Wikipedia amiwiki https://ami.wikipedia.org/wiki/Sa%E2%80%99ayayaw_pising_no_tyin-naw MediaWiki 1.39.0-wmf.21 first-letter Mitiya Kasi’iked Kasasowal Midemakay Kasasowal no midemakay Wikipedia Wikipedia a kasasowal Faylo Masasowal to faylo MediaWiki Masasowal to MediaWiki Masalipa Masalipaay a kasasowal Nipadama’ Mipadama’ a masasowal Kasasiwasiw Masasowal to kasasiwasiw TimedText TimedText talk 模組 模組討論 Gadget Gadget talk Gadget definition Gadget definition talk Cokap 0 228 31994 30113 2022-07-24T11:57:20Z Alofay 51 #ALCD wikitext text/x-wiki == Takaray a sowal == O cokap no malitengay itiyaho o misanga'an a kilang, o cokap no malitengay. aniniay a cokap i, oni hacaan a cokap, o solipa.Tahanini kasasiromaroma ko adihay no koco. o koco hananay o sakanga'ay no o'o a lomakat ato o sakadiheko no o'o .<ref>http://9971school.com/author/roserebecca/</ref> [[Faylo:40DifferentConverseVariations.JPG|thumb|Cokap]] === kasasiromaroma no koco === 1.cokap 2.koco-sapimali a koco,sakacomikay a koco。 3.santalo(o citokiyaray a koco)-sakakapah a koco no fafahiyan。 4.solipa-i loma'ay a ca'edong no salipa'。 5.amikoco-saki'orad a koco。 6.kawakoco-sapisalama a koco。 7.tafi-sapicekiw a koco ato koco no mifotingay。 8.sapihpih- sapicelem a koco。 === Misanga' to malaheciay a kocomipadan === 1.O papising no koco:kafekan no koco ato sapitahepo to koror no saripa'. 2. O saripa' no koco:I saripa' no koco i ,masasiromaromaay a koco i , masasiromaromaay ko sapisanga' to saripa' no koco. 3.O tokiyar no koco:O 'atekakay a sapisang'an a dafong ko sapisanga' to tokiyar no koco. 4. O tatadaan no koco:O tatadaan no koco mingataay to saripa' no tamdaw. ira ko tatadaan i ,ma'edengay mipadang to kareteng no tireng saka manga'ay a romakat ato mipadan to fiyal no saripa' ,milowan to adada no o'o. === Tahapinangan a tikid === ==== Pikafitan i papotal ==== {{stub}} Cokap('''Cukap''';'''Koco''':'''Kucu''') thm78tkdy43v9ljww8fh99td0uqpm70 Ecuador 0 280 31983 31971 2022-07-23T14:06:08Z Safulo 35 wikitext text/x-wiki == Ecuador(厄瓜多) == [[Faylo:Flag_of_Ecuador.svg|縮圖|Flag of Ecuador]] == '''Takaray sowal(概略)''' == Okuwato Kapolongan Kitakit(厄瓜多共和國'''通稱厄瓜多''';Sipanya a sowal: ''República del Ecuador''), itiraay i saka’etipan no Ka’amisan no Satimolan Amirika, isaka’amis malafiyaw ato Kolompiya, isakatimol madado’edo ato Piru. Isaka’etipan o Taypinyang Riyar, ira ho 1,000 km ko kato’edaw a Kalapakos-kanatanatal (加拉巴哥群島; Sipanya a sowal: Islas Galápagos). O Okuwato kitakit misiiked nani Sipanya i 1809 miheca saka 8 folad saka 10 romi’ad, tangso sa a patireng tona kitakit. Mahifalat ko Sifo'ay-Konis no Cikiw tona kitakit, orasaka, pangangan han sanoSipanya a sowal to “''Ecuador''”, pacimil han to “Sifo'ay-Konis no Cikiw a kitakit”.[[Ecuador#%20ftn1|[1]]] [[Ecuador#%20ftn2|[2]]] patahtahay ho pawli kona kitakit, sa cingangan ho “Pawli Kitakit”. O syot tatapangan a tokay o Kito(基多; Sipanya a sowal: ''Quito''), itiraay i ‘apilisan no cilamalay-tokos Picin, o takaraw nani tongroh no riyar ira ko 2,850 laya’, o sakatosa ko katakaraw i hekal(o sakakaay ko katakaraw o syoto no o Lapas tokay).[[Ecuador#%20ftn3|[3]]] [[Ecuador#%20ftn4|[4]]] [[Faylo:Ecuador_(orthographic_projection).svg|縮圖|Ecuador (orthographic projection)]] O Kalapakos-kanatanatal(''Islas Galápagos'') ira ko 7976 km², 1100 km nani kitakit no Okuwato, o imi no nini a sowal o “Kamaro’an no Rarokoh”, caay kao rarokoh aca ko irray itini adihay ho ko masasiromaromaay a kina’orip,masasiwatikay kona pala itini, orasaka, awaay ko nanicowacowaay a ‘a’adopen a tayni tona kanatal, o ma’orip itini oyanan to onani to’asan a kinaira, orasak, o pikakinkiwan ni Cars-Lawpo-Taerwon(查爾斯·勞勃·達爾文; Ikiris a sowal:''Charles Robert Darwin'') to “Lalengawan no Kina’orip”, maparina’ i 1859 miheca, o maamaan to a kina’orip, mafalicay a comahad ko tatirengan sanay, patinako han o tamdaw nani fao mafalic a comahad malatamdaw sanay. O mafafelihay to “o kawas ko misanga’ay to maamaan” sanay a sowal konini. == '''Rikisi(歷史)''' == Do’edoen kono aniniay a nitilidan miso'edac to mihecaan i’ayaw no 3500 miheca. I salawacan no riyar iraay to ko rakrak sanay a niyaro’. 1463 miheca malocecay no Inka-Hontian Kitakit('''印加帝國''';Cicuwa a sowal: ''Tawantinsuyu'').[5] Tayni to ko Sipanya a tamdaw i Amirika-Karopaw ‘ecoen nangra kona kitakit malopalal tono Sipanya, sanoyanan sato makowan no Sipanya to cisafaw ko cecay so’ot ko mihecaan. I 1809 miheca saka 8 folad saka 10 romi’ad misiiked nani Sipanya patireng to Okuwato. I 1822 miheca laheci sato ko pisiiked. 1825 miheca mikapot to Tata’angay-Kolompiya Kapolongan kitakit, nikawrira, i 1830 miheca matekop a malahedaw kona Tata’angay-Kolompiya, itini to a malaheci ko kapisiiked no Okuwato kitakit. Yo mapatireng ko kitakit, caay ka pahinaker, o sofitay ato kalotamdaw mala’afas a macacaliw a mikowan tona kitakit kina 19 liyad, itiya to i 1979 miheca o kalotamdaw ko mikowanay misanga’ to Tatapangan-Rikec no kitakit, tosa polo’ miheca ko pira’oyan tona Tatapangan-Rikec. I 2007 miheca saka 4 folad saka 15 romi’ad midemak to Finawlan-Pitopa.[6] Mipatireng to mamisanga’ to Tatapangan-Rikec a lomaocan, misanga’ to fa’elohay a atapangan-Rikec no kitakit.[7] 2019 miheca saka 10 folad, palasawaden no sifo ko pipatiyap to kasolin simal mapalowad ko tata’angay a pikangyi mitoker to sifo, pacarcar sato ko sifo malinah nani Kito tayra i sakakaay tokay('''瓜亞基爾''';Sipanya a sowal:''Guayaquil''). == '''Kina’orip'''('''生物多樣性)''' == O kakarayan itini i,o fa’edetay to romi’ami’ad, macokacok tara tolos nga’ sa’emelay ko romi’ad.[[Ecuador#%20ftn1|[8]]] O kina’orip itini tona kitakita o saka17 ko rayray ipolong no hwkal a kitakit ko kaadihay no masamaanay a kina’orip.[[Ecuador#%20ftn2|[9]]] Ano o ‘ayam aca ko sa’osi ira ko 1,600 ko kasasiiked no ‘ayam, ipolong no hekal mahaop ko 15%. Ira ko 16,000 ko kasiiked a kilakilang, ira ho ko 106 kasiiked a milesapay a ‘a’adopen, 138 ko ipalaay ato iriyaray ko ‘orip a kinaira ato 6,000 kasiiked a ’adipangpang.[[Ecuador#%20ftn3|[10]]] [[Faylo:Kondor_2.JPG|縮圖|Kondor 2]] == Saka'orip(經濟) == Isasifo’an ko rayray i “Mamala Cemahaday a Kitakit”(''developing country'') ko Okuwato,[[Ecuador#%20ftn4|[11]]] o kinaira no palapalan ira ko kasolin simal, mifoting, kilakilangan ato Tingki no nanom; o sakakaay a losay ira ko pawli, kafi, kokoya ato hana, talacowa adihay ko kasolinsimal ato kaso no pala, nikawrira, can’o'ot to sapikarkar a dafong, o mangta’ay ho a kasolin simal ko nipasadakan a paliwal, o ‘eteng no kitakit nani panokayan no itiraay i roma a kitakit a matayal a salwinawina.