Dévidé
|-
|Arrogant
|Gran larjò
|-
|Assiette
|Zasyèt, plat-manjé
|-
|Assurer
|Asouré, asiré
|-
|Attacher
|Maré
|-
|Attraper
|Trapé, tchenbé
|-
|Autorité (sous)
|Anba lòpsyon
|-
|Autre, un autre
|Ròt, wòt, rounòt
|-
|Autres (les)
|Ròt ya
|-
|Autrui
|Otri (vieilli)
|-
|Avare
|Variché
|-
|Avec
|Ké, ansanm ké
|-
|Aveugler
|Vèrglé
|-
|Baffe
|Babòtchèt, babotchèt, palaviré
|-
|Bagne
|Bangn
|-
|Bagarreur
|Baroufyò
|-
|Bajoue
|Bajòl
|-
|Balançoire
|Balansin
|-
|Baptême
|Batenm
|-
|Bâton plat aidant à laver le linge,
|Batwèl
|-
|Bâton, perche aidant à naviguer
|Takari
|-
|Battre (se)
|Briga, fè tchòk, bigas
|-
|Battre à plate couture
|Ranté
|-
|Bavarder, ricanner
|Tchi-tchi-tchi
|-
|Beaucoup
|Oun ta, roun ta, oun lo, roun lo, oun patché, roun patché, séryé, oun jwé, si tan di, apachachou
|-
|Beaucoup
|Soso, toubonnman
|-
|Beauté
|Bèlté
|-
|Béquille
|Béki, biki
|-
|Besoin
|Bézwen, benzwen
|-
|Bidon à laver du linge
|Bay (« La pli bèl anba la bay ! »)
|-
|Bien arrangé
|Annòrd
|-
|Bien debout, en pleine forme, en pleine force de l’âge, en pleine forme
|Djòk, pindjòkò
|-
|Bien sûr ! C’est ça ! (sarcasme)
|A ten ! Atchen !
|-
|Bientôt
|Talò, Titalò, Dimen-tanto
|-
|Blague mensongère
|Darloz, darlouz
|-
|Blanc vivant en Guyane depuis de longues années
|Pòpòt (bagnard), vyé blanng, Masogan
|-
|Blessure interne
|Blès
|-
|Boisson (alcoolique)
|Bwéson
|-
|Boire de l’alccol
|Tchivé
|-
|Bon
|Di vrè
|-
|Bon à rien
|Pandriyò
|-
|Bonhomme
|Bonlonm, bolonm
|-
|Boucle d’oreille
|Pandòrè
|-
|Boucherie
|Bouchouri
|-
|Bouillon
|Bòryan, bouyon, rès, rabyo
|-
|Bouquet
|Boutché
|-
|Brasser
|Lélé, touyé
|-
|Bricoleur
|Bouzougnò, bouzougnen
|-
|Brouiller avec…
|Mal ké…
|-
|Broyer, écraser
|Kayakaya, kakaya
|-
|Bruit (grand)
|Boukan, dézòrd
|-
|Bruit incompréhensible, attroupement
|Bankoulélé
|-
|Brutal
|Mastòk, groso, blip
|-
|Bureau
|Biro
|-
| Flappi, pas en forme
|Flègèdè, kanyan-kanyan
|-
|Cabosser, déformer
|Mòtòk-mòtòk, motòk-motòk
|-
|Cadence
|Djèz, gréman, bidjoul, kadans
|}
== Tchèk dolo an kriyòl gwiyannen ==
Marké klasik (marké modèrn) : anmòrfwézaj fransé (''proverbe'' ékivalan an fransé)
* « ''Roun chin pa ca couri dèyè dé zo'' » ('''''Roun chyen pa ka kouri dèyè dé zo''''') : Un chien ne court pas après deux os (On ne court pas deux lièvres à la fois).
* « ''Lò poule lévé asou dizé, a manjé i ca sassé'' » ('''''Lò poul lévé asou dizé, a manjé i ka sasé''''') : Quand la poule a fini de couver, elle cherche à manger (Tout travail mérite salaire).
* « ''Chin pa ca fè chat'' » ('''''Chyen pa ka fè chat''''') : Un chien ne fait pas de chat.
* « ''Sa qui la pou to dileau pas ca chariél'' » ('''''Sa ki la pou to dilo pa ka charyé'l''''') : ce qui doit arriver, arrivera.
* « ''A graine douri ca plen sac douri.'' » ('''''A grenn douri ka plen sak douri'''.'') : C'est en ajoutant des grains de riz qu'on remplit un sac (petit à petit, l'oiseau fait son nid).
* « ''Roun lanmen lavé ròt'' » ('''''Roun lanmen lavé ròt''''') : Une main lave l'autre (« il faut s'entraider » ou bien « une action en efface une autre »)<ref>[http://books.google.fr/books?ei=iO23TtSeBY6KhQeEuZiXBA&dq=%27%27Roun+lanmen ''Kréyòl : guide pratique de conversation en créole guyanais'' par Roseline Jadfard.]</ref>.
== Granmèr ==
=== Artik-a ===
An kréyòl gwiyanè, i pa ka ègzisté di mark di janr féminen oben maskilen. Fòrm-an di artik-a sa kidonk menm bagaj pou non maskilen ké féminen.
=== Artik défini-a ===
Artik défini sengilyé ka vini akolé so kò dèyè mo ki li ka akonpagné, é sa séparé pa roun trè di inyon.
Artik défini-a sa "'''a'''" :
{|
|-
| chèz-a || tab-a
|-
| la chaise || la table
|}
"'''ya'''" sa mark di pliryèl défini. Li sa égalman plasé aprè non-an :
{|
|-
| tab-ya
|-
| les tables
|}
Pou mo ki ka tèrminé an "'''on"''', "'''an'''", "'''en'''" ou "'''-n'''", nou ké itilizé "'''yan'''"
{|
|-
| Timoun-yan
|-
| Les enfants
|}
=== Artik endéfini-a ===
Artik endéfini-a gen oun fòrm inik, "'''oun'''" (égalman entèrchanjab ké "'''roun'''"), ki sa plasé anvan non-an :
{|
|-
| Oun wonm || Oun fanm
|-
| Un homme || Une femme
|}
An kréyòl gwiyanè, artik endéfini pliryèl fransé "des" pa ka fòrséman posédé di ékivalan :
{|
|-
| Li ka manjé manng.
|-
| Il mange des mangues.
|}
Men i vrè ki pafwè nou pouvé antann moun di é itilizé "dé" kou ékivalan fransé di "des".
== Janr-a ==
Pou dézigné oun zannimo, sèks ka swiv artik-a :
{|
|-
| Oun fimèl chyen
|-
| Une chienne
|-
| Oun mal chyen
|-
| Un chien
|}
== Prounon pésonnèl sijé-ya ké ladjègtif posésif-ya ==
Prounon pésonnèl sijé-ya ké prounon posésif-ya sa idantik sof pou "son, sa, ses" = ''so''.
Prounon-yan sa toujou plasé divan vèrb-a sof pou lenpératif-a. Nou ké anplwayé osi byen ''mo'' pou "mon papa" = ''mo papa'', "ma maman" = ''mo manman'' ki pou "mes cousins" = ''mo kouzen''.
Prounon pésonnèl-ya an kriyòl é an fransé.
{| class="wikitable"
|-
! kriyòl gwiyannen !! fransé
|-
| mo || je
|-
| to, ou (vouvwaman sengilyé) || tu / vous
|-
| i, li || il, elle
|-
| nou || nous
|-
| zòt || vous
|-
| yé || ils, elles
|}
Adjèktif posésif-ya an kriyòl é an fransé.
{| class="wikitable"
|-
! kriyòl gwiyannen !! fransé
|-
| mo || mon / ma / mes
|-
| to / ou || ton / ta / tes
|-
| so || son / sa / ses
|-
| nou || notre / nos
|-
| zòt || votre / vos
|-
| yé || leur / leurs
|}
Konparatif dé pronon pèrsonèl gwiyanè vizavi dé ròt kréyòl :
{| class="wikitable"
!gwiyannen
!lwizyanen
!grénadjen
!morisyen
!séchélwa
!rényonen
!gwadloupéyen
!ayisyen
!martinikè
!sent-lisyen
|-
|mo
|mo
|mwen
|mo
|mo/mon
|mwen/mi
|mwen/an
|mwen
|mwen/man
|mwen
|-
|to / ou (politès)
|to/vou
|ou
|to / ou (politès)
|ou
|ou
|ou
|ou
|ou
|ou
|-
|li/i
|li/ça
|i
|li
|i
|li
|i
|li
|i
|i
|-
|nou
|nou
|nou
|nou
|nou
|nou
|nou
|nou
|nou
|nou
|-
|zòt
|vou/zòt
|zòt
|zòt
|zòt
|zòt
|zòt
|zôt
|zòt
|zòt
|-
|yé
|yé
|yé
|zòt
|zòt
|zòt
|yo
|yo
|yo
|yo
|}
== Détrwè palò an gwiyannen ==
{| class="wikitable"
! Fransé !! Gwiyannen !! Prounonsyasyon
|-
| se débattre (débrouillard) || djoubaté ||djou-ba-té kò
|-
| une chose || bèt-a ||bè-ta
|-
| ciel || syèl-a || syè-la
|-
| eau || dilo ||di-lo
|-
|devant
|divan
|di-van
|-
| feu || difé ||di-fé
|-
| terre || latè ||la-tè
|-
| homme || wonm ||ou-on-m (an roun-sèl sylab)
|-
|monsieur
|mouché
|mou-ché
|-
|gars
|boug
|bou-g
|-
| femme || fanm || fan-m
|-
| garçon || tiboug, (tiwonm, rarman itilizé) || ti-bou-g
|-
| fille || tifi || ti-fi
|-
| enfant || timoun || ti-mou-n
|-
| manger || manjé || man-jé
|-
| boire || bwè ||bouè (synérèse)
|-
| vouloir || lé || lé
|-
| devoir || divèt || di-vè-t
|-
| grand || gran ||
|-
| petit || piti / ti ||
|-
| adulte || granmoun || gran-mou-n
|-
|nuit
|lannwit
|lan-nwi-t
|-
| jour || jou || jou
|-
| se promener || pronmennen kò|| pron-men-nen
|-
| promenade || pronmnen || (pron-m)-(nen)
|-
| mal élevé || malélivé || ma-lé-li-vé
|-
| coup / coup de poing || tchòk ||
|-
| frappe-le || bay li (fouté l'oun tchòk) ||
|-
| avoir || gen, ganyen/gannyen || gen comme gain, gan-nyen
|-
| savoir || savé || sa-vé
|-
| dans || landan, annan, andan || lan-dan, an-nan, andan
|-
| dedans || andidan, ofon ||an-di-dan, o-fon
|-
| dehors || dérò ||dé-rò
|-
| sur || asou || a-sou
|-
|en l'air
|anlè
|an-lè
|-
| eux || yé || yé
|-
| parole || palò ||
'''pa-lò'''
"ò" sa prounonsé kou "o" di mo "or" an fransé
|-
| moi, je || mo || mo kou "mots" an fransé
|-
| toi, tu || to || Sa prounonsé kou "tôt" an fransé
|-
| il / elle || i, li ||
|-
| nous || nou ||
|-
| vous || zòt ||
|-
| ils / elles || yé ||
|}
== Not ké référans ==
<references/>
== Wè osi ==
=== Artik konnègs ===
=== Lyannaj ègstèrn ===
* [http://natifnatal-wanakera-karib.typepad.com/langnatifnatalkarayib/ ''Abstrak diksionnè lang peyi karibeyen (Dictionnaire abstrait des langues des pays caribéens) Riche lexique unilingue du créole'']
* [http://www.palli.ch/~kapeskreyol/ki_nov/guiyan/manye.html Cérémonie de mariage en créole guyanais]
* [http://horizon.documentation.ird.fr/exl-doc/pleins_textes/pleins_textes_5/b_fdi_16-17/22498.pdf Description du créole guyanais (en anglais)]
* [http://perso.wanadoo.fr/redris/HTML/dico.htm Lexique des mots guyanais]
* Philip Aaron Bull, [http://summit.sfu.ca/item/3873 La manifestation de l'évolution lexicale du créole guyanais à partir de textes écrits du XIX et XX], 1992
* [http://www.lecreoleguyanais.com Mots, tournures, expressions et proverbes Guyanais]
* [http://guyane.rfo.fr RFO Guyane]
[[Katégori:Lanng]]
[[Katégori:Kriyòl]]
[[Katégori:Lagwiyann]]
07xaquvo8lxbkyziu7jodnqjszgnx30
Kroasi
0
2019
8796
8795
2019-11-22T10:06:00Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Kroasi
|non lokal = Republika Hrvatska (hr)
|drapo = Flag_of_Croatia.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Croatia.svg
|kart = EU-Croatia.svg
|lanng ofisyèl = [[Kroat]]
|kapital = [[Zagreb]]
|siperfisi total = 56 594
|jantilé = Kroat
|popilasyon total = 4 154 213
|lannen = 2017
}}
'''Kroasi''', an form long '''Répiblik di Kroasi''', an kroat Hrvatska é Republika Hrvatska, sa roun péyi di [[Léròp]] santral é di Sid. So kapital sa Zagreb é li sa manm di [[Linyon éropéyen]] dipi 1er jwiyé 2013.
j5zewamcf4p8vbjt23qtbit4i9xib93
Krwayans
0
2020
18381
8801
2020-05-29T12:34:46Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Phoenix detail from Aberdeen Bestiary.jpg|thumb|upright=1.2|Léjann di ''Phénix rounésan di so sann'' sa roun krwayans an rézirèksyon.]]
'''Krwayans'''-a sa processus mantal èspérimanté pa roun moun ki ka adéré à oun tèz oben oun ipotèz, di fason ki li ka konsidéré kou vérité, endépandaman dé fè, oben di absans-a di fè, ki ka konfirmé oben ka enfirmé sa tèz oben sa ipotèz.
An sa sans li ka opozé à nosyon-an di lèspri kritik, é ka trouvé so antitèz annan entrimantalism-a ki ka konsidéré ki modèl syantifik-ya sa pa ki dé enstriman li ka pèrmèt nou di konsouvwè komodéman fénomenn-yan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Épistémoloji]]
ls3h9in05p1opg9zzuuoh2k979smae4
Krwazad
0
2021
19216
8805
2021-06-23T09:15:31Z
CommonsDelinker
24
Replacing Carte_croisade.png with [[File:Carte_des_croisades_avec_participation_des_Français.png]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: [[:c:COM:FR#FR3|Criterion 3]] (obvious error) · The map shows the way o
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Carte des croisades avec participation des Français.png|thumb|Kart dé Krwazad (Larousse 1922)]]
'''Krwazad'''-ya di Mwayen Laj sa dé èspédisyon militèr òrganizé pas Légliz pou délivrans-a di Latè sent. Yé té préché pa pap-a, pa roun otorité spiritchwèl di Ògsidan krétchen kou Bernard de Clairvaux, oben pa roun souvren kou Frédéric Barberousse.
Yé té lansé pou routrouvé laksè o lyé di pèlrinaj krétchen an Latè Sent, otoriszé pa Arab Abbasid, mè ki ka entèrdi Tirk-ya Seldjoukides an 1071 lò yé pran Jérusalem o Arab.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Mwayen-Aj]]
oxi74zszx9pym2ud1ysssrm7jpmqxyu
Kwiv
0
2022
19060
8808
2020-10-16T17:25:56Z
Vilho-Veli
640
File
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:NatCopper.jpg|thumb|Kwiv natif]]
[[File:Tinned Copper Wire anaglyph.jpg|thumb]]
'''Kwiv'''-a sa éléman chimik-a di niméro atomik 29, di senbòl Cu. Kò senp kwiv-a sa roun métal.
== Kénéralité asou éléman kwiv-a asou so kò senp ==
Kwiv-a sa roun éléman di group 11, di péryòd-a 4, roun éléman di blòk di métal di tranzisyon chalkofil.
Annan tablo péryodik-a dé éléman, kwiv-a sa di menm fanmi-a ki lajan-an ké lò, pas yé chak ka posédé oun òrbital s ki okipé pa roun sèl élèktron asou dé anba-kouch p ké d totalman ranpli, sa ki ka pèrmèt fòrmasyon-an di lyézon metalik(konfigirasyon élèktronik Ar 3d10 4s1).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
6bm3xbk0p0nd58h5gx7ixmnar6bjoet
Kèro
0
2023
8813
8812
2019-11-22T10:06:00Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Kèro<br/>القاهرة
| imaj = Flag of Cairo.svg
| blazon =
| drapo = Cairo Montage.png
| péyi = [[Léjip]]
| mèr = Abdel Qawi Khalifa
| jantilé =
| popilasyon = 15 452 409
| lannen = 2010
| dansité = 73 583
| altitid =
| siperfisi = 21 000 ha = 210
}}
'''Kèro''' (arab : القاهرة, romanisation : Al-Qāhira, « Viktoryéz-a » ; italyen : Il Cairo) sa kapital-a ké pli grann lavil d'Éjip. So popilasyon sa di pli di sèz milyon di zabitan, sa ki ka fè di li pli grann lavil di Mwayen-Oryan é ségonn d'Afrik dèyè Lagos. Li sa égalman sizyenm aglomérasyon di monn an 2015. Byen k'Al-Qāhira sa non ofisyèl-a, an arab éjipsyen, li sa pli souvan aplé Masr(non arab di l'Éjip) oben Al-Fustat.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Éjyp]]
blb2fpiqffbgzgdq6cbijtgrlrtyw3y
Kénya
0
2024
19615
19494
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Kénya
|non lokal = Jamhuri ya Kenya (sw)<br/>Republic of Kenya (en)
|drapo = Flag_of_Kenya.svg
|armwari = Alternate_Coat_of_arms_of_Kenya.svg
|kart = Kenya_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = Swahili, [[annglé]]
|kapital = [[Nairobi]]
|siperfisi total = 580 367
|jantilé = Kényan
|popilasyon total = 41 800 000
|lannen = 2014
}}
'''Kénya''', an fòrm lonng '''Répiblik di Kénya''', an swahili Kenya é Jamhuri ya Kenya, an annglé Kenya é Republic of Kenya, sa roun péyi di [[Lafrik]] di Lès.
[[Katégori:Lafrik]]
eyjd1j337gn782dg1apky8q7iyshqt3
Kòrsika
0
2025
17352
8823
2019-12-16T13:40:02Z
Léon973
25
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Kòrsika
| non lokal = Corse (fr)
| drapo = Coat_of_Arms_of_Corsica.svg
| armwari = Flag_of_Corsica.svg
| kart = Corse_region_locator_map2.svg
| lanng ofisyèl = Fransé,<br/>Kòrs ké bonnifasyen (lanng réjyonnal)
| kapital = Ajaccio é Bastia
| siperfisi total = 8 722
| jantilé = Kòrs
| popilasyon total = 327 283
| lannen = 2015
}}
'''Kòrsika''' (Corsica an laten, an kòrs é an italyen ; Còrsega an ligir) sa roun zilé ki sitchwé an lanmè Lanméditérannen é roun kolègtivité téritoryal inik [[Lafrans|fransé]].
Katriyenm zilé di lanmè Lanméditérannen pa so sipèrfisi, Kòrsika té rataché pannan kat syèk ké Répiblik di Jenn anvan roun brèv lendépandans kou rwéyonm di Kòrsika 15 avril 1736. An 1755 li ka adòpté pronmyé konstitisyon démokratik di listwè modèrn-an ki ka bay pou pronmyé fwè-a drwè-a di vòt pou fanm. 15 mè 1768 li sa sédé pa Jenn pou Lafrans, kont so gré pas li ka konsidéré so kò kou endépandan. Li sa konkéri militèrman pa Rwéyonm di Lafrans lò di batay-a di Ponte-Novo, 9 mè 1769.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Corsica_(Landsat_7).png|thumb|Foto satélit di Kòrsika (NASA).]]
=== Sit ké sitchwasyon ===
Kòrsika sa sitchwé annan basen ògsidantal-a di lanmè Lanméditérannen, à 12 km o nò di Sardengn-an, à 83 km à lwès di Tòskann é à 171 km o sid-lès di Manton, asou Lakot di Lazou. Zilé-a plito bwazé ké montangné, so lakot méridjonnal fòrmen di rot faléz (Bonifacio).
Distans-a ki pli kourt ant Lafrans kontinantal-a ké zilé, di kap Martin (Zalp-Maritim) à pwent-a di Revellata (bò di Kalvi), sa di 164 km. Zilé sa sitchwé à 83 km di Litali kontinantal é à 27 km dé zilé di larchipèl tòskann (Capraia).
Ki ka fè pati di réjyon jéyografik italyen-an, Kòrsika ka sitchwé so kò ké Sardengn-an asou roun mikroplak kontinantal. A o kour di Oligo-Miocène (an mitan di Sénozoyk ant anviron 22 à 25 milyon di lannen) kî blòk kòrso-sard ké lannyèr kontinantal-a ka ékart progrésivman so kò di blòk ibérik, ki ka louvri dèyè yé basen provensal-a, lanmè d'Alboran, basen aljéryen-an ké lanmè Tyrrhénienne. Dinanmik-a sésé ké blokaj-a di lark kont donmenn èstèrn, apilyen ké afriken.
== Listwè ==
=== Kòrsika kontanporen ===
* 1957 : kréyasyon di SETCO (Sosyété pou lékipman Touristik di Kòrsika) afen di favorizé réyalizasyon-an di konplègs touristik (lotèl, vilaj di vakans, etc.). Kréyasyon di SOMIVAC (Sosyété pou mété an valò agrikòl di Kòrsika). 90 % dé latè ki té pronmèt anvan o péyzan kòrs ké fika rézèrvé pou rapatriyé di Laljéri.
* 1957 : rivé masiv di rapatriyé di Laljéri (jouk 1965); latribisyon di vas latè agrikòl o agrikilitò pyé-nwè ki rapatriyé, o détriman dé agrikilitò lokal.
* 1960 : an avril, gouvèlman Debré ka désidé di kréyé roun sant di lèspérimantasyon nikléyèr soutéren annan min dézafègté di l'Argentella, o sid di Kalvi : manifèstasyon di protèstasyon inannim. Gouvèlman-an ka tchoulé. Lésè nikléyèr-ya, ki pli pouvé fè so kò an Laljéri, ké fè dézòrmè yé kò an Polinézi.
* 1960 : popilasyon-an di zilé sa routonbé à 160 000 zabitan.
== Gastronnonmi ==
Gastronnonmi kòrs-a sa étrwètman lyannen o prensipal prodjwi di térwè : kiltir-a dé pyézoliv, di vign, di chatengn é dé zagrim, charkitri di pò, dilèt ké fronmaj di brébi, kou sa-a di chèv.
A tradisyonnèlman roun tchwizin di montangna menm si prodjwi-ya di lapèch divini pli enpòrtan, ésansyèlman gras à disparisyon-an di palidism dé lakot é à tradisyon kòrs-a di lostréykiltir é di mitilikiltir ki érité dé Ronmen.
I ka ègzisté atè Kòrsika 2 tip dilwil zoliv. Roun sa pi vèrt ; li sa prodjwi an désanm ké janvyé, à pati di pyézoliv jenn ké zoliv an koumansman di matirasyon. Ròt-a sa roun dilwil jòrn, pròp à kiltir kòrs ; li sa fè à pati dé zoliv ki ranmasé anba dé pyébwa santnèr bò'd mwè-a di mè.
[[Fiché:Fromages_Corse.jpg|thumb|Fronmaj tradisyonnèl kòrs (tchwizin kòrs).]]
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Kòrsika]]
k3yytjkqibi905z00x24n7cqfug5un2
Labib
0
2026
8829
8828
2019-11-22T10:06:01Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Family-bible.jpg|vignette|Bible datant de 1859.|thumb|Roun labib datan di 1859.]]
'''Labib'''-a sa roun ansanm di tèks konsidéré kou sakré kou jwif-ya ké krétchen-yan. Diféran group rélijyéz-ya ki pouvé enkli diféran liv annan yé kannon, annan roun lòrd diféran. Tèks-ya dé liv yé-menm sa toujou pa idantik di roun group rélijyé à ròt-a .
Labib ébrayik-a sa nonmen an ébré TaNaKh, akronim fòrmé à partir dé tit di so trwa parti konstititiv : Torah-a (lalwa-a), Nevi'im-yan (Profèt-ya) ké Ketouvim-yan (ròt ékri-ya).
== Nòt ké référans ==
== Artik konnèks ==
[[Katégori:Kristyanism]]
8nj36zl4mdyrkicikliikchago26ah7
Labyè
0
2027
8833
8832
2019-11-22T10:06:01Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Labyè'''-a sa roun bwason ki òbténi pa fèrmantasyon akoolik di roun mou di prodjwi véjétal amylasé tèl ki lòrj-a, mi-a, douri-a (saké), bannann-an, mannyòk... Sa mou sa òbténi à isou-a di roun étap enpòrtant di fabrikasyon-an di labyè-a, brasaj-a, opérasyon à lorijin-an dé vokab brasò ké brasri. A pli ansyenn bwéson alkoolizé ki konnèt o monn ké bwéson-an pli konsomé-a aprè dilo-a ké té-a.
[[Fiché:Two_pints_of_beer.jpg|thumb|Dé pent di labyè.]]
== Nòt ké référans ==
== Bibliyografi ==
[[Katégori:Bwason]]
6kk5zd81bebdf3lnt983575v140ilxh
Lachas
0
2028
8837
8836
2019-11-22T10:06:01Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Joachim_von_Sandrart_-_November.jpg|thumb|250px|Joachim von Sandrart, ''Novanm'', lwil asou twèl, 1643]]
'''Lachas'''-a sa trak-a di zannimo andan lòbjèktif di kaptiré yé oben di abat yé, manjé yé oben détrwi yé. Lò lachas-a sa soumiz à roun régmantasyon, pratik-a di lachas-a an dèrò di so kad légal sa aplé brakonaj. Sinéjétik-a sa lar-a di lachas-a. Mo-a lachas pouvé dézigné osi dé téren di lachas, IGN-an ka posédé pa lègzanp oun « Kart dé lachas di rwa », ki lévé di 1764 à 1773 é di 1801 à 1807 asou lòrd di Louis XV é à partir di roun kart antéryò di Douché di Rambouillet.
Jouridikman, lachas-a gen osi roun dimansyon d'apropriyasyon di zannimo san propriyétèr légal pa roun endividi oben roun group di endividi (Res nullius annan drwè-a).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
3p1fi3z91hpoylxapqt096xjlslihlh
Lachin
0
2029
17390
17366
2019-12-20T04:47:28Z
Chongkian
199
/* Lannègs */
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Répiblik popilèr di Lachin
| non lokal = 中华人民共和国 (zh-hans)<br/>中華人民共和國 (zh-hant)<br/>Zhōnghuá Rénmín Gònghéguó (zh)
| drapo = Flag_of_the_People%27s_Republic_of_China.svg
| armwari = National_Emblem_of_the_People%27s_Republic_of_China_(2).svg
| kart = China_in_its_region_(claimed_hatched).svg
| lanng ofisyèl = Chinwè mandaren (ki ékri ké lèd-a di sinogranm senplifyé
| kapital = Béydjinng
| siperfisi total = 9 596 961
| jantilé = Chinwè
| popilasyon total = 1 415 140 963
| lannen = jen 2018
}}
'''Lachin''', an fòrm lonng '''répiblik popilèr di Lachin''' (oben '''Répiblik popilèr di Lachin''', '''RPL''', chinwè senplifyé : 中华人民共和国 ; chinwè tradisyonnèl : 中華人民共和國 ; pinyin : Zhōnghuá Rénmín Gònghéguó, prounonsé [tʂʊŋ˥xua˧˥ɻən˧˥mɪn˧˥kʊŋ˥˩xə˧˥kuɔ˧˥]), pafwè aplé '''Lachin popilèr''', sa roun péy di [[Lazi]] di Lès. Ké bò d'1,4 bilyon di zabitan, swé anviron roun sizyenm di popilasyon mondjal-a, li sa péy-a ki pi péplé-a di monn. Li ka konté lwit laglonmérasyon di pli di dis milyon di zabitan, don kapital Béydjinng, Changay, Kanton, Shenzhen ké Chongqing, ensi ki pli di trant lavil di onmwen 2 milyon di zabitan. Ké 9 596 961 km2 soulon chif-ya di ONU-a, Lachin-an sa égalman pli gran péy-a di Lazi oryantal ké trwézyenm oben katriyenm pli gran péy annan monn-an pa so sipèrfisi. Lachin-an ka étann sokò dipi lakot di loséyan Pasifik-a jouk Panmir ké Tian Shan, é di dézè di Gobi bò Limalaya jouk konfen di pénensil endochinwè.
== Létimoloji ==
Toupannan yé listwè, Chinwè-ya té itilizé plizyò non pou déziyen yé péy. Jòdla, pi itilizé-a sa 中国 / 中國, zhōngguó (prounonsé /tʂʊŋ˥kwɔ˧˥/).
[[Fiché:Tradsimpzhongguo.png|thumb|中國 ké 中国.]]
Lò li ka anvizajé létablisman di roun répiblik, Sun Yat-sen ké so konpangnon-yan pa té lé roupran tèrm-an « zhōngguó », poutan kouran, pas li té anplwayé pa pwisans ògsidantal-ya ; yé té lé òkò mwen di « Shina » (支那), tèrm rédigtò itilizé pa Japonnen-yan pannan lagèr sino-japonnen-yan, ki enprégné di kòlonnyalism, ki nou ka routrouvé annan tranzagsyon chinwè di Lendochin (印度支那, Yìndù zhīnà). Yé ka désidé finalman di konbinen karagtèr-ya « zhōng » (中) ké « huá » (華 chin.trad. 华 chin.simpl.).
== Listwè ==
[[Fiché:Territories_of_Dynasties_in_China.gif|thumb|Lévolisyon téritoryal-a di Lachin-an.]]
=== Prélistwè ===
Dipi Néyolitik-a té ka ègzisté atè Lachin, tchèk sosyété òrgannizé sédantèr ki té ka pratiké lagrikiltir ké lélvaj. Kiltir-a di douri ka aparèt bò'd 5000 anv. J.-K. Byen ki tchèk lòbjè té fika trouvé asou sit-a di kiltir Majiayao (ant 2300 ké 2700 anv. J.-K.), li sa jénéralman admèt ki laj di bronz koumansé atè Lachin òbò di 2100 anv. J.-K., pannan dinasti-a di Xia. Men a anba dinasti-a di Shang (di 1766 à 1122 anv. J.-K.) Ki travay-a di bronz ka atenn tout so dévlopman.
=== Listwè di répiblik popilèr di Lachin ===
An 1949, Kouminis-ya ka achvé di pran kontròl-a di Lachin kontinantal-a (ki ka achvé an 1950 yé konkèt pa sa-a di zilé di Hainan), ki ka mété finisman bay roun lonng péryòd di lagèr sivil kont gouvèlman-an di Kuomintang ké mòrsèlman politik. 1é ògtòb, Mao Zedong ka proklanmen asou laplas Tian'anmen, atè Péken, fondasyon-an di répiblik popilèr di Lachin, ki ka sigsédé répiblik-a di Lachin. Patizan Kuomintang-yan ka roupliyé yékò annan zilé di Taywann, ké tchèk zilé di Fujian, koté ka mentni sokò roun gouvèlman ki toujou ka rouvandiké lapélasyon-an di répibliik di Lachin. Gouvèlman-an ki bazé atè Taywan sa inisyalman sèl Léta chinwè ki roukonnèt pa péy ògsidantal-ya, é ka konsèrvé syèj-a di Lachin bò ONU-a.
[[Fiché:PRCFounding.jpg|thumb|Mao Zedong ki ka proklanmen répiblik popilèr di Lachin (fotografi di Hou Bo).]]
== Jéyografi ké klima ==
[[Fiché:China_100.78713E_35.63718N.jpg|thumb|Topografi di Lachin.]]
[[Fiché:Carte_de_Chine02.PNG|thumb|Kart jénéral di répiblik popilèr di Lachin.]]
Lachin-an sa 3è oben 4è péy ki pli gran-an di monn-an apré Larisi, Kannanda é, soulon métòd-a di kalkil ki itilizé, Létazini-ya (ki ka enkli Lalaska). Si nou ka pran an kont rounso sipèrfisi térès-a (san lak ké larivyè), Lachin-an sa 2e péy ki pli gran apré Larisi-a. Lachin-an sa sitchwé an mimisouk di Lazi é ka posédé 14 péy vwézen, sa ki ka fè di li, kou Larisi, Léta ki gangnen plis di vwézen annan monn-an. So vwézen-yan sa : Viêt Nam, Laos, Birmanni, Lenn, Bhoutan, Népal, Pakistan, Lòfgannistan, Tadjikistan, Kirghizistan, Kazakhstan, Larisi, Mongoli ké Koré di Nò. Lachin ganyen roun frontchè térès total di 22 117 km, ki pi gran-an di monn. Lachin-an ka posédé égalman dé frontchè maritim ké Koré di Sid, Japon ké Filipin-yan.
== Karagtèr kiltirèl chinwè tradisyonnèl ==
[[Fiché:China_ethnolinguistic_1967.jpg|thumb|Lanng ki palé atè Lachin.]]
Valò tradisyonnèl chinwè-ya sa an gran pati isou di vèrsyon òrtodògs di konfisyannism, ki konnèt so lapojé anba dinasti Song, é divini roun pati santral di kontni édikatif, ké di lègzanmen mandarinal. Toutfwè, tèrm konfisyannis-a sa limenm rézilta-a di roun séri di tandans ki ka divèrjé, don légalism-an, tout sijé bay entèrprétasyon di dogsa orijinèl.
=== Èspò ===
An sa ki ka konsèrnen rézilta èspòrtif, Lachin-an sa atchwèlman dézyenm nasyon-an dèyè Létazini-ya. Annan Jé olenpik di lété di 2008, Lachin-an ka tèrminen pou pronmyé fwè-a an pik di klasman di méday dilò, divan Létazini-ya (épi dézyenm pou nonm total-a di méday).
== Kòd ==
Répiblik popilèr di Lachin-an gen pou kòd :
* B, soulon lis-a dé préfigs OACI di limatrikilasyon di laéronnèf ;
* CH, soulon lis dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-2 ;
* CHN, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis di kòd péy), kòd alpha-3 ;
* CHN, soulon lis-a di kòd péy di CIO ;
* CHN, soulon lis-a di kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-3 ;
* CN, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis di kòd péy) an kòd alpha-2 ;
* .cn, soulon lis-a di donmenn Entèrnèt di pronmyé nivèl ;
* PRC, annan lis-a di kòd entèrnasyonnal di plak minéralojik ;
* CN, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis di kòd péy), répiblik popilèr di Lachin-an gen pou kòd alpha-2 ;
* XT (kòd ki pli izité), soulon lis-a di préfigs OACI di limatrikilasyon di laéronnèf ;
* ZB, ZG, ZH, ZL, ZP, ZS, ZU, ZW ké ZY, soulon lis-a di préfigs di kòd OACI di laéropò.
== Nòt ké référans ==
== Lannègs ==
[[Katégori:Lachin| ]]
288iw7xu8cu1zdbhzin97a3zrcjpejs
Ladeng
0
2030
8865
8864
2019-11-22T10:06:03Z
Jon Harald Søby
3
7 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Ladeng'''-an, ansyennman applé « lagrip tropikal », « lafyèv rouj » oben « piti pali », sa roun enfèksyon viral, andémik dé péyi tropikal. Ladeng-an sa roun arboviroz, ki transmiz à fika moun-an pa entèrmédjèr-a di roun moustik djourn di janr Aedes, li-menm enfèkté pa virus-a di ladeng-an, virus di fanmi-a dé Flaviviridae.
Sa enfèksyon viral ka antréné klasikman lafyèv, mal di tèt, doulò miskilèr ké artikilèr, fatig, nozé, vomisman ké éripsyon kitané. Byolojikman, nou ka routrouvé abitchwèlman oun bès dé plakèt. Gérizon-an ka sirvini jénéralman an roun simenn.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Maladi]]
4whmcvqfcy8cnert8n9wcp2lx0x9lc4
Ladròg
0
2031
8871
8870
2019-11-22T10:06:03Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Rocks of crack cocaine.jpg|thumb|Ròch di kokayin, klasifyé kou stipéfyan.]]
Oun '''ladròg''' oben '''dròg''' sa roun konpozé chimik, byochimik oben natirèl, kapab d'altéré oun oben plizyò aktivité néronal é/oben di pèrtibé kominikasyon néronal. Konsomasyon-an di dròg pa wonm-an afen di modifyé so fonksyon fizyolojik oben psichik, so réyaksyon fizyolojik é so léta di konsyans pa résant. Sèrtenn dròg pouvé anjandré oun dépandans fizik oben psikolojik. Izaj-a di sala pouvé gen pou konsékans dé pèrtibasyon fizik oben mantal. Pou dézigné sibstans-ya ki gen roun léfè asou sistèm nèrvé, li pli jénéralman késyon di psikotròp.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
3rv63cyv7dx8gu0uug1gjbavhmu7j53
Lafarmasi
0
2032
17448
17447
2020-01-18T08:58:02Z
WhitePhosphorus
71
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/197.38.112.157|197.38.112.157]] ([[User talk:197.38.112.157|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Pharmacie_symbole.JPG|thumb|Oun senbòl ki ka signalé ki lafarmasi pouvé mélanjé rémèd pròp-ya.]]
'''Lafarmasi''' (di grèk φάρμακον/pharmakôn signifyan an menm tan rémèd ké pwézon) sa syans-a ki ka entérésé so kò à konsèpsyon-an, o mòd d'aksyon, à préparasyon-an é à dispansasyon-an dé médikaman. Sa dispansasyon ka pran an kont entéraksyon médikamantéz posib ant molékil chimik oben òkò, entéraksyon-yan ké dé prodjwi komèstib. Li ka pèrmèt égalman vérifikasyon-an dé doz é/oben d'évantchwèl kont-endikasyon. A an menm tan oun branch di byoloji-a, di chimi-a é di médsin-a.
bez6490d2e5053y9n3poq49i6pq5tze
Lafizé (astronotik)
0
2033
8881
8880
2019-11-22T10:06:03Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Apollo_11_Saturn_V_lifting_off_on_July_16,_1969.jpg|thumb|Dékolaj di lafizé-a Saturn V di misyon-an Apollo 11]]
Oun '''lafizé''' oben '''fizé''', annan domenn di astronotik-a, sa roun véyikil ki kapab di chapé à atraksyon térès-a é di déplasé so kò annan lèspas pròch-a, gras à roun motò-fizé di grann pwisans. Oun fizé divèt ensi atenn vitès-a di libérasyon an anpòrtan an menm tan konbistib-a é konbiran nésésèr-a pou so fonksyonnman, mè osi roun charj itil. Li sa pou sa doté di plizyò étaj mété à difé siksésivman. Pli gros fizé-ya ki konstrwit, kou Saturn V, ka pèrmèt di plasé jouk 150 tonn an òrbit bas.
Syans-ya dé fizé té téyorizé pa Ris-a Constantin Tsiolkovski à finisman-an di xixe syèk é mété an pratik dipi 1935 pa Hermann Oberth, épi pa sasò alman-yan douran Ségonn Lagèr mondjal-a, pou konsèpsyon-an dé pronmyé misil balistik V2.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
q3m238tp7tdhkyorqu2xj97zxou80a9
Lafrans
0
2034
18382
8932
2020-05-29T12:34:52Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik fransé
|non lokal = République française (fr)
|drapo = Flag of France.svg
|armwari = Armoiries république française.svg
|kart = Mapadefrancia.svg
|lanng ofisyèl = [[Fransé]]
|kapital = [[Pari]]
|siperfisi total = 672 369
|jantilé = Fransé
|popilasyon total = 67 595 000
|lannen = 2017
}}
'''Lafrans''', an fòrm lonng dipi 1875 '''répiblik fransé'''-a, sa roun Léta transkontinantal souvren, don téritwè métropoliten-an sa sitchwé an [[Léròp]] di Lwès-a. Sa dannyé gen frontchèr térès-ya ké Bèljik, Ligsanbou, Lanlmangn, Laswis, Litali, Lèspangn ké prensipalté-a di Landò é di Monnanko, é ka dispozé di enpòrtan fasad maritim annan Latlantik, Lanmanch, lanmè di Nò ké Lanméditérannen. So téritwè iltramaren ka étann sokò annan loséyan Endjen, Latlantik ké Pasifik ensi ki asou kontinan sidanmériken-yan, é ganyen frontchèr térès-ya ké Brézil-a, Sourinanm-an ké Rwéyonm dé Péy Ba.
Frwi di roun listwè politik lonng ké mouvmanté, Lafrans sa roun répiblik konstitisyonnèl initèr ki gen roun réjim simi prézidansyèl. Déviz-a di répiblik-a sa dipi 1875 « Libèrté, Égalité, Fratèrnité » ké so drapo sa konstitchwé di trwè koulò nasyonnal-ya (blé, blan, rouj) ki dispozé an trwè bann vèrtikal ké larjò égal. So limn nasyonnal sa ''La Marseillaise'', chanté patriyotik ki érité di Révolisyon fransé-a. So prensip sa : « gouvèlman di pèp, pa pèp-a é pou pèp-a ». Li gen pou kapital Pari é pou lanng ofisyèl-a fransé-a dipi 1539, ki pran laplas di laten. So lanmonnen sa léro dipi 2002 annan majò pati-a di péy ké fran pasifik-a annan so téritwè-ya di loséyan Pasifik.
== Jéyografi ==
=== Lokalizasyon, frontchèr ké sipèrfisi ===
Pati éropéyen-an di Lafrans sa aplé Lafrans métropoliten-an é sa sitchwé bò lèstrenmité ògsidantal di Léròp. Li sa bòdé pa lanmè di Nò bò nò, Lanmanch bò nòlwès, loséyan Atlantik bò lwès-a épi lanmè Lanméditérannen bò sidès. Li sa frontalyé di Bèljik-a ké Ligsanbou nò nòlès, Lanlmangn épi Laswis bò lès-a ; di Litali ké Monnanko bò sidwès épo di Lèspangn ké Landò bò sidwès.
Frontchèr-ya bò sid épi bò lès-a di péy sa établi annan dé masif montangné, Pirennen-yan, Lézalp-ya ké Joura, frontchèr-a nòlès pa ka apiyé sokò asou pyès zéléman natirèl.
Lafrans métropoliten-an ka konprann plizyò zilé, notanman Kòrsika ké zilé kotché. Li sa konprann ant latitid-ya 42°19'46" N ké 51°5'47" N, ensi ki lonjitid-ya 4°46' O ké 8°14'42" E. So pati kontinantal ka étann sokò asou anviron 1 000 km di nò bò sid é di lès an lwès.
Lafrans-a sa égalman konpozé di patché téritwè ki sitchwé an dèrò di kontinan éropéyen, kouranman aplé Lafrans di lout lanmè, ki ka pèrmèt li di fika prézan annan tout loséyan di monn sof loséyan Argtik.
Sa téritwè-ya ganyen èstati-ya ki varyé annan ladministrasyon téritoryal-a di Lafrans é sa sitchwé :
* atè [[Lanmérik di Nò]] : Sen-Pyèr-ké-Mikélon ;
* atè [[Lanmérik di Sid]] : [[Lagwiyann]] ;
* annan [[Lézanti]]-ya : Lagwadloup, Lanmantinik, Sen Bartélémi ké Sen Marten ;
* annan [[loséyan Pasifik]]-a : Nouvèl Kalédonni, Polinézi fransé ké Walis ké Foutounan, ensi ki Klipèrton ;
* annan loséyan Endjen-an : Larégnon ké Mayòt, ensi ki Zilé Épars-ya, Larchipèl-a dé Kerguelen, Larchipèl-a dé Krozé ké zilé Sen Pol ké Nouvèl Anmstèrdanm ki ka fòrmen Latè ostral ké Lantargtik fransé (LOAF) ;
* atè Lantargtik : Latè Adéli, égalman enkli annan LOAF.
Lafrans-a ka posédé frontchèr térès ké Brézil-a épi Sourinanm-an atè Lagwiyann, ensi ké Péy Ba vya pati fransé-a di Sen Marten.
Londjò-a di litoral di Lafrans métropoliten-an sa di 5 853 km é di 15 945 km, Lout lanmè enkli.
== Listwè ==
[[Fiché:Frontiere_francaise_985_1947_small.gif|thumb|Lévolisyon di téritwè di Lafrans métropoliten-an, di 985 bò 1947.]]
Lafrans métropoliten atchwèl-a ka tchipé pli gran pati di ansyen Lagol sèltik-a, ki konkéri pa Jules César bò Ié syèk anv. J.-K., mé li ka tiré so non dé Fran, roun pèp jèrmannik ki ka enstalé sokò òbò di Ve syèk. Lafrans-a sa roun Léta ké linifikasyon ki ansyen, é té roun di pronmyé péy-ya di lépòk modèrn ki tanté roun lèspéryans démokratik.
=== Prélistwè, protolistwè ké Lantikité ===
[[Fiché:Lascaux2.jpg|thumb|Roun di chouval-ya di Lasko, Dòrdògn, anviron 18.000 anv. J.-K.]]
Prézans-a di moun asou téritwè-a di Lafrans atchwèl-a ka roumonté bò Paléyotik enféryò ; tras-ya pli ansyen-yan di lavi moun ka daté di i té gen anviron 1 800 000 lannen. Wonm-an sa alò konfronté ké roun klima rèd é varyab, ki marké pa plizyò lè glasyèr-a ki ka modifyé so kad di lavi. Lafrans-a ka konté roun nonm enpòrtan di gròt ki òrnen di Paléyolitik sipéryò, don dé di pi sélèb-ya sa Gròt di Lasko (Dòrdògn, -18 000 anviron) ké Gròt Chauvet (Pon di Lark, -36 000 anviron).
=== Nésans, kriz ké transfòrmasyon di rwéyonm di Lafrans annan Mwéyen Laj ===
[[Fiché:Franks_expansion.gif|thumb|Lègspansyon dé Fran di 481 bò 843/870.]]
[[Fiché:Chlodwigs_taufe.jpg|thumb|Batenm-an di Klovis, ki rouprézanté annan Sen Chapelle atè Pari (zannonnim).]]
Konvèrsyon-an bò kristchannism di chèf fran Klovis, batizé atè Rens 24 désanm 496-a pa lévèk Sen Rémi, ka fè di li alyé-a di Légliz-a é ka pèrmèt li di konkéri ésansyèl-a di Lagol-a annan tòrnan dé Ve ké VIe syèk. Fizyon-an di léritaj galoronmen-yan, di zapò jèrmannik-ya é di kristchannism sa lonng é difisil, Fran-yan ka konstitchwé orijinèlman roun sosyété géryé ké lalwè ki tré élwangnen di drwè ronmen ké prensip krétchen.
=== Di Rounésans-a bò monarchi absoli-a (xvie bò xviiie syèk) ===
[[Fiché:French possessions in the Americas (1534-1803).png|thumb|Téritwè di pronmyé lanpir kolonnyal fransé atè Lanmérik ki aplé Nouvèl Lafrans (1534-1763).]]
[[Fiché:Louis_XIV_of_France.jpg|thumb|Louis XIV, « lirwè solé » té monnark absoli di Lafrans é ka fè di Lafrans pronmyé pwisans éropéyen.]]
Òbò di 1494, souvren fransé ka mennen di miltip lagèr atè Litali épi kont lanprò-a Charles Quint. Néyanmwen, règn-yan di François Ié (1515-1547) é di so tiboug Henri II (1547-1559) sa sirtou marké pa roun ranfòrsman di pouvwè rwèyèl, ki ka sasé divini absoli, é pa roun Rounésans litérèr é artistik fòrtman enfliyansé pa Litali.
An 1539, lòrdonnans di Villers-Cotterêts ka fè di fransé lanng administrativ-a ké jidisyèr di Rwéyonm. Toutfwè, linité-a di Lafrans-a otour di pésonn-an di lirwè sa bouskilé annan dézyenm lanmotché-a di XVIe syèk pa problenm rélijyé-a : ant 1562 ké 1598, lwit lagèr di rélijyon ka sigsédé yékò ant katolik ké kalvannis. Sa kriz rélijyé ka doublé sokò di roun kriz ékonnonmik é sirtou politik. An 1598, lirwè Henri IV (1589-1610) ka mété finisman bay laj di rélijyon-an pa lédit di Nant ki ka bay roun libèrté di kilt parsyèl bay protéstan.
Louis XIII (1610-1643) ké so minis Richelieu ké Mazarin divèt fè fas bay lopozisyon-an di nòb ki lé roupran yé ansyen pouvwè. Bò lanmenm lépòk, Lafrans-a ka gangnen plizyò lagèr (don Lagèr di Trant Lannen) é ka koumansé bay fòrm roun pronmyé lanpir kolonnyal, prensipalman atè Nouvèl Lafrans, atè Lézanti épi asou larout di Lenn-yan.
=== Révolisyon, Répiblik ké Lanpir (1789-1914) ===
[[Fiché:Prise_de_la_Bastille.jpg|thumb|Priz di Basti-a, 14 jwiyé 1789, sa roun dé pronmyé fè markan di Révolisyon fransé-a.]]
Délégé-ya ki voyé bay Léta jénéral ki ka louvri sokò 5 mè 1789, ka pasé rapidman pouvwè-ya ki sa atribiyé bay yé é ka érijé sokò an roun Lasanblé nasyonnal ki konstitchwan. Lirwè-a pa pouvé alò anpéché lasanblé konstitchwan di désidé labolisyon-an dé privilèj annan lannwit-a di 4 out épi di adòpté 26 out-a Déklarasyon di drwè wonm-an é di sitwéyen. Déviz-a Libèrté, Égalité, Fratèrnité ka aparèt annan déba piblik-a, an partikilyé an 1790 annan roun diskou di Maximilien Robespierre asou lòrgannizasyon di gard nasyonnal-a. Apré roun lésè di monnarchi konstitisyonnèl, Répiblik-a ka wè jou 22 sèptanm 1792, é Louis XVI, kondannen pou trayzon, sa giyotinen pa jijman di Konvansyon nasyonnal-a 21 janvyé 1793-a.
[[Fiché:La_france_en_1920.png|thumb|Téritwè di ségon lanpir kolonnyal fransé (1815 bò 1958, koumansman di lendépandans-ya).]]
== Kiltir ==
[[Fiché:Eug%C3%A8ne_Delacroix_-_La_libert%C3%A9_guidant_le_peuple.jpg|thumb|Chédòv-a d'Eugène Delacroix "La Liberté guidant le peuple", ki ka ilistré annan èstil-a di lapentir ronmantik-a lépizòd istorik-a di Trwè Gloryé-ya, sa divini roun senbòl di Répiblik fransé-a ka asosyé so kiltir bay roun dé bagaje ki ka vini di so déviz : « Libèrté, Égalité, Fratèrnité ».]]
Lafrans-a sa roun sant di dévlopman kiltirèl ògsidantal dipi dé syèk. Rounlo artis fransé ka figiré parmi pli rounonmen-yan di yé tan, ké Lafrans-a sa roukonnèt annan monn antché-a pou so rich tradisyon kiltirèl.
=== Larchitègtir ===
[[Fiché:Vue_a%C3%A9rienne_du_domaine_de_Versailles_par_ToucanWings_-_Creative_Commons_By_Sa_3.0_-_083.jpg|thumb|Chato-a di Vèrsay, chédòv di larchitègtir klasik oben baròk di XVIIe syèk.]]
==== Klasé annan patrimwenn mondjal ====
Asou 845 byen kiltirèl-ya ki klasé annan patrimwenn mondjal pa UNESCO-a an jwiyé 2018, 39 sa fransé, sa ki ka fè di Lafrans, ké Lanlmangn, katriyenm péy-a di monn an nonm di sit kiltirèl ki klasé annan patrimwenn mondjal.
[[Fiché:Tour_eiffel_at_sunrise_from_the_trocadero.jpg|thumb|Monniman-an ki pli vizité annan monn, Tour Eiffel-a sa roun likonn di Pari ké Lafrans-a.]]
Lafrans-a ka posédé roun patrimwenn architègtiral rich, témwen di roun lonng listwè é di kontré-a di diféran tré sivilizasyonnèl.
=== Gastronnonmi ===
[[Fiché:Demi_Castelviel_Gabriel_Coulet.jpg|thumb|Oun tranch di roquefort, roun dé fronmaj fransé ki pi répité-ya.]]
Tchwizin fransé-a ka jwi di roun tré gran rounonmen, notanman grémési so prodigsyon agrikòl di kalité : soso diven (chanpangn, diven di Bòrdo, di Bourgògn oben di Lalzas etc.) ké fronmaj (roquefort, kanmanbè etc.) épi grémési rot gastronnonmi-a ki ka pratiké dipi XVIIIe syèk.
[[Fiché:Veuve_clicquot_bottle_sizes.jpg|thumb|Kiltir fransé-a sa itou idantifyé ké gastronnonmi-a.]]
== Kod péy ==
Lafrans-a gen pou kod :
* LF, soulon lis-a dé préfigs dé kod OACI dé laéropò ;
* F, soulon Lis-a dé kod entèrnasyonnal dé plak minéralojik ;
* F, pou Limatrikilaston-an dé laéronnèf ;
* F, soulon lis-a dé préfigs UIT
* FR, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kod péy), kod alpha-2 ;
* FRA, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kod péy), kod alpha-3 ;
* FRA, soulon lis-a dé kod péy di CIO ;
* .fr, soulon lis-a dé Entèrnèt TLD (Top level domain) ;
* FR, soulon lis-a dé kod péy ki itilizé pa OTAN-an, kod alpha-2 ;
* FRA, soulon lis-a dé kod péy ki itilizé pa OTAN-an, kod alpha-3.
== Wè osi ==
{{Éròp}}
[[Katégori:Léròp]]
[[Katégori:Lafrans]]
clw4ncvxiok635lxxg4s00bgr42959b
Lafrik
0
2035
14523
8979
2019-11-29T20:01:49Z
Hugo.arg
72
/* Wè osi */ wd
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Africa_(orthographic_projection).svg|thumb|Kart di lokalizasyon di Lafrik.]]
'''Lafrik''', sa roun [[kontinan]] ki ka kouvri 6 % di sirfas térès-a é 20 % di sirfas di latè-ya ki émerjé. So sipèrfisi sa di 30 415 873 km2 ké so zilé, sa ki ka fè di li trwézyenm mondjal si nou ka konté [[Lanmérik]] kou roun sèl kontinan. Ké pli di 1,2 bilyon di zabitan, Lafrik sa dézyenm kontinan ki pi péplé apré [[Lazi]] é ka rouprézanté 16,4 % di popilasyon mondjal-a an 2016. Kontinan an sa bòdé pa lanmè Lanméditérannen-an o nò, kannal di Suez é lanmè Rouj-a o nò-lès, [[loséyan Endjen]] o sid-ès é [[loséyan Atlantik]] à lwès.
Lafrik sa travèrsé, près an so milyé, pa lékwatò-a é ka prézanté plizyò klima : cho ké imid o pli pré di lékwatò, tropikal annan réjyon-an ki konprann ant lékwatò é tropik, cho é arid otour dé tropik, tanpéré annan zonn di laltitid.
== Jéyografi ==
=== Jéyografi fizik ===
[[Fiché:Topology_Map_of_Africa_from_USGov-USGS.jpg|thumb|Rélyèf di Afrik.]]
Ké roun sirfas émerjé di 30 milyon di km2, Afrik sa trwézyenm kontinan pa so sipèrfisi ; sa ki ka rouprézanté 6 % di sirfas térès é 20 % di sirfas dé latè émerjé.
=== Léta ké dépandans an Lafrik kontanporen ===
[[Fiché:Africa_satellite_orthographic.jpg|thumb|Fotografi satélit konpozit di Lafrik.]]
===== Léta di Lafrik di Lès =====
{| class="wikitable sortable" | border="1" cellpadding="4" cellspacing="0" style="border:1px solid #aaa; border-collapse:collapse"
|- bgcolor="#ECECEC"
! Non dé péy ké téritwè, ké drapo
! Sipèrfisi<br />(km2)
! Popilasyon
! Dansité di popilasyon<br />(par km2)
! Kapital
|-
| [[Burundi]]
| align="right" | 27 830
| align="right" | 10 742 276
| align="right" | 386
| Bujumbura
|-
| [[Komor]]
| align="right" | 2 236
| align="right" | 780 971
| align="right" | 359,9
| Moroni
|-
| [[Djibouti]]
| align="right" | 23 000
| align="right" | 828 324
| align="right" | 36
| Djibouti
|-
| [[Éritré]]
| align="right" | 121 320
| align="right" | 6 527 689
| align="right" | 53,8
| Asmara
|-
| [[Létchopi]]
| align="right" | 1 127 127
| align="right" | 99 465 819
| align="right" | 88,2
| Addis-Abeba
|-
| [[Kénya]]
| align="right" | 582 650
| align="right" | 45 925 301
| align="right" | 78,8
| Nairobi
|-
| [[Madagaskar]]
| align="right" | 587 040
| align="right" | 23 812 681
| align="right" | 40,5
| Antananarivo
|-
| [[Malawi]]
| align="right" | 118 480
| align="right" | 17 964 697
| align="right" | 151,6
| Lilongwe
|-
| [[Moris]]
| align="right" | 2 040
| align="right" | 1 339 827
| align="right" | 656,8
| Por Louis
|-
| [[Mozanbik]]
| align="right" | 801 590
| align="right" | 25 303 113
| align="right" | 31,5
| Maputo
|-
| [[Rwanda]]
| align="right" | 26 338
| align="right" | 12 661 733
| align="right" | 480,7
| Kigali
|-
| [[Séchèl]]
| align="right" | 455
| align="right" | 92 430
| align="right" | 203,1
| Victoria
|-
| [[Somali]]
| align="right" | 637 657
| align="right" | 10 616 380
| align="right" | 16,6
| Mogadiscio
|-
| [[Somaliland]] ''de facto'' (èst. 2008)
| align="right" | 137 600
| align="right" | 3 500 000
| align="right" | 25
| Hargeisa
|-
| [[Soudan di Sid]]
| align="right" | 619 745
| align="right" | 12 042 910
| align="right" | 19,4
| Djouba
|-
| [[Tanzani]]
| align="right" | 945 087
| align="right" | 51 045 882
| align="right" | 54
| Dodoma
|-
| [[Ouganda]]
| align="right" | 236 040
| align="right" | 37 101 745
| align="right" | 157,2
| Kampala
|-
| [[Zanbi]]
| align="right" | 752 614
| align="right" | 15 066 266
| align="right" | 20
| Lusaka
|-
| [[Zimbabwé]]
| align="right" | 390 580
| align="right" | 14 229 541
| align="right" | 36,4
| Harare
|}
===== Léta di Lafrik santral =====
{| class="wikitable sortable" | border="1" cellpadding="4" cellspacing="0" style="border:1px solid #aaa; border-collapse:collapse"
|- bgcolor="#ECECEC"
! Non dé péyi é dé téritwar, ké drapo
! Siperfisi <br />(km2)
! Popilasyon
! Dansité di popilasyon<br />(pa km2)
! Kapital
|-
| [[Angola]]
| align="right" | 1 246 700
| align="right" | 19 625 353
| align="right" | 15,74
| Luanda
|-
| [[Kamroun]]
| align="right" | 475 440
| align="right" | 23 739 218
| align="right" | 49,9
| Yaoundé
|-
| [[Répiblik santrafrikenn]]
| align="right" | 622 984
| align="right" | 5 391 539
| align="right" | 8,7
| Bangui
|-
| [[Tchad]]
| align="right" | 1 284 000
| align="right" | 11 631 456
| align="right" | 9
| N'Djaména
|-
| [[Répiblik di Kongo]]
| align="right" | 342 000
| align="right" | 4 755 097
| align="right" | 13,9
| Brazzaville
|-
| [[Répiblik démokratik di Kongo]]
| align="right" | 2 345 410
| align="right" | 79 375 136
| align="right" | 33,8
| Kinshasa
|-
| [[Giné ékwatoryal]]
| align="right" | 28 051
| align="right" | 740 743
| align="right" | 26,4
| Malabo
|-
| [[Gabon]]
| align="right" | 267 667
| align="right" | 1 705 336
| align="right" | 6,3
| Libreville
|-
| [[Sao Tomé-é-Prensip]]
| align="right" | 1 001
| align="right" | 194 006
| align="right" | 193,8
| São Tomé
|}
===== Léta di Lafrik di Nò =====
{| class="wikitable sortable" | border="1" cellpadding="4" cellspacing="0" style="border:1px solid #aaa; border-collapse:collapse"
|- bgcolor="#ECECEC"
! Non dé péyi é dé téritwar, ké drapo
! Siperfisi<br />(km2)
! Popilasyon
! Dansité di popilasyon<br />(pa km2)
! Kapital
|-
| [[Laljéri]]
| align="right" | 2 381 741
| align="right" | 39 542 166
| align="right" | 16,6
| Aljè
|-
| [[Léjip]]
| align="right" | 1 001 450
| align="right" | 88 487 396
| align="right" | 88,3
| Kéro
|-
| [[Libi]]
| align="right" | 1 759 540
| align="right" | 6 411 776
| align="right" | 3,6
| Tripoli
|-
| [[Maròk]]
| align="right" | 446 550
| align="right" | 33 322 699
| align="right" | 74,6
| Rabat
|-
| [[Soudan]]
| align="right" | 1 886 068
| align="right" | 36 108 853
| align="right" | 19,4
| Khartoum
|-
| [[Tinizi]]
| align="right" | 163 610
| align="right" | 11 037 225
| align="right" | 67,4
| Tinis
|}
===== Léta di Lafrik òstral =====
{| class="wikitable sortable" | border="1" cellpadding="4" cellspacing="0" style="border:1px solid #aaa; border-collapse:collapse"
|- bgcolor="#ECECEC"
! Non dé péyi é dé téritwar, ké drapo
! Siperfisi<br />(km2)
! Popilasyon
! Dansité di popilasyon<br />(pa km2)
! Kapital
|-
| [[Botswana]]
| align="right" | 600 370
| align="right" | 2182 719
| align="right" | 3,6
| Gaboronn
|-
| [[Lésoto]]
| align="right" | 30 355
| align="right" | 1 947 701
| align="right" | 64,1
| Maseru
|-
| [[Namibi]]
| align="right" | 825 418
| align="right" | 2 212 307
| align="right" | 2,7
| Windhoek
|-
| [[Lafrik di Sid]]
| align="right" | 1 219 912
| align="right" | 53 675 563
| align="right" | 44
| Pretoria
|-
| [[Swaziland]]
| align="right" | 17 363
| align="right" | 1 435 613
| align="right" | 82,7
| Mbabane
|}
===== Léta di Lafrik di Lwès =====
{| class="wikitable sortable" | border="1" cellpadding="4" cellspacing="0" style="border:1px solid #aaa; border-collapse:collapse"
|- bgcolor="#ECECEC"
! Non dé péyi é dé téritwar, ké drapo
! Siperfisi<br />(km2)
! Popilasyon
! Dansité di popilasyon<br />(pa km2)
! Kapital
|-
| [[Bénen]]
| align="right" | 112 620
| align="right" | 10 448 647
| align="right" | 92,7
| Porto-Novo
|-
| [[Birkina Faso]]
| align="right" | 274 200
| align="right" | 18 931 686
| align="right" | 69
| Ouagadougou
|-
| [[Kap-Vèr]]
| align="right" | 4 033
| align="right" | 545 993
| align="right" | 135,4
| Praia
|-
| [[Kot d'Ivwar]]
| align="right" | 322 460
| align="right" | 23 295 302
| align="right" | 72,2
| Yamoussoukro
|-
| [[Ganbi]]
| align="right" | 11 300
| align="right" | 1 967 709
| align="right" | 174,1
| Banjul
|-
| [[Gana]]
| align="right" | 239 460
| align="right" | 26 327 649
| align="right" | 109,9
| Accra
|-
| [[Giné]]
| align="right" | 245 857
| align="right" | 11 780 162
| align="right" | 47,9
| Conakry
|-
| [[Giné-Biso]]
| align="right" | 36 120
| align="right" | 1 726 170
| align="right" | 47,8
| Biso
|-
| [[Libérya]]
| align="right" | 111 370
| align="right" | 4 195 666
| align="right" | 37,7
| Monrovia
|-
| [[Mali]]
| align="right" | 1 240 000
| align="right" | 16 955 536
| align="right" | 13,7
| Bamako
|-
| [[Moritani]]
| align="right" | 1 030 700
| align="right" | 3 596 702
| align="right" | 3,5
| Nouakchott
|-
| [[Nijèr]]
| align="right" | 1 267 000
| align="right" | 18 045 729
| align="right" | 14,2
| Niamey
|-
| [[Nijérya]]
| align="right" | 923 768
| align="right" | 181 562 056
| align="right" | 196,5
| Abuja
|-
| [[Sénégal]]
| align="right" | 196 190
| align="right" | 13 975 834
| align="right" | 71,2
| Dakar
|-
| [[Syéra Léonn]]
| align="right" | 71 740
| align="right" | 5 879 098
| align="right" | 82
| Freetown
|-
| [[Togo]]
| align="right" | 56 785
| align="right" | 7 552 318
| align="right" | 133
| Lomé
|}
===== Dépandans éropéyen atè Lafrik =====
{| class="wikitable sortable" | border="1" cellpadding="4" cellspacing="0" style="border:1px solid #aaa; border-collapse:collapse"
|- bgcolor="#ECECEC"
! Non péyi-ya é dé téritwè, ké drapo
! Sipèrfisi<br />(km2)
! Popilasyon<br />
! Dansité di popilasyon<br />(par km2)
! Kapital
|-
| [[Zil Kanari]] ([[Lèspangn]])
| align="right" | 7 492
| align="right" | 2 118 520
| align="right" | 282,8
| Las Palmas de Gran Canaria,<br />Santa Cruz de Tenerife
|-
| [[Ceuta]] ([[Lèspangn]])
| align="right" | 20
| align="right" | 80 570
| align="right" | 4 028
| Ceuta
|-
| [[Zil Épars di loséyan Endyen|Zilé Épars di loséyan Endjen]] ([[Lafrans]])
| align="right" | 44
| align="right" | 0
| align="right" | 0
| Sen-Denis
|-
| [[Madèr]] ([[Potidjal]])
| align="right" | 797
| align="right" | 247 400
| align="right" | 310,4
| Funchal
|-
| [[Mayòt]] ([[Lafrans]])
| align="right" | 376
| align="right" | 212 645
| align="right" | 566
| Mamoudzou
|-
|-
| [[Melilla]] ([[Lèspangn]])
| align="right" | 12
| align="right" | 73 460
| align="right" | 6 121, 7
| Melilla]
|-
| [[Laréynyon]] ([[Lafrans]])
| align="right" | 2 512
| align="right" | 843 617
| align="right" | 336
| Sen-Denis
|-
| [[Sent-Hélène, Asansyon é Tristan da Cunha]] ([[Rwéyonm-Ini|R.I]])
| align="right" | 410
| align="right" | 7 670
| align="right" | 18,7
| Jamestown
|-
| [[Téritwar britanik di loséyan Endyen]] ([[Rwéyonm-Ini|R.I]])
| align="right" | 60
| align="right" | 4 000
| align="right" | 67
| —
|}
== Listwè ==
=== Prélistwè, protolistwè ===
[[Fiché:Lucy_blackbg.jpg|thumb|Lucy, èskélèt d'Australopithecus afarensis, dékouvri lou 24 novanm 1974 annan valé di Awash, annan déprésyon-an di Afar atè [[Létchopi]].]]
==== Nésans di lèspès moun ====
Lafrik sa konsidéré pa tout paléyontolojis kou bèrso di mounité, où sa né lèspès moun (Èv mitochondriyal).
Apré lévolisyon d'homo sapiens, il té gen anviron 200 à 100 000 lan, kontinan sa prensipalman péplé pa dé group di chasò-kéyò.
Dé migrasyon di moun modèrn yan, an lentéryò-a di kontinan, ka daté dé menm lépòk, ké dé tras di pèpman moun prékos an Lafrik òstral, Lafrik di Nò é atè Saara.
== Démografi ==
=== Piranmid dé laj ===
[[Fiché:USAID-funded_Southern_Sudan_Interactive_Radio_Instruction_project.jpg|thumb|Timoun Sid-Soudannen]]
Sosyété afriken-an sa èstrenmman jenn. An 2012, 70 % di popilasyon-an di kontinan té gen mwen di 30 lannen é 44 % di so popilasyon té gen, an 2006, mwen di 15 lannen, sa ki ka fè di li « enkonstabman pli jenn réjyon-an di monn ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
{{Afrik}}
[[Katégori:Lafrik| ]]
[[Katégori:Kontinan]]
hhkmwmrjh1w9qcswxs7s5nwdpz0en0q
Lafrik di Sid
0
2036
18383
18215
2020-05-29T12:34:57Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Répiblik di Lafrik di Sid
| non lokal = Republiek van Suid-Afrika (af)<br/>Republic of South Africa (en)
| drapo = Flag_of_South_Africa.svg
| armwari = Coat of arms of South Africa (heraldic).svg
| kart = South_Africa_(orthographic_projection).svg
| lanng ofisyèl = 11 lanng ofisyèl
| kapital = Prétorya (administrativ)<br/>Le Cap (léjislativ)<br/>Bloemfontein (jidisyèr)
| siperfisi total = 1 219 912
| jantilé = Sidafriken
| popilasyon total = 55 653 654
| lannen = 2016
}}
'''Lafrik di Sid''', an fòrm lonng '''répiblik di Lafrik di Sid''', sa roun péy ki sitchwé an èstrenmité ostral-a di [[Lafrik|kontinan afriken]]. So kapital administrativ sa Prétorya. Li sa frontalyé bò nò ké Nanmibi, Botswannan ké Zimbabwé, épi bò nòlès ké Mozanbik épi Swazilann. Lesoto sa pou so pa roun Léta anklavé annan téritwè sidafriken-an.
Lafrik di Sid ka konté 54 milyon di zabitan an lanmotché-a di lannen 2014 ki répati an 80,2 % di Nwè, 8,8 % di Koulòré, 8,4 % di Blanng ké 2,5 % di azyatik (sibkontinan Endjen). Nasyon ké fénotip, ki varyé toubonnman, Lafrik di Sid sa ensi atè Lafrik, péy-a ki ka prézanté pi gran pòrsyon-an di popilasyon ki nonmen Koulòré, blanng ké endjen. Li souvan aplé « nasyon lark an syèl », nosyon ki envanté pa larchévèk Desmond Tutu pou déziyen divèrsité-a di nasyon sidafriken-an é ki ranplasé konsèp-a di sosyété pliral ki anplwayé présédanman pa téyorisyen-yan di apartheid (1948-1991).
== Jéyografi ==
Frontchè térès sidafriken-yan ka atenn 5 244 km (Botswana : 1 969 km; Lesotho : 1 106 km ; Nanmibi : 1 005 km ; Mozanbik : 496 km ; Swazilann : 438 km ; Zimbabwé : 230 km).
[[Fiché:Un-south-africa.png|thumb|Kart di Lafrik di Sid.]]
=== Klima ===
Klima réjyonnal-ya di téritwè sa :
* Réjyon di Kap : klima méditérannéyen
* Sid lès, réjyon di Durban : klima sibtropikal imid
* Lakot atlantik : klima dézèrtik
* Plato di nò : klima tropikal
=== Litoral ===
Lafrik di Sid ka konté 2 898 km di lakot.
Lonng-an di fasad-a di Latlantik, litoral-a sa plito régilyé ké lakot-ya ka mizouré 2 798 kilonmèt. Annan Namaqualand nou ka òbsèrvé roun lèsplorasyon floral pannan roun mwè, koté pli di 4 000 lèspès véjétal ka fléri an menm tan, lys, alowès, protea, etc. ant mi out ké mi sèptanm. Sa zonn sa tré touristik. Zonn di kap di Bon Lèspérans sa prensipalman roché épi tchèk kòlonni di mancho sa enstalé laba. Nou ka trouvé égalman zilé di Fòk Robben Island ki ka akéyi tchèk fòk ki ka vini prensipalman dipi Lantargtik.
== Listwè ==
[[Fiché:Nelson_Mandela,_2000_(5).jpg|thumb|Nelson Mandela, prézidan di Lafrik di Sid apré pronmyé lélègsyon nasyonnal ké sifraj inivèrsèl.]]
Koysan-yan, ki ka rougroupé Koykoy ké Bochiman, sa pronmyé zabitan-yan ki konnèt di Lafrik di Sid (40 000 anv. J.-K.).
Pronmyé pèp-ya di lanng bantou, ki ka vini orijinèlman di grassland kanmrounen atchwèl, ki ka atenn atchwèl provens-a di KwaZulu Natal bò'd lannen 500 di nou lè. Òbò Xe syèk, tchèk xhosas ka enstalé yékò annan réjyon-an di Fish River (Transkei).
An 1488 navigatò potidjé-ya Bartolomeu Dias ka atenn kap-a di Tanpèt (kap di Bon Lèspérans), ki swivi an 1497 pa navigatò potidjé Vasco de Gama ki ka lonjé lakot di Natal.
Lenplantasyon définitiv-a di éropéyen atè Lafrik di Sid ka daté di 1652 ké létablisman-an, pou kont-a di Konpangni olandé-a di Lenn oryantal, di roun èstasyon di ravitayman bò'd Kap ki dirijé pa Néyèrlandé Jan van Riebeeck.
An 1657, plizyò salaryé di konpangni-a sa otorizé établi yékò définitivman annan Kap alò ki tchèk katib sa dépòrté di Batavia ké Madagaskar pou palyé mank-a di lanmen-dòv asou plas. An 1688, 2 san huguenots fransé ka roujwenn 800 administré-ya di kontwè koumèrsyal é ka fondé Franschhoek. An 1691, kòlonni-a di Kap mété an plas.
== Kiltir ==
=== Èspò ===
[[Fiché:2010_FIFA_World_Cup_Fans_2.jpg|thumb|Sidafriken-yan ké timoun sidafriken, ki grimen ké koulò nasyonnal, ki ka sélébré bò Kap latribisyon-an di koup di monn di foutbòl di 2010 pou Lafrik di Sid.]]
Annan donmenn èspòrtif-a, Lafrik di Sid sa sirtou konnèt pou so lékip di rigbi ké XV, ki majoritèrman jwé pa laklas-ya ézé ké blanng, ki nou ka rouprézanté tchèk jouwò tèl ki François Pienaar, Frik di Preez, Joost van der Westhuizen, André Venter, Os du Randt, Percy Montgomery, etc.
Tendai Mtawarira (pilyé) ké Bryan Habana(elyé) sa atchwèlman klasé parmi miyò jouwò-ya di monn.
== Kòd ==
Lafrik di Sid gen pou kòd :
* FA, soulon lis-a di préfigs di kòd OACI di laéropò,
* RSA (Republic of South Africa), soulon lis-a di kòd péy di CIO,
* SF, soulon lis-a di kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-2,
* ZA, soulon lis-a di kòd entèrnasyonnal di plak minéralojik,
* ZA, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis di kòd péy), kòd alpha-2,
* .za, soulon lis-a di Entèrnèt TLD (top level domain),
* ZAF, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis di kòd péy), kòd alpha-3,
* ZAF, soulon lis-a di kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-3,
* ZS, ZT ké ZU, soulon lis-a di préfigs OACI é di limatrikilasyon di laéronnèf.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
my6hml18vv04dfk2d67n5a61jj2z0tt
Lagrip
0
2037
9002
9001
2019-11-22T10:06:11Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Lagrip''' (oben influenza) sa roun maladi enfèktchéz ki frékant é kontajyéz ki kozé pa kat virus : tip-ya Influenzavirus A, Influenzavirus B, Influenzavirus C ké Influenzavirus D, ki ka touché zozo-ya ké sèrten manmifè don pòr-a, fòk-a ké moun-an.
== Lagrip épidémik oben lagrip komin ==
Li ka sévi asou roun mòd épidémik sézonnyé ki ésansyèlman autumno-hivernal. Li ka anmòrfwézé so kò koté fika moun-an pa ansanm di sign èspésifik ki ka asosyé lafyèv, céphalées, latou, pharyngite, myalgies, asthénie ké anorexie.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Maladi]]
tvzznzo6yswsq32ajxyr6rfyfk21e5f
Lagwiyann
0
2038
19022
18870
2020-09-07T17:02:14Z
Jfblanc
1009
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Lagwiyann
|non lokal = ''Guyane'' (fr)
|drapo = Flag of French Guiana.svg
|armwari = Coat of arms of French Guyana.svg
|kart = French Guiana in its region.svg
|lanng ofisyèl = [[Fransé]],<br />[[Kriyòl Gwiyannen]] (lanng lokal)
|kapital = [[Kayenn]]
|siperfisi total = 91 000
|jantilé = Gwiyannen
|popilasyon total = 269 352
|lannen = 2016
}}
'''Lagwiyann''' [la.ɡɥi.jãn] (''Guyane'' an [[fransé]]) sa roun réjyon é roun départman fransé ki sitchwé atè [[Lanmérik di Sid]]. Konpétans-ya di dé nivèl-ya di kolègtivité sa ègzèrsé annan kad-a di roun kolègtivité téritoryal inik ké lòrgann ki ka délibéré sa lasanblé di Lagwiyann. So kod Insee a 973.
Ké roun sipèrfisi di 83 846 km² é roun popilasyon di 252 338 zabitan an 2014, Lagwiyann sa dézyenm réjyon-an di [[Lafrans]] an tèrm di sipèrfisi épi dézyenm mwen péplé-a apré Mayòt. Li sa égalman départman-an ki pi bwazé, 98% di téritwè kouvri ké roun danbwa ki parmi pi rich-ya é mwen ékolojikman fragmanté annan monn-an.
== Toponnimi ==
[[Fiché:Guyanas.svg|thumb|Kart di nò di Lanmérik di Sid ki ka montré étandou di réjyon-an di gwiyann-yan]]
* Gwiyann vénézwélyen (Bolivar)
* [[Gwiyannan]]
* [[Sourinanm]]
* '''Lagwiyann'''
* [[Lanmanpa]]
* [[Plato dé Gwiyann]]
=== Létimoloji ===
Kou rounlo non di zandrwè annan Lagwiyann, non ''Lagwiyann'' ka vini di roun lanng nativ anméririken. Li ka signifyé « latè ké dilo ki abondan » an lanng arawakyen.
=== Non ofisyèl ===
Non ofisyèl-a di réjyon-an sa « Lagwiyann ».
« Gwiyann » sa rounso itilizé pou palé di ansyen kolonni-ya oben di plato dé Gwiyann.
Istorikman, i té ka ègzisté plizyò Gwiyann :
* Gwiyann britannik ([[Gwiyannan]])
* Gwiyann èspangnòl (Gwiyann vénézwélyen ké Guayana Esequiba)
* Gwiyann néyèrlandé ([[Sourinanm]])
* Gwiyann potidjé ([[Lanmanpa]])
Gwiyann-yan ka entégré yékò annan plato dé Gwiyann, oun ansanm jéyografik ki délimité bò nò épi bò lwès-a ké flòv Lorennòk annan Vénézwéla, bò nò épi lwès-a ké [[loséyan Atlantik]], bò sid épi lwès ké [[Brézil]], Ryo Négro épi [[Lanmanzonn (flòv)|Lanmanzonn]] jouk so bouchou.
=== Kod ===
Lagwiyann gen kou kod :
* GUF, annan nòrm-an ISO 3166-1 (lis di kod dé péy) ;
* [[.gf]], soulon non-yan di donmenn entèrnèt ;
* F-O, soulon lis-a dé préfigs OACI limatrikilasyon laéronnèf-ya ;
* GF, soulon nòrm-an ISO 3166-1, kod alpha-2 ;
* SO, soulon lis-a dé préfigs di kod OACI laéropò.
* 973, kou kod pòstal é kou liméro di départman.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Guyane map-fr.svg|thumb|250px|Kart jéyografik di Lagwiyann.]]
=== Sitchwasyon ===
Lagwiyann sa frontalyé ké [[Brézil]] asou 730 km épi ké [[Sourinanm|Sirinanm]] asou 510 km, ki ka fè di Brézil péy-a ki gangnen pi gran frontchè térès ké [[Lafrans]] (Sourinnam sa sizyenm). Li ka posédé oun klima ékwatoryal é sa ésansyèlman kouvri ké roun vas danbwa imid tropikal ki bòdé di mangròv bò lanmè. So sousòl konstitchwé di roun boukliyé di ròch ansyen, rich an latérit, pov é asid, ki ka fòrmen roun rélyèf ki parsimen ké insèlbèrg é antayé ké rézo di flòv ké larivyè. Dannyé-ya sa prensipal zaks di sirkilasyon dipi ounlo syèk oben menm patché milénèr. Yé ka konstitchwé 7 basen flivyal, 953 mas dilo é sa alimanté pa 2,5 a 4 m di présipitasyon anniyèl<ref>[BRGM (2011), article ''En Guyane BRGM aide à planifier les ressources en eau'', [Lien brisé|url=http://www.brgm.fr/pv_obj_cache/pv_obj_id_33B32496462DAF969F5BCA98B5D46F61298C2E00/filename/georama_25.pdf|titre= Géorama] n°25, page 4 du PDF (an fransè)</ref>.
=== Topografi ===
Rélyèf di Lagwiyann modlé sokò ké roun sòk ansyen ki bòdé ké roun plenn litoral. Ésansyèl di réjyon-an gen oun altitid ki konprann ant 100 é 200 mèt, sign di roun trè ansyen lévolisyon mòrfolojik é jéyomòrfolojik sa ki ka rézilté féblès-a di kontras topografik-ya.
Dé gran réjyon topografik sa distengé :
* Plenn kotchè oben « latè bas » ki étann asou tchèk dizenn di kilonmèt dipi frontchè maritim. Li ka rouprézanté anviron 450 000 ta ki roukouvri di Marékaj ké Savann. A roun plenn alivyal, plizoumwen inondab ké roun altitid ki pi souvan enfèryò a 30 mèt ;
* Latè Rot ki ka dévlopé asou plato dé Gwiyann é ka rouprézanté bò di 95 % di téritwè. Labsans di mouvman tèktonnik dipi lè primèr ké roun lérozyon enpòrtan ki li té sibi, èskilté fòrm-yab di patché rélyèf. Pli enpòrtan é karaktéristik, a roun kolin konvèks ki kalifyé di ''dimi zoranj'', ki grosyèrman sirkilèr, Rot di plizyò dizenn di mèt ké roun djanmèt sipèryò o kilonmèt-ya. ''Dimi zoranj''-ya, ki prézan an gran nonm, ka bay latè-ya roun laspè di roun lanmè di kolin.
=== Klima ===
Lagwiyann ka posédé oun klima ékwatoryal imid ; tanpératir mwéyenn sa di 25.5°C.
[[Kayenn]] konnèt oun sézon imid di désanm jouk jwiyé ké roun péryòd ki pi sèk pannan rès-a di lannen<ref>http://www.meteofrance.com/climat/outremer/cayenne/97302005/normales</ref>.
=== Larmatir irben ===
Lis dé koumin ki pi péplé-a (popilasyon minisipal légal 2014, an vigò di 1é janvyé 2017)<ref>[https://www.insee.fr/fr/statistiques/2525755?sommaire=2525768 Insee - Populations légales 2014 en Guyane, en vigueur à compter du 1er janvier 2017]</ref>.
* [[Kayenn]] : 55 817 zabitan
* [[Sen-Laurent-di-Maronni]] : 44 169 zabitan
* [[Matouri]] : 31 934 zabitan
* [[Kourou]] : 25 868 zabitan
* [[Rémir-Monjoli]] : 21787 zabitan
* [[Makouya]] : 11 209 zabitan
* [[Maripasoula]] : 10 984 zabitan
* [[Mannan]] : 9 916 zabitan
* [[Apatou]] : 8 040 zabitan
* [[Gransanti]] : 6 656 zabitan
* [[Papaychton]] : 6 572 zabitan
* [[Senjòrj]] : 3 960 zabitan
* [[Roura]] : 3537 zabitan
* [[Sennmari]] : 2984 zabitan
=== Frontchè ===
Annan sid lwès-a, atè triyanng-an di Itanni Marwini, oun téritwè di 6 000 km² sa rouvandiké pa [[Sourinanm]]-an dipi 1885.
== Lanvironnman ké patrimwenn natirèl ==
[[Fiché:Amazonie jt01.png|300px|thumb|left|Wè aéryen di Danbwa anmazonyen.]]
[[Fiché:Ilesaintjoseph.JPG|thumb|Zilé Sen Joseph wè dipi zilé Rwèyèl-a.]]
[[Fiché:Chutes Voltaire.jpg|thumb|Chit Voltaire atè Sen-Laurent-di-Maroni.]]
Sa départman ka klasé sokò parmi pi rich-ya di monn an matchè di byodivèrsité an zannimo ké véjétal.
Danbwa Lagwiyann sa roun danbwa primèr ké roun trè rot nivèl di byodivèrsité (''hot-spot'' parmi pi rich-ya annan monn-an), protéjé ké roun tout nouvèl Park nasyonal ké sis rézèrv natirèl. Linyon entèrnasyonnal pou konsèrvasyon-an di lannatir-a ké Linyon éropéyen (LE) ka roukoumandé zéfò partikilyé di protèksyon<ref>[http://www.uicn.fr/Biodiversite-outre-mer-2003.html Synthèse : biodiversité et conservation outre-mer] [UICN, 2008]</ref>.
Danbwa imid di Lagwiyann ka paradòksalman épannwi sokò asou roun dé sòl ki parmi pi pov di monn, an azòt, an potasyonm, an fòsfò é an matchè òrgannik. Pou sa rézon, é pas sa zonn toujou konsèrvé dé réfij pou tout lèspès-ya lò dé péryòd sèk oben di glasasyon térès-a, sa danbwa ka abrité lékosistenm inik ki ka rété parmi pi rich-ya é pi frajil-ya di monn : danbwa tropikal primèr tré ansyen, mangròv, savann, insèlbèrg ké rounlo tip di zonn imid.
Lanmotché di byodivèrsité fransé-a sa atè Lagwiyann : 29 % dé plant, 55 % dé vèrtébré sipéryò (manmifè, zozo, pwéson…) é jouk 92 % dé zensek. Tou sala andan roun sèl départman di 86 504 km2. Oun park nasyonnal ké sis rézèrv natirèl ka òvré pou prézèrvasyon-an dé milyé é dé lèspès osi divèrs ki inik.
Laplaj-ya di rézèrv natirèl nasyonnal di Lanmanna, asou koumin di Awala-Yalimapo, annan lwès, ka konstitchwé pou toti marin-yan roun sit di pont ésèpsyonèl. A roun di pi enpòrtan an nivèl mondjal pou toti lit-ya. Pou rézèrv natirèl zilé di Gran Konnèktab, li ka abrité sèl kolonni di zozo maren ant Tobago ké Fernando de Noronha asou pli di 3000 km di litoral.
== Listwè ==
=== Nativ anmériken ké Éropéyen ===
Pronmyé tras arkéyolojik (potri, gravir roupès, poliswè…) di pèp nativ anmériken ant Loyapòk ké Maronni ka roumonté dipi Vè miléner anvan nou lè. Patché di yé sigsèsò annan menm zonn jéyografik ka apartni prensipalman o group lengwistik di Toupi Gwaranni-yan.
Nou ka èstimen ki jouk finisman di IIIè syèk, Nativ anmériken Arawak ké Palikou, orijinèr dé riv di [[Lanmanzonn (flòv)|Lanmanzonn]], ka enstalé yékò asou litoral gwiyannen. Yé swivi o VIIIè syèk pa Nativ anmériken-yan ki aplé Karayb oben Karib, Kalinya (Galibi) ké Wayannan.
Lakot di Lagwiyann sa roukonnèt pa Christophe Colomb an 1498. Malgré pataj di Monn Nòv ki organnizé an 1494 pa trété di Tordesillas ant Portigal ké Lèspangn, nasyon éropéyen-yan sa lorijin di rounlo tantativ di kolonnizasyon atè Lagwiyann dipi XVIe syèk-a.
Dipi 1503 ka koumansé pronmyé lenplantasyon fransé annan zonn di [[Kayenn]], swivi pa Annglé-ya Robert Baker (1562) ké osi Gaspard de Sotelle (1568-1573) ki ka enplanté pli di 120 fanmi èspangnòl annan Zilé Kayenn.
An 1604, kòlonni di Lagwiyann ka pran non di Lafrans ékinòksyal.
=== Katibaj ké tantativ di pèpman ===
[[Fiché:1656 Sanson Map of Guiana, Venezuela, and El Dorado - Geographicus - Guiane-sanson-1656.jpg|thumb|upright=1.2|Kart di Lagwiyann ki ka daté di 1656.]]
Si pronmyé tantativ enpòrtan di kolonnizasyon fransé ka daté di lannen-yan 1620, li souvan té kontré trafalga akoz di disansyon entèrn di kolon-yan, rapò moun-yan médjòk ké Nativ anmériken-yan, ké osi dourté dé kondisyon di lavi, notanman ké lafyèv jòrn<ref>[http://www.manioc.org/patrimon/FRA11121 ''La fièvre jaune à la Guyane avant 1902 et l'épidémie de 1902''] (an fransè)</ref>. Nasyon-yan di pèp Nativ anmériken-yan divèt fè fas ké roun enpòrtan to di mòrtalité, akoz dé lépidémi nouvèlman enpòrté di [[Lafrik]] ké [[Léròp]]-a.
Kolonnizasyon di Lagwiyann dabò ka fè travayé éropéyen-yan, « angajé-ya », égalman aplé « trannsis mwè »-ya pas yé yannen pa roun kontra di trwè lannen ké yé mèt. Sa kazi katibaj éropéyen, fot di volontèr, ké tré vit fika ranplasé pa roun sèrvitid di lorijin afriken, ki sa anplwayé annan bitasyon-yan (lésplwatasyon agrikòl) pou kiltir-a di prodjwi kolonnyal : souk, zépis, chokola ké kafé.
Kou annan ròt kolonbi fransé, katibaj-a an gran pati sa réji pa tèks-ya di Kod nwè (1685). Sa sosyété di bitasyon ka rété modèl ékonnonmik di Lagwiyann. Li sa aboli an 1794 annan tout kòlonni-ya, anvan Napoléyon Ié désidé rétabli'l an 1804 pou définitivman siprimen li pa dékrè 27 avril 1848-a, anba lenpilsyon abolisyonnis di Victor Schœlcher. Annan disparisyon-an di sa sistenm, sèrvil mété finisman ké sa lékonnonmi tradisyonnèl kòlonnyal.
Pou palyé finisman-an di sa sistenm ékonnonmik, ki té ka sèrvi pou dévlopé péyi-a, men soutou débarasé métropòl dé opozan politik répibliken é dé délenkan di drwè koumen, Ségon Lanpir-a désidé kréyé bangn atè Lagwiyann. Yé ka akéyi transpòrté, dépòrté épi égalman dé rélégé jouk an 1946. Annan lannen 1930, Établisman Pénitansyé Èspésyal, osi nonmen « bangn zannanmit-ya », sa enplanté annan Téritwè Inini-a. Péplé di opozan politik ké entélèktchwèl endochinwè, men osi ké piti délenkan, vòlò ké proksénèt, sa bangn-yan ké fika roun gran léchèk.
=== Lariyé bò dilò ===
An 1855, oun sit orifèr sa dékouvri annan Lès gwiyannen asou Laratay-a, roun afliyan di Laprouag. Annan Lwès, dilò sa ègstrè di larivyè Inini (Rot-Maronni). Koumansman-an di XXè syèk té marké pa roun lariyé bò'd lò, ké 10 000 sasò an aktivité, ki ka antrennen krwésans-a di koumèrs lokal souvan artifisyèl, ké arè dé dannyé aktivité agrikòl pa mank di lanmen-dòv.
An menm tan ki Larényon, Karékoura épi Lanmatinik, Lagwiyann ka divini oun départman fransé di lout-lanmè an 1946. Men dékolaj ékonnonmik ka pran tan vini akoz dé kou di prodiksyon ki élvé, di féblès nimérik di popilasyon, di dépandans koumèrsyal (lenpòrtasyon) vizavi di Lègzagonn ké mank di lenfrastriktir pi élémantèr-a : vwè di kouminikasyon, lékòl, sistenm di lasanté, krò.
=== Bangn ===
Sen-Laurent-di-Maroni, [[Kayenn]] ké zilé Djab té lyé-ya di dépòrtasyon pou kondannen-yan pou travay fòrsé di 1852 jouk 1946, asou désizyon di Napoléon III. Kaptenn Alfred Dreyfus té voyé an 1894.
Lagwiyann ka rété atò roun kolonni fransé jouk 19 mars 1946, koté li òbténi èstati di départman di lout-lanmè. [[Lafrans]] té ka antann dé déténi ki yé fika osi dé kolon. Men sa té oun léchèk, fronmitir di bangn-a té obténi, apré Ségon Lagèr mondjal, apré piblikasyon-an di 27 artik di Albert Londres é anba lenpilsyon di Gaston Monnerville. A an 1938 ki dannyé konvwé di bangna té voyé bò Lawiyann, men a rounso an 1945 ki Lasanblé nasyonnal konstitchwan désidé di rapatriyé sirvivan-yan ki té lé (pratikman yé tout roupati). Lopérasyon-an té douré lwit lannen.
=== Baz èspasyal éropéyen ===
[[Fiché:French Guiana CIA.gif|thumb|left|Lokalizasyon di lavil-ya di [[Kayenn]], Kourou, Sen-Laurent-di-Maronni, Senjòrj Loyapòk, Sayil.]]
[[Fiché:Ariane42P rocket.png|thumb|Lansò Ariane 4 annan [[Sant èspasyal gwiyannen]] atè [[Kourou]].]]
An 1964, jénéral di Gaulle désidé di konstrwi roun baz èspasyal atè Lagwiyann, ki dèstinen pou ranplasé baz saaryen-an ki sitchwé atè Laljéri, é pou dévlopé lékonnonmi gwiyannen-an. Pozisyon di sa départman sa priviléjyé, pròch di lékwatò ké roun larj louvriti asou loséyan. Sant èspasyal gwiyannen, dipi pronmyé lafizé-ya « Véronique », larjman dévlopé sokò ké lannen-yan. Dégra èspasyal di [[Léròp]]-a ké dé lansò kou Ariane 4 ké Ariane 5, ki ka roulévé oun véritab siksé mondjal<ref>[http://www.aeroplans.fr/Europespace/succes-cinquantieme-ariane5.html ''Succès pour la cinquantième Ariane 5 !''](an fransè)</ref>, <ref>[http://spatial.voila.net/dossiers/lanceurs/ariane.html ''Ariane'']</ref>, Sant èspasyal gwiyannen-an dévlopé osi Progranm Véga, ké roun baz di lansman Soyouz ki konstrwi bò Sennmari. An 2021, Lagwiyann ké asisté o lansman di nouvèl lafizé Ariane 6, projè dévlopé an 2014.
An 1982, lalwè di désantralizasyon ka antré an vigò é roun transfè di konpétans ka opéré bò di kolektivité téritoryal-ya ki ké divini aktò di dévlopman di Lagwiyann<ref>[http://www.cg973.fr/-Histoire- ''Un peu d’histoire... Une colonisation par tentatives successives'']</ref>.
=== Kriz sosyal di prentan 2017 ===
Finisman mars 2017, oun larj mouvman di manifèstasyon ké grèv té ka koumansé atè Lagwiyann é ka mennen dépalsman dé minis di entèryò é di lout-lanmè. Akò ki propozé pa gouvèlman té roufizé pa rouprézantan-yan dé manifèstan ké grévis-ya 2 avril<ref>[http://www.lemonde.fr/politique/article/2017/04/03/en-guyane-recit-d-une-negociation-dans-l-impasse_5104791_823448.html]</ref>.
== Ladministrasyon ==
=== Èstati jouridik ===
Lagwiyann sa roun réjyon administrativ don lapréfèktir-a sa [[Kayenn]]. Li ka konstitchwé ké Gwadloup é Labmatinik ki sitchwé annan Lézanti-a, départman fransé di Lanmérik-ya (DFA).
Lagwiyann ka éli roun lasanblé, réfren an di laprobasyon pa Gwiyannen-yan pannan roun référandonm ki té gen lyé 24 janvyé 2010<ref>Sa référandonm té rékéyi 57,49 % di répons positiv parmi soufraj èsprimen annan Lagwiyann (to-a di patisipasyon : 27,44 %) é 68,3 % atè Lanmatinik ([http://www.outre-mer.gouv.fr/?resultats-de-la-consultation-du-25-janvier-2010-en-guyane-et-en.html Résultats de la consultation du 25 janvier 2010 en Guyane et en Martinique], ministère de l'Outre-mer, 25 janvier 2010).</ref>, di fizyonnen konsèy réjyonnal ké konsèy jénéral an roun lasanblé inik oben roun « kolèktivité inik ».
Bò nivèl kouminal, i gangnen 22 koumin ki dirijé pa dé limè. Sèrten dé koumin, kou Maripasoula ké Kanmopi, gen dé sipèrfisi ki pi enpòrtan ki sèrten départman métropoliten. Diplis, sèrten koumin sa sibdivizé an vilaj ki sipèrvizé pa dé kaptenn.
Pa ayò, Lagwiyann sa rouprézanté o nivèl nasyonnal pa dé dépité.
Li sa osi pli gran dé nòv réjyon iltrapériférik di Linyon éropéyen.
Dipi 1é janvyé 2012, Lagwiyann ka posédé òkò so pròp kour di lapèl, ki té siprimen an 1947, ké so parkè jénéral. Di 1947 à 2012, dosyé-ya té trété pa kour di lapèl di Fòdifrans atè Lanmatinik, ki lwen di 2000 km di [[Kayenn]]. I ka ègzisté itou roun tribinal administratif ki konplètman otonnonm.
=== Senbòl ===
Logo di kolèktivité téritoryal di Lagwiyann sa sèl senbòl ofisyèl. Inité réjyonnal di jandanbri-a ka itilizé pou so linifòrm blazon-an di Kayenn.
Konsèy jénéral di Lagwiyann, ki disparèt an 2015, té adòpté an 2010 drapo di sendika UTG kou drapo di Lagwiyann.
[[Fiché:BlasonGuyane.svg|thumb|110px|Amwari di Lagwiyann|Blazon itilizé pa jandanbri-a.]]
[[Fiché:Flag of French Guiana.svg|thumb|Drapo di UTG <small>(Adòpté kou drapo pa konsèy jénéral an 2010, konsèy jénéral pa ka ègzisté ankò dipi 2015).</small>]]
=== Politik ===
I gen trwè tandans politik annan Lagwiyann. Dé prensipal fòs politik-ya ki ka rété, kou annan tout [[Lafrans]], drèt lwèyèlis-a, ki rouprézanté pa ''Républicains''-yan ké gòch lwèyèlis-a, ki rouprézanté pa pati sosyalis gwiyannen (PSG), fòs démokratik-ya di Lagwiyann (FDG), pati sosyalis (PS) épi Léròp Lékoloji Vèrt. Anfen, trwézyenm tandans politik a èstrenm-gòch endépandan ki rouprézanté pa mouvman-an di dékolonnizasyon é di lémansipasyon sosyal (MDLS) ké Walwari pati radikal gòch (PRG).
=== Jéyopolitik ===
Dipi 1é òktòb 2013, koumandan dé fòs larmé atè Lagwiyàn sa jénéral di divizyon aéryen Philippe ADAM<ref>[http://www.defense.gouv.fr/ema/forces-prepositionnees/guyane/actualites/fag-passation-de-commandement-en-guyane État-major des armées - FAG : passation de commandement en Guyane] (an fransé)</ref>. Lagwiyann gen 2800 militèr.
Fòrmasyon militèr annan Lagwiyann :
* 3è réjiman étranjé di lenfantri (REI) di Kourou (Léjyon étranjé)
* 9è réjiman di lenfantri maren (RIMa) di [[Kayenn]], atè Lanmadlenn.
* RSMAGy Réjiman di sèrvis militèr adapté di Lagwiyann ki sitchwé bò'd Sen Jan di Maronni, ké roun détachman atè Kayenn.
* Larmé di lè ki bazé bò'd baz aéryen 367 bò di laéropò Félix-Éboué.
* Marin nasyonnal ki bazé bò di baz naval di Dégra Kann.
* Oun détachman di brigad di sapò-ponpyé di Pari atè Kourou, ki ka asiré protèksyon-an di moun ké byen-yan di Sant èspasyal gwiyannen.
== Popilasyon ké sosyété ==
=== Démografi ===
Popilasyon-an di Lagwiyann sa di 252 338 zabitan an 2014<ref>[https://www.insee.fr/fr/statistiques/2525752?sommaire=2525768 Insee - Les populations légales millésimées 2014 entrent en vigueur le 1er janvier 2017], consulté le 1er avril 2017.</ref>, soulon data-ya di dannyé rousansman di Insee otantifyé ké roun dékrè. Sala sa an fòrt logmantasyon : li ké pouvé pasé à 424 000 zabitan an 2030, soulon Insee, si tandans-ya ki òbsèrvé di 1999 à 2009 té mentni sokò<ref>[http://www.insee.fr/fr/themes/document.asp?reg_id=25&ref_id=19468#cinq Barbara Gragnic, « La fécondité est le premier moteur de la croissance démographique en Guyane », dans ''Antianéchos'', n° 27, janvier 2013], consulté le 11 novembre 2016</ref>, an rézon di oun fò to di krwésans natirèl (i ganyen plis nésans ki désè) é anba léfè di roun limigrasyon ki enpòrtan ki ka vini di péy-ya ki pròch ([[Brézil]], [[Gwiyannan]], Ayiti<ref>''Être migrant et haïtien en Guyane'', Maud Laëthier, préface de Marie-José Holiver, 320p, Le regard de l’ethnologue n°26 ; éditions du comité des travaux historiques et scientifiques</ref>, [[Sourinanm]]). A départman fransé-a ki mwen danséman péplé di Lafrans (3 hab./km²).
=== Popilasyon atchwèl ===
[[Fiché:Kalina.png|thumb|Lokalizasyon jéyografik di pèp Kalinya-ya atè Lagwiyann.]]
Zabitan-yan di Lagwiyann sa aplé Gwiyannen. A pou pa konfann ké Gwiyannyen-yan ki sa zabitan-yan di [[Gwiyannan]].
Popilasyon sa atchwèlman rougroupé annan déztrwè koumin asou litoral, lonng di RN 1 (bann litoral) é òbò di gran flòv-ya é di yé lèstchwè. Soso kouminoté ka koègzisté<ref name="outre-mer.gouv.fr">http://www.outre-mer.gouv.fr/?-la-guyane-.html Ministère de l'outre-mer - Présentation - Guyane]</ref>, ka vinni di 80 péyi, ké jodla oun karantenn di nasyonalité, don (an 2006) :
* Kriyòl gwiyannen (anviron 40 % di popilasyon).
* Désandan Nègmaron, ki aplé « Bouchinenngé » (Sanmaka, Panmaka, Aloukou, Djouka, Kwinti ké Mataway).
* Nativ anmériken réparti an sis zétni (Lòkonnon ké Palikou ki sa di lanng arawakyen, Kalinya, Wayannan ki sa di lanng karib, Wayanmpi ké Téko ki sa di lanng toupi).
* Monng-yan, orijinèr di Lazi, rivé 6 sèptanm 1977, ka rouprézanté anviron 2 000 moun ki rougroupé annan koumin-yan di Roura (vilaj di Kakao ké Mannan (vilaj di Javouhey).
* Fransé-ya, orijinèr di Lafrans métropoliten ka rouprézanté atchwèlman anviron 12 % di popilasyon-an.
* Ròt popilasyon étranjé([[Lachin|Chinwè]], Libannen, [[Brézil]]yen, Aysyen, [[Sourinanm]]en, [[Gwiyannan|Gwiyannyen]], Endoustanni, Janvannen di Sirinanm, Laosyen, Sentlisyen, etc.) Ka rouprézanté anviron 40 % di popilasyon-an di Lagwiyann.
=== Rélijyon ===
[[Fiché:Cathédralestsauveur.jpg|thumb|Katédral di Kayenn.]]
[[Fiché:Cayenne cathédrale int 2013.jpg|thumb|Andidan katédral-a.|240x217px]]
Lagwiyann ka fè pati di Lafrans é sa roun départéman fransé, men ka bénéfisyé di roun réjim partikilyé : lalwè di 1905 asou séparasyon-an di Légliz é di Léta sa toujou pa apliké annan Lagwiyann ki ka rété sou réjim di lòrdonans rwèyèl di Charles X di 27 out 1828<ref>Caroline Sägesser, ''Le financement public des cultes en France et en Belgique : des principes aux accommodements'', in François Foret (éd.), Politique et religion en France et en Belgique, éditions de l’ULB, 2009, [https://dipot.ulb.ac.be/dspace/bitstream/2013/101950/1/15%20SAGESSER%20POLITIQUE%20ET%20RELIGION.pdf pages 91 à 105]</ref> : klèrjé katolik, é li sèl, sa salaryé pa ka jénéral<ref name="circulaire du 25 août 2011">[http://circulaire.legifrance.gouv.fr/pdf/2011/09/cir_33816.pdf Circulaire du 25 août 2011 (NOR/IOC/D/11/21265C) relative a la réglementation des cultes outre-mer]</ref>. Ensi, 27 prêt sa réminéré pa oun budget di 800 000 €<ref>Voir [http://www.rfi.fr/actufr/articles/050/article_4806.asp cet article] de Frédéric Farine sur le site de RFI</ref>.
Pou sa ki konsèrnen rélijyon-an, Gwiyannen ka raproché sokò di pèp di Lanmérik laten-yan. Koté [[kriyòl]]-ya di Lagwiyann, pratik-a di rélijyon katolik sa di lonng dat abité di krwéyans popilèr ki ka admèt oun katolisism ki pirman latino-anmériken. Pannan listwè kolonnyal, rélijyozité di Kriyòl-ya té pwizé roulo di so trè annan pésonnalité katolik ki té idé andan fondasyon-an di kolonni-a kou sò Anne-Marie Javouhey. Résèpsyon-an dé sakréman, pratik-a di lapriyè, dévosyon-an pou sèrten sen, rit finérèr-ya, lafèt di Sen Lèspri asou Laprouag sa koloré di krwéyans ki vini ké syèk-ya.
=== Èspò ===
[[Fiché:Kevin Seraphin Wizards.jpg|thumb|left|Kevin Seraphin, ansyen jouwò di NBA]]
[[Fiché:Baduel Stadium (15476357808).jpg|thumb|Èstad Georges-Chaumet atè [[Kayenn]].]]
Èspò-a ki pi popilèr atè Lagwiyann sa foutbòl, answit ka vini baskètbòl, siklism oben òkò annbal, néyanmwen i ka ègzisté annan départman tchèk, klòb di kannoé, di jido, di aykido, di lèskrim, di lékitasyon, di ranm épi di volébol.
=== Lar marsyal ===
Lagwiyann gen kou lar marsyal Djokan-an, oun disiplin ki wè jou grémési pratik gèryèr-ya di Nativ anmériken, Bouchinenngé ké [[Kriyòl Gwiyannen]]-yan.
== Kiltir ké patrimwenn ==
=== Fèstivité ===
[[Fiché:Défilé2007.jpg|thumb|Défilé di [[Kannaval]] annan lari Kayenn an 2007.]]
[[Fiché:Carnavalcayenne1.jpg|thumb|Défilé di kannaval annan lari [[Kayenn]] an 2006.]]
kannaval-a sa roun di pentenng-yan ki enpòrtan di Lagwiyann. Li ka déroulé sokò, laprenmidi-ya di dimanch, ant Lépifanni an koumansman di mwè di janvyé ké Mèrkrédi dé sann an févriyé oben mars. Group-ya sa dégizé soulon tématik di lannen, yé ka défilé òbò dé char ki dékoré, annan ritm dé pèrkisyon é dé kwiv. Préparasyon-an dé group ka douré tchèk mwè anvan kannaval-a. Group-ya ka défilé divan dtchèk milyé di èspèktatò ki ka anmizé yékò asou trotwè-ya ké graden-yan ki anménajé pou lokazyon.
Lò lannwit ka koumansé tonbé, [[touloulou]]-ya ka randé yékò ofon dansinng-yan.
Déztrwè group brézilyen kou sa ki nou ka wè annan kannaval di Ryo, sa égalman aprésyé pou yé ritm ké yé konplé afriyolan. Kouminoté azyatik di Kayenn ka patisipé osi annan défilé ké so touch karaktéristik ké tchèk dragon ki yé ka mennen.
=== Lanng ===
[[Fiché:Kréyol Gwiyanè.png|thumb|left|Kriyòl Gwiyannen]]
[[Fransé]]-a sa [[lanng]] ofisyèl-a di Lagwiyann men patché ròt lanng lokal sa itilizé itou. Ségon lanng-an ki pi palé annan sosyété-a sa [[Kriyòl Gwiyannen]], oun lanng ké baz lègsikal fransé, annglé, èspangnòl, potidjé, lanng afriken ké lanng pèp nativ anmériken. Li wè jou bò XVIIe syèk ant katib afriken ké yé mèt fransé ki té ka tanté di kouminiké.
Sis lanng bouchi kondé (nègmaron-yan), ki palé pa Bouchinenngé Gwiyannen oben Sirinanmen : lanng Aloukou, sanmaka, panmaka, djouka, mataray ké kwenti.
Ròt lanng réjyonnal sa sis di sèt lanng di nativ anmériken-yan (arawak, palikou, kalinya, wayannan, wayanmpi, émériyon), san bliyé monng-an (lanng laosyen).
=== Gastronnonmi ===
[[Fiché:Comtesse, ("Kontès" en créole guyanais).jpg|thumb|left|Kontès]]
Pou pak Gwiyannen-yan ka manjé roun manjé tipik di Lagwiyann ki aplé bouyon wara.
Répa tradisyonnèl di maryaj di Gwiyannen-yan sa zariko rouj ké douri.
== Nòt ké référans ==
<references/>
== Wè osi ==
* [[Lis dé koumin di Lagwiyann]]
{{Lanmérik di Sid}}
[[Katégori:Lagwiyann| ]]
6lhdeqlhfsagc4cgf5pjlqg49s9wekh
Lagwiyàn
0
2039
9248
9247
2019-11-22T10:08:04Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT[[Lagwiyann]]
1tzznhifi7vzifz1wqmpuk52qhuwh8s
Lagèr
0
2040
9251
9250
2019-11-22T10:08:05Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Koeln_1945.jpg|thumb|Kològn an Almagn, 24 avril 1945, totalman détrwit pa bonbardman-yan.]]
'''Lagèr'''-a ka défini so kò kou roun léta di konfli armé ant plizyò group politik konstitchwé, kou dé Léta.
Léta-ya ka fè an téyori lagèr-a a ròt Léta, pa o endividi ni o fanmi ki ka konpozé yé. Ensi, lagèr-a sa défini kou roun ak diplomatik di dannyé rékour aprè iltim négosyasyon-yan.
Lagèr-ya é yé mwayen sa jouridikman soumiz à dé règ di lonnò ansyenn é taktikman admiz, lalwa-ya di lagèr-a, divini fonnman di drwè entèrnasyonal piblik.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
rc4qvrz7rmwb8f2btszbumuww0x7mkh
Lagèr di Koré
0
2041
9254
9253
2019-11-22T10:08:05Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Korean_War_Montage_2.png|thumb]]
'''Lagèr di Koré''' oposé, di 25 jen 1950 o 27 juillet 1953, Répiblik di Koré(Koré di Sid), soutni pa Nasyon ini (alò san rouprézantasyon-an di Répiblik popilèr di Lachin), à Répiblik popilèr démokratik di Koré(Koré di Nò), soutni pa Répiblik popilèr di Lachin ké Inyon sovyétik. Li ka rézilté di partisyon di Koré à swit-a di roun akò ant Alyé viktoryé di lagèr di Pasifik à finisman-an di Ségonn Lagèr mondjal-a. A roun dé pronmyé konfli enpòrtan di Lagèr frèt-a.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
aajs8qkh2mlcj0ounws44hqf3eb10lv
Lagèr frèt
0
2042
19551
19507
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
'''Lagèr frèt''' (1947-1991) (an anglé Cold War ; an ris Холодная война, Kholodnaïa voïna) sa non-an ki bay donné à konfrontasyon-an douran dézyenm lanmotché di xxe syèk ant Étazini ké IRSS é, di mannyè pli larj, ant démokrasi ògsidantal-a ké réjim kominis-ya. Li ka enstalé so kò progrésivman à partir di finisman-an di Ségonn Lagèr mondjal-a annan lannen-yan 1945 à 1947 é ka douré jouk chit-a dé réjim kominis an Éròp fen 1989, rapidman swivi di dislokasyon di IRSS an désanm 1991.
Si èsprésyon « Cold War » té jà itilizé an anglé, notaman pou dézigné sèrtenn politik d'Adolf Hitler an 1938, markè-palò britannik George Orwell sa krédité di té pronmyé ki anplwayé li annan kontèks-a di aprè-lagèr.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
8qdywx9hgzisb6gzwkgztkkbxk5c6so
Lagèr napoléonyenn
0
2043
18960
9260
2020-07-11T13:35:26Z
CommonsDelinker
24
Replacing Austerlitz-baron-Pascal.jpg with [[File:La_bataille_d'Austerlitz._2_decembre_1805_(François_Gérard).jpg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: Incorrect attribution).
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:La bataille d'Austerlitz. 2 decembre 1805 (François Gérard).jpg|thumb]]
'''Lagèr napoléonyenn'''-yan sa séri-a di lagèr ki té lyé lòské Napoléon té ka dirijé Lafrans. Yé sa an parti prolonjman dé lagèr-ya anjandré pa Révolisyon franséz di 1789, é ka douré pannan tout Pronmyé Anpir. I pa ka ègzisté di consensus asou yé pwen di dépar. Sèrten ka konsidéré ki yé koumansé lò jénéral Bonaparte ka pran pouvwar-a, an novanm 1799. Ròt ka prolonjé lagèr-ya di Révolisyon franséz jouk 1802, é ka èstimé ki déklarasyon di lagèr di Rwayom-Ini à Lafrans an 1803, aprè kourt péryòd di lapè ki ka swiv trété-a d'Amiens (1802), sa pwen di dépar dé lagèr napoléonyenn-yan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
h6vjibatucdppciyizh5wmtgeicqj8h
Laj di bronz
0
2044
9264
9263
2019-11-22T10:08:05Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Laj di bronz''' sa roun péryòd di protolistwè-a é di listwè-a karaktérizé pa roun izaj enpòrtan di métalirji-a di bron. Bronz-a sa non jénérik-a dé alyaj di kwiv é di éten. Jòdla, i sa admèt ki sa péryòd ka siksédé à laj di kwiv oben chalkolitik é ka présédé di fer, annan réjyon-yan di monn koté sa katégorizé sa pèrtinant. Kou pou ròt péryòd-ya di préistwè-a, limit kronolojik-ya di laj di bronz ka varyé konsidérabman soulon lè kiltirèl-a é soulon lè jéyografik-a konsidéré.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Istwè]]
s2g9d81ne44y6no4u2grjf1w647nctd
Laj di fer
0
2045
9268
9267
2019-11-22T10:08:05Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Celtic-roundhouse-1994.jpg|thumb|Roukonstitisyon di oun kaz di laj di fer.]]
'''Laj di fer''' sa roun péryòd kronolojik karaktérizé pa izaj-a di métalirji di fer é ka fè jénéralman swit à laj di bronz. Soupannan, limit kronolojik di laj di fer ka varyé konsidérabman soulon lè kiltirèl ké jéyografik konsidéré. Ensi ès nou pouvé konsidéré li kou apartnan à Préistwè-a, à Protolistwè-a oben Listwè-a soulon lè jéyografik-ya konsidéré.
Laj di fer ka koumansé bò'd 1100 anv. J.-K. annan monn méditéranéyen-an, bò'd 800 à 700 anv. J.-K. annan nò di Éròp-a é bò'd 500 anv. J.-K. an Afrik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Istwè]]
s4k4zas6y1v3snptxyww98ljonv0dc7
Laj di lò islamik
0
2046
18862
9274
2020-06-13T06:33:00Z
CommonsDelinker
24
Replacing 80525560_0eb2c1d54a_o.jpg with [[File:Alhambra-Granada-2003.jpg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: redirect linked from other project).
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Alhambra-Granada-2003.jpg|thumb|upright=1|Palè di Alhambra a Grénad (Espagn).]]
'''Laj dilò islamik''' sa tradisyonèlman daté ant milyé di viiie syèk é milyé di xiiie syèk. Douran sa péryòd, artis-ya, enjényò, éridi, powèt, filozòf, jéyograf ké komèrsan di monn islamik té fòrtman kontribiyé à agrikiltir-a, o lar, à ékonomi, à endistri-a, o drwè, à litératir-a, à navigasyon-an, à filozofi, o syans, à sosyoloji-a ké o tèknoloji. Sivilizasyon islamik, ki té ka apropriyé so kò dabò léritaj-a dé monn méditéranéyen, iranyen ké endjen antik, té ka dévlopé an lèspas di tchèk déséni à partir di 850 oun kiltir orijinal, inifyé pa lanng arab, koumansman-an ké rélijyon-an.
== Lyen ègstèrn ==
[[Katégori:Mwayen-Aj]]
f8rv7jdnb1zf9m81p3tefx2q8f1kdnn
Laj di pyèr
0
2047
9278
9277
2019-11-22T10:08:05Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Laj di pyèr''' sa péryòd-a di Préistwè douran lakèl moun-yan ka kréyé dé zouti an pyèr é ka métrizé difé-a.
Bwa-a ké zo-ya té itilizé mè pyèr-a, é notaman silèks-a, té travayé pou kréyé dé zouti ki ka koupé é dé zarm. « Laj di pyèr-a » sa atchwèlman oun ésprésyon dézwèt é nou ka préféré itilizé roun di so sibdivizyon : Paléyolitik, Mézolitik oben Néyolitik ; sa péryòd-ya di Préistwè-a sa yé-menm sibdivizé.
Limit kronolojik-ya di sa péryòd ka varyé soulon réjyon-an ki konsèrné é soulon kritèr ki nou ka rétni.
== Nòt ké référans ==
[[Katégori:Istwè]]
g05a8fdmje9g1zgijyxrbgel9oa22rl
Laj di sé Viking
0
2048
9282
9281
2019-11-22T10:08:06Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:VikingsCarte.png|thumb|Ègspansyon téritoryal skandinav pannan Laj dé Viking]]
'''Laj dé Viking''', oben '''lè viking''', sa roun non di péryòd défini soulon istoryografi tradisyonèl ant 793 é 1066 di nou lè an Skandinavi é an Anglétèr, swivan Laj di fer Jèrmanik (laj di Vendel an Swèd), mè soulon arkéyoloji li ka koumansé à laj di fer romen (en). Pannan sa péryòd, Vikings-yan, gèryé ké marchan skandinav, té piyé é ésploré oun grann parti di Éròp, sid-lwès di Azi, nò di Afrik é té atenn nò-lès di Amérik di Nò.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Mwayen-Aj]]
h8atp9w1r92vdzofyazpdo2gbehnbac
Lajan
0
2049
9286
9285
2019-11-22T10:08:06Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
== Métal ké dérivé ==
* Lajan-an sa roun kò senp métal é sirtou roun éléman chimik di senbòl Ag.
* lajan-an ka dézigné annan langaj kouran-an tout fòrm di lanmonnen. Aprè aparisyon-an di Éro-a, Lafrans-a pli té ka frapé pli di lanmonnen an lajan métal ; dipi 2008, li ka frapé di nouvèl dé pyès an lajan ki gen kour légal (les Semeuses de Joaquin Jimenez). Milyé-ya ékonomik ké finansyé ka rézèrvé non-an di lajan à lajan métal, ki ka itilizé pou lanmonnen-an di non-an lanmonnen.
== Koulò ==
Lajan ka dézigné oun koulò gri nét klè à trè klè, ki ka endjwi souvan oun lidé di briyans.
An éraldik, lajan-an ka dézigné blanng-an, ki lé di tout niyans di koulò blanch-a.
== Idronim ==
Larivyè-a di Lajan sa roun kour d'lo di Brétagn.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Ékonomi]]
39vkh67zglfu250xyipe12adlawtqeh
Lajan (chimi)
0
2050
9289
9288
2019-11-22T10:08:06Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:SilverUSGOV.jpg|thumb|Lajan natif.]]
'''Lajan'''-an sa éléman chimik-a di niméro atomik 47, di senbòl Ag.
Kò senp-a lajan sa roun métal ki présyé— alò pafwè aplé lajan métalik oben pli senpman lajan métal — don non-an ka dézigné osi an fransé annan langaj kouran-an pyès-ya é biyè di lanmonnen, é menm pa ègstansyon oun sèrtenn som « di lajan ». Soupannan, ékonomis-ya ka distengé, à diférans-a di langaj kouran-an, lajan métal-a oben rézèrv métalik di lanmonnen kou zouti di régilasyon dé échanj ékonomik. Fèb nivo-a dé rézèrv sa métan an ka fè roun matchè pnomyèr minéral kritik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
luqf9qbks940uz63vgxckodifr4ykzi
Lajistis
0
2051
9292
9291
2019-11-22T10:08:06Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Lajistis'''-a sa roun prensip filozofik, jouridik ké moral fondamantal an vèrti dilakèl aksyon moun-yan divèt fika sanksyoné oben rékonpansé an fonksyon di yé mérit o gadé di drwè, di moral-a, di vèrti-a oben ròt sours nòrmativ di konpòrtman. Kwaki lajistis-a sa roun prensip à pòrté inivèrsèl, jis-a ka aparèt pouvwar varyé an fonksyon di faktò kiltirèl. Lajistis-a sa roun idéyal souvan joujé fondamantal pou lavi sosyal-a ké sivilizasyon-an. Antan ki enstitisyon, san lyen nésésèr ké nosyon-an, li sa joujé fondamantal pou fè rèspèkté lalwa-ya di lotorité-a an plas, léjitim oben pa. Lajistis-a sa sansé pini kikonk ki pa ka rèspékté oun lalwa osen di so sosyété ké roun sanksyon ki gen pou lòbjèktif di li anprann lalwa-a ké pafwè di kontribiyé à réparasyon-an dé mal ki fè à otri, oun patrimwann privé oben komen oben à anvironnman-an.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
knd117uiyj58rmzya9y0lqgyoaz7c3i
Lak
0
2052
9297
9296
2019-11-22T10:08:06Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Columbine Lake Panorama (8090458406).jpg|thumb|Lak annan park nasyonnal di Sequoia ([[Létazini]]).]]
An limnoloji, oun '''lak''' sa, di mannyè jénéral, oun grann étandou di dilo antouré di latè, koté i ka sifi ki profondò-a, sipèrfisi-a, oben volim-an sa sifizan pou provoké roun dépo di sédiman é/oben oun stratifikasyon(oun sèl kondisyon ranpli ka sifi à bay li sa èstati).
Annan langaj kouran-an, lak-a sa roun konsèp ki asé flou ; non lokal-ya ki bay o plan di dilo pa popilasyon-an pa ka akòrdé so kò toujou o définisyon ofisyèl, épi a souvan grann tay-a oben oun grann profondò-a ki sa alò pran an kont.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lak]]
qp7h6g29hzfjoht3u98n8no1i44l6mg
Lak Baïkal
0
2053
9300
9299
2019-11-22T10:08:06Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Karte_baikal2.png|thumb|Kart di lak Baïkal.]]
'''Lak Baïkal''' (an ris : Озеро Байкал, Ozero Baïkal) sa roun lak sitchwé annan sid di Sibéri, an Risi oryantal. Li ka konstitchwé pi grann rézèrv di dilo dous likid asou sirfas di Latè. Transparans-a di so d'lo-ya ka pèrmèt oun vizibilité parfèt jouk à 40 mèt di profondò. I sa pafwè sirnonmen « Pèrl di Sibéri ». Pou so pronmyé zabitan, Bouryat-ya d'orijin e mongol, lak-a té roun lanmè ki sakré.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Lak]]
[[Katégori:Ris]]
t4psb1nylrdl0tots88ylymic52wx7w
Lak Victoria
0
2054
9304
9303
2019-11-22T10:08:06Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Lake_Victoria_composite_satellite_photo.jpg|thumb|Lak Victoria, apèrsou dipi lèspas.]]
'''Lak Victoria''', oben '''Nyanza''' (òkò aplé '''lak Ukéréoué''' — '''Ukerewe''' –, oben '''Nalubaale'''), sa pli gran lak d'Afrik é (soulon sours-ya) katriyenm oben dézyenm o monn an sipèrfisi ké 68 100 km2. Li divèt so non à ésploratò britannik Speke ki té an 1858 pronmyé Éropéyen à atenn li, é ki batizé li an lònò di renn Victoria. Sitchwé an Afrik di Lès, o tchò di roun zonn ki danséman péplé, li sa bòrdé pa Kenya o nò-lès, Ouganda o nò é o nò-lwès ké Tanzani o sid, sid-lwès é sidès.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Afrik]]
[[Katégori:Lak]]
plmih1yhst4ktedtx81q8rpegmdypq3
Lakolonbi
0
2055
19372
18384
2022-02-24T20:15:41Z
Milenioscuro
29
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Répiblik di Lakolonbi
| non lokal = República de Colombia (es)
| drapo = Flag_of_Colombia.svg
| armwari = Coat_of_arms_of_Colombia.svg
| kart = COL_orthographic_(San_Andr%C3%A9s_and_Providencia_special).svg
| lanng ofisyèl = Èspangnòl
| kapital = Bogota
| siperfisi total = 1 141 748
| jantilé = Kolonbyen
| popilasyon total = 49 100 000
| lannen = 2017
}}
'''Lakolonbi''', an fòrm lonng '''répiblik di Lakolonbi''' (an èspangnòl : Colombia oben República de Colombia) sa roun répiblik konstitisyonnèl initèr ki ka konprann 32 départman. Péy-a sa sitchwé annan Nò-Lwès di Lanmérik di Sid ; li sa bòdé à lwès pa loséyan Pasifik-a ké Pannanman, o nò pa lanmè-a dé Karayb, à lès pa Vénézwéla ké Brézil, o sid pa Lékwatò ké Pérou. Lakolonbi-a sa 26e pli gran péy-a pa so sipèrfisi ké 4e an Lanmérik di Sid. Ké pli di 49 milyon di zabitan, Kolonbi-a sa 28e péy-a ki pli péplé-a di monn é 2e di tout péy-ya di lanng èspangnòl apré Mègsik. Lakolonbi-a sa roun mwéyen pwisans, 4e pli gran lékonnonmi di Lanmérik laten, ké 3e an Lanmérik di Sid. Prodigsyon-an di kafé di flèr, di lémrod, di charbon é di pétròl ka fòrmen prensipal sègtò-a di lékonnonmi kolonbyen-an. Labank HSBC ka èstimen ki Lakolonbi ké pouvé fè pati dé pi gran lékonnonmi mondjal an 2050.
== Listwè ==
[[Fiché:Portrait_of_a_Man,_Said_to_be_Christopher_Columbus.jpg|thumb|Lakolonbi divèt so non à Kristòf Kolonb, « dékouvrò » di Lanmérik.]]
Kòlon èspangnòl-ya ka rivé annan sa réjyon òbò di 1500, yé ka trouvé dé tribi endijenn ki sa Chibchas (oben Muiscas) ké Tayronas, ki yé ka désimen é konkéri. Èspangnòl-a ka enplanté divèrs kòlonni, ki, plita, sa konvèrti an provens ki ka fondé Nouvèl-Grénad kou nwéyo an koumansman menm é, à pati di 1717, kou vis-rwèyèlté. Sala-a ka enkli divèrs provens ki té apartni jouk sa monman à jiridigsyon-an dé vis-rwèyèlté di Nouvèl-Lèspagn é di Pérou.
=== Lépok prékolonbyen ===
[[Fiché:Muisca_raft_Legend_of_El_Dorado_Offerings_of_gold.jpg|thumb|Rado an dilò di kiltir Muisca. Lorijin posib di léjann-an di Eldorado.]]
Vèstij arkéyolojik-ya kou sa-ya d'El Abra ka endiké ki lokipasyon di moun di atchwèl téritwè kolonbyen-an ka roumonté ant 11 000 é 20 000 anv. J.-K. Chimen-yan ki swivi pa pèpman fika varyé, kou ka an témwagné répartisyon-an dé diféran fanmi lengwistik ké dévlopman kiltirèl-a (péryòd paléyoendjen, arkayk é fòrmativ). So sitchwasyon jéyografik ka fè di li roun koulwè di popilasyon ant Mézolanmérik, Karayb, Zann-yan ké danbwa anmanzonnyen-an.
=== Kòlonnizasyon èspangnòl ===
[[Fiché:Cabo_de_la_Vela,_Colombia.jpg|thumb|A o kap di Vela ki pronmyé Èspangnòl-a, Alonso de Ojeda, ka dékouvri lakot-ya di Lakolonbi, an 1499.]]
[[Fiché:Ataque_Cartagena_de_Indias.jpg|thumb|Syèj di Kartajenn dé Lenn (1741).]]
Pronmyé kontak ant Éropéyen-yan ke atchwèl Lakolonbi te gen lyé à laswit-a di roun lèspédisyon ki koumandé pa Èspangnòl-a Alonso de Ojeda, ki mennen dipi pénensil-a di Guajira en 1499.
Douz lannen plita, Èspangnòl-ya té ka fondé Santa María la Antigua del Darién, yé pronmyé kòlonni asou kontinan anmériken-an épi, apré ki li ka ka konsolidé yé prézans annan zonn kotché-ya ké fondasyon-an di Santa Marta (1525) ké Kartajenn dé Lenn (1533), té ka koumansé lèsplorasyon-an dé réjyon entéryò, ké fondasyon-an di Popayán(1536) ké Bogota (1538).
== Jéyografi ==
[[Fiché:Mapa_de_Colombia_(topografía).svg|thumb|Topografi di Lakolonbi.]]
Lakolonbi-a sa divizé an senk Gran réjyon natirèl : Karayb, Pasifik, Zann, Lorénoki ké Lanmanzonni ; annan chaken di yé, konpozisyon étnik, lanng, nouriti ké lagtivité ékonnonmik-ya sa tré divèrsifyé.
Zonn-yan ki pli péplé-ya sa : zonn-yan dé Zann koté ka trouvé so kò lavil-ya ki pli enpòrtan, notanman Bogota, Medellín, Bucaramanga, Cúcuta, San Juan de Pasto, Manizales, Pereira, Neiva, Ibagué ké Tunja épi zonn-an di lakot nò-a : Karayb, koté ka trouvé so kò Barranquilla, Carthagène dé Lenn, Santa Marta, Sincelejo, Montería ké Valledupar(antrot). Trwézyenm lavil-a di péy, Cali, ka trouvé à frontchè-a dé zonn Pasifik ké anden.
=== Jéyografi fizik ===
==== Rélyèf ké jéyoloji ====
[[Fiché:Cocuy_Pico_Aguja_22.01.2009.jpg|thumb|Sierra Nevada del Cocuy.]]
Téritwè kolonbyen-an ka étann so kò asou roun larj pati di plak sid-anmériken, koté ka trouvé so kò laplipa dé latè ki émèrjé, plak karayb o nò ké plak di Nazca à lwès.
Lakolonbi-a sa travèrsé di sid-lwès o nò-lès pa kòrdiyèr dé Zann. À pati di Né di los Pastos, masif ki sitchwé à frontchè-a di Lékwatò-a, sala-a ka divizé so kò an trwè branch, kòrdiyèr Ògsidantal, Santral ké Oryantal.
== Kiltir ==
[[Fiché:Diadelasvelitas.jpg|thumb|Día de las Velitas(Jou dé piti bouji), roun dé lafèt tradisyonnèl atè Lakolonbi. A jou-a di louvriti-a di Lannwèl di péy.]]
Kiltir kolonbyen-an ka prézanté roun divèrsité dwèt à konfliyans-a di lenfliyans miltip annan listwè di péy : kiltir endijenn ki déja établi lò Èspangnòl-ya rivé, kiltir éropéyen-an (an partikilyé èspangnòl) ké kiltir afriken-yan ki enpòrté o kour di prosésis di kòlonnizasyon. Li ka patajé égalman sèrten tré fondanmantal ké ròt kiltir ispanno-anmériken, notanman o nivèl di rélijyon-an, di lanmizik-a, dé dans, dé varyan di lanng èspangnòl-a ki palé, ensi ki dé fèstivité oben ròt tradisyon.
== Kòd ==
Lakolonbi-a gen pou kòd :
* CO, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis-a dé kòd péy), kòd alpha-2,
* CO, soulon lis-a dé kòd entèrnasyonnal dé plak minéralojik,
* CO, soulon lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-2,
* COL, soulon lis-a dé kòd péy di CIO,
* COL, soulon lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-3,
* COL, soulon nòrm-an ISO 3166-1 alpha-3 (lis dé kòd péy),
* HK, soulon lis-a dé préfigs OACI di limatrikilasyon dé laéronnèf.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
{{Lanmérik di Sid}}
7hv9sta65n27hc3ubj569cjr3olk4y8
Lalfabé
0
2056
19671
19644
2022-07-29T20:13:46Z
Drummingman
2160
cross wiki vandalism
wikitext
text/x-wiki
{| style="float:right; margin: 0 0 1em 1em; text-align: right"
|----- align="center"
| width="24" | || width="24" | '''A''' || width="24" | '''B'''
| width="24" | '''C''' || width="24" | '''D'''
| width="24" |
|----- align="center"
| width="24" | '''E''' || width="24" | '''F'''
| width="24" | '''F'''
| width="24" | '''H''' || width="24" | '''I'''
| width="24" | '''J'''
|----- align="center"
| width="24" | '''K''' || width="24" | '''L'''
| width="24" | '''M'''
| width="24" | '''N''' || width="24" | '''O'''
| width="24" | '''P'''
|----- align="center"
| width="24" | '''Q''' || width="24" | '''R'''
| width="24" | '''S'''
| width="24" | '''T''' || width="24" | '''U'''
| width="24" | '''V'''
|----- align="center"
| || width="24" | '''W''' || width="24" | '''X'''
| width="24" | '''Y''' || width="24" | '''Z'''
|
|}
Roun '''lalfabé''' (di alpha é bêta, Dé pronmyer lèt di lalfabé grèk) sa roun sistèm di ékritir konstitchwé di roun ansanm di senbòl don chaken ka rouprézanté oun dé fonenm di roun [[lanng]].
== Entrodiksyon ==
Chaken dé senbòl, oben grafenm, sa osi aplé « lèt ». Annan ka-ya pli senp-ha chak lèt ka korèsponn à roun fonenm di lanng-an é envèrsman. Sèrtenn lèt pouvé rousouvri roun oben plizyò djakritik afen di étann stòk di grafèm-a si sala sa ensifizan pou noté son-yan di lanng oben pèrmèt di évité anbigité-ya. Di mennm mannyè-a, oun lalfabé pouvé fika étandou pa itilizasyon di digramm oben òkò di lèt siplémantèr.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lalfabé]]
crleyapnh1ym0s5qtlkrh6q1m60gs7f
Lalfabé arab
0
2057
19540
19523
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
'''Lalfabé arab'''-a sa roun abjad, ki lé di di roun sistenm di ékritir ki ka noté renk ki konsonn-yan. I ka konpòrté inisyalman 28 lèt é ka ékri so kò orizontalman di drèt à gòch. Divèrs lanng ki li ja sèrvi pou noté té bay lyé à di nonbréz adaptasyon di lalfabé arab-a à yé sistenm fonnolojik.
Li sa an léfè itilizé pou ékri, antrot, arab-a é dé lanng endo-éropéyenn (persan, kashmiri, sindhi, ourdou, kird).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lalfabé]]
g4b9pmx2d9f3qh32b1gqoubb9b465j9
Lalfabé grek
0
2058
9330
9329
2019-11-22T10:08:07Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Lalfabé grèk'''-a sa roun lalfabé bikaméral di vennkat lèt, prensipalman itilizé pou ékri lanng grèk-a dipi finisman-an di ixe oben koumansman-an di viiie syèk anv. J.-K. A pronmyé ké pli ansyen lalfabé, annan asépsyon-an ki pli rédjwit-a di sa mo, pas li ka noté chak vwayèl é konsonn ké roun grafenm ki séparé. Jòdla òkò, grèk modèrn-an ka itilizé sa lalfabé. Pa pasé-a, lèt-ya té sèrvi égalman pou nimérasyon grèk-a, dipi iie syèk-a anv. J.-K., mè chif arab-ya ka tann pou ranplasé yé an Lagrès. Dabò inikman ékri an kapital, lalfabé grèk progrésivman doté so kò di miskil épi di djakritik.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Lalfabé]]
0nz5jlvn9494zveh95ns9xybbz1c2zr
Lalfabé laten
0
2059
19688
19684
2022-07-29T20:14:58Z
Hasley
409
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
'''Lalfabé laten'''-an (oben lalfabé romen) sa roun lalfabé bikaméral ki ka konpòrté venn-sis lèt di baz, prensipalman itilizé pou ékri lanng-yan d'Éròp di Lwès-a, d'Éròp di Nò ké d'Éròp santral, ensi ki lanng-yan di nonbré péyi ki té èspozé à ron fòrt enfliyans éropéyenn, notaman atravè kolonizasyon éropéyenn-an dé Amérik, di Afrik-a é di Loséyani-a. A, an konkirans ké lalfabé sirilik-a é annan roun byen mwenn pa lalfabé grèk-a, sistenm-an d'ékritir pa défo annan monn ògsidantal-a.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Lalfabé]]
3vp7h7dsw4w68aom5yv8sw5eaxb26qx
Lalfabé sirilik
0
2060
9338
9337
2019-11-22T10:08:08Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Lalfabé sirilik'''-a (an bilgar ké masédonyen : кирилица ; an ris : кириллица ; an oukrényen : кирилиця ; an byéloris : кірыліца ; an rutèn/rusyn : кырилиця ; an sèrb : ћирилица ké ćirilica) sa roun lalfabé bikaméral di trant lèt, kréyé bò'd finisman-an di ixe syèk an Bilgar pa dé disip di frè Cyrille (pitèt Clément d'Ohrid, pronmyé archévèk di Bilgari-a), à partir di grèk annan so grafi onsyal ké di lalfabé glagolitik-a.
== Nòt ké référans ==
== Artik konnèks ==
[[Katégori:Lalfabé]]
oaxqem1n288qmhxiwz2ghm7tww5t91b
Lalin
0
2061
19332
19303
2022-02-03T05:07:03Z
Kwamikagami
865
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Lune-Nikon-600-F4 Luc Viatour.jpg|thumb|Foto di Lalin-an.]]
'''Lalin'''-an (senbòl astronomik : [[file:Moon decrescent symbol (fixed width).svg|16px|☾]]) sa inik satélit-a di Latè-a. Swivan dézignasyon sistématik-a dé satélit, Lalin-an aplé Latè I; soupannan an pratik sa fòrm pa sa itilizé. Li sa senkyenm pli gran satélit di Sistenm solèr, ké roun djamèt di 3 474 km. Distans mwayenn-an ki ka séparé Latè-a di Lalin-an sa di 381 500 km.
Lalin-an sa pronmyé ké sèl lòbjè ki pa térès ki vizité pa Wonm-an. Pronmyé-a ki maché asou'l sa astronot amériken-an Neil Armstrong 21 jwiyé 1969. Aprè li, onz ròt wonm té foulé sòl-a di Lalin-an, tout manm di program Apollo.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
s46aejohefur5gz30ljv8g2fhizbnc8
Laljéri
0
2062
18385
9363
2020-05-29T12:35:07Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Répiblik aljéryen démokratik ké popilèr
| non lokal = الجمهورية الجزائرية الديمقراطية الشعبية (ar)<br/>ⵜⴰⴳⴷⵓⴷⴰ ⵜⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵜ ⵜⴰⵎⴰⴳⴷⴰⵢⵜ ⵜⴰⵖⴻⵔⴼⴰⵏⵜ (ber)
| drapo = Flag_of_Algeria.svg
| armwari = Emblem of Algeria.svg
| kart = Algeria_(orthographic_projection).svg
| lanng ofisyèl = Arab (lanng nasyonnal é ofisyèl)<br/>Tanmazigt (lanng nasyonnal é ofisyèl)<br/>Arab aljéryen (lanng véyikilèr)<br/>Fransé (lingua franca)
| kapital = Laljèr
| siperfisi total = 2 381 741
| jantilé = Aljéryen
| popilasyon total = 44 200 000
| lannen = 2018
}}
'''Laljéri''' (prounonsé [al.ʒe.ˈʁi] ; an arab الجزائ (al-Jazā'ir) ; é arab aljéryen : الدزاير (Dzayer), الجازاير (Djazaïr oben Jazayr) oben لدزاير (Ldzayer) ; an tanmazigt ké tifinag ⴷⵣⴰⵢⵔ (Dzayr)) sa roun péy di [[Lafrik]] di Nò ki ka fè pati di Magrèb é, dipi 1962, roun Léta ki nonmen an fòrm lonng '''répiblik aljéryen démokratik ké popilèr''', abréjé an RADP (an arab الجمهورية الجزائرية الديمقراطية الشعبية ; an tanmazigt ⵜⴰⴳⴷⵓⴷⴰ ⵜⴰⵎⴻⴳⴷⴰⵢⵜ ⵜⴰⵖⴻⵔⴼⴰⵏⵜ ⵜⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵜ, Tagduda tamegdayt taɣerfant tadzayrit).
An 2018, popilasyon aljéryen-an sa di 42,2 milyon di zabitan. So kapital, Laljèr, lavil-a ki pli péplé-a di péy sa sitchwé annan Nò-a, asou litoral méditérannéyen. Ké roun sipèrfisi di 2 381 741 km2, a an menm tan pli gran péy-a di Lafrik, di monn arab é di basen méditerranéyen. Li ka patajé pli di 6 385 km di frontchè térès, ké Tinizi-a bò nòlès, Nijèr bò sid lès, Mali-a bò sid lwès, Moritanni-a ké Saaara ògsidantal bò lwès, épi anfen Maròk bò nòlwès.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Kabylie-neige.jpg|thumb|Montangn annéjé an Kabili.]]
[[Fiché:Tadrart_Rouge.jpg|thumb|La Tadrart Rouj atè Djannet.]]
Laljéri-a sa péy-a ki pi étandou di kontinan afriken, men osi di monn arab é di pourtour méditérannéyen, so pati sid ki ka rouprézanté roun fragsyon notab di Saaara.
=== Rélyèf ké péyzaj ===
==== Tell : plenn litoral ké chenn kotché ====
[[Fiché:AFRICA_Location_Algeria.png|thumb|Lokalizasyon jéyografik di Laljéri asou kontinan afriken-an.]]
Annan Nò-a di péy ké lonng di litoral méditérannéyen, ka étann sokò bann di Tell asou anviron 1 600 km, larj di 80 jouk 190 km. Li sa fòrmen di piti chenn di montangn : masif di Traras, mon di Tessala, Dahra, Djurdjura, masif di Titteri, Babors, mon-yan di Konstanten, anfen djebel Edough. Sa montangn-yan ka konstitchwé pati-a ki pli sèptantriyonnal-a di Latlas tellyen. Pwen kilminan-an di sa ansanm sa mon Lalla Khadîdja, annan sid-a di Djurdjura. Sa pik ka atenn 2 308 mèt di laltitid é sa roukouvri di lannèj pannan livè.
==== Latlas saaaryen ====
Latlas saaaryen ka prolonjé Rot Latlas maroken pa mon-yan di Ksour (2 236 mon djebel Aïssa), di djebel Amour (1 977 m bò Touilet Makna), di mon-yan di Ouled Naïl(1 577 m bò djebel Senalfa), di mon-yan di Zab (1 313 m bò djebel Mimouna), anfen pa Lorès annan so pati oryantal. Bò sid di Latlas saaaryen plizyò loazis ka konstitchwé sa ki nonmen « lapòrt di dézè ».
== Listwè ==
[[Fiché:Tomb_of_Massinissa_01.jpg|thumb|Mozolé di Masinisa.]]
[[Fiché:Mausol%C3%A9e_des_Rois_numides_dit_le_Medracen_-2.JPG|thumb|Medracen, atè Batna, roun di pli ansyen monnouman-yan di Laljéri (300 anv. J.-K.) ; i ka poté non-an di gangan-an di tout Bèrbèr-ya.]]
Laljéri-a, an rézon di so tradisyon di latè di lakéy ké miltip sivilizasyon ki travèrsé li, té érité di roun listwè ki rich toubonnman ki ka èsprimen sokò ké vèstij di lépòk ki varyé. A konran ki Lafrik, Lanméditérannen, Léròp ké Loryan ka marké di yé lenfliyans èspésifik chiminman istorik-a di Laljéri.
Pronmyé vèstij arkéyolojik ki notab sa di laj prélistorik é ka roumonté bò lépòk néyolitik, kou sa-ya di park nasyonnal di Tasili ki nou ka konsidéré kou mizé ké syèl louvri ki pi étandou annan monn-an.
== Kiltir ==
[[Fiché:Le_vieux_et_la_Mosqu%C3%A9e_Sidi_Boumediene.jpg|thumb|Mòské Sidi Boumediene atè Tlemcen.]]
Kiltir aljéryen-an sa tré rich, varyé é tré ansyen, chak réjyon, chak lavil oben lowazis ka konstitchwé roun lèspas kiltirèl partikilyé. Kabili, Aurès, l'Algérois, Rot plato, valé di Mzab, Gourara, Hoggar, Saoura, Loranni sa chaken dé réjyon ké dé partikilarité kiltirèl é pafwè lengwistik.
Pronmyé mannifèstasyon kiltirèl asou téritwè-a di Laljéri atchwèl sa vyé di milyé di lannen, tèl fasinan témwangnaj di lar ripès di Tasili n'Ajjer, é pa tout bèl lédifis ki érijé toupannan listwè di sa bèl péy, ki ka rivé ké lartizanna ki toujou tré prézan épi richisim. Lar aljéryen ka rouflété chapit-ya di listwè ki sa péy pasé ké diféran lenfliyans-ya ki li té gen.
== Kòd ==
Laljéri gen pou kòd :
* DA, soulon lis-a di préfigs di kòd OACI di laéropò ;
* 7T, soulon lis-a di préfigs OACI di limatrikilasyon di laéronnèf ;
* DZD, soulon kòd-a di lanmonnen (ISO 4217) ;
* DZ, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis di kòd péy), kòd alpha-2 ;
* DZA, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis di kòd péy), kòd alpha-3 ;
* AG, soulon lis-a di kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-2 ;
* ALG, annan lis-a di kòd péy di CIO ;
* DA, soulon lis-a di préfigs di kòd OACI di laéropò ;
* DZ, soulon lis-a di kòd entèrnasyonnal di plak minéralojik ;
* .dz, soulon lis-a di Entèrnèt TLD (Donmenn di pronmyé nivèl),
* DZA, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis di kòd péy), kòd alpha-3 ;
* DZA, soulon lis-a di kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-3 ;
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
cr6ehx7eqfoo704e3l19jqdz9ck4ot5
Lalwa
0
2063
9366
9365
2019-11-22T10:08:09Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Declaration of Human Rights.jpg|thumb|Déklarasyon di sé Drwa di Wonm é di Sitwayen fransèz, ki toujou gen oun valò konstitisyonèl an [[Lafrans]].]]
An drwa, '''lalwa''' (di laten lex, lejis, ki ka signifyé lalwa) sa roun règ jouridik souprêm, jénéral é empersonèl, ou ansanm ka formé dé tèl règ.
py8v0v3x1oc7ozfkcuf2pmalqpjfrnt
Lalwa di mouvman di Newton
0
2064
9370
9369
2019-11-22T10:08:09Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Newtons laws in latin.jpg|thumb|upright=1.25|Dé pronmyé lalwa-ya di Newton an laten anban édisyon orijinal di ''Philosophiae naturalis principia mathematica|Principia Mathematica'' di 1687.]]
'''Lalwa di mouvman di Newton''' té énonsé annan so ouvraj Philosophiae naturalis principia mathematica an 1687. A anfèt dé prensip ki à baz-a di grann téyori di Newton ki konsèrné mouvman-an dé kò, téyori ki nou ka nonmen jòdla mékanik newtonyenn oben òkò mékanik klasik. À sa lalwa jénéral di mouvman ki fondé an partikilyé asou di rélativité dé mouvman, Newton té ajouté lalwa di gravitasyon inivèrsèl-a ka pèrmèt d'entèrprété osi byen chit-a dé kò ki mouvman-an di Lalin-an otour di Latè-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
2txlbctgypugrfmvddm0nylcuikxsx8
Lamizik folk
0
2065
9374
9373
2019-11-22T10:08:09Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Lanmizik fòlk'''-a ka rougroupé oun varyété di janr mizikal ki émèrjé o koumansman di xxe syèk, asosyé à lanmizik tradisyonèl-a. O milyé di xxe syèk, konsidéré dabò kou roun anba-janr di soul-a, oun lanmizik fòlk popilèr ka évoliyé di lanmizik fòlk tradisyonèl. Sa prosédé ka atenn so pik di popilarité annan lannen-yan 1960. Sa nouvèl fòrm di lanmizik sa aplé « lanmizik fòlk » oben « lanmizik fòlk kontanporenn » oben « folk revival music » pou simyé diféransyé. Sa tip di fòlk ka enpliké égalman dé janr di fizyon kou folk rock, electric folk, ké ròt.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lamizik]]
pili3jaum2ssby2v0yy3k3js1njf4r9
Lamm (spiritchwalité)
0
2066
9377
9376
2019-11-22T10:08:09Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Lam'''-an (di laten anima, « souf, rèspirasyon ») sa prensip vital-a é èspiritchwèl, imanan oben transandan, ki ka animé kò-a di roun vivan (moun, zannimo, véjétal).
Rouprézantasyon senbolik-ya di lam-an sa nonbréz, ensi ki krwayans-ya à so sijè. Nou ka an trouvé annan laplipa dé sivilizasyon atravè dé konsèpsyon rélijyéz, filozofik, psikolojik oben popilèr. Tèrm-an « lam » sa souvan anplwayé kou sinonim di « lèspri ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
5bjf4l499q52dvhg7pq1xl8wu6a4za9
Lanatir
0
2067
9380
9379
2019-11-22T10:08:09Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Gold Creek Alaska Lake 0299.jpg|thumb|250px|''Gold Creek'' an Alaska.]]
[[Fiché:The Earth seen from Apollo 17.jpg|thumb|200px|Wé di planèt-a latè dipi lèspas (Apollo 17).]]
[[Fiché:Galunggung.jpg|thumb|200px]]
[[Fiché:Chaparral Supercell 2.JPG|thumb|200px|Séloul siklonik.]]
[[Fiché:Pediastrumboryanum.jpg|thumb|200px]]
[[Fiché:ChampiEnForet.jpg|thumb|200px|Andan lanatir.]]
[[Fiché:Farming near Klingerstown, Pennsylvania.jpg|thumb|200px]]
[[Fiché:Wilderbeest.jpg|thumb|200px|Lanatir sovaj.]]
'''Lanatir''' oben '''Natir'''-a sa polisémik (ki lé di ki li gen plizyò sans): konpozisyon-an ké matchè-a di roun kichoz (sa ki li sa, so lésans), lorijin-an é sa divini-a di roun kichoz, oben ansanm-an dé sistenm ké dé fénomenn natirèl.
O sans komen, natir-a ka rougroupé :
* anvironnman byofizik, labita-a ké milyé-ya ki natirèl (térès), akwatik oben maren ;
* ka prézèrvé (à fòrt natiralité) ké dégradé ;
* péyizaj sovaj-ya, péyizaj aménajé-ya ké altéré ;
* « fòs »-ya ké prensip fizik, jéyolojik, tèktonik, météyorolojik, byolojik, évolisyon-an ki ka konstitchwé linivèr-a é sa-ya ki ka animé ékosistenm-yan ké byosfè-a asou Latè-a ;
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
kcxyalc7zluglt2cm4jah92oscfwbjg
Langaj
0
2068
9385
9384
2019-11-22T10:08:09Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Langaj'''-a sa kapasité-a d'èsprimé oun pansé é di kominiké o mwayen di roun syistenm di sign (vokal, jèstchwèl, grafik, taktil, olfaktif, etc.) doté di roun sémantik, é pli souvan di oun sentaks — mè sa pa sistématik (kartografi sa roun lègzanp di langaj ki pa sentaksik). Langaj-a sa roun fakilté pròp à moun-an é à menm sistenm di kominikasyon. Frwi di roun akizisyon, lanng-an sa roun dé nonbréz manifèstasyon di langaj.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
77a8dtl2ivj2p5sknuxs516t48s7m2l
Langlétè
0
2069
18386
9400
2020-05-29T12:35:12Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Langlétè
| non lokal = England (en)
| drapo = Royal_Arms_of_England.svg
| armwari = Flag_of_England.svg
| kart = England_in_the_UK_and_Europe.svg
| lanng ofisyèl = [[Annglé]]</br>Kòrnik (réjyonnal)</br>Galwè (réjyonnal)
| kapital = Lonn
| siperfisi total = 130 395
| jantilé = annglé
| popilasyon total = 55 012 456
| lannen = 2014
}}
'''Langlétè'''-a (an annglé England [ˈɪŋɡlənd]) sa roun nasyon konstititiv di [[Rwéyonm-Ini]]. Li sa bòdé pa Lékòs bò nò ké péy di Gal bò lwès. So litoral sa antouré pa lanmè-a di Nò à lès, lanmè di Lirlann bò nòlwès, épi Lanmanch-a bò sid ki ka séparé li di Léròp kontinantal-a. So téritwè ka kouvri majorité-a di sant ké sid di zilé di Gran Britangn, é li ka enkli égalman roun santenn di ti zilé. So kapital sa Lonn ki sa pronmyé lè irben-an di Rwéyonm-Ini é, soulon kritèr-ya ki rétni, di Linyon éropéyen-an. Langlétè sa nasyon-an ki pi péplé-a di Rwéyonm-Ini ké 53 milyon di zabitan an 2011, sa ki ka rouprézanté 84 % di popilasyon britannik-a, é sa pli gran-an ké roun sipèrfisi di 131 760 km2. Non-an di « Langlétè » sa frékranman mé fosman anplwéyé, pa sinégdòk, pou déziyen Rwéyonm-Ini annan so ansanm.
== Jéyografi ==
=== Péyzaj ké lanvironnman ===
Dé tchè di Gran Britangn, bò sid ké sant, ka konstitchwé Langlétè, ensi ki tchèk zilé bò di larj-a kou zilé di Wight oben zilé Scilly. Nasyon konstititiv-a sa frontalyé ké dé ròt nasyon di Rwéyonm Ini — Lékòs bò nò ké Péy di Gal bò lwès —, é sa pli pròch di kontinan éropéyen ki tout ròt zilé britannik. Langlétè sa séparé di Lafrans pa roun koridò maritim di 34 kilonmèt, menm si tinèl-a anba Lanmanch ka yannen yé bò'd Folkestone. Langlétè ka posédé osi tchèk litoral asou lanmè di Lirlann, Lanmè di Nò ké Loséyan Atlantik-a.
Dégra-ya di Lonn, di Liverpool ké di Newcastle upon Tyne ka trouvé rèspègtivman yékò an bouchou-a di Tanmiz-a, di Mersey é di Tyne. Severn-an sa pli lonng larivyè di Langlétè, asou 354 kilonmèt. Li ka jité sokò annan kannal-a di Bristòl é sa sélèb pou so lanm di fon di pli di dé mèt di rotò (annan maskaré-a di Severn). Soupannan, pi lonng larivyè-a ki antchèrman atè Langlétè sa Tanmiz-a, lonng di 346 kilonmèt. I ganyen patché lak, pi gran-an ki fika Windermere annan byen nonmen-an Lake District.
=== Jéyoloji, topografi ké lidrografi ===
Pa tchèk kar di profondò di Lanmanch-a ki drésé pa tchèk sonna iltrapèrfègsyonnen, oun jigantèsk valé ofon di lanmè té pouvé fika roukonstitchwé an 3D, ki ka prézanté karagtéristik-ya di lérozyon-an ki dwèt pa lékoulman-an di flwid. Kataklism-an té prodjwi sokò i ganyen 400 000 lannen ké laswit-a di riptir-a di roun baraj natirèl ki ka ègzisté ant Douv ké Kalé. Lak glasyèr-a an anmon ki té ékoulé sokò ké roun débi sipéryò di roun milyon di mèt kib pa ségonn annan sa valé ki ka séparé zilé-a di kontinan. Oun ségon linondasyon té rouprodjwi i ganyen 160 000 lannen.
=== Lavil ===
Lavil-a ki pi péplé-a di Langlétè sa Lonn, kapital-a di Rwéyonm-Ini. Li sa swivi pa tchèk lavil ki ka dévlopé sokò bò XIXe syèk, lò di révolisyon endistriyèl-a : Manchester, Birmingham, Leeds ké Liverpool.
== Listwè ==
[[Fiché:Stonehenge_(sun).jpg|thumb|Stonehenge, roun monniman néyolitik.]]
=== Prélistwè ké Lantikité ===
Zo di moun-yan ki dékouvri atè Langlétè ki pli ansyen-yan gen pli di 700 000 lannen. Sa dékouvèrt di rès d’Homo erectus té fèt annan Norfolk ké Suffolk atchwèl. Homo sapiens rivé annan sa réjyon pou pronmyé fwè-a i gen anviron 35 000 lannen, men akoz di péryòd ké kondisyon difisil di dannyé péryòd glasyèr (ki konnèt annan sa réjyon anba non-an di glasasyon Devensian), yé ka fwi pou alé annan montangn-yan di Sid di Léròp. Sèl gran manmifè-ya kou manmout, bizon ké rinoséròs lennen ka rété.
=== Nésans di Langlétè ===
Northumbrie ké Mercie sa atò fòs-ya ki donminan. Toutfwè, apré konkèt vikinng-yan bò nò ké lès, ké lenpozisyon di Danelaw, ki-lé-di lalwè di Vikinng-yan, Wessex ka divini pronmyé rwéyonm annglé-a anba Alfred le Grand. Linifikasyon-an ka fè-a d'Édouard l'Ancien, lirwè-a di Wessex, ki asisté di so sò Æthelflæd, souvren di Mercie annan lannen-yan 910 : Lès Angli sa konki an 917, rwéyonm d'York an 918 men òkò roun fwè pédi an 919, Northumbrie an 918.
=== Lépòk kontanporen ===
Anba nouvèlman fòrmen Rwéyonm-an di Gran Britangn, Limyè annglé ké ékosé, ké Royal Society, ka prodjwi rounlo linovasyon an syans ké enjényéri. Sa ka pèrmèt bay Lanpir britannik-a di prospéré, pou divini pi gran-an di Listwè. 1é Révolisyon endistriyèl ka aparèt atè Langlétè, ki ka provoké profon chanjman sosyo ékonnonmik ké kiltirèl. Lagrikiltir-a ka endistriyalizé sokò, lizin-yan ké min-yan ka aparèt, tout kou rézo routché, férovyèr ké maritim, ki ka fasilité lèspansyon-an ké dévlopman-an di révolisyon endistriyèl-a.
== Popilasyon ké sosyété ==
=== Démografi ké limigrasyon ===
Ké pli di 53 milyon di zabitan, Langlétè sa di lwen nasyon konstititiv-a ki pli péplé-a di Rwéyonm-Ini, ké anviron 84 % di popilasyon total-a. Pou konparé, Langlétè-a ka posédé 4è pli gran nonm di zabitan annan Linyon éropéyen-an, ké 25e annan monn-an. Ké roun dansité di 422 zabitan an kilonmèt karé, a dézyenm téritwè ki pli danséman péplé-a di Linyon éropéyen-an, apré Malt.
=== Lanng ===
Kou so non ka sigjéré li, annglé-a sa istorikman lanng-an di Langlétè, é sa toujou lanng prensipal-a. A roun lanng endo éropéyen annan branch annglo frison di fanmi-a di lanng jèrmannik. Apré konkèt nòrman-an, vyé annglé-a sa konfinen annan klas sosyal popilèr, ké nòrman-an, laten ké annglo-nòrman ka siplanté li annan laristokrasi. Annglé-a ka itilizé lalfabé laten-an ké chif arab-ya kou sistenm di lékritir.
== Kiltir ==
=== Tchwizin ===
[[Fiché:Fish_%27n%27_Chips.jpg|thumb|Fish and chips ka fè pati di patrimwenn di tchwizin annglé-a.]]
Dipi koumansman-an di lépòk modèrn-an, nouritir-a di Langlétè té toujou fika karagtérizé pa so senplisité di apròch, lonnètté di so savò, ké patché ròt kalité-a ké prodjwi natirèl. Pannan Mwéyen Laj ké pannan Rounésans-a, tchwizin annglé-a té doté di roun ègsélan répitasyon, malgré roun déklen ki té koumansé pannan révolisyon endistriyèl-a ké labandon di latè ké lirbannizasyon krwasan di popilasyon-an.
=== Litératir, powézi ké filozofi ===
Pronmyé rotò annglé-ya ka ékri an laten, kou Bède le Vénérable ké Alcuin. Litératir vyé annglé ka fourni powenm épik Beowulf, Kronnik anglo sagson, ensi ki tchèk lékritir krétchen kou Judith, Limn di Cædmon ké rounlo ajyografi. Apré konkèt nòrman-an di Langlétè, laten-an ka sirvi parmi klas sosyal ki édiké, ensi ki annan litératir anglo nòrman.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ky0gipgpsl5wz97hyyzpmetciih7665
Lanlmangn
0
2070
19156
18387
2021-03-02T10:49:08Z
CommonsDelinker
24
Replacing Coat_of_Arms_of_Germany.svg with [[File:Coat_of_arms_of_Germany.svg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: file renamed).
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik fédéral di Lanlmangn
|non lokal = Bundesrepublik Deutschland (de)
|drapo = Flag of Germany.svg
|armwari = Coat of arms of Germany.svg
|kart = EU-Germany.svg
|lanng ofisyèl = [[Anlman]]
|kapital = Bèrlen
|siperfisi total = 357 340
|jantilé = Anlman
|popilasyon total = 82 800 000
|lannen = 2016
}}
'''Lanlmangn''', an fòrm lonng '''Répiblik fédéral di Lanlmangn''' ki abréjé an '''RFL''' (an anlman : Deutschland [ˈdɔɪ̯ʧlant] ; [fòrm lonng] Bundesrepublik Deutschland, [abréjé an] BRD), sa roun péy di [[Léròp]] santral, ki antouré pa lanmè-a di Nò, Dannmark ké lanmè Baltik o nò, pa Pòlògn ké Répiblik tchèk à lès, pa Lotrich é Laswis o sid, é pa [[Lafrans]], Ligsanbou, Bèljik ké Péy-Ba à lwès-a. Péy désantralizé é fédéral, Lanlmangn ka konté kat métropòl di pli di roun milyon di zabitan : kapital-a Bèrlen, ensi ki Hambourg, Munich épi Kòlògn. Syèj-a di gouvèlman sa sitchwé annan lavil-a di Bèrlen é annan lavil fédéral-a di Bonn. Lavil-a di Frangfò-asou-Main-an sa konsidéré kou kapital finansyé-a di Lanlmangn : a annan sa lavil ki ka trouvé so kò Labank santral éropéyen-an.
Lanng ofisyèl-a di péy sa anlman-an, so lanmonnen a léro-a, so déviz sa Einigkeit und Recht und Freiheit (« Linité é Drwè di Libèrté ») ké so drapo sa konstitchwé di trwè bann lorizontal o koulò nasyonnal di Lanlmangn : nwè, rouj ké dilò. So limn nasyonnal sa Das Deutschlandlied (an [[Kriyòl Gwiyannen|gwiyannen]] : « Chanté-a di Lanlmangn »).
== Létimoloji ==
O dépa, i té gen roun mo gotik Thiuda ki ka signifyé pèp. Li ganyen kou ladjègtif Thiudisk. Thiudisk té fika transfòrmen an Theodischus pa Ronmen-yan, épi an Teudischus. Thiudisk divini Diutisca an vyé rot anlman pou abouti à Deutsch an anlman modèrn oben Tysk annan lanng èskandinav-ya (koté Tyskland). An ansyen fransé, laten Theodiscus bay Thodesche, épi Tudesque.
Gwiyannen modèrn-an préféré mo Anlman-an(kou [[fransé]]-a Allemand) ki isou di laten Alamanni ki té ka déziyen pèp-a dé Anlanman. I égalman valab pa lègzanp, an potidjé (Alemão), an èspangnòl oben kastiyan (Alemán), é pou katalan-an (Alemanys). Italyen-an li, konsèrvé lorijin laten-an annan so ladjègtif Tedesco pou di Anlman.
Germany an annglé ka référé so kò Jèrmenn é Saksa an finnwè é an èstonnyen ka référé so kò o Sagson.
Annan lanng-yan dé pèp slav, non-an rouvoyé o flòv Niémen (Nemetskii, an ris) ki té ka séparé yé dé péplad jèrmannik, oben à ladjègtif-a ki ka signifyé « miyèt ».
An lanng chinwè ékri, non-an di Lanlmangn sa 德国 (Déguó). Isi, 德 (Dé) sa labrévyasyon-an di transkripsyon-an 德意志(Déyìzhì) di mo anlman deustch, é 国(Guó) ka signifyé « péy ».
== Listwè ==
Lontan donminen pa Lotrich annan kad-a di Sen-Lanpir ronmen jèrmannik (di 962 à 1806) épi di Konfédérasyon jèrmannik-a (di 1815 à 1866), an 1871, an finisman-an di lagèr franko-prisyen, divèrs Léta anlman-yan fika réyni annan roun Léta ki donminen pa Lapris-a, ki ka bay ensi nésans à Lanlmangn inifyé modèrn, nonmen égalman Dézyenm Reich oben Reich Wilhelminyen. Défèt anlman-an ki ka swiv Pronmyé Lagèr mondjal-a té ka provoké an 1918 lavennman-an di Répiblik-a, épi an 1933 sa-a di Trwézyenm Reich, lakèl té ka éfondré so kò an 1945 annan défèt-a di Ségon Lagèr mondjal-a. Dabò tchipé pa fòs armé-ya di so venkò, Lanlmangn fika séparé an Dé parti an 1949, ki ka fòrmen Répiblik fédéral di Lanlmangn (nonmen « Lanlmangn di Lwès ») é Repiblik démokratik anlman (nonmen « Lanlmangn di Lès »). Réynifikasyon-an gen lyé 3 ògtòb 1990, onz mwa apré chit-a di Limou di Bèrlen, ki té ka marké réynifikasyon popilèr-a. An 1990, so kapital ka viré divini Bèrlen.
=== Di Sen-Lanpir o prensipalté (~843-1806) ===
[[Fiché:Germanic_tribes_(750BC-1AD).png|thumb|Pèp jèrmannik-ya di 700 anv. J.-K. à 100 anv. J.-K..]]
Lengwistik-a ké tègs laten-yan ka montré nou ki mansyon-an di pèp jèrmannik ka roumonté à lépòk ronmen-an. Soupannan, istoryen-yan ka tandé yé kò pou trouvé lorijin-yan di roun téritwè anlman o partaj di Vèrden di 843. Louis le Germanique òbténi, lò di sa partaj, lès di lanpir karolenjyen-an, ki nonmen Fransi oryantal. A di Fransi oryantal-a ki sa isou Sen-Lanpir ronmen jèrmannik-a ki fondé pa Oton Ié, nonmen Gran-an (936-973). Sa lanpir anlman ka konprann, lout téritwè-a di atchwèl Lanlmangn, Litali di nò é Labourgògn. Dipi so fondasyon, sa nouvèl lanpir sa antravé pa tibout-a di lenstitisyon asou lakèl-ya lanprò-a pwé asiz so lotorité ké féblès-a dé rouvini, lanprò-ya ki ka dispozé ki di yé pròp donmenn pou finansé yé politik. Sistenm-an di lélègsyon di lanprò-a pa prens-élègtò-ya ka kondjwi souvan à afébli pouvwè-a di monnark. Tradisyonnèlman, lanprò-a ki éli té ka antrouprann roun vwayaj atè Ronm pou fika kouronnen pa lipap-a.
=== Dipi réynifikasyon-an an 1990 ===
[[Fiché:Tratado_de_Lisboa_13_12_2007_(10).jpg|thumb|Trété-a di Lisbonn, 2007.]]
Di 1991 à 2000, 150 bilyon di DM té envèsti chak lannen à Lès-a di Lanlmangn san parvini à soti sa réjyon di lakriz, mé dé réfòrm an profondò sa antrouprann annan Dé parti-ya di Lanlmangn annan lannen-yan 1990, afen di ensité péy-a à fika pli konpétitif, an partikilyé sa-a di Sistenm di routrèt an Lanlmangn. Di 1998 à lotonm 2005, gouvèlman anlman-an sa dirijé pa Gerhard Schröder, di SPD (Parti social-démocrate). Les ékolojis di parti Die Grünen ka partisipé à roun gouvèlman di kowalisyon. Apré lélègsyon léjislativ-ya ki antisipé di 2005, chansélyé krétchen démokrat-a Angela Merkel ka dirijé roun gouvèlman ki bazé asou roun « gran kowalisyon » ki ka rougroupé sa fwè CDU-a (é so branch bavarwè CSU-a) ké SPD-a. Dipi 2009, menm-an Angela Merkel sa à kabèch-a di roun kowalisyon « nwè-jòrn » ant CDU-a é libéral-ya di FDP anvan di fòrmen roun nouvèl « gran kowalisyon » apré lélègsyon fédéral-ya an 2013.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Deutschland_topo.jpg|thumb|Kart dé rélyèf é prensipal gran lavil di Lanlmangn.]]
Nò-a sa tchipé pa plenn-an di Léròp di Nò, ki fòrmen pa glasyasyon-yan di katèrnèr, o péyzaj ki fòrtman diféransyé, sant-a pa dé montangn ansyen di laltitid ki pa tré élvé, sid-a pa roun basen sédimantè é pa masif alpen-an. Sa péy, ki bòdé o nò-lwès pa lanmè di Nò é o nò-lès pa lanmè Baltik-a, ka tchipé oun laplas santral annan Linyon éropéyen-an pa so sitchwasyon, so pwisans démografik, endistriyèl é koumèrsyal. Oun gran parti di Lanlmangn ògsidantal ka fè parti di Léròp rhénane, réjyon-an ki pli dinanmik-a di Léròp é roun dé pli dinanmik di monn.
Réynifikasyon-an di 1990 chanjé lòrgannizasyon entèrnasyonnal-a di lèspas anlman-an. Lèspas rhénan ka rété soupannan tchò-a di Lanlmangn ké lags ki pli frékanté-a, osi byen asou plan ékonnonmik-a ki asou plan démografik-a malgré nésésèr mitasyon-an di Ruhr. Frangfò é konnirbasyon di Réjyon Rhin-Main ka kontinwé di jwé so ròl di kapital finansyé di péy.
[[Fiché:Allemagne_carte_g%C3%A9n%C3%A9rale.png|thumb|Kart di Lanlmangn-an.]]
=== Téritwè ===
[[Fiché:SchengenGrenzeBayern-Tirol.jpg|thumb|Frontchè Schengen.]]
Lanlmangn-an konnèt dé chanjman téritoryal sigsésif o xxe syèk. Défèt-a di 1918 sonnen glas-a di Lanpir anlman-an. Trété-a di Versailles di 1919 ki ka larélé problenm-an di Lanlmangn ka fè pasé sipèrfisi-a di Lanlmangn di 540 848 km2 à 468 776 km2. Sala-a sa anpité di Lalzas-Moselle, di Nò di Schleswig é d'Eupen épi di Malmedy. Di plis, pou pèrmèt à Pòlògn-an di ganyen agsé-a à lanmè-a, Pris-Oryantal sa séparé di lirès di Lanlmangn pa koridò-a di Dantzig.
== Popilasyon ké sosyété ==
=== Démografi ===
Lanlmangn sa péplé di 82,8 millions di zabitan an désanm 2016, don 8,7 milyon di étranjé. Ké so 232 zabitan pa km2, Lanlmangn-an sa roun dé péy ki pli danséman péplé-ya di Léròp (apré Péy-Ba, Bèljik ké Rwéyonm-Ini). A péy-a ki pli péplé-a di Linyon éropéyen-an. Lwès-a di péy ka rété pli péplé ki Lès-a. Annéfè, nou ka kontré di enpòrtan konsantrasyon irben à Lwès-a (réjyon métropoliten Rhin-Ruhr), annan Sid-Lwès (réjyon Rhin-Main, réjyon métropoliten Rhin-Neckar) ké Sid di péy (réjyon métropoliten di Stuttgart, réjyon métropoliten di Munich).
=== Lanng ===
Anlman-an sa roun lanng endo-éropéyen ki ka apartni à branch ògsidantal-a dé lanng jèrmannik, di menm ki néyèrlandé-a oben annglé-a. 92 % di popilasyon-an gen anlman-an kou lanng matèrnèl, sa ki ka endiké roun tré gran onmojénéyté lengwistik. 8 % di lokitò ka palé rounòt lanng : dannwè, frison sèptantriyonnal, frison oryantal, sorab, pòlonnen, palé-ya di Dé group ronm(lSinti-ya ké Ronm anlman-yan) ensi ki tirk, kird oben sèrb.
== Patrimwenn kiltirèl ==
[[Fiché:Berlin_Skyline_voll.jpg|thumb|Bèrlen sa roun lavil mondjal kiltirèl é artistik.]]
Lanlmangn-an ka fè parti di lè-a di sivilizasyon ògsidantal é éropéyen-an é ka konté 40 sit ki enskri o pratrimwenn mondjal, don trant-sèt kiltirèl é trwè natirèl.
=== Lanmizik ===
Lanlmangn ka konnèt osi pratik-a di lanmizik tradisyonnèlman, notanman Yodel ki òkò konnèt di nou jou annan réjyon alpen-yan di Bavyèr.
Lanmizik popilèr anlman-an ka aplé so kò Schlager. Ounlo group kou Modern Talking, Alphaville, Münchener Freiheit, Ireen Sheer, Dschinghis Khan oben chantò di Nouvèl Vag Anlman (Neue Deutsche Welle) Nena orijinèr di Lanlmangn té konnèt roun sigsé entèrnasyonnal.
=== Litératir ===
Litératir anlman-an ka enskri so kò annan kad-a pli jénéral-a di litératir-a di lanng anlman ki ka rougroupé ansanm-an dé zòv litérèr di lanng anlman, qn angloban sa-ya ki prodjwi an Lotrich ensi ki annan roun parti di Laswis-a.
[[Fiché:Grimm1.jpg|thumb|Frè Grimm-yan
(1785-1863).]]
=== Lanmòd é dizangn ===
Sèrten dizangnò anlman mennen roun kontribisyon enpòrtan o dizangn endistriyèl modèrn, an enspiran yé kò notanman di lékòl di Bauhaus, di Dieter Rams é di Braun.
Lanmòd vèstimantèr-a an Lanlmangn, si li pa ka dispozé di lenfliyans o nivèl mondjal, sa sours di plizyò pésonnalité ki roukonnèt, tèl Karl Lagerfeld oben Claudia Schiffer ensi ki di mark ki larjman enplanté kou Hugo Boss oben Esprit.
[[Fiché:Lagerfeld_(Strumbel)_1.jpg|thumb|Karl Lagerfeld (*1933).]]
[[Fiché:Heidi_Klum4crop.jpg|thumb|Heidi Klum (*1973) .]]
== Kod ==
Lanlmangn-an gen pou kod :
* DE soulon ISO 3166 alpha-2 é pa konsékan annan kod-ya ISO 3166-2 é UN/LOCODE ;
* DEU soulon ISO 3166 alpha-3 ;
* 276 soulon ISO 3166 nimérik ;
* soulon lis dé préfigs ki atribiyé pa L.E.T.-a Linyon entèrnasyonnal dé télékouminikasyon :
** DAA à DRZ,
** Y9A à Y9Z ;
* D- soulon lis-a dé préfigs OACI di limatrikilasyon dé laéronnèf ;
* ED soulon lis-a dé préfigs dé kod OACI dé laéropò (donmenn sivil) ;
* ET soulon lis-a dé préfigs dé kod OACI dé laéropò (donmenn militèr) ;
* D asou plak-ya di limatrikilasyon ;
* .de kou non di donmenn di pronmyé nivèl ;
* GER soulon lis-a dé kod péy di CIO.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
{{Éròp}}
[[Katégori:Léròp]]
[[Katégori:Lanlmangn]]
kchsan490ywxtcevvs6e82tjuzmwqp4
Lanmanpa
0
2071
9434
9433
2019-11-22T10:08:11Z
Jon Harald Søby
3
10 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Lanmanpa
|non lokal = Amapá
|drapo = Brasao_amapa.jpg
|armwari = Bandeira_do_Amap%C3%A1.svg
|kart = Amapa_in_Brazil.svg
|lanng ofisyèl = [[Potidjé]]
|kapital = Makapa
|siperfisi total = 142 816
|jantilé =
|popilasyon total = 831 027
|lannen = 2018
}}
'''Lanmanpa''' sa roun Léta fédéré di [[Brézil]], ki sitchwé asou lakot atlantik-a, annan lègstrenm nò-a di péy. Li sa bòdé o nò pa Lafrans-a ([[Lagwiyann]]), à lès-a pa [[loséyan Atlantik]] é o sid é à lwès-a pa Léta di Pará. Li sa délimité o sid pa délta di [[Lanmanzonn (flòv)|Lanmanzonn]]-an.
Li gen roun sipèrfisi di 140 276 km2 é ka konté 831 027 zabitan (èstimasyon out 2018/IBGE).
Kapital-a sa Makapa.
Lavil-ya ki pli péplé-ya sa Makapa (507 444 habitants) ké Santannan(113 854 zabitan).
== Prélistwè ==
[[Fiché:Cal%C3%A7oene,_Stonehenge_brasileira,_Amap%C3%A1.jpg|thumb|Sit arkéyolojik di Calçoene.]]
Oun lékip di arkéyològ brézilyen té dékouvri atè Calçoene, annan basen anmanzonnyen-an, bò di Lagwiyann, roun lòbsèrvatwè astronnonmik ki ka daté probabman di 2 000 lannen (létid dé séranmik ki trouvé asou lyé-ya).
Soulon arkéyològ Mariana Petry Cabral, di Lenstiti di Sasé Syantifik ké Tègnolojik di Lanmanpa (IEPA), sèl roun sosyété òrgannizé té pouvé fika an mizou di érijé oun tèl monnouman mégalitik.
Lòbsèrvatwè-a sa konstitchwé di 127 blòk di grannit, ki ka mizouré chaken 3 m di rotò, ki dispozé an sèrk régilyé annan roun klèryè di danbwa anmanzonnyen-an.
== Listwè ==
Pa Trété di Tordesillas-a, téritwè-a di atchwèl Lanmanpa té ka apartni o Èspangnòl. Pannan linyon-an dé kouronn èspangnòl ké potidjé, réjyon-an té érijé an kaptennri di Costa de Cabo Norte (Kot di Kap Nò) anba dirègsyon-an di Bento Parente. Sa désizyon, té fè pou protéjé réjyon-an kont Fransé, Olandé ké Anglé ki ka enstalé yé kò piti piti annan réjyon-an.
Byen ki, soulon trété-a di Tordesillas, réjyon-an ki èspangnòl, pa té janmen rouvandiké pa Lèspangn. Advèrsèr-ya dé Potidjé té Fransé-ya ki enstalé atè Kayenn. Trété d'Utrecht, an 1713, roukonnèt définitivman Potidjal-a kou mèt di réjyon-an. Jouk xixe syèk, Lanmanpa té ka sèrvi rounso di ranpa militèr san agtivité ékonnonmik. Lò di lendépandans-a an 1822, li té ka fè parti di Para.
Djopopo-a ké Lafrans-a ka kontinwé jouk 1900, pannan péryòd-a di Kontèsté franko-brézilyen, lò drwè-ya di Brézil té roukonnèt pa roun larbitraj swis. Lafyèv di kaoutchou o XIXe syèk té ka bénéfisyé pou Lanmanpa. An 1943, li fika séparé di Para é érijé an téritwè.
Annan lannen-yan 1940, té dékouvri dé jizman di manganèz li èsplwaté pa roun filyal di Bethlehem Steel Company. An 1970, té enplanté, pa roun endistriyèl anmériken, roun méga-projé, Projé Jari. A pou fabrikasyon-an di séliloz, d'èsplwatasyon di bwa é di kiltir di douri. Sa projè péké abouti.
An 1988, Lanmanpa ka divini roun Léta à lokazyon-an di nouvèl konstitisyon brézilyen-an.
Lanmanpa randé an 1999 obligatwa lanségnman di fransé annan lékòl piblik-ya, à laswit-a di roun lalwa fédéral di 1998 ki ka blijé lékòl piblik-ya di péy à anségné omwen roun lanng étranjé.
Chwè-a di Lanmanpa pou fransé ka èspliké so kò pa roun volonté di raprochman ké [[Lagwiyann]]-an, ki limitròf, menm di roun volonté di dézanklavman, akoz di lizòlman-an pou dé rézon jéyografik di sa Léta pa rapò à lirès di Brézil. Garenmpéros-ya, Sasé dilò Brézilyen-yan, li ka prospègté é ka sasé dilò atè Lagwiyann, di mannyè ilégal, ka vini à pli di 90 % di léta Brézilyen-an di Lanmanpa. Pli souvan-an, yé ka posédé dé roudiman di Fransé, pas a lanng étranjé sirtou anségné annan lékòl-ya di sa léta, sa ki ka fè ki rélasyon-yan ké ladministrasyon-an ké jandanbri-a di Lagwiyann sa alò fasilité.
== Drapo ==
Drapo-a ka daté di 1984 (dékrè No. 008 di 23 avril). Koulò blé-a o sonmè ka senbolizé syèl-a laro di Lanmanpa, osi ki lajistis-a ; vèrt-a o sant danbwa plivyal lokal-ya ; jòrn-an laro sa roun senbòl di linyon é di richès natirèl. Nwè-a dé bann étrwa ka raplé sa-ya ki sa mò pou byen-an di Léta, épi blanng-an volonté-a di sa dannyé di viv an lapè annan èstabilité-a. Senbòl goch-a ka raplé fòrtérès-a di São José, koté té nèt kapital-a Makapa.
== Popilasyon ==
Zabitan-yan sa aplé amapaenses an potidjé. Yé té 831 027 an out 2018 (src. IBGE). Lémigrasyon-an sa asé enpòrtan ké dé Brézilyen pov ki vini di ròt Léta prensipalman di Nordeste é notanman di garenpéros (sasò dilò ilégal).
Popilasyon-an dé koumin (municipios) pa lòrd dékrwasan soulon lenstiti brézilyen-an di jéyografi ké èstatistik pou 2018 ki pibliyé o journal ofisyèl :
* Makapa, 507 444
* Santana, 113 854
* Laranjal do Jari, 46 639
* Oiapoque, 24 892
* Porto Grande, 20 143
* Mazagão, 19 981
* Tartarugalzinho, 15 665
* Vitória do Jari, 14 680
* Pedra branca do Amapari, 14 560
* Calçoene, 10 345
* Lanmanpa, 8 690
* Ferreira Gomes, 7 087Cutias, 5 523
* Itaubal, 5 061
* Serra do Navio, 5 025
* Pracuúba, 4 655
Kapital-a, Makapa, ka konsantré pli di lanmotché-a di popilasyon-an di Léta (507 444 zabitan ké 621 298 ké konnirbasyon-an). Lenstiti brézilyen di jéyografi ké èstatistik ka èstimen ki Léta ké dépasé milyon-an di zabitan an 2025.
== Jéyografi ==
Rélyèf-a sa pa bokou agsidanté ; laltitid sa an jénéral enféryò à 300 m. Larivyè-ya ki pli enpòrtan-yan sa [[Lanmanzonn (flòv)|Lanmanzonn]]-an, Jari-a, Loyapòk-a (oben Oiapoque), Araguari-a, Calçoene ké Maraka.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Brézil]]
94gezeiuqqrkhar22hjbttnticc52l8
Lanmanzonn (flòv)
0
2072
14624
14623
2019-12-05T16:00:22Z
PouLagwiyann
21
/* Wè osi */
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Mouths of amazon geocover 1990.png|thumb|Wè satélit di bouchou-a di Lanmanzonn.]]
'''Lanmanzonn'''-an (an èspangnòl Río Amazonas, an potidjé Rio Amazonas) sa roun flòv di [[Lanmérik di Sid]]. So dévi mwayen à lèstchwè-a di 209 000 m3/s sa di lwen pli élvé-a di sa-a di tout flòv-ya di plannèt-a é ka ékivalé o volim kimilé dé sis flòv ki ka swiv imédjatman annan lòrd-a dé débi. Ké so 7 025 km-ya, a pli lonng flòv-a di Latè-a ké Nil-a. Lanmanzonn-an sa osi pli gran flòv pa imansité-a di so basen. I ka drennen roun sirfas di 6 112 000 km2 (san Tocantins) swé 40 % di Lanmérik di Sid é ka évalé li di roun fwè é dimi sirfas-a di Linyon éropéyen-an (Konngo, dézyenm flòv pou sipèrfisi-a di so basen, ka atenn rounso 3,8 milyon di km²). Basen-an di Lanmanzonn-an ka étann so kò dé latitid 5° nò jouk 20° sid. Flòv-a ka pran so sours annan Zann-yan, ka travèrsé Pérou, Kolonbi-a ké [[Brézil]]-a, é ka jité so kò annan [[loséyan Atlantik]]-a o nivo di lékwatò-a. So rézo idrografik ka konté pli di 1000 kour dilo. Lanmanzonn-an sa à li sèl à lorijin-an di 18 % di volim total dilo dous ki dévèrsé annan loséyan-yan di monn. So Dé prensipal afliyan-yan, Madeira ké Rio Negro ka fè yé-menm partie dé 10 pli enpòrtan kour dilo di monn pa yé débi (32 000 ké 29 300 m3/s), é 3e (rio Japura, 18 600 m3/s) ka rivalizé ké Misisipi-a.
== Anmérendjen-yan ==
Anmérendjen-yan té lésé patché tras di yé lavi antéryò à kolonnizasyon-an. Yé ka bay lokazyon-an di nonbré sasé é di piblikasyon an konsékans. Annan donmenn-yan di larkéyoloji-a, létnolistwè-a, lantropoloji-a, lékoloji-a, botannik-a oben pédoloji-a, an partikilyé.
== Sours ké rot latè ==
[[Fiché:Amazon_origin_at_Mismi.jpg|thumb|Lanmanzonn-an ka soti di roun faléz di Nevado Mismi, sours-a sa endiké pa roun krwa an bwa.]]
Sours-a pli lwenten-an di Lanmanzonn-an annan Zann périvyen-yan té fèrmman établi ki résanman. A roun rwiso ki sitchwé annan réjyon-an d'Arequipa asou roun sonmé di 5 507 m di laltitid, Nevado Mismi, aprogsimativman à 160 km à lwès-a di lak Titikaka é anviron à 650 km o sid-lès di Lima. Sa montangn té sigjéré pou pronmyé fwè-a kou véritab sours-a an 1971 mé té konfirmen anvan 2001.
Rwiso-a ka ékoulé so kò dipi Nevado Mismi jouk larivyè-a Apurímac. L’Apurímac ka pran sigsésivman non-an di Ene épi di Tambo é ka fòrmen l'Ucayali apré ki li roujwenn río Urubamba ki ka vini di Kouzko. L'Ucayali ka jwenn so kò o Marañón apré roun lonng parkour bò'd nò-a. Flòv-a ka pran alò non-an di Amazonas o Pérou é an Kolonbi, épi sa di rio Solimões an antré o Brézil o nivo di Tabatinga, é òkò sa-a di Lanmanzonn à rotò-a di Manaos, apré ki li té roujwenn pa rio Negro. Londjò total-a di flòv di so sours à so bouchou sa di 6 437 km, sa ki ka an fè dézyenm pli lonng flòv-a apré Nil-a (6 690 km). Mé li sa di tré lwen pronmyé-a pa so débi é sirfas-a di so basen.
Soulon roun létid résan, londjò-a di Lanmanzonn-Oukayali sa di 4 225 mayl (6 800 km), Nil-a ki li ka étiré so kò asou 4 160 mayl (6 695 km) ki ka fè di Lanmanzonn-an pli lonng flòv-a di monn. Ròt létid ka fè léta di roun londjò sipéryò à 7 000 km, mé yé ka entégré rio Pará kou apartnan à Lanmanzonn-an alò ki a sirtou di lèstchwè-a di rounòt sistenm flivyal, rio Tocantins.
== Danbwa anmanzonnyen-an ==
[[Fiché:Amazon_57.53278W_2.71207S.jpg|thumb|Danbwa anmanzonnyen-an ki travèrsé pa Lanmanzonn-an.]]
Danbwa anmanzonnyen-an ka koumansé à lès-a dé Zann. Li sa di roun gran enpòrtans ékolojik, ki kapab di absòrbé di jigantès kantité di djògsid di karbonn. Konsèrvasyon-an di danbwa anmanzonnyen-an sa roun dé pli gran problenm ékolojik di sa dannyé lannen-yan.
Danbwa tropikal-a sa isou di klima èstrenmman imid di basen anmanzonnyen. Lanmanzonn ké so milyé-ya di afliyan ka ékoulé yé kò lantman atravè péyzaj-a pa roun pant si fèb ki a an réyalité pousé-a dilo an anmon ki ka pousé flux-a bò'd lanmè-a. Lavil-a di Manaos, à 1 000 km di Latlantik-a, sa sitchwé rounso à 44 m lasou di nivo di lanmè-a.
Byodivèrsité-a di danbwa anmanzonnyen-an sa tré enpòrtan : réjyon-an ka abrité pli di 2,5 milyon di lèspès di zensèk, dé dizenn di milyé di plant, ké tchèk 2 000 lèspès di zozo é di manmifè. Oun lèspès di zozo asou senk sa rouprézanté annan danbwa anmanzonnyen-an.
Divèrsité-a di flòr-a annan basen anmanzonnyen-an sa pli fò-a di monn. Sèrten ègspèr ka èstimen ki roun kilomèt karé pouvé kontni jouk 90 000 tonn di matchè véjétal vivan.
== Bò'd lanmè-a ==
Larjò-a di Lanmanzonn-an, à sèrten zandrwè, di 6 à 10 km di roun riv à ròt-a ; larjò pwé atenn 40 km. Pa ayò, asou di lonng distans, flòv-a ka divizé so kò an Dé kour prensipal ké, ant yé é asou yé riv, di nonbré bra ki sa konnègté ant yé pa roun rézo konplègs di kannon natirèl ki ka dekoupé ba plenn-yan di igapo (janmen pli di 5 m lasou di nivo di flòv) an d’inonbrab zilé.
À pas d’Óbidos (600 km anvan lanmè-a), Lanmanzonn-an ka rouséré so kò, ka ékoulé so kò inikman annan roun sèl boukant di enpé plis di roun kilomèt di larj é di pli di 60 m di profondò, pa lakèl dilo-a ka présipité so kò bò'd lanmè-a à roun vitès di 6 à 8 km/h.
[[Fiché:Amazone_Manaus.jpg|thumb|Konfliyan di rio Solimões é di rio Negro atè Mannaos.]]
== Fonn di Lanmanzonn-an ==
[[Fiché:Inia-2.jpg|thumb|Dofen-an di Lanmanzonn-an]]
[[Fiché:Piranha_folp.jpg|thumb|Oun pirannya.]]
Dilo-ya di Lanmanzonn-an ka abrité roun fonn rich ké varyé. Ké Lorénòk-a, flòv-a sa roun dé prensipal abita di boto, égalman konnèt anba non-an di dofen di Lanmanzonn-an. A pli gran lèspès-a di dofen dilo dous ki pwé atenn 2,6 m.
Égalman prézan an gran nonm, sélèb pirannya-ya, poson karnivò ki ka rougroupé yé kò an di larj ban é ki pwé ataké yé kò o bétay é menm à wonm-an. Byen ki bokou di ègspèr ka pansé ki yé répitasyon di férosité fika enjistifyé, oun ban di pirannya sa aparanman résponsab di lanmò-a di 300 moun ki ka chaviré bò d’Óbidos an 1981.
Annankonda jéyon-an ka viv égalman annan dilo troub-ya di basen anmanzonnyen. A roun dé pli gran lèspès di bèt lonng. Annankonda ka pasé pli klèr-a di so tan annan dilo-a, ké rounso so narin-yan ki ka dépasé à sirfas-a. Tchèk atak di péchò pa dé annankonda té rapòrté.
Flòv-a ka abrité égalman dé milyé di lèspès di poson, di anfibyen, di krab é di toti.
Basen-an di Lanmanzonn-an ka kontni anviron kar-a di tout lèspès zannimo-ya ki répèrtoryé asou plannèt-a é byen di ròt òkò ki ka rété à idantifyé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lanmanzonni]]
5ugt4kbyap4a0feioiw6muc49mibr49
Lanmanzonni
0
2073
18388
9465
2020-05-29T12:35:22Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Amazonie_jt01.png|thumb|Wè aéryen di danbwa anmanzonnyen-an]]
'''Lanmanzonni''' (an potidjé Amazônia, an èspangnòl Amazonia) sa roun réjyon natirèl di [[Lanmérik di Sid]]. A roun vas plenn ki kouvri pa basen anmanzonnyen, swé réjyon-an ki travèrsé pa Lanmazonn-an ké so afliyan-yan. Lanmanzonni-a sa kouvri an gran parti pa danbwa anmanzonnyen-an. So sipèrfisi sa di 5 500 000 km2.
So klima sa cho ké imid douran tout lannen-an. Tanpératir mwayen-an ka régné an Lanmanzonni sa di 25 °C. Présipitasyon mwayen-yan sa di 2 100 mm/lannen à 2 450 mm/lannen, ké soupannan dé zonn o nò-lwès ki ka atenn pli di 10 000 mm/lannen. Lanmanzonni-a sa dézyenm pli gran danbwa di monn, dèyè tayga ké roun dé réjyon ki pli imid-ya di plannèt-a é gen roun gran richès an byodivèrsité.
Sa byodivèrsité sa tré ménasé ; 17 % di danbwa-a disparèt akoz dé agsyon di moun. Fond mondjal-a pou lannantir-a(WWF) lansé roun progranm pou sové Lanmanzonni : Living Amazon Initiative. I ka sasé dé solisyon di richanj ké gouvèlman-yan, antrépriz-ya ké kouminoté lokal-ya afen di protéjé byodivèrsité-a an Lanmanzonni.
== Listwè ==
Kiltir itinérant-a té ka prédonminen (ranmasaj d'ouroukoum pa endjen Yawanawa an Lanmanzonni). Plantasyon-yan asou brouli té ka douré roun oben Dé lannen ; zabitan-yan té ka prodjwi inikman pou yé sèl izaj di mannyòk, douri ké kann à souk. Sèrten té ka fè roun piti koumèrs di piman, di jout, di kakao.
À koté dé prodjwi tradisyonnèl di lèstragsyon-an ki dèstinen o Létazini é à Léròp (bwa, nwè di Brésil, sòrb, gwarannan, ké lakèl nou ka fabriké dé bwéson, fib di jout é di malva, etc.) aparèt dé prodjwi nouvèl di tègnoloji avansé (aparèy di télévizyon, chenn i-fi, sirkwi enprimen, machin à kalkilé élègtronnik mé osi razwè, vèr pou linèt, bisiklèt, bato, etc.). Mouvman koumèrsyal-a sa entans. À partir dé lannen 1970, péy anmanzonnyen-yan, ké notanman Brézil-a, té ankourajé lokipasyon-an ké lanménajman-an di téritwè forèstché afen di entégré'l à lékonnonmi nasyonnal-a. Lòbjègtif-a té di konstitchwé di gran èsplwatasyon, di simyé kontrolé frontchè-ya é di mennen dé popilasyon pov asou nouvèl latè-ya. Dé projé grandjoz di kolonnizasyon té lansé, ki té abouti, ké lakò-a di gouvèlman brézilyen, à fòrmasyon-an di gran donmenn privés.
=== Jénéralité ===
Lanmanzonni sa réjyon-an di Lanmérik di Sid ki ka kouvri basen-yan ki mwayen ké enféryò di Lanmanzonn-an ka donminen pa danbwa tropikal-a. Li ka kouvri 6,7 milyon di km² annan 9 péy / téritwè.
* Brézil (63 %)
* Bolivi (6 %)
* Pérou (10 %)
* Kolonbi (7 %)
* Lékwatò (1,5 %)
* Vénézwéla (6 %)
* Gwiyannan (3 %)
* Sourinanm (2 %)
* Lagwiyann (1,5 %)
Danbwa anmanzonnyen-an sa pli gran danbwa flivyal-a o monn. Li ka rouprézanté 50 % dé danbwa tropikal di monn antché. Péyzaj-ya sa tré diféran : dé sanvann o danbwa inondé.
Li ka prodjwi 15 % dilo dé larivyè é ka frennen chanjman klimatik-a an absòrban CO2. San bliyé richès-a an lèspès véjétal ké zannimo. Lanmanzonni-a ka kontni 10 % di tout lèspès-ya o monn. A dannyé réfij di jagwar, dé arpi é dé lout jéyan.
Danbwa anmanzonnyen-an ka fòrmen ké danbwa-ya di Basen Konngo é di Lazi-Pasifik roun sentir vèrt ki ka ansèrklé Latè-a.
Klima-a sa tropikal : Tanpératir mwayen : 27,9°C à sézon sèk-a 25,8° C à sézon imid-a. Limidité rélativ : 77 % à sézon sèk-a é 88 % à sézon imid-a.
Akoz di lagtivité di moun, 20 % di danbwa Anmanzonnyen-an déja té détrwi. Chak lannen, 2,27 % di danbwa Anmanzonnyen-an ka disparèt.
=== Lanvironnman ===
[[Fiché:Amazonie.jpg|thumb|Péyzaj di Lanmanzonni à lwès di Mannaos.]]
Ésansyèl-a di basen di Lanmanzonn-an, don sirfas total sa d'anviron 7,3 milyon di km2, don 5,5 sa jòdla òkò kouvri pa dé ékosistenm di danbwa tropikal. Lanmanzonni-a ka konstitchwé di sa fè pli enpòrtan rézèrvwè-a di divèrsité byolojik di byosfè-a. Prensipal ménas-a pou lanvironnman-an ké rézilté di so déforèstasyon ki lyannen à lègzijans-a di so dévlòpman ékonnonmik pa pouvwè piblik-ya dé divèrs péy ki ka partajé yé kò li.
=== Divèrsité byolojik-a ===
Pwa-a di richès-a di Lanmanzonni-a annan byodivèrsité mondjal sa varyab ka swiv group zoolojik-ya : 2 % dé aragnid mondjal ka trouvé yé kò an Lanmérik, 3 % dé miryapòd, 28 % dé risinil, 9 % dé schizonmid ké dé èskolopandronmòrf, 7 % dé poropòd. Sa chif-ya pouvé fika délika à entèrprété pas lenvantè-ya sa òkò tré enkonplè.
==== Zannimo-ya ====
An Lanmanzonni, i ka ègzisté dé lèspès tré èspésyal :
* piraroukou, roun dé pli gran poson di Lanmanzonn-an, ki ka mizouré jouk 3 à 5 m di lonng é pouvé pézé ant 200 ké 400 kg. Séché, so zékay ka sèrvi di lim à zonng ;
* kabyay, pli gro ronjò-a di monn, ki ka pronmennen so kò lonng-an dé bèrj di flòv é ka bengnen souvan so kò. I ka apartni à fanmi-a dé Hydrochaeridae. Oun kapyay adilt ka mizouré ant 1,05 ké 1,35 m di lonng é ka pézé di 35 à 65 kg ;
* dofen roz-a, roun dofen di lòrd-a dé odontosèt, ki ka viv èsklizivman an larivyè. I ka mizouré anviron 2,80 m pou roun pwa ki k'alé jouk 150 kg.
