Wikiversity
betawikiversity
https://beta.wikiversity.org/wiki/Main_Page
MediaWiki 1.47.0-wmf.17
first-letter
Media
Special
Talk
User
User talk
Wikiversity
Wikiversity talk
File
File talk
MediaWiki
MediaWiki talk
Template
Template talk
Help
Help talk
Category
Category talk
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Translations
Translations talk
Event
Event talk
Fintice (pomenovanie)
0
49596
386115
386099
2026-08-29T21:17:01Z
Dušan Kreheľ
45022
/* Pra-meno *Finta */ typo
386115
wikitext
text/x-wiki
== Varianty názvu obce ==
Keďže prvá písomná zmienka obce Fintice (Slovensko) je z roku 1272,<ref>{{cite journal
| last1 = Boleš
| first1 = Konštantín Daniel
| date = 2016
| title = DAROVACIA LISTINA KRÁĽA ŠTEFANA V. NA MAJETOK FYNTHA
| url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf
| journal = NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ
| volume = 5
| issue = 1
| pages = 115
| issn = 1338-9572
| access-date =
}}</ref> čo je väčší časový odstup voči súčastnosti, tak sa skúmajú nasledujúce tvary obce Fintice:
* Fyntha,
* Finta,
* Fincice,<ref>{{cite journal
| author = Michal Lacko, S.J.
| title = Miestopis Slovenska za posledných sto roko
| journal = Most
| url = https://archive.org/details/most.1964.v11n03-04/page/174/mode/2up?q=fintice
| issn =
| publisher = Slovenský ústav
| place = Cleveland, Ohio, U.S.A.
| volume = 11
| issue = 3-4
| date = 1964
}}</ref>
* [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">Finťice</span>],
* [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">Finčiče</span>],
* Suncia,<ref name="dmi"/>
* Fruncta,<ref name="dmi"/>
* Finzi (nemecká výslovnosť [Finci]),
* Fincice,
tak aj slovo:
* [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">fin</span>].
== Etymológia ==
Názov obce je najskôr odvodené od vlastného podstatného mena Finta.
V stredovekej latinčine, odkiaľ pochádza najstaršia písomná zmienka obce, sa pri pomenovaní obce podľa osoby zapísoval<ref>[[:w:sk:Medieval Latin|Medieval Latin]].</ref> jej názov v neohýbanom tvare. Teda slovo Fintice je zložené z dvoch časti <i>Finti</i> + <i>-ce</i>:
* <i>Fint</i>:
** tvary:
*** slovanizovaný: [Finťi],
*** neslovanizovaný: [Finti],
* <i>-ice</i>:
** spodstatnené prídavné meno obsahujúce suffix stredovekej písanej latinčiny <i>-icē</i> (na základe analýzy slov ''finticē'' a ''becē'' jedného dokumentu<ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/ita-bnc-in2-00001627-001/page/n51/mode/2up?q=sintice
| title = Legenda aurea sanctorum, sive Lombardica historia
| last = Jacobus
| first = de Voragine
| date = 1497
}}</ref>), čo je skrátené pre <i>-icae</i> (možný súvis alebo odvedenie od ''-itiae'')<ref>[[:wiktionary:en:-itiae#Latin|-itiae]] (po anglicky).</ref> a označuje genitív jednotného čísla alebo nominatív plurálu:<ref>[[:wiktionary:en:-icus#Latin|-icus]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:-icae#Latin|-icia]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:belong|belong]] (po anglicky).</ref>
*** Asociácia prípadne k čomu: <table class="wikitable" style="text-align:center"><tr><th></th><th>Latinčina</th><th>Slovenčina</th></tr><tr style="background:#FFFFAC"><td>''rieka'' (slovenčina)</td><td>m<ref>[[:wiktionary:en:rivus#Latin|villa]] (po anglicky).</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''villa'' (latinčina)</td><td>f<ref>[[:wiktionary:en:villa#Latin|rivus]] (po anglicky).</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''dedina'' (slovenčina)</td><td>m / n / m<ref>[[:wiktionary:en:village#English|village]] (po anglicky).</ref></td><td>f</td></tr><tr style="background:#FFFFAC"><td>''terra'' (latinčina),<br> ''zem'' (slovenčina)</td><td>f<ref>[[:wiktionary:en:terra#Latin|terra]] (po anglicky).</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''mesto'' (slovenčina)</td><td>n<ref>[[:wiktionary:en:oppidum#Latin|oppidum]] (po anglicky).</ref></td><td>n</td></tr></table>
** praktický medzinárodný zápis (a zároveň neutrálny pre domácich a cudzincov<ref>{{cite journal
| last1 = Boleš
| first1 = Konštantín Daniel
| date = 2019
| title = POČIATKY A VÝVOJ HRADNÉHO PANSTVA ŠEBEŠ
| url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-2_2019.pdf
| journal = NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ
| volume = 8
| issue = 2
| pages = 118
| issn = 1338-9572
}}</ref>), a ktorý je podobný/ekvivalentný v slovenčine <i>-icke</i> (napr. fintické zvony).
** niekto odvádza že od potoka.
Pôvodný všeobecnejší význam [[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/kʷey-|*kʷey-]] sa asi neskôr špecifikoval a od neho sa „oddelil“ [[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/pent-|*pent-]]. Toto rozdelenie je zrejme v aj slovenčine, kde máme pre ''*pent-'' slová ako ''tiecť'', ''vytekať'', ''funí'', a pre ''*kʷey-'' slová ''čin(iť)'', ''činka''.
U predkov slova ''<b style="color:brown">f</b>in<b style="color:brown">t</b>a'' mohlo dosť k nasledujúcim zmenám:
* zmenené <b style="color:brown">f</b> na:
** [''v''] (napr. '''v'''ynúť, '''v'''ynájsť),
** [''č''] (napr. rumunské '''''c'''inta'' [''činta'']),
** [''c''] (napr. '''c'''icať),
** [''p'']:
*** chorvátske '''p'''ičiti (slovensky ''piť''),
*** latinského ''fingo''<ref>[[:wiktionary:en:fingo|fingo]] (po anglicky).</ref> a ''pingo'',<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]] (po anglicky).</ref>
** [''r''] (napr. rinčať),
** [''k'']:
*** anglické '''''k'''ind'' – ''dieťa'' (možno súvisí s „dieťa piští/piščí, kričí“).
*** slovenské kýchať,
* zmenené <b style="color:brown">t</b> na:
** [č/ć] – napr. slová ''či(či)'''č'''kať'', ''čačkať'',
** [t/ť] – napr. slovo ''fin'''t'''a'', ''fin'''t'''iť'' [''fin'''ť'''iť''],
** [d] – napr. nemecké slovo ''fin'''d'''en'',
** [g]:
***gronský ''pin'''g'''u'' (slovensky ''kopec''),
***inuktitutský ''pin'''g'''u'' (slovensky ''malý kopček''),<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]] (po anglicky).</ref>
***anglický ''pen'''g'''uin'' (slovensky tučniak),<ref>[[:wiktionary:en:penguin|penguin]] (po anglicky).</ref>
** [dž] – nárečovo slovensky a potom ukrajinsky, južnoslovansky ''findža'' a podobné perzsky,
** [z] – sardinsky ''finza''.
* zmenené <b style="color:brown">č</b> na:
** [š] v staromaďarčine (obec Šišov),<ref name="ks2008-2-sk">Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest; Kultúra slova, č. 2, 2008, ISSN 0023-5202.</ref>
Pôvodný význam ''*kʷey-'' možno vznikol z vody alebo dymu alebo bol nimi ovplyvnený.<br>Voda:
*pramení,
*tečie/prúdi,
**zvíja sa (t. j. [[:w:sk:Meander (riečny)|meandruje]]),
*pení sa,
* zaplavuje,
**teda aj „kreslí“, keď klesá hladina vody,
* rozdeľuje,
* a „dáva život“ (dáva pitie, organizmy, materiál na tehly, …).
== Ako vlastné podstatné meno ==
* 9. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Fintas</span>, Grecko,<ref>[[:w:sk:Fintas|Fintas]].</ref><ref>[[:w:de:Phintas|Phintas]] (po nemecky).</ref><ref>[[:w:de:Phintas|Phintas]] (po nemecky).</ref>
* 7. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Phintas</span> (podľa Androkleide),<ref>[[:w:de:Phintas_(Androkleide)|Phintas (Androkleide)]] (po nemecky).</ref>
* 6. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Fintias</span>, grécky maliar,<ref>[[:w:sk:Fintias (maliar)|Phintas (Androkleide)]].</ref>
* ? – 279 pred Kr., Phidias z Agrigenta, založil mesto Φιντίας (Fintias, dnešná [[:w:en:Licata|Licata]], Sicília, Taliansko),<ref name="Φιντίας">[[:w:el:Φιντίας_του_Αγκριτζέντο|Φιντίας_του_Αγκριτζέντο]] (po grécky).</ref>
* 3. storočie, Finn McColl, Írsko,<ref>[https://thewildgeese.irish/profiles/blogs/the-legend-fionn-mac-cunhaill The Heroic Legend of Fionn mac Cumhaill].</ref>
* 526 – 603, <span style="color:brown">Fintan z Clonenagh</span>, Írsko,<ref>[[:w:Fintan_of_Clonenagh|Fintan of Clonenagh]] (po anglicky).</ref>
* ? – 635, <span style="color:brown">Fintán z Taghmon</span>, Severné Írsko<ref>[[:w:Fintan_of_Clonenagh|Fintan of Clonenagh]] (po anglicky).</ref><ref>[[:w:Fintán of Taghmon|Fintán of Taghmon]] (po anglicky).</ref>
* 803/804 – 878, <span style="color:brown">Fintan z Rheinau</span>, Írsko/Švajčiarsko,<ref>[[:w:Fintan_of_Rheinau|Fintan of Rheinau]] (po anglicky).</ref>
* 1332, <span style="color:brown">Phinta, kňaz svätej Anny</span>, Comuna Sântana de Mureș, Mureș (Rumunsko),
* 1332, <span style="color:brown">Monch et Fyntha</span>, Črnomir, Chorvátsko,<ref name="C1908">{{cite web |url=https://archive.org/details/codex-diplomaticus-vi-1908./Codex%20diplomaticus%20X%201912
|title=Diplomatički zbornik Kraljevine Hrvatske, Dalmacije i Slavonije Codex Diplomaticus I- XVIII Latin, Croatian
|access-date = 2026-04-17
}}</ref>
* 1341, Fyntha et Nicolaus,<ref name="C1908"/>
* 1367, Finčevec, Chorvátsko, ''Paulus filius Fynech'',<ref>{{cite web |url=https://hrcak.srce.hr/file/33305
|title=GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJA
|last=Balog
|first=Zdenko
|access-date = 2023-12-08
}}</ref>
* 1367, <span style="color:brown">Paulus filius Finech</span>; súvis so Finčevec, Chorvátsko.<ref name="Finech">ZDENKO BALOG: GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJAč; Cris, god. VI., br. 1/2004., str. 59-72.</ref><ref>[[:w:en:Finčevec|Finčevec]] (po anglicky).</ref>
Rod (zrejme):<ref>{{cite web |url=https://mi.abtk.hu/images/gyujtemenyek/regeszta-mutatok/masodik-sorozat/fiok_144._a-i-10._szemely_erzsebet_-_f.pdf
|title=fiok 144. a-i-10 F
|last=Székely
|first=Erzsébet
}}</ref>
* <b style="color:#592A59">Fynta, Dávid syn, Scelench castrum, 1282-10-08</b> – Zeleneč, okres Trnava, Slovensko;<ref>{{cite web
| url = https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/miesto-stareho-novy-ale-socialisticky-31-januar-2009
| title = Miesto starého nový, ale socialistický (31. január 2009
| last = Dzurjanin
| first = Zdenko
| date = 2009-02-05
| website = sme.sk
| publisher = Petit Press, a.s.
}}</ref><ref>[[:w:sk:Zeleneč|Zeleneč]].</ref>
* <b style="color:#592A59">Finta, Alber, 1328</b> – dnes Albeř, Čechy (žeby?);
*<b style="color:#592A59">Finta; Finta fia, Sarfeu (Vas m), cca 382-06-06</b> – dnes Blatné, Senec, Slovensko;<ref>{{cite web
| url = https://pdfweb.truni.sk/download?monografie/belakova-hydronymia-2014.pdf
| title = HYDRONYMIA SEVERNEJ ČASTI POVODIA MALÉHO DUNAJA
| last = Beláková
| first = Mária
| date = 2014
| place = Trnava
}}</ref><ref>[[:w:sk:Blatné|Blatné]].</ref>
*<b style="color:#592A59">Finta Diozisius, Szentmiklós vára, 1276</b> – Mikleuš, Chorvátsko;<ref>[[:w:hu:Szentmiklós (Horvátország)|Szentmiklós (Horvátország)]] (po maďarsky).</ref>
*<b style="color:#592A59">Finta Peter, comes, Mosolány, 1330-04-29</b> – Mocsolya, Rumunsko,<ref>{{cite web
| url = https://www.arcanum.com/en/online-kiadvanyok/Tunderkert-tunderkert-1/szilagy-varmegye-monographiaja-5E50/iv-kotet-89C9/mocsolya-8B6C/
| title = Mocsolya.
| website = arcanum.com
}}</ref><ref>[[:w:hu:Mocsolya|Mocsolya]] (po maďarsky).</ref>
*<b style="color:#592A59">Fintai Ilona,Finta leánya; Sarfeu (Vas m); 1382-06-06</b>,
*<b style="color:#592A59">Fyntha-i Miklós; Feketehygh vára, Fyntha birtok, Sáros megye; 1272-11-16</b><ref group="Pozn.">Maď. „''Feketehygh''“ = slov. „''Čierný les''“ ([https://mdh.unideb.hu/korai_telepules.php?adatlap=01-27-5&km=Aba%C3%BAj Zdroj informácie]).</ref><ref group="Pozn.">Možno je zdroj [https://archives.hungaricana.hu/en/charters/26670/ DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q szekció) • Családi levéltárak (P szekcióból) • Dessewffy család, grófi (Q 62) • 74669 ].</ref>
=== Pra-meno *Finta ===
Je románskeho pôvodu vyskytujúce sa vo tvaroch (na základe analýzy z 13. a 14. storočia):
*Fyn,
*Fynta/Phynta/Phinta.<ref name="prafinta">{{cite web
| url = https://www.researchgate.net/profile/Maria-Novakova-6/publication/302928937_The_personal_names_in_Slovakia_in_the_13th_century/links/573376c508ae9f741b261454/The-personal-names-in-Slovakia-in-the-13th-century.pdf
| title = Najstaršie uhorské osobné mená a pomenovacia prax na Slovensku v 13.-14. storočí.
| last = Nováková
| first = Mária
| date = 2010-06-30
| publisher = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Katedra histórie
| access-date = 2023-12-08
| quote =
}}</ref>
Tiež:
* Finzi (zrejme rod).<ref name="finzi"/>
Ak význam Fintha má pôvod v románskych jazykov, potom ho môžeme významovo (podľa 13./14. storočia storočia) vysvetliť ako ''šikovný''/''zručný''. Románsky pôvod môže súvisieť s románskym obyvateľstvom vo vtedajšom Uhorsku, ktorí bol ovplyvnený križiackymi výpravami a rádmi templárov a johanitov. Rád johanitov dostal v listine z r. 1247 poverenie<ref>{{cite web
| url = https://www.academia.edu/6430925/Rom%C3%A1nske_obyvate%C4%BEstvo_v_%C5%A1trukt%C3%BArach_Uhorsk%C3%A9ho_kr%C3%A1%C4%BEovstva_slovak_
| title = Románske obyvateľstvo v štruktúrach Uhorského kráľovstva
| last = Bučko
| first = Peter
}}</ref> stražiť 5 uhorských hradov a ktorý pôsobili aj v blízkosti Fintíc (Medzany,<ref>{{cite web
| url = https://myslovakia.sk/sk/medziansky-hradok
| title = Medziansky hrádok
}}</ref> Hanušovciach nad Topľou a Medzianky<ref>{{cite web
| url = https://www.legendarium.info/vylet/hrad-medzianky
| title = Hrad Medzianky
}}</ref>).
„Meno Finta malo v stredovekých zápisoch rôzne podoby (Pfynta, Ffynta, Phinta, Finta…), pričom
podľa viacerých autorov bolo slovanského pôvodu.“<ref>{{cite web
|url=https://www.academia.edu/45643150/FINTA_Z_RODU_ABA_VOJVODA_A_PALAT%C3%8DN
|title=FINTA Z RODU ABA -VOJVODA A PALATÍN
|last=Blanár
|first=Dominik
}}</ref>
== Miesta ==
* Fintice, okres Prešov, Slovensko,
* Fincovce – dnes Pavlovce, Slovensko,<ref name="Vynohradiv">CHYTIL, Alois. Chytilův místopis Československé republiky. V Praze: Alois Chytil, 1930. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:1127bbd3-869e-4169-b1ae-92a45b00ba92.</ref>
* Finthen – dedina, od r. 1969 sučasť Mainz, Nemecko,<ref>{{cite web
| url = https://www.mainz.de/leben-und-arbeit/stadtteile/finthen/finthen.php
| title = Willkommen im Stadtteil Finthen
| publisher = Landeshauptstadt Mainz
| access-date = 2025-01-19
}}</ref>
* Φιντίας / Fintias, dnešná [[:w:en:Licata|Licata]], Sicília, Taliansko,<ref name="Φιντίας"/>
* Fintorica, miesto, Šišov, Slovensko
* Finta, dvor, Vynohradiv, Ukrajina,<ref name="Vynohradiv"/>
* Finta, chotár, Neverice, Slovensko,<ref name="Vynohradiv"/>
* Fîntînița, Moldavsko,
* …,
* zoznamy:
** [[:w:pl:Fântânele|Fântânele]] (plwiki).
== Možné významy ==
* súvisiace s '''vtákmi''':
** '''''vrabec''''':
*** z praindoeuropančiny ''*(s)ping-'' (''malý vták, vrabec''),<ref>[[:wiktionary:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finkô|Reconstruction:Proto-Germanic/finkô]] (po anglicky).</ref>
** '''''pinka''''':
*** z praindoeuropančiny ''*(s)pingos'' (''pinka''),<ref>[[:wiktionary:en:finch#English|finch#English]] (po anglicky).</ref>
** '''''ďateľ''''':
*** zo starej angličtiny ''fina'' (''ďateľ'') + suffix -ta,<ref>[[:wiktionary:en:fina#Old_English|fina]].</ref><ref>[[:wiktionary:en:woodpecker#English|woodpecker]].</ref>
* súvisiace s '''vodou''':
** '''ryba''':
*** Alóza finta (Alosa fallax) – lebo je ''Finta'' (maďarsky, ukrajinsky a rusky) a ''Finte'' (nemecky),<ref>{{cite web
| url = https://www.mpsr.sk/resources/documents/2028.xlsx
| title = 2028.xlsx
}}</ref>
*** U nás by alóza finta nemala žiť,<ref>{{cite web
| url = https://www.srz-ds.sk/atlas-ryb
| title = Atlas rýb
| website = www.srz-ds.sk
}}</ref><ref>{{cite web
| url = https://fishbase.mnhn.fr/summary/SpeciesSummary.php?id=5355&lang=english
| title = Alosa fallax (Lacepède, 1803), Twaite shad
}}</ref> takže by sa mohlo prípadne jednať o '''''alóza neškvrnitá''''' (''Alosa immaculata'', ''Alosa pontica''),<ref>{{cite web
| url = https://fish-commercial-names.ec.europa.eu/fish-names/commercial-designations_sk?ms=SK
| title = Slovensko - Obchodné označenia
| access-date = 2023-10-18
}}</ref>
*** škotsky ''finnack'', ''finnoc'', ''finner'' – „biely pstruh“,<ref>{{cite web
| url = https://books.google.sk/books?id=vxkAAAAAYAAJ&pg=PT169&dq=finner&lr=&ei=r6kZSvaCNobYMYSO-KIJ&redir_esc=y#v=onepage&q=finner&f=false
| title = An Etymological Dictionary of the Scottish Language: In which the Words are Explained in Their Different Senses, Authorized by the Names of the Writers by Whom They are Used, Or the Titles of the Works in which They Occur, and Deduced from Their Originals
| last = Jamieson
| first = John
| date = 1818
}}</ref>
*** súvis s rybolovom? (?),
** '''plutva''':
*** stará angličtina ''finn'',<ref name="etymonline-fin">{{cite web
| url = https://www.etymonline.com/word/fin
| title = Origin and history of fin
| website = etymonline.com
}}</ref>
*** pragermančina ''*finno'',<ref name="etymonline-fin"/>
*** prazapadná nemčina ''finnā'', ''finnu'', ''finā'', ''finu'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finnā|Proto-West_Germanic/finnā]] (po anglicky).</ref>
** '''prameň''', '''tiecť''', '''vytekať''', '''prúdiť''':
*** z prazápadnej nemčiny ''finþan'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finþan|Proto-West Germanic/finþan]] (po anglicky).</ref>
*** z praindoeurópskeho ''pent-'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/pent-|Proto-Indo-European/pent-]] (po anglicky).</ref>
*** z latinského fons<ref>[[:wiktionary:fons#Latin|fons#Latin]] (po anglicky).</ref> → fontana,<ref>[[:wiktionary:fontana#Latin|fontana#Latin]] (po anglicky).</ref>
*** Z latinského fio<ref>[[:wiktionary:en:fio#Latin|fio#Latin]] (po anglicky).</ref> → na rumunské ființă,<ref>[[:wiktionary:en:ființă#Romanian|ființă#Romanian]] (po anglicky).</ref>
*** gótsky [[:wiktionary:en:𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽#Gothic|𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽]] (po anglicky),
*** dedina Finthen, dnes súčasť Mainz (pramene a rimské akvadukty);<ref>[[:w:de:Mainz-Finthen|Mainz-Finthen]] (po nemecky).</ref>
*** rumunsky fântână – prameň, „vodná“ stena;<ref>[[:wiktionary:en:fântână#Romanian|fântână#Romanian]] (po anglicky).</ref>
*** podobné so slovenským slovom ''fontána'',
**'''močiare''', '''bažina''':
*** stará horná nemčina ''fenni'',<ref name="ancestry-fenn">{{cite web
| url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fenn
| title = Fenn Surname Meaning
| author = Ancestry
}}</ref>
*** stredodolná nemčina a starofrízština ''fenne'',<ref name="ancestry-fenn"/>
*** možno narážka na terén a ''lužné lúky a lesy'' (okolo rieky Sekčov a západne od centra obce),<ref>{{cite web
| url = https://www.staremapy.sk/?zoom=14&lat=49.05064262694256&lng=21.28843477764502&map=VM2
| title = Voj. mapovanie 2 - mapa rok 1839
| access-date = 2023-10-18
}}</ref><ref>[[:w:sk:Fintice#Záplavy|Fintice#Záplavy]].</ref>
***Fintau, Nemecko<ref>[[:w:de:Fintau|Fintau]] (po nemecky).</ref> – rieka, ktorá sa do močiarov vlieva;
***Fintel (hist. aj Wintla), Nemecko – bažinový terén,<ref>[[:w:de:Fintel|Fintel]] (po nemecky).</ref><ref>{{cite web
| url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fintel
| title = Fintel Surname Meaning
| author = Ancestry
}}</ref>
*** Fintavägen, Svédsko; značková cesta („pristupová cesta“) – a la „prameň“ prichádzajúcich áut do sídliska;<ref>{{cite web
| url = https://www.openstreetmap.org/way/1071987913
| title = Cesta: Fintavägen (1071987913)
| access-date = 2023-10-18
}}</ref>
*** Fintlandsmoor, Nemecko – močiar, rašelinisko;<ref>[[:w:de:Fintlandsmoor|Fintlandsmoor]] (po nemecky).</ref>
** '''cikať''':
*** slovensky ''čičať'' – „cikať“,<ref>Milan Majdán: O slovenských priezviskách; Kultúra slova, ročník 40, č. 2, 2006.</ref>
** '''člapkať sa''':
*** slovensky ''čičrať'' – „babrať sa v niečom, čľapkať sa vo vode, v riedkom blate“,<ref name="ks2008-2-sk"/>
*** slovensky ''čičer'' – „bahnom zanesená časť terénu, hlavne ciest, po ktorých sa bolo treba plavočiť, čabrať sa a pod.“,<ref name="ks2008-2-sk"/>
** '''plač''':
*** slovinsky ''finčica'' – ženský „hanblivý“/prúderný plač;<ref name="sl-1891">{{cite web
| url = https://archive.org/details/slovenskonemkisl01pletuoft/page/200/mode/2up?view=theater
| title = Slovensko-nemki slovar. Uredil M. Pleternik
| last = Pleternik
| first = Makso
| date = 1891
}}</ref><ref>[[:wiktionary:en:weiblich#German|weiblich#German]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:Scham|Scham]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:shame|shame]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:bashfulness|bashfulness]] (po anglicky).</ref>
'''„k cieľu“''', '''„pri cieli“''':
* kampidská sardínčina ''finza(s)'',<ref>https://hemerotecadigital.uanl.mx/items/browse?advanced%5B0%5D%5Belement_id%5D=39&advanced%5B0%5D%5Btype%5D=is+exactly&advanced%5B0%5D%5Bterms%5D=Men%C3%A9ndez+Pidal%2C+Ram%C3%B3n%2C+1869-1968%2C+Director&output=omeka-xml.</ref><ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/bub_gb_KTtwV0X6jo8C/page/28/mode/2up?q=finza
| title = Etymologisches Wörterbuch der romanischen Sprachen von
| last = Friedrich
| first = Diez
| date = 1870
}}</ref>
*'''cesta''':
** z protoindoeurópskeho ''*pent-'' – „ísť, prejsť; cesta, most“,<ref name="finþan"/>
*'''nájsť''':
** z protoindoeurópskeho ''*pent-'' – „ísť, prejsť; cesta, most“,<ref name="finþan"/>
** z prazápadnej nemčiny ''finþan'' – „nájsť, objaviť, prísť na to“,<ref name="finþan">[[:wikt:en:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finþan|*finþan]] (po anglicky).</ref>
** z pranemčiny ''finþan'' – „nájsť, objaviť, prísť na to“,<ref>[[:wikt:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finþaną|*finþaną]] (po anglicky).</ref>
** bavorsky ''fint'' znamená významovo ''nájsť'',<ref>[[:w:de:Bairisch|Bairisch]] (po nemecky).</ref>
** gótsky ''fintha'' znamená ''nájsť'',<ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/sitzungsberichte1882knig/page/38/mode/2up?q=finde
| title = Sitzungsberichte der königl. böhmischen Gesellschaft der Wissenschaften in Prag
| author = Königlich-böhmische Gesellschaft der Wissenschaften (Prague, Hungary)
| date = 1883
}}</ref><ref>{{cite web
| url = https://germanic.ge/en/got/word/fin%C3%BEan/
| title = finþan
| author = Chrestomathy of Gothic and Anglo-Saxon
}}</ref>
** zo starej írčiny „objaviť“, „odkryť“, „zistiť“, „vedieť“,<ref>[[:wiktionary:en:rofinnadar#Old_Irish|rofinnadar#Old_Irish]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:discover|discover]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:find_out|find_out]] (po anglicky).</ref>
'''päť''':
* zo stredno-hornej nemčiny ''vünf'',<ref name="mhn-vinf">[[:wiktionary:vinf#Mòcheno|vinf#Mòcheno]] (po anglicky).</ref>
* v jazyku Mòcheno (v Taliansku) ''vinf'' značí päť,<ref name="mhn-vinf"/><ref>[[:w:Mòcheno language|Mòcheno language]] (po anglický).</ref>
'''podvodník''':
* slovinsky ''finka'' – prasa, svina (pri hre),<ref name="sl-1891"/>
'''trik''':
* súčastné europské jazyky (napr. v športe),
'''výmysel''':
* zo staršej slovenčiny,<ref>{{cite web
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/bernolak-hq/fi/Finta.png
| title = Finta.png
}}</ref><ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/bub_gb_baZZAAAAcAAJ/page/4368/mode/2up
| title = Slowár slowenskí česko-latinsko-ňemecko-uherskí = seu, Lexicon slavicum bohemico-latino-germanico-ungaricum
| last = Bernolák
| first = Anton
| date = 1825
| publisher = Budae, typis et sumtibus Typogr. Reg. univers. hungaricae
}}</ref>
'''skrytý''':
* v berberskom jazyku názov oázy ''Fint'' znamená ''skryté'',<ref>{{cite web
| url = https://www.sudmaroc-hotel-terrassedesdelices.com/l-oasis-de-fint-1/
| title = L'Oasis de Fint
| date = 2023-10-18
}}</ref>
'''„strážisko“''':
* latinské ''finita'' ako tvar slova ''finitus'' – '''hraničná''',<ref>[[:wiktionary:en:finita#Latin|finita#Latin]] (po anglický).</ref><ref>[[:wiktionary:en:finitus#Latin|finitus#Latin]] (po anglický).</ref>
* zo starej angličtiny ''finta'' – '''hraničné územie''', '''družina'''/'''posádka''', '''sledovať''';<ref name="sa-1">[[:wiktionary:en:finta#Old_English|finta#Old_English]] (po anglicky).</ref><ref name="sa-2">[[:wiktionary:en:tail#Etymology_1|tail#Etymology_1]] (po anglický).</ref><ref>[[:wiktionary:en:tailing#Noun|tailing#Noun]] (po anglický).</ref>
* španielsky ''finca'' – „nehnuteľnosť“, „farma“, „hacienda“,<ref>[[:wiktionary:en:finca#Spanish|finca#Spanish]] (po anglický).</ref>
'''(o)zdobiť''', „'''pačiť sa'''“:
* zo slovenského:
** spisovného ''fintiť sa'',
** z nárečových ''findiť sa'', ''frnťiť sa'' znamenajúc „parádiť sa“,<ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/kralik_2015
| title = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| last = Králik
| first = Ľubor
| date = 2015
| publisher =
}}, heslo ''fintiť''.</ref>
* možno odvodené z latinského ''fingo'',<ref>[[:wiktionary:en:fingo|fingo]] (po anglicky).</ref>
* možno odvodené z latinského ''pingo'',<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]] (po anglicky).</ref>
* dalmatský ''fin'' – „vlasy“,<ref>[[:wiktionary:en:fin#Dalmatian|fin#Dalmatian]] (po anglicky).</ref>
* grécky [https://lexikolefkadas.gr/finta-i/ φίντα] (''fínta'', stredný rod),
* ozdobná šálka, viď položku ''šálka'',
* '''horenos'''<ref name="prafinta"/> – „namyslený človek, nafúkanec“,<ref>Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985 s. ISBN 80-224-0750-X (autorský kolektív: J. Doruľa, J. Kačala, M. Marsinová, I. Masár, Š. Michalus, Š. Peciar, M. Pisárčiková, M. Považaj, V. Slivková, E. Smiešková, E. Tibenská, M. Urbančok) – heslo ''horenos''.</ref>
* dánsky ''finde'' – „mať určitý pocit potešenia alebo (menej často) nelibosti“,<ref>{{cite web
| url = https://ordnet.dk/ddo/ordbog?query=finde
| title = finde
| author = Det Danske Sprog- og Litteraturselskab
}}</ref>
* '''biely''', '''svetlovlasý''':
** zo strednej angličtiny ''Fin(n)''; skrátene poangličené ''Fionn'', skratené ''Finn'', z pôvodného gálskeho ''Ó Finn'' – ''Fionn potomok'',<ref>{{cite web
| url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/finn
| title = Finn Surname Meaning
| author = Ancestry
}}</ref>
'''uskutočňovať''', '''stať sa''', '''byť''':
* latinsky ''fiō'',<ref>[[:wiktionary:fio#Latin|fio#Latin]] (po anglicky).</ref>
* (prenesene) latinsky ''fin'' – „rámeno“,<ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/bim_eighteenth-century_a-classical-dictionary-o_grose-francis-f-a-s_1785/page/n81/mode/2up
| title = A classical dictionary of the vulgar tongue.
| author = Grose, Francis, F. A. S.
| date = 1785
}}</ref>
* rumunsky ''fi'' – byť,<ref>[[:wiktionary:fi#Romanian|fi#Romanian]] (po anglicky).</ref>
* rumunsky ''ființă'' [fiinca] – „bytosť“, „stvorenie“,<ref>[[:wiktionary:ființă#Romanian|ființă#Romanian]] (po anglicky).</ref>
* rumunsky ''ființa'' [fiinca] – „existovať“,<ref>[[:wiktionary:ființa#Romanian|ființa#Romanian]] (po anglicky).</ref>
* pre skupinu slov (do kt. patrí aj slovo finta) so spoločným významom ''pohyh'' (podľa Egy),<ref>Renáta Németh: [https://edit.elte.hu/xmlui/bitstream/handle/10831/46184/Kd_10941.pdf?sequence=1 A XIX. Századi nyelvbölcselet és a magyiar nyelv szótárának etimológiai elve]. 2007.</ref>
'''páska''':
* portugalsky ''cinta'' (výslovnosť [finta]),<ref>[[:wiktionary:cinta#Spanish|cinta#Spanish]] (po anglicky).</ref>
'''dobrý'''/'''fajný''', '''šikovný''':
* stará francúzština a stredná angličtina ''fin(e)'' – „výborný príjemný čestný dokonalý“,<ref name="ancestry-fine">{{cite web
| url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fine
| title = Fine Surname Meaning
| author = Ancestry
}}</ref>
* latinsky ''finis'' – „dokonalý vynikajúci“,<ref name="ancestry-fine"/>
* z jidiš ''Finzi'',<ref name="finzi">{{cite web
| url = https://www.jewishencyclopedia.com/articles/6124-finzi
| title = FINZI
| author = JewishEncyclopedia.com
| date = 1989
}}</ref>
* stará francúzština ''fin'' – „fajný, delikatný“<ref>[[:wikt:en:fin#Old_French|fin#Old_French]] (po anglicky).</ref>
* južnoslovanský ''fin'',<ref>[[:wikt:en:fin#Serbo-Croatian|fin#Serbo-Croatian]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wikt:en:fin#Slovene|fin#Slovene]] (po anglicky).</ref>
* v slovenčine:
** „Pekne si to vyfintil.“ – „Pekne si sa s tým »pohral«.“ („Super, popipľal si sa s tým, že výsledok je výborný / excelentý / nad očakávanie / dôsledne spravený.“),
'''šikovný''', '''vážený''', '''brondzový''':
* slovensky ''čič'' – „vážený muž obyč. v úctivom oslovení“,<ref name="ks2008-2-sk"/>
* južnoslovanký ''čiča'', ''čičo'' –''starší človek, strýko'',<ref name="ks2008-2-sk"/>
* stará gotčina ''𐍆𐌹𐌽'' (''fin'') – [[:w:en:nomina sacra|nomina sacra]] ''lord'' (vo význame ''pán'', ''vládca'' alebo ''majster''),<ref>[[:wiktionary:en:𐍆𐌹𐌽#Gothic|𐍆𐌹𐌽#Gothic]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic|𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:lord#English|lord#English]] (po anglicky).</ref>
* stará francúzština ''fin'':<ref>https://www.jeantosti.com/noms/f2.html.</ref>
** pôvodne: „jemný, nežný, dokonalý alebo krehký“,
** 14. storočie: ''šikovný'';
** 15. storočí: ''malý'',''malicherný'';<ref group="Pozn.">Možno došlo k negácií alebo k ironizovaniu významu.</ref><ref>[[:wiktionary:en:petit|petit]] (po anglicky).</ref>
* egyptsky Pa-neḥas – „ten bronzovej farby“,<ref>[[:w:en:Phinehas|Phinehas]] (po anglicky).</ref>
* z hebrejského ''פִּינְחָס''/''Pinchas'',<ref>[[:w:en:פינחס|פינחס]] (po hebrejsky).</ref>
* španielsky ''pinco'' – „schopný preniknúťs veľkou intenzitou“,<ref>[[:wikt:en:finco#Portuguese|finco#Portuguese]] (po anglicky).</ref>
* „vedieť dotiahnuť (niečo) do konca“:
** zo starej angličtiny '''finta''' znamenajúc:<ref name="sa-1"/>
*** „tail“ – slovenský „chvost“,<ref name="sa-2"/> „časť“ (niečoho),
*** „sequence“ – slovenský „sekvencia“,
*** „result“ – slovenský „výsledok“,
* *int znamenajúc nemecky ''richtung'',<ref>Nyelv Magyar: [Magyar nyelv : közérdekű havi folyóirat a művelt közönség számára / Magyar Nyelvtudományi Társaság ; szerk. Szily Kálmán]. 1907.</ref>
'''rozseknúť''', '''rozštiepiť''':
* slovensky ''čičať'' – „robiť hluk, údermi vyrubovaním lesnej dreviny, zosekávaním haluzia z kmeňov“,<ref name="ks2008-2-sk"/>
* latinské ''findo'',
* praindoeurópske ''*bʰinédti'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/bʰinédti|Proto-Indo-European/bʰinédti]] (po anglicky).</ref>
'''drevorubač''':
* ako ''fin''+''čičať'' = muž/majster + rubač – človek, ktorý vie nielen rubať drevo ale aj s ním pracovať (tvorba vozov, domom; teda „tokárčiť“),
