Wikiversity betawikiversity https://beta.wikiversity.org/wiki/Main_Page MediaWiki 1.47.0-wmf.22 first-letter Media Special Talk User User talk Wikiversity Wikiversity talk File File talk MediaWiki MediaWiki talk Template Template talk Help Help talk Category Category talk TimedText TimedText talk Module Module talk Translations Translations talk Event Event talk 0 48377 386352 386325 2026-10-03T12:37:13Z Profev 36331 /* Resum parcial per la prova */ 386352 wikitext text/x-wiki [[File:Taylor del sen x v01.png|1000px]] Exercicis de límits ordenats segons el procediments preparat exclusivament per funcions. Cal recordar que podeu fer servir eines per fer límits i comprovar la solució o inclús el procediment. * Symbolab. === Resum de límits === Donada la funció <math>f(x)</math> i un valors <math>a\in \mathbb{R}</math> direm que: :<math>\lim_{x\rightarrow a} f(x) = L</math> és el límit de la funció <math>f(x)</math> quan la seva <math>x</math> s'apropa contínuament al valor <math>a</math> i en direm <math>L.</math> [[File:Límite básico m1.svg|400px]] Notes: *El valor <math>a</math> no cal que sigui del domini sinó que almenys la <math>x</math> es pugui apropar indefinidament. *Si la <math>x</math> s'acost amb valors <math>x<a</math> direm que és el límit lateral: ::<math>\lim_{x\rightarrow a^-} f(x) = L_1</math> *Si la <math>x</math> s'acost amb valors <math>a<x</math> direm que és el límit lateral: ::<math>\lim_{x\rightarrow a^+} f(x) = L_2</math> *Un límit sobre <math>x\in\mathbb{R}</math> existeix, si i només si, <math>L_1=L_2</math> *Si el valor <math>a</math> està dins del domini, <math>a\in Dom(f),</math> llavors si la funció és '''contínua''' en '''a''' segur que: ::<math>\lim_{x\rightarrow a} f(x) = f(a)</math> === Límits amb funcions elementals === Presentem els límits de funcions elementals quan ens apropem a la vora exterior del seu domini. {|cellspacing="3" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#f8f8ff" width="100%" class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Curiositats" data-collapsetext="Ocultar" |- |width="350"|1) <math>f(x)=x^r</math> |- |style="border: 1px solid #ddf; background:#fff"| Cas <math>0<r</math> on <math>r\in\mathbb{R}</math> es té: :<math>\lim_{x\rightarrow +\infty} x^r = +\infty</math> Cas <math>r<0</math> on <math>r\in\mathbb{R}</math> es té: :<math>\lim_{x\rightarrow +\infty} x^r = 0</math> :<math>\lim_{x\rightarrow 0^+} x^r = +\infty</math> Cas <math>1\leqslant r</math> on <math>r\in\mathbb{N}</math> es té: :<math>\lim_{x\rightarrow -\infty} x^r = +\infty, r\,\, parell</math> :<math>\lim_{x\rightarrow -\infty} x^r = -\infty, r\,\, imparell</math> Cas <math>r=\frac{1}{q}</math> on <math>q\in\mathbb{N}</math> i <math>1\leqslant q</math> es té: :<math>\lim_{x\rightarrow -\infty} x^\frac{1}{q} = No\;existeix,\; q\,\, parell</math> :<math>\lim_{x\rightarrow -\infty} x^\frac{1}{q} = -\infty,\; q\,\, imparell</math> |} === Operacions de límits com a aplicació === Si <math>\lim_{x\to a}{f(x)}=L_f</math> i <math>\lim_{x\to a}{g(x)}=L_g</math> *<math>\lim_{x\to a}{\left(f(x)+g(x)\right)}=\lim_{x\to a}{f(x)}+\lim_{x\to a}{g(x)}=L_f+L_g</math> *<math>\lim_{x\to a}{\left(b\cdot f(x)\right)}=b\cdot\lim_{x\to a}{f(x)}=b\cdot L_f, b\in\mathbb{R}</math> *<math>\lim_{x\to a}{\left(f(x)\cdot g(x)\right)}=\lim_{x\to a}{f(x)}\cdot\lim_{x\to a}{g(x)}=L_f\cdot L_g</math> *<math>\lim_{x\to a}{\left(\frac{f(x)}{g(x)}\right)}=\frac{\lim_{x\to a}{f(x)}}{\lim_{x\to a}{g(x)}}=\frac{L_f}{L_g}</math> *<math>\lim_{x\to a}{\left(f(x)^{g(x)}\right)}=\left(\lim_{x\to a}{f(x)}\right)^{\lim_{x\to a}{g(x)}}=\left(L_f\right)^{L_g}</math> ==== Operacions amb límits de funcions ==== Taula sense indeterminacions, és a dir, que en vermell els límits no està decidit encara. {|class="wikitable center" |style="border: 1px solid #000;background:#9bf;"|<math>L_f=</math> |colspan=4 style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>0</math> |colspan=4 style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>a\ne 0</math> |colspan=4 style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>-\infty</math> |colspan=4 style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>+\infty</math> |- |style="border: 1px