विकिपीडिया
bhwiki
https://bh.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96%E0%A5%8D%E0%A4%AF_%E0%A4%AA%E0%A4%A8%E0%A5%8D%E0%A4%A8%E0%A4%BE
MediaWiki 1.47.0-wmf.13
first-letter
मीडिया
विशेष
वार्तालाप
प्रयोगकर्ता
प्रयोगकर्ता वार्ता
विकिपीडिया
विकिपीडिया वार्ता
चित्र
चित्र वार्ता
मीडियाविकि
मीडियाविकि वार्ता
टेम्पलेट
टेम्पलेट वार्ता
मदद
मदद वार्ता
श्रेणी
श्रेणी वार्ता
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Event
Event talk
हिंदू धर्म
0
1894
803783
782690
2026-08-01T19:16:39Z
InternetArchiveBot
25596
Add 2 books for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803783
wikitext
text/x-wiki
{{हिंदू धर्म}}
'''हिंदू धर्म''' जीवन शैली,{{refn|group=note|name="definition"}} भा धर्म बा जौना के माने वाला लोग प्रमुख रूप से [[दक्खिन एशिया]] में बा। हिंदू धर्म के दुनियाँ के सभसे पुरान धर्म मानल जाला,{{refn|group=note|देखीं:
* Fowler: "probably the oldest religion in the world" ({{harvnb|Fowler|1997|p=1}})
* Klostermaier: The "oldest living major religion" in the world ({{harvnb|Klostermaier|2007|p=1}})
* Kurien: "There are almost a billion Hindus living on Earth. They practice the world's oldest religion..." <ref>{{cite journal | last=Kurien | first=Prema | title=Multiculturalism and American Religion: The Case of Hindu Indian Americans| url=https://archive.org/details/sim_social-forces_2006-12_85_2/page/723 | journal=Social Forces | publisher=Johns Hopkins University Press | volume=85 | issue=2 | year=2006 | pages=723–741 | doi=10.1353/sof.2007.0015 }}</ref>
* Bakker: "it [Hinduism] is the oldest religion".<ref>{{cite journal| author=FL Bakker| title= Balinese Hinduism and the Indonesian State: Recent Developments| journal=Bijdragen tot de Taal-, Land- en Volkenkunde|year=1997| volume=Deel 153, 1ste Afl.|pages= 15–41|publisher= Brill|jstor= 27864809}}</ref>
* Noble: "Hinduism, the world's oldest surviving religion, continues to provide the framework for daily life in much of South Asia."<ref>{{cite journal | last=Noble | first=Allen | title=South Asian Sacred Places | url=https://archive.org/details/journal-of-cultural-geography_spring-summer-1998_17_2/page/1 | journal=Journal of Cultural Geography | volume=17 | publisher=Routledge | issue=2 | year=1998 | pages=1–3 | doi=10.1080/08873639809478317 }}</ref>}} आ कुछ अनुयायी आ बिद्वान लोग एकरा के [[सनातनी|सनातन धर्म]], "हमेशा से मौजूद परंपरा" भा "शास्वत मार्ग" के रूप में माने ला जे मानवता के इतिहास से भी पुराना समय से मौजूद होखे।{{sfn|Knott|1998|pp=5, Quote: "Many describe Hinduism as ''sanatana dharma'', the eternal tradition or religion. This refers to the idea that its orgins lie beyond human history"}}<ref>{{harvnb|Bowker|2000}}; {{harvnb|Harvey|2001|p=xiii}};</ref> बिद्वान लोग हिंदू धर्म के ''फ़्यूजन''{{refn|group=note|name=Lockard}} भा ''संश्लेषण''{{sfn|Samuel|2010|p=193}}{{refn|group=note|name="Hiltebeitel-synthesis"}} माने ला जेह में कईयन गो भारतीय परंपरा आ रिवाज सभ के मेलजोल भइल होखे,<ref name="Hiltebeitel 2007 12">{{harvnb|Hiltebeitel|2007|p=12}}; {{harvnb|Flood|1996|p=16}}; {{harvnb|Lockard|2007|p=50}}</ref>{{refn|group=note|name=fusion}} जिनहन के अलग-अलग मूल रहल{{sfn|Narayanan|2009|p=11}}{{refn|group=note| Among its roots are the [[Historical Vedic religion|Vedic religion]] of the late [[Vedic period]] ({{harvnb|Flood|1996|p=16}}) and its emphasis on the status of Brahmans ({{harvnb|Samuel|2010|pp=48–53}}), but also the religions of the [[Indus Valley Civilisation]] ({{harvnb|Narayanan|2009|p=11}}; {{harvnb|Lockard|2007|p=52}}; {{harvnb|Hiltebeitel|2007|p=3}}; {{harvnb|Jones|Ryan|2006|p=xviii}}) the [[Sramana]] or renouncer traditions of [[Maurya Empire|north-east India]] ({{harvnb|Flood|1996|p=16}}; {{harvnb|Gomez|2013|p=42}}) and "popular or [[Adivasi|local traditions]]" ({{harvnb|Flood|1996|p=16}}).}} आ केहू एगो संस्थापक भा प्रवर्तक ना रहल बा।{{sfn|Fowler|1997|pp=1, 7}} ई "हिंदू संश्लेषण" [[वैदिक काल]] (1500 ईसापूर्व से 500 ईसा पूर्व) के बाद 500 ईपू आ 300 ईसवी के बीच सुरू भइल।{{sfn|Hiltebeitel|2007|p=12}}{{sfn|Hiltebeitel|2007|p=12}}{{sfn|Larson|2009}}
भारतवर्ष के प्राचीन ऋषि लोग "हिन्दुस्थान" नाम दिहले रहे, जेकर अपभ्रंश "हिन्दुस्तान" ह। बृहस्पति आगम के अनुसार:
हिमालयात् समारभ्य यावत् इन्दु सरोवरम्।
तं देवनिर्मितं देशं हिन्दुस्थानं प्रचक्षते॥
अर्थात् हिमालय से प्रारम्भ होके इन्दु सरोवर (हिन्द महासागर) तक इ देव निर्मित देश हिन्दुस्थान कहाला ।
अन्य मान्यता के अनुसार "हिन्दू" शब्द "सिन्धु" से बनल मानल जाला ।
==नाँव के उतपत्ती==
हिंदू शब्द के पैदाइश "[[सिंधु नदी|सिंधु]]" से मानल जाले। फारस के लोग "स" के उच्चारण "ह" के रूप में करें। ऊ लोग सिंधु नदी के पूरुब में रहे वाला लोग के हिंदू कहे लागल।
{{clear}}
==इहो देखल जाय==
* [[भारत में हिंदू धर्म]]
==नोट==
<references group="note"/>
==संदर्भ==
{{Reflist}}
{{हिंदू धर्म के बिसय}}
[[श्रेणी:हिंदू धर्म]]
[[श्रेणी:देवी-देवता]]
{{हिंदू-आधार}}
5ow7cz8np0gihr2fktkogqxtgzs8kh2
इंटरनेट
0
5180
803820
780195
2026-08-01T20:25:45Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803820
wikitext
text/x-wiki
{{pp-vandalism|small=yes}}
{{इंटरनेट}}
'''इंटरनेट''' ({{Lang|en|Internet}}) आपस में जुड़ल [[कंप्यूटर नेटवर्क]] सभ के बैस्विक सिस्टम हवे जे [[इंटरनेट प्रोटोकाल सूट]] (टीसीपी/आइपी) के इस्तमाल से दुनिया भर के [[कंप्यूटर|कंप्यूटर डिवाइस]] सभ के आपस में जोड़े ला। ई एक तरह से ''नेटवर्क सभ के नेटवर्क'' हवे जेह में लोकल से ले के बैस्विक बिस्तार क्षेत्र वाला प्राइवेट, पब्लिक, एकेडेमिक, ब्यावसायिक आ सरकारी नेटवर्क सभ आपस में इलेक्ट्रानिक, वायरलेस आ ऑप्टिकल टेक्नालॉजी के माध्यम से जुड़ल बाड़ें।
इंटरनेट पर बिबिध प्रकार के [[जानकारी]] [[संसाधन]] मौजूद बाड़ें आ बिबिध तरह के सेवा सभ उपलब्ध करावल जालीं जिनहन में [[वल्ड वाइड वेब]] के आपस-में-जुड़ल हाइपरटेक्स्ट डाकुमेंट आ एप्लीकेशन, [[ई मेल|ई-मेल]], टेलीफोनी, आ फाइल शेयर करे नियर चीज प्रमुख बाड़ी स।
==इतिहास==
<!-- {{मुख्य|इंटरनेट के इतिहास}} -->
इंटरनेट के सुरुआत [[पैकेट स्विचिंग]] की शुरुआत से भइल जौन 1960 की दशक में शुरू भइल रहे। इनहन में सभसे महत्व वाला [[अर्पानेट]] ([[ARPANET]]) के सुरुआत रहल जेवन एगो रिसर्च की दौरान बनावल नेटवर्क रहे।
''अर्पानेट'' या ''एआरपीए नेट'' एगो प्रोजेक्ट की रूप में [[अमेरिका]] के कुछ विश्वविद्यालयन के नेटवर्क से जोड़े के काम कइलस आ ई प्रोटोकॉल बनावे के सुरुआत कइलस जेवना से कंप्यूटर नेटवर्कन के नेटवर्क बनावल जा सके। अर्पानेट के पहुँच बढ़ल 1981 में जब नेशनल साइंस फाउन्डेशन आपन कंप्यूटर साइंस नेटवर्क बनवलस। एकरी बाद 1982 में [[इंटरनेट प्रोटोकॉल सूट]] के मानक रूप बनावल गइल।
==== संक्षिप्त इतिहास ====
* '''1969''' में [[टिम बर्नर्स-ली|टिम बर्नर्स ली]] इंटरनेट बनाये रहल।
* '''1971''' दुनिया केर पहिल [[ई मेल|ई-मेल]] अमेरिका के कैंब्रिज नामक स्थान पर रे टॉमलिंसन नामक इंजीनियर ने एक ही कमरे में रखल दो कंप्यूटरों के बीच भेजा रहल।
* '''1979''' में ''ब्रिटिश डाकघर'' पहिल अंतरराष्ट्रीय ''कंप्यूटर नेटवर्क'' बनाय केले नये प्रौद्योगिकी का उपयोग करल चालू किये।
* '''1970''' में दुनिया केर पहिल वायरस जेकरा नाम क्रीपर था जो अरपानेट पर खोजा गइल रहे।
==इंटरनेट के सर्विस==
इंटरनेट कई तरह के सर्विस या सेवा उपलब्ध करावे ला। इनहन में से मुख्य तीन गो नीचे दिहल जात बाड़ी स:
===वर्ल्ड वाइड वेब===
[[चित्र:WorldWideWebAroundWikipedia.png|240px|thumb|right|alt=world wide web diagram|वल्ड वाइड वेब के एगो चित्र के रूप में इस्कीम]]
{{मुख्य|वल्ड वाइड वेब}}
आम आदमी इंटरनेट आ [[वेबसाइट|वेब]] के एकही समझेला बाकी इन्हन में अंतर बाटे। वेब एगो सभसे ढेर इस्तेमाल में आवे वाली इंटरनेट सेवा हवे। वेबसाइट देखे खातिर अलग-अलग [[वेब ब्राउजर]] बनल बाटें जइसे की माइक्रोसॉफ्ट के [[इंटरनेट एक्सप्लोरर]], गूगल के [[गूगल क्रोम|क्रोम]], एपल के सफारी, ऑपेरा, [[मोजिला फायरफॉक्स|मोजिला फ़ायरफ़ॉक्स]] नियर ढेर सारा ब्राउजर बाने। इन्हन की मदद से देखे वाला आदमी पन्ना-दर-पन्ना जानकारी देख सकत बाटे जेवन एक दुसरा से [[हाइपरटेक्स्ट प्रोटोकॉल]] द्वारा जुड़ल होखे लें।
वर्ल्ड वाइड वेब ब्राउजर सॉफ्टवेयर, जइसे कि माइक्रोसॉफ्ट के इंटरनेट एक्स्प्लोरर/एज, मोजिला फायरफॉक्स, ऑपेरा, एप्पल के सफारी, आ गूगल के क्रोम वगैरह प्रयोगकर्ता लोग के ई सुबिधा देवे लें कि ऊ लोग एक वेब पन्ना से दुसरे वेब पन्ना पर [[हाइपरलिंक]] के माध्यम से आवाजाही क सके। ई हाइपरलिंक वेब पन्ना डाकुमेंट के हिस्सा होखे लें आ एक पन्ना से दुसरे ले जाए के कड़ी केरूप में उपलब्ध होखे लें। अइसन डाकुमेंट सभ में डेटा के अउरी दूसर कौनों तरह के कंबिनेशन भी हो सके ला जइसे कि साउंड, पाठ (टेक्स्ट), बीडियो, मल्टीमीडिया आ अउरी कौनों प्रकार के इंटरेक्टिव सामग्री जवन तब रन करे ले जब प्रयोगकर्ता एह कड़ी सभ के क्लिक करे लें या पन्ना के साथ इंटरेक्शन क रहल होखे लें। क्लायंट-साइड के सॉफ्टवेयर में एनीमेशन, गेम ऑफिस एप आ बैज्ञानिक डेमो वगैरह शामिल हो सके लें। कीवर्ड द्वारा संचालित होखे वाला इंटरनेट रिसर्च भी कइल जा सके ला जेकरा बदे कई गो इंटरनेट सर्च इंजन बाड़ें जइसे कि याहू!, बिंग, गूगल, आ डक-डक-गो। एह तरीका से प्रयोगकर्ता लोग के लगे अपार ऑनलाइन जानकारी तक ले तुरंता (इंस्टैंट) चहुँप संभव होखे ला। छपल किताब, ज्ञानकोश भा मीडिया के तुलना में वर्ल्ड वाइड वेब के इस्तेमाल [[जानकारी]] के बिकेंद्रीकरण (डीसेंट्रलाइजेशन) में बहुते गजब के काम कइले बा।
===संचार===
संचार या [[टेलीकम्यूनिकेशन नेटवर्क|कम्यूनिकेशन]] एगो दुसरा प्रमुख सेवा बाटे जेवन इंटरनेट से मिलेला। [[ईमेल]] एगो संचार सेवा हवे।
===डेटा साझा करना ===
इंटरनेट की मदद से ढेर सारा डेटा ट्रांसफर किया जा सकता है।
==इंटरनेट प्रयोगकर्ता==
इंटरनेट के इस्तमाल में गजब के बढ़ती देखल गइल बा। साल 2000 से 2009 के बीच दुनियां में इंटरनेट प्रयोग करे वाला लोग के संख्या 394 मिलियन से बढ़ के 1.858 बिलियन हो गइल। साल 2010 में दुनिया के कुल जनसंख्या के 22 फीसदी लोग के लगे इंटरनेट तक पहुँच हो चुकल रहे आ एह समय ले 1 बिलियन गूगल सर्च रोज होखे लागल, 300 मिलियन प्रयोगकर्ता लोग ब्लॉग पढ़े लागल, आ 2 बिलियन बीडियो रोज यूट्यूब पर देखल जाए लागल। साल 2014 में दुनिया में इंटरनेट इस्तेमाल करे वाला लोग के संख्या 3 बिलियन या 43.6 प्रतिशत पहुँच गइल, लेकिन एह प्रयोगकर्ता लोग के दू-तिहाई हिस्सा धनी देसन से रहल, जहाँ 78.0 प्रतिशत यूरोपीय लोग आ उत्तर आ दक्खिन अमेरिका के 57.4 लोग इंटरनेट प्रयोगकर्ता बन गइल रहल लोग।
{{clear}}
== सुरक्षा ==
{{Main article|इंटरनेट सुरक्षा}}
इंटरनेट के संसाधन सभ, जइसे कि एकरा से संबंधित हार्डवेयर आ सॉफ्टवेयर वाल अंग सभ, कई तरह के अपराधी या दुरभावग्रस्त कोसिस के निसाना बने लें। अइसन कोसिस के मकसद होला कि अबैध तरीका से इंटरनेट के संसाधन सभ पर कंट्रोल क लिहल जाव, फ्राड, धोखाधड़ी, ब्लैकमेल नियर घटना के अंजाम दिहल जाव या निजी जानकारी के गलत तरीका से हासिल कइल जा सके। अइसन चीज से बचाव करे के उपाय इंटरनेट सुरक्षा भा [[इंटरनेट सुरक्षा|इंटरनेट सिक्योरिटी]] हवे।
===मैलवेयर===
{{main article|मैलवेयर}}
साइबर अपराध के सभसे चलनसार तरीका मैलवेयर के इस्तेमाल हवे। मैलवेयर एक तरह के दुरभाव वाला भा खतरनाक रूप से नोकसान पहुँचावे वाला सॉफ्टवेयर होला। एह में कंप्यूटर वायरस, कंप्यूटर वर्म, [[रैनसमवेयर]], बॉटनेट आ स्पाईवेयर सभ के सामिल कइल जाला। एह में से कुछ अइसन प्रोग्राम होलें जे अपना के खुद से कापी क के एक कंप्यूटर से दूसरा में फइले लें आ फाइल अ डेटा के नोकसान चहुँपावे लें। कुछ कंप्यूटर के लॉक क देलें आ बदला में फिरौती के माँग करे लें, कुछ अइसन होलें जे प्रयोगकर्ता के कामकाज के जासूसी करे लें।
=== सर्विलांस ===
{{Main article|कंप्यूटर आ नेटवर्क सर्विलांस}}
कंप्यूटर सर्विलांस के ज्यादातर हिस्सा इंटरनेट पर डेटा आ ट्रैफिक के मॉनिटरिंग के रूप में होला।<ref name="sciam-internet">{{cite news|url=http://www.sciam.com/article.cfm?id=internet-eavesdropping|title=Internet Eavesdropping: A Brave New World of Wiretapping |last=Diffie|first=Whitfield|author2=Susan Landau|date=अगस्त 2008|work=Scientific American|accessdate=2009-03-13}}</ref> अमेरिका में कानूनी रूप से ई प्राबिधान बा कि सगरी फोन काल आ ब्रॉडबैंड ट्रैफिक (ईमेल, वेब ट्रैफिक, इंटरनेट मैसेजिंग वगैरह) रियल-टाइम मॉनीटर कइल जा सके ला, ई काम फेडरल एजेंसी सभ के दायरा में आवे ला।<ref name="eff-calea-archive">{{cite web|url=http://w2.eff.org/Privacy/Surveillance/CALEA/?f=archive.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20081025074518/http://w2.eff.org/Privacy/Surveillance/CALEA/?f=archive.html |url-status=dead|archive-date=2008-10-25 |title=CALEA Archive – Electronic Frontier Foundation |work=इलेक्ट्रानिक फ्रंटियर फाउंडेशन (वेबसाइट) |accessdate=2009-03-14 }}</ref><ref name="eff-calea-summary">{{cite web|url=https://www.eff.org/issues/calea |title=CALEA: The Perils of Wiretapping the Internet |work=इलेक्ट्रानिक फ्रंटियर फाउंडेशन (वेबसाइट) |accessdate=2009-03-14 |url-status=live |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090316041313/http://www.eff.org/issues/calea |archivedate=16 मार्च 2009 |df= }}</ref><ref name="eff-calea-faq">{{cite web|url=https://www.eff.org/pages/calea-faq |title=CALEA: Frequently Asked Questions |work=इलेक्ट्रानिक फ्रंटियर फाउंडेशन (वेबसाइट) |accessdate=2009-03-14 |url-status=live |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090501072553/http://www.eff.org/pages/calea-faq |archivedate=1 मई 2009 |df= }}</ref> कंप्यूटर नेटवर्क पर डेटा के ट्रैफिक के मॉनिटरिंग के पैकेट कैप्चर कहल जाला। आसान रूप में समझावल जाय त कंप्यूटर सभ आपस में संबाद करे खाती मैसेज सभ के कई छोट-छोट टुकड़ा में बाँट के साझा करे लें जिनहन के पैकेट कहल जाला आ ईहे पैकेट नेटवर्क के जरिये एक जगह से दूसरा जगह ट्रांसफर होलें आ अपना लक्ष्य के जगह पर पहुँच के दुबारा एकट्ठा (असेंबल) हो के संदेस के रूप ले लेलें। पैकेट मॉनिटरिंग में इनहने के पकड़ल जाला जब ई नेटवर्क में जात्रा क रहल होलें। पैकेट कैप्चर अप्लायंस सभ द्वारा इनहन के पकड़ के अन्य प्रोग्राम सभ के मदद से इनहन के सामग्री के जाँच कइल जाला। पैकेट कैप्चर एक तरह से [[जानकारी]] के "एकट्ठा" करे के औजार होला न कि एकर "बिस्लेषण" करे वाला।<ref>{{cite web|url=http://www.baller.com/pdfs/ACE.pdf|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120907032500/http://www.baller.com/pdfs/ACE.pdf|title=American Council on Education vs. FCC, Decision, United States Court of Appeals for the District of Columbia Circuit|date=9 जून 2006|accessdate=8 सितंबर 2013|archivedate=7 सितंबर 2012}}</ref>
पैकेट कैप्चर से एकट्ठा कइल भारी मात्रा में डेटा के अन्य सॉफ्टवेयर द्वारा बिस्लेषण कइल जाला, इनहन में कुछ खास शब्द भा वाक्य सभ के फिल्टर कइल जाला, कुछ खास संदेह वाली वेबसाइट वगैरह के पहुँच के बिस्लेषण कइल जाला।<ref name="usatoday-chatroom">{{cite news|url=https://www.usatoday.com/tech/news/surveillance/2004-10-11-chatroom-surv_x.htm|title=Government funds chat room surveillance research|last=Hill|first=Michael|date=11 अक्टूबर 2004|agency=Associated Press|publisher=USA Today|accessdate=2009-03-19|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20100511220550/http://www.usatoday.com/tech/news/surveillance/2004-10-11-chatroom-surv_x.htm|archivedate=11 मई 2010}}</ref>
== परफार्मेंस ==
देखल जाय तब इंटरनेट एगो हेटरोजीनस (बिबिधता भरल) नेटवर्क हवे आ एही कारन भौतिक लच्छन सभ, जिनहन में डेटा ट्रांसफर रेट भी शामिल बा, बहुत वैरी करे लें। इंटरनेट इमर्जेंट फेनामेना के उदाहरण हवे जे एकरे बड़हन-पैमाना के संगठन पर डिपेंड करे ला।<ref>{{cite journal |last1=Albert |first1=Réka |last2=Jeong |first2=Hawoong |last3=Barabási |first3=Albert-László |s2cid=4419938 |title=Diameter of the World-Wide Web |url=https://archive.org/details/sim_nature-uk_1999-09-09_401_6749/page/130 |journal=Nature |date=9 September 1999 |volume=401 |issue=6749 |pages=130–131 |doi=10.1038/43601|arxiv=cond-mat/9907038 |bibcode=1999Natur.401..130A }}</ref>
=== ट्रैफिक ===
{{Latest Global Internet traffic}}
इंटरनेट पर केतना ट्रैफिक (आवाजाही) बाटे ई नापल एक किसिम के कठिन काम बाटे। काहें से कि कौनों अइसन सिंगल प्वाइंट लोकेशन ना बा जहाँ एकरा के नापल जा सके। इंटरनेट एगो मल्टी-टायर वाला आ गैर-हेरारकी वाला टोपोलॉजी वाला चीज हवे। एही से कौनों एगो ख़ास बिंदु ना मिले ला जहाँ से सारा ट्रैफिक गुजरत होखे आ नापल जा सके। तब फिर ट्रैफिक डेटा के अनुमान भर लगावल जा सके ला। ई एस्टीमेट टायर 1 नेटवर्क प्रोवाईडर के पीयरिंग प्वाइंट सभ के एग्रीगेट के आधार पर लगावल जाला, बाकी एह तरीका में बड़हन नेटवर्क प्रोवाईडर सभ के अंदरूनी ट्रैफिक के नापजोख ना संभव हो पावे ला।
=== आउटेज ===
इंटरनेट के गायब हो जाये भा डाउन हो जाए के घटना, जेकरा के [[इंटरनेट ब्लैकआउट]] कहल जाला, लोकल सिग्नलिंग में बेवधान के चलते हो सके ला। समुंद्र के भीतर मौजूद केबल सभ के खराबी के कारन बड़हन पैमाना पर इंटरनेट के बंदी हो सके ला चाहे स्लोडाउन हो सके ला। अइसन 2008 में घटना भइल रहल जब समुंद्री केबल सभ के क्षतिग्रस्त हो जाए से इंटरनेट बाधित भइल रहल। कम बिकसित देसन के इंटरनेट डाउन होखे के खतरा बेसी रहे ला काहें से की एहिजे हाई कैपसिटी वाली लिंक के संख्या कम बाटे। जमीन के भीतर बिछल केबल सभ के नोकसान पहुँचे पर अइसन हो सके ला। एगो घटना आर्मीनिया में देखल गइल रहे जब एगो औरत गलती से कबाड़ खनत समय केबिल के नोकसान पहुँचा दिहले रहल आ एकरा चलते लगभग पूरा आर्मेनिया में इंटरनेट ठप हो गइल रहे।<ref>{{cite news|work=The Guardian |url=https://www.theguardian.com/world/2011/apr/06/georgian-woman-cuts-web-access |title=Georgian woman cuts off web access to whole of Armenia |date=6 April 2011 |access-date=11 April 2012 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20130825075603/http://www.theguardian.com/world/2011/apr/06/georgian-woman-cuts-web-access |archive-date=25 August 2013 }}</ref> पूरा देस ब्यापी इंटरनेट ठप होखे के घटना सरकारी तौर पर भी हो सके ले अगर सरकार द्वारा इंटरनेट के सेंसर कई दिहल जाय। अइसन घटना मिस्र में देखे में आइल जब देस के लगभग 93%<ref name="renesys1">{{cite web| last =Cowie| first =James| title =Egypt Leaves the Internet| publisher =Renesys| url =http://www.renesys.com/blog/2011/01/egypt-leaves-the-internet.shtml| access-date =28 January 2011| archive-url =https://web.archive.org/web/20110128080518/http://www.renesys.com/blog/2011/01/egypt-leaves-the-internet.shtml| archive-date =28 January 2011| url-status =dead}}</ref> oनेटवर्क सभ 2011 में ठप क दिहल गइल रहलें जवना से कि सरकार बिरोधी परदरशन पर रोक लगावल जा सके।<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/news/technology-12306041 |work=BBC News |title=Egypt severs internet connection amid growing unrest |date=28 January 2011 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20120123164134/http://www.bbc.co.uk/news/technology-12306041 |archive-date=23 January 2012 }}</ref>
=== एनर्जी के इस्तेमाल ===
इंटरनेट चलावे में केतना बिजली खर्चा होले एकर अनुमान सभ बहुत बिबाद के बिसय रहल बाड़ें। एगो पियर-रिव्यू जर्नल में छपल रिसर्च-पेपर में 2014 में पछिला एक दशक में छपल लगभग 20,000 के आसपास सामग्री के आधार पर बिजली के खर्चा के आँकड़ा में भारी अंतर देखल गइल आ ई 0.0064 किलोवाट घंटा प्रति गीगाबाइट ट्रांसफर (kWh/GB) से ले के 136 kWh/GB तक के बीचा में अलग-अलग दर्ज कइल गइल।<ref name=":3">{{Cite journal|last=Coroama|first=Vlad C.|last2=Hilty|first2=Lorenz M.|date=February 2014|title=Assessing Internet energy intensity: A review of methods and results|url=http://publicationslist.org/data/lorenz.hilty/ref-218/2014_Coroama_Hilty_Assessing_Internet_Energy_Intensity_AAM.pdf|journal=Environmental Impact Assessment Review|language=en|volume=45|pages=63–68|doi=10.1016/j.eiar.2013.12.004|via=}}</ref> रिसर्च करे वाला लोग एह गड़बड़झाला खातिर मुख्य रूप से संदर्भ के साल के कारन मानल (जइसे कि, एनर्जी एफिशेंसी के कवना तरीका से गिनती में लिहल गइल बा, समय के साथ एह में होखे वाला सुधार के कइसे गिनल गइल बा) आ "अंतिम माथ पर स्थित पर्सनल कंप्यूटर आ सर्वर सभ के गिनती" एह बिस्लेशन में सामिल बा की ना।<ref name=":3" />
साल 2011 में एकेडमिक रिसर्चर लोग ई अनुमान लगावल कि इंटरनेट चलावे में खर्चा होखे वाली कुल एनर्जी 170 से 307 GW के बीचा में बाटे जे पूरा मानव जाति द्वारा इस्तेमाल होखे वाली कुल एनर्जी के दू प्रतिशत से कम बाटे। एह इस्टीमेट में जरूरी चीजन के निर्माण, संचालन आ समय-समय पर लगभग 7500 लाख लैपटाप आ एक अरब स्मार्टफोन अउरी 1000 लाक सर्वर सभ के रिप्लेस करे में खर्चा एनर्जी, राउटर आ सेलफोन टावर, ऑप्टिकल स्विच में, वाईफाई ट्रांसमीटर में आ क्लाउड स्टोरेज में होखे वाला सगरी एनर्जी खर्चा के सामिल कइल गइल रहल।<ref>Jim Giles, "Internet responsible for 2 per cent of global energy usage". ''New Scientist'' (Reed Business Information Ltd.), 26 October 2011. {{Cite web |url=http://www.newscientist.com/blogs/onepercent/2011/10/307-gw-the-maximum-energy-the.html |title=आर्काइव कॉपी के बा |access-date=24 April 2020 |archive-date=1 October 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20141001113334/http://www.newscientist.com/blogs/onepercent/2011/10/307-gw-the-maximum-energy-the.html |url-status=bot: unknown }},</ref><ref>[http://conferences.sigcomm.org/hotnets/2011/papers/hotnetsX-final56.pdf "The Energy and Emergy of the Internet"] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140810075940/http://conferences.sigcomm.org/hotnets/2011/papers/hotnetsX-final56.pdf |date=10 August 2014 }}, Barath Raghavan (ICSI) and Justin Ma (UC Berkeley), in ''Proceedings of the 10th ACM Workshop on Hot Topics in Networks'', 14–15 November 2011, Cambridge, MA. ACM SIGCOMM. {{ISBN|978-1-4503-1059-8}}</ref> एगो बिना पियर-रिव्यू वाले प्रकाशन में 2018 में छपल [[दि शिफ्ट प्रोजेक्ट]] (कार्पोरेट स्पांसर्ड फ्रांसीसी थिंक टैंक) में बैस्विक डेटा ट्रांसफर आ जरूरी इंफ़्रास्ट्रक्चर के दुनिया के कुल बैस्विक CO<sub>2</sub> एमिशन के लगभग 4% हिस्सेदारी के जानकारी दिहल गइल।<ref>{{cite web|url=https://www.dw.comhttp//www.dw.com/en/is-netflix-bad-for-the-environment-how-streaming-video-contributes-to-climate-change/a-49556716|title=Is Netflix bad for the environment? How streaming video contributes to climate change {{!}} DW {{!}} 11.07.2019|last=Cwienk|first=Jeannette|date=2019-07-11|website=DW.COM|language=en-GB|access-date=2019-07-19}}{{Dead link|date=October 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> एह अध्ययन में इहो बतावल गइल की एह तरीका के डेटा ट्रांसफर में सभसे बेसी लगभग 60% हिस्सेदारी बीडियो स्ट्रीमिंग के रहल जे लगभग 300 मिलियन टन सालाना CO<sub>2</sub> एमिशन खाती जिम्मेदार बा, आ तर्क दिहल गइल कि नया "डिजिटल सोबर बेहवार" में बीडियो फाइल के साइज आ ट्रांसफर पर रेगुलेशन के जरूरत बाटे।<ref>{{cite web|url=https://theshiftproject.org/en/article/unsustainable-use-online-video/|title="Climate crisis: The Unsustainable Use of Online Video" : Our new report|date=2019-07-10|website=The Shift Project|language=en-GB|access-date=2019-07-19|archive-url=https://web.archive.org/web/20190721144259/https://theshiftproject.org/en/article/unsustainable-use-online-video/|archive-date=21 July 2019|url-status=live}}</ref>
{{Clear}}
==इहो देखल जाय==
{{Div col|2}}
* [[कंप्यूटर]]
* [[कंप्यूटर बिज्ञान]]
* [[वेबसाइट]]
* [[ई मेल]]
* [[इंटरनेट टीवी]]
* [[इंटरनेट सुरक्षा]]
{{Div col end}}
==संदर्भ==
{{Reflist|30em}}
==बाहरी कड़ी==
{{commons cat|Internet|इंटरनेट}}
* [http://www.bbc.com/hindi/india/2014/01/140130_internet_governance_tb क्या आप जानते हैं, कौन है इंटरनेट का मालिक?] - बीबीसी हिंदी पर (हिंदी में)
{{Authority control}}
[[श्रेणी:कंप्यूटर]]
[[श्रेणी:इंटरनेट| ]]
owbn1vtncxl3zgqzuppgdz7djydyc5v
गणेश
0
5255
803827
783606
2026-08-02T00:20:00Z
SM7
3953
सुधार कइल गइल
803827
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox deity
| type = हिंदू
| name = गणेश
| other_names = विनायक, गणपति
| gender = पुरुष
| father = [[शिव]]
| mother = [[पार्वती]]
| siblings = [[कार्तिकेय]] (भाई)
| deity_of = {{ubl
|नाया सुरुआत, सफलता आ बुद्धिमानी के देवता
|बिघ्न दूर करे वाला{{Sfn|Heras|1972|p=58}}{{Sfn|Getty|1936|p= 5}} }}
| image = Ganesha Basohli miniature circa 1730 Dubost p73.jpg
| caption = [[Basohli]] miniature, c. 1730. [[National Museum]], [[New Delhi]].<ref>"Ganesha getting ready to throw his lotus. Basohli miniature, circa 1730. National Museum, New Delhi. In the {{IAST|Mudgalapurāṇa}} (VII, 70), in order to kill the demon of egotism ({{IAST|Mamāsura}}) who had attacked him, {{IAST|Gaṇeśa Vighnarāja}} throws his lotus at him. Unable to bear the fragrance of the divine flower, the demon surrenders to {{IAST|Gaṇeśha}}." For quotation of description of the work, see: Martin-Dubost (1997), p. 73.</ref>
| alt = Attired in an orange dhoti, an elephant-headed man sits on a large lotus. His body is red in colour and he wears various golden necklaces and bracelets and a snake around his neck. On the three points of her crown, budding lotuses have been fixed. He holds in his two right hands the rosary (lower hand) and a cup filled with three modakas (round yellow sweets), a fourth modaka held by the curving trunk is just about to be tasted. In his two left hands, he holds a lotus above and an axe below, with its handle leaning against his shoulder on the right side.
| Devanagari = {{lang|sa|गणेशः}}
| Sanskrit_transliteration = {{IAST|Gaṇeśa}}
| affiliation = [[Deva (Hinduism)|Deva]] , [[Brahman]] ([[Ganapatya]]) , [[Panchayatana puja]]
| mantra = {{IAST|Oṃ Shri Gaṇeśāya Namaḥ<br>Oṃ Gaṃ Gaṇapataye Namaḥ}}
| abode = [[Mount Kailash]] (with parents Shiva and Parvati)
| weapon = [[Parashu|{{IAST|Paraśu}} (axe)]], [[Pasha (Hinduism)|{{IAST|pāśa}} (noose)]], [[Elephant goad|{{IAST|aṅkuśa}} (elephant goad)]]
| consort = {{ubl
| [[Buddhi]] (Intelligence)
| [[Riddhi]] (Prosperity)
| [[Siddhi]] (Attainment) }}
| mount = [[Mouse]]
| symbols = [[OM]], [[Modak]]
| festivals = [[Ganesh Chaturthi]]
| texts = ''[[Ganesha Purana]]'', ''[[Mudgala Purana]]'', ''[[Ganapati Atharvashirsa]]''
}}
'''गणेश''' एगो हिंदू देवता हवें जिनके धड़ आदमी नियर आ सिर हाथी के कल्पित कइल जाला। हिंदू कथा अनुसार ई भगवान [[शिव]] आ [[पार्वती]] के छोट बेटा हवें। इनकर सवारी मूस मानल जालें आ ई शिव जी के सगरी गण सभ के मुखिया हवें। भगवान गणेश भगवान शिव औरी माता पार्वती के छोट पुत्र हउवन। भगवान गणेश के पत्नी का नाम रिद्धि औरी सिद्धि ह। रिद्धि औरी सिद्धि भगवान विश्वकर्मा की पुत्रि हइ लोगीन। भगवन गणेश के नाम हिन्दू धर्म में कवनो भी शुभ कार्य करे से पहिले लिहल जाला।
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist|33em}}
[[श्रेणी:हिंदू देवी-देवता]]
{{हिंदू-कथा-आधार}}
qmzm786rej6usfwulyu8r5fiqpazy46
803828
803827
2026-08-02T00:30:10Z
SM7
3953
+विकिकड़ी जोड़ल गइल, सुधार कइल गइल
803828
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox deity
| type = हिंदू
| name = गणेश
| other_names = विनायक, गणपति
| gender = पुरुष
| father = [[शिव]]
| mother = [[पार्वती]]
| siblings = [[कार्तिकेय]] (भाई)
| deity_of = {{ubl
|नाया सुरुआत, सफलता आ बुद्धिमानी के देवता
|बिघ्न दूर करे वाला{{Sfn|Heras|1972|p=58}}{{Sfn|Getty|1936|p= 5}} }}
| image = Ganesha Basohli miniature circa 1730 Dubost p73.jpg
| caption = [[Basohli]] miniature, c. 1730. [[National Museum]], [[New Delhi]].<ref>"Ganesha getting ready to throw his lotus. Basohli miniature, circa 1730. National Museum, New Delhi. In the {{IAST|Mudgalapurāṇa}} (VII, 70), in order to kill the demon of egotism ({{IAST|Mamāsura}}) who had attacked him, {{IAST|Gaṇeśa Vighnarāja}} throws his lotus at him. Unable to bear the fragrance of the divine flower, the demon surrenders to {{IAST|Gaṇeśha}}." For quotation of description of the work, see: Martin-Dubost (1997), p. 73.</ref>
| alt = Attired in an orange dhoti, an elephant-headed man sits on a large lotus. His body is red in colour and he wears various golden necklaces and bracelets and a snake around his neck. On the three points of her crown, budding lotuses have been fixed. He holds in his two right hands the rosary (lower hand) and a cup filled with three modakas (round yellow sweets), a fourth modaka held by the curving trunk is just about to be tasted. In his two left hands, he holds a lotus above and an axe below, with its handle leaning against his shoulder on the right side.
| Devanagari = {{lang|sa|गणेशः}}
| Sanskrit_transliteration = {{IAST|Gaṇeśa}}
| affiliation = [[देव (हिंदू धर्म)|देव]] , [[ब्राह्मण]] ([[गाणपत्य]]) , [[पंचायतन पूजा]]
| mantra = ''ॐ श्री गणेशाय नमः''<br>''ॐ गं गणपतये नमः''
| abode = [[कैलास परबत]] (शिव आ पारबती के साथे)
| weapon = [[फरसा|परशु]], पाश, अंकुश
| consort = {{ubl
| [[बुद्धि (देवी)|बुद्धि]] (Intelligence)
| [[ऋद्धि]] (Prosperity)
| [[सिद्धि (देवी)|सिद्धि]] (Attainment) }}
| mount = [[मूस|मूषक]]
| symbols = [[ॐ]], [[मोदक]]
| festivals = [[गणेश चउथ]]
| texts = ''[[गणेश पुराण]]'', ''[[मुद्गल पुराण]]'', ''[[गणपति अथर्वशीर्ष]]''
}}
'''गणेश''' एगो [[हिंदू देवी-देवता|हिंदू देवता]] हवें जिनके धड़ आदमी नियर आ मूँड़ि [[हाथी]] के कल्पित कइल जाला। [[पुराण|हिंदू पुराणन]] में बर्णित कथा अनुसार ई भगवान [[शिव]] आ [[पार्वती]] के छोट बेटा हवें। इनकर सवारी [[मूस|मूषक]] मानल जालें आ ई शिव जी के सगरी गण सभ के मुखिया हवें। भगवान गणेश भगवान शिव औरी माता पार्वती के छोट पुत्र हउवन। भगवान गणेश के पत्नी का नाम रिद्धि औरी सिद्धि ह। रिद्धि औरी सिद्धि भगवान विश्वकर्मा की पुत्रि हइ लोगीन। भगवन गणेश के नाम हिन्दू धर्म में कवनो भी शुभ कार्य करे से पहिले लिहल जाला।
{{clear}}
== इहो देखल जाय ==
* [[गणेश चउथ]]
* ''[[सुखकर्ता दुखहर्ता]]'' ([[मराठी]] में [[आरती]])
==संदर्भ==
{{Reflist|33em}}
[[श्रेणी:हिंदू देवी-देवता]]
{{हिंदू-कथा-आधार}}
oazq1azh129ik967fnixu689s85pm0f
803833
803828
2026-08-02T00:50:21Z
SM7
3953
[[विकिपीडिया:हॉट-कैट|हॉट-कैट]] द्वारा [[श्रेणी:गणेश]] जोड़ल गइल
803833
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox deity
| type = हिंदू
| name = गणेश
| other_names = विनायक, गणपति
| gender = पुरुष
| father = [[शिव]]
| mother = [[पार्वती]]
| siblings = [[कार्तिकेय]] (भाई)
| deity_of = {{ubl
|नाया सुरुआत, सफलता आ बुद्धिमानी के देवता
|बिघ्न दूर करे वाला{{Sfn|Heras|1972|p=58}}{{Sfn|Getty|1936|p= 5}} }}
| image = Ganesha Basohli miniature circa 1730 Dubost p73.jpg
| caption = [[Basohli]] miniature, c. 1730. [[National Museum]], [[New Delhi]].<ref>"Ganesha getting ready to throw his lotus. Basohli miniature, circa 1730. National Museum, New Delhi. In the {{IAST|Mudgalapurāṇa}} (VII, 70), in order to kill the demon of egotism ({{IAST|Mamāsura}}) who had attacked him, {{IAST|Gaṇeśa Vighnarāja}} throws his lotus at him. Unable to bear the fragrance of the divine flower, the demon surrenders to {{IAST|Gaṇeśha}}." For quotation of description of the work, see: Martin-Dubost (1997), p. 73.</ref>
| alt = Attired in an orange dhoti, an elephant-headed man sits on a large lotus. His body is red in colour and he wears various golden necklaces and bracelets and a snake around his neck. On the three points of her crown, budding lotuses have been fixed. He holds in his two right hands the rosary (lower hand) and a cup filled with three modakas (round yellow sweets), a fourth modaka held by the curving trunk is just about to be tasted. In his two left hands, he holds a lotus above and an axe below, with its handle leaning against his shoulder on the right side.
| Devanagari = {{lang|sa|गणेशः}}
| Sanskrit_transliteration = {{IAST|Gaṇeśa}}
| affiliation = [[देव (हिंदू धर्म)|देव]] , [[ब्राह्मण]] ([[गाणपत्य]]) , [[पंचायतन पूजा]]
| mantra = ''ॐ श्री गणेशाय नमः''<br>''ॐ गं गणपतये नमः''
| abode = [[कैलास परबत]] (शिव आ पारबती के साथे)
| weapon = [[फरसा|परशु]], पाश, अंकुश
| consort = {{ubl
| [[बुद्धि (देवी)|बुद्धि]] (Intelligence)
| [[ऋद्धि]] (Prosperity)
| [[सिद्धि (देवी)|सिद्धि]] (Attainment) }}
| mount = [[मूस|मूषक]]
| symbols = [[ॐ]], [[मोदक]]
| festivals = [[गणेश चउथ]]
| texts = ''[[गणेश पुराण]]'', ''[[मुद्गल पुराण]]'', ''[[गणपति अथर्वशीर्ष]]''
}}
'''गणेश''' एगो [[हिंदू देवी-देवता|हिंदू देवता]] हवें जिनके धड़ आदमी नियर आ मूँड़ि [[हाथी]] के कल्पित कइल जाला। [[पुराण|हिंदू पुराणन]] में बर्णित कथा अनुसार ई भगवान [[शिव]] आ [[पार्वती]] के छोट बेटा हवें। इनकर सवारी [[मूस|मूषक]] मानल जालें आ ई शिव जी के सगरी गण सभ के मुखिया हवें। भगवान गणेश भगवान शिव औरी माता पार्वती के छोट पुत्र हउवन। भगवान गणेश के पत्नी का नाम रिद्धि औरी सिद्धि ह। रिद्धि औरी सिद्धि भगवान विश्वकर्मा की पुत्रि हइ लोगीन। भगवन गणेश के नाम हिन्दू धर्म में कवनो भी शुभ कार्य करे से पहिले लिहल जाला।
{{clear}}
== इहो देखल जाय ==
* [[गणेश चउथ]]
* ''[[सुखकर्ता दुखहर्ता]]'' ([[मराठी]] में [[आरती]])
==संदर्भ==
{{Reflist|33em}}
[[श्रेणी:हिंदू देवी-देवता]]
[[श्रेणी:गणेश| ]]
{{हिंदू-कथा-आधार}}
7iv8izndvpenyxhe1njic2fyr7mh121
पृथिवी
0
5534
803817
802591
2026-08-01T20:23:17Z
InternetArchiveBot
25596
Add 22 books for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803817
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox planet
<!---------------------------------------------------------------------------------------
This infobox has been formatted in the same way as those for other Solar System
planets and bodies, so please do not change it without discussion on the talkpage.
---------------------------------------------------------------------------------------->
| bgcolour = #c0c0ff
| name = पृथिवी
| symbol = [[File:Earth symbol (bold).svg|20px|🜨]]
| image = The Blue Marble (remastered).jpg
|alt="[[दि ब्लू मार्बल]]" नाँव के फोटो, ''[[अपोलो 17]]'' मिशन के दौरान लिहल गइल। ऊपरी हिस्सा में अरब प्रायदीप, अफिरका आ मैडागास्कर बा आ नीचे अंटार्कटिका।
| caption = "[[दि ब्लू मार्बल]]" नाँव के फोटो, ''[[अपोलो 17]]'' मिशन के दौरान 1972 में लिहल गइल
| alt_names = <!--{{ublist|style=padding-top:0.1em;|li_style=line-height:1.3em; |{{hlist|पृथिवी|बिस्व}} |{{hlist|नीला ग्रह|ब्लू मार्बल|बसुंधरा}} }}-->
| epoch = [[J2000.0|J2000]]<ref group="n" name="epoch"/>
| aphelion = {{convert|152100000|km|mi AU|comma=gaps|abbr=on|disp=x|<ref group="n" name="apsis"/><br /><small>(|)</small>}}
| perihelion = {{convert|147095000|km|mi AU|comma=gaps|abbr=on|disp=x|<ref group="n" name="apsis"/><br /><small>(|)</small>}}
| semimajor = {{convert|149598023|km|mi AU|comma=gaps|abbr=on|disp=x|<ref name="VSOP87"/><br /><small>(|)</small>}}
| eccentricity = {{val|0.0167086}}<ref name="VSOP87"/>
| period = {{convert|365.256363004|d|years|comma=gaps|abbr=on|lk=out|disp=x|<ref name="IERS"/><br /><small>(|)</small>}}
| avg_speed = {{convert|29.78|km/s|km/h mph|comma=gaps|abbr=on|disp=x|<ref name="earth_fact_sheet"/><br /><small>(|)</small>}}
| mean_anomaly = {{val|358.617|u=°}}
| inclination = {{ublist|class=nowrap |{{val|7.155|u=°}} सुरुज के बिसुवत से; |{{val|1.57869|u=°}}<ref name="Allen294"/> स्थाई प्लेन से; |{{val|0.00005|u=°}} J2000 एक्लिप्टिक से}}
| asc_node = {{val|-11.26064|u=°}}<ref name="earth_fact_sheet"/> J2000 एक्लिप्टिक से
| arg_peri = {{val|114.20783|u=°}}<ref name="earth_fact_sheet"/>
| satellites =
{{unbulleted list
| 1 प्राकृतिक उपग्रह: [[चंद्रमा]]
| 5 आभासी-उपग्रह
| >1 400 चालू बनावटी उपग्रह<ref name="ucs"/>
| >16 000 अंतरिक्ष कचरा<ref group="n" name="space_debris"/>
}}
| allsatellites = yes
| physical_characteristics = yes
| mean_radius = {{convert|6371.0|km|mi|comma=gaps|abbr=on|disp=x| <small>(|)</small>}}<ref name="hbcp2000"/>
| equatorial_radius = {{convert|6378.1|km|mi|comma=gaps|abbr=on|disp=x| <small>(|)</small>}}<ref name=usno/><ref name="WGS-84"/>
| polar_radius = {{convert|6356.8|km|mi|comma=gaps|abbr=on|disp=x| <small>(|)</small>}}<ref name="cazenave_ahrens1995"/>
| flattening = {{val|0.0033528}}<ref name="IERS2004"/><br />1/{{val|298.257222101}} (ETRS89)
| circumference =
{{unbulleted list |class=nowrap
| {{convert|40075.017|km|mi|comma=gaps|abbr=on|disp=x| <small>बिसुवत रेखी (|)</small>}}<ref name="WGS-84">[[World Geodetic System]] (''WGS-84''). [http://earth-info.nga.mil/GandG/wgs84/ Available online] from [[National Geospatial-Intelligence Agency]].</ref>
| {{convert|40007.86|km|mi|comma=gaps|abbr=on|disp=x| <small>देशांतरी (|)</small>}}<ref name="WGS-84-2"/><ref name="circ">Earth's [[circumference]] is almost exactly 40,000 km because the metre was calibrated on this measurement—more specifically, 1/10-millionth of the distance between the poles and the equator.</ref>
}}
| surface_area =
{{unbulleted list |class=nowrap
| {{convert|510072000|km2|sqmi|comma=gaps|abbr=on|disp=x| <small>(|)</small>}}<ref name="Pidwirny 2006_8"/><ref name="cia"/><ref group="n" name="surfacecover"/>
| {{convert|148940000|km2|sqmi|comma=gaps|abbr=on|disp=x| जमीनी <small>(|; 29.2%)</small>}}
| {{convert|361132000|km2|sqmi|comma=gaps|abbr=on|disp=x| जलक्षेत्र <small>(|; 70.8%)</small>}}
}}
| volume = {{val|1.08321|e=12|u=km3}} <small>({{val|2.59876|e=11|u=cu mi}})</small><ref name="earth_fact_sheet"/>
| mass = {{val|5.97237|e=24|u=kg}} <small>({{val|1.31668|e=25|u=lb}})</small><ref name="Luzum2011" /> <br /> <small>({{val|3.0|e=-6|ul=solar mass}})</small>
| density = {{convert|5.514|g/cm3|lb/cuin|comma=gaps|abbr=on|disp=x| <small>(|)</small>}}<ref name="earth_fact_sheet"/>
| surface_grav = {{convert|9.807|m/s2|ft/s2|comma=gaps|abbr=on|disp=x| <small>({{val|1|u=''g''}}; |)</small>}}<ref name="NIST2008"/>
| moment_of_inertia_factor = 0.3307<ref name="Williams1994"/>
| escape_velocity = {{convert|11.186|km/s|km/h mph|comma=gaps|abbr=on|disp=x|<ref name="earth_fact_sheet"/> <br /> <small>(|)</small>}}
| sidereal_day = {{longitem|{{val|0.99726968|u=d}}<ref name="Allen296"/> <br /> <small>(23h 56m 4.100s)</small>}}
| rot_velocity = {{convert|1674.4|km/h|km/s km/h mph|order=out|comma=gaps|abbr=on|disp=x|<ref name="Cox2000"/> <br /> <small>(|)</small>}}
| axial_tilt = {{val|23.4392811|u=°}}<ref name="IERS"/>
| albedo = {{ublist|class=nowrap |0.367 ज्यामिती <ref name="earth_fact_sheet"/> |0.306 बांड अल्बेडो<ref name="earth_fact_sheet"/>}}
| atmosphere = yes
| temperatures = yes
| temp_name1 = केल्विन
| min_temp_1 = 184 K<ref name=asu_lowest_temp/>
| mean_temp_1 = 288 K<ref name=kinver20091210/>
| max_temp_1 = 330 K<ref name=asu_highest_temp/>
| temp_name2 = सेल्सियस
| min_temp_2 = −89.2 °C
| mean_temp_2 = 15 °C
| max_temp_2 = 56.7 °C
| temp_name3 = फारेनहाइट
| min_temp_3 = −128.5 °F
| mean_temp_3 = 59 °F
| max_temp_3 = 134 °F
| surface_pressure = {{val|101.325|ul=kPa}} (समुंद्र तल पर)
| atmosphere_composition =
{{unbulleted list |class=nowrap
| 78.08% [[नाइट्रोजन]] (N{{smallsub|2}}; dry air)<ref name="earth_fact_sheet"/>
| 20.95% [[ऑक्सीजन]] (O{{smallsub|2}})
| 0.930% [[आर्गन]]
| 0.0402% [[कार्बनडाईऑक्साइड]]<ref name="NOAA">{{cite web |url=http://www.esrl.noaa.gov/gmd/ccgg/trends/#mlo |author=[[National Oceanic and Atmospheric Administration]] |website=[[Earth System Research Laboratory]] |title=Trends in Atmospheric Carbon Dioxide |date=8 November 2016 |access-date=3 December 2016}}</ref>
| ~ 1% [[जल भाप]] <small>(मौसमी-बदलाव वाला)</small>
}}
| note = no
}}
'''पृथिवी''' भा '''पृथ्वी''' ({{Langx|en|Earth}}) (चीन्हा: [[File:Earth symbol (fixed width).svg|16px|🜨]]) चाहे [[धरती]] ({{Langx|sa|धरित्री}}) [[सौर मंडल]] में [[सूर्य]] के ओर से [[ग्रह|बुध]] अउरी [[ग्रह|शुक्र]] की बाद तिसरका [[ग्रह]] हवे। पृथिवी से मिलत जुलत संरचना वाला ग्रहन के ''पार्थिव ग्रह'' (टेरेस्ट्रियल प्लैनेट्स) कहल जाला जिनहन में पृथिवी सबसे बड़हन बाटे आ बाकी अउरी तीन गो बुध, शुक्र आ मंगल बाड़ें। पृथिवी के करीबन 71% हिस्सा पर [[समुंदर|समुंद्र]] होखे के कारन ई अंतरिक्ष से देखले पर [[नीला रंग]] के लउकेले एही से एकरा के '''नीला ग्रह'''<ref>{{Cite web|url=https://www.deshbandhu.co.in/vichar/why-is-the-planet-called-the-blue-planet-72212-2|title=क्यों कहते हैं पृथिवी को नीला ग्रह|date=2018-11-02|website=देशबंधु|archive-url=https://web.archive.org/web/20220514061220/https://www.deshbandhu.co.in/vichar/why-is-the-planet-called-the-blue-planet-72212-2|archive-date=2022-05-14}}</ref> भी कहल जाला। वैज्ञानिक प्रमाण की हिसाब से पृथिवी के उत्पत्ति अब से करीब साढ़े चारि अरब बरिस पहिले भइल रहल।
पृथिवी के सबसे बड़ बिसेसता बा इहाँ जियतार जिया-जंतु आ पेड़-पौधा के मिलल। अबहिन ले पूरा [[ब्रह्माण्ड]] में अउरी कौनो अइसन पिंड नइखे मिलल जेवना पर जीवन मिलला के सबूत होखे। खाली मनुष्ये ना बालुक अउरी हजारन लाखन परकार के जीवित परानी पृथिवी पर निवास करेलन। एकरी खातिर कई गो कारण जिम्मेवार बा जइसे कि पृथिवी के सूर्य से दूरी एकदम सही बा ए से ई न ढेर गरम रहेले न ढेर ठंढा हो जाले, पृथिवी के [[वायुमंडल]] में गैसन के मात्रा एकदम सही अनुपात में बा, [[ओजोन परत]] आ पृथिवी के चुंबकीय मंडल सूर्य के नोक्सानदेह किरिन सभ से जीवित परानिन के रक्षा करे लें।
पृथिवी के जीवन धारण कइला के क्षमता की कारन आ मनुष्य के एकरी ऊपर निर्भर रहला की कारण एकरा के भारतीय संस्कृति में '''धरती माई''' कहल जाला काहें कि सगरी जीव-जंतु आ पेड़-पौधा एही पृथिवी के संतान हवे लोग । संसार की प्राचीनतम ग्रंथ [[वेद]] में पृथिवी कि आराधना में एगो पूरा सूक्त बा जेवना के ''[[पृथिवी सूक्त]]'' कहल जाला। पुरानन में पृथिवी के शेषनाग की फन पर स्थित बतावल गइल बा।
पृथिवी के अध्ययन करे वाला विज्ञानन के [[पृथिवी विज्ञान]] कहल जाला। इन्हन में सबसे पुरान विज्ञान के [[भूगोल]] कहल जाला जेवन पृथिवी के अलग-अलग अस्थान के रूप आ उहाँ पावल जाए वाला [[पर्यावरण]] आ लोगन के अध्ययन आ वर्णन करे वाला विषय हवे। पृथिवी की अंदर की जानकारी के खोज करे वाला बिज्ञान [[जियोलॉजी]] कहल जाला। भूगोल में पृथिवी की ज़मीन वाला हिस्सा के स्थलमंडल, पानी वाला हिस्सा के [[जलमंडल]], पृथिवी की चारो ओर की गैस से बनल हिस्सा के [[वायुमंडल]] आ ए बाकी तीनों में व्याप्त ओ हिस्सा के जे में जीव पावल जालें, जैवमंडल कहल जाला। पृथिवी पर पावल जाए वाला [[पर्यावरण]] मनुष्य आ बाकी सभ जीव जंतु खातिर बहुत महत्व के चीज बा काहें से कि एकरी अन्दर गड़बड़ी से एकर संतुलन बिगड़ जाई टा सारा जीव जंतु के अस्तित्व समाप्त हो जाई। एही से पृथिवी की पर्यावरण के सुरक्षा खातिर बहुत व्यापक चर्चा होत बा काहें से कि मनुष्य की क्रियाकलाप से पृथिवी की [[प्राकृतिक पर्यावरण]] के खतरा पैदा हो गइल बा।
हर साल अप्रैल महीना की 22 तारिख के [[धरती दिवस|पृथिवी दिवस]] आ 5 जून के [[पर्यावरण दिवस]] मनावल जाला।
==नाँव==
पृथिवी (भा पृथ्वी) के अरथ होला "बिसाल आकार वाली" आ एकरा के अउरी कई गो नाँव से भी जानल जाला, जइसे कि धरती, भूमि, भू, भूँइ वगैरह। पृथिवी शब्द से जुड़ल [[पुराण]]न के कहानी भी बा। [[विष्णु पुराण]] के मोताबिक राजा पृथु के नाँव पर "पृथिवी" नाँव पड़ल हवे।<ref name="Apte2007">{{cite book|author=V. S. Apte|title=Sanskrit-Hindi Kosh Raj Sanskaran|url=https://books.google.com/books?id=bsSZ27z5fSYC&pg=PA649|year=2007|publisher=Motilal Banarsidass Publishe|isbn=978-81-208-2097-5|pages=649–}}</ref> कथा के अनुसार अंग देस के राजा वेन सुभाव से दुष्ट रहलें आ जज्ञ पूजा के रोक दिहलें जेकरे कारण तपस्वी ऋषि लोग उनके पीट के मुआ घालल आ उनके बाँह के मीसल जेकरा से पृथु नाँव के राजा पैदा भइलें। प्रजा के पृथिवी से अन्न आ शाक वगैरह मिलल बंद हो गइल रहे जेकरे कारण पृथु तीर-धेनुही ले के पृथिवी के पीछा कइलें जे गाय के रूप ध के भागल आ अंत में एह शर्त पर तइयार भइल कि ओकरा के एगो बाछा दे दिहल जाय। तब पृथु, स्वयंभू मनु के बाछा बना के पृथिवी रुपी गाय के दुहलें आ ओकरे बाद पृथिवी से फिर से अन्न वगैरह के उपज सुरू भइल।
पृथिवी के अन्य नाँव भी बाने। ''धरा'', ''धरती'' वगैरह के अरथ सभके धारण करे वाली होला। ''वसुंधरा'' के अरथ वसु सभ के धारण करे वाली। ''रसा'' के अरथ जेह में सभ रस मौजूद होखे भा जेह से रस के उत्पत्ती होखे। ''रत्नगर्भा'' मने जेह से रतन उत्पन्न होखत होखें।
[[अंग्रेजी]] में पृथिवी के ''अर्थ'' (''Earth'') कहल जाला। लातीनी भाषा में ''टेरा'' (''Terra'') आ यूनानी भाषा में ''ज्या'' भा ''जी'' (γῆ)। टेरा से ''टेरेस्ट्रियल'' वगैरह शब्द बने लें जबकि ज्याग्रफी (भूगोल), जियोलोजी (भूगर्भबिज्ञान) वगैरह शब्द यूनानी मूल शब्द से बनल हवें।
वैदिक साहित्य में [[ऋग्वेद]] आ [[अथर्ववेद]] में पृथिवी के [[पृथिवी (देवी)|देवी रूप में]] बर्णन कइल गइल बा। अथर्ववेद में पृथिवीसूक्त में पृथिवी देवी के बिस्तार से स्तुति गावल गइल बा।<ref name="Winternitz">{{cite book|author=एम॰ विंटरनित्ज़ |title=प्राचीन भारतीय साहित्य का इतिहास ('भाग 1, खंड 1)|url=https://books.google.com/books?id=5hFReMc5I8EC&pg=PT122|publisher=मोतीलाल बनारसीदास|isbn=978-81-208-3030-1|pages=122–}}</ref><ref name="Sharma1999">{{cite book|author=रामबिलास शर्मा|title=भारतीय संस्कृति और हिंदी प्रदेश|url=https://books.google.com/books?id=ODfHI4__GigC&pg=PA527|year=1999|publisher=किताबघर प्रकाशन|isbn=978-81-7016-438-8|pages=527–}}</ref>
==समयक्रम==
{{main|धरती के इतिहास}}
===निर्माण===
[[File:Protoplanetary-disk.jpg|thumb|left|सुरुआती सौर मंडल आ ग्रह सभ के डिस्क के कल्पना आधरित चित्र]]
[[सौर मंडल]] में मौजूद सभसे पुरान पदार्थ के समय {{val|4.5672|0.0006|ul=बिलियन साल पहिले}} (''Gya'') निर्धारित कइल गइल बा।<ref name=bowring_housch1995/> {{val|4.54|0.04|u=Gya}}<ref name="age_earth1" /> तक ले सुरुआती (प्राइमार्डियल) पृथिवी के निर्माण हो गइल रहे। सौर मंडल के ग्रह आ वगैरह सभ के निर्माण आ इवोल्यूशन [[सुरुज]] के साथे-साथ भइल। सिद्धांत रूप में, एगो सौर नेबुला से मॉलिक्यूलर बदरी के रूप में निकल के पदार्थ चापट डिस्क के नियर रूप लिहलस जे घुमरी करे लागल आ एही डिस्क से ग्रह सभ आ सुरुज के उत्पत्ती भइल। नेबुला में गैस, बरफ के कण, आ ब्रह्मांडी धूर रहल (जेह में प्राइमार्डियल यानि सुरुआती न्यूक्लियस भा केंद्रबिंदु भी रहलें)। नेबुलर सिद्धांत के अनुसार, ग्रहाणु (प्लैनेटेसिमल) सभ के उत्पत्ती नेबुला के पदार्थ सभ के एकट्ठा होखे (एक्रियेशन) से भइल आ सुरुआती पृथिवी के बने में 10–{{val|20|ul=मिलियन साल}} (Ma) के समय लागल।<ref name=nature418_6901_949/>
चंद्रमा के उत्पत्ती, जवन 4.53 बिलियन साल पहिले भइल, अभिन ले रिसर्च के बिसय बा।<ref name=science310_5754_1671/> कामचलाऊँ हाइपोथीसिस के मोताबिक, चंद्रमा के उत्पत्ती पृथिवी से निकलल पदार्थ के एकट्ठा होखे से भइल जब मंगल के आकार के एगो आकाशी पिंड ''थीया'' (''Theia'') पृथिवी के टकरा गइल।<ref name=reilly20091022/> एह सिनैरियो में, थीया के द्रब्यमान पृथिवी के द्रब्यमान के 10% के आसपास रहल,<ref name=canup_asphaug2001a/> भयानक टक्कर भइल,<ref name=canup_asphaug2001b/> आ एकर कुछ द्रब्यमान पृथिवी के साथ बिलय भी हो गइल। लगभग 4.1 आ {{val|3.8|u=Gya}} तक ले, कई सारा एस्टेरोइड टक्कर भइल जेकरा के अब [[बाद के हैबी बमबारी]] कहल जाला आ ई काफी ब्यापक रूप से चंद्रमा के सतह आ वातावरण के बदल दिहलस, एही तर्ज पर, अइसने परभाव धरती पर भी भइल।
===भूगर्भशास्त्रीय इतिहास===
{{Main article|पृथिवी के भूबैज्ञानिक इतिहास}}
[[File:USA 10654 Bryce Canyon Luca Galuzzi 2007.jpg|thumb|हूडू नाँव के थलरूप, अमेरिका के उटा राज्य के ब्राइस कैनियन नेशनल पार्क में।]]
धरती के [[वायुमंडल]] आ समुंद्र सभ के रचना ज्वालामुखी क्रिया आ अन्य तरीका से बाहर निकले वाली गैसन के द्वारा भइल जेह में जलभाप भी शामिल रहल। जलभाप के ठंढ़ाईला में एस्टेरोइड, प्रोटोप्लैनेट (आदिग्रह), आ [[पुच्छल तारा]] सभ से मिलल पानी आ बरफ के भी योगदान रहल।<ref name="watersource"/> एह सिद्धांत के मोताबिक, वायुमंडल में मौजूद "[[ग्रीनहाउस गैस]]" सभ के कारण समुंद्र के पानी जमे ना पावल जबकि सुरुज अभी अपने वर्तमान दीप्ति के 70% भर प्रकाश देत रहे।<ref name=asp2002/> {{val|3.5|u=Gya}} तक ले, [[पृथिवी के चुंबकी क्षेत्र]] स्थापित हो चुकल रहल, ईहो एह काम में मदद कइलस आ [[सौर हवा]] से उड़ के वायुमंडल के बिनास होखे से बचावे में मदद कइलस।<ref name=physorg20100304/>
क्रस्ट, यानी पृथिवी के ऊपरी ठोस परत, के निर्माण पघिलल बाहरी परत के ठंढा होखे से बनल। दू गो मॉडल बाने<ref name=williams_santosh2004/> जे धरती के जमीनी हिस्सा के वर्तमान रूप के धीरे-धीरे निर्माण<ref name=science164_1229/> या फिर, बहुत संभावित बा कि, अचानक तेजी से भइल बिकास<ref name=tp322_19/> के ब्याख्या करे लें जवन कि पृथिवी के सुरुआती इतिहास में भइल रहल होखी<ref name=rg6_175/> आ एकरे बाद लमहर समय खातिर पृथिवी के जमीनी महादीपी हिस्सा स्थाई रूप पा गइल।<ref name=science310_5756_1947/><ref name=jaes23_799/><ref name=ajes38_613/> महादीप सभ के उत्पत्ती [[प्लेट टेक्टॉनिक्स]] के द्वारा भइल जेकरा के चलावे वाली ताकत पृथिवी के ठंढा हो रहल अंदरूनी हिस्सा से आवे ले। भूबैज्ञानिक समय पैमाना पर देखल जाव त पछिला कई सौ करोड़ साल में सुपरमहादीप सभ टूट के बिलग होखे आ दुबारा एकट्ठा होखे के प्रक्रिया से गुजरल बाने। लगभग {{val|750|u=Mya}} (मिलियन (करोड़) साल पहिले), सभसे पुरान मालुम सुपरमहादीप रोडीनिया टूटे सुरू भइल। बाद में एकर हिस्सा 600–{{val|540|u=Mya}} के आसपास दोबारा जुड़ के पैनोटिया नाँव के सुपर महादीप बनवलें। एही तरीका से अंत में पैंजिया सुपरमहादीप बनल आ {{val|180|u=Mya}} के लगभग इहो टूट गइल<ref name=as92_324/> जेकर टुकड़ा वर्तमान समय के [[महादीप]] हवें सऽ।
[[बर्फानी जुग]] के वर्तमान पैटर्न {{val|40|u=Mya}} में सुरू भइल आ प्लीस्टोसीन काल, {{val|3|u=Mya}}, में अउरी पोढ़ भइल। ऊँच-अक्षांस वाला इलाका सभ में एकरे बाद से कई बेर बर्फानी जुग के ग्लेशियर निर्माण आ फिर इनहन के पघिलाव के घटना भइल बा आ लगभग हर 40,000–{{val|100000|u=साल}} में चक्र के रूप में अइसन भइल बा। अंतिम महादीपी ग्लेशीयेशन करीबन 10,000 साल पहिले भइल रहे।<ref name=psc/>
===जीवन के उत्पत्ती आ इवोल्यूशन===
{{Life timeline}}
<!-- {{Main article|Abiogenesis|Evolutionary history of life}} -->
[[File:PhylogeneticTree, Woese 1990.PNG|thumb|left|पृथिवी पर जीवन के फाइलोजेनेटिक वर्गीकरण, आरएनए के एनालिसिस पर आधारित]]
अबसे लगभग चार बिलियन बरिस पहिले, केमिकल रियेक्शन के चलते पहिला अइसन अणु (मोलिक्यूल) सभ के उत्पत्ती भइल जे खुद अपने नियर अणु पैदा करे में सक्षम रहलें। एकरे लगभग आधा बिलियन साल बाद, पृथिवी के सभसे पहिला अइसन जिंदा के जीव के पैदाइश भइल जे बाद के सगरी जिंदा परानी सभ के पूर्बज मानल जा सके ला।<ref name=sa282_6_90/> प्रकास संश्लेषण (फोटोसिंथेसिस) के बिकास भइल आ सुरुज के रोशनी से मिले वाली उर्जा के सीधा तरीका से सजीव जीवधारी अपना भोजन बनावे में करे सुरू क दिहलें। एह से पैदा भइल ऑक्सीजन (O<sub>2</sub>) वायुमंडल में जमा भइल आ सुरुज के अल्ट्रावायलेट किरन से रिएक्शन क के पृथिवी के चारों ओर ऊपरी वायुमंडल में [[ओजोन]] (O<sub>3</sub>) के एगो परत बना दिहलस जे एक तरह से सगरी सजीव सभ के सुरक्षा करे वाली परत हवे।<ref name="NYT-20131003">{{cite news |last=Zimmer |first=Carl |authorlink=Carl Zimmer |title=Earth’s Oxygen: A Mystery Easy to Take for Granted |url=https://www.nytimes.com/2013/10/03/science/earths-oxygen-a-mystery-easy-to-take-for-granted.html |date=3 अक्टूबर 2013 |work=New York Times |accessdate=3 अक्टूबर 2013}}</ref> एकरे बाद छोटहन कोशिका सभ के बड़हन कोशिका सभ में समहित होखे के बाद काम्प्लेक्स कोशिका सभ के निर्माण भइल, जिनहन के [[यूकार्योट]] कहल जाला।<ref name=jas22_3_225/> वास्तविक कई कोशिका वाला जीवधारी सभ के द्वारा बनल कालोनी के सभ के स्पेशलाइजेशन बढ़त गइल। नोकसानदेह अल्ट्रावायलेट किरन के सोख लिहल जाए के बाद पृथिवी पर जीवन के बिस्तार होखे में मदद मिलल।<ref name=burton20021129/> अबतक ले, सभसे पुरान जीवधारी सभ के परमान के रूप में, पच्छिमी आस्ट्रेलिया के बलुआ पाथर में से लगभग 3.48 बिलियन बरिस पुरान सूक्ष्मजीवी (माइक्रोबायल) फोसिल मिलल बाड़ें,<ref name="Origin1">Schopf, JW, Kudryavtsev, AB, Czaja, AD, and Tripathi, AB. (2007). ''Evidence of Archean life: Stromatolites and microfossils.'' Precambrian Research 158:141–155.</ref><ref name="Origin2">Schopf, JW (2006). ''Fossil evidence of Archaean life.'' Philos Trans R Soc Lond B Biol Sci 29;361(1470) 869-85.</ref><ref name="RavenJohnson2002">{{cite book |first=Peter |last=Hamilton Raven |first2=George |last2=Brooks Johnson |title=Biology |url=https://books.google.com/books?id=GtlqPwAACAAJ |date=2002 |publisher=McGraw-Hill Education |isbn=978-0-07-112261-0 |page=68 |accessdate=7 July 2013}}</ref><ref name="AP-20131113">{{cite news |last=Borenstein |first=Seth |title=Oldest fossil found: Meet your microbial mom |url=http://apnews.excite.com/article/20131113/DAA1VSC01.html |date=13 November 2013 |agency=Associated Press |accessdate=15 November 2013 |archive-date=29 June 2015 |archive-url=https://web.archive.org/web/20150629230719/http://apnews.excite.com/article/20131113/DAA1VSC01.html |url-status=dead }}</ref><ref name="AST-20131108">{{cite journal |last1=Noffke |first1=Nora |last2=Christian |first2=Daniel |last3=Wacey |first3=David |last4=Hazen |first4=Robert M. |title=Microbially Induced Sedimentary Structures Recording an Ancient Ecosystem in the ca. 3.48 Billion-Year-Old Dresser Formation, Pilbara, Western Australia |url=http://online.liebertpub.com/doi/abs/10.1089/ast.2013.1030 |date=8 November 2013 |journal=[[Astrobiology (journal)]] |doi=10.1089/ast.2013.1030 |accessdate=15 November 2013 |bibcode=2013AsBio..13.1103N |pmid=24205812 |pmc=3870916 |volume=13 |issue=12 |pages=1103–24}}</ref> जीवीय पैदाइश वाला 3.7 बिलियन बरिस पुरान ग्रेफाईट पच्छिमी ग्रीनलैंड के मेटासेडीमेंटरी चट्टान सभ में मिलल बाटे,<ref name="NG-20131208">{{cite journal |last1=Ohtomo |first1=Yoko |last2=Kakegawa |first2=Takeshi |last3=Ishida |first3=Akizumi |last4=Nagase |first4=Toshiro |last5=Rosing |first5=Minik T. |display-authors=3 |url=http://www.nature.com/ngeo/journal/vaop/ncurrent/full/ngeo2025.html |date=January 2014 |title=Evidence for biogenic graphite in early Archaean Isua metasedimentary rocks |journal=Nature Geoscience |location=London |publisher=[[Nature Publishing Group]] |volume=7 |issue=1 |pages=25–28 |bibcode=2014NatGe...7...25O |doi=10.1038/ngeo2025 |issn=1752-0894}}</ref> आ पच्छिमी आस्ट्रेलिया के 4.1 बिलियन बरिस पुरान चट्टान में से जीवी तत्व मिलल बाड़ें।<ref name="AP-20151019" /><ref name="PNAS-20151014-pdf" />
नियोप्रोटेरोजोइक (''Neoproterozoic'') काल में, {{val|750|to|580|u=Mya}} पहिले, पृथिवी के ज्यादातर हिस्सा बरफ से तोपाइल रहल होखी। अइसन हाइपोथीसिस के "स्नोबाल अर्थ" (बरफीला गोला रुपी पृथिवी) के नाँव से जानल जाला आ ई खासतौर पर अध्ययन आ रिसर्च के रूचि के बिसय बाटे काहें की ठीक एही के बाद ऊ घटना भइल जेकरा के कैम्ब्रियाई बिस्फोट कहल जाला, जेह में अचानक तेजी से, पृथिवी पर बहुकोशिकी-जीव सभ के रचना अउरी ढेर काम्प्लेक्स यानि जटिल बन गइल।<ref name=kirschvink1992/> कैंब्रियाई बिस्फोट के बाद, {{val|535|u=Mya}} के आसपास, पाँच बेर भारी पैमाना पर जीव सभ के बिलुप्त होखे के घटना भी भइल।<ref name="sci215_4539_1501" /> अइसन सभसे हाल के बिलुप्ती घटना {{val|66|u=Mya}} में भइल, जेकर कारन एगो उल्का टक्कर के मानल जाला आ एही के बाद पृथिवी से डाइनासोर सभ के बिनास भइल आ अउरी ढेर सारा रेप्टाइल सभ के जिनगी बड़हन पैमाना पर परभावित भइल। पछिला {{val|66|ul=Myr}} में, मैमल सभ के जाति-प्राजाति में बहुत बिबीधता आइल, कुछ करोड़ बरिस पहिले, अफिरकी बनमानुस नियर जीव सभ सीधा खड़ा हो के चले सीखलें।<ref name="gould1994" /> एकरे बाद औजार के इस्तेमाल करे सुरू कइलेन आ आपस में संबाद के बिकास भइल, दिमाग के बिस्तार भइल आ एही क्रम में आधुनिक मनुष्य सभ के उत्पत्ती भइल। खेती के खोज आ उदोगीकरण के बाद मनुष्य खुद पृथिवी के वातावरण आ जिया-जंतु के बहुत हद तक परभावित कइलस।<ref name="bgsa119_1_140" />
===भबिस्य===
लमहर समय के बात कइल जाव त पृथिवी के भाबिस्य सुरुज के भाबिस्य पर निर्भर बा। अगिला {{val|1.1|u=Ga}} में सुरुज के दीप्ती (ल्यूमिनासिटी) लगभग 10% बढ़ी आ अगिला {{val|3.5|u=Ga}} में ई 40% तक ले बढ़ जाई।<ref name="sun_future"/> धरती के साथ के तापमान बढ़ी आ ई पृथिवी पर कार्बनडाईआक्साइड के मात्रा के में अइसन बदलाव होखी जेकरा कारण पौधा सभ के फोटोसिंथेसिस खातिर मिले वाला कार्बनडाईआक्साइड के मात्रा में खतरनाक तरीका ले गिरावट आई।<ref name="britt2000" /> पेड़-पौधा के बिनास से ऑक्सीजन के कमी होखी आ जियाजंतु सभ के भी बिनास हो जाई।<ref name=ward_brownlee2002/> एकरे एक बिलियन साल बाद, धरती के सारा पानी गायब हो चुकल होखी<ref name=carrington/> आ दुनिया के औसत बैस्विक तापमान {{val|70|ul=degC}} तक ले<ref name=ward_brownlee2002/> ({{val|158|ul=degF}}) चहुँप चुकल होखी। एह नजरिया से देखल जाव त पृथिवी अउरी {{val|500|u=Myr}} साल तक ले निवास जोग रही,<ref name="britt2000"/> आ संभवतः {{val|2.3|u=Ga}} तक ले अगर वायुमंडल से नाइट्रोजन निकाल दिहल जाय।<ref name=pnas1_24_9576/> अगर सुरुज के दसा न भी बदले आ स्थाई तौर पर अइसने रहे तबो अनुमान बा कि आधुनिक समुंद्र सभ के 27% पानी एक बिलियन साल में सरवत के जमीन के भीतर [[मैंटल (भूबिज्ञान)|मैंटल]] में चहुँप जाई, एकर कारण समुंद्रमध्य के रिज सभ से भाप वेंटिंग के घटाव होखी।<ref name=hess5_4_569/>
सुरुज {{val|5|u=Gyr}} में बिकसित हो के रेड जायंट बन जाई। मॉडल सभ के प्रागअनुमान बा की सुरुज के आकार में फइलाव होखी। ई फइल के {{convert|1|AU|km| lk=off|abbr=on}} के हो जाई, ई आकार एकरे वर्तमान आकार के 250 गुना होखी।<ref name="sun_future" /><ref name="sun_future_schroder"/> एह घटना के कारन पृथिवी के भागि अनिश्चिते बा। एगो रेड जायंट के रूप में, सुरुज के द्रब्यमान में 30% के कमी होखी आ पृथिवी के परिकरमा कक्षा 1.7 AU होखी जब सुरुज अपने बिस्तार के चरम पर होखी। अगर सगरी ना, त अधिकतर जिंदा चीज सभ के त बिनास होई जाई काहें की सुरुज के दीप्ती बहुत बढ़ जाई (अपना चरम पर ई वर्तमान के 5,000 गुना होखी)।<ref name="sun_future" /> 2008 के एगो सिमुलेशन मॉडल ई बतावल की पृथिवी के परिकरमा के कक्षा अंत में ज्वारीय परभाव के चलते घट जाई आ अंत में ई सुरुज के वायुमंडल में प्रवेश क के भाफ बन जाई।<ref name="sun_future_schroder" />
==भौतिक बिसेसता==
===आकार आ आकृति===
{{खाली खंड}}
===रासायनिक बनावट===
{{Div Col|2}}
# 34.6% आयरन (लोहा)
# 29.5% आक्सीजन
# 15.2% सिलिकन
# 12.7% मैग्नेशियम
# 2.4% निकेल
# 1.9% सल्फर
# 0.05% टाइटेनियम
# अन्य
{{Div Col end}}
धरती के घनत्व पूरा सौरमंडल मे बाकी सगरी पिण्डन में सबसे ज्यादा बा। बाकी चट्टानी ग्रहन के संरचना कुछ अंतर की साथ पृथ्विये की नियर हउवे। चन्द्रमा के केन्द्रक छोट हवे, बुध का केन्द्रक उसके कुल आकार की तुलना मे बहुत विशाल हवे, मंगल और चंद्रमा का मैंटल कुछ मोटा हवे, चन्द्रमा और बुध मे रासायनिक रूप से भिन्न भूपटल ना पावल जाला, सिर्फ पृथिवी के अंत: और बाह्य मैंटल परत अलग है। ध्यान दिहल जाय कि ग्रहन (पृथिवी भी) के आंतरिक संरचना की बारे मे हमनी के ज्ञान सैद्धांतिक हवे।
===अंदरूनी बनावट===
{{मुख्य|पृथिवी के आंतरिक संरचना}}
[[File:Earth poster.svg|thumb|upright=1.5|पृथिवी के आतंरिक संरचना]]
'''पृथिवी के आतंरिक संरचना''' परतदार बाटे मने कि कई परत में बा। ए परतन के मोटाई का सीमांकन रासायनिक विशेषता या फर यांत्रिक विशेषता की आधार पर कइल जाला।
पृथिवी के सबसे ऊपरी परत ''क्रस्ट'' एगो ठोस परत हवे, मध्यवर्ती [[मैंटल]] बहुत ढेर गाढ़ परत हवे, आ बाहरी क्रोड तरल अउरी आतंरिक क्रोड ठोस अवस्था में हवे।
पृथिवी की आतंरिक संरचना की बारे में जानकारी के स्रोत को दू तरह के बाड़ें । प्रत्यक्ष स्रोत, जइसे [[ज्वालामुखी]] से निकलल पदार्थन के अध्ययन, समुद्र्तलीय छेदन से मिलल आंकड़ा के अध्ययन वगैरह, जेवन कम गहराई ले का जानकारी उपलब्ध करा पावे लें। दूसरी ओर अप्रत्यक्ष स्रोत की रूप में भूकम्पीय तरंगन के अध्ययन अउर अधिक गहराई की विशेषता की बारे में जानकारी देला।
यांत्रिक लक्षणों की आधार पर पृथिवी के स्थलमण्डल, दुर्बलता मण्डल, मध्यवर्ती [[मैंटल]], बाह्य क्रोड और आतंरिक क्रोड में बाँटल जाला। रासायनिक संरचना की आधार पर भूपर्पटी, ऊपरी मैंटल, निचला मैंटल, बाह्य क्रोड और आतंरिक क्रोड में बाँटल जाला।
पृथिवी की अंतरतम के ई परतदार संरचना भूकंपीय तरंगों की संचलन आ उनहन की परावर्तन आ प्रत्यावर्तन पर आधारित ह जिनहन के अध्ययन भूकंपलेखी की आँकड़न से कइल जाला। भूकंप से पैदा भइल प्राथमिक अउरी द्वितीयक तरंगन के पृथिवी की अंदर स्नेल की नियम के अनुसार प्रत्यावर्तित हो के वक्राकार पथ पर गति होले। जब दू गो परतन की बीच में घनत्व अथवा रासायनिक संरचना के अचानक परिवर्तन होला तब तरंगन के कुछ ऊर्जा उहाँ से परावर्तित हो जाले। परतन की बीच की अइसन जगहन के असातत्य (''Discontinuity'') कहल जाला।
===गरमी===
{{खाली खंड}}
===टेक्टॉनिक प्लेट===
अन्य चट्टानी ग्रहन की ऊपरी परत से अगर तुलना कइल जाय त पृथिवी के [[क्रस्ट]] (अउरी मेंटल के ऊपरी कुछ हिस्सा) कई ठोस हिस्सन में बाँटल बा जिनहन के [[प्लेट]] कहल जाला। ई प्लेट एस्थेनोस्फीयर की ऊपर तैरत रहेलीं आ एही गतिविधि के [[प्लेट टेक्टानिक]] कहल जाला।
(वर्तमान में) आठ प्रमुख प्लेट:
#'''उत्तर अमेरिकी प्लेट''' – उत्तरी अमेरिका, पश्चिमी उत्तर अटलांटिक अउरी ग्रीनलैंड
#'''दक्षिण अमेरिकी प्लेट''' – दक्षिण अमेरिका अउरी पश्चिमी दक्षिण अटलांटिक
#'''अंटार्कटिक प्लेट''' – अंटार्कटिका अउरी “दक्षिणी महासागर”
#'''यूरेशियाई प्लेट''' – पूर्वी उत्तर अटलांटिक, यूरोप अउरी भारत के अलावा एशिया
#'''अफ्रीकी प्लेट''' – अफ्रीका, पूर्वी दक्षिण अटलांटिक अउरी पश्चिमी हिंद महासागर
#''' भारतीय-आस्ट्रेलियाई प्लेट''' – भारत, ऑस्ट्रेलिया, न्यूजीलैंड अउरी हिंद महासागर के अधिकांश
#'''नाज्का प्लेट''' – पूर्वी प्रशांत महासागर से सटे दक्षिण अमेरिका
#'''प्रशांत प्लेट''' – प्रशांत महासागर के सबसे अधिक (अउरी कैलिफोर्निया के दक्षिणी तट!)
