Wikiversity betawikiversity https://beta.wikiversity.org/wiki/Main_Page MediaWiki 1.47.0-wmf.5 first-letter Media Special Talk User User talk Wikiversity Wikiversity talk File File talk MediaWiki MediaWiki talk Template Template talk Help Help talk Category Category talk TimedText TimedText talk Module Module talk Translations Translations talk Event Event talk 0 49596 384436 384374 2026-06-04T19:49:31Z Dušan Kreheľ 45022 + obsah; /* Pozri tiež */ audit referencií 384436 wikitext text/x-wiki == Varianty názvu obce == Keďže prvá písomná zmienka obce Fintice (Slovensko) je z roku 1272,<ref>{{cite journal | last1 = Boleš | first1 = Konštantín Daniel | date = 2016 | title = DAROVACIA LISTINA KRÁĽA ŠTEFANA V. NA MAJETOK FYNTHA | url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf | journal = NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ | volume = 5 | issue = 1 | pages = 115 | issn = 1338-9572 | access-date = }}</ref> čo je väčší časový odstup voči súčastnosti, tak sa skúmajú nasledujúce tvary obce Fintice: * Fyntha, * Finta, * Fincice,<ref>{{cite journal | author = Michal Lacko, S.J. | title = Miestopis Slovenska za posledných sto roko | journal = Most | url = https://archive.org/details/most.1964.v11n03-04/page/174/mode/2up?q=fintice | issn = | publisher = Slovenský ústav | place = Cleveland, Ohio, U.S.A. | volume = 11 | issue = 3-4 | date = 1964 }}</ref> * [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">Finťice</span>], * [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">Finčiče</span>], * Suncia,<ref name="dmi"/> * Fruncta,<ref name="dmi"/> * Finzi (nemecká výslovnosť [Finci]), * Fincice, tak aj slovo: * [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">fin</span>]. == Etymológia == Názov obce je najskôr odvodené od vlastného podstatného mena Finta. V stredovekej latinčine, odkiaľ pochádza najstaršia písomná zmienka obce, sa pri pomenovaní obce podľa osoby zapísoval<ref>[[:w:sk:Medieval Latin|Medieval Latin]]</ref> jej názov v neohýbanom tvare. Teda slovo Fintice je zložené z dvoch časti <i>Finti</i> + <i>-ce</i>: * <i>Fint</i>: ** tvary: *** slovanizovaný: [Finťi], *** neslovanizovaný: [Finti], * <i>-ice</i>: ** spodstatnené prídavné meno obsahujúce suffix stredovekej písanej latinčiny <i>-icē</i> (na základe analýzy slov ''finticē'' a ''becē'' jedného dokumentu<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/ita-bnc-in2-00001627-001/page/n51/mode/2up?q=sintice | title = Legenda aurea sanctorum, sive Lombardica historia | last = Jacobus | first = de Voragine | date = 1497 }}</ref>), čo je skrátené pre <i>-icae</i> (možný súvis alebo odvedenie od ''-itiae'')<ref>[[:wiktionary:en:-itiae#Latin|-itiae]] (po anglicky)</ref> a označuje genitív jednotného čísla alebo nominatív plurálu:<ref>[[:wiktionary:en:-icus#Latin|-icus]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:-icae#Latin|-icia]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:belong|belong]] (po anglicky)</ref> *** Asociácia prípadne k čomu: <table class="wikitable" style="text-align:center"><tr><th></th><th>Latinčina</th><th>Slovenčina</th></tr><tr style="background:#FFFFAC"><td>''rieka'' (slovenčina)</td><td>m<ref>[[:wiktionary:en:rivus#Latin|villa]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''villa'' (latinčina)</td><td>f<ref>[[:wiktionary:en:villa#Latin|rivus]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''dedina'' (slovenčina)</td><td>m / n / m<ref>[[:wiktionary:en:village#English|village]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr style="background:#FFFFAC"><td>''terra'' (latinčina),<br> ''zem'' (slovenčina)</td><td>f<ref>[[:wiktionary:en:terra#Latin|terra]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''mesto'' (slovenčina)</td><td>n<ref>[[:wiktionary:en:oppidum#Latin|oppidum]] (po anglicky)</ref></td><td>n</td></tr></table> ** praktický medzinárodný zápis (a zároveň neutrálny pre domácich a cudzincov<ref>{{cite journal | last1 = Boleš | first1 = Konštantín Daniel | date = 2019 | title = POČIATKY A VÝVOJ HRADNÉHO PANSTVA ŠEBEŠ | url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-2_2019.pdf | journal = NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ | volume = 8 | issue = 2 | pages = 118 | issn = 1338-9572 }}</ref>), a ktorý je podobný/ekvivalentný v slovenčine <i>-icke</i> (napr. fintické zvony). ** niekto odvádza že od potoka. Pôvodný všeobecnejší význam [[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/kʷey-|*kʷey-]] sa asi neskôr špecifikoval a od neho sa „oddelil“ [[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/pent-|*pent-]]. Toto rozdelenie je zrejme v slovenčine, kde máme pre ''*pent-'' slová ako ''tiecť'', ''vytekať'', ''funí'', a pre ''*kʷey-'' slová čin(iť), činka. U predkov slova ''<b style="color:brown">f</b>in<b style="color:brown">t</b>a'' mohlo dosť k nasledujúcim zmenám: * <b style="color:brown">f</b> zmenené na: ** na [''v''] (napr. '''v'''ynúť, '''v'''ynájsť), ** na [''č''] (napr. rumunské '''''c'''inta'' &#91;''činta''&#93;), ** na [''c''] (napr. '''c'''icať), ** na [''p'']: *** chorvátske '''p'''ičiti (slovensky ''piť''), *** latinského ''fingo''<ref>[[:wiktionary:en:fingo|fingo]] (po anglicky)</ref> a ''pingo'',<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]] (po anglicky)</ref> ** na [''r''] (napr. rinčať), ** na [''k'']: *** anglické '''''k'''ind'' – ''dieťa'' (možno súvisí s „dieťa piští/piščí, kričí“). *** slovenské kýchať, * <b style="color:brown">t</b> zmenené: ** na [č/ć] – napr. slová ''či(či)'''č'''kať'', ''čačkať'', ** na [t/ť] – napr. slovo ''fin'''t'''a'', ''fin'''t'''iť'' [''fin'''ť'''iť''], ** na [d] – napr. nemecké slovo ''fin'''d'''en'', ** na [g]: ***gronský ''pin'''g'''u'' (slovensky ''kopec''), ***inuktitutský ''pin'''g'''u'' (slovensky ''malý kopček''),<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]] (po anglicky)</ref> ***anglický ''pen'''g'''uin'' (slovensky tučniak),<ref>[[:wiktionary:en:penguin|penguin]] (po anglicky)</ref> ** na [dž] – nárečovo slovensky a potom ukrajinsky, južnoslovansky ''findža'' a podobné perzsky, ** na [z] – sardinsky ''finza''. Pôvodný význam ''*kʷey-'' možno vznikol z vody alebo dymu alebo bol nimi ovplyvnený.<br>Voda: *pramení, *tečie/prúdi, **zvíja sa (t. j. [[:w:sk:Meander (riečny)|meandruje]]), *pení sa, * zaplavuje (t. j. aj „kreslí“, keď klesá hladina vody), * rozdeľuje, * a „dáva život“ (dáva pitie, organizmy, materiál na tehly, …). == Ako vlastné podstatné meno == * 9. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Fintas</span>, Grecko,<ref>[[:w:sk:Fintas|Fintas]]</ref><ref>[[:w:de:Phintas|Phintas]] (po nemecky)</ref><ref>[[:w:de:Phintas|Phintas]] (po nemecky)</ref> * 7. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Phintas</span> (podľa Androkleide),<ref>[[:w:de:Phintas_(Androkleide)|Phintas (Androkleide)]] (po nemecky)</ref> * 6. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Fintias</span>, grécky maliar,<ref>[[:w:sk:Fintias (maliar)|Phintas (Androkleide)]]</ref> * ? – 279 pred Kr., Phidias z Agrigenta, založil mesto Φιντίας (Fintias, dnešná [[:w:en:Licata|Licata]], Sicília, Taliansko),<ref name="Φιντίας">[[:w:el:Φιντίας_του_Αγκριτζέντο|Φιντίας_του_Αγκριτζέντο]] (po grécky)</ref> * 3. storočie, Finn McColl, Írsko,<ref>[https://thewildgeese.irish/profiles/blogs/the-legend-fionn-mac-cunhaill The Heroic Legend of Fionn mac Cumhaill]</ref> * 526 – 603, <span style="color:brown">Fintan z Clonenagh</span>, Írsko,<ref>[[:w:Fintan_of_Clonenagh|Fintan of Clonenagh]] (po anglicky)</ref> * ? – 635, <span style="color:brown">Fintán z Taghmon</span>, Severné Írsko<ref>[[:w:Fintan_of_Clonenagh|Fintan of Clonenagh]] (po anglicky)</ref><ref>[[:w:Fintán of Taghmon|Fintán of Taghmon]] (po anglicky)</ref> * 803/804 – 878, <span style="color:brown">Fintan z Rheinau</span>, Írsko/Švajčiarsko,<ref>[[:w:Fintan_of_Rheinau|Fintan of Rheinau]] (po anglicky)</ref> * 1332, <span style="color:brown">Phinta, kňaz svätej Anny</span>, Comuna Sântana de Mureș, Mureș (Rumunsko), * 1332, <span style="color:brown">Monch et Fyntha</span>, Črnomir, Chorvátsko,<ref name="C1908">{{cite web |url=https://archive.org/details/codex-diplomaticus-vi-1908./Codex%20diplomaticus%20X%201912 |title=Diplomatički zbornik Kraljevine Hrvatske, Dalmacije i Slavonije Codex Diplomaticus I- XVIII Latin, Croatian |access-date = 2026-04-17 }}</ref> * 1341, Fyntha et Nicolaus,<ref name="C1908"/> * 1367, Finčevec, Chorvátsko, ''Paulus filius Fynech'',<ref>{{cite web |url=https://hrcak.srce.hr/file/33305 |title=GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJA |last=Balog |first=Zdenko |access-date = 2023-12-08 }}</ref> * 1367, <span style="color:brown">Paulus filius Finech</span>; súvis so Finčevec, Chorvátsko.<ref name="Finech">ZDENKO BALOG: GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJAč; Cris, god. VI., br. 1/2004., str. 59-72</ref><ref>[[:w:en:Finčevec|Finčevec]] (po anglicky)</ref> Rod (zrejme):<ref>{{cite web |url=https://mi.abtk.hu/images/gyujtemenyek/regeszta-mutatok/masodik-sorozat/fiok_144._a-i-10._szemely_erzsebet_-_f.pdf |title=fiok 144. a-i-10 F |last=Székely |first=Erzsébet }}</ref> * <b style="color:#592A59">Fynta, Dávid syn, Scelench castrum, 1282-10-08</b> – Zeleneč, okres Trnava, Slovensko;<ref>{{cite web | url = https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/miesto-stareho-novy-ale-socialisticky-31-januar-2009 | title = Miesto starého nový, ale socialistický (31. január 2009 | last = Dzurjanin | first = Zdenko | date = 2009-02-05 | website = sme.sk | publisher = Petit Press, a.s. }}</ref><ref>[[:w:sk:Zeleneč|Zeleneč]]</ref> * <b style="color:#592A59">Finta, Alber, 1328</b> – dnes Albeř, Čechy (žeby?); *<b style="color:#592A59">Finta; Finta fia, Sarfeu (Vas m), cca 382-06-06</b> – dnes Blatné, Senec, Slovensko;<ref>{{cite web | url = https://pdfweb.truni.sk/download?monografie/belakova-hydronymia-2014.pdf | title = HYDRONYMIA SEVERNEJ ČASTI POVODIA MALÉHO DUNAJA | last = Beláková | first = Mária | date = 2014 | place = Trnava }}</ref><ref>[[:w:sk:Blatné|Blatné]]</ref> *<b style="color:#592A59">Finta Diozisius, Szentmiklós vára, 1276</b> – Mikleuš, Chorvátsko;<ref>[[:w:hu:Szentmiklós (Horvátország)|Szentmiklós (Horvátország)]] (po maďarsky)</ref> *<b style="color:#592A59">Finta Peter, comes, Mosolány, 1330-04-29</b> – Mocsolya, Rumunsko,<ref>{{cite web | url = https://www.arcanum.com/en/online-kiadvanyok/Tunderkert-tunderkert-1/szilagy-varmegye-monographiaja-5E50/iv-kotet-89C9/mocsolya-8B6C/ | title = Mocsolya. | website = arcanum.com }}</ref><ref>[[:w:hu:Mocsolya|Mocsolya]] (po maďarsky)</ref> *<b style="color:#592A59">Fintai Ilona,Finta leánya; Sarfeu (Vas m); 1382-06-06</b>, *<b style="color:#592A59">Fyntha-i Miklós; Feketehygh vára, Fyntha birtok, Sáros megye; 1272-11-16</b><ref group="Pozn.">Maď. „''Feketehygh''“ = slov. „''Čierný les''“ ([https://mdh.unideb.hu/korai_telepules.php?adatlap=01-27-5&km=Aba%C3%BAj Zdroj informácie])</ref><ref group="Pozn.">Možno je zdroj [https://archives.hungaricana.hu/en/charters/26670/ DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q szekció) • Családi levéltárak (P szekcióból) • Dessewffy család, grófi (Q 62) • 74669 ]</ref>. === Pra-meno *Finta === Je románskeho pôvodu vyskytujúce sa vo tvaroch (na základe analýzy z 13. a 14. storočia): *Fyn, *Fynta/Phynta/Phinta.