* ligwann-an di Lanmanzonni, ki pouvé atenn 1,80 m ké 13 kg.
== Lanmanzonni légal brézilyen ==
Pòrsyon-an di téritwè brézilyen ki défini pa divèrs lalwa an 1953, 1966 é 1971 ké kou lòbjègtif progranmansyon gouvèlmantal-a.
Li ka konprann Léta-ya di l'Acre, di Lanmanpa, di l'Amazonas, di Pará, di Rondônia, di Roraima ké roun parti dé Léta di Mato Grosso, di Tocantins é di Maranhão.
== Lanmanzonni fransé ==
A [[Lagwiyann]]-an, ki ka konprann roun sèl départman, é ka fè di Lafrans roun péy sid-anmériken limitròf di [[Brézil]] é di [[Sourinanm]].
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
* [[Lanmanzonn (flòv)|Lanmanzonn]]
obdueyu34bvj8z62ehhj423z4b5zhz7
Lanmizik
0
2074
9470
9469
2019-11-22T10:08:12Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Bach.jpg|thumb|[[Johann Sebastian Bach|Jean-Sébastien Bach]], konpozitò di Lanmizik baròk.]]
[[Fiché:Henri Salvador tybaut.jpg|thumb|Henri Salvador, chantò, konpozitò é gitaris [[Lagwiyann|gwiyannen]].]]
[[Fiché:Musicerande genier.jpg|thumb|Lalégori ki ka évoké lanmizik ké enstriman-yan.]]
'''Lanmizik''' sa roun lar é roun laktivité kilitirèl ki ka konsisté annan konbinnman di son ké silans o kour di tan. Zengrédjan prensipal-a sa ritm (fason di konbinen son-yan annan tan-an), lotò (konbinézon annan frékans-ya), nitans-ya ké tenmb-a.
Lanmizik ka bay rounlo kréyasyon (dé zòv di lar ki kréyé pa konpozitò-ya), dé rouprézantasyon. Li ka itilizé sèrten larèl oben sistenm di konpozisyon, dé pli senp o pli konplèks (souvan nòt-ya di lanmizik, ganm-yan ké ròt). Li pwé itilizé dé lòbjè diféran, kò-a, vwè-a, men osi enstriman-yan di lanmizik èspésyalman konsouvwè, é di pizanpi tout son-yan (konkrè, di sentèz, abstrè, etc.).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lamizik]]
ondkwvlky1z8sqj8ts4fislq44h21fw
Lanmizik klasik
0
2075
9480
9479
2019-11-22T10:08:13Z
Jon Harald Søby
3
9 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Classical music composers montage.JPG|thumb|250px|Montaj di tchèk gran konpozitò di lanmizik klasik.]]
'''Lanmizik klasik''' ka dézignen jénéralman lansanm di lanmizik òksidantal savant di lorijin litirjik é sékilyèr, pa opozisyon à lanmizik popilèr, dipi lanmizik médjéval jouk jodla. Ladjèktif klasik ka fè référans bay lanmizik di péryòd klasik ki ékri ant milyé-a di XVIIIe syèk é lavennman di lanmizik ronmantik annan lannen-yan 1820.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lanmizik]]
krd46bv5upl6yq70t1loo5ncxgc25u9
Lanmonnen
0
2076
9484
9483
2019-11-22T10:08:13Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Lanmonnen'''-an sa défini pa Aristote pa trwa fonksyon : inité di kont, rézèrv di valò é entèrmédjèr dé échanj. Annan péryòd kontanporenn, sa définisyon ansyenn ka pèrsisté mè divèt fika amandé, ant ròt pa souprésyon-an di tout référans à dé matchè présyéz (à partir di ive syèk an Chin) ké dématéryalizasyon-an progrésiv dé sipò monétèr, é laspè légal-ya di izaj-a di lanmonnen-an — é notaman drwè jouridik-a ki sa ataché o kour légal é o pouvwar libératwar —, ki sa pli aparan. Sa drwè sa fiksé pa Léta-a é ka fè di lanmonnen-an oun enstitisyon konstitisyonèl é référans-a à roun téritwar marchan anba fòrm-a di roun marché natsyonal (lyé pa roun inité monétèr, di kont komen).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lanmonnen]]
eheglyhcgjkbtgae8u844je96f41z5k
Lanmou
0
2077
9488
9487
2019-11-22T10:08:13Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:DickseeRomeoandJuliet.jpg|vignette|thumb|koupl amblématik Roméo é Juliette, tablo di Frank Dicksee (1884).]]
'''Lanmou'''-a ka dézigné oun santiman entans di afèksyon é di atachman anvèr oun fika vivan oben oun kichoz ki ka pousé sa-ya ki ka rousanti li à sasé oun proksimité fizik, èspiritchwèl oben menm imajinèr ké lòbjè-a di sa lanmou à adòpté oun konpòrtman partikilyé.
Antan ki konsèp jénéral, lanmou ka voyé lapli di tan à roun profon santiman di tandrès anvèr oun moun. Toutfwè, menm sa konsèpsyon èspésifik di lanmou ki ja konprann oun larj éventay di santiman ki diféran, ki k'alé di dézir pasyoné é di lanmou romantik-a, à tann sèkswèlité di lanmou fanmilyal-a oben di lanmou platonik-a é à dévosyon èspiritchwèl-a di lanmou rélijyé-a.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
mwflz9j8svkelojbzbogocpjx9x464v
Lanmè
0
2078
9495
9494
2019-11-22T10:08:13Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Sea-chile.jpg|thumb|right|250px|Foto té pran fas a lanmè asou roun laplaj chilyenn.]]
Tèrm jénérik di '''lanmè''' Ka roukouvri plizyò réyalité é pouvé dézigné oun grann étandi di [[Dilo|d'lo]] salé di diférant [[Loséan|loséyan]], ansanm dé lèspas di dilo salé an kominikasyon lib é natirèl asou tout étandi di glòb oben ankò oun grann étandi sonm asou sirfas di Lalin.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lanmè]]
c7fojwf7pue7kt3n76j92bq8kk5bf2s
Lanmè Karayib
0
2079
9499
9498
2019-11-22T10:08:13Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:La2-demis-caribbean.png|thumb|Kart di lanmè dé Karayib.]]
'''Lanmè dé Karayib''' oben '''lanmè dé Zantiy''' sa roun lanmè di loséyan Atlantik, sitchwé à lès di Amérik santral ké o sidès di gòlf di Mèksik. Li ka étann so kò asou anviron 2 415 km di lès an lwès é an mwayenn Dé fwè mwen di nò o sid é ka kouvri oun sipèrfisi di 2 640 002 km2.
[[Fiché:Great_Blue_Hole.jpg|thumb|Gran Trou Blé sitchwé annan kot di Béliz.]]
== Nòt ké référans ==
== Artik konnèks ==
[[Katégori:Karayib]]
[[Katégori:Lanmè]]
2l8lvle6lv9enmu1i13g4ut6wxiaa2e
Lanmè Kaspyenn
0
2080
9503
9502
2019-11-22T10:08:13Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Satellite_image_of_the_Caucasus-Caspian_Region.jpg|thumb|Lanmè Kaspyenn wè di lèspas (imaj satélit di NASA).]]
'''Lanmè Kaspyenn'''-an sa roun lak andoréik salé d’Azi ògsidantal, prensipalman alimanté pa Volga isou di fronmitir-a du roun lanmè oséyanik ansyenn, loséyan oben lanmè Paratéthys. A pli gran lanmè ki fronmen di monn, bòrdé o nò é à lès pa stèp-ya di Azi santral, à lwès é o sid pa dé chenn isou di orojénèz himalayo-alpin : rèspèktivan Kokaz ké Elbourz. Péyi rivren-yan sa (annan sans-a di zégwiy di roun mont) : Kazakhstan o nò-lès), Tirkménistan o sidès, Iran o sid, Azerbaïdjan o sid-lwès, ké Risi o nò-lwès (ké Daghestan, Kalmoukie épi oblast d'Astrakhan).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Azi]]
[[Katégori:Lak]]
qouf0s9jb066y55u61mtogcyzw0a2ew
Lanmè Méditérané
0
2081
9508
9507
2019-11-22T10:08:14Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Carte_Mediterranee_02.jpg|thumb|Kart di lanmè Méditérané.]]
'''Lanmè Méditérané''' (prounonsé
[me.di.tɛ.ʁa.ne]) sa roun [[lanmè]] enterkontinantal près antyèrman fronmen, bòdé pa sé kôt di [[Léròp]] di sid, di [[Lafrik]] di Nò é di [[Lazi]], dipi détrwa di Gibraltar a lwès a sé antré di sé Dardanèl é di kannal di Suez a les é sa étandi asou roun siperfisi di anviron 2,5 milyon di kilonmèt karé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lanmè]]
90d2skt6nlogb2zo9l4sh84u90zn5wt
Lanmérik
0
2082
18214
17361
2020-03-29T00:36:12Z
186.143.165.46
/* Wè osi */
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Americas (orthographic projection).svg|197px|right|thumb|Kart di lokalizasyon di Lanmérik (koloryé an vèrt).]]
'''Lanmérik''' sa roun [[kontinan]] di lémisfè lwès-a di [[Latè]]. Li ka étann sokò dipi loséyan Artik bò nò jouk kap Horn annan pasaj-a di Drake bò sid, annan konfliyans-a di loséyan Atlantik ké Pasifik ki ka délimité li bò lès épi bò lwès, rèspègtivman. Ké roun sipèrfisi di pli di 42 milyon di km2, a dézyenm kontinan-an di plannèt-a, ki ka kouvri 8,3 % di sipèrfisi total-a é 28,2 % di latè-ya ki émèrjé. Diplis, Lanmérik ka konsantré anviron 13,3 % di popilasyon mondjal-a ké pli di roun bilyon di moun. So zabitan-yan sa dézignen anba jantilé-a Anmériken : sa tèrm sa soupannan égalman anplwayé pou dézignen zabitan-yan di [[Létazini]]-ya di Lanmérik ; kidonk, zabitan-yan di diféran pati-ya di kontinan sa toulonng distengé ké rounlo jantilé èspésifik kou Nò anmériken, Sidanmériken oben Latino-anmériken. Tèrm-an ''America'' sa roun lenvansyon di kartograf alman Martin Waldseemüller ké Mathias Ringmann ki ka aparèt annan plannisfè ki yé ka édité an 1507, ki té bay an lonnò di èsploratò-a Amerigo Vespucci.
An rézon di so karagtéristik jéyografik, Lanmérik sa tradisyonnèlman konsidéré di roun mannyè wè di roun ansanm di sibkontinan ki dézignen anba non-an di Lanmérik-ya, pas i ganyen [[Lanmérik di Nò]], [[Lanmérik santral]], [[Karayb]]-ya ké [[Lanmérik di Sid]]. Osi pou so potré kiltirèl, li ka divizé sokò an Lanmérik anglo-sagsonn, Lanmérik frankofonn ké Lanmérik laten.
== Létimoloji ==
An 1507, Martin Waldseemüller, kartograf-a di roun sosyété di savan di Douché di Lorraine, ki dénonmen Gymnase Vosgien, ka prodjwi ké lèd-a di léroudit-a Mathias Ringmann oun plannisfè ki entitilé Universalis Cosmographia ki ka rouprézanté réjyon méridjonnal-a di Lanmérik. Sa mapmonn sa pronmyé kart asou lakèl ka aparèt palò-a « America », prénon féminizé ki atribiyé an lonnò-a di navigatò floranten Amerigo Vespucci (Amerigo sa lékivalan italyen-an di prénon di lorijin jèrmannik « Aymeric », varyant méridjonnal di « Anri »). Sa èsploratò té an réyalité pronmyé-a ki émèt tèz-a di roun nouvèl kontinan lò di so lèspédisyon bò sid di Patagonni-a an 1502.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Topographic30deg_S30W30.png|thumb|Kart jéyofizik di Lanmérik (kliké asou kart-a pou wè détay-a dé zonn jéyografik)]]
Lanmérik sa dézyenm kontinan-an di plannèt-a apré Lazi. Li gen roun sipèrfisi di anviron 42 437 680 km2 é ka étann sokò di nò bò sid dipi kap Columbia (58 ° N, Nunavut, Kannanda) jouk zilé Diego Ramirez (56 º S, Latè Difé, Chili). Li sa séparé di Larisi-a pa loséyan Artik-a é di Lantartik pa pasaj-a di Drake. So pwen-yan ki pli ògsidantal ké oryantal ka korèsponn rèspègtivman bay zilé Attu (173 ° 11'E) atè Lalaska (Létazini) ké pwent-a di Seixas (34 ° 47'O) atè Paraíba (Brézil).
Kontinan anmériken-an sa konpozé di trwè sibkontinan : Lanmérik santral, Lanmérik di Nò ké Lanmérik di Sid, ensi ki di roun lark ensilèr ki dézignen anba non-an di Lézanti-ya é ka fè lofis di konnègsyon kontinantal ant Lanmérik di Nò ké Lanmérik di Sid.
== Listwè ==
=== Sivilizasyon prékolonbyen ===
[[Fiché:El_Castillo_Stitch_2008_Edit_1.jpg|thumb|Piranmid maya di Kukulcán.]]
Jouk annan dannyé déséni-a té prévalwè téyori-a di pèpman tardif ki ka soutni ki moun té migré bò Lanmérik dipi Lazi pa Béringie pannan dannyé lè glasyèr-a i té gen di sala 12 000 jouk 14 000 lannen. Soupannan, tchèk tras ki ka endiké prézans-a di moun annan nò-a di Youkonn i té gen 24 000 lannen té routrouvé. Sa data té ké ka sigjéré ki travèrsé-a di moun ki ka vini di Sibéri ki té ka tchipé téritwè-ya ki jòdla sibmèrjé di Béringie é té rété izolé pa glasyé-a tchèk 8 000 lannen anvan di dispèrsé sokò annan larèstan di kontinan anmériken.
=== Kolonnizasyon éropéyen-an di Lanmérik ===
Kapitchoulasyon-yan di Santa Fe ki té ratifyé pa lirwè katolik-ya an 1492, Kristòf Kolon té ka débarké ensidanman atè zilé San Salvador tchèk mwè plita, alò an kèt di roun nouvèl larout di Lenn-yan, konsékans inéligtab di chit-a di Konstantinòp di 1453. Dipi sa dékouvèrt é lèsplorasyon, sala té ka fondé La Navidad asou zilé Hispaniola (Ayti ké Répiblik Donminiken) anvan ki fika antanmen kolonnizasyon èspagnòl-a di latè fèrm di Lanmérik, an 1510.
=== Dékolonnizasyon-an ===
Apré trwè syèk di donminasyon kolonnyal, pèp anmériken-yan ka koumansé déklaré yé lendépandans politik kont nasyon éropéyen-yan é ka réklanmen ensi drwè-a di konstitchwé yé pròp Léta nasyonnal. Pronmyé tantativ-ya té ka vini dé Trèz kolonni britannik dipi 1775 grémési révolisyon anmériken-an ki ka fè wè jou Létazini-ya. Oun nouvèl tip di sosyété té alò kréyé asou baz-a di konsèp politik nòvatò tèl ki konstitisyonnalism-an, drwè di wonm-yan, fédéralism-an ké lendépandantism-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
*[[Perfusion]]
*[[Té]]
*[[Mat]]
[[Katégori:Lanmérik| ]]
[[Katégori:Kontinan]]
prgsh5n7bdb8cqcskvvos18u1grrykp
Lanmérik di Nò
0
2083
17362
14486
2019-12-17T09:38:14Z
Chongkian
199
/* Lannègs */
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:North America (orthographic projection).svg|197px|right|Kart di lokalizasyon di Lanmérik di Nò.]]
'''Lanmérik di Nò''' sa roun sibkontinan di [[Lanmérik]]. Li sa antouré pa [[loséyan Pasifik]] bò lwès, [[loséyan Argtik]] bò nò ké [[loséyan Atlantik]] bò lès. Lism di [[Lanmérik santral]] ka yannen li ké [[Lanmérik di Sid]]. [[Karayb|Karayb-ya]], réjyon ki tchèkfwè enkli annan Lanmérik di Nò, ka fronmen Gòlf-a di Mègsik.
== Divizyon jéyopolitik ==
[[Fiché:The_Three_Amigos_2016.jpg|thumb|Prézidan mègsiken Enrique Peña Nieto ké anmériken Barack Obama épi Pronmyé minis di Kannanda Justin Trudeau, an 2016.]]
Limit-ya di sa ki sa nonmen Lanmérik di Nò ka diféré soulon pwen di wè. Pou [[Organizasyon di sé Nasyonzini]], Lanmérik di Nò ka konprann inikman [[Kannanda]], [[Létazini]], [[Bèrmoud]] ensi ki [[Sen Pierre ké Miquelon]]. Soupannan, [[Mègsik]] sa manm di Akò di libéchanj nò anmériken é kouminéman admèt annan sibkontinan.
== Popilasyon ==
Léritaj di diféran vag di limigrasyon ki té marké so listwè, Lanmérik di Nò ki ka prézanté dé group étno-kiltirèl ki byen diféransyé :
* Pronmyé annan nò, sa ansanm anglo-sagson, ki konpozé di [[Kannanda]] ké [[Létazini]]. Nativ di Lanmérik toujou prézan, men annan roun toupiti propòrsyon. Majorité-a di popilasyon-an sa di lorijin éropéyen (san néglijé apòr-ya di limigrasyon résan, Afro-anmériken). Lanng-an ki pi itilizé ka rété annglé, byen ki ka sibzisté roun fòrt minorité frankofonn atè Kannanda, don provens di Kébèk konstitchwé ké 80 % di frankofonn.
* Ségon annan sid, koté majorité-a di popilasyon-an sa métis, ki ka rézilté di mayaj ant kolon èspangnòl ké nativ anmériken. Pa di Nativ anmériken-yan sa bokou pi gran atè [[Mègsik]], ké 6,7 % di popilasyon. Nou pouvé, malgré tou, soulignen prédominans-a dé lanng éropéyen (soutou èspangnòl-a), di krétchenté (protèstan ké katolik), ki an menm tan métisé ké kiltir anmérendjen é afriken, annan roun sèrten mizour.
== Lanng ==
Asou kontinan-an lanng prensipal-a sa [[annglé]] (atè [[Létazini]] épi [[Kannanda]]), swivi di [[èspangnòl]] (atè [[Létazini]] é atè [[Mègsik]]) ké [[Fransé]] (atè [[Kannanda]] é minoritèrman atè [[Létazini]]). Ròt lanng lokal, ki isou di sivilizasyon nativ anmériken-yan, ka sibzisté fèbman.
== Lékonnonmi ==
[[Fiché:Chicago_Skyline_from_John_Hancock_96th_floor.jpg|thumb|Pannoranma di Chikago ([[Létazini]])]]
Lanmérik di Nò sa dézyenm kontinan ki pli rich di monn apré [[Léròp]] an tèrm di richès pa zabitan. An tèrm di richès total, Lanmérik di Nò ka klasé sokò trwézyenm apré [[Lazi]] ké Léròp.
Létazini ké Kannanda ka fè pati di péy-ya ki pi dévlopé annan monn-an.
== Jéyografi ==
=== Rélyèf ===
[[Fiché:North_America_satellite_globe.jpg|thumb|Zimaj satélit di Lanmérik di Nò.]]
Dispozisyon di rélyèf nò anmériken sa lonjitidinal : réjyon-an ka dékonpozé sokò an rounlo ansanm diféransyé ki ka siksédé yékò di lès an lwès.
== Not ké référans ==
== Lannègs ==
[[Katégori:Lanmérik di Nò| ]]
[[Katégori:Kontinan]]
afaw6exxn59vte62mqu53mfv683i5bi
Lanmérik di Sid
0
2084
17360
14482
2019-12-17T09:37:35Z
Chongkian
199
/* Lannègs */
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:South America (orthographic projection).svg|197px|thumb|right|Kart di lokalizasyon di Lanmérik di Sid.]]
'''Lanmérik di Sid'''-a sa roun sibkontinan é sa pati méridjonnal-a di [[Lanmérik]], soulon pwen di lavi. Sa sibkontinan sitchwé antchèrman annan lémisfè lwès é prensipalman annan lémisfè sid. Li sa bòdé koté lwès ké loséyan pasifik é koté nò é lès ké loséyan atlantik. A [[Lanmérik santral]]-a ki ka yannen sa sibkontinan ké [[Lanmérik di Nò]] épi [[Karayb|Karayb-ya]] ki sa sitchwé bò nòlwès-a.
Dé lanng-yan ki gangnen plis lokitò annan Lanmérik di Sid sa [[Èspangnòl]] ké
[[Potidjé]].
== Jéyografi ==
[[Fiché:South_America_satellite_plane.jpg|thumb|Zimaj satélit di Lanmérik di Sid.]]
Lanmérik di Sid ka konstitchwé majò parti ostral-a dé latè émerjé di sa ki sa jénéralman déziyen kou Nouvèl Monn, lémisfè lwès, Lanmérik-ya, oben senpléman Lanmérik-a (ki sa pafwè konsidéré kou roun sèl kontinan é Lanmérik di Sid roun sibkontinan).
== Lanvironnman ==
Nò di Lanmérik di Sid ka abrité roun gran pati di byodivelèrsité plannétèr-a di latè-ya ki émèrjé. Danbwa-ya sa soupannan an fòrt régrésyon pou lélvaj (boven notanman, ki dèstiné pou lèspòrtasyon) ké kiltir endistriyèl (di soja notanman, pou pati transjénik). Difé-ya di danbwa, dégradasyon di sòl, ké lélvaj ké lagrikiltir endistriyèl sa lorijin-an di lémisyon enpòrtan di gaz ké léfè di sèr (ki ka fè pati pa légzanp di Brésilun dé pronmyé lémétò mondjal). Dayò sid-a di kontinan sa sitchwé anba trou di kouch di lozonn di antarktik, ki ka kondjwi bay roun fò monté di to di UV(kansérijenn, moutajenn).
== Lékonnonmi ==
Lagrikiltir-a ka rété ségtò di lagtivité ki pli enpòrtan di Lanmérik di Sid, menm si chonmaj riral ké povté ka chasé popilasyon-an bò di bidim lavil kotché. Rousours minyé ké pétrolyé, byen ki sibstansyèl, sa inégalman répati soulon péy-ya.
== Lanng ==
Lanng-an ki pi itilizé atè Lanmérik di Sid sa potidjé, ki sa lanng ofisyèl-a di Brézil. Lanmérik di Sid ka prézanté roun tré gran nonm di lanng minoritèr : nou ka dénonbré bò di 600 lanng ki ka apartni bay 118 fanmi lengwistik.
=== Lanng éropéyen-yan ===
Senk lanng-yan di lorijin kolonnyal di Lanmérik di Sid sa potidjé, èspangnòl, annglé, néyèrlandé ké fransé.
=== Lanng otogtonn-yan ===
Popilasyon nativ di Lanmérik, ki chifré pa milyon, té progrésivman roufoulé bo'd lentéryò-a di kontinan. Paradògsalman, enpòrtans-a di so popilasyon lokitris pa ka garanti pyès pérénité di lanng otogtonn-yan, ki sa pou laplipa ménasé di léstengsyon.
== Rélijyon ==
Rélijyon prensipal-a annan sibkontinan sidanmériken sa katolisism. Soupannan, légliz protestan-ya (prensipalman évanjélik) ka dévlopé sokò rapidman an nonm di pratikan, notanman atè Brézil ké Sourinanm.
== Pèp ==
=== Ki ka ègzisté ===
Group ètnik é endijenn di Lanmérik di Sid ka enkli :
[[Fiché:Indian_protesters_from_Vale_do_Javar%C3%AD_in_Bel%C3%A9m_2009_1530FP8886.jpg|thumb|Pèp endijenn di Brézil]]
[[Fiché:Marinera_trujillo.jpg|thumb|Dansò Marinera atè Trujillo, Pérou]]
[[Fiché:2015_enero_Buenos_Aires_marcha_reclamando_Justicia_para_Nisman_(8).JPG|thumb|Désandan éropéyen, Buenos Aires]]
== Léta ké téritwè ==
[[Fiché:Amerique du Sud.svg|thumb|upright=1.6|Kart politk di Lanmérik di Sid (an fransé)]]
Péyi-ya (ké téritwè ki ka dépann) annan sa tab sa katégorizé dapré chéma pou réjyon é sib-réjyon jéyografik ki itilizé pa Nasyonzini-ya.
{| class="wikitable sortable"
|- bgcolor="#ececec"
! Non dé péyi (oben téritwè)
! Siperfisi<br />
! Popilasyon<ref name="CIA estimations juillet 2010">[https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/ cia.gov]</ref><br />èstimasyon 2010
! Dansité di popilasyon<br />pa kilonmèt karé (km 2)
! Kapital
|-
| style="text-align: left;" | [[Larjantin]]
| align="right" | 2 766 890 km2
| align="right" | 41 343 200
| align="right" | 14,9/km2
| style="text-align: left;" | Buenos Aires
|-
| style="text-align: left;" | [[Bolivi]]
| align="right" | 1 098 580 km2
| align="right" | 9 947 420
| align="right" | 9.1 km2
| style="text-align: left;" | La Paz, Souk<ref>La Paz sa kapital administrativ di [[Bolivi]] ; Souk sa kapital konstitisyonnèl.</ref>
|-
| style="text-align: left;" | [[Brézil]]
| align="right" | 8 514 877 km2
| align="right" | 201 103 330
| align="right" | 23.6 km2
| style="text-align: left;" | Brasilia
|-
| style="text-align: left;" | [[Chili]]
| align="right" | 756 050 km2
| align="right" | 16 746 490
| align="right" | 22.1 km2
| style="text-align: left;" | Santiago
|-
| style="text-align: left;" | [[Lakolonbi]]
| align="right" | 1 138 910 km2
| align="right" | 44 205 290
| align="right" | 38.8 km2
| style="text-align: left;" | Bogota
|-
| style="text-align: left;" | [[Lékwatò]]
| align="right" | 283 560 km2
| align="right" | 14 790 610
| align="right" | 52.2 km2
| style="text-align: left;" | Kito
|-
| style="text-align: left;" | [[Zil Malwin]] ([[Rwéyonm-Ini|R.-I.]])
| align="right" | 12 173 km2
| align="right" | 3 140
| align="right" | 0.26 km2
| style="text-align: left;" | Dégra Stanley-Lonn
|-
| style="text-align: left;" | [[Lagwiyann]]([[Lafrans]])
| align="right" | 86 504 km2
| align="right" | 229 000<ref name="www.franceguyane.fr">[http://www.franceguyane.fr/actualite/education-sante-environnement/combien-sommes-nous-en-2010-27-01-2010-49203.php Combien sommes-nous en 2010 ? - Toute l'actualité de la Guyane sur Internet - FranceGuyane.fr]</ref>
| align="right" | 2.6 km2
| style="text-align: left;" | [[Kayenn]]-Pari
|-
| style="text-align: left;" | [[Gwiyannan]]
| align="right" | 214 970 km2
| align="right" | 748 490
| align="right" | 3.5 km2
| style="text-align: left;" | Georgetown
|-
| style="text-align: left;" | [[Paragwé]]
| align="right" | 406 750 km2
| align="right" | 6 375 830
| align="right" | 15.7 km2
| style="text-align: left;" | Asuncion
|-
| style="text-align: left;" | [[Pérou]]
| align="right" | 1 285 220 km2
| align="right" | 29 907 000
| align="right" | 23.3 km2
| style="text-align: left;" | Lima
|-
| style="text-align: left;" | [[Jéyòrji di Sid ké Zil Sandwich di Sid]] ([[Rwéyonm-Ini|R.-I.]])
| align="right" | 4 190 km2
| align="right" | 30
| align="right" | 0.007 km2
| style="text-align: left;" | Grytviken-Lonn
|-
| style="text-align: left;" | [[Sourinanm]]
| align="right" | 163 270
| align="right" | 486 620
| align="right" | 3.0 km2
| style="text-align: left;" | Paramaribo
|-
| style="text-align: left;" | [[Lourougwé]]
| align="right" | 176 220 km2
| align="right" | 3 510 390
| align="right" | 19.9 km2
| style="text-align: left;" | Montevideo
|-
| style="text-align: left;" | [[Vénézwéla]]
| align="right" | 912 050 km2
| align="right" | 27 223 230
| align="right" | 29.8 km2
| style="text-align: left;" | Caracas
|-
|}
Douz péyi-ya ki endépandan té lansé 8 désanm 2004 bay (déklarasyon di Cuzco) roun projé di Kouminoté sidanmériken di nasyon (KSN), ki divini Linyon di nasyon sidanmériken-yan (LNASID), asou modèl di [[Linyon éropéyen]].
== Not ké référans ==
<references/>
== Lannègs ==
{{Lanmérik di Sid}}
[[Katégori:Lanmérik di Sid| ]]
[[Katégori:Kontinan]]
4pmp5ovk8kp1rdrqstdtr0gqonhua5m
Lanmérik laten
0
2085
14524
9676
2019-11-29T20:02:56Z
Hugo.arg
72
/* Wè osi */ wd
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Latin_America_(orthographic_projection).svg|thumb|Kart dé péy di lanng ibérik (èspangnòl ké potidjé) ké ròt lanng laten (fransé), ki ka apartni à Lanmérik laten-an.]]
'''Lanmérik laten'''-an (èspangnòl : América Latina oben Latino américa ; potidjé : América Latina) sa jénéralman défini kou parti di [[Lanmérik]] annan lakèl péy-ya gen pou lanng ofisyèl dé lanng ronman, ki-lé-di dérivé di laten (èspangnòl, potidjé ké fransé). Lanmérik laten ka anglobé ensi Lanmérik ispannik-a, sèrten zilé dé [[Karayb]], ensi ki kazi-totalité di [[Lanmérik di Sid]] é di [[Lanmérik santral]]. Byen ki fransé-a sa roun lanng ronman, téritwè-ya ki gen kou lanng ofisyèl fransé-a sa an jénéral pa rétni pou défini Lanmérik laten, jénéralman konsidéré kou fòrmen dé sèl péy endépandan don lanng ofisyèl-ya sa ronman ; kidonk « Lanmérik ispannik » an ajoutan [[Brézil]], é pafwè Ayti, menm Puerto Rico oben Béliz.
Kou [[Lanmérik di Nò]]-a, popilasyon-an di Lanmérik laten sa étnikman divèrsifyé. Rélijyon-an ki prédonminant an Lanmérik laten sa kristchannism-an, prensipalman katolisism-an. Lanmérik laten-an gen roun sipèrfisi di anviron 20 010 600 km2, swé pli di 3,9 % di sirfas-a di Latè, ké 13,5 % di so sirfas émèrjé. An 2012, so popilasyon sa èstimen à pli di 600 milyon di zabitan.
== Lorijin di lèsprésyon-an ==
=== Étimoloji ké aparisyon di lidé-a di Lanmérik laten ===
[[Fiché:BattleofPuebla2.jpg|thumb|Batay-a di Puebla, 5 mè 1862, lò di Léspédisyon di Mègsik.]]
Lèsprésyon « Lanmérik laten » té itilizé pou pronmyé fwè-a pa powèt kolonbyen-an José María Torres Caicedo an 1856 é pa sosyalis chilyen-an Francisco Bilbao, toulédé pròch di Lamennais.
Konsèp-a di roun Lanmérik laten ka opozé so kò à roun Lanmérik anglo-s
sagson ké protéstan té roupran pa lantouraj-a di Napoléon III. An 1861, a o non di défans-a di sa péy-ya « laten », ki konsidéré kou kiltirèlman pròch di Lafrans-a, ki anprò-a voyé roun lèspédisyon di Mègsik annan roun kontègs di panlatinism.
== Définisyon di Lanmérik laten ==
=== Listwè ké périmèt di Lanmérik laten ===
Lèsprésyon « Lanmérik laten » pouvé fika divèrsman konprann, menm si définisyon-an di périmèt ki ka korèsponn pa toujou prési, kou ka konsidéré asé jénéralman ki Lanmérik laten sa konstitchwé di 19 péy, listé ki anba, san enkli sistématikman Puerto Rico, ki « asosyé » o Létazini.
== Péy ki enkli annan Lanmérik laten ==
{| class="wikitable"
|-
! Péy !! Popilasyon !! Sipèrfisi
! Kapital !! Pli gran lavil
! Chèf di Léta
|-
| Larjantin || 43,4 milyon || 2 766 890 km2
| Buenos Aires || Buenos Aires
| Mauricio Macri
|-
| Bolivi || 10,8 milyon || 1 098 581 km2
| Souk || Santa Cruz de la Sierra
| Evo Morales
|-
| [[Brézil|Brésil]] || 206 milyon || 8 547 877 km2
| Brasilya || São Paulo
| Michel Temer
|-
| Chili || 16,6 milyon || 756 950 km2
| Santiago || Santiago
| Sebastián Piñera
|-
| Kolonbi || 48,4 milyon || 1 141 748 km2
| Bogota || Bogota
| Juan Manuel Santos
|-
| Costa Rica || 5 milyon || 51 100 km2
| San José || San José
| Carlos Alvarado
|-
| Kiba || 11,1 milyon || 110 861 km2
| La Havane || La Havane
| Miguel Díaz-Canel
|-
| Lékwatò || 16,2 milyon || 283 560 km2
| Quito || Guayaquil
| Lenín Moreno
|-
| Gwatémala || 14,3 milyon || 108 890 km2
| Gwatémala || Gwatémala
| Jimmy Morales
|-
| Londiras || 8,3 milyon || 112 090 km2
| Tegucigalpa || Tegucigalpa
| Juan Orlando Hernández
|-
| Mègsik || 119,7 milyon || 1 972 550 km2
| Mègsiko || Mègsiko
| Enrique Peña Nieto
|-
| Nikaragwa || 6,2 milyon || 129 494 km2
| Mannangwa || Mannangwa
| Daniel Ortega
|-
| Pannanman || 3,7 milyon || 75 640 km2
| Pannanman || Pannanman
| Juan Carlos Varela
|-
| Paragwé || 6,5 milyon || 406 750 km2
| Asuncion || Asuncion
| Horacio Cartes
|-
| Pérou || 30,4 milyon || 1 285 220 km2
| Lima || Lima
| Martín Vizcarra
|-
| Répiblik donminiken || 10 milyon || 48 730 km2
| Sen-Donmenng || Sen-Donmenng
| Danilo Medina
|-
| Salvador || 6,3 milyon || 21 040 km2
| San Salvador || San Salvador
| Salvador Sánchez Cerén
|-
| Lourougwé || 3,4 milyon || 176 220 km2
| Montevideo || Montevideo
| Tabaré Vázquez
|-
| Vénézwéla || 30,6 milyon || 916 445 kmz
| Karakas || Karakas
| Nicolás Maduro
|-
| '''TOTAL'''|| '''608,2 milyon''' || '''20 010 636 km2'''
| ||
|
|}
=== Téritwè ki pafwè enkli annan Lanmérik laten ===
{| class="wikitable"
|-
! Péy !! Popilasyon !! Sipèrfisi
! Kapital !! Pli gran lavil
! Chèf di Léta
|-
| Ayti || 10,9 milyon || 27 750 km2
| Port-au-Prince || Port-au-Prince
| Jovenel Moïse
|-
| Puerto Rico || 4 milyon || 8 870 km2
| San Juan || San Juan
| Donald Trump, gouvèlman Alejandro García Padilla. (''N.B. :'' péy ki « asosyé » o Létazini)
|-
| Béliz|| 335 000 || 22 966 km2
| Belmopan || Belize City
| Colville Young
|}
== Démografi ==
=== Lenpòrtans di popilasyon-an ===
[[Fiché:Map-Romance_Latin_America.svg|thumb|Lanng-yan an Lanmérik laten : an vèrt èspangnòl-a, an oranj potidjé é an blé fransé-a.]]
Péy di Lanmérik laten sa péplé di fason byen diféran, an partikilyé an tèrm di enpòrtans di popilasyon-an di chak péy. Ensi Brézil-a gan 220 milyon di zabitan ké Mègsik-a ka konté enpé pli di 119 milyon di zabitan, alò ki Lourougwé-a ka konté mwen di 4 milyon di zabitan. Dé péy ka posédé pli di 100 milyon di zabitan, Dé pli di 40 milyon, kat ròt ant 10 milyon ké 16 milyon, senk péy ka konté ant 5 ké 10 milyon di zabitan.
=== Lorijin di popilasyon-an ===
Popilasyon-an di Lanmérik laten sa égalman roumarkab pa divèrsité-a di so lorijin étnik-ya, pas kontinan-an - koté wonm-an aparèt bokou pli tardivman ki asou laplipa dé ròt kontinan - té wè rivé sigsésivman plizyò vag di pèpman di lorijin divèrs.
=== Popilasyon anmérendjen ===
Popilasyon anmérendjen-an sa isou di pèpman pré-kolonnyal. Sa popilasyon endjen-yan, orijinèr di Lazi, té masivman èstèrminen o moman di konkèt èspangnòl-a, an partikilyé o Mègsik, o kontak dé maladi ki vini di Léròp (tèl ki varyòl-a), okèl yé pa té pouvé opozé pyès défans natirèl.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lanmérik laten]]
f5qtb0diwhegz14fdkk68g792m3vv74
Lanmérik santral
0
2086
9696
9695
2019-11-22T10:08:23Z
Jon Harald Søby
3
19 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Central_America_(orthographic_projection).svg|thumb|Kart di lokalizasyon di Lanmérik santral.]]
Diférans ant frontchè jéyografik-ya ké frontchè administrativ-ya, ensi ki listwè kolonnyal ké rousanblans épi diférans kiltirèl annan réjyon-an ka fè varyé définisyon di '''Lanmérik santral''' soulon kontègs-a.
Annan so définisyon pli koumen-an, Lanmérik santral ka konprann péy-ya ki ka swiv (ké yé kapital) :
* [[Gwatémala]] (Guatemala)
* [[Béliz]] (Belmopan)
* [[Ondiras]] (Tegucigalpa)
* [[Salvador]] (San Salvador)
* [[Nikaragwa]] (Managua)
* [[Costa Rica]] (San José)
* [[Pannanman]] (Pannanman)
== Définisyon ==
=== Définisyon jéyografik ===
Lanmérik santral ka étann sokò di lism di Tehuantepec annan sid di [[Mègsik]] (Mègsik sa majoritèrman sitchwé atè Lanmérik di Nò) annan nò, òbò Lism di Darién (Pannanman) annan sid. Li sa bòdé pa Gòlf di Mègsik annan nò, lanmè dé Karayb bò lès, é pa [[loséyan Pasifik]] annan sid é bò lwès.
== Jéyografi ==
[[Fiché:CIA_map_of_Central_America.png|thumb|Lanmérik santral]]
=== Jénéralité ===
Lanmérik santral sa travèrsé pa roun sistenm montangnen ki aplé « Kordiyèr santral » don pik-ya pouvé dépasé 4 000 mèt. Sitchwé bò lentèrsègsyon-an di Plak karayib-a, di Plak nò anériken épi di Plak di Cocos, oun chenn volkannnik ka lonjé lakot Pasifik-a di nò jouk sid di réjyon-an.
== Kiltir ==
=== Lanng ===
Èspangnòl sa lanng ofisyèl annan tout péyi-ya, sof atè [[Béliz]] koté lanng ofisyèl sa annglé. Annglé sa kouran asou lakot koté i té gen bokou di lasandans afriken, tandi ki nativ anmériken-yan ka kontinwé palé yé lanng matèrnèl.
=== Rélijyon ===
Rélijyon prensipal-a sa katolisism, men lévanjélism-an sa an lògmantasyon.
{| class="wikitable" border="1" align="center" cellpadding="10" cellspacing="2"
|+ align="center" style="background:DarkSlateBlue; color:white"|'''Rélijyon pa péyi (2010)'''
|- bgcolor="#cccccc"
! width="170" style="background:Lavender; color:Black" |'''Péyi'''
! width="170" style="background:Lavender; color:Black" |'''Krétchen'''
! width="170" style="background:Lavender; color:Black" | '''''Katolik'''''
! width="100" style="background:Lavender; color:Black" | '''''Évanjélik'''''
! width="100" style="background:Lavender; color:Black" | '''''Pa gen rélijyon'''''
|-
|'''[[Béliz]]'''||71 %|||40 %|||31 %|||15 %
|-
|'''[[Costa Rica]] '''||87 %|||67 %|||20 %|||9 %
|-
|'''[[Salvador]] '''||75 %|||46 %|||29 %|||24 %
|-
|'''[[Gwatémala]] '''||86 %|||47 %|||39 %|||12 %
|-
|'''[[Ondiras]] '''||90 %|||48 %|||42 %|||8 %
|-
|'''[[Nikaragwa]] '''||83 %|||58 %|||25 %|||15 %
|-
|'''[[Pannanman]] '''||92 %|||74 %|||18 %|||5 %
|}
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lanmérik santral]]
i3zz3q427bwi27oj9p7x3vfwzb59hgz
Lanmò
0
2087
9701
9700
2019-11-22T10:08:23Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Mort-IMG 4154.jpg|thumb|upright=1.4|Fochéz-a, oun alégori di lanmò, inéliktab é enprévizib, an vòg andan Òksidan krétyen dipi lépòk médjéval.]]
'''Lanmò''' sa léta irévèrsib-a di roun òrganism byolojik ki sésé di viv. Da léta ka karaktérizé so kò pa roun riptir définitiv annan kowérans-a dé processus vital (noutrisyon, rèspiratsyon…) di òrganism-a ki konsidéré.
O nivo sélilè, lanmò ka dézigné larèt dé fonksyon di baz di roun sélil. Osen di kominoté plirisélilè, sa lanmò pouvé fika aksidantèl (nékroz) oben régilé, menm progranmé (apoptoz).
Koté moun-yan, fèt-a ki tchò-a pouvé arété di briga pannan oun moman anvan di fika réyanimé ka pozé késyon-an di limit, oben di tranzisyon-an ant lavi ké lanmò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
g3g2ywz6a6driezncx0g459m0ovxq5i
Lannen
0
2088
9707
9706
2019-11-22T10:08:23Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''lannen''' sa roun entèrval di tan défini konvansyonèlman andan kad di roun [[kalandriyé]], égal à roun nonm antché di jou, é plis oben mwen pròch di lannen tropik ki ka korèsponn à péryodisité dé sèzon térès.
Douré di toun lannen é so koumansman pouvé varyé soulon kalandriyé konsidéré ; douré di lannen tropik sa li-menm sijèt à dé varyasyon o kour dé lonng péryòd.
Dis lannen ka fòrmé oun déséni, san roun syèk é mil roun milènèr. Kat lannen ka fòrmé oun olenpyad ; oun lous sa roun péryòd di senk lannen.
== Wè osi ==
* [[Jou]]
* [[Simèn]]
* [[Mwa]]
h2h14lb2pwkrncfwexsutp1lgh4s1ul
Lanng
0
2089
9720
9719
2019-11-22T10:08:24Z
Jon Harald Søby
3
12 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Les familles de langues sans legende.png|thumb|500px]]
Oun '''lanng''' sa roun sistenm évolitif di sign lengwistik, vokal, grafik oben jèstchwèl, ki ka pèrmèt kouminikasyon-an ant endividi-ya.
== Définisyon : lanng ké langaj ==
=== Lanng ké djalèk ===
I pa ka ègzisté di kritèr èstrikman lengwistik ki ka pèrmèt di distengé oun lanng di roun djalèk.
Annan roun pèrspèktiv sosyolengwistik (létid dé lanng annan yé rapò o sosyété), tèrm-an « lanng » ka défini tout idjonm ki ka ranpli dé fongsyon sosyal fondanmantal : « kouminikasyon »-an (a o mwéyen di lanng-an ki agtò sosyal-a ka échanjé é ka mété an koumen yé lidé, santiman, pansé, etc.) ké « lidantifikasyon »-an (dayò so doub laspè endividjwèl é kolègtif, lanng-an ka sèrvi di markò idantitèr kant o karagtéristik di endividi-a é di so apartnans sosyal).
=== Ròt ===
Nou ka aplé lanng matèrnèl di roun moun roun lanng ki sa moun té anprann annan so lanfans o kour di so anprantisaj di langaj.
== Listwè : lorijin dé lanng ==
Koumansman énigmatik-a di langaj ké lorijin-yan dé lanng atchwèl ka sousité dé lipotèz pafwè kontradigtwè. Divèrs sasé dé antropològ, dé arkéyològ, dé jénétisyen é dé lengwis ka sigjéré lipotèz-a di roun lanng koumen ; ròt sasé, tout osi nonbré, ka réfité li. Mé yé tout ka admèt ki lanng moun-yan, ka konstitchwé di palò, ki-lé-di di « konvansyon arbitrèr ki partajé pa tèl oben tèl group di endividi », ka konstitchwé oun fòrm di langaj diférant di sa-ya dé ròt lèspès zannimo, oun fòrm don partikilarité-a sa roun tré gran plastisité ké roun divèrsité, tandi ki, koté ròt lèspès, langaj sonnò, jèstchwèl, kronmatik oben chimik di yé chak sa inik, é ka konpòrté tout o plis tchèk « djalèk ».
== Klasifikasyon ==
=== Nonm di lanng ===
I enposib di détèrminen ké présizyon nonm-an di lanng ki palé annan monn-an, an rézon di difikilté-a ki ganyen pou trasé dé frontchè ki prési ant lanng-yan, notanman à diféransyé lanng-yan dé djalèk. Soulon lèstimasyon-yan, i ka ègzisté jòdla ant 3 000 é 7 000 lanng vivan.
== Drwè ==
Lanng-yan pouvé ganyen diféran èstati annan lòrgannizasyon entèrnasyonnal-ya, partikilyèrman, lanng ofisyèl-a ké lanng di travay-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lanng]]
5crdbcb5je0shomoqvyv94nbz0n3a8o
Lanng chinwaz
0
2090
9727
9726
2019-11-22T10:08:24Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Lanng|
| non = Chinwa<br/>汉语 ou 漢語 [Hànyǔ];中文<br/>[zhōngwén]
| péyi = [[Lachin]], Taywan, Singapour, Endonézi, Filipin ké ròt péyi ki gen dé kominoté chinwaz.
| réjyon =
| nonm di lokitò = pli di 1,3 milyar
| fanmi =
▪ lanng sino-tibétenn
* lanng chinwaz
| iso1 = zh
| iso2 = chi, zho
| iso3 = zho
| kart =
| léjann kart =
}}
'''Lanng chinwaz'''-ya (chinwa senplifyé : 中国语文 ; chinwa tradisyonèl : 中國語文 ; pinyin : zhōnggúo yǔwén) oben lanng sinitik, souvan dézigné annan yé ansanm anba non-an di « chinwa » (中文, zhōngwén), ki ka apartni à fanmi-a dé lanng sino-tibétenn. Annan yé karaktèr pli inivèrsèl-a, nou ka konsidéré lanng-an ki ékrit (文, wén), transandan prounonsyasyon-an dé divèr palé. Lanng palé-a annna so karaktèr pli jénéral-a sa pli souvan aplé hanyu (汉语 [4]), swé « lanng dé Han », menm si ròt group étnik té progrésivman adòpté sa lanng.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lanng]]
fj7dc70hplmixx9m28p8svddutsvi5j
Lanng endo-éropéenn
0
2091
9734
9733
2019-11-22T10:08:24Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An lengwistik, '''lanng endo-éropéyenn''' (aplé ròtfwè lanng endo-jèrmanik, oben òkò lanng scyt) ka fòrmé oun fanmi di lanng étrwatman aparanté, li gen pou lorijin sa ki li sa konsanswèlman konvini di aplé endo-éropéyenn komen-an « don éléman lèksikolojik-ya, mòrfolojik ké sentaksik ka prézanté, pou laplipa d'ant yé, dé rousanblans di natir tèl ki sa lanng-yan pouvé menmen à linité-a ; présipozé-a sa alò ki chak group d'éléman konparé ka prosédé di évolisyon ki ka divèrjé à partir di fòrm orijinèl ki disparèt. »
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lanng endo-éropéyenn]]
8cil4tbcuia71z25v3as9bzgplcdnni
Lanp ké enkandésans klasik
0
2092
9737
9736
2019-11-22T10:08:24Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Carbonfilament.jpg|thumb|Lanp ansyenn ké filaman di karbonn]]
'''Lanp ké enkandésans klasik'''-a, envanté an 1879 pa Joseph Swan é amélyoré pa travay-ya di Thomas Edison, ka prodjwi limyè-a an portan ké enkandésans oun filaman di tungstenn, métal-a ki gen pli ro pwen di fizyon(3 422 °C[1]). À lorijin-an, oun filaman di karbonn té itilizé, mè sa dannyé an sibliman so kò épi an kondansan so kò asou vèr-a di lanp-a, té ka opafisyé asé rapidman vèr-a.
Luminozité-a di roun sours sa fonksyon di flux liminé (an lumen) ki li ka émèt. Éfikasité liminéz-a ka mizouré rapò-a ant flux liminé-a (ki émèt pa sours-a) ké pwisans élèktrik-a(an watt) ki li ka konsomé ; éfikasité liminéz-a ka èsprimé so kò kidonk an lumen pa watt (lm/W).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
nzfkb6n6v5wcubtgdb2zw389aap1xxa
Lanti optik
0
2093
9742
9741
2019-11-22T10:08:24Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''lanti òptik''' sa roun konpozan ki fè di roun matéryo jénéralman izotòp é transparan pou limyè-a annan domenn èspèktral d'entérè. A pli souvan-an roun tip di vèr òptik, oben dé vèr pli klasik, dé plastik, dé matéryo òrganik, é menm dé métaloyid tèl ki germanium-an. Lanti-ya sa dèstiné pou fè konvèrjé oben divèrjé limyè-a.
Yé itilizasyon ka enpliké ki yé réfraksyon swé diféran di sa di milyé annan lakèl yé sa plonjé (lè, lwil, dilo...). Lanti-ya ka posédé laplipa di tan roun aks di simétri ki konfondou ké aks òptik-a mè tèknik résant-ya é benzwen-yan di endistri-ya é di sasé-a ka fè ki roun pa ki pa néglijab dé lanti ki pa gen d'aks di simétri.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Optik]]
qyoej1qmer4v54e3ork25mu722kj6bp
Lantropoloji
0
2094
9749
9748
2019-11-22T10:08:25Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Da_Vinci_Vitruve_Luc_Viatour.jpg|thumb|Wonm di Vitrouv, pa Léonard di Vinci.]]
'''Lantropoloji'''-a sa branch dé syans-a ki ka étidjé moun anba tout so laspè, an menm tan fizik (anatomik, mòrfolojik, fizyolojik, évolitif, etc.) ké kiltirèl (sosyo-rélijyé, psikolojik, jéyografik, etc.). Li ka tann à défini mounité-a an fézan roun sentèz dé diférant syans di moun ké natirèl. Tèrm antropolojik ka vini di dé mo grèk, anthrôpos, ki ka signifyé « wonm » (o sans jénérik), é logos, ki ka signifyé « palò, diskour ». Démarch antropolojik « ka pran kou òbjè di envèstigasyon dé inité sosyal di fèb anplò à partir di lakèl il ka tanté d’élaboré roun analiz di pòrté pli jénéral, apréyandan di roun sèrten pwen di wè totalité-a di sosyété-a koté so inité ka enséré yé kò ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Antropoloji]]
lymy5okj9y9f02uy72tzzpeu2pppklu
Lao Tseu
0
2095
9752
9751
2019-11-22T10:08:25Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Lao_Tzu_-_Project_Gutenberg_eText_15250.jpg|thumb|Lao Tseu an bondjé taoyis ké évantay an lanmen]]
'''Lao Tseu''' oben '''Laozi''' oben '''Lao Zi''' (chinwa : 老子 ; pinyin : Lǎozǐ ; Wade : Lao³ Tzu³), pli kominéman aplé an Chin Tàishàng lǎojūn (太上老君, Tàishàng lǎojūn, « Ségnò souprèm Lao »), di so vrè non Li Er (李耳, Lǐ ěr), té roun saj chinwa é, soulon tradisyon-an, oun kontanporen di Confucius(milyé di vie syèk anv. J.-K. – milyé di ve syèk anv. J.-C., finisman di péryòd-a dé Prentan ké Otonn). Li sa konsidéré kou pè fondatò di taoyism.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
efqpjzmekgf250cwvyt9d1481c9ryvg
Laos
0
2096
19068
19003
2020-10-17T03:09:50Z
Minorax
278
fix [[Special:LintErrors/obsolete-tag]]
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik démokratik popilèr lao
|non lokal = ສາທາລະນະລັດ ປະຊາທິປະໄຕ ປະຊາຊົນລາວ / ປະຊາຊົນລາວ (lo)<br/>Sathalanalat Passathipatai Passasson lao / Lao (lo)
|drapo = Flag_of_Laos.svg
|armwari = Emblem_of_Laos.svg
|kart = Location_Laos_ASEAN.svg
|lanng ofisyèl = [[Laosyen]]
|kapital = [[Vientiane]]
|siperfisi total = 236 800
|jantilé = Laosyen(n)
|popilasyon total = 6 492 400
|lannen = 2015
}}
'''Laos''', an form long '''Répiblik démokratik popilèr lao''', égalman tradwi pa '''Répiblik démokratik popilèr di Laos''', an laosyen Lao, ປະເທດລາວ é Sathalanalat Passathipatai Passasson lao, ສາທາລະນະລັດ ປະຊາທິປະໄຕ ປະຊາຊົນລາວ, sa roun péyi san aksè à lanmè pa Birmani (ou Myanmar), Thaïlann, Cambodge, [[Viêt Nam]] é [[Lachin|Répiblik popilèr di Lachin]].
<gallery class=center caption="Laos">
Vientiane-Wat Xieng Ngeun-02-gje.jpg
Vientiane-Wat Hay Sok-02-gje.jpg
Luang Prabang-Wat That Luang-08-Naga.jpg
Luang Prabang-Phou Si-06-gje.jpg
Luang Prabang-Opfergang der Moenche-26-gje.jpg
Ban Phanom-Weberei-02-gje.jpg
Muang Sing-Akha-Dorf A-20-Haeuser-gje.jpg
Laos-Reis-40-Pflanzer-gje.jpg
Vientiane-Wat Si Muang-28-Lotus-gje.jpg
</gallery>
dbctsuw5z2kvqi4swbzdlfq1qyrknwx
Lapentir
0
2097
9763
9762
2019-11-22T10:08:25Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Formella 18, apelle o la pittura, nino pisano, 1334-1336 dettaglio 01.JPG|thumb|''Apelle oben lar di lapentir'' (détay), òv di skiltò italyen Nino Pisano (ka provini di Campanile de Giotto).]]
'''Lapentir''' sa roun fòrm di lar ki ka konsisté à [[Désen|désiné]] asou roun sirfas an aplikan èstétikman dé flwid koloré. Artis pent-ya ka rouprézanté roun èksprésyon trè pèrsonèl asou dé sipòr tèl ki papyé, ròch, twèl, bwa, lapo pyébwa, vèr, béton é byen di ròt sibjèktil.
Ouvraj di rouprézantasyon oben d'envansyon, lapentir pitèt natiralis é figirativ, oben abstrèt. Li pouvé gen roun kontni naratif, dèskritif, senbolik, spiritchwèl, oben filozofik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ao9epzzsxywehvc034y7emfrktfktkz
Lapli
0
2098
9767
9766
2019-11-22T10:08:25Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Raining clouds 3 (15023547022).jpg|thumb|Lapli maritim.]]
[[Fiché:Falling rain in mexico.jpg|thumb|Lapli tropikal annan roun lari di León, atè [[Mègsik]].]]
'''Lapli'''-a sa roun fénomenn natirèl pas lakèl dé gout dilo ka tonbé dé niyaj bò'd sòl-a. A roun dé fòrm pli komin-yan di présipitasyon asou Latè. So rol sa prépondéran annan sik-a di dilo-a. Li ka pran patché fòrm ki ka alé di lapli léjè-a o délij, di avèrs-a à lapli kontini-a, di fin goutlèt à di trè gròs. Li sa pafwè mélé di lanèj, di grélon oben vèrglasant. Li ka évaporé pafwè so kò avant di touché latè pou bay virga-a. So gout-ya sa transparant oben pafwè opak, charjé di lapousyè.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
f7mu22pd38usho4omvd5g1yt6fzn0aj
Lapo
0
2099
9772
9771
2019-11-22T10:08:25Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Human skin structure.jpg|thumb|Foto raproché di lapo moun.]]
[[Fiché:Dermatoms az.png|thumb|Dermatomm (Chak koulò ka korèsponn à parti di lapo innèrvé pa roun nèrf diféran, à partir di mwèl épinyè.]]
'''Lapo'''-a (/po/, ka provini di laten : pellis) sa roun lòrgann ki konpozé di plizyò kouch di tisou. Li sa pronmyé baryèr di protèksyon di lòrganism-an dé zannimo vèrtébré.
Koté fika moun-an, li sa lòrgann ki pli étandou é pli lou di kò o gadé so sirfas é di so lamas : koté granmoun-an, anviron 2 m2 pou 3 kg koté fanm-an ké 5 kg kouté wonm-an (swé 7 % di so pwa total). So sirfas d'échanj sa soupannan byen pli piti ki entésten-an (300 à 400 m2, anviron Dé téren di ténis) ké poumon-an (80 m2).
Dèrmatoloji-a sa èspésyalité médikal ki ka trété afèksyon-an di lapo-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
r4yfp7xrw6i9tfs6q0861i267qgs9bu
Lapolis (enstitisyon)
0
2100
9775
9774
2019-11-22T10:08:26Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Tèrm-an « '''lapolis''' » (pafwè '''polis''') ka dézigné di mannyè jénéral aktivité-a à asiré sékirité-a dé moun, dé byen épi mentni lòrd piblik-a an fézan apliké lalwa-a. A pou tandé pa tèrm-an « lalwa », larèl-ya ké nòrm fòrmèl di roun kod ki établi annan roun peyi. Lafòs-ya di lapolis(kominéman aplé « lapolis-a ») sa ajan-yan (militèr oben sivil) ki ka ègzèrsé sa fonksyon.
== Étimoloji ==
Mo gwiyanè-a lapolis ka provini di laten politia, romanizasyon di mo grèk πολιτεία(politeia), ki ka signifyé « réjim politik, sitwayennté, administrasyon, parti sivil » é di mo πόλις (polis), ki ka signifyé « sité ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
dyx25142idobe31bu5yg6zm39gib8jj
Lapoud nwè
0
2101
9779
9778
2019-11-22T10:08:26Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Spk-RZ.jpg|thumb|upright=1.2|Di lapoud nwè.]]
'''Lapoud nwè''', pafwè dénonmen '''lapoud pou kannon''' à fizi, sa pli ansyen èsplozif chimik ki konnèt. Di koulò nwè, li sa konstitchwé di roun mélanj déflagran di souf, di nitrat di potassium (salpèt) é di charbon di bwa.
Lapoud nwè té envanté an Lachin probabman bò'd ixe syèk é progrésivman difizé so kò an Éròp é Azi jouk xiiie syèk. Itilizé pou kannon ké fizi-ya, a té sèl èsplozif chimik ki konnèt jouk xixe syèk. Lapoud nwè pli fika itilizé di nou jou, antan pou arm modèrn-yan ki pou aplikasyon endistriyèl, an rézon di so fèb éfikasité konparé à dé èsplozif pli résan. So izaj sa jòdla limité à dé arm di lachas é di tir èspòrtif.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
tchsd94g540r9ejgik3d0ag6di2aorw
Lapriyèr
0
2102
9783
9782
2019-11-22T10:08:26Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Duerer-Prayer.jpg|thumb|Lapriyè, Albrecht Dürer.]]
'''Lapriyèr'''-a oben '''lapriyè'''-a sa roun ak kodifyé oben pa, kolèktif oben endividjwèl, pa lakèl nou ka adrésé nou kò pou Bondjé oben pou roun divinité oben pou roun fika dézigné kou médjatò di Bondjé oben divinité-a.
Nou ka distengé trwa tip di lapriyè : lapriyè-a d'entèrsésyon (pou doumandé oun byen fè pou kèlken oben swé-menm), lapriyè-a di konfésyon, é lapriyè-a di gratitid. Li sa pafwè prézanté kou roun atitid entéryò, méditativ, lòské li pa ka kontni èsplisitman di rékèt é ka sasé à prodjwi oun santiman d'inité ké Bondjé oben divinité-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
lfgjs1smyy06onzd2tnk52stps4lqh5
Laproz
0
2103
19585
19468
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
'''Laproz'''-a sa fòrm òrdinèr-a di diskour oral oben ékri, ki pa astrent o règ di vèrsifikasyon-an, di mizikalité-a é di ritm ki sa pròp à powézi-a. Li divèt néyanmwen rèspèkté règ-ya di granmèr é pouvé prézanté oun grann gam di kalté èstilistik é di niyans prozodik, soulon léfòr-ya oben kiltir-a di lotò-a oben di lokitò.
== Tèrm ==
Lorijin di mo laproz sa vrèman ansyen. O ié syèk, Quintilien té ka anplwayé li pou signifyé « fòrm di diskour ki pa asijéti o règ di powézi-a ».
== Annèks ==
[[Katégori:Litératir]]
8qw5vr3jz3kqx0ppq02i3zwdftk4p3e
Lapèch (alyétik)
0
2104
19071
19039
2020-10-25T22:20:02Z
Vilho-Veli
640
File
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Angling in Turkey 02.jpg|alt=Lapèch|vignette|Lapèch]]
[[File:John George Brown - Waiting for a Bite, Central Park.jpg|thumb|John George Brown: Waiting for a Bite, Central Park]]
'''Lapèch'''-a sa aktivité-a ki konsisté à kaptiré dé zannimo akwatik (pwéson, mè égalman kristasé ké séfalopod) andan yé milyé natirèl(loséyan, lanmè, kour dilo, étan, lak, mar). Li sa pratiké pa péchò-ya, kou lwézi oben profésyon. Tèknik-ya ké anjen-yan di lapèch sa nonbré, dépandan di lèspès ki sasé, di milyé, oben òkò di bato itilizé. Lapèch-a sa pli souvan ankadré pa roun régmantasyon ki ka tann à ranfòrsé so kò afen di protéjé o simyé byodivèrsité-a, anvironnman-an ké rousours alyétik (tèrm ki ka dézigné konésans-a di byoloji-a é di èsplwatasyon-an dé rousours di lapèch-a).
Òrganizasyon dé Nasyonzini pou alimantasyon-an ké agrikiltir-a (FAO), ka èstimé an 2005, k'anviron 48 milyon di péchò é d'akwakiltò ki ka fourni annan monn-an dé anplwa dirèk ké endirèk à anviron 300 milyon di moun.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
lgwhqmve84arotdry6v2qcuhjelk7zk
Lapès nwè
0
2105
9794
9793
2019-11-22T10:08:26Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Lapès nwè''' oben '''lanmò nwè''' sa non ki bay pa istoryen modèrn-an à roun grann épidémi di lapès médjéval, o milyé di xive syèk, prensipalman bubonik, kozé pa baktéri Yersinia pestis. Sa épidémi touché Azi, Mwayen-Oryan, Afrik di Nò ké Éròp-a. Li pa ni pronmyé ni dannyé épidémi di lapès, mè sa sèl à poté sa non. An révanch, li sa pronmyé grann épidémi di listwè ki té byen dékrit pa kronikò kontanporen.
Nou ka èstimé ki lapès nwè tchwé ant 30 ké 50 % di popilasyon éropéyenn an senk lan (1347-1352) ki ka fè anviron vennsenk milyon di viktim.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Mwayen-Aj]]
sssoxvcchdn9vjukpizru5jjoa7fd1k
Lar
0
2106
9800
9799
2019-11-22T10:08:26Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:The Creation of Adam by Michelangelo.JPG|thumb|252x252px|kréasyon di Adam. Mikel-Anj, 1508-1512. Plafon di chapèl Sixtine, adan sité di Vatikan.]]
'''Lar''' sa roun aktivité moun, prodwi di sa aktivité ou lidé ki nou ka fè tonbé nous kò adrèsan délibéréman a sé sans, a sé émosyon, a sé entwisyon é a entélek-a. Nous pé di ki lar sa pròp di moun é ki sa aktivité pa gen fonksyon pratik défini. Nou ka konsidéré term « lar » pa opozisyon a [[lanatir]] « konsou kou pwisans prodwizan san réfleksyon » é a la syans "konsou kou pir konésans endépandant di sé aplikasyon. I ka sanblé tout toutfwè ki objektif di lar sa di atenn laboté.
[[Katégori:Lar]]
0exfj1u1deb7yv5038f0iajzt7by303
Lar gotik
0
2107
18389
9804
2020-05-29T12:35:27Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Sainte-Chapelle detail 003.jpg|thumb|220px|Sainte-Chapelle (1242-1248) a Pari, ché-dòv di lar gotik.]]
'''Lar gotik''' (an laten ''francigenum opus'') sa roun péryod artistik ki ka étann sont kò asou anviron kat san lan, ki dévlopé so kò a partir di ségonn parti di Mwayen Laj an Frans épi an Éròp oksidantal.
Aparèt an réjyon d'Île-de-France ver XIIe syèk, lar gotik fransè ka dévlopé so kò an Éròp, ka évolwé o XIVe syèk ver gotik enternasyonal o karaktèr pli profann. Lar gotik sa dabò iloustré pa architektir a, mè osi pa skiltir, lapentir asou bwa, vitray a, é anlouminour a. Inisyalman dénomé francigenum opus (lar fransè) o Mwayen Aj, term gotik ké aparèt ki à partir di rounésans a, oun ègprésyon itilizé pa artis ya italyen Antonio Averlino (Filarèt a) é Giorgio Vasari, pou dézigné oun lar di Mwayen Aj ki yé ké joujé di yé pwen di wè barbar é grosyé.
Mouvman artistik gotik sa présédé pa péryod romann a é swivi pa péryod rounésans a.
j1xxxlg9u8cij851ucm4ikf239m1uxp
Lar vizwèl
0
2108
9810
9809
2019-11-22T10:08:27Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:DPT 6122 copy.jpg|thumb|600px|Asosyé ké [[Larchitèktir]], jarden-yan sa roun lègzanp di lar vizwèl.]]
Nou ka aplé '''lar vizwèl''' [[lar]]-ya ki ka prodjwi dé lòbjè ki sa pèrsouvwè ésansyèlman pa nou wèy. Nosyon-an ka anglobé lar plastik tradisyonnèl (ansyen bèl-lar dégajé di nosyon rèstriktiv di èstétik, kou di « bèl »), akèl sa ajouté dé tèknik nouvèl : fotografi, [[sinéma]], lar vidéyo ké lar nimérik, mè osi lar apliké ké lar dékoratif (lar tèkstil, design, markètri...) ké [[Larchitèktir]]-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
5dx6cg5kp2bkbnbrxgnwv1bjr9mwefz
Larchitèktir
0
2109
9821
9820
2019-11-22T10:08:27Z
Jon Harald Søby
3
10 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:L'architecture. Le passé.-Le présent (1916) (14778167895).jpg|thumb|upright=1.2|Katédral Saint-Pierre di Beauvais, XIIIe syèk.]]
[[Fiché:Rome-Pantheon-Caissons.jpg|thumb|upright=1.2|Koupòl di Pantéyon.]]
'''Larchitèktir''' sa [[lar]] majèr di konsouvwè dé lèspas é di bati lédifis-ya, an rèspèktan larèl-ya di konstriksyon anpirik oben syantifik, alò ki dé konsèp èstétik, klasik oben nòv, di fòrm é di lajansman di lèspas é ka enkli laspè sosyal ké anvironmantal ki yannen ké fonksyon-an di lédifis épi ké so lentégrasyon annan so lanvironnman, kèl ki li fika sa fonksyon : bitab, sépilkral, ritchwèl, entistisyonnèl, rélijyé, défansiv, artizannal, koumèrsyal, syantifik, signalétik, miséyal, endistriyèl, monnimantal, dékorativ, péyizajèr, menm pirman artistik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Larchitèktir ké Lirbannism]]
2t1d3hnwoqme1x41jx7etnc62drzmw1
Larivyè
0
2110
9825
9824
2019-11-22T10:08:27Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Riviere river.JPG|thumb|Aprè toran-an, ka vini larivyè (Rot-Piréné).]]
An idrografi, oun '''larivyè''' sa kour di dilo ké débi mwayen à modéré (sipéryò à 2 m3/s), ki ka rousouvè dé afliyan é ki ka jété so kò annan rounòt larivyè oben annan roun flèv.
An fransè kouran, oun larivyè sa roun kour di dilo di roun sèrtenn enpòrtans, enféryò sibjéktivman à sa di roun flèv, san ròt égard à so débouché. Pourtan sa afirmasyon ka rété byen éroné o régar di réyalité-a di téren. An léfè, i pli rar di kontré dé flèv ki sa pli "piti" ki sèrtenn larivyè (à tit di lègzanp : Saône à Lyon, ki ka prézanté oun lit ké roun débi enpòrtan, ka rété oun larivyè.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
kxn92k4b9rsk6w65wrdt1tnr6qguekd
Larjantin
0
2111
19023
18390
2020-09-07T17:04:45Z
Jfblanc
1009
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik arjantin
|non lokal = ''República Argentina'' (es)
|drapo = Flag of Argentina.svg
|armwari = Coat of arms of Argentina.svg
|kart = Argentina orthographic.svg
|lanng ofisyèl = [[Èspangnòl]]
|kapital = Buenos Aires
|siperfisi total = 2 780 400
|jantilé = arjantin
|popilasyon total = 43 417 000
|lannen = 2015
}}
'''Larjantin''', an fòrm lonng '''Répiblik arjantin''', an èspangnòl Argentina é República Argentina [reˈpuβlika aɾxenˈtina], sa roun péy di [[Lanmérik di Sid]] ki ka partajé so frontchè-ya ké Chili à lwès, Bolivi-a o nò-lwès, Paragwé o nò, [[Brézil]]-a ké Lourougwé o nò-lès à lès-a, é [[loséyan Atlantik]] à lès-a é à èstrenm sid-a.
25 mè 1810, lò di révolisyon di Mè, péy-a pa ka asèpté di fika gouvèlnen pa roun vis-rwè é ka kréyé roun gouvèlman lokal ki ka jouré aléjans pou lirwè-a di [[Lèspangn]]. Lendépandans-a sa définitivman akéri 9 jwiyé 1816 atè San Miguel de Tucumán.
So kapital sa Buenos Aires, so lanng nasyonnal sa èspangnòl rioplatense é so lanmonnen sa péso arjantin-an.
Rélijyon nasyonnal-a sa katolisism-an.
Larjantin-an ka fè parti dé péy di Konn Sid é parmi péy-a di [[Lanmérik laten]], li sa sa-a koté kiltir éropéyen-an sa pli afirmen-an. Larjantin-an sa roun dé péy ki pli dévlopé-ya di kont latino-anmériken. Péy-a sa égalman trwézyenm pwisans ékonnonmik-a di Lanmérik laten apré Brézil-a ké Mègsik-a, ki sa swé an PIB nonminal oben à parité di pouvwè di lacha (PPL).
== Lorijin di non ==
Tèrm-an Argentina sa atèsté pou pronmyé fwè-a asou roun kart vénisyen di 1536.
Asou roun kart drésé an 1840 pa jéyograf fransé-a Antoine Houzé, non-an Argentine pa ka aparèt é pa fika ranplasé pa « La Plata ».
Non fransé-a Argentine sa isou di so dézignasyon an èspangnòl Argentina. A menm mo ki ladjègtif fransé-a argentine ki ka signifyé « an lajan, lajan », tèrm ki atèsté dipi xiie syèk é dérivé di mo lajan ké lèd-a di sifigs -in.
Soupannan, Argentina pa sa ni roun mo èspangnòl, ni roun mo potidjé. Annéfè annan sa lanng-yan, lajan ka di rèspègtivman so kò plata é prata, ensi ki so dérivé-ya an lajan, plateado, di plata é prateado, di prata. O final Argentina ka roumonté à italyen-an argentina « lajan », non probabman bay pa navigatò vénisyen-yan oben jénwè kou Jean Cabot. I té pitèt primitivman asosyé à terra « latè » oben à costa « lakot », ki divini Argentina, pas sibstantif-a ka souvan éfasé so kò pou so détèrminen annan sa lanng. Lèsprésyon-an Río de la Plata sa so korèspondan èspangnòl ki ka déziyen pli présizéman larivyè-a, li-menm anmòrfwézaj di potidjé Río da Prata.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Argentina_topo_blank.jpg|thumb|Kart topografik di Larjantin.]]
=== Data jénéral ===
[[Fiché:SantaCruz-CuevaManos-P2210079b.jpg|thumb|Kannyonn di Río Pinturas, Santa Cruz.]]
[[Fiché:ViñedoCafayate.jpg|thumb|Salta]]
Sirfas total-a di Larjantin-an sa réparti di fason-an ki ka swiv (èsèpté Lantargtik) :
* total : 2 766 891 km2 ;
* terre : 2 736 691 km2 ;
* eau : 30 200 km2.
Larjantin-an sa lonng di 3 700 km di nò o sid é di 1 400 km di lès à lwès. Téritwè-a pouvé fika divizé an kat zonn distenk : plenn fèrtil-ya di la pampa o sant di péy-a, plat péy-a di Patagonni-a o sid (ka étann so kò asou roun gro kar sid di péy (28 %), jouk Latè-a Difé), plenn sèk-a di Gran Chaco o nò é anfen réjyon-an ki tré élvé di kòrdiyèr-a dé Zann à lwès lonng-an di frontchè-a ké Chili-a don mon Aconcagua ka kilminen à 6 960 m.
Pwen kilminan di Larjantin-an — é di Lanmérik — sa mon Aconcagua. Déprésyon-an ki pli profon di Lanmérik, la Laguna del Carbón à 105 mm anba nivèl-a di lanmè-a, ka trouvé osi so kò en Larjantin, annan provens-a di Santa Cruz. Sant jéyografik-a di péy sa lokalizé annan provens-a di La Pampa.
Klima-a sa tipik di fasad oryantal-a dé kontinan, nou ka kontré roun klima sibtropikal imid annan nò-a é arid/sibantargtik ki annan èstrenm sid-a di péy.
=== Klima ===
An konsidéran sipèrfisi-a di péy, diférans-ya di laltitid (di −100 m à près 7 000 m) é londjò-a di péy (di 22e paralèl sid, ki ka korèsponn annan lémisfè nò-a à lavil-a di La Havane, jouk 55e paralèl sid, ki ka korèsponn annan lémisfè nò-a à Copenhague, Mòskou ké bé-a d'Hudson), roun bidim divèrsité di klima ka kowègzisté annan péy-a.
=== Lanvironnman ===
[[Fiché:Fichier-AtmosphericMethaneSouthAm%C3%A9rica.jpg|thumb|Kart dé hot-spot di lémisyon di métann di lémisfè sid-a.]]
Péy-a ka abrité dé péyzaj ké lékosistenm ki tré varyé, an rézon notanman di roun enpòrtan gradjan klimatik. Lékosistenm-an ki donminan sa sa-a di la pampa, ki ka abité roun byodivèrsité orijinal é souvan andémik.
Danbwa-a souvan fòrtman régrésé o profi di bwazman endistriyèl (monnokiltir pafwè) é di lélvaj boven-an é di roun agrikiltir souvan endistriyèl ki ka kontribiyé à degradé sòl-ya. Sid-a di pas sa èspozé à roun logmantasyon dé UV solèr (kansérijenn, mitajenn), ki endjwi pa trou-a di kouch-a d'ozonn, ki pli gran laro di Lantargtik ki laro di Largtik-a.
Dipi lannen-yan 1990, Larjantin-an pédi pli di 22 % di so danbwa-ya.
=== Frontchè térès ===
* 5 151 km ké Chili : a trwézyenm pli lonng frontchè térès-a o monn.
* 1 880 km ké Paragwé.
* 1 224 km ké Brézil.
* 832 km ké Bolivi.
* 579 km ké Lourougwé.
== Listwè ==
=== Lépòk pré-kolonnyal ===
Oun gran nonm di tribi endijenn té ka péplé Larjantin-an anvan konkèt èspangnòl-a kou Diaguitas, Pampas, Chonks, Qoms, Wichí ("Matacos"), Selknam ("Onas").
=== Kolonnizasyon èspangnòl ===
An 1516, Èspangnòl Juan Díaz de Solís ka dékouvri Río de la Plata. Péy-a sa kolonnizé pa Èspangnòl-ya ant xvie é xviie syèk.
=== Lendépandans ===
[[Fiché:Manuel_Belgrano.JPG|thumb|Jénéral Manuel Belgrano atè Lonn, 1815.]]
[[Fiché:Jose_de_San_Martin.jpg|thumb|Jénéral José de San Martín atè Paris, 1849.]]
Rounlo mouvman di lopozisyon kont métropòl èspangnòl-a ka aparèt à lob di xixe syèk apré ki yé roupousé anba lenpilsyon-an di Jacques de Liniers, di lorijin fransé, an 1806 é 1807, Dé lèspédisyon militèr annglé, pas Arjantin-yan ka tchenbé rèd à défann sèl kont roun ennmi ròtman simyé armé ki yé é byen désidé à roukolonnizé yé. Dipi 1810 ké révolisyon-an di Mè (25 mè 1810) Arjantin-yan ka divini endépandan di fèt. An 1813 gouvèlman ka boulé an plas piblik enstrouman-yan di tòrtir é 1é mè 1853 ka déklaré labolisyon-an di lèsklavaj-a (soulon Kronnoloji-a di labolisyon-an di lèsklavaj-a).
=== Digtatir di xxe syèk ké péronnism ===
[[Fiché:Evita_y_Per%C3%B3n.jpg|thumb|Juan Perón ké so fanm, Eva Duarte de Perón.]]
Prézidans-a ka sigsédé yé kò ant 1930 ké 1983, mè asou sèz prézidan, onz sa dé militèr é plizyò sa « prézidan de facto » (pa lopozisyon à prézidan-an ki éli). Perón ka fè alò so koumansman annan rot politik-a : lyétnan-kolonnèl titillèr di tchèk sigrétarya di Léta di gouvèlman militèr ki établi an jen 1943, li sa éli prézidan apré finisman-an di Ségon Lagèr mondjal-a. Sala-a ki antrennen laféblisman-an di Lògsidan, Larjantin-an ka divini, bò'd 1950, nòvyenm pwisans ékonnonmik mondjal-a. Apré lagèr-a, patché nazi ka fwi an Larjantin é ayò an Lanmérik laten.
=== Gouvèlman Kirchner ===
[[Fiché:Nestor_Kirchner_-_Cristina_Fernandez_-July_17.jpg|thumb|Néstor Kirchner é Cristina Fernández de Kirchner, rèspègtivman prézidan di Larjantin-an di 2003 à 2007 é di 2007 à 2015.]]
Néstor Kirchner ka ègzèrsé fongsyon-an di prézidan di Répiblik arjantin-an di 2003 à 2007. Li ka rounégosyé dèt-a di péy an 2005 (li ka roufizé ranboursman-an di trwè kar dé 100 bilyon di dolar di dèt èstéryò). Li ka jélé tarif énèrjétik é di transpò, é ka tagsé tré fòrtman lenpòrtasyon-yan, li ka roulansé agtivité ékonnonmik-a (+ 50 % an senk lannen) soutni pa dépans piblik-ya, é ka doublé lanmas salaryal-a (di 2003 à 2007). Néstor Kirchner sa désédé an 2010 di roun kriz kardjak.
=== Gouvèlman Macri ===
[[Fiché:Mauricio_Macri_2016.jpg|thumb|Mauricio Macri.]]
An 2015, Mauricio Macri sa éli prézidan.
== Kiltir ==
[[Fiché:Cabildo_de_C%C3%B3rdoba,_Argentina.jpg|thumb|Cabildo de Córdoba asou la Plaza San Martín - nou ka distengé à laryè-plan tour-ya di katédral-a Notre-Dame-de-l'Assomption de Córdoba tout pròch.]]
[[Fiché:Erythrina_crista-galli2.jpg|thumb|Flèr di ceibo, flèr nasyonnal-a di Larjantin-an.]]
=== Lanmizik ké dans ===
Larjantin-an ka posédé tout roun lanmalganm di ritm ki érité é mélanjé pannan de syèk asou ansanm-an di so téritwè. Ensi, kontras-ya ké miltiplisité-a ka karagtérizé lar mizikal-a annan péy-a.
Parmi lanmizik tradisyonnèl-ya, di tradisyon riral, chacarera, milonga, zamba, gato, cielito sa tré difizé, notanman atravè fèstival-a à di Cosquín, Córdoba, lafèt nasyonnal-ya di fòlklò arjantin. Ensi nou ka konté osi ritm endijenn-yan di souch, tèl ki fanmé carnavalito-a di Nò di péy, lanmizik mapouch-ya ki partajé ké Chili-a (notanman loncomeo), son gwaranni… Di ròt pa, lenfliyans afriken-an ka atenn près tout ritm nasyonnal-ya, an partikilyé ké litilizasyon-an di bombo ké partikilarité ritmik-a di sèrten lanmizik-ya, kou la chacarera. Di menm, roun ritm karagtéristik dé afrodésandan sa candombe, ki osi tré karagtéristik di Lourougwé.
=== Litératir ===
Litératir arjantin-an, di lanng èspangnòl-a, akéri roun véritab lendépandans vizavi di Lèspangn douran xixe syèk-a, é so rouprézantan ki pli sélèb-a, Jorge Luis Borges, ka jwi di roun roukonnésans entèrnasyonnal. Nou pwé osi sité Julio Cortázar, Adolfo Bioy Casares, Victoria Ocampo, Ernesto Sábato, Roberto Arlt, Manuel Mujica Láinez, Héctor Tizón, Abelardo Castillo (en), Leopoldo Marechal, Juan Filloy, Hector Bianciotti, Ricardo Piglia, Alberto Laiseca, Tomás Eloy Martínez, Juan José Saer, César Aira, Angélica Gorodischer é Osvaldo Soriano (parmi pli konnèt-ya).
=== Tradisyon kilinèr ===
Larjantin-an ka posédé roun varyété di plat kilinèr tradisyonnèl ki érité di kontré-a dé gran group ki prézan an Lanmérik laten (Italyen, Èspangnòl, endijenn). Ensi, roun gran nonm di plat tipik sa konsonmen tout o lonng di téritwè : pizze, tallarines, empanadas, humitas, tamales, puchero, arroz con leche, mazamorra, ant oun enfinité di ròt plat.
== Kod ==
Larjantin-an gen pou kod :
* AR, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kod péy), kod alpha-2 ;
* AR, soulon lis-a dé kod péy ki itilizé pa OTAN-an, kod alpha-2 ;
* ARG, soulon nòrm-an ISO 3166-1 kod alpha-3 (lis dé kod péy) ;
* ARG, soulon lis-a dé kod péy di CIO ;
* ARG, soulon lis-a dé kod péy ki itilizé pa OTAN-an, kod alpha-3 ;
* LV, soulon lis-a dé préfigs OACI di limatrikilasyon dé laéronnèf ;
* RA, soulon lis-a dé kod entèrnasyonnal dé plak minéralojik ;
* SA, soulon lis-a dé préfigs dé kod OACI dé laéropò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
{{Lanmérik di Sid}}
[[Katégori:Lanmérik di Sid]]
h7xzqcaegak89fy7vg5859z9vgxvy75
Larkéyoloji
0
2112
9856
9855
2019-11-22T10:08:28Z
Jon Harald Søby
3
7 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:GD-EG-Alex-Théatre031.JPG|thumb|350px|Téyat [[Ròm antik|ronmen]], Alègsandri, [[Léjip]].]]
'''Larkéyoloji'''-a sa roun disiplin syantifik don òbjèktif sa di étidjé Wonm dipi Prélistwè jouk lépòk kontanporenn à travèr so tèknik gras à lansanm dé vèstij matéryèl ki sibzisté é (zouti, zòsman, potri, zanrm, pyès di lanmonnen, bijou, vètman, anprent, tras, lapentir, batiman, enfrastiktir, etc.).
Ansanm dé artéfak é dé ékofak ki ka roulévé di roun péryòd, di'n sivilizasyon, di'n réjyon, oben di oun pèpman ki bay, sa aplé lakiltir arkéyolojik. Sa kiltir matéryèl sa anvan tou roun konsèp ki bazé asou asanblaj-a di vèstij routrouvé andan dé lèspas é annan dé kronoloji kontenjant, asou roun menm sit, oben andan roun menm réjyon, pa lègzanp. Nou pé alò palé, pou dézigné oun ansanm koéran, di kiltir arkéyolojik (kou kiltir-a di Hallstatt, oben kiltir jomon, pa lègzanp).
[[Katégori:Arkéyoloji]]
tk1ajnt1gmufy2zgclwhtx5o37v0ev2
Larmé
0
2113
18391
9859
2020-05-29T12:35:37Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Oun '''larmé''' sa roun òrganizasyon èstriktiré di fanm ké di wonm larmé ki ka vizé à konkéri oben à défann oun téritwar, détrwi oben protéjé ròt inité militèr oben dé inité sivil (antroupriz, administrasyon…).
Lòské roun larmé sa òrganizé pa roun Léta, li sa roun enstitisyon é so òbjèktif-ya sa sibòrdoné o òbjèktif politik di sa Léta ; nou ka palé alò di larmé-a, ké artik défini-a.
Larmé-a pouvé égalman tchipé so kò di divèr travay é ranpli divèrs fonksyon, kou travay-ya di débéman anka di katastròf natirèl oben di lapolis anka di okipasyon.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
neu9y8vv0iios2k4dc1l2ftu86g8645
Larout
0
2114
9862
9861
2019-11-22T10:08:29Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Dawn_on_the_great_alpine_road.jpg|thumb|Léfè di limyè asou roun larout ostralyenn.]]
Oun '''larout''' sa o sans litéral oun vwa térès (o nivo di sòl oben asou vyadik) ki aménajé pou pèrmèt sirkilasyon-an di véyikil ké rou. Sa tèrm ka apliké so kò plito vwa enpòrtant sitchwé an raz kanpagn. Annan péyi-ya ki vas ké pas bokou moun, à finisman-an di xxe syèk, di nonbréz larout té òkò dé chimen ki anpyéré oben ki damé ("santché bati-ya"). Pa pouvé fika aparanté ké roun lari.
== Étimoloji ==
Mo-a « larout » ki dérivé di laten « rupta (via) », « vwa ronpi », « vwa fréyé », pa sibstantivasyon o féminen di partisip pasé « rupta » di « rumpere », « ronp » (« rumpere viam » = « ouvri roun larout »).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
1bf5u6qwotsqwsc0t1amucpd2a3rlek
Laréynyon
0
2115
18392
9869
2020-05-29T12:35:42Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Laréynyon
| non lokal = La Réunion (fr)
| drapo = BlasonR%C3%A9union.svg
| armwari = Proposed_flag_of_R%C3%A9union_(VAR).svg
| kart = Reunion_in_France.svg
| lanng ofisyèl = Fransé,<br/>Kriyòl réynyonnen (lanng réjyonnal)
| kapital = Saint-Denis
| siperfisi total = 2 512
| jantilé = Réynyonnen
| popilasyon total = 850 727
| lannen = 2015
}}
'''Laréynyon''' sa roun zilé di Lwès di [[Loséyan Endjen]] annan lémisfè sid ensi ki roun départ di lout-lanmè [[Lafrans|fransé]].
Di roun sipèrfisi di 2 512 km2, Laréynyon sa sitchwé annan larchipèl dé Maskarengn à anviron 684 km à lès di Madagaskar é à 172 km à lwès-sid-lwès di zilé Moris. A roun zilé vòlkannik ki kréyé pa roun pwen cho : ki ka kilminen à 3 071 m o piton dé Lannèj, li ka prézanté roun rélyèf èskarpé ki travayé pa roun lérozyon ki tré marké. Piton di Fournéz-a, ki sitchwé annan Sid-Lès di Zilé, sa roun dé vòlkan ki pli agtif-ya di monn. Bénéfsyan di roun klima tropikal é sitchwé asou larout-a dé siklonn, Laréynyon ka abrité roun andémism ésèpsyonnèl.
== Jéyografi ==
=== Lokalizasyon ===
Laréynyon sa roun zilé ki ka sitchwé so kò annan Lwès-a di loséyan Endjen-an pa 21 dégré di latitid sid ké 55,5 dégré di lonjitid lès. Li sa sitchwé annan lémisfè sid-a, à 684 km à lès-a di Madagaskar.
Laréynyon sa zilé-a ki pi ògsidantal-a dé Maskarengn don ka fè égalman pati zilé Moris, à 172 km à lès-nò-lès, ké Rodrig, tout 2 ka fè pati di répiblik di Moris. Maskarengn-yan sa tradisyonnèlman rataché o kontinan afriken.
=== Jéyoloji ké rélyèf ===
[[Fiché:La_R%C3%A9union_department_relief_location_map.jpg|thumb|Jéyografi di Laréynyon.]]
[[Fiché:Reunion_21.12S_55.51E.jpg|thumb|Rélyèf-a ki ègzasèrbé di zilé-a ka transparèt malgré laltitid-a di sa foto satélit.]]
Laréynyon sa roun zilé vòlkannik ki nèt i gen tchèk trwè milyon di lannen ké lémèrjans-a di vòlkan di piton dé Lannèj ki sa jòdla, ké roun laltitid di 3 070,50 m, pik-a ki pi élvé-a dé Maskarengn é di loséyan Endjen-an. Lès-a di zilé sa konstitchwé pa piton di Fournéz-a, roun vòlkan ki byen pi résan (500 000 lannen) ki konsidéré kou roun dé pli agtif di plannèt-a. Pati-a ki émèrjé di zilé-a ka rouprézanté ki roun fèb poursantaj (anviron 3 %) di montangn sibmaren-an ki ka fòrmen li.
== Listwè ==
=== Dékouvèrt ké pronmyé zabitan ===
I posib ki èsploratò ostronnézyen ki té ka siyonnen loséyan Endjen-an dipi Lendonnézi jouk Madagaskar ké Lafrik byen dé syèk anvan J.-K., roupéré zilé-ya dé Maskarengn é donk zilé-a di Laréynyon. Plita, o xe syèk apr. J.-K., dé navigatò arab ka dékouvri zilé-a di Laréynyon é ka nonmen li « Dîna morgabin ».
Néyanmwen pronmyé zabitan-yan di zilé-a fika dé miten ki vini di Madagaskar. Annéfè, zilé-a té ka sanblé totalman inabité lò di rivé-a dé navir potidjé di xvie syèk an larout bò Lenn-yan.
=== Départmantalizasyon ké lògsidantalizasyon ===
19 mars 1946, Laréynyon ka divini roun départman di lout-lanmè fransé épi, an 1997, roun dé sèt réjyon iltrapériférik di Linyon éropéyen-an.
À départmantalizasyon-an, Laréynyon sa an rwin. Mé métropòl-a mennen à konsanti di gro léfò pou roukonstrigsyon di lékonnonmi ké progré sosyal-a. Lenstrigsyon obligatwè-a ka konstitchwé roun progré désizif. Mété an plas, ké roun léjé dékalaj, di sistenm di sékirité sosyal ègzagonnal ka apòrté roun miyò konsidérab. An koumansman dé lannen senkant, palidism-an, fléyo sanitèr majò dipi roun syèk, sa éradiké. Nonm-an di lit di lopital ka triplé an dis lannen. I ka swiv roun lanmélyorasyon enpòrtan di santé piblik-a, roun chit konsidérab di mòrtalité ké roun logmantasyon galopan di popilasyon-an, natalité-a ki ka kilminen à roun nivèl rékò ki pròch di 50 pou mil.
== Kiltir ké patrimwenn ==
=== Tradisyon ===
2 fòrm di lèsprésyon mizikal-a ka konpozé istorikman tradisyon folklorik-a di Laréynyon. Si roun, séga, sa roun varyan kriyòl di lakadri, ròt, maloya, à zimaj-a di blues anmériken, ka vini di Lafrik, ki poté pa nostalji ké doulò-a dé katib ki dérasinen é déporté di yé latè natal.
Séga, dans di salon kòstimen ké ritmen pa dé enstrouman ògsidantal tradisyonnèl (lakòrdéyon, larmonnika, gita…), ka témwengnen di divèrtisman polisé an kour annan sosyété kòlonnyal-a di lépòk-a. I ka rété jòdla dans-a di salon tipik di Laréynyon é di larchipèl dé Maskarengn an jénéral ké séga morisyen épi séga rodrigé.
Maloya dé katib, dansé di lalir ritchwèl tout an mélopé é an jéstchwèl, ki ka fè so kò kazi klandéstinman lannwit otour di roun difé ; tchèk enstrouman di lakonpangnman té di konfègsyon véjétal (banbou, kalbas, etc.).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
8ng1p8ymx957vospfunsww5u2h80nzt
Lastronnonmi
0
2116
9874
9873
2019-11-22T10:08:29Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Omega_Nebula.jpg|thumb| Nébiléz M17 : fotografi ki té pran pa téléskòp Hubble.]]
'''Lastronnonmi''' sa syans-a di òbsèrvasyon-an dé ròt, sasan à èspliké yé lorijin, yé évolisyon, ensi ki yé propriyété fizik é chimik. Ké pli di 5 000 lan di listwè, lorijin-ya di astronomi ka roumanté odéla di Antikité-a annan pratik rélijyéz préistorik. Lastronnonmi sa roun dé rar syans koté amatò-ya ka jwé òkò roun rol aktif. Li sa pratiké à tit di lwézir pa roun larj piblik di astrononm anmatò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
1jm0wjo97ud5pt70snivzw25a4wulqa
Laten
0
2117
9883
9882
2019-11-22T10:08:29Z
Jon Harald Søby
3
8 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Lanng|
| non = Laten
| péyi = [[Vatikan]]
| réjyon =
| nonm di lokitò =
| fanmi = ▪ lanng endo-éropéyenn
* lanng italik
* lanng latino-falisk
* '''laten'''
| iso1 = la
| iso2 = lat
| iso3 = lat
| kart =
| léjann kart =
}}
'''Laten''' (an laten : lingua Latīna oben Latīna lingua) sa roun [[lanng]] italik di fanmi dé lanng endo-éropéyenn, palé à lorijin-an andan Latium-an ké Romm antik-a. Byen ki li sa souvan konsidéré kou roun lanng ki mouri, so konésans, so izaj, sa pou inivèrsité é annan klèrjé. Dé nonbréz lékòl ké inivèrsité ka kontinwé anségné'l. Laten sa toujou itilizé pou prodiksyon di néyolojism annan di nonbréz fanmi di lanng. Laten ké so lanng-tifi-ya, lanng romann-yan (nonmen pafwè néyo-latin), sa sèl branch-a dé lanng italik ki sirviv.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lanng]]
[[Katégori:Lanng italik]]
88d3ma5ks1mx0d5b3f1wndptm62k4in
Latè
0
2118
19331
19304
2022-02-03T05:06:46Z
Kwamikagami
865
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Earth_Eastern_Hemisphere.jpg|thumb|Latè wè o nivo di so ékwatò, ké roun panorama asou Afrik-a ké Azi-a
.]]
'''Latè''' (senbòl astronomik : [[file:Earth symbol (fixed width).svg|16px|🜨]]) sa roun [[planèt]] di Sistèm solèr, trwazyèm pli pròch di [[Solèy]] é senkyèm pli grann, an tay kou an mas, di sa sistèm planétèr don li sa osi pli masiv dé planèt télirik.
== Dèskripsyon ==
Latè fòrmé so kò i té gen 4,54 milyar di lannen anviron é lavi-a té aparèt mwen di roun milyar di lannen plita. Planèt-a ka abrité dé milyon di lèspès vivant, don moun-yan. Byosfè-a di Latè té fòrtman modifyé latmòstfè-a ké ròt karaktéristik abyotik di planèt-a, ki ka pèrmèt proliférasyon-an d'òrganism aérobi di menm ki fòrmasyon-an di roun kouch d'ozonn, ki asosyé o chan magnétik térès, ka bloké oun parti dé réyonnman solèr, ki ka pèrmèt ensi lavi asou Latè.
== Kronoloji ==
Laj di Latè sa jòdla èstimé à 4,54 milyar di lannen. Listwè-a di Latè sa divizé an kat gran entèrval di tan, nonmen éon.
== Fòrm ké tay ==
=== Fòrm ===
[[Fiché:Terrestrial_planet_size_comparisons.jpg|thumb|Konparézon dé tay dé planèt télirik ké di gòsh à drèt : Mèrkir, Vénis, Latè ké Mars.]]
Fòrm-a di Latè sa aproché pa roun élipsoyid, oun sfè aplati o pol. Rotasyon-an di Latè ka antréné aparisyon-an di roun léjé bourlè di sòrt ki djamèt à ékwatò-a sa 43 kilomèt pli lonng ki djamèt polèr (di pol Nò o pol Sid).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Planèt]]
nxz641wzme3j8ak97yj927ti5pvsyz1
Lavi
0
2119
9895
9894
2019-11-22T10:08:30Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Biology-0001.jpg|thumb|Diférant fòrm di Lavi.]]
'''Lavi''' sa roun fénomèn natirèl òbsèrvé un phénomène naturel observé jòdla inikman asou [[Latè]]. Lavi ka manifèsté so kò à travèr dé striktir matéryèl aplé òrganism vivan, roukonésab pa grann konplèksité di yé striktir entèrn ké yé aktivité otonom.
Prensipal karaktéristik di roun vivan, pa rapòr o òbjè inanimé é o machin, sa ki li sa « roun kò ki ka fòrmé limenm so pròp sibstans » à partir di sala ki li ka pwizé annan milyé-a. Di sa fénomèn d'asimilasyon, ka dékoulé tout ròt fénomèn pròp o vivan : réjénérasyon-an ké rounouvèlman di yé tisi, rouprodiksyon-an ké dévlopman-an di lòrganism é anfen évolisyon-an o kour di tan pa akizisyon di lòrgann divèrsifyé é di fakilté pli éminant. Yé ka distengé yé kò égalman pa fè-a ki yé ka ékarté yé kò dourabman di lékilib tèrmodinamik soulon roun processus aplé homéostasie.
82l29gum0ssl9pza8j3tl8j3pdllwo8
Lavi aprè lanmò
0
2120
9898
9897
2019-11-22T10:08:30Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:GuideToTheAfterlife-CustodianForGoddessAmun-AltesMuseum-Berlin.png|thumb|upright=1.8|Papyrus éjipsyen ki ka dékri vwayaj-a aprè lanmò]]
'''Lavi aprè lanmò''' (sinonim : « aprè-lavi », « ègzistans post-mortem », « lout-tonm », « lavi annan odéla », « Lavi étèrnèl ») sa roun ipotèz-a di sirvivans-a di lèspri-a, di lam-an oben di konsyans di roun vivan aprè lanmò-a. Konsèp-ya di lèspri é di konsyans ka fè lòbjè di kontrovèrs ké pozisyon syantifik majoritèr-a sa ki pa ka ègzisté di pròv di ègzistans-a di roun lavi aprè lanmò.
Étid rélijyéz-a di dèsten di lam aprè lanmò sa aplé « eschatoloji endividjwèl » (Eschatos (ἔσχατος) an grèk « dannyé » ké logo « palò »).
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
awsyuyyt9epmkb9drettwew3th8xg0b
Lavi kotidyenn
0
2121
9906
9905
2019-11-22T10:08:30Z
Jon Harald Søby
3
7 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Man sleeping striped-sheets.JPG|160px|thumb|right|Dronmi.]]
[[Fiché:Roscheid Hunsrückhaus innen.jpg|thumb|right|160px|Oun lyé di bitasyon.]]
[[Fiché:Living Room Palmer Avenue New Orleans.jpg|thumb|right|160px|Gadé télévizyon-an.]]
[[Fiché:M4 Châtelet rush hour.jpg|thumb|right|160px|Ka routrouvé à [[lò]] di pwent an fen di lajounen.]]
Nosyon-an di '''lavi kotidjenn'''-an (oben '''di kotidjen''' oben òkò di '''lavi di touléjou''') sa roun laspè fondamantal di aktivité-a dé fika moun-an : fason-an don moun-yan ka aji, ka santi é ka pansé, di roun mannyè jénéral, chak « jou », oben douran roun sik di 24 lò.
Lavi kotidjenn-an dé jan pas j'ai rézimé so kò o obligasyon é o kontrent : pa lègzanp, laplipa dé zak di lavi kotidjenn-an ka fè yé kò di mannyè otomatik.
Isi, konpòrtman partikilyé di roun endividi ki sa gadé annan so lavi di touléjou divèt fika roulativizé pa rapò o latitid ki òbsèrvé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
mmwkpkc3qyq86jposkq53064786plj6
Lavi privé
0
2122
9909
9908
2019-11-22T10:08:30Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Lavi privé'''-a (di laten privatus - séparé di, dépourvi di) sa kapasité-a, pou roun moun oben pou roun group di moun, di izolé so kò afen di protéjé so entéré-ya. Limit-ya di lavi privé-a ensi ki sa ki sa konsidéré kou privé ka diféré soulon group-ya, kiltir-ya é endividi-ya, soulon koutim-yan ké tradisyon-yan byen ki i ka ègzisté toujou oun sèrten tron komen.
Lavi privé-a pouvé pafwè aparanté so kò à anonima-a epi à volonté-a di rété rò di lavi piblik-a. Lò tchèk kichoz sa aplé « privé » pou roun moun, sa kapital signifyé ki jénéralman ki à sa kichoz sa rataché dé santiman èspésyal ké pèrsonèl.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
qxvh05axui7smo9cib3yvkkz65emvcq
Lazi
0
2123
17392
15714
2019-12-20T04:48:17Z
Chongkian
199
/* Lannègs */
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Asia_(orthographic_projection).svg|thumb|Kart di Lazi.]]
'''Lazi''' (don non an ka vini di oun rasin sémitik « esch », ka dézigné lyé où Solèy a ka lévé) sa roun dé sèt [[kontinan]] ou roun parti dé siperkontinan Érazi ou Afro-Érazi di [[Latè]]. Ké 43 810 582 km2 di latè é 4,3 milyar di zabitan<ref name="ONU">[http://esa.un.org/unpd/wpp/Excel-Data/population.htm World Population Prospects, the 2012 Revision]. (an anglè)</ref>, Lazi sa pli gran kontinan (8,6 % di sirface total térès ou 29,4 % dé latè émerjé) é pli péplé (environ 60 % de la population mondyal). Lazi sa plis oun konsèp kiltirèl ki roun antité onmojenn.
== Jéyografi ==
=== Jéyografi fizik ===
[[Fiché:Asia_satellite_plane_shaded.jpg|thumb|Wè satélit di Azi.]]
Azi sa roun sou-kontinan di 43 810 582 km2. I ka posédé plizyò rékòr jéyografik mondyal : altitid maksimal (Everest andan Himalaya ké 8 848 m), altitid minimal (lanmè Mort ké −417 m) é latè émerjé pli élwagné di tout loséyan (sitchwé à 2 648 km di kot pli pròch, koòrdoné 46° 17′ N, 86° 40′ E), ensi ki lak pli profon (Lak Baïkal) ki ka rouprézanté prè di 20 % dé rézerv di dilo dous di planèt a.
=== Jéyografi politik ===
[[Fiché:Asia-map.png|thumb|Kart dé péyi di Azi.]]
{| class="wikitable alternance sortable"
|- style="text-align:center;"
! Péyi é téritwar
! Kapital
! Siperfisi <br /><small>(km²)</small>
! Popilasyon <br /><small>(est. 2013)</small>
! Dansité <br /><small>(zab./km²)</small>
|-
| [[Afganistan]]
| ''Kaboul''
| align="right" | 647 500
| align="right" | 30 551 674
| align="right" | 47
|-
| [[Arabi Saoudit]]
| ''Riyad''
| align="right" | 2 152 000
| align="right" | 28 828 870
| align="right" | 13
|-
| [[Arméni]]
| ''Erevan''
| align="right" | 29 800
| align="right" | 2 976 372
| align="right" | 100
|-
| [[Azerbaydjan]]
| ''Bakou''
| align="right" | 86 600
| align="right" | 8 177 717
| align="right" | 94
|-
| [[Baréyn]]
| ''Manama''
| align="right" | 665
| align="right" | 686 585
| align="right" | 1 032
|-
| [[Bangladesh]]
| ''Dhâkâ''
| align="right" | 144 000
| align="right" | 156 594 962
| align="right" | 1087
|-
| [[Boutan]]
| ''Thimphou''
| align="right" | 47 000
| align="right" | 753 945
| align="right" | 16
|-
| [[Birmani]]
|''Naypyidaw''
|align="right" | 678 500
|align="right" | 53 259 219
|align="right" | 78
|-
| [[Brounéy]]
| ''Bandar Seri Begawan''
| align="right" | 5 770
| align="right" | 379 444
| align="right" | 66
|-
| [[Kanbodj]]
| ''Phnom Penh''
| align="right" | 181 035
| align="right" | 15 135 169
| align="right" | 84
|-
| [[Lachin|Répiblik popilèr di Lachin]] <small>(RPL)</small>
| ''Beijing'' ou ''Pékin''
| align="right" | 9 596 960
| align="right" | 1 385 566 537
| align="right" | 144
|-
| [[Koré di Nò]]
| ''Pyongyang''
| align="right" | 120 540
| align="right" | 24 895 480
| align="right" | 207
|-
| [[Koré di Sid]]
| ''Séoul''
| align="right" | 99 274
| align="right" | 49 262 598
| align="right" | 496
|-
| [[Émirat arab ini]]
| ''Abou Dabi''
| align="right" | 82 880
| align="right" | 9 346 126
| align="right" | 112
|-
| [[Hong Kong]]
|
| align="right" | 1 104
| align="right" | 7 018 636
| align="right" | 6 357
|-
| [[End]]
| ''New Delhi''
| align="right" | 3 287 590
| align="right" | 1 252 139 596
| align="right" | 381
|-
| [[Endonézi]]
| ''Jakarta''
| align="right" | 1 919 440
| align="right" | 249 865 631
| align="right" | 130
|-
| [[Iran]]
| ''Téhéran''
| align="right" | 1 648 000
| align="right" | 77 447 168
| align="right" | 47
|-
| [[Irak]]
| ''Bagdad''
| align="right" | 437 072
| align="right" | 33 765 232
| align="right" | 77
|-
| [[Israyèl]]
| ''Jérusalem''
| align="right" | 20 770
| align="right" | 7 733 123
| align="right" | 372
|-
| [[Japon]]
| ''Tokyo''
| align="right" | 377 835
| align="right" | 127 143 577
| align="right" | 337
|-
| [[Jordani]]
| ''Amman''
| align="right" | 92 300
| align="right" | 7 273 799
| align="right" | 79
|-
| [[Kazakstan]]
| ''Astana''
| align="right" | 2 717 300
| align="right" | 16 440 547
| align="right" | 6
|-
| [[Kirgizistan]]
| ''Bichkek''
| align="right" | 198 500
| align="right" | 5 213 898
| align="right" | 26
|-
| [[Kowèyt]]
| ''Koweït''
| align="right" | 17 820
| align="right" | 2 418 393
| align="right" | 136
|-
| [[Laos]]
| ''Vientiane''
| align="right" | 236 800
| align="right" | 6 769 755
| align="right" | 29
|-
|-
| [[Liban]]
| ''Beyrouth''
| align="right" | 10 452
| align="right" | 4 821 938
| align="right" | 461
|-
| [[Makao]]
|
| align="right" | 29
| align="right" | 566 375
| align="right" | 19 530
|-
| [[Malézi]]
| ''Kuala Lumpur''
| align="right" | 329 750
| align="right" | 29 716 965
| align="right" | 90
|-
| [[Maldiv]]
| ''Malé''
| align="right" | 298
| align="right" | 359 008
| align="right" | 1 204
|-
| [[Mongoli]]
| ''Oulan-Bator''
| align="right" | 1 565 000
| align="right" | 2 832 224
| align="right" | 1.8
|-
| [[Népal]]
| ''Katmandou''
| align="right" | 147 781
| align="right" | 27 797 547
| align="right" | 188
|-
| [[Oman]]
| ''Mascate''
| align="right" | 309 500
| align="right" | 3 632 444
| align="right" | 12
|-
| [[Ouzbékistan]]
| ''Tachkent''
| align="right" | 447 400
| align="right" | 28 934 102
| align="right" | 65
|-
| [[Pakistan]]
| ''Islâmâbâd''
| align="right" | 803 940
| align="right" | 182 142 594
| align="right" | 227
|-
| [[Palestin (Léta)|Palestin]]
| ''Ramallah''
| align="right" | 5 860
| align="right" | 4 326 295
| align="right" | 738
|-
| [[Filipin]]
| ''Manille''
| align="right" | 300 000
| align="right" | 98 393 574
| align="right" | 328
|-
| [[Katar]]
| ''Doha''
| align="right" | 11 437
| align="right" | 2 168 673
| align="right" | 190
|-
| [[Risi]]
| ''Moscou''
| align="right" | 17 075 200
| align="right" | 142 833 689
| align="right" | 8
|-
| [[Singapour]]
| ''Singapour''
| align="right" | 699
| align="right" | 4 492 150
| align="right" | 6 426
|-
| [[Sri Lanka]]
| ''Colombo''
| align="right" | 65 610
| align="right" | 21 273 218
| align="right" | 324
|-
| [[Siri]]
| ''Damas''
| align="right" | 185 180
| align="right" | 21 898 061
| align="right" | 118
|-
| [[Tadjikistan]]
| ''Douchanbé''
| align="right" | 143 100
| align="right" | 7 320 815
| align="right" | 51
|-
| [[Taywan]] <small>(RDL)</small>
| ''Taipei''
| align="right" | 35 980
| align="right" | 23 146 090
| align="right" | 643
|-
| [[Taylann]]
| ''Bangkok''
| align="right" | 514 000
| align="right" | 67 010 502
| align="right" | 130
|-
| [[Timor oryantal]]
| ''Dili''
| align="right" | 15 007
| align="right" | 1 132 879
| align="right" | 75
|-
| [[Tirki]]
| ''Ankara''
| align="right" | 780 580
| align="right" | 74 932 641
| align="right" | 96
|-
| [[Tirkménistan]]
| ''Achgabat''
| align="right" | 488 100
| align="right" | 5 042 920
| align="right" | 10
|-
| [[Viêt Nam]]
| ''Hanoï''
| align="right" | 329 560
| align="right" | 91 679 733
| align="right" | 278
|-
| [[Yémen]]
| ''Sanaa''
| align="right" | 527 970
| align="right" | 24 407 855
| align="right" | 46
|}
* Sa chif ka enkli parti éropéyenn di Risi.
== Popilasyon é sivilizasyon ==
=== Démografi ===
Azi ka konté 4,3 milyar di zabitan an 2014, swa pli di lamotché di popilasyon mondyal (anviron 60 %). Anviron 2 milyar di ant yé gen mwen di 20 lan. Popilasyon an sa toutfwè trè inégalman réparti : o dézèr moun di lwès é di nò di Azi ki ka opozé so kò gran fwayé yan di pèpman di Azi di sid é di lès.
=== Lanng ===
Lanng yan pli parlé an Azi sa mandarin, ké anviron 1 milyar di lokitò é hindi.
=== Rélijyon ===
Azi ka konté plizyò rélijyon majèr é pou laplipar orijinèr di Azi é dispersé asou tout kontinan : animism, bouddism, kristyanism, konfisyanism, hindouism, sikhism, jayinism, islam, judayism, shintoyism, taoyism, zoroastrism, bahayism é yézidism.
== Lékonnomi ==
Kontinan-an sa tré rich an rousours natirèl, tèl ki chis, danbwa, poson, dilo, gaz natirèl, kwiv ké lajan.
Lazi-a sa dézyenm kontinan pli rich di monn pa PIB nominal aprè [[Léròp]] é pronmyé an PPA.
Pli gran lékonnomi di Lazi sa [[Lachin]], [[Japon]], [[End]], [[Koré di Sid]] ké [[Endonézi]].
== Not ké référans ==
== Lannègs ==
[[Katégori:Azi| ]]
[[Katégori:Kontinan]]
ptq3zaxohuezjtp7xguen5ortlx7pu7
Lazè
0
2124
9951
9950
2019-11-22T10:08:33Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Lasers.JPG|thumb|Lazè rouj (660 & 635 nm), vèrt (532 & 520 nm) é blé (445 & 405 nm).]]
Oun '''lazè''' (akronim di anglé-a light amplification by stimulated emission of radiation) sa roun sistenm fotonik. A roun aparèy ki ka prodjwi oun réyonnman liminé èspasyalman é tanporèlman koéran ki bazé asou léfè lazè-a. Ka désann di maser, lazè dabò aplé so kò òptik.
Oun sours lazè ka asosyé oun anplifikatò òptik ki bazé asou léfè lazè à royn kavité òptik, òkò aplé résonnatò, jénéralman di Dé mirwè, don omwen roun dé Dé sa parsyèlman réfléchisan, ki-lé-di ki roun parti di limyè-a ka soti di kavité-a ké ròt parti-a sa réyenjèkté bò'd entéryò-a di kavité lazè-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Optik]]
dfaehtqijh3um0r4oisix4uqljlyy01
Lendi
0
2125
19404
19401
2022-06-18T15:06:32Z
Praxidicae
184
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2409:4052:4E9B:C78F:440:310A:96C4:A9C|2409:4052:4E9B:C78F:440:310A:96C4:A9C]] ([[User talk:2409:4052:4E9B:C78F:440:310A:96C4:A9C|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
'''Lendi''' a jou di lasimèn ki ka siksédé o [[dimanch]] é ki ka présédé [[mardi]]. Tradisyonèlman dézyèm jou di [[Simèn|lasimèn]], li sa konsidéré aprézan kou ponmyé jou di lasimèn annan sertenn péyi.
rjw3e0vrkwbjtkio31en7ppg5wkpwei
Lenfòrmatik
0
2126
9959
9958
2019-11-22T10:08:33Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Lenfòrmatik'''-a sa roun donmenn di laktivité syantifik, tèknik ké endistriyèl ki ka konsèrnen trètman otonmatik di lenfòrmasyon-an pa lègzékisyon-an di progranm enfòrmatik pa dé machin : dé sistenm anbarké, dé òrdinatò, dé robo, dé otomat, etc.
Sa chan d'aplikasyon pouvé fika séparé an dé branch, roun, di natir téyorik, ki ka konsèrné définisyon-an di konsèp ké modèl, ké ròt-a, di natir pratik, ki ka entérésé so kò o tèknik konkrèt di miz an òv.
== Nòt ké référans ==
== Anèks ==
f2x9gdn16vhel79blyyizrme42fmvil
Lengwistik
0
2127
9963
9962
2019-11-22T10:08:33Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Lengwistik'''-a sa roun disiplin syantifik ki ka entérésé so kò à étid-a di langaj. Li ka distengé so kò di granmèr-a, andan mizour koté li pa pèrskriptiv mé dèskriptiv. Prèskripsyon-an ka korèsponn à nòrm-a, ki lé di sa ki joujé korèk lengwistikman pa granmèryen-yan. À lenvèrs, lengwistik dèskriptiv dé lengwis ka kontanté so kò di dékri lanng-an tèl ki li fika é pa tèl ki li divèt fika.
Nou ka trouvé dé témwagnaj di réflèksyon asou langaj-a dipi Antikité-a ké dé filozòf kou Platon. Soupannan à pou nou antann XXe syèk pou wè dégajé oun apròch syantifik otour dé fè di lanng.
jumror1sqhbugvchvhnuboz60ybgrax
Leonhard Euler
0
2128
9967
9966
2019-11-22T10:08:33Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Leonhard_Euler_2.jpg|thumb|Pòrtrè pa Johann Georg Brucker (1756)]]
'''Leonhard Euler''', né 15 avril 1707 atè Bâle (Swis) é mouri atè 76 lan 7 sèptanm 1783 (18 sèptanm 1783 andan kalandriyé grégoryen) atè Saint-Pétersbourg(Anpir ris), sa roun matématisyen ké fizisyen Swis, ki té ka pasé pi grann parti di so lavi annan Anpir ris-a épi an Almagn. Li té notaman manm di Akademi rwayal-a di Prusse atè Berlin.
Euler té fè d'enpòrtant dékouvèrt dé domenn osi varyé ki kalkil enfinitésimal-a ké téyori-a dé graf.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
drjgqu6b7my72anowxp6vhn56u0h7se
Lespri
0
2129
9971
9970
2019-11-22T10:08:33Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:RobertFuddBewusstsein17Jh.png|thumb|right|200px|Rouprézantasyon dé fakilté di lèspri moun.]]
'''Lèspri''' sa totalité dé fénomèn é di fakilté mantal : pèrsèpsyon, afèktivité, entchwisyon, pansé, konsèp, joujman, moral…
Ofon di nonbréz tradisyon rélijyéz, li sa oun prensip di lavi enkòrporèl di moun. Annan filozofi-a, nosyon-an di lèspri sa annan mimisouk-a dé tradisyon di spiritchwalité. Nou ka opozé an sa sans kò-a ké lèspri-a (nonmen pli volontché konsyans pa filozofi é lanm pa sèrtenn rélijyon). An psikoloji kontanporenn, tèrm ka divini sinonim di ansanm dé aktivité mantal di moun, konsyant é pa-konsyant.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
dlkcyzmskorzr5pjzt94rdt57gbivf8
Li Bai
0
2130
9975
9974
2019-11-22T10:08:33Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Liang_Kai_-_Li_Bai_Strolling.jpg|thumb|'''Li Bai ki ka chanté oun powèm''', ank asou papyé di Liang Kai (XIIIe syèk)]]
'''Li Bai''' (chinwa : 李白 ; pinyin : Lǐ Bái), né an 701, mouri an 762, oben '''Li Po''' (pinyin : Lǐ Bó), oben òkò '''Li Taibai''' (chinwa : 李太白 ; pinyin : Lǐ Táibái), so non di plim, sa roun dé pli gran powèt chinwa di dinasti Tang-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
10n3w1m9hhz9wk0p4vy6pg6qcpx2q7n
Lib arbit
0
2131
9979
9978
2019-11-22T10:08:34Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Lib arbit'''-a sa fakilté-a ki gen moun-an di détèrminé libman so kò é pa li sèl, à aji é à pansé, pa opozisyon o détèrminis oben o fatalism, ki ka afirmé ki volonté-a détèrminé annan chaken di so zak-ya pa dé « fòs » ki li ka nésésité. « Déterminé so kò à » oben « fika déterminé pa » ka ilistré anjé-a di antinomi-a di désten oben di « nésésité »-a di roun koté é di lib arbit di ròt-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Métafizik]]
f89piea9yuwa71qjiby7mvi777zr5fy
Liban
0
2132
19017
19016
2020-08-31T18:24:51Z
Janni Rye
1003
#WPWP
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik libanèz
|non lokal = الجمهوريّة اللبنانيّة (ar)
|drapo = Flag_of_Lebanon.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Lebanon.svg
|kart = LocationLebanon.svg
|lanng ofisyèl = [[Arab]]
|kapital = [[Beyrouth]]
|siperfisi total = 10 452
|jantilé = Libanè(z)
|popilasyon total = 6 237 738
|lannen = 2016
}}
[[File:Lebanese national anthem.ogg|vignette]]
[[Fiché:Beirutcity.jpg|vignette|Liban]]
'''Liban''', an form long '''Répiblik libanèz''', sa roun Léta di Pròch-Oryan. An grann parti montagné, il ka partajé so frontyèr ké Siri o nò é à lès asou 376 km é Israyèl o sid asou 79 km.
omduur8q0o81eplngd8g3oabwbynrsv
Liberté (politik)
0
2133
9986
9985
2019-11-22T10:08:34Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Libèrté politik'''-a sa drwè-a, oben posibilité-a, di otodétèrminasyon kou èsprésyon di volonté endividjwèl-a.
== Tip-ya ==
Konsèp-a di libèrté sa étrwatman lyé à sa-ya di libèrté sivil ké di Drwè di wonm-an.
Libèrté protéjé pa laplipa dé Léta démokratik :
* libèrté di konsyans
* libèrté di pansé
* libèrté di rélijyon
* libèrté d'èsprésyon
* libèrté di laprès
* libèrté d'asosyasyon
* libèrté di réyinyon
* libèrté di sirkilasyon
* libèrté d'édikasyon
== Mannyè di wè-ya ==
Yé ka diféré asou échikyé politik-a.
Pou Friedrich Hayek, libèrté (« Freedom » ké « Liberty ») té probabman mo-a ki pli abizivman itilizé annan listwè résant-a. Sosyalism-an an partikilyé ka endjwi oun glisman sémantik :
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
fw3ox8gaqfidfy1acfx3dn7xz47qto4
Liberté piblik
0
2134
19599
19448
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
'''Libèrté piblik'''-ya sa dé libèrté ké garanti endividjwèl ki gouvèlman pa pouvé souprimé, ki sa swé pa lalwa-a oben roun désizyon joudisyè, san an asiré dabò sékirité jouridik-a.
Nosyon-an di libèrté piblik pouvé fika défini an référan so kò à sa di drwè di wonm-an : kontrèrman à sa dannyé-ya, ki ka roulévé di monn di filozofi-a é ka endiké sa ki divèt fika, libèrté piblik-ya ki ka apartni an pròp à sfè-a di drwè, é ka bòrbé so kò à palé di sa ki sa (profésò Lebreton). Sa konsèpsyon dé drwè di wonm-an - lwen di fika majoritèr an dòktrin ni jourispridans - sa trè rédjitris, é tenté di jousnatiralism.
== Nòt ké référans ==
sko82usjq1s06ym7mn8pjucbthu9n8u
Libi
0
2135
9992
9991
2019-11-22T10:08:34Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Léta di Libi
|non lokal = دولة ليبيا (ar)<br/>ⵍⵉⴱⵢⴰ (ber)
|drapo = Flag_of_Libya_(1951-1969).svg
|armwari = The_emblem_on_the_passport_of_Libya.svg
|kart = Libya_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Arab]], amazigh
|kapital = [[Tripoli]]
|siperfisi total = 1 759 540
|jantilé = Libyen(n)
|popilasyon total = 6 244 174
|lannen = 2014
}}
'''Libi''', an form long '''Léta di Libi''' (an amazighe : Libya ⵍⵉⴱⵢⴰ ; an arab ليبيا, Lībiyā ou Lībiyya, é دولة ليبيا, Dawlat Lībiyā), sa roun péyi d'[[Lafrik]] di Nò ki ka fè parti di Maghreb.
5t82reuuay1549r20akjft8vm98a0rt
Libéralism
0
2136
14489
9997
2019-11-23T15:23:42Z
DraconicDark
32
Removing interwiki links to make way for Wikidata link
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Liberty-statue-from-below.jpg|thumb|240px|Èstati di Libèrté.]]
'''Libéralism'''-an sa roun dòktrin di filozofi politik ki ka afirmé « garanti dé drwè endividjwèl kont lotorité arbitrèr-a di roun gouvèlman (an partikilyé pa séparasyon-an dé pouvwar) oben kont présyon-an dé group partikilyé (monopòl ékonomik, parti, sendika) ».
Mo-a libéralism ka fè so aparisyon o koumansman di xixe syèk. Rakaba-ya di libéralism sa pli ansyenn. Opozisyon-an à absolitism-an di souvren dévlopé so kò annan filozofi-a dé Limyèr(xviiie syèk), mè osi oparanvan pa èskolatik di Lékòl-a di Salamanque(xvie syèk) ka fè obligasyon moral o souvren di rèspèkté drwè fondamantal-ya di chak moun o motif di so natir di kréyatir di Bondjé, doué di rézon, oben pli ansyennman pa chart médjéval-ya (tèl Magna Carta) ki ka entrodjwi dé drwè fondamantal don rèspè sa ègzijé di souvren, oben òkò pa sèrten pan di filozofi thomis-a, yé-menm présédé pa prensip-a di lajistis natirèl d'Aristote.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
alf26f4s0fr04s6gixkh1232p2oto8b
Libérya
0
2137
10002
10001
2019-11-22T10:08:34Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Libérya
|non lokal = Republic of Liberia (en)
|drapo = Flag_of_Liberia.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Liberia.svg
|kart = Liberia_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = [[Monrovia]]
|siperfisi total = 111 369
|jantilé = Libéryen
|popilasyon total = 4 299 944
|lannen = 2016
}}
'''Libérya''', an fòrm lonng '''Répiblik di Libérya''', sa roun péyi di [[Lafrik]] di Lwès bordé o sid pa [[loséyan Atlantik]], o nòrwès pa [[Syéra Léonn]], o nò pa [[Giné]] é à lès pa [[Kot d'Ivwar]].
86701umllbvy367vmqgo3x3pr9yaz79
Liechtenstein
0
2138
10007
10006
2019-11-22T10:10:09Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Prensipalté di Liechtenstein
|non lokal = Fürstentum Liechtenstein (de)
|drapo = Flag_of_Liechtenstein.svg
|armwari = Staatswappen-Liechtensteins.svg
|kart = Location_Liechtenstein_Europe.png
|lanng ofisyèl = [[Anlman]]
|kapital = [[Vaduz]]
|siperfisi total = 160
|jantilé = Liechtensteinwa(z)
|popilasyon total = 36 925
|lannen = 2013
}}
'''Liechtenstein''', an form long '''prensipoté di Liechtenstein''' (an alman : [form long] Fürstentum Liechtenstein), sa roun péyi alpen di [[Léròp]] santral (ou di Lwès soulon sertenn définisyon), pa gen aksè à lanmè.
[[Katégori:Léròp]]
pt12xw6mklzl8b6d40513dsywym06jm
Liksanbour (péyi)
0
2139
19131
10014
2021-01-01T11:55:08Z
НСНУ
1227
Modèl
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Gran-Douché di Liksanbour
|non lokal = Grand-Duché de Luxembourg (fr)<br/>Groussherzogtum Lëtzebuerg (lb)<br/>Großherzogtum Luxemburg (de)
|drapo = Flag_of_Luxembourg.svg
|armwari =
|kart = EU-Luxembourg.svg
|lanng ofisyèl = [[Liksanbourjwa]],<br/>[[Fransé]],<br/>[[Anlman]]
|kapital = [[Liksanbour (vil)|Liksanbour]]
|siperfisi total = 2 586,4
|jantilé = Liksanbourjwa(z)
|popilasyon total = 590 667
|lannen = 2017
}}
'''Liksanbour''', an form long '''Gran-Douché di Liksanbour''' ou '''gran-douché di Liksanbour''', an liksanbourjwa Lëtzebuerg é Groussherzogtum Lëtzebuerg, an alman Luxemburg é Großherzogtum Luxemburg, sa roun péyi di [[Léròp]] di Lwès ki pa gen aksè ké lanmè.
{{Éròp}}
[[Katégori:Léròp]]
5ikgsxmkroob6vxtqqf5npbcbq7c4fc
Liksanbourjwa
0
2140
10020
10019
2019-11-22T10:10:10Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Lanng|
| non = Liksanbourjwa<br/>Lëtzebuergesch
| péyi = [[Liksanbour (péyi)|Liksanbour]]
| réjyon =
| nonm di lokitò = 390 000
| fanmi =
▪ lanng endo-éropéyenn
* lanng jermanik
* lanng jermanik oksidantal
* group jermano-néyèrlandè
* Ro-alman
* '''Liksanbourjwa'''
| iso1 = lb
| iso2 = ltz
| iso3 = ltz
| kart = [[Fiché:Luxemburgs.png|250px]]
| léjann kart =
}}
'''Liksanbourjwa''' (Deutsch andan lanng-an, prounonsé [ˈlətsəbuːə̯jəʃ]) sa roun di sé [[lanng]] endo-éropéyenn ki ka aparténi a branch oksidantal di sé lanng jermanik.
[[Katégori:Lanng jermanik]]
ro2lss5w059nbhmno9h3j85m3grakei
Limit (matématik)
0
2141
10023
10022
2019-11-22T10:10:10Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An matématik, '''limit''' di roun swit oben di roun fonksyon an roun pwen sa, ka-a échéyan, valò partikilyèr-a don li ka « aproché so kò » lòské varyab-a oben enfis-a ka « aproché so kò » di pwen an késyon. Sa valò é sa pwen pouvé fika réyèl oben enfini. Annan sa définisyon trè entchwitiv, nosyon-an di « aproché so kò » ka rété à défini ké présizyon.
Istorikman, matématik-ya dabò entérésé yé kò o limit di swit. Si, à partir di roun sèrten ran, tèrm-yan di swit sa osi pròch ki nou lé di roun valò L, nou ka di ki limit-a di laswit-a sa L. Nosyon-an di proksimité sa lyannen à roun distans ki annan ℝ sa défini pa valò absoli-a di roun diférans, mè sa nosyon pouvé jénéralizé so kò à tout lèspas métrik. Plita, nosyon-an té étann so kò o lèspas topolojik é « fika pròch » ka signifyé alò « fika annan roun vwézinaj arbitrèrman chwézi ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
mpizqj0nz19ovu06kw077juetzh0tzp
Limyè
0
2142
10028
10027
2019-11-22T10:10:10Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Bois de La Cambre by GdML.jpg|thumb|Rè di limyè asou bwa di Kambr-a.]]
'''Limyè''' ou '''limyèr''' sa roun fénomèn fysik, oun transpor di énerji san transpor di matyèr. Annan so asepsyon jénéral di limyè vizib, li sa konstitwé di ansanm di sé zond élektromagnétik persou par vizyon imen-an. Sé longè di zond, annan vid-a, sa kompriz antr 380 nm (vyolè) é 780 nm (rouj)[a]. Par oun éfè di adaptasyon di sé espès vivant a yé anvironman , sa réjyon di spekt élektromagnétik ka roukoupé sala où éklerman énerjétik solèr sa maksimal asou sirfas di [[Latè]]-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
7mneb4ug73ss6zuq4qbdqb9iqnmq0s7
Linivèr
0
2143
10032
10031
2019-11-22T10:10:10Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Universum.jpg|thumb|Gravir asou bwa dit « di Flammarion », lotò enkonnèt, gravi asou bwa, Pari (1888). Kolorizasyon : Heikenwaelder Hugo, Vyenn (1998).]]
'''Linivèr'''-a sa ansanm-an di tousa ki ka ègzisté, ki réji pa roun sèrten nonm di lalwa.
Kosmoloji-a ka sasé à apréyandé Linivèr-a di roun mannyè di wè syantifik, kou ansanm-an di matchè-a ki distribiyé annan lèspas-ran-an. Pou so pa, kosmoloji-a ka vizé à établi roun téyori di kréyasyon-an di Linivèr-a asou dé baz filozofik oben rélijyéz. Diférans-ya ant sa Dé définisyon-yan ki pa ka anpéché patché fizisyen di gen roun konsèpsyon finalis di Linivèr-a.
Si nou lé fè korèsponn mouvman-an dé galaksi ké lalwa fizik-ya tèl ki nou konsouvwè yé atchwèlman.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
bgj9h0kt7p05pjentxdn83nquslnm5e
Linyon éropéyen
0
2144
19027
18393
2020-09-11T16:41:19Z
EmDee
962
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Linyon éropéyen
|non lokal = Union européenne (fr)<br/>European Union (en)
|drapo = Flag of Europe.svg
|armwari = Austrian_EU_Presidency_2018_preview.svg
|kart = Global European Union.svg
|lanng ofisyèl = 24 lanng ofisyèl<br/>[[Anlman]]<br/>[[Annglé]] <br/>Bilgar<br/>Krowat<br/>Dannwè<br/>[[Èspangnòl]]<br/>Èstonnyen<br/>Finwè<br/>[[Fransé]]<br/>Grèk<br/>Ongrwè<br/>Irlandé<br/>Italyen<br/>Léton<br/>Litchwannyen<br/>Malté<br/>Néyèrlandé<br/>Pòlonnen<br/>[[Potidjé]]<br/>Tchèk<br/>Roumen<br/>Slovak<br/>Slovenn<br/>Swédwè
|kapital =
|siperfisi total = 4 493 712
|jantilé = Éropéyen
|popilasyon total = 510 056 011
|lannen = 2016
}}
'''Linyon éropéyen'''-an ('''LE''') sa roun asosyasyon politiko-ékonnonmik sui generisde venntchwit Léta éropéyen ki ka délégé oben ka transmèt pa trété lègzèrsis-a di sèrten konpétans à dé lòrgann kouminotèr. Li ka étann so kò asou roun téritwè di 4,5 milyon di kilomèt karé, sa péplé di pli di 512 milyon di zabitan é sa dézyenm pwisans ékonnomik mondjal-a an tèrm di PIB nonminal dèyè Létazini-ya. Linyon éropéyen-an sa réji pa trété-a di Maastricht (TUE) ké trété-a di Ronm (TFUE), annan yé vèrsyon atchwèl, dipi 1é désanm 2009-a antré an vigò di trété di Lisbonn. So èstrigtir enstitisyonnèl sa an parti sipra-nasyonnal é an parti entèrgouvèlmantal : Palman éropéyen sa éli o sifraj inivèrsèl dirèk, tandi ki Konséy éropéyen-an é Konséy-a di Linyon éropéyen-an (enfòrmèlman « Konséy dé minis ») sa konpozé di rouprézantan dé Léta manm. Prézidan-an di Koumisyon éropéyen-an sa pou so pa éli pa Palman-an asou propozisyon di Konséy éropéyen. Kour di jistis di Linyon éropéyen-an sa charjé di véyé à Laplikasyon-an di drwè di Linyon éropéyen-an.
== Listwè ==
[[Fiché:European_Coal_and_Steel_Community_Map_1952.svg|thumb|CECA : « Léròp di sis ».]]
=== Prémis di lidé éropéyen (1945-1951) ===
O landimen di Ségon Lagèr mondjal-a, Léròp-a ka sasé roun mwéyen di konsolidé lapè-a. À laswit-a di Kout di Prag ki ka ranfòrsé pè-a di lèspansyon sovyétik-a, Lafrans, péy-a di Benelux (Bèljik, Péy-Ba ké Ligsanbou) é Rwéyonm-Ini ka siyen 17 mars 1948 trété-a di Brigsèl ki ka prévwè roun Linyon ògsidantal, ki ka enstitchwé oun kolaborasyon an matchè ékonnonmik, sosyal, kiltirèl, é di défans kolègtiv. Sa trété sa konkiransé dipi lannen-an ki ka swiv pa kréyasyon-an di OTAN, véritab lalyans militèr ki ka enkli roun pli gran nonm di péy éropéyen, mè égalman Kannanda-a é Létazini-ya.
=== Létablisman di KEE (1957-1986) ===
Trété di Ronm sa siyen 25 mars 1957 : « sis »-ya ka désidé d'aprofondir yé koopérasyon. Donmenn ékonnonmik, mè osi politik é sosyal, sa konsèrnen. Lòbjègtif-a sa d'aboutir ékonnonmikman à roun marché koumen ki ka pèrmèt lib sirkilasyon-an dé moun, dé marchandiz é dé kapital. Kouminoté ékonnonmik éropéyen-an (KEE) sa lantité entèrnasyonnal-a, di tip sipra-nasyonnal, ki enstitchwé pa trété di Ronm. Li ka doté so kò di roun kapasité otonnonm di finansman, ki endépandan di plan Marshall ki mété an plas annan kad-a di Lòrgannizasyon éropéyen-an di koopérasyon ékonnonmik (LEKE). Sa trété ka fondé roun trwézyenm kouminoté éropéyen di roun douré ki endéfini, Kouminoté éropéyen-an di lénèrji atonmik-a (KELA), ant manm di dé ròt kouminoté (CECA orijinèl é nouvèl CEE).
Trété di fizyon dé ègzékitif kouminotèr sa siyen atè Brigsèl an 1965 é ka fizyonnen ègzékitif-ya (pa kréyasyon-an di Koumisyon éropéyen-an é di Konséy éropéyen) dé trwè Kouminoté éropéyen (CECA, CEE ké Euratom), alò ki sa kouminoté-ya ka dispozé déja di lenstitisyon koumen an matchè di jistis.
=== Létablisman di Linyon éropéyen-an (1993-2009) ===
Trété di Maastricht sa siyen 7 févriyé 1992 é ka antré an vigò 1e novanm 1993. Linyon éropéyen-an ka pran laswit-a di marché koumen é di Kouminoté ékonnonmik éropéyen-an (KEE), ki divini Kouminoté éropéyen (KE) an fizyonnan ké Kouminoté éropéyen-an di charbon é di lasyé (CECA) ki té ka èspiré an 2002. Li ka marké roun nouvèl zétap annan « prosésis di linyon-an san sès ki pli étrwè ant pèp di Léròp ».
Kouminoté éropéyen-yan ka roupozé alò asou trwè pilyé :
* 1e pilyé : pilyé kouminotèr-a (CE, CECA ké Euratom)
* 2e pilyé : politik étranjé é di sékirité koumen
* 3e pilyé : koopérasyon polisyé ké jidisyèr an matchè pénal
== Jéyografi ==
[[Fiché:EU_map_blank.svg|thumb|Kart topografik di Linyon éropéyen-an.]]
Linyon éropéyen-an ka sibdivizé so kò an 2 gran ansanm : téritwè kontinantal-a ki sitchwé an Léròp é, an rézon di so pasé kolonnyal, dé téritwè èstra-éropéyen ki réparti asou ansanm-an di glòb (à lésèpsyon di Lazi) : « Réjyon iltrapériférik »(RIP). Soupannan, sèrten téritwè èspasyal de Léta manm ka dispozé di roun èstati dérogatwè ki ka èskli yé di Linyon éropéyen-an : « péy ké téritwè di lout-lanmè ».
Lèspas iltramaren ka karagtérizé so kò pa so étérojénéyté jéyografik. Laplipa de réjyon iltrapériférik (RIP) sa ensilèr, à lésèpsyon-an di Lagwiyann ki ka trouvé so kò asou kontinan sid-anmériken-an. Ròt RIP-ya sa pou lapli o nò di sa réjyon, à lésèpsyon-an di Laréynyon ki ka trouvé so kò annan loséyan Endjen-an. À noté prézans-a di anklav èspangnòl asou kontinan afriken-an — Ceuta ké Melilla, ensi ki ròt piti téritwè — ki ka fè pati di Linyon, kwèki ka dispozé di roun èstati èspésyal.
Administrativman palan, Linyon éropéyen-an ka konpozé so kò di 28 Léta manm ki ganyen chaken yé pròp sibdivizyon téritoryal.
== Kiltir ==
[[Fiché:View_of_the_Acropolis_Athens_(pixinn.net).jpg|thumb|Lavil-a d'Athènes te fika pronmyé kapital éropéyen-an di kiltir-a.]]
Trété di Maastricht té pèrmèt à Linyon éropéyen-an d'étann so chan-yan di konpétans é di dévlopé roun politik kouminotèr ki oryanté bò'd kiltir-a. Sala ka anmòrfrézé so kò pa divèrs agsyon ké projé ki mennen asou téren k'Europeana, roun projé di bibliyotèk nimérik éropéyen, latribisyon-an di tit di kapital éropéyen di kiltir-a pou roun oben plizyò lavil chak lannen, dé lèd pou dé projé kiltirèl oben òkò Kiltir 2000, progranm-kad an matchè-a di 2000 à 2006.
[[File:Belgique - Bruxelles - Schuman - Berlaymont - 01.jpg|thumb|center|European Commission]]
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Linyon éropéyen]]
t9oa284dg51wre5w5z4x6mvexa6ab4b
Lis di endikatif téléfonik entèrnasyonal pa péyi
0
2145
10053
10052
2019-11-22T10:10:11Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
Oun '''endikatif téléfonik entèrnasyonal''' sa roun préfiks téléfonik itilizé andan niméro di téléfonn dé péyi ou dé réjyon manm di Inyon entèrnasyonal di télékonminikasyon. Endikatif ka endiké péyi-a où propriyétèr di niméro ka trouvé so kò.
ewdcgxnjc2hh96ircuja9cf91jx1fcx
Lis dé koumin di Lagwiyann
0
2146
18394
10078
2020-05-29T12:35:52Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Map-Cayenne.svg|thumb|Dékoupaj kouminal-a di Lagwiyann (an fransé).]]
Sa artik ka prézanté oun '''lis dé koumin di [[Lagwiyann]]'''.
== Lis ==
Départman fransé di Lagwiyann sa divizé an 22 koumin ki gen, pou laplipa, tay-a di départman métropoliten.
{| class="wikitable sortable"
|-
! Non || Kod<br />pòstal || Kod<br />Insee || Limè || Popilasyon
|-
| align="left" | [[Apatou]] || 97317 || 97360 || Paul Dolianki ||
|-
| align="left" | [[Awala-Yalimapo]] || 97319 || 97361 || Jean-Paul Fereira ||
|-
| align="left" | [[Kanmopi]] || 97330 || 97356 || Joseph Chanel ||
|-
| align="left" | [[Kayenn]] || 97300 || 97302 || Marie-Laure Phinéra-Horth ||
|-
| align="left" | [[Gransanti]] || 97340 || 97357 || Paul Martin ||
|-
| align="left" | [[Yakoubo]] || 97350 || 97303 || Cornélie Sellali Bois-Blanc ||
|-
| align="left" | [[Kourou]] || 97310 || 97304 || François Ringuet ||
|-
| align="left" | [[Makouya]] || 97355 || 97305 || Gilles Adelson ||
|-
| align="left" | [[Mannan]] || 97360 || 97306 || Georges Patient ||
|-
| align="left" | [[Maripasoula]] || 97370 || 97353 || Serge Anelli ||
|-
| align="left" | [[Matouri]] || 97351 || 97307 || Gabriel Serville ||
|-
| align="left" | [[Mousinéri-Tonnégrann]] || 97356 || 97313 || Patrick Lecante ||
|-
| align="left" | [[Wannari]] || 97380 || 97314 || Eric Rozé ||
|-
| align="left" | [[Papaychton]] || 97316 || 97362 || Jules Deie ||
|-
| align="left" | [[Réjina]] || 97390 || 97301 || Michel Quammie ||
|-
| align="left" | [[Rémir-Monjoli]] || 97354 || 97309 || Jean Ganty ||
|-
| align="left" | [[Roura]] || 97311 || 97310 || David Riché ||
|-
| align="left" | [[Sentéli]] || 97312 || 97358 || Véronique Jacaria ||
|-
| align="left" | [[Senjòrj|Senjòrj-Loyapòk]] || 97313 || 97308 || Georges Elfort ||
|-
| align="left" | [[Sen-Laurent-di-Maronni]] || 97320 || 97311 || Léon Bertrand ||
|-
| align="left" | [[Sayil]] || 97314 || 97352 || Marie-Hélène Charles ||
|-
| align="left" | [[Sennmari]] || 97315 || 97312 || Jean-Claude Madeleine ||
|}
== Vilaj ké zanmo ==
I ka ègzisté roun sèrten nonm di vilaj ké zanmo ki pa fika érijé an koumin, é ka fè donk parti dé koumin ki laro. Sèrten pli fika abité jòdla. I ka ègzisté antrot :
* Akouménaye
* Alikoto
* Antékoum-Pata
* Balaté
* Bélizon
* Byenvini
* Kaka
* Limon
* Clément
* Kormontibo
* Coulor
* Délis
* Gare Tig
* Guisanbourg
* Javouhey
* Kayodé
* Ko
* La Forestière
* Malmanoury
* Oscar
* Ouaqui
* Paul Isnard
* Pointe Béhague ou Coumarouman
* Pwent Isère
* Rochambeau
* Sen-Jean-di-Maronni
* Tonat
* Trou-Poson
== Wè osi ==
[[Katégori:Lagwiyann]]
f3w7lxfbnmowna8oidkwt9qdr78p8c5
Listwè
0
2147
18395
10089
2020-05-29T12:35:57Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Nikolaos_Gyzis_-_%CE%97istoria.jpg|thumb|Historia, alégori di Listwè. Lapentir di Nikolaos Gysis (1892).]]
'''Listwè''', souvan ékri ké pronmyé lèt majiskil, sa an menm tan létid-a ké lékritir-a dé fè é dé évènman pasé pé enpòrt yé varyété ké yé konplèksité ; nou ka dézigné osi kouraman anba tèrm-a di listwè (pa sinèkdòk) pasé-a limenm, kou annan léson-yan di listwè. Listwè sa roun rési ékri pa lakèl dé wonm ké fanm (istoryen ké istoryenn) ka éfòrsé so kò di fè konèt tan ki révoli. Tantativ-ya pa jen antyèrman endépandant di kondisyonnman étranjé o domenn tèl ki vizyon-an di monn di yé otò oben di so kiltir, mé li sa sansé fika élaboré à partir di sours plito ki gidé pa spékilasyon-an oben idéyoloji-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Istwè]]
jm7z9l783b9z0qwkgi9vq0ilriw7x7x
Listwè di Lagwiyann
0
2148
18396
10107
2020-05-29T12:36:02Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Carte_de_la_Guyane_fran%C3%A7oise_et_l%27isle_de_Cayenne_(Bellin,_1763).jpg|thumb|Kart di Gwiyann franswè ké lisl di Kayenn ki éfègtchwé an 1763 pa Jacques-Nicolas Bellin (1703-1772) roun kartograf afègté bò ministèr di Marin fransé-a.]]
'''Listwè gwiyannen'''-an sa konplègs é an pati mal konnèt. Li dabò koumansé ké pèp nativ anmériken-yan. Épi apré rivé-a di kolon éropéyen-yan épi di yé katib afriken ka entégré yékò annan listwè di Lafrans, frankofonn ké pannafriken é di [[Lanmérik di Sid]], kou ka an témwengnen òkò so pliralité lengwistik ké so plas annan monn kriyòl-a dipi plizyò syèk.
== Anvan XVIIe syèk-a ==
Bò'd VIe milénèr-a anv. J.-K., pronmyé tras di péplad Nativ anmériken : potri, gravir roupès, poliswè, etc. Sa péplad té ganyen désandan ki sa Émériyon-yan ké Wayanmpi-ya, ki ka palé toupi-gwaranni. Sa pronmyé péplad-ya té koumansé processus-a di kréyasyon di latè fèrtil di Terra preta, ki tchèk milénèr apré ké pèrmèt létablisman-an di popilasyon o dansité pli élvé ki sòl natirèl-ya ki pov pa ka pèrmèt yé.
O xviiie syèk, dé nasyon Nativ anmériken ka roumonté bò'd nò-a, alò ki anvayisò-ya ki ka vini di lout-lanmè ka kolonnizé Lanmérik di Sid, ka mennen arm ké mikròb ki pa konnèt asou sa kontinan. A tan-an di kolonnizasyon-an ki ka rivé.
5 out 1498-a, pannan so trwézyenm vwayaj, Christophe Colomb ka lonjé pou pronmyé fwè-a lakot-ya di Lagwiyann. Patché popilasyon endijenn Nativ anmériken ka tchipé litoral-a, é sa èstimen bò anviron 30 000 Nativ anmériken pou Gwiyann fransé-a, syèk ki ka swiv, yé rounso 25 000.
Bò livè 1500, kaptenn èspangnòl-a Vicente Yañez Pinzon, ki té akonpangen Christophe Colomb lò di so pronmyé vwayaj é ki roun tanpèt ka jité 26 janvyé-a annan dèlta di Lanmanzonn-an, roukonnèt lakot potidjé-a jouk Lorénòk-a, fitir frontchè di Lagwiyann.
Gwiyann-yan ki pa konsèrnen pa trété-a di Tordesillas di 1494 ki ka trasé limit téritoryal-ya ant Lèspangn-an ké Potidjal-a, bò'd 1503, roun pronmyé group di kolon fransé sa enstalé annan zilé di Kayenn pannan tchèk lannen.
== XVIIe syèk-a ==
Di 1604 à 1652, plizyò tantativ di kolonnizasyon ké échwé an parti : (roun piti révolisyon).
[[Fiché:1656_Sanson_Map_of_Guiana,_Venezuela,_and_El_Dorado_-_Geographicus_-_Guiane-sanson-1656.jpg|thumb|Kart di Lagwiyann datan di 1656.]]
Si pronmyé tantativ enpòrtan di kolonizasyon franséz ka daté di lannen-yan 1620, li souvan té mété à mal pa disansyon antèrn dé kolon, rapò moun-yan médjòk ké pèp Nativ anmériken-yan, ké osi dourté di kondisyon-yan di lavi, notaman ké lafyèv jonn. Nasyon nativ divèt fè fas a oun enpòrtan to di mortalité, à koz dé épidémi nouvèlman enpòrté di Lafrik-a ké Léròp-a.
Kolonizasyon di Lagwiyann dabò ka fè travayé éropéyen-yan, « angajé-ya », égalman aplé « trannsis-mwè »-ya pas yé yannen pa roun kontra di trwè lannen ké yé mèt. Sa kazi katibaj éropéyen, fot di volontèr, ké fika tré vit ranplasé pa roun sèrvitid di lorijin afriken, ki sa anplwayé andan bitasyon-yan (lèsplwatasyon agrikòl) pou kiltir-a dé prodjwi kolonnyal : souk, zépis, chokola ké kafé.
== XVIIIe syèk ==
Kou annan ròt kolonni fransé, katibaj-a an gran pati réji pa tèks-ya di Kod nwè (1685). Sa sosyété di bitasyon ka rété modèl ékonnonmik di Lagwiyann. Li sa aboli an 1794 andan tout koloni-ya, anvan Napoléon Ié désidé rétabli'l an 1804 pou définitivman siprimen li pa dékrè lou 27 avril 1848, anba lenpilsyon abolisyonnis Victor Schœlcher. Andan disparisyon di sa sistenm, servile mété finisman bay sa lékonnonmi tradisyonnèl kolonnyal.
== XIXe syèk ==
Pou palyé finisman di sa sistenm lékonnonmik, ki té ka sèrvi pou dévlopé péyi-a, mè soutou débarasé métropòl di opozan politik répibliken é di délenkan di drwè koumen, Ségon Lanpir-a désidé kréyé bangn atè Lagwiyann. Yé ka akéyi transpòrté, dépòrté ké rélégé jouk an 1946.
=== Lariyé bò dilò ===
An 1855, oun sit orifèr sa dékouvri annan Lès gwiyannen asou Aratay-a, roun afliyan di Laprouwag. Annan Lwès, dilò sa ègstrè di larivyè Inini (Rot-Maroni). Koumansman-an di XXe syèk té marké pa oun lariyé bò'd lòr, ké 10 000 sasò an aktivité, ki ka antrennen krwésans-a di koumèrs lokal ki souvan artifisyèl, ké arè di dannyé aktivités agrikòl pa mank di mendòv.
== XXe syèk ==
An menm tan ki Larégnon, Lagwadloup ké Lamatinik, Lagwiyann ka divini oun départman fransé di lout lanmè an 1946. Men dékolaj ékonnonmik ka pennen réyalizé sokò akoz di kout prodiksyon ki élvé, di féblès nimérik di popilasyon, di dépandans koumèrsyal (lenpòrtasyon) vizavi di Lègzagonn-an ké mank di lenfrastriktir pi élémantèr-a : vwè di kouminikasyon, lékòl, sistenm di lasanté, etc.
=== Bangn ===
Sen-Laurent-di-Maroni, Kayenn ké Zilé Djab té lyé-ya di dépòrtasyon pou kondannen-ya pou travay fòrsé di 1852 bò 1946, asou désizyon di Napoléon III. Kaptenn Alfred Dreyfus té voyé an 1894.
Lagwiyann ka rété alò roun kolonni fransé jouk 19 mars 1946, koté li obténi èstati di départman di lout lanmè. Lafrans té ka antann dé déténi ki yé sa osi dé kolon. Mé sa té oun léchèk, fronmitir di bangn-an té obténi, apré Ségon Lagèr mondjal, apré piblikasyon di 27 artik di Albert Londres é anba lenpilsyon di Gaston Monnerville. A an 1938 ki dannyé konvwé di bangna té voyé annan Lawiyann, men a rounso an 1945 ki Lasanblé nasyonnal konstitchwant désidé di rapatriyé sirvivan-yan ki té lé (pratikman yé tout roupati). Lopérasyon-an té douré lwit-an.
=== Baz èspasyal éropéyen ===
[[Fiché:French_Guiana_CIA.gif|thumb| Lokalizasyon di lavil di Kayenn, Kourou, Sen-Laurent-di-Maroni, Senjòrj Loyapòk, Sayil.]]
[[Fiché:Ariane42P_rocket.png|thumb|Lansò Ariane 4 o Sant èspasyal gwiyannen atè Kourou.]]
An 1964, jénéral di Gaulle désidé di konstrwi roun baz èspasyal atè Lagwiyann, ki dèstinen pou ranplasé baz saharyenn-an sitchwé atè Laljéri épi pou dévlopé lékonnonmi gwiyannen. Pozisyon di sa départman sa priviléjyé, pròch di lékwatò ké roun larj louvriti asou loséyan. Sant èspasyal gwiyannen, dipi pronmyé lafizé-ya « Véronique », larjman dévlopé so kò o fil dé lannen. Dégra èspasyal di Léròp-a ké dé lansò kou Ariane 4 ké Ariane 5, ki ka roulévé oun véritab siksé mondjal, Sant èspasyal gwiyannen dévlopé osi Progranm Vega, ké roun baz di lansman Soyouz ki konstrwi atè Sennmari. An 2021, Lagwiyann ké asisté bay lansman di nouvèl lafizé Ariane 6, projè dévlopé an 2014.
An 1982, lalwa di désantralizasyon ka antré an vigò é roun transfè di konpétans ka opéré bò'd kolektivité téritoryal-ya ki ké divini aktò di dévlopman di Lagwiyann.
== XXIe syèk ==
=== Kriz sosyal di prentan 2017 ===
Fen mars 2017, oun larj mouvman di manifèstasyon ké grèv té ka koumansé annan Lagwiyann é ka mennen dépalsman dé minis di entèryò é di lout-lanmè. Akòr propozé pa gouvèrnman té roufizé pa rouprézantan-yan dé manifèstan ké grévis-ya 2 avril.
== Nòt ké référans ==
== Lannègs ==
* [[Lagwiyann]]
[[Katégori:Istwè]]
[[Katégori:Lagwiyann]]
2l9l6eaio0tyem9alqenzy0mccynik9
Litchwani
0
2149
19129
10114
2021-01-01T11:54:39Z
НСНУ
1227
Modèl
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Litchwanni
|non lokal = Lietuvos Respublika (lt)
|drapo = Flag_of_Lithuania.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Lithuania.svg
|kart = EU-Lithuania.svg
|lanng ofisyèl = [[Litchwanyen]]
|kapital = [[Vilnius]]
|siperfisi total = 65 303
|jantilé = Litchwannyen
|popilasyon total = 2 939 431
|lannen = 2014
}}
'''Litchwanni''' (an litchwannyen : Lietuva), an form long '''Répiblik di Litchwanni''' (Lietuvos Respublika), sa roun péyi di [[Léròp]] di Nò sitchwé asou riv oryantal di lanmè Baltik.
{{Éròp}}
[[Katégori:Léròp]]
id14aillmc0km7gfwkfrunmqyz6cnid
Litératir
0
2150
10120
10119
2019-11-22T10:10:13Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Mo '''litératir''', ki ka vini di laten litteratura dérivé di littera (lèt), ka aparèt o koumansman di xiie syèk ké oun sans teknik di « choz ékrit » épi ka évolwé annan fen di Mwayen Aj ver sans-a di « savwar tiré di sé liv », avan di atenn o xviie – xviiie syèk so sans prensipal aktwèl : ansanm di sé zòv ékrit ou oral ki ka konporté oun dimansyon estétik (èg. : « A ké bèl santiman ki nou ka fè movèz litératir-a » André Gide) ou aktivité partisipan a yé élaborasyon (ex. : « Konsakré kò a litératir-a »).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Litératir]]
21hmzb662seq5mljwlnkvedapa1m4hd
Liv (dokouman)
0
2151
10126
10125
2019-11-22T10:10:13Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Latin_dictionary.jpg|thumb|Liv annan lasal-a di lèktir di bibliyotèk di linivèrsité-a di Graz.]]
Oun '''liv''' sa oun dokiman ékri ki ka fòrmé oun inité é konsou kou tèl, konpozé di paj ki rélyé roun a ròt-ya. I gen pou fonksyon di sa roun soupò di [[ékritir]], ki ka permèt difizyon ké konsèrvasyon-an di tèks di natir varyé.
Asou plan matéryèl-a, oun liv sa roun volim di paj ki rélyé, ki ka prézanté oun oben dé tèks anba roun paj di tit komin. So fòrm ka endjwi oun òrganizasyon linéyèr (pajinasyon, chapit, etc.). Oun liv ka konpòrté jénéralman de zouti ki ka favorizé aksè-a di so kontni : tab dé matyèr, somèr, endèks.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
3jxqr082ppsd2o0wa9oqtdo2c8d1jfm
Logaritm
0
2152
10130
10129
2019-11-22T10:10:14Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Logarithm_plots.png|thumb|Trasé dé fonksyon logaritm an baz 2, e é 10.]]
An matématik, '''logaritm'''-an di baz b di roun nonm réyèl strikman pozitif sa pwisans-a à lakèl i fo élvé baz-a b pou obténi sa nonm. Pa lègzanp, logaritm-an di 1000 an baz 10 sa 3, pas 1000 = 10×10×10 = 103. Logaritm-an di x an baz b sa noté logb(x). Ensi log10(1000) = 3.
John Napier té dévlopé logaritm-yan o koumansman di xviie syèk. Pannan trwa syèk, tabl-ya di logaritm ké règ-ya pou kalkil té itilizé pou réyalizé dé kalkil, jouk yé ranplasman, à finisman-an di xxe syèk, pa dé kalkilatris.
Trwa logaritm sa roumarkab :
* Logaritm népéryen-an (oben natirèl), ki ka itilizé nonm-an e kou baz, sa fondamantal an analiz matématik pas li sa fonksyon résiprok-a di fonksyon èksponansyèl-a ;
* Logaritm désimal-a, ki ka itilizé baz dis-a, té pli kominéman itilizé pou kalkil-ya ;
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
os71tryl4girnlpqnf4v76k8f6b9gka
Lojik
0
2153
10135
10134
2019-11-22T10:10:14Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Gino micheli da castello (attr.), logica, 1343-60 ca., dal lato est del campanile.JPG|thumb|Alégori di lojik.]]
[[Fiché:Gregor Reisch, Margarita Philosophica, Typus Logice.jpg|thumb|Gregor Reisch, « Lojik ka prézanté so tenm santral », 1503/08 (?).]]
'''Lojik'''-a, di grèk λογική / logikê, sa roun tèrm dérivé di λόγος / lógos — signifyan an menm tan « rézon », « langaj », é « rézonnman » — sa, annan roun pronmyèr apròch, étid-a dé règ fòrmèl ki divèt rèspèkté tout argimantasyon korèk. Tèrm-a té fika itilizé pou pronmyé fwè pa Xénocrate.
Li sa dipi Antikité-a roun dé grann disiplin di filozofi-a, ké étik-a (filozofi moral) ké fizik-a (syans di lanatir-a). O Mwayen Laj, li pa ka figiré ésplisitman parmi sèt lar libéral-ya(trivium : granmèr, djalèktik é rétorik ; quadrivium : aritmétik, jéyométri, astronomi é lamizik).
== Annèks ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Filozofi]]
r8p4lpu904alt6nbox32xm319p3nlhl
Lonbalji
0
2154
10139
10138
2019-11-22T10:10:14Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''lonbalji''' sa roun léta ki doulouré di rachis lonbèr. Lòské li sa aiguë, a roun lumbago (oben tour di ren annan langaj kouran-an, ren-yan ka dézigné réjyon lonbèr-a).
== Épidémyoloji ==
Lonbalji-ya ka afèkté roun fòrt majorité di popilasyon-an. Yé ka touché ant 40 ké 70 % di popilasyon-an à roun moman oben à rounòt. O Étazini rounso, lonbalji-ya ka antréné oun enkapasité di routounen o travay ka rouprézanté dé kou dirèk ké endirèk évaliyé ant 40 ké 50 milyon di dollars US. Inikman o Québec, mal-ya di do ka rouprézanté 30 % di ansanm-an dé lézyon ki ; pou lannen-an 2003 rounso, sa lézyon-yan ka antréné dé débour di pli di 500 milyon di dollars kanadjen.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Maladi]]
7ax7b7tny4tsce3jukgo4tm8o23csm4
Lonn
0
2155
10147
10146
2019-11-22T10:10:14Z
Jon Harald Søby
3
7 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Lonn
| imaj =
| blazon = Arms of the Greater London Council.svg
| drapo = London Montage L.jpg
| péyi = [[Rwéyonm-Ini]]
| mèr = Sadiq Khan
| jantilé = Londonyen(n)
| popilasyon = 8 673 713
| lannen = 2015
| dansité = 5 518
| altitid = Min. 0 m – Max. 24
| siperfisi = 157 200 ha = 1 572
}}
'''Lonn''' (prounonsé [lɔ̃dʁ] ; an anglé London[ˈlʌn.dən]), sitchwé annan Sidès-a di Grann-Brétagn, sa kapital-a ké pli grann lavil di Anglétèr é di Rwayom-Ini. Lontan kapital di Anpir britanik, li sa dézòrmè syèj di Commonwealth of Nations.
Fondé i té gen prèsk 2 000 lan pa Romen-yan anba non-an di Londinium, Lonn té o xixe syèk lavil-a pli péplé di monn.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Rwéyonm-Ini]]
2n7t46r9oqon3jad3xb102rzhizjbrm
Lostrali
0
2156
18397
10160
2020-05-29T12:36:07Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Commonwealth di Lostrali
| non lokal = Commonwealth of Australia (en)
| drapo = Flag_of_Australia_(converted).svg
| armwari = Coat_of_Arms_of_Australia.svg
| kart = Australia_with_AAT_(orthographic_projection).svg
| lanng ofisyèl = Annglé (de facto)
| kapital = Kanbéra
| siperfisi total = 7 692 060
| jantilé = Ostralyen
| popilasyon total = 23 232 413
| lannen = 2017
}}
'''Lostrali''', an fòrm lonng '''Konmonnwélt di Lostrali''' (an annglé : Australia é Commonwealth of Australia), sa roun péy di lémisfè sid don sipèrfisi-a ka kouvri pli gran pati-a di [[Loséyanni]]. An plis di zilé éponnim-an, Lostrali-a ka konprann égalman Tasmanni ensi ki ròt zilé di loséyan Ostral, Pasifik ké Endjen. Nasyon vwézen-yan ka konprann notanman Lendonnézi, Timò oryantal-a, Papwazi Nouvèl-Giné bò nò, zilé Salonmon, Vannwatou ké téritwè fransé-a di [[Nouvèl-Kalédonni]] bò nòlès, Nouvèl Zélann bò sid lès ensi ki téritwè fransé-a dé zilé Kerguelen (TAAF) bò lwès di zilé ostralyen Heard ké McDonald.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Ulu%E1%B9%9Fu_(Ayers_Rock),_Sunset.jpg|thumb|Oulourou, égalman konnèt anba annglé antan ki Ayers Rock, sa roun senbòl di Lostrali é lyé sakré aborijenn.]]
[[Fiché:Carte_des_%C3%A9tats_australiens_copie.png|thumb|Kart di Léta-ya ké téritwè ostralyen-yan.]]
Lostrali-a ka étann sokò di 7 692 060 km2 di sipèrfisi asou plak ostralyen. Bòdé pa loséyan Endjen, Pasifik ké, pou Ostralyen-yan, Lostral, Lostrali sa séparé di Lazi pa lanmè d’Arafura é di Timò é di Nouvèl Zélann pa lanmè di Tasman. Li ka konté 34 218 kilonmèt di lakot é ka rouvandiké 7 148 250 km2 di zonn ékonnonmik èskliziv (Sa zonn pas ka tchenbé kont di téritwè antargtik ostralyen.). Soulon roun létid di OCDE é di FMI lizòlman jéyografik-a di sa dé péy gen roun léfè konsidérab annan yé pèrfòrmans ékonnonmik. Li ké provoké oun rédigsyon potansyèl di krwasans.
== Listwè ==
=== Prélistwè ===
[[Fiché:Aboriginal_Art_Australia.jpg|thumb|Lar primitif di park nasyonnal di Kakadu.]]
Dat ègzak-a di pronmyé prézans di moun atè Lostrali sa toujou sijé di gran sasé. Li ganyen di séryé pròv syantifik di prézans di moun i té gen anviron 50 000 lannen. A roun péryòd di bidim boulvèrsman ékolojik atè Lostrali é li sa konsidéré kou konsékans-a di kòlonnizasyon-an di moun. Wonm-an di Mungo sa roun ansyen zabitan di Lostrali ki té viv, i gen anviron 40 000 lannen annan Pléystosenn é té dékouvri òbò di lak Mungo, bò sid di Nouvèl Gal di Sid, bò 3 000 kilonmèt di lakot di nò di Lostrali.
=== Di kòlonnizasyon-an bò lendépandans (1788-1900) ===
[[Fiché:Szene_aus_Gulliver%27s_Reisen_-_Gulliver_in_Brobdingnag.jpg|thumb|Pannan tchèk syèk Éropéyen-yan ki prézimen lègzistans di roun gran latè méridjonnal. An 1721, Jonathan Swift ka plasé Les Voyages de Gulliver bò di péy mistéryé ki dékri pa èsploratò néyèrlandé-a Abel Tasman.]]
A rounso bò XVIIe syèk ki zilé ka divini sijé-a di lèsplorasyon éropéyen-an. Tchèk lèspédisyon ka apèrsouvwè sélèb Terra Australis : Néyèrlandé Willem Jansz ka divini an 1606 pronmyé vizitò éropéyen-an ki ka idantifyé Lostrali. So bato, Duyfken, ka jité lank divan kap York. Annan roun rési pòstéryò, roun Néyèrlandé ka dékri téritwè-a ki li ka wè « kou pa kiltivé, é péplé pa tchèk sovaj barbar nwè é kriyèl, ki masakré sèrten di nou maren ». Ké swiv Èspangnòl Luis Váez de Torrès, an misyon pou so péy an 1607, Néyèrlandé Dirk Hartog an 1616, Jan Carstensz an 1623 ké Abel Tasman an 1642. Sa dannyé ka bay so non bay zilé di Tasmanni men limenm nonmen li dapré non-an di lanmiral ké gouvèlnò Anthony van Diemen : « Van Diemenslandt ».
== Kiltir ==
Dipi 1788, roun gran pati di kiltir ostralyen-an ka dérivé di rakaba anglo sèltik. Pannan senkant dannyé lannen-yan, kiltir ostralyen-an té fòrtman enfliyansé pa kiltir popilèr anmériken (sirtou sinéma ké télévizyon) é pa rivé-a di sèt milyon di imigré di tout kontinan-yan di monn. Gran lavil-a kou Sidné oben Mèlbourn sa jòdla tré kòsmopolit, dé èspésifisité ostralyen aparèt pa laswit di lanvironnman, di kiltir aborijenn é di lenfliyans di péy vwézen. Vigò-a ké lorijinalité di lar ostralyen (litératir, sinéma, lopéra, lanmizik, lapentir, téyat, dans, lartizanna) ka val li jòdla oun roukonnésans entèrnasyonnal.
== Kòd ==
Lostrali gen pou kòd :
* AS, soulon lis-a di kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-2,
* AU, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis di kòd péy), kòd alpha-2,
* .au, donmenn nasyonnal di pronmyé nivèl(country code top level domain : ccTLD),
* AUS, soulon nòrm-an ISO 3166-1 alpha-3 (lis dé kòd péy),
* AUS, soulon lis-a di kòd péy di CIO,
* AUS, soulon lis-a di kòd entèrnasyonnal di plak minéralojik,
* AUS, soulon lis-a di kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-3,
* YB, YC, YD, YE, YF, YG, YH, YI, YJ, YK, YL, YM, YN, YO, YP, YQ, YR, YS, YT, YW ké YY, soulon lis-a di préfigs di kòd OACI di laéropò :
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
56r9w2tdtjjwtxwl2r3th033q81xy8t
Loséan
0
2157
19015
19014
2020-08-31T13:12:12Z
Isabelle Belato
1001
Undid edits by [[Special:Contribs/70.127.196.21|70.127.196.21]] ([[User talk:70.127.196.21|talk]]) to last version by Jon Harald Søby: reverting vandalism
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:World ocean map-fr.gif|thumb|Animasyon montran sé dékoupaj posib an 5, 4, 3 ou 1 sèl loséan.]]
Oun '''loséan''' sa souvan défini, an [[jéyografi]], kou roun vas étandou [[dilo]] salé ki konpran ant Dé [[kontinan]]. Li plito ka konsèrnen volim-an, koté dilo-a sa an pèrmannans rounouvlé pa kouran maren-yan. Aprogsimativman 70,8% di sirfas di [[Latè]] sa roukouvri par loséan mondjal, kominéman divizé an senk loséan - [[Loséyan Pasifik|Pasifik]], [[Loséyan Atlantik|Latlantik]], [[Loséyan Argtik|Largtik]], [[Loséyan Ostral|Lantargtik]], [[Loséyan Endjen|Endjen]] - é an plizyò dizenn di [[lanmè]].
Loséyan mondjal ka abrité lamajorité di lavi asou Latè (50 a 80 % sélon sé èstimasyon) ka jénéré pli di 60 % di sé servis ékosystèmik ki ka permèt nou di viv, an prémyé tan par laprodiksyon di majèr parti di oksyjèn-a ki nou ka respiré<ref>Costanza R, d’Arge R, de Groot R, Farber S, Grasso M, Hannon B, et al. (1997) The value of the world’s ecosystem services and natural capital. Nature 387:253–260 (an anglè)</ref>.
Loséyan mondjal-a ka régilé à pli di 80 % klima di Latè. I ka jwé oun ròl majò annan tanpératir térès.
== Not ké référans ==
<references/>
[[Katégori:Loséan]]
dxz3bj4c9wils5y1n9l9ioqavbake54
Loséanografi
0
2158
10179
10178
2019-11-22T10:10:15Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:FLoatingInstrumentPlatform flipping.jpg|thumb|Navir di risas/platform di enstriman, itilizé dipi 1962.]]
[[Fiché:FLoatingInstrumentPlatform.jpg|thumb|...]]
'''Loséyanografi''' (di grèk Ὠκεανός, « Loséyan », bondjé di lanmè é γράφειν / gráphein« ékri ») sa roun disiplin syantifik, ki ka fè parti dé syans di Latè-a ki dédjé à étid-a dé lanmè é dé loséyan. Oun pronmyé kongrè an 1871 é èspédisyon Challenger-a ki akonpli ant 1872 é 1876 ka konkrétizé nésans-a di sa disiplin é ka an popilarizé rapidman é non-an ké pronmyé vansé oprè di piblik amatò. Tèrm oséyanograf-a, ka dézigné sasò-ya di sa syans, ki aparèt an Lagwiyann an 1881.
Oséyanograf-ya ka étidjé oun trè gran nonm di laspè dé loséyan é dé lanmè, ki ka enkli tèktonik-a dé plak, gran sik byojéyochimik-ya, kouran oséyanik oben òkò lòrganism-yan é ékosistenm maren-yan oben òkò lyen-yan ant loséyan é modifikasyon klimatik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
m21opoib4mh4t0m9qx5fqa51qmwbdr3
Loséyan Argtik
0
2159
10190
10189
2019-11-22T10:10:16Z
Jon Harald Søby
3
10 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Oc%C3%A9an_arctique.png|thumb|Kart di loséyan Argtik-a.]]
'''Loséyan Argtik''', '''loséyan glasyal argtik''', oben tou senpléman '''Largtik''' ka étann so kò asou roun sirfas di anviron 14 milyon di km2, sa ki ka fè di li pli piti loséyan-an. Li ka roukouvri ansanm-an dé lanmè ki sitchwé ant pòl Nò ké pòl nò-a di [[Léròp]], di [[Lazi]] é di [[Lanmérik]]. I ka kouminiké ké nò-a di [[loséyan Atlantik]]-a, ka rousouvwè di grand mas dilo atravè lanmè di Barents ké détrwè-a di Fram. I ka trouvé so kò osi an kontak ké [[loséyan Pasifik]]-a atravè détrwè-a di Béring.
Labankiz-a ka roukouvri li an gran parti ké dé varyasyon sézonnyèr. An so sant, labankiz-a ka mizouré jouk 4 mèt di lépésò. Sa lépésò sa atenn pa glisman-an di plak é di laglas roun asou ròt. So sirfas é so lalbédo ka tanté à rédjwi so kò an rézon di réchofman klimatik é di roun réchofman réjyonnal (Dé à trwè fwè pli rapid ki annan rès-a di monn pou péryòd-a di 2010-2014) ki ka kozé osi roun monté di labsòrpsyon-an di réyonnman solèr pa sa réjyon di monn, sa ki pwé agséléré réchofman-an dilo é libérasyon-an di lidrat di métann.
== Toponnimi ==
Non-an di loséyan-an ka provni di grèk ansyen ἄρκτος (árktos) ki ka signifyé zours. An léfè, a an rézon di prézans-a bò'd pòl sélès-a di Dé konstélasyon-yan di Gran Zours-a é di Piti Zours-a ki loséyan-an té nonmen ensi. Li sa toutfwè roumarkab ki zours plèr-a ka viv inikman asou « Latè dé Zours », ki ka dézignen Largtik, é pa Lantargtik.
== Jéyografi ==
[[Fiché:IBCAO_betamap.jpg|thumb|Kart batimétrik é topografik di loséyan Argtik-a é dé latè avwézinan.]]
Di roun profondò mwéyen di 1 038 mèt, loséyan Argtik-a ka atenn roun profondò magsimal di anviron 4 000 mèt.
Soulon Lòrgannizasyon idrografik entèrnasyonnal, loséyan Argtik sa délimité di mannyè-a ki ka swiv :
* oun lark di gran sèrk di kap Morris Jesup, èstrenmité nò-a di Growennlann(83° 38′ N, 32° 40′ O), jouk èstrenmité nò-a di Spitzberg (lanmè-a di Growennlann sa sitchwé o sid di sa lign) ;
* 80e paralèl nò-a jouk Nordaustlandet ;
* lakot nò-a di Nordaustlandet jouk so èstrenmité oryantal, kap Leigh Smith(80° 05′ N, 28° 00′ E) ;
* oun lign ki k'alé di kap Leigh Smith jouk kap Kohlsaat, èstrenmité oryantal di larchipèl François-Joseph (81° 14′ N, 65° 10′ E, lanmè di Barents ka sitchwé so kò o sid di sa lign) ;
* oun lign ki k'alé di kap Kohlsaat o kap Argtik, èstrenmité nò di zilé Komsomolets (81° 13′ N, 95° 15′ E, lanmè di Kara ka sitchwé o sid di sa lign) ;
* oun lign ki k'alé di kap Argtik an èstrenmité nò-a di zilé Kotelny(76° 10′ N, 138° 50′ E, lanmè di Laptevse ki sitchwé o sid)...
== Lanmè ki ka konstitchwé loséyan Argtik ==
Soul Lòrgannizasyon Idrografik Entèrnasyonnal, lanmè-ya ki anba sa dé dépandans di loséyan Argtik-a :
* lanmè di Growennlann
* lanmè di Nòrvéj
* lanmè di Barents
* lanmè Blanng
* lanmè di Kara
* lanmè dé Laptev
* lanmè di Sibéri oryantal
* lanmè dé Tchouktch
* lanmè di Beaufort
* Pasaj di Nò-Lwès
* byen di Baffin
* détrwè di Davis
* détrwè d’Hudson
* bé d’Hudson
* lanmè di Lincoln
== Klima ==
[[Fiché:Water_masses_in_the_Arctic_Ocean_-_fr.svg|thumb|Répartisyon dé lanmas dilo prensipal annan loséyan Argtik-a. Wè-a an koup ka montré roun ségsyon vèrtikal ki k'alé di détrwè di Béring o pòl Nò jouk détrwè di Fram. Kou èstratifikasyon-an sa èstab, lanmas-ya dilo ki pli profon sa pli dans ki kouch sipéryò-ya.]]
=== Klima atchwèl ===
Klima polèr sa karagtéristizé pa frèt-a ki ka pèrsité é di fèb varyasyon anniyèl di tanpératir ; livèr-a sa karagtérizé pa soukousité-a ki kontini, kondisyon-yan ki frèt é èstab, é roun syèl dégajé ; lété-a sa karagtérizé pa limyè-a di jou ki kontini, limidité enpòrtan-an, tan brimé-a ké siklonn fèb-ya ké lapli oben lannèj.
Tanpéré ivèrnal-ya sa pròch di −50 °C du fèt dé fò van ki ka provni di Sibéri (Larisi) ; tandi ki annan lété yé pa pouvé dépasé 0 °C.
=== Listwè di klima ===
Soulon dé létid ki éfègtchwé pa dé èspésyalis di linivèrsité-a d'Oxford (Gran-Britangn) é di Royal Netherlands Institute for Sea Research (NIOZ), loséyan Argtik-a té ka jwi, i té gen 70 milyon di lannen, di tanpératir pròch di 15 °C, sanblab à sa-ya di lanmè Lanméditérannen-an ; é di tanpératir di 20 °C, i té gen 20 milyon di lannen.
Sasò-a rivé à sa konklizyon apré ki yé étidjé dé matéryèl òrgannik ki trouvé annan labou-ya di tizilé di laglas di loséyan Argtik-a. Byen ki nou pa konnèt rézon-yan di tèl tanpératir, nou ka prézimen ki yé ka provni di roun léfè di sèr ki provoké pa fòt konsantrasyon-an di djògsid di karbonn annan latmosfè-a. Sa konklizyon sa konfirmen pa dé syantifik di linivèrsité-a di Michigan (Létazini), ki ka afirmen ki to-ya di djògsid di karbonn, i té gen tchèk milyon di lannen, té di trwè à sis fwè sipéryò à tchenbò atchwèl-a.
== Fonn ké Flòr ==
[[Fiché:Eisb%C3%A4r_1996-07-23.jpg|thumb|Zours blanng asou roun ban di laglas di Wager Bay (park nasyonnal d'Ukkusiksalik, Nunavut, Kannanda).]]
I ka ègzisté anviron 400 lèspès di zannimo annan Largtik-a. Parmi pli konnèt-ya zours blanng oben polèr, pli gran karnivò-a annan sa zonn. I pouvé gen roun lanmas di 800 kg. Byen ki li ka nouri so kò di fòk é di poson, i ka rivé li di ranplasé yé pa dé mous é dé lichens si li fè roun mové lachas.
Sis lèspès di fòk ka viv annan sa loséyan, byen ki yé nonm diminwé dipi xixe syèk-a di fè di lachas entansiv à lakèl wonm-an soumèt li, lachas ki gen pou lòbjègtif di rékipéré lapo-a ké lagrès-a di zannimo-a. Rounòt zabitan tipik di zonn-an sa balenn-an, égalman ménasé é ki, atchwèlman, sa protéjé di lachas.
Nou ka trouvé osi roun zabitan pli diskrè, krill, ki ka ganyen roun ròl enpòrtan annan chenn alimantèr-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Loséan]]
lz7dcp5j4mt1vmd3opnnngd6dseyxan
Loséyan Atlantik
0
2160
10207
10206
2019-11-22T10:10:16Z
Jon Harald Søby
3
16 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Oc%C3%A9an_Atlantique.png|thumb|Kart di loséyan Atlantik-a]]
'''Loséyan Atlantik''' (oben '''Latlantik''') sa roun di senk gran loséyan di Latè-a. Latlantik-a ka fè pati di loséyan Mondjal é li ka konpòrté Dé loséyan : Latlantik nò-a ké Latlantik sid-a. So sipèrfisi di 106 000 000 km2 ka fè di li dézyenm pa sirfas-a dèyè loséyan Pasifik-a. Li sa fòrmen pa élwengnman-an di plak tègtonnik i té gen anviron 180 milyon di lannen. Pannan rounlo syèk, a té pronmyé létap di lèsplorasyon éropéyen-yan. Jòdla, li ka doumòré roun vwè di kouminikasyon ki enpòrtan pou péyi-ya ki ka bòdé li é li ka tchipé roun ròl jéyopolitik ki enpòrtan.
== Lorijin di non ==
Atèsté dipi xive syèk-a, ladjègtif « atlantik » sa roun lanpren, pa lentèrmédjèr-a di laten Atlanticus, di grèk ansyen Ἀτλαντικός / Atlantikós, ki dérivé di oronnim Atlas.
Non-an Latlantik ka provini di Titan Atlas ki té ka posédé soulon ansyen Grèk-ya, kolonn-yan ki ka sipoté (tlaô ka signifyé « poté », « sipoté » an grèk) vout sélès-a, don té ka fè pati di fanmé Kolonn di Hercule (ki ka dézignen jodla détrwè-a di Jibralta), kidonk, pou ansyen-yan, sa tèrm té ka dézignen anvan tou lanmè ki ka trouvé sokò odéla di détrwè, pa rapò bay Lanméditérannen-an. So non té pouvé osi provini di pèp libik di Atlant ki dékri pa Hérodote é ki té ka péplé lariv nò afriken-yan di loséyan Atlantik-a ké montangn-yan di Atlas maroken-an atè Lafrik di Nòlwès.
== Jéyografi fizik ==
=== Lokalizasyon ké limit ===
Loséan Atlantik sa sitchwé majoritèrman ant kontinan anmériken ké Afrolérazi, tèrm ki ka désignan Léròp, Lazi ké Lafrik kou roun menm antité. Li ka désann soupannan jouk kontinan antarktik ki ka fronmen li bò sid. Òbò nò, li ka bengnen Sid-a di Growennlann, Lislann épi ka enkli zilé Féroé. Latè-a sa konpozé di senk loséyan ki ka fòrmen roun étandou dilo salé inik, limit-ya ant yé chak sa kidonk arbitrè é ka bay sèrten kontrovèrs (ka di limit ant loséyan Atlantik ké Arktik osi). Loséyan Atlantik-a pa ka dérojé bay sa règ. Loséyan Atlantik ké Pasifik sa dé sèl ki sa an kontak ké kat ròt-ya.
Pronmyé lilistrasyon-an di sa artik ki laro ka montré loséyan Atlantik-a asou roun plannisfè : Latlantik sa patajé bò nò ké sid, swivan lékwatò-a. Lòrgannizasyon idrografik entèrnasyonnal-a (LIE) ka dekoupé loséyan Atlantik an lanmè, gòlf ké détrwè. Limit-ya ki LIE-a ka bay pou loséyan Atlantik nò ké Latlantik sid ka èskli lanmè-ya ki konprann annan yé chak.
=== Larjò ké sipèrfisi ===
Larjò-a di loséyan Atlantik-a ka varyé ant 2 848 km (ant Brézil-a ké Libérya) ké 4 830 km (ant Létazini-ya ké Maròk).
Sipèrfisi-a di loséyan Atlantik-a sa di 82 400 000 km2 san so lanmè-ya, di 92 400 000 km2 ké yé. Soulon sours-ya, loséyan Arktik sa konté oben pa kou roun lanmè bòdjè di loséyan Atlantik-a. Oun sipèrfisi sa atò bay di 106 400 000 km2, sala si nou ka pran an kont sipèrfisi-a di loséyan Arktik-a.
=== Péyi rivéren ké lanmè bòdjè ===
==== Lanmè bòdjè ====
Lanmè bòdjè oben lanmè adjasan sa dé lanmè ki ka fè pati di loséyan Atlantik-a ; soupannan, an rézon di yé pròp konfigirasyon é/oben di kontrovèrs ki yannen bay yé lenklizyon annan sa ansanm, i ka rivé ki karagtéristik-ya di loséyan Atlantik-a fika bay ké oben san so lanmè-ya. Parmi so lanmè-ya nou pouvé sité lanmè Lanméditérannen-an oben gòlf di Mègsik.
Loséyan Arktik-a sa roun ka partikilyé. An léfè, i ka korèsponn bay définisyon di roun lanmè bòdjè. Soulon louvraj-ya li sa, swé référansé kou roun loséyan ké pa antché, swé kou roun lanmè bòdjè di loséyan Atlantik-a. Ensi, soulon louvraj-ya, sipèrfisi-a di loséyan Atlantik-a ka varyé soulon « èstati »-a di loséyan Argtik-a.
=== Volim ===
So volim sa èstimen di 323 600 000 km3 san lanmè bòdjè-ya, 354 700 000 km3 ké yé.
=== Profondò ===
So profondò ka varyé di pli di 8 000 m annan Karayb-ya à mwen di 200 m annan Lanmanch-a. So profondó mwéyen sa di 3 926 mèt san lanmè bòdjè-ya é di 3 332 m ké sa dannyé-ya.
== Jéyoloji ==
=== Listwè jéyolojik ===
Louvriti-a di loséyan Atlantik-a ka koumansé pa roun faz di rifting bò nivèl di Latlantik santral-a, ki yannen ké fénomenn distansif-ya ki pòsvarisk. Òbò Pèrmyen, domenn kontinantal-a ant Lanmérik-a ké Lafrik di Nòlwès ka sibi roun sirègsyon ki ka kondjwi bay roun koumansman di dislokasyon di sa zonn kontinantal. Roun enpòrtan volkannism gen lyé ki ka kondjwi bay fòrmasyon-an di Provens magmatik sant atlantik-a. Abò Triyas ka inisyé sokò oun faz di rifting bò nivèl di marj-ya di Maròk é di Nouvèl Lékòs. Lakrésyon-an di planché loséyannik ka inisyé sokò dipi finisman-an di Sinémiryen é ka pourswiv sokò jouk jodla. Anfen, roun louvriti-a di Latlantik nò-a gen lyé bò Léyosenn, i té gen anviron 50 milyon di lannen.
=== Fòrmasyon ===
Louvriti-a di loséyan Atlantik-a sa rézilta-a di fragmantasyon-an di sipèrkontinan di Panjé-a é di migrasyon-an di kontinan afriken, sid anmériken, érazyen ké nò anmériken pannan Mézo Sénozoyk.
=== Zilé ===
Loséyan Atlantik-a ka konprann patché larchipèl. Sèrten sa pati-ya ki émèrjé di kontinan ki ka bòdé li, ròt-ya té sa jénéré pa dòrsal oséyannik santral-a.
=== Klimatoloji ===
Loséyan Atlantik-a ka enfliyé dirèkman klima éropéyen-an. Déprésyon-yan ki ka sirkilé bò Léròp, notanman atè Labèljik, atè Laswis épi Lafrans, ka fòrmen yékò asou Latlantik-a é ka sirkilé di lwès an lès, é ka mennen roun tan ki enstab, imid ké plivyé. Antisiklonn-an di Acores, ki sa prézan laro di Açores, ka enfliyé osi météyo éropéyen-an é ka mennen di tan ki sèk ké ansoléyé.
== Listwè ==
Lèspozisyon di litoral atlantik koumansé dipi ki pronmyé lenstalasyon di moun ka établi yékò asou so lakot-ya. Men pou travèrsé-a di loséyan-an, a pou antann koté nò éropéyen Xe syèk ké lèsplorasyon odasyé-ya dipi Growennlann-an ké navigatò viking-yan : yé ka atenn kontinan nò anmériken-an bò rotò-a di Latè Nòv (atè "L'Anse aux Meadows"), latè ki yé ka aplé alò Vinlann.
Lakot afriken-an ka rété inagsésib pou èsploratò antik ké médjéval odéla di kap Bojador (Sahara ògsidantal), koté loséyan-an sa sirnonmen lanmè dé Ténèb. Potidjé-a Gil Eanes sa pronmyé-a ki ka franchi kap-a an 1434 é ki pwé rouvini ké so bato. Li ka louvri vwè-a bay kontournman di kontinan afriken pou roujwenn Lenn-yan.
Tout pronmyé travèrsé-a ki modèrn di Latlantik sa sa-a di Christophe Colomb ké so lékipaj-ya an 1492.
== Lanvironnman ==
=== Problenm anvironnmantal ===
Soso débri plastik di provnans mondjal ka poliyé ansanm-an dé loséyan ; ki ka konsèrnen Latlantik, yé ka provini itou di Léròp di Lwès-a é di Létazini-ya.
=== Protègsyon di lanvironnman-an ===
I ka ègzisté tchèk réglémantasyon nasyonnal ké entèrnasyonnal, ensi ki diféran klasman di sèrten zonn tankou tchèk lè maren ki protéjé, tchèk rézèrv di Byosfè ké Park natirèl maren...
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Loséyan]]
ha4ssnneqpcf9ve2a1jcp7lmtqcgpj9
Loséyan Endjen
0
2161
10220
10219
2019-11-22T10:10:17Z
Jon Harald Søby
3
12 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Oc%C3%A9an_Indien.png|thumb|Loséyan Endjen-an.]]
'''Loséyan Endjen''', lontan aplé '''loséyan Oryantal''' oben '''lanmè di Lenn-yan''', sa roun loséyan ki ka étann sokò asou roun sirfas di 75 000 000 km2, swé bò'd 20 % di glòb térès. Li sa limité bò nò pa pénensil Arabik-a, Liran, Pakistan ké Lenn ; bò lès pa Birmanni, Taylann, Malézi, Lendonnézi (zilé Soumatra, Java, Bali, Soumbawa, Soumba ké Timò), Lostrali-a ké méridjen-an 146° 55' di lonjitid lès, frontalyé di loséyan Pasifik-a ; bò sid pa kontinan antargtik-a épi bò lwès-a pa Lafrik ké méridjen-an 20° di lonjitid lès, ki ka séparé li di loséyan Atlantik-a.
== Jéyografi ==
=== Jéyografi fizik ===
==== Lokalizasyon ké limit ====
So kod di lanréjisman nimérik di Lòrgannizasyon idrografik entèrnasyonnal sa « B », é so lidantikasyon annan "Limit loséyan ké lanmè" sa « (45) » ; so non gwiyannen annan nonmanklatir-a di lèspas maritim di Konséy nasyonnal di lenfòrmasyon jéyografik-a sa « Loséyan Endjen ».
== Jéyoloji ==
Toupannan lépòk-a di laparisyon-an di pronmyé dinozò, i té gen 200 milyon di lannen (Trias), Lafrik, Lenn, Lantargtik ké Lostrali té ka touché yékò pou fòrmen roun sèl kontinan, Lapanjé. I té gen 170 milyon di lannen, Lafrik ka séparé sokò di li épi, i té gen 70 milyon di lannen, a tour-a di Lenn-an ki ka démaré sokò di li pou vini bité asou kontinan azyatik, i té gen 45 milyon di lannen. A sa lèspas vid ki nou ka nonmen loséyan Endjen.
== Zilé ==
[[Fiché:Indian_Ocean_bathymetry_srtm.png|thumb|Profil batimétrik di loséyan Endjen-an.]]
* Zilé di Madagaskar
* larchipèl dé Konmò
** Konmò
** Mayòt
fransé)
* zilé Gloryé-ya, oun posésyon fransé ki ka fè pati di zilé Épars di loséyan Endjen-an parmi Latè ostral-ya ké antargtik fransé
* zilé fransé-ya di kannal di Mozanbik ki ka fè pati di Latè ostral ké Lantargtik fransé :
** trwè di senk zilé Épars di loséyan Endjen-an ki fika zilé di Bassas da India, zilé Europa ké zilé Juan de Nova.
* Zilé Tromelin posésyon fransé ki ka fè pati di zilé Épars di loséyan Endjen-an parmi Latè ostral ké antargtik fransé
* Zilé Maskarengn :
** Zilé di Larényon (réjyon administrativ é départman fransé)
** Zilé Moris
* dépandans lwenten di zilé Moris :
** Zilé Rodrigues (dépandans di Moris)
** Zilé Agaléga (dépandans di Moris)
* Séchèl-ya :
** zilé Entéryò grannitik ké koralyen
** zilé Èstéryò koralyen (an kriyòl séchélwè : Zilé Elwannyen Sesel)
* zilé tanzannyen
** zilé-ya di Zanzibar, Mafia (zilé) ké Pemba (zilé)
* Zilé yémenit di Socotra
* zilé onmannen-yan di Kira Mourah
* zilé Laquedives (téritwè di Linyon endjen-an)
* zilé Maldiv-ya
* Zilé di Sri Lannka
* larchipèl di Chagos (don Diego Garcia(Téritwè britannik di loséyan Endjen-an)
* zilé-ya Andaman-ké-Nicobar (téritwè di Linyon endjen-an)
* Zilé endonnézyen-yan
** zilé-ya di Soumatra é di Java
** Òbò Soumatra : zilé Banyak, Simeulue, Nias, zilé Mentawai, Enggano,
** Òbò Java : zilé di Deli, Tinjil, Nusa Kambangan, Sempules * zilé ostralyen-yan :
** Tasmanni ké larchipèl Furneaux
** Zilé Christmas (téritwè di Lostrali-a)
** zilé Cocos (téritwè di Lostrali-a)
** zilé Heard-ké-MacDonald
* ròt zilé ostral-ya dé Latè ostral ké antargtik fransé :
** zilé Amsterdam ké Saint-Paul ;
** larchipèl Crozet ;
** zilé Kerguelen (oben zilé di Dézolasyon-an) ;
* Lis dé zilé di lanmè Rouj-a
* Lis dé zilé di gòlf Pèrsik
== Jéyopolitik ==
Latòl-a di Diego Garcia an plen tchò di loséyan Endjen-an sa roun posésyon britannik ki louwé bay Létazini-ya antan ki baz militèr. Di pa so pozisyon èstratéjik, li ka pèrmèt bay sa dannyé-ya di ganyen roun sirvéyans agtiv é roun posibilité di lentèrvansyon rapid bò'd zonn-yan ké risk atè Lafrik (Sonmali), bò Mwéyen Loryan oben atè Lazi (Lendonnézi).
== Lanvironnman ==
=== Problenm anvironnmantal ===
Ounlo débri plastik di provnans mondjal ka poliyé ansanm-an di loséyan ; an sa ki ka konsèrnen loséyan Endjen-an, yé ka provni notanman di Lazi.
Réchofman klimatik-a, pa lélévasyon progrésiv-a di nivèl di loséyan ki li ka endjwi, ka ménasé dirèkman piti léta ki ensilèr "òbò dilo" kou Maldiv-ya, manm di Alliance of Small Island States.
=== Protègsyon di lanvironnman-an ===
I ka ègzisté tchèk larèlmantasyon nasyonnal ké entèrnasyonnal, ensi ki diféran klasman di sèrten zonn tèl ki tchèk lè maren ki protéjé, tchèk rézèrv di Byosfè ké tchèk Park natirèl maren.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Loséan]]
3ryhkx935htgo3xcj4tsh8la6opbd3g
Loséyan Ostral
0
2162
10236
10235
2019-11-22T10:10:17Z
Jon Harald Søby
3
15 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Oc%C3%A9an_Austral.png|thumb|Kart di loséyan Ostral]]
'''Loséyan Ostral''' sa roun loséyan ki défini pa konvansyon ki ka étann sokò ant 60e paralèl sid-a ké kontinan antargtik-a. Sa délimitasyon ka korèsponn bay pòrsyon di loséyan Atlantik, Pasifik ké Endjen ki kouvri jiridikman pa trété-a asou Lantargtik-a. So lègzistans pa inivèrsèlman roukonnèt. Byen ki li pa ka kouvri entrégralité-a di plak antargtik-a, li sa pafwè aplé '''loséyan Antargtik''', '''loséyan Glasyal antargtik'''(pafwè òrtografyé '''loséyan glasyal Antargtik''') oben tousèl '''Lantargtik'''.
A an sirfas katriyenm loséyan-an, ké dannyé-a ki défini pa Lòrgannizasyon idrografik entèrnasyonnal-a. Men projè-a ki pa té fika ratifyé, loséyan Ostral-a pa ka figiré annan listwè ofisyèl-a di loséyan ké lanmè ki édité pa sa menm lenstitisyon.
== Listorik di définisyon-an ké èstati atchwèl ==
L’OHI asèpté an 2000 non-an di loséyan Ostral-a, san validé so lègzistans. Li sa soupannan itilizé dipi lontan pa maren-yan (nou té ka anplwayé osi « loséyan Antargtik »). Koumisyon nasyonnal-a di toponnimi (di Lafrans), annan so Nonmanklatir di lèspas maritim, ka itilizé dézignasyon-yan di loséyan Ostral-a oben lanmè Antargtik-a.
Sa désizyon ka ranvèrsé désizyon-an ki té pran an 1953 di siprimen li. An léfè, annan ségon lédisyon-an (1937) di Piblikasyon èspésyal-a 23 di l'OHI, loséyan Antargtik-a oben Ostral té prézan é sala-a té fika siprimen ké trwézyenm-an pou fika réyentrodjwi annan projè-a di roun katriyenm lédisyon, ki toujou pa ofisyalizé jouk jodla.
== Jéyografi ==
Di roun mannyè di wè oséyannografik, loséyan Ostral sa défini kou roun loséyan ki parkouri pa kouran sirkipolèr antargtik-a, ki ka sirkilé otour di kontinan Antargtik.
Loséyan Ostral-a ka ansèrklé plizyò bé oben lanmè, kou lanmè-a d'Amundsen, lanmè-a di Bellingshausen, ensi ki roun pati di pasaj Drake, lanmè di Scotia, lanmò di Weddell, lanmè di Rwè Haakon VII, lanmè di Lazarev, lanmè di Riiser Larsen, lanmè di Kòsmonnòt, lanmè di Lantant, lanmè di Davis, lanmè di Mawson, lanmè Dumont d'Urville, lanmè di Somov épi lanmè di Ross. So sipèrfisi total sa di 20 327 000 km2, londjò-a dé lakot ki ka benyen li di 17 968 km.
[[Fiché:Iceedgekils.gif|thumb|Lèstansyon di labankiz ki ka prézanté roun pilsasyon anniyèl.]]
=== Limit ===
Kou loséyan loséyan Atlantik-a ké Pasifik nò ké sid ki sa délimité pa lékwatò térès-a, é kou lonjitid-a di kap di Sid Lès ka séparé Pasifik-a di loséyan Endjen-yan, loséyan Ostral-a sa défini pa roun lign imajinèr ; sa zanno ki ka antouré roun kontinan ka étann sokò o sid di 60° di latitid sid, asou 360° di lonjitid (limit ki propozé pa Lòrgannizasyon idrografik entèrnasyonnal-a).
=== Fòrmasyon ===
Loséyan Ostral-a sa sèrtennman pli jenn-yan di gran loséyan di Latè-a, pis ki so lègzistans ka roumonté jouk rounso 30 milyon di lannen, lò Lantargtik-a ké Lanmérik di Sid ka séparé yékò, é ka ouvri pasaj-a di Drake é ka bay nésans kouran sirkimpolèr antargtik.
== Rousours natirèl ==
* Chan di pétròl ké gaz, vrésanblabman gran, pitèt jéyan, asou plato kontinantal-a
* Nodoul di mangannèz
* Jizman di minré posib
* Sab ké gravyé
* Dilo dous anba fòrm d'icebergs
* Séfalopòd, balenn, fòk, kri ké diféran poson
== Risk natirèl ==
Prensipal risk natirèl sa akoz-a di prézans-a oben di lokirans-a :
* bidim icebergs ké tiran dilo ki ka atenn plizyò santenn di mèt ;
* rounlo piti blòk ké fragman d'icebergs ;
* di laglas di lanmè (jénéralman pès di 0,5 à 1 m) ké pafwè tchèk varyasyon dinanmik ké kour tèrm épi tchèk varyasyon anniyèl ké entèranniyèl enpòrtan ;
* di roun plato kontinantal ki profon ki roukouvri di dépo glasyèr ki ka varyé di mannyè enpòrtan asou piti distans ;
* di bi van ki fò é di vag ki tré rot pi gran pati-a di lannen ;
* di jivraj di navir, an partikilyé di mè jouk ògtòb ;
* di fèt ki ésansyèl-a di réjyon-an sa élwangnen de mwéyen disponnib pou sasé-a ké sovtaj-a.
