विकिपीडिया
bhwiki
https://bh.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96%E0%A5%8D%E0%A4%AF_%E0%A4%AA%E0%A4%A8%E0%A5%8D%E0%A4%A8%E0%A4%BE
MediaWiki 1.47.0-wmf.3
first-letter
मीडिया
विशेष
वार्तालाप
प्रयोगकर्ता
प्रयोगकर्ता वार्ता
विकिपीडिया
विकिपीडिया वार्ता
चित्र
चित्र वार्ता
मीडियाविकि
मीडियाविकि वार्ता
टेम्पलेट
टेम्पलेट वार्ता
मदद
मदद वार्ता
श्रेणी
श्रेणी वार्ता
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Event
Event talk
हनुमान
0
8242
796046
790279
2026-05-21T06:30:19Z
SultanSinghYT
40206
796046
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox deity
| type = हिंदू
| name = हनुमान
| image = Maruti.JPG
| caption = हनुमान, राजा रवि वर्मा के बनावल चित्र
| affiliation = [[देव (हिंदू धर्म)|देव]]<br>[[राम|श्रीराम]] आ [[सीता]] के भक्त (बैष्णव मत)<br>[[शिव]] के अवतार भा अंश
| deity of = बल, बुद्धि, भक्ति आ बिद्या के देवता
| parents = अंजना (महतारी)<br>केशरी, पवनदेव<ref name=debroy184>{{cite book|author=Bibek Debroy|title=The Mahabharata: Volume 3|url=https://books.google.com/books?id=af1qFbouaVMC&pg=PA184|year=2012|publisher=Penguin Books|isbn=978-0-14-310015-7|pages=184 with footnote 686}}</ref> भा [[शिव]] (पिता)
| weapon = गदा
| texts = [[रामायण]], [[रामचरितमानस]], [[हनुमान चलीसा]], बजरंग बाण, शिव पुराण<ref>{{cite book|url=https://books.google.co.in/books?id=19aoCgAAQBAJ&pg=PT193|title=Hinduism in the Modern World|author=Brian A. Hatcher|publisher=Routledge|year=2015|isbn=9781135046309}}</ref>
| festivals = हनुमान जयंती
}}
'''हनुमान''', [[हिंदू धर्म]] में एगो [[देवता]] हवें जिनकर रूप [[बानर]] के ह। हनुमान के अनन्य [[राम]]भक्त के रूप में मानल जाला<ref name="Williams2008p146"/> आ भारतीय उपमहादीप आ दक्खिन-पुरुब एशिया में मिले वाला "[[रामायण]]" के बिबिध रूप आ पाठ सभ में हनुमान एगो प्रमुख चरित्र हवें।<ref name="Claus2003p280"/> हनुमान के चिरंजीवी मानल जाला आ एह रूप में इनके बिबरन अउरी कई ग्रंथ सभ, जइसे कि [[महाभारत]],<ref name="Williams2008p146"/> कई गो पुराण सभ में आ जैन ग्रंथ सभ,<ref name=brithanuman/> बौद्ध,<ref name=whitfield212/> आ सिख धर्म के ग्रंथ सभ में मिले ला।<ref name="louis143"/> कई ग्रंथ सभ में हनुमान के [[शिव]] के अवतार<ref name="Williams2008p146"/> भा अंश भी मानल गइल बा।{{sfn|Devi Vanamali|2016|p=27}} हनुमान के अंजना आ केशरी के बेटा मानल जाला, आ कुछ कथा सभ के मोताबिक पवन देव के भी, काहें कि इनके जनम में पवनदेव के भी योगदान रहे।<ref name=debroy184/><ref name="Melton2010p1310">{{cite book|author1=J. Gordon Melton|author2=Martin Baumann|title=Religions of the World: A Comprehensive Encyclopedia of Beliefs and Practices, 2nd Edition|url= https://books.google.com/books?id=v2yiyLLOj88C |year= 2010|publisher=ABC-CLIO|isbn=978-1-59884-204-3|pages=1310–1311}}</ref>
हिंदू धरम में हनुमान के देवता भा पूज्य चरित्र के रूप में परतिष्ठा कब भइल ई बिबाद के बिसय बा। एहू बारे में बिबाद बा कि इनके पहिले का स्वरुप रहल आ वर्तमान देवता के रूप से केतना अलग रहल।{{sfn|अंबा प्रसाद श्रीवास्तव|2000|p=}} बैकल्पिक थियरी सभ के अनुसार इनके बहुत प्राचीन साबित कइल जाला, ग़ैर-आर्य देवता के रूप में कल्पित कइल जाला जेकरा के बाद में वैदिक आर्य लोग संस्कृताइज क लिहल, या फिर साहित्य में इनके धार्मिक प्रतीकवाद के उपज आ यक्ष रुपी देवता लोग के फ्यूजन से गढ़ल देवता के रूप में भी कल्पित कइल जाला।<ref name=ludvik2/><ref name="Philip_2007"/>{{rp|39–40}}
हालाँकि, हिंदू धर्म के परसिद्ध कृति रामायण महाकाव्य आ एकरे बाद के बिबिध रामकथा सभ में हनुमान एगो प्रमुख चरित्र के रूप में मौजूद बाने, इनके पूजा करे के बिबरन प्राचीन आ मध्यकालीन ग्रंथ सभ में आ पुरातात्विक खोदाई से मिलल सबूत सभ में कम मिले के बात कहल जाला। अमेरिकी भारतबिद, फिलिप लुटगेंडार्फ, जे हनुमान पर अध्ययन करे खाती मशहूर बाने, माने लें कि हनुमान के धार्मिक आ पूज्य देवता के रूप में महत्व रामायण के रचना के लगभग 1,000 साल बाद दूसरी सहस्राब्दी ईसवी में भइल जब इस्लाम के भारत में आगमन भइल।<ref name="Paula Richman 2010">Paula Richman (2010), ''Review: Lutgendorf, Philip's Hanuman's Tale: The Messages of a Divine Monkey'', The Journal of Asian Studies; Vol 69, Issue 4 (Nov 2010), pages 1287-1288</ref> भक्ति आन्दोलन के संत, जइसे कि समर्थ रामदास वगैरह लोग द्वारा हनुमान के राष्ट्रवाद आ अत्याचार के खिलाफ बिद्रोह के चीन्हा के रूप में स्थापित कइल गइल।<ref name=lele114/> आज के ज़माना में इनके मुर्ती, चित्र आ मंदिर बहुत आम बाने।<ref name="JonesRyan2006p177">{{cite book|author1=Constance Jones|author2=James D. Ryan|title=Encyclopedia of Hinduism|url=https://books.google.com/books?id=OgMmceadQ3gC |year=2006|publisher=Infobase Publishing|isbn=978-0-8160-7564-5|pages=177–178}}</ref> हनुमान के "ताकत, हीरोइक कामकर्ता आ सबल क्षमता" के साथ "कृपालु, आ राम के प्रति भावनात्मक भक्ति" के चीन्हा के रूप में शक्ति आ भक्ति के आदर्श मिलजुल रूप वाला देवता के रूप में परतिष्ठा भइल।<ref name=lutgendorf26>{{cite book | author=Philip Lutgendorf | title=Hanuman's Tale: The Messages of a Divine Monkey | url=https://books.google.com/books?id=fVFC2Nx-LP8C&pg=PA31 | accessdate=14 July 2012 | year= 2007 | publisher=Oxford University Press | isbn=978-0-19-530921-8 |pages=26–32, 116, 257–259, 388–391}}</ref> बाद के साहित्य में हनुमान के मल्लजुद्ध, आ कलाबाजी के देवता के रूप में भी आ ग्यानी-ध्यानी बिद्वान के रूप में भी स्थापना भइल।<ref name="Williams2008p146">{{cite book|author=George M. Williams|title=Handbook of Hindu Mythology|url=https://books.google.com/books?id=N7LOZfwCDpEC&pg=PA146 |year=2008|publisher=Oxford University Press|isbn=978-0-19-533261-2|pages=146–148}}</ref> इनके निरूपण आत्म-नियंत्रण, बिस्वास आ आस्था, नियत कारज में सेवा के भावना के छिपल निरूपण भइल जेकर बाहरी रूप भले बानर के बा।<ref name="JonesRyan2006p177"/><ref name="Lutgendorf 1997 311–332">{{cite journal | last=Lutgendorf | first=Philip | title=Monkey in the Middle: The Status of Hanuman in Popular Hinduism | journal=Religion | publisher=Routledge | volume=27 | issue=4 | year=1997| doi=10.1006/reli.1997.0095 | pages=311–332}}</ref><ref name=ludvik2>{{cite book|author=Catherine Ludvik|title=Hanumān in the Rāmāyaṇa of Vālmīki and the Rāmacaritamānasa of Tulasī Dāsa|url=https://books.google.com/books?id=KCXQN0qoAe0C |year=1994|publisher=Motilal Banarsidass|isbn=978-81-208-1122-5|pages=2–9}}</ref>
