Wikiversity
betawikiversity
https://beta.wikiversity.org/wiki/Main_Page
MediaWiki 1.47.0-wmf.4
first-letter
Media
Special
Talk
User
User talk
Wikiversity
Wikiversity talk
File
File talk
MediaWiki
MediaWiki talk
Template
Template talk
Help
Help talk
Category
Category talk
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Translations
Translations talk
Event
Event talk
Fintice (pomenovanie)
0
49596
384374
384240
2026-05-26T20:11:56Z
Dušan Kreheľ
45022
+ položka
384374
wikitext
text/x-wiki
== Varianty názvu obce ==
Keďže prvá písomná zmienka obce Fintice (Slovensko) je z roku 1272,<ref>{{cite journal
| last1 = Boleš
| first1 = Konštantín Daniel
| date = 2016
| title = DAROVACIA LISTINA KRÁĽA ŠTEFANA V. NA MAJETOK FYNTHA
| url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf
| journal = NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ
| volume = 5
| issue = 1
| pages = 115
| issn = 1338-9572
| access-date =
}}</ref> čo je väčší časový odstup voči súčastnosti, tak sa skúmajú nasledujúce tvary obce Fintice:
* Fyntha,
* Finta,
* Fincice,<ref>{{cite journal
| author = Michal Lacko, S.J.
| title = Miestopis Slovenska za posledných sto roko
| journal = Most
| url = https://archive.org/details/most.1964.v11n03-04/page/174/mode/2up?q=fintice
| issn =
| publisher = Slovenský ústav
| place = Cleveland, Ohio, U.S.A.
| volume = 11
| issue = 3-4
| date = 1964
}}</ref>
* [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">Finťice</span>],
* [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">Finčiče</span>],
* Suncia,<ref name="dmi"/>
* Fruncta,<ref name="dmi"/>
* Finzi (nemecká výslovnosť [Finci]),
* Fincice,
tak aj slovo:
* [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">fin</span>].
== Etymológia ==
Názov obce je najskôr odvodené od vlastného podstatného mena Finta.
V stredovekej latinčine, odkiaľ pochádza najstaršia písomná zmienka obce, sa pri pomenovaní obce podľa osoby zapísoval<ref>[[:w:sk:Medieval Latin|Medieval Latin]]</ref> jej názov v neohýbanom tvare. Teda slovo Fintice je zložené z dvoch časti <i>Finti</i> + <i>-ce</i>:
* <i>Fint</i>:
** tvary:
*** slovanizovaný: [Finťi],
*** neslovanizovaný: [Finti],
* <i>-ice</i>:
** spodstatnené prídavné meno obsahujúce suffix stredovekej písanej latinčiny <i>-icē</i> (na základe analýzy slov ''finticē'' a ''becē'' jedného dokumentu<ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/ita-bnc-in2-00001627-001/page/n51/mode/2up?q=sintice
| title = Legenda aurea sanctorum, sive Lombardica historia
| last = Jacobus
| first = de Voragine
| date = 1497
}}</ref>), čo je skrátené pre <i>-icae</i> (možný súvis alebo odvedenie od ''-itiae'')<ref>[[:wiktionary:en:-itiae#Latin|-itiae]] (po anglicky)</ref> a označuje genitív jednotného čísla alebo nominatív plurálu:<ref>[[:wiktionary:en:-icus#Latin|-icus]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:-icae#Latin|-icia]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:belong|belong]] (po anglicky)</ref>
*** Asociácia prípadne k čomu: <table class="wikitable" style="text-align:center"><tr><th></th><th>Latinčina</th><th>Slovenčina</th></tr><tr style="background:#FFFFAC"><td>''rieka'' (slovenčina)</td><td>m<ref>[[:wiktionary:en:rivus#Latin|villa]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''villa'' (latinčina)</td><td>f<ref>[[:wiktionary:en:villa#Latin|rivus]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''dedina'' (slovenčina)</td><td>m / n / m<ref>[[:wiktionary:en:village#English|village]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr style="background:#FFFFAC"><td>''terra'' (latinčina),<br> ''zem'' (slovenčina)</td><td>f<ref>[[:wiktionary:en:terra#Latin|terra]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''mesto'' (slovenčina)</td><td>n<ref>[[:wiktionary:en:oppidum#Latin|oppidum]] (po anglicky)</ref></td><td>n</td></tr></table>
** praktický medzinárodný zápis (a zároveň neutrálny pre domácich a cudzincov<ref>{{cite journal
| last1 = Boleš
| first1 = Konštantín Daniel
| date = 2019
| title = POČIATKY A VÝVOJ HRADNÉHO PANSTVA ŠEBEŠ
| url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-2_2019.pdf
| journal = NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ
| volume = 8
| issue = 2
| pages = 118
| issn = 1338-9572
}}</ref>), a ktorý je podobný/ekvivalentný v slovenčine <i>-icke</i> (napr. fintické zvony).
** niekto odvádza že od potoka.
Pôvodný všeobecnejší význam [[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/kʷey-|*kʷey-]] sa asi neskôr špecifikoval a od neho sa „oddelil“ [[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/pent-|*pent-]]. Toto rozdelenie je zrejme v slovenčine, kde máme pre ''*pent-'' slová ako ''tiecť'', ''vytekať'', ''funí'', a pre ''*kʷey-'' slová čin(iť), činka.
U predkov slova ''<b style="color:brown">f</b>in<b style="color:brown">t</b>a'' mohlo dosť k nasledujúcim zmenám:
* <b style="color:brown">f</b> zmenené na:
** na [''v''] (napr. '''v'''ynúť, '''v'''ynájsť),
** na [''č''] (napr. rumunské '''''c'''inta'' [''činta'']),
** na [''c''] (napr. '''c'''icať),
** na [''p'']:
*** chorvátske '''p'''ičiti (slovensky ''piť''),
*** latinského ''fingo''<ref>[[:wiktionary:en:fingo|fingo]] (po anglicky)</ref> a ''pingo'',<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]] (po anglicky)</ref>
** na [''r''] (napr. rinčať),
** na [''k'']:
*** anglické '''''k'''ind'' – ''dieťa'' (možno súvisí s „dieťa piští/piščí, kričí“).
*** slovenské kýchať,
* <b style="color:brown">t</b> zmenené:
** na [č/ć] – napr. slová ''či(či)'''č'''kať'', ''čačkať'',
** na [t/ť] – napr. slovo ''fin'''t'''a'', ''fin'''t'''iť'' [''fin'''ť'''iť''],
** na [d] – napr. nemecké slovo ''fin'''d'''en'',
** na [g]:
***gronský ''pin'''g'''u'' (slovensky ''kopec''),
***inuktitutský ''pin'''g'''u'' (slovensky ''malý kopček''),<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]] (po anglicky)</ref>
***anglický ''pen'''g'''uin'' (slovensky tučniak),<ref>[[:wiktionary:en:penguin|penguin]] (po anglicky)</ref>
** na [dž] – nárečovo slovensky a potom ukrajinsky, južnoslovansky ''findža'' a podobné perzsky,
** na [z] – sardinsky ''finza''.
Pôvodný význam ''*kʷey-'' možno vznikol z vody alebo dymu alebo bol nimi ovplyvnený.<br>Voda:
*pramení,
*tečie/prúdi,
**zvíja sa (t. j. [[:w:sk:Meander (riečny)|meandruje]]),
*pení sa,
* zaplavuje (t. j. aj „kreslí“, keď klesá hladina vody),
* rozdeľuje,
* a „dáva život“ (dáva pitie, organizmy, materiál na tehly, …).
== Ako vlastné podstatné meno ==
* 9. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Fintas</span>, Grecko,<ref>[[:w:sk:Fintas|Fintas]]</ref><ref>[[:w:de:Phintas|Phintas]] (po nemecky)</ref><ref>[[:w:de:Phintas|Phintas]] (po nemecky)</ref>
* 7. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Phintas</span> (podľa Androkleide),<ref>[[:w:de:Phintas_(Androkleide)|Phintas (Androkleide)]] (po nemecky)</ref>
* 6. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Fintias</span>, grécky maliar,<ref>[[:w:sk:Fintias (maliar)|Phintas (Androkleide)]]</ref>
* ? – 279 pred Kr., Phidias z Agrigenta, založil mesto Φιντίας (Fintias, dnešná [[:w:en:Licata|Licata]], Sicília, Taliansko),<ref name="Φιντίας">[[:w:el:Φιντίας_του_Αγκριτζέντο|Φιντίας_του_Αγκριτζέντο]] (po grécky)</ref>
* 3. storočie, Finn McColl, Írsko,<ref>[https://thewildgeese.irish/profiles/blogs/the-legend-fionn-mac-cunhaill The Heroic Legend of Fionn mac Cumhaill]</ref>
* 526 – 603, <span style="color:brown">Fintan z Clonenagh</span>, Írsko,<ref>[[:w:Fintan_of_Clonenagh|Fintan of Clonenagh]] (po anglicky)</ref>
* ? – 635, <span style="color:brown">Fintán z Taghmon</span>, Severné Írsko<ref>[[:w:Fintan_of_Clonenagh|Fintan of Clonenagh]] (po anglicky)</ref><ref>[[:w:Fintán of Taghmon|Fintán of Taghmon]] (po anglicky)</ref>
* 803/804 – 878, <span style="color:brown">Fintan z Rheinau</span>, Írsko/Švajčiarsko,<ref>[[:w:Fintan_of_Rheinau|Fintan of Rheinau]] (po anglicky)</ref>
* 1332, <span style="color:brown">Phinta, kňaz svätej Anny</span>, Comuna Sântana de Mureș, Mureș (Rumunsko),
* 1332, <span style="color:brown">Monch et Fyntha</span>, Črnomir, Chorvátsko,<ref name="C1908">{{cite web |url=https://archive.org/details/codex-diplomaticus-vi-1908./Codex%20diplomaticus%20X%201912
|title=Diplomatički zbornik Kraljevine Hrvatske, Dalmacije i Slavonije Codex Diplomaticus I- XVIII Latin, Croatian
|access-date = 2026-04-17
}}</ref>
* 1341, Fyntha et Nicolaus,<ref name="C1908"/>
* 1367, Finčevec, Chorvátsko, ''Paulus filius Fynech'',<ref>{{cite web |url=https://hrcak.srce.hr/file/33305
|title=GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJA
|last=Balog
|first=Zdenko
|access-date = 2023-12-08
}}</ref>
* 1367, <span style="color:brown">Paulus filius Finech</span>; súvis so Finčevec, Chorvátsko.<ref name="Finech">ZDENKO BALOG: GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJAč; Cris, god. VI., br. 1/2004., str. 59-72</ref><ref>[[:w:en:Finčevec|Finčevec]] (po anglicky)</ref>
Rod (zrejme):<ref>{{cite web |url=https://mi.abtk.hu/images/gyujtemenyek/regeszta-mutatok/masodik-sorozat/fiok_144._a-i-10._szemely_erzsebet_-_f.pdf
|title=fiok 144. a-i-10 F
|last=Székely
|first=Erzsébet
}}</ref>
* <b style="color:#592A59">Fynta, Dávid syn, Scelench castrum, 1282-10-08</b> – Zeleneč, okres Trnava, Slovensko;<ref>{{cite web
| url = https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/miesto-stareho-novy-ale-socialisticky-31-januar-2009
| title = Miesto starého nový, ale socialistický (31. január 2009
| last = Dzurjanin
| first = Zdenko
| date = 2009-02-05
| website = sme.sk
| publisher = Petit Press, a.s.