पृथिवी का भूपटल के उमिर बहुत काम हवे। खगोलिय पैमाना पर देखल जाय त ई बहुते छोटे अंतराल 500,000,000 वर्ष मे बनल हौउवे। क्षरण अउरी टेक्टानीक गतिविधी पृथिवी की भूपटल को नष्ट करत रहेले औउरी दूसरी ओर नया भूपटल के निर्माण भी होत रहेला। पृथिवी के सबसे शुरुवाती इतिहास के प्रमाण नष्ट हो चुकल बाडन। पृथिवी के आयु करीब-करीब 4.5 अरब साल से लेके 4.6 अरब साल होखला के अनुमान वैज्ञानिक लोग लगावेला । लेकिन पृथिवी पर सबसे पुरान चट्ठान 4 अरब वर्ष पुरान हउवे , 3 अरब वर्ष से पुरान चट्टान बहुत दुर्लभ रूप से मिलेली। जिवित प्राणियन के जीवाश्म के आयु 3.9 अरब बारिस से कम्मे मिलेला। जब पृथिवी पर जीवन के शुरुआत भइल ओह समय के कौनो प्रमाण अब उपलब्ध नइखे।
===धरातल===
{{खाली खंड}}
===जलमंडल===
पृथिवी की सतह का 70% हिस्सा पानी से ढंकल बा। पृथिवी अकेला एइसन ग्रह हउवे जेवना पर पानी द्रव अवस्था मे सतह पर उपलब्ध हउवे । हमनी के ई जानले जात बा कि जीवन खातिर द्रव जल बहुत आवश्यक हउवे । समुद्र के गर्मी सोखला के क्षमता पृथिवी की तापमान के स्थायी रखे मे बहुत महत्वपूर्ण हउवे । द्रव जल पृथिवी की सतह के क्षरण ([[अपरदन]]) आ मौसम की खातिर बहुत महत्वपूर्ण हवे।(मंगल पर भूतकाल मे शायद एइसन गतिविधी भइल होखे ई हो सकेला।)
==वायुमंडल==
{{main|वायुमंडल}}
पृथिवी के वायुमंडल मे 77% [[नाइट्रोजन]], 21% [[ऑक्सीजन|आक्सीजन]], अउरी कुछ मात्रा मे आर्गन, कार्बन डाई आक्साईड अउरी भाप पावल जाला। ई अनुमान लगावल जाला कि पृथिवी की निर्माण की समय कार्बन डाय आक्साईड के मात्रा ज्यादा रहल होई जेवन चटटानन में कार्बोनेट की रूप मे जम गइल, कुछ मात्रा मे सागर द्वारा अवशोषित कर लिहल गइल, बाकी बचल कुछ मात्रा जीवित प्रानी द्वारा प्रयोग मे आ गइल होई। प्लेट टेक्टानिक अउरी जैविक गतिविधी कार्बन डाय आक्साईड के थोड़-बहुत मात्रा के उत्सर्जन आ अवशोषण करत रहेलन। कार्बनडाय आक्साईड पृथिवी के सतह की तापमान के [[ग्रीन हाउस प्रभाव]] द्वारा नियंत्रण करे ले । ग्रीन हाउस प्रभाव द्वारा पृथिवी सतह का तापमान 35 डिग्री सेल्सियस की आस पास बनल रहेला नाहीं त पृथिवी के तापमान -21 डीग्री सेल्सीयस से 14 डीग्री सेल्सीयस रहत; इसके ना रहने पर समुद्र जम जाते और जीवन असंभव हो जाता। जल बाष्प भी एगो आवश्यक ग्रीन हाउस गैस हउवे।
रासायनिक दृष्टि से मुक्त आक्सीजन भी आवश्यक हवे। सामान्य परिस्थिती मे आक्सीजन विभिन्न तत्वन से क्रिया करि के विभिन्न यौगिक बनावे ले। पृथिवी की वातावरण में आक्सीजन के निर्माण अउरी नियंत्रण विभिन्न जैविक प्रक्रिया से होला। असल में जीवन के बिना मुक्त आक्सीजन संभव नइखे।
====मौसम आ जलवायु====
{{खाली खंड}}
====ऊपरी वायुमंडल====
{{खाली खंड}}
===गुरुत्वाकर्षण===
{{खाली खंड}}
===भूचुंबकता===
पृथिवी के आपन चुंबकीय क्षेत्र भी हउवे जेवन कि बाह्य केन्द्रक के विद्युत प्रवाह से निर्मित होला। सौर वायु ,पृथिवी के चुंबकिय क्षेत्र और उपरी वातावरण में आयनमंडल से मिल के औरोरा बनाते है। इन सभी कारको मे आयी अनियमितताओ से पृथिवी के चुंबकिय ध्रुव गतिमान रहते है, कभी कभी विपरित भी हो जाते है।
पृथिवी का चुंबकिय क्षेत्र और सौर वायू मीलकर वान एलन विकिरण पट्टी बनावेले, जो की प्लाज्मा से बनल हुयी छल्ला की आकार के जोड़ी हउवे जेवन पृथिवी के चारो ओर वलयाकार मे पावल जाला। बाहरी पट्टी 19000 किमी से 41000 किमी तक हवे जबकि अंदरूनी पट्टी 13000 किमी से 7600 किमी तक हवे।
==उपग्रह==
{{main|चंद्रमा}}
[[चंद्रमा|चन्द्रमा]] पृथिवी के एकलौता [[उपग्रह]] हवे । चन्द्रमा पृथिवी से करीब डेढ़ लाख किलोमीटर की दूरी पर स्थित हउवे आ ई पृथिवी के चक्कर 27.3 दिन में लगावेला। बाकी ग्रह उपग्रहन की तरह चन्द्रमा भी सूर्य की अँजोर से प्रकाशित रहेला । पृथिवी की चारो ओर चक्कर लगावत घरी पृथिवी, चन्द्रमा आ सूर्य के आपस के संबंध दिशा की अनुसार बदलत रहेला जेवना से हमनी के चंद्रमा घटत-बढ़त रूप में लउकेला। एही घटना के चन्द्रमा के अवस्था कहल जाला । भारत में चन्द्रमा की अवस्था की हिसाब से [[तिथि]] अउरी [[चंद्रमास|महीना]] के गणना होला ।
चंद्रमा जेतना देर में पृथिवी के एक चक्कर लगावेला (27.3 दिन) ओतने देरी में अपनी धुरी पर एक चक्कर घूमेला । एही वजह से हमनी के पृथिवी से हमेशा चन्द्रमा के एक्के हिस्सा लउकेला ।
चन्द्रमा अपनी आकर्षण से ज्वार-भाटा ले आवेला । साथै-साथ चंद्रमा की आकर्षण की कारण पृथिवी की घूर्णन अउरी परिक्रमा गति के हर सदी मे 2 मिली सेकन्ड कम कर देला । ताजा रिसर्च की अनुसार 90 करोड़ वर्ष पहिले एक वर्ष मे 18 घंटा के 481 दिन होखे।
==सांस्कृतिक आ इतिहासी नजरिया==
{{Main article|संस्कृति सभ में पृथिवी}}
[[File:NASA-Apollo8-Dec24-Earthrise.jpg|thumb|''[[अर्थराइज]]'' नाँव के तस्वीर, [[अपोलो 8]] के अंतरिक्ष यात्री लोग द्वारा लिहल फोटो।]]
[[File:Earth symbol (planetary color).svg|frameless|upright=0.35|left|🜨]]
पृथिवी के मानक खगोलशास्त्रीय चीन्हा चार हिस्सा में बाँटल एगो बृत्त, [[File:Earth symbol.svg|16px|🜨]], हवे<ref name=liungman2004/> जे दुनिया के चारो कोना सभ के ओर इशारा करे ला।
अलग-अलग जगह के [[संस्कृति|मानवी संस्कृति सभ]] में धरती के बारे में किसिम-किसिम के बिचार मौजूद बाने। कई जगह, धरती के देवी के रूप में मानल गइल बा। कई संस्कृति सभ में पृथिवी के [[महतारी देवी]] (''mother goddess'') आ कहीं उपजशक्ति के देवी (''fertility deity'') के रूप में देखल जाला,<ref name=":0">{{Cite book |title=Thematic Guide to World Mythology |last=Stookey |first=Lorena Laura |publisher=Greenwood Press |year=2004 |isbn=978-0-313-31505-3 |location=Westport, Conn. |pages=114–15}}</ref> आ 20वीं सदी में जनमल गाया हाइपोथीसिस, एकरा के एक ठो सिंगल सजीव जीवधारी के रूप में देखे ले जे अपना के खुद नियमित करे ला आ निवास जोग वातावरण के स्थाई बनवले रहे ला।<ref name="vanishing255">Lovelock, James. ''The Vanishing Face of Gaia''. Basic Books, 2009, p. 255. {{ISBN|978-0-465-01549-8}}</ref><ref name="J1972">{{cite journal |last=Lovelock |first=J.E. |title=Gaia as seen through the atmosphere |journal=Atmospheric Environment |date=1972 |volume=6 |issue=8 |pages=579–80 |doi=10.1016/0004-6981(72)90076-5 |publisher=Elsevier |issn=1352-2310 |ref=harv |bibcode=1972AtmEn...6..579L}}</ref><ref name="lovelock1974">{{cite journal |last1=Lovelock |first1=J.E. |last2=Margulis |first2=L. |title=Atmospheric homeostasis by and for the biosphere: the Gaia hypothesis |journal=Tellus |date=1974 |volume=26 |series=Series A |issue=1–2 |pages=2–10 |doi=10.1111/j.2153-3490.1974.tb01946.x |url=http://tellusa.net/index.php/tellusa/article/view/9731 |accessdate=20 अक्टूबर 2012 |publisher=International Meteorological Institute |location=Stockholm |issn=1600-0870 |ref=harv |bibcode=1974Tell...26....2L}}</ref> सृष्टि के कई तरह के मत में पृथिवी के कौनो देवता भा दैवी शक्ति द्वारा बनावल मानल गइल बा।<ref name=":0" />
बैज्ञानिक खोज के रिजल्ट के कारण कई संस्कृति सभ में धरती के बारे में नजरिया में भी बदलाव देखल गइल बा। पच्छिमी जगत में ई मान्यता कि पृथिवी चापट बा,<ref name=russell1997/> छठवीं सदी ईसा पूर्व में पाइथागोरस के खोज द्वारा बदल गइल आ एकरा के गोलाकार स्वीकार कइल गइल।<ref>{{cite web |url=https://archive.org/details/livesnecromance04godwgoog |title=Lives of the Necromancers |first1=William |last1=Godwin |date=1876 |page=49}}</ref> पृथिवी ब्रह्मांड के केंद्र में बा इहो मान्यता रहे, ई सोरहवीं सदी में कोपरनिकस आ गैलीलियो के खोज से बदल गइल आ सौरमंडल के केंद्र में सुरुज के होखे के बात स्वीकार क लिहल गइल।<ref name=arnett20060716/> चर्च के बिद्वान जेम्स अशर के परभाव में पूरा पच्छिमी जगत इहे बूझत रहे कि पृथिवी के उत्पत्ति कुछ हजार साल पहिले भइल रहे, ई त उनईसवीं सदी में जाके भूबिज्ञान के खोज सभ से पता लागल की [[पृथिवी के उमिर]] कई करोड़न साल के बा।<ref>{{Cite book |title=Physical Geology: Exploring the Earth |last=Monroe |first=James |publisher=Thomson Brooks/Cole |year=2007 |isbn=978-0-495-01148-4 |location= |pages=263–65 |last2=Wicander |first2=Reed |last3=Hazlett |first3=Richard}}</ref> लार्ड केल्विन नियर बिद्वान, 1864 में, थर्मोडाईनॅमिक्स के सिद्धांत के आधार पर पृथिवी के उमिर 20 करोड़ से 400 करोड़ बरिस के बीच होखे के बात कहलें, जेह पर ओह समय बहुत बिबाद मचल; ई त उनईसवीं आ बीसवीं सदी के बात बा कि रेडियोएक्टिविटी के खोज के बाद उमिर निर्धारित करे के बिस्वासजोग तरीका मिलल आ पृथिवी के उमिर कई बिलियन (अरब) बरिस बा ई बात साबित भइल।<ref>{{Cite book |title=An Equation for Every Occasion: Fifty-Two Formulas and Why They Matter |last=Henshaw |first=John M. |publisher=Johns Hopkins University Press |year=2014 |isbn=978-1-421-41491-1 |location= |pages=117–18}}</ref><ref>{{Cite book |title=Lord Kelvin and the Age of the Earth |last=Burchfield |first=Joe D. |publisher=University of Chicago Press |year=1990 |isbn=978-0-226-08043-7 |location= |pages=13–18}}</ref> पृथिवी के बारे में आदमी के नजरिया 20वीं सदी में एक बेर फिर बदलल जब पहिली बेर एकरा के अंतरिक्ष में से देखल गइल, खासतौर से जब अपोलो मिशन के दौरान लिहल गइल फोटो सभ प्रकाशित भइल।<ref>{{cite news |url=http://alcalde.texasexes.org/2012/06/neil-degrasse-tyson-on-why-space-matters-watch/ |title=Neil deGrasse Tyson: Why Space Matters |work=The Alcalde |first=Rose |last=Cahalan |date=5 जून 2012 |accessdate=21 January 2016}}</ref>
==इहो देखल जाय==
* [[पृथिवी पर अतिमान]]
==नोट==
<!--
List alphabetised. Keep it that way!
-->
{{reflist |30em |group="n" |refs=
<ref name=Aoki>The ultimate source of these figures, uses the term "seconds of UT1" instead of "seconds of mean solar time".—{{cite journal |last=Aoki |first=S. |title=The new definition of universal time |url=https://archive.org/details/sim_astronomy-and-astrophysics_1982-01_105_2/page/359 |journal=Astronomy and Astrophysics |date=1982 |volume=105 |issue=2 |pages=359–61 |bibcode=1982A&A...105..359A |last2=Kinoshita |first2=H. |last3=Guinot |first3=B. |last4=Kaplan |first4=G. H. |last5=McCarthy |first5=D. D. |last6=Seidelmann |first6=P. K.}}</ref>
<ref name=apsis>aphelion = ''a'' × (1 + ''e''); perihelion = ''a'' × (1 – ''e''), where ''a'' is the semi-major axis and ''e'' is the eccentricity. The difference between Earth's perihelion and aphelion is 5 million kilometers.</ref>
<ref name=epoch>All astronomical quantities vary, both [[Secular phenomena|secularly]] and [[Frequency|periodically]]. The quantities given are the values at the instant [[J2000.0]] of the secular variation, ignoring all periodic variations.</ref>
<ref name=hill_radius>For Earth, the [[Hill radius]] is <math>R_H = a\left ( \frac{m}{3M} \right )^{\frac{1}{3}}</math>, where ''m'' is the mass of Earth, ''a'' is an astronomical unit, and ''M'' is the mass of the Sun. So the radius in AU is about <math>\left ( \frac{1}{3 \cdot 332,946} \right )^{\frac{1}{3}} = 0.01</math>.</ref>
<ref name=jaes41_3_379>Including the [[Somali Plate]], which is being formed out of the African Plate. See: {{cite journal |first=Jean |last=Chorowicz |date=अक्टूबर 2005 |title=The East African rift system |journal=[[Journal of African Earth Sciences]] |volume=43 |issue=1–3 |pages=379–410 |doi=10.1016/j.jafrearsci.2005.07.019 |bibcode=2005JAfES..43..379C}}</ref>
<ref name=sidereal_solar>The number of solar days is one less than the number of [[sidereal day]]s because the orbital motion of Earth around the Sun causes one additional revolution of the planet about its axis.</ref>
<ref name=solar_energy>Aphelion is 103.4% of the distance to perihelion. Due to the inverse square law, the radiation at perihelion is about 106.9% the energy at aphelion.</ref>
<ref name=surfacecover>Due to natural fluctuations, ambiguities surrounding [[Ice shelf|ice shelves]], and mapping conventions for [[vertical datum]]s, exact values for land and ocean coverage are not meaningful. Based on data from the [[Vector Map]] and [http://www.landcover.org/ Global Landcover] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150326085837/http://www.landcover.org/ |date=2015-03-26 }} datasets, extreme values for coverage of lakes and streams are 0.6% and 1.0% of Earth's surface. The ice shields of [[Antarctica]] and [[Greenland]] are counted as land, even though much of the rock that supports them lies below sea level.</ref>
<ref name=trench_depth>This is the measurement taken by the vessel ''[[Kaikō]]'' in March 1995 and is considered the most accurate measurement to date. See the [[Challenger Deep]] article for more details.</ref>
<ref name=space_debris>As of July 5, 2016, the United States Strategic Command tracked a total of 17,729 artificial objects, mostly debris. See: {{cite newsletter |url=https://orbitaldebris.jsc.nasa.gov/quarterly-news/pdfs/odqnv20i3.pdf |title=Orbital Debris Quarterly News |volume=20 |issue=3 |page=8 |publisher=[[NASA]] |date=July 2016 |accessdate=10 अक्टूबर 2016}}</ref>
}}
==संदर्भ==
<!--
List alphabetised. Keep it that way!
-->
{{reflist |30em |refs=
<ref name=aaa428_261>{{cite journal |display-authors=1 |last1=Laskar |first1=J. |last2=Robutel |first2=P. |last3=Joutel |first3=F. |last4=Gastineau |first4=M. |last5=Correia |first5=A.C.M. |last6=Levrard |first6=B. |title=A long-term numerical solution for the insolation quantities of the Earth |journal=Astronomy and Astrophysics |date=2004 |volume=428 |issue=1 |pages=261–85 |bibcode=2004A&A...428..261L |doi=10.1051/0004-6361:20041335}}</ref>
<ref name=ab2003>{{cite web|author=Staff |date=September 2003 |url=http://astrobiology.arc.nasa.gov/roadmap/g1.html |archiveurl=https://www.webcitation.org/664nPTN2N?url=http://astrobiology.arc.nasa.gov/roadmap/g1.html |archivedate=11 मार्च 2012 |title=Astrobiology Roadmap |publisher=NASA, Lockheed Martin |accessdate=10 मार्च 2007 |url-status=dead |df=dmy }}</ref>
<ref name=abedon1997>{{cite web|last1=Abedon |first1=Stephen T. |date=31 March 1997 |url=http://www.mansfield.ohio-state.edu/~sabedon/biol1010.htm |archiveurl=https://www.webcitation.org/6F17z629O?url=http://www.mansfield.ohio-state.edu/~sabedon/biol1010.htm |archivedate=10 मार्च 2013 |title=History of Earth |publisher=Ohio State University |accessdate=19 मार्च 2007 |url-status=dead |df=dmy }}</ref>
<ref name="age_earth1">See:
* {{cite book |first1=G.B. |last1=Dalrymple |date=1991 |title=The Age of the Earth |publisher=Stanford University Press |location=California |isbn=0-8047-1569-6}}
* {{cite web |last=Newman |first=William L. |date=9 July 2007 |url=http://pubs.usgs.gov/gip/geotime/age.html |title=Age of the Earth |publisher=Publications Services, USGS |accessdate=20 September 2007}}
* {{cite journal |last1=Dalrymple |first1=G. Brent |title=The age of the Earth in the twentieth century: a problem (mostly) solved |journal=Geological Society, London, Special Publications |date=2001 |volume=190 |issue=1 |pages=205–21 |url=http://sp.lyellcollection.org/cgi/content/abstract/190/1/205 |accessdate=20 September 2007 |doi=10.1144/GSL.SP.2001.190.01.14 |bibcode=2001GSLSP.190..205D}}
</ref>
<ref name=aj136_5_1906>{{cite journal |last1=McCarthy |first1=Dennis D. |last2=Hackman |first2=Christine |last3=Nelson |first3=Robert A. |title=The Physical Basis of the Leap Second |url=https://archive.org/details/sim_astronomical-journal_2008-11_136_5/page/1906 |journal=The Astronomical Journal |volume=136 |issue=5 |pages=1906–08 |date=November 2008 |doi=10.1088/0004-6256/136/5/1906 |bibcode=2008AJ....136.1906M}}</ref>
<ref name=ajes38_613>{{cite journal |last1=Armstrong |first1=R. L. |date=1991 |title=The persistent myth of crustal growth |url=https://archive.org/details/sim_australian-journal-of-earth-sciences_1991-12_38_5/page/613 |journal=Australian Journal of Earth Sciences |volume=38 |issue=5 |pages=613–30 |doi=10.1080/08120099108727995 |bibcode=1991AuJES..38..613A}}</ref>
<ref name=Allen294>{{cite book |title=Allen's Astrophysical Quantities |last1=Allen |first1=Clabon Walter |last2=Cox |first2=Arthur N. |publisher=Springer |date=2000 |isbn=0-387-98746-0 |url=https://books.google.com/?id=w8PK2XFLLH8C&pg=PA294 |page=294 |accessdate=13 मार्च 2011}}</ref>
<ref name=Allen296>{{cite book |title=Allen's Astrophysical Quantities |last1=Allen |first1=Clabon Walter |last2=Cox |first2=Arthur N. |publisher=Springer |date=2000 |isbn=0-387-98746-0 |url=https://books.google.com/?id=w8PK2XFLLH8C&pg=PA296 |page=296 |accessdate=17 अगस्त 2010}}</ref>
<ref name=amnat163_2_192>{{cite journal |last1=Hillebrand |first1=Helmut |title=On the Generality of the Latitudinal Gradient |url=https://archive.org/details/sim_american-naturalist_2004-02_163_2/page/192 |journal=American Naturalist |date=2004 |volume=163 |issue=2 |pages=192–211 |doi=10.1086/381004 |pmid=14970922}}</ref>
<ref name=angular>{{cite web |last1=Williams |first1=David R. |date=10 February 2006 |url=http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/planetfact.html |title=Planetary Fact Sheets |publisher=NASA |accessdate=28 September 2008 |archive-date=25 September 2008 |archive-url=https://web.archive.org/web/20080925071832/http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/planetfact.html |url-status=dead }}—See the apparent diameters on the Sun and Moon pages.</ref>
<!---
<ref name=arghg4_143>{{cite journal |last1=Pennock |first1=R. T. |title=Creationism and intelligent design |journal=Annual Review of Genomics and Human Genetics |volume=4 |issue=1 |pages=143–63 |date=2003 |pmid=14527300 |doi=10.1146/annurev.genom.4.070802.110400}}</ref>
--->
<ref name=arnett20060716>{{cite web |first1=Bill |last1=Arnett |date=16 July 2006 |title=Earth |work=The Nine Planets, A Multimedia Tour of the Solar System: one star, eight planets, and more |url=http://nineplanets.org/earth.html |accessdate=9 मार्च 2010}}</ref>
<ref name=arwps4_265>{{cite journal |last1=Hunten |first1=D. M. |title=Hydrogen loss from the terrestrial planets |journal=Annual Review of Earth and Planetary Sciences |date=1976 |volume=4 |issue=1 |pages=265–92 |bibcode=1976AREPS...4..265H |doi=10.1146/annurev.ea.04.050176.001405 |last2=Donahue |first2=T. M}}</ref>
<ref name=as92_324>{{cite journal |last1=Murphy |first1=J. B. |last2=Nance |first2=R. D. |title=How do supercontinents assemble? |journal=American Scientist |date=1965 |volume=92 |issue=4 |pages=324–33 |doi=10.1511/2004.4.324}}</ref>
<ref name=asp2002>{{cite conference |last1=Guinan |first1=E. F. |last2=Ribas |first2=I. |editor=Benjamin Montesinos, Alvaro Gimenez and Edward F. Guinan |title=Our Changing Sun: The Role of Solar Nuclear Evolution and Magnetic Activity on Earth's Atmosphere and Climate |work=ASP Conference Proceedings: The Evolving Sun and its Influence on Planetary Environments |location=San Francisco |isbn=1-58381-109-5 |publisher=Astronomical Society of the Pacific |bibcode=2002ASPC..269...85G}}</ref>
<ref name=asu_highest_temp>{{cite web|url=http://wmo.asu.edu/world-highest-temperature |title=World: Highest Temperature |work=[[WMO]] Weather and Climate Extremes Archive |publisher=[[Arizona State University]] |accessdate=7 अगस्त 2010 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130104143844/http://wmo.asu.edu/world-highest-temperature |archivedate=4 January 2013 |df=dmy }}</ref>
<ref name=asu_lowest_temp>{{cite web|url=http://wmo.asu.edu/world-lowest-temperature |title=World: Lowest Temperature |work=[[WMO]] Weather and Climate Extremes Archive |publisher=[[Arizona State University]] |accessdate=7 अगस्त 2010 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100616025722/http://wmo.asu.edu/world-lowest-temperature |archivedate=16 जून 2010 |df= }}</ref>
<ref name="atmosphere">{{cite web |author=Staff |date=8 अक्टूबर 2003 |url=http://www.nasa.gov/audience/forstudents/9-12/features/912_liftoff_atm.html |title=Earth's Atmosphere |publisher=NASA |accessdate=21 मार्च 2007 |archive-date=2020-04-27 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200427090422/https://www.nasa.gov/audience/forstudents/9-12/features/912_liftoff_atm.html |url-status=dead }}</ref>
<ref name="berger2002">{{cite web |last1=Berger |first1=Wolfgang H. |date=2002 |url=http://earthguide.ucsd.edu/virtualmuseum/climatechange1/cc1syllabus.shtml |title=The Earth's Climate System |publisher=University of California, San Diego |accessdate=24 मार्च 2007}}</ref>
<ref name=bgsa119_1_140>{{cite journal |last1=Wilkinson |first1=B. H. |last2=McElroy |first2=B. J. |title=The impact of humans on continental erosion and sedimentation |journal=Bulletin of the Geological Society of America |date=2007 |volume=119 |issue=1–2 |pages=140–56 |url=http://bulletin.geoscienceworld.org/cgi/content/abstract/119/1-2/140 |accessdate=22 April 2007 |doi=10.1130/B25899.1 |bibcode=2007GSAB..119..140W}}</ref>
<ref name=biodiv>{{cite web|author=Staff |url=http://www.biodiv.org/programmes/default.shtml |title=Themes & Issues |publisher=Secretariat of the Convention on Biological Diversity |accessdate=29 मार्च 2007 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20070407011249/http://www.biodiv.org/programmes/default.shtml |archivedate=7 April 2007 |df= }}</ref>
<ref name=bowring_housch1995>{{cite journal |last1=Bowring |first1=S. |last2=Housh |first2=T. |title=The Earth's early evolution |url=https://archive.org/details/sim_science_1995-09-15_269_5230/page/1535 |date=1995 |doi=10.1126/science.7667634 |journal=Science |volume=269 |pmid=7667634 |issue=5230 |bibcode=1995Sci...269.1535B |pages=1535–40}}</ref>
<ref name="britt2000">{{cite web |first1=Robert |last1=Britt |url=http://www.space.com/scienceastronomy/solarsystem/death_of_earth_000224.html |title=Freeze, Fry or Dry: How Long Has the Earth Got? |date=25 February 2000 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090605231345/http://www.space.com/scienceastronomy/solarsystem/death_of_earth_000224.html |archivedate=5 जून 2009}}</ref>
<ref name=bromberg2008>{{cite web |last1=Bromberg |first1=Irv |date=1 May 2008 |url=http://www.sym454.org/seasons/ |title=The Lengths of the Seasons (on Earth) |publisher=University of Toronto |accessdate=8 November 2008 |archive-date=18 December 2008 |archive-url=https://web.archive.org/web/20081218221421/http://www.sym454.org/seasons/ |url-status=dead }}</ref>
<ref name=brown_mussett1981>{{cite book |last1=Brown |first1=Geoff C. |last2=Mussett |first2=Alan E. |title=The Inaccessible Earth |edition=2nd |date=1981 |page=166 |publisher=Taylor & Francis |isbn=0-04-550028-2}} Note: After Ronov and Yaroshevsky (1969).</ref>
<ref name=brown_wohletz2005>{{cite web |last1=Brown |first1=W. K. |last2=Wohletz |first2=K. H. |date=2005 |url=http://www.lanl.gov/orgs/ees/geodynamics/Wohletz/SFT-Tectonics.htm |title=SFT and the Earth's Tectonic Plates |publisher=Los Alamos National Laboratory |accessdate=2 मार्च 2007}}</ref>
<ref name=burton20021129>{{cite web |last1=Burton |first1=Kathleen |date=29 November 2002 |url=http://www.nasa.gov/centers/ames/news/releases/2000/00_79AR.html |title=Astrobiologists Find Evidence of Early Life on Land |publisher=NASA |accessdate=5 मार्च 2007 |archive-date=11 October 2011 |archive-url=https://web.archive.org/web/20111011032824/http://www.nasa.gov/centers/ames/news/releases/2000/00_79AR.html |url-status=dead }}</ref>
<ref name=campbelwh>{{cite book |last1=Campbell |first1=Wallace Hall |title=Introduction to Geomagnetic Fields |publisher=Cambridge University Press |date=2003 |location=New York |page=57 |isbn=0-521-82206-8}}</ref>
<ref name=canup_asphaug2001a>{{cite conference |last1=Canup |first1=R. M. |last2=Asphaug |first2=E. |title=An impact origin of the Earth-Moon system |conference=American Geophysical Union, Fall Meeting 2001 |work=Abstract #U51A-02 |date=2001 |bibcode=2001AGUFM.U51A..02C}}</ref>
<ref name=canup_asphaug2001b>{{cite journal |last1=Canup |first1=R. |last2=Asphaug |first2=E. |title=Origin of the Moon in a giant impact near the end of the Earth's formation |journal=Nature |volume=412 |pages=708–12 |date=2001 |url=http://www.nature.com/nature/journal/v412/n6848/abs/412708a0.html |doi=10.1038/35089010 |pmid=11507633 |issue=6848 |bibcode=2001Natur.412..708C}}</ref>
<ref name=carrington>{{cite news |first1=Damian |last1=Carrington |title=Date set for desert Earth |publisher=BBC News |date=21 February 2000 |url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/sci/tech/specials/washington_2000/649913.stm |accessdate=31 मार्च 2007}}</ref>
<ref name=cazenave_ahrens1995>{{cite book |first1=Anny |last1=Cazenave |authorlink=Anny Cazenave |editor=Ahrens, Thomas J |date=1995 |title=Global Earth Physics: A Handbook of Physical Constants |publisher=American Geophysical Union |location=Washington, DC |isbn=0-87590-851-9 |chapter-url=http://www.agu.org/reference/gephys/5_cazenave.pdf |archiveurl=https://web.archive.org/web/20061016024803/http://www.agu.org/reference/gephys/5_cazenave.pdf |archivedate=16 अक्टूबर 2006 |accessdate=3 अगस्त 2008 |chapter-format=PDF |chapter=Geoid, Topography and Distribution of Landforms}}</ref>
<ref name=cfsa2006>{{cite web |author=Staff |date=15 अगस्त 2006 |url=http://www.tscm.com/alert.html |title=Canadian Forces Station (CFS) Alert |publisher=Information Management Group |accessdate=31 मार्च 2007}}</ref>
<ref name=Choi>{{cite web |last1=Choi |first1=Charles Q. |title=First Asteroid Companion of Earth Discovered at Last |url=http://www.space.com/12443-earth-asteroid-companion-discovered-2010-tk7.html |date=27 July 2011 |publisher=[[Space.com]] |accessdate=27 July 2011}}</ref>
<ref name=christou_asher2011>{{cite arXiv | last1=Christou|first1=Apostolos A.|last2=Asher|first2=David J. | date=31 मार्च 2011 | title=A long-lived horseshoe companion to the Earth | eprint=1104.0036 | class=astro-ph.EP}} See table 2, p. 5.</ref>
<ref name=cia>{{cite web |author=Staff |date=24 July 2008 |url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/xx.html |title=World |work=The World Factbook |publisher=Central Intelligence Agency |accessdate=5 अगस्त 2008 |archive-date=5 January 2010 |archive-url=https://web.archive.org/web/20100105171656/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/xx.html |url-status=dead }}</ref>
<ref name=climate_zones>{{cite web |author=Staff |url=http://www.ace.mmu.ac.uk/eae/climate/older/Climate_Zones.html |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100808131632/http://www.ace.mmu.ac.uk/eae/climate/older/Climate_Zones.html |archivedate=8 अगस्त 2010 |title=Climate Zones |publisher=UK Department for Environment, Food and Rural Affairs |accessdate=24 मार्च 2007}}</ref>
<ref name=cmp134_3>{{cite journal |doi=10.1007/s004100050465 |title=Priscoan (4.00–4.03 Ga) orthogneisses from northwestern Canada |url=https://archive.org/details/contributions-to-mineralogy-and-petrology_1999-01_134_1/page/3 |date=1999 |last1=Bowring |first1=Samuel A. |journal=Contributions to Mineralogy and Petrology |volume=134 |issue=1 |pages=3–16 |last2=Williams |first2=Ian S. |bibcode=1999CoMP..134....3B}}</ref>
<ref name=Connors>{{cite journal |last1=Connors |first1=Martin |last2=Wiegert |first2=Paul |last3=Veillet |first3=Christian |title=Earth's Trojan asteroid |date=27 July 2011 |journal=[[Nature (journal)|Nature]] |volume=475 |pages=481–83 |url=http://www.nature.com/nature/journal/v475/n7357/full/nature10233.html |doi=10.1038/nature10233 |accessdate=27 July 2011 |issue=7357 |bibcode=2011Natur.475..481C |pmid=21796207}}</ref>
<ref name=cordoba2004>{{cite web|first1=S. Sanz Fernández |last1=de Córdoba |date=21 जून 2004 |url=http://www.fai.org/astronautics/100km.asp |archiveurl=https://www.webcitation.org/5mqg4J7Nl?url=http://www.fai.org/astronautics/100km.asp |archivedate=17 January 2010 |title=Presentation of the Karman separation line, used as the boundary separating Aeronautics and Astronautics |publisher=Fédération Aéronautique Internationale |accessdate=21 April 2007 |url-status=dead |df=dmy }}</ref>
<ref name="Cox2000">{{cite book |editor=Arthur N. Cox |title=Allen's Astrophysical Quantities |url=https://books.google.com/?id=w8PK2XFLLH8C&pg=PA244 |edition=4th |date=2000 |publisher=AIP Press |location=New York |isbn=0-387-98746-0 |page=244 |accessdate=17 अगस्त 2010}}</ref>
<ref name="Apollo13History">{{cite web |url=https://history.nasa.gov/SP-4029/Apollo_13a_Summary.htm |title=Apollo 13 The Seventh Mission: The Third Lunar Landing Attempt 11 April–17 April 1970 |publisher=NASA |accessdate=7 November 2015}}</ref>
<ref name=de_pater_lissauer2010>{{cite book |last1=de Pater |first1=Imke |last2=Lissauer |first2=Jack J. |title=Planetary Sciences |page=154 |edition=2nd |publisher=Cambridge University Press |date=2010 |isbn=0-521-85371-0}}</ref>
<ref name=dole1970>{{cite book |first1=Stephen H. |last1=Dole |date=1970 |title=Habitable Planets for Man |edition=2nd |publisher=American Elsevier Publishing Co |url=https://www.rand.org/pubs/reports/R414/ |accessdate=11 मार्च 2007 |isbn=0-444-00092-5}}</ref>
<ref name=duennebier1999>{{cite web |last1=Duennebier |first1=Fred |date=12 August 1999 |url=http://www.soest.hawaii.edu/GG/ASK/plate-tectonics2.html |title=Pacific Plate Motion |publisher=University of Hawaii |accessdate=14 मार्च 2007 |archive-date=31 August 2011 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110831195803/http://www.soest.hawaii.edu/GG/ASK/plate-tectonics2.html |url-status=dead }}</ref>
<!---
<ref name=Dutch2002>{{cite journal |last1=Dutch |first1=S. I. |date=2002 |title=Religion as belief versus religion as fact |journal=Journal of Geoscience Education |volume=50 |issue=2 |pages=137–44 |url=http://nagt.org/files/nagt/jge/abstracts/Dutch_v50n2p137.pdf |accessdate=28 April 2008 |format=PDF}}</ref>
--->
<ref name="earth_fact_sheet">{{cite web |last1=Williams |first1=David R. |date=1 September 2004 |url=http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/factsheet/earthfact.html |title=Earth Fact Sheet |publisher=NASA |accessdate=9 अगस्त 2010 |archive-date=8 May 2013 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130508021904/http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/factsheet/earthfact.html |url-status=dead }}</ref>
<!---
<ref name=edis2003>{{cite book |first1=Taner |last1=Edis |date=2003 |title=A World Designed by God: Science and Creationism in Contemporary Islam |publisher=Amherst: Prometheus |archiveurl=https://web.archive.org/web/20030608143431/http://www2.truman.edu/~edis/writings/articles/CFI-2001.pdf |url=http://www2.truman.edu/~edis/writings/articles/CFI-2001.pdf |archivedate=8 जून 2003 |isbn=1-59102-064-6 |accessdate=28 April 2008 |format=PDF}}</ref>
--->
<ref name=ellis2004>{{cite book |first1=Lee |last1=Ellis |date=2004 |title=Who's who of NASA Astronauts |publisher=Americana Group Publishing |isbn=0-9667961-4-4}}</ref>
<ref name=epsl121_1>{{cite journal|last1=Vlaar |first1=N |last2=Vankeken |first2=P. |last3=Vandenberg |first3=A. |title=Cooling of the Earth in the Archaean: Consequences of pressure-release melting in a hotter mantle |date=1994 |journal=Earth and Planetary Science Letters |volume=121 |issue=1–2 |pages=1–18 |doi=10.1016/0012-821X(94)90028-0 |url=http://www.geo.lsa.umich.edu/~keken/papers/Vlaar_EPSL94.pdf |format=PDF |bibcode=1994E&PSL.121....1V |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120319181621/http://www.geo.lsa.umich.edu/~keken/papers/Vlaar_EPSL94.pdf |archivedate=19 मार्च 2012 |df= }}</ref>
<ref name=espenak_meeus20070207>{{cite web|last1=Espenak |first1=F. |last2=Meeus |first2=J. |date=7 February 2007 |url=http://sunearth.gsfc.nasa.gov/eclipse/SEcat5/secular.html |archiveurl=https://www.webcitation.org/617EmcCjR?url=http://sunearth.gsfc.nasa.gov/eclipse/SEcat5/secular.html |archivedate=22 अगस्त 2011 |title=Secular acceleration of the Moon |publisher=NASA |accessdate=20 April 2007 |url-status=dead |df=dmy }}</ref>
<ref name=fao1994>{{cite book |author=FAO Staff |date=1995 |title=FAO Production Yearbook 1994 |edition=Volume 48 |publisher=Food and Agriculture Organization of the United Nations |location=Rome, Italy |isbn=92-5-003844-5}}</ref>
<ref name=fisher19960205>{{cite web |last1=Fisher |first1=Rick |date=5 February 1996 |url=http://www.cv.nrao.edu/~rfisher/Ephemerides/earth_rot.html |title=Earth Rotation and Equatorial Coordinates |publisher=National Radio Astronomy Observatory |accessdate=21 मार्च 2007 |archive-date=18 August 2011 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110818022004/http://www.cv.nrao.edu/~rfisher/Ephemerides/earth_rot.html |url-status=dead }}</ref>
<ref name=fitzpatrick2006>{{cite web |last1=Fitzpatrick |first1=Richard |date=16 February 2006 |url=http://farside.ph.utexas.edu/teaching/plasma/lectures/node69.html |title=MHD dynamo theory |publisher=NASA WMAP |accessdate=27 February 2007}}</ref>
<!---
<ref name=frye1983>{{cite book |last1=Frye |first1=Roland Mushat |date=1983 |title=Is God a Creationist? The Religious Case Against Creation-Science |publisher=Scribner's |isbn=0-684-17993-8}}</ref>
--->
<ref name=geerts_linacre97>{{cite web |last1=Geerts |first1=B. |last2=Linacre |first2=E. |url=http://www-das.uwyo.edu/~geerts/cwx/notes/chap01/tropo.html |title=The height of the tropopause |date=November 1997 |work=Resources in Atmospheric Sciences |publisher=University of Wyoming |accessdate=10 अगस्त 2006 |archive-date=2020-04-27 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200427090700/http://www-das.uwyo.edu/~geerts/cwx/notes/chap01/tropo.html |url-status=dead }}</ref>
<ref name=gould1994>{{cite journal |last1=Gould |first1=Stephan J. |title=The Evolution of Life on Earth |journal=Scientific American |date=October 1994 |url=http://brembs.net/gould.html |accessdate=5 मार्च 2007 |doi=10.1038/scientificamerican1094-84 |volume=271 |issue=4 |pages=84–91 |pmid=7939569}}</ref>
<ref name=gps_time_series>{{cite web |author=Staff |url=http://sideshow.jpl.nasa.gov/mbh/series.html |title=GPS Time Series |publisher=NASA JPL |accessdate=2 April 2007 |archive-date=21 July 2011 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110721050552/http://sideshow.jpl.nasa.gov/mbh/series.html |url-status=dead }}</ref>
<ref name="Harrison 2002">{{cite book |first1=Roy M. |last1=Harrison |last2=Hester |first2=Ronald E. |date=2002 |title=Causes and Environmental Implications of Increased UV-B Radiation |publisher=Royal Society of Chemistry |isbn=0-85404-265-2}}</ref>
<ref name=hbcp2000>{{cite book |author=Various |editor=David R. Lide |date=2000 |title=Handbook of Chemistry and Physics |edition=81st |publisher=CRC |isbn=0-8493-0481-4}}</ref>
<ref name="heat loss">{{cite journal |doi=10.1029/JB086iB12p11535 |title=Oceans and Continents: Similarities and Differences in the Mechanisms of Heat Loss |date=1981 |last1=Sclater |first1=John G |last2=Parsons |first2=Barry |last3=Jaupart |first3=Claude |journal=Journal of Geophysical Research |volume=86 |issue=B12 |page=11535 |bibcode=1981JGR....8611535S}}</ref>
<ref name=hess5_4_569>{{cite journal |last1=Bounama |first1=Christine |date=2001 |last2=Franck |first2=S. |last3=Von Bloh |first3=W. |title=The fate of Earth's ocean |journal=Hydrology and Earth System Sciences |volume=5 |issue=4 |pages=569–75 |publisher=Potsdam Institute for Climate Impact Research |location=Germany |url=http://www.hydrol-earth-syst-sci.net/5/569/2001/hess-5-569-2001.pdf |accessdate=3 July 2009 |doi=10.5194/hess-5-569-2001 |bibcode=2001HESS....5..569B |archive-date=27 June 2019 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190627003933/https://www.hydrol-earth-syst-sci.net/5/569/2001/hess-5-569-2001.pdf |url-status=dead }}</ref>
<ref name=hessd4_439>{{cite journal |last1=Peel |first1=M. C. |last2=Finlayson |first2=B. L. |last3=McMahon |first3=T. A. |title=Updated world map of the Köppen-Geiger climate classification |journal=Hydrology and Earth System Sciences Discussions |date=2007 |volume=4 |issue=2 |pages=439–73 |url=http://www.hydrol-earth-syst-sci-discuss.net/4/439/2007/hessd-4-439-2007.html |accessdate=31 मार्च 2007 |doi=10.5194/hessd-4-439-2007}}</ref>
<ref name=hydrologic_cycle>{{cite web |author=Various |date=21 July 1997 |url=http://ww2010.atmos.uiuc.edu/(Gh)/guides/mtr/hyd/home.rxml |title=The Hydrologic Cycle |publisher=University of Illinois |accessdate=24 मार्च 2007}}</ref>
<ref name="IERS2004">{{cite book |accessdate=29 April 2016 |author=International Earth Rotation and Reference Systems Service (IERS) Working Group |chapter=General Definitions and Numerical Standards |chapter-url=http://www.iers.org/SharedDocs/Publikationen/EN/IERS/Publications/tn/TechnNote32/tn32_009.pdf?__blob=publicationFile&v=1 |editor-first=Dennis D. |editor-last=McCarthy |editor2-first=Gérard |editor2-last=Petit |url=http://www.iers.org/SharedDocs/Publikationen/EN/IERS/Publications/tn/TechnNote32/tn32.pdf?__blob=publicationFile&v=1 |title=IERS Conventions (2003) |publisher=Verlag des Bundesamts für Kartographie und Geodäsie |work=IERS Technical Note No. 32 |year=2004 |format=PDF |location=Frankfurt am Main |page=12 |isbn=3-89888-884-3 |archive-date=12 August 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160812171821/https://www.iers.org/SharedDocs/Publikationen/EN/IERS/Publications/tn/TechnNote32/tn32.pdf?__blob=publicationFile&v=1 |url-status=dead }}</ref>
<ref name=IERS>{{cite web |author=Staff |date=7 अगस्त 2007 |url=http://hpiers.obspm.fr/eop-pc/models/constants.html |title=Useful Constants |publisher=[[International Earth Rotation and Reference Systems Service]] |accessdate=23 September 2008}}</ref>
<ref name=iers1623>{{cite web |author=Staff |url=http://hpiers.obspm.fr/eop-pc/earthor/ut1lod/lod-1623.html |title=IERS Excess of the duration of the day to 86400s ... since 1623 |publisher=International Earth Rotation and Reference Systems Service (IERS) |accessdate=23 September 2008 |archive-date=3 October 2008 |archive-url=https://web.archive.org/web/20081003083543/http://hpiers.obspm.fr/eop-pc/earthor/ut1lod/lod-1623.html |url-status=dead }}—Graph at end.</ref>
<ref name=iers1962>{{cite web |author=Staff |url=http://hpiers.obspm.fr/eop-pc/earthor/ut1lod/figure3.html |archiveurl=https://web.archive.org/web/20070813203913/http://hpiers.obspm.fr/eop-pc/earthor/ut1lod/figure3.html |archivedate=13 अगस्त 2007 |title=IERS Variations in the duration of the day 1962–2005 |publisher=International Earth Rotation and Reference Systems Service (IERS) |accessdate=23 September 2008}}</ref>
<ref name=jaes23_799>{{cite journal |doi=10.1016/S1367-9120(03)00134-2 |title=Continental crustal growth and the supercontinental cycle: evidence from the Central Asian Orogenic Belt |date=2004 |last1=Hong |first1=D. |journal=Journal of Asian Earth Sciences |volume=23 |issue=5 |pages=799–813 |bibcode=2004JAESc..23..799H |last2=Zhang |first2=Jisheng |last3=Wang |first3=Tao |last4=Wang |first4=Shiguang |last5=Xie |first5=Xilin}}</ref>
<ref name=jas22_3_225>{{cite journal |last1=Berkner |first1=L. V. |last2=Marshall |first2=L. C. |title=On the Origin and Rise of Oxygen Concentration in the Earth's Atmosphere |url=https://archive.org/details/journal-of-the-atmospheric-sciences_1965-05_22_3/page/225 |journal=Journal of Atmospheric Sciences |volume=22 |issue=3 |pages=225–61 |bibcode=1965JAtS...22..225B |doi=10.1175/1520-0469(1965)022<0225:OTOARO>2.0.CO;2 |year=1965}}</ref>
<ref name=jas31_4_1118>{{cite journal |last1=Liu |first1=S. C. |last2=Donahue |first2=T. M. |title=The Aeronomy of Hydrogen in the Atmosphere of the Earth |url=https://archive.org/details/journal-of-the-atmospheric-sciences_1974-05_31_4/page/1118 |journal=Journal of Atmospheric Sciences |volume=31 |issue=4 |pages=1118–36 |bibcode=1974JAtS...31.1118L |doi=10.1175/1520-0469(1974)031<1118:TAOHIT>2.0.CO;2 |year=1974}}</ref>
<ref name=jessey>{{cite web|last1=Jessey |first1=David |url=http://geology.csupomona.edu/drjessey/class/Gsc101/Weathering.html |archiveurl=https://www.webcitation.org/5QVXQaCAy?url=http://geology.csupomona.edu/drjessey/class/Gsc101/Weathering.html |archivedate=21 July 2007 |title=Weathering and Sedimentary Rocks |publisher=Cal Poly Pomona |accessdate=20 मार्च 2007 |url-status=dead |df=dmy }}</ref>
<ref name=jg31_3_267>{{cite journal |last1=Pollack |first1=Henry N. |last2=Hurter |first2=Suzanne J. |last3=Johnson |first3=Jeffrey R. |title=Heat flow from the Earth's interior: Analysis of the global data set |journal=Reviews of Geophysics |volume=31 |issue=3 |pages=267–80 |date=August 1993 |doi=10.1029/93RG01249 |bibcode=1993RvGeo..31..267P |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140109015833/http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1029/93RG01249/abstract |url=http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1029/93RG01249/abstract |archivedate=9 January 2014}}</ref>
<!---
<ref name=jge53_3_319>{{cite journal |last1=Ross |first1=M. R. |date=2005 |title=Who Believes What? Clearing up Confusion over Intelligent Design and Young-Earth Creationism |journal=Journal of Geoscience Education |volume=53 |issue=3 |page=319 |url=http://www.nagt.org/files/nagt/jge/abstracts/Ross_v53n3p319.pdf |accessdate=28 April 2008 |format=PDF}}</ref>
--->
<!---
<ref name=jrst43_4_419>{{cite journal |last1=Colburn, |first1=A. |last2=Henriques |first2=Laura |date=2006 |title=Clergy views on evolution, creationism, science, and religion |url=https://archive.org/details/sim_journal-of-research-in-science-teaching_2006-04_43_4/page/419 |journal=Journal of Research in Science Teaching |volume=43 |issue=4 |pages=419–42 |doi=10.1002/tea.20109 |bibcode=2006JRScT..43..419C}}</ref>
--->
<ref name=kaiko7000>{{cite web |title=7,000 m Class Remotely Operated Vehicle ''KAIKO 7000'' |url=http://www.jamstec.go.jp/e/about/equipment/ships/kaiko7000.html |publisher=Japan Agency for Marine-Earth Science and Technology (JAMSTEC) |accessdate=7 जून 2008 |archive-date=2020-04-10 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200410211118/http://www.jamstec.go.jp/e/about/equipment/ships/kaiko7000.html |url-status=dead }}</ref>
<ref name=kennedy1989>{{cite book |first1=Paul |last1=Kennedy |authorlink1=Paul Kennedy |date=1989 |title=[[The Rise and Fall of the Great Powers]] |edition=1st |publisher=Vintage |isbn=0-679-72019-7}}</ref>
<ref name=kennish2001>{{cite book |first1=Michael J. |last1=Kennish |date=2001 |title=Practical handbook of marine science |page=35 |edition=3rd |publisher=CRC Press |series=Marine science series |isbn=0-8493-2391-6}}</ref>
<ref name=kinver20091210>{{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/8406839.stm |title=Global average temperature may hit record level in 2010 |last1=Kinver |first1=Mark |date=10 December 2009 |work=[[BBC Online]] |accessdate=22 April 2010}}</ref>
<ref name=kious_tilling1999>{{cite web |last1=Kious |first1=W. J. |last2=Tilling |first2=R. I. |date=5 May 1999 |url=http://pubs.usgs.gov/gip/dynamic/understanding.html |title=Understanding plate motions |publisher=USGS |accessdate=2 मार्च 2007}}</ref>
<ref name=kirschvink1992>{{cite book |last1=Kirschvink |first1=J. L. |editor1=Schopf, J.W. |editor2=Klein, C. |editor3=Des Maris, D. |date=1992 |title=Late Proterozoic low-latitude global glaciation: the Snowball Earth |series=The Proterozoic Biosphere: A Multidisciplinary Study |pages=51–52 |publisher=Cambridge University Press |isbn=0-521-36615-1}}</ref>
<ref name=kring>{{cite web |last1=Kring |first1=David A |url=http://www.lpi.usra.edu/science/kring/epo_web/impact_cratering/intro/ |title=Terrestrial Impact Cratering and Its Environmental Effects |publisher=Lunar and Planetary Laboratory |accessdate=22 मार्च 2007}}</ref>
<ref name=kuhn2006>{{cite book |first1=Betsy |last1=Kuhn |date=2006 |title=The race for space: the United States and the Soviet Union compete for the new frontier |page=34 |publisher=Twenty-First Century Books |isbn=0-8225-5984-6}}</ref>
<ref name="Lambin2011">{{Cite journal |first1=Eric F. |last1=Lambin |first2=Patrick |last2=Meyfroidt |title=Global land use change, economic globalization, and the looming land scarcity |work=Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America |publisher=National Academy of Sciences |pages=3465–72 |volume=108 |issue=9 |date=1 मार्च 2011 |url=http://www.pnas.org/content/108/9/3465.full.pdf |accessdate=30 अगस्त 2014 |bibcode=2011PNAS..108.3465L |doi=10.1073/pnas.1100480108 |pmid=21321211 |pmc=3048112}} See Table 1.</ref>
<ref name=lancet365_9462_831>{{cite journal |last1=Sharp |first1=David |title=Chimborazo and the old kilogram |url=https://archive.org/details/sim_the-lancet_march-5-11-2005_365_9462/page/831 |journal=The Lancet |date=5 मार्च 2005 |volume=365 |issue=9462 |pages=831–32 |doi=10.1016/S0140-6736(05)71021-7 |pmid=15752514}}</ref>
<ref name=lang2003>{{cite book |first1=Kenneth R. |last1=Lang |date=2003 |title=The Cambridge guide to the solar system |page=92 |publisher=Cambridge University Press |isbn=0-521-81306-9}}</ref>
<ref name=layers_earth>{{cite web|author=Staff |url=http://volcano.oregonstate.edu/vwdocs/vwlessons/plate_tectonics/part1.html |archiveurl=https://www.webcitation.org/6DnLWg22n?url=http://volcano.oregonstate.edu/vwdocs/vwlessons/plate_tectonics/part1.html |archivedate=19 January 2013 |title=Layers of the Earth |publisher=Volcano World |accessdate=11 मार्च 2007 |url-status=dead |df=dmy }}</ref>
<ref name=lin2006>{{cite web |first1=Haosheng |last1=Lin |title=Animation of precession of moon orbit |work=Survey of Astronomy AST110-6 |date=2006 |publisher=University of Hawaii at Manoa |url=http://www.ifa.hawaii.edu/users/lin/ast110-6/applets/precession_of_moon_orbit.htm |accessdate=10 September 2010}}</ref>
<ref name=liungman2004>{{cite book |first1=Carl G. |last1=Liungman |date=2004 |chapter=Group 29: Multi-axes symmetric, both soft and straight-lined, closed signs with crossing lines |title=Symbols – Encyclopedia of Western Signs and Ideograms |pages=281–82 |publisher=Ionfox AB |location=New York |isbn=91-972705-0-4}}</ref>
<ref name=michon2006>{{cite web |last1=Scott |first1=Michon |date=24 April 2006 |url=http://earthobservatory.nasa.gov/Study/HeatBucket/ |title=Earth's Big heat Bucket |publisher=NASA Earth Observatory |accessdate=14 मार्च 2007}}</ref>
<ref name=milbert_smith96>{{cite web |last1=Milbert |first1=D. G. |last2=Smith |first2=D. A |url=http://www.ngs.noaa.gov/PUBS_LIB/gislis96.html |title=Converting GPS Height into NAVD88 Elevation with the GEOID96 Geoid Height Model |publisher=National Geodetic Survey, NOAA |accessdate=7 मार्च 2007}}</ref>
<ref name="Ramdohr">{{cite book |last=Ramdohr |first1=Paul |url=http://www.sciencedirect.com/science/book/9780080116358 |title=The Ore Minerals and their Intergrowths |work=AKADEMIE-VERLAG GmbH |publisher=Elsevier Ltd. |year=1969 |isbn=978-0-08-011635-8 |doi=10.1016/B978-0-08-011635-8.50004-8 |accessdate=29 April 2016}}</ref>
<ref name="moon_fact_sheet">{{cite web |last1=Williams |first1=David R. |date=1 September 2004 |url=http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/factsheet/moonfact.html |title=Moon Fact Sheet |publisher=NASA |accessdate=21 मार्च 2007 |archive-date=16 December 2008 |archive-url=https://web.archive.org/web/20081216140757/http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/factsheet/moonfact.html |url-status=dead }}</ref>
<ref name="moran2005">{{cite web|last1=Moran |first1=Joseph M. |date=2005 |url=http://www.nasa.gov/worldbook/weather_worldbook.html |archiveurl=https://www.webcitation.org/6F17zeqFy?url=http://www.nasa.gov/worldbook/weather_worldbook.html |archivedate=10 मार्च 2013 |title=Weather |work=World Book Online Reference Center |publisher=NASA/World Book, Inc |accessdate=17 मार्च 2007 |url-status=dead |df=dmy }}</ref>
<ref name=mullen2002>{{cite web|last1=Mullen |first1=Leslie |date=11 जून 2002 |url=http://www.astrobio.net/news/article223.html |archiveurl=https://www.webcitation.org/5QVie9nX9?url=http://www.astrobio.net/news/article223.html |archivedate=22 July 2007 |title=Salt of the Early Earth |publisher=NASA Astrobiology Magazine |accessdate=14 मार्च 2007 |url-status=dead |df=dmy }}</ref>
<ref name=nasa_rg_iss2007>{{cite web |date=16 January 2007 |url=http://www.nasa.gov/mission_pages/station/news/ISS_Reference_Guide.html |title=Reference Guide to the International Space Station |publisher=NASA |accessdate=23 December 2008 |archive-date=19 January 2009 |archive-url=https://web.archive.org/web/20090119175052/http://www.nasa.gov/mission_pages/station/news/ISS_Reference_Guide.html |url-status=dead }}</ref>
<!---
<ref name=nathist106_2_16>{{cite journal |last1=Gould |first1=S. J. |date=1997 |title=Nonoverlapping magisteria |journal=Natural History |volume=106 |issue=2 |pages=16–22 |url=http://www.jbburnett.com/resources/gould_nonoverlapping.pdf |accessdate=28 April 2008 |format=PDF}}</ref>
--->
<ref name=nasa20051201>{{cite web |author=Astrophysicist team |date=1 December 2005 |url=http://imagine.gsfc.nasa.gov/docs/ask_astro/answers/030827a.html |title=Earth's location in the Milky Way |publisher=NASA |accessdate=11 जून 2008}}</ref>
<ref name=natsci_oxy4>{{cite web |last1=Morris |first1=Ron M |url=http://seis.natsci.csulb.edu/rmorris/oxy/oxy4.html |title=Oceanic Processes |publisher=NASA Astrobiology Magazine |accessdate=14 मार्च 2007 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090415082741/http://seis.natsci.csulb.edu/rmorris/oxy/oxy4.html |archivedate=15 April 2009}}</ref>
<ref name=nature410_6830_773>{{cite journal |last1=Murray |first1=N. |last2=Holman |first2=M. |title=The role of chaotic resonances in the solar system |url=https://archive.org/details/sim_nature-uk_2001-04-12_410_6830/page/n88 |journal=Nature |date=2001 |volume=410 |issue=6830 |pages=773–79 |arxiv=astro-ph/0111602 |doi=10.1038/35071000 |pmid=11298438}}</ref>
<ref name=nature412_708>{{cite journal |last1=Canup |first1=R. |last2=Asphaug |first2=E. |title=Origin of the Moon in a giant impact near the end of the Earth's formation |url=https://archive.org/details/sim_nature-uk_2001-08-16_412_6848/page/708 |journal=Nature |volume=412 |pages=708–12 |date=2001 |doi=10.1038/35089010 |pmid=11507633 |issue=6848 |bibcode=2001Natur.412..708C}}</ref>
<ref name=nature418_6901_949>{{cite journal |last1=Yin |first1=Qingzhu |title=A short timescale for terrestrial planet formation from Hf-W chronometry of meteorites |url=https://archive.org/details/sim_nature-uk_2002-08-29_418_6901/page/949 |journal=Nature |date=2002 |volume=418 |issue=6901 |pages=949–52 |doi=10.1038/nature00995 |pmid=12198540 |last2=Jacobsen |first2=S. B. |last3=Yamashita |first3=K. |last4=Blichert-Toft |first4=J. |last5=Télouk |first5=P. |last6=Albarède |first6=F. |bibcode=2002Natur.418..949Y}}</ref>
<ref name="ngdc2006">{{cite web |last1=Sandwell |first1=D. T. |last2=Smith |first2=W. H. F. |date=7 July 2006 |url=http://www.ngdc.noaa.gov/mgg/bathymetry/predicted/explore.HTML |title=Exploring the Ocean Basins with Satellite Altimeter Data |publisher=NOAA/NGDC |accessdate=21 April 2007}}</ref>
<ref name="NIST2008">{{Cite book |url=http://physics.nist.gov/Pubs/SP330/sp330.pdf |title=The international system of units (SI) |publisher=[[United States Department of Commerce]], [[National Institute of Standards and Technology|NIST]] Special Publication 330 |edition=2008 |page=52}}</ref>
<ref name=noaa20070307>{{cite web |display-authors=1 |last1=Mueller |first1=R. D. |last2=Roest |first2=W. R. |last3=Royer |first3=J.-Y. |last4=Gahagan |first4=L. M. |last5=Sclater |first5=J. G. |date=7 मार्च 2007 |url=http://www.ngdc.noaa.gov/mgg/fliers/96mgg04.html |title=Age of the Ocean Floor Poster |publisher=NOAA |accessdate=14 मार्च 2007}}</ref>
<ref name=ocean23_2_112>{{Cite journal|last1=Charette |first1=Matthew A. |last2=Smith |first2=Walter H. F. |title=The Volume of Earth's Ocean |journal=Oceanography |volume=23 |issue=2 |pages=112–14 |date=जून 2010 |url=http://www.tos.org/oceanography/archive/23-2_charette.pdf |archiveurl=https://www.webcitation.org/6IZIkxZNa?url=http://www.tos.org/oceanography/archive/23-2_charette.pdf |archivedate=2 अगस्त 2013 |accessdate=6 जून 2013 |doi=10.5670/oceanog.2010.51 |url-status=dead |df=dmy }}</ref>
<ref name=physorg20100304>{{cite news |author=Staff |title=Oldest measurement of Earth's magnetic field reveals battle between Sun and Earth for our atmosphere |date=4 मार्च 2010 |work=Physorg.news |url=http://www.physorg.com/news186922627.html |accessdate=27 मार्च 2010}}</ref>
<ref name="Pidwirny 2006_8">{{cite journal |last1=Pidwirny |first1=Michael |date=2 February 2006 |title=Surface area of our planet covered by oceans and continents.(Table 8o-1) |publisher=University of British Columbia, Okanagan |url=http://www.physicalgeography.net/fundamentals/8o.html |accessdate=26 November 2007}}</ref>
<ref name="Pidwirny2006_7">{{cite web |last1=Pidwirny |first1=Michael |date=2006 |url=http://www.physicalgeography.net/fundamentals/7h.html |title=Fundamentals of Physical Geography (2nd Edition) |publisher=PhysicalGeography.net |accessdate=19 मार्च 2007}}</ref>
<ref name=pnas1_24_9576>{{cite journal |last1=Li |first1=King-Fai |last2=Pahlevan |first2=Kaveh |last3=Kirschvink |first3=Joseph L. |last4=Yung |first4=Yuk L. |date=2009 |title=Atmospheric pressure as a natural climate regulator for a terrestrial planet with a biosphere |journal=Proceedings of the National Academy of Sciences |volume=106 |issue=24 |pages=9576–79 |url=http://www.gps.caltech.edu/~kfl/paper/Li_PNAS2009.pdf |accessdate=19 July 2009 |doi=10.1073/pnas.0809436106 |pmid=19487662 |pmc=2701016 |bibcode=2009PNAS..106.9576L}}</ref>
<ref name=pnas71_12_6973>{{cite journal |last1=Morgan |first1=J. W. |last2=Anders |first2=E. |title=Chemical composition of Earth, Venus, and Mercury |journal=Proceedings of the National Academy of Sciences |date=1980 |volume=77 |issue=12 |pages=6973–77 |doi=10.1073/pnas.77.12.6973 |pmid=16592930 |pmc=350422 |bibcode=1980PNAS...77.6973M}}</ref>
<ref name=pnas76_9_4192>{{cite journal |last1=Jordan |first1=T. H. |title=Structural geology of the Earth's interior |journal=Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America |date=1979 |volume=76 |issue=9 |pages=4192–4200 |doi=10.1073/pnas.76.9.4192 |pmid=16592703 |pmc=411539 |bibcode=1979PNAS...76.4192J}}</ref>
<ref name=podp2000>{{cite web |last1=Meschede |first1=Martin |last2=Barckhausen |first2=Udo |date=20 November 2000 |url=http://www-odp.tamu.edu/publications/170_SR/chap_07/chap_07.htm |title=Plate Tectonic Evolution of the Cocos-Nazca Spreading Center |work=Proceedings of the Ocean Drilling Program |publisher=Texas A&M University |accessdate=2 April 2007}}</ref>
<ref name=prb2007>{{cite web|author=Staff |date=2007 |url=http://www.prb.org/Educators/TeachersGuides/HumanPopulation/PopulationGrowth/QuestionAnswer.aspx |archiveurl=https://www.webcitation.org/6EKxj3SWs?url=http://www.prb.org/Educators/TeachersGuides/HumanPopulation/PopulationGrowth/QuestionAnswer.aspx |archivedate=10 February 2013 |title=Human Population: Fundamentals of Growth: Growth |publisher=Population Reference Bureau |accessdate=31 मार्च 2007 |url-status=dead |df=dmy }}</ref>
<ref name=ps20_5_16>{{cite journal |last1=Senne |first1=Joseph H. |title=Did Edmund Hillary Climb the Wrong Mountain |url=http://archives.profsurv.com/magazine/article.aspx?i=589 |journal=Professional Surveyor |date=2000 |volume=20 |issue=5 |pages=16–21 |access-date=2017-08-12 |archive-date=2015-07-17 |archive-url=https://web.archive.org/web/20150717212545/http://archives.profsurv.com/magazine/article.aspx?i=589 |url-status=dead }}</ref>
<ref name=psc>{{cite web|author=Staff |url=http://www.lakepowell.net/sciencecenter/paleoclimate.htm |title=Paleoclimatology – The Study of Ancient Climates |publisher=Page Paleontology Science Center |accessdate=2 मार्च 2007 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20070304002646/http://www.lakepowell.net/sciencecenter/paleoclimate.htm |archivedate=4 मार्च 2007 |df= }}</ref>
<ref name=ptrsl360_1795_1227>{{cite journal |last1=Alfè |first1=D. |last2=Gillan |first2=M. J. |last3=Vocadlo |first3=L. |last4=Brodholt |first4=J. |last5=Price |first5=G. D. |title=The ''ab initio'' simulation of the Earth's core |journal=Philosophical Transactions of the Royal Society |date=2002 |volume=360 |issue=1795 |pages=1227–44 |url=http://chianti.geol.ucl.ac.uk/~dario/pubblicazioni/PTRSA2002.pdf |format=PDF |accessdate=28 February 2007 |doi=10.1098/rsta.2002.0992 |bibcode=2002RSPTA.360.1227A |archive-date=30 September 2009 |archive-url=https://web.archive.org/web/20090930142841/http://chianti.geol.ucl.ac.uk/~dario/pubblicazioni/PTRSA2002.pdf |url-status=dead }}</ref>
<ref name=rahmstorf2003>{{cite web |first1=Stefan |last1=Rahmstorf |date=2003 |url=http://www.pik-potsdam.de/~stefan/thc_fact_sheet.html |title=The Thermohaline Ocean Circulation |publisher=Potsdam Institute for Climate Impact Research |accessdate=21 April 2007}}</ref>
<ref name=reilly20091022>{{cite news |first1=Michael |last1=Reilly |date=22 अक्टूबर 2009 |title=Controversial Moon Origin Theory Rewrites History |url=http://news.discovery.com/space/moon-earth-formation.html |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100109042800/http://news.discovery.com/space/moon-earth-formation.html |archivedate=9 January 2010 |accessdate=30 January 2010}}</ref>
<ref name=rg6_175>{{cite journal |last1=Armstrong |first1=R. L. |date=1968 |title=A model for the evolution of strontium and lead isotopes in a dynamic earth |journal=Reviews of Geophysics |volume=6 |issue=2 |pages=175–99 |doi=10.1029/RG006i002p00175 |bibcode=1968RvGSP...6..175A}}</ref>
<ref name=robertson2001>{{cite web |last1=Robertson |first1=Eugene C. |date=26 July 2001 |url=http://pubs.usgs.gov/gip/interior/ |title=The Interior of the Earth |publisher=USGS |accessdate=24 मार्च 2007}}</ref>
<ref name=russell1997>{{cite web |last1=Russell |first1=Jeffrey B |url=http://www.asa3.org/ASA/topics/history/1997Russell.html |title=The Myth of the Flat Earth |publisher=American Scientific Affiliation |accessdate=14 मार्च 2007}}; but see also [[Cosmas Indicopleustes]].</ref>
<ref name=sa282_6_90>{{cite journal|last1=Doolittle |first1=W. Ford |last2=Worm |first2=Boris |url=http://shiva.msu.montana.edu/courses/mb437_537_2005_fall/docs/uprooting.pdf |archiveurl=https://www.webcitation.org/5w9oPfm4a?url=http://shiva.msu.montana.edu/courses/mb437_537_2005_fall/docs/uprooting.pdf |archivedate=31 January 2011 |title=Uprooting the tree of life |journal=Scientific American |date=February 2000 |volume=282 |issue=6 |pages=90–95 |doi=10.1038/scientificamerican0200-90 |pmid=10710791 |url-status=dead |df=dmy }}</ref>
<ref name=sadava_heller2006>{{cite book |last1=Sadava |first1=David E. |last2=Heller |first2=H. Craig |last3=Orians |first3=Gordon H. |title=Life, the Science of Biology |publisher=MacMillan |date=2006 |edition=8th |page=1114 |isbn=0-7167-7671-5}}</ref>
<ref name=sample2005>{{cite web |first1=Sharron |last1=Sample |date=21 जून 2005 |url=http://science.hq.nasa.gov/oceans/physical/SST.html |title=Sea Surface Temperature |publisher=NASA |accessdate=21 April 2007 |archive-date=29 April 2007 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070429030121/http://science.hq.nasa.gov/oceans/physical/SST.html |url-status=dead }}</ref>
<ref name=sanders20031210>{{cite news |first1=Robert |last1=Sanders |title=Radioactive potassium may be major heat source in Earth's core |publisher=UC Berkeley News |date=10 December 2003 |url=http://www.berkeley.edu/news/media/releases/2003/12/10_heat.shtml |accessdate=28 February 2007}}</ref>
<ref name=sci215_4539_1501>{{cite journal |last1=Raup |first1=D. M. |last2=Sepkoski Jr |first2=J. J. |title=Mass Extinctions in the Marine Fossil Record |url=https://archive.org/details/sim_science_1982-03-19_215_4539/page/1501 |journal=Science |date=1982 |volume=215 |issue=4539 |pages=1501–03 |bibcode=1982Sci...215.1501R |doi=10.1126/science.215.4539.1501 |pmid=17788674}}</ref>
<ref name=sci293_5531_839>{{cite journal |title=Biogenic Methane, Hydrogen Escape, and the Irreversible Oxidation of Early Earth |last1=Catling |first1=David C. |last2=Zahnle |first2=Kevin J. |last3=McKay |first3=Christopher P. |journal=Science |volume=293 |issue=5531 |pages=839–43 |url=http://www.sciencemag.org/cgi/content/full/293/5531/839 |doi=10.1126/science.1061976 |date=2001 |pmid=11486082 |bibcode=2001Sci...293..839C}}</ref>
<ref name=science164_1229>{{cite journal |last1=Hurley |first1=P. M. |last2=Rand |first2=J. R. |date=June 1969 |title=Pre-drift continental nuclei |url=https://archive.org/details/sim_science_1969-06-13_164_3885/page/1229 |journal=Science |volume=164 |pages=1229–42 |doi=10.1126/science.164.3885.1229 |pmid=17772560 |issue=3885 |bibcode=1969Sci...164.1229H}}</ref>
<ref name=science_241_4872_1441>{{cite journal |last1=May |first1=Robert M. |title=How many species are there on earth? |url=https://archive.org/details/sim_science_1988-09-16_241_4872/page/1441 |journal=Science |date=1988 |volume=241 |issue=4872 |pages=1441–49 |bibcode=1988Sci...241.1441M |doi=10.1126/science.241.4872.1441 |pmid=17790039}}</ref>
<ref name=science246_4926_103>{{cite journal |last1=Richards |first1=M. A. |last2=Duncan |first2=R. A. |last3=Courtillot |first3=V. E. |title=Flood Basalts and Hot-Spot Tracks: Plume Heads and Tails |url=https://archive.org/details/sim_science_1989-10-06_246_4926/page/103 |journal=Science |date=1989 |volume=246 |issue=4926 |pages=103–07 |bibcode=1989Sci...246..103R |doi=10.1126/science.246.4926.103 |pmid=17837768}}</ref>
<ref name=science299_5607_673>{{cite journal |last1=Rona |first1=Peter A. |title=Resources of the Sea Floor |journal=Science |date=2003 |volume=299 |issue=5607 |pages=673–74 |url=http://www.sciencemag.org/cgi/content/full/299/5607/673?ijkey=AHVbRrqUsmdHY&keytype=ref&siteid=sci |accessdate=4 February 2007 |doi=10.1126/science.1080679 |pmid=12560541}}</ref>
<ref name=science309_5739_1313>{{cite journal |last1=Kerr |first1=Richard A. |title=Earth's Inner Core Is Running a Tad Faster Than the Rest of the Planet |url=https://archive.org/details/sim_science_2005-08-26_309_5739/page/n28 |journal=Science |date=26 September 2005 |volume=309 |issue=5739 |page=1313 |doi=10.1126/science.309.5739.1313a |pmid=16123276}}</ref>
<ref name=science310_5754_1671>{{cite journal |last1=Kleine |first1=Thorsten |last2=Palme |first2=Herbert |last3=Mezger |first3=Klaus |last4=Halliday |first4=Alex N. |title=Hf-W Chronometry of Lunar Metals and the Age and Early Differentiation of the Moon |url=https://archive.org/details/sim_science_2005-12-09_310_5754/page/1671 |journal=Science |volume=310 |issue=5754 |date=24 November 2005 |pages=1671–74 |doi=10.1126/science.1118842 |pmid=16308422 |bibcode=2005Sci...310.1671K}}</ref>