<ref name="prafinta">{{cite web | url = https://www.researchgate.net/profile/Maria-Novakova-6/publication/302928937_The_personal_names_in_Slovakia_in_the_13th_century/links/573376c508ae9f741b261454/The-personal-names-in-Slovakia-in-the-13th-century.pdf | title = Najstaršie uhorské osobné mená a pomenovacia prax na Slovensku v 13.-14. storočí. | last = Nováková | first = Mária | date = 2010-06-30 | publisher = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Katedra histórie | access-date = 2023-12-08 | quote = }}</ref> Tiež: * Finzi (zrejme rod).<ref name="finzi"/> Ak význam Fintha má pôvod v románskych jazykov, potom ho môžeme významovo (podľa 13./14. storočia storočia) vysvetliť ako ''šikovný'' / ''zručný''. Románsky pôvod môže súvisieť s románskym obyvateľstvom vo vtedajšom Uhorsku, ktorý bol ovplyvnený križiackymi výpravami a rádmi templárov a johanitov. Rád johanitov dostal v listine z r. 1247 poverenie<ref>{{cite web | url = https://www.academia.edu/6430925/Rom%C3%A1nske_obyvate%C4%BEstvo_v_%C5%A1trukt%C3%BArach_Uhorsk%C3%A9ho_kr%C3%A1%C4%BEovstva_slovak_ | title = Románske obyvateľstvo v štruktúrach Uhorského kráľovstva | last = Bučko | first = Peter }}</ref> stražiť 5 uhorských hradov a ktorý pôsobili aj v blízkosti Fintíc (Medzany,<ref>{{cite web | url = https://myslovakia.sk/sk/medziansky-hradok | title = Medziansky hrádok }}</ref> Hanušovciach nad Topľou a Medzianky<ref>{{cite web | url = https://www.legendarium.info/vylet/hrad-medzianky | title = Hrad Medzianky }}</ref>). „Meno Finta malo v stredovekých zápisoch rôzne podoby (Pfynta, Ffynta, Phinta, Finta…), pričom podľa viacerých autorov bolo slovanského pôvodu.“<ref>{{cite web |url=https://www.academia.edu/45643150/FINTA_Z_RODU_ABA_VOJVODA_A_PALAT%C3%8DN |title=FINTA Z RODU ABA -VOJVODA A PALATÍN |last=Blanár |first=Dominik }}</ref> == Miesta == * Fintice, okres Prešov, Slovensko, * Fincovce – dnes Pavlovce, Slovensko,<ref name="Vynohradiv">CHYTIL, Alois. Chytilův místopis Československé republiky. V Praze: Alois Chytil, 1930. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:1127bbd3-869e-4169-b1ae-92a45b00ba92</ref> * Finthen – dedina, od r. 1969 sučasť Mainz, Nemecko,<ref>{{cite web | url = https://www.mainz.de/leben-und-arbeit/stadtteile/finthen/finthen.php | title = Willkommen im Stadtteil Finthen | publisher = Landeshauptstadt Mainz | access-date = 2025-01-19 }}</ref> * Φιντίας / Fintias, dnešná [[:w:en:Licata|Licata]], Sicília, Taliansko,<ref name="Φιντίας"/> * Fintorica, miesto, Šišov, Slovensko * Finta, dvor, Vynohradiv, Ukrajina,<ref name="Vynohradiv"/> * Finta, chotár, Neverice, Slovensko,<ref name="Vynohradiv"/> * Fîntînița, Moldavsko, * …, * zoznamy: ** [[:w:pl:Fântânele|Fântânele]] (plwiki). == Možné významy == * súvisiace s '''vtákmi''': ** '''''vrabec''''': *** z praindoeuropančiny ''*(s)ping-'' (''malý vták, vrabec''),<ref>[[:wiktionary:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finkô|Reconstruction:Proto-Germanic/finkô]] (po anglicky)</ref> ** '''''pinka''''': *** z praindoeuropančiny ''*(s)pingos'' (''pinka''),<ref>[[:wiktionary:en:finch#English|finch#English]] (po anglicky)</ref> ** '''''ďateľ''''': *** zo starej angličtiny ''fina'' (''ďateľ'') + suffix -ta,<ref>[[:wiktionary:en:fina#Old_English|fina]]</ref><ref>[[:wiktionary:en:woodpecker#English|woodpecker]]</ref> * súvisiace s '''vodou''': ** '''ryba''': *** Alóza finta (Alosa fallax) – lebo je ''Finta'' (maďarsky, ukrajinsky a rusky) a ''Finte'' (nemecky),<ref>{{cite web | url = https://www.mpsr.sk/resources/documents/2028.xlsx | title = 2028.xlsx }}</ref> *** U nás by alóza finta nemala žiť,<ref>{{cite web | url = https://www.srz-ds.sk/atlas-ryb | title = Atlas rýb | website = www.srz-ds.sk }}</ref><ref>{{cite web | url = https://fishbase.mnhn.fr/summary/SpeciesSummary.php?id=5355&lang=english | title = Alosa fallax (Lacepède, 1803), Twaite shad }}</ref> takže by sa mohlo prípadne jednať o '''''alóza neškvrnitá''''' (''Alosa immaculata'', ''Alosa pontica''),<ref>{{cite web | url = https://fish-commercial-names.ec.europa.eu/fish-names/commercial-designations_sk?ms=SK | title = Slovensko - Obchodné označenia | access-date = 2023-10-18 }}</ref> *** škotský ''finnack'', ''finnoc'', ''finner'' – „biely pstruh“,<ref>{{cite web | url = https://books.google.sk/books?id=vxkAAAAAYAAJ&pg=PT169&dq=finner&lr=&ei=r6kZSvaCNobYMYSO-KIJ&redir_esc=y#v=onepage&q=finner&f=false | title = An Etymological Dictionary of the Scottish Language: In which the Words are Explained in Their Different Senses, Authorized by the Names of the Writers by Whom They are Used, Or the Titles of the Works in which They Occur, and Deduced from Their Originals | last = Jamieson | first = John | date = 1818 }}</ref> *** súvis s rybolovom? (?), ** '''plutva''': *** stará angličtina ''finn'',<ref name="etymonline-fin">{{cite web | url = https://www.etymonline.com/word/fin | title = Origin and history of fin | website = etymonline.com }}</ref> *** pragermančina ''*finno'',<ref name="etymonline-fin"/> *** prazapadná nemčina ''finnā'', ''finnu'', ''finā'', ''finu'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finnā|Proto-West_Germanic/finnā]] (po anglicky)</ref> ** '''prameň''', '''tiecť''', '''vytekať''', '''prúdiť''': *** z prazápadnej nemčiny ''finþan'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finþan|Proto-West Germanic/finþan]] (po anglicky)</ref> *** z praindoeurópskeho ''pent-'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/pent-|Proto-Indo-European/pent-]] (po anglicky)</ref> *** z latinského fons<ref>[[:wiktionary:fons#Latin|fons#Latin]] (po anglicky)</ref> → fontana,<ref>[[:wiktionary:fontana#Latin|fontana#Latin]] (po anglicky)</ref> *** Z latinského fio<ref>[[:wiktionary:en:fio#Latin|fio#Latin]] (po anglicky)</ref> → na rumunské ființă,<ref>[[:wiktionary:en:ființă#Romanian|ființă#Romanian]] (po anglicky)</ref> *** gótsky [[:wiktionary:en:𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽#Gothic|𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽]] (po anglicky), *** dedina Finthen, dnes súčasť Mainz (pramene a rimské akvadukty);<ref>[[:w:de:Mainz-Finthen|Mainz-Finthen]] (po nemecky)</ref> *** rumunsky fântână – prameň, „vodná“ stena;<ref>[[:wiktionary:en:fântână#Romanian|fântână#Romanian]] (po anglicky)</ref> *** podobné so slovenským slovom ''fontána'', **'''močiare''', '''bažina''': *** stará horná nemčina ''fenni'',<ref name="ancestry-fenn">{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fenn | title = Fenn Surname Meaning | author = Ancestry }}</ref> *** stredodolná nemčina a starofrízština ''fenne'',<ref name="ancestry-fenn"/> *** možno narážka na terén a ''lužné lúky a lesy'' (okolo rieky Sekčov a západne od centra obce),<ref>{{cite web | url = https://www.staremapy.sk/?zoom=14&lat=49.05064262694256&lng=21.28843477764502&map=VM2 | title = Voj. mapovanie 2 - mapa rok 1839 | access-date = 2023-10-18 }}</ref><ref>[[:w:sk:Fintice#Záplavy|Fintice#Záplavy]]</ref> ***Fintau, Nemecko<ref>[[:w:de:Fintau|Fintau]] (po nemecky)</ref> – rieka, ktorá sa do močiarov vlieva; ***Fintel (hist. aj Wintla), Nemecko – bažinový terén,<ref>[[:w:de:Fintel|Fintel]] (po nemecky)</ref><ref>{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fintel | title = Fintel Surname Meaning | author = Ancestry }}</ref> *** Fintavägen, Svédsko; značková cesta („pristupová cesta“) – a la „prameň“ prichádzajúcich áut do sídliska;<ref>{{cite web | url = https://www.openstreetmap.org/way/1071987913 | title = Cesta: Fintavägen (1071987913) | access-date = 2023-10-18 }}</ref> *** Fintlandsmoor, Nemecko – močiar, rašelinisko;<ref>[[:w:de:Fintlandsmoor|Fintlandsmoor]] (po nemecky)</ref> ** '''plač''': *** slovinský ''finčica'' – ženský „hanblivý“/prúderný plač;<ref name="sl-1891">{{cite web | url = https://archive.org/details/slovenskonemkisl01pletuoft/page/200/mode/2up?view=theater | title = Slovensko-nemki slovar. Uredil M. Pleternik | last = Pleternik | first = Makso | date = 1891 }}</ref><ref>[[:wiktionary:en:weiblich#German|weiblich#German]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:Scham|Scham]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:shame|shame]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:bashfulness|bashfulness]] (po anglicky)</ref> '''„k cieľu“''', '''„pri cieli“''': * kampidská sardínčina ''finza(s)'',<ref>https://hemerotecadigital.uanl.mx/items/browse?advanced%5B0%5D%5Belement_id%5D=39&advanced%5B0%5D%5Btype%5D=is+exactly&advanced%5B0%5D%5Bterms%5D=Men%C3%A9ndez+Pidal%2C+Ram%C3%B3n%2C+1869-1968%2C+Director&output=omeka-xml</ref><ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/bub_gb_KTtwV0X6jo8C/page/28/mode/2up?q=finza | title = Etymologisches Wörterbuch der romanischen Sprachen von | last = Friedrich | first = Diez | date = 1870 }}</ref> *'''cesta''': ** z protoindoeurópskeho ''*pent-'' – „ísť, prejsť; cesta, most“,<ref name="finþan"/> *'''nájsť''': ** z protoindoeurópskeho ''*pent-'' – „ísť, prejsť; cesta, most“,<ref name="finþan"/> ** z prazápadnej nemčiny ''finþan'' – „nájsť, objaviť, prísť na to“,<ref name="finþan">[[:wikt:en:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finþan|*finþan]] (po anglicky)</ref> ** z pranemčiny ''finþan'' – „nájsť, objaviť, prísť na to“,<ref>[[:wikt:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finþaną|*finþaną]] (po anglicky)</ref> ** bavorský ''fint'' znamená významovo ''nájsť'',<ref>[[:w:de:Bairisch|Bairisch]] (po nemecky)</ref> ** gótsky ''fintha'' znamená ''nájsť'',<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/sitzungsberichte1882knig/page/38/mode/2up?q=finde | title = Sitzungsberichte der königl. böhmischen Gesellschaft der Wissenschaften in Prag | author = Königlich-böhmische Gesellschaft der Wissenschaften (Prague, Hungary) | date = 1883 }}</ref><ref>{{cite web | url = https://germanic.ge/en/got/word/fin%C3%BEan/ | title = finþan | author = Chrestomathy of Gothic and Anglo-Saxon }}</ref> ** zo starej irštiny „objaviť“, „odkryť“, „zistiť“, „vedieť“,<ref>[[:wiktionary:en:rofinnadar#Old_Irish|rofinnadar#Old_Irish]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:discover|discover]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:find_out|find_out]] (po anglicky)</ref> '''päť''': * zo stredno-hornej nemčiny ''vünf'',<ref name="mhn-vinf">[[:wiktionary:vinf#Mòcheno|vinf#Mòcheno]] (po anglicky)</ref> * v jazyku Mòcheno (v Taliansku) ''vinf'' značí päť,<ref name="mhn-vinf"/><ref>[[:w:Mòcheno language|Mòcheno language]] (po anglický)</ref> '''podvodník''': * slovinsky ''finka'' – prasa, svina (pri hre),<ref name="sl-1891"/> '''trik''': * súčastné europské jazyky (napr. v športe), '''výmysel''': * zo staršej slovenčiny,<ref>{{cite web | url = https://slovnik.juls.savba.sk/bernolak-hq/fi/Finta.png | title = Finta.png }}</ref><ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/bub_gb_baZZAAAAcAAJ/page/4368/mode/2up | title = Slowár slowenskí česko-latinsko-ňemecko-uherskí = seu, Lexicon slavicum bohemico-latino-germanico-ungaricum | last = Bernolák | first = Anton | date = 1825 | publisher = Budae, typis et sumtibus Typogr. Reg. univers. hungaricae }}</ref> '''skrytý''': * v berberskom jazyku názov oázy ''Fint'' znamená ''skryté'',<ref>{{cite web | url = https://www.sudmaroc-hotel-terrassedesdelices.com/l-oasis-de-fint-1/ | title = L'Oasis de Fint | date = 2023-10-18 }}</ref> '''„strážisko“''': * latinské ''finita'' ako tvar slova ''finitus'' – '''hraničná''',<ref>[[:wiktionary:en:finita#Latin|finita#Latin]] (po anglický)</ref><ref>[[:wiktionary:en:finitus#Latin|finitus#Latin]] (po anglický)</ref> * zo starej angličtiny ''finta'' – '''hraničné územie''', '''družina'''/'''posádka''', '''sledovať''';<ref name="sa-1">[[:wiktionary:en:finta#Old_English|finta#Old_English]] (po anglicky)</ref><ref name="sa-2">[[:wiktionary:en:tail#Etymology_1|tail#Etymology_1]] (po anglický)</ref><ref>[[:wiktionary:en:tailing#Noun|tailing#Noun]] (po anglický)</ref> * španielsky ''finca'' – „nehnuteľnosť“, „farma“, „hacienda“,<ref>[[:wiktionary:en:finca#Spanish|finca#Spanish]] (po anglický)</ref> '''(o)zdobiť''', „'''pačiť sa'''“: * zo slovenského ''fintiť'', * možno odvodené z latinského ''fingo'',<ref>[[:wiktionary:en:fingo|fingo]] (po anglicky)</ref> * možno odvodené z latinského ''pingo'',<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]]</ref> * grecké slovo [https://lexikolefkadas.gr/finta-i/ φίντα] (''fínta'', stredný rod), * ozdobná šálka, viď položku ''šálka'', * '''horenos'''<ref name="prafinta"/> – „namyslený človek, nafúkanec“,<ref>Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985 s. ISBN 80-224-0750-X (autorský kolektív: J. Doruľa, J. Kačala, M. Marsinová, I. Masár, Š. Michalus, Š. Peciar, M. Pisárčiková, M. Považaj, V. Slivková, E. Smiešková, E. Tibenská, M. Urbančok). Heslo ''horenos''.</ref> * dánsky ''finde'' – „mať určitý pocit potešenia alebo (menej často) nelibosti“,<ref>{{cite web | url = https://ordnet.dk/ddo/ordbog?query=finde | title = finde | author = Det Danske Sprog- og Litteraturselskab }}</ref> * '''biely''', '''svetlovlasý''': ** zo strednej angličtiny ''Fin(n)''; skrátene poangličené ''Fionn'', skratené ''Finn'', z pôvodného gálskeho ''Ó Finn'' – ''Fionn potomok'',<ref>{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/finn | title = Finn Surname Meaning | author = Ancestry }}</ref> '''uskutočňovať''', '''stať sa''', '''byť''': * latinsky ''fiō'',<ref>[[:wiktionary:fio#Latin|fio#Latin]] (po anglicky)</ref> * (prenesene) latinsky ''fin'' – „rámeno“,<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/bim_eighteenth-century_a-classical-dictionary-o_grose-francis-f-a-s_1785/page/n81/mode/2up | title = A classical dictionary of the vulgar tongue. | author = Grose, Francis, F. A. S. | date = 1785 }}</ref> * rumunsky ''fi'' – byť,<ref>[[:wiktionary:fi#Romanian|fi#Romanian]] (po anglicky)</ref> * rumunsky ''ființă'' [fiinca] – „bytosť“, „stvorenie“,<ref>[[:wiktionary:ființă#Romanian|ființă#Romanian]] (po anglicky)</ref> * rumunsky ''ființa'' [fiinca] – „existovať“,<ref>[[:wiktionary:ființa#Romanian|ființa#Romanian]] (po anglicky)</ref> * pre skupinu slov (do kt. patrí aj slovo finta) so spoločným významom ''pohyh'' (podľa Egy),<ref>Renáta Németh: [https://edit.elte.hu/xmlui/bitstream/handle/10831/46184/Kd_10941.pdf?sequence=1 A XIX. Századi nyelvbölcselet és a magyiar nyelv szótárának etimológiai elve]. 2007</ref> '''páska''': * portugálsky ''cinta'' (výslovnosť [finta]),<ref>[[:wiktionary:cinta#Spanish|cinta#Spanish]] (po anglicky)</ref> '''dobrý''', '''šikovný''': * stará francúzština a stredná angličtina ''fin(e)'' – „výborný príjemný čestný dokonalý“,<ref name="ancestry-fine">{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fine | title = Fine Surname Meaning | author = Ancestry }}</ref> * latinsky ''finis'' – „dokonalý vynikajúci“,<ref name="ancestry-fine"/> * z jidiš ''Finzi'',<ref name="finzi">{{cite web | url = https://www.jewishencyclopedia.com/articles/6124-finzi | title = FINZI | author = JewishEncyclopedia.com | date = 1989 }}</ref> * stará francúzština ''fin'' – „fajný, delikatný“<ref>[[:wikt:en:fin#Old_French|fin#Old_French]] (po anglicky)</ref> * v slovenčine: ** „Pekne si to vyfintil.“ – „Pekne si sa s tým »pohral«.“ („Super, popipľal si sa s tým, že výsledok je výborný / excelentý / nad očakávanie / dôsledne spravený.“), '''šikovný''', '''osláviť''', '''brondzový''': * stará gotčina ''𐍆𐌹𐌽'' (''fin'') – [[:w:en:nomina sacra|nomina sacra]] ''lord'' (vo význame ''pán'', ''vládca'' alebo ''majster''),<ref>[[:wiktionary:en:𐍆𐌹𐌽#Gothic|𐍆𐌹𐌽#Gothic]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic|𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:lord#English|lord#English]] (po anglicky)</ref> * stará francúzština ''fin'':<ref>https://www.jeantosti.com/noms/f2.html</ref> ** pôvodne: „jemný, nežný, dokonalý alebo krehký“, ** 14. storočie: ''šikovný''; ** 15. storočí: ''malý'',''malicherný'';<ref group="Pozn.">Možno došlo k negácií alebo k ironizovaniu významu.</ref><ref>[[:wiktionary:en:petit|petit]] (po anglicky)</ref> * egyptský Pa-neḥas – „ten bronzovej farby“,<ref>[[:w:en:Phinehas|Phinehas]] (po anglicky)</ref> * z hebrejského ''פִּינְחָס‎''/''Pinchas'',<ref>[[:w:en:פינחס|פינחס]] (po hebrejsky)</ref> * španielsky ''pinco'' – „schopný preniknúťs veľkou intenzitou“,<ref>[[:wikt:en:finco#Portuguese|finco#Portuguese]] (po anglicky)</ref> * „vedieť dotiahnuť (niečo) do konca“: ** zo starej angličtiny '''finta''' znamenajúc:<ref name="sa-1"/> *** „tail“ – slovenský „chvost“,<ref name="sa-2"/> „časť“ (niečoho), *** „sequence“ – slovenský „sekvencia“, *** „result“ – slovenský „výsledok“, * *int znamenajúc nemecky ''richtung'',<ref>Nyelv Magyar: [Magyar nyelv : közérdekű havi folyóirat a művelt közönség számára / Magyar Nyelvtudományi Társaság ; szerk. Szily Kálmán]. 1907.</ref> '''rozseknúť''', '''rozštiepiť''': * latinské ''findo'', * praindoeurópske ''*bʰinédti'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/bʰinédti|Proto-Indo-European/bʰinédti]] (po anglicky)</ref> '''„vzácne“ drevo''': * praindoeurópske ''*finьtъ'' – tujový:<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/etymologicky-slovnik-jazyka-staroslovenskeho/ESJS_3/page/170/mode/2up | title = Etymologický slovník jazyka staroslověnského | author = E. Havlová, A. Erhart, I. Janyšková | date = 1989 }}</ref> ** zaznamenané iba v súvistlosti s drevom, ** možný nedoslovný význam ako „vzácne“ drevo, ** možno narážka na stromy<ref>{{cite web | url = https://www.fintice.sk/o-obci-fintice.html | title = O obci Fintice | author = Obecný úrad Fintice }}</ref> ako ''javor horský'' a ''lipa malolistá'' v katastri obce, '''súvis s peniazmi''': * „finta“ – španielský starodávna daň („finītus“ ⇒ „fintito“ <súvis so „finito“ – „nastaviť limity“>),<ref>{{cite web | url = https://books.google.sk/books?id=gYtvAwAAQBAJ&pg=PA716&lpg=PA716&dq=family+finta&source=bl&ots=D0_xpvopM0&sig=ACfU3U1xPOG4gFw5UGpVI2Y4cq86bRP13w&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjdvfGj8aKEAxUWi_0HHdodA384PBDoAXoECAkQAQ#v=onepage&q=family%20finta&f=false | title = A Comprehensive Etymological Dictionary of the Spanish Language with Families of Words based on Indo-European Roots | last = Roberts | first = Edward Arthur | date = 2014 }}</ref> * podobné so: ** srbsko-chorvatský ''funta''/''фунта'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:funta#Serbo-Croatian|funta#Serbo-Croatian]]</ref><ref>[[:wiktionary:фунта#Serbo-Croatian|фунта#Serbo-Croatian]]</ref><ref>{{cite web |url=https://ensk.dict.cc/?s=currency |title=dict.cc &#124; currency &#124; English-Slovak Dictionary |website=dict.cc |publisher=Paul Hemetsberger}}</ref> ** macedonský ''фунта'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:фунта#Macedonian|фунта#Macedonian]] (po anglicky)</ref> ** ruský ''фунт'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:фунт#Russian|фунт#Russian]] (po anglicky)</ref> ** ukrainský ''фунт'' – libra alebo jednotka váhy, množstva,<ref>[[:wiktionary:фунт#Ukrainian|фунт#Ukrainian]] (po anglicky)</ref> ** jidiš ''פֿונט''/''funt'' – jednotka hmotnosti, pôvodovne označenie pre ruskú mieru (po anglicky),<ref>[[:wiktionary:פֿונט#Yiddish|פֿונט#Yiddish]]</ref> ** armenský ''ֆունտ''/''funt'' – libra alebo jednotka váhy,<ref>[[:wiktionary:ֆունտ#Armenian|ֆունտ#Armenian]] (po anglicky)</ref> ** '''krivý''', '''ohnutý''' * z maďarského slova ''finta'',<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/magyaroklevlsz00szamuoft/page/124/mode/2up?q=FINTA | title = Magyar oklevél-szótár, régi oklevelekben és egyéb iratokban elöforduló magyar szók gyüjteménye. Legnagyobb részüket gyüjtötte Szamota István. A Magyar Tudományos Akadémia megbízásából szótárrá szerk. Zolnai Gyula | last = Szamota | first = István | last2 = Zolnai | first2 = Gyula | date = 1210 | publisher = Budapest V. Hornyánszky }}</ref><ref>[[:wiktionary:en:curvus|curvus]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:bent#English|bent#English]] (po anglicky)</ref><ref name="hu-1886">{{cite web | url = https://archive.org/details/englishhungarian02bizo/page/156/mode/2up | title = English-Hungarian dictionary | last = Bizonfy | first = Ferencz | date = 1886 }}</ref> * zo starej angličtiny ''finta'',<ref name="sa-1"/><ref name="sa-2"/> * tiež aj Finteușu Mare, Maramureș; Rumunsko,<ref>[[:w:ro:Finteușu_Mare,_Maramureș|Finteușu_Mare, Maramureș]] (po rumunsky),</ref> '''skalnatý''': * z maďarského slova ''finta'',<ref name="hu-1886"></ref> *'''lovec, zberač''':<ref name="fini"/> ** stará nemčina ''*fenthan'' – „hľadať pešo“,<ref name="fini">Maixner, Miroslav. [https://is.muni.cz/th/vw94m/DIPLOMOVA_PRACE_Sami_ethnicity.pdf KONSTRUKCE SÁMSKÉ ETNICKÉ IDENTITY]. 2011</ref> ** pragermančina [[:wiktionary:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finnaz|finnaz]] (''chodiť pešo''),<ref name="Finn">[[:wiktionary:en:Finn|Finn]] (po anglicky)</ref> ** stredoveká angličtina ''fen'', ''fint(e)'', ''fient'' – a) lovec, zberač, b) trus, hnoj.<ref>[https://quod.lib.umich.edu/m/middle-english-dictionary/dictionary/MED15578/track?counter=1&search_id=4655363 fen n.(2)] (po anglicky).</ref> ** stará horná nemčina ''vende'',<ref>[[:w:en:Finn (ethnonym)|Finn (ethnonym)]] (po anglicky).</ref> ** stará norčina [[:wiktionary:en:finnr|finnr]] (''lovec, zberač''),<ref name="Finn"/> * „… ,scricfinni‘ sú vašniví lovcí/zberači, …“,<ref group="Pozn.">Prvá časť slova ''scric'' znamená ''lyžovať''. (Referencia: https://snl.no/finner_-_samer)</ref><ref>{{cite web | url = https://snl.no/skridfinner | title = skridfinner | author = Store norske leksikon }} (po nórsky).