* porovnaj slovensky ''čičman'' – „drevorubač, ktorý rúbaním, sekaním, prípad. otesávaním kmeňov stromov šíri hluk“,<ref name="ks2008-2-sk"/><ref name="Pozn.">V minulosti (napr. vo Vyšnom Slavkove) sa drevo nesťahovalo traktormi, teda silnými strojmi, takže ku zníženiu odporu pri sťahovaní dreva z lesa bolo nutné strom vyčistiť od kôry.</ref>
'''„vzácne“ drevo''':
* praindoeurópske ''*finьtъ'' – tujový:<ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/etymologicky-slovnik-jazyka-staroslovenskeho/ESJS_3/page/170/mode/2up
| title = Etymologický slovník jazyka staroslověnského
| author = E. Havlová, A. Erhart, I. Janyšková
| date = 1989
}}</ref>
** zaznamenané iba v súvistlosti s drevom,
** možný nedoslovný význam ako „vzácne“ drevo,
** možno narážka na stromy<ref>{{cite web
| url = https://www.fintice.sk/o-obci-fintice.html
| title = O obci Fintice
| author = Obecný úrad Fintice
}}</ref> ako ''javor horský'' a ''lipa malolistá'' v katastri obce,
'''súvis s peniazmi''':
* starofrancúzske ''fin'' „peniaze“,<ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/kralik_2015
| title = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| last = Králik
| first = Ľubor
| date = 2015
| publisher =
}}, heslo ''financ''.</ref>
* „finta“ – španielský starodávna daň („finītus“ ⇒ „fintito“ <súvis so „finito“ – „nastaviť limity“>),<ref>{{cite web
| url = https://books.google.sk/books?id=gYtvAwAAQBAJ&pg=PA716&lpg=PA716&dq=family+finta&source=bl&ots=D0_xpvopM0&sig=ACfU3U1xPOG4gFw5UGpVI2Y4cq86bRP13w&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjdvfGj8aKEAxUWi_0HHdodA384PBDoAXoECAkQAQ#v=onepage&q=family%20finta&f=false
| title = A Comprehensive Etymological Dictionary of the Spanish Language with Families of Words based on Indo-European Roots
| last = Roberts
| first = Edward Arthur
| date = 2014
}}</ref>
* podobné so:
** srbsko-chorvatsky ''funta''/''фунта'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:funta#Serbo-Croatian|funta#Serbo-Croatian]].</ref><ref>[[:wiktionary:фунта#Serbo-Croatian|фунта#Serbo-Croatian]].</ref><ref>{{cite web |url=https://ensk.dict.cc/?s=currency |title=dict.cc | currency | English-Slovak Dictionary |website=dict.cc |publisher=Paul Hemetsberger}}</ref>
** macedonsky ''фунта'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:фунта#Macedonian|фунта#Macedonian]] (po anglicky).</ref>
** rusky ''фунт'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:фунт#Russian|фунт#Russian]] (po anglicky).</ref>
** ukrainsky ''фунт'' – libra alebo jednotka váhy, množstva,<ref>[[:wiktionary:фунт#Ukrainian|фунт#Ukrainian]] (po anglicky).</ref>
** jidiš ''פֿונט''/''funt'' – jednotka hmotnosti, pôvodovne označenie pre ruskú mieru (po anglicky),<ref>[[:wiktionary:פֿונט#Yiddish|פֿונט#Yiddish]].</ref>
** armenský ''ֆունտ''/''funt'' – libra alebo jednotka váhy,<ref>[[:wiktionary:ֆունտ#Armenian|ֆունտ#Armenian]] (po anglicky).</ref>
**
'''krivý''', '''ohnutý'''
* z maďarského slova ''finta'',<ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/magyaroklevlsz00szamuoft/page/124/mode/2up?q=FINTA
| title = Magyar oklevél-szótár, régi oklevelekben és egyéb iratokban elöforduló magyar szók gyüjteménye. Legnagyobb részüket gyüjtötte Szamota István. A Magyar Tudományos Akadémia megbízásából szótárrá szerk. Zolnai Gyula
| last = Szamota
| first = István
| last2 = Zolnai
| first2 = Gyula
| date = 1210
| publisher = Budapest V. Hornyánszky
}}</ref><ref>[[:wiktionary:en:curvus|curvus]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:bent#English|bent#English]] (po anglicky).</ref><ref name="hu-1886">{{cite web
| url = https://archive.org/details/englishhungarian02bizo/page/156/mode/2up
| title = English-Hungarian dictionary
| last = Bizonfy
| first = Ferencz
| date = 1886
}}</ref>
* zo starej angličtiny ''finta'',<ref name="sa-1"/><ref name="sa-2"/>
* tiež aj Finteușu Mare, Maramureș; Rumunsko,<ref>[[:w:ro:Finteușu_Mare,_Maramureș|Finteușu_Mare, Maramureș]] (po rumunsky).</ref>
'''skalnatý''':
* z maďarského slova ''finta'',<ref name="hu-1886"/>
*'''lovec, zberač''':<ref name="fini"/>
** stará nemčina ''*fenthan'' – „hľadať pešo“,<ref name="fini">Maixner, Miroslav. [https://is.muni.cz/th/vw94m/DIPLOMOVA_PRACE_Sami_ethnicity.pdf KONSTRUKCE SÁMSKÉ ETNICKÉ IDENTITY]. 2011.</ref>
** pragermančina [[:wiktionary:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finnaz|finnaz]] (''chodiť pešo''),<ref name="Finn">[[:wiktionary:en:Finn|Finn]] (po anglicky).</ref>
** stredoveká angličtina ''fen'', ''fint(e)'', ''fient'' – a) lovec, zberač, b) trus, hnoj.<ref>[https://quod.lib.umich.edu/m/middle-english-dictionary/dictionary/MED15578/track?counter=1&search_id=4655363 fen n.(2)] (po anglicky).</ref>
** stará horná nemčina ''vende'',<ref>[[:w:en:Finn (ethnonym)|Finn (ethnonym)]] (po anglicky).</ref>
** stará norčina [[:wiktionary:en:finnr|finnr]] (''lovec, zberač''),<ref name="Finn"/>
* „… ,scricfinni‘ sú vašniví lovcí/zberači, …“,<ref group="Pozn.">Prvá časť slova ''scric'' znamená ''lyžovať''. (Referencia: https://snl.no/finner_-_samer).</ref><ref>{{cite web
| url = https://snl.no/skridfinner
| title = skridfinner
| author = Store norske leksikon
}} (po nórsky).</ref>
'''nôž''':
* poľsky ''finka'' – puzdrový nôž, <ref>[[:wiktionary:finka#Polish|finka#Polish]] (po anglicky).</ref><ref>[[:w:Sheath_knife|Sheath knife]] (po anglicky).</ref>
'''diabol''','''démon''', '''hrozný človek''':<ref>[[:wikt:en:fend#Middle_English|fend#Middle_English]] (po anglicky).</ref>
* stredná angličtina ''fend'',
'''klam''', '''lesť''':<ref>Historický slovník slovenského jazyka. A – J. Red. M. Majtán et al. 1. vyd. Bratislava: Veda 1991. 535 s. ISBN 80-224-0228-1 (spoluautori V. Blanár, E. Jóna, I. Kotulič, E. Krasnovská, R. Kuchar, M. Majtán, M. Majtánová, Š. Peciar, B. Ricziová, J. Skladaná) – heslo [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=finta&s=exact&c=v785&cs=&d=hssj# finta].</ref>
* zo slovenského slova ''finta'',
'''pasca''':
* grécky [https://www.slang.gr/lemma/13317-finta φίντα] (''fínta''),
''botanické významy:''
* '''absint''' (nápoj) alebo '''[[:w:sk:Palina pravá|Palina pravá]]''' (''Artemisia absinthium''),<ref>{{cite web
| url = https://books.google.sk/books?id=JrbKqL-w5tAC&pg=PA63&lpg=PA63&dq=fyntha+latin&source=bl&ots=R7y5pNmEuz&sig=ACfU3U1YM7F4RYhFTGT1otBPF74flt9RBA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiljNjg2YKAAxUX7qQKHS8mD-s4ChDoAXoECB4QAw#v=onepage&q=fyntha&f=false
| title = Dizionario italiano, latino e francese in cui si contiene, non solamente un compendio del dizionario della Crusca, ma ancora tutto cio, che v'ha di piu rimmarchevole ne' migliori lessicografi, etimologisti, e glossarii,... raccolto dall' abbate Annibale Antonini. Nuova edizione. Riveduta, corretta, e notabilmente accresciuta. Tomo primo, Zväzok 1
| last = Antonini
| first = Annibale
| date = 1770
}}</ref><ref>[[:wiktionary:assenzio|assenzio]] (po anglicky).</ref><ref>[[:w:Absinthe|Absinthe]] (po anglicky).</ref>
* ''Suncia''<ref name="dmi">{{cite web
| url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_24?fpcmeno=zahradne
| title = Historický schematizmus slov. farností
| website = www.dominikani.sk
| access-date = 2023-10-18
}}</ref> – v stredovekej latinčine '''''[[:w:sk:Valeriána_lekárska|Valeriána lekárska]]''''' (''Valeriana officinalis''),<ref>Ferrari V., 2016 - [https://bibliotecadigitale.provincia.cremona.it/monografie/download/monografia_11.pdf Lessico botanico popolare della provincia di Cremona: dialettale, etimologico],
“Monografie di Pianura”, n. 11, Provincia di Cremona, Cremona.</ref>
'''uzdraviť:'''
* ''„zmeniť predpokladaný ortieľ smrti“'' – teda ''vyliečiť sa'',
* Cethern mac Fintain (Írska mytológia),<ref>[[:w:Cethern_mac_Fintain|Cethern mac Fintain]] (po anglicky).</ref>
'''skok''', '''skákanie''':
* maďarsky ''finz'' a príbuzne slová,<ref>{{cite web
| url = http://misc.bibl.u-szeged.hu/25180/1/015_020_001-175.pdf
| title = A' SZÓELEMZÉS' ÉS SZÓÉRTELMEZÉS ALAP-ELVEI.
| author = Fábián István
| date = 1853
| access-date = 2025-01-22
}}</ref>
'''zabávači/šašovia:'''
* maď. ''fintorog'', ''fintur'', ''fintor'' – slov. grimasa,<ref>[[:w:hu:Magyar_duda|Magyar duda]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:fintor#Hungarian|fintor#Hungarian]] (po anglicky).</ref><ref>Szentpétery Imre: Az Árpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke II. kötet 2-3. füzet 1272–1290 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 9. Budapest, 1961 – heslo [https://library.hungaricana.hu/en/view/MolDigiLib_MOLkiadv2_09/?pg=460&layout=s Fintor], po maďarsky).</ref><ref>[[:w:hu:Magyar duda|Magyar duda]] (po maďarsky).</ref><ref>[[:w:hu:Magyar_duda|Magyar duda]] (po anglicky).</ref>
* ''Fruncta'' – stará francúzština ''frunce'' = ''fronce'' (''mračiť sa'', ''chmúriť sa'') + suffix ''-ta'',<ref name="dmi"/><ref>[[:wiktionary:en:frunce#Old_French|frunce#Old_French]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:fronce#Old_French|fronce#Old_French]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:froncer#French|froncer#French]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:scowl|scowl]] (po anglicky).</ref><ref>Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. 3. nezm. vyd. Bratislava: Veda 2004. 998 s. ISBN 80-224-0801-8 (kolektív autorov: A. Anettová, I. Hrubaničová, Š. Michalus, E. Pícha, M. Pisárčiková, M. Považaj, E. Tibenská) – heslo [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kaboni%C5%A5&s=exact&c=4777&cs=&d=sss# kaboniť].</ref>
'''ako „urážka“/„žart“''' (?):
* v poľštine: „zadymení papier držaní pod nosom“,<ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/acompletedictio00rykagoog/page/54/mode/2up?view=theater
| title = A complete dictionary English and Polish and Polish and English
| last = Rykaczewski
| first = Erazm
| date = 1849
}}</ref>
'''šálka'''/'''hrnček''':<ref>[[:wiktionary:tr:fincan#Türkçe|finka]] (po tatársky).</ref>
* perský <span lang="fa">پنگان</span> (pingān),<ref name="sh_findžan"/>
* arabský <span lang="ar"> فِنْجَان</span> (finjān),<ref name="sh_findžan"/>
* srbsko-chorvátsky ''findžan'',<ref name="sh_findžan">[[:wiktionary:en:findžan#Serbo-Croatian|findžan]] (po anglicky).</ref>
* ukrajinsky ''фінджа''/''findža'',<ref>[[:wiktionary:фінджа#Ukrainian|фінджа]] (po anglicky).</ref>
* slovenské nárečia ''findža''.<ref>{{cite web
| url = https://narecie.sk/find%C5%BEa
| title = Slovo findža
}}</ref>
'''Fín''':
* [[:w:en:Finn (ethnonym)|Finn (etnonymum)]] (po anglicky).
== Poznámky ==
<References group="Pozn."/>
== Pozri tiež ==
* [http://nhe.ktfke.sk/archiv/notitiae-12017/ Notitiae 1/2017] (príspevok ''DEDINA – VILLA BELCELLA A ÚZEMIE ZA ZÁSEKMI – ULTRA INDAGINES'').
* Marek, Miloš. „[https://www.academia.edu/45576365/The_Protection_of_the_Northern_Borders_of_the_Kingdom_of_Hungary_Slovakia_with_Poland_in_the_Middle_Ages_Ochrana_uhorsko_slovensko_po%C4%BEsk%C3%A9ho_pohrani%C4%8Dia_v_stredoveku The Protection of the Northern Borders of the Kingdom of Hungary (Slovakia) with Poland in the Middle Ages. - Ochrana Uhorsko (Slovensko) - Poľského Pohraničia v Stredoveku.]“ RES GESTAE. CZASOPISMO HISTORYCZNE, 2020.
* [https://www.academia.edu/6430925/Rom%C3%A1nske_obyvate%C4%BEstvo_v_%C5%A1trukt%C3%BArach_Uhorsk%C3%A9ho_kr%C3%A1%C4%BEovstva_slovak_ Bučko, Peter. Románske Obyvateľstvo v Štruktúrach Uhorského Kráľovstva (Slovak)].
* {{cite web
|url=https://is.muni.cz/th/vw94m/DIPLOMOVA_PRACE_Sami_ethnicity.pdf
|title=KONSTRUKCE SÁMSKÉ ETNICKÉ IDENTITY
|last=Maixner
|first=Miroslav
}}
* {{cite web
|url=https://www.academia.edu/45643150/FINTA_Z_RODU_ABA_VOJVODA_A_PALAT%C3%8DN
|title=FINTA Z RODU ABA -VOJVODA A PALATÍN
|last=Blanár
|first=Dominik
}}
== Referencie ==
<References/>
[[Category:SK/Etymológia]]
[[Category:SK/Fintice]]
[[Category:SK/Pomenovanie]]
4ixh6321ijl4702zarkd24rl5ek8tcf
386116
386115
2026-08-29T21:18:12Z
Dušan Kreheľ
45022
/* Ako vlastné podstatné meno */ typo
386116
wikitext
text/x-wiki
== Varianty názvu obce ==
Keďže prvá písomná zmienka obce Fintice (Slovensko) je z roku 1272,<ref>{{cite journal
| last1 = Boleš
| first1 = Konštantín Daniel
| date = 2016
| title = DAROVACIA LISTINA KRÁĽA ŠTEFANA V. NA MAJETOK FYNTHA
| url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf
| journal = NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ
| volume = 5
| issue = 1
| pages = 115
| issn = 1338-9572
| access-date =
}}</ref> čo je väčší časový odstup voči súčastnosti, tak sa skúmajú nasledujúce tvary obce Fintice:
* Fyntha,
* Finta,
* Fincice,<ref>{{cite journal
| author = Michal Lacko, S.J.
| title = Miestopis Slovenska za posledných sto roko
| journal = Most
| url = https://archive.org/details/most.1964.v11n03-04/page/174/mode/2up?q=fintice
| issn =
| publisher = Slovenský ústav
| place = Cleveland, Ohio, U.S.A.
| volume = 11
| issue = 3-4
| date = 1964
}}</ref>
* [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">Finťice</span>],
* [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">Finčiče</span>],
* Suncia,<ref name="dmi"/>
* Fruncta,<ref name="dmi"/>
* Finzi (nemecká výslovnosť [Finci]),
* Fincice,
tak aj slovo:
* [<span style="font-family:monospace;font-size:0.95em">fin</span>].
== Etymológia ==
Názov obce je najskôr odvodené od vlastného podstatného mena Finta.
V stredovekej latinčine, odkiaľ pochádza najstaršia písomná zmienka obce, sa pri pomenovaní obce podľa osoby zapísoval<ref>[[:w:sk:Medieval Latin|Medieval Latin]].</ref> jej názov v neohýbanom tvare. Teda slovo Fintice je zložené z dvoch časti <i>Finti</i> + <i>-ce</i>:
* <i>Fint</i>:
** tvary:
*** slovanizovaný: [Finťi],
*** neslovanizovaný: [Finti],
* <i>-ice</i>:
** spodstatnené prídavné meno obsahujúce suffix stredovekej písanej latinčiny <i>-icē</i> (na základe analýzy slov ''finticē'' a ''becē'' jedného dokumentu<ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/ita-bnc-in2-00001627-001/page/n51/mode/2up?q=sintice
| title = Legenda aurea sanctorum, sive Lombardica historia
| last = Jacobus
| first = de Voragine
| date = 1497
}}</ref>), čo je skrátené pre <i>-icae</i> (možný súvis alebo odvedenie od ''-itiae'')<ref>[[:wiktionary:en:-itiae#Latin|-itiae]] (po anglicky).</ref> a označuje genitív jednotného čísla alebo nominatív plurálu:<ref>[[:wiktionary:en:-icus#Latin|-icus]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:-icae#Latin|-icia]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:belong|belong]] (po anglicky).</ref>
*** Asociácia prípadne k čomu: <table class="wikitable" style="text-align:center"><tr><th></th><th>Latinčina</th><th>Slovenčina</th></tr><tr style="background:#FFFFAC"><td>''rieka'' (slovenčina)</td><td>m<ref>[[:wiktionary:en:rivus#Latin|villa]] (po anglicky).</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''villa'' (latinčina)</td><td>f<ref>[[:wiktionary:en:villa#Latin|rivus]] (po anglicky).</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''dedina'' (slovenčina)</td><td>m / n / m<ref>[[:wiktionary:en:village#English|village]] (po anglicky).</ref></td><td>f</td></tr><tr style="background:#FFFFAC"><td>''terra'' (latinčina),<br> ''zem'' (slovenčina)</td><td>f<ref>[[:wiktionary:en:terra#Latin|terra]] (po anglicky).</ref></td><td>f</td></tr><tr><td>''mesto'' (slovenčina)</td><td>n<ref>[[:wiktionary:en:oppidum#Latin|oppidum]] (po anglicky).</ref></td><td>n</td></tr></table>
** praktický medzinárodný zápis (a zároveň neutrálny pre domácich a cudzincov<ref>{{cite journal
| last1 = Boleš
| first1 = Konštantín Daniel
| date = 2019
| title = POČIATKY A VÝVOJ HRADNÉHO PANSTVA ŠEBEŠ
| url = http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-2_2019.pdf
| journal = NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ
| volume = 8
| issue = 2
| pages = 118
| issn = 1338-9572
}}</ref>), a ktorý je podobný/ekvivalentný v slovenčine <i>-icke</i> (napr. fintické zvony).
** niekto odvádza že od potoka.
Pôvodný všeobecnejší význam [[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/kʷey-|*kʷey-]] sa asi neskôr špecifikoval a od neho sa „oddelil“ [[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/pent-|*pent-]]. Toto rozdelenie je zrejme v aj slovenčine, kde máme pre ''*pent-'' slová ako ''tiecť'', ''vytekať'', ''funí'', a pre ''*kʷey-'' slová ''čin(iť)'', ''činka''.