solid #000;background:#9bf;"|<math>L_g=</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>0</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>b\ne 0</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>-\infty</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>+\infty</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>0</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>b\ne 0</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>-\infty</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>+\infty</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>0</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>b\ne 0</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>-\infty</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>+\infty</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>0</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>b\ne 0</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>-\infty</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>+\infty</math> |- |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>L_f+L_g</math> |<math>0</math>||<math>b</math>||<math>-\infty</math>||<math>+\infty</math>||<math>a</math>||<math>a+b</math>||<math>-\infty</math>||<math>+\infty</math>||<math>-\infty</math>||<math>-\infty</math>||<math>-\infty</math> |bgcolor="#f00"| ||<math>+\infty</math>||<math>+\infty</math> |bgcolor="#f00"| ||<math>+\infty</math> |- |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>L_f\cdot L_g</math> ||<math>0</math>||<math>0</math> |bgcolor="#f00"| |bgcolor="#f00"| ||<math>0</math>||<math>a\cdot b</math>||<math>\pm\infty</math>||<math>\pm\infty</math> |bgcolor="#f00"| ||<math>\pm\infty</math>||<math>+\infty</math>||<math>-\infty</math> |bgcolor="#f00"| ||<math>\pm\infty</math>||<math>-\infty</math>||<math>+\infty</math> |- |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>\frac{L_f}{L_g}</math> |bgcolor="#f00"| ||<math>0</math>||<math>0</math>||<math>0</math>||<math>\pm\infty</math>||<math>\frac{a}{b}</math>||<math>0</math>||<math>0</math>||<math>\pm\infty</math>||<math>\pm\infty</math> |bgcolor="#f00"| |bgcolor="#f00"| ||<math>\pm\infty</math>||<math>\pm\infty</math> |bgcolor="#f00"| |bgcolor="#f00"| |} {|class="wikitable center" |style="border: 1px solid #000;background:#9bf;"|<math>L_f=</math> |colspan=5 style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>0^+</math> |colspan=3 style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>0<a<1</math> |colspan=5 style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>1</math> |colspan=3 style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>1<a</math> |colspan=5 style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>+\infty</math> |- |style="border: 1px solid #000;background:#9bf;"|<math>L_g=</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>-\infty</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>b<0</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>0</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>0<b</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>+\infty</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>-\infty</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>b</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>+\infty</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>-\infty</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>b<0</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>0</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>0<b</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>+\infty</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>-\infty</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>b</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>+\infty</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>-\infty</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>b<0</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>0</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>0<b</math> |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>+\infty</math> |- |style="border: 1px solid #000;background:#cdf;"|<math>{L_f}^{L_g}</math> ||<math>+\infty</math>||<math>+\infty</math> |bgcolor="#f00"| ||<math>0</math>||<math>0</math>||<math>+\infty</math>||<math>a^b</math>||<math>0</math> |bgcolor="#f00"| ||<math>1</math>||<math>1</math>||<math>1</math> |bgcolor="#f00"| ||<math>0</math>||<math>a^b</math>||<math>+\infty</math>||<math>0</math>||<math>0</math> |bgcolor="#f00"| ||<math>+\infty</math>||<math>+\infty</math> |} ==== Límits amb propietats bàsiques ==== {|cellspacing="0" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#fff" width="100%" |- |colspan="3" bgcolor="#eef" |1) Càlcul de límits si <math>f(x)=x.