</ref> '''nôž''': * poľsky ''finka'' – puzdrový nôž, <ref>[[:wiktionary:finka#Polish|finka#Polish]] (po anglicky)</ref><ref>[[:w:Sheath_knife|Sheath knife]] (po anglicky)</ref> '''diabol''','''démon''', '''hrozný človek''':<ref>[[:wikt:en:fend#Middle_English|fend#Middle_English]] (po anglicky)</ * stredná angličtina ''fend'', '''klam''', '''lesť''':<ref>Historický slovník slovenského jazyka. A – J. Red. M. Majtán et al. 1. vyd. Bratislava: Veda 1991. 535 s. ISBN 80-224-0228-1 (spoluautori V. Blanár, E. Jóna, I. Kotulič, E. Krasnovská, R. Kuchar, M. Majtán, M. Majtánová, Š. Peciar, B. Ricziová, J. Skladaná). (heslo [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=finta&s=exact&c=v785&cs=&d=hssj# finta])</ref> * zo slovenského slova ''finta'', '''pasca''': * grécky [https://www.slang.gr/lemma/13317-finta φίντα] (''fínta''), ''botanické významy:'' * '''absint''' (nápoj) alebo '''[[:w:sk:Palina pravá|Palina pravá]]''' (''Artemisia absinthium''),<ref>{{cite web | url = https://books.google.sk/books?id=JrbKqL-w5tAC&pg=PA63&lpg=PA63&dq=fyntha+latin&source=bl&ots=R7y5pNmEuz&sig=ACfU3U1YM7F4RYhFTGT1otBPF74flt9RBA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiljNjg2YKAAxUX7qQKHS8mD-s4ChDoAXoECB4QAw#v=onepage&q=fyntha&f=false | title = Dizionario italiano, latino e francese in cui si contiene, non solamente un compendio del dizionario della Crusca, ma ancora tutto cio, che v'ha di piu rimmarchevole ne' migliori lessicografi, etimologisti, e glossarii,... raccolto dall' abbate Annibale Antonini. Nuova edizione. Riveduta, corretta, e notabilmente accresciuta. Tomo primo, Zväzok 1 | last = Antonini | first = Annibale | date = 1770 }}</ref><ref>[[:wiktionary:assenzio|assenzio]] (po anglicky)</ref><ref>[[:w:Absinthe|Absinthe]] (po anglicky)</ref> * ''Suncia''<ref name="dmi">{{cite web | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_24?fpcmeno=zahradne | title = Historický schematizmus slov. farností | website = www.dominikani.sk | access-date = 2023-10-18 }}</ref> – v stredovekej latinčine '''''[[:w:sk:Valeriána_lekárska|Valeriána lekárska]]''''' (''Valeriana officinalis''),<ref>Ferrari V., 2016 - [https://bibliotecadigitale.provincia.cremona.it/monografie/download/monografia_11.pdf Lessico botanico popolare della provincia di Cremona: dialettale, etimologico], “Monografie di Pianura”, n. 11, Provincia di Cremona, Cremona.</ref> '''uzdraviť:''' * ''„zmeniť predpokladaný ortieľ smrti“'' – t. j. vyliečiť sa, * Cethern mac Fintain (Írska mytológia),<ref>[[:w:Cethern_mac_Fintain|Cethern mac Fintain]] (po anglicky)</ref> '''skok''', '''skákanie''': * maďarsky ''finz'' a príbuzne slová,<ref>{{cite web | url = http://misc.bibl.u-szeged.hu/25180/1/015_020_001-175.pdf | title = A' SZÓELEMZÉS' ÉS SZÓÉRTELMEZÉS ALAP-ELVEI. | author = Fábián István | date = 1853 | access-date = 2025-01-22 }}</ref> '''zabávači/šašovia:''' * maď. ''fintorog'', ''fintur'', ''fintor'' – slov. grimasa,<ref>[[:w:hu:Magyar_duda|Magyar duda]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:fintor#Hungarian|fintor#Hungarian]] (po anglicky)</ref><ref>Szentpétery Imre: Az Árpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke II. kötet 2-3. füzet 1272–1290 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 9. Budapest, 1961 (heslo [https://library.hungaricana.hu/en/view/MolDigiLib_MOLkiadv2_09/?pg=460&layout=s Fintor]) (po maďarsky)</ref><ref>[[:w:hu:Magyar duda|Magyar duda]] (po maďarsky)</ref><ref>[[:w:hu:Magyar_duda|Magyar duda]] (po anglicky)</ref> * ''Fruncta'' – stará francúzština ''frunce'' = ''fronce'' (''mračiť sa'', ''chmúriť sa'') + suffix ''-ta'',<ref name="dmi"/><ref>[[:wiktionary:en:frunce#Old_French|frunce#Old_French]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:fronce#Old_French|fronce#Old_French]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:froncer#French|froncer#French]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:scowl|scowl]] (po anglicky)</ref><ref>Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. 3. nezm. vyd. Bratislava: Veda 2004. 998 s. ISBN 80-224-0801-8 (kolektív autorov: A. Anettová, I. Hrubaničová, Š. Michalus, E. Pícha, M. Pisárčiková, M. Považaj, E. Tibenská). (heslo [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kaboni%C5%A5&s=exact&c=4777&cs=&d=sss# kaboniť]</ref> '''ako „urážka“/„žart“''' (?): * v poľštine: „zadymení papier držaní pod nosom“,<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/acompletedictio00rykagoog/page/54/mode/2up?view=theater | title = A complete dictionary English and Polish and Polish and English | last = Rykaczewski | first = Erazm | date = 1849 }}</ref> '''šálka'''/'''hrnček''':<ref>[[:wiktionary:tr:fincan#Türkçe|finka]] (po tatarsky)</ref> * perský <span lang="fa">پنگان</span> (pingān),<ref name="sh_findžan"/> * arabský <span lang="ar"> فِنْجَان</span> (finjān),<ref name="sh_findžan"/> * srbsko-chorvátsky ''findžan'',<ref name="sh_findžan">[[:wiktionary:en:findžan#Serbo-Croatian|findžan]] (po anglicky)</ref> * ukrajinsky ''фінджа''/''findža'',<ref>[[:wiktionary:фінджа#Ukrainian|фінджа]] (po anglicky)</ref> * slovenské nárečia ''findža''.<ref>{{cite web | url = https://narecie.sk/find%C5%BEa | title = Slovo findža }}</ref> '''Fínec''': * [[:w:en:Finn (ethnonym)|Finn (etnonymum)]] (po anglicky). == Poznámky == <References group="Pozn."/> == Pozri tiež == * [http://nhe.ktfke.sk/archiv/notitiae-12017/ Notitiae 1/2017] (príspevok ''DEDINA – VILLA BELCELLA A ÚZEMIE ZA ZÁSEKMI – ULTRA INDAGINES''). * Marek, Miloš. „[https://www.academia.edu/45576365/The_Protection_of_the_Northern_Borders_of_the_Kingdom_of_Hungary_Slovakia_with_Poland_in_the_Middle_Ages_Ochrana_uhorsko_slovensko_po%C4%BEsk%C3%A9ho_pohrani%C4%8Dia_v_stredoveku The Protection of the Northern Borders of the Kingdom of Hungary (Slovakia) with Poland in the Middle Ages. - Ochrana Uhorsko (Slovensko) - Poľského Pohraničia v Stredoveku.]“ RES GESTAE. CZASOPISMO HISTORYCZNE, 2020. * [https://www.academia.edu/6430925/Rom%C3%A1nske_obyvate%C4%BEstvo_v_%C5%A1trukt%C3%BArach_Uhorsk%C3%A9ho_kr%C3%A1%C4%BEovstva_slovak_ Bučko, Peter. Románske Obyvateľstvo v Štruktúrach Uhorského Kráľovstva (Slovak)]. * {{cite web |url=https://is.muni.cz/th/vw94m/DIPLOMOVA_PRACE_Sami_ethnicity.pdf |title=KONSTRUKCE SÁMSKÉ ETNICKÉ IDENTITY |last=Maixner |first=Miroslav }}. * {{cite web |url=https://www.academia.edu/45643150/FINTA_Z_RODU_ABA_VOJVODA_A_PALAT%C3%8DN |title=FINTA Z RODU ABA -VOJVODA A PALATÍN |last=Blanár |first=Dominik }}. == Referencie == <References/> [[Category:SK/Etymológia]] [[Category:SK/Fintice]] [[Category:SK/Pomenovanie]] 95ng8uc3mzg83g2utmri4fv0v4idv8d 384437 384436 2026-06-04T19:55:30Z Dušan Kreheľ 45022 slovenčina 384437 wikitext text/x-wiki == Varianty názvu obce == Keďže prvá písomná zmienka obce Fintice (Slovensko) je z roku 1272,<ref>{{cite journal | last1 = Boleš | first1 = Konštantín Daniel | date = 2016 | title = DAROVACIA LISTINA KRÁĽA ŠTEFANA V. NA MAJETOK FYNTHA | url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf | journal = NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ | volume = 5 | issue = 1 | pages = 115 | issn = 1338-9572 | access-date = }}</ref> čo je väčší časový odstup voči súčastnosti, tak sa skúmajú nasledujúce tvary obce Fintice: * Fyntha, * Finta, * Fincice,<ref>{{cite journal | author = Michal Lacko, S.J. | title = Miestopis Slovenska za posledných sto roko | journal = Most | url = https://archive.org/details/most.1964.v11n03-04/page/174/mode/2up?q=fintice | issn = | publisher = Slovenský ústav | place = Cleveland, Ohio, U.S.A. | volume = 11 | issue = 3-4 | date = 1964 }}</ref> * [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">Finťice</span>], * [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">Finčiče</span>], * Suncia,<ref name="dmi"/> * Fruncta,<ref name="dmi"/> * Finzi (nemecká výslovnosť [Finci]), * Fincice, tak aj slovo: * [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">fin</span>]. == Etymológia == Názov obce je najskôr odvodené od vlastného podstatného mena Finta. V stredovekej latinčine, odkiaľ pochádza najstaršia písomná zmienka obce, sa pri pomenovaní obce podľa osoby zapísoval<ref>[[:w:sk:Medieval Latin|Medieval Latin]]</ref> jej názov v neohýbanom tvare. Teda slovo Fintice je zložené z dvoch časti <i>Finti</i> + <i>-ce</i>: * <i>Fint</i>: ** tvary: *** slovanizovaný: [Finťi], *** neslovanizovaný: [Finti], * <i>-ice</i>: ** spodstatnené prídavné meno obsahujúce suffix stredovekej písanej latinčiny <i>-icē</i> (na základe analýzy slov ''finticē'' a ''becē'' jedného dokumentu<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/ita-bnc-in2-00001627-001/page/n51/mode/2up?q=sintice | title = Legenda aurea sanctorum, sive Lombardica historia | last = Jacobus | first = de Voragine | date = 1497 }}</ref>), čo je skrátené pre <i>-icae</i> (možný súvis alebo odvedenie od ''-itiae'')<ref>[[:wiktionary:en:-itiae#Latin|-itiae]] (po anglicky)</ref> a označuje genitív jednotného čísla alebo nominatív plurálu:<ref>[[:wiktionary:en:-icus#Latin|-icus]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:-icae#Latin|-icia]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:belong|belong]] (po anglicky)</ref> *** Asociácia prípadne k čomu: <table class="wikitable" style="text-align:center"><tr><th></th><th>Latinčina</th><th>Slovenčina</th></tr><tr style="background:#FFFFAC"><td>''rieka'' (slovenčina)</td><td>m<ref>[[:wiktionary:en:rivus#Latin|villa]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''villa'' (latinčina)</td><td>f<ref>[[:wiktionary:en:villa#Latin|rivus]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''dedina'' (slovenčina)</td><td>m / n / m<ref>[[:wiktionary:en:village#English|village]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr style="background:#FFFFAC"><td>''terra'' (latinčina),<br> ''zem'' (slovenčina)</td><td>f<ref>[[:wiktionary:en:terra#Latin|terra]] (po anglicky)</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''mesto'' (slovenčina)</td><td>n<ref>[[:wiktionary:en:oppidum#Latin|oppidum]] (po anglicky)</ref></td><td>n</td></tr></table> ** praktický medzinárodný zápis (a zároveň neutrálny pre domácich a cudzincov<ref>{{cite journal | last1 = Boleš | first1 = Konštantín Daniel | date = 2019 | title = POČIATKY A VÝVOJ HRADNÉHO PANSTVA ŠEBEŠ | url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-2_2019.pdf | journal = NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ | volume = 8 | issue = 2 | pages = 118 | issn = 1338-9572 }}</ref>), a ktorý je podobný/ekvivalentný v slovenčine <i>-icke</i> (napr. fintické zvony). ** niekto odvádza že od potoka. Pôvodný všeobecnejší význam [[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/kʷey-|*kʷey-]] sa asi neskôr špecifikoval a od neho sa „oddelil“ [[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/pent-|*pent-]]. Toto rozdelenie je zrejme v slovenčine, kde máme pre ''*pent-'' slová ako ''tiecť'', ''vytekať'', ''funí'', a pre ''*kʷey-'' slová čin(iť), činka. U predkov slova ''<b style="color:brown">f</b>in<b style="color:brown">t</b>a'' mohlo dosť k nasledujúcim zmenám: * <b style="color:brown">f</b> zmenené na: ** na [''v''] (napr. '''v'''ynúť, '''v'''ynájsť), ** na [''č''] (napr. rumunské '''''c'''inta'' &#91;''činta''&#93;), ** na [''c''] (napr. '''c'''icať), ** na [''p'']: *** chorvátske '''p'''ičiti (slovensky ''piť''), *** latinského ''fingo''<ref>[[:wiktionary:en:fingo|fingo]] (po anglicky)</ref> a ''pingo'',<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]] (po anglicky)</ref> ** na [''r''] (napr. rinčať), ** na [''k'']: *** anglické '''''k'''ind'' – ''dieťa'' (možno súvisí s „dieťa piští/piščí, kričí“). *** slovenské kýchať, * <b style="color:brown">t</b> zmenené: ** na [č/ć] – napr. slová ''či(či)'''č'''kať'', ''čačkať'', ** na [t/ť] – napr. slovo ''fin'''t'''a'', ''fin'''t'''iť'' [''fin'''ť'''iť''], ** na [d] – napr. nemecké slovo ''fin'''d'''en'', ** na [g]: ***gronský ''pin'''g'''u'' (slovensky ''kopec''), ***inuktitutský ''pin'''g'''u'' (slovensky ''malý kopček''),<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]] (po anglicky)</ref> ***anglický ''pen'''g'''uin'' (slovensky tučniak),<ref>[[:wiktionary:en:penguin|penguin]] (po anglicky)</ref> ** na [dž] – nárečovo slovensky a potom ukrajinsky, južnoslovansky ''findža'' a podobné perzsky, ** na [z] – sardinsky ''finza''. Pôvodný význam ''*kʷey-'' možno vznikol z vody alebo dymu alebo bol nimi ovplyvnený.