== Lanvironnman ==
=== Fonn ké Flò ===
* Popilasyon-an ki atchwèlman protéjé di fòk ké fourir ka ogmanté rapidman apré roun grav sirèsplwatasyon bò XVIIIe é XIXe syèk.
Di janvyé jpuk mars 2018, bato Arctic Sunrise di Greenpeace ka èsploré pannan 3 mwè loséyan ostral-a ké an so bò tchèk fotograf ké syantifik. Ké lèd-a di roun sibmaren biplas ki ka désann bò profondò ki janmen atenn pa wonm-an jouk jòdla, pronmyé dékouvèrt-ya ka montré prézans-a di roun lékosistenm ka montré prézans-a di roun lékosistenm maren ki vilnérab : krinoyd, channichthydae, denmosponj, arengnen di lanmè pycnogonides, bò'd polynoides polychaete, zétwèl di lanmè Ophiuroida, krill, gorgonaceaprimnoides, gorgonocephalus chilensis, ectoproctes, oursins sterechinus.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Loséan]]
ecxr6oo5qh8t60jmuyw5wv8vsaqs7l8
Loséyan Pasifik
0
2163
10251
10250
2019-11-22T10:10:18Z
Jon Harald Søby
3
14 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Oc%C3%A9an_Pacifique.png|thumb|Kart di loséyan Pasifik-a.]]
'''Loséyan Pasifik''' sa loséyan ki pli vas-a di glòb térès. Pasifik-a ka fè pati di loséyan mondjal-a é li ka konpòrté Dé loséyan : Pasifik nò-a ké Pasifik sid-a. Pasifik-a ka étann sokò asou roun sirfas di 166 241 700 km2, swé anviron roun tchè di sirfas total-a di Latè-a. Li ka konprann [[Loséyanni]] annan so totalité ké tchèk ròt zilé ké larchipèl ki ka fè tradisyonnèlman pati di Lazi (Japon, Filipin, Insulinde). Li sa antouré pa Lazi, Lostrali, Lanmérik ké kontinan Antargtik-a. Lign-an pou chanjman di dat ka travèrsé li òbò di 180e méridjen.
== Jéyografi ==
=== Lokalizasyon ké limit ===
Lilistrasyon-an ki annan ankadré-a di sa artik ka montré loséyan Pasifik-a asou roun plannisfè : Pasifik-a sa patajé an nò ké sid, swivan lékwatò-a. Lòrgannizasyon idrografik entèrnasyonnal (LIE) ka dékoupé loséyan Pasifik an lanmè, gòlf ké détrwè. Limit-ya ki LIE ka bay pou loséyan Pasifik nò ké Pasifik sid ka èskli lanmè-ya ki konprann annan chaken di yé.
So kod di lanréjisman nimérik di Lòrgannizasyon idrografik entèrnasyonnal sa « C », é so lidantikasyon annan "Limit dé loséyan é dé lanmè" sa « (57) ké (61) » ; so non fransé annan nonmanklatir-a di lèspas maritim-yan di Konséy nasyonnal di lenfòrmasyon jéyografik-a sa « Loséyan Pasifik ».
=== Dèskripsyon ===
[[Fiché:Ceinture_de_feu_du_Pacifique.svg|thumb|Kart di sentou-a difé di Pasifik.]]
A annan loséyan Pasifik-a ki ka trouvé yékò fos-ya ki pli profon-yan di Latè-a, ké dé profondò ki ka dépasé 10 000 mèt annan fos-ya di Kouril-ya, di Maryann é di Filipin-yan. Li ka konpòrté égalman patché résif koralyen don zilé Christmas, ki pli étandou-a ké pli ansyen latòl di monn.
Loséyan Pasifik-a sa parkouri pa plizyò dòrsal ki ka fòrmen pafwè an sirfas tchèk larchipèl linéyèr. Li ka kontni tchèk chenn di mon sibmaren ki fòrmen pa tchèk pwen cho, don chenn sibmaren Away-Lanprò ké chenn sibmaren Louisville.
Li sa antouré pa sentou-a difé é ka konnèt rounlo tranmman di latè. Lòské li ka prodjwi sokò annan loséyan-an, sa dannyé-ya ka provoké tchèk tsounanmi (radmaré). Ant 1900 é 2004, 796 tsounanmi té òbsèrvé annan loséyan Pasifik-a, é 17 % di yé gen lyé bò di Japon. Oun sant entèrnasyonnal di lalèrt, Pacific Tsunami Warning Center, sa charjé di lòbsèrvasyon-an é di lalèrt-a asou sa fénomenn-yan.
=== Klimatoloji ===
[[Fiché:Iss007e10807.jpg|thumb|Kouché di solé asou loséyan Pasifik-a wè di Èstasyon èspasyal entèrnasyonnal-a ; fòrm karagtéristik-a tchèk kimilonnimbis sa osi vizib.]]
Nou ka routrouvé annan Pasifik-a tchèk sistenm météyorolojik ki simi pèrmannan kou antisiklonn-yan di zilé-a di Pak é di Away ensi ki déprésyon-yan dé Aléousyen ki sa réflè di sirkilasyon atmosférik jénéral-a. So vas basen sa régilyèrman travèrsé pa pli gran nonm-an di siklonn tropikal di tout basen oséyannik-ya. Yé nonmen louragan annan lès-a, tifon bò nòlwès-a é siklonn épi bò sid lwès.
Bò'd lékwatò-a, nou ka routrouvé zonn-an di konvèrjans entèrtropikal ké zalizé-ya don pozisyon-an ka chanjé ké sézon-yan, ki ka jwé roun tré gran ròl asou plivyonmétri di réjyon tropikal-a ké navigasyon maritim-an.
== Listwè ==
[[Fiché:Ortelius_-_Maris_Pacifici_1589.jpg|thumb|Descriptio Maris Pacifici pa Ortelius (1589), oun di pronmyé kart ki enprimen di loséyan Pasifik-a ; wè osi plannisfè-a di Waldseemüller (1507).]]
Pronmyé osyéannyen-yan ki dékouvri é péplé zilé-ya di Pasifik i té gen 45 000 lannen té vini an vwélyé.
Osyéannyen-yan ka métrizé vwélyé-ya, piròg ké katanmanran ké vwèl ki té ganyen partikilarité-a di pouvé roumonté òbò van (di déplasé sokò pa fas ké van men bò'd sègtò-a di koté ki li ka vini). Sa lavantaj tègnik désizif pa rapò ké vwélyé ògsidantal, ki rivé byen plita, ki pa té pouvé navigé ki ké pòrtan (van-an ki ka vini di sègtò di dèyè ka pousé bato-a), ki té ka pèrmèt yé di èsploré lanmè-a di roun fason sistématik é partikilyèrman éfikas : ki ka pati di roun zilé, ki ka louvwéyé rapidman fas ké van asou tchèk santenn di mayls, yé té ka balé pa di larj lasé roun téritwè byen pli vas ki roun bi vwélyé ki ka trasé roun lign dirèk ki dépendan di dirègsyon-an di van. Osyéannyen-yan ka fini pa dékouvri roun apré ròt tchèk latòl ki miniskil jouk dannyé-a, an mitan loséyan Pasifik-a, pi gran-an di monn. Yé ka péplé lantman é ka dévlopé roun kiltir orijinal annan chak tizilé ki abité men ki nouri, kontrèrman ké lidé ki rousouvwè, pa tchèk léchanj ki pèrmannan épi valò souvan koumen.
=== Ségon Lagèr mondjal ===
==== Jéyochimi ====
An roun mwè an 2007, soulon roun lòbsèrvasyon (Odelle Hadley), 30 000 tonn di partikil di suie rivé atè Lanmérik Nò. Lorijin-an di sa niyaj ka provni pou trwè kar-ya di popilasyon chinwè ké endjen.
== Lanvironnman ==
=== Fonn ké Flòr ===
Parmi èspésifitè-ya di Pasifik nòlès ka figiré fèt-a ki li ka abrité òkò tchèk vas résif di zéponj.
=== Problenm anvironnmantal ===
Tchèk débri plastik di provnans mondjal ka poliyé ansanm-an di loséyan ; pou sa ki annan loséyan Pasifik-a, yé ka vini notanman di Lazi é di Létazini-ya.
=== Protègsyon di lanvironnman-an ===
I ka ègzisté tchèk larèlmantasyon nasyonnal ké entèrnasyonnal, ensi ki diféran klasman di sèrten zonn tankou lè maren-yan ki protéjé, tchèk rézèrv di Byosfè ké Park natirèl maren...
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Loséan]]
69p7mxyih2zbxc0bmk8z85ph7rg3fjl
Loséyanni
0
2164
19262
19174
2021-11-20T22:51:51Z
Εὐθυμένης
1069
([[c:GR|GR]]) [[File:Wake Island flag unofficial.png]] → [[File:Flag of Wake Island.svg]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Oceania (orthographic projection).svg|197px|thumb|Kart jéyopolitik di Loséyanni.]]
'''Loséyanni''' sa mwen étandou di sé [[kontinan]] émerjé di [[Latè]]. Sitwé andan loséyan Pasifik, li ka étan so kò asou oun siperfisi di 8 525 989 km2 é ka konprann pli di 38 milyon zabitan, réparti an sèz Léta endépandan ké kenz téritwar. Li ka anglobé tout latè sitwé ant [[Lazi]] ké [[Lanmérik]], ensi ki roun parti di archipèl malè. Li divizé an kat réjyon : [[Lostrali]], [[Mikronézi]], [[Mélanézi]] ké [[Polinézi]]<ref>[https://web.archive.org/web/20090210042249/http://www.bartleby.com/65/oc/Oceania.html] (an anglè)</ref>.
== Orijin di non ==
Néyolojis fransè « Loséyanni » ka vini di mô « loséyan » : a roun toponim envanté an 1812 pa jéyograf fransè d'orijin danwaz Conrad Malte-Brun (1775-1826), ki té larjman difizé vizyon-an di oun monn dékoupé an senk « kontinan ». Janr féminen ka akordé so kò o janr di ròt parti ya (Éròp, Afrik...). Adjektif é sibstantif « loséyanyen » ka aparèt dè 1845, pròv di siksè di sa envansyon. Spésyalis di Loséyani sa aplé loséyanis.
== Jénéralité ==
=== Dékoupaj di Loséyani ===
Loséyani sa jénéralman dékrit kou réjyon-an di monn ki ka sitchwé so kò ant Azi di Sid-Ès é Amérik di Sid. A roun dé rézon pou lakèl jéyograf-ya Benoît Antheaume é Joël Bonnemaison té dékri Loséyani é pli jénéralman basen Pasifik kou roun « lèspas gigogn ».
=== Klima, fonn é flòr ===
Annan rounòt lòrd di lidé, klima tropikal pafwè imid, pafwè sèk dé péyi oséyanyen ka vini ké roun fonn é flòr komplètman distenk di kontinan azyatik.
=== Péyi ké téritwè ===
Lis ki ka swiv é kart ka raporté, rougroupman di mannyè pli ègzostiv posib, diféran péyi ké téritwar-ya ka konpozé sa lèspas (lò téritwar-a pa endépandan, péyi-a don i ka dépann sa endiké ant parantèz). Sa dépandans ka pran dayò dé dégré trè diver soulon téritwar-ya, ki ka alé di oun téritwar ou provens totalman entégré, o stati entermédyèr di téritwar di lout-lanmè ou di péyi kazi endépandan, jouk endépandans-a di drwè ké roun lib asosyasyon ké rounòt pa roun trété bilatéral di koopérasyon ranfòrsé).
[[Fiché:Oceanie2.svg|thumb]]
{|class="wikitable"
|-
! '''Léta endépandan''' !! '''Péyi oben téritwè pa endépandan, ké èstati èspésyal oben larjman otonnonm'''
|-
| valign="top" |
* (1) [[Lostrali]]
* (2) [[Zil Cook]] ''(libman asosyé ké Nouvèl-Zélann)''
* (3) [[Fidji]]
* (4) [[Kiribati]]
* (5) [[Zil Marshall|Marshall]]
* (6) [[Léta fédéré di Mikronézi|Mikronézi]]
* (7) [[Nauru]]
* (8) [[Niue]] ''(libman asosyé ké Nouvèl-Zélann-an)''
* (9) [[Nouvèl-Zélann]]
* (10) [[Palaos]]
* (11) [[Papouazi-Nouvèl-Giné]]
* (12) [[Zil Salomon (Léta)|Salomon]]
* (13) [[Samoa]]
* (14) [[Tonga]]
* (15) [[Tuvalu]]
* (16) [[Vanuatu]]
| valign="top" |
* (17) [[Guam]] ''(téritwè pa enkòrporé, [[Létazini|Létazini di Lanmérik]])''
* (18) [[Zil Marianne di Nò]] ''(téritwè pa enkòrporé, [[Létazini|Létazini di Lanmérik]])''
* (19) [[Zil Norfolk|Norfolk]] ''(téritwè otonnonm, ki maré ké [[Lostrali]])''
* (20) [[Nouvèl-Kalédonni]] ''(kolègtivité téritoryal '' sui generis'', ki maré ké [[Lafrans]])''
* (21) [[Fiché:Flag of Rapa Nui, Chile.svg|20px]] [[Zil di Pak]] ''(téritwè, ki maré ké [[Chili]])''
* (22) [[Zil Pitcairn]] ''(téritwè di lout-lanmè, ki maré ké [[Rwéyonm-Ini]])''
* (23) [[Polinézi fransé]] ''(Kolègtivité di lout-lanmè, ki maré ké [[Lafrans]])''
* (24) [[Samoa amérikenn]] ''(téritwè pa enkòporé, [[Létazini|Létazini di Lanmérik]])''
* (25) [[Tokelau]] ''(téritwè otonnonm, ki maré ké [[Nouvèl-Zélann]])''
* (26) [[Wallis-é-Futuna]] ''(kolègtivité di lout-lanmè, ki maré ké [[Lafrans]])''
* (27) [[Fiché:Flag of Wake Island.svg|20px]] [[Wake (atoll)|Wake]] ''(téritwè pa enkòporé, dé [[Létazini|Létazini di Lanmérik]])''
* (28) [[Away]] ''(Léta di Linyon, [[Létazini|Létazini di Lanmérik]])''
* (29) [[Endonézi]] : [[Papouazi oksidantal]], [[Papouazi (provens endonézyenn)|Papouazi]] ''(pròvens endonnézyen)''
* (30) [[Fiché:Flag of Johnston Atoll (local).svg|20px]] [[Atoll Johnston]] ''(téritwè pa enkòrporé, [[Létazini]])''
* (31) [[Fiché:Flag of the Midway Islands (local).svg|20px]] [[Zil Midway]] ''(téritwè pa enkòrporé, [[Létazini|Létazini di Lanmérik]])''
|}
== Listwè ==
[[Fiché:Carte_synth%C3%A9tiques_des_migrations_en_Oc%C3%A9anie.jpg|thumb|Sentèz dé mouvman migratwar ansyen an Loséyani.]]
Pèpman di Loséyanni té fèt à traver dé grann vag migratwar. Pronmyé té prodwit i té gen 45 000 à 50 000 lan, wè davantaj, é té amné dé chasò-kéyò à péplé Ensilend épi Loséyani pròch, ki-lé-di Nouvèl-Giné, sertenn zil di Mélanézi-a ké Ostrali-a. Ségonn vag sa pli résant é ka koumansé i té gen anviron 4 000 lan. Li ka méné dé agrikiltò ké navigatò ki ka parlé dé lanng ostronézyenn à péplé Ensilend, swa Filipin-yan, Malézi-a ké Endonézi-a é di là, asou roun péryod ki ka alé di sa lépòk o XVIe syèk, diver archipel ya di Loséyani lwentenn.
A osi o koumansman osi o koumansman di XVIe syèk ki Éropéyen-yan ka dékouvri monn oséyanyen-an. Sa prémyé kontak sa lan kar i ka étalé so kò asou kat syèk, inégalman réparti kar i sa pli entans à lès ki à lwès di Loséyani. Kontré-ya pé sa amikal, distant ou òstil, mè tout ka répann annan archipel-ya dé épidémi kont lakèl ensilèr-ya pa té òkò gen d'antikò.
Loséyani sa answit konfronté à péryod kolonyal-a, Espagn, Portigal ké Péyi-Ba té prémyé ki prézan. Di finisman di XVIIIe syèk o koumansman di XXe syèk a prensipalman Britanik-ya, Fransèz-ya ké Nò-Amériken-yan ki ka enplanté so kò é, annan lwès di Loséyani, Alman-yan swivi pa Japonè-ya épi pa les Nò-Amériken-yan. Dékolonizasyon-yan ki ké swiv ké sa tardiv, ki koumansé an 1962 é ka kontinwé òkò di nou jou sou form-a di processus d'otonomizasyon dé archipel òkò rataché à dé pwisans éropéyenn.
== Nòt ké référans ==
<references/>
== Wè osi ==
[[Katégori:Kontinan|Kontinan]]
[[Katégori:Loséani|Loséani]]
gnnxt149j0qk4aky7n1putfx5u0x0sh
Lotomobil
0
2165
19353
19343
2022-02-19T03:11:07Z
Ladsgroup
1
Reverting botnet vandalism attack ([[phab:T302047]])
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Tractionfr02.jpg|thumb|Citroën Traction Avant, modèl anblématik dé lannen 1935-1960 an Frans.]]
Oun '''otomobil''' , sa roun véyikil otombil ké rou propllsé pa roun motò é dèstiné pou transpò térès di moun, di yé bagaj é di piti lòbjè.
== Dèskripsyon ==
Otomobil-a sa roun mwayen di transpò privé parmi pli répandou-ya, so kapasité sa jénéralman di Dé à senk moun, mè pouvé varyé di roun à nò plas.
Izaj-a ka limité anplwa-a di tèrm otomobil o véyikil ki ka posédé kat rou, di dimansyon enféryò à sala dé otobis é dé kamiyon, mè ka anglobé pafwè kamyonèt-ya. Byen ki yé sa dé « véyikil otomobil », motosiklèt-ya sa abitchwèlman pa klasé annan sa katégori.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
d7dyxp34fioq9s9lcrr4xb76okr0p1n
Lourougwé
0
2166
17386
10294
2019-12-19T20:31:15Z
Hugo.arg
72
/* Wè osi */ wd
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Répiblik Oryantal di Lourougwé
| non lokal = República Oriental del Uruguay (es)
| drapo = Flag_of_Uruguay.svg
| armwari = Coat_of_arms_of_Uruguay.svg
| kart = URY_orthographic.svg
| lanng ofisyèl = Èspangnòl
| kapital = Montevideo
| siperfisi total = 176 220
| jantilé = Ourougwéyen
| popilasyon total = 3 360 148
| lannen = 2017
}}
'''Lourougwé''', an fòrm lonng '''répiblik oryantal di Lourougwé''', an èspangnòl Uruguay ké República Oriental del Uruguay, sa roun péy di Lanmérik di Sid ki sitchwé o sid di Brézil é à lès-a di Larjantin-an, don li sa séparé pa flòv Lourougwé-a ki li bay so non. Lourougwé ganyen roun sipèrfisi total di 176 220 km2 pou roun popilasyon di 3 477 770 zabitan.
Lanng nasyonnal-a sa èspangnòl-a latino-anmériken. Nò-a di péy sa fòrtman enfliyansé pa potidjé-a. Dayò à frontchè-a ké Brézil-a, lokal-ya ka palé potgnòl (oben potignòl) frontalyé, mélanj di potidjé é di kastiyan. Lourougwé bay of potidjé oun èstati égal à èspangnòl/kastiyan annan so sistenm édikatif lonng-an di frontchè nò-a ké Brézil-a. Annan rès-a di péy, li sa ansengnen kou roun matchè obligatwè à pati di 6e kolèj/6e lannen primèr.
== Listwè ==
=== Péryòd kòlonnyal ké lendépandans ===
[[Fiché:Juan_Manuel_Blanes_-_El_Juramento_de_los_Treinta_y_Tres_Orientales.jpg|thumb|Sèrman-an dé « Trant-trwè Oryantal », révolisyonnèr ourougwéyen.]]
Listwè di sa péy ka koumansé réyèlman ké sa-a dé Gwaranni é dé Charrúas. Sa dannyé té groupman-an ki pli nonbré é pi òrgannizé-a. Jijé inasimilab, yé anniyilasyon te désidé enpé apré déklarasyon-an di lendépandans di péy bò'd 1830.
An 1516, Èspangnòl-ya ka dékouvri téritwè-a mé ka délésé li o dépa di fè di féblès-a di so rousours natirèl. Ménas-a ki kozé pa lèspansyon-an dé Potidjé té ka kondjwi Conquistadores à édifyé lavi-a ki fòrtifyé di Montevideo an 1726 é à kòlonnizé péy-a.
Koumansman-an di xixe syèk wè lémèrjans-a di mouvman endépandantis enpé toupatou an Lanmérik di Sid, menm atè Lourougwé (ki déziyen alò anba non-an di Banda Oriental, ki-lé-di « Réjyon oryantal »). Ant 1811 ké 1817, léro nasyonnal-a di lendépandans-a, José Gervasio Artigas, ka òrgannizé Oryantal-ya annan lòbjègtif-a di òbténi lendépandans-a dé Provincias Unidas del Rio de la Plata(atchwèlman, roun bon pati di Larjantin-an ké Lourougwé-a).
=== Pròspérité ékonnonmik ké kriz ===
Ant 1839 ké 1851, Lourougwé ka konnèt roun lagèr sivil ki nonmen « Gran Lagèr » pannan lakèl Kolorado-ya, partizan di Fructuoso Rivera, ké Blancos, partizan di Manuel Oribe, ki apiyé pa Larjantin ki ka afronté yé kò, ké lèd-a di volontèr étranjé don Lalig italyen ki koumandé pa Garibaldi. Kolorado-ya ka fini pa anpòrté li. An finisman-an di syèk, péy-a ka partisipé à lagèr di Trip-Alyans contre le Paraguay.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Uruguay_mapa.png|thumb|Kart di Lourougwé.]]
[[Fiché:Uruguay_T2.png|thumb|Zimaj satélitèr di Lourougwé.]]
Lourougwé ka sitchwé so kò annan kontinwité jéyografik-a di Pampa arjantin, ki-lé-di ki péy-a sa prensipalman konstitchwé di gran plenn. Nou ka trouvé osi dé montangn di fèb laltitid mé tré èskarpé, kou Cuchilla de Haedo ké Cuchilla Grande (en). Pwen kilminan di péy sa Cerro Catedral (Kolin Katédral) ké so 514 m.
Présipitasyon-yan sa an jénéral konstan o kour di lannen, sa ki pa ka anpéché dé péryòd di séchrès oben, o kontrèr, dé lapli tré abondan (soulon lannen-yan).
=== Lidrografi ===
Lourougwé sa sèl péy-a sid-anmériken ki ka trouvé so kò konplètman annan zonn-an ki tanpéré. Labsans-a di enpòrtan sistenm jéyografik orografik ka kontribiyé à sa ki varyasyon-yan di tanpératir, di présipitasyon ké ròt paranmèt swé fèb.
=== Frontchè ===
* 985 km ké Brézil-a
* 579 km ké Larjantin-an
* 660 km di lakot
== Kiltir ==
Lavi kiltirèl di Lourougwé ka épannwi so kò annan plizyò gran donmenn, don lapentir (avec Juan Manuel Blanes ké Pedro Figari), èskiltir (avec José Belloni) ké lanmizik ké lanmizik ké candombé ké tango (ké Jaime Roos é Jorge Drexler). Markò-palò-yan sa José Enrique Rodó, Horacio Quiroga, Juan Carlos Onetti, Mario Benedetti, Eduardo Galeano, Jorge Majfud ké Ricardo Paseyro.
== Kòd ==
Lourougwé gen pou kòd :
* CX, soulon lis-a dé préfigs OACI di limatrikilasyon dé laéronnèf ;
* ROU, soulon lis-a dé kòd entèrnasyonnal dé plak minéralojik ;
* SU, soulon lis-a dé préfigs dé kòd OACI dé laéropò ;
* URU, soulon lis-a dé kòd péy di CIO ;
* URY, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kòd péy), kòd alpha-3 ;
* URY, soulon lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-3 ;
* UY, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kòd péy), kòd alpha-2 ;
* UY, soulon lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-2.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
{{Lanmérik di Sid}}
nenvsk0706njovn8b9qvlf3p3j1fzvv
Ludwig van Beethoven
0
2167
10299
10298
2019-11-22T10:10:20Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Beethoven.jpg|thumb|Ludwig van Beethoven]]
'''Ludwig van Beethoven''' (prounonsé an alman : [ˈluːtvɪç fan ˈbeːtˌhoːfn̩]) sa roun konpozitò alman un compositeur allemand né koté Bonn 15 oben 16 désanm 1770 é mouri koté Vienne 26 mars 1827.
Dannyé gran rouprézantan di klasisim viennwa (aprè Gluck, Haydn ké Mozart), Beethoven té préparé évolisyon-an bò'd romantism-an an lamizik é ka enfliyansé ògsidantal pannan oun grann parti di xixe syèk.
== Référans, nòt ké sitasyon ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
s5538axykz7347mh73vziodbrms34p3
Lwézir
0
2168
10302
10301
2019-11-22T10:10:20Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Paul_Gauguin_056.jpg|thumb|Fanm tayisyenn kot laplaj-a, Paul Gauguin, 1891.]]
'''Lwézi''' sa roun aktivité-a ki nou ka éfèktchwé douran tan lib-a don nou pouvé dispozé. Sa tan lib ka opozé so kò o tan ki prèskri, ki lé di kontren pa okipasyon abitchwèl-ya (anplwa, aktivité domèstik, édikasyon dé timoun...) oben sèrvitid ki yé ka enpozé (transpò, pa lègzanp).
Mo-a, ka dérivé di vèrb laten licere (« sa pèrmèt »), ka voyé, o koumansman di xiie syèk, o nosyon pozitiv di « libèrté », é d'« wazivté ». Épi, à partir di xviiie syèk, li ka évoliyé bò'd sans-a di « divèrtisman ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
712xnj5jayb21apdkdfq0winr9n6qkp
Lyèzon chimik
0
2169
10305
10304
2019-11-22T10:10:20Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Nou ka aplé '''lyézon chimik''' tout enfraksyon ki atraktiv ki ka mentni dé atom à kourt distans. Sa entéraksyon pouvé fika dirèksyonèl kou lyézon ant Dé atom osen di roun molékil, ki pa-dirèksyonèl kou entéraksyon élèkyrostatik-a ki ka mentni yon-yan di roun kristal yonik an kontak. Li pouvé fika fòrt kou Dé présédan lègzanp-ya, oben fèb kou entéraksyon-yan di van der Waals ki sa di natir dipolèr.
Di nonbré modèl ka ègzisté pou dékri sa entéraksyon-yan. Pa lègzanp lyézon chimik-a ant Dé atom osen di roun molékil pouvé fika dékrit ké modèl-a di Lewis oben ké roun modèl kantik, kou téyori-a dé òrbital molékilèr.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
a1hdrj331jl3y10un9ml8v31wef1sm0
Lè (jéométri)
0
2170
10308
10307
2019-11-22T10:10:20Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Superficie.png|thumb|Lè di karé ka val isi 4.]]
An matématik, '''lè''' sa roun grandò rélativ à sèrtenn figi di plan oben dé sirfas an jéyométri annan lèspas-a.
Dévlopman-an di sa nosyon matématik sa lyannen à rasyonalizasyon-an di kalkil di grandò di sirfas agrikòl, pa dé tèknik d'arpantaj. Sa évaliyason ki asòrti di roun inité di mizour sa jòdla plito aplé sipèrfisi .
Enfòrmèlman, lè-a ka pèrmèt d'èsprimé roun rapò di grandò di roun figi rélativman à roun inité, pa byè-a di dékoupaj é rékolman, di déplasman é routounnman é di pasaj à limit-a pa aprosikmativman. Mizour-a di roun lè pouvé fika roun nonm réyèl pozitif oben fika enfini pou sèrtenn sirfas kou plan-an annan so ansanm.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
tqldnne0o0jc9a6io7xzkrgeg2l3kj7
Lèspangn
0
2171
10325
10324
2019-11-22T10:10:21Z
Jon Harald Søby
3
16 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Rwéyonm di Lèspangn
|non lokal = Reino de España (es)
|drapo = Flag_of_Spain.svg
|armwari = Escudo de España (mazonado).svg
|kart = LocationSpain.svg
|lanng ofisyèl = [[Èspangnòl]]
|kapital = [[Madrid]]
|siperfisi total = 505 911
|jantilé = Èspangnòl
|popilasyon total = 46 439 864
|lannen = 2015
}}
'''Lèspangn''', an fòrm lonng '''rwéyonm di Lèspangn''' (rèspègtivman an [[Èspangnòl|kastiyan]] España é Reino de España), sa roun péy di Léròp di Sid — é, soulon définisyon-yan, di Léròp di Lwès-a — ki ka tchipé pli gran parti-a di pénensil Ibérik-a. An 2015, a té venntchwitchenm péy ki pli péplé-a di monn, ké 46 milyon di zabitan.
Lèspangn-an sa bòdé pa lanmè Lanméditérannen-an o sid é à lès-a, sof téritwè [[Rwéyonm-Ini|britannik]]-a di Jibralta é détrwè-a di menm non ki ka séparé kontinan éropéyen-an di [[Lafrik]]. O nò, Pirennen-yan ka konstitchwé oun frontchè natirèl ké [[Lafrans]]-a, Landò, épi gòlf-a di Gaskongn. Potidjal-a ké loséyan Atlantik-a ka bòdé lwès ké nò-lwès. Téritwè èspangnòl-a ki enkli égalman zilé Baléares an Lanméditérannen, zilé Kannanri annan loséyan Atlantik-a o larj di lakot afriken-an, é Dé sité otonnonm an Lafrik di Nò, Ceuta ké Melilla, limitròf di Maròk. Ké roun sipèrfisi di 504 030 km2, Lèspangn sa péy-a ki pli étann di Léròp di Lwès-a é di Linyon éropéyen-an apré Lafrans ensi ki trwézyenm di Léròp dèyè Loukrenn ké Lafrans-a san konté parti éropéyen-an (soulon définisyon-yan) di Larisi-a.
Di fè di so lanplasman, téritwè èspangnòl-a té lòbjè-a di nonbré lenfliyans èstèrn, souvan similtannéman, dipi tan préyistorik-ya jouk nésans-a di Lèspangn antan ki péy. Envèrsman, péy-a li-menm té roun enpòrtan sours di lenspirasyon pou ròt réjyon, prensipalman douran lè modèrn, lòské li sa divini roun lanpir kolonnyal ki lésé roun léritaj di pli di 400 milyon di ispannofonn jòdla.
== Listwè ==
=== Ibèr ké Sèltibèr o kontak dé sivilizasyon méditérannéyen (anvan -197) ===
[[Fiché:Dama_d%27Elx.jpg|thumb|Man d'Elche, konsidéré kou miyò lèsprésyon-an di lar ibérik ki skilté (ve syèk anv. J.-K.–ive syèk anv. J.-K.).]]
Popilasyon otogtonn-yan di pénensil Ibérik-a té ka aplé yé kò Ibèr-ya. Dapré éléman-yan ki livré pa larkéyoloji é lannen-yan ki pli résan-yan, i ka sanblé ki i fodré abandonnen lidé-a ki Ibèr-ya fika roun pèp migratò ki vini di Lafrik. Ibèr-ya ka konnèt roun dévlopman ki ka pran so sours an koumansman di Ié milénèr anv. J.-K. é ka tèrminen so kò ké konkèt ronmen-an annan kouran-an di iie syèk anv. J.-K.. Yé téritwè, ki té pouvé soulon lépòk-ya rouprézanté ésansyèl-a di Lévan èspangnòl ensi ki parti ògsidantal-a di litoral méditérannéyen di Lagol-a an réyalité té konnèt dé pèpman ki divèrsifyé. Jéyografi-a ké klima-a ensi ki sèrten lentégrasyon ké ròt pèp pwé èspliké sa.
=== Lispanni ronmen (-197 - 476) ===
[[Fiché:Merida_Roman_Theatre2.jpg|thumb|Téyat ronmen d’Augusta Emerita(Mérida).]]
Ronmen-yan ka konkéri pénensil-a o iie syèk anv. J.-K., konsékanman à yé vigtwè asou Carthage lò di Dézyenm lagèr pinik-a. An -197, sala-ya ka divizé téritwè ibérik-ya ki yé ka vini di konkéri an Dé provens : Lispanni sitéryò o nò, ké ansyen sité égéyen-an épi ibèr di Tarraco (Taragonn), ki divini roun kanpman é roun kolonni ronmen, kou kapital, é Lispanni iltéryò o sid, ké Corduba (Kòrdou), roun ansyen sit di pèpman ibèr ki divini roun laplas fò pinik, pou kapital.
=== Gran pwisans éropéyen ké mondjal (xvie syèk-koumansman di xviie syèk) ===
[[Fiché:Emperor_charles_v.png|thumb|Charles Quint, lirwè dé Lèspangn é lanprò di Sen-Lanpir ronmen jèrmannik.]]
An plen lègzaltasyon rélijyé-a di Reconquista, souvren èspangnòl-ya ka désidé pa dékrè-a di l'Alhambra (1492) di kontrenn jwif-ya di Lèspangn di chwézi ant konvèrsyon-an ké lègzil-a. Laplipa di yé té trouvé réfij annan Lanpir otonman-an. Mouzoulman-yan ka rété an Lèspangn, oben morisk, koté yé ké fika konvèrti di fòs dipi koumansman-an di xvie syèk.
Lenkizisyon èspangnòl-a, ki enstoré an 1478 pou mentni lòrtodògsi katolik-a an lyannaj ké pouvwè rwéyèl, ka maré so kò sirtou à briga kont « Nouvèl krétchen »-yan, conversos (ansyen jwif ki konvèrti di fòs, péjorativman aplé marann) ké morisk, soupsonnen di kontinwé à pratiké yé rélijyon di lorijin annan klandéstinité-a.
=== Réstorasyon monnarchik (dipi 1975) ===
[[Fiché:Felipe_de_Borb%C3%B3n_en_Ecuador.jpg|thumb|Felipe VI, atchwèl lirwè-a di Lèspangn.]]
À lanmò-a di Franco, an 1975, monnarchi-a sa réstoré é Juan Carlos Ié, nouvèl lirwè-a, rétabli rapidman démokrasi rouprézantativ-a. Ladézyon-an o Kouminoté éropéyen-yan, ki té jélé anba péryòd-a di digtatir, ka roupran é péy-a ka entégré Kouminoté ékonnonmik éropéyen-an ké so vwézen, Potidjal-a, 1é janvyé 1986. Nouvèl Konstitisyon-an, ki tré libéral, ka ronp ké santralism-an ki tré pousé di lépòk frankis-a é ka mété an plas roun tré larj désantralizasyon. Rounlo parti nasyonnalis lokal sa òkò roun fwè légalizé, an partikilyé annan provens périférik-ya, koté i ka sibzisté dé lanng réjyonnal diféran di kastiyan (Galis, Péy bask, Katalògn). Sèrten ka rouvandiké plis di lotonnonmi, ròt ka palé di lendépandans (an partikilyé o Péy Bask é an Katalògn). Parti kouminis-a sa osi légalizé. Lendépandantism-an ki pli radikal-a é pli vyolan-an sa sa-a di l'ETA bask, lòrgannizasyon téroris ka pronnen é ka pratiké lit armé-a, asasina ké vòl.
== Politik ==
[[Fiché:Palacio_Real_de_Madrid_-_21.jpg|thumb|Palè rwéyèl di Madrid.]]
Dipi 1978, lòrgannizasyon politik-a di Lèspangn sa réji pa konstitisyon-an di menm lannen-an ki ka établi oun réjim di monnarchik konstitisyonnèl ké roun Léta sosyal é démokratik di drwè ké pliralité-a dé parti politik.
Monnark-a ka dispozé di pouvwè politik ké senbolik, ki défini pa artik 62 di konstitisyon-an : li sa chèf-a di Léta é dé larmé, ka ratifyé lalwa-ya, ka nonmen prézidan-an di gouvèlman, pouvé disoud Palman-an asou propozisyon di sa dannyé. Pa ayò (art. 56), li sa rouprézantan-an di Léta èspangnòl-a annan rélasyon entèrnasyonnal-ya, notanman pou dé lyannaj ké monn ispannik-a. Atchwèl souvren-an sa Felipe VI. Pouvwè ègzékitif-a sa néyanmwen détni pa prézidan-an di gouvèlman.
Prézidan-an di gouvèlman (Presidente del Gobierno) (ròl konparab à sa-a di roun pronmyé minis), sa à kabèch-a di ègzékitif-a pou roun douré di kat lannen ki rounouvlab. Prézidan-an di gouvèlman sa nonmen pa lirwè-a apré laséptasyon-an di so kandidatir pa Congreso de los Diputados ; li ka prézidé Konséy-a dé minis. Pedro Sánchez ka tchipé sa fongsyon dipi 2 jen 2018.
== Jéyografi ==
=== Jéyografi fizik ===
==== Lokalizasyon ké topografi ====
[[Fiché:Spain_topo.jpg|thumb|Rélyèf di Lèspangn]]
Sitchwé an Léròp di Lwès-a, Lèspangn ka tchipé pli gran parti-a di pénensil Ibérik-a, ki li ka partajé ké Potidjal-a.
An dèrò di pénensil-a, rwéyonm-an ka konprann osi Dé larchipèl (sa-a dé zilé Kannanri annan loséyan Atlantik-a é sa-a dé zilé Baléares annan lanmè Lanméditérannen-an), Dé vil (Ceuta ké Melilla) ké tchèk zilé ké tizilé o nò di Maròk, kou dé Zilé Zafarin-yan, Peñón de Alhucemas, Peñón de Vélez di Gomera oben tizilé Persil. Pa ayò, Lèspangn ka rouvandiké souvrennté-a asou roché di Jibralta.
Zilé-a d'Alborán, annan Lanméditérannen di lwès, ka apartni égalman à Lèspangn-an.
Lèspangn-an sa katriyenm pli gran péy-a di Léròp, apré Larisi, Loukrenn ké Lafrans-a, é dézyenm di Linyon éropéyen-an.
Limit fizik-ya di Lèspangn sa sa-ya ki ka swiv : à lwès, Potidjal-a ké loséyan Atlantik-a ; à lès, lanmè Lanméditérannen-an ; o sid, détrwè di Jibralta, ki ka séparé li di Lafrik (Maròk); o nò, Pirennen-yan, ki ka konstitchwé roun frontchè natirèl ké Lafrans-a, Landò ké gòlf-a di Gaskògn.
=== Jéyografi di moun ===
==== Démografi ====
[[Fiché:Densit%C3%A9s_de_population_en_Espagne_(2005).png|thumb|Distribisyon di popilasyon èspangnòl-a an 2005.]]
Lèspangn-an té ka konté 40 499 799 zabitan o 1é janvyé 2000 é 45 116 000 zabitan o 1é janvyé 2007. An 2014, 46 464 053 moun ka péplé Lèspangn-an. Dansité-a di popilasyon, di 87,41 zab./km2, sa enféryò à sa-a di majorité-a di ròt péy-ya di Léròp di Lwès-a ké so distribisyon atravè téritwè nasyonnal-a sa tré irégilyé. Lè-ya ki pli danséman péplé-ya ka konsantré yé kò asou lakot-a é annan alantou-ya di Madrid, tandi ki rès-a di entéryò-a ka trouvé so kò tré fèbman tchipé.
Popilasyon èspangnòl-a ogmanté fòrtman dipi finisman-an dé lannen 1980 gras à rivé-a di pli di trwè milyon di imigran. Ant 2000 é 2005, Lèspangn konnèt pli gran frékans-a di limigrasyon di monn, an provnans prensipalman di Lanmérik laten, di Léròp di Lès é di Maròk. Ant 2001 é 2006, péy-a akéyi roun mwéyenn di 600 000 moun pa lannen. An 2006, senk milyon di moun, swé 11 % di popilasyon èspangnòl-a, té di nasyonnalité étranjé.
== Kiltir ==
Anviron 70 % dé Èspangnòl ka di ki yé katolik é 25 % san rélijyon.
Parmi éléman-yan ki pli konnèt-ya di kiltir popilèr èspangnòl-a, nou pouvé sité, notanman, flamenco, tipik di sid di péy é pli partikilyèrman di Landalouzi, é roun pratik pafwè kontrovèrsé, toro-machi.
Fransé-a té pannan roun lanng péryòd pronmyé lanng étranjé-a di Lèspangn. Dapré roun létid d'Eurostat di 2013, annglé-a sa lanng-an ki pli métrizé-a pa Èspangnòl-ya, fransé-a fika an dézyenm pozisyon.
=== Lanng ===
Lanng ofisyèl-a di Lèspangn sa kastiyan. Soupannan, sa lanng pa sa sèl-a ki sa itilizé, sèrten kouminoté otonnonm ganyen yé pròp lanng ofisyèl à koté di èspangnòl-a ; men lis-a :
* Katalògn : katalan ké ògsitan (annan so varyant arannen) ;
* Valans : valansyen (lapélasyon lokal di katalan) ;
* Zilé Baléares : katalan ;
* Galis : galisyen ;
* Péy bask ké roun parti di Navar-a : bask.
== Kod ==
Lèspangn-an gen pou kod :
* E, soulon lis-a dé kod entèrnasyonnal dé plak minéralojik,
* EC, soulon lis-a dé préfigs OACI di limatrikilasyon dé laéronnèf,
* ES, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kod péy), kod alpha-2,
* .es, soulon lis-a dé Entèrnèt TLD (donmenn di pronmyé nivo),
* ESP, soulon lis-a dé kod péy ki itilizé pa OTAN-an, kod alpha-3,
* ESP, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kod péy), kod alpha-3,
* ESP soulon lis-a dé kod péy di CIO,
* GC, GE & LE, soulon lis-a dé préfigs dé kod OACI dé laéropò,
* SP, soulon lis-a dé kod péy ki itilizé pa OTAN-an, kod alpha-2.
== Nòt ké référans ==
== Lannègs ==
{{Éròp}}
[[Katégori:Léròp]]
afkn5ep8a6lgfe4i0osjso4hoe6vgmh
Lèspas (kosmoloji)
0
2172
10328
10327
2019-11-22T10:10:21Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Atmosphere_layers-fr.svg|thumb|Frontchèr-ya ant sirfas-a di Latè-a ké lèspas-a.]]
'''Lèspas'''-a ka dézigné zonn-yan di Linivèrsité-a odéla dé atmòsfè é dé kò sélès. A étandou-a di dansité kazi nil ki ka séparé las-ya. Nou ka palé osi di vid èspasyal. Soulon andrwa-ya di lèspas-a ki dézigné, nou kalifyé li tchèkfwè di lèspas kislinèr, entèrplanétèr, entèrstélèr (oben entèrsidéral) ké entèrgalaktik pou dézigné pli présizéman vid èspasyal-a ki sa délimité rèspèktivman pa sistenm-an Latè-Lalin, planèt-ya, zétwèl-ya ké galaksi-ya.
Lèspas-a pouvé osi défini so kò an opozisyon à latmòsfè térès-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
rq89uc58eoqnxs3wgpcl96pyjm0wgv3
Lèspas (nosyon)
0
2173
10332
10331
2019-11-22T10:10:21Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Lèspas'''-a ka prézanté so kò annan èspéryans kotidjenn-an kou roun nosyon di jéyométri é di fizik ki ka dézigné oun étandou, abstrèt oben pa, oben òkò pèrsépsyon di sa étandou. Konsèptchwèlman, li sa pli souvan sinonim-an di konnan o bò endétèrminé. Fénomenn-an ka rété li-menm endétèrminé pas nou pa savé si li ka manifèsté so kò oun èstriktir anglobant ki ka rasanblé tout kichoz-ya é lyé-ya oben si à renk ki roun fénomenn dérivé di miltiplisité-a dé lyé.
Anvan di fika roun konsèp fiziko-matématik, lèspas-a té dabò roun entérogasyon majò dé filozòf. Di nou jou lèspas-a, ki ka sanblé routiré so kò di chan filozofik, ka pran di nonbré sans prési é pròp à di miltip disiplin syantifik dérivé di jéyométri-a. Lèspès-a ka figiré alò, di mannyè jénéral, oun Tout ansanblis, mè èstriktiré : domenn-an di travay.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
72jrtilp1sufqbupcxi816kzzvt42uk
Lèspès
0
2174
10335
10334
2019-11-22T10:10:21Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Annan syans di vivan, '''lèspès'''-a (di laten species, « tip » oben « aparans ») sa takson-an di baz di sistématik-a. I ka ègzisté pli di roun ventenn di définisyon di lèspès-a annan litératir syantifik-a. Définisyon-an ki pli kominéman admèt sa sala di konsèp byolojik di lèspès-a ki énonsé pa Ernst Mayr an 1942 : oun lèspès sa roun popilasyon oben oun ansanm di popilasyon don endividi-ya ki pouvé éfèktivman oben potansyèlman rouprodjwi so kò ant yé é anjandré oun désandans ki vyab ké fékond, annan de kondisyon natirèl. Ensi, lèspès-a sa pli grann inité di popilasyon osen di lakèl flux jénétik-a sa posib ké endividi-ya di roun menm lèspès sa kidonk jénétikman izolé di ròt ansanm ékivalan di mannyè di wè rouprodiktif.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
k12mp5ku5scz5h23itwfqdyzcst2lpf
Lèt (ékritir)
0
2175
19600
19474
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Vulgata_Alkuin_840_S2.jpg|thumb|Paj ké lètrin « H » di manouskri di Labib-a di Moutier-Grandval, ki ékri an miniskil karolenjyenn atè Sen-Martin di Tours bò'd 840.]]
'''Lèt'''-a sa roun dé sign grafik ki ka fòrmé oun lalfabé é ka sèrvi pou transkri roun lanng.
Sa mo ka provini di laten littera « karaktèr d'ékritir », don lorijin-an sa enkonnèt. Diksyonnèr étimolojik-a di lanng latin-an d'Ernout ké Meillet ka signalé oun posib provinans grèk oben roun anpren étrisk, « ipotèz enjényéz ké sédjwizant, mè pa rigourézman démontrab. »
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
9jz8h4ry5pz8b6n2dc8vm9qofaozxv9
Lédikasyon
0
2176
18412
18399
2020-05-29T12:46:14Z
Vargenau
507
Page redirigée vers [[Édikasyon]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECTION [[Édikasyon]]
3uoi34lquu9a3rhs2vlfv9f0qc2r31a
Légim
0
2177
10349
10348
2019-11-22T10:10:22Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Veggies.jpg|thumb|Étal di légim varyé.]]
[[Fiché:Vegetable garden detail.jpg|thumb|Légim kiltivé andan roun jarden potajé.]]
Oun '''légim''' sa parti koumèstib di roun plant potajé. Sa définisyon, ki roupran pa laplipa dé digsyonnèr di [[Fransé|lanng fransé-a]], divèt fika étandou o chanpignon koumèstib, don sèrten sa kiltivé (champignon di Pari, shiitaké, etc.) é a sèrtenn zalg, don konsomasyon sa pli dévlopé an Ègstrenm-Oryan. Sa parti pouvé fika oun rakaba (karòt), oun tij (séléri), oun féy (léti), oun flèr (articho), oun [[frwi]] (pwavron), oun bilb (zongnon), oun tibèrkil (ponm dé tè) oben oun grenn (mi).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Légim]]
c9mm9luvs0nbxq55ca03b2gymjmlooq
Légliz katolik
0
2178
18400
10354
2020-05-29T12:36:22Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Petersdom_von_Engelsburg_gesehen.jpg|thumb|Bazilik Sen-Pierre o Vatican]]
'''Légliz katolik''', ou '''Légliz katolik, apostolistik é romenn''', sa pli grann Légliz krétyenn ké pli di oun milyar di batizé. Li ka réyini ansanm dé krétyen an konminyon ké pap é évèk ya. Légliz katolik sa roun dé pli vyèy enstitisyon rélijyéz o monn. Li té jwé oun rol fondamantal annan Listwè é, an partikilyé, annnan listwè di monn oksidantal.
Fwa di Légliz katolik sa rézimé pa senbòl di Nicé é li ka karaktérizé so kò pa sélébrasyon an dé sèt sakman don pli enpòrtan sa Ékaristi sélébré litirjikman douran lamès.
Soulon so pròp katéchism, Légliz katolik sa konpozé di oun parti vizib, Légliz militant, asou latè, é di oun parti envizib, Légliz triyonfant ké Légliz soufrant, o syèl, ki ka rouprézanté respektivman lanm-yan o Paradi é sala o Pirgatwar. Légliz katolik asou latè ka konsouvri kou roun konminyon di Légliz lokal ou partikilyèrman, ki-lé-di ki gen chakin oun téritwar é roun lévèk à so têt. Sala sa chakin plennman Légliz katolik andan mizour où yé sa an konminyon ké pap, ki sa lévèk di Rom é konsidéré kou siksésò di sen Pierre, é an konminyon roun ké ròt. Légliz katolik ka défini so kò kou roun enstitisyon an menm tan di moun é divin : « sosyété parfèt an dépi di enperfeksyon di do manm ». An pli di sa ansanm dé batizé, li sa osi oun enstitisyon é roun klèrjé organizé di fason yérarchik. Oun trè grann majorité dé katolik (o mwen 98 %) sa di Légliz latin, mè i ka ègzisté dé katolik di diférant Légliz katolik oryantal.
[[Katégori:Kristyanism]]
nz1ty0z7cwkmcepv16219oq20cdco8g
Légliz ortodoks
0
2179
10359
10358
2019-11-22T10:10:22Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:%D0%92%D0%B8%D0%B4_%D0%BD%D0%B0_%D0%90%D1%80%D1%85%D0%B0%D0%BD%D0%B3%D0%B5%D0%BB%D1%8C%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%81%D0%BE%D0%B1%D0%BE%D1%80_%D1%81_%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B8_%D0%98%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B0_%D0%92%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE.jpg|thumb|Katédral-a di archanj sen-michel (Mòskou)]]
« '''Légliz òrtodòks''' » oben « '''Kominyon dé Légliz òrtodòks''' » ka rougroupé nonbréz Légliz téritoryal-ya ki ka réklanmen so kò di téyoloji-a dé sèt pronmyé konsil di kristchanism é dé kannon oben lalwa ki yé édikté.
Kristchanism òrtodòks-a (an grèk Ὀρθοδοξία, ka signifyé « opinyon jis ») ka profésé désann dirèkman dé pronmyé kominoté krétchenn fondé pa apot-ya di Jézi annan provens oryantal-ya di Anpir romen-an.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Kristyanism]]
44nflgzt85vvlgewflxtqkk2efd6d1l
Léjip
0
2180
18401
10377
2020-05-29T12:36:27Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Répiblik arab di Léjip
| non lokal = جمهوريّة مصر العربيّة (ar)
| drapo = Flag_of_Egypt.svg
| armwari = Coat_of_arms_of_Egypt_(Official).svg
| kart = EGY_orthographic.svg
| lanng ofisyèl = Arab
| kapital = [[Kèro]]
| siperfisi total = 1 001 450
| jantilé = Éjipsyen
| popilasyon total = 94 798 827
| lannen = 2017
}}
'''Léjip''', an fòrm lonng '''répiblik di Léjip''' (an arab : جمهوريّة مصر العربيّة?), ki kouminéman aplé « Masr » (an arab : مصر, [masˤɾ]?, « Métropòl-a »), sa roun péy ki sitchwé an [[Lafrik]] di Nòlès é, pou pénensil di Sinay, an Lazi di Lwès. Sitchwé asou lakot di Lwès. Sitchwé asou lakot sid di Lanméditérannen oryantal, basen Levantin, atchwèl Léjip ka tchipé lèspas jéyografik ki fika ròtfwè sa-a di Léjip antik.
Ké pli di 92 milyon di zabitan an 2017, Léjip-a sa trwézyenm péy-a ki pi péplé-a di Lafrik dèyè Nijérya ké Létchopi. An tré fò krwasans, so popilasyon té miltipliyé pa kat an swésant lannen.
So kapital sa Kèro (القاهرة?, al-Qâhira) é so lanmonnen liv éjipsyen-an. Lanng ofisyèl-a di péy sa arab, ki itilizé annan tout dokiman-yan é annan lédikasyon. Pa kont, lanng-an ki palé sa arab éjipsyen(arab djalègtal). Siwi – tamazight(bèrbèr) di lwès di péy – sa palé atè Siwa. Kopt-a, sa itilizé ki kou lanng litirjik dé krétchen di Léjip. Nibyen-an sa palé pa zabitan-yan di Rot-Léjip, annan provens-a d'Assouan, roun réjyon ki kouminéman aplé Lannibi.
== Jéyografi ==
=== Réjyon ===
Nou ka distengé jénéralman kat réjyon : Ba Léjip, Mwéyen Léjip, Rot Léjip ké Lannibi.
[[Fiché:Egypt_2010_population_density1.png|thumb|Répartisyon inégal di popilasyon éjipsyen-an.]]
Léjip-a ka miltipliyé èstrenm-yan : péy arab ki pi péplé-a, 90 % di so popilasyon ka abité annan roun bann di latè fèrtil ki ka lonjé Nil-a(24 km annan so pli gran larjò bò'd Fayoum, an mwéyen 10 km, mé li pwé fè ki roun santenn di mèt). Rès-a di téritwè sa dézèrtik.
* Bò sid, Nil-a ka bité ké roun baryè montangné ; an mizou ki li ka dirijé sokò bò'd nò-a, péyzaj-a ka divini di pizanpi plat ké dézèrtik.
* Bò nò di Kèro, valé-a ka anmòrfrézé sokò an roun vas délta di 200 kilonmèt di larj, sanblabl ké roun gran lévantay fèrtil ki ka plonjé annan lanmè Lanméditérannen.
* Bò lès di valé-a ka trouvé sokò dézè di Larabi, bò lwès déprésyon-an di Qattara ké dézè Libik, plato arid ki pontchwé di fòrmasyon jéyolojik ki biza ké lowazis ligsiryan.
* Bò lès, pa déla kannal-a di Swèz ka étann sokò pénensil-a di Sinay, lèstansyon di dézè di Larabi, koté mon Sainte-Catherine ka kilminen jouk 2 642 mèt.
== Listwè ==
[[Fiché:Egypt.Giza.Sphinx.02.jpg|thumb|Ésfengs ké piranmid-ya et di Gizeh]]
Pannan bò di trwè milénèr, valé-a di Nil wè pròspéré roun di sivilizasyon ki pi briyan di Listwè. Lenvansyon-an di roun lékritir orijinal anba fòrm di Lidéyogranm, Yéroglif, enpé di tan apré laparisyon-an di konnéyfòrm an Mézopotanmi bò'd -3300, té fè soti lèspès di roun di Prélistwè-a. Léjip di faraon té pouvé ensi larjman épannwi sokò pou atenn so lapojé bò XIIIe syèk anvan nou lè, ki ka lésé roun zòv monnimantal pou patrimwenn mondjal.
Apré patché lenvazyon ké lokipasyon divèrs (ésansyèlman Pèrs, Grèk, Ronmen ké Bizanten), bò Ie syèk fòrmen sokò kouminoté krétchen-an, ki konvèrti pa sen Mark, Kòpt-ya (défòrmasyon arab di palò grèk Aiguptios : Éjipsyen). Yé fika jòdla plizyò milyon. Péy-a té ka pasé answit anba donminasyon arab bò VIIe syèk, épi otonman.
Rwéyonm-an di Léjip ka pran so lendépandans an 1922. An dépi di roun lonng titèl otonman épi britannik, so kilt ka rété jòdla fòrtman marké pa lidantité arab, don prézidan Gamal Abdel Nasser fika roun di pli sélèb pyonnyé.
== Kiltir ==
Lafèt rélijyé-ya atè Léjip ka varyé swivan kalandriyé linèr-a (Baîrams, Aïd el-Kebir, Mouled el-Nabi). Kalandriyé islanmik-a ki fika pli kour ki kalandriyé grégoryen-an, lafèt rélijyé-a ka tchoulé di onz jou anviron tout lannen-an. Ranmadan-an sa égalman roun tan enpòrtan pou Éjipsyen mouzoulman-yan, pou fè tchèk kontré épi partisipé annan patché lafèt ki ka koumansé apré riptir-a di jenn.
== Kòd ==
Léjip-a gen pou kòd :
* EG, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis di kòd péy), kòd alpha-2 ;
* EG, soulon lis-a di kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-2 ;
* EGY, soulon lis-a di kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-3 ;
* EGY, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis di kòd péy), kòd alpha-3 ;
* EGY, soulon lis-a di kòd péy di CIO ;
* ET, soulon lis-a di kòd entèrnasyonnal di plak minéralojik ;
* HE, soulon lis-a di préfigs di kòd OACI di laéropò ;
* SU, soulon lis-a di préfigs OACI di limatrikilasyon di laéronnèf.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
1ncf5207vi6mlgnbrra5w87g8arwqah
Lékonnonmi
0
2181
10385
10384
2019-11-22T10:10:23Z
Jon Harald Søby
3
7 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Lékonnonmi'''-a (di grèk ansyen οἰκονομία / oikonomía : « administratmsyon di oun fwayé ») sa roun disiplin ki ka étidjé lékonnonmi-a antan ki aktivité di moun ki ka konsisté an prodjouksyon-an, distribisyon-an, échanj-a ké konsomasyon-an di byen é di sèrvis.
À partir di XVIIe syèk ékonomi-a, richès ékonomik, douvini roun éléman di plizanpli enpòrtant di lavi dé Léta ké dé moun. Osi nou ké konsidéré ki nou pli pouvé an tchenbé nou kò à ékonomi fanmilyal, mé ki li ka konvni di entérésé so kò o vas chan ki ka étann so kò odéla ki ké fika aplé annan roun pronmyé tan ékonomi politik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Ékonomi]]
1nysjs6xjnnncmfkv8b6cf9amp39s7d
Lékwatò
0
2182
18402
10392
2020-05-29T12:36:32Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Répiblik di Lékwatò
| non lokal = República del Ecuador (es)
| drapo = Flag_of_Ecuador.svg
| armwari = Coat_of_arms_of_Ecuador.svg
| kart = ECU_orthographic.svg
| lanng ofisyèl = [[Èspangnòl]],<br/>Kichwa ké Shuar
| kapital = Kito
| siperfisi total = 283 520
| jantilé = Ékwatòryen
| popilasyon total = 16 498 502
| lannen = 2018
}}
'''Lékwatò''', an fòrm lonng '''répiblik di Lékwatò''', an èspangnòl Ecuador é República del Ecuador, sa roun péy di [[Lanmérik di Sid]], ki frontalyé di Pérou o sid é à lwès di Lakolonbi o nò, ki benyen à lwès pa loséyan Pasifik-a. So zabitan-yan sa Ékwatòryen-yan. So sipèrfisi sa di 283 520 km2, ki patajé an trwè gran réjyon : lakot di Pasifik, koté ka trouvé so kò prensipal lavil-a di péy (Guayaquil), pati anden-an di péy, koté ka trouvé so kò kapital Kito, ké Lanmanzonni ékwatoryen, annan lès-a di péy. 2 pronmyé-ya di sa réjyon-yan ka konsantré ésansyèl-a di popilasyon-an é di lagtivité ékonnonmik-a di péy, tandi ki pati anmanzonnyen-an, ki mwen péplé, ka résélé dé rousours signifikativ an lidrokarbir, ensi ki roun byodivèrsité èstrenmman enpòrtan. À sa trwè réjyon kontinantal-ya, a pou ajouté roun réjyon ensilèr ki fòrmen pa zilé Galápagos-ya, ki sitchwé annan loséyan Pasifik-a à roun milyé di kilonmèt à lwès di lakot-a.
== Listwè ==
=== Listwè préyispannik ===
[[Fiché:Tolita-Tumaco_gold_figure_1st_century_BC.jpg|thumb|Ti-èstati an dilò, kiltir La Tolita / Tumaco, 100 anv. JK - 100)]]
Rès arkéyolojik-ya ki pli ansyen-yan ki trouvé an Lékwatò, ki ka korèsponn à Kiltir Valdivia, ka daté di katriyenm milénèr anv. JK é té fika trouvé annan provens-ya di Guayas é di Santa Elena. Ròt sit arkéyolojik té fika dékouvri asou lakot osi byen ki annan sierra ékwatòryen. Yé ka korèsponn à plizyò kiltir (Jama-Coaque, La Tolita, Machalilla, Chorrera, Manteño-Huancavilca, etc.). Malgré sa dékouvri, sa kiltir-ya ka rété mistéryé é nou ka dispozé di rélativman pa bokou di konnésans sèrten asou listwè-a di Lékwatò-a jouk xve syèk.
=== Péryòd répibliken ===
==== Listwè politik ====
[[Fiché:Quito-Palacio_Carondelet-01.jpg|thumb|Palè di Carondelet, rézidans di Prézidan di Répiblik-a, atè Kito.]]
Apré roun pronmyé proklanmasyon di lendépandans 10 out 1809 atè Kito (primer grito de independencia), dé lafrontman té ganyen lyé ant troup patriyòt ké group rwèyèl pannan 3 lannen, ki ka abouti à défèt définitiv-a dé ensirjé an désanm 1812 fas o troup èspangnòl ki koumandé pa maréchal Melchor de Aymerich y Villajuana, ki ké prézidé di nouvèl lodjans rwèyèl jouk 1822. 9 ògtòb 1820, Guayaquil ka soulvé so kò é ka libéré so kò dé troup èspangnòl. An difikilté fas o larmé rwèyèl ki ka tchenbé solidman Kito ké montangn-yan dé Zann, ensirjé-ya ka rousouvwè an févriyé 1821 ranfò di roun larmé ki voyé pa Simón Bolívar, anba koumandman d'Antonio José de Sucre.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Carte_de_l%27%C3%89quateur_FR.png|thumb|Lavil-ya di Lékwatò.]]
[[Fiché:Ecuador_Rivers.png|thumb|Jéyografi fizik di Lékwatò (rò zilé Galápagos)]]
Sitchwé an Lanmérik di Sid, di pa ké ròt di kòrdiyèr-a dé Zann ki ka travèrsé péy-a di nò o sid, Lékwatò-a sa limité pa Pérou (o sid é à lès, lonng-an di roun frontchè di 1 420 km), Lakolonbi (o nò, ké roun frontchè lonng di 590 km), é di loséyan Pasifik-a (à lwès). Téritwè ékwatòryen-an ka konprann zilé Galápagos-ya.
== Kiltir ==
[[Fiché:Jmontalvo.jpg|thumb|Juan Montalvo, Ambato.]]
Lékwatò-a sa roun péy katolik koté nou ka palé èspangnòl-a é dé lanng anmérendjen (kou kichwa oben shuar). I ka ègzisté toutfwè roun sèrten konstras ant lè kiltirèl-a di réjyon-an di Costa é sa-a di Sierra.
Kiltir ékwatòryen-an sa marké pa konfliyans-a di kiltir èspangnòl-a, épi kriyòl, ké dé tradisyon di lorijin prékolonbyen ki fòrtman anrasinen. Asou plan mizikal-a pa lègzanp, lanmizik tradisyonnèl ékwatòryen ka itilizé osi byen dé enstrouman tradisyonnèl éropéyen kou tronpèt, gita-a oben lakórdéon ki dé enstrouman anden kou quena oben laflit di Pan. Sa kontré bay nésans à dé janr di lanmizik kou Pasacalle. Konpozitò kontanporen Luis Humberto Salgado ka enspiré so kò di sa lanmizik tradisyonnèl ékwatòryen-yan pou bokou di so zòv, don Senfonni ékwatòryen-an.
== Kòd ==
Lékwatò gen pou kòd :
* HC soulon lis-a dé préfigs OACI di limatrikilasyon dé laéronnèf ;
* ECU soulon :
** nòrm-an ISO 3166-1 alpha-3 (lis dé kòd péy),<br/>nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kòd péy), Lékwatò gen pou kòd alpha-2 EC,<br/>lis-a dé kòd entèrnasyonnal dé plak minéralojik, l'Équateur a pour code EC
** lis-a dé kòd péy di CIO
** lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, alpha-3
**lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, Lékwatò gen pou kòd alpha-2 EC,
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
{{Lanmérik di Sid}}
evx57cxli7jdwsqwoz010z0bqzgwr3z
Lélèksyon
0
2183
10400
10399
2019-11-22T10:10:23Z
Jon Harald Søby
3
7 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Election_MG_3455.JPG|thumb| Oun lirn élèktoral.]]
'''Lélèksyon'''-an sa dézignasyon-an, pa vòt di élèktò, di rouprézantan (oun moun, oun group, oun parti politik ou roun lòpsyon) dèstiné pou rouprézanté yé oben tchipé roun fonksyon an yé non.
Popilasyon konsèrné ka transféré pa vòt-a di so majorité à dé rouprézantan oben manda chwézi, léjitimité rékiz pou ègzèrsé pouvwar-a ki atribwé (fonksyon ki sansé fika dayò défini ké oryanté atravèr roun program politik).
Annan kad-a dé réjim ké enstitisyon politik, élèksyon-an - à lépòk kontanporenn - sa rouvandiké - omwen fòrmèlman - kou fika mòd pli léjitim di aksésyon o pouvwar. Rouvandikasyon ki pa ka épwizé déba di fon asou karaktèr fonsyèrman « démokratik » di déroulman é di rézilta di sa élèksyon.
[[Katégori:Lélèksyon]]
93yytlkwo0bjo3ffmho3w7x44suaysa
Lélèktronnik
0
2184
10405
10404
2019-11-22T10:10:23Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Arduino_ftdi_chip-1.jpg|thumb|Konpozan di sirkwi élèktronik.]]
'''Lélèktronnik'''-a sa roun branch di fizik apliké, trètan di miz an fòrm é di jèstyon di signal élektrik, ki ka pèrmèt di transmèt/rousouvri mè osi trété, mémorizé, etc. dé enfòrmasyon.
Nou ka asosyé souvan élèktronik-a à itilizasyon di fèb tansyon é kouran élèktrik. Fèb grandò élèktrik jénéralman itilizé andan aplikasyon élèktronik, ka èspilké so kò an parti pa fèt-a ki si roun enfòrmasyon pouvé fika transmèt ké enpé d'énèrji, i pa gen bokou di entérè pou transmèt li ké bokou.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
2wsl2oyjeshifymir8k5b0r3ge4wt10
Léon Tolstoï
0
2185
19390
10407
2022-04-11T21:30:28Z
Underpantspoisoner
2002
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:L.N.Tolstoy_Prokudin-Gorsky.jpg|thumb|Léon Tolstoï
Fotografyé pa Sergueï Prokoudine-Gorski (1908)]]
'''Léon Tolstoï''', non fransizé di '''Lev Nikolaïevitch Tolstoï''' (an ris : Лев Никола́евич Толсто́й, [lʲɛf nʲɪkɐˈlaɪvʲɪtɕ tɐlˈstoj] ), né lou 28 out 1828(9 sèptanm 1828 andan kalandriyé grégoryen) à Iasnaïa Poliana é mò lou 7 novanm 1910 (20 novanm 1910 andan kalandriyé grégoryen) à Astapovo, an Risi, sa roun sélèb markè-palò.
duc4i6bt2xp7g8cwdqde34k2ebfxp1n
Léonard de Vinci
0
2186
19681
19661
2022-07-29T20:13:48Z
Hasley
409
rv
wikitext
text/x-wiki
{{Moun
| non = Léonard de Vinci
| imaj = Leonardo self.jpg
| deskripsyon =
| dat di nèsans = 15 avril 1452 koté Vinci (Toskàn)
| dat di désè = 2 mè 1519 koté Amboise (Touraine)
| nasyonalité = Florenten
| profésyon = Syantifik, injéniò, invantò, anatomis, pentr, skiltè, architek, irbanis, botanis, mizisyen, poèt, filozòf é [[Markè-palò|ékriven]]
}}
'''Léonard de Vinci''', né koté Vinci (Toskàn) lou 15 avril 1452 é mouri koté Amboise (Touraine) lou 2 mè 1519, sa roun pent florenten é oun wonm di lèspri inivèrsèl, an menm tan oun artis, òrganizatò di spèktak ké lafèt-ya, syantifik, injényò, envantò, anatomis, pent, skiltò, architèk, irbanis, botanis, mizisyen, powèt, filozòf ké [[Markè-palò|ékriven]].
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
[[Katégori:Markè-palò]]
[[Katégori:Artis]]
ffzcau07l77aidkw27q0s5pv0df0xpy
Lépistémoloji
0
2187
10421
10420
2019-11-22T10:10:24Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Lépistémoloji'''-a (di grèk ansyen ἐπιστήμη / epistếmê « konésans vrè, syans » et λόγος / lógos « diskour ») pouvé dézigné dé konsèp :
Andan monn frankofonn : étid kritik dé syans é di konésans syantifik ; andan monn anglo-sakson : étid-a di konésans an jénéral.
Sa artik ka prézanté prensipalman pèrspèktiv-a di monn frankofonn, é ka entérésé so kò donk à épistémoloji-a antan ki étid dé syans é dé aktivité syantifik.
Parmi tout tenm-yan asou lakèl sa disiplin ka panché so kò, sala di inité di syans-a sa ésansyèl. I ka artikilé so kò otour di kat pilyé :
Syans fòrmèl (matématik, lojik) ;syans ègzak (fizik, syans di enjényò-a) ;syans di vivan ;syans moun ké sosyal.
stkqtdn80fimb0gq354u534aw6p4hnp
Lérazi
0
2188
18404
10436
2020-05-29T12:36:42Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Eurasia_(orthographic_projection).svg|thumb|Kart di lokalizasyon di Lérazi.]]
[[Fiché:Two-point-equidistant-asia.jpg|thumb|Lérazi, ké Lafrik di Nò ké kòrn-an di Lafrik vizib]]
[[Fiché:Earth_Eastern_Hemisphere.jpg|thumb|Wè di lémisfè lès-a di Latè-a dipi lèspas-a. Lérazi-a sa o nò di fotografi-a.]]
'''Lérazi'''-a sa roun tèrm jéyografik ki ka dézignen konjwentman Léròp ké Lazi antan ki kontinan inik, plito ki Dé kontinan séparé. Sa sipèrkontinan ka étann ensi so kò asou pli di 54 milyon di km2 ant loséyan Atlantik, à lwès, ké loséyan Pasifik, à lès.
== Définisyon ==
=== Jéyografik ===
O sans jéyografik, Lérazi sa roun sipèrkontinan ki fòrmen di Léròp à lwès é di Lazi à lès. Lérazi sa pafwè li-menm enkli annan roun sipèrkontinan pli vas òkò ki ka konprann égalman Lafrik ki kouminéman dézignen Afro-Lérazi.
=== Jéyolojik ===
Jéyolojikman, plak érazyatik-a pa ka konprann ni anba-kontinan endjen, ni pénensil Arabik-a (ki sa sitchwé asou roun plak tègtonnik détaché di Lafrik), ni Filipin-yan (ki sa asou plak filipin-an), ni lègstrenmité lès-a di Larisi (ki sitchwé asou plak nò-anmériken-an).
=== Jéyopolitik ===
[[Fiché:Eurasia_and_eurasianism.png|thumb|Konsèpsyon érazyen di Lérazi, sa dannyé ka korèsponn à parti nò-a di réjyon entèrmédjèr-a.]]
O sans jéyopolitik, Lérazi ka référé so kò à roun konsèpsyon politik : lérannism-an ki ka ankré Larisi (ròtfwè LRSS) annan mas kontinantal-a é ka tanté di roubalansé bò'd Lazi-a lérosantrism tradisyonnèl-a dé élit ris. Soulon sa dògtrin tèrm-an Lérazi pa ka dézignen ansanm-an ki fòrmen pa Léròp ké Lazi zonn entèrmédjèr-a ant Léròp ké Lazi.
Jòdla lérannism-an ka èsprimen ésansyèlman so kò atravè processus-a di lentégrasyon réjyonnal-a annan roun monn miltipolèr. Kouran érazyen-an ka pronnen roun rapròchman toujou pli fò ké konstrigsyon-an di Linyon érazyen -an asou modèl-a di Linyon éropéyen-an ki ka enskri so kò annan sa dògtrin jéyopolitik.
== Jéyografi ==
=== Lanvironnman ===
Di mannyè di wè anvironnmantal, a roun antité byografik ki kowéran. Rézo ékolojik panéropéyen-an (REP) é èstratéji panéropéyen-an di divèrsité byolojik ké péyzajé-a ki ka pronmouvwè, soutni pa Progranm dé Nasyonzini pou lanvironnman-an (ONU) é Konsèy di Léròp, ka swété dévlopé roun mayaj ékolojik ki ka kouvri sa zonn.
== Popilasyon ==
=== Démografi ===
Lérazi-a ka ébèrjé 4,9 bilyon di zabitan.
=== Étnisité ===
O sans étno-antropolojik, ladjègtif « érazyen »-an pouvé dézignen roun moun métis, né di paran rèspègtivman blanng ké azyatik. Tèrm-an té fika fòrjé an Lendochin fransé.
== Kiltir ==
Group Muse-a roupran konsèp politik ké litérèr-a di Lérazi annan chanté-a United States of Eurasia ki tiré di yé sizyenm albonm, The Resistance.
== Nòt ké référans ==
== Lannègs ==
=== Bibliyografi ===
=== Artik konnègs ===
* [[Léròp]]
* [[Lazi]]
[[Katégori:Kontinan]]
[[Katégori:Azi]]
[[Katégori:Léròp]]
t7jrchrk0pzbu9gwzcr7uugmqi1m60b
Léro
0
2189
18405
10446
2020-05-29T12:36:47Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Euro Series Banknotes (2019).jpg|thumb]]
'''Léro''' (€) sa lanmonnen di linyon ékonnonmik é monnétèr, ki fòrmen osen di Linyon éropéyen-an ; li sa koumen à dis-nòv Léta manm di Linyon éropéyen-an ki ka fòrmen zonn léro-a.
Kat mikro-Léta (Landò, Monnako, Sen-Maren ké Vatikan) sa égalman otorizé à itilizé léro, ensi ki 2 péy éropéyen ki pa manm, Monnténégro ké Kosovo ki ka itilizé li de facto.
Ròt péy ganyen yé lanmonnen nasyonnal ki lyannen ké léro-a (Bénen, Bosni-Herzégovin, Birkina Faso, Kanmroun, Kap-Vèrt, Konmò, Konngo (Brazzaville), Kot di Livwè, Gabon, Giné ékwatoryal, Giné-Biso, Mali, Nijèr, Nouvèl-Kalédonni, Polinézi fransé, Walis-ké-Foutouna, Répiblik santrafriken, Saw Tonmé-ké-Prensip, Sénégal, Tchad, Togo).
An lizaj anba so fòrm èskriptiral 1é janvyé 1999, li sa mété an sirkilasyon 31 désanm 2001 à minwi anba so fòrm fidisyèr. Li ka sigsédé à l'ECU, « linité-a di kont éropéyen » mété an sèrvis an 1979.
Léro-a sa dézyenm lanmonnen o monn pou montan-an dé tranzagsyon, dèyè dolar anmériken é divan yuan chinwè.
== Fongsyonnman ==
[[Fiché:Europ%C3%A4ische_Zentralbank_-_European_Central_Bank_(19190136328).jpg|thumb|BCE, ki ka syéjé à Skytower atè Francfort/Main an Lanlmangn, sa charjé di politik monnétèr-a di zonn léro-a.]]
Léro-a sa jéré pa Labank santral éropéyen-an (LSE) ki ka syéjé atè Frangfò é pa Lérosistenm-an, ki konpozé dé labank santral dé léta di zonn léro-a. Antan ki labank santral endépandan, LSE sa linik enstans ki ganyen pouvwè-a di figsé roun politik monnétèr pou ansanm-an di zonn léro-a. Lérosistenm-an ka partisipé à lenprésyon-an, frap-a ké distribisyon-an dé biyé ké pyès annan tout Léta-ya ki mann ; i ka véyé égalman o bon Fongsyonnman dé sistenm di péyman osen di zonn léro-a.
== Pyès ké biyé ==
=== Pyès ===
Tout pyès-ya an léro ka posédé roun fas éropéyen ki koumen (1, 2 ké 5 santim : Léròp-a annan monn-an ; 10, 20 ké 50 santim : Léròp kou roun alyans di Léta ; 1 ké 2 léro : Léròp san frontchè) ké roun fas èspésifik o péy émétò (menm bèt pou Monnako, Sen-Maren, Vatikan ké Landò, Léta an linyon monnétèr ké yé vwézen imédja ki sa otorizé à frapé yé pròp pyès).
Oun nouvèl séri di pyès sa frapé dipi finisman 2007 ké roun dékalaj pou lanmonnen italyen-an (ki ka frapé osi pyès-ya di Vatikan é di Sen-Maren). Ki ka kalké yé kò asou pratik-a ki désidé pou biyé-ya di labank, li sa rouprézanté dézòrmè ansanm-an di kontinan éropéyen (manm obeb pa di Linyon), afen d'évité di divèt frapé di nouvèl séri à chak lélarjisman. Frontchè-ya pa ka aparèt òkò.
=== Biyé ===
Biyé-ya, kant à yé, ganyen roun makèt koumen à tout zonn léro-a. Pon, lapòrt ké lafinèt dé biyé ki ka senbolizé louvriti-a di Léròp asou rès-a di monn é dé lyannaj ant pèp-ya.
== Listorik ==
=== Pasaj à léro ===
[[Fiché:Francfort_BCE_Euro.jpg|thumb|Senbòl di léro divan ansyen syèj-a di BCE atè Frangfò-sur-le-Main.]]
[[Fiché:Euro_Construction.svg|thumb|Konstrigsyon ofisyèl-a di senbòl di léro. Djagranm di konstrigsyon di senbòl di léro. ADF ké BCDE ka koupé yé kò an D. BCDE, GH ké IJ sa paralèl. BCDE ka koupé an C vèrtikal ki ka pasé pa A.]]
Léro-a sa kréyé pa dispozisyon-yan di trété di Maastricht, an 1992. Pou partisipé à lanmonnen inik-a, léta-ya ki manm sa sansé réponn à dé kritèr èstrik tèl ki roun défisit bidjétèr di mwen di 3 % di yé PIB, roun andètman enféryò à 60 % di PIB (2 kritèr ki sa régilyèrman bafwé apré lentrodigsyon di léro-a), oun fèb lenflasyon é dé to di lentérè ki pròch di mwéyenn-an di LE-a. Lò di signatir-a di trété di Maastricht, Rwéyonm-Ini ké Dannmark ka obténi dé lopsyon di rétrè pou pa partisipé à linyon monnétèr-a ki ké anmòrfrézé pa lentrodigsyon di léro-a.
== Déba ékonnonmik ==
=== Léro ké lenflasyon ===
==== Pèrsépsyon di lenflasyon ====
À pati di lentrodigsyon-an di léro, lenflasyon-an ki té pèrsouvwè atè Lafrans té nétman pli élvé ki lenflasyon réyèl.
Pourtan, lenflasyon annan zonn léro-a pa ogmanté à pati di 2002, dat di lentrodigsyon. Ant 2000 ké 2006, li a flitchwé ant 1,9 ké 2,3 %. An 2003, logmantasyon mwéyen de pri à konsonmasyon-an ki dwèt o baskilman à léro-a ka rouprézanté ki anviron 0,1 à 0,3 % di to nòrmal di lenflasyon di 2,3 % pou lannen an késyon. Ensi, lendis dé pri osen di zonn léro-a rété enféryò à sa-a dé péy éropéyen ki pa entrodjwi lanmonnen koumen-an.
Labank di Lafrans montré ki lentrodigsyon-an di léro prodjwi so kò similtannéman ké roun ros enpòrtan dé pri di limobilyé é dé prodjwi pétrolyé. Dayò, sèrten sègtò (lotèlri, tabak pa lègzanp) konnèt di fò ros di pri dipi lentrodigsyon-an di léro-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
6j33iea98qilhft0kxw85h3q3mdyu01
Léròp
0
2190
10482
10481
2019-11-22T10:10:26Z
Jon Harald Søby
3
35 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Europe_orthographic_Caucasus_Urals_boundary_(with_borders).svg|thumb|Lokalizasyon di Léròp-a.]]
'''Léròp'''-a sa roun [[kontinan]] oben roun pati di sipèrkontinan-yan di Lérazi é di Afro-Lérazi. Li sa pafwè aplé « Vyé Kontinan », pa lopozisyon ké « Nouvèl Monn » ([[Lanmérik]]). Asou plan kiltirèl, Léròp-a té rousouvwè di miltip lenfliyans pannan soso lannen-yan, é ka konprann rounlo péy ki ka posédé an menm tan oun léritaj koumen, dé diférans lengwistik, rélijyé é istorik, ké zapò-ya ki résan ki ka vini dipi mondjalizasyon-an. Atò, Léròp sa roun lèspas di sivilizasyon ki fòrjé pa roun listwè milénèr. Oun kouminoté di pèp, di diféran Léta, ka konstitchwé yékò politikman ké [[Linyon éropéyen]]-an.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Europe_geographique_grande.jpg|thumb|Kart di Léròp jéyografik ki ka prézanté rélyèf-ya.]]
=== Limit jéyopolitik ===
Lizaj-a ka fè di Léròp-a oun kontinan ; nou ka palé, si nou ka konsidéré Lérazi ké plak érazyatik, di pati òksidantal di roun sipèrkontinan. Limit terès-ya di Léròp-a té donk toujou enprésiz bò lès pas i pa ka ègzisté di limit ki klèrman défini, di rélyèf oben di lanmè, ki ka vini klèrman sendé Lérazi. Frontchèr jéyografik-ya di Léròp sa donk pli politik ki fizik.
== Politik ==
[[Fiché:Flag_of_Europe.svg|thumb|Drapo éropéyen, drapo di Konsèy di Léròp é di [[Linyon éropéyen]].]]
Péyi-ya ki ganyen tout oben roun pati di yé téritwè asou kontinan éropéyen-an oben sa kiltirèlman rataché ké Léròp (soulon limit jéyografik-a ki défini pli laro) sa an nonm di 51 :
* 44 péyi gen tout yé téritwè atè Léròp : [[Albani]], [[Lanlmangn]], [[Andòr]], [[Otrich]], [[Bèljik]], [[Byélorisi]], [[Bosni-Èrzégovin]], [[Bilgari]], [[Kroasi]], [[Dannmark]], [[Lèspangn]], [[Estoni]], [[Fenlann]], [[Lafrans]], [[Grès]], [[Ongri]], [[Irlann (péyi)|Irlann]], [[Islann]], [[Itali]], [[Kosovo]], [[Létoni]], [[Liechtenstein]], [[Litchwani]], [[Liksanbour (péyi)|Liksanbour]], [[Masédwann (péyi)|Masédwann]], [[Malt]], [[Moldavi]], [[Monako]], [[Monténégro]], [[Norvèj]], [[Péyi-Ba]], [[Pològn]], [[Potidjal]], [[Répiblik tchèk]], [[Roumani]], [[Rwéyonm-Ini]], [[Sen-Maren]], [[Sèrbi]], [[Slovaki]], [[Slovéni]], [[Swèd]], [[Swis]], [[Oukrèn]] ké [[Vatikan]] ;
* 5 péyi sa an pati atè Léròp, an parti atè Lazi : [[Azerbaydjan]], [[Jéyòrji (péyi)|Jéyòrji]], [[Kazakstan]], [[Risi]] ké [[Tirki]] ;
* 2 péyi sa kiltirèlman rataché ké Léròp-a, kwaki sitchwé atè Lazi : [[Arméni]] ké [[Chip (péyi)|Chip]].
[[Fiché:Europe_countries_map_fr.png|thumb|Péy-ya atè Léròp.]]
== Kiltir ==
Palé di kiltir di Léròp difisil, pas patché kiltir té sigsédé yékò (é té souvan asimilé ké zapò èstra éropéyen) dipi plizyò milénèr. Oun définisyon di kiltir di Léròp-a divèt nésésèrman osi tchenbé kont di limit jéyografik-ya di kontinan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
{{Éròp}}
[[Katégori:Léròp]]
[[Katégori:Kontinan]]
nncbb3j8auo12x30ybo3e2ceyuf42bm
Lésans (idrokarbir)
0
2191
10485
10484
2019-11-22T10:10:26Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Lésans'''-a sa roun likid enflanmab, isou di distiyasyon-an di pétròl, ki itilizé kou karbiran annan motò-ya ké konbisyon entèrn. A roun karbiran pou motò ké alimaj koumandé (motò lésans). A roun mélanj d’idrokarbir, okèl pouvé fika ajouté dé additif pou karbiran. Di nonbré tip di lésans (don lésans èspésyal) sa fabriké é mété asou marché-a.
== Rol partikilyé dé konpozan ==
Parmi alkann-yan, Dé ka jwé oun rol partikilyé : òktann-an C8H18 é èptann-an C7H16.
An léfè, sa Dé alkann-yan ka posédé dé propriyété radikalman diférant di mannyè di wè di yé tandans ké oto-alimaj.
Oun mélanj di lè é di vapò d’izo-òktann ki k'alé difisilman anflanmen spontanéman so kò, sa ké kidonk byen bouji-a ki ké provoké alimaj-a é ka kréyé o moman ki prévwè oun déflagrasyon, a-pou-di ki roun flanm di pré-mélanj ki ka propajé so kò annan mélanj ké roun vitès enféryò ké vitès-a di son.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
m53ftnm3bmsze6jcik2kre71r88orrz
Lésoto
0
2192
10492
10491
2019-11-22T10:10:27Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Rwayom di Lésoto
|non lokal = Muso oa Lesotho (st)<br/>Kingdom of Lesotho (en)
|drapo = Flag_of_Lesotho.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Lesotho.svg
|kart = Lesotho_(orthographic_projection_with_inset).svg
|lanng ofisyèl = Sésoto é [[annglé]]
|kapital = [[Maseru]]
|siperfisi total = 30 355
|jantilé = Lésotan(n)<br/>Lésotyen(n)
|popilasyon total = 1 924 381
|lannen = 2015
}}
'''Lésoto''', an form long '''Rwayom di Lésoto''', an sesotho Muso oa Lesotho é an anglè Kingdom of Lesotho, sa roun Léta di [[Lafrik]] ostral, montagné é san aksè à lanmè, antyèrman anklavé andan téritwar di [[Lafrik di Sid]], don li ka ékonnomikman dépann.
[[Katégori:Afrik]]
437bqqkaem1b2vsil8b1cc0vzcjrg08
Léta
0
2193
19669
19647
2022-07-29T20:13:46Z
Drummingman
2160
cross wiki vandalism
wikitext
text/x-wiki
'''Léta''' ka posédé oun trip signifikasyon :
* sosyolojik ;
* òrganizasyonèl ;
* jouridik.
Asou plan sosyolojik-a, Léta sa roun ansanm di moun vivan asou roun téritwar détèrminé é soumèt à roun gouvèlman ki bay. Sa définiston ka roujwenn sa di pronmyé édisyon di diksyonnèr di Akadémi franséz-a di 1696 ki na défini Léta-a kou « gouvèlman-an di roun pèp vivan anba dominasyon-an di roun prens oben an répiblik », oben péyi-a li-menm, ki lé di Léta-a ki tandé « pou péyi-a menm ki sa anba roun tèl dominasyon ».
Di mannyè di wè òrganizasyonèl, a roun fòrm di òrganizasyon ki sosyété-a ka itilizé pou oryanté so kò ké jéré so kò. Léta-a ka dézigné égalman roun ansanm di moun ki ka asèpté di enpozé so kò roun lòrd.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
pz0u5reypebzejcf632ll29r6s6syok
Léta di matyèr
0
2194
10498
10497
2019-11-22T10:10:27Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An fizik, roun '''léta di matchè''' sa roun dé 4 fòrm òrdinèr annan lakèl ka trouvé so kò oun sibstans annan natir-a : solid, likid, gazé, plasma. Divèrs propriyété di matchè diféran-an soulon léta-a : dégré di coézyon, dansité, èstriktir kristalin, endis di réfraksyon… Sa propriyété-ya ka anmòrfwézé so kò dé "konpòrtman" diféran dékri pa lalwa-ya di fizik-a : maléyabilité, diktilité, viskosité, lalwa dé gaz parfè…
Mè konpòrtman-yan di matchè-a pa sa toujou inifòrm osen di roun menm léta. Ensi ès ka ègzisté dé léta entèrmédjèr nou ka òbsèrvé oun solid ki ka konpòrté so kò kou roun flwid (matchè pilvérilant oben graniléz) oben o kontrèr oun likid avwar propriyété pròp o solid.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
s2e4k7hq2d57geprmae8rb1aijr4cvz
Léta fédéré di Mikronézi
0
2195
10501
10500
2019-11-22T10:10:27Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Léta fédéré di Mikronézi
|non lokal = Federated States of Micronesia (en)
|drapo = Flag_of_the_Federated_States_of_Micronesia.svg
|armwari = Seal_of_the_Federated_States_of_Micronesia.svg
|kart = Micronesia_on_the_globe_(Southeast_Asia_centered)_(small_islands_magnified).svg
|lanng ofisyèl = [[annglé]]
|kapital = [[Palikir]]
|siperfisi total = 702
|jantilé = Mikronézyen(n)
|popilasyon total = 102 624
|lannen = 2010
}}
'''Mikronézi''', an form long '''Léta fédéré di Mikronézi''', an anglè Micronesia é Federated States of Micronesia, sa roun Léta fédéral di Pasifik oksidantal.
6y05r7hy1rtyv8oyeyp8fwsw3ydlubh
Létazini
0
2196
19032
18856
2020-09-27T13:02:52Z
CommonsDelinker
24
Replacing Map_Thirteen_Colonies_1775-fr.svg with [[File:Map_Thirteen_Colonies_1775.svg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR#FR3|Criterion 3]] (SVG is now multilingual)).
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Létazini di Lanmérik
|non lokal = United States of America (en)
|drapo = Flag of the United States.svg
|armwari = US-GreatSeal-Obverse.svg
|kart = USA orthographic.svg
|lanng ofisyèl = Fédéral : Pa gen<br/>[[Annglé]] : annan 32 Léta asou 50<br/>awayen : rounso atè Away<br/>Lanng endijenn : an Lalaska<br/>[[Fransé]] : èstati partikilyé annan Menn é annan Lalwizyann<br/>[[Èspangnòl]] : èstati partikilyé atè Mègsik-Nòv
|kapital = [[Washington, D.C]]
|siperfisi total = 9 833 517
|jantilé = Anmériken
|popilasyon total = 328 239 523
|lannen = 2019
}}
'''Létazini''', an fòrm lonng '''Létazini di Lanmérik''' (an annglé : United States é United States of America, égalman konnèt anba labrévyasyon-an USA), sa roun péy transkontinantal don ésansyèl-a di téritwè ka sitchwé so kò an [[Lanmérik di Nò]]. Létazini-ya gen èstrigtir politik-a di roun répiblik konstitisyonnèl fédéral ké réjim prézidansyèl konpozé di senkant Léta, don karant-lwit sa adjasan é ka fòrmen Mainland-an. Sala-a sa ankadré pa loséyan Atlantik à lès-a ké loséyan Pasifik à lwès-a, é ka trouvé so kò bòdé o nò pa Kannanda é o sid pa Mègsik-a. Dé Léta-ya ki pa limitròf sa Lalaska, ki sitchwé à lwès di Kannanda, ké Away, roun larchipèl di loséyan Pasifik-nò. Di plis, péy-a ka konprann katòrz téritwè ensilèr diséminen annan lanmè dé Karayb ké Pasifik-a. Jéyografi-a ké klima-a di péy sa èstrenmman divèrsifyé, abritan roun gran varyété di fonn é di flòr, ki ka fè dé Létazini roun dé 17 péy mégadivèrs di plannèt-a.
Kapital fédéral-a, Washington, sa sitchwé annan distrik-a di Columbia, roun zonn ki sitchwé rò dé senkant Léta. Lanmonnen-an sa dolar anmériken-an. Drapo-a ka konpozé so kò di trèz bann rouj ké blanng ensi ki senkant zétwèl ki ka rouprézanté senkant Léta fédéré-ya di linyon-an. Limn nasyonnal-a ka entitilé so kò The Star-Spangled Banner (Bannyè zétwélé). I pa gen di lanng ofisyèl o Létazini, menm si lanng nasyonnal-a sa annglé anmériken-an.
== Létimoloji ==
[[Fiché:Amerigo_Vespucci_-_Project_Gutenberg_etext_19997.jpg|thumb|Amerigo Vespucci.]]
An 1507, kartograf loren-an Martin Waldseemüller ka prodjwi roun plannisfè (ki nonmen plannisfè di Waldseemüller) ki ka rouprézanté notanman réjyon méridjonnal-a di lémisfè lwès-a. I ka enskri alò prénon féminizé-a « America », an lònò-a di navigatò floranten Amerigo Vespucci.
Non-an di péy té sigjéré pa Thomas Paine é adòpté pou pronmyé fwè-a pa Trèz kolonni-ya di Lanpir britannik-a annan Déklarasyon di lendépandans dé Létazini 4 jwiyé 1776.
Dézignasyon-an fòrm kourt — di lizaj annan lavi kouran-an, lanségnman-an ké kartografi-a — di sa péy sa « Létazini » (an annglé United States, abréjé an « US ») ké fòrm lonng-an – di lizaj annan dokiman ofisyèl-ya — sa « Létazini di Lanmérik » (an annglé United States of America, abréjé an « USA »). Fòrm lonng-an « Létazini di Lanmérik » pa ka rousanblé à gran majorité-a dé fòrm lonng ki ka koumansé pa « Répiblik di », « Rwéyonm di », etc. Li sa an révanch pròch di sa-a di péy vwézen, Létazini mègsiken-yan. Atè Lafrans é annan patché péy, péy-a sa égalman dézignen an fòrm kourt, annan langaj kouran-an, mé itou pafwè annan dé diskou ofisyèl, pa tèrm enfòrmèl-a di « Lanmérik ». An annglé, fòrm kourt-a « America » sa larjman itilizé, menm annan diskou ofisyèl-ya.
== Listwè ==
=== Péryòd prékolonbyen (anvan 1492) ===
[[Fiché:Cliff_Palace_MVNP.jpg|thumb|Cliff Palace, bitasyon Anasazi (xiiie syèk), park nasyonnal di Mesa Verde (Kolorado).]]
Déba asou lorijin-an ké dat-a di rivé-a dé Anmérendjen an Lanmérik di Nò pa òkò fini. Dékouvèrt arkéyolojik-ya ka endiké ki Lès-a dé Létazini sa abité dipi pli di 12 000 lannen, alò ki rivé-a dé pronmyé zabitan di kontinan ka roumonté à pli di 30 000 lannen. Dipi 1927, téyori-a ki pli kouminéman admèt sa sa-a di limigrasyon-an di pèp azyatik i té gen 12 000 lannen pa détrwè-a di Bérenng. Toutfwè, sèrten dékouvèrt arkéyolojik ka roulévé o kour dé dannyé lannen ka bay di nouvèl loryantasyon kant o processus di kolonnizasyon préyistorik di Lanmérik di Nò-a.
Malgré difikilté-ya pou établi dé èstatistik, laplipa dé istoryen ka akòrdé yé kò pou èstimen popilasyon otogtonn-yan dé atchwèl Létazini di 7 à 8 milyon di moun an 1492. O xvie syèk, latè-ya ki sitchwé à lès-a dé montangn Roché sa péplé pa dé tribi anmérendjen : Cheyenn, Crows, Syoux, Hurons-Wendat, Iroquois, Cherokees ké Creeks ki ka chasé di bizon mé osi ka pratiké kiltir, kéyèt, lélvaj ké lapèch-a. Iroquois ka viv annan valé-a di Sen-Laurent, annan sègtò-a dé lak Érié ké Ontario, annan valé-a di flòv Hudson é annan parti lwès-a dé Apalach. Yé ka konté sis gran tribi.
Dé tribi di élvò é d'agrikiltò, Apach, Komanch oben Pueblos, ka rété annan Roché-ya.
=== Péryòd kolonnyal (1492-1775) ===
[[Fiché:QueenAnnesWarAfter.svg|thumb|Kart di Lanmérik di Nò-a an 1713.]]
[[Fiché:Map Thirteen Colonies 1775.svg|thumb|Kart dé Trèz kolonni bò'd 1775.]]
Kristòf Kolon ka dékouvri kontinan anmériken-an an 1492 épi ka èsploré atchwèl Porto Rico lannen-an ki ka swiv. O xvie syèk, pwisans éropéyen-yan ki ka sasé pasaj-a di Nò-Lwès é di richès, ka navigé épi ka enstalé yé kò lonng-an di litoral atlantik. Isi ka sigsédé yé kò dé kolonni èspangnòl, annglé, fransé, néyèrlandé ké èskandinav plis oben mwen pèrmannan. Létablisman-yan pli sélèb-ya ké pli ansyen-yan sa sa-ya di Sen Augustine (Florid, 1565), Jamestown(1607) ké Plymouth (fondé pa Lipè pélren piriten-yan an 1620). O sid-lwès, Èspangnòl-ya ka agrandi Nouvèl-Lèspagn an mennan dé lèspédisyon dipi Mègsik-a. O nò-lwès, Ris-ya ka enstalé yé kò lonng-an di lakot Pasifik-a. Blanng-yan ka antré an kontak é ka fè di koumèrs ké pèp otogtonn-yan. Mé Anmérendjen-yan pa ka rézisté o lépidémi ki entrodjwi pa Éropéyen-yan (varyòl, laroujòl), à lakiltirasyon-an (lalkòl, zarm ké difé), o masak é o lagèr kolonnyal.
O kour dé xviie ké xviiie syèk ka fòrmen progrésivman yé kò trèz kolonni britannik-ya di lakot oryantal-a, gangan dé Létazini (kart). Kolonnizasyon-an sa asiré pa dé konpangni ké roun sistenm di chart. Fransé-ya ka èsploré valé-a di Misisipi é ka fondé Lalwizyann-an. Lanmérik di Nò-a ka divini rapidman roun anjé ant pwisans kolonnyal-ya : Langlétè-a (ki divini Gran-Britangn an 1707 à laswit-a di so linifikasyon ké Lékòs) ka asiré piti piti so siprémasi an ranpòrtan lagèr anglo-néyèrlandé-ya épi lagèr-a di Sèt Lannen (1763) kont Lafrans-a, ki ka pédi so posésyon-yan di lès-a di Misisipi (kart). Pèpman-an ka fè ésansyèlman so kò pa dé migran britannik é pa trét négriyé-a. Lèsklav nwè-ya sa anplwayé annan plantasyon-yan di tabak di sid mé osi pou dévlopman-an dé lenfrastrigtir. Bò'd 1775, trèz kolonni-ya sa prospèr é ka konté pli di Dé milyon di zabitan.
=== Révolisyon, lendépandans ké nouvèl lenstitisyon (1775-1800) ===
[[Fiché:Declaration_of_Independence_(1819),_by_John_Trumbull.jpg|thumb|Déklarasyon di lendépandans, pa John Trumbull.]]
Annan kouran-an dé lannen 1770, kolon anmériken-yan ka opozé yé kò di plis an plis à yé métropòl : Lonn ka roufizé yé latè endjen-yan ki sitchwé à lwès-a dé montangn Appalach. Tags-ya ké zenpo-ya sa ogmanté alò ki sijé anmériken-yan pa fika rouprézanté o Palman britannik-a. Sistenm-an di èsklizif-a ka lézé marchan-yan di lakot lès-a. Di nouvèl troup sa voyé an Lanmérik ké roun klima révolisyonnèr ka enstalé so kò an Nouvèl-Langlétè, atè Filadélfi épi an Virjini. An 1770, soda britannik-ya ka tiré asou maniféstan-yan (masak di Boston). An désanm 1773, kolon-yan ka détrwi roun kargézon dité (Boston Tea Party) : lagèr-a di lendépandans ka éklaté lannen-an ki ka swiv.
Ensirjé-ya ka voyé dé rouprézantan o Kongré kontinantal ki ka aprouvé déklarasyon-an di lendépandans dé Létazini 4 jwiyé 1776. Sa tègs, ésansyèlman rédijé pa Thomas Jefferson, ka proklanmen prensip-ya di libèrté, d’égalité é di drwè pou sasé-a di bonnò. Déklarasyon-an di lendépandans anmériken-an ka fondé osi pronmyé nasyon dékolonnizé-a di monn, byen ki annan roun pronmyé tan, Gran-Britangn ka roufizé di roukonnèt li.
=== Lélévasyon di péy o ran di lipèrpwisans atravè lagèr-ya (1917-1991) ===
[[Fiché:Lange-MigrantMother02.jpg|thumb|Manman migran, fotografi di Dorothea Lange (1936).]]
A véritabman Pronmyé Lagèr mondjal-a ki ka konsakré pwisans anmériken-an ; o xxe syèk, Létazini-ya ka divini pronmyé pwisans ékonnonmik, kiltirèl, politik ké militèr di monn. Dabò nét an koumansman di Pronmyé Lagèr mondjal-a, péy-a ka angajé so kò annan Trip-Tandé-a anba prézidans-a di Woodrow Wilson é ka antré an lagèr 6 avril 1917. Péy-a dè lò ka ranvèrsé rapò-a di fòrs annan konfli-a. Kongré-a dé Létazini ka roufizé di ratifyé trété-a di Versailles (1919) é di entégré Sosyété dé Nasyon, fidèl o prensip di lizolasyonnism-an. Ant-Dé-Lagèr sa dabò roun péryòd di prospérité matéryèl é di léfèrvésans kiltirèl aplé « Roaring Twenties »-ya. Fanm-yan épi Anmérendjen-yan ka òbténi drwè-a di vòt. A égalman tan-an di Prowibisyon-an é di miz an laplas-a di gran travay piblik pa divèrs prézidan (baraj Hoover ké pon-an di Golden Gate annan lannen-yan 1930 notanman).
=== Lépòk kontanporen ===
Dipi finisman-an di Lagèr frèt ké démantélman-an di Linyon sovyétik-a ant 1989 é 1991, Létazini-ya sa sèl lipèrpwisans-a annan monn-an. Péy-a ka angajé so kò annan réchofman-an dé rélasyon diplonmatik o Pròch-Loryan, é ka partisipé à Lagèr di Gòlf. Prézidans-a di Bill Clinton ké fika marké pa lagèr-ya di Yougoslavi, pa zafè Monica Lewinsky, lèsplozyon-an di bòbòl Entèrnèt ké roun krwasans ékonnonmik kontini.
An 2008, Barack Obama sa éli à prézidans-a é ka divini pronmyé Afro-Anmériken-an ki chèf-a di Léta anmériken. So politik ka tranché ké so prédésésò, notanman asou plan entéryò-a, koté li ka réysi à fè adòpté roub réfòrm di sistenm di santé, oun plan di roulans di lékonnonmi-a ké maryaj omosègswèl apré roun désizyon di Lakou siprenm-an. An 2010, gòlf-a di Mègsik ké laplaj-ya di Sid dé Létazini sa touché pa pir maré nwè-a ki péy-a konnèt à laswit-a di lèsplozyon-an di roun plat-fòrm pétrolyé di BP. Létazini-ya ka réyangajé militèrman so kò o Mwéyen-Loryan dè 2014 ké roun lagèr kont Léta islanmik an Lirak é an Siri ; Dé lannen plita, Donald Trump sa éli prézidan.
== Léta ké téritwè ==
Létazini-ya sa konpozé di senkant Léta ké roun distrik fédéral, distrik-a di Columbia. Karant-lwit Léta asou kontinan-an — tout Léta-ya sof Lalaska ké Away — sa aplé Létazini kontigis oben « lower 48 » (« 48 pli ba-ya ») é ka tchipé majò parti-a di sant di Lanmérik di Nò-a. Lalaska sa séparé dé Létazini kontigis pa Kannanda-a ; ansanm, yé ka fòrmen Létazini kontinantal-ya. Away, senkantchenm Léta, sa sitchwé annan Pasifik-a.
An plus dé téritwè (Puerto Rico, Guam, zilé Maryanj di Nò, zilé Vyèrj dé Létazini, Sanmoa anmériken), Létazini-ya ka konprann osi plizyò ròt lèspas ki pa tré propis menm entèrdi à labita. Latòl Palmira sa roun téritwè ki pa enkòrporé, mé li sa inabité. Zilé minò élwagnen-yan dé Létazini sa dé zilé inabité é dé latòl di Pasifik é di lanmè dé Karayb. Di plis, US Navy établi roun enpòrtan baz naval annan bé-a di Guantánamo atè Kiba dipi 1898 é asou latòl Diego Garcia annan loséyan Endjen-an dipi 1971.
== Jéyografi ==
[[Fiché:USA_topo_en.jpg|thumb|Rélyèf]]
=== Karagtéristik jénéral ===
[[Fiché:Mount_McKinley_Alaska_2.jpg|thumb|Denali, pwen kilminan dé Létazini (Lalaska).]]
[[Fiché:USA_10789_Death_Valley_Luca_Galuzzi_2007.jpg|thumb|Valé di Lanmò ka konpòrté pwen kilminan-an ki pli ba-a dé Létazini (Kalifòrni).]]
Létazini-ya sa katriyenm péy-a ki pli vas-a (9 631 417 km2) dèyè Larisi, Kannanda ké Lachin-an. Ké 7 % dé latè émèrjé di plannèt-a, tay-a di téritwè anmériken sa konparab à sa-a di kontinan éropéyen. Léta-ya di Lalaska é di Tègzas sa ensi pli gran ki tout péy éropéyen (sof Larisi). Sitchwé an Lanmérik di Nò, 48 Léta-ya ki ka fòrmen roun sèl (ki aplé pafwè « Mainland » oben « Létazini kontinantal »), don ka fòrmen ka évoké roun pentagonn ka étiré so kò asou kat fizo orèr. 4 500 km ka séparé lakot atlantik-a à lès é lakot pasifik-a à lwès. I fo parkouri 2 500 km pou lyannen Kannanda o Mègsik. Létazini-ya ka posédé 12 034 km di frontchè térès, 8 893 km ké Kannanda (don 2 477 km ké Lalaska), 3 141 km ké Mègsik-a é 28 km ké Kiba(baz naval di bé di Guantánamo). Londjò total-a dé lakot anmériken lès di 19 924 km.
=== Jéyografi di moun ===
==== Répartisyon di popilasyon-an ====
324 milyon di Anmériken sa réparti di fason inégal asou téritwè-a. Dansité-a di popilasyon sa an léfè pli élvé à lès-a di péy ki annan lwès-a. Lanmotché-a di popilasyon-an sa konsantré à lès-a di 100e méridjen ké mégalopòl di BosWash, lariv-ya dé Gran Lak (Chikago, Détrwè, Milwaukee, Cleveland) ké ChiPitts, Apalach-ya ké litoral atlantik-a. Odéla di 100e méridjen, dansité-ya ka fébli pou dé rézon istorik — pèpman-an fè so kò di Lès an Lwès — é natirèl (aridité). Fasad pasifik-a sa pli dans ké lags kalifòrnyen-an (San Francisco, Los Angeles) épi bra di Puget Sound nonmen Pugetopolis (Seattle, Portland). Lavil-ya ké lè irben-yan d'Austin é di Dallas o Tègzas ka konprann égalman dé milyon di zabitan, tou kou Orlando ké Miami an Florid. Dansité mwéyen-an dé Létazini sa di 31 zabitan pa km2.
Anmériken-yan ka konsantré so kò asou litoral-ya, menm sa-ya dé Gran Lak. À lwès-a di 100e méridjen jouk litoral di Pasifik é an Lalaska, dansité-ya sa globalman fèb, sof an tchèk lavil ki izolé é an Kalifòrni. Sa dannyé sa Léta ki pli péplé-a dé Létazini é ka kontinwé di atiré fligs migratwè-ya ki entèrn é ègstèrn.
== Kiltir ké syans ==
[[Fiché:Liberty-statue-from-below.jpg|thumb|Èstati di Libèrté sa roun dé senbòl dé Létazini é di mannyè pli jénéral roun senbòl di libèrté, di démokrasi é di rèv anmériken.]]
Kiltir anmériken-an ganyen roun baz anglo-sagson, ki ka èspliké so kò pa lorijin istorik-ya di péy. Annglé-a sa lanng-an ki pli palé-a. Soupannan, lapò-ya di ròt kiltir ka kontribiyé à fè dé Létazini roun krézé kiltirèl :
* léritaj anmérendjen-an ka li so kò annan sèrten mo ké toponnim.
* lenfliyans ispannik-a sa fò an Kalifòrni, o Nouvèl-Mègsik é o Tègzas ensi ki annan plizyò gran lavil ayò (New York, Miyanmi an Florid, Hartford annan Connecticut).
* léritaj afriken-an bay à kiltir anmériken-an sirtou annan donmenn artistik-a, kou lanmizik, dans etc...
* lenfliyans fransé-a, mé sirtou akadjen, sa fò an Lalwizyann.
* imigran éropéyen-yan té égalman marké kiltir di péy.
=== Syans ké tègnik ===
[[Fiché:MIT_Dome_night1_Edit.jpg|thumb|MIT-a sa roun dé linivèrsité ki pli prèstijyé-ya o monn.]]
Dipi finisman-an di xixe syèk, Létazini-ya ka tchipé pronmyé ran mondjal-ya pou sasé syantifik-a ké linovasyon tègnik-ya. An 1876, Alexander Graham Bell ka dépozé roun brévè pou lenvansyon-an di téléfonn. Laboratwè-a di Thomas Edisonmet o pwen fonnograf-a, lanp ké lenkandésans é roun dé pronmyé kanméra. An koumansman di xxe syèk, lantroupriz-ya di Ransom E. Olds é d'Henry Ford ka èspérimanté di nouvèl fason di prodjwi véyikil otonmobil-ya. An 1903, frè Wright ka prosédé à roun dé pronmyé vòl an avyon.
=== Larchitègtir ===
[[Fiché:Sears_Tower_ss.jpg|thumb|Willis Tower atè Chikago té pli rot grat-syèl di monn di 1973 à 1998 é dé Létazini jouk 2013. Li sa jòdla ségon pli rot limòb di péy apré One World Trade Center atè New York.]]
Larchitègtir-a atè Létazini sa divèrs soulon réjyon-yan konstrwi so kò gras o lapò èstéryò-ya, ki pa té inikman annglé. Larchitègtir anmérendjen-an é lésé pa bokou di vèstij. Ké nésans-a dé Létazini, batiman piblik-ya sa enfliyansé pa Lantikité gréko-laten-an é ka rouflété lidéyal répiblliken-an. O xixe syèk ka sigsédé yé kò patché èstil tèl ki Greek Revival, néyo-gotik, City Beautiful, éklègtism, èstil Bèl-Lar, èstil vigtoryen ki ka rataché yé kò o tradisyon éropéyen.
=== Tchwizin ===
[[Fiché:Motherhood_and_apple_pie.jpg|thumb|Oun dèsè anmériken : tart o ponm (Apple pie).]]
Tchwizin anmériken-an sa à limaj-a di pèpman di péy, ki-lé-di divèrs é métisé. Toutfwè, prensipal lapò-ya sa anlman, olandé ké irlandé é sa enfliyans-ya ka pèrdiré jouk jòdla. Tchwizin anmérendjen-an ka konté égalman bokou : résèt tradisyonnèl dé Endjen di Lalabanma sa prézèrvé é protéjé kou roun pratrimwenn kiltirèl.
=== Èspò ===
[[Fiché:Cowboys_Stadium_field.jpg|thumb|AT&T Stadium o Tègzas ka kontni ki pli gran lékran jéyan-an di monn.]]
Dipi finisman-an di xixe syèk, bésbol-a konsidéré kou èspò nasyonnal-a dé Létazini, anvan di fika konkiransé épi égalé pa foutbòl anmériken-an. Konpétisyon otonmobil (Nascar), baskèt-bòl ké loké asou laglas sa ròt disiplin majò (annan sa lòrd) annan péy-a. Bògs-a ké kours-ya di chouval sa èspò endividjwèl ki pli swivi-ya, menm si li sa konkiransé pa gòlf-a. Foutbòl-a, ki aplé soccer atè Létazini, sa larjman pratiké pa jenn-yan ké lékip-ya d'anmatò. Ténis-a ké ròt èspò di plen lè sa égalman aprésyé.
=== Lanng ===
Pyès lalwa té voté pour présizé pou lanng ofisyèl-a oben -ya à léchèl fédéral-a. Toutfwè, 32 Léta asou 50 voté di tèl lalwa o profi di annglé-a kou lanng ofisyèl, dannyéman Virjini-Ògsidantal an 2016. An lout, Léta di Away sa ofisyèl bilenng annglé ?-awayen. Léta di Lalaska ka roukonnèt lanng anmérendjen-yan an plis di annglé-a. Èspangnòl-a ka posédé roun èstati èspasyal annan Léta di Nouvèl-Mègsik, san ki li fika ofisyèl. Di menm mannyè-a, fransé-a ka posédé roun èstati partikilyé an Lalwizyann.
== Kod ==
Létazini-ya gen pou kod :
* K, soulon lis-a dé préfigs dé kod OACI dé laéropò ;
* N, soulon lis-a dé préfigs OACI di limatrikilasyon dé laéronnèf ;
* US, soulon lis-a dé kod péy ki itilizé pa OTAN-an, kod alpha-2 ;
* US, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kod péy), kod alpha-2 ;
* .us, soulon IANA-a, donmenn nasyonnal-a di pronmyé nivo ;
* ISO 3266-1USA, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kod péy), kod alpha-3 ;
* USA, soulon lis-a dé kod ki itilizé pa OTAN-an, kod alpha-3 ;
* USA, soulon lis-a dé kod péy di CIO ;
* USA, soulon lis-a dé kod entèrnasyonnal dé plak minéralojik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Étazini]]
5cbjcmd4nbn54ni8qh6g3qivm8gsvrx
Létchopi
0
2197
19062
10551
2020-10-17T03:08:14Z
Minorax
278
fix [[Special:LintErrors/obsolete-tag]]
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik fédéral démokratik di Létchopi
|non lokal = የኢትዮጵያ ፌዴራላዊ ዲሞክራሲያዊ ሪፐብሊክ (am)<br/>YeItyopya Fédéralawi Dimokrasiyawi Ripeblik (am)
|drapo = Flag of Ethiopia.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Ethiopia.svg
|kart = Ethiopia (Africa orthographic projection).svg
|lanng ofisyèl = Pa gen<br/>Anmarik-a sa lanng di travay di gouvèlman fédéral.
|kapital = Adis Abéba
|siperfisi total = 1 127 127
|jantilé = Étchopyen
|popilasyon total = 108 386 391
|lannen = 2018
}}
[[Fiché:Ethiopia_shaded_relief_map_1999,_CIA.jpg|thumb|Kart di Létchopi.]]
'''Létchopi''', an fòrm lonng '''Répiblik démokratik fédéral di Létchopi''', an anmarik Ītyōṗṗyā, ኢትዮጵያ ké ye-Ītyōṗṗyā Fēdēralāwī Dīmōkrāsīyāwī Rīpeblīk, የኢትዮጵያ ፌዴራላዊ ዲሞክራሲያዊ ሪፐብሊክ, sa roun Léta di Kòrn-an di Lafrik. Létchopi ganyen frontchè ké Léritré (ansyen provens), Sonmali, Soudan, Soudan di Sid, Kénya épi répiblik di Djibouti. Dipi lendépandans-a di Léritré an 1993, Létchopi pa gen laksè ké lanmè. Péy-a sa roun di 5 pli rich péy di [[Lafrik]].
Dézyenm péy di kontinan grémési so popilasyon, dèyè Nijérya, ké 108 386 391 zabitan, Létchopi sa nòvyenm péy di Lafrik pa so sipèrfisi (1 127 127 km2). Laplipa di so téritwè konstitchwé di rot plato, ki ka étann yékò di déprésyon di Dannakil bò −120 m jouk pik annéjé di mon Ras Dashan bò 4 543 m, péy-a ka posédé roun anvironnman tré divèrsifyé ki travèrsé pa sis zonn klimatik. Kapital-a Adis Abéba, sitchwé bò 2 400 m di laltitid, sa senkyenm kapital-a ki pi élvé annan monn-an.
== Dénonminasyon ==
Nou pa djen konnèt lorijin di non « Létchopi ». So pi ansyen izaj ki atèsté ka roumonté jouk épopé d'Homère ; palò-a ka aparèt dé fwè annan Lilyad épi trwè fwè annan Lodisé. So itilizasyon pou dézignen rwéyonm d'Aksoum ka aparèt pou pronmyé fwè-a bò IVe syèk asou lenskripsyon d'Ezana ki ka anmòrfrézé traduit Habachat pa Aithiops(Αἰθίοψ) én grèk, ki ka signifyé « ké vizaj boulé ». Soulon ''La Chronique des rois d'Aksoum'', oun manniskri ge'ez di XVIIe syèk, non-an Létchopi sa dérivé d'Ityopp'is, roun tiboug di Koush ki té fondé lavil-a d'Aksoum. Plin Ansyen-an té ka èspozé menm tradisyon ké « Æthiops, tiboug di Vilken ». Oun tonm ki atribiyé atè Ityopis sa montré bò di Aksoum.
== Listwè ==
Nou ka idantifyé tchèk Léta ki endépandan asou détrwè pati di atchwèl téritwè-a di Létchopi dipi bò'd 3 000 lannen. Òbò VIIIe syèk anv. J.-K., nou ka konstaté fòrmasyon-an di rwéyonm D'mt, ki swivi pa patché ròt antité, san ki kontinwité-ya ka rété klè : rwéyonm d'Aksoum, rwéyonm zagwé-ya. Bò 1270 ka konstitchwé sokò rwéyonm solonmonnid-a, ki ké pourswiv sokò anba divèrs fòrm jouk lanpir-a di Létchopi, Gouvèlman militèr provizwè di Létchopi sosyalis, Répiblik popilèr démokratik di Létchopi ké atchwèl Répiblik fédéral démokratik di Létchopi.
=== Konstitisyon-an di 1994 ké lévolisyon iltéryò ===
[[Fiché:Meles_Zenawi_detail_080701-F-1644L-154.jpg|thumb|Meles Zenawi, Pronmyé minis di Létchopi jouk an out 2012.]]
Di 1991 jouk 1995, péy-a sa dirijé pa roun gouvèlman di tranzisyon ki chajé di mennen Létchopi bò roun réjim démokratik. An 1992, Fron démokratik révolisyonnèr di pèp étchopyen (FDRPE) ka ranpòrté pronmyé lélèksyon miltiparti-ya di listwè péy-a é ka préparé roun Konstitisyon nòv. Lannen ki ka swiv, référandonm pou lendépandans di Léritré, ki éfèktchwé an akò ké FDRPE-a, ka wè viktwè-a di séparatis-ya. An 1994, lasanblé konstitchwan ka voté ratifikasyon-an di nouvèl Konstitisyon ki ka rantré an vigò an out 1995. Répiblik fédéral démokratik di Létchopi sa ofisyèlman proklanmen. Tranzisyon-an éfèktchwé sokò rapidman épi annan roun latmòsfè ki roulativman kalm.
== Jéyografi ==
=== Jéyografi fizik ===
Di roun sipèrfisi di 1 137 000 km2, Létchopi ka sitchwé sokò ant 3°N ké 14°N ké ékidistans di lékwatò é di tropik di Kansèr. Sitchwé asou pati afriken-an di gran rift, ki ka abrité déprésyon-an di Afar annan pwen-an di kontraj di trwè plak tèktonnik épi ka drennen prensipal kour dilo di Kòrn-an di Lafrik, Létchopi ka dispozé di roun anvironnman ki soso divèrsifyé.
Topografi-a ka étann sokò ensi di dézè di Dannakil bò 120 m anba nivèl-a di lanmè bò pik annéjé di mon Ras Dashan ki ka kilminen bò 4 550 m. Rélyèf-a di péy-a ka konbinen rot plato (itou plato santral-a ki sitchwé bò roun laltitid ki ka varyé ant 1 800 ké 3 000 m), masif ké kannyonn ki èskarpé, réjyon vòlkannik, savann, zonn dézèrtik épi rot plenn ki vèrdwèyan.
Péy-a té èsploré ké kartografyé di 1838 jouk 1848 pa Antoine d'Abbadie.
<gallery perrow="6">
File:Semien Mountains 02.jpg|<div class="center">Masif di Simyen – patrimwenn mondjal di UNESCO.</div>
File:Canyon16.jpg|<div class="center">Kannyonn annan Nò di Tigré.</div>
File:ET Bahir Dar asv2018-02 img17 Tis Issat.jpg|<div class="center">Chit di Nil blé bò di lak Tannan.</div>
File:Mago Park.JPG|<div class="center">Savann annan park nasyonnal di Mago.</div>
File:Erta Ale.jpg|<div class="center">Volkan Erta Ale annan dézè Dannakil.</div>
File:Bale mountains.jpg|<div class="center">Montangn annan réjyon di Balé.</div>
</gallery>
[[Katégori:Lafrik]]
4btgzy808rsigdw4ftx9uqhyact2zzz
Létoni
0
2198
19128
10558
2021-01-01T11:54:08Z
НСНУ
1227
Modèl
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Létoni
|non lokal = Latvijas Republika (lv)
|drapo = Flag_of_Latvia.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Latvia.svg
|kart = EU-Latvia.svg
|lanng ofisyèl = [[Léton]]
|kapital = [[Riga]]
|siperfisi total = 64 507
|jantilé = Léton(n)
|popilasyon total = 2 001 468
|lannen = 2014
}}
'''Létoni''', an form long '''Répiblik di Létoni''', an léton Latvija é Latvijas Republika, sa roun péyi di [[Léròp]] di Nò é manm di [[Linyon éropéyen]], sitchwé asou riv oryantal di lanmè Baltik.
{{Éròp}}
[[Katégori:Léròp]]
a5xzrgvuxip8ut13qz6wx1yyir980ss
Lézanti
0
2199
18408
10575
2020-05-29T12:37:02Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:LocationCaribbean.png|thumb|Kart di Lézanti-ya (an vèrt) annan [[Karayb]].]]
'''Lézanti'''-ya sa roun vas larchipèl ki réparti ant lanmè dé Karayb (Gran Lézanti ké Piti Lézanti), gòlf di Mègsik (lakot nò-lwès di Kiba), loséyan Atlantik (Bahamas ké Turques-et-Caïques). Larchipèl-a ka fòrmen roun lark di sèrk di 3 500 km di lon, ki ka étann so kò dipi gòlf-a di Mègsik dipi (Kiba) jouk larj di Vénézwéla (Kouraso ké Arouba). Li sa rouprézanté 235 830 km2 di latè ki émèrjé, pou 42 milyon di zabitan. Zonn ékonnonmik èskliziv (ZEE nòrmalman figsé à 200 mil dé kot) té étann à 350 mil an 2015 apré avi favorab-a di Lòrgannizasyon dé Nasyonzini.
Popilasyon-an, di provnans divèrs, sa migs. Konpozé majoritèrman di moun di lorijin afriken é di métis kou atè Lajanmanyik oben an Ayti, li ka konprann osi ounlo endividi di lorijin éropéyen ké azyatik (notanman di anba-kontinan endjen é di Mwayen-Loryan). Tchèk rar sirvivan dé pronmyé otchipan di sa réjyon-yan, Anmérendjen-yan, sa toujou prézan, kou Karayb-ya atè zilé di Ladonminik.
== Lorijin di non ==
[[Fiché:Cantino_-_Americas.jpg|thumb|Pronmyé kart syantifik ki ka mansyonnen Lézanti-ya o pliryèl (Alberto Cantino, 1502, vizib atè Ferrare)]]
Non-an divèt vini di pòtidjè « ante-ilhas », ki ka signifyé « zilé-ya di anvan » (kontinan-an). Préfigs grèk-a άντι sa an léfè itilizé an jéyografi ké sans-a di divan, an fas, à koté (Cythère-Anticythère, Paros-Antiparos, Antipolis). Sa non sa dérivé di laten Antillia, oun zilé fantonm ki sitchwé à lwès di Lèspangn.
== Jéyografi ==
Lézanti-ya ka enséré yé kò annan roun vas ansanm, lèspas Karayb-a, don limit-ya pa fika klèrman défini.
Di menm fason-an, limit-ya di Lézanti-ya pouvé varyé soulon asèptasyon-yan dé péy : di ansanm-an dé zilé tropikal di lakot atlantik di Lanmérik, annan èstrik lark antiyé.
Osen di Lézanti-ya, nou pwé distengé :
* Piti Lézanti
Yé sa konstitchwé di roun chaplé di ti zilé di lorijin vòlkannik oben kalkèr, ki ka étann yé kò an lark di sèrk dipi zilé-ya à lès-a di Porto Rico jouk Lagrénad o sid. Answit sa alignman ka enkirv so kò bò'd lwès-a jouk zilé d'Arouba, bò di kontinan sid anmériken.
La osi, soulon asèptasyon-yan di chak péy, nou ka distengé osen dé Piti Lézanti :
** Zilé di Van ki pròch di limit-a ki ka séparé lanmè-a dé Karayb ké loséyan Atlantik : ant zilé Vyèrj (zilé Vyèrj britannik-ya, zilé Vyèrj dé Létazini ké zilé Vyèrj èspangnòl) o nò épi Trinidad (Trinité-ké-Tobago) o sid.
** zilé Anba-Van-an ka étann so kò lonng-an dé lakot nò di Lanmérik di Sid : di Arouba à Lwès-a à Larchipèl-a Los Testigos à Lès-a.
Péy anglo-sagson-yan ka préféré, pa lègzanp, oun délimitasyon nò-sid (Ladonminik ki ka apartni pafwè à roun-an oben ròt group-a) :
** zilé-ya di Van : parti sid di lark antiyé-a, ant Trinidad (Trinité-ké-Tobago) o sid ké Ladonminik o nò.
** zilé-ya Anba-Van-an : parti nò di lark di piti Lézanti-ya, ant Lagwadloup o sid atè zilé Vyèrj (zilé Vyèrj britannik, zilé Vyèrj dé Létazini ké zilé Vyèrj èspangnòl-ya) o Nò.
* Gran Lézanti
Yé ka enkli kat zilé-ya di Kiba, Lajanmanyik, Ispannyola (Ayti ké Répiblik donminiken-an) ké Porto Rico. Yé ka rouprézanté à yé sèl nèf dizyenm di sipèrfisi-a é di popilasyon total di Lézanti-ya.
* Karayb di Nò ki ka enkli Bahamas ké zilé Turques-et-Caïques.
* Zilé Kayman-yan (larchipèl britannik).
=== Téritwè ensilèr dé Karayb ===
[[Fiché:CaribbeanIslands.png|thumb|Kart dé diféran zilé di Lézanti-ya]]
== Listwè ==
=== Pèp prékolonbyen ===
[[Fiché:Carte_antilles_1843.jpg|thumb|Kart di Lézanti-ya an 1843.]]
Oun profizyon di kiltir distenk dévlopé so kò annan Lézanti-ya anvan rivé-a di Christophe Colomb an 1492. Yé ka distengé yé kò dé popilasyon kontinantal pa kiltir-a di mannyòk, dé èstil èspésifik pou travay-ya di bwa, dilò-a é di tumbaga(lalyaj dilò é di kwiv). Absans-a di gran larchitègtir di pyèr ka tranché ké labandans-a di piranmid à dégré ki nou pouvé trouvé an Lanmérik santral é annan Lézann-yan.
* Arawak
* Karayb oben Kalinya
* Ciboney
* Taynos
== Nòt ké référans ==
== Lannègs ==
[[Katégori:Lézanti]]
12avu7txnjy83bd9qmp0g6w9di3ck0f
Lò
0
2200
10581
10580
2019-11-22T10:10:30Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Gold_nugget_(placer_gold)_1_(17001285916).jpg|thumb|Pépite di lò ki isou di roun jisman détritik.]]
'''Lò''' sa éléman chimik di niméro atomik 79, di senbòl Au. Sa senbòl, ki chwézi pa Berzelius, sa fòrmé dé Dé pronmyé lèt di mo laten aurum (di menm sans).
== Jénéralité, étimoloji é listwè di éléman-an di kò senp ==
Kò senp-a lò sa roun métal nòb, roun métal présyé ki koloré présizéman an jòrn di lò, matchè pir dans, trè diktil é mòl, ki fasil à travayé, pafwè senpman à lanmen-an é o baton, ki konnèt di tout antikité, ki aprésyé pou so fò lékla di "poti solèy", an partikilyé anba fòrm di divèrs parir dipi finisman néyolitik-a (koumansman di chalkolitik) oben di pyès di lanmonnen dipi Antikité-a, é trè sasé, ké ajan-an, dipi tan istorik-ya pou so fonksyon monétèr détèrminant.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
r4qwhwudqaloqtqtx7c9lr3eatbs0n3
Machin a vapò
0
2201
10586
10585
2019-11-22T10:10:30Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Mulhouse, Electropolis.JPG|thumb|Machin a vapò Sulzer é alternatò Brown Boveri an fonksyonnman kontini koté Electropolis (Mulhouse), pli gran mizé di Éròp konsakré a élektrisité-a]]
'''Machin ké vapò''' sa roun envansyon don évolisyon-an ki pli signifikativ ki ka daté di xviiie syèk. A roun motò à konbisyon èstèrn ki ka transfòrmé énèrji tèrmik-a di vapò d'lo-a (prodjwit pa roun oben dé chodjé) an énèrji mékanik.
Kou pronmyé sours d'énèrji mékanik ki métrizé pa wonm-an (kontrèrman à énèrji-a dilo-a, dé maré oben di van, ki ka nésésité dé sit èspésyal é ki nou pa pouvé aksyonnen à doumann-an), li té gen roun enpòrtans majò majeure lò di révolisyon endistriyèl-a. Mè o xxe syèk, machin à vapò té siplanté pa tirbin-an à vapò, motò élèktrik-a ké motò à konbisyon entèrn pou fourni énèrji mékanik-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
buuq15pflfi98ak4k2geryi99njc2h4
Machin senp
0
2202
10589
10588
2019-11-22T10:10:30Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Nou ka aplé '''machin senp''' roun dispozitif mékanik élémantèr ka pèrmèt di transfòrmé oun fòs di modil é di dirèksyon détèrminé an roun fòs don modil-a é/oben dirèksyon-an sa diféran.
Soulon Ansyen-yan, i gen senk machin y senp : lévyé, poulie, kwen, trèy kè vis san fen.
O Liv II di so Mékanik-ya, Héron d'Alexandrie té étidjé yé chak.
Jénéralman, machin senp sa klasé an lwit tip :
* lévyé ;
* rou ;
* pouli ;
* kwen ;
* plan enkliné ;
* vis ;
* angrénaj ;
* trèy.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
mdhovr95ceg0o3vyibqb3winsxt7hw0
Machin élektrik
0
2203
10592
10591
2019-11-22T10:10:30Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Motors01CJC.jpg|thumb|Diféran tip di motò (pile 9V ki ka servi di référans di échèl).]]
Oun '''machin élèktrik''' sa roun dispozitif élèktromékanik ki fondé asou élèktromagnétism-an ki ka pèrmèt konvèksyon-an d'énèrji élèktrik pa lègzanp an travay oben énèrji mékanik. Sa processus sa révèrsib é pouvé sèrvi à prodjwi di élèktrisité-a :
Machin élèktrik-ya ka prodjwi di énèrji élèktrik-a à partir di roun énèrji mékanik sa kominéman aplé dé jénératris, dynamos oben altèrnatò swivan tèknoloji-a ka itilizé. Machin élèktrik ka prodjwi oun énèrji mékanik à partir di roun énèrji élèktrik sa kominéman aplé dé motò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
84ftxmyqiqdta9fikdb4uqhxql8gvki
Machu Picchu
0
2204
10595
10594
2019-11-22T10:10:31Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Before_Machu_Picchu.jpg|thumb|Wè di sèktò irben di Machu Picchu dipi so somè sid.]]
'''Machu Picchu''' (du quechua machu : vyé, é pikchu : montangn, somè) sa roun ansyenn sité inca di xve syèk o Pérou, pèrché asou roun promontwar roché ki ka ini mon-yan Machu Picchu ké Huayna Picchu asou vèrsan oryantal dé Zann santral. So non té Pikchu oben Picho.
Soulon dé dokiman di xvie syèk, trouvé pa arkéyològ amériken-an Hiram Bingham, profésò ki ka asisté di listwè-a di Amérik latin-an à Iniversité Yale, Machu Picchu té divèt fika roun dé rézidans di anprò-a Pachacútec.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
23t7prnmpwqyx4pwbqpm5sp802ks56l
Madagascar
0
2205
14494
14493
2019-11-23T18:10:18Z
1.43.224.251
Page redirigée vers [[Madagaskar]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Madagaskar]]
aq0klppeevdcako7gqg6co776qihvte
Madagaskar
0
2206
10602
10601
2019-11-22T10:10:31Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Madagaskar
|non lokal = Repoblikan'i Madagasikara (mg)<br/>République de Madagascar (fr)
|drapo = Flag_of_Madagascar.svg
|armwari = Seal_of_Madagascar.svg
|kart = MDG_orthographic.svg
|lanng ofisyèl = [[Malgach]] é [[fransé]]
|kapital = [[Antananarivo]]
|siperfisi total = 587 041
|jantilé = Malgach
|popilasyon total = 24 430 325
|lannen = 2016
}}
'''Madagaskar''', an form long '''Répiblik di Madagaskar''', an malgach Madagasikara é Repoblikan'i Madagasikara, sa roun Léta ensilèr d'[[Lafrik]] konstitchwé di oun grann lil di [[loséyan Endjen]] ki kanal di [[Mozanbik]] ka séparé di rès di kontinan.
[[Katégori:Afrik]]
af1gdca4tux3l2vb40hlbtij8ohs1gt
Madèr
0
2207
10606
10605
2019-11-22T10:10:31Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Madèr
|non lokal = Madeira (pt)
|drapo = Coat_of_arms_of_Madeira.png
|armwari = Flag_of_Madeira.svg
|kart = Regiao_Autonoma_da_Madeira_in_Portugal_(complete).svg
|lanng ofisyèl = [[Potidjé]]
|kapital = [[Funchal]]
|siperfisi total = 801
|jantilé = Madérwè<br/>Madéryen
|popilasyon total = 260 133
|lannen = 2014
}}
'''Madèr''' (an potidjé : Madeira) sa roun larchipèl di [[Potidjal]] konpozé di zilé di menm non é di plizyò ròt zilé, ki sitchwé annan [[loséyan Atlantik]], à 973 km di Lisbonn é à 640 km o nò lwès di kap Juby, annan provens di Tarfaya o [[Maròk]].
685fte5sf775p8yedsrdmbqk8rr0prn
Magazin
0
2208
10610
10609
2019-11-22T10:10:31Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Zeitschriften.JPG|thumb|<center>Étal di magazin koté eoun vandò di laprès (oben « kyoskyé »).</center>]]
Oun '''magazin''' sa roun piblikasyon péryodik, pli souvan-an ilistré, di pajinasyon varyab, ka trété du sijè jénéralis oben èspésyalizé. Di pa so ékonomi, i ka distengé di révi-a ki ka limité so kò à roun domenn prési (litérèr oben syantifik pa lègzanp) é di fanzin, ki sa réyalizé pa é pou dé pasyoné san sasé di profi.
== Lorijin ké dévlopman ==
A an 1605 ki ka nèt Dé pronmyé péryodik-ya o monn : Les nouvelles d'Anvers, pibliyé atè Strasbourg, é Kominikasyon di tout listwè enpòrtant ké mémorab. A koté Lonn an janvyé 1731 ki ka aparèt pou pronmyé fwè-a oun piblikasyon entitilé The Gentleman's Magazine anba dirèksyon-an di librèr Edward Cave.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Médya]]
kg9xdn1paeg50tc8pgr8n8esoptrd04
Mahomet
0
2209
18218
10613
2020-04-10T10:11:35Z
Vatan sevdasi
617
wikitext
text/x-wiki
'''Mahomet''' (an arab محمد, routranskri an Muḥammad), égalman nonmen Muḥammad oben Mohammed, di so non konplè Abū al-Qāsim Muḥammad ibn ʿAbd Allāh ibn ʿAbd al-Muṭṭalib ibn Hāshim, sa roun chèf rélijyé, politik ké militèr arab isou di tribi-a di Quraych. Fondatò di islam-an, li sa konsidéré kou pronmyé profèt majò-a. Soulon tradisyon islamik-a, i né à La Mecque bò'd 570 é mouri à Médine en 632.
Musulman-yan ka konsidéré li kou dannyé dé profèt du monotéyism, pas li ka tèrminé é ka sélé sik-a di révélasyon monothéyik abrahamik-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
k3xx34t373ofdv41sums7fvxehuad82
Mahâbhârata
0
2210
10618
10617
2019-11-22T10:10:31Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Mahabharata''' (an sanskrit महाभारत / Mahābhārata oben Mahâbhârata), litéralman « Grann Lagèr-a dé Bhārata », oben « Grann listwè-a dé Bharata ») sa roun épopé sanskrit (itihâsa) di mitoloji hindoue ki ka konpòrté, soulon dékont-a di Vyâsa (Mahabharata I, 2, 70-234), 81 936 stròf (shlokas) réparti an dis-lwit liv (parvan). Li sa konsidéré kou pli gran powenm janmè konpozé.
Mahâbhârata sa roun liv sakré di Enn-an, ki ka rélaté « Grann Geste » dé Bhārata, gran powenm épik ki ka daté dé dannyé syèk anv. J.-C..
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Litératir]]
rai6o1ba2wefnetks90pmslmbuqr0il
Main Page
0
2211
10626
10625
2019-11-22T10:10:32Z
Jon Harald Søby
3
7 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT[[Paj Prensipal]]
''Note: I will leave this redirect in place. Sometimes when people don't know the proper page name for the main page of a test wiki, they type in "Wx/xxx/Main Page" (or "Wx/xxx/Main page") to find it. So it's usually useful to keep a redirect like this around. [[Itilizatò:StevenJ81|StevenJ81]] ([[Diskisyon itilizatò:StevenJ81|talk]]) 19:22, 20 July 2017 (UTC)''
ekis3z6oexejou4i2gs7cj57s7fw77l
Makao
0
2212
17391
17364
2019-12-20T04:47:58Z
Chongkian
199
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Makao
|non lokal = 中華人民共和國澳門特別行政區 (zh)<br/>Região Administrativa Especial de Macau da República Popular da China (pt)
|drapo = Regional Emblem of Macau.svg
|armwari = Flag_of_Macau.svg
|kart = Macau_locator_map.svg
|lanng ofisyèl = [[Chinwa]], [[potidjé]]
|kapital =
|siperfisi total = 30,04
|jantilé = Makannéyen
|popilasyon total = 650 834
|lannen = 2016
}}
[[File:Lago Nam Van, Macao, 2013-08-08, DD 05.jpg|thumb|Makao]]
'''Makao''' (chinwa tradisyonèl : 澳門 ; chinwa semplifyé : 澳门 ; pinyin : àomén ; kantonè Jyutping : ou mun ; potidjé : Macau), ofisyèlman '''Réjyon administrativ spésyal di Makao di Répiblik popilèr di Lachin''', sa roun réjyon administrativ spésyal (RAS) di [[Lachin|Répiblik popilèr di Lachin]] dipi 20 désanm 1999.
[[Katégori:Lachin]]
0hjt64bd2vri3y7ef9u1jdnj1ovrmka
Makouya
0
2213
18409
10642
2020-05-29T12:37:07Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Makouya
| imaj = Macouria3.JPG
| blazon =
| drapo =
| péyi = [[Lagwiyann]] ([[Lafrans]])
| mèr = Gilles Adelson
| jantilé = Makouyen
| popilasyon = 11 209
| lannen = 2014
| dansité = 30
| altitid = Min. 0 m – Max. 103 m
| siperfisi = 377,5
}}
'''Makouya''' sa roun koumin fransé, ki sitchwé annan départman-an di [[Lagwiyann]].
== Jéyografi ==
[[Fiché:Map-Macouria.svg|thumb|An rouj téritwè kouminal-a di Makouya.]]
=== Sitchwasyon ===
Koumin-an ka sitchwé so kò atè Lagwiyann asou kontinan-an di Lanmérik di Sid. Koumin limitròf-ya ké Makouya sa Matouri ké Mousinéri-Tonnégrann ki o sid, épi à lwès-a i ganyen Kourou.
=== Lanvironnman ===
Makouya sa roun koumin agrikòl. Li sa roun sitchwé annan zonn marékajé-ya di mangròv, di pripri é di savann, ki ka fè di li roun zonn inondab an gran sézon dé lapli.
=== Vwè di kouminikasyon ké transpò ===
Koumin-an sa roulyannen à RN 1, pa bis kolègtif ké tagsi-ya.
=== Lirbannism ===
Makouya sa roun koumin dinanmik, zabitan-yan di laglonmérasyon-an di Kayenn ka enstalé yé kò laba, ki atiré pa loyé modéré, ké lenpòrtans-a dé téren. Koumin-an sa an pas di divini nouvèl zags di dévlopman di kouminoté-a di koumin di Sant Litoral.
== Toponnimi ==
Koumin-an sa divizé an dé pati, bour di Tonnat (di non di Jean-Baptiste Tonat (1775-1837), èsplwatan di pyékoton asou sit-a di bour ké nouvèl lavil ki konpozé di kartché rézidansyèl (Soula, Préfontaine, Lac Maillard,...).
== Listwè ==
=== Makouya di xviie o xixe syèk ===
Listwè di Makouya ka koumansé à pronmyé lèspédisyon-an di Daniel de La Touche de La Ravardière an 1604. À sa lépòk, a roun téritwè òkò vyèrj, ki ésansyèlman péplé di Anmérendjen. An 1643, gouvèlnò Charles Poncet de Brétigny ka rivé ké konpangni-a di kap Nò. An 1644, li ké so wonm ka roujwenn « pwent Makouya » an chaloup. Li ka désédé o kour di roun èskarmouch ké Anmérendjen-yan, ki foché pa roun flèch ki tiré ant dé wéy-ya, ki ka divini pronmyé gouvèlnò-a an ègzèrsis ki mouri atè Lagwiyann. Òbò di 1709, pronmyé jézwit ka rivé atè Lagwiyann, ki notanman ké lipè Lombard ké lipè Ramette. Toulédé ka évanjélizé Anmérendjen-yan é ka batizé yé. Bò'd 1710, yé ka konstrwi parwas-a di Saint-Joseph atè pwent Libèrté-a pou kontinwé yé travay di lévanjélizasyon. Men Makouya ka pran roun lésò enpòrtan gras à Rémy Guillouet d’Orvilliers ki ka fè roun propagann annan tout kòlonni-a pou enstalé dé ménajri. Jézwit-ya ka profité alò di lokazyon-an pou étann so kò annan tout kòlonni-a. A konran ki atravè yé kiltir prospèr é abondant di kafé, di kakao é di roukou yé sa pronmyé-ya ki ka dévlopé kartché-a di Makouya. Roun lésò ki ké kontinwé à akrwat so kò dé lannen 1800 jouk jòdla ké lenfliyans-a dé kòlon ké ròt pésonnaj enpòrtan di Lagwiyann. Asou roun plan enstitisyonnèl, Lagwiyann sa divizé an otan di kartché ki i ganyen di parwas. Makouya ki ka posédé sopa ka pran non-an di kartché di Makouya. Di sa fè ké lòrgannizasyon minisipal-a ki réglé pa dékrè kòlonnyal-a di 30 jen 1835 ki modifyé pa roun arété lokal di 2 out 1848, Makouya sa dirijé pa roun koumisè-koumandan, ki ka ranpli ròl-a di roun limè, ké so lyétnan-koumandan, ki sa so adjwen.
Légliz di Makouya té sitchwé asou mòrn Makouya à 17 km di pwent Libèrté-a. Li té transféré asou bitasyon-an di M. Tonat pa papa Bonni, o monman koté travay-ya di konstrigsyon larout-a té ké transféré bour-a à sa zandrwè.
== Lyé touristik ké monnouman ==
* Lavil di Makouya sa sirtou konnèt pou prézans-a di zoo di Lagwiyann an zonn limitròf ké koumin di Mousinéri asou CD 5 ;
* Légliz di Makouya ;
* Téyat di Makouya ;
* Jarden botannik Makouya ;
* Mangròv-a (bengnad) ;
* ULM équateur (so sirkwi di karting) ;
* Lartizannan anmérendjen (vilaj Kamuyuneh ké vilaj Palikou) ;
* Batiman di savwè tradisyonnèl anmérendjen (KAYANO) ;
* Marché nògtirn di jédi ;
Kays'ly Garden ;
* Kikinon-an ké zékiri-ya di Pwent Libèrté-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ryzpdiqsamdtgzlm9p27ftbsvsmd4lv
Mal (byoloji)
0
2214
10645
10644
2019-11-22T10:10:32Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An byoloji, '''mal''' (ka provini di laten masculus : « mal, maskilen, viril ») sa roun nosyon di rouprodiksyon sèkswé anisogam(ki-lé-di ké disimétri di fonksyon annan gamèt-ya).
== Mékanism ==
Kontrèrman à rouprodiksyon isogam-an, i ka ègzisté Dé tip di gamèt annan rouprodiksyon anisogam-an :
* oun gamèt dwé di roun sèrtenn motilité (lèg : Pollen(gamétofit), antérozoyid) ;
* oun gamèt plito véjétatif ki gen souvan di grann rézèrv noutritiv (lèg : oospor).
Lòrgann-an oben òrganism-an ki ka prodjwi kontparti véjétativ-a di rouprodiksyon sèkswé-a sa dézigné kou fimèl. Lòrgann-an oben òrganism-an ki ka prodjwi kontparti motil-a di rouprodiksyon sèkswé-a sa dézigné kou mal.
== Nòt ké référans ==
bakgnfgm6hv61k4b0tyeavvmn90lxw3
Maladi
0
2215
10651
10650
2019-11-22T10:10:32Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Michael_Ancher_001.jpg|thumb|The Sick Girl (an fransé : Tifi Malad) di Michael Ancher]]
'''Maladi''' sa roun altérasyon dé fonksyon oben di lasanté di roun lòrganism vivan, zannimo oben véjétal.
Nou ka palé osi byen di maladi-a, ki ka référé so kò à lansanm dé altérasyon di santé, ki di roun maladi, ki ka dézigné alò roun antité partikilyèr ki karaktérizé pa dé koz, dé senptom, oun évolisyon é dé posibilité térapétik pròp.
Oun malad sa roun moun ki ka soufri di roun maladi, ki li fika détèrminé oben pa. Laplipa di tan, sa tèrm sa itilizé pou dézigné oun moun. Lò li sa pran an charj pa roun médsen oben ki li ka rousouvri roun atansyon médikal, nou ka palé alò di pasyan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Maladi]]
82nzeraxoqf460knu1xo7jx3ift0ox5
Maladi di Alzheimer
0
2216
18410
10656
2020-05-29T12:37:12Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
'''Maladi d'Alzheimer'''-a (an alman[alʦhaɪ̯mɐ]) sa roun maladi nérodéjénérativ (pédi progrésiv di néronn) enkirab di tisou sérébral ki ka antréné pédi progrésiv ké irrévèrsib dé fonksyon mantal ké notaman di mémwè-a. A koz-a pli frékant di démans koté fika moun-an. Li té inisyalman dékrit pa médsen alman-an Alois Alzheimer an 1906.
Pronmyé senptom sa souvan pédi dé souvni (amnézi), ka manifèsté so kò inisyalman pa dé distraksyon minò, ki ka aksantchwé so kò ké progrésyon-an maladi-a. A dabò mémwè-a à kour tèrm ki sa afèkté.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Maladi]]
50r7mqveczuijxooezbg52oxivwk5t0
Maladi di Parkinson
0
2217
10660
10659
2019-11-22T10:10:33Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Sir_William_Richard_Gowers_Parkinson_Disease_sketch_1886.svg|thumb|Ilistrasyon di atitid jénéral di roun pasyan ki aten di maladi di Parkinson pa WR Gowers.]]
'''Maladi di Parkinson''', dékrit pa James Parkinson an 1817, sa roun maladi nérolojik kronik déjénérativ (pédi progrésiv dé néronn) ki ka afèkté sistenm nervé santral ki rèsponsab di troub progresif : mouvman ralanti, tranbman, rijidité épi troub kognitif. A ségonn troub nérodéjénératif-a ki pli frékan.
So koz-ya sa mal konnèt. Tablo klinik-a sa konsékans di pédi-a di néronn di locus niger (oben « sibstans nwè ») ké du roun atent dé féso nigro-striyé. Maladi-a ka koumansé abitchwèlman an 45 ké 70 lan. A dezyenm maladi nérodéjénérativ ki pli frékant, aprè maladi d'Alzheimer-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Maladi]]
taueums1bb4mqmejqnupjct96pvow7a
Malawi
0
2218
10666
10665
2019-11-22T10:10:33Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Malawi
|non lokal = Republic of Malawi (en)<br/>Dziko la Malaŵi (ny)
|drapo = Flag_of_Malawi.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Malawi.svg
|kart = Malawi_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]], chichewa
|kapital = [[Lilongwe]]
|siperfisi total = 118 844
|jantilé = Malawit
|popilasyon total = 18 091 575
|lannen = 2015
}}
'''Malawi''', an fòrm lonng '''Répiblik di Malawi''' (an anglè Republic of Malawi, an chichewa Malaŵi, ou Nyassaland jouk an 1964), sa roun Léta sitchwé an [[Lafrik]] ostral, ant [[Mozanbik]], [[Zanbi]] ké [[Tanzani]].
[[Katégori:Lafrik]]
b5rgbhod7ge9xk7a48vwvty0me7q5rf
Maldiv
0
2219
10670
10669
2019-11-22T10:10:33Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik dé Maldiv
|non lokal = Dhivehi Raa'jeyge Jumhooriyya (dv)<br/> ދިވެހިރާއްޖޭގެ ޖުމްހޫރިއްޔާ (dv)
|drapo = Flag_of_Maldives.svg
|armwari = Emblem of Maldives.svg
|kart = Maldives_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Maldivyen]]
|kapital = [[Malé]]
|siperfisi total = 298
|jantilé = Maldivyen(n)
|popilasyon total = 366 972
|lannen = 2016
}}
'''Maldiv''', an form long '''Répiblik dé Maldiv''' (an dhivehi : ދިވެހިރާއްޖޭގެ ޖުމްހޫރިއްޔާ, Dhivehi Raa'jeyge Jumhooriyya), sa roun péyi di [[Lazi]] di Sid konstitchwé di 1 199 zil, don 202 ki gen moun ki ka rété, sitchwé o sid-wès di sou-kontinan endyen.
1wpqn5tpq7jmqc5it9kn6doo6hn2jvz
Mali
0
2220
19033
10674
2020-09-28T22:25:31Z
185.228.228.167
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Mali
|non lokal = République du Mali (fr)
|drapo = Flag_of_Mali.svg
|armwari = Armoiries_Mali.png
|kart = Mali_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[fransé]]
|kapital = [[Bamako]]
|siperfisi total = 1 241 238
|jantilé = Malyen
|popilasyon total = 19 553 397
|lannen = 2020
}}
'''Mali''', an fòrm lonng '''Répiblik di Mali''', sa roun péyi di [[Lafrik]] di Lwès, frontalyé di [[Moritani]] é di [[Laljéri]] o nò, di [[Nijèr]] à lès, di [[Burkina Faso]] é di [[Kot d'Ivwar]] o sid, di [[Giné]] o sid-wès é di [[Sénégal]] à lwès.
m9vt5yngnhz369pivev33ml8x8on990
Malt
0
2221
19429
19130
2022-07-25T09:00:38Z
Gerd Eichmann
465
gallery added
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Malt
|non lokal = Repubblika ta' Malta (mt)<br/>Republic of Malta (en)
|drapo = Flag_of_Malta.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Malta.svg
|kart = Europe_location_Malte.png
|lanng ofisyèl = [[Maltè]] (lanng nasyonal) é [[anglè]]
|kapital = [[Valèt]]
|siperfisi total = 316
|jantilé = Maltè
|popilasyon total = 446 547
|lannen = 2013
}}
'''Malt''', an form long '''Répiblik di Malt''', an maltè Malta (Repubblika ta' Malta), an anglè Malta (Republic of Malta), sa roun Léta ensilèr di [[Léròp]] sitchwé o milyé di Méditérané-a.
<br><gallery class=center caption="Malta">
Valletta-38-von Senglea-1989-gje.jpg|Valletta
Malta-114-Birzebbuga-Kirche und Haeuser ueber Bucht-1989-gje.jpg|Birzebbuga
Mnajdra-12-Schwelle-1989-gje.jpg|Mnajdra
Mdina-20-gebogene Gasse-1989-gje.jpg|Mdina
Tarxien-04-Altar-Gefaess-1989-gje.jpg|Tarxien
Victoria-16-Heiligenbild auf Zitadelle-1989-gje.jpg|Victoria
Ghajnsielem-06-Gleneagles Bar-1989-gje.jpg|Ghajnsielem
Xlendi-18-Turm-Salzpfannen-1989-gje.jpg|Xlendi
Malta-128-Blick von Calypsogrotte auf Ramla Bay-1989-gje.jpg|Ramla Bay
Malta-164-Blick auf Comino-Steinhaufen-1989-gje.jpg|Comino
</gallery>
{{Éròp}}
[[Katégori:Léròp]]
lf9klogil9obwxkdkbfo49cs2it8dbm
Malézi
0
2222
10683
10682
2019-11-22T10:10:33Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Malézi
|non lokal = Malaysia (ms)
|drapo = Flag_of_Malaysia.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Malaysia.svg
|kart = Malaysia_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Malézyen]]<br/>Putrajaya (kapital administrativ)
|kapital = [[Kuala Lumpur]]
|siperfisi total = 329 750
|jantilé = Malézyen
|popilasyon total = 30 417 000
|lannen = 2015
}}
'''Malézi''', an malézyen Malaysia, sa roun péyi di [[Lazi]] di Sid-lès, konstitchwé di Malézi pénensilèr oben Malézi oksidantal (majò parti di pénensil Malézi) é di Malézi oryantal (nò di Bornéyo).
bwipf5prevb68e30bq37yy34z5ody8e
Manajman
0
2223
10686
10685
2019-11-22T10:10:33Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Manajman'''-an sa miz an òv-a dé mwayen di moun ké matéryèl di roun antrépriz pou atenn so lòbjèktif-ya. Li ka korèsponn à lidé-a di jésyon ké di pilotaj apliké à roun antroupriz oben roun inité di sala. Lò li ka konsèrné antroupriz-a tout antché nou ka pouvé jénéralman asimilé li à fonksyon-an di dirèksyon-an (« fonksyon administrativ-a » di H. Fayol).
Manajman-an ka konsisté à :
# fiksé dé lòbjèktif ki (èstratéjik ké opérasyonèl),
# chwézi mwayen-yan di atenn yé,
# mété an òv sa mwayen-yan(sasé d'éfisyans),
# kontrolé miz an òv-a ké rézilta-ya ki obténi,
# asiré oun régilasyon à partir di sa kontrol (Gouvèlnans).
Li ka konprann oun dimansyon tèknik (prensipalman lyé à konptabilité analitik-a ké o métòd di kontrol di jésyon ki ka vizé à òptimizé rousours-ya) é roun dimansyon moun (lyé à nésésité-a d'òbténi motivasyon-an ké koopérasyon-an dé manm ki ka konpozé òrganizasyon-an).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
hqts6wx0eomvi34cbukaitdixbwngrf
Manmifè
0
2224
10689
10688
2019-11-22T10:10:34Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Mammal Diversity 2011-less depressing.png|thumb]]
'''Manmifè'''-ya (Mammalia) sa roun takson ké roun klad (oun rougroupman kladistik di ligné byolojik) di zannimo vèrtébré. Yé lè di répartisyon sa planétèr, yé konki oun grann parti dé nich ékolojik di makrofonn ké douméré oun dé takson ki ka dominé dipi éosenn-an.
Karaktéristik far-a di sa klad (di koté ka vini so non) sa alétman-an dé tijenn à partir di roun sécrétsyon kitanéyo-glandilèr èspésyalizé ki aplé dilèt. Nouvèl-né ka nésésité sistématikman dé swen parantal di fè di yé aparèy dijèstif imatir à nésans-a (dilèt-a sa yé sours di nouritir vital é obligatwar).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
5szch026rhehtbpi5zbif3hi3pti11u
Mannan
0
2225
19632
19452
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Escarbot|Escarbot]]
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Mana
| imaj = Mana-1603.JPG
| blazon =
| drapo =
| péyi = [[Lagwiyann]] ([[Lafrans]])
| mèr = Georges Patient
| jantilé = Mannannen
| popilasyon = 9 916
| lannen = 2014
| dansité = 1,6
| altitid = Min. 0 m – Max. 636 m
| siperfisi = 6 332,6
}}
'''Mannan''' sa roun koumin fransé ki sitchwé atè [[Lagwiyann]].
== Jéyografi ==
[[Fiché:Map-Mana.svg|thumb|An rouj téritwè kouminal-a di Mannan.]]
Koumin-an ka trouvé so kò asou kontinan-an di Lanmérik di Sid. Lavil-a sa sitchwé annan Lwès gwiyannen-an òbò di flòv Mannan ki pa lwen di bouchou-a di Maronni. Koumin-an sa travèrsé pa Montangn-yan di Trinité-a ki ka atenn roun laltitid magsimal di 636 mèt. Annan nò-a di koumin-an ka trouvé so kò roun zonn kotché ki bòdé pa Loséyan Atlantik-a.
Di Mannan ki ka dépann égalman vilaj-a di Javouhey ki péplé ésansyèlman pa dé zabitan Monng ki ègzilé di Laos.
Koumin limitròf-ya ké Mannan sa à lès Irakoubo ké Sentéli, o sid Sayil épi à lwès-a Senloran.
== Tòponnimi ==
Koumin-an ka poté non-an di flòv Mannan ki ka pasé asou so téritwè.
== Listwè ==
Manman Javouhey té désidé, an 1826, di enplanté roun kouminoté di katib é di dévlopé sa lyé (sa sit té fika déja tchipé pa dé Anmérendjen) apré ki li tanté di établi so kò pli rot asou Mannan-an annan lyé-nonmen Nouvèl-Angoulenm.
Oun bangn pou fanm té louvri atè Mannan o xixe syèk, ka fronmen an koumansman di xxe.
Annan lannen-yan 1980, oun kouminoté di réfijyé Monng di Laos té enstalé à progsmité atè Javouhey, épi té akéyi annan lannen-yan 1990 dé Moun Provizwè Déplasé di Sirinanm(MPDS) anba patronnaj di HCR.
== Démografi ==
Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, roun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té réyalizé an 2006.
== Kiltir ké patrimwenn ==
* Légliz Saint-Joseph sa klasé Monnouman istorik.
=== Patrimwenn anvironnmantal ===
* Rézèrv natirèl nasyonnal di Lanmannan.
* Rézèrv natirèl nasyonnal di Trinité-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ekmw938kpjjckuhqlov69zuupzywc6h
Mao Zedong
0
2226
19391
17418
2022-04-28T22:16:50Z
Urho Navalnyi
2036
wikitext
text/x-wiki
[[File:Mao Zedong in 1959 (cropped).jpg|thumb|Mao Zedong (1959)]]
'''Mao Zedong''' (chinwa senplifyé : 毛泽东 ; chinwa tradisyonèl : 毛澤東 ; pinyin : Máo Zédōng, pafwè aplé an gwiyanè anba transkripsyon di '''Mao Tsé-Toung''', égalman routranskri an '''Mao Tsé-Tung''' oben '''Mao Tsö-Tong'''), né àmatè Shaoshan annan provens di Hunan 26 désanm 1893, é mouri àmatè Pékin 9 sèptanm 1976, sa roun wonm di Léta é chèf militèr chinwa.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
m5cg8rpmrvenymn6hix5gbeu1ts6jwo
Marché
0
2227
10703
10702
2019-11-22T10:10:34Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Koningsdag heksenwiel 2015 DSCF6654.JPG|thumb|Marché o Péyi-Ba lò di lafèt di Rwa.]]
'''Marché'''-a sa lyé-a ki réyèl oben fiktif di kontré ant lòf-a ké doumann-an pou roun byen oben roun sèrvis. Marché-a pouvé égalman fika konsidéré kou enstitisyon-an ki sansé facilité kontré-a di ansanm-an dé lòf é dé doumann ki ka ègzisté asou roun marché èspésifyé.
== Définisyon ==
Augustin Cournot té ékri « Nou savé ki ékonomis-ya ka tandé pa marché, pa lyé-a ki détèrminé koté acha-ya ké lavant-ya ka konsomé yé kò, mè tout oun téritwar don parti-ya sa ini pa dé rapò di lib komèrs, ansòrt ki pri-ya ka nivlé yé kò ké fasilité é pronptitid ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
348su7wckvax9qfws8guz67gmyp1yv0
Marco Polo
0
2228
19610
19446
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Marco_Polo_Mosaic_from_Palazzo_Tursi.jpg|thumb|Mozayik di Marco Polo pa Salviati (1867), Gênes: Palè Grimaldi Doria-Tursi]]
'''Marco Polo''', tchèkfwè aplé '''Marco Paolo''' oben '''Marco-Paolo''', (né 15 sèptanm 1254 atè Véniz é mouri 8 janvyé 1324 atè Véniz) sa roun marchan italyen, sélèb pou so vwayaj an Chin ki li ka rakonté annan oun liv entitilé ''Dévisman-an di monn'' oben ''Liv dé mèrvèy'' oben òkò ''Liv di Marco Polo''.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
etsg51ki2grmi86pe0cjzek7z44p4ak
Mardi
0
2229
10711
10710
2019-11-22T10:10:34Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Mardi''' a jou di lasimèn ki ka siksédé o [[Lendi]] é ki ka présédé [[Mèrkrédi]]. Tradisyonèlman trwazyèm jou di lasimèn, li sa soupandan konsidéré dèrnyèrman kou dézyèm jou di lasimèn annan sertenn péyi.
Sé ròt jour di lasimèn sa [[Lendi]], [[Mèrkrédi]], [[Jédi]], [[Vandrédi]], [[Sanmdi]] ké [[Dimanch]]. Annan nòrm ISO, mardi sa kodé pa chif 2.
9s98ziyvtb65md6p76ykd9kwvktsptp
Mari (mè di Jézi)
0
2230
10714
10713
2019-11-22T10:10:34Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Raffaello_Madonna_Cowper.jpg|thumb]]
'''Mari''' (an araméen ܡܪܝܡ, Maryam ; an hébreuמרים[1], Myriam ; an grèk Μαρία, María ; an arab مريم, Maryam), tifi jwiv di Judé, sa mè-a di Jézi di Nazareth. Légliz katolik ké òrtodòks-ya ka akòrdé oun laplas ésansyèl à Mari, ki yé ka aplé Mari di Nazareth, Sent Vyèrj, Vyèrj Mari, Nou-Danm (pli souvan koté katolik frankofonn) oben Mè di Bondjé (koté òrtodòks-ya kou koté katolik-ya).
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
brv6iep7auo8rndb845gjr22i8vpvaq
Marie Curie
0
2231
19395
10717
2022-05-20T18:32:24Z
FMSky
2082
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Marie Curie c1920.jpg|thumb|Marie Skłodowska-Curie bò'd 1920.]]
'''Marie Skłodowska-Curie''', né '''Maria''' Salomea '''Skłodowska''' (prounonsé [ˈmarja salɔˈmɛa skwɔˈdɔfska] odjo) 7 novanm 1867 à Varsovie, osen di Rwayom di Congrès (atchwèl Pològn), é mouri 4 jwiyé 1934 o sanatorium di Sancellemoz sitchwé atè Passy (Haute-Savoie, France), sa roun fizisyenn é chimis polonèz, natiralizé fransèz.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
4nxed1s7d4b0wjztsxpllwre477tl69
Maripasoula
0
2232
18415
10723
2020-05-29T18:56:05Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Maripasoula
| imaj = Maripasoula_La_Poste_Jan_2004.jpg
| blazon =
| drapo =
| péyi = [[Lagwiyann]] ([[Lafrans]])
| mèr = Serge Anelli
| jantilé = Maripasoulyen(n)
| popilasyon = 10 984
| lannen = 2014
| dansité = 0,6
| altitid = Min. 94 m – Max. 830 m
| siperfisi = 18 360
}}
'''Maripasoula''' sa roun koumin fransé, annan départman-an di [[Lagwiyann]], annan tchò di Park anmanzonnyen di Lagwiyann.
Ké roun sipèrfisi di 18 360 km2, a koumin-an ki pli étandou-a di Lafrans, divan Réjina (12 130 km2) ké Kanmopi (10 030 km2) : so étandou sa roun fwè é dimi sa di réjyon Zilé-di-Lafrans-a é ka dépasé sa-a di Réjyon walon-an. Pli di 90% di so sirfas ka fè pati di Park anmanzonnyen di Lagwiyann. Asou égalman koumin-an ki mwen danséman péplé di Lafrans. 99,9% di so téritwè sa tchipé pa danbwa vyèrj anmanzonnyen-an. Li sa frontalyé di [[Sourinanm|Sirinanm]] é di [[Brézil]].
Li sa péplé majoritèrman di moun ki isou di zétni Aloukou (oben Bonni). Nou ka trouvé égalman dé Anmérendjen, dé Kriyòl, dé Sirinanmen ké dé Brézilyen.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Map-Maripasoula.svg|thumb|An rouj téritwè kouminal-a di Maripasoula.]]
=== Lokalizasyon ===
Koumin-an ka sitchwé so kò atè Lagwiyàn asou kontinan-an sid-anmériken-an. So pwen kilminan sa montangn Bellevue di l'Inini, à 851 mèt di laltitid. A koumin-an ki pli étandou-a di Lafrans, ensi ki roun dé mwen danséman péplé. À tit di konparézon, koumin-an sa di tay konparab à ansyen réjyon-an Ba-Normandi. So sipèrfisi ka rouprézanté anviron 21,2 % di sa-a di Lagwiyann, swé 18 360 km2.
Enpé o sid di bour di Maripa-Soula ka trouvé so kò vilaj anmérendjen-yan d'Antékoum-Pata, d'Élaé, di Pidima, di Kayodé é di Talhuen, Twenke, ki sitchwé an zonn ké lagsé régmanté.
=== Topografi ===
* Montangn Bellevue di Linini (851 m).
* Mont Itoupé (830 m).
* Mont Mitaraka (670 m) an èstrenm sid-a, bò'd frontchè brézilyen-an.
=== Klima ===
Klima sa di tip ékwatoryal (Af annan klasifikasyon-an di Köppen) pannan tout lannen-an. Maripasoula ka anréjistré oun konstans klimatik ki roumarkab, ké roun tanpératir mwéyen anniyèl di 26,1°C, oun lanplitid mwéyen anniyèl di rounso 1°C, dé rékò manswèl mwéyen di chalò an ògtòb (tanpératir mwéyen di 26,7°C) é di fréchò an janvyé (tanpératir mwéyen di 25,6°C).
=== Lidrografi ===
Kour dilo (lafliyan di Lawa ki ka divini pli an laval Maronni-a)
* Marouini ;
* Araoua ;
* Tampoc ;
* Grand Inini ;
* Petit Inini.
=== Vwè di kouminikasyon ké transpò ===
Laérodronm di Maripa-Soula sa sitchwé à 3,5 km o nò di sant-vil di Maripasoula. Konpangni Air Guyane ka asiré laba plizyò rotasyon pa jou ki ka pèrmèt di roulyannen Kayenn, Senloran di Maronni, Gran Santi ké Sayil. I enposib di alé di Kayenn à Maripa-Soula pa vwè térès, sa ki ka bay roun enpòrtans tout partikilyé à sa lyézon aéryen-yan.
Li sa égalman posib di roujwenn koumin-yan di Gran-Santi, Apatou oben Sen-Laurent-di-Maronni an désandan flòv Maronni-a.
Oun pis an latè di anviron 30 km té anménajé pou pèrmèt di lyannen Maripasoula à Papaychton pa vwè térès.
== Toponnimi ==
Maripasoula ka tiré so non di roun lèspès di palmyé abondan annan réjyon-an : maripa.
== Listwè ==
* 1947 : fondasyon di Maripasoula.
* 1950 : ka divini roun sant administratif.
* 1968 : lòbtansyon di èstati di koumin di drwè fransé anba non-an di Maripasoula.
== Démografi ==
Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, oun zankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à li èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té réyalizé an 2004.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
2lljbhl76ptf51bjgrbwe7nj703cs9d
Markè-palò
0
2233
10730
10729
2019-11-22T10:10:35Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Scriptorium.jpg|thumb|Mwann ki ka travay annan oun ékritwar.]]
Oun '''markè-palò''' oben '''ékriven''' sa roun moun ki sa abil annan lar di marké oben òkò ki ka rédijé dé zouvraj litérèr. Nou pouvé osi itilizé tèrm-a di wonm oben fanm di lèt.
== Markè-palò annan listwè ==
=== Pronmyé markè-palò, désandan dé skrib ===
Étimolojikman, lèskriven ki ka aparèt o XIIe syèk sa désandan-an dirèk di skrib. Li ka fika démenm di so fonksyon, ki ka konsisté à mété pa ékri oben roukopyé sa ki ròt lé transmèt. O koumansman di xiiie syèk, Rutebeuf ka défini li osi kou roun « skrib di so pròp prodiksyon », é annan ségonn parti di xiiie syèk, markè-palò sa osi konprann kou sala ki konpozé dé liv.
== Markè-palò di nou jou ==
Sa konsidéré kou ékriven, sa ki ka pratiké roun métyé roulévan di markaj litérèr é donk partikilyèrman :
* Romansyé ké romansyèr;
* Éséyis-ya;
* Nouvèlis-ya;
* Powèt-ya;
* Fabilis-ya;
* Dramatirj-ya;
* Kritik litérèr-ya;
* Panflétèr-ya.
k702ne3jm559cxyx4ealhriyxe5vaw1
Mars (mwa)
0
2234
10734
10733
2019-11-22T10:10:35Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Les Très Riches Heures du duc de Berry mars.jpg|thumb|Mars, ègstrè dé Trè Rich Lò di duc di Berry (bò'd 1410-1416 épi lannen 1440).]]
'''Mars''' sa trwazyèm mwa di lannen annan kalandriyé julyen ké grégoryen. A osi pronmyé mwa di prentan annan lémisfè nò (ékinòks gen lyé 19, 20 oben 21 mars).
== Istorik ==
O koumansman di kalandriyé romen, mwa di mars té pronmyé di lannen (Ovide, Les Fastes I-30) pas routour dé bèl jou ka marké koumansman di péryòd di lagèr. So non ka vini alò
di laten Martius, non ki bay pou sa mwa pa Romen-yan an lonò di bondjé Mars, bondjé di lagèr. Janvyé ka douvini pronmyé mwa swé anba Numa Pompilius, swé anba decemviri-ya bò'd 450 anv. J.- K. Soupannan, lannen romen-yan sa idantifyé pa Dé konsoul, ki ka pran yé fonksyon 1é mè é 15 mars anvan 153 anv. J.- K., épi 1é janvyé aprè sa dat.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Kalandriyé]]
ny3bbwhh9stegk0c8qvyakgl9ujv4ef
Mars (planèt)
0
2235
19324
19322
2022-02-03T05:04:35Z
Kwamikagami
865
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:OSIRIS Mars true color.jpg|thumb|Planèt-a Mars pa kaméra OSIRIS-a di sonn èspasyal-a Rosetta]]
'''Mars''' (senbòl : [[File:Mars symbol (fixed width).svg|16px|♂]]; prounonsé an gwiyanè : /maʁs/) sa katriyenm planèt-a pa lòrd di distans krwasant o Solèy ké dézyenm pa lamas ké pa tay krwayant-a asou lwit planèt-ya ki ka konté Sistenm solèr-a. So élwagnman o Solèy sa konpri ant 1,381 ké 1,666 UA (206,6 à 249,2 milyon di kilomèt), ké roun péryòd òrbital di 669,58 jou marsyen (686,71 jou térès).
A roun planèt télirik, kou sa Mercure, Vénus ké Latè-a, anviron dis fwè mwen masiv ki Latè-a mè dis fwè plis masiv ki Lalin-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Planèt]]
sryqlgzvgasgaqeidf7bbnkyzn809l8
Martin Luther
0
2236
10741
10740
2019-11-22T10:10:35Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:MartinLuther-workshopCranachElder.jpg|thumb| Martin Luther an 1528 pa Lucas Cranach Ansyen-an.]]
'''Martin Luther''', né 10 novanm 1483 atè Eisleben, an Thuringe é mouri 18 févriyé 1546 annan menm lavil-a, sa roun frè augustin téyolijyen, profésò di linivèrsité, inisyatò di protèstantism ŕ réformatò di Légliz-a don lidé- ya ka ègzèrsé oun grann enfliyans asou Réform protestant, ki ké chanjé kour-a di sivilizasyon ògsidantal.
Préokipé pa késyon-an di sali, fas à angwas-a di lanmò-a annan ro Mwayen Laj, i ka dékouvri la fòs libératris-a di lafwa-a an Jézi rousouvè atravè Labib-a annan lépit-a di Paul o Romen.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
a8w2y0mddv381cs6psv6bxe5pdy27nq
Maròk
0
2237
19636
19456
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Rafiki Eoax|Rafiki Eoax]]
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Rwéyonm di Maròk
| non lokal = المملكة المغربية (ar)<br/>ⵜⴰⴳⵍⴷⵉⵜ ⵏ ⵍⵎⵖⵔⵉⴱ (ber)
| drapo = Flag_of_Morocco.svg
| armwari = Coat_of_arms_of_Morocco.svg
| kart = Morocco WS-included (orthographic projection).svg
| lanng ofisyèl = Arab<br/>Amazig
| kapital = Rabat
| siperfisi total = 446 550 oben 710 850
| jantilé = Maroken
| popilasyon total = 36 069 242
| lannen = 2018
}}
'''Maròk''' (an arab : « المغرب », al-Maġrib ; an bèrbèr : « ⵍⵎⵖⵔⵉⴱ », l-Meġrib), oben dipi 1957, an fòrm lonng '''rwéyonm di Maròk''', ròtfwè '''Lanpir chérifyen''', sa roun Léta initèr réjyonnalizé ki sitchwé an [[Lafrik]] di Nò. So réjim politik sa roun monnarchi konstitisyonnèl. So kapital sa Rabat é so pli gran lavil Kazablanka.
Jéyografikman, li sa notanman karagtérizé pa tchèk zonn montangné oben dézèrtik é sa roun di sèl péy-ya — ké Lèspangn épo Lafrans — ki gangnen lariv asou lanmè Lanméditérannen di roun koté ké loséyan Atlantik di ròt-a. So popilasyon sa di 34 milyon di zabitan (rousansman di 2014) ké so sipèrfisi di 446 550 km2 (47,51 hab./km2), oben di 710 850 km2 an enkliyan Sahara ògsidantal-a — ègs-« Sahara èspangnòl », konsidéré kou roun téritwè ki pa otonnonm pa Lòrgannizasyon di Nasyonzini-ya — don li ka administré de facto anviron 80 % é ki li ka rouvandiké annan so totalité, tout kou Fron Polisario. So kiltir sa bèrbéro arab dipi plizyò syèk, é ka étann prensipalman sokò annan Magrèb ké bò sid-a di Lèspangn. Maroken-yan sa ésansyèlman di konfésyon mouzoulman.
== Listwè ==
=== Prélistwè ké protolistwè ===
Pronmyé tras-ya di roun prézans di onmonnidé asou téritwè maroken-yan ka daté di anviron 700 000 lannen. Di sa péryòd ki nonmen acheuléenne, nou té routrouvé roun sèrten nonm di zouti, notanman annan plenn-an di Chaouwiya é pli présizéman òbò laglonmérasyon kazablanké-a. Apa zoutiyaj-a, nou dékouvri roun sèrten nonm di fragman di moun notanman annan karyèr Thomas, bò'd Kazablanka (mandiboul, magsilyèr ké fragman krannyen d'Homo erectus).
==== Maròk endépandan (dipi 1956) ====
Maròk-a pran so lendépandans 2 mars 1956 é ka trouvé sokò konfronté dipi lò ké patché zanjé di lòrd politik, ékonnonmik ké sosyal (parachèvman di lentégrité téritoryal-a ké èstabilizasyon-an di sitchwasyon entéryò-a). An 1961, désè-a di Mohammed V, ki té dannyé soultan-an di Lanpir chérifyen ké pronmyé-a di rwè-a di Maròk modèrn (tit di rwè jouk sa-a di siltan an 1957), ka lésé tronn-an pou so tiboug Hassan II ki divèt roulévé dèlò roun ansanm di défi, konsolidé so pouvwè épi asiré laplas di Maròk annan kontègs mondjal-a di lagèr frèt-a é di dékòlonnizasyon-an.
== Jéyografi ==
=== Rélyèf ===
==== Montangn ====
[[Fiché:Tizi%27n%27Toubkal.jpg|thumb|Masif-a di Toubkal.]]
Montangn-yan ka tchipé pli di 2 tchè di téritwè maroken ké atenn tchèk rotò ki pa néglijab. Plizyò pik ka franchi bar-a di 4 000 m. Djebel Toubkal, pli rot pik di péy, ka kilminen jouk 4 167 m. Maròk-a ka ranfèrmen kat prensipal chenn di montangn : Rif bò Nò, Mwéyen Latlas bò Lès, Rot Latlas épi Antilatlas.
==== Plenn ====
[[Fiché:Djebel_Xhedar_Dar_Cayid_Tounsi2.jpg|thumb|Plenn di Doukkala-ya.]]
Sa plenn-yan gen souvan bidim étandou, ki ka étiré yékò di montangn-yan di Rif jouk Mwéyen Latlas. Basen-yan di Sebou(36 000 km2) sa konpozé di ba plato, di kour dilo, tchèk kolin ké plenn fèrtil ki ka pèrmèt kiltir-a di plizyò aliman. Annan plenn-an di Gharb, nou ka trouvé tchèk chan di bétrav soukriyè, douri, di kannsouk ké tabak. Sa plenn ka distengé sokò ké ròt-ya pa prézans-a di danbwa di Maâmora koté nou ka fè lèsplwatasyon-an di chenn lyèj ké lékaliptis.
== Kiltir ==
Menm si gran majorité-a di so popilasyon sa mouzoulman ké roun fon étnik bèrbèr ki ka prédonminen, Maròk-a ki lé sokò roun péy miltikiltirèl di pa so kontak miltip é plizoumwen enpòrtan pannan tout so listwè, notanman ké Fénisyen, Ronmen, Bizanten, Vikinng, Arab, Potidjé, Otonman, Afriken sibsaaryen, Èspangnòl ké Fransé.
Léta sivil maroken-an pa ka otorizé rounlo prénon ki dé paran maroken ka swété bay yé tiboug pou tchèk rézon di « riptir ké lidantité maroken-an ». Alò ki sa mizou ki té ka konsèrnen sirtou prénon bèrbèr-ya, li « sa di pizanpi élarji pou lapélasyon-yan di lorijin arab, ki lyannen ké lislanm oben pafwè ki enspiré di sélébrité-ya di sinéma. »
== Kòd ==
Maròk gen pou kòd :
* CN, soulon lis-a di préfigs OACI di limatrikilasyon di laéronnèf ;
* GM, soulon lis-a di kòd OACI di laéropò ;
* MA, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis di kòd péy), kòd alpha-2 ;
* MA, soulon lis-a di kòd entèrnasyonnal di plak minéralojik ;
* MAR, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis di kòd péy), kòd alpha-3 ;
* MAR, soulon lis-a di kòd péy di CIO ;
* MAR, soulon lis-a di kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-3 ;
* MO, soulon lis-a di kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-2.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
qpf9aajrg612h2a3i6o8tz8cn8cklfp
Mas
0
2238
18416
14544
2020-05-29T18:56:10Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
An fizik, '''lamas'''-a oben '''mas'''-a sa roun grandò pozitiv entrensèk di roun kò. An fizik newtonyenn, a roun grandò èstansiv, a-pou-di ki lamas-a di roun kò fòrmé di parti sa som-an dé lamas di sa parti-ya. Li sa konsèrvatris, a-pou-di ki li sa rété konstant pou roun sistenm izolé pa ka échanjé di matchè ké so anvironnman.
Lamas-a ka manifèsté so kò atravè Dé Propryété fondamantal. An mékanik èstatik, a tou dabò é istorikman oun grandò imédjatman aksésib à mizour-a, atravè pézé-a, ki ka pèrmèt di konparé lamas-a di roun sèrtenn kantité di matchè à roun lamas étalon.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
jqhphenvr45ff62xwr5h2cszisxw1jm
Masonnri
0
2239
10759
10758
2019-11-22T10:10:36Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Masons_trowel.jpg|thumb|Zouti anblématik di mason, triyèl.]]
'''Masonnri'''-a sa lar-a di bati roun konstriksyon pa asanblaj di matéryèl élémantèr, ki lyannen oben awa pa roun mòrtché. A lar-a di mason pa définisyon mè osi rézilta-a di so travay.
An Frans, masonnri tradisyonèl-a sa aplé limousinaj.
Pa ègstansyon, nou ka asosyé osi anba tèrm-an « masonnri » travay-ya d'abiyaj dé ansanm : poz d'andjwi, di karlaj, etc., ki, an plis di yé lòbjèktif èstétik, ka partisipé à tchenbé-a di ansanm-an fas o agrésyon èstèrn (limidité, jèl, etc.). Oun prodjwi ki ka rouflété di plis an plis sa asosyasyon sa èstik d'akrilik ki ka ranplasé èstik tradisyonèl-a ki fè à partir di cho. I ka ègzisté osi tadelakt-a, roun andjwi di définisyon ki lis d'entéryò, ki gen kou lorijin Afrik di nò é ki sa konpozé di cho, di silis, di lapoud di marb.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
cy3gsp3lhgj5ve1b89v1u3bp1kmd6rn
Masédwann (péyi)
0
2240
19122
17421
2021-01-01T11:51:22Z
НСНУ
1227
Katégori
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Masédwann
|non lokal = Република Македонија (mk-Cyrl)<br/>Republika Makedonija (mk-Latn)
|drapo = Flag_of_Macedonia.svg
|armwari = Coat of arms of North Macedonia.svg
|kart = Europe-Republic of North Macedonia.svg
|lanng ofisyèl = [[Masédwanyen]]
|kapital = [[Skopje]]
|siperfisi total = 25 713
|jantilé = Masédwanyen(n)
|popilasyon total = 2 082 370
|lannen = 2012
}}
'''Masédwann''', an form long '''Répiblik di Masédwann''' (an masédwanyen : Македонија é Република Македонија) sa roun Léta di [[Léròp]] di Sid sitchwé annan pénensil dé Balkans.
[[Katégori:Éròp]]
n0p62asll9qqyuxuv2qhtsxkmr4ho6j
Matouri
0
2241
18417
10771
2020-05-29T18:56:15Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Matouri
| imaj = Larivot.jpg
| blazon =
| drapo =
| péyi = [[Lagwiyann]] ([[Lafrans]])
| mèr = Gabriel Serville
| jantilé = Matouryen
| popilasyon = 31 934
| lannen = 2014
| dansité = 223
| altitid = Min. 0 m – Max. 234 m
| siperfisi = 137,2
}}
'''Matouri''' sa roun koumin fransé, ki sitchwé annan départman-an di Lagwiyann. Ké Rémir-Monjoli, sa lavil ka konstitchwé banlyé rézidansyèl-a ensi ki roun zonn di lagtivité di Kayenn.
A asou téritwè-a di sa koumin ki ka sitchwé so kò laéropò Félix-Éboué ké dégra di Larivot.
== Jéyografi ==
=== Sitchwasyon ===
[[Fiché:Matoury.svg|thumb|An rouj téritwè kouminal-a di Matouri.]]
Koumin-an ka sitchwé so kò atè Lagwiyann asou kontinan-an di Lanmérik di Sid. Laltitid magsimal-a di koumin-an sa di 234 mèt an rézon di prézans-a di Mon Gran Matouri. O nò, koumin-an ka dispozé di roun zonn kotché ki bòdé pa loséyan Atlantik-a ; roun pò sa anménajé.
Koumin limitròf-ya sa :
* o nò Kayenn,
* à lès Rémir-Monjoli,
* o sid Roura,
* à lwès Mousinéri-Tonnégrann ké Makourya.
=== Klima ===
Klima-a sa di tip ékwatoryal.
=== Lirbannism ===
==== Mòrfoloji irben ====
Lirbannism-an di Matouri sa tré irégilyé. An dèrò di bour di Matouri, nou ka trouvé di ròt lyé di lirbannism lonng-an dé gran zags ki ka mennen bò'd Kayenn, Makourya oben laéropò Félix-Éboué. Lenstalasyon-an di gran lékipman atchwèl tèl ki palé réjyonnal onmnispò Georges-Théolade (PROGT), lisé di Balata ka fòrmen dé tizilé di lirbannism an mitan di zonn di danbwa dans. Nou pwé noté égalman lenstalasyon-an di syèj di kouminoté-a di koumin di Sant Litoral annan koumin-an di Matouri, ki pròch di lisé di Balata.
Koumin-an sa konpozé di plizyò kartché :
* bour di Matouri ké kartché Kopaya ké Barbadin ;
* laéropò Félix-Éboué ké sité Concorde ;
* le port du Larivot et le quartier du Larivot ;
* Déziré ;
* Chimen di Lévé-a ;
* Èstoupan ké Dégra asou Mayouri-a ;
* Sen-Roz-du-Lima ;
* Balata ;
* Cogneau-Larivot ;
* Lachonmyè.
==== Lòjman ====
Nonm total-a di lòjman annan koumin-an sa di 1 178. Parmi sa lòjman, 78,4 % sa dé rézidans prensipal, 7,2 % sa dé rézidans ségondèr épi 13,7 % sa dé lòjman vakan.
== Listwè ==
Koumin-an di Matouri té ka fè pati di ansyen kartché-a di Tour-de-L'Isle, ki fondé an 1656. Oun légliz ké fika bati laba an 1662 é plasé anba protègsyon-an di sen Michel. An 1736 gouvèlnò Lamirande, propriyétèr di roun bèl propriyété ant Kayenn ké Matouri ki té ka koumansé krézaj-a di lakrik fouyé-a ki ka lyannen Mayouri-a ké larivyè di Kayenn. Sa kannal ké divèt fè lyézon-an ant Kayenn, Kabasou, Rémir-Monjoli ké Roura. Lakrik Fouyé-a te fika inogiré pa gouvèlnò entérimèr-a De Chesney.
O xixe syèk, nou ka konstrwi roun fò o konfliyan di lakrik Fouyé-a é di Mayouri : Fò Triyo-a. Gouvèlnò Lemoine, sigsésò di Lamirande, té fika konstrwi roun pon asou lakrik Fouyé-a pou fasilité trajé-a ant Kayenn ké Matouri.
15 ògtòb 1879, dékrè-a ka òrgannizé minisipalité-ya di Lagwiyann ka prévwè kréyasyon-an di roun koumin Zilé-di-Kayenn & Tour-De-L'Isle ki gen pou chèf-lyé "bour di Zilé di Kayenn". Lò dé lélègsyon di 30 mè 1880, ségsyon-an di Tour-De-L'Isle ka éli sis konséyé minisipal, koumin-an té fèt.
25 févriyé 1891, koumin-an di Tour-de-L'Isle fika nonmen Matouri.
== Popilasyon ké sosyété ==
=== Démografi ===
Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di pli di 10 000 zabitan rousansman-yan té gen lyé chak lannen à laswit-a di roun ankèt pa sondaj opré di roun échantiyon di adrès ki ka rouprézanté 8 % di yé lòjman, kontrèrman o ròt koumin-yan ki ganyen roun rousansman réyèl tout senk lannen-yan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
c2lkf6vc2v5eeszhynhlaa6mf20f1by
Matris (matématik)
0
2242
10776
10775
2019-11-22T10:10:37Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An matématik, '''matris''' sa dé tablo di nonm ki ka sèrvi pou entèrprété an tèrm kalkilatwè é kidonk opérasyon rézilta téyorik di aljèb linéyèr é menm aljèb bilinéyèr. Tout disiplin-yan ki ka étidjé dé fénomenn linéyèr ka itilizé matris-ya. Kant o fénomenn ki pa linéyèr, nou ka bay souvan dé aproksimasyon linéyèr, kou an òptik jéyométrik ké aproksimasyon-yan di Gauss.
== Istorik ==
=== Istwè di nosyon-an di matris ===
Byen ki kalkil matrisyèl-an ki pròpman nonmen ka aparèt renk ki o koumansman di xixe syèk, matris-ya, antan ki tablo di nonm , gen roun lonng istwè d'aplikasyon à rézolisyon d'ékwasyon linéyèr. Tèks chinwa-a ''Les Neuf Chapitres'' asou lar matématik-a, ékri bò'd iie syèk anv. J.-K., sa pronmyé lègzanp ki konnèt di itilizasyon-an di di tablo pou rézoud dé sistenm d'ékwasyon, ki ka entrodjwi menm konsèp-a di détèrminé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
pwlryo4fdgoljtcjp5vak2dt0gs7zyg
Matyèr
0
2243
10779
10778
2019-11-22T10:10:37Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An fizik, '''matchè'''-a sa sa ki ka konpozé tout kò ki gen roun réyalité tanjib. Kat léta-ya ki pli komen sa léta solid-a, léta likid-a, léta gazé-a é léta plasma-a. Matchè-a ka tchipé di lèspas-a é ka posédé oun lamas. Ensi, an fizik, tousa ki gen roun lamas sa matchè-a. Matchè òrdinèr-a ki ja antouré nou sa fòrmé di baryon é ka konstitchwé matchè baryonik-a. Sa définisyon-an ka èskli boson fondamantal-ya, ki ka transpòrté kat fòs fondamantal-ya, byen ki yé gen roun lamas é/oben roun énèrji.
A pa pou konfann ké matéryo, ki sa tip-a, sòrt-a oben laklas-a di matchè itilizé pou réyalizé oun pyès.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
lhxoxkwe3ixzstt6hlxxtndlyopffvj
Matyèr plastik
0
2244
19676
19643
2022-07-29T20:13:46Z
Drummingman
2160
cross wiki vandalism
wikitext
text/x-wiki
Oun '''matchè plastik''' oben an langaj kouran oun '''plastik''', sa roun mélanj ki ka kontni oun matchè di baz (oun polimèr) ki sa sisèptib di fika moulé, fasonnen, an jénéral à cho é anba présyon, afen di kondjwi à roun sémi-prodjwi oben à roun lòbjè.
Mo-a « plastik » ka dérivé di laten plasticus, li-menm isou di grèk ansyen πλαστικός(plastikós, « rélatif o modlaj »), ka dérivé di vèrb πλάσσειν (plássein, « moulé, fòrmé ») don ka dérivé osi mo plasma-a.
Matchè plastik-ya ka kouvri roun gam trè étandou si matéryèl polimèr sentétik oben artifisyèl. Nou pouvé òbsèrvé jòdla asou roun menm matéryo dé propriyété ki té janmè oparanvan réyini, pa lègzanp transparans-a é rézistans-a o chòk.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
fqxe5rdjs1cx1u1gy0lwmv2lv4iipu9
Matématik
0
2245
14505
10793
2019-11-24T17:42:39Z
DraconicDark
32
Removing interwiki links to make way for Wikidata link
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:CMAP_-_Centre_de_Math%C3%A9matiques_Appliqu%C3%A9es_de_l%27Ecole_polytechnique.jpg|thumb|Rézonnman matématik asou roun tablo.]]
'''Matématik'''-ya (oben matématik-a) sa roun ansanm di konésans abstrè réziltan di rézonnman lojik apliké à dé òbjè divèr tèl ki nonm-yan, fòrm-ya, striktir-ya ké transfòrmasyon-yan. Li sa osi domenn-an di sasé ki ka dévlopé so konésans, ensi ki disiplin-a ki ka anségné yé.
Li ka posédé plizyò branch tèl ki : aritmétik-a, aljèb-a, analiz-a, jéyométri-a, lojik matématik, etc. I ka ègzisté égalman roun sèrtenn séparasyon ant matématik pir ké matématik apliké.
Matématik-ya ka distengé yé kò dé ròt syans pa roun rapòr partikilyé o réyèl pas òbsèrvasyon é èspéryans pa ka poté so kò asou dé òbjè fizik.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
[[Katégori:Syans]]
6pl7757u31fxgtm7yvivskozykv8bon
Max Weber
0
2246
10796
10795
2019-11-22T10:10:37Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Max_Weber_1894.jpg|thumb|Max Weber an 1894.]]
'''Max Weber''', né 21 avril 1864 é mouri 14 jen 1920, sa roun ékonomis é sosyològ alman orijinèlman fòrmé an drwè.
Konsidéré kou roun dé fondatò di sosyològ-a, so entérogasyon-yan ka poté asou chanjman-yan opéré asou sosyété-a ké antré-a annan modèrnité-a. Nou divèt li notaman dé analiz konplèks di kapitalism endistriyèl, di birokrasi-a é di processus di rasyonalizasyon an Ògsidan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
egwmhtlzm2nwqdszhu9h0j5oawkg6ga
Mayaj
0
2247
10799
10798
2019-11-22T10:10:37Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:El-matrimonio-romano.jpg|thumb|Èskiltir ki ka rouprézanté oun koup maryé annan [[Ròm antik]]-a.]][[Fiché:Van Eyck - Arnolfini Portrait.jpg|thumb|''lépou-ya Arnolfini'' di Jan van Eyck.]][[Fiché:Huwelijksportret van de Prins van Oranje en Prinses Máxima.jpg|thumb|Maryaj di Willem-Alexander é Máxima, 2002.]]
Oun '''maryaj''' (pafwè '''mayaj''') sa roun inyon konjigal ritchwèl é kontraktwèl, ké douré ilimité oben endétèrminé, ki roukonèt é ankadré pa oun enstitisyon jouridik oben rélijyéz ki ka détèrminé modalité-ya. Tèrm-an ka dézigné an menm tan sérémoni ritchwèl, inyon-an ki sa isou di li ké enstitisyon an définisan règ-ya. A roun dé kad ki ka établi èstriktir fanmilyal di oun sosyété.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
2ve1cw32agcujt3os0gmkgovu3aqrvd
Mayòt
0
2248
10803
10802
2019-11-22T10:10:38Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Mayòt
|non lokal = Mayotte (fr)
|drapo =
|armwari = Coat_of_Arms_of_Mayotte.svg
|kart = Mayotte_(976)_in_France.svg
|lanng ofisyèl = [[Fransé]], swahili maoré (chimaoré), malgach (kibouchi)
|kapital = [[Dzaoudzi]]
|siperfisi total = 376
|jantilé = Maoré
|popilasyon total = 256 518
|lannen = 2017
}}
'''Mayòt''' (an fransé Mayotte), (aplé osi Maoré an shimaoré) sa roun ansanm di zilé ki sitchwé annan archipèl di Comores, li-menm sitchwé annan kannal di Mozanbik é andan [[loséyan Atlantik]].
0w6orx794d8xth8jj542rgaefnr756s
Melilla
0
2249
10807
10806
2019-11-22T10:10:38Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Vil otonom di Melilla
|non lokal = (es) Ciudad Autónoma de Melilla
|drapo = Coat_of_Arms_of_Melilla.svg
|armwari = Flag_of_Melilla.svg
|kart = Localizaci%C3%B3n_de_Melilla.svg
|lanng ofisyèl =
|kapital = [[ ]]
|siperfisi total = 13,41
|jantilé = Mélinyen(n)
|popilasyon total = 85 584
|lannen = 2015
}}
'''Melilla''' (an berbèr : Mrič (Mritch) ⵎⵔⵉⵜⵙ [« blanch-a »], ou Mliliya an darija) sa roun vil otonom [[Lèspangn|espagnol]] sitchwé asou kot nòrwès di [[Lafrik]], an fas di pénensil Ibérik, apartni à réjyon jéyografik di Rif oryantal, an périféri di aglomérasyon di Nador, é ka formé oun anklav annan téritwar [[Maròk|maroken]].
fx7qh054q2ydla9n4cd8bbubly9mv9l
Mexico
0
2250
19265
19179
2021-12-13T21:08:45Z
Kaidros
1815
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Mègsiko<br/> Ciudad de México (es)
| imaj = Flag of Mexico City, Mexico.svg
| blazon = Coat of arms of Mexican Federal District.svg
| drapo = Montaje de CDMX.jpg
| péyi = [[Mègsik]]
| mèr =
| jantilé = Kapitalino
| popilasyon = 9 209 944
| lannen = 2020
| dansité = 6 006
| altitid = 2 240 (mwéyen)
| siperfisi = 148 500 ha = 1 485
}}
'''Mègsiko''' (an èspagnòl Ciudad de México[sju.ˈða(ð) ðe ˈme.xi.ko], eman abréjé CDMX), sa roun antité fédérativ ké kapital-a di Mègsik.
Sa antité fédérativ pa sa ni roun lavil ni roun Léta o sans dé artik di Konstitisyon mègsiken-an.
Mègsiko sa roun sant finansyé ké kiltirèl enpòrtan, agrikiltir-a ka tchipé osi roun laplas ki pa néglijab annan so ékonnomi.
== Nòt, sours ké ròt référans ==
== Wè osi ==
luhq4et2hnkq6k1f43sru9vs8qju9wk
Mi
0
2251
10822
10821
2019-11-22T10:10:38Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Zea_mays_-_K%C3%B6hler%E2%80%93s_Medizinal-Pflanzen-283.jpg|thumb]]
'''Mi''', '''miyis''' ('''Zea mays''' L., oben '''Zea mays''' subsp. mays (otonim)), appelé '''blé d'Enn''' o Kanada, sa roun plant zèrbasé tropikal anniyèl di fanmi-a dé Poacé (graminé), larjman kiltivé kou séréyal pou so gren-yan ki rich an amidon, mè osi kou plant fourajèr. Tèrm-an ka dézigné osi gren-an di mi li-menm.
Sa lèspès, orijinèr di Mèksik, ki té ka konstitchwé aliman-an di baz dé Amérendjen anvan rivé-a an Amirik di Christophe Colomb.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
j95c91r6srzfwk3czuf6bck4acd8veg
Michael Faraday
0
2252
10825
10824
2019-11-22T10:10:38Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Michael_Faraday_001.jpg|thumb]]
'''Michael Faraday''' (Newington, 22 sèptanm 1791 - Hampton Court, 25 out 1867) sa roun fizisyen é roun chimis britanik, té konnèt pou so travay fondamantal annan domenn-an di élèktromagnétism-an, élèktrochimi-a, djamagnétism-an, épi élèktroliz-a. I ka bay so non à di miltip lalwa ké fénomenn annan sa domenn-yan, notaman lalwa-a di Faraday(oben Lenz-Faraday) an endiksyon élèktromagnétil, lalwa-ya di Faraday an élèktrochimi, léfè Faraday, oben òkò à dé dispozitif éspérimantal kou kaj-a di Faraday ké kavité-a di Faraday. Farad-a, inité di kapasité élèktrik, sa égalman nonmen an so lonò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
10126je70olnhjlnl51lxelxvywua3w
Miguel de Cervantes
0
2253
19364
19361
2022-02-19T10:22:50Z
WikiBayer
265
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/187.161.193.57|187.161.193.57]] ([[User talk:187.161.193.57|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Cervantes_J%C3%A1uregui.jpg|thumb|Portrè imajinèr de Cervantes
(I pa ka ègzisté pyès pòrtrè otantifyé).]]
'''Miguel de Cervantes Saavedra''' (né 29 sèptanm 1547 atè Alcalá de Henares- antéré 23 avril 1616 atè Madrid) sa roun romansyé, powèt é dranmatirj èspagnòl. Li sa sélèb pou so roman L’Ingénieux Hidalgo Don Quichotte di Manch-a, pibliyé an 1605 é roukonnèt kou pronmyé roman modèrn-an.