हिंदू धर्म में एगो बहुत चलनसार देवता होखे के साथे-साथ हनुमान जैन आ बौद्ध धर्म में भी मौजूद बाने।<ref name=brithanuman/><ref>{{cite journal | last=Lutgendorf | first=Philip | title=My Hanuman Is Bigger Than Yours | journal=History of Religions | publisher=University of Chicago Press | volume=33 | issue=3 | year=1994 | doi=10.1086/463367 | pages=211–245}}</ref> इहे ना, बलुक भारत से बहरें के कई देसन में हनुमान के बिबिध रूप में परतिष्ठा बा, जइसे कि म्यांमार, थाइलैंड, कंबोडिया, मलेशिया आ बाली अउरी इंडोनेशिया में हनुमान के पूजल जाला भा इनके मुर्ती के निरूपण मिले ला। बाहरी देसन में हनुमान के चित्रण कुछ अलग तरीका से भी मिले ला जे हिंदू धर्म के हनुमान से भिन्न बा। उदाहरण खाती कुछ संस्कृति में हनुमान के बिसाल छाती वाला शक्तिशाली देव के रूप में जरूर कल्पित कइल जाला बाकिर उनके ब्रह्मचारी रूप में ना बलुक बियाह करे आ लइका-फइका वाला रूप में मानल गइल बा जइसे भारतो के कुछ इलाकाई हिस्सा में मानल जाला। कुछ बिद्वान लोग के अइसन मत भी बा कि परसिद्ध चीनी काब्यात्मक उपन्यास "शीयूजी" (पच्छिम के यात्रा), जे चीनी यात्री ह्वेन सांग (602–664 ईसवी) के भारत यात्रा के बिबरण से परभावित हो के लिखल गइल रहे, एह में कौतुक आ साहस भरल बानर के चरित्तर वाला हीरो, हनुमान के कथा से प्रेरणा ले के रचल गइल हवे।<ref name=brithanuman>Wendy Doniger, [https://www.britannica.com/topic/Hanuman Hanuman: Hindu mythology], Encyclopaedia Britannica; For a summary of the Chinese text, see [https://www.britannica.com/topic/Xiyouji Xiyouji: NOVEL BY WU CHENG’EN]</ref><ref>H. S. Walker (1998), [https://pdfs.semanticscholar.org/0e76/16987a9845d9aefc84e0aaf88f4ffd6a3a4b.pdf Indigenous or Foreign? A Look at the Origins of the Monkey Hero Sun Wukong] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200524122431/https://pdfs.semanticscholar.org/0e76/16987a9845d9aefc84e0aaf88f4ffd6a3a4b.pdf |date=2020-05-24 }}, Sino-Platonic Papers, No. 81. September 1998, Editor: Victor H. Mair, University of Pennsylvania</ref>विभिन्न विद्वान लोग सुझाव दिहले बा कि हनुमान ने चीनी महाकाव्य जर्नी टू द वेस्ट के केंद्रीय पात्र सन वुकोंग की अवधारणा के प्रभावित काईले होइहे।[19][20]
==नाँव==
[[File:A Hanuman sculpture in Singapore.jpg|left|upright=0.8|thumb|160px|प्रणाम के मुद्रा में हाथ जोड़ले हनुमान]]
"हनुमान" नाँव, जे इनके सभसे चलनसार नाँव हवे, के उत्पत्ति आ अरथ के बारे में लोग एकमत नइखे। हिंदू धरम में एकही देवता के कई गो नाँव होखल बहुत आम बात हवे। कौनों-न-कौनों बिसेसता भा लच्छन के आधार पर देवता लोग के बिबिध नाँव रखल गइल हवें।<ref name="Philip_2007"/>{{rp|31–32}} हनुमान के भी कई गो अउरी नाँव बाड़ें जइसे कि आंजनेय, अंजनीसुत, अंजनी पुत्र, मारुति, पवनसुत, बजरंगबली वगैरह बाकी एह में से सभके इस्तेमाल हमेशा ना होला। आम तौर प सभसे चलन में हनुमाने हवे।
एह नाँव के पाछे एगो ब्याख्या ई दिहल जाला कि हनुमान जी बचपन में सुरुज भगवान के सुघर फल बूझ के लपक लिहलें आ मुँह में भर लिहलें जवना से चारों ओर अन्हियारी फइल गइल आ हनुमान के मुँह से सुरुज के बहरें निकासे खाती इंद्र अपना बज्र से प्रहार कइलेन जवना से हनुमान जी के दाढ़ी ("संस्कृत में ''हनु'') कुछ टेढ़ भ गइल। एही के बाद टेढ़ हनु वाला, इनके हनुमान कहल जाए लागल।<ref name="Philip_2007"/>{{rp|31–32}}
एगो दूसर ब्याख्या ई कइल जाला कि संस्कृत में "हन्" के अरथ होला नास होखल, आ "मान" के अरथ होला गरब भा अभिमान; एह आधार पर हनुमान के अरथ बतावल जाला कि जेकर भक्ति में आपन मान नष्ट हो गइल होखे। अइसन इनके द्वारा राम आ सीता के भक्ति में अनन्य समर्पण आ भक्ति के कारण बतावल जाला। एह तरीका से हनुमान के ताकत, शक्ति आ बीरता के साथे साथ भावुक आ दयालु अउरी भक्त देवता के रूप में कल्पित कइल जाला आ भक्ति आ शक्ति दुन्नों के चीन्हा के रूप में देखल जाला।<ref name="Philip_2007">{{cite book | author=Philip Lutgendorf | title=Hanuman's Tale: The Messages of a Divine Monkey | url=https://books.google.com/books?id=fVFC2Nx-LP8C&pg=PA31 | accessdate=14 July 2012 | year= 2007 | publisher=Oxford University Press | isbn=978-0-19-530921-8 }}</ref>{{rp|31–32}}
एगो तिसरहा मत जैन धरम में मिले ला। एह कथा के मोताबिक हनुमान अपना बचपन के दिन एगो अइसन [[दीप]] पर बितवलें जेकर नाँव ''हनुरुह'' रहे; एही दीप के नाँव पर इनकरो नाँव हनुमान धरा गइल।<ref name="Philip_2007"/>{{rp|189}}
हनुमान शब्द के भाषाई बिबिधता के रूप में ''हनुमत'', ''अनुमान'' ([[तमिल भाषा|तमिल]] में), ''हनुमंत'' ([[कन्नड़]]), ''हनुमंथुदु'' ([[तेलुगु भाषा|तेलुगु]]) वगैरह मिले लें। हनुमान के अलावा इनके अन्य कई नाँव नीचे दिहल जा रहल बाने:
* ''आंजनेय'',<ref>{{cite book|title=India through the ages|last=Gopal|first=Madan|year= 1990| page= 68|editor=K.S. Gautam|publisher=Publication Division, Ministry of Information and Broadcasting, Government of India}}</ref> जेकर बिबिध रूप बाड़ें: ''अंजनीसुत'', ''अंजनेयार'' (तमिल) ''आंजनेयादु'' (तेलुगु)। ई सगरी नाँव इनके महतारी अंजना के नाँव पर रखल हवें आ इनहन के मतलब होला "अंजनी के बेटा"।
* ''केशरी नंदन'', पिता केशरी के नाँव पर, जेकर मतलब बा "केशरी के बेटा"
* ''मारुति'', (''मरुत'' माने पवन या वायुदेव) "पवन के बेटा";<ref name="Claus2003p280"/> अन्य नाँव में ''पवनसुत'', ''पवनपुत्र'', ''वायुनंदन'' वगैरह।
* ''बजरंग बली'', "जेकर अंग बज्र नियर बलवान होखे"; ई नाँव उत्तर भारत के देहाती इलाका में बहुत चलनसार हवे।<ref name="Philip_2007"/>{{rp|31–32}}
* ''संकट मोचन'', "संकट से छुटकारा दियावे वाला"<ref name="Philip_2007"/>{{rp|31–32}}
* ''महावीर''', मने की महान बीर,
* ''कपीश'', कपि, मने बानर लोग के स्वामी वगैरह।
{{clear}}
==इहो देखल जाय==
* [[हनुमान चलीसा]]
* [[संकट मोचन मंदिर]]