[[Ecuador#%20ftn5|[12]]] [[Ecuador#%20ftn6|[13]]] I 2000 miheca misanoAmirikaen ko payso, cowa ka pihayi ko finawlan tona demak sa paci’eci a mapalasawad ko malatangay no sifo, nikawrira, mapaci’eci to mafalic ko payso tono Amirka Payso. O tatodang a hana no kitakit o “Kohecalay Syuni Lan a hana”, o lidep no Antis ko tahapinangan ’ayam no kitakit. == '''Tamdaw (人口)''' == O dadahal no sera no Okuwato kitakit ira ko 283,560 km², o tamdaw i 2019miheca a sa’osi ira ko 17,240,980 ko tamdaw. Nano mikowanan no Sipanya, orasaka, cilamlam to masamaanay ko ’ilang, o cilamlamay to Yoropa a Yincumin o Mitiso(麥士蒂索人,Mestizos)hananay mahaop ko 41%, Indian ira ko 34%, kohecalay tamdaw ira ko 15%, o roma sato ira ho ko nani Afrika a kohetingay tamdaw cilamlam to kohecalay a tamdaw. Matiya to o Latin-Amirika a kitakit, Okuwato kitakit o cilamlamay tono to’asan a pitooran a Tinsikiw ko pitooran. O no sifo a sowal i, ono Sipanya a sowal, o kalosowal no Indian Yincumin i, o Kiciwa-Sowal (克丘亞語; ''Qhichwa shimi / Runa Shimi''; Sioanya a sowal: ''Quechua''). Ona Runa Shimi sanay i, Runa sa i, o “ tamdaw”, simi sa i, o “ sowal”, o sowal no tamdaw sanay ko imi ona sowal, o nao sowal no Inka-Hontian kitakit, orasaka, o “Inka Sowal” hananay ho a pangangan. == Pacefaday Tilid(註腳) == [[Faylo:Tortuga_gigante_de_San_Cristóbal_(Chelonoidis_chathamensis),_isla_Santa_Cruz,_islas_Galápagos,_Ecuador,_2015-07-26,_DD_15.JPG|縮圖|Tortuga gigante de San Cristóbal (Chelonoidis chathamensis), isla Santa Cruz, islas Galápagos, Ecuador, 2015-07-26, DD 15]][[Ecuador#%20ftnref1|[1]]] Chicham atiakur metek atin turakur, pénke takakainiachu tuke enentaimtusartiniaitji (PDF). (in Shuar). Secretaría Nacional de Planificación y Desarrollo. 2014 [2021-08-05]. (原始內容 (PDF)存檔於2019-12-20). [[Ecuador#%20ftnref2|[2]]] Pellizzaro, Siro M.; Nàwech, Fàusto Oswaldo. Chicham: Dictionario Enciclopédico Shuar-Castellano. Wea Nekaptai. 2003. [[Ecuador#%20ftnref3|[3]]] Proyecciones Poblacionales. (西班牙語). National Institute of Statistics and Censuses (INEC). [April 25, 2020]. (原始內容存檔於2013-10-18). [[Ecuador#%20ftnref4|[4]]] Quito se convirtió en la ciudad más poblada del Ecuador con más de 2,7 millones de habitantes en el 2018. [January 11, 2019]. (原始內容存檔於2019-01-10). [5] McEwan, Gordon F. After Collapse: The Regeneration of Complex Societies. University of Arizona Press. 2010: 98 [2013-08-15]. <nowiki>ISBN 978-0816529360</nowiki>. (原始內容存檔於2020-06-01). [6] 趙暉,厄瓜多就成立制憲大會舉行全民公決,新華網 [7] 趙暉,初步結果顯示多數選民支持厄瓜多成立制憲大會,新華網 [8] Climate of Ecuador. [2021-08-05]. (原始內容存檔於2012-03-05). [9] Plan Nacional del Buen Vivir<sup>[失效連結]</sup>, Objective 4, Diagnostic, Section "La Biodiversidad y Patrimonio Natural", 2008 (西班牙語) [10] Unesco World Heritage. UNESCO. [June 26, 2010]. (原始內容存檔於2010-09-01). [11] Yahoo! Noticias España – Los titulares de hoy. Yahoo Noticias España. [September 13, 2014]. (原始內容存檔於2014-09-08). [12] 厄瓜多政經概況. 貿易俱樂部. [2021-08-05]. (原始內容存檔於2021-08-05). [13] Downloads - Statistics – Production-Related Documents. [September 13, 2014]. (原始內容存檔於2014-09-20). == Pikafitan i papotal(外部連接) == * [http://www.cia.gov/ CIA] * [http://www.mofa.gov.tw/default.html 外交部] * [https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_current_heads_of_state_and_government List of current heads of state and government] [[Kasasiwasiw:Pasawalian 'Amis]] 0icb6isb5njix87jjl0rv7mmu67w1i7 Wikipedia:Kaoratang a codad 4 2262 31989 31976 2022-07-23T16:29:31Z Sdf 668 wikitext text/x-wiki O '''Kaoratang a codad''' misoped kaoratang a codad. Pi'arawan kiso to micidekan a codad. ==Kaitiraan(地理)== *[[Ada (Alabama)]]: *[[Ada (Croatia)]]: *[[Ada (Oklahoma)]]: *[[Ada (Serbia)]]: *[[Adal (Iran)]]: *[[Adal Island]]: *[[Amen]]: *[[Amid (West Azerbaijan)]]: *[[Xiamen|Amoy]]: *[[Åmøy]]: *[[Anga]]: *[[Arang]]: *[[Asolo]]: [[’asolo^]](杵)? *[[Cascas (Gran Chimú)]]: [[cascas]](瀑布)? *[[Cepo]]: *[[Kako District]]: *[[Kako (Bihar)]]: *[[Kako River]]: *[[Kamo (Armenia)]]: *[[Kamo (Azerbaijan)]]: *[[Kamo (New Zealand)]]: *[[Kamo (Niigata)]]: *[[Kamo (Kyoto)]]: *[[Kamo (Okayama)]]: *[[Kamo (Shimane)]]: *[[Kamo (Shizuoka)]]: *[[Kamō (Kagoshima)]]: *[[Kamo District (Gifu)]]: *[[Kamo District (Hiroshima)]]: *[[Kamo District (Shizuoka)]]: *[[Kanas Lake]]: [[kanas]](簍子)? *[[Karkar (Selseleh)]]: [[karkar]](挖掘)? *[[Korkor (Borujerd)]]: [[korkor]](挖掘)? *[[Kawas (Pakistan)]]: *[[Kowang]]: *[[Lalan (Isfahan)]]: [[lalan]](路)? *[[Lalan (Tehran)]]: *[[Lalan-e Olya]]: *[[Lalan-e Sofla]]: *[[Lima (Buenos Aires)]]: *[[Lima (Illinois)]]: *[[Lima (Iran)]]: *[[Lima (Montana)]]: *[[Lima (Ohio)]]: *[[Lima (Oklahoma)]]: *[[Lima (Paraguay)]]: *[[Lima (Pennsylvania)]]: *[[Lima Chal]]: *[[Lima Gavabar]]: *[[Loma (Colorado)]]: *[[Loma (Montana)]]: *[[Loma (Nebraska)]]: *[[Loma (North Dakota)]]: *[[Loma Mountains]]: *[[Okay (Arkansas)]]: *[[Okay (Oklahoma)]]: *[[Oros (Sindhudurg)]]: *[[Padang]]: *[[Padang Island]]: *[[Paloma (California)]]: *[[Paloma (Illinois)]]: *[[Polo (Dominican Republic)]]: *[[Polo (Illinois)]]: *[[Polo (Missouri)]]: *[[Polo (Ohio)]]: *[[Polo Township (Carroll County, Arkansas)]]: *[[Poyo]]: *[[Saw Township]]: *[[Saw, Myanmar]]: *[[Say (Niger)]]: *[[Sedi]]: [[sedi^]](笑)? *[[Sera (Hiroshima)]]: *[[Suda (Nepal)]]: *[[Tanjung Sepat (Pahang)]]: *[[Tanjung Sepat (Selangor)]]: *[[Takaw]]: [[takaw]](偷竊)? *[[Tawa (New Zealand)]]: [[tawa^]](笑)? *[[Tawa River]]: tawa^? *[[Tepic]]: [[tepik]] *[[Tiyo]]: *[[Tosa (Kōchi)]]: *[[Tolo (Greece)]]: *[[Tolo (Guinea)]]: ==Serangawan(人文)== *[[Ado (singer)]]: *[[Amoy Brown]]: *[[Edo]]: *[[Fali languages]]: [[fali]](風)? *[[James while John had had had had had had had had had had had a better effect on the teacher]]: James while John [[hadhad]](旱田) hadhad hadhad hadhad had a better effect on the teacher? *[[Kako (musician)]]: *[[Kako language]]: *[[Mamang Dai]]: *[[Maraaya|Raay]]: *[[Suda]]: *[[Tomato (musician)]]: ==Lekakawa no ’orip(科學)== ==Kalopiholol(娛樂)== *[[Adada]]: *[[Amen (2011 ega)]]: *[[Arang (ega)]]: *[[Lot Lot]]: [[lotlot]](揉搓)? *[[Saw (2004 ega)]]: *[[Sing (2016 Amirika ega)]]: ==Syokuzyo(技術)== *[[NacNac]]: [[nacnac]](舔)? *[[Polo shirt]]: *[[Ricoh]]: ==Roma^(其他)== *[[Malasang]]: [[Kasasiwasiw:Farangaw 'Amis]] [[Kasasiwasiw:Palidaw 'Amis]] [[Kasasiwasiw:Pasawalian 'Amis]] [[Kasasiwasiw:Siwkulang 'Amis]] [[Kasasiwasiw:U suwal nu i amisay a Pangcah]] [[Kasasiwasiw:Wikipedia]] qri3oewxtj69nwaayymketaqq5ol3ni 新冠肺炎 0 2268 31984 2022-07-23T14:55:13Z Safulo 35 建立內容為「COVID-19 Cikemi ko Fala’ a Midengaay Adada(嚴重特殊傳染性肺炎; Ikiris a sowal:Coronavirus disease 2019;縮寫:COVID-19), o miladesay to pasasela’an a midengaay a adada,ona lifong caay ka tomerep na kairaan tahanini, o saadihayay ko mapatayay a lifong nona to’asan. O sa’ayaway a ciadadaay tonini i,o itiraay i Uhan-Si Fupie- Kowan no Congko i 2019 miheca. Tahira i 2022 miheca saka 7 folad saka 22 romi’ad ira ko 5 fois ira ko 670 ofad ko…」的新頁面 wikitext text/x-wiki COVID-19 Cikemi ko Fala’ a Midengaay Adada(嚴重特殊傳染性肺炎; Ikiris a sowal:Coronavirus disease 2019;縮寫:COVID-19), o miladesay to pasasela’an a midengaay a adada,ona lifong caay ka tomerep na kairaan tahanini, o saadihayay ko mapatayay a lifong nona to’asan. O sa’ayaway a ciadadaay tonini i,o itiraay i Uhan-Si Fupie- Kowan no Congko i 2019 miheca. Tahira i 2022 miheca saka 7 folad saka 22 romi’ad ira ko 5 fois ira ko 670 ofad ko madengaay, 638 ofad ko mapatayay, tahanini