<ref name=science310_5756_1947>{{cite journal |doi=10.1126/science.1117926 |date=December 2005 |display-authors=1 |last1=Harrison |first1=T. |last2=Blichert-Toft |first2=J. |last3=Müller |first3=W. |last4=Albarede |first4=F. |last5=Holden |first5=P. |last6=Mojzsis |first6=S. |title=Heterogeneous Hadean hafnium: evidence of continental crust at 4.4 to 4.5 ga |volume=310 |issue=5756 |pages=1947–50 |pmid=16293721 |journal=Science |bibcode=2005Sci...310.1947H}}</ref>
<ref name=sciweek2004>{{cite web|author=Staff |date=2004 |url=http://scienceweek.com/2004/rmps-23.htm |archiveurl=https://web.archive.org/web/20070713053611/http://scienceweek.com/2004/rmps-23.htm |title=Stratosphere and Weather; Discovery of the Stratosphere |publisher=Science Week |accessdate=14 मार्च 2007 |archivedate=13 July 2007 |url-status=dead |df= }}</ref>
<!---
<ref name=sec_nap2008>{{cite book |author=National Academy of Sciences, Institute of Medicine |title=Science, Evolution, and Creationism |url=http://books.nap.edu/openbook.php?record_id=11876&page=R1 |date=2008 |publisher=National Academies Press |location=Washington, D.C |isbn=0-309-10586-2 |accessdate=13 मार्च 2011}}</ref>
--->
<ref name=seidelmann1992>{{cite book |last1=Seidelmann |first1=P. Kenneth |date=1992 |title=Explanatory Supplement to the Astronomical Almanac |page=48 |publisher=University Science Books |location=Mill Valley, CA |isbn=0-935702-68-7}}</ref>
<ref name=seligman2008>{{cite web |first1=Courtney |last1=Seligman |date=2008 |url=http://cseligman.com/text/planets/innerstructure.htm |title=The Structure of the Terrestrial Planets |work=Online Astronomy eText Table of Contents |publisher=cseligman.com |accessdate=28 February 2008}}</ref>
<ref name=shayler_vis2005>{{cite book |first1=David |last1=Shayler |first2=Bert |last2=Vis |date=2005 |title=Russia's Cosmonauts: Inside the Yuri Gagarin Training Center |publisher=Birkhäuser |isbn=0-387-21894-7}}</ref>
<ref name=stern2005>{{cite web |last1=Stern |first1=David P. |date=8 July 2005 |url=http://www-spof.gsfc.nasa.gov/Education/wmap.html |title=Exploration of the Earth's Magnetosphere |publisher=NASA |accessdate=21 मार्च 2007 |archive-date=14 February 2013 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130214033726/http://www-spof.gsfc.nasa.gov/Education/wmap.html |url-status=dead }}</ref>
<ref name="sun_future">{{cite journal |last1=Sackmann |first1=I.-J. |last2=Boothroyd |first2=A. I. |last3=Kraemer |first3=K. E. |title=Our Sun. III. Present and Future |url=https://archive.org/details/sim_astrophysical-journal_1993-11-20_418_1/page/457 |journal=Astrophysical Journal |date=1993 |volume=418 |pages=457–68 |doi=10.1086/173407 |bibcode=1993ApJ...418..457S}}</ref>
<ref name="sun_future_schroder">{{cite journal |first1=K.-P. |last1=Schröder |last2=Connon Smith |first2=Robert |date=2008 |title=Distant future of the Sun and Earth revisited |doi=10.1111/j.1365-2966.2008.13022.x |journal=[[Monthly Notices of the Royal Astronomical Society]] |arxiv=0801.4031 |volume=386 |issue=1 |pages=155–63 |bibcode=2008MNRAS.386..155S}}<br />See also {{cite news |first=Jason |last=Palmer |url=http://www.newscientist.com/article/dn13369 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120415105707/http://www.newscientist.com/article/dn13369 |archivedate=15 April 2012 |title=Hope dims that Earth will survive Sun's death |date=22 February 2008 |work=NewScientist.com news service |accessdate=24 मार्च 2008}}</ref>
<ref name=sverdrup>{{cite book |first1=H. U. |last1=Sverdrup |last2=Fleming |first2=Richard H. |date=1 January 1942 |title=The oceans, their physics, chemistry, and general biology |publisher=Scripps Institution of Oceanography Archives |url=http://repositories.cdlib.org/sio/arch/oceans/ |accessdate=13 जून 2008 |isbn=0-13-630350-1}}</ref>
<ref name=tall_tales>{{cite web |url=http://www.abc.net.au/science/k2/moments/s1086384.htm |title=Tall Tales about Highest Peaks |publisher=Australian Broadcasting Corporation |accessdate=29 December 2008}}</ref>
<ref name=tanimoto_ahrens1995>{{cite book |last1=Tanimoto |first1=Toshiro |editor=Thomas J. Ahrens |date=1995 |chapter=Crustal Structure of the Earth |title=Global Earth Physics: A Handbook of Physical Constants |publisher=American Geophysical Union |location=Washington, DC |isbn=0-87590-851-9 |chapter-url=http://www.agu.org/reference/gephys/15_tanimoto.pdf |archiveurl=https://web.archive.org/web/20061016194153/http://www.agu.org/reference/gephys/15_tanimoto.pdf |archivedate=16 अक्टूबर 2006 |chapter-format=PDF |accessdate=3 February 2007}}</ref>
<ref name=tp322_19>{{cite journal |doi=10.1016/S0040-1951(00)00055-X |title=Early formation and long-term stability of continents resulting from decompression melting in a convecting mantle |date=2000 |last1=De Smet |first1=J. |journal=Tectonophysics |volume=322 |issue=1–2 |pages=19–33 |bibcode=2000Tectp.322...19D |last2=Van Den Berg |first2=A.P. |last3=Vlaar |first3=N.J.}}</ref>
<ref name="T&S 137">{{cite book |last1=Turcotte |first1=D. L. |last2=Schubert |first2=G. |title=Geodynamics |publisher=Cambridge University Press |location=Cambridge, England, UK |date=2002 |edition=2 |page=137 |chapter=4 |isbn=978-0-521-66624-4}}</ref>
<ref name="turcotte">{{cite book |last1=Turcotte |first1=D. L. |last2=Schubert |first2=G. |title=Geodynamics |publisher=Cambridge University Press |location=Cambridge, England, UK |date=2002 |edition=2 |pages=136–37 |chapter=4 |isbn=978-0-521-66624-4}}</ref>
<ref name="Turner1990">{{cite book |first1=B. L., II |last1=Turner |title=The Earth As Transformed by Human Action: Global And Regional Changes in the Biosphere Over the Past 300 Years |publisher=CUP Archive |page=164 |date=1990 |isbn=0521363578 |url=https://books.google.com/books?id=7GI0AAAAIAAJ&pg=PA164 |postscript=.}}</ref>
<ref name=ucs>{{cite web |title=UCS Satellite Database |date=11 अगस्त 2016 |work=Nuclear Weapons & Global Security |publisher=[[Union of Concerned Scientists]] |url=http://www.ucsusa.org/nuclear_weapons_and_global_security/space_weapons/technical_issues/ucs-satellite-database.html |accessdate=10 अक्टूबर 2016}}</ref>
<ref name=un_int_law>{{cite web |author=Staff |url=https://www.un.org/law/ |title=International Law |publisher=United Nations |accessdate=27 मार्च 2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20081231055149/http://www.un.org/law/ |archivedate=31 December 2008 }}</ref>
<ref name=un2006>{{cite web |author=Staff |url=https://www.un.org/esa/population/publications/wpp2006/wpp2006.htm |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090905200753/http://www.un.org/esa/population/publications/wpp2006/wpp2006.htm |archivedate=5 September 2009 |title=World Population Prospects: The 2006 Revision |publisher=United Nations |accessdate=7 मार्च 2007}}</ref>
<ref name=un20070202>{{cite web |author=Staff |date=2 February 2007 |url=https://www.un.org/apps/news/story.asp?NewsID=21429&Cr=climate&Cr1=change |title=Evidence is now 'unequivocal' that humans are causing global warming – UN report |publisher=United Nations |accessdate=7 मार्च 2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20081221031717/http://www.un.org/apps/news/story.asp?NewsID=21429&Cr=climate&Cr1=change |archivedate=21 December 2008}}</ref>
<ref name=uncharter>{{cite web |url=https://www.un.org/aboutun/charter/ |title=U.N. Charter Index |publisher=United Nations |accessdate=23 December 2008 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090220011242/http://www.un.org/aboutun/charter/ |archivedate=20 February 2009}}</ref>
<ref name=usno>{{cite web |title=Selected Astronomical Constants, 2011 |work=The Astronomical Almanac |url=http://asa.usno.navy.mil/SecK/2011/Astronomical_Constants_2011.txt |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130826043456/http://asa.usno.navy.mil/SecK/2011/Astronomical_Constants_2011.txt |archivedate=26 अगस्त 2013 |accessdate=25 February 2011}}</ref>
<ref name=USNO_TSD>{{cite web |title=Leap seconds |publisher=Time Service Department, USNO |url=http://tycho.usno.navy.mil/leapsec.html |archiveurl=https://web.archive.org/web/20150312003149/http://tycho.usno.navy.mil/leapsec.html |accessdate=23 September 2008 |archivedate=12 मार्च 2015}}</ref>
<ref name=vazquez_etal2006>{{cite web |last1=Vázquez |first1=M. |first2=P. Montañés |last2=Rodríguez |last3=Palle |first3=E. |date=2006 |url=http://www.iac.es/folleto/research/preprints/files/PP06024.pdf |title=The Earth as an Object of Astrophysical Interest in the Search for Extrasolar Planets |publisher=Instituto de Astrofísica de Canarias |accessdate=21 मार्च 2007 |format=PDF |archive-date=2011-08-17 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110817220342/http://www.iac.es/folleto/research/preprints/files/PP06024.pdf |url-status=dead }}</ref>
<ref name=VSOP87>{{cite journal |title=Numerical expressions for precession formulae and mean elements for the Moon and planets |url=https://archive.org/details/sim_astronomy-and-astrophysics_1994-02-10_282_2/page/663 |journal=Astronomy and Astrophysics |volume=282 |issue=2 |pages=663–83 |date=February 1994 |last1=Simon |first1=J.L. |last2=Bretagnon |first2=P. |last3=Chapront |first3=J. |last4=Chapront-Touzé |first4=M. |last5=Francou |first5=G. |last6=Laskar |first6=J. |bibcode=1994A&A...282..663S}}</ref>
<ref name=wade2008>{{cite web |last1=Wade |first1=Mark |date=30 जून 2008 |url=http://www.astronautix.com/articles/aststics.htm |accessdate=23 December 2008 |title=Astronaut Statistics |publisher=Encyclopedia Astronautica}}</ref>
<ref name=walsh2008>{{cite book |first1=Patrick J. |last=Walsh |title=Oceans and human health: risks and remedies from the seas |page=212 |editor1=Sharon L. Smith |editor2=Lora E. Fleming |publisher=Academic Press, 2008 |isbn=0-12-372584-4 |url=https://books.google.com/books?id=c6J5hlcjFaAC&pg=PA212 |date=16 May 1997}}</ref>
<ref name=ward_brownlee2002>{{cite book |last1=Ward |first1=Peter D. |last2=Brownlee |first2=Donald |date=2002 |title=The Life and Death of Planet Earth: How the New Science of Astrobiology Charts the Ultimate Fate of Our World |publisher=Times Books, Henry Holt and Company |location=New York |isbn=0-8050-6781-7}}</ref>
<ref name="watersource">{{cite journal |display-authors=1 |last1=Morbidelli |first1=A. |last2=Chambers |first2=J. |last3=Lunine |first3=J. I. |last4=Petit |first4=J. M. |last5=Robert |first5=F. |last6=Valsecchi |first6=G. B. |last7=Cyr |first7=K. E. |title=Source regions and time scales for the delivery of water to Earth |url=https://archive.org/details/sim_meteoritics-planetary-science_2000-11_35_6/page/1309 |journal=Meteoritics & Planetary Science |date=2000 |volume=35 |issue=6 |pages=1309–20 |bibcode=2000M&PS...35.1309M |doi=10.1111/j.1945-5100.2000.tb01518.x}}</ref>
<ref name=wekn_bulakh2004>{{cite book |last1=Wenk |first1=Hans-Rudolf |last2=Bulakh |first2=Andreĭ Glebovich |title=Minerals: their constitution and origin |page=359 |publisher=Cambridge University Press |date=2004 |isbn=0-521-52958-1}}</ref>
<ref name="WGS-84-2">{{cite web|first1=Sigurd |last1=Humerfelt |date=26 अक्टूबर 2010 |title=How WGS 84 defines Earth |url=http://home.online.no/~sigurdhu/WGS84_Eng.html |accessdate=29 April 2011 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110424104419/http://home.online.no/~sigurdhu/WGS84_Eng.html |archivedate=24 April 2011 |df= }}</ref>
<ref name=whitehouse20021021>{{cite news |first1=David |last1=Whitehouse |title=Earth's little brother found |publisher=BBC News |date=21 अक्टूबर 2002 |url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/sci/tech/2347663.stm |accessdate=31 मार्च 2007}}</ref>
<ref name="Williams1994">{{cite journal |last1=Williams |first1=James G. |title=Contributions to the Earth's obliquity rate, precession, and nutation |journal=The Astronomical Journal |volume=108 |date=1994 |page=711 |issn=0004-6256 |doi=10.1086/117108 |bibcode=1994AJ....108..711W}}</ref>
<ref name=williams20051230>{{cite web |last1=Williams |first1=Jack |date=20 December 2005 |url=http://www.usatoday.com/weather/tg/wseason/wseason.htm |title=Earth's tilt creates seasons |publisher=USAToday |accessdate=17 मार्च 2007}}</ref>
<ref name=williams_santosh2004>{{cite book |first1=John James William |last1=Rogers |last2=Santosh |first2=M. |date=2004 |title=Continents and Supercontinents |page=48 |publisher=Oxford University Press US |isbn=0-19-516589-6}}</ref>
<ref name=yoder1995>{{cite book |last1=Yoder |first1=Charles F. |editor=T. J. Ahrens |date=1995 |chapter=Astrometric and Geodetic Properties of Earth and the Solar System |chapter-url=http://www.agu.org/reference/gephys/4_yoder.pdf |chapter-format=PDF |title=Global Earth Physics: A Handbook of Physical Constants |publisher=American Geophysical Union |location=Washington |isbn=0-87590-851-9 |page=8 |access-date=2017-08-12 |archive-date=2009-07-07 |archive-url=https://web.archive.org/web/20090707224616/http://www.agu.org/reference/gephys/4_yoder.pdf |url-status=dead }}</ref>
<ref name=zeilik1998>{{cite book |last1=Zeilik |first1=M. |last2=Gregory |first2=S. A. |title=Introductory Astronomy & Astrophysics |edition=4th |page=56 |publisher=Saunders College Publishing |isbn=0-03-006228-4 |date=1998}}</ref>
<ref name="Luzum2011">{{cite journal |last1=Luzum |first1=Brian |last2=Capitaine |first2=Nicole |last3=Fienga |first3=Agnès |last4=Folkner |first4=William |last5=Fukushima |first5=Toshio |last6=Hilton |first6=James |last7=Hohenkerk |first7=Catherine |last8=Krasinsky |first8=George |last9=Petit |first9=Gérard |last10=Pitjeva |first10=Elena |last11=Soffel |first11=Michael |last12=Wallace |first12=Patrick |display-authors=5 |title=The IAU 2009 system of astronomical constants: The report of the IAU working group on numerical standards for Fundamental Astronomy |journal=Celestial Mechanics and Dynamical Astronomy |volume=110 |issue=4 |date=अगस्त 2011 |pages=293–304 |bibcode=2011CeMDA.110..293L |doi=10.1007/s10569-011-9352-4}}</ref>
<ref name=Narottam2008>{{citation
| title=Climate Change and International Politics
| first1=Narottam | last1=Gaan
| publisher=Gyan Publishing House
| year=2008 | isbn=8178356414 | page=40
| url=https://books.google.com/books?id=i4kASIoKym8C&pg=PA40
| postscript=. }}</ref>
}}
==बाहरी कड़ी==
* [http://geomag.usgs.gov USGS भू-चुम्बकीय कार्यक्रम] {{in lang|en}}
* [http://earthobservatory.nasa.gov/Newsroom/BlueMarble नासा पृथिवी वेधशाला] {{in lang|en}}
* [http://solarsystem.nasa.gov/planets/profile.cfm?Object=Earth नासा के ''सौर मण्डल अन्वेषण'' द्वारा पृथिवी की रूपरेखा] {{in lang|en}}
* [http://www.nasa.gov/centers/goddard/earthandsun/earthshape.html जलवायु परिवर्तन के कारण पृथिवी के आकार में परिवर्तन] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090122063915/http://www.nasa.gov/centers/goddard/earthandsun/earthshape.html |date=2009-01-22 }} {{in lang|en}}
{{सौरमण्डल}}
[[श्रेणी:पृथिवी| ]]
[[श्रेणी:सौरमंडल]]
[[श्रेणी:खगोलिकी]]
[[श्रेणी:भूगोल|*]]
5sdukqx48dy6cxiqgg6uuntthgi42uc
हनुमान
0
8242
803791
796054
2026-08-01T19:35:34Z
InternetArchiveBot
25596
Add 2 books for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803791
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox deity
| type = हिंदू
| name = हनुमान
| image = Maruti.JPG
| caption = हनुमान, राजा रवि वर्मा के बनावल चित्र
| affiliation = [[देव (हिंदू धर्म)|देव]]<br>[[राम|श्रीराम]] आ [[सीता]] के भक्त (बैष्णव मत)<br>[[शिव]] के अवतार भा अंश
| deity of = बल, बुद्धि, भक्ति आ बिद्या के देवता
| parents = अंजना (महतारी)<br>केशरी, पवनदेव<ref name=debroy184>{{cite book|author=Bibek Debroy|title=The Mahabharata: Volume 3|url=https://books.google.com/books?id=af1qFbouaVMC&pg=PA184|year=2012|publisher=Penguin Books|isbn=978-0-14-310015-7|pages=184 with footnote 686}}</ref> भा [[शिव]] (पिता)
| weapon = गदा
| texts = [[रामायण]], [[रामचरितमानस]], [[हनुमान चलीसा]], बजरंग बाण, शिव पुराण<ref>{{cite book|url=https://books.google.co.in/books?id=19aoCgAAQBAJ&pg=PT193|title=Hinduism in the Modern World|author=Brian A. Hatcher|publisher=Routledge|year=2015|isbn=9781135046309}}</ref>
| festivals = हनुमान जयंती
}}
'''हनुमान''', [[हिंदू धर्म]] में एगो [[देवता]] हवें जिनकर रूप [[बानर]] के ह। हनुमान के अनन्य [[राम]]भक्त के रूप में मानल जाला<ref name="Williams2008p146"/> आ भारतीय उपमहादीप आ दक्खिन-पुरुब एशिया में मिले वाला "[[रामायण]]" के बिबिध रूप आ पाठ सभ में हनुमान एगो प्रमुख चरित्र हवें।<ref name="Claus2003p280"/> हनुमान के चिरंजीवी मानल जाला आ एह रूप में इनके बिबरन अउरी कई ग्रंथ सभ, जइसे कि [[महाभारत]],<ref name="Williams2008p146"/> कई गो पुराण सभ में आ जैन ग्रंथ सभ,<ref name=brithanuman/> बौद्ध,<ref name=whitfield212/> आ सिख धर्म के ग्रंथ सभ में मिले ला।<ref name="louis143"/> कई ग्रंथ सभ में हनुमान के [[शिव]] के अवतार<ref name="Williams2008p146"/> भा अंश भी मानल गइल बा।{{sfn|Devi Vanamali|2016|p=27}} हनुमान के अंजना आ केशरी के बेटा मानल जाला, आ कुछ कथा सभ के मोताबिक पवन देव के भी, काहें कि इनके जनम में पवनदेव के भी योगदान रहे।<ref name=debroy184/><ref name="Melton2010p1310">{{cite book|author1=J. Gordon Melton|author2=Martin Baumann|title=Religions of the World: A Comprehensive Encyclopedia of Beliefs and Practices, 2nd Edition|url= https://books.google.com/books?id=v2yiyLLOj88C |year= 2010|publisher=ABC-CLIO|isbn=978-1-59884-204-3|pages=1310–1311}}</ref>
हिंदू धरम में हनुमान के देवता भा पूज्य चरित्र के रूप में परतिष्ठा कब भइल ई बिबाद के बिसय बा। एहू बारे में बिबाद बा कि इनके पहिले का स्वरुप रहल आ वर्तमान देवता के रूप से केतना अलग रहल।{{sfn|अंबा प्रसाद श्रीवास्तव|2000|p=}} बैकल्पिक थियरी सभ के अनुसार इनके बहुत प्राचीन साबित कइल जाला, ग़ैर-आर्य देवता के रूप में कल्पित कइल जाला जेकरा के बाद में वैदिक आर्य लोग संस्कृताइज क लिहल, या फिर साहित्य में इनके धार्मिक प्रतीकवाद के उपज आ यक्ष रुपी देवता लोग के फ्यूजन से गढ़ल देवता के रूप में भी कल्पित कइल जाला।<ref name=ludvik2/><ref name="Philip_2007"/>{{rp|39–40}}
हालाँकि, हिंदू धर्म के परसिद्ध कृति रामायण महाकाव्य आ एकरे बाद के बिबिध रामकथा सभ में हनुमान एगो प्रमुख चरित्र के रूप में मौजूद बाने, इनके पूजा करे के बिबरन प्राचीन आ मध्यकालीन ग्रंथ सभ में आ पुरातात्विक खोदाई से मिलल सबूत सभ में कम मिले के बात कहल जाला। अमेरिकी भारतबिद, फिलिप लुटगेंडार्फ, जे हनुमान पर अध्ययन करे खाती मशहूर बाने, माने लें कि हनुमान के धार्मिक आ पूज्य देवता के रूप में महत्व रामायण के रचना के लगभग 1,000 साल बाद दूसरी सहस्राब्दी ईसवी में भइल जब इस्लाम के भारत में आगमन भइल।<ref name="Paula Richman 2010">Paula Richman (2010), ''Review: Lutgendorf, Philip's Hanuman's Tale: The Messages of a Divine Monkey'', The Journal of Asian Studies; Vol 69, Issue 4 (Nov 2010), pages 1287-1288</ref> भक्ति आन्दोलन के संत, जइसे कि समर्थ रामदास वगैरह लोग द्वारा हनुमान के राष्ट्रवाद आ अत्याचार के खिलाफ बिद्रोह के चीन्हा के रूप में स्थापित कइल गइल।<ref name=lele114/> आज के ज़माना में इनके मुर्ती, चित्र आ मंदिर बहुत आम बाने।<ref name="JonesRyan2006p177">{{cite book|author1=Constance Jones|author2=James D. Ryan|title=Encyclopedia of Hinduism|url=https://books.google.com/books?id=OgMmceadQ3gC |year=2006|publisher=Infobase Publishing|isbn=978-0-8160-7564-5|pages=177–178}}</ref> हनुमान के "ताकत, हीरोइक कामकर्ता आ सबल क्षमता" के साथ "कृपालु, आ राम के प्रति भावनात्मक भक्ति" के चीन्हा के रूप में शक्ति आ भक्ति के आदर्श मिलजुल रूप वाला देवता के रूप में परतिष्ठा भइल।<ref name=lutgendorf26>{{cite book | author=Philip Lutgendorf | title=Hanuman's Tale: The Messages of a Divine Monkey | url=https://books.google.com/books?id=fVFC2Nx-LP8C&pg=PA31 | accessdate=14 July 2012 | year= 2007 | publisher=Oxford University Press | isbn=978-0-19-530921-8 |pages=26–32, 116, 257–259, 388–391}}</ref> बाद के साहित्य में हनुमान के मल्लजुद्ध, आ कलाबाजी के देवता के रूप में भी आ ग्यानी-ध्यानी बिद्वान के रूप में भी स्थापना भइल।<ref name="Williams2008p146">{{cite book|author=George M. Williams|title=Handbook of Hindu Mythology|url=https://books.google.com/books?id=N7LOZfwCDpEC&pg=PA146 |year=2008|publisher=Oxford University Press|isbn=978-0-19-533261-2|pages=146–148}}</ref> इनके निरूपण आत्म-नियंत्रण, बिस्वास आ आस्था, नियत कारज में सेवा के भावना के छिपल निरूपण भइल जेकर बाहरी रूप भले बानर के बा।<ref name="JonesRyan2006p177"/><ref name="Lutgendorf 1997 311–332">{{cite journal | last=Lutgendorf | first=Philip | title=Monkey in the Middle: The Status of Hanuman in Popular Hinduism | url=https://archive.org/details/religion_1997-10_27_4/page/311 | journal=Religion | publisher=Routledge | volume=27 | issue=4 | year=1997| doi=10.1006/reli.1997.0095 | pages=311–332}}</ref><ref name=ludvik2>{{cite book|author=Catherine Ludvik|title=Hanumān in the Rāmāyaṇa of Vālmīki and the Rāmacaritamānasa of Tulasī Dāsa|url=https://books.google.com/books?id=KCXQN0qoAe0C |year=1994|publisher=Motilal Banarsidass|isbn=978-81-208-1122-5|pages=2–9}}</ref>
हिंदू धर्म में एगो बहुत चलनसार देवता होखे के साथे-साथ हनुमान जैन आ बौद्ध धर्म में भी मौजूद बाने।<ref name=brithanuman/><ref>{{cite journal | last=Lutgendorf | first=Philip | title=My Hanuman Is Bigger Than Yours | url=https://archive.org/details/sim_history-of-religions_1994-02_33_3/page/n6 | journal=History of Religions | publisher=University of Chicago Press | volume=33 | issue=3 | year=1994 | doi=10.1086/463367 | pages=211–245}}</ref> इहे ना, बलुक भारत से बहरें के कई देसन में हनुमान के बिबिध रूप में परतिष्ठा बा, जइसे कि म्यांमार, थाइलैंड, कंबोडिया, मलेशिया आ बाली अउरी इंडोनेशिया में हनुमान के पूजल जाला भा इनके मुर्ती के निरूपण मिले ला। बाहरी देसन में हनुमान के चित्रण कुछ अलग तरीका से भी मिले ला जे हिंदू धर्म के हनुमान से भिन्न बा। उदाहरण खाती कुछ संस्कृति में हनुमान के बिसाल छाती वाला शक्तिशाली देव के रूप में जरूर कल्पित कइल जाला बाकिर उनके ब्रह्मचारी रूप में ना बलुक बियाह करे आ लइका-फइका वाला रूप में मानल गइल बा जइसे भारतो के कुछ इलाकाई हिस्सा में मानल जाला। कुछ बिद्वान लोग के अइसन मत भी बा कि परसिद्ध चीनी काब्यात्मक उपन्यास "शीयूजी" (पच्छिम के यात्रा), जे चीनी यात्री ह्वेन सांग (602–664 ईसवी) के भारत यात्रा के बिबरण से परभावित हो के लिखल गइल रहे, एह में कौतुक आ साहस भरल बानर के चरित्तर वाला हीरो, हनुमान के कथा से प्रेरणा ले के रचल गइल हवे।<ref name=brithanuman>Wendy Doniger, [https://www.britannica.com/topic/Hanuman Hanuman: Hindu mythology], Encyclopaedia Britannica; For a summary of the Chinese text, see [https://www.britannica.com/topic/Xiyouji Xiyouji: NOVEL BY WU CHENG’EN]</ref><ref>H. S. Walker (1998), [https://pdfs.semanticscholar.org/0e76/16987a9845d9aefc84e0aaf88f4ffd6a3a4b.pdf Indigenous or Foreign? A Look at the Origins of the Monkey Hero Sun Wukong] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200524122431/https://pdfs.semanticscholar.org/0e76/16987a9845d9aefc84e0aaf88f4ffd6a3a4b.pdf |date=2020-05-24 }}, Sino-Platonic Papers, No. 81. September 1998, Editor: Victor H. Mair, University of Pennsylvania</ref>विभिन्न विद्वान लोग सुझाव दिहले बा कि हनुमान ने चीनी महाकाव्य जर्नी टू द वेस्ट के केंद्रीय पात्र सन वुकोंग की अवधारणा के प्रभावित काईले होइहे।[19][20]
==नाँव==
[[File:A Hanuman sculpture in Singapore.jpg|left|upright=0.8|thumb|160px|प्रणाम के मुद्रा में हाथ जोड़ले हनुमान]]
"हनुमान" नाँव, जे इनके सभसे चलनसार नाँव हवे, के उत्पत्ति आ अरथ के बारे में लोग एकमत नइखे। हिंदू धरम में एकही देवता के कई गो नाँव होखल बहुत आम बात हवे। कौनों-न-कौनों बिसेसता भा लच्छन के आधार पर देवता लोग के बिबिध नाँव रखल गइल हवें।<ref name="Philip_2007"/>{{rp|31–32}} हनुमान के भी कई गो अउरी नाँव बाड़ें जइसे कि आंजनेय, अंजनीसुत, अंजनी पुत्र, मारुति, पवनसुत, बजरंगबली वगैरह बाकी एह में से सभके इस्तेमाल हमेशा ना होला। आम तौर प सभसे चलन में हनुमाने हवे।
एह नाँव के पाछे एगो ब्याख्या ई दिहल जाला कि हनुमान जी बचपन में सुरुज भगवान के सुघर फल बूझ के लपक लिहलें आ मुँह में भर लिहलें जवना से चारों ओर अन्हियारी फइल गइल आ हनुमान के मुँह से सुरुज के बहरें निकासे खाती इंद्र अपना बज्र से प्रहार कइलेन जवना से हनुमान जी के दाढ़ी ("संस्कृत में ''हनु'') कुछ टेढ़ भ गइल। एही के बाद टेढ़ हनु वाला, इनके हनुमान कहल जाए लागल।<ref name="Philip_2007"/>{{rp|31–32}}
एगो दूसर ब्याख्या ई कइल जाला कि संस्कृत में "हन्" के अरथ होला नास होखल, आ "मान" के अरथ होला गरब भा अभिमान; एह आधार पर हनुमान के अरथ बतावल जाला कि जेकर भक्ति में आपन मान नष्ट हो गइल होखे। अइसन इनके द्वारा राम आ सीता के भक्ति में अनन्य समर्पण आ भक्ति के कारण बतावल जाला। एह तरीका से हनुमान के ताकत, शक्ति आ बीरता के साथे साथ भावुक आ दयालु अउरी भक्त देवता के रूप में कल्पित कइल जाला आ भक्ति आ शक्ति दुन्नों के चीन्हा के रूप में देखल जाला।<ref name="Philip_2007">{{cite book | author=Philip Lutgendorf | title=Hanuman's Tale: The Messages of a Divine Monkey | url=https://books.google.com/books?id=fVFC2Nx-LP8C&pg=PA31 | accessdate=14 July 2012 | year= 2007 | publisher=Oxford University Press | isbn=978-0-19-530921-8 }}</ref>{{rp|31–32}}
एगो तिसरहा मत जैन धरम में मिले ला। एह कथा के मोताबिक हनुमान अपना बचपन के दिन एगो अइसन [[दीप]] पर बितवलें जेकर नाँव ''हनुरुह'' रहे; एही दीप के नाँव पर इनकरो नाँव हनुमान धरा गइल।<ref name="Philip_2007"/>{{rp|189}}
हनुमान शब्द के भाषाई बिबिधता के रूप में ''हनुमत'', ''अनुमान'' ([[तमिल भाषा|तमिल]] में), ''हनुमंत'' ([[कन्नड़]]), ''हनुमंथुदु'' ([[तेलुगु भाषा|तेलुगु]]) वगैरह मिले लें। हनुमान के अलावा इनके अन्य कई नाँव नीचे दिहल जा रहल बाने:
* ''आंजनेय'',<ref>{{cite book|title=India through the ages|last=Gopal|first=Madan|year= 1990| page= 68|editor=K.S. Gautam|publisher=Publication Division, Ministry of Information and Broadcasting, Government of India}}</ref> जेकर बिबिध रूप बाड़ें: ''अंजनीसुत'', ''अंजनेयार'' (तमिल) ''आंजनेयादु'' (तेलुगु)। ई सगरी नाँव इनके महतारी अंजना के नाँव पर रखल हवें आ इनहन के मतलब होला "अंजनी के बेटा"।
* ''केशरी नंदन'', पिता केशरी के नाँव पर, जेकर मतलब बा "केशरी के बेटा"
* ''मारुति'', (''मरुत'' माने पवन या वायुदेव) "पवन के बेटा";<ref name="Claus2003p280"/> अन्य नाँव में ''पवनसुत'', ''पवनपुत्र'', ''वायुनंदन'' वगैरह।
* ''बजरंग बली'', "जेकर अंग बज्र नियर बलवान होखे"; ई नाँव उत्तर भारत के देहाती इलाका में बहुत चलनसार हवे।<ref name="Philip_2007"/>{{rp|31–32}}
* ''संकट मोचन'', "संकट से छुटकारा दियावे वाला"<ref name="Philip_2007"/>{{rp|31–32}}
* ''महावीर''', मने की महान बीर,
* ''कपीश'', कपि, मने बानर लोग के स्वामी वगैरह।
{{clear}}
==इहो देखल जाय==
* [[हनुमान चलीसा]]
* [[संकट मोचन मंदिर]]
==संदर्भ==
{{Reflist|33em}}
==स्रोत==
{{refbegin}}
* {{cite book|ref=harv|author=Devi Vanamali|title=Shree Hanuman Leela|url=https://books.google.com/books?id=Jg4WDgAAQBAJ&pg=PA27|year=2016|publisher=Manjul Publishing|isbn=978-81-8322-724-7}}
<!-- {{sfn|माहेश्वरी|1998|p=}} -->
* {{cite book|ref=harv|last=माहेश्वरी|first=प्रेमचन्द्र|title=हिंदी रामकाव्य का स्वरुप और विकास|url=https://books.google.com/books?id=4gV7Xo9L4WgC&pg=PA128|year=1998|publisher=वाणी प्रकाशन}}
* {{cite book|ref=harv|author=अंबा प्रसाद श्रीवास्तव|title=Rāmāyaṇa kā ācāra darśana|url=https://books.google.com/books?id=8SkuQRyd5f0C&pg=PA185|year=2000|publisher=Bhāratīya Jñānapiṭha|isbn=978-81-263-0283-3}}
{{refend}}
==बाहरी कड़ी==
{{Commons category|Hanuman}}
* [https://www.britannica.com/topic/Hanuman हनुमान] - ''Encyclopædia Britannica'' {{in lang|en}}
{{हिंदू देवी-देवता}}
[[श्रेणी:हिंदू धर्म]]
[[श्रेणी:देवी-देवता]]
l8uhrv3h2j2n4j6xa6w8912ypfd77q6
कृष्ण
0
8243
803800
787650
2026-08-01T19:45:17Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803800
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox deity <!--Wikipedia:WikiProject Hinduism-->
| type = हिंदू<!-- This is template parameter used for internal classification and formatting; it does not display; please do not wiki-link it nor change it -->
| name = कृष्ण
| image = 2 Krishna at Sri Mariamman Temple Singapore.jpg
| image_size = 250px
| alt = कृष्ण
| caption = सिंगापुर के मंदिर में कृष्ण के मुरती
| deity_of = दया, करुणा आ परेम के देव<ref name="Scharfstein1993p166">{{cite book|author=Ben-Ami Scharfstein|title=Ineffability: The Failure of Words in Philosophy and Religion |url=https://books.google.com/books?id=tN0KfFitDncC&pg=PA166 |year=1993|publisher=State University of New York Press|isbn=978-0-7914-1347-0|page=166}}</ref>{{sfn|Edwin Bryant|Maria Ekstrand|2004|pp=21-24}}
| birth_place = [[मथुरा]], [[सूरसेन|सूरसेन राज्य]] (वर्तमान [[उत्तर प्रदेश]], [[भारत]])<ref name="Raychaudhuri 1972 124">{{harvnb|Raychaudhuri|1972|p=124}}</ref>
| affiliation = स्वयं भगवान्, परमात्मा, [[ब्रह्म]]{{sfn|Bryant|2007|p=114}}<ref name="KK"/>
| weapon = [[सुदर्शन चक्र]]<br>कौमोदकी
| abode = गोलोक, गोकुल, द्वारक
| texts = ''[[भागवत पुराण]]'', ''हरिवंश पुराण'', ''बिष्णु पुराण'', ''[[महाभारत]]'' (''[[गीता]]'')
| parents = देवकी आ बासुदेव, जशोदा आ नंद बाबा (पालक महतारी बाप)
| siblings = बलराम, सुभद्रा
| consort = [[राधा]], अष्टभार्या, 16,000-16,100 रानी लोग<ref name=hawley12>{{cite book|title = The Divine Consort: Rādhā and the Goddesses of India|author=John Stratton Hawley, Donna Marie Wulff|publisher=Motilal Banarsidass Publisher|date= 1982|ISBN = 9780895811028|page=12}}</ref>{{refn|group=note|The regional texts vary in the identity of Krishna's wife (consort), some presenting it as Rukmini, some as Radha, some as Svaminiji, some adding all ''gopis'', and some identifying all to be different aspects or manifestation of one Devi Lakshmi.<ref name=hawley12/>{{sfn|Bryant|2007|p=443}}}}
| festivals = [[जन्माष्टिमी]], [[होली]]
}}
'''कृष्ण''' [[हिंदू धर्म]] के एगो प्रमुख देवता हवें। इनका के [[बिष्णु]] के अवतार के रूप में भी पूजल जाला आ अपना में खुदे इनहीं के सबसे बड़हन ईश्वर के रूप में भी पूजल जाला।<ref name=EB>{{cite web |title= Krishna |url= http://www.britannica.com/EBchecked/topic/323556/Krishna |publisher= Encyclopædia Britannica Online}}</ref> कृष्ण के हिंदू धर्म में करुणा, दया आ प्रेम के देवता के रूप में पूजल जाला,<ref name="Scharfstein1993p166"/>{{sfn|Edwin Bryant|Maria Ekstrand|2004|pp=20–25, Quote: "Three Dimensions of Krishna's Divinity (...) divine majesty and supremacy; (...) divine tenderness and intimacy; (...) compassion and protection.; (..., p.24) Krishna as the God of Love"}} आ ई भारतीय देवी-देवता सभ में एगो प्रमुख देवता हवें।<ref>{{cite book|title =Krishna, Lord Or Avatara?|author=Freda Matchett|publisher =Psychology Press|date=2001|ISBN =9780700712816|page=199}}</ref> कृष्ण के जनमदिन के लगभग पूरा भारत में [[जन्माष्टिमी|कृष्ण जन्माष्टिमी]] के रूप में मनावल जाला आ ई हिंदू कैलेंडर के हिसाब से भादो महीना के अन्हार में अष्टिमी तिथी के पड़े ला आ अंग्रेजी कलेंडर के हिसाब से ई तिहुआर अगस्त भा सितंबर में पड़े ला।<ref name="Lochtefeld2002p314">{{cite book|author=James G. Lochtefeld|title=The Illustrated Encyclopedia of Hinduism: A-M|year=2002|publisher=The Rosen Publishing Group|isbn=978-0823931798|pages=314–315}}</ref>
कृष्ण के अउरी कई नाँव से जानल जाला, जइसे की गोविंद, मुकुंद, मधुसूदन, वासुदेव, आ माखनचोर। कृष्ण के जिनगी के कथा आ खीसा सब के "कृष्ण लीला" कहल जाला। कृष्ण कई गो पुराणिक कथा सभ, जइसे कि ''[[महाभारत]]'', ''[[भागवत पुराण]]'' आ ''[[भगवत गीता]]'' में प्रमुख चरित्र बाड़ें आ इनके जिकिर कई किसिम के दार्शनिक, धार्मिक आ कथा ग्रंथ सभ में आइल बा।<ref name=Thompson>{{cite journal | author = Richard Thompson, Ph.D. | date = December 1994 | title = Reflections on the Relation Between Religion and Modern Rationalism | url = http://content.iskcon.com/icj/1_2/12thompson.html | accessdate = 2008-04-12 | deadurl = yes | archiveurl = https://web.archive.org/web/20110104040530/http://content.iskcon.com/icj/1_2/12thompson.html | archivedate = 4 January 2011 | df = dmy-all }}</ref> एह कथा आ ग्रंथ सभ में कृष्ण के कई बिबिध रूप में प्रस्तुत कइल गइल बा: उदाहरण खाती, ईश्वर के अवतार, लीलापुरुष, आदर्श प्रेमी, पबित्र हीरो, आ साक्षात ईश्वर वगैरह।<ref name="Mahony1987">{{cite journal | author = Mahony, W. K. | year = 1987 | title = Perspectives on Krsna's Various Personalities | url = https://archive.org/details/sim_history-of-religions_1987-02_26_3/page/333 | journal = History of Religions | volume = 26 | issue = 3 | pages = 333–335 | jstor = 1062381 | publisher = American Oriental Society| ref = harv | doi=10.1086/463085}}, Quote: "Krsna's various appearances as a divine hero, alluring god child, cosmic prankster, perfect lover, and universal supreme being (...)".</ref> इनके बिबिध रूपलेखन (आइकनोग्राफी) में इनके जिनगी के बिबिध रंग प्रगट होला आ जीवन के अलग-अलग हिस्सा, बचपन में माखन चोरा के खाए वाला चंचल बालक, मुरली बजावे वाला लइका, युवा रूप में राधा आ गोपी लोग के साथे रास रचावे वाला प्रेमी, युद्ध में निपुण योद्धा आ अर्जुन के सारथी, योगी आ उपदेशक वगैरह रूप प्रमुख बाड़ें।<ref name=Knott2000>{{Harvnb|Knott|2000|pp=15, 36, 56}}</ref>कृष्ण वसुदेव और देवकी के 8वीं संतान रहले। देवकी कंस के बहीन रहली। कंस एगो अत्याचारी राजा रहे। उ आकाशवाणी सुनले रहे कि देवकी के आठवा पुत्र द्वारा ऊ मारल जाइ।
==नाँव==
''कृष्ण'' शब्द संस्कृत के हवे आ एकर मतलब "करिया", "काला", या "गहिरा नीला" होला।<ref name="dictionaries">* [http://www.sanskrit-lexicon.uni-koeln.de/cgi-bin/monier/serveimg.pl?file=/scans/MWScan/MWScanjpg/mw0306-kRzanAvat.jpg Monier Williams Sanskrit-English Dictionary (2008 revision)]
* [http://dsalsrv02.uchicago.edu/cgi-bin/philologic/getobject.pl?c.2:1:1423.apte Apte Sanskrit-English Dictionary] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180916122511/http://dsalsrv02.uchicago.edu/cgi-bin/philologic/getobject.pl?c.2:1:1423.apte |date=2018-09-16 }}</ref> कथा के अनुसार बतावल जाला कि जमुना के कालिय दह में कालिया नाग के बध करत समय ओकरे बिस से इनके रंग करिया भा नीला हो गइल रहे।<ref>{{Cite web |last=Preeti jha |title=श्रीकृष्ण का रंग नीला क्यों |url=https://www.jagran.com/spiritual/religion-so-kanha-is-therefore-the-body-color-blue-13313407.html |access-date=2026-02-02 |website=Jagran |language=hi}}</ref> कुछ अन्य कथा सभ में दूसर बिबरन भी मिले ला आ कबो-कबो एह शब्द के अरथ "सभके अपना ओर खींचे वाला"<ref>{{Harvnb|Bryant|2007|p=382}}</ref> (कृष धातु के अर्थ खींचल, जवना से आकर्षण बने ला) भी बतावल जाला। कृष्ण के [[बिष्णु]] के अवतार मानल जाला आ बिष्णु के एक हजार नाँव (बिष्णुसहस्रनाम) में कृष्ण शब्द बिष्णु के 57वाँ नाँव के रूप में गिनावल गइल हवे।
अन्य नाँव सभ में "मोहन" यानी सभके मोह लेवे वाला<ref>Monier Monier Williams, [http://www.ibiblio.org/sripedia/ebooks/mw/0300/mw__0399.html Go-vinda], Sanskrit English Dictionary and Ettymology, Oxford University Press, p. 336, 3rd column</ref>, "मुरलीधर" मने कि मुरली ([[बँसुरी]]) धारण करे वाला, "गोविंद" भा "गोपाल" मने कि मुख्य गौ पालक<ref>{{Harvnb|Bryant|2007|p=17}}</ref><ref name="Hilt">{{cite book|author = Hiltebeitel, Alf|title = Rethinking the Mahābhārata: a reader's guide to the education of the dharma king|publisher = University of Chicago Press|location = Chicago|year = 2001|pages = 251–53, 256, 259|isbn = 0-226-34054-6}}</ref> वगैरह नाँव प्रमुख हवें। उड़ीसा में आ कुछ अन्य पूरबी भारत के जगह सभ में इनके "जगन्नाथ" के रूप में पूजल जाला<ref>{{cite book|author = B. M. Misra|title = Orissa: Shri Krishna Jagannatha: the Mushali parva from Sarala's Mahabharata|publisher = Oxford University Press, USA|isbn = 0-19-514891-6}}</ref>{{sfn|Bryant|2007|p=139}}<ref>For the historic Jagannath temple in Ranchi, Jharkhand see: {{cite book|author=Francis Bradley Bradley-Birt|title=Chota Nagpur, a Little-known Province of the Empire|url=https://books.google.com/books?id=W0x74TZB3eoC&pg=PA61|year=1989|publisher=Asian Educational Services (Orig: 1903) |isbn= 978-81-206-1287-7|pages=61–64}}</ref> आ बिस्व के स्वामी के अरथ में एह नाँव के इस्तेमाल होला। कई अन्य नाँव अइसन दइत आ राक्षस सभ के नाँव पर भी पड़ल हवें जिनहन के इनके द्वारा बध भइल बतावल जाला, जइसे: मुरारि, मधुसूदन वगैरह। वसुदेव आ जशोदा आ देवकी के बेटा के रूप में इनके वासुदेव, जशोदानंदन आ देवकीनंदन भी कहल जाला। [[सुदर्शन चक्र]] धारण करे वाला रूप में इनके चक्रधारी भी कहल जाला।
==जिनगी आ जुड़ल कथा==
[[File:Krishna's great escape Bazaar art,1940's.jpg|thumb|upright=0.8|left|पैदा होखे के बाद कृष्ण के, जमुना पार क के नंद के घरे ले जात वसुदेव।]]
आगे कृष्ण के जिनगी आ जुड़ल कथा सभ के बिबरन दिहल गइल बा, ई सभ ''[[महाभारत]]'', ''हरिबंस'', ''[[भागवत]]'' आ ''बिष्णु पुराण'' नियर साहित्य आ कथा में मौजूद बिबरन पर आधारित बा। कृष्ण के जीवन के घटना सभ भारत में भइल बतावल जालीं आ एह कथा सभ में बर्णित जगह क्षेत्र सभ के इलाका आज के समय के [[उत्तर प्रदेश]], [[बिहार]], [[राजस्थान]], [[हरियाणा]], [[दिल्ली]] आ [[गुजरात]] में पड़े ला। कृष्ण के जिनगी के बिबरन के ''कृष्णचरित'' कहल जाला।{{sfn|Matchett|2001|p=145}}
===जनम===
कृष्ण चरित सभ में, कृष्ण के देवकी आ उनके पति वसुदेव के लइका के रूप में जनमल बतावल जाला जेलोग चंद्रबंसी कुल के रहल।<ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=qmUssUXUFFYC&pg=PA359 |title=The Poems of Sūradāsa|publisher=Abhinav publications|year=1999}}</ref> देवकी के भाई कंस नाँव के अत्याचारी राजा रहलें। देवकी के बियाह के समय, पुराण सभ में बर्णित कथा अनुसार, आकासबाणी भइल या कुछ भाबिस्य बतावे वाला लोग अइसन बतावल कि देवकी के एगो लइका कंस के बध करिहें। कंस एही कारण देवकी के हर संतान के मुआ डारे के ब्यवस्था कइलें आ वसुदेव आ देवकी के जेलखाना में डाल दिहलें। कृष्ण के पैदा होखे प, वासुदेव चुपचाप चोरी से नया पैदा भइल लइका के जमुना पार ले जा के नंद-जशोदा के संतान से बदल देलें। जब कंस नया पैदा भइल शिशु के मुआवे खाती आवे लें ऊ लइकी जे शक्ति के अवतार होखे लीं, आकास में उड़ जालीं आ कंस के चेतावनी देलीं कि तोहार संहार करे वाला तोहरे राज में पैदा भ चुकल बा। पुराणन के अनुसार, कृष्ण नंद बाबा आ उनके मेहरारू जशोदा के घरे पालल पोसल जालें, ई जगह आधुनिक जमाना के मथुरा के लगे बतावल जाला।<ref name="yashoda">{{cite web|url=http://www.metmuseum.org/toah/ho/07/sss/ho_1982.220.8.htm|title=Yashoda and Krishna|date=2011-10-10|publisher=Metmuseum.org|accessdate=2011-10-23|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20081013214426/http://www.metmuseum.org/toah/ho/07/sss/ho_1982.220.8.htm|archivedate=13 अक्टूबर 2008}}</ref><ref name="tkk">{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=-UiwMRwcT-kC|title=The Krishna key|date=2012|publisher=Westland|isbn=9789381626689|location=Chennai|page=Key7|language=en|last1=Sanghi|first1=Ashwin|accessdate=9 जून 2016}}{{Dead link|date=September 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="Lok Nath Soni">{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=wT-BAAAAMAAJ |title=The Cattle and the Stick: An Ethnographic Profile of the Raut of Chhattisgarh|publisher=Anthropological Survey of India, Government of India, Ministry of Tourism and Culture, Department of Culture, 2000 Original from the University of Michigan|year=2000|isbn=978-8185579573|location=Anthropological Survey of India, Government of India, Ministry of Tourism and Culture, Department of Culture, Delhi|pages=16|author=Lok Nath Soni}}</ref> एह कथा सभ के अनुसार कृष्ण के दू गो अउरी भाई-बहिन कंस की हाथे मुआवल जाए से बच जालें - बलिराम आ सुभद्रा।<ref>{{Harvnb|Bryant|2007|pp=124–130,224}}</ref> कृष्ण के जनम के तिथि आजुओ ले [[जन्माष्टिमी|कृष्ण जन्माष्टिमी]] के रूप में मनावल जाले।
===बचपन आ युवा अवस्था===
[[File:A 15th Century Hindu Art, Hindu deity Krishna, Asian Art Museum of San Francisco.jpg|thumb|upright=0.8|[[बँसुरी]] बजावत कृष्ण (15वीं सदी के कला)।]]
The legends of Krishna's childhood and youth describe him as a cow herder, a mischievous boy whose pranks earns him the nickname a ''Makhan Chor'' (butter thief), and a protector who steals the hearts of the people in both Gokul and Vrindavana. The texts state, for example, that Krishna lifts the [[Govardhana hill]] to protect the inhabitants of Vrindavana from devastating rains and floods.<ref name="MW">{{cite book|author = Lynne Gibson|title = Merriam-Webster's Encyclopedia of World Religions|publisher = Merriam-Webster|location =|year = 1999|page = 503}}</ref>
Other legends describe him as an enchanter and playful lover of the [[gopi]]s (milkmaids) of Vrindavana, especially [[Radha]]. These metaphor-filled love stories are known as the ''[[Rasa lila]]'' and were romanticised in the poetry of [[Jayadeva]], author of the [[Gita Govinda]]. They are also central to the development of the Krishna [[bhakti]] traditions worshiping [[Radha Krishna]].<ref>{{cite book|author = Schweig, G. M.|year = 2005|title = Dance of divine love: The Rasa Lila of Krishna from the Bhagavata Purana, India's classic sacred love story.|publisher = [[Princeton University Press]], Princeton, NJ; Oxford|isbn = 0-691-11446-3}}</ref>
Krishna's childhood illustrates the Hindu concept of ''lila'', playing for fun and enjoyment and not for sport or gain. His interaction with the gopis at the rasa dance or [[Rasa-lila]] is an example. Krishna plays his flute and the gopis come immediately, from whatever they were doing, to the banks of the [[Yamuna River]], and join him in singing and dancing. Even those who could not physically be there join him through meditation. He is the spiritual essence and the love-eternal in existence, the gopis metaphorically represent the ''[[prakṛti]]'' matter and the impermanent body.<ref>Largen, Kristin Johnston. ''God at Play: Seeing God Through the Lens of the Young Krishna''. Wiley-Blackwell. 1{{nbsp}}September 2011. p.{{nbsp}}256.</ref>
This ''lila'' is a constant theme in the legends of Krishna's childhood and youth. Even when he is battling with a serpent to protect others, he is described in Hindu texts as if he were playing a game.<ref>Largen, Kristin Johnston. ''God at Play: Seeing God Through the Lens of the Young Krishna''. Wiley-Blackwell. 1{{nbsp}}September 2011. p.{{nbsp}}255.</ref> This quality of playfulness in Krishna is celebrated during festivals as Rasa-lila and [[Janmashtami]], where Hindus in some regions such as [[महाराष्ट्र]] playfully mimic his legends, such as by making human gymnastic pyramids to break open ''handis'' (clay pots) hung high in the air to "steal" butter or buttermilk, spilling it all over the group.<ref>Largen, Kristin Johnston. ''God at Play: Seeing God Through the Lens of the Young Krishna''. Wiley-Blackwell. 1{{nbsp}}September 2011. p.{{nbsp}}253–261.</ref>
{{clear}}
==नोट==
<references group="note"/>
==संदर्भ==
{{Reflist|35em}}
==स्रोत ग्रंथ==
{{refbegin|33em}}
* {{Citation| last = Bryant|first = Edwin F.|year = 2007|title = Krishna: A Sourcebook|publisher = Oxford University Press, USA|pages =|isbn = 0-19-514891-6|url = https://books.google.com/books?id=HVDqCkW1WpUC|postscript = <!--None-->}}
{{refend}}
{{हिंदू देवी-देवता}}
{{Authority control}}
{{हिंदू-कथा-आधार}}
[[श्रेणी:देवी-देवता]]
[[श्रेणी:हिंदू धर्म]]
34d00vx2rc4472ozluvrpyjs28pgidt
पर्यावरण
0
8731
803776
801558
2026-08-01T19:06:33Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803776
wikitext
text/x-wiki
{{other uses|प्रकृति|प्राकृतिक पर्यावरण}}
{{Environment sidebar}}
'''पर्यावरण''' ({{Lang|en|environment}}) कौनो [[जीवन|जीवधारी]] के चारों ओर पावल जाये वाली सगरी [[जीवन|जियतार]] आ [[अजैविक संघटक|बेजान]] चीजन क एकट्ठा रूप हउवे जेवना से ओ जीवधारी के [[जीवन]] परभावित होला। पर्यावरण में सगरी प्राकृतिक चीज त अइबे करे ला, आ मनुष्यो क बनवाल चीज आ जाला; सगरी जिंदा जीव-जंतु से लेके बेजान चीज ले, सभ कुछ आ जाला।<ref>सुरेश लाल श्रीवास्तव [http://books.google.co.in/books?id=e7L0-bZU_mcC&lpg=PT76&dq=%E0%A4%AA%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A4%BE%E0%A4%B5%E0%A4%B0%E0%A4%A3&pg=PT76#v=onepage&q=%E0%A4%AA%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A4%BE%E0%A4%B5%E0%A4%B0%E0%A4%A3&f=false प्रतियोगिता दर्पण, मार्च, 2009] पृष्ठ 1423</ref> एही से पर्यावरण में दू तरह क चीज गिनावल जाला: 'जैविक संघटक' - सगरी जिंदा जीव-जंतु, पेड़-पौधा, बैक्टीरिया आ कीड़ा-मकोड़ा सभ; आ '[[अजैविक संघटक]]' - सगरी बेजान भौतिक आ रासायनिक चीज, जइसे पहाड़, मैदान, माटी, हवा, पानी वगैरह।<ref>मधु अस्थाना, [http://books.google.co.in/books?id=enN62TE4urcC&lpg=PA4&dq=%E0%A4%AA%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A4%BE%E0%A4%B5%E0%A4%B0%E0%A4%A3&pg=PA2#v=onepage&q=%E0%A4%AA%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A4%BE%E0%A4%B5%E0%A4%B0%E0%A4%A3&f=false पर्यावरण एक संक्षिप्त अध्ययन]</ref>
[[प्राकृतिक पर्यावरण]] क मतलब होला अइसन कुल चीज जेवन प्रकृति में अपने आप मिलेलीं आ मनुष्य द्वारा ना बनावल हईं। एगो अउरी अर्थ में ओइसन सारा जगहन की पर्यावरण के प्राकृतिक पर्यावरण कहल जाला जहाँ मनुष्य क बहुत कम हस्तछेप भइल होखे। प्राकृतिक पर्यावरण की अंग की रूप में कौनो जगह क [[भूमि आकार|जमीनी रचना]], [[जलवायु]], [[नदी]], [[झील]], [[प्राकृतिक बनस्पति]], जीव-जंतु आ इन्हन से जुडल सभ तरह क क्रिया के अध्ययन होला। प्राकृतिक पर्यावरण की बिपरीत [[बनावटी पर्यावरण]] एगो अइसन पर्यावरण होला जेवना क रचना आदमी अपनी हिसाब से करेला। बनावटी पर्यावरण में उहे क्रिया-प्रक्रिया होले जेवन प्राकृतिक पर्यावरण में होले लेकिन ई आदमी द्वारा बहुत ढेर नियन्त्रित आ परभावित होले।
[[पर्यावरण अवनयन]] क मतलब होला पर्यावरण की गुणवत्ता में कमी। एही क एगो प्रकार हवे [[प्रदूषण]] जेवना में प्राकृतिक पर्यावरण में कौनो अइसन चीज क प्रवेश मनुष्य की काम द्वारा होला जेवना से प्राकृतिक पर्यावरण क ब्यवस्था गड़बड़ा जाला आ एकरी गुणवत्ता में कमी होला। हवा, पानी अउरी माटी में मनुष्य द्वारा फईलावल गंदगी से होखे वाला [[प्रदूषण]] अइसने एगो घटना बा।<ref>सुरेश लाल श्रीवास्तव [http://books.google.co.in/books?id=e7L0-bZU_mcC&lpg=PT76&dq=%E0%A4%AA%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A4%BE%E0%A4%B5%E0%A4%B0%E0%A4%A3&pg=PT76#v=onepage&q=%E0%A4%AA%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A4%BE%E0%A4%B5%E0%A4%B0%E0%A4%A3&f=false प्रतियोगिता दर्पण, मार्च, 2009]</ref><ref>मधु अस्थाना[http://books.google.co.in/books?id=enN62TE4urcC&lpg=PA4&dq=%E0%A4%AA%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A4%BE%E0%A4%B5%E0%A4%B0%E0%A4%A3&pg=PA13#v=onepage&q=%E0%A4%AA%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A4%BE%E0%A4%B5%E0%A4%B0%E0%A4%A3&f=false पर्यावरण एक संक्षिप्त अध्ययन]</ref>
पर्यावरण क पढ़ाई करे वाला बिज्ञान के [[पर्यावरण बिज्ञान]] कहल जाला। एकरी आलावा [[भूगोल]] में एकर जनरल अध्ययन भी होला आ [[पर्यावरण भूगोल]] नाँव के शाखा में भी होला।
==इकोलॉजी==
[[File:Zonobiome.png|thumb|right|225px|दुनिया के अलग-अलग इलाका में अलग-अलग तरह के [[बायोम]] पावल जाला|alt=दुनिया के कई रंग से बनल नक्सा जेह में अलग अलग रंग से बायोम देखावल बा]]
{{Main|इकोलॉजी|इकोसिस्टम}}
[[इकोलॉजी]] में जीव सभ आ उनहन के पर्यावरण के बीच क्रिया-प्रतिक्रिया क अध्ययन आ बैज्ञानिक बिस्लेषण कइल जाला। ए बिज्ञान के पर्यावरणीय-जीव बिग्यान भी कहल जाला। मुख्य रूप से इ बिग्यान कौनो आस्थान की पर्यावरण के एगो [[इकोसिस्टम|सिस्टम]] मान के ओकर अध्ययन करे ला।
सिस्टम चाहे तंत्र क मतलब होला अइसन इकाई जेवना क सगरी हिस्सा एक-दुसरा से जुडल होखे आ आपस में क्रिया-प्रतिक्रिया करत होखे आ एही वजह से ऊ सिस्टम कई टुकड़न से मिल के बनला की बावजूद एगो सिंगल इकाई की रूप में ब्यवहार करत होखे।
ए नजरिया से देखल जाय त हमनी की पृथिवी क पर्यावरणो एगो बहुत बड़हन सिस्टम के रूप में काम करेला। पर्यावरण क रचना कई चीज से मिल के भइल बा जिनहन के एकर अंग (''पार्ट'' भा ''एलिमेंट'') कहल जा सकेला आ तबो पर ई अलग-अलग अंग कौनों न कौनो क्रिया-प्रक्रिया द्वारा एक दुसरा से जुड़ के पुरा पर्यावरण के एगो सिंगल ज़िंदा इकाई की रूप में काम करे लायक बनावेला। एही से पर्यावरण के एगो [[इकोसिस्टम|पारिस्थितिक तंत्र]] कहल जाला। एकरे बाद दुसरा स्तर पर दुनिया के अलग-अलग इलाका में अलग-अलग किसिम के पर्यावरण दसा के कारण अलग तरह के [[बायोम]] पावल जालें। या फिर अउरी छोट स्तर पर भी पृथिवी के कौनों [[लैंडस्केप इकोलॉजी|हिस्सा]] के इकोसिस्टम मान के ओकर अध्ययन आ बिस्लेषण कइल जा सके ला।
[[इकोसिस्टम]] की रूप में पर्यावरण के मान लिहला पर एकरी अध्ययन में कई तरह क सुबिधा हो जाला। सबसे बड़ बात ई कि तब ई मान लिहल जाला की पर्यावरण की कौनो छोट से छोट अंग में कौनो बदलाव होई त ओकर परभाव पूरा पर्यावरण पर पड़ी। ए तरह से पर्यावरण में होखे वाला बदलाव क अध्ययन करे में बहुत सुबिधा हो जाला।
==प्राकृतिक पर्यावरण==
[[File:Nubra valley hunder.jpg|thumb|225px|alt=दू ठो पहाड़ के बीच झील के हिस्सा आ एह में नीला आसमान के परछाहीं|नुब्रा घाटी के एगो दृश्य, [[प्राकृतिक पर्यावरण]] अब ओही जगह कुछ हद तक बचल बा जे मानव बस्ती से बहुत दूर होखें।]]
{{मुख्य|प्राकृतिक पर्यावरण}}
'''प्राकृतिक पर्यावरण''' [[प्रकृति]] में अपने आप, यानि प्राकृतिक रूप से पावल जाए वाली सगरी जिंदा आ बेजान चीजन के एकट्ठा रूप हवे। अइसन प्राकृतिक दसा जेह में आदमी क हस्तक्षेप बहुत कम भइल होखे। पूरा ब्रह्मांड प्राकृतिक बा, बाकी ई शब्द अकसर पृथिवी खातिर इस्तमाल कइल जाला, या पृथिवी के कौनों खास इलाका खातिर। एह तरह के पर्यावरण में पृथिवी पर पावल जाए वाली सगरी जीव सभ के प्रजाति, चट्टान, जलवायु, मौसम आ अन्य प्राकृतिक संसाधन सभ के शामिल कइल जाला जेकरा से मनुष्य के जीवन संभव बा आ जवना पर मनुष्य के सगरी वर्तमान आर्थिक गतिबिधि सभ मूल रूप से निर्भर बा।<ref>{{cite journal |last=Johnson |first=D. L. |first2=S. H. |last2=Ambrose |first3=T. J. |last3=Bassett |first4=M. L. |last4=Bowen |first5=D. E. |last5=Crummey |first6=J. S. |last6=Isaacson |first7=D. N. |last7=Johnson |first8=P. |last8=Lamb |first9=M. |last9=Saul |first10=A. E. |last10=Winter-Nelson |year=1997 |title=Meanings of Environmental Terms |url=https://archive.org/details/sim_journal-of-environmental-quality_may-june-1997_26_3/page/n12 |journal=Journal of Environmental Quality |volume=26 |issue=3 |pages=581–589 |doi=10.2134/jeq1997.00472425002600030002x }}</ref> प्राकृतिक पर्यावरण के बिपरीत, मनुष्य के [[बनावटी पर्यावरण|बनावल पर्यावरण]] बा। पृथिवी के बहुत सारा इलाका में मनुष्य अपना गतिबिधि से मूल प्राकृतिक दसा सभ के एतना बदल दिहले बा, जइसे कि खेती खातिर या शहर बसावे खातिर, कि अब उहाँ के प्राकृतिक पर्यावरण बदल के मनुष्य-निर्मित पर्यावरण बन गइल बाटे। इहाँ तक कि बहुत मामूली बुझाए वाला बदलाव, जइसे कौनों रेगिस्तानी इलाका में माटी के देवाल आ छान छप्पर डाल के घर बना लिहल भी आसपास के पर्यावरण के आर्टिफिशियल पर्यावरण में बदल देला, ऊ प्राकृतिक ना रहि जाला। हालाँकि, बहुत सारा जियाजंतु आपन घर बनावे लें आ बहुत बड़ आकार के रचना भी क देलें, उनहन के कइल बदलाव प्राकृतिक पर्यावरण के हिस्सा मानल जाला।
वास्तव में ''पूर्ण रूप से प्राकृतिक'' पर्यावरण पृथिवी पर साइदे कहीं मिले, आ कौनों भी जगह के प्राकृतिकता 100% प्राकृतिक से 0% प्राकृतिक के बीच कहीं होला। वास्तव में प्राकृतिक पर्यावरण के चीजन के एह तरीका से देखल जा सके ला कि इनहन के प्राकृतिकता मनुष्य के कामकाज के परभाव से केतना सुरक्षित बा।<ref>{{cite book |first=Donald |last=Symons |title=The Evolution of Human Sexuality |page=31 |publisher=Oxford University Press |year=1979 |location=New York |isbn=0-19-502535-0 }}</ref> कुछ लोग के कहनाम इहो बा कि जब मनुष्य के काम से पूरा पृथिवी के जलवायु सिस्टम आ हवा के बनावट में बदलाव हो रहल बा, पृथिवी के कौनों हिस्सा आज अइसन नइखे बचल जवना के सही अरथ में प्राकृतिक कहल जा सके।
एक ठो दूसर संर्दभ में, प्राकृतिक पर्यावरण शब्द के प्रयोग जीवजंतु के [[आवास]] (''हैबिटाट'') खातिर भी होला। उदाहरण खातिर, जब ई कहल जाय कि जिराफ सभ के प्राकृतिक पर्यावरण सवाना घास के मैदान हवे।
पृथिवी बिज्ञान आ भौतिक भूगोल जइसन बिसय जे मुख्य रूप से एह तरह के पर्यावरण के अध्ययन करे लें, प्राकृतिक पर्यावरण के चार हिस्सा में बाँटे लें: [[थलमंडल]], [[वायुमंडल]], [[जलमंडल]] आ [[बायोस्फियर|जीवमंडल]]। कुछ बिद्वान लोग हिममंडल (''क्रायोस्फीयर'', बर्फ वाला हिस्सा) आ मृदामंडल (''पेडोस्फीयर'', माटी वाला हिस्सा) के अलग से गिने लें आ पृथिवी के छह गो मंडल में बाँटे लें।
==आदमी आ पर्यावरण ==
[[File:20120623 Sqwiki the Squirrel at Wiknic.JPG|thumb|right|225px|पार्क में चीखुर के छोहारा खियावत आदमी - जीव जंतु की प्राकृतिक रहन-सहन में आदमी की वजह से कई तरह क बदलाव भइल बा]]
{{मुख्य|पर्यावरण पर मनुष्य के परभाव}}
जइसे पृथिवी पर हर जीव-जंतु अपनी पर्यावरण की संघे क्रिया-प्रतिक्रिया (अन्तर्क्रिया) करेला ओइसहीं मनुष्यो अपनी पर्यावरण की संघे अन्तर्क्रिया करेला। मनुष्य आ ओकरी पर्यावरण की बीच की संबंध क अध्ययन दू तरह से कइल जाला इतिहासी रूप से, मने कि 'समय की साथ बदलाव'; आ भूगोलीय रूप से, मने कि अस्थान की संघे बदलाव।
इतिहास देखल जाय त ई पता चलि की मानव क आपनी पर्यावरण की संघे कई तरह का संबंध रहि चुकल बा। पहिले मनुष्य अउरी जीव जंतु की तरे हर तरह से पर्यावरण पर निर्भर रहे आ पर्यावरण की क्रिया से मनुष्य क जीवन नियंत्रित होखे। आज मानव समाज पर्यावरण में बहुत भारी बदलाव क सकत बा आ क इले बा।आज मानव समाज की लगे एतना घातक परमाणु बम आ हाइड्रोजन बम बा कि ऊ पुरा पृथिवी क (मने सगरी पर्यावरण क) बिनास करे में सक्षम बा। ई पूरा बिकास कइसे भइल एकर अध्ययन बहुत रोचक आ ज्ञान देवे वाला विषय हो सकेला।
[[भूगोल]] की हिसाब से देखल जाय त अलग-अलग जगह पर मानव समाज का ओकरी पर्यावरण की संघे अलग तरह क संबंध मिली। मनुष्य आ पर्यावरण की बिचा में होखे वाला क्रिया-प्रतिक्रिया आ ओकर परभाव कइसे एक जगह से दूसरी जगह बदलत जाला एकर अध्ययन भूगोल में कइल जाला।
===पर्यावरण बिज्ञान ===
{{main|पर्यावरण बिज्ञान}}
[[पर्यावरण बिज्ञान]], चाहे पर्यावरणी बिज्ञान, एगो नया जमाना क बिज्ञान हवे जेवना में पर्यावरण कइसे काम करे ला, मनुष्य आ पर्यावरण के संबंध का बा, आ पर्यावरण के मनुष्य कइसे नुकसान पहुँचावत बा आ एकर कइसे मैनेजमेंट कइल जा सकेला, एही कुल क अध्ययन कइल जाला।
==पर्यावरणीय मुद्दा आ समस्या==
{{मुख्य|पर्यावरणी मुद्दा}}
[[File:Canal-pollution.jpg|thumb|right|200px|[[मांट्रियल]] की एगो नहर में कूड़ा-कचरा]]
पर्यावरणी मुद्दा या पर्यावरणी समस्या, पर्यावरण पर [[पर्यावरण पर मनुष्य के परभाव|मनुष्य के नोकसानदेह परभाव]] हवे। बहुत लंबा समय से ई चिंता के बिसय रहल बाड़ें, बाकी अभिन ले इनहन के सुलझाव पूरा तरीका से ना हो पवले बा।<ref name="Harris2012">{{cite book|author=Frances Harris|title=Global Environmental Issues|url=https://books.google.com/books?id=4qa1Io0-zW0C&pg=PT15|date=8 February 2012|publisher=John Wiley & Sons|isbn=978-1-119-95208-4|pages=15–}}</ref>
एकर पूरक बिचार हवे [[पर्यावरण संरक्षण]], मने कि पर्यावरण के सुरक्षा, में अइसन काम के शामिल कइल जाला जे ब्याक्तिगत, संस्थागत भा सरकारी या अंतरराष्ट्रीय स्तर पर प्राकृतिक पर्यावरण के दसा के मनुष्य के परभाव से सुरक्षा देवे खाती कइल जा रहल बाने; चाहे पर्यावरण के लाभ खातिर भा मनुष्य के फायदा खाती। [[पर्यावरणवाद]], एक तरह के सामाजिक आ पर्यावरणी आंदोलन हवे जवना के तहत पर्यावरणी मुद्दा सभ के साथ निपटे बदे जागरुकता, शिक्षा आ सामाजिक सक्रियता बढ़ावे खातिर काम कइल जाला।<ref name="amazon.com">Eccleston, Charles H. (2010). [https://www.amazon.com/Global-Environmental-Policy-Concepts-Principles/dp/1439847665/ref=sr_1_1?ie=UTF8&qid=1486953980&sr=8-1&keywords=charles+eccleston+global+environmental Global Environmental Policy: Concepts, Principles, and Practice]. Chapter 7. ISBN 978-1439847664.</ref>
===प्रदूषण===
{{Main|पर्यावरण प्रदूषण}}
[[पर्यावरण प्रदूषण]] जब कौनो तरह के हानिकारक तत्व प्रकृति में पावल जाये वाला हवा, पानी चाहे माटी जैसन उपयोगी चीजन में मिल के ओके गंदा कर देला आ ओके आदमी के उपयोग लायक ना रहे देला त एही के प्रदूषण कहल जाला। एकर सीधा बुरा असर आदमी आ सगरी जीव-जंतु पेड़-पौधा पर पड़ेला। जवन नुक्सानदेह पदार्थ की मिलला से प्रदूषण होला, माने कि जवन पदार्थ प्रदूषण के कारण होला, ओके प्रदूषक कहल जाला।
प्रदूषण के एइसन घटना अपने-आप प्राकृतिक रूप से भी हो सकेला आ एह में आदमी के भी हाथ हो सकेला। आदमी द्वारा होखे वाला प्रदूषण में जबसे आदमी [[बिज्ञान]] आ तकनीक में आगे बढल बा तबे से ढेर इजाफा भइल बा। एक परकार से आदमी खुदे अपनी पर्यावरण में नुकसानदेह पदार्थन के पहुँचा के प्रदूषण फइला रहल बा जेवना से पर्यावरण आ प्रकृति में नुकसानदेह परिवर्तन देखेके मिलत बा।
नदी की पानी में शहरी नाला अउरी फैक्टरी के जहरीला पानी मिलले से नदी के पानी पिए लायेक ना रहि जाला। अगर एइसन जहरीला पदार्थन के बहुत अधिक मात्रा पानी में मिल जाला त ऊ पानी नहाये लायक भी ना रहि जाला आ ओ में रहे वाला जीव-जंतु भी मरे लागेलन आ ऊ पानी गाय-गोरू के भी पिए लायक ना बचेला। नदी, ताल, तलही आ झील में ए तरह क प्रदूषण [[जल प्रदूषण]] कहल जाला।
एही तरह से [[हवा प्रदूषण]], शोर प्रदूषण, [[माटी प्रदूषण]], ठोस-कचड़ा प्रदूषण, प्रकाश प्रदूषण आदि कई परकार के प्रदूषण आजकाल पूरा विश्व खातिर समस्या बनल बा।
===जलवायु बदलाव===
[[File:Endangered arctic - starving polar bear.jpg|thumb|200px|[[जलवायु बदलाव]] के कारन खतरा में बाड़ें [[ध्रुवीय भालू]]।]]
{{main|जलवायु बदलाव|बैस्विक गरमाव}}
[[जलवायु बदलाव]] भा जलवायु परिवर्तन (Climate change), पृथिवी के [[जलवायु]] में लंबा समय के दौरान होखे वाला बदलाव हवे। खासतौर पर वर्तमान समय में मनुष्य के क्रियाकलाप से [[भूमंडलीय तापन]] के कारन जलवायु में होखे वाला परिवर्तन एगो प्रमुख चर्चा के बिसय बाटे आ कुछ लोग के हिसाब से निकट भबिस्य में पृथिवी आ मानवता खातिर एगो खतरा बाटे।
[[बैस्विक गरमाव]] आ एकरे कारण जलवायु में बदलाव पछिला लगभग एक सदी के समय में धरती के जलवायु सिस्टम में औसत तापमान के बढ़ती आ एकरा से जुड़ल परभाव सभ खातिर इस्तेमाल होखे वाला शब्दावली हवे। कई तरह के बैज्ञानिक सबूत ई देखा रहल बाने कि जलवायु सिस्टम गरम हो रहल बाटे।
==पर्यावरण दर्शन==
{{Main|पर्यावरण दर्शन}}
पर्यावरण दर्शन [[दर्शन|दर्शनशास्त्र]] के शाखा हवे जे एह बात पर विचार करे ले की आदमी क अपनी पर्यावरण की बारे में का सोच आ बिचार बा, लोग आपनी पर्यावरण की बारे में कइसे सोचेला। पर्यावरण दर्शन ए बारे में चिंतन करे ला कि पर्यावरण के मनुष्य की संदर्भ में कइसे देखल जात बा आ मनुष्य अपना के पर्यावरण की संदर्भ में कइसे देखत बा।
आसन भाषा में कहल जाय त ई ए बात क अध्ययन करे ला की हमनी क अपनी पर्यावरण की बारे में का सोचत बाड़ीं आ हमहन क अपनी पर्यावरण की बारे में जेवन सोच बा ऊ केतना ठीक बा आ केतना गलत बा। पर्यावरण दर्शन क कुछ मुख्य सवाल नीचे दिहल गइल चीजन से संबधित बा:<ref>Belshaw, Christopher (2001). Environmental Philosophy. Chesham: Acumen. ISBN 1-902683-21-8.</ref>
* पर्यावरण आ प्रकृति के कइसे परिभाषा दिहल जाय?
* पर्यावरण क मूल्यांकन कइसे होखे?
* पर्यावरण आ पशु-पक्षी की बारे में नैतिक बिचार का होखे के चाही?
* लुप्त होखे की खतरा वाली प्रजातिन की बार में राय?
* पर्यावरण वाद आ डीप इकोलाजी?
* पर्यावरण क सुंदरता आ एकर सुंदरताशास्त्र?
* पर्यावरण के फिर से वापस प्राकृतिक रूप में अस्थापना, आ
* भविष्य की पीढ़ी क पर्यावरण कइसन होखे के चाही?
==संरक्षण==
[[चित्र:Ecologia.jpg|thumb|200px|right|पर्यावरण संरक्षण के बिबिध आयाम बा; कई जगह तेजी से बन-नास के बाद बृक्षारोपण पर्यावरण के सहेजे खातिर मुहीम के रूप में चलावल जा रहल बा।]]
===प्रबंधन===
{{Main|पर्यावरण प्रबंधन}}
पर्यावरण प्रबंधन क अर्थ होला अइसन सारा चीज क मैनेजमेंट जेवना से पर्यावरण पर परभाव पड़त होखे। एकर मतलब पर्यावरण की प्रबंधन से नाहीं बलुक पर्यावरण के प्रभावित करे वाला चीजन की मैनेजमेंट से बा।
===नीति===
{{Main|पर्यावरण नीति}}
पर्यावरण नीति या पालिसी पर्यावरण की सुरक्षा आ एके प्रभावित करे वाला चीजन की बारे में योजना बनावे खातिर आधार देला। पर्यावरण नीति कौनों भी संस्था (जेह में कौनों राष्ट्र के सरकार से ले के कौनों प्राइवेट कंपनी ले सामिल बा) के द्वारा घोषित, ओह संस्था के पर्यावरण के बारे में सोच, बिचार, उद्देश्य वगैरह के जाहिर करे वाला चीज हवे आ ई एह बात के वक्तव्य भा साफ-साफ कथन होला कि संस्था के पर्यावरणी मुद्दा सभ पर का पोजीशन बा आ पर्यावरण के मामिला में ऊ कवना किसिम के नैतिक भाव रखत बा, साथे-साथ पर्यावरण के सुरक्षा खातिर बनावल कानून आ रेगुलेशन सभ के ऊ संस्था कवना तरीका से पालन करी आ एकरे खातिर केतना तत्पर बाटे।
===कानून ===
{{Main|पर्यावरण कानून}}
'''पर्यावरण कानून''' में ऊ सगरी अंतर्राष्ट्रीय संधि, समझौता आ कौनों देस में बनावल कानून आ जालें जेवन पर्यावरण की रक्षा खातिर बनावल गइल होखें। एकर मेन मकसद होला आदमी की क्रियाकलाप से [[प्राकृतिक पर्यावरण]] के होखे वाला नोकसान के रोकल आ पर्यावरण क [[संधारणीय विकास|टिकाऊपन]] बचावल।
==पर्यावरणवाद==
{{मुख्य|पर्यावरणवाद}}
पर्यावरणवाद एक तरह के [[दर्शन]], बिचारधारा आ सामाजिक आंदोलन ह जे [[प्राकृतिक पर्यावरण|पर्यावरण]] के सुरक्षा खातिर आ एकर मूल रूप बचावे खातिर बा। ई एक तरह के सामाजिक आ पर्यावरणी आंदोलन हवे जवना के तहत [[पर्यावरणी मुद्दा]] सभ के साथ निपटे बदे जागरुकता, शिक्षा आ सामाजिक सक्रियता बढ़ावे खातिर काम कइल जाला।<ref name="amazon.com"/>
== पर्यावरण दिवस ==
{{main|बिस्व पर्यावरण दिवस}}
यूनाइटेड नेशंस के द्वारा घोषित [[बिस्व पर्यावरण दिवस]] हर साल 5 जून के मनावल जाला। ई [[यूनाइटेड नेशंस]] के द्वारा दुनिया भर में हमनी के प्राकृतिक पर्यावरण के रक्षा सुरक्षा खातिर जागरूकता ले आवे खातिर मनावल जाला। पहिली बेर ई 1974 में मनावल गइल आ आज 143 से ज्यादा देसन में हर साल मनावल जा रहल बाटे। हर साल एकरा खातिर एक ठो थीम चुनल जाले। दुनिया भर के सरकारी, गैर-सरकारी संस्थान आ इस्कूल कॉलेज में ई दिवस मनावल जाला।
==इहो देखल जाय==
{{Div col|2}}
* [[पर्यावरण पर मनुष्य के परभाव]]
* [[जलवायु बदलाव]] आ [[बैस्विक गरमाव]]
* [[बिस्व पर्यावरण दिवस]]
* [[पेरिस समझौता|पेरिस जलवायु समझौता]]
{{div col end}}
==संदर्भ==
{{reflist|35em}}
== बाहरी कड़ी ==
{{Wiktionary|environment}}
*{{Commons category-inline|Environment}}
*[http://www.unep.org/ UNEP - United Nations Environment Programme]
*[http://www.bbc.co.uk/sn/ BBC - Science and Nature].
*[https://www.bbc.com/hindi/topics/c5qvpx0zv31t बीबीसी हिंदी पर]
*[https://web.archive.org/web/20090506215842/http://science.gov/browse/w_123.htm Science.gov – Environment & Environmental Quality]
{{पर्यावरण}}
{{प्रदूषण}}
[[श्रेणी:पृथिवी]]
[[श्रेणी:पर्यावरण| ]]
[[श्रेणी:पर्यावरण बिज्ञान| 2]]
[[श्रेणी:भूगोल| ]]
[[श्रेणी:पर्यावरण भूगोल| ]]
[[श्रेणी:पर्यावरणी सेहत]]
etexadvj7h21g12zjwmaw61q2lnomka
प्रयोगकर्ता:Revi C.
2
8934
803824
774773
2026-08-01T23:38:18Z
Pathoschild
178
global user pages ([[m:Synchbot|requested by Revi C.]])
803824
wikitext
text/x-wiki
__NOINDEX__<div class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">{{#babel:ko|en-3|bho-0}} [[File:Revi wikimedia image.jpg|thumb|center|middle|If you are here to talk about CommonsDelinker removing a deleted image, please [[:c:User talk:Revi C.|go here]].]]
Hello! I am [[:m:User:Revi C.|revi]]. I edit to [[m:SWMT|revert vandals]], do Wikidata stuff<!--(I am a Wikidata Admin! <small>([{{fullurl:wikidata:Special:ListUsers/Revi C.|limit=1}} Verify])</small>)-->, or do [[:c:COM:FR|Commons Filemoving stuff]] (I am Commons Admin too! <small>([{{fullurl:c:Special:ListUsers/Revi C.|limit=1}} Verify])</small>). Come to [[:m:User:Revi C.|my Meta userpage]] or [[:c:User:Revi C.|my Commons userpage]] for more information. Thank you.</div>
0wts5gvkb74gumt6scchr6vqgi77sf4
प्रयोगकर्ता वार्ता:Revi C.
3
8935
803823
774772
2026-08-01T23:03:05Z
Pathoschild
178
global user pages ([[m:Synchbot|requested by Revi C.]])
803823
wikitext
text/x-wiki
__NOINDEX__<div class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">[[File:Revi logo (pink).png|thumb|center|<span style="color:red">PLEASE DO NOT LEAVE MESSAGE HERE!</span>]]
''' <span style="color:red"> BEFORE YOU BLOCK MY ACCOUNT: IF MY EDIT SUMMARY INCLUDE PREFIX </span>''(Script)''<span style="color:red">, DON'T BLOCK ME, JUST TELL ME TO SLOW DOWN AT COMMONS' TALK PAGE. IT IS AN AUTOMATED SCRIPT BEING USED ON COMMONS TO MOVE FILES.</span>
Instead, please leave your message following site:
<br />
[[File:Wikidata-logo-en.svg|45px|link=d:User talk:Revi C.]] [[d:User talk:Revi C.]] for Wikidata (Interwiki links) stuff <!--(I am {{int:Group-sysop}} there)-->
<br />
[[File:Commons-logo.svg|45px|link=commons:User talk:Revi C.]] [[commons:User talk:Revi C.]] for renaming stuff or [[User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] action (I am {{int:Group-sysop}} there)
<br />
[[File:Wikimedia Community Logo optimized.svg|45px|link=m:User talk:Revi C.]] [[meta:User talk:Revi C.]] for other stuff (User right notification, revert message, etc...)