}}</ref><ref>[[:w:sk:Zeleneč|Zeleneč]]</ref>
* <b style="color:#592A59">Finta, Alber, 1328</b> – dnes Albeř, Čechy (žeby?);
*<b style="color:#592A59">Finta; Finta fia, Sarfeu (Vas m), cca 382-06-06</b> – dnes Blatné, Senec, Slovensko;<ref>{{cite web
| url = https://pdfweb.truni.sk/download?monografie/belakova-hydronymia-2014.pdf
| title = HYDRONYMIA SEVERNEJ ČASTI POVODIA MALÉHO DUNAJA
| last = Beláková
| first = Mária
| date = 2014
| place = Trnava
}}</ref><ref>[[:w:sk:Blatné|Blatné]]</ref>
*<b style="color:#592A59">Finta Diozisius, Szentmiklós vára, 1276</b> – Mikleuš, Chorvátsko;<ref>[[:w:hu:Szentmiklós (Horvátország)|Szentmiklós (Horvátország)]] (po maďarsky)</ref>
*<b style="color:#592A59">Finta Peter, comes, Mosolány, 1330-04-29</b> – Mocsolya, Rumunsko,<ref>{{cite web
| url = https://www.arcanum.com/en/online-kiadvanyok/Tunderkert-tunderkert-1/szilagy-varmegye-monographiaja-5E50/iv-kotet-89C9/mocsolya-8B6C/
| title = Mocsolya.
| website = arcanum.com
}}</ref><ref>[[:w:hu:Mocsolya|Mocsolya]] (po maďarsky)</ref>
*<b style="color:#592A59">Fintai Ilona,Finta leánya; Sarfeu (Vas m); 1382-06-06</b>,
*<b style="color:#592A59">Fyntha-i Miklós; Feketehygh vára, Fyntha birtok, Sáros megye; 1272-11-16</b><ref group="Pozn.">Maď. „''Feketehygh''“ = slov. „''Čierný les''“ ([https://mdh.unideb.hu/korai_telepules.php?adatlap=01-27-5&km=Aba%C3%BAj Zdroj informácie])</ref><ref group="Pozn.">Možno je zdroj [https://archives.hungaricana.hu/en/charters/26670/ DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q szekció) • Családi levéltárak (P szekcióból) • Dessewffy család, grófi (Q 62) • 74669 ]</ref>.
=== Pra-meno *Finta ===
Je románskeho pôvodu vyskytujúce sa vo tvaroch (na základe analýzy z 13. a 14. storočia):
*Fyn,
*Fynta/Phynta/Phinta.<ref name="prafinta">{{cite web
| url = https://www.researchgate.net/profile/Maria-Novakova-6/publication/302928937_The_personal_names_in_Slovakia_in_the_13th_century/links/573376c508ae9f741b261454/The-personal-names-in-Slovakia-in-the-13th-century.pdf
| title = Najstaršie uhorské osobné mená a pomenovacia prax na Slovensku v 13.-14. storočí.
| last = Nováková
| first = Mária
| date = 2010-06-30
| publisher = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Katedra histórie
| access-date = 2023-12-08
| quote =
}}</ref>
Tiež:
* Finzi (zrejme rod).<ref name="finzi"/>
Ak význam Fintha má pôvod v románskych jazykov, potom ho môžeme významovo (podľa 13./14. storočia storočia) vysvetliť ako ''šikovný'' / ''zručný''. Románsky pôvod môže súvisieť s románskym obyvateľstvom vo vtedajšom Uhorsku, ktorý bol ovplyvnený križiackymi výpravami a rádmi templárov a johanitov. Rád johanitov dostal v listine z r. 1247 poverenie<ref>{{cite web
| url = https://www.academia.edu/6430925/Rom%C3%A1nske_obyvate%C4%BEstvo_v_%C5%A1trukt%C3%BArach_Uhorsk%C3%A9ho_kr%C3%A1%C4%BEovstva_slovak_
| title = Románske obyvateľstvo v štruktúrach Uhorského kráľovstva
| last = Bučko
| first = Peter
}}</ref> stražiť 5 uhorských hradov a ktorý pôsobili aj v blízkosti Fintíc (Medzany,<ref>{{cite web
| url = https://myslovakia.sk/sk/medziansky-hradok
| title = Medziansky hrádok
}}</ref> Hanušovciach nad Topľou a Medzianky<ref>{{cite web
| url = https://www.legendarium.info/vylet/hrad-medzianky
| title = Hrad Medzianky
}}</ref>).
„Meno Finta malo v stredovekých zápisoch rôzne podoby (Pfynta, Ffynta, Phinta, Finta…), pričom
podľa viacerých autorov bolo slovanského pôvodu.“<ref>{{cite web
|url=https://www.academia.edu/45643150/FINTA_Z_RODU_ABA_VOJVODA_A_PALAT%C3%8DN
|title=FINTA Z RODU ABA -VOJVODA A PALATÍN
|last=Blanár
|first=Dominik
}}</ref>
== Miesta ==
* Fintice, okres Prešov, Slovensko,
* Fincovce – dnes Pavlovce, Slovensko,<ref name="Vynohradiv">CHYTIL, Alois. Chytilův místopis Československé republiky. V Praze: Alois Chytil, 1930. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:1127bbd3-869e-4169-b1ae-92a45b00ba92</ref>
* Finthen – dedina, od r. 1969 sučasť Mainz, Nemecko,<ref>{{cite web
| url = https://www.mainz.de/leben-und-arbeit/stadtteile/finthen/finthen.php
| title = Willkommen im Stadtteil Finthen
| publisher = Landeshauptstadt Mainz
| access-date = 2025-01-19
}}</ref>
* Φιντίας / Fintias, dnešná [[:w:en:Licata|Licata]], Sicília, Taliansko,<ref name="Φιντίας"/>
* Fintorica, miesto, Šišov, Slovensko
* Finta, dvor, Vynohradiv, Ukrajina,<ref name="Vynohradiv"/>
* Finta, chotár, Neverice, Slovensko,<ref name="Vynohradiv"/>
* Fîntînița, Moldavsko,
* …,
* zoznamy:
** [[:w:pl:Fântânele|Fântânele]] (plwiki)
== Možné významy ==
* súvisiace s '''vtákmi''':
** '''''vrabec''''':
*** z praindoeuropančiny ''*(s)ping-'' (''malý vták, vrabec''),<ref>[[:wiktionary:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finkô|Reconstruction:Proto-Germanic/finkô]] (po anglicky)</ref>
** '''''pinka''''':
*** z praindoeuropančiny ''*(s)pingos'' (''pinka''),<ref>[[:wiktionary:en:finch#English|finch#English]] (po anglicky)</ref>
** '''''ďateľ''''':
*** zo starej angličtiny ''fina'' (''ďateľ'') + suffix -ta,<ref>[[:wiktionary:en:fina#Old_English|fina]]</ref><ref>[[:wiktionary:en:woodpecker#English|woodpecker]]</ref>
* súvisiace s '''vodou''':
** '''ryba''':
*** Alóza finta (Alosa fallax) – lebo je ''Finta'' (maďarsky, ukrajinsky a rusky) a ''Finte'' (nemecky),<ref>{{cite web
| url = https://www.mpsr.sk/resources/documents/2028.xlsx
| title = 2028.xlsx
}}</ref>
*** U nás by alóza finta nemala žiť,<ref>{{cite web
| url = https://www.srz-ds.sk/atlas-ryb
| title = Atlas rýb
| website = www.srz-ds.sk
}}</ref><ref>{{cite web
| url = https://fishbase.mnhn.fr/summary/SpeciesSummary.php?id=5355&lang=english
| title = Alosa fallax (Lacepède, 1803), Twaite shad
}}</ref> takže by sa mohlo prípadne jednať o '''''alóza neškvrnitá''''' (''Alosa immaculata'', ''Alosa pontica''),<ref>{{cite web
| url = https://fish-commercial-names.ec.europa.eu/fish-names/commercial-designations_sk?ms=SK
| title = Slovensko - Obchodné označenia
| access-date = 2023-10-18
}}</ref>
*** škotský ''finnack'', ''finnoc'', ''finner'' – „biely pstruh“,<ref>{{cite web
| url = https://books.google.sk/books?id=vxkAAAAAYAAJ&pg=PT169&dq=finner&lr=&ei=r6kZSvaCNobYMYSO-KIJ&redir_esc=y#v=onepage&q=finner&f=false
| title = An Etymological Dictionary of the Scottish Language: In which the Words are Explained in Their Different Senses, Authorized by the Names of the Writers by Whom They are Used, Or the Titles of the Works in which They Occur, and Deduced from Their Originals
| last = Jamieson
| first = John
| date = 1818
}}</ref>
*** súvis s rybolovom? (?),
** '''plutva''':
*** stará angličtina ''finn'',<ref name="etymonline-fin">{{cite web
| url = https://www.etymonline.com/word/fin
| title = Origin and history of fin
| website = etymonline.com
}}</ref>
*** pragermančina ''*finno'',<ref name="etymonline-fin"/>
*** prazapadná nemčina ''finnā'', ''finnu'', ''finā'', ''finu'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finnā|Proto-West_Germanic/finnā]] (po anglicky)</ref>
** '''prameň''', '''tiecť''', '''vytekať''', '''prúdiť''':
*** z prazápadnej nemčiny ''finþan'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finþan|Proto-West Germanic/finþan]] (po anglicky)</ref>
*** z praindoeurópskeho ''pent-'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/pent-|Proto-Indo-European/pent-]] (po anglicky)</ref>
*** z latinského fons<ref>[[:wiktionary:fons#Latin|fons#Latin]] (po anglicky)</ref> → fontana,<ref>[[:wiktionary:fontana#Latin|fontana#Latin]] (po anglicky)</ref>
*** Z latinského fio<ref>[[:wiktionary:en:fio#Latin|fio#Latin]] (po anglicky)</ref> → na rumunské ființă,<ref>[[:wiktionary:en:ființă#Romanian|ființă#Romanian]] (po anglicky)</ref>
*** gótsky [[:wiktionary:en:𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽#Gothic|𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽]] (po anglicky),
*** dedina Finthen, dnes súčasť Mainz (pramene a rimské akvadukty);<ref>[[:w:de:Mainz-Finthen|Mainz-Finthen]] (po nemecky)</ref>
*** rumunsky fântână – prameň, „vodná“ stena;<ref>[[:wiktionary:en:fântână#Romanian|fântână#Romanian]] (po anglicky)</ref>
*** podobné so slovenským slovom ''fontána'',
**'''močiare''', '''bažina''':
*** stará horná nemčina ''fenni'',<ref name="ancestry-fenn">{{cite web
| url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fenn
| title = Fenn Surname Meaning
| author = Ancestry
}}</ref>
*** stredodolná nemčina a starofrízština ''fenne'',<ref name="ancestry-fenn"/>
*** možno narážka na terén a ''lužné lúky a lesy'' (okolo rieky Sekčov a západne od centra obce),<ref>{{cite web
| url = https://www.staremapy.sk/?zoom=14&lat=49.05064262694256&lng=21.28843477764502&map=VM2
| title = Voj. mapovanie 2 - mapa rok 1839
| access-date = 2023-10-18
}}</ref><ref>[[:w:sk:Fintice#Záplavy|Fintice#Záplavy]]</ref>
***Fintau, Nemecko<ref>[[:w:de:Fintau|Fintau]] (po nemecky)</ref> – rieka, ktorá sa do močiarov vlieva;
***Fintel (hist. aj Wintla), Nemecko – bažinový terén,<ref>[[:w:de:Fintel|Fintel]] (po nemecky)</ref><ref>{{cite web
| url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fintel
| title = Fintel Surname Meaning
| author = Ancestry
}}</ref>
*** Fintavägen, Svédsko; značková cesta („pristupová cesta“) – a la „prameň“ prichádzajúcich áut do sídliska;<ref>{{cite web
| url = https://www.openstreetmap.org/way/1071987913
| title = Cesta: Fintavägen (1071987913)
| access-date = 2023-10-18
}}</ref>
*** Fintlandsmoor, Nemecko – močiar, rašelinisko;<ref>[[:w:de:Fintlandsmoor|Fintlandsmoor]] (po nemecky)</ref>
** '''plač''':
*** slovinský ''finčica'' – ženský „hanblivý“/prúderný plač;<ref name="sl-1891">{{cite web
| url = https://archive.org/details/slovenskonemkisl01pletuoft/page/200/mode/2up?view=theater
| title = Slovensko-nemki slovar. Uredil M. Pleternik
| last = Pleternik
| first = Makso
| date = 1891