matenakay ho kona lifong. Ano ciadada tona lifong i,cifa’edetay, mako’ec, awa ko ‘angil, macahacah, caay to ka pakasanek. Na madenga’ tahira i kacipinangan no tiring i,1~14 ko romi’ad, cecay no kalitolo caay ka cipinang. O ciadaday tonini a tamdaw i,cikemiaay ko fala’(81%), nahaop ko 14% maroraay pasasela’ away ko sanso, nengnengen i lintokin mahapinang ko kaawa no ‘icel no fala’ a pasasela’.oroma i,cecay cecayay to sela’, maseka’ ato masetay to ko lalosidan no tatirengan. Mangalefay ko pikali’ang to malitengay, oroma a tamdaw ano maadaadah ira to ikor a pikali’ang to tiring, mangalefay ko kasamo’ no lalosidan no tatirengan. Mikakinkiway ano hatini to parecep i tatireng to pisiwar to wakawak no tamdaw. p24cthjargbz6yf4e27bgg5kvz73koc 31985 31984 2022-07-23T14:56:10Z Safulo 35 wikitext text/x-wiki == COVID-19 == Cikemi ko Fala’ a Midengaay Adada(嚴重特殊傳染性肺炎; Ikiris a sowal:Coronavirus disease 2019;縮寫:COVID-19), o miladesay to pasasela’an a midengaay a adada,ona lifong caay ka tomerep na kairaan tahanini, o saadihayay ko mapatayay a lifong nona to’asan. O sa’ayaway a ciadadaay tonini i,o itiraay i Uhan-Si Fupie- Kowan no Congko i 2019 miheca. Tahira i 2022 miheca saka 7 folad saka 22 romi’ad ira ko 5 fois ira ko 670 ofad ko madengaay, 638 ofad ko mapatayay, tahanini matenakay ho kona lifong. Ano ciadada tona lifong i,cifa’edetay, mako’ec, awa ko ‘angil, macahacah, caay to ka pakasanek. Na madenga’ tahira i kacipinangan no tiring i,1~14 ko romi’ad, cecay no kalitolo caay ka cipinang. O ciadaday tonini a tamdaw i,cikemiaay ko fala’(81%), nahaop ko 14% maroraay pasasela’ away ko sanso, nengnengen i lintokin mahapinang ko kaawa no ‘icel no fala’ a pasasela’.oroma i,cecay cecayay to sela’, maseka’ ato masetay to ko lalosidan no tatirengan. Mangalefay ko pikali’ang to malitengay, oroma a tamdaw ano maadaadah ira to ikor a pikali’ang to tiring, mangalefay ko kasamo’ no lalosidan no tatirengan. Mikakinkiway ano hatini to parecep i tatireng to pisiwar to wakawak no tamdaw. 61fzap7cz3twgv95llrs5i58bj2u80u 31986 31985 2022-07-23T14:57:57Z Safulo 35 wikitext text/x-wiki == COVID-19 == Cikemi ko Fala’ a Midengaay Adada(嚴重特殊傳染性肺炎; Ikiris a sowal:''Coronavirus disease 2019'';縮寫:COVID-19),[[新冠肺炎#%20ftn1|[1]]] [[新冠肺炎#%20ftn2|[2]]] o miladesay to pasasela’an a midengaay a adada,ona lifong caay ka tomerep na kairaan tahanini, o saadihayay ko mapatayay a lifong nona to’asan. O sa’ayaway a ciadadaay tonini i,o itiraay i Uhan-Si Fupie- Kowan no Congko i 2019 miheca.[[新冠肺炎#%20ftn3|[3]]] Tahira i 2022 miheca saka 7 folad saka 22 romi’ad ira ko 5 fois ira ko 670 ofad ko madengaay, 638 ofad ko mapatayay,[[新冠肺炎#%20ftn4|[4]]] tahanini matenakay ho kona lifong. Ano ciadada tona lifong i,cifa’edetay, mako’ec, awa ko ‘angil, macahacah, caay to ka pakasanek.[[新冠肺炎#%20ftn5|[5]]] [[新冠肺炎#%20ftn6|[6]]] Na madenga’ tahira i kacipinangan no tiring i,1~14 ko romi’ad, cecay no kalitolo caay ka cipinang.[[新冠肺炎#%20ftn7|[7]]] O ciadaday tonini a tamdaw i,cikemiaay ko fala’(81%), nahaop ko 14% maroraay pasasela’ away ko sanso, nengnengen i lintokin mahapinang ko kaawa no ‘icel no fala’ a pasasela’.oroma i,cecay cecayay to sela’, maseka’ ato masetay to ko lalosidan no tatirengan.[[新冠肺炎#%20ftn8|[8]]] Mangalefay ko pikali’ang to malitengay, oroma a tamdaw ano maadaadah ira to ikor a pikali’ang to tiring, mangalefay ko kasamo’ no lalosidan no tatirengan.[[新冠肺炎#%20ftn9|[9]]] Mikakinkiway ano hatini to parecep i tatireng to pisiwar to wakawak no tamdaw.[[新冠肺炎#%20ftn10|[10]]] ----[[新冠肺炎#%20ftnref1|[1]]] Coronavirus disease named Covid-19. BBC News. 2020-02-11 [2021-01-15]. (原始內容存檔於2020-02-15) '''(英國英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref2|[2]]] Novel Coronavirus(2019-nCoV) Situation Report – 22 (PDF). 世界衛生組織. 2020-02-11 [2020-02-26]. (原始內容存檔 (PDF)於2020-02-26). [[新冠肺炎#%20ftnref3|[3]]] Hui, David S.; I Azhar, Esam; Madani, Tariq A.; Ntoumi, Francine; Kock, Richard; Dar, Osman; Ippolito, Giuseppe; Mchugh, Timothy D.; Memish, Ziad A. The continuing 2019-nCoV epidemic threat of novel coronaviruses to global health - The latest 2019 novel coronavirus outbreak in Wuhan, China. International journal of infectious diseases: IJID: official publication of the International Society for Infectious Diseases. 02 2020, '''91''': 264–266 [2021-01-15]. ISSN 1878-3511. PMC 7128332 . <nowiki>PMID 31953166</nowiki>. doi:10.1016/j.ijid.2020.01.009. (原始內容存檔於2021-01-23). [[新冠肺炎#%20ftnref4|[4]]] COVID-19 Dashboard by the Center for Systems Science and Engineering (CSSE) at Johns Hopkins University (JHU). ArcGIS. Johns Hopkins University. [2022-07-22] '''(英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref5|[5]]] 冠状病毒症状. 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-05-13 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-06-17) '''(中文(簡體))'''. [[新冠肺炎#%20ftnref6|[6]]] Hopkins, Claire. Loss of sense of smell as marker of COVID-19 infection. Ear, Nose and Throat surgery body of United Kingdom. [2020-08-26]. (原始內容存檔 (PDF)於2020-05-27) '''(英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref7|[7]]] Oran DP, Topol EJ. The Proportion of SARS-CoV-2 Infections That Are Asymptomatic : A Systematic Review. Annals of Internal Medicine. January 2021, '''174''' (5): M20–6976. PMC 7839426 . <nowiki>PMID 33481642</nowiki>. doi:10.7326/M20-6976. [[新冠肺炎#%20ftnref8|[8]]] Interim Clinical Guidance for Management of Patients with Confirmed Coronavirus Disease (COVID-19). 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-09-10 [2020-09-13]. (原始內容存檔於2020-03-02) '''(美國英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref9|[9]]] Post-COVID Conditions. 美國疾病控制與預防中心. 2021-04-08 [2021-06-27]. (原始內容存檔於2020-12-03) '''(英語)'''.(中文翻譯 (頁面存檔備份,存於網際網路檔案館)) [[新冠肺炎#%20ftnref10|[10]]] Post-COVID Conditions. 美國疾病控制與預防中心. 2021-04-08 [2021-06-27]. (原始內容存檔於2020-12-03) '''(英語)'''.(中文翻譯 (頁面存檔備份,存於網際網路檔案館)) 1zfqz3fdj5srr2ghdjpbq5ipdeuusez 31987 31986 2022-07-23T15:06:39Z Safulo 35 wikitext text/x-wiki == COVID-19 == [[Faylo:Symptoms_of_coronavirus_disease_2019_4.0-zh-hant.svg|縮圖|Symptoms of coronavirus disease 2019 4.0-zh-hant]] Cikemi ko Fala’ a Midengaay Adada(嚴重特殊傳染性肺炎; Ikiris a sowal:''Coronavirus disease 2019'';縮寫:COVID-19),[[新冠肺炎#%20ftn1|[1]]] [[新冠肺炎#%20ftn2|[2]]] o miladesay to pasasela’an a midengaay a adada,ona lifong caay ka tomerep na kairaan tahanini, o saadihayay ko mapatayay a lifong nona to’asan. O sa’ayaway a ciadadaay tonini i,o itiraay i Uhan-Si Fupie- Kowan no Congko i 2019 miheca.[[新冠肺炎#%20ftn3|[3]]] Tahira i 2022 miheca saka 7 folad saka 22 romi’ad ira ko 5 fois ira ko 670 ofad ko madengaay, 638 ofad ko mapatayay,[[新冠肺炎#%20ftn4|[4]]] tahanini matenakay ho kona lifong. Ano ciadada tona lifong i,cifa’edetay, mako’ec, awa ko ‘angil, macahacah, caay to ka pakasanek.[[新冠肺炎#%20ftn5|[5]]] [[新冠肺炎#%20ftn6|[6]]] Na madenga’ tahira i kacipinangan no tiring i,1~14 ko romi’ad, cecay no kalitolo caay ka cipinang.