==संदर्भ==
{{Reflist|33em}}
==स्रोत==
{{refbegin}}
* {{cite book|ref=harv|author=Devi Vanamali|title=Shree Hanuman Leela|url=https://books.google.com/books?id=Jg4WDgAAQBAJ&pg=PA27|year=2016|publisher=Manjul Publishing|isbn=978-81-8322-724-7}}
<!-- {{sfn|माहेश्वरी|1998|p=}} -->
* {{cite book|ref=harv|last=माहेश्वरी|first=प्रेमचन्द्र|title=हिंदी रामकाव्य का स्वरुप और विकास|url=https://books.google.com/books?id=4gV7Xo9L4WgC&pg=PA128|year=1998|publisher=वाणी प्रकाशन}}
* {{cite book|ref=harv|author=अंबा प्रसाद श्रीवास्तव|title=Rāmāyaṇa kā ācāra darśana|url=https://books.google.com/books?id=8SkuQRyd5f0C&pg=PA185|year=2000|publisher=Bhāratīya Jñānapiṭha|isbn=978-81-263-0283-3}}
{{refend}}
==बाहरी कड़ी==
{{Commons category|Hanuman}}
* [https://www.britannica.com/topic/Hanuman हनुमान] - ''Encyclopædia Britannica'' {{in lang|en}}
* [https://hanumanchalisalyrics.co.in/ Hanuman Chalisa - श्री हनुमान चालीसा ]
{{हिंदू देवी-देवता}}
[[श्रेणी:हिंदू धर्म]]
[[श्रेणी:देवी-देवता]]
adt91h24gykitbz6o4akusmsswjqmcp
परिवहन
0
38904
796043
781197
2026-05-20T19:17:24Z
~2026-30368-99
40203
796043
wikitext
text/x-wiki
{{for|आवागमन भा ट्रैफिक|यातायात}}
[[चित्र:Manchester Transport Montage.jpg|thumb|इंग्लैंड के [[मैनचेस्टर]] में परिवहन के बिबिध तरीका]]
'''परिवहन''' ({{Lang|en|[[:en:Transport|Transport]]}} या Transportation) मनुष्य, जानवर या सामान के कौनों एक जगह से दुसरा जगह ले जइले के कहल जाला। परिवहन के साधन में प्रमुख बा हवाई परिवहन, रेल परिवहन, जहाज परिवहन, सड़क परिवहन। परिवहन के तीन गो पहलू बा: संरचना, गाड़ी/यान, आ संचालन। परिवहन के सभसे प्रमुख उपयोग बाणिज्य-ब्यापार में बा आ एही कारण ई हमेशा से मानव सभ्यता खातिर बहुत महत्व के चीज रहल बाटे।
[[श्रेणी:परिवहन|परिवहन]]
{{Transport-stub}}
ntqwdr1o30ftj745lj5he3k9ss1tsi5
हनुमान चालीसा
0
89219
796047
789997
2026-05-21T11:32:28Z
SultanSinghYT
40206
796047
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox religious text
|name=हनुमान चालीसा
|image=Hanuman showing Rama in His heart.jpg
|author=[[तुलसीदास]]
|religion=[[हिंदू धर्म]]
|language=[[अवधी भाषा]]<ref>Nityanand Misra 2015, p. xviii.</ref>
|Genre=[[भक्ति]] साहित्य
|verses=40
}}
'''हनुमान चालीसा''' चाहे '''हनुमान चलीसा''' [[हिंदू धर्म|हिंदू]] देवता [[हनुमान]] के गुणगान में भक्ति गीत (''[[स्तोत्र]]'') ह।<ref name="mahaviriintro">Rambhadradas 1984, [http://jagadgururambhadracharya.org/works/hcm/amukha.php pp. 1-8.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140203052448/http://jagadgururambhadracharya.org/works/hcm/amukha.php|date=3 February 2014}}</ref><ref>{{Cite web|url=http://www.thehindubusinessline.com/2003/02/26/stories/2003022601521700.htm|title=Hanuman Chalisa in digital version|date=26 February 2003|publisher=The Hindu Business Line|access-date=2011-06-25}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://hindi.news18.com/news/dharm/who-wrote-hanuman-chalisa-the-story-behind-it-2999632.html|title=किसने लिखी थी हनुमान चालीसा, जिसके बारे में कही जाती हैं कई बातें|date=9 April 2020|website=News18 India|access-date=2020-09-15|archive-date=2020-05-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20200504125310/https://hindi.news18.com/news/dharm/who-wrote-hanuman-chalisa-the-story-behind-it-2999632.html|url-status=dead}}</ref> [[तुलसीदास]] एकर रचना [[अवधी भाषा]] में कइलें,<ref name="mahaviriintro" /> आ ''[[रामचरितमानस]]'' के अलावा ई इनके सभसे परसिद्ध रचना ह।<ref>{{Cite news|url=http://www.hindu.com/br/2006/01/03/stories/2006010300511400.htm|title=Book Review / Language Books : Epic of Tulasidas|date=3 January 2006|work=The Hindu|access-date=2011-06-25|archive-date=2010-03-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20100304141547/http://www.hindu.com/br/2006/01/03/stories/2006010300511400.htm|url-status=dead}}</ref><ref>{{Cite news|url=http://www.hindu.com/thehindu/fr/2002/11/29/stories/2002112900990400.htm|title=Lineage shows|date=29 November 2002|work=[[The Hindu]]|access-date=2011-06-25|archive-url=https://web.archive.org/web/20040103112927/http://www.hindu.com/thehindu/fr/2002/11/29/stories/2002112900990400.htm|archive-date=3 January 2004}}</ref>
हिंदू धार्मिक कथा सभ में हनुमान जी [[राम]] के भक्त हवें आ ''[[रामायण]]'' के केंद्रीय पात्रन में से एक हवें। [[शैव मत|शैव]] परंपरा के अनुसार हनुमानो एगो देवता हवन जे [[शिव]] के अवतार हवें। लोककथा सभ में हनुमान जी के बल-बुद्धि के काफी तारीफ मिले ला।<ref name="peeb100">Peebles 1986, p. 100</ref> हनुमान के गुण — उनकर ताकत, साहस, बुद्धि, [[ब्रह्मचर्य]], राम के प्रति उनकर भक्ति; आ जवना कई गो नाँव सभ से उनकरा के जानल जाला — के बिस्तार से ''हनुमान चालीसा'' में बर्णन कइल गइल बा।<ref name="peeb100" /> ''हनुमान चालीसा'' के पाठ भा जप एगो आम हिंदू धार्मिक रिवाज ह।<ref>Peebles 1986, p. 99</ref> ''हनुमान चालीसा'' हनुमान के गुणगान में सबसे लोकप्रिय गीत ह, आ रोज लाखों हिंदू लोग एकर पाठ करे ला।<ref name="nm2015foreword">[[Karan Singh]], in Nityanand Misra 2015, p. xvi.</ref>
== बिबरन ==
''हनुमान चालीसा'' के अरथ होला — हनुमान पर चालीस ठे चौपाई। "चालीसा" भा "चलीसा" शब्द "चालीस" से बनल बा, जेकर मतलब होला चालीस के संख्या, काहें से कि ''हनुमान चालीसा में'' 40 गो [[चौपाई]] छंद बाड़ें (शुरुआत आ अंत में के दोहा सभ के छोड़ के)।<ref name="mahaviriintro" />
एकर रचना के श्रेय [[तुलसीदास]] के दिहल जाला, जे 16वीं सदी ईसवी में एगो कवि-संत रहलें। स्तोत्र के अंतिम श्लोक में उ आपन नाम के जिकिर कइले बाड़ें। ''हनुमान चालीसा'' के 39वीं चौपाई में कहल गइल बा कि जे [[हनुमान]] जी के पूरा भक्ति से एकर जप करी, ओकरा प हनुमान के कृपा होई। दुनिया भर के हिंदू लोग में ई बहुत लोकप्रिय मान्यता बा कि एह चालीसा के जाप से गंभीर समस्या में हनुमान के दिव्य हस्तक्षेप के आह्वान होला।
=== लेखक ===
[[चित्र:Goswami_Tulsidas_Awadhi_Hindi_Poet.jpg|thumb| [[तुलसीदास]] के सबसे आम तस्वीर]]