U predkov slova ''<b style="color:brown">f</b>in<b style="color:brown">t</b>a'' mohlo dosť k nasledujúcim zmenám:
* zmenené <b style="color:brown">f</b> na:
** [''v''] (napr. '''v'''ynúť, '''v'''ynájsť),
** [''č''] (napr. rumunské '''''c'''inta'' [''činta'']),
** [''c''] (napr. '''c'''icať),
** [''p'']:
*** chorvátske '''p'''ičiti (slovensky ''piť''),
*** latinského ''fingo''<ref>[[:wiktionary:en:fingo|fingo]] (po anglicky).</ref> a ''pingo'',<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]] (po anglicky).</ref>
** [''r''] (napr. rinčať),
** [''k'']:
*** anglické '''''k'''ind'' – ''dieťa'' (možno súvisí s „dieťa piští/piščí, kričí“).
*** slovenské kýchať,
* zmenené <b style="color:brown">t</b> na:
** [č/ć] – napr. slová ''či(či)'''č'''kať'', ''čačkať'',
** [t/ť] – napr. slovo ''fin'''t'''a'', ''fin'''t'''iť'' [''fin'''ť'''iť''],
** [d] – napr. nemecké slovo ''fin'''d'''en'',
** [g]:
***gronský ''pin'''g'''u'' (slovensky ''kopec''),
***inuktitutský ''pin'''g'''u'' (slovensky ''malý kopček''),<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]] (po anglicky).</ref>
***anglický ''pen'''g'''uin'' (slovensky tučniak),<ref>[[:wiktionary:en:penguin|penguin]] (po anglicky).</ref>
** [dž] – nárečovo slovensky a potom ukrajinsky, južnoslovansky ''findža'' a podobné perzsky,
** [z] – sardinsky ''finza''.
* zmenené <b style="color:brown">č</b> na:
** [š] v staromaďarčine (obec Šišov),<ref name="ks2008-2-sk">Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest; Kultúra slova, č. 2, 2008, ISSN 0023-5202.</ref>
Pôvodný význam ''*kʷey-'' možno vznikol z vody alebo dymu alebo bol nimi ovplyvnený.<br>Voda:
*pramení,
*tečie/prúdi,
**zvíja sa (t. j. [[:w:sk:Meander (riečny)|meandruje]]),
*pení sa,
* zaplavuje,
**teda aj „kreslí“, keď klesá hladina vody,
* rozdeľuje,
* a „dáva život“ (dáva pitie, organizmy, materiál na tehly, …).
== Ako vlastné podstatné meno ==
* 9. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Fintas</span>, Grecko,<ref>[[:w:sk:Fintas|Fintas]].</ref><ref>[[:w:de:Phintas|Phintas]] (po nemecky).</ref><ref>[[:w:de:Phintas|Phintas]] (po nemecky).</ref>
* 7. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Phintas</span> (podľa Androkleide),<ref>[[:w:de:Phintas_(Androkleide)|Phintas (Androkleide)]] (po nemecky).</ref>
* 6. stor. pred Kr., <span style="color:brown">Fintias</span>, grécky maliar,<ref>[[:w:sk:Fintias (maliar)|Phintas (Androkleide)]].</ref>
* ? – 279 pred Kr., Phidias z Agrigenta, založil mesto Φιντίας (Fintias, dnešná [[:w:en:Licata|Licata]], Sicília, Taliansko),<ref name="Φιντίας">[[:w:el:Φιντίας_του_Αγκριτζέντο|Φιντίας_του_Αγκριτζέντο]] (po grécky).</ref>
* 3. storočie, Finn McColl, Írsko,<ref>[https://thewildgeese.irish/profiles/blogs/the-legend-fionn-mac-cunhaill The Heroic Legend of Fionn mac Cumhaill].</ref>
* 526 – 603, <span style="color:brown">Fintan z Clonenagh</span>, Írsko,<ref>[[:w:Fintan_of_Clonenagh|Fintan of Clonenagh]] (po anglicky).</ref>
* ? – 635, <span style="color:brown">Fintán z Taghmon</span>, Severné Írsko<ref>[[:w:Fintan_of_Clonenagh|Fintan of Clonenagh]] (po anglicky).</ref><ref>[[:w:Fintán of Taghmon|Fintán of Taghmon]] (po anglicky).</ref>
* 803/804 – 878, <span style="color:brown">Fintan z Rheinau</span>, Írsko/Švajčiarsko,<ref>[[:w:Fintan_of_Rheinau|Fintan of Rheinau]] (po anglicky).</ref>
* 1332, <span style="color:brown">Phinta, kňaz svätej Anny</span>, Comuna Sântana de Mureș, Mureș (Rumunsko),
* 1332, <span style="color:brown">Monch et Fyntha</span>, Črnomir, Chorvátsko,<ref name="C1908">{{cite web |url=https://archive.org/details/codex-diplomaticus-vi-1908./Codex%20diplomaticus%20X%201912
|title=Diplomatički zbornik Kraljevine Hrvatske, Dalmacije i Slavonije Codex Diplomaticus I- XVIII Latin, Croatian
|access-date = 2026-04-17
}}</ref>
* 1341, Fyntha et Nicolaus,<ref name="C1908"/>
* 1367, Finčevec, Chorvátsko, ''Paulus filius Fynech'',<ref>{{cite web |url=https://hrcak.srce.hr/file/33305
|title=GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJA
|last=Balog
|first=Zdenko
|access-date = 2023-12-08
}}</ref>
* 1367, <span style="color:brown">Paulus filius Finech</span>; súvis so Finčevec, Chorvátsko.<ref name="Finech">ZDENKO BALOG: GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJAč; Cris, god. VI., br. 1/2004., str. 59-72.</ref><ref>[[:w:en:Finčevec|Finčevec]] (po anglicky).</ref>
Rod (zrejme):<ref>{{cite web |url=https://mi.abtk.hu/images/gyujtemenyek/regeszta-mutatok/masodik-sorozat/fiok_144._a-i-10._szemely_erzsebet_-_f.pdf
|title=fiok 144. a-i-10 F
|last=Székely
|first=Erzsébet
}}</ref>
* <b style="color:#592A59">Fynta, Dávid syn, Scelench castrum, 1282-10-08</b> – Zeleneč, okres Trnava, Slovensko;<ref>{{cite web
| url = https://blog.sme.sk/dzurjanin/cestovanie/miesto-stareho-novy-ale-socialisticky-31-januar-2009
| title = Miesto starého nový, ale socialistický (31. január 2009
| last = Dzurjanin
| first = Zdenko
| date = 2009-02-05
| website = sme.sk
| publisher = Petit Press, a.s.
}}</ref><ref>[[:w:sk:Zeleneč|Zeleneč]].</ref>
* <b style="color:#592A59">Finta, Alber, 1328</b> – dnes Albeř, Čechy (žeby?);
*<b style="color:#592A59">Finta; Finta fia, Sarfeu (Vas m), cca 382-06-06</b> – dnes Blatné, Senec, Slovensko;<ref>{{cite web
| url = https://pdfweb.truni.sk/download?monografie/belakova-hydronymia-2014.pdf
| title = HYDRONYMIA SEVERNEJ ČASTI POVODIA MALÉHO DUNAJA
| last = Beláková
| first = Mária
| date = 2014
| place = Trnava
}}</ref><ref>[[:w:sk:Blatné|Blatné]].</ref>
*<b style="color:#592A59">Finta Diozisius, Szentmiklós vára, 1276</b> – Mikleuš, Chorvátsko;<ref>[[:w:hu:Szentmiklós (Horvátország)|Szentmiklós (Horvátország)]] (po maďarsky).</ref>
*<b style="color:#592A59">Finta Peter, comes, Mosolány, 1330-04-29</b> – Mocsolya, Rumunsko,<ref>{{cite web
| url = https://www.arcanum.com/en/online-kiadvanyok/Tunderkert-tunderkert-1/szilagy-varmegye-monographiaja-5E50/iv-kotet-89C9/mocsolya-8B6C/
| title = Mocsolya.
| website = arcanum.com
}}</ref><ref>[[:w:hu:Mocsolya|Mocsolya]] (po maďarsky).</ref>
*<b style="color:#592A59">Fintai Ilona,Finta leánya; Sarfeu (Vas m); 1382-06-06</b>,
*<b style="color:#592A59">Fyntha-i Miklós; Feketehygh vára, Fyntha birtok, Sáros megye; 1272-11-16.</b><ref group="Pozn.">Maď. „''Feketehygh''“ = slov. „''Čierný les''“ ([https://mdh.unideb.hu/korai_telepules.php?adatlap=01-27-5&km=Aba%C3%BAj Zdroj informácie]).</ref><ref group="Pozn.">Možno je zdroj [https://archives.hungaricana.hu/en/charters/26670/ DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q szekció) • Családi levéltárak (P szekcióból) • Dessewffy család, grófi (Q 62) • 74669 ].</ref>
=== Pra-meno *Finta ===
Je románskeho pôvodu vyskytujúce sa vo tvaroch (na základe analýzy z 13. a 14. storočia):
*Fyn,
*Fynta/Phynta/Phinta.<ref name="prafinta">{{cite web
| url = https://www.researchgate.net/profile/Maria-Novakova-6/publication/302928937_The_personal_names_in_Slovakia_in_the_13th_century/links/573376c508ae9f741b261454/The-personal-names-in-Slovakia-in-the-13th-century.pdf
| title = Najstaršie uhorské osobné mená a pomenovacia prax na Slovensku v 13.-14. storočí.
| last = Nováková
| first = Mária
| date = 2010-06-30
| publisher = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Katedra histórie
| access-date = 2023-12-08
| quote =
}}</ref>
Tiež:
* Finzi (zrejme rod).<ref name="finzi"/>
Ak význam Fintha má pôvod v románskych jazykov, potom ho môžeme významovo (podľa 13./14. storočia storočia) vysvetliť ako ''šikovný''/''zručný''. Románsky pôvod môže súvisieť s románskym obyvateľstvom vo vtedajšom Uhorsku, ktorí bol ovplyvnený križiackymi výpravami a rádmi templárov a johanitov. Rád johanitov dostal v listine z r. 1247 poverenie<ref>{{cite web
| url = https://www.academia.edu/6430925/Rom%C3%A1nske_obyvate%C4%BEstvo_v_%C5%A1trukt%C3%BArach_Uhorsk%C3%A9ho_kr%C3%A1%C4%BEovstva_slovak_
| title = Románske obyvateľstvo v štruktúrach Uhorského kráľovstva
| last = Bučko
| first = Peter
}}</ref> stražiť 5 uhorských hradov a ktorý pôsobili aj v blízkosti Fintíc (Medzany,<ref>{{cite web
| url = https://myslovakia.sk/sk/medziansky-hradok
| title = Medziansky hrádok
}}</ref> Hanušovciach nad Topľou a Medzianky<ref>{{cite web
| url = https://www.legendarium.info/vylet/hrad-medzianky
| title = Hrad Medzianky
}}</ref>).
„Meno Finta malo v stredovekých zápisoch rôzne podoby (Pfynta, Ffynta, Phinta, Finta…), pričom
podľa viacerých autorov bolo slovanského pôvodu.“<ref>{{cite web
|url=https://www.academia.edu/45643150/FINTA_Z_RODU_ABA_VOJVODA_A_PALAT%C3%8DN
|title=FINTA Z RODU ABA -VOJVODA A PALATÍN
|last=Blanár
|first=Dominik
}}</ref>
== Miesta ==
* Fintice, okres Prešov, Slovensko,
* Fincovce – dnes Pavlovce, Slovensko,<ref name="Vynohradiv">CHYTIL, Alois. Chytilův místopis Československé republiky. V Praze: Alois Chytil, 1930. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:1127bbd3-869e-4169-b1ae-92a45b00ba92.</ref>
* Finthen – dedina, od r. 1969 sučasť Mainz, Nemecko,<ref>{{cite web
| url = https://www.mainz.de/leben-und-arbeit/stadtteile/finthen/finthen.php
| title = Willkommen im Stadtteil Finthen
| publisher = Landeshauptstadt Mainz
| access-date = 2025-01-19
}}</ref>
* Φιντίας / Fintias, dnešná [[:w:en:Licata|Licata]], Sicília, Taliansko,<ref name="Φιντίας"/>
* Fintorica, miesto, Šišov, Slovensko
* Finta, dvor, Vynohradiv, Ukrajina,<ref name="Vynohradiv"/>
* Finta, chotár, Neverice, Slovensko,<ref name="Vynohradiv"/>
* Fîntînița, Moldavsko,
* …,
* zoznamy:
** [[:w:pl:Fântânele|Fântânele]] (plwiki).
== Možné významy ==
* súvisiace s '''vtákmi''':
** '''''vrabec''''':
*** z praindoeuropančiny ''*(s)ping-'' (''malý vták, vrabec''),<ref>[[:wiktionary:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finkô|Reconstruction:Proto-Germanic/finkô]] (po anglicky).</ref>
** '''''pinka''''':
*** z praindoeuropančiny ''*(s)pingos'' (''pinka''),<ref>[[:wiktionary:en:finch#English|finch#English]] (po anglicky).</ref>
** '''''ďateľ''''':
*** zo starej angličtiny ''fina'' (''ďateľ'') + suffix -ta,<ref>[[:wiktionary:en:fina#Old_English|fina]].</ref><ref>[[:wiktionary:en:woodpecker#English|woodpecker]].</ref>
* súvisiace s '''vodou''':
** '''ryba''':
*** Alóza finta (Alosa fallax) – lebo je ''Finta'' (maďarsky, ukrajinsky a rusky) a ''Finte'' (nemecky),<ref>{{cite web
| url = https://www.mpsr.sk/resources/documents/2028.xlsx
| title = 2028.xlsx
}}</ref>
*** U nás by alóza finta nemala žiť,<ref>{{cite web
| url = https://www.srz-ds.sk/atlas-ryb
| title = Atlas rýb
| website = www.srz-ds.sk
}}</ref><ref>{{cite web
| url = https://fishbase.mnhn.fr/summary/SpeciesSummary.php?id=5355&lang=english
| title = Alosa fallax (Lacepède, 1803), Twaite shad
}}</ref> takže by sa mohlo prípadne jednať o '''''alóza neškvrnitá''''' (''Alosa immaculata'', ''Alosa pontica''),<ref>{{cite web
| url = https://fish-commercial-names.ec.europa.eu/fish-names/commercial-designations_sk?ms=SK
| title = Slovensko - Obchodné označenia
| access-date = 2023-10-18
}}</ref>
*** škotsky ''finnack'', ''finnoc'', ''finner'' – „biely pstruh“,<ref>{{cite web
| url = https://books.google.sk/books?id=vxkAAAAAYAAJ&pg=PT169&dq=finner&lr=&ei=r6kZSvaCNobYMYSO-KIJ&redir_esc=y#v=onepage&q=finner&f=false
| title = An Etymological Dictionary of the Scottish Language: In which the Words are Explained in Their Different Senses, Authorized by the Names of the Writers by Whom They are Used, Or the Titles of the Works in which They Occur, and Deduced from Their Originals
| last = Jamieson
| first = John
| date = 1818
}}</ref>
*** súvis s rybolovom? (?),
** '''plutva''':
*** stará angličtina ''finn'',<ref name="etymonline-fin">{{cite web
| url = https://www.etymonline.com/word/fin
| title = Origin and history of fin
| website = etymonline.com
}}</ref>
*** pragermančina ''*finno'',<ref name="etymonline-fin"/>
*** prazapadná nemčina ''finnā'', ''finnu'', ''finā'', ''finu'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finnā|Proto-West_Germanic/finnā]] (po anglicky).</ref>
** '''prameň''', '''tiecť''', '''vytekať''', '''prúdiť''':
*** z prazápadnej nemčiny ''finþan'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finþan|Proto-West Germanic/finþan]] (po anglicky).</ref>
*** z praindoeurópskeho ''pent-'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/pent-|Proto-Indo-European/pent-]] (po anglicky).</ref>
*** z latinského fons<ref>[[:wiktionary:fons#Latin|fons#Latin]] (po anglicky).</ref> → fontana,<ref>[[:wiktionary:fontana#Latin|fontana#Latin]] (po anglicky).</ref>
*** Z latinského fio<ref>[[:wiktionary:en:fio#Latin|fio#Latin]] (po anglicky).</ref> → na rumunské ființă,<ref>[[:wiktionary:en:ființă#Romanian|ființă#Romanian]] (po anglicky).</ref>
*** gótsky [[:wiktionary:en:𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽#Gothic|𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽]] (po anglicky),
*** dedina Finthen, dnes súčasť Mainz (pramene a rimské akvadukty);<ref>[[:w:de:Mainz-Finthen|Mainz-Finthen]] (po nemecky).</ref>
*** rumunsky fântână – prameň, „vodná“ stena;<ref>[[:wiktionary:en:fântână#Romanian|fântână#Romanian]] (po anglicky).</ref>
*** podobné so slovenským slovom ''fontána'',
**'''močiare''', '''bažina''':
*** stará horná nemčina ''fenni'',<ref name="ancestry-fenn">{{cite web
| url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fenn
| title = Fenn Surname Meaning
| author = Ancestry
}}</ref>
*** stredodolná nemčina a starofrízština ''fenne'',<ref name="ancestry-fenn"/>
*** možno narážka na terén a ''lužné lúky a lesy'' (okolo rieky Sekčov a západne od centra obce),<ref>{{cite web
| url = https://www.staremapy.sk/?zoom=14&lat=49.05064262694256&lng=21.28843477764502&map=VM2
| title = Voj. mapovanie 2 - mapa rok 1839
| access-date = 2023-10-18
}}</ref><ref>[[:w:sk:Fintice#Záplavy|Fintice#Záplavy]].</ref>
***Fintau, Nemecko<ref>[[:w:de:Fintau|Fintau]] (po nemecky).</ref> – rieka, ktorá sa do močiarov vlieva;
***Fintel (hist. aj Wintla), Nemecko – bažinový terén,<ref>[[:w:de:Fintel|Fintel]] (po nemecky).</ref><ref>{{cite web
| url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fintel
| title = Fintel Surname Meaning
| author = Ancestry
}}</ref>
*** Fintavägen, Svédsko; značková cesta („pristupová cesta“) – a la „prameň“ prichádzajúcich áut do sídliska;<ref>{{cite web
| url = https://www.openstreetmap.org/way/1071987913
| title = Cesta: Fintavägen (1071987913)
| access-date = 2023-10-18
}}</ref>
*** Fintlandsmoor, Nemecko – močiar, rašelinisko;<ref>[[:w:de:Fintlandsmoor|Fintlandsmoor]] (po nemecky).</ref>
** '''cikať''':
*** slovensky ''čičať'' – „cikať“,<ref>Milan Majdán: O slovenských priezviskách; Kultúra slova, ročník 40, č. 2, 2006.</ref>
** '''člapkať sa''':
*** slovensky ''čičrať'' – „babrať sa v niečom, čľapkať sa vo vode, v riedkom blate“,<ref name="ks2008-2-sk"/>
*** slovensky ''čičer'' – „bahnom zanesená časť terénu, hlavne ciest, po ktorých sa bolo treba plavočiť, čabrať sa a pod.“,<ref name="ks2008-2-sk"/>
** '''plač''':
*** slovinsky ''finčica'' – ženský „hanblivý“/prúderný plač;<ref name="sl-1891">{{cite web
| url = https://archive.org/details/slovenskonemkisl01pletuoft/page/200/mode/2up?view=theater
| title = Slovensko-nemki slovar. Uredil M. Pleternik
| last = Pleternik
| first = Makso
| date = 1891
}}</ref><ref>[[:wiktionary:en:weiblich#German|weiblich#German]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:Scham|Scham]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:shame|shame]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:bashfulness|bashfulness]] (po anglicky).</ref>
'''„k cieľu“''', '''„pri cieli“''':
* kampidská sardínčina ''finza(s)'',<ref>https://hemerotecadigital.uanl.mx/items/browse?advanced%5B0%5D%5Belement_id%5D=39&advanced%5B0%5D%5Btype%5D=is+exactly&advanced%5B0%5D%5Bterms%5D=Men%C3%A9ndez+Pidal%2C+Ram%C3%B3n%2C+1869-1968%2C+Director&output=omeka-xml.</ref><ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/bub_gb_KTtwV0X6jo8C/page/28/mode/2up?q=finza
| title = Etymologisches Wörterbuch der romanischen Sprachen von
| last = Friedrich
| first = Diez
| date = 1870
}}</ref>
*'''cesta''':
** z protoindoeurópskeho ''*pent-'' – „ísť, prejsť; cesta, most“,<ref name="finþan"/>
*'''nájsť''':
** z protoindoeurópskeho ''*pent-'' – „ísť, prejsť; cesta, most“,<ref name="finþan"/>
** z prazápadnej nemčiny ''finþan'' – „nájsť, objaviť, prísť na to“,<ref name="finþan">[[:wikt:en:Reconstruction:Proto-West_Germanic/finþan|*finþan]] (po anglicky).</ref>
** z pranemčiny ''finþan'' – „nájsť, objaviť, prísť na to“,<ref>[[:wikt:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finþaną|*finþaną]] (po anglicky).</ref>
** bavorsky ''fint'' znamená významovo ''nájsť'',<ref>[[:w:de:Bairisch|Bairisch]] (po nemecky).</ref>
** gótsky ''fintha'' znamená ''nájsť'',<ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/sitzungsberichte1882knig/page/38/mode/2up?q=finde
| title = Sitzungsberichte der königl. böhmischen Gesellschaft der Wissenschaften in Prag