}}</ref><ref>[[:wiktionary:en:weiblich#German|weiblich#German]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:Scham|Scham]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:shame|shame]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:bashfulness|bashfulness]] (po anglicky)</ref>
'''„k cieľu“''', '''„pri cieli“''':
* kampidská sardínčina ''finza(s)'',<ref>https://hemerotecadigital.uanl.mx/items/browse?advanced%5B0%5D%5Belement_id%5D=39&advanced%5B0%5D%5Btype%5D=is+exactly&advanced%5B0%5D%5Bterms%5D=Men%C3%A9ndez+Pidal%2C+Ram%C3%B3n%2C+1869-1968%2C+Director&output=omeka-xml</ref><ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/bub_gb_KTtwV0X6jo8C/page/28/mode/2up?q=finza
| title = Etymologisches Wörterbuch der romanischen Sprachen von
| last = Friedrich
| first = Diez
| date = 1870
}}</ref>
*'''cesta''':
** z protoindoeurópskeho ''*pent-'' – „ísť, prejsť; cesta, most“,<ref name="finþan"/>
*'''nájsť''':
** z protoindoeurópskeho ''*pent-'' – „ísť, prejsť; cesta, most“,<ref name="finþan"/>
** z prazápadnej nemčiny ''finþan'' – „nájsť, objaviť, prísť na to“,<ref name="finþan">[[:wikt:en:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finþan|*finþan]] (po anglicky)</ref>
** z pranemčiny ''finþan'' – „nájsť, objaviť, prísť na to“,<ref>[[:wikt:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finþaną|*finþaną]] (po anglicky)</ref>
** bavorský ''fint'' znamená významovo ''nájsť'',<ref>[[:w:de:Bairisch|Bairisch]] (po nemecky)</ref>
** gótsky ''fintha'' znamená ''nájsť'',<ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/sitzungsberichte1882knig/page/38/mode/2up?q=finde
| title = Sitzungsberichte der königl. böhmischen Gesellschaft der Wissenschaften in Prag
| author = Königlich-böhmische Gesellschaft der Wissenschaften (Prague, Hungary)
| date = 1883
}}</ref><ref>{{cite web
| url = https://germanic.ge/en/got/word/fin%C3%BEan/
| title = finþan
| author = Chrestomathy of Gothic and Anglo-Saxon
}}</ref>
** zo starej irštiny „objaviť“, „odkryť“, „zistiť“, „vedieť“,<ref>[[:wiktionary:en:rofinnadar#Old_Irish|rofinnadar#Old_Irish]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:discover|discover]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:find_out|find_out]] (po anglicky)</ref>
*'''lovec, zberač''':<ref name="fini"/>
** stará nemčina ''*fenthan'' – „hľadať pešo“,<ref name="fini">Maixner, Miroslav. [https://is.muni.cz/th/vw94m/DIPLOMOVA_PRACE_Sami_ethnicity.pdf KONSTRUKCE SÁMSKÉ ETNICKÉ IDENTITY]. 2011</ref>
** pragermančina [[:wiktionary:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finnaz|finnaz]] (''chodiť pešo''),<ref name="Finn">[[:wiktionary:en:Finn|Finn]] (po anglicky)</ref>
** stará norčina [[:wiktionary:en:finnr|finnr]] (''lovec, zberač''),<ref name="Finn"/>
'''päť''':
* zo stredno-hornej nemčiny ''vünf'',<ref name="mhn-vinf">[[:wiktionary:vinf#Mòcheno|vinf#Mòcheno]] (po anglicky)</ref>
* v jazyku Mòcheno (v Taliansku) ''vinf'' značí päť,<ref name="mhn-vinf"/><ref>[[:w:Mòcheno language|Mòcheno language]] (po anglický)</ref>
'''podvodník''':
* slovinsky ''finka'' – prasa, svina (pri hre),<ref name="sl-1891"/>
'''trik''':
* súčastné europské jazyky (napr. v športe),
'''výmysel''':
* zo staršej slovenčiny,<ref>{{cite web
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/bernolak-hq/fi/Finta.png
| title = Finta.png
}}</ref><ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/bub_gb_baZZAAAAcAAJ/page/4368/mode/2up
| title = Slowár slowenskí česko-latinsko-ňemecko-uherskí = seu, Lexicon slavicum bohemico-latino-germanico-ungaricum
| last = Bernolák
| first = Anton
| date = 1825
| publisher = Budae, typis et sumtibus Typogr. Reg. univers. hungaricae
}}</ref>
'''skrytý''':
* v berberskom jazyku názov oázy ''Fint'' znamená ''skryté'',<ref>{{cite web
| url = https://www.sudmaroc-hotel-terrassedesdelices.com/l-oasis-de-fint-1/
| title = L'Oasis de Fint
| date = 2023-10-18
}}</ref>
'''„strážisko“''':
* latinské ''finita'' ako tvar slova ''finitus'' – '''hraničná''',<ref>[[:wiktionary:en:finita#Latin|finita#Latin]] (po anglický)</ref><ref>[[:wiktionary:en:finitus#Latin|finitus#Latin]] (po anglický)</ref>
* zo starej angličtiny ''finta'' – '''hraničné územie''', '''družina'''/'''posádka''', '''sledovať''';<ref name="sa-1">[[:wiktionary:en:finta#Old_English|finta#Old_English]] (po anglicky)</ref><ref name="sa-2">[[:wiktionary:en:tail#Etymology_1|tail#Etymology_1]] (po anglický)</ref><ref>[[:wiktionary:en:tailing#Noun|tailing#Noun]] (po anglický)</ref>
* španielsky ''finca'' – „nehnuteľnosť“, „farma“, „hacienda“,<ref>[[:wiktionary:en:finca#Spanish|finca#Spanish]] (po anglický)</ref>
'''(o)zdobiť''', „'''pačiť sa'''“:
* zo slovenského ''fintiť'',
* možno odvodené z latinského ''fingo'',<ref>[[:wiktionary:en:fingo|fingo]] (po anglicky)</ref>
* možno odvodené z latinského ''pingo'',<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]]</ref>
* grecké slovo [https://lexikolefkadas.gr/finta-i/ φίντα] (''fínta'', stredný rod),
* ozdobná šálka, viď položku ''šálka'',
* '''horenos'''<ref name="prafinta"/> – „namyslený človek, nafúkanec“,<ref>Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985 s. ISBN 80-224-0750-X (autorský kolektív: J. Doruľa, J. Kačala, M. Marsinová, I. Masár, Š. Michalus, Š. Peciar, M. Pisárčiková, M. Považaj, V. Slivková, E. Smiešková, E. Tibenská, M. Urbančok). Heslo ''horenos''.</ref>
* dánsky ''finde'' – „mať určitý pocit potešenia alebo (menej často) nelibosti“,<ref>{{cite web
| url = https://ordnet.dk/ddo/ordbog?query=finde
| title = finde
| author = Det Danske Sprog- og Litteraturselskab
}}</ref>
* '''biely''', '''svetlovlasý''':
** zo strednej angličtiny ''Fin(n)''; skrátene poangličené ''Fionn'', skratené ''Finn'', z pôvodného gálskeho ''Ó Finn'' – ''Fionn potomok'',<ref>{{cite web
| url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/finn
| title = Finn Surname Meaning
| author = Ancestry
}}</ref>
'''uskutočňovať''', '''stať sa''', '''byť''':
* latinsky ''fiō'',<ref>[[:wiktionary:fio#Latin|fio#Latin]] (po anglicky)</ref>
* (prenesene) latinsky ''fin'' – „rámeno“,<ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/bim_eighteenth-century_a-classical-dictionary-o_grose-francis-f-a-s_1785/page/n81/mode/2up
| title = A classical dictionary of the vulgar tongue.
| author = Grose, Francis, F. A. S.
| date = 1785
}}</ref>
* rumunsky ''fi'' – byť,<ref>[[:wiktionary:fi#Romanian|fi#Romanian]] (po anglicky)</ref>
* rumunsky ''ființă'' [fiinca] – „bytosť“, „stvorenie“,<ref>[[:wiktionary:ființă#Romanian|ființă#Romanian]] (po anglicky)</ref>
* rumunsky ''ființa'' [fiinca] – „existovať“,<ref>[[:wiktionary:ființa#Romanian|ființa#Romanian]] (po anglicky)</ref>
* pre skupinu slov (do kt. patrí aj slovo finta) so spoločným významom ''pohyh'' (podľa Egy),<ref>Renáta Németh: [https://edit.elte.hu/xmlui/bitstream/handle/10831/46184/Kd_10941.pdf?sequence=1 A XIX. Századi nyelvbölcselet és a magyiar nyelv szótárának etimológiai elve]. 2007</ref>
'''páska''':
* portugálsky ''cinta'' (výslovnosť [finta]),<ref>[[:wiktionary:cinta#Spanish|cinta#Spanish]] (po anglicky)</ref>
'''dobrý''', '''šikovný''':
* stará francúzština a stredná angličtina ''fin(e)'' – „výborný príjemný čestný dokonalý“,<ref name="ancestry-fine">{{cite web
| url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fine
| title = Fine Surname Meaning
| author = Ancestry
}}</ref>
* latinsky ''finis'' – „dokonalý vynikajúci“,<ref name="ancestry-fine"/>
* z jidiš ''Finzi'',<ref name="finzi">{{cite web
| url = https://www.jewishencyclopedia.com/articles/6124-finzi
| title = FINZI
| author = JewishEncyclopedia.com
| date = 1989
}}</ref>
* stará francúzština ''fin'' – „fajný, delikatný“<ref>[[:wikt:en:fin#Old_French|fin#Old_French]] (po anglicky)</ref>
* v slovenčine:
** „Pekne si to vyfintil.“ – „Pekne si sa s tým »pohral«.“ („Super, popipľal si sa s tým, že výsledok je výborný / excelentý / nad očakávanie / dôsledne spravený.“),
'''šikovný''', '''osláviť''', '''brondzový''':
* stará gotčina ''𐍆𐌹𐌽'' (''fin'') – [[:w:en:nomina sacra|nomina sacra]] ''lord'' (vo význame ''pán'', ''vládca'' alebo ''majster''),<ref>[[:wiktionary:en:𐍆𐌹𐌽#Gothic|𐍆𐌹𐌽#Gothic]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic|𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:lord#English|lord#English]] (po anglicky)</ref>
* stará francúzština ''fin'':<ref>https://www.jeantosti.com/noms/f2.html</ref>
** pôvodne: „jemný, nežný, dokonalý alebo krehký“,
** 14. storočie: ''šikovný'';
** 15. storočí: ''malý'',''malicherný'';<ref group="Pozn.">Možno došlo k negácií alebo k ironizovaniu významu.</ref><ref>[[:wiktionary:en:petit|petit]] (po anglicky)</ref>
* egyptský Pa-neḥas – „ten bronzovej farby“,<ref>[[:w:en:Phinehas|Phinehas]] (po anglicky)</ref>
* z hebrejského ''פִּינְחָס''/''Pinchas'',<ref>[[:w:en:פינחס|פינחס]] (po hebrejsky)</ref>
* španielsky ''pinco'' – „schopný preniknúťs veľkou intenzitou“,<ref>[[:wikt:en:finco#Portuguese|finco#Portuguese]] (po anglicky)</ref>
* „vedieť dotiahnuť (niečo) do konca“:
** zo starej angličtiny '''finta''' znamenajúc:<ref name="sa-1"/>
*** „tail“ – slovenský „chvost“,<ref name="sa-2"/> „časť“ (niečoho),
*** „sequence“ – slovenský „sekvencia“,
*** „result“ – slovenský „výsledok“,
* *int znamenajúc nemecky ''richtung'',<ref>Nyelv Magyar: [Magyar nyelv : közérdekű havi folyóirat a művelt közönség számára / Magyar Nyelvtudományi Társaság ; szerk. Szily Kálmán]. 1907.</ref>
'''rozseknúť''', '''rozštiepiť''':
* latinské ''findo'',
* praindoeurópske ''*bʰinédti'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/bʰinédti|Proto-Indo-European/bʰinédti]] (po anglicky)</ref>
'''„vzácne“ drevo''':
* praindoeurópske ''*finьtъ'' – tujový:<ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/etymologicky-slovnik-jazyka-staroslovenskeho/ESJS_3/page/170/mode/2up
| title = Etymologický slovník jazyka staroslověnského