[[新冠肺炎#%20ftn7|[7]]] O ciadaday tonini a tamdaw i,cikemiaay ko fala’(81%), nahaop ko 14% maroraay pasasela’ away ko sanso, nengnengen i lintokin mahapinang ko kaawa no ‘icel no fala’ a pasasela’.oroma i,cecay cecayay to sela’, maseka’ ato masetay to ko lalosidan no tatirengan.[[新冠肺炎#%20ftn8|[8]]] Mangalefay ko pikali’ang to malitengay, oroma a tamdaw ano maadaadah ira to ikor a pikali’ang to tiring, mangalefay ko kasamo’ no lalosidan no tatirengan.[[新冠肺炎#%20ftn9|[9]]] Mikakinkiway ano hatini to parecep i tatireng to pisiwar to wakawak no tamdaw.[[新冠肺炎#%20ftn10|[10]]] ----[[新冠肺炎#%20ftnref1|[1]]] Coronavirus disease named Covid-19. BBC News. 2020-02-11 [2021-01-15]. (原始內容存檔於2020-02-15) '''(英國英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref2|[2]]] Novel Coronavirus(2019-nCoV) Situation Report – 22 (PDF). 世界衛生組織. 2020-02-11 [2020-02-26]. (原始內容存檔 (PDF)於2020-02-26). [[新冠肺炎#%20ftnref3|[3]]] Hui, David S.; I Azhar, Esam; Madani, Tariq A.; Ntoumi, Francine; Kock, Richard; Dar, Osman; Ippolito, Giuseppe; Mchugh, Timothy D.; Memish, Ziad A. The continuing 2019-nCoV epidemic threat of novel coronaviruses to global health - The latest 2019 novel coronavirus outbreak in Wuhan, China. International journal of infectious diseases: IJID: official publication of the International Society for Infectious Diseases. 02 2020, '''91''': 264–266 [2021-01-15]. ISSN 1878-3511. PMC 7128332 . <nowiki>PMID 31953166</nowiki>. doi:10.1016/j.ijid.2020.01.009. (原始內容存檔於2021-01-23). [[新冠肺炎#%20ftnref4|[4]]] COVID-19 Dashboard by the Center for Systems Science and Engineering (CSSE) at Johns Hopkins University (JHU). ArcGIS. Johns Hopkins University. [2022-07-22] '''(英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref5|[5]]] 冠状病毒症状. 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-05-13 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-06-17) '''(中文(簡體))'''. [[新冠肺炎#%20ftnref6|[6]]] Hopkins, Claire. Loss of sense of smell as marker of COVID-19 infection. Ear, Nose and Throat surgery body of United Kingdom. [2020-08-26]. (原始內容存檔 (PDF)於2020-05-27) '''(英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref7|[7]]] Oran DP, Topol EJ. The Proportion of SARS-CoV-2 Infections That Are Asymptomatic : A Systematic Review. Annals of Internal Medicine. January 2021, '''174''' (5): M20–6976. PMC 7839426 . <nowiki>PMID 33481642</nowiki>. doi:10.7326/M20-6976. [[新冠肺炎#%20ftnref8|[8]]] Interim Clinical Guidance for Management of Patients with Confirmed Coronavirus Disease (COVID-19). 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-09-10 [2020-09-13]. (原始內容存檔於2020-03-02) '''(美國英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref9|[9]]] Post-COVID Conditions. 美國疾病控制與預防中心. 2021-04-08 [2021-06-27]. (原始內容存檔於2020-12-03) '''(英語)'''.(中文翻譯 (頁面存檔備份,存於網際網路檔案館)) [[新冠肺炎#%20ftnref10|[10]]] Post-COVID Conditions. 美國疾病控制與預防中心. 2021-04-08 [2021-06-27]. (原始內容存檔於2020-12-03) '''(英語)'''.(中文翻譯 (頁面存檔備份,存於網際網路檔案館)) 8rbg8yespki8kdwgdb026jeaa9vip98 31988 31987 2022-07-23T15:07:55Z Safulo 35 wikitext text/x-wiki == COVID-19 == [[Faylo:Symptoms_of_coronavirus_disease_2019_4.0-zh-hant.svg|縮圖|Symptoms of coronavirus disease 2019 4.0-zh-hant]] Cikemi ko Fala’ a Midengaay Adada(嚴重特殊傳染性肺炎; Ikiris a sowal:''Coronavirus disease 2019'';縮寫:COVID-19),[[新冠肺炎#%20ftn1|[1]]] [[新冠肺炎#%20ftn2|[2]]] o miladesay to pasasela’an a midengaay a adada,ona lifong caay ka tomerep na kairaan tahanini, o saadihayay ko mapatayay a lifong nona to’asan. O sa’ayaway a ciadadaay tonini i,o itiraay i Uhan-Si Fupie- Kowan no Congko i 2019 miheca.[[新冠肺炎#%20ftn3|[3]]] Tahira i 2022 miheca saka 7 folad saka 22 romi’ad ira ko 5 fois ira ko 670 ofad ko madengaay, 638 ofad ko mapatayay,[[新冠肺炎#%20ftn4|[4]]] tahanini matenakay ho kona lifong. Ano ciadada tona lifong i,cifa’edetay, mako’ec, awa ko ‘angil, macahacah, caay to ka pakasanek.[[新冠肺炎#%20ftn5|[5]]] [[新冠肺炎#%20ftn6|[6]]] Na madenga’ tahira i kacipinangan no tiring i,1~14 ko romi’ad, cecay no kalitolo caay ka cipinang.[[新冠肺炎#%20ftn7|[7]]] O ciadaday tonini a tamdaw i,cikemiaay ko fala’(81%), nahaop ko 14% maroraay pasasela’ away ko sanso, nengnengen i lintokin mahapinang ko kaawa no ‘icel no fala’ a pasasela’.oroma i,cecay cecayay to sela’, maseka’ ato masetay to ko lalosidan no tatirengan.[[新冠肺炎#%20ftn8|[8]]] Mangalefay ko pikali’ang to malitengay, oroma a tamdaw ano maadaadah ira to ikor a pikali’ang to tiring, mangalefay ko kasamo’ no lalosidan no tatirengan.[[新冠肺炎#%20ftn9|[9]]] Mikakinkiway ano hatini to parecep i tatireng to pisiwar to wakawak no tamdaw.[[新冠肺炎#%20ftn10|[10]]] == Pacefaday a Tilid(註解) == [[新冠肺炎#%20ftnref1|[1]]] Coronavirus disease named Covid-19. BBC News. 2020-02-11 [2021-01-15]. (原始內容存檔於2020-02-15) '''(英國英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref2|[2]]] Novel Coronavirus(2019-nCoV) Situation Report – 22 (PDF). 世界衛生組織. 2020-02-11 [2020-02-26]. (原始內容存檔 (PDF)於2020-02-26). [[新冠肺炎#%20ftnref3|[3]]] Hui, David S.; I Azhar, Esam; Madani, Tariq A.; Ntoumi, Francine; Kock, Richard; Dar, Osman; Ippolito, Giuseppe; Mchugh, Timothy D.; Memish, Ziad A. The continuing 2019-nCoV epidemic threat of novel coronaviruses to global health - The latest 2019 novel coronavirus outbreak in Wuhan, China. International journal of infectious diseases: IJID: official publication of the International Society for Infectious Diseases. 02 2020, '''91''': 264–266 [2021-01-15]. ISSN 1878-3511. PMC 7128332 . <nowiki>PMID 31953166</nowiki>. doi:10.1016/j.ijid.2020.01.009. (原始內容存檔於2021-01-23). [[新冠肺炎#%20ftnref4|[4]]] COVID-19 Dashboard by the Center for Systems Science and Engineering (CSSE) at Johns Hopkins University (JHU). ArcGIS. Johns Hopkins University. [2022-07-22] '''(英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref5|[5]]] 冠状病毒症状. 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-05-13 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-06-17) '''(中文(簡體))'''. [[新冠肺炎#%20ftnref6|[6]]] Hopkins, Claire. Loss of sense of smell as marker of COVID-19 infection. Ear, Nose and Throat surgery body of United Kingdom. [2020-08-26]. (原始內容存檔 (PDF)於2020-05-27) '''(英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref7|[7]]] Oran DP, Topol EJ. The Proportion of SARS-CoV-2 Infections That Are Asymptomatic : A Systematic Review. Annals of Internal Medicine. January 2021, '''174''' (5): M20–6976. PMC 7839426 . <nowiki>PMID 33481642</nowiki>. doi:10.7326/M20-6976. [[新冠肺炎#%20ftnref8|[8]]] Interim Clinical Guidance for Management of Patients with Confirmed Coronavirus Disease (COVID-19). 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-09-10 [2020-09-13]. (原始內容存檔於2020-03-02) '''(美國英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref9|[9]]] Post-COVID Conditions. 美國疾病控制與預防中心. 2021-04-08 [2021-06-27]. (原始內容存檔於2020-12-03) '''(英語)'''.(中文翻譯 (頁面存檔備份,存於網際網路檔案館)) [[新冠肺炎#%20ftnref10|[10]]] Post-COVID Conditions. 美國疾病控制與預防中心. 2021-04-08 [2021-06-27]. (原始內容存檔於2020-12-03) '''(英語)'''.