[[चित्र:Tulsi_Das_Home_from_the_Ganga_River_near_Hanuman_Ghat,_Varanasi.jpg|thumb| [[गंगा नदी]] के तीरे तुलसीदास के घर तुलसी घाट, [[बनारस]] जहाँ हनुमान चालीसा लिखल गइल रहे, एह स्थल पर एगो छोट मंदिरो बाटे।]]
[[तुलसीदास]]<ref name="frommer" /> (1497/1532-1623) एगो [[हिंदू धर्म|हिंदू]] कवि-संत, सुधारक आ दार्शनिक रहलें जे [[राम]] के प्रति भक्ति खातिर परसिद्ध रहलें। कई गो लोकप्रिय रचना सभ के रचयिता तुलसीदास के सभसे ढेर जानल जाला महाकाव्य ''[[रामचरितमानस]]'' के लेखक के रूप में, जे लोकभाषा में अवधी भाषा में ''[[रामायण]]'' के दोबारा बर्णन हवे। तुलसीदास के उनुका जियते में उनुका के [[संस्कृत]] में मूल रामायण के रचनाकार [[वाल्मीकि]] के पुनर्जन्म के रूप में प्रशंसित कइल गइल रहे।<ref>Lutgendorf 2007, p. 293.</ref> तुलसीदास अपना निधन तक [[बनारस|काशी]] (अब बनारस) में रहत रहलें।<ref>Prasad 2008, p. 857, quoting Mata Prasad Gupta: Although he paid occasional visits to several places of pilgrimage associated with Rama, his permanent residence was in Kashi.</ref> बनारस के तुलसी घाट के नाम उनके नाम पर रखल गइल बा।<ref name="frommer">de Bruyn 2010, p. 471</ref> ऊ बनारस में हनुमान के समर्पित [[संकट मोचन|संकट मोचन हनुमान मंदिर]] के स्थापना कइलें, मानल जाला कि ई ओह जगह पर खड़ा हवे जहाँ इनके हनुमान के साक्षात दर्शन भइल रहल।<ref>Callewaert 2000, p. 90</ref> तुलसीदास [[रामलीला]] नाटकन के शुरुआत कइलन जवन रामायण के लोक-रंगमय रूपांतरण ह।<ref name="handoo-ramlila">Handoo 1964, p. 128: … this book … is also a drama, because Goswami Tulasidasa started his ''Ram Lila'' on the basis of this book, which even now is performed in the same manner everywhere.</ref> [[हिंदी साहित्य|हिंदी]], [[भारतीय साहित्य|भारतीय]], आ विश्व साहित्य के सबसे बड़ कवि में से एक के रूप में उनुकर प्रशंसा मिलल बा।<ref>Prasad 2008, p. xii: He is not only the supreme poet, but the unofficial poet-laureate of India.</ref><ref>Prasad 2008, p. xix: Of Tulsidas's place among the major Indian poets there can be no question: he is as sublime as Valmiki and as elegant as Kalidasa in his handling of the theme.</ref><ref name="jonesryan-tulsi">Jones 2007, p. 456</ref><ref name="nirala-tulsi">Sahni 2000, pp. 78-80</ref> भारत में कला, संस्कृति आ समाज पर तुलसीदास आ इनके रचना सभ के परभाव बहुत ब्यापक बा आ आजु ले लोकभाषा, रामलीला नाटक, हिंदुस्तानी शास्त्रीय संगीत, लोकप्रिय संगीत, आ टेलीविजन धारावाहिक सभ में देखल जाला।<ref name="handoo-ramlila" /><ref>Lutgendorf 1991, p. 11: … — scores of lines from the ''Rāmcaritmānas'' have entered folk speech as proverbs — …</ref><ref>Mitra 2002, p. 216</ref><ref>Subramanian 2008, p. inside cover</ref>
=== भाषा ===
''हनुमान चालीसा'' के 40 गो चौपाई छंद के पहिले शुरू में 2 गो दोहा आ अंत में एगो दोहा बाड़ें।<ref>Mehta 2007, p. xxv</ref> चालीसा में क्रम से ज्ञान, बिना कवनो इच्छा के राम आ मनुष्य के प्रति भक्ति।<ref>Mehta 2007, p. xxvii</ref> जइसे भक्ति साहित्य के मामला में तुलसीदास जी कविता के शुरुआत अपना गुरु (गुरु) के गुणगान करत दू गो दोहा से कइले बाड़न।<ref>Mehta 2007, p. xxxi</ref> चालीसा के भाषा [[अवधी भाषा]] हवे।<ref>Mehta 2007, p. xxxvix</ref>
=== देवता ===
[[हिंदू]] देवता जेकर ई प्रार्थना हवे ऊ [[हनुमान]] हवें, जे [[राम]] ([[विष्णु]] के सातवाँ अवतार) आ ''रामायण'' के एगो केंद्रीय पात्र, के कट्टर भक्त हवें। वानर लोग में सेनापति हनुमान राक्षस राजा [[रावण]] के खिलाफ युद्ध में राम के योद्धा रहले। हनुमान के कारनामा के कई किसिम के धार्मिक आ सांस्कृतिक परंपरा सभ में<ref>Orlando O. Espín, James B. Nickoloff ''An introductory dictionary of theology and religious studies''. 2007, page 537</ref> खासतौर पर हिंदू धर्म में, एह हद ले मनावल जाला कि ऊ अक्सर कुछ भक्ति परंपरा सभ के अनुसार पूजा के बिसय होलें,<ref>Rosen, Steven. ''Essential Hinduism''. 2006, page 67-8</ref> आ कई गो मंदिर सभ में ई प्रधान देवता हवें जे जानल जालें हनुमान मंदिर के रूप में। ऊ सात गो चिरंजीवी (अमर) में से एक हवें। हनुमान जी अर्जुन के रथ पर [[महाभारत]] में भी उनकर ध्वज (झंडा) के रूप में आवेला।
== पाठ ==
एह रचना में तेतालीस गो छंद बाड़ें — दू गो परिचयात्मक दोहा, चालीस गो चौपाई आ अंत में एगो दोहा।[2] पहिला परिचयात्मक दोहा के शुरुआत श्री शब्द से होला जवन शिव के कहल जाला, जेकरा के हनुमान के गुरु मानल जाला।[24] हनुमान के शुभ रूप, ज्ञान, गुण, शक्ति आ बहादुरी के वर्णन पहिला दस चौपाई में कइल गइल बा।[25][26][27] चौपाई एगारह से बीस में हनुमान के राम के सेवा में कइल गइल काम के वर्णन बा आ एगारहवाँ से पन्द्रहवाँ चौपाई में लक्ष्मण के चेतना में वापस ले आवे में हनुमान के भूमिका के वर्णन कइल गइल बा।[25] एकइसवीं चौपाई से तुलसीदास हनुमान के कृपा के जरूरत के वर्णन कइले बाड़न।[28] अंत में तुलसीदास हनुमान जी के सूक्ष्म भक्ति से अभिवादन करे लें[29] आ इनके दिल में आ भक्त लोग के दिल में निवास करे के निहोरा करे लें।[30] समापन दोहा में फिर से हनुमान से राम, लक्ष्मण आ सीता के साथे दिल में निवास करे के निहोरा कइल गइल बा।[31]
== दोहा ==
: ''श्रीगुरु चरण सरोज रज निज मनु मुकुर सुधारि ।
: ''वर्नौ रघुवर विमल जशु जो दायक फल चारि ।।''
: ''बुद्धिहीन तनु जानिके, सुमिरौ पवन कुमार ।
: ''बल बुद्धि विद्या देहु मोहि, हरहु कलेश विकार ।।''
== चौपाई ==
: जय हनुमान ज्ञान गुन सागर ।
: जय कपीस तिहुँ लोक उजागर ॥1॥
: राम दूत अतुलित बल धामा ।
: अंजनि पुत्र पवनसुत नामा ॥2॥
: महाबीर विक्रम बजरंगी ।
: कुमति निवार सुमति के संगी ॥3॥
: कंचन बरन बिराज सुबेसा ।
: कानन कुंडल कुंचित केसा ॥4॥
: हाथ वज्र औ ध्वजा बिराजे ।
: काँधे मूँज जनेऊ साजे ॥5॥
: संकर सुवन केसरी नंदन ।
: तेज प्रताप महा जग वंदन ॥6॥
: विद्यावान गुणी अति चातुर ।
: राम काज करिबे को आतुर ॥7॥
: प्रभु चरित्र सुनिबे को रसिया ।
: राम लखन सीता मनबसिया ॥8॥
: सूक्ष्म रूप धरि सियहिं दिखावा ।
: बिकट रूप धरि लंक जरावा ॥9॥
: भीम रूप धरि असुर सँहारे ।
: रामचंद्र के काज सवाँरे ॥10॥
: लाय सँजीवन लखन जियाए ।
: श्री रघुबीर हरषि उर लाए ॥11॥
: रघुपति कीन्हीं बहुत बड़ाई ।
: तुम मम प्रिय भरतहि सम भाई ॥12॥
: सहस बदन तुम्हरो यस गावै ।
: अस कहि श्रीपति कंठ लगावै ॥13॥