<br>Voda: *pramení, *tečie/prúdi, **zvíja sa (t. j. [[:w:sk:Meander (riečny)|meandruje]]), *pení sa, * zaplavuje (t. j. aj „kreslí“, keď klesá hladina vody), * rozdeľuje, * a „dáva život“ (dáva pitie, organizmy, materiál na tehly, …). == Ako vlastné podstatné meno == * 9. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Fintas</span>, Grecko,<ref>[[:w:sk:Fintas|Fintas]]</ref><ref>[[:w:de:Phintas|Phintas]] (po nemecky)</ref><ref>[[:w:de:Phintas|Phintas]] (po nemecky)</ref> * 7. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Phintas</span> (podľa Androkleide),<ref>[[:w:de:Phintas_(Androkleide)|Phintas (Androkleide)]] (po nemecky)</ref> * 6. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Fintias</span>, grécky maliar,<ref>[[:w:sk:Fintias (maliar)|Phintas (Androkleide)]]</ref> * ? – 279 pred Kr., Phidias z Agrigenta, založil mesto Φιντίας (Fintias, dnešná [[:w:en:Licata|Licata]], Sicília, Taliansko),<ref name="Φιντίας">[[:w:el:Φιντίας_του_Αγκριτζέντο|Φιντίας_του_Αγκριτζέντο]] (po grécky)</ref> * 3. storočie, Finn McColl, Írsko,<ref>[https://thewildgeese.irish/profiles/blogs/the-legend-fionn-mac-cunhaill The Heroic Legend of Fionn mac Cumhaill]</ref> * 526 – 603, <span style="color:brown">Fintan z Clonenagh</span>, Írsko,<ref>[[:w:Fintan_of_Clonenagh|Fintan of Clonenagh]] (po anglicky)</ref> * ? – 635, <span style="color:brown">Fintán z Taghmon</span>, Severné Írsko<ref>[[:w:Fintan_of_Clonenagh|Fintan of Clonenagh]] (po anglicky)</ref><ref>[[:w:Fintán of Taghmon|Fintán of Taghmon]] (po anglicky)</ref> * 803/804 – 878, <span style="color:brown">Fintan z Rheinau</span>, Írsko/Švajčiarsko,<ref>[[:w:Fintan_of_Rheinau|Fintan of Rheinau]] (po anglicky)</ref> * 1332, <span style="color:brown">Phinta, kňaz svätej Anny</span>, Comuna Sântana de Mureș, Mureș (Rumunsko), * 1332, <span style="color:brown">Monch et Fyntha</span>, Črnomir, Chorvátsko,<ref name="C1908">{{cite web |url=https://archive.org/details/codex-diplomaticus-vi-1908./Codex%20diplomaticus%20X%201912 |title=Diplomatički zbornik Kraljevine Hrvatske, Dalmacije i Slavonije Codex Diplomaticus I- XVIII Latin, Croatian |access-date = 2026-04-17 }}</ref> * 1341, Fyntha et Nicolaus,<ref name="C1908"/> * 1367, Finčevec, Chorvátsko, ''Paulus filius Fynech'',<ref>{{cite web |url=https://hrcak.srce.hr/file/33305 |title=GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJA |last=Balog |first=Zdenko |access-date = 2023-12-08 }}</ref> * 1367, <span style="color:brown">Paulus filius Finech</span>; súvis so Finčevec, Chorvátsko.<ref name="Finech">ZDENKO BALOG: GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJAč; Cris, god. VI., br. 1/2004., str. 59-72</ref><ref>[[:w:en:Finčevec|Finčevec]] (po anglicky)</ref> Rod (zrejme):<ref>{{cite web |url=https://mi.abtk.hu/images/gyujtemenyek/regeszta-mutatok/masodik-sorozat/fiok_144._a-i-10._szemely_erzsebet_-_f.pdf |title=fiok 144. a-i-10 F |last=Székely |first=Erzsébet }}</ref> * <b style="color:#592A59">Fynta, Dávid syn, Scelench castrum, 1282-10-08</b> – Zeleneč, okres Trnava, Slovensko;<ref>{{cite web | url = https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/miesto-stareho-novy-ale-socialisticky-31-januar-2009 | title = Miesto starého nový, ale socialistický (31. január 2009 | last = Dzurjanin | first = Zdenko | date = 2009-02-05 | website = sme.sk | publisher = Petit Press, a.s. }}</ref><ref>[[:w:sk:Zeleneč|Zeleneč]]</ref> * <b style="color:#592A59">Finta, Alber, 1328</b> – dnes Albeř, Čechy (žeby?); *<b style="color:#592A59">Finta; Finta fia, Sarfeu (Vas m), cca 382-06-06</b> – dnes Blatné, Senec, Slovensko;<ref>{{cite web | url = https://pdfweb.truni.sk/download?monografie/belakova-hydronymia-2014.pdf | title = HYDRONYMIA SEVERNEJ ČASTI POVODIA MALÉHO DUNAJA | last = Beláková | first = Mária | date = 2014 | place = Trnava }}</ref><ref>[[:w:sk:Blatné|Blatné]]</ref> *<b style="color:#592A59">Finta Diozisius, Szentmiklós vára, 1276</b> – Mikleuš, Chorvátsko;<ref>[[:w:hu:Szentmiklós (Horvátország)|Szentmiklós (Horvátország)]] (po maďarsky)</ref> *<b style="color:#592A59">Finta Peter, comes, Mosolány, 1330-04-29</b> – Mocsolya, Rumunsko,<ref>{{cite web | url = https://www.arcanum.com/en/online-kiadvanyok/Tunderkert-tunderkert-1/szilagy-varmegye-monographiaja-5E50/iv-kotet-89C9/mocsolya-8B6C/ | title = Mocsolya. | website = arcanum.com }}</ref><ref>[[:w:hu:Mocsolya|Mocsolya]] (po maďarsky)</ref> *<b style="color:#592A59">Fintai Ilona,Finta leánya; Sarfeu (Vas m); 1382-06-06</b>, *<b style="color:#592A59">Fyntha-i Miklós; Feketehygh vára, Fyntha birtok, Sáros megye; 1272-11-16</b><ref group="Pozn.">Maď. „''Feketehygh''“ = slov. „''Čierný les''“ ([https://mdh.unideb.hu/korai_telepules.php?adatlap=01-27-5&km=Aba%C3%BAj Zdroj informácie])</ref><ref group="Pozn.">Možno je zdroj [https://archives.hungaricana.hu/en/charters/26670/ DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q szekció) • Családi levéltárak (P szekcióból) • Dessewffy család, grófi (Q 62) • 74669 ]</ref>. === Pra-meno *Finta === Je románskeho pôvodu vyskytujúce sa vo tvaroch (na základe analýzy z 13. a 14. storočia): *Fyn, *Fynta/Phynta/Phinta.<ref name="prafinta">{{cite web | url = https://www.researchgate.net/profile/Maria-Novakova-6/publication/302928937_The_personal_names_in_Slovakia_in_the_13th_century/links/573376c508ae9f741b261454/The-personal-names-in-Slovakia-in-the-13th-century.pdf | title = Najstaršie uhorské osobné mená a pomenovacia prax na Slovensku v 13.-14. storočí. | last = Nováková | first = Mária | date = 2010-06-30 | publisher = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Katedra histórie | access-date = 2023-12-08 | quote = }}</ref> Tiež: * Finzi (zrejme rod).<ref name="finzi"/> Ak význam Fintha má pôvod v románskych jazykov, potom ho môžeme významovo (podľa 13./14. storočia storočia) vysvetliť ako ''šikovný'' / ''zručný''. Románsky pôvod môže súvisieť s románskym obyvateľstvom vo vtedajšom Uhorsku, ktorý bol ovplyvnený križiackymi výpravami a rádmi templárov a johanitov. Rád johanitov dostal v listine z r. 1247 poverenie<ref>{{cite web | url = https://www.academia.edu/6430925/Rom%C3%A1nske_obyvate%C4%BEstvo_v_%C5%A1trukt%C3%BArach_Uhorsk%C3%A9ho_kr%C3%A1%C4%BEovstva_slovak_ | title = Románske obyvateľstvo v štruktúrach Uhorského kráľovstva | last = Bučko | first = Peter }}</ref> stražiť 5 uhorských hradov a ktorý pôsobili aj v blízkosti Fintíc (Medzany,<ref>{{cite web | url = https://myslovakia.sk/sk/medziansky-hradok | title = Medziansky hrádok }}</ref> Hanušovciach nad Topľou a Medzianky<ref>{{cite web | url = https://www.legendarium.info/vylet/hrad-medzianky | title = Hrad Medzianky }}</ref>). „Meno Finta malo v stredovekých zápisoch rôzne podoby (Pfynta, Ffynta, Phinta, Finta…), pričom podľa viacerých autorov bolo slovanského pôvodu.“<ref>{{cite web |url=https://www.academia.edu/45643150/FINTA_Z_RODU_ABA_VOJVODA_A_PALAT%C3%8DN |title=FINTA Z RODU ABA -VOJVODA A PALATÍN |last=Blanár |first=Dominik }}</ref> == Miesta == * Fintice, okres Prešov, Slovensko, * Fincovce – dnes Pavlovce, Slovensko,<ref name="Vynohradiv">CHYTIL, Alois. Chytilův místopis Československé republiky. V Praze: Alois Chytil, 1930. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:1127bbd3-869e-4169-b1ae-92a45b00ba92</ref> * Finthen – dedina, od r. 1969 sučasť Mainz, Nemecko,<ref>{{cite web | url = https://www.mainz.de/leben-und-arbeit/stadtteile/finthen/finthen.php | title = Willkommen im Stadtteil Finthen | publisher = Landeshauptstadt Mainz | access-date = 2025-01-19 }}</ref> * Φιντίας / Fintias, dnešná [[:w:en:Licata|Licata]], Sicília, Taliansko,<ref name="Φιντίας"/> * Fintorica, miesto, Šišov, Slovensko * Finta, dvor, Vynohradiv, Ukrajina,<ref name="Vynohradiv"/> * Finta, chotár, Neverice, Slovensko,<ref name="Vynohradiv"/> * Fîntînița, Moldavsko, * …, * zoznamy: ** [[:w:pl:Fântânele|Fântânele]] (plwiki). == Možné významy == * súvisiace s '''vtákmi''': ** '''''vrabec''''': *** z praindoeuropančiny ''*(s)ping-'' (''malý vták, vrabec''),<ref>[[:wiktionary:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finkô|Reconstruction:Proto-Germanic/finkô]] (po anglicky)</ref> ** '''''pinka''''': *** z praindoeuropančiny ''*(s)pingos'' (''pinka''),<ref>[[:wiktionary:en:finch#English|finch#English]] (po anglicky)</ref> ** '''''ďateľ''''': *** zo starej angličtiny ''fina'' (''ďateľ'') + suffix -ta,<ref>[[:wiktionary:en:fina#Old_English|fina]]</ref><ref>[[:wiktionary:en:woodpecker#English|woodpecker]]</ref> * súvisiace s '''vodou''': ** '''ryba''': *** Alóza finta (Alosa fallax) – lebo je ''Finta'' (maďarsky, ukrajinsky a rusky) a ''Finte'' (nemecky),<ref>{{cite web | url = https://www.mpsr.sk/resources/documents/2028.xlsx | title = 2028.xlsx }}</ref> *** U nás by alóza finta nemala žiť,<ref>{{cite web | url = https://www.srz-ds.sk/atlas-ryb | title = Atlas rýb | website = www.srz-ds.sk }}</ref><ref>{{cite web | url = https://fishbase.mnhn.fr/summary/SpeciesSummary.php?id=5355&lang=english | title = Alosa fallax (Lacepède, 1803), Twaite shad }}</ref> takže by sa mohlo prípadne jednať o '''''alóza neškvrnitá''''' (''Alosa immaculata'', ''Alosa pontica''),<ref>{{cite web | url = https://fish-commercial-names.ec.europa.eu/fish-names/commercial-designations_sk?ms=SK | title = Slovensko - Obchodné označenia | access-date = 2023-10-18 }}</ref> *** škotsky ''finnack'', ''finnoc'', ''finner'' – „biely pstruh“,<ref>{{cite web | url = https://books.google.sk/books?id=vxkAAAAAYAAJ&pg=PT169&dq=finner&lr=&ei=r6kZSvaCNobYMYSO-KIJ&redir_esc=y#v=onepage&q=finner&f=false | title = An Etymological Dictionary of the Scottish Language: In which the Words are Explained in Their Different Senses, Authorized by the Names of the Writers by Whom They are Used, Or the Titles of the