(中文翻譯 (頁面存檔備份,存於網際網路檔案館)) chz8u3fkip8ky25y5i3ffovdqmdz1e3 31990 31988 2022-07-24T00:01:03Z Safulo 35 wikitext text/x-wiki == COVID-19 == [[Faylo:Symptoms_of_coronavirus_disease_2019_4.0-zh-hant.svg|縮圖|Symptoms of coronavirus disease 2019 4.0-zh-hant]] Cikemi ko Fala’ a Midengaay Adada(嚴重特殊傳染性肺炎; Ikiris a sowal:''Coronavirus disease 2019'';縮寫:COVID-19),[[新冠肺炎#%20ftn1|[1]]] [[新冠肺炎#%20ftn2|[2]]] o miladesay to pasasela’an a midengaay a adada,ona lifong caay ka tomerep na kairaan tahanini, o saadihayay ko mapatayay a lifong nona to’asan. O sa’ayaway a ciadadaay tonini i,o itiraay i Uhan-Si Fupie- Kowan no Congko i 2019 miheca.[[新冠肺炎#%20ftn3|[3]]] Tahira i 2022 miheca saka 7 folad saka 22 romi’ad ira ko 5 fois ira ko 670 ofad ko madengaay, 638 ofad ko mapatayay,[[新冠肺炎#%20ftn4|[4]]] tahanini matenakay ho kona lifong. Ano ciadada tona lifong i,cifa’edetay, mako’ec, awa ko ‘angil, macahacah, caay to ka pakasanek.[[新冠肺炎#%20ftn5|[5]]] [[新冠肺炎#%20ftn6|[6]]] Na madenga’ tahira i kacipinangan no tiring i,1~14 ko romi’ad, cecay no kalitolo caay ka cipinang.[[新冠肺炎#%20ftn7|[7]]] O ciadaday tonini a tamdaw i,cikemiaay ko fala’(81%), nahaop ko 14% maroraay pasasela’ away ko sanso, nengnengen i lintokin mahapinang ko kaawa no ‘icel no fala’ a pasasela’.oroma i,cecay cecayay to sela’, maseka’ ato masetay to ko lalosidan no tatirengan.[[新冠肺炎#%20ftn8|[8]]] Mangalefay ko pikali’ang to malitengay, oroma a tamdaw ano maadaadah ira to ikor a pikali’ang to tiring, mangalefay ko kasamo’ no lalosidan no tatirengan.[[新冠肺炎#%20ftn9|[9]]] Mikakinkiway ano hatini to parecep i tatireng to pisiwar to wakawak no tamdaw.[[新冠肺炎#%20ftn10|[10]]] [[Faylo:Sneeze.JPG|縮圖|ma'esing(Sneeze)]] O pidenga nona lifong i, nani ngoso’ay a dinget ato nani ngoyosay a sopa’, patina han nano mako’ec, ma’esing, caciyaw ira a ma’efer ko dinget to sopa’ to micomod tayra i coscos no pasasela’an, matenak to i tatirengan.[1] [2] [3] ona miterocay a sopa’ talacowa caay ka ray ko piteroc i falifalian.[4] [5] nikawrira,ano i ingiday a tamdaw mapadengaay to nona sopa’. O roma sa i,mikapa ko tamdaw to ciadadaay a maamaan tangsol sa a mikapa to niyah a pising, ngoyos midengaay ko matiniay tona lifong,[6] [7] itira i pala’edef hananay a laloma oya pawpaw sanay a ma’efer a adada ano pasasela’ kita mihakelong to fali micomod i tatirengan.[8] Ano ciadada to tona lifong i sarakatay a tolo ko romi’ad i kakaay ko pidenga nona lifong, I’ayaw no kacipinangan ato cowa ka cipinang to adada a tamdaw madenga nona lifong,[9] [10] o kafana’an no mikinkiway i, mahaop ko 40%~45% a ciadadaay o cowa ka cipinang to adada a tamdaw.[11] [12] ----[1] 2019冠状病毒病(COVID-19)专题问答. 世界衛生組織. 2020-04-17 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-05-14) '''(中文(簡體))'''. [2] COVID-19如何传播. 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-06-16 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2021-01-23). [3] Q & A on COVID-19: Basic facts. 歐洲疾病預防控制中心. [2020-09-23]. (原始內容存檔於2021-01-23) '''(英語)'''. [4] 2019冠状病毒病(COVID-19)专题问答. 世界衛生組織. 2020-04-17 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-05-14) '''(中文(簡體))'''. [5] Stadnytskyi, Valentyn; Bax, Christina E.; Bax, Adriaan; Anfinrud, Philip. The airborne lifetime of small speech droplets and their potential importance in SARS-CoV-2 transmission. Proceedings of the National Academy of Sciences. 2020-06-02, '''117''' (22): 11875–11877. ISSN 0027-8424. PMC 7275719 . <nowiki>PMID 32404416</nowiki>. doi:10.1073/pnas.2006874117 '''(英語)'''.<sup>[失效連結]</sup> [6] 2019冠状病毒病(COVID-19)专题问答. 世界衛生組織. 2020-04-17 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-05-14) '''(中文(簡體))'''. [7] COVID-19如何传播. 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-06-16 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2021-01-23). [8] 问答:2019冠状病毒病(COVID-19)是如何传播的?. 世界衛生組織. 2020-07-09 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-10-23) '''(中文(簡體))'''. [9] 2019冠状病毒病(COVID-19)专题问答. 世界衛生組織. 2020-04-17 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-05-14) '''(中文(簡體))'''. [10] COVID-19如何传播. 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-06-16 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2021-01-23). [11] Oran, Daniel P.; Topol, Eric J. Prevalence of Asymptomatic SARS-CoV-2 Infection. Annals of Internal Medicine. 2020-06-03, '''173''' (5): 362–367 [2020-12-30]. ISSN 0003-4819. PMC 7281624 . <nowiki>PMID 32491919</nowiki>. doi:10.7326/M20-3012. (原始內容存檔於2021-01-21). [12] Fauci Calls for Americans to Pull Together to Fight COVID-19. 美國微生物學會(ASM). [2020-12-30]. (原始內容存檔於2021-01-19) '''(英語)'''. == Pacefaday a Tilid(註解) == [[新冠肺炎#%20ftnref1|[1]]] Coronavirus disease named Covid-19. BBC News. 2020-02-11 [2021-01-15]. (原始內容存檔於2020-02-15) '''(英國英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref2|[2]]] Novel Coronavirus(2019-nCoV) Situation Report – 22 (PDF). 世界衛生組織. 2020-02-11 [2020-02-26]. (原始內容存檔 (PDF)於2020-02-26). [[新冠肺炎#%20ftnref3|[3]]] Hui, David S.; I Azhar, Esam; Madani, Tariq A.; Ntoumi, Francine; Kock, Richard; Dar, Osman; Ippolito, Giuseppe; Mchugh, Timothy D.; Memish, Ziad A. The continuing 2019-nCoV epidemic threat of novel coronaviruses to global health - The latest 2019 novel coronavirus outbreak in Wuhan, China. International journal of infectious diseases: IJID: official publication of the International Society for Infectious Diseases. 02 2020, '''91''': 264–266 [2021-01-15]. ISSN 1878-3511. PMC 7128332 . <nowiki>PMID 31953166</nowiki>. doi:10.1016/j.ijid.2020.01.009. (原始內容存檔於2021-01-23). [[新冠肺炎#%20ftnref4|[4]]] COVID-19 Dashboard by the Center for Systems Science and Engineering (CSSE) at Johns Hopkins University (JHU). ArcGIS. Johns Hopkins University. [2022-07-22] '''(英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref5|[5]]] 冠状病毒症状. 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-05-13 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-06-17) '''(中文(簡體))'''. [[新冠肺炎#%20ftnref6|[6]]] Hopkins, Claire. Loss of sense of smell as marker of COVID-19 infection. Ear, Nose and Throat surgery body of United Kingdom. [2020-08-26]. (原始內容存檔 (PDF)於2020-05-27) '''(英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref7|[7]]] Oran DP, Topol EJ. The Proportion of SARS-CoV-2 Infections That Are Asymptomatic : A Systematic Review. Annals of Internal Medicine. January 2021, '''174''' (5): M20–6976. PMC 7839426 . <nowiki>PMID 33481642</nowiki>. doi:10.7326/M20-6976. [[新冠肺炎#%20ftnref8|[8]]] Interim Clinical Guidance for Management of Patients with Confirmed Coronavirus Disease (COVID-19). 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-09-10 [2020-09-13]. (原始內容存檔於2020-03-02) '''(美國英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref9|[9]]] Post-COVID Conditions. 美國疾病控制與預防中心. 2021-04-08 [2021-06-27]. (原始內容存檔於2020-12-03) '''(英語)'''.(中文翻譯 (頁面存檔備份,存於網際網路檔案館)) [[新冠肺炎#%20ftnref10|[10]]] Post-COVID Conditions. 美國疾病控制與預防中心. 2021-04-08 [2021-06-27]. (原始內容存檔於2020-12-03) '''(英語)'''.