| author = Königlich-böhmische Gesellschaft der Wissenschaften (Prague, Hungary)
| date = 1883
}}</ref><ref>{{cite web
| url = https://germanic.ge/en/got/word/fin%C3%BEan/
| title = finþan
| author = Chrestomathy of Gothic and Anglo-Saxon
}}</ref>
** zo starej írčiny „objaviť“, „odkryť“, „zistiť“, „vedieť“,<ref>[[:wiktionary:en:rofinnadar#Old_Irish|rofinnadar#Old_Irish]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:discover|discover]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:find_out|find_out]] (po anglicky).</ref>
'''päť''':
* zo stredno-hornej nemčiny ''vünf'',<ref name="mhn-vinf">[[:wiktionary:vinf#Mòcheno|vinf#Mòcheno]] (po anglicky).</ref>
* v jazyku Mòcheno (v Taliansku) ''vinf'' značí päť,<ref name="mhn-vinf"/><ref>[[:w:Mòcheno language|Mòcheno language]] (po anglický).</ref>
'''podvodník''':
* slovinsky ''finka'' – prasa, svina (pri hre),<ref name="sl-1891"/>
'''trik''':
* súčastné europské jazyky (napr. v športe),
'''výmysel''':
* zo staršej slovenčiny,<ref>{{cite web
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/bernolak-hq/fi/Finta.png
| title = Finta.png
}}</ref><ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/bub_gb_baZZAAAAcAAJ/page/4368/mode/2up
| title = Slowár slowenskí česko-latinsko-ňemecko-uherskí = seu, Lexicon slavicum bohemico-latino-germanico-ungaricum
| last = Bernolák
| first = Anton
| date = 1825
| publisher = Budae, typis et sumtibus Typogr. Reg. univers. hungaricae
}}</ref>
'''skrytý''':
* v berberskom jazyku názov oázy ''Fint'' znamená ''skryté'',<ref>{{cite web
| url = https://www.sudmaroc-hotel-terrassedesdelices.com/l-oasis-de-fint-1/
| title = L'Oasis de Fint
| date = 2023-10-18
}}</ref>
'''„strážisko“''':
* latinské ''finita'' ako tvar slova ''finitus'' – '''hraničná''',<ref>[[:wiktionary:en:finita#Latin|finita#Latin]] (po anglický).</ref><ref>[[:wiktionary:en:finitus#Latin|finitus#Latin]] (po anglický).</ref>
* zo starej angličtiny ''finta'' – '''hraničné územie''', '''družina'''/'''posádka''', '''sledovať''';<ref name="sa-1">[[:wiktionary:en:finta#Old_English|finta#Old_English]] (po anglicky).</ref><ref name="sa-2">[[:wiktionary:en:tail#Etymology_1|tail#Etymology_1]] (po anglický).</ref><ref>[[:wiktionary:en:tailing#Noun|tailing#Noun]] (po anglický).</ref>
* španielsky ''finca'' – „nehnuteľnosť“, „farma“, „hacienda“,<ref>[[:wiktionary:en:finca#Spanish|finca#Spanish]] (po anglický).</ref>
'''(o)zdobiť''', „'''pačiť sa'''“:
* zo slovenského:
** spisovného ''fintiť sa'',
** z nárečových ''findiť sa'', ''frnťiť sa'' znamenajúc „parádiť sa“,<ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/kralik_2015
| title = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| last = Králik
| first = Ľubor
| date = 2015
| publisher =
}}, heslo ''fintiť''.</ref>
* možno odvodené z latinského ''fingo'',<ref>[[:wiktionary:en:fingo|fingo]] (po anglicky).</ref>
* možno odvodené z latinského ''pingo'',<ref>[[:wiktionary:en:pingo|pingo]] (po anglicky).</ref>
* dalmatský ''fin'' – „vlasy“,<ref>[[:wiktionary:en:fin#Dalmatian|fin#Dalmatian]] (po anglicky).</ref>
* grécky [https://lexikolefkadas.gr/finta-i/ φίντα] (''fínta'', stredný rod),
* ozdobná šálka, viď položku ''šálka'',
* '''horenos'''<ref name="prafinta"/> – „namyslený človek, nafúkanec“,<ref>Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985 s. ISBN 80-224-0750-X (autorský kolektív: J. Doruľa, J. Kačala, M. Marsinová, I. Masár, Š. Michalus, Š. Peciar, M. Pisárčiková, M. Považaj, V. Slivková, E. Smiešková, E. Tibenská, M. Urbančok) – heslo ''horenos''.</ref>
* dánsky ''finde'' – „mať určitý pocit potešenia alebo (menej často) nelibosti“,<ref>{{cite web
| url = https://ordnet.dk/ddo/ordbog?query=finde
| title = finde
| author = Det Danske Sprog- og Litteraturselskab
}}</ref>
* '''biely''', '''svetlovlasý''':
** zo strednej angličtiny ''Fin(n)''; skrátene poangličené ''Fionn'', skratené ''Finn'', z pôvodného gálskeho ''Ó Finn'' – ''Fionn potomok'',<ref>{{cite web
| url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/finn
| title = Finn Surname Meaning
| author = Ancestry
}}</ref>
'''uskutočňovať''', '''stať sa''', '''byť''':
* latinsky ''fiō'',<ref>[[:wiktionary:fio#Latin|fio#Latin]] (po anglicky).</ref>
* (prenesene) latinsky ''fin'' – „rámeno“,<ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/bim_eighteenth-century_a-classical-dictionary-o_grose-francis-f-a-s_1785/page/n81/mode/2up
| title = A classical dictionary of the vulgar tongue.
| author = Grose, Francis, F. A. S.
| date = 1785
}}</ref>
* rumunsky ''fi'' – byť,<ref>[[:wiktionary:fi#Romanian|fi#Romanian]] (po anglicky).</ref>
* rumunsky ''ființă'' [fiinca] – „bytosť“, „stvorenie“,<ref>[[:wiktionary:ființă#Romanian|ființă#Romanian]] (po anglicky).</ref>
* rumunsky ''ființa'' [fiinca] – „existovať“,<ref>[[:wiktionary:ființa#Romanian|ființa#Romanian]] (po anglicky).</ref>
* pre skupinu slov (do kt. patrí aj slovo finta) so spoločným významom ''pohyh'' (podľa Egy),<ref>Renáta Németh: [https://edit.elte.hu/xmlui/bitstream/handle/10831/46184/Kd_10941.pdf?sequence=1 A XIX. Századi nyelvbölcselet és a magyiar nyelv szótárának etimológiai elve]. 2007.</ref>
'''páska''':
* portugalsky ''cinta'' (výslovnosť [finta]),<ref>[[:wiktionary:cinta#Spanish|cinta#Spanish]] (po anglicky).</ref>
'''dobrý'''/'''fajný''', '''šikovný''':
* stará francúzština a stredná angličtina ''fin(e)'' – „výborný príjemný čestný dokonalý“,<ref name="ancestry-fine">{{cite web
| url = https://www.ancestry.com/last-name-meaning/fine
| title = Fine Surname Meaning
| author = Ancestry
}}</ref>
* latinsky ''finis'' – „dokonalý vynikajúci“,<ref name="ancestry-fine"/>
* z jidiš ''Finzi'',<ref name="finzi">{{cite web
| url = https://www.jewishencyclopedia.com/articles/6124-finzi
| title = FINZI
| author = JewishEncyclopedia.com
| date = 1989
}}</ref>
* stará francúzština ''fin'' – „fajný, delikatný“<ref>[[:wikt:en:fin#Old_French|fin#Old_French]] (po anglicky).</ref>
* južnoslovanský ''fin'',<ref>[[:wikt:en:fin#Serbo-Croatian|fin#Serbo-Croatian]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wikt:en:fin#Slovene|fin#Slovene]] (po anglicky).</ref>
* v slovenčine:
** „Pekne si to vyfintil.“ – „Pekne si sa s tým »pohral«.“ („Super, popipľal si sa s tým, že výsledok je výborný / excelentý / nad očakávanie / dôsledne spravený.“),
'''šikovný''', '''vážený''', '''brondzový''':
* slovensky ''čič'' – „vážený muž obyč. v úctivom oslovení“,<ref name="ks2008-2-sk"/>
* južnoslovanký ''čiča'', ''čičo'' –''starší človek, strýko'',<ref name="ks2008-2-sk"/>
* stará gotčina ''𐍆𐌹𐌽'' (''fin'') – [[:w:en:nomina sacra|nomina sacra]] ''lord'' (vo význame ''pán'', ''vládca'' alebo ''majster''),<ref>[[:wiktionary:en:𐍆𐌹𐌽#Gothic|𐍆𐌹𐌽#Gothic]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic|𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:lord#English|lord#English]] (po anglicky).</ref>
* stará francúzština ''fin'':<ref>https://www.jeantosti.com/noms/f2.html.</ref>
** pôvodne: „jemný, nežný, dokonalý alebo krehký“,
** 14. storočie: ''šikovný'';
** 15. storočí: ''malý'',''malicherný'';<ref group="Pozn.">Možno došlo k negácií alebo k ironizovaniu významu.</ref><ref>[[:wiktionary:en:petit|petit]] (po anglicky).</ref>
* egyptsky Pa-neḥas – „ten bronzovej farby“,<ref>[[:w:en:Phinehas|Phinehas]] (po anglicky).</ref>
* z hebrejského ''פִּינְחָס''/''Pinchas'',<ref>[[:w:en:פינחס|פינחס]] (po hebrejsky).</ref>
* španielsky ''pinco'' – „schopný preniknúťs veľkou intenzitou“,<ref>[[:wikt:en:finco#Portuguese|finco#Portuguese]] (po anglicky).</ref>
* „vedieť dotiahnuť (niečo) do konca“:
** zo starej angličtiny '''finta''' znamenajúc:<ref name="sa-1"/>
*** „tail“ – slovenský „chvost“,<ref name="sa-2"/> „časť“ (niečoho),
*** „sequence“ – slovenský „sekvencia“,
*** „result“ – slovenský „výsledok“,
* *int znamenajúc nemecky ''richtung'',<ref>Nyelv Magyar: [Magyar nyelv : közérdekű havi folyóirat a művelt közönség számára / Magyar Nyelvtudományi Társaság ; szerk. Szily Kálmán]. 1907.</ref>
'''rozseknúť''', '''rozštiepiť''':
* slovensky ''čičať'' – „robiť hluk, údermi vyrubovaním lesnej dreviny, zosekávaním haluzia z kmeňov“,<ref name="ks2008-2-sk"/>
* latinské ''findo'',
* praindoeurópske ''*bʰinédti'',<ref>[[:wiktionary:Reconstruction:Proto-Indo-European/bʰinédti|Proto-Indo-European/bʰinédti]] (po anglicky).</ref>
'''drevorubač''':
* ako ''fin''+''čičať'' = muž/majster + rubač – človek, ktorý vie nielen rubať drevo ale aj s ním pracovať (tvorba vozov, domom; teda „tokárčiť“),
* porovnaj slovensky ''čičman'' – „drevorubač, ktorý rúbaním, sekaním, prípad. otesávaním kmeňov stromov šíri hluk“,<ref name="ks2008-2-sk"/><ref name="Pozn.">V minulosti (napr. vo Vyšnom Slavkove) sa drevo nesťahovalo traktormi, teda silnými strojmi, takže ku zníženiu odporu pri sťahovaní dreva z lesa bolo nutné strom vyčistiť od kôry.</ref>
'''„vzácne“ drevo''':
* praindoeurópske ''*finьtъ'' – tujový:<ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/etymologicky-slovnik-jazyka-staroslovenskeho/ESJS_3/page/170/mode/2up
| title = Etymologický slovník jazyka staroslověnského
| author = E. Havlová, A. Erhart, I. Janyšková
| date = 1989
}}</ref>
** zaznamenané iba v súvistlosti s drevom,
** možný nedoslovný význam ako „vzácne“ drevo,
** možno narážka na stromy<ref>{{cite web
| url = https://www.fintice.sk/o-obci-fintice.html
| title = O obci Fintice
| author = Obecný úrad Fintice
}}</ref> ako ''javor horský'' a ''lipa malolistá'' v katastri obce,
'''súvis s peniazmi''':
* starofrancúzske ''fin'' „peniaze“,<ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/kralik_2015
| title = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| last = Králik
| first = Ľubor
| date = 2015
| publisher =
}}, heslo ''financ''.</ref>
* „finta“ – španielský starodávna daň („finītus“ ⇒ „fintito“ <súvis so „finito“ – „nastaviť limity“>),<ref>{{cite web
| url = https://books.google.sk/books?id=gYtvAwAAQBAJ&pg=PA716&lpg=PA716&dq=family+finta&source=bl&ots=D0_xpvopM0&sig=ACfU3U1xPOG4gFw5UGpVI2Y4cq86bRP13w&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjdvfGj8aKEAxUWi_0HHdodA384PBDoAXoECAkQAQ#v=onepage&q=family%20finta&f=false
| title = A Comprehensive Etymological Dictionary of the Spanish Language with Families of Words based on Indo-European Roots
| last = Roberts
| first = Edward Arthur
| date = 2014
}}</ref>
* podobné so:
** srbsko-chorvatsky ''funta''/''фунта'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:funta#Serbo-Croatian|funta#Serbo-Croatian]].</ref><ref>[[:wiktionary:фунта#Serbo-Croatian|фунта#Serbo-Croatian]].</ref><ref>{{cite web |url=https://ensk.dict.cc/?s=currency |title=dict.cc | currency | English-Slovak Dictionary |website=dict.cc |publisher=Paul Hemetsberger}}</ref>
** macedonsky ''фунта'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:фунта#Macedonian|фунта#Macedonian]] (po anglicky).</ref>
** rusky ''фунт'' – jednotka váha, finančná mena,<ref>[[:wiktionary:фунт#Russian|фунт#Russian]] (po anglicky).</ref>
** ukrainsky ''фунт'' – libra alebo jednotka váhy, množstva,<ref>[[:wiktionary:фунт#Ukrainian|фунт#Ukrainian]] (po anglicky).</ref>
** jidiš ''פֿונט''/''funt'' – jednotka hmotnosti, pôvodovne označenie pre ruskú mieru (po anglicky),<ref>[[:wiktionary:פֿונט#Yiddish|פֿונט#Yiddish]].</ref>
** armenský ''ֆունտ''/''funt'' – libra alebo jednotka váhy,<ref>[[:wiktionary:ֆունտ#Armenian|ֆունտ#Armenian]] (po anglicky).</ref>
**
'''krivý''', '''ohnutý'''
* z maďarského slova ''finta'',<ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/magyaroklevlsz00szamuoft/page/124/mode/2up?q=FINTA
| title = Magyar oklevél-szótár, régi oklevelekben és egyéb iratokban elöforduló magyar szók gyüjteménye. Legnagyobb részüket gyüjtötte Szamota István. A Magyar Tudományos Akadémia megbízásából szótárrá szerk. Zolnai Gyula
| last = Szamota
| first = István
| last2 = Zolnai
| first2 = Gyula
| date = 1210
| publisher = Budapest V. Hornyánszky
}}</ref><ref>[[:wiktionary:en:curvus|curvus]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:bent#English|bent#English]] (po anglicky).</ref><ref name="hu-1886">{{cite web
| url = https://archive.org/details/englishhungarian02bizo/page/156/mode/2up
| title = English-Hungarian dictionary
| last = Bizonfy
| first = Ferencz
| date = 1886
}}</ref>
* zo starej angličtiny ''finta'',<ref name="sa-1"/><ref name="sa-2"/>
* tiež aj Finteușu Mare, Maramureș; Rumunsko,<ref>[[:w:ro:Finteușu_Mare,_Maramureș|Finteușu_Mare, Maramureș]] (po rumunsky).</ref>
'''skalnatý''':
* z maďarského slova ''finta'',<ref name="hu-1886"/>
*'''lovec, zberač''':<ref name="fini"/>
** stará nemčina ''*fenthan'' – „hľadať pešo“,<ref name="fini">Maixner, Miroslav. [https://is.muni.cz/th/vw94m/DIPLOMOVA_PRACE_Sami_ethnicity.pdf KONSTRUKCE SÁMSKÉ ETNICKÉ IDENTITY]. 2011.</ref>
** pragermančina [[:wiktionary:en:Reconstruction:Proto-Germanic/finnaz|finnaz]] (''chodiť pešo''),<ref name="Finn">[[:wiktionary:en:Finn|Finn]] (po anglicky).</ref>
** stredoveká angličtina ''fen'', ''fint(e)'', ''fient'' – a) lovec, zberač, b) trus, hnoj.<ref>[https://quod.lib.umich.edu/m/middle-english-dictionary/dictionary/MED15578/track?counter=1&search_id=4655363 fen n.(2)] (po anglicky).</ref>
** stará horná nemčina ''vende'',<ref>[[:w:en:Finn (ethnonym)|Finn (ethnonym)]] (po anglicky).</ref>
** stará norčina [[:wiktionary:en:finnr|finnr]] (''lovec, zberač''),<ref name="Finn"/>
* „… ,scricfinni‘ sú vašniví lovcí/zberači, …“,<ref group="Pozn.">Prvá časť slova ''scric'' znamená ''lyžovať''. (Referencia: https://snl.no/finner_-_samer).</ref><ref>{{cite web
| url = https://snl.no/skridfinner
| title = skridfinner
| author = Store norske leksikon
}} (po nórsky).</ref>
'''nôž''':
* poľsky ''finka'' – puzdrový nôž, <ref>[[:wiktionary:finka#Polish|finka#Polish]] (po anglicky).</ref><ref>[[:w:Sheath_knife|Sheath knife]] (po anglicky).</ref>
'''diabol''','''démon''', '''hrozný človek''':<ref>[[:wikt:en:fend#Middle_English|fend#Middle_English]] (po anglicky).</ref>
* stredná angličtina ''fend'',
'''klam''', '''lesť''':<ref>Historický slovník slovenského jazyka. A – J. Red. M. Majtán et al. 1. vyd. Bratislava: Veda 1991. 535 s. ISBN 80-224-0228-1 (spoluautori V. Blanár, E. Jóna, I. Kotulič, E. Krasnovská, R. Kuchar, M. Majtán, M. Majtánová, Š. Peciar, B. Ricziová, J. Skladaná) – heslo [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=finta&s=exact&c=v785&cs=&d=hssj# finta].</ref>
* zo slovenského slova ''finta'',
'''pasca''':
* grécky [https://www.slang.gr/lemma/13317-finta φίντα] (''fínta''),
''botanické významy:''
* '''absint''' (nápoj) alebo '''[[:w:sk:Palina pravá|Palina pravá]]''' (''Artemisia absinthium''),<ref>{{cite web
| url = https://books.google.sk/books?id=JrbKqL-w5tAC&pg=PA63&lpg=PA63&dq=fyntha+latin&source=bl&ots=R7y5pNmEuz&sig=ACfU3U1YM7F4RYhFTGT1otBPF74flt9RBA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiljNjg2YKAAxUX7qQKHS8mD-s4ChDoAXoECB4QAw#v=onepage&q=fyntha&f=false
| title = Dizionario italiano, latino e francese in cui si contiene, non solamente un compendio del dizionario della Crusca, ma ancora tutto cio, che v'ha di piu rimmarchevole ne' migliori lessicografi, etimologisti, e glossarii,... raccolto dall' abbate Annibale Antonini. Nuova edizione. Riveduta, corretta, e notabilmente accresciuta. Tomo primo, Zväzok 1
| last = Antonini
| first = Annibale
| date = 1770
}}</ref><ref>[[:wiktionary:assenzio|assenzio]] (po anglicky).</ref><ref>[[:w:Absinthe|Absinthe]] (po anglicky).</ref>
* ''Suncia''<ref name="dmi">{{cite web
| url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_24?fpcmeno=zahradne
| title = Historický schematizmus slov. farností
| website = www.dominikani.sk
| access-date = 2023-10-18
}}</ref> – v stredovekej latinčine '''''[[:w:sk:Valeriána_lekárska|Valeriána lekárska]]''''' (''Valeriana officinalis''),<ref>Ferrari V., 2016 - [https://bibliotecadigitale.provincia.cremona.it/monografie/download/monografia_11.pdf Lessico botanico popolare della provincia di Cremona: dialettale, etimologico],
“Monografie di Pianura”, n. 11, Provincia di Cremona, Cremona.</ref>
'''uzdraviť:'''
* ''„zmeniť predpokladaný ortieľ smrti“'' – teda ''vyliečiť sa'',
* Cethern mac Fintain (Írska mytológia),<ref>[[:w:Cethern_mac_Fintain|Cethern mac Fintain]] (po anglicky).</ref>
'''skok''', '''skákanie''':
* maďarsky ''finz'' a príbuzne slová,<ref>{{cite web
| url = http://misc.bibl.u-szeged.hu/25180/1/015_020_001-175.pdf
| title = A' SZÓELEMZÉS' ÉS SZÓÉRTELMEZÉS ALAP-ELVEI.