: सनकादिक ब्रह्मादि मुनीसा ।
: नारद सारद सहित अहीसा ॥14॥
: यम कुबेर दिगपाल जहाँ ते ।
: कवि कोविद कहि सके कहाँ ते ॥15॥
: तुम उपकार सुग्रीवहिं कीन्हा ।
: राम मिलाय राज पद दीन्हा ॥16॥
: तुम्हरो मंत्र बिभीषण माना ।
: लंकेश्वर भये सब जग जाना ॥17॥
: जुग सहस्र योजन पर भानू ।
: लील्यो ताहि मधुर फल जानू ॥18॥
: प्रभु मुद्रिका मेलि मुख माहीं ।
: जलधि लाँघि गए अचरज नाहीं ॥19॥
: दुर्गम काज जगत के जेते ।
: सुगम अनुग्रह तुम्हरे तेते ॥20॥
: राम दुआरे तुम रखवारे ।
: होत न आज्ञा बिनु पैसारे ॥21॥
: सब सुख लहैं तुम्हारी सरना ।
: तुम रक्षक काहू को डरना ॥22॥
: आपन तेज सम्हारो आपै ।
: तीनहुँ लोक हाँक ते काँपै ॥23॥
: भूत पिशाच निकट नहि आवै ।
: महाबीर जब नाम सुनावै ॥24॥
: नासै रोग हरे सब पीरा ।
: जपत निरंतर हनुमत बीरा ॥25॥
: संकट तें हनुमान छुडावैं ।
: मन क्रम वचन ध्यान जो लावै ॥26॥
: सब पर राम तपस्वी राजा ।
: तिनके काज सकल तुम साजा ॥27॥
: और मनोरथ जो कोई लावै ।
: सोइ अमित जीवन फल पावै ॥28॥
: चारों जुग परताप तुम्हारा ।
: है परसिद्ध जगत उजियारा ॥29॥
: साधु संत के तुम रखवारे ।
: असुर निकंदन राम दुलारे ॥30॥
: अष्ट सिद्धि नौ निधि के दाता ।
: अस बर दीन जानकी माता ॥31॥
: राम रसायन तुम्हरे पासा ।
: सदा रहो रघुपति के दासा ॥32॥
: तुम्हरे भजन राम को पावै ।
: जनम जनम के दुख बिसरावै ॥33॥
: अंतकाल रघुवरपुर जाई ।
: जहाँ जन्म हरिभक्त कहाई ॥34॥
: और देवता चित्त ना धरई ।
: हनुमत सेई सर्व सुख करई ॥35॥
: संकट कटै मिटै सब पीरा ।
: जो सुमिरै हनुमत बलबीरा ॥36॥
: जै जै जै हनुमान गोसाईं ।
: कृपा करहु गुरु देव की नाईं ॥37॥
: यह सत बार पाठ कर जोई ।
: छूटहि बंदि महा सुख होई ॥38॥
: जो यह पढ़े हनुमान चालीसा ।
: होय सिद्धि साखी गौरीसा ॥39॥
: तुलसीदास सदा हरि चेरा ।
: कीजै नाथ हृदय मँह डेरा ॥40॥
।। दोहा ।।
: ''पवन तनय संकट हरन, मंगल मूरति रूप ।''
: ''राम लखन सीता सहित, हृदय बसहु सुर भूप ॥''
=== टीका सभ ===
1980 के दशक से पहिले ''हनुमान चालीसा'' पर कवनो टीका ना बनावल गइल रहे, जवना के रामभद्राचार्य एह रचना के तुलसीदास के संग्रहित रचना के मुद्रित संस्करण में शामिल ना होखे के कारण बतावेलें।<ref name="mahaviriintro"/> ''हनुमान चालीसा'' पर पहिला संक्षिप्त टीका इंदुभूषण रामायनी के रचना हवे।<ref name="mahaviriintro" /> रामभद्राचार्य के हिंदी में ''महावीरी'' टीका, जेकर रचना 1983 में भइल,<ref name="mahaviriintro" /> रामचंद्र प्रसाद द्वारा ''हनुमान चालीसा'' पर सभसे नीक टीका कहल गइल।
== समीक्षा ==
स्वामी करपात्री ''हनुमान चालीसा के'' वैदिक मंत्रन के तरह एगो परम ''प्रमाण'', सर्वशक्तिमान आ सभ इच्छा के पूरा करे में सक्षम मानत रहले।<ref name="mahaviriintro"/> रामभद्राचार्य एकरा के शुभता से भरल आ "स्तोत्रन के बीच गहना" कहलें, आ कहलें कि ऊ कई गो अइसन उदाहरण के साक्षी आ सुनले बाड़ें जहाँ आस्था के साथ चालीसा पाठ करे वाला लोग के इच्छा पूरा भइल।<ref name="mahaviriintro" />
== पॉपुलर संस्कृति में ==
''हनुमान चालीसा'' के पाठ लाखों हिंदू लोग रोज करे ला<ref name="nm2015foreword">[[Karan Singh]], in Nityanand Misra 2015, p. xvi.</ref> आ भारत के अधिकतर साधक हिंदू लोग के एकर पाठ जबानी इयाद बा।<ref name="nm2015preface">Nityanand Misra 2015, pp. xvii-xxi.</ref> ई रचना बिबिध शैक्षिक, सामाजिक, भाषाई, संगीत, आ भौगोलिक समूह सभ के लोग के बीच लोकप्रिय होखे बा।<ref name="nm2015preface" />
=== शास्त्रीय आ लोक संगीत ===
''हनुमान चालीसा'' हिंदू धार्मिक किताबन में से एगो ह आ एकरा के कई गो लोकप्रिय भजन, शास्त्रीय आ लोक गायक लोग गवले बा।<ref name="nm2015preface">Nityanand Misra 2015, pp. xvii-xxi.</ref> हरि ओम शरण के ''हनुमान चालीसा'' के प्रस्तुति, मूल रूप से 1974 में भारत के ग्रामोफोन कंपनी द्वारा रिलीज कइल गइल आ 1995 में सुपर कैसेट इंडस्ट्रीज द्वारा दोबारा रिलीज कइल गइल,<ref name="nm2015notation" /> सभसे लोकप्रिय सभ में से एक बा, आ नियमित रूप से पूरा उत्तरी भारत के मंदिर आ घर सभ में बजावल जाला।<ref name="nm2015preface" /> ई प्रस्तुति मिश्र खमाज में पारंपरिक धुन पर आधारित बा, [[ठाट|जवन]] खमाज थाट के एगो [[राग]] ह,<ref name="nm2015notation">Nityanand Misra 2015, pp. 199-212.</ref> जवना के आधार स्वर हारमोनियम के दूसरा करिया कुंजी (''काली दो'') पर लिहल गइल बा।<ref name="nm2015notation" /> एही पारंपरिक धुन पर आधारित रिकार्डिंग सुपर कैसेट इंडस्ट्रीज के ओर से 1992 में रिलीज भइल, जवना में हरिहरन गायक आ गुलशन कुमार कलाकार के रूप में रहल लोग।<ref name="nm2015notation" />
अउरी उल्लेखनीय प्रस्तुति में भजन गायक अनुप जलोटा आ रविंद्र जैन, हिंदुस्तानी शास्त्रीय गायक पंडित जसराज आ राजन आ साजन मिश्रा, आ कर्नाटक गायिका एमएस सुब्बुलक्ष्मी के प्रस्तुति शामिल बा।<ref name="nm2015notation">Nityanand Misra 2015, pp. 199-212.</ref> उन्नी कृष्णन, नित्यश्री महादेवन, पंडित भीमसेन जोशी, गणपति सच्चिदानन्द स्वामीजी आ मोररी बापू के प्रस्तुति भी लोकप्रिय बा।
पाश्चात्य गायकन में कृष्ण दास हनुमान चालीसा के धीमा आ तेज दुनु प्रारूप में प्रस्तुत कइले बाड़न.<ref>{{Cite web|url=https://hanumanchalisalyrics.co.in/ |title=Ep. 27 | Hanuman Chalisa : Lyrics Mp3 Pdf Meaning |date=June 15, 2020}}</ref>
=== पापुलर फिलिम ===
हिंदी सिनेमा ''1920'' (निर्देशक विक्रम भट्ट) में ''हनुमान चालीसा के'' अक्सर अलग-अलग सीन में इस्तेमाल भइल। एगो सीन में नायक अर्जुन सिंह राठोड (रजनीश दुग्गल के भूमिका में), ''हनुमान चालीसा'' के पूरा पाठ करत देखावल गइल बा। एकर प्रयोग ''बजरंगी भाईजान में एगो महत्वपूर्ण सीक्वेंस में भइल बा,'' जब नायक बाल तस्करन से जवाबी लड़ाई लड़त बा आ ओह लोग से एगो छोट लड़िकी के बचा लेला।<ref>{{Cite web|url=https://timesofindia.indiatimes.com/bajrangi-bhaijaan-plot-summary/articleshow/48108672.cms|title=Bajrangi Bhaijaan Plot Summary – Times of India|website=The Times of India|language=en|access-date=2021-02-01}}</ref>