| author = E. Havlová, A. Erhart, I. Janyšková
| date = 1989
}}</ref>
** zaznamenané iba v súvistlosti s drevom,
** možný nedoslovný význam ako „vzácne“ drevo,
** možno narážka na stromy<ref>{{cite web
| url = https://www.fintice.sk/o-obci-fintice.html
| title = O obci Fintice
| author = Obecný úrad Fintice
}}</ref> ako ''javor horský'' a ''lipa malolistá'' v katastri obce,
'''súvis s peniazmi''':
* „finta“ – španielský starodávna daň („finītus“ ⇒ „fintito“ <súvis so „finito“ – „nastaviť limity“>),<ref>{{cite web
| url = https://books.google.sk/books?id=gYtvAwAAQBAJ&pg=PA716&lpg=PA716&dq=family+finta&source=bl&ots=D0_xpvopM0&sig=ACfU3U1xPOG4gFw5UGpVI2Y4cq86bRP13w&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjdvfGj8aKEAxUWi_0HHdodA384PBDoAXoECAkQAQ#v=onepage&q=family%20finta&f=false
| title = A Comprehensive Etymological Dictionary of the Spanish Language with Families of Words based on Indo-European Roots
| last = Roberts
| first = Edward Arthur
| date = 2014
}}</ref>
* podobné so:
** srbsko-chorvatský ''funta''/''фунта'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:funta#Serbo-Croatian|funta#Serbo-Croatian]]</ref><ref>[[:wiktionary:фунта#Serbo-Croatian|фунта#Serbo-Croatian]]</ref><ref>{{cite web |url=https://ensk.dict.cc/?s=currency |title=dict.cc | currency | English-Slovak Dictionary |website=dict.cc |publisher=Paul Hemetsberger}}</ref>
** macedonský ''фунта'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:фунта#Macedonian|фунта#Macedonian]] (po anglicky)</ref>
** ruský ''фунт'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:фунт#Russian|фунт#Russian]] (po anglicky)</ref>
** ukrainský ''фунт'' – libra alebo jednotka váhy, množstva,<ref>[[:wiktionary:фунт#Ukrainian|фунт#Ukrainian]] (po anglicky)</ref>
** jidiš ''פֿונט''/''funt'' – jednotka hmotnosti, pôvodovne označenie pre ruskú mieru (po anglicky),<ref>[[:wiktionary:פֿונט#Yiddish|פֿונט#Yiddish]]</ref>
** armenský ''ֆունտ''/''funt'' – libra alebo jednotka váhy,<ref>[[:wiktionary:ֆունտ#Armenian|ֆունտ#Armenian]] (po anglicky)</ref>
**
'''krivý''', '''ohnutý'''
* z maďarského slova ''finta'',<ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/magyaroklevlsz00szamuoft/page/124/mode/2up?q=FINTA
| title = Magyar oklevél-szótár, régi oklevelekben és egyéb iratokban elöforduló magyar szók gyüjteménye. Legnagyobb részüket gyüjtötte Szamota István. A Magyar Tudományos Akadémia megbízásából szótárrá szerk. Zolnai Gyula
| last = Szamota
| first = István
| last2 = Zolnai
| first2 = Gyula
| date = 1210
| publisher = Budapest V. Hornyánszky
}}</ref><ref>[[:wiktionary:en:curvus|curvus]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:bent#English|bent#English]] (po anglicky)</ref><ref name="hu-1886">{{cite web
| url = https://archive.org/details/englishhungarian02bizo/page/156/mode/2up
| title = English-Hungarian dictionary
| last = Bizonfy
| first = Ferencz
| date = 1886
}}</ref>
* zo starej angličtiny ''finta'',<ref name="sa-1"/><ref name="sa-2"/>
* tiež aj Finteușu Mare, Maramureș; Rumunsko,<ref>[[:w:ro:Finteușu_Mare,_Maramureș|Finteușu_Mare, Maramureș]] (po rumunsky),</ref>
'''skalnatý''':
* z maďarského slova ''finta'',<ref name="hu-1886"></ref>
'''poľovník'''/'''ľovec''':
* stará horná nemčina ''vende'',<ref>[[:w:en:Finn (ethnonym)|Finn (ethnonym)]] (po anglicky).</ref>
* „… ,scricfinni‘ sú vašniví lovcí/zberači, …“,<ref group="Pozn.">Prvá časť slova ''scric'' znamená ''lyžovať''. (Referencia: https://snl.no/finner_-_samer)</ref><ref>{{cite web
| url = https://snl.no/skridfinner
| title = skridfinner
| author = Store norske leksikon
}} (po nórsky).</ref>
'''nôž''':
* poľsky ''finka'' – puzdrový nôž, <ref>[[:wiktionary:finka#Polish|finka#Polish]] (po anglicky)</ref><ref>[[:w:Sheath_knife|Sheath knife]] (po anglicky)</ref>
'''klam''', '''lesť''':<ref>Historický slovník slovenského jazyka. A – J. Red. M. Majtán et al. 1. vyd. Bratislava: Veda 1991. 535 s. ISBN 80-224-0228-1 (spoluautori V. Blanár, E. Jóna, I. Kotulič, E. Krasnovská, R. Kuchar, M. Majtán, M. Majtánová, Š. Peciar, B. Ricziová, J. Skladaná). (heslo [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=finta&s=exact&c=v785&cs=&d=hssj# finta])</ref>
* zo slovenského slova ''finta'',
'''pasca''':
* grécky [https://www.slang.gr/lemma/13317-finta φίντα] (''fínta''),
''botanické významy:''
* '''absint''' (nápoj) alebo '''[[:w:sk:Palina pravá|Palina pravá]]''' (''Artemisia absinthium''),<ref>{{cite web
| url = https://books.google.sk/books?id=JrbKqL-w5tAC&pg=PA63&lpg=PA63&dq=fyntha+latin&source=bl&ots=R7y5pNmEuz&sig=ACfU3U1YM7F4RYhFTGT1otBPF74flt9RBA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiljNjg2YKAAxUX7qQKHS8mD-s4ChDoAXoECB4QAw#v=onepage&q=fyntha&f=false
| title = Dizionario italiano, latino e francese in cui si contiene, non solamente un compendio del dizionario della Crusca, ma ancora tutto cio, che v'ha di piu rimmarchevole ne' migliori lessicografi, etimologisti, e glossarii,... raccolto dall' abbate Annibale Antonini. Nuova edizione. Riveduta, corretta, e notabilmente accresciuta. Tomo primo, Zväzok 1
| last = Antonini
| first = Annibale
| date = 1770
}}</ref><ref>[[:wiktionary:assenzio|assenzio]] (po anglicky)</ref><ref>[[:w:Absinthe|Absinthe]] (po anglicky)</ref>
* ''Suncia''<ref name="dmi">{{cite web
| url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_24?fpcmeno=zahradne
| title = Historický schematizmus slov. farností
| website = www.dominikani.sk
| access-date = 2023-10-18
}}</ref> – v stredovekej latinčine '''''[[:w:sk:Valeriána_lekárska|Valeriána lekárska]]''''' (''Valeriana officinalis''),<ref>Ferrari V., 2016 - [https://bibliotecadigitale.provincia.cremona.it/monografie/download/monografia_11.pdf Lessico botanico popolare della provincia di Cremona: dialettale, etimologico],
“Monografie di Pianura”, n. 11, Provincia di Cremona, Cremona.</ref>
'''uzdraviť:'''
* ''„zmeniť predpokladaný ortieľ smrti“'' – t. j. vyliečiť sa,
* Cethern mac Fintain (Írska mytológia),<ref>[[:w:Cethern_mac_Fintain|Cethern mac Fintain]] (po anglicky)</ref>
'''skok''', '''skákanie''':
* maďarsky ''finz'' a príbuzne slová,<ref>{{cite web
| url = http://misc.bibl.u-szeged.hu/25180/1/015_020_001-175.pdf
| title = A' SZÓELEMZÉS' ÉS SZÓÉRTELMEZÉS ALAP-ELVEI.
| author = Fábián István
| date = 1853
| access-date = 2025-01-22
}}</ref>
'''zabávači/šašovia:'''
* maď. ''fintorog'', ''fintur'', ''fintor'' – slov. grimasa,<ref>[[:w:hu:Magyar_duda|Magyar duda]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:fintor#Hungarian|fintor#Hungarian]] (po anglicky)</ref><ref>Szentpétery Imre: Az Árpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke II. kötet 2-3. füzet 1272–1290 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 9. Budapest, 1961 (heslo [https://library.hungaricana.hu/en/view/MolDigiLib_MOLkiadv2_09/?pg=460&layout=s Fintor]) (po maďarsky)</ref><ref>[[:w:hu:Magyar duda|Magyar duda]] (po maďarsky)</ref><ref>[[:w:hu:Magyar_duda|Magyar duda]] (po anglicky)</ref>
* ''Fruncta'' – stará francúzština ''frunce'' = ''fronce'' (''mračiť sa'', ''chmúriť sa'') + suffix ''-ta'',<ref name="dmi"/><ref>[[:wiktionary:en:frunce#Old_French|frunce#Old_French]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:fronce#Old_French|fronce#Old_French]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:froncer#French|froncer#French]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:scowl|scowl]] (po anglicky)</ref><ref>Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. 3. nezm. vyd. Bratislava: Veda 2004. 998 s. ISBN 80-224-0801-8 (kolektív autorov: A. Anettová, I. Hrubaničová, Š. Michalus, E. Pícha, M. Pisárčiková, M. Považaj, E. Tibenská). (heslo [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kaboni%C5%A5&s=exact&c=4777&cs=&d=sss# kaboniť]</ref>
'''ako „urážka“/„žart“''' (?):
* v poľštine: „zadymení papier držaní pod nosom“,<ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/acompletedictio00rykagoog/page/54/mode/2up?view=theater
| title = A complete dictionary English and Polish and Polish and English
| last = Rykaczewski
| first = Erazm
| date = 1849
}}</ref>
'''šálka'''/'''hrnček''':<ref>[[:wiktionary:tr:fincan#Türkçe|finka]] (po tatarsky)</ref>
* perský <span lang="fa">پنگان</span> (pingān),<ref name="sh_findžan"/>
* arabský <span lang="ar"> فِنْجَان</span> (finjān),<ref name="sh_findžan"/>
* srbsko-chorvátsky ''findžan'',<ref name="sh_findžan">[[:wiktionary:en:findžan#Serbo-Croatian|findžan]] (po anglicky)</ref>
* ukrajinsky ''фінджа''/''findža'',<ref>[[:wiktionary:фінджа#Ukrainian|фінджа]] (po anglicky)</ref>
* slovenské nárečia ''findža''.<ref>{{cite web
| url = https://narecie.sk/find%C5%BEa
| title = Slovo findža
}}</ref>
'''Fínec''':
* [[:w:en:Finn (ethnonym)|Finn (etnonymum)]] (po anglicky).
== Poznámky ==
<References group="Pozn."/>
== Pozri tiež ==
* [http://nhe.ktfke.sk/archiv/notitiae-12017/ Notitiae 1/2017] (príspevok ''DEDINA – VILLA BELCELLA A ÚZEMIE ZA ZÁSEKMI – ULTRA INDAGINES'')
* {{cite web
|url=https://is.muni.cz/th/vw94m/DIPLOMOVA_PRACE_Sami_ethnicity.pdf
|title=KONSTRUKCE SÁMSKÉ ETNICKÉ IDENTITY
|last=Maixner
|first=Miroslav
}}
* {{cite web
|url=https://www.academia.edu/45643150/FINTA_Z_RODU_ABA_VOJVODA_A_PALAT%C3%8DN
|title=FINTA Z RODU ABA -VOJVODA A PALATÍN
|last=Blanár
|first=Dominik
}},
* [[:wiktionary:en:Fintan|Fintan]] (meno, po anglicky),
* stará angličtina: [[:wiktionary:en:finta#Old_English|finta]] (po anglicky),
* [[Etymológia_slov#fín_(slovenský),_Finn_(anglický),_finnr_(stará_norčina),_Finnic_(angličtina)|fín (slovenský), Finn (anglický), finnr (stará_norčina), Finnic (angličtina)]].
* [https://www.academia.edu/6430925/Rom%C3%A1nske_obyvate%C4%BEstvo_v_%C5%A1trukt%C3%BArach_Uhorsk%C3%A9ho_kr%C3%A1%C4%BEovstva_slovak_ Bučko, Peter. Románske Obyvateľstvo v Štruktúrach Uhorského Kráľovstva (Slovak).]