Works in which They Occur, and Deduced from Their Originals | last = Jamieson | first = John | date = 1818 }}</ref> *** súvis s rybolovom? (?), ** '''plutva''': *** stará angličtina ''finn'',<ref name="etymonline-fin">{{cite web | url = https://www.etymonline.com/word/fin | title = Origin and history of fin | website = etymonline.com }}</ref> *** pragermančina ''*finno'',<ref name="etymonline-fin"/> *** prazapadná nemčina ''finnā'', ''finnu'', ''finā'', ''finu'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finnā|Proto-West_Germanic/finnā]] (po anglicky)</ref> ** '''prameň''', '''tiecť''', '''vytekať''', '''prúdiť''': *** z prazápadnej nemčiny ''finþan'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finþan|Proto-West Germanic/finþan]] (po anglicky)</ref> *** z praindoeurópskeho ''pent-'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/pent-|Proto-Indo-European/pent-]] (po anglicky)</ref> *** z latinského fons<ref>[[:wiktionary:fons#Latin|fons#Latin]] (po anglicky)</ref> → fontana,<ref>[[:wiktionary:fontana#Latin|fontana#Latin]] (po anglicky)</ref> *** Z latinského fio<ref>[[:wiktionary:en:fio#Latin|fio#Latin]] (po anglicky)</ref> → na rumunské ființă,<ref>[[:wiktionary:en:ființă#Romanian|ființă#Romanian]] (po anglicky)</ref> *** gótsky [[:wiktionary:en:𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽#Gothic|𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽]] (po anglicky), *** dedina Finthen, dnes súčasť Mainz (pramene a rimské akvadukty);<ref>[[:w:de:Mainz-Finthen|Mainz-Finthen]] (po nemecky)</ref> *** rumunsky fântână – prameň, „vodná“ stena;<ref>[[:wiktionary:en:fântână#Romanian|fântână#Romanian]] (po anglicky)</ref> *** podobné so slovenským slovom ''fontána'', **'''močiare''', '''bažina''': *** stará horná nemčina ''fenni'',<ref name="ancestry-fenn">{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fenn | title = Fenn Surname Meaning | author = Ancestry }}</ref> *** stredodolná nemčina a starofrízština ''fenne'',<ref name="ancestry-fenn"/> *** možno narážka na terén a ''lužné lúky a lesy'' (okolo rieky Sekčov a západne od centra obce),<ref>{{cite web | url = https://www.staremapy.sk/?zoom=14&lat=49.05064262694256&lng=21.28843477764502&map=VM2 | title = Voj. mapovanie 2 - mapa rok 1839 | access-date = 2023-10-18 }}</ref><ref>[[:w:sk:Fintice#Záplavy|Fintice#Záplavy]]</ref> ***Fintau, Nemecko<ref>[[:w:de:Fintau|Fintau]] (po nemecky)</ref> – rieka, ktorá sa do močiarov vlieva; ***Fintel (hist. aj Wintla), Nemecko – bažinový terén,<ref>[[:w:de:Fintel|Fintel]] (po nemecky)</ref><ref>{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fintel | title = Fintel Surname Meaning | author = Ancestry }}</ref> *** Fintavägen, Svédsko; značková cesta („pristupová cesta“) – a la „prameň“ prichádzajúcich áut do sídliska;<ref>{{cite web | url = https://www.openstreetmap.org/way/1071987913 | title = Cesta: Fintavägen (1071987913) | access-date = 2023-10-18 }}</ref> *** Fintlandsmoor, Nemecko – močiar, rašelinisko;<ref>[[:w:de:Fintlandsmoor|Fintlandsmoor]] (po nemecky)</ref> ** '''plač''': *** slovinsky ''finčica'' – ženský „hanblivý“/prúderný plač;<ref name="sl-1891">{{cite web | url = https://archive.org/details/slovenskonemkisl01pletuoft/page/200/mode/2up?view=theater | title = Slovensko-nemki slovar. Uredil M. Pleternik | last = Pleternik | first = Makso | date = 1891 }}</ref><ref>[[:wiktionary:en:weiblich#German|weiblich#German]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:Scham|Scham]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:shame|shame]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:bashfulness|bashfulness]] (po anglicky)</ref> '''„k cieľu“''', '''„pri cieli“''': * kampidská sardínčina ''finza(s)'',<ref>https://hemerotecadigital.uanl.mx/items/browse?advanced%5B0%5D%5Belement_id%5D=39&advanced%5B0%5D%5Btype%5D=is+exactly&advanced%5B0%5D%5Bterms%5D=Men%C3%A9ndez+Pidal%2C+Ram%C3%B3n%2C+1869-1968%2C+Director&output=omeka-xml</ref><ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/bub_gb_KTtwV0X6jo8C/page/28/mode/2up?q=finza | title = Etymologisches Wörterbuch der romanischen Sprachen von | last = Friedrich | first = Diez | date = 1870 }}</ref> *'''cesta''': ** z protoindoeurópskeho ''*pent-'' – „ísť, prejsť; cesta, most“,<ref name="finþan"/> *'''nájsť''': ** z protoindoeurópskeho ''*pent-'' – „ísť, prejsť; cesta, most“,<ref name="finþan"/> ** z prazápadnej nemčiny ''finþan'' – „nájsť, objaviť, prísť na to“,<ref name="finþan">[[:wikt:en:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finþan|*finþan]] (po anglicky)</ref> ** z pranemčiny ''finþan'' – „nájsť, objaviť, prísť na to“,<ref>[[:wikt:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finþaną|*finþaną]] (po anglicky)</ref> ** bavorsky ''fint'' znamená významovo ''nájsť'',<ref>[[:w:de:Bairisch|Bairisch]] (po nemecky)</ref> ** gótsky ''fintha'' znamená ''nájsť'',<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/sitzungsberichte1882knig/page/38/mode/2up?q=finde | title = Sitzungsberichte der königl. böhmischen Gesellschaft der Wissenschaften in Prag | author = Königlich-böhmische Gesellschaft der Wissenschaften (Prague, Hungary) | date = 1883 }}</ref><ref>{{cite web | url = https://germanic.ge/en/got/word/fin%C3%BEan/ | title = finþan | author = Chrestomathy of Gothic and Anglo-Saxon }}</ref> ** zo starej írčiny „objaviť“, „odkryť“, „zistiť“, „vedieť“,<ref>[[:wiktionary:en:rofinnadar#Old_Irish|rofinnadar#Old_Irish]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:discover|discover]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:find_out|find_out]] (po anglicky)</ref> '''päť''': * zo stredno-hornej nemčiny ''vünf'',<ref name="mhn-vinf">[[:wiktionary:vinf#Mòcheno|vinf#Mòcheno]] (po anglicky)</ref> * v jazyku Mòcheno (v Taliansku) ''vinf'' značí päť,<ref name="mhn-vinf"/><ref>[[:w:Mòcheno language|Mòcheno language]] (po anglický)</ref> '''podvodník''': * slovinsky ''finka'' – prasa, svina (pri hre),<ref name="sl-1891"/> '''trik''': * súčastné europské jazyky (napr. v športe), '''výmysel''': * zo staršej slovenčiny,<ref>{{cite web | url = https://slovnik.juls.savba.sk/bernolak-hq/fi/Finta.png | title = Finta.png }}</ref><ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/bub_gb_baZZAAAAcAAJ/page/4368/mode/2up | title = Slowár slowenskí česko-latinsko-ňemecko-uherskí = seu, Lexicon slavicum bohemico-latino-germanico-ungaricum | last = Bernolák | first = Anton | date = 1825 | publisher = Budae, typis et sumtibus Typogr. Reg. univers. hungaricae }}</ref> '''skrytý''': * v berberskom jazyku názov oázy ''Fint'' znamená ''skryté'',<ref>{{cite web | url = https://www.sudmaroc-hotel-terrassedesdelices.com/l-oasis-de-fint-1/ | title = L'Oasis de Fint | date = 2023-10-18 }}</ref> '''„strážisko“''': * latinské ''finita'' ako tvar slova ''finitus'' – '''hraničná''',<ref>[[:wiktionary:en:finita#Latin|finita#Latin]] (po anglický)</ref><ref>[[:wiktionary:en:finitus#Latin|finitus#Latin]] (po anglický)</ref> * zo starej angličtiny ''finta'' – '''hraničné územie''', '''družina'''/'''posádka''', '''sledovať''';<ref name="sa-1">[[:wiktionary:en:finta#Old_English|finta#Old_English]] (po anglicky)</ref><ref name="sa-2">[[:wiktionary:en:tail#Etymology_1|tail#Etymology_1]] (po anglický)</ref><ref>[[:wiktionary:en:tailing#Noun|tailing#Noun]] (po anglický)</ref> * španielsky ''finca'' – „nehnuteľnosť“, „farma“, „hacienda“,<ref>[[:wiktionary:en:finca#Spanish|finca#Spanish]] (po anglický)</ref> '''(o)zdobiť''', „'''pačiť sa'''“: * zo slovenského ''fintiť'', * možno odvodené z latinského ''fingo'',<ref>[[:wiktionary:en:fingo|fingo]] (po anglicky)</ref> * možno odvodené z latinského ''pingo'',<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]]</ref> * grécky [https://lexikolefkadas.gr/finta-i/ φίντα] (''fínta'', stredný rod), * ozdobná šálka, viď položku ''šálka'', * '''horenos'''<ref name="prafinta"/> – „namyslený človek, nafúkanec“,<ref>Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985 s. ISBN 80-224-0750-X (autorský kolektív: J. Doruľa, J. Kačala, M. Marsinová, I. Masár, Š. Michalus, Š. Peciar, M. Pisárčiková, M. Považaj, V. Slivková, E. Smiešková, E. Tibenská, M. Urbančok). Heslo ''horenos''.</ref> * dánsky ''finde'' – „mať určitý pocit potešenia alebo (menej často) nelibosti“,<ref>{{cite web | url = https://ordnet.dk/ddo/ordbog?query=finde | title = finde | author = Det Danske Sprog- og Litteraturselskab }}</ref> * '''biely''', '''svetlovlasý''': ** zo strednej angličtiny ''Fin(n)''; skrátene poangličené ''Fionn'', skratené ''Finn'', z pôvodného gálskeho ''Ó Finn'' – ''Fionn potomok'',<ref>{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/finn | title = Finn Surname Meaning | author = Ancestry }}</ref> '''uskutočňovať''', '''stať sa''', '''byť''': * latinsky ''fiō'',<ref>[[:wiktionary:fio#Latin|fio#Latin]] (po anglicky)</ref> * (prenesene) latinsky ''fin'' – „rámeno“,<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/bim_eighteenth-century_a-classical-dictionary-o_grose-francis-f-a-s_1785/page/n81/mode/2up | title = A classical dictionary of the vulgar tongue. | author = Grose, Francis, F. A. S. | date = 1785 }}</ref> * rumunsky ''fi'' – byť,<ref>[[:wiktionary:fi#Romanian|fi#Romanian]] (po anglicky)</ref> * rumunsky ''ființă'' [fiinca] – „bytosť“, „stvorenie“,<ref>[[:wiktionary:ființă#Romanian|ființă#Romanian]] (po anglicky)</ref> * rumunsky ''ființa'' [fiinca] – „existovať“,<ref>[[:wiktionary:ființa#Romanian|ființa#Romanian]] (po anglicky)</ref> * pre skupinu slov (do kt. patrí aj slovo finta) so spoločným významom ''pohyh'' (podľa Egy),<ref>Renáta Németh: [https://edit.elte.hu/xmlui/bitstream/handle/10831/46184/Kd_10941.pdf?sequence=1 A XIX. Századi nyelvbölcselet és a magyiar nyelv szótárának etimológiai elve]. 2007</ref> '''páska''': * portugalsky ''cinta'' (výslovnosť [finta]),<ref>[[:wiktionary:cinta#Spanish|cinta#Spanish]] (po anglicky)</ref> '''dobrý''', '''šikovný''': * stará francúzština a stredná angličtina ''fin(e)'' – „výborný príjemný čestný dokonalý“,<ref name="ancestry-fine">{{cite web | url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fine | title = Fine Surname Meaning | author = Ancestry }}</ref> * latinsky ''finis'' – „dokonalý vynikajúci“,<ref name="ancestry-fine"/> * z jidiš ''Finzi'',<ref name="finzi">{{cite web | url = https://www.jewishencyclopedia.com/articles/6124-finzi | title = FINZI | author = JewishEncyclopedia.com | date = 1989 }}</ref> * stará francúzština ''fin'' – „fajný, delikatný“<ref>[[:wikt:en:fin#Old_French|fin#Old_French]] (po anglicky)</ref> * v slovenčine: ** „Pekne si to vyfintil.“ – „Pekne si sa s tým »pohral«.“ („Super, popipľal si sa s tým, že výsledok je výborný / excelentý / nad očakávanie / dôsledne spravený.