Messages left on this page may be reverted or moved without any response.</div>
esxe13mcstpjlux1bt2hqwxr2v8t8mn
कुशीनगर
0
9200
803780
787391
2026-08-01T19:11:47Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803780
wikitext
text/x-wiki
{{for|जिला|कुशीनगर जिला}}
{{Infobox settlement
| name = कुशीनगर
| other_name =
| settlement_type = कसबा
| image_skyline = 057 Parinirvana Temple from Side, Kusinara (9236917529).jpg
| image_alt = सफेद गुंबद
| image_caption = कुशीनगर में परिनिर्वाण मंदिर
| nickname =
| image_map =
| map_alt =
| map_caption = उत्तर प्रदेश में लोकेशन
| pushpin_map = India Uttar Pradesh#India
| pushpin_label_position = left
| pushpin_map_alt =
| pushpin_map_caption =
| coordinates = {{coord|26.741|N|83.888|E|display=inline,title}}
| subdivision_type = देस
| subdivision_name = [[भारत]]
| subdivision_type1 = [[भारत के राज्य अउरी संघ राज्यक्षेत्र|राज्य]]
| subdivision_name1 = [[उत्तर प्रदेश]]
| subdivision_type2 = [[उत्तर प्रदेश के जिला सभ के लिस्ट|जिला]]
| subdivision_name2 = [[कुशीनगर जिला|कुशीनगर]]
| unit_pref = Metric
| area_footnotes =
| area_rank =
| area_total_km2 =
| elevation_footnotes =
| elevation_m =
| population_total = 22214
| population_as_of = 2011
| population_rank =
| population_density_km2 = auto
| population_demonym =
| population_footnotes = <ref name=census2011>{{cite web|title=Kushinagar City Census|url=http://www.census2011.co.in/data/town/801171-kushinagar-uttar-pradesh.html|website=''census2011''|accessdate=17 July 2015}}</ref>
| demographics_type1 = भाषा
| demographics1_title1 = ऑफिशियल
| demographics1_info1 = [[हिंदी भाषा|हिंदी]]
| demographics1_title2 = अन्य
| demographics1_info2 = [[भोजपुरी]], [[अंग्रेजी]]
| timezone1 = [[भारतीय मानक समय|IST]]
| utc_offset1 = +5:30
| postal_code_type = [[पिनकोड]]
| postal_code = 274403
| registration_plate =
| website = {{URL|www.kushinagar.nic.in}}
| footnotes =
}}
'''कुशीनगर''' [[भारत|भारतीय राज्य]] [[उत्तर प्रदेश]] के उत्तरी पूरबी हिस्सा में एगो कस्बा, पर्यटन स्थल आ [[बौद्ध तीरथ]] बा। अपनहीं नाँव के [[कुशीनगर जिला|जिला]] में मौजूद ई शहर उत्तरी-पूरबी उतर प्रदेश के प्रमुख शहर [[गोरखपुर]] से करीबन 50 किलोमीटर पूरुब ओर नेशनल हाइवे 28 पर पड़े ला। एकरा के कुछ बड़हन आकार नजदीकी दूसर शहर [[पड़रौना]] बा जे जिला के वास्तविक मुख्यालय ह।
कुशीनगर के प्राचीन नाँव "'''कुशीनारा'''" बतावल जाला। एकर पहिचान ओह जगह के रूप में कइल जाला जहाँ [[भगवान बुद्ध]] के परिनिर्वाण भइल। एहीसे ई जगह [[बौद्ध धर्म]] माने वाला लोगन क चारि गो सबसे पबित्र तीरथ अस्थानन में गिनल जाला, बाकी तीन गो जगह [[लुम्बिनी]], [[बोधिगया]], आ [[सारनाथ]] हवें। भारत से बाहर के लोग खाती ई एगो अंतरराष्ट्रीय पर्यटन आ तीरथ के जगह हवे। खासतौर से एशियाई देसन के लोग, जहाँ बौद्ध धर्म के प्रचलन बहुत बा, अपना जिनगी में कम से कम एक बेर इहाँ के जातरा जरूर कइल चाहे ला।
परिनिर्वाण मंदिर, रामभर स्तूप आ अन्य प्राचीन बिहार के अवशेष इहाँ के देखे लायक चीज बाने। परिनिर्वाण मंदिर में गौतम बुद्ध के लेटल मुद्रा में मूर्ती बा। एकरे अलावे कई गो नया मंदिर आसपास के बड़हन बिस्तार में स्थापित भइल बाने। कई सारा मंदिर सभ के नाँव ओह देस के नाँव पर बा जहाँ के लोग इनहन के बनवावल हवे। सरकार इहाँ मैत्रय परियोजना के तहत एगो बिसाल मूर्ती स्थापित करावे के घोषणा भी कइले बा।
== नाँव ==
एक ठो मत के मोताबिक एह जगह के पुराना नाँव '''कुशीनारा''' भा '''कुशवती''' रहल आ ई नाँव [[कोशल]] के राजा, प्रसिद्ध हिंदू देवता, श्री [[राम|रामचंद्र]] के बेटा कुश द्वारा स्थापित कइल गइल आ उनके राजधानी रहल।
दूसर मत के अनुसार एह इलाका में पावल जाए वाली "कुश" घास के कारन एकर नाँव कुशवती पड़ल हवे। दुसरे वाली परंपरा, जेकरा के बौद्ध लोग माने ला, के मोताबिक एकर नाँव कुशवती, राम के लइका कुश से काफी समय पहिले से इहे रहल।
==भूगोल==
वास्तविक भूगोलीय लोकेशन के हिसाब से कुशीनगर, 24.74 डिग्री उत्तर अक्षांस आ 83.88 डिग्री पूरबी देशांतर पर मौजूद बा। अन्य शहर आ कस्बा सभ के सापेक्ष एह कस्बा के लोकेशन बतावल जाय त गोरखपुर महानगर से लगभग 50 किलोमीटर पूरुब ओर नेशनल हाइवे 27 (नया नंबरिंग में) पर पड़े ला। एकरे लगहीं [[कसया]] नाँव के बजार आ कस्बा बा जहाँ से उत्तर ओर पड़रौना (लगभग 15 किलोमीटर), आ रामकोला (18 किलोमीटर) पर बाने, दक्खिन में देवरिया शहर आ पूरुब ओर तमकुही राज नाँव के जगह पड़े ला।
भौतिक भूगोल के हिसाब से ई [[गंगा के मैदान|गंगा के बिचला मैदानी हिस्सा]] के उत्तरी इलाका हवे आ [[सरजू]] आ [[गंडक]] नदिन के बीचोबीच में पड़े ला। खुद कुशीनगर से कुछे दूरी पर पच्छिम ओर छोटी गंडक नदी बहे ले। खनुआ नदी नाँव क एक ठो पातर धारा कुशीनगर से हो के गुजरे ले जे आगे जा के छोटी गंडक में मिले ले, छोटी गंडक खुद आगे जा के [[भाटपार रानी]], [[सलेमपुर]] हो के गोठिनी के लगे सरजू नदी में मिले ले। एह तरीका से कुशीनगर सरजू नदी के बेसिन के हिस्सा हवे, जवन कि खुद गंगा नदी के थाला के उत्तरी भाग हऽ।
पूरा इलाका के जलवायु कोपेन के बर्गीकरण के हिसाब से '''Cwa''' प्रकार के हवे, यानी कि [[नम उष्णकटिबंधी जलवायु]] हवे। जनवरी सभसे ठंढा महीना होला आ औसत तापमान लगभग 4 से 6 डिग्री सेंटीग्रेड रहे ला, मई-जून में सभसे ढेर गर्मी पड़े ले आ एह दौरान दिन अधिकतम तापमान 40 डिग्री C तक पार क जाला। बरखा मुख्य रूप से बीच जून से ले के सितंबर ले होले जब दक्खिनी-पच्छिमी मानसून के बंगाल के खाड़ी वाली शाखा से अह इलाका में बरखा होले। ई जिला उत्तर प्रदेश के सभसे सुदूर उत्तर पूरुब में हवे आ एही कारण इहाँ सभसे ढेर बरखा होले। कुछ बरखा जनवरी के अंत आ फरवरी में होले जे चक्रवाती बरखा होले। कुल मिला के ई तराई के दक्खिनी इलाका हवे आ माटी में हमेशा भरपूर नमी मौजूद रहे ले।
== इतिहास ==
[[File:City of Kusinagara in the War over the Buddha's Relics, South Gate, Stupa no. 1, Sanchi.jpg|thumb|275px|बुद्ध के अवशेष पर भइल संघर्ष के दौरान कुशीनगर, साँची के स्तूप नं. 1 (दक्खिनी गेट) पर मौजूद भीतिचित्र]]
वर्तमान कुशीनगर के '''कुशवती''' (बुद्ध पूर्व काल में) आ '''कुशीनारा''' (बुद्ध-बाद के काल में) के रूप में पहिचानल जाला। कुशीनारा मल्ल लोग के राजधानी रहल। मल्ल, छठईं सदी में एगो महाजनपद रहे। बाद में ई [[मौर्य साम्राज्य]], शुंग साम्राज्य, कुषाण, गुप्त आ हर्ष के साम्राज्य के हिस्सा बनल।
मध्यकाल में, कुशीनगर कलचुरी राजपूत लोग के अधीन आइल। मानल जाला कि बारहवीं सदी तक ले कुशीनारा शहर के रूप में मौजूद रहल ओकरे बाद उपेक्षा के शिकार भइल आ धीरे-धीरे इतिहास में गायब हो गइल। एकरे बगल में मौजूद शहर [[पड़रौना]] के बारे में अनुमान बा कि पनरहवीं सदी में इहाँ राजपूत मदन सिंह के राज रहे।
[[File:Conjectural reconstruction of the main gate of Kusinagara circa 500 BCE adapted from a relief at Sanchi.jpg|thumb|left|230px|अनुमान अनुसार कुशीनगर के चित्र, ओह समय जब बुद्ध के अवशेष खाती लड़ाई होत रहे।]]
आधुनिक जमाना में, कुशीनगर के महत्व बढ़ल 19वीं सदी में, जब भारतीय पुरातत्व सर्वेक्षण के पहिला सर्वेयर जनरल [[अलेक्जेंडर कनिंघम]] आ इनके बाद [[ए॰सी॰एल॰ कार्लाइल]] के खोज के दौरान मुख्य स्तूप के खोज भइल आ 6.10 मीटर लमहर बुद्ध के लेटल प्रतिमा 1876 में मिलल। खोदाई आ खोज के काम सुरुआती बीसवीं सदी ले जारी रहल। बाद के खोदाई डच पुरातत्वबिद जीन फिलिप वोगल (J. Ph. Vogel) के निर्देश में भइल।<ref>{{cite journal | author = Vogel J Ph. | year = 1950 | title = Some Buddhist Monasteries in Ancient India | url = | journal = Journal of the Ceylon branch of the Royal Asiatic Society | volume = 1 | issue = | pages = 27–32 }}</ref> इनके अगुआई में 1904-5, 1905-6 आ 1906-7 में पुरातत्वी खोज के अभियान चलल आ भारी मात्रा में बौद्ध संपदा मिलल।
1903 में बर्मा के एगो भिक्षु चंद्रा स्वामी इहाँ अइलें आ परिनिर्वाण मंदिर के दुबारा पूजा ध्यान के अस्थान के रूप में स्थापित कइलेन।
आजादी के बाद कुशीनगर [[देवरिया जिला]] के हिस्सा बनल रहल आ 13 मई 1994 के नया जिला पडरौना जिला के नाँव से बनल जेकरा नाँव बाद में कुशीनगर जिला क दिहल गइल।<ref name=Kushihistory>{{cite web|title=Kushinagar History|url=http://kushinagar.nic.in/history.htm|website=''kushinagar.nic.in''|accessdate=18 July 2015}}</ref>
==बुद्ध के निधन आ परिनिर्वाण के भूईं==
[[File:Buddha's cremation stupa, Kushinagar.jpg|230px|thumb|बुद्ध के अंतिम संस्कार वाला स्तूप, रामभर स्तूप]]
1896 में, वैडल नाँव के बिद्वान ई सुझाव दिहलें कि बुद्ध के निधन के अस्थान [[रामपुरवा]] के इलाका में कहीं होखे के चाहीं।<ref>"A Tibetan Guide-book to the Lost Sites of the Buddha's Birth and Death", L. A. Waddell. Journal of the Asiatic Society of Bengal, 1896, p. 279.</ref> हालाँकि, बौद्ध परंपरा के ग्रंथ ''महापरिनिर्वाणसुत्त'' के मोताबिक, गौतम बुद्ध कुशीनारा के जात्रा कइलें, ओही जे उनके निधन भइल आ ओहिजे अंतिम संस्कार भइल।<ref name=fogelin2015p23/><ref>{{cite journal|author=John Guy| title=The Mahabodhi temple|url=https://archive.org/details/sim_burlington-magazine_1991-06_133_1059/page/356|journal=The Burlington Magazine| year=1991| volume=133| number=1059|jstor=884751| pages=356–357}}</ref> आधुनिक बिद्वान लोग के राय, पुरातत्व के सबूत के आधार पर, ई बाटे कि बुद्ध के निधन वर्तमान कसया के लगे मौजूद एही कुशीनगर में भइल।<ref>{{cite book|author=United Nations|title=Promotion of Buddhist Tourism Circuits in Selected Asian Countries|url=https://books.google.com/books?id=F9ZhFMWSYKsC&pg=PA23|year=2003|publisher=United Nations Publications|isbn=978-92-1-120386-8|pages=23–24}}</ref><ref>{{cite book|author=Kevin Trainor |title=Buddhism: The Illustrated Guide |url=https://books.google.com/books?id=_PrloTKuAjwC |year=2004|publisher=Oxford University Press|isbn=978-0-19-517398-7 |pages=41 }}</ref><ref>{{cite book|author1=Elizabeth Lyons|author2=Heather Peters|author3=Chʻeng-mei Chang|title=Buddhism: History and Diversity of a Great Tradition|url=https://books.google.com/books?id=hkdxmAYVbJUC&pg=PA17|year=1985|publisher=University of Pennsylvania Museum of Archaeology|isbn=978-0-934718-76-9|page=17}};<br>{{cite book|author=Fred S. Kleiner |title=Gardner's Art through the Ages: Non-Western Perspectives |url=https://books.google.com/books?id=TlVeuxIgjwQC |year=2009|publisher=Cengage |isbn=0-495-57367-1 |pages=13, 31 }}</ref><ref>{{Citation |last = Huntington |first = John C |title = Sowing the Seeds of the Lotus |journal = Orientations |date=1986 |volume= September 1986 |pages = 47 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20141128233735/http://huntingtonarchive.osu.edu/resources/downloads/jchArticles/Part%205.pdf | archivedate = Nov 28, 2014 |url = http://huntingtonarchive.osu.edu/resources/downloads/jchArticles/Part%205.pdf | format = PDF}}</ref>
बुद्ध के परिनिर्वाण स्थल पर [[अशोक]] द्वारा स्तूप बनवावल गइल आ एह जगह के [[बौद्ध तीर्थ|तीरथ]] के रूप में परतिष्ठा भइल।<ref>{{cite book|author1=Akira Hirakawa |author2=Paul Groner |title=A History of Indian Buddhism: From Śākyamuni to Early Mahāyāna |url=https://books.google.com/books?id=XjjwjC7rcOYC |year=1993|publisher=Motilal Banarsidass |isbn=978-81-208-0955-0 |pages=101 }}</ref> [[गुप्त साम्राज्य|गुप्त बंस]] (4<sup>थी</sup> से 7<sup>वीं</sup> सदी) के हिंदू शासक लोग एह स्तूप के बड़ करावल आ परिनिर्वाण मंदिर में लेटल बुद्ध के मुर्ती अस्थापित करावल।<ref>{{cite journal|author=Gina Barns|title=An Introduction to Buddhist Archaeology|journal=World Archaeology|volume = 27| number = 2|year=1995|pages=166–168|doi=10.1080/00438243.1995.9980301}}</ref><ref name=stoddardp3>{{cite journal|author=Robert Stoddard|year=2010 |journal= Pilgrimage and Buddhist Art |title= The Geography of Buddhist Pilgrimage in Asia |publisher= Yale University Press |url= http://digitalcommons.unl.edu/geographyfacpub/27| volume = 178|pages=3–4}}</ref> बौद्ध भिक्षु लोग द्वारा ई तीरथ छोड़ दिहल गइल जब 1200 ईस्वी के आसपास मुस्लिम सेना के बचे खाती ई लोग भाग चलल, बाद के इस्लामी शासन काल में ई जगह धीरे-धीरे भुला दिहल गइल।<ref>{{cite book|author1=Richard H. Robinson|author2=Sandra Ann Wawrytko |author3=Ṭhānissaro Bhikkhu |title=The Buddhist Religion: A Historical Introduction|url= https://books.google.com/books?id=LhUSAQAAIAAJ | year=1996| publisher=Thomson |isbn=978-0-534-20718-2 |pages=50 }}</ref><ref>{{cite book|author1=Mark Juergensmeyer|author2=Wade Clark Roof|title=Encyclopedia of Global Religion|url=https://books.google.com/books?id=WwJzAwAAQBAJ|year=2011|publisher=SAGE Publications|isbn=978-1-4522-6656-5|page=148}}</ref>
ब्रिटिश पुरातत्वबिद [[अलेक्जेंडर कनिंघम]] एह जगह के 19<sup>वीं</sup> सदी में दुबारा खोजलें आ इनके सहजोगी [[ए॰सी॰एल॰ कार्लाइल]] इहाँ खोदाई करवलें आ लगभग 1500 बरिस पुरान बुद्ध के मुर्ती मिलल।<ref name=stoddardp3/><ref>{{cite journal|last1=Asher|first1=Frederick|title=From place to sight: locations of the Buddha´s life|journal=Artibus Asiae|date=2009|volume=69|issue=2|page=244}}</ref><ref>{{cite book|author=Himanshu Prabha Ray|title=The Return of the Buddha: Ancient Symbols for a New Nation|url=https://books.google.com/books?id=l3s9BAAAQBAJ&pg=PA74|year=2014|publisher=Routledge|isbn=978-1-317-56006-7|pages=74–75, 86}}</ref> एकरे बाद ई जगह बौद्ध तीर्थ आ पर्यटन केंद्र के रूप में फिर से महत्व पा गइल।<ref name=fogelin2015p23>{{cite book|author=Lars Fogelin|title=An Archaeological History of Indian Buddhism|url=https://books.google.com/books?id=tRV0BgAAQBAJ |year=2015|publisher=Oxford University Press|isbn=978-0-19-994822-2|pages=23–24}}</ref><ref>{{cite book|author=Lars Fogelin|title=Archaeology of Early Buddhism|url=https://books.google.com/books?id=3WAnAAAAQBAJ |year=2006|publisher=AltaMira Press|isbn=978-0-7591-1444-9|pages=42–43}}</ref> तीसरी सदी ईसा पूर्व के पुरातात्विक अवशेष सभ से ई पता चले ला कि ई जगह प्राचीन काल में बौद्ध तीर्थ रहे।<ref name=fogelin2015p23/>
==जनसंख्या==
भारत के जनगणना 2011 के अनुसार, कुशीनगर नगर पंचायत के कुल जनसंख्या 22,214 रहल<ref name=census2011/><ref>Census of India: Population Finder, http://censusindia.gov.in/PopulationFinder/View_Village_Population.aspx?pcaid=1249&category=N.P.</ref> आ कुल 3462 परिवार इहाँ निवास क रहल रहलें। एह में पुरुष वर्ग के जनसंख्या के हिस्सा 52% (11,502 मरद) आ औरत बर्ग के हिस्सा 48% (10,712 औरत) रहल। कुशीनगर के औसत साक्षरता दर 78.43% रहल जे भारत के राष्ट्रीय औसत 74% से ढेर रहल, मरदाना लोग के साक्षरता 85% आ मेहरारू लोग के साक्षरता 72% दर्ज कइल गइल। कुशीनगर में 11% जनसंख्या 10 साल से कम उमिर वाला वर्ग में रहल आ कुल जनसंख्या में अनुसूचित जाति के हिस्सा 5.03% आ अनुसूचित जनजाति के हिस्सा 2.39% रहल।<ref name=census2011/>
== पर्यटन ==
== देखे लायक ==
{{clear}}
== गैलरी ==
<gallery>
Buddha in Kushinagar 08.JPG|परिनिर्वाण मंदिर<br>इहाँ के मुख्य मंदिर हवे
Mahaparinirvana.jpg|बुद्ध के लेटल मुर्ती, परिनिर्वाण मंदिर में
061 Parinirvana Statue, Kusinara (9239665862).jpg|मूर्ती के नगीचे से लिहल फोटो
Buddha's cremation stupa, Kushinagar.jpg|रामभर स्तूप, बुद्ध के जहाँ अंतिम संस्कार भइल
Kushinara1.jpg|रामभर स्तूप के दूर दे दृश्य
Stupa ruins in Kushinagar.jpg|प्राचीन बौद्ध बिहार सभ के खंडहर
Kusinara3.jpg|प्राचीन खंडहर
Watthaikusinara.jpg|थाई वाट मंदिर
Burmese Temple in Kushinagar.jpg|बर्मी मंदिर
</gallery>
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist|35em}}
[[श्रेणी:बौद्ध धर्म]]
[[श्रेणी:बौद्ध तीर्थ]]
[[श्रेणी:उत्तर प्रदेश के पर्यटक आकर्षण]]
[[श्रेणी:कुशीनगर जिला]]
{{UP-geo-stub}}
dw20lztl7mhp4xz8kuhu93yxbqdcvn4
कलकत्ता
0
9266
803798
803267
2026-08-01T19:43:05Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803798
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = कोलकाता
| native_name = <!-- Please do not add any Indic script in this infobox, per WP:INDICSCRIPT policy. See "Etymology" section below. -->
| official_name =
| other_name = कलकत्ता
| settlement_type = [[महानगर]]
| image_shield =
| image_skyline = {{multiple image
| border = infobox
| total_width = 300
| image_style =
| perrow = 1/2/2/2/1
| image1= Victoria Memorial Kolkata panorama.jpg
|caption1= विक्टोरिया मेमोरियल, कोलकाता
| image2 = Kolkata transport.jpg
| caption2= नगरीय ट्राम लाइन
| image3= Birla Planetarium Kolkata (24455076008).jpg
| caption3=द 42 पर बिड़ला तारामंडल
| image4 = DurgaPuja2018 - Durga Idol of Ahiritola Sarbojanin in Kolkata 18.jpg
| caption4=कोलकाता में [[दुर्गा पूजा]]
| image5 = Kalighat temple with bazzar.JPG
|caption5= कालीघाट शक्तिपीठ
| image6= Calcutta skyline.jpg
|caption6= केन्द्रीय व्यवसायिक क्षेत्र
|image7= Eden Gardens, Kolkata street view.jpg
|caption7=इडेन गार्डेंस का दृश्य
|image8=Howrah bridge at night.jpg
|caption8= [[हावड़ा ब्रिज]]
}}
| image_map = {{maplink|frame=yes|frame-width=300|frame-height=300|frame-align=center|type=shape|id=Q1348|stroke-colour=#C60C30|stroke-width=2|text=कोलकाता को चिह्नित करते हुये मानचित्र}}
| nickname = आनन्द का नगर, भारत की सांस्कृतिक राजधानी<ref name="Kolkata_Culture" />
| pushpin_map = India Kolkata#India West Bengal#India#Asia#Earth
| pushpin_map_caption = कोलकाता में स्थिति##पश्चिम बंगाल में स्थिति##भारत में स्थिति##एशिया में स्थिति##पृथिवी पर स्थिति
| pushpin_mapsize = 300
| coordinates = {{coord|22|34|03|N|88|22|12|E|region:IN-WB_type:city(4,500,000)|display=inline,title}}
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = {{flag|भारत}}
| subdivision_type1 = [[भारत के राज्य अउरी संघ राज्यक्षेत्र|राज्य]]
| subdivision_type2 = मण्डल
| subdivision_type3 = जिला
| subdivision_name1 = {{flagicon image|Emblem of West Bengal (Banglarmukh) before 2018.png}} [[पश्चिम बंगाल]]
| subdivision_name2 = प्रेसिडेंसी
| subdivision_name3 = [[कोलकाता जिला|कोलकाता]]
| government_type = महानगरपालिका
| governing_body = कोलकाता नगर निगम
| leader_title = महापौर
| leader_name = फोरजाद हाकिम
| leader_title1 = उप-महापौर
| leader_name1 = अतिन घोष
| leader_title2 = शेरिफ
| leader_name2 = मणि शंकर मुखर्जी
| leader_title3 = पुलिस आयुक्त
| leader_name3 = सौमेन मित्र
| area_footnotes = <ref name="census1" /><ref>{{cite web |title=Basic Statistics of Kolkata |url=https://www.kmcgov.in/KMCPortal/jsp/KolkataStatistics.jsp |website=कोलकाता महानगरपालिका |publisher=कोलकाता महानगरपालिका |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20150402172553/https://www.kmcgov.in/KMCPortal/jsp/KolkataStatistics.jsp |archive-date=2 अप्रैल 2015 |access-date=14 मई 2023}}</ref>
| area_total_km2 = 206
| area_total_sq_mi =
| area_metro_km2 = 1887
| area_metro_sq_mi =
| elevation_m = 9
| elevation_ft = 30
| population_total = {{decrease}} 4,496,694
| population_as_of = 2011
| population_footnotes = <ref name="census1">{{cite web |title=District Census Handbook – Kolkata |url=http://www.censusindia.gov.in/2011census/dchb/1916_PART_B_DCHB_KOLKATA.pdf |website=भारत की जनगणना |publisher=रजिस्ट्रार जनरल और जनगणना आयुक्त |access-date=14 मई 2023 |page=43 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20161018013413/http://www.censusindia.gov.in/2011census/dchb/1916_PART_B_DCHB_KOLKATA.pdf |archive-date=18 अक्टूबर 2016}}</ref><ref name="KOL">{{cite web |url=http://www.censusindia.gov.in/pca/SearchDetails.aspx?Id=375980 |publisher=भारत की जनगणना |title=Kolkata Municipal Corporation Demographics |access-date=14 मई 2023}}</ref>
| population_est =
| pop_est_as_of =
| population_density_km2 = auto
| population_metro = {{nowrap|{{increase}} 14112536<br />14,617,882 (विस्तृत) }}
| population_metro_footnotes = <ref name=kolkatauapop2011 /><ref name="extended UA 2011">{{cite web |title=INDIA STATS: Million plus cities in India as per Census 2011 |url=http://pibmumbai.gov.in/scripts/detail.asp?releaseId=E2011IS3 |website=प्रेस सूचना ब्यूरो, मुम्बई |publisher=राष्ट्रीय सूचना विज्ञान केंद्र |access-date=14 मई 2023 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20150630112755/http://pibmumbai.gov.in/scripts/detail.asp?releaseId=E2011IS3 |archive-date=30 जून 2015}}</ref>
| population_rank = [[जनसंख्या अनुसार भारत के शहरन के लिस्ट|तीसरा]]
| population_blank1_title = नगर रैंक
| population_blank1 = भारत में सातवाँ
| population_blank2_title = मेट्रो रैंक
| population_blank2 = [[दसलाखी नगर|भारत में तीसरा]];
[[बंगाल|बंगाल क्षेत्र में दूसरा]]
| demographics_type1 = [[भारत के भाषा|भाषा]]
| demographics1_title1 = आधिकारिक
| demographics1_info1 = [[बंगाली भाषा|बंगाली]]{{*}}[[अंग्रेजी]]<ref name=nclmanurep2010>—{{cite web |url=http://nclm.nic.in/shared/linkimages/NCLM47thReport.pdf |title=Report of the Commissioner for linguistic minorities: 47th report (July 2008 to June 2010) |pages=122–126 |publisher=भाषाई अल्पसंख्यक आयुक्त, अल्पसंख्यक कार्य मंत्रालय, भारत सरकार|access-date=14 मई 2023 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20120513161847/http://nclm.nic.in/shared/linkimages/NCLM47thReport.pdf |archive-date=13 मई 2012}}<br />—{{cite news |last1=सिंह |first1=शिव सहाय |title=Official language status for Urdu in some West Bengal areas |url=https://www.thehindu.com/news/national/other-states/official-language-status-for-urdu-in-some-west-bengal-areas/article3274293.ece |access-date=14 मई 2023 |work=[[द हिन्दू]] |date=3 अप्रैल 2012 |language=en-IN |archive-url=https://web.archive.org/web/20190603103658/https://www.thehindu.com/news/national/other-states/official-language-status-for-urdu-in-some-west-bengal-areas/article3274293.ece |archive-date=3 जून 2019 |url-status=live}}<br />—{{cite news |url=https://www.telegraphindia.com/1121211/jsp/bengal/story_16301872.jsp |title=Multi-lingual Bengal |date=11 दिसम्बर 2012 |newspaper=[[दि टेलिग्राफ (कलकत्ता)|द टेलीग्राफ]] |access-date=14 मई 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20180325232340/https://www.telegraphindia.com/1121211/jsp/bengal/story_16301872.jsp |archive-date=25 मार्च 2018 |url-status=dead}}<br />—{{cite web |url=https://www.indiatoday.in/india/east/story/west-bengal-mamata-banerjee-recognizes-six-non-bengali-languages-134507-2011-05-27 |title=West Bengal to have six more languages for official use |last=रॉय |first=अनिर्बन |date=27 मई 2011 |publisher=इंडिया टुडे }}</ref>
| population_demonyms = कोलकाताई <br /> कलकत्ताई
| timezone1 = [[Indian Standard Time|IST]]
| utc_offset1 = +05:30
| postal_code_type = [[पिनकोड]]
| postal_code = 700 xxx
| area_code_type = दूरभाष कोड
| area_code = +91 33
| registration_plate = WB-01 से WB-10
| blank_name_sec1 = यूएन/लोकोड
| blank_info_sec1 = IN CCU
| blank1_name_sec1 = {{nowrap|जीडीपी/[[परचेजिंग पावर पैरिटी|पीपीपी]]}}
| blank1_info_sec1 = $150.1 अरब (जीडीपी पीपीपी 2017)<ref>{{Cite news |title=Richest Cities Of India |work=businessworld.in / Brookings |url=https://www.businessworld.in/article/Richest-Cities-Of-India/28-06-2017-121011/ |access-date=14 मई 2023}}</ref>
| blank2_name_sec1 = [[मानव बिकास इंडेक्स|ऍचडीआई]] {{nobold|(2004)}}
| blank2_info_sec1 = 0.780<ref>{{cite news |title=West Bengal Human Development Report 2004 |url=http://hdr.undp.org/sites/default/files/india_west_bengal_2004_en.pdf |archive-url=https://web.archive.org/web/20180126190118/http://hdr.undp.org/sites/default/files/india_west_bengal_2004_en.pdf |archive-date=26 जनवरी 2018 |url-status=live |language=en}}</ref> ({{color|green|High}})
| blank3_name_sec1 = [[इंटरनेशनल हवाईअड्डा]]
| blank3_info_sec1 = नेताजी सुभाष चन्द्र बोस इंटरनेशनल हवाईअड्डा (सीसीयू)
| blank4_name_sec1 = परिवाहन
| blank4_info_sec1 = '''भूमिगत रेल''': कोलकाता मेट्रो<br />'''उपनगरीय रेल''': कोलकाता उपनगरीय रेलवे <br>'''अन्य''':<br /> ट्राम
| blank5_name_sec1 = शहरी नियोजन प्राधिकरण
| blank5_info_sec1 = कोलकाता महानगर विकास प्राधिकरण
| website = {{url|https://www.kmcgov.in/KMCPortal/jsp/KMCPortalHome1.jsp|kmcgov.in}}
| footnotes = {{designation list | embed = yes
| designation1 = WHS
| designation1_offname = कोलकाता में दुर्गा पूजा
| designation1_date = 2021 <ref>{{Cite news |date=16 दिसम्बर 2021 |title=Kolkata's Durga Puja gets World heritage tag |work=द टाइम्स ऑफ़ इंडिया |url=https://timesofindia.indiatimes.com/city/kolkata/kolkata-durga-puja-finds-place-on-unesco-intangible-cultural-heritage-list/articleshow/88308601.cms |access-date=2023-05-14}}</ref>
| designation1_type = सांस्कृतिक
| designation1_criteria =
| designation1_number =
| designation1_free1name = सत्र
| designation1_free1value = मानवता की अमूर्त सांस्कृतिक विरासत को संरक्षित करने वालों की यूनेस्को में 16वीं समिति
| designation1_free2name = उल्लेखनीयता
| designation1_free2value = "मानवता की अमूर्त सांस्कृतिक विरासत" श्रेणी में एशिया में प्रथम
}}
| blank_name_sec2 = अन्य नाम
| blank_info_sec2 = कलकत्ता, कोलिकता, तिलोत्तमा
}}
'''कलकत्ता''' (ऑफिशियल नाँव '''कोलकाता''') [[भारत]] देस के [[पच्छिम बंगाल]] राज्य क राजधानी हऽ। [[हुगली]] नदी के पूरबी तीरे पर बसल ई शहर आर्थिक, ब्यापारिक आ सांस्कृतिक हिसाब से बहुत महत्व वाला शहर ह आ पूरबी भारत के सभसे बड़ शहर भी हवे; [[कलकत्ता बंदरगाह]] भारत के सभसे पुरान अभिन ले चालू बंदरगाह हवे आ अपना तरह के अकेल बंदरगाह हऽ जे नदी के सहारे बाटे। शहर के "सांस्कृतिक राजधानी" मानल जाला आ अंग्रेजी में एकर "''सिटी ऑफ ज्वाय''" (आनंद के नगर) के रूप में परसिद्धी बा। साल 2011 के जनगणना के आँकड़ा अनुसार, कोलकाता शहर के कुल जनसंख्या 4.5 मिलियन (45 लाख) रहल, जबकि एकरा उपशहरी इलाका सभ के सामिल कइ के कुल जनसंख्या 14.1 मिलियन (141 लाख) रहल, एह हिसाब से ई भारत के तिसरा सभसे ढेर जनसंख्या वाला शहर बा। हाल के अनुमान सभ के मोताबिक कोलकाता मेट्रो एरिया के अर्थब्यवस्था के आकार $60 से $150 बिलियन ([[परचेजिंग पावर पैरिटी]] खाती जीडीपी के एडजस्ट कइ के) बाटे जेकरा चलते ई शहर [[मुंबई]] आ [[दिल्ली]] के बाद भारत के तिसरहा सभसे बड़ आर्थिक केंद्र भी बा।<ref name="Brookings">{{cite web|url=https://www.brookings.edu/research/global-metro-monitor/|title=Global city GDP 2014|publisher=Brookings Institution|accessdate=8 May 2015}}</ref><ref name="pricewater">{{cite web|author1=John Hawksworth|author2=Thomas Hoehn|author3=Anmol Tiwari|title=Which are the largest city economies in the world and how might this change by 2025?|url=http://pwc.blogs.com/files/global-city-gdp-rankings-2008-2025.pdf|publisher=PricewaterhouseCoopers|accessdate=17 April 2015|date=नवंबर 2009|archive-date=18 April 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150418012510/http://pwc.blogs.com/files/global-city-gdp-rankings-2008-2025.pdf|url-status=dead}}</ref><ref name="YahooTop15">{{cite web |title = India's top 15 cities with the highest GDP Photos Yahoo! India Finance|url = https://in.finance.yahoo.com/photos/the-top-15-indian-cities-by-gdp-1348807591-slideshow/the-top-15-indian-cities-by-gdp-photo-1348807049.html |archiveurl=https://web.archive.org/web/20141009131024/https://in.finance.yahoo.com/photos/the-top-15-indian-cities-by-gdp-1348807591-slideshow/the-top-15-indian-cities-by-gdp-photo-1348807049.html|archivedate=9 अक्टूबर 2014|publisher = Yahoo! Finance |date = 28 September 2012 |accessdate = 27 मार्च 2017}}</ref>
सत्रहवीं सदी ईसवी की अंत में '''कलकत्ता''' नाँव से अस्थापित ई शहर अंग्रेजन की समय में (सन 1911 ई. से पहिले ले) पूरा भारत क राजधानी रहे। एही से एकर इतिहास आ संस्कृति की हिसाब से बहुत महत्व बा। कलकत्ता बंदरगाह भारत क सबसे पुरान बंदरगाह हवे। आर्थिक आ ब्यापारिक दृष्टि से सबसे बड़ शहर रहला से इहाँ रोजी-रोजगार खातिर पुरा भारत से लोग आवे आ [[उत्तर प्रदेश]] आ [[बिहार]] की भोजपुरिहा इलाका क लोग ए में प्रमुख रहे। लोकगीत आ किस्सा-कहानी की जरिये कलकत्ता से भोजपुरिया संस्कृति क जुड़ाव आजु ले महसूस कइल जा सकेला।{{efn|''लागा झुलनिया क धक्का, बलम कलकत्ता पहुँच गये...'' से ले के [[भिखारी ठाकुर]] की नाटक कुल में ले कलकत्ता के बहुबिध रूप मिलेला।}}
== नाँव ==
वर्तमान समय में एकर ऑफिशियल नाँव कोलकाता {{lang-bn|কলকাতা}} बाटे जबकि पहिले ई 2001 ले कलकत्ता रहल। एकर कोलकाता नाँव बंगाली कलिकाता {{Lang-bn|কলিকাতা}} से बनल हवे जे ओह तीन गो दीप सभ में से एक के नाँव रहे जे पर ई सुरुआती रूप से आबाद भइल; अउरी दू गो दीप सूतानाती आ गोबिंदपुर रहलें।<ref name="spatialchange">{{cite book |title=Globalizing cities: a new spatial order? |url=https://archive.org/details/globalizingcitie00marc |url-access=limited |last=Chakravorty |first=Sanjoy |editor1-last=Marcuse |editor1-first=Peter |editor2-last=Kempen |editor2-first=Ronald van |chapter=From colonial city to global city? The far-from-complete spatial transformation of Calcutta |year=2000 |publisher=Blackwell Publishing |location=Oxford, UK |isbn=978-0-631-21290-4 |pages=[https://archive.org/details/globalizingcitie00marc/page/n75 56]–77}}</ref>
कोलकाता शब्द के उत्पत्ती के बारे में कई गो मत बाड़ें:
* एक मत के हिसाब से ई कालीक्षेत्र ({{Lang-bn|কালীক্ষেত্র}}) से बनल हवे जेकर मतलब होला देवी काली के इलाका भा अस्थान आ एरिया
* दुसरे मत अनुसार ई कालीघाट से बनल हवे<ref>{{cite web |url=http://kalighattemple.com/ |title=Kalighat Kali Temple |website=kalighattemple.com |language=en |access-date=24 September 2017 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20170917134630/http://kalighattemple.com/ |archive-date=17 September 2017}}</ref>
* एगो अउरी मत अनुसार ई बंगाली शब्द किलकिला ({{lang-bn|কিলকিলা}}) से बनल हवे जेकर मतलब सपाट एरिया होखे ला<ref name="chatterjeename">{{cite book |title=Water resources, conservation and management |last=Chatterjee |first=S.N. |year=2008 |publisher=Atlantic Publishers and Distributors |location=New Delhi |isbn=978-81-269-0868-4 |page=85 |url=https://books.google.com/books?id=lpREeIZQvrcC |access-date=29 January 2012 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20130619194712/http://books.google.com/books?id=lpREeIZQvrcC |archive-date=19 June 2013}}</ref>
* दुसरे थियरी के मोताबिक ई बंगाली के खाल {{lang-bn|খাল}} आ काटा {{lang-bn|কাতা}} से बनल हवे, पहिला के अरथ नहर हवे आ दुसरा शब्द के मतलब खोनल हवे
बंगाली में ई हमेशा से कोलकाता उचारण होखत रहल बा जबकि 2001 से पहिले अंग्रेजी में एकरा के ({{Lang|en|Calcutta}}) लिखल जाय आ कैलकटा बोलावल जाय जबकि हिंदी आ भोजपुरी में एकरा के कलकत्ता लिखल बोलल जाय। 2001 में एकर नाँव बदल के वर्तमान नाँव कोलकाता ({{Lang|en|Kolkata}}) क दिहल गइल।<ref>{{cite web |url=http://www.ocf.berkeley.edu/~easwaran/papers/india.html |title=The politics of name changes in India |access-date=26 January 2012 |last=Easwaran |first=Kenny |publisher=Open Computing Facility, University of California at Berkeley |archive-url=https://web.archive.org/web/20110719150356/http://www.ocf.berkeley.edu/~easwaran/papers/india.html |archive-date=19 July 2011}}</ref>
== इतिहास ==
===ब्रिटिश उपनिवेश के समय में ===
कोलकाता से 35 किमी (22 मील) उत्तर में चंद्रकेतुगढ़ के खोज आ पुरातात्विक अध्ययन से एह बात के सबूत मिले ला कि जवना इलाका में ई शहर खड़ा बा, दू सहस्राब्दी से ढेर समय से आबाद रहल बा।<ref>{{cite book |title=A history of ancient and early medieval India: from the Stone Age to the 12th century |last=Singh |first=Upinder |author-link=Upinder Singh |year=2008 |publisher=[[Pearson Education]] |location=New Delhi |isbn=978-81-317-1677-9 |page=395 |url=https://books.google.com/books?id=GW5Gx0HSXKUC&pg=PA395 |access-date=25 January 2012}}</ref><ref name="Das">{{cite news |last=Das |first=S. |url=http://www.telegraphindia.com/1030115/asp/frontpage/story_1575128.asp |title=Pre-Raj crown on Clive House: abode of historical riches to be museum |work=[[The Telegraph (Calcutta)|The Telegraph]] |location=Kolkata |date=15 January 2003 |access-date=26 April 2006 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20070930061030/http://www.telegraphindia.com/1030115/asp/frontpage/story_1575128.asp |archive-date=30 September 2007 |df=dmy-all}}</ref> कोलकाता के रिकार्ड इतिहास के शुरुआत 1690 में इंग्लिश ईस्ट इंडिया कंपनी के आगमन से भइल जवन बंगाल में आपन व्यापार व्यवसाय के मजबूत करत रहे| कंपनी खातिर काम करे वाला प्रशासक जॉब चारनोक के पहिले एह शहर के संस्थापक के श्रेय दिहल गइल जाय<ref>{{cite book |last=Nair |first=P. Thankappan |author-link=P. Thankappan Nair |year=1977 |chapter=A Portrait of Job Charnock |title=Job Charnock: The Founder of Calcutta: In Facts and Fiction: An Anthology |location=Calcutta |publisher=Engineering Times Publications |pages=16–17 |oclc=4497022 |quote=There are no two opinions that Calcutta is not the product of the vision of Job Charnock ... Charnock alone founded Calcutta.}}</ref> हालाँकि, एगो पब्लिक याचिका के जवाब में<ref>{{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/south_asia/3034419.stm |title=Court changes Calcutta's history |date=16 May 2003 |access-date=25 July 2016 |work=BBC News |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20160306211159/http://news.bbc.co.uk/2/hi/south_asia/3034419.stm |archive-date=6 March 2016}}</ref> कलकत्ता हाईकोर्ट 2003 में फैसला दिहलस कि शहर के केहू संस्थापक नइखे।<ref name="notcharnock">{{Cite news |last=Gupta |first=Subhrangshu |title=Job Charnock not Kolkata founder: HC says city has no foundation day |url=http://www.tribuneindia.com/2003/20030518/nation.htm#3 |work=[[The Tribune (Chandigarh)|The Tribune]] |location=Chandigarh, India |date=18 May 2003 |access-date=7 December 2006 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20061129050204/http://www.tribuneindia.com/2003/20030518/nation.htm#3 |archive-date=29 November 2006}}</ref> वर्तमान शहर के फइलाव वाला इलाका में तीन गो गाँव शामिल रहलें: कालिकाता, गोबिंदापुर आ सूतानूती। कालिकाता मछरी मारे वाला गाँव रहे; सुतानुति नदी के किनारे बुनकर लोग के गाँव रहे। ई लोग मुगल सम्राट के एगो जागीर के हिस्सा रहल; जागीरदारी (कवनो राजा द्वारा अपना रईस लोग के दिहल जाए वाला जमीन) गाँव सभ के कर के अधिकार जमीन मालिक लोग के साबरना राय चौधरी परिवार, या जमीनदार लोग के लगे रहल। ई अधिकार 1698 में ईस्ट इंडिया कंपनी के सौंप दिहल गइल।<ref name="BanerjeePage1and3">{{cite book |editor1-last=Banerjee |editor1-first=Himadri |editor2-last=Gupta |editor2-first=Nilanjana |editor3-last=Mukherjee |editor3-first=Sipra |title=Calcutta mosaic: essays and interviews on the minority communities of Calcutta |url=https://books.google.com/books?id=cSTEOx_Lw9MC |access-date=29 January 2012 |year=2009 |publisher=Anthem Press |location=New Delhi |isbn=978-81-905835-5-8 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20130509233321/http://books.google.com/books?id=cSTEOx_Lw9MC&dq |archive-date=9 May 2013}}</ref>{{rp|1}}
[[File:Chowringhee Square, Calcutta in 1945.jpg|thumb|बिचला कलकत्ता में चौरंगी आ टीपू सुलतान महजिद, 1945.]]
1712 में अंगरेज लोग अपना व्यापारिक कारखाना के सुरक्षा खातिर हुगली नदी के पूरबी किनारे पर स्थित फोर्ट विलियम किला के निर्माण पूरा कइल।<ref name="mitter">{{cite journal |last=Mitter |first=Partha |journal=[[Journal of the Society of Architectural Historians]] |volume=45 |issue=2 |date=June 1986 |pages=95–114 |title=The early British port cities of India: their planning and architecture circa 1640–1757 |url=https://archive.org/details/sim_society-of-architectural-historians-journal_1986-06_45_2/page/95 |jstor=990090 |doi=10.2307/990090}}</ref> फ्रांसीसी सेना के साथे बार-बार झड़प के सामना करत अंग्रेज लोग 1756 में आपन किलाबंदी के अपग्रेड करे लागल। बंगाल के नवाब सिराजुद्दौला कंपनी के ओर से सैन्यीकरण अउरी कर चोरी के निंदा कइलें| उनकर चेतावनी के अनदेखी हो गइल, आ नवाब हमला कर दिहलस; ऊ फोर्ट विलियम पर कब्जा कइलें जेकरा चलते कलकत्ता के ब्लैक होल घटना में कई गो ईस्ट इंडिया कंपनी के अधिकारी लोग के हत्या हो गइल।<ref name="hunterhistory">{{cite book |title=The Indian Empire: its peoples, history, and products |last=Hunter |first=William Wilson |author-link=William Wilson Hunter |year=1886 |publisher=Trübner & co |location=London |pages=[https://archive.org/details/indianempireitsp00huntrich/page/381 381]–82 |url=https://archive.org/details/indianempireitsp00huntrich |access-date=25 January 2011}}</ref> रॉबर्ट क्लाइव के नेतृत्व में कंपनी के सैनिक (सिपाही) आ ब्रिटिश सैनिक लोग के एगो सेना अगिला साल एह शहर पर फिर से कब्जा क लिहलस।<ref name="hunterhistory" /> [[बगसर के जुद्ध|बक्सर के लड़ाई]] के बाद 1765 के [[इलाहाबाद के संधि]] के अनुसार ईस्ट इंडिया कंपनी के बंगाल, बिहार आ उड़ीसा प्रांत में मुगल सम्राट के शाही कर वसूली करे वाला नियुक्त कइल गइल जबकि मुगल द्वारा नियुक्त नवाब लोग एह प्रांत पर शासन जारी रखलें।<ref name="AhmedFarooqui">{{cite book |last1=Ahmed |first1=Farooqui Salma |last2=Farooqui |first2=Salma Ahmed |title=A Comprehensive History of Medieval India: From Twelfth to the Mid-Eighteenth Century |url=https://books.google.com/books?id=sxhAtCflwOMC&pg=PA369 |publisher=Pearson Education India |isbn=978-81-317-3202-1 |page=369 |access-date=2 January 2016 |year=2011 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20160102024457/https://books.google.com/books?id=sxhAtCflwOMC&pg=PA369 |archive-date=2 January 2016}}</ref> प्रेसिडेंसी शहर घोषित कलकत्ता 1773 ले ईस्ट इंडिया कंपनी के मुख्यालय बन गइल।<ref name="Arnold-Baker2015">{{cite book |last=Arnold-Baker |first=Charles |title=The Companion to British History |url=https://books.google.com/books?id=75ZGCgAAQBAJ&pg=PT504 |date=30 July 2015 |publisher=Taylor & Francis |isbn=978-1-317-40039-4 |page=504 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20180303193215/https://books.google.com/books?id=75ZGCgAAQBAJ&pg=PT504 |archive-date=3 March 2018}}</ref>
1793 में नवाब लोग के शासक सत्ता खतम हो गइल आ ईस्ट इंडिया कंपनी एह शहर आ प्रांत पर पूरा नियंत्रण क लिहलस। 19वीं सदी के सुरुआत में शहर के चारो ओर के दलदल सभ के पानी के निकासी कइल गइल; सरकारी इलाका हुगली नदी के किनारे फइल गइल रहे। रिचर्ड वेल्सली, 1797 से 1805 के बीच फोर्ट विलियम के प्रेसिडेंसी के गवर्नर जनरल रहलें, शहर के बिकास आ एकरे सार्वजनिक वास्तुकला खातिर बहुत हद तक जिम्मेदार रहलें।<ref>{{Cite book |url=https://books.google.com/books?id=UKfoHi5412UC |title=Calcutta: a cultural and literary history |access-date=11 October 2007 |last=Dutta |first=Krishna |publisher=[[Signal Books]] |location=Oxford, UK |isbn=978-1-902669-59-5 |year=2003 |page=58 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20110728081609/http://books.google.com/books?id=UKfoHi5412UC |archive-date=28 July 2011}}</ref> पूरा 18वीं आ 19वीं सदी के अंत में ई शहर ईस्ट इंडिया कंपनी के अफीम के ब्यापार के केंद्र रहल।<ref>{{Cite journal |last=Pati |first=Biswamoy |title=Narcotics and empire |volume=23 |issue=10 |year=2006 |journal=The Hindu; Frontline |url=http://frontlineonnet.com/fl2310/stories/20060602000307600.htm |access-date=3 March 2012 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20061016231426/http://www.frontlineonnet.com/fl2310/stories/20060602000307600.htm |archive-date=16 October 2006}}</ref> 1837 में भइल जनगणना में एह शहर के जनसंख्या 2,29,700 रहल जेह में से ब्रिटिश निवासी लोग के संख्या खाली 3,138 रहल।<ref>''The National Cyclopaedia of Useful Knowledge, Vol.IV'', (1848) London, Charles Knight, p.35</ref> एही संदर्भ के कहनाम बा कि उपनगर अउरी पड़ोसी गांव में अउरियो 1,77,000 लोग रहत रहे, जवना के चलते ग्रेटर कलकत्ता के पूरा आबादी 4,06,700 हो गइल रहे।
1864 में कोलकाता में शहर में एगो आँधी-तूफान वाला [[चक्रवात]] आइल रहे आ करीब 60 हजार लोग के मौत हो गइल रहे।<ref>{{cite magazine |url=https://www.indiatoday.in/education-today/gk-current-affairs/story/calcutta-cyclone-1864-1356569-2018-10-05 |title=154 years ago, this infamous cyclone in Calcutta took over 60,000 lives and flooded the entire city |author=Tanya Saihgal |date=October 5, 2018 |magazine=India Today}}</ref>
{{wide image|Panorama of Kolkata (Calcutta), 1832 Jacob Janssen.jpg|1150px|Panoramic view of Kolkata (Calcutta) from the Shaheed Minar (Octerlony Monument), 1832, drawn by Jacob Janssen}}
1850 के दशक ले कलकत्ता में दू गो इलाका रहलें: व्हाइट टाउन, जे मुख्य रूप से ब्रिटिश रहलें आ चौरिंगही आ डलहौजी स्क्वायर पर केंद्रित रहल; आ ब्लैक टाउन, मुख्य रूप से भारतीय आ उत्तरी कलकत्ता पर केंद्रित बा।<ref name="hardgrave">{{Cite book |last=Hardgrave |first=Robert L. Jr |editor1-first=Pratapaditya |editor1-last=Pal |title=Changing visions, lasting images: Calcutta through 300 years |year=1990 |publisher=Marg Publications |location=Bombay |isbn=978-81-85026-11-4 |pages=31–46 |chapter=A portrait of Black Town: Balthazard Solvyns in Calcutta, 1791–1804|chapter-url=http://www.laits.utexas.edu/solvyns-project/hardgraveportrait.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20120112023055/http://www.laits.utexas.edu/solvyns-project/hardgraveportrait.html |archive-date=12 January 2012}}</ref> शहर में 1850 के दशक के सुरुआत से शुरू हो के तेजी से औद्योगिक बिकास भइल, खासतौर पर कपड़ा आ जूट उद्योग सभ में; एह से ब्रिटिश कंपनी सभ के बुनियादी ढांचा परियोजना सभ में भारी निवेश करे खातिर प्रोत्साहित कइल गइल जेह में टेलीग्राफ कनेक्शन आ हावड़ा रेलवे स्टेशन सामिल रहल। ब्रिटिश आ भारतीय संस्कृति के एकीकरण के परिणामस्वरूप शहरी भारतीय लोग के एगो नया बाबू वर्ग के उदय भइल, जिनहन के सदस्य अक्सर नौकरशाह, प्रोफेशनल, अखबार पाठक, आ एंग्लोफाइल रहलें; आमतौर पर ई लोग उच्च जाति के हिंदू समुदाय के रहल।<ref>{{cite book |last1=Chaudhuri |given1=NC |year=2001 |title=The autobiography of an unknown Indian |publisher=New York Review of Books |location=New York |isbn=978-0-940322-82-0 |url=https://archive.org/details/autobiographyofu00chau |pages=v–xi}}</ref> 19वीं सदी में बंगाल के पुनर्जागरण के चलते शहर के निवासी लोग में सामाजिक सांस्कृतिक परिष्कार बढ़ल। 1883 में कलकत्ता इंडियन नेशनल एसोसिएशन के पहिला राष्ट्रीय सम्मेलन के मेजबानी कइलस, ई भारत में पहिला घोषित राष्ट्रवादी संगठन रहल।<ref name="stepienchap3">{{cite book |last1=Stępień |first1=Jakub |last2=Tokarski |first2=Stanisław |last3=Latos |first3=Tomasz |last4=Jarecka-Stępień |first4=Katarzyna |title=Towards freedom. Ideas of "solidarity" in comparison with the thought of the Indian National Congress |year=2011 |publisher=Wydawnictwo Stowarzyszenia "Projekt Orient" |location=Kraków, Poland |isbn=978-83-933917-4-5 |pages=58–59 |chapter=Indian way to independence. The Indian National Congress}}</ref>
[[File:Corner of Harrison Street (Burra Bazar) and Strand Road, Calcutta in 1945.jpg|thumb|[[हैरिसन स्ट्रीट]] पर बंगाली भाषा में [[होर्डिंग]] सभ। कलकत्ता ब्रिटिश भारत के सबसे बड़ व्यापारिक केंद्र रहे।]]
1905 में धार्मिक तर्ज पर बंगाल के बंटवारा के चलते जन विरोध प्रदर्शन भइल आ कलकत्ता अंगरेजन लोग खातिर कम मेहमाननवाज जगह बन गइल।<ref>{{cite book |last1=Chatterji |first1=Joya |title=The Spoils of Partition: Bengal and India, 1947–1967 |date=2007 |publisher=Cambridge University Press |isbn=978-1-139-46830-5 |page=9 |url=https://books.google.com/books?id=FjQ0iWSq2R0C&pg=PA9 |language=en |access-date=31 May 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190401093431/https://books.google.com/books?id=FjQ0iWSq2R0C&pg=PA9 |archive-date=1 April 2019 |url-status=live}}</ref><ref>{{cite news |last1=Wright |first1=Tom |title=Why Delhi? The Move From Calcutta |url=https://blogs.wsj.com/indiarealtime/2011/11/11/why-delhi-the-move-from-calcutta/ |work=The Wall Street Journal |date=11 November 2011 |access-date=31 May 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20180606045722/https://blogs.wsj.com/indiarealtime/2011/11/11/why-delhi-the-move-from-calcutta/ |archive-date=6 June 2018 |url-status=live}}</ref> भारत के राजधानी 1911 में नई दिल्ली ले जाइल गइल।<ref>{{Cite book |last=Hall |first=Peter |author-link=Peter Hall (urbanist) |title=Cities of tomorrow |year=2002 |publisher=[[Blackwell Publishing]] |location=Oxford, UK |isbn=978-0-631-23252-0 |pages=198–206}}</ref> कलकत्ता भारतीय स्वतंत्रता आंदोलन से जुड़ल क्रांतिकारी संगठनन के केंद्र बनल रहल। ई शहर आ एकरे बंदरगाह पर जापानी लोग द्वारा 1942 से 1944 के बीच, दुसरा बिस्व जुद्ध के दौरान कई बेर बमबारी कइल गइल।<ref name="Randhawa">{{cite web |last=Randhawa |first=K. |publisher=BBC |url=http://www.bbc.co.uk/ww2peopleswar/stories/50/a5756150.shtml |archive-url=https://web.archive.org/web/20120204062423/http://www.bbc.co.uk/ww2peopleswar/stories/50/a5756150.shtml |archive-date=4 February 2012 |title=The bombing of Calcutta by the Japanese |date=15 September 2005 |access-date=26 April 2006}}</ref><ref name="PacificWar">{{cite web |url=http://www.nzhistory.net.nz/war/war-in-the-pacific/timeline |title=Pacific War timeline: New Zealanders in the Pacific War |publisher=[[New Zealand Ministry for Culture and Heritage]] |access-date=13 October 2008 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20081021064031/http://www.nzhistory.net.nz/war/war-in-the-pacific/timeline |archive-date=21 October 2008 |df=dmy-all}}</ref> युद्ध के साथे-साथ 1943 के बंगाल के अकाल के दौरान सैन्य, प्रशासनिक आ प्राकृतिक कारक सभ के संयोजन के कारण लाखन लोग भूख से मर गइल।<ref>{{cite book |last1=Sen |first1=A |year=1973 |title=Poverty and famines |publisher=Oxford University Press |location=Oxford, UK |isbn=978-0-19-828463-5 |pages=52–85}}</ref> मुस्लिम राज्य के निर्माण के मांग के चलते 1946 में सांप्रदायिक हिंसा के एगो एपिसोड पैदा भइल जेह में 4,000 से ढेर लोग के मौत हो गइल।<ref name="Burrows">{{Cite report |last=Burrows |first=Frederick |author-link=Frederick Burrows |date=22 August 1946 |title=A copy of a secret report written on 22 August 1946 to the Viceroy Lord Wavell, from Sir Frederick John Burrows, concerning the Calcutta riots |url=http://www.bl.uk/reshelp/findhelpregion/asia/india/indianindependence/indiapakistan/partition4/index.html |publisher=[[The British Library]] |docket=IOR: L/P&J/8/655 f.f. 95, 96–107 |access-date=25 February 2012 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20120104191417/http://www.bl.uk/reshelp/findhelpregion/asia/india/indianindependence/indiapakistan/partition4/index.html |archive-date=4 January 2012}}</ref><ref name="DasS">{{cite journal |last=Das |first=Suranjan |date=2000 |title=The 1992 Calcutta Riot in Historical Continuum: A Relapse into 'Communal Fury'? |journal=Modern Asian Studies |volume=34 |issue=2 |pages=281–306 |doi=10.1017/S0026749X0000336X |jstor=313064 |s2cid=144646764}}</ref><ref name="Talukdar">{{Cite book |last=Suhrawardy |first=H. S. |year=1987 |title=Memoirs of Huseyn Shaheed Suhrawardy |chapter=Direct action day |chapter-url=http://www.globalwebpost.com/farooqm/study_res/suhrawardy/direct_action.html |editor1-last=Talukdar |editor1-first=M. H. R. |pages=55–56 |publisher=The University Press |location=Dhaka, Bangladesh |isbn=978-984-05-1087-0 |author-link=H. S. Suhrawardy |archive-url=https://web.archive.org/web/20060314030646/http://globalwebpost.com/farooqm/study_res/suhrawardy/direct_action.html |archive-date=14 March 2006}}</ref> भारत के बंटवारा के चलते अउरी झड़प भइल आ जनसांख्यिकीय बदलाव भइल - कई गो मुसलमान लोग पूर्वी पाकिस्तान (वर्तमान बांग्लादेश) खातिर रवाना हो गइल, जबकि लाखन हिन्दू लोग एह शहर में भाग के आइल आ शरण लिहल।<ref>{{cite book |last1=Gandhi |given1=R |year=1992 |title=Patel: a life |publisher=[[Navajivan]] |location=Ahmedabad, India |asin=B0006EYQ0A |page=497}}</ref>
=== समकालीन समय में ===
1960 आ 1970 के दशक के दौरान, भारी बिजली के कमी, हड़ताल आ नक्सली के नाँव से जानल जाए वाला समूह सभ द्वारा हिंसक मार्क्सवादी–माओवादी आंदोलन से शहर के बहुत सारा बुनियादी ढांचा के नुकसान भइल जेकरा चलते आर्थिक ठहराव पैदा हो गइल।<ref name="ianjack">—{{citation |last=Banerjee |first=Partha Sarathi |date=5 February 2011 |title=Party, Power and Political Violence in West Bengal |journal=[[Economic and Political Weekly]] |volume=46 |issue=6 |pages=16–18 |jstor=27918111 |issn=0012-9976}}<br />—{{citation |last=Gooptu |first=Nandini |date=1 June 2007 |title=Economic Liberalisation, Work and Democracy: Industrial Decline and Urban Politics in Kolkata |journal=[[Economic and Political Weekly]] |volume=42 |issue=21 |pages=1922–1933 |jstor=4419634}}<br />—{{cite news |url=https://www.theguardian.com/commentisfree/2011/feb/05/ian-jack-kolkata |title=India's riptide of modern aspiration has not reached Kolkata – but that can't last |last1=Jack |first1=Ian |date=4 February 2011 |newspaper=The Guardian |location=London |access-date=6 November 2016 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20161107093315/https://www.theguardian.com/commentisfree/2011/feb/05/ian-jack-kolkata |archive-date=7 November 2016}}</ref> 1971 के बांग्लादेश मुक्ति युद्ध के चलते हजारन शरणार्थी लोग के भारी आवागमन भइल, इनहन में से कई लोग बिना पइसा के आवागमन के कारण कोलकाता के बुनियादी ढांचा पर तनाव पैदा भइल।<ref>{{cite book |last1=Bennett |given1=A |surname2=Hindle |given2=J |year=1996 |title=London review of books: an anthology |publisher=Verso Books |location=London |isbn=978-1-85984-121-1 |pages=63–70}}</ref> 1980 के दशक के मध्य के दौरान बंबई भारत के सबसे अधिक जनसंख्या वाला शहर के रूप में कोलकाता के पीछे छोड़ दिहलस। 1985 में प्रधानमंत्री राजीव गांधी कोलकाता के सामाजिक-राजनीतिक परेशानी सभ के आलोक में "मरत शहर" के नाँव दिहलें।<ref>{{cite news |last=Follath |first=Erich |work=[[Spiegel Online]] |location=Hamburg |url=http://www.spiegel.de/international/spiegel/0,1518,387701,00.html |title=From poorhouse to powerhouse |access-date=15 January 2011 |date=30 November 2005 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20110707163423/http://www.spiegel.de/international/spiegel/0,1518,387701,00.html |archive-date=7 July 2011 |df=dmy-all}}</ref> 1977–2011 के समय में पश्चिम बंगाल में कोलकाता से लेफ्ट मोर्चा के शासन रहे जवना में भारत कम्युनिस्ट पार्टी (CPM) के बोलबाला रहे। ई दुनिया के सभसे लंबा समय ले लोकतांत्रिक तरीका से चुनल गइल साम्यवादी सरकार रहल, एह दौरान कोलकाता भारतीय साम्यवाद खातिर एगो प्रमुख आधार रहल।<ref name="Biswas">{{cite news |last=Biswas |first=S. |work=BBC News |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/south_asia/4909832.stm |title=Calcutta's colorless campaign |access-date=26 April 2006 |date=16 April 2006 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20120214053922/http://news.bbc.co.uk/2/hi/south_asia/4909832.stm |archive-date=14 February 2012 |df=dmy-all}}</ref><ref>{{Cite book |url=https://books.google.com/books?id=UKfoHi5412UC |title=Calcutta: a cultural and literary history |access-date=30 January 2012 |last=Dutta |first=Krishna |publisher=[[Signal Books]] |location=Oxford, UK |isbn=978-1-902669-59-5 |year=2003 |pages=185–87 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20110728081609/http://books.google.com/books?id=UKfoHi5412UC |archive-date=28 July 2011}}</ref><ref>{{Cite book |url=https://books.google.com/books?id=2Sl1vY5gAdsC |title=Communist and socialist movement in India: a critical account |access-date=30 January 2012 |last=Singh |first=Chandrika |publisher=Mittal Publications |location=New Delhi |isbn=978-81-7099-031-4 |year=1987 |pages=154–55 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20130616061027/http://books.google.com/books?id=2Sl1vY5gAdsC&dq |archive-date=16 June 2013}}</ref> 2011 के पश्चिम बंगाल विधानसभा चुनाव में वाम मोर्चा तृणमूल कांग्रेस से हरा दिहलस। शहर के आर्थिक सुधार के गति 1990 के दशक के बाद मिलल, जब भारत बाजार समर्थक सुधार के संस्थापित करे लागल। 2000 से सूचना प्रौद्योगिकी (आईटी) सेवा क्षेत्र कोलकाता के ठहरल अर्थव्यवस्था के फेर से जिंदा कइले बा। शहर के निर्माण आधार में भी काफी बढ़ती हो रहल बा।<ref name="bbceco" />
== भूगोल ==
{{wide image|Howrah Pano 3.jpg|900px|चौरंगी, कलकत्ता के आकास रेखा}}
हुगली नदी के पूरबी किनारे के साथ मोटा-मोटी उत्तर–दक्खिन ओर फइलल कोलकाता पूरबी भारत के निचला गंगा डेल्टा के भीतर बांग्लादेश के साथ अंतर्राष्ट्रीय सीमा से लगभग 75 किमी (47 मील) पच्छिम में बिस्तार लिहले बा। शहर के समुंद्र तल से ऊँचाई {{cvt|1.5|-|9|m|ft|0}} बाटे।<ref>{{cite web |title=PIA01844: space radar image of Calcutta, West Bengal, India |url=http://photojournal.jpl.nasa.gov/catalog/PIA01844 |publisher=NASA |access-date=15 January 2012 |date=15 April 1999 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20120114231031/http://photojournal.jpl.nasa.gov/catalog/PIA01844 |archive-date=14 January 2012}}</ref> शहर के बहुत सारा हिस्सा मूल रूप से एगो आर्द्रभूमि रहल जेकरा के दशकन ले रिक्लेम कइल गइल ताकि बढ़त आबादी के समायोजित कइल जा सके।<ref>{{cite book |last=Chatterjee |first=S. N. |title=Water Resources, Conservation and Management |year=2008 |publisher=Atlantic Publishers and Distributors |location=New Delhi |isbn=978-81-269-0868-4 |page=33}}</ref> बाकी अविकसित इलाका सभ के, जिनहन के पूर्वी कोलकाता आर्द्रभूमि के नाँव से जानल जाला, रामसर कन्वेंशन (1975) द्वारा "अंतर्राष्ट्रीय महत्व के आर्द्रभूमि" के रूप में दर्जा दिहल गइल बाटे।<ref>{{Cite journal |last1=Roy Chadhuri |first1=S. |last2=Thakur |first2=A. R. |title=Microbial genetic resource mapping of East Calcutta wetlands |journal=Current Science |volume=91 |issue=2 |date=25 July 2006 |pages=212–17}}</ref> जइसे कि भारत-गंगा मैदान के अधिकतर हिस्सा में होला, माटी आ पानी मुख्य रूप से जलोढ़ के उत्पत्ती वाला हवे। कोलकाता "बंगाल बेसिन" के ऊपर स्थित बाटे, ई एगो पेरिक्राटोनिक टर्शियरी बेसिन हवे।<ref name="soil characterisation">{{cite conference |url=http://gndec.ac.in/~igs/ldh/conf/2009/articles/T01_03.pdf |title=Characterization of soil over Kolkata municipal area |first1=Diptendra |last1=Das |first2=B. C. |last2=Chattopadhyay |date=19 December 2009 |conference=Indian Geotechnical Conference |conference-url=http://gndec.ac.in/~igs/ldh/conf/2009/ |volume=1 |location=Guntur, India |pages=11–12 |access-date=19 November 2012 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20131106050646/http://gndec.ac.in/~igs/ldh/conf/2009/articles/T01_03.pdf |archive-date=6 November 2013}}</ref> बंगाल बेसिन में तीन गो संरचनात्मक इकाई सभ के सामिल कइल जाला: पच्छिम में शेल्फ भा प्लेटफार्म; केंद्रीय हिन्ज या शेल्फ/ढलान के टूटल; आ पूरब आ दक्खिन-पूरुब में गहिरा बेसिनल हिस्सा। कोलकाता हिन्ज क्षेत्र के पच्छिमी हिस्सा के ऊपर स्थित बा जे लगभग 25 किमी (16 मील) चौड़ा बा आ सतह से नीचे लगभग 45,000 मीटर (148,000 फीट) गहिराई में बा।<ref name="soil characterisation" /> शेल्फ आ टिका जोन में कई गो फाल्ट बा, जवना में से कुछ सक्रिय बा। कोलकाता के नीचे तलछट के कुल मोटाई क्रिस्टलीय बेसमेंट से लगभग 7,500 मीटर (24,600 फीट) ऊपर बा; इनहन में से ऊपरी 350–450 मीटर (1,150–1,480 फीट) क्वारटर्नरी बाटे, एकरे बाद 4,500–5,500 मीटर (14,760–18,040 फीट) के टर्शियरी तलछट, 500–700 मीटर (1,640–2,300 फीट) के क्रेटेशियस ट्रैप के ट्रैप वॉश आ 600 बाटे –800 मीटर (1,970–2,620 फीट) पर्मियन-कार्बोनिफेरस गोंडवाना चट्टान सभ।<ref name="soil characterisation" /> क्वारटर्नरी तलछट सभ में माटी, गाद आ कई ग्रेड के बालू आ गिट्टी बाटे। ई तलछट दू गो माटी के बिस्तर सभ के बीच में सैंडविच कइल जालें: निचला बेड 250–650 मीटर (820–2,130 फीट) के गहिराई पर; जबकि ऊपरी के 10–40 मीटर (30–130 फीट) मोटाई के वाला बा।<ref name="Bunting">{{Cite report |last1=Bunting |first1=S. W. |last2=Kundu |first2=N. |last3=Mukherjee |first3=M. |publisher=Institute of Aquaculture, University of Stirling |location=Stirling, UK |url=http://www.dfid.stir.ac.uk/dfid/nrsp/download/sitanal.pdf |title=Situation analysis. Production systems and natural resources use in PU Kolkata |page=3 |access-date=26 April 2006 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20060505141605/http://www.dfid.stir.ac.uk/dfid/nrsp/download/sitanal.pdf |archive-date=5 May 2006}}</ref> ब्यूरो ऑफ इंडियन स्टैंडर्ड्स के अनुसार, भूकंप के संवेदनशीलता बढ़त के क्रम में I से V ले के पैमाना पर ई शहर भूकंपीय क्षेत्र III के भीतर पड़े ला।
===शहरी ढाँचा===
[[File:Calcutta (Baedeker, 1914).jpg|thumb|right|कलकत्ता के एगो नक्शा, लगभग 1914]]
[[File:Kolkata Skyline From Vidyasagar Seti 2.jpg|thumb|right|कलकत्ता के आकास रेखा, दि 42 आ बिद्यासागर सेतु के साथे]]
कोलकाता महानगरीय इलाका {{cvt|1886.67|km2|sqmi|2}} में फइलल बाटे<ref name="kmdaanreport2011kma">{{cite web |url=http://www.kmdaonline.org/pdf/aar11/introducing_kma.pdf |title=Introducing KMA |year=2011 |work=Annual Report 2011 |publisher=Kolkata Metropolitan Development Authority |access-date=9 February 2012 |archive-date=5 June 2013 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130605134704/http://www.kmdaonline.org/pdf/aar11/introducing_kma.pdf |url-status=dead}}</ref>{{rp|7}} आ एह में 4 गो नगर निगम (कोलकाता नगर निगम सहित), 37 गो स्थानीय नगरपालिका आ 24 गो पंचायत समिति सभ सामिल बाड़ी, 2011 के अनुसार।<ref name=kmdaanreport2011kma />{{rp|7}} शहरी एग्लोमेरेशन में 72 गो शहर आ 527 गो कस्बा आ गाँव सामिल रहलें, 2006 ले।<ref name=Metropolis /> कोलकाता महानगरीय इलाका में उपनगरीय इलाका सभ में निम्नलिखित जिला सभ के कुछ हिस्सा सामिल बाड़ें: उत्तर 24 परगना, दक्खिन 24 परगना, हावड़ा, हुगली आ नादिया।<ref name="urbanprice">{{Cite book |editor1-last=Sahdev |editor1-first=Shashi |editor2-last=Verma |editor2-first=Nilima |url=http://tcpomud.gov.in/Divisions/IEP/Urban%20Land%20Price%20Scenario-%20Kolkata/chapter%20II%20Kol.doc |series=Industry and Economic Planning |year=2008 |title=Kolkata—an outline |publisher=Town and Country Planning Organisation, Ministry of Urban Development, Government of India |format=DOC |access-date=6 December 2011 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120426025356/http://tcpomud.gov.in/Divisions/IEP/Urban%20Land%20Price%20Scenario-%20Kolkata/chapter%20II%20Kol.doc |archive-date=26 April 2012 |url-status=dead}}</ref>{{rp|15}} कोलकाता, जे कोलकाता नगर निगम (KMC) के अधिकार क्षेत्र में बा, के {{cvt|206.08|km2|sqmi|0}} के क्षेत्रफल बा।<ref name="Metropolis">{{cite web |publisher=World Association of the Major Metropolises |url=http://www.metropolis.org/sites/default/files/metropolitan_regions/438_007_kolkata_eng.pdf |title=007 Kolkata (India) |access-date=31 August 2007 |archive-date=8 March 2012 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120308102346/http://www.metropolis.org/sites/default/files/metropolitan_regions/438_007_kolkata_eng.pdf |url-status=dead}}</ref> शहर के पूरब-पच्छिम आयाम तुलनात्मक रूप से पातर बिस्तार वाला बाटे, पच्छिम में हुगली नदी से ले के पूरब में मोटा-मोटी पूरबी मेट्रोपोलिटन बाईपास ले बिस्तार लिहले बाटे- ई {{cvt|9|-|10|km|mi|1}} के बिस्तार वाला बाटे।<ref>{{cite map |publisher=NASA |title=Calcutta, West Bengal, India |url=http://southport.jpl.nasa.gov/cdrom/sirced03/cdrom/DATA/LOCATION/ASIAMIDE/CALCUTTA/CALCUTTA.HTM |date=20 June 1996 |series=Mission to planet earth program |access-date=25 February 2012 |archive-date=4 January 2013 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130104150559/http://southport.jpl.nasa.gov/cdrom/sirced03/cdrom/DATA/LOCATION/ASIAMIDE/CALCUTTA/CALCUTTA.HTM |url-status=dead}}</ref> उत्तर–दक्षिण के दूरी ढेर होला, आ एकर धुरी के इस्तेमाल शहर के उत्तर, मध्य, दक्खिन आ पूरबी कोलकाता में बिभाजन करे खातिर कइल जाला। उत्तर कोलकाता शहर के सभसे पुरान हिस्सा हवे। 19वीं सदी के वास्तुकला आ संकरी गली सभ के बिसेसता वाला एह में जोरासनको, राजाबाजार, मणिकतला, उल्टाडंगा, श्यामबाजार, शोभाबाजार, बगबाजार, कोसिपुर, सिंथी वगैरह इलाका सभ के सामिल कइल जाला।उत्तर के उपनगरीय इलाका सभ जइसे कि दम दम, बारानगर, बेलघरिया, सोडेपुर, खरदहा, न्यू बैरकपुर, मध्यग्राम, बैरकपुर, बरासत वगैरह भी कोलकाता शहर के भीतर बाड़ें (महानगरीय संरचना के रूप में)।<ref name="urbanprice" />{{rp|65–66}} मध्य कोलकाता में केंद्रीय बिजनेस डिस्ट्रिक्ट के मेजबानी बा। एहमें बी.बी.डी. बाग, जेकरा के पहिले डलहौजी स्क्वायर के नाँव से जानल जाला आ एकरे पूरब ओर एस्प्लानेड; स्ट्रैंड रोड एकरे पच्छिम ओर बा।<ref>{{Cite document |url=http://www.westbengaltourism.gov.in/web/guest/dalhousie-square |title=Kolkata heritage |publisher=Government of West Bengal |access-date=27 November 2011 |archive-date=14 January 2012 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120114162511/http://www.westbengaltourism.gov.in/web/guest/dalhousie-square |url-status=dead}}</ref> पश्चिम बंगाल सचिवालय, जनरल डाकघर, भारतीय रिजर्व बैंक, [[कलकत्ता हाईकोर्ट]], लालबजार पुलिस मुख्यालय आ अउरी कई गो सरकारी आ निजी कार्यालय सभ ओहिजा बाड़ें। एगो अउरी बिजनेस हब पार्क स्ट्रीट के दक्खिन ओर के इलाका बाटे जेह में चौरिंघी रोड, कामैक स्ट्रीट, वुड स्ट्रीट, लौडन स्ट्रीट, शेक्सपियर सरनी आ एजेसी बोस रोड नियर गली सभ के सामिल कइल जाला।<ref>{{Cite news |title=BSNL may take two weeks to be back online |url=http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2009-07-09/kolkata/28184192_1_broadband-connections-calcutta-telephones-broadband-lines |archive-url=https://web.archive.org/web/20120104170721/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2009-07-09/kolkata/28184192_1_broadband-connections-calcutta-telephones-broadband-lines |url-status=dead |archive-date=4 January 2012 |agency=[[Times News Network]] (TNN) |date=9 July 2009 |access-date=27 November 2011 |quote=With the Camac Street-Park Street-Shakespeare Sarani commercial hub located smack in the middle of the affected zone... |newspaper=[[The Times of India]] |location=New Delhi}}</ref> 1947 में भारत के आजादी मिलला के बाद दक्खिन कोलकाता के बिकास भइल; एह में अपस्केल मोहल्ला जइसे कि भवानीपुर, अलीपुर, बल्लीगुंगे, कसबा, ढकुरिया, संतोषपुर, गरिया, गोल्फ ग्रीन, टोलीगुंगे, न्यू अलीपुर, बेहाला, बरिशा आदि शामिल बा दक्षिण के उपनगरीय इलाका जइसे कि महेष्टला, बजट बजट, राजपुर सोनारपुर, बारूईपुर आदि बा कोलकाता शहर के भीतर भी (महानगरीय संरचना के रूप में)।<ref name=spatialchange /> मैदान शहर के बीचोबीच एगो बड़हन खुला मैदान हवे जेकरा के "कोलकाता के फेफड़ा" <ref>{{cite news |title=In city's teeming heart, a place to gaze and graze |first=Jim |last=Yardley |url=https://www.nytimes.com/2011/01/28/world/asia/28india.html?pagewanted=1&_r=1 |newspaper=The New York Times |location=New York |date=27 January 2011 |access-date=27 November 2011 |quote=To Kolkata, it is the 'lungs of the city,' a recharge zone for the soul.}}</ref> कहल गइल बा आ एह में खेल के आयोजन आ जनसभा सभ के आयोजन कइल जा सके ला।<ref>{{Cite news |title=Maidan marauders |last=Das |first=Soumitra |url=http://www.telegraphindia.com/1100221/jsp/calcutta/story_12132260.jsp |newspaper=The Telegraph |date=21 February 2010 |location=Kolkata |access-date=27 November 2011 |archive-date=18 January 2012 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120118134300/http://www.telegraphindia.com/1100221/jsp/calcutta/story_12132260.jsp |url-status=dead}}</ref> मैदान के दक्खिनी छोर पर विक्टोरिया मेमोरियल आ कोलकाता रेस कोर्स बा। बाकी पार्क सभ में बिधाननगर के सेंट्रल पार्क आ हुगली नदी के किनारे स्ट्रैंड रोड पर मिलेनियम पार्क बाड़ें।
ग्रेटर कोलकाता इलाका में दू गो योजनाबद्ध टाउनशिप सभ में बिधाननगर, जेकरा के साल्ट लेक सिटी भी कहल जाला आ ई शहर के उत्तर-पूरुब में स्थित बा; आ राजरहट, जेकरा के न्यू टाउन भी कहल जाला आ बिधाननगर के पूरब में स्थित बा, बाड़ें।<ref name=spatialchange /><ref name="Sectorv">{{cite news |last=Chakraborti |first=Suman |title=Beautification project for Salt Lake, Sec V and New Town |url=http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2011-11-02/kolkata/30349773_1_traffic-islands-road-dividers-and-boulevards-bidhannagar-municipality |archive-url=https://web.archive.org/web/20120104185006/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2011-11-02/kolkata/30349773_1_traffic-islands-road-dividers-and-boulevards-bidhannagar-municipality |url-status=dead |archive-date=4 January 2012 |access-date=6 December 2011 |date=2 November 2011 |newspaper=[[The Times of India]] |location=New Delhi}}</ref> 2000 के दशक में बिधाननगर के सेक्टर V के बिकास सूचना प्रौद्योगिकी आ दूरसंचार कंपनी सभ खातिर बिजनेस हब के रूप में भइल।<ref>{{cite web |title=History of Sector V |url=http://egovernance.ndita.org/index.php?option=com_content&view=article&id=45&Itemid=58 |publisher=Nabadiganta Industrial Township Authority |access-date=6 December 2011 |archive-date=3 January 2012 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120103145620/https://egovernance.ndita.org/index.php?option=com_content&view=article&id=45&Itemid=58 |url-status=dead}}</ref><ref>{{cite news |title=Kolkata! India's new IT hub |url=http://www.rediff.com/money/2005/jul/13spec2.htm |access-date=6 December 2011 |newspaper=Rediff.com |date=13 July 2005}}</ref> बिधाननगर आ न्यू टाउन दुनों कोलकाता नगर निगम के सीमा से बाहर, अपना-अपना नगरपालिका में स्थित बा।<ref name="Sectorv" />
== आर्थिक महत्व ==
== लोग आ संस्कृति ==
{{clear}}
== नोट ==
<references group="नोट"/>
== संदर्भ ==
{{reflist|33em}}
{{पच्छिम बंगाल के शहर}}
{{भारत-भू-आधार}}
[[श्रेणी:कलकत्ता| ]]
[[श्रेणी:भारत के शहर आ कस्बा]]
[[श्रेणी:दसलाखी शहर]]
[[श्रेणी:पच्छिम बंगाल]]
[[श्रेणी:पच्छिम बंगाल के शहर आ कस्बा]]
7771e7phybl6e73c42atw42k76c5jgd
सौर मंडल
0
9677
803790
799236
2026-08-01T19:33:17Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803790
wikitext
text/x-wiki
[[चित्र:Solar System True Color BH.png|thumb|upright=1.5|सौर मण्डल क ग्रह (ख़ाली क्रम आ आकार सही पैमाना पर दूरी ना)]]
[[File:Size planets comparison.jpg|thumb|right|upright=1.25|सौर मण्डल की ग्रहन की आकार क तुलना - बृहस्पति, शनि, अरुण, वरुण, पृथिवी, शुक्र, मंगल, बुध]]
'''सौर मंडल''' [[सुरुज]] आ एकरी चारों ओर चक्कर लगावेवाला [[ग्रह]] आ उन्हन की [[उपग्रह]] कुल से मिल के बनल परिवार के कहल जाला। वर्तमान समय में सूर्य क आठ गो ग्रह बाड़ें काहें से कि नौवां ग्रह [[प्लूटो]] के 2006 में अनियमित आकार की कक्षा की कारण ग्रहन की लिस्ट से बाहर क दिहल गइल। अब प्लूटो के [[बौना ग्रह]] कहल जाला।<ref>[http://www.iau.org/static/resolutions/Resolution_GA26-5-6.pdf "सौर मण्डल में ग्रह क परिभाषा: प्रस्ताव 5 आ 6" (PDF)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090620102000/http://www.iau.org/static/resolutions/Resolution_GA26-5-6.pdf |date=2009-06-20 }} (अंग्रेजी में) IAU 2006 General Assembly (International Astronomical Union).</ref>
सूर्य की ओर से क्रम से [[बुध ग्रह|बुध]], [[शुक्र ग्रह|शुक्र]], [[पृथिवी]], [[मंगल ग्रह|मंगल]], [[बृहस्पति ग्रह|बृहस्पति]], [[शनि ग्रह|शनि]], [[यूरेनस ग्रह|यूरेनस]] (अरुण) अउरी [[नेपच्यून ग्रह|नेपच्यून]] (वरुण) इहे आठ गो ग्रह बा। सबसे बड़ा ग्रह बृहस्पति हवे आ सबसे छोट बुध। मंगल आ बृहस्पति के बीच में छोट छोट पिंड सभ के पेटी पावल जाले आ एह पिंड सभ के [[एस्टेरॉइड्स]] कहल जाला।
== सुरुज ==
{{Main article|सुरुज}}
[[File:Planets and sun size comparison.jpg|thumb|upright=1.25|[[सुरुज]] आ ग्रह सभ के आकार के तुलना]]
सुरुज सौर मंडल के [[तारा]] हवे आ बाकी सभ सौरमंडली पिंड सभ के तुलना में सभसे ढेर वजनदार, बाकी सभ से बहुते ढेर वजन वाला पिंड हवे। एकर बिसाल द्रब्यमान (332,900 पृथिवी के बरोबर)<ref>{{cite web|title=Sun: Facts & Figures|publisher=NASA|url=http://solarsystem.nasa.gov/planets/profile.cfm?Object=Sun&Display=Facts&System=Metric |accessdate=14 May 2009 |archiveurl = https://web.archive.org/web/20080102034758/http://solarsystem.nasa.gov/planets/profile.cfm?Object=Sun&Display=Facts&System=Metric |archivedate = 2 January 2008}}</ref> एकरे कोर में अतना बेसी तापमान आ दाब बना देला कि [[हाइड्रोजन]] के [[हीलियम]] में बदलाव के काम परमाणु फ्यूजन द्वारा होखे ला आ एही कारण ई मेन सीक्वेंस तारा हवे।<ref>{{cite book|last=Zirker|first=Jack B.|title=Journey from the Center of the Sun|date=2002|publisher=Princeton University Press|isbn=978-0-691-05781-1|pages=120–127}}</ref> एह कारण भारी मात्रा में ऊर्जा रिलीज होले जेकर ज्यादातर हिस्सा बाहरी अंतरिक्ष में रेडियेशन के रूप में फइले ला आ एह रेडियेशन के सभसे ढेर मात्रा प्रकाश (''विजिबल लाइट'') के रूप में होले।<ref>{{cite web|title=Why is visible light visible, but not other parts of the spectrum?|publisher=The Straight Dome|date=2003|url=http://www.straightdope.com/columns/read/2085/why-is-visible-light-visible-but-not-other-parts-of-the-spectrum|accessdate=14 मई 2009}}</ref>
सुरुज [[जी-प्रकार के मेन-सीक्वेंस तारा]] हवे। अउरी ढेर गरम मेन-सीक्वेंस तारा सभ ज्यादा चमकदार होलें। सुरुज के तापमान [[ओ-प्रकार मेन-सीक्वेंस|सभसे गरम तारा]] सभ आ सभसे ठंढा तारा सभ के बीच में हवे। सुरुज से ढेर ताप आ दमक वाला तारा बहुत कंचित-कला पावल जालें, जबकी एकरे ले बहुत कम चमक आ ताप वाला तारा, जिनहन के ''[[रेड ड्वार्फ]]'' कहल जाला, आकाशगंगा के कुल तारा सभ के 85% हिस्सा हवें।<ref name=sun>{{cite news |first=Ker |last=Than |title=Astronomers Had it Wrong: Most Stars are Single |publisher=SPACE.com |date=30 January 2006 |url=http://www.space.com/scienceastronomy/060130_mm_single_stars.html |accessdate=1 August 2007}}</ref><ref>{{Cite conference|date=2001|pages=119 |author1=Smart, R. L. |author2=Carollo, D. |author3=Lattanzi, M. G. |author4=McLean, B. |author5=Spagna, A. |booktitle=Ultracool Dwarfs: New Spectral Types L and T |editor1=Hugh R. A. Jones |editor2=Iain A. Steele |publisher=Springer |title=The Second Guide Star Catalogue and Cool Stars|bibcode=2001udns.conf..119S}}</ref>
सुरुज [[पापुलेशन I तारा]] हवे; एकरे ले पुरानका पापुलेशन II तारा सभ के तुलना में एह में हाइड्रोजन आ हीलियम से भारी तत्व (खगोलीय पैरालांस में धातु) के मात्रा ढेर पावल जाले।<ref>{{cite journal |author1=T. S. van Albada |author2=Norman Baker |title=On the Two Oosterhoff Groups of Globular Clusters |url=https://archive.org/details/sim_astrophysical-journal_1973-10-01_185_1/page/n482 |journal=The Astrophysical Journal |volume=185 |date=1973 |pages=477–498 |doi=10.1086/152434 |bibcode=1973ApJ...185..477V}}</ref> हाइड्रोजन आ हीलियम से भारी तत्व सभ के निर्माण प्राचीन आ बिस्फोटित हो रहल तारा सभ के कोर में भइल, एही से ब्रहमांड में एह पदार्थ सभ के बहुतायत (एनरिचमेंट) खाती एह तारा सभ के मुर्दा होखे के परल होखी। सभसे पुराण तारा सभ में सबसे कम धातु मिले ला, जबकि बाद के तारा सब में ज्यादा। धातु यानी मेटल के मौजूदगी सुरुज के चारों ओर ग्रह मंडली के निर्माण में बहुत महत्वपूर्ण रहल होखी अइसन अनुमान लगावल जाला काहें से कि ग्रह सभ के उत्पत्ती "मेटल" सभ के एकट्ठा होखे से होला।<ref>{{cite journal |title=An Estimate of the Age Distribution of Terrestrial Planets in the Universe: Quantifying Metallicity as a Selection Effect |author=Charles H. Lineweaver |journal=Icarus |date=9 मार्च 2001 |arxiv=astro-ph/0012399 |doi=10.1006/icar.2001.6607 |volume=151 |issue=2 |pages=307–313 |bibcode=2001Icar..151..307L}}</ref>
== अंदरूनी सौरमंडल ==
'''अंदरूनी सौरमंडल''' में सौरमंडल के अइसन हिस्सा आवे ला जे में [[#टेरेस्ट्रियल ग्रह|टेरेस्ट्रियल ग्रह]] आ [[#एस्टेरॉइड्स|एस्टेरॉइड पेटी]] के शामिल कइल जाला।<ref name=inner>{{cite web|title=Inner Solar System |publisher=NASA Science (Planets) |url=http://nasascience.nasa.gov/planetary-science/exploring-the-inner-solar-system |accessdate=9 May 2009 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090511182050/http://nasascience.nasa.gov/planetary-science/exploring-the-inner-solar-system |archivedate=11 May 2009 |df= }}</ref> एह अंदरूनी भा भीतरी सौरमंडल के पिंड सभ सिलिका वाला पदार्थ आ धातु सभ से बनल हवें आ तुलना में ई सुरुज के नजदीक बाने; एह पूरा क्षेत्र के त्रिज्या (रेडियस) बृहस्पति आ शनी के कक्षा के अंतर (बीच के दूरी) से भी कम बा। ई इलाका बर्फ रेखा (फ्रॉस्ट लाइन) के भितरे पड़े ला जे सुरुज से करीब 5 एयू के दूरी से कुछ कम (लगभग 700 मिलियन किलोमीटर या 70 करोड़ किलोमीटर) दूरी तक ले मानल जाले।<ref>{{cite web|url=http://www.astronoo.com/en/articles/frost-line.html|title=Frost line or snow line or ice line in the solar system|publisher=}}</ref>
=== {{anchor|टेरेस्ट्रियल ग्रह}} भीतरी ग्रह ===
{{मुख्य लेख|टेरेस्ट्रियल ग्रह|इन्फीरियर आ सुपीरियर ग्रह}}
[[File:Telluric planets size comparison.jpg|thumb|upright=1.25|भीतरी ग्रह, बायें से दाहिने: [[पृथिवी]], [[मंगल]], [[शुक्र]], आ [[बुध (ग्रह)|बुध]] (पैमाना अनुसार साइज में)।]]
चार गो '''भीतरी ग्रह''' (इनर प्लैनेट) सभ के रचना चट्टानी पदार्थ से भइल हवे; [[प्राकृतिक उपग्रह]] नामौजूद बाने या फिर बहुत कम बाने, कौनों छल्ला इनहन के चारो ओर ना मिले लें। इनहन के रचना में रिफ्रेक्शन वाला मटेरियल के बहुलता बा जइसे की सिलिकेट पदार्थ सभ जिनहन से एह ग्रहन के ऊपरी परत - क्रस्ट, आ बिचली परत - मैंटल, के निर्माण भइल हवे, आ धातु वाला पदार्थ जइसे कि लोहा आ निकेल से इनहन के सभसे अंदरूनी भाग - कोर के निर्माण भइल हवे। चार गो भीतरी ग्रह सभ में से तीन गो (शुक्र, मंगल आ पृथिवी) के चारो ओर [[वायुमंडल (सामान्य)|वायुमंडल]] पावल जाला जे [[मौसम|मौसमी घटना]] पैदा करे खाती पर्याप्त बा; सगरी चारों पर इम्पैक्ट क्रेटर पावल जालें आ सतह पर [[प्लेट टेक्टॉनिक्स|टेक्टॉनिक]] [[थलरूप]] मिले लें जइसे कि [[ज्वालामुखी]] आ [[रिफ्ट घाटी]]। ''भीतरी ग्रह'' (inner planet) शब्द के ''[[इन्फीरियर आ सुपीरियर ग्रह|हीन ग्रह]]'' (''inferior planet'') से अलग बूझे के चाहीं, हीन ग्रह में खाली दू गो ग्रह आवे लें (बुध आ शुक्र) जे पृथिवी के तुलना में सुरुज के नजदीक बाने, यानी पृथिवी के ओर से देखे पर भीतर की ओर मौजूद कक्षा में सुरुज के चक्कर लगावे लें।
====बुध====
बुध ({{Convert|0.307|-|0.588|AU|e6km e6mi|abbr=unit}} दूर<ref name="nasa-factsheet">{{cite web |last1=Williams |first1=David |title=Planetary Fact Sheet - Metric |url=https://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/factsheet/ |website=NASA Goddard Space Flight Center |access-date=11 December 2022 |date=27 December 2021 |archive-date=19 July 2012 |archive-url=https://archive.today/20120719082605/http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/factsheet/ |url-status=dead }}</ref>) सुरुज के सभसे नजदीकी ग्रह हवे। सौरमंडल (0.055 MEarth) के सभसे छोट ग्रह, बुध के कौनों प्राकृतिक उपग्रह नइखे। प्रमुख भूबिज्ञान के बिसेसता सभ में इजेक्टा ब्लैंकेट वाला इम्पैक्ट क्रेटर भा बेसिन, मैग्मा के बहाव समेत सुरुआती ज्वालामुखी गतिविधि के अवशेष आ लोब वाला रिज भा रुपिया सभ बाड़ें जे शायद ग्रह के इतिहास के सुरुआत में संकुचन के दौर से पैदा भइल रहलें।<ref>{{Cite journal |last1=Watters |first1=Thomas R. |last2=Solomon |first2=Sean C. |last3=Robinson |first3=Mark S. |last4=Head |first4=James W. |last5=André |first5=Sarah L. |last6=Hauck |first6=Steven A. |last7=Murchie |first7=Scott L. |date=August 2009 |title=The tectonics of Mercury: The view after MESSENGER's first flyby |url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0012821X09000466 |journal=Earth and Planetary Science Letters |language=en |volume=285 |issue=3–4 |pages=283–296 |doi=10.1016/j.epsl.2009.01.025 |bibcode=2009E&PSL.285..283W |access-date=3 April 2022 |archive-date=12 February 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220212122212/https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0012821X09000466 |url-status=live }}</ref> बुध के बहुत क्षीण वायुमंडल में बुध के चुंबकीय क्षेत्र से फंसल सौर-हवा के कण सभ के साथे-साथ सौर हवा द्वारा एकरे सतह से ब्लास्ट कइल परमाणु सभ बाड़ें।<ref>{{cite web |date=2006 |first=Bill |last=Arnett |title=Mercury |website=Nine Planets |url=http://www.nineplanets.org/mercury.html |access-date=14 September 2006 |archive-date=5 December 2003 |archive-url=https://web.archive.org/web/20031205031515/http://www.nineplanets.org/mercury.html |url-status=live }}</ref><ref>{{cite journal |last1=Domingue |first1=Deborah L. |last2=Koehn |first2=Patrick L. |display-authors=2 |last3=Killen |first3=Rosemary M. |last4=Sprague |first4=Ann L. |last5=Sarantos |first5=Menelaos |last6=Cheng |first6=Andrew F. |last7=Bradley |first7=Eric T. |last8=McClintock |first8=William E. |title=Mercury's Atmosphere: A Surface-Bounded Exosphere |journal=Space Science Reviews |volume=131 |issue=1–4 |pages=161–186 |date=2009 |doi=10.1007/s11214-007-9260-9 |bibcode=2007SSRv..131..161D |s2cid=121301247 |quote=The composition of Mercury's exosphere, with its abundant H and He, clearly indicates a strong solar wind source. Once solar wind plasma and particles gain access to the magnetosphere, they predominantly precipitate to the surface, where solar wind species are neutralized, thermalized, and released again into the exosphere. Moreover, bombardment of the surface by solar wind particles, especially energetic ions, contributes to ejection of neutral species from the surface into the exosphere (via "sputtering") as well as other chemical and physical surface modification processes.}}</ref> एकर अपेक्षाकृत बड़हन लोहा के कोर आ पतला मेंटल के बारे में अबहिन ले पर्याप्त रूप से ब्याख्या नइखे हो पावल। परिकल्पना सभ में ई सामिल बा कि एकर बाहरी परत सभ कौनों भारी धक्का से उधिया गइल, या फिर युवा सुरुज के ऊर्जा के कारण एकरा के पूरा तरीका से जमा होखे से रोकल गइल।<ref>{{cite journal | last1 = Benz | first1 = W. | last2 = Slattery | first2 = W.L. | last3 = Cameron | first3 = A.G.W. | year = 1988 | title = Collisional stripping of Mercury's mantle | journal = Icarus | volume = 74 | issue = 3 | pages = 516–528 | doi = 10.1016/0019-1035(88)90118-2 | bibcode = 1988Icar...74..516B | type = Submitted manuscript | url = https://zenodo.org/record/1253898 | access-date = 25 August 2019 | archive-date = 5 September 2019 | archive-url = https://web.archive.org/web/20190905034903/https://zenodo.org/record/1253898 | url-status = live }}</ref><ref>{{cite journal | last1 = Cameron | first1 = A.G.W. | year = 1985 | title = The partial volatilization of Mercury | journal = Icarus | volume = 64 | issue = 2| pages = 285–294 | doi=10.1016/0019-1035(85)90091-0|bibcode = 1985Icar...64..285C }}</ref>
"वल्केनॉइड" सभ, मने की बुध आ सुरुज के बीच स्थिर कक्षा में मौजूद क्षुद्रग्रह सभ, के खोज करे के कोसिस कइल गइल बा, बाकी कौनों के खोज हो नइखे पवले।<ref>{{cite journal |date=2004 |pages=312–315 |volume=148 |issue=1 |journal=[[Icarus (journal)|Icarus]] |last1=Durda |first1=D .D. |last2=Stern |first2=S. A. |last3=Colwell |first3=W. B. |last4=Parker |first4=J. W. |last5=Levison |first5=H. F. |last6=Hassler |first6=D. M. |title=A New Observational Search for Vulcanoids in SOHO/LASCO Coronagraph Images |doi=10.1006/icar.2000.6520 |bibcode=2000Icar..148..312D}}</ref><ref name=Steffl2013>{{cite journal
|last1=Steffl |first1=A. J.