</math> |- |width="5"| |valign="top" align="left" width="100"|<math>a)\lim_{x\rightarrow 0} f(x)</math> |class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Solució" data-collapsetext="Ocultar"|<math>=\lim_{x\rightarrow 0} x= 0,</math> també es pot dir que el límit és zero per substitució ja que <math>f(0)=0.</math> |- |width="5"| |valign="top" align="left" width="100"|<math>b)\lim_{x\rightarrow r} f(x)</math> |class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Solució" data-collapsetext="Ocultar"|<math>=\lim_{x\rightarrow r} x= r,</math> també es pot dir que el límit és r per substitució ja que <math>f(r)=r.</math> |- |width="5"| |valign="top" align="left" width="100"|<math>c)\lim_{x\rightarrow -\infty} f(x)</math> |class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Solució" data-collapsetext="Ocultar"|<math>=\lim_{x\rightarrow -\infty} x=-\infty,</math> pràcticament per definició de <math>x.</math> |- |width="5"| |valign="top" align="left" width="100"|<math>d)\lim_{x\rightarrow +\infty} f(x)</math> |class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Solució" data-collapsetext="Ocultar"|<math>=\lim_{x\rightarrow +\infty} x=+\infty,</math> pràcticament per definició de <math>x.</math> |} {|cellspacing="0" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#fff" width="100%" |- |colspan="3" bgcolor="#eef" |2) Càlcul de límits si <math>f(x)=3,</math> anomenada funció '''constant'''. |- |width="5"| |valign="top" align="left" width="100"|<math>a)\lim_{x\rightarrow 0} f(x)</math> |class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Solució" data-collapsetext="Ocultar"|<math>=\lim_{x\rightarrow 0} 3= 3,</math> també es pot dir que el límit és 3 per substitució ja que <math>f(0)=3.</math> |- |width="5"| |valign="top" align="left" width="100"|<math>b)\lim_{x\rightarrow r} f(x)</math> |class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Solució" data-collapsetext="Ocultar"|<math>=\lim_{x\rightarrow r} 3= 3,</math> també es pot dir que el límit és 3 per substitució ja que <math>f(r)=3.</math> |- |width="5"| |valign="top" align="left" width="100"|<math>c)\lim_{x\rightarrow -\infty} f(x)</math> |class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Solució" data-collapsetext="Ocultar"|<math>=\lim_{x\rightarrow -\infty} 3=3.</math> |- |width="5"| |valign="top" align="left" width="100"|<math>d)\lim_{x\rightarrow +\infty} f(x)</math> |class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Solució" data-collapsetext="Ocultar"|<math>=\lim_{x\rightarrow +\infty} 3=3.</math> |} {|cellspacing="0" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#fff" width="100%" |- |colspan="3" bgcolor="#eef" |3) Càlcul de límits si <math>f(x)=x^2-1.</math> |- |width="5"| |valign="top" align="left" width="100"|<math>a)\lim_{x\rightarrow 2} f(x)</math> |class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Solució" data-collapsetext="Ocultar"|<math>=\lim_{x\rightarrow 2}\left( x^2-1\right)= 2^2-1.</math> |- |width="5"| |valign="top" align="left" width="100"|<math>b)\lim_{x\rightarrow -\infty} f(x)</math> |class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Solució" data-collapsetext="Ocultar"|<math>=\lim_{x\rightarrow -\infty} \left(x^2-1\right)</math> <math>=\lim_{x\rightarrow -\infty} \left(x\cdot x-1\right)</math> <math>=\lim_{x\rightarrow -\infty} (x\cdot x)-\lim_{x\rightarrow -\infty}(1)</math> <math>=\lim_{x\rightarrow -\infty} (x)\cdot\lim_{x\rightarrow -\infty}(x)-\lim_{x\rightarrow -\infty}(1)</math> <math>=(-\infty)\cdot(-\infty)-1</math> <math>=+\infty-1=+\infty.