* Marek, Miloš. „[https://www.academia.edu/45576365/The_Protection_of_the_Northern_Borders_of_the_Kingdom_of_Hungary_Slovakia_with_Poland_in_the_Middle_Ages_Ochrana_uhorsko_slovensko_po%C4%BEsk%C3%A9ho_pohrani%C4%8Dia_v_stredoveku The Protection of the Northern Borders of the Kingdom of Hungary (Slovakia) with Poland in the Middle Ages. - Ochrana Uhorsko (Slovensko) - Poľského Pohraničia v Stredoveku.]“ RES GESTAE. CZASOPISMO HISTORYCZNE, 2020.
== Referencie ==
<References/>
[[Category:SK/Etymológia]]
[[Category:SK/Fintice]]
[[Category:SK/Pomenovanie]]
g6b2pbuntgyyve9q75rohrz57w1e901
Sekčov (pomenovanie)
0
50844
384370
384369
2026-05-26T13:17:22Z
Dušan Kreheľ
45022
+ obsah
384370
wikitext
text/x-wiki
== História ==
* 1261 – Scukcha,<ref>Czambel, Samo, [https://archive.org/details/slovenskreajejm01czamgoog/page/46/mode/2up?q=Scukcha Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov. 1. oddelenie: Osnovy a iný materiál rečový. 1. čiastka:]</ref>
=== Miesta ===
* 1272 – Zekchew ([zekčev]), Slovensko.<ref>{{cite journal
| last1 = Boleš
| first1 = Konštantín Daniel
| date = 2016
| title = DAROVACIA LISTINA KRÁĽA ŠTEFANA V. NA MAJETOK FYNTHA
| url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf
| journal = NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ
| volume = 5
| issue = 1
| pages = 115
| issn = 1338-9572
| access-date =
}}</ref>
V maďarsku:<ref>[https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-a-magyar-nyelv-szotara-czuczorfogarasi-55BEC/sz-6C9C8/szecsod-6CFC8/ SZECSŐD]<ref>
* Egyházasszecsőd,
* Németszecsőd,
* Moldovánszecsőd,
* Terestyénszecsőd.
* „Súrodenec“ [[:w:sk:Dunaszekcső|Dunaszekcső]] (doslovné „Dunajský Sekčov“, južné Maďarsko).
** Pozn.: Aj pri ňom sa používa slovo ''reketiabucur''.
=== Rod Szecsődy ===
* Pozri [https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Nagyivan-nagy-ivan-magyarorszag-csaladai-1/tizedik-kotet-9475/szecsody-csalad-szecsodi-A744/ Szecsődy család. (Szecsődi)] (po maďarsky).
== Priezviska ==
* Szekcső,<ref>[https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-a-magyar-nyelv-szotara-czuczorfogarasi-55BEC/sz-6C9C8/szecso-6CFC7/ SZECSŐ]</ref>
* Székely (?),
* Szektsik (?),
* Sečuv,<ref name="hr_Sečuv">[[:w:hr:Sečuv|Sečuv]] (po chorvátsky)</ref>
* Sečuj,<ref name="hr_Sečuv"/>
* Sečujac,<ref>[[:w:en:Sečujac|Sečujac]] (po anglicky)</ref>
* Sečuh,<ref name="hr_Sečuv"/>
* Seetsche,<ref name="hr_Sečuv"/>
* Secsujacz, Seczujacz.<ref>https://www.pechy-de-pechujfalu.hu/myfiles/htmls/kemp/k_saa-syxxw/k_saa-syxxw-Title.html</ref>
== Etymológia ==
* Praindoeuropské ''*sek-'' — „rezať“:<ref>[[:wikt:en:Reconstruction:Proto-Slavic/sěťi|Reconstruction:Proto-Slavic/sěťi]] (po anglicky).</ref>
** Praslovanské ''sěťi'' — „kosiť“, „rezať“.
== Významy ==
<!-- nespracované https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-a-magyar-nyelv-szotara-czuczorfogarasi-55BEC/sz-6C9C8/szecskevesz-6CFC6/ -->
'''Zlomiť''':
* [[:w:sk:Sikuli|Sikuli]] (staršie ''Sekulovia'') + ov.<ref>https://valpal.info/values/even1259-break-1</ref>
'''Uzol na strome''' (od odstráneného konára):
* česky [[:w:cs:Suk (dřevo)|suk]],
* poľsky [[:w:pl:Sęk)|sęk]],
* hovorovo slovenský.<ref>[https://slovensko.stvr.sk/rubriky/aktualne-rubriky/234104/hrca-uzol-alebo-suk-v-dreve Hrča, uzol alebo suk v dreve?]</ref>
'''Sek''', '''seknutie''':
* Praindoeuropčiny *sewg-, *sewk- (šťava; nasávať),<ref>[[:wikt:en:sucus#Latin|sucus (latinský)]]</ref>
* (slovanský) sek, seknutie, zásek,<ref name="kopij">ŠTEVÍK, Miroslav: Sídelná štruktúra kopijníckych osád, cestná sieť, strážne a zásekové miesta na Spiši v stredoveku. In: Z minulosti Spiša. IX.-X. ročník, 2002, [https://sdsle.sk/wp-content/uploads/SDS910_2001-02.pdf online]</ref>
* (slovanský) (zá)sek,<ref name="kopij"/> hraničné,
** slovenčina ''sek'',
** porovnaj [[:wikt:en:secan#Old_English|secan (stará angličtina)]].
* maďarsky ''szecskaválu'' – a) ''sekačka'' (na seno), b) ''miešačka'' (jedla pre zvieratá).<ref>[https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-a-magyar-nyelv-szotara-czuczorfogarasi-55BEC/sz-6C9C8/szecskavalu-6CFC5/ SZECSKAVÁLU] (po maďarsky)</ref>
* '''Sekulovia''':,
** Etymológia:<ref>[[:w:pl:Szeklerzy|Szeklerzy]] (po poľsky)</ref>
*** maďarsky szegély – hranica,
*** maďarsky szegel – strážca hraníc (funkcia Sekulov),
*** maďarsky szekér – voz.
'''Kobylky''':
* z maďarského ''szöcskék'' – kobylky (Tettigonioidea),<ref>https://ams.ceu.edu/2007/Szilagyi.pdf</ref>
** kobylky → „rýchla, žblnkajúca voda“ → broďák → súvis s vodou alebo miestom.
'''Riečny prah''':
*szekcső – „rýchla, tečúca voda, riečny prah, vodopád; brod“,<ref>Győrffy, Erzsébet: [https://mnytud.arts.unideb.hu/doktorik/gyorffy_e_1635.pdf KORAI ÓMAGYAR KORI FOLYÓVÍZNEVEK], Debreceni Egyetem, BTK, 2009</ref>
* [[:en:wikt:Reconstruction:Proto-Turkic/sēk-|praturecké *sek]] – skákať.
'''Močiar''':
* (maďarský) močiar.<ref name="kopij"/>
<!-- ??? *** „potok odvodňujúci barinu“,<ref>Marek, Miloš: [https://ff.truni.sk/sites/default/files/publikacie/marek_skriptum.pdf Národnosti Uhorska, Vysokoškolský učebný text]; Filozofická fakulta TU · 2011</ref> -->
==== Listina z roku 1247 ====
<div style="color:grey">
:''A. Ch. 1247. …''
… Item prima meta predii, quod vocatur, Zwkchu incipit in littore fluuii Zwkchu a parte orientali, et vadit ad partes meridionales, inde vero transit per planiciem ad dumum<ref>[[:wikt:en:dumum|dumum]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wikt:en:dumum|dumum]] (po anglicky)</ref><ref>[https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus:text:1999.04.0059:entry=dumus dūmus] (Charlton T. Lewis, Charles Short, A Latin Dictionary)</ref>, qui dicitur Reketiabucur, deinde ad viam regalem, inde vero per nouas et veteres metas cadit iterum in Zwkchu, et sic terminatur. …
:''Transumtae a Wladislao R. H. anno 1500. ab Ecelesia de Jaszow 1547. eruit D. Podhrászky.''
</div><ref>[https://m.bigenc.ru/vault/ed091fdeed7a2d1690d3eee8d9ee1616.pdf Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis]</ref>
'''Preklad''':
<p>…</p><p>… <i>Panstvo, ktoré sa nazýva Zwkchu (Sekčov), má hraničné značky začínajúce na brehu východnej strany rieky Zwkchu, ktoré idú južným smerom, odtiaľ prechádza rovinou k trnine, ktorá sa nazýva ''reketiabucur'' (oslavujúca/nádherná vŕba<ref>[[:wikt:hu:bucura|bucura]] (po maďarsky)</ref><ref>[https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-a-magyar-nyelv-ertelmezo-szotara-1BE8B/r-46B74/rekettyes-477FF/ rekettyés]</ref>), potom ku kráľovskej ceste, odtiaľ cez nedávne a staré hranice opäť padá do Zwkchu, kde končí.</i></p>
…
—
Trnina (ojedinele aj južný smer) môžu byť vlastne narážka na Bérczalja<ref>[http://nhe.ktfke.sk/archiv/notitiae-12017/ Notitiae 1/2017] (príspevok ''DEDINA – VILLA BELCELLA A ÚZEMIE ZA ZÁSEKMI – ULTRA INDAGINES'')</ref> (skorší termín ''Belcella'' by označoval skôr [https://maps.arcanum.com/en/map/firstsurvey-hungary/?layers=147&bbox=2368878.0113063664%2C6308616.081141429%2C2372002.374837523%2C6310347.857563514 nejako obývaný vrch]), dnešné ''Janovce''.
''Reketiabucur'' by mohlo byť niečo (majúce tŕne) z: ruža, [[:w:sk:slivka trnková|slivka trnková]], [[:w:sk:Borievka_obyčajná|borievka obyčajná]] alebo druh z rodu [[:w:sk:Rakytník (rod drevín)|rakytník]].
== Referencie ==
<References/>
== Pozri aj ==
* Szentpétery Imre: [https://library.hungaricana.hu/hu/view/KozMagyOkmanytarak_arpadhazi_1kotet_3fuzet/ Az Árpád-házi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke.] Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. I. kötet 3 füzet. (Budapest, 1930.).
* [https://www.arcanum.com/sk/online-kiadvanyok/Csanki-csanki-dezso-magyarorszag-tortenelmi-foldrajza-a-hunyadiak-koraban-1/ii-kotet-32A7/baranyavarmegye-4C9C/varosai-4CC5/ Csánki Dezső: Magyarország történelmi földrajza a Hunyadiak korában / II. KÖTET / BARANYAVÁRMEGYE. / VÁROSAI: VÁROSAI:].
[[Category:SK]]
[[Category:SK/Etymológia]]
[[Category:SK/Pomenovanie]]
dodut2kolcu0s2t8jlc0fuz331dvx3p
384371
384370
2026-05-26T13:21:37Z
Dušan Kreheľ
45022
fix typo
384371
wikitext
text/x-wiki
== História ==
* 1261 – Scukcha,<ref>Czambel, Samo, [https://archive.org/details/slovenskreajejm01czamgoog/page/46/mode/2up?q=Scukcha Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov. 1. oddelenie: Osnovy a iný materiál rečový. 1. čiastka:]</ref>
=== Miesta ===
* 1272 – Zekchew ([zekčev]), Slovensko.<ref>{{cite journal
| last1 = Boleš
| first1 = Konštantín Daniel
| date = 2016
| title = DAROVACIA LISTINA KRÁĽA ŠTEFANA V. NA MAJETOK FYNTHA
| url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf
| journal = NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ
| volume = 5
| issue = 1
| pages = 115
| issn = 1338-9572
| access-date =
}}</ref>
V maďarsku:<ref>[https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-a-magyar-nyelv-szotara-czuczorfogarasi-55BEC/sz-6C9C8/szecsod-6CFC8/ SZECSŐD]</ref>
* Egyházasszecsőd,
* Németszecsőd,
* Moldovánszecsőd,
* Terestyénszecsőd.
* „Súrodenec“ [[:w:sk:Dunaszekcső|Dunaszekcső]] (doslovné „Dunajský Sekčov“, južné Maďarsko).
** Pozn.: Aj pri ňom sa používa slovo ''reketiabucur''.
=== Rod Szecsődy ===
* Pozri [https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Nagyivan-nagy-ivan-magyarorszag-csaladai-1/tizedik-kotet-9475/szecsody-csalad-szecsodi-A744/ Szecsődy család. (Szecsődi)] (po maďarsky).