“), '''šikovný''', '''osláviť''', '''brondzový''': * stará gotčina ''𐍆𐌹𐌽'' (''fin'') – [[:w:en:nomina sacra|nomina sacra]] ''lord'' (vo význame ''pán'', ''vládca'' alebo ''majster''),<ref>[[:wiktionary:en:𐍆𐌹𐌽#Gothic|𐍆𐌹𐌽#Gothic]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic|𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:lord#English|lord#English]] (po anglicky)</ref> * stará francúzština ''fin'':<ref>https://www.jeantosti.com/noms/f2.html</ref> ** pôvodne: „jemný, nežný, dokonalý alebo krehký“, ** 14. storočie: ''šikovný''; ** 15. storočí: ''malý'',''malicherný'';<ref group="Pozn.">Možno došlo k negácií alebo k ironizovaniu významu.</ref><ref>[[:wiktionary:en:petit|petit]] (po anglicky)</ref> * egyptsky Pa-neḥas – „ten bronzovej farby“,<ref>[[:w:en:Phinehas|Phinehas]] (po anglicky)</ref> * z hebrejského ''פִּינְחָס‎''/''Pinchas'',<ref>[[:w:en:פינחס|פינחס]] (po hebrejsky)</ref> * španielsky ''pinco'' – „schopný preniknúťs veľkou intenzitou“,<ref>[[:wikt:en:finco#Portuguese|finco#Portuguese]] (po anglicky)</ref> * „vedieť dotiahnuť (niečo) do konca“: ** zo starej angličtiny '''finta''' znamenajúc:<ref name="sa-1"/> *** „tail“ – slovenský „chvost“,<ref name="sa-2"/> „časť“ (niečoho), *** „sequence“ – slovenský „sekvencia“, *** „result“ – slovenský „výsledok“, * *int znamenajúc nemecky ''richtung'',<ref>Nyelv Magyar: [Magyar nyelv : közérdekű havi folyóirat a művelt közönség számára / Magyar Nyelvtudományi Társaság ; szerk. Szily Kálmán]. 1907.</ref> '''rozseknúť''', '''rozštiepiť''': * latinské ''findo'', * praindoeurópske ''*bʰinédti'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/bʰinédti|Proto-Indo-European/bʰinédti]] (po anglicky)</ref> '''„vzácne“ drevo''': * praindoeurópske ''*finьtъ'' – tujový:<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/etymologicky-slovnik-jazyka-staroslovenskeho/ESJS_3/page/170/mode/2up | title = Etymologický slovník jazyka staroslověnského | author = E. Havlová, A. Erhart, I. Janyšková | date = 1989 }}</ref> ** zaznamenané iba v súvistlosti s drevom, ** možný nedoslovný význam ako „vzácne“ drevo, ** možno narážka na stromy<ref>{{cite web | url = https://www.fintice.sk/o-obci-fintice.html | title = O obci Fintice | author = Obecný úrad Fintice }}</ref> ako ''javor horský'' a ''lipa malolistá'' v katastri obce, '''súvis s peniazmi''': * „finta“ – španielský starodávna daň („finītus“ ⇒ „fintito“ <súvis so „finito“ – „nastaviť limity“>),<ref>{{cite web | url = https://books.google.sk/books?id=gYtvAwAAQBAJ&pg=PA716&lpg=PA716&dq=family+finta&source=bl&ots=D0_xpvopM0&sig=ACfU3U1xPOG4gFw5UGpVI2Y4cq86bRP13w&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjdvfGj8aKEAxUWi_0HHdodA384PBDoAXoECAkQAQ#v=onepage&q=family%20finta&f=false | title = A Comprehensive Etymological Dictionary of the Spanish Language with Families of Words based on Indo-European Roots | last = Roberts | first = Edward Arthur | date = 2014 }}</ref> * podobné so: ** srbsko-chorvatsky ''funta''/''фунта'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:funta#Serbo-Croatian|funta#Serbo-Croatian]]</ref><ref>[[:wiktionary:фунта#Serbo-Croatian|фунта#Serbo-Croatian]]</ref><ref>{{cite web |url=https://ensk.dict.cc/?s=currency |title=dict.cc &#124; currency &#124; English-Slovak Dictionary |website=dict.cc |publisher=Paul Hemetsberger}}</ref> ** macedonsky ''фунта'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:фунта#Macedonian|фунта#Macedonian]] (po anglicky)</ref> ** rusky ''фунт'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:фунт#Russian|фунт#Russian]] (po anglicky)</ref> ** ukrainsky ''фунт'' – libra alebo jednotka váhy, množstva,<ref>[[:wiktionary:фунт#Ukrainian|фунт#Ukrainian]] (po anglicky)</ref> ** jidiš ''פֿונט''/''funt'' – jednotka hmotnosti, pôvodovne označenie pre ruskú mieru (po anglicky),<ref>[[:wiktionary:פֿונט#Yiddish|פֿונט#Yiddish]]</ref> ** armenský ''ֆունտ''/''funt'' – libra alebo jednotka váhy,<ref>[[:wiktionary:ֆունտ#Armenian|ֆունտ#Armenian]] (po anglicky)</ref> ** '''krivý''', '''ohnutý''' * z maďarského slova ''finta'',<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/magyaroklevlsz00szamuoft/page/124/mode/2up?q=FINTA | title = Magyar oklevél-szótár, régi oklevelekben és egyéb iratokban elöforduló magyar szók gyüjteménye. Legnagyobb részüket gyüjtötte Szamota István. A Magyar Tudományos Akadémia megbízásából szótárrá szerk. Zolnai Gyula | last = Szamota | first = István | last2 = Zolnai | first2 = Gyula | date = 1210 | publisher = Budapest V. Hornyánszky }}</ref><ref>[[:wiktionary:en:curvus|curvus]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:bent#English|bent#English]] (po anglicky)</ref><ref name="hu-1886">{{cite web | url = https://archive.org/details/englishhungarian02bizo/page/156/mode/2up | title = English-Hungarian dictionary | last = Bizonfy | first = Ferencz | date = 1886 }}</ref> * zo starej angličtiny ''finta'',<ref name="sa-1"/><ref name="sa-2"/> * tiež aj Finteușu Mare, Maramureș; Rumunsko,<ref>[[:w:ro:Finteușu_Mare,_Maramureș|Finteușu_Mare, Maramureș]] (po rumunsky),</ref> '''skalnatý''': * z maďarského slova ''finta'',<ref name="hu-1886"></ref> *'''lovec, zberač''':<ref name="fini"/> ** stará nemčina ''*fenthan'' – „hľadať pešo“,<ref name="fini">Maixner, Miroslav. [https://is.muni.cz/th/vw94m/DIPLOMOVA_PRACE_Sami_ethnicity.pdf KONSTRUKCE SÁMSKÉ ETNICKÉ IDENTITY]. 2011</ref> ** pragermančina [[:wiktionary:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finnaz|finnaz]] (''chodiť pešo''),<ref name="Finn">[[:wiktionary:en:Finn|Finn]] (po anglicky)</ref> ** stredoveká angličtina ''fen'', ''fint(e)'', ''fient'' – a) lovec, zberač, b) trus, hnoj.<ref>[https://quod.lib.umich.edu/m/middle-english-dictionary/dictionary/MED15578/track?counter=1&search_id=4655363 fen n.(2)] (po anglicky).</ref> ** stará horná nemčina ''vende'',<ref>[[:w:en:Finn (ethnonym)|Finn (ethnonym)]] (po anglicky).</ref> ** stará norčina [[:wiktionary:en:finnr|finnr]] (''lovec, zberač''),<ref name="Finn"/> * „… ,scricfinni‘ sú vašniví lovcí/zberači, …“,<ref group="Pozn.">Prvá časť slova ''scric'' znamená ''lyžovať''. (Referencia: https://snl.no/finner_-_samer)</ref><ref>{{cite web | url = https://snl.no/skridfinner | title = skridfinner | author = Store norske leksikon }} (po nórsky).</ref> '''nôž''': * poľsky ''finka'' – puzdrový nôž, <ref>[[:wiktionary:finka#Polish|finka#Polish]] (po anglicky)</ref><ref>[[:w:Sheath_knife|Sheath knife]] (po anglicky)</ref> '''diabol''','''démon''', '''hrozný človek''':<ref>[[:wikt:en:fend#Middle_English|fend#Middle_English]] (po anglicky)</ * stredná angličtina ''fend'', '''klam''', '''lesť''':<ref>Historický slovník slovenského jazyka. A – J. Red. M. Majtán et al. 1. vyd. Bratislava: Veda 1991. 535 s. ISBN 80-224-0228-1 (spoluautori V. Blanár, E. Jóna, I. Kotulič, E. Krasnovská, R. Kuchar, M. Majtán, M. Majtánová, Š. Peciar, B. Ricziová, J. Skladaná). (heslo [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=finta&s=exact&c=v785&cs=&d=hssj# finta])</ref> * zo slovenského slova ''finta'', '''pasca''': * grécky [https://www.slang.gr/lemma/13317-finta φίντα] (''fínta''), ''botanické významy:'' * '''absint''' (nápoj) alebo '''[[:w:sk:Palina pravá|Palina pravá]]''' (''Artemisia absinthium''),<ref>{{cite web | url = https://books.google.sk/books?id=JrbKqL-w5tAC&pg=PA63&lpg=PA63&dq=fyntha+latin&source=bl&ots=R7y5pNmEuz&sig=ACfU3U1YM7F4RYhFTGT1otBPF74flt9RBA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiljNjg2YKAAxUX7qQKHS8mD-s4ChDoAXoECB4QAw#v=onepage&q=fyntha&f=false | title = Dizionario italiano, latino e francese in cui si contiene, non solamente un compendio del dizionario della Crusca, ma ancora tutto cio, che v'ha di piu rimmarchevole ne' migliori lessicografi, etimologisti, e glossarii,... raccolto dall' abbate Annibale Antonini. Nuova edizione. Riveduta, corretta, e notabilmente accresciuta. Tomo primo, Zväzok 1 | last = Antonini | first = Annibale | date = 1770 }}</ref><ref>[[:wiktionary:assenzio|assenzio]] (po anglicky)</ref><ref>[[:w:Absinthe|Absinthe]] (po anglicky)</ref> * ''Suncia''<ref name="dmi">{{cite web | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_24?fpcmeno=zahradne | title = Historický schematizmus slov. farností | website = www.dominikani.sk | access-date = 2023-10-18 }}</ref> – v stredovekej latinčine '''''[[:w:sk:Valeriána_lekárska|Valeriána lekárska]]''''' (''Valeriana officinalis''),<ref>Ferrari V., 2016 - [https://bibliotecadigitale.provincia.cremona.it/monografie/download/monografia_11.pdf Lessico botanico popolare della provincia di Cremona: dialettale, etimologico], “Monografie di Pianura”, n. 11, Provincia di Cremona, Cremona.</ref> '''uzdraviť:''' * ''„zmeniť predpokladaný ortieľ smrti“'' – t. j. vyliečiť sa, * Cethern mac Fintain (Írska mytológia),<ref>[[:w:Cethern_mac_Fintain|Cethern mac Fintain]] (po anglicky)</ref> '''skok''', '''skákanie''': * maďarsky ''finz'' a príbuzne slová,<ref>{{cite web | url = http://misc.bibl.u-szeged.hu/25180/1/015_020_001-175.pdf | title = A' SZÓELEMZÉS' ÉS SZÓÉRTELMEZÉS ALAP-ELVEI. | author = Fábián István | date = 1853 | access-date = 2025-01-22 }}</ref> '''zabávači/šašovia:''' * maď. ''fintorog'', ''fintur'', ''fintor'' – slov. grimasa,<ref>[[:w:hu:Magyar_duda|Magyar duda]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:fintor#Hungarian|fintor#Hungarian]] (po anglicky)</ref><ref>Szentpétery Imre: Az Árpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke II. kötet 2-3. füzet 1272–1290 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 9. Budapest, 1961 (heslo [https://library.hungaricana.hu/en/view/MolDigiLib_MOLkiadv2_09/?pg=460&layout=s Fintor]) (po maďarsky)</ref><ref>[[:w:hu:Magyar duda|Magyar duda]] (po maďarsky)</ref><ref>[[:w:hu:Magyar_duda|Magyar duda]] (po anglicky)</ref> * ''Fruncta'' – stará francúzština ''frunce'' = ''fronce'' (''mračiť sa'', ''chmúriť sa'') + suffix ''-ta'',<ref name="dmi"/><ref>[[:wiktionary:en:frunce#Old_French|frunce#Old_French]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:fronce#Old_French|fronce#Old_French]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:froncer#French|froncer#French]] (po anglicky)</ref><ref>[[:wiktionary:en:scowl|scowl]] (po anglicky)</ref><ref>Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. 3. nezm. vyd. Bratislava: Veda 2004. 998 s. ISBN 80-224-0801-8 (kolektív autorov: A. Anettová, I. Hrubaničová, Š. Michalus, E. Pícha, M. Pisárčiková, M. Považaj, E. Tibenská). (heslo [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kaboni%C5%A5&s=exact&c=4777&cs=&d=sss# kaboniť]</ref> '''ako „urážka“/„žart“''' (?): * v poľštine: „zadymení papier držaní pod nosom“,<ref>{{cite web | url = https://archive.org/details/acompletedictio00rykagoog/page/54/mode/2up?view=theater | title = A complete dictionary English and Polish and Polish and English | last = Rykaczewski | first = Erazm | date = 1849 }}</ref> '''šálka'''/'''hrnček''':<ref>[[:wiktionary:tr:fincan#Türkçe|finka]] (po tatársky)</ref> * perský <span lang="fa">پنگان</span> (pingān),<ref name="sh_findžan"/> * arabský <span lang="ar"> فِنْجَان</span> (finjān),<ref name="sh_findžan"/> * srbsko-chorvátsky ''findžan'',<ref name="sh_findžan">[[:wiktionary:en:findžan#Serbo-Croatian|findžan]] (po anglicky)</ref> * ukrajinsky ''фінджа''/''findža'',<ref>[[:wiktionary:фінджа#Ukrainian|фінджа]] (po anglicky)</ref> * slovenské nárečia ''findža''.