|last2=Cunningham |first2=N. J. |last3=Shinn |first3=A. B. |last4=Stern |first4=S. A.
|title=A Search for Vulcanoids with the STEREO Heliospheric Imager
|journal=Icarus
|volume=233 |issue=1 |pages=48–56 |date=2013
|doi=10.1016/j.icarus.2012.11.031
|arxiv=1301.3804
|bibcode= 2013Icar..223...48S|s2cid=118612132
}}</ref>
====शुक्र====
शुक्र (सुरुज से {{Convert|0.718|-|0.728|AU|e6km e6mi|abbr=unit}} दूरी पर<ref name="nasa-factsheet" />) आकार में पृथिवी ({{earth mass|0.815}}) के नजदीक बा आ पृथिवी नियर, लोहा के कोर के चारों ओर मोट सिलिकेट मेंटल वाला ग्रह हवे, एकर पर्याप्त वायुमंडल बाटे, आ आंतरिक भूबिज्ञान में गतिविधि के प्रमाण मिले ला। ई पृथिवी के तुलना में बहुत सूखा बा आ एकर वायुमंडल नब्बे गुना घन बा। शुक्र के कवनो प्राकृतिक उपग्रह नइखे। ई सभसे गरम ग्रह हवे, सतह के तापमान {{cvt|400|C|F}} से ढेर बाटे, मुख्य रूप से वायुमंडल में ग्रीनहाउस गैस सभ के मात्रा के कारण।<ref>{{cite thesis|first=Mark Alan |last=Bullock |title=The Stability of Climate on Venus |publisher=Southwest Research Institute |date=1997 |url=http://www.boulder.swri.edu/~bullock/Homedocs/PhDThesis.pdf |access-date=26 December 2006 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20070614202751/http://www.boulder.swri.edu/~bullock/Homedocs/PhDThesis.pdf |archive-date=14 June 2007 |type=PhD}}</ref> एह ग्रह के कौनों चुंबकीय क्षेत्र नइखे जे एकरे पर्याप्त वायुमंडल के खतम होखे से रोके, ई बतावे ला कि ज्वालामुखी बिस्फोट से एकर वायुमंडल के भरपाई लगातार हो रहल बा।<ref>{{cite web |date=1999 |first=Paul |last=Rincon |title=Climate Change as a Regulator of Tectonics on Venus |work=Johnson Space Center Houston, TX, Institute of Meteoritics, University of New Mexico, Albuquerque, NM |url=http://www.boulder.swri.edu/~bullock/Homedocs/Science2_1999.pdf |access-date=19 November 2006 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20070614202807/http://www.boulder.swri.edu/~bullock/Homedocs/Science2_1999.pdf |archive-date=14 June 2007 }}</ref> तुलनात्मक रूप से युवा एह ग्रह के सतह पर ज्वालामुखी गतिविधि के बिस्तार से सबूत देखे के मिले ला, बाकी ई प्लेट टेक्टोनिक्स से रहित बा। एकरा में 70 करोड़ साल के समय पैमाना पर रिसर्फेसिंग एपिसोड हो सकेला।<ref>{{cite journal
| title=Volcanism and volatile recycling on a one-plate planet: Applications to Venus
| last1=Elkins-Tanton | first1=L. T. | last2=Smrekar | first2=S. E. | last3=Hess | first3=P. C. | last4=Parmentier | first4=E. M.
| journal=Journal of Geophysical Research
| volume=112 | issue=E4 | id=E04S06 | date=March 2007
| doi=10.1029/2006JE002793 | bibcode=2007JGRE..112.4S06E }}</ref>
====पृथिवी====
पृथिवी (सुरुज से {{Convert|0.983|-|1.017|AU|e6km e6mi|abbr=unit}} के दूरी पर) भीतरी ग्रह सभ में सभसे बड़हन आ घन ग्रह हवे, एकलौता अइसन ग्रह हवे जहाँ वर्तमान भूबिज्ञान के गतिविधि मिले ला आ एकलौता अइसन जगह हवे जहाँ जीवन के अस्तित्व बाटे।<ref name=life>{{cite web |title=What are the characteristics of the Solar System that lead to the origins of life? |publisher=NASA Science (Big Questions) |url=https://science.nasa.gov/planetary-science/big-questions/what-are-the-characteristics-of-the-solar-system-that-lead-to-the-origins-of-life-1/ |archive-url=https://web.archive.org/web/20100408055814/http://science.nasa.gov/planetary-science/big-questions/what-are-the-characteristics-of-the-solar-system-that-lead-to-the-origins-of-life-1/ |url-status=dead |archive-date=8 April 2010 |access-date=30 August 2011}}</ref> एकर तरल जलमंडल स्थलीय ग्रह सभ में बिसेस बाटे आ ई एकलौता अइसन ग्रह हवे जहाँ प्लेट टेक्टोनिक्स के घटना मिले ला।<ref>{{cite web | first=Shannon | last=Hall | date=20 July 2017 | title=Earth's Tectonic Activity May Be Crucial for Life—and Rare in Our Galaxy | publisher=Scientific American | url=https://www.scientificamerican.com/article/earths-tectonic-activity-may-be-crucial-for-life-and-rare-in-our-galaxy/ | access-date=12 May 2022 | archive-date=12 May 2022 | archive-url=https://web.archive.org/web/20220512174249/https://www.scientificamerican.com/article/earths-tectonic-activity-may-be-crucial-for-life-and-rare-in-our-galaxy/ | url-status=live }}</ref> पृथिवी के वायुमंडल बाकी ग्रह सभ से बिल्कुल अलग बाटे, जीवन के मौजूदगी से एकरा में बदलाव भइल बा जेह में 21% मुक्त ऑक्सीजन पावल जाला।<ref name=handbook>{{cite book |editor-last=Haynes |editor-first= H. M. |title=[[CRC Handbook of Chemistry and Physics]] |publisher=CRC Press |edition=97th |year=2016–2017 |page=14{{hyphen}}3 |isbn=978-1-4987-5428-6}}</ref><ref name="NYT-20131003">{{cite news |last=Zimmer |first=Carl |author-link=Carl Zimmer |title=Earth's Oxygen: A Mystery Easy to Take for Granted |url=https://www.nytimes.com/2013/10/03/science/earths-oxygen-a-mystery-easy-to-take-for-granted.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20131003121909/http://www.nytimes.com/2013/10/03/science/earths-oxygen-a-mystery-easy-to-take-for-granted.html |archive-date=3 October 2013 |url-access=limited |date=3 October 2013 |work=[[The New York Times]] |access-date=3 October 2013}}</ref> एह ग्रह के चुंबकमंडल सतह के सौर आ ब्रह्मांडीय बिकिरण से बचावे ला, वायुमंडलीय स्ट्रिपिंग के सीमित करे ला आ जीवन के रहे के क्षमता के बरकरार रखे ला।<ref>{{cite book
| title=Radioecology: Sources and Consequences of Ionising Radiation in the Environment
| first=R. J.
| last=Pentreath
| date=2021
| pages=94–97
| isbn=9781009040334
| publisher=Cambridge University Press
| url=https://www.google.com/books/edition/Radioecology/avRVEAAAQBAJ?hl=en&gbpv=1&pg=PA94
| access-date=12 April 2022
| archive-date=20 April 2022
| archive-url=https://web.archive.org/web/20220420161217/https://www.google.com/books/edition/Radioecology/avRVEAAAQBAJ?hl=en&gbpv=1&pg=PA94
| url-status=live
}}</ref> एकर एगो प्राकृतिक उपग्रह बा, चंद्रमा, जे सौरमंडल में कौनों स्थलीय ग्रह के एकलौता बड़हन उपग्रह हवे।
====मंगल====
मंगल (सुरुज से {{Convert|1.382|-|1.666|AU|e6km e6mi|abbr=unit}} दूरी पर) पृथिवी आ शुक्र ({{earth mass|0.107}}) से छोट बा। एकर वायुमंडल ज्यादातर कार्बन डाइऑक्साइड से बनल बा आ सतह पर हवादाब {{Convert|6.1|mb|psi inHg}} होला; वायुमंडल पृथिवी के तुलना में लगभग 0.6% बाटे बाकी मौसम के घटना सभ के सपोर्ट करे खातिर पर्याप्त बाटे।<ref>{{cite book|title= Encyclopaedia of the Solar System|editor=Lucy-Ann McFadden|display-editors=etal|chapter=Mars Atmosphere: History and Surface Interactions|first1=David C. |last1=Gatling |first2=Conway |last2=Leovy |pages=301–314|date=2007}}</ref> एकर सतह पर ज्वालामुखी, जइसे कि ओलंपस मोंस, आ रिफ्ट घाटी, जइसे कि वैलेस मैरिनेरिस, भूबिज्ञान के गतिविधि देखावे ले जे हाल के समय में 20 लाख साल पहिले ले रहल हो सके ला।<ref>{{cite web |date=2004 |title=Modern Martian Marvels: Volcanoes? |first=David |last=Noever |work=NASA Astrobiology Magazine |url=https://www.astrobio.net/mars/modern-martian-marvels-volcanoes/ |access-date=23 July 2006 |archive-date=14 March 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200314112555/https://www.astrobio.net/mars/modern-martian-marvels-volcanoes/ |url-status=usurped }}</ref> एकर लाल रंग एकरे माटी में मौजूद आयरन ऑक्साइड (जंग) के कारण हवे।<ref>{{Cite journal |last=Peplow |first=Mark |date=6 May 2004 |title=How Mars got its rust |url=http://www.nature.com/articles/news040503-6 |journal=Nature |language=en |pages=news040503–6 |doi=10.1038/news040503-6 |issn=0028-0836 |access-date=9 April 2022 |archive-date=7 April 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220407105832/https://www.nature.com/articles/news040503-6 |url-status=live }}</ref> मंगल ग्रह पर दू गो छोट-छोट प्राकृतिक उपग्रह (डेइमोस आ फोबोस) बाड़ें जिनहन के या त कैप्चर कइल क्षुद्रग्रह<ref>{{cite web |date=2004 |title=A Survey for Outer Satellites of Mars: Limits to Completeness |first1=Scott S. |last1=Sheppard |first2=David |last2=Jewitt |first3=Jan |last3=Kleyna |work=[[Astronomical Journal]] |url=http://www2.ess.ucla.edu/~jewitt/papers/2004/SJK2004.pdf |access-date=26 December 2006 |archive-date=3 March 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160303205126/http://www2.ess.ucla.edu/~jewitt/papers/2004/SJK2004.pdf |url-status=live }}</ref> मानल जाला या फिर मंगल के इतिहास के सुरुआत में भारी परभाव से बाहर निकालल मलबा मानल जाला।<ref>{{cite journal |first1=Pascal |last1=Rosenblatt |first2=Sébastien |last2=Charnoz |first3=Kevin M. |last3=Dunseath |first4=Mariko |last4=Terao-Dunseath |first5=Antony |last5=Trinh |first6=Ryuki |last6=Hyodo |first7=Hidenori |last7=Genda |first8=Stéven |last8=Toupin |title=Accretion of Phobos and Deimos in an extended debris disc stirred by transient moons |journal=Nature Geoscience |volume=9 |issue=8 |pages=581 |year=2016 |doi=10.1038/ngeo2742 |bibcode=2016NatGe...9..581R |s2cid=133174714 |url=https://hal.archives-ouvertes.fr/hal-01350105/file/Letter.pdf |access-date=25 August 2019 |archive-date=9 March 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200309100516/https://hal.archives-ouvertes.fr/hal-01350105/file/Letter.pdf |url-status=live }}</ref>
== बाहरी सौरमंडल ==
सौरमंडल के बाहरी इलाका में बिसाल ग्रह आ इनहन के बड़हन चंद्रमा सभ के निवास बा। सेंटोर आ कई गो अल्पकालिक धूमकेतु सभ भी एह इलाका में परिक्रमा करे लें। सुरुज से ढेर दूरी के कारण बाहरी सौरमंडल में मौजूद ठोस चीज सभ में भीतरी सौरमंडल के तुलना में वाष्पशील पदार्थ (वोलाटाइल) सभ के मात्रा ढेर होला, जइसे कि पानी, अमोनिया आ मीथेन काहें से कि कम तापमान के कारण ई यौगिक सभ ठोस रहे लें।
=== बाहरी ग्रह ===
चार गो बाहरी ग्रह सभ, जिनहन के बिसाल ग्रह भा जोवियन ग्रह भी कहल जाला, सामूहिक रूप से सुरुज के चक्कर लगावे वाला कुल मालुम द्रब्यमान के 99% हिस्सा हवें। बृहस्पति आ शनि एक साथ मिला के, पृथिवी के द्रब्यमान के 400 गुना से ढेर होलें आ इनहन में भारी मात्रा में हाइड्रोजन आ हीलियम नियन गैस सभ के बाड़ीं, एही से इनहन के गैस दिग्गज (गैस जायंट) नाँव दिहल गइल बा। यूरेनस आ नेपच्यून के द्रब्यमान बहुत कम बाटे – हर एक के द्रब्यमान 20 पृथिवी द्रब्यमान (''M<sub>Earth</sub>'') से कम बा – आ ई मुख्य रूप से बर्फ सभ से बनल बाड़ें। एह कारण सभ के कारण कुछ खगोल बिज्ञानी लोग के सुझाव बा कि ई लोग अपना अलगे श्रेणी में आवे लें जेकरा ''आइस जायंट'' कहल जा सके ला। चारो बिसाल ग्रह सभ में रिंग होलें, हालाँकि पृथिवी से खाली शनि के रिंग सिस्टम के आसानी से देखल जा सके ला। ''[[इन्फीरियर आ सुपीरियर ग्रह|सुपीरियर प्लैनेट]]'' शब्द पृथिवी के कक्षा से बाहर के ग्रह सभ के नाँव देला आ एह तरीका से सुपीरियर ग्रह में सगरी बाहरी ग्रह आ साथे-साथ मंगल के सामिल कइल जाला।
== पुच्छल तारा ==
{{Main|पुच्छल तारा}}
[[File:Comet_Hale-Bopp_1995O1.jpg|left|thumb|Comet Hale–Bopp seen in 1997]]
पुच्छल तारा भा धूमकेतु, चाहे बढ़नी, सभ सौरमंडल के छोट पिंड हवें, आमतौर पर खाली कुछ किलोमीटर के साइज के होलें, ई बहुत हद तक वाष्पशील (वोलाटाइल) बर्फ सभ से बनल होलें। इनहन के कक्षा बहुत चापट होलीं, आमतौर पर भीतरी ग्रह सभ के कक्षा सभ के भीतर एगो पेरिहेलियन आ प्लूटो से बहुत परे एगो एफेलियन होले। जब कौनों पुच्छल तारा भीतरी सौरमंडल में प्रवेश करे ला तब सुरुज के नजदीक होखे के कारण एकर बर्फीला सतह से सब्लिमेशन (ठोस से भाप में बदलाव) शुरू हो जाला आ आयनित हो जाला आ कोमा पैदा हो जाला: गैस आ धूल के एगो लंबा पोंछ अक्सर खाली आँख भर से लउके ला, बिना कौनों यंत्र के मदद के।
अल्पकालिक धूमकेतु सभ के कक्षा दू सौ साल से कम समय ले के चक्कर वाली होखे ले। लंबा अवधि वाला धूमकेतु सभ के कक्षा हजारन साल ले के चक्कर वाली हो सके ले। अल्पकालिक धूमकेतु सभ के उत्पत्ती कुइपर बेल्ट में होखे के बिचार बा जबकि लंबा समय के धूमकेतु सभ, जइसे कि हेल–बोप, के उत्पत्ती ओर्ट बादर में होखे के बिचार बा। कई गो धूमकेतु समूह, जइसे कि क्र्यूट्ज धूप चले वाला लोग, एकल पैरेंट पिंड के टूटला से बनल। हाइपरबोलिक कक्षा वाला कुछ धूमकेतु सभ के उत्पत्ती सौरमंडल से बाहर हो सके ला, बाकी इनहन के सटीक कक्षा सभ के निर्धारण कइल मुश्किल बा। पुरान धूमकेतु सभ जिनहन के वाष्पशील पदार्थ सभ के ज्यादातर सौर ताप के कारण भगा दिहल गइल बा, अक्सर इनहन के एस्टराइड के श्रेणी में रखल जाला।
==इहो देखल जाय==
* [[ब्रह्मांड]]
* [[आकाशगंगा]]
* [[पुच्छल तारा]]
{{clear}}
==संदर्भ==
{{reflist|30em}}
==बाहरी कड़ी==
{{commonscat|Solar System}}
* [http://logic-law.com/index.php?title=A_Cosmic_History_of_Human_Evolution#Development_of_the_Solar_System A Cosmic History of the Solar System] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140426232154/http://logic-law.com/index.php?title=A_Cosmic_History_of_Human_Evolution#Development_of_the_Solar_System |date=2014-04-26 }}
* [http://www.joshworth.com/a-tediously-accurate-map-of-the-solar-system/ A Tediously Accurate Map of the Solar System (web based scroll map scaled to the Moon being 1 pixel)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160630160808/http://www.joshworth.com/a-tediously-accurate-map-of-the-solar-system/ |date=2016-06-30 }}
* [http://space.jpl.nasa.gov NASA's Solar System Simulator]
* [http://www.jpl.nasa.gov/solar_system NASA/JPL Solar System main page]
* [http://solarsystem.nasa.gov/planets/profile.cfm?Object=SolarSys&Display=Overview Solar System Profile] by [http://solarsystem.nasa.gov/index.cfm NASA's Solar System Exploration]
[[श्रेणी:ज्योतिष]]
[[श्रेणी:खगोलिकी]]
[[श्रेणी:ग्रह विज्ञान]]
[[श्रेणी:सौरमंडल]]
{{astronomy-stub}}
lqyk5rdffo4bpswop83ni55st9zjmln
हिंदू पतरा
0
9865
803845
795974
2026-08-02T04:10:34Z
SM7
3953
बाहरी कड़ी जोड़ल गइल
803845
wikitext
text/x-wiki
[[File:Hindu calendar 1871-72.jpg|thumb|[[राजस्थान]] से मिलल एगो भारतीय (हिन्दू) कैलेण्डर (1871-72 ई॰)]]
'''हिंदू पतरा''', '''हिंदू कैलेंडर''' या '''हिंदू पंचांग''' अइसन सभ [[कैलेंडर]] सभ के कहल जाला जे [[हिंदू]] लोग द्वारा दिन, [[तिथि]], आ महीना के गणना करे खातिर आ आपन पर्ब-तिहुआर के गणना करे खातिर करे ला। पत्रा चाहे पंचांग से तिथि, वार, नक्षत्र, योग आ करण क हिसाब रक्खल जाला; पाँच चीज क गणना कइले की कारन एह कैलेंडर सभ के पंचांग कहल जाला। क्षेत्र के अनुसार एह कैलेंडर सभ में पर्याप्त बिबिधता देखे के मिलेला। ई सगरी कैलेंडर या पतरा सभ [[चंद्रमा आधारित कैलेंडर|चंद्रमा]]{{sfn|Richmond B.|1956|p=77}} आ [[नाक्षत्र समय|साइडेरियल]] गणना के अलग-अलग तरीका से इस्तेमाल करे में भी बिबिधता वाला बाड़ें आ महीना आ साल के सुरुआत के मामिला में भी इनहन में बिबिधता मिलेला।
क्षेत्र अनुसार कई तरह के पंचांग मिले लें - नेपाली पंचांग, बिक्रम संवत, बंगाली पंचांग, शालिवाहन शक पंचांग वगैरह एह में प्रमुख बाड़ें। उत्तर भारत में बिक्रम संवत के प्रमुखता देखे के मिले ला, हालाँकि ई नेपाली बिक्रम पंचांग से कुछ अलग होला।
ज्यादातर हिंदू तिहवार [[चंद्रमा के कला]] के आधार पर बनल [[चंद्र पंचांग]] से निर्धारित होलें<ref name="Pillai1996">{{cite book|author=L.D.S. Pillai|title=Anime Wik Wik Terbaik|url=https://www.bro.web.id/2021/11/anime-wik-wik-terbaik-2021.html|date=1 December 1996|publisher=Asian Educational Services|isbn=978-81-206-0258-8|pages=15–19}}</ref>, जबकि कुछ तिहुआर (खिचड़ी, सतुआन, बहुरा वगैरह) सुरुज के आधार पर। महीना के नाँव एह सगरी कैलेंडर सभ में लगभग समान मिले ला, भले इनहन के सुरुआत एक साथ न होखे। महीना सभ के नाँव संस्कृत पर आधारित होखे के कारण लगभग एक रूप बाटे। ज्यादातर सौर हिंदू कैलेंडर सभ में सूर्य के एक राशि से दुसरा राशि में संक्राति के दिन महीना बदले ला आ 12 गो महीना आ साल में 365 या 366 दिन होलें।{{sfn|Richmond B.|1956|p=81}}
[[बौद्ध कैलेंडर]] आ परंपरागत चंद्र-सौर पंचांग जे [[कम्बोडिया]], [[लाओस]], [[म्यांमार]], [[श्रीलंका]] आ [[थाईलैंड]] में प्रयोग होलें, उहो सभ पुरान हिंदू कैलेंडर पर आधारित हवें।{{sfn|Richmond B.|1956|pp=52-57}}
अधिकतर हिंदू पंचांग सभ, पाँचवीं-छठवीं सदी में आर्यभट्ट आ वाराहमिहिर के दिहल सिद्धांत, जे खुद [[वेदांग ज्योतिष|प्राचीन वेदांग ज्योतिष]] पर आधारित आ बिकसित रहल, पर आधारित हवें। [[सूर्यसिद्धांत]] आ [[पञ्चसिद्धंतिका]] ग्रंथन पर आधारित एह ब्यवस्था में बाद में भी पर्याप्त सुधार भइल, खास तौर पर बारहवीं सदी में [[भास्कर II]] द्वारा; आ क्षेत्रीय बिबिधता भी आइल।
[[भारतीय राष्ट्रीय पंचांग]] या "शक कैलेंडर", जे एक ठो पुरान पंचांग पर आधारित हवे, 1957 में लागू भइल।
==दिन==
हिंदू कैलेंडर सभ में दिन के सुरुआत सुरुज उगे के समय से मानल जाला आ एक सूर्योदय से अगिला सूर्योदय ले के समय के एक दिन कहल जाला। तकनीकी ज्योतिषीय शब्दावली में एकरा के अहोरात्र कहल जाला। ''अहः'' माने दिन, ''रात्रि'' माने रात, यानि एक दिन-रात के समय। एकरे अलावा अन्य कई प्रकार के संकल्पना समय के माप के बा जे लगभग एक दिन या दिन के बराबर होला। इनहन के पाँच गो मुख्य ''अंग'' कहल जाला जिनहन के आधार पर हिंदू कैलेंडर सभ के पंचांग कहल गइल बा। ई क्रम से नीचे दिहल जात बाड़ें:
# '''[[तिथि]]''', (<sup>1</sup>/<sub>30</sub> [[चंद्रमास#सिनोडिक महीना|सूर्य-सापेक्ष चंद्रमास]]), लगभग <sup>59</sup>/<sub>60</sub> दिन।
# '''वासर''' या '''वार''', हप्ता के सात दिन, जइसे अतवार, सोमार, मंगर... शनिच्चर वगैरह।
# '''[[नक्षत्र]]''', (<sup>1</sup>/<sub>27</sub> [[चंद्रमास#साइडेरियल महीना|नाक्षत्र चंद्रमास]]), लगभग 25<sup>1</sup>/<sub>27</sub> घंटा।
# '''योग''', (<sup>1</sup>/<sub>27</sub> [[चंद्रमास#सिनोडिक महीना|सूर्य-सापेक्ष चंद्रमास]])।
# '''करण''', <sup>1</sup>/<sub>60</sub> [[चंद्रमास#सिनोडिक महीना|सूर्य-सापेक्ष चंद्रमास]])
पंचांग के एह पाँचों अंग सभ के बिबरण आगे दिहल जात बा।
===तिथि===
{{मुख्य|तिथि}}
'''तिथि''', एक ठो [[चंद्रमास#सिनोडिक महीना|सूर्य-सापेक्ष चंद्रमास]] (''[[चंद्रमास#सिनोडिक महीना|सिनोडिक महीना]]'') के <sup>1</sup>/<sub>30</sub>वाँ हिस्सा होला आ ई सुरुज आ चंद्रमा के बीच हर 12[[डिग्री (कोण)|°]] [[देशांतर|देशंतारीय]] [[कोण]] के पूरा होखला पर बदले ले। [[अमौसा]] के सुरुज आ चंद्र एक सीध में होलें, एकरे बाद चंद्रमा अपने परिक्रमा में आगे बढे ला आ सूर्य आ चंद्रमा के बीचे के कोणीय अंतर बढ़त जाला। हर 12° पर एक तिथि पूरा हो जाले आ पूरा 360° पूरा होखले पर फिर अमौसा के स्थिति, यानि सुरुज चंद्र एक सीध में हो जालें।
हालाँकि चंद्रमा के 12° आगे बढ़े में हमेशा बराबर समय ना लागे ला आ एही से तिथि छोट-बड़ होत रहे लीं। एक तिथि के समय लगभग 19 घंटा से ले के 26 [[घंटा]] ले के हो सकेला।<ref name="as">{{cite book|last=Defouw|first=Hart |author2=Robert Svoboda |title=Light on Life: An Introduction to the Astrology of India|url=http://books.google.com/books?id=jBzSLNNbTWwC&pg=PA185&dq=%22Shukla+paksha%22+-inpublisher:icon#v=onepage&q=%22Shukla%20paksha%22%20-inpublisher%3Aicon&f=false|year=2003|publisher=Lotus Press|isbn=0-940985-69-1|page=186}}</ref>
सूर्योदय के समय जवन तिथि होल ओही के ओह दिन के तिथि मान लिहल जाला। एकरा के "'''''उदया तिथि'''''" कहल जाला। अगर एक सूर्योदय के समय कौनों तिथि रहल जे अगिला सूर्योदय के भी रहि गइल तब अगिला दिन के भी उहे तिथि होखी। मतलब कि एकही तिथि दू दिन कुल के तिथि कहाई, एकरा के बढ़ती कहल जाला। एकरे उल्टा, अगर कौनों तिथि सूर्योदय के बाद सुरू भइल आ अगिला सूर्योदय के पहिलहीं खतम हो गइल तब उ कौनों दिन के तिथि ना कहा पाई काहें कि कौनों दिन ओह तिथि में सूर्योदय ना भइल। एकरा के तिथि हानि (क्षय) या घटती कहल जाई।
===वार या वासर===
वार या वासर हप्ता के सात दिन सभ के नाँव के कहल जाला। नीचे कुछ प्रमुख [[भारत के भाषा|भारतीय भाषा]] सभ में दिन सभ के क्षेत्रीय नाँव लिखल गइल बा:
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center; font-size:85%;"
|-
!No.
![[संस्कृत]] नाँव <br> (सूर्योदय से सुरू)
![[नेपाली भाषा|नेपाली नाँव]]
![[हिंदी|हिंदी नाँव]]
![[भोजपुरी|भोजपुरी नाँव]]
![[पंजाबी भाषा|पंजाबी नाँव]]
![[बंगाली भाषा|बंगाली नाँव]]
![[मराठी भाषा|मराठी नाँव]]
![[ओड़िया भाषा|ओड़िया नाँव]]
![[कन्नड़ भाषा|कन्नड़ नाँव]]
![[तेलुगु भाषा|तेलुगु नाँव]]
![[तमिल भाषा|तमिल नाँव]]
![[मलयालम भाषा|मलयालम नाँव]]
![[गुजराती भाषा|गुजराती नाँव]]
!अंग्रेजी & लैटिन नाँव <br> (00:00Hrs से सुरू)
!आकाशीय पिंड
|-
|1
|[[सूर्य (ज्योतिष)|रवि]]वासर या<br/> भानु वासर
|[[सूर्य (ज्योतिष)|आइतवार]]
|[[सूर्य (ज्योतिष)|रविवार]]
|[[सूर्य (ज्योतिष)|अतवार]]
|[[सूर्य (ज्योतिष)|एतवार]] <br/> ਐਤਵਾਰ
|[[सूर्य (ज्योतिष)|रॉबिबार]] <br/> রবিবার
|[[सूर्य (ज्योतिष)|रविवार]]
|[[सूर्य (ज्योतिष)|रबिवार]] <br/> ରବିବାର
|[[सूर्य (ज्योतिष)|भानुवार]] <br/> ಭಾನುವಾರ
|[[सूर्य (ज्योतिष)|आदिवारम]] <br/> ఆదివారం
|[[सूर्य (ज्योतिष)|न्यायिरु]] <br/> ஞாயிறு
|[[सूर्य (ज्योतिष)|न्यायार]] <br/> ഞായർ
|[[सूर्य (ज्योतिष)|रविवार]] <br/> રવિવાર
|[[संडे]]/ज [[:en:Sol (mythology)|सोलिस]]
|[[सूर्य (ज्योतिष)|रवि, आदित्य]] = [[सुरुज]]
|-
|2
|[[सोम]]वासर
|[[चंद्रमा|सोमबार]]
|[[सोम]]
|[[चंद्रमा|सोमार]]
|[[सोम]]वार <br/> ਸੋਮਵਾਰ
|[[सोम]]बार <br/> সোমবার
|[[सोम]]वार
|[[सोम]]बार <br/> ସୋମବାର
|[[सोम|सोमवार]] <br/> ಸೋಮವಾರ
|[[सोम|सोमवारम्]] <br/> సోమవారం
|[[सोम|तिंगल]] <br/> திங்கள்
|[[सोम|तिन्कला]] <br/> തിങ്കൾ
|[[सोम|सोमवार]] <br/> સોમવાર
|[[मंडे]]/ज ''[[सेलेनी|Lunae]]''
|[[चंद्र (देव)|सोम]] = [[चंद्रमा]]
|-
|3
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगल]]वासर
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलवार]]
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलवार]]
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगर]]
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलवार]] <br/> ਮੰਗਲਵਾਰ
|[[मंगल (ज्योतिष)|मोंगोलबार]] <br/> মঙ্গলবার
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलवार]] <br/> मंगळवार
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलबार]] <br/> ମଙ୍ଗଳବାର
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलवार]] <br/> ಮಂಗಳವಾರ
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलवारम्]] <br/> మంగళవారం
|[[मंगल (ज्योतिष)|चेव्वइ]] <br/> செவ்வாய்
|[[मंगल (ज्योतिष)|चोव्वा]] <br/> ചൊവ്വ
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलवार]] <br/> મંગળવાર
|[[ट्यूजडे]]/ज [[मार्स (मिथक)|Martis]]
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगल]] = [[मंगल]]
|-
|4
|[[बुध (ज्योतिष)|बुध]]वासर
||[[बुध (ज्योतिष)|बुधवार]]
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधवार]]
|[[बुध (ज्योतिष)|बुध]]
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधवार]] <br/> ਬੁੱਧਵਾਰ
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधबार]] <br/> বুধবার
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधवार]]
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधबार]]<br/> ବୁଧବାର
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधवार]]<br/> ಬುಧವಾರ
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधवारम्]]<br/> బుధవారం
|[[बुध (ज्योतिष)|अरिवन (तमिल परंपरा) या बुतन (धार्मिक परंपरा)]] <br/> அறிவன் (புதன் - பெருவாரியான பயன்பாட்டில்)
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधन]] <br/> ബുധൻ
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधवार]]<br/> બુધવાર
|[[वेडनसडे]]/ज ''[[मरकरी (मिथक)|Mercurii]]''
|[[बुध (ज्योतिष)]] = [[बुध (ग्रह)|बुध]]
|-
|5
|[[गुरु (ज्योतिष)|गुरु]]वासर <br/> या <br> बृहस्पतिवासर
||[[गुरु (ज्योतिष)|बिहिवार]]
|[[गुरु (ज्योतिष)|गुरुवार]]
|[[गुरु (ज्योतिष)|बियफे]]
|[[गुरु (ज्योतिष)|वीरवार]] <br/> ਵੀਰਵਾਰ
|[[गुरु (ज्योतिष)|Brihôshpôtibār]] <br/> বৃহস্পতিবার
|[[गुरु (ज्योतिष)|गुरु]]वार<br/> गुरुवार
|[[गुरु (ज्योतिष)|गुरुवार]]<br/> ଗୁରୁବାର
|[[गुरु (ज्योतिष)|गुरुवार]]<br/> ಗುರುವಾರ
|[[गुरु (ज्योतिष)|गुरुवारम्, बृहस्पतिवारम्]] <br/> గురువారం, బృహస్పతివారం, లక్ష్మీవారం
|[[गुरु (ज्योतिष)|व्याज्हन]] <br/> வியாழன்
|[[गुरु (ज्योतिष)|व्याज्हम]] <br/> വ്യാഴം
|[[गुरु (ज्योतिष)|गुरुवार]]<br/> ગુરુવાર
|[[थर्सडे]]/ज ''[[जुपिटर|Iovis]]''
|[[बृहस्पति (मिथक)|देव-गुरु बृहस्पति]] = [[बृहस्पति]]
|-
|6
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्र]]वासर
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रवार]]
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रवार]]
|[[शुक्र (ज्योतिष)|सुक]]
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रवार]] <br/> ਸ਼ੁੱਕਰਵਾਰ
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रॉबार]] <br/> শুক্রবার
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रवार]]
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रबार]] <br/> ଶୁକ୍ରବାର
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रवार]] <br/> ಶುಕ್ರವಾರ
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रवारम्]] <br/> శుక్రవారం
|[[शुक्र (ज्योतिष)|वेल्लि]] <br/> வெள்ளி்
|[[शुक्र (ज्योतिष)|वेल्लि]] <br/> വെള്ളി
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रवार]] <br/> શુક્રવાર
|[[फ्राइडे]]/ज ''[[वीनस|Veneris]]''
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्र]] = [[शुक्र]]
|-
|7
|[[शनि (देव)|शनि]]वासर
|[[शनि (देव)|शनिबार]]
|[[शनि (देव)|शनिवार]]
|[[शनि (देव)|सनिच्चर]]
|[[शनि (देव)|शनीचर]] <br/> ਸ਼ਨੀਵਾਰ <br/> [[शनि (देव)|छनिच्छरवार]] <br/> ਛਨਿੱਚਰਵਾਰ
|[[शनि (देव)|शोनिबार]] <br/> শনিবার
|[[शनि (देव)|शनिवार]]
|[[शनि (देव)|शनिबार]] <br/> ଶନିବାର
|[[शनि (देव)|शनिवार]] <br/> ಶನಿವಾರ
|[[शनि (देव)|शनिवारम्]] <br/> శనివారం
|[[शनि (देव)|कारि (तमिल परंपरा) या सनी (धार्मिक परंपरा)]] <br/> காரி (சனி - பெருவாரியான பயன்பாட்டில்)
|[[शनि (देव)|शनि]] <br/> ശനി
|[[शनि (देव)|शनिवार]] <br/> શનિવાર
|[[सैटर्डे]]/ज ''[[सैटर्न|Saturnis]]''
|[[शनि (देव)|शनि]] = [[शनि]]
|}
वार या वासर के अर्थ संस्कृत में दिन होला आ दिन के स्वामी के नाँव के अलग अलग पर्यायवाची सभ में भी वार या वासर जोड़ के दिन सभ के कई प्रकार से नाँव में बिबिधता देखे के मिले ला।
==महीना==
===सौर मास===
सूर्य की आधार पर गणना कइल जाला। [[पृथिवी]] सूर्य का चक्कर लगावेले एही से सूर्य आकाश में कौनो-न-कौनो राशि में उगत मालूम होला। बारह गो राशि आ 27 गो नक्षत्र में जवना में सूर्य जब होला ओही हिसाब से सौर मास क नाँव हो जाला। बारह गो सौर मास होला। एक महीना से दुसरा महीन में बदलाव क भी दू गो आधार बा। सायन मास [[ग्रेगेरियन कैलेण्डर|अंग्रेजी कैलेण्डर]] की हिसाब से 21-22-23 तारीख के बदलेला आ निरयन सौर मास 13-14 तारीख़ के।
साल के दू गो अयन में बाँटल जाला। उत्तरायण आ दक्षिणायन। जब सूर्य मकर रेखा से उत्तर की ओर गति शुरू करेल ([[खिचड़ी (तिहुआर)|खिचड़ी]] की बाद) त उत्तरायण शुरू होला। [[सतुआन]] की बाद जब सूर्य कर्क रेखा से दक्षिण की ओर जाला तब दक्षिणायन शुरू होला।
सायन आ निरयन की हिसाब से दू गो कर्क संक्रांति आ दू गो मकर संक्राति हो जाले।
=== चंद्रमास ===
आजकाल्ह के हिंदू महीना [[चंद्रमा के कला|चंद्रमा की कला]] पर आधारित होला आ एक [[पुर्नवासी]] (पूरणमासी या पूर्णिमा) से आगिला पुर्नवासी ले होला। महीना के दू गो [[पाख]] (पक्ष) में बाँटल जाला। जवना हिस्सा में चन्द्रमा बढ़त रहे ला ([[अमौसा|अमवसा]] से पुर्नवासी ले) ओके अँजोरिया चाहे शुक्लपक्ष कहल जाला। जेवना हिस्सा में चंद्रमा घटे लागे ला (पुर्नवासी कि बाद से अमावसा ले) ओके अन्हरिया या कृष्णपक्ष कहल जाला। एगो पाख 13-15 दिन क होला।
पाख में एक्कम, दुइज, तीज, चउथ, पंचिमी, छठ, सत्तिमी, अष्टिमि, नवमी, दसमी, एकादशी, दुआदसी (द्वादशी), तेरस, चतुर्दशी, आ पुर्नवासी/अमौसा (अमावस्या) [[तिथि]] होले। एगो तिथि क समय ओतना होला जेतना देर में चंद्रमा की गति की कारन, चंद्रमा आ सूर्य की बिचा में बारह अंश बीत जाय। चंद्रमा पृथिवी क चक्कर दीर्घवृत्तीय रास्ता पर लगावेला एही से कबो ई 12 अंश क दूरी जल्दी तय हो जाले आ कबो ढेर समय लागेला आ तिथि छोट-बड़ होत रहेलिन। अमावसा कि अंत आ अँजोरिया की एक्कम क शुरुआत होले जब सूर्य आ चंद्रमा की बिचा में शून्य अंश क कोण बनेला। पुर्नवासी के ई कोण 180 अंश हो जाला मने पृथिवी सूर्य आ चंद्रमा की बिचा में होले।
=== महीना सभ के नाँव ===
[[वैदिक काल]] में बारह गो महीना सभ सुरुज आ ओकरा अनुसार बदले वाला [[सीजन]] के आधार पर रहलें; मने की ई सौरमास रह्लने। वैदिक महीना सभ के नाँवो सीजन ([[ऋतु]]) के आधार पर रखल गइल रहल। ''मधु'' आ ''माधव'' [[बसंत ऋतु|बसंत]] के महीना रहलें; ''शुक्र'' आ ''सुचि'' गर्मी के ऋतु के; ''नभस'' आ ''नभस्य'' बादर वाला, बरसात के महीना; ''ईश'' आ ''ऊर्ज'' बरसात के बाद के सीजन के; ''सह'' अ ''सहस्य'' जाड़ा के महीना; ''तापस'' आ ''तपस्य'' जाड़ा के बाद गर्मी बढ़े के महीना रहलें।<ref>{{cite book |last1=शिवप्रियानंद |first1=स्वामी |title=Astrology and Religion in Indian Art |date=1990 |publisher=अभिनव प्रकाशन |isbn=978-81-7017-231-4 |page=15 |url=https://books.google.co.in/books?id=07XONt1ToBMC&newbks=0&lpg=PA15&dq=vedic%20months%20name&pg=PA15#v=onepage&q=vedic%20months%20name&f=false |access-date=13 मई 2026 |language=en}}</ref>
वर्तमान में, हिंदू महीना कुल के नाँव क्रम से [[चइत]], [[बइसाख]], [[जेठ]], [[असाढ़]], [[सावन]], [[भादो]], [[कुआर]], [[कातिक]], [[अगहन]], [[पूस]], [[माघ]], आ [[फागुन]] होला।
{| class="wikitable"
|-
! महीनन के नाम
! संस्कृत में नाँव
! पूर्णिमा की दिन चन्द्रमा ए नक्षत्र में होला
|-
| [[चइत]]
| चैत्र
| चित्रा
|-
| [[बइसाख]]
| वैशाख
| विशाखा
|-
| [[जेठ]]
| ज्येष्ठ
| ज्येष्ठा
|-
| [[असाढ़]]
| आषाढ़
| पूर्वाषाढ़
|-
| [[सावन]]
| श्रावण
| श्रवण
|-
| [[भादो]]
| भाद्रपद
| पूर्वभाद्र
|-
| [[कुआर]]
| आश्विन
| रेवती(अश्विन)
|-
| [[कातिक]]
| कार्तिक
| कृतिका
|-
| [[अगहन]]
| मार्गशीर्ष
| मृगशिरा (अग्रहायण)
|-
| [[पूस]]
| पौष
| पुष्य
|-
| [[माघ]]
| माघ
| मघा
|-
| [[फागुन]]
| फाल्गुन
| उत्तर फाल्गुन
|}
== सृष्टयाब्द ==
सृष्टयाब्द भारतीय परंपरा के काल गणना में एक किसिम के समय माप हवे आ एक तरह के [[कैलेंडर]] हवे। जइसे समय के नाप ईसवी सन, शक संवत, विक्रम संवत भा हिजरी सन में बतावल जाला ओही तरे ई साल के गणना के एगो तरीका हवे जेकर सुरुआत सृष्टि के सुरुआत के दिन से मानल जाला। उदाहरण खातिर सृष्ट्याब्द में तारीख 07/08/1 972 949 119 के मतलब भइल ठीक 1 972 949 119 बरिस, 8 महीना आ 7 दिन पहिले पृथिवी प पहिला जीवधारी के अवतरण, जनम भइल रहे। सृष्टी के सुरुआत के ई तिथी हिंदू मान्यता के अनुसार होले।
सृष्ट्याब्द में बरिस सुरु होला [[फगुआ]] के दिन से रंगा-रन्ग उत्सव मना के, नाच-गान क के, चैत परिवा से; आ बरिस खतम होला फागुन पूरनमासी के [[होली|होलिकादहन]] के। ई साल करीब 354 दिनन के होला। एह से मऔसम के साथ चले खातिर करीब हर तीसर बरीस 1 महीना जोड़ दियाला, ज्योतिष के अनुसार। सृष्टयाब्द में तिथि कृष्ण पक्ष आ शुक्ल पक्ष रहित होला, जे [[पुर्नवासी]] केे अगिला दिन परिवा से सुरु हो के अगिला पुरनमासी ले रहे ला। एह से महीना 28, 29 दिनन के चाहे 30 दिनन केे होला। तिथि अमावस्या के बदले 'पन्चदशी', 'षोडसी', 'सप्तदशी'... 'नवबिन्शती', 'पूर्णिमा' आदि होला सृृस्ट्याब्द में।
==संदर्भ आ टिपण्णी==
{{Reflist}}
==स्रोत ग्रंथ==
* {{cite book|ref=harv|author=Richmond B.|year=1956|title=Time Measurement and Calendar Construction|url=http://books.google.com/books?id=wwEVAAAAIAAJ&pg=PA77|publisher=Brill Archive|id=GGKEY:AJ6Y8YX0JJB}}
== बाहरी कड़ी ==
* {{cite book |editor1-last=झा |editor1-first=पं० भवनाथ |title=धर्मायण, 2079 वि.सं. भाग-3, अंक 125-128 |publisher=महावीर मंदिर |location=[[पटना]] |url=https://www.google.co.in/books/edition/%E0%A4%A7%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%AE%E0%A4%BE%E0%A4%AF%E0%A4%A3_2079_%E0%A4%B5%E0%A4%BF_%E0%A4%B8%E0%A4%82/5h69EAAAQBAJ?hl=en&gbpv=0 |access-date=2 अगस्त 2026 |language=hi |format=गूगल किताब}}
* [http://hi.drikpanchang.com/panchang/month-panchang.html हिन्दू पंचांग १००० वर्षों के लिए (सन १५८३ से २५८२ तक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161012151526/http://hi.drikpanchang.com/panchang/month-panchang.html |date=2016-10-12 }}
* [http://astrobix.com/daily/panchang आनलाइन पंचाग]
{{खगोल-आधार}}
[[श्रेणी:ज्योतिष]]
[[श्रेणी:खगोलिकी]]
[[श्रेणी:भारतीय ज्योतिष]]
[[श्रेणी:हिंदू कलेंडर]]
nqt05rm5jc4ozn8chc9wuazuud3cltb
803846
803845
2026-08-02T04:11:23Z
SM7
3953
सुधार कइल गइल
803846
wikitext
text/x-wiki
[[File:Hindu calendar 1871-72.jpg|thumb|[[राजस्थान]] से मिलल एगो भारतीय (हिन्दू) कैलेण्डर (1871-72 ई॰)]]
'''हिंदू पतरा''', '''हिंदू कैलेंडर''' या '''हिंदू पंचांग''' अइसन सभ [[कैलेंडर]] सभ के कहल जाला जे [[हिंदू]] लोग द्वारा दिन, [[तिथि]], आ महीना के गणना करे खातिर आ आपन पर्ब-तिहुआर के गणना करे खातिर करे ला। पत्रा चाहे पंचांग से तिथि, वार, नक्षत्र, योग आ करण क हिसाब रक्खल जाला; पाँच चीज क गणना कइले की कारन एह कैलेंडर सभ के पंचांग कहल जाला। क्षेत्र के अनुसार एह कैलेंडर सभ में पर्याप्त बिबिधता देखे के मिलेला। ई सगरी कैलेंडर या पतरा सभ [[चंद्रमा आधारित कैलेंडर|चंद्रमा]]{{sfn|Richmond B.|1956|p=77}} आ [[नाक्षत्र समय|साइडेरियल]] गणना के अलग-अलग तरीका से इस्तेमाल करे में भी बिबिधता वाला बाड़ें आ महीना आ साल के सुरुआत के मामिला में भी इनहन में बिबिधता मिलेला।
क्षेत्र अनुसार कई तरह के पंचांग मिले लें - नेपाली पंचांग, बिक्रम संवत, बंगाली पंचांग, शालिवाहन शक पंचांग वगैरह एह में प्रमुख बाड़ें। उत्तर भारत में बिक्रम संवत के प्रमुखता देखे के मिले ला, हालाँकि ई नेपाली बिक्रम पंचांग से कुछ अलग होला।
ज्यादातर हिंदू तिहवार [[चंद्रमा के कला]] के आधार पर बनल [[चंद्र पंचांग]] से निर्धारित होलें<ref name="Pillai1996">{{cite book|author=L.D.S. Pillai|title=Anime Wik Wik Terbaik|url=https://www.bro.web.id/2021/11/anime-wik-wik-terbaik-2021.html|date=1 December 1996|publisher=Asian Educational Services|isbn=978-81-206-0258-8|pages=15–19}}</ref>, जबकि कुछ तिहुआर (खिचड़ी, सतुआन, बहुरा वगैरह) सुरुज के आधार पर। महीना के नाँव एह सगरी कैलेंडर सभ में लगभग समान मिले ला, भले इनहन के सुरुआत एक साथ न होखे। महीना सभ के नाँव संस्कृत पर आधारित होखे के कारण लगभग एक रूप बाटे। ज्यादातर सौर हिंदू कैलेंडर सभ में सूर्य के एक राशि से दुसरा राशि में संक्राति के दिन महीना बदले ला आ 12 गो महीना आ साल में 365 या 366 दिन होलें।{{sfn|Richmond B.|1956|p=81}}
[[बौद्ध कैलेंडर]] आ परंपरागत चंद्र-सौर पंचांग जे [[कम्बोडिया]], [[लाओस]], [[म्यांमार]], [[श्रीलंका]] आ [[थाईलैंड]] में प्रयोग होलें, उहो सभ पुरान हिंदू कैलेंडर पर आधारित हवें।{{sfn|Richmond B.|1956|pp=52-57}}
अधिकतर हिंदू पंचांग सभ, पाँचवीं-छठवीं सदी में आर्यभट्ट आ वाराहमिहिर के दिहल सिद्धांत, जे खुद [[वेदांग ज्योतिष|प्राचीन वेदांग ज्योतिष]] पर आधारित आ बिकसित रहल, पर आधारित हवें। [[सूर्यसिद्धांत]] आ [[पञ्चसिद्धंतिका]] ग्रंथन पर आधारित एह ब्यवस्था में बाद में भी पर्याप्त सुधार भइल, खास तौर पर बारहवीं सदी में [[भास्कर II]] द्वारा; आ क्षेत्रीय बिबिधता भी आइल।
[[भारतीय राष्ट्रीय पंचांग]] या "शक कैलेंडर", जे एक ठो पुरान पंचांग पर आधारित हवे, 1957 में लागू भइल।
==दिन==
हिंदू कैलेंडर सभ में दिन के सुरुआत सुरुज उगे के समय से मानल जाला आ एक सूर्योदय से अगिला सूर्योदय ले के समय के एक दिन कहल जाला। तकनीकी ज्योतिषीय शब्दावली में एकरा के अहोरात्र कहल जाला। ''अहः'' माने दिन, ''रात्रि'' माने रात, यानि एक दिन-रात के समय। एकरे अलावा अन्य कई प्रकार के संकल्पना समय के माप के बा जे लगभग एक दिन या दिन के बराबर होला। इनहन के पाँच गो मुख्य ''अंग'' कहल जाला जिनहन के आधार पर हिंदू कैलेंडर सभ के पंचांग कहल गइल बा। ई क्रम से नीचे दिहल जात बाड़ें:
# '''[[तिथि]]''', (<sup>1</sup>/<sub>30</sub> [[चंद्रमास#सिनोडिक महीना|सूर्य-सापेक्ष चंद्रमास]]), लगभग <sup>59</sup>/<sub>60</sub> दिन।
# '''वासर''' या '''वार''', हप्ता के सात दिन, जइसे अतवार, सोमार, मंगर... शनिच्चर वगैरह।
# '''[[नक्षत्र]]''', (<sup>1</sup>/<sub>27</sub> [[चंद्रमास#साइडेरियल महीना|नाक्षत्र चंद्रमास]]), लगभग 25<sup>1</sup>/<sub>27</sub> घंटा।
# '''योग''', (<sup>1</sup>/<sub>27</sub> [[चंद्रमास#सिनोडिक महीना|सूर्य-सापेक्ष चंद्रमास]])।
# '''करण''', <sup>1</sup>/<sub>60</sub> [[चंद्रमास#सिनोडिक महीना|सूर्य-सापेक्ष चंद्रमास]])
पंचांग के एह पाँचों अंग सभ के बिबरण आगे दिहल जात बा।
===तिथि===
{{मुख्य|तिथि}}
'''तिथि''', एक ठो [[चंद्रमास#सिनोडिक महीना|सूर्य-सापेक्ष चंद्रमास]] (''[[चंद्रमास#सिनोडिक महीना|सिनोडिक महीना]]'') के <sup>1</sup>/<sub>30</sub>वाँ हिस्सा होला आ ई सुरुज आ चंद्रमा के बीच हर 12[[डिग्री (कोण)|°]] [[देशांतर|देशंतारीय]] [[कोण]] के पूरा होखला पर बदले ले। [[अमौसा]] के सुरुज आ चंद्र एक सीध में होलें, एकरे बाद चंद्रमा अपने परिक्रमा में आगे बढे ला आ सूर्य आ चंद्रमा के बीचे के कोणीय अंतर बढ़त जाला। हर 12° पर एक तिथि पूरा हो जाले आ पूरा 360° पूरा होखले पर फिर अमौसा के स्थिति, यानि सुरुज चंद्र एक सीध में हो जालें।
हालाँकि चंद्रमा के 12° आगे बढ़े में हमेशा बराबर समय ना लागे ला आ एही से तिथि छोट-बड़ होत रहे लीं। एक तिथि के समय लगभग 19 घंटा से ले के 26 [[घंटा]] ले के हो सकेला।<ref name="as">{{cite book|last=Defouw|first=Hart |author2=Robert Svoboda |title=Light on Life: An Introduction to the Astrology of India|url=http://books.google.com/books?id=jBzSLNNbTWwC&pg=PA185&dq=%22Shukla+paksha%22+-inpublisher:icon#v=onepage&q=%22Shukla%20paksha%22%20-inpublisher%3Aicon&f=false|year=2003|publisher=Lotus Press|isbn=0-940985-69-1|page=186}}</ref>
सूर्योदय के समय जवन तिथि होल ओही के ओह दिन के तिथि मान लिहल जाला। एकरा के "'''''उदया तिथि'''''" कहल जाला। अगर एक सूर्योदय के समय कौनों तिथि रहल जे अगिला सूर्योदय के भी रहि गइल तब अगिला दिन के भी उहे तिथि होखी। मतलब कि एकही तिथि दू दिन कुल के तिथि कहाई, एकरा के बढ़ती कहल जाला। एकरे उल्टा, अगर कौनों तिथि सूर्योदय के बाद सुरू भइल आ अगिला सूर्योदय के पहिलहीं खतम हो गइल तब उ कौनों दिन के तिथि ना कहा पाई काहें कि कौनों दिन ओह तिथि में सूर्योदय ना भइल। एकरा के तिथि हानि (क्षय) या घटती कहल जाई।
===वार या वासर===
वार या वासर हप्ता के सात दिन सभ के नाँव के कहल जाला। नीचे कुछ प्रमुख [[भारत के भाषा|भारतीय भाषा]] सभ में दिन सभ के क्षेत्रीय नाँव लिखल गइल बा:
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center; font-size:85%;"
|-
!No.