== Priezviska ==
* Szekcső,<ref>[https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-a-magyar-nyelv-szotara-czuczorfogarasi-55BEC/sz-6C9C8/szecso-6CFC7/ SZECSŐ]</ref>
* Székely (?),
* Szektsik (?),
* Sečuv,<ref name="hr_Sečuv">[[:w:hr:Sečuv|Sečuv]] (po chorvátsky)</ref>
* Sečuj,<ref name="hr_Sečuv"/>
* Sečujac,<ref>[[:w:en:Sečujac|Sečujac]] (po anglicky)</ref>
* Sečuh,<ref name="hr_Sečuv"/>
* Seetsche,<ref name="hr_Sečuv"/>
* Secsujacz, Seczujacz.<ref>https://www.pechy-de-pechujfalu.hu/myfiles/htmls/kemp/k_saa-syxxw/k_saa-syxxw-Title.html</ref>
== Etymológia ==
* Praindoeuropské ''*sek-'' – „rezať“:<ref>[[:wikt:en:Reconstruction:Proto-Slavic/sěťi|Reconstruction:Proto-Slavic/sěťi]] (po anglicky).</ref>
** Praslovanské ''sěťi'' – „kosiť“, „rezať“.
== Významy ==
<!-- nespracované https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-a-magyar-nyelv-szotara-czuczorfogarasi-55BEC/sz-6C9C8/szecskevesz-6CFC6/ -->
'''Zlomiť''':
* [[:w:sk:Sikuli|Sikuli]] (staršie ''Sekulovia'') + ov.<ref>https://valpal.info/values/even1259-break-1</ref>
'''Uzol na strome''' (od odstráneného konára):
* česky [[:w:cs:Suk (dřevo)|suk]],
* poľsky [[:w:pl:Sęk)|sęk]],
* hovorovo slovenský.<ref>[https://slovensko.stvr.sk/rubriky/aktualne-rubriky/234104/hrca-uzol-alebo-suk-v-dreve Hrča, uzol alebo suk v dreve?]</ref>
'''Sek''', '''seknutie''':
* Praindoeuropčiny *sewg-, *sewk- (šťava; nasávať),<ref>[[:wikt:en:sucus#Latin|sucus (latinský)]]</ref>
* (slovanský) sek, seknutie, zásek,<ref name="kopij">ŠTEVÍK, Miroslav: Sídelná štruktúra kopijníckych osád, cestná sieť, strážne a zásekové miesta na Spiši v stredoveku. In: Z minulosti Spiša. IX.-X. ročník, 2002, [https://sdsle.sk/wp-content/uploads/SDS910_2001-02.pdf online]</ref>
* (slovanský) (zá)sek,<ref name="kopij"/> hraničné,
** slovenčina ''sek'',
** porovnaj [[:wikt:en:secan#Old_English|secan (stará angličtina)]].
* maďarsky ''szecskaválu'' – a) ''sekačka'' (na seno), b) ''miešačka'' (jedla pre zvieratá).<ref>[https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-a-magyar-nyelv-szotara-czuczorfogarasi-55BEC/sz-6C9C8/szecskavalu-6CFC5/ SZECSKAVÁLU] (po maďarsky)</ref>
* '''Sekulovia''':,
** Etymológia:<ref>[[:w:pl:Szeklerzy|Szeklerzy]] (po poľsky)</ref>
*** maďarsky szegély – hranica,
*** maďarsky szegel – strážca hraníc (funkcia Sekulov),
*** maďarsky szekér – voz.
'''Kobylky''':
* z maďarského ''szöcskék'' – kobylky (Tettigonioidea),<ref>https://ams.ceu.edu/2007/Szilagyi.pdf</ref>
** kobylky → „rýchla, žblnkajúca voda“ → broďák → súvis s vodou alebo miestom.
'''Riečny prah''':
*szekcső – „rýchla, tečúca voda, riečny prah, vodopád; brod“,<ref>Győrffy, Erzsébet: [https://mnytud.arts.unideb.hu/doktorik/gyorffy_e_1635.pdf KORAI ÓMAGYAR KORI FOLYÓVÍZNEVEK], Debreceni Egyetem, BTK, 2009</ref>
* [[:en:wikt:Reconstruction:Proto-Turkic/sēk-|praturecké *sek]] – skákať.
'''Močiar''':
* (maďarský) močiar.<ref name="kopij"/>
<!-- ??? *** „potok odvodňujúci barinu“,<ref>Marek, Miloš: [https://ff.truni.sk/sites/default/files/publikacie/marek_skriptum.pdf Národnosti Uhorska, Vysokoškolský učebný text]; Filozofická fakulta TU · 2011</ref> -->
==== Listina z roku 1247 ====
<div style="color:grey">
:''A. Ch. 1247. …''
… Item prima meta predii, quod vocatur, Zwkchu incipit in littore fluuii Zwkchu a parte orientali, et vadit ad partes meridionales, inde vero transit per planiciem ad dumum<ref>[[:wikt:en:dumum|dumum]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wikt:en:dumum|dumum]] (po anglicky)</ref><ref>[https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus:text:1999.04.0059:entry=dumus dūmus] (Charlton T. Lewis, Charles Short, A Latin Dictionary)</ref>, qui dicitur Reketiabucur, deinde ad viam regalem, inde vero per nouas et veteres metas cadit iterum in Zwkchu, et sic terminatur. …
:''Transumtae a Wladislao R. H. anno 1500. ab Ecelesia de Jaszow 1547. eruit D. Podhrászky.''
</div><ref>[https://m.bigenc.ru/vault/ed091fdeed7a2d1690d3eee8d9ee1616.pdf Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis]</ref>
'''Preklad''':
<p>…</p><p>… <i>Panstvo, ktoré sa nazýva Zwkchu (Sekčov), má hraničné značky začínajúce na brehu východnej strany rieky Zwkchu, ktoré idú južným smerom, odtiaľ prechádza rovinou k trnine, ktorá sa nazýva ''reketiabucur'' (oslavujúca/nádherná vŕba<ref>[[:wikt:hu:bucura|bucura]] (po maďarsky)</ref><ref>[https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-a-magyar-nyelv-ertelmezo-szotara-1BE8B/r-46B74/rekettyes-477FF/ rekettyés]</ref>), potom ku kráľovskej ceste, odtiaľ cez nedávne a staré hranice opäť padá do Zwkchu, kde končí.</i></p>
…
—
Trnina (ojedinele aj južný smer) môžu byť vlastne narážka na Bérczalja<ref>[http://nhe.ktfke.sk/archiv/notitiae-12017/ Notitiae 1/2017] (príspevok ''DEDINA – VILLA BELCELLA A ÚZEMIE ZA ZÁSEKMI – ULTRA INDAGINES'')</ref> (skorší termín ''Belcella'' by označoval skôr [https://maps.arcanum.com/en/map/firstsurvey-hungary/?layers=147&bbox=2368878.0113063664%2C6308616.081141429%2C2372002.374837523%2C6310347.857563514 nejako obývaný vrch]), dnešné ''Janovce''.
''Reketiabucur'' by mohlo byť niečo (majúce tŕne) z: ruža, [[:w:sk:slivka trnková|slivka trnková]], [[:w:sk:Borievka_obyčajná|borievka obyčajná]] alebo druh z rodu [[:w:sk:Rakytník (rod drevín)|rakytník]].
== Referencie ==
<References/>
== Pozri aj ==
* Szentpétery Imre: [https://library.hungaricana.hu/hu/view/KozMagyOkmanytarak_arpadhazi_1kotet_3fuzet/ Az Árpád-házi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke.] Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. I. kötet 3 füzet. (Budapest, 1930.).
* [https://www.arcanum.com/sk/online-kiadvanyok/Csanki-csanki-dezso-magyarorszag-tortenelmi-foldrajza-a-hunyadiak-koraban-1/ii-kotet-32A7/baranyavarmegye-4C9C/varosai-4CC5/ Csánki Dezső: Magyarország történelmi földrajza a Hunyadiak korában / II. KÖTET / BARANYAVÁRMEGYE. / VÁROSAI: VÁROSAI:].
[[Category:SK]]
[[Category:SK/Etymológia]]
[[Category:SK/Pomenovanie]]
kq4r6cux7t0bgjwzgshcbd003zhbsfa
384373
384371
2026-05-26T19:37:52Z
Dušan Kreheľ
45022
skontrolované
384373
wikitext
text/x-wiki
== História ==
* 1261 – Scukcha,<ref>Czambel, Samo, [https://archive.org/details/slovenskreajejm01czamgoog/page/46/mode/2up?q=Scukcha Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov. 1. oddelenie: Osnovy a iný materiál rečový. 1. čiastka:]</ref>
=== Miesta ===
* 1272 – Zekchew ([zekčev]), Slovensko.<ref>{{cite journal
| last1 = Boleš
| first1 = Konštantín Daniel
| date = 2016
| title = DAROVACIA LISTINA KRÁĽA ŠTEFANA V. NA MAJETOK FYNTHA
| url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf
| journal = NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ
| volume = 5
| issue = 1
| pages = 115
| issn = 1338-9572
| access-date =
}}</ref>
V maďarsku:<ref>[https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-a-magyar-nyelv-szotara-czuczorfogarasi-55BEC/sz-6C9C8/szecsod-6CFC8/ SZECSŐD]</ref>
* Egyházasszecsőd,
* Németszecsőd,
* Moldovánszecsőd,
* Terestyénszecsőd.
* „Súrodenec“ [[:w:sk:Dunaszekcső|Dunaszekcső]] (doslovné „Dunajský Sekčov“, južné Maďarsko).
** Pozn.: Aj pri ňom sa používa slovo ''reketiabucur''.
=== Rod Szecsődy ===
* Pozri [https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Nagyivan-nagy-ivan-magyarorszag-csaladai-1/tizedik-kotet-9475/szecsody-csalad-szecsodi-A744/ Szecsődy család. (Szecsődi)] (po maďarsky).
== Priezviska ==
* Szekcső,<ref>[https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-a-magyar-nyelv-szotara-czuczorfogarasi-55BEC/sz-6C9C8/szecso-6CFC7/ SZECSŐ]</ref>
* Székely (?),
* Szektsik (?),
* Sečuv,<ref name="hr_Sečuv">[[:w:hr:Sečuv|Sečuv]] (po chorvátsky)</ref>
* Sečuj,<ref name="hr_Sečuv"/>
* Sečujac,<ref>[[:w:en:Sečujac|Sečujac]] (po anglicky)</ref>
* Sečuh,<ref name="hr_Sečuv"/>
* Seetsche,<ref name="hr_Sečuv"/>
* Secsujacz, Seczujacz.<ref>https://www.pechy-de-pechujfalu.hu/myfiles/htmls/kemp/k_saa-syxxw/k_saa-syxxw-Title.html</ref>
== Etymológia ==
* Praindoeuropské ''*sek-'' – „rezať“:<ref>[[:wikt:en:Reconstruction:Proto-Slavic/sěťi|Reconstruction:Proto-Slavic/sěťi]] (po anglicky).</ref>
** Praslovanské ''sěťi'' – „kosiť“, „rezať“.
== Významy ==
'''Zlomiť''':
* [[:w:sk:Sikuli|Sikuli]] (staršie ''Sekulovia'') + ov.<ref>https://valpal.info/values/even1259-break-1</ref>
'''Uzol na strome''' (od odstráneného konára):
* česky [[:w:cs:Suk (dřevo)|suk]],
* poľsky [[:w:pl:Sęk)|sęk]],
* hovorovo slovenský.<ref>[https://slovensko.stvr.sk/rubriky/aktualne-rubriky/234104/hrca-uzol-alebo-suk-v-dreve Hrča, uzol alebo suk v dreve?]</ref>
'''Sek''', '''seknutie''':
* Praindoeuropčiny *sewg-, *sewk- (šťava; nasávať),<ref>[[:wikt:en:sucus#Latin|sucus (latinský)]]</ref>
* (slovanský) sek, seknutie, zásek,<ref name="kopij">ŠTEVÍK, Miroslav: Sídelná štruktúra kopijníckych osád, cestná sieť, strážne a zásekové miesta na Spiši v stredoveku. In: Z minulosti Spiša. IX.-X. ročník, 2002, [https://sdsle.sk/wp-content/uploads/SDS910_2001-02.pdf online]</ref>
* (slovanský) (zá)sek,<ref name="kopij"/> hraničné,
** slovenčina ''sek'',
** porovnaj [[:wikt:en:secan#Old_English|secan (stará angličtina)]].
* maďarsky ''szecskaválu'' – a) ''sekačka'' (na seno), b) ''miešačka'' (jedla pre zvieratá).<ref>[https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-a-magyar-nyelv-szotara-czuczorfogarasi-55BEC/sz-6C9C8/szecskavalu-6CFC5/ SZECSKAVÁLU] (po maďarsky)</ref>
* '''Sekulovia''':,
** Etymológia:<ref>[[:w:pl:Szeklerzy|Szeklerzy]] (po poľsky)</ref>
*** maďarsky szegély – hranica,
*** maďarsky szegel – strážca hraníc (funkcia Sekulov),
*** maďarsky szekér – voz.
'''Kobylky''':
* z maďarského ''szöcskék'' – kobylky (Tettigonioidea),<ref>https://ams.ceu.edu/2007/Szilagyi.pdf</ref>
** kobylky → „rýchla, žblnkajúca voda“ → broďák → súvis s vodou alebo miestom.
'''Riečny prah''':
*szekcső – „rýchla, tečúca voda, riečny prah, vodopád; brod“,<ref>Győrffy, Erzsébet: [https://mnytud.arts.unideb.hu/doktorik/gyorffy_e_1635.pdf KORAI ÓMAGYAR KORI FOLYÓVÍZNEVEK], Debreceni Egyetem, BTK, 2009</ref>
* [[:en:wikt:Reconstruction:Proto-Turkic/sēk-|praturecké *sek]] – skákať.