(中文翻譯 (頁面存檔備份,存於網際網路檔案館)) r9djn7zi5s0e4mojsc4urg2g4viebqm 31991 31990 2022-07-24T11:27:53Z Safulo 35 wikitext text/x-wiki == [[COVID]]-19 == [[Faylo:Symptoms_of_coronavirus_disease_2019_4.0-zh-hant.svg|縮圖|Symptoms of coronavirus disease 2019 4.0-zh-hant]] Cikemi ko Fala’ a Midengaay Adada(嚴重特殊傳染性肺炎; Ikiris a sowal:''Coronavirus disease 2019'';縮寫:[[COVID-19]]),[[新冠肺炎#%20ftn1|[1]]] [[新冠肺炎#%20ftn2|[2]]] o miladesay to pasasela’an a midengaay a adada,ona lifong caay ka tomerep na kairaan tahanini, o saadihayay ko mapatayay a lifong nona to’asan. O sa’ayaway a ciadadaay tonini i,o itiraay i Uhan-Si Fupie- Kowan no Congko i 2019 miheca.[[新冠肺炎#%20ftn3|[3]]] Tahira i 2022 miheca saka 7 folad saka 22 romi’ad ira ko 5 fois ira ko 670 ofad ko madengaay, 638 ofad ko mapatayay,[[新冠肺炎#%20ftn4|[4]]] tahanini matenakay ho kona lifong. Ano ciadada tona lifong i,cifa’edetay, mako’ec, awa ko ‘angil, macahacah, caay to ka pakasanek.[[新冠肺炎#%20ftn5|[5]]] [[新冠肺炎#%20ftn6|[6]]] Na madenga’ tahira i kacipinangan no tiring i,1~14 ko romi’ad, cecay no kalitolo caay ka cipinang.[[新冠肺炎#%20ftn7|[7]]] O ciadaday tonini a tamdaw i,cikemiaay ko fala’(81%), nahaop ko 14% maroraay pasasela’ away ko sanso, nengnengen i lintokin mahapinang ko kaawa no ‘icel no fala’ a pasasela’.oroma i,cecay cecayay to sela’, maseka’ ato masetay to ko lalosidan no tatirengan.[[新冠肺炎#%20ftn8|[8]]] Mangalefay ko pikali’ang to malitengay, oroma a tamdaw ano maadaadah ira to ikor a pikali’ang to tiring, mangalefay ko kasamo’ no lalosidan no tatirengan.[[新冠肺炎#%20ftn9|[9]]] Mikakinkiway ano hatini to parecep i tatireng to pisiwar to wakawak no tamdaw.[[新冠肺炎#%20ftn10|[10]]] [[Faylo:Sneeze.JPG|縮圖|ma'esing(Sneeze)]] O pidenga nona lifong i, nani ngoso’ay a dinget ato nani ngoyosay a sopa’, patina han nano mako’ec, ma’esing, caciyaw ira a ma’efer ko dinget to sopa’ to micomod tayra i coscos no pasasela’an, matenak to i tatirengan.[1] [2] [3] ona miterocay a sopa’ talacowa caay ka ray ko piteroc i falifalian.[4] [5] nikawrira,ano i ingiday a tamdaw mapadengaay to nona sopa’. O roma sa i,mikapa ko tamdaw to ciadadaay a maamaan tangsol sa a mikapa to niyah a pising, ngoyos midengaay ko matiniay tona lifong,[6] [7] itira i pala’edef hananay a laloma oya pawpaw sanay a ma’efer a adada ano pasasela’ kita mihakelong to fali micomod i tatirengan.[8] Ano ciadada to tona lifong i sarakatay a tolo ko romi’ad i kakaay ko pidenga nona lifong, I’ayaw no kacipinangan ato cowa ka cipinang to adada a tamdaw madenga nona lifong,[9] [10] o kafana’an no mikinkiway i, mahaop ko 40%~45% a ciadadaay o cowa ka cipinang to adada a tamdaw.[11] [12] ----[1] 2019冠状病毒病(COVID-19)专题问答. 世界衛生組織. 2020-04-17 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-05-14) '''(中文(簡體))'''. [2] COVID-19如何传播. 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-06-16 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2021-01-23). [3] Q & A on COVID-19: Basic facts. 歐洲疾病預防控制中心. [2020-09-23]. (原始內容存檔於2021-01-23) '''(英語)'''. [4] 2019冠状病毒病(COVID-19)专题问答. 世界衛生組織. 2020-04-17 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-05-14) '''(中文(簡體))'''. [5] Stadnytskyi, Valentyn; Bax, Christina E.; Bax, Adriaan; Anfinrud, Philip. The airborne lifetime of small speech droplets and their potential importance in SARS-CoV-2 transmission. Proceedings of the National Academy of Sciences. 2020-06-02, '''117''' (22): 11875–11877. ISSN 0027-8424. PMC 7275719 . <nowiki>PMID 32404416</nowiki>. doi:10.1073/pnas.2006874117 '''(英語)'''.<sup>[失效連結]</sup> [6] 2019冠状病毒病(COVID-19)专题问答. 世界衛生組織. 2020-04-17 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-05-14) '''(中文(簡體))'''. [7] COVID-19如何传播. 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-06-16 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2021-01-23). [8] 问答:2019冠状病毒病(COVID-19)是如何传播的?. 世界衛生組織. 2020-07-09 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-10-23) '''(中文(簡體))'''. [9] 2019冠状病毒病(COVID-19)专题问答. 世界衛生組織. 2020-04-17 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-05-14) '''(中文(簡體))'''. [10] COVID-19如何传播. 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-06-16 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2021-01-23). [11] Oran, Daniel P.; Topol, Eric J. Prevalence of Asymptomatic SARS-CoV-2 Infection. Annals of Internal Medicine. 2020-06-03, '''173''' (5): 362–367 [2020-12-30]. ISSN 0003-4819. PMC 7281624 . <nowiki>PMID 32491919</nowiki>. doi:10.7326/M20-3012. (原始內容存檔於2021-01-21). [12] Fauci Calls for Americans to Pull Together to Fight COVID-19. 美國微生物學會(ASM). [2020-12-30]. (原始內容存檔於2021-01-19) '''(英語)'''. == Pacefaday a Tilid(註解) == [[新冠肺炎#%20ftnref1|[1]]] Coronavirus disease named Covid-19. BBC News. 2020-02-11 [2021-01-15]. (原始內容存檔於2020-02-15) '''(英國英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref2|[2]]] Novel Coronavirus(2019-nCoV) Situation Report – 22 (PDF). 世界衛生組織. 2020-02-11 [2020-02-26]. (原始內容存檔 (PDF)於2020-02-26). [[新冠肺炎#%20ftnref3|[3]]] Hui, David S.; I Azhar, Esam; Madani, Tariq A.; Ntoumi, Francine; Kock, Richard; Dar, Osman; Ippolito, Giuseppe; Mchugh, Timothy D.; Memish, Ziad A. The continuing 2019-nCoV epidemic threat of novel coronaviruses to global health - The latest 2019 novel coronavirus outbreak in Wuhan, China. International journal of infectious diseases: IJID: official publication of the International Society for Infectious Diseases. 02 2020, '''91''': 264–266 [2021-01-15]. ISSN 1878-3511. PMC 7128332 . <nowiki>PMID 31953166</nowiki>. doi:10.1016/j.ijid.2020.01.009. (原始內容存檔於2021-01-23). [[新冠肺炎#%20ftnref4|[4]]] COVID-19 Dashboard by the Center for Systems Science and Engineering (CSSE) at Johns Hopkins University (JHU). ArcGIS. Johns Hopkins University. [2022-07-22] '''(英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref5|[5]]] 冠状病毒症状. 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-05-13 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-06-17) '''(中文(簡體))'''. [[新冠肺炎#%20ftnref6|[6]]] Hopkins, Claire. Loss of sense of smell as marker of COVID-19 infection. Ear, Nose and Throat surgery body of United Kingdom. [2020-08-26]. (原始內容存檔 (PDF)於2020-05-27) '''(英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref7|[7]]] Oran DP, Topol EJ. The Proportion of SARS-CoV-2 Infections That Are Asymptomatic : A Systematic Review. Annals of Internal Medicine. January 2021, '''174''' (5): M20–6976. PMC 7839426 . <nowiki>PMID 33481642</nowiki>. doi:10.7326/M20-6976. [[新冠肺炎#%20ftnref8|[8]]] Interim Clinical Guidance for Management of Patients with Confirmed Coronavirus Disease (COVID-19). 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-09-10 [2020-09-13]. (原始內容存檔於2020-03-02) '''(美國英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref9|[9]]] Post-COVID Conditions. 美國疾病控制與預防中心. 2021-04-08 [2021-06-27]. (原始內容存檔於2020-12-03) '''(英語)'''.(中文翻譯 (頁面存檔備份,存於網際網路檔案館)) [[新冠肺炎#%20ftnref10|[10]]] Post-COVID Conditions. 美國疾病控制與預防中心. 2021-04-08 [2021-06-27]. (原始內容存檔於2020-12-03) '''(英語)'''.