</math> |- |width="5"| |valign="top" align="left" width="100"|<math>c)\lim_{x\rightarrow +\infty} f(x)</math> |class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Solució" data-collapsetext="Ocultar"|<math>=\lim_{x\rightarrow +\infty} \left(x^2-1\right)</math> <math>=\lim_{x\rightarrow +\infty} \left(x\cdot x-1\right)</math> <math>=\lim_{x\rightarrow +\infty} (x\cdot x)-\lim_{x\rightarrow +\infty}(1)</math> <math>=\lim_{x\rightarrow +\infty} (x)\cdot\lim_{x\rightarrow +\infty}(x)-\lim_{x\rightarrow +\infty}(1)</math> <math>=(+\infty)\cdot(+\infty)-1</math> <math>=+\infty-1=+\infty.</math> |} {|cellspacing="0" cellpadding="3" style="border: 1px solid #77d; background:#fff" width="100%" |- |colspan="3" bgcolor="#eef" |4) Càlcul de límits si <math>f(x)=5\cdot\sqrt{x}.</math> |- |width="5"| |valign="top" align="left" width="100"|<math>a)\lim_{x\rightarrow 4} f(x)</math> |class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Solució" data-collapsetext="Ocultar"|<math>=\lim_{x\rightarrow 4} \left(5\cdot\sqrt{x}\right)= 5\cdot\sqrt{4}=5\cdot2=10.</math> |- |width="5"| |valign="top" align="left" width="100"|<math>b)\lim_{x\rightarrow 0} f(x)</math> |class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Solució" data-collapsetext="Ocultar"|<math>=\lim_{x\rightarrow 0} \left(5\cdot\sqrt{x}\right)= 5\cdot\sqrt{0}=5\cdot0=0.</math> |- |width="5"| |valign="top" align="left" width="100"|<math>c)\lim_{x\rightarrow -\infty} f(x)</math> |class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Solució" data-collapsetext="Ocultar"|<math>=\lim_{x\rightarrow -\infty} \left(5\cdot\sqrt{x}\right),</math> no és possible que <math>x</math> prengui valors negatius, ja que <math>Dom(f)=[0,+\infty)</math> |- |width="5"| |valign="top" align="left" width="100"|<math>d)\lim_{x\rightarrow +\infty} f(x)</math> |class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="Solució" data-collapsetext="Ocultar"|<math>=\lim_{x\rightarrow +\infty} \left(5\cdot\sqrt{x}\right)</math> <math>=\lim_{x\rightarrow +\infty}(5)\cdot\lim_{x\rightarrow +\infty}\left(\sqrt{x}\right)</math> <math>=5\cdot(+\infty)</math> <math>=+\infty.</math> |} ===== Exercicis ===== 1) Càlcul de operacions entre límits. :a) <math>+\infty\cdot(-4)=</math> :b) <math>+\infty\cdot(-\infty)=</math> :c) <math>\frac{1}{\infty}=</math> === Exercicis variats === 1) Determina el domini, la continuïtat, els tipus de discontinuïtat i les asímptotes verticals de les funcions donades. Feu servir el GeoGebra clàssic per dibuixar les asímptotes verticals; deixeu constància dels eixos i els valors de x on hi ha asímptotes verticals. :a) <math>f(x)=\frac{3}{5x-2}</math> :b) <math>f(x)=\frac{1}{\left(\sqrt{2}x-\sqrt{6}\right)(2x+1)}</math> :c) <math>f(x)=\frac{(x+1)(x+1)(x-1)(x+2)}{(x-2)(x+1)(x-1)(x-1)}</math> :d) <math>f(x)=\frac{x^2}{3x^2-4x+1}</math> :e) <math>f(x)=\frac{e^x}{x+1}</math> :f) <math>f(x)=\frac{x}{e^x-1}</math> :g) <math>f(x)=\frac{(x^2-4)(x-2)}{(x-2)^3}</math> :h) <math>f(x)=\frac{1}{\ln(|x|)}</math> :i) <math>f(x)=\ln\left(\frac{1}{x^2}\right)</math> === Resum parcial per la prova === Exercicis per conèixer el 60% de la prova. 1) Determina el domini de cada funció :a) <math>\;f(x)=3+\frac{2}{x+4}</math> :b) <math>\;f(x)=\sqrt{2x-3}</math> :c) <math>\;f(x)=\sqrt{7-3x}</math> :d) <math>\;f(x)=\frac{1}{\ln(x)}</math> :e) <math>\;f(x)=\sqrt[5]{x}</math> 2) Determina els límits demanats del gràfic donat: [[File:Gráfica para límites v01.svg|700px]] :a) <math>\lim_{x\rightarrow -\infty} f(x)=</math> :b) <math>\lim_{x\rightarrow -9^{+}} f(x)=</math> :c) <math>\lim_{x\rightarrow -1^{-}} f(x)=</math> :d) <math>\lim_{x\rightarrow 2^{+}} f(x)=</math> :e) <math>\lim_{x\rightarrow 8^{-}} f(x)=</math> :f) <math>\lim_{x\rightarrow +\infty} f(x)=</math> 3) Construeix el gràfic de la funció a ma alçada segons els límits demanats :a) <math>\lim_{x\rightarrow -\infty} f(x)=+\infty</math> :b) <math>\lim_{x\rightarrow -3^{+}} f(x)=1</math> :c) <math>\lim_{x\rightarrow 0^{-}} f(x)=-\infty</math> :d) <math>\lim_{x\rightarrow 1^{+}} f(x)=-2</math> :e) <math>\lim_{x\rightarrow 2^{-}} f(x)=+\infty</math> :f) <math>\lim_{x\rightarrow +\infty} f(x)=0</math> 4) Calcula els límits de les funcions indicant quin mètode heu fet servir (distinció de graus, simplificació, factorització) :a) <math>\lim_{x\rightarrow +\infty} \frac{ 3-x^4+3x^5 }{7x-1000 x^4}=</math> :b) <math>\lim_{x\rightarrow -3} \frac{(x-3)(x+3)^2}{x^2-9}=</math> :c) <math>\lim_{x\rightarrow -\infty} \frac{ x^3+7 }{ 7-13x^3 }=</math> :d) <math>\lim_{x\rightarrow +\infty} \frac{ 4x^2-2x+x^5 }{ x^6+1 }=</math> 5) Raona ordenadament explicant quin teorema feu servir:(científic) :a) Una funció f(x) contínua entre <math>[-4,7]</math> amb <math>f(-4)<0,\;</math> <math>f(7)<0\;</math> i per un valor '''a''' del interval sense determinar sabem que <math>\;f(a)>0:</math> ::* Demostra que té mínim i és negatiu, té màxim i és positiu, i té dos zeros. Solució: Primer de tot feu l'esquema per estudiar i seguir la demostració. -Té mínim per Weierstrass aplicat a <math>[-4,7]</math> i <math>f(-4)<0</math> llavors el mínim és més petit: Mínim<math> <f(-4)<0</math> -Té màxim per Weierstrass aplicat a <math>[-4,7]</math> i <math>f(a)>0</math> llavors el màxim és més gran: Màxim<math> >f(a)>0</math> -Té una solució per Bolzano aplicat a l'interval <math>[-4,c]</math> i té un altre solució per Bolzano aplicat a l'interval <math>[c,7].</math> 6) Troba les constants, a, b i c, necessàries per a que la funció sigui sempre contínua dins el seu apartat. :a) <math>f(x)=\begin{cases} -2-x & \text{ si } x\leqslant-1 \\ a+x & \text{ si } -1< x\leqslant 0\\ b+x-2 & \text{ si } 0< x< 4\\ c & \text{ si } 4\leqslant x \end{cases}</math> :b) <math>f(x)=\begin{cases} 2 & \text{ si } x\leqslant-1 \\ b-2x & \text{ si } -1< x\leqslant 0\\ 3+cx & \text{ si } 0< x< 4\\ 2c & \text{ si } 4\leqslant x \end{cases}</math> [[Category:Matemàtiques de batxillerat]] [[Category:CA]] 4vcdgw5fvzc1ngrlylh94bao3rf19q0 0 52121 386353 386118 2026-10-03T20:14:05Z Dušan Kreheľ 45022 plus slová, zoradenie 386353 wikitext text/x-wiki == Poznámky == * ''Prepis v nárečí je striktne slovenský fonetický.'' * Hlásky ''ć'' a ''ś'' sú zapisované ako ''č'' a ''š''. * V slovenskom význame je prípadne v zátvorke zapísaný pád skratkou. == Gramatické rozdiely voči spisovnej slovenčiny == {| class="wikitable" style="text-align:center" |+ Nahrádzanie !Spisovná<br>slovenčina!!Nárečie |- |ia||a |- |ie||e, i |- |ä||e |- |ď||dz,c,<br><small>''zriedka''</small> dž |- |ť||c |- |ô||u, o |} Neurčitky slovies sa tvoria príponou ''-ic'' (v spisovnej je ''-iť''). == Slovíčka == {| class="wikitable sortable" style="font-family:monospace" !Nárečie!!Slovenský |- |abo||alebo |- |akurat||práve |- |ambrela||dáždnik |- |apketarka||lekárnička |- |(do) autobuš||(do) autobusa |- |(v) auce||(v) aute |- |(v) autobuše||(v) autobuse |- |babinec||uzavretá predsieň medzi vchodom kostola a hlavnou časťou kostola |- |baksňa||krabica, box |- |bars||veľmi |- |bavic||baviť |- |bereš||berieš |- |bic||byť |- |bila||biela |- |biľe||biele |- |bilo||biele |- |bľacha||plech |- |bogare||topánky, čižmy |- |boľec||bolieť |- |brac||brať |- |brajgel||neporiadok |- |bratove||bratia (V) |- |brijoška||lupačka (jedlo) |- |britki||špinavý |- |bruch||brucho |- |budar||záchod |- |bul||(on) bol |- |bulo||bolo |- |caha||ťaha |- |cala||celá |- |calu||celu |- |cebuľa||cibula |- |ceple||teple |- |ceplejši||teplejšie |- |(po) cesce||(po) ceste |- |cestovac||cestovať |- |cešic||tešiť |- |cma||tma |- |cmota||tma |- |ci||ťi |- |(pri) cintiru||(pri) cintoríne |- |čiridlo||nízky hrniec |- |co||čo |- |cofac||cúvať |- |coška||čoši |- |cukerek||cukrík |- |čarne||čierne |- |čarni||čierny |- |čavargovali||motajúc sa prechádzali |- |čeho||čoho |- |cenučke||tenké |- |češko||ťažko |- |ceplo||teplo |- |čat||ozdoba do vlasov |- |čiga||kladka |- |čomu||prečo |- |čuc||počuť |- |čujece||počúvate |- |čul||počul |- |daco||niečo |- |dačija||niekoho |- |dakemu||niekomu |- |dakto||niekto |- |das||asi |- |davac||dávať |- |daromne||zbytočne |- |(do) ďeľni||(do) dielne |- |dešatki||desiatky |- |diľe||dlážka |- |dizdž||dážď |- |dluha||dlhá |- |dneška||dnes |- |(do) dnuka||(do) vnútra |- |dodzelim||(ja) podelím |- |dochocove||dôchodcovia |- |dokončic||dokončiť |- |doňešu||donesu |- |domeček||domček |- |doplacac||doplatiť |- |doraz||čoskoro |- |doznac||dozvedieť |- |drahoscive||drahočizné |- |dva||dva/dve |- |dvacec||dvadsať |- |dzeci||deti |- |(s) dzecami||(s) deťmi (L) |- |dze||kde |- |dzeduš||dedko |- |dzešatej||(o) 10 |- |dzeška||niekam |- |dzifčatko||dievčatko |- |dzifče||dievča |- |dzifčeta||dievčatá |- |dzifka||dcéra |- |dzira||diera |- |dvacatki||dvaciatki |- |dzvere||dvere |- |džviradlo||zrkadlo |- |džadufka||žobráčka |- |donešeš||donesieš |- |doňešľi||doniesli |- |durkac||buchať |- |ešči||ešte |- |evra||eúr |- |&#45;ejše||-epšie |- |fajne||chutne |- |fajňe||chutne |- |fčera||včera |- |firang||záves (okno) |- |fľašečka||fľaštička |- |foršňa||doska hrubá aspoň 5 mm |- |frajirku||frajerku |- |frištik||raňajky |- |fuča||škôlka na zemi, po kt. sa s jednou nohou posúva kameň |- |fušovane||neznáme |- |ftedi||vtedy |- |gace||gaťky (spodné prádlo) |- |ganek||okenná rimska |- |garlo||hrdlo |- |gombička||odtrhnutý plod bodliaka s nažkou |- |gomboce||ovocné varené buchty |- |grati||riady |- |gruľa||zemiak |- |gruľe||zemiaky |- |habs||báza čierna (''Sambucus nigra'') |- |Hanča||Anna |- |harček||hrnček |- |harniček||hrnček |- |hej||áno |- |henteho||tochto (miestne) |- |henteho||minulého (v čase) |- |herdzaveje||hrdzavie |- |het||preč |- |hetka||niekam preč |- |hlašic||hlásiť |- |hľedala||hľadala |- |hnizdo||hniezdo |- |hňetka||hneď |- |hombac||hojdať |- |horši||horšie |- |hovedzina||hovädzina |- |hovädze||hovädzie |- |hvarec||hovoriť |- |hvarela||hovorila |- |hvarel||hovoril |- |hvaril||hovoril |- |hvarim||hovorím |- |hvariš||hovoríš |- |huscejši||hustejšie |- |huš||hus |- |cherbet||chrbát |- |chytla||chytila |- |chlop||chlap |- |chytro||rýchlo |- |chustka||šatka |- |chapece||rozumiete |- |(v) charice||(v) charite |- |chasnovac||používať |- |(na) cherbece||(na) chrbte |- |chľip||chlieb |- |chleb/chlep||chlieb |- |chlebik||chlebík<br>(pozn. „l“ nezmäčuje) |- |chľin||chren |- |chrin||chren |- |chodza||chodia |- |chodzenie||chodenie |- |chodzic||chodiť |- |chodzi||chodí |- |choľem||trochu |- |choreju||ochorejú |- |chuťu||chuťou |- |chitro||rýchlo |- |chiža||izba |- |ic||iď |- |idze||ide |- |inakšu||inú |- |inšo||iné |- |išol||išiel |- |jabluka||jablká |- |jablučka||jabĺčka |- |jak||ako |- |jakoška||akosi |- |Janču||Jano (V) |- |Jani||Ján (V) |- |jarek||potok |- |jarovat||rýľovať |- |jednaka||rovnaká (pri porovnaní) |- |jece||jete |- |jedz||jec |- |Jedzeňa||jedenia (A) |- |jesc||je |- |jest||je |- |jesc||jesť |- |ješeň||jeseň |- |ješeňi||v jeseni |- |kačma||krčma |- |kačmar||krčmár |- |(z) kadzi||(z) kadiaľ |- |kajstrol||hrniec |- |kalarab||kaleráb |- |kaminki||kamienky |- |kaplička||kaplnka |- |kediška||dakedy |- |kedz||keď |- |kidľa||sukňa |- |klub||klb |- |(s) kričeňom||(s) kríkom (z úst) |- |kapeľuch||vreckovka |- |kočar||kočiar |- |kolo||okolo |- |koľesko||koliesko |- |koľenka||kolienka |- |(na) koncu||(na) konci (L) |- |koscel||kostol |- |koši||kosí |- |kraksňa||debna |- |kričelo||kričalo |- |krucim||krútim |- |kukac||kuknúť |- |kukac||pozerať |- |kukala||pozerala |- |kukali||pozerali |- |kupče||kupené |- |kureňe||kúrenie |- |(od) kurčartok||(od) kurčiat |- |kuška||kúsok |- |kvitki||kvety |- |ktoška||ktosi |- |kruca||krútia |- |krucic||krútiť |- |krofni||hrozný |- |lada||veľká drevená „truhlica“ s priečnymi oddeleniami |- |lačne||hladne |- |ladička||box, krabička |- |Lalitkov||Leletkov |- |lajferovať||chodit |- |labdu||loptu |- |(tá) litka||kuracia noha (pri varení) |- |ludzic||údiť |- |(v) ľece||(v) lete |- |ľehnuc||ľahnúť |- |lachy^{<small>(pomnožné)</small>}||oblečenie (na sušenie) |- |(po) ľekarňoch||(chodí) po lekárniach |- |ľep||lepidlo |- |ľepic||špiniť |- |ľepša||lepšia |- |ľepše||lepšie |- |loška||lyžica |- |ľudze||ľudía |- |ľušof||lavór |- |mac||mať |- |Maňka||Mária |- |Maňuša||Mária |- |mašľe||masle (L) |- |mäsa||mäso (G) |- |maťaž||sojka |- |me||ma |- |merželo||mrzelo |- |mešac, mešace||mesiac, mesiace |- |mešar||mešiar |- |mešacom||mesiacom (L) |- |migaj||hybaj |- |Michalku||Michal (V) |- |Milko||Emília (V) |- |Milku||Emília (V) |- |misura||mačka |- |mišac||miešať |- |mišlec||myslieť |- |mišľel||myslel |- |mlatek||kladivo |- |mliko||mlieko |- |mľiko||mlieko |- |mňe||mňa |- |mňe to neje||mne to nepasuje |- |motor||auto |- |može||môže |- |mraženi||mrazený |- |mundur||(pánsky) oblek |- |murna||mrkva |- |muša||musia |- |mušec||musieť |- |mušela||musela |- |muši||musí |- |mišlec||myslieť |- |naco||načo |- |načerpeš||načerpáš |- |načerpeš||načerpáš |- |nademňu||nado mnou |- |nadzirac||naťahovať (sa, napr. deti) |- |nadžabane||nababrané (napr. jedlo) |- |naklasc||naložiť (na tanier) |- |najľehcejša||najľahšia |- |najľepše||najlepšie |- |najvekše||najväčšie |- |(na) metru||(na) metre (látky) |- |naklasť||naložiť (jedlo) |- |napchali||natlačili |- |narabja||narobí |- |narichtuj||nachystaj |- |našo||naše |- |natrepana||natlačená (napr. kapusta) |- |nazad||naspäť |- |nazbiral||nazbieral |- |nechcece|||nechcete |- |nedzeľa|||nedeľa |- |neška||dnes |- |net||niet |- |nevadzi||(to) nevadí |- |nevladzece||nezvláda |- |nevžal||nevzal |- |neznac||nevedieť |- |ničeho||ničoho |- |nigda||nikdy |- |nikeho||nikoho |- |(s) ňima||(s) nimi |- |nošila||nosila |- |nuž||nôž |- |ňe||nie |- |ňima||(pred) nimi |- |oči puči||alkohol |- |odemňe||odomňa |- |odfuknuc||odfuknúť |- |(po) obedze||(po) obede |- |obid||obed |- |o<span style="color:brown">dz</span>eľeno||oddelené |- |odhaľili||odhalili |- |odšahnuc||obsiahnuť |- |ochabic||nechať |- |ochabime||necháme |- |okisi||námrazy |- |olej||olej (nezmäkčuje) |- |onačic||ono robiť |- |onučka||obväz na nohy |- |oper||„napchaj“ (sa jedlom) |- |(o) osmej||ôsmej |- |ošemdzešat||80 |- |otvira||otvára |- |otvur||otvor |- |pacerky (pomnož.)||ruženec |- |paľa||palia |- |papučoch||(v) papučiach |- |patri||pozri |- |pažitka||petržlen |- |pejcero||piati |- |peľuch(a)||plienka |- |peňeži||peniaze |- |perša||prvá |- |petnásc||15 |- |petruška||petržlen |- |perši||prv |- |(po) peršom||(po) prvom |- |pchali||tlačili (do hrnca) |- |placili||platili |- |plane||zle |- |pľec||pliesť (v záhradke) |- |pchať||natlačiť |- |piatek||piatok |- |pirko||pero |- |podobali||podobali sa („l“i je tvrdo) |- |(do) podradza||(do) podhradia |- |poc||poď |- |pocichi||potichu |- |pochopic||pochopiť |- |(do) podhradzu||(do) podhradia |- |(po) jednim||po jednom |- |pojeťe||zjedene |- |pokadzi|pokiaľ |- |pokurčic||pokrčiť |- |poľac||poliať |- |poľifka||polievka |- |(v) pondzelek||(v) pondelok |- |poonda||pobabre |- |popadalo||napršalo |- |popsuc||pokaziť |- |(na) poradek||(na) poriadok |- |porabjaš||(po)robíš |- |poranda||porazí |- |poradňe||poriadne |- |poskladaj||zavesené, zavesené |- |pošilaj||posielaj |- |pošla||išla |- |potalabiť||poničiť (v záhradke) |- |povedzel||povedal (on) |- |povi||povie |- |povibirane||povyberané |- |povišane||povešané |- |pozur||poror |- |požicic||požičať |- |prelamala||prelomila |- |prepadnuc||prepadol |- |prepovedka||prípoviedka |- |priklet||kuchyňa |- |premahaj<br><small>(nezvratne)</small>||premáhaj sa |- |preonačil||prestúpil |- |prešmački||zmeny |- |prešuňeje||presunieš |- |pretruje||pretrávi |- |prichicic||prichytiť |- |prijsc||prísť |- |pujdu||pôjdem |- |pujdze||pôjde |- |pulňina||plnina |- |pul||pol |- |pušc||pusti |- |raditeľ||riaditeľ |- |radzi||radí |- |rajbala||prala |- |rajtopek, rajtopky||kvetináč, kvetináče |- |razi||krát |- |rečovac||hovoriť |- |renta||handra |- |riska||rezeň |- |rozdzeľili||rozdelili |- |rozumej||pochop |- |renta||handra |- |rinva||odkvap |- |riňave||špinavé |- |rodzina||rodina |- |rozdžubaju||rozďobavajú |- |rozvedzene||rozvedené |- |rozcahane||rozťahané |- |rubac||rúbať |- |ruc||hoď |- |rucil||hodil |- |rucac||hádzať |- |rucic||hodiť |- |rucim||hodím, pridať |- |rundľa||repa |- |schodzik||schodík |- |schujdami||schodmi (L) |- |skorej||skôr |- |sladzic||sladiť |- |Slafkuv||Slavkov |- |smadna||smädná |- |sprataj||odlož/uprataj (tanier po jedení) |- |šatolki||šatky |- |šmjal||smial |- |šuflatka||zásuvka |- |šukaš||hľadáš |- |stočic||stočiť |- |dva soľe||dve soli |- |spac||spať |- |spravim||urobím |- |(na) stul||(na) stôl |- |sušenki||sušienky |- |svatich||svätých |- |svičky||sviečky |- |sviže||svieže |- |stromki||stromčeky |- |šak||veď |- |šanujem||šetrím |- |šarloj||čierna šatka na ústa |- |šedla||sadla |- |šcipľace||štipľavé |- |ščarňeje||sčernie |- |ščava||šťava |- |ščešťe||šťastie |- |ščipľaca||štipľavá |- |šebe||sebe |- |šedzdec||sedieť |- |šedzi||sedí |- |še||sa |- |šedadlo||sedadlo |- |šednuc||sadnúť |- |šedzec||sedieť |- |schvaťiš||zdrapíš, schytíš |- |ši||si (bol) |- |šickich||všetkých |- |šicke||všetky |- |šicko||všetko |- |šidzem||sedem |- |šifoner||skriňa |- |šive||sivé |- |škrobeme||(my) škrobíme |- |šľivi||slivy (zdrob. je slivka) |- |šmak||chuť (na jedlo; z nemčiny) |- |šmakuje||chutí |- |šmaric||hodiť |- |šmece||smetie |- |šmetanka||smotánka |- |smrud||smrad |- |šol||šiel (on) |- |šparhet (ten)||pec |- |šragy^{<small>(pomnožné)</small>}||skladací sušiak na prádlo |- |švetelko||svetielko |- |švikor||svokor |- |štvartek||štvrtok |- |švekrovi||svokrovi |- |(na) švekru||(na) svokru |- |šverboritky||[[:w:sk:Ruža šípová|šípky]] (plody ''Rosa canina'') |- |šudoric||vrtieť sa, mykať sa |- |šušedzi||susedia |- |šumňe||pekne |- |špadňe||spadne |- |dati||ta-už |- |daty||tuna |- |take||také |- |takoj||ihneď, okamžite, čoskoro |- |taňir||tanier |- |taňira||taniera (do) |- |ta||tak |- |tato||otec |- |(do) Tatroch||(do) Tatier |- |tebe||ťeba |- |tebe||tebe (pozn. v nárečí je „te“ nemäkko) |- |(za) tebu||(za) tebou |- |teho||toho |- |teľe||toľko |- |teľo||toľko |- |(ku) temu||(k) tomu |- |totu||túto |- |ťeto||teta (V) |- |ťeško||ťažko |- |tidzen||týždeň |- |(z) tich||z týchto |- |tichtoval||chystal |- |(v) tižňu||(v) týždni |- |tiž||tiež |- |(po) tižňu||(po) týždni |- |tlusti||tučný |- |topic||topiť |- |tota||táto |- |totej||tejto (f.) |- |tote||tieto |- |toten||tento |- |tarhovisko||trhovisko |- |tvarde||tvrdé |- |tvojo||tvoje |- |(na) tvojim||na tvojom |- |trebac||potrebovať |- |trime||drží |- |trinács||13 |- |troma||(s) troma |- |truch||troch |- |tutak||tuná |- |un||on |- |ucekala||utekala |- |učiteľ||učiteľ (pozn. v nárečí je „te“ nemäkko) |- |učuje||počuje |- |uhľe||uhlie |- |uchodi||uchodí (sa) |- |ulici||ulice (G) |- |upatri||pozri |- |upečeme||upečieme |- |upekla||upiekla |- |uražil||urazil |- |ušanujec|e||ušetríte |- |utre||zajtra |- |vtorek||utorok |- |uživať||používať |- |vajca||vajec (G) |- |Vekše||väčšie |- |väkšie||väčšie |- |valek||valček |- |vandlik||miska |- |vadzi||vadí |- |vašo||vaše |- |vecej||viac |- |vederečko||vedierko |- |vejdzeš||vojdeš |- |veľikanski||velikanský |- |veľo||veľa |- |(oni) veľo||(oni) veľa |- |verch||vrch |- |verchnu||hornú |- |veric||veriť |- |vertuľa||vrtuľa |- |veršnik||vrchnák |- |veś||vezmi |- |vetrovečko||vetrovka (V) |- |vežme||vezme |- |vežňe||vezme |- |vežmem||vezmem |- |vibľika||vyoblieka (šaty) |- |vicahne||vytiahne |- |vicahuje||vyťahuje |- |vidzec||vidieť |- |vidzeli||videli (oni) |- |vikvašic||vykysnúť |- |viľeca||výlet (L) |- |vimražim||vymrazím |- |vindze||vyjde |- |viňešc||vyniesť |- |vinički||ríbezle |- |vionačim||spravím-urobím-dám |- |vipatraju||vyzerajú |- |virucuje||vyhadzuje |- |vistupeňe||vystúpenie |- |višac||visieť |- |višak||vešiak |- |viša||visia |- |višol||vyšiel |- |viščac||vycikať (sa) |- |vižuk||vozík |- |vonka||vonku |- |vre||vrie |- |vtaček||vták, vtáčik |- |vracic||vrátiť |- |všadzi||všade |- |vši||(Spišská nová) ves |- |všimaj||všimni! |- |vužik||vozík |- |vytapja||vytopia |- |vžac||vziať |- |vžal||vzal |- |vžala||vzala |- |vžali||vzali |- |vžal||vzal |- |(na) začatku||(na) začiatku |- |zahaš||zahas |- |zahlavek||vankúš |- |zamaržlo||zamrzlo |- |zamišam||zamiešam |- |zaplacic||zaplatiť |- |zapomina||zabúda |- |zapomňeme||zabúdneme |- |zas žimo||zas zimno (zas zima) |- |zavaric||zavariť |- |zaviraj||zatváraj |- |za vidna||počas, čo je vidieť |- |zatľa||zatiaľ |- |zatopeno||zatopené |- |zaš||zase |- |zašvic||zasvieť |- |zavešena||zavesená |- |za života||počas života |- |zbirac||zbierať |- |zdechli||zdochli |- |želeni||zelený/zelení |- |žerec||žrať |- |žimňavi||„dozimný“ (pec) |- |zjete||zjedené |- |zľeknul||zľakol |- |znac||vedieť |- |znam||viem (ja) |- |zna||vie |- |zoberece||zoberiete |- |zrobim||spravím |- |zraď||zaraď tam, kam to patrí |- |zrub||sprav |- |z tamto||z tamdiaľ |- |zviša||zvišia |- |žeľena||zelené |- |žeľeneho||zeleného |- |žeľeňinu||zeleninu (G) |- |žic||žiť |- |žim||zem |- |žimo||zima |- |žimno||zimno, chladno |- |(v) živoce||(v) živote |- |žohrac||zohriať |- |žolte||žlté |- |žreňa||žrádlo, potrava pre zviera |} == Spojenia / príklady == {| class="wikitable" |- |na husí tanec||naopak (napr. oblečený sveter) |- |paru razi||pár krát |- |peč za ňou||utekaj/náhli sa za ňou |- |tote dvojo||títo dvaja |- |ťeplo našlo||teplo vstúpilo (do izby) |- |<small>(slov.)</small> Má to tak rád, až sa za tím trasie.||Má to (uhorku) tak rád, až sa za tým trasie. |} [[Category:SK]] 4hssqd9k6bjt8a7x8hfkoduukyzaxsc