'''Močiar''':
* (maďarský) močiar.<ref name="kopij"/>
<!-- ??? *** „potok odvodňujúci barinu“,<ref>Marek, Miloš: [https://ff.truni.sk/sites/default/files/publikacie/marek_skriptum.pdf Národnosti Uhorska, Vysokoškolský učebný text]; Filozofická fakulta TU · 2011</ref> -->
==== Listina z roku 1247 ====
<div style="color:grey">
:''A. Ch. 1247. …''
… Item prima meta predii, quod vocatur, Zwkchu incipit in littore fluuii Zwkchu a parte orientali, et vadit ad partes meridionales, inde vero transit per planiciem ad dumum<ref>[[:wikt:en:dumum|dumum]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wikt:en:dumum|dumum]] (po anglicky)</ref><ref>[https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus:text:1999.04.0059:entry=dumus dūmus] (Charlton T. Lewis, Charles Short, A Latin Dictionary)</ref>, qui dicitur Reketiabucur, deinde ad viam regalem, inde vero per nouas et veteres metas cadit iterum in Zwkchu, et sic terminatur. …
:''Transumtae a Wladislao R. H. anno 1500. ab Ecelesia de Jaszow 1547. eruit D. Podhrászky.''
</div><ref>[https://m.bigenc.ru/vault/ed091fdeed7a2d1690d3eee8d9ee1616.pdf Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis]</ref>
'''Preklad''':
<p>…</p><p>… <i>Panstvo, ktoré sa nazýva Zwkchu (Sekčov), má hraničné značky začínajúce na brehu východnej strany rieky Zwkchu, ktoré idú južným smerom, odtiaľ prechádza rovinou k trnine, ktorá sa nazýva ''reketiabucur'' (oslavujúca/nádherná vŕba<ref>[[:wikt:hu:bucura|bucura]] (po maďarsky)</ref><ref>[https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-a-magyar-nyelv-ertelmezo-szotara-1BE8B/r-46B74/rekettyes-477FF/ rekettyés]</ref>), potom ku kráľovskej ceste, odtiaľ cez nedávne a staré hranice opäť padá do Zwkchu, kde končí.</i></p>
…
—
Trnina (ojedinele aj južný smer) môžu byť vlastne narážka na Bérczalja<ref>[http://nhe.ktfke.sk/archiv/notitiae-12017/ Notitiae 1/2017] (príspevok ''DEDINA – VILLA BELCELLA A ÚZEMIE ZA ZÁSEKMI – ULTRA INDAGINES'')</ref> (skorší termín ''Belcella'' by označoval skôr [https://maps.arcanum.com/en/map/firstsurvey-hungary/?layers=147&bbox=2368878.0113063664%2C6308616.081141429%2C2372002.374837523%2C6310347.857563514 nejako obývaný vrch]), dnešné ''Janovce''.
''Reketiabucur'' by mohlo byť niečo (majúce tŕne) z: ruža, [[:w:sk:slivka trnková|slivka trnková]], [[:w:sk:Borievka_obyčajná|borievka obyčajná]] alebo druh z rodu [[:w:sk:Rakytník (rod drevín)|rakytník]].
== Referencie ==
<References/>
== Pozri aj ==
* Szentpétery Imre: [https://library.hungaricana.hu/hu/view/KozMagyOkmanytarak_arpadhazi_1kotet_3fuzet/ Az Árpád-házi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke.] Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. I. kötet 3 füzet. (Budapest, 1930.).
* [https://www.arcanum.com/sk/online-kiadvanyok/Csanki-csanki-dezso-magyarorszag-tortenelmi-foldrajza-a-hunyadiak-koraban-1/ii-kotet-32A7/baranyavarmegye-4C9C/varosai-4CC5/ Csánki Dezső: Magyarország történelmi földrajza a Hunyadiak korában / II. KÖTET / BARANYAVÁRMEGYE. / VÁROSAI: VÁROSAI:].
[[Category:SK]]
[[Category:SK/Etymológia]]
[[Category:SK/Pomenovanie]]
ecdjeuvjs1om5lbammz29ukycp2uml8
Enunciat i resolució matemàtiques CCSS 2025 A
0
54026
384372
378376
2026-05-26T17:30:37Z
Profev
36331
+
384372
wikitext
text/x-wiki
Extracte de la prova i mode de resolució proposat.
=== Exercici 1 ===
Volem allotjar 10 persones en un hotel que té habitacions individuals, dobles i triples. Sabem que si reservem sis habitacions individuals i dues de dobles, hem pagat 702€, i si en reservem una d'individual i tres de triples, hem de pagar el mateix que si en reservem dues de dobles i dues de triples.
{|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" width="85%" class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Solució" data-collapsetext="Ocultar"
|-
|a) Determineu els preus de l'habitació doble i de la triple en funció del preu de la individual. [1,25 punts]
|-
|style="border: 1px solid #bbf;background:#fff"|
{|cellspacing="0" cellpadding="5" width="100%" class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Veure" data-collapsetext="Ocultar"
|-
|Abstracció i interpretació
|-
|style="border: 1px solid #fbb"|Primer de tot en observar que hi ha tres tipus d'habitacions llavors tenim la llibertat de dir:
::<math>x=\text{habitació individual},</math>
::<math>y=\text{habitació doble},</math>
::<math>z=\text{habitació triple}.</math>
Ara l'enunciat es pot sintetitzar ordenadament en:
::10 persones a allotjar
::6x + 2y = 702€
::1x + 3z = 2y + 2z
Ens demanen doncs resoldre un sistema que ha de quedar tot en funció de x, tot es podrà calcular a partir de x.
::x = un preu
::y = f(x)
::z = g(x)
|}
{|cellspacing="0" cellpadding="5" width="100%" class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Veure" data-collapsetext="Ocultar"
|-
|Aplicar mètodes
|-
|style="border: 1px solid #fbb"|Tenim una equació amb incògnites x i y, i l'altre amb incògnites x i z, i no costa res aïllar la z i la y per trobar f(x) i g(x).
:<math>\begin{cases} 6x + 2y &= 702 \\
x-2y+z&=0 \end{cases}</math>
La primera equació ja està, però la segona sobra un 2y que just coincideix amb l'oposat de l'equació anterior, ¿sumen e1 a e2?
:<math>\begin{cases} 6x + 2y &= 702 \\
x-2y+z&=0 \end{cases}</math> <math>\Leftrightarrow \begin{cases} 6x + 2y &= 702 \\
7x+z&=702 \end{cases}</math> <math>\Leftrightarrow \begin{cases} y = \frac{702 - 6x}{2} \\
z=702-7x \end{cases}</math> <math>\Leftrightarrow \begin{cases} y = 351 - 3x \\
z=702-7x \end{cases}</math> <math>\Leftrightarrow \begin{cases} y = f(x) \\
z=g(x) \end{cases}</math>
|}
{|cellspacing="0" cellpadding="5" width="100%" class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Veure" data-collapsetext="Ocultar"
|-
|Exposició del resultat
|-
|style="border: 1px solid #fbb"|Només calia aïllar y i z al sistema per obtindre la dependència de x.
::<math> y = 351 - 3x</math>
::<math>z=702-7x</math>
|}
|}
{|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" width="85%" class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Solució" data-collapsetext="Ocultar"
|-
|b) Si el preu de l'habitació triple és el doble de preu de la individual, quin és el preu de cada tipus d'habitació? De les tres opcions plantejades per a allotjar les 10 persones, amb quina obtenim el preu més baix i quin és aquest preu? [1,25 punts]
|-
|style="border: 1px solid #bbf;background:#fff"|
{|cellspacing="0" cellpadding="5" width="100%" class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Veure" data-collapsetext="Ocultar"
|-
|Reinterpretació
|-
|style="border: 1px solid #fbb"|Sintetitzant l'enunciat veiem que tenim una segona equació <math>z = 2 x</math> i amb la que ja teníem <math>z=702-7x</math> es té dues equacions amb dues incògnites.
|}
{|cellspacing="0" cellpadding="5" width="100%" class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Veure" data-collapsetext="Ocultar"
|-
|Aplicar mètodes
|-
|style="border: 1px solid #fbb"|Resolució del sistema.
<math>\begin{cases} z=2x \\
z=702-7x \end{cases}</math> <math>\Leftrightarrow^{e2-e1} \begin{cases} z=2x \\
0=702-9x \end{cases}</math>
Queda doncs <math>0=702-9x</math> que és una equació amb una incògnita i aïllant surt que <math>x=78\,\euro</math> que aplicat al apartat (a) queden els preus:
::x = 78 € per habitacions individuals
::y = 351 - 3·78 = 117 € per habitacions dobles
::z = 702 - 7·78 = 15 6€ per habitacions triples
|}
{|cellspacing="0" cellpadding="5" width="100%" class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Veure" data-collapsetext="Ocultar"
|-
|Exposició del resultat
|-
|style="border: 1px solid #fbb"|Com que es demana quina de les tres propostes de l'enunciat és la millor només hem de substituir a les dos segones que per cert són iguals.
::1a proposta: 6x + 2y = 702 € No calia fer càlculs.
::2a proposta: 1x + 3z = 78 + 3·156 = 546 €
::3a proposta: 2y + 2z = 2·117 + 2·156 = 546 €
Per tant, s'obté el preu més baix amb la opció 2a i 3a, i el preu és de 546 €
|}
|}
=== Exercici 2 ===
Un inversor té uns diners invertits en un fons d'inversió molt volàtil. El valor de la seva inversió en euros durant un dia determinat és donat per la funció
:<math>f(x)=\tfrac{x^3}{3}-\tfrac{35\,x^2}{2}+300\,x+250,</math>
on què <math>x\in \left[\,0,\,24\,\right]</math> representa el temps en hores.
{|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" width="85%" class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Solució" data-collapsetext="Ocultar"
|-
|a) Calculeu el valor inicial de la inversió en començar el dia i determineu quin benefici o pèrdua haurà tingut al cap de 24 hores. Trobeu també a quina hora del dia el valor de la inversió ha estat màxim i quin era aquest valor màxim. [1,5 punts]
|-
|style="border: 1px solid #bbf;background:#fff"|
{|cellspacing="0" cellpadding="5" width="100%" class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Veure" data-collapsetext="Ocultar"
|-
|Abstracció i interpretació
|-
|style="border: 1px solid #fbb"|La funció ja es una abstracció del problema:
*<math>x=0\;h</math> és quan no ha passat cap hora, es a dir, la sortida d'un capital.
*<math>x=1\;h</math> és quan finalitza la primera hora i comença la segona hora.
*<math>x=24\;h</math> és quan s'acaba la previsió de 24 hores i per tant el final de l'última hora per la que <math>f(x)</math> és fiable.