| author = Fábián István
| date = 1853
| access-date = 2025-01-22
}}</ref>
'''zabávači/šašovia:'''
* maď. ''fintorog'', ''fintur'', ''fintor'' – slov. grimasa,<ref>[[:w:hu:Magyar_duda|Magyar duda]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:fintor#Hungarian|fintor#Hungarian]] (po anglicky).</ref><ref>Szentpétery Imre: Az Árpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke II. kötet 2-3. füzet 1272–1290 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 9. Budapest, 1961 – heslo [https://library.hungaricana.hu/en/view/MolDigiLib_MOLkiadv2_09/?pg=460&layout=s Fintor], po maďarsky).</ref><ref>[[:w:hu:Magyar duda|Magyar duda]] (po maďarsky).</ref><ref>[[:w:hu:Magyar_duda|Magyar duda]] (po anglicky).</ref>
* ''Fruncta'' – stará francúzština ''frunce'' = ''fronce'' (''mračiť sa'', ''chmúriť sa'') + suffix ''-ta'',<ref name="dmi"/><ref>[[:wiktionary:en:frunce#Old_French|frunce#Old_French]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:fronce#Old_French|fronce#Old_French]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:froncer#French|froncer#French]] (po anglicky).</ref><ref>[[:wiktionary:en:scowl|scowl]] (po anglicky).</ref><ref>Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. 3. nezm. vyd. Bratislava: Veda 2004. 998 s. ISBN 80-224-0801-8 (kolektív autorov: A. Anettová, I. Hrubaničová, Š. Michalus, E. Pícha, M. Pisárčiková, M. Považaj, E. Tibenská) – heslo [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kaboni%C5%A5&s=exact&c=4777&cs=&d=sss# kaboniť].</ref>
'''ako „urážka“/„žart“''' (?):
* v poľštine: „zadymení papier držaní pod nosom“,<ref>{{cite web
| url = https://archive.org/details/acompletedictio00rykagoog/page/54/mode/2up?view=theater
| title = A complete dictionary English and Polish and Polish and English
| last = Rykaczewski
| first = Erazm
| date = 1849
}}</ref>
'''šálka'''/'''hrnček''':<ref>[[:wiktionary:tr:fincan#Türkçe|finka]] (po tatársky).</ref>
* perský <span lang="fa">پنگان</span> (pingān),<ref name="sh_findžan"/>
* arabský <span lang="ar"> فِنْجَان</span> (finjān),<ref name="sh_findžan"/>
* srbsko-chorvátsky ''findžan'',<ref name="sh_findžan">[[:wiktionary:en:findžan#Serbo-Croatian|findžan]] (po anglicky).</ref>
* ukrajinsky ''фінджа''/''findža'',<ref>[[:wiktionary:фінджа#Ukrainian|фінджа]] (po anglicky).</ref>
* slovenské nárečia ''findža''.<ref>{{cite web
| url = https://narecie.sk/find%C5%BEa
| title = Slovo findža
}}</ref>
'''Fín''':
* [[:w:en:Finn (ethnonym)|Finn (etnonymum)]] (po anglicky).
== Poznámky ==
<References group="Pozn."/>
== Pozri tiež ==
* [http://nhe.ktfke.sk/archiv/notitiae-12017/ Notitiae 1/2017] (príspevok ''DEDINA – VILLA BELCELLA A ÚZEMIE ZA ZÁSEKMI – ULTRA INDAGINES'').
* Marek, Miloš. „[https://www.academia.edu/45576365/The_Protection_of_the_Northern_Borders_of_the_Kingdom_of_Hungary_Slovakia_with_Poland_in_the_Middle_Ages_Ochrana_uhorsko_slovensko_po%C4%BEsk%C3%A9ho_pohrani%C4%8Dia_v_stredoveku The Protection of the Northern Borders of the Kingdom of Hungary (Slovakia) with Poland in the Middle Ages. - Ochrana Uhorsko (Slovensko) - Poľského Pohraničia v Stredoveku.]“ RES GESTAE. CZASOPISMO HISTORYCZNE, 2020.
* [https://www.academia.edu/6430925/Rom%C3%A1nske_obyvate%C4%BEstvo_v_%C5%A1trukt%C3%BArach_Uhorsk%C3%A9ho_kr%C3%A1%C4%BEovstva_slovak_ Bučko, Peter. Románske Obyvateľstvo v Štruktúrach Uhorského Kráľovstva (Slovak)].
* {{cite web
|url=https://is.muni.cz/th/vw94m/DIPLOMOVA_PRACE_Sami_ethnicity.pdf
|title=KONSTRUKCE SÁMSKÉ ETNICKÉ IDENTITY
|last=Maixner
|first=Miroslav
}}
* {{cite web
|url=https://www.academia.edu/45643150/FINTA_Z_RODU_ABA_VOJVODA_A_PALAT%C3%8DN
|title=FINTA Z RODU ABA -VOJVODA A PALATÍN
|last=Blanár
|first=Dominik
}}
== Referencie ==
<References/>
[[Category:SK/Etymológia]]
[[Category:SK/Fintice]]
[[Category:SK/Pomenovanie]]
art6qensglg6bvxikxnl8ikcyujx9x1
Nárečie obce Vyšný Slavkov
0
52121
386117
384242
2026-08-29T21:20:26Z
Dušan Kreheľ
45022
/* Spojenia / príklady */ typo
386117
wikitext
text/x-wiki
== Poznámky ==
* ''Prepis v nárečí je striktne slovenský fonetický.''
* Hlásky ''ć'' a ''ś'' sú zapisované ako ''č'' a ''š''.
* V slovenskom význame je prípadne v zátvorke zapísaný pád skratkou.
== Gramatické rozdiely voči spisovnej slovenčiny ==
{| class="wikitable" style="text-align:center"
|+ Nahrádzanie
!Spisovná<br>slovenčina!!Nárečie
|-
|ia||a
|-
|ie||e, i
|-
|ä||e
|-
|ď||dz,<br><small>''zriedka''</small> dž
|-
|ť||c
|-
|ô||u, o
|}
Neurčitky slovies sa tvoria príponou ''-ic'' (v spisovnej je ''-iť'').
== Slovíčka ==
{| class="wikitable sortable" style="font-family:monospace"
!Nárečie!!Slovenský
|-
|abo||alebo
|-
|akurat||práve
|-
|ambrela||dáždnik
|-
|apketarka||lekárnička
|-
|(do) autobuš||(do) autobusa
|-
|(v) auce||(v) aute
|-
|(v) autobuše||(v) autobuse
|-
|babinec||uzavretá predsieň medzi vchodom kostola a hlavnou časťou kostola
|-
|baksňa||krabica, box
|-
|bars||veľmi
|-
|bavic||baviť
|-
|bereš||berieš
|-
|bic||byť
|-
|bila||biela
|-
|biľe||biele
|-
|bilo||biele
|-
|bľacha||plech
|-
|bogare||topánky, čižmy
|-
|boľec||bolieť
|-
|brac||brať
|-
|brajgel||neporiadok
|-
|bratove||bratia (V)
|-
|brijoška||lupačka (jedlo)
|-
|britki||špinavý
|-
|bruch||brucho
|-
|budar||záchod
|-
|bul||(on) bol
|-
|bulo||bolo
|-
|caha||ťaha
|-
|calu||celu
|-
|cebuľa||cibula
|-
|ceple||teple
|-
|ceplejši||teplejšie
|-
|(po) cesce||(po) ceste
|-
|cestovac||cestovať
|-
|cešic||tešiť
|-
|cma||tma
|-
|cmota||tma
|-
|ci||ťi
|-
|(pri) cintiru||(pri) cintoríne
|-
|čiridlo||nízky hrniec
|-
|co||čo
|-
|cofac||cúvať
|-
|coška||čoši
|-
|cukerek||cukrík
|-
|čarne||čierne
|-
|čarni||čierny
|-
|čavargovali||motajúc sa prechádzali
|-
|čeho||čoho
|-
|cenučke||tenké
|-
|češko||ťažko
|-
|ceplo||teplo
|-
|čat||ozdoba do vlasov
|-
|čiga||kladka
|-
|čomu||prečo
|-
|čuc||počuť
|-
|čujece||počúvate
|-
|čul||počul
|-
|daco||niečo
|-
|dačija||niekoho
|-
|dakemu||niekomu
|-
|dakto||niekto
|-
|das||asi
|-
|davac||dávať
|-
|daromne||zbytočne
|-
|(do) ďeľni||(do) dielne
|-
|dešatki||desiatki
|-
|diľe||dlážka
|-
|dizdž||dážď
|-
|dluha||dĺha
|-
|dneška||dnes
|-
|(do) dnuka||(do) vnútra
|-
|dodzelim||(ja) podelím
|-
|dochocove||dôchodcovia
|-
|dokončic||dokončiť
|-
|doňešu||donesu
|-
|domeček||domček
|-
|doplacac||doplatiť
|-
|doraz||čoskoro
|-
|doznac||dozvedieť
|-
|drahoscive||drahočizné
|-
|dva||dva/dve
|-
|dvacec||dvadsať
|-
|dzeci||deti
|-
|(s) dzecami||(s) deťmi (L)
|-
|dze||kde
|-
|dzeduš||dedko
|-
|dzešatej||(o) 10
|-
|dzeška||niekam
|-
|dzifčatko||dievčatko
|-
|dzifče||dievča
|-
|dzifčeta||dievčatá
|-
|dzifka||dcéra
|-
|dzira||diera
|-
|dvacatki||dvaciatki
|-
|dzvere||dvere
|-
|džviradlo||zrkadlo
|-
|džadufka||žobráčka
|-
|donešeš||donesieš
|-
|doňešľi||doniesli
|-
|durkac||buchať
|-
|ešči||ešte
|-
|evra||eúr
|-
|-ejše||-epšie
|-
|fajne||chutne
|-
|fajňe||chutne
|-
|fčera||včera
|-
|firang||záves (okno)
|-
|fľašečka||fľaštička
|-
|foršňa||doska hrubá aspoň 5 mm
|-
|frajirku||frajerku
|-
|frištik||raňajky
|-
|fuča||škôlka na zemi, po kt. sa s jednou nohou posúva kameň
|-
|fušovane||neznáme
|-
|ftedi||vtedy
|-
|gace||gaťky (spodné prádlo)
|-
|ganek||okenná rimska
|-
|garlo||hrdlo
|-
|gombička||odtrhnutý plod bodliaka s nažkou
|-
|gomboce||ovocné varené buchty
|-
|grati||riady
|-
|gruľa||zemiak
|-
|gruľe||zemiaky
|-
|Hanča||Anna
|-
|harček||hrnček
|-
|harniček||hrnček
|-
|hej||áno
|-
|henteho||tochto (miestne)
|-
|henteho||minulého (v čase)
|-
|herdzaveje||hrdzavie
|-
|het||preč
|-
|hetka||niekam preč
|-
|hlašic||hlásiť
|-
|-
|hnizdo||hniezdo
|-
|hňetka||hneď
|-
|hombac||hojdať
|-
|horši||horšie
|-
|hovedzina||hovädzina
|-
|hovädze||hovädzie
|-
|hvarec||hovoriť
|-
|hvarela||hovorila
|-
|hvarel||hovoril
|-
|hvaril||hovoril
|-
|hvarim||hovorím
|-
|hvariš||hovoríš
|-
|huscejši||hustejšie
|-
|huš||hus
|-
|cherbet||chrbát
|-
|chytla||chytila
|-
|chlop||chlap
|-
|chytro||rýchlo
|-
|chustka||šatka
|-
|cala||celá
|-
|(v) charice||(v) charite
|-
|chasnovac||používať
|-
|(na) cherbece||(na) chrbte
|-
|chľip||chlieb
|-
|chleb/chlep||chlieb
|-
|chlebik||chlebík<br>(pozn. „l“ nezmäčuje)
|-
|chľin||chren
|-
|chrin||chren
|-
|chodza||chodia
|-
|chodzenie||chodenie
|-
|chodzic||chodiť
|-
|chodzi||chodí
|-
|choľem||trochu
|-
|choreju||ochorejú
|-
|chuťu||chuťou
|-
|chitro||rýchlo
|-
|chiža||izba
|-
|ic||iď
|-
|idze||ide
|-
|inakšu||inú
|-
|inšo||iné
|-
|išol||išiel
|-
|jabluka||jablká
|-
|jablučka||jabĺčka
|-
|jak||ako
|-
|jakoška||akosi
|-
|Janču||Jano (V)
|-
|Jani||Ján (V)
|-
|jarek||potok
|-
|jarovat||rýľovať
|-
|jednaka||rovnaká (pri porovnaní)
|-
|jece||jete
|-
|jedz||jec
|-
|Jedzeňa||jedenia (A)
|-
|jesc||je
|-
|jest||je
|-
|jesc||jesť
|-
|ješeň||jeseň
|-
|ješeňi||v jeseni
|-
|kačma||krčma
|-
|kačmar||krčmár
|-
|(z) kadzi||(z) kadiaľ
|-
|kajstrol||hrniec
|-
|kalarab||kaleráb
|-
|kaminki||kamienky
|-
|kaplička||kaplnka
|-
|kediška||dakedy
|-
|kedz||keď
|-
|kidľa||sukňa
|-
|klub||klb
|-
|(s) kričeňom||(s) kríkom (z úst)
|-
|kapeľuch||vreckovka
|-
|kočar||kočiar
|-
|kolo||okolo
|-
|koľesko||koliesko
|-
|koľenka||kolienka
|-
|(na) koncu||(na) konci (L)
|-
|koscel||kostol
|-
|koši||kosí
|-
|kraksňa||debna
|-
|kričelo||kričalo
|-
|krucim||krútim
|-
|kukac||kuknúť
|-
|kukac||pozerať
|-
|kukala||pozerala
|-
|kukali||pozerali
|-
|kupče||kupené
|-
|kureňe||kúrenie
|-
|(od) kurčartok||(od) kurčiat
|-
|kuška||kúsok
|-
|kvitki||kvety
|-
|ktoška||ktosi
|-
|kruca||krutia
|-
|krucic||krútiť
|-
|krofni||hrozný
|-
|lada||veľká drevená „truhlica“ s priečnymi oddeleniami
|-
|lačne||hladne
|-
|ladička||box, krabička
|-
|Lalitkov||Leletkov
|-
|lajferovať||chodit
|-
|labdu||loptu
|-
|(tá) litka||kuracia noha (pri varení)
|-
|ludzic||údiť
|-
|(v) ľece||(v) lete
|-
|ľehnuc||ľahnúť
|-
|lachy<sup><small>(pomnožné)</small></sup>||oblečenie (na súšenie)
|-
|(po) ľekarňoch||(chodí) po lekárniach
|-
|ľep||lepidlo
|-
|ľepic||špiniť
|-
|ľepša||lepšia
|-
|ľepše||lepšie
|-