![[संस्कृत]] नाँव <br> (सूर्योदय से सुरू)
![[नेपाली भाषा|नेपाली नाँव]]
![[हिंदी|हिंदी नाँव]]
![[भोजपुरी|भोजपुरी नाँव]]
![[पंजाबी भाषा|पंजाबी नाँव]]
![[बंगाली भाषा|बंगाली नाँव]]
![[मराठी भाषा|मराठी नाँव]]
![[ओड़िया भाषा|ओड़िया नाँव]]
![[कन्नड़ भाषा|कन्नड़ नाँव]]
![[तेलुगु भाषा|तेलुगु नाँव]]
![[तमिल भाषा|तमिल नाँव]]
![[मलयालम भाषा|मलयालम नाँव]]
![[गुजराती भाषा|गुजराती नाँव]]
!अंग्रेजी & लैटिन नाँव <br> (00:00Hrs से सुरू)
!आकाशीय पिंड
|-
|1
|[[सूर्य (ज्योतिष)|रवि]]वासर या<br/> भानु वासर
|[[सूर्य (ज्योतिष)|आइतवार]]
|[[सूर्य (ज्योतिष)|रविवार]]
|[[सूर्य (ज्योतिष)|अतवार]]
|[[सूर्य (ज्योतिष)|एतवार]] <br/> ਐਤਵਾਰ
|[[सूर्य (ज्योतिष)|रॉबिबार]] <br/> রবিবার
|[[सूर्य (ज्योतिष)|रविवार]]
|[[सूर्य (ज्योतिष)|रबिवार]] <br/> ରବିବାର
|[[सूर्य (ज्योतिष)|भानुवार]] <br/> ಭಾನುವಾರ
|[[सूर्य (ज्योतिष)|आदिवारम]] <br/> ఆదివారం
|[[सूर्य (ज्योतिष)|न्यायिरु]] <br/> ஞாயிறு
|[[सूर्य (ज्योतिष)|न्यायार]] <br/> ഞായർ
|[[सूर्य (ज्योतिष)|रविवार]] <br/> રવિવાર
|[[संडे]]/ज [[:en:Sol (mythology)|सोलिस]]
|[[सूर्य (ज्योतिष)|रवि, आदित्य]] = [[सुरुज]]
|-
|2
|[[सोम]]वासर
|[[चंद्रमा|सोमबार]]
|[[सोम]]
|[[चंद्रमा|सोमार]]
|[[सोम]]वार <br/> ਸੋਮਵਾਰ
|[[सोम]]बार <br/> সোমবার
|[[सोम]]वार
|[[सोम]]बार <br/> ସୋମବାର
|[[सोम|सोमवार]] <br/> ಸೋಮವಾರ
|[[सोम|सोमवारम्]] <br/> సోమవారం
|[[सोम|तिंगल]] <br/> திங்கள்
|[[सोम|तिन्कला]] <br/> തിങ്കൾ
|[[सोम|सोमवार]] <br/> સોમવાર
|[[मंडे]]/ज ''[[सेलेनी|Lunae]]''
|[[चंद्र (देव)|सोम]] = [[चंद्रमा]]
|-
|3
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगल]]वासर
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलवार]]
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलवार]]
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगर]]
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलवार]] <br/> ਮੰਗਲਵਾਰ
|[[मंगल (ज्योतिष)|मोंगोलबार]] <br/> মঙ্গলবার
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलवार]] <br/> मंगळवार
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलबार]] <br/> ମଙ୍ଗଳବାର
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलवार]] <br/> ಮಂಗಳವಾರ
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलवारम्]] <br/> మంగళవారం
|[[मंगल (ज्योतिष)|चेव्वइ]] <br/> செவ்வாய்
|[[मंगल (ज्योतिष)|चोव्वा]] <br/> ചൊവ്വ
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलवार]] <br/> મંગળવાર
|[[ट्यूजडे]]/ज [[मार्स (मिथक)|Martis]]
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगल]] = [[मंगल]]
|-
|4
|[[बुध (ज्योतिष)|बुध]]वासर
||[[बुध (ज्योतिष)|बुधवार]]
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधवार]]
|[[बुध (ज्योतिष)|बुध]]
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधवार]] <br/> ਬੁੱਧਵਾਰ
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधबार]] <br/> বুধবার
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधवार]]
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधबार]]<br/> ବୁଧବାର
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधवार]]<br/> ಬುಧವಾರ
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधवारम्]]<br/> బుధవారం
|[[बुध (ज्योतिष)|अरिवन (तमिल परंपरा) या बुतन (धार्मिक परंपरा)]] <br/> அறிவன் (புதன் - பெருவாரியான பயன்பாட்டில்)
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधन]] <br/> ബുധൻ
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधवार]]<br/> બુધવાર
|[[वेडनसडे]]/ज ''[[मरकरी (मिथक)|Mercurii]]''
|[[बुध (ज्योतिष)]] = [[बुध (ग्रह)|बुध]]
|-
|5
|[[गुरु (ज्योतिष)|गुरु]]वासर <br/> या <br> बृहस्पतिवासर
||[[गुरु (ज्योतिष)|बिहिवार]]
|[[गुरु (ज्योतिष)|गुरुवार]]
|[[गुरु (ज्योतिष)|बियफे]]
|[[गुरु (ज्योतिष)|वीरवार]] <br/> ਵੀਰਵਾਰ
|[[गुरु (ज्योतिष)|Brihôshpôtibār]] <br/> বৃহস্পতিবার
|[[गुरु (ज्योतिष)|गुरु]]वार<br/> गुरुवार
|[[गुरु (ज्योतिष)|गुरुवार]]<br/> ଗୁରୁବାର
|[[गुरु (ज्योतिष)|गुरुवार]]<br/> ಗುರುವಾರ
|[[गुरु (ज्योतिष)|गुरुवारम्, बृहस्पतिवारम्]] <br/> గురువారం, బృహస్పతివారం, లక్ష్మీవారం
|[[गुरु (ज्योतिष)|व्याज्हन]] <br/> வியாழன்
|[[गुरु (ज्योतिष)|व्याज्हम]] <br/> വ്യാഴം
|[[गुरु (ज्योतिष)|गुरुवार]]<br/> ગુરુવાર
|[[थर्सडे]]/ज ''[[जुपिटर|Iovis]]''
|[[बृहस्पति (मिथक)|देव-गुरु बृहस्पति]] = [[बृहस्पति]]
|-
|6
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्र]]वासर
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रवार]]
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रवार]]
|[[शुक्र (ज्योतिष)|सुक]]
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रवार]] <br/> ਸ਼ੁੱਕਰਵਾਰ
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रॉबार]] <br/> শুক্রবার
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रवार]]
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रबार]] <br/> ଶୁକ୍ରବାର
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रवार]] <br/> ಶುಕ್ರವಾರ
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रवारम्]] <br/> శుక్రవారం
|[[शुक्र (ज्योतिष)|वेल्लि]] <br/> வெள்ளி்
|[[शुक्र (ज्योतिष)|वेल्लि]] <br/> വെള്ളി
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रवार]] <br/> શુક્રવાર
|[[फ्राइडे]]/ज ''[[वीनस|Veneris]]''
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्र]] = [[शुक्र]]
|-
|7
|[[शनि (देव)|शनि]]वासर
|[[शनि (देव)|शनिबार]]
|[[शनि (देव)|शनिवार]]
|[[शनि (देव)|सनिच्चर]]
|[[शनि (देव)|शनीचर]] <br/> ਸ਼ਨੀਵਾਰ <br/> [[शनि (देव)|छनिच्छरवार]] <br/> ਛਨਿੱਚਰਵਾਰ
|[[शनि (देव)|शोनिबार]] <br/> শনিবার
|[[शनि (देव)|शनिवार]]
|[[शनि (देव)|शनिबार]] <br/> ଶନିବାର
|[[शनि (देव)|शनिवार]] <br/> ಶನಿವಾರ
|[[शनि (देव)|शनिवारम्]] <br/> శనివారం
|[[शनि (देव)|कारि (तमिल परंपरा) या सनी (धार्मिक परंपरा)]] <br/> காரி (சனி - பெருவாரியான பயன்பாட்டில்)
|[[शनि (देव)|शनि]] <br/> ശനി
|[[शनि (देव)|शनिवार]] <br/> શનિવાર
|[[सैटर्डे]]/ज ''[[सैटर्न|Saturnis]]''
|[[शनि (देव)|शनि]] = [[शनि]]
|}
वार या वासर के अर्थ संस्कृत में दिन होला आ दिन के स्वामी के नाँव के अलग अलग पर्यायवाची सभ में भी वार या वासर जोड़ के दिन सभ के कई प्रकार से नाँव में बिबिधता देखे के मिले ला।
==महीना==
===सौर मास===
सूर्य की आधार पर गणना कइल जाला। [[पृथिवी]] सूर्य का चक्कर लगावेले एही से सूर्य आकाश में कौनो-न-कौनो राशि में उगत मालूम होला। बारह गो राशि आ 27 गो नक्षत्र में जवना में सूर्य जब होला ओही हिसाब से सौर मास क नाँव हो जाला। बारह गो सौर मास होला। एक महीना से दुसरा महीन में बदलाव क भी दू गो आधार बा। सायन मास [[ग्रेगेरियन कैलेण्डर|अंग्रेजी कैलेण्डर]] की हिसाब से 21-22-23 तारीख के बदलेला आ निरयन सौर मास 13-14 तारीख़ के।
साल के दू गो अयन में बाँटल जाला। उत्तरायण आ दक्षिणायन। जब सूर्य मकर रेखा से उत्तर की ओर गति शुरू करेल ([[खिचड़ी (तिहुआर)|खिचड़ी]] की बाद) त उत्तरायण शुरू होला। [[सतुआन]] की बाद जब सूर्य कर्क रेखा से दक्षिण की ओर जाला तब दक्षिणायन शुरू होला।
सायन आ निरयन की हिसाब से दू गो कर्क संक्रांति आ दू गो मकर संक्राति हो जाले।
=== चंद्रमास ===
आजकाल्ह के हिंदू महीना [[चंद्रमा के कला|चंद्रमा की कला]] पर आधारित होला आ एक [[पुर्नवासी]] (पूरणमासी या पूर्णिमा) से आगिला पुर्नवासी ले होला। महीना के दू गो [[पाख]] (पक्ष) में बाँटल जाला। जवना हिस्सा में चन्द्रमा बढ़त रहे ला ([[अमौसा|अमवसा]] से पुर्नवासी ले) ओके अँजोरिया चाहे शुक्लपक्ष कहल जाला। जेवना हिस्सा में चंद्रमा घटे लागे ला (पुर्नवासी कि बाद से अमावसा ले) ओके अन्हरिया या कृष्णपक्ष कहल जाला। एगो पाख 13-15 दिन क होला।
पाख में एक्कम, दुइज, तीज, चउथ, पंचिमी, छठ, सत्तिमी, अष्टिमि, नवमी, दसमी, एकादशी, दुआदसी (द्वादशी), तेरस, चतुर्दशी, आ पुर्नवासी/अमौसा (अमावस्या) [[तिथि]] होले। एगो तिथि क समय ओतना होला जेतना देर में चंद्रमा की गति की कारन, चंद्रमा आ सूर्य की बिचा में बारह अंश बीत जाय। चंद्रमा पृथिवी क चक्कर दीर्घवृत्तीय रास्ता पर लगावेला एही से कबो ई 12 अंश क दूरी जल्दी तय हो जाले आ कबो ढेर समय लागेला आ तिथि छोट-बड़ होत रहेलिन। अमावसा कि अंत आ अँजोरिया की एक्कम क शुरुआत होले जब सूर्य आ चंद्रमा की बिचा में शून्य अंश क कोण बनेला। पुर्नवासी के ई कोण 180 अंश हो जाला मने पृथिवी सूर्य आ चंद्रमा की बिचा में होले।
=== महीना सभ के नाँव ===
[[वैदिक काल]] में बारह गो महीना सभ सुरुज आ ओकरा अनुसार बदले वाला [[सीजन]] के आधार पर रहलें; मने की ई सौरमास रह्लने। वैदिक महीना सभ के नाँवो सीजन ([[ऋतु]]) के आधार पर रखल गइल रहल। ''मधु'' आ ''माधव'' [[बसंत ऋतु|बसंत]] के महीना रहलें; ''शुक्र'' आ ''सुचि'' गर्मी के ऋतु के; ''नभस'' आ ''नभस्य'' बादर वाला, बरसात के महीना; ''ईश'' आ ''ऊर्ज'' बरसात के बाद के सीजन के; ''सह'' अ ''सहस्य'' जाड़ा के महीना; ''तापस'' आ ''तपस्य'' जाड़ा के बाद गर्मी बढ़े के महीना रहलें।<ref>{{cite book |last1=शिवप्रियानंद |first1=स्वामी |title=Astrology and Religion in Indian Art |date=1990 |publisher=अभिनव प्रकाशन |isbn=978-81-7017-231-4 |page=15 |url=https://books.google.co.in/books?id=07XONt1ToBMC&newbks=0&lpg=PA15&dq=vedic%20months%20name&pg=PA15#v=onepage&q=vedic%20months%20name&f=false |access-date=13 मई 2026 |language=en}}</ref>
वर्तमान में, हिंदू महीना कुल के नाँव क्रम से [[चइत]], [[बइसाख]], [[जेठ]], [[असाढ़]], [[सावन]], [[भादो]], [[कुआर]], [[कातिक]], [[अगहन]], [[पूस]], [[माघ]], आ [[फागुन]] होला।
{| class="wikitable"
|-
! महीनन के नाम
! संस्कृत में नाँव
! पूर्णिमा की दिन चन्द्रमा ए नक्षत्र में होला
|-
| [[चइत]]
| चैत्र
| चित्रा
|-
| [[बइसाख]]
| वैशाख
| विशाखा
|-
| [[जेठ]]
| ज्येष्ठ
| ज्येष्ठा
|-
| [[असाढ़]]
| आषाढ़
| पूर्वाषाढ़
|-
| [[सावन]]
| श्रावण
| श्रवण
|-
| [[भादो]]
| भाद्रपद
| पूर्वभाद्र
|-
| [[कुआर]]
| आश्विन
| रेवती(अश्विन)
|-
| [[कातिक]]
| कार्तिक
| कृतिका
|-
| [[अगहन]]
| मार्गशीर्ष
| मृगशिरा (अग्रहायण)
|-
| [[पूस]]
| पौष
| पुष्य
|-
| [[माघ]]
| माघ
| मघा
|-
| [[फागुन]]
| फाल्गुन
| उत्तर फाल्गुन
|}
== सृष्टयाब्द ==
सृष्टयाब्द भारतीय परंपरा के काल गणना में एक किसिम के समय माप हवे आ एक तरह के [[कैलेंडर]] हवे। जइसे समय के नाप ईसवी सन, शक संवत, विक्रम संवत भा हिजरी सन में बतावल जाला ओही तरे ई साल के गणना के एगो तरीका हवे जेकर सुरुआत सृष्टि के सुरुआत के दिन से मानल जाला। उदाहरण खातिर सृष्ट्याब्द में तारीख 07/08/1 972 949 119 के मतलब भइल ठीक 1 972 949 119 बरिस, 8 महीना आ 7 दिन पहिले पृथिवी प पहिला जीवधारी के अवतरण, जनम भइल रहे। सृष्टी के सुरुआत के ई तिथी हिंदू मान्यता के अनुसार होले।
सृष्ट्याब्द में बरिस सुरु होला [[फगुआ]] के दिन से रंगा-रन्ग उत्सव मना के, नाच-गान क के, चैत परिवा से; आ बरिस खतम होला फागुन पूरनमासी के [[होली|होलिकादहन]] के। ई साल करीब 354 दिनन के होला। एह से मऔसम के साथ चले खातिर करीब हर तीसर बरीस 1 महीना जोड़ दियाला, ज्योतिष के अनुसार। सृष्टयाब्द में तिथि कृष्ण पक्ष आ शुक्ल पक्ष रहित होला, जे [[पुर्नवासी]] केे अगिला दिन परिवा से सुरु हो के अगिला पुरनमासी ले रहे ला। एह से महीना 28, 29 दिनन के चाहे 30 दिनन केे होला। तिथि अमावस्या के बदले 'पन्चदशी', 'षोडसी', 'सप्तदशी'... 'नवबिन्शती', 'पूर्णिमा' आदि होला सृृस्ट्याब्द में।
==संदर्भ आ टिपण्णी==
{{Reflist}}
==स्रोत ग्रंथ==
* {{cite book|ref=harv|author=Richmond B.|year=1956|title=Time Measurement and Calendar Construction|url=http://books.google.com/books?id=wwEVAAAAIAAJ&pg=PA77|publisher=Brill Archive|id=GGKEY:AJ6Y8YX0JJB}}
== बाहरी कड़ी ==
* {{cite book |editor1-last=झा |editor1-first=पं॰ भवनाथ |title=धर्मायण, 2079 वि.सं. भाग-3, अंक 125-128 |publisher=महावीर मंदिर |location=[[पटना]] |url=https://www.google.co.in/books/edition/%E0%A4%A7%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%AE%E0%A4%BE%E0%A4%AF%E0%A4%A3_2079_%E0%A4%B5%E0%A4%BF_%E0%A4%B8%E0%A4%82/5h69EAAAQBAJ?hl=en&gbpv=0 |access-date=2 अगस्त 2026 |language=hi |format=गूगल किताब}}
* [http://hi.drikpanchang.com/panchang/month-panchang.html हिन्दू पंचांग १००० वर्षों के लिए (सन १५८३ से २५८२ तक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161012151526/http://hi.drikpanchang.com/panchang/month-panchang.html |date=2016-10-12 }}
* [http://astrobix.com/daily/panchang आनलाइन पंचाग]
{{खगोल-आधार}}
[[श्रेणी:ज्योतिष]]
[[श्रेणी:खगोलिकी]]
[[श्रेणी:भारतीय ज्योतिष]]
[[श्रेणी:हिंदू कलेंडर]]
jke19z2vrtm8zbtepdeycsv0viypb0e
803847
803846
2026-08-02T04:12:26Z
SM7
3953
सफाई कइल गइल
803847
wikitext
text/x-wiki
[[File:Hindu calendar 1871-72.jpg|thumb|[[राजस्थान]] से मिलल एगो भारतीय (हिन्दू) कैलेण्डर (1871-72 ई॰)]]
'''हिंदू पतरा''', '''हिंदू कैलेंडर''' या '''हिंदू पंचांग''' अइसन सभ [[कैलेंडर]] सभ के कहल जाला जे [[हिंदू]] लोग द्वारा दिन, [[तिथि]], आ महीना के गणना करे खातिर आ आपन पर्ब-तिहुआर के गणना करे खातिर करे ला। पत्रा चाहे पंचांग से तिथि, वार, नक्षत्र, योग आ करण क हिसाब रक्खल जाला; पाँच चीज क गणना कइले की कारन एह कैलेंडर सभ के पंचांग कहल जाला। क्षेत्र के अनुसार एह कैलेंडर सभ में पर्याप्त बिबिधता देखे के मिलेला। ई सगरी कैलेंडर या पतरा सभ [[चंद्रमा आधारित कैलेंडर|चंद्रमा]]{{sfn|Richmond B.|1956|p=77}} आ [[नाक्षत्र समय|साइडेरियल]] गणना के अलग-अलग तरीका से इस्तेमाल करे में भी बिबिधता वाला बाड़ें आ महीना आ साल के सुरुआत के मामिला में भी इनहन में बिबिधता मिलेला।
क्षेत्र अनुसार कई तरह के पंचांग मिले लें - नेपाली पंचांग, बिक्रम संवत, बंगाली पंचांग, शालिवाहन शक पंचांग वगैरह एह में प्रमुख बाड़ें। उत्तर भारत में बिक्रम संवत के प्रमुखता देखे के मिले ला, हालाँकि ई नेपाली बिक्रम पंचांग से कुछ अलग होला।
ज्यादातर हिंदू तिहवार [[चंद्रमा के कला]] के आधार पर बनल [[चंद्र पंचांग]] से निर्धारित होलें<ref name="Pillai1996">{{cite book|author=L.D.S. Pillai|title=Anime Wik Wik Terbaik|url=https://www.bro.web.id/2021/11/anime-wik-wik-terbaik-2021.html|date=1 December 1996|publisher=Asian Educational Services|isbn=978-81-206-0258-8|pages=15–19}}</ref>, जबकि कुछ तिहुआर (खिचड़ी, सतुआन, बहुरा वगैरह) सुरुज के आधार पर। महीना के नाँव एह सगरी कैलेंडर सभ में लगभग समान मिले ला, भले इनहन के सुरुआत एक साथ न होखे। महीना सभ के नाँव संस्कृत पर आधारित होखे के कारण लगभग एक रूप बाटे। ज्यादातर सौर हिंदू कैलेंडर सभ में सूर्य के एक राशि से दुसरा राशि में संक्राति के दिन महीना बदले ला आ 12 गो महीना आ साल में 365 या 366 दिन होलें।{{sfn|Richmond B.|1956|p=81}}
[[बौद्ध कैलेंडर]] आ परंपरागत चंद्र-सौर पंचांग जे [[कम्बोडिया]], [[लाओस]], [[म्यांमार]], [[श्रीलंका]] आ [[थाईलैंड]] में प्रयोग होलें, उहो सभ पुरान हिंदू कैलेंडर पर आधारित हवें।{{sfn|Richmond B.|1956|pp=52-57}}
अधिकतर हिंदू पंचांग सभ, पाँचवीं-छठवीं सदी में आर्यभट्ट आ वाराहमिहिर के दिहल सिद्धांत, जे खुद [[वेदांग ज्योतिष|प्राचीन वेदांग ज्योतिष]] पर आधारित आ बिकसित रहल, पर आधारित हवें। [[सूर्यसिद्धांत]] आ [[पञ्चसिद्धंतिका]] ग्रंथन पर आधारित एह ब्यवस्था में बाद में भी पर्याप्त सुधार भइल, खास तौर पर बारहवीं सदी में [[भास्कर II]] द्वारा; आ क्षेत्रीय बिबिधता भी आइल।
[[भारतीय राष्ट्रीय पंचांग]] या "शक कैलेंडर", जे एक ठो पुरान पंचांग पर आधारित हवे, 1957 में लागू भइल।
==दिन==
हिंदू कैलेंडर सभ में दिन के सुरुआत सुरुज उगे के समय से मानल जाला आ एक सूर्योदय से अगिला सूर्योदय ले के समय के एक दिन कहल जाला। तकनीकी ज्योतिषीय शब्दावली में एकरा के अहोरात्र कहल जाला। ''अहः'' माने दिन, ''रात्रि'' माने रात, यानि एक दिन-रात के समय। एकरे अलावा अन्य कई प्रकार के संकल्पना समय के माप के बा जे लगभग एक दिन या दिन के बराबर होला। इनहन के पाँच गो मुख्य ''अंग'' कहल जाला जिनहन के आधार पर हिंदू कैलेंडर सभ के पंचांग कहल गइल बा। ई क्रम से नीचे दिहल जात बाड़ें:
# '''[[तिथि]]''', (<sup>1</sup>/<sub>30</sub> [[चंद्रमास#सिनोडिक महीना|सूर्य-सापेक्ष चंद्रमास]]), लगभग <sup>59</sup>/<sub>60</sub> दिन।
# '''वासर''' या '''वार''', हप्ता के सात दिन, जइसे अतवार, सोमार, मंगर... शनिच्चर वगैरह।
# '''[[नक्षत्र]]''', (<sup>1</sup>/<sub>27</sub> [[चंद्रमास#साइडेरियल महीना|नाक्षत्र चंद्रमास]]), लगभग 25<sup>1</sup>/<sub>27</sub> घंटा।
# '''योग''', (<sup>1</sup>/<sub>27</sub> [[चंद्रमास#सिनोडिक महीना|सूर्य-सापेक्ष चंद्रमास]])।
# '''करण''', <sup>1</sup>/<sub>60</sub> [[चंद्रमास#सिनोडिक महीना|सूर्य-सापेक्ष चंद्रमास]])
पंचांग के एह पाँचों अंग सभ के बिबरण आगे दिहल जात बा।
===तिथि===
{{मुख्य|तिथि}}
'''तिथि''', एक ठो [[चंद्रमास#सिनोडिक महीना|सूर्य-सापेक्ष चंद्रमास]] (''[[चंद्रमास#सिनोडिक महीना|सिनोडिक महीना]]'') के <sup>1</sup>/<sub>30</sub>वाँ हिस्सा होला आ ई सुरुज आ चंद्रमा के बीच हर 12[[डिग्री (कोण)|°]] [[देशांतर|देशंतारीय]] [[कोण]] के पूरा होखला पर बदले ले। [[अमौसा]] के सुरुज आ चंद्र एक सीध में होलें, एकरे बाद चंद्रमा अपने परिक्रमा में आगे बढे ला आ सूर्य आ चंद्रमा के बीचे के कोणीय अंतर बढ़त जाला। हर 12° पर एक तिथि पूरा हो जाले आ पूरा 360° पूरा होखले पर फिर अमौसा के स्थिति, यानि सुरुज चंद्र एक सीध में हो जालें।
हालाँकि चंद्रमा के 12° आगे बढ़े में हमेशा बराबर समय ना लागे ला आ एही से तिथि छोट-बड़ होत रहे लीं। एक तिथि के समय लगभग 19 घंटा से ले के 26 [[घंटा]] ले के हो सकेला।<ref name="as">{{cite book|last=Defouw|first=Hart |author2=Robert Svoboda |title=Light on Life: An Introduction to the Astrology of India|url=http://books.google.com/books?id=jBzSLNNbTWwC&pg=PA185&dq=%22Shukla+paksha%22+-inpublisher:icon#v=onepage&q=%22Shukla%20paksha%22%20-inpublisher%3Aicon&f=false|year=2003|publisher=Lotus Press|isbn=0-940985-69-1|page=186}}</ref>
सूर्योदय के समय जवन तिथि होल ओही के ओह दिन के तिथि मान लिहल जाला। एकरा के "'''''उदया तिथि'''''" कहल जाला। अगर एक सूर्योदय के समय कौनों तिथि रहल जे अगिला सूर्योदय के भी रहि गइल तब अगिला दिन के भी उहे तिथि होखी। मतलब कि एकही तिथि दू दिन कुल के तिथि कहाई, एकरा के बढ़ती कहल जाला। एकरे उल्टा, अगर कौनों तिथि सूर्योदय के बाद सुरू भइल आ अगिला सूर्योदय के पहिलहीं खतम हो गइल तब उ कौनों दिन के तिथि ना कहा पाई काहें कि कौनों दिन ओह तिथि में सूर्योदय ना भइल। एकरा के तिथि हानि (क्षय) या घटती कहल जाई।
===वार या वासर===
वार या वासर हप्ता के सात दिन सभ के नाँव के कहल जाला। नीचे कुछ प्रमुख [[भारत के भाषा|भारतीय भाषा]] सभ में दिन सभ के क्षेत्रीय नाँव लिखल गइल बा:
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center; font-size:85%;"
|-
!No.
![[संस्कृत]] नाँव <br> (सूर्योदय से सुरू)
![[नेपाली भाषा|नेपाली नाँव]]
![[हिंदी|हिंदी नाँव]]
![[भोजपुरी|भोजपुरी नाँव]]
![[पंजाबी भाषा|पंजाबी नाँव]]
![[बंगाली भाषा|बंगाली नाँव]]
![[मराठी भाषा|मराठी नाँव]]
![[ओड़िया भाषा|ओड़िया नाँव]]
![[कन्नड़ भाषा|कन्नड़ नाँव]]
![[तेलुगु भाषा|तेलुगु नाँव]]
![[तमिल भाषा|तमिल नाँव]]
![[मलयालम भाषा|मलयालम नाँव]]
![[गुजराती भाषा|गुजराती नाँव]]
!अंग्रेजी & लैटिन नाँव <br> (00:00Hrs से सुरू)
!आकाशीय पिंड
|-
|1
|[[सूर्य (ज्योतिष)|रवि]]वासर या<br/> भानु वासर
|[[सूर्य (ज्योतिष)|आइतवार]]
|[[सूर्य (ज्योतिष)|रविवार]]
|[[सूर्य (ज्योतिष)|अतवार]]
|[[सूर्य (ज्योतिष)|एतवार]] <br/> ਐਤਵਾਰ
|[[सूर्य (ज्योतिष)|रॉबिबार]] <br/> রবিবার
|[[सूर्य (ज्योतिष)|रविवार]]
|[[सूर्य (ज्योतिष)|रबिवार]] <br/> ରବିବାର
|[[सूर्य (ज्योतिष)|भानुवार]] <br/> ಭಾನುವಾರ
|[[सूर्य (ज्योतिष)|आदिवारम]] <br/> ఆదివారం
|[[सूर्य (ज्योतिष)|न्यायिरु]] <br/> ஞாயிறு
|[[सूर्य (ज्योतिष)|न्यायार]] <br/> ഞായർ
|[[सूर्य (ज्योतिष)|रविवार]] <br/> રવિવાર
|[[संडे]]/ज [[:en:Sol (mythology)|सोलिस]]
|[[सूर्य (ज्योतिष)|रवि, आदित्य]] = [[सुरुज]]
|-
|2
|[[सोम]]वासर
|[[चंद्रमा|सोमबार]]
|[[सोम]]
|[[चंद्रमा|सोमार]]
|[[सोम]]वार <br/> ਸੋਮਵਾਰ
|[[सोम]]बार <br/> সোমবার
|[[सोम]]वार
|[[सोम]]बार <br/> ସୋମବାର
|[[सोम|सोमवार]] <br/> ಸೋಮವಾರ
|[[सोम|सोमवारम्]] <br/> సోమవారం
|[[सोम|तिंगल]] <br/> திங்கள்
|[[सोम|तिन्कला]] <br/> തിങ്കൾ
|[[सोम|सोमवार]] <br/> સોમવાર
|[[मंडे]]/ज ''[[सेलेनी|Lunae]]''
|[[चंद्र (देव)|सोम]] = [[चंद्रमा]]
|-
|3
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगल]]वासर
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलवार]]
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलवार]]
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगर]]
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलवार]] <br/> ਮੰਗਲਵਾਰ
|[[मंगल (ज्योतिष)|मोंगोलबार]] <br/> মঙ্গলবার
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलवार]] <br/> मंगळवार
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलबार]] <br/> ମଙ୍ଗଳବାର
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलवार]] <br/> ಮಂಗಳವಾರ
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलवारम्]] <br/> మంగళవారం
|[[मंगल (ज्योतिष)|चेव्वइ]] <br/> செவ்வாய்
|[[मंगल (ज्योतिष)|चोव्वा]] <br/> ചൊവ്വ
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगलवार]] <br/> મંગળવાર
|[[ट्यूजडे]]/ज [[मार्स (मिथक)|Martis]]
|[[मंगल (ज्योतिष)|मंगल]] = [[मंगल]]
|-
|4
|[[बुध (ज्योतिष)|बुध]]वासर
||[[बुध (ज्योतिष)|बुधवार]]
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधवार]]
|[[बुध (ज्योतिष)|बुध]]
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधवार]] <br/> ਬੁੱਧਵਾਰ
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधबार]] <br/> বুধবার
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधवार]]
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधबार]]<br/> ବୁଧବାର
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधवार]]<br/> ಬುಧವಾರ
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधवारम्]]<br/> బుధవారం
|[[बुध (ज्योतिष)|अरिवन (तमिल परंपरा) या बुतन (धार्मिक परंपरा)]] <br/> அறிவன் (புதன் - பெருவாரியான பயன்பாட்டில்)
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधन]] <br/> ബുധൻ
|[[बुध (ज्योतिष)|बुधवार]]<br/> બુધવાર
|[[वेडनसडे]]/ज ''[[मरकरी (मिथक)|Mercurii]]''
|[[बुध (ज्योतिष)]] = [[बुध (ग्रह)|बुध]]
|-
|5
|[[गुरु (ज्योतिष)|गुरु]]वासर <br/> या <br> बृहस्पतिवासर
||[[गुरु (ज्योतिष)|बिहिवार]]
|[[गुरु (ज्योतिष)|गुरुवार]]
|[[गुरु (ज्योतिष)|बियफे]]
|[[गुरु (ज्योतिष)|वीरवार]] <br/> ਵੀਰਵਾਰ
|[[गुरु (ज्योतिष)|Brihôshpôtibār]] <br/> বৃহস্পতিবার
|[[गुरु (ज्योतिष)|गुरु]]वार<br/> गुरुवार
|[[गुरु (ज्योतिष)|गुरुवार]]<br/> ଗୁରୁବାର
|[[गुरु (ज्योतिष)|गुरुवार]]<br/> ಗುರುವಾರ
|[[गुरु (ज्योतिष)|गुरुवारम्, बृहस्पतिवारम्]] <br/> గురువారం, బృహస్పతివారం, లక్ష్మీవారం
|[[गुरु (ज्योतिष)|व्याज्हन]] <br/> வியாழன்
|[[गुरु (ज्योतिष)|व्याज्हम]] <br/> വ്യാഴം
|[[गुरु (ज्योतिष)|गुरुवार]]<br/> ગુરુવાર
|[[थर्सडे]]/ज ''[[जुपिटर|Iovis]]''
|[[बृहस्पति (मिथक)|देव-गुरु बृहस्पति]] = [[बृहस्पति]]
|-
|6
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्र]]वासर
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रवार]]
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रवार]]
|[[शुक्र (ज्योतिष)|सुक]]
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रवार]] <br/> ਸ਼ੁੱਕਰਵਾਰ
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रॉबार]] <br/> শুক্রবার
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रवार]]
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रबार]] <br/> ଶୁକ୍ରବାର
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रवार]] <br/> ಶುಕ್ರವಾರ
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रवारम्]] <br/> శుక్రవారం
|[[शुक्र (ज्योतिष)|वेल्लि]] <br/> வெள்ளி்
|[[शुक्र (ज्योतिष)|वेल्लि]] <br/> വെള്ളി
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्रवार]] <br/> શુક્રવાર
|[[फ्राइडे]]/ज ''[[वीनस|Veneris]]''
|[[शुक्र (ज्योतिष)|शुक्र]] = [[शुक्र]]
|-
|7
|[[शनि (देव)|शनि]]वासर
|[[शनि (देव)|शनिबार]]
|[[शनि (देव)|शनिवार]]
|[[शनि (देव)|सनिच्चर]]
|[[शनि (देव)|शनीचर]] <br/> ਸ਼ਨੀਵਾਰ <br/> [[शनि (देव)|छनिच्छरवार]] <br/> ਛਨਿੱਚਰਵਾਰ
|[[शनि (देव)|शोनिबार]] <br/> শনিবার
|[[शनि (देव)|शनिवार]]
|[[शनि (देव)|शनिबार]] <br/> ଶନିବାର
|[[शनि (देव)|शनिवार]] <br/> ಶನಿವಾರ
|[[शनि (देव)|शनिवारम्]] <br/> శనివారం
|[[शनि (देव)|कारि (तमिल परंपरा) या सनी (धार्मिक परंपरा)]] <br/> காரி (சனி - பெருவாரியான பயன்பாட்டில்)
|[[शनि (देव)|शनि]] <br/> ശനി
|[[शनि (देव)|शनिवार]] <br/> શનિવાર
|[[सैटर्डे]]/ज ''[[सैटर्न|Saturnis]]''
|[[शनि (देव)|शनि]] = [[शनि]]
|}
वार या वासर के अर्थ संस्कृत में दिन होला आ दिन के स्वामी के नाँव के अलग अलग पर्यायवाची सभ में भी वार या वासर जोड़ के दिन सभ के कई प्रकार से नाँव में बिबिधता देखे के मिले ला।
==महीना==
===सौर मास===
सूर्य की आधार पर गणना कइल जाला। [[पृथिवी]] सूर्य का चक्कर लगावेले एही से सूर्य आकाश में कौनो-न-कौनो राशि में उगत मालूम होला। बारह गो राशि आ 27 गो नक्षत्र में जवना में सूर्य जब होला ओही हिसाब से सौर मास क नाँव हो जाला। बारह गो सौर मास होला। एक महीना से दुसरा महीन में बदलाव क भी दू गो आधार बा। सायन मास [[ग्रेगेरियन कैलेण्डर|अंग्रेजी कैलेण्डर]] की हिसाब से 21-22-23 तारीख के बदलेला आ निरयन सौर मास 13-14 तारीख़ के।
साल के दू गो अयन में बाँटल जाला। उत्तरायण आ दक्षिणायन। जब सूर्य मकर रेखा से उत्तर की ओर गति शुरू करेल ([[खिचड़ी (तिहुआर)|खिचड़ी]] की बाद) त उत्तरायण शुरू होला। [[सतुआन]] की बाद जब सूर्य कर्क रेखा से दक्षिण की ओर जाला तब दक्षिणायन शुरू होला।
सायन आ निरयन की हिसाब से दू गो कर्क संक्रांति आ दू गो मकर संक्राति हो जाले।
=== चंद्रमास ===
आजकाल्ह के हिंदू महीना [[चंद्रमा के कला|चंद्रमा की कला]] पर आधारित होला आ एक [[पुर्नवासी]] (पूरणमासी या पूर्णिमा) से आगिला पुर्नवासी ले होला। महीना के दू गो [[पाख]] (पक्ष) में बाँटल जाला। जवना हिस्सा में चन्द्रमा बढ़त रहे ला ([[अमौसा|अमवसा]] से पुर्नवासी ले) ओके अँजोरिया चाहे शुक्लपक्ष कहल जाला। जेवना हिस्सा में चंद्रमा घटे लागे ला (पुर्नवासी कि बाद से अमावसा ले) ओके अन्हरिया या कृष्णपक्ष कहल जाला। एगो पाख 13-15 दिन क होला।
पाख में एक्कम, दुइज, तीज, चउथ, पंचिमी, छठ, सत्तिमी, अष्टिमि, नवमी, दसमी, एकादशी, दुआदसी (द्वादशी), तेरस, चतुर्दशी, आ पुर्नवासी/अमौसा (अमावस्या) [[तिथि]] होले। एगो तिथि क समय ओतना होला जेतना देर में चंद्रमा की गति की कारन, चंद्रमा आ सूर्य की बिचा में बारह अंश बीत जाय। चंद्रमा पृथिवी क चक्कर दीर्घवृत्तीय रास्ता पर लगावेला एही से कबो ई 12 अंश क दूरी जल्दी तय हो जाले आ कबो ढेर समय लागेला आ तिथि छोट-बड़ होत रहेलिन। अमावसा कि अंत आ अँजोरिया की एक्कम क शुरुआत होले जब सूर्य आ चंद्रमा की बिचा में शून्य अंश क कोण बनेला। पुर्नवासी के ई कोण 180 अंश हो जाला मने पृथिवी सूर्य आ चंद्रमा की बिचा में होले।
=== महीना सभ के नाँव ===
[[वैदिक काल]] में बारह गो महीना सभ सुरुज आ ओकरा अनुसार बदले वाला [[सीजन]] के आधार पर रहलें; मने की ई सौरमास रह्लने। वैदिक महीना सभ के नाँवो सीजन ([[ऋतु]]) के आधार पर रखल गइल रहल। ''मधु'' आ ''माधव'' [[बसंत ऋतु|बसंत]] के महीना रहलें; ''शुक्र'' आ ''सुचि'' गर्मी के ऋतु के; ''नभस'' आ ''नभस्य'' बादर वाला, बरसात के महीना; ''ईश'' आ ''ऊर्ज'' बरसात के बाद के सीजन के; ''सह'' अ ''सहस्य'' जाड़ा के महीना; ''तापस'' आ ''तपस्य'' जाड़ा के बाद गर्मी बढ़े के महीना रहलें।<ref>{{cite book |last1=शिवप्रियानंद |first1=स्वामी |title=Astrology and Religion in Indian Art |date=1990 |publisher=अभिनव प्रकाशन |isbn=978-81-7017-231-4 |page=15 |url=https://books.google.co.in/books?id=07XONt1ToBMC&newbks=0&lpg=PA15&dq=vedic%20months%20name&pg=PA15#v=onepage&q=vedic%20months%20name&f=false |access-date=13 मई 2026 |language=en}}</ref>
वर्तमान में, हिंदू महीना कुल के नाँव क्रम से [[चइत]], [[बइसाख]], [[जेठ]], [[असाढ़]], [[सावन]], [[भादो]], [[कुआर]], [[कातिक]], [[अगहन]], [[पूस]], [[माघ]], आ [[फागुन]] होला।
{| class="wikitable"
|-
! महीनन के नाम
! संस्कृत में नाँव
! पूर्णिमा की दिन चन्द्रमा ए नक्षत्र में होला
|-
| [[चइत]]
| चैत्र
| चित्रा
|-
| [[बइसाख]]
| वैशाख
| विशाखा
|-
| [[जेठ]]
| ज्येष्ठ
| ज्येष्ठा
|-
| [[असाढ़]]
| आषाढ़
| पूर्वाषाढ़
|-
| [[सावन]]
| श्रावण
| श्रवण
|-
| [[भादो]]
| भाद्रपद
| पूर्वभाद्र
|-
| [[कुआर]]
| आश्विन
| रेवती(अश्विन)
|-
| [[कातिक]]
| कार्तिक
| कृतिका
|-
| [[अगहन]]
| मार्गशीर्ष
| मृगशिरा (अग्रहायण)
|-
| [[पूस]]
| पौष
| पुष्य
|-
| [[माघ]]
| माघ
| मघा
|-
| [[फागुन]]
| फाल्गुन
| उत्तर फाल्गुन
|}
== सृष्टयाब्द ==
सृष्टयाब्द भारतीय परंपरा के काल गणना में एक किसिम के समय माप हवे आ एक तरह के [[कैलेंडर]] हवे। जइसे समय के नाप ईसवी सन, शक संवत, विक्रम संवत भा हिजरी सन में बतावल जाला ओही तरे ई साल के गणना के एगो तरीका हवे जेकर सुरुआत सृष्टि के सुरुआत के दिन से मानल जाला। उदाहरण खातिर सृष्ट्याब्द में तारीख 07/08/1 972 949 119 के मतलब भइल ठीक 1 972 949 119 बरिस, 8 महीना आ 7 दिन पहिले पृथिवी प पहिला जीवधारी के अवतरण, जनम भइल रहे। सृष्टी के सुरुआत के ई तिथी हिंदू मान्यता के अनुसार होले।
सृष्ट्याब्द में बरिस सुरु होला [[फगुआ]] के दिन से रंगा-रन्ग उत्सव मना के, नाच-गान क के, चैत परिवा से; आ बरिस खतम होला फागुन पूरनमासी के [[होली|होलिकादहन]] के। ई साल करीब 354 दिनन के होला। एह से मऔसम के साथ चले खातिर करीब हर तीसर बरीस 1 महीना जोड़ दियाला, ज्योतिष के अनुसार। सृष्टयाब्द में तिथि कृष्ण पक्ष आ शुक्ल पक्ष रहित होला, जे [[पुर्नवासी]] केे अगिला दिन परिवा से सुरु हो के अगिला पुरनमासी ले रहे ला। एह से महीना 28, 29 दिनन के चाहे 30 दिनन केे होला। तिथि अमावस्या के बदले 'पन्चदशी', 'षोडसी', 'सप्तदशी'... 'नवबिन्शती', 'पूर्णिमा' आदि होला सृृस्ट्याब्द में।
==संदर्भ आ टिपण्णी==
{{Reflist}}
==स्रोत ग्रंथ==
* {{cite book|author=Richmond B.|year=1956|title=Time Measurement and Calendar Construction|url=http://books.google.com/books?id=wwEVAAAAIAAJ&pg=PA77|publisher=Brill Archive|id=GGKEY:AJ6Y8YX0JJB}}
== बाहरी कड़ी ==
* {{cite book |editor1-last=झा |editor1-first=पं॰ भवनाथ |title=धर्मायण, 2079 वि.सं. भाग-3, अंक 125-128 |publisher=महावीर मंदिर |location=[[पटना]] |url=https://www.google.co.in/books/edition/%E0%A4%A7%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%AE%E0%A4%BE%E0%A4%AF%E0%A4%A3_2079_%E0%A4%B5%E0%A4%BF_%E0%A4%B8%E0%A4%82/5h69EAAAQBAJ?hl=en&gbpv=0 |access-date=2 अगस्त 2026 |language=hi |format=गूगल किताब}}
* [http://hi.drikpanchang.com/panchang/month-panchang.html हिन्दू पंचांग १००० वर्षों के लिए (सन १५८३ से २५८२ तक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161012151526/http://hi.drikpanchang.com/panchang/month-panchang.html |date=2016-10-12 }}
* [http://astrobix.com/daily/panchang आनलाइन पंचाग]
{{खगोल-आधार}}
[[श्रेणी:ज्योतिष]]
[[श्रेणी:खगोलिकी]]
[[श्रेणी:भारतीय ज्योतिष]]
[[श्रेणी:हिंदू कलेंडर]]
6bhqm9sweyjhknmgqz98v2jwrxoznpj
खगोलिकी
0
10425
803797
780255
2026-08-01T19:42:25Z
InternetArchiveBot
25596
Add 2 books for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803797
wikitext
text/x-wiki
'''खगोलिकी''' भा '''खगोलशास्त्र''' ({{Lang|en|astronomy}}) [[विज्ञान]] के एगो शाखा हउवे जेह में पृथिवी के बाहर आकाश भा अंतरिक्ष में मौजूद चीजन, जइसे की [[ग्रह]], [[नक्षत्र]] आ [[आकाश गंगा]] आदि क पढ़ाई आ [[रिसर्च]] होल। प्राचीन काल में एहमें ग्रहन क गति आ आकाश में स्थिति क पूर्वानुमान लगावे का भी अध्ययन होखे आ एकर जुड़ाव [[फलित ज्योतिष|ज्योतिष]] आ [[भूगोल]] दुनों से रहल।
== खगोलिकी के बिना-सुलझल सवाल ==
<!-- {{Main|List of unsolved problems in astronomy}}-->
हालाँकि, खगोलिकी रुपी ई बैज्ञानिक शाखा बहुत गजब के बिकास कइले बा आ प्रकृति आ ब्रह्मांड के समझ बढ़ावे में मददगार भइल बाटे, अभिन ले बहुत सारा सवाल अइसन बाड़ें जिनाहन के जबाब मिले के बाकी बाटे। एह सवालन के जबाब खाती नया जमीन आ स्पेस आधारित उपकरण आ औजार बनावे आ संभवतः नया किसिम के सिद्धांत आ एक्सपेरिमेंट सभ के जरूरत बाटे। कुछ प्रमुख सवाल बाड़ें:
* स्टेलर मास स्पेक्ट्रम के उत्पत्ती कइसे होखे ला? मतलब ई की खगोल बैज्ञानिक लोग हमेशा ठीक एकही किसिम के स्टेलर मास सभ के बितरण—सुरुआती मास फंक्शन—काहें देखे ला, जबकि आभासी रूप से सुरुआती दसा कुछऊ रहल होखे?<ref>{{cite journal
|last = Kroupa|first = Pavel
|title=The Initial Mass Function of Stars: Evidence for Uniformity in Variable Systems
|url = https://archive.org/details/sim_science_2002-01-04_295_5552/page/82|journal=Science|date=2002|volume=295|issue=5552
|pages=82–91
|doi=10.1126/science.1067524
|pmid=11778039
|arxiv = astro-ph/0201098 |bibcode = 2002Sci...295...82K
|s2cid = 14084249
}}</ref> तारा आ ग्रह सभ के निर्माण के बारे में अउरी गहिराई से जानल अभिन ले बाकी बा।
* का ब्रम्हांड में अउरियो कहीं जीवन बाटे? बिसेस रूप से, अउरियो कहीं बुद्धिमान जीवन बा कि नाहीं? अगर अइसन होखे, फर्मी पैराडॉक्स के का होखी? अउरी दूसर कहीं जिनगी के होखले के बैज्ञानिक आ दार्शनिक परभाव बहुत महत्व के बाड़ें।<ref>{{cite web
|url=http://www.astrobio.net/debate/236/complex-life-elsewhere-in-the-universe
|archive-url=https://web.archive.org/web/20110628214416/http://www.astrobio.net/debate/236/complex-life-elsewhere-in-the-universe
|archive-date=28 June 2011
|title = Rare Earth: Complex Life Elsewhere in the Universe?
|work = Astrobiology Magazine|access-date =12 August 2006|date=15 July 2002
}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.bigear.org/vol1no2/sagan.htm|title=The Quest for Extraterrestrial Intelligence|last=Sagan|first=Carl|work=Cosmic Search Magazine|access-date=12 August 2006|archive-url=https://web.archive.org/web/20060818144558/http://www.bigear.org/vol1no2/sagan.htm|archive-date=18 August 2006 |url-status=live}}</ref> सौर मंडल नार्मल बाटे कि एटिपिकल (atypical)?
* डार्क मैटर आ डार्क एनर्जी के मूल प्रकृति का बाटे? इहे पूरा ब्रम्हांड (कोसमोस) के इवोल्यूशन आ नियति के भारी रूप से परभावित करे लें, तब्बो अभिन ले इनहन के बारे में बहुत जानकारी ना बाटे।<ref name="physics questions">{{cite web|url=http://www.pnl.gov/energyscience/01-02/11-questions/11questions.htm
|title = 11 Physics Questions for the New Century
|publisher = Pacific Northwest National Laboratory
|access-date =12 August 2006 |archive-url = https://web.archive.org/web/20060203152634/http://www.pnl.gov/energyscience/01-02/11-questions/11questions.htm |archive-date = 3 February 2006}}</ref>
* ब्रम्हांड के अंतिम नियति खा होखी?<ref>{{cite web
|last = Hinshaw|first = Gary|date = 15 December 2005
|url = http://map.gsfc.nasa.gov/m_uni/uni_101fate.html
|title = What is the Ultimate Fate of the Universe?
|publisher = NASA WMAP|access-date =28 May 2007| archive-url= https://web.archive.org/web/20070529145436/http://map.gsfc.nasa.gov/m_uni/uni_101fate.html| archive-date= 29 May 2007 | url-status= live}}</ref>
* सभसे सुरुआती गैलेक्सी कइसे बनली सऽ?<ref>{{cite web|title=FAQ – How did galaxies form?|url=http://origins.stsci.edu/faq/galaxies.html|publisher=NASA|access-date=28 July 2015|archive-url=https://archive.today/20151216101427/http://origins.stsci.edu/faq/galaxies.html|archive-date=16 December 2015|url-status=dead}}</ref> अतना सुपरमैसिव ब्लैक होल सभ कइसे बनलें?<ref>{{cite web|title=Supermassive Black Hole|url=http://astronomy.swin.edu.au/cosmos/S/Supermassive+Black+Hole|publisher=Swinburne University|access-date=28 July 2015|archive-date=14 August 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200814110807/https://astronomy.swin.edu.au/cosmos/S/Supermassive+Black+Hole|url-status=live}}</ref>
* अल्ट्रा-हाई-एनर्जी कॉस्मिक किरन सभ कवना कारन से पैदा हो रहल बाड़ीं?<ref>{{cite journal|journal=Annual Review of Astronomy and Astrophysics|title=The Origin of Ultra-High-Energy Cosmic Rays|last=Hillas|first=A.M.|volume=22|date=September 1984|doi=10.1146/annurev.aa.22.090184.002233|pages=425–44|quote=This poses a challenge to these models, because [...]|bibcode = 1984ARA&A..22..425H }}</ref>
* स्टैंडर्ड बिग-बैंग मॉडल के प्रेडिक्शन के तुलना में लिथियम के मौजूदगी चार गुना कम काहें बाटे?<ref>{{Cite journal|last1=Howk|first1=J. Christopher|last2=Lehner|first2=Nicolas|last3=Fields|first3=Brian D.|last4=Mathews|first4=Grant J.|date=6 September 2012|title=Observation of interstellar lithium in the low-metallicity Small Magellanic Cloud|url=https://archive.org/details/sim_nature-uk_2012-09-06_489_7414/page/121|journal=Nature|language=en|volume=489|issue=7414|pages=121–23|doi=10.1038/nature11407|pmid=22955622|arxiv = 1207.3081 |bibcode = 2012Natur.489..121H |s2cid=205230254}}</ref>
* इवेंट होराइजन के पार का होखे ला?<ref>{{cite web|url=http://www.businessinsider.com.au/what-happens-when-you-enter-a-black-hole-2014-12|title=What Happens When You Enter A Black Hole?|date=15 December 2014|publisher=Business Insider International|last1=Orwig|first1=Jessica|access-date=17 November 2016|archive-date=13 August 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200813091246/https://www.businessinsider.com.au/what-happens-when-you-enter-a-black-hole-2014-12|url-status=live}}</ref>
==इहो देखल जाय==
* [[भूगोल]]
* [[गणितीय भूगोल]] आ [[भूमितिकी]] (geodesy)
==संदर्भ==
{{Reflist}}
{{Astronomy navbox}}
[[श्रेणी:खगोलिकी| ]]
[[श्रेणी:भूगोल|+]]
[[श्रेणी:गणितीय भूगोल]]
[[श्रेणी:अंतरिक्ष बिज्ञान]]
{{बिज्ञान-आधार}}
t5ijlgrzpzsd0212jopp3o2qxxqko7s
भारतीय गिद्ध
0
10461
803794
803357
2026-08-01T19:38:11Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803794
wikitext
text/x-wiki
{{speciesbox
| status = CR
| status_system = IUCN3.1
| status_ref = <ref name=iucn>{{cite iucn |author=BirdLife International |date=2017 |title=''Gyps indicus'' |page=e.T22729731A117875047 |access-date=19 November 2021}}</ref>
| image = Indian vulture (Gyps indicus) Photograph by Shantanu Kuveskar.jpg
| image_caption = Indian vulture sunbathing in [[Mhasla]], [[Maharashtra]]
| genus = Gyps
| species = indicus
| authority = ([[Giovanni Antonio Scopoli|Scopoli]], 1786)<ref>{{cite book |author=Scopoli, J. A. |year=1786–88 |title=Deliciae Flora et Fauna Insubricae Ticini. An account including new descriptions of the birds and mammals collected by Pierre Sonnerat on his voyages |location=London |publisher=C. J. Clay |pages=7–18 |chapter=Aves |chapter-url=https://archive.org/details/cu31924005326800/page/n13/mode/2up}}</ref>
| range_map = GypsBengalensisMap.svg
| range_map_caption = Distribution in purple
}}
'''भारतीय गिद्ध''' ({{Lang|en|Indian vulture}}, Gyps indicus) एगो पुरान दुनिया के गिद्ध हवे जे [[भारत]], [[पाकिस्तान]] आ [[नेपाल]] के मूल निवासी हवे। एकरा के 2002 से [[अंतर्राष्ट्रीय प्रकृति संरक्षण संघ|आईयूसीएन]] के रेड लिस्ट में गंभीर रूप से बिलुप्त होखे वाला के रूप में लिस्ट कइल गइल बाटे, काहें से कि एह में जनसंख्या में बहुत गिरावट आइल बा। भारतीय गिद्ध सभ के मौत डाइक्लोफेनाक जहर के कारण किडनी फेल होखे से भइल मानल जाला।<ref name=iucn /> एकर प्रजनन मुख्य रूप से मध्य आ प्रायद्वीपीय भारत के पहाड़ी चट्टान सभ पर होला।
एकरे रेंज के उत्तरी हिस्सा में मौजूद पातर-चोंच वाला गिद्ध ''जिप्स टेनुइरोस्ट्रिस'' के एगो अलग प्रजाति मानल जाला।
==बिबरन==
भारतीय गिद्ध मध्यम आकार के आ भारी-भरकम होला। एकर देह आ गुप्त पंख पीयर होला, एकर उड़ान पंख गहिराह रंग के होला। एकर पाँख चौड़ा होला आ पोंछ के पंख छोट होला। एकर माथा आ गर्दन लगभग गंजा होला, आ एकर नोक काफी लंबा होला। एकर लंबाई 81–103 सेमी (32–41 इंच) होला आ एकर पाँख के बिस्तार 1.96–2.38 मीटर (6.4–7.8 फीट) होला। मादा नर से छोट होखे लीं।<ref>{{cite book |last1=Ferguson-Lees |first1=J. |last2=Christie |first2=D. A. |name-list-style=amp |year=2001 |title=Raptors of the World |location=Boston, New York |publisher=Houghton Mifflin Harcourt |isbn=0618127623 |page=120 |chapter=Long-billed Vulture ''Gyps indicus'' |chapter-url=https://books.google.com/books?id=hlIztc05HTQC&pg=PA120}}</ref>
एकर वजन 5.5–6.3 किलोग्राम (12–14 पाउंड) होला। ई यूरेशियन ग्रिफन के तुलना में छोट आ कम भारी बनल बा। ई ओह प्रजाति से अलगा होला काहें से कि एकर शरीर कम बफ आ पाँख के आवरण होला। एकरे अलावा एकरा में ग्रिफन सभ द्वारा देखावल जाए वाला सफेद रंग के मीडियन गुप्त बार के भी कमी बा।<ref>{{cite web |url=http://www.peregrinefund.org/vulture_factsheet.asp#Long-billed%20Vulture, |title=The Peregrine Fund |publisher=The Peregrine Fund |date=2010 |access-date=2011-05-31 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110526203258/http://www.peregrinefund.org/vulture_factsheet.asp#Long-billed%20Vulture, |archive-date=2011-05-26 |url-status=dead}}</ref>
== आवास आ बेहवार==
भारतीय गिद्ध मुख्य रूप से दक्खिन आ मध्य भारत के चट्टान सभ पर प्रजनन करे ला, बाकी [[राजस्थान]] में घोंसला बनावे खातिर पेड़ सभ के इस्तेमाल करे खातिर जानल जाला। ई मानव निर्मित ऊँच बिल्डिंग सभ पर भी प्रजनन क सके ला, जइसे कि चतुर्भुज मंदिर। बाकी गिद्ध सभ नियर ई एगो मेहतर हवे, ज्यादातर लाश सभ से भोजन करे ला, जेकरा के ई सवाना के ऊपर आ मनुष्य के निवास के आसपास उड़ के पावे ला। ई अक्सर झुंड में जमा हो जाला।
== इस्थिति आ कंजर्वेशन==
===आबादी में कमी===
भारतीय गिद्ध आ सफेद-रम्प वाला गिद्ध, जी. बेंगालेंसिस ([[बंगाल गिद्ध]]), दुनों प्रजाति सभ के ऊपर आबादी के कमी के खतरा रहल बाटे। बांग्लादेश, भारत आ नेपाल में इनहन के 99%–97% आबादी कम भइल दर्ज कइल गइल बाटे। 2000-2007 के बीच एह प्रजाति आ पतला बिल वाला गिद्ध के सालाना गिरावट के दर औसतन सोलह प्रतिशत से ढेर रहल।<ref name="BirdLife">{{ cite web |url=http://www.birdlife.org/datazone/speciesfactsheet.php?id=31029 | title = BirdLife Fact Sheet: Indian vulture | access-date = 11 August 2014 |publisher=[[BirdLife International]]}}</ref> एकर कारण पशु चिकित्सा दवाई डाइक्लोफेनाक से होखे वाला जहर के रूप में पहचानल गइल बा। डाइक्लोफेनाक एगो नॉन स्टेरॉयडल एंटी-इंफ्लेमेटरी दवाई (NSAID) ह अउरी जब इ काम करेवाला जानवर के दिहल जाला त इ जोड़ के दर्द के कम क सकता अउरी एहीसे एकरा ले जादे समय तक काम करत रह सके लें। मानल जाता कि इ दवाई गिद्ध मरे वाला मवेशी के मांस के संगे निगल लेले बाड़े, जवना के जीवन के अंतिम दिन में डाइक्लोफेनाक दिहल गइल रहे।
डाइक्लोफेनाक के चलते गिद्ध के कई प्रजाति में किडनी फेल हो जाला। मार्च 2006 में भारत सरकार डाइक्लोफेनाक के पशु चिकित्सा के इस्तेमाल पर रोक लगावे के समर्थन करे के घोषणा कइलस। एगो अउरी एनएसएआईडी मेलोक्सिकैम गिद्ध खातिर हानिरहित पावल गइल बा आ ई डाइक्लोफेनाक के स्वीकार्य विकल्प साबित होखे के चाहत रहल। जब मेलोक्सिकैम के उत्पादन बढ़ जाई त उम्मीद कइल जाला कि इ डाइक्लोफेनाक नियन सस्ता होई। अगस्त 2011 ले लगभग एक साल ले पशु चिकित्सा के इस्तेमाल पर रोक लगावे से पूरा भारत में डाइक्लोफेनाक के इस्तेमाल से रोकल ना गइल।<ref name="Express">{{cite news |url = http://archive.indianexpress.com/news/banned-diclofenac-still-kills-vultures/828303/ | title = Banned diclofenac still kills vultures |first = Raakhi | last = Jagga | date = 7 August 2011 | newspaper = Express India | access-date = 11 August 2014}}</ref> पूरा प्रायदीपीय भारत में, कर्नाटक आ तमिलनाडु में, खासतौर पर बैंगलोर के आसपास के गाँव सभ में, कम संख्या में चिरई सभ के प्रजनन भइल बा।<ref name="Hindu">{{cite news|url=http://www.thehindu.com/news/national/tamil-nadu/longbilled-vultures-sighted-after-40-years/article5322851.ece|title=Long-billed Vulture sighted after 40 years|newspaper=The Hindu|date=7 November 2013 |first = P. |last = Oppili | access-date = 11 August 2014}}</ref> भारतीय गिद्ध के गिरावट से पर्यावरण के संरक्षण प बहुत असर पड़ल बा। सभ लाश सभ के हटा के गिद्ध सभ प्रदूषण के कम करे, बेमारी के फइलल आ अवांछित स्तनधारी सभ के मेहतर सभ के दबावे में मदद कइले रहलें।<ref>{{Cite journal|last1=Prakash|first1=V. |last2=Bishwakarma|first2=M. C. |last3=Chaudhary |first3=A. |last4=Cuthbert |first4=R. |last5=Dave |first5=R. |last6=Kulkarni |first6=M. |last7=Kumar |first7=S. |last8=Paudel |first8=K. |last9=Ranade |first9=S. |name-list-style=amp |date=2012 |title=The Population Decline of Gyps Vultures in India and Nepal Has Slowed since Veterinary Use of Diclofenac was Banned |journal=PLOS ONE |volume=7 |issue=11 |pages=e49118 |doi=10.1371/journal.pone.0049118 |pmc=3492300 |pmid=23145090 |bibcode=2012PLoSO...749118P|doi-access=free }}</ref> इनहन के अनुपस्थिति में जंगली कुकुरन आ चूहा सभ के आबादी के साथे-साथ इनहन के जूनोटिक बेमारी सभ में भी बहुत बढ़ती भइल बा।<ref>{{cite journal |last1=Prakash |first1=V. |last2=Pain |first2=D.J. |last3=Cunningham |first3=A.A. |last4=Donald |first4=P.F. |last5=Prakash |first5=N. |last6=Verma |first6=A. |last7=Gargi |first7=R. |last8=Sivakumar |first8=S. |last9=Rahmani |first9=A.R. |name-list-style=amp |title=Catastrophic collapse of Indian white-backed ''Gyps bengalensis'' and long-billed ''Gyps indicus'' vulture populations |url=https://archive.org/details/sim_biological-conservation_2003-03_109_3/page/381 |journal=Biological Conservation |date=2003 |volume=109 |issue=3 |pages=381–390 |doi=10.1016/S0006-3207(02)00164-7}}</ref>
===कैप्टिव-ब्रीडिंग ===
[[File:Vultures in the nest, Orchha, MP, India edit.jpg|thumb|Vultures in a nest in [[Orchha]]]]
भारतीय गिद्ध के कई गो प्रजाति खातिर कैप्टिव-ब्रिडिंग कार्यक्रम (बंधक राखि के प्रजनन) शुरू हो गइल बा। गिद्ध सभ लंबा उमिर के होलें आ प्रजनन में धीमा होलें, एह से एह कार्यक्रम सभ में दशक भर के समय लागे के उमेद बा। गिद्ध लगभग पाँच साल के उमिर में प्रजनन के उमिर में पहुँच जालें। उम्मीद बा कि जब पर्यावरण में डाइक्लोफेनाक से साफ हो जाई त कैद में पोसल चिरई के जंगल में छोड़ दिहल जाई।
साल 2014 के सुरुआत में "सेविंग एशिया के गिद्ध" नाँव से गिद्ध सभ के बिलुप्त होखे से बचावे के कार्यक्रम घोषणा कइलस कि एकरा उमेद बा कि 2016 ले कैप्टिव-बर्ड चिरई सभ के जंगल में छोड़ल शुरू क दिहल जाई।<ref>{{cite news|last=Kinver|first=M. |title=Project targets 2016 for Asian vultures release|url=https://www.bbc.co.uk/news/science-environment-25963100|access-date=2 February 2014 |newspaper=BBC News|date=31 Jan 2014}}</ref>
एशिया के पहिला गिद्ध के पुनर्परिचय कार्यक्रम के हिस्सा के रूप में जून, 2016 में जटायू संरक्षण प्रजनन केंद्र, पिंजौर से दू गो कैप्टिव हिमालयन ग्रिफन के रिहा कइल गइल।
==इहो देखल जाय==
*[[बंगाल गिद्ध]]
*[[सफ़ेद गिद्ध]]
== संदर्भ ==
{{Reflist|33em}}
== बाहरी कड़ी ==
{{Commons category|Gyps indicus}}
{{Wikispecies|Gyps indicus}}
* [https://web.archive.org/web/20150722223425/http://www.vulturerescue.org/ Conserving Asia's critically endangered vultures]
* [http://www.vulture-territory.com/billed.html Vulture Territory Facts and Characteristics: Long Billed Griffon]
* [http://www.save-vultures.org/ "Saving Asia's Vultures from Extinction" Consortium]
* [https://web.archive.org/web/20170107044924/http://www.snmcpn.org/vultures/indian-white-backed-vulture Conservation of Vultures in Konkan region]
<!-- {{Vulture}}-->
{{Taxonbar|from=Q248086}}
[[श्रेणी:भारत के चिरई]]
[[श्रेणी:गिद्ध]]
crx6926eja3rdczusilwjk7jc8n52tr
प्राकृतिक पर्यावरण
0
10469
803807
789276
2026-08-01T19:53:12Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803807
wikitext
text/x-wiki
{{for2|सामान्य कांसेप्ट आ अर्थ|[[पर्यावरण]]}}
[[File:Hopetoun falls.jpg|thumb|right|240px|आस्ट्रेलिया में एगो झरना जहाँ बहुत पर्यटक लोग जाला बाकी बेहतर मैनेजमेंट के कारण इहाँ के प्राकृतिक दसा सुरक्षित बा।]]
[[File:Termite mound NT.jpg|thumb|right|240px|दीमक सभ आपन रहे खातिर बड़हन टीला बना देलें, बाकी ऊ आदमी ना हवें आ उनहन के ई शहर प्राकृतिक मानल जाला।]]
'''प्राकृतिक पर्यावरण''' ([[अंग्रेजी]]:Natural environment) प्राकृतिक रूप से पावल जाए वाली सगरी जिंदा आ बेजान चीजन के एकट्ठा रूप हवे। मने कि अइसन प्राकृतिक दसा जेह में आदमी क हस्तक्षेप बहुत कम भइल होखे। पूरा ब्रह्मांड प्राकृतिक बा, बाकी ई शब्द अकसर पृथिवी खातिर इस्तमाल कइल जाला, या पृथिवी के कौनों खास इलाका खातिर। एह तरह के पर्यावरण में पृथिवी पर पावल जाए वाली सगरी जीव सभ के प्रजाति, चट्टान, जलवायु, मौसम आ अन्य प्राकृतिक संसाधन सभ (आ इनहन के आपसी क्रिया-प्रतिक्रिया) के शामिल कइल जाला जेकरा से मनुष्य के जीवन संभव बा आ जवना पर मनुष्य के सगरी वर्तमान आर्थिक गतिबिधि सभ मूल रूप से निर्भर बा।<ref>{{cite journal |last=Johnson |first=D. L. |first2=S. H. |last2=Ambrose |first3=T. J. |last3=Bassett |first4=M. L. |last4=Bowen |first5=D. E. |last5=Crummey |first6=J. S. |last6=Isaacson |first7=D. N. |last7=Johnson |first8=P. |last8=Lamb |first9=M. |last9=Saul |first10=A. E. |last10=Winter-Nelson |year=1997 |title=Meanings of Environmental Terms |url=https://archive.org/details/sim_journal-of-environmental-quality_may-june-1997_26_3/page/n12 |journal=Journal of Environmental Quality |volume=26 |issue=3 |pages=581–589 |doi=10.2134/jeq1997.00472425002600030002x }}</ref>
प्राकृतिक पर्यावरण के दू गो पहलू बा:
* [[इकोलॉजी|इकोलॉजिकल]] इकाई जवन प्राकृतिक सिस्टम के रूप में बिना मनुष्य के बहुत हस्तक्षेप के मौजूद होखें। एह में सगरी जीव, सूक्ष्मजीव, बनस्पति, पृथिवी के चट्टान, माटी, वायुमंडल आ प्राकृतिक घटना सभ आ जाला।
* सब जगह पावल जाए वाला प्राकृतिक संसाधन आ भौतिक घटना जिनहन के कौनों सीमा में नइखे बाँटल गइल। एह में जलवायु, हवा, पानी, एनर्जी, रेडियेशन, बिजली के चार्ज आ चुंबकत्व नियर चीज सामिल कइल जा सकत बाटे। मनुष्य के आर्थिक क्रिया मूल रूप से एही प्राकृतिक चीजन पर निर्भर बा।
प्राकृतिक पर्यावरण के बिपरीत, मनुष्य के [[बनावटी पर्यावरण|बनावल पर्यावरण]] बा। पृथिवी के बहुत सारा इलाका में मनुष्य अपना गतिबिधि से मूल प्राकृतिक दसा सभ के एतना बदल दिहले बा, जइसे कि खेती खातिर या शहर बसावे खातिर, कि अब उहाँ के प्राकृतिक पर्यावरण बदल के मनुष्य-निर्मित पर्यावरण बन गइल बाटे। इहाँ तक कि बहुत मामूली बुझाए वाला बदलाव, जइसे कौनों रेगिस्तानी इलाका में माटी के देवाल आ छान छप्पर डाल के घर बना लिहल भी आसपास के पर्यावरण के आर्टिफिशियल पर्यावरण में बदल देला, ऊ प्राकृतिक ना रहि जाला। हालाँकि, बहुत सारा जियाजंतु आपन घर बनावे लें आ बहुत बड़ आकार के रचना भी क देलें, उनहन के कइल बदलाव प्राकृतिक पर्यावरण के हिस्सा मानल जाला।
वास्तव में ''पूर्ण रूप से प्राकृतिक'' पर्यावरण पृथिवी पर साइदे कहीं मिले, आ कौनों भी जगह के प्राकृतिकता 100% प्राकृतिक से 0% प्राकृतिक के बीच कहीं होला। सटीक तरीका से कहल जाय तब प्राकृतिक पर्यावरण के चीजन के एह तरीका से देखल जा सके ला कि इनहन के प्राकृतिकता मनुष्य के कामकाज के परभाव से केतना सुरक्षित बा।<ref>{{cite book |first=Donald |last=Symons |title=The Evolution of Human Sexuality |page=31 |publisher=Oxford University Press |year=1979 |location=New York |isbn=0-19-502535-0 }}</ref> एह तरीका से देखे पर कुछ लोग के कहनाम इहो बा कि जब मनुष्य के काम से पूरा पृथिवी के जलवायु सिस्टम आ हवा के बनावट में बदलाव हो रहल बा, पृथिवी के कौनों हिस्सा आज अइसन नइखे बचल जवना के सही अरथ में प्राकृतिक कहल जा सके।
एक ठो दूसर संर्दभ में, प्राकृतिक पर्यावरण शब्द के प्रयोग जीवजंतु के [[आवास]] (हैबिटाट) खातिर भी होला। उदाहरण खातिर, जब ई कहल जाय कि जिराफ सभ के प्राकृतिक पर्यावरण [[सवाना|सवाना घास के मैदान]] हवे।
==प्राकृतिक पर्यावरण के भाग==
पृथिवी बिज्ञान आ भौतिक भूगोल जइसन बिसय जे मुख्य रूप से एह तरह के पर्यावरण के अध्ययन करे लें, प्राकृतिक पर्यावरण (यानि पृथिवी) के चार हिस्सा में बाँटे लें: थलमंडल, वायुमंडल, जलमंडल आ जीमंडल। कुछ बिद्वान लोग हिममंडल (''क्रायोस्फीयर'', बर्फ वाला हिस्सा) आ मृदामंडल (''पेडोस्फीयर'', माटी वाला हिस्सा) के अलग से गिने लें आ पृथिवी के छह गो मंडल में बाँटे लें।
==थलमंडल==
{{empty section}}
{{clear}}
==इहो देखल जाय==
*[[पर्यावरण]]
*[[प्रदूषण]]
*[[पर्यावरण क़ानून]]
==संदर्भ==
{{reflist|33em}}
{{पर्या-आधार}}
[[श्रेणी:पर्यावरण]]
[[श्रेणी:प्रकृति]]
[[श्रेणी:इकोलॉजी]]
lt9qrix17lhc3j2ylsrza0lupttdvws
प्रयोगकर्ता:Hym411
2
11321
803826
774849
2026-08-02T00:16:05Z
Pathoschild
178
global user pages ([[m:Synchbot|requested by Hym411]])
803826
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[User:Revi C.]]
88g0cv17whfgb1wkeh281mptujwtlut
प्रयोगकर्ता वार्ता:Hym411
3
11322
803835
774850
2026-08-02T00:55:59Z
Pathoschild
178
global user pages ([[m:Synchbot|requested by Hym411]])
803835
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[User talk:Revi C.]]
o9z79lcc9a9pfmqmrod5w3eyk4q9i0o
प्लेटो
0
11385
803814
651122
2026-08-01T20:08:29Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803814
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox philosopher
| region = [[पच्छिमी दर्शन]]
| era = प्राचीन दर्शन
| image = Plato Silanion Musei Capitolini MC1377.jpg
| caption = Roman copy of a portrait bust by Silanion for the Academia in Athens ({{circa|370 BC|lk=on}})
| name = Plato
| birth_date = 428/427 चाहे 424/423 ईपू
| birth_place = एथेंस, यूनान
| death_date = 348/347 ईपू (उमिर {{circa|80}})
| death_place = एथेंस, यूनान
| ethnicity = यूनानी
| school_tradition = प्लेटोवाद
| main_interests = {{Flatlist}}
* [[मेटाफिजिक्स]]
* [[नीतिशास्त्र]]
* [[राजनीति]]
* [[ज्ञान मीमांसा]]
* रेटोरिक
* [[कला (समस्त)|कला]]
* [[साहित्य]]
* [[शिक्षा]]
* [[समाज]]
* [[दोस्ती]]
* [[प्रेम]]
{{Endflatlist}}
| notable_works = ''एपोलोजी''<br>''फीडो''<br>''सिंपोजियम''<br>''रिपब्लिक''
| notable_ideas =
| influences = [[सुकरात]], [[पर्मेनाइडीज]], [[पाइथागोरस]], डायोटीमा<ref>{{Cite journal|last=Ragland-Sullivan|first=Ellie|date=Fall 1989|title=Plato's Symposium and the Lacanian Theory of Transference: Or, What Is Love?|url=https://archive.org/details/sim_south-atlantic-quarterly_fall-1989_88_4/page/740|journal=The South Atlantic Quarterly|publisher=Duke University Press|volume=88|pages=740|via=}}</ref>, हेराक्लतु
| influenced = लगभग सारा [[पच्छिमी दर्शन]]
}}
'''प्लेटो''', '''प्लाटो''' भा '''अफलातून''' [[यूनान]] क एगो [[दार्शनिक]] रहलें। प्लेटो [[सुकरात]] क चेला आ [[अरस्तू]] क गुरु रहलें।
उनकर सभ्से परसिद्ध पुस्तक ''[[रिपब्लिक]]'' हवे। ऊ आपन किताब डाइलाग यानी बातचीत की रूप में लिखलें। इन्हन में हीरो [[सुकरात]] हवें जे अउरी लोगन से बातचीत तर्क बितर्क आ प्रश्न कई के चीजन पर बिचार करत देखावल गइल बानें।
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist|33em}}
[[श्रेणी:यूनान]]
[[श्रेणी:यूनानी दार्शनिक]]
[[श्रेणी:प्राचीन यूनान के लोग]]
[[श्रेणी:पच्छिमी दर्शन]]
[[श्रेणी:यूनानी लोग]]
{{Philosopher-stub}}
2xec3l0nbg3fxy6yqhmiwbdwom43ato
गोलार्ध
0
16007
803779
788861
2026-08-01T19:09:40Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803779
wikitext
text/x-wiki
[[चित्र:Primemeridian.jpg|310px|thumb|[[भूमध्य रेखा]] आ [[प्राइम मेरिडियन]] (प्रधान दुपहरिया रेखा) के आधार पर पृथिवी के बँटवारा।]]
[[चित्र:Map of the World.jpg|310px|thumb|एगो पुराना नक्शा में पूरबी आ पच्छिमी गोलार्ध]]
'''गोलार्ध''' ({{Lang|en|hemispheres}}) चाहे '''पृथिवी के गोलार्ध''' (hemispheres of Earth) [[पृथिवी]] के [[ग्लोब]] के दू हिस्सा में बाँटला से बनेला;<ref>{{cite web |last1=Society |first1=National Geographic |title=hemisphere |url=https://www.nationalgeographic.org/encyclopedia/hemisphere/ |website=National Geographic Society |access-date=2 मार्च 2022 |language=en |date=22 मार्च 2011 |archive-date=2019-07-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190709192357/https://www.nationalgeographic.org/encyclopedia/hemisphere/ |url-status=dead }}</ref><ref name="Britannica">{{cite web |title=hemisphere |url=https://kids.britannica.com/students/article/hemisphere/274837 |website=Britannica Kids |access-date=2 मार्च 2022}}</ref> शब्द के मतलब होला गोला के आधा हिस्सा। अंग्रेजी भाषा के शब्द ''हेमिस्फियर'' मूल रूप से ग्रीक भाषा से आइल हवे आ एहू के मतलब होला कौनों गोला के आधा हिस्सा।
पृथिवी के आकृति पृथिव्याकार भा ''[[ज्याॅइड]]'' (geoid) हवे हालाँकि, आसानी खातिर एकरा के गोला के आकृति के कल्पना कइल जाला आ एकर छोट मॉडल [[ग्लोब]] कहालें। एह गोल आकृति के ग्लोब के कई आधारन पर दू हिस्सा में बाँटल जा सके ला। सभसे चलनसार तरीका बा कि [[भूगोलीय निर्देशांक सिस्टम|अक्षांस आ देशांतर]] के हिसाब से दू हिस्सा में बाँट दिहल जाय। एकरे अलावा अउरियो कई तरीका आ आधार पर पृथिवी के दू हिस्सा में बाँटल जाला।
== अक्षांस देशांतर अनुसार ==
{{main|भूगोलीय निर्देशांक सिस्टम}}
[[अक्षांश|अक्षांस]] के आधार पर पृथिवी के दू हिस्सा में बाँटल जाला तब बिसुवत रेखा भा भूमध्य रेखा एकरे बीचोबीच पड़े ले:
* [[उत्तरी गोलार्ध]] अइसन सगरी इलाका हऽ जे भूमध्य रेखा के उत्तर में पड़े ला। एकरे सेंटर में उत्तरी ध्रुव होखे ला।
* [[दक्खिनी गोलार्ध]] अइसन सगरी इलाका हऽ जे भूमध्य रेखा के दक्खिन में पड़े ला। एकरे सेंटर में दक्खिनी ध्रुव होखे ला।
[[देशांतर]] के आधार पर पृथिवी के दू हिस्सा में बाँटे पर प्रधान मध्याह्न रेखा (प्राइम मेरिडियन) आ अंतरराष्ट्रीय तिथि रेखा (इंटरनेशनल डेट लाइन) बीचोबीच पड़े लीं:
* [[पूरबी गोलार्ध]] प्राइम मेरिडियन 0° देशांतर के पूरुब में आ 180° देशांतर के पच्छिम में पड़े ला।
* [[पच्छिमी गोलार्ध]] प्राइम मेरिडियन 0° देशांतर के पच्छिम में आ 180° देशांतर के पूरुब में पड़े ला।
पूरुब-पच्छिम के ई बिभाजन धार्मिक आ सांस्कृतिक आधार पर भी कइल बँटवारा हवे। हालाँकि, चलन में ई एकदम सटीक तरीका से देशांतर आधारित नाहियो हो सके ला आ आमतौर पर पच्छिमी गोलार्ध के मतलब [[उत्तर अमेरिका]] आ [[दक्खिन अमेरिका]] महादीप के रूप में [[नई दुनियाँ]] के कहल जाला जबकि पूरबी गोलार्ध में [[अफिरका]] [[एशिया]] नियर महादीप शामिल कइल जालें।<ref name="Britannica" />
== जमीन आ समुंद्र ==
पृथिवी के [[समुंद्र|समुंद्री]] आ जमीनी भा [[महादीप|महादीपीय हिस्सा]] के आधार पर दू हिस्सा में बाँटल जाला:<ref>{{Cite journal | doi=10.1080/00221344508986498|title = This Hemisphere| url=https://archive.org/details/sim_journal-of-geography_1945-12_44_9/page/345| journal=Journal of Geography| volume=44| issue=9| pages=345–355|year = 1945|last1 = Boggs|first1 = S. W.}}</ref>
* [[जमीनी गोलार्ध]] (स्थलीय गोलार्द्ध) अइसन आधा हिस्सा जेह में महादीप सभ के जमीनी एरिया बेसी बाटे।
* [[पनिहा गोलार्ध]] (जलीय गोलार्द्ध) अइसन आधा हिस्सा जेह में महासागर, मने की पानी के हिस्सा बेसी बाटे।
== गैलरी ==
<gallery mode="packed">
Northern Hemisphere LamAz.png|उत्तरी गोलार्ध
Southern Hemisphere LamAz.png|दक्खिनी गोलार्ध
Land hemisphere.png|जमीनी भा थलीय गोलार्ध
Water hemisphere.png|पनिहा भा महासागरीय भा जलीय गोलार्ध
</gallery>
== संदर्भ ==
{{Reflist|33em}}
== बाहरी कड़ी ==
{{commonscat-inline|Earth's hemispheres}}
[[श्रेणी:पृथिवी]]
[[श्रेणी:भूगोल]]
l2d1y29w0a8cm4qbfeqc1y0vt737wep
गैलेक्सी
0
18056
803782
789021
2026-08-01T19:15:06Z
InternetArchiveBot
25596
Add 2 books for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803782
wikitext
text/x-wiki
[[File:NGC 4414 (NASA-med).jpg|[[एनजीसी 4414]], एगो छल्लेदार गैलेक्सी के नीक उदाहरण बाटे जौन हमनी की पृथिवी से करीब 600 लाख प्रकाश-बरिस की दूरी पर बाटे|thumb|300px]]
'''गैलेक्सी''' ({{Lang|en|Galaxy}}) एगो बिशाल सिस्टम होला जेवना में [[गुरुत्वाकर्षण|गुरुत्वाकर्षण की बल]] द्वारा बहुत सारा [[तारा]], [[:en:stellar remnant|तारा के छूटल पदार्थ]], [[:en:interstellar medium|तारा-मध्य गैस]] आ [[:en:cosmic dust|ब्रम्हांडीय धूरि]], अउरी [[:en:dark matter|गुप्त पदार्थ]] सब एक दुसरा से बन्हाइल रहेला।<ref name="sparkegallagher2000"/><ref name=nasa060812/> गैलेक्सी सभ के उदाहरण, [[ड्वार्फ गैलेक्सी]] जिनहन में कुछ हजार (10<sup>3</sup>) तारा होखे से ले के कई सौ [[:en:Trillion (short scale)|ट्रिलियन]] (10<sup>14</sup>) तारा वाली गैलेक्सी<ref name=science250_4980_539/> ले हो सके ला जेवना में ई सगरी तारा अपनी गैलेक्सी के द्रव्यमान सेंटर के चारों ओर चक्कर लगावे लें।
गैलेक्सी के बिभाजन इन्हन की आकृति की आधार पर हो सकत बा जौना में [[:en:elliptical galaxy|अंडाकार]],<ref name=uf030616/> [[Spiral galaxy|सर्पाकार (स्पाइरल)]], आ [[:en:irregular galaxy|अनियमित]] आकार वाली गैलेक्सी हो सके लीं।<ref name="IRatlas"/> बहुत सारा गैलेक्सी सभ की केन्द्र में [[बलैकहोल]] होख्ले के गुंजाइश बतावल जाला। हमनी की [[आकाशगंगा]] नामक गैलेक्सी में सेंटर में [[:en:Sagittarius A*|धनु ए*]] नाँव के ब्लैकहोल बाटे जौना के द्रब्यमान हमनी कि सुरुज की तुलना में 40 लाख गुना से भी अधिक बाटे।<ref name="smbh"/>
==टिप्पणी==
{{reflist|group=note}}
==संदर्भ==
{{Reflist|colwidth=30em|refs=
<ref name="sparkegallagher2000">{{harvnb|Sparke|Gallagher III|2000|p=i}}</ref>
<ref name=nasa060812>{{cite web
|last1=Hupp
|first1=E.
|last2=Roy
|first2=S.
|last3=Watzke
|first3=M.
|date=अगस्त 12, 2006
|title=NASA Finds Direct Proof of Dark Matter
|url=http://www.nasa.gov/home/hqnews/2006/aug/HQ_06297_CHANDRA_Dark_Matter.html
|publisher=[[NASA]]
|accessdate=8 जुलाई 2015
|archive-date=2020-03-28
|archive-url=https://web.archive.org/web/20200328193824/https://www.nasa.gov/home/hqnews/2006/aug/HQ_06297_CHANDRA_Dark_Matter.html
|url-status=dead
}}</ref>
<ref name=science250_4980_539>
{{cite journal
|last1=Uson |first1=J. M.
|last2=Boughn |first2=S. P.
|last3=Kuhn |first3=J. R.
|date=1990
|title=The central galaxy in Abell 2029 – An old supergiant
|url=https://archive.org/details/sim_science_1990-10-26_250_4980/page/539 |journal=[[Science (journal)|Science]]
|volume=250 |issue=4980 |pages=539–540
|bibcode=1990Sci...250..539U
|doi=10.1126/science.250.4980.539
}}</ref>
<ref name=uf030616>{{cite news
|last1=Hoover
|first1=A.
|date=जून 16, 2003
|title=UF Astronomers: Universe Slightly Simpler Than Expected
|url=http://news.ufl.edu/2003/06/16/galaxies/
|publisher=Hubble News Desk
|accessdate=8 जुलाई 2015
|archive-date=2011-07-20
|archive-url=https://web.archive.org/web/20110720083835/http://news.ufl.edu/2003/06/16/galaxies/
|url-status=dead
}} Based upon:
*{{Cite journal
|last1=Graham |first1=A. W.
|last2=Guzman |first2=R.
|date=2003
|title=HST Photometry of Dwarf Elliptical Galaxies in Coma, and an Explanation for the Alleged Structural Dichotomy between Dwarf and Bright Elliptical Galaxies
|url=https://archive.org/details/sim_astronomical-journal_2003-06_125_6/page/2936 |journal=[[Astronomical Journal]]
|volume=125 |issue=6 |pages=2936–2950
|bibcode=2003AJ....125.2936G
|doi=10.1086/374992
|arxiv = astro-ph/0303391 }}</ref>
<ref name="IRatlas">
{{cite web
|last1=Jarrett |first1=T. H.
|title=Near-Infrared Galaxy Morphology Atlas
|url=http://www.ipac.caltech.edu/2mass/gallery/galmorph/
|publisher=[[California Institute of Technology]]
|accessdate=8 जुलाई 2015
}}</ref>
<ref name="smbh">
{{cite web
|last1=Finley |first1=D.
|last2=Aguilar |first2=D.
|date=नवंबर 2, 2005
|title=Astronomers Get Closest Look Yet At Milky Way's Mysterious Core
|url=http://www.nrao.edu/pr/2005/sagastar/
|publisher=[[National Radio Astronomy Observatory]]
|accessdate=8 जुलाई 2015
}}</ref>
}}
{{refend}}
{{खगोल-आधार}}
[[श्रेणी:खगोलिकी]]
[[श्रेणी:गैलेक्सी]]
afrejnh5krznxnk6ni52zduja7v7afd
आकाशगंगा
0
18062
803822
780346
2026-08-01T20:29:48Z
InternetArchiveBot
25596
Add 2 books for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803822
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox
| title = आकाशगंगा
| image = [[File:ESO-VLT-Laser-phot-33a-07.jpg|300px]]
| caption = {{longitem|
पैरानल बेधशाला के पाछे रात के आकास में <br>आकाशगंगा के सेंटर<br>(लेजर द्वारा टेलिस्कोप के गाइड कइल जाला).|style=padding: 4px 0;}}
| titlestyle = background: #30D5C8;
| headerstyle = background:
| belowstyle = background: #30D5C8;
| labelstyle = background: inherit;
| header1 = निरेखन आँकड़ा
| label2 = [[गैलेक्सी के आकृतिक बर्गीकरण|प्रकार]]
| data2 = Sb, Sbc, or SB(rs)bc<ref name=ssr100_1_129>{{Cite journal | last1 = Gerhard | first1 = O. | title = Mass distribution in our Galaxy| journal = Space Science Reviews | volume = 100 | issue=1/4| pages = 129–138 | doi = 10.1023/A:1015818111633 | bibcode=2002SSRv..100..129G| arxiv=astro-ph/0203110| year = 2002 | pmid = | pmc = }}</ref><ref>{{cite web | first1=Hartmut | last1=Frommert | first2=Christine | last2=Kronberg | date=अगस्त 26, 2005 | url= http://messier.seds.org/more/mw_type.html | title= Classification of the Milky Way Galaxy | accessdate=2015-05-30 | work=SEDS}}</ref> (बार (डंडी) वाली स्पाइरल गैलेक्सी)
| label3 = व्यास
| data3 = {{Convert|100|-|180|kly|kpc|abbr=on|lk=on}}<ref>{{cite web|url=http://www.space.com/29270-milky-way-size-larger-than-thought.html|title=Size of the Milky Way Upgraded, Solving Galaxy Puzzle|publisher=Space.com|last=Hall|first=Shannon|date=2015-05-04|accessdate=2015-06-09}}</ref>
| label4 = बीरर डिस्क के मोटाई
| data4 = ≈{{Convert|2|kly|kpc|abbr=on|lk=off|sigfig=1}}<ref name="ask-astro">{{cite web | last1=Coffey | first1=Jeffrey |publisher=Universe Today | title = How big is the Milky Way? | url=http://www.universetoday.com/75691/how-big-is-the-milky-way/ | accessdate = November 28, 2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130924002929/http://www.universetoday.com/75691/how-big-is-the-milky-way/ |archivedate=सितंबर 24, 2013}}</ref><ref name="Rix_Bovy">{{cite journal |last1=Rix |first1=Hans-Walter | last2=Bovy |first2=Jo |title=The Milky Way's Stellar Disk |journal=The Astronomy and Astrophysics Review |date=2013 |volume=21 |arxiv=1301.3168 |doi=10.1007/s00159-013-0061-8 |bibcode=2013A&ARv..21...61R}}</ref>
| label6 = तारा सभ के संख्या
| data6 = {{nowrap|200–400 बिलियन (3×10<sup>11</sup> ±1×10<sup>11</sup>)}}<ref name=nasa20071129>{{cite web | title=NASA – Galaxy | publisher=Nasa.gov | work=NASA and World Book | date=नवंबर 29, 2007 | url=http://mynasa.nasa.gov/worldbook/galaxy_worldbook.html| archiveurl=https://web.archive.org/web/20090412172631/http://mynasa.nasa.gov/worldbook/galaxy_worldbook.html| archivedate=अप्रैल 12, 2009| accessdate=दिसंबर 6, 2012 }}</ref><ref name=ut20081216>{{cite web|author=Staff |date=दिसंबर 16, 2008 |title=How Many Stars are in the Milky Way? |publisher=Universe Today |url=http://www.universetoday.com/guide-to-space/milky-way/how-many-stars-are-in-the-milky-way/ |accessdate=अगस्त 10, 2010 |url-status=live |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100502073142/http://www.universetoday.com/guide-to-space/milky-way/how-many-stars-are-in-the-milky-way/ |archivedate=मई 2, 2010 }}</ref><ref name=odenwald>{{cite web|author=Odenwald, S. |date=मार्च 17, 2014 |title=Counting the Stars in the Milky Way |publisher=The Huffington Post |url=http://www.huffingtonpost.com/dr-sten-odenwald/number-of-stars-in-the-milky-way_b_4976030.html/ |accessdate=जून 9, 2014 |url-status=live |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140801050903/http://www.huffingtonpost.com/dr-sten-odenwald/number-of-stars-in-the-milky-way_b_4976030.html |archivedate=अगस्त 1, 2014 }}</ref>
| label7 = सभसे पुरान तारा
| data7 = ≥13.7 Gyr<ref name=HD_140283_(arXiv)>{{cite journal |title=HD 140283: A Star in the Solar Neighborhood that Formed Shortly After the Big Bang |date=February 13, 2013 |author1=H.E. Bond |display-authors=4 |author2=E. P. Nelan |author3=D. A. VandenBerg |author4=G. H. Schaefer |author5=D. Harmer |doi=10.1088/2041-8205/765/1/L12 |journal=The Astrophysical Journal |volume=765 |pages=L12 |issue=1 |arxiv=1302.3180|bibcode = 2013ApJ...765L..12B }}</ref>
| label8 = द्रब्यमान
| data8 = 0.8–1.5{{e|12}} {{solar mass|link=yes}}<ref name=McMillan2011>{{Cite journal | last1 = McMillan | first1 = P. J. | title = Mass models of the Milky Way | doi = 10.1111/j.1365-2966.2011.18564.x | journal = Monthly Notices of the Royal Astronomical Society | volume = 414 | issue = 3 | pages = 2446–2457 | date=जुलाई 2011 | bibcode=2011MNRAS.414.2446M| pmid = | pmc = |arxiv = 1102.4340 }}</ref><ref name=Kafle2012>{{Cite journal | first1=P.R. | last1=Kafle | first2=S. | last2=Sharma | first3=G.F. | last3=Lewis | first4=J. | last4=Bland-Hawthorn | title= Kinematics of the Stellar Halo and the Mass Distribution of the Milky Way Using Blue Horizontal Branch Stars | journal=The Astrophysical Journal | volume=761 | issue=2 | date=2012 | pages=17 | doi=10.1088/0004-637X/761/2/98 | bibcode=2012ApJ...761...98K|arxiv = 1210.7527 }}</ref>
| label9 = कोणीय वेग
| data9 = ≈{{val|1|e=67|u=J s}}<ref>{{cite web|last1=Karachentsev|first1=Igor|title=Double Galaxies §7.1|url=https://ned.ipac.caltech.edu/level5/Sept02/Keel/Keel7.html|website=ned.ipac.caltech.edu|publisher=Izdatel'stvo Nauka|accessdate=5 अप्रैल 2015}}</ref>
| label10 = सूरज से [[गैलेक्सी सेंटर]] के दूरी
| data10 = {{convert|27.2|±|1.1|kly|kpc|abbr=on|lk=off}}<ref name=apj692_2_1075>{{Cite journal | display-authors=1| doi = 10.1088/0004-637X/692/2/1075 | last1 = Gillessen | first1 = S. | last2 = Eisenhauer | first2 = F. | last3 = Trippe | first3 = S. | last4 = Alexander | first4 = T. | last5 = Genzel | first5 = R. | last6 = Martins | first6 = F. | last7 = Ott | first7 = T.| title=Monitoring stellar orbits around the massive black hole in the Galactic Center| url=https://archive.org/details/sim_astrophysical-journal_2009-02-20_692_2/page/1075| journal = [[Astrophysical Journal]]| volume = 692 | issue = 2| pages = 1075–1109| arxiv=0810.4674 | year = 2009| bibcode=2009ApJ...692.1075G}}</ref>
| label11 = Sun's [[Galactic Year|Galactic rotation period]]
| data11 = 240 [[Myr]]<ref name="sparke_gallagher">{{cite book | title=Galaxies in the Universe: An Introduction | last1=Sparke | first1=Linda S. | last2=Gallagher | first2=John S. | pages=90 | date=2007 | isbn= 9781139462389}}</ref>
| label12 = Spiral pattern rotation period
| data12 = 220–360 Myr<ref name=rotation_pattern_speeds>{{cite journal | last1=Gerhard| first1=O. | title = Pattern speeds in the Milky Way | arxiv=1003.2489v1 }}</ref>
| label13 = Bar pattern rotation period
| data13 = 100–120 Myr<ref name=rotation_pattern_speeds/>
| label14 = Speed relative to Cosmic microwave background rest frame
| data14 = {{nowrap|552 ± 6 km/s}}<ref name="dipole">{{Cite journal | display-authors=1 | last1 = Kogut | first1 = A. | last2 = Lineweaver | first2 = C. | last3 = Smoot | first3 = G. F. | last4 = Bennett | first4 = C. L. | last5 = Banday | first5 = A. | last6 = Boggess | first6 = N. W. | last7 = Cheng | first7 = E. S. | last8 = De Amici | first8 = G. | last9 = Fixsen | first9 = D. J. | last10=Hinshaw | first10=G. | last11=Jackson | first11=P. D. | last12=Janssen | first12=M. | last13=Keegstra | first13=P. | last14=Loewenstein | first14=K. | last15=Lubin | first15=P. | last16=Mather | first16=J. C. | last17=Tenorio | first17=L. | last18=Weiss | first18=R. | last19=Wilkinson | first19=D. T. | last20=Wright | first20=E. L.| title = Dipole anisotropy in the COBE differential microwave radiometers first-year sky maps | url=https://archive.org/details/sim_astrophysical-journal_1993-12-10_419_1/page/1 | doi = 10.1086/173453 | journal = The Astrophysical Journal | volume = 419 | pages = 1 | year = 1993 | bibcode=1993ApJ...419....1K| arxiv=astro-ph/9312056| pmid = | pmc = }}</ref>
| below = See also: [[गैलेक्सी]]
| label15 = Escape velocity at Sun's position
| data15 = 550 km/s<ref name=Kafle2014>{{Cite journal | first1=P.R. | last1=Kafle | first2=S. | last2=Sharma | first3=G.F. | last3=Lewis | first4=J. | last4=Bland-Hawthorn | title= On the Shoulders of Giants: Properties of the Stellar Halo and the Milky Way Mass Distribution| journal=The Astrophysical Journal | volume=794 | issue=1 | date=2014 | pages=17 | doi=10.1088/0004-637X/794/1/59 | bibcode=2014ApJ...794...59K|arxiv = 1408.1787 }}</ref>
| label16 = Dark matter density at Sun's position
| data16 = 0.0088{{sup sub|+0.0024 |-0.0018}} {{solar mass|link=yes}}pc{{sup|-3}} or 0.35{{sup sub|+0.08|-0.07}} GeV cm{{sup|-3}}<ref name="Kafle2014"/>
}}
'''आकाशगंगा''' या '''मंदाकिनी''' या '''मिल्की वे''' ({{Lang|en|Milk yway}}) एगो [[गैलेक्सी]] बा जौना में हमनी के [[सौरमंडल]] स्थित बाटे। ई एगो [[स्पाइरल गैलेक्सी]] हवे जेवना कि बिचली बाँही में हमनी के सौरमंडल बाटे।
एकर नाँव आसमान में एकरे देखलाई पड़े के आधार पर रखल गइल हवे। साफ़ आकास में ई रात खा बदरी के रेख नियर लउके ले।
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist|32em}}
[[श्रेणी:गैलेक्सी]]
[[श्रेणी:आकाशगंगा| ]]
{{खगोल-आधार}}
qk8lfgdo53hr5hbsdps0iay3veos66c
वर्चुअल इंटरनेशनल ऑथारिटी फाइल
0
18529
803775
753982
2026-08-01T19:05:54Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803775
wikitext
text/x-wiki
{{selfref | विकिपीडिया की साथे वी॰आइ॰एफ॰ए॰ (VIAF) की इस्तेमाल खातिर, देखीं: [[विकिपीडिया:ऑथारिटी कंट्रोल]]।}}
{{Infobox identifier
| name = वर्चुअल इंटरनेशनल ऑथारिटी फाइल
| image = VIAF Screenshot 2012.png
| image_size =
| image_caption = स्क्रीनशॉट 2012
| image_alt =
| acronym = वी॰आइ॰एफ॰ए॰ (VIAF)
| number =
| start_date = <!-- {{Start date|YYYY|MM|DD|df=y}} -->
| organisation = [[:en:Online Computer Library Center|ऑनलाइन कंप्यूटर लाइब्रेरी सेंटर]]
| digits =
| check_digit =
| example = https://viaf.org/viaf/70042340
| website = {{URL|viaf.org}}
}}
'''वर्चुअल इंटरनेशनल ऑथारिटी फाइल''' ('''वी॰आइ॰एफ॰ए॰ (VIAF)''') एगो इंटरनेशनल [[ऑथारिटी फाइल]] ह। ई कई गो राष्ट्रीय लाइब्रेरी कुल के सहजोग से बनल प्रोजेक्ट हवे जेवना के नियंत्रण आ संचालन [[:en:Online Computer Library Center|ऑनलाइन कंप्यूटर लाइब्रेरी सेंटर]] (OCLC) करे ला।<ref>{{cite journal |last1=Kelley |first1=Michael | last2 =Schwartz |first2=Meredith |year=2012 |title=VIAF service transitions to OCLC |url=https://archive.org/details/sim_library-journal_2012-05-01_137_8/page/16 |journal=[[Library Journal]] |volume=137 |issue=8 |page =16 | publisher=[[Media Source Inc.|Media Source]]}}</ref><ref>{{Citation | url = http://www.oclc.org/viaf/ | title = VIAF | publisher = OCLC}}.</ref> ए प्रोजेक्ट के शुरुआत [[:en:German National Library|जर्मन राष्ट्रीय लाइब्रेरी]] आ अमेरिका के [[:en:Library of Congress|लाइब्रेरी ऑफ काँग्रेस]] की सहजोग से भइल।
The aim is to link the national authority files (such as the German [[Name Authority File]]) to a single virtual authority file. In this file, identical records from the different data sets are linked together. A VIAF record receives a standard data number, contains the primary "see" and "see also" records from the original records, and refers to the original authority records. The data are made available online and are available for research and data exchange and sharing. Reciprocal updating uses the [[Open Archives Initiative]] protocol.