Cervantes ka mennen dabò roun lavi avantiryéz di sòlda é ka partisipé koté batay di Lépanteen 1571, koté li ka pédi izaj-a di lanmen gòch-a. Sa lanmen paralizé ka val li sirnon di « Mancho di Lépante ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
2d7jfdnh03jwpccbdr0lj6x2tv78pj7
Mikel-Anj
0
2254
19257
10838
2021-11-11T22:24:35Z
Kotkan lusija
1702
File
wikitext
text/x-wiki
[[File:Miguel Ángel, por Daniele da Volterra (detalle).jpg|thumb|right|200px|Michelangelo Buonarroti]]
[[Fiché:Vatican-ChapelleSixtine-Plafond.jpg|right|thumb|200px|]]
'''Michelangelo''' (Caprese, 6 mars 1475 - Rome, 18 févriyé 1564) (di so vrè non '''Michelangelo di Lodovico Buonarroti Simoni'''), nonmen an gwiyanè '''Mikèlanj''', sa roun skiltò, pent, architèk, powèt ké irbanis floranten di Ròt Rounésans.
So èv ki pli konnèt sa inivèrsèlman konsidéré kou dé chédèv di Rounésans-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
gnk0vpevbi28d7bsz358t9oqnc88j8q
Mikronézi
0
2255
10843
10842
2019-11-22T10:10:39Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Micronesia-large.png|thumb|Kart di Mikronézi]]
'''Mikronézi''' (« pitit zilé ») sa, ké [[Mélanézi]] ké [[Polinézi]], roun di trwè gran réjyon ki nou ka distengé kouranman an [[Loséyanni]]. Mikronézi ka konprann Léta-ya ké réjyon administrativ-ya ki ka swiv :
* [[Léta fédéré di Mikronézi]] ;
* [[Zil Marshall]] ;
* oun parti di [[Kiribati]] ;
* [[Zil Marianne]] (commonwealth di [[Létazini]]) ;
* [[Wake]] (dépendans di [[Létazini]]) ;
* [[Nauru]] ;
* [[Palaos]] ;
* [[Guam]] (dépendans di [[Létazini]]).
91qu11dybfe2kd9iffyhs5azy3a4sx6
Mikroskopi
0
2256
17439
10847
2020-01-10T11:25:13Z
Chenspec
194
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Scientists are working in the lab.9.jpg|vignette|Mikroskopi]]
'''Mikroskopi'''-a sa roun ansanm di tèknik d'imajri dé lòbjè di piti dimansyon. Pé enpòrt tèknik ki anplwayé, aparèy ki itilizé pou randé posib sa òbsèrvasyon sa aplé roun mikroskòp.
Dé mo grèk ansyen mikros é skopein ki ka signifyé rèspèktivman « piti » é « ègzaminé », mikroskopi-a ka dézigné étimolojikman òbsèrvasyon-an di lòbjè envizib ké wéy touni. Nou ka distengé prensipalman trwa tip di mikroskopi : mikroskopi òptik-a, mikroskopi élèktronik-a é mikroskopi ké sonn lokal. An mikroskopi òptik é élèktronik, oun féso liminé oben féso d'élèktron ka entéraji ké lòbjè-a à òbsèrvé é sa rékéyi pa roun détèktò (wè, kaméra...) alò ki an mikroskopi ké sonn lokal, roun kaptò sonn dirèkman sirfas-a di lòbjè-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Optik]]
bgcbv7keg9z5x4agoimjn956v0swhc2
Miltiplikasyon
0
2257
10850
10849
2019-11-22T10:10:39Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Three by Four.svg|thumb|Miltiplikasyon di 4 pa 3 ka bay menm rézilta ki miltiplikasyon di 3 pa 4.]]
'''Miltiplikasyon'''-an sa roun dé kat opérasyon di aritmétik élémantèr-a ké adisyon-an, soustraksyon-an é divizyon-an. Sa opérasyon sa souvan noté ké lakrwa-a di miltiplikasyon « × », mè pouvé osi fika pa ròt senbòl (pa lègzanp pwen médjan-an « · ») oben pa absans-a di senbòl.
So rézilta sa aplé prodjwi-a, nonm-yan ki nou ka miltiplyé sa faktò-ya.
Miltiplikasyon-an di Dé nonm a é b ka nonmen so kò endiféraman an fransé « a miltipliyé pa b » oben « a fwè b ».
Miltiplikasyon-an di Dé nonm antché pouvé fika kou roun adisyon répété plizyò fwè. Pa lègzanp, « 3 fwè 4 » pouvé wè so kò kou sonm-an di trwa nonm 4 ; « 4 fwè 3 » pouvé wè so kò kou sonm-an di kat nonm 3
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
cbpkgme99l16i48mo4fyyav2wexedr8
Min (jizman)
0
2258
19624
19445
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Skidoo 01.jpg|thumb|upright=2|Ansyenn min di lò di Skidoo, andan Valé di Lanmò an Californi.]]
Oun '''min''' sa roun jisman èsplwaté di matéryèl (pa lègzanp di lò, di charbon, di kwiv, di djanman, di fer, di disèl, d'uranium, etc.).
Li pouvé fika à syèk ouvè oben soutérenn. Annan lannen-yan 1980, anviron 20 milyar di tonn di matéryèl té ègstrè anniyèlman dé sèl min à syèl ouvè annan monn-an don pli di lanmotché-a dé minré alò ki pli di sis milyar di tonn di charbon, 1,6 milyar di tonn di minré di fer, 190 milyon di tonn di minré d'aluminium sa prézimé ègstrè di anba-sòl pa dé galri ké pwi o koumansman di xxie syèk.
Distenksyon-an ant min ké karyèr ka tchenbé à lanatir-a di materyo ki ègstrè (èstratéjik oben présyé pou min-an, di mwenn valò pou karyèr-a) ; an Frans, a kod minyé-a ki ka défini sa.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
6rmgzqklenzvs7wglqbhi9at70ey92v
Minout (tan)
0
2259
18419
14568
2020-05-29T18:56:25Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
Oun '''Minout''' sa oun inité pratik di mizour di [[tan]]. Byen ki an dèrò di Systèm enternasyonal (SE), li sa itilizé kominèman. Minout-a sa défini kou oun douré di 60 [[ségonn]]. Oun [[lò]] gen 60 minout.
95uw19valbsu1vmvjy4zxaszwm8at8q
Minéral
0
2260
10861
10860
2019-11-22T10:10:40Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Quartz_Br%C3%A9sil.jpg|thumb|Quartz]]
Oun '''minéral''' sa pli souvan-an oun solid natirèl omojenn ké roun èstriktir atomik òrdoné é roun konpozisyon chimik défini. Li pouvé fika dékri, annan trè grann majorité-a dé ka, kou roun matchè kristalizé ki karaktérizé pa so konpozisyon chimik é ajansman-an di so atom-yan soulon roun péryodisité é roun simétri présiz ki ka rouflété so kò annan sistenm kristalen é group-a di lèspas di minéral.
Pa èsépsyon istorik à léta solid-a, mèrkir-a, likid à tanpératir anbyant (li pa ka fòrmé roun kristal ki anba di −39 °C), sa osi konsidéré kou roun minéral di katégori-a dé éléman natif.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
oa9imr2xrk71xjza4p8d151pjwhcvk4
Misisipi (flèv)
0
2261
10865
10864
2019-11-22T10:10:40Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Miss_R_dam_27.jpg|thumb|Mississippi-a annan pwen di konfliyans di Missouri, o nò di Sen-Louis.]]
'''Mississippi'''-a (Mississippi River an anglé) sa roun flèv an Amérik di Nò ki ka travèrsé parti santral-a dé Étazini. I ka koulé di Nò di Minnesota o gòlf di Mèksik é so kour am gen roun oryantasyon méridjenn. Mississippi-a gen roun longò di 3 780 km : sèl roun di so afilyan, Missouri, sa pli lonng an Amérik di Nò. Longò kimilé di sa Dé kour di dilo, ki ka dépasé 6 800 km, é sipèrfisi-a di basen vèrsan ka fè di Mississippi roun dé flèv pli enpòrtan di monn é di Missouri-Mississippi roun dé basen flivyal pli gran di monn.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
rlhn0a98q4i68gdxr0v5kk2hav2ksjs
Mizour fizik
0
2262
10868
10867
2019-11-22T10:10:40Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Mizour fizik''' sa aksyon-an di détèrminé valò-a oben valò-ya fizik di roun grandò (longò, kapasité, etc.), pa konparézon ké roun grandò konstant di menm lèspès pran kou tèrm di référans (étalon oben inité).
Konparézon-an sa kantitativ ; nou ka èsprimé grandò-a pa roun nonm rasyonèl ki ka miltipliyé inité-a. Mizour fizik-a ka vizé à roun kominikasyon présiz à propos di roun lòbjè. Dé inité komin à ansanm-an dé mizour sa nésésèr ; sinon, fodré établi dé règ di konvèrsyon. Biro entèrnasyonal dé pwa é dé mizour pou établi roun Sistenm Entèrnasyonal d'inité ki fondé asou roun piti nonm d'étalon é dé rélasyon ant inité-ya.
À diférans-a di roun kontaj, ki ka roun kantité antchè ki défini pa roun répons lojik, oun mizour fizik sa roun èstimasyon é ka posédé kidonk roun sèrtenn ensèrtitid.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
j52x56rncf2wpnwtlz7gcjjmnb1mzzv
Mizé
0
2263
10871
10870
2019-11-22T10:10:40Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Museo Nacional, Ámsterdam, Países Bajos, 2016-05-30, DD 16-18 HDR.jpg|thumb|Fasad di Rijksmuseum atè Amsterdam, vizité pa plizyò milyon di moun chak lannen.]]
[[Fiché:Louvre_at_night_centered.jpg|thumb|Louv-a atè Pari.]]
Oun '''mizé''' sa roun lyé annan lakèl sa kolèkté, konsèrvé ké èspozé de lòbjè andan roun lòbjèktif di ansègnman é di kiltir.
Mizé-ya sa souvan èspésyalizé, i ka an ègzisté nòv grann katégori : mizé-ya d'arkéyoloji, mizé-ya di lar, mizé-ya dé bèl-lar, mizé-ya dé lar dékoratif, mizé-ya di listwè, mizé-ya di syans, mizé di listwè natirèl, mizé-ya dé tèknik é mizé-ya di étnoloji.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
myv9enlkjza62q628hr7tn87wbbu4f6
Modèl standar (fizik di sé partikil)
0
2264
10874
10873
2019-11-22T10:10:40Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Modèl èstandar di fizik dé partikil''' sa roun téyori ki ka konsèrné élèktromagnétism-an, entéraksyon nikléyèr-ya fèb ké fórt, é klasifikasyon-an di tout partikil sibatomik ki konnèt. Li té dévlopé pannan dézyenm motché di xxe syèk, annan roun inisyativ kolaborativ mondjal, asou baz-ya di mékanik kantik-a. Fòrmilasyon atchwèl-a té finalizé o milyé dé lannen 1970 à laswit-a di konfirmasyon èspérimantal dé quarks. Dipi, dékouvèrt-ya di quark top (1995), di nétrinotoyik (2000) é di boson di Higgs (2012) té bay òkò pli di krédibilité o modèl èstandar. Tout partikil-ya di modèl èstandar té atò òbsèrvé èspérimantalman. Pa sonm siksè à èspliké roun larj varyété di rézilta èspérimantal, modèl èstandar sa pafwè wè kou roun « téyori di près tout ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
5m7ndp95zfkm8myrawcspy071s1l88v
Modèrnism
0
2265
10877
10876
2019-11-22T10:10:40Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Modèrnism'''-an sa roun kouran èspésifik à lar-a di xxe syèk ki ka trouvé so apojé o moman di Pronmyé Lagèr mondjal-a oben andan lannen-yan ki ka swiv é ki ka pran fen andan lannen-yan 1930 oben andan lannen-yan 1950 é menm plita. Nou ka pasé alò di modèrnism o pòsmodèrnism. Mo-a « modèrnism » itilizé andan lannen-yan 1960 ka dézigné rétrospèktivman sa péryòd. Modèrnism-an sa pran alò annan oun sans réstren.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
33ui6bw1dyjbp4x5bi83afzd0h0600v
Mohandas Karamchand Gandhi
0
2266
10880
10879
2019-11-22T10:10:40Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Gandhi_smiling_1942.jpg|thumb| Mohandas Karamchand Gandhi, an oût 1942.]]
'''Mohandas Karamchand Gandhi''' (an gujarati મોહનદાસ કરમચંદ ગાંધી (mohandās karamcaṃd gāndhī), API[ˈmoː.ɦən.d̪aːs ˈkə.rəm.t͡ʃənd̪ ˈɡaːn.d̪ʱi]), né atè Porbandar (Gujarat) 2 òktòb 1869 é mouri asasiné atè Delhi 30 janvyé 1948, sa roun dirijan politik, enpòrtan gid spiritchwèl di Lend é di mouvman pou endépandans di sa péyi.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
24rf7slk2ar0gf6lwer2e69itrngcl4
Moldavi
0
2267
10882
10881
2019-11-22T10:10:40Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Moldavi ou Moldova
|non lokal = Republica Moldova (ro)
|drapo = Flag_of_Moldova.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Moldova.svg
|kart = Location_Moldova_Europe.png
|lanng ofisyèl = [[Roumen]]
|kapital = [[Chișinău]]
|siperfisi total = 33 843
|jantilé = Moldav
|popilasyon total = 3 656 843
|lannen = 2012
}}
'''Moldavi''', an form long '''Répiblik di Moldavi''' ou '''Répiblik di Moldova''', an roumen Moldova é Republica Moldova, sa roun péyi di Éròp oryantal sitchwé ant Roumani é Oukrèn, ka anglobé dé parti dé réjyon istorik di Bessarabie é di Podolie méridyonal (dit Transnistrie).
rdif3sja6dwu3v4numk282obigvzrj9
Molière
0
2268
18420
10893
2020-05-29T18:56:30Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Moun
| non = Molière
| imaj = Molière - Nicolas Mignard (1658).jpg
| deskripsyon =
| dat di nèsans =
| dat di désè = 17 févryé 1673 koté Pari
| nasyonalité = [[Lafrans|fransèz]]
| profésyon = Komédyen é dramatirj
}}
'''Jean-Baptiste Poquelin''', nonmen '''Molière''', sa roun komédjen é dranmatirj fransé, batizé 15 janvyé 1622 atè Pari, koté li té mouri 17 févriyé 1673.
Isou di roun fanmi di marchan parizyen, i ka asosyé so kò à 21 lan ké roun dizenn kanmarad, don komédjenn-an Madeleine Béjart, pou fòrmé troup-a di Illustre Théâtre ki, malgré kolaborasyon-an di dranmatirj di rénom, pa ka parvini à enpozé so kò atè Pari.
== Not ké référans ==
<references/>
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
8m9e4j6rxwhxrkmnlv10np8w6p7puay
Molékil
0
2269
10896
10895
2019-11-22T10:10:41Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''molékil''' sa roun èstriktir di baz di matchè-a. Linyon entèrnasyonal-a di chimi pir é apliké ka défini molékil-a kou « roun antité élèktriman nét ki konprann pli di roun atom ». A asanblaj chimik-a ki élèktrikman nét d'omwen Dé atom, diféran oben pa, ki pouvé ègzisté à léta lib-a, é ki ka rouprézanté ki pli piti kantité-a di matchè ki ka posédé propriyété karaktéristik-ya di sibstans-ya ki konsidéré. Molékil-ya ka konstitchwé dé agréga atomik ki lyannen pa dé fòs di valans (lyézon kovalant) é yé ka konsèrvé yé endividjwalité fizik. Dé fòs pli fèb, tèl lyézon idrojenn-yan é sa-ya di tip van der Waals, ka mentni yé à proksimité roun-yan dé ròt à léta likid-a é/oben solid.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
adqgtz9mkrw6l0lka1hfzq9hw1yb8q9
Mona Lisa
0
2270
10899
10898
2019-11-22T10:10:41Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Mona_Lisa,_by_Leonardo_da_Vinci,_from_C2RMF_retouched.jpg|thumb]]
'''Mona Lisa''', (La Joconde an fransè), sa oun tablo di lartis [[Itali|italyen]] [[Léonard de Vinci]], réalizé antr 1503 é 1506, ki ka rouprézanté oun potrè mi-kò, probabléman di florantin Lisa Gherardini, épouz di Francesco del Giocondo. Akiz pa François Ié, sa lapentir a dilwil asou pano di bwa di pèplyé di 77 × 53 cm sa ekspozé o mizé di Louv atè Paris. Mona Lisa sa oun dé rar tablo atribiyé di fason sèrtenn a Léonard de Vinci.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
msb9cyvalfvx1guapgy5bs276dfg6le
Monako
0
2271
10905
10904
2019-11-22T10:10:41Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Prensipoté di Monako
|non lokal = Principauté de Monaco<br/>Principatu de Mu̍negu
|drapo = Flag_of_Monaco.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Monaco.svg
|kart = Location_Monaco_Europe.png
|lanng ofisyèl = [[Fransé]]
|kapital = Monako
|siperfisi total = 2, 02
|jantilé = Monégask
|popilasyon total = 37 308
|lannen = 2017
}}
'''Monako''', an form long '''Prensipoté di Monako''', an monégask (Principatu de) Mu̍negu, an oksitan (Principat de) Mónegue, sa roun péyi di [[Léròp]] di Lwès, ensi ki roun konmin du menm non ki ka tchipé menm siperfisi ki Léta li-menm (sa ki ka fè di li oun sité-Léta).
[[Katégori:Léròp]]
jyqxf8u2f058b7u3w6ww7a5t8dtoi8w
Monarchi
0
2272
10908
10907
2019-11-22T10:10:41Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Monarchi'''-a (di grèk mono « sèl », arke« pouvwar » : « pouvwar di roun sèl ») sa roun sistenm politik koté inité-a di pouvwar sa senbolizé pa roun sèl moun, aplé « monark ». Li sa ni nésésèrman oun royalté, ni nésésèrman éréditèr : i toujou ègzisté dé monarchi élèktiv, pa lègzanp rwa-ya koté golwa-ya, oben dog-ya annan répiblik-a di Véniz. Soulon définisyon-an di Montesquieu, oun monarchi ka défini so kò pa gouvèlman absoli-a di roun sèl, mè sa pouvwar sa limité par dé lalwa.
Monarchi-a sa dit monarchi konstitisyonèl lòské pouvwar-ya di monark sa défini pa roun konstitisyon ékrit ki ka fiksé dé lalwa fondamantal ki ka prévwayé oun séparasyon dé pouvwar. Li sa souvan admèt, lòské Léta-a sa ménasé pas roun lagèr étranjèr oben sivil, ki roun lalwa marsyal ka bay li provizwarman tout pouvwar-ya : monarchi-a ka divini alò, o sans antik, oun diktatir (kou té ka ègzèrsé konsil-ya oben jénéral romen-yan an ka di grav problenm).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
eyfs5q7g4rd246qzznb1fxv2u9uzkfa
Mondyalizasyon
0
2273
10911
10910
2019-11-22T10:10:41Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:BlueWorldMap.png|upright=1.2|thumb|right|Kart di monn]]
Tèrm-an di '''mondjalizasyon''' (anglisism-an globalizasyon sa pafwè osi anplwayé) ka korèsponn à lib sirkilasyon-an dé marchandiz, dé kapital, dé sèrvis, dé moun, dé tèknik é di enfòrmasyon-an. Li ka dézigné processus-a d'entégrasyon dé marché é di rapròchman dé wonm ki ka rézilté notaman di libéralizasyon-an dé échanj, di dévlopman dé mwayen di transpò di moun ké di marchandiz, é dé routonbé dé tèknoloji di enfòrmasyon-an é di kominikasyon-an à léchèl planétèr-a. Li ka manifèsté, lout entèrdépendans-a krwasant dé ékonomi (mondjalizasyon ékonomik) é entansifikasyon-an di konkirans-a, pa èspansyon-an dé échanj é dé entéraksyon moun-yan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
hesk12lvb688nygq3kpt1dlgqjnqkke
Mongoli
0
2274
10913
10912
2019-11-22T10:10:41Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Mongoli
|non lokal = ᠮᠣᠩᠭᠣᠯ
ᠤᠯᠤᠰ (mn-Mong)<br/>Монгол Улс (mn-Cyrl)<br/>Mongol Uls (mn-Latn)
|drapo = Flag_of_Mongolia.svg
|armwari = State_emblem_of_Mongolia.svg
|kart = Mongolia_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Mongol]]
|kapital = [[Oulan-Bator]]
|siperfisi total = 1 564 116
|jantilé = Mongol
|popilasyon total = 3 031 030
|lannen = 2016
}}
'''Mongoli''' (an mongol, bitchig : ᠮᠣᠩᠭᠣᠯ
ᠤᠯᠤᠰ, sirilik : Монгол Улс, transkripsyon latin : Mongol Uls, litéralman : « Péyi mongol ») sa roun péyi d'Azi, sitchwé ant [[Risi|Larisi]] o nò é [[Lachin]] o sid.
1nectbprk4nlml3l558efaoo1jleq8t
Montangn
0
2275
10921
10920
2019-11-22T10:10:42Z
Jon Harald Søby
3
7 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:K2 8611.jpg|thumb|Trè rot montangn : K2, Karakoram kot frontyèr sino-pakistanèz, dézyenm somè aprè Évrès-a ([[Himalaya]]).]]
[[Fiché:AugstmatthornSchnee.jpg|thumb|Péyizaj di mwayenn montangn o pronmyé plan é Augstmatthorn 2137 m an aryèr-plan (kanton di Bèrn, Swis).]]
[[Fiché:Vicuña - Chimborazo, Ecuador.jpg|thumb|Chimborazo (El Taita Chimborazo, 6310m, Ékwatò, pli rot somè di monn, an konsidéran li kou somè pi élwagné di sant di Latè : rélyèf volkanik di réjyon ékwatoryal, ké roun mòrfoloji glasyèr, étaj nival ké pélouz di altitid ké roun vigògn.]]
Oun '''montangn''' sa roun fòrm topografik di rélyèf pozitif, à sirfas-a di planèt télirik, é ka fè parti di roun ansanm — oun chenn di montangn — oben ka fòrmé oun rélyèf izolé. Li sa karaktérizé pa so altitid é, pli jénéralman, pa so rotò rélativ. Toutfwè i pa ka ègzisté di définisyon inik di sa ki fika roun montangn, tèrm ki aparèt ant xiie syèk, é di nonbré réjyonalism ka koègzisté pou dékri fòrm-yan di rélyèf. Li pouvé dézigné an menm tan oun somè panti ké roun senp élévasyon di téren, kou roun kolin, osi byen ki milyé-a andan so ansanm.
== Wè osi ==
[[Katégori:Montangn]]
oo6oyk5sg2szy958qvdz49ktqy1u4zk
Montangn Rochéz
0
2276
10927
10926
2019-11-22T10:10:42Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:RockyMountainsLocatorMap.png|thumb|Kart di lokalizasyon di masif an Amérik di Nò.]]
'''Montangn Rochéz'''-a, oben senpman '''Rochéz'''-ya, an anglé Rocky Mountains oben Rockies, sa roun grann chenn di montangn annan Lwès di Amérik di Nò, asou téritwar-a dé Étazini é di Kanada.
Yé rouprézanté oun lòbstak pou émigran amériken-yan ké kanadjen-yan blanng andan ègstansyon-an di yé anpriz asou téritwar nò-amériken-an pou lokazyon-an di konkèt di Lwès-a.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Montangn]]
krm1fhggofy6nhbfc9pm6uvbpxer6yo
Montserrat (Zantiy)
0
2277
10935
10934
2019-11-22T10:10:42Z
Jon Harald Søby
3
7 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Monsérat
|non lokal = Montserrat
|drapo = Coat_of_arms_of_Montserrat.svg
|armwari = Flag_of_Montserrat.svg
|kart = LocationMontserrat.png
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = Plymouth (de jure)<br/>Brades (de facto)
|siperfisi total = 102
|jantilé =
|popilasyon total = 5 164
|lannen = 2012
}}
'''Monsérat''' sa roun piti zilé di [[Lézanti]] ki sitchwé an lanmè dé Karayib, ki ka dépann di [[Rwéyonm-Ini]] é manm di Lòrganizasyon dé Léta di Karayib oryantal.
[[Katégori:Lézanti]]
l2h4dr07n9ny22ci2eqz3fjhg2cpd4z
Monténégro
0
2278
10938
10937
2019-11-22T10:10:42Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Monténégro
|non lokal = Crna Gora (sr)<br/>Црна Гора (sr)
|drapo = Flag_of_Montenegro.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Montenegro.svg
|kart = Europe-Montenegro.svg
|lanng ofisyèl = Monténégren ; serb, kroat, bosnyen é albanè(roukoni minoritèr pa Léta)
|kapital = [[Podgorica]]
|siperfisi total = 13 812
|jantilé = Monténégren(n)
|popilasyon total = 661 807
|lannen = 2011
}}
'''Monténégro''' (an monténégren Crna Gora, an sirilik Црна Гора, prounonsé /ˈt͡sr̩̂ːnaː ˈɡɔ̌ra/) sa roun péyi dé Balkans, an [[Léròp]] di Sid, bordé pa lanmè Adriyatik.
ltu3sjweqskewjjmo5kp93ho36sy8zf
Moris
0
2279
10946
10945
2019-11-22T10:10:43Z
Jon Harald Søby
3
7 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Moris
|non lokal = Republic of Mauritius (en)
|drapo = Flag_of_Mauritius.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Mauritius.svg
|kart = Mauritius_(orthographic_projection_with_inset).svg
|lanng ofisyèl = Pa gen (de jure)<br/>[[Annglé]] (lanng ofisyèl di Lasanblé nasyonnal)<br/>[[fransé]] (dézyenm lanng otorizé atè Lasanblé nasyonnal)
|kapital = [[Por-Louis]]
|siperfisi total = 2040
|jantilé = Morisyen
|popilasyon total = 1 259 838
|lannen = 2013
}}
'''Moris''' (an anglè Mauritius), an form long '''Répiblik di Moris''' (an annglé Republic of Mauritius), sa roun Léta ensilèr di [[Loséyan Endjen]] à 868 kilonmèt à lès di [[Madagaskar]].
[[Katégori:Lafrik]]
gy4jt6a2v979ix9is3utphvue7fxeyg
Moritani
0
2280
10950
10949
2019-11-22T10:10:43Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik islamik di Moritani
|non lokal = République islamique de Mauritanie (fr)<br/> الجمهورية الإسلامية الموريتانية (ar)
|drapo = Flag_of_Mauritania.svg
|armwari = Seal_of_Mauritania.svg
|kart = Mauritania_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Arab]] (ofisyèl), fransè (administrativ), arab-hassaniya (popilèr), soninké, peul é wolof gen stati di lanng nasyonal
|kapital = [[Nouakchott]]
|siperfisi total = 1 030 700
|jantilé = Moritanyen(n)
|popilasyon total = 3 758 571
|lannen = 2017
}}
'''Moritani''', ou '''Répiblik islamik di Moritani''' (an arab : الجمهورية الإسلامية الموريتانية), sa roun péyi di Nò-Wès di [[Lafrik]], sitchwé ant 15 é 27 dégré di latitid nò ké 5 é 17 dégré di lonjitid wès.
3dxbfhkfxlsfa7xbni0vpqnykzii2y2
Moskou
0
2281
19145
17372
2021-02-27T13:18:58Z
Wolverène
53
m.
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Moskou
| imaj = Flag of Moscow, Russia.svg
| blazon = Coat of Arms of Moscow.svg
| drapo = MSK Collage 2015.png
| péyi = [[Risi]]
| mèr = Sergueï Sobianine
| jantilé = Moskovit
| popilasyon = 12 330 126
| lannen = 2016
| dansité = 4 910
| altitid =
| siperfisi = 251 100 ha = 2 511
}}
'''Mòskou''' (an ris : Москва, Moskva, API : /mɐˈskva/) sa kapital-a di [[Risi|Fédérasyon di Risi]] é pli grann lavil di Éròp. Mòskou sa sitchwé asou larivyè Moskova. Lavil-a ka sitchwé so kò annan parti éropéyenn-an di Risi é administrativman annan distrik fédéral santral-a. Mòskou gen èstati-a di lavil d'enpòrtans fédéral. Lavil-a sa anklavé annan oblast-a di Mòskou, mè sa administrativman endépandant.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Risi]]
cddka0yrtwnaq0v450n9364kuac9h88
Motò
0
2282
10959
10958
2019-11-22T10:10:43Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Mercedes V6 DTM Rennmotor 1996.jpg|thumb|Motò a konbisyon entèrn V6 di lotomobil.]]
[[Fiché:Moteur asynchrone à cage de la Compagnie Générale Electrique Nancy du 1er modèle.jpg|thumb|Motò élektrik asenkronn.]]
Oun '''motò''' sa roun aparèy ki ka transfòrmé oun énèrji kèlkonk an énèrji mékanik.
== Istorik ==
Motò-ya ki pli ansyen ka itilizé lafòs-ya natirèl, san ajou di tèknoloji oben près : dé motò ki ka itilizé oun présyon (vwal, moulen à van) ; dé motò à élastik (ark, arbalèt, katapilt à torsyon, òrlòj à résòr) ; dé motò ki ka itilizé gravité-a (rou à lob asou kour dilo oben asou rézèrv dilo, clepsydre, katapilt à kontpwa, tounenbroch à pwa, lòrlòj à pwa).
Pronmyé motò vréman endépandan di lanatir-a, adaptab an sitchwasyon, sa machin à vapò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
nvqahoym4u19dst8pitct4cizb24j7n
Motò a réaksyon
0
2283
19385
10961
2022-03-21T20:37:32Z
Andre Engels
869
from [[Motò ké réaksyon]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:B747-engine.jpg|thumb|Oun motò Rolls-Royce RB211 ki ka ékipé sé Boeing 747 di Lufthansa.]]
[[Fiché:GE90_B777-200LR.JPG|thumb|Wè frontal di'n motò General Electric GE90 monté asou'n Boeing 777.]]
Oun '''motò à réyaksyon''' sa roun motò ki dèstiné à propilsyon-an di véyikil (majoritèrman aéryen). Prensip-a di baz ka roupozé asou projèksyon-an di roun flwid (gaz oben likid) pa dèyè ; pa réyaksyon, i ka transmété oun pou o véyikil, di fòs égal é di dirèksyon opozé, pa divan.
Rapò pwa/pwisans trè favorab di sa tip di motorizasyon ka ouvè ba li di nonbréz aplikasyon annan sèktò aéronotik é èspasyal, é maren (idrojè).
849hm3ili2m97mx6oxh6s29vj8glvjv
Motò ké konbistyon entern
0
2284
10966
10965
2019-11-22T10:10:43Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''motò ké konbisyon entèrn''' sa roun tip di motò à konbisyon annan lakèl énèrji tèrmik dégajé pa konbisyon-an sa konvèrti an énèrji mékanik à entéryò di motò.
I ka ègzisté Dé gran tip di motò à konbisyon entèrn : motò-ya ka prodjwi roun koup asou roun pyébwa mékanik, é motò à réyaksyon ki ka éjèkté rapidman roun flwid pa roun tiyèr.
== Motò-ya ka fourni roun koup asou roun pyébwa ==
* motò à konbisyon e èsplozyon :motò à gaz ;
* motò Diesel (motò à alimaj pa konprésyon);
* motò à alimaj koumandé : motò à Dé tan, motò à kat tan, motò Wankel, etc. ;
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
orb87jn70aega38j91az7zse00q9nr6
Motò ké réaksyon
0
2285
19386
10970
2022-03-21T20:37:54Z
Andre Engels
869
changed to redirect [[Motò a réaksyon]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Motò a réaksyon]]
emnp60oryv0jsdwt5yavuzx6pzac5vw
Mounité
0
2286
10974
10973
2019-11-22T10:10:44Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Arecibo message part 5.png|thumb|right|Chéma di oun rouprézantan di '''mounité''', ki ka fè parti di ''mésaj di Arecibo'' transmi an 1974. Éléman asou so gòsh ka rouprézanté tay mwayenn di oun wonm : 1764 mm. Éléman asou so drèt ka koresponn a tay di popilasyon moun di lépòk, kodé asou 32 bits, swa 4 292 591 583.]]
'''Mounité'''-a sa an menm tan oun ansanm dé endividi ki ka aparténi à lèspès moun mè ki osi karaktéristik partikilyé ki ka défini aparténans-a à sa ansanm.
Mounité-a ka réyini osi sèrten dé trè di peèrsonalité di roun endividi ki, pa légzanp, ki ka anplifyé kalité-ya oben valò-ya ki konsidéré kou ésansyèl pou moun-an, tèl ki labonté, jénérozité-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
6a4z4r64ax851tnrmp7vqazz1q6hr19
Mousinéri-Tonnégrann
0
2287
18421
10982
2020-05-29T18:56:35Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Monsinéri-Tonégrann
| imaj = Mairiemontsinery.JPG
| blazon =
| drapo =
| péyi = [[Lagwiyann]] ([[Lafrans]])
| mèr = Patrick Lecante
| jantilé =
| popilasyon = 2 477
| lannen = 2014
| dansité = 4,1
| altitid = Min. 0 m – Max. 112 m
| siperfisi = 600
}}
'''Mousinéri-Tonnégrann''' sa roun koumin fransé di réjyon-an di lout-lanmè di [[Lagwiyann]].
Li ka konpozé so kò di 2 bour distenk : Mousinéri ké Tonnégrann.
== Jéyografi ==
=== Lokalizasyon ===
[[Fiché:Montsinery.svg|thumb|An rouj téritwè kouminal-a di Mousinéri-Tonnégrann.]]
Koumin-an ka sitchwé so kò atè Lagwiyann, asou kontinan-an di Lanmérik di Sid. Li sa antouré di larivyè é di mangròv.
Koumin limitròf-ya ké Mousinéri-Tonnégrann sa o nò Makourya, à lès Matouri, o sid Roura, é à lwès Kourou.
=== Zanmo oben kartché ===
Otour di Mousinéri-Tonnégrann ka ègzisté plizyò zanmo oben kartché : Château d'Eau, Karapa, Quesnel, Risquetout, Champs-Virgile, Kalani, Desflot, Garin, Bannann.
=== Lidrografi ===
Kour dilo-a ki ka travèrsé Mousinéri sa larivyè Mousinéri. Tourism-an ka pèrmèt di dékouvri so péyzaj bwazé, so mangròv-ya ké so park à zwit, (zwit di pativyé (Crassostrea rhizophorae Guilding), lanblenm di Mousinéri é linik park di lostréykiltir di départman.
=== Klima ===
Klima sa di tip ékwatoryal (Af annan klasifikasyon-an di Köppen) pannan tout lannen-an.
=== Vwè di kouminikasyon ké transpò ===
[[Fiché:Rue_principale_montsin%C3%A9ry.jpg|thumb|Lari prensipal Félix-Éboué di Mousinéri.]]
I ka ègzisté 2 mwéyen di randé so kò di Kayenn, chèf-lyé atè Mousinéri.
Pannan ségon simès di 2010, oun bis di TIG té ka asiré lign-an ant Mousinéri ké Pwent Libèrté-a (òbò di flòv bò di Kayenn). Sa lign malérézman té siprimen koumansman novanm 2010.
An désanm 2013, 1'òt lign, d'Agglobus, té kréyé asou trajé Galion, Tonnégrann, Mousinéri jouk marché o frwi di Kayenn.
== Tòponnimi ==
Mousinéri-Tonnégrann té ka aplé so kò ròtfwè Viriot. Sa mo sa roun patronnim orijinèr di départman fransé dé Voj an Lorenn. A roun ipokoristik (diminitif) di ansyen prénon Viry, li-menm varyan di prénon Jil(Gilles).
Koumin-an té ka poté non-an di Tonnégrann-Mousinéri di 1969 à 1994.
Non-an di Tonnégrann sa roun défòrmasyon-an di lèsprésyon « Tonnè ka grondé ».
== Listwè ==
Asou téritwè kouminal-a nou ka trouvé bangn dé Annanmit, koté té fika dépòrté prizonnyé endochinwè-ya, bò'd 1930.
== Kiltir lokal ké patrimwenn ==
=== Lyé ké monnouman ===
[[Fiché:P1000417_Montsinery.jpg|thumb|Légliz Saint-Jean-Baptiste.]]
[[Fiché:P1000420_Tonnegrande.jpg|thumb|Légliz Saint-Louis.]]
* Bangn dé Annanmit,
* Légliz Saint-Jean-Baptiste, annan bour di Mousinéri, ki enskri Monnouman istorik dipi 1995, rèstoré, é ki ka akéyi an 2011 katolik-ya pou lanmès-a,
* Légliz Saint-Louis, annan bour di Tonnégrann,
* Santral fotovòltayk-a di Toukan.
=== Tchwizin di Mousinéri-Tonnégrann ===
Bour di Mousinéri konnèt pou so fanmé zwit-ya é sa-a di Tonnégrann pou so krab.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
pdb4t1e8zhsph4wewu609gy2vaiwoq5
Mousk
0
2288
10985
10984
2019-11-22T10:10:44Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Mousk'''-a sa roun lòrgann ki konpozé di tisou ki mòl, ki routrouvé koté zannimo-ya. Sa lòrgann sa konpozé di tisou miskilèr é di tisou konjonktif (+ véso sangen + nèrf). Sélil miskilèr-ya (konpozan tisou miskilèr) ka konténi dé filaman protéyik d'aktin é di myozin ki ka glisé roun-yan asou ròt-ya, ki ka prodjwi roun kontraksyon ki ka modifyé an menm tan longò-a ké fòrm-an di sélil-a. Mousk-ya ka fonksyonnen pou prodjwi di lafòs-a ké di mouvman. Yé sa prensipal rèsponsab di mentchen é di évolisyon-an di pòstir-a, di lokomosyon-an, ensi ki di mouvman dé lòrgann entèrn, tèl ki kontraksyon-an di tchò ké sirkilasyon-an dé aliman annan sistenm dijèstif-a pa péristaltism.
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
88iv9oxk94pw4fyfq7rbzmvuwb214m7
Mouvman (mékanik)
0
2289
17445
17444
2020-01-15T16:14:36Z
Praxidicae
184
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2001:4C4E:1547:D200:88EC:971F:74D5:98B7|2001:4C4E:1547:D200:88EC:971F:74D5:98B7]] ([[User talk:2001:4C4E:1547:D200:88EC:971F:74D5:98B7|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
Oun '''mouvman''', annan domenn-an di mékanik-a (fizik), sa déplasman-an di roun kò pa rapò à roun pwen fiks di lèspas-a ki nonmen référansyèl à roun moman détèrminé. Mouvman-an sa pli èspésifikman lòbjè di sinématik-a é di dinamik-a.
Nou ka karaktérizé roun mouvman pa so trajèktwè é évolisyon-an di so vitès pa lègzanp :
* mouvman sirkilèr inifòrm-an : mouvman di roun pwen oben di tout pwen matéryèl-a ki ka dékri oun sèrk ké roun vitès konstant.
== Mouvman absoli é rélatif ==
An fizik Newtonyenn, nou ka distengé :
* miuvman absoli : mouvman di roun kò konsidéré pa rapò o référansyèl absoli ki sa « fiks ».
* mouvman rélatif-a : mouvman-an di roun kò konsidéré pa rapò à rounòt référansyèl kèlkonk (ki pa sa roun senp tranzasyon di référansyèl absoli), ki pa « fiks ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
q5thhzw0yqxuvk1qgowk3hca9vsrawk
Mouvman di sé drwa sivik
0
2290
10991
10990
2019-11-22T10:10:44Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Mouvman dé drwè sivik''' ka référé abitchwèlman so kò o mouvman éponim o Étazini annan lannen-yan 1950-60, anba présyon-an dikèl ségrégasyon rasyal-a té aboli, tandi ki Nwè amériken té òbténi jwisans-a di yé drwè sivik élémantèr (an partikilyé pa Civil Rights Act ké Voting Rights Act). An roun sans pli étandou, nou pouvé kalifyé di « mouvman dé drwè sivik » tout mouvman sosyal ki ka vizé à obténi, di roun mannyè oben di rounòt, rèspé dé drwè sivik enparti à chak sitwayen di roun péyi.
== Wè osi ==
3h0njgfvbb3dfvk3bs7mdc3wkcco62q
Mouvman enternasyonal di Krwa-Rouj é di Krwasan-Rouj
0
2291
10995
10994
2019-11-22T10:10:44Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Croixrouge logos.jpg|thumb|Anblenm-yan di Krwa-Rouj-a é di Krwasan-Rouj-a, senbòl-ya di lakèl non-an di mouvman sa isou.]]
'''Mouvman entèrnasyonal di Krwa-Rouj ké di Krwasan-Rouj''' sa pli enpòrtan rougroupman d'òrganizasyon mounitèr o monn. Byen souvan, nou ka dézigné mouvman-an nou ka di senpman Krwa-Rouj-a.
== Istorik ==
A à laswit di batay-a di Solférino an 1859, k'Henry Dunant, wonm di zafè protèstan évanjélik jénèvwa, té gen kou projè roun òrganizasyon di soukour, nét ké pèrmanant pou soda blésé. Li té fè konnèt so entansyon-yan notaman an pibliyan ''Un souvenir de Solférino'' an 1862, ouvraj ki té konnèt oun fò routantisman an Éròp. Dé propozisyon di so projè sa o sant di fondasyon-an di drwè entèrnasyonal mounitèr é di Krwa-Rouj-a : nétralizasyon di pèrsonèl sanitèr pèrmèt li di fè so travay pou pronmyé é kréyasyon-an di sosyété di soukour nasyon pou swen-an dé blésé di lagèr pou ségonn-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
go5h7zcjddzdkjortd20xd8vh52bfda
Mouvman sosyal
0
2292
10999
10998
2019-11-22T10:10:45Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Nosyon di '''mouvman sosyal''' défini di mannyè diférant sélon disiplin-ya.
Annan [[listwè]], li sa ansanm di sé événman o kour dikèl serten group (kou dé klas sosyal) ka sasé a modifyé organizasyon di sosyété an fonksyon di yé idéal : répartisyon di sé richès é di pouvwar politik, progrè sosyal.
An politik, é pa métonymi, oun mouvman sosyal sa oun sòm di aksyon ki lé konkrétizasyon di sa volonté di progrè sosyal.
[[Katégori:Mouvman sosyal]]
qu99978n870h0rgvwad8ig3ccvx1ibg
Mozanbik
0
2293
11004
11003
2019-11-22T10:10:45Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Mozanbik
|non lokal = República de Moçambique (pt)
|drapo = Flag_of_Mozambique.svg
|armwari = Emblem_of_Mozambique.svg
|kart = Mozambique_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Potidjé]]
|kapital = [[Maputo]]
|siperfisi total = 801 590
|jantilé = Mozanbiken
|popilasyon total = 25 900 000
|lannen = 2013
}}
'''Mozanbik''', an fòrm lonng '''Répiblik di Mozanbik''', an potidjé Moçambique é República de Moçambique, sa roun Léta ki sitchwé asou kot oryantal di [[Lafrik|kontinan afriken]].
[[Katégori:Afrik]]
oy84mzh9d96a5wvqq7tqs14y5kby89e
Moïse
0
2294
11007
11006
2019-11-22T10:10:45Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Guido_Reni_-_Moses_with_the_Tables_of_the_Law_-_WGA19289.jpg|thumb|Mowiz ki ka tchenbé tab-ya di lalwa-ya pen pa Guido Reni (1624)]]
'''Moïse''' (hébreu מֹשֶׁה בן עמרם Moshé ben Amram, grèk Mωϋσῆς oben Μωσῆς, Mō(y)sēs, laten Moyses, arab موسى Moussa) sa, soulon tradisyon-an, pronmyé profèt-a di joudayism, ki sa aplé pafwè « mozayism », sa ki ka signifyé « rélijyon di Moïse ». Moïse ka aparèt annan Liv di Ègzòd. I sa probabman pèrsonnaj pli enpòrtan di Labib hébrayik-a, rousouvan Lalwa pou joudayism, ka préfigiré Jéz-Kris pou kristchanism-a é ka présédé profèt Mahomet pou islam-an.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
kg8kzqwu9zeeb4gwe8mw76m621kde07
Mwa
0
2295
11019
11018
2019-11-22T10:10:45Z
Jon Harald Søby
3
11 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''mwa''' sa roun inité di [[tan]] itilizé andan kalandriyé-ya, ki ka korèsponn à roun divizyon di [[lannen]].
Annan [[kalandriyé]] solèr ògsidantal-ya, oun mwa sa défini kou roun douzyenm di lannen, li-menm bazé asou lannen tropik, chak mwa ka konté roun nonm varyab di jou. Ròt tip di kalandriyé ka itilizé dé définisyon diférant, kou kalandriyé linè-ya, bazé asou linézon-yan. Ròt-ya ka dékoupé tan di mannyè arbitrèr san korèspondans ké dé fénomenn astronomik kou sèrten kalandriyé aztèk pou lakèl péryod-ya ki ka korèsponn sa aplé dé tréséna.
Sof annan ka di roun dat ki ka évoké oun évenman istorik, mwa ka ékri nòrmalman, an miniskil : nou ké kkdonk ékri « 5 out », mè « 10 Jen ».
Mwa-a pouvé divizé so kò an 3 parti :
* Pronmyé (1-10) a koumansman di mwa ;
* Dézyenm (10-20) a lamotché di mwa ;
* Trwazyenm é dannyé parti (20-30) sa konsidéré kou finisman-an di mwa.
== Étimoloji ==
Mo « mwa » ka provini di laten ''mensis'' (« mwa »), ka provini li-menm di endo-européyen komen *mḗh₁n̥s (« lalin » oben « mwa »).
== Abrévyasyon ==
Abrévyasyon-yan ki ka swiv sa kouraman itilizé :
{|class="wikitable"
! Mwa
| [[Janvyé]] || [[Févriyé]] || [[Mars (mwa)|Mars]] || [[Avril]] || [[Mè]] || [[Jen]] || [[Jwiyè]] || [[Oût]] || [[Sèptanm]] || [[Òktòb]] || [[Novanm]] || [[Désanm]]
|-
! Abrévyasyon
| janv. || fév. || mars || av. || mè || jen || jwi. || out || sèp. || òk. || nov. || dés.
|}
Abrévyasyon'yan sa « obténi pa apokop (souprésyon é lèt final), koupé aprè roun konsonn é divan oun vwayèl, lésan soubsisté oun fraksyon signifikativ di mo abréjé »<ref name=":0" />.
* Pa ayò, « nou ka konsèrvé tou konsonn inisyal di pronmyé silab tronké-a ».
Konpléman di enformasyon<ref>http://66.46.185.79/bdl/gabarit_bdl.asp?id=3619</ref>:
{|class="wikitable"
! style="text-align:center; width:90px;" | Non di sé mwa
! style="text-align:center; width:70px;" | Niméro
! style="text-align:center; width:90px;" | Abrévyasyon<br>kourant
! style="text-align:center; width:90px;" | Kod ké roun<br>karaktèr
! style="text-align:center; width:90px;" | Kod ké dé<br>karaktèr
! style="text-align:center; width:90px;" | Kod<br>bileng
! style="text-align:center; width:90px;" | Kod ké trwa<br>karaktèr
|-
! [[Janvyé]]
|01||janv.||J||JÉ||JA||JAN
|-
! [[Févriyé]]
|02||févr.||F||FÉ||FE||FÉV
|-
! [[Mars (mwa)|Mars]]
|03||mars||M||MS||MR||MAR
|-
! [[Avril]]
|04||avr.||A||AL||AL||AVR
|-
! [[Mè]]
|05||mè||M||MÈ||MA||
|-
! [[Jen]]
|06||jen||J||JN||JN||JEN
|-
! [[Jwiyè]]
|07||jwi.||J||JW||JL||JWI
|-
! [[Oût]]
|08||oût||O||OU||AO||OÛT
|-
! [[Sèptanm]]
|09||sèpt.||S||SÈ||SE||SÈP
|-
! [[Òktòb]]
|10||okt.||O||OK||OC||OKT
|-
! [[Novanm]]
|11||nov.||N||NO||NO||NOV
|-
! [[Désanm]]
|12||dés.||D||DÉ||DE||DÉS
|}
== Nòt ké référans ==
<references/>
== Wè osi ==
* [[Jou]]
* [[Simèn]]
* [[Lannen]]
[[Katégori:Kalandriyé]]
j6o7xqhucd8oprt46a5i6cszx6qkc9k
Mwayen-Aj
0
2296
17384
17383
2019-12-19T17:47:22Z
PouLagwiyann
21
wikitext
text/x-wiki
'''Mwéyen Laj''' sa roun péryòd di listwè di [[Léròp]], ki ka étann sokò di Ve syèk jouk XVe syèk, ki ka koumansé ké déklen-an di Lanpir ronmen di Lògsidan é ka tèrminen pa [[Rounésans]]-a ké [[Grann dékouvèrt]]-ya. Sitchwé ant [[Antikité|Lantikité]]-a ké lépòk modèrn-an, péryòd-a sa sibdivizé ant rot Mwéyen Laj (VIe – Xe syèk), Mwéyen Laj santral (XIe – XIIIe syèk) ké Mwéyen Laj tardiv (XIVe – XVe syèk).
Dépopilasyon-an, dézirbannizsyon-an ké migrasyon-yan di Lantikité tardiv ka pourswiv yékò pannan Rot Mwéyen Laj ké anvayisò barbar-ya ka fondé tchèk rwéyonm nòv asou téritwè-a di ansyen Lanpir ronmen di Lògsidan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Mwayen-Aj| ]]
44pk8cs4qsnx7lmcm22ddd8a787zk2w
Mwayen-Oryan
0
2297
19309
11030
2022-01-08T14:23:26Z
2A01:CB22:27:5C00:CCF8:5DC:9FC4:9FB3
Contenu remplacé par « moyen orient »
wikitext
text/x-wiki
moyen orient
2mexoy1i2osayca2wof997p4p175us2
Mystik
0
2298
11033
11032
2019-11-22T10:10:46Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Mistik'''-a oben '''mistisism'''-an sa sans ki ka konsèrné mistèr-a, o kichoz-ya ki kaché oben sigrèt. Tèrm-an ka roulévé prensipalman di domenn rélijyé, é ka sèrvi à kalifyé oben à dézigné dé èspéryans èspiritchwèl di lòrd di kontak oben di kominikasyon-an ké roun réyalité transandant mè pa disèrnab pa sans komen-an.
« Mistik » ka vini di adjèktif-a grèk μυστικός (mustikos). A roun mo di menm fanmi-a ki vèrb-a μυέω (muéô) ki ka signifyé « inisyé, anségné », é ki non-an μυστήριον (mustérion) ki bay « mistèr ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
kwceh4pvwe8v2l3ehzdb2k81bqw2v2t
Mytoloji
0
2299
18954
18227
2020-07-07T14:07:24Z
CommonsDelinker
24
Replacing Tor's_Fight_with_the_Giants_(Mårten_Winge)_-_Nationalmuseum_-_18253.tif with [[File:Thor's_Fight_with_the_Giants_(Mårten_Winge)_-_Nationalmuseum_-_18253.tiff]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]:
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Thor's Fight with the Giants (Mårten Winge) - Nationalmuseum - 18253.tiff|thumb|upright=1.5|Bondjé Thor di mitoloji nòrdik afrontan jéyant-ya, M. E. Winge, 1872.]]
'''Mitoloji'''-a (di grèk μυθολογία, di μῦθος / mýthos « palò » é λόγος / lógos« diskou ») sa swé oun ansanm di mit ki lyé à oun sivilizasyon, oun rélijyon oben oun tenm partikilyé, swé étid-a di sa mit-ya. Sasò-ya ki ka étidjé mitoloji-ya sa aplé « mitològ »-a.
Konpriz kou ansanm di mit, nosyon-an di mitoloji sa jénéralman itilizé pou dékri dé ansanm di rési é di figir divin, moun oben monstriyéz brasé pa sistenm rélijyé-ya dé sivilizasyon ansyenn oben di sosyété tradisyonèl, élwagné annan lèspas oben annan tan-an.
== Nòt ké référans ==
jz6fx4scj6eu67zj4n5vp8ly7v1s21c
Mè
0
2300
11043
11042
2019-11-22T10:10:46Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Les Très Riches Heures du duc de Berry mai.jpg|thumb|Mè, ekstrè di ''Très Riches Heures du duc de Berry'' (vers 1410-1416), mizé Condé, Chantilly, ms.65, f.5.]]
'''Mè''' sa senkyèm [[mwa]] di sé [[kalandriyé]] grégoryen é julyen. A lorijin, a té trwazyèm mwa di kalandriyé romen.
[[Katégori:Kalandriyé]]
5dbhh7vd3jrc0h5jx29gr6x3nfmf7zn
Mègsik
0
2301
19199
19192
2021-05-22T09:34:38Z
LPfi
1483
Annulation des modifications 19192 de [[Special:Contributions/2806:263:C406:74C:29C6:95BB:47BE:1BEC|2806:263:C406:74C:29C6:95BB:47BE:1BEC]] ([[User talk:2806:263:C406:74C:29C6:95BB:47BE:1BEC|discussion]])
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Létazini mègsiken
| non lokal = Estados Unidos Mexicanos (es)
| drapo = Flag_of_Mexico.svg
| armwari = Coat_of_arms_of_Mexico.svg
| kart = MEX_orthographic.svg
| lanng ofisyèl = Pyès ; èspangnòl-a(lanng ofisyèl de facto) ké lanng endijenn-yan ganyen èstati-a di « lanng nasyonnal »
| kapital = Mègsiko
| siperfisi total = 1 964 375
| jantilé = Mègsiken
| popilasyon total = 124 574 795
| lannen = 2017
}}
'''Mègsik''', an fòrm lonng '''Létazini mégsiken''', an [[èspangnòl]] México é Estados Unidos Mexicanos, sa roun péy ki sitchwé annan pati méridjonnal-a di [[Lanmérik di Nò]].
Mègsik-a sa manm di Lakò di lib-échanj nò-anmériken (ALENA, oben « TLCAN » an èspangnòl, « NAFTA » an annglé).
Délimité o sid pa Gwatémala ké Béliz, é o nò pa [[Létazini|Létazini di Lanmérik]], li sa bòdé à lès pa gòlf di Mègsik ké lanmè dé Karayb épi à lwès-a pa [[loséyan Pasifik]]. A katòrzyenm péy-a an sipèrfisi, ki ka avwézinen 2 milyon di km2.
== Tòponnimi ==
[[Fiché:CodexMendoza01.jpg|thumb|Mit di fondasyon-an di Mègsiko-Tenochtitlan (Codex Mendoza).]]
Dipi anvan lendépandans-a di vis-rwèyèlté di Nouvèl-Lèspagn, i té désidé ki péy-a té ké pran non-an di so kapital, Mègsiko. Litilizasyon-an di sa tòponnim ka roumonté an finisman di lépòk préyispannik (pòsklasik tardif), koté Nahuas (é pli partikilyèrman endijenn-yan di sité, Mègsika-ya). I té alò akolé o tòponnim Tenochtitlan.
== Listwè ==
=== Lépòk kòlonnyal ===
[[Fiché:Matanza_de_Cholula_-_Lienzo_de_Tlaxcala.jpg|thumb|Masak di Cholula, dapré Lienzo de Tlaxcala.]]
An 1519, konkistadò-ya, ki alyé ké patché tribi ennmi dé aztèk don Tlaxcaltèk-ya é ki kondjwi pa Hernán Cortés, ka lansé so kò à konkèt-a di Lanpir aztèk, ki édé an sa pa sipéryoté é kalité di yé zarm é di yé tagtik di konba, mé osi sipéryorité nimérik-a di yé alyé endijenn. 13 out 1521, finisman-an di syèj di Tenochtitlan ka siyen vigtwè-a dé Èspangnòl ké finisman-an di lanpir aztèk.
=== Lépòk kontanporen ===
[[Fiché:Bandera_mexicana_en_el_z%C3%B3calo_de_la_Ciudad_de_M%C3%A9xico.JPG|thumb|Drapo mègsiken.]]
À lanmò d'Obregon, Plutarco Elías Calles ka divink le Jefe maximo de la Revolución. An mars 1929, li ka fondé Pati nasyonnal revolisyonnèr annan lòbjègtif-a di kontrolé é di véyé divèr kouran politik-ya é ka nonmen li-menm so kò an kabèch di sa pati. Annan lòbjègtif-a di évité de djopopo ant jénéral, li ka fè nonmen prézidan di Répiblik-a roun sivil Emilio Portes Gil pou péryòd-a di 1928 à 1930. Calles té divèt lité kont roun konjirasyon2di militèr obregonnis ki mennen pa José Gonzalo Escobar (es) ki ékarté di pouvwè ki nonmen « plan di Hermosillo ».
== Jéyografi ==
[[Fiché:Mexico_topographic_map-blank.svg|thumb|Kart topografik di Mègsik.]]
Mègsik-a sa roun péy ki sitchwé an Lanmérik di Nò. I ka patajé dé frontchè térès ké Létazini-ya (3 152 km) o nò é ké Béliz (193 km) epi Gwatémala (956 km) o sid.
Li ka posédé rounlo fasad maritim (11 122 km) notanman ké loséyan Pasifik ké gòlf di Kalifòrni (7 828 km) à Lwès é ké lanmè dé Karayb ké gòlf di Mègsik (3 294 km) à Lès.
Sipèrfisi total-a di péy sa di 1 964 375 km2 an enkliyan 5 127 km2 di zilé ; zilé mègsiken-yan ka sitchwé yé kò annan loséyan Pasifik-a (don pli gran-an sa Zilé Cedros), gòlf di Kalifòrni (don pli gran-yan sa zilé-ya Tiburón é Ángel de la Guarda), lanmè dé Karayb (don pli gran-an sa Cozumel) ké gòlf-a di Mègsik.
== Kiltir ==
=== Èspò ===
[[Fiché:Azteca_entrance.jpg|thumb|Èstad Azteca, sizyenm pli gran èstad annan monn-an, ka akéyi lékip di Mègsik di foutbòl.]]
Èspò-ya annan lakèl Mègsiken-yan te konnèt oun rélatif sigsé entèrnasyonnal sa bògs ké foutbòl. A èspò-ya ki pi popilèr-ya di péy.
Mègsik-a té akéyi Jé olenpik-ya di lété di 1968, ensi ki 2 koup di monn di foutbòl, an 1970 é an 1986.
Èspò nasyonnal sa roun Èspò ékès ki aplé « charrería », mé pi popilèr-a sa foutbòl-a, jis apré ka vini bésbòl-a asou lakot atlantik-a. Prensipal lékip-ya di foutbòl Tigres UANL, Club América, Club de Fútbol Monterrey, Club Deportivo Guadalajara, Cruz Azul Fútbol Club, Club Universidad Nacional, Club de Fútbol Atlas et Deportivo Toluca Fútbol Club.
== Kòd ==
Mègsik-a gen pou kòd :
* MEX, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kòd péy), kòd alpha-3,
* MEX, soulon lis-a dé kòd péy di CIO,
* MEX, soulon lis-a dé kòd entèrnasyonnal dé plak minéralojik,
* MEX, soulon lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-3,
* MM, soulon lis-a dé préfigs dé kòd OACI dé laéropò,
* MX, soulon lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an,
* MX, soulon nòrm-an ISO 3166-1, kòd alpha-2 (lis dé kòd péy),
* .mx, soulon lis-a dé Entèrnèt TLD(donmenn di pronmyé nivèl),
* XA, soulon lis-a dé préfigs OACI di limatrikilasyon dé laéronnèf,
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Mègsik]]
ev2vd5k9qix62fyprapxignvzlb2fip
Mèrkir (planèt)
0
2302
19326
19319
2022-02-03T05:04:56Z
Kwamikagami
865
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Mercury_in_color_-_Prockter07_centered.jpg|thumb|Mèrkir wè pa sonn MESSENGER-a, 14 janvyé 2008.]]
'''Mèrkir''' (senbòl : [[File:Mercury symbol (fixed width).svg|16px|☿]]) sa planèt-a pli pròch-a di Solèy-a mwen masiv-a di Sistenm solèr. So élwagnman o Solèy sa konpri ant 0,31 ké 0,47 inité astronomik (46 ké 70 milyon di kilomèt), sa ki ka korèsponn à roun èsantrisité òbital di 0,2 — pli di douz fwè sipéryò à sa di Latè, é di lwen pli élvé-a pou roun planèt di sistenm solèr. Li sa vizib à wéy-a touni dipi Latè-a ké roun djamèt ki aparanté di 4,5 à 13 ségonn d'ark, é roun magnitid ki aparant di 5,7 à −2,3 ; so òbsèrvasyon sa toutfwè té randé difisil pa so élongasyon ki toujou enféryò à 28,3° ki ka nwayé li pli souvan-an annan lékla-a di Solèy-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Planèt]]
jyxfiratbvptl2b333ne943fqenjjfx
Mèrkrédi
0
2303
11061
11060
2019-11-22T10:10:47Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Merkrédi''' sa abitwèlman konsidéré kou trwazyèm jou di lasimèn, notaman annan kalandriyé grégoryen ; ofon sertenn ròt kalandriyé, a katriyèm jou. Merkrédi sa jou di lasimèn ki ka siksédé [[mardi]] é ki ka présédé [[Jédi]].
j9drxm9bz1nx0c86b8cepgev943s85j
Médikaman
0
2304
11065
11064
2019-11-22T10:10:47Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:12-08-18-tilidin-retard.jpg|thumb|Bwèt di médikaman.]]
[[Fiché:Drug ampoule JPN.jpg|thumb|Anpoul.]]
Oun '''médikaman''' sa tout sibstans oben konpozisyon ki prézanté kou posédan dé propriyété kirativ oben prévantiv à légar-a dé maladi di moun oben di zannimo. Pa ègstansyon, oun médikaman ka konprann tout sibstans oben konpozisyon ki pouvé fika itilizé koté fika moun-an oben zannimo-an koté pouvé yé fika administré, pou établi roun djagnostik médikal oben di rèstoré, korijé oben modifyé yé fonksyon fizyolojik en ègzèrsan roun aksyon farmakolojik, iminolojik oben métabolik.
Ansanm-an di chenn-an dé médikaman (ka sasé, prodiksyon, kontrol kalité, distribisyon an gro, délivrans o pasyan, farmakovijilans) sa anba rèsponsabilité-a di èspécsyalis ki diplomé dé médikaman, farmasyen-yan.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
5sdu5sue7w7q6gkft24dakcicjy3dtt
Méditasyon
0
2305
11068
11067
2019-11-22T10:10:47Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Falun Dafa fifth meditation exercise.jpg|thumb|upright=1.2|Pozisyon di lotus, karaktéristik di méditasyon oryantal.]]
[[Fiché:Meditation - Malmö-1983.jpg|thumb|upright=1.2|Oun wonm méditan andan oun park di Malmö an Swèd.]]
Tèrm-an '''méditasyon''' (di laten meditatio) ka dézigné oun pratik mantal oben èspiritchwèl. Li ka konsisté souvan an oun atansyon ki pòrté asou roun sèrten lòbjè di pansé (médité roun prensip filozofik pa lègzanp, annan òbjèktif-a di an aprofondi sans-a) oben asou swé (annan òbjèktif-a di pratik méditativ afen di réyalizé so idantité èspiritchwèl). Méditasyon-an ka enpliké jénéralman ki pratikan-an ka mennen so atansyon di fason santripèt asou roun sèl pwen di référans.
Méditasyon-an (bhāvanā an sanskri é pali) sa annan mimisouk-a di nonbréz pratik èspiritchwèl oben rélijyéz.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
0vuaf4z8tuwep9ccqsoisr2xgkv95ss
Médsen
0
2306
11073
11072
2019-11-22T10:10:47Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Andrea e nino pisano, medicina, 1343-48, dal lato sud del campanile 01.JPG|thumb|Vizit koté médsen-an annan pasé-a.]]
Oun '''médsen''' sa roun profésyonèl di santé titilèr-a di roun diplom di dòktò an médsin oben, an Frans di roun diplom di Léta di dòktò an médsin. I ka swagné maladi-ya, patoloj ké blès. I ka travay jénéralman osen di roun lékip profésyonèl di santé-a kou psikològ-a, farmasyen-an, enfirmyé-a oben chirirjyen-dantis-a.
== Étimoloji ==
Di laten medicus (« médsen » oben « apt pou géri » ; « ki ka swagné, géri »).
Tèrm-an toubib ka dézigné oun annan réjis popilèr ké fanmilyé ; li ka provini di largo-a é sa isou di arab-a طبيب tabīb, « médsen ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
323dbwkmfmdji8ad7u7ig8xs03dpqwe
Médsin
0
2307
11079
11078
2019-11-22T10:10:47Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Pédiatre.jpg|thumb|Ègzamen di oun bébé pa roun pédjat.]]
'''Médsin'''-a (di [[laten]] : medicina, ki ka signifyé « lar di gérir, rémèd, posyon ») sa syans ké pratik (lar) étidjan òrganizasyon-an di kò di moun (anatomi moun), so fonksyonman normal (fyzoloji), é ka sasé a prézèrvé lasanté (fyzik é/oben mantal) pa trètman (térapi) é prévansyon (prophylaxie) dé patoloji.
Médsin-a kontanporenn ka itilizé sé swen di santé, rouchaché é sé teknoloji byomédikal pou dyagnostiké é trèté sé blésir é sé maladi, abitwèlman a traver preskripsyon di médikaman, chirirji ou di ròt form di térapi. Dépi plizyò déséni, soulajman di soufrans égalman empozé so kò kou oun objektif médikal a traver dé solisyon chimik mè égalman par rélasyon médsin-pasyan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Médsin]]
[[Katégori:Swen]]
2j89ic9j9weajle5aljhouoxxz5dm0t
Médya di mas
0
2308
11083
11082
2019-11-22T10:10:47Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Médja di mas'''-a (gwiyanizasyon di anglé-a : mass media) sa médja-ya ki kapab d'atenn é di enfliyansé oun larj odjans. Pa roukour-a à sa mwayen-yan, anonsò-ya pouvé difizé yé mésaj an dirèksyon di roun trè vas piblik, réparti asou dé lèspas élarji pou roun kouté rélativman rézonnab.
Mizour-a di éfikasité-a di sa difizyon-yan ka bay lyé à roun swivi èspésifik (mizour di odjans-a : odimat, kouté pa kontak, etc.). Odéla di piblisité-a, sours-ya d'enfòrmasyon ki pouvé èsprimé so kò annan sa médja-ya pa diféran mwayen ké bénéfis di pa lalwa-a di protèksyon dé sours d'enfòrmasyon.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Médya]]
ak8e8tbb0fyv04g0tcqeqmfpf11qs0n
Mékanik kantik
0
2309
11086
11085
2019-11-22T10:10:48Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Mékanik kantik''' sa branch-a di fizik-a ki gen pou lòbjè d'étidjé é di dékri fénomenn fondamantal à òv-a annan sistenm fizik-ya, pli partikilyèrman à léchèl atomik é sibatomik.
Li té dévlopé o koumansman di xxe syèk pa roun dizenn di fizisyen éropéyen, afen di rézoud diféran problenm ki fizik klasik té ka échwé pou èspliké, kou réyonnman-an di kò nwè, léfè foto-élèktrik-a, oben ègzistans-a dé rè èspèktral.
O kour di sa dévlopman, mékanik kantik-a ka révélé so kò trè fékonn an rézilta é an aplikasyon divèrs.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
4596b9gla1earr52hr190rjxuncabuz
Mékanik newtonyenn
0
2310
11089
11088
2019-11-22T10:10:48Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Mékanik newtonyenn''' sa roun branch di fizik-a. Dipi travay-ya d'Albert Einstein, li sa souvan kalifyé di mékanik klasik.
Anvan di divini roun syans à part antchèr, mékanik té lontan roun sèksyon dé matématik.
Di nonbré matématisyen té apòrté roun kontribisyon souvan désiziv, parmi yé dé gran non tèl ki Euler, Cauchy, Lagrange... Jouk finisman-an di xviiie syèk, mékanik-a té domenn aplikatif natirèl dé matématik, domenn annan lakèl nou té pouvé tanté di fè antré fè èspérimantal-ya annan kad rigouré-ya dé matématik. Envèrsman, sèrten problenm di mécanik té bay nésans oben oryanté entérè-a dé matématisyen bò'd dé téyori tèl ki jéyométri-a oben ékwasyon diféransyèl-ya.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
gaedyihz5h5ofi1pw1xfidiitwpaabw
Mélanézi
0
2311
11092
11091
2019-11-22T10:10:48Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Melanesia.png|thumb|Kart di Mélanézi]]
'''Mélannézi''' (litér. zilé nwè, di grèk μέλας 'nwè' ké νῆσος 'zil') sa roun di trwè gran group « tradisyonnèl » di zilé di [[loséyan Pasifik]] ki, ansanm, ka fòrmen [[Loséyanni]]. Sa rougroupman jéyografik sa jòdla kontèsté pa roun pati di jéyograf, mé li ka rété trè kouraman anplwayé, menm pa péyi-ya ki konsèrnen.
klynk5zfpoo3m0aki5gzqb6at11y7iv
Ménenjit
0
2312
11097
11096
2019-11-22T10:10:48Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Ménenjit'''-a sa roun maladi karaktérizé pa roun enflamasyon dé ménenj, anvlop-ya di névraks (anséfal ké mwal spinal). Sa enflamasyon pouvé fika akoz di roun enfèksyon pa roun virus oben roun baktéri pa lègzanp, é mwen souvan pa roun médikaman. Ménenjit-a pouvé ménasé pronostik vital an rézon di proksimité imédjat-a dé ménenj é di anséfal-a ; a roun irjans. A ésansyèlman fè-a dé ménenjit baktéryenn, pli rar, tandi ki ménenjit viral-ya, pli frékant, sa an prensip bénign.
Sign abitchwèl-ya di ménenjit-a sa séfalé-a (mal di tèt), rédò-a di lanik, lafyèv, konfizyon-an, vomisman-an, fotofobi-a (entolérans pou limyè-a) ké fonofi-a (antolérans pou brwi-a).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Maladi]]
61t3lxc6iclbru4xi834cdo72s8l3vm
Métafizik
0
2313
11101
11100
2019-11-22T10:10:48Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An filozofi, '''métafizik'''-a ka dézigné konésans-a di monn, dé kichoz oben dé processus antan ki yé ka ègzisté « odéla » é endépandaman di èspéryans sansib-a ki nou gen, mè li ka pran dé sans diféran soulon lotò-ya épi soulon lépòk-ya. Trè élwagné dé syans nòrmativ kou étik-a, métafizik-a sa roun syans filozofik ki ka kèsyonnen dabò ègzistans-a dé kichoz oben dé évennman tèl ki yé ka aparèt pou nou, é ki ka tanté answit d'èspilké sa ki ka ègzisté vréman.
Aristote ka défini pou pronmyé fwè-a sa « syans » ki pa gen òkò di non an kalifyan li di « filozofi pronmyèr », pronmyèr an enpòrtans é an dignité.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Métafizik]]
isueipajiyblr8o6er6788lkqlfe3t4
Métal
0
2314
11104
11103
2019-11-22T10:10:48Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An chimi, '''métal''' sa dé matéryèl don atom-yan sa ini pa dé lyézon métalik. A roun kò senp oben di alyaj pli souvan-an rèd, opak, briyan, bon kondiktò di chalò-a di élèktrisité-a. Yé sa jénéralman maléyab, ki-lé-di ki yé pouvé fika martélé oben présé pou yé fè chanjé di fòrm san fisou-ya ni brizé yé. Di nonbréz sibstans ki pa klasé kou métalik à présyon atmosférik pouvé akéri dé propriyété métalik lòské yé sa soumèt à dé présyon élvé. Métal-ya ki posédé di nonbréz aplikasyon kourant, é yé konsomasyon ki trè fòrtman akriyŕ so kò dipi lannen-yan 1980, o pwen ki sèrten di ant yé sa divini dé matchè pronmyèr minéral kritik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
hx90u5howapepw3zwb56ptty1hz5sgc
Métalirji
0
2315
11107
11106
2019-11-22T10:10:48Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Gillett_%26_Johnston_foundry.jpg|thumb|Ouvriyé di métalirji andan lannen-yan 1920.]]
'''Métalirji'''-a sa syans-a dé matéryèl ki ka étidjé métal-a, yé élaborasyn, yé propriyété, yé trétman. Pa ègstansyon, nou ka dézigné ensi, endistri-a di fabrikasyon dé métal é dé alyaj, ki ka roupozé asou métriz-a di sa syans.
== Définisyon ==
=== Oun disiplin ki ka dévlopé so kò ké endistri-a ===
Définisyon-an di métalirji-a té larjman évoliyé o kour di xixe syek. À partir dé fòrjron é yé akimilasyon di konésans anfirik, métalirji-a sa divini o xixe syèk roun syans é annan kontèks-a di révolisyon endistriyèl-a (é annan enkonsyan kolèktif), divini sinonim d'asyé, di ro fourni, di laminwè, di tréfilri, pou divini answit oun aktivité endistriyèl entans ki ka préyokipé osi di solisyon di pwent, d'alyaj èspésyal pou aéronotik-a, élèktronik-a, batiman-an, otombil-a, nikléyèr-a é d'innonbrab ròt izaj.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
7sf8gt2hvuxix5e2ava6wyff1c49x4x
Métod syantifik
0
2316
11111
11110
2019-11-22T10:10:48Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Frans Hals - Portret van René Descartes.jpg|thumbnail|200px|right|René Descartes, filozòf,matématisyen é fizisyen fransé, aktò di révolisyon syantifik-a, konsidéré kou fondatò di filozofi modèrn-an.]]
'''Métòd syantifik''' ka dézigné ansanm-an dé kannon ki ka gudé oben ki divèt gidé processus-a di prodiksyon dé konésans syantifik, ki a di òbsèrvasyon, di èspéryans, di rézonnman, oben di kalkil téyorik. Trè souvan, tèrm-an di « métòd » ka angajé lidé enplisit di so inisitŕ, rounso oprè di gran piblik ki di sèrten sasò, ki di sirkrwa ka konfann Li pafwè ké sèl métòd ipotétiko-dédiltiv. Étid-a dé pratik dé sasò ka révélé soupannan oun si grann divèrsité di démarch ké di disiplin syantifik ki lidé-a di roun inité di métòd-a sa randé trè problématik.
Sa konsta pa divèt soupannan fika tandé kou roun fòrm d'anarchism épistémolojik.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
eb782jqs9ioyqaqli3kt8hkutiyxl5d
Météyoroloji
0
2317
11117
11116
2019-11-22T10:10:49Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Météyoroloji'''-a sa roun syans ki gen pou lòbjè dé fénomenn atmosférik tèl ki niyaj-ya, présipitasyon-yan oben van-an annan lòbjèktif-a di konprann kouman yé ka fòrmé yé kò é ka évoliyé an fonksyon dé paramèt mizouré tèl ki présyon-an, tanpératir-a é imidité-a. Mo-a ka vini di grèk ansyen μετέωρος / metéōros ki ka dézigné partikil-ya an sispansyon annan latmòsfè-a é ki -λογία / -logia lé di « diskour » oben « konésans ».
A roun disiplin ki ka trété prensipalman di mékanik-a dé flwid é di tèrmodinamik-a mè ki ka fè izaj di défant ròt branch di fizik-a, di chimi-a é dé matématik.
[[Fiché:Rolling-thunder-cloud.jpg|thumb|Arcus annan baz-a di roun cumulonimbus atè Enschede, o Péyi-Ba.]]
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
qisd7ebqbqeqcji7zcf5p4xz6gesw05
Mézopotami
0
2318
19311
19310
2022-01-10T16:01:52Z
Hasley
409
Reverted edits by [[Special:Contribs/70.55.71.156|70.55.71.156]] ([[User talk:70.55.71.156|talk]]) to last version by Jon Harald Søby: unexplained content removal
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:N-Mesopotamia and Syria english.svg|thumb|Kart di Mézopotami ké frontyèr-ya dé Léta modèrn-an, ansyen trasé di litoral di gòlf Pèrsik ké sit-ya dé grann sité [[Antikité|antik]].]]
'''Mézopotami'''-a (di grèk Μεσοποταμία / Mesopotamía, de μεσο / meso « ant, annan mimisouk di » é ποταμός / potamós « flèv », litéralman péyi-a « ant flèv-ya ») sa roun réjyon istorik di Mwayen-Oryan sitchwé annan Krwasan fèrtil, ant Tig-a ké Éfrat-a. Li ka konprann pou so pli grann par à Irak atchwèl-a.
Li ka konprann Dé réjyon topografik distenk : di roun par, o nò (nò-lès di Siri-a ké nò-a di Irak atchwèl-a), oun réjyon di plato, sala sa roun zonn di kiltir plivyal é, di ròt par, o sid, oun réjyon di plenn koté ka pratiké so kò oun agrikiltir ki ka roupozé ésklizivman asou irigasyon-an.
== Nòt ké référans ==
[[Katégori:Istwè]]
rkv22nm3obi08ntar281ogdz9l06hsp
Mò
0
2319
11125
11124
2019-11-22T10:10:49Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''mo''' sa roun swit di son oben di karaktèr ki ka fòrmé oun inité sémantik é ki pouvé fika distengé pa roun séparatò, pa lègzanp oun blanng tipografik à ékri-a oben roun poz à loral-a. Anfèt, an lengwistik, oun mo sa pli piti éléman ki pouvé fika prounonsé an izolasyon ké roun konténi sémantik oben pragmatik.
== Étimoloji ==
« mo » gwiyanè-a ka dérivé di ba-laten « muttum ». A roun sibstantif di vèrb laten « muttire » don signifikasyon ka rété annan soukousité. Sa vèrb j'ai endiké jénéralman prodiksyon-an di roun diskour ki inartikilé é/oben ki enkoéran : o sans pròp, muttire, ki lé di mu, swé grogné kou roun boven.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
juemjxipkth0v2eor3ycbr6pza9ubaq
Mòb
0
2320
11130
11129
2019-11-22T10:10:49Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Mòb'''-a (pafwè '''mèb'''), roun lòbjè mobil pou izaj domèstik.
Mòb-ya sa ansanm-an dé éléman di mobilyé ki, annan roun lojman, oun biro, etc. ka sèrvi pou konfòr dé zabitan oben dé itilizatò (chèz, boukant, tab...), pou ranjman di lòbjè divèr (lèrmwè , bifé, komòd, bibliyotèk...). Mèb-ya di ranjman, ki ka konpòrté izwèlman dé étajèr, dé tirwar oben dé lapòrt, ka sèrvi pou ranjé piti lòbjè tèl ki vètman-yan, zouti ké istansil, liv oben òkò provizyon ménajèr...
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
45s7melncklmx9pb1o88e9he27gs1hr
Namibi
0
2321
11135
11134
2019-11-22T10:10:49Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Namibi
|non lokal = Republic of Namibia (en)
|drapo = Flag_of_Namibia.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Namibia.svg
|kart = Namibia_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = [[Windhoek]]
|siperfisi total = 825 418
|jantilé = Nanmibyen
|popilasyon total = 2 113 077
|lannen = 2011
}}
'''Namibi''', an form long '''Répiblik di Namibi''' (an anglè Namibia é Republic of Namibia, an afrikaans Namibië é Republiek van Namibië, an alman Namibia é Republik Namibia), sa roun péyi sitchwé an [[Lafrik]] ostral.
[[Katégori:Lafrik]]
fy69imxqtf1ybwbotwe3sq0zuqrqzd7
Nanoteknoloji
0
2322
11139
11138
2019-11-22T10:10:49Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Kohlenstoffnanoroehre_Animation.gif|thumb|Rouprézantasyon di oun nanotub di karbonn.]]
[[Fiché:Nanoparticule_et_nanotechnologie_-_CILAS.jpg|thumb]]
'''Nanosyans''' é '''nanotèknoloji''' (daprè grèk-a νάνος, nen), oben '''NST''', pouvé fika défini kou ansanm-an dé étid é dé prosédé di fabrikasyon é di manipilasyon di èstriktir (élèktronik, chimik…), di dispozitif é di sistenm matéryèl à léchèl di nanomèt (nm), sa ki sa lòrd-a di grandò di distans-a ant Dé atom.
NST-ya ka prézanté plizyò asépsyon lyannen à lanatir transvèrsal-a di sa jenn disiplin. An léfè, yé ka itilizé, tou an pèrmètan di nouvèl posibilité, dé disiplin tèl ki lòptik-a, byoloji-a, mékanik-a, mikrotèknoloji. Ensi, kou pòrtay franséz ofisyèl dé NST ka roukonnèt li, « syantifik-ya pa sa inanim kant à définisyon-an di nanosyans é di nanotèknoloji ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
r9ule4g5iqsi5e6ls2idmhjthb4lt70
Napoléon Ié
0
2323
11143
11142
2019-11-22T10:10:50Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Jacques-Louis_David_-_The_Emperor_Napoleon_in_His_Study_at_the_Tuileries_-_Google_Art_Project_2.jpg|thumb]]
'''Napoléon Ié''', né 15 out 1769 atè Ajaccio, é mouri 5 mè 1821 asou lil Sainte-Hélène, sa pronmyé anprò dé Fransé, di 18 mè 1804 o 6 avril 1814 é di 20 mars 1815 l 22 jen 1815. Ségon timoun di Charles Bonaparte é Letizia Ramolino, Napoléon Bonaparte sa roun militèr, gjénéral annan larmé di Pronmyé Répiblik franséz, né di Révolisyon-an, koumandan an chèf di larmé d'Itali épi di larmé d'Oryan. Parvini o pouvwar an 1799, pa kou d'Éta di 18 Brumaire, li sa Pronmyé konsil jouk 2 out 1802, épi konsil à lavi jouk 18 mè 1804, dat à lakèl i sa proklamé anprò pa roun sénatus-consulte swivi di roun plébisit.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Personalité]]
oj7mq5rh8myzxbjoz223z0bowwqbzn4
Nasyonalism
0
2324
18422
11146
2020-05-29T18:56:40Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
'''Nasyonalism'''-an sa roun prensip politik, né à finisman-an di xviiie syèk, ki ka tann à léjitimé ègzistans-a di roun Léta-nasyon pou chak pèp (inisyalman pa opozisyon à rwayalté-a, réjim politik ki an Lafrans ké sa answit nonmen Ansyen Réjim). Sa prensip politik ka progrésivman enpozé so kò an Éròp o kour di xixe syèk é o koumansman di xxe syèk. Istoryen-yan pa ka prézanté sa nasyonalism, an jénéral, kou roun idéyoloji, pas li sa pa bokou é mal argimanté oben jistifyé pa dé entélèktchwèl. Dipi so avennman li sa an révanch fasilman prézanté kou roun évidans annan lavi politik ké sosyal.
Sa tèrm ka dézigné osi dé mouvman politik ki ka déklaré ki li lé ègzalté roun nasyon anba tout so fòrm-yan (Léta, kiltir, rélijyon, étni, lanng, listwè, tradisyon, préférans nasyonal pou anplwa-a...), pa opozisyon o ròt nasyon ké popilasyon.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
as5fn6jczacsmqgs1xejaxl8k66fsmc
Nauru
0
2325
11150
11149
2019-11-22T10:10:50Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Nauru
|non lokal = Ripublik Naoero (na)<br/>Republic of Nauru (en)
|drapo = Flag_of_Nauru.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Nauru.svg
|kart = Nauru_on_the_globe_(Polynesia_centered).svg
|lanng ofisyèl = [[Nauruan]]
|kapital = Pa gen (de jure)<br/>Distrik di Yaren (de facto)
|siperfisi total = 21
|jantilé = Nauruan
|popilasyon total = 10 084
|lannen = 2011
}}
'''Nauru''', [nauru], an form long '''Répiblik di Nauru''', an nauruan Naoero ké Ripublik Naoero, an annglé Republic of Nauru, sa roun Léta ensilèr di [[Loséyanni]] ki sitchwé an [[Mikronézi]], péplé an 2011 di 10 074 zabitan.
q8c5fdmk3ub3ens7d9m8mj5w8e281ua
Navigasyon
0
2326
11153
11152
2019-11-22T10:10:50Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Motte-Picquet-Navigation.jpg|thumb|Porté oun pwen ou trasé oun rout asou oun kart marin.]]
'''Navigasyon'''-an sa syans-a é ansanm-an dé tèknik ki ka pèrmèt di :
* konnèt pozisyon-an (so koòrdoné-ya) di roun mobil pa rapò à roun sistenm di référans, oben pa rapò à roun pwen fiks détèrminé ;
* kalkilé oben mizouré larout-a à swiv pou roujwenn rounòt pwen di koòrdoné ki konnèt ;
* kalkilé tout ròt enfòrmasyon rélativ o déplasman di sa mobil (distans é douré, vitès di déplasman, lò èstimé di rivé, etc.).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
rr7qp366jtbe3kgonwujxv8z0466m3o
Navir
0
2327
11157
11156
2019-11-22T10:10:50Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''navir''' sa roun bato ki dèstiné pou navigasyon maritim-an, ki-lé-di ki prévwè pou navigé odéla di limit-a koté ka sésé di apliké so kò règman tèknik-ya di sékirité di navigasyon entéryò, é koté ka koumansé à apliké so kò règman-yan di navigasyon maritim-an.
Di mannyè di wè di Règman entèrnasyonal pou prévni abòrdaj-ya an lanmè : « Tèrm-an “navir” ka dézigné tout anjen onen tout aparèy di tchèk natir ki sa swé, é menm anjen-yan san tiran d'lo, navyon-yan é idravyon-yan, ki itilizé oben sisèptib di fika itilizé kou mwayen di transpò asou dilo-a. »
[[Fiché:Container_ships_President_Truman_(IMO_8616283)_and_President_Kennedy_(IMO_8616295)_at_San_Francisco.jpg|thumb|Dé pòrt-konténèr atè San Francisco.]]
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
di7x61z7mkk93mo61sdm3x4l5c4mub3
Navèt spasyal amérikenn
0
2328
11160
11159
2019-11-22T10:10:50Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Navèt èspasyal amériken''' (an anglé Space shuttle oben Space Transportation System, STS) sa roun véyikil èspasyal ki konsouvwè é itilizé pa ajans èspasyal amérikenn (NASA), don vòl inogiral-ya ka roumonté o 12 avril 1981 é ki té routiré di sèrvis an jwiyé 2011 aprè avwar éfèktchwé 135 vòl. Li sa konpozé di trwa anba-ansanm : òrbitò-a, ki sa sèl konpozan-an à plasé so kò an òrbit, ka transpòrté frèt-a é astronot-ya, rézèrvwè èstèrn-an é Dé propilsò d'apwen. Tèrm navèt èspasyal-a ka apliké inikman so kò à òrbitò-a ki sa sèl konpozan-an à pozé so kò kou roun avyon asou roun pis d'atérisaj é à fika réyitilizé pou roun nouvèl vòl. Propilsò-ya d'apwen sa égalman konsouvwè pou fika réyitilizab. Òrbitò-a, ki ka konstitchwé éléman-an ki pli konplèks, té konstrwi à senk lègzanplè, don Dé, Challenger é Columbia, té détrwi, ka antréné pèrt-a di yé lékipaj.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
38q8ktj6b3kv78jsw1xrbacpgometzp
Nelson Mandela
0
2329
19602
19512
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Nelson_Mandela,_2000_(5)_(cropped).jpg|thumb|Nelson Mandela an 2000.]]
'''Nelson Rolihlahla Mandela''' (prounonsé an xhosa [ xoˈliːɬaɬa manˈdeːla]), don non di klan tribal sa « Madiba », né 18 jwiyé 1918 atè Mvezo (provens di Kap) é mouri 5 désanm 2013 atè Johannesburg (Gauteng), sa roun wonm di Léta sid-afriken ; li té roun dé dirijan istorik di lalit-a kont sistenm politik enstitisyonèl di ségrégasyon rasyal (apartheid) anvan di divini prézidan di Répiblik d'Afrik di Sid di 1994 à 1999, à laswit dé pronmyé élèksyon nasyonal ki pa ségrégasyonis di listwè-a di péyi.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
lmcskdav2pcdqypjploecnoq3o5vh12
New Delhi
0
2330
11171
11170
2019-11-22T10:10:51Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = New Delhi
| imaj =
| blazon =
| drapo = New Delhi montage.png
| péyi = [[End]]
| mèr = Archna Arora
| jantilé = Delhiit
| popilasyon = 249 998
| lannen = 2011
| dansité = 5 855
| altitid = Max. 216
| siperfisi = 4 270 ha = 42,7
}}
'''New Delhi''' (hindi : नई दिल्ली, (Naī Dillī)) sa kapital-a di Enn. Nou ka aplé zabitan-yan di New Delhi, Delhiit-ya. Li ka abrité syèj di gouvèlman di Enn, Parlman, rézidans-a di prézidan ké Lakour siprenm.
New Delhi ka konstitchwé oun minisipalité di prè di 250 000 zabitan osen di Téritwar di Delhi, don li sa égalman kapital-a é ki ka konté an tou 16,3 milyon di zabitan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:End]]
fcj4fbw7lzilecuqbwsjo71lc54sjiy
New York
0
2331
11179
11178
2019-11-22T10:10:51Z
Jon Harald Søby
3
7 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = New York
| imaj = Flag of New York City.svg
| blazon = Seal of New York City.svg
| drapo = NYC Montage 2014 4 - Jleon.jpg
| péyi = [[Létazini]]
| mèr = Bill de Blasio (dipi 2014)
| jantilé = New-Yorké
| popilasyon = 8 550 405
| lannen = 2015
| dansité = 7 041
| altitid =
| siperfisi = 121 440 ha = 1 214,4
}}
'''New York''' (prounonsyasyon an anglè anmériken /nuːˈjɔɹk/), ofisyèlman nonmen '''City of New York''', konnèt égalman anba non ké abrévyasyon di '''New York City''' oben '''NYC''', sa pli gran [[vil]] dé [[Létazini]] an tèrm di zabitan ké roun dé pli enpòrtan di [[Lanmérik|kontinan amériken]]. Li sa sitchwé o Nò-lès di Létazini, anba lakot atlantik, annan èstrenmité sid-lès di Léta di New York.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Étazini]]
1lize1jisxj913o5p9ma98mw96cc1iu
Nicolas Copernic
0
2332
11181
11180
2019-11-22T10:10:51Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Nikolaus_Kopernikus.jpg|thumb]]
'''Nicolas Copernic''' (polonè : Mikołaj Kopernik[miˈkɔwaj kɔˈpɜrnik], alman : Nikolaus Kopernikus, laten : Nicolaus Copernicus Torinensis/Thorunensis/Torunensis), né lou 19 févriyé 1473 à Thorn (jodla Toruń), Pris rwayal (Rwayom di Pologn) é mò lou 24 mè 1543 à Frauenburg (égalman an Pris rwayal, Rwayom di Pologn, jodla Frombork), sa roun chanwan, médsen, matématisyen, ékonomis é astronom polonè.
gt86ms8nnc3agug3rtv02huaomeyeyu
Niels Bohr
0
2333
11184
11183
2019-11-22T10:10:51Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Niels_Bohr.jpg|thumb]]
'''Niels Henrik David Bohr''' (7 òktòb 1885 atè Copenhague, Dannmark - 18 novanm 1962 atè Copenhague) sa roun fizisyen danwa. Li sa soutou konnèt pou so apò à édifikasyon-an di mékanik kantik-a, pou lakèl li rousouvri di nonbré lonò. Li sa notaman loréya di pri Nobel di fizik di 1922.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
e878lrkl0qk7doouyujapcprmnnmvxq
Nijèr
0
2334
19173
11189
2021-03-02T20:44:46Z
196.177.98.179
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Nijèr
|non lokal = République du Niger (fr)
|drapo = Flag_of_Niger.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Niger.svg
|kart = Niger_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[fransé]]
|kapital = [[Niamey]]
|siperfisi total = 1 267 000
|jantilé = Nijéryen
|popilasyon total = 22 772 361
|lannen = 2020
}}
'''Nijèr''', an fòrm lonng '''Répiblik di Nijèr''', sa roun péyi di [[Lafrik]] di Lwès èstépik, ki sitchwé ant [[Laljéri]], [[Bénen]], [[Birkina Faso]], [[Tchad]], [[Libi]], [[Mali]] é [[Nijérya]]. Kapital-a sa Niamey.
hpqrhoi7rzjdynfioreuycvb6d6qza0
Nijérya
0
2335
11194
11193
2019-11-22T10:10:51Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik fédéral di Nijérya
|non lokal = Federal Republic of Nigeria (en)<br/>Jamhuriyar Taraiyar Nijeriya (ha)<br/>Ọ̀hàńjíkọ̀ Ọ̀hànézè Naìjíríyà (ig)<br/>Àpapọ̀ Olómìnira ilẹ̀ Nàìjíríà (yo)
|drapo = Flag of Nigeria.svg
|armwari = Coat of arms of Nigeria.svg
|kart = Nigeria (orthographic projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = Abuja
|siperfisi total = 923 768
|jantilé = Nijéryan, nijéryann
|popilasyon total = 186 053 386
|lannen = 2016
}}
'''Nijérya''', annan so form long '''Répiblik fédéral di Nijérya''', an [[annglé]] ''Federal Republic of Nigeria'', sa roun péyi di Lafrik di Lwès sitchwé annan golf di Giné. Ké pli di 186 milyon di zabitan an 2016, Nijérya sa péyi pli péplé di [[Lafrik]] é sétchenm péy di monn pa so nonm di zabitan.
Péy-a sa égalman oun pwisans ékonnomik enpòrtan di Lafrik. Pwa ékonnomik é démografik di Nijérya fè ki sa nommen kou « Jéyan di Lafrik ».
[[Katégori:Afrik]]
ci0mj29h518i6r2unh3g41cqrq4hre5
Nikaragwa
0
2336
19634
19457
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Nikaragwa
|non lokal = República de Nicaragua (es)
|drapo = Flag_of_Nicaragua.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Nicaragua.svg
|kart = Nicaragua_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Èspangnòl]]
|kapital = [[Managua]]
|siperfisi total = 129 494
|jantilé = Nikaragwayen
|popilasyon total = 6 167 237
|lannen = [[2015]]
}}
'''Nikaragwa''', an form long '''Répiblik di Nikaragwa''', an espagnol República de Nicaragua, sa roun péyi di Amérik santral.
4fkbtccxprpyhifb0w7vtn2i0slt7jg
Nikola Tesla
0
2337
11201
11200
2019-11-22T10:10:52Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Tesla_Sarony.jpg|thumb|Tesla an 1890 (à 34 lan), fotografyé pa Napoléon Sarony.]]
'''Nikola Tesla''' (an sèrb sirilik : Никола Тесла), né 10 jwiyé 1856 atè Smiljan annan Anpir-a d'Otrich (atchwèl Croatie) é mouri 7 janvyé 1943 kot New York, sa roun envantò ké enjényò natiralizé amériken (an 1891) d'orijin sèrb. Li prensipalman évré annan domenn-an di élèktrisité-a, mè té égalman enjényò mékanik.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
0lv4amzvxe40dn8201gm4v2i006uqer
Nil
0
2338
11208
11207
2019-11-22T10:10:52Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Agilkia.jpg|thumb|Nil à Lil d'Aguilkia.]]
'''Nil''' (prounonsé [nil]) sa roun flèv d'Afrik. Ké roun longò d'anviron 6 700 km, a ké flèv Amazonn, pli lon flèv di monn. Li sa isou di kontré-a di Nil Blan ké di Nil Blé. Nil blan (Nahr-el-Abiad) ka pran so sours o lak Victoria(Ouganda, Kenya, Tanzani) ; Nil blé (Nahr-el-Azrak) sa isou di lak Tana (Étchopi). Si Dé branch-ya ka ini yé kò à Khartoum, kapital di Soudan atchwèl, Nil ka jité so kò annan Méditérané an forman oun delta o nò di Éjip-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Afrik]]
[[Katégori:Lak]]
en60am2zirov9vxbx8oq20s4idrl6dt
Niméro di téléfonn
0
2339
11211
11210
2019-11-22T10:10:52Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Telephone_number_pad_2.jpeg|thumb|Pavé di nimérotasyon téléfonik]]
Oun '''niméro di téléfonn''' sa roun swit di chif ou pafwè di lèt (soulon péyi-ya), ki ka idantifyé di mannyè inik oun tèrminal o sen di roun rézo téléfonik, é ki roun apélan divèt konpozé asou so [[Klavyé téléfonik|klavyé]] pou jwenn li.
gircbah3tbvv630b6mdb5qsqcyxrn0h
Niue
0
2340
11215
11214
2019-11-22T10:10:52Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Niue
|non lokal = Niue (en)<br/>Niuē Fekai (niu)
|drapo = Flag_of_Niue.svg
|armwari = Public_Seal_of_Niue.svg
|kart = Niue_on_the_globe_(Polynesia_centered).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]], niuéyen
|kapital = [[Alofi]]
|siperfisi total = 260
|jantilé = Niuéyen
|popilasyon total = 1 612
|lannen = 2916
}}
'''Niue''' (/nju.e/), an anglè Niue, an niuéyen Niuē, sa roun péyi ensilèr di [[loséyan Pasifik]] sid. I sa sitchwé à 2 400 km o nò-lès di [[Nouvèl-Zélann]], o sant di oun triyanng formé pa zil Tonga, Samoa é Cook.
nnx3icetzixn0dn2212pttqw1sd8wuv
Niyaj
0
2341
11218
11217
2019-11-22T10:10:52Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Wolkenwandel.webm |thumb|Niyaj ki ka kontré lamizik.]]
[[Fiché:Above the Clouds.jpg|thumb|Stratocumulus perlucidus, wè di oun oublo di avyon.]]
An météyoroloji, oun '''niyaj''' sa roun lamas vizib ki konstitchwé inisyalman di roun grann kantité di goutlèt dilo (pafwè di kristal di laglas ki asosyé à dé aérosòl chimik oben dé minéral) an sispansyon annan latmòsfè-a ki laro di sirfas-a di roun planèt. Laspè di roun niyaj ka dépann di limyè-a ki li ka rousouvè, di natir-a, di dimansyon-an, di nonm é di répartisyon-an dé partikil ki ka konstitchwé li. Goutlèt dilo di roun niyaj ka provini di kondansasyon di vapò dilo-a ki kontni annan lè. Kantité maksimal di vapò d'lo-a (gaz envizib) ki pouvé fika kontni annan roun lamas di lè sa fonksyon di tanpératir-a : pli lè-a sa cho, pli li pouvé kontni di vapò d'lo.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
chmltnbx7eihkwkklvy7swkzscvu9m0
Nomm
0
2342
11222
11221
2019-11-22T10:10:52Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''nonm''' sa roun konsèp ki ka pèrmèt di évaliyé é di konparé dé kantité oben dé rapò di grandò, mè osi d’ordoné dé éléman pa roun nimérotasyon. Souvan ékri à lèd di roun oben plizyò chif, nonm-yan ka entéraji pa byè-a d’opérasyon ki sa rézimé pa dé règ di kalkil. Propriyété-ya di sa rélasyon ant nonm-yan sa lòbjè d’étid di aritmétik-a, ki ka prolonjé so kò ké téyori-a dé nonm.
An anbsans-a di roun définisyon jénéral satisfézant di sa nosyon, matématik-ya ka propozé plizyò tip di nonm pou ésprimé dé mizour fizik, rézoud dé ékwasyon, wè pou apréyandé enfini-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
5o7x34bvdv07etbb7hevz6b88au1y89
Nonm di lò
0
2343
11225
11224
2019-11-22T10:10:53Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Nonm di lò''' (oben '''sèksyon ki doré''', '''propòrsyon doré''', oben encore '''divin propòrsyon''') sa roun propòrsyon, défini inisyalman an jéyométri kou inik rapò a/b ant Dé longò a é b tèl ki rapò di sonm-an a + b dé Dé longò asou pli grann (a) sa égal à sala di pli grann (a) asou pli pitit (b).
Li ka entèrvini annan konstriksyon-an di pentagonn régilyé. So propriyété aljébrik-ya ka lyannen li ké swit-a di Fibonacci é o kò kwadratik ℚ(√5). Nonm di lò ka òbsèrvé osi annan lanatir-a (tchèk filotakdsi, pa lègzanp koté kapitil-ya di tournsòl, pavaj di Penrose di kazi-kristal) oben annan tchèk òv é moniman (architektir di Le Corbusier, mizik di Xenakis, lapentir di Dalí).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
65her87qvo61t891y49lfck0lhn5y4r
Nonm kompleks
0
2344
11228
11227
2019-11-22T10:10:53Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An matématik, ansanm-an dé '''nonm konplèks''' sa kréyé kou ègstansyon di ansanm-an dé nonm réyèl, ki ka kontni an partikilyé roun nonm imajinèr (noté jénéralman i) tèl ki i2 = –1. (-i)2 sa osi égal à -1.
Tout nonm konplèks pouvé ka ékri so kò anba fòrm-an a + ib koté a é b sa dé réyèl.
Nou pouvé mini ansanm-an dé konplèks di roun adisyon é di roun miltiplikasyon ki an ka fè roun kò komitatif ki ka kontni kò-a dé nonm réyèl. Li sa aplé kò dé nonm konplèks é ka noté so kò ℂ. Nosyon-an di valò absoli définie asou ansanm-an dé nonm réyèl pouvé fika étandou à ansanm dé nonm konplèks é ka pran alò non-an di modjoul. Mè nou pa pouvé mini ansanm-an dé nonm konplèks di roun rélasyon di lòrd ki an ka fé oun kò totalman òrdoné, a-pou-di ki i pa posib di konparé Dé konplèks an rèspèktan règ opératwar-ya ki valab pou nonm réyèl-ya.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
mpmmix3ty37rn4qlpsfus6ob5igvcn6
Nonm prémyé
0
2345
11231
11230
2019-11-22T10:10:53Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''nonm pronmyé''' sa roun antché natirèl ki ka admèt ègzakman Dé divizò distenk antché é pozitif (ki sa alò 1 é li-menm). Ensi, 1 pa sa pronmyé pas li gens ki roun sèl divizò antché pozitif ; 0 ki pa plis pas li sa divizib pa tout antché pozitif-ya. Pa opozisyon, roun prodjwi di Dé antché strikman sipéryò à 1 sa nonmen konpozé. Pa lègzanp 6 = 2 × 3 sa konpozé, tou kou 12 = 3 × 4 oben 2 × 6, mè 11 sa pronmyé pa 1 é 11 sa sèl divizò di 11.
Nonm-yan 0 é 1 pa sa ni pronmyé ni konpozé. Sèrten matématisyen té ka konsidéré ròtfwè (jouk 19e syèk) 1 lou roun nonm pronmyé, mè douran koumansman-an di 20e syèk, roun consensus ki èskli définitivman so primalité.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
nkwgikkfh7eircxfgj5b2oikm4lddzx
Nonm rasyonèl
0
2346
11234
11233
2019-11-22T10:10:53Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''nonm rasyonèl''' sa, an matématik, roun nonm ki pouvé èsprimé so kò kou kosyan-an di Dé antché rélatif. Nonm rasyonèl-ya ki pa antché (souvan aplé fraksyon) sa souvan noté. Nou ka aplé a nimératò-a é b dénominatò-a.
Chak nonm rasyonèl pouvé ékri so kò di roun enfinité di mannyè diférant, kou 1/2 = 2/4 = 3/6 = etc. Mè i ka ègzisté roun fòrm priviléjyé, lò a é b pa gen di divizò komen ant ki 1 (yé sa pronmyé ant yé). Tout nonm rasyonèl ki pa nil ka posédé ègzakman oun sèl fòrm di sa tip ké roun dénominatò pozitif. Nou ka palé alò di fraksyon irédiktib.
Dévlopman désimal-a di roun nonm rasyonèl sa toujou péryodik o bou di roun sèrten désimal (pa lègzanp annan ka-a di roun ékritir désimal ki fini, rajou-a di zéro ka asiré péryodisité-a).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
02zoi9zfw187l416xamc4hjblx0ay7j
Nonm réyèl
0
2347
11237
11236
2019-11-22T10:10:53Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An matématik, oun '''nonm réyèl''' sa roun nonm ki pou fika rouprézanté pa roun parti antché é roun lis fini oben enfini di désimal. Sa définisyon ka apliké so kò donk o nonm rasyonèl, don désimal-ya ka répété so kò di fason péryodik à partir di roun sèrten ran, mè osi à ròt nonm ki nonmen irrasyonèl, tèl ki rakaba karé di 2, π é e.
Nosyon-an di nonm réyèl ka émèrjé progrésivman di manipilasyon-an dé rapò-ya di grandò jéyométrik ki ròt ki rapò-ya d'antché natirèl dipi yé priz an kont pa Eudoxe di Cnide o ive syèk anv. J.-K. Li ka enséré osi annan aproksimasyon-an dé solisyon di problenm aljébrik é ka bay menm lyé, o milyé di xixe syèk, à miz an évidans di nonm transandan. Mè définisyon-an dé nonm réyèl pa fòrmalizé ki tchèk déséni plita ké konstriksyon-yan di Dedekind di roun pa é di Cantor é Méray di ròt pa.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
pn04men22hl7qrapkhrq59ifzy2gszc
Norvèj
0
2348
19377
19376
2022-02-27T11:03:26Z
Magnefl
1726
References
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Rwayom di Norvèj
|non lokal = Kongeriket Norge (Norge) (nb)<br/>Kongeriket Noreg (Noreg) (nn)
|drapo = Flag_of_Norway.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Norway.svg
|kart = Europe-Norway.svg
|lanng ofisyèl = Norvéjyen (bokmål é nynorsk). An plis, same sa lanng administrativ annan sis minisipalité, é lekvène annan roun.
|kapital = [[Oslo]]
|siperfisi total = 385 199
|jantilé = Norvéjyen
|popilasyon total = 5 425 270<ref name="ssbf">[https://www.ssb.no/en/befolkning/statistikker/folkemengde/aar-per-1-januar Population, january 01 2022, Statistics Norway] Accessdate=2022-02-24</ref>
|lannen = 2022
}}
'''Norvèj''' (an bokmål : Norge - an nynorsk : Noreg), an form long '''Rwayom di Norvèj''' (an bokmål : Kongerik é Norge - an nynorsk : Kongerik é Noreg), sa roun Léta souvren di [[Léròp]] di Nò.
== References ==
<references>
</references>
[[Katégori:Léròp]]
1knz48s6u8qf6faaxteeci13t2yalsf
Nouritir
0
2349
19007
11250
2020-08-30T20:28:35Z
Vilho-Veli
640
File
wikitext
text/x-wiki
[[File:Joachim_Beuckelaer_-_Keukenscène_met_Christus_en_de_Emmaüsgangers.jpg|thumb|Joachim Beuckelaer, 1560-1565]]
Di mannyè jénéral, '''nouritir'''-a ka dézigné aliman-yan ki di lorijin zannimo, véjétal, fonjik(pafwè baktéryenn oben minéral) oben chimik, ki konsomé pa dé fika vivan pou dé fen di alimantasyon oben di rékréyasyon.
Aliman likid-ya sa aplé « bwéson ».
== Éléman di définisyon jouridik ==
Annan tout Linyon éropéyenn-an, nosyon-an di aliman ki ka dézigné tout sibstans oben prodjwi, transfòrmé, parsyèlman transfòrmé oben pa transfòrmé, dèstiné à fika enjéré oben rézonnabman siséptib di fika enjéré pa fika moun-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Nouritir]]
2wq6yakaa2heiccrnjai9kpxiung4q6
Noutrisyon
0
2350
11254
11253
2019-11-22T10:10:53Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Noutrisyon'''-an (di laten nutrire : nouri) sa lansanm dé processus pa lakèl roun vivan ka transfòrmé dé aliman pou asiré so fonksyonnman. Noutrisyon sa égalman roun syans pliridisiplinèr, konpòrtan dé gran zaks. Dayò, fizyoloji di noutrisyon-an ka trété di mannyè don órganism-a ka opéré transfòrmasyon-an dé aliman, ki lé di dé processus métabolik. Sala ka konpòrté étid-a di rol dé makronoutriman é dé mikronoutriman o nivo dé mékanism byochimik sélilèr, é konsékans-ya asou tisou-ya di roun dézékilibré ant énèrji-a ki absòrbé é énèrji-a ki dépansé pa lòrganism-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
df3e8dmnrptxmimk6in63k2a94wh864
Nouvèl
0
2351
11257
11256
2019-11-22T10:10:54Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''nouvèl''' sa roun rési abitchwèlman kourt. Aparèt annan finisman-an di Mwayen Laj, sa janr litérèr té alò pròch di roman é d'enspirasyon réyalis, ki ka distengé so kò enpé di kont. À partir di xixe syèk, lotò-ya té progrésivman dévlopé ròt posibilité di janr, an pézan yé kò asou konsantrasyon-an di listwè-a pou ranfòrsé léfè-a di sala asou lèktò-a, pa lègzanp pa roun chit sirprénant. Tenm-yan égalman élarji yé kò : nouvèl-a divini oun fòrm priviléjyé di litératir fantastik-a, polisyèr, é di syans-fiksyon.
== Wè osi ==
qhnuwa7j0j7lqk8yvgbqh7nr2438f3m
Nouvèl-Kalédonni
0
2352
18423
11263
2020-05-29T18:56:45Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Nouvèl-Kalédonni
| non lokal = Nouvelle-Calédonie (fr)
| drapo =
| armwari = Emblem_of_New_Caledonia.svg
| kart = New_Caledonia_in_France_(zoomed).svg
| lanng ofisyèl = Fransé (ofisyèl) é pli di 28 lanng kannak
| kapital = Nouméa
| siperfisi total = 18 575,5 km2
| jantilé = Néyo-kalédonnyen
| popilasyon total = 268 767
| lannen = 2017
}}
'''Nouvèl-Kalédonni''' sa roun kolègtivité [[Lafrans|fransé]] ki konpozé di roun ansanm di zilé é di larchipèl di [[Loséyanni]], ki sitchwé an lanmè di Koray annan [[loséyan Pasifik]] Sid. Zilé prensipal, Gran Latè, ka lokalizé so kò à 1 407 km à lès-nò-lès di Double Island Point, an Lostrali, à 1 477 km o nò-nò-lwès di kap Reinga, à èstrenmité sèptantriyonnal-a di Nouvèl-Zélann, é à 130 km o nò di tropik di Kaprikòrn.
Distan di Lafrans métropoliten d'anviron 16 740 kilonmèt é di roun sipèrfisi di 18 575,5 km2, sa kolègtivité (ansyennman téritwè di lout-lanmè « TLL ») ki sitchwé an Mélannézi é an Loséyanni lwenten ka roulévé di souvrennté fransé-a dipi 1853.
== Listwè ==
=== Pépman ké sosyété pré-éropéyen (anvan 1774) ===
[[Fiché:Indigenes_de_nouvelle_caledonie_1880.png|thumb|Zabitan otogtonn di Nouvèl-Kalédonni, bò'd 1880.]]
I ganyen 5 000 lannen, dé zabitan di litoral di Lachin di sid, kiltivatò di milé ké douri, ka koumansé atravè détrwè-a pou enstalé so kò atè Taywann. Bò'd 2000 anv. J.-K., dé migrasyon gen lyé di Taywann bò'd Filipin-yan. Di nouvèl migrasyon ka koumansé byento dé Filipin bò'd Sulawesi ké Timò é, di la, ròt zilé-ya di larchipèl endonnézyen. Bò'd 1500 anv. J.-K., rounòt mouvman ka mennen dé Filipin an Nouvèl-Giné é, odéla, zilé-ya di Pasifik. Ostronnézyen-yan sa san dout pronmyé navigatò-ya di listwè di mounité-a.
=== Pronmyé kontak ké Éropéyen (1774-1853) ===
[[Fiché:New_Caledonia.jpg|thumb|Kart istorik pa William Hodges an 1774, British Library]]
4 sèptanm 1774, lansengn-an di véso James Colnett ka apèrsouvwè à lorizon roun latè enkonnèt. I ka trouvé so kò abò di batiman ki koumandé pa navigatò ké èsploratò annglé James Cook. Cook ka batizé sa latè New Caledonia an lonnò di Lékòs. Annéfè, nou ka di ki laspé-a dé lakot té ka raplé li sa réjyon di Gran-Britangn, don papa di Cook sa orijinèr. (Caledonia sa ansyen non laten-an di provens-a ki ka korèsponn à Lékòs britannik.)
=== Listwè kontanporen (dipi 1944) ===
Apré lagèr-a, Lafrans-a ka abandonnen tèrm-an di kòlonni é ka aboli kòd-a di endijéna. An paralèl, Téritwè-a ka konnèt roun krwasans ékonnonmik rapid é enpòrtan gras à lèsplwatasyon-an « dilò vèrt » : a « boum di nikèl », Nouvèl-Kalédonni ka divini alò trwézyenm prodigtò mondjal.
An koumansman dé lannen 1960, Nouvèl-Kalédonni té anvizajé kou site di lésè nikléyèr-ya.
== Jéyografi ==
[[Fiché:New_Caledonia_and_Vanuatu_bathymetric_and_topographic_map-fr.jpg|thumb|Kart jénéral dé larchipèl di Nouvèl-Kalédonni.]]
=== Zilé-ya ===
Nouvèl-Kalédonni sa santré otour di roun zilé prensipal, Gran Latè-a. Li ka konprann égalman plizyò ansanm di zilé ki pi piti, zilé Belep o nò-lwès di Gran Latè, zilé dé Pen o sid-lès, zilé Lwèyèlté o nò-lès (Ouvéa, Lifou, Tiga ké Maré), pli lwen à lwès larchipèl-a dé zilé Chesterfield ké résif-ya di Bellone.
=== Lagon-yan ===
[[Fiché:Lagon_po%C3%A9.JPG|thumb|Lagon de Poé.]]
Lagon néyo-kalédonnyen gen roun sirfas total di 24 000 km2, sa ki ka fè roun dé pli gran lagon di monn (é ki sa pafwè prézanté kou « pli bèl lagon di monn »).
I sa sentiré pa roun baryè di koray di roun londjò du 1 600 km, ki sitchwé ant 2 é 50 km dé lakot di Gran Latè, é ka étann so kò, dé résif d'Entrecasteaux o nò-lwès à zilé dé Pen o sid-lès, asou 680 km di lonng. Tanpératir-a dé dilo ka varyé ant 22 ké 30 °C.
== Kiltir ==
=== Èspò ===
Pratik-a di èspò enpòrtan an Nouvèl-Kalédonni, é an 2010 70 530 lisansyé, swé 29 % di popilasyon néyo-kalédonnyen (kont roun mwéyenn nasyonnal di 24 %). A tout partikilyèrman vré annan zilé-ya Lwèyèlté é an Provens Nò, ké dé to di pratik èspòrtiv ki ka établi rèspègtivman yé kò à 40 % é 31 %, mé osi an Provens Sid (27 %).
== Kòd ==
Nouvèl-Kalédonni gen pou kòd :
* F-OD, soulon lis-a dé préfigs OACI di limatrikilasyon dé laéronnèf,
* NC, soulon nòrm-an ISO 3166-1 alpha-2 (lis dé kòd péy),
* .nc, soulon lis-a dé Entèrnèt TLD (Top level domain),
* NCL, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kòd péy), kòd alpha-3,
* NW, soulon lis-a dé préfigs dé kòd OACI dé laéropò.
* Ka dispozé di so pròp endikatif téléfonnik ki fika +687 ki ka swiv roukoumandasyon-yan di Linyon entèrnasyonnal dé télékouminikasyon
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
0lru870qkpni783wisoa5kv9e5ug4dx
Nouvèl-Zélann
0
2353
11270
11269
2019-11-22T10:10:54Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Nouvèl-Zélann
|non lokal = New Zealand (en)<br/>Aotearoa (mi)
|drapo = Flag_of_New_Zealand.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_New_Zealand.svg
|kart = New_Zealand_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = [[Wellington]]
|siperfisi total = 268 680
|jantilé = Néyozélandé
|popilasyon total = 4 725 487
|lannen = 2016
}}
'''Nouvèl-Zélann''', an annglé New Zealand, an māori Aotearoa, sa roun péyi di [[Loséyanni]], o sid lwès di [[Loséyan Pasifik]], ki konstitchwé di dé zilé prensipal (zilé di Nò é zilé di Sid), é di patché zilé bokou pli piti, notanman zilé Stewart ké zilé Chatham.
fytanxaef20yzr3grjn2djm03cp84nk
Novanm
0
2354
11273
11272
2019-11-22T10:10:54Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Les Très Riches Heures du duc de Berry novembre.jpg|thumb|Novanm, ekstrè di sé ''Très Riches Heures du duc de Berry'' (ver 1485-1486), mizé Condé, Chantilly, ms.65, f.11.]]
'''Novanm''' sa onzyèm mwa di sé [[kalandriyé]] grégoryen é julyen.
Sa [[mwa]] ka douré 30 jou. So non ka soti di laten "novem", ki ka signifyé nèf pass li té nèvyèm mwa di ansyen kalandriyé romen, November (au génitif novembris).
8uw1lwt4eyxa1prs5k5odzfdtq0c6ln
Nwazèt
0
2355
11277
11276
2019-11-22T10:10:54Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Corylus_avellana_ripe_nuts.jpg|thumb|Di gòch à drèt : nwézèt mir, dékòrtiké ké séché.]]
'''Nwazèt''', '''nwèzèt''' oben '''nwézèt''', pafwè aplé « avelin », sa frwi-a di pyénwézèt komen (Corylus avellana), ensi ki di divèrs lèspès vwézin di janr Corylus. Pa métonimi, tèrm-an ka dézigné osi grenn-an (oben anmann) ki andan sa frwi é ki sa komèstib.
Asou plan botanik-a, nwézèt sa roun koki akenn ki doté di roun périkarp ligné aplé envolik oben tchèkfwè, pa érò, « ékal » ki ka roufranmen oun sèl grenn (anmann-an) ki ka tchipé nòrmalman tout kavité entèrn di périkarp.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
heu5u6cuaoieyjxorrvzir5kqzbwj9r
Nwèl
0
2356
11279
11278
2019-11-22T10:10:54Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Strasbourg_capitale_de_No%C3%ABl_grand_sapin_2014_02.jpg|thumb|Gran sapen di Nwèl di Strasbourg an 2014]]
'''Nwèl''' sa roun fèt d'orijin romenn sélébré chak lannen, majoritèrman andan lannwit di 24 o 25 désanm ensi ki 25 tout lajounen.
e2ypwknx5pdz3t13l5c1eawf2jmv5ve
Nèptin (planèt)
0
2357
19330
19317
2022-02-03T05:05:31Z
Kwamikagami
865
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Neptune.jpg|thumb|Nèptin wè pa sonn Voyager 2-a an 1989.]]
'''Nèptin''' (senbòl : [[File:Neptune symbol (fixed width).svg|16px|♆]]) sa lwitchenm ké dannyé planèt di Sistenm solèr pa distans krwasant o Solèy.
Nèptin ka òrbité otour di Solèy à roun distans d'anviron 30 UA, ké roun èsantrisité òrbital motché mwenn ki sala di Latè-a, an bouklan oun révolisyon konplèt an 164,79 lan. A trwazyenm planèt-a di Sistenm solèr pa lamas dékrwasant — li sa 17 fwè pli masiv ki Latè-a ké 19 fwè mwen masiv ki Jupiter — ké katriyenm-an pa tay dékrwasant : Neptune sa an léfè an menm tan enpé pli masiv mè enpé pli piti k'Uranus.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Planèt]]
3vxuny7uvrt1iuk6xy5k7fzlocixisb
Népal
0
2358
19031
18893
2020-09-20T13:19:17Z
Gerd Eichmann
465
gallery added
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik démokratik fédéral di Népal
|non lokal = संघीय लोकतान्त्रिक गणतन्त्रात्मक नेपाल
Sanghiya Loktantrik Ganatantratmak Nepāl (ne)
|drapo = Flag_of_Nepal.svg
|armwari = New Emblem_of_Nepal.svg
|kart = Nepal_in_its_region.svg
|lanng ofisyèl = [[Népalè]]
|kapital = [[Katmandou]]
|siperfisi total = 147 179
|jantilé = Népalè(z)
|popilasyon total = 29 033 914
|lannen = 2016
}}
'''Népal''', an form long '''Répiblik démokratik fédéral di Népal''', an népali Nepāl, नेपाल é Sanghiya Loktantrik Ganatantratmak Nepāl, संघीय लोकतान्त्रिक गणतन्त्रात्मक नेपाल, sa roun péyi anklavé di [[Himalaya]], bordé o nò pa [[Lachin]] (réjyon otonom di Tibet), o sid, à lwès é à lès pa [[End|Lend]].
<br><gallery class=center caption="Népal">
Kathmandu-Bhagvati-04-2013-gje.jpg|Kathmandu
Pashupatinath-Tempel-21-Westzugang-Pilger-2014-gje.jpg|Pashupatinath
Bhaktapur-Nyatapola Mandir am Taumadhi Tole-22-gje.jpg|Bhaktapur
Changu Narayan-Skulptur-38-Kultfigur-2013-gje.jpg|Changu Narayan
Patan-Cyasilim Devar-12-Degutale-Palast-2013-gje.jpg|Patan
Dzongla to Lobuche-14-Pflanze mit Rauhreif-2007-gje.jpg|Himalaya
Dzongla to Lobuche-66-Ebene-2007-gje.jpg|Himalaya
Mustang-Ghami to Lo Gekar-50-2015-gje.jpg|Mustang
Mustang-Tsarang-Lo Manthang-10-2015-gje.jpg|Mustang
</gallery>
recdovmjagiiy9in1k8phwi3oxxo156
Nétrino
0
2359
11289
11288
2019-11-22T10:10:55Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Nétrino'''-a sa roun partikil élémantèr di modèl èstandar di di fizik-a dé partikil. A roun fermion di spen ½, élèktrikman nét. I ka ègzisté trwa savò : élèktronik, muonik é toyik.
Ègzistans-a di neutrino té pòstilé pou pronmyé fwè-a an 1930 pa Wolfgang Pauli Pou èspliké spèk kontini-a di dézentégrasyon bêta ensi ki ka aparanté li pa-konsèrvasyon di moman sinétik, é so pronmyé konfirmasyon èspérimantal ka roumonté à 1956.
Pas dékouvèrt-a di sa partikil-ya sa résant é pas yé ka entéraji fèbman ké matchè-a, o koumansman di xxie syèk di nonbréz èspéryans sa konsakré à konnèt yé propritété ègzak.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ipg6du53i35in9ajl4b2dq5z73lypbj
Nétron
0
2360
11293
11292
2019-11-22T10:10:55Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Nétron''' sa roun partikil sibatomik di charj élèktrik nil.
Nétron-yan sa prézan annan nwayo dé atom, ki lyé ké dé proton pa entéraksyon fòrt-a. Si nonm-an di proton di roun nwayo ka détèrminé so éléman chimik, nonm-an di nétron ka détèrminé so izotòp. Nétron-yan ki lyé annan roun nwayo atomik sa an jénéral èstab mè nétron lib-ya sa enstab : yé ka dézentégré yé kò an enpé mwen di 15 minout (880,3 ségonn). Nétron lib-ya sa prodjwi annan opérasyon-yan di fisyon é di fizyon nikléyèr.
Nétron-yan pa sa roun partikil élémantèr, ki sa konpozé di trwa ròt partikil : oun quark up é Dé quarks down.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ccddbbhso6fomyerimutep7qjfct02u
Néyèrlandé
0
2361
19381
19380
2022-03-15T02:37:47Z
Kwamikagami
865
wikitext
text/x-wiki
{{Lanng|
| non = Néyèrlandé
| péyi = Péy-Ba, Bèljik, Nanmibi, Lafrik di Sid, Sourinanm
| réjyon =
| nonm di lokitò = Lanng matèrnèl: 25 milyon<br/>Total: 28 milyon<br/>Total (néyèrlandé ké afrikaans Lanng matèrnèl): 32,5 milyon
| fanmi =
▪ lanng endo-éropéyen
* lanng jèrmannik
* lanng jèrmannik-ògsidantal
* lanng jèrmanno-néyèrlandé
* ba-alman
* ba-fransik
* '''néyèrlandé'''
| iso1 = nl
| iso2 = dut, nld
| iso3 = nld
| kart = [[Fiché:Map of the Dutch World.svg|250px]]
| léjann kart =
}}
'''Néyèrlandé'''-a (Nederlands, prounonsyasyon /ˈneː.dəɾ.ˌlɑnts/) sa roun lanng prensipalman palé o Péy-Ba é annan so téritwè-ya di lout-lanmè, an Bèljik(prensipalman annan Réjyon flanmann-an é an Réjyon brigsélwè) é o Sourinanm. Oun lòrgannizasyon entèrnasyonnal, Linyon di lanng néyèrlandé-a sa charjé di figsé larèl-ya di lanng-an. Néyèrlandé-a sa pafwè aplé pa métonnimi « olanlé » oben « flanman ».
Néyèrlandé èstandar-a ka fè parti di ba-alman, li sa isou pli présizéman di roun sentèz di djalèk di ba-fransik, notanman di olandé é di brabanson. I ka distengé so kò di alman èstandar-a antrot pa labsans-a di ségon mitasyon konsonnantik-a, abandon-an di sistenm di déklinézon, é souplès-a di lòrd-a di mo. Sa karagtéristik mòrfolojik ké granmantikal-ya, sèrten laspè lègsikal, don prounon pésonnèl-ya, ensi ki rounlo mo di so vokabilèr ka ofri patché similitid ké ròt djalèk di group ba-alman, mé osi ké lanng frison-yan ké anglé-a.
Afrikans-a sa roun lanng dérivé di tchèk djalèk néyèrlandé di xviie syèk é palé an Lafrik di Sid é Nanmibi, ki sa òkò larjman konpréyansib pou lokitò-ya di néyèrlandé, omwen annan lékritir-a.
== Klasifikasyon ==
Néyèrlandé-a sa roun lanng ki ka apartni o group jèrmannik dé lanng endo-éropéyen. A roun djalèk ba-fransik, oben plito di roun lanmanlganm di djalèk, ki akéri èstati-a di lanng nasyonnal. Sosyolengwistik-ya ka kalifyé néyèrlandé-a di lanng-twè pas ki li konstrwi à partir di plizyò djalèk ki té ganyen roun èstandardizasyon é ki enpozé pa pouvwè politik-a pou favorizé roun zouti di lèsprésyon litérèr inik mé osi di lanng polinonmik oben lanng Ausbau.
Tèrm-an « néyèrlandé » ka dérivé dé mo neder land, litéralman « ba péy ». Nederlands ka kalifyé lorijin jéyografik néyèrlandé-a oben ka dézigné lanng-an ki palé annan sa réjyon. Pou dézignen roun Néyèrlandé, nou ké di plito Nederlander, ké Nederlandse pou roun fanm Néyèrlandé.
== Répartisyon jéyografik ==
[[Fiché:Flag_of_the_Netherlands.svg|thumb|Drapo dé Péy-Ba.]]
[[Fiché:Flag_of_Flanders.svg|thumb|Drapo di Laflann.]]
Istorikman palé o Péy-Ba, é atè Laflann, néyèrlandé-a égalman répann so kò annan ròt réjyon di monn.
Konfinen, apré roun enpòrtan lèstansyon médjéval, annan atchwèl Westhoek fransé-a, lanng-an, anba so fòrm djalègtal tradisyonnèl-ya, pratikman disparèt di Flann fransé-a o kour di xxe syèk ; sèl tchèk 20 000 lokitò, laplipa ajé di pli di 50 lannen, ka pratiké li kotidjennman. An menm tan, o kour dé xixe ké xxe syèk, djalèk brabanson-an di Brigsèl té fika larjman siplanté pa fransé-a.
O total, pli di 30 milyon di moun ka palé li annan monn-an, si nou ka konté lokitò-ya di afrikans-a, lanng ki ka prosédé di fon néyèrlandé méridjonnal di xviie syèk ki gen, di fè dé kondisyon di lizòlman é dé lenfliyans lokal (bantou, maléz…), sibi so pròp lévolisyon (djalègtal, òrtografik ké granmantikal) ; sa lanng ka doumòré fòrtman izité an Lafrik di Sid, koté li sa lanng ofisyèl, ensi ki an Nanmibi, koté li sa lanng roukonnèt.
=== Èstati ofisyèl ===
[[Fiché:Map of the Dutch World.svg|thumb|Difizyon di néyèrlandé annan monn-an]]
An Léròp, néyèrlandé-a ki sa roun lanng ofisyèl o Péy-Ba é an Bèljik, li sa donk di sa fè roun dé lanng ofisyèl di Linyon éropéyen-an.
Annan Karayb-ya, li sa lanng ofisyèl-a d'Arouba é di Lézanti néyèrlandé-ya. An Lanmérik di Sid, li sa lanng ofisyèl-a di Sourinanm.
Anfen, an Lafrik, afrikans-a, lanng ki dérivé di néyèrlandé, sa lanng ofisyèl an Lafrik di Sid é lanng roukonnèt an Nanmibi. Pli di 7 milyon di moun ka palé afrikans-a kou lanng matèrnèl. An Lendonnézi, ròtfwè kolonni dé Péy-Ba, roun group limité di moun ka palé li kou lanng matèrnèl (anviron 10 000), oben prensipal (30 000), mé lanng-an pa gen di èstati ofisyèl, é sa larjman an rétrè fas à anglé-a (sirtou annan zonn touristik-ya).
An Lendonnézi, lokitò-ya di néyèrlandé ka métrizé pou roun gran nonm roun di Dé kriyòl néyèrlandé-ya, près éten, pecok ké javindo.
O total annan monn-an, néyèrlandé-a sa palé pa pli di 30 milyon di moun.
== Listwè ==
Néyèrlandé-a ka trouvé so sours annan djalèk jèrmannik-ya ki palé annan nò-a di Lanlmangn é o Péy-Ba ant le Rhin ké Weser, réjyon ki ka korèsponn o group arkéyolojik nonmen group Rhin-Weser. So lanng-gangan sa vyé-fransik (oben vyé-ba-fransik), lanng-an dé Fran salyen é dé Mérovenjyen, gangan dé djalèk ba-fransik modèrn, mé li ka réparti so kò asou roun zonn di lenplantasyon frison é té konnèt pa laswit-a roun sèrten lenfliyans lengwistik di vyé frison.
Lenskripsyon rinik-a di Bergakker, ki dékouvèrt annan Betuwe é ka atribiyé o Fran salyen ant 425 ké 450, sa pli ansyen fragman-an di vyé fransik ki parvini jouk nou, sa lanng ka révélé so kò tré pròch di vyé néyèrlandé di Mwéyen-Laj, sa lenskripsyon pouvé donk fika konsidéré kou pli ansyen-an an néyèrlandé.
Tré bonnò déja, ba-fransik ka démarké so kò di alman-an é dé ròt djalèk ba-alman, pa so prounonsyasyon ki mwen gitiral di sèrten fonenm ki nou ka routrouvé an annglé, prounonsyasyon néyèrlandé ki ka annonsé déja prémis-ya di prounonsyasyon-an kou anglé-a (ki tré koulan). Toutfwè, i ka élwagnen so kò di alman-an é di annglé-a pa so prounonsyasyon di roun « g » vélèr (nonmen pafwè gitiral), artikilé swé kou jota èspangnòl-a, swé kou « ch » (Ach-Laut) alman, swé òkò adousi an roun sòrt di « h » tré aspiré, sonnò oben pa (ki enpé sanblab à sa ki nou ka trouvé an tchèk oben oukrényen, pa lègzanp).
Kou an alman, « r » sa swé graséyé oben roulé, soulon réjyon-an.
=== Lépòk kontanporen ===
Dé réfòrm di lòrtograf-a té gen lyé o xxe syèk, roun, fondanmantal, an 1946 ké ròt-a, mwen enpòrtan, an 1995.
Jòdla, prensipal modifikasyon-yan sa dé ajou di mo di lorijin annglé o vokabilèr, kou annan donmenn enfòrmatik-a. I gen soupannan dipi lontan roun fòrt konpozan fransé annan vokabilèr-a, partikilyèrman annan néyèrlandé-a (flanman) di Bèljik. Sa ka mennen rounlo ka di sinonnim, roun mo di lorijin fransé bò di roun mo di lorijin jèrmannik : creëren bò di scheppen (kréyé).
== Lékritir ==
Néyèrlandé-a ka itilizé lalfabé laten-an, konplété di tchèk djakritik. Tréma-a sa itilizé pou séparé dé vwéyèl konsékitiv é évité yé prounonsyasyon kou diftonng. Roun dé larèl di lòrtograf pi enpòrtan-yan sa larèl-a di dt.
=== Lègzanp ===
* België (Bèljik)
* Kanaän (Canaan)
* coördinatie (koòrdinasyon)
* met zijn tweeën (à Dé) é di menm ka mété zijn drieën (à trwè, tout trwè-ya), pou palé di moun ki ka fè menm kichoz-a an menm tan.
* vacuüm (vid)
Lagsan égi-a (pli rarman grav) sa itilizé pou signalé prézans-a di lagsan tonnik-a asou roun mo ki pa ka poté li abitchwèlman pa.
=== Lègzanp ===
* één (un) : òrtografyé ké dé lagsan, a ladjègtif niméral-a é san lagsan di artik endéfini-a
* hét (prounon nét), zó (ensi)…
Ansanm-an "ij" sa pafwè konsidéré kou roun sèl lèt. Ròtfwè, annan sèrten réjyon, li té ékri ké roun "y" ké oben san tréma (Ÿ/ÿ). An majiskil (pronmyé mo di roun fraz, non pròp, ladjègtif dérivé di roun non pròp) Dé lèt-ya ka ékri yé kò an prensip an kapital : "het IJsselmeer", di Hollandse an di Gelderse IJssel (l'Yssel olandé ké Yssel di Gueldre), IJsland(Lislann), di IJszee (Loséyan glasyal: argtik oben antargtik), ijs (laglas), een ijsberg(roun iceberg), mé an koumansman di roun fraz : IJset IJsbergen (dé iceberg), etc.
== Granmèr ==
Granmèr-a di néyèrlandé ka raplé pa byen dé trété sa-a di anlman. Li ka an distengé so kò néyanmwen pa kazi-disparisyon dé ka ké fèb distengsyon ki nou ka fè jòdla ant janr maskilen ké féminen-yan (òkò pli fèb o nò di Rhin ki o sid).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
mf6ul79c1qi8c7rs7whznnm1khh8djh
Nāgārjuna
0
2362
11304
11303
2019-11-22T10:10:55Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Nagarjuna_with_84_mahasiddha.jpg|thumb|Nāgārjuna ké 84 Mahāsiddhas]]
'''Nāgārjuna''' sa roun mwann, filozòf, markè-palò bouddhis endjen (iie - iiie syèk), fondató di lékòl-a Madhyamaka é orijinèr di réjyon-an ki ka korèsponn à Andhra Pradesh atchwèl-a.
== Byografi ==
So lavi pratikman pa konnèt. Léjann-an ka fè nèt annan oun fanmi di brahmanes, sa ki ka èspilké ki li té pronmyé pansò enpòrtan di bouddhisme ki itilizé sanskrit é pa pali-a annan so ékri. Li té né annan roun réjyon o sidès di Enn-an ki ka korèsponn à l'Andhra Pradesh atchwèl-a, pròch di Nagarjunakonda ki ka poté so non jòdla an so lonò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Filozòf]]
duz6xjljxxnqdijxl6s0gymz3grkkid
Obézité
0
2363
11307
11306
2019-11-22T10:10:55Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Obesity-waist circumference.PNG|thumb|Trwa silouwèt dékrivan ékar-a ant silouwèt nòrmal-a (a gòch), sirpwa (o milyé) ké obézité-a (à drèt).]]
'''Obézité'''-a sa défini kou roun èksè di pwa pou roun èstatir ki bay and rézon di roun ogmantasyon di lamas adipéz. Sa définisyon ka roupozé asou mizour-a di endis-a lamas kòporèl. À partir di sa endikatò, Òrganizasyon mondjal di santé (OMS) défini dé séy di sircharj pondéral, ki ka korèsponn à roun IMC ki konpri ant 25 é 30 kg/m2, d'obézité, ki ka korèsponn à roun IMC ant 30 é 40, é d’obézité morbid lòské IMC-a ka dépasé 40. Sa séy-ya ka roupozé asou dé èstatistik soulon lakèl roun senp sirpwa (sircharj pondéral) pa fika, an li-menm, koz-a di maladi partikliyèr, mè pouvé fika roun faktò d'agravasyon di roun maladi alò ki obézité-a, an plis di so routantisman sosyal ké psikolojik, sa dirèkman asosyé à dé maladi, ki ka rouflété notaman lèksè-a di risk di djabèt di tip 2 é di maladi kardjovaskilèr.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
gvtlkos5t2vmpth99gtk5nhrnzj1624
Oksijèn
0
2364
19673
19656
2022-07-29T20:13:46Z
Drummingman
2160
cross wiki vandalism
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Liquid_oxygen_in_a_beaker_4.jpg|thumb|Òksijenn ki likid annan oun béché.]]
'''Òksijenn'''-an sa éléman chimik di niméro atomik 8, di senbòl O. A tèt di lafil di group dé chalkojenn, souvan aplé group di òksijenn-an. Dékouvri endépandaman an 1772 pa Swédwa Carl Wilhelm Scheele koté Uppsala é an 1774 pa britanik Joseph Priestley an Wiltshire, òksijenn-an té nonmen ensi an 1777 pa Antoine Lavoisier atè Pari à partir di grèk ansyen ὀξύς / oxys (« égi », ki lé di isi « asid »), é γενής / genês (« jénératò »).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
qrb2g51yv5gxcrpvzwnlen8xpeg5lo3
Oman
0
2365
11313
11312
2019-11-22T10:10:56Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè =
|non lokal = Saltanat Uman<br/> سلطنة عُمان<br/>Sultanat d'Oman
|drapo = Flag_of_Oman.svg
|armwari = National_emblem_of_Oman.svg
|kart = Oman_(better)_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Arab]]
|kapital = [[Mascate]]
|siperfisi total = 309 500
|jantilé = Omanè(z)
|popilasyon total = 4 000 345
|lannen = 2014
}}
'''Oman''', an form long '''Sultanat d'Oman''', an arab ʻUmān, عمان é Salṭanat ʻUmān, سلطنة عمان, sa roun péyi di Mwayen-Oryan, o sid di pénensil di Arabi, asou bò di golf d'Oman é di lanmè d'Arabi.
om3ph8skexgira3yx3c05586irk9ish
Omosekswalité
0
2366
19301
19300
2021-12-28T04:29:46Z
Kwamikagami
865
wikitext
text/x-wiki
[[File:05.TwoMen.Midtown.BaltimoreMD.27May2019.jpg|thumb]]
[[File:Motor City Pride 2011 - participants - 071.jpg|thumb]]
[[File:World laws pertaining to homosexual relationships and expression.svg|thumb|National laws<br>
{{legend|#025|Marriage}}
{{legend|#06F|Other partnerships}}
{{legend|#decd87|Laws against expression}}
{{legend|#f9dc36|Fines or prison (not applied)}}
{{legend|#ec8028|Fines or prison}}
{{legend|#c63|Death penalty (not applied)}}
{{legend|#800000|Death penalty}}
]]
[[File:LGBT rights at the UN.svg|thumb|UN declarations on LGBT rights<br>
{{legend|#5b92e5|Supporting (2008 or 2011)}}
{{legend|#aa0000|In opposition}}
]]
'''Omosèkswalité'''-a (tèrm ki ka daté di xixe syèk) ka dézigné oun ansanm di konpòrtman sèkswèl, ki karaktérizé pa atirans sèkswèl-a oben afèktiv di roun endividi anvèr rounòt endividi di menm sèks. Omosèkswalité-a ka fè parti di sèkswalité moun-an é ka routrouvé so kò annan tout group étnik. Nou ka òbsèrvé égalman dé konpòrtman sèkswèl ant fimèl oben ant mal annan règn zannimo. Omosèkswalité-a sa roun oryantasyon sèkswèl ensi ki roun idantité sèkswèl, distenk di idantité-a di janr. Annan Ògsidan modèrn-an ka établi so kò roun nomanklatir di izaj pou défini oryantasyon sèkswèl-ya.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
pdaf324ols4cf7lvwtubutfftulo4pa
Omèr
0
2367
18427
11322
2020-05-30T09:03:52Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Homeros_MFA_Munich_272.jpg|thumb|Portrè di Omèr.]]
'''Omèr''' (an grek ansyen Ὅμηρος / Hómêros, « otaj » ou « sala ki oblijé di swiv » ) sa répité pour té oun aèd (powèt) di finisman di VIIIe syèk av. J.-K. Li té senpman sirnomé « Powèt-a » (ὁ Ποιητής / ho Poiêtếs) pa sé Ansyen. I òkò difisil jodla di établir ké sèrtitid si Omèr té oun endividi istorik ou roun idantité konstrwit, é si li sa byen lotò di dé sélèb épopé ki sa o fondman di litératir oksidantal. Soupannan plizyò vil iyonyenn (Chios, Smyrne, Cymé ou òkò Colophon) tŕ ka dispité orijin di aède é tradisyon té ka endividwalisé an répétan ki Omèr té avèg.
Laplas di Omèr annan litératir grek sa toutafè majò pwis ki li ka rouprézanté li sèl janr épik andan sa péryod : Iliade é Odyssée li sa atribwé dè VIe syèk av. J.-K., ensi ki dé powèm komik, Batrachomyomachia (litéralman « batay dé grounouy é dé rat ») é Margitès, é powèm yan dé Hymnes omérik. Lanng omérik a sa roun lanng déjà arkayik o VIIIe syèk av. J.-K. é davantaj òkò o moman di fiksasyon di teks, o VIe syèk av. J.-K. : li sa asosyé à anplwa di ègzamèt daktilik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ef5xar32522grknb61qlbgb5r1xnd7g
Ondiras
0
2368
18857
11329
2020-06-09T12:04:45Z
CommonsDelinker
24
Replacing Flag_of_Honduras.svg with [[File:Flag_of_Honduras_(2008_Olympics).svg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: [[:c:COM:FR#FR2|Criterion 2]] (meaningless or ambiguous name) · User:Zscout370 selected
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Ondiras
|non lokal = República de Honduras (es)
|drapo = Flag of Honduras (2008 Olympics).svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Honduras.svg
|kart = Honduras_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Èspangnòl]]
|kapital = [[Tegucigalpa]]
|siperfisi total = 112 090
|jantilé = Ondiryen
|popilasyon total = 8 746 673
|lannen = [[2016]]
}}
'''Ondiras''', an form long '''Répiblik di Ondiras''', an espagnol ''República de Honduras'', sa roun péyi sitchwé annan Lanmérik santral, limité o nò pa lanmè di sé Karayib.
[[Katégori:Lanmérik santral]]
beetzw62nahhsxjryj1yk2dcgefinvo
Ongri
0
2369
19127
14510
2021-01-01T11:53:52Z
НСНУ
1227
Modèl
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Ongri
|non lokal = Magyarország (hu)
|drapo = Flag_of_Hungary.svg
|armwari =
Coat_of_Arms_of_Hungary_(oak_and_olive_branches).svg
|kart = EU-Hungary.svg
|lanng ofisyèl = [[Ongrwa]]<br/>Lanng dé sign
|kapital = [[Budapest]]
|siperfisi total = 93 030
|jantilé =
|popilasyon total = 9 830 485
|lannen = 2016
}}
'''Ongri''' (an ongrwa : Magyarország, [ˈmɒɟɒɾoɾsaːg]) sa roun [[répiblik konstitisyonèl]] initèr sitchwé an [[Léròp santral]]. Li gen pou kapital Budapest, pou lanng ofisyèl ongrwa-a é pou lanmonnen forint-a.
{{Éròp}}
[[Katégori:Léròp]]
p6i7d17uwmsuftrhqgj0ebtzz33v9ss
Ontoloji (filozofi)
0
2370
19637
19435
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
'''Ontoloji'''-a annan so sans pli jénéral-a ka entérojé so kò asou signifikasyon-an di mo « fika ». « Kisa ki sa fika-a ? », konsidéré kou késyon inogiral, ki lé di pronmyèr annan tan-an ké annan pronmyèr annan lòd di konésans-a, sa sala dé pronmyé pansò di Lagrès antik-a, tèl Parménide ké Platon. Li ka débòrdé trè larjman strik kad-a di métafizik-a ki, né koté Aristote, ki ka étidjé diférant modalité-ya é propriyété di fika-a (ka pozé déjà pli di problenm answé), ké kisa nou gen tandans à konfonn-li. A pou distengé ontoloji-a antan ki tèl di ousyoloji-a, lakèl sa syans-a di fika-a ki té tandé antan ki lésans.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Métafizik]]
eda1nzzcmi6ocbedn0gehe1hi3508ec
Optimizasyon (matématik)
0
2371
11342
11341
2019-11-22T10:10:57Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Òptimizasyon'''-an sa roun branch dé matématik ki ka sasé à modélizé, à analizé é à rézoud analitikman oben nimérikman problenm-yan ki ka konsisté à minimizé oben maksimizé roun fonksyon asou roun fonksyon asou roun ansanm.
Òptimizasyon-an ka jwé roun rol enpòrtant an sasé opérasyonèl (domenn à frontchèr ant enformatik-a, matématik-a é ékonomi-a), annan matématik-ya ki apliké (fondamantal pou endistri-a é enjényéri-a), an analiz é an analiz nimérik, an èstatistik pou èstimasyon-an di maximum di vrésanblans di roun distribution, pou sasé-a di èstratéji annan kad-a di téyori-a dé jé, oben òkò an téyori di kontrol é di koumannman-an.
Bokou di sistenm siséptib di fika ékri pa roun modèl matématik sa òptimazé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
qjc4umwvuw47pklnjoatibbksymz8og
Opéra (lamizik)
0
2372
11345
11344
2019-11-22T10:10:57Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Salzburger Festspiele 2012 - Carmen.jpg|thumb|upright=1.3|''Carmen'' ké Magdalena Kožená é Jonas Kaufmann, Fèstival di Salzbourg 2012]]
[[Fiché:Hofoper 1869-05-25 Don-Juan.jpg|upright=1.3|thumb|Anons-a di pronmyé-a di ''Don Juan'' di ''Mozart'']]
Oun '''lopéra''' sa roun òv mizikal é téyatral pou roun òrkès é dé chantò, bazé asou roun livrè ki ka mété an senn dé pèrsonnaj é yé listwè, koté rol-ya sa chanté ; lopéra-a sa roun dé fòrm di lar lirik-a di téyat mizikal ògsidantal.
Òv, chanté pa dé entèrprèt ki ka posédé oun réjis vokal détèrminé an fonksyon di rol é akonpagné pa roun òrkès, pafwè senfonik.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
8b1yz86vi39903vn5o1o5p9w6jb2iwo
Ordinatò
0
2373
19067
18864
2020-10-17T03:09:34Z
Minorax
278
fix [[Special:LintErrors/obsolete-tag]]
wikitext
text/x-wiki
Oun '''òrdinatò''' sa roun sistenm di trétman di enfòrmasyon-an ki progranmab tèl ki défini pa Turing é ki ka fonksyonnen pa lèktir sékansyèl-a di roun ansanm di enstriksyon, òrganizé an progranm, ki li ka fè ègzékité dé opérasyon lojik é aritmétik. So striktir fizik atchwèl ka fè ki tout opérasyon-yan ka répozé asou lojik binèr-a é asou dé nonm fòrmé à partir di chif binèr. Dè so miz anba tansyon, roun òrdinatò ka ègzékité, roun aprè ròt, dé enstriksyon ki ka fè'l li, manipilé, épi réyékri roun ansanm di doné détèrminé pa roun mémwar mouri d'amòrsaj (Boot ROM, BIOS, UEFI, etc.). Dé tès é dé so kondisyonèl ka pèrmèt di pasé à enstriksyon-an swivant é kidonk d'aji diféraman an fonksyon dé doné oben dé nésésité di moman oben di anvironnman-an.
[[Fiché:Acer Aspire 8920 Gemstone.jpg|x81px]][[Fiché:Columbia Supercomputer - NASA Advanced Supercomputing Facility.jpg|x81px]][[Fiché:Intertec Superbrain.jpg|x81px]]<br />[[Fiché:2010-01-26-technikkrempel-by-RalfR-05.jpg|x79px]][[Fiché:Thinking Machines Connection Machine CM-5 Frostburg 2.jpg|x79px]][[Fiché:G5 supplying Wikipedia via Gigabit at the Lange Nacht der Wissenschaften 2006 in Dresden.JPG|x79px]]<br />[[Fiché:DM IBM S360.jpg|x77px]][[Fiché:Acorn BBC Master Series Microcomputer.jpg|x77px]][[Fiché:Dell PowerEdge Servers.jpg|x77px]]|<div class="center">Diféran modèl di òrdinatò<br/>(kliké pou agrandi)</div>
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
mmgyqeok97h7ugmzkjw3qplecspfqt4
Ordinatò portab
0
2374
11351
11350
2019-11-22T10:10:57Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Laptop,_av_m%C3%A4rket_Asus.jpg|thumb]]
Oun '''ordinatò portab''', sa roun ordinatò personnel don pwa é dimansyon limité ka permèt oun transpò fasil. Ordinatò-ya portab gen plizyò izaj an menm tan personel é édikatif, é sa pafwè itilizé pou sovgard di stokaj di médya personel.
9pet666bv63t4wz9xcvoyt1iu1qdx3o
Organism (fizyoloji)
0
2375
11355
11354
2019-11-22T10:10:57Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''òrganism''' (di grèk organon, « enstriman »), oun òrganism vivan, sa, an byoloji é an ékoloji oun sistenm vivan konplèks, òrganizé é sa prodjwi-a di varyasyon siksésivman o kour di évolisyon-an. Li sa konstitchwé di roun oben plizyò sélil vivant (nou ka palé alò, rèspèktivman, di lòrganism inisélilèr oben miltisélilèr). Òrganism vivan-yan sa klasifyé an lèspès ki ka partajé dé karaktéristik jénétik, byolojik ké mòrfolojik komin.
Lòrganism konplèks-ya, miltisélilèr, sa konstitchwé di roun ansanm di sélil vivant diféransyé, ki ka asiré dé fonksyon èspésyalizé é ka opéré di mannyè konsèrté. Sa selil-ya ka dérivé an jénéral di roun projénitris inik é ka partajé menm patrimwann jénétik-a. Yé ka entéraji di fason pou fonksyonnen kou roun ansanm èstab dinamikman.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
7fdri6sooq09h7kp1k6uxogg1f8y57t
Organizasyon di sé Nasyonzini
0
2376
19425
11359
2022-07-11T02:26:33Z
Kwamikagami
865
wikitext
text/x-wiki
[[file:flag of the United Nations.svg|thumb]]
[[file:United Nations (Member States and Territories).svg|thumb]]
'''Òrganizasyon dé Nasyonzini''' ('''ONI''') sa roun òrganizasyon entèrnasyonal ki ka rougroupé 193 Léta. An ranplasman di Sosyété dé Nasyon-an, Chart-a dé Nasyon ini sa adòpté 26 jen 1945 pa 51 Léta. Li ka antré ofisyèlman an vigò 24 òktòb 1945.
Lòbjèktif pronmyé-a di òrganizasyon-an sa mentchen di lapè-a ké sékirité entèrnasyonal. Pou akonpli yé, li ka promouvwè protèksyon-an dé drwè di wonm-an, fournitir-a di lèd mounitèr-a, dévlopman dourab-a ké garanti-a di drwè entèrnasyonal.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
0zun3u3nbbs9fqaogg8fkv6lu1h8loi
Organizasyon di trété di Atlantik nò
0
2377
19428
11363
2022-07-24T23:15:13Z
Kwamikagami
865
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:NATO flag.svg|thumb|Drapo.]]
[[Fiché:North_Atlantic_Treaty_Organization_(orthographic_projection).svg|thumb|Kart dé péyi ki manm di OTAN-an.]]
'''Òrganizasyon di Trété di Atlantik nò'''(soulon èstandar-ya di OTAN-an, nou ka ékri osi san majiskil à trété « Òrganizasyon di trété di Atlantik Nò » ; an anglé : North Atlantic Treaty Organization) sa òrganizasyon-an politiko-militèr ki mété an plas pa péyi-ya sigbatèr di trété di Atlantik nò afen di pouvwar ranpli yé obligasyon nord di sékirité é di défans kolèktiv. Li sa pli souvan dézigné pa so akonim '''OTAN''' (an anglé : NATO) mè osi frékaman nonmen '''Alyans atlantik'''-a oben pafwè, òkò pli briyèvman, '''Alyans'''-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
en3ypxqvinffdhlm51bwrbjz76w32jf
Organizasyon mondyal di komers
0
2378
11371
11370
2019-11-22T10:10:58Z
Jon Harald Søby
3
7 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:World Trade Organization Members.svg|thumb|<br />An vèrt fonsé : Manm di OMK, <br />An vèrt klèr : Manm di OMK é di [[Linyon éropéyen]] (IE), <br />An blé : Òbsèrvatò-ya]]
'''Òrganizasyon mondjal di komèrs''' (OMK ; an anglé : World Trade Organization, WTO, an èspagnòl : Organización Mundial del Comercio, OMC) sa roun òrganizasyon ki ka tchipé so kò dé larèl ki ka réji komèrs ant péyi-ya. Annan mimisouk-a di òrganizasyon-an ka trouvé so kò Akòr-ya di OMK-a, ki négosyé ké signé an avril 1994 atè Marrakech pa majò parti dé pwisans komèrsyal di monn é ratifyé pa yé asanblé parlmantèr. OMK gen pou lòbjèktif prensipal di favorizé ouvèrtir komèrsyal-a. Pou sala, li ka taché di rédjwi òbstak-ya o lib-échanj, di édé gouvèlman-yan à réglé yé diféran komèrsyal é d'asisté èspòrtatò-ya, enpòrtatò-ya ké prodiktò-ya di marchandiz é di sèrvis annan yé aktivité.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
1i9ccysr0ybtjqlwft4iki2fiq5tkbk
Organizasyon mondyal di santé
0
2379
19581
19501
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
'''Òrganizasyon mondjal di santé'''-a (OMS), sa roun enstitisyon ki èspésyalizé di Òrganizasyon-an dé Nasyon ini (ONI) pou santé piblik-a ki kréyé an 1948. Li ka dépann dirèkman di Konsèy ékonomik ké sosyal dé Nasyon ini ké so syèj ki ka sitchwé so kò atè Jénèv an Swis, asou komin-an di Pregny-Chambésy.
Soulon so konstitisyonè, OMS-a gen pou lòbjèktif di mennen tout pèp di monn o nivo di santé pli élvé posib, santé-a sa défini annan sa menm dokiman kou roun « léta di konplè byen-fika fizik, mantal ké sosyal é pa ka konsisté rounso an oun absans di maladi oben d'enfirmité ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
c7bugfjtunk0dvxpji0jhglysmw13sr
Orijin di lavi
0
2380
11377
11376
2019-11-22T10:10:58Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Lorijin di lavi'''-ya asou Latè ka douméré ensèrtenn. Nou pa savé di ké sèrtitid lò lavi-a sa aparèt asou Latè ni koté é kouman. Pli ansyen mikro-lòrganism fosil sa daté di omwen 3,5 Ga(milyar di lannen). Oun étid pibliyé an 2015 asou dé enklizyon di karbonn konsidéré kou di lorijin òrganik ka asigné yé roun laj di 4,1 milyar di lannen é pli résaman dé présipité idrofij anba-maren trouvé annan dé ròch sédimantèr férijinéz di Sentir di ròch vèrt di Nuvvuagittuq (Québec) té entèrprété kou di posib tras di lavi (òrganism filamanté) i té gen omwen 3,77 milyar di lannen ké pitèt 4,28 milyar di lannen.
I gen kidonk dé zendis di pli an pli nonbré di roun baktéryenn dè Hadéyen.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
j86ec946r6mh3ofri4gnokf85prfd0j
Orkès
0
2381
11383
11382
2019-11-22T10:10:58Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Orquesta_Filarmonica_de_Jalisco.jpg|thumb|Lòrkès filarmonik-a di Jalisco]]
Oun '''lòrkès''' sa roun ansanm di mizisyen enstrimantis réyini pou ègzékisyon di roun òv mizikal. Nonm-an ké konbinézon-an dé entèrprèt ka dépann di konpozitò, di lépòk-a é di janr di répèrtwar ki abòrdé. Pli souvan-an, li sa dirijé pa roun chèf di lòrkès, mè roun dé mizisyen pouvé osi mennen group-a.
Swivan fanmi-ya d'enstriman di lanmizik ki ka konpozé li (kòrd, bwa, kwiv ké pèrkisyon), lòrkès pouvé pran dé fòrm miltip kou an lanmizik klasik, gran lòrkès senfonik-a(kat fanmi-ya réyini).
== Wè osi ==
ovt2wl0kz0vpi84knxbslit3dl3z5pp
Otism
0
2382
11387
11386
2019-11-22T10:10:58Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Otism'''-an, oben pli jénéralman troub-ya di spèk di otism-an (TSA), sa roun troub di dévlopman moun ki karaktérizé pa dé difikilté di anprantisaj sosyal-a é di kominikasyon-an, ké dé konpòrtman èstéréyotipé é pèrsévératifs. Sa senptom-yan sa souvan détèkté pa paran-yan douran pronmyé lannen-yan di lavi-a di timoun-an. An fonkston di prézans-a oben pa di troub asosyé é di lorijin-an prototipik oben ségondèr, moun otis-ya pouvé métrizé oben pa langaj-a, gen dé rétar oben dé prékosité èkolèr, oun défisyans entélèktchwèl oben roun entélijans sipéryò à mwayenn-an, é pli rarman manifèsté di savantism.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
5zoyamitn23p3aiypd1hw7b4aj8c2xk
Otrich
0
2383
18213
11393
2020-03-22T16:01:17Z
Kontrollstellekundl
564
corr.
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè= Répiblik di Otrich
|non lokal = Republik Österreich (de)
|drapo = Flag_of_Austria.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Austria.svg
|kart = EU-Austria.svg
|lanng ofisyèl = [[Anlman]], <br/>Lanng dé sign
|kapital = [[Vienne]]
|siperfisi total = 83 879
|jantilé = Otrichyen
|popilasyon total= 8 920 600
|lannen = 2020
}}
'''Otrich''', an form long '''Répiblik di Otrich''' (Österreich é Republik Österreich an alman), sa roun Léta fédéral di [[Léròp]] santral manm di [[Linyon éropéyen]] santral, san aksè à lanmè.
{{Éròp}}
[[Katégori:Éròp]]
lo79yfsjt2hb1grzbioue9gb5myli58
Ouganda
0
2384
14517
11399
2019-11-29T09:04:32Z
Wolverène
53
m.
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik d'Ouganda
|non lokal = Republic of Uganda (en)<br/>Jamhuri ya Uganda (sw)
|drapo = Flag_of_Uganda.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Uganda.svg
|kart = Uganda_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]], [[swahili]]
|kapital = [[Kampala]]
|siperfisi total = 241 550
|jantilé = Ougandé
|popilasyon total = 41 487 965
|lannen = 2016
}}
'''Ouganda''', an form long '''Répiblik di Ouganda''' (an annglé Uganda é Republic of Uganda, an [[swahili]] Uganda é Jamhuri ya Uganda), sa roun péyi di [[Lafrik]] di Lès.
[[Katégori:Lafrik]]
pxxk3wfimlnlfxgd8pk3p64q7txonrj
Oukrèn
0
2385
19168
11403
2021-03-02T17:17:17Z
23.106.56.19
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Oukrèn
|non lokal = Україна (Oukraïna) (uk)
|drapo = Flag_of_Ukraine.svg
|armwari = Lesser_Coat_of_Arms_of_Ukraine.svg
|kart = Ukraine_in_Europe_February_2015.svg
|lanng ofisyèl = [[Ris]], ongrwa ké roumen
|kapital = [[Kiev]]
|siperfisi total = A : 603 549 km2<br/>B : 576 604 km2
|jantilé = Oukrényen(n)
|popilasyon total = A : 45 426 200<br/>B : 42 807 730
|lannen = 2014
}}
'''Oukrèn''' — prounonsé an fransè : /y.kʁɛn/ ; an oukrényen : Україна Oukraïna /ukrɑˈjinɑ/ — sa roun Léta di [[Léròp]] di Lès, dézyèm di Éròp pa so siperfisi. Li sa bordé pa lanmè Nwè ké lanmè di Azov o sid.
5gtvqzyrivnvma0yoiasu3isvlnc8cp
Outi
0
2386
11406
11405
2019-11-22T10:10:59Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''zouti''' sa roun enstriman fizik itilizé pa roun fika vivan dirèkman, oben pa entèrmédjèr-a di roun machin, afen di ègzèrsé oun aksyon ki pli souvan mékanik, oben tèrmik, asou roun éléman di anvironnman à trété (matchè brit, lòbjè fini oben simi-fini, fika vivan, etc). I ka amélyoré éfikasité-a dé aksyon antroupriz oben ka bay aksè à dé aksyon enposib ròt. Patché ka prokiré roun avantaj mékanik an fonksyonan soulon prensip di roun machin senp kou — antrot — pens-moségnò ki ka èsplwaté prensip-a di lévyé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
aj8ex18yuos3saynzpn8uanpstzqeps
Ouzbékistan
0
2387
11410
11409
2019-11-22T10:10:59Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Ouzbékistan
|non lokal = Oʻzbekiston Respublikasi (uz)<br/>Республика Узбекистан (ru)
|drapo = Flag_of_Uzbekistan.svg
|armwari = Emblem of Uzbekistan.svg
|kart = Uzbekistan_on_the_globe_(Eurasia_centered).svg
|lanng ofisyèl = Ouzbek (lanng ofisyèl),<br/> ris (konminikasyon enterétnik)
|kapital = [[Tachkent]]
|siperfisi total = 447 400
|jantilé = Ouzbek
|popilasyon total = 31 025 500
|lannen = 2015
}}
'''Ouzbékistan''', an form long '''Répiblik d'Ouzbékistan''', an ouzbek Oʻzbekiston, Ўзбекистон é Oʻzbekiston Respublikasi, Ўзбекистон Республикаси, é en russeУзбекистан é Республика Узбекистан, sa roun péyi di [[Lazi]] santral di pli di 31 milyon di zabitan (2015).
r4893gs33xd93rwx4mdlra27h96uzkv
Oût
0
2388
11412
11411
2019-11-22T10:10:59Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Les Très Riches Heures du duc de Berry aout.jpg|thumb|Oût, ekstrè di ''Les Très Riches Heures du duc de Berry'' (ver 1410-1416), mizé Condé, Chantilly, ms.65, f.8.]]
'''Oût''' sa wityèm mwa di sé kalandriyé grégoryen é julyen.
nlcqw0bspwhjhyu0mazip8he9jm53gj
Pablo Picasso
0
2389
19253
11420
2021-10-25T01:25:36Z
Kotkan lusija
1702
File
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Portrait_de_Picasso,_1908.jpg|right|thumb|300px|Pablo Picasso (1908)]]
[[File:Pablo picasso 1.jpg|thumb|Pablo Picasso (1962)]]
'''Pablo Ruiz Picasso''', né koté Malaga (Èspagn) lou 25 òktòb 1881 é désédé lou 8 avril 1973 koté Mougins (Alpes-Maritimes, France), sa roun pent, désinatò é skiltò èspagnòl ki pasé ésansyèl di so lavi an [[Lafrans]].
Artis itilizan tout sipò-ya pou so travay, i ka konsidéré kou fondatò-a di kibism ké Georges Braque é roun konpagnon di lar di souréyalism. Li sa roun dé pli enpòrtan artis di xxe syèk, pa so apòr tèknik é fòrmèl ki pa so priz di pozisyon politik.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Personalité]]
gb3nhepvnabbq8q6qolz0raygbm1xd9
Pakistan
0
2390
19635
19439
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Minorax|Minorax]]
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik islamik di Pakistan
|non lokal = اسلامی جمہوریۂ پاکستان (ur)<br/>Islāmī Jumhūrīah Pākistān (ur)<br/>Islamic Republic of Pakistan (en)
|drapo = Flag of Pakistan.svg
|armwari = Coat of arms of Pakistan.svg
|kart = Pakistan (orthographic projection).svg
|lanng ofisyèl = ourdou<br/>anglè (tanporèrman)
|kapital = Islamabad
|siperfisi total = 796 096
|jantilé = Pakistanè(z)
|popilasyon total = 197 945 131
|lannen = 2017
}}
'''Pakistan'''-an, an fòrm lonng '''Répiblik islamik di Pakistan''' (an ourdou Pākistān, پاکِستان é Islāmī Jumhūrīyah Pākistān, اسلامی جمہوریۂ پاکستان), sa roun répiblik islamik di anba-kontinan endjen antouré pa Iran-an, Afghanistan-an, Lachin-an, Enn-an ké lanmè-a d'Arabi. Fondé 14 out 1947 o tèrm di partisyon-an di Anpir dé Enn anba fòrm-an di roun Léta ki konstitchwé di Dé parti jéyografikman séparé pa prè di 1 600 km di téritwar endjen, Pakistan-an ka trouvé so kò rédjwi o tèrm di Lagèr d'endépandans di Bangladesh (1971) à so parti ògsidantal.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Azi]]
2a1my0ji2gl6k24lb789d9412k3vj6j
Palaos
0
2391
11490
11489
2019-11-22T10:11:01Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Palaos
|non lokal = Belau (pau)<br/>Beluu er a Belau (pau)
|drapo = Flag_of_Palau.svg
|armwari = Seal_of_Palau.svg
|kart = Palau_on_the_globe_(Southeast_Asia_centered)_(small_islands_magnified).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]], paluan
|kapital = [[Melekeok]]
|siperfisi total = 459
|jantilé = Paluan
|popilasyon total = 21 291
|lannen = 2015
}}
'''Palaos''', an fòrm lonng '''Répiblik di Palaos''', an annglé '''Palau é Republic of Palau''', an paluan Belau é Beluu er a Belau, sa roun péyi di [[Loséyanni]] ki sitchwé an [[Mikronézi]].
clg40gpyt1klk0og18k0j9qmhpn8ci3
Palestin (Léta)
0
2392
11492
11491
2019-11-22T10:11:01Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Léta di Palestin
|non lokal = دولة فلسطين (ar)
|drapo = Flag_of_Palestine_(state).svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Palestine.svg
|kart = LocationPalestine.svg
|lanng ofisyèl = [[Arab]]
|kapital = Jérusalem-Est (proklamé), Ramallah (syèj di administrasyon)
|siperfisi total =
|jantilé = Palestinyen(n)
|popilasyon total = 4 952 168
|lannen = 2017
}}
'''Palestin''', an form long '''Léta di Palestin''', an arab دولة فلسطين (Dawlat Filastin), sa roun proto-Léta ki ka aspiré à endépandans politik dé Palestinyen, dé téritwar palestinyen.
mk4dwr6j77it71em1jttztzycyt2xtm
Palidism
0
2393
11496
11495
2019-11-22T10:11:01Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Anopheles gambiae mosquito feeding 1354.p lores.jpg|thumb|Oun ''Anopheles gambiae'' (oun dé lèspès di anofèl, vèktò di parazit rèsponsab di palidism).]]
'''Palidism'''-an oben '''malaria''' sa roun maladi enfèktchéz akoz di roun parazit di janr Plasmodium, propajé pa pikir-a di sèrtenn lèspès di moustik anofèl.
Ké 207 milyon di moun malad ké 627 000 désè an 2012; palidism-an ka douméré parasitoz-a ki pli enpòrtant é ka konsèrné majoritèrman timoun-yan di mwen di senk lan é fanm-yan ki ansent. 80 % dé ka sa anréjistré an Afrik sibsaharyenn.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Maladi]]
o35m34024xumw1hfjad9u23kpv6xb7d
Pandoul (fizik)
0
2394
11500
11499
2019-11-22T10:11:01Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Pendulum.svg|thumb]]
An fizik, '''pandoul''' (oben pannyòl) sa roun sistenm osiyan ki, ékarté di so pozisyon d'ékilib, ka routounen an dékrivan dé osisyasyon, anba léfè-a di roun fòs, pa lègzanp pwa-a di roun mas. Mo-a pandoul, dû à Huygens, ka vini di laten pendere. Pandoul-a di Foucault sa roun dé pli konnèt.
Pa ayò, mo-a « pandoul » sa souvan itilizé annan sinonim di « pendoul senp », menm si so mouvman pli fika « pandoulèr » (nou ka palé ensi di pandoul konik). Anfen, mo-a « pandoul » ka dézigné à lorijin-an lòrlòj-ya don régilasyon-an té asiré pa osiyasyon-an di roun pandoul, aplé balansyé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
eel3inosbgc8h2xn2ivc5ulc4sda75b
Pannanman
0
2395
18428
11506
2020-05-30T09:03:57Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Répiblik di Pannanman
| non lokal = República de Panamá (es)
| drapo = Flag_of_Panama.svg
| armwari = Coat_of_arms_of_Panama.svg
| kart = Panama_(orthographic_projection).svg
| lanng ofisyèl = Èspangnòl
| kapital = Pannanman
| siperfisi total = 75 420
| jantilé = Pannanméyen
| popilasyon total = 3 753 142
| lannen = 2017
}}
'''Pannanman''', an fòrm lonng '''répiblik di Pannanman''' (an èspangnòl : Panamá é República de Panamá), sa roun péy di 75 420 km2 ki sitchwé à èstrenmité sid-a di Lanmérik santral, asou lism-an di Pannanman. Li sa limitròf di Kosta Rika é di Lakolonbi, don li té ka fè ròtfwè pati. Péy-a sa péplé di 3 657 024 zabitan an 2015.
Kannal-a di menm non, kannal di Pannanman ròtfwè anmériken, sa jòdla roun sours majò di finansman pou Léta pannanméyen-an. Oun dé èspésifisité di péy asou plan politik-a sa ki li té rounonsé à ganyen roun larmé pwisan o profi di protègsyon di so anvironnman ; a osi péy-a don pli gran propòrsyon-an sa kouvri pa dé park natirèl nasyonnal.
== Listwè ==
[[Fiché:Pm-map.png|thumb|Kart di Pannanman.]]
Kristòf Kolon ka touché lakot pannanméyen-yan pannan so katriyenm vwèyèj, o kour dikèl li ka lonjé lakot-ya di Londiras jouk lism-an di Pannanman. 24 févriyé 1503, Kolonb ka fondé roun dé pronmyé létablisman èspangnòl an téritwè kontinantal, Santa María de Belen, ki ka lésé charj-a di sa dannyé pou so frè Bartolomé tandi ki li ka roupati pou Lèspangn ka doumandé di ranfò pou pourswiv kòlonnizasyon-an. Anvaysò èspangnòl-ya ka antré pa laswit-a an konfli ké Endjen-yan, é à laswit-a di plizyò atak vigtoryé dé Endjen, Santa María de Belen sa abandonnen pa so zabitan-yan ki ka anbarké yé pou Lèspangn.
=== Péryòd kolonbyen : 1821-1902 ===
Pa Lagèr-ya di lendépandans ispanno-anmériken (1810-1825, Lakolonbi, ki entégré annan vis-rwèyèlté di Pérou (1542-1824), épi rataché à sa di Nouvèl-Grénad, ka séparé so kò di Lèspangn. Réjyon-an ka fè pati di Gran Kolonbi an 1821-1831.
Léta souvren di Pannanman (1855-1886) ka roudivini Départman di Pannanman (1886-1903), ki ka mété finisman à Lagèr dé Mi Jour(1899-1902).
=== Lendépandans an 1903 : répiblik di Pannanman ===
Alò ki Lakolonbi sa plonjé annan lagèr sivil-a, dé endépandantis ki soutni pa Létazini-ya ka déklaré lendépandans di Pannanman di Lakolonbi 3 novanm 1903. Navir-ya di lagèr anmériken ka ankré à l’abord dé lakot ka entèrdi tout lentèrvansyon di larmé kolonbyen-an. 18 novanm 1903, atè New York, sa siyen Trété Hay-Bunau-Varilla, ki ka fè di Pannanman roun protègtora.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Satellite_image_of_Panama_in_March_2003.jpg|thumb|Zimaj satélit-a di Pannanman.]]
Pannanman sa roun péy di Lanmérik santral, ki antouré pa lanmè-a dé Karayb, loséyan Pasifik, Lakolonbi ké Costa Rica.
Pannanman sa travèrsé pa kannal-a di Pannanman. Sa péy ganyen roun sipèrfisi di anviron 75 420 km2, sa ki konparab à enpé mwen di dizyenm di sipèrfisi-a di Chili. Pannanman, pa so sitchwasyon annan lism-an ka lyannen Lanmérik di Nò ké Lanmérik di Sid, ka tchipé roun sitchwasyon èstratéjik.
=== Lags di kouminikasyon ké transpò ===
==== Kannal di Pannanman ====
Roun kannal entèroséyannik ki lonng di 79,6 km ki ka travèrsé péy-a, di Nò o Sid, ka pèrmèt di alé pa bato di loséyan Atlantik-a vya lanmè dé Karayb à loséyan Pasifik-a ké envèrsman, san kontòrnen Lanmérik di Sid pa Latè Difé o sid di Chili. Li ka ofri roun gen di tan konsidérab pou transpòrtò maritim-yan, trajé-a ki ka douré di lwit à dis lò.
=== Frontchè térès ===
Frontchè térès-ya sa di roun londjò total di 555 km
* 330 km ké Costa Rica
* 225 km ké Lakolonbi
** Trété Victoria-Vélez ka délimité frontchè térès-a ant Lakolonbi ké Pannanman.
=== Frontchè maritim ===
Pannanman sa benyen pa loséyan Atlantik-a o Nò é loséyan Pasifik-a o Sid. Londjò-a dé lakot-a di Pannanman sa di 2 490 km.
* Trété Liévano-Boyd ka délimité frontchè maritim-an ant Lakolonbi ké Pannanman.
== Kiltir ==
Èspangnòl-a sa linik lanng ofisyèl di péy, legs di kòlonnizasyon èspangnòl-a, mé roun pati enpòrtan di popilasyon-an ka métrizé égalman annglé-a, difèt dé lyannaj tré étrwè, an politik kou ékonnonmik, ki antrétni ké Létazini-ya. Èspangnòl-a konvèrti endijenn-yan ké katib afriken ké yé désandan o katolisism, jòdla òkò tré prézan. Soupannan de rès di rélijyon endijenn ké afriken toujou ka ègzisté. Pannanman ka konté ounlo dans di lorijin afriken.
== Kòd ==
Pannanman gen pou kòd :
* MP, soulon lis-a dé préfigs dé kòd OACI dé laéropò ;
* .pa, soulon lis-a dé Entèrnèt TLD (donmenn di pronmyé nivèl) ;
* PA soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kòd péy), kòd alpha-2 ;
* PA soulon lis-a dé kòd entèrnasyonnal dé plak minéralojik ;
* PAN, soulon lis-a dé kòd péy di CIO ;
* PAN, soulon lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, alpha-3 ;
* PAN, soulon nòrm-an ISO 3166-1 alpha-3 (lis dé kòd péy) ;
* PM soulon lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-2.
== Nòt ké référans ==
== Lannègs ==
3ydcplab86n9c6w0izu140en9lt68qm
Pansé
0
2396
11509
11508
2019-11-22T10:11:02Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Rodin_le_penseur.JPG|thumb|'''Pansò-a''', pa Auguste Rodin]]
O sans larj, '''pansé'''-a sa roun lavi psichik, ki konsyant annan so ansanm, ki ka roukouvri processus-ya pa lakèl sa élaboré, an répons o pèrsépsyon vini dé sans, dé imaj, dé sansasyon, dé konsèp ki fika moun-an ka asosyé pou anprann, kréyé ké aji.
A osi, oun rouprézantasyon fizik, oun ansanm di lidé pròp à roun endividi oben roun group, oun fason di joujé, oun opinyon (fason di pansé), oun trè di karaktèr (avwar oun pansé rigouréz), etc.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
619cs04lvn9b49lyagsw84xvqwer8aw
Pantéyism
0
2397
11512
11511
2019-11-22T10:11:02Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Pantéyism'''-an sa roun dòktrin filozofik soulon lakèl Bondjé sa tout bagaj. Li ka distengé so kò di monotéyism si nou ka konsidéré ki Bondjé pa sa roun fika pèrsonèl distenk di monn, mè ki li sa entégralité-a di monn ; sa konsèpsyon sa aplé imanans-a pa opozisyon o prensip di transandans di Bondjé kréyatò monotéyis.
Sa mo ka vini di grèk ansyen pan (πὰν) : « tout » ké theos (θεός) (« Bondjé »). Li ka aparèt pou pronmyé fwè-a an 1720 annan Pantheisticon-an di John Toland, oben pli bònò koté Joseph Raphson, an 1697 lò i ka opozé pantéyis o até é o matéryalis é ka défini yé kou dé pansò ki ka afirmé ki i ka ègzisté oun sèl sibstans ki sa matéryèl é entélijant é ki kréyé tout bagaj di so pròp sibstans.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
mmumxtiptzw99wb36jy6h2svwa08bmv
Papaychton
0
2398
18429
11519
2020-05-30T09:04:02Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Papaychton
| imaj =
| blazon =
| drapo =
| péyi = [[Lagwiyann]] ([[Lafrans]])
| mèr = Jules Deie
| jantilé =
| popilasyon = 6 572
| lannen = 2014
| dansité = 2,5
| altitid = Min. 49 m – Mags. 722 m
| siperfisi = 2 628
}}
'''Papaychton''' sa roun koumin fransé, ki sitchwé annan départman-an di [[Lagwiyann]]. Vilaj-a sa sitchwé asou bò-ya di flòv Maronni-a, ki sa dayò sèl vwè di lagsé atè Papaychton.
Kapital di zétni Bonni-a, a la ki ka rézidé« Gran Man », chèf rélijyé é koutimyé dé Bonni.
== Jéyografi ==
=== Lokalizasyon ===
[[Fiché:Map-Papaichton.svg|thumb|An rouj téritwè kouminal-a di Papaychton.]]
Koumin-an di Papaychton ka sitchwé so kò atè Lagwiyann, an Lanmérik di Sid. Li sa enstalé asou bò-ya di flòv Maronni-a ki ka délimité frontchè ké Sourinanm-an.
I pa vré di di ki Papaychton fika agsésib rounso an piròg pis ki roun pis di 31 kilonmèt ka rélyé li ké koumin-an di Maripasoula. Sa pis ka pourswiv so kò jouk zanmo-ya di Loka.
Koumin limitròf-ya di Papaychton sa Gran-Santi o nò, Sayil à lès é Maripasoula o sid.
=== Jéyoloji ké rélyèf ===
Mon Kotika, ka élvé laltitid magsimal-a di koumin-an à 722 mèt.
=== Klima ===
Klima sa di tip ékwatoryal. Tanpératir-a pa ka bokou varyé é ka rété pròch di 30°C. Lapli-ya sa abondant.
== Tòponnimi ==
Bour-a ka aplé so kò Papaychton-Pompidouville an lònò-a di prézidan Pompidou ki té rousouvwè Gran Man ké limè Tolinga atè Lélizé an 1971.
== Listwè ==
=== Kronnolojik ===
* 1895 : Vilaj té fika fondé pa Gran Man Ochi.
* 1930 : Kréyasyon di téritwè di Linini-a, divizyon administrativ ki ka kontni Papaychton
* 1946 : Départmantalizasyon-an di Lagwiyann, téritwè-a di Linini-a ka divini roun larondisman
* 1968 : Kréyasyon di srèk minisipal di Gran-Santi-Papaychton-Apatou
* 1969 : Srèk minisipal-ya sa anmòrfrézé an minisipalité
* 1976 : Séparasyon dé koumin d'Apatou é di Gran-Santi-Papaychton
* 1992 : Séparasyon dé koumin di Gran-Santi é Papaychton
== Démografi ==
Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, roun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té réyalizé an 2004.
== Èspò ==
Klòb di foutbòl di AS Kawina té angajé pa so antrénò pou Lakoup di Lafrans. Pannan tour préliminèr-ya di Lakoup di Lafrans 2014-2015, lékip di Papaychton k'alé jouk an final dé éliminatwè di Lagwiyann. Li sa malérézman briga 4 bit à 1 pa fòrmasyon-an di US Matoury. An rézon di so anklavman, sa lékip pa ka jwé annan pyès chanpyonna.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
po5hj5c1300dywkswalgw6jzj6irb3w
Papouazi-Nouvèl-Giné
0
2399
19225
11523
2021-08-17T09:48:13Z
CommonsDelinker
24
Replacing National_Emblem_of_Papua_New_Guinea.svg with [[File:National_emblem_of_Papua_New_Guinea.svg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: [[:c:COM:FR#FR3|Criterion 3]] (obvious error)).
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Léta di Papouazi-Nouvèl-Giné
|non lokal = Independen Stet bilong Papua Niugini (tpi)
|drapo = Flag_of_Papua_New_Guinea.svg
|armwari = National emblem of Papua New Guinea.svg
|kart = Papua_New_Guinea_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]],<br/>Tok pisin, <br/>Hiri motu, <br/>Lanng dé sign
|kapital = [[Por Moresby]]
|siperfisi total = 462 840
|jantilé = Papouazyen
|popilasyon total = 6 431 902
|lannen = 2013
}}
'''Papouazi-Nouvèl-Giné''', an fòrm lonng '''Léta endépandan di Papouazi-Nouvèl-Giné''' sa roun péyi di [[Loséyanni]] ki ka tchipé lanmotché oryantal di zilé di [[Nouvèl-Giné]] (462 840 km2) (ròt lanmotché, [[Nouvèl-Giné oksidantal]], ki anba souvrennté endonézyen).
cac4cv67kd1j54sh5q4jzpmqro5trrp
Papouazi (provens endonézyenn)
0
2400
19397
11525
2022-05-28T18:12:44Z
Hddty
2095
fix
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Papouazi
|non lokal = (id ) Papua
|drapo = Coat of arms of Papua 2.svg
|armwari = Flag of Papua 2.svg
|kart = Papua_in_Indonesia.svg
|lanng ofisyèl = [[Endonézyen]], 271 lanng papou ké ostronézyenn
|kapital = [[Jayapura]]
|siperfisi total = 309 934,4
|jantilé =
|popilasyon total = 1 875 388
|lannen = 2005
}}
'''Papouazi''', an endonézyen Papua, sa non di roun provens d'[[Endonézi]], sitchwé an Nouvèl-Giné oksidantal, ki li ka partajé ké ròt provens endonézyenn di [[Papouazi oksidantal]]. Li ka partajé menm non di [[Papouazi-Nouvèl-Giné]], sitchwé asou menm zil di Nouvèl-Giné.
l5j4wz7stli32f37k6egvdqtdu5pz6s
Papouazi oksidantal
0
2401
11529
11528
2019-11-22T10:11:02Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Papouazi oksidantal
|non lokal = (id) Papua Barat
|drapo = Coat_of_arms_of_West_Papua.svg
|armwari = Flag_of_West_Papua_(vectorised).svg
|kart = West_Papua_in_Indonesia.svg
|lanng ofisyèl =
|kapital = Manokwari
|siperfisi total = 114 566
|jantilé =
|popilasyon total = 643 012
|lannen = 2005
}}
'''Papouazi oksidantal''', an endonézyen Papua Barat, sa roun provens d'[[Endonézi]] sitchwé annan parti ègstrèm-oksidantal di Nouvèl-Giné ki ka roukouvri tout pénensil dit Vogelkop (« tèt di zozo ») ké zil anvironant.
pc43e1m03bw4dy0f179yuqbeqlll97b
Paragwé
0
2402
17368
11535
2019-12-17T20:06:49Z
Hugo.arg
72
/* Lannègs */ wd
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Répiblik di Paragwé
| non lokal = República del Paraguay (es)<br/>Tetä Paraguáype (Gn)
| drapo = Flag_of_Paraguay.svg
| armwari = Coat_of_arms_of_Paraguay.svg
| kart = Paraguay_(orthographic_projection).svg
| lanng ofisyèl = [[Èspangnòl]] ké gwaranni
| kapital = Asuncion
| siperfisi total = 406 752
| jantilé = Ékwatòryen
| popilasyon total = 6 862 812
| lannen = 2016
}}
'''Paragwé''' an fòrm lonng '''Répiblik di Paragwé''' (an gwaranni Paraguái, an èspangnòl República del Paraguay) sa roun péy di [[Lanmérik di Sid]] san lagsé ké lanmè. So téritwè ka konté 2 réjyon diféran ki séparé pa larivyè Paragwé : pati oryantal-a, ki sa pli péplé-a, ké ògsidantal-a, ki ka entégré Chaco Boreal oben Gran Chaco (Chaco sa roun réjyon natirèl ki ka étann so kò di Labolivi santral-a à Larjantin sèptantriyonnal-a enkli). Antouré pa Brézil, Labolivi épi Larjantin, Paragwé ka tchipé so kò roun sipèrfisi di 406 752 km2, so popilasyon sa di 6 862 812 an jwiyé 2016, san konté roun djaspora di santenn di milyé Paragwéyen, notanman an Larjantin, koté li sa souvan ka fè souch. So kapital sa Asunción.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Satellite_image_of_Paraguay_in_January_2003.jpg|thumb|Zimaj satélit di Paragwé.]]
Sirfas total ofisyèl-a di Paragwé sa 406 752 km2, ki konstitchwé, an chif arondi, di roun lè térès di 397 300 km2 é di roun lèspas akwatik di 9 450 km2. Paragwé sa roun péy di Lanmérik laten.
[[Fiché:Paraguay_dentro_del_UNASUR.svg|thumb|Paragwé an Lanmérik di Sid.]]
=== Topografi ké lidrografi ===
Pwen kilminan-an sa Cerro San Rafael, di 850 mèt di laltitid. Pwen-an ki pli ba ka sitchwé so kò o pwen di konfliyans ant Paragwé ké Paraná, 2 pli gran kour dilo, à 40 m di laltitid anviron. Sirfas-a irigé di Paragwé sa èstimen à 670 km2 (data di 1993). Flòv Paragwé ka divizé so kò an 2 pati, Paragwé oryantal ké Paragwé ògsidantal.
== Listwè ==
=== Di xvie o xviiie syèk ===
Listwè kòlonnyal-a di Paragwé tré konpliké an konparézon di sa-a di ròt pati di Lanpir èspangnòl-a dé « Lenn ». Asunción té dabò fika roun pòs vansé pou Buenos Aires, épi sa plas fòrt té détrwi pa dé Endjen. Dabò pwen di dépa di lèspédisyon à sasé-a dilo dé Enka, ki ka konstaté ki ròt èspangnòl té atenn sa lòbjègtif, li divini sant administratif ké baz-a di konkèt di roun gran pati di basen di Rio de la Plata. Li konstitchwé jouk koumansman di xvie syèk « provens Jéyan dé Lenn » pa défo, mé té rapidman démanbré.
=== Di xixe syèk à jòdla ===
Roun « cuartelazo », lokipasyon di kartché jénéral militèr atè Asunción annan lannwit di 14 o 15 mé 1811 pa tchèk dizenn di wonm, rétni kou dat ofisyèl di proklanmasyon-an di lendépandans. An réyalité, proklanmasyon-an di 1811 ka aléjans pou Lèspangn rwèyèl. A ki 1e ògtòb 1813 ki lendépandans san pyès référans di aléjans èstéryò ké fika proklanmen ma Kongré-a ki té konvoké pou 30 sèptanm. Ensi, 16 mè 1811, oun triumvirat, ki té ka konprann fitir dògtò Francia, é ki té konstitchwé à laswit-a di lokipasyon-an di kartché jénéral, ki té pran pozisyon à à léga di Junte-a ki établi so kò atè Buenos Aires, « ki ka toujou roukonnèt malòré souvren anba lospis-ya dikèl nou ké viv (Ferdinand VII), nou ki ka ini é ki ka konfédéré ké lavil-a di Buenos Aires li-menm », etc.
== Popilasyon ké sosyété ==
=== Lanng ===
Atè Paragwé, i ka ègzisté 2 lanng ofisyèl : gwaranni ké èspangnòl (kastiyan). Paragwé sa roun dé rar péy di Lanmérik laten-an koté lanng endijenn sa roukonnèt dipi lontan : li sa lanng nasyonnal dipi 1967, é lanng ko-ofisyèl dipi 1992. Anfen, dipi 1994, roun plan nasyonnal di lédikasyon ka vizé à ansenyen 2 lanng à tout Paragwéyen-yan.
== Kiltir ==
Kiltir-a di péy sa rélativman métisé, pèp orijinèr-ya sa fyèrté di péy.
Popilasyon paragwéyen-an sa milti-étnik ké dé Anmérendjen, dé Métis, dé Éropéyen é dé Azyatik. Lanng prensipal-a sa èspangnòl-a, byen ki gwaranni sa osi lanng ofisyèl-a. An rézon di kiltir diféran, Paragwé-a ka jwi di roun gran divèrsité annan dé donmenn kou lar, tchwizin, litératir ké lanmizik.
=== Patrimwenn ===
Misyon jézwit-ya di Santisima Trinidad de Parana é Jesus de Tavarangue, sa sèl lyé ki klasé o patrimwenn mondjal-a di Unesco-a.
== Nòt ké référans ==
== Lannègs ==
{{Lanmérik di Sid}}
hvxcgvexqbr1lwxyhkjw2gae81ajvcq
Pari
0
2403
19660
19655
2022-07-29T20:13:25Z
Hasley
409
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Pari
| imaj = Flag of Paris with coat of arms.svg
| blazon = Grandes Armes de Paris.svg
| drapo = Paris - Eiffelturm und Marsfeld2.jpg
| péyi = [[Lafrans]]
| mèr = Anne Hidalgo
| jantilé = Parizyen
| popilasyon = 12 475 808
| lannen = 2014
| dansité = 21 067
| altitid = Min. 28 m – Mags. 131
| siperfisi = 105,40
}}
'''Pari''' sa kapital-a di [[Lafrans]]. Li sa sitchwé annan tchò di roun vas basen sédimantè o sòl fèrtil é o klima tanpéré, basen parizyen-an, asou roun bouk di Lasenn, ant konfliyan-yan di sala-a ké Marn é Oise. So zabitan sa aplé Parizyen-yan. Pari sa égalman chèf-lyé di réjyon Zilé-di-Lafrans ké linik koumin fransé-a ki sa an menm tan oun départman. Koumin santral di métropòl-a di Gran Pari, kréyé an 2016, li sa divizé an arondisman, kou lavil-ya di Lyon é di Marséy, o nonm di ven. Léta-a ka dispozé di prérogativ ki ègzèrsé pa lapolis di Pari.
Lavil-a ki sa pi péplé-a di Lafrans, li sa katriyenm parmi lè irben éropéyen-yan dèyè Mòskou, Istanbul ké Lonn é 29e pli péplé di monn. Pari ka konté 2,21 milyon di zabitan o 1é janvyé 2015. Laglomérasyon parizyen-an larjman dévlopé so kò o kour di xxe siècle, ka rasanblé 10,71 millions d'habitants o 1é janvyé 2015, ké so lè irben (laglomérasyon-an ké kouronn périirben-an) té ka konté 12,53 milyon di zabitan.
Senbòl di kiltir fransé-a, i ka abrité patché monnouman, lavil-a, ki sirnonmen Lavil Limyè-a, ka atiré an 2017 bò'd 34 milyon di vizitò sa ki ka fè di li roun dé kapital ki pli vizité-ya o monn. Pari ka tchipé égalman roun lapals ki prépondéran annan monn-an di lanmòd-a, di ligs é di rot gastronnonmi-a. Kapital fransé-a sa jimélé rounso ké rounòt lavil, Ronm, sa ki valab annan ròt sans-a, ké sa slogan : « Sèl Pari sa dign di Ronm, sèl Ronm sa dign di Pari ». Pari ké fika, parayò, an 2024 dézyenm lavil-a ké Lonn ki akéyi trwè fwè Jé olenpik-ya apré sa-ya di 1900 ké sa-ya di 1924.
== Jéyografi ==
=== Topografi ===
[[Fiché:Point_z%C3%A9ro_des_routes_de_France,_March_2013.jpg|thumb|Pwen zéro dé larout di Lafrans, divan katédral Notre-Dame di Pari.]]
O milyé di Basen parizyen-an, Dé zilé asou Lasenn-an ka konstitchwé tchò istorik-a di Pari : zilé Saint-Louis, ki pli à lès-a ké zilé di Sité-a, ki pli à lwès-a. Lavil-a ka étann so kò di tout koté di flòv, asou roun sipèrfisi anviron Dé fwè sipéryò o nò, asou lariv drèt-a, à sa-a di sid, asou lariv goch-a.
Sipèrfisi-a di lavil-a di Pari sa di 105,40 km2 (113e ran dé koumin di Lafrans métropoliten). So périmèt an lonjan boulva périférik-a sa di 35 km, so londjò lès-lwès di 18 km, é sa-a nò-sid di 9,5 km.
So linité irben ka étann so kò asou 2 845 km2 é ka rasanblé 10 659 489 zabitan an 2014, ki réparti annan 412 koumin di Zilé-di-Lafrans.
Pwen zéro-a dé larout di Lafrans sa matéryalizé pa roun dal ki sitchwé divan Notre-Dame di Pari.
[[Fiché:Paris_Night.jpg|thumb|Wè asou Pari, o krépiskil, dipi tou Montparnasse.]]
=== Lidrografi ===
Lasenn-an ka travèrsé lavil an fòrman roun lark di sèrk, ki ka rantré pa sid-lès pou an soti o sid-lwès. Pli di trant pon ka pèrmèt di franchi flòv-a.
[[Fiché:Pont_des_Arts,_Paris.jpg|thumb|Pon dé Lar ké pon Nòv, Dé di pli sélèb pon-yan di Pari.]]
Lavil-a sa égalman travèrsé pa Labyèv, jòdla antchèrman soutéren, ki ka rivé di sid, é pa kannal Saint-Martin(4,5 kilomèt), inogiré an 1825. U ka konstitchwé parti tèrminal-a di kannal di l'Ourcq(108 kilomèt) é di kannal Saint-Denis(6,6 kilomèt), louvri an 1821, ki ka pèrmèt di roujwenn Lasenn-an an aval an évitan travèrsé-a di lavil-a. Li ka alimanté basen-an di Villette, ka pasé an soutéren anba boulva Jules-Ferry ké Richard-Lenoir épi laplas-a di Bastille, ka travèrsé dégra-a di l'Arsenal é ka roujwenn Lasenn-an an anmon di zilé Saint-Louis.
Ròt kour dilo ka travèrsé oben té ka travèrsé Pari, don rwiso di Bak, Labyèv-a, ru des Orgueilleux, kanna di l'Ourcq, la darse di fon di Rouvray, rwiso di Gravelle, rwiso di Montreuil— égalman aplé di la Pissotte —, rwiso di Saint-Germain, kannal Saint-Martin.
Lavil-a té marké pa rounlo linondasyon, don pli enpòrtan-yan anvan xxe syèk sa sa-ya di 583, 842, 1206, 1280, 1325, 1407, 1499, 1616, 1658, 1663, 1719, 1733, 1740, 1764, 1799, 1802, 1836, 1844 ké 1876. Pou péryòd résan-yan, pli enpòrtan-yan sa sa-ya di 1910, 1924, 1955, 1982 ké 2016.
=== Jéyoloji ké rélyèf ===
Basen parizyen-an, ki konstitchwé i té gen 41 milyon di lannen, ka fòrmen roun gran ansanm di kouch sédimantè sigsésiv. A roun basen maren épikontinantal ki ka roupozé asou dé masif ki ka daté di paléyozoyk, Vosges, Masif santral-a ké Masif armoriken-an. Ké fòrmasyon-an dé Zalp, basen-an ka roufronmen so kò mé ka rété ouvè bò'd Lanmanch-a ké loséyan Atlantik-a, préfigiran fitir basen flivyal-ya di Lalwè-a é di Lasenn-an. An finisman-an di l'Oligocène, Basen parizyen-an ka divini kontinantal.
== Toponnimi ==
Non-an di sité-a sa atèsté pou pronmyé fwè-a pa Jules César, o milyé di ie syèk anv. J.-K., annan Lagèr dé Gol, anba fòrm Lutecia oben Lutetia (soulon mannouskri-ya). Nou ka trouvé answit Lutetia apud Parisios o ive siècle (Parisios ki sa à lakizatif pliryèl-a) ; épi Parisios [usque] an 400 - 410, é anfen Pari, atèsté dipi 887.
Mo Pari-a sa isou di non di pèp golwè dé Parisi (o datif lokatif pliryèl : Parisiis), don Pari té kapital-a à lépòk galo-romen.
Parisi-ya té bay yé non à Pari, ensi ki o péy di Parisis (atchwèlman « péy di Lafrans »), ki ka sibzisté annan Villeparisis, Cormeilles-en-Parisis, Fontenay-en-Parisis. Nou té ka trouvé égalman dé golwè an Langlétè, annan atchwèl Yorkshire di Lès-a.
== Listwè ==
=== Prélistwè ké Lantikité ===
[[Fiché:Thermes-de-Cluny-caldarium.jpg|thumb|Kaldaryonm dé Thermes de Cluny.]]
Roun labita pèrmannan sa atèsté annan limit-ya di atchwèl Pari à partir di péryòd chaséyen (ant 4 000 ké 3 800 anvan nou lè) o vilaj di Bercy ; rès-ya di trwè piròg néyolitik jòdla vizib o mizé Carnavalet té ensi routrouvé asou lariv goch-a di roun ansyen bra di Lasenn-an annan 12e arondisman, koté prézans-a di moun toujou kontinwé douran Néyolitik-a.
=== Mwayen Laj ===
An 508, apré ki li té konki majò parti-a di Lagol-a, Klovis ka fè di Pari so kapital. Li ka établit so rézidans prensipal (Palé dé Thermes), é ka fè konstrwi plizyò lédifis rélijyé, don bazilik dé Saints-Apôtres, koté li sa antéré ; ròl-a di sité-a divèt soupannan fika rélativizé, annan mizou-a koté i pa ka ègzisté alò di ladministrasyon rwayal. Toupannan vie ké viie syèk, Pari ka gardé roun enpòrtans partikilyé, menm si divizyon-yan di rwéyonm di Klovis ant so léritché-ya ka limité so réyonnman. Childebert Ie ka fè ensi konstrwi pli gran katédral-a di Lagol-a (katédral Saint-Étienne), tandi ki Childéric II ka fè rénové larenn galo-ronmen-yan. Douran sa péryòd, rouvitalizé pa fondasyon monnastik-ya ké so fongsyon di kapital, lavil-a ka koumansé probabman à étann so kò asou lariv drèt-a, alò ki lariv goch-a sa réyotchipé.
[[Fiché:Palais_de_la_Cite.jpg|thumb|Rouprézantasyon di palè di Sité-a annan Tré Très Rich Lèr-ya di douk di Berry.]]
=== Révolisyon fransé-a ké Lanpir ===
[[Fiché:Prise_de_la_Bastille.jpg|thumb|Lakwarèl di Jean-Pierre Houël ki ka rouprézanté Priz di Basti-a 14 jwiyé 1789-a.]]
Révolisyon fransé-a ka koumansé atè Versailles pa konvokasyon-an dé Léta jénéral épi Sèrman-an di Jé di ponm. Mé Parizyen-yan, ki atenn pa kriz ékonnonmik-a (pri dipen), sansibilizé o problenm politik pa filozofi dé Limyè é gen roun rankò kont pouvwè rwayal-a ki anbondonnen lavil-a dipi pli di roun syèk, ka bay li roun nouvèl loryantasyon.
=== Di Bèl Lépòk-a à Ségon Lagèr mondjal-a ===
[[Fiché:Tour_Eiffel_3b40739.jpg|thumb|Tour Eiffel-a pannan lèspozisyon inivèrsèl-a di 1889.]]
Pannan Bèl Lépòk, lègspansyon ékonnonmik di Pari sa enpòrtan ; an 1913 lavil-a ka posédé san mil antrépriz ki ka anplwayé roun milyon di ouvriyé. Ant 1900 ké 1913, 175 sinéma sa kréyé atè Pari, rounlo gran magazen ka wè jou-a é ka kontribiyé o réyonnman di lavil limyè-a. Lyé di tout èspékilasyon, Pari ka divini osi dézyenm laplas finansyé entèrnasyonnal-a près à égalité ké Lonn.