Només podem dir que és una corba ''continua'' que comença en <math>x=0\;h</math> i acaba en <math>x=24\;h,</math> i per tant sabem:
*Valor inicial és la sortida de la inversió <math>f(0)=\tfrac{0^3}{3}-\tfrac{35\cdot 0^2}{2}+300\cdot 0+250=250\;\text{€}</math>
*Valor en finalitzar la vint-i-quatrena hora és <math>f(24)=\tfrac{24^3}{3}-\tfrac{35\cdot 24^2}{2}+300\cdot 24+250=1978\;\text{€}</math>
|}
{|cellspacing="0" cellpadding="5" width="100%" class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Veure" data-collapsetext="Ocultar"
|-
|Aplicar mètodes
|-
|style="border: 1px solid #fbb"|Màxims i mínims locals sobre funcions continues i derivables definides en intervals tancats.
Es vol trobar <math>f'(x)=0</math>
:<math>f'(x)=\tfrac{3\,x^2}{3}-\tfrac{35\cdot 2\,x}{2}+300+0</math> <math>=x^2-35\,x+300=0\text{?}</math>
:<math>\Rightarrow\;x=\tfrac{35\pm\sqrt{25}}{2}</math> <math>\Rightarrow\; x_1=15\;\text{i}\;x_2=20</math>
Per defecte s'afegeix els extrems del interval <math>[\;0,\;24\;]</math> com a candidats a màxims i mínims.
La taula de signes de <math>f'(x)=(x-15)(x-20)</math> queda tancada com:
{|style="border: 0px solid #aaf;" cellpadding="5" cellspacing="0"
|-
|
|width="50px"|
|style="border: 1px solid #00f;" align="center" width="50px"|0
|width="50px"|
|style="border: 1px solid #00f;" align="center" width="50px"|<math>15</math>
|width="50px"|
|style="border: 1px solid #00f;" align="center" width="50px"|<math>20</math>
|width="50px"|
|style="border: 1px solid #00f;" align="center" width="50px"|24
|-
|<math>15</math>
|style="border: 1px solid #00f;" align="center"|<math>x-15</math>
|style="border: 1px solid #00f;" align="center"|-
|style="border: 1px solid #00f;" align="center"|-
|style="border: 1px solid #00f;" align="center"|0
|style="border: 1px solid #00f;" align="center"|+
|style="border: 1px solid #00f;" align="center"|+
|style="border: 1px solid #00f;" align="center"|+
|style="border: 1px solid #00f;" align="center"|+
|-
|<math>20</math>
|style="border: 1px solid #00f;" align="center"|<math>x-20</math>
|style="border: 1px solid #00f;" align="center"|-
|style="border: 1px solid #00f;" align="center"|-
|style="border: 1px solid #00f;" align="center"|-
|style="border: 1px solid #00f;" align="center"|-
|style="border: 1px solid #00f;" align="center"|0
|style="border: 1px solid #00f;" align="center"|+
|style="border: 1px solid #00f;" align="center"|+
|-
|
|style="border: 1px solid #00f;" align="center" bgcolor="#fb6"|<math>f'(x)</math>
|style="border: 1px solid #00f;" align="center" bgcolor="#fb6"|+
|style="border: 1px solid #00f;" align="center" bgcolor="#fb6"|+
|style="border: 1px solid #00f;" align="center" bgcolor="#fb6"|0
|style="border: 1px solid #00f;" align="center" bgcolor="#fb6"|-
|style="border: 1px solid #00f;" align="center" bgcolor="#fb6"|0
|style="border: 1px solid #00f;" align="center" bgcolor="#fb6"|+
|style="border: 1px solid #00f;" align="center" bgcolor="#fb6"|+
|}
Els candidats a màxim són <math>x=15</math> i <math>x=24</math> on:
*<math>f(15)=1937,5\;\text{€}</math>
*<math>f(24)=1978\;\text{€}</math>
i els candidats a mínims són <math>x=0</math> i <math>x=20</math> on:
*<math>f(0)=250\;\text{€}</math>
*<math>f(20)=1916.\bar{6}\;\text{€}</math>
|}
{|cellspacing="0" cellpadding="5" width="100%" class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Veure" data-collapsetext="Ocultar"
|-
|Exposició del resultat
|-
|style="border: 1px solid #fbb"|Ordenadament segons la pregunta:
*El valor inicial de la inversió és 250 €.
*El benefici en finalitzar les 24 h és 1978-250=1728 €.
*El màxim absolut s'ha trobat al cap de 24 h amb un valor de 1978 €.
|}
|}
{|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" width="85%" class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Solució" data-collapsetext="Ocultar"
|-
|b) Hi ha algun moment del dia en què el valor de la inversió és negatiu? Quin és el valor mínim que assoleix? [1 punt]
|-
|style="border: 1px solid #bbf;background:#fff"|
{|cellspacing="0" cellpadding="5" width="100%" class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Veure" data-collapsetext="Ocultar"
|-
|Exposició del resultat a partir de la pregunta (a).
|-
|style="border: 1px solid #fbb"|Ordenadament segons la pregunta:
*No és negatiu perquè els dos mínims són positius.
*El mínim absolut és 250 €.
|}
|}
=== Exercici 3 ===
Fa uns anys una granja de vaques frisones dedicada a la producció de llet va fer un estudi sobre el pes de les seves vaques i va arribar a la conclusió que aquesta variable seguia una distribució normal amb una mitjana de 580 kg i una desviació típica de 25 kg.
;Fórmules per a resoldre l'exercici:
:* Z ~ normal(0,1) → P(-1,96 ≤ Z ≤ 1,96) = 0,95 i P(-2,58 ≤ Z ≤ 2,58) = 0,99.
:* Intervals de confiança amb un nivell de confiança <math>\gamma\in(0,1)</math>
::⎯ per a la proporció (mostres grans):
:::<math>\left[\;\hat{p}-z_\gamma\sqrt{\frac{\hat{p}(1-\hat{p})}{n}}\;,\;\hat{p}+z_\gamma\sqrt{\frac{\hat{p}(1-\hat{p})}{n}}^{\phantom{8}}\right]</math>
::⎯ per a la mitjana (mostres normals amb la variància <math>\sigma^2</math> coneguada):
:::<math>\left[\;\bar{x}-z_\gamma\frac{\sigma}{\sqrt{n}}\;,\;\bar{x}+z_\gamma\frac{\sigma}{\sqrt{n}}\;\right]</math>
::⎯ per a la mitjana (mostres grans amb la variància <math>\sigma^2</math> desconeguada):
:::<math>\left[\;\bar{x}-z_\gamma\frac{s}{\sqrt{n}}\;,\;\bar{x}+z_\gamma\frac{s}{\sqrt{n}}\;\right]</math>
{|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" width="85%" class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Solució" data-collapsetext="Ocultar"
|-
|a) Calculeu, de manera raonada, la probabilitat que si agafem a l'atzar una vaca frisona d'aquesta granja, el seu pes estigui entre 531 kg i 629 kg. [1 punt]
|-
|style="border: 1px solid #bbf;background:#fff"|
{|cellspacing="0" cellpadding="5" width="100%" class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Veure" data-collapsetext="Ocultar"
|-
|Interpretació
|-
|style="border: 1px solid #fbb"|L'estudi garanteix que la variable <math>x,</math> '''pes de vaca en kilograms''', segueix una normal concreta: <math>x\sim N(580,25)</math>
Es demana determinar <math>P(531<x<629).</math>
|}
{|cellspacing="0" cellpadding="5" width="100%" class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Veure" data-collapsetext="Ocultar"
|-
|Aplicar mètodes
|-
|style="border: 1px solid #fbb"|El valor de la probabilitat freqüentment es dona quan la variable segueix <math>N(0,1)</math> que és el cas, per tant hem d'efectuar les transformacions de la nostra variable en aquesta normal:
En principi <math>x\sim N(580,25)</math> llavors si <math>z=\frac{x-580}{25}</math> la conseqüència és <math>z\sim N(0,1)</math>
Es fa efectiva la transformació de tot a partir del demanat <math>P(531<x<629)</math> <math>=P(\frac{531-580}{25}<\frac{x-580}{25}<\frac{628-580}{25})</math> <math>=P(-1,96<z<1,96)</math>
|}
{|cellspacing="0" cellpadding="5" width="100%" class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Veure" data-collapsetext="Ocultar"
|-
|Exposició del resultat.
|-
|style="border: 1px solid #fbb"|Només cal buscar la dada o en aquest cas llegir-la a l'enunciat i surt que:
:<math>P(-1,96<z<1,96)=0,95</math>
|}
|}
b) Creiem que un canvi en el tipus de farratge que es dona a les vaques n'ha modificat la mitjana del pes. Per a comprovar-ho, hem obtingut el pes d'una mostra de 10 vaques de la granja escollides a l'atzar:
::569, 575, 611, 581, 583, 614, 589, 555, 566, 571.
Trobeu un interval de confiança del 95 % per a la mitjana del pes de les vaques suposant que aquest pes segueix una distribució normal amb una desviació típica de 25 kg. A partir del resultat obtingut, podem afirmar que la mitjana del pes de les vaques ha canviat? Justifiques la resposta. [1,5 punts]
=== Exercici 4 ===
Al Congrés Català d'Educació Matemàtica (C2EM), que se celebrarà a Lleida el proper més de juliol, hi assistiran docents d'universitat, d'educació secundària i d'educació infantil i primària.
A hores d'ara, un 10% dels docents inscrits són d'universitat, un 50% són de secundària i la resta són d'infantil i primària. D'altra banda, un 40% dels docents inscrits d'universitat, un 52% dels docents inscrits de secundària i un 65% dels docents inscrits d'infantil i primària són dones.
Trieu UNA de les opcions (A o B) i responeu a les qüestions que s'hi plantegen.
OPCIÓ A
a) Calculeu la probabilitat que una persona escollida a l'atzar d'entre tots els inscrits sigui una dona. Si d'entre totes les dones inscrites n'escollim una a l'atzar, quina probabilitat hi ha que sigui docent de secundària? [ 1,25 punts ]
b) Calculeu el nombre de docents que s'ha inscrit al Congrés de cada nivell educatiu si sabem que en total hi ha 476 dones inscrites. [ 1,25 punts ]
OPCIÓ B
a) L'organització del Congrés vol donar un detall diferent a cada grup de docents: el detall de tipus D1 per al grup de docents universitari, el detall de tipus D2 per al grup de docents de secundària i el detall de tipus D3 per al grup de docents d'infantil i Primària. Han demanat pressupost a tres empreses diferents, que anomenarem E1, E2 i E3. La matriu següent ens dona els preus unitaris, en euros, de cada detall de tipus D1, D2 i D3 (files) segons les empreses E1, E2 i E3 (columnes):
<math>\begin{pmatrix} 1,25 & 1 & 1,25\\
0,75 & 1 & 1,15\\
1 & 0,85 & 0,80 \end{pmatrix}</math>
La comanda de l'organització es pot representar com un vector fila <math>(x,\;y,\;z),</math> en què '''x''' representa la quantitat de detalls del tipus D1, '''y''' és la quantitat de detalls de tipus D2 i '''z''' correspon a la quantitat de detalls de tipus D3 que cal comprar.
L'organització treballa amb la previsió que al Congrés hi assistiran 1.000 persones en total i que els percentatges de cada grup de docents respecte al total seran els mateixos que els que hi ha en aquest moment de la inscripció.
Calculeu mitjançant un producte de matrius quina empresa ofereix e millor preu i quin és aquest preu. [1,25 punts]
b) Un hotel situat prop de l'espai on se celebrarà el Congrés ha fet un estudi de mercat. Inicialment es plantejaven oferir l'habitació doble a un preu de 80€ la nit i amb aquest preu estimaven que tindrien 100 reserves d'habitacions dobles. Però l'estudi mostra que la relació entre el preu de l'habitació doble i el nombre de reserves és lineal, de manera que per cada euro de descompte sobre el preu de l'habitació aconsegueixen dues reserves més.
Si anomenem '''x''' el nombre de vegades que s'aplica el descompte d'un euro, escriviu la funció que dona els ingressos de l'hotel en funció de x. Quin ha de ser el preu de l'habitació doble per a maximitzar els ingressos? [1,25 punts]
[[Category:PAU de matemàtiques]]
[[Category:CA]]
4rsd8vykvu765aih54hjzhcx9gr5str