चारुवी अग्रवाल के निर्देशन आ चारुवी डिजाइन लैब्स के डिजाइन कइल ''श्री हनुमान चालीसा'' नाम के एगो एनीमेशन फिलिम हनुमान पर बनल फिलिम ह।<ref>{{Cite web|url=http://animationgalaxy.in/Newsindetail.aspx?Dept=Creatives&PID=96|title=Charuvi Design Labs release The Second official teaser for "Shri Hanuman Chalisa"|archive-url=https://web.archive.org/web/20160423025521/http://animationgalaxy.in/Newsindetail.aspx?Dept=Creatives&PID=96|archive-date=23 April 2016|access-date=2016-04-06}}</ref><ref>{{Cite web|url=http://animationgalaxy.in/Newsindetail.aspx?Dept=Creatives&PID=91|title=Charuvi Design Labs release The first official teaser for "Shri Hanuman Chalisa"|archive-url=https://web.archive.org/web/20160423033637/http://animationgalaxy.in/Newsindetail.aspx?Dept=Creatives&PID=91|archive-date=23 April 2016|access-date=2016-04-06}}</ref>
=== पापुलर संगीत ===
''हनुमान चालीसा'' गावल लोकप्रिय गायकन में कर्नाटक गायक एमएस सुब्बुलक्ष्मी के साथे [[लता मंगेशकर]], महेंद्र कपूर, एसपी बालासुब्रह्मण्यम, शंकर महादेवन, अनुराधा पौडवाल, कैलाश खेर, सुखविंदर सिंह, आ [[उदित नारायण]] शामिल बाड़े।<ref name="nm2015preface">Nityanand Misra 2015, pp. xvii-xxi.</ref>
''हनुमान चालीसा'' [[अमिताभ बच्चन]] बीस गो अउरी गायकन का साथे कोरस में गवले रहले।<ref name="nm2015preface">Nityanand Misra 2015, pp. xvii-xxi.</ref> ई रिकार्डिंग ''श्री हनुमान चालीसा'' एल्बम के हिस्सा के रूप में 2011 में रिलीज भइल आ नवंबर 2011 के दौरान रिलीजिंग म्यूजिक लेबल द्वारा एकरा के अभूतपूर्व प्रतिक्रिया मिलल<ref>{{Cite news|url=http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2011-11-06/news-and-interviews/30364066_1_tv-ad-campaign-music-label-album|title=All in praise of the Almighty|date=6 November 2011|work=[[The Times of India]]|access-date=10 June 2012|archive-url=https://web.archive.org/web/20111109075136/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2011-11-06/news-and-interviews/30364066_1_tv-ad-campaign-music-label-album|archive-date=9 November 2011}}</ref>
गुलशन कुमार आ हरिहरन के गावल ''हनुमान चालीसा'' के एगो प्रस्तुति नवंबर 2021 में पहिला भक्ति गीत आ [[यूट्यूब]] पर पहिला बेर बनल जवन 2 अरब व्यूज पार कइलस। वर्तमान में [[यूट्यूब]] पर भी इ सबसे ज्यादा देखल जाए वाला भारतीय म्यूजिक वीडियो बा।<ref>{{Cite web|url=https://infotonline.com/hanuman-chalisa-by-gulshan-kumar-crosses-1b-views/|title=Hanuman Chalisa by Gulshan Kumar crosses 1B views on YouTube, another World record made by T-series|date=27 May 2020|website=Infotonline|access-date=May 27, 2020|archive-date=20 September 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200920180754/https://infotonline.com/hanuman-chalisa-by-gulshan-kumar-crosses-1b-views/|url-status=dead}}</ref>
== संदर्भ ==
{{Reflist|33em}}
=== Bibliography ===
{{refbegin|30em}}
* {{cite book |last1=de Bruyn |first1=Pippa |last2=Bain |first2=Keith |last3=Allardice |first3=David |last4=Joshi |first4=Shonar |title=Frommer's India |year=2010 |publisher=John Wiley and Sons |isbn=978-0-470-60264-5 |location=Hoboken, New Jersey |page=471}}
* {{cite book |last1=Callewaert |first1=Winand M. |last2=Schilder |first2=Robert |title=Banaras: Vision of a Living Ancient Tradition |year=2000 |publisher=Hemkunt Press |isbn=9788170103028 |location=New Delhi, India |page=90}}
* {{cite book |last=Chaturvedi |first=B.K. |title=Shri Hanuman Chalisa (Roman) |year=1994b |publisher=Diamond Pocket Books |location=New Delhi |isbn=81-7182-395-5}}
* {{cite book |last1=Jones |first1=Constance |last2=Ryan |first2=James D. |isbn=978-0-8160-5458-9 |title=Encyclopedia of Hinduism |series=Encyclopedia of World Religions |location=New York |year=2007 |publisher=Infobase Publishing |page=456 |quote=It can be said without reservation that Tulsidas is the greatest poet to write in the Hindi language. Tulsidas was a Brahmin by birth and was believed to be a reincarnation of the author of the Sanskrit Ramayana, Valmiki.}}
* {{cite book |last=Mehta |first=Pt. Vijay Shankar |title=Kripa Karahu Guru Dev Ki Naain |year=2007 |publisher=Radhakrishnan Prakashan |location=New Delhi |isbn=978-81-8361-041-4 |page=9 |edition=2nd}}
* {{cite book |last=Misra |first=Munindra |title=Shri Hanuman Chalisa in English Rhyme with original text |year=2015 |publisher=Osmora Inc. |location=United States |isbn=9782765913702}}
* {{cite book |last=Misra |first=Nityanand |author-link=Nityanand Misra |title=Mahāvīrī: Hanumān-Cālīsā Demystified |year=2015 |publisher=Niraamaya Publishing Services Pvt Ltd |location=Mumbai, India |isbn=9788193114407}}
* {{cite book |last=Mitra |first=Swati |title=Good Earth Varanasi City Guide |publisher=Eicher Goodearth Limited |location=New Delhi, India |year=2002 |isbn=9788187780045 |page=216}}
* {{cite book |last=Peebles |first=Patrick |title=Voices of South Asia: Essential Readings from Antiquity to the Present |publisher=M.E. Sharpe Inc. |location=United States |year=1986 |isbn=978-0-7656-3480-1 |page=216}}
* {{cite web |last=Rambhadradas |author-link=Rambhadracharya |website=Jagadgururambhadracharya.org |date=8 June 1984 |publisher=Krishnadas Charitable Trust |location=New Delhi, India |language=hi |trans-title=Shri Hanuman Chalisa (with the Mahaviri commentary) |title= |script-title=hi:संकट तें हनुमान छुड़ावै। मन क्रम बचन ध्यान जो लावै |url=http://jagadgururambhadracharya.org/works/hcm/contents.php |access-date=29 May 2013 |archive-url=https://web.archive.org/web/20131117205618/http://jagadgururambhadracharya.org/works/hcm/contents.php |archive-date=17 November 2013}}
* {{cite book |last=Rao |first=Cheeni |title=In Hanuman's Hands: A Memoir |year=2009 |publisher=Harper Collins Publishers |location=United States |isbn=978-0-06-073662-0 |page=393 |edition=First}}