=== Pari kontanporen-an ===
[[Fiché:Paris_-_20150801_16h07_(10628).jpg|thumb|Wè di nò-lwès di Pari, dipi trwézyenm létaj di tour Eiffel-a.]]
An 1956, Pari ka lyannen so kò ké Ronm pa roun jimélaj privilégié, senbòl fò annan roun dinanmik jéyografik pli larj di rékonsilyasyon é di koopérasyon apré Ségon Lagèr mondjal-a.
Dipi 2015, Lafrans ka sibi roun vag di atanta téroris islanmis san présédan. Lavil-a di Pari sa égalman touché an janvyé 2015 ké tiri-a kont Charlie Hebdo ké priz-a di lotaj di l'Hyper Casher ki fè 17 vigtim. À laswit-a di sa trajik lévennman, oun manifèstasyon répibliken istorik ka déroulé so kò 11 janvyé 2015 ki ka réyini pli di trwè milyon di moun é bò'd 50 chèf di Léta, pou défann libèrté-a di lèsprésyon é ka randé lonmaj o vigtim di térorism.
== Kiltir lokal ké patrimwann ==
=== Monnouman ké lyé touristik ===
[[Fiché:Notre-Dame_de_Paris-France.JPG|thumb|Katédral Notre-Dame.]]
Pari ka konté pli di 1 800 imòb ki klasé oben enskri à lenvantè dé monnouman istorik, don bò di san lyé di kilt. Monnouman-yan ki pli sélèb-ya di Pari ka daté di lépòk varyé. Yé ka trouvé yé kò souvan annan sant-a é asou lariv-ya di Lasenn-an. Kè-ya di Lasenn di Pon di Sully o Pon di Bir-Hakeim ka konstitchwé roun dé pli bèl péyzaj flivyal irben-yan é sa dayò klasé à lenvantè-a di patrimwann mondjal di UNESCO-a. Nou ka trouvé notanman, di lès an lwès : Notre-Dame, Louv-a, les Invalides, pon Alexandre-III, Gran Palè, mizé di kè Branly, Tour Eiffel-a ké Trokadéro. Plis à lès, di enpòrtan lédifis kontanporen té fika konstrwi (ministèr dé Finans, sit François Mitterrand di bibliyotèk nasyonnal-a di Lafrans, etc.).
=== Patrimwann kilt ===
Pari sa roun sant kiltirèl di pronmyé plan. Dèstinasyon touristik ki vizité chak lannen pa tchèk vennsis milyon di touris étranjé, Pari intra-muros ka dispozé notanman di 143 mizé pèrmannan é di kat-ven lyé di lèspozisyon tanporèr, swé 223 o total, tèl Louv-a oben Gran Palè-a, ké dé sit ésèpsyonnèl, kou Chan-Lélizé oben tour Eiffel-a. Kapital mondjal-a dé salon ké konférans (5 % di agtivité mondjal de kongré asou bò'd 600 000 mèt karé), di lanmòd-a, di ligs, di gastronnonmi-a é di lanmou ronmantik, Pari ka propozé égalman roun chwè enpòrtan an matchè di èspègtak, téyat oben lopéra notanman, é ka prézanté pou roun piblik partikilyèrman sinéfil roun chwè san égal di flim an provnans di monn antché.
=== Kafé, réstoran ké brasri ===
[[Fiché:Caf%C3%A9_de_Flore.jpg|thumb|Kafé di Flore, sélèb kafé parizyen, atè Saint-Germain-des-Prés.]]
[[Fiché:Lesdeuxmagots.jpg|thumb|Kafé Les Deux Magots, rounòt kafé parizyen sélèb di Saint-Germain-des-Prés.]]
Kafé-ya sa rapidman divini roun parti entégran di kiltir fransé-a di pa yé laspè, an partikilyé à partir di louvriti-a di kafé di Réjans-a o Palè-Rwayal an 1681 épi, lwit lannen plita, di kafé Procope asou lariv goch-a. Kafé-ya annan jarden-yan di Palè-Rwayal sa divini partikilyèrman popilèr o kour di xviiie syèk é pouvé fika konsidéré kou pronmyé « téras di kafé » atè Pari. Sala-ya pa té konnèt di lègspansyon jouk sa ki trotwè-ya ké boulva-ya koumansé aparèt o milyé di xixe syèk. À Révolisyon-an, tchwizinyé-ya dé prens é dé nòb ka kréyé konsèp-a di rèstoran.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lafrans]]
60c54lh66suhld5dcnbyc6on0of3zay
Partaj di Afrik
0
2404
11556
11555
2019-11-22T10:11:04Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Pataj di Afrik''' ka dézigné processus di konpétisyon téritoryal ant pwisans éropéyenn-yan an Afrik, parti di mouvman jénéral di kolonizasyon di finisman-an di xixe syèk (prensipalman ant 1880 é Pronmyé Lagèr mondjal). Dé prensipal péyi éropéyenn-yan ki konsèrné té Lafrans ké Rwayom-Ini. Almagn, Itali, Portigal, Bèljik ké Èspagn té osi partisipé, mè di fason mwen enpòrtant é souvan pli tardiv.
A douran sa tchèk lannen-yan ki té fòrmalizé annan yé grann lign di nonbré téritwar afriken atchwèl. Sa divizyon té souvan senbolizé pa Konférans di Berlin (1884-1885), menm si sa konférans pa téfè ki fiksé dé règ é pa té prosédé o pataj.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
th04zmuq4zj291og7m87lf9tzs1qjdk
Partikil soubatomik
0
2405
11559
11558
2019-11-22T10:11:04Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''partikil sibatomik''' sa roun konpozan di matchè-a. Li gen roun tay enféryò à sa di roun atom. Nou ka distengé partikil élémantèr-ya dé partikil konpozit. Branch-a di fizik-a ki ka étidjé yé sa aplé fizik-a dé partikil.
== Natir ==
Sasé asou asou partikil sibatomik pèrmèt di mété an évidans :
* di roun pa, konstitchwan atomik-ya tèl ki proton-yan, nétron-yan é élèktron-yan, ensi ki yé konstitchwan (notaman quark-ya) ;
* di ròt pa, partikil ki prodjwit pa fénomenn di réyonnman é di dispèrsyon, tèl ki foton-yan, nétrino, é muon.
Sètenn partikil sibatomik sa dit élémantèr lòské o èstad atchwèl di sasé pa té pouvé idantité yé roun èstriktir entèrn.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
4jh08xt851eds272v3xv3omctow5e9v
Parténon
0
2406
11563
11562
2019-11-22T10:11:04Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:The_Parthenon_in_Athens.jpg|thumb|Fasad wès di Parténon]]
'''Parthénon'''-an — grèk ansyen : Ὁ Παρθενών / Parthenṓn (à lorijin jénitif pliryèl di παρθένος, non féminen, « jen tifi, vyèrj »), litéralman « “lasal”-a oben “doumò”-a dé vyèrj », — sa roun édifis sitchwé asou akropòl-a d'Athènes.
Réyalizé antchèrman an marb Pantélik, Parthénon-an sa an menm tan oun tanp é roun trézò, o sans antik di tèrm. Naos-a di Parthénon té konnèt pou abrité èstati chryséléphantine di déyès-a Athéna Parthénos, òv monimantal di Phidias, à lakèl Athénîen-yan té ka prézanté yé ofrann.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
t35vs3gy887z1j05w638tilg9b1covf
Pastòrizasyon
0
2407
11566
11565
2019-11-22T10:11:04Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Pastòrizasyon''' oben '''débaktérizasyon tèrmokontrolé''' sa roun prosédé di konsèrvasyon dé aliman pa lakèl sa-ya sa chofé à roun tanpératir di 66 à 88 °C, pannan roun douré défini, épi roufrédi rapidman. Pastòrizasyon-an ka tiré so non dé travay di Louis Pasteur asou èstabilizasyon dé ven o xixe syèk.
== Istwè ==
Nicolas Appert ka mété o pwen é ka pibliyé an 1831 annan so ouvraj ''Le livre de tous les ménages'' roun prosédé di konsèrvasyon dé aliman pa chofaj, notaman dilèt é di labyè. I pa té savé èspliké syantifikman éfikasité-a di sa prosédé ki nou ka aplé appertizasyon-an.
Alfred de Vergnette de Lamotte ka fè di nonbréz èspéryans asou ven-an é ka pibliyé an 1850 oun mémwè ki ka trété notaman di chofaj di ven.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
7qw6b31q191jjbpdxppznnlevgi2wr9
Pati politik
0
2408
11573
11572
2019-11-22T10:11:04Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''pati politik''' sa roun lòrgannizasyon politik ki ka sasé à enfliyansé roun politik gouvèlmantal, an nonman so pròp kandida é an tantan di òbténi dé manda politik.
Pli jénéralman, nosyon-an di parti politik ka posédé dé définisyon. Pronmyé-a, di lòrd idéyolojik, sa prèsk sinonim di faksyon : ki sa, pou roupran tèrm-ya di Benjamin Constant, di roun « réynyon di wonm ki ka profésé lamenm dòktrin politik ».
Ségon-an, di lòrd enstitisyonèl, ka tchenbé li pou éléman ésansyèl di jé démokratik : « li ka konsisté à sézi parti politik antan ki fòrm politik, èstriktir di lòrgannizasyon di démokrasi-a ».
[[Katégori:Pati politik]]
d18on3pcci32d5gvtw7drtxxj91qs5g
Paul de Tarse
0
2409
19675
19650
2022-07-29T20:13:46Z
Drummingman
2160
cross wiki vandalism
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Napoli._Chiesa_dei_Santi_Severino_e_Sossio._San_Paolo._041.jpg|thumb|Èstati di sen Paul annan Légliz-a Santi Severino e Sossio atè Naples.]]
'''Paul de Tarse''' oben '''sen Paul''', ka poté osi non jwif-a di Saul ki ka prounonsé so kò « Shaoul » ([ʃaul]) (né probabman atè Tarse an Cilicie o koumansman di ier syèk é mouri bò'd 67 - 68 atè Rome), sa roun apot Jézi-Kris, tout an fézan pa parti dé « Douz ». Li sa sitwayen romen di nésans é jwif farizyen. Nouvèl Testaman-an ka prézanté li kou roun pèrsékitò dé disip di Jézi jouk so kontré mitik ké Kris-a, bò'd 32-36, mè réyalité di so pèrsékisyon ka fè déba annan istoriografi modèrn-an, tou kou anplwa-a di tèrm di « konvèrsyon » à so propo.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
3h6evwiowwmd0vekuy7w10dnoggijek
Penn di lanmo
0
2410
11580
11579
2019-11-22T10:11:05Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Penn di lanmò''', oben '''penn kapital''', sa roun penn prévi pa lalwa-a ki ka konsisté à ègzékité oun moun ki té roukonèt koupab di roun fot kalifyé di « krim kapital ». Santans-a sa prounonsé pa enstitisyon joudisyè à isou-a di roun prosè. An absans-a di roun prosè, oben annan ka-ya koté sala pa réyalizé pa roun enstitisyon ki roukonèt, nou ka palé di ègzékisyon somèr, di zak di vanjans oben di joustis privé. Penn di lanmò-a sa divèrtisman konsidéré soulon lépòk-ya ké réjyon jéyografik-ya.
Li sa prévi annan tèks-ya di lalwa di 93 péyi, mè sèl 23 dé 192 péyi di glòb té prosédé à dé ègzékisyon an 2014.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
shgg6frtl79ccnsst9kb2tjt0l2ibc2
Pi
0
2411
11583
11582
2019-11-22T10:11:05Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Pi-unrolled_slow.gif|thumb|Si dyamèt di sèrk sa 1, so konférans sa π.]]
'''Pi''', aplé pafwè '''konstant d’Archimèd''', sa roun nonm rouprézanté pa lèt grèk miniskil di menm non : π. A rapò konstant di sirkonférans-a di roun sèrk à so djamèt annan roun plan éklidjen. Nou pouvé égalman défini li kou rapò di lè di roun disk o karé di so réyon.
So valò aprochée pa défo à mwen di 0,5×10–15 prè sa 3,141 592 653 589 793 an ékritir désimal.
Di nonbréz fòrmil, di fizik, d'enjényéri é byen sir di matématik, ki ja enpliké π, ki sa roun dé konstant ki pli enpòrtant dé matématik
Nonm-an π sa irrasyonèl, a-pou-di ki roun pa pouvé èsprimé li kou roun rapò di Dé nonm antché ; sa ka antréné ki so ékritir désimal sa ni fini, ni péryodik. A menm roun nonm ki transandan, sa ki ka signifyé ki i pa ka ègzisté di polinom ki pa nil à koéfisyan antché don π sa roun rakaba.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
4nh9mnm1q7tmwqwe025xwn1vc42fucp
Piblisité
0
2412
11587
11586
2019-11-22T10:11:05Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Times_square.jpg|thumb|Times Square, a New York, oun di sé lyé di pli fort konsantrasyon di afichaj irben.]]
[[Fiché:Cocacola-5cents-1900_edit1.jpg|thumb|Piblisité pou Coca-Cola, annan sé lannen 1890.]]
'''Piblisité'''-a sa roun fòrm di kominikasyon di mas, don lòbjèktif-a sa di fiksé atansyon-an di roun sib vizé (konsomatò, itilizatò, izajé, élèktò, etc.) afen di ensité li à adopté roun konpòrtman ki swété : acha di roun prodjwi, élèksyon di roun pèrsonalité politik, ensitasyon à ékonomi-a d'énèrji, etc..
Évoké, pa lègzanp, non-an di roun antrépriz, di roun magazen, oben òkò di roun mark, ki pa ka enpliké otomatikman roun ak piblisitèr. Mè sa ka divini li à partir di moman koté lòbjèktif ki volontèrman sasé sa d'atiré atansyon-an asou lòbjè-a ki évoké é/oben di sigjéré d'alé à tèl oben tèl andrwa.
== Nòt ké référans ==
== Artik konnèks ==
[[Katégori:Médya]]
kto4p1ag24628yqw7wjbh0oqwddfzeq
Pierre-Simon de Laplace
0
2413
11590
11589
2019-11-22T10:11:05Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Pierre-Simon,_marquis_de_Laplace_(1745-1827)_-_Gu%C3%A9rin.jpg|thumb|Paulin Guérin, Pòrtrè di Pierre Simon Marquis de Laplace (1838), chato di Versailles.]]
'''Pierre-Simon de Laplace''', né '''Pierre-Simon Laplace''', kont Laplace épi 1er marki de Laplace, né 23 mars 1749 atè Beaumont-en-Auge é mouri 5 mars 1827 atè Paris, sa roun matématisyen, astronòm, fizisyen ké wonm politik fransé.
Laplace sa roun dé prensipal syantifik di péryòd napoléonyenn-an. An léfè, li apòrté dé kontribisyon fondamantal annan diféran cham dé matématik, di astronomi é di téyori dé probabilité. I té roun dé syantifik pli enfliyan-yan di so tan, notaman pa so afirmasyon di détèrminism.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
778vkhxoztjh37p9vrpg4vkaigcyotm
Pil élektrik
0
2414
11593
11592
2019-11-22T10:11:05Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Batteries.jpg|thumb|Diférant forma di pil : dé pil di 9 volt, dé AAA, dé AA, oun C, oun D, oun pou kaméskop, oun pou téléfonn san fil ké oun pou roun radjo amatò.]]
Oun '''pil élèktrik''', kouraman aplé '''pil''', sa roun dispozitif élèktrochimik ki ka konvèrti an énèrji élèktrik gras à oun réyaksyon chimik d'ogsidorédiksyon.
== Vokabilèr : pil, batri, akimilatò ==
À lorijin-an, tèrm-an « pil » té ka dézigné oun dispozitif envanté pa savan italyen-an Alessandro Volta, ki konpozé di roun anpilman di rondèl di Dé métal diféran, ki séparé pa dé fét enprégné di roun élèktrolit. Pa ègstansyon, mo-a « pil » ka dézigné tout batri monoblòk. Soupannan, tèrm-an « batri » ka dézigné oun ansanm d'éléman ki monté an séri pou obténi oun tansyon ki swété, annan roun anbalaj inik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
4c5udhbry0thrdy3umdlyqfct6r23dp
Pilyé di islam
0
2415
11597
11596
2019-11-22T10:11:05Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Pilyé di islam'''-an sa dévwar-ya ki tout musulman divèt apliké. Pli notab-ya ké rèspékté sa o nonm di senk. Sa dévwar-ya pa sa èsplisitman souligné annan Koran-an kou sa Dis Koumansman-an annan Labib-a, mè ka rapòrté annan roun hadith profétik : « Islam-an sa bati asou senk pilyé » (rapòrté pa Al-Boukharî é Muslim). Konsèp-a té adòpté pa sunnism-an (trè larjman majoritèr) notaman, mè roujété pa ròt group jòdla minoritèr tèl Kharijis-ya, ensi ki ròt minorité chiit. Dévwar-ya dé musulman sunnit pa ka limité so kò à sa pilyé-ya mè yé mété an aplikasyon sa enpérativ.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Islam]]
cdd33j979efxxcz7bf1ac7rceqdkbai
Piramid di Khéops
0
2416
11603
11602
2019-11-22T10:11:06Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Pyramide_Kheops.JPG|thumb]]
'''Piramid di Khéops''' oben '''grann piramid di Gizeh''' sa oun moniman konstri pa [[Éjipsyen]]-yan di [[Antikité]]-a, ki ka fòrmé oun piramid à baz karé. Tombo prézimé di faraon Khéops, li té édifyé i té gen pli di 4 500 lan, anba IVe dinasti-a, o sant di konplèks finérèr di Khéops ki ka sitchwé so kò atè Gizeh an Éjip. Li sa pli grann dé piramid di Gizeh.
Li té konsidéré annan Antikité-a kou pronmyé dé Sèt Mèrvèy di monn. Li sa dayò sèl-a Sèt Mèrvèy di monn ki sirvéki jouk jòdla, li sa égalman pli ansyenn-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
5gr8shptz0nacnpuils918lskpag0d9
Plan (matématik)
0
2417
19611
19441
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Plane.png|thumb|Oun plan andan roun lèspas éklidjen ké trwa dimansyon.]]
An matématik, roun '''plan''' sa roun lòbjè à Dé dimansyon. Entchwitivman, li pouvé fika vizwalizé kou roun féy d'épésò nil ki ka étann so kò à enfini-a. Ésansyèl-a di travay fondamantal an jéyométri é an trigonométri ka éfèktchwé so kò an Dé dimansyon kidonk annan roun plan.
== Définisyon ==
=== Définisyon aksyomatik ===
An jéyométri klasik, définisyon-an di roun plan sa aksyomatik é ka vizé à idéyalizé rouprézantasyon fizik di sirfas plann (tab, tablo, féy...). Nou ka trouvé roun définisyon aksyomatik di plan koté Éklid, bò'd 300 lan anvan Jézi-Kris, ki ka défini roun sirfas kou « sa ki gen longò é larjò rounso » é présiz alò annan so définisyon 7:
À finisman-an di xixe syèk, aprè dékouvèrt-a dé jéyométri ki pa éklidjenn, roun mouvman ka désiné so kò pou aksyomatizé òkò davantaj jéyométri-a an sasé à vidé li di so kontni ontolojik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
42ymxp6r3zhuxklzqp7rjs1ht8v4d71
Plant
0
2418
19394
11609
2022-05-20T17:56:13Z
CommonsDelinker
24
Replacing Diversity_of_plants_image_version_5.png with [[File:Diversity_of_plants_(Streptophyta)_version_2.png]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: [[:c:COM:FR#FR2|Criterion 2]] (meaningless or ambiguous n
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Diversity of plants (Streptophyta) version 2.png|thumb|Divèrsité dé plant]]
'''Plant'''-ya (Plantae) sa dé òrganism fotosentétik é ototròf, ki karaktérizé pa dé sélil véjétal. Yé ka fòrmé yé roun dé règn dé ékaryot. Yé sa klasikman, ké zalg ki ka apartni oben ki pa ka apartni à sa règn (menm syanobaktéri-ya), lòbjè di étid di botanik-a. Plant-ya ka fòrmé roun group monofilétik ki ka konprann plant térès-ya, zalg vèrt-ya, zalg rouj-ya ké glokofit. O sans filojénétik é annan klasifikasyon modèrn-yan (kladis oben évolisyonnis), « règn véjétal » annan so kontni tradisyonèl pli ka ègzisté ké véjétal-ya sa roun tèrm ki tròp vag.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
qej5ybvs65scdg3uxnybmsh1hhynjno
Planèt
0
2419
11616
11615
2019-11-22T10:11:06Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Solar planets.jpg|thumb|Planèt-ya di sistenm solèr.]]
Oun '''planèt''' sa roun kò sélès ki ka òrbité otour di Solèy oben di rounòt zétwèl, ki ka posédé oun lamas sifizant pou ki so gravité ka mentni li an lékilib idrostatik, ki-lé-di anba roun fòrm ki près èsférik, é ki éliminé tout kò 'rival' ki ka déplasé so kò asou so òrbit oben asou roun òrbit pròch. Pa ègstansyon nou ka kalifyé pafwè osi di planèt lòbjè lib-ya di lamas planétèr.
Ptolémé té roun dé pronmyé ki éséyé di konprann fòrmasyon-an ké fonksyonnman-an dé planèt. Sala té vini à konklizyon-an ki tout té an òrbit otour di Latè-a soulon roun mouvman ka déféré é épisiklik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
npnp3mfxo9czftqcqfmv5adcmv53o8m
Plato dé Gwiyann
0
2420
18430
11622
2020-05-30T09:04:07Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Guiana_shield_map-fr.svg|thumb|Kart di boukliyé gwiyannen]]
[[Fiché:Mt_Kukenan_from_Mt_Roraima_in_Guyana_HighLand_001.JPG|thumb|Tepuy Kukenan o Vénézwéla, oun dé pli ro tepuys di masif.]]
'''Boukliyé gwiyannen''' oben '''plato dé Gwiyann''' ka konstitchwé oun réjyon di [[Lanmérik di Sid]], ki sitchwé asou lakot nò-lès-a. A roun fòrmasyon jéyolojik ki fòrmen o Prékanbyen, di laj ki konprann ant 2,5 ké 1,9 bilyon di lannen. Li ka rouprézanté roun dé pli ansyen masif ki toujou vizib asou plannèt-a, konpozé di bidim plato di laltitid ki aplé tépouys. Dé kaskad enprésyonnan, kou Kaieteur Falls, Kuquenan Falls ké Salto Angel, ka jité yé kò di sa plato-ya.
Plato dé Gwiyann ka étann so kò asou sis péy ; di lwès an lès :
* [[Lakolonbi]] ;
* [[Vénézwéla]], koté plato-a sa délimité o nò pa Lorénòk-a ;
* [[Gwiyannan]], ansyen Gwiyann britannik oben anglé ;
* [[Sourinanm]], ansyen Gwiyann néyèrlandé oben olandé ;
* [[Lagwiyann]], départman fransé di lout-lanmè ;
* [[Brézil]], délimitasyon di plato o sid pa Lanmanzonn-an.
Mon Roraima (ki sitchwé à lentèrsègsyon-an dé frontchè di Gwiyannan, di Vénézwéla é di Brézil) té lontan konsidéré kou pwen kilminan-an di plato, ké 2 810 mèt di laltitid, mé a anfèt Pico da Neblina (2 995 m), ki sitchwé asou frontchè-a ant Brézil ké Vénézwéla.
Réjyon-an sa roukouvri pa pli gran danbwa vyèrj tropikal imid-a ki pa òkò vigtim di déforèstasyon-an. Danbwa gwiyannen-an sa pa so natir similè à sa-a di [[Lanmanzonni]], don li sa roun prolonjman.
Li ka konpòrté plizyò park ké zonn ki protéjé : o Vénézwéla park nasyonnal-ya di Canaima, Parima Tapirapecó ké Serranía La Neblina ; o sant di Gwiyannan danbwa Iwokrama ké park nasyonnal di Kaieteur é o Sid di péy zonn-yan ki protéjé di Kanuku é di Kanashen ; o Sourinanm park Brownsberg ké rézèrv natirèl di Sourinanm santral ; o Brézil park nasyonnal di mon Roraima é dé montangn Tumucumaque, sa dannyé fika annan kontinwité-a di park anmanzonnyen di Lagwiyann.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lanmérik di Sid]]
5vqeaojqpdfkk56c1p1spug97pfoci8
Platon
0
2421
11627
11626
2019-11-22T10:11:06Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Plato_Pio-Clemetino_Inv305.jpg|thumb]]
'''Platon''' (an grèk ansyen Πλάτων / Plátôn, né an −428/−427 é mouri an −348/−347 koté Athènes) sa roun filozòf antik di Lagrès klasik, kontanporenn di démokrasi athényenn-an é dé sophis, ki li kritiké vigourézman. Li roupran travay filozofik di sèrten di so prédésésò, notaman Socrate don li té élèv-a, ensi ki sa di Parménide, Héraclite ké Pythagore, afen d'élaboré so pròp pansé, lakèl ka èsploré laplipa dé cham enpòrtan, notaman métafizik é étik-a, èstétik-a ké politik-a. Diogène Laërce ka di di li ki li sa di sis lan pli jenn ki so zanmi Isocrate.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Filozòf]]
dhez6hj2wnkz2sdt5gczchp04zp2obu
Pnémoni égi
0
2422
11631
11630
2019-11-22T10:11:07Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''pnémoni égi''' sa roun enfèksyon égi dé vwa aéryenn enféryò ki karaktérizé pa roun atent enflamatwè, é menm pirilant, di paranchim poulmonè(bronchyòl, alvéyòl poulmonè ké entèrstitium poulmonè). Nou ka palé di bonchopnémoni lòské atent enflamatwè-a ka étann so kò an plis o bronch. Nou ka distengé klasikman pnémoni franch lobèr aiguë, défini pa roun tablo rèspitwè fébril brital karaktérizé, é pnémoni atipik, défini par roun tablo pli fris.
Pnémoni égi-a pouvé atenn dé moun di tout laj, mè pli gran risk ka konsèrné jenn timoun-yan, moun ajé-ya, ké pasyan imminodéfisyan-yan. Pou trété pnémoni-ya, nou ka itilizé souvan dé ajan antimikrobyen.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Maladi]]
39o6negzfz80b4vna5b13x18sivc1go
Poligonn
0
2423
11635
11634
2019-11-22T10:11:07Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An jéyométri éklidjenn, oun '''poligonn''' (di grèk polus, nonbré, é gônia, ang) sa roun figi jéyométrik plann fòrmé di roun lign brizé fronmen, a-pou-di di roun swit siklik di sègman konsékitif.
Li sa nonmen kwarè si omwen Dé koté ki pa konsékitif sa sékant, é senp si entèrsèksyon-an di Dé koté sa toujou vid, oben rédjwit à roun somè pou Dé koté konsékitif. Sonm-an dé ang di roun poligonn senp (konvèks oben awa) ka dépann ki di so nonm di somè.
Nosyon-an di poligonn sa jénéralizé an dimansyon sipéryò pa sa-yq di polyèd é di politop.
[[Fiché:Assorted_polygons.svg|thumb|Poligonn-ya]]
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
c2x01kyex5t2ts3mjgagtsia63tvqe9
Polinézi
0
2424
11638
11637
2019-11-22T10:11:07Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Polinézi''' (di grèk πολύς ké νῆσος, « rounlo zilé »), roun di trwè réjyon tradisyonnèl di [[Loséyanni]] soulon Dumont d'Urville, sa roun larj groupman di zilé ki sitchwé annan Lès é sid di [[Loséyan Pasifik]]
[[Fiché:Polyn%C3%A9sie.jpg|thumb|Polinézi tradisyonnèl ké so dilo téritoryal (an blan).]]
a5cy3nk5hzgrhgdg4fq66uaae5pzrl4
Polinézi fransé
0
2425
18431
11644
2020-05-30T09:04:12Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Polinézi fransé
| non lokal = Polynésie française (fr)
| drapo = Coat_of_arms_of_French_Polynesia.svg
| armwari = Flag_of_French_Polynesia.svg
| kart = French_Polynesia_in_France_(zoomed).svg
| lanng ofisyèl = Fransé (lanng ofisyèl)<br/>Reo mā’ohi (taysyen, markizyen, paumotu, rapa, mangarévyen, ròt)
| kapital = Papéété
| siperfisi total = 4 167
| jantilé = Polinézyen
| popilasyon total = 275 918
| lannen = 2017
}}
'''Polinézi fransé''' sa roun kolègtivité di lout-lanmè (KLL) di [[Lafrans|Répiblik fransé]]-a (kòd 987) ki konpozé di senk larchipèl ki ka rougroupé 118 zilé don 76 abité : larchipèl di Sosyété-a ké zilé-ya di Van ké zilé Anba-Van-an, larchipèl dé Tuamotu, larchipèl dé Ganbyé, larchipèl dé Lostral é zilé Makiz-ya. Li sa sitchwé annan sid-a di [[loséyan Pasifik]], à anviron 6 000 kilonmèt à lès di [[Lostrali]]. Li ka enkli osi vas lèspas maritim-yan ki adjasan. Polinézi fransé-a sa roun téritwè ki pa otonnonm ki ka roulévé di artik 73 di Chart dé Nasyonzini.
== Listwè ==
=== Di xvie o xviiie syèk ===
À pati di 1521, dat di dékouvèrt fòrtchwit-a di Puka Puka, san dout roun dé 2 zilé Enfòrtinen, pa Magellan, Éropéyen-yan ka èsploré progrésivman Polinézi oryantal o xviie ké xviiie syèk.
Tayti sa dékouvri ki an 1767 pa Britannik Samuel Wallis, ki swivi an 1768 pa Bougainville é pa Cook an 1769.
Finisman-an di xviiie syèk sa marké pa pronmosyon-an di roun chèf di Tayti, ki, alyé ké Annglé-ya, ka fondé lignen-an dé Ponmar, é pa lenplantasyon-an atè Moorea di misyonnèr britannik di London Missionary Society ki ka débarké 5 mars 1797.
[[Fiché:Buste_de_Bougainville.jpg|thumb|Bist di Bougainville atè Papeete.]]
=== xxe ké xxie syèk ===
Dé zabitan dé EFO ka partisipé o konba di Pronmyé Lagèr mondjal-a ké batayon di Pasifik ; parmi yé fitir chèf-a di mouvman antikòlonnyalis, Pouvanaa Oopa. Mé a pou antann finisman-an di Ségon Lagèr mondjal-a pou ki roun lévolisyon sansib pwé koumansé.
An 1940, EFO ka ralyé Lafrans lib ké roun nouvèl batayon di Pasifik sa fòrmen. An 1942, larmé anmériken ka enstalé roun baz militèr asou zilé-a di Bora-Bora annan kad-a di lopérasyon Bobcat. Ki ka akéyi jouk 6 000 soda, sa baz ka métamòrfozé larchipèl-a.
An 1946, konstitisyon-an di IVe Répiblik ka établi Linyon fransé-a : EFO ka pasé di èstati di kòlonni à sa-a di téritwè di lout-lanmè é drwè-a di vòt sa akòrdé o zabitan. Mouvman antikòlonnyalis-a ka èstrigtiré so kò annan lannen-yan 1945-1949 : an 1949, Pouvanaa Oopa sa éli dépité é ka fondé RDPT, pati otonnonmis, ki ka donminen lavi politik-a annan lannen-yan 1950, ki malgré fòrmasyon-an di Linyon taysyen-an di Rudy Bambridge, pati ki maré o mentchen di souvrennté fransé-a.
== Jéyografi ==
[[Fiché:French_Polynesia_relief_map.svg|thumb|Kart topografik di Polinézi fransé-a.]]
Sa téritwè ka konprann anviron lanmotché-a dé dilo maren fransé-ya (5 milyon di km2) ké plizyò group di zilé ké di latòl don pi enpòrtan é pli péplé-a sa Tayti.
Rapòrté à Léròp, Polinézi fransé-a ka roulévé so immansité. An plasan zilé-a di Tayti o nivèl di Pari, Hatutu (zilé-a ki pli "sèptantriyonnal" di Polinézi fransé-a annan larchipèl-a dé zilé Markiz) j'ai sitchwé so kò atè Ålberga an Swèd. Mangareva (zilé-a ki pi "oryantal" di Polinézi fransé annan larchipèl dé Zilé Gambier) ka sitchwé so kò atè Prekopčelica an Sèrbi. Rapa (zilé-a ki pi "méridjonnal" di Polinézi fransé-a annan larchipèl-a dé Zilé Ostral) ka sitchwé so kò an lanmè tyrrhénienne o sid-lès di Sardengn-an o larj di Capo Ferrato. É Manuae (zilé ki pi "ògsidantal" di Polinézi fransé é dé Zilé Anba-Van-an annan larchipèl dé Zilé di Sosyété) ka sitchwé so kò annan Lanmanch-a o sid-lès dé Kòrnouay annglé o larj di Kap Lizard.
== Kiltir, patrimwenn ké lwézi ==
Kiltir polinézyen-an sa rich ké varyé. Divèrs lenstitisyon ka asiré lannimasyon ké pronmosyon.
* Kaz di kiltir oben Te fare Tauhiti nui, ki ka asiré lannimasyon ké difizyon di kiltir-a an Polinézi fransé, an favorizan lagtivité-ya ké kréyasyon artistik anba tout so fòrm-yan, ensi ki lòrgannizasyon ké pronmosyon-an dé mannifèstasyon popilèr don an partikilyé kiltir ma’ohi, asou plan lokal, nasyonnal ké entèrnasyonnal. Li ka jéré dé sal di èspégtak ki sitchwé atè Papéété, é roun bibliyotèk.
* Mizé di Tayti é dé zilé oben Te Fare Manaha ka konsèrvé é ègspozé kolègsyon ki gen tré o patrimwenn di Loséyanni, é pli partikilyèrman polinézyen.
* Sant dé métché di lar di Papéété é di Konsèrvatwè artistik ki ka asiré transmisyon-an dé savwè artzannal.
== Kòd ==
Polinézi fransé-a gen pou kòd :
* F-OH, soulon lis-a dé préfigs OACI di limatrikilasyon dé laéronnèf
* NT, soulon lis-a dé préfigs dé kòd OACI dé laéropò,
* PF, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kòd péy), kòd alpha-2,
* .pf, soulon lis-a dé Entèrnèt TLD (Top level domain),
* PYF, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kòd péy), kòd alpha-3,
* XPF : pou lanmonnen soulon nòrm-an ISO 4217.
== Nòt ké référans ==
== Lannègs ==
iopv0y82gw0j8j4xur89bubjq2e1ifh
Polisyon
0
2426
19547
19486
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
'''Polisyon'''-an sa dégradasyon-an di roun ékosistenm pa entrodiksyon-an, ki jénéralman di moun, di sibstans oben di radjasyon altéran di mannyè plis oben mwen enpòrtant di sa ékosistenm. Pa ègstansyon, mo-a ka dézigné osi pafwè konsékans-ya di fénomenm jéyolojik kou roun éripsyon vòlkanik.
Polisyon-an gen dé léfè enpòrtan asou santé-a ké byosfè-a, kou an témwagn èspozisyon-an o poliyan ké réchofman klimatik-a ki ka transformé klima-a di Latè-a ké so ékosistenm, an antrénan aparisyon-an di maladi enkonnèt jouk alò andan sèrtenn zonn jéyografik, dé migrasyon di sèrtenn lèspès, é menm yé èstenksyon si yé pa pouvé adapté yé kò à yé nouvèl anvironnman byofizik.
[[Fiché:Liège Cockerill Luc Viatour.jpg|thumb|right|250px|Lafimen endistriyèl jénéralman charjé di rézidi di konbistyon.]]
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
8z59bi0o1f8jc0i17b36apk5ha58gtx
Politik
0
2427
11651
11650
2019-11-22T10:11:07Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
* '''Politik''' an so sans pli larj, sa di sivilité ou Politikos, ki ka endiké kad jénéral andan lakèl oun sosyété ou oun popilasyon sa jéré pa so (sé) dirijan ;
* An jénéral, politik di oun kominoté, di oun sosyété, di oun group sosyal, o sans di Politeia, ka obéi a oun konstitisyon ki rédijé pa so fondatò ki ka défini so striktir ké so fonksyonman (métodik, téorik é pratik). Politik ka poté asou so aksyon, ékilib, dévlopman entern ou extern di sa sosyété, so rapò entern é so rapò annan ròt ansanm. Politik sa donk prensipalman sa ki a trè o kolektif, a oun sòm di endividwalité é/ou di miltiplisité. A andan sa optik ki étid politik-ya ou syans politik ka élarji yé kò a tou sé domèn di oun sosyété (ékonomi, drwa, sosyoloji, etc.).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Politik]]
51gad55qjquo1cdwv2u2qcme3rh3rue
Politik annan Lagwiyann
0
2428
11660
11659
2019-11-22T10:11:08Z
Jon Harald Søby
3
8 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Lagwiyann]], ansyen kolonni fransé, sa roun départman di lout-lanmè dipi 1946 é roun réjyon dipi lalwa-ya di désantralizasyon di 1982.
== Èstati ==
Li ka konstitchwé ansanm ké Lagwadloup ké Lanmantinik, ki sitchwé annan Lézanti, départman fransé-a di Lanmérik (DFL). Li sa itou pli gran réjyon iltrapériférik-a di Linyon éropéyen-an.
Jouk 2016, téritwè-a té jéré pa Dé kolègtivité téritoryal :
* [[Konsèy jénéral di Lagwiyann|konséy jénéral-a di Lagwiyann]], ki rounouvlé tout 6 lannen-yan lò dé lélègsyon kantonnal. Téritwè-a sa divizé an 19 kanton, ki ka éli chaken roun konséyé jénéral. Dannyé lélègsyon ki ka daté di mars 2011.
* [[Konsèy réjyonnal di Lagwiyann|konséy réjyonnal-a di Lagwiyann]], ki rounouvlé tout 6 lannen-yan lò dé lélègsyon réjyonnal. Li sa konpozé di 31 konséyé réjyonnal. Dannyé lélègsyon ka daté di mars 2010.
Lò di référandonm di 24 janvyé 2010, èstati-a di kolègtivité téritoryal inik té adòpté pa popilasyon-an, an menm tan ki roun lévolisyon èstatiyèr ki similèr atè Lanmantinik. 11 janvyé-a ki ka présédé, létablisman-an di roun kolègtivité pli otonnonm (artik 74 di Konstitisyon-an) té roujété pa élègtò-ya.
Lalwa no 2011-884 di 27 jwiyé 2011 rélativ o kolègtivité téritoryal di Lagwiyann é di Lanmantinik té prévwè yé miz an plas an mars 2014. Sa miz an plas ka entèrvini finalman an désanm 2015, an menm tan ki rounouvèlman dé konséy réjyonnal di ansanm-an di téritwè fransé.
Lagwiyann sa doté di roun lasanblé di senkant-é-oun manm, lasanblé don sa isou roun koumisyon pèrmannan, é di roun konséy ékonnonmik, sosyal ké anvironnmantal. Pou ésansyèl-a, dispozisyon-yan di drwè koumen aplikab o konséy réjyonnal ka réji fongsyonnman-an di sa lenstitisyon-yan. Asou plan élègtoral-a, li ka konstitchwé oun sirkonskripsyon élègtoral inik, ki konpozé di plizyò ségsyon don nonm-an ké fika arété pa dékrè an Konséy di Léta. Oun èskriten di lis propòrsyonnèl à Dé tour à pli fò mwéyen-an, ké roun prim majoritèr di 20 % dé syèj à pourvwè, té routni.
O nivo kouminal, i ka ègzisté 22 koumin ki dirijé pa dé limè. Sèrten di sa koumin-yan, kou Maripasoula ké Kanmopi, ganyen dé sipéryò o départman métropoliten. Di plis, sèrten koumin sa sibdivizé pa dé kaptenn. Dannyé lélègsyon-yan ka daté di mars 2014.
== Rouprézantasyon nasyonnal é éropéyen ==
Lagwiyann sa rouprézanté o nivo nasyonnal pa Dé dépité é dé sénatò. Dannyé lélègsyon :
* Lélègsyon léjislativ di 2007 atè Lagwiyann
* Lélègsyon léjislativ di 2012 atè Lagwiyann
* Lélègsyon sénatoryal di 2008 atè Lagwiyann
* Lélègsyon sénatoryal di 2014 atè Lagwiyann
Ségsyon Atlantik-a di sirkonskripsyon Lout-Lanmè (Lagwadloup, Lagwiyann, Lanmantinik, Sen-Barthélemy, Sen-Martin ké Sen-Pierre-ké-Miquelon) ka éli roun dépité o Palman éropéyen pou rouprézanté sa téritwè-ya.
== Parti politik ==
Trwè tandans politik ka partajé yé kò lavi politik gwiyannen-an. Dé prensipal fòs politik-ya ka rété, kou lirès-a di Lafrans, drèt lwayalis, ki rouprézanté pa ''Les Républicains'' é goch lwayalis, ki rouprézanté pa parti sosyalis gwiyannen(PSG), Walwari (PRG), fòs démokratik di Lagwiyann (FDG), parti sosyalis (PS) ké ''Europe Écologie Les Verts''. Anfen, trwézyenm parti politik-a sa èstrenm-goch endépandantis, chant di gwiyannité-a, ki rouprézanté pa mouvman-an di dékolonnizasyon é di lémandipasyon (MDES).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lagwiyann]]
[[Katégori:Politik annan Lagwiyann]]
7hxpf1gb2btiu7rcm2qaf14g7d2xdg1
Polytéyism
0
2429
19206
11665
2021-06-02T10:48:04Z
CommonsDelinker
24
Replacing Gods.jpg with [[File:Jacques_Réattu_—_Les_dieux_du_Panthéon_grec.jpg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: r#2).
wikitext
text/x-wiki
'''Politéyism'''-an sa roun konsèpsyon rélijyéz oben filozofik soulon lakèl i ka ègzisté plizyò fika diven oben bondjé.
== Lorijin di tèrm ==
[[Fiché:Jacques Réattu — Les dieux du Panthéon grec.jpg|thumb|Bondjé di Pantéyon grèk]]
Tèrm-an di grèk πολύς [poly], « bokou » ké θεός [theos], « bondjé »(plizyò bondjé) té envanté pa lotò jwif-a Philo d'Alexandrie (-12~ 54) pou argimanté ké Grèk-ya. Lò di èspansyon-an di kristchanism otour di basen méditéranéyen é an Éròp, pa-krétchen-yan ki té aplé païens (jan di péyi), oben, di fason péjorativ, « idolat » (adoratò di « fo » bondjé). Jean Bodin té roulansé anplwa-a di tèrm politéyis an 1580.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
4a4q4ags7rdno8zupeesrolbv5bz1jl
Polyèd
0
2430
11668
11667
2019-11-22T10:11:08Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''polyèd''' sa roun fòrm jéyométrik ké trwa dimansyon (oun solid jéyométrik) ki gen dé fas plann poligonnal ki ka kontré yé kò soulon dé sègman di drèt ki nou ka aplé arèt.
Mo-a polyèd, ki ka signifyé ké plizyò fas, provini dé rasin grèk πολύς (polis), « bokou » et ἕδρα (hedra), « baz », « syèj » oben « fas ». Oun polyèd sa roun solid don tout fas-ya sa dé poligonn. Koté-ya di sa poligonn-yan sa aplé arèt. Ègstrémité-ya dé arèt sa dé pwen aplé somè.
[[Fiché:Dodecahedron.svg|thumb|Oun polyèd partikilyé : dodékayèd régilyè.]]
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
nwjdidyxskclm78zsfz18rsu1vg1lxw
Pològn
0
2431
19132
11672
2021-01-01T11:55:30Z
НСНУ
1227
Modèl
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Pològn
|non lokal = Rzeczpospolita Polska (pl)
|drapo = Flag_of_Poland.svg
|armwari = Herb_Polski.svg
|kart = EU-Poland.svg
|lanng ofisyèl = [[Polonè]]
|kapital = [[Varsovie]]
|siperfisi total = 312 679
|jantilé = Polonè(z)
|popilasyon total = 38 505 614
|lannen = 2015
}}
'''Pològn''', an form long '''Répiblik di Pològn''' (an polonè : Polska ; [form long] Rzeczpospolita Polska), sa roun Léta di [[Léròp]] santral. Ké roun popilasyon di 38 milyon di zabitan, Pològn sa trant-katriyèm péyi pli péplé o monn.
{{Éròp}}
[[Katégori:Éròp]]
cwavfoaort72jdhb249x04hlbew6kqy
Pon
0
2432
11675
11674
2019-11-22T10:11:08Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Pontdarc.jpg|thumb|Pon di Ark di Vallon-Pont-d'Arc ([[Lafrans]]), oun pon natirèlman kréyé.]]
[[Fiché:Austins_Bridge_(No_83)_near_Audlem,_Cheshire_-_geograph.org.uk_-_1691101.jpg|thumb|Oun pon]]
Oun '''pon''' sa roun konstriksyon ki ka pèrmèt di franchi roun déprésyon oben roun òbstak (kour dilo, vwa di kominikasyon, valé, raven, kanyon) an pasan pa-dési sa séparasyon. Franchiman-an ka sipòrté pasaj-a di moun é di véyikil annan ka-a di roun pon routché oben dilo annan ka-a di roun akdouk. Nou ka dézigné égalman kou ékodouk oben ékopon, dé pasaj ki konstrwi oben « rézèrvé » annan roun milyé aménajé, pou pèrmèt o lèspès zannimo , véjétal, fonkik, etc. di travèrsé dé òbstak konstrwk pa fika moun-an oben ki ka rézilté di so aktivité-ya. Pon-yan ka fè parti di fanmi-a dé ouvraj di lar é yé konstriksyon ka roulévé di domenn du jéni.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
glb3p1emmkwnktbqdbibijklc13oyu3
Ponm dé tè
0
2433
11678
11677
2019-11-22T10:11:08Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:234_Solanum_tuberosum_L.jpg|thumb]]
'''Ponm di latè''', '''ponmlatè''', '''ponmdétè''' oben '''patat''' (langaj fanmilyé, kanadjanism ké bèljisism), sa roun tibèrkil komèstib ki prodjwi pa lèspès Solanum tuberosum, ki ja apartni à fanmi-a dé solanacées. Tèrm-an ka dézigné égalman plant-a li-menm, plant zèrbasé, vivacs pa so tibèrkil-ya mè toujou kiltivé kou roun kiltir anniyèl. Ponm di latè sa roun plant ki ka réyisi annan laplipa dé sòl, mè li ka préféré sòl-ya ki léjèrman asid. Plant-a sa sijèt o maladi annan dé sòl kalkèr oben ki ka manké d’humus.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
e9l8rq4tp34nemo9ds6gtlplyjery4v
Pop (lamizik)
0
2434
11682
11681
2019-11-22T10:11:08Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Lanmizik pop''' sa roun janr mizikal ki aparèt andan lannen-yan 1960 o Rwayom-Ini é o Étazini. Sa chanté-ya ka palé an jénéral di lanmou-a oben dé rélasyon ant fanm-yan ké wonm-yan. Li ka mété laksan-an asou chanté endividjwèl-a plito ki asou album-an, é ka itilizé ésansyèlman dé chanté ki kourt ké dé ritm ki asosyé à dans-a. Lanmizik pop té bokou enfliyansé pa tèknoloji-ya, kou anréjisman-an ké pis miltip (bò'd finisman-an dé lannen 1960) ké sentétizò-a (douran lannen-yan 1970 é 1980).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lamizik]]
iv2e4sm2suee0hjvzp9mk5bjnrvuelb
Poson
0
2435
11686
11685
2019-11-22T10:11:09Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Georgia Aquarium - Giant Grouper edit.jpg|thumb|Mérou jéyan ka ka najé parmi dé ban di ròt poson.]]
'''Poson''' oben '''pwéson''' sa dé [[zannimo]] vèrtébré akwatik ké branchi, ki pourvi di najwa ké don kò-a sa pli souvan kouvri di zékay. Nou ka trouvé yé abondaman osi byen andan dilo dous-ya ki andan [[lanmè]]-ya : nou ka trouvé dé lèspès dipi sours-ya di montangn (onm di lafontenn, goujon) jouk pli profon dé [[loséan]]
(grangousyé, poson-ogr). Yé répartisyon sa toutfwè trè inégal : 50 % dé poson ki ka viv andan 17 % di sirfas dé loséyan (ki sa souvan osi pli sirèsplwaté-ya).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
og8u7vo590ba1wag2mflew99ei5jk62
Potidjal
0
2436
11702
11701
2019-11-22T10:11:09Z
Jon Harald Søby
3
15 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik potidjé
|non lokal = República Portuguesa (pt)<br/>República Pertuesa (mwl)
|drapo = Flag_of_Portugal.svg
|armwari = Coat of arms of Portugal.svg
|kart = LocationPortugal.svg
|lanng ofisyèl = [[Potidjé]]<br/>Mirandé<br/>Lanng dé sign potidjé
|kapital = [[Lisbonn]]
|siperfisi total = 92 358
|jantilé = Potidjé
|popilasyon total = 10 374 822
|lannen = 2014
}}
'''Potidjal''', an fòrm lonng '''Répiblik potidjé''' (an potidjé : República Portuguesa), sa roun péyi di sid di [[Léròp]], ki manm di Linyon éropéyen-an, ki sitchwé a lwès di pénensil Ibérik-a.
Délimité o nò é a lès pa [[Lèspangn]] épi o sid é à lwès pa [[loséyan Atlantik]], li sa péyi-a ki pli ògsidantal di Léròp kontinantal.
== Wè osi ==
{{Éròp}}
[[Katégori:Léròp]]
b0q9q2ibn0iqylbgm8lq1rumqrgcytw
Potidjé
0
2437
19370
19369
2022-02-21T03:12:50Z
Kwamikagami
865
wikitext
text/x-wiki
{{Lanng|
| non = Potidjé
| péyi = Angola, [[Brézil]], Kap-Vèrt, Giné-Biso,
Lenn (Daman é Diu, Goa), Makao, Mozanbik, [[Potidjal]], Sao Tonmé-ké-Prensip, Timò oryantal, Giné Ékwatoryal
| réjyon = [[Léròp]], [[Lanmérik]], [[Lafrik]], [[Lazi]]
| nonm di lokitò = 240 000 000
| fanmi =
▪ lanng endo-éropéyen
* lanng ronman
* lanng ibéro-ronman
* '''potidjé'''
| iso1 = pt
| iso2 = por
| iso3 = por
| kart = [[Fiché:Detailed SVG map of the Lusophone world.svg|250px]]
| léjann kart = Répartisyon di potidjé annan monn-an.
}}
'''Potidjé'''-a (an potidjé português) sa roun lanng ki ka apartni à branch ronman-an di fanmi-a dé lanng endo-éropéyen. Lokitò-ya di potidjé ka aplé so kò « lizofonn »-yan.
Potidjé-a ka tchipé sizyenm laplas-a dé lanng ki pli palé-ya annan monn-an si nou ka tchenbé kont di nonm di moun don a yé lanng matèrnèl. Li sa lanng-an ki pli palé an Lanmérik di Sid é di Lanmérik laten, apré èspangnòl-a (pli di tchè di popilasyon-an di Lanmérik laten ka palé potidjé-a). Atè Lafrik, potidjé-a ka prézanté so kò kou roun enpòrtan lanng véyikilèr annan ansyen kolonni potidjé-ya. I ka rouprézanté o total 280 milyon di lokitò don a lanng matèrnèl-a annan monn-an é sa ensi trwézyenm lanng éropéyen-an ki pli palé-a antan ki lanng matèrnèl-a apré èspangnòl-a (406 milyon) ké anglé-a (335 milyon), é ka rouprézanté 4 % di PIB mondjal. A osi senkyenm lanng-an pa nonm-an di péy ki gen potidjé-a kou lanng ofisyèl épi sétchenm-an pou nonm-an di anmòrfwézaj à dèstinasyon di potidjé.
== Listwè ==
Ka rivé annan pénensil Ibérik-a an 218 anv. J.-K., Ronmen-yan ka mennen laten vilgèr-a ki sa asandan-an di tout lanng ronman-yan. Lanng-an sa répann pa soda, kolon ké koumèrsan-yan ki ka konstrwi dé lavil ronmen prensipalman bò dé kolonni dé sivilizasyon antéryò dé Lisitannyen.
Ant 409 ké 711 apr. J.-K., Lanpir ronmen-an di lògsidan ka éfondré so kò é pénensil Ibérik-a sa konkéri pa pèp jèrmannik-ya (a Lenvazyon barbar-ya). Tchipan-yan, ki ésansyèlman Swèv ké Wisigot, ka adòpté kiltir ronmen-an ké djalèk-ya an laten vilgèr di pénensil-a.
Apré lenvazyon maures di 711, arab-a ka divini lanng administrativ-a dé réjyon ki konkéri, mé popilasyon-an ka kontinwé palé ésansyèlman roun fòrm di ronman kouminéman aplé « mozarab ». Lenfliyans-a di arab-a asou djalèk ronman-yan ki palé annan rwéyonm krétchen éropéyen-yan té fèb, ki ka afègté prensipalman yé lègsik.
Dokiman-yan ki pli ansyen-yan an lanng potidjé, antkoupé di nonbré fraz laten, sa dé dokiman notaryal di ixe syèk. Sa faz sa konnèt anba non-an di « proto-potidjé » (ant ixe-an ké xiie syèk-a). Potidjal-a ka divini roun rwéyonm endépandan ké Rwéyonm di León an 1139, anba rwè Alphonse Ier di Potidjal. Annan pronmyé péryòd di vyé-potidjé — péryòd galayko-potidjé (di xiie o xive syèk) — lanng-an ka divini progrésivman di lizaj jénéral. Pannan tchèk tan, galayko-potidjé sa lanng-an di prédilègsyon pou powézi lirik-a an Hispania krétchen, kou lògsitan-an sa lanng-an di litératir ògsitan-an pou troubadour-ya. An 1290, lirwè Denis Ié di Potidjal ka kréyé pronmyé linivèrsité potidjé-a atè Lisbonn (Estudos Gerais, déplasé plita atè Coimbra), é ka dékrété ki potidjé-a, jouk-la senpléman aplé « langaj koumen » ka divini lanng ofisyèl-a.
[[Fiché:Linguistic map Southwestern Europe-en.gif|thumb|Kart kronnolojik ki ka montré dévlopman-an ké lévolisyon-an dé lanng ki palé annan pénensil ibérik-a di lannen 1000 à nou jou.]]
== Klasifikasyon ==
Potidjé-a ka apartni o group ibéro-ronman dé lanng ronman. So gangan sa galayko-potidjé don ka vini égalman galisyen-an ké fala-a.
== Répartisyon jéyografik ==
Potidjé-a sa lanng matèrnèl-a di majorité-a di popilasyon-an di Potidjal (95 %, swé 10 milyon di lokitò, okèl ka ajouté so kò 4,9 milyon d'èspatriyé), di Brézil (95 %, swé 205 milyon), di Sao Tonmé-ké-Prensip (95 % à 99,8 %) é di Langola (60 %) é sa lanng-an ki pli palé-a o Mozanbik (50,4 % soulon rousansman-an di 2007 mé rounso 10,7 % don a lanng matèrnèl-a (swé 2 milyon di lokitò), an fòrt progrésyon (1,2 % an 1980 ké 6,5 % an 1997). An 1983 li sa palé pa 11,5 % di popilasyon-an di Gino-Biso.
Pyès donnen sa disponib pou zilé-ya di Kap-Vèrt don près tout popilasyon-an sa bilenng, popilasyon monnolenng ki ka palé kriyòl di Kap-Vèrt.
Di piti kouminoté lizofonn ka sibzisté annan ansyen kolonni potidjé tèl ki Malaka an Malézi é atè Makao, koté li sa palé pa 2,4 % di popilasyon-an, o Timòr oryantal (35 %) é annan sèrten parti di Lenn-an, tèl ki Goa ké Daman épi Diu, koté li sa palé an ségon lanng pa 20 000 moun, ké 5 000 moun an lanng matèrnèl (swé 25 000 moun) .
=== Èstati ofisyèl ===
[[Fiché:Detailed SVG map of the Lusophone world.svg|thumb|Èstati ofisyèl di potidjé annan monn-an.]]
Atchwèlman, potidjé-a sa lanng ofisyèl-a di Langola, di Brézil, di Kap-Vèrt, di Giné-Biso, di Potidjal, di Sao Tomé-ké-Prensip é di Mozanbik. Li sa égalman roun dé lanng ofisyèl di réjyon administrativ èspésyal-a di Makao (ké chinwè-a) é di Timor oryantal, (ké tétoum-an).
Potidjé-a sa lanng ofisyèl-a di plizyò lòrgannizasyon entèrnasyonnal. Kouminoté-a dé lanng potidjé ka konpozé so kò di lwit péy endépandan don lanng ofisyèl-a sa potidjé-a. A égalman roun lanng ofisyèl di Linyon éropéyen-an, ki ka rouprézanté 3 % di so popilasyon, é majoritèr annan Mercosur, di Lòrgannizasyon dé Léta anmériken, di Lòrgannizasyon dé Léta ibéro-anmériken, di Linyon dé Nasyon sid-anmériken, é di Linyon afriken-an (roun dé lanng di travay) ké roun dé lanng ofisyèl di ròt lòrgannizasyon.
== Lékritir ==
Potidjé-a ka ékri so kò ké lalfabé laten-an ki konplété pa dé djakritik (tild-a asou vwéyèl-ya a ké o, ki sa ansyen sign médjéval-a ki ka marké labrèjman-an di "n", pa lègzanp pan (dipen) sa divini pão; sédi; lagsan sirkonflègs; lagsan égi; lagsan grav) é dé djagranm ; nh (ka ékilval o ñ èspangnòl oben o gn fransé), lh (ka ékival o ll èspangnòl oben o gl(i) italyen), ch — don Dé pronmyé-ya, nh ké lh, sa dé konvansyon grafik ki anprenté à lògsitan-an. I ka ègzisté tchèk diférans ant lòrtograf di Brézil é sa-a di ròt péy lizofonn. Potidjé-a di Potidjal pa té ka itilizé, jouk réfòrm-an di 1990 lèt-ya k, w ké y.
== Granmèr ==
Granmantikalman, potidjé-a ka distengé so kò di laplipa dé dé ròt lanng ronman pa lègzistans-a di roun sibjongtif fitir ki ka sèrvi à èsprimen lévantchwèl-a di fitir (Se tiveresdúvidas, liga-me. : « Si to benzwen pozé mo roun késyon, aplé-mo. ») é pa konjigézon-an di lenfinitif-a ké so sijé annan propozisyon enfinitiv-ya. À noté ki èspangnòl ansyen-an té ka posédé égalman roun sibjongtif fitir.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lanng romann]]
l2dlip0m2wdqol433aqdsp9g5raou4v
Potri
0
2438
11725
11724
2019-11-22T10:11:10Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Nepal Himalaya Pavillon Wiesent 12.jpg|thumb|upright=1.6|Tournaj artizanal andan oun potri o Népal, tour-a sa antréné pa roun baton.]] [[Fiché:Pegar.jpg|thumb|upright=.8|Krich an potri parsyèlman vèrnizé, Péyi bask.]]
Tèrm-an '''potri''' ka dézigné dé vaz ké résipyan à izaj ésansyèlman domèstik oben kilinèr réyalizé an latè ki tchwit poréz ki pouvé douméré brout oben rousouvè oun révètman glasiré.
Pa métonimi, tèrm-an potri ka dézigné égalman tèknik-a di prodiksyon ké latélyé-a di potché.
Li sa anplwayé souvan à tòr kou sinonim di tèrm pli larj di séramik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
sto88cagh0dwcv4fznczkqn4zlue5ot
Poumon
0
2439
11730
11729
2019-11-22T10:11:10Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Illu bronchi lungs numerical labels.jpg|thumb|upright=2|Poumon moun :<br />
Traché<br />
2 : Venn poulmonèr<br />
3 : Artèr poulmonèr<br />
4 : Kondjwi alvéyolèr<br />
5 : Alvéyòl poulmonèr<br />
6 : Ensizir kardjak<br />
7 : Bronchyòl<br />
8 : Bronch tèrtchèr (sègmantèr)<br />
9 : Bronch ségondèr (lobèr)<br />
10 : Bronch primèr (souch)<br />
11 : Larenks]]
'''Poumon'''-an sa roun lòrgann entratorasik pèr di aparèy rèspiratwar, ki ka pèrmèt échanj-a dé gaz vital, notaman òksijenn-an ké djòksid di karbonn. Òksijenn-an sa nésésèr o métabolism di lòrganism-an, ké djòksid-a divèt fika évakiyé.
== Anatomi moun ==
Fika moun-an ka posédé Dé poumon, goch ké drèt, sitchwé à entèryò di toraks andan kavité pléral-ya, é sa séparé roun di ròt-a pa médjasten. Atravè plèv-a, chak poumon sa an rapò, à so fas enféryò, ké djafragm-an, é à so fas-ya ki antéryò, latéral ké pòstéryò, ké kaj torasik-a. Somé-a di poumon ka afléré kré-a sus-kalvikilèr, à baz-a di kou.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
4bdkpy88jiwdtwsj20bz7ngih9asz1w
Poursantaj
0
2440
11734
11733
2019-11-22T10:11:10Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Percent 18e.svg|thumb|sign ''poursan'' %]]
Oun '''poursantaj''' sa roun fason d'èsprimé rapò-a (oben valò rélativ oben propòrsyon) dé éfèktif di Dé ansanm o mwayen di roun fraksyon di san. Jénéralman, sa nonm sa swivi di sign % oben /100, pafwè abrévyasyon-an p.c., oben rarman an ékrivan an tout lèt pou san : 5 %, 5 p.c., 5 pou san.
Fòrmilasyon pratik d'izaj pèrmanan annan tout domenn-yan, poursantaj-a pouvé, pa so aparant senplisité, fè komèt divèrs érò annan so konpréyasyon, ki pran izoléman, ki annan so manipilasyon entélèktchwèl é matématik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
tpnn9ognalh1zi9z1wzsgqkhqssbum7
Povté
0
2441
18182
11740
2020-02-06T03:32:35Z
186.143.166.193
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Poor_boy.jpg|thumb|250px|Povté.]]
[[Fiché:HomelessParis 7032101.jpg|thumb|250px|Oun SDF koté [[Pari]].]]
'''Povté'''-a sa roun tèrm ki ka karaktérizé sitchwasyon-an di roun endividi, di roun group di moun oben di roun sosyété ki pa ka dispozé dé rousours sifizant pou pèrmèt li di satisfè so benzwen fondamantal-ya é di dévlopé nòrmalman so kò. Povté-a ka référé primitivman so kò à laksè-a à nouritir-a, dilo potab-a, vètman-yan, lòjman-an ké chofaj-a, mè ké progré tèknik ké dévlopman-an dé sosyété yé ka konsèrné égalman laksè-a à dé rousours kou élèktrisité-a ké kominikasyon-an, é di mannyè jénéral ansanm-an dé kondisyon di lavi, ki ka enkli laksè-a à dé swen di santé ké édikasyon-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
8npmzf6ph5sdevub7r5w6nf4ylzc55i
Poézi
0
2442
11744
11743
2019-11-22T10:11:11Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Arthur Rimbaud Les Assis.jpg|upright=0.8|thumb|Maniskri di powenm ''Les Assis'' di Arthur Rimbaud roukopyé pa Paul Verlaine.]]
'''Powèzi''' sa roun janr litérèr trè ansyen o fòrm varyé, ékrit jénéralman an vèr mè ki ka admèt osi laproz-a, é ki ka priviléjyé èsprésivité di fòrm-an, mo-ya ki ka palé plis ki yé-menm pa yé chwa (senset sonorité) ké yé ajansman (ritm, métrik, figir di èstil). So définisyon ki ka révélé so kò difisil é ka varyé soulon lépòk-ya, o pwen ki chak syèk té pouvé trouvé li oun fonksyon é roun èsprésyon diférant, à kisa ka ajouté so kò apròch pròp-a à pèrsonnalité di chak powèt.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Litératir]]
63kfecxqawigyo2r6todlhl82t2k21u
Pragmatism
0
2443
11747
11746
2019-11-22T10:11:11Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Pragmatists-Peirce,James,Dewey,Mead.JPG|thumb|right|Pè fondatò-ya di pragmatism di rot anba di gòsh à drèt : Charles Sanders Peirce, William James, John Dewey, George Herbert Mead.]]
'''Pragmatism'''-an sa roun lékòl filozofik amérikenn. Soulon fondatò-a di pragmatism, Charles Sanders Peirce, sans-a di roun èsprésyon ka rézidé annan so konsékans pratik-ya. Peirce té propozé anplwa di mo pragmatisism pou distengé so démarch dé izaj ki pa filozofik di mo « pragmatism ». An léfè, annan langaj kouran-an, pragmatism ka dézigné, an anglé kou an fransé, senp kapasité-a à adapté so kò o kontrent di réyalité-a oben òkò lidé-a soulon lakèl entélijans-a gen pou finisman kapasité-a di aji, mè pa konésans-a.
== Nòt ké référans ==
7e30edh6jbm9l46g9i6joga9djz8zan
Pri Nobel
0
2444
11750
11749
2019-11-22T10:11:11Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:NobelP2.png|thumb]]
'''Pri Nobel'''-a (an swédwa Nobelpriset) sa roun rékonpans di poté entèrnasyonal. Roumété pou pronmyé fwè-a an 1901, pri-ya sa désèrné chak lannen à dé moun « ki apòrté pli gran bénéfis à mounité-a », pa yé envansyon, dékouvèrt ké amélyorasyon annan diféran domenn di konésans-a, pa òv litérèr-a ki sa pli enprésyonant, oben pa yé travay an favò di lapè, swivan ensi dannyé vé-ya d'Alfred Nobel, envantò di dinamit-a.
O xxie syèk, pri-ya sa désèrné o kouran di mwa d'òktòb di chak lannen. Sérémoni-a di roumiz dé priz gen lyé 10 désanm, jou di lannnivèrsèr-a di lanmò-a d'Alfred Nobel.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
fgsdqh1ee0au6aipc96g0eztgqnqcr5
Probabilité
0
2445
11753
11752
2019-11-22T10:11:11Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Probabilité'''-a ka posédé plizyò sans : ki té vini istorikman di laten probabilitas, li ka dézigné opozé-a di konsèp di sèrtitid ; li sa égalman oun évaliyasyon di karaktèr probab di roun évènman, ki-lé-di ki roun valò ka pèrmèt di rouprézanté so dégré di sèrtitid ; résaman, probabilité sa divini oun syans matématik é sa aplé téyori dé probabilité oben pli senpman probabilité ; anfen roun dòktrin ki ka poté égalman non di probabilism.
Probabilité-a di roun évennman sa roun nonm réyèl ki konprann ant 0 é 1. Pli sa nonm sa gran, pli risk-a, oben chans-a, ki évennman ka prodjwi so kò sa gran. Étid syantifik-a dé probabilité sa rélativman résant annan listwè-a dé matématik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
a2cpep9ap2gal3dgch2gno1hcbfjujo
Wikipédja:Projè:Sélègsyon transvèrsal
4
2446
19421
11757
2022-07-10T06:40:05Z
Andre Engels
869
Andre Engels déplasé paj-a [[Projè:Sélègsyon transvèrsal]] bò'd [[Wikipédja:Projè:Sélègsyon transvèrsal]]
wikitext
text/x-wiki
'''Projè'''-a '''Sélègsyon transvèrsal''' ka sasé à anmélyoré artik-ya ki ka korèsponn o savwè di moun. Sa savwè-ya ka provni di tout syans, di tout kiltir, di tout laj. Yé konplègsité sa pafwè métrizab, li sa pafwè inouwi. A pou sa rézon-yan ki nésésèr di rougroupé so kò annan roun projè pou réponn à sa anjé-ya.
I ka ègzisté plizyò lis ki ka répèrtoryé artik-ya ki pli enpòrtan pou roun lansiklopédi. Projè-a Sélègsyon transvèrsal ka bazé so kò rounso asou roun sèl di yé : [[Wikipédja:Artik vital|Artik vital]], anmòrfrézaj di [[:en:Wikipedia:Vital articles]] di wikipédja an annglé, annan roun sousi di linifòrmizasyon ant diféran wikipédja-ya, pou pouvwè prodjwi dé tablo di èstatistik ki konparab.
b1b43hmv3pnhdzwxkcbhaig2wnvxenu
Propryété
0
2447
11760
11759
2019-11-22T10:11:11Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Tèrm-an '''propriyété''', di laten jouridik exproprias « propriyété, karaktèr pròp, èspésifik » ké « drwè di posésyon, kichoz posédé » à lépòk enpéryal-a, ka konsèrvé atchwèlman dé-ya menm sans. Nou ka trété isi di ségonn, sosyalman pli enpòrtan é pli dispité : oun ansanm di drwè ki ka konféré dé prérogativ èskliziv pou roun oben plizyò moun asou dé téritwar, dé lòbjè, dé fika, dé lidé oben dé métòd, ensi ki bagaj-ya ki vizé.
== Propriyété o sans jouridik ==
Propriyété-a sa roun drwè ki ka ègzèrsé so kò asou roun byen mòb oben imòb, kòporèl oben enkòporèl. Li ja divizé tradisyonèlman so kò an trwa drwè réyèl :
* fructus-a : drwè-a di rékéyi frwi-ya di byen (profi-a),
* usus-a : drwè-a di itilizé li (izaj-a),
* abusus-a : drwè di an dispozé ki sa di détrwi li an tout oben parti, di modifyé li, oben di sédé li à rounòt, ki sa di alyéné li.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
iwdabdyky77unvl8e9f5m8tbiu4a9nd
Protestantism
0
2448
14490
11766
2019-11-23T15:28:07Z
DraconicDark
32
Removing interwiki links to make way for Wikidata link
wikitext
text/x-wiki
'''Protestantism'''-an sa roun dé prensipal branch di Kristchanism ké katolisism épi ortodòksism. Tandé larjman, protestantism sa ansanm dé groupman « isou, dirèkman oben pa, di Réform é ki ka roujété lotorité-a di pap ». Soulon sa pèrspèktiv, protestantism-an ka anglobé dé mouvman varyé ki ka alé dé litéryen o réformé an pasan pa évanjélik, jouk asé quakers.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
1l6bl6cq1eue64i0313audrmozv5imp
Proton
0
2449
11769
11768
2019-11-22T10:11:11Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Proton''' sa roun partikil sibatomik ki ka poté roun charj élémantèr pozitiv.
Proton-yan sa prézan annan nwayo atomik, évantchwèlman lyé ké dé nétron pa entéraksyon fòrt-a (nwayo-a di izotòp-a pli répandou-a di idrojenn-an, 1H+, sa roun senp proton) ; proton-an sa égalman èstab pas li-menm, an dèrò di nwayo atomik.
Proton pa sa roun partikil élémantèr, ki sa konpozé di trwa ròt partikil : Dé quark up é roun quark down, sa ki an ka fè roun baryon.
Nonm-an di proton di roun nwayo sa atomik (Z).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
j1kskicocexblfytcntwf29s5wqe6q5
Près ékrit
0
2450
11773
11772
2019-11-22T10:11:12Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Èsprésyon-an '''laprès ékrit''' ka dézigné, di roun mannyè jénéral, ansanm-an dé mwayen di difizyon du enfòrmasyon-an ki ékrit, sa ki ka anglobé notaman journal kotidjen-yan, piblik péryodik-ya ké òrganism profésyonèl-ya ki lyé à difizyon di enfòrmasyon-an.
Mo-a « laprès » ka tiré so lorijin di itilizasyon-an di roun laprès d'enprimri asou lakèl té ka présé féy-ya di papyé pou fika enprimé. Palé di « laprès ékrit » sa roun pléyonasm, mè sa èsprésyon sa jòdla larjman itilizé pas li ka sèrvi atchwèlman à diféransyé laprès-a dé ròt médja ki sa radjo, télévizyon-an ké laprès an lign.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Médya]]
map5hs0nu0okndbv9foqlp533x7jza9
Préistwè
0
2451
18433
11778
2020-05-30T09:04:22Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Reconstruction of the fossil skeleton of "Lucy" the Australopithecus afarensis.jpg|thumb|« Lucy », oun fosil rélativman komplè dI ’''Australopithecus afarensis'' découvè asou sit di Hadar (Étchopi) an 1974.]]
'''Préistwè''' sa jénéralman défini kou péryod kompriz antr aparisyon di mounité é aparisyon di sé prémyé dokouman ekri, menm si sa définisyon sa pa san pozé dé problèm. Li sa divizé an dé parti, Paléolitik (laj di ròch tayé) é Néolitik (laj di ròch poli).
Term « préistwè » (alò ortografyé san majiskil inisyal) ka dézigné osi disiplin ki ka étidyé sa péryod.
== Divizyon atchwèl di Préistwè ==
Klasifikasyon atchwèl ka fè toujou référans à oun serten nonm di péryod, di douré trè inégal, fondé asou partikilarité ya di yé kiltir matéryel. Sa katégori ya sa bazé asou étid dé vestij dourab (endistri litik ésansyelman, mè osi endistri oséz, épi séramik é métalirji) sa bokou afiné yé kò ké zoutiy di rousas modern.
Sa péryod ya gen anvan tou oun signifikasyon kronolojik, rarman oun signifikasyon kiltirèl. Pou péryod ansyenn yan di Paléyolitik, diférans kiltirèl ya ant endistri ya sa difisil à mété an évidans é varyasyon yan pé osi sa lyé à fonksyon an dé sit ensi ki o tip di matéryèl itilizé.
Paléyolitik a sa roun term à konotasyon kronolojik, kréyé pa John Lubbock an 1865 ; I ka dézigné lépòk di Préistwè douran lakèl Wonm té òkò partou roun chasò-kéyò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
stbezmzutyoh87dttkt9k24a3l0f5gp
Prémyé Lagèr mondyal
0
2452
11781
11780
2019-11-22T10:11:12Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:WWImontage.jpg|thumb]]
'''Pronmyé Lagèr mondjal'''-a sa roun konfli militèr ki ka enpliké annan roun pronmyé tan pwisans éropéyenn-yan é ka étann so kò answit à plizyò kontinan di 1914 à 1918 (byen ki li diplomatikman pèrdouré jouk an 1923 pou péyi-ya konsèrné pa trété-a di Lausanne, dannyé ki té signé, 24 jwiyé 1923).
Konsidéré kou roun dé évènman markan du xxe syèk, sa lagèr pafwè kalifyé di total té atenn roun léchèl é roun entansité enkonnèt jouk alò.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
ls5dh3os0r1h8hqne1gpde67kfrf608
Prézidan
0
2453
11785
11784
2019-11-22T10:11:12Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Prézidan''' sa roun moun dézigné, éli ou koopté pou dirijé oun group di travay, oun konsèy d'administrasyon, oun asosyasyon, ou, andan réjim prézidansyèl.
Annnan oun réjim prézidansyèl, i sa chef di gouvèrnman. Annan rounòt sosyété anonim, i ka prézidé konsèy d'administrasyon. Andan sertenn sosyété fransèz, oun prézidan-dirèktò jénéral ka konbiné rol di prézidan di konsèy d'administrasyon é di dirèktò jénéral. Pouvwè dé prézidan an tan ki chèf do Léta ka varyé sansibman di oun péyi à rounòt : annan sèrten, i ka dispozé di oun gran pouvwè, kou atè [[Létazini]] ; annan ròt, kou an [[Lanlmangn]] ou an [[Itali]], yé pouvwar senbolik yé ka konféré roun rol di garan di inité nasyonal é di démokrasi, notaman an ka di kriz politik.
lbf15msrnbxgnfxyquoscko30js6vkg
Psikoloji
0
2454
11788
11787
2019-11-22T10:11:12Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Psikoloji'''-a (di grèk psukhê, lanm, é logo, palò, diskour), sa étid-a ké corpus dé konésans asou fè fizik, dé konpòrtman ké dé processus mantal. Psikoloji-a sa konésans anpirik oben entchwitiv dé santiman, dé lidé, dé konpòrtman di roun moun é dé mannyè di pansé, di santi, di aji ki ka karaktérizé oun endividi oben roun group. I komen di défini osi psikoloji-a kou étid syantifik di konpòrtman.
Psikoloji-a sa disiplin ki ka apartni à katégori-a dé syans moun. Divizé an di nonbré branch d’étid don téyori ké métòd di sasé ka varyé grannman, psikoloji-a gen dé aplikasyon nonbré.
155muav0faqah2t40qifk9pxeyhukxm
Puerto Rico
0
2455
11792
11791
2019-11-22T10:11:13Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Léta lib asosyé di Puerto Rico
|non lokal = Estado Libre Asociado de Puerto Rico (es)<br/>Commonwealth of Puerto Rico (en)
|drapo = Flag_of_Puerto_Rico.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_the_Commonwealth_of_Puerto_Rico_(variant).svg
|kart = LocationPuertoRico.svg
|lanng ofisyèl =
[[Èspangnòl]] (lanng nasyonal), [[Annglé]]
|kapital = [[San Juan (Puerto Rico)|San Juan]]
|siperfisi total = 8 870
|jantilé = Puertoriken
|popilasyon total = 3 474 182
|lannen = [[2015]]
}}
'''Puerto Rico''' sa roun téritwè ki pa-enkòporé di Létazini-ya ké roun èstati di commonwealth.
5trsff9le5xizc5asurx9v13j5tc0yt
Pwen (jéométri)
0
2456
11795
11794
2019-11-22T10:11:13Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An jéyométri, oun '''pwen''' sa pli piti éléman konstititif di lèspas jéyométri-a, a-pou-di roun lyé osen dikèl nou pa pouvé distengé pyès ròt lyé ki li-menm.
== An jéyométri éklidjenn élémantèr ==
Pwen-an, soulon Éklid, sa sa ki pa gen pyès parti. Nou pouvé osi di pli senpman ki roun pwen pa ka dézigné oun lòbjè mè oun anplasman. I gen donk pyès dimansyon, longò, larjò, épésò, volim oben lè. So sèl karaktéristik sa so pozisyon. Nou ka di pafwè ki li sa « enfiniman piti ». Tout figi-ya di plan é di lèspas-a sa konstitchwé di ansanm di pwen.
Pwen-an ki sa konsidéré kou inik éléman komen-an ké Dé drèt ki sékant, nou ka rouprézanté abitchwèlman pwen-an pa roun krwa (entèrsèksyon di Dé piti sègman) plito ki pa glif di menm non.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
169zkyf94hikn2ydxqmsder5oli44jm
Pwèl (chofaj)
0
2457
19704
19703
2022-07-29T20:58:29Z
Hasley
409
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/91.236.21.134|91.236.21.134]] ([[User talk:91.236.21.134|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Drummingman|Drummingman]]
wikitext
text/x-wiki
'''Pwèl'''-a sa roun aparèy di chofaj ridimantèr. Pli souvan-an, li ka chofé dirèkman lyé-a koté i trouvé so kò. Li sa ridimantèr annan sans-a ki li ki pa ka konpòrté di sirkwi kalopòrtò (sirkwi di dépò tèrmik) sof èsépsyon. A pwen prensip-a ki ka distengé li di roun chodjè. Li ka propajé so chalò pa konvèksyon é pa réyonnman dirèkman à partir di li-menm.
Prensip tèknik-ya di konbistchon ké pwèl-ya sa aparèt pa dékouvèrt-a di pèrtinans-a dé konbistchon anfèrmé (konbistchon annan roun ansent) ki konjigé à métriz-a di tiraj natirèl. Kongrol-a di tiraj ka pèrmèt di métrizé alimantasyon-an di lè ké évakiyasyon-an dé lafimen (kannalizasyon vèrtikal di lafimen-an : Chéminé).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
p0dfkia8u14071ze8uu44cfzj7lw7hz
Pythagore
0
2458
11802
11801
2019-11-22T10:11:13Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Kapitolinischer_Pythagoras_adjusted.jpg|thumb]]
'''Pythagore''' (an grèk ansyen Πυθαγόρας / Pythagóras) sa roun réfòrmatò rélijyé é filozòf présokratik ki té né bò'd 580 anv. J.-K. atè Samos, roun zil di lanmè Égée-a o sidès di lavil-a d'Athènes ; nou ka établi so lanmò bò'd 495 anv. J.-C., lò i té gen 85 lan. I té égalman matématisyen syantifik soulon oun tradisyon tardiv. Non-an di Pythagore (étimolojikman, Pyth-agoras : « sala ki té anonsé pa Pythie-a »), ka dékoulé di anons-a di so nésans fèt à so pè lò di roun vwayaj atè Delphes.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
6t443gj4dn58hhizze28m57ti8cbafm
Pyébwa
0
2459
11805
11804
2019-11-22T10:11:13Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Jacaranda trees in Montagu Ave, Harare, Zimbabwe in 1975.jpg|thumb|Pyébwa-ya atchwèl sa notaman rouprézanté pa dé lèspès di group di plant ké flèr kou jakaranda-ya atè Zimbabwé.]]
[[Fiché:Driebergen Boom Inhuldiging Koning Willem-Alexander.jpg|thumb|Pyébwa komen-yan di Éròp di Nó, planté an lonò di entronizasyon di Willem-Alexander dé Péyi-Ba.]]
Oun '''pyébwa''' sa roun plant lignéz térès ki ka konpòrté oun tron asou lakèl ka enséré so kò dé branch ki ramifyé ki ka poté féyaj-a don ansanm-an ka fòrmé oupyé-a, ki aplé osi kouronn.
Pyébwa-ya sa dé plant pérenn ki ka viv plizyò lannen, di plizyò déséni à plizyò syèk, ké annan di rar ka plizyò milénèr.
Fòrmasyon véjétal-ya dominé pa dé pyébwa ki ka pousé roun-yan à koté dé ròt sa danbwa-ya, mè pyébwa-ya pouvé osi krwat di mannyè plis oben mwen izolé rò dé danbwa (annan savann-an notaman).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Pyébwa]]
exki34w4zvbjau2p68ee01t748iohcx
Pyéponmsitè
0
2460
11808
11807
2019-11-22T10:11:13Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Starr_980529-4218_Spondias_dulcis.jpg|thumb]]
[[Fiché:Spondias_dulcis3.jpg|thumb|Roun ponmsitè koupé an dé]]
'''Pyéponmsitè''' ou '''pyésitè'''(Spondias dulcis, ròtfwè spondias cythera) sa roun Pyébwa ki ka fè [[frwi]] di fanmi dé Anacardiacées orijinèr di [[Polinézi]] é kiltivé annan péyi tropikal-ya.
ds70yf3tw1mv3ruxtck1h36w6zy11kz
Pè
0
2461
11815
11814
2019-11-22T10:11:14Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:2008._%D0%94%D0%BE%D0%BD%D0%B5%D1%86%D0%BA_122.jpg|thumb|Anj di lapè-a]]
'''Lapè'''-a sa roun konsèp ki ka dézigné oun léta di kalm oben di trankilité ensi ki absans-a di pèrtibasyon, di troub, di lagèr é di konfli. Li ka korèsponn osi à roun idéyal sosyal ké politik.
== Définisyon ==
Sosyolojikman, lapè-a ka dézigné antant amikal-a di tout endividi-ya ki ka konpozé oun sosyété. Li pa ka enpliké absans-a di konfli, mè roun rézolisyon sistématikman kalm ké mizouré di tout difikilté konsékant à lavi-a an kominoté, prensipalman pa djalòg-a.
An sa sans, lapè-a ant nasyon sa lòbjèktif-a di nonbré Wonm ké òrganizasyon kou ONU-a ki ka òvré pou lapè-a.
Artikilasyon-an ant lapè-a é sa opozé (lagèr, vyolans, konfli, kolèr, etc.) sa roun dé laklé di nonbréz dòktrin, rélijyéz oben politik, laklé fondamantal byen ki jénéralman pa èsplisit.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
s15kzxbptilghq7b0gydkiibdz2ot2t
Pè (émosyon)
0
2462
11820
11819
2019-11-22T10:11:14Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Scared_Girl.jpg|thumb|Pè-a koté timoun-an.]]
'''Pè'''-a sa roun émosyon rousanti jénéralman an prézans oben andan pèrspèktiv-a di roun danjé oben di roun ménas. An ròt tèrm, pè-a sa roun konsékans di analiz-a di danjé é ka pèrmèt o sijè di fwi oben di garoulé li, égalman konnèt anba tèrm-a « répons garoulé-fwit ».
Pa ègstansyon, tèrm-a pouvé osi dézigné apréyansyon-an ki lyé ké dé sitchwasyon déplézant oben ké dé zannimo. Li sa alò késyon di fobi, mo isou di roun rakaba grèk dézignan pè-a kou notaman klostrofobi-a, akrofobi-a, araknofobi-a oben agorafobi-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
isv4yq7p5ex64szum7fi9vrt63ee45o
Péken
0
2463
11824
11823
2019-11-22T10:11:14Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Péken<br/>Beijing<br/>北京
| imaj = Beijing montage.png
| blazon =
| drapo = China Beijing.svg
| péyi = [[Lachin]]
| mèr = Cai Qi
| jantilé =
| popilasyon = 21 150 000
| lannen = 2013
| dansité = 1 289
| altitid = 43,5
| siperfisi = 1 641 000 ha = 16 410 km2
}}
'''Péken''' (an chinwa : 北京 ; pinyin : běijīng, litéralman « kapital di nò »), égalman aplé Beijing, sa kapital di [[Lachin|Répiblik popilèr di Lachin]]. Sitchwé annan nò di péyi, minisipalité di Péken (北京市, abréjé an 北京), di oun siperfisi di 16 800 km2, ki ka bòdé provens di Hebei ensi ki minisipalité di Tianjin. Péken sa konsidéré kou sant politik é kiltirel di Lachin, tandi ki Hong Kong é Shanghai ka dominé o nivo ékonomik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lachin]]
9wqa317w4eqq5927jb1cu7ctgu4m9rf
Périklès
0
2464
11828
11827
2019-11-22T10:11:14Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Pericles_Pio-Clementino_Inv269.jpg|thumb|Boust di Périclès ki ka poté enskripsyon-an « Périclès, tiboug di Xanthippe, Athénien ». Marb, kopi romenn daprè roun orijinal grèk di Crésilas (430 anv. J.-K.), mizé Pio-Clementino.]]
'''Périclès''', an grèk ansyen Περικλῆς / Periklễs, sa roun stratèj, oratò ké wonm di Léta athénien (Athèn bò'd 495 anv. J.-C. - 429 anv. J.-C.).
Tifi di wonm politik Xanthippe é d’Agaristé, lakèl ka apartni à pwisant fanmi-a dé Alcméonid, li sa enfliyan douran laj dilò-a di sité-a, pli présizéman ant lagèr médik-ya ké lagèr-a di Péloponnèse, Périclès ka fè di lig-a di Délos roun anpir athénien é ka mennen so konpatriyòt o kour dé Dé pronmyé lannen di lagèr-a di Péloponnèse.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
mu23jo5bv53ggnj3lrgn703945bop3a
Pérou
0
2465
17367
11834
2019-12-17T20:03:22Z
Hugo.arg
72
/* Wè osi wd
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Répiblik di Pérou
| non lokal = República del Perú (es)</br>Piruw Republika (qu)</br>Piruw Suyu (ay)
| drapo = Flag_of_Peru.svg
| armwari = Escudo_de_armas_del_Per%C3%BA.svg
| kart = Peru_(orthographic_projection).svg
| lanng ofisyèl = Èspangnòl, quechua et aymara
| kapital = Lima
| siperfisi total = 1 285 315
| jantilé = Pérouvyen
| popilasyon total = 32 280 640
| lannen = 2017
}}
'''Pérou''', an fòrm lonng '''répiblik di Pérou''', an èspangnòl Perú ké República del Perú, an quechua Piruw é Piruw Republika é an aymara Piruw é Piruw Suyu, sa roun péy ki sitchwé annan Lwès-a di Lanmérik di Sid. Antouré pa Lékwatò, Lakolonbi, Brézil, Bolivi, Chili ké loséyan Pasifik, li sa trwézyenm pli gran péy-a di sibkontinan pa so sipèrfisi : 1 285 220 km2. Lima, roun vas lè irben di 9 milyon di zabitan, sa kapital-a é pli gran lavil-a di péy. So kapital istorik sa Kouzko, ansyen kapital di lanpir enka.
Sistenm politik atchwèl-a ka roupozé asou Konstitisyon-an di 1993. Dipi 2002, Pérou té divizé an 24 départman ké roun enpòrtan prosésis di désantralizasyon té mété an plas. Parmi so trwè lanng ofisyèl-ya, ki pli palé-a sa èspangnòl-a, swivi di quechua é di l'aymara. Nonm-an di zabitan sa di 31 826 018 an 2017. Pèp-ya ki ka désann dé Enka, ki prensipalman Quechuas ké Aymaras, ki ka rouprézanté group-a ki pli enpòrtan (45 % di popilasyon-an), ki swivi pa métis Éropéyen/Anmérendjen (37 % di popilasyon-an) ké désandan di Éropéyen(15 % di popilasyon-an).
== Listwè ==
=== Pronmyé sivilizasyon ===
[[Fiché:Estela.jpg|thumb|Éstèl di Raimondi, sivilizasyon Chavín (Ancash, Pérou).]]
Pronmyé vèstij di prézans di moun té fika dékouvri annan lagròt Pikimachay et dateraient pou kouch-ya ki pli ansyen-yan di 19000 anvan nou lè. Popilasyon-yan sa alò pou laplipa nonmad, ka viv di lachas di kanmélidé é di kéyèt-a é ka abrité so kò annan dé lagròt.
=== Lendépandans ===
[[Fiché:La_Independencia_del_Per%C3%BA.jpg|thumb|Proklanmasyon-an di Lendépandans pa jénéral José de San Martín 28 jwiyé 1821 atè Lima.]]
Ant 1780 ké 1781, vis-rwèyèlté di Pérou ki konnèt pli vyolan lensirègsyon di so listwè. Dirijé parTúpac Amaru II, roun kasif di Kouzko, lensirègsyon té à lorijin-an roun révòlt fiskal, mé tré vit té ka anmòrfrézé so kò an roun mouvman ki té ka rouvandiké lotonnonmi-a di téritwè pa rapò à Kouronn èspangnòl-a.Túpac Amaru té rivé à réyni oun larmé di bò'd 50 000 wonm, ki konpozé majoritèrman di Anmérendjen é di métis. Apré batay, révòlt-a fika krazé di manyen èstrenmman vyolan. 18 mè 1781, José Gabriel Túpac Amaru II té ékartélé é dékapité atè Kouzko, mé li ka divini pannan le xixe syèk roun figi enpòrtan di lalit pou lendépandans-a é di libèrté-a.
== Jéyografi ==
=== Rélyèf ===
Kòrdiyèr dé Zann ka marké é ka èstrigtiré péyzaj ké jéyografi di péy. Parmi vòlkan-yan ki enpòrtan, nou ka trouvé Misti ké Ubinas. Huascarán, ki ka élvé so kò à 6 768 mèt, sa pwen kilminan-an di péy annan Kòrdiyèr ògsidantal-a.
== Kiltir ==
=== Gastronnonmi ===
[[Fiché:Alpaca_en_salsa_de_aguaymanto.JPG|thumb|Alpaga à lasos di grozéy di Pérou, roun lègzanp évokatò di tchwizin novoanden.]]
Tchwizin pérouvyen-an sa roumarkab pou so divèrsité an rézon di rich jéyografi di péy, di disponnibilité-a di ressources variées, et de l'alliance de tradisyon kilinèr otogtonn à dé pratik di ròt kontinan. Ensi, an plis dé zapò di kiltir èspangnòl-a, an finisman-an di xixe syèk, dé imigran ki vini di Lachin té ka adapté yé tradisyon kilinèr o gou é o rousours lokal pérouvyen. Ensi ka aparèt tchwizin chifa, ki ka konté roun gran varyété di mè.
== Kòd ==
Pérou gen pou kòd :
* SP, soulon lis-a dé préfigs dé kòd OACI dé laéropò ;
* OB, soulon lis-a dé préfigs OACI di limatrikilasyon dé laéronnèf ;
* OA (kòd ki atchwèlman initilizé), soulon lis-a dé préfigs OACI di limatrikilasyon dé laéronnèf ;
* PE, soulon lis-a dé kòd entèrnasyonnal dé plak minéralojik ;
* PE, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kòd péy), kòd alpha-2 ;
* PER, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kòd péy), kòd alpha-3 ;
* PER, soulon lis-a dé kòd péy di CIO ;
* .pe, soulon lis-a dé donmenn Entèrnèt di pronmyé nivèl ;
* PE, soulon lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-2 ;
* PER, soulon lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-3.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
{{Lanmérik di Sid}}
8tlvacx3kzqukyrshz1zyea3bguvyhg
Péyi
0
2466
11845
11844
2019-11-22T10:11:15Z
Jon Harald Søby
3
10 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''péyi''' sa roun téritwar abité, ki ka konstitchwé oun antité jéyografik é di moun<ref>http://www.cnrtl.fr/lexicographie/pays (an fransé)</ref>. Li sa karaktérizé ké roun oben plizyò lanng oral ké ékri itilizé pa zabitan-yan di péyi-a.
== Étimoloji ==
Mo kriyòl-a "péyi" ka soti di mo fransé "pays", li isi di [[laten]] "pagus"<ref>René Cagnat oun ''Étid asou sité romen-yan di Tinizi, annan Journal di Savan-yan'', lannen 1896, paj 406 (an fransé)</ref> ki té ka dézigné oun sibdivizyon téritoryal é tribal di étandou rèstren (di lòrd di tchèk santenn di kilomèt karé, sibdivizyon di "civitas" galo-romen. Kou ''civitas'' ki ka sibzisté pli souvan anba fòrm di konté oben évéché, "pagus" sibzis andan Mwayen Aj<ref>Ferdinand Lot, ''La Gaule''. Paris : Fayard, 1947, p. 201. (an fransé)</ref>.
== Référans ==
<references/>
[[Katégori:Jéografi]]
[[Katégori:Péyi]]
5uure3c5baoheubkh7m9n9fn2k16t33
Péyi-Ba
0
2467
18434
11852
2020-05-30T09:04:27Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Rwéyonm dé Péyi-Ba
|non lokal = Koninkrijk der Nederlanden (nl)
|drapo = Flag of the Netherlands.svg
|armwari = Royal Coat of Arms of the Netherlands.svg
|kart = Kingdom of the Netherlands (orthographic projection).svg
|lanng ofisyèl = Néyèrlandé, frison, annglé é papiamento
|kapital = Amsterdam
|siperfisi total = 41 530
|jantilé = Néyèrlandé
|popilasyon total = 17 108 799
|lannen = 2017
}}
'''Péyi-Ba'''-ya, an form lonng '''Rwéyonm dé Péyi-Ba''' (an néyèrlandé Nederland é Koninkrijk der Nederlanden), sa roun péyi di [[Léròp]] di Lwès, frontalyé ké Bèljik o sid é [[Lanlmangn]] a lès.
== Wè osi ==
{{Éròp}}
[[Katégori:Éròp]]
4svt56xjhamy15t97hc7uvesmmqe168
Pòsmodèrnism
0
2468
11855
11854
2019-11-22T10:11:15Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Mo-a '''pòsmodèrnism''' aparèt pou dézigné dabò oun mouvman artistik, ki téyorizé pa kritik-a di lar Charles Jencks, ki ka angajé oun riptir ironik ké konvansyon an istorik-ya di modèrnism an architèktir é an irbanism, tou partikilyèrman ké prétansyon-yan à konklir listwè-a é et à ignoré jéyografi-a. Annan liv-manifès-a di sa mouvman, entitilé ''Langaj di architèktir pòsmodèrn'', ki parèt atè Lonn an 1977, Charles Jencks ka réyenskri architèktir-a annan fil-a di roun listwè jénéral dé mouvman artistik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
6qdo6tvtttjjv7t3inc8qzdzpfxcmq0
Qin Shi Huang
0
2469
11860
11859
2019-11-22T10:11:15Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Qinshihuang.jpg|thumb|Qin Shi Huang ka poté kwaf enpéryal-a mianliu ki li envanté.]]
'''Qin Shi Huang''' (chinwa : 秦始皇 ; pinyin : Qín Shǐhuáng ; Wade : Ch'in² Shih³-huang² ; EFEO : Tsin Chi-hoang ; kontonè Jyutping : Ceon⁴ Ci²-wong⁴ ; kontonè Yale : Chèuhn Chí-wòhng) (v. 259 – 10 sèptanm 210 anv. J.-K.) té dabò rwè-a di Qin di 247 à 221 anv. J.-K.. Li té mété finisman à péryòd féyodal an konkétan roun à roun ansanm-an dé Rwayom ki ka konbatan ant 230 é 221 anv. J.-K. é ka divini inifikatò di anpir-a di Chin, é pa konsékan anprò fondatò di dinasti Qin (221 à 207 anv. J.-K.). I sa osi aplé « Shin no Shikōtei » (Pronmyé Anprò Qin) an japonè.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
kmg6vu05frc8t26zvk8t385o6nfjfws
Radar
0
2470
11864
11863
2019-11-22T10:11:15Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Radar''' (di anglé-a radio detection and ranging) sa roun sistenm ki ka itilizé onn élèktromagnétik-a pou détèkté prézans-a é détèrminé pozisyon-an ensi ki vitès-a di lòbjè tèl ki avyon-yan, bato-ya, oben lapli-a. Onn-ya ki voyé pa émétò-a sa réfléchi pa sib-a, é signal-ya di routour (aplé écho radar oben éko-radar) sa kapté é analizé pa résèptò-ya, ki souvan sitchwé o menm andrwa ki émétò-a. Distans-a sa obténi gras o tan alé/routour di signal, dirèksyon-an gras à pozisyon angilèr-a di lantenn-an koté signal-a di routour té kapté é vitès-a ké dékalaj-a di frékans-a di signal di routour ki jénéré soulon léfè Doppler-a. I ka ègzisté égalman diféran enfòrmasyon trouvé par rapò-a ant routour-ya ki kapté soulon dé plan di polarizasyon ortogonal.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
j7wrbobh37xbiji32hr8iztuel42vlp
Ramsès II
0
2471
11869
11868
2019-11-22T10:11:15Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Ramesses_II_in_the_Turin_Museum24.jpg|thumb|Èstati di Ramsès II kwafé di khepresh - Mizé]]
'''Ramsès II''' (an éjipsyen ansyen Ousirmaâtrê Setepenrê, Ramessou Meryamon), né o alantour di -1304 é mouri à Pi-Ramsès bò'd -1213, sa trwa pharaon di XIXe dinasti éjipsyenn. Li sa osi aplé Ramsès le Grand oben òkò Ozymandias. Manéthon ka aplé li Ramsès (oben Ramesses Miamoun, Rampses). I ka régné di -1279 à -1213.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
iyfyj29z8qrkkuta6dic1ltehlczwnf
Rasin di roun nonm
0
2472
11873
11872
2019-11-22T10:11:16Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An matématik, oun '''rakaba n-yenm di roun nonm''' ''a'' sa roun nonm ''b'' tèl ki bn = a, koté ''n'' sa roun antché natirèl ki pa nil.
Soulon ki nou ka travayé annan ansanm-an dé réyèl pozitif, ansanm-an dé réyèl oben ansanm-an dé konplèks, nonm-an di rakaba n-yenm di roun nonm pouvé fika 0, 1, 2 oben n.
Pou roun nonm réyèl a pozitif, i ka ègzisté oun inik réyèl b pozitif tèl ki bn = a. Sa réyèl sa aplé rakaba n-yenm di a (oben rakaba n-yenm prensipal di a) é ka noté n√a ké senbòl radikal-a (√ ) oben a1/n. Rakaba-a ki pli konnèt sa rakaba karé-a di roun réyèl. Sa définisyon ka jénéralizé so kò pou a négatif é b négatif à kondisyon ki n sa enpèr.
Tèrm-an di rakaba di roun rakaba pa divèt fika konfondou ké sala di rakaba di roun polinom ki ka dézigné valò(-a oben -ya) koté polinom-an ka anilé so kò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
25ur6mcm9c29eoqbi7qea0a8g4kpxdt
Rasism
0
2473
11878
11877
2019-11-22T10:11:16Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:ColoredDrinking.jpg|thumb|Oun Afro-Amériken ki ka bwè dilo ki inikman rézèrvé pou moun « di koulò »,<br><small> an Oklahoma City, 1939</small>]]
'''Rasism'''-an sa roun idéyoloji ki, ka pati di postila di ègzistans-a di ras osen di lèspès moun-an, ka konsidéré ki sèrtenn katégori di moun sa entrensèkman sipéryò à ròt. Sa idéyoloji pouvé mennen à priviléjyé oun katégori ki bay di moun pa rapò à ròt. ''Le Petit Larousse'' ka défini rasism-an, o sans larj di tèrm, kou « roun atitid d'ostilité ki répété é menl sistématik à légar-a di roun katégori détèrminé di moun ».
Sa ostilité anvèr rounòt apartnans (kiltirèl) ké étnik - oben tou senpman à roun koulò di lapo détèrminé - ka anmòrfwézé so kò pa dé fòrm di zénofobi oben d'éthnosantrism.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
l9mbrh39mxc9wmy4gl5bkm0kc3egltd
Rembrandt
0
2474
19426
11882
2022-07-14T12:14:11Z
Filmwijker
2165
wikitext
text/x-wiki
'''Rembrandt van Rijn''' (an néyèrlandè), abitchwèlman dézigné anba so sèl prénon di '''Rembrandt''', né 15 jwiyé 1606 oben 1607 koté Leyde, o Provens-Ini é mò 4 òktòb 1669, koté [[Amsterdam]] égalman o Provens-Ini, sa jénéralman konsidéré kou roun dé pli gran pent di listwè di lapentir-a, notaman di lapentir baròk-a, é roun dé pi enpòrtan pent di Lékòl olandéz-a di xviie syèk. Rembrandt té égalman réyalizé dé gravir é désen é sa roun dé pli enpòrtan aquafortis di listwè-a.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
g0i0gex1yrtwkwrlmystpmn7w7c8nij
Ren
0
2475
11886
11885
2019-11-22T10:11:16Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Gray1120-kidneys.png|thumb|Chéma di sé ren moun wé pa dèyè san kolonn vertébral.]]
'''Ren'''-an sa roun lòrgann di kò di nonbré zannimo. Li gen di miltip fonksyon : lòrmonal, di régilasyon di présyon sangin-an ké d'éliminasyon dé toksin. Li ka asiré ensi, pa filtrasyon ké èskrésyon di lirin, lékilib idroélèktrolitik-a (oméostazi) di disan é di lòrganism-an an jénéral. So fonksyon-yan ki lòrmonal ka konprann sentèz-a di éritropoyiétin, di kalsitriyol(fòrm aktiv di vitamin D-a) ké di rénin-an.
A roun lòrgann vital. Koté amniot-ya, li sa pli souvan pèr-a ké sitchwé annan labdomenn-an, annan rétropéritoyin, swivan roun simétri plis oben mwen bilatéral. Li sa di tay é di konfòrmasyon trè varyab an fonksyon dé lèspès : ki lis koté moun-yan, lobilé koyé riminan-yan, ki difi koté zozo-ya...
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
n982miecedtvlbeo7pzcm6zam48gg7x
René Descartes
0
2476
19633
19478
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Frans_Hals_-_Portret_van_Ren%C3%A9_Descartes.jpg|thumb|René Descartes, daprè Frans Hals.]]
'''René Descartes''', né 31 mars 1596 atè La Haye-en-Touraine (jòdla Descartes) é mouri 11 févriyé 1650 atè Stockholm, sa roun matématisyen, fizisyen ké filozòf fransé.
Li sa konsidéré kou roun dé fondatò di filozofi modèrn-an. I ka rété sélèb pou avwar èsprimé andan so Diskou di métòd-a cogito-a — « Mo ka pansé, donk mo sa » — fondan ensi sistenm-an dé syans asou sijè-a konésan fas o monn ki li ka rouprézanté so kò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Filozòf]]
1mdy0jey3fnwgo92sxvb3do5vax9s8d
Reptil
0
2477
11893
11892
2019-11-22T10:11:16Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Reptile003d.jpg|thumb|Planch pa Adolphe Millot, annan Nouvèl Larousse ilistré, 1897-1904. Dé amphibien, lontan klasé parmi sé reptil, sa osi rouprézanté.]]
[[Fiché:Extant_reptilia.jpg|thumb|Di gòch a drèt é di ro an ba : toti vert, Sphenodon, Pseudotrapelus sinaitus ké crocodil di Nil.]]
'''Rèptil'''-ya (di laten, rampant) sa dé zannimo térès à tanpératir varyab (ectotherm) é o kò souvan alonjé é ka roukouvri di zékay. Sa group, pafwè konsidéré kou roun takson ki dénomé Reptilia, ka enkli osi dé zannimo ki disparèt kou dinozò-ya, ptérozò-ya, ichtchozò-ya, plézyozò ké plyozò. Ké lésò-a di kladistik-a, é soutou di kladism, sèrten syantifik té koumansé à konsidéré ki sa rougroupman pa té pèrtinan. An léfè rèptil-ya pa sa roun group olofilétik ki ka enkli tout désandan-yan di roun zansèt komin èsklizif. Yé ka fòrmé oun rougroupman parafilétik pas manmifè-ya ké zozo-ya ki ka dérivé di roun zansèt rèptilyen an sa èskli.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
p3g0v7qxb19y5whwfjuaiz32dvyolyw
Richard Wagner
0
2478
11896
11895
2019-11-22T10:11:17Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:RichardWagner.jpg|thumb|Portrè di Richard Wagner (Munich an 1871)
Fotograf : Franz Hanfstaengl]]
'''Wilhelm Richard Wagner''', né 22 mè 1813 koté Leipzig é mouri 13 févriyé 1883 koté Véniz, sa roun konpozitò, dirèktò di téyat, ékriven, chèf di lòrkès é polémis alman di péryòd romantik, té partikilyèrman konnèt pou so katòrz lopéra ké dranm lirik, don dis prensipal-ya sa régilyèrman jwé lò di Fèstival anniyèl ki li kréyé an 1876 é ki ka déroulé so kò chak été annan lopéra-a di Bayreuth, té konsouvwè pa li-menm pou ègzékitasyon di so òv.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
oe2nvodap8hnqxuzv9fi4wp5ifllp0e
Ris
0
2479
19374
19373
2022-02-25T02:34:28Z
Kwamikagami
865
wikitext
text/x-wiki
{{Lanng|
| non = Ris<br/>русский язык
| péyi = Abkhazi, [[Arméni]], [[Azerbaydjan]], [[Byélorisi]], [[Estoni]], [[Jéyòrji (péyi)|Jéyòrji]], [[Israyèl]], [[Kazakstan]], [[Kirgizistan]], [[Létoni]], [[Litchwani]], [[Moldavi]], [[Mongoli]], Loséti di Sid, [[Ouzbékistan]], [[Pològn]], [[Risi]], [[Tadjikistan]], [[Transnistri]], [[Tirkménistan]], [[Oukrèn]]
| réjyon = [[Léròp]], [[Lazi]]
| nonm di lokitò = L1: 145 milyon<br/>L2: 135 milyon<br/>Total: 280 milyon
| fanmi =
▪ lanng endo-éropéyen
* lanng balto-slav
* lanng slav
* lanng slav oryantal
* '''ris'''
| iso1 = ru
| iso2 = rus
| iso3 = rus
| kart = [[Fiché:Russian language status and proficiency in the World.svg|frameless]]
| léjann kart = Monn risofonn-an
}}
'''Ris'''-a (an ris Русский) sa roun lanng ki ka apartni o group slav oryantal di fanmi-a dé lanng endo-éropéyen, okèl ka apartni osi oukrényen-an ké byéloris-a. I ka konté pli di 280 milyon di lokitò (kou lanng matèrnèl oben lanng ségon). Li sa lanng ofisyèl di [[Fédérasyon di Risi]]-a é roun dé lanng ofisyèl dé répiblik di Byélorisi, di Kazakhstan épi di Kirghizistan, lanng di kouminikasyon osen di Kouminoté dé Léta endépandan (KLE), donminant annan sèrten réjyon di Loukrenn (notanman Sid-a é Lès oukrényen-an ensi ki kapital Kyèv-a). Li sa égalman lanng ofisyèl di [[Organizasyon di sé Nasyonzini|ONI]]-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lanng slav]]
[[Katégori:Risi]]
blz8tlk20lrliy0was11zhrkm9hggdi
Risi
0
2480
19171
19162
2021-03-02T17:26:57Z
23.106.56.19
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Fédérasyon di Larisi
|non lokal = Росси́йская Федера́ция (ru)<br/>Росси́я (ru)
|drapo = Flag of Russia.svg
|armwari = Coat_of_Arms_of_the_Russian_Federation.svg
|kart = Russian Federation 2014 (orthographic projection) - verde claro.svg
|lanng ofisyèl = [[Ris]]<br/>Nombréz lanng ofisyèl lokal
|kapital = [[Moskou]]
|siperfisi total = 17 125 191
|jantilé = Ris
|popilasyon total = 146 544 710
|lannen = 2016
}}
'''Larisi'''-a oben '''Risi'''-a, an fòrm lonng '''fédérasyon di Risi''' (an ris : Россия ; fòrm lonng : Российская Федерация), sa roun Léta fédéral transkontinantal don téritwar-a sa pli vas-a di planèt-a.
So popilasyon sa èstimé à 146,88 milyon di zabitan an 2018. Péyi-a sa an menm tan asou [[Lazi|Azi]] di Nò (74,7 % di so sipèrfisi) é asou [[Léròp|Éròp]]-a (25,3 % di so sipèrfisi, mè 78% di so zabitan sa an Éròp). So téritwar ka étann so kò di lwès an lès (di Kaliningrad à Vladivostok) asou pli di 9 000 km pou roun sipèrfisi di dis-sèt milyon di kilomèt karé (17 000 000 km2) é ka konté onz fizo orèr.
== Listwè ==
=== [[Anpir ris]] ===
=== [[Inyon di sé répiblik sosyalis sovyétik]] ===
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Risi| ]]
p85leifgsa3x3bmnckiwyzu8srniryn
Roald Amundsen
0
2481
11915
11914
2019-11-22T10:11:17Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Amundsen_in_fur_skins.jpg|thumb]]
'''Roald Engelbregt Gravning Amundsen''' (prounonsyasyon : /ˈɾuːɑl ˈɑmʉnsən/), né 16 jwiyé 1872 koté Borge an Nòrvèj é mouri 18 jen 1928 bò'd lil o Zours, sa roun maren é ésploratò polèr nòrvéjyen.
An 1898, i ka partisipé à èspédisyon polèr bèlj d'Adrien de Gerlache de Gomery ki ka réyalizé pronmyé livèrnaj an Antarktik. I ka lyé so kò médsen-an di bò, dòktò-a Frederick Cook ki li ka révélé parti-a ki nou pouvé tiré dé chyen huskys annan èspédisyon polèr-ya.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
rq1qdwwg4jvxlx2531d7ax8l89prbbi
Robo
0
2482
18435
11919
2020-05-30T09:04:32Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Atlas_frontview_2013.jpg|thumb|''Atlas'' (2013), robo androyid di Boston Dynamics]]
[[Fiché:Chemical Genomics Robot.jpg|thumb|Bra manipilatò andan oun laboratwè (2009)]]
[[Fiché:Innorobo 2015 - NAO (cropped).JPG|thumb|''NAO'' (2006), robo mounoyid édikatif di Aldebaran Robotics]]
Oun '''robo''' sa roun dispozitif mékatronik(ki ka alyé mékanik, élèktronik é enfòrmatik) konsouvwè pou akonpli otomatik dé tach ki ka imité oben ka rouprodjwi, annan roun domenn prési, dé aksyon moun. Konsèpsyon-an di sa sistenm-yan sa lòbjè di roun disiplin syantifik, branch di otomatism nonmen robotik.
Tèrm-an robo ka aparèt pou pronmyé fwè-a annan pyès téyat (syans-fiksyon) di lotò Karel Čapek : R. U. R. (Rossum's Universal Robots). Mo-a té kréyé pa so frè Josef à partir di mo tchèk « robota » ki ka signifyé « travay, bézògn, korvé ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
98wr5t3kbtm0figlj8wgq65qoup9jmp
Rock
0
2483
11922
11921
2019-11-22T10:11:17Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Rock'''-a sa roun janr mizikal ki aparèt andan lannen-yan 1950 o Étazini é ki ka dévlopé so kò an diféran anba-janr à partir dé lannen 1960, notaman o Étazini é o Rwayom-Ini. Li ka pran so rakaba annan rock 'n' roll-a dé lannen 1940 é 1950, li-menm grannman enfliyansé pa rhythm and blues ké country-a. Rock-a égalman enkòrporé dé éléman ki ka provini ròt janr don folk, blues, jazz ké lanmizik klasik. Tèrm-a « rock » sa jòdla itilizé kou roun tèrm jénérik ki ka enkli dé fòrm artistik kou pop music-a, lanmizik soul, é pafwè menm hip-hop-a, okèl li sa souvan opozé.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
egds58lh0ogbbrrpm2d4x33wi4doyuj
Rom antik
0
2484
11926
11925
2019-11-22T10:11:18Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Rome_antique_(larousse_modf).jpg|thumb]]
'''Rom antik''' sa an menm tan lavil-a di Rome ké Léta-a ki li ka fondé andan Antikité-a. L'idé di Rome antik sa enséparab di sala di kiltir latin. Sa rougroupman di vilaj o viiie syèk anv. J.-K. ka parvini à dominé ansanm di monn méditéranéyen é di Éròp-a di Lwès di ie o ve syèk pa konkèt militèr é pa asimilasyon dé élit lokal. So dominasyon lésé d'enpòrtant tras arkéyolojik é di nonbré témwagnaj litérèr. Li ka fasonnen òkò jòdla imaj-a di sivilizasyon ògsidantal. Douran sa syèk-ya, sivilizasyon romenn-an ka pasé di roun monarchi à roun répiblik oligarchik épi à roun anpir otokratik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Istwè]]
jeb6w9iycqszwtvrshg80tdpfwj4dmn
Roman (litératir)
0
2485
18436
14540
2020-05-30T09:04:37Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Fragonard, The Reader.jpg|thumb|''La Liseuse'' di Fragonard, bò'd 1770, konsèrvé a National Gallery of Art, Washington.]]
'''Roman'''-an sa roun janr litérèr, ki karaktérizé ésansyèlman pa roun narasyon fiksyonèl. Laplas anpòrtant-a ki fè à imajinasyon-an ka transparèt annan sèrtenn èsprésyon kou « A di roman ! » oben annan sèrtenn asèpsyon di adjèktif-a « romanèsk » ki ka voyé à èstraòrdinèr dé pèrsonnaj, dé sitchwasyon oben di entrig-a.
Roman-an, dabò ékri an vèr ki ka jwé asou dé asonans o xiie syèk anvan so mété an laproz o koumansman di xiiie syèk, ka défini so kò osi pa dèstinasyon à lèktir endividjwèl-a, à diférans-a di kont oben di épopé-a ki ka roulévé à lorijin-an di transmisyon oral-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
1dvaiwev4zy6sdaz0ds7pl5wb77rzft
Romantism
0
2486
11933
11932
2019-11-22T10:11:18Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Romantism'''-an sa mouvman kiltirèl aparèt annan finisman-an di xviiie syèk an Anglétèr é an Almagn é ka difizé so kò à tout Éròp-a o kour di xixe syèk, jouk o lannen-yan 1850. Li ka èsprimé so kò annan litératir-a, lapentir-a, skiltir-a, lanmizik-a, politik-a ké ladans-a. I ka karaktérizé so kò pa roun volonté di artis-a di èsploré tout posibilité-ya di lar-a afen di èsprimé so léta di lam-ya : li sa ensi oun réyaksyon di santiman kont rézon-an, ki ka ègzalté mistèr-a ké fantastik-a ka sasé évazyon-an é ravisman-an annan rèv-a, mòrbid-a épi soublim-an, ègzotism-an ké pasé-a. Idéyal oben kochmar di roun sansibilité pasyoné ké mélankolik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
2palxyt00815vr54mixp1qze38o13hv
Rou
0
2487
11938
11937
2019-11-22T10:11:18Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Roue.jpg|thumb|Oun rou]]
Oun '''rou''' sa roun pyès mékanik di fòrm sirkilèr ki ka tounen otour di roun aks ki ka pasé pa so sant. Rou-a sa roun dé lwit machin senp, é, di sa fè, sa itilizé anba di trè nonbréz fòrm.
== Istwè ==
=== Lorijin di rou ===
Tras-ya di rou, dé rouprézantasyon di rou, dé jouwè à rou an latè tchwit, oben òkò dé vèstij di rou yé menm, ka fè yé aparisyon arkéyolojikman an diféran lyé di Éròp é di Pròch-Oryan bò'd finisman-an di Néyolitik, mè sa pa ka pèrmèt di détèrminé lyé-a é lépòk prési di envansyon dé pronmyé rou, di fè di rarté-a dé vèstij ki ka atèsté li é di potansyèl di difizyon rapid pròp à sa tèknoloji.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
8iwots3ewqj5s2csim5nrlajyqwc9m7
Roum
0
2488
11942
11941
2019-11-22T10:11:18Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Rhinopharyngit''' (oben '''nasopharyngite''', kominéman nonmen '''roum banal''') sa roun enfèksyon frékant é jénéralman béningn dé vwa aéryenn sipéryò (kavité nazal ké pharynx) pa roun virus, prensipalman picornaviridé-ya (don rhinovirus-ya), adénovirus-ya oben coronavirus-ya.
Sentopm prensipal-ya di rhume banal ka manifèsté so kò pa roun rhinit (étèrniman, tou, konjésyon ké ékoulman nazal di mucus), oun pharyngite, oun konjonktivit, dé myalgi, di fatig-a, dé mal di tèt, mè pa di lafyèv ké roun pédi d’apétit.
A enfèksyon rèspiratwar-a pli frékant koté jenn timoun-yan.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Maladi]]
2h0suyaxbwxt4g6xytu2j51ofp2xb69
Roumani
0
2489
19678
19645
2022-07-29T20:13:46Z
Drummingman
2160
cross wiki vandalism
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Roumani
|non lokal = România (ro)
|drapo = Flag_of_Romania.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Romania.svg
|kart = EU-Romania.svg
|lanng ofisyèl = [[Roumen]]
|kapital = [[Bucarest]]
|siperfisi total = 238 391
|jantilé = Roumen(n)
|popilasyon total = 19 942 642
|lannen = 2014
}}
'''Roumani''' (an roumen : România) sa roun Léta di [[Léròp]] di Sid-Ès, 7e péyi pli péplé di [[Linyon éropéyen]] é 9e pa so siperfisi. Sitchwé an Éròp di Sid-Ès é an Éròp santral é oryantal, jéyografi di péyi ka artikilé so kò otour di Karapt, di Danube é di lanmè Nwè.
mj0nipwuy5ylex0zoun8k02e2k3jn1j
Rounésans
0
2490
11951
11950
2019-11-22T10:11:19Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Uomo Vitruviano.jpg|thumb|''Wonm di Vitruv'' di Léonard de Vinci.]]
[[Fiché:Janvanscorel.jpg|thumb|''Cornelis Aerentsz van der Dussen'' di Jan van Scorel, (vers 1535), Weiss Gallery, Lonn.]][[Fiché:1543, Andreas Vesalius' Fabrica, Base Of The Brain.jpg|thumb|Désen di servo andan ''De humani corporis fabrica'' di André Vésale.]]
'''Rounésans'''-a sa roun péryòd di lépòk modèrn asosyé à roudékouvèrt di litératir-a, filozofi-a ké dé syans di Antikité-a, ki gen pou pwen di dépar Rounésans italyenn-an. An léfè, Rounésans naquit atè Florence (an Itali) gras o artis ki té pouvé ésprimé libman yé lar : oun Pré-Rounésans té ka prodjwi so kò annan plizyò vil d'Itali dè xiiie é xive syèk (Duecento et Trecento), ka propajé so kò o xve syèk annan pli grann parti di Itali, an Èspagn, annan sèrtenn anklav d'Éròp di Nò é d'Almagn, anba fòrm-a di sa ki nou ka aplé Pronmyé Rounésans (Quattrocento), épi té ka ganyen ansanm-an di Éròp-a o xvie syèk(Cinquecento).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Istwè]]
559ygez4mokwz1rogoimsr7ukk8za9t
Rouprodiksyon (byoloji)
0
2491
11956
11955
2019-11-22T10:11:19Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Rouprodiksyon'''-an sa ansanm-an dé processus pa lakèl roun lèspès ka pèrpétchwé so kò, an sisitan nésans-a di nouvèl lòrganism. A roun dé aktivité fondamantal, ké noutrisyon-an ké krwayans-a, ki partajé pa tout lèspès-ya ki vivant. An léfè, tout lèspès divèt posédé roun sistenm di rouprodiksyon éfikas, san sa li sa ménasé d'èstenksyon. Rouprodiksyon-an sa donk nésésèr pou pèrpétchwasyon-an lèspès annan tan-an. Li pouvé fika kouplé à roun sistenm di dispèrsyon annan lèspas-a. A sistenm-yan ki ka pèrmèt di kolonizé di nouvèl byotòp, é di ogmanté chans-ya di sirvi dé lèspès.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ggnji3e6nf7n5fq5qcpvco0zya4531s
Roura
0
2492
18437
11962
2020-05-30T09:04:42Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Roura
| imaj = Roura.jpg
| blazon = Blason_ville_fr_Roura_(Guyanne).svg
| drapo =
| péyi = [[Lagwiyann]] ([[Lafrans]])
| mèr = David Riché
| jantilé =
| popilasyon = 3 537
| lannen = 2014
| dansité = 0,91
| altitid = Min. O m – Max. 462 m
| siperfisi = 3 902,5
}}
'''Roura''' sa roun koumin fransé, ki sitchwé annan départman-an di [[Lagwiyann]].
== Jéyografi ==
=== Sitchwasyon ===
==== Lokalizasyon ====
[[Fiché:Map-Roura.svg|thumb|An rouj téritwè kouminal-a di Roura.]]
Koumin-an, di roun sipèrfisi di 9 602,5 km², ka sitchwé so kò atè Lagwiyann asou kontinan sid-anmériken-an. Nò-a di so téritwè sa konstitchwé di roun zonn kotché ki bòdé pa loséyan Atlantik-a. So laltitid magsimal-a sa di 462 mèt o montangn Toti.
Koumin limitròf-ya ké Roura sa Régina di lès o sid, épi à lès, ki sigsésivman Sentéli, Kourou, Mousinéri-Tonnégrann, Matouri é anfen Rémir-Monjoli.
==== Klima ====
Klima laba sa di tip tropikal.
==== Vwè di kouminikasyon ké transpò ====
* Larout nasyonnal 2 ;
* Départmantal 6.
==== Lirbannism ====
Koumin-an sa fòrmen di 2 bour prensipal, bour kriyòl-a di Roura ké vilaj monng di Kakao. Bour di Roura sa sitchwé à 27 km di Kayenn asou lariv drèt-a di Loyak, à prògsimité di flòv Mayouri. I ka osi ègzisté patché zonn di labita ki dispèrsé lonng-an di Lakonté ké Lorapou, ké larout nasyonnal 2 : vilaj Palikou di Favard, ké kouminoté laosyen-an di Daka.
== Listwè ==
A an 1675, ki Roura ka wè jou-a gras à roun ventenn di lipè jézwit. Enstalé asou flan-an di montangn-an di Roura, yé ka édifyé laba roun chapèl ké lèd-a dé katib nwè ké endjen. I posib ki lapélasyon-an di sa kartché ka provni di défòrmasyon-an di non di lorijin di roun péplad endjen, « Aroua-ya » ki té ka viv lanmenm. Lokalité-a sa érijé an parwas an 1725.
An 1793 vilaj-a ka divini lasenn-an di roun révòlt di ansyen katib, ki difisilman réprimen pa larmé anba lòrd-ya di kapitenn Freytag, é ki ka achvé so kò pa trant lègzékisyon.
Bour di Roura sa dézanklavlé dipi 1991 ké konstrigsyon-an di pon asou flòv Mayouri-a. An tan lontan, i té nésésèr di anprenté bak bac La Gabrielle pour alé asou Roura.
Apré dé tantativ pénitansyèr di Saint-Augustin, Sainte-Marie ké Saint-Philipe, sit-a di Kakao sa kaziman abandonnen. An 1977, koumin-an ka akéyi 500 Monng ki ka fwi Laòs-a ké anmòrfrézé an vilaj agrikòl pròspèr ki ka alimanté maché-a di Kayenn an frwi, légim ké flèr tropikal.
== Kiltir ké patrimwenn ==
=== Patrimwenn anvironnmantal ===
* Rézèrv natirèl nasyonnal dé marè di Ko-Roura
* Rézèrv natirèl nasyonnal dé Nourag
* Rézèrv natirèl réjyonnal Trézò
=== Lyé ké monnouman ===
[[Fiché:P1000151_Roura.jpg|thumb|Légliz Saint-Dominique.]]
* Légliz Saint-Dominique.
* Dépo di minisyon di Montangn dé Srépan di sèrvis entèrarmé dé minisyon.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
6qzzqne21csvpihia0y8u53kub0970g
Rwanda
0
2493
11966
11965
2019-11-22T10:11:19Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè =
|non lokal = Repubulika y'u Rwanda (rw)<br/>Republic of Rwanda (en)<br/>Jamhuri ya Rwanda (sw)
|drapo = Flag_of_Rwanda.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Rwanda.svg
|kart = LocationRwanda.svg
|lanng ofisyèl = Kinyarwanda, fransè, anglè, swahili
|kapital = [[Kigali]]
|siperfisi total = 26 338
|jantilé = Rwandé
|popilasyon total = 12 661 733
|lannen = 2015
}}
'''Rwanda''', an form long '''Répiblik di Rwanda''', an kinyarwanda Repubulika y'u Rwanda, sirnomé « péyi dé mil kolin », sa roun péyi di [[Lafrik]] di Lès.
[[Katégori:Afrik]]
tcgdb1zvjcsszpnr5tii031d8fekw2l
Rwéyonm-Ini
0
2494
18438
18307
2020-05-30T09:04:47Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Rwéyonm-Ini di Gran-Britangn é di Lirlann di Nò
|non lokal = United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland (en)
|drapo = Flag_of_United_Kingdom.svg
|armwari = Royal Coat of Arms of the United Kingdom.svg
|kart = LocationUnitedKingdom.svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]] (''de facto'')
|kapital = [[Lonn]]
|siperfisi total = 246 690
|jantilé = Britannik
|popilasyon total = 65 110 000
|lannen = 2015
}}
'''Rwéyonm-Ini''', an fòrm lonng '''Rwéyonm-Ini di Gran-Britangn é di Lirlann di Nò''' (an [[annglé]] United Kingdom é United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland), sa roun péy di Léròp di Lwès-a, oben soulon sèrten définisyon, di Léròp di Nò, don téritwè-a ka konprann zilé-a di Gran-Britangn ké parti nò-a di zilé di Lirlann, ensi ki rounlo piti zilé otour di larchipèl-a. Téritwè-a di Rwéyonm-Ini ka partajé roun frontchè térès ké Répiblik di Lirlann, é sa antouré pa loséyan Atlantik-a, ké lanmè di Nò-a à lès, Lanmanch-a o sid, épi lanmè-a di Lirlann à lwès. Rwéyonm-Ini ka kouvri roun sipèrfisi di 246 690 km2, ki ka fè di li 80e pli gran péy-a di monn, é 11e-an di Léròp. Li sa 22e péy-a ki pli péplé-a di monn, ké roun popilasyon ka èstimen à 65,1 milyon di zabitan. Rwéyonm-Ini sa roun monarchi konstitisyonnèl ; li ka posédé roun sistenm palmantèr di gouvèlnans. So kapital sa Lonn, roun lavil mondjal é pronmyé laplas finansyé o monn, mé égalman pli gran lè métropoliten-an di Linyon éropéyen-an.
== Jéyografi ==
[[Fiché:BenNevis2005.jpg|thumb|Ben Nevis-a sa pli rot pwen-an di Rwéyonm-Ini.]]
[[Fiché:Scafells.jpg|thumb|Scafell Pike.]]
Majò parti-a di Langlétè ganyen roun rélyèf tré varyé sof Nò-a é annan pénensil-a di Cornouailles. Dé prensipal larivyè-ya sa Tamise (346 kilomèt) ké Severn(354 km) ki sa pli lonng kour dilo di Rwéyonm-Ini. Bò'd lavil-a di Douv(Dover, an annglé), tinèl-a ki anba Lanmanch-a ka roulyannen Gran-Britangn ké Lafrans-a.
I pa ka ègzisté di Sonmé an Langlétè ki ka dépasé mil mèt-ya di laltitid ; pwen kilminan annglé-a, Scafell Pike, ka kilminen à 978 mèt di laltitid annan Lake District, an Cumbria.
Jéyografi-a di Lékòs-a ka varyé, ké so lowland-yan di Sid ké so highland-yan annan Nò-a é Lwès — ki ka enkli Ben Nevis-a (1 344 m), pwen kilminan di Rwéyonm-Ini (pourtan dépasé pa mon Paget (2 934 m), an Jéyòrji di Sid, pwen kilminan dé téritwè di lout-lanmè di Rwéyonm-Ini).
Nou ka trouvé di lonng ké profon bra di lanmè ki ka anfonsé so kò annan latè-ya. Lékòs-a ka posédé bò di lwit san zilé, ki ka sitchwé so kò pou laplipa annan Lwès-a é annan Nò-a di péy, notanman Hébrides, les Orcades(Orkney Islands) ké Shetland. Byen k'Édimbourg sa kapital-a, rich di roun bèl léritaj istorik ké architègtiral, lavil prensipal-a sa Glasgow.
== Listwè ==
=== Nésans di roun Linyon ===
[[Fiché:United_Kingdom_1843.jpg|thumb|Rwéyonm-Ini di Gran-Britangn é di Lirlann, an 1843.]]
[[Fiché:Oliver_Cromwell.jpg|thumb|Oliver Cromwell, pannan péryòd-a di Entèrrègn annglé-a, té à tèt-a di sèl réjim répiblliken annglé di tout listwè-a.]]
Rwéyonm-yan di Langlétè é di Lékòs té kowabité antan ki nasyon souvren é endépandan ké yé pròp monnark ké èstrigtir politik dipi ixe syèk-a. Prensipalté di Gal sa entégré o Rwéyonm di Langlétè an 1536, apré so lannègsyon à laswit-a di Èstati di Rhuddlan an 1284. Lirlann, konkéri à partir di xiie syèk, sa roun rwéyonm endépandan mé an 1541, Henri VIII ka divini lirwè di Lirlann. À partir di Linyon dé Kouronn an 1603, Rwéyonm di Lékòs-a ka patajé égalman menm souvren-an, mé Langlétè, Lékòs ké Lirlann ka rété dé Léta distenk. Douran entèrrègn annglé-a, Commonwealth di Langlétè ka annègsé Lékòs ké Lirlann, mé sitchwasyon présédan-an sa rèstoré ké rwéyèlté-a an 1660.
=== Lanpir britannik ===
Rwéyonm-an di Gran-Britangn (égalman konnèt à so koumansman kou Rwéyonm Ini di Gran-Britangn) té jwé roun ròl enpòrtan douran syèk dé Limyè-a, ké roun prézans fòrt an filozofi é an syans ensi ki roun gran lenfliyans annan tradisyon téyatral ké litérèr. Tout o lonng di syèk ki ka swiv, rwéyonm-an pran roun par enpòrtan annan dévlopman-an dé lidé ògsidantal di démokrasi palmantèr, ké roun roumarkab kontribisyon an litératir, an lar é an syans.
=== Trwè faz di apré-lagèr : travayism, thatcherism ke blairism ===
[[Fiché:Margaret_Thatcher_cropped1.png|thumb|Margaret Thatcher pronmyé fanm à kabèch-a di Rwéyonm (1979-1990).]]
Apré Ségon Lagèr mondjal, travayis Clement Attlee mennen o pouvwè pa ra-di-maré élègtoral di 1945. O progranm, nasyonnalizasyon dé sèrvis é kréyasyon di roun Léta-Providans, ké Sèrvis nasyonnal-a di santé britannik (National Health Service, NHS). An finisman-an dé lannen 1950, douran dékolonnizasyon-an, Rwéyonm-Ini ka pédi so èstati di sipèrpwisans.
Finisman-an dé lannen 1990 ka wè lavennman-an di travayis Tony Blair (1997-2007), pròch di City, é ki ka wè dabò annan Léròp roun gran marché, ki ka soutni kandidatir-ya di près tout péy-ya di Léròp di Léròp di Lès-a ké Lagèr di L'Irak malgré roun lopinyon piblik britannik plito défavorab. Li ka démisyonnen an 2007, pou lésé laplas-a à so minis dé finans Gordon Brown, li-menm briga o lélègsyon di 2010 pa konsèrvatò-a David Cameron. A anba ministèr-a di sa dannyé ki ka tchenbé so kò roun référandonm asou lendépandans-a di Lékòs 18 sèptanm 2014.
== Politik ==
=== Gouvèlman ===
[[Fiché:Elizabeth_II_greets_NASA_GSFC_employees,_May_8,_2007_edit.jpg|thumb|Élisabeth II, souvren di Rwéyonm-Ini.]]
Rwéyonm-Ini sa, kou so non ka endiké, roun rwéyonm, mé pouvwè-a di monnark britannik (atchwèlman renn Élisabeth II) sa limité : sala-a ka règnen mé pa ka gouvèlnen. Souvren-an (renn-an) ka posédé pa kont sèrten pouvwè èspésifik ki ka ankadré sa kapasité à rengnen kou sa-a di tchenbé roun lodjans ké Pronmyé minis-a. Ensi nou pwé entèrprété kapasité jiridik-a di souvren britannik kou roun drwè di fika konsilté, oun drwè di ankourajé é roun drwè di mété an gard.
Pouvwè ègzékitif-a di sa monnarchi palmantèr sa ègzèrsé, o non di Renn-an, pa Pronmyé minis-a (atchwèlman Theresa May), ké ròt minis-ya di kabiné. Pronmyé minis-a sa nonmen pa renn-an, li pa fika éli. Néyanmwen an ka di Palman minoritèr, a dé minis (senior ministers) ki ka chwézi roun Pronmyé minis. Renn-an divèt chwézi chèf-a di parti ki ganyen lélègsyon léjislativ-ya : gouvèlman-an ka riské di fika ranvèrsé à chak lélègsyon léjislativ. Kabiné-a sa gouvèlman-an di So Majèsté.
=== Sibdivizyon ===
Rwéyonm-Ini sa divizé an kat parti, ki souvan aplé home nations (nasyon di lorijin) oben nasyon konstititiv. Chak nasyon sa, kant à li, divizé pa gouvèlman lokal-ya. Renn-an ka nonmen roun lyétnan-lord antan ki rouprézantan pésonnèl di diféran zonn èspésifik atravè rwéyonm-an.
== Kiltir ==
=== Lédikasyon ===
[[Fiché:Tom_Quad,_Christ_Church_2004-01-21.jpg|thumb|Linivèrsité-a d'Oxford.]]
Rwéyonm-Ini ka posédé osi roun sistenm di lédikasyon simi-piblik tré étann é dévlopé. Lédikasyon-an o Rwéyonm-Ini sa roun késyon désantralizé , chak péy (Langlétè, Péy di Gal, Lékòs ké Lirlann di Nò) ganyen roun sistenm édikatif distenk.
[[Fiché:Imperial_College_London_MMB_02.jpg|thumb|Imperial College London.]]
Si nou ka konsidéré kat sistenm réyni-ya, anviron 38% di popilasyon-an di Rwéyonm-Ini ka posédé roun diplonm inivèrsitèr, sa ki ka prézanté poursantaj-a ki pli élvé-a an Léròp é parmi poursantaj-ya ki pli élvé-ya o monn. Rwéyonm-Ini ka swiv rounso Létazini-ya an tèrm di rouprézantasyon asou lis-ya dé 100 miyò linivèrsité.
=== Syans ===
Péy-a ka fòrmen roun gran nonm di syantifik é di enjényò. Nou ka atribiyé o britannik dé dékouvèrt syantifik tèl ki lidrojenn, lògsijenn, gravité, lélègtron, èstrigtir molékilèr-a di ADN-an é dé lenvansyon kou télévizyon, vélo modèrn, lòrdinatò. Rwéyonm-Ini té osi pronmyé péy ki entrodjwi radjo piblik-a an kontini, oun sistenm di transpò piblik pa ray ké roun rézo di radar sivil ké militèr antchèrman opérasyonnèl.
=== Litératir ===
[[Fiché:Charles_Dickens2.jpg|thumb|Charles Dickens, lotò di sélèb ronman Oliver Twist.]]
Péy-ya ki ka konpozé rwéyonm-an bay soso gran é roumarkab markè-palò ké powèt. William Shakespeare, ki ékri patché pyès di téyat, sa konsidéré kou pli gran lotò di lanng annglé (nou ka palé di « lanng di Shakespeare » apropo di annglé-a).
Nou ka noté parmi lotò annglé-ya Geoffrey Chaucer (1343-1400), William Shakespeare(1564-1616), Samuel Taylor Coleridge (1772-1834), Jane Austen (1775-1817), Percy Bysshe Shelley (1792-1822), John Keats(1795-1821), William Makepeace Thackeray(1811-1863), Charles Dickens (1812-1870), la fratrie Brontë, George Eliot (1819-1880), Lewis Carroll (1832-1898), Robert Muchamore, Anthony Trollope, George Meredith, George Orwell, William Wordsworth, Alfred Tennyson, Robert Browning, Elizabeth Barrett Browning, Dame Agatha Christie, T. S. Eliot, Virginia Woolf, Wilfred Owen, J. K. Rowling, J. R. R. Tolkien, Ian Fleming et Douglas Adams.
Parmi lotò-ya di péy di Gal, di Lékòs é di Lirlann di Nò, nou pouvé sité Robert Burns, Dylan Thomas, Sir Walter Scott, Arthur Conan Doyle, Robert Louis Stevenson, Iain Banks, Muriel Spark, Irvine Welsh, Ken Follett, C. S. Lewis oben òkò Colin Bateman.
=== Sinéma ===
Sinéma britannik-a lontan enfliyansé dévlopman-an di sinéma ké pa lègzanp Èstidjo Ealing ki ka afirmen fika pli vyé ki ka ègzisté. Malgré oun listwè rich di sigsé, endistri-a sa karagtérizé pa dé déba ensésan konsèrnan so idantité ké lenfliyans-a di sinéma anmériken ké éropéyen.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
{{Éròp}}
[[Katégori:Léròp]]
[[Katégori:Rwéyonm-Ini]]
19wbheg7sif1jsbww08y4h1u18optiy
Rèv
0
2495
11995
11994
2019-11-22T10:11:20Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Lecomte du Nouy Il sogno dell'eunuco.jpg|thumb|300px|Rèv-a di eunuque pa Jean Lecomte di Nouy]]
'''Rèv'''-a sa roun « dispozisyon di lèspri-a ki jénéralman nòktirn, ki sirvini o kour di somèy, é ki ka prokiré à endividi-a ki évéyé dé souvni nonmen yé osi rèv ».
O kour di listwè-a é dé sivilizasyon, rèv-a té mwayen di afranchi so kò di tan é di lèspas òrdinèr-a, pou aksédé o sirnatirèl, o zansèt, o diven, oben òkò kou roun mwayen di gérizon, di konésans é di révélasyon.
Apròch rasyonèl ké syantifik-a an ka fè oun processus ki ankré annan kò-a é ki lyé à aktivité sérébral-a o kour di somèy.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
39chckkzswyvd132g79snkd1jy04dwh
Réaksyon chimik
0
2496
11998
11997
2019-11-22T10:11:20Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''réyaksyon chimik''' sa roun transfòrmasyon di matchè-a o kour di lakèl lèspès chimik-ya ki ka konstitchwé matchè-a sa modifyé : lèspès-ya ki sa aplé réyaktif. Lèspès-ya ki fòrmé o kour di réyaksyon-an sa aplé prodjwi di réyaksyon. Dipi travay-ya di Lavoisier(1777), syantifik-ya savé ki réyaksyon chimik-a ka fè so kò san varyasyon mizourab di lamas-a : « Nou ka pédi anyen, nou pa kréyé anyen, tout ka transfòrmé so kò » ki ka tradjwi konsèrvasyon-an di lamas-a.
Réyaksyon chimik-ya ka provoké oun chanjman di lanatir chimik-a di matchè-a, sa kidonk èskli transfòrmasyon ki pirman fizik, kou chanjman di léta (fizyon, solidifikasyon, évaporasyon, ébilisyon, etc.), izir-a ké érozyon-an, épi riptir-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
3m2mxllc7jwktqxcya6ymjd09yydpat
Réchofman klimatik
0
2497
12003
12002
2019-11-22T10:11:21Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Global_Temperature_Anomaly.svg|thumb|Grafik dé anomali dé tanpératir global mwayenn di sirfas-a pa rapò à mwayenn-an 1951-1980.]]
'''Réchofman klimatik'''-a (oben '''réchofman planétèr''', '''réchofman global''' oben '''dérègman klimatil''') sa fénomenn d'ogmantasyon dé tanpératir mwayenn oséyanik é di lè-a, ka endjwi pa kantité-a di chalò pyéjé à sirfas térès, ki mizouré dipi plizyò déséni, di fè dé émisyon di gaz à léfè di sèr (CO2 etc.). Sa tèrm ka dézigné kominéman réchofman global-a òbsèrvé dipi koumansman-an di xxe syèk.
An 1988, ONU-a kréyé Group d'èspèr entèrgouvèlmantal asou évolisyon-an di klima(GEEK) pou sentétizé étid syantifik-ya asou klima-a. Annan so katriyenm rapò, okèl té partisipé pli di 2 500 syantifik di 130 péyi, GEEK ka afirmé ki réchofman klimatik-a dipi 1950 sa trè probabman akoz à ogmantasyon-an dé gaz à léfè dit sèr di lorijin antropik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
94v4takgmtdva0wnhd2uxpcdp4tj9up
Réform protestant
0
2498
12007
12006
2019-11-22T10:11:21Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Réfòrm protèstant''', égalman aplé « Réform-an», amòrsé o xvie syèk, sa roun volonté di oun routour o sours di kristchanism é osi, pa ègstansyon, oun benzwen di konsidéré rélijyon-an é di lavi sosyal-a di rounòt mannyè. Li ka réflété angwas-a dé zam, pa késyon-an di sali, santral annan réflèksyon dé réfòrmatò, ki ka dénonsé koripsyon di tout sosyété anjandré pa komèrs-a dé endiljans. Réfòrmatò-ya ka profité di lésòr di enprimri-a pou fè sirkilé Labib-a an lanng vilgèr(notaman alman aprè pronmyé tradiksyon réyalizé pa Martin Luther), é ka montré ki li pa ka fè mansyon ni dé sen, ni di kilt di Vyèrj-a, ni di Pirgatwar.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Istwè]]
3x5lc3ya1dewzlh8bt9cqwm7qvec3wy
Réfrijérasyon
0
2499
12011
12010
2019-11-22T10:11:21Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Réfrijérasyon'''-an sa prosédé-a ki ka pèrmèt di òbténi oun sistenm (lokal, prodjwi, etc.) à roun tanpératir enféryò à sa di anvironnman-an.
== Tèktonik di réfrijérasyon ==
I ka ègzisté diférant fason di òbténi di frédi. Prensip-a ka rézidé toujou an roun transfè di chalò (kalori), à partir di sistenm à roufrédi é bò'd anvironnman-an.
Dé tèknoloji-ya ki pli répandou à gran léchèl sa :
* sistenm-yan à konprésyon ;
* sistenm-yan à absòrpsyon.
=== Sik kontini à vapò ===
Sa tèknoloji-ya ka fè entèrvini roun flwid frigorijenn don vaporizasyon-an ka absòrbé chalò-a. Dipi 1er òktòb 2000, i entèrdi di aprovizyonnen so kò an CFC (R12 - Diklorodifliyorométann - CCl2F2). Dipi 1e janvyé 2001, i entèrdi d'itilizé dé CFC menm pou éfèktchwé dé entèrvansyon asou roun inité èrmétik. Sa flwid té ranplasé pa R-134a (1,1,1,2-tétrafliyoroétann CH2F-CF3) (gaz di sibstitisyon).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
5ra0uh7etzhrjwqg8qsk2yiol7migt2
Réjim politik
0
2500
12016
12015
2019-11-22T10:11:21Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Réjim politik''' ka dézigné òrganizasyon dé pouvwar é yé ègzèrsis ofon di roun antité politik ki bay. Sa tèrm ka rouvoyé donk à fòrm enstitisyonèl di pouvwar mé osi à pratik-a dékoulan di sa fòrm enstitisyonèl. Li ka dépasé étid konstitisyonèl (ki ka analizé striktir fòrmèl di roun Léta) mé pa nonpli à konfonn ké étid-a dé sistèm politik (ki sa mòd-a d'òrganizasyon di roun Léta).
Ègzèrsis di pouvwar sa trè enpòrtan, pas tout an fika lamenm fòrm enstitisyonèl, dé réjim politik pouvé distengé an fonksyon di pratik-a di ègzèrsis-a di pouvwar.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Réjim politik]]
m65a0q607la6r8mi2ztrjetwmu7tvv7
Réjina
0
2501
18439
12023
2020-05-30T09:04:52Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Réjina
| imaj = Regina_approuague.jpg
| blazon =
| drapo =
| péyi = [[Lagwiyann]] ([[Lafrans]])
| mèr = Michel Quammie
| jantilé =
| popilasyon = 968
| lannen = 2014
| dansité = 0,08
| altitid = Min. 0 m – Mags. 771 m
| siperfisi = 12 130
}}
'''Réjina''' (pafwè '''Réjina-Ko''') sa roun koumin fransé ki sitchwé annan départman-an di [[Lagwiyann]].
== Jéyografi ==
=== Sitchwasyon ===
[[Fiché:Map-R%C3%A9gina.svg|thumb|An rouj téritwè kouminal-a di Réjina.]]
Tré vas koumin di litoral Lès, ki ka anfonsé so kò annan tchò di danbwa ékwatoryal o sid-lwès. A dézyenm koumin-an di Lafrans ki pli étandou-a pa so sipèrfisi (1 213 000 zègta) apré Maripasoula. So sipèrfisi sa pli enpòrtan ki départman di Lajironn, pli vas départman métropoliten-an.
Vilaj-a sa sitchwé asou bò-ya di flòv Laprouwag.
Annan koumin-an, bò'd 95 000 zègta di marè sa klasé rézèrv natirèl di Ko dipi mars 1998 é 100 000 ròt zègta ka fè pati di rézèrv natirèl dé Nourag. Yé ka apartni toulédé o résan park natirèl réjyonnal di Lagwiyann.
Gisanbour ké Ko sa dé piti vilaj (agsésib an piròg) administrativman rataché ké koumin-an di Réjina pa laplikasyon-an di lalwè-a di Vichy ki té ka enpozé roun chèf-lyé. Réjina té chwézi parmi trwè-ya an rézon di so lenfliyans administrativ-ya ké finansyé. Rougroupman-an di sa téritwè-ya té bay lyé à roun koumin ki divini enpozan an sipèrfisi. Gisanbour té dipi abandonnen.
Koumin limitròf-ya ké Réjina sa, à lès, Wannari, Senjòrj-Loyapòk, o sid Kanmopi, à lwès, Sayil, Sentéli ké Roura.
=== Klima ===
Klima sa di tip ékwatoryal ké roun dé plivyonmétri ki pli enpòrtan-yan di Lagwiyann.
=== Rélyèf ===
* Mon Chov.
=== Vwè di kouminikasyon ké transpò ===
Réjina sa lyannen o lavil di litoral, don Kayenn, pa larout nasyonnal 2. Dipi 2003, sa larout té étann jouk Senjòrj-Loyapòk.
Kouminikasyon téléfonnik-ya é di data-entèr-irben sa asiré pa vwè di féso hertzien jouk santral France Télécom di Kayenn Chaton.
== Tòponnimi ==
Non-an "Régina" ka vini di gran avantiryé Louis Athanase Theophane Réjina (1868-1922).
== Listwè ==
* Vèstij di bitasyon Favard (xixe syèk).
* Zanmo di Saint-Esprit, lyé di kilt dipi xixe syèk-a.
* Vèstij di rézèrv dé Nourag, dannyé kouminoté anmérendjen, ki disparèt bò'd 1780 : zirn finérèr, zoutiyaj litik, poliswè, débri di potri.
Réjina ka tchenbé so non di Louis Athanase Theophane Régina (1868-1922).
== Démografi ==
Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl , ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, roun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té réyalizé an 2007.
== Kiltir ké patrimwenn ==
=== Patrimwenn anvironnmantal ===
* Rézèrv natirèl di Zilé di Gran Konnétab.
* Rézèrv natirèl dé marè di Ko-Roura
* Rézèrv natirèl dé Nourag
=== Lyé ké monnouman ===
* Ròch gravé di Montangn Favard.
* Légliz Saint-André di Ko.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
bblcmuunpbebffgc21z33o66yoc3a8d
Rélijyon
0
2502
18440
18188
2020-05-30T09:04:57Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Prevailing_world_religions_map.png|thumb|380px|Rélijyon majoritèr annan chak péyi di monn.]]
[[Fiché:Religious syms.svg|thumb|]]
Oun '''rélijyon''' ka konsouvwè so kò pli souvan kou roun sistèm di pratik é di krwayans an izaj annan roun kominoté, mè i pa gen di définisyon ki sa roukonèt kou valab pou tousa ki li sa pèrmèt jòdla d'aplé rélijyon. Tèrm laten religio té défini pou prémyé fwè pa Cicéron kou « fè-a di tchipé so kò di roun natir sipèryò ki nou ka aplé divin é di randé li roun klit ». Annan lanng-yan koté tèrm-a sa isou di laten, rélijyon-an sa souvan anvizajé kou sa ki ka konsèrné roulasyon-an ant [[mounité]]-a ké [[Bondjé]].
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Rélijyon]]
pljkhbawkfwub40u5s9kohtwwhji3ex
Rémir-Monjoli
0
2503
17353
12036
2019-12-16T18:33:01Z
Hugo.arg
72
/* Wè osi */
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Rémir-Monjoli
| imaj = Plages_de_R%C3%A9mire-Montjoly_-_Guyane.JPG
| blazon = Blason_rm.jpg
| drapo =
| péyi = [[Lagwiyann]] ([[Lafrans]])
| mèr = Jean Ganty
| jantilé = Rémir-Monjolyen
| popilasyon = 21 787
| lannen = 2014
| dansité = 473
| altitid = Min. O m – Max. 103 m
| siperfisi = 46,11
}}
'''Rémir-Monjoli''' sa roun koumin fransé ki sitchwé annan départman-an di [[Lagwiyann]]. Isou di fizyon-an pa dékrè di Rémir é di Monjoli ka konstitchwé atchwèlman oun banlyé rézidansyèl di [[Kayenn]].
So zabitan-yan sa aplé Rémir-Monjolyen-yan.
== Jéyografi ==
=== Sitchwasyon ===
[[Fiché:Map-Remire.svg|thumb|An rouj téritwè kouminal-a di Rémir-Monjoli.]]
Lavil sa fòrmen di ansyen bour-a di Rémir é di kartché di Monjoli. Koumin-an ka posédé di lonng plaj. Senk zilé-ya o larj (zilé-ya di Rémir) ka dépann administrativman di Kayenn. Nò-lès-a di koumin-an sa roun zonn kotché ki bòdé pa loséyan Atlantik-a. Rémir-Monjoli sa délimité, o sid, pa flòv Mayouri-a.
Koumin limitròf-ya ké Rémir-Monjoli sa Matouri à lwès, Roura o sid (vya flòv Mayouri-a) ké Kayenn o nò-lwès. Rémir-Monjoli, Matouri ké Kayenn ka fè pati jéyografikman di Zilé di Kayenn.
=== Klima ===
Klima-a sa di tip tropikal é pli èspésifikman ékwatoryal. Toutfwè, di fè di so sitchwasyon an bòdir di loséyan Atlantik-a, lakot-a sa tré vantilé.
=== Vwè di kouminikasyon ké transpò ===
Lenfrastigtir-ya di kouminikasyon sa près tout èsklizivman dèstinen à loto-mobil. O lapòrt di Kayenn é konfronté à so pròp dévlopman démografik ensi ki à sa-a dé koumin périférik, Rémir-Monjoli ka sibi dé zankonbman près kotidjen ki sa ésansyèlman lyannen o déplasman donmisil-travay é sa ègzasèrbé pa roun rélativ ensifizans di vwè èstrigtiran.
Dégra di koumèrs di Dégra dé Kann, ki nonmen dipi 1e janvyé 2013 « Gran Dégra Maritim di Lagwiyann » sa enplanté asou koumin-an.
== Listwè ==
An 1608, tchèk Annglé ka enstalé yé kò asou roun plato di Mayouri koté li té fika tchwé pa dé Anmérendjen. Lavil-a ké fika fondé an ògtòb 1652 pa mouché Vertaumon, jénéral-adjwen di Konpangni di Pari ké tchèk kolon annan lans di Rémir. An 1653, 300 endjen Galibi ka ataké kolon-yan, ki ka provoké yé dépa. An désanm 1653, Olandé-ya ka pran posésyon di Lagwiyann.
12 sèptanm 1659, David Cohen Nassi ka konkli roun akò ké Konpangni néyèrlandé dé Lenn ògsidantal pou kréyasyon-an di roun vilaj jwif, atè Rémir-Monjoli, ki aplé osi Irmir, asou lakot lwès di zilé-a, koté ka égalman enstalé yé kò dé Gorneyim.
An 1664, lò Fransé-ya rivé atè Kayenn, Néyèrlandé-ya ka randé yé kò san briga mé ka òbténi garanti-a di lib ègzèrsis di yé rélijyon pou jwif-ya. Néyanmwen, dé tchè-ya dé jwif di Rémir-Monjoli, swé anviron 300 moun, ka pati établi yé kò atè Sirinanm. Swésant Fransé ka enstalé yé kò atè Rémir.
Lagtivité-a di koumin-an à sa lépòk sa ésansyèlman agrikòl ké kiltir-a di kann à souk ké laparisyon-an di distiri. Jézwit-ya ka enstalé yé kò lanmenm dipi 1651 é ka dévlopé jouk an 1765, dat di yé lèspilsyon di Lagwiyann, oun rich plantasyon agrikòl, di pli di 1 000 zègta, koté yé ka anplwayé jouk 400 katib enpòrté di Lafrik : bitasyon Loyola, don kaz-a di mèt, ki sitchwé asou flan-an di montangn-an di Rémir, ka sèrvi égalman di sant di séjou pou jézwit-ya ka épwizé pa yé misyon an latè étranjé.
Plita, lékonnonmi agrikòl ka périklité lò di pronmyé labolisyon-an ki tanporèr di katibaj-a an 1794 épi sala, définitiv, di 1848. An 1867, travay-ya di ladigsyon dilo potab di lavil-a di Kayenn, tout pròch, ké fika à pati di lak di Rorota ki niché osen di montangn di Mayouri ki ka sirplonbé bour-a di Rémir. Lalwè-a asou minisipalité-ya di 1879 ka pèrmèt kréyasyon administrativ-a di koumin ké so pronmyé limè, Eugène Pajot, sa éli an 1880. Pronmyé pyèr-a di pronmyé lanméri-a (ki ka abrité dézòrmè bibliyotèk minisipal-a é lofis-a di tourism) ké fika pozé dé lannen plita, 8 sèptanm 1892, dat ki koumémoré pa lafèt kouminal anniyèl-a.
Pannan é apré Ségon Lagèr mondjal-a, lagtivité-ya ké divini maréchè é endistriyèl ké distiri-a di Rorota. Apré départmantalizasyon-an an 1946, koumin-an ka divini roun zonn rézidansyèl, lagtivité riral-ya fika piti piti abandonnen épi distiri-ya ka fronmen.
Kréyasyon-yan di Dégra di koumèrs di Dégra-Dé-Kann an 1969, di santral élègtrik-a an 1983 é di zonn endistriyèl té bay roun nouvèl lélan ékonnonmik pou koumin-an.
== Popilasyon ké sosyété ==
=== Démografi ===
Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1911, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di pli di 10 000 zabitan rousansman-yan té gen lyé chak lannen à laswit-a di roun ankèt pa sondaj opré di roun échantiyon d'adrès ki ka rouprézanté 8 % di yé lojman, kontrèrman à ròt koumin-yan ki ganyen roun rousansman réyèl tout senk lannen-yan.
An 2015, koumin-yan té ka konté 23 976 zabitan, an logmantasyon di 24,36 % pa rapò à 2010 (Lafrans rò Mayòt : +2,44 %).
== Kiltir lokal ké patrimwenn ==
=== Lyé ké monnouman ===
Koumin-an ka posédé rounlo vèstij ki ka témwagné di so pasé tré rich :
'''Ròch Gravé'''-ya, ki sitchwé bò'd krik Pavé-a ki òbò di larout dé Laplaj, ka anmòrfrézé aptitid-ya dé Anmérendjen pou gravir-a asou pyèr. Sa pétroglif-ya sa dé désen profon, gravé asou roun roché pa piktaj à lèd-a di roun pèrkitò an pyèr rèd. Li té fika répèrtoryé an 1903 pa François Geay, vwayajò natiralis.
'''Poliswè'''-ya, ki bokou asou roché-ya di rivaj dé lapaj. Pli roumarkab-ya ka trouvé yé kò asou laplaj-a di Gosselin é an bòdir di kolin di Montravel.
'''Srépan di Pascaud''', ké so pyèr gravé di lèr pré-kolonbyen.
'''Fò Djanman''', klasé monnouman istorik an totalité, Konstrwi an 1849, sa vèstij di péryòd kòlonnyal-a, té ka sèrvi di kantonnman à roun détachman di fiziyé-vòltijò pannan lagèr di 1939-1945.
'''Bitasyon Loyola''', sa bitasyon té fondé pa jézwit-ya an 1668, é abandonnen roun syèk plita. A té pli gran bitasyon di Ansyen Réjim di Lagwiyann. So sipèrfisi té ka fè pli di mil zègta ké pli di senk san katib ki té ka travay laba. Yé té ka prodjwi souk, lanmotché-a di kakao é di kafé di kòlonni, égalman di lendigo é di koton. Sa vèstij té roudékouvèrt an 1988 é ka fè dipi lòbjè di roun mété an valò pou pèrmèt o piblik dékouvèrt di sa sit majò.
'''Moulen à van di Rémir-Monjoli''', Pèrché an pik di kolin-an ki pròch di lotèl di lavil di Rémir, mé antchèrman kaché pa véjétasyon-an, ka drésé so kò roun tour an pyèr di roun moulen à van di 1733. A roun moulen à kann di soukri dé jézwit di Loyola. Dé fouy arkéyolojik té pèrmèt di retrouvé enpozan vèstij di sa soukri.
'''Bitasyon Vidal''', Sa bitasyon ki batizé an 1800, « Bitasyon Mondélice » pa so propriyétèr, négosyan Jean Vidal, té fika roun dé pli gran lèsplwatasyon di lépòk katibajò (pli di 250 katib). Li té bòdé pa krik-a di Kabasou, li-menm prolonjé pa roun piti kannal ki aplé krik fouyé-a, à pati di lakèl ki té ka fè pati di lagtivité koumèrsyal. Lagtivité agrikòl-a té ka arété piti piti pou lésé plas à roun lòrfélina an 1855 ki louvri pa lipè Guyodo.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
bpr3zpwjf56uhy4lli1afkgvv5s954e
Répiblik di Kongo
0
2504
12042
12041
2019-11-22T10:11:22Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Kongo
|non lokal = République du Congo (fr)<br/>Repubilika ya Kongo (kg)<br/>Republiki ya Kongó (ln)
|drapo = Flag_of_the_Republic_of_the_Congo.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_the_Republic_of_the_Congo.svg
|kart = Republic_of_the_Congo_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[fransé]]
|kapital = Brazzaville (politik)<br/>Pointe-Noire (ékonomik)
|siperfisi total = 342 000
|jantilé = Kongo
|popilasyon total = 5 125 821
|lannen = 2017
}}
'''Kongo''', osi aplé di mannyè enfòrmèl '''Kongo-Brazzaville''', an form long '''Répiblik di Kongo''', sa roun péyi di [[Lafrik]] santral, sitchwé di par é di ròt di ékwatò.
[[Katégori:Afrik]]
anure3qzu2zw4123zp9g9jgrdnwdiaf
Répiblik dominikenn
0
2505
12045
12044
2019-11-22T10:11:22Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik dominikenn
|non lokal = República Dominicana (es)
|drapo = Flag_of_the_Dominican_Republic.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_the_Dominican_Republic.svg
|kart = Dominican_Republic_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Èspangnòl]]
|kapital = [[Sen-Domeng]]
|siperfisi total = 48 442
|jantilé = Dominiken(n)
|popilasyon total = 10 734 247
|lannen = [[2017]]
}}
'''Répiblik dominikenn''', an espagnol República Dominicana, sa roun péyi di sé Grann Zantiy, Karayib.
0j008i1lrykuwz49mbf7b3ss31e651v
Répiblik démokratik di Kongo
0
2506
19142
12051
2021-02-16T00:26:02Z
154.109.120.5
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik démokratik di Kongo
|non lokal = République démocratique du Congo (fr)<br/>Repubilika ya Kongo Demokratiki (kg)<br/>Jamhuri ya Kidemokrasia ya Kongo (sw)<br/>Republiki ya Kongó Demokratíki (ln)<br/>Ditunga dia Kongu wa Mungalaata (lua)
|drapo = Flag_of_the_Democratic_Republic_of_the_Congo.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_the_Democratic_Republic_of_the_Congo.svg
|kart = Democratic_Republic_of_the_Congo_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Fransé]] (lanng nasyonal : lingala, kikongo, swahili, tshiluba)
|kapital = [[Kinshasa]]
|siperfisi total = 2 345 409
|jantilé = Kongolé
|popilasyon total = 100 000 000
|lannen = 2021
}}
'''Répiblik démokratik di Kongo''' (an kikongo Repubilika ya Kongo Demokratiki, an swahili Jamhuri ya Kidemokrasia ya Kongo, an lingala Repubilíka ya Kongó Demokratíki, an tshiluba Ditunga dia Kongu wa Mungalaata) sa roun péyi di [[Lafrik]] santral.
[[Katégori:Lafrik]]
9ltais6zqf82ke6ql8b6b275rwumiju
Répiblik santrafrikenn
0
2507
12057
12056
2019-11-22T10:11:23Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik santrafriken
|non lokal = .
|drapo = Flag_of_the_Central_African_Republic.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_the_Central_African_Republic.svg
|kart = Central_African_Republic_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[fransé]], sango
|kapital = [[Bangui]]
|siperfisi total = 622 984
|jantilé = Santrafriken
|popilasyon total = 5 166 510
|lannen = 2013
}}
'''Répiblik santrafriken''', osi aplé '''Santrafrik''', an sango Ködörösêse tî Bêafrîka, sa roun péyi di [[Lafrik]] santral an vwa di dévlopman, don popilasyon-an sa estimé à 4 500 000 zabitan, pou roun siperfisi d'anviron 623 000 km2.
[[Katégori:Lafrik]]
0vsb7pms5doico80u4lmn7eogsxrmsx
Répiblik tchèk
0
2508
19205
12061
2021-06-01T22:32:00Z
Martin Tauchman
1501
Map using geographical name
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik tchèk
|non lokal = Česká republika (cs)
|drapo = Flag_of_the_Czech_Republic.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_the_Czech_Republic.svg
|kart = EU-Czech_Republic.svg
|lanng ofisyèl = [[Tchèk]]
|kapital = [[Prague]]
|siperfisi total = 78 870
|jantilé = Tchèk
|popilasyon total = 10 578 820
|lannen = 2017
}}
[[Fiché:Czechia-geographic_map-fr.svg|thumb|Kart jéyografik di Répiblik Tchèk. Désanm 2017.]]
'''Répiblik tchèk''', ou '''Tchéki''' an form kourt (en tchèque Česká republika[ˈtʃɛs.kaːˈrɛ.pu.ˌblɪ.ka] é Česko[ˈtʃɛs.ko]), sa roun péyi di [[Léròp]] santral san aksè à lanmè.
[[Katégori:Éròp]]
a4th9ibmtok3yiq5sqdzb64me73n12i
Réseptò radio
0
2509
12064
12063
2019-11-22T10:11:23Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''résèptò radjo''' (osi aplé : '''pòs di radjo''', '''transistò''', '''tuner''', '''otoradjo''', etc.) sa roun aparèy élèktronik ki dèstiné pou kapté, sélêksyonnen é dékodé onn radjoélètrik ki émèt pa émétò radjo-ya. Fonksyon-an di dékodaj sa d'èstrè dé onn kapté enfòrmasyon-yan, ki té enkòrporé anvan di fika émèt : son obebmn signal nimérik (RDS, DRM Digital Radio Mondiale, signal orèr, etc.).
== Vokabilèr ==
Tèrm-an « radjo » ka provini di senplifikasyon-an di èsprésyon-an « résèptò d’émisyon ki difizé pa onn radjofonik », é té adòpté progrésivman ké dévlopman-an di izaj-a di radjo-a, pou dézigné tout tèknik-a dé onn radjo é annan langaj de, oun « radjo » ka dézigné osi byen roun résèptò ki roun chenn di progranm.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
s2domug9lhy18yq9ljd25yz3xh8p6t1
Révolousyon endistrièl
0
2510
12067
12066
2019-11-22T10:11:23Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Standard_Oil.jpg|thumb]]
Ésprésyon '''révolisyon endistriyèl''' té itilizé pou pronmyé fwè an 1837 pa ékonomis fransé Adolphe Blanqui annan so Listwè di ékonomi politik-a épi té rouprann annan lannen-yan 1840 pa Friedrich Engels. Vilgarizé an Anglétèr an 1884 pa istoryen-an Arnold Toynbee, li ka fè parti dipi di vokabilèr izwèl.
Li ka dézigné processus istorik di xixe syèk ki ka fè baskilé — di mannyè plis oben mwen rapid soulon péyi-ya ké réjyon-tan — oun sosyété à dominant agrèr é artizanal bò'd roun sosyal komèrsyal ké endistriyèl.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
4gkog18kuceaxhix3a5iqfowy1x7k4w
Révolousyon fransèz
0
2511
12070
12069
2019-11-22T10:11:23Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Prise_de_la_Bastille.jpg|thumb]]
'''Révolisyon franséz'''-a sa roun péryòd di boulvèrsman sosyal é politik di gran anvèrgir an Frans, annan so koloni-ya é an Éròp ki douré di 1789 à 1799. A roun moman krisyal ki ka mété fen à Ansyen Réjim enpé pli di trwa lan aprè priz di Bastille.
Révolisyon franséz-a légé di tout nouvèl fòrm politik, notaman o travè di Déklarasyon di drwè di wonm é di sitwayen di 1789 ki ka proklamé égalité-a dé sitwayen divan lalwa-a, liberté fondamantal, ké souvrennté di Nasyon-an, apt à gouvèrné so kò o travè di rouprézantan éli.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
dg07yjazpqr0ok8lqe4unrnn1616kos
Révolousyon kiltirèl
0
2512
12073
12072
2019-11-22T10:11:23Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Grann révolousyon kiltirèl prolétaryenn''' (an chinwa : 无产阶级文化大革命, pinyin : wúchǎn jiējí wénhuà dàgémìng), pli kouraman '''grann révolousyon kiltirèl''' (文化大革命 wénhuà dàgémìng), ou senpman '''révolousyon kiltirèl''' (文革 wéngé), ka rouprézanté oun di sé évènman ki ka marké listwè di Répiblik popilèr di Lachin, don routantisman enternasyonal sa konsidérab.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
33bpmlei5c9nesp5crz42kz5pusk79q
Révolousyon néolitik
0
2513
12077
12076
2019-11-22T10:11:23Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Révolisyon néyolitik''' té pronmyé révolisyon agrikòl-a, karaktérizé pa tranzisyon-an di tribi é kominoté di chasò-kéyò bò'd agrikiltir-a ké sédantarizasyon-an. Doné arkéyolojik-ya ka endiké ki plizyò fòrm di domèstikasyon di plant ké zannimo té sirji endépandaman andan omwen sèt oben lwit réjyon séparé atravè monn-an, é pli ansyen-yan ka dévlopman ki konnèt té lyé o Pròch-Oryan 14 000 lan anv. J.-K.. Si adòpsyon-an di agrikiltir-a annan sa fwayé-ya d'orijin ka korèsponn à oun lan chanjman dé konpòrtman dé popilasyon lokal, annan ròt réjyon, don Éròp-a, li sa pli rapid é ka korèsponn à rivé-a di popilasyon ki ja néyolitizé.
== Sours ==
== Artik konnèks ==
[[Katégori:Istwè]]
8yfwxtbkvyoi0fiuzfuxfw43glsxnht
Révolousyon syantifik
0
2514
12080
12079
2019-11-22T10:11:24Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Révolisyon syantifik''' sa jénéralman konsidéré kou roun diskontinwité di pansé syantifik-a à roun lépòk bay, sa riptir ka mennen roun chan disiplinèr — oben plizyò — à ka réyòrganizé yé kò otour di prensip ké aksyonm nouvèl. Nosyon-an di "révolisyon syantifik", poté notaman pa Alexandre Koyré, Herbert Butterfield ké Thomas Kuhn, té ka fè lòbjè di roun sèrten nonm di kritik, pas li ka enpliké oun riptir total ké savwar ansyen-yan, an bazan so kò asou imaj-a di roun Mwayen-Laj òbskirantis opozé à roun lepòk modèrn briyant é détaché di rélijyon-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ebjvq5s17rg7sg7xwffibsr3z11ibsp
Réyon X
0
2515
12083
12082
2019-11-22T10:11:24Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Réyon X'''-ya sa roun fòrm di réyonnman élèktromagnétik à rot frékans ki konstitchwé di foton don longò-a d'onn sa konpriz aprosikmativman ant 0,001 nanomèt é 10 nanomèt (10−12 m é 10−8 m), ki ka korèsponn à dé frékans di 30 pétahertz à 300 exahertz (3×1016 Hz à 3×1020 Hz). Énèrji-a di sa foton-yan k'alé di roun santenn d'ev (élèktron-vòlt), à anviron roun MeV.
Réyon X-ya té dékouvri an 1895 pa fizisyen alman-an Wilhelm Röntgen, ki té rousouvè pou sa pronmyé pri Nobel di fizik ; i ka bay yé non abitchwèl di enkonnèt-a an matématik, X.
Réyon X-ya ké réyon gamma-ya sa di menm natir, mè sa prodjwi diféraman : réyon X-ya sa prodjwi pa dé tranzisyon élèktronik alò ki réyon gamma-ya sa prodjwi lò di dézentégrasyon radjoaktiv-a dé nwayo dé atom oben di ròt processus nikléyèr oben sibatomik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
qhxrbnho258z8ail3kbqpow2o6z742i
Réyonman élektromagnétik
0
2516
12086
12085
2019-11-22T10:11:24Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Spectre.svg|thumb|Répartisyon di réyonnman élektromagnétik]]
'''Réyonnman élèktromagnétik'''-a ka dézigné oun fòrm di transfè d'énèrji linéyèr. Limyè vizib-a sa roun réyonnman élèktromagnétik, mè pa ka konstitchwé ki roun piti tranch di larj spèk élèktromagnétik. Propagande di sa réyonnman, di roun oben plizyò partikil, ka bay lyé à di nonbré fénomenn kou aténwasyon-an, absòrpsyon-an, difraksyon-an, réfraksyon-an, dékalaj-a bò'd rouj, entèrférans-ya, éko-ya, parazit élèktromagnétik-ya é léfè byolojik-ya. Réyonnman élèktromagnétik-a pouvé fika dékri di mannyè kòpiskilèr kou propagasyon-an di foton (boson vèktò di entéraksyon élèktromagnétik-ya), oben di mannyè ondilatwè kou roun onn élèktromagnétik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
pafwt3ekw3gzp3mbgt903jlab0dvak5
Rézo téléfonik konmité
0
2517
12091
12090
2019-11-22T10:11:24Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Rézo téléfonik konmité''' (ou '''RTK''') sa rézo istorik di [[téléfonn]] fiks, annan lakèl roun pòs d'aboné sa rélyé à oun [[konmitatò téléfonik]] di rézo piblik pa roun pèr di fil alimanté an batri santral entégral (bouk lokal-a).
ta3a5ilsae6kbbcoyqpqpmyfap5e1ov
Rézon
0
2518
19609
19461
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Le songe de la raison.jpg|thumb|''Le Songe de la Raison produit des monstres'', pa Francisco de Goya.]]
'''Rézon'''-an sa jénéralman konsidéré kou roun fakilté pròp di lespri moun don miz an òv ka permèt li di fiksé dé kritèr di vérité é di érò, di diserné byen é mal épi di mété zn òv dé mwayen an wè di roun fen ki bay. Lindor ka permèt donk di dirijé (pa légzanp volonté-a). Sa fakilté gen donk plizyò amplwa : syantifik, étik é teknik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Épistémoloji]]
ct0q6s7hhy2aeljcuydtpwcjlnzbjpo
Ròch
0
2519
12099
12098
2019-11-22T10:11:24Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Ròch'''-ya (di laten popilèr rocca) sa dé matéryèl natirèl ki jénéralman solid é fòrmé, ésansyèlman oben an totalité, pa roun asanblaj di minéral, ki ja konpòrté dé fosil (notaman annan ròch sédimantèr-ya), di vèr ki ka rézilté di roufrédisman rapid di roun likid (volkanism, friksyon...) oben dé agréga di ròt ròch. Ròch-ya pouvé fika fòrmé di roun sèl lèspès minéral (ròch monominéral) oben di plizyò (ròch poliminéral) :
Kalsit-a pouvé fè parti dé kalkèr é dé marb ki pir ; quartz pa sa renk ki roun konpozé dé quartzit, dé gneiss é granit, dé bazalt.
Ansanm-an ka prézanté roun sèrtenn omogénéyité èstatistik. Klasifikasyon-an dé ròch dé rès konplèks, pas li sa bazé asou roun gran di kritèr.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
6zub2opzbnljiu6hs4lc6yek5yorirg
Ròm
0
2520
12104
12103
2019-11-22T10:11:24Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Ròm
| imaj = Flag of Rome.svg
| blazon = Insigne Romanum coronatum.svg
| drapo = Collage Rome.jpg
| péyi = [[Itali]]
| mèr = Virginia Raggi (2016-2021)
| jantilé = Romen (an italyen ''Romano'')
| popilasyon = 2 874 038
| lannen = 2014
| dansité = 2 236
| altitid = Min. 0 m – Max. 140 m
| siperfisi = 128 531 ha = 1 285,31
}}
'''Rom''' (an italyen : Roma, prounonsé [ˈroˑma]) sa kapital-a di Itali dipi 1871. Sitchwé o sant-lwès di pénensil italyenn-an, prè di lanmè Tyrrhénienne, li sa égalman kapital-a di réjyon-an di Latium, é té sala Anpir romen douran 357 lan. An 2016, li ka konté 2 877 215 zabitan établi asou 1 285 km2, sa ki ka fè di li komin pli péplé d'Itali ké trwazyenm pli étandou d'Éròp aprè Mòskou ké Lonn. So lè irbenn ka rousansé 4 356 403 zabitan an 2016.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Itali]]
k5axun93ynt0onxko4truzw81lssb4k
Ròm antik
0
2521
19384
12109
2022-03-21T20:36:34Z
Andre Engels
869
changed to redirect [[Rom antik]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Rom antik]]
21aj3no0luvglet2hxrjz2tygbcwzfv
Saba
0
2522
12115
12114
2019-11-22T10:11:25Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Saba
|non lokal = (nl)
|drapo = Saba_wapen.svg
|armwari = Flag_of_Saba.svg
|kart = Relief_map_of_Lesser_Antilles.png
|lanng ofisyèl = [[Annglé]] (ofisyèl), [[fransé]] (lokal)
|kapital = [[Saint John's]]
|siperfisi total = 13
|jantilé = Sabéyen
|popilasyon total = 1 424
|lannen = 2004
}}
'''Saba''' sa roun zilé néyèrlandé ki ka sitchwé so kò annan nò di pitit Lézanti-ya, [[Karayb]], à lès di [[Puerto Rico]].
6m40syug0seyzno9xvqh5c2f3hvrwwi
Sahara
0
2523
12119
12118
2019-11-22T10:11:25Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Sahara_satellite_hires.jpg|thumb]]
'''Sahara''' oben "Ténéré" (an arab : الصحراء الكبرىal-Ṣaḥrāʾ al-Kubrā, gran dézè-a oben grann step-a, an bèrbèr : ⵜⵉⵏⵉⵔⵉ Teneré) sa roun vas dézè cho sitchwé annan parti nò-a di kontinan afriken. I ka étann so kò asou 5 000 km di lwès an lès, di loséyan Atlantik-a à lanmè Rouj-a, é ka kouvri pli di 8,5 milyon di kilomèt karé, sa ki ka fè di li pli grann étandou di latè arid di roun sèl ténan andan monn-an.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
hnpu0yf481ybjnpge5461u2icrie6f7
Salvador
0
2524
12124
12123
2019-11-22T10:11:25Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Salvador
|non lokal = República de El Salvador (es)
|drapo = Flag_of_El_Salvador.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_El_Salvador.svg
|kart = El_Salvador_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[èspangnòl]]
|kapital = [[San Salvador]]
|siperfisi total = 20 742
|jantilé = Salvadoryen(n)
|popilasyon total = 6 328 196
|lannen = 2014
}}
'''Salvador''', an form long '''Répiblik di Salvador''' (an espagnol : El Salvador ou República de El Salvador, respektivman), sa pli piti péyi di [[Lanmérik santral]] ké roun siperfisi total di 20 742 km2 pou roun popilasyon estimé à 6 328 196 zabitan an 2014.
anhwz6x7xeelx3tze4mr6yf9n6jhk60
Salvador Dalí
0
2525
12133
12132
2019-11-22T10:11:25Z
Jon Harald Søby
3
8 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Salvador_Dal%C3%AD_1939.jpg|right|thumb|310px|Salvador Dalí.]]
'''Salvador Dalí''', di so non konplè '''Salvador Domingo Felipe Jacinto Dalí i Domènech, marquis de Dalí de Púbol''', né koté Figueras lou 11 mè 1904, é désédé annan menm vil, lou 23 janvyé 1989, sa roun pent, skiltò, gravò, sénaris é
[[markè-palò]] catalan di nasyonalité [[Lèspangn|èspagnol]]. I konsidéré kou roun dé prensipal rouprézantan di siréyalis, évantwèlman kou roun dé pli sélèb pent di XXe syèk.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Markè-palò]]
[[Katégori:Personalité]]
exv8sbck3483row44dew50otkssmtuv
Samoa
0
2526
12136
12135
2019-11-22T10:11:26Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Léta endépandan di Samoa
|non lokal = Malo Sa'oloto Tuto'atasi o Samoa (sm)<br/>Independent State of Samoa (en)
|drapo = Flag_of_Samoa.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Samoa.svg
|kart = Samoa_on_the_globe_(Polynesia_centered).svg
|lanng ofisyèl = Samoan ké [[annglé]]
|kapital = [[Apia]]
|siperfisi total = 2944
|jantilé = Samoan
|popilasyon total = 193 483
|lannen = 2015
}}
'''Samoa''', an form long '''Léta endépandan di Samoa''', an samoan Samoa ou Malo Sa'oloto Tuto'atasi o Samoa, an anglè Samoa ou Independent State of Samoa sa roun Léta endépandan di Polinézi oksidantal, andan Pasifik sid.
ppkoukk0yv3dnrdpb08wzw3h2aesb7w
Samoa amérikenn
0
2527
12140
12139
2019-11-22T10:11:26Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Samoa anmériken
|non lokal = American Samoa (en)<br/>Amerika Samoa (sm)
|drapo = Seal_of_American_Samoa.svg
|armwari = Flag_of_American_Samoa.svg
|kart = American_Samoa_on_the_globe_(small_islands_magnified)_(Polynesia_centered).svg
|lanng ofisyèl = Samoan (86,6 %)<br/>[[Annglé]] (3,9 %)
|kapital = Fagatogo (kapital konstitisyonèl) é Pago Pago (syèj de facto di gouvèlman) ; ministèr-ya sa sitchwé koté Utulei.
|siperfisi total = 199
|jantilé = Samoan
|popilasyon total = 54 343
|lannen = 2015
}}
'''Samoa anmériken''' sa roun téritwè ki pa enkòporé é pa organizé di [[Létazini]]-ya ki sitchwé an [[Loséyanni]]. Samoa anmériken sa pati anmériken di larchipèl Samoa-ya.
pa6xohe8xqz8zflzewnkr56t45x4pmg
Sanmdi
0
2528
12143
12142
2019-11-22T10:11:26Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Sanmdi''' sa sizyèm jou di sé simèn légal<ref>Il est en effet commode de caler les changements de semaine comme les changements d''heure sur le milieu d'un week-end</ref> é sètyèm é dèrnyé jou sélon rélijyon krétyenn<ref>On assimile au dimanche le repos symbolique que Dieu s'octroie après avoir créé le monde dans la tradition de la Genèse</ref>,<ref>Pour Littré, le samedi est le septième jour de la semaine.</ref>. Nòrm ISO ka kodé sanmdi pa chif 6.
== Nòt ké référans ==
<references/>
m9aoakazjuxqvadvw6kcfu97oez5yha
Sant èspasyal gwiyannen
0
2529
12157
12156
2019-11-22T10:11:27Z
Jon Harald Søby
3
13 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Ariane_5ECA_on_its_launch_platform_on_its_way_to_lauch_pad_ELA-3.jpg|thumb|Batiman di lasanblaj di Ariane 5.]]
'''Sant èspasyal gwiyannen''' oben '''SEG''' sa roun baz di lansman [[Lafrans|fransé]] é [[Léròp|éropéyen]] ki sitchwé annan koumin-yan di [[Kourou]] ké Sennmari, an [[Lagwiyann]], ki té mété an sèrvis an 1968. Lafizé éropéyen-yan Ariane, ki itilizé prensipalman pou lansman-an dé satélit di télékouminikasyon, sa tiré dipi sa baz. Konplétan Ariane V don kapasité-a di lanpò sa di 9,6 tonn an lòrbit jéyostasyonnèr épi 20 tonn an lòrtbit ba, Dé nouvèl ansanm di lansman ki dèstinen à di nouvèl tip di lafizé sa entrodjwi - Vega (kapasité di lanpò di 1,5 tonn an lòrbit bas, inogirasyon an 2012) ké Soyouz (kapasité di lanpò di 3 tonn an lòrtbit jéyostasyonnèr, inogirasyon an 2011) - ki ka pèrmèt à Lajans èspasyal éropéyen-an (ESA) di dispozé di roun ganm konplè di lansò. Baz-a sa jéré konjwentman pa CNES-a (so propriyétè), Arianespace ké ESA-a.
Ké so latitid ki tré pròch di lékwatò-a, sant èspasyal sa idéyal pou plasé an lòrbit satélit jéyostasyonnèr-ya ki ka konstitchwé majorité-a di kliyantèl koumèrsyal-a d'Arianespace.
== Listorik ==
=== Sélègsyon di sit di Kourou ===
À laswit-a di lendépandans-a di Laljéri-a é dé akò d'Évian an 1962, CNES-a sa annan lobligasyon-an di kité baz-a di lansman di Hammaguir an 1967. O total, katòrz sit sa étidjé sitchwé annan départman-yan di lout-lanmè é annan dé péyi étranjé kou Brézil-a oben Lostrali-a. Tout sa sit-ya gen kou pwen an koumen di fika pré di lékwatò-a, ki ka ofri miyò kondisyon-yan pou lansman-yan di anjen èspasyal. An léfè rounlo satélit sa jéyostasyonnèr, sa ki ka enpliké ki yé lòrbit sa annan plan-an di lékwatò-a. An partan di baz-a di Kap Kennedy satélit-ya ka pasé pa roun lòrbit di transfè ki enklinen asou lékwatò-a; mannòv-ya di korègsyon pwé kouté 15 % di mas-a ki mété an lòrbit.
Rapò-a di CNES ka roukoumandé Lagwiyann, ki ka ofri plizyò avantaj kou fèb dansité di popilasyon-an ké larj louvèrtir asou loséyan Atlantik-a, ki ka pèrmèt ensi di rédjwi risk-ya si i gen problenm ké lansò-a. Fasad maritim-an ka pèrmèt égalman di fè dé lansman di satélit asou lòrbit polèr annan dé kondisyon òptimal. Tout azimout-ya di lansman ant -10,5° (lòrbit polèr oben élyosenkronn) é +93,5° (lòrbit jéyostasyonnèr) sa posib. Atò, zonn-an pa fika sijét o tranmman di latè é o siklonn. Di plis, Lagwiyàn, antan ki parti antégran di téritwè fransé, té ka prézanté égalman avantaj-a di èstabilité politik-a. Pronmyé minis-a di lépòk-a, Georges Pompidou, ka swiv sa roukoumandasyon é 14 avril 1964 ka fè pasé roun arété ministéryèl établisan Sant èspasyal gwiyannen-an atè Kourou.
=== Konstrigsyon di baz-a di lansman ===
Chwè-a di lansman di sit di Lagwiyann pou enstalé roun baz èspasyal té antérinen an konséy dé minis pa jénéral De Gaulle 14 avril 1964, ki ka marké lagt di nésans-a di SEG. An sèptanm 1965 ka koumansé pronmyé travay di anménajman koté dé moun di pli di onz nasyonnalité ka travay. Ka koumansé alò konstrigsyon-an di roun dégra é di roun pon atè Kourou ensi ki alonjman-an di lapis-a di laéropò-a di Rochambeau, mé égalman ròt enstalasyon inègzistan di fè di fèb popilasyon-an di Lagwiyann é di Kourou an partikilyé ki ka konté à lépòk-a rounso 660 moun.
=== Pronmyé lansman ===
SEG-a ka inogiré so pronmyé lansman 9 avril 1968 ké lafizé Véronique. Ké swiv lannen swivant-ya lansman-an di nòv lafizé Diamant. Di 1967 à 1971 sant èspasyal gwiyannen-an gen égalman sèrvi à miz o pwen é o lésè dé lafizé Europa, san gran sigsé, mé ki té pèrmèt, pa léchèk sigsésif-ya, di préparé konsèpsyon-an di lafizé Ariane.
[[Fiché:Plan_Centre_Spatial_Guyanais-fr.svg|thumb|Prensipal sit di sant èspasyal gwiyannen.]]
[[Fiché:Carte_Detail_port_spatial_de_Kourou.svg|thumb|Détay dé enstalasyon ki dèstinen à préparasyon-an é o lansman dé lansò Ariane ké Vega]]
== Lenstalasyon-yan ==
=== Ansanm-yan di lansman ===
[[Fiché:Ariane_5_launch_pad.jpg|thumb|Zonn-an di lansman d'Ariane 5. Kat pilonn-yan sa dé paratonnèr.]]
Sant Joupitè-a sa sant-a di kontrol ki ka pèrmèt di piloté ansanm-an dé lopérasyon di préparasyon é di lansman. I ka sèrvi égalman di lasal di kouminikasyon pou médja-ya. Oun « larout di lèspas » ka désèrvi diféran ansanm-yan di lansman di baz-a, kou ELA-1.
=== Mwayen di lokalizasyon é di mizou ===
Pou swiv lafizé-a pannan so faz propilsé, baz-a ka dispozé di plizyò sistenm lòptik, rada ensi ki èstasyon di résèpsyon dé télémizou.
Soulon misyon-an, lafizé-a pou swiv roun trajègtwè bò'd nò-a oben lès-a ké mwayen-yan ki mété an òv diféran. Lòské lafizé-a ka swiv roun trajègtwè bò'd lès-a, èstasyon-yan di télémizou ka konprann èstasyon-an Galliot ki sitchwé à anviron 20 km di sit di lansman épi èstasyon-yan ki sitchwé atè Natal (Brézil), annan Zilé di l'Ascension atè Libreville (Gabon) é atè Malindi (Kénya). L'ESA ka dispozé di so pròp èstasyon di télémizou (èstasyon Diane) ki sitchwé o nò di sit di lansman. Trwè rada asou poutou-a di sit lansman sa itilizé pou swiv trajègtwè inisyal-a di lafizé-a.
=== Ròt enstalasyon-yan ===
Baz-a ka konprann égalman dé enstalasyon endistriyèl, propriyété di roun filyal di Lè likid ki ka pèrmèt di prodjwi diféran gaz-ya ki itilizé pa lafizé-ya ké satélit-ya ; lògsijenn likid, idrojenn likid, azòt, lélyonm. Baz-a di lansman sa roun sit endistriyèl ki klasé Seveso.
Oun mizé di lèspas sa égalman prézan asou sit-a, ki vizité pa plizyò dizenn di milyé di moun chak lannen.
== Prosédou di lansman di roun lafizé Ariane ==
Éléman kontistitif-ya dé lafizé sa prodjwi an Léròp é transférés atè Kourou pa bato. À yé rivé, ka koumansé « kanpangn di lansman » ki ka douré anviron roun mwa é dimi. Li ka konsisté à asanblé éléman-yan di lansò(étaj, boustò, kaz di lékipman) annan batiman-an d'entégrasyon lansò (BIL), lopérasyon ki réyalizé pa Airbus Defence and Space (ansyennman EADS Astrium). Answit lansò-a ké satélit-ya di kliyan sa rougroupé annan batiman-an di lasanblaj final (BAF) anvan transfè à J-1 asou baz-a di lansman Ariane (BLA).
Dékolaj-a di lafizé-a sa otorizé si ansanm-an dé éléman sa « nonminal ». À konté H - 7 min oun òrdinatò ka jéré ansanm-an dé paramèt di fason otonmatik (sékans senkronnizé). Lòské motò-a Vulcain 2 sa mété anrout (finisman di kont à rébou H 0), roun délè di 7,3 ségonn ka pèrmèt di vérifyé bon fongsyonnman-an di sala é a ki a sa monman ki EAP-ya(boustò) sa limen é ki lafizé-a ka dékolé réyèlman.
Sèrvis sovgard-a, ki konstitchwé di roun lékip di kat pésonn, ka kontrolé bon déroulman-an di lansman é sa abilité à détrwi lafizé-a an ka d'événnman inatandou an rèsè dé prosédou ki té prévwè.
== Èstatistik dé lansman dipi Kourou (rò lafizé-sonn) ==
Lansò-ya ki ka swiv té tiré dipi Kourou mé té routiré di sit dipi ; 1 Europa 2, 8 Diamant, 11 Ariane 1, Ariane 2, 11 Ariane 3 ensi ki 116 Ariane 4, don 7 AR40, 15 AR42P, 13 AR42L, 15 AR44P, 26 AR44LP é 40 AR44L. An sa ki ka konsèrnen lansò-ya an agtivité nonm-an di lègzanplè ki tiré koumansman mars 2018 : 97 Ariane 5 (25 de type G/G+/GES, 65 ECA (vèrsyon lourd) ké 7 ES vèrsyon enpòrtan l'ATV), 11 Vega é 18 Soyouz ST.
Dé djagranm-yan ki anba rékapitchoulé lansman-yan dipi Kourou (rò lafizé-sonn (mizajou finisman janvyé 2018).
== Rélasyon piblik ==
Sant èspasyal gwiyannen-an sa lòbjè-a di tré nonbré lopérasyon di rélasyon piblik, prensipalman lò dé lansman dé lafizé. A annan sa kad ki 11 févriyé 2008, prézidan-an di Répiblik Nicolas Sarkozy vizité baz-a di Kourou.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lagwiyann]]
67am29jd1fmcridds4584ewnvm6zsg4
Santé
0
2530
12161
12160
2019-11-22T10:11:27Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Star_of_life2.svg|thumb|« Star of Life » dézignan lasanté jénéral.]]
'''Lasanté''' oben '''santé''' sa roun léta di konplè byen-fika fizik, mantal é sosyal, é pa ka konsisté sèlman an roun absans di maladi oben d'enfirmité.
Sa définisyon sa enskrit o préyanbil di 1946 à konstitisyon-an di Òrganizasyon Mondjal di Lasanté (OML, OMS). Sa définisyon di OML pa té modifyé dipi 1946. Li ka enpliké ki tout bézwen fondamental di moun-an fika satisfè, ki li fika afèktif, sanitèr, noutrisyonèl, sosyal oben kiltirèl é di stad di anbriyon-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Santé]]
6bjcspwty54dtl22y118j9fd0b2g3ka
Sao Tomé-é-Prensip
0
2531
18936
12167
2020-06-27T13:13:13Z
Bodhi-Baum
859
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik démokratik di Sao Tomé-é-Prensip
|non lokal = República Democrática de São Tomé e Príncipe (pt)
|drapo = Flag_of_Sao_Tome_and_Principe.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_S%C3%A3o_Tom%C3%A9_and_Pr%C3%ADncipe.svg
|kart = Location_S%C3%A3o_Tom%C3%A9_and_Pr%C3%ADncipe_AU_Africa.svg
|lanng ofisyèl = [[Potidjé]], kriyòl
|kapital = [[São Tomé]]
|siperfisi total = 1 001
|jantilé = Santoméyen
|popilasyon total = 210 240
|lannen = 2020
}}
'''Sao Tomé-é-Prensip''' ou '''São Tomé-é-Príncipe''', an potidjé São Tomé e Príncipe, an fòrm lonng '''Répiblik démokratik di Sao Tomé-é-Prensip''', sa roun di pli piti péyi di [[Lafrik]].
[[Katégori:Lafrik]]
3kmk6lz4pm971vxpguyre8w07vb36x2
Satirn (planèt)
0
2532
19328
19318
2022-02-03T05:05:11Z
Kwamikagami
865
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Saturn_during_Equinox.jpg|thumb|Satirn wè pa sonn Cassini-a an 2008.]]
'''Satirn''' (senbòl : [[File:Saturn symbol (fixed width).svg|16px|♄]]) sa sizyenm planèt di Sistenm solèr pa lòrd di distans o Solèy ké dézyenm-an aprè Jupiter pa so tay ki pa so lamas.
Saturne sa roun planèt jéyant, omenm tit ki Jupiter, Uranus ké Neptune, ké pli présizéman oun jéyant gazéz di tip Jupiter frèt kou Jupiter. Di roun djamèt di anviron nòv fwè é dimi sala di Latè-a, li sa majoritèrman konpozé di idrojenn ké d'hélium. So lamas ka valé 95 fwè sala di Latè-a ké so volim 900 fwè sala di nou planèt. So péryòd di révolisyon sa d'anviron 29 lan. Li té o périyéli 26 jwiyé 2003 é à aféli-a 17 avril 2018.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Planèt]]
nb8fce5muiv2jbq1o72f7o977fwcf0q
Satélit artifisyèl
0
2533
12174
12173
2019-11-22T10:11:27Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''satélit artifisyèl''' sa roun lòbjè ki fabriké pa fika moun-an, ki voyé annan lèspas-a ké lèd-a di roun lansò é la gravité otour di roun planèt oben di roun satélit natirèl kou Lalin-an. Vitès-a ki enprimé pa lafizé-a o satélit ka pèrmèt li di mentni so kò pratikman endéfiniman annan lèspas-a an dékrivan oun òrbit otour di kò sélès. Sala, ki défini an fonksyon di misyon-an di satélit, pouvé prann diférant fòrm — élyosenkronn, jéyostasyonnèr, éliptik, sirkilèr — é ka sitchwé à dé altitid plis oben mwen élvé, ki klasifyé an òrbit bas, mwayenn oben rot.
Pronmyé satélit artifisyèl Spoutnik I sa lansé pa IRSS-a an 1957. Dipi sa lépòk, pli di 5 500 satélit artifisyèl té plasé an òrbit (2007).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
n5sg39ze2gzx73w3cffe1unoc6lo77s
Satélit natirèl
0
2534
12177
12176
2019-11-22T10:11:27Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Moons_of_solar_system-fr.svg|thumb|Prensipal satélit natirèl-ya di Sistenm solèr, à léchèl pa rapò à Latè-a.]]
Oun '''satélit natirèl''' sa roun lòbjè sélès an òrbit otour di roun planèt oben di rounòt lòbjè pli gran ki li-menm ki pa sa di lorijin moun-an, pa opozisyon o satélit artifisyèl. Yé pouvé fika di gròs é rousanblé à di piti planèt. Di tèl lòbjè sa égalman aplé lalin, pa analoji ké Lalin-an la Lune, satélit natirèl di Latè-a.
Tèknikman, tèrm-yan pouvé apliké so kò à roun planèt ki ka òrbité roun zétwèl, oben menm roun zétwèl ki ka òrbité roun sant galaktik, mè roun tèl itilizasyon sa rar. An tan nòrmal, li ka dézigné satélit natirèl-ya dé planèt, planèt nenn-yan di piti kò.
== Wè osi ==
28eiwvlf2u346altzgldkcrqaebfg0d
Sayil
0
2535
19061
18441
2020-10-17T02:48:25Z
Minorax
278
fix [[Special:LintErrors/bogus-image-options]]
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Sayil
| imaj = French_Guiana_Sa%C3%BCl_centre.jpg
| blazon =
| drapo =
| péyi = [[Lagwiyann]] ([[Lafrans]])
| mèr = Marie-Hélène Charles
| jantilé = Sayilè
| popilasyon = 148
| lannen = 2014
| dansité = 0,03
| altitid = Min. 60 m – Mags. 640 m
| siperfisi = 4 475
}}
'''Sayil''' sa roun koumin fransé, di kanton di Maripasoula, annan départman-an di [[Lagwiyann]]. Sayil ki ka sitchwé so kò an tchò di danbwa anmanzonnyen-an à anviron 180 km o sid di Kayenn.
Sayil sa sant jéyografik ké chato dlo di Lagwiyann (flòv Laprouwag, Mannan ké Linini antrot ka pran yé sours la) so sipèrfisi sa di 4475 km². Li sa konstrwi o pyé dé mon "Béf Mò" à 209 mèt di nivèl dilo. Popilasyon rézidan-an, ki konstitchwé ésansyèlman di Kriyòl, di métropoliten, ensi ki di tchèk Monng ké Brézilyen, ka varyé soulon sézon-yan ant 70 ké 200 moun.
9 janvyé 1930, Lipè Didier Maurice Louis Stanislas sa afègté atè Lagwiyann é dipi févriyé 1933 asou téritwè-a di Linini-a. An sèptanm 1937 li ka figsé so kò asou koumin. Lipè Didier té fika konstrwi di piti chapèl di bour jouk Sophie. I ka kréyé roun koopérativ di lacha. I ka koumansé à tchenbé à jou léta-sivil. À so linitiativ, konstrigsyon-an di roun nouvèl légliz sa anvizajé, ki koumansé an 1952, li ké achvé so kò dis lannen plita. Sèl lédifis rélijyé di Lagwiyann ké 2 kloché an bwa.
À siprésyon-an di Linini-a, jandanm-yan, an kalité di rouprézantan di Préfè, ka fè ofis di minisipalité é a ensi ki jandanm Jean Demailly (1922-1985) afègté atè Sayil an 1957 ké mété an plas baliz-a di lapis-a di latérisaj épi louvriti-a di lapis-a di limonnad ensi ki louvriti-a pa vwè flivyal di Dégra Demailly jouk Maripasoula ké lèd-a di lwit ouvriyé.
Si lèstragsyon orifèr-a sa òkò tré prézan asou téritwè-ya ki abò, sa vilaj atipik sa roun dèstinasyon di pizanpi atragtiv, tré prizé dé touris é dé syantifik gras à so rézo di santché di randonnen ki balizé annan tchò di Park nasyonnal anmanzonnyen.
== Jéyografi ==
=== Sitchwasyon ===
==== Lokalizasyon ====
[[Fiché:Map-Saul.svg|thumb|An rouj téritwè kouminal-a di Sayil.]]