ई फाइल नंबर सभ [[विकिपीडिया]] की जीवनी वाला लेख सब में शामिल कइल जालें।<ref>{{Citation | url = http://www.oclc.org/research/news/2012/12-07a.html | title = VIAFbot Edits 250,000 Wikipedia Articles to Reciprocate All Links from VIAF into Wikipedia | date= 2012-12-07 | publisher = [[OCLC]]}}</ref>
==इहो देखल जाय==
*[[Integrated Authority File]] (GND)
*[[International Standard Name Identifier]]
==संदर्भ==
{{Reflist|2}}
==बाहरी कड़ी==
{{Wikidata property |1=P214 |2=VIAF }}
* {{official website|http://viaf.org/}}
* [https://www.oclc.org/services/brochures.en.html वी॰आइ॰एफ॰ए॰ (VIAF) के बिभिन्न पहलू आ उपयोग पर एगो ब्रोशर] ([[OCLC]] पर अंग्रेजी में)
[[श्रेणी:लाइब्रेरी कैटलॉग]]
[[श्रेणी:लाइब्रेरी ऑफ कांग्रेस]]
[[श्रेणी:पहिचानक]]
n68j41xxlxayr705xq0i07qh2r08qe5
प्रयोगकर्ता:SM7/common.js
2
20934
803825
801678
2026-08-02T00:11:40Z
SM7
3953
deactivate one script from ruwiki
803825
javascript
text/javascript
//<nowiki>
// Test Script
importScript('प्रयोगकर्ता:SM7/test.js');
//PageCreator
importScript('सदस्य:SM7/PageCreator.js'); // Shows Who created article, with timestamp
// stub sorter
importScript('प्रयोगकर्ता:SM7/stubsorter.js');
//[[:en:User:Zackmann08/scripts/indent]]
mediaWiki.loader.load( '//en.wikipedia.org/w/index.php?title=User:Zackmann08/scripts/indent.js&action=raw&ctype=text/javascript' );
mediaWiki.loader.load( '//en.wikipedia.org/w/index.php?title=User:Zackmann08/scripts/wait.js&action=raw&ctype=text/javascript' );
/*
// Add [[:en:WP:Reflinks]] launcher in the toolbox on left
$.when( mw.loader.using( ['mediawiki.util'] ), $.ready ).then(function () {
mw.util.addPortletLink(
"p-tb", // toolbox portlet
"http://69.142.160.183/~dispenser/cgi-bin/reflinks.py?lang=bh"
+ "&page=" + mw.config.get('wgPageName') + "&autoclick=wpPreview", // updated tool URL as of 27 December 2020
"< रेफलिंक्स >" // link label
)});
This script adds a "Possible backlinks" link to the left toolbar, which searches out articles
where possible backlinks may be created for the current page.
// From English Wikipedia Linkback: [[User:Lourdes/Backlinks.js]]
mw.loader.using("mediawiki.util", function() {
mw.util.addPortletLink(
"p-tb",
"https://bh.wikipedia.org/w/index.php?title=Special:Search&search=\""+encodeURIComponent(mw.config.get("wgPageName"))+"\"+-linksto%3A"+encodeURIComponent(mw.config.get("wgPageName")),
"बैकलिंक",
"t-wdlh-check",
"कड़ी जोड़े लायक पन्ना खोजीं।"
);
});
*/
// For adding link in usertools, link to MyUserpages
mw.loader.using(['mediawiki.util']).done(function () {
mw.util.addPortletLink(
"p-personal", // toolbox portlet
"https://bh.wikipedia.org/wiki/Special:PrefixIndex?prefix=SM7%2F&namespace=2",
"UserPages" // link label
)}
);
//CharInsert Custom
$(".mw-editTools").hide(); //This line suppresses edittools and only Charinsert is loaded
window.charinsertCustom = {
"पसंद अनुसार": '[\[श्रेणी:+]] {\{Catr|+}} {\{Rcat.shell|{\{R.from.+}}}} ==+== <!--.+--> <br> – — ॰ Σ τ ± → °C (+) [+] [\[+]] {\{+}} • – ॰ ् '
+ '{\{clear}} {\{+-stub}} {\{+-आधार}} ({\{Langx|en|+}}) {\{subst:+}} {\{main|+}} {\{ctm+}} {\{cc|+}} {\{Commons+}} '
+ '{\{Hiddencat}} {\{Tcat}} {\{Maintcat}} {\{Trackingcat}} {\{div.col.|colwidth=30+em}} {\{div.col.end}} "+" \'+\' '
+ '==.बाहरी.कड़ी.== ==.इहो.देखल.जाय.== *.[\[+]] ==.संदर्भ.==+{\{Reflist|29em}} {\{notelist|group=note}} <ref>+</ref> <code>+</code> <nowiki>+</nowiki> <noinclude>+</noinclude> '
+ '{\{abbr|+}} {\{efn|+}} {\{sfn|+}} {\{In.lang|en}} |trans-title= |alt= {\{AutC}} |language=en '
+ '<includeonly>+</includeonly> <span.class="plainlinks">+</span> <gallery.mode=packed> {\{Technical.title}} {\{for|+}} {\{about|+}} '
};
// mediaWiki.loader.load( '//ru.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki:WEF_AllEditors.js&action=raw&ctype=text/javascript' );
//</nowiki>
47gl8utoew8x4b4s5jnu5fsstsiagar
सालिम अली
0
23701
803795
679359
2026-08-01T19:39:29Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803795
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox scientist
|name = सालिम अली <br>Salim Ali <!-- धियान रहे ई "सालिम" हवे "सलीम" ना हवे -->
|image = Salim ali mns.jpg
|caption =
|birth_date = {{Birth date|df=yes|1896|11|12}}
|birth_place = [[मुंबई]], [[ब्रिटिश भारत]]
|spouse = तहमीना अली
|death_date = {{Death date and age|df=yes|1987|6|20|1896|11|12}}
|death_place = [[मुंबई]], भारत
|residence =
|citizenship =
|nationality = [[भारतीय]]
|ethnicity = [[Sulaimani Bohra]]
|field = [[चिरई बिज्ञान]]<br /> [[नैचुरल हिस्ट्री]]
|work_institutions =
|alma_mater =
|doctoral_advisor =
|doctoral_students =
|known_for =
|author_abbrev_bot =
|author_abbrev_zoo =
|prizes =[[पद्मभूषण]] (1958), [[पद्म विभूषण]] (1976)
|religion =
|footnotes =
|signature =
}}
'''सालिम अली''' (12 नवंबर 1896 – 20 जून 1987)<ref name=obit>{{cite journal|journal=Ibis| volume=130| issue=2|pages=305–306|doi=10.1111/j.1474-919X.1988.tb00986.x|title=Obituary:Salim Moizuddin Abdul Ali |url=https://archive.org/details/sim_ibis_1988-04_130_2/page/305|year=1988|author=Perrins, Christopher}}</ref> भारत के एगो परसिद्ध चिरई बिज्ञानी रहलें।
==संदर्भ==
{{Reflist}}
[[श्रेणी:चिरई बिज्ञान]]
[[श्रेणी:भारत के लोग]]
[[श्रेणी:1896 में जनम]]
[[श्रेणी:1987 में निधन]]
{{जीवनी-आधार}}
hwcy4va0kfkrsmgj5tmc9y3xdie7wc0
पुराभूगोल
0
24372
803777
789765
2026-08-01T19:07:11Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803777
wikitext
text/x-wiki
[[चित्र:Eastern_North_American_Paleogeography_Middle_Devonian.gif|right|thumb|एगो पुराभूगोलीय पुनर्निर्माण में बिचला डिवोनी काल के जमाना के अप्लेशियन बेसिन देखावल गइल बा। <ref name="url">{{Cite web|url = http://jan.ucc.nau.edu/rcb7/nam.html|title = Paleogeography and Geologic Evolution of North America|first = Ron|last = Blakey|publisher = Northern Arizona University|work = Global Plate Tectonics and Paleogeography|accessdate = 2008-07-04}}</ref>]]
'''पुराभूगोल''' (अंग्रेजी:Palaeogeography या '''paleogeography''') इतिहासी [[भूगोल]] के शाखा बा। ई शब्दावली आमतौर पर भौतिक जमीनरूप खातिर इस्तेमाल होखे ला बाकी मनुष्य के सांस्कृतिक पर्यावरण खातिर भी इस्तेमाल कइल जा सकत बाटे। जब एकर फोकस ख़ाली थलरूप पर होला तब एही के पुराभूआकृतिबिज्ञान भी कहल जाला।
पुराभूगोल अइसन बहुत महत्व के जानकारी उपलब्ध करावे ला जवना के उपयोग कई प्रकार के बैज्ञानिक अध्ययन सब में होखे ला। उदाहरण खातिर अवसादी थाला सब के पुराभूगोलीय अध्ययन पेट्रोलियम भूबिज्ञान के अद्ययन में बहुत महत्व के जानकारी देला काहें से कि [[पृथिवी]] के पुराना जमाना के [[भूआकृतिबिज्ञान]] के चट्टानी रिकार्ड स्तरबिग्यानी रूप में सुरक्षित रहे ला। पुरा भूगोल में फॉसिल सभ के अध्ययन भी शामिल होला आ ई क्रम-बिकास के अध्ययन मे महत्व वाली जानकारी देला। एह जानकारी में पुरान जीव प्रजातिन के रूप आ शरीर के रचना के साथै साथ उन्हन के बिलोपन के बारे में भी जानकारी मिले ले। पुराभूगोल के अध्ययन से महादीप बिस्थापन आ प्लेट टेक्टॉनिक के अध्ययन आ प्रमाण जुटावे में भी मदद मिले ला। पुरा भूगोल के अध्ययन से पुरान सुपर महादीप पैंजिया आ एकर भाग सभ के जानकारी मिलल जेवना से आज महादीप आ परबत सभ के उत्पत्ति आ इन्हन में बदलाव के ब्याख्या करे वाला सिद्धांत बन सकल।
== इहो देखल जाय ==
* [[पुराजलवायुबिज्ञान]]: प्राचीन काल के जलवायु के अध्ययन
* [[पुरापारिस्थितिकी]]
* Paleontology: Study of ancient life, often involving fossils and pollen (palynology).
* Paleosol
* [[भौतिक भूगोल|Physical geography]]
* [[प्लेट टेक्टॉनिक्स|Plate tectonics]]: Behavior of plates covering the surface of the [[धरती|Earth]].
== अउरी पढ़े खातिर ==
* {{Cite journal|first = Edward|last = Irving|title = The Role of Latitude in Mobilism Debates|url = https://archive.org/details/sim_proceedings-of-the-national-academy-of-sciences-usa_2005-02-08_102_6/page/1821|journal = PNAS|date = फरवरी 8, 2005|pages = 1821–1828|volume = 102|issue = 6|ref = CITEREFIrving2005|doi = 10.1073/pnas.0408162101|bibcode = 2005PNAS..102.1821I}}
== संदर्भ ==
{{Reflist}}
== बाहरी कड़ी ==
* [http://cpgeosystems.com/paleomaps.html Library of Paleogeography] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160617184323/http://cpgeosystems.com/paleomaps.html |date=2016-06-17 }}
* [http://www2.nau.edu/rcb7/globaltext2.html Global Paleogeography] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160722065656/https://www2.nau.edu/rcb7/globaltext2.html |date=2016-07-22 }} (Ron Blakey, Northern Arizona University)
{{भू-शब्द-आधार}}
[[श्रेणी:भूगोल शब्दावली आधार]]
[[श्रेणी:भौतिक भूगोल]]
[[श्रेणी:पुराभूगोल| ]]
[[श्रेणी:जियोलॉजी के शाखा]]
fgvu8h1kpijcm6gjf2a8ixgufhssdz4
तारा
0
25630
803815
788725
2026-08-01T20:09:06Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803815
wikitext
text/x-wiki
[[File:Starsinthesky.jpg|thumb|240px|alt= तारा निर्माण वाला इलाका|तारा सभ के निर्माण, ''बिसाल मैगलेनिक बदरी'' क्षेत्र में।]]
[[File:The Sun by the Atmospheric Imaging Assembly of NASA's Solar Dynamics Observatory - 20100819.jpg|thumb|240px|alt= सुरुज के चित्र|[[सुरुज]] एगो फाल्स कलर कंपोजिट (एफसीसी) इमेज। सुरुज हमनी के पृथिवी से सभसे नगीचे के तारा हवे।]]
'''तारा''' चाहे '''जोन्ही''' ({{Lang|en|Star}}, {{Lang-sa|नक्षत्र}}) [[प्लाज्मा]] के बनल चमकदार आकाशी पिंड हवें जे अपने खुद के गुरुत्व के कारण छितराये से बचल रहे लें जबकि इनहन के केंद्र में थर्मोन्यूक्लियर फ्यूजन के कारण भारी मात्रा में ऊर्जा रिलीज होखे ले आ बाहर की ओर बल लगावे ले। [[पृथिवी]] के सभसे नजदीकी तारा [[सुरुज]] बाटे जवन हमनी के [[सौर मंडल]] के सेंटर में बाटे, पृथिवी आ बाकी ग्रह सुरुज के चक्कर लगावे लें। हमनी के सौर मंडल के बाहर सभसे नगीचे मौजूद तारा प्रॉक्सिमा सेंचुरी बा। पुराना समय से बिद्वान आ बैज्ञानिक लोग एह तरई सभ के निरखत आ रहल बा आ इनहन के छोट-बड़ झुंड में कल्पित क के नक्षत्र (नछत्तर) सभ के रूप में नाँव भी दिहले बा। कुछ बेसी चमकदार तारा सभ के आपन खुद के नाँव भी बा। हालाँकि, अइसन तारा सभ भी आकाश में बाड़ें जिनहन के चमक एतना कम बाटे कि ई खाली आँख से ना देखलाई पड़े लें। हमनी के अपने [[आकाश गंगा]] नाँव के [[गैलेक्सी]] के कुछ तारा सभ के देख पावे लीं जे एह गैलेक्सी में हमनी के नगीचे बाड़े। एगो अनुमान के मोताबिक ब्रह्मांड में कुल लगभग 300 सेक्सटिलियन ({{Val|3e23}})<ref name=Borenstein2010>{{cite news
| first=Seth | last=Borenstein | date=1 दिसंबर 2010
| title=Universe's Star Count Could Triple | work=CBS News
| url=http://www.cbsnews.com/stories/2010/12/01/tech/main7107200.shtml | accessdate=2011-07-14}}</ref><ref>{{cite journal|doi=10.1038/nature09578|pmid=21124316|arxiv=1009.5992|bibcode=2010Natur.468..940V|title=A substantial population of low-mass stars in luminous elliptical galaxies|url=https://archive.org/details/sim_nature-uk_2010-12-16_468_7326/page/940|journal=Nature|volume=468|issue=7326|pages=940–2|year=2010|last1=Van Dokkum|first1=Pieter G|last2=Conroy|first2=Charlie}}</ref> तारा बाड़ें जिनहन में से ज्यादतर दूरी के कारण देखलाई ना पड़े लें।
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist|33em}}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:खगोलिकी]]
[[श्रेणी:तारा| ]]
1z2xlzuis6omvw63bnkxcwyd5r4ccwo
ब्रह्मांड
0
25646
803811
751824
2026-08-01T19:59:00Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803811
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox
|bodystyle = width:25em;
|title = ब्रह्मांड <br><small>The Universe</small>
|image = [[File:NASA-HS201427a-HubbleUltraDeepField2014-20140603.jpg|300px]]
|caption = हबल अल्ट्रा-डीप फील्ड के तस्वीर कुछ अइसन बहुत दूर मौजूद गैलेक्सी सब के देखावे में सक्षम बा जिनहन में कई बिलियन तारा हो सकत बाड़ें।<ref>{{cite web |url=http://hubblesite.org/newscenter/archive/releases/2009/31/fastfacts/ |title=Hubble's Deepest View of Universe Unveils Never-Before-Seen Galaxies |work=HubbleSite.org |accessdate=3 जनवरी 2016}}</ref>
|label1 = Age
|data1 = 13.799 ± 0.021 billion years <ref name="Planck 2015">{{cite journal
|author=Planck Collaboration
|date=2015
|title=Planck 2015 results. XIII. Cosmological parameters (See Table 4 on page 31 of pfd).
|arxiv=1502.01589
}}</ref>
|label2 = Diameter
|data2 = Possibly infinite; at least {{convert|28|e9parsec|e9ly|order=flip|abbr=off}} <ref name=Extra-Dimensions>
{{cite book
|author1=Itzhak Bars
|author2=John Terning
|date=2009
|title=Extra Dimensions in Space and Time
|url=http://books.google.com/books?id=fFSMatekilIC&pg=PA27
|pages=27ff
|publisher=Springer
|isbn=978-0-387-77637-8
|accessdate=3 जनवरी 2016
}}</ref>
|label4 = Mass (ordinary matter)
|data4 = At least 10<sup>53</sup> kg <ref name="Paul Davies 2006 43">
{{cite book
|author=Paul Davies
|date=2006
|title=The Goldilocks Enigma
|url=http://www.amazon.com/Goldilocks-Enigma-Universe-Just-Right/dp/0547053584/ref=sr_1_1?s=books&ie=UTF8&qid=1372701918&sr=1-1&keywords=goldilocks+enigma
|page=43ff
|publisher=First Mariner Books
|isbn=978-0-618-59226-5
|accessdate=3 जनवरी 2016
}}</ref>
|label5 = Average density
|data5 = 4.5 x 10<sup>−31</sup> g/cm<sup>3</sup> <ref name="wmap_universe_made_of">
{{cite web
|author=NASA/WMAP Science Team
|date=24 जनवरी 2014
|title=Universe 101: What is the Universe Made Of?
|url=http://map.gsfc.nasa.gov/universe/uni_matter.html
|publisher=NASA
|accessdate=3 जनवरी 2016
}}</ref>
|label6 = Average temperature
|data6 = 2.72548 [[Kelvin|K]] <ref name=Fixsen>
{{Cite journal
|last1=Fixsen |first1=D. J.
|date=2009
|title=The Temperature of the Cosmic Microwave Background
|url=https://archive.org/details/sim_astrophysical-journal_2009-12-20_707_2/page/916 |journal=[[The Astrophysical Journal]]
|volume=707 |issue=2 |pages=916–920
|arxiv=0911.1955
|bibcode=2009ApJ...707..916F
|doi=10.1088/0004-637X/707/2/916
}}</ref>
|label8 = Main Contents
|data8 = [[Baryon#Baryonic matter|Ordinary (baryonic)]] [[matter]] (4.9%) <br /> [[Dark matter]] (26.8%) <br /> [[Dark energy]] (68.3%)<ref name="planck2013parameters">{{cite web|title = First Planck results: the Universe is still weird and interesting|url = http://arstechnica.com/science/2013/03/first-planck-results-the-universe-is-still-weird-and-interesting/|work=Matthew Francis|publisher=Ars technica|date=2013-03-21|accessdate=3 जनवरी 2016}}</ref>
|label9 = Shape
|data9 = [[Shape of the universe|Flat]] with only a 0.4% margin of error<ref>
{{cite web
|author=NASA/WMAP Science Team
|date=24 जनवरी 2014
|url=http://map.gsfc.nasa.gov/universe/uni_shape.html
|title=Universe 101: Will the Universe expand forever?
|publisher=NASA
|accessdate=3 जनवरी 2016
}}</ref>
}}
'''ब्रह्मांड''' सगरी समय आ स्थान, आ एह में मौजूद चीज के कहल जाला।<ref>{{cite book |url=http://www.yourdictionary.com/Universe |title=Universe |work=Webster's New World College Dictionary, Wiley Publishing, Inc. |date=2010}}</ref><ref>{{cite web |url=http://dictionary.reference.com/browse/Universe?s=t |title=Universe |trans-title =ब्रह्मांड|work=डिक्शनरी.कॉम|accessdate=3 जनवरी 2016}}<!-- this source even includes supposed things, not JUST known things--></ref><ref>{{cite web |url=http://www.merriam-webster.com/dictionary/Universe |title=Universe |work=Merriam-Webster Dictionary |accessdate=3 जनवरी 2016}}<!-- this source even includes postulated things, not JUST known things--></ref><ref>{{cite book |title=Introductory Astronomy & Astrophysics |last1=Zeilik |first1=Michael |last2=Gregory |first2=Stephen A. |date=1998 |edition=4th |publisher=Saunders College Publishing |quote="The totality of all space and time; all that is, has been, and will be." |isbn=0030062284}}</ref> सगरी ग्रह, तारा, गैलेक्सी, इंटरगैलेक्टिक स्पेस, छोट से छोट सबएटॉमिक कण आ सम्पूर्ण पदार्थ आ ऊर्जा के ब्रह्मांड के हिस्सा बा। एकरे जेतना हिस्सा के देखल जा सकत बाटे ऊ ''[[दृश्यमान ब्रह्मांड]]'' कहाला आ वर्तमान में ई {{convert|28|e9pc|e9ly|abbr=off}} के [[comoving distance|व्यास वाला बाटे]]।<ref name="Extra-Dimensions" /> पूरा ब्रह्मांड के साइज मालुम नइखे आ ई अनंत भी हो सके ला।<ref name="Brian Greene 2011">{{cite book |author=Brian Greene |title=The Hidden Reality |publisher=Alfred A. Knopf |date=2011}}</ref> निरिक्षण आ गणना पर आधारित भौतिक सिद्धांत के द्वारा ई निष्कर्ष निकाल गइल बाड़ें।
== '''ब्रह्मांड केतना बड़ बा''' ==
दृश्यमान ब्रह्मांड (जवन ब्रह्मांड हमनी के देख सके लीं) के व्यास वर्तमान में लगभग 91.1 बिलियन प्रकाश-वर्ष बाटे। (28 बिलियन पार्सेक) आ पूरा ब्रह्मांड के व्यास के बारे में जानकारी नइखे, आ ई अनंत हो सके ला काहें से कि ई अबहिन ले प्रकाश के गति से बिस्तार हो रहल बा।
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist}}
{{Commons category|Universe}}
{{Cosmology topics}}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:ब्रह्मांड| ]]
[[श्रेणी:खगोलिकी]]
glqvn5k7vp407e3w6j1iv5sy8qaevit
उज़्बेकिस्तान
0
26036
803803
780467
2026-08-01T19:49:38Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803803
wikitext
text/x-wiki
{{Coord|41|N|69|E|display=title}}
{{Infobox country
|conventional_long_name = Republic of Uzbekistan
|native_name = {{native name|uz|Oʻzbekiston Respublikasi}}
|common_name = Uzbekistan
|image_flag = Flag of Uzbekistan.svg
|image_coat = Coat of Arms of Uzbekistan.svg
|symbol_type = [[Emblem of Uzbekistan|State Emblem]]<ref>{{cite web |url=http://www.ksu.uz/en/page/index/id/7 |title=Constitution of the Republic of Uzbekistan |publisher=ksu.uz |accessdate=1 जनवरी 2015 |archive-date=2016-06-27 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160627070709/http://www.ksu.uz/en/page/index/id/7 |url-status=dead }}</ref>
|image_map = Узбекистан на глобусе.svg
|map_caption = {{map caption |location_color= green}}
|national_anthem = <br/>[[State Anthem of Uzbekistan|Oʻzbekiston Respublikasining Davlat Madhiyasi]]<br />{{small|''State Anthem of the Republic of Uzbekistan''}}<br /><center>[[File:Anthem-of-uzbekistan-1992.ogg]]</center>
|official_languages = [[Uzbek language|Uzbek]]
|regional_languages = [[Karakalpak language|Karakalpak]]
|languages_type = Inter-ethnic<br />languages
|capital = [[Tashkent]]
|latd=41 |latm=16 |latNS=N |longd=69 |longm=13 |longEW=E
|largest_city = Tashkent
|ethnic_groups =
{{unbulleted list
| 81.1% [[Uzbeks|Uzbek]]
| 5.4% [[Russians|Russian]]
| 4.0% [[Tajik people|Tajik]] <br>other, non-official, scholarly estimates are 10%<ref name=Foltz>{{cite journal|authorlink=Richard Foltz|author=Foltz, Richard |title=The Tajiks of Uzbekistan|url=https://archive.org/details/sim_central-asian-survey_1996-06_15_2/page/213|journal=Central Asian Survey|volume= 15|issue=2|pages= 213–216 |year=1996|doi=10.1080/02634939608400946}}</ref><ref name="Karl Cordell 1999. pg 201"/><ref name="Lena Jonson 2006. pg 108">Jonson, Lena (1976) ''Tajikistan in the New Central Asia'', I.B.Tauris, ISBN 085771726X, p. 108: "According to official Uzbek statistics there are slightly over 1 million Tajiks in Uzbekistan or about 3% of the population. The unofficial figure is over 6 million Tajiks. They are concentrated in the Sukhandarya, Samarqand and Bukhara regions."</ref><ref>{{cite journal|author=Cornell, Svante E.|url=http://www.cornellcaspian.com/pub/0010uzbekistan.htm |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090505153156/http://www.cornellcaspian.com/pub/0010uzbekistan.htm |archivedate=5 मई 2009 |title=Uzbekistan: A Regional Player in Eurasian Geopolitics?|journal=European Security|volume= 20|issue= 2|year=2000}}</ref>
| 3.0% [[Kazakhs|Kazakh]]
| 2.5% [[Karakalpaks|Karakalpak]]
| 1.5% [[Tatars|Tatar]]
| 2.5% others<ref name=cia1>{{cite web |url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/uz.html |title=CIA – The World Factbook |publisher=Cia.gov |accessdate=28 जनवरी 2011 |archive-date=2019-01-05 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190105201620/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/uz.html |url-status=dead }}</ref>
}}
|ethnic_groups_year = 1996
|demonym = Uzbek
|government_type = [[Presidential republic]]
|leader_title1 = [[President of Uzbekistan|President]]
|leader_name1 = [[Shavkat Mirziyayev]]
|leader_title2 = [[Prime Minister of Uzbekistan|Prime Minister]]
|leader_name2 =
|legislature = [[Supreme Assembly (Uzbekistan)|Supreme Assembly]]
|upper_house = [[Senate of Uzbekistan|Senate]]
|lower_house = [[Legislative Chamber of Uzbekistan|Legislative Chamber]]
|sovereignty_type = [[History of Uzbekistan|Formation]]
|established_event1 = [[Emirate of Bukhara]]
|established_date1 = 1785
|established_event2 = [[Bukharan People's Soviet Republic]]
|established_date2 = 2 September 1920
|established_event3 = [[Uzbek SSR]]
|established_date3 = 27 October 1924
|established_event4 = Declared independence from the [[Soviet Union]]
|established_date4 = 31 August 1991 (Independence Day on 1 September)
|established_event5 = Recognized
|established_date5 = 8 December 1991
|established_event6 = Completed
|established_date6 = 25 December 1991
|area_rank = 56th
|area_magnitude = 1 E11
|area_km2 = 448,978
|area_sq_mi = 172,742 <!--Do not remove per [[WP:MOSNUM]]-->
|percent_water = 4.9
|population_estimate = 31,025,500<ref name="Stat2015">{{cite web|url=http://www.gazeta.uz/2015/03/16/statistics/|title=Official population 1 जनवरी 2015|publisher=Stat.uz|language= Russian|accessdate=|date=16 मार्च 2015}}</ref><ref>{{cite web|url=http://news.uzreport.uz/news_4_r_108608.html|script-title=ru:Численность населения Узбекистана превысила 30 млн. человек|publisher=Uzreport.com|language= Russian|accessdate=6 September 2013|date=5 September 2013}}</ref>
|population_estimate_rank = 41st
|population_estimate_year = 2015
|population_census = |population_census_year =
|population_density_km2 = 61.4
|population_density_sq_mi = 159.1 <!--Do not remove per [[WP:MOSNUM]]-->
|population_density_rank = 136th
|GDP_PPP = $171.669 billion<ref name="IMF"/>
|GDP_PPP_rank =65th
|GDP_PPP_year = 2014
|GDP_PPP_per_capita = $5,609<ref name="IMF"/>
|GDP_PPP_per_capita_rank = 127th
|GDP_nominal = $62.619 billion<ref name="IMF">[http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2015/01/weodata/weorept.aspx?pr.x=55&pr.y=16&sy=2014&ey=2019&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=927&s=NGDPD%2CNGDPDPC%2CPPPGDP%2CPPPPC%2CLP&grp=0&a= Uzbekistan reports]. International Monetary Fund</ref>
|GDP_nominal_rank = 72nd
|GDP_nominal_year = 2014
|GDP_nominal_per_capita = $2,046<ref name="IMF"/>
|GDP_nominal_per_capita_rank = 135th
|Gini_year = 2003
|Gini_change = increase <!--increase/decrease/steady-->
|Gini = 36.8 <!--number only-->
|Gini_ref =
|Gini_rank = 95th
|HDI_year = 2014<!-- Please use the year to which the data refers, not the publication year-->
|HDI_change = increase<!--increase/decrease/steady-->
|HDI = 0.675 <!--number only-->
|HDI_ref = <ref name="HDI">{{cite web |url=http://hdr.undp.org/sites/default/files/hdr_2015_statistical_annex.pdf |title=2015 Human Development Report |year=2015 |accessdate=15 दिसंबर 2015 |publisher=United Nations Development Programme |}}</ref>
|HDI_rank = 114th
|FSI = {{nowrap|93.5 {{decrease}} 0.9}}
|FSI_year = 2007
|FSI_rank = 22nd
|FSI_category = <span style="color:#f00;white-space:nowrap;">Alert</span>
|Gene = {{nowrap|10.2 {{increase}} 0.02}}
|Gene_year = 2004
|Gene_rank = 101st
|currency = [[Uzbekistan som|Uzbekistan som {{small|(''Oʻzbekiston soʻmi'')}}]]
|currency_code = UZS
|country_code = UZB
|time_zone = [[Uzbekistan Time|UZT]]
|utc_offset = +5
|time_zone_DST = not observed
|utc_offset_DST = +5
|drives_on = right
|calling_code = [[Telephone numbers in Uzbekistan|+998]]
|cctld = [[.uz]]
|footnote_a = Official Uzbek statistics.{{citation needed|date=अक्टूबर 2012}}
|footnote_b = As the [[Emirate of Bukhara]], [[Khanate of Kokand|Kokand Khanate]], and [[Khwarezm]].
}}
'''उज़्बेकिस्तान''' ({{Lang|en|Uzbekistan}}) मध्य एशिया में एगो देश बाटे। ई देश डबल [[जमीन से घेराइल देश]] बाटे।
==संदर्भ==
{{Reflist}}
{{एशिया के देश}}
{{Authority control}}
{{एशिया-भू-आधार}}
[[श्रेणी:एशिया के देस]]
[[श्रेणी:सेंट्रल एशिया के देस]]
[[श्रेणी:उज़्बेकिस्तान| ]]
[[श्रेणी:यूनाइटेड नेशंस के सदस्य देस]]
ed4wba4h03o0v06mr5yf5ycjqxwnxwg
काल्डेरा
0
28188
803799
780495
2026-08-01T19:44:31Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803799
wikitext
text/x-wiki
[[चित्र:MSH82 st helens plume from harrys ridge 05-19-82.jpg|thumb|240px|alt=पहाड़ के चोटी के ऊपरी हिस्सा कड़ाही नियर, ओहमें एगो छोट ज्वालामुखी से निकलत धुँआ|माउंट सेंट हेलेना के काल्डेरा]]
[[चित्र:Erta-ale lac-de-lave 2001.jpg|thumb|240px|एगो नया काल्डेरा के नगीचे से घींचल फोटो; कुंड नियर जगहा में अभिन लावा देखाई पड़ रहल बा।]]
'''काल्डेरा''' ({{Lang|en|caldera}}) एक ठो [[थलरूप]] बाटे जवन [[ज्वालामुखी|ज्वालामुखी शंकु]] के मुहाना पर मौजूद ज्वालामुखी [[ज्वालामुखी#क्रेटर|क्रेटर]] के धँसक के एक ठो बिसाल गड़हा के रूप ले लिहले से बनेला। ई गड़हा कड़ाही नियर आकृति के होला आ अक्सर इनहन में पानी भर जाला आ तब ओह झील के [[क्रेटर झील]] (चाहे [[काल्डेरा झील]]) कहल जाला। [[अमेरिका]] के [[ऑरेगन|ओरेगन]] राज्य में मौजूद [[क्रेटर लेक]] एकठो अइसन सुघर उधाहरण बाटे।
== नाँव उत्पत्ती ==
शब्द कॉल्डेरा (''caldera'') स्पेनिश भाषा के ''{{wiktes|caldera}}'', आ लैटिन भाषा के ''{{wiktla|caldaria}}'' से आइल बतावल जाला जिनहन के मतलब होला "खाना पकावे के बर्तन" ("cooking pot")<ref name="cole-etal-2005">{{cite journal |last1=Cole |first1=J |last2=Milner |first2=D |last3=Spinks |first3=K |title=Calderas and caldera structures: a review |url=https://archive.org/details/sim_earth-science-reviews_2005-02_69_1-2/page/n6 |journal=Earth-Science Reviews |date=February 2005 |volume=69 |issue=1–2 |pages=1–26 |doi=10.1016/j.earscirev.2004.06.004|bibcode=2005ESRv...69....1C }}</ref> कुछ अंग्रेजी स्रोत सभ में एकर हिज्जे ''cauldron'' के इस्तेमाल भी देखे में आवे ला,<ref name="smith-bailey-1968">{{cite journal |last1=Smith |first1=Robert L. |last2=Bailey |first2=Roy A. |title=Resurgent Cauldrons |journal=Geological Society of America Memoirs |date=1968 |volume=116 |pages=613–662 |doi=10.1130/MEM116-p613}}</ref> हालाँकि, बाद के शब्दावली के प्रयोग में ''cauldron'' के इस्तेमाल अइसन काल्डेरा खातिर होखे लागल बा जे बहुत कटान से हो के गुजरल होखे आ एकरे तली के चट्टानी परत सभ देख्लाई पड़े लागल होखें।<ref name="cole-etal-2005"/> ई टर्म ''caldera'' के भूबिज्ञान आ भूआकृति बिज्ञान में आवे के स्रोत जर्मनी के भूगर्भशास्त्री लियोपोल्ड फॉन बुष (Leopold von Buch) के द्वारा बतावल जाला जब ऊ 1815 में [[कनारी दीपसमूह]] के भ्रमण कइलें आ आपन बिबरन छपववलें,{{refn|group=note|name=नोट 1|Leopold von Buch's book ''Physical Description of the Canary Isles'' was published in 1825}} जहाँ ऊ पहिली बेर Las Cañadas के देखलें जे टेनेरीफ (Tenerife) के हिस्सा हवे आ जहाँ माउंट टेइडी (Teide) प्रमुख भूआकृतिक चीज हवे, आ एकरे बाद ऊ ला पाल्मा में काल्डेरा दे टाबूरीइन्ते (Caldera de Taburiente) के देखलें।<ref>{{cite book |last1=von Buch |first1=L. |year=1820 |title=Ueber die Zusammensetzung der basaltischen Inseln und ueber Erhebungs-Cratere |location=Berlin |publisher=University of Lausanne
|url=https://books.google.com/books?id=-_sTAAAAQAAJ&q=von%20Buch%2C%20L.%201820.%20Uber%20die%20Zusammensetzung%20der%20Basaltischen%20Inseln%20und%20%C3%BCber%20Erhebungs%20Kratere.%20A%20lecture%20delivered%20before%20the%20Prussian%20Academy%20on%20Sciences%20in%20May%201818%2C%20Berlin.&pg=PA1 |access-date=28 December 2020}}</ref><ref name="cole-etal-2005"/>
==निर्माण==
ज्वालामुखी के नीचे मैग्मा चेंबर के खाली होखे से ढहे भा भँसके के घटना शुरू होला, अइसन कबो-कबो बड़हन बिस्फोट के परिणाम के रूप में होला (जइसे कि टैम्बोरा<ref>{{cite web |last1=Greshko |first1=Michael |title=201 Years Ago, This Volcano Caused a Climate Catastrophe |url=https://www.nationalgeographic.com/news/2016/04/160408-tambora-eruption-volcano-anniversary-indonesia-science/ |website=National Geographic |date=8 April 2016 |publisher=National Geographic |access-date=2 September 2020}}</ref> 1815 में), ज्वालामुखी के साइड में (जइसे कि पिटन डी ला फोर्नेस 2007 में)<ref>{{Cite gvp|vn=233020|title=Piton de la Fournaise|date=2019}}</ref> चाहे फिर कनेक्टेड फिशर सिस्टम में (देखीं Bárðarbunga 2014–2015 में) बहाव वाला बिस्फोट के दौरान होखे ला। अगर मजिगर मात्रा में मैग्मा बाहर निकल जाय तब खाली चेंबर अपना ऊपर के ज्वालामुखी ढाँचा के वजन के सहारा ना दे पावे ला। मोटा-मोटी गोलाकार फ्रैक्चर, "रिंग फाल्ट" चेंबर के किनारे के आसपास बिकसित होला। रिंग फ्रैक्चर फाल्ट इंट्रूजन खातिर फीडर के काम करे ला जेकरा के रिंग डाइक के नाँव से भी जानल जाला।<ref name="philpotts-ague-2009">{{cite book |last1=Philpotts |first1=Anthony R. |last2=Ague |first2=Jay J. |title=Principles of igneous and metamorphic petrology |date=2009 |publisher=Cambridge University Press |location=Cambridge, UK |isbn=9780521880060 |edition=2nd}}</ref>{{rp|86–89}} रिंग फ्रैक्चर के ऊपर सेकेंडरी ज्वालामुखी वेंट बन सके लें।<ref>{{cite book|last1=Dethier|first1=David P.|last2=Kampf|first2=Stephanie K.|title=Geology of the Jemez Region II|date=2007|publisher=Ne Mexico Geological Society|page=499 p|url=http://nmgs.nmt.edu/publications/guidebooks/58|access-date=6 November 2015|archive-date=17 October 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20151017020924/http://nmgs.nmt.edu/publications/guidebooks/58/|url-status=dead}}</ref> जइसे-जइसे मैग्मा चेंबर खाली होखत जाला, रिंग फ्रैक्चर के भीतर ज्वालामुखी के बिचला हिस्सा टूटे लागे ला। ई भँसकाव एकही प्रलयकारी बिस्फोट के परिणाम के रूप में हो सके ला, या फिर ई कई गो बिस्फोटन के सिलसिला के परिणाम के रूप में चरणबद्ध तरीका से हो सके ला। कुल क्षेत्रफल जवन ढह जाला सैकड़न वर्ग किलोमीटर के बिस्तार वाला हो सके ला।<ref name="cole-etal-2005"/>
{{clear}}
== फुटनोट ==
=== नोट ===
<references group="note"/>
=== संदर्भ ===
{{Reflist|33em}}
== इहो देखल जाय ==
* [[ज्वालामुखी]]
* [[क्रेटर झील]] — काल्डेरा में पानी भरे से बने वाली [[झील]]
* [[क्रेटर लेक]] — अमेरिका में अइसने एगो क्रेटर झील जेकर इहे नाँवों हवे।
[[श्रेणी:ज्वालामुखी]]
[[श्रेणी:थलरूप]]
[[श्रेणी:झील]]
{{भूआकृति-आधार}}
fqad8gcbwygt8x0ej7y1x4rbat02upb
सफेद गिद्ध
0
29429
803787
801585
2026-08-01T19:24:56Z
InternetArchiveBot
25596
Add 8 books for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803787
wikitext
text/x-wiki
{{Taxobox
| image = Egyptian vulture.jpg
| image_caption = Adult ''N. p. ginginianus''
| name = सफेद गिद्ध
| status = EN
| status_system = IUCN3.1
| status_ref = {{sfn|IUCN Red List|2014}}
| regnum = [[Animal]]ia
| phylum = [[Chordate|Chordata]]
| classis = [[Bird|Aves]]
| ordo = [[Accipitriformes]]
| familia = [[Accipitridae]]
| genus = '''''Neophron'''''
| genus_authority = [[Marie Jules César Savigny|Savigny]], 1809
| species = '''''N. percnopterus'''''
| binomial = ''Neophron percnopterus''
| binomial_authority = ([[Carl Linnaeus|Linnaeus]], [[10th edition of Systema Naturae|1758]])
| range_map = NeophronMap.svg
| range_map_caption = तीनों उप-प्रजाति के निवास क्षेत्र के नक्शा
}}
'''सफेद गिद्ध''' भा '''मिस्रदेसी गिद्ध''' ({{Lang|en|Egyptian vulture}}, ''इजिप्शियन वल्चर''; ''[[बैज्ञानिक नाँव]]: Neophron percnopterus'') [[चिरइन]] के [[गिद्ध]] समूह के एगो [[प्रजाति]] बाटे। ई पुरानी दुनिया के गिद्ध हवे आ [[जीनस]] नियोफ्रौन (Neophron) के एकलौता सदस्य बा। एकर निवास के इलाका बहुत ब्यापक बाटे आ पच्छिमी यूरोप आ उत्तरी अफ्रीका से भारत ले फइलल बाटे।
सफेद गिद्ध मुख्य रूप से लाश के माँस खाला बाकी मौका मिलले पर ई छोट-छोट स्तनधारी, छोट चिरई, रेप्टाइल वगैरह के शिकार भी करे ला। दूसर चिरई सब के अंडा भी खा लेला, बड़ा होखला पर ओकरा के पत्थर पर पटक-पटक तूर देला। चिरई सभ के द्वारा औजार के अइसन उपयोग एगो दुर्लभ चीज बाटे। आपन खतोना बनावे के समय ऊन नियर चीज के लपेट के एकट्ठा करे खातिर ई लकड़ी के छोट डंडी सभ के औजार के रूप में इस्तेमाल करे ला।
[[समशीतोष्ण कटिबंध|समशीतोष्ण]] इलाका में रहे वाला सदस्य जाड़ा के मौसम में दक्खिन के ओर प्रवास करे लें जबकि [[उष्णकटिबंध|उष्णकटिबंधीय]] आबादी अपने जगह पर स्थाई रहेले। एह प्रजाति के आबादी में 20 वीं सदी में काफी गिरावट आइल बाटे आ एकर मुख्य कारण शिकार, आकस्मिक विषाक्तता, आ बिजली लाइन के साथ टकराव बाटे जौना सभ से एह गिद्धन के खतरा होला।
== रूपरंग ==
[[चित्र:Neophron percnopterus - 01.jpg|thumb|left|200px|एगो सफेद गिद्ध के क्लोज-अप, चिड़ियाघर में]]
[[File:Neophron percnopterus MHNT.ZOO.2010.11.79.1.jpg|thumb| ''Neophron percnopterus'']]
एह प्रजाति के वयस्क सदस्यन के पाँख के रंग सफेद होला आ करिया रंग के उड़ान पंख होलें। जंगली सदस्य सभ में आमतौर पर सफेद पाँख के रंग मुर्चाइल लोहा के रंग के या भूअर रंग के छाया लिहले, कीचड़-कनई के रंग के होला जवना के कारण लौह युक्त मिट्टी से लागल गंदगी के बतावल जाल।{{sfn|Clark|Schmitt|1998|p=}}{{sfn|Donázar et al. 2002a|p=}} चित्र में देखावल सदस्य चिड़ियाघर से बा एही से ई एकदम सफेद बा। ठोर पतला आ लंबा बाटे आ ऊपरी जबड़ा के नोक मोड़दार बा। नथुना, एगो पट दरार के रूप में बाटे। गर्दन के पंख भी लमहर होलें। उड़ान पाँख नोकदार होलें आ इनहन में तीसरा ग्रुप सबसे लमहर होला; पोंछ पाचर के आकार के होले। वयस्क के पैर गुलाबी आ लरिकाईं में पैर माटी के रंग के होला।{{sfn|Ferguson-Lees|Christie|2001}} पंजा लमहर आ सीधा होलें, तीसरी आ चउथी अँगुरी अपने आधार के लग्गे कुछ झिल्लीदार होले।
चोंच के रंग अधिकतर प्रजाति में करिया होला जबकि भारतीय उप-प्रजाति (ginginianus) के वयस्क सदस्यन में पीयर रंग के होला। रासमुसेन आ एंडर्टन (2005) सुझाव देदेल बाटें की उप-प्रजाति के बर्गीकरण खातिर एह लच्छन के अउरी अध्ययन के जरूरत बाटे।{{sfn|Rasmussen|Anderton|2005}}{{sfn|Whistler|1922}} आमतौर पर नर आ मादा में अंतर कइल मुश्किल होला, हालाँकि, नर अपने मिलन काल में कुछ गहिरा नारंगी चेहरा वाला होलें।{{sfn|Clark|Schmitt|1998|p=}} मादा के आकार औसतन कुछ बड़ा होला आ ई नर के तुलना में 10-15% भारी होली।{{sfn|Ferguson-Lees|Christie|2001}} लरिकाईं में ई करिया आ चॉकलेट रंग के होलें आ सफेद धब्बा वाला होलें{{sfn|Ali|Ripley|1978|p=}}, जबकि वयस्क के रंग कम से कम पाँच बरिस के उमिर के बाद हासिल होला।{{sfn|Clark|Schmitt|1998|p=}}
वयस्क सफेद गिद्ध के पोंछ के पाँख के नोक से ठोर के नोक तक के लंबाई 47-65 सेंटीमीटर (19-26 इंच) नापल गइल बाटे।{{sfn|Rasmussen|Anderton|2005}} तुलना में कुछ छोट आकार के N. P. ginginianus उप-प्रजाति के नर के आकार 47-52 सेंटीमीटर (19-20 इंच) आ मादा के आकार 52-55.5 सेंटीमीटर (20.5-21.9 इंच) के होला।{{sfn|Ferguson-Lees|Christie|2001}}पाँख के फइलाव शरीर के कुल लंबाई के लगभग 2.7 गुना ले होला।{{sfn|Ferguson-Lees|Christie|2001}} स्पेन में एह चिरई के वजन 1.9 किलोग्राम(4.2 पौंड) आ कैनरी द्वीप में पावल जाए वाली उप प्रजाति (majorensis gigantism) 2.4 किलोग्राम (5.3 पौंड) के भार वाली बतावल गइल बाटे।{{sfn|Donázar et al. 2002a|p=}}
{{clear}}
== फुटनोट ==
{{Reflist|30em}}
== संदर्भस्रोत आ अन्य स्रोत ==
* {{cite journal
| title = Chaetotaxy of three nymphal instars of an ischnoceran louse, Aegypoecus perspicuus (Phthiraptera: Insecta)
| first1 = G.P.
| last1 = Agarwal
| first2 = Aftab
| last2 = Ahmad
| first3 = Gaurav
| last3 = Arya
| first4 = Renu
| last4 = Saxena
| first5 = Arjumand
| last5 = Nisar
| first6 = A.K.
| last6 = Saxena
| journal = Journal of Applied and Natural Science
| year = 2012
| volume = 4
| issue = 1
| pages = 92–95
| url = http://www.ansfoundation.org/Uploaded%20Pdf/41/92-95.pdf
| ref = harv
| access-date = 2016-06-04
| archive-date = 2014-12-07
| archive-url = https://web.archive.org/web/20141207154706/http://www.ansfoundation.org/Uploaded%20Pdf/41/92-95.pdf
| url-status = dead
}}
* {{cite journal
| doi = 10.2478/v10050-008-0062-6
| last1 = Agostini
| first1 = Nicolantonio
| last2 = Premuda
| first2 = Guido
| last3 = Mellone
| first3 = Ugo
| last4 = Panuccio
| first4 = Michele
| last5 = Logozzo
| first5 = Daniela
| last6 = Bassi
| first6 = Enrico
| last7 = Cocchi
| first7 = Leonardo
| year = 2004
| title = Crossing the sea en route to Africa: Autumn migration of some ''Accipitriformes'' over two Central Mediterranean islands
| journal = The Ring
| volume = 26
| issue = 2
| pages = 71–78
| url = http://www.raptormigration.org/Agostini%20et%20al%202004%20-%20Ring.pdf
| format = PDF
| ref = harv
| access-date = 2016-06-04
| archive-date = 2012-03-26
| archive-url = https://web.archive.org/web/20120326124750/http://www.raptormigration.org/Agostini%20et%20al%202004%20-%20Ring.pdf
| url-status = dead
}}
* {{cite journal
| doi = 10.1186/1471-2148-10-384
| title = The role of humans in the diversification of a threatened island raptor
| year = 2010
| last1 = Agudo
| first1 = Rosa
| last2 = Rico
| first2 = Ciro
| last3 = Vilà
| first3 = Carles
| last4 = Hiraldo
| first4 = Fernando
| last5 = Donázar
| first5 = José
| journal = BMC Evolutionary Biology
| volume = 10
| pages = 384
| pmid = 21144015
| pmc = 3009672
| ref = harv
}}
* {{cite book
| last = Ali
| first = Sálim
| last2 = Ripley
| first2 = Sidney Dillon
| author2-link = Sidney Dillon Ripley
| year = 1978
| title = Handbook of the birds of India and Pakistan
| volume = Volume 1
| pages = 310–314
| edition = 2
| publisher = Oxford University Press
| isbn = 978-0-19-562063-4
| ref = harv
}}
* {{cite book|page=80|url=http://archive.org/stream/scripturenatural00philuoft#page/79/mode/1up|title=Scripture natural history|publisher=Presbyterian Board of Publication|place= Philadelphia|author=Anonymous|year=1854|ref=harv}}
* {{cite journal
| title = Persistent electrocution mortality of Egyptian Vultures Neophron percnopterus over 28 years in East Africa
| last1 = Angelov
| first1 = Ivaylo
| last2 = Hashim
| first2 = Ibrahim
| last3 = Oppel
| first3 = Steffen
| journal = Bird Conservation International
| pages = 1–6
| doi = 10.1017/S0959270912000123
| year = 2012
| ref = harv
| volume=23
}}
* {{cite book
| url = http://archive.org/stream/BakerFbiBirds5/BakerFBI5#page/n40/mode/1up/
| pages = 22–24
| title = The Fauna of British India. Birds
| volume = Volume 5
| edition = 2
| last1 = Baker
| first1 = E.C. Stuart
| year = 1928
| publisher = Taylor and Francis
| place = London
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| last = Biddulph
| first = C.H.
| year = 1937
| title = Unusual site for the nest of the White Scavenger Vulture ''Neophron percnopterus ginginianus'' (Lath.)
| journal = The Journal of the Bombay Natural History Society
| volume = 39
| issue = 3
| pages = 635–636
| ref = harv
}}
* {{cite journal | authors = [[BirdLife International]] | title = ''Neophron percnopterus'' | journal = [[IUCN Red List of Threatened Species]] | volume= 2014 | page = e.T22695180A62656914 | publisher = [[IUCN]] | year = 2014 | ref = {{sfnRef|IUCN Red List|2014}} | doi=10.2305/IUCN.UK.2014-2.RLTS.T22695180A62656914.en
}}
* {{cite journal
| journal = Biological Conservation
| volume = 142
| issue = 12
| year = 2009
| pages = 2954–2961
| title = Large scale risk-assessment of wind-farms on population viability of a globally endangered long-lived raptor
| url = https://archive.org/details/sim_biological-conservation_2009-12_142_12/page/2954
| first1 = Martina
| last1 = Carrete
| first2 = José A.
| last2 = Sánchez-Zapata
| first3 = José R.
| last3 = Benítez
| first4 = Manuel
| last4 = Lobón
| first5 = José A.
| last5 = Donázar
| doi = 10.1016/j.biocon.2009.07.027
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| last = Ceballos
| first = Olga
| last2 = Donázar
| first2 = José Antonio
| year = 1990
| title = Roost-tree characteristics, food habits and seasonal abundance of roosting Egyptian Vultures in northern Spain
| journal = Journal of Raptor Research
| issn = 0892-1016
| volume = 24
| issue = 1–2
| pages = 19–25
| url = http://sora.unm.edu/sites/default/files/journals/jrr/v024n01-02/p00019-p00025.pdf
| format = PDF
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| title = Factors influencing the breeding density and nest-site selection of Egyptian vulture (''Neophron percnopterus'')
| journal = Journal of Ornithology
| volume = 130
| issue = 3
| year = 1989
| pages = 353–359
| last1 = Ceballos
| first1 = Olga
| last2 = Donázar
| first2 = José Antonio
| doi = 10.1007/BF01644748
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| last1 = Clark
| first1 = William S.
| last2 = Schmitt
| first2 = N.J.
| year = 1998
| title = Ageing Egyptian Vultures
| journal = Alula
| volume = 4
| pages = 122–127
| url = http://www.globalraptors.org/grin/researchers/uploads/155/ageing_egyptian_vultures.pdf
| ref = harv
| access-date = 2016-06-04
| archive-date = 2022-04-20
| archive-url = https://web.archive.org/web/20220420185225/http://www.globalraptors.org/grin/researchers/uploads/155/ageing_egyptian_vultures.pdf
| url-status = dead
}}
* {{cite journal
| doi = 10.1111/j.1469-1795.2008.00231.x
| title = Carcasses increase the probability of predation of ground-nesting birds: a caveat regarding the conservation value of vulture restaurants
| year = 2009
| last1 = Cortés-Avizanda
| first1 = A.
| last2 = Carrete
| first2 = M.
| last3 = Serrano
| first3 = D.
| last4 = Donázar
| first4 = J.A.
| journal = Animal Conservation
| volume = 12
| pages = 85–88
| url = http://www.ebd.csic.es/carnivoros/personal/carrete/martina/recursos/34.%20Cortes-avizanda%20et%20al%20(2009)%20Anim%20Cons.pdf
| format = PDF
| ref = harv
| access-date = 2016-06-04
| archive-date = 2011-09-24
| archive-url = https://web.archive.org/web/20110924040913/http://www.ebd.csic.es/carnivoros/personal/carrete/martina/recursos/34.%20Cortes-avizanda%20et%20al%20(2009)%20Anim%20Cons.pdf
| url-status = dead
}}
* {{cite journal
| title = Long-Term Trends in Population Size and Breeding Success in the Egyptian Vulture (Neophron percnopterus) in Northern Spain
| journal = Journal of Raptor Research
| volume = 43
| issue = 1
| pages = 43–49
| first1 = Ainara
| last1 = Cortés-Avizanda
| first2 = Olga
| last2 = Ceballos
| first3 = José A.
| last3 = Donázar
| year = 2009
| doi = 10.3356/JRR-08-24.1
| url = http://digital.csic.es/bitstream/10261/35441/1/JRR-08-24.pdf
| ref = harv
}}
* {{cite book
| last = Coultas
| first = Harland
| year = 1876
| title = Zoology of the Bible
| publisher = Wesleyan Conference Office
| location = London
| url = http://www.archive.org/stream/zoologybible00coulgoog#page/n154/mode/1up/
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| doi = 10.1111/j.1469-1795.2006.00041.x
| title = Rapid population declines of Egyptian vulture (Neophron percnopterus) and red-headed vulture (Sarcogyps calvus) in India
| year = 2006
| last1 = Cuthbert
| first1 = R.
| last2 = Green
| first2 = R.E.
| last3 = Ranade
| first3 = S.
| last4 = Saravanan
| first4 = S.
| last5 = Pain
| first5 = D.J.
| last6 = Prakash
| first6 = V.
| last7 = Cunningham
| first7 = A.A.
| journal = Animal Conservation
| volume = 9
| issue = 3
| pages = 349–354
| ref = harv
}}
* {{cite book
| last = Dewar
| first = Douglas
| year = 1906
| title = Bombay Ducks
| publisher = John Lane, London
| pages = 277
| url = http://www.archive.org/stream/bombayducksaccou00dewa#page/277/mode/1up/
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| last = Donázar
| first = José Antonio
| last2 = Ceballos
| first2 = Olga
| year = 1989
| title = Growth rates of nestling Egyptian Vultures ''Neophron percnopterus'' in relation to brood size, hatching order and environmental factors
| journal = Ardea
| issn = 0373-2266
| volume = 77
| issue = 2
| pages = 217–226
| url = http://www.avibirds.com/pdf/A/Aasgier5.pdf
| format = PDF
| ref = {{sfnRef|Donázar & Ceballos 1989a}}
}}{{Dead link|date=July 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* {{cite journal
| title = Red fox predation on fledgling Egyptian vultures
| year = 1988
| journal = Journal of Raptor Research
| volume = 22
| issue = 3
| page = 88
| last1 = Donázar
| first1 = Jose A.
| last2 = Ceballos
| first2 = Olga
| url = http://sora.unm.edu/sites/default/files/journals/jrr/v022n03/p00088-p00088.pdf
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| last = Donázar
| first = José Antonio
| last2 = Ceballos
| first2 = Olga
| year = 1989
| title = Post-fledging dependence period and development of flight and foraging behaviour in the Egyptian Vulture ''Neophron percnopterus''
| journal = Ardea
| issn = 0373-2266
| volume = 78
| issue = 3
| pages = 387–394
| url = http://www.avibirds.com/pdf/A/Aasgier6.pdf
| ref = {{sfnRef|Donázar & Ceballos 1989b}}
}}{{Dead link|date=July 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* {{cite journal
| doi = 10.1111/j.1474-919X.1990.tb00284.x
| last = Donázar
| first = José A.
| last2 = Ceballos
| first2 = Olga
| year = 1990
| title = Acquisition of food by fledgling Egyptian Vultures ''Neophron percnopterus'' by nest-switching and acceptance by foster adults
| url = https://archive.org/details/sim_ibis_1990-10_132_4/page/603
| journal = Ibis
| volume = 132
| issue = 4
| pages = 603–607
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| doi = 10.1080/00063659409477195
| last = Donázar
| first = José A.
| last2 = Ceballos
| first2 = Olga
| last3 = Tella
| first3 = José L.
| year = 1994
| title = Copulation behaviour in the Egyptian Vulture ''Neophron percnopterus''
| url = https://archive.org/details/sim_bird-study_1994-03_41_1/page/37
| journal = Bird Study
| volume = 41
| issue = 1
| pages = 37–41
| ref = harv
}}
* {{cite book
| last = Donázar
| first = José A.
| last2 = Ceballos
| first2 = Olga
| last3 = Tella
| first3 = José L.
| year = 1996
| chapter = Communal roosts of Egyptian vultures (Neophron percnopterus): dynamics and implications for the species conservation
| editor-last = Muntaner
| editor-first = J.
| title = Biology and Conservation of Mediterranean Raptors
| publisher = Monografía SEO-BirdLife, Madrid
| pages = 189–201
| url = http://www.ebd.csic.es/carnivoros/personal/donazar/s_p_pdfs/60_Communal%20roosts%20of%20egyptian%20vultures.pdf
| format = PDF
| ref = harv
| access-date = 2016-06-04
| archive-date = 2015-07-16
| archive-url = https://web.archive.org/web/20150716174923/http://www.ebd.csic.es/carnivoros/personal/donazar/s_p_pdfs/60_Communal%20roosts%20of%20egyptian%20vultures.pdf
| url-status = dead
}}
* {{cite journal
| doi = 10.1016/S0006-3207(02)00049-6
| last = Donázar
| first = José A.
| last2 = Palacios
| first2 = César J.
| last3 = Gangoso
| first3 = Laura
| last4 = Ceballos
| first4 = Olga
| last5 = González
| first5 = Maria J.
| last6 = Hiraldo
| first6 = Fernando
| year = 2002
| title = Conservation status and limiting factors in the endangered population of Egyptian vulture (''Neophron percnopterus'') in the Canary Islands
| url = https://archive.org/details/sim_biological-conservation_2002-09_107_1/page/89
| journal = Biological Conservation
| volume = 107
| issue = 1
| pages = 89–97
| ref = {{sfnRef|Donázar et al. 2002a}}
}}
* {{cite journal
| last = Donázar
| first = José Antonio
| last2 = Negro
| first2 = Juan José
| last3 = Palacios
| first3 = César Javier
| last4 = Gangoso
| first4 = Laura
| last5 = Godoy
| first5 = José Antonio
| last6 = Ceballos
| first6 = Olga
| last7 = Hiraldo
| first7 = Fernando
| last8 = Capote
| first8 = Nieves
| year = 2002
| title = Description of a new subspecies of the Egyptian Vulture (Accipitridae: ''Neophron percnopterus'') from the Canary Islands
| journal = Journal of Raptor Research
| issn = 0892-1016
| volume = 36
| issue = 1
| pages = 17–23
| url = http://sora.unm.edu/sites/default/files/journals/jrr/v036n01/p00017-p00023.pdf
| format = PDF
| ref = {{sfnRef|Donázar et al. 2002b}}
}}
* {{cite journal
| doi = 10.3356/JRR-08-53.1
| title = First Documented Case of Long-Distance Dispersal in the Egyptian Vulture (Neophron percnopterus)
| year = 2009
| last1 = Elorriaga
| first1 = Javier
| last2 = Zuberogoitia
| first2 = Iñigo
| last3 = Castillo
| first3 = Iñaki
| last4 = Azkona
| first4 = Ainara
| last5 = Hidalgo
| first5 = Sonia
| last6 = Astorkia
| first6 = Lander
| last7 = Ruiz-Moneo
| first7 = Fernando
| last8 = Iraeta
| first8 = Agurtzane
| journal = Journal of Raptor Research
| volume = 43
| issue = 2
| pages = 142–145
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| last = Feduccia
| first = Alan
| year = 1974
| title = Another Old World Vulture from the New World
| journal = The Wilson Bulletin
| volume = 86
| issue = 3
| pages = 251–255
| url = http://sora.unm.edu/sites/default/files/journals/wilson/v086n03/p0251-p0255.pdf
| format = PDF
| ref = harv
}}
* {{cite book
| title = Raptors of the World
| first1 = James
| last1 = Ferguson-Lees
| first2 = David A.
| last2 = Christie
| year = 2001
| isbn = 978-0-691-12684-5
| publisher = Christopher Helm
| pages = 417–420
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| last = Galushin
| first = V.M.
| year = 1975
| title = A comparative analysis of the density of predatory birds in two selected areas within the Palaearctic and Oriental regions, near Moscow and Delhi (IOC Abstracts)
| page = 331
| journal = Emu
| volume = 74
| number = 5
| url = http://www.publish.csiro.au/?act=view_file&file_id=MU974330.pdf
| doi = 10.1071/MU974330
| ref = harv
}}
* {{cite book
| last = Galushin
| first = V. M.
| editor1-last = Parry-Jones
| editor1-first = J.
| editor2-first = T.
|editor2-last = Katzner
| year = 2001
| title = Report from the Workshop on Indian ''Gyps'' vultures: 4th Eurasian congress on raptors
| chapter = Populations of vultures and other raptors in Delhi and neighboring areas from 1970's to 1990's
| pages = 13–15
| publisher = aviary.org
| location = Sevilla, Spain
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| last = Gangoso
| first = Laura
| year = 2005
| title = Ground nesting by Egyptian Vultures (''Neophron percnopterus'') in the Canary Islands
| journal = Journal of Raptor Research
| issn = 0892-1016
| volume = 39
| issue = 2
| pages = 186–187
| url = http://www.alimochefuerteventura.com/documentos/Ground-nesting-by%20Egyptian-Vultures.pdf
| format = PDF
| ref = harv
| access-date = 2016-06-04
| archive-date = 2020-09-24
| archive-url = https://web.archive.org/web/20200924155457/http://www.alimochefuerteventura.com/documentos/Ground-nesting-by%20Egyptian-Vultures.pdf
| url-status = dead
}}
* {{cite journal
| doi = 10.1016/j.envpol.2008.09.015
| last = Gangoso
| first = Laura
| last2 = Álvarez-Lloret
| first2 = Pedro
| last3 = Rodríguez-Navarro
| first3 = Alejandro A. B.
| last4 = Mateo
| first4 = Rafael
| last5 = Hiraldo
| first5 = Fernando
| last6 = Donázar
| first6 = José Antonio
| year = 2009
| title = Long-term effects of lead poisoning on bone mineralization in vultures exposed to ammunition sources
| journal = Environmental Pollution
| volume = 157
| issue = 2
| pages = 569–574
| pmid = 18995938
| url = http://www.ugr.es/~grupo179/pdf/Gangoso%2009.pdf
| format = PDF
| ref = {{sfnRef|Gangoso et al. 2009a}}
}}
* {{cite journal
| journal = Journal of Raptor Research
| volume = 40
| issue = 3
| pages = 217–221
| year = 2006
| title = Population size and breeding performance of Egyptian vultures (''Neophron percnopterus'') in eastern Iberian Peninsula
| last1 = García-Ripollés
| first1 = Clara
| last2 = López-López
| first2 = Pascual
| url = http://www.uv.es/lolopas/JRR_2006.pdf
| doi = 10.3356/0892-1016(2006)40[217:PSABPO]2.0.CO;2
| editor1-last = Penteriani
| editor1-first = Vincenzo
| issn = 0892-1016
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| doi = 10.1080/00063650903505762
| title = First description of migration and wintering of adult Egyptian Vultures Neophron percnopterus tracked by GPS satellite telemetry
| year = 2010
| last1 = García-Ripollés
| first1 = Clara
| last2 = López-López
| first2 = Pascual
| last3 = Urios
| first3 = Vicente
| journal = Bird Study
| volume = 57
| issue = 2
| pages = 261–265
| url = http://rapaces.lpo.fr/sites/default/files/vautour-percnoptere/490/garcia-ripollesbird-study-2010.pdf
| format = PDF
| ref = harv
| access-date = 2016-06-04
| archive-date = 2014-03-20
| archive-url = https://web.archive.org/web/20140320062324/http://rapaces.lpo.fr/sites/default/files/vautour-percnoptere/490/garcia-ripollesbird-study-2010.pdf
| url-status = dead
}}
* {{cite journal
| doi = 10.1111/j.1600-0706.2009.17218.x
| title = Survival in a long-lived territorial migrant: effects of life-history traits and ecological conditions in wintering and breeding areas
| year = 2009
| last1 = Grande
| first1 = Juan M.
| last2 = Serrano
| first2 = David
| last3 = Tavecchia
| first3 = Giacomo
| last4 = Carrete
| first4 = Martina
| last5 = Ceballos
| first5 = Olga
| last6 = Díaz-Delgado
| first6 = Ricardo
| last7 = Tella
| first7 = José L.
| last8 = Donázar
| first8 = José A.
| journal = Oikos
| volume = 118
| issue = 4
| pages = 580–590
| url = http://www.imedea.uib.es/bc/gep/docs/pdfsgrupo/articulos/2009/2009grande%20y%20tavecchia.pdf
| format = PDF
| ref = harv
| access-date = 2016-06-04
| archive-date = 2022-04-30
| archive-url = https://web.archive.org/web/20220430234025/http://www.imedea.uib.es/bc/gep/docs/pdfsgrupo/articulos/2009/2009grande%20y%20tavecchia.pdf
| url-status = dead
}}
* {{cite book
| last = Grimal
| first = Pierre
| year = 1996
| title = The dictionary of classical mythology
| publisher = Wiley-Blackwell
| page = 18
| isbn = 0-631-20102-5
| ref = harv
}}
* {{cite book
| last = Hartert
| first = Ernst
| year = 1920
| title = Die Vögel der paläarktischen Fauna. Volume 2
| pages = 1200–1202
| publisher = Friendlander & Sohn
| location = Berlin
| url = http://www.archive.org/stream/dievgelderpal02hart#page/1200/mode/1up
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| doi = 10.1007/s10344-009-0255-6
| title = Poison-related mortality effects in the endangered Egyptian vulture (Neophron percnopterus) population in Spain
| year = 2009
| last1 = Hernández
| first1 = Mauro
| last2 = Margalida
| first2 = Antoni
| journal = European Journal of Wildlife Research
| volume = 55
| issue = 4
| pages = 415–423
| url = http://www.gypaetus.com/fotos/noticias/Hern_ndez___Margalida_2009.pdf
| format = PDF
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| last = Hertel
| first = Fritz
| year = 1995
| title = Ecomorphological indicators of feeding behavior in recent and fossil raptors
| journal = The Auk
| volume = 112
| issue = 4
| pages = 890–903
| url = http://sora.unm.edu/sites/default/files/journals/auk/v112n04/p0890-p0903.pdf
| format = PDF
| ref = harv
| doi = 10.2307/4089021
| access-date = 2016-06-04
| archive-date = 2014-03-20
| archive-url = https://web.archive.org/web/20140320062336/http://sora.unm.edu/sites/default/files/journals/auk/v112n04/p0890-p0903.pdf
| url-status = dead
}}
* {{cite journal
| title = Food of the Egyptian vulture (Neophron percnopterus) in Biscay
| last1 = Hidalgo
| first1 = S.
| last2 = Zabala
| first2 = J.
| last3 = Zubergoitia
| first3 = I.
| last4 = Azkona
| first4 = A.
| last5 = Castillo
| first5 = I.
| journal = Buteo
| year = 2005
| volume = 14
| pages = 23–29
| url = http://www.aranzadi-zientziak.org/fileadmin/docs/anillamiento/Hidalgo__S.__Zabala__J.__Zuberogoitia__I.__Azkona__A.___Castillo__I._2005._Food_of_the_Egyptian_Vulture__Neophron_percnopterus__in_Biscay._Buteo_14__23-29.pdf
| ref = {{sfnRef | Hidalgo et al. 2005}}
}}
* {{cite book
| last = Ingerson
| first = Ernest
| year = 1923
| title = Birds in legend, fable and folklore
| publisher = Longmans, Green and Co
| location = New York
| url = http://www.archive.org/stream/birdsinlegendfab00inge#page/34/mode/1up/
| ref = harv
}}
* {{cite book
| url = http://archive.org/stream/illustrationsofo01jard#page/n226/mode/1up/
| last1 = Jardine
| first1 = William
| last2 = Selby
| first2 = Prideaux John
| title = Illustrations of ornithology
| volume = Volume 1
| publisher = W.H. Lizars
| place = Edinburgh
| year = 1826
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| doi = 10.1007/BF02098853
| title = Die Geier Aegyptens
|trans-title = The Egyptian vulture
| language = de
| year = 1907
| last1 = Koenig
| first1 = Alexander
| journal = Journal für Ornithologie
| volume = 55
| pages = 59–134
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| doi = 10.1023/B:COGE.0000006123.67128.86
| title = Genetically distinct island populations of the Egyptian vulture (Neophron percnopterus)
| year = 2003
| last1 = Kretzmann
| first1 = Maria B.
| last2 = Capote
| first2 = N.
| last3 = Gautschi
| first3 = B.
| last4 = Godoy
| first4 = J.A.
| last5 = Donázar
| first5 = J.A.
| last6 = Negro
| first6 = J.J.
| journal = Conservation Genetics
| volume = 4
| issue = 6
| pages = 697–706
| ref = harv
}}
* {{cite book
| url = http://archive.org/stream/supplementtogene00lath#page/6/mode/2up/
| page = 7
| title = Supplement to the General Synopsis of birds
| last = Latham
| first = John
| year = 1787
| place = London
| publisher = Leigh & Sotheby
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| title = A long-term analysis of the declining population of the Egyptian vulture in the Italian peninsula: distribution, habitat preference, productivity and conservation implications
| url = https://archive.org/details/sim_biological-conservation_2001-10_101_3/page/381
| first1 = Fabio
| last1 = Liberatori
| first2 = Vincenzo
| last2 = Penteriani
| journal = Biological Conservation
| volume = 101
| year = 2001
| pages = 381–389
| ref = harv
| doi = 10.1016/S0006-3207(01)00086-6
| issue = 3
}}
* {{cite journal
| last1 = Margalida
| first1 = A.
| last2 = Benítez
| first2 = J.R.
| last3 = Sánchez-Zapata
| first3 = J.A.
| last4 = Ávila
| first4 = E.
| last5 = Arenas
| first5 = R.
| last6 = Donázar
| first6 = J.A.
| year = 2012
| title = Long-term relationship between diet breadth and breeding success in a declining population of Egyptian Vultures Neophron percnopterus
| journal = Ibis
| volume = 154
| pages = 184–188
| doi = 10.1111/j.1474-919X.2011.01189.x
| url = http://www.gypaetus.com/fotos/noticias/Ibis_2012.pdf
| ref = harv
| access-date = 2016-06-04
| archive-date = 2014-03-20
| archive-url = https://web.archive.org/web/20140320062326/http://www.gypaetus.com/fotos/noticias/Ibis_2012.pdf
| url-status = dead
}}
* {{cite journal
| journal = Journal of Raptor Research
| volume = 37
| issue = 3
| pages = 252–256
| year = 2003
| title = Dynamics and temporal variation in age structure at a communal roost of egyptian vultures (''Neophron percnopterus'') in northeastern Spain
| last1 = Margalida
| first1 = Antoni
| last2 = Boudet
| first2 = Jennifer
| url = http://sora.unm.edu/sites/default/files/journals/jrr/v037n03/p00252-p00256.pdf
| ref = harv
}}
* {{cite book
| url = http://biodiversitylibrary.org/page/16108944
| page = 304
| title = Check-list of birds of the world
| volume = Volume 1
| edition = 2
| last1 = Peters
| first1 = James L.
| year = 1979
| publisher = Museum of Comparative Zoology
| place = Cambridge, Massachusetts
| ref = harv
| editor1-first = Ernst
| editor1-last = Mayr
| editor2-last = Cottrell
| editor2-first = G.W.