* {{cite book |last=Sahni |first=Bhisham |author-link=Bhisham Sahni |isbn=9788171789603 |title=Nilu, Nilima, Nilofara |location=New Delhi, India |language=hi |year=2000 |publisher=Rajkamal Prakashan Pvt Ltd |pages=78–80 |quote=हिन्दी का सौभाग्य है कि उसके काव्यकुंज की तुलसी-मंजरी की जैसी सुगंध संसार की साहित्य वाटिका में शायद कहीं नहीं। ... आकर्षण दोनों में अत्यधिक है अपने-अपने ढंग पर दोनों ही बहुत बड़े हैं, पर फिर भी सब तरफ़ से केवल काव्य के सौंदर्य पर विचार करने पर तुलसीदास ही बड़े ठहरते हैं – भाषा साहित्य में रवीन्द्रनाथ के संबंध में कहना पड़ता है कि भ्रम त्रुटियाँ मिल सकती हैं पर तुलसीदास के संबंध में कोई शायद ही मिले। ... और यही कारण है निराला जी तुलसीदास को कालिदास, व्यास, वाल्मीकि, होमर, गेटे और शेक्सपियर के समकक्ष रखकर उनके महत्त्व का आकलन करते हैं।}}
* {{cite book |last=Subramanian |first=Vadakaymadam Krishnier |location=New Delhi, India |title=Hymns of Tulsidas |publisher=Abhinav Publications |year=2008 |isbn=9788170174967 |page=inside cover |quote=Famous classical singers like Paluskar, Anoop Jalota and MS Subbulakshmi have popularised Tulsidas's hymns among the people of India.}}
{{refend}}
[[श्रेणी:भक्ति आंदोलन]]
[[श्रेणी:हिंदी कबितई]]
[[श्रेणी:हिंदी भक्ति गीत]]
[[श्रेणी:हिंदू भक्ति गीत]]
brfdj5uvm6y3ywgrbiypg4330k3n58y
पेरियार
0
90670
796045
748265
2026-05-20T20:00:34Z
~2026-30456-63
40204
कुछ बदलाव
796045
wikitext
text/x-wiki
{{ज्ञानसन्दूक व्यक्ति
|name = ई. वी. रामासामी पेरियार
|image =PeriyarEVRStamp.jpg
|image_size = 220px
|caption = ई. वी. रामासामी पेरियार 1968 में
|birth_date = {{birth date|df=yes|1879|9|17}}
|birth_place = [[इरोड जिला|इरोड]], [[मद्रास प्रेजिडेंसी]], [[ब्रिटिश भारत के प्रेसीडेंसी और प्रांत|ब्रिटिश भारत]] (अब [[इरोड जिला|इरोड जिला]], [[तमिल नाडु|तमिलनाडु]], [[भारत]])
|death_date = {{death date and age|df=yes|1973|12|24|1879|9|17}}
|death_place = [[वेलोर]], [[तमिल नाडु|तमिलनाडु]], [[भारत]]
|other_names = ई. वी. आर पेरियार, वैकम वीरारी,
|movement = [[स्वाभिमान आंदोलन]], [[द्रविड़ राष्ट्रवाद]]
|occupation = सामाजिक कारकुन, राजनेता, सुधारक
|party = [[भारतीय राष्ट्रीय कांग्रेस]]<br>[[जस्टिस पार्टी (भारत)|जस्टिस पार्टी]]<br> संस्थापक [[द्रविदर कड़गम]]
|awards =
|spouse = नगममाई (निधन 1933), [[मनिअमाई]] (1948 - 1973)
}}
'''इरोड वेंकट नायकर रामासामी''' (17 सितंबर 1879 — 24 दिसंबर 1973) जिनके '''पेरियार''' ([[तमिल]] में जेकर माने बा सम्मानित व्यक्ति) के नाम से भी जानल जाला, एगो भारतीय सामाजिक कार्यकर्ता आ राजनीतिज्ञ रहलें जे [[आत्मसम्मान आंदोलन]] आ [[द्रविड़ कझगम]] के सुरुआत कइलें। ई जातिवादी आ गैर बराबरी वाले [[ब्राह्मणवाद]] क विरोध कइलें जेकरे जरिए तमिल समाज में दलित चेतना आइल।<ref name="Periyar">{{cite web|url=http://www.periyar.org/html/ap_bios_eng1.asp|archive-url=https://web.archive.org/web/20050710000455/http://www.periyar.org/html/ap_bios_eng1.asp|archive-date=10 July 2005|url-status=dead|title=About Periyar: A Biographical Sketch from 1879 to 1909|accessdate=4 January 2015|publisher=Dravidar Kazhagam}}</ref>
<ref>{{Cite news|url=https://economictimes.indiatimes.com/news/politics-and-nation/statue-wars-who-was-periyar-and-why-does-he-trigger-sentiment-in-tamil-nadu/articleshow/63200079.cms?from=mdr|title=Statue wars: Who was Periyar and why does he trigger sentiment in Tamil Nadu?|date=2018-03-07|work=The Economic Times|access-date=2019-03-28|archive-url=https://web.archive.org/web/20190328192121/https://economictimes.indiatimes.com/news/politics-and-nation/statue-wars-who-was-periyar-and-why-does-he-trigger-sentiment-in-tamil-nadu/articleshow/63200079.cms?from=mdr|archive-date=28 मार्च 2019|url-status=live}}</ref>
पेरियार 1919 में [[भारतीय राष्ट्रीय कांग्रेस]] में शामिल भइलें लेकिन 1925 में इस्तीफा दे देलैं, काहें से कि उनके लगल कि पार्टी खाली बाभन लोग के हित क बात करत बा। ऊ गैर-बाभन द्रविड़ लोग के दमन प सवाल उठवलें काहें कि बाभन लोग गैर-बाभन के उपहार आ चंदा क आनंद त लेत रहलें लेकिन सांस्कृतिक आ धार्मिक मामला में गैर-बाभन क विरोध आ भेदभाव करत रहलें।<ref name="Kandasamy">{{cite book|title=Fuzzy and Neutrosophic Analysis of E.V. Ramasamy's Views on Untouchability|author=Kandasamy, W.B. Vansantha|author2=Florentin Smarandache|author3=K. Kandasamy|year=2005|publisher=HEXIS: Phoenix|page=106|url=https://books.google.com/books?id=hgb-MKcsSR0C|isbn=978-1-931233-00-2}}</ref> 1924 में पेरियार [[त्रावणकोर]] के [[वैकोम]] में भयल [[सत्याग्रह]] में भाग लेहलें।<ref>{{Cite news|last=Athiyaman|first=Pazha|date=2019-12-24|title=Periyar, the hero of Vaikom|language=en-IN|work=The Hindu|url=https://www.thehindu.com/opinion/op-ed/periyar-the-hero-of-vaikom/article30383014.ece|access-date=2023-05-07|issn=0971-751X}}</ref> 1929 से 1932 तक पेरियार [[ब्रिटिश मलय]], [[यूरोप]] आ [[सोवियत संघ]] के दौरा कइलें जवना से इनके ऊपर बहुत परभाव पड़ल।<ref>{{cite web | url=https://timesofindia.indiatimes.com/blogs/tracking-indian-communities/as-tamil-nadu-celebrated-periyars-birthday-on-september-17-we-recall-the-impact-of-his-foreign-trips/ | title=As Tamil Nadu celebrated Periyar's birthday on September 17, we recall the impact of his foreign trips | publisher=[[The Times of India]] | work=G Olivannan | date=20 September 2016 | access-date=7 May 2023}}</ref> 1939 में ई [[जस्टिस पार्टी]] के मुखिया बनलें{{efn|27 अक्टूबर 1939, 11 नवंबर 1940 आ 18 अक्टूबर 1942 के ब्रिटिश आऊर [[सी. राजगोपालाचारी]] पेरियार के प्रीमियर (मुख्यमंत्री) बनै क पेशकश कइले बाकिर ऊ मना कय देहलें।}} आ 1944 में एकर नाँव बदल के ''द्रविड़ कझगम'' रख दिहलें। बाद में पार्टी अलग हो गइल आ [[सी. एन. अन्नादुरै]] के नेतृत्व में एगो समूह 1949 में [[द्रविड़ मुनेत्र कझगम]] (डीएमके) क गठन कइलस।<ref name="Pandian">Pandian, J., (1987). ''Caste, Nationalism, and Ethnicity''. Popular Prakashan Private Ltd.: Bombay. pp. 62, 64. {{ISBN|0861321367}}.</ref> आत्मसम्मान आन्दोलन के जारी रखत घरी ऊ स्वतंत्र द्रविड़ नाडु (द्रविड़ लोगन क भूमि) क वकालत कइलें।<ref name="Chatterjee">Chatterjee, Debi [1981] (2004) ''Up Against Caste: Comparative study of Ambedkar and Periyar''. Rawat Publications: Chennai. pp. 40-42. {{ISBN|978-81-7033-860-4}}</ref> पेरियार [[तर्कवाद]], [[आत्मसम्मान आंदोलन|आत्मसम्मान]], [[महिला अधिकार|औरतन के अधिकार]] आ [[भारत में जाति|जाति]] के उन्मूलन के सिद्धांत के बढ़ावा देहलैं।