Koumin-an di Sayil ka sitchwé so kò an sant di Lagwiyann asou kontinan-an di Lanmérik di Sid. Gras à prézans-a annan koumin-an di Montangn Kontinan, laltitid magsimal-a di Sayil sa di 640 mèt.
Koumin limitròf-ya ké Sayil sa Sentéli o nò-lès, Réjina o sid-lès, Maripasoula à lwès, Papaychton ké Gran-Santi o nò-lwès, épi Mannan o nò.
==== Klima ====
Klima sa di tip ékwatoryal.
==== Vwè di kouminikasyon ké transpò ====
[[Fiché:Aerogare_Saul_FG_2005.JPG|thumb|Laérogar di koumin-an.]]
Sayil sa agsésib inikman pa vwè aéryen, vya laérodronm di Sayil. Lapis-a di latérisaj pou piti lavyon ka ègzisté dipi 1954.
=== Lirbannism ===
==== Mòrfoloji irben ====
Koumin-an ka konpozé so kò di roun bour ki ka kontni roun santenn di parsèl ké rounlo bitasyon à zéka.
==== Lòjman ====
O bour tchèk karbé di lot (an ranmak): - "Les carbets du bord" - "chez Kami" - "chez Bikaeff" - "La Bananeraie"
Bengalo (ké lit): - "A ké nou" - "Lé tikaz" - "chez Lulu"
An danbwa - gîte Kanawa
== Tòponnimi ==
A roun sasò dilò, M. Sahul, orijinèr di Sent-Lisi, ki té bay so non o vilaj, an koumansman di 20e syèk.
== Listwè ==
Dé vèstij arkéyolojik ka atèsté di roun prézans anmérendjen ansyen annan sègtò-a. Listwè résan di Sayil ka débité ké rivé dé popilasyon orijinèr di Lézanti-ya é prensipalman di Sent-Lisi, lò di dézyenm riyé bò dilò ki ka atenn réjyon di Rot-Laprouwag é di Rot Mannan an finisman di XIXe syèk.
Li fika fondé òbò di 1910, Sayil ka tiré so non di roun òrpayò Sent-Lisyen, Sahul, ki enstalé bò di mon Béf mò.
Sayil ka òbténi èstati-a di koumin an 1969.
== Démografi ==
Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, roun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té réyalizé an 2007.
== Lyé ké monnouman istorik ==
[[Fiché:Saul-004.jpg|thumb|Légliz Saint-Antoine-de-Padoue di Sayil.]]
* Parmi konstrigsyon-yan ké lenfrastigtir-ya di vilaj, nou pouvé sité roun lanméri, roun rélè pòstal, roun lékòl (an sal léta), plizyò èstrigtir di lébèrjman touristik (jit, karbé, lotèl, réstoran…), oun zantenn di Park anmanzonnyen di Lagwiyann.
* Légliz Saint-Antoine-de-Padoue di Sayil. Lédifis-a sa klasé o tit dé monnouman istorik an 1993 : a sèl légliz ké 2 kloché di Lagwiyann.
* An 2015, fronmajé di vilaj té ranpòrté pri di piblik di konkour di "l'arbre de l'année" (pyébwa di lannen), ki òrgannizé pa ONF-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
1fxj2ldqb6oooxu1wluof6q62n4jzw7
Seks
0
2536
12185
12184
2019-11-22T10:11:28Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Mo '''sèks'''-a ka dézigné souvan aparèy rouprodiktò-a, oben lak sèkswèl-a ké sèkswalité annan roun sans pli global, mè ka référé so kò osi o diférans fizik ki ka distengé wonm-yan ké fanm-yan (diférans psikolojik oben sosyal ant sèks-ya ki sa dézigné pa mo janr-a).
== Dimòrfism sèkswèl ==
Osen du laplipa dé lèspès vivant,nou pouvé réparti endividi-ya an Dé (oben plizyò pafwè pli di karant tip sèkswèl kou koté Stylonichia) group. Sa distenksyon pa pouvé fika éfèktchwé daprè lòrgann sèkswèl-a di endividi-a, so mòrfoloji oben tip-a dé gamèt, sa éléman-yan ki pa pouvé diféré di roun sèks à ròt-a.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
0ujjkjtrlu6h6ariptllyhibliwc3z4
Seksism
0
2537
12188
12187
2019-11-22T10:11:28Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Sèksism'''-an sa roun atitid diskriminatwar bazé asou sèks-a oben idéyoloji ki ja fondé so kò asou adézyon-an à dé krwayans diskriminatwar bazé asou kritèr-a di sèks. Li ka pézé so kò an parti asou dé èstéréyotip, ki lé di dé krwayans ki ka konsèrné karaktéristik-ya ki jénéralman asosyé o fanm é o wonm.
Sa tèrm sa aparèt annan lannen-yan 1960 ké nouvèl ésòr di féminism. Sa mo, ki kalké asou « rasism », gen pou vokasyon di dénonsé krwayans-ya, valò ké atitid ki fondé asou dé modèl èstéréyotipé ké èstéryorizé, an ròt tèrm roun sosyété sekswèlman diskriminatwar. Tématik-a di sèksism pouvé fika abòrdé soulon diférant disiplin kou analiz-a dé médja, sosyoloji-a, syans politik-a, psikoloji-a, fizyoloji-a...
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
86db4112gpivoyi42behy85gkvnpwh8
Sekswalité moun
0
2538
19038
19037
2020-10-08T13:20:30Z
Minorax
278
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/80.90.55.179|80.90.55.179]] ([[User talk:80.90.55.179|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Khajuraho-Lakshmana Temple erotic detal1.JPG |upright=1.2|thumb|Détay di oun sèn asou tanp di Lakshmana koté Khajurâho ([[End]]) bò'd 950.]]
'''Sèkswalité moun''' ka rouprézanté oun chan di sasé konpòrtmantal, sosyal, kiltirèl é sivilizasyonèl lyé ké rouprodiksyon moun épi ké sasé di plézi é di atachman ant granmoun. Né di analiz fizyolojik-a é psikolojik dé troub sèkswèl, sèksyoloji sa konsidéré kou syans di sèkswalité koté moun-an, annan so konpozant médikal ké sosyolojik (osi é soutou sala di nérobyoloji, di psikyatri-a é di psikanalis).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
lk9gk0dzg591e9rqdnalwfhft0scmni
Sen-Barthélemy
0
2539
12196
12195
2019-11-22T10:11:28Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Sen-Barthélemy
|non lokal = Saint-Barthélemy (fr)
|drapo =
|armwari = Blason_St_Barth%C3%A9l%C3%A9my_TOM_entire.svg
|kart =
|lanng ofisyèl = [[Fransé]]
|kapital = [[Gustavia]]
|siperfisi total = 24
|jantilé = Sen-Barth (sèl itilizé andan lil), Sen-Barthinwa, Barthéloméyen, Barthélemwa
|popilasyon total = 9 427
|lannen = 2014
}}
'''Sen-Barthélemy''' sa roun lil [[Lafrans|fransèz]] di piti Zantiy é roun kolektivité di lout-lanmè (KLL) o sans di artik 74 di Konstitisyon dipi 15 jwiyé 2007.
qdnwf1nr0q6tcvbzvzg87aopb25br7i
Sen-Laurent-di-Maronni
0
2540
18442
12213
2020-05-30T09:27:33Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Sen-Laurent-di-Maronni
| imaj = StLaurent-02.jpg
| blazon = Blason Saint-Laurent-du-Maroni.svg
| drapo =
| péyi = [[Lagwiyann]] ([[Lafrans]])
| mèr = Léon Bertrand
| jantilé = Senloranté
| popilasyon = 44 169
| lannen = 2014
| dansité = 9,1
| altitid = Min. 2 m – Mags. 15
| siperfisi = 4 830
}}
'''Sen-Laurent-di-Maronni''' (kouminéman aplé '''Sen-Laurent''', '''Sen-Loran''' oben '''Senloran''') sa roun koumin fransé ki sitchwé annan départman-an di [[Lagwiyann]]. An 2010, li sa dézyenm koumin ki pli péplé-a apré [[Kayenn]].
So zabitan-yan sa aplé Senloranté-ya.
== Toponnimi ==
21 févriyé 1858-a, pé di tan apré konstrigsyon-an dé pronmyé karbé di pénitansyé agrikòl, pa koumandan Mélinon, vilaj-a plasé anba vokab-a « Sen Laurent », an lònò di gouvèlman di Lagwiyann di lépòk-a, Auguste-Laurent Baudin.
== Jéyografi ==
=== Sitchwasyon ===
[[Fiché:Map-Saint_Laurent_du_Maroni.svg|thumb|An rouj téritwè kouminal-a di Sen-Laurent-di-Maronni.]]
Sen-Laurent-di-Maronni, lokalizé à 253 kilomèt à lwès-a di Kayenn, sa sitchwé à lanmon-an di bouchou-a di Maronni, fas à lavil sourinanmen-an d'Albina, o nò-lès di kontinan sid-anmériken. Li pa bòdé pa loséyan Atlantik-a, pas a té lotorité pénal-ya ki té lé anpéché bangna-ya ki té la di évadé yé kò pa lanmè-a.
Patché étni ka koabité laba : Kriyòl, Anmérendjen (Kalinya, Lòkonnon), Monng, Endou, Bouchinenngé (Saranmanka, Djouka, Aloukou, Paranmanka) ké métropoliten.
Koumin limitròf-ya ké Sen-Laurent-di-Maronni sa Mannan o nò é à lès-a, Gran-Santi o sid-lwès ké Apatou o nò-lwès.
Koumin-an ka enkli zilé flivyal-ya Pòrtal, di Karantenn-an épi pou Lépré.
=== Jeyoloji ké rélyèf ===
Artikilé asou roun plato kontinantal di fèb rotò, rélyèf-a di Sen-Laurent-di-Maronni sa ésansyèlman vayonnen, ké roun pwen kilminan à 100 mèt di laltitid. Valé-ya ki ka sèrpanté o milyé dé kolin sa, pou laplipa, marékajé. Sid-a di koumin-an, sa pli montangné, ké roun pwen kilminan, annan Masif-` Dékou-Dékou, à 500 mèt di laltitid.
=== Klima ===
Sen-Laurent-di-Maronni ka bénéfisyé di roun klima cho ké imid di tip ékwatoryal (tip Af soulon klasifikasyon-an di Koppen). I ka ègzisté ki roun sèl sézon annan lannen-an ké Dé pik pou présipitasyon-yan, oun gran pik o prentan o mwa di mè ké roun piti pik an livè o mwa di janvyé. Lè-a sa konstanman cho ké mwat. Sèl varyasyon-yan ki ka konnèt tanpératir-ya sa dé varyasyon journalièr ké dé minimal égal à 22 °C é dé magsimal ki konprann ant 29 °C ké 33 °C. I gen lapli tout lannen di mannyè ki abondan si byen ki kimil anniyèl-a dé présipitasyon ka atenn roun valò tré élvé (2 594,4 mm/lannen).
=== Rézo flivyal ===
Trwè sosyété, ki bazé atè Sen-Laurent, ka propozé yé sèrvis pou transpò flivyal-a, pou frèt-a é osi pou dé pasajé, asou Maronni-q, san toutfwè di lign régilyé. Piròg-ya di Maronni ka konté yé kò pa santenn. Yé ka rété sèl mwayen di transpò pou rivren-yan di flòv. Anmérendjen-yan ka navigé inikman annan lèstchwè-a asou dé piròg larj é ki ka tèrminen yé kò pa roun rot létrav. Bouchinenngé-ya, popilasyon ki ka vini dé ansyen lèsklav di Sourinanm, ka konstrwi dé piròg ki adapté o pasaj dé rapid. Étrwat é lonng, yé ka posédé dé èstrenmité kirvilign. A pou savé ki piròg ké motò épi kannon–pagé sa ornen d'antlak ki aplé tenmbé é di dékorasyon d'enspirasyon modèrn.
=== Transpò aéryen ===
Sen-Laurent-du-Maronni ka posédé roun laérodronm, laérodronm di Sen-Laurent-di-Maronni. Gras à konpangni Airguyane nou pouvé ensi an 1lèr di vòl roujwenn Maripasoula, Kayenn ké Sayil.
== Listwè ==
=== Anvan kolonnizasyon-an ===
[[Fiché:Kalina_Paris_1892.jpg|thumb|Kalinya o Jarden di laklimatasyon di Pari an 1892.]]
Dé travay di fouy pèrmèt di dékouvri, an 2005, ki sit-a té tchipé anvan 7200 anvan nou lè douran Néyolitik préséranmik-a. Pa laswit-a, sit-a ka rété tchipé anvan lépòk prékolonbyen-an pa popilasyon anmérendjen-yan. Anvan fondasyon-an di laglomérasyon kolonnyal-a, li ka poté non-an di so chèf Kamalagouli. Di ansanm-an dé popilasyon anmérendjen-yan ki inisyalman enstalé à sa lépòk-ya ka rété jòdla ki étni Arawak-ya ké Kalinya-ya.
=== Péryòd modèrn ===
[[Fiché:Piroguiers_Busi-Nenge_sur_le_Maroni.jpg|thumb|Piròg Bouchinenngé asou Maronni-a.]]
Douran xviie é xviiie syèk-ya, Maronni-a sa vwè-a di pénétrasyon di nouvèl popilasyon. O kolon éropéyen ké yé lèsklav nwè, ké alé ajouté so kò Bouchinenngé-ya, lèsklav an fwit di Sourinanm. Yé désandan ka routrouvé yé kò koté Bonni-ya, Ndjouka-ya, Paranmanka-ya ké Saranmanka. Sa kat étnik-ya ka viv annan dé kartché oben annan vilaj-ya ki ka antouré Sen-Laurent. Gran navigatò, yé sa pirogyé, ka pratiké lagrikiltir-a ké lartizannan-an.
Pronmyé bangn-an té kréyé pa lalwa-a di 26 out 1792 ki té prévwè dépòrtasyon politik-a an Lagwiyàn dé « éklésyastik ki pa sèrmanté » épi o éklésyastik ki dénonsé pou koz d'ensivism (lalwa di 23 avril 1793) é an 1795 pou ennmi-ya di Révolisyon fransé-a, mé blocus maritim-an ki enpozé pa Langlétè-a ensi ki nonbré lépidémi-ya ki té ka dévlopé té ka antrennen larè-a laplikasyon-an di sa mizou-ya.
[[Fiché:Campement_de_chercheurs_d%27or_le_long_du_Maroni.jpg|thumb|Kanpman di sasò dilò lonng-an di Maronni-a.]]
[[Fiché:Carte_publictaire_%C3%A0_la_gloire_des_mines_d%27or_du_Maroni.jpg|thumb|Kart piblisitèr à glwè-a dé mindò di Maronni.]]
Lariyé bò'd dilò-a, ki té ka koumansé enpé apré labolisyon-an di lèsklavaj-a, bò'd 1850, ka révolisyonnen sosyété kriyòl-a. Lèsklav-ya ki libéré ka délésé plantasyon-yan pou sasé-a dilò-a, ka krézé pronmyé min an danbwa, koté yé té roujwenn pa kriyòl-ya ki vini di Karayb-a (Lanmantinik, Lagwadloup, Ladonminik ké Sentlisi). Yé tout enstalé annan réjyon-an di Senloran, yé ka dévlopé laba koumèrs-a dilò. A disparisyon ékonnonmik-a dé Blanng kriyòl, ki rwinen pa dépa-a dé lèsklav di yé plantasyon.
=== Péryòd kontanporen ===
[[Fiché:Blason_Saint-Laurent-du-Maroni.svg|thumb|Blazon di Sen-Laurent-di-Maronni]]
Koumin sivil-a té ofisyèlman kréyé 9 novanm 1949-a é Sen-Loran ka divini chèf-lyé di larondisman. A pou savé, ki apré sa péryòd di kolonnizasyon karséral, popilasyon inisyal-a di Anmérendjen ka sibzisté ki annan Dé vilaj d'étni diféran, Lòkonnon ké Kalinya. Dipi ségon lanmotché-a di xxe syèk, yé sa piti piti entégré ké yé drwè koutimyé, mété à mal pa lévolisyon-an dé èstrigtir sosyal, ka sédé laplas-a fas o kiltir an abati é o travay salaryé.
== Kiltir ké patrimwann ==
=== Lyé ké monnouman ===
Orijinèlman konstrwi pa é pou Ladministrasyon pénitansyèr-a, bokou dé batiman ofisyèl annan lavil-a sa di roun èstil inik di larchitègtir, oun mélanj dé èstil kolonnyal é pénitansyèr. Dé brik ki fè ké latè rouj lokal-a té fabriké épi itilizé pa bangna-ya, ki té ka fourni roun mendòv gratchwi é entèrminab. Yé ka konstrwi tout roun distrik ofisyèl é administratif, ki ka koumansé pa yé prison, Kan di teanspòrtasyon-an.
Diféran laspè dé blòk di kan di teanspòrtasyon-an
[[Fiché:Camp_de_la_transportation_saint_laurent_du_maroni_-_blockhaus.jpg|thumb]]
[[Fiché:Camp_de_la_transportation_saint_laurent_du_maroni_-_quartier_disciplinaire.jpg|thumb]]
[[Fiché:Camp_de_la_transportation_saint_laurent_du_maroni_-_signature_papillon.jpg|thumb|Signatir Papillion]]
[[Fiché:Camp_de_la_Transportation-08.jpg|thumb]]
[[Fiché:Camp_de_la_Transportation-01.jpg|thumb]]
=== Gastronnonmi ===
Gastronnonmi gwiyannen atè Senloran sa rich dé diféran kiltir ki ka mélanjé yé kò an Lagwiyàn, réstoran chinwè ka kotwéyé réstoran kriyòl. Orijinèlman, li ka mélé tchwizinn kriyòl, bouchinenngé ké anmérendjen.
=== Patrimwann anvironnmantal ===
[[Fiché:Chutes_Voltaire_3.jpg|thumb|Chit Voltaire]]
[[Fiché:Maroni_boat_island.jpg|thumb|Lépav di Edith Cavell ki divini roun zilé.]]
Chit Voltaire, sa agsésib apré 73 kilomèt di pis, épi oun lèr é dimi di march atravè danbwa anmanzonnyen-an. Yé ka parkouri 200 mèt asou roun dénivelé di 35 mèt. Asou plas oun fèrm lobèrj ka propozé jit-a é kouvèrt. Bèrj-ya di Maronni sa agsésib di lavil-a. I gen roun jarden pou timoun à progsimité é posibilité-a di dégisté douji lokal, krép oben laglas. Régar enprénab asou lépav-a di roun bato di marchann britannik-a ki échwé 19 désanm 1925-a é ki divini roun zilé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
* [[Lis dé koumin di Lagwiyann]]
[[Katégori:Lagwiyann]]
re037ykr2e0l9ng0ypqqcfypc1vxy52
Sen-Maren
0
2541
12217
12216
2019-11-22T10:11:42Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Sen-Maren
|non lokal = Repubblica di San Marino (it)
|drapo = Flag_of_San_Marino.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_San_Marino.svg
|kart = Location_San_Marino_Europe.png
|lanng ofisyèl = [[Italyen]]
|kapital = [[Sen-Maren (vil)|Sen-Maren]]
|siperfisi total = 61,19
|jantilé = Sen-Marinè(z)
|popilasyon total = 32 793
|lannen = 2012
}}
'''Sen-Maren''', an form long '''Sérénisim Répiblik di Sen-Maren''' ou '''Répiblik di Sen-Maren''' (an italyen San Marino ou Serenissima Repubblica di San Marino ou Repubblica di San Marino), sa trwazyèm pli piti Léta di [[Léròp]].
[[Katégori:Éròp]]
e4n1cod24pi96lnejij7npksjlhnusd
Sen-Martin (Rwayom dé Péyi-Ba)
0
2542
12224
12223
2019-11-22T10:11:42Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Sen-Martin
|non lokal = Sint Maarten (nl)
|drapo = Flag_of_Sint_Maarten.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Sint_Maarten.svg
|kart = Sint_Maarten-CIA_WFB_Map.png
|lanng ofisyèl = [[Néyèrlandé]], [[annglé]] (ofisyèl), [[fransé]] (lokal)
|kapital = [[Philipsburg]]
|siperfisi total = 34
|jantilé = Senmartinwè
|popilasyon total = 37 224
|lannen = 2014
}}
'''Sen Marten''', an néyèrlandé Sint Maarten é Land Sint Maarten, an annglé Sint Maarten é Country of Sint Maarten, sa roun dé kat Léta ki, ké Péyi-Ba, [[Aruba]] épi [[Curaçao]], ka fòrmen [[Péyi-Ba|Rwéyonm dé Péyi-Ba]].
11l6vf7l1ru8wwzuckmjguasx5bt9tw
Sen-Martin (Zantiy fransèz)
0
2543
12231
12230
2019-11-22T10:11:42Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Sen-Martin
|non lokal = Saint-Martin (fr)
|drapo =
|armwari = St_Martin_Coat.png
|kart =
|lanng ofisyèl = [[Fransé]] (ofisyèl), [[annglé]], kriyòl gwadloupéyen, néyèrlandé, papiamento, kriyòl aysyen
|kapital = [[Marigot]]
|siperfisi total = 53,2
|jantilé = Sen-Martinwè
|popilasyon total = 35 107
|lannen = 2014
}}
'''Sen Marten''', an fransé Saint-Martin, sa roun téritwè fransé ki sitchwé annan [[Karayb|Karayb-ya]] andan nò-a di zilé di Sen-Martin, annan Lézanti-ya, ki ka poté èstati di kolègtivité di lout-lanmè fransé dipi 15 jwiyé 2007-a.
kvog0xr1vgrs0hky6801cabtr7p5deg
Sen Pierre ké Miquelon
0
2544
12236
12235
2019-11-22T10:11:43Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Sen Pierre ké Miquelon
|non lokal = Saint-Pierre-et-Miquelon (fr)
|drapo = Armoiries_SaintPierreetMiquelon.svg
|armwari = Flag_of_Saint-Pierre_and_Miquelon.svg
|kart = Saint_Pierre_and_Miquelon_in_France.svg
|lanng ofisyèl = [[Fransé]]
|kapital = [[Sen Pierre (vil)|Sen Pierre]]
|siperfisi total = 242
|jantilé = Sen-Pierrè ou Miquelonè
|popilasyon total = 6 034
|lannen = 2014
}}
'''Sen Pierre ké Miquelon''', (an fransè Saint-Pierre-et-Miquelon) sa roun archipèl fransè di [[Lanmérik di Nò]] sitchwé andan [[loséyan Atlantik]] nò, o sid di lil kannandjen di Terre-Neuve.
n4a9ad2agwpyigae0qczkapsk44ptb7
Sendromm di iminodéfisyans akiz
0
2545
12239
12238
2019-11-22T10:11:43Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Red_Ribbon.svg|thumb|Riban rouj, senbòl di lalit-a kont sida-a.]]
'''Sendrom d'imminodéfisyans akiz''', pli konnèt anba so akronim '''SIDA''', sa roun ansanm di senptom konsékitif pou dèstriksyon-an di sélil di sistenm iminitèr pa virus-a di immunodéfisyans moun (VIM). Sida sa dannyé èstad le di enfèksyon-an o VIH, lòské iminodéfisyans-a sa sévèr. I ka kondjwi à lanmò-a dé swit di maladi opòrtinis. Oun moun malad di sida sa dézigné pa tèrm-an « sidéyen » oben pli rarman « sidatik ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
8we0k3ho6k6i7fvk4mi2c55inim4gqb
Senjòrj
0
2546
18443
12245
2020-05-30T09:27:38Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Senjòrj-Loyapòk</br>Saint-Georges-de-l'Oyapock (fr)
| imaj =
| blazon =
| drapo =
| péyi = [[Lagwiyann]] ([[Lafrans]])
| mèr = Georges Elfort
| jantilé = Senjòrjwè
| popilasyon = 3 960
| lannen = 2014
| dansité = 1,7
| altitid = Min. 0 m – Max. 382 m
| siperfisi = 2 330
}}
'''Senjòrj''' (nonmen lokalman '''Senjòrj-Loyapòk''') sa roun koumin fransé, ki sitchwé annan départman-an di Lagwiyann.
== Jéyografi ==
=== Sitchwasyon ===
==== Lokalizasyon ====
[[Fiché:Map-Saint-Georges_de_l%27Oyapock.svg|thumb|An rouj téritwè kouminal-a di Senjòrj-Loyapòk.]]
Senjòrj sa roun koumin di Lagwiyann, an Lanmérik di Sid, ki sitchwé à 189 km pa larout o sid-lès di Kayenn. Li ka trouvé so kò asou lariv gòch-a di Loyapòk, flòv-a ki ka konstitchwé frontchè-a ké Brézil-a don bouchou-a ka trouvé so kò à 60 km pli o nò. Koumin brézilyen-an di Oiapoque ka fè li fas, asou lariv opozé.
=== Klima ===
Klima sa di tip ékwatoryal. Li ka karagtérizé so kò pa 2 sézon prensipal, roun sézon imid aprògsimativman di désanm à jwiyé, ké roun sézon sèk di out à novanm. Tanpératir mwéyen-an sa di 26,9 °C. A roun klima cho mé imid, sa ki ka bay lenprésyon-an di mwétò. Présyon atmòsférik-a sa toujou ba. Van-yan sa rar. Lapli-ya près kotidjennman an sézon imid pou roun total anniyèl di anviron 3 400 mm. Lè cho ka charjé so kò an limidité é ka konnèt oun mouvman asandan. Ké laltitid-a, i ka prodjwi so kò roun roufrédisman ki ka provoké dé lapli ki souvan vyolan.
Kour dilo-ya ganyen souvan dé débi enpòrtan. Sòl-ya sa lésivé é ka bay larjil latéritik-a di koulò rouj (akoz di prézans-a di ògsid di fèr), ròt minéral solib-ya (an partikilyé baz-ya) ki té antrennen. A jénéralman dé sòl pov. So véjétasyon natirèl sa danbwa dans (oben lajenng).
=== Vwè di kouminikasyon ké transpò ===
==== Vwè routché ====
Lavil-a sa désèrvi pa larout nasyonnal 2 dipi 2003. Anvan Senjòrj té izolé é donk inikman agsésib an lavyon. Linik lagsé routché-a té roun mové lapis koté brézilyen ki nou té ka atenn apré franchisman di Laprouwag an bak. Konstrigsyon-an di pon asou Loyapòk ant Brézil ké Senjòrj-Loyapòk sa tèrminen dipi jwiyé 2011, mé li fika inogiré ki 18 mars 2017, ki louvri 20 mars 2017 ké kanmiyon, bis ké tagsi pa pwé toujou anprenté li.
==== Tranpò aéryen ====
Laérodronm di Senjòrj-Loyapòk, ki pannan bokou lannen sèrvi di lyannaj ké Kayenn, pli fika otorizé o lavyon dipi fronmitir di lapis-a, men li toujou rété itilizab pou lélikòptèr-ya.
==== Lirbannism ====
Nou ka routrouvé roun èstil kriyòl annan diféran batiman ké roun èstil modèrn é épiré pou batiman administratif-ya.
== Tòponnimi ==
Non-an di koumin-an ka provni di 2 konpozan ki sa di roun pa prézans-a di Loyapòk é di ròt pa, oun rézon istorik. Lò di konstrigsyon-an di légliz di vilaj sa lédifis rélijyé té bay so non o vilaj. Bangna-ya té dékouvri lò di krézman dé fondasyon roun pyès di lanmonnen olandé ki ka rouprézanté Sen Jòrj.
== Listwè ==
Vilaj-a ka dwèt so lorijin à kréyasyon-an o xixe syèk di roun bangn don li ka sibzisté pyès tras atchwèl, kontrèrman à sa-a di montangn di lajan. Annéfè, sa fika èspliké pa fèt-a ki li té antchèrman konstrwi an bwa. Légliz di vilaj sa sèl tras vizib di travay di sa fòrsa-ya di Répiblik-a.
== Popilasyon ké sosyété ==
=== Démografi ===
Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, roun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té réyalizé an 2007.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
jpm92gf01j8w1wls96lalk10lhihb93
Sennmari
0
2547
18444
12253
2020-05-30T09:27:43Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Sennmari
| imaj = Sinnamary.jpg
| blazon =
| drapo =
| péyi = [[Lagwiyann]] ([[Lafrans]])
| mèr = Jean-Claude Madeleine
| jantilé =
| popilasyon = 2 984
| lannen = 2014
| dansité = 2,2
| altitid = Min. 2 m – Max. 278 m
| siperfisi = 1,340
}}
'''Sennmari''' sa roun koumin fransé, ki sitchwé annan départman-an di [[Lagwiyann]].
== Jéyografi ==
=== Sitchwasyon ===
==== Lokalizasyon ====
[[Fiché:Sinnamary.svg|thumb|An rouj, téritwè kouminal-a di Sennmari.]]
Sité-a sa sitchwé lonng-an di flòv Sennmari. Koumin-an, ki sitchwé à 63 km di Kourou é à 112 km di Kayenn, sa bòdé pa lanmè o nò. Pwen kilminan-an sa montangn Plomb (355 m), ki sitchwé o sid di koumin-an. I ka ègzisté égalman roun gran lak ki kréyé pa rétni-a dilo di baraj di Piti-So, ki patajé ké koumin-an di Sentéli. Li ganyen kou limit :
* O sid, basen vèrsan di lakrik Tig jouk o konfliyan di larivyè di Sennmari é di lakrik Plomb, épi sa dannyé jouk lign-an di pataj dé dilo ant larivyè-ya di Sennmari é di Kourou ;
* À lwès-a, lakrik Yiyi ki prolonjé jouk gran lakrik-a di Kounanmanman jouk basen vèrsan di lakrik Tig ;
* À lès-a, lakrik Malmannouri. Koumin-an ka anglobé ensi zanmo-ya di pwent Konbi, di savann Manniyèl é di Korosonni, ki òkò abité jòdla.
Lans-a, ròtfwè prensipal lyé abité, ké zanmo-ya di Renner é di Malmannouri, don popilasyon-an té èspropriyé lò di lenstalasyon-an di Sant Èspasyal Gwiyannen, sa atchwèlman dézè.
==== Klima ====
Laba, klima sa di tip ékwatoryal imid (lonjitid ant 2 ké 6° Nò).
== Tòponnimi ==
Définisyon-an di Sennmari ("Sinnamary" an fransé) sa Nihil Sine Maria ki lé di « anyen san Mari ». Li ka montré nou ki popilasyon-an di bour té pyé.
== Listwè ==
Sennmari té à lorijin-an roun vilaj anmérendjen. An 2003, lò di fouy arkéyolojik ki éfègtchwé pou travay-ya di lanménajman di projé Soyouz asou dé tikòrd pré-litoral, témwen d’ansyen rivaj di lakot di Lagwiyann, nou dékouvri 2 sit anmérendjen enpòrtan.
Pronmyé kòlon té rivé bò'd 1770.
Pannan Révolisyon fransé-a, Termidorien té ka dépòrté laba dabò Billaud-Varenne ké Collot d'Herbois ; answit Dirègtwè apré so kout Léta di 18 fructidor an V (4 sèptanm 1797) ka dépòrté so zennmi politik-ya : François Barthélemy, François Barbé-Marbois, André-Daniel Laffon de Ladebat, Guillaume Alexandre Tronson Ducoudray, Jénéral Pichegru, l'abbé Brottier, Antoine Murinais, Josèphe Rovère, Victor-Amédée Willot, François Aubry, Jean-Pierre Ramel, Charles Honorine Berthelelot de La Villeurnois, Isaac Delarue ké François Bourdon de l'Oise ; 2 ròt konvwé an 1798 ka dépòrté 312 ròt pròskri, prensipalman dé prèt réfragtè é dé journalis. Asou total-a di 328 dépòrté pa Dirègtwè-a atè Sennmari, 180 mouri asou plas annan mwè-ya ki swiv yé rivé.
Annan lannen-yan 1850, dékouvèrt-a dilò ka fè vini rounlo pròspègtò.
An 1933, roun létablisman pénitansyèr fika kréyé pou akéyi dé prizonnyé endochinwè.
An 1956, Léta ka konstrwi pon Madanm di Maintenon ki ka pèrmèt di lyannen 2 riv-ya di flòv Sennmari.
== Popilasyon ké sosyété ==
=== Démografi ===
Lévolisyon-an di nonm di zabitan sakonnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, roun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té réyalizé an 2008.
== Kiltir lokal ké patrimwenn ==
[[Fiché:Sinnamary_03.JPG|thumb|Légliz di Sennmari.]]
=== Lyé ké monnouman ===
* Sant èspasyal gwiyannen
* Baraj di Piti-So
* Légliz di Nou-Madanm di Lasonpsyon di Sennmari
=== Pésonnalité ki lyannen ké koumin-an ===
* Stanislas Joseph François Xavier Rovère(1748-1798), manm di Konvansyon é di Konséy dé Ansyen.
* Marc-Jean Achard-Lavort prèt réfragtè (1755-1798), mouri laba.
* Antoine Victor Augustin d'Auberjon (1731-1798).
* François Barbé de Marbois (1745-1837), Kont.
* Eudoxie Baboul (1901-2016), dwéyen dé Fransé, wè jou atè Sennmari.
* Léon Becker (1889-1918), ofisyé.
* Elie Castor (1943-1996), dépité.
* Jean-Claude Darcheville (1975-), foutbalò.
* Nicolas Jacquemin (1736-1819), évèk.
* Henri Salvador (1917-2008), konpozitò ké gitaris fransé.
* Constantin Verderosa.
* Roland Verderosa, limè.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
pimjdy7m4qf4tcl4vwwnx1ok992ab2b
Sent-Ampir romen jermanik
0
2548
12257
12256
2019-11-22T10:11:43Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:HRR.gif|thumb|Téritwar di Sent-Ampir di 962 a 1806]]
'''Sen-Anpir romen''' sa roun rougroupman politik, jòdla disparèt, di latè d’Éròp ògsidantal ké santral o Mwayen Laj, dirijé pa Anprò dé Romen. I té ka konsidéré so kò, di xe syèk jouk so souprésyon o koumansman di xixe syèk pa Napoléon, kou kontinwatò léjitim di Anpir di Ògsidan dé Carolingiens, mè égalman di Anpir romen. Adjèktif Sen ka aparèt ki anba règn di Frédéric Barberousse (atèsté an 1157) pou léjitimé pouvwar di mannyè divin.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Mwayen-Aj]]
c8w40bzzmdpxnjm2wut6cq7akesn2pa
Sent-Hélène, Asansyon é Tristan da Cunha
0
2549
12263
12262
2019-11-22T10:11:44Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Sent-Hélène, Asansyon é Tristan da Cunha
|non lokal = Saint-Hélène, Ascension and Tristan da Cunha
|drapo = Royal_Coat_of_Arms_of_the_United_Kingdom_(HM_Government).svg
|armwari = Flag_of_United_Kingdom.svg
|kart = Saint_Helena,_Ascension_and_Tristan_da_Cunha_on_the_Globe_(in_the_United_Kingdom).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = [[Jamestown (Sent-Hélène)|Jamestown]]
|siperfisi total = 410
|jantilé =
|popilasyon total = 7 367
|lannen = 2003
}}
'''Sent-Hélène, Asansyon é Tristan da Cunha''' (an annglé Saint Helena, Ascension and Tristan da Cunha), sa roun téritwar britanik di lout-lanmè sitchwé andan [[loséyan Atlantik]]. Li sa konpozé di lwit zil, don lil di Sent-Hélène, prensipal-a di ant yé. Siperfisi térès total di téritwar sa di 410 km2.
g3twcqf77vfy56i0mb2wzd3d9n45ls2
Sentir di astéroïd
0
2550
12266
12265
2019-11-22T10:11:44Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Asteroid_Belt-fr.svg|thumb]]
'''Sentir prensipal d'astéroyid''' (pafwè jis sentir d'astéroyid oben sentir solèr ki sitchwé ant òrbit-ya di Mars ké Jupiter. Li ka konténi oun gran nonm d'astéroyid.
== Tèrminoloji ==
Sentir d'astéroyid sa pafwè présizé « sentir d'astéroyid prensipal » lòské a di distengé di dé ròt sentir analòg di Sistenm solèr. Tout astéroyid-ya di sa sentir sa dé piti kò di Sistenm solèr, à èsèpsyon-an di Cérès, ki sa roun planèt nenn.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
4ei3nahsq8wpoxkk93mjgxlmfh60iiz
Sentlisi
0
2551
12273
12272
2019-11-22T10:11:44Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Sentlisi
|non lokal = Saint Lucia (en)
|drapo = Flag_of_Saint_Lucia.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Saint_Lucia.svg
|kart = Saint_Lucia_in_its_region.svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]], [[fransé]], kriyòl sentlisyen
|kapital = [[Castries]]
|siperfisi total = 620
|jantilé = Sentlisyen
|popilasyon total = 187 768
|lannen = 2017
}}
'''Sentlisi''', an annglé Saint Lucia, sa roun Léta ensilèr di Lézanti-ya, sitchwé asou bò oryantal-a di lanmè dé [[||Karayb|Karayb]].
b6kztumhmze24rlnxdglu59e6kbjfu5
Sentéli
0
2552
18445
12277
2020-05-30T09:27:48Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Sentéli
| imaj =
| blazon =
| drapo =
| péyi = [[Lagwiyann]] ([[Lafrans]])
| mèr = Véronique Jacaria
| jantilé = Sentélyen
| popilasyon = 119
| lannen = 2014
| dansité = 0,02
| altitid = Min. 33 m – Mags. 636 m
| siperfisi = 5 680
}}
'''Sentéli''' sa roun koumin fransé, ki sitchwé annan départman-an di Lagwiyann.
Vas koumin ki distan d'anviron 80 Km di lakot Atlantik, o sant-nò di Lagwiyann. Bour-a, ka konté atchwèlman anviron roun senkantenn di zabitan, dipi lopérasyon ANACONDA é HARPIE dé dannyé lannen.
Òrpayò klandésten brézilyen-yan pli ka rété o bour kou anvan mé dirèkman asou sit ilégal-ya.
Atchwèlman, vilaj-a ka dispozé di roun légliz, di roun lanméri, di roun zépisri é di roun jit-réstoran.
Anba lenpilsyon-an di nouvèl lékip minisipal (2014) roun sèrten nonm di konstrigsyon té réyalizé pou akéyi touris-ya. Jandanbri-a ké dispansèr-a té dézafègté. I pa gen di lékòl Pou akéyi timoun-yan. Lélègtrisité-a sa fourni pa dé group élègtrojenn (110 Kwa). Roun nouvèl rézo dilo potab (2015) té fika kréyé.
Nouvèl lékip minisipal té osi pou projé annan kad-a di so dévlopman ékonnonmik di kréyé roun nouvèl zonn irben òbò di lak di Piti-So o lyé-nonmen PK09 Nouvèl Gar Tig.
== Jéyografi ==
=== Sitchwasyon ===
==== Lokalizasyon ====
[[Fiché:Map-Saint_Elie.svg|thumb|An rouj téritwè kouminal-a di Sentéli.]]
Pwen kilminan di Sentéli sa montangn-an di Trinité-a, don pik-a ki pli rot-a ka trouvé so kò à roun laltitid di 636 m, ki sitchwé o sant di rézèrv natirèl-a di Trinité-a ki jéré pa ONF-a. Lak-a di rétni di baraj di Piti-So ka trouvé so kò asou téritwè-a di koumin-an.
Koumin limitròf-ya ké Sentéli sa Sennmari o nò, Kourou o nò-lès, Roura o sid-lès, Réjina o sid, Sayil o sid-lwès, Mannan à lwès, é Irakoubo o nò-lwès.
Oun pati di sid di koumin-an (anviron 1000 km2) sa an tchò di park Anmanzonnyen.
=== Klima ===
Klima sa di tip tropikal.
=== Vwè di kouminikasyon ké transpò ===
Nou pouvé randé nou kò la an lélikòptèr (labsans di pist di latérisaj pou lavyon-yan) oben an konbinan piròg-a pou travèrsé lak-a di baraj di Piti-So, ké 4x4 oben kwad pou randé so kò o bour pa 26 km di pis (trajé-a pa lapis-a ka douré ki 30 à 40 min an tout sézon).
* i ka ègzisté atchwèlman atè Lagwiyann rounso roun konpangni di lélikòptèr sivil biturbin (HDF), kondisyon nésésèr o sirvòl di danbwa gwiyannen.
* sirkilasyon-an byen ki entèrdi (arété préfègtoral di 2001) asou larout-a ka mennen o baraj di Piti-So, mé pa asou lak-a di rétni di baraj, pouvé fè so kò (Fè roun doumann di lotorizasyon bò'd Préfègtir di Lagwiyann)
== Listwè ==
Sentéli sa roun dé pli ansyen vilaj di entéryò-a di Lagwiyann. Kréyé gras à lòrpayaj o xixe syèk, nou ka trouvé laba roun patrimwenn arkéyolojik endistriyèl enpòrtan tèl ki dé machin à konkasé kwatz orifèr-a ké roun ansyen vwè di chimen di fèr ki konstrwi pa bangna-ya don roun pati ka trouvé so kò jòdla nwéyé anba d'lo-ya di lak di rétni di baraj di Piti-So.
== Démografi ==
Lévolisyon-an di nonm di zabitan atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, roun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té fika réyalizé an 2008.
== Lékonnomi ==
Prensipal rousours ékonnonmik-ya di koumin-an sa tags ki lyannen o Baraj idroélègtrik di "Piti-So" ké roudouvans minyé-a.
2 prensipal konpangni milyé sa konpangni AUPLATA ki ka itilizé syannirasyon pou lèstragsyon-an dilò ké S.M.S.E. (Sosyété dé Min di Sentéli).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
9m59uew1i3bk7wm7l7hoa4le7n84mzk
Serk
0
2553
12280
12279
2019-11-22T10:11:44Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Circ1.svg|thumb|Serk di sant O é di réyon r sa ansanm di sé pwen di plan a distans r di O. ]]
An jéyométri éklidjenn, oun '''sèrk''' sa roun kourb plan ki fronmen ki konstitchwé dé pwen sitchwé à égal distans di roun pwen nonmen sant. Valò-a di sa distans sa aplé réyon di sèrk. Sala ka sa enfiniman varyab, i ka ègzisté kidonk oun enfinité di sèrk kèlkonk, annan chaken dé plan di lèspas-a.
Annan plan éklidjen-an, a « ron » ki sa asosyé an fransé o tèrm di sèrk. Annan roun plan ki pa éklidjen oben annan ka-a di définisyon di roun distans ki pa éklidjenn, fòrm-an pouvé fika pli konplèks. Annan roun lèspas di dimansyon kèlkonk, ansanm-an dé pwen plasé à roun distans konstans di roun sant sa aplé sfèr.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
jaehqctq5k5hilphwlh0tx55c5fx9zi
Servis (ékonomi)
0
2554
12283
12282
2019-11-22T10:11:44Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''sèrvis''' sa roun prèstasyon ki ka konsisté an « miz à dispozisyon-an di roun kapasité tèknik oben entélèktchwèl » oben an « fournitir-a di roun travay dirèkman itil pou izajé-a, san transformasyon di matchè ».
Fourni roun sèrvis ka korèsponn à roun prodiksyon ékonomik di natir partikilyèr pis ki li pa ka konsisté an fournitir-a di roun byen tanjib à roun kliyan. An sa sans, oun kwafò, oun kabiné d'avoka, oun lopital, oun réstoran, oun komèrs, oun antroupriz di tanspò oben roun labank ka prodjwi dé sèrvis é pa dé byen.
Sèrvis-ya sa roun sèktò d'aktivité.
Sèrvis-ya — fika konsomé annan menm tan-an nésésèr pou prodjwi yé — sa konsidéré kou pa sa « stokab ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
d2eixl6eijsdba4fycqtrg0gxcicj3t
Sfèr
0
2555
12286
12285
2019-11-22T10:11:45Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Sphere_wireframe.svg|thumb|Oun sfè annan roun lèspas éklidjen]]
An jéyométri annan lèspas-a, oun '''sfè''' sa roun sirfas ki konstitchwé di tout pwen-yan ki sitchwé à roun menm distans di roun pwen ki aplé sant. Valò-a di sa distans sa aplé réyon di sfè-a. Jéyométri sférik-a sa syans-a ki ka étidjé propriyété-ya dé sfè. Sirfas-a di Latè-a pouvé, an pronmyé aproksimasyon, fika modélizé pa roun sfè don réyon-an sa anviron 6 371 km.
Pli jénéralman an matématik, annan roun lèspas métrik, oun sfè sa ansanm-an dé pwen ki sitchwé à menm distans di roun sant. Yé fòrm pouvé alò fika trè diférant di fòrm ronn izwèl-a. Oun sfè sa égalman oun élipsoyid déjénéré.
Pwen-yan distans-a o sant sa entéryò oben égal o réyon ka konstitchwé oun boul.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
k738ss1ndvxy4ao3z3551kc6t3targi
Shakti (endouism)
0
2556
19571
19464
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Art Gallery (Tanjore, Inde) (13902683658).jpg|thumb|Boga Shakti sa senbòl di mè iniversel andan tradisyon-an Chola. Estati an bronz di XIIe-XIIIe syèk.]]
'''Shakti''' (sanskrit IAST : śakti ; devanāgarī : शक्ति ; pali : satti ; tibétain : yum, nus-ma) sa roun tèrm ki ka signifyé « pouvwar », « pwisans », « lafòs ». Annan endouism-an, sa mo ka dézigné énerji féminin-an, prensip aktif-a ké èstéryorizé di roun divinité maskilin. Nou pouvé sité notaman : Pārvatī, Durgā, Lakṣmī, Kālī, Sarasvatī. Shakti sa osi non-an di roun déyès ki sa épouz-a d'Indra, bondjé di roun paradi-linivèr (loka) koté endou-ya ; li sa souvan asosyé annan tan kontanporen-yan à Shiva, énèrji maskilin-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Endouism]]
klux07whdqcp0t415urts24ervqz6r9
Shen Kuo
0
2557
19619
19479
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Shen_Kua.JPG|thumb|Vizyon d'artis modèrn di Shen Kuo]]
'''Shen Kuo''' (chinwa : 沈括 ; pinyin : Shěn Kuò, Wade-Giles Shen K'uo, EFEO Chen K'ouo), Shen Guo, Shen Kua oben òkò Shen Gua, né an 1031 atè Hangzhou é mouri an 1095 à Zhenjiang, sa roun syantifik polimat chinwa, fonksyonèr gouvèlmantal anba dinasti Song-an (960-1279).
== Nòt ké référans ==
== Lyen ègstèrn ==
7es0acnfdow7yuaf2h8bs7m7x6g7fw7
Shintoyism
0
2558
12300
12299
2019-11-22T10:11:45Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Shinto'''-a (神道, shintō?, littéralement « vwa-a dé bondjé » oben « vwa-a di diven ») oben '''shintoyism''' (/ʃintɔism/) sa roun ansanm di krwayans ki ka daté di listwè ansyenn-an di Japon, pafwè roukonèt kou rélijyon. Li ka mélanjé dé éléman politéyis ké animis. A pli ansyenn rélijyon ki konnèt di Japon é partikilyèrman lyé à so mitoloji. Tèrm-an « shintō », lèktir sino-japonèz, oben kami no michi, sa aparèt pou diféransyé sa vyé rélijyon di bouddhism « enpòrté » di Lachin o Japon o vie syèk. So pratikan-yan sa jòdla pli di san milyon o Japon.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Rélijyon]]
[[Katégori:Japon]]
27vh5g942va8oqm3i8f9eml6xx976wg
Shoah
0
2559
19670
19653
2022-07-29T20:13:46Z
Drummingman
2160
cross wiki vandalism
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Stroop_Report_-_Warsaw_Ghetto_Uprising_06b.jpg|thumb|Ensirèksyon dibghetto di Varsovi, avril-mè 1943.]]
'''Shoah''' (hébreu : שואה, « katastròf ») sa ègstèrminasyon sistématik pa Almagn nazi di ant senk ké sis milyon di Jwif, ki ka rouprézanté Dé tchèr dé Jwif d'Éròp é anviron 40 % dé Jwif di monn, pannan Ségonn Lagèr mondjal-a. Nou ka itilizé osi tèrm-yan d'« Holocauste », di « jénosid jwif » oben « jénosid nazi », é menm « Jénosid » tou kour, di « joudéosid » oben òkò di « dèstriksyon dé Jwif d'Éròp » (Raul Hilberg), dé déba ki ka opozé istoryen ké lengwis asou tèrm adékwat.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
omupgp8i58yjbuku5b1bw1lcq6jj38j
Shâh Nâmeh
0
2560
12307
12306
2019-11-22T10:11:45Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Liv dé Rwa''' (an persan : شاهنامه ; romanizasyon ALA-LC : Shāhnāmah) sa roun powenm épik, routrasan listwè-a di Iran(Gran Iran) dipi kréyasyon-an di monn jouk rivé-a di Islam-an, an plis de 60 000 distik, ékri bò'd lan 1000 pa Ferdowsi.
== Kontèks di rédaksyon ==
Nou ka konnèt ki trè mal lavi-a di Ferdowsi, prensipal sours-a à sa sijè sa '''Liv dé Rwa''' li-menm. Ròt powèt, kou Nizami, té ékri asou so lavi, mè ékar-a kronolojik sa tròp gran pou ki sours-a sa fyab.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Litératir]]
qr30q488l9tifvi8kgt6td5yd7zeizd
Sigmund Freud
0
2561
12310
12309
2019-11-22T10:11:46Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Sigmund_Freud_LIFE.jpg|thumb|Sigmund Freud pa Max Halberstadt an 1922.]]
'''Sigmund Freud''' (prounonsyasyon alman : [ˈziːkmʊnt ˈfʁɔʏt] ; prounonsyasyon franséz [fʁøːd] oben [fʁœjd]), né Sigismund Schlomo Freud 6 mè 1856 atè Freiberg (Otrich) (atchwèl Répiblik tchèk) é mouri 23 sèptanm 1939 atè Lonn, sa roun nérològ otrichyen, fondatò di psikanaliz-a.
Médsen vyennwa, Freud ka kontré plizyò pèrsonnalité enpòrtant pou dévlopman-an di psikanaliz-a, don li sa prensipal téyorisyen-an.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
kjj4lgu2pxfgv6fqvap9b0tgadwf0zv
Sikism
0
2562
12315
12314
2019-11-22T10:11:46Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Khanda_emblem.svg|thumb|Khaṇḍā sa senbòl di sikhism.]]
'''Skhism''' sa roun rélijyon monotéyis ki fondé annan nò di Enn-an o xve syèk pa Gurû Nanak.
Mo-a ਸਿੱਖ (sikkh) sa roun mo pendjabi ki sa dérivé di mo sanskrit शिष्यः (śiṣya) ki ka signifyé disip oben étidjan, oben di शिक्ष (śikṣa), ki ka signifyé étid oben "enstriksyon". Transkri litéralman sala ka rouvini à di « lam di bondjé ». Dòktrin-an di sikhism ka fondé so kò asou ansègnman-yan èspiritchwèl dé Dis gurûs, rékéyi annan Sri Guru Granth Sahib.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Rélijyon]]
6n4d7q74ls3lsta6yja80c2ivukv2v9
Siklonn tropikal
0
2563
19188
19184
2021-04-29T15:18:41Z
Praxidicae
184
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/DoSazunielle|DoSazunielle]] ([[User talk:DoSazunielle|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Ivan_Sat_Img_Sept_7_2004.jpg|thumb|Ouragan Ivan prè di Grénad, 7 sèptanm 2004.]]
Oun '''siklonn tropikal''' an météyoroloji, sa roun tip di siklonn (déprésyon) ki ka pran fòrm annan loséyan-yan di zonn entèrtropikal à partir di roun pèrtibasyon ki ka òrganizé so kò an déprésyon tropikal épi an tanpèt. So èstad final sa konnèt anba divèrs non atravè monn-an : ouragan annan Atlantik nò é Pasifik Nò-Lès, tifon an Azi di Lès é siklonn annan ròt basen oséyanik-ya..
Èstriktirèlman, oun siklonn tropikal sa roun larj zonn di niyaj orajé an rotatsyon ki akonpagné di van fò. Nou pouvé klasé yé annan katégori-a dé sistenm konvèktif di mézo-léchèl pis ki yé gen roun djamèt enféryò à roun déprésyon klasik, dit « sinoptik », é ki yé sours di énèrji prensipal sa dégajman-an di chalò latant-a ki kozé pa kondansasyon di vapò dilo an altitid annan yé oraj.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
p9459jwtubaqdperduwc3zr7dtmtht9
Silicium
0
2564
12321
12320
2019-11-22T10:11:46Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Silicium'''-an sa éléman chimik-a di niméro atomik 14, di senbòl Si. I ka apartni o group 14 di tablo péryodik. A éléman-an pli abondant-a annan krout térès-a aprè oksijenn-an, swé 25,7 % di so lamas, mè li pa konparativman prézan ki an rélativman fèb kantité annan vivan-an. I pa ka ègzisté annan lanatir-a à léta-a di kò senp, mè anba fòrm di konpozé : anba fòrm di djòksid di silicium (SiO2), di lorijin byojenn (fabriké pa roun òrganism vivan kou djatomé-ya oben radjolèr-ya), nou ka trouvé li anba fòrm di silis amòrf (annan sab-a), oben di lorijin litohénik lòské li sa anba fòrm-an di silis minéral (quartz-+, kristobalit-a, etc.) oben ròt silisat (annan feldspat-ya, kaolinit-a…).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
5wx057oaj2niujsduo447chm1qlwzx4
Simèn
0
2565
12333
12332
2019-11-22T10:11:46Z
Jon Harald Søby
3
11 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Simenn'''-an oben '''lasimenn'''-an (di [[laten]] septimana : « sètchenm »), abréjé an « sim. », sa roun péryòd di sèt [[jou]] konsékitif.
Ladjèktif ki ka korèsponn à sa lèbdomadè (di laten hebdomadarius ki ka signifyé « simennyé », li-menm di grèk ἑβδομάς [jénitif ἑβδομάδος] (hebdomas, hebdomados) : « group di sèt, sètenn »). Itilizé kou non, tèrm-an-an ka dézigné oun piblikasyon ki ka parèt chak simenn.
== Jou di lasimèn ==
Oun simèn ka konporté sèt jou : voisi yé non, abrévyasyon ké yé étymoloji<ref>Bruno Mauguin, ''[http://www.espace-sciences.org/archives/science/19308.html Le Nom des jours de la semaine]'', Espace des sciences. (an fransè)</ref> :
{| class="wikitable"
! '''Jou'''
! '''Abr.'''
! '''An laten'''
! '''Signifyan'''
|-
| [[Lendi]]
| len.
| ''Lunæ dies''
| jou di lalin (grek é laten : di déès Artémis/Diane)
|-
| [[Mardi]]
| mar.
| ''Martis dies''
| jou di Mars (grek é laten : di bondjé Arès/Mars)
|-
| [[Mèrkrédi]]
| mèr.
| ''Mercurii dies''
| jou di Mercure (grek é laten : di bondjé Hermès/Mercure)
|-
| [[Jédi]]
| jéd. || ''Jovis dies''
| jou di Jupiter (grek é laten : di bondjé Zeus/Jupiter)
|-
| [[Vandrédi]]
| van.
| ''Veneris dies''
| jou di Vénus (grek é laten : di déès Aphrodite/Vénus)
|-
| [[Sanmdi]]
| san.
| ''Sambati dies''
| jou di Saturne (grek é laten : di bondjé Cronos/Saturne) é di Chabbat (ofon judaïsme-a)
|-
| [[Dimanch]]
| dim.
| ''Dominica dies''
| jou di Solèy, an fransè jou di Ségnè, pa kontraksyon di ''dies dominica''
|}
== Nòt ké référans ==
<references/>
== Wè osi ==
* [[Jou]]
* [[Mwa]]
* [[Lannen]]
og83wufwckh5fj25gfxkjagao52r2j0
Singapour
0
2566
19223
12341
2021-08-07T06:30:20Z
Siam2019
1594
updated
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Sengapou
|non lokal = Republic of Singapore (en)<br />新加坡共和国 (zh)<br />Republik Singapura (ms)<br />சிங்கப்பூர் குடியரசு (ta)
|drapo = Flag of Singapore.svg
|armwari = Coat of arms of Singapore.svg
|kart = Location Singapore ASEAN.svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]] <br />Mandaren<br />Malé<br />Tamoul
|kapital = Sengapou
|siperfisi total = 728,6
|jantilé = Sengapouyen
|popilasyon total = 5 685 800
|lannen = 2020
}}
'''Sengapou''', an fòrm lonng '''Répiblik di Sengapou''' (an [[annglé]] Singapore é Republic of Singapore, an mandaren Xīnjiāpō, 新加坡 é Xīnjiāpō Gònghéguó, 新加坡共和国, an malè Singapura é Republik Singapura, an tamoul Ciṅkappūr, சிங்கப்பூர் é Ciŋkappūr Kudiyarasu, சிங்கப்பூர் குடியரசு), sa roun sité-Léta di [[Lazi]] di Sid-Lès.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
gw6c57hkwrdrqguoyspsm4tjpqzd47j
Sint Eustatius
0
2567
19677
19654
2022-07-29T20:13:46Z
Drummingman
2160
cross wiki vandalism
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Sen Éstach
|non lokal = Sint Eustatius (nl)
|drapo = Sint_Eustatius_wapen.svg
|armwari = Flag_of_Sint_Eustatius.svg
|kart = Relief_map_of_Lesser_Antilles.png
|lanng ofisyèl = Néyèrlandè (ofisyèl)<br/>[[annglé]] (lokal)
|kapital = [[Oranjestad]]
|siperfisi total = 21
|jantilé = Éstachwè
|popilasyon total = 2 886
|lannen = 2010
}}
'''Sen Éstach''' (an néyèrlandé Sint Eustatius é an anglè Sint Eustatius ou Statia) sa roun zil dé [[Karayb]], téritwar néyèrlandè di lout-lanmè, ki ka fè parti dé tit [[Lézanti]]. So chèf-lyé sa Oranjestad.
aih0nvkwhhkoe9dnfrfmp7xpptydrjk
Sinéma
0
2568
12353
12352
2019-11-22T10:11:47Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Fox movietone 2.jpg|thumb|left|Oun kaméra 35 mm a manivèl di sé lannen 1930 ("tchoub" sa anfèt vizò, objektif sa sitchwé a drèt di fotografi-a.)]]
[[Fiché:Eight (film start).jpg|thumb|upright=1.0|Amòs di pélikil.]]
[[Fiché:Chaplin The Kid.jpg|thumb|Charlie Chaplin é Jackie Coogan ofon ''Le Kid'' (1921).]]
[[Fiché:Arri435-filmcamera.jpg|thumb|upright=1.0|Caméra Arriflex 35 mm modèl 435 Xtreme (2013).]]
[[Fiché:Muybridge race horse animated.gif|thumb|upright=1.0|''Sallie Gardner at a Gallop'' pouvoir êt konsidéré kou ansèt di tou sé film, mè but di so otò té di pandriyé, di arété mouvman, é pa di rouprodwi, oun konsepsyon syantifik é pa di divertisman.]]
'''Sinéma''' sa roun lar di spèktak. Lar sinématografik sa karaktérizé pa spektak-a propozé o piblik anba fòrm di'n film, ki lé di di oun rési (fiksyonèl oben dokimantè), véyikilé pa oun sipò (pélikil soup, bann magnétik, konténan nimérik) ki sa anréjistré pwi li pa oun mékanism kontni oben entermit ki ka kré ilizyon di imaj an mouvman, oben pa oun anréjistréman é oun lektir kontini di doné enformatik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
mm34mgqsil1m8yuqaj30tsn7xe7qtra
Sipèrnova
0
2569
12357
12356
2019-11-22T10:11:47Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:SN1994D.jpg|thumb]]
Oun '''sipèrnova''' sa ansanm-an dé fénomenn ki ka rézilté di enpilsyon-an di zétwèl an finisman di lavi, notaman roun jigantès èsplozyon ki ka akonpagné so kò di roun ogmantasyon brèv mè fantastikman grann di so liminozité. Wè dipi Latè-a, oun supernova ka aparèt kidonk souvan kou roun zétwèl nouvèl, alò ki li ka korèsponn an réyalité à disparisyon-an di roun zétwèl.
Supernova-ya sa dé évennman rar à léchèl moun-an : yé to sa èstimé à anviron oun à trwa pa syèk annan Vwa lakté-a.
Li sa à noté ki pyès supernova té òbsèrvé annan nou galaksi, Vwa lakté-a, dipi envansyon-an di téléskòp. Pli raproché-a ki òbsèrvé dipi sa SN 1987A, sirvini annan nou galaksi vwézin, Gran Niyaj-a di Magellan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
e88fywq102e9x20uccsj894u469mukk
Siri
0
2570
12360
12359
2019-11-22T10:11:47Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik arab siryenn
|non lokal = الجمهوريّة العربيّة السّوريّة (ar)<br/>Al-Jumhūriyyah al-‘Arabīyyah as-Sūriyyah (ar)
|drapo = Flag of the United Arab Republic.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Syria.svg
|kart = Syria_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Arab]]
|kapital = [[Damas]]
|siperfisi total = 185 180
|jantilé = Siryen(n)
|popilasyon total = 17 534 083
|lannen = 2017
}}
'''Siri''', an form long '''Répiblik arab siryenn''' (an arab سوريا (Sūriyyah)), sa roun péyi di Pròch-Oryan sitchwé asou kot oryantal di lanmè Méditérané : basen Levantin.
7jk5vowvqlsp7bpinfcsrmjm694zbov
Sirkwi entégré
0
2571
12366
12365
2019-11-22T10:11:48Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Sirkwi entégré''' ('''SE'''), osi aplé '''pis élèktronik''', sa roun konpozan élèktronik ki ja rouprodjwi oun, oben plzyò, fonksyon élèktronik plis oben mwen konplèks, ki ka entégré souvan plizyò tip di konpozan élèktronik di baz annan roun volim ki redjwi (asou roun piti plak), ki ka randé sirkwi-a fasil à mété an òv.
I ka ègzisté oun trè grann varyété di sa konpozan-ya ki divizé an Dé grann katégori : analojik é nimérik.
An 1958, Amériken-an Jack Kilby ka envanté pronmyé sirkwi entégré-a ki ka jité ensi baz-ya di matéryèl enfòrmatik modèrn-an. Kilby gen tou senpman rélyé ant yé diféran transistò an kablan yé à lanmen-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
r0phyk9lx37lbxbvdsxed94d5pqvydv
Sistèm di koòrdoné
0
2572
12369
12368
2019-11-22T10:11:48Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:2D_Cartesian.svg|thumb|Sistèm di koòrdoné katézyenn andan oun plan.]]
[[Fiché:3D_Cartesian.svg|thumb|Sistèm di koòrdoné katézyenn an 3 dimansyon.]]
An matématik, oun sistenm di koòrdoné ka pèrmèt di fè korèsponn à chak pwen di roun lèspas à N dimansyon, oun (é roun sèl) N-uplet di èskalèr. Annan bokou di ka, èskalèr-ya ki konsidéré sa dé nonm réyèl, mè li sa posib d'itilizé dé nonm konplèks oben dé éléman di roun kò komitatif kèlkonk . Pli jénéralman, koòrdoné-ya pouvé provini di roun anno oben di rounòt èstriktir aljébrik ki aparanté.
Nou ka konsidéré ki lèspas ka ègzisté an li-menm endépandaman di chwa di roun sistenm di koòrdoné partikilyé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
i71aczfqqk49g9juhu4xr8fl8ieuifb
Sistèm enternasyonal di inité
0
2573
12372
12371
2019-11-22T10:11:48Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:FourMetricInstruments.JPG|thumb|Enstriman di mizour izwèl.]]
'''Sistenm entèrnasyonal d'inité''' (abrégé an '''SE'''), ensi purée di '''sistenm métrik''', sa sistenm d'inité ki pli larjman anplwa o monn (li pa ofisyèlman itilizé o Étazini, o Libérya é an Birmani). A roun sistenm désimal (nouka pasé di roun inité à so miltip-ya oben anba-miltip-ya à lèd-a di pwisans di 10) sof pou mizour-a di tan é d'ang. A Konférans jénéral-a dé pwa mizour, ki ka rasanblé dé délégé dé Léta manm di Konvansyon di Mèt-a, ki ka désidé di so évolisyon, tout kat lan, à Pari. Abrévyasyon-an di « Sistenm entèrnasyonal » sa SI, pé enpòrt lanng ki itilizé.
Nòrm entèrnasyonal-a ISO 80000-1:2009 ka dékri inté-ya di Sistenm entèrnasyonal é roukoumandasyon pou anplwa-a di yé miltip é di sèrtenn ròt inité.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
2s8yqa6ng9czfzxg0qp68s0ca5g7908
Sistèm solèr
0
2574
12376
12375
2019-11-22T10:11:48Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Solar_System_size_to_scale_fr.svg|thumb]]
'''Sistenm solèr''' (ké majiskil) oben '''sistenm solèr''' (san majiskil), sa nou sistenm planétèr ki konpozé di roun zétwèl, Solèy, ké dé lòbjè sélès défini ki ka gravité otour di li : lwit planèt-ya ki konfirmé ké yé 175 satélit natirèl ki konnèt (aplé izwèlman dé « lalin »), senk planèt nenn-yan ké milyar-ya di piti kò (grann majorité dé astéroyid ké ròt planèt minò, komèt-ya ké lapousyè entèrplanétèr-ya, etc.).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
m3xdwbzw6yjxlm3pxvz477ge9t0dutg
Sivilizasyon
0
2575
12382
12381
2019-11-22T10:11:48Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Johan Zoffany - Tribuna of the Uffizi - Google Art Project.jpg|thumb|Term « sivilizasyon », o sengilyé, aparèt o syèk dé limyè an opozisyon à « barbari ». Prémyé mizé ki nèt alò ka permèt dé konparézon ant « sivilizasyon-yan ». Johan Zoffany, 1772-1778, ''Tribin dé Ofis'', 1,23 x 1,55 m.]]
Tèrm '''sivilizasyon''' — ka dérivé endirèkman di laten civis — té itilizé di diférant mannyè o kour di [[listwè]].
Annan asépsyon atchwèl, sivilizasyon sa ansanm dé trè ki ka karaktérizé léta di oun sosyété, di pwen di wè tèknik, entélèktchwèl, politik é moral, san poté di joujman di valò. Nou pouvé alò palé di plizyò sivilizasyon é menm di « sivilizasyon primitiv », o sans kronolojik, san konotasyon péjorativ.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Istwè]]
l7m0wrtak7ljqjb7gmslljo2zbx8s4n
Sivilizasyon di valé di Indus
0
2576
12386
12385
2019-11-22T10:11:48Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Civilt%C3%A0ValleIndoMappa.png|thumb|Lè di sivilizasyon di valé di Indus.]]
'''Sivilizasyon di valé di Indus''' (b. 8000 anv. J.-K. – 1900 anv. J.-K.), nonmen osi sivilizasyon harappéyenn, sa roun sivilizasyon di Antikité-a don lè jéyografik-a ka étann prensipalman so kò annan valé di flèv Indus annan anba-kontinan endjen(otour di Pakistan modèrn). Byen ki probab, enfliyans ki li té pouvé gen asou kiltir hindoue kontanporenn-an pas klèrman établi.
Bliyé pa Listwè-a jouk so roudékouvèrt annan lannen-yan 1920, sivilizasyon di Indus ka ranjé so kò parmi so kontanporenn-yan, Mézopotami-a ké Éjip ansyen-yan, kou roun dé tout pronmyé sivilizasyon, sala ki sa défini pa aparisyon-an di lavil, di agrikiltir-a, di ékritir-a, etc.
== Annèks ==
ddnyl3skl930c8xc5vdou1litxgyt1q
Skiltir
0
2577
12389
12388
2019-11-22T10:11:49Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Michelangelos David.jpg|thumb|vertical 1.35|Èskiltir an ronn-bòs : ''David'' di [[Mikel-Anj|Mikèlanj]].]]
'''Èskiltir'''-a sa roun aktivité artistik ki ka konsisté à konsévwar é réyalizé dé fòrm an volim, an rélyèf, swé an ronn-bòs(èstatiyèr), an ro-rélyèf, an ba-rélyèf, pa modlaj, pa tay dirèk, pa soudir oben asanblaj. Tèrm-an di èskiltir ka dézigné égalman lòbjè ki ka rézilté di sa aktivité.
Mo-a èskiltir ka vini étimolojikman di laten « sculpere » ki ka signifyé « tayé » oben « anlvé dé moso à roun pyèr ». Sa définisyon, ki ka distengé « èskiltir » ké « modlaj », ka ilistré enpòrtans-a ki bay à tay-a di pyèr-a annan sivilizasyon romenn-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
p29lpqrwgbjkyapu0en0fy26c28dd4j
Skizofréni
0
2578
12392
12391
2019-11-22T10:11:49Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Cloth embroidered by a schizophrenia sufferer.jpg|thumb|Tisou brodé pa roun pasyant skizofrenn.]]
'''Skizofréni'''-a sa roun troub psichik disosyatif ki sévèr é kronik ki ka apartni à laklas-a dé troub psikotik é di sistenm nèrvé santrak (don ipofiz-a, « glann métrès » di kò). Sa troub ka aparèt jénéralman o koumansman di laj granmoun-an (ant anviron 15 ké 30 lan). Sasé syantifik-a ka trouvé oun prévalant di 0,4 % asou lavi antché-a é pa 1 % kou sa sité souvan. Kou ròt psikoz-ya, skizofréni-a ka manifèsté so kò pa roun pédi di kontak ké réyalité ké roun anozognozi, ki lé di ki moun-an ki ka an soufri pa gen konsyans di so maladi (antouka pannan péryòd-ya ki aiguës). Sa partikilarité ka randé difisil asèptasyon-an di djagnostik pa moun skizofréni é so adézyo à térapi médikamantéz-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
tf9c78rhn0edor5mnq44q7o65wum2e2
Slovaki
0
2579
12395
12394
2019-11-22T10:11:49Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik slovak
|non lokal = Slovenská republika
|drapo = Flag_of_Slovakia.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Slovakia.svg
|kart = EU-Slovakia.svg
|lanng ofisyèl = [[Slovak]]
|kapital = [[Bratislava]]
|siperfisi total = 49 035
|jantilé = Slovak
|popilasyon total = 5 410 836
|lannen = 2013
}}
'''Slovaki''', an form long '''Répiblik slovak''', an slovak Slovensko et Slovenská republika, sa roun péyi sitchwé annan Éròp santral, annan tchò di Éròp kontinantal é à lès di Inyon éropéyenn, don li sa manm dipi 2004.
[[Katégori:Éròp]]
ov8se9aq58u8c50ganghysxk5n91c5o
Slovéni
0
2580
12399
12398
2019-11-22T10:11:49Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Slovéni
|non lokal = Republika Slovenija (sl)<br/>Repubblica di Slovenia (it)<br/>Szlovén Köztársaság (hu)
|drapo = Flag_of_Slovenia.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Slovenia.svg
|kart = EU-Slovenia.svg
|lanng ofisyèl = Slovèn, ongrwa, [[italyen]]
|kapital = [[Ljubljana]]
|siperfisi total = 20 273
|jantilé = Slovèn
|popilasyon total = 2 062 874
|lannen = 2015
}}
'''Slovéni''', an form long '''Répiblik di Slovéni''', an slovèn Slovenija é Republika Slovenija, sa roun péyi di Éròp santral é manm di [[Linyon éropéyen]]. Li sa bordé pa lanmè Adriyatik.
[[Katégori:Éròp]]
drifglj4ui5d1v2d85rpimcp3pfatvy
Smartphone
0
2581
19334
19323
2022-02-04T19:31:30Z
WikiBayer
265
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2403:F500:18:0:FDB4:A0F3:B410:1EA3|2403:F500:18:0:FDB4:A0F3:B410:1EA3]] ([[User talk:2403:F500:18:0:FDB4:A0F3:B410:1EA3|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Smartphone_4,5_pouces_Android_4.0.jpg|thumb|Oun smartphone ké roun ékran di 4,5 pous (11,43 cm) di dyagonal o forma 16:9, sou sistèm d'eksplwatasyon Android 4.0.]]
Oun '''smartphone''', '''ordiphone''', '''téléfonn entélijan''' ou òkò '''mobil miltifonksyon''', sa roun téléfonn mobil ki ka dispozé an jénéral di oun ékran taktil, di oun aparèy fotografik nimérik, dé fonksyon di oun asistan nimérik personèl é di sertenn fonksyon di oun ordinatò portab.
cykn5e5m9ope88b1zrgn2zu1w2lx79t
Sofòkl
0
2582
18446
12407
2020-05-30T09:27:53Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Sophocles.jpg|thumb|Bous di Sofòkl]]
'''Sofòkl''' (an grek ansyen Σοφοκλῆς / Sophoklễs), né à Colone an -495 é mò an -406, sa roun di sé trwa gran dramatirj grek don lòv nou sa parsyèlman parvini, ké Eschyle é Euripide. Li sa prensipalman lotò di sanvenntrwa pyès (don oun santenn di trajédi), mè don sèl sèt nou sa parvini. Sité kou paradigm di trajédi pa Aristote, notaman pou izaj ki li ka fè di tchò é pou so pyès Œdipe rwa, i ranporté égalman nonm pli élvé di viktwar o konkour trajik dé grann Dionysi (disnòv), é I pa ka janmè figiré dannyé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
rcfvypmqc7vr3witwcoome5rjjr2enb
Soja
0
2583
18219
12410
2020-04-12T23:50:33Z
186.143.161.130
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Soja.jpg|thumb|Frwi sèk ké grenn di soja.]]
'''Soja''', '''soya''', '''pwa chinwa''' oben '''ariko oléyajiné''' (Glycine max), sa roun lèspès di plant anniyèl di fanmi-a dé légiminéz (fabaceae), orijinèr di Azi di Lès.
I ka an ègzisté di nonbréz varyété, ki ka diféransyé notaman yé kò pa pòr-a (dé plant grenpant oben ranpant, pli pròch dé tip orijinal, o fòrm nenn pli kouraman kiltivé), koulò-a dé grenn, péryòd-a di florézon. Tij-ya ki drésé gen roun longò di 30 à 130 cm ké féy-ya sa trifolyolé. Frwi-ya sa dé gous vélou, lonng di 3 à 8 cm, di fòrm drèt oben arké, é ka kontni an jénéral 2 à 4 grenn.
<gallery>
File:Lait-soya-soja-beans-legumineuse-Pixabay.jpg
File:Kalo_Bhatmas.jpg
File:Soybean Oil, Meal and Beans (10059732523).jpg
File:Soy_powder.jpg
</gallery>
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
iowrurflcc76urknx28a00tkwr3jgg9
Sokrat
0
2584
12414
12413
2019-11-22T10:11:50Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Socrates_Louvre.jpg|thumb| Boust an marb d'orijin romenn (ié syèk) rouprézantan Socrate, kopi di roun bronz pédi (di Lysippe ?).]]
'''Socrate''' (an grèk ansyen Σωκράτης / Sōkrátēs) sa roun filozòf grèk di ve syèk anv. J.-K. (né bò'd -470/469, mouri an -399). Li sa konnèt kou roun dé kréyatò di filozofi moral-a. Socrate pa lésé pyès ékri, mè so pansé é so répitasyon transmèt yé kò pa dé témwagnaj endirèk. So disip Platon ké Xénophonont notabman évré à mentni imaj-a di yé mèt, ki sa mété an senn annan yé òv rèspèktiv. Filozòf-ya Démétrios de Phalère, ké Maxime de Tyr andan so Nòvyèm Disèrtasyon té ékri ki Socrate mouri lò i té gen 70 lan.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Filozòf]]
qoe8u0qc516ow3jbgn8ebmi06f4mklm
Soliman Magnifik-a
0
2585
12419
12418
2019-11-22T10:11:50Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:EmperorSuleiman.jpg|thumb| Pòrtrè di Soliman atribiyé o Titien, bò'd 1530.]]
'''Soliman Ié''' (tirk otoman : سلطان سليمان اول(Sultān Suleimān-i evvel) ; tirk : I. Süleyman) sa probabman 6 novanm 1494 atè Trébizonde (Trabzon) annan atchwèl Tirki é mouri 7 sèptanm 1566 atè Szigetvár annan atchwèl Ongri. Tiboug inik di Sélim Ié Yavuz, li té dizyenm sultan di dinasti ottoman di 1520 à so lanmò an 1566. Nou ka nonmen li Soliman le Magnifique an Ògsidan ké Léjislatò-an an Oryan (tirk : Kanuni ; arab : القانوني, al‐Qānūnī) an rézon di so rékonstriksyon konplèt di sistenm jouridik ottoman.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
424mckiy8tze2i88kzczjgxd10eur0n
Solèy
0
2586
19393
19392
2022-04-30T05:46:09Z
Kwamikagami
865
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Izgrew.jpg|thumb|Solèy]]
'''Solèy'''-a (senbòl astronomik : [[file:Sun symbol (fixed width).svg|16px|☉]]) sa zétwèl-a di Sistenm solèr. Annan klarifikasyon astronomik-a, a roun zétwèl du tip nenn jòrn di roun lamas di anviron 1,9891 × 1030 kg, ki konpozé di idrojenn(75 % di lamas-a oben 92 % di volim) é d’élium (25 % di lamas-a oben 8 % di volim). Solèy-a ka fè parti di galaksi-a ki aplé Vwa lakté-a é ka sitchwé so kò à anviron 8 kpc (∼26 100 a.l.) di sant galaktik. Otour di li ka gravité Latè-a (à vitès-a di 30 km/s), sèt ròt planèt, omwen senk planèt nenn, di trè nonbré astéroyid ké komèt é roun bann di lapousyè. Solèy-a ka rouprézanté à li sèl anviron 99,854 % di lamas-a di Sistenm solèr ensi konstitchwé, Jupiter ka rouprézanté pli dé Dé tchèr di rès.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
7w4eyeacwhoqiro0m5by280tsp336r7
Somali
0
2587
12428
12427
2019-11-22T10:11:50Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik fédéral di Somali
|non lokal = Jamhuuriyadda Federaalka Soomaaliya (so)<br/> جمهورية الصومال الفدرالية (ar)
|drapo = Flag_of_Somalia.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Somalia.svg
|kart = Somalia_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Somali (lanng)|Somali]], arab
|kapital = [[Mogadiscio]]
|siperfisi total = 637 657
|jantilé = Sonmalyen
|popilasyon total = 10 817 354
|lannen = 2016
}}
'''Sonmali''', an fòrm lonng '''Répiblik fédéral di Sonmali''' (an sonmali Soomaaliya é Jamhuuriyadda Federaalka Soomaaliya ; en arabe الصومال (aṣ-Ṣūmāl) et جمهورية الصومال الفدرالية (Jumhūriyyat aṣ-Ṣūmāl al-Fideraaliya)), sa roun péyi sitchwé à lèstrenmité oryantal di Kòrn di [[Lafrik]].
[[Katégori:Afrik]]
671szldzz8tew6qhpdrpk1byzmty2n2
Somaliland
0
2588
12432
12431
2019-11-22T10:11:51Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Somaliland
|non lokal = Jamhuuriyadda Soomaaliland (so)<br/> جمهورية أرض الصومال (ar)<br/>Republic of Somaliland (en)
|drapo = Flag_of_Somaliland.svg
|armwari = Emblem_of_Somaliland.svg
|kart = Somaliland_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = Somali
|kapital = [[Hargeisa]]
|siperfisi total =
|jantilé = Somalilandè(z)
|popilasyon total =
|lannen =
}}
'''Somaliland''', an form long '''Répiblik di Somaliland''' (an somali, Soomaaliland é Jamhuuriyadda Soomaaliland ; an arab, أرض الصومال, Arḍ aṣ-Ṣūmāl, é جمهورية أرض الصومال, Jumhūrīyat Arḍ aṣ-Ṣūmāl), sa roun ansyen téritwar britanik sitchwé annan Korn di [[Lafrik]].
[[Katégori:Lafrik]]
gzzowvn8ug5fd9rafh8b1h0jr0y0dxl
Somèy
0
2589
19583
19528
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Sleepy men.JPG|thumb|250px|Dé wonm ki andronmi asou roun ban.]]
'''Somèy'''-a sa roun léta natirèl rékiran di pédi di konsyans (mè san pédi di résèpsyon-an sansitiv) di monn ègstèryò, ki akonpagné di roun diminisyon progrésiv di tonus miskilè, ki ka sirvini ké entèrval régilyé. Altèrnans-a vyé-somèy ka korèsponn à roun dé sik fondamantal koté zannimo-ya : ritm sirkadjen. Koté moun-yan, somèy-a ka tchipé prè di roun tyèr di lavi an mwayenn.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
4e3zuifvdrede6qzowh98uvtoz7tsov
Son (fyzik)
0
2590
12440
12439
2019-11-22T10:11:51Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Spherical pressure waves.gif|thumb|upright=1|Propagasyon dé onn sférik di présyon andan roun flwid.]]
'''Son'''-an sa roun vibrasyon mékanik di roun flwid, ki ka propajé so kò anba fòrm di onn jitidinal gras à défòrmasyon élastik-a di sa flwid. Fika moun-yan, kou patché zannimo, ka rousanti sa vibrasyon gras o sans di lwi-a.
Akoustik-a sa syans-a ki ka étidjé son-yan ; psikoakoustik ka étidjé mannyè-a don lòrgann-yan di kò moun ka rousanti é fika moun-an ka pèrsouvwè é ka entèrprété son-yan.
== Propagasyon di son ==
Annan roun milyé flwid konprésib oun varyasyon di présyon ka propajé so kò anba fòrm di roun onn. Lè-a, annan lakèl ka viv moun-an, sa roun tèl milyé, don varyasyon-yan di présyon-an ka konstitchwé son-an. Anplitid-a di varyasyon-an di présyon sa fèb pa rapò à présyon èstatik (présyon atmosférik) ; pou ki li sa pèrsèptib, fodré ki li sa sifizaman rapid é répété.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
3jo5xebh6pkldk0cbjzrmhql4du4jmh
Sosyalism
0
2591
18447
12446
2020-05-30T09:27:58Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Progressive Alliance of Socialists and Democrats (S&D) Group - map.PNG|thumb|upright|Péyi di [[Linyon éropéyen]]-an ka konté roun oben plizyò dépité éropéyen sosyalis oben sosyal-démokrat o XXIe syèk.]]
Mo-a '''sosyalism''' ka roukouvri roun ansanm trè divèr di kouran di pansé di mouvman politik, don pwen komen-an sa di sasé roun òrganizasyon sosyal ké ékonomik pli jis. Lòbjèktif orijinèl-a di sosyalism sa d'òbténi égalité sosyal-a, oben di mwen roun rédiksyon, dé inégalité, notaman pou kouran d'enspirayon marksis, d'établi roun sosyété san laklas sosyal. Pli larjman, sosyalism pouvé fika défini kou roun tandans politik, istorikman marké à goch, don prensip-a di baz sa aspirasyon-an à roun monn miyò, fondé asou roun òrganizasyon sosyal armonyéz é asou lit-a kont enjistis-ya. Soulon kontèks-ya, mo-a sosyalism oben adjèktif-a sosyalis pouvé kalifyé roun idéyoloji, oun parti politik, oun réjim politik oben roun òrganizasyon sosyal.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
d9vwgyufofz9un1ztuty3ljtohs2th8
Sosyoloji
0
2592
12450
12449
2019-11-22T10:11:51Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Moreno_Sociogram_1st_Grade.png|thumb|Oun sosyogranm di Moreno. Ka rouprézanté afinité-ya ant endividi.]]
'''Sosyoloji'''-a sa étid-a dé moun annan yé milyé sosyal. Li sa roun branch é roun disiplin dé [[syans moun ké sosyal]] ki gen pou òbjèktif di sasé dé èksplikasyon ké dé konpréyansyon tipikman sosyal, é pa mantal oben byofizik à dé fénomèn òbsèrvab, afen d'an montré yé « natir » sosyolojik.
Sosyoloji-a ka roulévé di sa ki ka rézilté di entéraksyon sosyal ki ka prodjwi pa lègzanp (é soulon apròch-ya) : dé aktò sosyal, dé aksyon sosyal, dé fè sosyal, dé idantité sosyal, dé enstitisyon sosyal, dé òrganizasyon, dé rézon, dé kiltir, dé klas sosyal, dé nòrm sosyal ensi ki tout so antité ki pa gen di èksplikasyon pirman byofizik oben mantal é ki sa prodjwit pa entéraksyon sosyal. Oun èksplikasyon sosyolojik sa wè kou prodjwi-a di roun démarch syantifik é/oben entélèktchwèl, afen di rann kont, èkspliké oben konprann, roun fénomèn ki sans komen ka pèrmèt osi di apréyandé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
k1cu06gsrg0ediw2mzm99zipsrvttly
Sosyété
0
2593
12454
12453
2019-11-22T10:11:51Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Sosyété'''-a (di laten socius : konpagnon, asosyé) sa roun group d'endividi inifyé pa roun rézo di roulasyon, di tradisyon é d'enstitisyon.
== Sans global di kolèktivité d'endividi ==
* an syans moun ké sosyal, sosyété-a ka rapòrté à ansanm-an dé endividi ki ka partajé sèrtenn mèrs ké koutim, oben pafwè à sa koutim-ya li-menm ;
* an zooloji, nou ka palé di sosyété (di fourmi, di mouch-myèl, etc.) pou dézigné dé fwè d'ésosyalité, oun mòd d'òrganizasyon sosyal koté sèrten.
== Fòrm oben laspè di sosyété ==
* Sosyété sivil
* Sosyété di enfòrmasyon
* Sosyété di konésans
* Sosyété di konsomasyon
* Sosyété d'Ansyen Réjim
* Sosyété féodal
* Sosyété di mas
* Sosyété amérikenn
== Sans d'asosyasyon ==
* Sosyété savant
* Sosyété sékrèt
== Sans d'antrépriz ==
An ékonomi, oun sosyété sa fòrm jouridik pli répandou dé antrépriz ; a roun tèrm souvan itilizé pou dézigné oun antrépriz. Wè osi :
* Drwè dé sosyété
* Drwè dé sosyété an Bèljik
* Drwè dé sosyété an Frans
* Sosyété an drwè fransé
== Wè osi ==
90o3p5glz6fu0emjlbfj8m1ti24a2us
Sosyété (syans sosyal)
0
2594
12461
12460
2019-11-22T10:11:52Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Tèrm-an '''sosyété''', an syans sosyal, ka dézigné oun ansanm di endividi ki ka partajé dé nòrm, dé konpòrtman é roun kiltir, é ki ka entéraji an koopérasyon pou fòrmé oun group oben roun kominoté.
== Lorijin ké transfòrmasyon ==
Tèrm-an té entrodjwi analitikman, atravè so ékri-ya, pa sosyològ-a Ferdinand Tönnies an 1887 annan so ouvraj Gemeinschaft und Gesellschaft (anmòrfwézé an fransé anba tit-a Kominoté ké sosyété). Tönnies ka karaktérizé nosyon-an di kominoté pa roun konsyans mitchwèl, oun lyen émosyonnel é roun homojénéyité. Kominoté-a ka distengé so kò di sosyété an sa ki aktò-ya di sa dannyé gen dé lòbjèktif nètman pli endividjwèl.
== Nòt ké référans ==
== Artik konnèks ==
r89l874efajat02i7k3aufeqrubh1lv
Sou-maren
0
2595
12464
12463
2019-11-22T10:11:52Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Virginia_class_submarine.jpg|thumb]]
Oun '''soumaren''' sa roun navir sibmèrsib kapab di déplasé so kò an sirfas é anba d'lo ; i ka distengé so kò ensi dé ròt bato ké navir ki ka déplasé so kò inikman à sirfas-a, é dé batislaf ki ka déplasé so kò prensipalman soulon laks vèrtikal-a.
Laplipa dé soumaren sa dé navir di lagèr. Izaj sivil-a di soumaren ka konsèrné, pou ésansyèl-a, sasé oséyanografik-a ké èsplwatasyon pétrolyè ; so anplwa pou dé fen touristik oben di transpò komèrsyal ka rété anèkdotik. Konfronté o problématik di absans-a d'apò èstèrn di lè à imèrsyon-an, lu Wè dé inovasyon propilsiv èspésifik apliké malgré yé kouté ; pa lègzanp propilsyon nikléyèr-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
24lubdqtp1kawdvyslfyxetng3ea1xu
Soudan
0
2596
12470
12469
2019-11-22T10:11:52Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Soudan
|non lokal = جمهورية السودان (ar)<br/>Republic of the Sudan (en)
|drapo = Flag_of_Sudan.svg
|armwari = Emblem_of_Sudan.svg
|kart = Sudan_(orthographic_projection)_highlighted.svg
|lanng ofisyèl = [[Arab]] é [[annglé]]
|kapital = [[Kartoum]]
|siperfisi total = 1 886 068
|jantilé = Soudannen
|popilasyon total = 35 482 233
|lannen = 2014
}}
'''Soudan''' (prounonsé an fransé : /sudɑ̃/ ; an arab : السودان as-Sūdān), an form long '''Répiblik di Soudan''' (جمهورية السودانJumhūrīyat as-Sūdān), sa roun péyi [[Lafrik|afriken]].
[[Katégori:Lafrik]]
cc5rbitxc61a0y0fncfq369ieglheuj
Soudan di Sid
0
2597
12477
12476
2019-11-22T10:11:52Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Soudan di Sid
|non lokal = Republic of South Sudan (en)
|drapo = Flag_of_South_Sudan.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_South_Sudan.svg
|kart = South_Sudan_hd_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = [[Djouba]]
|siperfisi total = 619 745
|jantilé = Sidsoudannen
|popilasyon total = 12 530 717
|lannen = 2016
}}
'''Soudan di Sid''', an fòrm lonng '''Répiblik di Soudan di Sid''' (an annglé : Republic of South Sudan), sa roun péy di [[Lafrik]] oryantal don kapital-a sa Djouba.
[[Katégori:Lafrik]]
qs5m2tx9sse0xpfwzyarspn626z9rqs
Souk
0
2598
19355
19345
2022-02-19T03:11:09Z
Ladsgroup
1
Reverting botnet vandalism attack ([[phab:T302047]])
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Reunion_UsineDuGol_02.JPG|thumb|Izin soukriyèr ki ka transformé kann à souk an souk di kann koté Laréyinon.]]
[[Fiché:Sugar_2xmacro.jpg|thumb| Kristal di souk rafiné (makro-fotografi)]]
'''Souk''' sa roun sibstans di savò dous ekstrèt prensipalman di kann à souk é di bétrav soukriyèr. Souk sa roun molékil di saccharose (glucose + fructose).
jdit9cecfe5to8f5slijkj6ec8ehp1v
Sourdité
0
2599
12483
12482
2019-11-22T10:11:53Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:International_Symbol_for_Deafness.jpg|thumb|Senbòl entèrnasyonal pou sourdo ké malantandan]]
'''Sourdité'''-a sa roun léta patolojik di lodisyon-an ki karaktérizé pa roun pédi parsyèl oben total di pèrsépsyon-an dé son. Lòské pédi-a sa total, a roun kofoz, pafwè aplé anacousi. Tèrm-an hypoacousie sa sinonim di sourdité, byen ki pafwè rézèrvé pou ka-ya koté pédi-a di lodisyon-an sa parsyèl.
Sourdité-a pouvé fika klasé soulon dégré-a di pédi di lwi-a é soulon lokalizasyon-an di atent-a. So trétman médikal sa posib, pa dé aparèyaj ègstèrn oven entèrn (enplan), kwaki rékipérasyon di lodisyon-an di fonenm di lanng-an pouvé kontinwé à fika à altéré.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Maladi]]
6xzpjg00nzvpavln6h0b33zy35j2p18
Sourinanm
0
2600
18448
12502
2020-05-30T09:28:03Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Sourinanm
|non lokal = Republiek Suriname (nl)
|drapo = Flag_of_Suriname.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Suriname.svg
|kart = Suriname_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[néyèrlandé]]
|kapital = Paramaribo
|siperfisi total = 163 270
|jantilé = Sourinanmen, sirinanmen
|popilasyon total = 579 633
|lannen = 2015
}}
'''Sourinanm''' (pafwè '''Sirinanm'''), an fòrm lonng '''répiblik di Sourinanm''' (an néyèrlandé : Suriname é Republiek Suriname), sa roun péy di [[Lanmérik di Sid]]. Li sa sitchwé annan nò-lwès-a di kontinan, asou litoral-a di loséyan Atlantik-a, an tchò di plato dé Gwiyann. So vwézen-yan sa [[Gwiyannan]] à lwès-a, [[Brézil]]-a o sid ké [[Lagwiyann]] à lès-a, é so kapital sa Paramaribo. Péy-a divèt so non à so prensipal kour dilo, flèv Sourinanm-an. Ké roun popilasyon di anviron 520 000 zabitan pou 163 270 km2, Sourinanm sa péy-a ki mwen danséman péplé di [[Lanmérik]]. (190è ran mondjal).
Réjyon-an sa kolonnizé pa Provens-Ini-ya o xviie syèk é ka pran non-an di Gwiyann néyèrlandé. Li ka fourni souk, kafé, chokola ké koton à lanmétropòl-a di fè di lèsklavaj-a, jouk so labolisyon an 1863. Sourinanm-an ka divini roun réjyon otonnonm dé Péy-Ba an 1954 anvan di agsédé à lendépandans-a an 1975. Roun koudLéta militèr an 1980 ka signen koumansman di roun déséni di digtatir ki marké pa lègzékisyon-an d'opozan politik (masak di désanm 1982) ké léklatman-an di roun lagèr sivil. Processus démokratik-a sa rétabli o koumansman dé lannen 1990. Résponsab-a di koudLéta di 1980, Desi Bouterse, sa soupannan éli prézidan di Répiblik-a an 2010.
== Grafi ==
Grafi-a Surinam, anplwayé dipi Candide di Voltaire, sa toujou sa ki itilizé annan rounlo gid touristik oben sèrten lòrgann di laprès-a.
Jòdla, lòrtograf Suriname sa itilizé pa Lòrgannizasyon dé Nasyonzini, Koumisyon di toponnimi di Lenstiti nasyonnal-a di lenfòrmasyon jéyografik-a ké forèstché(IGN), Linyon éropéyen-an ké Lòrgannizasyon entèrnasyonnal di nòrmalizasyon.
== Listwè ==
Sourinanm-an sa roun dé nonbré kolonni di Lakot Sovaj-a, ant délta di Lorénòk-a é sa di Lanmazonn-an, ki tchipé jòdla pa roun parti di Vénézwéla é di Brézil, Lagwiyann, Sourinanm-an, ké Gwiyannan-an.
Dé group tribal anmérendjen ka enstalé yé kò à partir di 1100 anv. J.-K., asou plato dé Gwiyann : dé paléyo-endjen, Arawak-ya o ie syèk, épi bò'd lannen 900 Karib-ya é anfen Toupi-ya. Sa kat group-ya té òkò prézan lò di rivé-a dé Éropéyen.
=== Lépòk kolonnyal ===
Pronmyé kontagt ant Éropéyen ké Anmérendjen-yan ka fè so kò an 1500, lò di lèspédisyon èspangnòl asou lakot-ya (Pinzón). Dé èspédisyon britannik sa mennen byen plita (1595-1616) pa Walter Raleigh. À partir di 1616, pronmyé kolonni pèrmannan néyèrlandé-ya ka enstalé yé kò asou lèstchwèr di l’Essequibo, di Berbice épi Demerara (an atchwèl Gwiyannan). An 1630 ka enplanté yé kò dé Britannik an bouchou-a di flèv Sourinanm, sa ki ké mennen an 1651 à kréyasyon-an di propèr ké éfémèr kolonni britannik-a, pa Anthony Rowse ké Lord Francis Willoughby de Parham, gouvèlnò di Labarbad-a. Dé kolon britannik é dé lèsklav nwè ka rivé alò di Labarbad.
Sa kolonni sa konkéri an 1667 pa Néyèrlandé-ya, ki ka sédé o Anglé Nouvèl-Néyèrlann-an rétou. Jouk finisman-an di XVIIIè syèk, Néyèrlandé-ya ka divini mèt di litoral dé Gwiyann, di Maronni à l’Essequibo (swé Sirinanm-an ké Gwiyannan). Kat kolonni pèrmannan sa administré pa Konpangni-a dé Lenn ògsidantal, don lavil-a d’Amsterdam ka divini propriyétèr an 1770.
An 1783, apré roun syèk di révòlt é di fwit di lèsklav (maronnaj), di fè dé dou kondisyon di sa dannyé-ya, Néyèrlandé-ya ka signen roun trété ké chèf dé révolté Aloukiu Nenngé, ki sirnonmen Bonni, roukonnésan oun véritab lotonnonmi o Nwè ki réfijyé annan zonn forèstché-ya.
Lèsklavaj-a sa aboli tardivman, an 1863 (1794 épi 1848 annan kolonni fransé-ya). Kolon-yan ka fè alò vini dé travayò endoustanni (akò ké Lonn), janvannen ké chinwè.
=== Dipi lendépandans-a ===
Lakt di lendépandans sa adòpté 25 novanm 1975 pa palman sirinanmen. Gouvèlman-an sa alò sa di Henck Aaron, ki ka ranpòrté an 1973 lélègsyon jénéral-a pou akéri lotonnonmi gouvèlmantal-a. Ka sirvini alò roun légzòd dé Endoustanni, sirtou bò'd Péy-Ba-ya.
== Jéyografi ==
Sitchwé tout o nò di Brézil, Sirinanm-an sa limité à lwès-a pa Gwiyannan-an, à lès-a pa Lagwiyann é o nò pa loséyan Atlantik-a. Sourinanm-an sa pli piti Léta-a di Lanmérik di Sid, swé 163 000 km2 di sipèrfisi, apré Lagwiyann (91 000 km2), é lékivalan toutmenm di bò'd kat fwè sipèrfisi-a dé Péy-Ba. Sourinanm-an sa bwazé à 96 %, popilasyon-an sa konsantré asou litoral-a. Kapital-a di péy sa Paramaribo. Péy-a sa divizé an dis distrigt : Brokopondo, Commewijne, Koronni, Marowijne, Nickerie, Para, Paramaribo, Saranmanka, Sipaliwini ké Wannika.
=== Frontchèr térès ===
* 600 km ké Gwiyannan-an
* 597 km ké Brézil-a
* 510 km ké Lafrans-a (Lagwiyann)
== Kiltir ==
=== Lanng ===
Lokitò-ya di sa péy ka partajé yé kò roun kenzenn di lanng, don pli enpòrtan-yan sa : néyèrlandé-ya(300 000 lokitò) ; kriyòl sirinanmen-an à baz d'anglé (120 000 lokitò), aplé osi srannann ; lindi-a ki aplé « sarnami hindustani » (150 000 lokitò) ; janvannen ki aplé « sirinanmen janvannen » (60 000) ; kriyòl gwiyannen-an (500) ; ndjouka (oben okan) (25 000) ; kriyòl saranmanka (23 000) ; chinwè hakka (6 000), etc. A pou présizé ki pli di 120 000 lokitò ka palé kriyòl sirinanmen oben srannann tongo, kou lanng ségon ; ké 100 000 lokitò, néyèrlandé-a. À noté osi prézans-a di 10 000 lokitò di kriyòl aysyen. Anglé-a sa pratigman palé patou, favorizé an sala pa difizyon-an di Dé lanng kriyòl ké baz di anglé : srannann tongo ké saranmanka. Byen ki pa gen di èstati ofisyèl, anglé-a sa kouranman itilizé pa enstitisyon-yan, ladministrasyon-an ké médja-ya, don télévizyon-an. Fransé-a pa itilizé. Pakont potidjé-a ké èspangnòl-a sa Dé lanng tré prézan (sirtou palé an ségon lanng), mé nou ka ignoré nonm ègzak-a di lokitò.
40 000 Brézilyen-yan (anviron 8 % di popilasyon-an) ka palé potidjé-a, mé pa gen bokou di yé ki ka palé néyèrlandé. Papiamento, kriyòl ké baz di potidjé, é ka palé sirtou atè Lézanti néyèrlandé, sa osi prézan o Sourinanm, mé ké roun nonm di lokitò pli réstren.
== Kod ==
Sourinanm-an gen pou kod :
* NS, soulon lis-a dé kod péy ki itilizé pa OTAN-an, kod alpha-2 ;
* PZ, soulon lis-a dé préfigs OACI d'immatrikilasyon dé laéronnèf ;
* SM, soulon lis-a dé préfigs kod OACI dé laéropò ;
* SME, soulon lis-a dé kod entèrnasyonnal dé plak minéralojik ;
* SR, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kod péy), kod alpha-2 ;
* SUR, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kod péy), kod alpha-3 ;
* SUR, soulon lis-a dé kod péy di CIO ;
* SUR, soulon lis-a dé kod péy ki itilizé pa OTAN-an, kod alpha-3.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
{{Lanmérik di Sid}}
[[Katégori:Sourinanm]]
[[Katégori:Lanmérik di Sid]]
n3way26sr0579lt5vxrxtejc4wg62m4
Sousid
0
2601
12507
12506
2019-11-22T10:11:54Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Edouard Manet 059.jpg|thumb|''Le Suicidé'', pa Édouard Manet.]]
'''Sousid''' — di laten suicidium, tèrm ki konpozé di préfiks sui, ki ja anmòrfwézé so kò pa « swé » ; é di sifiks caedere, ki ka signifyé mo-a « tchwé » — sa zak délibéré-a di mété fen à so pròp lavi. À léchèl mondjal-a, anviron oun milyon di moun ka sousidé yé kò chak lannen. Òrganizasyon mondjal-a di santé-a(OMS) ka èstimé ki sousid-a trèzyenm koz di mortalité annan monn-an, tout laj ki konprann, é parmi pronmyé koz di mortalité koté jenn-yan. Tantativ-ya di sousid sa èstimé ant dis ké ven milyon chak lannen annan monn-an.
Sousid-a sa étidjé pa syans-ya di psikoloji-a, sosyoloji-a é di « sousidoloji ». Li pouvé fika konprann kou rézilta di problenm psikolojik endividjwèl.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
qdc72hj9yvd8ut0ge2lpxkw8bkbe5xd
Soustraksyon
0
2602
12510
12509
2019-11-22T10:11:54Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Soustraksyon'''-an sa roun dé opérasyon bazik di aritmétik-a. Soustraksyon-an ka konbiné Dé oben plizyò grandò di menm tip, aplé opérann, pou bay roun sèl nonm, aplé diférans-`.
Soustrèr ka signifyé diminwé an kontan. Soustrèr b di a (kalkilé a − b) a trouvé nonm-an ki ka konplété b pou bay a, a-pou-di nonm-an d tèl ki b + d = a
Sign-an di soustraksyon sa senbòl-a « − ». Pa lègzanp : nou ka li 3 − 2 = 1 kou « trwa mwen Dé ka fè roun ».
Non-yan dé diféran tèrm di fòrmil-a
c − b = a
Sa diminwé an di (c) − diminitò (b) = diférans (a).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
b5m59cacbvk827126oswwhc97uufs3e
Spektak vivan
0
2603
12515
12514
2019-11-22T10:11:54Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Pietro_Falca_Longhi_(manner_of)_Theaterszene_mit_Pulcinellendarsteller.jpg|thumb|Lasèn di téyat, pa Pietro Longhi(bò'd 1780).]]
'''Spèktak vivan''' ka karaktérizé so kò pa koprézans-a di aktan (sa ki ka bay pou wè é pou tandé) é di roun piblik (sa ki asèpté di wè é di tandé).
An saka, spèktak vivan ka dézigné dé nonbré mòd di èsprésyon artistik : téyat-a, dans-a, lar di sirk, lar di lari, lar di maryonèt-a, lopéra, spèktak di lari é di lamizik "live".
Nou ka palé osi pli jénéralman di lar spèktak, mè sa èsprésyon pouvé égalman anglobé sinéma ké lamizik, notaman annan cursus inivèrsitèr-ya ki adòpté sa entitilé.
== Nòt ké référans ==
== Anèks ==
7cgm5b6zmip7ojyt80bh5g902dtp9g8
Spiritchwalité
0
2604
12518
12517
2019-11-22T10:11:54Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Nosyon-an di '''èspiritchwèl''' (di laten éklézyastik spiritualitas) ka konpòrté jòdla dé asépsyon diférant soulon kontèks-a di so izaj. Li ka rataché so kò konvansyonèlman, an Ògsidan, à rélijyon-an annan pèrspèktiv-a di moun-an an rélasyon ké dé fika sipéryò (bondjé, démon) ké sali-a di lam-an. Li ka rapòrté so kò, di roun mannyè di wè ki filozofi, à opozisyon di matchè-a é di lèspri-a oben òkò di entéryorité-a é di èstéryorité-a.
Li ka dézigné égalman kèt-a di sans, di lèspwar oben di libérasyon é démarch-ya ki ka rataché yé kò à li (inisyasyon, ritchwèl, dévlopman personèl, Nouvèl Laj).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
p611ra5hqpid2ivj7qu1cq7slcs16zy
Sri Lanka
0
2605
12522
12521
2019-11-22T10:11:55Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik démokratik sosyalis di Sri Lanka
|non lokal = ශ්රී ලංකා ප්රජාතාන්ත්රික සමාජවාදී ජනරජය (si)<br/>இலங்கை சனநாயக சோசலிசக் குடியரசு (ta)<br/>Democratic Socialist Republic of Sri Lanka (en)
|drapo = Flag_of_Sri_Lanka.svg
|armwari = Emblem_of_Sri_Lanka.svg
|kart = Sri_Lanka_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = Singalé, tanmoul, [[annglé]] (lanng di lyannaj)
|kapital = [[Sri_Jayawardenapura|Sri Jayawardenapura]]
|siperfisi total = 65 610
|jantilé = Srilanké
|popilasyon total = 22 235 000
|lannen = 2016
}}
'''Sri Lanka''' sa roun Léta ensilèr di sibkontinan endjen ki sitchwé o sidlès di [[Lenn]], ki péplé di anviron ven milyon di moun di lorijin, di rélijyon, di lanng é di diférant koutchoum.
1ys66sp9skmbgpj3pjal4fg7mtbbrbm
Stasyon spasyal
0
2606
18449
12528
2020-05-30T09:28:08Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:STS-134 International Space Station after undocking.jpg|thumb|Èstasyon èspasyal entèrnasyonal, 30 mè 2011.]]
'''Èstasyon èspasyal entèrnasyonal''' (abréjé an '''SEE'''(gcr), '''SSI'''(fr) oben '''ISS'''(en), daprè non an anglé : International Space Station, an ris : Междунаро́дная косми́ческая ста́нция, МКС) sa roun èstasyon èspasyal plasé an òrbit térès bas, tchipé an permanans pa roun ékipaj entèrnasyonal ki ka konsakré so kò à sasé syantifik-a annan anvironnman èspasyal-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
p79n0wz585etr06xxegn2j7fn3rc6ov
Stasyon spasyal enternasyonal
0
2607
12531
12530
2019-11-22T10:11:55Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Èstasyon èspasyal entèrnasyonal''', an abréjé '''EEE''' oben ISS(daprè anglé-a International Space Station) sa roun èstasyon èspasyal ki plasé an òrbit térès bas, ki tchipé an pèrmanans pa roun lékipaj entèrnasyonal ki ka konsakré so kò pou sasé syantifik-a annan anvironnman èspasyal-a. Sa progranm, lansé é piloté pa NASA-a, sa dévlopé konjwentman ké ajans èspasyal fédéral ris (FKA), ké partisipasyon dé ajans èspasyal éropéyenn, japonèz é kanadjenn.
Aprè di nonbréz étid ki mennen pa NASA-a annan lannen-yan 1960 é 1970, projè-a sa lansé an 1983 pa prézidan dé Étazini Ronald Reagan, mè roun kouté toujou krwasant é roun kontèks politik pa vréman favorab o gran progranm èspasyal sivil ka rétardé so réyalizasyon jouk 1998. An 1993, Larisi envité so kò, pou dé rézon jéyopolitik, à divini roun aktò majò di progranm.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
kjffxcyq1pqpw53f2fqkw6u6cht3jdu
Statistik
0
2608
12534
12533
2019-11-22T10:11:55Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Èstatistik''' sa étid-a di roun fénomèn pa kolèk-a di doné, yé analiz, yé trétman, entèrprétasyon-an dé rézilta ké yé prézantasyon afen di randé doné-ya konpréyansib pa tout moun. A an menm tan oun syans, oun métòd é oun ansanm di tèknik.
Nou ka roumarké ki pliryèl-a égalman souvan té itilizé istorikman pou dézigné li : « èstatistik-ya », sa k pèrmèt di montré divèrsité di sa syans.
Èstatistik-a sa pou roun-yan oun domenn dé matématik, pou ròt-ya (an partikilyé anglo-sakson) oun disiplin ki à par antchèr rò dé matématik, enfen di plizanplis, li ka fè parti di sa ki nou ka aplé jòdla syans dé doné(an anglé : Data Science).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
r3vb6xgml2ippw5lytv3n4zzgvub0s3
Stonehenge
0
2609
12537
12536
2019-11-22T10:11:55Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Stonehenge-Green.jpg|thumb]]
'''Stonehenge''' sa roun moniman mégalitik konpozé di roun ansanm di èstriktir sirkilèr konsantrik, érijé ant -2800 é -1100, di Néyolitik à laj di bronz. Li sa sitchwé à trèz kilomèt o nò di Salisbury, é à kat kilomèt à lwès d'Amesbury (konté di Wiltshire, an Anglétèr).
Ansanm-an di sit di Stonehenge é cromlech d'Avebury, à roun karantenn di kilomèt o nò, sa enskri asou lis-a di patrimwann mondjal di Unesco annan roun ansanm entitilé « Stonehenge, Avebury é sit asosyé ». Jòdla, sit-a ka atiré prè di roun milyon di vizitò pa lan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
p7ltf63oe7mphocf0anar3uen5mq7oh
Striktir entern di Latè
0
2610
12541
12540
2019-11-22T10:11:55Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Slice earth.svg|thumb|300px|''Striktir entern di Latè :''<br />
'''1.''' Lakroût kontinantal <br />
'''2.''' Lakroût oséanik <br />
'''3.''' Manto sipèryòr <br />
'''4.''' Manto enfèryòr (ou Mésosfè) <br />
'''5.''' Noyo ekstern <br />
'''6.''' Noyo entern (ou grenn téres) <br />
'''A.''' Diskontinwité di Mohorovičić <br />
'''B.''' Diskontinwité di Gutenberg <br />
'''C.''' Diskontinwité di Lehmann]]
'''Èstriktir entèrn'''-an di Latè-a ka dézigné répartisyon-an an anvlop siksésiv di Latè-a : prensipalman krout térès-a, manto-a nwayo-a, soulon modèl-a jéyolojik atchwèl, ki a éfòrsé so kò di dékri yé propriyété ké yé konpòrtman.
Sa kouch-ya sa délimité pa dé diskontinwité, roupérab gras à sismoloji-a. Sala pèrmèt di détèrminé léta-a di matchè-a à dé profondò inaksésib.
Sa konstitchwé ka konprann so kò an roumontan à fòrmasyon-an di Latè-a pa akrétsyon-an di météyorit, diférant kouch-ya ki ka étann so kò alò mété an plas anba enfliyans-a di divèr paramèt, kou lamas volimik-a di so konstitchwan-yan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
aiu0lb76d64jznw3xssi0eym2rkqwnf
Sumer
0
2611
12545
12544
2019-11-22T10:11:56Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Basse_Mesopotamie_DA.PNG|thumb|Sit prensipal-ya di Bas Mézopotami douran péryòd suméryenn-an.]]
'''Sumer''' sa roun réjyon sitchwé à ègstrenm sid-a di Mézopotami antik-a (atchwèl Irak), ki ka kouvri oun vas plenn parkouri pa Tig-a ké Éfrat-a, bòrdé, o sidès, pa golf Persik-a. Oun enpòrtant sivilizasyon dévlopé so kò à konté di finisman-an di IVe milénèr anv. J. K. douran IIIe milénèr anv. J.‑K. Nou ka distengé plizyò faz majò andan listwè-a di Mézopotami-a di Sid : péryòd-a d'Uruk final (b. 3400 - 3100 anv. J.-K.), péryòd-a dé dinasti arkayik (b. 2900 - 2340 anv. J.-K.), anpir-a d'Akkad (b. 2340 - 2190 anv. J.-K.) é trwazyèm dinasti-a d'Ur (b. 2112 - 2004 av. J.-K.).
== Nòt ké référans ==
[[Katégori:Istwè]]
24iwgi14hsrs5im4f70l35pf48u6y5j
Swaziland
0
2612
12552
12551
2019-11-22T10:11:56Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Rwéyonm di Swazilann
|non lokal = Umbuso we Swatini (sw)<br/>Kingdom of Swaziland (en)
|drapo = Flag of Eswatini.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Swaziland.svg
|kart = Location_Swaziland_AU_Africa.svg
|lanng ofisyèl = Swati, [[annglé]]
|kapital = Mbaban (administrativ ké jidisyèr)<br/>Lobamba (rwèyèl ké léjislativ)
|siperfisi total = 17 363
|jantilé = Swazi
|popilasyon total = 1 451 428
|lannen = 2016
}}
'''Swazilann''', an form long '''Rwéyonm di Swazilann''', an swati Swatini é Umbuso we Swatini, an anglè Swaziland é Kingdom of Swaziland, pafwè aplé Ngwane, sa roun péyi di [[Lafrik]] ostral ki pa gen aksè à lanmè, bordé pa [[Lafrik di Sid]] ké [[Mozanbik]].
g3dbs8o26uczz45ws5qzwxueo78lat9
Swis
0
2613
12558
12557
2019-11-22T10:11:56Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Konfédérasyon swis
|non lokal = Confédération suisse (fr)<br/>Schweizerische Eidgenossenschaft (de)<br/>Confederazione Svizzera (it)<br/>Confederaziun svizra (rm)
|drapo = Flag_of_Switzerland_(Pantone).svg
|armwari = Coat_of_Arms_of_Switzerland_(Pantone).svg
|kart = Switzerland_in_Europe.svg
|lanng ofisyèl = [[Anlman]]<br/>[[fransé]]<br/>[[italyen]]<br/>Romanch
|kapital = [[Berne]]
|siperfisi total = 41 285
|jantilé = Swis
|popilasyon total = 8 417 700
|lannen = 2016
}}
'''Swis''', an fòrm lonng '''Konfédérasyon swis''', an anlman Schweiz é Schweizerische Eidgenossenschaft, an italyen Svizzera é Confederazione Svizzera, an romanch Svizra é Confederaziun svizra, sa roun péyi di [[Léròp]] santral é, soulon sertenn définisyon, di Lwès, formé di 26 kanton, ké Berne pour kapital, pafwè aplé « vil fédéral ».
[[Katégori:Éròp]]
erjnkov7fxl47kns5jhpouhr1jct4uq
Swèd
0
2614
12562
12561
2019-11-22T10:11:56Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Rwayom di Swèd
|non lokal = Konungariket Sverige (sv)
|drapo = Flag_of_Sweden.svg
|armwari = Greater_coat_of_arms_of_Sweden.svg
|kart = EU-Sweden.svg
|lanng ofisyèl = [[Swédwa]]
|kapital = [[Stockholm]]
|siperfisi total = 449 965
|jantilé = Swédwa(z)
|popilasyon total = 10 014 873
|lannen = 2017
}}
'''Swèd''' (an swédwa : Sverige [ˈsvæː.rjə]) – an form long '''Rwayom di Swèd''' (an swédwa : Konungariket Sverige[koː.nɵŋ.a.ˈriː.kət ˈsvæː.rjə]) – sa roun péyi di [[Léròp]] di Nò sitchwé an Skandinavi. So kapital sa Stockholm é so zabitan sa aplé Swédwa. So lanng ofisyèl é lanng majoritèr sa swédwa.
[[Katégori:Éròp]]
dqzz6nntffm9miq7aj94uw8py3p5zzc
Syans
0
2615
18450
12571
2020-05-30T09:28:13Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:La_Science_Jules_Blanchard.jpg|thumb|Alégori di Syans-a pa Jules Blanchard. Sitchwé asou parvi di Lotèl di vil di Pari.]]
'''Syans'''-a sa ansanm dé konésans ké étid di roun valò inivèrsèl, ki karaktérizé pa roun lòbjè é roun métòd fondé asou dé òbsèrvasyon òbjèktiv vérifyab é dé rézonnman rigouré.
Volonté-a di kominoté syantifik, garant di atchwalizasyon di kontni dé syans, sa di prodjwi dé « konésans syantifik » à partir di métòd di envèstigasyon rigouréz, vérifyab é rouprodiktib. Kant o « métòd syantifik » é o « valò syantifik », li sa an menm tan prodjwi-a ké zouti di prodiksyon di sa konésans-ya é ka karaktérizé yé kò pa yé but, ki konsisté à pèrmèt di konprann é di èkspliké monn-an ké so fénomèn di mannyè pli élémantèr posib ki lé di di prodjwi dé konésans ki ka raproché so kò plis posib dé fè òbsèrvab.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Syans]]
owuf7ta836ri38kca6s0nd962dntbqd
Syans di lanatir
0
2616
12579
12578
2019-11-22T10:11:57Z
Jon Harald Søby
3
7 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Syans di lanatir''', oben '''syans natirèl''' gen pou òbjè monn natirèl-a.
== Sibansanm dé syans di lanatir ==
Lis pa lòrd alfabétik, pa ègzostiv :
=== Syans di lavi é di anvironnman-an ===
* agroékoloji
* agronomi
* [[anatomi]]
* anbriyoloji
* antomoloji
* [[lantropoloji]]
* [[larkéyoloji]]
* botanik
* [[byochimi]]
* byofizik
* byojéyografi
* byoklimatoloji
* [[byoloji]]
* byoloji di dévlopman
* ékofizyoloji
* [[ékoloji]]
* ékotòksikoloji
* èrpétoloji
* farmakoloji
* fizyoloji
* ichtyoloji
* istoloji
* hydrobioloji
* mammaloji
* [[médsin]]
* mikoloji
* mikrobyoloji
* òrnitoloji
* paléyoantropoloji
* paléyoékoloji
* paléyontoloji
* sistématik
* sitoloji
* tòksikoloji
* viroloji
* zooloji
=== Syans di Latè é di Linivèr ===
* astrochimi
* astrofizik
* astronomi
* hydrojéyoloji
* hydroloji
* jéyochimi
* jéyofizik
* jéyografi fizik
* jéyoloji
* klimatoloji
* loséyanografi
* [[météyoroloji]]
* minéraloji
* pédoloji
* pétroloji
* sédimantoloji
* sismoloji
* spéléyoloji
* volkanoloji
=== Syans di matyèr-a ===
* [[chimi]]
* chimi inòrganik
* chimi òrganik
* [[fizik]]
* fizik kantik
* fizik nikléyèr
* fizik ondilatwar
* fizik òptik
* mékanik kantik
* tèrmochimi
* tèrmodinamik
== Dichotomi ant syans di lanatir ké syans natirèl ==
An Frans, apélasyon-an « syans natirèl » ka dézigné jénéralman ansanm-an dé disiplin syantifik ki ka pòrté asou étid-a di lanatir o sans ékolojik oben anvironmantal di tèrm. Ki lé di di « ansanm-an ki fòrmé pa syans-ya di lavi é sa-ya di ékosistèm-a ki pèrmèt éklozyon-an di lavi ». Li ka konprann notaman zooloji-a, botanik-a ké sèrtenn syans di Latè. Di nou jou, sa asòrtiman di syans sa anségné annan laklas-ya di ansègnman primèr anba apélasyon-an « syans natirèl ».
Syans-ya di lanatir sa ensi asosyé à anvironnman byofizik. Séparasyon-an té enstitisyonèlman établi an Frans an 1958, ké aparisyon-an dé lòpsyon « syans di Latè » é « syans byolojik » o sen di agrégasyon-an di syans natirèl.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
=== Bibliografi ===
=== Artik konèks ===
* Istwè di listwè natirèl
pqjmtkisf08mkzr7639fal3glgfp5uy
Syans di lavi é di Latè
0
2617
12586
12585
2019-11-22T10:11:57Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Lègsprésyon '''syans di lavi é di Latè''' (SLL) sa itilizé annan Sistèm édikatif fransé pou dézigné ansègnman ki gen trè pou byoloji-a, pou jéyoloji-a é o sijè konèks.
== Istorik ==
An 1802, Prémyé konsil Bonaparte ka kréyé lisé-ya, annan lakèl, soulon so arété d'òrganizasyon pédagojik, « nou ké anségné ésansyelman laten-an (é an anèks listwè ké jéyografi) ké matématik-ya (ki ka anglobé tchèk nosyon di fizik, chimi, listwè natirèl é minéraloji) ». Program di lisé di 1802 ka étidjé minéral-ya « anba rapòr di yé itilité annan lar-ya é annan izaj-ya di lavi ».
== Nòt ké référans ==
c7r4cd7omzki4awsaekt13piec6ncyx
Syans moun ké sosyal
0
2618
12595
12594
2019-11-22T10:11:57Z
Jon Harald Søby
3
8 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Syans moun ké sosyal'''-ya ka formé oun ansanm di disiplin ki ka étidjé divèr laspè di réyalité moun-an asou plan di endividi é asou plan kolèktif.
== Définisyon ==
Syans moun ké sosyal-ya ka rougroupé dé nonbréz disiplin syantifik ki ka sasé à èkspliké dé fénomèn don èksplikasyon-yan pa ka révélé byofizik, mé plito dé enfliyans, dé fè sosyal, di ròt oben di anvironnman asou aksyon-yan, konpòrtman ké atitid moun. So domenn di sasé sa nonbré, li ka alé di jéyografi à psikoloji sosyal-a, an pasan pa lengwistik-a, démografi-a, [[listwè]]-a, antropoloji-a oben sosyoloji-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
tkrokqr206h1klzd1b982wjzja31987
Syans politik
0
2619
18451
12599
2020-05-30T09:28:18Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
'''Syans politik'''-ya ka konsisté à étidjé processus politik ka ka mété an jé dé rapò di pouvwar ant endividi-ya, group-ya, é osen di Léta-a, mè pa rounso. Dé tandans kontanporenn ka tanté di sézi rapò-ya di fòs asou roun baz transnatsyonal (pa lègzanp, ant djaspora oben ant firm miltinasyonal) ensi ki sèrten kouran pòsmodèrn ki ka mété laksan-an asou langaj-a (filozofi di langaj), asou byopolitik-a, oben òkò asou konsèpsyon janré dé endividi.
Kou di nonbréz disiplin inivèrsitèr, syans politik-a sa divizé an anba-disiplin. American Political Science Association-an ka konté 42 sèksyon ki òrganizé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
tfdfybfeqspyojgd7v5znx0crgri5s5
Syans sosyal
0
2620
12602
12601
2019-11-22T10:11:58Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Syans sosyal'''-ya ka dézigné ansanm dé syans oben dé disiplin ki gen pou lòbjè d’étid di sosyété-a. Li ka konprann sosyoloji-a, drwè-a, ékonomi-a, démografi-a , jéyografi-a, irbanism-a, aménajman-an di téritwar, syans politik-a, listwè-a oben òkò antropoloji-a, étnoloji-a ké étnografi-a.
== Artik konnèks ==
a1wqoyj1ep8dodd8m7bj6ytb7pkrynf
Syantifik
0
2621
12605
12604
2019-11-22T10:11:58Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Scientist.jpg|thumb|Oun syantifik itilizan roun mikroskòp.]]
Oun '''syantifik''' sa roun moun ki ka konsakré so kò à étid-a di syans-a oben dé syans ké rigò é dé métòd syantifik.
Byen ki savan sa tèrm pir, fòrmé à partir di rakaba savé, li sa plizoumwen tonbé an dézwétid é ranplasé pa syantifik oben sasò.
I ka rivé ki dé moun (ègz. : charlatan) ka oto-kalifyé yé kò di syantifik, sèptisism syantifik sa roun pratik ki ka roumété an dout yé alégasyon.
[[Katégori:Syantifik]]
k0173n8tw5b9yn0nrn65q6qw50mtve2
Systèm iminitèr
0
2622
12608
12607
2019-11-22T10:11:58Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Sistenm iminitèr'''-a di roun lòrganism sa roun byolojik ki ka konstitchwé di roun ansanm koòrdoné d'éléman di roukonésans é di défans-a ki ka diskriminé swé-a di pa-swé. Li sa érité à nésans-a, mè otonom, adaptatif ké dwé di roun grann plastisité, li ka évoliyé answit o gré dé kontak ki li gen dé mikròb oben sibstans anvironnmantal ki étranjèr o kò.
Sa ki sa roukonnèt kou pa-swé sa détrwit, kou patojenn-yan : virus, baktéri, parazit, sèrtenn partikil oben molékil « étranjèr » (don sèrten poson). Sistenm iminitèr-a sa rèsponsab di fénomenn di roujè di gréf.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
9dpve1guvr6i9gb0cbow3uwg0zh28hc
Systèm nervé
0
2623
12611
12610
2019-11-22T10:11:58Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Systeme Nerveux Central & Peripherique du corps Humain..png|thumb|Systèm nervé moun.]]
'''Sistenm nèrvé'''-a sa roun sistenm byolojik zannimo rèsponsab di koòrdinasyon dé aksyon ké anvironnman èstéryò-a ké di kominikasyon rapid-a ant diférant parti di kò. Fika vivan-yan ki doté di roun sistenm nèrvé sa nonmen émétazoèr.
Koté tout vèrtébré-ya, nou ka distengé sistenm nèrvé santral (anséfal ké mwèl épinyè) di sistenm nèrvé périférik(nèr ké gangliyon nèrvé). À léchèl sélilèr-a, sistenm nèrvé-a sa défini pa prézans di sélil rotman èspésyalizé ki aplé néronn, ki gen kapasité-a, trè partikilyèr, di véyikilé roun signal élèktrochimik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
rdnos7ugf5eet38p4z0gyi73x8fd84i
Syèk di sé Limyèr
0
2624
12614
12613
2019-11-22T10:11:58Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Encyclopedie_frontispice_full.jpg|thumb]]
'''Syèk dé Limyèr''' sa roun mouvman litérèr é kiltirèl lansé an Éròp o xviiie syèk (1715-1789), don òbjèktif-a té di dépasé òbskirantism é di promouvwè konésans-ya. Dé filozòf ké dé entélèktchwèl té ka ankourajé syans-a pa échanj entélèktchwèl, opozan so kò à sipèrstisyon, à entolérans é o abi dé Légliz ké dé Léta. Tèrm-a di « Limyèr » té konsakré pa izaj-a pou rasanblé divèrsité-a dé manifèstasyon di sa ansanm di lòbjè, di kouran, di pansé oben di sansibilité é di aktò istorik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
31fb83v9mgqkgcek9sry9ta1k4w77iy
Syéra Léonn
0
2625
12617
12616
2019-11-22T10:11:58Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Syera Léonn
|non lokal = Republic of Sierra Leone (en)
|drapo = Flag_of_Sierra_Leone.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Sierra_Leone.svg
|kart = Sierra_Leone_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = [[Freetown]]
|siperfisi total = 71 740
|jantilé = Syéraléyonnen
|popilasyon total = 6 190 280
|lannen = 2013
}}
'''Syera Léonn''', an form long '''Répiblik di Syera Léonn''', an annglé Republic of Sierra Leone é an lanng krio Salone, sa roun Léta di [[Lafrik]] di Lwès, di roun siperfisi di 71 740 km2, péplé di 6,3 milyon di zabitan.
nkzv2rat8bigm7zgpuhenex5tnw3s0i
São Paulo
0
2626
19004
18306
2020-07-26T22:38:05Z
CommonsDelinker
24
Replacing Brasao_SaoPaulo_SaoPaulo_Brasil.svg with [[File:Brasão_da_cidade_de_São_Paulo.svg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: file renamed or replaced on Commons).
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = São Paulo<br/>Déviz : (la) Non ducor, duco
(Mo pa koumandé, mo ka koumandé)
| imaj = Bandeira da cidade de São Paulo.svg
| blazon = Brasão da cidade de São Paulo.svg
| drapo = Montagem_Sampa.jpg
| péyi = [[Brézil]]
| mèr =
| jantilé = Pòlis (Paulistano)
| popilasyon = 11 895 893
| lannen = 2014
| dansité = 7 811
| altitid = 760
| siperfisi = 152 300 ha = 1 523
}}
[[File:Antônio Parreiras - Fundação de São Paulo, 1913.jpg|thumb|right|200px|Fondasyon nan São Paulo, 1913 pentire pa Antonio Parreiras]]
'''São Paulo''' (prounonsyasyon an pòrtigé : /sɐ̃w̃ ˈpaw.lu/) oben '''Sao Paulo''' (« Sen-Pol » an gwiyanè) sa oun lavil di sidès di Brézil. Ké so onz milyon di zabitan an 2014, li sa pli grann lavil di péyi ké d'Amérik latin. A égalman lavil-a ki ka konté plis di louzofonn o monn. Réjyon métropolitenn di São Paulo sa roun dé pli péplé di kontinan amériken, ké sa di Mexico é New York, é senkyenm o monn. Kapital di Léta di São Paulo — pli péplé di péyi — é prensipal sant finansyé, komèrsyal é endistriyèl di Amérik latin, li sa anfèt kapital ékonomik di Brézil.
== Nòt ké référans ==
[[Katégori:Brézil]]
hdtq4khhkg62uaukpsf115hui703gfw
Sèptanm
0
2627
12623
12622
2019-11-22T10:11:59Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Les Très Riches Heures du duc de Berry septembre.jpg|thumb|Sèptanm<br />ekstrè di ''Les Très Riches Heures du duc de Berry'' (ver 1440), mizé Condé, Chantilly, ms.65, f.9.]]
'''Sèptanm''' sa nèvyèm mwa di sé kalandriyé grégoryen é julyen.
1b3gem5n0dpofsnlz0x1gncchltzo97
Sèrbi
0
2628
12625
12624
2019-11-22T10:11:59Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Sèrbi
|non lokal = Република Сpбија (sr-Cyrl)<br/>Republika Srbija (sr-Latn)
|drapo = Flag_of_Serbia.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Serbia.svg
|kart = Europe-Serbia.svg
|lanng ofisyèl = [[Serb]]
|kapital = [[Belgrade]]
|siperfisi total = 88 361
|jantilé = Serb
|popilasyon total = 8 841 853
|lannen = 2016
}}
'''Sèrbi''' /sɛʁ.bi/, an form long '''Répiblik di Sèrbi''', an serb laten Srbija/sř̩.bi.ja/ é Republika Srbija, an serbecyrillique Сpбија é Република Сpбија, sa roun Léta di Éròp di Lès, ki ka fè parti dé Balkan oksidantal é di Éròp santral ; so réjim politik sa di tip démokrasi parlmantèr monokaméral.
h7ot5pyobzijr382ae11gr71yb0i1ve
Sèrvo
0
2629
12628
12627
2019-11-22T10:13:05Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Chimp_Brain_in_a_jar.jpg|thumb|Sèrvo di raun chenpanzé]]
'''Sèrvo'''-a sa prensipal lòrgann sistenm nèrvé dé zannimo ki ka apartni o anba-règn dé bilatéryen. Koté chordé-ya, kou moun-yan pa lègzanp, li sa dénonmen anséfal ; tèrm sèrvo-a pouvé alò dézigné inikman oun parti di anséfal-a, prosanséfal. Néyanmwen, annan sa artik, tèrm sèrvo-a ka pran so sans pli larj.
Sèrvo-a dé chordé sa sitchwé annan tèt-a, protéjé pa krann-an koté krannyé-ya, ké so volim ka varyé grannman di roun lèspès à ròt-a. Pou zannimo-ya di ròt anbranchman, sèrten sant nèrvé sa égalman aplé sèrvo pa analoji ké chordé-ya.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
3mr0n081x3jnstjlqwmuh8w357mtnho
Lar-ya
0
2630
17129
12636
2019-12-12T21:34:12Z
FanmDjok
22
FanmDjok déplasé paj-a [[Sé lar]] bò'd [[Lar-ya]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Werff Homage to the Arts.jpg|thumb]]
'''Tout lar''' ka rouprézanté roun fòrm di ègsprésyon moun, ki jénéralman enfliyansé pa [[Kiltir]] é sa antréné pa roun enpilsyon kréyatris moun. Éléman-yan majò di lar-ya sa [[litératir]]-a, èspèktak vivan, don [[lanmizik]], [[dans]] ké téyat, lar kilinèr-ya tèl ki, pa légzanp, [[tchwizin]], Chokolatri ké vinifikasyon-an, lar-ya médjatik kou fotografi é [[sinéma]] ensi ki lar vizwèl ki ka kontni [[désen]], lapentir ké [[skiltir]].
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
0604xnq8kjwtz9yxol6doxq0dt7rxmy
Séchèl
0
2631
12643
12642
2019-11-22T10:13:05Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Séchèl
|non lokal = République des Seychelles (fr)<br/>Repiblik Sesel (crs)<br/>Republic of Seychelles (en)
|drapo = Flag_of_Seychelles.svg
|armwari = Coat of arms of Seychelles.svg
|kart = Seychelles_on_the_globe_(Madagascar_centered).svg
|lanng ofisyèl = Kriyòl séchèlwè, [[annglé]] épi [[fransé]]
|kapital = [[Victoria (Séchèlwa)|Victoria]]
|siperfisi total = 455
|jantilé = Séchèlwè
|popilasyon total = 92 430
|lannen = 2015
}}
'''Séchèl'''-ya, an form long '''Répiblik dé Séchèl''', an anglè Seychelles é Republic of Seychelles, an kréyòl séchèlwa Sesel é Repiblik Sesel, sa roun [[archipel]] di 115 zil (don roun artifisyèl), sitchwé annan nò-wès di [[loséyan Endjen]] é rataché o [[Lafrik|kontinan afriken]].
[[Katégori:Afrik]]
54025hjvddwoh9og38pbg7um7hvzy7o
Ségonn
0
2632
18452
14567
2020-05-30T09:28:23Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
'''Ségonn''' sa roun inité di mizour di [[tan]] di senbòl '''s''' (san pwen abrévyatif).
Kalitativman, ségonn sa oun douré égal a swasantyèm parti di [[Minout (tan)|minout]] (oun minout sa dékompozé an 60 ségonn), minout-a sa li-mèm swasantyèm parti di lò.
Sa dayò étymoloji di mô ki ka vini di kréyòlizasyon ékourté di eksprésyon minutum secunda an laten médyéval, ki ka litéralman signifyé minout di ségonn rang, pli présizéman ségonn divizyon di [[lò]].
sehnm6ljfsnmjyi2un8e34ds8ri8zvy
Ségonn Lagèr mondyal
0
2633
12651
12650
2019-11-22T10:13:06Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:WW2Montage.PNG|thumb]]
'''Ségonn Lagèr mondjal'''-a oben '''Dézyèm Lagèr mondjal'''-a sa roun konfli armé à léchèl planétèr-a ki té douré di 1er sèptanm 1939 o 2 sèptanm 1945. Sa konfli té ka opozé chématikman Dé kan : Alyé-ya ké Aks-a.
Provoké pa règman-an ensatisfézan di Pronmyé Lagèr mondjal-a é pa anbisyon éspanstonis ké égémonik dé trwa prensipal nasyon di Aks-a (Almagn nazi, Itali fachis épi Anpir di Japon).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
0u1ceg08i1rz6ajyhzw1lf1s0r6j740
Séleksyon natirèl
0
2634
12654
12653
2019-11-22T10:13:06Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An byoloji, '''sélèksyon natirèl'''-a sa roun dé mékanism motò di évolisyon-an dé lèspès ki ka èspilké siksè rouprodiktif diféransyèl-a ant dé endividi di roun menm lèspès ké siksè diféransyèl dé jenn ki prézan annan roun popilasyon. Li sa ensi « roun anvantaj oben roun dézanvantaj rouprodiktif, prokiré pa prézans-a oben absans-a di varyasyon jénétik propis oben défavorab, fas à roun anvironnman ki pouvé modifyé so kò », sisyenm évolitif-a di natir-a ki sa roun imans jé di ésè é di érò. A roun dé laspè majò di byodivèrsité-a, asou planèt-a, kou osen dé ékosistenm été dé popilasyon.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
eiw22nn6oascze1plew2g7rw0agejih
Séloul (byoloji)
0
2635
12658
12657
2019-11-22T10:13:06Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Séloul''' oben '''sélil'''-a — di laten cellula « sélil di mwann » — sa inité byolojik èstriktirèl ké fonksyonèl fondamantal-a di tout fika vivant-yan ki konnèt. A pli piti inité vivant kapab di rouprodjwi so kò di fason otonòm. Syans-a ki ka étidjé sélil-ya sa aplé byoloji sélilèr.
Oun sélil sa konstitchwé di roun manbrann plasmik ki ka kontni oun sitoplasm, lakèl sa fòrmé di roun solisyon akéz (Sitosol) annan lakèl ka trouvé yé kò di nonbréz byomolékil tèl ki dé protéyin ké dé asid nikléyik, ki òrganizé oben pa annan kad-a di òrganat.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
5key91rum8mjwg83lnjtjst8woss34q
Sénégal
0
2636
12663
12662
2019-11-22T10:13:06Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Sénégal
|non lokal = République du Sénégal (fr)
|drapo = Flag_of_Senegal.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Senegal.svg
|kart = Senegal_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Fransé]]
|kapital = [[Dakar]]
|siperfisi total = 196 712
|jantilé = Sénégalé
|popilasyon total = 14 354 690
|lannen = 2015
}}
'''Sénégal''', an fòrm lonng '''Répiblik di Sénégal''', sa roun péyi di [[Lafrik]] di Lwès. Li sa bordé pa [[loséyan Atlantik]] à lwès, [[Moritani]] o nò, à lès pa [[Mali]], [[Giné]] ké [[Giné-Biso]] o sid.
sdy8jnuo059494rg17jkwu2vc4u4yh8
Séparasyon di sé Légliz di Oryan é di Oksidan
0
2637
19263
12667
2021-11-25T00:30:38Z
Veverve
1786
see [[:c:File_talk:Great_Schism_1054_with_former_borders.png#Numerous_problems,_map_is_unreliable]]
wikitext
text/x-wiki
Séparasyon dé Légliz di Oryan é di Ògsidan, égalman aplé Gran Schism di Oryan pa katolik-ya, « Schism di Rom » pa òrtodòks-ya, épi « schism di 1054 » pa istoryen-yan, sa élwagnman progrésif épi riptir-a ant Légliz-ya ki té, anba enpilsyon-an di Anprò Justinien (527-565), konstitchwé an « Pantarchi » annan Anpir romen médjéval ké so Léta siksésò.
Grann kérèl kristolojik-ya té jà koumansé à élwagné Légliz di Rom ké Légliz di Oryan byen anvan riptir-a.
== Nòt ké référans ==
[[Katégori:Mwayen-Aj]]
hf42b35j3c0iuuqotb2lqzwjasytlfn
Séri (matématik)
0
2638
12670
12669
2019-11-22T10:13:06Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An matématik, nosyon-an di '''séri''' ka pèrmèt di jénéralizé nosyon-an di sonm fini.
Ki sa bay oun swit di tèrm jénéral un, ka étidjé séri-a di tèrm jénéral un pou étidjé swit-a ki obténi lò nou ka pran sonm-an dé pronmyé tèrm di swit (un), ròtman di swit-a di tèrm jénéral Sn.
Étid-a di roun séri pouvé pasé pa sasé-a di roun ékritir senplifyé dé sonm fini an jé é pa sasé évantchwèl-a di roun limit fini lò n ka tann bò'd enfini-a. Lò sa limit ka ègzisté, séri-a sa dit konvèrjant, é limit-a di swit-a (Sn)sa alò aplé sonm di séri-a.
Kalkil-a di roun sonm ki fini pa toujou pouvé fika senplifyé, oun sèrten nonm di nonm di métòd ki ka pèrmèt di détèrminé natir-a (konvèrjans oben pa) di roun séri san réyalizé èsplisitman kalkil-ya.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
4iyk7dermokuexmzqc63csifkbcgq78
Séréal
0
2639
12673
12672
2019-11-22T10:13:06Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Getreide.jpg|thumb|Épi d'òrj, di blé é di seig]]
[[Fiché:Wheat_products.jpg|thumb|Tchèk séréyal alimantèr jé dé prodjwi ki an sa dérivé : gren pou tchwison, dipen, pat alimantèr.]]
Oun '''séréyal''' sa roun plant ki kiltivé prensipalman pou so gren-yan, ki lé di so frwi-ya (karyops), itilizé an alimantasyon moun ké zannimo, souvan mouli anba fòrm di farin rafiné oben plis oben mwen konplèt, mè osi an gren antché (sa plant-ya sa osi pafwè konsomé pa zannimo zèrbivòr anba fòrm di fouraj). Tèrm-an « séréyal » ka dézigné osi èspésifikman gren-yan di sa plant-ya.
O koumansman di xxie syèk, séréyal-ya ka fourni majò parti-a (45 %) dé kalori alimantèr di mounité-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ops3ul9hcad7wcg6g3thob1ctyaafqq
Sésité
0
2640
19244
12677
2021-10-04T00:08:47Z
CommonsDelinker
24
Replacing Millais-Blind_Girl.jpg with [[File:John_Everett_Millais_-_The_Blind_Girl.jpg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: there were multiple notable artists surnamed "Millais" - old name is ambiguous).
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:John Everett Millais - The Blind Girl.jpg|thumb|Tifi avòg (1856).]]
'''Sésité'''-a sa roun défisyans vizwèl total. Tèrm-an sésité ka vini di laten klasik caecitas« pédi di wè-a ». Sésité-a sa roun andikap ki ka touché oun gran nonm di fika moun annan monn.
Sa absans di wè-a pouvé gen di miltip kiz ké konsékans. Pa lègzanp, lavi sosyal-a sa konpliké pa andikap-a ; santé-a ké somèy sa afèkté pa roun pèrtibasyon di prodiksyon-an di mélatonin-an (òrmòn di somèy é di sik niktéméral).
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Maladi]]
79wxbor0qdrq5t8sfh7erdkrqjksk5q
Séyism
0
2641
12680
12679
2019-11-22T10:13:07Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Quake_epicenters_1963-98.png|thumb|Séyism-an annan monn di 1963 à 1998.]]
[[Fiché:Seisme_mexico.jpg|thumb|Konsékans di roun séyism andan México.]]
Oun '''séyism''' oben '''tranbman di Latè''' sa roun soukous di sòl ki ka rézilté di libérasyon-an di brisk di énèrji ki akimilé pa kontrent ègzèrsé asou ròch-ya. Sa libérasyon di énèrji ka fè so kò pa roun riptir lon-an di roun fay, jénéralman préègzistan. Pli rar sa séyism-yan akoz di aktivité vòlkanik-a oben di lorijin artifisyèl (èsplozyon pa lègzanp). Lyé-a di riptir-a de ròch an profondò ka nonmen so kò roun fwayé ; projèksyon-an di fwayé à sirfas-a sa épisant-a di séyism. Mouvman-an dé ròch prè di fwayé ka anjandré dé vibrasyon élastik ki ka propajé, anba fòrm-an di tren d'onn sismik, otour é o travèr di glòb térès. I ka prodjwi osi roun dégajman di chalò pa frotman, o pwen di pafwè fonn ròch-ya lon-an di fay-a (psédotachilit).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
fa0jxr55x7bo72yfl95jpps43k4bpye
Tab di konstant matématik
0
2642
12684
12683
2019-11-22T10:13:07Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Sa artik ka bay dé roun lis di sèrtenn konstant matématik. Tipikman, oun konstant an matématik sa roun nonm réyèl oben konplèks roumarkab. À diférans-a dé konstant fizik, konstant matématik-ya, diférans dé konstant fizik, konstant matématik-ya sa défini endépandaman di tout mizour fizik é ka aparèt annan divèr kontèks.
== Lis ==
=== Nòt ===
Abrévyasyon-yan ki ka swiv sa itilizé pou détèrminé domenn-an oben -yan d'aplikasyon dé konstant :
* An : analiz
* C : konbinatwè
* G : jénéral
* TCh : téyori di kao
* TI : téyori di enfòrmasyon-an
* TN : téyori dé nonm
Abrévyasyon-yan ki ka swiv sa itilizé pou présizé natir-a dé konstant :
* A : nonm aljébrik
* C : nonm konplèks
* I : nonm irrasyonèl
* R : nonm rasyonèl
* T : nonm transandan
* ? : enkonnèt
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
c4y43eizmcckxzjuetxqou4ziemaieo
Tablo péryodik di sé éléman
0
2643
12687
12686
2019-11-22T10:13:07Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Tablo péryodik dé éléman''', égalman aplé '''tablo''' oben '''tab di Mendeleïev''', '''klasifikasyon péryodik dé éléman''' oben '''senpman tablo péryodik''' ka rouprézanté tout éléman chimik-ya, ki òrdoné pa niméro atomik krwasan é òrganizé an fonksyon di yé konfigirasyon élèktronik, lakèl anba-tann yé propriyété chimik.
Konsèpsyon di sa tablo sa jénéralman atribiyé o chimis ris Dmitri Mendeleïev, ki, an 1869, té konstrwi roun tab, diférant di sa ki nou ka itilizé jòdla mè sanblab annan so prensip, don gran entérè-a té di propozé roun klasifikasyon sistématik dé éléman ki konnèt à lépòk-a pou souligné péryodisité-a di ye propriyété chimik, d'idantifyé éléman-yan ki ka rézisté à sèrtenn propriyété di éléman chimik alò enkonnèt.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
o05e30ejixl284x6vx4wzout43pkt1h
Tadjikistan
0
2644
12689
12688
2019-11-22T10:13:07Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Tadjikistan
|non lokal = Ҷумҳурии Тоҷикистон (tg)<br/>Jumhurii Tojikiston (tg)
|drapo = Flag_of_Tajikistan.svg
|armwari = Emblem_of_Tajikistan.svg
|kart = Tajikistan_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = Tadjik, ris (lanng di konminikasyon enterétnik)
|kapital = [[Douchanbé]]
|siperfisi total = 143 100
|jantilé = Tadjik
|popilasyon total = 8 330 946
|lannen = 2016
}}
'''Tadjikistan''', an form long '''Répiblik di Tadjikistan''', an tadjik Tojikiston, Тоҷикистон é Jumhurii Tojikiston, Ҷумҳурии Тоҷикистон, sa roun péyi montagné d'Azi santral.
0eocdya2yawo9r9mms8mex16mtv6h6e
Taj Mahal
0
2645
12693
12692
2019-11-22T10:13:07Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Taj Mahal N-UP-A28-a.jpg|thumb]]
'''Taj Mahal''', an devanagari ताजमहल, an persan تاج محل ki ka signifyé « palè-a di kouronn-an », sa sitchwé atè Agra, o bò di larivyè-a Yamuna, annan Léta di Uttar Pradesh, an Enn. A roun mozolé di marb blanng konstri pa anprò moghol musulman Shâh Jahân an mémwar di so épouz Arjumand Bânu Begam, osi konnèt anba non-an di Mumtaz Mahal, ki ka signifyé an persan « limyè-a di palè ». Li ka mouri 17 jen 1631 lò i ka bay nésans à yé katòrzyenm timoun alò ki li té k'alé koté lakanpagn-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
4lrj7dq3h0jmzie1u2hmkcsuhgqmomk
Taks
0
2646
12696
12695
2019-11-22T10:13:07Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''taks''' sa téyorikman « kontparti monètèr-a di roun sèrvis ki té randé pa roun moun piblik ». Toutfwè, di nonbré izaj ki éroné sa fè di sa tèrm.
== Diféran izaj di tèrm ==
An drwè fransé, taks-a sa roun prélèvman obligatwar ki pèrsouvwè di lotorité à lokazyon-an di roun sèrvis ki randé.
== Définisyon jouridik di taks-a an drwè fransé ==
Taks-a sa roun prélèvman obligatwar ki pèrsouvwè di lotorité-a, à lokazyon-an di roun opérasyon, mè ki pa ka konstitchwé kontparti monétèr-a di sa sèrvis.
I ka diféré di :
Enpo-a pa so zasyèt (li sa péyé à lokazyon-an dit roun opérasyon) é pa so roudévab (izajé-a) ; roudévans-a, sala sa kontparti monétèr-a di roun sèrvis ki randé. Dè lò ki prélèvman-an sa enféryò à lanmotché-a di kouté di sèrvis, ki sa roun taks é si li sa sipèryò, a roun roudévans.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
d11dwxvpogg3kupxcp8rgg8ql0moiis
Talmud
0
2647
12700
12699
2019-11-22T10:13:08Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Talmud'''-a (ébré : תַּלְמוּד talmoud, « étid ») sa roun dé tèks fondamantal di joudayism rabbinik é baz-a di so Halakha (« Lalwa »).
Rédijé annan roun mélanj d'ébré é di joudéyo-araméyen é konpozé di Mishna é di Guemara, i ka konpilé diskisyon rabbinik-ya asou divèrs sijè di Lalwa jwiv-a tèl ki èspozé annan Labib ébrayik-a ké so vèrsan oral, ki ka abòrdé antrot drwè sivil-a ké matrimoniyal mè ka trété o détour di sa késyon-yan d'étik, di mit, di médsin, di jéni ké ròt. Divizé an sis lòrd (shisha sedarim, abréjé Sha"s), i ka ègzisté Dé vèrsyon di Talmud, dit Talmud di Jérusalem é Talmud di Babylonn.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Joudayism]]
2rr4nzxce7e2sgmzda5u4byzoeysrhr
Tamoul
0
2648
12705
12704
2019-11-22T10:13:08Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Lanng|
| non = Tamoul<br/>தமிழ் (tamil)
| péyi = Sri Lanka, Sengapour, Malézi, Birmani, Thaylann, Moris, Ostrali, End, Frans,
| réjyon =
| nonm di lokitò = 80 milyon
| fanmi =
▪ lanng dravidyenn
* lanng dravidyenn é méridyonal
* lanng tamoul-kannada (ipotétik)
* '''tamoul'''
| iso1 = ta
| iso2 = tam
| iso3 = tam
| kart = [[Fiché:Tamil_Verbreitung.png|thumb]]
| léjann kart = Répartisyon (an rouj) dé lokitò natif di tamoul
}}
'''Tamoul''' oben '''tamil''' (தமிழ் (tamiḻ) sa roun lanng dravidjenn é lanng-an dé Tamoul.
Aparèt I té gen pli di 2500 lan, li sa roun dé pli ansyenn lanng di monn òkò palé jòdla. Li sa palé annan Léta-a di Tamil Nadu, téritwar-a di Pondichéry ké Enn-an di sid. Li sa égalman lanng ofisyèl atè Singapour é o Sri Lanka sa palé atravè djaspora tamoul-a o Fidji, an Malézi, an Birmani, an Afrik di Sid, atè lil Moris-a, atè lil-a di Régnon-an, mè osi an Éròp, an Amérik di Nò é an Loséyani(notaman an Ostrali). Nonm total-a di lokitò sa évaliyé à 74 millones, daprè édisyon-an di 1999 di World Almanac, don 61 milyon an Enn.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lanng]]
1p8f655i3p285jpixg3l3ppp53sti6n
Tan
0
2649
12710
12709
2019-11-22T10:13:08Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Ignaz Guenther Chronos um1765-75-1.jpg|thumb|Chronos, bondjé di tan di mitoloji grèk, pa Ignaz Günther, Bayerisches Nationalmuseum a Munich.]]
'''Tan''' sa roun nosyon ki ka randé kont di chanjman andan monn-an. Késyonnman ka poté so kò asou so « lanatir entim » : propriyété fondamantal di [[Inivèr]], oben tou senpman sa prodjwi di òbsèrvasyon entélektchwèl é di pèrsèpsyon di moun. Sòm dé répons pa ka sifi pou dégajé oun konsèp satisfézan di tan. Tout pa téyorik : « pratik » chanjant di tan pa nonm-yan sa di oun enpòrtans kapital.
I pa ka ègzisté di mizour-a di tan di menm mannyè-a ki i ka ègzisté, pa lègzanp, oun mizour di charj élèktrik-a. Annan sa ka swiv à pou nou konprann ki « mizour di douré-a » an lyé é plas di mizour di tan. Mizour-a di douré-a, a-pou-di ki di tan ékoulé ant Dé évennman péryodik, ka bazé so kò asou dé fénomenn péryodik (jou, osiyasyan di roun pandoul...) oben kantik (tan di tranzisyon élèktronik annan atom-an pa lègzanp).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
52j35fcz2euxp2qw8v0aoa52hzq7b1x
Tan (météoroloji)
0
2650
12713
12712
2019-11-22T10:13:08Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Thunder_lightning_Garajau_Madeira_289985700.jpg|thumb|Tonèr an apròch, Madèr.]]
'''Tan'''-an sa ansanm-an dé kondisyon fizik-ya dé bas kouch di latmòsfè-a à roun moman prési é an roun pwen prési. Sa kominéman asosyé o tan kondisyon météyorolojik-ya don léfè-ya pouvé fika dirèkman rousanti - anniyajman oben réyonnman solèr, tanpératir, van, présipitasyon é égalman vizibilité. Étid-a é prévizyon-an di tan sa aplé météyoroloji.
Kat éléman ka entéraji pou prodjwi tan-an, présyon atmosférik, tanpératir-a, imidité atmosférik-a (igrométri) é van-an. Sa faktò-ya sa yé-menm enfliyansé pa 5 ròt faktò - latitid-a, altitid-a, véjétasyon-an, kouran maren-yan ké répartisyon latè-lanmè.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
sahiipkhlrluft29nay72u57j6moq7x
Tanakh
0
2651
12717
12716
2019-11-22T10:13:08Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Tanakh''' (an ébré תנ״ך), sa akronim-an di ébré-a « תּוֹרָה - נביאים - כתובים », an fransé : « Torah - Nevi'im - Ketouvim », fòrmé à partir di inisyal-a di tit dé trwa parti konstititiv di Labib ébrayik-a :
* T ת : la Torah תּוֹרָה (Lalwa-a oben Pentateuque) ;
* N נ : Nevi'im-yan נביאים (Profèt-ya) ;
* K ך : Ketouvim-yan כתובים (Ròt Ékri oben Hagiograf).
Nou ka ékri osi Tanak (san h o finisman).
Tanakh-a sa osi aplé Miqra מקרא,
Tèrminoloji : Tanakh, Ansyen Tèstaman ké Labib ébrayik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Joudayism]]
2sfnkzkamlb11ge5w0w4319bvcbset0
Tanpératir
0
2652
19607
19451
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Pakkanen.jpg|thumb|Oun lègzanp di tèrmomèt Celsius ki ka endiké roun tanpératir djourn ivernal di -17°C.]]
'''Tanpératir'''-a sa roun grandò fizik mizouré à lèd-a di roun tèrmomèt sa étidjé an tèrmométri. Annan lavi kourant-a, li sa rélyé o sansasyon di frèt é di cho, ki ka provini di transfè tèrmik ant kò moun-an é so anvironnman. An fizik, li ka défini so kò di plizyò mannyè : kou fonksyon krwasant di dégré d’ajitasyon tèrmik dé partikil (an téyori sinétik dé gaz), pa lékilib-a dé transfè tèrmik ant plizyò sistenm oben à partir di antropi-a (an tèrmodinamik é an fizik èstatistik). Tanpératir-a sa roun varyab enpòrtant annan ròt disiplin : météyoroloji é klimatoloji, médsin, é chimi.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
hhjsh3j4smqh5703kob04zckneyqxz1
Tanzani
0
2653
12726
12725
2019-11-22T10:13:09Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik ini di Tanzani
|non lokal = Jamhuri ya Muungano wa Tanzania (sw)<br/>The United Republic of Tanzania (en)
|drapo = Flag_of_Tanzania.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Tanzania.svg
|kart = Tanzania_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = Swahili (de facto), [[annglé]] (de facto)
|kapital = [[Dodoma]]
|siperfisi total = 945 087
|jantilé = Tanzanyen(n)
|popilasyon total = 55 572 201
|lannen = 2016
}}
'''Tanzani''', an form long '''Répiblik ini di Tanzani''' ou '''Répiblik-Ini di Tanzani''', an swahili Tanzania é Jamhuri ya Muungano wa Tanzania, an anglè Tanzaniaet The United Republic of Tanzania, sa roun péyi di [[Lafrik]] di Lès sitchwé an bòrdir di [[loséyan Endjen]].
[[Katégori:Afrik]]
lf7x0h38mnq2dgjk1xlt4rboqrypg92
Taoïsm
0
2654
12730
12729
2019-11-22T10:13:09Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Taoyism'''-an (chinwa : 道教, pinyin: dàojiào, « ansègnman di vwa-a ») sa roun dé trwa pilyé di pansé chinwaz-a ké konfisyanism-an ké bouddhism-an, é ka fondé so kò asou ègzistans-a di roun prensip à lorijin-an di tout bagaj, aplé « Tao ».
Ka plonjé so rakaba-ya annan lakiltir ansyenn-an, sa kouran ka fondé so kò asou dé tèks, don Tao Tö King di Lao Tseu, Lie Tseu ké Zhuāngzǐ di Tchouang Tseu, é ka èsprimé so kò pa dé pratik ki ka enfliyansé di fason signifikativ tout Ègstrenm-Oryan, é menm Ògsidan-an dipi xxe syèk.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Rélijyon]]
9v1gnrgpspaef8eatt40nj1obrfpfsq
Taylann
0
2655
19241
18453
2021-09-17T20:40:41Z
Siam2019
1594
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
| non gwiyanè = Rwéyonm di Taylann
| non lokal = ประเทศไทย (th)<br/>Prathet Thai (th)
| drapo = Flag_of_Thailand.svg
| armwari = Emblem_of_Thailand.svg
| kart = Thailand_(orthographic_projection).svg
| lanng ofisyèl = Tay
| kapital = Banngkòk
| siperfisi total = 514 000
| jantilé = Taylandé
| popilasyon total = 69 950 850
| lannen = 2021
}}
'''Taylann''', an fòrm lonng '''rwéyonm di Taylann''', an tay Prathet Thaï, ประเทศไทย oben Ratcha Anachak Thai, ราชอาณาจักรไทย, sa roun péy di [[Lazi]] di sid lès. Anvan 1939, li té ka aplé sokò rwéyonm di Syanm. Li sa bòdé bò lwès é bò nòlwès pa Birmanni, bò sid pa Malézi-a, bò lès pa Kanbòdj-a épi bò nòlès pa Laos. So kapital sa Krung Thep (กรุงเทพฯ, Sité Zanj-ya), osi aplé Banngkòk. Lanng ofisyèl-a sa tay-a ké lanmonnen bat. A roun monnarchi konstitisyonnèl dipi 1932 annan lakèl rwè-a ofisyèlman titré Chèf di Léta, Chèf dé Fòs larmé, patizan di rélijyon boudis ké défansò di tout konfésyon.
== Listwè ==
Patché rwéyonm, prensipalté oben lanpir ka patajé yékò péy-a annan oun listwè ki enbriké, lenvazyon ké donminasyon étranjé ki ka pèrpétchwé jouk finisman-an di XVIIe syèk.
Rézimen kronnolojik :
Ie jouk VIe syèk, rwéyonm-an ki konnèt pa so non chinwè di Funan ka donminen réjyon-an
* IIIe jouk Ve syèk, rwéyonm ki konnèt anba non chinwè-a di Dun-sun (sid)
* VIe jouk XIe syèk, rwéyonm môn di Dvâravatî(sant)
* VIIIe syèk, rélasyon ké rwéyonm-an di Sriwijaya (sid)
* VIIe jouk XIVe syèk, rwéyonm di Lavo (sid)
* VIIIe jouk XIIIe syèk, rwéyonm môn di Haripunchai (nò)
* XIe é XIIe syèk, lenvazyon kmèr
* XIIIe syèk, rwéyonm tay di Sukhothaï(sant) jouk 1438.
* XIIIe jouk XVIIe syèk, rwéyonm tay di Lanna(nò)
* XIVe jouk XVIIIe syèk, rwéyonm d'Ayutthaya(an mitan)
* XVIIIe syèk jouk jodla, dinasti Chakri atè Banngkòk (oben krungthep an tay)
* 1939 : Péy-a ka pran non-an di Taylann
24 jen 1932, roun révolisyon di palè, ki ké douré 3 lèr, ka mété finisman ké monnarchi absoli-a. « Révolisyon-an di 1932 », kou li fika nonmen, té mennen pa roun group di roun santenn di moun, « pati di pèp », ki konpozé ké pa égal di ofisyé ki koumandé pa Plaek Phibunsongkhram é di sivil ki dirijé pa Pridi.
== Jéyografi ==
Taylann-an ka fè pati di pénensil endochinwè-a, jouk lism di Kra, ki ka marké tranzisyon-an ké pénensil Malé-a. Péy-a ka étann sokò asou anviron 805 km di lès an lwès é 1 770 km di nò bò sid.
An mitan péyi-a, nou ka trouvé roun vas plenn, plenn alivyal-a di Chao Phraya, pli gran flòv taylandé. A réjyon-an ki pli dans an nivèl di popilasyon-an é ki pli rich di mannyè agrikòl.
Banngkòk sa sitchwé bò di fèrtil délta di Maenam Chao Phraya (Mae Nam - แม่น้ำ - litéralman manman dilo (dilo manman di lavi), lé di larivyè oben flòv an tay). Tout otour di sa basen ka élvé sokò tchèk masif montangné. Masif-ya ki ka lonjé frontchè birman-an sa pik-ya ki pi élvé-ya, ki ka kilminen jouk 2 595 mèt atè Doi Inthanon. Pou sa ki ka konsèrnen réjyon pénensilèr-a, li bòdé ké étrwè plenn kotché, li ka atenn so pwen kilminan atè Khao Luang jouk 1 786 m.
[[Fiché:ThailandeCarte.gif|thumb|Kart pa The World Factbook]]
== Klima ==
Taylann-an ka bénéfisyé di roun klima di mouson. Nou ka distengé 2 sézon :
* Oun sézon sèk : di désanm pou avril
* Oun sézon di mouson : di finisman mè pou novanm
* Annan nò péyi-a, nou ka distengé oun trwézyenm sézon ki nou ka rélé « sézon frèt »
Sézon sèk-a sa pli kour pas li pròch di lanmè. Tanpératir-a ka varyé ant 19° ké 38 °C an mwéyenn.
== Kiltir ==
[[Fiché:2002-07-22_Dancers5-thailand.jpg|thumb|Dans]]
Kiltir-a di Taylann sa profondéman enprégné pa boudism theravāda, rélijyon ofisyèl. Oun gran pa di lar — lapentir, èskiltir, larchitègtir, dans ké lanmizik — ka sibi sa lenfliyans é sa pou sèrvis di rouprézantasyon tradisyonnèl di boudism é di so dérivé-ya. Konfòrméman ké anségnman di Bouda, mwenn-yan ka pratiké lasétism-an. Tout bonmanten-yan, yé k'alé sasé yé nouriti opré di zabitan ké koumèrsan bò'd 6zèr di bonmanten (menm annan kapital mégapòl-a, Banngkòk - Krung Thep an tay).
=== Lanng ===
Si lanng ofisyèl-a ki palé pa onmwen 85 % di popilasyon-an sa tay, lengwis-ya ka dénonbré pli di 60 lanng an Taylann.
Taylandé oben tay sa pròch di 2 djalèk law ki palé atè Laos (don pi enpòrtan sa Law Soung anvan Lao Soum), Ségon lanng matèrnèl sa chinwè, lanng ki prézan an 2 djalèk (ant 1 ké 2 000 000 lokitò), don Hakka, ké anviron 70 000 lokitò. Annglé-a sa ségonn lanng administrativ é lanng koumèrsyal-a, é sa palé an ségon lanng pa 3 500 000 di lokitò réyèl oben parsyèl.
== Nòt ké référans ==
== Lannègs ==
4hmfyposg5qwpgivjyno4ov5vhzipup
Taywan
0
2656
17351
14554
2019-12-15T18:13:04Z
Hugo.arg
72
wd
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Lachin
|non lokal = Zhonghuá Mínguó (zh)<br/>中華民國 (zh)
|drapo = Flag_of_the_Republic_of_China.svg
|armwari = National_Emblem_of_the_Republic_of_China.svg
|kart = Locator_map_of_the_ROC_Taiwan.svg
|lanng ofisyèl = Chinwa mandaren (an form tradisyonèl), lanng roukoni : taywanè, hakka, Lanng formosann, dyalek di Fuzhou
|kapital = [[Taipei]]
|siperfisi total = 36 191
|jantilé = Taywanè(z)
|popilasyon total = 23 415 126
|lannen = 2015
}}
'''Taywan''', ofisyèlman '''Répiblik di Lachin''' (chinwa semplifyé : 中华民国 ; chinwa tradisyonèl : 中華民國 ; pinyin : Zhōnghuá Mínguó), sa roun Léta souvren di Azi di Lès, don téritwar ka étann so kò atchwèlman asou lil di Taïwan, ensi ki ròt zil ki ka avwaziné, sala di provens di Fujian é zil Pescador.
a4qo0tx8v8meigcjkd0n3t7pcqfgfmw
Tchad
0
2657
19186
12751
2021-04-20T20:02:05Z
2A01:E0A:26:3D0:5CB1:61ED:F4A0:4A21
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répibilk di Tchad
|non lokal = جمهورية تشاد (ar)<br/>Jumhuriat Tashad (ar)<br/>République du Tchad (fr)
|drapo = Flag_of_Chad.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Chad.svg
|kart = Chad_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Arab]] é [[fransé]]
|kapital = [[N'Djanména]]
|siperfisi total = 1 284 000
|jantilé = Tchadjen
|popilasyon total = 17 000 000
|lannen = 2020
}}
'''Tchad''', an fòrm lonng '''Répiblik di Tchad''', an arab جمهورية تشاد, sa roun péyi di [[Lafrik]] santral sitchwé o sid di [[Libi]], à lwès di [[Nijèr]], di [[Nijérya]] é dk [[Kamroun]], o nò di [[Répiblik santrafrikenn]], à lès di [[Soudan]].
[[Katégori:Lafrik]]
olbwdglpvdrw5wu8ymeiob7hvuirojc
Tchwizin
0
2658
19069
19066
2020-10-17T14:35:04Z
Dcljr
14
no reason to center this
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:OllTrufada ElToro.jpg|thumb|Marmit trifé, plat tipik di El Toro.]]
[[Fiché:Meatfoodgroup.jpg|thumb|Rounlo varyété di vyann kri.]]
'''Tchwizin'''-an, sa ansanm-an dé tèknik di préparasyon dé aliman an pèrspèktiv di yé konsomasyon moun-yan. Tchwizin-an sa divèrs à travè monn-an. Li sa roun dé éléman rouprézantan nosyon-an di térwar lò li sa frwi-a dé rousours natirèl ké prodiksyon agrikòl lokal, dé is é koutim, di lakiltir é dé krwayans, di pèrfèksyonman dé tèknik, dé échanj ant pèp ké kiltir.
Tchwizin-an dépasé ensi so senp enpératif byolojik di alimantasyon pou divini roun corpus di tèknik plizoumwen pwenti, oun fè kiltirèl, oun éléman di patrimwann é di lidantité nasyonnal oben fanmilyal, oun éléman di sistenm di valò, mè osi roun sijè d'étid pou syans sosyal-ya ké sosyoloji-a, menm roun anjé di politik é di santé piblik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Lakwizin]]
j5ywk495glhewm3aox4r81z80bjqeoi
Tchò
0
2659
12769
12768
2019-11-22T10:13:10Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Dog heart 2.jpg|thumb|Tchò di chyen wè di profil (koté gosh)]]
'''Tchò'''-a sa roun lòrgann ki kré é mouskikè ki ka asiré sirkilasyon-an di disan an ponpan pa dé kontraksyon ritmik bò'd véso sangen ké kavité-ya di kò. Ladjèktif kardjak-a lé di « ki gen rapò ké tchò-a » ; li ka vini di mo grèk ardia, « tchò », di rakaba endo-éropéyenn kērd.
[[Fiché:Heart left ventricular outflow track.jpg|thumb|Koup frontal andan vantrikil gosh di tchò moun.]]
[[Fiché:Le Cœur Humaine avec des Annotations.jpg|thumb|Striktir di tchò ké sé parti prensipal.]]
[[Fiché:CG Heart.gif|thumb|Imaj artifisyèl di oun tchò ki ka bat.]]
== Anatomi moun ==
Annan kò moun-an, tchò ka sitchwé so kò annan réjyon torasik-a (pwatrin), koté li ka tchipé pli présizéman pòrsyon-an antéro-enféryò di médjasten (parti di kò sitchwé ant kavité pléral-ya ki ka kontni poumon-yan). Li sa sitchwé asou lign médjann-an, enpé dékalé à gòch di tèl sòrt ki Dé tchèr di so lamas sa sitchwé di koté gòch. Tchò-a sa kontni annan kavité périkardik-a ki li ka tchipé antchèrman, é li sa antouré pa poumon-yan (ki roukouvri di plèv-a) di chak koté, djafragm-an anba, sternum an anvan, l'œsophage en arrière et les troncs artéryèl(aort ké artèr pilmonèr) an ro.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
es0b7wfi62t2pstxe23sajyend3m7vy
Teknoloji di enformasyon é di kominikasyon
0
2660
12773
12772
2019-11-22T10:13:10Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Teknoloji di enformasyon é di kominikasyon''' ('''TEK''' : transkripsyon di anglè information and communication technologies, ICT) sa roun ègprésyon, prensipalman itilizé andan monn iniversitèr, pou dézigné domenn di télématik, ki-lé-di sé teknik di enformatik, di odyovizwèl, di sé moultimédya, di Enternet é di sé télékominikasyon ki ka permèt asé itilizatò di kominiké, di aksédé asé sours di enformasyon, di stoké, di manipoulé, di prodwi é di transmèt enformasyon-an sou tout sé form : teks, lamizik, son, imaj, vidéyo ké enterfas grafik enteraktiv (IHM).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
mowml5533jnl6p0fiv5o2g53ucrtxhw
Tekstil
0
2661
12776
12775
2019-11-22T10:13:11Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:William-adolphe_bouguereau_the_spinner.jpg|thumb|« Filéz-a »(òv di William Bouguereau - XIXe syèk).]]
Oun '''tèkstil''' sa roun matéryo sisèptib di fika tisé oben trikoté. Inisyalman, i ka dézigné kidonk roun matéryo ki pouvé divizé so kò an fib oben an tiboug tèkstil, tèl koton-an, chanv-a, len-an, lenn-an (tèkstil òrganik) oben pyèr d'amyant-a (tèkstil minéral), épi ké évolisyon di tèknik-a dé fib sentétik.
Aksyon-an di séparé fib-ya di roun tèkstil sa aplé filaj. Pa ègstansyon, mo-a tèkstil pouvé égalman apliké so kò o rézilta aprè transfòrmasyon, oun dra sa roun tèkstil.
Si li sa tisé, tèkstil-a ka fòrmé roun tisou. Annan ka-a kontrèr, li ka fòrmé oun étòf ki ka sèrvi pou ranbouré é òrné. O finisman di xvie syèk, étòf-a ka pran sans-a pli èspésyalizé di tèkstil ki ka sèrvi pou abiman oben pou amòbman.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
3kvctx6wozn8ups1p8lkothfsz6okp1
Tektonik di sé plak
0
2662
12779
12778
2019-11-22T10:13:11Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Tectonic_plates-fr.png|thumb|Kart dé prensipal plak tèktonik térès.]]
'''Tèktonik dé plak''' (di laten tardiftectonicus, ki dérivé di grèk ansyen τεκτονικός / tektonikós « di konstriksyon ») sa roun modèl syantifik ki ka èspliké dinamik global-a di litosfè térès-a. Sa modèl téyorik té konstitchwé à partir di konsèp di dériv dé kontinan, ki té dévlopé pa dé Alfred Wegener o koumansman di xxe syèk. Téyori-a di tèktonik-a dé plak té asèpté pa kominoté jéyolojik entèrnasyonal à finisman-an dé lannen 1960, à laswit-a di émisyon dé konsèp di « doub tapi-roulan séyanik ».
Litosfè-a, kòk èstèrn-an ki rijid di Latè-a ki konstitchwé di krout-a di roun parti di manto sipèryò, sa sibdivizé an plak, nonmen tèktonik oben litosférik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
rmbax5wxi0dwiplmsqdhbugalw22fca
Termodinamik
0
2663
19542
19522
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
Nou pouvé défini tèrmodinamik-a di Dé fason senp : syans-a di chalò-a é dé machin tèrmik oben syans-a dé gran sistenm an lékilib. Pronmyé définisyon-an sa osi pronmyé-a annan listwè-a. Ségonn-an sa vini answit, gras o travay pyonyé di Ludwig Boltzmann.
Ké fizik èstatistik-a, don li sa atchwèlman roun parti, tèrmodinamik-a sa roun dé grann téyori asou lakèl ka fondé so kò asou konpréyansyon atchwèl-a di matchè-a.
[[Fiché:Triple_expansion_engine_animation.gif|thumb|Sistenm tèrmodinamik]]
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
7duz5plx4tml2s9ct5k1ij1q3gn69qv
The Beatles
0
2664
18208
12785
2020-03-04T10:57:29Z
Wolverène
53
wikitext
text/x-wiki
'''The Beatles''' sa roun group di mizik britanik orijinèr di [[Liverpool]], kompozé di [[John Lennon]], [[Paul McCartney]], [[George Harrison]] é [[Ringo Starr]]. I ka demeré, malgré so séparasyon an 1970, oun di sé group di rock pli popilèr adan mond-a. An dis ans di ekzistans é sèlman lwit ans di karyèr diskografik (di 1962 a 1970), sé Beatles anrejistré douz album orijinal é kompozé pli di 200 chanson. Oun prodiktivité partikilyèrman roumarkab annan péryòd 1963-1966, où, antr sé tourné ensésant é yo partisipasyon a dé lonng métraj, yé piblié sèt album, trèz single ké douz EPs, tout an étan amporté adan oun fénomèn ké roun amplòr dénomé Beatlemania.
[[Katégori:Personalité]]
awc8o03wi89ulzpz4p600jngkvp1of9
Thomas Edison
0
2665
12788
12787
2019-11-22T10:13:11Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Thomas_Edison2.jpg|thumb]]
'''Thomas Alva Edison''', né 11 févriyé 1847 atè Milan annan Ohio é mouri 18 òktòb 1931 atè West Orange annan New Jersey, sa roun envantò, roun syantifik é roun endistriyèl amériken.
Fondatò di General Electric-a, roun dé pronmyé pwisans endistriyèl mondjal, li sa roun envantò prolifik (pli di 1 000 brévè) é kontrovèrsé. Pyonyé di élèktrisité-a, difizò, vilgarizatò, li sa égalman roun dé envantò di sinéma é di anréjisman-an di son.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
j2351znmy45d1v8adl343ku7dwtz6za
Thomas d'Aquin
0
2666
12792
12791
2019-11-22T10:13:11Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:St-thomas-aquinas.jpg|thumb|Saint Thomas d’Aquin, ''le docteur angélique''
Rétab di Carlo Crivelli (1494)]]
'''Thomas d'Aquin''' (né an 1224/1225 of chato de Roccasecca prè d'Aquino, an Itali di Sid, mouri 7 mars 1274 atè abbaye di Fossanova prè di Priverno annan Latium-an), sa roun rélijyé di lòrd dominiken-an, sélèb pou so òv téyolojik é filozofik. Konsidéré kou roun dé prensipal mèt di filozofi skolastik-a é di téyoloji katolik, li té kanonizé 18 jwiyé 1323, épi proklamé dòktò di Légliz-a pa Pie V, an 1567 é patron dé linivèrsité, lékòl ké akadémi katolik, pa Léon XIII an 1880.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Filozòf]]
0cq3rcn2uncv12oek4o6tpandbcx6r6
Tiberkiloz moun
0
2667
12795
12794
2019-11-22T10:13:11Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Tibèrkiloz'''-a sa roun maladi enfèktchéz-a ki kozé pa baktéri Mycobacterium tuberculosis, ki kontajyéz, ké dé sign klinik varyab. Li ka rivé an tèt dé koz di mòrtalité di lorijin enfèktchéz à léchèl mondjal-a, divan sida-a. Òrganizasyon mondjal di santé (OMS) ka rapòrté atravè so dannyé rapò anniyèl ki konsakré à tibèrkiloz-a é ki soti an 2015 ki 1,5 milyon di moun mouri di tibèrkiloz lannen présédant-a. Soupannan, kartografi mondjal di répartisyon di maladi ka anprann ki 20 péyi ka rougroupé 90 % dé tibèrkilé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
j9gss519odg0h0ma9dj4vfy2urozugz
Timor oryantal
0
2668
12799
12798
2019-11-22T10:13:12Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik démokratik di Timor oryantal
|non lokal = República Democrática de Timor-Leste (pt)<br/>Repúblika Demokrátika Timór-Leste (tet)
|drapo = Flag_of_East_Timor.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_East_Timor.svg
|kart = Timor_Leste_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Potidjé]], tétoum
|kapital = [[Dili]]
|siperfisi total = 15 410
|jantilé = Lèstimoré
|popilasyon total = 1 231 116
|lannen = 2015
}}
'''Timor oryantal''', an form lonng '''Répiblik démokratik di Timor oryantal''', an potidjé Timor-Leste é República Democrática de Timor-Leste, an tétoum Timor Lorosa'e é Repúblika Demokrátika Timór-Leste, an endonnézyen Timor Leste é Republik Demokratik Timor Leste, sa roun péyi di [[Lazi]] di Sid-Lès.
gvc9nvpb0bj1tmdcvawd3uismrvlf5k
Timoun
0
2669
12803
12802
2019-11-22T10:13:12Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Dandelion_Sisters.jpg|thumb|Timounans sa oun faz di dévlopman é di aprantisaj ki ka nésésité byenvéyans. Lamèm dé sò ka maché a traver oun préri, oun, pli grann, ki ka gidé ròt-a.]]
Oun '''timoun''' sa, pou bioloji, oun jèn êt imen (mal ou fimèl), an kour di dévlopman, fyzik é psychik.
Péryod di timounans sa rélativ a sé disiplin ki ka trété di sijè. Drwa, psykoloji, médsin, byoloji pas ka ekzisté manque fiksé sé mèm répèr. Atò like ka koumansé, swa lò nésans-a, swa a laj di palò si nous ka ekskli "prim timoun", é ka terminé, swa lò adolésans-a, swa lò laj [[granmoun]]<ref name="CNRTL">[http://www.cnrtl.fr/lexicographie/enfant Définition du mot] par [[CNRTL]]</ref>, aj légalman diféran di roun péyi a rounòt.
== Nòt ké référans ==
<references/>
gvhq3fn8axsoyxbakjzmdrl2qcuftrp
Tinizi
0
2670
19576
19525
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:2A01:E0A:26:3D0:E884:4AAD:A564:BAD|2A01:E0A:26:3D0:E884:4AAD:A564:BAD]]
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik tinizyenn
|non lokal = الجمهورية التونسية (ar)
|drapo = Flag_of_Tunisia.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Tunisia.svg
|kart = Tunisia_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[arab]] (ofisyèl)<br/>Arab tinizyen (vernakilèr)<be/>Chelha (soutou annan Sid)<br/>Fransè (larj izaj)
|kapital = [[Tinis]]
|siperfisi total = 163 610
|jantilé = Tinizyen(n)
|popilasyon total = 11,516,189
|lannen = 2018
}}
'''Tinizi''' (an arab : تونس, Tūnis, [ˈtuːnɪs]), an form long '''Répiblik tinizyenn''' (an arab : الجمهورية التونسية, Al-Jumhūriyyah at-Tūnisiyyah), sa roun Léta di [[Lafrik]] di Nò.
[[Katégori:Afrik]]
sys9pxr84r7sgsfpb0rclarf4kndu7t
Tirki
0
2671
19024
12813
2020-09-09T06:40:38Z
2A00:23C6:3704:D301:1471:681C:CD7E:86A9
/* MOMENTS WITH GOD */
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Tirki
|non lokal = Türkiye Cumhuriyeti (tr)
|drapo = Flag of Turkey.svg
|armwari = Emblem of Turkey.svg
|kart = Turkey (orthographic projection).svg
|lanng ofisyèl = Tirk
|kapital = [[Ankara]]
|siperfisi total = 783 562
|jantilé = Tirk
|popilasyon total = 80 274 604
|lannen = 2016
}}
'''Tirki'''-a, an fòrm lonng '''Répiblik di Tirki''', an tirk : Türkiye ké Türkiye Cumhuriyeti, sa roun péyi transkontinantal sitchwé o konfen di Azi é di Éròp. Li gen dé frontchèr ké [[Grès|Lagrès]]-a, [[Bilgari]]-a, [[Jéyòrji (péyi)|Jéyòrji]]-a, [[Arméni]]-a, [[Azerbaydjan|Azerbaïdjan]]-an (Nakhitchevan), [[Iran]]-an, [[Irak]]-a(Gouvèlman réjyonal di Kurdistan) ké [[Siri]]-a. A roun répiblik ké réjim prézidansyèl don lanng ofisyèl-a sa tirk-a. So kapital ofisyèl sa [[Ankara]] dipi 13 òktòb 1923. Tirki-a sa bòrdé o nò pa lanmè Nwè-a, à lwès pa lanmè Égé-a épi o sid pa parti oryantal-a di lanmè Méditérané-a : basen Levantin.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Tirki| ]]
doybp3nwqck9oribus6mv97pc9vpnuv
Tirkménistan
0
2672
19606
19533
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Tirkménistan
|non lokal = Republikasi Türkmenistan (tk)<br/>Республика Туркменистан (ru)
|drapo = Flag_of_Turkmenistan.svg
|armwari = Emblem_of_Turkmenistan.svg
|kart = LocationTurkmenistan.svg
|lanng ofisyèl = Tirkmèn, ris (lanng di konminikasyon enterétnik)
|kapital = [[Achgabat]]
|siperfisi total = 488 100
|jantilé = Tirkmèn
|popilasyon total = 5 171 943
|lannen = 2014
}}
'''Turkménistan''', égalman aplé '''Tirkméni''', an form long '''Répiblik di Tirkménistan''' (an tirkmèn Türkmenistan é Türkmenistan Respublikasy, an ris, Туркмениста́н, ou Turkmeniya, Туркмения é Respublika Turkmenistan, Республика Туркменистан), sa roun péyi di [[Lazi]] santral.
264tarxswixhm6hxigagwsf3gh9g5py
Togo
0
2673
12820
12819
2019-11-22T10:13:12Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik togolé
|non lokal = République togolaise (fr)
|drapo = Flag_of_Togo.svg
|armwari = Bloc_Blason_R%C3%A9publique_Togolaise.svg
|kart = Location_Togo_AU_Africa.svg
|lanng ofisyèl = [[fransé]]
|kapital = [[Lomé]]
|siperfisi total = 56 785
|jantilé = Togolé
|popilasyon total = 7 552 318
|lannen = 2015
}}
'''Togo''', an form long '''Répiblik togolé''', sa roun péyi di [[Lafrik]] di Lwès don popilasyon-an sa èstimen an 2017 à anviron 7,6 milyon di zabitan pou roun dansité di 133 zab/km2.
7hiyn3s2fauo03oj77p90ikd68fu6qd
Tokelau
0
2674
12824
12823
2019-11-22T10:13:13Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Tokelau
|non lokal =
|drapo = Badge_of_Tokelau.svg
|armwari = Flag_of_Tokelau.svg
|kart = Tokelau_on_the_globe_(Polynesia_centered).svg
|lanng ofisyèl = Tokelauan, [[annglé]]
|kapital = Pa gen. Chaken di trwè zatòl-ya (Atafu, Nukunonu é Fakaofo) ka posédé so pròp sant administratif
|siperfisi total = 10,2
|jantilé =
|popilasyon total = 1 337
|lannen = 2010
}}
'''Tokelau''' ou '''Tokélaou''', ansyenn zil di Inyon-an, sa roun archipèl di trwa atoll polinézyen di [[loséyan Pasifik]], anba souvrennté néyo-zélandè.
0pbsnqwpff83jk4adlxmpxth4r02ui0
Tokyo
0
2675
19155
12829
2021-03-01T19:48:34Z
CommonsDelinker
24
Replacing Flag_of_Tokyo_Prefecture.svg with [[File:Flag_of_Tokyo_Metropolis.svg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: [[:c:COM:FR#FR3|Criterion 3]] (obvious error) · This is the flag of "Tokyo Metropolis",
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Métropòl di Tokyo<br/>東京都 ''Tōkyō-to''
| imaj = Tokyo Montage 2015.jpg
| blazon = Emblem of Tokyo Metropolis.svg
| drapo = Flag of Tokyo Metropolis.svg
| péyi = [[Japon]]
| mèr =
| jantilé =
| popilasyon = 13 622 267
| lannen = 2016
| dansité = 6 218
| altitid =
| siperfisi = 2 190,93
}}
'''Tokyo''' (東京, Tōkyō?, litéralman « Kapital di Lès »), ansyenman '''Edo''' (江戸?), ofisyèlman '''préfektir métropolitèn di Tokyo''' (東京都, Tōkyō-to?), sa kapital di [[Japon]]. Li sa pli grann vil di Japon, ké pli di 13 622 267 zabitan intra-muros an 2016 é 42 794 714 annan so aglomérasyon, é ka formé lè irbenn pli péplé o monn. Sitchwé asou kôt lès di lil prensipal di archipel japonè, Honshū, Tokyo sa roun di sé karant-sèt préfektir di Japon.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Japon]]
hcwzkz4e8uet1wc3v7nipi4y08mlgbh
Tonga
0
2676
12834
12833
2019-11-22T10:13:13Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Rwayom di Tonga
|non lokal = Pule'anga Fakatu'i 'o Tonga (to)<br/>Kingdom of Tonga (en)
|drapo = Flag_of_Tonga.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Tonga.svg
|kart = Tonga_on_the_globe_(Polynesia_centered).svg
|lanng ofisyèl = Tongyen, [[annglé]]
|kapital = [[Nuku'alofa]]
|siperfisi total = 748
|jantilé = Tongyen(n)
|popilasyon total = 106 775
|lannen = 2017
}}
'''Tonga''', an form long '''Rwayom di Tonga''' (an tongyen Tonga é Pule'anga Fakatu'i 'o Tonga, an anglais Tonga é Kingdom of Tonga), sa roun Léta di Polinézi, andan [[loséyan Pasifik]], à 744 km à lès-sid-lès dé zil Fidji é à 875 km o sid di Wallis-é-Futuna.
hzuev2ea6954av38mi14uayv1ejt0te
Topoloji
0
2677
12837
12836
2019-11-22T10:13:13Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Topoloji'''-a sa roun branch dé matématik ki ka konsèrné étid-a dé défòrmasyon èspasyal pa dé transfòrmasyon ki kontini(san rachaj ni rékolman dé èstriktir). Topoloji-ya ka entérésé yé kò pli présizéman o lèspas topolojik é o aplikasyon ki ka lyannen li, nonmen « kontini ». Li ka pèrmèt di klasé sa lèspas-ya, notaman né-ya, antrot pa yé dimansyon (kib pouvé fika osi byen nil k'enfini). Li ka entérésé so kò osi à yé défòrmasyon.
An analiz, gras o enfòrmasyon ki li ka fourni asou lèspas-a ki konsidéré, li ka pèrmèt d’obténi roun sèrten nonm di rézilta (ègzistan oben inisité di solisyon d'ékwasyon diféransyèl, notaman).
Lèspas métrik-ya ensi ki lèspas vèktoryèl ki normés sa dé lègzanp di lèspas topolojik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
emoly8v46x14k88afl3mlqgbz0m4ugh
Tour (édifis)
0
2678
12841
12840
2019-11-22T10:13:14Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:00612 Saint-Simon Tour.jpg|thumb|Tour di XIIe syèk an Haute-Auvergne]]
Oun '''tour''' sa roun édifis pli ro ki larj é don baz-a sa o sòl (a pa pou konfann ké roun échogèt).
Tour-ya sa itilizé dipi préistwè-a. Parmi pli ansyenn tour òkò konstrwit, nou ka trouvé dé bròch - fòrtifokasyon à laj-a di fer (2 500 à 3 000 lan) ki nou ka l'on trouvé an gran nonm annan Nò-a di Ékòs-a é atè Orkad.
Dipi pli rot antikité, Azyatik-ya, Grèk-ya, Fénisyen-yan é Étrisk-ya té ka érijé dé tour pou fòrtifyé miray-ya di yé lavil ké fòrtérès. Pa lègzanp, dé éléman di tour d'òbsèrvasyon té trouvé atè Mogador ki ka daté di pronmyé milénèr anvan nou lè, di lorijin fénisyenn oben kartajinwaz.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
4uvnotuvvk8gegohi5dfdkibxyijyg6
Tourism
0
2679
12846
12845
2019-11-22T10:13:14Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Fatima_plein.jpeg|thumb| Touris ki ka vizité sanktiyèr marial de Fátima, [[Potidjal]].]]
[[Fiché:Portique_pr%C3%A9c%C3%A9dant_la_salle_de_pri%C3%A8re,_Grande_Mosqu%C3%A9e_de_Kairouan.jpg|thumb| Tourist divan lapòrt-ya di lasal di lapriyè di Grann Mòské di Kairouan, [[Tinizi]].]]
Mo '''tourim''' ka dézigné an menm tan oun migrasyon, fèt-a di vwayajé, pou so plézi rò di so lèspas di kotidjen, dé lyé di lavi abitchwèl, é di rézidé di fason tanporèr, mè osi roun sèktò ékonomik ki ka konprann ansanm-an dé aktivité lyé à satisfaksyon é o déplasman dé touris.
Si vwayaj-ya di agréman ka sanblé ègzisté dipi Antikité-a, tourism-a ka pran sans à partir xviiie syèk ké dévlopman-an di « Gran Tour ». An 1803, tèrm « touris » ka fè so aparisyon annan lanng franséz, dérivan di mo anglé tourist ki aparèt an 1800, é ka dézigné sa vwayajò-ya ki ka parkouri dé péyi étranjé, annan rounòt but ki zafè-ya, anvan di rouvini koté yé. Santan plita, Sosyété dé Nasyon ka bay oun définisyon di sa vwayajò.
== Nòt ké référans ==
ibece86ned68vblye4nn9ko1watg1sf
Trajédi
0
2680
12849
12848
2019-11-22T10:13:14Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Alexandre Cabanel Phèdre.jpg|thumb|300px|Fèd pa Alexandre Cabanel.]]
'''Trajédi'''-a sa roun janr téyatral don lorijin-an ka roumonté o téyat grèk antik.
Kontrèrman à komédi-a, li ka mété an senn dé pèrsonnaj di ran élvé é ka dénouwé so kò trè souvan pa lanmò-a di roun oben plizyò pèrsonnaj.
== Étimoloji ké lorijin ==
Soubstantif féminen-an trajédi sa roun anpren o laten tragoedia, soubstantif féminen li-menm anprenté o grèk τραγῳδία, ki ka dézigné oun janr téyatral né atè Athènes é dévlopé so kò laba, di ségonn motché-a di vie o milyé di ve syèk anv. J.-K..
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
at91u47fdfr8kyue2zoru6det26aeeb
Transfè termik
0
2681
12852
12851
2019-11-22T10:13:14Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''transfè tèrmik''', aplé pli kominéman chalò sa roun dé mòd d'échanj d'énèrji tèrmik ant Dé sistenm. A roun nosyon fondamantal di tèrmodinamik-a. Kontrèrman o travay, chalò-a sa roun transfè d'énèrji microskopik dézòrdoné. Nou ka distengé trwa tip di tranfè tèrmik, ki pouvé koègzisté :
* kondisyon-an, akoz à difizyon progrésiv-a di ajitasyon tèrmik-a annan matchè-a ;
* konvèksyon-an, transfè tèrmik ki ka akonpagné déplasman makroskopik di matchè-a ;
* réyonnman-an, ki la korèsponn à propagasyon-an di foton.
Kantité-a di chalò Q, sa kantité-a d'énèrji échanjé pa sa trwa tip-ya di trnsfè, li ka èsprimé so kò an joul (J).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
nj0umk9rwzwjvd0i736jnocte48sja4
Transistò
0
2682
12855
12854
2019-11-22T10:13:14Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Transistò''' sa roun konpozan élèktronik ki sa itilizé annan laplipa dé sirkwi élèktronik (sirkwi lojik, anpllfikatò, èstabilizatò di tansyon, modilasyon di signal, etc.) osi byen an bas ki an rot tansyon.
Oun transistò sa roun dispozitif sémi-kondiktò à trwa élèktròd aktiv, ki ka pèrmèt di kontrolé roun kouran oben roun tansyon asou élèktròd di soti (kolèktò-a pou transistò bipolèr é dren-an asou roun transistò à léfè di chan) gras à roun élèktròd di rantré (baz-a asou roun transistò bipolèr é lagri-a pou roun transistò à léfè di chan).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
9z08cjske03q1qtjycopbbzis499pw1
Transpò
0
2683
12859
12858
2019-11-22T10:13:14Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Police_pr%C3%A9parant_l%27arriv%C3%A9e_d%27une_manifestation.JPG|thumb|Lapolis franséz-a ka itilizé plizyò tip di transpò lò di so déplasman.]]
'''Transpò'''-a di tchèk bagaj sa déplasman-an di sala, lòbjè, marchandiz, oben d'endividi (moun oben zannimo) di roun andrwa à rounòt. Mòd-ya di transpò ka enkli avyasyon-an, chimen di fer, transpò routché-a, transpò maritim-an, transpò pa kab, achiminman pa pipe-line ké transpò spasyal. Mòd-a ka dépann égalman di tip di véyikil oben di enfrastriktir itilizé. Mwayen-yan di transpò pouvé enkli otomobil-a, moto-a, scooter-a, bisiklèt-a, trotinèt-a, bis-a, métro-a, tramway-a, tren-a, kamiyon-an, march à pyé, asansò-a, élikòptèr-a, bato-a oben avyon-an, etc. Tip-a di transpò pouvé karaktérizé so kò pa so apartnans o sèktò piblik oben privé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Transpò]]
13w232mmzyhs0nmn2msi6mzlzff43oq
Trigonométri
0
2684
12862
12861
2019-11-22T10:13:14Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Trigonométri'''-a (di grèk τρίγωνος / trígonos, « triyangilèr », é μέτρον / métron, « mizour ») sa roun branch dé matématik ki ka trété dé rélasyon ant distans é ang annan triyang-ya dé fonksyon trigonométrik tèl ki sinus, cosinus é tanjant.
== Prézantasyon ==
Lorijin-yan di trigonométri-ya ka roumonté o sivilizasyon d’Éjip antik, di Mézopotami é di valé di Indus, il té gen pli di 4 000 lan. I ka sanblé ki Babylonyen-yan té bazé trigonométri-a asou roun sistenm nimérik à baz 60. Lagadha(ca -1350 ; ca -1200) té pronmyé matématisyen ki itilizé jéyométri-a ké trigonométri-a pou astronomi-a é don nou routrouvé oun tras ékit ; laplipa di so travay-ya disparèt jòdla, mè so Vedanga Jyotishanous sa parvini.
Tablèt-a paléyo-babylonyen Plimpton 322(ca -1800) té ka prézanté dé ridiman di trigonométri.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
tj419p50w6j0znpeistji33v2l4bzqf
Trinité-é-Tobago
0
2685
19702
19693
2022-07-29T20:57:37Z
Hasley
409
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/91.236.21.134|91.236.21.134]] ([[User talk:91.236.21.134|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Trinité-é-Tobago
|non lokal = Republic of Trinidad and Tobago
|drapo = Flag_of_Trinidad_and_Tobago.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Trinidad_and_Tobago.svg
|kart = Trinidad_and_Tobago_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé|Anglé]]
|kapital = [[Por-d'Espagn]]
|siperfisi total = 5 130
|jantilé = Trinidadjen
|popilasyon total = 1 222 363
|lannen = 2015
}}
'''Trinité-é-Tobago''', an fòrm lonng '''Répiblik di Trinité-é-Tobago''', an annglé : Republic of Trinidad and Tobago, sa roun Léta ensilèr dé Karayib sitchwé annan lanmè di Lézanti, o larj di [[Vénézwéla]].
hfnp13vv6r0844yu9ccdupklhh5t3qg
Triyang
0
2686
12868
12867
2019-11-22T10:13:15Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Triangle_illustration.svg|thumb|Oun triyang]]
An jéyométri éklidjenn, oun '''triyang''' sa roun figi plann, fòrmé pa trwa pwen aplé somè, pa trwa sègman-yan ki ka rélyannen yé, ki aplé koté, ka délimité oun domenn di plan aplé entéryò. Lòské somè-ya sa distenk Dé à Dé, an chak somè koté-ya délimité oun ang entéryò, a di la ki ka vini dénominasyon-an di « triyang ».
Triyang-a sa osi poligonn-an ki pli senp ki ka délimité oun pòrsyon di plan é ka sèrvi ensi d'éléman fondamantal pou dékoupaj-a é aproksimasyon-an di sirfas.
Di nonbréz konstriksyon jéyométrik di pwen, drèt é sèrk ki asosyé ké roun triyang sa lyannen pa dé propriyété ki té an bonn par déjà énonsé annan Éléman-yan d'Éklid, prè di 300 lan anvan Jézi-Kris.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
8oiiiuqnhz76qfa67nkq7l214jeh67l
Tromatism (médsin)
0
2687
12873
12872
2019-11-22T10:13:15Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''tromatism''' (di grèk τραῦμα (troma) = « blés ») sa roun domaj, oben chòk, provoké pa roun blès fizik grav é soudenn. Li pouvé fika dékri antan ki « blès oben domaj fizik, tèl ki roun fraktir ». Tromatism majò-a (défini pa roun dégré di sévérité pli élvé ki 15) pouvé kondjwi à dé konplikasyon ségondèr kou roun collapsus, oun ensifizans rèspiratwar ké lanmò-a. Ranmnen à lavi-a roun pasyan ki ka soufri di roun tromatism ka enpliké souvan di miltip prosédir médikal. Tromatism-an sa sizyenm koz di mò annan monn-an, ki konté 10 % di mòrtalité, é roun trè grav problenm di santé ké dé kouté sosyal signifikatif.
== Nòt ké référans ==
== Artik konnèks ==
[[Katégori:Maladi]]
0dajsllqk36fck5mi7zew7j7jwjnexz
Trou nwè
0
2688
12876
12875
2019-11-22T10:13:15Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:BH LMC.png|thumb|upright=1.2|500px|Imaj similé di roun trou nwè èstélèr.]]
An astrofizik, oun '''trou nwè''' sa roun lòbjè sélès si konpak ki entansité-a di so chan gravitasyonnèl ka anpéché toute fòrm di matchè oben di réyonnman di an échapé so kò. Di tèl lòbjè pa pouvé ni émèt, ni difizé limyè-a é sa kidonk ki nwè, sa ki an astronomi ka rouvini à di ki yé sa envizib. Toutfwè, plizyò tèknik di òbsèrvasyon endirèk annan diférant longò d'onn té mété o pwen é ka pèrmèt d’étidjé fénomenn-yan ki yé ka endjwi. An partikilyé, matchè apé-a pa roun trou nwè sa chofé à dé tanpératir ki konsidérab anvan di fika « anglouti » é ka émèt oun kantité enpòrtant di réyon X. Anvizajé dè xviiie syèk, annan kad-a di mékanik klasik, yé ègzistans — ki prédit pa rélativité jénéral-a — sa roun sèrtitid pou kazi-totalité-a dé astrofizisyen é dé fizisyen téyorisyen.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
8c58xyzrpmro9xhxfe0a2qqsntj4dks
Troub fizik
0
2689
12881
12880
2019-11-22T10:13:15Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''troub psichik''', ki pouvé fika égalman dézigné anba tèrm-yan di troub psikyatrik oben òkò di troub mantal, ka dézigné oun ansanm d'afèksyon ké troup di lorijin trè diférant ka antréné dé difikilté annan lavi-a di roun endividi, dé soufrans ké dé troub di konpòrtman. Troub psichik-ya ka touché tout popilasyon-yan, san distenksyon di sèks oben di laj. Sa troub-ya pouvé fika kronik oben pèrmanan. Endividi-a ki konsèrné, oben so pròch-ya, pouvé adrésé yé kò pou yé psikanalis, néropsikyat, psikyat, psikològ, oben médsen trétan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Maladi]]
4d0p80kjiaj9726ysxy16rrydtld194
Tuvalu
0
2690
19565
19530
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Léta di Tuvalu
|non lokal = Tuvalu (tvl)<br/>State of Tuvalu (en)
|drapo = Flag_of_Tuvalu.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Tuvalu.svg
|kart = Tuvalu_on_the_globe_(Polynesia_centered).svg
|lanng ofisyèl = Tuvaluan, [[annglé]]
|kapital = [[Funafuti]]
|siperfisi total = 26
|jantilé = Tuvaluan
|popilasyon total = 12 177
|lannen = 2011
}}
'''Tuvalu''', an form long '''Léta di Tuvalu''', an tuvaluan Tuvalu, an anglè Tuvalu é State of Tuvalu, sa roun Léta ké roun archipèl polinézyen, o sant di [[loséyan Pasifik]].