|loška||lyžica
|-
|ľudze||ľudía
|-
|ľušof||lavór
|-
|mac||mať
|-
|Maňka||Mária
|-
|Maňuša||Mária
|-
|mašľe||masle (L)
|-
|mäsa||mäso (G)
|-
|maťaž||sojka
|-
|me||ma
|-
|merželo||mrzelo
|-
|mešac, mešace||mesiac, mesiace
|-
|mešar||mešiar
|-
|mešacom||mesiacom (L)
|-
|migaj||hybaj
|-
|Michalku||Michal (V)
|-
|Milko||Emília (V)
|-
|Milku||Emília (V)
|-
|misura||mačka
|-
|mišac||miešať
|-
|mišlec||myslieť
|-
|mišľel||myslel
|-
|mlatek||kladivo
|-
|mliko||mlieko
|-
|mľiko||mlieko
|-
|mňe||mňa
|-
|mňe to neje||mňe to nepasuje
|-
|motor||auto
|-
|može||môže
|-
|mraženi||mrazený
|-
|mundur||(pánsky) oblek
|-
|murna||mrkva
|-
|muša||musia
|-
|mušec||musieť
|-
|mušela||musela
|-
|muši||musí
|-
|mišlec||myšlieť
|-
|naco||načo
|-
|načerpeš||načerpáš
|-
|načerpeš||načerpáš
|-
|nademňu||nadomňou
|-
|nadzirac||naťahovať (sa, napr. deti)
|-
|nadžabane||nababrané (napr. jedlo)
|-
|naklasc||naložiť (na tanier)
|-
|najľehcejša||najľahšia
|-
|najľepše||najlepšie
|-
|najvekše||najväčšie
|-
|(na) metru||(na) metre (látky)
|-
|naklasť||naložiť (jedlo)
|-
|napchali||natlačili
|-
|narabja||narobí
|-
|narichtuj||nachystaj
|-
|našo||naše
|-
|natrepana||natiskaná (napr. kapusta)
|-
|nazad||naspäť
|-
|nazbiral||nazbieral
|-
|nechcece|||nechcete
|-
|nedzeľa|||nedeľa
|-
|neška||dnes
|-
|net||niet
|-
|nevadzi||(to) nevadí
|-
|nevladzece||nevláda
|-
|nevžal||nevzal
|-
|neznac||nevedieť
|-
|ničeho||ničoho
|-
|nigda||nikdy
|-
|nikeho||nikoho
|-
|(s) ňima||(s) nimi
|-
|nošila||nosila
|-
|nuž||nôž
|-
|ňe||nie
|-
|ňima||(pred) nimi
|-
|oči puči||alkohol
|-
|odemňe||odomňa
|-
|odfuknuc||odfuknúť
|-
|(po) obedze||(po) obede
|-
|obid||obed
|-
|o<span style="color:brown">dz</span>eľeno||oddelené
|-
|odhaľili||odhalili
|-
|odšahnuc||obsiahnuť
|-
|ochabic||nechať
|-
|ochabime||necháme
|-
|okisi||námrazy
|-
|olej||olej (nezmäkčuje)
|-
|onačic||ono robiť
|-
|onučka||obväz na nohy
|-
|oper||„napchaj“ (sa jedlom)
|-
|(o) osmej||ôsmej
|-
|ošemdzešat||80
|-
|otvira||otvára
|-
|otvur||otvor
|-
|pacerky (pomnož.)||ruženec
|-
|paľa||palia
|-
|papučoch||(v) papučiach
|-
|patri||pozri
|-
|pažitka||petržlen
|-
|pejcero||piati
|-
|peľuch(a)||plienka
|-
|peňeži||peniaze
|-
|perša||prvá
|-
|petnásc||15
|-
|petruška||petržlen
|-
|perši||prv
|-
|(po) peršom||(po) prvom
|-
|pchali||tlačili (do hrnca)
|-
|placili||platili
|-
|plane||zle
|-
|pľec||pliesť (v záhradke)
|-
|pchať||natlačiť
|-
|piatek||piatok
|-
|pirko||pero
|-
|podobali||podobali sa (li je tvrdo)
|-
|(do) podradza||(do) podhradia
|-
|pocichi||potichu
|-
|pochopic||pochopiť
|-
|(do) podhradzu||(do) podhradia
|-
|(po) jednim||po jednom
|-
|pojeťe||zjedene
|-
|pokadzi|pokiaľ
|-
|pokurčic||pokrčiť
|-
|poľac||poliať
|-
|poľifka||polievka
|-
|(v) pondzelek||(v) pondelok
|-
|poonda||pobabre
|-
|popadalo||napršalo
|-
|popsuc||pokaziť
|-
|(na) poradek||(na) poriadok
|-
|porabjaš||(po)robiš
|-
|poranda||porazí
|-
|poradňe||poriadne
|-
|poskladaj||povyšané, zavesené
|-
|pošilaj||posielaj
|-
|pošla||išla
|-
|potalabiť||poničiť (v záhradke)
|-
|povedzel||povedal (on)
|-
|povi||povie
|-
|povibirane||povyberané
|-
|povišane||povešané
|-
|pozur||poror
|-
|požicic||požíčať
|-
|prelamala||prelomila
|-
|prepadnuc||prepadol
|-
|prepovedka||prepoviedka
|-
|priklet||kuchyňa
|-
|premahaj<br><small>(nezvrátne)</small>||premáhaj sa
|-
|preonačil||prestúpil
|-
|prešmački||zmeny
|-
|prešuňeje||presunieš
|-
|pretruje||pretrávi
|-
|prichicic||prichiťiť
|-
|prijsc||prisť
|-
|pujdu||pôjdem
|-
|pujdze||pôjde
|-
|pulňina||plnina
|-
|pul||pol
|-
|pušc||pusti
|-
|raditeľ||riaditeľ
|-
|radzi||radí
|-
|rajbala||prala
|-
|rajtopek, rajtopky||kvetináč, kvetináče
|-
|razi||krát
|-
|rečovac||hovoriť
|-
|renta||handra
|-
|riska||rezeň
|-
|rozdzeľili||rozdelili
|-
|rozumej||pochop
|-
|renta||handra
|-
|rinva||odkvap
|-
|riňave||špinavé
|-
|rodzina||rodina
|-
|rozdžubaju||rozďobavajú
|-
|rozvedzene||rozvedené
|-
|rozcahane||rozťahané
|-
|rubac||rúbať
|-
|ruc||hoď
|-
|rucil||hodil
|-
|rucac||hádzať
|-
|rucic||hodi
|-
|rucim||hodim, pridať
|-
|rundľa||repa
|-
|schodzik||schodík
|-
|schujdami||schodmi (L)
|-
|skorej||skôr
|-
|sladzic||sladiť
|-
|Slafkuv||Slavkov
|-
|smadna||smedná
|-
|sprataj||odlož/uprataj (tanier po jedení)
|-
|šatolki||šatky
|-
|šmjal||smial
|-
|šuflatka||zásuvka
|-
|šukaš||hladáš
|-
|stočic||stočiť
|-
|dva soľe||dve soli
|-
|spac||spať
|-
|spravim||urobím
|-
|(na) stul||(na) stol
|-
|sušenki||sušienki
|-
|svatich||svätích
|-
|svičky||sviečky
|-
|sviže||svieže
|-
|stromki||stromčeky
|-
|šak||veď
|-
|šanujem||šetrím
|-
|šarloj||čierna šatka na ústa
|-
|šedla||sadla
|-
|šcipľace||štipľavé
|-
|ščarňeje||sčernie
|-
|ščava||šťava
|-
|ščešťe||šťastie
|-
|ščipľaca||štiplavá
|-
|šebe||sebe
|-
|šedzdec||sedieť
|-
|šedzi||sedí
|-
|še||sa
|-
|šedadlo||sedadlo
|-
|šednuc||sadnúť
|-
|šedzec||sedieť
|-
|schvaťiš||zdrapíšm schytíš
|-
|ši||si (bol)
|-
|šickich||všetkých
|-
|šicke||všetky
|-
|šicko||všetko
|-
|šidzem||sedem
|-
|šifoner||skriňa
|-
|šive||sivé
|-
|škrobeme||(my) škrobáme
|-
|šľivi||slivy (zdrobň. je slivka)
|-
|šmak||chuť (na jedlo; z nemčiny)
|-
|šmakuje||chutí
|-
|šmaric||hodiť
|-
|šmece||smetie
|-
|šmetanka||šmotanka
|-
|smrud||smrad
|-
|šol||šiel (on)
|-
|šparhet (ten)||pec
|-
|šragy<sup><small>(pomnožné)</small></sup>||skladací sušiak na prádlo
|-
|švetelko||svietelko
|-
|švikor||svokor
|-
|štvartek||štvrtok
|-
|švekrovi||svokrovi
|-
|(na) švekru||(na) svokru
|-
|šverboritky||[[:w:sk:Ruža šípová|šípky]] (plody ''Rosa canina'')
|-
|šudoric||vrtieť sa, mykať sa
|-
|šušedzi||susedia
|-
|šumňe||pekne
|-
|špadňe||spadne
|-
|dati||ta-už
|-
|daty||tuna
|-
|take||také
|-
|takoj||ihneď, okamžite, čoskoro
|-
|taňir||tanier
|-
|taňira||taniera (do)
|-
|ta||tak
|-
|tato||otec
|-
|(do) Tatroch||(do) Tatier
|-
|tebe||ťeba
|-
|tebe||tebe (te tvrdo)
|-
|(za) tebu||(za) tebou
|-
|teho||toho
|-
|teľe||toľko
|-
|teľo||toľko
|-
|(ku) temu||(k) tomu
|-
|totu||túto
|-
|ťeto||teta (V)
|-
|ťeško||ťažko
|-
|tidzen||týždeň
|-
|(z) tich||z týchto
|-
|tichtoval||chystal
|-
|(v) tižňu||(v) týždni
|-
|tiž||tiež
|-
|(po) tižňu||(po) týždni
|-
|tlusti||tučný
|-
|topic||topiť
|-
|tota||táto
|-
|totej||tejto (f.)
|-
|tote||tieto
|-
|toten||tento
|-
|tarhovisko||trhovisko
|-
|tvarde||tvrdé
|-
|tvojo||tvoje
|-
|(na) tvojim||na tvojom
|-
|trebac||potrebovať
|-
|trime||drží
|-
|trinács||13
|-
|troma||(s) troma
|-
|truch||troch
|-
|tutak||tuná
|-
|un||on
|-
|ucekala||utekala
|-
|učiteľ||učiteľ (pozn. „te“ nemäkko)
|-
|učuje||počuje
|-
|uhľe||uhľe
|-
|uchodi||uchodí (sa)
|-
|ulici||ulice (G)
|-
|upatri||pozri
|-
|upečeme||upečieme
|-
|upekla||upiekla
|-
|uražil||urazil
|-
|ušanujec|e||ušetríte
|-
|utre||zajtra
|-
|vtorek||utorok
|-
|uživať||používať
|-
|vajca||vejec (G)
|-
|Vekše||väčšie
|-
|väkšie||väčšie
|-
|valek||valček
|-
|vandlik||miska
|-
|vadzi||vadí
|-
|vašo||vaše
|-
|vecej||viac
|-
|vederečko||vedierko
|-
|vejdzeš||vojdeš
|-
|veľikanski||velikanský
|-
|veľo||veľa
|-
|(oni) veľo||(oni) veľa
|-
|verch||vrch
|-
|verchnu||hornú
|-
|veric||veriť
|-
|vertuľa||vrtuľa
|-
|veršnik||vrchnák
|-
|veś||vezmi
|-
|vetrovečko||vetrovka (V)
|-
|vežme||vezme
|-
|vežňe||vezme
|-
|vežmem||vezmem
|-
|vibľika||vyoblieka (šaty)
|-
|vicahne||vytiahne
|-
|vicahuje||vyťahuje
|-
|vidzec||vidieť
|-
|vidzeli||viďeli (oni)
|-
|vikvašic||vykysnúť
|-
|viľeca||výlet (L)
|-
|vimražim||vymrazim
|-
|vindze||výjde
|-
|viňešc||vyniesť
|-
|vinički||ríbezle
|-
|vionačim||spravím-urobím-dám
|-
|vipatraju||vizerajú
|-
|virucuje||vyhadzuje
|-
|vistupeňe||vystupenie
|-
|višac||vysieť
|-
|višak||vešiak
|-
|viša||visia
|-
|viščac||vycikať (sa)
|-
|vižuk||vozík
|-
|vonka||vonku
|-
|vre||vrie
|-
|vtaček||vták, vtáčík
|-
|vracic||vratiť
|-
|všadzi||všade
|-
|vši||(Spišská nová) ves
|-
|všimaj||všimni!
|-
|vužik||vozík
|-
|vytapja||vytopia
|-
|vžac||vziať
|-
|vžal||vzal
|-
|vžala||vzala
|-
|vžali||vzali
|-
|vžal||vzal
|-
|(na) začatku||(na) začiatku
|-
|zahaš||zahas
|-
|zahlavek||vankúš
|-
|zamaržlo||zamrzlo
|-
|zamišam||zamiešam
|-
|zaplacic||zaplatiť
|-
|zapomina||zabúda
|-
|zapomňeme||zabúdneme
|-
|zas žimo||zas zimno (zas zima)
|-
|zavaric||zavariť
|-
|zaviraj||zatváraj
|-
|za vidna||počas, čo je vidieť
|-
|zatľa||zatiaľ
|-
|zatopeno||zatopené
|-
|zaš||zaš
|-
|zašvic||zasvieť
|-
|zavešena||zavesená
|-
|za života||počas života
|-
|zbirac||zbierať
|-
|zdechli||zdochli
|-
|želeni||zelený/zelení
|-
|žerec||žrať
|-
|žimňavi||„dozimný“ (pec)
|-
|zjete||zjedené
|-
|zľeknul||zľakol
|-
|znac||vedieť
|-
|znam||viem (ja)
|-
|zna||vie
|-
|zoberece||zoberiete
|-
|zrobim||spravím
|-
|zraď||zaraď tam, kam to patrí
|-
|zrub||sprav
|-
|z tamto||z tamdiaľ
|-
|zviša||zvišia
|-
|žeľena||zelené
|-
|žeľeneho||zeleného
|-
|žeľeňinu||zeleninu (G)
|-
|žic||žiť
|-
|žim||zem
|-
|žimo||zima
|-
|žimno||zimno, chladno
|-
|(v) živoce||(v) živote
|-
|žohrac||zohriať
|-
|žolte||žlte
|-
|žreňa||žrádlo, potrava pre zviera
|}
== Spojenia / príklady ==
{| class="wikitable"
|-
|na husí tanec||naopak (napr. oblečený sveter)
|-
|paru razi||pár krát
|-
|peč za ňou||utekaj/náhli sa za ňou
|-
|tote dvojo||títo dvaja
|-
|ťeplo našlo||teplo vstúpilo (do izby)
|-
|<small>(slov.)</small> Má to tak rád, až sa za tím trasie.||Má to (uhorku) tak rád, až sa za tým trasie.
|}
[[Category:SK]]
qm8nn7i5nl0zlgc8cvft58kpmy9sm4z
386118
386117
2026-08-29T21:32:11Z
Dušan Kreheľ
45022
Audit slovenských zápisov pojmov.
386118
wikitext
text/x-wiki
== Poznámky ==
* ''Prepis v nárečí je striktne slovenský fonetický.''
* Hlásky ''ć'' a ''ś'' sú zapisované ako ''č'' a ''š''.
* V slovenskom význame je prípadne v zátvorke zapísaný pád skratkou.
== Gramatické rozdiely voči spisovnej slovenčiny ==
{| class="wikitable" style="text-align:center"
|+ Nahrádzanie
!Spisovná<br>slovenčina!!Nárečie
|-
|ia||a
|-
|ie||e, i
|-
|ä||e
|-
|ď||dz,<br><small>''zriedka''</small> dž
|-
|ť||c
|-
|ô||u, o
|}
Neurčitky slovies sa tvoria príponou ''-ic'' (v spisovnej je ''-iť'').