<ref>{{cite web | url = https://narecie.sk/find%C5%BEa | title = Slovo findža }}</ref> '''Fín''': * [[:w:en:Finn (ethnonym)|Finn (etnonymum)]] (po anglicky). == Poznámky == <References group="Pozn."/> == Pozri tiež == * [http://nhe.ktfke.sk/archiv/notitiae-12017/ Notitiae 1/2017] (príspevok ''DEDINA – VILLA BELCELLA A ÚZEMIE ZA ZÁSEKMI – ULTRA INDAGINES''). * Marek, Miloš. „[https://www.academia.edu/45576365/The_Protection_of_the_Northern_Borders_of_the_Kingdom_of_Hungary_Slovakia_with_Poland_in_the_Middle_Ages_Ochrana_uhorsko_slovensko_po%C4%BEsk%C3%A9ho_pohrani%C4%8Dia_v_stredoveku The Protection of the Northern Borders of the Kingdom of Hungary (Slovakia) with Poland in the Middle Ages. - Ochrana Uhorsko (Slovensko) - Poľského Pohraničia v Stredoveku.]“ RES GESTAE. CZASOPISMO HISTORYCZNE, 2020. * [https://www.academia.edu/6430925/Rom%C3%A1nske_obyvate%C4%BEstvo_v_%C5%A1trukt%C3%BArach_Uhorsk%C3%A9ho_kr%C3%A1%C4%BEovstva_slovak_ Bučko, Peter. Románske Obyvateľstvo v Štruktúrach Uhorského Kráľovstva (Slovak)]. * {{cite web |url=https://is.muni.cz/th/vw94m/DIPLOMOVA_PRACE_Sami_ethnicity.pdf |title=KONSTRUKCE SÁMSKÉ ETNICKÉ IDENTITY |last=Maixner |first=Miroslav }}. * {{cite web |url=https://www.academia.edu/45643150/FINTA_Z_RODU_ABA_VOJVODA_A_PALAT%C3%8DN |title=FINTA Z RODU ABA -VOJVODA A PALATÍN |last=Blanár |first=Dominik }}. == Referencie == <References/> [[Category:SK/Etymológia]] [[Category:SK/Fintice]] [[Category:SK/Pomenovanie]] 7lwlot9igwgk1o2ow6ecvioi0x6grki 0 50797 384438 367758 2026-06-05T08:08:43Z নাফিউল হক 55573 /* */ 384438 wikitext text/x-wiki অনিবার্য মিথ্যার শিল্পতত্ত্ব ও সমসাময়িক বাংলা কবিতার সংকট নাফিউল হক ১ ​কবিতা ও সত্যের সম্পর্ক নিয়ে দ্বান্দ্বিকতা সাহিত্যের আদিমতম বিতর্কগুলোর একটি। যখন বলা হয় 'কবিতা এক অনিবার্য মিথ্যার নাম', তখন মূলত কবিতার সেই রূপান্তরকামী ক্ষমতাকে ইঙ্গিত করা হয়, যা স্থূল বাস্তবকে হরণ করে এক নতুন শিল্প-বাস্তবতা নির্মাণ করে। প্লেটো তার 'রিপাবলিক' গ্রন্থে কবিদের মিথ্যাবাদী আখ্যা দিয়ে আদর্শ রাষ্ট্র থেকে নির্বাসনের যে প্রস্তাব করেছিলেন, তার মূলে ছিল অনুকরণতত্ত্ব বা 'মিম্যাসিস'। প্লেটোর মতে, জগৎ নিজেই সত্যের অনুকরণ, আর কবিতা সেই অনুকরণের অনুকরণ—ফলে তা সত্য থেকে দুই ধাপ দূরে। কিন্তু এরিস্টটল তাঁর 'পোয়েটিকস'-এ দেখালেন যে, ইতিহাস যা ঘটেছে তা বর্ণনা করে, আর কবিতা বর্ণনা করে যা ঘটতে পারত। এই 'হতে পারার' সম্ভাবনাটুকুই কবিতার সেই শিল্পিত মিথ্যা, যা জীবনকে আক্ষরিক সত্যের চেয়েও গভীরতর কোনো সত্যের মুখোমুখি দাঁড় করিয়ে দেয়। ২ ​তাত্ত্বিকভাবে দেখলে, কবিতার এই মিথ্যা হলো এক ধরণের 'লিঙ্গুইস্টিক ডিস্টরশন' বা ভাষিক বিকৃতি। কবি যখন বলেন "আকাশটা নীল যন্ত্রণার মতো", তখন তিনি তাত্ত্বিকভাবে একটি মিথ্যা বলছেন, কারণ যন্ত্রণার কোনো রং নেই। কিন্তু এই মিথ্যার মধ্য দিয়েই তিনি বিষাদের এমন এক গূঢ় অনুভূতির জন্ম দিচ্ছেন, যা কোনো বৈজ্ঞানিক বা গদ্যময় সত্য দিয়ে প্রকাশ করা সম্ভব নয়। সমসাময়িক বাংলা কবিতার প্রেক্ষাপটে এই অনিবার্য মিথ্যার প্রয়োগ এবং এর সংকটের স্বরূপ বিশ্লেষণ করা অত্যন্ত জরুরি। বর্তমান সময়ের বাংলা কবিতা এক অদ্ভুত বিমূর্তায়ন ও গদ্যময়তার দোলাচলে দুলছে। আধুনিকোত্তর কবিতার যে চল এখন বাংলাদেশে ও পশ্চিমবঙ্গে বহমান, সেখানে মিথ্যার চেয়ে 'বিভ্রান্তি'র আধিক্য বেশি দেখা যাচ্ছে। নব্বইয়ের দশকের শেষভাগ থেকে শুরু করে একবিংশ শতাব্দীর এই তৃতীয় দশক পর্যন্ত বাংলা কবিতার যে বিবর্তন, সেখানে চিত্রকল্পের ব্যবহারে এক ধরণের কৃত্রিমতা বা 'ফোর্জড ইমাজিনারি' লক্ষ করা যায়। কবিরা যখন জোর করে উপমা তৈরি করেন যা অভিজ্ঞতার গভীর থেকে আসে না, তখন সেই অনিবার্য মিথ্যা আর শিল্প থাকে না, তা হয়ে পড়ে অলঙ্কারিক প্রবঞ্চনা। ৩ ​সমসাময়িক বাংলা কবিতায় যে 'মিথ্যা'র চর্চা হচ্ছে, তার একটি বড় অংশ জুড়ে আছে উত্তর-আধুনিক বিচ্ছিন্নতাবোধ। নাগরিক জীবনের যান্ত্রিকতা, সোশ্যাল মিডিয়ার ভার্চুয়াল বাস্তবতা এবং পুঁজিবাদের আগ্রাসনে মানুষের আত্মিক সংকট এখন কবিতার প্রধান উপজীব্য। কিন্তু সমস্যা তৈরি হচ্ছে প্রকাশের ধরনে। সমসাময়িক অনেক কবিই কবিতার সেই ধ্রুপদী মায়া বা 'ইল্যুশন' তৈরি করতে ব্যর্থ হচ্ছেন। কবিতা তখনই অনিবার্য মিথ্যা হয়ে ওঠে যখন পাঠক সেই মিথ্যার ভেতর নিজের সত্যকে খুঁজে পায়। অথচ বর্তমানের অনেক কবিতাই অতি-ব্যক্তিকেন্দ্রিক সংকেত বা 'প্রাইভেট কোড'-এ বন্দি। ফলে তা সর্বজনীন আবেদন হারাচ্ছে। কবিতাকে বলা হয় 'ইমোশনাল ইকুয়েশন' বা আবেগীয় সমীকরণ। এই সমীকরণে বাস্তব উপাদানগুলোকে ভেঙে চুরে নতুন বিন্যাস দেওয়া হয়। কিন্তু সমসাময়িক কবিতায় অনেক সময় এই বিন্যাসটি এতটাই অগোছালো যে, তা কোনো নির্দিষ্ট রস বা ভাব সৃষ্টি করতে পারছে না। এখানে কবিতার 'মিথ্যা' অংশটি দৃশ্যমান হচ্ছে, কিন্তু তার ভেতরে লুকিয়ে থাকা 'অনিবার্য' সত্যটি অনুদ্ঘাটিত থেকে যাচ্ছে। ৪ ​বাংলা কবিতার ইতিহাসে আমরা দেখেছি জীবনানন্দ দাশ কীভাবে ইতিহাস আর প্রকৃতিকে একাকার করে এক মোহময় মিথ্যা তৈরি করেছিলেন। তাঁর 'বনলতা সেন' কোনো রক্ত-মাংসের নারী নয়, এক দীর্ঘ ঐতিহাসিক ক্লান্তির অবসান। এই যে কাল্পনিক মানবীকে কেন্দ্র করে সহস্র বছরের পথ হাঁটার গল্প—এটিই কবিতার সার্থক মিথ্যা। কিন্তু সমসাময়িক কবিদের মধ্যে এই ধরণের মেটাফিজিক্যাল বা অধিবিদ্যক গভীরতার অভাব প্রকট। এখনকার কবিতায় দেখা যায় সস্তা রাজনৈতিক স্লোগান অথবা অতি-যৌনতার একপাক্ষিক প্রকাশ। এখানে ভাষার যে কারুকাজ, তা অনেক সময় জীবনসত্যকে আড়াল করার ঢাল হিসেবে ব্যবহৃত হয়। তবে এর মধ্যেও কিছু শক্তিশালী কণ্ঠস্বর শোনা যাচ্ছে যারা কবিতাকে তথাকথিত 'বাস্তববাদের' খাঁচা থেকে মুক্ত করতে চাইছেন। তারা বুঝছেন যে, সংবাদপত্রের ভাষা আর কবিতার ভাষা এক হতে পারে না। কবিতার ভাষাকে হতে হবে এক ধরণের 'ম্যাজিক রিয়ালিজম' বা জাদুবাস্তবতা। যেখানে একটি সাধারণ গাছ কথা বলতে পারে, কিংবা একটি মৃত নদী কবির একাকিত্বকে উপহাস করতে পারে। এই অবাস্তব বা মিথ্যা এলিমেন্টগুলোই কবিতাকে গদ্যের দাসত্ব থেকে মুক্তি দেয়। ৫ ​কবিতার এই অনিবার্য মিথ্যাকে বিশ্লেষণ করতে গেলে 'স্ট্রাকচারালিজম' বা গঠনবাদের সাহায্য নেওয়া যেতে পারে। ফরাসি তাত্ত্বিকদের মতে, ভাষা নিজেই এক ধরণের চিহ্ন ব্যবস্থা যা বাস্তবকে সরাসরি প্রকাশ করে না, বরং নির্দেশ করে। কবিরা এই চিহ্ন ব্যবস্থার সাথে খেলা করেন। তারা শব্দের প্রচলিত অর্থ বদলে দিয়ে এক নতুন অর্থের গোলকধাঁধা তৈরি করেন। সমসাময়িক বাংলা কবিতায় এই 'সিগনিফায়ার' এবং 'সিগনিফায়েড'-এর লড়াইটা খুব স্পষ্ট। অনেক কবিই এখন প্রথাগত ছন্দের চেয়ে গদ্যছন্দ বা 'ফ্রি ভার্স'-কে বেশি প্রাধান্য দিচ্ছেন। এতে করে কবিতার কাঠামো ভেঙে যাচ্ছে এবং তা গদ্যের কাছাকাছি চলে আসছে। গদ্যের এই আধিপত্য কবিতার সেই 'মিথ্যা' বা মায়াবী আবরণকে অনেক সময় নগ্ন করে দিচ্ছে। কবিতা যখন অতিরিক্ত সহজবোধ্য বা তথ্যমূলক হয়ে পড়ে, তখন তার গূঢ় শক্তিটি হারিয়ে যায়। অন্যদিকে, অতিরিক্ত দুর্বোধ্যতা কবিতাকে সাধারণ পাঠক থেকে বিচ্ছিন্ন করে এক ধরণের বৌদ্ধিক বিলাসিতায় পরিণত করছে। সমসাময়িক বাংলা কবিতার সবচেয়ে বড় চ্যালেঞ্জ হলো এই দুই প্রান্তিকতার মধ্যে ভারসাম্য রক্ষা করা। ৬ ​তাত্ত্বিক দৃষ্টিতে কবিতার মিথ্যা হলো আসলে এক ধরণের 'মাস্ক' বা মুখোশ। কবি তাঁর নিজস্ব সত্তাকে লুকিয়ে এই মুখোশ পরিধান করেন যাতে তিনি বৃহত্তর সত্যকে অবলোকন করতে পারেন। সমসাময়িক কবিতায় এই মুখোশগুলো অনেক সময় প্লাস্টিকের মতো প্রাণহীন মনে হয়। কারণ এতে মাটির সোঁদা গন্ধ বা শিকড়ের টান অনুপস্থিত। আধুনিক বাংলা কবিতার যে ধারা বুদ্ধদেব বসু বা বিষ্ণু দে-রা শুরু করেছিলেন, সেখানে বিশ্বসাহিত্যের প্রভাব থাকলেও তা ছিল আত্মস্থ। বর্তমান সময়ের কবিদের মধ্যে অনুবাদের ভাষা বা বিদেশি সাহিত্যের অবিকল অনুকরণ করার একটি প্রবণতা লক্ষ্য করা যায়, যা কবিতাকে তার নিজস্ব মিথোলজিক্যাল বা সাংস্কৃতিক ভিত্তি থেকে সরিয়ে দিচ্ছে। কবিতা যদি তার দেশজ মিথ্যাকে ধারণ করতে না পারে, তবে তা কোনোদিনই বিশ্বজনীন সত্য হয়ে উঠতে পারবে না। লালন বা হাসন রাজার যে মরমি মিথ্যাবাদ—"খাঁচার ভিতর অচিন পাখি"—তা যেমন সহজ, তেমনই গভীর। সমসাময়িক কবিতায় এই মরমিবাদের অভাব কবিতাকে শুষ্ক ও যান্ত্রিক করে তুলছে। ৭ ​কবিতা এক অনিবার্য মিথ্যার নাম—এই কথাটির সার্থকতা নিহিত আছে কবির সেই সততার মধ্যে, যার মাধ্যমে তিনি একটি সুন্দর ভ্রম তৈরি করেন। এই ভ্রম আমাদের জীবনের রূঢ় সত্যগুলোকে সহ্য করার ক্ষমতা দেয়। সমসাময়িক বাংলা কবিতাকে যদি টিকে থাকতে হয়, তবে তাকে এই 'মিথ্যা'র কারুকার্য আরও নিপুণভাবে শিখতে হবে। কেবল শব্দের পিঠে শব্দ সাজিয়ে বাক্য তৈরি করলেই কবিতা হয় না, তার জন্য প্রয়োজন এক ধরণের আধ্যাত্মিক বা দার্শনিক উড্ডয়ন। বাস্তব জগতের সীমাবদ্ধতাকে তুড়ি মেরে উড়িয়ে দিয়ে কবি যখন এক নতুন দিগন্ত উন্মোচন করেন, তখনই সেই মিথ্যা হয়ে ওঠে ধ্রুব সত্যের চেয়েও উজ্জ্বল। বাংলা কবিতার ভবিষ্যৎ নির্ভর করছে কবিদের সেই সাহসের ওপর, যার মাধ্যমে তারা বাস্তবকে অস্বীকার করে এক মহান মিথ্যার রাজপ্রাসাদ নির্মাণ করবেন—যেখানে প্রতিটি ইটের নিচে লুকানো থাকবে রক্ত-মাংসের মানুষের গভীরতম দীর্ঘশ্বাস ও আকাঙ্ক্ষা। কবিতার এই অনিবার্য মিথ্যাই হোক আমাদের আগামী দিনের বেঁচে থাকার প্রধান অবলম্বন। কারণ, চূড়ান্ত বিচারে মানুষের সভ্যতা নিজেই এক বড় শিল্পিত কল্পনা, আর কবিরাই সেই কল্পনার প্রধান কারিগর। সমসাময়িক বাংলা কবিতা যদি এই সত্যটি অনুধাবন করতে পারে, তবেই তা মহাকালের পলিমাটিতে নিজের স্থান করে নিতে সক্ষম হবে। bn4jjpqx8xntulrlfcxbjszbn9p5gus 384439 384438 2026-06-05T08:10:15Z Saroj 33203 Reverted edit by [[Special:Contributions/নাফিউল হক|নাফিউল হক]] ([[User talk:নাফিউল হক|talk]]) to last revision by [[User:R1F4T|R1F4T]] 367758 wikitext text/x-wiki __NOTOC__ __NOEDITSECTION__ {{{{#titleparts:{{FULLPAGENAME}}|1}}/ট্যাব শুরু}} {{উইকিবিশ্ববিদ্যালয় অনুষদ | বিষয়শ্রেণী = শিল্পকলা অনুষদ | অনুষদ = কলা | বর্ণনা = শিল্পকলা প্রকাশের একটি রূপরেখা প্রতিনিধিত্ব করে। এটি সাধারণত ঐতিহ্য এবং সংস্কৃতি দ্বারা প্রভাবিত হয় এবং সংস্কৃতি পরিবর্তন করতে সাহায্য করে। যেমন, শিল্পকলা হল অভ্যন্তরীণ সৃজনশীল আবেগের একটি শারীরিক প্রকাশ। শিল্পকলার প্রধান উপাদানগুলির মধ্যে রয়েছে সাহিত্য, কবিতা, উপন্যাস, ছোটগল্প এবং মহাকাব্য; সঙ্গীত, নৃত্য এবং থিয়েটারের মতো পারফর্মিং আর্টস; রন্ধন শিল্প যেমন বেকিং, চকলেট তৈরী এবং পানীয় শিল্প; ফটোগ্রাফি এবং সিনেমাটোগ্রাফির মত মিডিয়া আর্ট; এবং ভিজ্যুয়াল আর্ট, অঙ্কন, পেইন্টিং, সিরামিক এবং ভাস্কর্য সহ। কিছু আর্ট ফর্ম পারফরম্যান্স (যেমন ফিল্ম) এবং লিখিত শব্দ (যেমন কমিকস) এর সাথে একটি ভিজ্যুয়াল উপাদানকে একত্রিত করে। আমরা এটাও বলতে পারি যে আমরা যা কিছু করি তার মধ্যে শিল্প বিদ্যমান। এমনকি একটি বাড়ির মালিক একটি ঘর সাজানো বা একটি শেফ একটি প্লেটে খাবার প্রলেপ এবং garnishing শিল্পী হিসাবে বিবেচনা করা যেতে পারে। আমরা দেখতে পাচ্ছি যে শিল্প সর্বত্র এবং সর্বদা। লেখালেখি, পড়া, ঘুম, এমনকি খাওয়ার ক্ষেত্রেও প্রযোজ্য। সবকিছু শিল্পের অধীনে আসে। <div align="right">[[w:bn:শিল্পকলা|উইকিপিডিয়া থেকে, একটি মুক্ত বিশ্বকোষ...]]</div> | প্রধান_চিত্র = The Arts.jpg | বিভাগ১ = দৃশ্যকলা | চিত্র১ = Vincent van Gogh - The Church in Auvers-sur-Oise, View from the Chevet - Google Art Project.jpg | বিভাগ২ = সাহিত্য | চিত্র২ = Rabindranath Tagore in 1909.jpg | বিভাগ৩ = আলোকচিত্রকলা | চিত্র৩ = Concert photography mp3h1986.jpg | বিভাগ৪ = ব্যবহারিক কলা | চিত্র৪ = Let's dance into the night.jpg | বিভাগ৫ = পরিবেশন কলা | চিত্র৫ = Concert de Anoushka Shankar du 6 août 2014 - 16.JPG }} o1b5t7gxzclfk529puvd7p18nh21d7z 3 55003 384434 383871 2026-06-04T13:02:49Z ~2026-33302-45 55571 /* It's you */ new section 384434 wikitext text/x-wiki {{Welcome}}--[[File:ꠢꠣꠍꠘ ꠞꠣꠎꠣ.png|75px|link=User:ꠢꠣꠍꠘ ꠞꠣꠎꠣ|]]([[User_talk:ꠢꠣꠍꠘ ꠞꠣꠎꠣ|talk]]) 23:25, 8 December 2025 (UTC) == It's you == https://www.menatti.com/app/uploads/2022/02/salame-benefici-nutrizionali-sostanze-salute.jpg [[Special:Contributions/&#126;2026-33302-45|&#126;2026-33302-45]] ([[User talk:&#126;2026-33302-45|talk]]) 13:02, 4 June 2026 (UTC) 2tser7kdznrs8ilr1zryves4eygaifu 384435 384434 2026-06-04T13:29:43Z Quinlan83 47514 Reverted edit by [[Special:Contributions/~2026-33302-45|~2026-33302-45]] ([[User talk:~2026-33302-45|talk]]) to last revision by [[User:Quinlan83|Quinlan83]] 377855 wikitext text/x-wiki {{Welcome}}--[[File:ꠢꠣꠍꠘ ꠞꠣꠎꠣ.png|75px|link=User:ꠢꠣꠍꠘ ꠞꠣꠎꠣ|]]([[User_talk:ꠢꠣꠍꠘ ꠞꠣꠎꠣ|talk]]) 23:25, 8 December 2025 (UTC) 86ztggs3h19rtzmpylijo8o5ybmrsh0