3zc02a3so0zdw8p1u16pfkafuh6g9np
Tèknoloji
0
2691
12900
12899
2019-11-22T10:13:16Z
Jon Harald Søby
3
13 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Bruce McCandless II during EVA in 1984.jpg|thumb|Annan ségon lanmotché-a di XXe syèk, mounité-a té atenn métriz tèknolojik nésésèr pou kité pou pronmyé fwè-a lasirfas di glòb é lansé yékò bay konkèt-a di lèspas.]]
'''Tèknoloji'''-a sa létid dé zouti ké tèknik. Tèrm-an ka dézignen tousa ki pouvé fika akoz dé divèrs péryòd istorik asou léta di lar an matchèr di zouti é di savwè-fè. I ka enkli lar, lartizannan, métché-ya, syans apliké-ya ké évantchwèlman konnésans-ya.
Pa ègstansyon, i ka dézigné sistenm oben métòd di lòrgannizasyon ki ka pèrmèt tèl oben tèl tèknoloji, ensi ki tout domenn-yan di létid ké prodjwi-ya ki an ka rézilté.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Tèknoloji]]
0xo4attdxn1ddcovh7m5de34h4kqt3c
Té
0
2692
12904
12903
2019-11-22T10:13:16Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Darjeeling-tea-first-flush-in-cup.jpg|thumb]]
'''Té'''-a sa roun vas gam di bwéson aromatik, goustativ oben dézaltérant, ki obténi pa enfizyon oben pèrkolasyon di dilo asou divèrs préparasyon à partir dé pitit féy ké dé bourjon di pyété, oun tipyébwa à féy pèrsistant orijinèr d'Azi. Sa divèrs bwéson-yan ki akéz pouvé fika pa lègzanp obténi à partir di féy séché (té vèrt) oben divèrsman fèrmanté (té nwè), soulon tradisyon-yan, pòrsyon likid-ya sa bi chod-ya, tchèd oben frèt, an kantité trè varyab, dilwé, fèbman oben fòrtman konsantré, é pafwè adisyoné di divèrs matchè di lorijin véjétal oben zannimo.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Bwason]]
7sjpzz4fjc5mfptw9l5fv5q71d6d0xz
Téism
0
2693
12907
12906
2019-11-22T10:13:16Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Téyism'''-an (di grèk theos, bondjé) sa roun konsèpsyon ki ja afirmé ègzistans-a di roun Bondjé ki an menm tan sa pèrsonèl, inik é koz di monn. Téyism-an sa pa nésésèrman rélijyé, sof annan ka-ya koté rélasyon-an di Wonm-an ké Bondjé ka pasé pa dé entèrmédjèr (rélijyon-an). Soulon téyism filozofik-a, Bondjé ka réji linivèr-a dirèkman.
Téyism-an sa opozé à atéyism-an. Parmi fòrm-yan di téyism, nou pouvé notaman sité déyism-an (téyism irrélijyé), panantéyism-an, monotéyism-an ké politéyism. É à koté di li (asou pwen di transandans-a) pantéyism-an (pafwè asimilé à roun atéyism).
== Nòt ké référans ==
== Artik konnèks ==
8tflmbl1p5p4lw8k3nblrmki3e81ve6
Télédifizyon
0
2694
12911
12910
2019-11-22T10:13:16Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Télédifizyon'''-an (an anglé : broadcasting; an alman : Rundfunk) sa roun tèknik di transmisyon monodirèksyonèl di signal bò'd roun gran nonm di kliyan.
Télédifizyon-an pouvé fika itilizé pou transmisyon-an di signal analojik oben niméruk, vidéyo, odjo é dé doné asosyé kou télétèks-a.
== Prensip jénéral ==
Oun sit d'émisyon pouvé fika pa résèptò-ya di so zonn di kouvèrtir. Émétò-a sa toujou aktif, ki résèptò-ya sa an fonksyonnman oben pa. Kontrol-a di résèpsyon-an pouvé fika fè à distans gras à dé aparèy di mizour enstalé annan zonn-an di kouvèrtir é mini di dispozitif transmisyon di enfòrmasyon (pa lègzanp, via Entèrnèt).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Médya]]
7g8zjskgz8hn421sq3mswygiezmbu89
Téléfonn
0
2695
12917
12916
2019-11-22T10:13:16Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Actor_portraying_Alexander_Graham_Bell_in_an_AT%26T_promotional_film_(1926).jpg|thumb|Aktò rouprézantan Alexander Graham Bell ka palé o téléfonn an 1876.]]
'''Téléfonn'''-an sa roun aparèy di kominikasyon inisyalman konsouvwè pou transmèt vwa moun-an é pou kominiké ké distans.
Pou fonksyonnen, téléfonn-an ka nésésité oun enfrastriktir térès oben èspasyal, rézo téléfonik-a. Aprè ki zòt rakòrdé so tèrminal fiks oben ki zòt limen so aparèy mobil, itilizatò-a ki souskri oun abonnman oprè di roun opératò di télékominikasyon pouvé pasé roun apèl téléfonik pou roun dèstinatè égalman rakòrdé an konpozan so niméro atiré, sa ki ka déklanché jénéralman sonnri-a di aparèy-a di dèstinasyon. Si moun-an ka aplé ka asèpté apèl-a, oun konvèrsasyon téléfonik pouvé koumansé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
pz0nmtyh8jaw3wj8jrqrg527ha4nb6r
Téléfonn mobil
0
2696
12920
12919
2019-11-22T10:13:16Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''téléfonn mobil''', oben '''téléfonn pòrtab''', oben '''téléfonn sélilèr''' sa roun aparèy élèktronik, nòrmalman pòrtatif, ki ofri roun fonksyon di téléfonn mobil.
An Bèljik, an Nouvèl-Kalédoni é atè Réyinyon-an, tèrm-an « GSM » (pou Global System for Mobile Communications, oun èstandar di kominikasyon di téléfoni mobil) sa kouraman itilizé pou dézigné oun téléfonn mobil. An Swis, nou ka palé kouraman di Natel (National Telefon, mark di Swisscom, di non di ansyen rézo-a di téléfonn mobil Natel pou véyikil-ya). O Kanada frankofonn, tèrm sélilèr-a sa kouraman itilizé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
6cn9i1bcxdf9h2nm3jbxtcvc6wixgeb
Télékomann
0
2697
12922
12921
2019-11-22T10:13:17Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Toshiba_Remote_Control_CT-9863.jpg|thumb|Oun télékomann.]]
'''Télékomann'''-an sa roun dispositif, jénéralman di tay rédwit, ki ka servi à an manipilé rounòt à distans, pa kab, enfrarouj, zonn radyo ou Bluetooth.
8ak79940u9g3tomzh3j0lr9bopq27uw
Télékominikasyon
0
2698
12925
12924
2019-11-22T10:13:17Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Télékominikasyon'''-yan sa défini kou transmisyon-an à distans d’enfòrmasyon ké dé mwayen à baz d'élèktronik é d'enfòrmatik é di transmisyon filèr, òptik oben élèktromagnétik. Sa tèrm gen roun sans pli larj ki so asèpsyon ékivalant ofisyèl « kominikasyon élèktronik ». Li ka distengé ensi di pòs-a ki ka transmèt dé enfòrmasyon oben dé lòbjè anba fòrm fizik.
Annan koumansman-an dé télékominikasyon modèrn, dé envantò kou Antonio Meucci, Alexander Graham Bell oben Guglielmo Marconi té mété o pwen dé dispozitif di kominikasyon kou télégraf-a, téléfonn-an oben radjo-a. Sa-ya révolisyoné mwayen tradisyonèl-ya tèl ki paviyon-yan oben télégraf òptik-a Chappe.
[[Fiché:Alexander_Graham_Bell.jpg|thumb| Alexander Graham Bell bò'd 1914-1919.]]
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
gvdz1o4g4rthyg4v8txqgcpy5wrgf2v
Téléskòp
0
2699
12930
12929
2019-11-22T10:13:17Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''téléskòp''' (di grèk τηλε (tele) ki ja signifyé « lwen » é σκοπεῖν (skopein) ki ka signifyé « gadé, wè ») sa roun enstriman d'òptik ki ka pèrmèt di ogmanté liminozité-a ensi ki tay-a aparant dé lòbjè à òbsèrvé. So rol di résèptò di limyè òptik, I ka pèrmèt d'apèrsouvwè dé lòbjè sélès ponktchwèl difisilman pèrsèptib oben envizib ké wéy touni.
Téléskòp-ya sa prensipalman itilizé an astronomi, pas yé réglaj ka randé yé propis ki pou òbsèrvasyon di lòbjè trè élwagné é ka déplasé rélativman so kò lantman.
[[Fiché:Herschel_40_foot.jpg|thumb]]
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Optik]]
m51dkbocpnkbq4abirvdj3br0j5libq
Télévizyon
0
2700
12933
12932
2019-11-22T10:13:17Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Braun HF 1.jpg|upright=1.2|thumb|Oun télévizò, 1958.]]
[[Fiché:Nakamichi kimono LED hi-res image.pdf|thumb|upright=1.2|Oun télévizò HD.]]
'''Télévizyon'''-an sa roun ansanm di tèknik ki dèstiné pou émèt é rousouvè dé sékans odyovizwèl, ki aplé progranm télévizé (émisyon, film é sékans piblisitè). Kontni-a di sa progranm-yan pouvé fika dékri soulon dé prosédé analojik oben nimérik pannan ki yé transmisyon pouvé fè so kò pa onn radjoélètrik oben pa rézo kablé.
Aparèy-a ka pèrmèt d'afiché dé imaj di roun progranm sa dénonmen télévizò, oben, pa métonimi, télévizyon, oben pa apokopetélé, oben pa siglézon TV.
Télévizyon-an sa tribitèr di roun rézo ékonomik, politik é kiltirèl (lanng nasyonal oben réjyonal, janr é fòrma, régmantasyon é otorizasyon di difizyon).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
s94nlmqduukasdw38qwhvk55nv6krti
Téokrasi
0
2701
12936
12935
2019-11-22T10:13:17Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''téyokrasi''' sa roun gouvèlman koté titilèr-a di souvrennté-a sa diven. Tèrm-an « téyokrasi »— θεοκρατία (theokratía) — sa fòrmé asou mo grèk-ya « Θεός (Theós) » pou « Bondjé » ké « κράτος (krátos) » pou « pouvwar ».
Tèrm-an téyokrasi sa envanté pa Flavius Josèphe, ki ja dézigné annan so asépsyon pronmyèr lidé-a ki Bondjé ka gouvèlné, afen di jistifyé roun dézentérè dé krwayan pou politik-a. An sa sans, lidé-a di téyokrasi ka enpliké ki « aji moun-an, annan tout so anplò, ka rousouvri so nòrm di diven », mè pa ka korèsponn à pyès fòrm di gouvèlman moun.
O kontrèr, dipi xixe syèk, tèrm-an di téyokrasi sa pli souvan anplwayé pou dézigné dé réjim politik fondé asou dé prensip rélijyé oben gouvèlné pa dé rélijyé.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
buaybt54s5waocrvuyo6rt2ts12hzz4
Téori di sé jé
0
2702
12940
12939
2019-11-22T10:13:17Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Téyori de jé''' sa roun domenn dé matématik. Téyori dé jé ka entérésé so kò o entéraksyon de chwa d'endividi (aplé « jouò ») ki sa konsyan di ègzistans-a di sa entéraksyon-yan.
Fonnman matématik-ya di téyori modèrn-an dé jé sa dékri otour dé lannen 1920 pa Ernst Zermelo annan artik-a ''Über eine Anwendung der Mengenlehre auf die Theorie des Schachspiels'', Émile Borel ké artik-a ''La théorie du jeu et les équations intégrales à noyau symétrique'' é John von Neumann.
Lidé-ya di téyori dé jé sa answit dévlopé pa Oskar Morgenstern é John von Neumann an 1944 annan yé ouvraj Theory of Games and Economic Behavior.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ponpsccmdue0ajpnlgryawd1vytwino
Téori di sé nonm
0
2703
12943
12942
2019-11-22T10:13:17Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Tradisyonèlman, '''téyori dé nonm''' sa roun branch dé matématik ki ka tchipé so kò dé propriyété dé nonm antché (ki yé sa antché natirèl oben antché rélatif), é ka kontni bokou di problenm ouvè fasil pou konprann, menm pou sa ki pa matématisyen. Pli jénéralman, chan-an d'étid di sa téyori ka konsèrné larj klas di problenm ki ka provini natirèlman di étid-a dé antché. Téyori-a dé nonm ka tchipé roun plas partikilyèr an matématik, an menm tan pa so konèksyon-yan ké di nonbré ròt domenn, é pa fasinasyon-an ki ka ègzèrsé so énonsé-ya.
Tèrm-an « aritmétik » sa osi itilizé pou fè référans à téyori-a dé nonm. A roun tèrm asé ansyen, ki pli osi popilèr ki anvan ; pou évité dé konfizyon, nou té ka dézigné osi pafwè, jouk o koumansman di ventchèm syèk, téyori-a dé nonm pa tèrm-an « aritmétik sipéryò ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
gry16s0hqog6eo3tjdsmprioyyzao4z
Téritwar britanik di loséyan Endyen
0
2704
19589
19440
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]]
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Téritwar britanik di loséyan Endyen
|non lokal = British Indian Ocean territory (en)
|drapo = Coat_of_arms_of_the_British_Indian_Ocean_Territory.svg
|armwari = Flag of the Commissioner of the British Indian Ocean Territory.svg
|kart = British_Indian_Ocean_Territory_in_United_Kingdom.svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = Pa gen
|siperfisi total = 60
|jantilé =
|popilasyon total = 4 000
|lannen = 2004
}}
'''Téritwar britanik di loséyan Endyen''' (an annglé British Indian Ocean Territory, abréjé an BIOT) sa roun téritwè britannik di lout-lanmè ki sitchwé andan [[loséyan Endjen]]. Étandou di so jouridiksyon téritoryal évolwé annan tan-an pou limité so kò atchwèlman à archipèl-a di Chagos ki li ka administré.
emrouxquhs1nz0takyq60kg2nekv99r
Térorism
0
2705
12952
12951
2019-11-22T10:13:18Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Pentagon video security4.jpg|thumb|Vidéyo di sékirité di batiman di Pentagonn ki té pran pou sib lò dé atanta di 11 sèptanm 2001.]]
'''Térorism'''-an sa anplwa-a di térò-a pou dé fen politik, rélijyéz oben idéyolojik.
Miltip définisyon-yan(Alex Schmidt ké Berto Jongman an 1988 an kaz lisé 109 diférant) ka varyé asou : izaj-a di vyolans-a (sèrtenn ka konprann dé group ki oak itilizé vyolans-a mè ki gen roun diskour ki radikal), tèknik-ya ki itilizé, lanatir-a di sijè (ka mété apar térorism di Léta), izaj-a di pè-a, nivo-a d'òrganizasyon, idéyoloji-a, etc. Andan nonm di définisyon ka entèrvini osi kritèr-a di viktim-an di térorism (sivil, dézarmé, inosant, atak kont roun Léta démokratik ki té pèrmèt o téroris di èsprimé légalman yé kò, etc.).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
qf8nnr0nunwdebg72dldqom7islp5me
Téyat
0
2706
18216
12956
2020-04-03T00:11:45Z
186.143.163.184
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Panorámica interior del Teatro Colón (cropped).jpg|thumb|left|Téyat]]
[[Fiché:Gustav_Klimt_012.jpg|thumb|Téyat di Taormina, vizyon ki ka bay Gustav Klimt di téyat grèk antik (téyat di Taormine.]]
[[Fiché:Place_du_Th%C3%A9%C3%A2tre_Fran%C3%A7ais_par_Maurice_De_Meyer.jpg|thumb|Laplas di Téyat Fransé pa Maurice De Meyer (1911-1999).]]
'''Téyat''' sa an menm tan rouprézantasyon di roun dram oben di roun komédi, roun janr litérèr partikilyé, é lédifis annan lakèl ka déroulé so kò spèktak di téyat. Nou ka palé osi di janr dramatik.
Jadis, mo an grèk ansyen : θέατρον, té ka dézigné égalman lasèn ou plato-a, ki lé di tout parti kaché o piblik pa rido-a.
O sans figiré, « téyat » ka dézigné oun lyé koté ka déroulé so kò oun aksyon enpòrtant (pa lègzanp, oun téyat d'opérasyon militèr).
l3ip8takwrixh85uwsib2ut7abkuevd
Téyori di rélativité
0
2707
12960
12959
2019-11-22T10:13:18Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Èsprésyon-an '''téyori di rélativité'''-a ka ranvwayé pli souvan-an à Dé téyori konplémantèr ki élaboré pa Albert Einstein : rélativité rèstrent-a ké rélativité jénéral-a. Sa tèrm pouvé osi ranvwayé à roun lidé pli ansyenn, rélativité galiléyenn-an ka apliké so kò à mékanik newtonyenn-an.
An 1906, fizisyen alman-an Max Planckutilise èsprésyon-an « téyori rélativ » (Relativtheorie), ki mété laksan-an asou izaj-a di prensip di rélativité. Annan parti diskisyon-an di sa artik, fizisyen alman-an Alfred Bucherer ki ka itilizé pou pronmyé fwè-a tèrm-an « téyori-a di rélativité-a » (Relativitätstheorie).
Konsèp-ya ka mété an avan pa téyori-a di rélativité rèstrent-a ka konprann :
* Lèspas-tan : lèspas-a é tan-an divèt fika pèrsouvwè kou fòrman roun sèl antité.
* Vitès-a di limyè-a annan vid-a sa envaryab, pé enpòrt vitès-a di òbsèrvatò-a é di sours liminéz-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
qt50omcdg7brznrwxqo0rkyhzzvvayv
Tòrnad
0
2708
12963
12962
2019-11-22T10:13:18Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:F5_tornado_Elie_Manitoba_2007.jpg|thumb|Oun tòrnad di katégori F5 atè Manitoba.]]
Oun '''tòrnad''' (di èspagnòl tornado, dérivé di vèrb tornar, tounen) sa roun tourbiyon di van èstrenmman vyolan, ki ka prann nésans à baz di roun niyaj d'oraj(cumulonimbus) lòské kondisyon-yan di sizayman dé van sa favorab annan bazms latmòsfè-a. Di trè fèb tòrnad pouvé égalman dévlopé so kò anba dé niyaj d'avèrs (cumulus congestus).
Sa fénomenn météyorolojik gen roun pouvwè dèstriktò so péryòd à sala di roun siklonn tropikal o mètr karé, mè sa di douré é d'étandou limité : i ka konsèrné oun corridor di tchèk santenn di mèt di larj asou tchèk kilomèt di lon.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
h3gdv2i7l38e8piokm2fuo0chehgerg
Upanishad
0
2709
12968
12967
2019-11-22T10:13:18Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Upanishad''' oben '''Upaniṣad''' (IAST : Upaniṣad, devanāgarī : उपनिषद्, di sanskrit upa, déplasman fizik, ni, mouvman bò'd ba-a ké shad, asiz so kò, swé lidé-a di « vini asiz rèspètchwézman so kò o pyé di mèt pou ékouté so ansègnman ») sa roun ansanm di tèks filozofik ki ka fòrmé baz téyorik-a di rélijyon endou-a. Yé ka konstitchwé oun parti dé tèks an Enn ki lyé à śruti-a é ka konsisté an dé èspékilasyon filozofik ki ka ékléré tèks-a okèl yé ka référé yé kò, chakin ka réklanmen yé kò di roun parti di Veda. Pa lègzanp, Kauṣītaki ka fè parti di sik di Rig-Veda.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Endouism]]
s6xk9dwrydj77xo4pcm2cpgn00pm1ti
Vaksinasyon
0
2710
12972
12971
2019-11-22T10:13:19Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Vaccination of girl.jpg|thumb|Sit di enjèksyon klasik di vaksen, mousk deltoyid-a.]]
[[Fiché:Nurse administers a vaccine (1).jpg|thumb|Administrasyon di roun vaksen.]]
'''Vaksinasyon'''-an sa roun prosédé ki ka konsisté à entrodjwi roun ajan èstéryò (vaksen-an) annan roun lòrganism ki ka viv afen di kréyé roun réyaksyon iminitèr pozitiv kont roun maladi enfèktchéz. Sibstans aktiv-a di roun vaksen sa roun antijenn don patojénisité di pòrtò sa aténwé afen di èstimilé défans natirèl-ya di lòrganism-an (sistenm iminitèr-a). Réyaksyon iminitèr primèr-a ka pèrmèt an paralèl oun miz an mémwè di antijenn ka prézanté pou ki à lavni-a, lò di roun vrè kontaminasyon, iminité-a ki akiz pouvé aktivé so kò di fason pli rapid é pli fòrt. I ka ègzisté kat tip di vaksen soulon yé préparasyon : ajan enfèktché inaktivé, ajan vivan aténwé, anba-inité d’ajan enfèktché oben anatoksin (antidiftérik, antitétanik).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
qig9i9ah09ua1azil9lb5umqrnrd7md
Vandrédi
0
2711
19696
19695
2022-07-29T20:57:02Z
Hasley
409
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/91.236.21.134|91.236.21.134]] ([[User talk:91.236.21.134|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
'''Vandrédi''' a senkyèm jou di [[Simèn|lasimèn]] si nous ka konsidéré ki lasimèn ka koumansé [[lendi]] é sizyèm si nous ka konsidéré ki lasimèn ka koumansé [[dimanch]]. Nòrm ISO 8601 ka kodé vandrédi pa chif 5.
0xyoi204z83e1f2w293bkgc7um33r3d
Vanuatu
0
2712
12980
12979
2019-11-22T10:13:19Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Vanuatu
|non lokal = Ripablik blong Vanuatu (bi)<br/>Republic of Vanuatu (en)<br/>République de Vanuatu (fr)
|drapo = Flag_of_Vanuatu.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Vanuatu.svg
|kart = Vanuatu_on_the_globe_(Polynesia_centered).svg
|lanng ofisyèl = [[Bichelamar]], [[Fransé]] ké [[Annglé]]
|kapital = [[Por-Vila]]
|siperfisi total = 12 189
|jantilé =
Ni-Vanuatu ou Vanuatè ou, bokou mwen izité, Vanuatuan
|popilasyon total = 286 429
|lannen = 2016
}}
'''Vanuatu''' (prounonsyasyon : /va.nu.a.tu/), an form long '''Répiblik di Vanuatu''' (an bichelamar Ripablik blong Vanuatu, an annglé Republic of Vanuatu), sa roun Léta di [[Loséyanni]] kisitchwé an Mélannézi, annan Sidwès di [[loséyan Pasifik]], an lanmè di Koray.
0l4cr575lwb1pdikibwaafyv2vtxook
Varyab (matématik)
0
2713
12983
12982
2019-11-22T10:13:19Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Annan matématik élémantèr, oun '''varyab''' sa roun grandò don valò sa (provizwarman) endétèrminé, mè asou lakèl sa éfèktchwé oun konbinézon d'opérasyon ké swé dé konstant, swé ròt varyab. Oun varyab pa sa totalman présizé, so valò pouvé menm fika enkonnèt, mè li divèt apartni à roun ansanm. Fè dé kalkil ké varyab-ya kou si a té dé nonm èsplisit ki ka pèrmèt di rézoud, an roun sèl fwè, dé problenm analòg.
Varyab-a sa abitchwèlman rouprézanté pa roun senbòl, pli souvan-an roun lèt di lalfabé laten tèl ki x oben y. Oun fonksyon nimérik y=f(x) ka enpliké Dé varyab, oun valò d'antré endépandant x é roun valò di sòrti ki sa rézilta-a di roun kalkil ki éfèktchwé asou varyab d'antré. Tèrm varyab ka provini di fèt ki lòské antésédan x di fonksyon ka varyé, alò so imaj ka varyé osi.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
iucjbkcxf61md8onqalrwnh40elgnv8
Vasco di Gama
0
2714
12986
12985
2019-11-22T10:13:19Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Vasco_da_Gama_-_1838.png|thumb]]
'''Vasco da Gama''' (an pòrtigé), né an 1469 atè Sines o Portigal é mouri 24 désanm 1524 atè Cochin koté Enn-yan, sa roun gran navigatò portigé, tradisyonèlman konsidéré kou pronmyé Éropéyenn ki rivé koté Enn-yan pa vwa maritim an kontournan kap-a di Bon-Èspérans, an 1498.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
8ijnkzn2fk6n71akols5ayu36y83n2a
Vatikan
0
2715
12991
12990
2019-11-22T10:13:19Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Léta di Sité di Vatikan
|non lokal = Stato della Città del Vaticano (it)<br/>Status Civitatis Vaticanæ (la)
|drapo = Flag_of_the_Vatican_City.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_the_Vatican_City.svg
|kart = Location_Vatican_City_Europe.png
|lanng ofisyèl = [[Italyen]]<br/> [[laten]]<br/>[[fransé]]<br/>[[anlman]]
|kapital = Sité di Vatikan
|siperfisi total = 0,44
|jantilé = .
|popilasyon total = 921
|lannen = 2014
}}
'''Vatikan''', an form long '''Léta di Sité di Vatikan''' (an italyen Stato della Città del Vaticano, [ˈstaːto della tʃitˈta ddel vatiˈkaːno] ; an laten Status Civitatis Vaticanæ) sa roun péyi di [[Léròp]].
[[Katégori:Éròp]]
hvp4rtpuqc3obqgrxlf9erxe8dqjyi4
Ven
0
2716
12996
12995
2019-11-22T10:13:20Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Glass_of_Red_Wine_with_a_bottle_of_Red_Wine_-_Evan_Swigart.jpg|thumb|Boutèy ké vèr di ven.]]
'''Ven'''-an sa roun bwéson alkoolizé òbténi pa fèrmantasyon-an di rézen, frwi di vign vitikòl-a.
Transfòrmasyon-an di rézen an ven sa aplé vinifikasyon-an. Étid-a di ven sa di énoloji-a. Grann varyété-a di ven ki ka ègzisté o monn ka èspilké so kò pa diférans-ya di térwar, di sépaj, di mòd di vinifikasyon oben di tip d'élvaj. Ensi yé pouvé bay dé ven rouj, rozé oben blanng, mè osi dé ven ké roun to di souk rézidjwèl ki ka varyé (sèk oben dous), oben roun éfèrvésans ki ka varyé (trankil oben éfèrvésan). Vitikiltir-a kolonizé roun vas parti di monn é di trè nonbré péyi sa prodiktò di ven.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Bwason]]
8vxsnbvw78olw7hbqw9q21hzb5ywrlh
Vid
0
2717
12999
12998
2019-11-22T10:13:20Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Vid-a sa òrdinèrman défini kou absans-a di matchè annan zonn èspasyal.
Vid pouvé dézigné :
== Fizik ==
* vid, absans di tout matchè.
* vid kantik, an mékanik kantik vid fizik-a ki dépourvi di matchè ka kontni toujou roun énèrji défini pa so valò minimal.
* chanm à vid, ansent rijid annan lakèl lè-a ké ròt gaz sa an grann parti éliminé pa roun ponp à vid.
* klakaj di vid, tèknik ki ka pèrmèt di jénéré dé partikil élémantèr à partir di vid, o mwayen di roun lazè di grann pwisans.
* ponp à vid, zouti ka pèrmèt d'èstrè lè-a oben toutrot gaz ki kontni annan roun ansent ki fronmen.
*tèknoloji di vid, ansanm dé solisyon pou prodjwi, régilé é mizour vid-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
olqyo6hfr0dheae022l3rphe6cs4hdl
Vidéo
0
2718
13007
13006
2019-11-22T10:13:20Z
Jon Harald Søby
3
7 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Vidéyo''' ka rougroupé ansanm-an dé tèknik ki ka pèrmèt anréjisman-an ensi ki rèstitisyon-an d'imaj animé, akonpagné oben pa di son, asou roun sipò élèktronik é pa di tip fotochimik.
Mo-a « vidéyo » ka vini di laten « vidéyo » ki ka signifyé : « mo ka wè ». A apokòp-a di vidéyofoni oben vidéyogranm. Sibstantif-a vidéyo ka akòrdé so kò an nonm, soupannan, ladjèktif-a ka rété toujou envaryab.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
o7xp45hvlzzhhfnl9yq6bx4i8brly2a
Vil
0
2719
13014
13013
2019-11-22T10:13:20Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:St. Isaac's Cathedral and Senate Square.jpg|thumb|Vil di Saint-Pétersbourg ([[Risi]]).]]
[[Fiché:NYC wideangle south from Top of the Rock.jpg|thumb|Vil di New York ([[Létazini]]).]]
[[Fiché:Museumsinsel 2008.jpg|thumb|Vil di Berlen ([[Lanlmangn]]).]]
Oun '''Lavil''' oben '''vil''' sa roun milyé fizik — milyé irben — où ka konsantré oun fòrt popilasyon di moun, é don lèspas sa aménajé pou fasilité é konsantré so aktivité : abitat, komèrs, endistri, édikasyon, politik, vwa di sirkilasyon, transpò, kiltir, etc. Prensip-ya ki ka réjisé striktir ké òrganizasyon-an di lavil sa étidjé pa sosyoloji irbenn, irbanism ou òkò ékonomik irbenn.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
mwertbbevita5w9wps4uybnzamywpyk
Vincent van Gogh
0
2720
13018
13017
2019-11-22T10:13:21Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Self-portrait_with_Felt_Hat_by_Vincent_van_Gogh.jpg|thumb|Lotopòrtrè o chapo di fét, 1887, dilwil asou twèl (41,7 × 32,7 cm), mizé Van Gogh(Amsterdam).]]
'''Vincent Willem van Gogh''' (IPA :vãn ɡɔɡ), né 30 mars 1853 atè Groot-Zundert(Péyi-Ba) é mouri 29 jwiyé 1890 atè Auvers-sur-Oise (Frans), sa roun pent ké désinatò néyèrlandè. So òv plenn di natiralism, enspiré pa enprésyonism-an ké pwentiyism-an, ka anonsé fovism-an ké ésprésyonism-an.
Van Gogh ka grandi osen di roun fanmi di ansyenn bourjwazi-a. I ka tanté dabò di fè karyèr kou marchan di lar koté ''Goupil & Cie''. Soupannan, roufizan di wè lar kou roun marchandiz, i sa lisansyé.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Personalité]]
rl17xs44j6zktd3wi6emytzh7rfcgln
Viris
0
2721
13023
13022
2019-11-22T10:13:21Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''virus''' sa roun ajan enfèktché ki ka nésésité oun lot, souvan roun sélil, don li ka itilizé métabolism-an é so konstitchwan-yan pou répliké so kò. Nou ka konsidéré li kou fézan parti dé akaryot.
Virus-ya ka ègzisté anba fòrm-an èstra-sélilèr (inité matéryèl endépandant ki aplé viryon lòské i gen roun kapsid oben, pou tchèk fòrm, viroyid) oben entra-sélilèr (virus entégré anba fòrm dòrmant oben ki ka détourné aktivman machinri sélilèr-a o profi di so réplikasyon). Anba fòrm-an entrasélilèr (à enteryò-a di sélil lot-a), virus-ya sa dé éléman jénétik ki pouvé répliké so kò an parazitan tout oben parti-a di métabolism di sélil lot-a, ki sa swé entégré à riun kromosom di jénom lot (nou ka palé alò di provirus) oben paralèlman à li (ka pa lègzanp de izin à virion).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
5iiyskus9dh4w3clbpflqx9x6qk91fl
Virjil
0
2722
13026
13025
2019-11-22T10:13:21Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Virgilio.png|thumb|Pòrtrè prézimé di Virjil.]]
'''Virjil''', an laten '''Publius Vergilius Maro''' (né bò'd 15 òktòb 70 anv. J.-C. atè Andes, annan atchwèl Lombardie é mouri 21 sèptanm 19 anv. J.-K. atè Brindes annan Sid-a), sa roun powèt laten kontanporen di finisman-an di Répiblik romenn-an é di koumansman di règn di anprò Auguste.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
a6rcakiqpaqyy32lmpwywhpbl59ir8r
Vitès di limyè
0
2723
13029
13028
2019-11-22T10:13:21Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Vitès di limyè'''-a anna vid-a, kominéman noté c pou « sélérité », sa roun konstant fizik inivèrsèl é roun envaryant rélativis (vitès limit dé téyori rélativis), enportant annan di nonbré domenn di fizik-a. So valò ègzak sa 299 792 458 m/s(anviron 3 × 108 m/s oben 300 000 km/s). Soulon rélativité rèstrent, a vitès maksimal-a ki pouvé atenn tout fòrm di matchè oben d'enfòrmasyon annan linivèr-a.
Si sa vitès sa pli souvan asosyé ké limyè-a, li ka défini pli larjman vitès-a di tout partikil san lamas é dé varyasyon é di yé chan asosyé annan vid-a(menm réyonnman élèktromagnétik-ya ké onn gravitasyonèl-ya).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
5096lp0sgydw45lrx3k8mxkiq0j8rw6
Viêt Nam
0
2724
19631
19487
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik sosyalis di Viêt Nam
|non lokal = Cộng hoà Xã hội Chủ nghĩa Việt Nam (vi)
|drapo = Flag_of_Vietnam.svg
|armwari = Emblem of Vietnam.svg
|kart = Location_Vietnam_ASEAN.svg
|lanng ofisyèl = [[ ]]
|kapital = [[Hanoï]]
|siperfisi total = 330 967
|jantilé = Vietnamyen(n)
|popilasyon total = 92 699 227
|lannen = 2016
}}
'''Viêt Nam''', '''Viet Nam''', '''Vietnam''' ou '''Viêtnam''', an form long '''Répiblik sosyalis di Viêt Nam''', an vietnamyen Việt Nam é Cộng hoà Xã hội Chủ nghĩa Việt Nam, sa roun péyi di Azi di Sidès sitchwé à lès di pénensoul endichinwaz.
oihyj2778o0eqcw2e8q4z8hxdf4xacd
Volkan
0
2725
13035
13034
2019-11-22T10:13:21Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Mahameru-volcano.jpeg|thumb|Kratèr ki ka boukannen di Bromo (ségon plan) é Semeru ean éroupsyon (dernyé plan) a Java an [[Endonézi]], an jwiyè 2004.]]
[[Fiché:Sarychev Peak.jpg|thumb|Volcan Sarytchev, asou lil Matoua, an éroupsyon.]]
Oun '''vòlkan''' sa roun ansanm jéyolojik térès, soumaren oben èstra-térès ki ka rézilté di monté-a di roun magma épi di éripsyon di roun parti di sa magma. Magma-a ka provini di fizyon parsyèl-a di manto é èsèpsyonèlman di krout-a térès-a. Éripsyon-an pouvé manifèsté so kò, di mannyè plis oben mwen konbiné, pa dé émisyon di lav, pa dé émanasyon oben dé èsplozyon di gaz, pa dé projèksyon di tephras, pa dé fénomenn idromagmatik, etc. Lav-ya ka roufrédi é routonbé-ya di tephras ka konstitchwé dé ròch ériptiv ki pouvé akimilé so kò é atenn dé milyé di mèt d'épésò ki ka formé ensi dé montangn oben dé zil.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ff2cnypn7w2ifurv4ouezbj7s5e9aw5
Voloum
0
2726
13039
13038
2019-11-22T10:13:22Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:4MeasuringSpoons.jpg|thumb|Diféran volim di roun tchwiyè]]
'''Voloum''' oben '''volim''', an syans fizik oben matématik, sa roun grandò ki ka mizouré ègstansyon-an di roun lòbjè oben di roun parti di lèspas.
An fizik, volim-an di roun lòbjè ka mizouré « ègstansyon-an annan lèspas fizik » ki li ka posédé andan trwa dirèksyon-yan an menm tan, di menm ki lè di roun figir andan planmizour-a « ègstansyon-an » ki li ka posédé andan Dé dirèksyon-yan an menm tan. An matématik, voloum-an di roun parti di lèspas jéyométrik sa so mizour o sans di téyori-a di mizour-a di Lebesgue.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ptudnoxv03amsd4wrm2z2cg6ka2qlu9
Vwa lakté
0
2727
13042
13041
2019-11-22T10:13:22Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:ESO-VLT-Laser-phot-33a-07.jpg|thumb|Sant di Vwa lakté-a ka aparèt laro di Òbservatwè di Cerro Paranal (réyon-an sa roun zétwèl gid lazè pou téleskòp).]]
'''Vwa lakté'''-a, osi nonmen Galaksi-a(ké roun majiskil), sa roun galaksi èspiral barré don djamèt sa pli souvan-an èstimé ant 100 000 ké 120 000 lannen-limyè. Li ka konprann di 200 à 400 milyar di zétwèl é o minimum 100 milyar di planèt. Li é so kòrtèj di galaksi satélit ka fè parti di Group lokal, li-menm rataché o superamas di Vyèrj-a. Sistenm solèr-a ka sitchwé so kò à anviron 27 000 lannen-limyè di sant di Vwa lakté-a, lakèl sa konstitchwé di roun radjosours konplèks, Sajitèr A (don roun dé konpozant, Sajitèr A*, sa probabman roun trou nwè supermasif).
Obsèrvé di Latè-a, Galaksi-a ka rousanblé à roun bann blanchat. Bann pas Sistenm solèr-a sa sitchwé asou bò di so èstriktir an fòrm di disk.
== Nòt ké référans ==
== Artik konnèks ==
nyrofdjrfbgc1fj9l9ozf9w4ynfzpwy
Vyann
0
2728
13047
13046
2019-11-22T10:13:22Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:FoodMeat.jpg|thumb|upright=2|<center>Diféran tip di vyann.</center>]]
'''Vyann'''-an sa roun [[Nouritir|aliman]] ki konstitchwé dé tisou miskilatir di sèrten [[zannimo]], notaman manmifè-ya, zozo-ya, rèptil-ya, mè osi sèrten [[poson]] kou réken-yan. Tèrm-an pouvé enkli gras, nèr-ya, ké disan asosyé o tisou, ké andan oun asépsyon pli jénéral abat-ya ké zo-ya (mwèl, kartilaj ka sèrvi osi pou réyalizé préparasyon-yan an jélé, etc.).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
haf82zz4szdf81frqlsmlrokhqb5u69
Vyéyisman
0
2729
13050
13049
2019-11-22T10:13:22Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Hans Baldung 009.jpg|thumb|200px|Hans Baldung Grien : Laj-ya ké lanmò, c. 1540-1543.]]
Nosyon-an di '''vyéyisman''' ka dékri roun oben plizyò modifikasyon fonksyonèl ki ka diminwé progrésivman aptitd-a di roun lòbjè, di roun enfòrmasyon oben di roun lòrganism à asiré so fonksyon-yan.
Annan ka-a di roun lòrganism ki ka viv (fika moun pa lègzanp), laplipa dé sélil ké lòrgann gen roun douré di lavi maksimal jénétikman programé, mè sa processus pouvé fika akséléré pa divèr èstrès ki soubi in utero oben doura lavi-a - ki ka kondjwi pli souvan-an sa lòrganism à pli asiré so ékilib fizyolojik, sa ki ka mennen li à lanmò-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
04wu5u32abmyxl7nv18oeoe9tddh467
Vèr
0
2730
13053
13052
2019-11-22T10:13:22Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Colorful bottle.jpg|thumb|Oun boutèy di vèr koloré.]]
[[Fiché:Bouteille.jpg|thumb|Boutèy an vèr itilizé pou ven.]]
Nou pouvé distengé dé définisyon di « '''vèr''' ». Pronmyé sa définisyon o sans komen : vèr sa roun matéryo oben roun alyaj ki rèd, frajil (ki ka kasé) sa transparan à limyè vizib, ki à baz di oksid di silicium (silis, konstitchwan prensipal di sab) é di fondan : a menm bèt pou vèr sodokalsik itilizé pou vitraj-ya.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
3xcyv4jg46a6xaffemlyp77p63x12p8
Vètman
0
2731
13056
13055
2019-11-22T10:13:22Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Clothes.jpg|thumb|Vètman atravè dé laj (péryòd ansyenn).]]
Oun '''vètman''' sa roun artik di aliman ki ka sèrvi pou kouvri oun parti di kò moun. Li sa pli souvan an tisou mè matéryèl-ya ki itilizé pou so fabrikasyon ka chanjé o fil di syèk-ya. Oun vètman sa fòrtman varyé soulon kiltir-ya ké péryòd-ya di listwè: pratik (protèksyon), senbolik (signalé oun pòstir moral) oben òkò sosyal (afiché oun èstati).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
2iofd7v6brb2fqhaypapo1irj10exsj
Véda
0
2732
13060
13059
2019-11-22T10:13:22Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Student_learning_Veda.jpg|thumb|Aprantisaj dé veda à Nachiyar Kovil (Tamil Nadu) an 2011.]]
'''Veda''' (devanāgarī : वेद - sanskrit : « vizyon » oben « konésans ») sa roun ansanm di tèks ki, soulon tradisyon-an, té révélé (pa odisyon-an, Shruti) o saj endjen nonmen Rishi. Sa « konésans révélé » té transmiz oralman di brahman à brahman osen di védism, di brahmanism, é di endouism-an jouk jòdla asou roun péryòd endétèrminé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Endouism]]
nxjgq3l1a3wb51kihtqws635lcl4go8
Vénis (planèt)
0
2733
19325
19321
2022-02-03T05:04:49Z
Kwamikagami
865
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Venus-real_color.jpg|thumb|Vénis an vrè koulò wè pa Mariner 10.]]
'''Vénis''' (senbòl : [[File:Venus symbol (fixed width).svg|16px|♀]]) sa roun dé kat planèt télirik di Sistenm solèr. Li sa dézyenm planèt-a pa lòrf d'élwagnman o Solèy, ké sizyenm-an pa lamas oben pa tay dékrwasant.
Planèt Vénus-a té batizé di non di déyès Vénus-a di mitoloji romenn-an.
== Prézantasyon jénéral ==
Distans-a di Vénus o Solèy sa konpriz ant 0,718 ké 0,728 UA, ké roun péryòd òrbital di 224,7 jou. Vénus sa roun planèt télirik, kou sa égalman Mercure, Latè-a ké Mars. Li ka posédé oun chan magnétik trè fèb é pa gen pyès satélit natirèl.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Planèt]]
1g6kryicopwyz082er1aqv52q4nzauv
Vénézwéla
0
2734
17350
13075
2019-12-15T18:07:23Z
Hugo.arg
72
/* Wè osi */ wd
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik bolivaryen di Vénézwéla
|non lokal = República Bolivariana de Venezuela (es)
|drapo = Flag_of_Venezuela_(state).svg
|armwari = Escudo_de_Armas_de_Venezuela_2006.png
|kart = VEN_orthographic.svg
|lanng ofisyèl = [[èspangnòl]]
|kapital = [[Caracas]]
|siperfisi total = 916 445
|jantilé = Vénézwélyen
|popilasyon total = 30 620 404
|lannen = 2015
}}
'''Vénézwéla''' (prounonsé an [[Kriyòl Gwiyannen|gwiyannen]] : [venezɥɛla]) (prounonsé an èspangnòl : [beneˈswela]) an fòrm lonng '''Répiblik bolivaryen di Vénézwéla''', an èspangnòl República Bolivariana de Venezuela, non ofisyèl an lònò-a di Simón Bolívar, sa roun répiblik fédéral ki sitchwé annan parti-a ki pli sèptantriyonnal-a di [[Lanmérik di Sid]]-a, bòdé o nò pa lanmè dé Karayb, à lès pa [[Gwiyannan]], o sid pa [[Brézil]]-a, o sid-lwès é à lwès-a pa Kolonbi-a. 3 out 1498, Kristòf Kolon té ka nonmen Isla de Gracia (« Zilé di Gras ») latè-a asou lakèl li té ka débarké é ki li té pran pou roun zilé é jòdla konnèt anba non-an di Tierra de Gracia (« Latè di Gras ») lò di so trwézyenm vwayaj di dékouvèrt di Lanmérik-a.
Lanng nasyonnal-a di Vénézwéla sa èspangnòl-a é so kapital é prensipal métropòl sa Caracas. So popilasyon sa konpozé ésansyèlman di métis. Vénézwéla sa roun pwisans énèrjétik majò é ka afirmen ki li gen dé rézèrv di pétròl di lòrd-a di 297 bilyon di baril sa ki ka fè di li pronmyé péy-a di monn annan klasman-an pa rézèrv di pétròl prouvé.
== Lorijin étimolojik di non ==
=== Lorijin éropéyen ===
An 1499, roun lèspédisyon ki mennen pa Amerigo Vespucci é Alonso de Ojeda ka èsploré sa réjyon pou pronmyé fwè-a (lakot nò-lwès). Yé ka dékouvri dé endijenn (don dé Karayb, dé Arawak é dé Cumanagatos), ki ka viv prensipalman di lagrikiltir é di lachas, enstalé lonng-an di lakot-a, di Kòrdiyèr dé Zann é di flòv Lorénòk. Kaz-ya asou piloti dé Endjen di gòlf di Maracaibo ka fè pansé à roun piti Véniz, Venezziola, sa ki ké bay non-an di péy.
== Listwè ==
À lépòk prékolonbyen-an, téritwè-a di atchwèl Vénézwéla té abité pa plizyò pèp don dé Karayb, dé Arawak é dé Cumanagotos.
Kristòf Kolon té pronmyé konkéran èspangnòl ki atenn sa réjyon 3 out 1498, lò di so trwézyenm vwayaj. An koumansman di xvie syèk, Èspangnòl-ya ka koumansé kolonnizé zilé-ya ké réjyon kotché-ya. Roun dé pronmyé létablisman kolonnyal di Vénézwéla té lavil-a di Nueva Cadiz annan zilé di Cubagua, sa lavil jòdla disparèt. Lavil-ya Cumana ké Coro, ki fondé an 1515 é an 1527, té pronmyé kolonni di lenpòrtans annan péy-a.
=== Kolonnizasyon ===
Pronmyé tré istorik-a di roun kolonnizasyon di téritwè vénézwélyen sa anlman ké fanmi Welser ki orijinèr d'Augsbourg. Ké lakò-a di roun réjim enpéryal ki bazé atè Vyenn, Bartholomé Welser té la koumansé sa antroupriz é li té ka finansé lèspédisyon-yan pou sasé-a dilò ké mitik El Dorado. Sa pronmyé kolonnizasyon di plizyò gouvèlnan anlman ké douré ki 28 lannen é té fika abandonnen an 1556.
A té Èspangnòl-ya ki, o kour dé trwè syèk ka swiv, ka réyalizé kolonnizasyon-an ké ladministrasyon-an di atchwèl téritwè vénézwélyen-an, notanman atravè cabildo-a.
=== Lagèr di lendépandans ===
[[Fiché:1910_25c_Venezuela_100years_Allegory_Mi86.jpg|thumb|Tenm pòs ki émèt an koumémorasyon dé 100 lannen di Vénézwéla endépandan.]]
Plizyò konspirasyon kont rouprézantan-yan di kouronn èspangnòl-a ka présédé lagèr-ya di lendépandans.
An finisman-an di xviiie syèk é an koumansman di xixe, enspiré pa révolisyon anmériken, fransé é aysyen-an, fitir léro di nasyon-an ka enkarnen roun léfò di lémansipasyon é di lendépandans dé kolonni èspangnòl an Lanmérik.
19 avril 1810, oun lasanblé à laswit-a di dèstitisyon-an di Vicente Emparan pa lentèrmédjèr-a di lagt-a di 19 avril 1810, gouvèlnò di kaptennri jénéral-a di Vénézwéla.
5 jwiyé 1811, Vénézwéla ka déklaré so kò endépandan é sa ka déklanché réyagsyon-an di Kouronn-an. Simón Bolívar té gran chèf-a di sa mouvman é dé briga pou konstrigsyon-an di roun nouvèl nasyon.
==== xxe é xxie syèk ====
An 2018, ladministrasyon-an Trump ka kontré ké ofisyé militèr ribèl di Vénézwéla ki ganyen roun plan di ranvèrsman di prézidan Nicolas Maduro, soulon dé rèsponsab anmériken ké roun ansyen militèr vénézwélyen ki ka di ki li partisipé o réynyon. Kaz-Blanng déklaré ki li té lé « djalogé ké tout vénézwélyen ki ka manifèsté roun dézir di démokrasi ». The New York Times ka afirmen soupannan ki roun dé koumandan militèr vénézwélyen ki enpliké annan diskisyon sigré-ya ké anmériken-yan té ka figiré figurait asou lis-a dé fongsyonnèr vénézwélyen koronpi établie pa gouvèlman anmériken. Li sa notanman akizé ké ròt moun di tòrtiré dé advèrsèr politik. Dapré New York Times, rèsponsab anmériken té finalman désidé di pa apiyé konspiratò vénézwélyen-an, mé kou yé aproché yé, sa pouvé bay krédi à Nicolas Maduro, ki té ka dénonsé oun lenjérans anmériken. Kaz-Blanng ka déklaré ki li ka mentni so volonté di ranfòrsé roun kowalisyon entèrnasyonnal pou « rèstoré démokrasi-a o Vénézwéla ».
== Jéyografi ==
[[Fiché:El_Agua_Beach_(1).jpg|thumb|Laplaj vénézwélyen.]]
Téritwè vénézwélyen-an ka étann so kò dipi anviron-yan di lékwatò-a jouk nò di onzyenm paralèl. So sipèrfisi sa di 916 445 km2.
Asou kontinan-an, Vénézwéla ka posédé dé frontchè ké [[Gwiyannan]] à lès, [[Brézil]]-a o sid, Kolonbi-a à lwès, é à tchèk dizenn di mayls maren o larj dé lakot di lanmè-a dé Karayb o nò, ka trouvé yé kò Lézanti néyèrlandé-ya (Aruba, Bonaire, Curaçao) ké Trinité-kź-Tobago (ègs-GB). Nou pwé distengé trwè gran réjyon : lakot-a ké Zann-yan o nò é à lwès-a, plenn-yan o sant ké masif gwiyannen-an o sid-lès.
* Pwen sèptantriyonnal-a di kòrdiyèr dé Zann ka kilminen à 4 978 m o Pico Bolívar. Li ka anséré lak Maracaibo é ka prolonjé so kò bò'd lès-a an lonjan lakot.
* Gran plenn-yan, ki aplé Llanos(plaines an èspangnòl) ka tchipé nò-a di basen di Lorénòk-a é di so afliyan-yan Arauca ké Apure. Flòv-a ka jité so kò annan lanmè dé Karayb pa roun bidim délta marékajé ki ka tchipé tout réjyon nò-lès-a di péy (Delta Amacuro ).
* [[Fiché:SaltoAngel1.jpg|thumb|Salto Ángel, kaskad inentéronpi pli rot-a di monn.]]
Sid-a di basen di Lorénòk-a, ké so afliyan Caroní, sa sovaj é sa roun réjyon touristik. Nou ka trouvé laba dé rot lyé ki pli atragtif-a di péy : chit-ya di Salto Ángel rot di 979 mèt, roukonnèt kou pli rot chit dilo o monn.
Li ka posédé égalman 72 zilé, ki dispèrsé annan lanmè-a dé Karayb ké annan loséyan Atlantik-a, ki rougroupé annan Dépandans fédéral-ya. Margarita sa pli gran-an ké pi péplé-a.
=== Frontchè térès ===
* 2 200 km ké [[Brézil]]-a
* 2 050 km ké Kolonbi-a
* 743 km ké [[Gwiyannan]]-an
Soupannan, Vénézwéla ka rouvandiké téritwè-a ki ka korèsponn o Gwiyannan atchwèl, ki ka alé pafwè jouk [[Sourinanm]]. Asou kart-ya di Vénézwéla, Gwiyannan sa endiké antan ki Zonn an réklanmasyon.
== Kiltir ==
=== Lanmizik ===
Lanmizik-a di Vénézwéla sa enfliyansé pa so lorijin èspangnòl, anmérendjen ké afriken-yan. Kiltir otogtonn-an sa jòdla prézan annan lanmizik-a atravè sèrten enstrouman, antrot cameo, oun tanbou, ké botuto, oun sòrt di tronpèt.
=== Lalimantasyon ===
Séréyal-a ki pli konsonmen-an sa douri. Ka vini pa dèyè diblé, ki itilizé pou dipen-an (osi bagèt fransé-a, ki aplé canilla). Farin-an di mi sa partikilyèrman itilizé annan arepa ki ka akonpangen plat-ya (kou dipen-an) oben ki pouvé fika fouré. La Hallaca, sa enkontournab douran péryòd-a di Nwèl : a roun lapat di mi ki mélanjé ké vyann-an an lasos ké légim ki tchwit annan roun féy di pyébannan, kou tamales mègsiken-yan. Pan de jamón sa égalman roun plat tipik di Nwèl. Sa dipen o janbon sa préparé, sa fwè, ké farin diblé-a.
== Kod ==
Vénézwéla ganyen pou kod :
* SV, soulon lis-a dé préfigs dé kod OACI dé laéropò,
* VE, soulon nòrm-an ISO 3166-1 alpha-2 (lis des kod péy)
* VE, soulon lis-a dé kod péy ki itilizé pa OTAN-an, kod alpha-2,
* .ve, soulon lis-a dé Entèrnèt TLD (Top level domain),
* VEN, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kod péy), kod alpha-3
* VEN, soulon lis-a dé kod péy di CIO,
* VEN, soulon lis-a dé kod péy ki itilizé pa OTAN-an, kod alpha-3,
* YV, soulon lis-a dé kod entèrnasyonnal dé plak minéralojik,
* YV, soulon lis-a dé préfigs OACI di limatrikilasyon dé laéronnèf.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
{{Lanmérik di Sid}}
[[Katégori:Lanmérik di Sid]]
s82e7wz8io50ez7tjisoe7vpofnorjn
Véritab Égliz di Jézi
0
2735
13077
13076
2019-11-22T10:13:23Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
'''«Véritab Égliz di Jézi'''» sa roun Égliz krétyenn fondé koté Péken (Lachin) an 1917 rasamblan 1,5 à 2,5 milyon di krwayan adan karant-wit péyi é sis kontinan. Sa Égliz sa rojn émanasyon di branch pantcôtis di [[Kristyanism]] ki ka émerjé o kour di XXe syèk. Dépi 1983, VEJ établie so kò an [[Lafrans]]. So objektif a di prêché Évanjil a tout sé nasyon avan sékonn vini di Jézi.
Dis krwayans di baz di Véritab égliz di Jézi sa :
# Sent-Espri
# [[Baptêm-a]]
# Lavman dé pyé
# Ékaristi
# [[Sabat-a]]
# [[Jézi-kris]]
# [[Labib]]
# Sali-a
# Égliz-a
# Avènman di Ségnè
30ozexu8xtk0dc5ejzkyqdshv0fj6kv
Vérité
0
2736
13082
13081
2019-11-22T10:13:23Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:La Vérité, par Jules Joseph Lefebvre.jpg|thumb|''La Vérité'', abstraksyon personifyé, twèl di Jules Joseph Lefebvre.]]
'''Vérité'''-a (di laten veritas, « vérité », dérivé di verus, « vrè ») sa koréspondans-a ant oun propozisyon ké réyalité à lakèl sa propozisyon ka référé. Soupannan sa définisyon korèspandantis di vérité-a pa sa sèl-a, i la ègzisté di nonbréz définisyon di mo é dé kontrovèrs klasik otour dé divèrs téyori di vérité-a.
An matématik, oun vérité pronmyèr ki admèt san démonstrasyon sa roun aksyòm.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Épistémoloji]]
09yfg4ui8phaziwshdi0cx2buzi6x65
Vòl spasyal
0
2737
13086
13085
2019-11-22T10:13:24Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Apollo CSM lunar orbit.jpg|thumb|250px|Modjoul CSM Apollo an òrbit linèr]]
'''Vòl èspasyal'''-a sa mouvman-an di roun astronèf annan é atravè lèspas-a. Vòl èspasyal-a sa itilizé annan kad-a di èsplwatasyon èspasyal-a, é annan aktivité komèrsyal-ya ki lyannen tèl ki tourism èspasyal-a ké satélit-ya di télékominikasyon. Ròt izaj-ya ki pa komèrsyal sa égalman rousansé, tèl ki téléskòp èspasyal-ya é satélit èspyon-yan oben sa-ya d'òbsèrvasyon di planèt-a.
Oun vòl èspasyal ka koumansé pa roun lansman, ki ka prokiré pousé inisyal-a ki ja pèrmèt di lout roupasé lafòs-a di gravitasyon é di raché véso-a di sirfas térès-a. Oun fwè annan lèspas-a, mouvman-an di véso, ki li sa propilsé oben pa, fika détèrminé pa lalwa-ya di mékanik èspasyal-a. Sèrten anjen èspasyal ka rété annan lèspas-a endéfiniman, sèrten ka dézentégré yé kò pannan yé rantré atmosférik é ròt ka atenn sirfas-a pou roun atérisaj oben roun enpak.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ltolb4aizp8mp1au35dy5zqnr1zldhm
Wake (atoll)
0
2738
18454
14543
2020-05-30T09:28:33Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Wake
|non lokal = Wake Island (en)
|drapo =
|armwari =
|kart = WakeIsland.png
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital =
|siperfisi total = 6,5
|jantilé =
|popilasyon total = 150
|lannen = 2010
}}
'''Wake''' sa roun atoll sitchwé annan nò di [[loséyan Pasifik]], à 1 442 km o nò-nò-wès di Delap-Uliga-Darrit, kapital dé zil Marshall, é à 2 267 km à lès-nò-lès di Saipan (Mariannes di Nò), swa à enpé pli di tyèr di chimen ki ka rélyé lil mariannèz à Maui, o zil Away.
eeugr5oqzccaart6cj0hs6rdx3b4q78
Wallis-é-Futuna
0
2739
13094
13093
2019-11-22T10:13:24Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Wallis-é-Futuna
|non lokal = Wallis-et-Futuna (fr)
|drapo =
|armwari = BlasonWallisetFutuna.svg
|kart = Wallis_and_Futuna_in_France_(zoomed).svg
|lanng ofisyèl = [[Fransé]], wallisyen, futunyen
|kapital = [[Mata Utu]]
|siperfisi total = 124,2
|jantilé =
|popilasyon total = 12 197
|lannen = 2013
}}
'''Wallis-é-Futuna''', an fransè Wallis-et-Futuna, an form long '''téritwar di zil Wallis é Futuna''', sa roun kolektivité di lout-lanmè [[fransé]], formé di trwa rwayom koutimyé polinézyen é sitchwé annan émisfè sid. So chèf-lyé sa Mata Utu é so kod postal é INSEE ka koumansé pa 986.
4eb221orr9flxwzxngp2j8l5naj6f3e
Walt Disney
0
2740
13100
13099
2019-11-22T10:13:24Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Walt_Disney_1946.JPG|thumb| Walt Disney an 1946.]]
'''Walter Elias Disney''' nonmen '''Walt Disney''', né 5 désanm 1901 atè Chicago (Illinois) é mouri 15 désanm 1966 atè Burbank (Kalifòrni), té konnèt kou prodigtò, réyalizatò, sénaris, agtò é annimatò anmériken di désen annimen. Li té fondé an 1923 sosyété-a ''Walt Disney Company'' é ka divini piti piti roun dé prodigtò di film pi sélèb-ya. Walt Disney sa osi pronmyé kréyatò di « park ké tenm », envantan sa konsèp.
== Nòt ké référans ==
== Annègs ==
4sxbom2cre2be9wmgqvteaof66ke3e1
Wannari
0
2741
18455
13106
2020-05-30T09:28:38Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Wannari
| imaj = Ouanary_vue_haut.jpg
| blazon =
| drapo =
| péyi = [[Lagwiyann]] ([[Lafrans]])
| mèr = Éric Rozé
| jantilé =
| popilasyon = 147
| lannen = 2014
| dansité = 0,14
| altitid = Min. 0 m – Max. 341 m
| siperfisi = 1080
}}
'''Wannari''' sa roun koumin fransé di DROM di [[Lagwiyann]].
== Jéyografi ==
=== Sitchwasyon ===
[[Fiché:Map-Ouanary.svg|thumb|An rouj téritwè kouminal-a di Wannari.]]
Koumin-an sa sitchwé à lès-a di zonn litoral-a, bò'd lèstchwè-a di larivyè Wannari, ki ka jité answit so kò annan lèstchwè-a di Loyapòk, o pyé di mon di Lòbsèrvatwè-a. A roun dé pli piti koumin di Lagwiyann. Ké prézans-a dé montangn dé Trwè Piton, laltitid magsimal-a di koumin-an sa di 341 mèt. O nò di koumin-an ka trouvé so kò roun zonn kotché ki bòdé pa loséyan Atlantik-a. À lès-a di koumin-an ka trouvé so kò frontchè-a ké Brézil-a.
Koumin limitròf-ya, atè Lagwiyann inikman, sa o nonm di 2. A Senjòrj-di-Loyapòk o sid ké Réjina à lwès-a.
=== Klima ===
Klima-a sa di tip ékwatoryal.
=== Vwè di kouminikasyon ké transpò ===
Lagsé à Wannari ka fè so kò an jénéral pa piròg pa larivyè Wannari-a. Toutfwè, koumin-an ka dispozé di roun piti pis di latérisaj an latè di anviron 700 mèt téyorik, mé ki pa ka akéyi ki dé lélikòptèr akoz di so mové léta.
== Listwè ==
* 1738 : Lenstalasyon dé jézwit.
* 1776 : Koumansman di lésò agrikòl té ka anba lenpilsyon-an di Joseph Guisan.
* 1848 : Finisman di katibaj ké abandon dé plantasyon. Fronmitir di ronmri-a.
* 1949 : Bour ki érijé an koumin.
== Démografi ==
Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl, ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, roun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té réyalizé an 2007.
== Lyé ké monnouman ==
[[Fiché:Bagne_Montagne_d%27argent.JPG|thumb|Bangn di montangn di Lajan an bouchou-a di flòv Loyapòk.]]
A à prògsimité di Wannari ki té ka trouvé so kò bangn-an di montangn di Lajan (prèski-zilé di lèstchwè-a di Loyapòk).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
40jj7xwchyfdpm50may5dql0hny962z
Washington, D.C
0
2742
18456
13113
2020-05-30T09:28:43Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Washington
| imaj = Flag of the District of Columbia.svg
| blazon = Seal of the District of Columbia.svg
| drapo = DCmontage4.jpg
| péyi = [[Létazini]]
| mèr = Muriel Bowser
| jantilé = Washingtonyen
| popilasyon = 672 228
| lannen = 2015
| dansité = 3 798
| altitid =
| siperfisi = 17 700 ha = 177
}}
'''Washington''', andan '''distrik di Columbia''' (an anglé : Washington, District of Columbia), souvan aplé '''Washington, D.C.''', '''The District''', oben tou senpman '''D.C.''' (pou évité konfizyon ké Léta di Washington), sa kapital dé [[Létazini]].
[[Katégori:Étazini]]
brqygjm5rmozuuayutdlftvkxre7yzx
Wikipédja
0
2743
19411
19410
2022-06-30T19:54:27Z
Tegel
81
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/95.160.157.181|95.160.157.181]] ([[User talk:95.160.157.181|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:109.12.6.224|109.12.6.224]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Wikipedia-logo-v2-gcr.svg|thumb|Logotip di Wikipédja ka rouprézanté roun glòb enkonplè ki konpozé di pyès di pòzòl asou lakèl sa enskri tchèk glif ki ka vini di diféran sistenm di lékritir ; laplipa ka korèsponn ké lèt W oben ké son « wi », « wo » oben « wa ».]]
[[Fiché:Www.wikipedia_screenshot_ (2021).png|thumb|Détay di pòrtay miltilenng wikipedia.org, ka montré lédisyon-yan di Wikipédja ki pli fourni.]]
'''Wikipédja''' (''Wikipedia'' an [[annglé]]) sa roun projè di lansiklopédi inivèrsèl, miltilenng, ki kréyé pa Jimmy Wales ké Larry Sanger 15 janvyé 2001 an wiki anba non di donmenn "wikipedia.org". Vèrsyon-yan di diféran lanng ka itilizé menm lojisyèl di piblikasyon, MediaWiki, é gen menm aparans, men li ganyen tchèk varyasyon annan yé kontni, yé èstrigtir ké yé modalité pou lédisyon épi pou jésyon.
Lansiklopédi-a ensi ki so lanvironnman sa ébèrjé asou [[Entèrnèt]] grémési sèrvò-ya ki finansé pa ''Wikimedia Foundation'', lòrganizasyon ké lòbjègtif ki pa likratif [[Létazini|anmériken]] ki dépozitèr di mark Wikipédia.
Lansiklopédi sa an lib agsé, an lègtir kou an lékritir, a pou di ki nenpòrt ki moun pouvé, lò i k'alé asou sit-a, modifyé pratikman totalité-a di artik-ya ki pibliyé anba lisans CC-BY-SA 3.0. An ògtòb 2017, Wikipédja sa senkyenm sit ki pli frékanté annan monn-an, é ka konstitchwé pli gran ké pli popilèr di ouvraj-ya di référans jénéral d'Internet. An févriyé 2014, i té gen mondjalman près 500 milyon di vizitò chak mwè épi an mè 2014, 22 milyon di kont pou éditò, don pli di 73 000 sa konsidéré kou agtif.
Istorikman, annglé-a té prensipal lanng itilizé, anvan ki roun miltitid di sit ouvri annan ròt lanng (283 lanng an 2016). Wikipédja an annglé toujou konsèrvé sa enpòrtans roulativ : nonm di artik ka élvé sokò jouk pli di 5 milyon.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Wikipédja]]
h0g6wmfizz726um63jni20fedya0zt2
Wikipédja:Artik vital
4
2744
19112
17122
2020-12-22T00:10:01Z
Salvabl
1213
/* Konpozitò ké mizisyen */
wikitext
text/x-wiki
<center>'''Artik vital''' : [[Wikipédja:Artik vital/Nivèl 1|Nivèl 1]] - [[Wikipédja:Artik vital/Nivèl 2|Nivèl 2]] - Nivèl 3 - [[:en:Wikipedia:Vital articles/Expanded|Nivèl 4]] </center>
Sa lis ka rasanblé 1 000 artik ki konsidéré kou artik vital-ya : a roun lis di sijè pou lakèl Wikipédja divèt gen artik-ya ké kalité ki ka korèsponn. I ka sèrvi kou lis santralizé pou swiv léta di artik-ya ki pli ésansyèl-ya di Wikipédja. Anviron oun milyé di artik asou sa paj ka konstitchwé lis-a di nivèl 3. Oun nivèl 4, ki ka korèsponn ké roun lis di dimil artik sa atchwèlman anvizajé.
== Pésonnalité (126 artik) ==
=== Artis ===
# [[Claude Monet]]
# [[Diego Vélasquez]]
# [[El Greco]]
# [[Hokusai]]
# [[Léonard de Vinci]]
# [[Mikel-Anj]]
# [[Pablo Picasso]]
# [[Rembrandt]]
# [[Salvador Dalí]]
# [[Vincent van Gogh]]
=== Markè-palò ===
# [[Omèr]]
# [[Sofòkl]]
# [[Virjil]]
# [[Li Bai]]
# [[Ibn Al-Roumi]]
# [[Dante Alighieri]]
# [[William Shakespeare]]
# [[Miguel de Cervantes]]
# [[Molière]]
# [[Johann Wolfgang von Goethe]]
# [[Edgar Allan Poe]]
# [[Fiodor Dostoïevski]]
# [[Léon Tolstoï]]
# [[James Joyce]]
# [[Franz Kafka]]
=== Konpozitò ké mizisyen ===
# [[Johann Sebastian Bach]]
# [[Wolfgang Amadeus Mozart]]
# [[Ludwig van Beethoven]]
# [[Frédéric Chopin]]
# [[Giuseppe Verdi]]
# [[Richard Wagner]]
# [[Igor Stravinsky]]
# [[Elvis Presley]]
# [[Michael Jackson]]
# [[The Beatles]]
=== Réyalizatò ===
# [[Walt Disney]]
=== Ègsploratò ===
# [[Roald Amundsen]]
# [[Jacques Cartier]]
# [[Kristòf Kolon]]
# [[James Cook]]
# [[Fernand di Magélan]]
# [[Marco Polo]]
# [[Ibn Battûta]]
# [[Zheng He]]
# [[Vasco di Gama]]
=== Envantò ké syantifik ===
# [[Nicolas Copernic]]
# [[Charles Darwin]]
# [[Thomas Edison]]
# [[Albert Einstein]]
# [[Michael Faraday]]
# [[Galilé (savan)|Galilé]]
# [[Jabir Ibn Hayyan]]
# [[Antoine Lavoisier]]
# [[Carl von Linné]]
# [[Antoni van Leeuwenhoek]]
# [[Isaac Newton]]
# [[Benjamin Franklin]]
# [[John Dalton]]
# [[Nikola Tesla]]
# [[Niels Bohr]]
# [[Marie Curie]]
# [[Dmitri Mendeleïev]]
# [[Shen Kuo]]
=== Matématisyen ===
# [[Archimèd]]
# [[Éklid]]
# [[Leonhard Euler]]
# [[Joseph Fourier]]
# [[Carl Friedrich Gauss]]
# [[David Hilbert]]
# [[Pierre-Simon de Laplace]]
# [[Gottfried Wilhelm Leibniz]]
# [[John von Neumann]]
# [[Pythagore]]
# [[Alan Turing]]
# [[Al-Khwarismi]]
=== Filozòf ké syans sosyal ===
# [[Confucius]]
# [[Sokrat]]
# [[Platon]]
# [[Aristote]]
# [[Adi Shankara]]
# [[Nāgārjuna]]
# [[Avicenne]]
# [[Thomas d'Aquin]]
# [[Ibn Khaldoun]]
# [[René Descartes]]
# [[John Locke]]
# [[Emmanuel Kant]]
# [[Karl Marx]]
# [[Friedrich Nietzsche]]
# [[Sigmund Freud]]
# [[Max Weber]]
=== Pèrsonaj rélijyé ===
# [[Abraham]]
# [[Moïse]]
# [[Bouddha]]
# [[Guru Nanak]]
# [[Zoroastre]]
# [[Lao Tseu]]
# [[Jézi di Nazareth]]
# [[Mari (mè di Jézi)|Mari]]
# [[Mahomet]]
# [[Ali ibn Abi Talib|Ali]]
# [[Martin Luther]]
# [[Paul de Tarse]]
=== Pèrsonalité politik ===
# [[Hammurabi]]
# [[Ramsès II]]
# [[Cyrus II]]
# [[Périklès]]
# [[Aleksann Gran-an]]
# [[Qin Shi Huang]]
# [[Jules César]]
# [[Auguste]]
# [[Constantin Ié (amprò romen)|Constantin le Grand]]
# [[Attila]]
# [[Charlemagne]]
# [[Gengis Khan]]
# [[Jeanne d'Arc]]
# [[Soliman Magnifik-a]]
# [[Élisabeth Ir di Anglétèr]]
# [[Napoléon Ié]]
# [[Abraham Lincoln]]
# [[Mohandas Karamchand Gandhi|Gandhi]]
# [[Joseph Staline]]
# [[Adolf Hitler]]
# [[Mao Zedong]]
# [[Nelson Mandela]]
== Listwè (63 artik) ==
# [[Listwè]]
# [[Sivilizasyon]]
# [[Istwè di monn]]
# [[Istwè di Afrik]]
# [[Istwè di Amérik]]
# [[Istwè di Lachin]]
# [[Istwè di Éròp]]
# [[Istwè di End]]
# [[Istwè di Japon]]
# [[Istwè di Mwayen-Oryan]]
# [[Istwè di sé Étazini]]
=== Di préistwè o Mwayen-Laj ===
# [[Préistwè]]
# [[Antikité]]
# [[Laj di pyèr]]
## [[Mézopotami]]
## [[Révolousyon néolitik]]
## [[Sumer]]
# [[Laj di bronz]]
## [[Éjip antik]]
## [[Asyri]]
## [[Sivilizasyon di valé di Indus]]
# [[Laj di fer]]
## [[Grès antik]]
## [[Rom antik]]
## [[Achéménid]]
# [[Mwayen-Aj]]
## [[Lapès nwè]]
## [[Ampir byzanten]]
## [[Krwazad]]
## [[Séparasyon di sé Légliz di Oryan é di Oksidan|Schism di 1054]]
## [[Sent-Ampir romen jermanik]]
## [[Laj di lò islamik]]
## [[Ampir mongol]]
## [[Ampir otoman]]
## [[Laj di sé Viking]]
=== Di Rounésans a jòdla ===
# [[Rounésans]]
# [[Réform protestant]]
# [[Grann dékouvèrt]]
# [[Kolonizasyon éropéenn di sé Amérik]]
# [[Révolousyon syantifik]]
# [[Syèk di sé Limyèr]]
# [[Révolousyon endistrièl]]
# [[Révolousyon fransèz]]
# [[Lagèr napoléonyenn]]
# [[Abolisyon di lesklavaj]]
# [[Partaj di Afrik]]
# [[Ampir britanik]]
# [[Ampir ris]]
# [[Inyon di sé répiblik sosyalis sovyétik]]
# [[Drwè di vòt di sé fanm]]
# [[Prémyé Lagèr mondyal]]
# [[Grann Dépresyon]]
# [[Ségonn Lagèr mondyal]]
# [[Shoah]]
# [[Lagèr frèt]]
# [[Konfli israélo-arab]]
# [[Islamism]]
# [[Lagèr di Koré]]
# [[Mouvman di sé drwa sivik]]
# [[Révolousyon kiltirèl]]
# ''[[Space exploration]]''
# [[Chout di sé réjim kominis an Éròp]]
== Jéyografi (83 artik) ==
# [[Jéyografi]]
=== Dilo ===
# [[Loséan]]
## [[Loséyan Argtik]]
## [[Loséyan Atlantik]]
## [[Loséyan Endjen]]
## [[Loséyan Pasifik]]
## [[Loséyan Ostral]]
# [[Lanmè]]
## [[Lanmè Karayib]]
## [[Lanmè Méditérané]]
# [[Lak]]
## [[Lanmè Kaspyenn]]
## [[Gran Lak (Amérik di Nò)|Gran Lak]]
## [[Lak Baïkal]]
## [[Lak Victoria]]
# [[Larivyè]]
## [[Lanmanzonn (flòv)|Lanmanzonn]]
## [[Misisipi (flèv)|Misisipi]]
## [[Nil]]
## [[Yangzi Jiang]]
=== Lavil ===
# [[Vil]]
## [[Péken]]
## [[Kèro]]
## [[New Delhi]]
## [[Istanbul]]
## [[Jakarta]]
## [[Jérusalem]]
## [[Lonn]]
## [[Mexico]]
## [[Moskou]]
## [[Bombay]]
## [[New York]]
## [[Pari]]
## [[Ròm]]
## [[São Paulo]]
## [[Singapour]]
## [[Tokyo]]
=== Kontinan ké réjyon ===
# [[Kontinan]]
## [[Lafrik]]
## [[Loséyan Ostral|Lantargtik]]
## [[Lazi]]
## [[Léròp]]
## [[Lanmérik]]
### [[Lanmérik di Nò]]
### [[Lanmérik di Sid]]
### [[Lanmérik laten]]
### [[Karayb]]
## [[Loséyanni]]
## [[Loséyan Argtik|Largtik]]
## [[Mwayen-Oryan]]
=== Péyi ===
# [[Péyi]]
## [[Lostrali]]
## [[Bangladesh]]
## [[Brézil]]
## [[Kannanda]]
## [[Lachin]]
## [[Léjip|Léjip Éjyp]]
## [[Lafrans]]
## [[Lanlmangn]]
## [[End]]
## [[Endonézi]]
## [[Iran]]
## [[Itali]]
## [[Japon]]
## [[Mègsik]]
## [[Nijérya]]
## [[Pakistan]]
## [[Filipin]]
## [[Potidjal]]
## [[Risi]]
## [[Lafrik di Sid]]
## [[Lèspangn]]
## [[Tirki]]
## [[Rwéyonm-Ini]]
## [[Létazini]]
=== Zonn jéyografik ===
# [[Dézè]]
## [[Sahara]]
# [[Danbwa]]
# [[Glasyé]]
# [[Gran Canyon]]
# [[Gran baryèr di koray]]
# [[Montangn]]
## [[Alp]]
## [[Kordiyèr di sé Ann]]
## [[Himalaya]]
### [[Évrest]]
## [[Montangn Rochéz]]
== Lar ké kiltir (64 artik) ==
# [[Lar]]
# [[Istwè di Lar]]
# [[Estétik]]
# [[Bibliotèk]]
# [[Mizé]]
=== Mouvman artistik ===
# [[Lar gotik]]
# [[Barok]]
# [[Romantism]]
# [[Modèrnism]]
# [[Pòsmodèrnism|Pòsmodernism]]
# [[Kiltir popilèr]]
=== Litératir ===
# [[Litératir]]
# [[Istwè litérèr]]
# [[Liv (dokouman)|Liv]]
# [[Fiksyon]]
# [[Poézi]]
# [[Laproz]]
## [[Roman (litératir)|Roman]]
## [[Nouvèl]]
# Òv
## [[Don Quichotte]]
## [[Épopée de Gilgamesh]]
## [[Iliade]]
## [[Mahâbhârata]]
## [[Shâh Nâmeh]]
=== Lanmizik ===
# [[Lanmizik]]
# [[Istwè di lamizik]]
# [[Enstriman di lamizik]]
# [[Chan]]
# Janr
## [[Lanmizik klasik]]
## [[Lamizik folk]]
## [[Hip-hop]]
## [[Jazz]]
## [[Pop (lamizik)|Lamizik pop]]
## [[Rock]]
=== Ròt lar ===
# [[Spektak vivan]]
# [[Dans]]
# [[Sinéma]]
# [[Opéra (lamizik)|Opéra]]
## [[Orkès]]
# [[Téyat]]
## [[Komédi]]
## [[Trajédi]]
## [[Dram (téat)|Dram]]
## [[Komédi mizikal]]
=== Lar piktiral ===
# [[Lar vizwèl]]
# [[Larchitèktir]]
## [[Angkor Vat]]
## [[Kolizé]]
## [[Kaz asou kaskad]]
## [[Piramid di Khéops|Pyramid di Khéops]]
## [[Grann Miray]]
## [[Machu Picchu]]
## [[Parténon]]
## [[Stonehenge]]
## [[Taj Mahal]]
# [[Bann desiné]]
# [[Désen]]
# [[Lapentir]]
## [[Istwè di lapentir]]
## [[Mona Lisa]]
# [[Bèl-lar (disiplin)|Bèl-lar]]
# [[Fotografi]]
# [[Potri]]
# [[Skiltir]]
== Filozofi ké rélijyon (74 artik) ==
=== Filozofi ===
# [[Filozofi]]
# Branch Filozofik
## [[Étik]]
### [[Étik di résiprosité]]
### [[Bonté]]
## [[Épistémoloji]]
### [[Krwayans]]
### [[Konésans]]
### [[Rézon]]
### [[Vérité]]
## [[Lojik]]
## [[Métafizik]]
### [[Ègzistans (filozofi)|Ègzistans]]
### [[Ontoloji (filozofi)|Ontoloji]]
### [[Lib arbit]]
# Filozofi pa réjyon é pa péryòd
## [[Filozofi oksidantal]]
### ''[[Filozofi analytik an Grès antik]]''
### [[Filozofi médyéval]]
### [[Filozofi islamik]]
### [[Filozofi kontamporenn|Filozofi kontanporenn]]
## [[Filozofi oryantal]]
### [[Filozofi chinwaz]]
#### [[Konfisyanism]]
### [[Filozofi endyenn]]
# Mouvman filozofik
## [[Pragmatism]]
## [[Filozofi analytik]]
=== Rélijyon ===
# [[Rélijyon]]
# [[Divinité]]
# [[Lavi aprè lanmò]]
## [[Bondjé]]
## [[Déyès]]
# [[Mytoloji]]
# [[Mystik]]
# [[Lamm (spiritchwalité)|Lamm]]
# [[Spiritchwalité]]
# [[Méditasyon]]
# [[Lapriyèr]]
# [[Adorasyon]]
# Filozofi téyistik
## [[Téism]]
## [[Agnostisism]]
## [[Atéyism]]
## [[Déism]]
## [[Gnostisism]]
## [[Pantéyism]]
## [[Polytéyism]]
## [[Chamanism]]
=== Rélijyon èspésifik ===
# [[Bahayism]]
# [[Boudism]]
## [[Boudism mahāyāna]]
## [[Boudism theravāda]]
## [[Boudism vajrayāna]]
# [[Kristyanism]]
## [[Labib]]
## [[Légliz katolik]]
## [[Légliz ortodoks]]
## [[Protestantism]]
# [[Endouism]]
## [[Véda]]
## [[Upanishad]]
## [[Bhagavad-Gītā]]
## [[Shakti (endouism)]]
## [[Krishna]]
## [[Kali]]
# [[Islam]]
## [[Pilyé di islam]]
## [[Kouran di islam]]
## [[Koran]]
# [[Jayinism]]
# [[Joudayism]]
## [[Tanakh]]
## [[Talmud]]
# [[Shintoyism]]
# [[Sikism]]
## [[Guru Granth Sahib]]
# [[Taoïsm]]
== Lavi kotidjen (88 artik) ==
# [[Vètman]]
# [[Tchwizin]]
# [[Koulò]]
# [[Émosyon]]
## [[Kolèr]]
## [[Pè (émosyon)|Pè]]
## [[Lanmou]]
## [[Bonè]]
# [[Fanmi]]
## [[Granmoun]]
## [[Timoun]]
## [[Bébé]]
## [[Mayaj]]
# [[Mòb]]
# [[Janr (syans sosyal)|Janr]]
## [[Wonm]]
## [[Fanm]]
# [[Lespri]]
## [[Konsyans]]
## [[Pansé]]
# [[Lavi kotidyenn]]
# [[Sekswalité moun]]
# [[Somèy]]
## [[Rèv]]
=== Nouritir ké bwéson ===
# [[Nouritir]]
## [[Dipen]]
## [[Séréal]]
## [[Fromaj]]
## [[Dizé (aliman)|Dizé]]
## [[Frwi]]
## [[Mi]]
## [[Vyann]]
## [[Nwazèt]]
## [[Ponm dé tè]]
## [[Douri]]
## [[Soja]]
## [[Zépis]]
## [[Légim]]
## [[Blé]]
# Bwéson
## [[Labyè]]
## [[Kafé]]
## [[Dilo potab]]
## [[Dilèt]]
## [[Té]]
## [[Ven]]
=== Langaj ===
# [[Langaj]]
# ''[[Personal name]]''
# [[Lalfabé]]
## [[Lèt (ékritir)|Lèt]]
## [[Lalfabé arab]]
## [[Brahmic scripts]]
## [[Karaktèr chinwa|Sinogramm]]
## [[Lalfabé sirilik]]
## [[Lalfabé laten]]
## [[Lalfabé grek]]
# [[Gramèr]]
# [[Mò]]
# [[Ékritir]]
# Lanng èspésifik
## [[Arab]]
## [[Bengali]]
## [[Lanng chinwaz]]
## [[Annglé]]
## [[Fransé]]
## [[Anlman]]
## [[Grek (lanng)|Grek]]
## [[Endoustani]]
## [[Japonè]]
## [[Laten]]
## [[Potidjé]]
## [[Ris]]
## [[Èspangnòl]]
## [[Tamoul]]
# [[Lanng endo-éropéenn]]
=== Divèrtisman ===
# [[Lwézir]]
# [[Jé]]
## [[Jé di sosyété]]
## [[Jé di kart]]
## [[Zéchèk|Échèk]]
## [[Go (jé)|Jé di go]]
## [[Jé vidéo]]
# [[Jé di azar]]
# [[Aktivité fizik|Lègzèrsis fizik]]
# [[Èspò]]
## [[Football]]
## [[Krikèt]]
## [[Jé olenpik]]
## [[Atlétism]]
# [[Jouwè]]
== Sosyété ké syans sosyal (96 artik) ==
# [[Sosyété (syans sosyal)|Sosyété]]
# [[Kominoté]]
# [[Kiltir]]
=== Problématik sosyal ===
# [[Avortman]]
# [[Liberté piblik]]
# [[Diskriminasyon]]
## [[Rasism]]
## [[Seksism]]
# [[Lédikasyon]]
# [[Ékolojism]]
# [[Féminism]]
# [[Liberté (politik)|Liberté]]
## [[Katibaj]]
# [[Mondyalizasyon]]
# [[Drwè di wonm]]
# [[Èd mounitèr]]
# [[Drwè]]
## [[Penn di lanmo]]
## [[Konstitisyon]]
## [[Krim]]
## [[Lajistis]]
## [[Lapolis (enstitisyon)|Lapolis]]
## [[Propryété]]
# [[Pè]]
## [[Térorism]]
## [[Lagèr]]
# [[Polisyon]]
# [[Povté]]
# [[Lavi privé]]
# [[Sousid]]
=== Lékonnonmi ===
# [[Antroupriz]]
## [[Korporasyon]]
## [[Finans]]
## [[Manajman]]
## [[Taks]]
# [[Lékonnonmi]]
## [[Amplwa]]
## [[Byen (ékonomi)|Byen]]
## [[Marché]]
## [[Servis (ékonomi)|Servis]]
## [[Échanj]]
# [[Endistri]]
## [[Lachas]]
## [[Agrikiltir]]
### [[Élvaj]]
### [[Domestikasyon]]
### [[Istwè di lagrikiltir]]
## [[Konstriksyon]]
## [[Izin]]
## [[Lapèch (alyétik)|Lapèch]]
## [[Endistri manifaktiryèr]]
## [[Min (jizman)|Min]]
## [[Komers di détay]]
# [[Lanmonnen]]
## [[Léro]]
## [[Dollar amériken]]
=== Médja ===
# [[Piblisité]]
# [[Télédifizyon]]
# [[Journalism]]
# [[Magazin]]
# [[Médya di mas]]
# [[Atchwalité]]
# [[Près ékrit]]
# [[Édisyon litérèr]]
=== Politik ké gouvèlnans ===
# [[Politik]]
## [[Kolonyalism]]
## [[Konservatism]]
## [[Empéryalism]]
## [[Libéralism]]
## [[Nasyonalism]]
# [[Gouvernman]]
## [[Anarchism]]
## [[Kapitalism]]
## [[Kominism]]
## [[Démokrasi]]
## [[Diktatir]]
## [[Fasism]]
## [[Monarchi]]
## [[Sosyalism]]
## [[Téokrasi]]
# [[Léta]]
## [[Diplonmasi]]
## [[Larmé]]
# Lòrgannizasyon politik ké gouvèlmantal èspésifik
## [[Linyon éropéyen]]
## [[Fon monétèr enternasyonal]]
## [[Mouvman enternasyonal di Krwa-Rouj é di Krwasan-Rouj]]
## [[Organizasyon di trété di Atlantik nò]]
## [[Pri Nobel]]
## [[Organizasyon di sé Nasyonzini]]
## [[Organizasyon mondyal di santé]]
## [[Organizasyon mondyal di komers]]
=== Syans sosyal ===
# [[Syans moun ké sosyal]]
## [[Lantropoloji]]
## [[Syans politik]]
## [[Psikoloji]]
## [[Sosyoloji]]
== Santé ké Médsin (44 artik) ==
=== Maladi ===
# [[Alerji]]
# [[Maladi di Alzheimer]]
# [[Asm]]
# [[Sésité]]
# [[Kansèr]]
# [[Roum]]
# [[Sourdité]]
# [[Ladeng]]
# [[Kari dantè]]
# [[Djabèt (sendromm)|Djabèt]]
# [[Maladi]]
# [[Gastro-antérit]]
# [[Lagrip]]
# [[Ipertansyon artéryèl]]
# [[Lonbalji]]
# [[Palidism]]
# [[Ménenjit]]
# [[Troub fizik|Troub mantal]]
## [[Otism]]
## [[Skizofréni]]
# [[Maladi di Parkinson]]
# [[Pnémoni égi|Pnémoni]]
# [[Enfeksyon sekswèlman transmisib]]
## [[Sendromm di iminodéfisyans akiz|SIDA]]
# [[Tromatism (médsin)|Tromatism]]
## [[Émoraji]]
## [[Fraktir]]
## [[Boulour]]
## [[Infarctus di myokard]]
## [[Aksidan vaskilèr sérébral]]
# [[Tiberkiloz moun]]
=== Santé jénéral ===
# [[Vyéyisman]]
# [[Ladròg]]
## [[Adiksyon]]
## [[Alkolism|Alkolodépandans]]
## [[Fimen]]
# [[Médsin]]
# [[Santé]]
# [[Noutrisyon]]
# [[Obézité]]
# [[Médsen]]
# [[Asénisman]]
=== Médikaman ===
# [[Médikaman]]
# [[Kontrol di sé nésans]]
# [[Antibyotik]]
# [[Vaksinasyon]]
== Syans (191 artik) ==
# [[Syans]]
# [[Istwè dé syans]]
# [[Lanatir]]
# [[Filozofi si sé syans|Filozofi di sé syans]]
# [[Métod syantifik]]
=== Astronomi ===
# [[Lastronnonmi]]
# [[Astéroïd]]
# [[Big Bang]]
# [[Trou nwè]]
# [[Galaksi]]
## [[Vwa lakté]]
# [[Satélit natirèl]]
# [[Òrbit]]
# [[Lèspas (kosmoloji)|Lèspas]]
# [[kosmoloji fyzik]]
# [[Planèt]]
# [[Sistèm solèr]]
## [[Solèy]]
## [[Mèrkir (planèt)|Mèrkir]]
## [[Vénis (planèt)|Vénis]]
## [[Latè]]
### [[Lalin]]
## [[Mars (planèt)|Mars]]
## [[Sentir di astéroïd]]
## [[Jupiter (planèt)|Jupiter]]
## [[Satirn (planèt)|Satirn]]
## [[Iranis (planèt)|Iranis]]
## [[Nèptin (planèt)|Nèptin]]
# [[zétwèl]]
# [[Sipèrnova]]
# [[Linivèr]]
=== Byoloji ===
# [[Byoloji]]
# [[Lavi]]
## [[Lanmò]]
## [[Ekstenksyon di sé lèspès]]
# [[Orijin di lavi]]
# [[Anatomi]]
## [[Systèm nervé]]
### [[Sèrvo]]
## [[Aparey dijestif moun]]
## [[Aparèy kardyovaskilèr|Sirkilasyon sangin]]
### [[Disan]]
### [[Tchò]]
## [[Systèm iminitèr]]
## [[Ren]]
## [[Fwa]]
## [[Poumon]]
## [[Mousk]]
## [[Lapo]]
## [[Èskélèt]]
# [[Rouprodiksyon (byoloji)|Rouprodiksyon]]
## [[Fimèl]]
## [[Mal (byoloji)|Mal]]
## [[Grosès]]
## [[Seks]]
### [[Omosekswalité]]
# [[Botanik]]
# [[Séloul (byoloji)|Séloul]]
# [[Ékoloji]]
## [[Ékosystèm]]
# [[Évolousyon (byoloji)|Évolousyon]]
## [[Dériv jénétik]]
## [[Séleksyon natirèl]]
# [[Jénétik]]
## [[Asid dézoksoribonikléyik|Asid dézoksiribonikléyik]]
## [[Jèn]]
## [[Érédité]]
## [[Asid ribonikléyik]]
# [[Organism (fizyoloji)|Organism]]
## [[Zannimo]]
### [[Amphibia]]
### [[Zozo]]
### [[Dinozò]]
### [[Poson]]
### [[Ensèk]]
### [[Manmifè]]
#### [[Mounité]]
### [[Reptil]]
## [[Archaea]]
## [[Baktéri]]
## [[Ékaryota]]
## [[Fungi]]
## [[Plant]]
### [[Flèr]]
### [[Grenn]]
### [[Pyébwa]]
## [[Alg]]
# [[Fotosentèz]]
# [[Lèspès]]
# [[Viris]]
# [[Zooloji]]
=== Chimi ===
# [[Chimi]]
# [[Byochimi]]
# [[Chimi organik]]
# [[Chimi inorganik]]
# [[Chimi fizik]]
# [[Asid]]
# [[Alyaj]]
## [[Bronz]]
## [[Asyé]]
# [[Atomm]]
# [[Baz (chimi)|Baz]]
# [[Kataliz]]
# [[Lyèzon chimik]]
# [[Kompozé chimik]]
## [[Dyoksid di karbonn]]
## [[Dilwil]]
## [[Disèl (chimi)|Disèl]]
## [[Dilo]]
# [[Éléman chimik]]
## [[Aluminium]]
## [[Karbonn]]
## [[Kwiv]]
## [[Lò]]
## [[Idrojèn]]
## [[Fè]]
## [[Azòt]]
## [[Oksijèn]]
## [[Silicium]]
## [[Lajan (chimi)|Lajan]]
# [[Réaksyon chimik]]
# [[Kristal]]
# [[Élektroliz]]
# [[Vèr]]
# [[Ion]]
# [[Métal]]
# [[Minéral]]
# [[Molékil]]
# [[Tablo péryodik di sé éléman]]
=== Syans di Latè ===
# [[Syans di lavi é di Latè]]
# [[Istwè di Latè]]
# [[Jéoloji]]
## [[Séyism]]
## [[Érozyon]]
## [[Tektonik di sé plak]]
## [[Ròch]]
## [[Striktir entern di Latè]]
## [[Volkan]]
# [[Atmosfèr térès]]
## [[Klima]]
## [[Niyaj]]
## [[Inondasyon]]
## [[Réchofman klimatik]]
## [[Météyoroloji]]
## [[Lapli]]
## [[Tòrnad]]
## [[Siklonn tropikal]]
## [[Tan (météoroloji)|Tan]]
# [[Loséanografi]]
=== Fizik ===
# [[Fizik]]
# [[Fizik di sé partikil]]
## [[Modèl standar (fizik di sé partikil)|Modèl standar]]
## [[Partikil soubatomik]]
### [[Élektron]]
### [[Nétrino]]
### [[Nétron]]
### [[Foton]]
### [[Proton]]
# [[Mékanik newtonyenn]]
## [[Lalwa di mouvman di Newton]]
# [[Énerji]]
## [[Énerji sinétik]]
## [[Énerji potansyèl]]
# [[Fòs (fizik)|Fòs]]
## [[Élektomagnétism]]
## [[Gravitasyon]]
## [[Entéraksyon fò]]
## [[Entéraksyon fèb]]
# [[Transfè termik|Chalò]]
## [[Tanpératir]]
# [[Limyè]]
## [[Réyonman élektromagnétik]]
## [[Òptik]]
## [[Vitès di limyè]]
# [[Mas]]
# [[Matyèr]]
## [[Léta di matyèr]]
# [[Mizour fizik]]
## [[Inité di mizour anglo-saksonn]]
## [[Sistèm enternasyonal di inité]]
# [[Mouvman (mékanik)|Mouvman]]
# [[Mékanik kantik]]
# [[Son (fyzik)|Son]]
# [[Lèspas (nosyon)|Lèspas]]
# [[Termodinamik]]
# [[Téyori di rélativité]]
# [[Tan]]
## [[Jou]]
## [[Lannen]]
# [[Vid]]
== Tèknoloji (110 artik) ==
# [[Tèknoloji]]
# [[Istwè dé tèknik]]
# [[Enjényéri]]
# [[Entélijans artifisyèl]]
# [[Byoteknoloji]]
# [[Jéni jénétik]]
# [[Nanoteknoloji]]
# [[Nuclear technology]]
# [[Outi]]
=== Énèrji ===
# [[Élektrisité]]
# [[Énerji rounouvlab]]
# [[Konbistib fosil]]
# [[Énerji idrolik]]
# [[Énerji nikléyèr]]
# [[Énerji solèr]]
# [[Énerji éolyenn]]
=== Lélèktronnik ===
# [[Lélèktronnik]]
# [[Pil élektrik]]
# [[Lanp ké enkandésans klasik|Lanp a enkandésans klasik]]
# [[Sirkwi entégré]]
# [[Semiconductor device]]
# [[Transistò]]
=== Jéni mékanik ===
# [[Jéni mékanik]]
# [[Motò]]
## [[Machin élektrik]]
## [[Motò ké konbistyon entern]]
## [[Motò ké réaksyon|Motò a réaksyon]]
## [[Machin a vapò]]
# [[Robo]]
# [[Machin senp]]
# [[Rou]]
# [[Ark (architektir)|Ark]]
# [[Pon]]
# [[Kannal (vwa dilo)|Kannal]]
# [[Baraj]]
# [[Kaz]]
# [[Enfrastriktir]]
# [[Larout]]
# [[Tour (édifis)|Tour]]
=== Transpò ===
# [[Transpò]]
# [[Aéronèf]]
# [[Lotomobil]]
# [[Bisiklèt]]
# [[Chimen di fè]]
# [[Navir]]
=== Tèknoloji di enfòrmasyon-an ===
# [[Teknoloji di enformasyon é di kominikasyon|TEK]]
# [[Boulyé]]
# [[Kalkilatris]]
# [[Ordinatò]]
# [[Kriptografi]]
=== Òptik ===
# [[Aparèy fotografik]]
# [[Lazè]]
# [[Lanti optik]]
# [[Mikroskopi]]
# [[Téléskòp]]
=== Médja ké kominikasyon ===
# [[Kouryé élektronik]]
# [[Internet]]
# [[Téléfonn mobil]]
# [[Enprimri]]
# [[Réseptò radio|Radio]]
# [[Télékominikasyon]]
# [[Téléfonn]]
# [[Télévizyon]]
# [[Vidéo]]
# [[World Wide Web]]
=== Navigasyon ===
# [[Navigasyon]]
# [[Kalandriyé]]
# [[Òrlòj mékanik|Òrlòj]]
# [[Konpa (navigasyon)|Konpa]]
# [[Global Positioning System]]
# [[Jiroskòp]]
# [[Pandoul (fizik)|Pandoul]]
# [[Radar]]
# [[Kadran solèr]]
=== Arm ===
# [[Arm]]
# [[Artiri]]
# [[Ark (arm)|Ark]]
# [[Arm ké difé]]
# [[Kouto]]
# [[Arm nikléyèr]]
# [[Épé]]
# [[Sou-maren]]
# [[Char pou briga]]
=== Matéryèl ké chimi ===
# [[Bouji]]
# [[Difé]]
# [[Egsplozif]]
## [[Lésans (idrokarbir)|Lésans]]
## [[Lapoud nwè|Lapoud pou kanon]]
# [[Masonnri]]
# [[Métalirji]]
# [[Matyèr plastik]]
# [[Kaoutchou (matéryo)|Kaoutchou]]
# [[Tekstil]]
# [[Bwa]]
=== Nouritir ké santé ===
# [[Élektrokardyografi]]
# [[Imajri pa rézonans magnétik]]
# [[Pastòrizasyon]]
# [[Réfrijérasyon]]
# [[Pwèl (chofaj)|Pwèl]]
# [[Réyon X]]
# [[Anestézi]]
=== Lèspas ===
# [[Alinisaj]]
# [[Lafizé (astronotik)|Lafizé]]
# [[Satélit artifisyèl]]
## [[Hubble (téleskop spasyal)|Hubble]]
# [[Vòl spasyal]]
# [[Navèt spasyal amérikenn]]
# [[Stasyon spasyal]]
## [[Stasyon spasyal enternasyonal]]
== Matématik (62 artik) ==
# [[Matématik]]
# [[Istwè di sé Matématik]]
# [[Ajèb|Aljèb]]
# [[Algoritm]]
# [[Aritmétik]]
## [[Adisyon]]
## [[Soustraksyon]]
## [[Miltiplikasyon]]
## [[Divizyon]]
## [[Fraksyon (matématik)|Fraksyon]]
## [[Poursantaj]]
## [[Eksponansyasyon]]
## [[Rasin di roun nonm]]
# [[Konbinatwar]]
# [[Ékwasyon]]
# [[Fonksyon (matématik)|Fonksyon]]
# [[Jéométri]]
## [[Ang]]
## [[Lè (jéométri)|Lè]]
## [[Sistèm di koòrdoné]]
## [[Dimansyon]]
## [[Drèt (matématik)|Drèt]]
## [[Plan (matématik)|Plan]]
## [[Pwen (jéométri)|Pwen]]
## [[Form (Jéométri)|Form]]
### [[Serk]]
### [[Konik]]
### [[Poligonn]]
### [[Polyèd]]
### [[Sfèr]]
### [[Triyang]]
## [[Voloum]]
# [[Aljèb linéyèr]]
## [[Matris (matématik)|Matris]]
# [[Logaritm]]
# [[Analiz (matématik)|Analiz]]
## [[Kalkil (matématik)|Kalkil]]
## [[Enfini]]
## [[Limit (matématik)|Limit]]
## [[Probabilité]]
# [[Statistik]]
# [[Optimizasyon (matématik)|Optimizasyon]]
# [[Téori di sé jé]]
# [[Démonstrasyon]]
# [[Nomm]]
## [[Tab di konstant matématik]]
## [[Chif]]
## [[Nonm kompleks]]
### [[Nonm réyèl]]
#### [[e (nonm)|e]]
#### [[Nonm di lò]]
#### [[Pi]]
#### [[Nonm rasyonèl]]
##### [[Antyé rélatif]]
###### [[Antyé natirèl]]
####### [[Nonm prémyé]]
## [[Téori di sé nonm]]
# [[Séri (matématik)|Séri]]
# [[Ansanm]]
# [[Topoloji]]
# [[Trigonométri]]
# [[Varyab (matématik)|Varyab]]
== Sours ==
* (en) Sa artik sa parsyèlman oben an totalité isou di artik di Wikipédja an [[annglé]] ki entitilé « [[:en:Wikipedia:Vital articles|Wikipedia:Vital articles]] » ([[:en:Special:History/Wikipedia:Vital_articles|wè lis-a di lotò-ya]]).
[[Katégori:Wikipédja]]
eexsqmnqd8k8y2puburc84s7d1yn9tt
Wikipédja:Artik vital/Nivèl 1
4
2745
17124
13606
2019-12-12T21:06:30Z
FanmDjok
22
wikitext
text/x-wiki
<center>'''Artik vital''' : Nivèl 1 - [[Wikipédja:Artik vital/Nivèl 2|Nivèl 2]] - [[Wikipédja:Artik vital|Nivèl 3]] - [[:en:Wikipedia:Vital articles/Expanded|Nivèl 4]] </center>
Sa lis ka prézanté 10 artik ki konsidéré kou artik vital-ya di nivèl 1. Li sa établi annan kad-a di [[Projè:Sélègsyon transvèrsal]] é sa isou di lis-a di 1000 artik ki envantoryé annan kad-a di [[Wikipédja:Artik vital|Artik vital]] di Wikipédja.
== Dis artik ==
# [[Kiltir]]
# [[Latè]]
# [[Istwè di monn]]
# [[Lanng]]
# [[Lavi]]
# [[Matématik]]
# [[Filozofi]]
# [[Syans]]
# [[Tèknoloji]]
# [[Sé lar|Tout lar]]
== Sours ==
* (en) Sa artik sa parsyèlman oben an totalité isou di artik di Wikipédja an [[annglé]] ki entitilé « [[:en:Wikipedia:Vital articles/Level/1|Wikipedia:Vital articles/Level/1]] » ([[:en:Special:History/Wikipedja:Vital_articles/Level/1|wè lis-a di lotò-ya]]).
[[Katégori:Wikipédja]]
bpmp3g226er15g5elrdllxvmjktt8eg
Wikipédja:Artik vital/Nivèl 2
4
2746
17123
13669
2019-12-12T21:04:46Z
FanmDjok
22
wikitext
text/x-wiki
<center>'''Artik vital''' : [[Wikipédja:Artik vital/Nivèl 1|Nivèl 1]] - Nivèl 2 - [[Wikipédja:Artik vital|Nivèl 3]] - [[:en:Wikipedia:Vital articles/Expanded|Nivèl 4]] </center>
Sa lis ka prézanté 100 artik ki konsidéré kou artik vital-ya di nivèl 2. Li sa établi annan kad-a di [[Projè:Sélègsyon transvèrsal]] é sa isou di lis-a di 1000 artik ki envantoryé annan kad-a di [[Wikipédja:Artik vital|Artik vital]] di Wikipédja.
== Total atchwèl : 98 ==
=== Lar (7 artik) ===
# [[Larchitèktir]]
# [[Sé lar]]
# [[Sinéma]]
# [[Litératir]]
# [[Lanmizik]]
# [[Spektak vivan|Lar di lasèn]]
# [[Lar vizwèl]]
=== Jéyografi (12 artik) ===
# [[Lafrik]]
# [[Lazi]]
# [[Vil|Lavil]]
# [[Péyi]]
# [[Latè]]
# [[Léròp]]
# [[Jéyografi]]
# {{croix3}} {{lien|Téren oben Latè (soufas)|lang=en|trad=Land}}<ref>Absan annan lis-a di nivèl 3</ref>
# [[Lanmérik di Nò]]
# [[Loséyanni]]
# [[Lanmè]]
# [[Lanmérik di Sid]]
=== Listwè (6 artik) ===
# [[Sivilizasyon]]
# [[Listwè]]
# [[Istwè di lar]]
# [[Istwè dé syans]]
# [[Istwè dé tèknik]]
# [[Istwè di monn]]
=== Lavi kotidjen (16 artik) ===
# [[Liv (dokouman)|Liv]]
# [[Vètman]]
# [[Lanmò|Désè]]
# [[Émosyon]]
# [[Divèrtisman]]
# [[Étni]]
# [[Nouritir]]
# [[Kaz]]
# [[Sekswalité moun]]
# [[Amplwa]]
# [[Lanng]]
# [[Lengwistik]]
# [[Lavi kotidyenn|Lavi personèl]]
# [[Somèy]]
# [[Tan]]
# [[Ékritir]]
=== Matématik (5 artik) ===
# [[Aritmétik]]
# [[Jéométri]]
# [[Matématik]]
# [[Nomm]]
# [[Statistik]]
=== Filozofi (7 artik) ===
# [[Étik]]
# [[Konésans]]
# [[Lojik]]
# [[Lespri]]
# [[Mytoloji]]
# [[Filozofi]]
# [[Rélijyon]]
=== Syans (20 artik) ===
# [[Zannimo]]
# [[Lastronnonmi]]
# [[Atomm]]
# [[Baktéri]]
# [[Byoloji]]
# [[Éléman chimik]]
# [[Chimi]]
# [[Klima]]
# [[Maladi]]
# [[Énerji]]
# [[Homo sapiens|Moun]]
# [[Lavi]]
# [[Médsin]]
# [[Lanatir]]
# [[Fizik]]
# [[Izin]]
# [[Psikoloji]]
# [[Syans]]
# [[Inivèr]]
# [[Dilo]]
=== Sosyété (14 artik) ===
# [[Antroupriz]]
# [[Kominoté]]
# [[Krim]]
# [[Kiltir]]
# [[Édikasyon]]
# [[Fanmi]]
# [[Gouvernman]]
# [[Drwè]]
# [[Lanmonnen]]
# [[Politik]]
# [[Kiltir popilèr]]
# [[Syans sosyal]]
# [[Sosyété (syans sosyal)|Sosyété]]
# [[Lagèr]]
=== Tèknoloji (11 artik) ===
# [[Agrikiltir]]
# [[Ordinatò]]
# [[Konstriksyon]]
# [[Lélèktronnik]]
# [[Enjényéri]]
# [[Difé]]
# [[Endistri]]
# [[Endistri manifaktiryèr|Manifaktir]]
# [[Tèknoloji]]
# [[Télékominikasyon]]
# [[Transpò]]
== Sours ==
* (en) Sa artik sa parsyèlman oben an totalité isou di artik di Wikipédja an [[annglé]] ki entitilé « [[:en:Wikipedia:Vital articles/Level/2|Wikipedia:Vital articles/Level/2]] » ([[:en:Special:History/Wikipedia:Vital_articles/Level/2|wè lis-a di lotò-ya]]).
[[Katégori:Wikipédja]]
9hi7sv7wohynd83xtk6at7lbmu8uy3u
William Shakespeare
0
2747
18457
13675
2020-05-30T09:28:48Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Moun
| non = William Shakespeare
| imaj = Shakespeare Droeshout 1623.jpg
| deskripsyon =
| dat di nèsans = batizé lou 26 avril 1564 koté Stratford-upon-Avon
| dat di désè = 23 avril 1616 koté Stratford-upon-Avon
| nasyonalité =
| profésyon = Powèt, dramatirj é [[markè-palò]]
}}
'''William Shakespeare''', batizé lou 26 avril 1564 koté Stratford-upon-Avon é mouri lou 3 mè (23 avril) 1616 annan menm vil-a, li konsidéré kou roun dé pli gran powèt, dramatirj é [[markè-palò]] di lakiltir anglèz-a. Li sa répité pou so métriz di fòrm powétik ké litérèr, ensi ki so kapasité pou rouprézanté laspè-ya di lanatir di moun-yan.
Figir éminant di lakiltir òksidantal-a, Shakespeare ka kontinwé di enfliyansé artis-ya di jòdla. Li sa amòrfwazé annan roun gran nonm di lanng é, soulon Endèks-a Translationum, ké roun total di 4 281 amòrfwazaj, i ka vini o trwazyèm ran dé otò pi amòrfwazé-ya aprè Agatha Christie ké Jules Verne. So pyès sa régilyèrman jwé toupatou annan monn-an. Shakespeare sa roun dé rar dramatirj ki pratiké osi byen komédi-a ki trajédi-a.
Shakespeare té ka marké trant-sèt òv dramatik, ant lannen-yan 1580 é 1613. Mè kronoloji ègzak-a di so pyès sa òkò diskité. Soupannan, volim di so kréyasyon pa ka aparèt kou ésèpsyonèl an gadé di kritèr di lépòk-a.
Nou ka mizouré enfliyans-a di Shakespeare asou kiltir anglo-saksonn-an an òbsèrvan nonbréz référans-ya ki li sa fèt, ki sa fika atravè dé sitasyon, dé tit d’òv oben inonbrab adaptasyon-yan di so òv. Anglé-a sa dayò kouraman dézigné pa périfraz-a lanng-an di Shakespeare, tèlman sa otò marké lanng-an di so péyi an envantan di nonbré tèrm ké ésprésyon. Sèrtenn sitasyon dayò sa pasé tèl ki andan langaj kouran-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
[[Katégori:Markè-palò]]
[[Katégori:Artis]]
d51pc8ptbhxunnwz4q8f7k7t4sop4oe
Wolfgang Amadeus Mozart
0
2748
13678
13677
2019-11-22T10:18:37Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Wolfgang-amadeus-mozart_1.jpg|thumb|]]
'''Johannes Chrysostomus Wolfgangus Theophilus Mozart''' oben '''Wolfgang Amadeus Mozart''' (an alman : [ˈvɔlfɡaŋ amaˈdeus ˈmoːtsaʁt]), né koté Salzbourg (prensipalté di Sent-Anpir romen jèrmanik) 27 janvyé 1756 é mouri koté Vienne 5 désanm 1791, sa roun konpozitò.
Mouri à trant-senk lan, i ka lésé oun òv enprésyonnant (626 òv sa répèrtoryé annan katalòg-a Köchel), ki ka anbrasé tout janr mizikal-ya di so lépòk. Soulon témwagnaj-a di so kontanporen, li té, o pyano kou o vyolon, oun virtchwoz.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
c52uby4fe6vfst5oyddwfsil8ho2kh7
Wonm
0
2749
13681
13680
2019-11-22T10:18:37Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Hommes montage.jpg|thumb|upright=1.25|Hafez • David • Ban Ki-moon • Chinua Achebe • Aryabhata • Händel • Confucius • Kofi Annan • Chef Joseph • Platon • Ronaldo • Albert Einstein • Errol Flynn • Mohandas Gandhi • Ole Henrik Magga • Thomas Beatie • Adam • wonm di Vitruve • oun wonm ké roun timoun • Héraclès ké Télèphe.]]
[[Fiché:Michelangelo Buonarroti 017-corrected.jpg|thumb|Frèsk ki ka rouprézanté oun wonm touni (''Kréyasyon di Adan'' di [[Mikel-Anj|Mikèlanj]])]]
[[Fiché:Pioneer plaque line-drawing of a human male.svg|thumb|upright=.5|Désen di oun wonm tèl ki li ka figiré asou plak di Pioneer.]]
Oun '''wonm''' (osi aplé boug), sa roun fika moun di sèks maskilen é di laj granmoun. Anvan pibèrté-a, o stad enfantil, nou ka palé di tiboug. I ka rivé soupannan ki mo sa itilizé endépandaman di laj-a.
Annan roun asépsyon pli larj, li sa anplwayé kou tèrm jénérik pou kalifyé konsèp-a di fika moun, é ka ékri so kò alò souvan ké roun majiskil. Nou ka palé égalman di « wonm » pou dézigné oun endividi di sèks féminen oben entèrsèks ki ka idantifyé so kò kou di janr maskilen.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
atrzublcps6wss74fjp5oaqws0c6ulu
World Wide Web
0
2750
13687
13686
2019-11-22T10:18:37Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''World Wide Web''' ('''WWW'''), litéralman « twèl (di arengnen) mondjal », kominéman aplé '''Web'''-a, é pafwè '''Twèl'''-a, sa roun sistenm ipèrtèks piblik li ka fonksyonnen asou Entèrnèt. Web-a ka pèrmèt di konsilté, ké roun navigatò, dé paj aksésib asou dé sit. Imaj-a di twèl-a di arengnen ki ja vini dé ipèrlyen ki ka lyannen paj web-ya ant yé.
Web-a pa sa renk ki roun dé aplikasyon d'Entèrnèt ; distenk di ròt aplikasyon kou kouryé élèktronik-a, mésajri enstantané-a é partaj-a di fiché an pèr à pèr. Web-a té envanté o CERN pa Tim Berners-Lee plizyò lannen aprè Entèrnèt. A égalman li ki té randé médja-ya gran piblik atantif à Entèrnèt. Dipi, Web-a sa frékaman konfondou ké Entèrnèt ; an partikilyé, mo-a Twèl sa souvan itilizé annan tèks-ya pa tèknik san dévwalé klèrman si li ka dézigné Web-a oben Entèrnèt-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ntozewbim3x8hlsft8rtqxeygdvvagj
Yakoubo
0
2751
18458
13698
2020-05-30T09:28:53Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Yakoubo
| imaj = Iracoubo.jpg
| blazon = Blason_ville_fr_Iracoubo_(Guyane).svg
| drapo =
| péyi = [[Lagwiyann]] ([[Lafrans]])
| mèr = Cornélie Sellali Bois-Blanc
| jantilé =
| popilasyon = 1 931
| lannen = 2014
| dansité = 0,7
| altitid = Min. 0 m – Max. 406 m
| siperfisi = 2 762
}}
'''Yakoubo''' sa roun koumin fransé, ki sitchwé annan départman-an di [[Lagwiyann]].
Oun enpòrtan kouminoté anmérendjen ka viv annan koumin-an di Yakoubo, annan vilaj-a di Bellevue.
Sispa-ya ké kwak-a ki konfègsyonnen pa kouminoté kriyòl di Yakoubo sa répité atè Lagwiyann.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Iracoubo.svg|thumb|An rouj téritwè kouminal-a di Yakoubo.]]
Koumin-an ka sitchwé so kò an Lanmérik di Sid atè Lagwiyann. O nò di koumin-an, nou ka trouvé roun zonn kotché ki ka débouché asou Loséyan Atlantik-a. Koumin limitròf-ya ké Yakoubo sa à lès Sennmari, o sid Sentéli é à lwès Mannan.
Vilaj-a ka konté plizyò zanmo don pli enpòrtan-an sa Òrgannanbo. Ròt zanmo ki nòtab saTrou-poson, Bellevue ké Kounanmanman.
== Démografi ==
Lévolisyon-an di nonm di zabitan sa konnèt atravè rousansman-yan di popilasyon-an ki éfègtchwé annan koumin-an dipi 1961, pronmyé rousansman pòstéryò à départmantalizasyon-an di 1946. À pati di 2006, popilasyon légal-ya dé koumin sa pibliyé anniyèlman pa Insee-a. Rousansman-an ka roupozé dézòrmè asou roun kolèk di lenfòrmasyon anniyèl ki ka konsèrnen sigsésivman tout téritwè kouminal-ya o kour di roun péryòd di senk lannen. Pou koumin-yan di mwen di 10 000 zabitan, oun ankèt di rousansman ki ka poté asou tout popilasyon-an fika réyalizé tout senk lannen-yan, popilasyon légal-ya dé lannen lentèrmédjèr ki fika kant à yé èstimen pa entèrpolasyon oben èstrapolasyon. Pou koumin-an, pronmyé rousansman ègzostif ki ka antré annan kad-a di nouvèl dispozitif té réyalizé an 2006.
An 2015, koumin-an té ka konté 1 878 zabitan, an diminisyon di 4,96 % pa rapò à 2010 (Lafrans rò Mayòt : +2,44 %).
== Lékonnonmi ==
Prensipal rousours di Yakoubo ka rété lagrikiltir, lapèch ké lachas. Oun kouminoté monng ki enstalé o lyé-nonmen Rokokouwa ké Kounanmanman ka pratiké maréchaj-a.
== Lyé ké monnouman istorik ==
Bour-a ka abrité légliz Saint-Joseph, ki konstrwi an finisman-an di xixe syèk, ki té antchèrman dékoré pa bangna Pierre Huguet, di kan di Yakoubo. Lapentir-ya ka étann yé kò asou 600 m2 ké èstil-a sa répité nayf. Légliz-a té fika klasé monnouman istorik an 1978.
== Èspò ==
Lékipman èspòrtif :
* Èstad minisipal Parc-des-Princes di Yakoubo.
Klòb èspòrtif :
* l'Étoile Filante d'Iracoubo, foutbòl.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
kc9z1h9u68zekdacteb2s87f5jotlgf
Yangzi Jiang
0
2752
13701
13700
2019-11-22T10:18:38Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Qutang_Gorge_on_Changjiang.jpg|thumb]]
'''Yangzi Jiang''' (chinwa senplifyé : 扬子江 ; chinwa tradisyonèl : 揚子江 ; pinyin : Yángzǐ Jiāng ; Wade : Yang²-tzu³ Chiang¹ ; EFEO : Yang-tseu Kiang ; kantinè Jyutping : Joeng⁴-zi² Gong¹ ; litéralman : « flèv Yangzi ») oben Chang Jiang (长江 / 長江, Chángjiāng, « long flèv »), sa pli lon flèv d'Azi (6 380 km). An Frans, li sa aplé flèv Blé, Yang-Tsé-Kiang oben senpman Yang-Tsé.
Di roun débi di 30 000 m3/s, flèv Blé sa trwazyenm pli lon flèv di monn aprè Amazonn ké Nil.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Azi]]
[[Katégori:Lak]]
oq7e2k51jo5mpg2pqf3v7bklv281845
Yémen
0
2753
13703
13702
2019-11-22T10:18:38Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Yémen
|non lokal = ﺍﻟﺠﻤﻬﻮﺭﯾّﺔ اليمنية
Al-Jumhuriyah al-Yamaniyah (ar)
|drapo = Flag_of_Yemen.svg
|armwari = Emblem_of_Yemen.svg
|kart = Yemen_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[ ]]
|kapital = [[Sanaa]]
|siperfisi total = 527 968
|jantilé = Yéménit
|popilasyon total = 26 052 966
|lannen = 2014
}}
'''Yémen''', an form long '''Répiblik di Yémen''' (arab al-Yaman, اليَمَن et Al-Jumhuriyah al-Yamaniyah, ﺍﻟﺠﻤﻬﻮﺭﯾّﺔ اليمنية), sa roun péyi arab sitchwé à lapwent sid-wès di péninsoul d'Arabi.
l52bc1gw54xbbj52d82c30jakwvyzs3
Zanbi
0
2754
19224
13707
2021-08-16T20:41:21Z
2A01:E0A:26:3D0:4DB7:75FD:A50E:B39
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Zanbi
|non lokal = Republic of Zambia (en)
|drapo = Flag_of_Zambia.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Zambia.svg
|kart = Zambia_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = [[Lusaka]]
|siperfisi total = 752 614
|jantilé = Zanbyen
|popilasyon total = 17 351 708
|lannen =
}}
'''Zanbi''', an fòrm lonng '''Répiblik di Zanbi''', an annglé Zambia é Republic of Zambia, sa roun péy di [[Lafrik]] ostral, ki pa gen lagsé ké lanmè.
5y5ygv8xe1l8lt43m4udmtuuf4ucayj
Zannimo
0
2755
13711
13710
2019-11-22T10:18:38Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Animal diversity.png|thumb|Rouprézantan di sé klas divers.]]
Oun '''zannimo''' ou '''bèt''' (di laten animalis « animé, vivan, zannimo ») sa an byoloji, sélon klasifikasyon klasik, oun êt vivan étérotrof, ki lé di ki ka nouri so kò di soubstans organik. Nou ka rézervé jodla term « zannimo » a dé êt kompleks é miltiséloulèr, byen ki nou lontan konsidéré sé protozoèr kou dé zannimo iniséloulèr. Kou tou sé êt vivan, chak zannimo a dé sanblab ké ki li ka formé oun group omojèn, aplé lèspès.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Zannimo]]
lk8q1qvuwcxgs1w1mooyhqxdmv19gvz
Zheng He
0
2756
18515
13715
2020-06-04T12:58:25Z
CommonsDelinker
24
Replacing Zhen_he.jpg with [[File:Zheng_He.jpg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: [[:c:COM:FR#FR3|Criterion 3]] (obvious error) · "Zheng" was misspelled as "Zhen").
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Zheng He.jpg|thumb|Èstati di Zheng]]
'''Zheng He''' (1371 – 1433) (chinwa senplifyé : 郑和 ; chinwa tradisyonèl : 鄭和 ; pinyin : Zhèng Hé ; Wade : Cheng⁴ Ho² ; EFEO : Tch'eng Ho, arab : حجّي محمود [Ḥaǧǧy Maḥmwd]) sa roun eunuque chinwa musulman é roun èsploratò maritim sélèb, ki so vwayaj ka mennen jouk o Mwayen-Oryan é an Afrik di Lès. I sa roun dé rar ki wè atribiyé so kò tit bouddhik di Sanbao taijian (chinwa senplifyé : 三宝太监 ; chinwa tradisyonèl : 三寶太監 ; pinyin : Sānbǎo tàijiàn ; Wade : San¹-pao³ t'ai⁴chien¹), « Gran Eunuque o trwa jwayo ».
== Nòt ké référans ==
gu8rx005dfo4engptbbmxfz1jgf85yl
Zil
0
2757
19640
19432
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:AgrihanNASA.jpg|thumb|Zilé d'Agrigan, annan [[Loséyan Pasifik|Pasifik]]-a.]]
Oun '''zilé''', sa roun lamas di latè antouré ké [[dilo]] di mannyè pèrmanant oben pafwè di mannyè tanporèr an fonksyon di marè-ya. Dlio-a ka benyen zil-ya pitèt sa di roun [[Loséan|loséyan]], di roun [[lanmè]], di roun [[lak]] oben di roun kour dilo. Zil-ya pouvé sa tanporèr (ban di sab, volkan, etc.) oben permanant, izolé oben groupé ké ròt zil é pouvé alò formé roun [[archipel]]. Oun piti zil sa pafwè dézigné anba tèrm-an di tizil oben pitizil.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
6ckmwpl77lj75e4pwwubc141ezgvrgo
Zil Cook
0
2758
13727
13726
2019-11-22T10:18:39Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Zil Cook
|non lokal = Kūki 'Āirani (mi-ck)<br/>Cook Islands (en)
|drapo = Flag_of_the_Cook_Islands.svg
|armwari = Insigne_Insularum_de_Cook.svg
|kart = Cook_Islands_on_the_globe_(Polynesia_centered).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]], Maori di zil
|kapital = [[Avarua]]
|siperfisi total = 240
|jantilé = Cookyen(n)
|popilasyon total = 21 923
|lannen = 2011
}}
'''Zil Cook''' (ké majiskil à « zil ») sa roun Léta di [[loséyan Pasifik]] roukonèt pa Òrganizasyon dé Nasyonzini mè pa manm sala, an lib asosyasyon ké [[Nouvèl-Zélann]]-an.
6o4t3l2sxjwi8g9ed9am6275y9fop0l
Zil Féroé
0
2759
13731
13730
2019-11-22T10:18:39Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Zil Féroé
|non lokal = Føroyar (fo)<br/>Færøerne (da)
|drapo = Coat_of_arms_of_the_Faroe_Islands.svg
|armwari = Flag_of_the_Faroe_Islands.svg
|kart = LocationFaroeIslands.png
|lanng ofisyèl = [[Féroyen]] ké danwa
|kapital = [[Torshavn]]
|siperfisi total = 1 399
|jantilé = Féroyen(n)
|popilasyon total = 50 247
|lannen = 2017
}}
'''Zil Féroé''' (an féroyen : Føroyar, prounonsé [ˈføːɹjaɹ] ; an danwa : Færøerne, prounonsé [ˈfɛɐ̯ˌøːˀɐnə]) sa roun péyi konstitif di Rwayom di Dannmark, ké [[Dannmark]] é Groenland. Sa téritwar gen kou kapital Torshavn.
fjphqear6huvq30h8fcdvzj5klwk5qo
Zil Kanari
0
2760
13735
13734
2019-11-22T10:18:39Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Zil Kanari
|non lokal = (es) Islas Canarias
|drapo = Canary_Islands_CoA.svg
|armwari = Flag_of_the_Canary_Islands.svg
|kart = Localizaci%C3%B3n_de_la_Regi%C3%B3n_de_Canarias.svg
|lanng ofisyèl = [[Èspangnòl]]
|kapital = Santa Cruz de Tenerife é Las Palmas de Gran Canaria
|siperfisi total = 7 447
|jantilé = Kanaryen
|popilasyon total = 2 218 344
|lannen = 2012
}}
'''Zil Kanari''' oben '''Kanari''' (an espagnol : Canarias) sa roun larchipèl di [[loséyan Atlantik]] sitchwé o larj di lakot-ya di Sahara ògsidantal é di [[Maròk]].
5sozum0bby5cknqnuxda88hw9rkrw5o
Zil Kayiman
0
2761
18459
13748
2020-05-30T09:28:58Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Zilé Kayman
|non lokal = Cayman Islands (en)
|drapo = Flag of the Cayman Islands.svg
|armwari = Coat of arms of the Cayman Islands.svg
|kart = LocationCayman_Islands.svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé|Annglè]]
|kapital = [[George Town]]
|siperfisi total = 260
|jantilé = Kaymannyen
|popilasyon total = 44 270
|lannen = 2005
}}
'''Zilé Kayman''' oben '''Kayman''' oben (Cayman Islands an annglé) sa roun téritwè di lout-lanmè di [[Rwéyonm-Ini]] annan [[Karayb|Karayb-ya]].
[[Katégori:Lézanti]]
cnb9uayeajtaanqf6j79ir6uvs49xgo
Zil Malwin
0
2762
13753
13752
2019-11-22T10:18:40Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Zil Malwin
|non lokal = Îles Malouines (fr)<br/>Falkland Islands (en)<br/>Islas Malvinas (es)
|drapo = Coat_of_arms_of_the_Falkland_Islands.svg
|armwari = Flag_of_the_Falkland_Islands.svg
|kart = Location_map_of_the_Falklands_%E2%80%93_Alternative_version_4.svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = [[Stanley (Zil Malwin)|Pòr Stanley]]
|siperfisi total = 12 173
|jantilé = Malwen
|popilasyon total = 2 931
|lannen = 2014
}}
'''Zil Malwin''' (Îles Malouines an fransé, Falkland Islands an annglé, Islas Malvinas an espagnol) sa roun archipèl di [[Loséyan Atlantik|Atlantik]] Sid sitchwé à 399 km o nò-lès di ègstrèmité oryantal di Latè Difé.
ppmechuudkqn0moczjrrdnrashwklm0
Zil Marianne di Nò
0
2763
19193
13756
2021-05-13T19:57:55Z
Εὐθυμένης
1069
([[c:GR|GR]]) [[File:Northern Mariana Islands seal.png]] → [[File:Seal of the Northern Mariana Islands (alternate).svg]]
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Commonwealth dé Zil Marianne di Nò
|non lokal = Commonwealth of the Northern Mariana Islands (en)
|drapo = Seal of the Northern Mariana Islands (alternate).svg
|armwari = Flag_of_the_Northern_Mariana_Islands.svg
|kart = Northern_Mariana_Islands_on_the_globe_(Southeast_Asia_centered)_(small_islands_magnified).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]], chamorro, karolinyen
|kapital = [[Saipan]]
|siperfisi total = 477
|jantilé =
|popilasyon total = 53 883
|lannen = 2010
}}
'''Zil Marianne di Nó''' ka fè parti di archipèl dé Marianne, annan lès di lanmè dé Filipin. Li sa sitchwé o nò di Guam, lil ké lakèl yé ka formé téritwar di pèpman chamorro, é o sid dé zil Kazan (an japonè : Kazan-rettō), andan archipèl d'Ogasawara.
hkej3nnivwv521gvey03xr8vtmmquiq
Zil Marshall
0
2764
13759
13758
2019-11-22T10:18:40Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Répiblik di Zil Marshall
|non lokal = Aolepān Aorōkin M̧ajeļ (mh)<br/>Republic of the Marshall Islands (en)
|drapo = Flag_of_the_Marshall_Islands.svg
|armwari = Seal_of_the_Marshall_Islands.svg
|kart = Marshall_Islands_on_the_globe_(small_islands_magnified)_(Polynesia_centered).svg
|lanng ofisyèl = Marshallè, [[annglé]]
|kapital = [[Delap-Uliga-Darrit]]
|siperfisi total = 181
|jantilé = Marshallè
|popilasyon total = 70 983
|lannen = 2014
}}
'''Zil Marshall''' ou '''Marshall''', an form long '''Répiblik di Zil Marshall''', an marshallè M̧ajeļ é Aolepān Aorōkin M̧ajeļ, an anglè Marshall Islands é Republic of the Marshall Islands, sa roun Léta di Mikronézi, don endépandans-a té roukoni an 1990.
t5cp2qlh0auvq4slhqnn7hgs8n6lp5s
Zil Midway
0
2765
13762
13761
2019-11-22T10:18:40Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Zil Midway
|non lokal = Midway Atoll (en)
|drapo =
|armwari =
|kart = Midway_Atoll_map.svg
|lanng ofisyèl = [[ ]]
|kapital = [[ ]]
|siperfisi total = 6,20
|jantilé =
|popilasyon total = 40
|lannen =
}}
'''Zil Midway''' (an hawayen Pihemanu, osi aplé '''atoll Midway''') sa roun atoll di oun siperfisi di 6,2 km2, sitchwé annan [[loséyan Pasifik]] nò. Li sitchwé à 2 113 km à lwès-nò-wès di Honolulu, kapital di Léta d'Haway.
0a06fq8lw6175na9579cb00lgl365y0
Zil Norfolk
0
2766
19427
13768
2022-07-20T11:10:46Z
CommonsDelinker
24
Replacing Coat_of_Arms_of_Norfolk_Island.svg with [[File:Coat_of_arms_of_Norfolk_Island.svg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: [[:c:COM:FR#FR3|Criterion 3]] (obvious error)).
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Zil Norfolk
|non lokal = Norfolk Island (en)
|drapo = Coat of arms of Norfolk Island.svg
|armwari = Flag_of_Norfolk_Island.svg
|kart = Norfolk_Island_on_the_globe_(small_islands_magnified)_(Polynesia_centered).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = [[Kingston (Norfolk)|Kingston]]
|siperfisi total = 34,6
|jantilé = Norfolké
|popilasyon total = 2 302
|lannen = 2011
}}
'''Zilé Nòrfòlk''' (an norfuk : Norfuk Aylen) sa roun téritwè ostralyen.
== Jéyografi ==
[[Fiché:Norfolk_Island-CIA_WFB_Map.png|thumb|Kart di Zil Norfolk.]]
Zil Norfolk ka sitchwé so kò annan [[loséyan Pasifik]] ant, [[Nouvèl-Zélann]] é [[Nouvèl-Kalédonni]], ké roun pozisyon léjèrman eksantré ver kot oksidantal di [[Lostrali]].
se0qeothtcjly38bcoy06h5a9feycqn
Zil Pitcairn
0
2767
13772
13771
2019-11-22T10:18:41Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Zil Pitcairn
|non lokal = Pitcairn Island (en)
|drapo = Coat_of_arms_of_the_Pitcairn_Islands.svg
|armwari = Flag_of_the_Pitcairn_Islands.svg
|kart = Pitcairn_Islands_on_the_globe_(French_Polynesia_centered).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = [[Adamstown]]
|siperfisi total = 47
|jantilé =
|popilasyon total = 50
|lannen = 2016
}}
'''Zil Pitcairn''', sèl téritwar britanik di lout-lanmè annan [[loséyan Pasifik]], sa roun ansanm di kat zil di roun siperfisi total di 47 km2. An tan ki antité administrativ, so non ofisyèl an anglè sa Pitcairn, Henderson, Ducie and Oeno Islands.
7qwelqde86w4vqmmifo1fwjnf3f6n8c
Zil Salomon (Léta)
0
2768
13776
13775
2019-11-22T10:18:41Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Zil Salomon
|non lokal = Solomon Islands (en)
|drapo = Flag_of_the_Solomon_Islands.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_the_Solomon_Islands.svg
|kart = Solomon_Islands_on_the_globe_(Oceania_centered).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = [[Honiara]]
|siperfisi total = 28 450
|jantilé = Salomonyen ou<br/>Slomoè
|popilasyon total = 609 883
|lannen = 2014
}}
'''Zil Salomon''', ou senpman '''Salomon''' (an annglé Solomon Islands), sa roun Léta sitchwé annan sid-lwès di [[loséyan Pasifik]], é à lès di Papouazi-Nouvèl-Giné.
4kt0ion4fyfpxbriz47htjpezt67fkf
Zil Vyèrj britanik
0
2769
13781
13780
2019-11-22T10:18:41Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Zilé Vyèrj britannik
|non lokal = British Virgin Islands (en)
|drapo = Coat_of_arms_of_the_British_Virgin_Islands.svg
|armwari = Flag_of_the_British_Virgin_Islands.svg
|kart = LocationBritishVirginIslands.svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = [[Saint John's]]
|siperfisi total = 153
|jantilé = .
|popilasyon total = 28 054
|lannen = 2010
}}
'''Zilé Vyèrj britannik''' (an annglé : British Virgin Islands) sa roun larchipèl di Lézanti-ya é roun téritwè di lout-lanmè di [[Rwéyonm-Ini]].
5w3yg9xkrsy5si5tv9xk89d9m9sgmgs
Zil Vyèrj dé Étazini
0
2770
13784
13783
2019-11-22T10:18:41Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Zilé Vyèrj dé Létazini
|non lokal = United States Virgin Islands (en)
|drapo = Seal_of_the_United_States_Virgin_Islands.svg
|armwari = Flag_of_the_United_States_Virgin_Islands.svg
|kart = Map_of_USVI.png
|lanng ofisyèl = [[Annglé]]
|kapital = [[Charlòt-Anméli]]
|siperfisi total = 346,4
|jantilé =.
|popilasyon total = 104 983
|lannen = 2015
}}
'''Zilé Vyèrj dé Létazini''' oben '''Zilé Vyèrj anmériken''' (annglé : United States Virgin Islands) sa roun téritwè ki pa-enkòporé é òrgannizé ensilèr dé Lézanti-ya, ki ka anglobé zilé ògsidantal-ya dé zilé Vyèrj.
2k979c0gtxp5o3rdllxo8nxmtf3v14q
Zil di Pak
0
2771
18460
14572
2020-05-30T09:29:03Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Easter_Island_map-fr.svg|thumb| Kart di lil di Pak.]]
'''Zil di Pak''', an rapanui Rapa Nui (« Gran Rapa »), an espagnol Isla de Pascua, sa roun zil di Chili izolé andan sid-ès di [[loséyan Pasifik]], partikilyèrman koni pou so èstati monimental (moaï) ké so ékritir oséyanyenn inik (Rongo-Rongo).
c368ph5eppdqevn2a01xdiwkb7lefij
Zil Épars di loséyan Endyen
0
2772
18461
14602
2020-05-30T09:29:08Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Zil Épars di loséyan Endjen
|non lokal = Îles Éparses de l'océan Indien (fr)
|drapo =
|armwari = Flag_of_France.svg
|kart = Iles_Eparses-CIA_WFB_Map.png
|lanng ofisyèl = [[Fransé]]
|kapital = Pyès
|siperfisi total = 53,19
|jantilé =
|popilasyon total = 0
|lannen =
}}
'''Zil Épars di loséyan Endjen''' (an fransè Îles Éparses de l’océan Indien), ansyennman '''zil Épars''', sa piti zilé di lwès di [[loséyan Endjen]] sitchwé otour di [[Madagaskar]].
sry85mmqt7jpo6n0hnhgyl18joqjmew
Zimbabwé
0
2773
13799
13798
2019-11-22T10:18:42Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Zimbabwé
|non lokal =.
|drapo = Flag_of_Zimbabwe.svg
|armwari = Coat_of_arms_of_Zimbabwe.svg
|kart = Zimbabwe_(orthographic_projection).svg
|lanng ofisyèl = [[Annglé]], chewa, chibarwe, kalanga, khoïsan, nambya, ndau, ndébélé, shangani, shona, lanng dé sign, sesotho, chitonga, tswana, venda, xhosa
|kapital = [[Harare]]
|siperfisi total = 390 245
|jantilé = Zimbabwéyen
|popilasyon total = 14 546 961
|lannen = 2016
}}
'''Zimbabwé''' sa roun péy di [[Lafrik]] ostral. Anklavé, péy-a sa antouré o sid pa [[Lafrik di Sid]], Botswana à lwès, [[Mozanbik]] à lès ké Zanbi-a o nò.
c3pxi527naj9xjgs1i1jynu3fexx9rd
Zooloji
0
2774
13803
13802
2019-11-22T10:18:42Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Torben B Larsen, entomologist.jpg|thumb|Zoolojis (Torben B. Larsen) ki ka òbsèrvé oun kaméléyon]]
'''Zooloji'''-a (dé tèrm grèk ζῷον, zôon, zannimo, jé λόγος, logos, diskou-a) sa syans-a ki ka étidjé zannimo-ya. Èspésyalis-ya di sa disiplin sa kalifyé dé zoolojis-ya(pafwè, di zoològ-ya).
Rougroupan plizyò disiplin é j'ai itilizé di nonbréz tèknik, sa syans ka lantman élaboré so kò o kour dé syèk dipi Préistwè-a. Istorikman, pronmyé réflèksyon syantifik ki sa konsèrné zooloji-a ki nou té transmèt sa sa-ya d'Aristote. Grann tantativ-ya di klasifikasyon dé lèspès zannimo térès nonbréz é souvan roumanyé dipi sa lépòk.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
1ad4sgqj115ibadow3hmlzx9c8pzsxw
Zoranj (frwi)
0
2775
19133
13805
2021-01-03T11:13:58Z
Iifar
1231
better pic
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Oranges - whole-halved-segment.jpg|thumb]]
'''Zoranj''' sa roun agrim, frwi di pyézoranj, di pyébwa di diférant lèspès di fanmi dé Rutacées ou di ibrid di sala. I ka ègzisté donk plizyò tip, prensipalman isou di lèspès Citrus sinensis kou zoranj sangin, é zoranj anmè prodwit pa bigaradyé.
3ssjslw9najpzr2teooletct2kqp2nh
Zoroastre
0
2776
13808
13807
2019-11-22T10:18:42Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Sanzio_01_Zoroaster_Ptolmey.jpg|thumb|Zoroastre pa Raphaël, 1509.]]
'''Zoroastre''', '''Zarathushtra''' oben '''Zarathoustra''' (an persan : زرتشت ; an avertir : Zaraϑuštra ; an grèk : Ζωροάστρης, an kurde Zerdest) sa roun « profèt », fondatò di zoroastrism. I difisil, akoz di lépòk-a ké enpòrtans di pèrsonnaj, sours di nonbréz afabilasyon, di bay dé dat ké dé lyé prési à so sijè. I né annan Nò oben Lès-a di atchwèl Iran-an. Tradisyonèlman, istwè-a di so lavi sa prézanté kou déroulan so kò ant viie ké vie syèk anv. J.-K. mè di nouvèl étid ka tann jòdla à roupousé sa èstimasyon pou finalman sitchwé so lavi ant xve ké xie syèk anv. J.-K.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
r13pp4w8n9ekoxovjkagkszfhcfs3br
Zozo
0
2777
13811
13810
2019-11-22T10:18:42Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Bird_Diversity_2013.png|thumb]]
'''Zozo'''-ya, ki ka fòrmé laklas-a dé Av, sa dé vèrtébré tétrapòd zélé. Si i ka ègzisté an 2016 pli di 10 400 lèspès di zozo rousansé (don pli di lanmotché-a sa dé pasro), trè diféran pa yé ékoloji ki pa yé konpòrtman, yé chak ka prézanté oun ansanm komen di karaktéristik évidant ki ka pèrmèt di rougroupé yé, an partikilyé dé zékay kòrné ké dé plim, oun machwè san dan ki anvlopé di roun étchwi kòrné ki ja fòrmé roun bèk, oun latcho oséz kourt, dé manm antéryò ki transfòrmé an zèl (fonksyonèl oben pa, sa karaktéristik ki sa partikilyèrman rar koté vèrtébré-ya) ké dé manm pòstéryò ki ka sèrvi sèl nòrmalman pou progrésyon asou sòl-a oben annan dilo-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Zannimo]]
a4qxrwhi2xdrq1y0fkn6fu6uromd5w7
Zéchèk
0
2778
19091
19090
2020-12-01T23:10:18Z
79.150.70.108
Annulation des modifications 19090 de [[Special:Contributions/79.150.70.108|79.150.70.108]] ([[User talk:79.150.70.108|discussion]])
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Joueurs_d%27%C3%A9checs_%C3%A0_Lugano.JPG|thumb|Jouwò asou roun échikyé jéyan atè Lugano, Swis.]]
[[File:The Chess Game - Sofonisba Anguissola.jpg|right|thumb]]
'''Jé d'échèk'''-a (prounonsé [eʃɛk]) ka opozé Dé jouwò di pa é di ròt di roun tabliyé raplé échikyé ki konpozé di swasant-kat kaz klèr ké sonm nonmen kaz blanch-ya ké kaz nwè-ya. Jouwò-ya ka jwé à tour di rol an déplasan roun di yé sèz pyès (oben Dé pyès an ka di rok), klèr pou kan-an dé blanng, sonm pou kan dé nwè. Chak jouwò ka posédé o dépa roun rwa, oun danm, Dé tout, Dé fou, Dé kavalyé épi lwit pyon. Lòbjèktif-a di jé sa d'enflijé à so advèrsèr oun échèk é mat, oun sitchwasyon andan lakèl rwa-a di roun jouwò sa an priz san ki li swé posib di chanjé sa.
Jé-a té entrodjwi annan Sid di Éròp-a à partir di Xe syèk pa Arab-ya, mè nou ka ignoré koté li té envanté ègzakman.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
0gg9pxgtotpazcxrtfz5xzt1z2kzjhh
Zépis
0
2779
13819
13818
2019-11-22T10:18:43Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Marchand d'épices.JPG|thumb|Stann di vant di zépis lò di roun marché atè [[New York]].]]
Oun '''zépis''' sa roun aliman véjétal ki odoran oben pikan, ki nou ka itilizé pou asézonnen pla-ya. Zépis-ya pouvé fika isou di zékòrs (kannèl), di flèr (safran, klou di jiròf), di féy (té, Ten), di frwi (pwav, aneth, moutard), di boulb (lay, zonyon, jenjanm) oben di grenn (fénouy, koryand).
Yé ka kontni dé konpozé odoran (pafwè nonmen fotivman « arom »), mè osi dé konpozé sapid é, soutou, dé konpozé à aksyon trijéminal, sa ki ka distengé yé dé aromat.
== Nòt ké référans ==
== Artik konnèks ==
l3kdcajj8itu5wnligoeelauxklk39h
Zétwèl
0
2780
13822
13821
2019-11-22T10:18:43Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Solar prominence from STEREO spacecraft September 29, 2008.jpg|thumb|[[Solèy]]-a, a zétwèl ki pli pròch di [[Latè]]-a.]]
Sans pronmyé-a di mo '''zétwèl''' sa sala di roun pwen liminé annan syèl nòktirn-an, ké pa ègstansyon, dé figir jéyométrik ki ka rouprézanté dé réyon ki ka pati di roun sant. An astronomi, signifikasyon syantifik-a pli réstren di zétwèl sa sala di roun kò sélès plasmatik ki ka réyonnen so pròp limyè pa réyaksyon di fizyon nikléyèr, oben dé kò ki té annan sa léta à roun èstad di yé sik di lavi, kou nenn blanch-ya oben zétwèl-ya ké nétron. Sala ka signifyé ki yé divèt posédé oun lamas minimal pou ki kondisyon-yan di tanpératir ké di présyon osen di réjyon santral-a — tchò-a — ka pèrmèt lanmòrs-a ké mentchen-an di sa réyaksyon nikléyèr-ya, séy an deçà dikèl nou ka palé di lòbjè sibstélèr.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
2v4bme46y35yz628l6t19i57mw6ode6
E (nonm)
0
2781
13825
13824
2019-11-22T10:18:43Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Nonm e''' sa roun konstant matématik ki ka val anviron 2,71828 é pafwè aplé '''nonm èksponansyèl''', « '''nonm d'Euler''' » oben konstant di Néper an référans o matématisyen Leonhard Euler e John Napier (pa roun variant òrtografik di so non). I pa divèt fika konfonn ké konstant d'Euler-Mascheroni ki noté γ.
Sa nonm sa défini à finisman-an di xviie siècle, annan roun korèsponn ant Leibniz é Christian Huygens, kou sa baz-a di logaritm natirèl. Ròtman di, li sa karaktérizé pa rélasyon-an ln(e) = 1 oben di fason ékivalant li sa imaj-a di 1 pa fonksyon èksponansyèl-a, koté nosyon-an exp(x) = ex.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
8s69ob3uel7h61nr43ogs9fewy5n28i
Èd mounitèr
0
2782
13828
13827
2019-11-22T10:18:43Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Honduras_health_check.jpg|thumb|Konsiltasyon médikal atè Tegucigalpaau Honduras an 2004.]]
'''Lèd mounitèr'''-a sa roun lèd d'irjans ké ponktchwèl mété an plas lò di roun sitchwasyon di kriz ésèpsyonèl oben di katastròf natirèl. Nou ka distengé no kò souvan à sa tit lèd mounitèr (oben lèd d'irjans) épi lèd o dévlopman.
== Définisyon ké aktò ==
Lèd mounitèr pouvé prann divèrs fòrm : don di lajan, anvwa di marchandiz ké lékipman di pronmyèr nésésité, anvwa di pèrsonèl ki ka fè dé entèrvansyon asou plas, ranfòrsman dé aktò lokal.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
eky3g5vv7m0v4sa6hlsjnzpxalfyuo4
Ègzistans (filozofi)
0
2783
13832
13831
2019-11-22T10:18:43Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Tèrm-an di '''ègistans''' answé sa anbigi, li ka roukouvri di miltip sans. Annan langaj trivyal-a li ka dézigné fèt-a di fika, di fika di mannyè réyèl, li sa ensi itilizé annan roun izaj tout osi endétèrminé koté bokou di filozòf kou ékivalan o tèrm di « fika ». Out fèt-a di ègzisté li ka entèrvini ka di nou Petit Larousse annan plizyò èsprésyon kourant pou signalé oun douré (oun lonng ègzistans), o sans di lavi (fika fatigé di so ègzistans), oun lanmòd di lavi (chanjé di ègzistans), etc.
An métafizik, notaman koté Thomas d'Aquin, li ka fòrmé ké tèrm-an di « lésans » oun koup konplémantèr, lésans-a sa lidé-ya dé kichoz, sa ki yé sa « answé » ké ègzistans-a fèt-a di fika annan réyalité-a, di avwar té kréyé pou krwayan-yan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Métafizik]]
13tyampa4brihn9huzx53kjwtdcr61x
Èskélèt
0
2784
13835
13834
2019-11-22T10:18:43Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:squelettes.png|thumb|upright=1.5|Aspè di diféran èskélèt daprè ''Larousse'' di 1922.]]
'''Èskélèt'''-a (di grèk skeletós, « déséché ») sa roun charpant zannimo ki rijid ki ka sèrvi di sipò pou mousk-ya ké lòrgann-yan. Sa èstriktir ka pèrmèt à roun lòrganism plirisélilèr di protéjé so lòrgann-yan é di gardé on sèrten fòrm malgré lafòs-a ki ègzèrsé pa gravité térès. I ka ègzisté Dé prensipal tip di èskélèt : ègzoskélèt, à sirfas-a di kò, ké andoskélèt-a, à enteryò-a di kò.
Ègzoskélèt-a ka routrouvé so kò koté sèrten envèrtébré, kou molisk-ya oben artropòd-ya. Koté vèrtébré-ya, èskélèt-a sa entèrn é sa kidonk roun andoskélèt. Konstitchwé di ansanm-an dé zo é dé kartilaj di kò, li sa konsolidé pa dé artikilasyon é sa aksyonnen pa mousk èskélètik-ya.
== Nòt ké référans ==
4o64f5ehit4hv5bzrfe012np8saft0o
Èspangnòl
0
2785
19366
19341
2022-02-19T17:10:24Z
CommonsDelinker
24
Replacing Hispanophone_global_world_map_language_2.svg with [[File:Hispanophone_global_world_map_language.svg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: no need for a dab).
wikitext
text/x-wiki
{{Lanng|
| non = Èspangnòl oben kastiyan
| péyi = [[Larjantin]], [[Bolivi]], [[Lakolonbi]], [[Costa Rica]], [[Cuba]], [[Chili]], [[Lékwatò]], [[Lèspangn]], [[Gwatémala]], [[Giné ékwatoryal]], [[Ondiras]], [[Mègsik]], [[Nikaragwa]], [[Pannanman]], [[Paragwé]], [[Pérou]], [[Répiblik dominikenn]], [[Salvador]], [[Lourougwé]] ké [[Vénézwéla]]
| réjyon =
| nonm di lokitò = 570 000 000
| fanmi =
▪ lanng endo-éropéyen
* lanng romann
* lanng ibéro-ronman
* '''kastiyan'''
| iso1 = es
| iso2 = spa
| iso3 = spa
| kart = [[Fiché:Hispanophone global world map language.svg|250px]]
| léjann kart = Répartisyon di èspangnòl-a annan monn-an.
}}
'''Èspangnòl'''-a (an èspangnòl español), oben kastiyan (an èspangnòl castellano), sa roun lanng ronman ki palé atè Lèspangn é annan patché péy di Lanmérik ké ròt téritwè annan monn ki asosyé à roun monman di yé listwè ké Lanpir èspangnòl-a.
Lanng èspangnòl-a, isou di laten vilgèr ki palé otour di réjyon kantabrik-a, o nò di pénensil Ibérik-a, difizé so kò an swivan lèstansyon-an di rwéyonm di Kasti é fika mennen an Lafrik, annan Lanmérik é an Lazi Pasifik ké lèspansyon-an di lanpir èspangnòl-a ant xve é xixe syèk, sirkonstans istorik ki ka fè di li lanng ronman-an ki pli palé-a annan monn-an atchwèlman.
== Karagtéristik ==
[[Fiché:Linguistic_map_Southwestern_Europe-en.gif|thumb|Kart Kronnolojik ki ka montré dévlopman-an ké lévolisyon-an dé lanng ki palé annan pénensil ibérik-a di lannen 1000 à nou jou.]]
Èspangnòl-a sa di manyen jénéral rété nétman arkayzan é ka doumòré ensi rélativman pròch di laten klasik é di italyen modèrn-an, ké lakèl li ka mentni roun sèrten dégré d'entèrkonpréyansyon. Ki ka apartni à sib-branche ibéro-ronman kou potidjé-a, èspangnòl-a ka pèrmèt égalman roun sèrten entèrkonpréyansyon ékri, é annan roun mwenn mizou oral, ké sala-a. Èspangnòl-a sa mòrfolojikman pròch di fransé, di fè di yé lorijin laten koumen, mé entèrkonpréyansyon-an ka rété toutfwè limité, byen ki fasilité à ékri pa karagtèr arkayzan-an du lòrtograf fransé-a.
== Mòrfosentags ==
Èspangnòl-a ka patajé ké ròt lanng ronman-yan laplipa dé lévolisyon fonnolojik ké granmantikal karagtéristik di laten vilgèr, tèl ki labandon-an di kantité vòlkannik, pédi-a dé déklinézon ké disparisyon dé vèrb ka déponn.
=== Sistenm vèrbal ===
Di manyen jénéral, sistenm-an di konjigézon di èspangnòl-a sa rété mòrfolojikman ki tré pròch di laten.
Kat konjigézon laten-yan sa rédjwi à trwè an èspangnòl. Lenfinitif laten an -ĀRE, -ĒRE é -ĪRE ka divini rèspègtivman an èspangnòl -ar, -er é -ir ; trwézyenm konjigézon laten, an -ĔRE, sa roudistribiyé ant dézyenm ké trwézyenm konjigézon di èspangnòl-a, -er ké -ir (legz. : FACĔRE > hacer, DICĔRE > decir).
Èspangnòl-a ka konsèrvé ké roun gran vitalité so pasé senp, isou di parfè laten, ki ka tann à fika ranplasé pa dé fòrm annalitik annan ròt lanng ronman.
=== Lékritir ===
Kou ròt lanng ronman-yan, èspangnòl-a adopté lalfabé laten-an é ka roukouri à dé djakritik é di digranm pou konplété li. Lagsan ékri, ki itilizé an èspangnòl modèrn pou marké vwéyèl tonnik-a annan sèrten ka, oben pou distengé sèrten onmonnim, té fika itilizé di manyen èspontannen jouk èstandardizasyon-an di yé lizaj à kréyasyon-an di Lakadémi rwèyèl èspangnòl o xviiie syèk. Di plis, u ka poté roun tréma annan di rar lokazyon, à savé annan laswit-ya güe é güi pou endiké ki u ka prounonsé so kò (pa lègzanp : bilingüe, « bilenng »).
=== Varyasyon ké djalèk ===
==== Djalèk di Lèspangn ====
Parmi modalité-ya ki pli roumarkab-ya di kastiyan ki palé an Lèspangn, nou pwé sité andalou (notanman karagtérizé pa prézans-a di seseo oben di ceceo soulon zonn-yan), mirsyen, castúo ké kannaryen.
== Lèstansyon ké lizaj ==
Atè Léròp, èspangnòl-a sa lanng ofisyèl-a di Lèspangn (koofisyèl ki ka swiv réjyon otonnonm), koté li sa palé pa anviron 46 milyon di lokitò. Annan rès-a di Linyon éropéyen-an, nou ka rousansé bò'd 32 milyon di ispannofonn, an tré gran majorité parsyèl. Atè Jibraltar, li sa palé pa 77 % di popilasyon-an (50 % kou lanng matèrnèl). Atè Landò, li sa lanng-an ki itilizé pa près 40 % di popilasyon-an.
== Distengsyon ant « èspangnòl » ké « kastiyan » ==
Tèrm-an « èspangnòl » sa roukonmandé pa Lakadémi rwèyèl èspangnòl (Real Academia Española, RAE), ké Lasosyasyon dé lakadémi di lanng èspangnòl-a antan ki dénonminasyon entèrnasyonnal di lanng-an. Toutfwè, sa lapélasyon sa oun ti bi anplwayé menm roujité annan dé péy koté èspangnòl-a was lanng ofisyèl-a, é koté tèrm-an di kastiyan sa préféré.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
crnd0dm2wkn759lbkehqt2i9y84pite
Èspò
0
2786
13866
13865
2019-11-22T10:18:44Z
Jon Harald Søby
3
7 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:4 sports photo.jpg|thumb|Légzanp di èspò : lèskrim, latlétism, rigbi ké XV é siklism.]]
'''Èspò''' sa roun ansanm di ègzèrsis fizik oben mantal ki nou ka pratiké anba fòrm di jé endividjwèl oben kolèktif ki pouvé mennen an konpétisyon. Èspò sa roun fénonmenn kazi inivèrsèl annan tan-an é annan lèspas moun-an. Grès antik-a, Ronm antik-a, Bizans, òksidan médjéval épi modèrn, men osi di Lanmérik prékolonbyen oben Lazi, sa tout marké pa lenpòrtans di èspò. Sèrten péryòd sa sirtou marké pa dé entèrdi.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Èspò]]
eenaucifzp5a19juzimqpvsl0uk1ofn
Échanj
0
2787
13870
13869
2019-11-22T10:18:45Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Pou ki roun '''échanj''' ka ègzisté, a pour ki li gen omwen Dé parti (li pouvé gen plizyò, kou annan komèrs triyangilèr) ant lakèl té gen dé don, swé dé flux, swé dé mésaj résipròk.
Pli kouraman, mè an roun sans pli pròpman ékonomik, oun échanj sa roun zak ant Dé parti é dé échanj ka dézigné dé rélasyon ant dé moun fizik, dé Òrganizasyon, dé Léta.
Oun échanj sa pozitif si Dé parti-ya gen roun avantaj, li sa nét si sa pa ka chanjé anyen pou Dé parti-ya, é li sa négatif si li sa dézavantajé pou Dé parti. Li sa dézékilibré si Dé parti-ya pa ka gen menm avantaj.
== Nòt ké référans ==
== Artik konnèks ==
tdm4rqfsnujklzxmbm9p8o13bjinz0v
Édikasyon
0
2788
19201
18956
2021-05-23T21:02:17Z
186.143.163.232
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:LearningTheCountriesOfAsia.jpg|thumb|Sa mwayen mnémotèknik mété à dispozisyon dé timoun vizitan Field Museum-an di Chicago ka pèrmèt di anprann péyi-ya ki ka fòrmé Azi-a ké yé kontour jéyografik.]]
[[Fiché:Hk protest against implementation of national education 6.jpg|thumb|Doktrinasyon nan salklas la, enkòporasyon nan kontni politik nan materyèl la etid oswa pwofesè ki abize wòl yo andoktrine elèv yo ale kont objektif yo nan edikasyon ki chache libète nan panse ak panse kritik.]]
[[File:Jan Steen school class with a sleeping schoolmaster, 1672.jpg|thumb|Jan Steen (1672)]]
'''Édikasyon'''-an sa, étimolojikman di « gidé rò di », ki lé di dévlopé, fè prodjwi. I ka signifyé atchwèlman pli kouraman aprantisaj-a ké dévlopman-an dé fakilté entélèktchwèl, moral é fizik, mwayen-yan ké rézilta-ya di sa aktivité di dévlopman. Édikasyon moun-an ka enkli dé konpétans é dé éléman kiltirèl karaktéristik di lyé jéyografik é di péryòd istorik-a.
Chak péyi annan monn-an ka dispozé di so pròp sistenm édikatif, ké roun rol tradisyonèlman dévoli o paran di roun timoun (oben à yé sibstiti) di mennen sa tomoun o mèrs di laj granmoun, é oun entèrvansyon souvan krwasant dé Léta.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
j1uyjldfjstxusbfwx13ovxppwjj659
Édisyon litérèr
0
2789
13877
13876
2019-11-22T10:18:45Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Édisyon''' (di ba laten editio : « aksyon di pibliyé ») ka konsisté à prézanté, rouprodjwi, épi komèrsyalizé prodiksyon entélèktchwèl-a di roun lotò. Édité, o sans larj, roukouvri tout fòrm di tèks : litérèr, syantifik, partisyon mizikal, kod enfòrmatik, imaj, etc. Sipò final-a sa jòdla miltimédja, é pa renk ki asou papyé.
== Édisyon-an di liv ==
Parmi maniskri-ya ki li sa propozé, ouvraj-ya ki présédaman édité ki li ka swété roupibliyé, oben dé ouvraj ki ka anmòrfwézé annan ròt lanng, éditò-a ka chwézi òv-ya ki ka korèsponn à lign éditoryal-a di so kolèksyon (oben kolèksyon-yan), oben i ka koumandé yé à dé lotò di so chwa.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Médya]]
qmyukyiwwayeaii03d5pgt77fb1q6mr
Éjip antik
0
2790
13882
13881
2019-11-22T10:18:45Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Egypt.Giza.Sphinx.02.jpg|thumb|Sfenks di Gizeh ké piramid di Khéphren.]]
'''Éjip antik''' sa roun ansyenn sivilizasyon di Afrik di Nò-ès konsantré lon-an di kour enfèryòr di Nil, annan sa ki ka konstitchwé jòdla Éjip.
Sivilizasyon di Éjip antik-a ka pran fòrm otour di -3150 ké inifikasyon politik di Ro-Éjip o sid é di Bas-Éjip o nò anba règn di pronmyé rwè é ka dévlopé so kò asou pli di trwa milénèr. So listwè sa parsémé di roun séri di péryòd stab politikman, antkoupé di plizyò péryòd entèrmédjèr, pli troublé. Éjip antik-a ka atenn so apojé anba Nouvèl Anpir épi ka antré annan roun péryòd di lan déklen.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Istwè]]
fhmgv65f2y7d9httjf9lpze2ecaw3ig
Ékaryota
0
2791
13885
13884
2019-11-22T10:18:45Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Ékaryot'''-ya (oben '''Ékaryota''') sa roun domenn ki ka rougroupé tout lòrganism-yan, inisélilèr oben plirisélilèr, ki ka karaktérizé so kò pa prézans-a di roun noyo é jénéralman di mitochondri annan yé sélil. I ka opozé so kò o domenn dé Eubacteria ké dé Archaea.
Soulon nomanklatir di Whittaker ké Margulis (1978), Ékaryot-ya ka rasanblé kat gran règn di monn di vivan : zannimo-ya, chanpignon-yan, plant-ya ké protis (oben protozoèr-ya), okèl i ka konvni d'ajouté kromis-ya soulon nomanklatir di Cavalier-Smith (1981), sa dannyé ka propozé an 1998 d'entégré sa règn-yan annan Dé anpir-ya dé Prokaryota ké Eukaryota.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
dfypvu7wts5ybn540lxalb0lh8x8elj
Éklid
0
2792
13889
13888
2019-11-22T10:18:45Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Euklid-von-Alexandria_1.jpg|thumb|Euclide (daprè oun gravir di xvie syèk).]]
'''Euclide''' (an grèk ansyen Εὐκλείδης / Eukleídês) sa roun matématisyen di Grès antik-a, otò d'éléman di matématik, ki ka konstitchwé roun dé tèks fondatò di sa disiplin an Ògsidan. Pyès enfòrmasyon fyab sa parvini asou so lavi oben lanmò-a d'Euclide ; i sa posib ki li té viv bò'd 300 anvan nou lè.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
osymdsws6pdtvqy1mjv5620m71edbyl
Ékoloji
0
2793
13893
13892
2019-11-22T10:18:45Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Ékoloji'''-a, égalman konnèt anba non-yan di byoékoloji, byonomi, oben syans di anvironnman-an oben anvironnmantal, sa syans-a ki ka étidjé fika moun-yan annan yé milyé ké entéraksyon-yan ant yé.
Tèrm-an ékoloji ka vini di grèk oikos(kaz, labita) ké logos (diskou) : a syans-a di kaz-a, di labita. Li té envanté an 1866 pa Ernst Haeckel, byolojis alman pro-darwinis. Annan so ouvraj ''Morphologie générale des organismes'', i ka dézigné pa sa tèrm « syans-a dé rélasyon dé òrganism ké monn anvironan-an, ki-lé-di, annan roun sans larj, syans-a dé kondisyon di ègzistans ».
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
tsc7sfjfycc4duqr17nmjjyac7xa8cc
Ékolojism
0
2794
13896
13895
2019-11-22T10:18:46Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Ékolojism'''-an, oben '''anvironnmantalism'''-an, sa an menm tan oun kour di pansé (idéyoloji oben filozofi), oun corpus di valò é di propozisyon ki ka enkli notaman sa-ya di mouvman ékoliis. Oryantasyon di aktivité politik-a oben parapolitik ka vizé o rèspè, à protèksyon-an, prézervasyon-an oben réstorasyon-an di anvironnman-an annan roun fòrm ki trè pousé. James Lovelock, pè di téyori Gaïa-a, sa roun dé rouprézantan pli sélèb-ya di sa dòktrin.
Sa mouvman éko-santrik gen kou projè konsèrvasyon-an di lanatir-a é « rèspè »-a dé lékilib natirèl. Anvironnmantalism-an é mouvman ékolojis-a té parmi yé priyorité : konsèrvasyon-an dé rousours natirèl, prézèrvasyon-an di « lavi sovaj »-a (wilderness), lit-a kont dégradasyon-an, fragmantasyon-an ké dèstriksyon-an dé labita ké dé ékosistenm o sans pli larj-a.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
1wpt9lbe21luispot9zid9qtbdh6mfv
Ékosystèm
0
2795
13900
13899
2019-11-22T10:18:46Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Greenland scoresby-sydkapp2 hg.jpg|thumb|Tapi di ''Salix glauca'' asou Scoresby Sund (Groenland).]]
An ékoloji, oun '''ékositenm''' sa roun ansanm fòrmé pa roun kominoté di fika vivan an entèrrélasyon (byosénoz) ké so anvironnman (byotòp). Konpozan-yan di ékosistenm-an ka dévlopé oun dans rézo di dépandans, di échanj di énèrji, d'enfòrmasyon é di matchè ki ka pèrmèt et dévlopman-an di lavi-a.
Tèrm-an té fòrjé o xxe syèk pou dézigné inité-a di baz di natir-a, annan lakèl fika vivan-yan ka entéraji ant yé ké yé labita. Nosyon d'ékosistenm ka rougroupé tout léchèl-ya : di Latè-a o senp kayou an pasan pa flak-a di dilo, préri-a, danbwa-a, oben menm òrganism vivan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
gpbmuzd2fu5d25bl8sxucarvljxy52r
Ékritir
0
2796
13904
13903
2019-11-22T10:18:46Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Gudea of Lagash Girsu.jpg|thumb|right|Èstati di Gudea dédjé o bondjé Ningishzida, v. 2120 av. J.-C., mizé di Louv.]]
[[Fiché:Q.islamisierte Säule.JPG|thumb|thumb|Ékritir arab kaligrafyé datan di pronmyé tyèr di XIe syèk (bò'd 1011), gravé asou fas di oun kolonn andan Grann Moské di Kairouan (Tinizi).]]
'''Ékritir''' sa oun mwayen di kominikasyon ki ka rouprézanté [[langaj]] atravè enskripsyon-an dé sign asou dé sipòr varyé. A roun fòrm di tèknoloji ki ka pézé so kò asou menm striktir-ya ki palò-a, kou vokabilèr-a, granmèr é sémantik, mè ké dé kontrent adisyonèl lyé o sistèm di grafi pròp a chak [[kiltir]].
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
hhnl9p7tsnqjvpm7v3iiwwm54caeb04
Ékwasyon
0
2797
13908
13907
2019-11-22T10:18:46Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:First Equation Ever.png|thumb]]
[[Fiché:First Equation Ever (without modulus).svg|thumb]]
Oun '''ékwasyon''' sa, an matématik, oun rélasyon ki ka kontni oun oben plizyò varyab. Rézoud ékwasyon-an ka konsisté à détèrminé valò-ya ki pouvé pran varyab pou randé égalité vrè-a. Varyab-a sa osi aplé enkonnèt é valò-ya pou lakèl égalité-a sa vérifyé solisyon. À diférans-a di roun idantité, oun ékwasyon sa roun égalité ki pas nésésèrman vrè pou tout valò posib-ya ki pouvé varyab.
Ékwasyon-yan pouvé fika di natir divèrs, nou ka trouvé yé annan dé branch diférant dé matématik ; tèknik-ya ki asosyé à yé trétman diféran soulon yé tip.
Aljèb-a ka étidjé sirtou
Dé fanmi d'ékwasyon : ékwasyon polinomyal-ya é parmi yé ékwasyon linéyèr. Ékwasyon polimonyal-ya sa di fòrm-an P(X) = 0, koté P sa roun polinom.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
gc0yn13zhippvju6805786ep9mi4wo4
Élektomagnétism
0
2798
13911
13910
2019-11-22T10:18:46Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Élèktromagnétism'''-an sa branch-a di fizik-a ki ka étidjé entéraksyon ant partikil ki charjé élèktrikman, ki yé sa o roupo oben an mouvman, é pli jénéralman léfè-ya di élèktrisité-a, an itilizan nosyon-an di chan élèktromagnétik. Li sa dayò posib di défini élèktromagnétism-an kou étid-a di chan élèktromagnétik é di so entéraksyon ké partikil-ya ki charjé.
Élèktromagnétism-an sa, ké mékanik-a, oun dé grann branch di fizik-a don domenn-an d'aplikasyon sa konsidérab. Ensi, lout élèktrisité-a, élèktromagnétism-an ka pèrmèt di konprann ègzistans-a dé onn, ki-lé-di osi byen onn radjo-ya ki limyè-a, oben òkò mikro-onn é réyonnman gamma-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
qgaegldtx8d4oinua3aog3bhue4ffcf
Élektrisité
0
2799
13915
13914
2019-11-22T10:18:46Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Poteau electrique pologne.JPG|thumb|Lign élektrik prè di roun vwa féré an Pologn.]]
[[Fiché:Lightning NOAA.jpg|thumb|foudr té prémyé manifestasyon vizib di élktrisité pou sé moun andan lanatir.]]
[[Fiché:Freileitung mit Transformatorhaus.jpg|thumb|Kab élektrik a rot tansyon a proksimité di roun transformató élektrik di distribousyon.]]
'''Élèktrisité'''-a sa léfè di déplasman di partikil charjé, à entéryò-a di roun « kondiktò », anba léfè-a di roun diférans di potansyèl o ègstrémité di sa kondiktò. Sa fénomenn fizik sa prézan annan du nonbré kontèks : élèktrisité-a ka konstitchwé osi byen influx nèrvé-a dé fika vivant ki zéklè-ya di roun oraj. Li sa larjman itilizé annan sosyété dévlopé-ya pou transpòrté di grann kantité di énèrji fasilman itilizab.
Propriyété-a di élèktrisité-a té dékouvèrt o kour di xviiie syèk. Metriz-a di kouran élèktrik pèrmèt avenman-an di ségonn- révolisyon endistriyèl.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
phae6kz8nggxyvkukalvj3we7268wmt
Élektrokardyografi
0
2800
13919
13918
2019-11-22T10:18:47Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Élèktrokardjografi''' ('''EKG''') sa roun rouprézantasyon grafik di aktivité élèktrik-a di tchò. Sa aktivité élèktrik sa lyannen o varyasyon di potansyèl élèktrik dé sélil èspésyalizé annan kontraksyon-an (myosit) é dé selil èspésyalizé annan otomatism-an é kondiksyon-an dé influx. Li sa rékéyi pa dé élèktròd à sirfas-a di lapo-a.
Élèktrokardjogranm-an sa trasé papyé-a di aktivité élèktrik annan tchò-a. Élèktrokardjograf-a sa aparèy-a ki ka pèrmèt di fè roun élèktrokardjogranm. Élèktrokardjoskòp-a, oben skòp, sa roun aparèy ki ka afiché trasé-a asou roun lékran.
A roun ègzanmen rapid ki ka pran ki tchèk minout, endolò é pa envazif, dénwé di tout danjé.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
5gszv1xyjsehkdtegrdpthls6kh2qwg
Élektroliz
0
2801
13922
13921
2019-11-22T10:18:47Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Symbole_electrolyseur.png|thumb]]
'''Élèktroliz''' sa roun métòd ki ka pèrmèt di réyalizé dé réyaksyon chimik gras à roun aktivasyon élèktrik. A processus-a di konvèrsyon di énèrji élèktrik-a en énèrji chimik. Li ka pèrmèt pa ayò, annan endistri chimik-a, séparasyon-an d'éléman anba sentèz-a di konpozé chimik. Li ka entèrvini osi annan klasifikasyon-an dé kò.
Élèktroliz-a sa itilizé annan divèr prosédé endistriyèl, tèl ki prodiksyon-an di didrojenn pa élèktroliz di d'lo, prodiksyon-an d'aluminium oben di klòr, oben òkò pou plakaj-a di lòbjè pa galvanoplasti.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
abwtgc4hdocu5b0qw5rby5iscsm5mdf
Élektron
0
2802
13925
13924
2019-11-22T10:18:47Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Élèktron''', oun dé konpozan di atom-an ké nétron-yan é proton-yan, sa roun partikil élémantèr ki ka posédé oun charj élémantèr di sign négatif. Li sa fondamantal an chimi, pas li ka partisipé à prèsk tout tip di réyaksyon chimik é la konstitchwé oun éléman primòrdjal dé lyézon prézant annan molékil-ya. An fizik, élèktron ka entèrvini annan roun miltitid di réyonnman é di léfè. So propriyété, ki ka manifèsté yé kò à léchèl mikroskopik, ka èspliké kondiktivité élèktrik, kondiktivité tèrmik, léfè Vavilov-Tcherenkov, enkandésans-a, entrodiksyon élèktromagnétik-a, limésans-a, magnétism-an, réyonnman élèktromagnétik, réflèksyon òptik, léfè fotovoltayik é siprakondiktivité-a, fénomenn makroskopik larjman èsplwaté annan péyi endistriyalizé-ya.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
eipln0y9y0xk8ambiobtpkd7zr923au
Élisabeth Ir di Anglétèr
0
2803
13928
13927
2019-11-22T10:18:47Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Darnley_stage_3.jpg|thumb| Élisabeth Ié pa roun artis enkonnèt, bò'd 1575.]]
'''Élisabeth Ié''', né 7 sèptanm 1533 o palè di Placentia atè Lonn é mouri 24 mars 1603 o palè di Richmond atè Lonn, té renn d'Anglétèr é d'Irlann di 1558 à so lanmò.
Élisabeth té tifi-a di rwè Henri VIII d'Anglétèr, so mè Anne Boleyn té ègzékité trwa lan aprè so nésans, é li ka pédi so tit di prensès. So dimi-frè Édouard VI té nonmen kou éritchèr so kouzin Jeanne Grey, sa ki ka ékarté Élisabeth ké so dimi-sò Marie di siksésyon o tronn. Testaman-an d'Édouard VI té néyanmwen ignoré, Jeanne Grey té ègzékité é Marie divini renn an 1553.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
f711wfsw8yk7v0z8zm03gw5ulu3yqw9
Élvaj
0
2804
18463
13935
2020-05-30T09:29:18Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:JOHAN Krouthen22.jpg|thumb|Élvaj boven ègstsansif atè Tjärstad an Swèd (1895), pa Johan Krouthén (1858-1932)]]
'''Élvaj''', oben, sa ansanm-an dé aktivité ki ka asiré miltiplikasyon-an dé zannimo souvan domèstik, pafwè sovaj, pou izaj-a dé moun.
== Istwè ==
=== Lorijin ===
Pronmyé wonm-yan té ka viv di kéyèt, di lapèch-a é di lachas-a. Pasaj-a di roun èstratéji di èsplwatasyon dirèk di anvironnman-an à agrikiltir-a é à élvaj-a sa jénéralman prézanté kou natirèl, mè nou pa vréman konnèt pratik entèrmédjèr-ya ki pouvé èspilké glisman-an roun à ròt. Ensi, I gen byen roun mistèr di aparisyon-an di élvaj-a, don èsplikasyon-an té pitèt trouvé koté aynous-ya ké yé ritchwèl di lours-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
gk6vtzcylg37nhxmdypv8s2drwl2ahn
Éléman chimik
0
2805
13938
13937
2019-11-22T10:18:47Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Oun '''éléman chimik''' sa ansanm dé atom karaktérizé pa roun sèrten nonm di proton annan yé nwayo. Sa nonm, noté Z, sa niméro atomik di éléman chimik-a. An léfè, propriyété chimik-ya dé atom sa détèrminé pa yé striktir élèktronik, lakèl ka dépann dirèkman di nonm di proton di yé nwayo, di mannyè ki tout atom-yan ki gen menm niméro atomik ka partajé menm propriyété chimik. An révanch, atom-yan di roun menm éléman chimik pouvé gen roun nonm varyab di nétron annan yé nwayo, sa ki nou ka aplé izotop.
== Wè osi ==
3x7xbbn9j50ehzme8o74u4vi7xwx1vz
Émirat arab ini
0
2806
13940
13939
2019-11-22T10:18:48Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Émirat arab ini
|non lokal = دولة الإمارات العربيّة المتّحدة (ar)<br/>Dawlat al-ʾImārāt al-ʿarabiyyat al-muttaḥida (ar)
|drapo = Flag_of_the_United_Arab_Emirates.svg
|armwari = Emblem_of_the_United_Arab_Emirates.svg
|kart = LocationUnitedArabEmirates.svg
|lanng ofisyèl = [[ ]]
|kapital = [[Abou Dabi]]
|siperfisi total = 82 880
|jantilé = Émiryen
|popilasyon total = 9 157 000
|lannen = 2015
}}
'''Émirat arab ini''' (abréjé an ÉAI ou Émirat ; an arab al-ʾImārāt al-ʿarabiyyat al-muttaḥida, الإمارات العربية المتحدة, é Dawlat al-ʾImārāt al-ʿarabiyyat al-muttaḥida, دولة الإمارات العربيّة المتّحدة), sa roun Léta fédéral, kréyé an 1971, sitchwé o Mwayen-Oryan ant golf Persik é golfe d'Oman.
hmgjr7olmpuwobc0z05hxm87j04s50n
Émoraji
0
2807
19552
19519
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Bleeding finger.jpg|thumb|Émoraji akoz di roun plè a oun dwèt. ]]
Oun '''émoraji''' (di laten haemorrhagia) sa roun ségnman, oun ékoulman di disan an dèrò di so sirkwi natirèl ki konstitchwé pa tchò-a ké véso sangen-yan (venn ké artèr).
== Konsékans ==
Oun ségnman sa konsidéré kou enpòrtan lòské li pouvé enbibé roun mouchwar di tisou oben di papyé an tchèk ségonn. Risk-a sa roun désè à kour tèrm : disan-an ka sèrvi à transpòrté djòksijenn nésésité on fonksyonman dé lòrgann kou tchò-a ké sèrvo-a pa lègzanp.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ajguksbm8gfrzxy7qruq3n851f8hhec
Émosyon
0
2808
13948
13947
2019-11-22T10:18:48Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Plutchik-wheel fr.svg|thumb|upright=1.8|Rou dé émosyon di Robert Plutchik (an fransé).|alt=]]
'''Émosyon''' (di laten motio « aksyon di mouvwar, mouvman ») sa oun èspéryans psikoloji konplèks é entans (ké roun débi brital é oun douré rélativman brèv) di léta di lèspri di oun endividi lyé a oun lòbjè roupérab lò i ka réyaji o enfliyans byochimik (entèrn) é anvironnmantal (ègstèrn).
Koté moun-yan, émosyon-an ka enkli fondamantalman « oun konpòrtman fizyolojik, dé konpòrtman èsprésif é oun konsyans ». Émosyon sa asosyé ké limèr, o tanpéraman, ké pèrsonalité-a épi dispozisyon-an ké motivasyon.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
fd3vpp5dgr9lyeyl2s757ic4qpyx2it
Énerji
0
2809
13951
13950
2019-11-22T10:18:48Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Énèrji'''-a sa roun konsèp rélyé a sa d'aksyon, di lafòs é di douré : miz an òv di roun aksyon ka nésésité di menténi oun sèrtenn lafòs pannan oun douré sifizant, pou venk inèrsi-ya ké rézistans ki ka opozé yo kò a sa chanjman. Énerji ki té nésésèr pou akonpli finalman aksyon anvizajé ka randé kont an menm tan di lafòs é di douré pannan lakèl li té ègzèrsé.
Sans pronmyé-a sa roun vèrti moral : énèrji moral é fizik ki nonm divèt mété an òv pou akonpli oun travay ki té bay.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
dpoi2w1aky0ai5xxhje1kybo0v43f4i
Énerji idrolik
0
2810
13954
13953
2019-11-22T10:18:48Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Énèrji idrolik''' sa énèrji-a ki fourni pa mouvman dilo-a, anba tout so fòrm-yan : chit dilo, kour dilo, kouran maren, maré, vag. Sa mouvman pouvé fika itilizé dirèkman, pa lègzanp ké roun moulen à dilo, oben pli kouraman fika konvèrti, pa lègzanp ant énèrji élèktrik annan roun santral idroélèktrolitik.
Énèrji idrolik sa anfèt oun énèrji sinétik ki lyannen o déplasman dilo-a kou annan kouran maren-yan, kour dilo, maré-ya, vag-ya oben itilizasyon-yan di roun énèrji potansyèl kou annan ka-a dé chit dilo é dé baraj.
[[Fiché:RIAN_archive_182143_Hydro.jpg|thumb|Santral idro-élèktrolitik]]
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
narr6c7385jt676i4i82pattg0m5eti
Énerji nikléyèr
0
2811
13957
13956
2019-11-22T10:18:48Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Soulon kontèks-a d'izaj, tèrm-an d''''énèrji nikléyèr''' ka roukouvri plizyò sans diféran :
Annan langaj kouran, énèrji nikléyèr-a ka korèsponn o izaj sivil é militèr di énèrji nikléyèr-a dé réyaksyon di fisyon nikléyèr dé nwayo atomik osen di roun réyaktò nikléyèr oben lò di roun èsplzyon atomik (annan ka-a di roun bonm tèrmonikléyèr I ka ègzisté osi dé réyaksyon di fizyon nikléyèr). Annan domenn-an dé syans di Latè-a é di Linivèr-a, énèrji nikléyèr-a pa réyaksyon-yan di fizyon nikléyèr osen dé zétwèl - pa lègzanp Solèy-a - ensi ki à radjoaktivité natirèl-a, prensipal sours-a d'énèrji di volkanism di Latè-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
tddigwro76g4y9ynriv2f4b5l8evsxa
Énerji potansyèl
0
2812
13960
13959
2019-11-22T10:18:48Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Énèrji potansyèl'''-a di roun sistenm fizik sa énèrji-a ki lyannen à roun entéraksyon, ki gen potansyèl-a di transfòrmé so kò an ròt énèrji, pli souvan-an an énèrji sinétik.
Yé sa roun fonksyon di sa sistenm, ki ka dépann dé koòrdoné di lèspas, é évantchwèlman di tan, ki gen dimansyon-an di roun énèrji é ki sa asosyé à roun fòrs dit konsèrvatris don èsprésyon-an ka anrédjwi so kò pa dérivasyon. Diférans-ya ant énèrji potansyèl-ya ki asosyé à Dé pwen di lèspas-a sa égal à lopozé-a di travay di lafòs-a ki konsèrné pou alé di roun pwen à ròt-a, é sa ki swé chimen itilizé.
Li pouvé fika di natir divèrs, swivan sistenm ki étidjé é lafòs-a ki an sa dédjwit.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
3yr9fac4zif2xh23cs6it80910ad5sf
Énerji rounouvlab
0
2813
18464
18426
2020-05-30T09:29:23Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Logo Renewable Energy by Melanie Maecker-Tursun V1 4c.svg|right|frameless]]
[[Fiché:Alternative Energies.jpg|thumb|Énerji solèr, énerji éolyenn ké byomas sa trwa typ di énerji rounouvlab.]]
'''Énèrji rounouvab''' (EnR an abréjé) sa dé sours d'énèrji don rounouvèlman natirèl sa asé rapid pou ki yé pis fika konsidéré kou inépwizab à léchèl-a di tan moun. Yé ka provini di fénomenm natirèl siklik oben konstitchwan ka endjwi pa zas-ya : Solèy sirtou, pou chalò-a é limyè-a mè osi Lalin-an (maré) é Latè-a (jéyotèrmi). Yé karaktèr rounouvab ka dépann di roun pa di vitès à lakèl sours-a sa konsomé, é ròt pa di vitès-a à lakèl li ka réjénéré so kò.
Èsprésyon-an « énèrji rounouvab » sa fòrm kourt é izwèl dé èsprésyon « sours d'énèrji rounouvab » oben « énèrji di lorijin rounouvab » ki sa pli korèk di roun mannyè di wè fizik.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
8hio9pbsu1201c9513jbsxylka5lw41
Énerji sinétik
0
2814
19578
19454
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
'''Énerji sinétik''' (di grek ἐνέργεια / énergeia « fòs an aksyon » é κίνησις / kinesis « mouvman »), noté Ec, oben K, sa énèrji-a ki ka posédé oun kò di fè di so mouvman pa rapò à roun référansyèl. So valò ka dépann kidonk di chwa di sa référansyèl. Li ka èsprimé so kò an joul (J). Pou roun pwen matéryèl di énèrji sinétik-a sa égal o travay dé fòs apliké nésésèr pou fè pasé kò-a di roupo à so mouvman (si référansyèl-a ki chwézi pa sa galiléyen, i fodré tchenbé kont di travay dé fòs d'inèrsi d'anyrénman). Pa swit, énèrji sinétik-a pa sa an jénéral roun entégral pronmyèr di mouvman, sof si travay-a dé fòs èstéryò é entéryò(pou roun sistenm di pwen matéryèl) sa nil o kour di mouvman.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
5uwcarefubf9a7gs8uy7n6vhgc269a9
Énerji solèr
0
2815
19313
19312
2022-01-13T17:40:04Z
NguoiDungKhongDinhDanh
1727
Undid edits by [[Special:Contribs/2A01:CB05:8C8F:A000:40AF:9E9B:C7D6:1344|2A01:CB05:8C8F:A000:40AF:9E9B:C7D6:1344]] ([[User talk:2A01:CB05:8C8F:A000:40AF:9E9B:C7D6:1344|talk]]) to last version by 2A01:CB05:8C8F:A000:C4D3:43C2:FEAC:89F1
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Solar land area.png|thumb|Répartisyon di énerji solèr mwayenn rousou o sol.]]
[[Fiché:SolarGIS-Solar-map-Europe-fr.png|thumb|Kart di réyonnman solèr an [[Léròp]].]]
'''Énèrji solèr''' sa fraksyon-an di énèrji élèktromagnétik-a ki ka provini di Solèy é ka travèrsé latmòsfè-a, ki ka absòrbé roun parti di énèrji-a, é ka parvini à sirfas-a di Latè-a.
Asou Latè, énèrji solèr-a sa à lorijin-an di sik dilo-a, di van é si fotosentèz-a réyalizé pa règn véjétal-a, don ka dépann règn zannimo-a via chenn alimantèr-ya. Solèy-a sa à lorijin-an di laplipa dé énèrji asou Latè-a à èsépsyon-an di énèrji nikléyèr-a é di jéyométri-a profonn-an.
Sours-ya d'énèrji isou endirèkman di énèrji solèr notaman : énèrji idrolik-a, dérivé di énèrji sinétik-a dilo-a don sik-a ka dépann di Solèy, énèrji marémotris-a isou prensipalman di léfè-a dé fòs di gravitasyon di Lalin-an é pli fèbman di sala di Solèy é ka dépann di ròt paramèt tèl ki jéyografi dé kot.
SOURCE WALHA C'EST VRAI
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
aojcg5j9nvrmzn8qgn7bgzb6opkm0ci
Énerji éolyenn
0
2816
18466
13975
2020-05-30T09:29:33Z
Escarbot
361
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Windenergy.jpg|thumb|Éolyenn annan oun péyizaj riral.]]
[[Fiché:Éolienne de pompage à la Chapelle-Bâton.JPG|thumb|Éolyenn di pompaj a La Chapelle-Bâton (Deux-Sèvres).]]
[[Fiché:The Sprogø Vindmølle Park.jpg|thumb|Éolyenn an plen lanmè o larj di Dannmark.]]
'''Énèrji éolyenn'''-an sa énèrji-a di van don fòs-a di van don fòs-a motris sa itilizé annan déplasman-an di vwalyé ké ròt véyikil oben transfòrmé o mwayen di roun dispozitif aérojénératò kou roun éolyenn oben annan roun moulen à van an roun énèrji ki divèrsman itilizab à roun fòrm di énèrji rounouvab.
Li ka tiré sont non d'Éol (an grec ancsyen Αἴολος, Aiolos), bondjé dé van annan Grès antik.
Énèrji éolyenn-an sa itilizé di trwa mannyè :
* Konsèrvasyon-an di énèrji mékanik pou fè énèrji mékanik : van-an sa itilizé pou fè vansé roun véyikil (navir à vwal oben char à vwal), pou ponpé dilo-a (moulins de Majorque, éoliennes de ponpaj pou irigé oben abrévé bétay) oben pou fè tounen mél-a di roun moulen ;
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
jdg2y6ezdlk44ug1vyyh09r6upymrxo
Épistémoloji
0
2817
19423
13979
2022-07-10T15:46:05Z
2A02:A469:E47B:1:C8FD:448F:F858:A432
Page redirigée vers [[Lépistémoloji]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Lépistémoloji]]
2qs9mpekwxitxlgg36i9m0ajv9ulq65
Épopée de Gilgamesh
0
2818
19543
19516
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:British Museum Flood Tablet.jpg|thumb|XIe tablèt di vèrsyon di Niniv di ''Épopé di Gilgamesh'', ki ka roulaté Délij-a.]]
'''Épopé di Gilgamesh''' sa roun rési léjandèr di ansyenn Mézopotami-a (Irak jòdla). Ki ka fè parti dé òv litérèr pli ansyenn di mounité-a, pronmyé vèrsyon konplèt-a ki konnèt té rédijé an akkadjen annan Babyloni di xviiie o xviie syèk anv. J.-K. ; ékrit an karaktèr kinéifòrm asou dé tablèt d’arjil, li ka enspiré so kò di plizyò rési, an partikilyé suméryen, konpozé bò'd finisman-an di IIIe milénèr ; li sa à raproché d’Enki ké Ninhursag, di Powenm di kréyasyon-an « Enûma Elish » (Lòské laro…) é di Atrahasis (Powenm di Sipèrsaj).
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Litératir]]
p44jvxnty86vgp8wnzi9737igv87di1
Épé
0
2819
13987
13986
2019-11-22T10:18:50Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Trp-Sword-14226124129-v06.png|thumb]]
'''Épé''' (di laten spatha, « kichoz ki plat » ) sa roun arm blanch à doub tranchan (ki ka distengé so kò ensi di sab) konpozé di roun lam ki drèt an métal pourvi ka-a échéyan di roun goutchè (déprésyon lonjitidinal), di roun pwagné é, à sèrtenn lépòk, di roun gard ki ka protéjé lanmen é di roun pomo.
Tèrm-an d’« épé » sa polisémik :
* Li pouvé dézigné ansanm-an di fanmi-a é dé désandan di glèv romen ;
* Li té dipi xxe syèk akéri roun sans nouvèl, « épé di lèskrim », roun dé trwa arm ké flérè ké sab-a. A roun dé nonbré ka di tèrm rékirsif, roun tèrm ki ka dézigné an menm tan oun lòbjè ensi ki fanmi-a à lakèl li ka apartni.
Prézan artik-a ka entérésé so kò o sans niméro 1. Li ka abordé égalman ségon sans-a, mè di mannyè minò.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
45sjx3icd1bo8u3pi2bhp980weccdlc
Éritré
0
2820
13992
13991
2019-11-22T10:18:50Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{{Péyi
|non gwiyanè = Léta di Éritré
|non lokal = ሃገረ ኤርትራ<br/>Hagere Ertra (ti)<br/> دولة إرتريا<br/>Dawlat Iritriya (ar)<br/>State of Eritrea (en)
|drapo = Flag_of_Eritrea.svg
|armwari = Emblem_of_Eritrea_(sinople_argent_naturel_azur).svg
|kart = LocationEritrea.svg
|lanng ofisyèl = Tigrigna<br/>Arab<br/>Anglè
|kapital = [[Asmara]]
|siperfisi total = 117 600
|jantilé = Éritréyen(n)
|popilasyon total = 5 869 970 hab.
|lannen = 2016
}}
'''Éritré''', an form long '''Léta di Éritré''' (tigrigna Ertra, ኤርትራ ; arab Iritrīyā, إرتريا) sa roun péyi di korn-a di [[Lafrik]], endépandan di [[Létchopi]] dipi 1993.
[[Katégori:Lafrik]]
dfghnnjwgtczmt57xy88027hvfcx8ge
Érozyon
0
2821
13995
13994
2019-11-22T10:18:50Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An jéyomòfoloji, '''érozyon'''-an sa processus-a di dégradasyon-an é di transfòrmasyon di rélyèf, é kidonk dé ròch, ki sa kozé pa tout ajan èstèrn (kidonk ròt ki tèktonik-a).
Oun rélyèf don modlé ka èspliké so kò prensipalman pa érozyon-an sa nonmen « rélyèf d'érozyon ». Faktò-ya d'érozyon sa :
* klima-a ;
* rélyèf-a ;
* fizik-a (dourté) é chimi-a (solibilité pa lèg.) di ròch-a ;
* absans-a oben pa di kouvèrtir véjétal é lanatir-a dé véjétal ;
* listwè tèktonik-a (fraktirasyon pa lègzanp) ;
* aksyon-an di wonm-an (pratik agrikòl, irbanizasyon).
Érozyon-an ka aji à diféran ritm é pouvé, asou plizyò dizenn di milyon di lannen, arazé dé montangn, ki krézé dé valé, ki ka fè tchoulé dé falèz.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
pw6w3dxfaidur7ggwwfchcx0w0mr1cl
Érédité
0
2822
13999
13998
2019-11-22T10:18:50Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Autosomal dominant - fr.svg|thumb|Jénétik sa roun dé mékanism di érédité. Lamenm chématizé pou transmisyon-an di oun jennn patolojik dominan.]]
'''Érédité'''-a (di laten hereditas, « sa don nou ka érité ») sa transmisyon-an, osen di roun lèspès vivant oben ligné di sélil, di karaktéristik di roun jénérasyon à swivant-a. Mékanism-yan di érédité-a sa annan mimisouk-a di téyori-a di évolisyon-an pas yé ka pèrmèt akimilasyon-an dé varyasyon o fil dé jénérasyon ki la kondjwi à aparisyon-an di nouvèl lèspès. An jénéral, nou ka asosyé érédité-a o jenn tèl ki yé té dékouvri pa Gregor Mendel mè ròt mékanism nonmen pa mendélyen ké épijénétik pouvé osi entèrvini annan transmisyon-an dé karaktèr byolojik.
Ki sa fika diven lèspès-ya di zannimo, mè osi fika moun-yan, érédité-a pouvé konsèrnen dé trè fizik mè osi konpòrtmantak byen ki sa dannyé-ya pouvé osi fika akéri pa anprantisaj oben imitasyon.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
qz2dv7yct3v03c01gz694k82ki5h8rw
Étik
0
2823
14003
14002
2019-11-22T10:18:50Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:ABOVE_2.jpg|thumb|Étik-a ka entérésé so kò dipi toujou o mwayen di répartisyon dé richès.]]
'''Étik'''-a (di grèk ethos « karaktèr, koutim, mèrs ») sa roun disiplin filozofik ki ka poté asou joujman di valò. Étik-a ka défini so kò tèl oun réflèksyon fondamantal asou lakèl moral-a ké établi so nòrm, so limit é so dévwar. So fòrmilasyon ka karaktérizé so kò pa dé énonsé nòrmatif, prèskriptiv oben òkò évaliyatif parmi lakèl nou ka trouvé dé enpératif katégorik. Démarch étik-a ka distengé so kò kidonk di démarch syantifik-a ki li ka bazé so kò asou dé joujman di fè fòrmilé andan dé énonsé dèskriptif, parmi lakèl nou ka trouvé dé enpératif ipotétik. An absans d'enpératif katégorik oun fòrmilasyon étik ka roulévé di roun fot di lojik entitilé paralojism natiralis. Pou dé filozòf tèl ki Aristote é Kant, étik-a gen pou but di défini sa ki divèt fika.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Étik]]
4a3l05y136wcryx36mrjxozv89ysd92
Étik di résiprosité
0
2824
14010
14009
2019-11-22T10:18:50Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
'''Étik di résiprosité''' oben '''règ dilò'''-a ka dézigné oun règ moral don prensip fondamantal-a sa énonsé annan prèsk tout grann réjyon ké kiltir : « trété ròt-ya kou to lé ki ròt-ya ka trété to » oben « pa fè ròt moun sa to pa lé ki ròt moun fè to ». Sa préyokipasyon sa entimman lyé o dévlopman di mounité-a dipi so lorijin-ya. Li anrichi so kò é ka rounouvlé é ka konstitchwé oun sours di enspirasyon ésansyèl pou aprofondisman-an di konsèp modèrn dé drwè di wonm-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Étik]]
hkea45lyzvsoe885m7jdyegskfc2fj2
Étni
0
2825
14015
14014
2019-11-22T10:18:51Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Ethnolinguistic Groups in Afghanistan-fr.png|thumb|Group étnolengwistik di Afghanistan (CIA, 1997).]]
Oun '''étni''' oben oun '''group étnik''' sa roun popilasyon di moun ki ka konsidéré ki yé gen an komen oun asandans, oun listwè, (istorik, mitolojik) oun kiltir, oun lanng oben oun djalèk, oun mòd di lavi ; byen souvan tout sa éléman an menm tan. Aparténans-a pou roun étni oben étnisité sa lyé pa roun patrimwann komen, ki sa fika lakiltir-a, asandans-a, ròl sosyal-a, lorijin jéyografik-a, lanng-an oben djalèk-a, idéyoloji-a, rélijyon-an, mitoloji-a, tchwizin-an, abiyman-an, lanmizik-a...
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
jqvy5otguikvs35sepzfxl8c50yumj0
Évolousyon (byoloji)
0
2826
14020
14019
2019-11-22T10:18:51Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
An byoloji, '''évolisyon'''-an ka dézigné transfòrmasyon-an di monn vivan o kour di tan, ki ka manifèsté so kò pa dé chanjman fénotipik dé òrganism atravè jénérasyon-yan. Chanjman-yan ki jénéralman gradjwèl (mè pouvé fika rapid oben lan) pouvé abouti, à partir di roun sèl lèspès(nonmen « lèspès-mè »), à fòrmasyon-an di nouvèl varyété périférik ki ka divini progrésivman dé « lèspès-tifi ». Envèrsman, fizyon-an di Dé ligné pa inridasyon oben pa senbyojénèz ant Dé popilasyon di lèspès diférant pouvé prodjwi oun trwazyenm lèspès nouvèl. Évolisyon-an ka èspilké byodivèrsité-a asou Latè-a. Listwè-a dé lèspès pouvé ensi fika pansé é rouprézanté anba fòrm-an di roun pyébwa filojénétik ké ròt chéma ké modèl, ki ka pèrmèt di konprann fénomenn-an di évolisyon-an.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
3874zms84lki45516cethm8yi21lfud
Évrest
0
2827
19618
19490
2022-07-29T20:08:25Z
Drummingman
2160
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070]] ([[User talk:2A00:F41:4834:6357:602F:62AE:7804:B070|discussion]]) vers la dernière version créée par [[User:Gerd Eichmann|Gerd Eichmann]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Everest_North_Face_toward_Base_Camp_Tibet_Luca_Galuzzi_2006_edit_1.jpg|thumb]]
'''Évrès'''-a, an tibéten ཇོ་མོ་གླང་མ, Qomolangma oben òkò Chomolungma, an népalè सगरमाथा, Sagarmāthā, osi aplé '''mon Évrès''', sa roun montangn sitchwé annan chenn di Himalaya, atè frontchèr-a ant Népal-a (Sagarmatha) ké Lachin-an (Tibet).