== Slovíčka ==
{| class="wikitable sortable" style="font-family:monospace"
!Nárečie!!Slovenský
|-
|abo||alebo
|-
|akurat||práve
|-
|ambrela||dáždnik
|-
|apketarka||lekárnička
|-
|(do) autobuš||(do) autobusa
|-
|(v) auce||(v) aute
|-
|(v) autobuše||(v) autobuse
|-
|babinec||uzavretá predsieň medzi vchodom kostola a hlavnou časťou kostola
|-
|baksňa||krabica, box
|-
|bars||veľmi
|-
|bavic||baviť
|-
|bereš||berieš
|-
|bic||byť
|-
|bila||biela
|-
|biľe||biele
|-
|bilo||biele
|-
|bľacha||plech
|-
|bogare||topánky, čižmy
|-
|boľec||bolieť
|-
|brac||brať
|-
|brajgel||neporiadok
|-
|bratove||bratia (V)
|-
|brijoška||lupačka (jedlo)
|-
|britki||špinavý
|-
|bruch||brucho
|-
|budar||záchod
|-
|bul||(on) bol
|-
|bulo||bolo
|-
|caha||ťaha
|-
|calu||celu
|-
|cebuľa||cibula
|-
|ceple||teple
|-
|ceplejši||teplejšie
|-
|(po) cesce||(po) ceste
|-
|cestovac||cestovať
|-
|cešic||tešiť
|-
|cma||tma
|-
|cmota||tma
|-
|ci||ťi
|-
|(pri) cintiru||(pri) cintoríne
|-
|čiridlo||nízky hrniec
|-
|co||čo
|-
|cofac||cúvať
|-
|coška||čoši
|-
|cukerek||cukrík
|-
|čarne||čierne
|-
|čarni||čierny
|-
|čavargovali||motajúc sa prechádzali
|-
|čeho||čoho
|-
|cenučke||tenké
|-
|češko||ťažko
|-
|ceplo||teplo
|-
|čat||ozdoba do vlasov
|-
|čiga||kladka
|-
|čomu||prečo
|-
|čuc||počuť
|-
|čujece||počúvate
|-
|čul||počul
|-
|daco||niečo
|-
|dačija||niekoho
|-
|dakemu||niekomu
|-
|dakto||niekto
|-
|das||asi
|-
|davac||dávať
|-
|daromne||zbytočne
|-
|(do) ďeľni||(do) dielne
|-
|dešatki||desiatky
|-
|diľe||dlážka
|-
|dizdž||dážď
|-
|dluha||dlhá
|-
|dneška||dnes
|-
|(do) dnuka||(do) vnútra
|-
|dodzelim||(ja) podelím
|-
|dochocove||dôchodcovia
|-
|dokončic||dokončiť
|-
|doňešu||donesu
|-
|domeček||domček
|-
|doplacac||doplatiť
|-
|doraz||čoskoro
|-
|doznac||dozvedieť
|-
|drahoscive||drahočizné
|-
|dva||dva/dve
|-
|dvacec||dvadsať
|-
|dzeci||deti
|-
|(s) dzecami||(s) deťmi (L)
|-
|dze||kde
|-
|dzeduš||dedko
|-
|dzešatej||(o) 10
|-
|dzeška||niekam
|-
|dzifčatko||dievčatko
|-
|dzifče||dievča
|-
|dzifčeta||dievčatá
|-
|dzifka||dcéra
|-
|dzira||diera
|-
|dvacatki||dvaciatki
|-
|dzvere||dvere
|-
|džviradlo||zrkadlo
|-
|džadufka||žobráčka
|-
|donešeš||donesieš
|-
|doňešľi||doniesli
|-
|durkac||buchať
|-
|ešči||ešte
|-
|evra||eúr
|-
|-ejše||-epšie
|-
|fajne||chutne
|-
|fajňe||chutne
|-
|fčera||včera
|-
|firang||záves (okno)
|-
|fľašečka||fľaštička
|-
|foršňa||doska hrubá aspoň 5 mm
|-
|frajirku||frajerku
|-
|frištik||raňajky
|-
|fuča||škôlka na zemi, po kt. sa s jednou nohou posúva kameň
|-
|fušovane||neznáme
|-
|ftedi||vtedy
|-
|gace||gaťky (spodné prádlo)
|-
|ganek||okenná rimska
|-
|garlo||hrdlo
|-
|gombička||odtrhnutý plod bodliaka s nažkou
|-
|gomboce||ovocné varené buchty
|-
|grati||riady
|-
|gruľa||zemiak
|-
|gruľe||zemiaky
|-
|Hanča||Anna
|-
|harček||hrnček
|-
|harniček||hrnček
|-
|hej||áno
|-
|henteho||tochto (miestne)
|-
|henteho||minulého (v čase)
|-
|herdzaveje||hrdzavie
|-
|het||preč
|-
|hetka||niekam preč
|-
|hlašic||hlásiť
|-
|-
|hnizdo||hniezdo
|-
|hňetka||hneď
|-
|hombac||hojdať
|-
|horši||horšie
|-
|hovedzina||hovädzina
|-
|hovädze||hovädzie
|-
|hvarec||hovoriť
|-
|hvarela||hovorila
|-
|hvarel||hovoril
|-
|hvaril||hovoril
|-
|hvarim||hovorím
|-
|hvariš||hovoríš
|-
|huscejši||hustejšie
|-
|huš||hus
|-
|cherbet||chrbát
|-
|chytla||chytila
|-
|chlop||chlap
|-
|chytro||rýchlo
|-
|chustka||šatka
|-
|cala||celá
|-
|(v) charice||(v) charite
|-
|chasnovac||používať
|-
|(na) cherbece||(na) chrbte
|-
|chľip||chlieb
|-
|chleb/chlep||chlieb
|-
|chlebik||chlebík<br>(pozn. „l“ nezmäčuje)
|-
|chľin||chren
|-
|chrin||chren
|-
|chodza||chodia
|-
|chodzenie||chodenie
|-
|chodzic||chodiť
|-
|chodzi||chodí
|-
|choľem||trochu
|-
|choreju||ochorejú
|-
|chuťu||chuťou
|-
|chitro||rýchlo
|-
|chiža||izba
|-
|ic||iď
|-
|idze||ide
|-
|inakšu||inú
|-
|inšo||iné
|-
|išol||išiel
|-
|jabluka||jablká
|-
|jablučka||jabĺčka
|-
|jak||ako
|-
|jakoška||akosi
|-
|Janču||Jano (V)
|-
|Jani||Ján (V)
|-
|jarek||potok
|-
|jarovat||rýľovať
|-
|jednaka||rovnaká (pri porovnaní)
|-
|jece||jete
|-
|jedz||jec
|-
|Jedzeňa||jedenia (A)
|-
|jesc||je
|-
|jest||je
|-
|jesc||jesť
|-
|ješeň||jeseň
|-
|ješeňi||v jeseni
|-
|kačma||krčma
|-
|kačmar||krčmár
|-
|(z) kadzi||(z) kadiaľ
|-
|kajstrol||hrniec
|-
|kalarab||kaleráb
|-
|kaminki||kamienky
|-
|kaplička||kaplnka
|-
|kediška||dakedy
|-
|kedz||keď
|-
|kidľa||sukňa
|-
|klub||klb
|-
|(s) kričeňom||(s) kríkom (z úst)
|-
|kapeľuch||vreckovka
|-
|kočar||kočiar
|-
|kolo||okolo
|-
|koľesko||koliesko
|-
|koľenka||kolienka
|-
|(na) koncu||(na) konci (L)
|-
|koscel||kostol
|-
|koši||kosí
|-
|kraksňa||debna
|-
|kričelo||kričalo
|-
|krucim||krútim
|-
|kukac||kuknúť
|-
|kukac||pozerať
|-
|kukala||pozerala
|-
|kukali||pozerali
|-
|kupče||kupené
|-
|kureňe||kúrenie
|-
|(od) kurčartok||(od) kurčiat
|-
|kuška||kúsok
|-
|kvitki||kvety
|-
|ktoška||ktosi
|-
|kruca||krútia
|-
|krucic||krútiť
|-
|krofni||hrozný
|-
|lada||veľká drevená „truhlica“ s priečnymi oddeleniami
|-
|lačne||hladne
|-
|ladička||box, krabička
|-
|Lalitkov||Leletkov
|-
|lajferovať||chodit
|-
|labdu||loptu
|-
|(tá) litka||kuracia noha (pri varení)
|-
|ludzic||údiť
|-
|(v) ľece||(v) lete
|-
|ľehnuc||ľahnúť
|-
|lachy<sup><small>(pomnožné)</small></sup>||oblečenie (na sušenie)
|-
|(po) ľekarňoch||(chodí) po lekárniach
|-
|ľep||lepidlo
|-
|ľepic||špiniť
|-
|ľepša||lepšia
|-
|ľepše||lepšie
|-
|loška||lyžica
|-
|ľudze||ľudía
|-
|ľušof||lavór
|-
|mac||mať
|-
|Maňka||Mária
|-
|Maňuša||Mária
|-
|mašľe||masle (L)
|-
|mäsa||mäso (G)
|-
|maťaž||sojka
|-
|me||ma
|-
|merželo||mrzelo
|-
|mešac, mešace||mesiac, mesiace
|-
|mešar||mešiar
|-
|mešacom||mesiacom (L)
|-
|migaj||hybaj
|-
|Michalku||Michal (V)
|-
|Milko||Emília (V)
|-
|Milku||Emília (V)
|-
|misura||mačka
|-
|mišac||miešať
|-
|mišlec||myslieť
|-
|mišľel||myslel
|-
|mlatek||kladivo
|-
|mliko||mlieko
|-
|mľiko||mlieko
|-
|mňe||mňa
|-
|mňe to neje||mne to nepasuje
|-
|motor||auto
|-
|može||môže
|-
|mraženi||mrazený
|-
|mundur||(pánsky) oblek
|-
|murna||mrkva
|-
|muša||musia
|-
|mušec||musieť
|-
|mušela||musela
|-
|muši||musí
|-
|mišlec||myslieť
|-
|naco||načo
|-
|načerpeš||načerpáš
|-
|načerpeš||načerpáš
|-
|nademňu||nado mnou
|-
|nadzirac||naťahovať (sa, napr. deti)
|-
|nadžabane||nababrané (napr. jedlo)
|-
|naklasc||naložiť (na tanier)
|-
|najľehcejša||najľahšia
|-
|najľepše||najlepšie
|-
|najvekše||najväčšie
|-
|(na) metru||(na) metre (látky)
|-
|naklasť||naložiť (jedlo)
|-
|napchali||natlačili
|-
|narabja||narobí
|-
|narichtuj||nachystaj
|-
|našo||naše
|-
|natrepana||natlačená (napr. kapusta)
|-
|nazad||naspäť
|-
|nazbiral||nazbieral
|-
|nechcece|||nechcete
|-
|nedzeľa|||nedeľa
|-
|neška||dnes
|-
|net||niet
|-
|nevadzi||(to) nevadí
|-
|nevladzece||nezvláda
|-
|nevžal||nevzal
|-
|neznac||nevedieť
|-
|ničeho||ničoho
|-
|nigda||nikdy
|-
|nikeho||nikoho
|-
|(s) ňima||(s) nimi
|-
|nošila||nosila
|-
|nuž||nôž
|-
|ňe||nie
|-
|ňima||(pred) nimi
|-
|oči puči||alkohol
|-
|odemňe||odomňa
|-
|odfuknuc||odfuknúť
|-
|(po) obedze||(po) obede
|-
|obid||obed
|-
|o<span style="color:brown">dz</span>eľeno||oddelené
|-
|odhaľili||odhalili
|-
|odšahnuc||obsiahnuť
|-
|ochabic||nechať
|-
|ochabime||necháme
|-
|okisi||námrazy
|-
|olej||olej (nezmäkčuje)
|-
|onačic||ono robiť
|-
|onučka||obväz na nohy
|-
|oper||„napchaj“ (sa jedlom)
|-
|(o) osmej||ôsmej
|-
|ošemdzešat||80
|-
|otvira||otvára
|-
|otvur||otvor
|-
|pacerky (pomnož.)||ruženec
|-
|paľa||palia
|-
|papučoch||(v) papučiach
|-
|patri||pozri
|-
|pažitka||petržlen
|-
|pejcero||piati
|-
|peľuch(a)||plienka
|-
|peňeži||peniaze
|-
|perša||prvá
|-
|petnásc||15
|-
|petruška||petržlen
|-
|perši||prv
|-
|(po) peršom||(po) prvom
|-
|pchali||tlačili (do hrnca)
|-
|placili||platili
|-
|plane||zle
|-
|pľec||pliesť (v záhradke)
|-
|pchať||natlačiť
|-
|piatek||piatok
|-
|pirko||pero
|-
|podobali||podobali sa („l“i je tvrdo)
|-
|(do) podradza||(do) podhradia
|-
|pocichi||potichu
|-
|pochopic||pochopiť
|-
|(do) podhradzu||(do) podhradia
|-
|(po) jednim||po jednom
|-
|pojeťe||zjedene
|-
|pokadzi|pokiaľ
|-
|pokurčic||pokrčiť
|-
|poľac||poliať
|-
|poľifka||polievka
|-
|(v) pondzelek||(v) pondelok
|-
|poonda||pobabre
|-
|popadalo||napršalo
|-
|popsuc||pokaziť
|-
|(na) poradek||(na) poriadok
|-
|porabjaš||(po)robíš
|-
|poranda||porazí
|-
|poradňe||poriadne
|-
|poskladaj||zavesené, zavesené
|-
|pošilaj||posielaj
|-
|pošla||išla
|-
|potalabiť||poničiť (v záhradke)
|-
|povedzel||povedal (on)
|-
|povi||povie
|-
|povibirane||povyberané
|-
|povišane||povešané
|-
|pozur||poror
|-
|požicic||požičať
|-
|prelamala||prelomila
|-
|prepadnuc||prepadol
|-
|prepovedka||prípoviedka
|-
|priklet||kuchyňa
|-
|premahaj<br><small>(nezvratne)</small>||premáhaj sa
|-
|preonačil||prestúpil
|-
|prešmački||zmeny
|-
|prešuňeje||presunieš
|-
|pretruje||pretrávi
|-
|prichicic||prichytiť
|-
|prijsc||prísť
|-
|pujdu||pôjdem
|-
|pujdze||pôjde
|-
|pulňina||plnina
|-
|pul||pol
|-
|pušc||pusti
|-
|raditeľ||riaditeľ
|-
|radzi||radí
|-
|rajbala||prala
|-
|rajtopek, rajtopky||kvetináč, kvetináče
|-
|razi||krát
|-
|rečovac||hovoriť
|-
|renta||handra
|-
|riska||rezeň
|-
|rozdzeľili||rozdelili
|-
|rozumej||pochop
|-
|renta||handra
|-
|rinva||odkvap
|-
|riňave||špinavé
|-
|rodzina||rodina
|-
|rozdžubaju||rozďobavajú
|-
|rozvedzene||rozvedené
|-
|rozcahane||rozťahané
|-
|rubac||rúbať
|-
|ruc||hoď
|-
|rucil||hodil
|-
|rucac||hádzať
|-
|rucic||hodiť
|-
|rucim||hodím, pridať
|-
|rundľa||repa
|-
|schodzik||schodík
|-
|schujdami||schodmi (L)
|-
|skorej||skôr
|-
|sladzic||sladiť
|-
|Slafkuv||Slavkov
|-
|smadna||smädná
|-
|sprataj||odlož/uprataj (tanier po jedení)
|-
|šatolki||šatky
|-
|šmjal||smial
|-
|šuflatka||zásuvka
|-
|šukaš||hľadáš
|-
|stočic||stočiť
|-
|dva soľe||dve soli
|-
|spac||spať
|-
|spravim||urobím
|-
|(na) stul||(na) stôl
|-
|sušenki||sušienky
|-
|svatich||svätých
|-
|svičky||sviečky
|-
|sviže||svieže
|-
|stromki||stromčeky
|-
|šak||veď
|-
|šanujem||šetrím
|-
|šarloj||čierna šatka na ústa
|-
|šedla||sadla
|-
|šcipľace||štipľavé
|-
|ščarňeje||sčernie
|-
|ščava||šťava
|-
|ščešťe||šťastie
|-
|ščipľaca||štipľavá
|-
|šebe||sebe
|-
|šedzdec||sedieť
|-
|šedzi||sedí
|-
|še||sa
|-
|šedadlo||sedadlo
|-
|šednuc||sadnúť
|-
|šedzec||sedieť
|-
|schvaťiš||zdrapíš, schytíš
|-
|ši||si (bol)
|-
|šickich||všetkých
|-
|šicke||všetky
|-
|šicko||všetko
|-
|šidzem||sedem
|-
|šifoner||skriňa
|-
|šive||sivé
|-
|škrobeme||(my) škrobíme
|-
|šľivi||slivy (zdrob. je slivka)
|-
|šmak||chuť (na jedlo; z nemčiny)
|-
|šmakuje||chutí
|-
|šmaric||hodiť
|-
|šmece||smetie
|-
|šmetanka||smotánka
|-
|smrud||smrad
|-
|šol||šiel (on)
|-
|šparhet (ten)||pec
|-
|šragy<sup><small>(pomnožné)</small></sup>||skladací sušiak na prádlo
|-
|švetelko||svetielko
|-
|švikor||svokor
|-
|štvartek||štvrtok
|-
|švekrovi||svokrovi
|-
|(na) švekru||(na) svokru
|-
|šverboritky||[[:w:sk:Ruža šípová|šípky]] (plody ''Rosa canina'')
|-
|šudoric||vrtieť sa, mykať sa
|-
|šušedzi||susedia
|-
|šumňe||pekne
|-
|špadňe||spadne
|-
|dati||ta-už
|-
|daty||tuna
|-
|take||také
|-
|takoj||ihneď, okamžite, čoskoro
|-
|taňir||tanier
|-
|taňira||taniera (do)
|-
|ta||tak
|-
|tato||otec
|-
|(do) Tatroch||(do) Tatier
|-
|tebe||ťeba
|-
|tebe||tebe (pozn. v nárečí je „te“ nemäkko)
|-
|(za) tebu||(za) tebou
|-
|teho||toho
|-
|teľe||toľko
|-
|teľo||toľko
|-
|(ku) temu||(k) tomu
|-
|totu||túto
|-
|ťeto||teta (V)
|-
|ťeško||ťažko
|-
|tidzen||týždeň
|-
|(z) tich||z týchto
|-
|tichtoval||chystal
|-
|(v) tižňu||(v) týždni
|-
|tiž||tiež
|-
|(po) tižňu||(po) týždni
|-
|tlusti||tučný
|-
|topic||topiť
|-
|tota||táto
|-
|totej||tejto (f.)
|-
|tote||tieto
|-
|toten||tento
|-
|tarhovisko||trhovisko
|-
|tvarde||tvrdé
|-
|tvojo||tvoje
|-
|(na) tvojim||na tvojom
|-
|trebac||potrebovať
|-
|trime||drží
|-
|trinács||13
|-
|troma||(s) troma
|-
|truch||troch
|-
|tutak||tuná
|-
|un||on
|-
|ucekala||utekala
|-
|učiteľ||učiteľ (pozn. v nárečí je „te“ nemäkko)
|-
|učuje||počuje
|-
|uhľe||uhlie
|-
|uchodi||uchodí (sa)
|-
|ulici||ulice (G)
|-
|upatri||pozri
|-
|upečeme||upečieme
|-
|upekla||upiekla
|-
|uražil||urazil
|-
|ušanujec|e||ušetríte
|-
|utre||zajtra
|-
|vtorek||utorok
|-
|uživať||používať
|-
|vajca||vajec (G)
|-
|Vekše||väčšie
|-
|väkšie||väčšie
|-
|valek||valček
|-
|vandlik||miska
|-
|vadzi||vadí
|-
|vašo||vaše
|-
|vecej||viac
|-
|vederečko||vedierko
|-
|vejdzeš||vojdeš
|-
|veľikanski||velikanský
|-
|veľo||veľa
|-
|(oni) veľo||(oni) veľa
|-
|verch||vrch
|-
|verchnu||hornú
|-
|veric||veriť
|-
|vertuľa||vrtuľa
|-
|veršnik||vrchnák
|-
|veś||vezmi
|-
|vetrovečko||vetrovka (V)
|-
|vežme||vezme
|-
|vežňe||vezme
|-
|vežmem||vezmem
|-
|vibľika||vyoblieka (šaty)
|-
|vicahne||vytiahne
|-
|vicahuje||vyťahuje
|-
|vidzec||vidieť
|-
|vidzeli||videli (oni)
|-
|vikvašic||vykysnúť
|-
|viľeca||výlet (L)
|-
|vimražim||vymrazím
|-
|vindze||vyjde
|-
|viňešc||vyniesť
|-
|vinički||ríbezle
|-
|vionačim||spravím-urobím-dám
|-
|vipatraju||vyzerajú
|-
|virucuje||vyhadzuje
|-
|vistupeňe||vystúpenie
|-
|višac||visieť
|-
|višak||vešiak
|-
|viša||visia
|-
|viščac||vycikať (sa)
|-
|vižuk||vozík
|-
|vonka||vonku
|-
|vre||vrie
|-
|vtaček||vták, vtáčik
|-
|vracic||vrátiť
|-
|všadzi||všade
|-
|vši||(Spišská nová) ves
|-
|všimaj||všimni!
|-
|vužik||vozík
|-
|vytapja||vytopia
|-
|vžac||vziať
|-
|vžal||vzal
|-
|vžala||vzala
|-
|vžali||vzali
|-
|vžal||vzal
|-
|(na) začatku||(na) začiatku
|-
|zahaš||zahas
|-
|zahlavek||vankúš
|-
|zamaržlo||zamrzlo
|-
|zamišam||zamiešam
|-
|zaplacic||zaplatiť
|-
|zapomina||zabúda
|-
|zapomňeme||zabúdneme
|-
|zas žimo||zas zimno (zas zima)
|-
|zavaric||zavariť
|-
|zaviraj||zatváraj
|-
|za vidna||počas, čo je vidieť
|-
|zatľa||zatiaľ
|-
|zatopeno||zatopené
|-
|zaš||zase
|-
|zašvic||zasvieť
|-
|zavešena||zavesená
|-
|za života||počas života
|-
|zbirac||zbierať
|-
|zdechli||zdochli
|-
|želeni||zelený/zelení
|-
|žerec||žrať
|-
|žimňavi||„dozimný“ (pec)
|-
|zjete||zjedené
|-
|zľeknul||zľakol
|-
|znac||vedieť
|-
|znam||viem (ja)
|-
|zna||vie
|-
|zoberece||zoberiete
|-
|zrobim||spravím
|-
|zraď||zaraď tam, kam to patrí
|-
|zrub||sprav
|-
|z tamto||z tamdiaľ
|-
|zviša||zvišia
|-
|žeľena||zelené
|-
|žeľeneho||zeleného
|-
|žeľeňinu||zeleninu (G)
|-
|žic||žiť
|-
|žim||zem
|-
|žimo||zima
|-
|žimno||zimno, chladno
|-
|(v) živoce||(v) živote
|-
|žohrac||zohriať
|-
|žolte||žlté
|-
|žreňa||žrádlo, potrava pre zviera
|}
== Spojenia / príklady ==
{| class="wikitable"
|-
|na husí tanec||naopak (napr. oblečený sveter)
|-
|paru razi||pár krát
|-
|peč za ňou||utekaj/náhli sa za ňou
|-
|tote dvojo||títo dvaja
|-
|ťeplo našlo||teplo vstúpilo (do izby)
|-
|<small>(slov.)</small> Má to tak rád, až sa za tím trasie.||Má to (uhorku) tak rád, až sa za tým trasie.
|}
[[Category:SK]]
i2fxv166z3g0tt5ctapfn2yrnju5jbj