(中文翻譯 (頁面存檔備份,存於網際網路檔案館)) bktc1d7noyttjs42d4cjn9dqedkcm0v 31992 31991 2022-07-24T11:37:28Z Safulo 35 #ALCD wikitext text/x-wiki == [[COVID]]-19 == [[Faylo:Symptoms_of_coronavirus_disease_2019_4.0-zh-hant.svg|縮圖|Symptoms of coronavirus disease 2019 4.0-zh-hant]] Cikemi ko Fala’ a Midengaay Adada(嚴重特殊傳染性肺炎; Ikiris a sowal:''Coronavirus disease 2019'';縮寫:[[COVID-19]]),[[新冠肺炎#%20ftn1|[1]]] [[新冠肺炎#%20ftn2|[2]]] o miladesay to pasasela’an a midengaay a adada,ona lifong caay ka tomerep na kairaan tahanini, o saadihayay ko mapatayay a lifong nona to’asan. O sa’ayaway a ciadadaay tonini i,o itiraay i Uhan-Si Fupie- Kowan no Congko i 2019 miheca.[[新冠肺炎#%20ftn3|[3]]] Tahira i 2022 miheca saka 7 folad saka 22 romi’ad ira ko 5 fois ira ko 670 ofad ko madengaay, 638 ofad ko mapatayay,[[新冠肺炎#%20ftn4|[4]]] tahanini matenakay ho kona lifong.[[niyaro']] Ano ciadada tona lifong i,cifa’edetay, mako’ec, awa ko ‘angil, macahacah, caay to ka pakasanek.[[新冠肺炎#%20ftn5|[5]]] [[新冠肺炎#%20ftn6|[6]]] Na madenga’ tahira i kacipinangan no tiring i,1~14 ko romi’ad, cecay no kalitolo caay ka cipinang.[[新冠肺炎#%20ftn7|[7]]] O ciadaday tonini a tamdaw i,cikemiaay ko fala’(81%), nahaop ko 14% maroraay pasasela’ away ko sanso, nengnengen i lintokin mahapinang ko kaawa no ‘icel no fala’ a pasasela’.oroma i,cecay cecayay to sela’, maseka’ ato masetay to ko lalosidan no tatirengan.[[新冠肺炎#%20ftn8|[8]]] Mangalefay ko pikali’ang to malitengay, oroma a tamdaw ano maadaadah ira to ikor a pikali’ang to tiring, mangalefay ko kasamo’ no lalosidan no tatirengan.[[新冠肺炎#%20ftn9|[9]]] Mikakinkiway ano hatini to parecep i tatireng to pisiwar to wakawak no tamdaw.[[新冠肺炎#%20ftn10|[10]]] [[Faylo:Sneeze.JPG|縮圖|ma'esing(Sneeze)]] O pidenga nona lifong i, nani ngoso’ay a dinget ato nani ngoyosay a sopa’, patina han nano mako’ec, ma’esing, caciyaw ira a ma’efer ko dinget to sopa’ to micomod tayra i coscos no pasasela’an, matenak to i tatirengan.[1] [2] [3] ona miterocay a sopa’ talacowa caay ka ray ko piteroc i falifalian.[4] [5] nikawrira,ano i ingiday a tamdaw mapadengaay to nona sopa’. O roma sa i,mikapa ko tamdaw to ciadadaay a maamaan tangsol sa a mikapa to niyah a pising, ngoyos midengaay ko matiniay tona lifong,[6] [7] itira i pala’edef hananay a laloma oya pawpaw sanay a ma’efer a adada ano pasasela’ kita mihakelong to fali micomod i tatirengan.[8] Ano ciadada to tona lifong i sarakatay a tolo ko romi’ad i kakaay ko pidenga nona lifong, I’ayaw no kacipinangan ato cowa ka cipinang to adada a tamdaw madenga nona lifong,[9] [10] o kafana’an no mikinkiway i, mahaop ko 40%~45% a ciadadaay o cowa ka cipinang to adada a tamdaw.[11] [12] ----[1] 2019冠状病毒病(COVID-19)专题问答. 世界衛生組織. 2020-04-17 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-05-14) '''(中文(簡體))'''. [2] COVID-19如何传播. 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-06-16 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2021-01-23). [3] Q & A on COVID-19: Basic facts. 歐洲疾病預防控制中心. [2020-09-23]. (原始內容存檔於2021-01-23) '''(英語)'''. [4] 2019冠状病毒病(COVID-19)专题问答. 世界衛生組織. 2020-04-17 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-05-14) '''(中文(簡體))'''. [5] Stadnytskyi, Valentyn; Bax, Christina E.; Bax, Adriaan; Anfinrud, Philip. The airborne lifetime of small speech droplets and their potential importance in SARS-CoV-2 transmission. Proceedings of the National Academy of Sciences. 2020-06-02, '''117''' (22): 11875–11877. ISSN 0027-8424. PMC 7275719 . <nowiki>PMID 32404416</nowiki>. doi:10.1073/pnas.2006874117 '''(英語)'''.<sup>[失效連結]</sup> [6] 2019冠状病毒病(COVID-19)专题问答. 世界衛生組織. 2020-04-17 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-05-14) '''(中文(簡體))'''. [7] COVID-19如何传播. 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-06-16 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2021-01-23). [8] 问答:2019冠状病毒病(COVID-19)是如何传播的?. 世界衛生組織. 2020-07-09 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-10-23) '''(中文(簡體))'''. [9] 2019冠状病毒病(COVID-19)专题问答. 世界衛生組織. 2020-04-17 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-05-14) '''(中文(簡體))'''. [10] COVID-19如何传播. 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-06-16 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2021-01-23). [11] Oran, Daniel P.; Topol, Eric J. Prevalence of Asymptomatic SARS-CoV-2 Infection. Annals of Internal Medicine. 2020-06-03, '''173''' (5): 362–367 [2020-12-30]. ISSN 0003-4819. PMC 7281624 . <nowiki>PMID 32491919</nowiki>. doi:10.7326/M20-3012. (原始內容存檔於2021-01-21). [12] Fauci Calls for Americans to Pull Together to Fight COVID-19. 美國微生物學會(ASM). [2020-12-30]. (原始內容存檔於2021-01-19) '''(英語)'''. == Pacefaday a Tilid(註解) == [[新冠肺炎#%20ftnref1|[1]]] Coronavirus disease named Covid-19. BBC News. 2020-02-11 [2021-01-15]. (原始內容存檔於2020-02-15) '''(英國英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref2|[2]]] Novel Coronavirus(2019-nCoV) Situation Report – 22 (PDF). 世界衛生組織. 2020-02-11 [2020-02-26]. (原始內容存檔 (PDF)於2020-02-26). [[新冠肺炎#%20ftnref3|[3]]] Hui, David S.; I Azhar, Esam; Madani, Tariq A.; Ntoumi, Francine; Kock, Richard; Dar, Osman; Ippolito, Giuseppe; Mchugh, Timothy D.; Memish, Ziad A. The continuing 2019-nCoV epidemic threat of novel coronaviruses to global health - The latest 2019 novel coronavirus outbreak in Wuhan, China. International journal of infectious diseases: IJID: official publication of the International Society for Infectious Diseases. 02 2020, '''91''': 264–266 [2021-01-15]. ISSN 1878-3511. PMC 7128332 . <nowiki>PMID 31953166</nowiki>. doi:10.1016/j.ijid.2020.01.009. (原始內容存檔於2021-01-23). [[新冠肺炎#%20ftnref4|[4]]] COVID-19 Dashboard by the Center for Systems Science and Engineering (CSSE) at Johns Hopkins University (JHU). ArcGIS. Johns Hopkins University. [2022-07-22] '''(英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref5|[5]]] 冠状病毒症状. 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-05-13 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-06-17) '''(中文(簡體))'''. [[新冠肺炎#%20ftnref6|[6]]] Hopkins, Claire. Loss of sense of smell as marker of COVID-19 infection. Ear, Nose and Throat surgery body of United Kingdom. [2020-08-26]. (原始內容存檔 (PDF)於2020-05-27) '''(英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref7|[7]]] Oran DP, Topol EJ. The Proportion of SARS-CoV-2 Infections That Are Asymptomatic : A Systematic Review. Annals of Internal Medicine. January 2021, '''174''' (5): M20–6976. PMC 7839426 . <nowiki>PMID 33481642</nowiki>. doi:10.7326/M20-6976. [[新冠肺炎#%20ftnref8|[8]]] Interim Clinical Guidance for Management of Patients with Confirmed Coronavirus Disease (COVID-19). 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-09-10 [2020-09-13]. (原始內容存檔於2020-03-02) '''(美國英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref9|[9]]] Post-COVID Conditions. 美國疾病控制與預防中心. 2021-04-08 [2021-06-27]. (原始內容存檔於2020-12-03) '''(英語)'''.(中文翻譯 (頁面存檔備份,存於網際網路檔案館)) [[新冠肺炎#%20ftnref10|[10]]] Post-COVID Conditions. 美國疾病控制與預防中心. 2021-04-08 [2021-06-27]. (原始內容存檔於2020-12-03) '''(英語)'''.