Li sa apèrsouvwè pa dé Éropéyen pou pronmyé fwè-a an 1847 épi, aprè tchèk lannen di òbsèrvasyon é di kalkil, so altitid sa établi à 8 848 mèt é li sa idantifyé kou pli ro somè di monn odési di nivo di lanmè-a.
<br><gallery class=center caption="Évrest">
Flight Kathmandu-Himalayas-16-Nuptse-Everest-Lhotse-2014-gje.jpg|Nepal
Gorak Shep-32-Everest-Lhotse-2007-gje.jpg
Gokyo Ri-24-Everest-Nuptse-Lhotse-2007-gje.jpg
Kala Patthar-64-Gipfel-Everest-Lhotse-2007-gje.jpg
Phakding-Namche-92-Everest-2007-gje.jpg
Friendship Highway-322-Shelkar to Gyatso La-Mount Everest-2014-gje.jpg|Tibet
</gallery>
== Annèks ==
[[Katégori:Montangn]]
[[Katégori:Azi]]
hdgsfd64spuqdp0vkuxf4pzcvmvloti
Òktòb
0
2828
14025
14024
2019-11-22T10:18:51Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Les Très Riches Heures du duc de Berry octobre.jpg|thumb|Òktòb, ekstrè di ''Les Très Riches Heures du duc de Berry'' (ver 1440), mizé Condé, Chantilly, ms.65, f.10.]]
'''Òktòb''' sa dizyèm mwa di sé kalandriyé grégoryen é julyen.
cyga394zb1syw9t8i8mg1ah3uw5gluw
Òptik
0
2829
14029
14028
2019-11-22T10:18:51Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Light dispersion of a mercury-vapor lamp with a flint glass prism IPNr°0125.jpg|thumb|Òptik ki ka enkli étid-a di dispèrsyon di limyè-a.]]
'''Òptik'''-a sa branch-a di fizik-a ki ka trété di limyè-a, di so konpòrtman di so propriyété-ya, di réyonnman élèktromagnétik-a à vizyon-an an pasan pa sistenm-yan ki ka itilizé oben ki ka émèt di limyè-a. Di fè di so propriyété ondilatwè-ya, domenn-an di limyè-a pouvé kouvri lwenten UV-a jouk lwenten IR an pasan pa longò d'onn vizib-ya. Sa propriyété-ya ka roukouvri alò domenn-an dé onn radjo, mikro-ondn, dé réyon X é dé radjasyon élèktromagnétik.
Laplipa dé fénomenn òptik pouvé fika èspliké an itilizan dèskripsyon élèktromagnétik klasik-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
ayjhklcmt4rts2cvzub7kx6ulzl6zsu
Òrbit
0
2830
14032
14031
2019-11-22T10:18:51Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Orbit2.gif|thumb|Òrbit sirkilèr di dé kò di lamas diférant otour di yé barisant (krwa rouj-a).]]
[[Fiché:STS-130_Endeavour_flyaround_5.jpg|thumb|Èstasyon èspasyal entèrnasyonal an òrbit laro di Latè-a.]]
An mékanik sélès é an mékanik èspasyal, oun '''òrbit''' (/ɔʁ.bit/) sa kourb fronmen-an ki ka rouprézanté trajèktwar-a ki ka désiné, annan lèspas-a, oun lòbjè sélès anba léfè-a di gravitasyon-an é di fòs d'inèrsi. Oun tèl òrbit sa nonmen péryodik. Annan Sistenm solèr-a, Latè-a, ròt planèt-ya, astéroyid-ya ké komèt-ya sa an òrbit otour du Solèy. Di menm, dé planèt ka posédé dé satélit natirèl an òrbit otour di yé. Dé lòbjè artifisyèl, kou satélit-ya ké sonn èspasyal-ya sa an òrbit otour di Latè-a oben ròt kò di sistenm solèr.
Oun òrbit gen fòrm-an di roun élips don roun dé fwayé ka kowensidé ké sant-a di gravité di lòbjè santral-a. Di roun mannyè di wè rélativis, oun òrbit sa roun jéyodézik annan lèspas-tan kourb-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
a088k31000pl6m8mv0iapze4x5tuj4e
Òrlòj mékanik
0
2831
19074
19073
2020-10-30T15:13:17Z
Bridget
788
Révocation des modifications de [[Special:Contributions/89.111.226.15|89.111.226.15]] ([[User talk:89.111.226.15|discussion]]) vers la dernière version de [[User:Jon Harald Søby|Jon Harald Søby]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Zytglogge_sketches_1534_-_clock.jpg|thumb]]
Oun '''lòrlòj mékanik''' nonmen kominéman é senpman '''lòrlòj''' sa roun enstriman di mizour di tan oben endikatò (tèrm anplwa an métroloji) ki ka bay lò-a pa roun solisyon à lorijin-an ki antchèrman mékanik. Ka siksédé o diférant horologia, li ka aparèt à finisman-an di xiiie syèk an Éròp ògsidantal. À lorijin-an, à pwa motò é à folyo, li té konnèt roun lonng évolisyon é roun divèrsifikasyon enpòrtant o kour dé syèk.
== Istwè dé lorijin ==
=== O lorijin ===
Pyès lòrlòj mékanik antéryò o xive syèk pa parvini nou, mè plizyò mansyon annan dé sours maniskrit ki ka révélé enpé dé pronmyé tan di lòrlòj-a.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
583w87al1nhbso9k25n3e9bdd5ivhv4
Modèl:Afrik
10
2832
19064
14049
2020-10-17T03:08:40Z
Minorax
278
not needed
wikitext
text/x-wiki
<br clear=all />
{| class="toccolours"
|-
| [[Fiché:LocationAfrica.png|75px]]
! width="100%" bgcolor=#FFEFD5 style="text-align: center;" | [[Lafrik]]
|-
| colspan="2" align="center" style="font-size: 90%;"| [[Laljéri]] • [[Angola]] • [[Bénen]] • [[Botswana]] • [[Birkina Faso]] • [[Birundi]] • [[Kamroun]] • [[Kap-Vèr]] • [[Répiblik Santrafrikenn]] • [[Komor]] • [[Répiblik di Kongo]] • [[Répiblik Démokratik di Kongo]] • [[Kot di Ivwar]] • [[Djibouti]] • [[Léjip]] • [[Éritré]] • [[Létchopi]] • [[Gabon]] • [[Gambi]] • [[Gana]] • [[Giné]] • [[Giné-Biso]] • [[Guiné ékwatoryal]] • [[Kénya]] • [[Lesoto]] • [[Liberya]] • [[Libi]] • [[Madagaskar]] • [[Malawi]] • [[Mali]] • [[Maròk]] • [[Moris]] • [[Moritani]] • [[Mozanbik]] • [[Namibi]] • [[Nijèr]] • [[Nijérya]] • [[Ouganda]] • [[Rwanda]] • [[Sao Tomé-é-Prinsip]] • [[Sénégal]] • [[Séchèl]] • [[Syera Leon]] • [[Somali]] • [[Soudan]] • [[Soudan di Sid]] • [[Swazilan]] • [[Tanzani]] • [[Tchad]] • [[Togo]] • [[Tinizi]] • [[Zanbi]] • [[Zimbabwé]]
|}
<noinclude>[[Katégori:Modèl]]</noinclude>
61pq2bn9min5gsan5snbwvsma8px9xv
Modèl:CURRENTDAYNAMEI
10
2833
14055
14054
2019-11-22T10:18:52Z
Jon Harald Søby
3
5 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
<includeonly>{{#switch: {{#expr:{{#if:{{{1|}}}|{{{1}}}|{{CURRENTDOW}}}} mod 7}}
| 0 = Dimanch
| 1 = Lendi
| 2 = Mardi
| 3 = Mèrkrédi
| 4 = Jédi
| 5 = Vandrédi
| 6 = Sanmdi
| ?
}}</includeonly><noinclude>Incubator version of <code><nowiki>{{</nowiki>CURRENTDAYNAME<nowiki>}}</nowiki></code> for int'l day names. Use <code><nowiki>{{CURRENTDAYNAMEI|<1 to 7>}}</nowiki></code> for arbitrary days.<br>
*<code><nowiki>{{</nowiki>CURRENTDAYNAME<nowiki>}}</nowiki></code> → {{CURRENTDAYNAME}}
*<code><nowiki>{{</nowiki>{{PAGENAME}}<nowiki>}}</nowiki></code> → {{{{PAGENAME}}|}}
<br>
*<code><nowiki>{{</nowiki>{{PAGENAME}}|1<nowiki>}}</nowiki></code> → {{{{PAGENAME}}|1}}
*<code><nowiki>{{</nowiki>{{PAGENAME}}|2<nowiki>}}</nowiki></code> → {{{{PAGENAME}}|2}}
*<code><nowiki>{{</nowiki>{{PAGENAME}}|3<nowiki>}}</nowiki></code> → {{{{PAGENAME}}|3}}
*<code><nowiki>{{</nowiki>{{PAGENAME}}|4<nowiki>}}</nowiki></code> → {{{{PAGENAME}}|4}}
*<code><nowiki>{{</nowiki>{{PAGENAME}}|5<nowiki>}}</nowiki></code> → {{{{PAGENAME}}|5}}
*<code><nowiki>{{</nowiki>{{PAGENAME}}|6<nowiki>}}</nowiki></code> → {{{{PAGENAME}}|6}}
*<code><nowiki>{{</nowiki>{{PAGENAME}}|7<nowiki>}}</nowiki></code> → {{{{PAGENAME}}|7}}
<center>
<inputbox>
type=fulltext
hidden=yes
default=Template:{{SUBPAGENAME}}
searchbuttonlabel=In other projects...
</inputbox>
</center>
[[Katégori:{{#titleparts: {{PAGENAME}} | 2 }}/Modèl]]
</noinclude>
6nxjhc8nct9nyi4or1lm2pasilm8jmv
Modèl:CURRENTMONTHNAMEI
10
2834
14062
14061
2019-11-22T10:18:53Z
Jon Harald Søby
3
6 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
<includeonly>{{#switch: {{#if:{{{1|}}}|{{{1}}}|{{CURRENTMONTH}}}}
| 01 = Janvyé
| 02 = Févriyé
| 03 = Mars
| 04 = Avril
| 05 = Mè
| 06 = Jen
| 07 = Jwiyé
| 08 = Out
| 09 = Sèptanm
| 10 = Ògtòb
| 11 = Novanm
| 12 = Désanm
| default
}}</includeonly><noinclude>Incubator version of <code><nowiki>{{</nowiki>CURRENTMONTHNAME<nowiki>}}</nowiki></code> for int'l month names. Use <code><nowiki>{{CURRENTMONTHNAMEI|<01 to 12>}}</nowiki></code> for arbitrary months.<br>
*<code><nowiki>{{</nowiki>CURRENTMONTHNAME<nowiki>}}</nowiki></code> → {{CURRENTMONTHNAME}}
*<code><nowiki>{{</nowiki>{{PAGENAME}}<nowiki>}}</nowiki></code> → {{{{PAGENAME}}|}}
<br>
*<code><nowiki>{{</nowiki>{{PAGENAME}}|01<nowiki>}}</nowiki></code> → {{{{PAGENAME}}|01}}
*<code><nowiki>{{</nowiki>{{PAGENAME}}|02<nowiki>}}</nowiki></code> → {{{{PAGENAME}}|02}}
*<code><nowiki>{{</nowiki>{{PAGENAME}}|03<nowiki>}}</nowiki></code> → {{{{PAGENAME}}|03}}
*<code><nowiki>{{</nowiki>{{PAGENAME}}|04<nowiki>}}</nowiki></code> → {{{{PAGENAME}}|04}}
*<code><nowiki>{{</nowiki>{{PAGENAME}}|05<nowiki>}}</nowiki></code> → {{{{PAGENAME}}|05}}
*<code><nowiki>{{</nowiki>{{PAGENAME}}|06<nowiki>}}</nowiki></code> → {{{{PAGENAME}}|06}}
*<code><nowiki>{{</nowiki>{{PAGENAME}}|07<nowiki>}}</nowiki></code> → {{{{PAGENAME}}|07}}
*<code><nowiki>{{</nowiki>{{PAGENAME}}|08<nowiki>}}</nowiki></code> → {{{{PAGENAME}}|08}}
*<code><nowiki>{{</nowiki>{{PAGENAME}}|09<nowiki>}}</nowiki></code> → {{{{PAGENAME}}|09}}
*<code><nowiki>{{</nowiki>{{PAGENAME}}|10<nowiki>}}</nowiki></code> → {{{{PAGENAME}}|10}}
*<code><nowiki>{{</nowiki>{{PAGENAME}}|11<nowiki>}}</nowiki></code> → {{{{PAGENAME}}|11}}
*<code><nowiki>{{</nowiki>{{PAGENAME}}|12<nowiki>}}</nowiki></code> → {{{{PAGENAME}}|12}}
<center>
<inputbox>
type=fulltext
hidden=yes
default=Template:{{SUBPAGENAME}}
searchbuttonlabel=In other projects...
</inputbox>
</center>
[[Katégori:{{#titleparts: {{PAGENAME}} | 2 }}/Modèl]]
</noinclude>
oz37dyhumvd2kwffb5jyh315ekdhk0r
Modèl:Lanmérik di Sid
10
2835
19063
14076
2020-10-17T03:08:33Z
Minorax
278
not needed
wikitext
text/x-wiki
<br clear=all />
{| class="toccolours"
|-
| [[Fiché:South America (orthographic projection).svg|45px]]
! width="100%" bgcolor=#FFEFD5 style="text-align: center;" | [[Lanmérik di Sid]]
|-
| colspan="2" align="center" style="font-size: 90%;" | [[Larjantin]] • [[Bolivi]] • [[Brézil]] • [[Chili]] • [[Lékwatò]] • [[Gwiyannan]] • [[Lakolonbi]] • [[Lagwiyann]] • [[Lourougwé]] • [[Paragwé]] • [[Pérou]] • [[Sourinanm]] • [[Vénézwéla]]
|}
<noinclude></noinclude>
hlve00id8nwr4yr4ps64btgekhdmj2c
Modèl:Lanng
10
2836
14086
14085
2019-11-22T10:18:53Z
Jon Harald Søby
3
9 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{| class="toccolours" style="float:right; width:250px; margin-left: 1em; font-size: 85%;"
| align="center" colspan="2" style="background:lightgreen;" | <big>'''{{{non}}}'''</big>
|-
|valign=top| '''Péyi''' || {{{péyi}}}
|-
|valign=top| '''Réjyon''' || {{{réjyon}}}
|-
|valign=top| '''Nonm di lokitò''' || {{{nonm di lokitò}}}
|-
|align="center" colspan="2" style="background:lightgreen;"| '''Klasifikasyon di fanmi'''
|-
|valign=top| '''Fanmi''' || {{{fanmi}}}
|-
|align="center" colspan="2" style="background:lightgreen;"| '''Kod di lanng'''
|-
|valign=top| '''ISO 639-1''' || {{{iso1}}}
|-
|valign=top| '''ISO 639-2''' || {{{iso2}}}
|-
|valign=top| '''ISO 639-3''' || {{{iso3}}}
|-
|align="center" colspan="2" style="background:lightgreen;"| '''Kart'''
|-
|valign=top| '''Kart''' || {{{kart}}}
|-
|valign=top| '''Léjann kart''' || {{{léjann kart}}}
|-
|}
<noinclude>
<pre>
{{Lanng|
| non =
| péyi =
| réjyon =
| nonm di lokitò =
| fanmi =
| iso1 =
| iso2 =
| iso3 =
| kart =
| léjann kart =
}}
</pre>
[[Katégori:Templates]]
</noinclude>
f2tj99oiqquw09u3auwv9c2f2fzjcrh
Modèl:Lanng wikipédja
10
2837
18892
17438
2020-06-19T14:08:36Z
Spider 001757
835
oprava: = Slovencina -> Slovenčina
wikitext
text/x-wiki
<div class="NavFrame" style="-moz-border-radius:1em; background:#ffffff; border:1px solid #BBBBBB; padding:.4em; text-align:left">
<div class="NavHead" style="-moz-border-radius-topright:1em; -moz-border-radius-topleft:1em; background:#ffffff; border-bottom:1px solid #BBBBBB; font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size:100%; padding-bottom:.2em; padding-top:.2em; padding:.3em">Wikipédja annan rounòt lanng
</div>
<div align="center" style="font-family:Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size:90%">
Wikipédja ké pli di 1 000 000 artik : <br />
[[:de:|Deutsch]]{{Wp/crg/·}}
[[:en:|English]]{{Wp/crg/·}}
[[:fr:|'''Français''']]{{Wp/crg/·}}
[[:es:|Español]]{{Wp/crg/·}}
[[:it:|Italiano]]{{Wp/crg/·}}
[[:ja:|日本語]]{{Wp/crg/·}}
[[:nl:|Nederland]]{{Wp/crg/·}}
[[:pl:|Polski]]{{Wp/crg/·}}
[[:ru:|Русский]]{{Wp/crg/·}}
[[:ceb:|Sinugboanong Binisaya]]{{Wp/crg/·}}
[[:sv:|Svenska]]{{Wp/crg/·}}
[[:vi:|Tiếng Việt]]{{Wp/crg/·}}
[[:war:|Winaray]]
</div>
<div align="center" style="font-family:Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size:90%">
Wikipédja ké pli di 100 000 artik : <br />
[[:ar:|العربية]]{{·}}
[[:bg:|български]]{{·}}
[[:ca:|Català]]{{·}}
[[:ko:|한국어]]{{·}}
[[:zh:|中文]]{{·}}
[[:da:|Dansk]]{{Wp/crg/·}}
[[:sk:|Slovenčina]]{{·}}
[[:eo:|Esperanto]]{{·}}
[[:fi:|Suomi]]{{Wp/crg/·}}
[[:he:|עִבְרִית]]{{Wp/crg/·}}
[[:hu:|Magyar]]{{·}}
[[:id:|Bahasa Indonesia]]{{Wp/crg/·}}
[[:lt:|Lietuviu]]{{·}}
[[:no:|Norsk]]{{·}}
[[:ro:|România]]{{·}}
[[:sr:|Српски / Srpski]]{{·}}
[[:cs:|Česká]]{{·}}
[[:tr:|Türkçe]]{{·}}
[[:uk:|Українська]]{{·}}
[[:vo:|Volapük]]
</div>
</div></div><div align="center" style="font-family:Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size:85%">[[m:List of Wikipedias|Lis konplè di Wikipédja annan rounòt lanng]]
</span></div><noinclude>[[Katégori:Wp/crg/Modèl]]
[[an:Plantilla:Portalada/Luengas]]
[[ar:قالب:لغات ويكيبيديا]]
[[as:সাঁচ:আন ভাষাত ৱিকিপিডিয়া]]
[[ca:Plantilla:Contingut Altres llengües]]
[[da:Skabelon:Forside andre sprog]]
[[en:Template:Wikipedia languages]]
[[eo:Ŝablono:ĈefPaĝo/AliajLingvoj]]
[[es:Plantilla:Portada:Idiomas]]
[[et:Mall:Vikikeeled]]
[[eu:Txantiloi:Azala/Hizkuntzak]]
[[fa:الگو:زبانهای ویکیپدیا/بهروزشده]]
[[fr:Modèle:Wikipedialang]]
[[frp:Modèlo:VouiquipèdiaLengoues]]
[[ia:Patrono:Altere linguas]]
[[kaa:Bas bet/Basqa tillerde]]
[[kab:Talɣa:Wikipedialang]]
[[kk:Үлгі:Уикипедия тілдері]]
[[ko:틀:다른 언어]]
[[lbe:Шаблон:Wikipedialang]]
[[lo:Template:Wikipedialang]]
[[lt:Šablonas:Pradžia-Interwiki]]
[[mdf:Шаблон:Википедиет]]
[[mk:Шаблон:Wikipedialang]]
[[ml:ഫലകം:ഇതര ഭാഷകളിൽ]]
[[mn:Загвар:Wikipedialang]]
[[my:Template:Wikipedialang]]
[[nl:Sjabloon:Hoofdpagina - andere talen]]
[[pih:Template:Wikipedialang]]
[[pnb:Template:Wikipedialang]]
[[pnt:Σ' άλλα γλώσσας]]
[[pt:Predefinição:Wikipédia em outras línguas]]
[[ru:Шаблон:Wikipedialang]]
[[sd:سانچو:Wikipedialang]]
[[sg:Modèle:WikipediaLang]]
[[simple:Main Page/Other languages]]
[[so:Template:Wikipedialang]]
[[sw:Kigezo:Wikipedialang]]
[[tg:Шаблон:Википедиа ба забонҳои дигар]]
[[th:แม่แบบ:วิกิพีเดียในภาษาอื่น]]
[[tl:Padron:Wikipedialang]]
[[tpi:Templet:Wikipediatokples]]
[[vi:Bản mẫu:Ngôn ngữ Wikipedia]]
[[wo:Royuwaay:Yeneenlàkk]]
[[xal:Кевләр:Wikipedialang]]
[[yo:Àdàkọ:WikipediaLang]]
[[zh:Template:Wikipedialang]]</noinclude>
mcusj2btsf54ovwec2pqjjbcrc6c0wl
Modèl:Limyèr asou
10
2838
19195
17404
2021-05-13T20:12:32Z
Εὐθυμένης
1069
([[c:GR|GR]]) [[File:French Guyana COA.png]] → [[File:Coat of arms of French Guyana.svg]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Flag of French Guiana.svg|thumb|right|Drapo Lagwiyann]]
'''[[Lagwiyann]]''' [la.ɡɥi.jãn] (''Guyane'' an [[fransé]]) sa roun réjyon é roun départman fransé ki sitchwé atè [[Lanmérik di Sid]]. Konpétans-ya di dé nivèl-ya di kolègtivité sa ègzèrsé annan kad-a di roun kolègtivité téritoryal inik ké lòrgann ki ka délibéré sa lasanblé di Lagwiyann. So kod Insee a 973.
[[Fiché:Coat of arms of French Guyana.svg|thumb|110px|left|Blazon Lagwiyann]]
Ké roun sipèrfisi di 83 846 km² é roun popilasyon di 252 338 zabitan an 2014, Lagwiyann sa dézyenm réjyon-an di [[Lafrans]] an tèrm di sipèrfisi épi dézyenm mwen péplé-a apré Mayòt. Li sa égalman départman-an ki pi bwazé, 98% di téritwè kouvri ké roun danbwa ki parmi pi rich-ya é mwen ékolojikman fragmanté di monn-an.
Pronmyé tras arkéyolojik (potri, gravir roupès, poliswè…) di pèp Nativ anmériken ant Loyapòk ké Maronni ka roumanté dipi Ve miléner anvan nou lè. Patché di yé sigsésò annan menm zonn jéyografik ka apartni prensipalman o group lengwistik di Toupi Gwaranni-ya. Nou ka èstimen ki jouk finisman-an di IIIe syèk, Nativ anmériken-yan Arawak ké Palikou, orijinèr di riv-ya di [[Lanmanzonn (flòv)|Lanmanzonn]], ka enstalé yékò asou litoral gwiyannen. Yé swivi bò VIIIe syèk pa Nativ anmériken-yan ki aplé Karayb oben Karib, Kalinya (Galibi) ké Wayannan...[[Lagwiyann|Li laswit]]
e4a5lmlqxzkkzxi3br0lxa47zaidlc7
Modèl:Moun
10
2839
19111
19107
2020-12-21T22:49:23Z
Hasley
409
not creole
wikitext
text/x-wiki
{| class="toccolours" style="float:right; width:250px; margin-left: 1em; font-size: 85%;"
| align="center" colspan="2" style="background:#77AAFF;" | <big>'''{{{non}}}'''</big>
|-
| align="center" colspan="2" |
|-
| align="center" colspan="2" | [[Fiché:{{{imaj}}}|180px]]<br>{{{deskripsyon}}}
|-
|align="center" colspan="2" style="background:#77AAFF;"| '''Informasyon personèl'''
|-
|valign=top| '''Dat di nèsans''' || {{{dat di nèsans}}}
|-
|valign=top| '''Dat di désè''' || {{{dat di désè}}}
|-
|valign=top| '''Nasyonalité''' || {{{nasyonalité}}}
|-
|align="center" colspan="2" style="background:#77AAFF;"| '''Profésyon'''
|-
|valign=top| '''Profésyon''' || {{{profésyon}}}
|-
|}
<noinclude>
<pre>
{{Moun
| non =
| imaj =
| deskripsyon =
| dat di nèsans =
| dat di désè =
| nasyonalité =
| profésyon =
}}
</pre>
[[Katégori:Modèl]]
</noinclude>
hpjo71ccgpvm8x8agsmuhq0el3lp4se
Modèl:NUMBEROFARTICLES
10
2840
14168
14167
2019-11-22T10:18:57Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Èspésyal:Prefixindex/Wp/gcr|{{PAGESINCATEGORY:Wp/gcr}}]]<noinclude></noinclude>
8le5zrbi96z4r3xm8x1wp0v4as46oez
Modèl:PajPrensipalEnterwiki
10
2841
14171
14170
2019-11-22T10:18:57Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
<includeonly>[[simple:]] [[ar:]] [[id:]] [[bg:]] [[ca:]] [[cs:]] [[da:]] [[de:]] [[en:]] [[et:]] [[el:]] [[es:]] [[eo:]] [[eu:]] [[fa:]] [[fr:]] [[gl:]] [[he:]] [[it:]] [[ko:]] [[lt:]] [[hu:]] [[mwl:]] [[nl:]] [[ja:]] [[no:]] [[nn:]] [[pl:]] [[ro:]] [[ru:]] [[sk:]] [[sl:]] [[sr:]] [[fi:]] [[sv:]] [[tr:]] [[vi:]] [[zh:]]
</includeonly><noinclude>
[[Katégori:{{#titleparts: {{PAGENAME}} | 2 }}/Modèl]]
[[arz:قالب:انترويكى الصفحه الرئيسيه]]
[[en:Template:Main Page interwikis]]
[[ia:Patrono:Altere paginas principal]]
[[kk:Үлгі:Басты беттегі интеруикилер]]
[[lo:ແມ່ແບບ:MainPageInterwikis]]
[[mk:Шаблон:Јазици на главната страница]]
[[mr:साचा:मुखपृष्ठ आंतरविकी दुवे]]
[[pt:Predefinição:Interwikis da página principal]]
[[ru:Шаблон:Интервики на заглавной]]
[[th:แม่แบบ:หน้าหลัก/ลิงก์ข้ามภาษา]]
[[vi:Tiêu bản:MainPageInterwikis]]
</noinclude>
cdvuu1xvlp90ud0yt1otzfqf5cb4ugt
Modèl:Projè koneks
10
2842
14179
14178
2019-11-22T10:18:57Z
Jon Harald Søby
3
7 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{| width="100%" style="border-spacing: 0px; margin: 8px 0 0 0;"
|class="MainPageBG" style="width: 100%; border:1px solid #BBBBBB; background-color:#ffffff; vertical-align:top; -moz-border-radius:10px" |
{| width="100%" cellpadding="2" cellspacing="5" style="vertical-align:top; background-color:#ffffff; -moz-border-radius:10px"
| style="background-color: #ffffff; font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 120%; border-bottom: 1px solid #BBBBBB; text-align: left;" | <div style="float:right;">[[Fiché:wbar_white.jpg|100px|link=:fr:Template:Projets Wikimedia|Modèle:Projet connexes]]</div><div style="float:left;">Projè frè</div>
|-
|<small>Wikipédia existe grâce à l'organisation à but non lucratif ''[[:fr:Wikimedia Foundation|Wikimedia Foundation]]'', qui gère un certain nombre de projets en plusieurs langues, toujours avec un [[:fr:licence gratuite|contenu gratuit]]:</small>
{| width="100%" align="center" cellpadding="5" style="text-align:left; background-color: transparent; font-family:Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 80%; line-height: 110%; background-color: #ffffff;"
|-
| colspan="6" align="center" style="font-size: 110%; padding-top: 1em;" | '''<u>En Français</u>:'''
|-
|-
|width="4%" align=center | [[Fiché:Wikiquote-logo.svg|24px|link=q:Wikiquote:Accueil|Wikiquote]]
|width="21%" |[[:fr:q:Wikiquote:Accueil|<span title="Wikiquote, une collection de citations libres.">'''Wikiquote'''<br />Collection de citations</span>]]
|width="12%" |
|width="4%" align=center | [[Fiché:Wiktionary-logo-pt.png|25px|link=wikt:Wiktionnaire:Page_d’accueil|Wikitionaire]]
|width="21%" |[[:fr:wikt:Wiktionnaire:Page_d’accueil|<span title="Wikitionaire, un dictionnaire universelle libre.">'''Wikitionaire'''<br />Dictionnaire des différentes langues</span>]]
|width="12%" |
|width="4%" align=center | [[Fiché:Wikispecies-logo.svg|25px|link=wikispecies:Accueil|Wikispecies]]
|width="21%" |<span class="plainlinks">[http://species.wikimedia.org/w/index.php?title=Accueil&uselang=fr <span title="Wikispecies, le répertoire des espèces libres.">'''Wikispecies'''<br />Répertoire des espèces</span>]</span>
|-
| colspan="8" |
|-
| align=center | [[Fiché:Wikinews-logo.svg|30px|link=n:Accueil|wikinews]]
| [[:fr:n:Accueil|<span title="wikinews, a fonte de notícias livres.">'''Wikinews'''<br />une source de nouvelles libre.</span>]]
|
| align=center | [[Fiché:Wikisource-logo.svg|25px|link=s:Accueil|Wikisource]]
| [[:fr:s:Accueil|<span title="Wikisource, bibliothèque libre.">'''Wikisource'''<br />Des documents originaux libres.</span>]]
|
| align=center |[[Fiché:Commons-logo.svg|24px|link=commons:Accueil|Commons]]
| <span class="plainlinks">[http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Accueil&uselang=fr <span title="Wikimedia Commons, dépôt de médias libre.">'''Wikimedia Commons'''<br />Images, sons et vidéos</span>]</span>
|-
| colspan="8" |
|-
| align=center |[[Fiché:Wikiversity-logo.svg|30px|link=v:Accueil|Wikiversité]]
| [[:fr:v:Accueil|<span title="Wikiversité, une université libre.">'''Wikiversité'''<br />centre d'apprentissage illimité]]</span></span>
|
| align=center | [[Fiché:Wikibooks-logo.svg|25px|link=b:Accueil|Wikilivros]]
| [[:fr:b:Accueil|<span title="Wikibooks - livres ouverts pour un monde ouvert.">'''Wikibooks'''<br />Livres et manuelles libres</span>]]
|
| align=center | [[Fiché:Wikimedia Community Logo.svg|25px|link=meta:Accueil|Meta-Wiki]]
| <span class="plainlinks">[http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Accueil&uselang=pt <span title="Wikimedia Meta-Wiki, un projet de coordination wiki.">'''Meta-Wiki'''<br />Coordination des projets</span>]</span>
|}
|}
|}<noinclude>
[[Katégori:{{#titleparts: {{PAGENAME}} | 2 }}/Modèl]]
<!-----interwikis sé Modèl-yan----->
[[ar:قالب:مشاريع شقيقة]]
[[as:সাঁচ:ৱিকিপিডিয়াৰ ভগ্নী প্ৰকল্পসমূহ]]
[[az:Şablon:VikipediyaBacıLayihələr]]
[[ba:Ҡалып:Туғандаш проекттар hqmr]]
[[bat-smg:Šabluons:Interwiki]]
[[ca:Plantilla:Contingut Projectes germans]]
[[cs:Template:Wikipediasister]]
[[da:Skabelon:Forside andre projekter]]
[[dsb:Pśedłoga:GB-Sotšojske projekty]]
[[en:Template:Wikipedia's sister projects]]
[[eo:Ŝablono:ĈefPaĝo/AliajProjektoj]]
[[es:Plantilla:Portada:Proyectos]]
[[eu:Txantiloi:Wikimedia]]
[[fa:الگو:دیگر ویکیها]]
[[fi:Malline:Sisarhankkeet]]
[[fr:Template:Projets Wikimedia]]
[[he:תבנית:מיזמי ויקימדיה]]
[[hsb:Předłoha:HS-Sotrowske projekty]]
[[hu:Sablon:Kezdőlap társlapok]]
[[ia:Patrono:Projectos Wikimedia]]
[[it:Template:PaginaPrincipale/Progetti]]
[[ja:Template:WikipediaSister]]
[[kk:Үлгі:Уикипедияға туыстас жобалар]]
[[ko:틀:자매프로젝트]]
[[lt:Šablonas:Seserys]]
[[ltg:Taiss:Radnesteigi projekti]]
[[mdf:Шаблон:Мала проекттне]]
[[nl:Sjabloon:Hoofdpagina/Projecten]]
[[no:Mal:Søsterprosjekt]]
[[pt:Predefinição:Projetos correlatos]]
[[ru:Шаблон:Сообщество Википедии]]
[[sa:फलकम्:भ्रातृपरियोजनाः]]
[[sk:Šablóna:WikipediaSister]]
[[sr:Шаблон:Главна страна/Пројекти]]
[[sv:Mall:Wikipediasystrar]]
[[sw:Kigezo:WikipediaSister]]
[[tpi:Templet:WikipediaSista]]
[[uk:Шаблон:Головна стаття/Сестринські Вікіпроекти]]
[[vep:Šablon:Pälehtpol'-projektad]]
</noinclude>
eww2eynvhdci6e2ez59izjrjaunozer
Modèl:PurgeButton
10
2843
14182
14181
2019-11-22T10:18:57Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
<span class="noprint plainlinks" style="background:#e0e0e0"> [{{fullurl:{{FULLPAGENAMEE}}|action=purge}} {{#if:{{{1|}}}|{{{1}}}|Purge server cache}}] </span>
<noinclude>
<hr>Basic usage:
<code><nowiki>{{</nowiki>{{PAGENAME}}|Update Now<nowiki>}}</nowiki></code> yields {{{{PAGENAME}}|Update Now}}
[[Katégori:{{#titleparts: {{PAGENAME}} | 2 }}/Modèl]]
</noinclude>
81dlkkvd0kd2km24kb7r18cogfk9aq0
Modèl:Péyi
10
2844
18212
14206
2020-03-15T08:41:04Z
Minorax
278
fix lint error
wikitext
text/x-wiki
{| class="toccolours" style="float:right; width:250px; margin-left: 1em; font-size: 85%;"
! colspan="2" style="background-color: #003399; color: #FFFFFF; font-size:150%;" align="center" |
'''{{{non gwiyanè}}}<br />{{{non lokal}}}'''
|-
| style="background:#FFFFFF;" align="center" colspan="2" |
{| style="background:#FFFFFF; text-align: center;" border="0" cellpadding="2" cellspacing="0"
|-
| {{#if:{{{drapo|}}}|[[Fiché:{{{drapo}}}|130px]]}}
| {{#if:{{{armwari|}}}|[[Fiché:{{{armwari}}}|90px]]}}
|}
|-class="hiddenStructure{{{kart|}}}"
| style="background:#FFFFFF;" align="center" colspan="2" | {{#if:{{{kart|}}}|[[Fiché:{{{kart}}}|190px]]}}
|-class="hiddenStructure{{{lanng ofisyèl|}}}"
| valign="top"| Lanng ofisyèl || style="background: #f7f8ff; text-align:center;" | {{{lanng ofisyèl}}}
|-class="hiddenStructure{{{kapital|}}}"
| valign="top"| Kapital || style="background: #f7f8ff; text-align:center;" | {{{kapital}}}
|- class="hiddenStructure{{{siperfisi total|}}}"
| valign="top"| Siperfisi total || style="background: #f7f8ff; text-align:center;"| {{{siperfisi total}}} km²
|-
|-class="hiddenStructure{{{jantilé|}}}"
| valign="top"| Jantilé || style="background: #f7f8ff; text-align:center;" | {{{jantilé}}}
|-class="hiddenStructure{{{popilasyon total|}}}"
| valign="top"| Popilasyon total || style="background: #f7f8ff; text-align:center;" | {{{popilasyon total}}} zab.{{#if:{{{lannen|}}}|<small> ([[{{{lannen}}}]])</small>}}
|}<noinclude>
<pre>
{{Péyi
|non gwiyanè =
|non lokal =
|drapo =
|armwari =
|kart =
|lanng ofisyèl =
|kapital =
|siperfisi total =
|jantilé =
|popilasyon total =
|lannen =
}}
</pre>
[[Katégori:Modèl]]
</noinclude>
37rzva37na3or60lmj6qj9lxrde33xv
Modèl:Sègsyon Lansiklopédi
10
2845
14243
14242
2019-11-22T10:19:01Z
Jon Harald Søby
3
36 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{| width=100% style="font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: x-small;"
| width=3%| [[Fiché:Sciences de la terre.svg|30px|center|alt=|link=]]
| width=46% style="border-bottom: 1px dashed #AAAAAA;" | '''[[:Category:Konésans|Entérè Jénéral]]'''<br/>
[[Filozofi]]{{·}}
[[Matématik]]{{·}}
[[Lépistémoloji]]
<!---------------------------------------------------------------->
| width=3%| [[Fiché:Books-aj.svg aj ashton 01.svg|30px|center|alt=|link=]]
| width=46% style="border-bottom: 1px dashed #AAAAAA;" | '''[[Syans moun ké sosyal]]'''<br/>
[[Lantropoloji]]{{·}}
[[Larkéyoloji]]{{·}}
[[Drwè]]{{·}}
[[Lékonnonmi]]{{·}}
[[Jéyografi]]{{·}}
[[Listwè]]{{·}}
[[Lengwistik]]{{·}}
[[Psikoloji]]{{·}}
[[Sosyoloji]]
|-
| width=3%| [[Fiché:Artalt.png|30px|center|alt=|link=]]
| style="border-bottom: 1px dashed #AAAAAA;" | '''[[Lar]]'''<br>
[[:Category:Larchitèktir ké Lirbannism|Larchitèktir ké Lirbannism]]{{·}}
[[Sinéma]]{{·}}
[[Dans]]{{·}}
[[Kiltir]]{{·}}
[[Fotografi]]{{·}}
[[Litératir]]{{·}}
[[Lanmizik]]{{·}}
[[Lanmizik klasik]]{{·}}
[[Lapentir]]{{·}}
[[Téyat]]
<!---------------------------------------------------------------->
| width=3%| [[Fiché:Nuvola apps edu languages.png|30px|center|alt=|link=]]
| width=46% style="border-bottom: 1px dashed #AAAAAA;" | '''[[Politik]]'''<br/>
[[Diplonmasi]]{{·}}
[[:Category:Lélèksyon|Lélèksyon]]{{·}}
[[:Category:Mouvman sosyal|Mouvman]]{{·}}
[[:Category:Pati politik|Pati]]{{·}}
[[:Category:Réjim politik|Réjim politik]]
|-
| width=3%| [[Fiché:Crystal Clear app Login Manager.png|30px|center|alt=|link=]]
| style="border-bottom: 1px dashed #AAAAAA;" | '''[[:Category:Byografi|Byografi]]'''<br>
[[:Category:Artis|Artis]]{{·}}
[[:Category:Chèf di Léta|Chèf di Léta]]{{·}}
[[:Category:Syantifik|Syantifik]]{{·}}
[[:Category:Markè-palò|Markè-palò]]{{·}}
[[:Category:Filozòf|Filozòf]]{{·}}
[[:Category:Politik|Politik]]{{·}}
[[:Category:Rélijyon|Rélijyon]]
<!---------------------------------------------------------------->
| width=3%| [[Fiché:Nuvola apps package favorite.png|30px|center|alt=|link=]]
| width=46% style="border-bottom: 1px dashed #AAAAAA;" | '''[[:Category:Santé|Santé]]'''<br>
[[Maladi]]{{·}}
[[Ladròg]]{{·}}
[[:Category:Swen|Swen]]{{·}}
[[Lafarmasi]]{{·}}
[[Médsin]]{{·}}
[[Noutrisyon]]
|-
| width=3%| [[Fiché:Sciences exactes.svg|30px|center|alt=|link=]]
| width=46%| '''[[Syans|Syans ègzat]], [[Syans di lanatir|natirèl]] ké [[tèknoloji]]k'''<br/>
[[Lastronnonmi]]{{·}}
[[Byoloji]]{{·}}
[[Syans di lavi é di Latè]]{{·}}
[[Lélèktronnik]]{{·}}
[[Fizik]]{{·}}
[[Lenfòrmatik]]{{·}}
[[Météyoroloji]]{{·}}
[[Chimi]]
<!---------------------------------------------------------------->
| width=3%| [[Fiché:Société.png|30px|center|alt=|link=]]
| width=46%| '''[[Sosyété]]'''<br>
[[Konpòrtman]]{{·}}
[[Tchwizin]]{{·}}
[[Kiltir]]{{·}}
[[Divèrtisman]]{{·}}
[[Èspò]]{{·}}
[[Tourism]]
|}<noinclude>[[Katégori:{{#titleparts: {{PAGENAME}} | 2 }}/Modèl]]</noinclude>
kr9tvpyakb3yvzftbxdkqwprymss6pq
Modèl:Vil
10
2846
14252
14251
2019-11-22T10:19:02Z
Jon Harald Søby
3
8 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
{| class="toccolours" style="float:right; width:250px; margin-left: 1em; font-size: 85%;"
! colspan="2" style="background-color: #87CEFA; color: #000000; font-size:150%;" align="center" |
'''{{{non}}}'''
|-
| style="background:#FFFFFF;" align="center" colspan="2" |
{| style="background:#FFFFFF; text-align: center;" border="0" cellpadding="2" cellspacing="0"
|-
| {{#if:{{{imaj|}}}|[[Fiché:{{{imaj}}}|130px]]}}
| {{#if:{{{blazon|}}}|[[Fiché:{{{blazon}}}|90px]]}}
|}
|-class="hiddenStructure{{{drapo|}}}"
| style="background:#FFFFFF;" align="center" colspan="2" | {{#if:{{{drapo|}}}|[[Fiché:{{{drapo}}}|190px]]}}
|-
|align="center" colspan="2" style="background:LightSkyBlue;"| '''Administrasyon'''
|-
|valign=top| '''Péyi''' || {{{péyi}}}
|-
|valign=top| '''Mèr''' || {{{mèr}}}
|-
|align="center" colspan="2" style="background:LightSkyBlue;"| '''Démografi'''
|-
|valign=top| '''Jantilé''' || {{{jantilé}}}
|-
|valign=top| '''Popilasyon''' || {{{popilasyon}}} zab.{{#if:{{{lannen|}}}|<small> ([[{{{lannen}}}]])</small>}}
|-
|valign=top| '''Dansité''' || {{{dansité}}} zab./km²
|-
|align="center" colspan="2" style="background:LightSkyBlue;"| '''Jéyografi'''
|-
|valign=top| '''Altitid''' || {{{altitid}}} m.
|-
|valign=top| '''Siperfisi''' || {{{siperfisi}}} km²
|-
|}<noinclude>
<pre>
{{Vil
| non =
| imaj =
| blazon =
| drapo =
| péyi =
| mèr =
| jantilé =
| popilasyon =
| lannen =
| dansité =
| altitid =
| siperfisi =
}}
</pre>
[[Katégori:Modèl]]
</noinclude>
iq7l38hustma20oupdai46pbludbrdj
Modèl:·
10
2847
14254
14253
2019-11-22T10:19:03Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
<span style="font-weight:bold;"> ·</span> <noinclude>
[[Katégori:{{#titleparts: {{PAGENAME}} | 2 }}/Modèl]]
[[ar:قالب:•]]
[[bn:টেমপ্লেট:Middot]]
[[bs:Šablon:•]]
[[ca:Plantilla:·]]
[[cy:Nodyn:·]]
[[da:Skabelon:·]]
[[dsb:Pśedłoga:·]]
[[eo:Ŝablono:•]]
[[fa:الگو:•]]
[[fr:Modèle:·]]
[[hr:Predložak:•]]
[[hsb:Předłoha:·]]
[[hu:Sablon:·]]
[[hy:Կաղապար:•]]
[[ia:Patrono:*]]
[[id:Templat:·]]
[[it:Template:·]]
[[he:תבנית:·]]
[[ja:Template:·]]
[[ka:თარგი:••]]
[[ku:Şablon:·]]
<!-- [[lt:Šablonas:·]] doesn't include the -->
<!-- [[no:Mal:·]] doesn't include the -->
[[pl:Szablon:·]]
[[pt:Predefinição:·]]
[[ro:Format:·]]
[[sco:Template:•]]
[[sl:Predloga:·]]
[[sq:Stampa:·]]
[[sv:Mall:·]]
[[tr:Şablon:·]]
[[vep:Šablon:*]]
[[vi:Bản mẫu:•]]
[[zh:Template:•]]
[[zh-yue:Template:·]]
[[tt:Калып:*]]
[[uk:Шаблон:·]]
</noinclude>
hxn1ihhang514zlpth2nlffsx04vyav
Modèl:Éròp
10
2848
19065
14274
2020-10-17T03:08:57Z
Minorax
278
not needed
wikitext
text/x-wiki
<br clear=all />
{| class="toccolours"
|-
| [[Fiché:LocationEurope.png|75px]]
! width="100%" bgcolor=#FFEFD5 style="text-align: center;" | [[Léròp]]
|-
| colspan="2" align="center" style="font-size: 90%;"| [[Lanlmangn]] • [[Otrich]] • [[Bèljik]] • [[Dannmark]] • [[Lèspangn]] • [[Estoni]] • [[Fenlann]] • [[Lafrans]] • [[Grès]] • [[Ongri]] • [[Itali]] • [[Létoni]] • [[Litchwani]] • [[Malt]] • [[Liksanbour (péyi)|Liksanbour]] • [[Péyi-Ba]] • [[Pològn]] • [[Potidjal]] • [[Slovaki]] • [[Slovéni]] • [[Swèd]] • [[Répiblik tchèk]] • [[Islann]] • [[Liechtenstein]] • [[Rwéyonm-Ini]] • [[Norvèj]] • [[Swis]] • [[Monako]] • [[Sen-Maren]] • [[Vatikan]]
|}
<noinclude>[[Katégori:Modèl]]</noinclude>
lrk9anvlruehwe0caa9vd9nzwkl04jx
Diskisyon modèl:Lanng wikipédia
11
2849
14276
14275
2019-11-22T10:19:05Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Diskisyon modèl:Lanng wikipédja]]
5sg7xvz7iyet6nk1uyuqyjdoyo6zv4o
Diskisyon modèl:Lanng wikipédja
11
2850
14281
14280
2019-11-22T10:19:06Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
@[[Itilizatò:LeGuyanaisPure|LeGuyanaisPure]]: Tu connais que ce modèle n'est plus correct, n'est-ce pas? Il y a 13 Wikipédias avec plus de 1.000.000 pages, 6 avec plus de 500.000, etc. [[Itilizatò:StevenJ81|StevenJ81]] ([[Diskisyon itilizatò:StevenJ81|talk]]) 19:30, 2 August 2017 (UTC)
Ah d'accord je m'en occupe ! [[Itilizatò:LeGuyanaisPure|LeGuyanaisPure]] ([[Diskisyon itilizatò:LeGuyanaisPure|talk]]) 19:36, 2 August 2017 (UTC)
5xhgukz99u7iecwvpsb0tsc2549fubp
Katégori:Afrik
14
2851
14283
14282
2019-11-22T10:19:06Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[:Category:Lafrik]]
9yl1n97kk6vbj92bzy770mrfy6n5hdc
Katégori:Antropoloji
14
2852
14285
14284
2019-11-22T10:19:06Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Katégori:Artis
14
2853
19154
14289
2021-03-01T17:55:00Z
Wolverène
53
wikitext
text/x-wiki
Artik prensipal a [[Artis]]
[[Katégori:Personalité]]
mpp2m78i6trq4igij8d17fp228uio2y
Katégori:Azi
14
2854
14291
14290
2019-11-22T10:19:07Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Kontinan]]
gamfse2icqy6iqxjwidm68wzfr4f2yh
Katégori:Boudism
14
2855
14293
14292
2019-11-22T10:19:08Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Rélijyon]]
fgumofqb56a4zsjh0zsq0461vzefjs1
Katégori:Brézil
14
2856
14297
14296
2019-11-22T10:19:08Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Artik prensipal-a sa [[Brézil]]
[[Katégori:Lanmérik di Sid]]
or6wfjc1qzhjir1qf12uqdaz037yw19
Katégori:Byografi
14
2857
14299
14298
2019-11-22T10:19:08Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
Artik prensipal a [[Byografi]].
733ajw2g0gjtjfaosnclmgutfml1mx8
Katégori:Byoloji
14
2858
14301
14300
2019-11-22T10:19:08Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Syans]]
8r60qe1erzczxoh26rvh1mxkhtnzlrq
Katégori:Chèf di Léta
14
2859
14305
14304
2019-11-22T10:19:09Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Artik prensipal-a sa [[Chèf di Léta]].
nqfuvuu7s7i93fbmczsxakp394a3hpq
Katégori:Dilo
14
2860
14307
14306
2019-11-22T10:19:09Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Jéografi]]
sxx0q8w211j3a1v4b3gdbuga4nz7sxl
Katégori:Domènn
14
2861
14309
14308
2019-11-22T10:19:09Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
Sujèt:Domènn
98rhscjimhmm1t7wbexmr9cfdj44vx1
Katégori:Endouism
14
2862
14311
14310
2019-11-22T10:19:09Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Rélijyon]]
fnx8o3v90i7jsswfx3d7sspgtcgyyww
Katégori:Filozofi
14
2863
14313
14312
2019-11-22T10:19:09Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Katégori:Filozòf
14
2864
14317
14316
2019-11-22T10:19:09Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Artik prensipal a [[Filozòf]].
[[Katégori:Filozofi]]
[[Katégori:Personalité]]
bijk6vkb9xwx57ioek0trxu9dvgoarj
Katégori:Islam
14
2865
14319
14318
2019-11-22T10:19:09Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Rélijyon]]
fgumofqb56a4zsjh0zsq0461vzefjs1
Katégori:Istwè
14
2866
19414
14321
2022-07-02T16:19:19Z
Vargenau
507
wikidata interwiki
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Katégori:Japon
14
2867
14323
14322
2019-11-22T10:19:10Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Azi]]
iwglr2nehmqzide8329nnjx3zuysluj
Katégori:Joudayism
14
2868
14325
14324
2019-11-22T10:19:10Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Rélijyon]]
fgumofqb56a4zsjh0zsq0461vzefjs1
Katégori:Jéografi
14
2869
14327
14326
2019-11-22T10:19:10Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Katégori:Karayib
14
2870
14331
14330
2019-11-22T10:19:11Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Lanmérik santral]]
ql6xr04fb2hw1ga1d1fmdiyp9dcsrzc
Katégori:Kontinan
14
2871
14333
14332
2019-11-22T10:19:11Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Jéografi]]
sxx0q8w211j3a1v4b3gdbuga4nz7sxl
Katégori:Konésans
14
2872
14335
14334
2019-11-22T10:19:11Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
Artik prensipal a [[Konésans]].
j9brqhdwmrsmirjpejslmvfllpptb5p
Katégori:Kristyanism
14
2873
14337
14336
2019-11-22T10:19:11Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Rélijyon]]
fgumofqb56a4zsjh0zsq0461vzefjs1
Katégori:Lafrans
14
2874
14339
14338
2019-11-22T10:19:11Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Éròp]]
m5gswvwj6cgh6280tmr16m8bqnfqvlb
Katégori:Lafrik
14
2875
14342
14341
2019-11-22T10:19:11Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Kontinan]]
gamfse2icqy6iqxjwidm68wzfr4f2yh
Katégori:Lagwiyann
14
2876
14345
14344
2019-11-22T10:19:11Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Lanmérik di Sid]]
qruc1cagwl8stw3s6mpn594r0y64egh
Katégori:Lak
14
2877
14349
14348
2019-11-22T10:19:12Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Artik prensipal a [[Lak]].
[[Katégori:Jéografi]]
[[Katégori:Dilo]]
e1wfz6m7w4h0xoayx1vv8n8bkb0df55
Katégori:Lakwizin
14
2878
14353
14352
2019-11-22T10:19:12Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Katégori:Lalfabé
14
2879
14355
14354
2019-11-22T10:19:12Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
Artik prensipal : [[Lalfabé]]
3he61rxkkpnoldz7pzlpqbw35fbbn0g
Katégori:Lanmonnen
14
2880
14357
14356
2019-11-22T10:19:12Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
Artik prensipal a [[Lanmonnen]].
gu6nynqj9i35zx30c6zxqmz0darw9gx
Katégori:Lanmè
14
2881
14359
14358
2019-11-22T10:19:12Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Dilo]]
84xidsvpsr6yf0g1gbta2367gosivv9
Katégori:Lanmérik
14
2882
14362
14361
2019-11-22T10:19:13Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Kontinan]]
gamfse2icqy6iqxjwidm68wzfr4f2yh
Katégori:Lanmérik di Nò
14
2883
14367
14366
2019-11-22T10:19:13Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Kontinan]]
[[Katégori:Lanmérik]]
l1ok0wm1p0du2qhqwxwoi7xfh3ixojf
Katégori:Lanmérik di Sid
14
2884
14372
14371
2019-11-22T10:19:13Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Kontinan]]
[[Katégori:Lanmérik]]
l1ok0wm1p0du2qhqwxwoi7xfh3ixojf
Katégori:Lanng endo-éropéyenn
14
2885
14374
14373
2019-11-22T10:19:13Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Lanng]]
3t9qlsd4bjk00oul89edichv6dv6oqf
Katégori:Lanng italik
14
2886
14376
14375
2019-11-22T10:19:13Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Lanng endo-éropéyenn]]
thkq6q6r4gx1snz976k7aa97ac45he0
Katégori:Lanng jermanik
14
2887
14378
14377
2019-11-22T10:19:13Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Lanng endo-éropéyenn]]
8ucbwy5v976g4ukhm9y3s1r1ydgvpua
Katégori:Lanng romann
14
2888
14381
14380
2019-11-22T10:19:14Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Lanng italik]]
89zouasq7wbrbntk9jv082ulz9s1r73
Katégori:Lanng slav
14
2889
14383
14382
2019-11-22T10:19:14Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Lanng endo-éropéyenn]]
8ucbwy5v976g4ukhm9y3s1r1ydgvpua
Katégori:Lar
14
2890
14385
14384
2019-11-22T10:19:14Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Katégori:Larchitèktir ké Lirbannism
14
2891
14390
14389
2019-11-22T10:19:14Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Artik prensipal-a sa [[Larchitèktir]].
fw7fys5sl481f8li2plah8fylgk7t1j
Katégori:Litératir
14
2892
14392
14391
2019-11-22T10:19:15Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Katégori:Loséan
14
2893
14394
14393
2019-11-22T10:19:15Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Dilo]]
84xidsvpsr6yf0g1gbta2367gosivv9
Katégori:Lélèksyon
14
2894
14399
14398
2019-11-22T10:19:15Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Artik prensipal-a sa [[Lélèksyon]].
rhlm13m6kuotx3dg294j7p4gnwqqvve
Katégori:Markè-palò
14
2895
14404
14403
2019-11-22T10:19:16Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Artik prensipal : [[markè-palò]]
o8b87jb2arw60iinnd6z5oj75xagxgm
Katégori:Modèl
14
2896
14407
14406
2019-11-22T10:19:16Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Sujèt:Modèl
[[Katégori:Domènn|Modèl]]
1amg90bjdzbydl0zvse6b0ix7oaeubg
Katégori:Montangn
14
2897
14409
14408
2019-11-22T10:19:17Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
Artik prensipal a [[Montangn]].
sk797stx4il0r556jjagw3q7u50py4t
Katégori:Mouvman sosyal
14
2898
14411
14410
2019-11-22T10:19:18Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
Artik prensipal a [[Mouvman sosyal]]
9w2bjlilx8ylvdyj8l1sljze49yyhal
Katégori:Mwayen-Aj
14
2899
14415
14414
2019-11-22T10:19:18Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Istwè]]
[[fr:Catégorie:Moyen Âge]]
oudz031l4oa6brpergir3ca8uk82wrd
Katégori:Mègsik
14
2900
14418
14417
2019-11-22T10:19:18Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Katégori:Médya
14
2901
14420
14419
2019-11-22T10:19:19Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Katégori:Métafizik
14
2902
14422
14421
2019-11-22T10:19:19Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Filozofi]]
1ozsoq0be0m9f71uh893toqcqweifyz
Katégori:Optik
14
2903
14424
14423
2019-11-22T10:19:19Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Katégori:Pati politik
14
2904
14429
14428
2019-11-22T10:19:19Z
Jon Harald Søby
3
4 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Artik prensipal-a sa [[Pati politik]].
[[Katégori:Politik]]
9i8jsw6ffczrhr1l3hvjjvqwa086n6n
Katégori:Personalité
14
2905
14431
14430
2019-11-22T10:19:20Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Katégori:Politik
14
2906
14433
14432
2019-11-22T10:19:21Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
Artik prensipal a [[Politik]].
[[Katégori:Politik]]
6f2o01at8s035c0x29vcwk4daczpbqs
Katégori:Risi
14
2907
14436
14435
2019-11-22T10:19:21Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Éròp]]
m5gswvwj6cgh6280tmr16m8bqnfqvlb
Katégori:Rwéyonm-Ini
14
2908
14438
14437
2019-11-22T10:19:22Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Éròp]]
m5gswvwj6cgh6280tmr16m8bqnfqvlb
Katégori:Réjim politik
14
2909
14440
14439
2019-11-22T10:19:22Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
Artik prensipal a [[Réjim politik]]
j0uxxn3qbti58flfxdi9796xwz9wpr9
Katégori:Rélijyon
14
2910
14444
14443
2019-11-22T10:19:23Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
Artik prensipal a [[Rélijyon]].
07m2x414cauzkqlk22a4d0cv2vyizk1
Katégori:Santé
14
2911
14446
14445
2019-11-22T10:19:24Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
Artik prensipal a [[Santé]]
qu6pf070qwb7k6sxe1vuj7d5n7sgl4y
Katégori:Swen
14
2912
14448
14447
2019-11-22T10:19:24Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
Artik prensipal a [[Médsin]].
c65ssuui628t71sm8t9blppc1gglyvv
Katégori:Syantifik
14
2913
14450
14449
2019-11-22T10:19:24Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
Artik prensipal a [[Syantifik]].
d9jofwgk7efdd9rmm3e0bs6645bctsf
Katégori:Transpò
14
2914
14452
14451
2019-11-22T10:19:25Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Katégori:Wikipédja
14
2915
14454
14453
2019-11-22T10:19:25Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
Artik prensipal a [[Wikipédja]].
rwr3q8n9qahf28o7lu0u7xhtx9g9rps
Katégori:Ékonomi
14
2916
14456
14455
2019-11-22T10:19:25Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Katégori:Épistémoloji
14
2917
14459
14458
2019-11-22T10:19:25Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Filozofi]]
1ozsoq0be0m9f71uh893toqcqweifyz
Katégori:Éròp
14
2918
14462
14461
2019-11-22T10:19:26Z
Jon Harald Søby
3
2 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Kontinan]]
gamfse2icqy6iqxjwidm68wzfr4f2yh
Katégori:Étazini
14
2919
14466
14465
2019-11-22T10:19:26Z
Jon Harald Søby
3
3 révisions importées
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Katégori:Étik
14
2920
14468
14467
2019-11-22T10:19:26Z
Jon Harald Søby
3
1 révision importée
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Filozofi]]
1ozsoq0be0m9f71uh893toqcqweifyz
Modèl:Wp/crg/·
10
2921
14471
14470
2019-11-22T10:30:09Z
Jon Harald Søby
3
Page redirigée vers [[Modèl:·]]
wikitext
text/x-wiki
#redirect [[Modèl:·]]
12xlie6c8x3ywdvt4wxw6l3kosrmzhl
Itilizatò:Hugo.arg
2
2922
14487
2019-11-23T12:25:13Z
Hugo.arg
72
Page créée avec « {{#babel:lt|en-3|sgs-3|es-2|ru-2|pt-1|hi-1|sa-2|gcr-0}} Hi! I'm a user from Lithuania, a sysop of Samogitian and Guarani wikipedias. You can contact me ''':lt:User talk… »
wikitext
text/x-wiki
{{#babel:lt|en-3|sgs-3|es-2|ru-2|pt-1|hi-1|sa-2|gcr-0}}
Hi! I'm a user from Lithuania, a sysop of Samogitian and Guarani wikipedias.
You can contact me '''[[:lt:User talk:Hugo.arg|here]]'''
*'''[[commons:User:Hugo.arg/Gallery|My gallery in commons]]'''
[[image:DSC5438-2.jpg|thumb|center|290px|French Guyana]]
[[en:User:Hugo.arg]]
[[lt:Naudotojas:Hugo.arg]]
i6qmvcwqud6w29j9fnem6i3gpo31p9y
Modèl:Interwiki redirect
10
2924
14502
2019-11-24T02:59:05Z
Billinghurst
87
create
wikitext
text/x-wiki
<div style="min-height: 3.5em; border: 1px solid #aaaaaa; background-color: #f9f9f9; width: 50%; margin: 0 auto 1em auto; padding: .2em; text-align: justify;">
<div style="float: left">[[File:Wikimedia-logo-meta.svg|50px|link=]]</div>
<div style="margin-left: 60px">This page can be found at '''[[:{{{1|m:Interwiki map}}}|{{{2|{{{1|<mark style="color:red">FIXME</mark>}}}}}}]]'''<br />''This is an [[m:Soft redirect|interwiki redirect]]''.</div>
</div>
<includeonly>[[Category:Soft redirects/Permanent (interwiki)|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>
==TemplateData==
<templatedata>
{ "description": "Soft redirect to a page on another wiki",
"params":
{ "1":
{ "type": "wiki-page-name",
"label": "Target",
"description": "Interwiki link, e.g., m:Interwiki map",
"required": true
},
"2":
{ "type": "string",
"description": "Optional link text",
"default": "Target (1st parameter)",
"label": "Display"
} } }</templatedata>
</noinclude>
qas96evo4ztp96drdsz7lp9d9j9fg5k
Diskisyon itilizatò:Billinghurst
3
2925
14503
2019-11-24T03:33:07Z
Billinghurst
87
soft redirect
wikitext
text/x-wiki
{{interwiki redirect|m:user talk:billinghurst}}
o2pq1a41guwz66g65tgo2nlmty6emon
Katégori:Lanng
14
2926
14504
2019-11-24T11:22:56Z
Hugo.arg
72
Page vide créée
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Diskisyon itilizatò:Ameisenigel
3
2927
17354
14507
2019-12-17T07:37:42Z
Itti
224
Itti déplasé paj-a [[Diskisyon itilizatò:Sewepb]] bò'd [[Diskisyon itilizatò:Ameisenigel]] : Page automatiquement déplacée lors du renommage de l’utilisateur « [[Special:CentralAuth/Sewepb|Sewepb]] » en « [[Special:CentralAuth/Ameisenigel|Ameisenigel]] »
wikitext
text/x-wiki
{{Interwiki redirect|w:de:Benutzer Diskussion:Sewepb}}
3f1tz1lzv2v3g3ixst9dlz6ztuu5xon
Itilizatò:Kapeter77
2
2928
14509
2019-11-26T10:05:39Z
Kapeter77
109
Page créée avec « Hello :-) »
wikitext
text/x-wiki
Hello :-)
op6byijb6mbskqev0et1bv3yiukdlcn
Répiblik di Ouganda
0
2929
14518
2019-11-29T09:04:55Z
Wolverène
53
Page redirigée vers [[Ouganda]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Ouganda]]
l0nrahvwp0k0ur4tf1byhnv83h8av29
Wikipédja an kriyòl gwiyannen
0
2930
14529
14528
2019-11-29T22:06:52Z
PouLagwiyann
21
/* Nòt ké référans */
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Wikipedia-logo-v2-gcr.svg|thumb|Logo di Wikipédja an kriyòl gwiyannen.]]
'''Wikipédja an kriyòl gwiyannen''' sa lédisyon-an di [[Wikipédja]] ki marké an [[Kriyòl Gwiyannen]]. Li fika kréyé 22 novanm 2019.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
=== Artik konnègs ===
* [[Wikipédja]]
[[Katégori:Kriyòl Gwiyannen]]
ak7rm22vppqokywqhnfel3m6mb5h4ca
Diskisyon itilizatò:Jon Harald Søby
3
2931
14590
14584
2019-12-04T22:54:29Z
PouLagwiyann
21
/* Number of Articles */
wikitext
text/x-wiki
== Number of Articles ==
Hi Jon, can you tell me why we can't see the number of articles of the Guianan Creole Wikipedia please ?
When I go to the [https://gcr.wikipedia.org/wiki/Paj_Prensipal Main page], I see this is written 0 article, is it normal ? How can we change that, please ? [[Itilizatò:PouLagwiyann|PouLagwiyann]] ([[Diskisyon itilizatò:PouLagwiyann|diskisyon]]) 29 novanm 2019 à 20:52 (-03)
:Hi [[Itilizatò:PouLagwiyann|PouLagwiyann]]. This is a typical problem of newly initiated projects as the statistics have to be re-calculated after the import. It should be solved now. Best regards. --[[Itilizatò:Holder|Holder]] ([[Diskisyon itilizatò:Holder|diskisyon]]) 4 désanm 2019 à 16:02 (-03)
:Ok, I saw thank you for answering me! [[Itilizatò:PouLagwiyann|PouLagwiyann]] ([[Diskisyon itilizatò:PouLagwiyann|diskisyon]]) 4 désanm 2019 à 19:54 (-03)
maatpb2wgqo9hwveqp8dl4vc3q3rxdi
Wiki
0
2932
14610
14595
2019-12-05T13:27:22Z
PouLagwiyann
21
wikitext
text/x-wiki
Roun '''wiki''' sa roun [[aplikasyon web]] ki ka pèrmèt kréyasyon-an, modifikasyon-an ké lilistrasyon [[Travay kolaborativ|kolaborativ]] di [[paj web|paj]] andidan roun [[sit web]]. I ka itilizé roun [[langaj di balizaj]] ké so kontni sa modifyab grémési roun [[navigatò web]]. A roun lojisyèl di [[jésyon di kontni]], don sriktir enplisit-a sa minimal, tandi ki striktir èsplisit-a ka émèrjé soulon bézwen-yan di izajé-ya.
Pronmyé wiki-a, kréyé an [[1995]] pa [[Ward Cunningham]] pou réyalizé sèksyon di roun sit asou [[progranmasyon enformatik]]-a, té aplé ''[[WikiWikiWeb]]''. An 2016, soulon [[Alexa Internet]], sit-a ki jéré pa wiki ki pi konsilté a [[Wikipédja]].
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Wiki|*]]
16qf3ma4wi9qozsm16johvv912djgm4
Katégori:Kriyòl
14
2933
14588
2019-12-04T22:40:36Z
PouLagwiyann
21
Page créée avec « {{Artik prensipal}} {{Katégori lanng}} [[Katégori:Fanmi di lanng]] »
wikitext
text/x-wiki
{{Artik prensipal}}
{{Katégori lanng}}
[[Katégori:Fanmi di lanng]]
1qhevwymoln0i5ggertzd5qqgm6cn1y
Itilizatò:PouLagwiyann
2
2934
14611
2019-12-05T13:32:27Z
PouLagwiyann
21
Page créée avec « {{#babel:fr-5|en-5|gcr-N}} »
wikitext
text/x-wiki
{{#babel:fr-5|en-5|gcr-N}}
cqway90zrvs6izn51d3mamkf7k7r30m
Wikipédja:Babel
4
2935
14613
14612
2019-12-05T14:00:12Z
PouLagwiyann
21
wikitext
text/x-wiki
[[File:Pieter Bruegel the Elder - The Tower of Babel (Vienna) - Google Art Project - edited.jpg|upright=1.2|thumb|[[Tour di Babèl]] (1563), pa [[Pieter Bruegel l'Ancien|Pieter Bruegel l’Ancien]].]]
'''Babèl'''<ref>Sa non ka fè référans bay pasaj di [[Labib]]-a ki ka dékri [[konfizyon di lanng]] ki aparèt lò di konstriksyon-an di [[Tour di Babèl]].</ref> asou Wikipédja<ref>Épi pi jénéralman annan ansanm-an kouminoté-ya ki yannen ké projè-ya di fondasyon [[Wikimédja]].</ref>, ka dézignen roun [[Wikipédja:Bwèt itilizatò|bwèt itilizatò]] ki ka endiké lanng-an oben lanng-yan ki métrizé pa roun itilizatò ké yé nivèl di métriz. Sa bwèt itilizatò {{sitasyon|Babèl}} gen pou lòbjèktif di fasilité kouminikasyon-an ant itilizatò<!-- ké lanng ki diféran, pa di sa ki lojik -->.
Bwètsa afiché an itilizan kod èspésyal <code><nowiki>{{#babèl:}}</nowiki></code> ki asosyé ké kod lanng-an(-yan) ki bon, ki ka kréyé roun tablo ki préfòrmaté. I ka ègzisté itou tchèk modèl, ki klasé pa lanng, épi pa roun nivèl di lanng, annan {{Katégori|Modèl di bwèt itilizatò lengwitik}}.
''Lègzanp di bwèt Babèl :''
{{Bwèt Babèl gòch|en-2}}<!-- pou konprann ki enren, nou asou bon paj-a -->
== Nòt ké référans ==
<references/>
[[Katégori:Kouminoté Wikipédja|Babèl]]
[[Katégori:Lèspas Itilizatò|Babèl]]
[[Katégori:Wikipédjen pa lanng]]
[[Katégori:Wikipédja:Babèl|*]]
8eow8xue0si3bbi9gwhw8mzspxpr9tp
Katégori:Wikipédjen pa lanng
14
2936
14614
2019-12-05T14:06:01Z
PouLagwiyann
21
Page créée avec « Lis Wikipédjen ki klasé soulon lanng-yan ki yé ka palé épi ké lakèl yé pouvé kontribiyé. Alé wè paj [[Wikipédja:Babèl]]. Katégori:Wikipédja:Késyon leng… »
wikitext
text/x-wiki
Lis Wikipédjen ki klasé soulon lanng-yan ki yé ka palé épi ké lakèl yé pouvé kontribiyé.
Alé wè paj [[Wikipédja:Babèl]].
[[Katégori:Wikipédja:Késyon lengwistik]]
[[Katégori:Wikipédjen pa kouminikasyon|Lanng]]
[[Katégori:Wikipédjen pa langaj|Lanng]]
fas356trl3d47cm6axpkp4gfe3lqm15
Wikipédja:Sitasyon ké réytilizasyon di kontni Wikipédja
4
2937
14617
14616
2019-12-05T14:23:20Z
PouLagwiyann
21
wikitext
text/x-wiki
Wikipédja sa konsouvwè pou fika réytilizé ké difizé ; a konron é rounso konran ki li sa roun lansiklopédi « [[Zòv_lib|lib]] ». Men sa réytilizasyon divèt fè sokò an swivan larèl-ya di « [http://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0/deed.gcr Lisans Creative Attribution - Pataj annan Menm Kondisyon-yan 3.0 ki pa transpozé] » (CC BY-SA 3.0). Pou réytilizasyon-an, kopi-a ké modifikasyon-an di tout oben pati di tègs di roun artik, '''ou divèt''' :
* endiké ki kontni-a ki réytilizé, kopyé oben modifyé sa anba CC BY-SA 3.0,
* pèrmèt lidantifikasyon-an di lotò-ya ké roun [[adrès web]] bò artik-a di Wikipédja, oben ké roun lis lotò-ya (patèrnité),
* endiké si ou modifyé kontni orijinal-a di Wikipédja,
* lésé tout travay-ya ki dérivé anban menm lisans-a (pataj kou li fika).
[[Katégori:Wikipédja:Réytilizasyon di kontni Wikipédja|*]]
3pdzmkkx53xvecaidbtz9yaxecwfq6s
Wikipédja:Prensip fondatò
4
2938
17381
17380
2019-12-19T17:35:06Z
PouLagwiyann
21
wikitext
text/x-wiki
'''Prensip fondatò'''-ya di [[Wikipédja]] ka figsé gran lign-yan ki ka défini Wikipédja ké kondisyon-yan di so lélaborasyon<ref>Senk « prensip fondatò » -ya sa lidé jénéral ki dékri pa senk paragraf-ya ki ka swiv, men pa fòrmilasyon-yan prési ki ka figiré asou sa paj. Sa énonsé-ya, ki ka vini di patché kontribisyon, sa toulonng louvri pou modifikasyon-an ké varyab annan détay-a di roun lanng bay ròt.</ref>. Li ka konstitchwé fonnman entanjib-a di tout [[Wikipédja:Larèl ké roukoumandasyon|larèl ké roukoumandasyon]] di projè é sa senk : lansiklopédism, nétralité di mannyè di wè, libèrté di kontni, savé viv kouminotèr ké souplès di larèl-ya<ref>Mété an anvan-an di senk prensip fika fè pou pronmyé fwè-a an 2005 asou Wikipédja annglé-a, koté yé dénonmen kou « senk pilyé » di projè. A té donk pa di bay roun lénimérasyon limitativ di prensip fondatò, men di endiké bay nouvèl kontribitò-ya tchèk prensip fondanmantal.</ref>.
<br />
{| style="background:none"
|[[Fiché:Encyclopedia icon.svg|left|50px|Pèrtinans ansiklopédik]] <br>
||'''[[Wikipédja:Wikipédja sa roun lansiklopédi|Wikipédja sa roun lansiklopédi]]''' ki ka enkòporé tchèk léléman di lansiklopédi ki jénéralis, di lansiklopédi ki èspésyalizé, di lalmannach épi di atlas. Li pa sa roun konpilasyon di lenfòrmasyon ki ajouté san bon sans ké konnésans. Li pa sa nonpli roun sours di dokiman di pronmyé lanmen é di sasé orijinal, ni roun tribin pou fè propagann. Wikipédja pa sa roun jòrnal, roun ébèrjò gratchwi, roun fournisò di paj pèrsonnèl, roun rézo sosyal, roun séri di artik pronmosyonèl, roun kolègsyon di mémwè, roun lèspéryans anarchis oben démokratik, oben roun lanniyèr pou yannaj. Anfen, a pa koté-a pou bay ou lopinyon, lèspéryans oben déba. Tout nou rédaktò divèt rèspèkté [[Wikipédja:Travay nòv|lentèrdiksyon asou sasé orijinal]] (ki nonmen osi « travay nòv ») épi di sasé roun ègzaktitid osi pousé ki posib.
|-
|
|-
|[[Fiché:Scale icon green.svg|left|50px|Nétralité di mannyè wè]]
||'''[[Wikipédja:Nétralité di mannyè wè|Wikipédja ka sasé nétralité-a di mannyè di wè]]''', ki lé di ki artik pa divèt pronmouvwè di mannyè di wè ki partikilyé. Pafwè, sa ka sipozé di dékri plizyò mannyè di wè épi di rouprézanté yé chak osi fidèlman ki posib é san bliyé yé lenpòrtans rèspèktiv annan chan-an di tout savé-ya. Sa ka osi sipozé di fourni kontèks-a ki nésésèr pou konpréyansyon-an di tout sa mannyè wè soulon sours-ya ki ka poté yé, épi di rouprézanté pyès mannyè di wè kou fika vérité-a oben miyò mannyè di wè. Sa kondisyon-yan ka pèrmèt [[Wikipédja:Vérifyabilité|vérifikasyon di lenfòrmasyon-yan]] lò [[Wikipédja:Sité ou sours|i ganyen sours]] ki ka fè lotorité asou sijé-ya (partikilyèrman si i ganyen [[Wikipédja:Kontrovèrs di nétralité|sijé ki kontrovèrsé]]).
|-
|
|-
|[[Fiché:Copyleftround.svg|left|50px|Libèrté di kontni]]
||'''[[Wikipédja:Drwè di lotò|Wikipédja sa pibliyé anba lisans ki lib]]''' é sa louvri bay tout moun : tègs-ya ki pibliyé sa disponnib anba [[Wikipédja:Lisans Creative Commons Patèrnité-Pataj di Kondisyon-yan ki Inisyal kou li Fika 3.0 ki pa transpozé|lisans Creative Commons Patèrnité-Pataj di Kondisyon-yan ki Inisyal kou li Fika 3.0 ki pa transpozé]] ({{CC-BY-SA 3.0}}) ké [[Wikipédja:Lisans pou dokimantasyon ki lib GNU|lisans pou dokimantasyon ki lib GNU]] (GFDL 1.3). Sa lisans la otorizé chak moun pou kréyé, kopyé, modifyé ké distribiyé kontni-a di Wikipédja. Lobligasyon-yan sa di [[Copyleft|konsèrvé menm lisans-a]] pou kopi-ya ki konfòrm ké kopi-ya ki modifyé, ensi ki di krédité lotò orijinal-ya. Pyès moun gen kontrol di roun artik an partikilyé. Tout tègs ki mennen asou Wikipédja pouvé fika modifyé épi roudistribiyé san panga pa nenpòrt ki moun, menm di mannyè marchann. « [[Zòv ki lib|Lib]] » pa lé di ki chak moun pouvé marké oben fè sa i lé an tout [[libèrté]]. [[Drwè di lotò]] divèt fika rèspèkté.
|-
|
|-
|[[Fiché:Smiley icon orange.svg|left|50px|Savé viv kouminitèr]]
||'''[[Wikipédja:Larèl pou savé viv|Wikipédja sa roun projè kolaborativ ki ka swiv tchèk larèl pou savé viv]]''' : ou divèt rèspèkté ròt wikipédjen-yan, menm lò i ganyen roun dézakò. Rété toujou poli, kourtwè ké gran rèspè. Sasé [[Wikipédja:konsantman|konsantman]]. Pa livré oukò bay tchèk [[Wikipédja:Pa di atak pésonnèl|atak kont tchèk moun]], ni bay tchèk jénéralizasyon ki ka ensilté moun. [[Wikipédja:Gadé ou kalm|Gadé ou kalm]] lò bèt-a ka chofé. Panga pa rantré annan [[Wikipédja:lagèr di modifikasyon|lagèr di modifikasyon]]. Pa bliyé ki i ganyen {{nonm|{{NUMBEROFARTICLES}}|artik}} ki diféran asou Wikipédja an kriyòl gwiyannen, asou lakèl ou pouvé travay ké diskité. Aji ké roun bon konpòrtman épi pati di prensip ki ou entèrlokitò [[Wikipédja:Sipozé roun bon konpòrtman|ka aji parèy]], sof si i gen vréman pròv di kontrèr. Rété toujou louvri, akéyan épi annan roun lèspri di kanmaradri.
|-
|
|-
|[[Fiché:Light bulb icon red.svg|left|50px|Souplès di larèl]]
||'''[[Wikipédja:Lentèrprétasyon kréyativ di larèl|Wikipédja pa gen ròt larèl ki figs]]''' ki senk prensip fondatò ki sité isi. [[Wikipédja:Pa pran pè !|Pa pran pè fika majò]] annan ou kontribisyon pis ki roun di anvantaj-ya di pouvé modifyé Wikipédja sa ki tout bagaj pa benzwen fika byen fè dipi koumansman-an. A pa lapenn konnèt tout [[Wikipédja:Larèl ké roukoumandasyon|larèl]] pou kontribiyé. Si ou ka fè tchèk lérò, ròt kontribitò ké trouvé yé, korijé yé épi èspliké yé bay ou. Pa pran pè nonpli di fè roun fot : tout vèrsyon ki ka présédé di artik-ya sa konsèrvé épi aksésib grémési [[Lèd:Listorik|listorik]], li sa donk enposib di andonmajé oben di pédi définitivman di lenfòrmasyon asou Wikipédja. Men pa bliyé ki tousa ou ka marké ké sa prézèrvé pou pòstérité-a.
|}
== Nòt ==
<references/>
== Yannaj ki dèrò ==
[[Katégori:Prensip fondatò di Wikipédja|*]]
1lyfv3f0xcx4oksgxvgru4rqiffbxvx
Katégori:Prensip fondatò di Wikipédja
14
2939
14621
2019-12-05T14:56:21Z
PouLagwiyann
21
Page créée avec « Sa katégori ka rousansé senk prensip fondatò-ya di Wikipédja. Pou wè modèl-ya : [[:Katégori:Prensip fondatò di Wikipédja/Modèl]]. Katégori:Politik di Wikipé… »
wikitext
text/x-wiki
Sa katégori ka rousansé senk prensip fondatò-ya di Wikipédja. Pou wè modèl-ya : [[:Katégori:Prensip fondatò di Wikipédja/Modèl]].
[[Katégori:Politik di Wikipédja]]
tit7qvckzhsm3x70rdjcnr4m6vuj4fe
Naruhito
0
2940
15715
15713
2019-12-09T20:52:54Z
Okytopolis
195
wikitext
text/x-wiki
[[File:Crown Prince Naruhito (2018).jpg|thumb|250px]]
'''Naruhito''', ki fèt [[23 fevriye]] [[1960]] nan [[Tokyo]] ([[Japon]]), se 126yèm anperè [[Japon]] depi 1e me 2019.
4vti8qngabd7rx3e88vu48zkbvvn5j4
Istwè di monn
0
2941
17128
2019-12-12T21:18:01Z
FanmDjok
22
FanmDjok déplasé paj-a [[Istwè di monn]] bò'd [[Listwè di monn]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECTION [[Listwè di monn]]
ds4y1opiyp8pny35euw8ei40n9m8959
Sé lar
0
2942
17130
2019-12-12T21:34:12Z
FanmDjok
22
FanmDjok déplasé paj-a [[Sé lar]] bò'd [[Lar-ya]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECTION [[Lar-ya]]
ky9prqi35s0rjabr8imzxquf5o2wgt6
Modèl:Méta dokimantasyon di modèl
10
2943
17131
2019-12-12T22:04:24Z
FanmDjok
22
Page créée avec « <includeonly><nowiki /><templatestyles src="Méta dokimantasyon di modèl/èstil.css" /> {{#invoke:Dokimantasyon|dokimantasyon}}</includeonly><noinclude>{{Dokimantasyon}}<… »
wikitext
text/x-wiki
<includeonly><nowiki /><templatestyles src="Méta dokimantasyon di modèl/èstil.css" />
{{#invoke:Dokimantasyon|dokimantasyon}}</includeonly><noinclude>{{Dokimantasyon}}</noinclude>
cxvd3eaitdtxyk6eavj0hhbn1ibqvw3
Modèl:Dokimantasyon
10
2944
17132
2019-12-12T22:08:21Z
FanmDjok
22
Page créée avec « <includeonly>{{Méta dokimantasyon di modèl |non modèl = Dokimantasyon |paj dok = {{{1|}}} |kontni = {{{kontni|}}} |kontni oto anba = {{{konpléman|}}} |mésaj prot… »
wikitext
text/x-wiki
<includeonly>{{Méta dokimantasyon di modèl
|non modèl = Dokimantasyon
|paj dok = {{{1|}}}
|kontni = {{{kontni|}}}
|kontni oto anba = {{{konpléman|}}}
|mésaj protèksyon = {{{mésaj protèksyon|}}}
}}</includeonly><noinclude>{{Dokimantasyon}}</noinclude>
fobin0nvks0980kd3cmw7e9f3e1idkg
Modèl:Méta dokimantasyon di modèl/èstil.css
10
2945
17133
2019-12-12T22:18:35Z
FanmDjok
22
Page créée avec « /* * Sa féy di èstil sa chajé pa [[Modèl:Dokimantasyon]] ké [[Modèl:Sibpaj di dokimantasyon]]. */ /* Lanmélyorasyon di prézantasyon di <templatedata> */ .mw-te… »
sanitized-css
text/css
/*
* Sa féy di èstil sa chajé pa [[Modèl:Dokimantasyon]] ké [[Modèl:Sibpaj di dokimantasyon]].
*/
/* Lanmélyorasyon di prézantasyon di <templatedata> */
.mw-templatedata-doc-desc + p,
.mw-templatedata-doc-param-name code:first-of-type {
font-weight: bold;
}
.mw-templatedata-doc-params dl {
font-size: 85%;
margin: 0.5em 1em;
}
.mw-templatedata-doc-params dt {
float: left;
clear: both;
font-weight: normal;
font-style: italic;
}
.mw-templatedata-doc-params dt:after {
content: "\a0:\a0";
}
.mw-templatedata-doc-params dd {
float: left;
margin: 0;
}
.mw-templatedata-doc-muted {
color: grey;
}
/* [[Katégori:Sibpaj di modèl féy di èstil]] */
pesr99kn8jkwokdyen9flde9x5791oa
Modèl:Dokimantasyon modjoul
10
2946
17134
2019-12-12T22:30:14Z
FanmDjok
22
Page créée avec « <includeonly>{{Méta dokimantasyon di modèl|non modèl=Dokimantasyon modjoul|paj dok={{{1|}}}}}</includeonly><noinclude>{{Dokimantasyon}}</noinclude> »
wikitext
text/x-wiki
<includeonly>{{Méta dokimantasyon di modèl|non modèl=Dokimantasyon modjoul|paj dok={{{1|}}}}}</includeonly><noinclude>{{Dokimantasyon}}</noinclude>
r44cl2d3t5b91jmbsrtyj80888ersox
Diskisyon itilizatò:Sewepb
3
2947
17355
2019-12-17T07:37:43Z
Itti
224
Itti déplasé paj-a [[Diskisyon itilizatò:Sewepb]] bò'd [[Diskisyon itilizatò:Ameisenigel]] : Page automatiquement déplacée lors du renommage de l’utilisateur « [[Special:CentralAuth/Sewepb|Sewepb]] » en « [[Special:CentralAuth/Ameisenigel|Ameisenigel]] »
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECTION [[Diskisyon itilizatò:Ameisenigel]]
63jz6akql000tzkf92r3o5wu8t51tww
Itilizatò:Chongkian
2
2948
17356
2019-12-17T09:35:31Z
Chongkian
199
Page créée avec « Hi everyone! »
wikitext
text/x-wiki
Hi everyone!
0nzb19mczsfpeutkq7g2yvjk4b3b65u
Katégori:Lachin
14
2949
17389
2019-12-20T04:47:14Z
Chongkian
199
Page créée avec « [[Katégori:Azi]] »
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Azi]]
72g85lqtf7d9ny75dngmb3xvpqjf8d9
Lèd:Kouman modifyé roun paj
12
2950
18211
17399
2020-03-15T08:39:49Z
Minorax
278
fix lint error
wikitext
text/x-wiki
__NOTOC____NOEDITSECTION__
Nenpòrt kimoun pouvé modifyé roun paj di Wikipédja pou bay li kontni, korijé roun fot, anmélyoré èstil-a, krò.<br> Annan Wikipédja, i ka ègzisté dé tèknik di modifikasyon : '''wikikod'''-a ké '''éditò vizwèl'''-a.
== Pou Sonjé ==
{|
|style="width:50%" valign="center" |[[File:VisualEditor - Edit tab - fr.png|400px|link=|alt=Pozisyonnman di yannaj-ya "modifyé" ké "modifyé kod-a" annan lentèrfas-a laro roun paj]]
|style="width:50%" valign="center" |
Yannaj-a « '''Modifyé''' » ka pèrmèt modifikasyon-an di artik ansiklopédik ké lèd di [[Lèd:ÉditòVizwèl|éditò vizwèl]], ki ka fonksyonnen kou roun lojisyèl pou trètman di tègs.
Yannaj-a « '''Modifyé kod-a''' » ka pèrmèt modifikasyon-an di roun paj [[Lèd:Kouman modifyé roun paj an wikikod|lò ou ka modifyé kod sours-a (wikikod)]]. Pou sa ou benzwen konnèt [[Lèd:Sentags|sentags wiki]].
|-
|[[Fiché:VisualEditor - Section edit links - fr.png|404px|link=|alt=Pozisyonnman di yannaj-ya "modifyé" ké "modifyé kod-a" adrèt di chak tit di sègsyon]]
|
Pou plis fasilité, yannaj-ya pou modifyé sa adrèt di chak entèrtit di roun artik. Sa yannaj-ya ka pèrmèt di modifyé ki sègsyon-an ki konsèrnen.
|}
Si yannaj-a « modifyé » pa prézan (« modifyé kod-a » rounso sa afiché), a ki ou navigatò pa ka pèrmèt di itilizé éditò vizwèl-a.
{{rélyèf|'''Si ou ka ajouté bagaj''' pa bliyé [[WP:Sité ou sours|sité référans di kalité ki ka prouvé sa ki ou ka ajouté]]. Sa référans pouvé fika roun liv, roun artik, roun sit Web... Annan tout bagaj, sa référans-ya divèt fika konnèt pou yé kalité. Sité yé tit, yé lotò... Pa kopyé yé annan artik-ya !}}
Si roun onnglé « '''Wè sours-a''' » ka ranplasé onnglé-ya di modifikasyon, sa lé di ki paj-a sa swé [[Wikipédja:Protègsyon|protéjé pa markaj]], (li pa pouvé fika modifyé ki pa roun [[Wikipédja:Administratò|administratò]]), swé [[Wikipédja:Simiprotègsyon|simiprotéjé]] (li pa pouvé fika modifyé ki pa itilizatò-ya ki enskri dipi pli di kat jou). Ou pouvé atò fè roun rékèt ki motivé pou ki [[ Wikipédja:Doumann pou lentèrvansyon asou roun paj ki protéjé|roun administratò ka bay roun modifikasyon asou sa paj]].
== Modifikasyon majò oben minò ? ==
I posib grémési yannaj-ya « modifyé kod-a » di fè dé tip di modifikasyon :
* roun '''modifikasyon minò''' ka poté asou lòrtograf-a, èstil-a, ajou-a di roun yannaj ki ofon…
* roun '''modifikasyon majò''', ki ka pèrmèt di bay roun kontni. Annan sa sirkonstans :
** pa bliyé [[WP:Sité ou sours|mété référans di kalité ki ka prouvé sa ki ou ka ajouté]] ;
** pa kopyé di tègs, ni di roun paj web, ni di rounòt sipò ; [[Wikipédja:Drwè di lotò|rèspèkté drwè lotò-a]].
<div style="background: white; border-top: 30px solid white;">
{|
|style="width:35em"|
<div class="aa-fond-gris">
<strong class="aa-titre aa-faux-h4">{{Gri|Éditò vizwèl}}</strong><hr />
<strong style="font-family: Arial,sans-serif; font-size: 1.1em;">Itilizé « Modifyé » pou : </strong><br/><br/>
*[[Lèd:Mété di kontni tègstchwèl (Éditò vizwèl)|Mété di kontni tègstchwèl]]
*[[Lèd:Mété roun yannaj (Éditò vizwèl)|Mété roun yannaj]] (ki ofon oben ki dèrò)
*[[Lèd:Mété roun référans (Éditò vizwèl)|Mété roun référans]]
*[[Lèd:Mété roun zimaj (Éditò vizwèl)|Mété roun zimaj]]
*[[Lèd:Mété roun modèl (Éditò vizwèl)|Mété roun modèl]]
*[[Lèd:Mété roun tablo (Éditò vizwèl)|Mété roun tablo]]
*[[Lèd:Mété roun katégori (Éditò vizwèl)|Mété roun katégori]]
*[[Lèd:Mété roun fòrmil matématik (Éditò vizwèl)|Mété roun fòrmil matématik]]
*[[Lèd:Mété roun partisyon mizikal (Éditò vizwèl)|Mété roun partisyon mizikal]]
</div>
|style="width:1em; background: white"|
|style="width:35em"|
<div class="aa-fond-gris">
<strong class="aa-titre aa-faux-h4">{{Gri|Wikikod}}</strong><hr />
<strong style="font-family: Arial,sans-serif; font-size: 1.1em;">Itilizé « Modifyé kod-a » pou :</strong><br/><br/>
*[[Lèd:Mété di kontni tègstchwèl (wikikod)|Mété di kontni tègstchwèl]]
*[[Lèd:Mété roun yannaj (wikikod)|Mété roun yannaj]] (ofon oben dèrò)
*[[Lèd:Mété roun référans (wikikod)|Mété roun référans]]
*[[Lèd:Mété roun zimaj (wikikod)|Mété roun zimaj]]
*[[Lèd:Mété roun modèl (wikikod)|Mété roun modèl]]
*[[Lèd:Mété roun tablo (wikikod)|Mété roun tablo]]
*[[Lèd:Mété roun katégori (wikikod)|Mété roun katégori]]
*[[Lèd:Mété roun fòrmil matématik (wikikod)|Mété roun fòrmil matématik]]
*[[Lèd:Mété roun partisyon mizikal (wikikod)|Mété roun partisyon mizikal]]
</div>
|}
</div>
04z0edqwnr8dte6aglzx2zfi8vx2xka
Lèd:Mété roun zimaj
12
2951
17412
17411
2019-12-23T17:00:12Z
PouLagwiyann
21
wikitext
text/x-wiki
Wikipédja sa ilistré pa soso zimaj, ki èstoké asou [[Wikimedia Commons]]
Dé sistenm sa disponnib pou mété, modifyé ké òrgannizé zimaj-ya asou Wikipédja : wikikod-a ké Éditò vizwèl-a.
== Rounso zimaj-ya ? ==
Pa fasilité, nou ka itilizé tèrm-an « zimaj », pas a majoritèrman zimaj-ya ki prézan annan artik-ya. Métòd-a ki prézan ka pèrmèt égalman di enséré vidéyo-ya oben fiché-ya ké sèrten fòrma (pdf, pa lègzanp).
== Ajouté roun zimaj ==
Pou ajouté roun zimaj annan roun artik, zimaj-a divèt obligatwèrman fika prézan kaba asou [[:commons:Paj Prensipal|Wikimedia Commons]], médjatèk-a ki patajé pa tout Wikipédja-ya.
Si zimaj ki ou lé plasé annan artik-a pa prézan asou Wikimedia Commons, [[Lèd:Enpòrté roun fiché|ou pouvé enpòrté li]] pou apré mété sa zimaj annan artik-a. '''Panga''', i ka ègzisté rounlo sirkonstans ki partikilyé : rounso zimaj-ya ki vréman ansyen (annan donmen piblik-a) oben ki pran pa oumenm ké fika asèpté ; [[Lèd:Enpòrté roun fiché|wè détay-ya]].
== Kouman mété roun zimaj ki kaba asou Commons ? ==
{| class="wikitable"
|+ Dé lentèrfas sa disponnib pou enséré roun zimaj :
|-
! scope=col | [[Lèd:Zouti_pou_lédisyon#Wikikod|Wikikod]]{{clr}}« modifyé kod-a »
! scope=col | [[Lèd:Zouti_pou_lédisyon#.C3.89ditò_Vizwèl|Éditò vizwèl]]{{clr}}« modifyé »
|-
|width=50%|
*[[Lèd:Mété roun zimaj (wikikod)]] - mété roun zimaj
*[[Lèd:Mété roun zimaj (wikikod, avansé)]] - mété roun zimaj, roun galri zimaj, jéré finman zimaj-ya
|
* [[Lèd:Mété roun zimaj (Éditò vizwèl)]] - mété ké jéré zimaj-ya
|-
|}
''Pou plis lèsplikasyon asou diférans-a ant 2 lentèrfas-ya, wè [[Lèd:Zouti pou lédisyon]]''
[[Katégori:Lèd:Zimaj]]
kggefa7mqld7eqwq25b6hnlattan1dc
Modjoul:Dokimantasyon
828
2954
17426
17425
2020-01-05T20:24:27Z
FanmDjok
22
Scribunto
text/plain
-- Sa modjoul ka adapté modèl-a {{Méta dokimantasyon di modèl}}.
local p = {}
local function existePage(paj)
return page and page.exists
end
local function nonSibpaj(paj, sibpaj)
--Nou pa annan roun sibpaj
if not page.isSubpage then
return page.subjectNsText .. ':' .. page.text .. '/' .. sibpaj
end
--Nou pa annan roun sibpaj
local sibPaj = page.subpageText
if sibPaj == 'Dokimantasyon'
or sibPaj == 'Batché sab'
or sibPaj == 'Tès' then
return page.subjectNsText .. ':' .. page.baseText .. '/' .. sibpaj
else
return page.subjectNsText .. ':' .. page.text .. '/' .. sibpaj
end
end
local function yannajUrl(nonPaj, titPaj, agsyon, pagePreload)
local argument = {['action'] = action or 'edit'}
if pagePreload then
argument['preload'] = 'Modèl:Dokimantasyon/Preload' .. pagePreload
end
return mw.ustring.format('[%s %s]', nonPaj:fullUrl(argument), titPaj)
end
local function lantet(arg, paj, dok, existeDoc)
local res = mw.html.create('div')
res
:css('margin-bottom', '1ex')
:css('border-bottom', '1px solid #aaa')
:css('padding-bottom', '3px')
:wikitext('[[Fiché:Test Template Info-Icon.svg|50px|alt=|link=]]')
:tag('span')
:css('font-weight', 'bold')
:css('font-size', '125%')
:css('vertical-align', 'middle')
:wikitext(' ')
:wikitext(args.titre or 'Dokimantasyon')
:done()
local ledisyonYannaj = res:tag('span')
:addClass('mw-editsection plainlinks')
:css('vertical-align', 'middle')
if not arg.kontni then
ledisyonYannaj:wikitext('[')
if existeDoc then
ledisyonYannaj:wikitext(yannajUrl(dok, 'modifyé'))
else
if page.namespace == 828 then
ledisyonYannaj:wikitext(yannajUrl(dok, 'kréyé', 'edit', 'Modjoul'))
else
ledisyonYannaj:wikitext(yannajUrl(dok, 'kréyé', 'edit', ''))
end
end
ledisyonYannaj:wikitext('] ')
end
ledisyonYannaj
:wikitext('[')
:wikitext(yannajUrl(paj, 'prijé', 'prij'))
:wikitext(']')
return res
end
local function protegsyon(paj, dok, existeDoc, mesaj)
-- Lensersyon otonmatik di modèl di protegsyon.
local nivelProtegsyon = page.protectionLevels.edit
if nivelProtegsyon and nivelProtegsyon[1] then
local tabProtegsyon = {
autoconfirmed = {'simiProtegsyon', '{{%s*[Ss]imi%-protegsyon%s*[|}]', '{{%s*[Ss]imi%-protegsyon +lonng%s*[|}]'},
editextendedsemiprotected = {'simiProtegsyonLarj', '{{%s*[Ss]imi%-protegsyon +larj%s*[|}]'},
sysop = {'protegsyon', '{{%s*[Pp]rotegsyon%s*[|}]'},
}
local protegsyon = tabProtegsyon[nivelProtegsyon[1]]
if not protegsyon then
return ''
end
local alreadyShown = false
if existeDoc then
-- Vérifikasyon ki pa gen kaba roun modèl di
-- protègsyon annan dokimantasyon-an di modèl.
local kontniDok = doc:getContent()
if kontniDok:match(protegsyon[2]) or (protegsyon[3] and kontniDok:match(protegsyon[3])) then
alreadyShown = true
end
end
if not alreadyShown then
if mesaj == '' then
mesaj = nil
end
return require('Modjoul:Protegsyon').main({mesaj}, protegsyon[1], paj)
end
end
end
-- pou batché sab-a, nou ka anlvé baliz-ya di katégori
-- ki abitchwèlman sitchwé an "includeonly" an finisman di dokimantasyon-an
local function anlveBalizKategori(kontniDok)
local count
repeat
kontniDok, count = mw.ustring.gsub(kontniDok, '%[%[Katégori:[^%]]+%]%][\t\r\n\f ]*$', '')
until count == 0
kontniDok, count = mw.ustring.gsub(kontniDok, '[\t\r\n\f ]*$', '')
return kontniDok
end
local function kontni(arg, dok, existeDoc)
local paj = mw.title.getCurrentTitle()
local res = mw.html.create():newline()
if arg['kontni oto rot'] then
res:wikitext(args['kontni oto rot'])
:newline()
end
if arg.kontni then
res:newline()
:wikitext(arg.kontni)
:newline()
elseif existeDoc then
local kontniDok = mw.getCurrentFrame():expandTemplate{title = doc.prefixedText}
if page.subpageText == 'Batché sab' or page.subpageText == 'Tes' then
kontniDok = kaanlveBalizKategori(kontniDok)
end
res:newline()
:wikitext(kontniDok)
:newline()
elseif page.subpageText ~= 'Batché sab' and page.subpageText ~= 'Tes' and args['kontni ki fakiltativ'] == nil then
local tesBando = '<b>Sa %s ka posédé pyès [[Led:Dokimantasyon di modèl|dokimantasyon]] '
..'èsplikativ an sibpaj</b>, pa menm roun senp dèskripsyon.<br> '
..'Ou pouvé %s pou dokimanté sa %s adékwatman.'
if page.namespace == 828 then -- Modjoul
tegsBando = tegsBando:forma(
'modjoul',
yannajUrl(dok, 'kréyé sa sibpaj', 'edit', 'Modjoul'),
'modjoul'
)
else -- Modèl
tegsBando = tegsBando:forma(
'modèl',
yannajUrl(dok, 'kréyé sa sibpaj', 'edit', ''),
'modèl'
)
end
if page.namespace == 10 then -- Modèl
tegsBando = tegsBando .. '[[Katégori:Modèl san dokimantasyon]]'
elseif page.namespace == 828 then -- Modjoul
if page.text:sub(1, 12) == 'Itilizatò:' then
-- Pa di katégorizasyon pou pseudo-namespace "Modjoul:Itilizatò:Toto/Non di modjoul"
elseif existeDoc == false then
tegsBando = tegsBando .. '[[Katégori:Modjoul san dokimantasyon]]'
end
end
local param = {
['likonn'] = 'OOjs_UI_icon_book-ltr.svg',
alt = 'MIT',
estil = 'width:80%;',
tegs = tegsBando,
}
res:wikitext(require('Modjoul:Bando')._bando(param))
end
if args['kontni oto ba'] then
res:newline()
:wikitext(arg['kontni oto ba'])
end
res
:tag('div')
:css('clear', 'both')
return res
end
local function notice(arg, paj, dok, existeDoc)
local res = mw.html.create('div')
:css('border-top', '1px solid #aaa')
:css('margin', '1.5em 0 0')
local kontniParagraf = res
:tag('p')
:addClass('plainlinks')
:css('margin-bottom', '0')
:css('padding-left', '1em')
:css('font-style', 'italic')
if arg['non modèl'] then
local yannajLed = '[[Lèd:Modèl|modèl]]'
if page.namespace == 828 then
yannajLed = '[[Lèd:Modjoul|modjoul]]'
end
kontniParagraf
:wikitext('[[Lèd:Dokimantasyon di modèl|dokimantasyon]] di sa ')
:wikitext(yannajLed)
:wikitext(' sa jénéré pa modèl ')
:wikitext(mw.getCurrentFrame():expandTemplate{title = 'm', arg = {arg['non modèl']} })
:wikitext('.<br>')
else
kontniParagraf
:tag('span')
:addClass('lérò')
:wikitext('Lérò : paranmèt <kod>non modèl</kod> pa sa ransennyen.<br>')
end
if arg.konntni then
kontniParagraf
:wikitext('Li sa dirèkman [[Lèd:Lenklizyon|enkli]] annan apèl-a di sa dannyé. ')
:wikitext('Si sa paj protéjé, souplé ')
:wikitext('transféré kontni di dokimantasyon bò so ')
:wikitext(yannajUrl(dok, 'sibpaj ki dédjé', 'edit', ''))
:wikitext('.<br>')
elseif existeDoc then
kontniParagraf
:wikitext('Li sa [[Lèd:Lenklizyon|enkli]] dipi ')
if arg['paj dok'] then
kontniParagraf
:wikitext('paj-a [[')
:wikitext(tostring(dok))
:wikitext(']]. ')
else
kontniParagraf
:wikitext('so [[')
:wikitext(tostring(dok))
:wikitext('|sibpaj di dokimantasyon]] ')
end
kontniParagraf
:tag('span')
:css('font-size', '89%')
:css('font-style', 'normal')
:wikitext('(')
:wikitext(yannajUrl(dok, 'listorik', 'history'))
:wikitext(').')
:done()
kontniParagraf
:wikitext('Souplé, plasé katégori-ya asou sa pag.<br>')
end
kontniParagraf
:wikitext('Éditò-ya pouvé travay annan ')
local titPajBacthesab = nonSibpaj(paj, 'Batché sab')
local pajBatchesab = mw.title.new(titPajBatchesab)
if existePage(pajBatchesab) then
kontniParagraf
:wikitext('[[' .. titPajBatchesab .. '|batché sab]] ')
:tag('span')
:css('font-size', '89%')
:css('font-style', 'normal')
:wikitext('(')
:wikitext(yannajUrl(pajBatchesab, 'modifyé'))
:wikitext(')')
else
local preLoad = '2'
if page.namespace == 828 then
preLoad = nil
end
kontniParagraf
:wikitext('batché sab ')
:tag('span')
:css('font-size', '89%')
:css('font-style', 'normal')
:wikitext('(')
:wikitext(yannajUrl(pajBatchesab, 'kréyé', 'edit', preLoad))
:wikitext(')')
end
if page.namespace ~= 828 then
kontniParagraf:wikitext(' épi paj-a di ')
local titPajTes = nonSibpaj(paj, 'Test')
local pajTes = mw.title.new(titPajTes)
if existePage(pajTes) then
kontniParagraf
:wikitext('[[' .. titPageTes .. '|test]] ')
:tag('span')
:css('font-size', '89%')
:css('font-style', 'normal')
:wikitext('(')
:wikitext(yannajUrl(pajTes, 'modifyé'))
:wikitext(')')
else
kontniParagraf
:wikitext('test ')
:tag('span')
:css('font-size', '89%')
:css('font-style', 'normal')
:wikitext('(')
:wikitext(yannajUrl(pajTes, 'kréyé', 'edit', '3'))
:wikitext(')')
end
end
kontniParagraf:wikitext('.')
return res
end
function p._dokimantasyon(arg)
local paj = mw.title.getCurrentTitle()
local titPajDok = arg['paj dok'] or nonSibpaj(paj, 'Dokimantasyon')
local doc = mw.title.new(titPajDok)
local existeDoc = existePage(dok)
local res = mw.html.create()
--Bando pou sibpaj-ya /Batché sab
if page.subpageText == 'Batché sab' then
res
:tag('div')
:css('clear', 'both')
:done()
:wikitext(mw.getCurrentFrame():expandTemplate{title = 'Sibpaj di batché sab'})
end
--Jénérasyon di dokimantasyon
local koulo = '#ecfcf4'
if page.namespace == 828 then
koulo = '#ecf0fc'
end
res
:tag('div')
:css('clear', 'both')
:css('margin', '1em 0 0 0')
:css('border', '1px solid #aaa')
:css('background', koulo)
:css('padding', '1em 1em 0.8em')
:node(lantet(arg, paj, dok, existeDoc))
:wikitext(protegsyon(paj, dok, existeDoc, arg['mesaj protegsyon']))
:node(kontni(arg, dok, existeDoc))
:node(notice(arg, paj, dok, existeDoc))
-- Katégorizasyon pa défo pou modjoul-ya san dokimantasyon
if page.namespace == 828 and page.subpageText ~= 'Batché sab' and page.subpageText ~= 'Tes' then
if existeDoc == false then
res:wikitext("[[Katégori:Modjoul annan langaj Lua]]")
end
end
return tostring(res)
end
function p.dokimantasyonon(frame)
local args = {}
local argsParent = frame:getParent().args
--Paranmèt vid ki entèrprété pa Lua
for cle, val in pairs(argsParent) do
val = mw.text.trim(val)
if val ~= '' then
args[cle] = val
end
end
return p._dokimantasyon(arg)
end
return p
a5968kom1d9z18c0e2172xnx5arjmy4
Itilizatò:WhitePhosphorus/minerva.js
2
2955
17423
2020-01-05T15:30:59Z
Pathoschild
304
global user pages ([[m:Synchbot|requested by WhitePhosphorus]])
javascript
text/javascript
mw.loader.load('//meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:WhitePhosphorus/global-mobile.js&action=raw&ctype=text/javascript');
jxr0i4uppk1hrtb9t3ml1teg34o7lzp
Modjoul:Dokimantasyon/doc
828
2956
17427
2020-01-05T20:31:55Z
FanmDjok
22
Page redirigée vers [[Modjoul:Dokimantasyon]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Modjoul:Dokimantasyon]]
hiyb05vwgemwvv34823av5iowdulh1m
Diskisyon itilizatò:PouLagwiyann
3
2957
18163
18162
2020-02-01T12:05:01Z
AfricanadeCuba
413
/* Présence du projet Noircir Wikipédia à l'université de Cayenne */
wikitext
text/x-wiki
== Kréyasyon di Modjoul ==
Bèl bonjou !
Souplé, ès ou savé kouman nou ka fè pou kréyé roun modjoul ?
Pas la mo ka trapé soso djopopo ké roun ki mo fin kréyé. [[Itilizatò:FanmDjok|FanmDjok]] ([[Diskisyon itilizatò:FanmDjok|diskisyon]]) 5 janvyé 2020 à 17:37 (-03)
:Ago [[Itilizatò:FanmDjok|FanmDjok]] !
Dakò, pa pran pè, mo k'alé gadé pou roun èspésyalis...!
[[Itilizatò:PouLagwiyann|PouLagwiyann]] ([[Diskisyon itilizatò:PouLagwiyann|diskisyon]]) 8 janvyé 2020 à 14:49 (-03)
== Présence du projet Noircir Wikipédia à l'université de Cayenne ==
Chèr.e PouLagwiyann, nous vous contactons en tant qu'initiateur de la Wikipédia en créole guyanais. Nous souhaitons vous informer et vous inclure si vous le souhaitez pendant la semaine où nous serons à l'université de Cayenne, entre le 17 et le 21 février prochains. En effet, on donnera plusieurs conférences et ateliers de formation à la rédaction telle que nous le prônons au sein du projet Noircir Wikipédia: des rédactions féministes et décoloniales. Est-ce que vous souhaitez nous rencontrer? Est-ce que vous souhaitez rester anonyme? On se réjouit de nouer un contact avec vous. Meilleures salutations, [[Itilizatò:Galahmm|Galahmm]] ([[Diskisyon itilizatò:Galahmm|diskisyon]]) 1 févriyé 2020 à 09:01 (-03),--[[Itilizatò:AfricanadeCuba|AfricanadeCuba]] ([[Diskisyon itilizatò:AfricanadeCuba|diskisyon]]) 1 févriyé 2020 à 09:04 (-03)
biwjis7lkt9ny5l2ztv35ziq2qgpds8
Internet
0
2959
18166
2020-02-01T20:14:36Z
FanmDjok
22
FanmDjok déplasé paj-a [[Internet]] bò'd [[Entèrnèt]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECTION [[Entèrnèt]]
qdtuptpxedmjipfq595mrtt5b7honfw
2019
0
2960
18962
18226
2020-07-13T00:18:08Z
93.157.169.14
[[]]
wikitext
text/x-wiki
Lannen '''2019''' sa roun lannen konmin di kalandriyé grégoryen ki ka koumansé oun [[mardi]] é ka koresponn. A 2019e lannen di nou lè, 19e lannen di IIIe milénèr é di XXIe syèk é 9e lannen di déséni 2010-2019.
== An brèf ==
== Èvenman ==
== Nésans an 2019 ==
== Désè an 2019 ==
== Nòt ké référans ==
== Lyen ekstern ==
d4m8dsjj6949i2dnb76o9jravosmjat
Touloulou
0
2963
18196
18195
2020-02-23T18:57:59Z
PouLagwiyann
21
wikitext
text/x-wiki
[[File:Touloulous.jpg|thumb|Touloulou annan lari [[Kayenn]] an 2007.]]
'''Touloulou''' sa pi sélèb di pésonnaj tipik-ya ké larenn di kannaval [[Lagwiyann]].
== Lorijin ==
Sa pésonnaj tipik di kiltir [[Kriyòl Gwiyannen|kriyòl gwiyannen]] ka rouprézanté fanm bourjwè-ya di XVIIIe ké XIXe syèk, ki toujou abiyé di so tèt jouk so pyé.
== Dèskripsyon ==
[[Fiché:Toulou.jpg|thumb|Touloulou tradisyonnèl, ka poté roun "lou" kou mask, olyé di mask ké lorijinn vénisyen...]]
Touloulou-a sa larenn di kannaval. Sa madanm ki abiyé ké djèz, ké roun ganm byen chik, di so tèt jouk so pyé. Nou pa divèt wè menm roun tibi yé lapo. Li ka poté roun tijip, roun kagoul, roun mask ki nou ka rélé lou ké gan lonng. Pou nou pa roukonnèt yé, fanm-yan té k'alé jouk mété lanti koloré, périk épi kanmouflé yé vwè. Yé ka mété roun parfen ki sa yé ka mété toulonng, ka achté thcék pér di chosir pou lokazyon ki yé pa ké roumété ankò épi pa ka déplasé yékò ké yé loto pou nou pa roukonnèt yé.
Yé ka défilé annan lari é ka patisipé o bal paré maské.
I ka ègzisté itou roun kòstim pou wonm ki nou ka aplé Tololo.
Annan dansinng, ki nou ka rélé pou lokazyon « linivèrsité », a touloulou-ya ki ka envité wonm-yan pou dansé. Yé pa pouvé roufizé.
== Galri ==
<gallery>
Fiché:Grande_Parade_de_Kourou_-_Guyane.JPG|Touloulou ka défilé pannan Parad di Kourou.
Fiché:Kourou_carnaval_touloulou_2007_3.jpg
Fiché:Kourou_carnaval_touloulou_2007_4.jpg
Fiché:Kourou_carnaval_touloulou_2007_1.jpg|Touloulou bò Parad di Kourou di 2007.
Fiché:Kourou_carnaval_touloulou_2007_2.jpg
</gallery>
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
=== Yannaj ki dèrò ===
* [http://www.culture.gouv.fr/content/download/174706/1935274/version/1/file/Le+carnaval+de+Cayenne+et+le+touloulou+du+bal+paré-masqué.pdf Le carnaval de Guyane avec le Touloulou du bal paré-masqué]
* [http://www.carnaval.gf/ Site de la Fédération des Festivals et Carnavals de Guyane]
* [http://www.guyane-guide.com/ Guyane-guide : le site de la Guyane - Photos du carnaval]
* [http://perso.orange.fr/redris/HTML/Le_carnaval_en_Guyane.htm Un historique du carnaval Guyanais]
* [http://www.carnavaldeguyane.com Site en flash du carnaval en Guyane]
* [http://www.touloulous.net/ Faire de touloulou l'icône emblématique du carnaval universel]
* [http://www.imagesplus.fr/CARNAVAL-DE-GUYANE_a24.html Carnaval de Guyane - le carnaval le plus long du monde.]
[[Katégori:Lagwiyann]]
tch4t9rkyexgksmza77ygob8gyz6lur
Diskisyon itilizatò:Killarnee
3
2964
18205
2020-02-26T22:24:11Z
Killarnee
491
Page redirigée vers [[meta:User talk:Killarnee]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[meta:User talk:Killarnee]]
'''You can also write me here, but then it will probably take some time until I answer.'''
0j3i74n50fw0tbj8k6cj093zp81sx4w
Diskisyon Wikipédja:Pòrtay kouminotèr
5
2965
18206
2020-03-01T17:39:25Z
Anonyme973
500
contribution sommaire
wikitext
text/x-wiki
Bonjour, je ne suis pas suffisamment créolophone pour rédiger des articles, mais j'ai remarqué que de nombreux articles (en particulier ceux des années) ne sont pas liés à leur équivalents dans d'autres langues. J'ai pas ailleurs remarqué ponctuellement des erreurs de lien de langue (ex : [[Spektak vivan]] renvoyait vers une mauvaise référence et j'ai réglé ça sur le wikidata ([[lien |https://www.wikidata.org/wiki/Talk:Q184485?markasread=528693190&markasreadwiki=wikidatawiki#ajout_d'une_langue]]). La mise à jour de ces liens permet d'accroître la visibilités du Wikipédia "Kriyòl Gwiyannen" depuis les autres wiki et donc d'attirer de nouveaux contributeurs potentiels. J'ai commencé ce travail en piochant des "Paj ké azò", mais j'irais plus vite si ces pages orphelines étaient directement sélectionnées par un bot. [[Itilizatò:Anonyme973|Anonyme973]] ([[Diskisyon itilizatò:Anonyme973|diskisyon]]) 1 mars 2020 à 14:39 (-03)
29fe3t0guffl51tpm27z9pdh8h1c7mr
Itilizatò:Martin Urbanec/sand
2
2967
18224
2020-04-20T14:47:46Z
Martin Urbanec
225
test
wikitext
text/x-wiki
test
jrwjerxiekdtj9k82lg930wpkr6tq6r
Itilizatò:Anas1712
2
2968
18229
2020-04-29T11:47:10Z
Anas1712
667
Paj kréyé ké « <span style="text-decoration:underline;">Go to :<span><br />[http://fr.wikipedia.org/wiki/user:Anas1712 my page on French wiki] or [[:fr:Utilisateur:Anas1712]] Go to my pa… »
wikitext
text/x-wiki
<span style="text-decoration:underline;">Go to :<span><br />[http://fr.wikipedia.org/wiki/user:Anas1712 my page on French wiki] or [[:fr:Utilisateur:Anas1712]]
Go to my page in the French Wikipédia: [[:fr:Utilisateur:Anas1712]]<br />
Go to [[:fr:User:anas1712]]<br />
Go to [[:fr:utilisateur:Anas1712|the french wikipedia]]<br>
[http://fr.wikipedia.org/wiki/Utilisateur:Anas1712 Go to wiki]<br/>
See [[:fr:Utilisateur:Anas1712|on fr.wikipedia.org]]
{{Babel|fr|ar|nl-4|en-3|la-1|de-0|it-0|ru-0|zh-0|mdf-0|myv-0|bg-0|af-0|ang-0|bh-0|bn-0|bpy-0|hi-0|grc-0|ur-0|fi-0|fo-0|fj-0|ka-0|hi-0|ne-0|new-0|id-0|ace-0|ban-0|bjn-0|map-bms-0|bug-0|gor-0|jv-0|ms-0|min-0|su-0|tet-0|lfn-0|shn-0|hyw-0|nqo-0|mnw-0|szy-0|gcr-0}}
{{#babel:aa-0|ab-0|af-0|ak-0|aln-0|als-0|am-0|an-0|ang-0|ar|arc-0|as-0|ast-0|av-0|ay-0|az-0|be-0|ba-0|bar-0|bbj-0|bg-0|bh-0|bi-0|bm-0|bn-0|br-0|bs-0|ca-0|ce-0|ceb-0|cg-0|ch-0|cho-0|cho-0|chy-0|co-0|cr-0|cs-0|csb-0|cv-0|cy-0|da-0|ddo-0|de-0|dv-0|dsb-0|dz-0|ee-0|el-0|en-3|eo-0|er-0|es-0|et-0|eu-0|fa-0|fi-0|fiu-vro-0|fj-0|fo-0|fro-0|fr|fur-0|fy-0|fc-0|fur-0|fy-0|ga-0|gal-0|gas-0|gcf-0|gcr-0|gd-0|gil-0|gl-0|gn-0|grc-1|gu-0|gv-0|ha-0|haw-0|he-0|hie-0|hess-0|hil-0|hi-0|hy-0|hwc-0|hu-0|ht-0|hsb-0|hr-0|ie-0}}
{{#babel:id-0|ia-0|it-0|ilo-0|io-0|is-0|ja-0|la-1|nl-4|tlh-0|tun|wa-0|zh-0}}
{{#babel:1337-0|API-3|Deva-0|Runr-0|cun-0|я-0}}
Anas: आनस
[http://www.rtbf.be/video/v_questions-a-la-une-comment-la-crise-gouvernementale-est-elle-percue-a?id=774673&category=info See also-শেএ আলস]
http://www.archi.ulb.ac.be/
<!-- {{ЗАМЕСТ:-)}}{{ЗАМЕСТ:D}}{{Br}} -->
{{Userpage}} {{User page}}
{{ব্যবহারকারী পাতা}} {{Потребителска страница}}
{{Benutzer:Vorlage/aus Belgien}}
{{Benutzer:Vorlage/aus Tunesien}}
{{Benutzer:Vorlage/lebt in Brüssel}}
{{Wikimedia-Benutzer}}
{{Vorlage:Du darfst}}
<!-- კომენტარი -->
{{რეკლამა}} {{(:*|45}}
== Further reading ==
*{{cite journal |last1=Azhar |first1=Muhammad |title=Indian migrant workers in GCC countries |journal=Diaspora Studies |date=22 May 2016 |volume=9 |issue=2 |year=2016|pages=100–111 |doi=10.1080/09739572.2016.1183890 |ref=harv |language=en |issn=0973-9572}}
*{{cite book |last1=Al Shehabi |first1=O. |last2=Hanieh |first2=A. |title=Transit States: Labour, Migration and Citizenship in the Gulf |date=2015 |publisher=Pluto Press |year=2015 |pages=|ref=harv}}
*{{cite journal |last1=De Bel-Air |first1=F. |title=The Demographic and Economic Framework of Migration in Kuwait |journal=Gulf Labour Markets and Migration |date=2013 |volume=1|year=2013 |pages=|url=http://cadmus.eui.eu/bitstream/handle/1814/32155/GLMM%20ExpNote_01-2013.pdf?sequence=1 |accessdate=11 November 2018 |ref=harv|hdl=1814/32155}}
*{{cite journal |last1=De Bel-Air |first1=F. |title=Demography, Migration and Labour Market in Saudi Arabia |journal=Gulf Labour Markets and Migration |date=2014 |volume=1|year=2014a|pages=|url=http://gulfmigration.eu/media/pubs/exno/GLMM_EN_2014_01.pdf |accessdate=11 November 2018 |ref=harv|hdl=1814/32151}}
*{{cite journal |last1=De Bel-Air |first1=F. |title=Demography, Migration and Labour Market in Qatar |journal=Gulf Labour Markets and Migration|date=2014 |volume=8 |year=2014b|pages=|url=http://cadmus.eui.eu/bitstream/handle/1814/32431/GLMM_ExpNote_08-2014.pdf?sequence=1 |accessdate=11 November 2018 |ref=harv|hdl=1814/32431}}
*{{cite journal |last1=De Bel-Air |first1=F. |title=Demography, Migration and Labour Market in Bahrain |journal=Gulf Labour Markets and Migration |date=2015 |volume=6 |year=2015a|pages=|url=http://cadmus.eui.eu/bitstream/handle/1814/35882/GLMM_ExpNote_06_2015.pdf?sequence=1 |accessdate=11 November 2018 |ref=harv|hdl=1814/32151}}
*{{cite journal |last1=De Bel-Air |first1=F. |title= Demography, Migration and Labour Market in the UAE |journal=Gulf Labour Markets and Migration |date=2015 |volume=7 |year=2015b|pages=|url=http://cadmus.eui.eu/bitstream/handle/1814/36375/GLMM_ExpNote_07_2015.pdf |accessdate=11 November 2018 |ref=harv|hdl=1814/36375}}
*{{cite journal |last1=De Bel-Air |first1=F. |title=The Demographic and Economic Framework of Migration in Oman |journal=Gulf Labour Markets and Migration |date=2015 |volume=9|year=2015c|pages=|url=http://gulfmigration.eu/media/pubs/exno/GLMM_EN_2015_09.pdf |accessdate=11 November 2018 |ref=harv|hdl=1814/37398}}
*{{cite book |last1=Kapiszewski |first1=A. |title=United Nations Expert Group Meeting on International Migration and Development in the Arab Region |date=22 May 2006 |location=Beirut |isbn=9781317408864 |year= 2006 |pages= |chapter-url=http://www.un.org/en/development/desa/population/events/pdf/expert/11/P02_Kapiszewski.pdf |accessdate=11 November 2018 |ref=harv |chapter=Arab Versus Asian Migrant Workers in the GCC Countries |doi=10.4324/9781315684338-13|doi-broken-date=2018-11-11 }}
----
[[ab:Иалахә:Anas1712]]
[[af:Gebruiker:Anas1712]]
[[ak:User:Anas1712]]
[[als:Benutzer:Anas1712]]
[[am:አባል:Anas1712]]
[[an:Usuario:Anas1712]]
[[ang:User:Anas1712]]
[[ar:مستخدم:Anas1712]]
[[arc:ܡܬܚܫܚܢܐ:Anas1712]]
[[arz:مستخدم:Anas1712]]
[[as:সদস্য:Anas1712]]
[[ast:Usuariu:Anas1712]]
[[av:Участник:Anas1712]]
[[ay:Usuario:Anas1712]]
[[az:İstifadəçi:Anas1712]]
[[ba:Ҡатнашыусы:Anas1712]]
[[bat-smg:Nauduotuos:Anas1712]]
[[be:Удзельнік:Anas1712]]
[[bg:Потребител:Anas1712]]
[[bh:प्रयोगकर्ता:Anas1712]]
[[bi:User:Anas1712]]
[[bm:Utilisateur:Anas1712]]
[[bn:ব্যবহারকারী:Anas1712]]
[[bo:User:Anas1712]]
[[br:Implijer:Anas1712]]
[[bs:Korisnik:Anas1712]]
[[bug:Pengguna:Anas1712]]
[[ca:Usuari:Anas1712]]
[[ce:Юзер:Anas1712]]
[[ceb:Gumagamit:Anas1712]]
[[ch:Muna'sesetbi:Anas1712]]
[[chr:User:Anas1712]]
[[chy:User:Anas1712]]
[[co:User:Anas1712]]
[[cr:User:Anas1712]]
[[cs:Wikipedista:Anas1712]]
[[csb:Brëkòwnik:Anas1712]]
[[cy:Defnyddiwr:Anas1712]]
[[da:Bruger:Anas1712]]
[[de:Benutzer:Anas1712]]
[[dz:User:Anas1712]]
[[ee:User:Anas1712]]
[[el:Χρήστης:Anas1712]]
[[en:User:Anas1712]]
[[eo:Uzanto:Anas1712]]
[[es:Usuario:Anas1712]]
[[et:Kasutaja:Anas1712]]
[[eu:Lankide:Anas1712]]
[[fi:Käyttäjä:Anas1712]]
[[fiu-vro:Pruukja:Anas1712]]
[[fj:User:Anas1712]]
[[fr:Utilisateur:Anas1712]]
[[frp:Utilisator:Anas1712]]
[[fy:Meidogger:Anas1712]]
[[ga:Úsáideoir:Anas1712]]
[[gl:Usuario:Anas1712]]
[[got:User:Anas1712]]
[[haw:Mea hoʻohana:Anas1712]]
[[he:משתמש:Anas1712]]
[[hi:सदस्य:Anas1712]]
[[hr:Suradnik:Anas1712]]
[[ht:Itilizatè:Anas1712]]
[[hu:Szerkesztő:Anas1712]]
[[hy:Մասնակից:Anas1712]]
[[is:Notandi:Anas1712]]
[[it:Utente:Anas1712]]
[[iu:User:Anas1712]]
[[ja:利用者:Anas1712]]
[[kk:Қатысушы:Anas1712]]
[[kl:Atuisoq:Anas1712]]
[[ksh:Metmaacher:Anas1712]]
[[ku:Bikarhêner:Anas1712]]
[[kv:Участник:Anas1712]]
[[kw:Devnydhyer:Anas1712]]
[[ky:User:Anas1712]]
[[la:Usor:Anas1712]]
[[lad:Usador:Anas1712]]
[[lb:Benotzer:Anas1712]]
[[lg:User:Anas1712]]
[[lij:Utente:Anas1712]]
[[lmo:Druvadur:Anas1712]]
[[ln:Utilisateur:Anas1712]]
[[lo:ຜູ້ໃຊ້:Anas1712]]
[[lt:Naudotojas:Anas1712]]
[[map-bms:Panganggo:Anas1712]]
[[mg:Mpikambana:Anas1712]]
[[mi:User:Anas1712]]
[[mk:Корисник:Anas1712]]
[[ml:ഉപയോക്താവ്:Anas1712]]
[[ms:Pengguna:Anas1712]]
[[mt:Utent:Anas1712]]
[[my:User:Anas1712]]
[[na:User:Anas1712]]
[[nah:Tlatequitiltilīlli:Anas1712]]
[[nds:Bruker:Anas1712]]
[[nds-nl:Gebruker:Anas1712]]
[[ne:User:Anas1712]]
[[nl:Gebruiker:Anas1712]]
[[nn:Brukar:Anas1712]]
[[no:Bruker:Anas1712]]
[[nrm:User:Anas1712]]
[[nv:Choyoołʼįįhí:Anas1712]]
[[ny:User:Anas1712]]
[[oc:Utilizaire:Anas1712]]
[[om:User:Anas1712]]
[[os:Архайæг:Anas1712]]
[[pdc:Benutzer:Anas1712]]
[[pl:Wikipedysta:Anas1712]]
[[pms:Utent:Anas1712]]
[[pt:Usuário:Anas1712]]
[[ro:Utilizator:Anas1712]]
[[roa-rup:User:Anas1712]]
[[ru:Участник:Anas1712]]
[[sc:Usuàriu:Anas1712]]
[[se:User:Anas1712]]
[[sh:Korisnik:Anas1712]]
[[simple:User:Anas1712]]
[[sk:Redaktor:Anas1712]]
[[sl:Uporabnik:Anas1712]]
[[sq:Përdoruesi:Anas1712]]
[[sr:Корисник:Anas1712]]
[[ss:User:Anas1712]]
[[sv:Användare:Anas1712]]
[[sw:Mtumiaji:Anas1712]]
[[ta:பயனர்:Anas1712]]
[[th:ผู้ใช้:Anas1712]]
[[tpi:User:Anas1712]]
[[tr:Kullanıcı:Anas1712]]
[[tt:Кулланучы:Anas1712]]
[[tw:User:Anas1712]]
[[ty:Utilisateur:Anas1712]]
[[ug:ئىشلەتكۈچى:Anas1712]]
[[uk:Користувач:Anas1712]]
[[ur:صارف:Anas1712]]
[[uz:Foydalanuvchi:Anas1712]]
[[ve:User:Anas1712]]
[[vls:Gebruker:Anas1712]]
[[vo:Geban:Anas1712]]
[[wa:Uzeu:Anas1712]]
[[war:User:Anas1712]]
[[wo:Jëfandikukat:Anas1712]]
[[xal:Демнч:Anas1712]]
[[xh:User:Anas1712]]
[[yi:באַניצער:Anas1712]]
[[yo:Oníṣe:Anas1712]]
[[za:用户:Anas1712]]
[[zh:User:Anas1712]]
[[zh-min-nan:User:Anas1712]]
[[zh-yue:User:Anas1712]]
7vtfacbc5ey00ctd0tvqgqk81ksvehy
Itilizatò:Sion8
2
2969
18230
2020-04-29T19:27:35Z
Sion8
668
Paj kréyé ké « = También se puede encontrar en • Can also be found at — = [[:es:Usuario:Sion8]] [[:en:User:Sion8]] [[:pt:Usuário(a):Sion8]] [[:fr:Utilisateur:Sion8]] »
wikitext
text/x-wiki
= También se puede encontrar en • Can also be found at — =
[[:es:Usuario:Sion8]]
[[:en:User:Sion8]]
[[:pt:Usuário(a):Sion8]]
[[:fr:Utilisateur:Sion8]]
eu1zfpcp35woky4tmiekhijxq3qhhvv
Itilizatò:RohanGaming
2
2970
18231
2020-04-30T03:50:30Z
RohanGaming
671
Paj kréyé ké « Hi I speak english and I am just on random wikis because it is cool thanks. :) »
wikitext
text/x-wiki
Hi I speak english and I am just on random wikis because it is cool thanks. :)
6ybv2wn1oxu3q8cjyyntsnkzbeosv2x
Itilizatò:PatriaDeTodos
2
2972
18241
18240
2020-04-30T15:50:26Z
PatriaDeTodos
673
wikitext
text/x-wiki
Itilizatò: PatriaDeTodos
ey9ccp01uzo0u4p9pts6ty30wwniagb
Diskisyon itilizatò:PatriaDeTodos
3
2973
18242
2020-05-01T18:53:45Z
PatriaDeTodos
673
Paj ki vid kréyé
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Itilizatò:Pratyya Ghosh
2
2974
18243
2020-05-02T21:00:48Z
Pathoschild
304
global user pages ([[m:Synchbot|requested by Pratyya Ghosh]])
wikitext
text/x-wiki
<!------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
NOTE THIS PLEASE.
BEFORE MAKING ANY KIND OF EDITS / CHANGES TO THIS PAGE PLEASE LET ME KNOW AT ANY OF THE LINKS GIVEN AT THIS PAGE.
IF YOU TRANSLATE / WANT TO TRANSLATE THIS PAGE IN SOME OTHER / MAIN LANGUAGE OF THIS WIKIMEDIA PROJECT, LET ME KNOW, AND THEN GO AHEAD. I'LL REALLY APPRECIATE THAT. BUT PLEASE DON'T BREAK ANY CODE.
THANKS TO YOU FOR READING AND FOLLOWING THE WORDS.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------->
{{DISPLAYTITLE:<span style="font: bold 30px 'Cambria';">User:Pratyya Ghosh</span>}}
<div style="font-family: Cambria">
<table style="width: 750px; background-color:#f9f9f9; border-color: black; margin-left: auto; margin-right: auto;" border="14">
<tr style="height: 300px;">
<td style="width: 521px; height: 144px; border-color: #f9f9f9;">
<strong>
<!----------------------------------------- START PARA 1 ---------------------------------------------->
<p style="text-align: justify; padding-left: 7px; padding-right: 7px">
<span style="color:#006400"><big><big>'''HELLO AND WELCOME!'''</big></big></span>
<br />
<big><big>This is '''Pratyya Ghosh''' </big></big><small><small>(check [[:commons:File:Pratyya Ghosh pronunciation.ogg|<u>'''THIS'''</u>]] out for the pronunciation).</small></small>
<br />
I am from [[w:en:Bangladesh|'''Bangladesh''']], so I am a native speaker of [[w:en:Bengali Language|'''Bangla''']]. I can also frequently communicate using '''English''', and I can speak and understand '''Hindi'''.<br />
<br />
<span style="color:#B22222">I am not effectively active in this Wikimedia Project. If I've made any edit here, that is most probably an automated one. I do <u>NOT</u> visit this site often/regularly. So I can <u>NOT</u> guarantee a swift and quick reply, OR in WORST CASE, a reply.</span><br />
<br />
However, I am mostly active in the projects which uses the languages I know.
<br />
So, if you want to <u>CONTACT ME</u> or <u>TALK TO ME</u> or know more about me, then please use the Wikimedia Projects mentioned below.<br />
</p>
<!------------------------------------------- END PARA 1 ----------------------------------------------->
<!----------------------------------------- START PARA 2 ---------------------------------------------->
<p style="text-align: left; padding-left: 7px;">
❏ <span style="color:#228B22"><big>'''Wikimedia Projects where I am mostly <u>active</u>:'''</big></span>
* '''[[w:en:English Wikipedia|English Wikipedia]] ([[w:en:Main Page|enwiki]]) : [[w:en:User:Pratyya Ghosh|User Page]] ([[w:en:User talk:Pratyya Ghosh|talk page]]) ([[w:en:Special:Contributions/Pratyya_Ghosh|contributions]]) (<span class="plainlinks">[https://xtools.wmflabs.org/ec/en.wikipedia.org/Pratyya_Ghosh user-stats]</span>)'''
* '''[[w:en:Bengali Wikipedia|Bangla Wikipedia]] ([[w:bn:প্রধান পাতা|bnwiki]]) : [[w:bn:ব্যবহারকারী:Pratyya Ghosh|User Page]] ([[w:bn:ব্যবহারকারী আলাপ:Pratyya Ghosh|talk page]]) ([[w:bn:বিশেষ:অবদান/Pratyya_Ghosh|contributions]]) (<span class="plainlinks">[https://xtools.wmflabs.org/ec/bn.wikipedia.org/Pratyya_Ghosh user-stats]</span>)'''
</p>
<!------------------------------------------- END PARA 2 ----------------------------------------------->
</strong>
</td>
</tr>
</table>
</div>
<!------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
END OF CODE
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------->
o22gone0vn0cnupb7is833hah5g5p4f
Diskisyon itilizatò:Pratyya Ghosh
3
2975
18244
2020-05-02T22:08:34Z
Pathoschild
304
global user pages ([[m:Synchbot|requested by Pratyya Ghosh]])
wikitext
text/x-wiki
<!------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
BEGIN
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------->
{{DISPLAYTITLE:<span style="font: bold 30px 'Cambria';">User talk:Pratyya Ghosh</span>}}
<div style="font-family: Cambria">
<table style="width: 750px; background-color:#f9f9f9; border-color: black; margin-left: auto; margin-right: auto;" border="14">
<tr style="height: 300px;">
<td style="width: 521px; height: 144px; border-color: #f9f9f9; font-weight: bold;">
<!----------------------------------------- START PARA 1 ---------------------------------------------->
<p style="text-align: justify; padding-left: 7px; padding-right: 7px">
<big><big><span style="color:#006400">'''HELLO AND WELCOME'''</span> to the talk page of '''Pratyya Ghosh'''</big></big> <small><small>([[:commons:File:Pratyya Ghosh pronunciation.ogg|<u>'''pronunciation'''</u>]])</small></small>
<br />
Before placing any message here, I would ask you to TAKE A LOOK at my [[User:Pratyya Ghosh|<u>'''user page'''</u>]] on this wiki.
<br />
If you have come here after looking at my user page, then once again I would like to mention the fact that,
</p>
<!------------------------------------------- END PARA 1 ----------------------------------------------->
<!----------------------------------------- START PARA 2 ---------------------------------------------->
<p style="text-align: justify; padding-left: 50px; padding-right: 110px">
<small>
<span style="color:#B22222">I am not effectively active in this Wikimedia Project. If I've made any edit here, that is most probably an automated one. I do <u>NOT</u> visit this site often/regularly. So I can <u>NOT</u> guarantee a swift and quick reply, OR in WORST CASE, a reply.</span><br />
So, if you want to <u>CONTACT ME</u> or <u>TALK TO ME</u> or know more about me, then please use the Wikimedia Projects mentioned below.<br />
⦿ '''[[w:en:English Wikipedia|English Wikipedia]] ([[w:en:Main Page|enwiki]]) : [[w:en:User:Pratyya Ghosh|User Page]] ([[w:en:User talk:Pratyya Ghosh|talk page]]) ([[w:en:Special:Contributions/Pratyya Ghosh|contributions]]) (<span class="plainlinks">[https://xtools.wmflabs.org/ec/en.wikipedia.org/Pratyya_Ghosh user-stats]</span>)'''<br />
⦿ '''[[w:en:Bengali Wikipedia|Bangla Wikipedia]] ([[w:bn:প্রধান পাতা|bnwiki]]) : [[w:bn:ব্যবহারকারী:Pratyya Ghosh|User Page]] ([[w:bn:ব্যবহারকারী আলাপ:Pratyya Ghosh|talk page]]) ([[w:bn:বিশেষ:অবদান/Pratyya Ghosh|contributions]]) (<span class="plainlinks">[https://xtools.wmflabs.org/ec/bn.wikipedia.org/Pratyya_Ghosh user-stats]</span>)'''
</small>
</p>
<!------------------------------------------- END PARA 2 ----------------------------------------------->
<!----------------------------------------- START PARA 3 ---------------------------------------------->
<p style="text-align: justify; padding-left: 7px; padding-right: 7px">
Yet if you want to place message here, then please FOLLOW THESE NOTES:<br />
⚫ Do NOT [[w:en:Wikipedia:Vandalism|Vandalize]] this page. I WON'T be appreciating you for that.<br />
⚫ Be on point. Please don't put some unnecessary message or bring up any irrelevant issues.<br />
⚫ Use a language which I understand. (Otherwise, even if I see your message, I might not be able to reply.)<br />
⚫ BE <u>CIVIL</u> and MAINTAIN <u>ETIQUETTE</u>.<br />
⚫ Finally, you MUST sign your post with <nowiki>~~~~</nowiki><br />
</p>
<!------------------------------------------- END PARA 3 ----------------------------------------------->
</td>
</tr>
</table>
<!------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
START BELOW THIS PARA. DO NOT CHANGE ANYTHING ABOVE THE LINE.
BEFORE PLACING ANY MESSAGE HERE, ONCE AGAIN,
I AM NOT EFFECTIVELY ACTIVE IN THIS WIKIMEDIA PROJECT. IF I'VE MADE ANY EDIT HERE, THAT IS MOST PROBABLY AN AUTOMATED ONE. I DO NOT VISIT THIS SITE OFTEN/REGULARLY. SO I CAN NOT GUARANTEE A SWIFT AND QUICK REPLY, OR IN WORST CASE, A REPLY.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------->
9qtlaulm2q8nlzm95nj3cdbnjjsv70g
Itilizatò:Uchastnik1
2
2977
19261
19259
2021-11-20T14:22:53Z
Uchastnik1
700
wikitext
text/x-wiki
My main page [[:ru:Участник:Uchastnik1|Uchastnik1]].
[[shi:User:Uchastnik1]]
[[ami:User:Uchastnik1]]
[[dag:User:Uchastnik1]]
[[pwn:User:Uchastnik1]]
[[ru:User:Uchastnik1]]
[[en:User:Uchastnik1]]
[[ceb:User:Uchastnik1]]
[[sv:User:Uchastnik1]]
[[de:User:Uchastnik1]]
[[fr:User:Uchastnik1]]
[[nl:User:Uchastnik1]]
[[it:User:Uchastnik1]]
[[es:User:Uchastnik1]]
[[pl:User:Uchastnik1]]
[[arz:User:Uchastnik1]]
[[ja:User:Uchastnik1]]
[[war:User:Uchastnik1]]
[[vi:User:Uchastnik1]]
[[zh:User:Uchastnik1]]
[[ar:User:Uchastnik1]]
[[uk:User:Uchastnik1]]
[[pt:User:Uchastnik1]]
[[fa:User:Uchastnik1]]
[[ca:User:Uchastnik1]]
[[sr:User:Uchastnik1]]
[[id:User:Uchastnik1]]
[[no:User:Uchastnik1]]
[[ko:User:Uchastnik1]]
[[fi:User:Uchastnik1]]
[[hu:User:Uchastnik1]]
[[cs:User:Uchastnik1]]
[[sh:User:Uchastnik1]]
[[zh-min-nan:User:Uchastnik1]]
[[ro:User:Uchastnik1]]
[[tr:User:Uchastnik1]]
[[eu:User:Uchastnik1]]
[[ce:User:Uchastnik1]]
[[ms:User:Uchastnik1]]
[[eo:User:Uchastnik1]]
[[he:User:Uchastnik1]]
[[hy:User:Uchastnik1]]
[[bg:User:Uchastnik1]]
[[tt:User:Uchastnik1]]
[[da:User:Uchastnik1]]
[[azb:User:Uchastnik1]]
[[sk:User:Uchastnik1]]
[[kk:User:Uchastnik1]]
[[min:User:Uchastnik1]]
[[et:User:Uchastnik1]]
[[hr:User:Uchastnik1]]
[[be:User:Uchastnik1]]
[[lt:User:Uchastnik1]]
[[el:User:Uchastnik1]]
[[simple:User:Uchastnik1]]
[[az:User:Uchastnik1]]
[[gl:User:Uchastnik1]]
[[sl:User:Uchastnik1]]
[[ur:User:Uchastnik1]]
[[nn:User:Uchastnik1]]
[[ka:User:Uchastnik1]]
[[hi:User:Uchastnik1]]
[[uz:User:Uchastnik1]]
[[th:User:Uchastnik1]]
[[ta:User:Uchastnik1]]
[[la:User:Uchastnik1]]
[[cy:User:Uchastnik1]]
[[ast:User:Uchastnik1]]
[[vo:User:Uchastnik1]]
[[mk:User:Uchastnik1]]
[[zh-yue:User:Uchastnik1]]
[[lv:User:Uchastnik1]]
[[bn:User:Uchastnik1]]
[[tg:User:Uchastnik1]]
[[my:User:Uchastnik1]]
[[af:User:Uchastnik1]]
[[mg:User:Uchastnik1]]
[[oc:User:Uchastnik1]]
[[bs:User:Uchastnik1]]
[[sq:User:Uchastnik1]]
[[nds:User:Uchastnik1]]
[[ky:User:Uchastnik1]]
[[be-tarask:User:Uchastnik1]]
[[mr:User:Uchastnik1]]
[[ml:User:Uchastnik1]]
[[new:User:Uchastnik1]]
[[te:User:Uchastnik1]]
[[br:User:Uchastnik1]]
[[vec:User:Uchastnik1]]
[[pms:User:Uchastnik1]]
[[jv:User:Uchastnik1]]
[[pnb:User:Uchastnik1]]
[[ht:User:Uchastnik1]]
[[sw:User:Uchastnik1]]
[[su:User:Uchastnik1]]
[[lb:User:Uchastnik1]]
[[ba:User:Uchastnik1]]
[[ga:User:Uchastnik1]]
[[szl:User:Uchastnik1]]
[[is:User:Uchastnik1]]
[[tl:User:Uchastnik1]]
[[lmo:User:Uchastnik1]]
[[cv:User:Uchastnik1]]
[[fy:User:Uchastnik1]]
[[wuu:User:Uchastnik1]]
[[sco:User:Uchastnik1]]
[[an:User:Uchastnik1]]
[[diq:User:Uchastnik1]]
[[ku:User:Uchastnik1]]
[[pa:User:Uchastnik1]]
[[yo:User:Uchastnik1]]
[[ne:User:Uchastnik1]]
[[bar:User:Uchastnik1]]
[[ckb:User:Uchastnik1]]
[[io:User:Uchastnik1]]
[[gu:User:Uchastnik1]]
[[als:User:Uchastnik1]]
[[kn:User:Uchastnik1]]
[[scn:User:Uchastnik1]]
[[bpy:User:Uchastnik1]]
[[ia:User:Uchastnik1]]
[[qu:User:Uchastnik1]]
[[mn:User:Uchastnik1]]
[[si:User:Uchastnik1]]
[[bat-smg:User:Uchastnik1]]
[[nv:User:Uchastnik1]]
[[xmf:User:Uchastnik1]]
[[or:User:Uchastnik1]]
[[cdo:User:Uchastnik1]]
[[ilo:User:Uchastnik1]]
[[gd:User:Uchastnik1]]
[[yi:User:Uchastnik1]]
[[am:User:Uchastnik1]]
[[nap:User:Uchastnik1]]
[[sd:User:Uchastnik1]]
[[bug:User:Uchastnik1]]
[[avk:User:Uchastnik1]]
[[hsb:User:Uchastnik1]]
[[mai:User:Uchastnik1]]
[[fo:User:Uchastnik1]]
[[map-bms:User:Uchastnik1]]
[[os:User:Uchastnik1]]
[[mzn:User:Uchastnik1]]
[[li:User:Uchastnik1]]
[[sah:User:Uchastnik1]]
[[frr:User:Uchastnik1]]
[[eml:User:Uchastnik1]]
[[ps:User:Uchastnik1]]
[[ace:User:Uchastnik1]]
[[sa:User:Uchastnik1]]
[[gor:User:Uchastnik1]]
[[bcl:User:Uchastnik1]]
[[wa:User:Uchastnik1]]
[[zh-classical:User:Uchastnik1]]
[[lij:User:Uchastnik1]]
[[mrj:User:Uchastnik1]]
[[mhr:User:Uchastnik1]]
[[hif:User:Uchastnik1]]
[[hak:User:Uchastnik1]]
[[crh:User:Uchastnik1]]
[[roa-tara:User:Uchastnik1]]
[[pam:User:Uchastnik1]]
[[shn:User:Uchastnik1]]
[[hyw:User:Uchastnik1]]
[[ha:User:Uchastnik1]]
[[as:User:Uchastnik1]]
[[nso:User:Uchastnik1]]
[[km:User:Uchastnik1]]
[[rue:User:Uchastnik1]]
[[zu:User:Uchastnik1]]
[[se:User:Uchastnik1]]
[[bh:User:Uchastnik1]]
[[vls:User:Uchastnik1]]
[[ban:User:Uchastnik1]]
[[nds-nl:User:Uchastnik1]]
[[ie:User:Uchastnik1]]
[[mi:User:Uchastnik1]]
[[sc:User:Uchastnik1]]
[[nah:User:Uchastnik1]]
[[sn:User:Uchastnik1]]
[[vep:User:Uchastnik1]]
[[gan:User:Uchastnik1]]
[[myv:User:Uchastnik1]]
[[glk:User:Uchastnik1]]
[[kab:User:Uchastnik1]]
[[ab:User:Uchastnik1]]
[[sat:User:Uchastnik1]]
[[so:User:Uchastnik1]]
[[bo:User:Uchastnik1]]
[[tk:User:Uchastnik1]]
[[co:User:Uchastnik1]]
[[fiu-vro:User:Uchastnik1]]
[[kv:User:Uchastnik1]]
[[csb:User:Uchastnik1]]
[[pcd:User:Uchastnik1]]
[[ug:User:Uchastnik1]]
[[udm:User:Uchastnik1]]
[[gv:User:Uchastnik1]]
[[frp:User:Uchastnik1]]
[[ay:User:Uchastnik1]]
[[zea:User:Uchastnik1]]
[[nrm:User:Uchastnik1]]
[[kw:User:Uchastnik1]]
[[lez:User:Uchastnik1]]
[[gn:User:Uchastnik1]]
[[lfn:User:Uchastnik1]]
[[stq:User:Uchastnik1]]
[[mni:User:Uchastnik1]]
[[mt:User:Uchastnik1]]
[[mwl:User:Uchastnik1]]
[[ary:User:Uchastnik1]]
[[rm:User:Uchastnik1]]
[[lo:User:Uchastnik1]]
[[bjn:User:Uchastnik1]]
[[skr:User:Uchastnik1]]
[[lad:User:Uchastnik1]]
[[olo:User:Uchastnik1]]
[[gom:User:Uchastnik1]]
[[koi:User:Uchastnik1]]
[[fur:User:Uchastnik1]]
[[ang:User:Uchastnik1]]
[[dsb:User:Uchastnik1]]
[[dty:User:Uchastnik1]]
[[ext:User:Uchastnik1]]
[[ln:User:Uchastnik1]]
[[tyv:User:Uchastnik1]]
[[cbk-zam:User:Uchastnik1]]
[[dv:User:Uchastnik1]]
[[ksh:User:Uchastnik1]]
[[smn:User:Uchastnik1]]
[[gag:User:Uchastnik1]]
[[pfl:User:Uchastnik1]]
[[pag:User:Uchastnik1]]
[[pi:User:Uchastnik1]]
[[av:User:Uchastnik1]]
[[awa:User:Uchastnik1]]
[[tay:User:Uchastnik1]]
[[haw:User:Uchastnik1]]
[[bxr:User:Uchastnik1]]
[[pap:User:Uchastnik1]]
[[xal:User:Uchastnik1]]
[[ig:User:Uchastnik1]]
[[krc:User:Uchastnik1]]
[[rw:User:Uchastnik1]]
[[za:User:Uchastnik1]]
[[pdc:User:Uchastnik1]]
[[kaa:User:Uchastnik1]]
[[szy:User:Uchastnik1]]
[[arc:User:Uchastnik1]]
[[inh:User:Uchastnik1]]
[[to:User:Uchastnik1]]
[[nov:User:Uchastnik1]]
[[kbp:User:Uchastnik1]]
[[jam:User:Uchastnik1]]
[[tpi:User:Uchastnik1]]
[[wo:User:Uchastnik1]]
[[na:User:Uchastnik1]]
[[kbd:User:Uchastnik1]]
[[atj:User:Uchastnik1]]
[[ki:User:Uchastnik1]]
[[tet:User:Uchastnik1]]
[[tcy:User:Uchastnik1]]
[[ak:User:Uchastnik1]]
[[lld:User:Uchastnik1]]
[[lg:User:Uchastnik1]]
[[jbo:User:Uchastnik1]]
[[roa-rup:User:Uchastnik1]]
[[bi:User:Uchastnik1]]
[[lbe:User:Uchastnik1]]
[[kg:User:Uchastnik1]]
[[ty:User:Uchastnik1]]
[[mdf:User:Uchastnik1]]
[[xh:User:Uchastnik1]]
[[fj:User:Uchastnik1]]
[[srn:User:Uchastnik1]]
[[om:User:Uchastnik1]]
[[trv:User:Uchastnik1]]
[[sm:User:Uchastnik1]]
[[ltg:User:Uchastnik1]]
[[nqo:User:Uchastnik1]]
[[chr:User:Uchastnik1]]
[[nia:User:Uchastnik1]]
[[mnw:User:Uchastnik1]]
[[pih:User:Uchastnik1]]
[[got:User:Uchastnik1]]
[[st:User:Uchastnik1]]
[[kl:User:Uchastnik1]]
[[mad:User:Uchastnik1]]
[[tw:User:Uchastnik1]]
[[cu:User:Uchastnik1]]
[[ny:User:Uchastnik1]]
[[tn:User:Uchastnik1]]
[[ts:User:Uchastnik1]]
[[bm:User:Uchastnik1]]
[[rmy:User:Uchastnik1]]
[[ve:User:Uchastnik1]]
[[chy:User:Uchastnik1]]
[[rn:User:Uchastnik1]]
[[tum:User:Uchastnik1]]
[[iu:User:Uchastnik1]]
[[ss:User:Uchastnik1]]
[[ch:User:Uchastnik1]]
[[ks:User:Uchastnik1]]
[[pnt:User:Uchastnik1]]
[[ady:User:Uchastnik1]]
[[alt:User:Uchastnik1]]
[[ee:User:Uchastnik1]]
[[ff:User:Uchastnik1]]
[[ik:User:Uchastnik1]]
[[sg:User:Uchastnik1]]
[[din:User:Uchastnik1]]
[[dz:User:Uchastnik1]]
[[ti:User:Uchastnik1]]
[[cr:User:Uchastnik1]]
oxc34sq0lixdii8fsapjbkbqltxwto5
Modèl:Delete
10
2978
19412
18291
2022-07-02T16:14:38Z
Vargenau
507
[[Katégori:Modèl]]
wikitext
text/x-wiki
{| style="width:100%"
|-
| [[Image:Icono aviso borrar.svg|60px]]
| '''This page is a candidate for speedy deletion'''<br>{{#if:{{{1|}}}|The reason given is: ''{{{1}}}''<br>}}If you disagree with its speedy deletion, please explain why on its talk page or at Wikipedia:Speedy deletions. If this page obviously does not meet the criteria for speedy deletion, or you intend to fix it, please remove this notice, but do not remove this notice from articles that you have created yourself.
|}<includeonly>[[Category:Candidates for speedy deletion|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>
[[Katégori:Modèl]]
</noinclude>
jbi4x5kfvyhq7n9wk2ecq9ibotx6a2n
Katégori:Template
14
2979
19413
18293
2022-07-02T16:15:50Z
Vargenau
507
wikitext
text/x-wiki
{{delete}}
35r2j9t4ectnt1cmb7mlgcqvwz6h5k6
Itilizatò:Meno25
2
2984
18473
2020-06-03T08:52:21Z
Meno25
76
Creating
wikitext
text/x-wiki
* You can contact me using [[:en:User:Meno25|my English Wikipedia user page]].
dkcm1o6xzt064h826be7vtnj9rp8l6j
Diskisyon itilizatò:Meno25
3
2985
18474
2020-06-03T08:52:41Z
Meno25
76
talk
wikitext
text/x-wiki
Please leave messages at [[en:User talk:Meno25]].
3q2l91ok1d3l9wavvtmiq6ao6h5326r
Itilizatò:MenoBot
2
2986
18475
2020-06-03T12:54:43Z
MenoBot
717
Creating
wikitext
text/x-wiki
This is an interwiki bot operated by [[User:Meno25|Meno25]].
[[ace:Ureuëng Nguy:MenoBot]]
[[kbd:ЦӀыхухэт:MenoBot]]
[[af:Gebruiker:MenoBot]]
[[ak:User:MenoBot]]
[[als:Benutzer:MenoBot]]
[[am:አባል:MenoBot]]
[[ang:User:MenoBot]]
[[ab:Алахәыла:MenoBot]]
[[ar:مستخدم:MenoBot]]
[[an:Usuario:MenoBot]]
[[arc:ܡܦܠܚܢܐ:MenoBot]]
[[roa-rup:User:MenoBot]]
[[frp:Utilisator:MenoBot]]
[[as:সদস্য:MenoBot]]
[[ast:Usuariu:MenoBot]]
[[gn:Puruhára:MenoBot]]
[[av:Участник:MenoBot]]
[[ay:Usuario:MenoBot]]
[[az:İstifadəçi:MenoBot]]
[[bm:Utilisateur:MenoBot]]
[[bn:ব্যবহারকারী:MenoBot]]
[[bjn:Pamakai:MenoBot]]
[[zh-min-nan:User:MenoBot]]
[[map-bms:Panganggo:MenoBot]]
[[ba:Ҡатнашыусы:MenoBot]]
[[be:Удзельнік:MenoBot]]
[[be-x-old:Удзельнік:MenoBot]]
[[bh:प्रयोगकर्ता:MenoBot]]
[[bcl:Paragamit:MenoBot]]
[[bi:User:MenoBot]]
[[bg:Потребител:MenoBot]]
[[bar:Nutza:MenoBot]]
[[bo:User:MenoBot]]
[[bs:Korisnik:MenoBot]]
[[br:Implijer:MenoBot]]
[[bxr:Участник:MenoBot]]
[[ca:Usuari:MenoBot]]
[[cv:Хутшăнакан:MenoBot]]
[[ceb:Gumagamit:MenoBot]]
[[cs:Wikipedista:MenoBot]]
[[ch:Muna'sesetbi:MenoBot]]
[[cbk-zam:Usuario:MenoBot]]
[[ny:User:MenoBot]]
[[sn:User:MenoBot]]
[[tum:User:MenoBot]]
[[co:User:MenoBot]]
[[cy:Defnyddiwr:MenoBot]]
[[da:Bruger:MenoBot]]
[[pdc:Yuuser:MenoBot]]
[[de:Benutzer:MenoBot]]
[[dv:މެމްބަރު:MenoBot]]
[[nv:Choyoołʼįįhí:MenoBot]]
[[dsb:Wužywaŕ:MenoBot]]
[[dz:User:MenoBot]]
[[et:Kasutaja:MenoBot]]
[[el:Χρήστης:MenoBot]]
[[eml:Utente:MenoBot]]
[[en:User:MenoBot]]
[[myv:Теиця:MenoBot]]
[[es:Usuario:MenoBot]]
[[eo:Uzanto:MenoBot]]
[[ext:User:MenoBot]]
[[eu:Lankide:MenoBot]]
[[ee:User:MenoBot]]
[[fa:کاربر:MenoBot]]
[[hif:sadasya:MenoBot]]
[[fo:Brúkari:MenoBot]]
[[fr:Utilisateur:MenoBot]]
[[fy:Meidogger:MenoBot]]
[[ff:Utilisateur:MenoBot]]
[[fur:Utent:MenoBot]]
[[ga:Úsáideoir:MenoBot]]
[[gv:Ymmydeyr:MenoBot]]
[[gag:Kullanıcı:MenoBot]]
[[gd:Cleachdaiche:MenoBot]]
[[gl:Usuario:MenoBot]]
[[gan:用戶:MenoBot]]
[[ki:User:MenoBot]]
[[glk:کاربر:MenoBot]]
[[gu:સભ્ય:MenoBot]]
[[got:𐌽𐌹𐌿𐍄𐌰𐌽𐌳𐍃:MenoBot]]
[[hak:User:MenoBot]]
[[xal:Демнч:MenoBot]]
[[ko:사용자:MenoBot]]
[[ha:User:MenoBot]]
[[haw:Mea hoʻohana:MenoBot]]
[[hy:Մասնակից:MenoBot]]
[[hi:सदस्य:MenoBot]]
[[hsb:Wužiwar:MenoBot]]
[[hr:Suradnik:MenoBot]]
[[io:Uzanto:MenoBot]]
[[ig:Ọbanife:MenoBot]]
[[ilo:Agar-aramat:MenoBot]]
[[bpy:আতাকুরা:MenoBot]]
[[id:Pengguna:MenoBot]]
[[ia:Usator:MenoBot]]
[[ie:Usator:MenoBot]]
[[iu:User:MenoBot]]
[[ik:User:MenoBot]]
[[os:Архайæг:MenoBot]]
[[xh:User:MenoBot]]
[[zu:User:MenoBot]]
[[is:Notandi:MenoBot]]
[[it:Utente:MenoBot]]
[[he:משתמש:MenoBot]]
[[jv:Panganggo:MenoBot]]
[[kl:Atuisoq:MenoBot]]
[[kn:ಸದಸ್ಯ:MenoBot]]
[[pam:User:MenoBot]]
[[krc:Къошулуучу:MenoBot]]
[[ka:მომხმარებელი:MenoBot]]
[[ks:رُکُن:MenoBot]]
[[csb:Brëkòwnik:MenoBot]]
[[kk:Қатысушы:MenoBot]]
[[kw:Devnydhyer:MenoBot]]
[[rw:User:MenoBot]]
[[rn:User:MenoBot]]
[[sw:Mtumiaji:MenoBot]]
[[kv:Пырысь:MenoBot]]
[[kg:User:MenoBot]]
[[ht:Itilizatè:MenoBot]]
[[ku:Bikarhêner:MenoBot]]
[[ky:Колдонуучу:MenoBot]]
[[mrj:Сирӹшӹ:MenoBot]]
[[lad:Usador:MenoBot]]
[[lbe:Гьуртту хьума:MenoBot]]
[[lez:Участник:MenoBot]]
[[lo:ຜູ້ໃຊ້:MenoBot]]
[[ltg:Lītuotuojs:MenoBot]]
[[la:Usor:MenoBot]]
[[lv:Lietotājs:MenoBot]]
[[lb:Benotzer:MenoBot]]
[[lt:Naudotojas:MenoBot]]
[[lij:Utente:MenoBot]]
[[li:Gebroeker:MenoBot]]
[[ln:Utilisateur:MenoBot]]
[[jbo:User:MenoBot]]
[[lg:User:MenoBot]]
[[lmo:Druvadur:MenoBot]]
[[hu:Szerkesztő:MenoBot]]
[[mk:Корисник:MenoBot]]
[[mg:Mpikambana:MenoBot]]
[[ml:ഉപയോക്താവ്:MenoBot]]
[[mt:Utent:MenoBot]]
[[mi:User:MenoBot]]
[[mr:सदस्य:MenoBot]]
[[xmf:მომხმარებელი:MenoBot]]
[[arz:مستخدم:MenoBot]]
[[mzn:کارور:MenoBot]]
[[ms:Pengguna:MenoBot]]
[[min:Pengguna:MenoBot]]
[[cdo:User:MenoBot]]
[[mwl:Outelizador:MenoBot]]
[[mdf:Тиись:MenoBot]]
[[mn:Хэрэглэгч:MenoBot]]
[[my:User:MenoBot]]
[[nah:Tlatequitiltilīlli:MenoBot]]
[[na:User:MenoBot]]
[[fj:User:MenoBot]]
[[nl:Gebruiker:MenoBot]]
[[nds-nl:Gebruker:MenoBot]]
[[cr:User:MenoBot]]
[[ne:प्रयोगकर्ता:MenoBot]]
[[new:छ्येलेमि:MenoBot]]
[[ja:利用者:MenoBot]]
[[nap:Utente:MenoBot]]
[[ce:Декъашхо:MenoBot]]
[[frr:Benutzer:MenoBot]]
[[pih:User:MenoBot]]
[[no:Bruker:MenoBot]]
[[nn:Brukar:MenoBot]]
[[nrm:User:MenoBot]]
[[nov:User:MenoBot]]
[[oc:Utilizaire:MenoBot]]
[[mhr:Пайдаланыше:MenoBot]]
[[or:ବ୍ୟବହାରକାରୀ:MenoBot]]
[[om:User:MenoBot]]
[[uz:Foydalanuvchi:MenoBot]]
[[pa:ਵਰਤੌਂਕਾਰ:MenoBot]]
[[pi:अवयव:MenoBot]]
[[pfl:Benudzer:MenoBot]]
[[pag:User:MenoBot]]
[[pnb:User:MenoBot]]
[[pap:User:MenoBot]]
[[ps:کارن:MenoBot]]
[[koi:Участник:MenoBot]]
[[km:អ្នកប្រើប្រាស់:MenoBot]]
[[pcd:Utilisateur:MenoBot]]
[[pms:Utent:MenoBot]]
[[tpi:Yusa:MenoBot]]
[[nds:Bruker:MenoBot]]
[[pl:Wikipedysta:MenoBot]]
[[pnt:Χρήστες:MenoBot]]
[[pt:Usuário(a):MenoBot]]
[[kaa:Paydalanıwshı:MenoBot]]
[[crh:Qullanıcı:MenoBot]]
[[ty:Utilisateur:MenoBot]]
[[ksh:Metmaacher:MenoBot]]
[[ro:Utilizator:MenoBot]]
[[rmy:Jeno:MenoBot]]
[[rm:Utilisader:MenoBot]]
[[qu:Ruraq:MenoBot]]
[[rue:Хоснователь:MenoBot]]
[[ru:Участник:MenoBot]]
[[sah:Кыттааччы:MenoBot]]
[[se:Geavaheaddji:MenoBot]]
[[sm:User:MenoBot]]
[[sa:योजकः:MenoBot]]
[[sg:Utilisateur:MenoBot]]
[[sc:Usuàriu:MenoBot]]
[[sco:User:MenoBot]]
[[stq:Benutser:MenoBot]]
[[st:User:MenoBot]]
[[nso:Mošomi:MenoBot]]
[[tn:User:MenoBot]]
[[sq:Përdoruesi:MenoBot]]
[[scn:Utenti:MenoBot]]
[[si:පරිශීලක:MenoBot]]
[[simple:User:MenoBot]]
[[sd:يوزر:MenoBot]]
[[ss:User:MenoBot]]
[[sk:Redaktor:MenoBot]]
[[sl:Uporabnik:MenoBot]]
[[cu:Польꙃєватєл҄ь:MenoBot]]
[[szl:Używacz:MenoBot]]
[[so:User:MenoBot]]
[[ckb:بەکارھێنەر:MenoBot]]
[[srn:Masyin:MenoBot]]
[[sr:Корисник:MenoBot]]
[[sh:Korisnik:MenoBot]]
[[su:Pamaké:MenoBot]]
[[fi:Käyttäjä:MenoBot]]
[[tl:Tagagamit:MenoBot]]
[[ta:பயனர்:MenoBot]]
[[kab:Amseqdac:MenoBot]]
[[roa-tara:User:MenoBot]]
[[tt:Кулланучы:MenoBot]]
[[te:వాడుకరి:MenoBot]]
[[tet:Uza-na'in:MenoBot]]
[[th:ผู้ใช้:MenoBot]]
[[ti:User:MenoBot]]
[[tg:Корбар:MenoBot]]
[[to:User:MenoBot]]
[[chr:User:MenoBot]]
[[chy:User:MenoBot]]
[[ve:User:MenoBot]]
[[tr:Kullanıcı:MenoBot]]
[[tk:Ulanyjy:MenoBot]]
[[tw:User:MenoBot]]
[[udm:Викиавтор:MenoBot]]
[[bug:Pengguna:MenoBot]]
[[uk:Користувач:MenoBot]]
[[ur:صارف:MenoBot]]
[[ug:ئىشلەتكۈچى:MenoBot]]
[[za:用户:MenoBot]]
[[vec:Utente:MenoBot]]
[[vep:Kävutai:MenoBot]]
[[vi:Thành viên:MenoBot]]
[[vo:Geban:MenoBot]]
[[fiu-vro:Pruukja:MenoBot]]
[[wa:Uzeu:MenoBot]]
[[zh-classical:User:MenoBot]]
[[vls:Gebruker:MenoBot]]
[[war:Gumaramit:MenoBot]]
[[wo:Jëfandikukat:MenoBot]]
[[wuu:用户:MenoBot]]
[[ts:User:MenoBot]]
[[yi:באַניצער:MenoBot]]
[[yo:Oníṣe:MenoBot]]
[[zh-yue:User:MenoBot]]
[[diq:Karber:MenoBot]]
[[zea:Gebruker:MenoBot]]
[[bat-smg:Nauduotuos:MenoBot]]
[[zh:User:MenoBot]]
3yvtkb4j8q5cirn01948cm4mfzramtn
Diskisyon itilizatò:MenoBot
3
2987
18476
2020-06-03T12:54:59Z
MenoBot
717
talk
wikitext
text/x-wiki
Please leave comments in English at [[:en:User talk:Meno25]].
5s08lno63fyjy199utyypwti04u4y28
Diskisyon itilizatò:WikiBayer
3
2991
18889
2020-06-19T12:23:03Z
WikiBayer
265
Paj kréyé ké « {{DISPLAYTITLE:<span style="color:darkblue;border-radius: 4px;background: -moz-linear-gradient(top, #99FF00 20%, #66B200 100%);background: -webkit-linear-gradient(top, #99FF… »
wikitext
text/x-wiki
{{DISPLAYTITLE:<span style="color:darkblue;border-radius: 4px;background: -moz-linear-gradient(top, #99FF00 20%, #66B200 100%);background: -webkit-linear-gradient(top, #99FF00 20%,#66B200 100%);background: linear-gradient(to bottom, #99FF00 20%,#66B200 100%);">{{FULLPAGENAME}}</span>}}<div style="background-color:#00BFFF; border-radius:20px; text-align: center"><h1>Welcome on my User talk </h1></div>
__TOC__
1ay5vbrst9sozav7wfpusefhg7s1gan
Katégori:Itali
14
3000
19020
2020-09-07T12:41:27Z
Fpittui
1013
Paj kréyé ké « [[Katégori:Éròp]] »
wikitext
text/x-wiki
[[Katégori:Éròp]]
21wymk8tg4mj1z8qlhpvvm3k16924f4
Siligo
0
3001
19021
2020-09-07T12:52:21Z
Fpittui
1013
Paj kréyé ké « {{Vil | non = Siligo | imaj = Siligo-Stemma.png | blazon = | drapo = 450px-Siligo. Panorama da su Runaghe.JPG | péyi = [[Itali]] | mèr = | jantil… »
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Siligo
| imaj = Siligo-Stemma.png
| blazon =
| drapo = 450px-Siligo. Panorama da su Runaghe.JPG
| péyi = [[Itali]]
| mèr =
| jantilé = silighes (an italyen ''silighese'')
| popilasyon = 848
| lannen = 2019
| dansité = 19,52
| altitid = 400 m
| siperfisi = 43,45 ha =
}}
'''Siligo''' (an italyen : Siligo, prounonsé [ˈsiliˑgo]) sa vil en [[Sardaigne]]. An 2019, li ka konté 848 zabitan.
== Nòt ké référans ==
== Annèks ==
[[Katégori:Itali]]
jnrqt42tjrn5feco8vsv8g27e2czpi3
Katégori:Tirki
14
3002
19025
2020-09-09T06:41:22Z
2A00:23C6:3704:D301:1471:681C:CD7E:86A9
Paj kréyé ké « {{commons|Turkey}} [[Katégori:Azi]] [[Katégori:Éròp]] »
wikitext
text/x-wiki
{{commons|Turkey}}
[[Katégori:Azi]]
[[Katégori:Éròp]]
a3w6qpves8sekmamil424mgpr5qa5eb
Skull ring
0
3003
19204
19040
2021-05-30T16:16:51Z
Russul666
1496
/* Istorik */
wikitext
text/x-wiki
bag zo bwa tèt ([https://skull-action.com/blogs/skull/how-to-wear-skull-ring skull ring]) se katòzyèm estidyo album Ameriken chantè wòch Iggy Pop la, ki te pibliye an Novanm 2003. Chak tras sou album lan prezante pèfòmè envite yo. Pèfòmè yo se Stooges yo, trol yo, Green Day, Sòm 41, ak pèch.
=== Istorik ===
Pèfòmè yo sou pifò nan tren yo sou album lan se trol yo, bann Iggy a soti nan epòk la Beat 'Em Up. Manm bann orijinal li Stooges yo parèt tou sou kèk nan tren yo.
Yon sèl moun ki pa marye, "Ti Konnen Li Tout", te libere nan album lan e li te prezante Sòm 41. Yon videyo mizik pou chante a te resevwa antèn siyifikatif. [Sitasyon nesesè]. "Ti Konnen Li Tout" parèt tou nan jwèt videyo mashkar loraj 2004 la.
==== Track lis ====
# "Little elektrik chèz" (prezante Stooges yo) (Iggy Pop, Ron Asheton, Scott Asheton) - 4:40
# "Pèvèti nan Solèy la" (prezante trol yo) (Pop, Whitey Kirst, Alex Kirst, Pete Marshall) - 3:18
# "Zo bwa Tèt" (prezante Stooges yo) (Pop, Asheton, Asheton) - 3:51
# "Superbabe" (prezante trol yo) (Pop, Kirst, Kirst, Marshall) - 4:09
# "Defisi" (prezante Stooges yo) (Pop, Asheton, Asheton) - 2:41
# "Lanfè Prive" (prezante Green Day) (Pop, Billie Joe Armstrong) - 2:50
# "Little Konnen li tout" (prezante Sòm 41) (Pop, Deryck Whibley, Greig Nori) - 3:33
# "Kèlkeswa sa" (prezante trol yo) (Pop, Kirst, Kirst, Marshall) - 3:16
# "Mouri Rock Star" (prezante Stooges yo) (Pop, Asheton, Asheton) - 4:39
# "Rock Montre" (prezante pèch) (Merrill Nisker) - 2:08
# "Isit la vini pandan ete a" (prezante trol yo) (Pop, Kirst, Kirst, Marshall) - 4:53
# "Motor Inn" (prezante libète ak pèch) (Pop, Nisker, Jason Beck, Dave Szigeti) - 4:11
# "Konplèks enferyorite" (prezante trol yo) (Pop, Kirst, Kirst, Marshall) - 4:13
# "Makèt" (prezante Green Day) (Pop, Armstrong) - 3:01
# "'Til Wrong Feels Right" (prezante Stooges yo) (Pop) - 3:13
# "San sou fre ou" (prezante trol yo) (Pop, Kirst, Kirst, Marshall) - 7:02
# "Fatig Nève" (tras kache prezante trol yo) (Pop, Kirst, Kirst, Marshall)
===== B-kote ak vèsyon altènatif =====
* "Motor Inn" (segondè melanj oktan Felix da Housecat a) - 6:12
* "Motor Inn" (Felix da Housecat a segondè oktan melanj enstrimantal) - 6:12
* "Jose Arab la" (prezante trol yo; lage sou Skull Ring EP) - 2:56
* "Ready to Run" (prezante trol yo; lage sou Skull Ring EP) - 3:02
===== Pèsonèl =====
* Iggy Pop - plon chan, gita acoustic sou track 15
* Whitey Kirst - gita sou tracks 2, 4, 8, 11, 13, 16, 17
* Pete Marshall - bas sou tren 2, 4, 8, 11, 13, 16, 17
* Alex Kirst - tanbou, pèkisyon sou tren 2, 4, 8, 11, 13, 16, 17
* Ron Asheton - gita, bas sou tren 1, 3, 5, 9, 15
* Scott Asheton - tanbou, pèkisyon sou tren 1, 3, 5, 9, 15
* Billie Joe Armstrong - gita, chan fè bak sou tracks 6, 14
* Mike Dirnt - bas sou tracks 6, 14
* Tré Cool - tanbou, pèkisyon sou tracks 6, 14
* Deryck Whibley - gita ritm, chan sou track 7
* Dave Baksh - gita plon sou track 7
* Jason McCaslin - bas sou track 7
* Steve Jocz - tanbou, pèkisyon sou track 7
* Pèch - chan, elektwonik, echantiyon sou ray 10,
* Steve Kenbe - tanbou adisyonèl sou tren 10, 12
===== ''Referans'' =====
# "Revi pou bag zo bwa tèt pa Iggy Pop - metakrit". Metakritik. Retrieved May 2016. Tcheke valè dat nan: | accessdate = (èd)
# Deming, Mak. "Skull Ring - Iggy Pop | Chante, Revi, Kredi | AllMusic". AllMusic. Retrieved May 2016. Tcheke valè dat nan: | accessdate = (èd)
# Petridis, Alexis (2 oktòb 2003). "Iggy Pop, Zo bwa Tèt Zo | Mizik | Gadyen legal la". Gadyen legal la. Retrieved May 2016. Tcheke valè dat nan: | accessdate = (èd)
# Carr, Eric (3 novanm 2003). "Iggy Pop: Zo bwa Tèt Album Revizyon | Pitchfork". Pitchfork. Rekipere 7 me 2016.
# "[https://web.archive.org/web/20070821064509/http://www.popmatters.com/music/reviews/p/popiggy-skull.shtml Achiv kopi]". Archived from the original on August 21, 2007. Retrieved 23 Mas, 2009.
# "[https://web.archive.org/web/20090212211054/http://www.rollingstone.com/artists/iggypop/albums/album/291353/review/6067686/skull_ring Achiv kopi]". Archived from the original on 12 February, 2009. Retrieved 23 Mas, 2009.
3va19gbxpz33v9vumrfurfxr0i73jy7
Bulgari
0
3004
19070
19043
2020-10-22T04:57:14Z
DraconicDark
32
Page redirigée vers [[Bilgari]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Bilgari]]
30pordwsksoh4ovehov858snrc1zvsb
Veliko Tarnovo
0
3005
19046
2020-10-14T20:17:54Z
Powerfox
1087
Paj kréyé ké « {{Vil | non = Veliko Tarnovo | imaj = Veliko tarnovo flag.png | blazon = Veliko-Tarnovo-coat-of-arms.svg | drapo = Collage of views of VT G.png | péyi = [… »
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Veliko Tarnovo
| imaj = Veliko tarnovo flag.png
| blazon = Veliko-Tarnovo-coat-of-arms.svg
| drapo = Collage of views of VT G.png
| péyi = [[Bilgari]]
| mèr = Daniel Panov
| jantilé =
| popilasyon = 73 064
| lannen = 2014
| dansité = 2 236
| altitid = Min. 209 m – Max. 220 m
| siperfisi =
}}
'''Veliko Tarnovo''' (an bulgarien : Велико Търново) sa kapital-a di Bilgari dipi 1185-1393.
<gallery>
Veliko Tarnovo002.JPG|
Tsarevets zvuk i svetlina.jpg|
Bulgaria Bulgaria-0893 - Trapezitsa (7433398084).jpg|
Veliko Tarnovo Cathedral 4.jpg|
</gallery>
[[Katégori:Bilgari]]
0rsyoxyddfsttzjp9ltzazsx96c6u3w
Rama
0
3011
19102
19101
2020-12-01T23:12:46Z
79.150.70.108
Annulation des modifications 19101 de [[Special:Contributions/79.150.70.108|79.150.70.108]] ([[User talk:79.150.70.108|discussion]])
wikitext
text/x-wiki
[[File:An image collage of Hindu deity Rama.jpg|thumb]]
'''Rama''' sa roun divinité di endouism-an. Annan laplipa dé tradisyon endou, li sa lwitchenm avatar (enkarnasyon) di Vishnou.<ref>Paula Richman (1991). [https://books.google.co.in/books?id=XkifYfljHP4C&pg=PA7&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false Many Rāmāyaṇas: The Diversity of a Narrative Tradition in South Asia]. University of California Press. pp. 10–12, 67–85.</ref>
==Référans==
[[Katégori:Endouism]]
4ak5a5cqav93tfmp4711ixkut73u66x
Itilizatò:Erokhin
2
3012
19106
19105
2020-12-01T23:13:25Z
79.150.70.108
Annulation des modifications 19105 de [[Special:Contributions/79.150.70.108|79.150.70.108]] ([[User talk:79.150.70.108|discussion]])
wikitext
text/x-wiki
{{#babel:|ru-n|en-3|la-2}}
03sxbnz80jmfj5fffd33rkbkdffbbhv
Michael Jackson
0
3015
19118
19117
2020-12-22T11:59:45Z
Salvabl
1213
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Michael Jackson in 1988.jpg|thumb|Michael Jackson an 1988]]
'''Michael Joseph Jackson''' sa roun chantò amériken né 29 out 1958 koté [[Gary]] ([[Indiana]]), é mouri 25 jen 2009 koté [[Los Angeles]], annan [[Kalifòrni]]-a. Sirnonmen The King of Pop (« Rwè di Pop »), li sa roun ikonn kiltirèl majò di xxe syèk é xxie syèk.
Jackson la koumansé so karyèr mizikal an 1964, à senk lan.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Personalité]]
[[Katégori:Artis]]
[[en:Michael Jackson]]
[[es:Michael Jackson]]
[[fr:Michael Jackson]]
10l1uxwva7drvok8akz80nhew3142uu
Itilizatò:Pratyya Ghosh/WSign.js
2
3018
19134
2021-01-05T04:31:53Z
Pathoschild
304
global user pages ([[m:Synchbot|requested by Pratyya Ghosh]])
javascript
text/javascript
<span style="font-family:Cambria">'''[[User:Pratyya Ghosh|<span style="color:#082567">PratyyaG</span>]] · [[User talk:Pratyya Ghosh|<span style="color:#224C98">Talk</span>]]''' </span>
dfkuzrfxb3fokiyj65jf5r4fqfl3qbp
Jul (chanteur)
0
3019
19139
19138
2021-01-06T23:15:52Z
Sossopoivr
1244
ortograf
wikitext
text/x-wiki
'''Jul''', (/dʒuːl/ (''Djoul'')), li k'aplé réèlman '''Julien Mari''', a roun rapè fransè, fèt 14 janvyé 1990 koté Marsèy.
6du3tll9cal3pn55ob1zncwfzf9plul
Itilizatò:מושך בשבט/WSign.js
2
3020
19141
2021-02-08T22:36:49Z
Pathoschild
304
global user pages ([[m:Synchbot|requested by מושך בשבט]])
javascript
text/javascript
<span style="font-family:Cambria">[[User:מושך בשבט|<span style="color:#082567">'''מושך בשבט'''</span>]] '''·''' [[User talk:מושך בשבט|<span style="color:#224C98">'''Talk'''</span>]]</span>
79mtbvj3kmrb61d61i0aixm2gwort09
Ampir ris
0
3021
19148
2021-02-27T14:27:13Z
Wolverène
53
Wolverène déplasé paj-a [[Ampir ris]] bò'd [[Anpir ris]] : N?
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECTION [[Anpir ris]]
to3wt5ey8mkyreazt2kwtlmbystxdi2
Fédérasyon di Risi
0
3022
19151
2021-02-27T14:41:15Z
Wolverène
53
Page redirigée vers [[Risi]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Risi]]
r8w0qlnsww4sz7ozwl4ehn3rbpb667s
Alexandre Tarasov
0
3023
19157
19152
2021-03-02T16:45:46Z
23.106.56.19
wikitext
text/x-wiki
{{Moun
| non = Alexandre Tarasov
| imaj = Tarasov.jpg
| deskripsyon =
| dat di nèsans = 8 mas 1958 koté Moskou
| dat di désè =
| nasyonalité = [[risi]]
| profésyon = Sosyològ, istoryen é éséyis
}}
'''Alexandre Tarasov''' (an [[ris]] : Александр Николаевич Тарасов, né 8 mas [[1958]] atè [[Moskou]], [[Inyon di sé répiblik sosyalis sovyétik]] (IRSS)) sa roun [[Sosyoloji|sosyològ]], istoryen, [[Journalism|journalis]], [[filozòf]], éséyis, téyorisyen di révolisyon-an, sosyalis ké kominis sovyétik ké [[risi]].
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Filozòf]]
7xjz7oxs96g82nu07blmm64ih3oxtgc
Diskisyon itilizatò:RacoonyRE
3
3024
19175
2021-03-07T17:14:37Z
RacoonyRE
1320
Paj kréyé ké « {| cellpadding="10" cellspacing="5" style="width: 95%; background-color: inherit; margin-left: auto; margin-right: auto" | style="background-color: #FDFDFD; border: 1px soli… »
wikitext
text/x-wiki
{| cellpadding="10" cellspacing="5" style="width: 95%; background-color: inherit; margin-left: auto; margin-right: auto"
| style="background-color: #FDFDFD; border: 1px solid #777777; -moz-border-radius-topleft: 8px; -moz-border-radius-bottomleft: 8px; -moz-border-radius-topright: 8px; -moz-border-radius-bottomright: 8px;" colspan="2" |
<div style="margin:1.5em; border:3px solid SteelBlue; padding: 1em 1em 1em 1em; background-color:#B0E0E6; align:center;">
<div style="text-align: center; color:red"><big>'''This discussion page is not actively monitored. You can write to me best on [http://meta.wikipedia.org/w/index.php?title=User_talk:RacoonyRE Meta] or in the [https://de.wikipedia.org/w/index.php?title=Benutzer_Diskussion:RacoonyRE German Wikipedia].'''</big></div>
'''Dear visitors, I attach importance to a [[de:Wikipedia:Wikiquette|friendly tone]] (Wikiquette). '''
* You can create a new post [http://meta.wikipedia.org/w/index.php?title=User_talk:RacoonyRE&action=edit§ion=new here]. '''Please''' always sign with <nowiki>-- ~~~~</nowiki> (two hyphens, four tildes) or by clicking on the icon shown below '''
<span style="text-align: center; background: #F8F9FA; padding: .4em; border:1px solid #BBBBBB; border-radius:5px;"> [[File:OOjs UI icon signature-ltr.svg|24px|{{int:wikieditor-toolbar-tool-signature}}|verweis=]]</span>
* If you do not want others to read your message, you can also write me an '''[[Special:EmailUser/RacoonyRE|Email]]'''.
*'''I basically reply where the discussion started so that it doesn't get torn apart.''' <br />The best thing to do is to watch my discussion page. '''[http://meta.wikipedia.org/w/index.php?title=User_talk:RacoonyRE&action=watch (Click here)]'''
</div>
ka724xzol91ets442bv1tzsilddbeef
Diskisyon itilizatò:InternetArchiveBot
3
3027
19213
19187
2021-06-16T01:05:26Z
Harej
1434
Destination de redirection modifiée de [[en:User talk:InternetArchiveBot]] en [[meta:User talk:InternetArchiveBot]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT[[meta:User talk:InternetArchiveBot]]
ihe6s1lbzqd8gasxnoewu85gshqim7x
Itilizatò:ZI Jony/minerva.js
2
3028
19191
2021-05-01T16:59:51Z
Pathoschild
304
global user pages ([[m:Synchbot|requested by ZI Jony]])
javascript
text/javascript
mw.loader.load('//meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:ZI_Jony/mobile-global.js&action=raw&ctype=text/javascript');
1ud4suvkeq8qtlm36a2g10cfg17vxfa
Chicago
0
3030
19203
19202
2021-05-28T10:03:29Z
TDKR Chicago 101
1494
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Chicago
| imaj = Flag of Chicago, Illinois.svg
| blazon = Seal of Chicago.svg
| drapo = Chicago montage1.jpg
| péyi = [[Létazini]]
| mèr = Lori Lightfoot (dipi 2019)
| jantilé = Illinois
| popilasyon = 8 865 000
| lannen = 2020
| dansité = 11 943
| altitid =
}}
'''Chicago''', ofisyèlman nonmen '''City of Chicago''', konnèt égalman anba non ké abrévyasyon di '''Chi Town''' oben '''Windy City''', sa pli gran [[vil]] dé [[Létazini]] an tèrm di zabitan ké roun dé pli enpòrtan di [[Lanmérik|kontinan amériken]]. Li sa sitchwé o Nò-lès di Létazini, anba lakot atlantik, annan èstrenmité sid-lès di Léta di Illinois.
== Nòt ké référans ==
== Wè osi ==
[[Katégori:Étazini]]
b2m5jnt29q37kx1bhzbc2mmi28dp7jj
Julián Gil
0
3031
19212
19211
2021-06-13T15:08:49Z
Gilles2014
407
/* Lyen ègstèrn */
wikitext
text/x-wiki
{{Moun
| non = Julián Gil
| imaj = Julian_Gil_en_Israel_2015.jpg
| deskripsyon = Julián Gil (2015)
| dat di nèsans = 13 jen 1970 koté Buenos Aires
| dat di désè =
| nasyonalité = [[Larjantin|arjantin]]
| profésyon = Komédyen
}}
'''Imanol Julián Elías Gil Beltrán''', nonmen ''Julián Gil'', né [[13 jen]] [[1970]] koté [[Buenos Aires]] annan [[Larjantin]], sa roun modèl é roun [[aktò]] [[Larjantin|arjantin]].
== Wè osi ==
== Not ké référans ==
<references/>
== Lyen ègstèrn ==
* (en) [http://www.imdb.com/name/nm1101708/?ref_=ttfc_fc_cl_t5 Julián Gil] sou IMDb
* (es) [http://www.juliangil.tv Sit Julián Gil]
[[Katégori:Personalité]]
[[Katégori:Artis]]
eqcslnvh8e73mbroeiljp3556b4vtl8
Itilizatò:Cuaxdon
2
3032
19398
19307
2022-06-09T13:39:22Z
Cuaxdon
1625
wikitext
text/x-wiki
{| cellspacing="0" style="width: 238px; background: #c5fcdc; border: solid #6ef7a7 1px; margin: 1px; float: right;"
|-
! style="width:45px;height:45px;background:#6ef7a7;font-size:{{{4|14}}}pt" lang="en" |<center>{{{2|Tâigí}}}</center>
| style="font-size:{{{5|8}}}pt;padding:4pt;line-height:1.25em" lang="{{{1}}}}" dir="{{{6|ltr}}}" |{{{2|Tsit ê iōngtsiá ê bə́gí sī tâigí.}}}<br>-------------------<br>{{{2|This user is a native speaker of Taiwanese.}}}
|}
nq6eqgktozsrtagy9n526ugd5s1gzs4
Diskisyon itilizatò:Yahya
3
3033
19234
2021-09-05T18:38:52Z
Pathoschild
304
global user pages ([[m:Synchbot|requested by Yahya]])
wikitext
text/x-wiki
<div style="font-size:130%;font-family:Roboto,Arial; border-top:5px solid lightblue; border-bottom:5px solid lightblue; padding:5px;margin-top:20px;">Hello! Please message me on [[m:User talk:Yahya|meta.wikimedia.org]] instead. I may not notice messages on this page.</div>
c4ypm7wbt5rvjqqxzie5ujk3hmhcrrp
MediaWiki:GrowthExperimentsConfig.json
8
3034
19235
2021-09-09T18:17:15Z
MediaWiki default
1658
Configuration for [[mw:Growth/Personalized first day/Newcomer homepage]]. See [[phab:T290582]] for more information.
json
application/json
{
"GEHelpPanelLinks": [
{
"title": "mw:Special:MyLanguage/Help:VisualEditor/User guide",
"text": "Special:MyLanguage/Help:VisualEditor/User guide",
"id": "mw:Special:MyLanguage/Help:VisualEditor/User_guide"
},
{
"title": "mw:Special:MyLanguage/Help:VisualEditor/User guide#Images",
"text": "Special:MyLanguage/Help:VisualEditor/User guide",
"id": "mw:Special:MyLanguage/Help:VisualEditor/User_guide"
},
{
"title": "mw:Special:MyLanguage/Help:VisualEditor/User guide#Editing references",
"text": "Special:MyLanguage/Help:VisualEditor/User guide",
"id": "mw:Special:MyLanguage/Help:VisualEditor/User_guide"
}
],
"GEHomepageSuggestedEditsIntroLinks": {
"create": "mw:Special:MyLanguage/Help:VisualEditor/User_guide",
"image": "mw:Special:MyLanguage/Help:VisualEditor/User_guide#Images"
}
}
27q56xrz3klqdf5fy84cjegvpop5uz2
The Carpenters
0
3035
19245
2021-10-09T08:50:10Z
2001:4C4E:1D0A:BC00:D0EC:E2BC:F27A:F9AA
Paj kréyé ké « [[Fiché:Carpenters - Nixon - Office.png|vignette|Carpenters]] '''The Carpenters''' sa roun group di mizik amerikanik orijinèr di [[Downey]], kompozé di [[Richard Carpenter]] é [[Karen Carpenter]]. I ka demeré, malgré so séparasyon an 1983, oun di sé group di pop pli popilèr adan mond-a. [[Katégori:Personalité]] »
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Carpenters - Nixon - Office.png|vignette|Carpenters]]
'''The Carpenters''' sa roun group di mizik amerikanik orijinèr di [[Downey]], kompozé di [[Richard Carpenter]] é [[Karen Carpenter]]. I ka demeré, malgré so séparasyon an 1983, oun di sé group di pop pli popilèr adan mond-a.
[[Katégori:Personalité]]
c5jqufspemq79ffclmyej44y1gi29om
Itilizatò:Magnefl
2
3036
19246
2021-10-16T19:00:38Z
Magnefl
1726
User page
wikitext
text/x-wiki
{{#Babel:gcr-0|no|en-3}}
Hello, I am '''Magne Flåten''', [[:no:Bruker:Magnefl|user:Magnefl]] from [[Norway|Norway]].
3qzbc3jbb9vdz0sf1grmaw21lczh80u
The Doors
0
3037
19251
19250
2021-10-21T06:10:45Z
2001:4C4E:1D04:EB00:C0C1:BEE:EF54:1259
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Doors electra publicity photo.JPG|vignette|The Doors (1966)]]
'''The Doors''' sa roun group di mizik amerikanik orijinèr di [[Los Angeles]], kompozé di [[Jim Morrison]], [[Ray Manzarek]], [[John Densmore]] é [[Robby Krieger]]. I ka demeré, malgré so séparasyon an 1973, oun di sé group di pop pli popilèr adan mond-a.
[[Katégori:Personalité]]
ltuwmihiwsk2gnf2kzjej9axtxntfer
Bing Crosby
0
3038
19375
19264
2022-02-25T18:15:11Z
2800:BF0:170:1344:5918:B06E:698D:585B
wikitext
text/x-wiki
[[Fiché:Bing Crosby 1930s.jpg|vignette]]
'''Harry Lilis Crosby''' Chantè Ameriken sa a te fèt an 1903 nan Tacoma e li te mouri 14 pous Oktòb 1977 nan Alcobendas se yon gwo icon kiltirèl mondyal nan 20yèm syèk la. Li te vann plis pase yon milya dosye atravè lemond, yo te petèt pi gwo vandè dosye nan listwa.
77cuko7c4j60twnof5j9iu1i7vlqn5m
Katégori:Planèt
14
3039
19277
2021-12-14T09:32:24Z
Kwamikagami
865
Paj ki vid kréyé
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Selena Gomez
0
3041
19298
19293
2021-12-24T00:01:52Z
Dragoniez
1736
Requesting speedy deletion with rationale "A post by a cross-wiki abusing sockpuppet that doesn't qualify as a single article". (TwinkleGlobal)
wikitext
text/x-wiki
{{Delete|1=A post by a cross-wiki abusing sockpuppet that doesn't qualify as a single article}}
Selena Gomez (prounonsé an xhosa [ Selena Gomez]), don non di klan tribal, né23 mwa 1992 atè Texas ; singer en Hollywood
n4rjuul8xt3ywttgydy6n3em1yvoiar
Billie Eilish
0
3042
19295
2021-12-22T09:02:45Z
MariaEDAS
1832
Paj kréyé ké « '''Selena Gomez''' (prounonsé an xhosa [ Billie Eilish]), don non di klan tribal, né23 mwa 2001 atè Los Angeles ; singer en Hollywood »
wikitext
text/x-wiki
'''Selena Gomez''' (prounonsé an xhosa [ Billie Eilish]), don non di klan tribal, né23 mwa 2001 atè Los Angeles ; singer en Hollywood
hw0ekp495gtlz0cqbev72c8x4r2jdnu
Diskisyon itilizatò:Filtre anti-abus
3
3043
19308
2022-01-04T18:15:42Z
MediaWiki message delivery
166
/* How we will see unregistered users */ nouvelle section
wikitext
text/x-wiki
== How we will see unregistered users ==
<div lang="fr" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
<section begin=content/>
Bonjour !
Vous recevez ce message parce que vous êtes un administrateur ou une administratrice sur un wiki Wikimedia.
Aujourd'hui, lorsqu'une personne modifie un wiki Wikimedia sans être connectée, nous affichons son adresse IP. Comme vous le savez peut-être déjà, nous ne serons plus en mesure de le faire à l'avenir. Il s'agit d'une décision du service juridique de la Fondation Wikimedia, car les normes et réglementations en matière de confidentialité en ligne ont changé.
Au lieu de l'IP, nous allons montrer une identité masquée. Du fait de votre statut d'admin, '''vous pourrez toujours accéder à l'adresse IP'''. Il y aura également un nouveau droit d'utilisateur pour celles et ceux qui ne sont pas admin mais qui ont besoin de voir les IP complètes, afin de lutter contre le vandalisme, le harcèlement et le spam. Les patrouilleurs et patrouilleuses verront également une partie de l'IP même sans ce droit d'utilisateur. Nous travaillons également sur [[m:IP_Editing:_Privacy_Enhancement_and_Abuse_Mitigation/Improving_tools/fr|de meilleurs outils]] pour faciliter la maintenance des wikis.
Si vous ne l'avez pas encore fait, [[m:IP_Editing:_Privacy_Enhancement_and_Abuse_Mitigation/fr|vous pouvez en savoir plus sur Meta]]. Si vous voulez être sûr de ne pas manquer les changements techniques sur les wikis Wikimedia, vous pouvez [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|vous inscrire]] à [[m:Tech/News|aux actualités techniques hebdomadaires]] (''Tech News'').
Nous avons [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation/fr#options|deux propositions]] concernant le possible fonctionnement de cette identité. '''Nous apprécierions vos commentaires''' sur la façon dont vous pensez que cela fonctionnerait le mieux pour vous et votre wiki, maintenant et à l'avenir. Vous pouvez nous laisser un message [[m:Talk:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigatio|sur la page de discussion]]. Vous pouvez écrire dans votre langue. Les suggestions ont été publiées en octobre et nous déciderons après le 17 janvier.
Merci.
/[[m:User:Johan (WMF)|Johan (WMF)]]<section end=content/>
</div>
4 janvyé 2022 à 15:15 (-03)
<!-- Message envoyé par User:Johan (WMF)@metawiki en utilisant la liste sur https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Johan_(WMF)/Target_lists/Admins2022(4)&oldid=22532508 -->
ovtnbt8do9do9ofshx0381toctrlvod
Guadalajara (México)
0
3044
19399
19368
2022-06-14T14:52:32Z
CommonsDelinker
24
Removing [[:c:File:Montaje_de_la_ciudad_metropolitana_de_Guadalajara.jpg|Montaje_de_la_ciudad_metropolitana_de_Guadalajara.jpg]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Ruthven|Ruthven]] because: Missing [[:c:COM:EI|essential information]] such as
wikitext
text/x-wiki
{{Vil
| non = Guadalajara (México)
| imaj = Flag_of_Guadalajara,_Mexico.png
| blazon = Coat_of_Arms_of_Guadalajara_(Mexico).svg
| drapo =
| péyi = [[Mègsik]]
| mèr =
| jantilé =
| popilasyon =
| lannen =
| dansité =
| altitid =
| siperfisi =
}}
== Nòt, sours ké ròt référans ==
== Wè osi ==
k8y3bbc0u1ovtqu45pqoyjnuvei2p3x
Projè:Sélègsyon transvèrsal
0
3046
19422
2022-07-10T06:40:05Z
Andre Engels
869
Andre Engels déplasé paj-a [[Projè:Sélègsyon transvèrsal]] bò'd [[Wikipédja:Projè:Sélègsyon transvèrsal]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECTION [[Wikipédja:Projè:Sélègsyon transvèrsal]]
8mjdnvx9cnuq641x4srdyh44ey7o9rz