== संदर्भ ==
{{टिप्पणीसूची}}
== नोट ==
{{Notelist}}
[[श्रेणी:तमिलनाडु के लोग]]
[[श्रेणी:1879 में जनम]]
[[श्रेणी:1973 में निधन]]
{{Poli-bio-stub}}
3e7xbh7zhoeyz77uqjlokmc70k09f5p
विकिपीडिया:आँकड़ा सभ/२०२६/मई
4
100687
796044
796039
2026-05-20T19:21:33Z
NeechalBOT
7874
statistics
796044
wikitext
text/x-wiki
<!--- stats starts--->{{प्रयोगकर्ता:Neechalkaran/statnotice}}{| class="wikitable sortable" style="width:90%"
|-
! Date(Time)
! Pages
! Articles
! Edits
! Users
! Files
! Activeusers
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१-५-२०२६
|Pages = 81491
|dPages = 4
|Articles = 8978
|dArticles = 0
|Edits = 790392
|dEdits = 29
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39803
|dUsers = 5
|Ausers = 63
|dAusers = 8
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =२-५-२०२६
|Pages = 81500
|dPages = 9
|Articles = 8980
|dArticles = 2
|Edits = 790599
|dEdits = 207
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39805
|dUsers = 2
|Ausers = 63
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =३-५-२०२६
|Pages = 81516
|dPages = 16
|Articles = 8989
|dArticles = 9
|Edits = 790744
|dEdits = 145
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39808
|dUsers = 3
|Ausers = 63
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =४-५-२०२६
|Pages = 81535
|dPages = 19
|Articles = 8997
|dArticles = 8
|Edits = 790853
|dEdits = 109
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39814
|dUsers = 6
|Ausers = 57
|dAusers = -6
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =५-५-२०२६
|Pages = 81550
|dPages = 15
|Articles = 9006
|dArticles = 9
|Edits = 790923
|dEdits = 70
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39819
|dUsers = 5
|Ausers = 57
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =६-५-२०२६
|Pages = 81569
|dPages = 19
|Articles = 9013
|dArticles = 7
|Edits = 790993
|dEdits = 70
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39826
|dUsers = 7
|Ausers = 57
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =७-५-२०२६
|Pages = 81606
|dPages = 37
|Articles = 9023
|dArticles = 10
|Edits = 791098
|dEdits = 105
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39829
|dUsers = 3
|Ausers = 55
|dAusers = -2
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =८-५-२०२६
|Pages = 81625
|dPages = 19
|Articles = 9028
|dArticles = 5
|Edits = 792687
|dEdits = 1589
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39836
|dUsers = 7
|Ausers = 55
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =९-५-२०२६
|Pages = 81632
|dPages = 7
|Articles = 9030
|dArticles = 2
|Edits = 792756
|dEdits = 69
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39843
|dUsers = 7
|Ausers = 55
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१०-५-२०२६
|Pages = 81644
|dPages = 12
|Articles = 9032
|dArticles = 2
|Edits = 792819
|dEdits = 63
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39847
|dUsers = 4
|Ausers = 50
|dAusers = -5
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =११-५-२०२६
|Pages = 81652
|dPages = 8
|Articles = 9033
|dArticles = 1
|Edits = 792838
|dEdits = 19
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39855
|dUsers = 8
|Ausers = 50
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१२-५-२०२६
|Pages = 81686
|dPages = 34
|Articles = 9033
|dArticles = 0
|Edits = 792879
|dEdits = 41
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39860
|dUsers = 5
|Ausers = 50
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१३-५-२०२६
|Pages = 81686
|dPages = 0
|Articles = 9034
|dArticles = 1
|Edits = 792886
|dEdits = 7
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39862
|dUsers = 2
|Ausers = 45
|dAusers = -5
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१४-५-२०२६
|Pages = 81691
|dPages = 5
|Articles = 9036
|dArticles = 2
|Edits = 792911
|dEdits = 25
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39864
|dUsers = 2
|Ausers = 45
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१५-५-२०२६
|Pages = 81694
|dPages = 3
|Articles = 9036
|dArticles = 0
|Edits = 792920
|dEdits = 9
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39871
|dUsers = 7
|Ausers = 45
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१६-५-२०२६
|Pages = 81694
|dPages = 0
|Articles = 9036
|dArticles = 0
|Edits = 792923
|dEdits = 3
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39879
|dUsers = 8
|Ausers = 42
|dAusers = -3
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१७-५-२०२६
|Pages = 81694
|dPages = 0
|Articles = 9036
|dArticles = 0
|Edits = 792938
|dEdits = 15
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39887
|dUsers = 8
|Ausers = 42
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१८-५-२०२६
|Pages = 81694
|dPages = 0
|Articles = 9036
|dArticles = 0
|Edits = 792940
|dEdits = 2
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39893
|dUsers = 6
|Ausers = 42
|dAusers = 0
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१९-५-२०२६
|Pages = 81696
|dPages = 2
|Articles = 9036
|dArticles = 0
|Edits = 792947
|dEdits = 7
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39908
|dUsers = 15
|Ausers = 41
|dAusers = -1
}}
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =२०-५-२०२६
|Pages = 81697
|dPages = 1
|Articles = 9036
|dArticles = 0
|Edits = 792951
|dEdits = 4
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 39918
|dUsers = 10
|Ausers = 41
|dAusers = 0
}}
<!---Place new stats here--->
|}
<!--- stats ends--->
3j3qoddi6hl2k5ghb0g4jsem2f67vd7