(中文翻譯 (頁面存檔備份,存於網際網路檔案館)) dvugvvfoo7qchvte7nucn0vtkobesxp 31993 31992 2022-07-24T11:52:59Z Safulo 35 wikitext text/x-wiki == [[COVID]]-19 == [[Faylo:Symptoms_of_coronavirus_disease_2019_4.0-zh-hant.svg|縮圖|Symptoms of coronavirus disease 2019 4.0-zh-hant]] Cikemi ko Fala’ a Midengaay Adada(嚴重特殊傳染性肺炎; Ikiris a sowal:''Coronavirus disease 2019'';縮寫:[[COVID-19]]),[[新冠肺炎#%20ftn1|[1]]] [[新冠肺炎#%20ftn2|[2]]] o miladesay to pasasela’an a midengaay a adada,ona lifong caay ka tomerep na kairaan tahanini, o saadihayay ko mapatayay a lifong nona to’asan. O sa’ayaway a ciadadaay tonini i,o itiraay i Uhan-Si Fupie- Kowan no Congko i 2019 miheca.[[新冠肺炎#%20ftn3|[3]]] Tahira i 2022 miheca saka 7 folad saka 22 romi’ad ira ko 5 fois ira ko 670 ofad ko madengaay, 638 ofad ko mapatayay,[[新冠肺炎#%20ftn4|[4]]] tahanini matenakay ho kona lifong.[[niyaro']]<ref group="https://zh.wikipedia.org/wiki/2019%E5%86%A0%E7%8A%B6%E7%97%85%E6%AF%92%E7%97%85">[[安倍晋三]]</ref> Ano ciadada tona lifong i,cifa’edetay, mako’ec, awa ko ‘angil, macahacah, caay to ka pakasanek.[[新冠肺炎#%20ftn5|[5]]] [[新冠肺炎#%20ftn6|[6]]] Na madenga’ tahira i kacipinangan no tiring i,1~14 ko romi’ad, cecay no kalitolo caay ka cipinang.[[新冠肺炎#%20ftn7|[7]]] O ciadaday tonini a tamdaw i,cikemiaay ko fala’(81%), nahaop ko 14% maroraay pasasela’ away ko sanso, nengnengen i lintokin mahapinang ko kaawa no ‘icel no fala’ a pasasela’.oroma i,cecay cecayay to sela’, maseka’ ato masetay to ko lalosidan no tatirengan.[[新冠肺炎#%20ftn8|[8]]] Mangalefay ko pikali’ang to malitengay, oroma a tamdaw ano maadaadah ira to ikor a pikali’ang to tiring, mangalefay ko kasamo’ no lalosidan no tatirengan.[[新冠肺炎#%20ftn9|[9]]] Mikakinkiway ano hatini to parecep i tatireng to pisiwar to wakawak no tamdaw.[[新冠肺炎#%20ftn10|[10]]] [[Faylo:Sneeze.JPG|縮圖|ma'esing(Sneeze)]] O pidenga nona lifong i, nani ngoso’ay a dinget ato nani ngoyosay a sopa’, patina han nano mako’ec, ma’esing, caciyaw ira a ma’efer ko dinget to sopa’ to micomod tayra i coscos no pasasela’an, matenak to i tatirengan.[1] [2] [3] ona miterocay a sopa’ talacowa caay ka ray ko piteroc i falifalian.[4] [5] nikawrira,ano i ingiday a tamdaw mapadengaay to nona sopa’. O roma sa i,mikapa ko tamdaw to ciadadaay a maamaan tangsol sa a mikapa to niyah a pising, ngoyos midengaay ko matiniay tona lifong,[6] [7] itira i pala’edef hananay a laloma oya pawpaw sanay a ma’efer a adada ano pasasela’ kita mihakelong to fali micomod i tatirengan.[8] Ano ciadada to tona lifong i sarakatay a tolo ko romi’ad i kakaay ko pidenga nona lifong, I’ayaw no kacipinangan ato cowa ka cipinang to adada a tamdaw madenga nona lifong,[9] [10] o kafana’an no mikinkiway i, mahaop ko 40%~45% a ciadadaay o cowa ka cipinang to adada a tamdaw.[11] [12] ----[1] 2019冠状病毒病(COVID-19)专题问答. 世界衛生組織. 2020-04-17 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-05-14) '''(中文(簡體))'''. [2] COVID-19如何传播. 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-06-16 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2021-01-23). [3] Q & A on COVID-19: Basic facts. 歐洲疾病預防控制中心. [2020-09-23]. (原始內容存檔於2021-01-23) '''(英語)'''. [4] 2019冠状病毒病(COVID-19)专题问答. 世界衛生組織. 2020-04-17 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-05-14) '''(中文(簡體))'''. [5] Stadnytskyi, Valentyn; Bax, Christina E.; Bax, Adriaan; Anfinrud, Philip. The airborne lifetime of small speech droplets and their potential importance in SARS-CoV-2 transmission. Proceedings of the National Academy of Sciences. 2020-06-02, '''117''' (22): 11875–11877. ISSN 0027-8424. PMC 7275719 . <nowiki>PMID 32404416</nowiki>. doi:10.1073/pnas.2006874117 '''(英語)'''.<sup>[失效連結]</sup> [6] 2019冠状病毒病(COVID-19)专题问答. 世界衛生組織. 2020-04-17 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-05-14) '''(中文(簡體))'''. [7] COVID-19如何传播. 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-06-16 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2021-01-23). [8] 问答:2019冠状病毒病(COVID-19)是如何传播的?. 世界衛生組織. 2020-07-09 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-10-23) '''(中文(簡體))'''. [9] 2019冠状病毒病(COVID-19)专题问答. 世界衛生組織. 2020-04-17 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-05-14) '''(中文(簡體))'''. [10] COVID-19如何传播. 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-06-16 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2021-01-23). [11] Oran, Daniel P.; Topol, Eric J. Prevalence of Asymptomatic SARS-CoV-2 Infection. Annals of Internal Medicine. 2020-06-03, '''173''' (5): 362–367 [2020-12-30]. ISSN 0003-4819. PMC 7281624 . <nowiki>PMID 32491919</nowiki>. doi:10.7326/M20-3012. (原始內容存檔於2021-01-21). [12] Fauci Calls for Americans to Pull Together to Fight COVID-19. 美國微生物學會(ASM). [2020-12-30]. (原始內容存檔於2021-01-19) '''(英語)'''. == Pacefaday a Tilid(註解) == [[新冠肺炎#%20ftnref1|[1]]] Coronavirus disease named Covid-19. BBC News. 2020-02-11 [2021-01-15]. (原始內容存檔於2020-02-15) '''(英國英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref2|[2]]] Novel Coronavirus(2019-nCoV) Situation Report – 22 (PDF). 世界衛生組織. 2020-02-11 [2020-02-26]. (原始內容存檔 (PDF)於2020-02-26). [[新冠肺炎#%20ftnref3|[3]]] Hui, David S.; I Azhar, Esam; Madani, Tariq A.; Ntoumi, Francine; Kock, Richard; Dar, Osman; Ippolito, Giuseppe; Mchugh, Timothy D.; Memish, Ziad A. The continuing 2019-nCoV epidemic threat of novel coronaviruses to global health - The latest 2019 novel coronavirus outbreak in Wuhan, China. International journal of infectious diseases: IJID: official publication of the International Society for Infectious Diseases. 02 2020, '''91''': 264–266 [2021-01-15]. ISSN 1878-3511. PMC 7128332 . <nowiki>PMID 31953166</nowiki>. doi:10.1016/j.ijid.2020.01.009. (原始內容存檔於2021-01-23). [[新冠肺炎#%20ftnref4|[4]]] COVID-19 Dashboard by the Center for Systems Science and Engineering (CSSE) at Johns Hopkins University (JHU). ArcGIS. Johns Hopkins University. [2022-07-22] '''(英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref5|[5]]] 冠状病毒症状. 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-05-13 [2020-08-26]. (原始內容存檔於2020-06-17) '''(中文(簡體))'''. [[新冠肺炎#%20ftnref6|[6]]] Hopkins, Claire. Loss of sense of smell as marker of COVID-19 infection. Ear, Nose and Throat surgery body of United Kingdom. [2020-08-26]. (原始內容存檔 (PDF)於2020-05-27) '''(英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref7|[7]]] Oran DP, Topol EJ. The Proportion of SARS-CoV-2 Infections That Are Asymptomatic : A Systematic Review. Annals of Internal Medicine. January 2021, '''174''' (5): M20–6976. PMC 7839426 . <nowiki>PMID 33481642</nowiki>. doi:10.7326/M20-6976. [[新冠肺炎#%20ftnref8|[8]]] Interim Clinical Guidance for Management of Patients with Confirmed Coronavirus Disease (COVID-19). 美國疾病控制與預防中心(CDC). 2020-09-10 [2020-09-13]. (原始內容存檔於2020-03-02) '''(美國英語)'''. [[新冠肺炎#%20ftnref9|[9]]] Post-COVID Conditions. 美國疾病控制與預防中心. 2021-04-08 [2021-06-27]. (原始內容存檔於2020-12-03) '''(英語)'''.(中文翻譯 (頁面存檔備份,存於網際網路檔案館)) [[新冠肺炎#%20ftnref10|[10]]] Post-COVID Conditions. 美國疾病控制與預防中心. 2021-04-08 [2021-06-27]. (原始內容存檔於2020-12-03) '''(英語)'''.(中文翻譯 (頁面存檔備份,存於網際網路檔案館)) 7h086d2967la7wjhucvxdikcs4uwv3b