}}
* {{cite journal
| title = Egyptian Vultures (Neophron percnopterus) Attack Golden Eagles (Aquila chrysaetos) to Defend their Fledgling
| first1 = Patricia
| last1 = Mateo
| first2 = Pedro P.
| last2 = Olea
| journal = Journal of Raptor Research
| year = 2007
| volume = 41
| issue = 4
| pages = 339–340
| doi = 10.3356/0892-1016(2007)41[339:EVNPAG]2.0.CO;2
| ref = harv
| issn = 0892-1016
}}
* {{cite journal
| doi = 10.1007/s10336-004-0037-6
| title = Migrations and sojourn in Africa of Egyptian vultures (Neophron percnopterus) tracked by satellite
| year = 2004
| last1 = Meyburg
| first1 = Bernd-U.
| last2 = Gallardo
| first2 = Max
| last3 = Meyburg
| first3 = Christiane
| last4 = Dimitrova
| first4 = Elena
| journal = Journal of Ornithology
| volume = 145
| issue = 4
| pages = 273–280
| url = http://www.avibirds.com/pdf/A/Aasgier3.pdf
| ref = harv
}}{{Dead link|date=July 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* {{cite journal
| doi = 10.1016/0006-3207(78)90047-2
| last = Mundy
| first = P.J.
| title = The Egyptian vulture (''Neophron Percnopterus'') in Southern Africa
| url = https://archive.org/details/biological-conservation_1978-12_14_4/page/307
| journal = Biological Conservation
| volume = 14
| issue = 4
| pages = 307–315
| year = 1978
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| last = Neelakantan
| first = K.K.
| year = 1977
| title = The sacred birds of Thirukkalukundram
| journal = [[Newsletter for Birdwatchers]]
| volume = 17
| issue = 4
| page = 6
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| last = Negro
| first = J.J.
| last2 = Grande
| first2 = J.M.
| last3 = Tella
| first3 = J.L.
| last4 = Garrido
| first4 = J.
| last5 = Hornero
| first5 = D.
| last6 = Donázar
| first6 = J.A.
| last7 = Sanchez-Zapata
| first7 = J.A.
| last8 = Benítez
| first8 = J.R.
| last9 = Barcell
| first9 = M.
| year = 2002
| title = Coprophagy: An unusual source of essential carotenoids
| volume = 47
| issue = 6883
| journal = Nature
| pages = 807–808
| url = http://web.uam.es/personal_pdi/ciencias/jonate/Ecologia/Tema%2018/Negro_etal,%202002.pdf
| format = PDF
| doi = 10.1038/416807a
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| doi = 10.1017/S0959270904000255
| title = Current status and distribution of birds of prey in the Canary Islands
| year = 2004
| last1 = Palacios
| first1 = César-Javier
| journal = Bird Conservation International
| volume = 14
| issue = 3
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| journal = Journal of Raptor Research
| volume = 34
| issue = 1
| page = 61
| title = Decline of the Egyptian vulture (''Neophron percnopterus'') in the Canary Islands
| year = 2000
| first1 = César-Javier
| last1 = Palacios
| url = http://sora.unm.edu/sites/default/files/journals/jrr/v034n01/p00061-p00061.pdf
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| last = Paynter
| first = W.P.
| year = 1924
| title = Lesser White Scavenger Vulture ''N. ginginianus'' nesting on the ground
| journal = The Journal of the Bombay Natural History Society
| volume = 30
| issue = 1
| pages = 224–225
| ref = harv
}}
* {{cite book
| last = Pope
| first = G.U.
| year = 1900
| title = The Tiruvacagam or Sacred utterances of the Tamil poet, saint, and sage Manikka-vacagar
| publisher = Clarendon Press
| location = Oxford
| url = http://www.archive.org/stream/tiruvaagamorsa00manirich#page/259/mode/1up
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| last = Prakash
| first = Vibhu
| last2 = Nanjappa
| first2 = C.
| year = 1988
| title = An instance of active predation by Scavenger Vulture (''Neophron p. ginginianus'') on Checkered Keelback watersnake (''Xenochrophis piscator'') in Keoladeo National Park, Bharatpur, Rajasthan
| journal = The Journal of the Bombay Natural History Society
| volume = 85
| issue = 2
| page = 419
| ref = harv
}}
* {{cite book
| last = Rasmussen
| first = P.C.
| last2 = Anderton
| first2 = J.C.
| year = 2005
| title = Birds of South Asia: The Ripley Guide
| volume = Volume 2
| page = 89
| publisher = Smithsonian Institution and Lynx Edicions
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| doi = 10.1098/rstb.1995.0150
| title = Evolutionary History of New and Old World Vultures Inferred from Nucleotide Sequences of the Mitochondrial Cytochrome b Gene
| year = 1995
| last1 = Seibold
| first1 = I.
| last2 = Helbig
| first2 = A.J.
| journal = Philosophical Transactions of the Royal Society B: Biological Sciences
| volume = 350
| issue = 1332
| pages = 163–178
| pmid = 8577858
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| last = Siromoney
| first = Gift
| year = 1977
| title = The Neophron Vultures of Thirukkalukundram
|journal=[[Newsletter for Birdwatchers]]
| volume = 17
| issue = 6
| pages = 1–4
| url = http://www.archive.org/stream/IndologicalEssays2/IndologySiromoney1#page/n107/mode/1up/
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| last = Spaar
| first = Reto
| title = Flight strategies of migrating raptors; a comparative study of interspecific variation in flight characteristics
| doi = 10.1111/j.1474-919X.1997.tb04669.x
| journal = Ibis
| volume = 139
| issue = 3
| pages = 523–535
| year = 1997
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| last = Stoyanova
| first = Yva
| last2 = Stefanov
| first2 = Nikolai
| year = 1993
| title = Predation upon nestling Egyptian Vultures (''Neophron percnopterus'') in the Vratsa Mountains of Bulgaria
| journal = Journal of Raptor Research
| issn = 0892-1016
| volume = 27
| issue = 2
| page = 123
| url = http://sora.unm.edu/sites/default/files/journals/jrr/v027n02/p00123-p00123.pdf
| format = PDF
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| doi = 10.3356/JRR-09-20.1
| title = Twig Used as a Tool by the Egyptian Vulture (Neophron percnopterus)
| year = 2010
| last1 = Stoyanova
| first1 = Yva
| last2 = Stefanov
| first2 = Nikolai
| last3 = Schmutz
| first3 = Josef K.
| journal = Journal of Raptor Research
| volume = 44
| issue = 2
| pages = 154–156
| ref = harv
}}
* {{Cite journal
| doi = 10.1099/ijs.0.033803-0
| issn = 1466-5026
| volume = 62
| pages = 1321–1325
| first1 = A.
| last1 = Suárez-Pérez
| first2 = A.S.
| last2 = Ramírez
| first3 = R.S.
| last3 = Rosales
| first4 = P.
| last4 = Calabuig
| first5 = C.
| last5 = Poveda
| first6 = R.
| last6 = Rosselló-Móra
| first7 = R.A.J.
| last7 = Nicholas
| first8 = J.B.
| last8 = Poveda
| title = Mycoplasma neophronis sp. nov., isolated from the upper respiratory tract of Canarian Egyptian vultures (Neophron percnopterus majorensis)
| journal = International Journal of Systematic and Evolutionary Microbiology
| year= 2012
| ref=harv
}}
* {{cite book
| url = http://www.archive.org/stream/birdsofbiblestra00strarich#page/182/mode/1up/
| page = 182
| last = Stratton-Porter
| first = Gene
| title = Birds of the Bible
| publisher = Jennings and Graham
| place = Cincinnati
| year = 1909
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| last1 = Tella
| first1 = José Luis
| journal = Journal of Raptor Research
| volume = 27
| issue = 2
| pages = 119–120
| year = 1993
| title = Polyandrous trios in a population of Egyptian vultures (''Neophron percnopterus'')
| url = http://sora.unm.edu/sites/default/files/journals/jrr/v027n02/p00119-p00120.pdf
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| journal = Journal of Raptor Research
| volume = 27
| issue = 2
| pages = 111–112
| title = Eagle owl predation on Egyptian vulture and northern goshawk: possible effect of a decrease in European rabbit availability| year=1993
| first1 = José L.
| last1 = Tella
| first2 = Santi
| last2 = Mañosa
| url = http://sora.unm.edu/sites/default/files/journals/jrr/v027n02/p00111-p00112.pdf
| ref = harv
}}
* {{cite book
| last = Thompson
| first = D'Arcy Wentworth
| authorlink = D'Arcy Wentworth Thompson
| year = 1895
| title = A glossary of Greek birds
| publisher = Clarendon Press
| location = Oxford
| url = http://www.archive.org/stream/glossaryofgreekb00thomuoft#page/47/mode/1up
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| doi = 10.1111/j.1474-919X.1989.tb02737.x
| last = Thouless
| first = C.R.
| last2 = Fanshawe
| first2 = J.H.
| last3 = Bertram
| first3 = B.C.R.
| year = 1989
| title = Egyptian Vultures ''Neophron percnopterus'' and Ostrich ''Struthio camelus'' eggs: The origins of stone-throwing behaviour
| url = https://archive.org/details/sim_ibis_1989-01_131_1/page/9
| journal = Ibis
| volume = 131
| pages = 9–15
| ref = harv
}}
* {{cite book
| last = Thurston
| first = E.W.
| year = 1906
| title = Ethnographic notes in southern India
| publisher = Government Press
| location = Madras
| url = http://www.archive.org/stream/ethnographicnot00edgagoog#page/n334/mode/1up/
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| doi = 10.1038/2121468a0
| last = van Lawick-Goodall
| first = Jane
| last2 = van Lawick
| first2 = Hugo
| year = 1966
| title = Use of Tools by the Egyptian Vulture, ''Neophron percnopterus''
| url = https://archive.org/details/sim_nature-uk_1966-12-24_212_5069/page/1468
| journal = Nature
| volume = 212
| issue = 5069
| pages = 1468–1469
| ref = harv
}}
* {{cite book
| last = Whistler
| first = Hugh
| year = 1949
| title = Popular Handbook of Indian Birds
| pages = 356–357
| edition = 4
| publisher = Gurney & Jackson
| location = London
| isbn = 1-4067-4576-6
| url = http://www.archive.org/stream/popularhandbooko033226mbp#page/n406/mode/1up
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| url = http://archive.org/stream/ibis1141922brit#page/413/mode/1up
| pages = 401–437
| title = The birds of Jhang district, S.W.Punjab. Part II. Non-Passerine birds
| last1 = Whistler
| first1 = Hugh
| year = 1922
| journal = Ibis
| doi = 10.1111/j.1474-919X.1922.tb01326.x
| volume = 64
| issue = 3
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| last = Wink
| first = Michael
| year = 1995
| title = Phylogeny of Old and New World Vultures (Aves: Accipitridae and Cathartidae) Inferred from Nucleotide Sequences of the Mitochondrial Cytochrome b Gene
| journal = Zeitschrift für Naturforschung C
| volume = 50
| issue = 11/12
| pages = 868–882
| url = http://www.uni-heidelberg.de/institute/fak14/ipmb/phazb/pdf-files/1995%20Pdf.Pubwink/24.%201995.pdf
| format = PDF
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| doi = 10.1016/S0305-1978(96)00049-X
| title = A mtDNA phylogeny of sea eagles (genus Haliaeetus) based on nucleotide sequences of the cytochrome b-gene
| year = 1996
| last1 = Wink
| first1 = Michael
| last2 = Heidrich
| first2 = Petra
| last3 = Fentzloff
| first3 = Claus
| journal = Biochemical Systematics and Ecology
| volume = 24
| issue = 7–8
| pages = 783–791
| url = http://www.uni-heidelberg.de/institute/fak14/ipmb/phazb/pubwink/1996/20_1996.pdf
| format = PDF
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| last = Yosef
| first = Reuven
| last2 = Alon
| first2 = Dan
| year = 1997
| title = Do immature Palearctic Egyptian Vultures ''Neophron percnopterus'' remain in Africa during the northern summer?
| journal = Vogelwelt
| volume = 118
| pages = 285–289
| url = http://www.researchgate.net/profile/Reuven_Yosef/publication/234833394_Do_Palearctic_non-breeding_Egyptian_Vultures_%28Neophron_percnopterus%29_remain_in_Africa_for_the_northern_summer/links/09e415100ff5bea389000000.pdf
| ref = harv
}}
* {{cite journal
| last = Zarudny
| first = V.
| last2 = Härms
| first2 = M.
| year = 1902
| title = Neue Vogelarten
| journal = Ornithologische Monatsberichte
| language = de
| issue = 4
| pages = 49–55
| url = http://www.archive.org/stream/ornithologisch101902berl#page/52/mode/1up
| ref = harv
}}
==बाहरी कड़ी==
{{commons category|Neophron percnopterus}}
{{wikispecies|Neophron percnopterus}}
* [http://blx1.bto.org/birdfacts/results/bob2470.htm BTO BirdFacts – Egyptian Vulture]
* [http://sabap2.adu.org.za/docs/sabap1/120.pdf Egyptian Vulture species text in The Atlas of Southern African Birds].
* [http://www.globalraptors.org/grin/SpeciesResults.asp?specID=8353 Egyptian Vulture – Global Raptor Information Network] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220420185207/http://www.globalraptors.org/grin/SpeciesResults.asp?specID=8353 |date=2022-04-20 }}
* [http://www.foundationtv.co.uk/brilliantcreatures/ser5/show8item2.html A photo story on how the Egyptian Vulture can crack an Ostrich egg] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060102174420/http://www.foundationtv.co.uk/brilliantcreatures/ser5/show8item2.html |date=2006-01-02 }}
* [http://aulaenred.ibercaja.es/wp-content/uploads/108_Neophron_percnopterus.pdf Ageing and sexing (PDF; 5.6 MB) by Javier Blasco-Zumeta & Gerd-Michael Heinze] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160305010602/http://aulaenred.ibercaja.es/wp-content/uploads/108_Neophron_percnopterus.pdf |date=2016-03-05 }}
* {{InternetBirdCollection|egyptian-vulture-neophron-percnopterus}}
* {{VIREO|Egyptian+Vulture}}
{{Vulture}}
{{चिरई-आधार}}
[[श्रेणी:भारत के चिरई]]
fxy00zc2imyj4bnv235cotvxb4l288m
गंगा नदी
0
32762
803773
789824
2026-08-01T19:03:12Z
InternetArchiveBot
25596
Add 2 books for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803773
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox
|नदी
<!-- *** Name section *** -->
|name = गंगा
|other_name =
|native_name =
<!-- *** Map section *** -->
|map = Ganges-Brahmaputra-Meghna basins.jpg
|map_caption = नदी थाला: गंगा (नारंगी), ब्रह्मपुत्र (बैंगनी), आ मेघना (हरा)।
<!-- General *** -->
|country = {{flag|भारत}}
|country1 = {{flag|बांग्लादेश}}
|state = [[उत्तराखण्ड]]
|state1 = [[उत्तर प्रदेश]]
|state2 = [[बिहार]]
|state3 = [[झारखंड]]
|state4 = [[पच्छिम बंगाल]]
|city = [[ऋषिकेश]]
|city1 = [[हरिद्वार]]
|city2 = [[फर्रूखाबाद]]
|city3 = [[कानपुर]]
|city4 = [[जाजमऊ]]
|city5 = [[प्रयागराज]] (इलाहाबाद)
|city6 = [[मिर्जापुर]]
|city7 = [[बनारस]]
|city8 = [[ग़ाजीपुर]]
|city9 = [[बक्सर]]
|city10 = [[बलियाँ]]
|city11 = [[पटना]]
|city12 = [[हाजीपुर]]
|city13 = [[मुँगेर]]
|city14 = [[भगलपुर]]
|length = 2525
|length_note = {{sfn|जैन|अग्रवाल|सिंह|2007}}
|watershed = 1080000
|watershed_note =
|discharge_location = [[फरक्का बैराज]]
|discharge_average = 16648
|discharge_note =<ref name="Kumar_Singh_Sharma">{{cite journal
| last = कुमार
| first = राकेश
| last2 = सिंह
| first2 = आर डी
| last3 = शर्मा
| first3 = के डी
| title = Water Resources of India
| trans-title = भारत के जल संसाधन
| journal = [[करेंट साइंस (जर्नल)|करेंट साइंस]]
| volume = 89
| issue = 5
| pages = 794–811
| publisher = करेंट साइंस एसोशियेशन
| location = बंगलुरु
| date = १० सितंबर २००५
| url = http://www.currentscience.ac.in/Downloads/article_id_089_05_0794_0811_0.pdf
| accessdate = 29 नवंबर 2015
| archive-date = 2019-01-06
| archive-url = https://web.archive.org/web/20190106043752/http://www.currentscience.ac.in/Downloads/article_id_089_05_0794_0811_0.pdf%20
| url-status = dead
}}</ref>
|discharge_max = 70000
|discharge_min = 2000
|discharge1_location = [[बंगाल के खाड़ी]]
|discharge1_average = 38129
|discharge1_note =<ref name="Kumar_Singh_Sharma"/>
|discharge1_average_imperial =
<!-- *** Source *** -->
|source_name = [[गंगोत्री हिमानी]], [[सतोपनाथ हिमानी]], खटलिंग ग्लेशियर, आ कुछ परबत चोटी से पघिल के बहल पानी जइसे की [[नंदा देवी]], [[त्रिशूल,परबत|त्रिशूल]] [[केदारनाथ (परबत)|केदारनाथ]], [[नंदा कोट]], आ [[कामेत]]।
|source_location = [[उत्तराखण्ड]]
|source_country = भारत
|source_country1 =
|source_elevation = 3892
|source_elevation_imperial = 12769
|source_lat_d = 30
|source_lat_m = 59
|source_lat_s =
|source_lat_NS = N
|source_long_d = 78
|source_long_m = 55
|source_long_s = 55
|source_long_EW = E
<!-- *** Mouth *** -->
|mouth_name = [[गंगासागर]], गंगा डेल्टा
|mouth_location = बंगाल के खाड़ी
|mouth_country = बांग्लादेस
|mouth_country1 = भारत
|mouth_elevation = 0
|mouth_elevation_imperial = 0
|mouth_lat_d = 22
|mouth_lat_m = 05
|mouth_lat_s =
|mouth_lat_NS = N
|mouth_long_d = 90
|mouth_long_m = 50
|mouth_long_s =
|mouth_long_EW = E
<!-- *** Tributaries *** -->
|tributary_source1=[[अलकनंदा]]
|tributary_source2=[[धौली गंगा]]
|tributary_source3= [[नंदाकिनी]]
|tributary_source4=[[पिंडर]]
|tributary_source5= [[मंदाकिनी]]
|tributary_source6=[[भागीरथी]]
|tributary_left = [[रामगंगा]]
|tributary_left1 = [[गोमती]]
|tributary_left2 = [[सरजू नदी|सरजू]]
|tributary_left3 = [[गंडकी]]
|tributary_left4 = [[बाघमती]]
|tributary_left5 = [[कोसी]]
|tributary_left6 = [[महानंदा]]
|tributary_right = [[यमुना]]
|tributary_right1 = [[तमसा]]
|tributary_right2 = [[सोन]]
|tributary_right3 = [[पुनपुन]]
|tributary_right6 = [[टोंस नदी|टोंस]]
|tributary_right9 = [[हिंडन नदी|हिंडन]]
|tributary_right11 = [[कुंता नदी|कुंता]]
|tributary_right12 = [[गिर नदी|गिर]]
|tributary_right13 = ऋषिगंगा
|tributary_right14 = हनुमान गंगा
|tributary_right15 = [[ससुर खदेरी]]
<!-- *** Image *** --->
|image = Varanasiganga.jpg
|image_size = 300
|image_caption = [[बनारस]] में गंगा
}}
'''गंगा''' आ '''गंगा नदी''' आ '''गंगा मईया''' [[एशिया]] के एगो अंतरसीमांत [[नदी]] बा जवन [[भारत]] आ [[बांग्लादेस]] में बहेला। भारत के [[उत्तराखंड]] राज्य में, [[हिमालय]] पहाड़ पर स्थित [[गंगोत्री हिमानी|गंगोत्री]] से निकल के बिसाल [[गंगा के मैदान|मैदानी क्षेत्र]] में बहे के बाद [[बंगाल के खाड़ी]] में समुंद्र में मिल जाले। समुंद्र में नदिन द्वारा कुल छोड़ल जाये वाला पानी के हिसाब से ई दुनिया के तीसरा सभ से बड़ नदी हवे।
गंगा आपन रस्ता में हिमालय से ले आइल बालू-माटी के बिछा के एगो बिसाल मैदान बनावे ले जेकरा के एही के नाँव पर [[गंगा के मैदान]] कहल जाला। ई मैदान बहुत उपजाऊ हवे आ एही कारण इहाँ प्राचीन काल से जनसंख्या के बसाव भइल। आजु ई दुनिया के सबसे घन बस्ती वाला क्षेत्र हवे। गंगा के तीर पर भारत आ बांग्लादेस के कई ठो प्रमुख नगर बसल बाड़ें। [[ऋषिकेश]], [[हरिद्वार]], [[कन्नौज]], [[कानपुर]], [[प्रयागराज]] (इलाहाबाद), [[बनारस]], [[बलियाँ]], [[पटना]], [[कलकत्ता]] आ [[ढाका]] नियन नगर एही नदी के तीरे बसल बाड़े।
[[हिंदू धर्म]] में गंगा के [[हिंदू देवी|देवी]] आ माई के रूप में पूजल जाला। अइसन मानल जाला कि [[गंगा नहान|गंगा में अस्नान]] कइला से पुन्य मिलेला आ सगरी पाप कट जाला। गंगा के किनारे कई पबित्र तिथिन के [[मेला]] आ [[नहान]] लागे ला। दुनिया के सभ से बड़ मेला प्रयाग के [[कुंभ मेला|कुंभ]] गंगा आ [[जमुना]] आ कथा में बर्णित नदी [[सरस्वती (नदी)|सरस्वती]] के संगम पे लागेला।
गंगा के मैदान आ एकर [[गंगा थाला|थाला]] पर्यावरण आ जीव जंतु खातिर भी महत्व वाला हवे। गंगा में कई प्रकार के मछरी आ अउरी बिबिध जलजीव पावल जालें। एह नदी में [[सूँस]] के दू गो प्रजाति [[गंगा डाल्फिन]] आ [[इरावदी डाल्फिन]] पावल जालीं जे एह समय बिलुप्त होखे के खतरा में बाड़ीं। [[गंगा के डेल्टा]] [[सुंदरबन]] पर्यावरण आ पारिस्थितिकी की मामिला में पूरा दुनिया खातिर महत्व वाला गिनल जाला।
साल 2007 में आइल एगो रपट की मोताबिक ओह समय गंगा दुनिया के पाँचवी सभसे प्रदूषित नदी रहे। [[भारत सरकार]] एकरा [[प्रदूषण]] के कम करे खातिर [[गंगा कार्ययोजना]] चलवलस बाकी ई बहुत सफल ना भइल। वर्तमान में [[नरेन्द्र मोदी]] के [[मोदी सरकार|सरकार]] एकरा खातिर [[नमामि गंगे]] नाँव से एगो परियोजना चला रहल बाटे।
== बिबरण ==
[[चित्र:Bhagirathi River at Gangotri.JPG|200px|thumb|[[गंगोत्री]] में [[भागीरथी]]]]
[[चित्र:Devprayag - Confluence of Bhagirathi and Alaknanda.JPG|thumb|200px|[[देवप्रयाग]], अलकनंदा (दाहिने से) आ भागीरथी (बायें से) के संगम, जौना की बाद गंगा नदी के शुरुआत हो ले।]]
[[चित्र:HeadwatersGanges1.jpg|thumb|200px|[[हिमालय|हिमालयी]] जलधारा सभ जिनहना के सामूहिक रूप गंगा नदी हवे, [[गढ़वाल मंडल]], [[उत्तराखंड]]]]
गंगा नदी दू गो धारा [[भागीरथी]] आ [[अलकनंदा]] की मिलले की बाद बनेली। ई संगम [[देवप्रयाग]] में होला। हिंदू संस्कृति में ई मान्यता ह की मुख्य धारा भागीरथी ह हालाँकि अलकनंदा अधिका लमहर धारा हवे।<ref name="Britannica">{{cite encyclopedia |year= 2011 |title= Ganges River |trans-title= गंगा नदी|encyclopedia= [[ब्रिटैनिका एन्साइक्लोपीडिया]] |edition= एन्साइक्लोपीडिया ब्रिटैनिका ऑनलाइन लाइब्रेरी|url= http://www.library.eb.com/eb/article-48077 |accessdate=29 नवंबर 2015}}</ref><ref name="Penn2001">{{cite book|last=पेन|first=जेम्स आर.|title=Rivers of the world: a social, geographical, and environmental sourcebook|trans-title = बिस्व के नदी सभ:एगो सामाजिक, भूगोलीय आ पर्यावरणीय सोर्सपुस्तक|url=https://books.google.com/books?id=koacGt0fhUoC|accessdate=29 नवंबर 2015|year=2001|publisher=ABC-CLIO|isbn=978-1-57607-042-0|page=88}}</ref> अलकनंदा के पानी के स्रोत [[नंदा देवी]], [[त्रिशूल (परबत)|त्रिशूल]] आ [[कामेत]] की चोटी पर जमल बरफ के पघिलाव से हवे। भागीरथी नदी समुन्द्र तल से {{convert|3892|m|ft|abbr=on}} की ऊँचाई पर [[गंगोत्री हिमानी]] के निचला हिस्सा से निकलेली जे के [[गोमुख]] कहल जाला।<ref name="Scientific Study">{{cite book|author1=सी आर कृष्णमूर्त्ति|author2=गंगा परियोजना निदेशालय|author3=भारत पर्यावरण रिसर्च समीति|title=The Ganga, a scientific study| trans-title = गंगा, एगो बैज्ञानिक अध्ययन | url=https://books.google.com/books?id=dxpxDSXb9k8C&pg=PA19|accessdate=29 नवंबर 2015|year=1991|publisher=नार्दर्न बुक सेंटर|isbn=978-81-7211-021-5|page=19}}</ref>
अलकनंदा के धारा कई गो महत्वपूर्ण धारा सभ से मिल के बनेले। सभसे पाहिले [[विष्णुप्रयाग]] में अलकनंदा में [[धौली गंगा]] के संगम होला, एकरी बाद [[नंदप्रयाग]] में [[नंदाकिनी]], [[कर्णप्रयाग]] में [[पिंडर]] आ [[रुद्रप्रयाग]] में [[मंदाकिनी]] से संगम के बाद अंत में [[देवप्रयाग]] में अलकनंदा आ भागीरथी के संगम होला। ई छह नदियन के पाँच गो संगम [[पंचप्रयाग]] की नाँव से पबित्र अस्थान मानल जालें।
लगभग 250 किलोमीटर<ref name="Scientific Study"/> के दूरी पहाड़ी घाटी में पूरा कइ के गंगा [[ऋषिकेश]] में हिमालय से नीचे उतरे ले आ [[हरिद्वार]] नाम के परसिद्ध धार्मिक अस्थान से ई मैदानी भाग में प्रवेश करे ले।<ref name="Britannica"/> हरिद्वार में एकर कुछ पानी बाँध बना के [[गंगा नहर]] में मोड़ दिहल गइल बाटे जेवना से [[गंगा-यमुना दुआबा|दुआबा]] के इलाकन में सिंचनी होला।
एकरा बाद गंगा कन्नौज, फर्रूखाबाद आ कानपुर नगर से हो के गुजरे ले आ एही बीच में एकर सहायिका [[रामगंगा]] आके मिले ले। रामगंगा औसतन {{convert|500|m3/s|cuft/s|abbr=on}} पानी गंगा में ले आवे ले।{{sfn|जैन|अग्रवाल|सिंह|2007|p341}}
[[इलाहाबाद]] में गंगा में [[यमुना]] आ के मिले ले आ ई हिन्दुन के परसिद्ध तीर्थ त्रिवेणी संगम कहाला। इहाँ यमुना नदी में गंगा से ढेर पानी {{convert|2950|m3/s|cuft/s|abbr=on}}{{sfn|जैन|अग्रवाल|सिंह|2007|p341}} होला आ ई दुनों की कुल बहाव के 58.5 % होला।<ref name="Gupta2007">{{cite book|last=गुप्ता|first=अविजित|title=Large rivers: geomorphology and management|trans-title=बड़ नदी सभ:भूआकृतिबिज्ञान आ मैनेजमेंट| url=https://books.google.com/books?id=gXgyHLT_hwIC&pg=PA347|accessdate=29 नवंबर 2015|year=2007|publisher=जॉन वाइली एंड संस|isbn=978-0-470-84987-3|page=347}}</ref> एकरा कुछे दूर बाद [[टौंस नदी]] आ के गंगा में मिलेले जेवन [[कैमूर श्रेणी]] से निकल के {{convert|190|m3/s|cuft/s|abbr=on}} पानी गंगा में ले आवे ले। एकरा बाद गंगा [[बिंध्याचल परबत]] की किनारे से हो के उत्तर की ओर मुड़े शुरू हो जाले। [[मिर्जापुर जिला]] में पबित्र [[बिंध्यवासिनी देवी]] के लगे से होत ई [[बनारस]] पहुँचेले जहाँ एकर बहाव उत्तर मुँह के हवे। बनारस की आगे [[औड़िहार]] नाँव की जगह की लगे गंगा में [[गोमती]] आ के मिलेले आ ई {{convert|234|m3/s|cuft/s|abbr=on}} पानी गंगा में डाले ले। [[गाजीपुर]] आ [[बलियाँ]] नियर शहर से हो के बलियाँ आ छपरा की बीच में [[सरजू नदी|सरजू]] (घाघरा या करनाली) नदी गंगा में मिले ले। सरजू गंगा के सभसे बड़ सहायिका नदी हवे जेवन {{convert|2990|m3/s|cuft/s|abbr=on}} पानी ले आवे ले।
घाघरा से संगम की बाद नदी पुरुब मुँह के बहे शुरू हो जाले आ थोड़ी दूर बाद दक्खिन ओर से आके [[सोन नदी|सोन]] आ एकरी कुछ दूर बाद उत्तर ओर से आके [[नारायणी नदी|नारायणी]] मिल जालीं आ क्रम से {{convert|1000|m3/s|cuft/s|abbr=on}} आ {{convert|1654|m3/s|cuft/s|abbr=on}} पानी गंगा में पहुँचावे लीं। पूरबी [[बिहार]] में [[कोसी नदी]] आ के मिल जाले जेवन {{convert|2166|m3/s|cuft/s|abbr=on}} पानी ले आवेले आ ई सरजू आ यमुना की बाद तिसरकी सभसे बड़ सहायिका नदी ह।{{sfn|जैन|अग्रवाल|सिंह|2007|341}}
[[भागलपुर]] के बाद गंगा में बहाव दखिन मुँह के होखे शुरू हो जाला आ [[पाकुड़]] की लगे से ई दू गो धारा में बँटे लागेले जौना में दाहिने ओर के धारा [[हुगली नदी|भागीरथी-हुगली]] हवे। दुसरकी धारा बांग्लादेश की ओर बढे ले आ एकरा कुछ दूर बाद बांग्लादेश में घुसे से ठीक पहिले [[फरक्का बैराज|फरक्का]] में बैराज बना के एकर पानी एगो [[फीडर नहर]] द्वारा हुगली की ओर भेजल जाला। भागीरथी की रूप में अलग भइल धारा में जब बायें से एगो छोटी मुकी नदी [[जलंगी नदी|जलंगी]] आ के मिले ले तब एकर नाँव हुगली हो जाला। ई संगम [[नब द्वीप]] के लगे होला। एकरी बाद हुगली में एकर सभसे बड़ सहायिका नदी [[दामोदर नदी|दामोदर]] (लंबाई:{{convert|541|km|mi|abbr=on}} आ बहाव:{{convert|25820|km2|sqmi|abbr=on}}.<ref name="DhungelPun2009">{{cite book|last1=Dhungel|first1=Dwarika Nath|last2=Pun|first2=Santa B.|title=The Nepal-India Water Relationship: Challenges|trans-title =भारत-नेपाल जल संबंध:चुनौती सभ|url=https://books.google.com/books?id=cgYwDW13ILoC&pg=PA215|accessdate=29 नवंबर 2015|year=2009|publisher=स्प्रिंजर|isbn=978-1-4020-8402-7|page=215}}</ref>) आ के दाहिने से मिले ले। आगे
एक ठी अउरी छोट नदी [[चुर्णी नदी|चूर्णी]] कलकत्ता से पहिले हुगली में मिल जाले। हुगली आगे कलकत्ता-[[हावड़ा]] की बीच से हो के बहे ले आ आगे हल्दी नदी ए में दायें से मिले ले जहाँ [[हल्दिया बंदरगाह]] के निर्माण भइल बा। एकरा बाद ई [[सागर दीप]] के लगे [[बंगाल की खाड़ी]] में समुन्द्र में मिले ले। एह अस्थान के [[गंगासागर]] कहल जाला।<ref name="Chakrabarti2001"/>
ओहर मेन गंगा के जेवन धारा बांग्लादेश में परवेश करे ले ऊ आगे [[पद्मा नदी|पद्मा]] की नाँव से बहे ले। ई कुछ दूर बाद जा के [[ब्रह्मपुत्र]] के सभसे बड़ [[नदी शाखा|शाखा]] [[जमुना नदी|जमुना]] से आ ओकरी बाद दुसरी सभसे बड़ शाखा [[मेघना नदी|मेघना]] से मिले ले आ एकरी बाद ई मेघना नाँव से बह के बंगाल की खाड़ी में डेल्टा बनावे ले।
[[गंगा डेल्टा]], जेवन ब्रह्मपुत्र आ गंगा नदी के ले आइल निक्षेप से बनल बाटे, बिस्व के सभसे बड़ डेल्टा हवे जौना के क्षेत्रफल {{convert|59000|km2|sqmi|abbr=on}}<ref name="Parua2010"/> बाटे आ ई बंगाल के खाड़ी के उत्तर सिरहाने पर {{convert|322|km|mi|abbr=on}} चैड़ाई में बिस्तार लिहले बाटे।<ref name="Arnold2000"/>
बिस्व में खाली दू गो नदी [[अमेजन नदी|अमेजन]] आ [[कांगो नदी|कांगो]] बाड़ी जिनहन के औसत बहाव के मात्रा गंगा, ब्रह्मपुत्र आ [[सुरमा-मेघना नदी सिस्टम|सुरमा-मेघना]] के एकठ्ठा मात्रा से ढेर होखे।<ref name="Arnold2000"/> भरपूर बाढ़ वाला समय में खाली अमेजन एकरा से ढेर बहाव वाली रहि जाले।<ref name="Elhance1999"/>
== भूबिज्ञान ==
[[भूबिज्ञान]] की नजरिया से गंगा नदी के थाला के अधिकतर हिस्सा नया रचना हवे सिवाय ओ हिस्सा के जेवन [[दक्खिन भारत]] के [[भारत के प्रायदीपी पठार|प्रायदीपी पठार]] से बहि के आवे वाली सहायक नदिन के थाला की अंतर्गत आवेला। [[भारत के भूबिज्ञान]] के सभसे नया अध्याय हवे [[गंगा के मैदान]] के निर्माण जेवन [[भारतीय प्लेट]] आ [[यूरेशियाई प्लेट]] के टकराव आ ओकरी परिणाम स्वरुप हिमालय परबत के उठान की बाद के घटना हवे।
वर्तमान समय से करीब 75 मिलियन बरिस पहिले दक्खिनी सुपरमहादीप [[गोंडवाना लैंड]] के उत्तर की ओर खिसकाव सुरू भइल। एही सुपरमहादीप के टुकड़ा आजु के दक्खिनी भारत के पठार हवे जे भारतीय-ऑस्ट्रेलियाई प्लेट क हिस्सा हवे। ई सरक के जब यूरेशियाई प्लेट से लड़ल तब इनहन की बीच में [[टीथीस सागर]] में जमा [[अवसाद]] से हिमालय परबत के निर्माण भइल। हिमालय परबत के ठीक दक्खिन में ओह पुरान समुंद्री तली के लचक के धँस गइला से आ बाकी बचल खुचल टीथीस सागर के हिस्सा में [[सिंधु नदी|सिंधु]] आ गंगा के सहायक नदिन द्वारा अवसाद जमा कईला से [[उत्तर भारत के मैदान]] बनल। एही मैदान के हिस्सा गंगा के मैदान भी हवे जेवन गंगा आ एकरी सहायक नदी सभ के द्वारा ले आइल पदार्थ से बनल बाटे।
भूबिज्ञान की दृष्टि से गंगा के मैदान एगो फोरडीप (foredeep) या [[फोरलैंड बेसिन]] मानल जाला।
== भूआकृति बिज्ञान ==
[[भूआकृति बिज्ञान]] के नजरिया से गंगा के परबतीय हिस्सा एकरा मैदानी हिस्सा से बिसेसता में एकदम अलग बाटे। ए पूरा सिस्टम के एगो नया भूबैज्ञानिक इकाई होखला के कारण अभी भी एह में बदलाव के प्रक्रिया चालू बाटे। भूआकृति बिज्ञान की हिसाब से हिमालयी क्षेत्र में गंगा अभी अपरदन चक्र के युवा अवस्था में बाटे जबकि मैदानी भाग में ई प्रौढ़ आ अंतीम हिस्सा की ओर जीर्ण अवस्था में बा। जहाँ हिमालयी हिस्सा में गंगा के धारा पतील बाकी खूब तेज बहाव वाली बा उहें मैदान में उतरले की बाद एकर बहाव के चाल कम आ चौड़ाई आ गहिराई बढ़ जाला।
गंगा सिस्टम में सभसे महत्व वाली भूआकृतिक घटना हिमालय से उतर के मैदान में अइला पर एह नदिन की रास्ता के ढाल में अचानक परिवर्तन बाटे। एकरा वजह से [[भाबर]] आ [[तराई]] नियर क्षेत्र के निर्माण भइल बा। जलोढ़ पंख के रचना करे में ई नदी एही से सक्षम होलीं। उत्तरी बिहार में नेपाल की ओर से उतरे वाली नदी सभ के बनावल जलोढ़ पंखा बिस्व में सभसे बड़ अइसन रचना मानल जाला। अक्सर एह इलाका में आवे वाली [[बाढ़]] के कारण भी अचानक ढाल परिवर्तन के ई भूआकृतिक घटना के मानल जाला।
नदी की किनारे मैदान में [[बाँगर]] आ [[खादर]] संरचना आ डेल्टाई भाग में [[चार (दीप)|चार]] आ [[बील]] के थलरूप प्रमुख भूआकृतिक बिसेसता बाटें।
== जलबिज्ञान ==
[[चित्र:GangesValley&Plain.jpg|thumb|200px|right|एगो 1908 ई के नक्शा जेवना में गंगा आ एकर सहायिका नदिन के देखावल गइल बा।
गंगा में बायें किनारे से मिले वाली [[गोमती नदी|गोमती (Gumti)]], [[सरजू नदी|घाघरा (Gogra)]], [[नारायणी|गंडकी (Gandak)]], आ [[कोसी नदी|कोसी (Kusi)]]; दाहिने किनारे से आ के मिले वाली में मुख्य बाड़ी [[यमुना नदी|जमुना (Jumna)]], [[सोन नदी|सोन]], [[पुनपुन]] आ [[दामोदर नदी|दामोदर]]।]]
गंगा के थाला आ एकर मार्ग जलबैज्ञानिक अध्ययन के नजरिया से कई तरह से कइल जाला। मुख्य समस्या एकर परिभाषा के कारन होला। आम बिचार आ नाँव के हिसाब से गंगा नाँव अलकनंदा आ भागीरथी के संगम देवप्रयाग से ले हुगली आ पद्मा की दू गो धारा में अलग होखला ले के मार्ग के मानल जाला। परंपरागत रूप से एके गौमुख से ले के गंगासागर ले मानल जाला। एकरी डेल्टा वाला हिस्सा में भी कई धारा में कौना के मुख्य मानल जाय ई समस्या पैदा हो जाले।
एही सभ से एकर लंबाई आ थाला के रकबा अउरी कुल जल निकास के मात्रा के गिनती में कई तरह के मत हो जाला।
[[चित्र:River Ganga in Patna 201 (1).JPG|thumb|200px|पटना में गंगा पर गांघी सेतु]]
[[चित्र:Vikramshila Setu.jpg|right|thumb|200px|भागलपुर में बिक्रमशिला सेतु]]
[[चित्र:River Ganga with Howrah bridge in the backdrop.jpg|thumb|200px|[[कलकत्ता]] में गंगा, पीछे [[हावड़ा के पुल]] लउकत बाटे]]
आमतौर पर गंगा के लंबाई {{convert|2500|km|mi|abbr=on}} से कुछ अधिका, लगभग {{convert|2505|km|mi|abbr=on}}<ref name="Merriam-WebsterInc1997">{{cite book|author=मरयम वेबस्टर|title=Merriam-Webster's geographical dictionary|trans-title=मरयम वेबस्टर के भूगोलीय डिक्शनरी| url=https://books.google.com/books?id=Co_VIPIJerIC&pg=PA412|accessdate=30 नवंबर 2015|year=1997|publisher=मरयम वेबस्टर|isbn=978-0-87779-546-9|page=412}}</ref> से {{convert|2525|km|mi|abbr=on}} ले बतावल जाले<ref name="Gupta2007" />{{sfn|जैन|अग्रवाल|सिंह|2007|p341}} या लगभग {{convert|2550|km|mi|abbr=on}}।<ref name="Berga2006">{{cite book|author=एल बरगा|title=Dams and Reservoirs, Societies and Environment in the 21st Century: Proceedings of the International Symposium on Dams in the Societies of the 21st Century, 22nd International Congress on Large Dams (ICOLD), Barcelona, Spain, 18 जून 2006|trans-title = बाँध आ जलाशय:21वीं सदी के बाँध आ समाज, बड़हन बाँध पर 22वीं इंटरनेशनल कांग्रेस (आइ सी ओ एल डी), बार्सीलोना, स्पेन| url=https://books.google.com/books?id=T01W4Jbe1q8C&pg=PA1304|accessdate=30 नवंबर 2015|date=25 मई 2006|publisher=टेलर एंड फ्रांसिस|isbn=978-0-415-40423-5|page=1304}}</ref> ए सगरी नाप में गंगा के सोता [[भागीरथी नदी|भागीरथी]] के [[गंगोत्री हिमानी]] से [[गोमुख]] से निकले वाली धारा के मानल जाला आ एकर मुहाना मेघना नदी के मुहाना के मानल जाला।<ref name="Gupta2007"/><ref name="Merriam-WebsterInc1997"/>{{sfn|जैन|अग्रवाल|सिंह|2007|pp343-342}}<ref name="Berga2006"/> कुछ लोग हरिद्वार के भी गंगा के स्रोत माने ला जहाँ से ई मैदान में प्रवेश करे ले।<ref name="DhungelPun2009" />
कुछ जगह एकर लंबाई हुगली शाखा के मुख्य मान के दिहल जाले जेवन की मेघना शाखा से ढेर हवे। तब एकर लंबाई भागीरथी के उद्गम से ले के हुगली के मुहाना ले लगभग {{convert|2620|km|mi|abbr=on}},<ref name="Parua2010">{{cite book|author=प्रणब कुमार परुआ |title=The Ganga: water use in the Indian subcontinent|trans-title = गंगा:भारतीय उपमहादीप में पानी के इस्तेमाल | url=https://books.google.com/books?id=yUc7Cus2a-MC&pg=PA267|accessdate=30 नवंबर 2015|date=3 जनवरी 2010|publisher=स्प्रिंजर|isbn=978-90-481-3102-0|pages=267–272}}</ref> या हरिद्वार से हुगली के मुहाना लव {{convert|2135|km|mi|abbr=on}} बतावल जाले।<ref name="DhungelPun2009"/> कुछ अन्य लोग भागीरथी से बांग्लादेस बाडर ले, पदमा नाम भइला ले, एकर लंबाई {{convert|2240|km|mi|abbr=on}}।<ref name="MirzaMirjā2004">{{cite book|author1=ऍम. मुनीरुल कादर मिर्ज़ा|author2=Ema. मनीरुला कादर मिर्जा|title=The Ganges water diversion: environmental effects and implications|trans-title = गंगा के पानी के डायवर्जन: पर्यावरणीय प्रभाव आ परिणाम|url=https://books.google.com/books?id=g854ur_f6xcC&pg=PA1|accessdate=30 नवंबर 2015|year=2004|publisher=स्प्रिंजर|isbn=978-1-4020-2479-5|pages=1–6}}</ref>
[[टोंस नदी|टोंस]]-यमुना-गंगा के लगातार एक नदी मान लिहल जाय टी ई गंगा बेसिन के सभसे लमहर नदी होई (2,758 km.)<ref>[http://www.telegraphindia.com/1141226/jsp/frontpage/story_19260654.jsp So what? Ganga is Ganga- Research by Delhi geologists points to longer river that has been overlooked]</ref> हालाँकि परम्परा में टोंस के अलग नदी मान लिहल जाला आ गंगा आ यमुना के लंबाई गंगोत्री आ यमुनोत्री से नापल जाला।
लंबाई के अलावा गंगा नदी के थाला (बेसिन) के बिस्तार पर भी अलग-अलग मत देखे के मिलेला। गंगा के थाला चार गो देसवन में बिस्तार लिहले बाटे, भारत, नेपाल, चीन, आ बांग्लादेस; भारत के इगारह गो राज्य में ई थाला के बिस्तार बा, हिमाचल प्रदेश, पंजाब, हरियाणा, उत्तराखण्ड, उत्तर प्रदेश, राजस्थान, मध्य प्रदेश, छत्तीसगढ़, बिहार, झारखंड, आ पच्छिम बंगाल आ दिल्ली।<ref>{{cite journal | title=The Ganges Water Machine| author=Roger Revelle and V. Lakshminarayan| journal=Science| date=9 मई 1975| volume=188 |issue=4188| pages=611–616| url=http://www.sciencemag.org/content/188/4188/611.extract | doi=10.1126/science.188.4188.611 }}</ref> गंगा के थाला, डेल्टा के शामिल क के बाकी ब्रह्मपुत्र आ मेघना के बेसिन के अलग रख के {{convert|1080000|km2|sqmi|abbr=on}} बाटे जेवना के {{convert|861000|km2|sqmi|abbr=on}} हिस्सा (लगभग 80 %) भारत में बा, {{convert|140000|km2|sqmi|abbr=on}} हिस्सा (13 %) नेपाल में, {{convert|46000|km2|sqmi|abbr=on}} हिस्सा (4 %) बांग्लादेस में, आ {{convert|33000|km2|sqmi|abbr=on}} हिस्सा (3 %) चीन में बाटे।<ref name="Suvedī2005">{{cite book|last=Suvedī|first=Sūryaprasāda|title=International watercourses law for the 21st century: the case of the river Ganges basin|url=https://books.google.com/books?id=Vn4OSPZXo3QC&pg=PA61|accessdate=24 अप्रैल 2011|year=2005|publisher=Ashgate Publishing, Ltd.|isbn=978-0-7546-4527-6|page=61}}</ref> जब कभी गंगा-ब्रह्मपुत्र- मेघना के थाला एकट्ठा एकही मान लिहल जाला तब एकर बिस्तार {{convert|1600000|km2|sqmi|abbr=on}} पर बाटे।<ref name="Elhance1999">{{cite book|last=Elhance|first=Arun P.|title=Hydropolitics in the Third World: conflict and cooperation in international river basins|url=https://books.google.com/books?id=uB0ZSZjTECsC&pg=PA156|accessdate=24 अप्रैल 2011|year=1999|publisher=US Institute of Peace Press|isbn=978-1-878379-91-7|pages=156–158}}</ref> or {{convert|1621000|km2|sqmi|abbr=on}}.<ref name="Arnold2000">{{cite book|last=Arnold|first=Guy|title=World strategic highways|url=https://books.google.com/books?id=FarwCNdYdmoC&pg=PA223|accessdate=26 अप्रैल 2011|year=2000|publisher=Taylor & Francis|isbn=978-1-57958-098-8|pages=223–227}}</ref> ई गंगा-ब्रह्मपुत्र-मेघना थाला (GBM या GMB) के बिस्तार भारत, नेपाल, भूटान, चीन आ बांग्लादेश मे बा।<ref name="ServatSystems2002">{{cite book|author1=Eric Servat|author2=IAHS International Commission on Water Resources Systems|title=FRIEND 2002: Regional Hydrology: Bridging the gap between research and practice|url=https://books.google.com/books?id=9NxqSD-V-acC&pg=PA308|accessdate=18 अप्रैल 2011|year=2002|publisher=IAHS|isbn=978-1-901502-81-7|page=308}}</ref>
गंगा थाला उत्तर ओर [[हिमालय]] आ [[पारहिमालय]] से ले के दक्खिन में [[बिंध्य परबत]] आ पच्छिम में [[अरावली]] के पूरबी ढाल से पूरुब में [[छोटा नागपुर के पठार]] होखत [[सुंदरबन]] डेल्टा ले फइलल बाटे। गंगा के बहाव के बहुत बड़ा हिस्सा हिमालयी क्षेत्र से हासिल होला। हिमालयी क्षेत्र में ई थाला के बिस्तार यमुना सतलज बिभाजक से ले के नेपाल सिक्किम सीमा ले, जहाँ ब्रह्मपुत्र के थाला एकरा से अलग होला, पच्छिम से पूरुब 1,200 km के चौड़ाई में बा। ई खंड में बिस्व के 14सभसे ऊँच परबत चोटी में से 9 गो चोटी बाड़ी जेवना में [[माउंट एवरेस्ट]] भी बा जेवन गंगा बेसिन आ बिस्व के सभसे ऊँच बिंदु हवे।<ref name="evepkbgr">{{cite web|url=http://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=10640|title=Mount Everest, China/Nepal|accessdate= 30 नवंबर 2015}}</ref> अउरी चोटी सभ में [[कंचनजंघा]],<ref name="kangchpkbgr">{{cite web|url=http://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=10653|title=Kāngchenjunga, India/Nepal|accessdate= 30 नवंबर 2015}}</ref> [[ल्होत्से]],<ref name="lhotpkbgr">{{cite web|url=http://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=10642|title=Lhotse, China/Nepal|accessdate= 30 नवंबर 2015}}</ref> [[मकालू]],<ref name="makalpkbgr">{{cite web|url=http://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=10649|title=Makalu, China/Nepal|accessdate= 30 नवंबर 2015}}</ref> [[चो ऑयू]],<ref name="choopkbgr">{{cite web|url=http://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=10634|title=Cho Oyu, China/Nepal|accessdate= 30 नवंबर 2015}}</ref> [[धौलागिरि]],<ref name="dhaulapkbgr">{{cite web|url=http://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=10620|title=Dhaulāgiri, Nepal|accessdate= 30 नवंबर 2015}}</ref> [[मंसालू]],<ref name="manaslpkbgr">{{cite web|url=http://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=10627|title=Manaslu, Nepal|accessdate= 30 नवंबर 2015}}</ref> [[अन्नपूर्णा I (मुख्य)|अन्नपूर्णा]]<ref name="annappkbgr">{{cite web|url=http://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=10621|title=Annapūrna, Nepal|accessdate= 30 नवंबर 2015}}</ref> and [[शिशापांगमा]].<ref name="shishpkbgr">{{cite web|url=http://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=10631|title=Shishapangma, China|accessdate= 30 नवंबर 2015}}</ref> बाटें।हिमालयी हिस्सा में हिमाचल प्रदेश के दक्खिनी पूरबी भाग, पूरा उत्तराखंड, पूरा नेपाल, आ पच्छिम बंगाल के सभसे उत्तरी हिस्सा आवेला।<ref>{{cite book|title=Himalayan Passage: Seven Months in the High Country of Tibet, Nepal, China, India, and Pakistan|page=217|publisher=The Mountaineers Books|author=Jeremy Schmidt}}</ref>
गंगा नदी के निकास बहाव (डिस्चार्ज) भी कई प्रकार से बतावल जाला। जब मेघना नदी के मुहाना से होखे वाला निकास के नापल जाला तब यह में गंगा ब्रह्मपुत्र आ मेघना तीनो के पानी होखे ला आ ई कुल {{convert|38000|m3/s|cuft/s|abbr=on}},<ref name="Arnold2000"/> या {{convert|42470|m3/s|cuft/s|abbr=on}} बतावल जाला।<ref name="Parua2010"/> दुसरा ओर, जब गंगा, ब्रह्मपुत्र आ मेघना जे अलगा-अलगा बहाव बतावल जाला तब गंगा के लगभग {{convert|16650|m3/s|cuft/s|abbr=on}}, ब्रह्मपुत्र के लगभग {{convert|19820|m3/s|cuft/s|abbr=on}}, मेघना के {{convert|5100|m3/s|cuft/s|abbr=on}} बहाव निकास बतावल जाला।{{sfn|जैन|अग्रवाल|सिंह|2007|pp334-341}}
[[चित्र:Hardinge Bridge Bangladesh (4).JPG|thumb|200px|right|[[हार्डिंग ब्रिज]], बांग्लादेश में गंगा-पद्मा के ऊपर बनल पुल बाटे जहाँ नदी के बहाव के मात्र के नाप कइल जाला]]
[[हार्डिंग ब्रिज]], बांग्लादेश, पर अपनी सभसे ढेर बहाव की स्थिति में गंगा के बहाव निकास {{convert|70000|m3/s|cuft/s|abbr=on}} नापल गइल बा,<ref name="MurtiNideśālaya1991" /> आ 1997 में, सभसे कम बहाव की सीजन में, एही जा ई मात्र {{convert|180|m3/s|cuft/s|abbr=on}} नापल गइल।<ref name="SalmanUprety2002"/>
गंगा नदी के जलचक्र [[दक्खिनी एशिया के मानसून|दक्खिनी पच्छिमी मानसून]] से निर्धारित होला। लगभग 84 % [[बरखा]] जून से सितंबर की बीच में होला। परिणाम ई होखे ला की गंगा के [[नदी बहाव|बहाव]] में सीजनल उतार चढ़ाव बहुत होला। बिना बरखा के सीजन आ बरसात के सीजन की बहाव के बीच के अनुपात हार्डिंग पुल पर 1:6 के नापल गइल बाटे। अइसन सीजनल उतार-चढ़ाव के कारण इलाका में जलसंसाधन आ जमीन के उचित उपयोग होखे में दिक्कत होखे ला आ समुचित बिकास ना हो पवले बा।<ref name="MirzaMirjā2004"/> एही सीजनल बदलाव के कारण सूखा आ बाढ़ दुनों के परकोप होजाला। बांग्लादेश में बहुत इलाका अइसन बाड़ें जहाँ अक्सरहां कम बरखा वाला सीजन में सूखा पड़ जाला आ बरसात के सीजन में हर साले बाढ़ि आवे ले।<ref name="SalmanUprety2002-133">{{cite book|last1=सलमान|first1= ऍम ए|last2=उप्रेती|first2=किशोर|title=Conflict and cooperation on South Asia's international rivers: a legal perspective|trans-title =दक्खिनी एशिया के अंतरराष्ट्रीय नदिन पर बिबाद आ सहजोग:कानूनी दृष्टिकोण| url=https://books.google.com/books?id=8GEr4fyDbqgC&pg=PA133|accessdate=30 नवंबर 2015|year=2002|publisher=बिस्व बैंक प्रकाशन|isbn=978-0-8213-5352-3|page=133}}</ref>
गंगा डेल्टा में कई गो नदी आ के मिले ली भी आ [[नदी शाखा|शाखा]] की रूप में अलग भी होखे ली। एही कारन इहाँ एगो जाल नियर बन जाला। गंगा आ ब्रह्मपुत्र दुनों कई गो शाखा में बँटा के बहेली आ इन्हन के सभसे बड़की शाखा आपस में मिल जाली जबकि दुनों के कुछ छोटी छोटी शाखा बाद में मेन धारा से वापस मिलेली या सीधे समुन्दर में जा गिरेली। गंगा डेल्टा में धारा कुल के ई जाल हमेशा से अइसने ना रहल बाटे जइसन आज मौजूद बा बलुक ई बहुत सारा बदलाव से गुजरल बाटे जब नदिन के [[धारा बदलाव]] भइल बा।
बारहवीं सदी से पहिले भागीरथी-हुगली शाखा गंगा के मुख्य धारा रहे आ पदमा एगो छोट शाखा रहे। हालांकि,मेन बहाव के समुद्र में पहुंचे के रास्ता आज की समय के हुगली नदी वाला ना रहे बलुक ई [[आदि गंगा]] वाला मार्ग से बहे।
बारहवीं सदी से सोलहवीं सदी ले भागीरथी-हुगली आ पदमा, दूनो शाखा लगभग बरोबर बहाव वाली रहलीं। सोरहवीं सदी के बाद पदमा धीरे धीरे मेन चैनल में बदल गइल।<ref name="Chakrabarti2001">{{cite book|last=चक्रबर्ती|first=दिलीप कुमार |title=Archaeological geography of the Ganga Plain: the lower and the middle Ganga|trans-title=गंगा मैदान के पुरातात्विक भूगोल: निचली आ बिचली गंगा| url=https://books.google.com/books?id=OEZe-wAIiKIC&pg=PA126|accessdate=30 नवंबर 2015|year=2001|publisher=ओरिएंट ब्लैकस्वान|isbn=978-81-7824-016-9|pages=126–127}}</ref> ई मानल जाला की भागीरथी-हुगली शाखा लगातार गाद से भरत गइल आ गंगा के मुख्य बहाव दक्खिन पूरुब ओर पद्मा में घुसुकत गइल। अठारहवीं सदी के अंत ले जात-जात पदमा गंगा के मुख्य शाखा हो गइल।<ref name="subcontinent"/> पद्मा में एह खिसकाव के परिणाम ई भइल की ई समुन्दर में गिरे से पहिलहीं ब्रह्मपुत्र आ मेघना से मिल के साथे साथ बंगाल के खाड़ी में गिरे लागल जबकि पहिले अलग गिरे। मेघना आ गंगा के वर्तमान संगम अब से लगभग 150 बरिस पहिले के घटना हवे।<ref name="Catling1992">{{cite book|last=कैटलिंग|first=डेविड|title=Rice in deep water|trans-title=गहिरा पानी में चावल|url=https://books.google.com/books?id=N5JxwKx1RAgC&pg=PA175|accessdate=30 नवंबर 2015|year=1992|publisher=[[इंटरनेशनल चावल रिसर्च इंस्टीट्यूट]]|isbn=978-971-22-0005-2|page=175}}</ref>
अठारहवीं सदी के अंत की सालन में ब्रह्मपुत्र के निचला मार्ग में बहुत नाटकीय बदलाव देखल गइल जेवन गंगा से एकर संबंध के बहुत बदल दिहलस। 1787 में आइल बाढ़ में [[तीस्ता नदी]], जेवन पहिले पद्मा के सहायक नदी रहे, की मार्ग में बदलाव हो गइल आ अब ई ब्रह्मपुत्र से जा के मिल गइल। एकरा बाद ब्रह्मपुत्र के रास्ता में भी बदलाव भइल आ ई दक्खिन ओर घुसुक के नया चैनल काट के बना दिहलस। ब्रह्मपुत्र के इहे नवका शाखा मुख्य हो गइल आ आज जमुना कहल जाले। प्राचीन समय से ब्रह्मपुत्र के मुख्य धारा अउरी पुरुबाहुत रहे आ [[मैमनसिंघ]] के लगे से हो के बहे आ मेघना में मिले। आज ई शाखा एगो मामूली धारा बाटे जेवना के अबो ब्रह्मपुत्र या पुरनकी ब्रह्मपुत्र कहल जाला।<ref name="Britannica-Brahmaputra">{{cite encyclopedia |year= 2011 |title= Brahmaputra River |trans-title=ब्रह्मपुत्र नदी |encyclopedia= [[ब्रिटैनिका एन्साइक्लोपीडिया]] |edition= एन्साइक्लोपीडिया ब्रिटैनिका ऑनलाइन लाइब्रेरी|url= http://www.library.eb.com/eb/article-48056 |accessdate=30 नवंबर 2015}}</ref> [[लांगलबाँध]] के लगे, जहाँ पुरनकी ब्रह्मपुत्र मेघना से मिले, ऊ जगह आजु भी हिंदू लोग पबित्र माने ला। एही संगम के नगीचे एगो इतिहासी खँडहर [[वारि बटेश्वर]] के बा।<ref name="Chakrabarti2001"/>
== इतिहास ==
[[सिंधु घाटी सभ्यता#देर हड़प्पा|देर हड़प्पा]] काल, लगभग हड़प्पाई बस्ती सभ के पूरुब ओर फइलाव शुरू भइल। ई बिस्तार [[सिंधु नदी]] के थाला से गंगा-जमुना दुआबा की ओर भइल हालाँकि ई मानल जाला की ई फइलाव गंगा पार कइ के एकरे पूरबी किनारे ले ना भइल। ईसा पूर्व दूसरे सहस्राबदी में जब हड़प्पा के पतन होखे शुरू भइल तब भारत में सभ्यता के केंद्र सिंधु घाटी से घुसुक के गंगा घाटी की ओर आवे शुरू हो गइल।<ref name="McIntosh2008">{{cite book|last=मैकिंटोश|first=जेन|title=The ancient Indus Valley: new perspectives|url=https://books.google.com/books?id=1AJO2A-CbccC&pg=PA99|accessdate=2 दिसंबर 2015|year=2008|publisher=ABC-CLIO|isbn=978-1-57607-907-2|pages=99–101}}</ref> इहो अनुमान बतावल जाला की बाद के हड़प्पा बस्ती सभ आ गंगा थाला के इंडो आर्य संस्कृति आ वैदिक संस्कृति में कड़ी जुड़ल होखे।
ई नदी भारत के सभसे लमहर नदी बा।<ref>{{cite web|title=Largest, Longest, Highest and Smallest In India|url=http://www.onlinegkguide.com/2008/09/07/largest-longest-highest-and-smallest-in-india/|publisher=http://www.onlinegkguide.com|accessdate=2 दिसंबर 2015|archive-date=2008-12-08|archive-url=https://web.archive.org/web/20081208140709/http://www.onlinegkguide.com/2008/09/07/largest-longest-highest-and-smallest-in-india/|url-status=dead}}</ref> शुरुआत के ''[[ऋग्वेद]]'' के जमाना के [[वैदिक संस्कृति]] के समय सिंधु नदी आ [[सरस्वती नदी]] प्रमुख पवित्र नदी रहलीं न की गंगा। बाकी बाद के [[वेद|बेद कुल]] में गंगा के ढेर महत्व मिलल बा।<ref>{{cite journal | title=The Image of the Barbarian in Early India| url=https://archive.org/details/sim_comparative-studies-in-society-and-history_1971-10_13_4/page/408| author=Romila Thapar| journal=Comparative Studies in Society and History|date=अक्टूबर 1971| volume=13|issue=4|pages=408–436|publisher=Cambridge University Press|jstor=178208|quote=The stabilizing of what were to be the Arya-lands and the mleccha-lands took some time. In the Rg Veda the geographical focus was the sapta-sindhu (the Indus valley and the Punjab) with Sarasvati as the sacred river, but within a few centuries drya-varta is located in the Gariga-Yamfna Doab with the Ganges becoming the sacred river. (page 415)| doi=10.1017/s0010417500006393}}</ref> बाद में गंगा के मैदान कई बहुत प्रभावशाली साम्राज्यन के क्षेत्र बनल जइसे की [[मौर्य साम्राज्य]] से ले के [[मुगल राज]]।<ref name="Britannica"/><ref>{{cite journal | title=From the Mediterraneanto the Indian Ocean: Medieval History in Geographic Perspective| url=https://archive.org/details/sim_comparative-studies-in-society-and-history_2002-07_44_3/page/423| author=आंद्रेई विंक| journal=Comparative Studies in Society and History| year=जुलाई 2002| volume=44 | issue = 3| page=423| doi=10.1017/s001041750200021x}}</ref>
[[मेगस्थनीज]] पहिला अइसन यूरोप के यात्री रहे जे गंगा के बर्णन कर के पच्छिमी लोगन के एकर जानकारी दिहलें।<ref>{{cite journal | title=Alexander and the Ganges| author=W. W. Tarn| journal=The Journal of Hellenic Studies| year=1923| volume=43 | issue = 2| pages=93–101| jstor=625798}}</ref>
बंगाल में 1809 के बरसात के सीजन में<ref>{{Cite web |url=http://www.bihargatha.in/courses-of-the-rivers-of-bihar-in-1810-11-ad/ganga-flowing-in-bihar-about-200-years-ago |title=lower channel of the Bhagirathi |access-date=2015-12-02 |archive-date=2012-03-23 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120323130753/http://www.bihargatha.in/courses-of-the-rivers-of-bihar-in-1810-11-ad/ganga-flowing-in-bihar-about-200-years-ago |url-status=dead }}</ref>, भागीरथी के निचला चैनल बंद हो गइल रहे बाकी अगिला साल ई पूरा खुल गइल आ फिर पहिलहीं नियर हो गइल।
1951 में भारत आ बांग्लादेस (तब ई [[पुरबी पाकिस्तान]] रहे) की बीच [[गंगा जल बँटवारा|पानी बंटवारा खातिर बिबाद]] शुरू हो गइल जब भारत फरक्का में बैराज बनावे के मंशा जाहिर कइलस। 1975 में पूरा होखे वाले एह बैराज के मूल मकसद {{convert|1100|m3/s|abbr=on}} पानी भागीरथी-हुगली में ले जाये के रहे जे से [[कलकत्ता बंदरगाह]] के काम चालू रहे आ जहाज आवे जाए में दिक्कत न होखे। ई मान लिहल गइल की सबसे सूखा सीजन में भी गंगा में कम से कम {{convert|1400|to|1600|m3/s|abbr=on}} पानी जरूर रही आ एह तरे {{convert|280|to|420|m3/s|abbr=on}} पानी पूरबी पाकिस्तान खातिर बच जाई।<ref name="SalmanUprety2002">{{cite book|last1=Salman|first1=Salman M. A.|last2=Uprety|first2=Kishor|title=Conflict and cooperation on South Asia's international rivers: a legal perspective|url=https://books.google.com/books?id=8GEr4fyDbqgC&pg=PA135|accessdate=2 दिसंबर 2015|year=2002|publisher=World Bank Publications|isbn=978-0-8213-5352-3|pages=136–137}}</ref> पूरबी पाकिस्तान एह पर ऑब्जेक्शन क के बिबाद क दिहल। अंत में 1996 में जा के भारत आ बांग्लादेस के बीच एगो 30-साला समझौता भइल। एह समझौता के शरत बहुत कुछ बा बाकी संछेप।में कहल जाय त अगर फरक्का में {{convert|2000|m3/s|abbr=on}} से कम पानी रही त दोनों देस 50 % पानी बाँट लिहें जेवना से कम से कम {{convert|1000|m3/s|abbr=on}} दस-दस साल खातिर पारी-पारा दूनों के मिले। हालाँकि, अगिलीये साल फरक्का में पानी के लेबल इतिहासी रूप से नीचे चल गइल। मार्च 1997 में बांग्लादेस में गंगा के बहाव अपना सभसे निचला लेबल ले पहुँच गइल आ {{convert|180|m3/s|abbr=on}} हो गइल आ ए समझौता के पालन लगभग असम्भव हो गइल। बाद की साल में कम पानी के सीजन में बहाव के मात्रा नार्मल हो गइल बाकी समस्या के समाधान खातिर कोसिस जारी बा। एक ठे योजना ई बा की [[ढाका]] के पच्छिम में, [[पंग्सा उपजिला|पंग्सा]] में, एगो अउरी बैराज बनावल जाय। ई बैराज बांग्लादेश के आपन हिस्सा के पानी के अउरी बेहतर ढंग से इस्तेमाल करे में सहायक होखी।<ref name="SalmanUprety2002"/><ref name="GangesTreaty1996">{{cite book|last1=Salman|first1=Salman M. A.|last2=Uprety|first2=Kishor|title=Conflict and cooperation on South Asia's international rivers: a legal perspective|url=https://books.google.com/books?id=8GEr4fyDbqgC&pg=PA387|accessdate=27 अप्रैल 2011|year=2002|publisher=World Bank Publications|isbn=978-0-8213-5352-3|pages=387–391|quote=Treaty Between the Government of the Republic of India and the Government of the People's Republic of Bangladesh on Sharing of the Ganga/Ganges Waters at Farakka.}}</ref>
== सांस्कृतिक महत्व ==
{{Main|हिंदू धर्म में गंगा}}
=== देवी ===
[[चित्र:Ganga Aarti at Varanasi ghats.jpg|right|thumb|200px| [[बनारस]] के [[दशाश्वमेध घाट]] पर गंगा [[आरती]]]]
गंगा नदी के हिंदू घर्म में बहुत पबित्र मानल गइल बाटे। ई नदी आपने बहाव के पूरा लंबाई के हर हिस्सा में पबित्र मानल जाले। एकरा धारा में हर जगह हिंदू लोग अस्नान करे ला<ref name=eck1982-p212>{{Harvnb|Eck|1982|p=212}}</ref> जवना के गंगा नहान कहल जाला, आ गंगाजल हाथ में ले के अपने पुरखा-पुरनिया आ देवता लोग के जल चढ़ावे ला। जल चढ़ावे में अँजुरी में गंगा के पानी भर के हाथ ऊपर क के जल के फिर नीचे गिरा दिहल जाला। एकरे अलावा फूल, अच्छत वगैरह भी चढ़ावल जाला आ दिया बार के नदी के धारा में प्रवाहित कइल जाला।<ref name=eck1982-p212/> नहान के बाद लोग गंगा जल ले के अपना घरे लवटे ला।<ref name=eck1982-p212-213>{{Harvnb|Eck|1982|pp=212–213}}</ref> केहू के मरला पर ओकर "फूल" (हड्डी के बिना जरले बच गइल हिस्सा) बहावे खातिर गंगा में ले आवेला लोग आ ई मरल बेकति के मुक्ति खातिर कइल जाला।<ref name=eck1982-p212-213/>
हिंदू कथा में बर्णन के हिसाब से गंगा सगरी पबित्र जल सभ के प्रतिनिधि स्वरूप हई।<ref name=eck1982-p214>{{Harvnb|Eck|1982|p=214}}</ref> स्थानीय नदी सभ के ''गंगा जइसन'' कहि के बोलावल जाला आ कबो-कबो स्थानीय गंगा के नाँव से भी बोलावल जाला।<ref name=eck1982-p214/> [[कावेरी नदी]] जवन कर्नाटक आ तमिलनाडु में बहे ले, दक्खिन भारत के गंगा कहाले। गोदावरी के महर्षि गौतम द्वारा ले जाइल गइल गंगा मानल जाला जवन मध्य भारत में बहे ले।<ref name=eck1982-p214/> हमेशा जहाँ कहीं धार्मिक कार्य में जल के प्रयोग होला, गंगा के आवाहन कइल जाला काहें की ई मानल जाला की सगरी जल सभ में गंगा मौजूद बाड़ी।<ref name=eck1982-p214/> एकरा बावजूद भी गंगा में नहाये खातिर हिंदू लोग के मन में एगो खास अस्थान बाटे। गंगा में पबित्र धार्मिक अस्थानन पर, जइसे की हरिद्वार, त्रिवेणी संगम, काशी नियर तीर्थ में गंगा नाहन के बिसेस महत्व दिहल जाला।<ref name=eck1982-p214/> गंगा के हिंदू धर्म में अइसन अस्थान बाटे की हिंदू धर्म में कम आस्था रखे वाला लोग भी गंगा के महत्व के स्वीकार करे ला।<ref name=eck1982-p214-215>{{Harvnb|Eck|1982|pp=214–215}}</ref> भारत के पहिला प्रधानमंत्री, जवाहिरलाल नेहरू भी, बहुत आस्तिक ना होखला के बावजूद ई ईच्छा जाहिर कइलें की उनके राख के कुछ हिस्सा गंगा में दहा दिहल जाय।<ref name=eck1982-p214-215/> "The Ganga, " he wrote in his will, "is the river of India, beloved of her people, round which are intertwined her racial memories, her hopes and fears, her songs of triumph, her victories and her defeats. She has been a symbol of India's age-long culture and civilization, ever-changing, ever-flowing, and yet ever the same Ganga."<ref name=eck1982-p214-215/>
=== ''अवतरण'' मने की गंगा के स्वर्ग से धरती पर उतरल ===
{{main|गंगा दशहरा}}
[[चित्र:Ravi Varma-Descent of Ganga.jpg|thumb|right|200px|राजा रवि वर्मा के बनावल पेंटिग में "गंगावतरण"]]
[[जेठ]] के महीना के अँजोर पाख में दसिमी [[तिथि]] के गंगा के अवतरण के परब [[गंगा दशहरा]] मनावल जाला जवन अंग्रेजी कलेंडर के हिसाब से मई भा जून के महीना में पड़े ला।<ref name=eck1998-p144/> एह दिन लोग गंगा के धरती पर उतरले के तिथि के रूप में मनावेला।<ref name=eck1998-p144>{{Harvnb|Eck|1998|p=144}}</ref> एह दिन के गंगा नहान दस गो पाप के हरे वाला (दसहरा) मानल जाला, या दुसरा मान्यता के अनुसार दस जनम के पाप के धोवे वाला मानल जाला।<ref name=eck1998-p144/> जे गंगा से दूर रहे वाला बा आ गंगा ले ना पहुँच पावेला ऊ लोग कौनों भी स्थानीय नदी में नाहन कर लेला, काहें की हिंदू धर्म में धरती के सगरी जल के गंगा के रूप मानल जाला।<ref name=eck1998-p144/>
गंगा के अवतरण के भी कई ठे कहानी कथा प्रचालन में बाटे।<ref name=eck1998-p144/> वैदिक कथा के अनुसार स्वर्ग के राजा इंद्र देव आकासी सर्प रूप वाला वृत्रासुर के बध करिके सोम नामक रस के पृथिवी पर उतरे के रास्ता बनवलें जवना के ऊ रास्ता रोकले रहे।<ref name=eck1998-p144/>
वैष्णव सम्प्रदाय के बहुप्रचलित मत के अनुसार एह कथा में इंद्र के जगह बिष्णु के रखल जाला।<ref name=eck1998-p144/> अइसना में एह स्वर्गीय जल के विष्णुपदी कहला जाला आ गंगा के विष्णु के चरण से उत्पन्न मानल जाला।<ref name=eck1998-p144/><ref>"निकसी हरी के पद पंकज से, अरु संभु जटा में समाय रही है" — तुलसीदास।</ref> ई कथा के मुताबिक, अपने वामन अवतार में पूरा ब्रह्माण्ड के तीन पग में नाप दिहले के बाद अपने पैर से बिष्णु भगवान स्वर्ग (आकाश) के खोद दिहलें जवना से पबित्र धार बहि निकलल आ बर्हमांड में व्याप्त हो गइल।<ref name=eck1998-p144-145>{{Harvnb|Eck|1998|pp=144–145}}</ref> आकाशीय स्वर्ग से निकले के बाद गंगा इंद्र के स्वर्ग में पहुँचल जहाँ ध्रुव ओकरा के प्राप्त कइलें, जे बिष्णु के भक्त रहलें, आ अब आकाश में ध्रुव तारा के रूप में स्थित बाड़ें।<ref name=eck1998-p144-145/> एकरा बाद ई आकाशगंगा के रूप में बहि के चंद्रमा ले पहुँचल।<ref name=eck1998-p144-145/> एकरे बाद गंगा ब्रह्मलोक में पहुचल आ मेरु परबत पर, जवन पृथिवी में खिलल कमल के रूप में मानल गइल बा, उतर गइल।<ref name=eck1998-p144-145/> इहाँ से एगो पंखुड़ी से एगो धारा भारत वर्ष में अलकनंदा के रूप में बहि निकलल।<ref name=eck1998-p144-145/>
हिंदू कथा में अवतरण के कथा में सभसे महत्वपूर्ण स्थान शिव के मिलल बा।<ref name=eck1998-p145>{{Harvnb|Eck|1998|p=145}}</ref> रामायण, महाभारत आ कई ठे पुराणन में बर्णित ई कथा के अंतर्गत कहानी कपिल मुनि के साथ शुरू होले जिनके तपस्या के सगर के साठ हजार लड़िका लोग भंग कई दिहल। क्रोधित होके कपिल मुनि ओह लोग के भसम कई दिहलें आ उन्हन लोग के आत्मा पाताल में भटके खातिर छूट गइल। उनहन लोग बंस में भागीरथ नाँव के राजा भइलें जे अपनी पुरखा लोग के आत्मा के मुक्ती दिवावे खातिर गंगा के स्वर्ग से उतारे खातिर प्रण लिहलें। हालाँकि उनके एकरा खातिर ब्रह्मा आ शिव के तपस्या करे के पड़ल। कहानी के मोताबिक ऊ पहिले बरम्हा के तपस्या कइलें की ऊ गंगा के अपने कमंडल से मुक्त करें जहाँ ऊ बिष्णु के चरण से निकल के स्थापित रहली। ब्रह्मा कहलें की गंगा के तेज बहाव के जमीन पर रोके खातिर पहिले शिव के तइयार करें। ओकरे बाद ऊ शिव के तपस्या कइलें जे अपने जटा में गंगा के रोक लिहलें। एकरा बाद आपन एक ठो लट (अलक) खोल के गंगा के धारा के जमीन पर उतरे दिहलें। आगे-आगे भागीरथ आ पाछे गंगा ओह अस्थान पर पहुँचल लोग जहाँ कपिल मुनि भागीरथ के पुरखा लोग के भसम कइले रहलें। उहाँ, गंगासागर, में गंगा पाताल में प्रवेश कइली आ ऊ लोग के आत्मा मुक्त भइल।<ref name=eck1998-p145/> भागीरथ के द्वारा धरती पर अवतरण के कारन गंगा के नाँव "भागीरथी" पड़ल।<ref name=eck1998-p145/>
=== मरल लोग के उद्धार ===
[[चित्र:Pilgrims sitting at the ghats, Har ki Pauri, Haridwar.jpg|right|thumb|200px|हर की पौड़ी, हरिद्वार, में अस्थि प्रवाह घाट पर बइठल तीर्थ यात्री लोग]]
गंगा के स्वर्ग से अवतरण भइल हवे एही से ऊं स्वर्ग के प्राप्त करे के यान भी हई।<ref name=eck1998-p145-146>{{Harvnb|Eck|1998|pp=145–146}}</ref> गंगा के त्रिपथगा भी कहल जाला, जेकर माने होला तीनों लोक में गमन करे वाली आ एही से ऊ एह लोक से दुसरा लोक में पहुँचावे के मार्ग भी हई।<ref name=eck1998-p145-146/> इहे कारण बाटे की श्राद्ध करम के समय गंगा के अवतरण के कथा सुनावल जाला आ अइसन कारज में गंगाजल के इस्तेमाल होला।<ref name=eck1998-p145-146/>
हिंदू लोग गंगा के तीरे अपने पुरखा लोग के नाँव ले के पिंडदान भी करे ला, जवना में चाउर के आटा आ तिल के बनल पिंडा के गंगा में दहवावल जाला।<ref name=eck1982-p215-216>{{Harvnb|Eck|1982|pp=215–216}}</ref> हर तिल के संख्या के हजारगुना साल ले पुरखा लोग के स्वर्ग मिले के मान्यता प्रचलन में हवे।<ref name=eck1982-p215-216/> गंगा के मृत आत्मा खातिर महत्व के अंजाद एही से लगावल जा सकेला की महाभारत में बर्णन बा की "अगर एकहू अस्थि, मरल ब्यक्ति के, गंगा के छू ले त ओके स्वर्ग में अस्थान मिलेला।<ref>Quoted in: {{Harvnb|Eck|1982|p=216}}</ref>
== पर्यावरण संबंधी मुद्दा ==
=== जलवायु परिवर्तन के प्रभाव ===
[[तिब्बत के पठार]] बिस्व के तिसरका सभसे बड़हन बरफ के भंडार बाटे। चीन के मौसम बिज्ञान एडमिनिस्ट्रेशन के चीफ, क्विन दाहे, बतवलें कि हाल के समय में तेजी से एह बर्फ़ के पघिलाव आ एकरे परिणाम के रूप में तापमान में बढ़ती एह इलाका में खेती आ पर्यटन खातिर शार्ट टर्म में भले बहुत नीक होखे बाकी ई एगो चेतावनी के संकेत बाटे। ऊ एगो गंभीर चेतावनी दिहलें की:
{{quote|Temperatures are rising four times faster than elsewhere in China, and the Tibetan glaciers are retreating at a higher speed than in any other part of the world.... In the short term, this will cause lakes to expand and bring floods and mudflows... In the long run, the glaciers are vital lifelines for Asian rivers, including the Indus and the Ganges. Once they vanish, water supplies in those regions will be in peril.<ref>{{cite web |author=(AFP) – 17 अगस्त 2009 |url=http://www.google.com/hostednews/afp/article/ALeqM5g1eE4Xw3njaW1MKpJRYOch4hOdLQ |title=Global warming benefits to Tibet: Chinese official. Reported 18/Aug/2009 |publisher=Google.com |date=17 अगस्त 2009 |accessdate=12 जनवरी 2015 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100123192540/http://www.google.com/hostednews/afp/article/ALeqM5g1eE4Xw3njaW1MKpJRYOch4hOdLQ |archivedate=2010-01-23 }}</ref>}}
बरिस 2007 में [[आइपीसीसी]] अपने चौथी रपट में कहलस कि हिमालय के ग्लेशियर, जवन नद्दी सभ के पानी, देलें ऊ सन् 2035 ले पघिल के खतम हो जइहें।<ref>{{cite web |url=http://ipcc-wg2.gov/AR4/website/10.pdf |title=See s. 10.6 of the WGII part of the report at |format=PDF |accessdate=28 November 2010 |archive-date=24 November 2010 |archive-url=https://web.archive.org/web/20101124044114/http://ipcc-wg2.gov/AR4/website/10.pdf |url-status=dead }}</ref> बाद में ई घोषणा वापस ले लिहल गइल काहें से की ई एगो अंजाद वाली रिसर्च पर आधारित रहे।<ref>The IPCC report is based on a non-peer reviewed work by the World Wildlife Federation. They, in turn, drew their information from an interview conducted by ''New Scientist'' with Dr. Hasnain, an Indian glaciologist, who admitted that the view was speculative. See: [http://www.newscientist.com/article/mg20527432.800-sifting-climate-facts-from-speculation.html] and [http://www.thaindian.com/newsportal/health/pachauri-calls-indian-govt-report-on-melting-himalayan-glaciers-as-voodoo-science_100301232.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100128104205/http://www.thaindian.com/newsportal/health/pachauri-calls-indian-govt-report-on-melting-himalayan-glaciers-as-voodoo-science_100301232.html|date=2010-01-28}} On the IPCC statement withdrawing the finding, see: [http://www.ipcc.ch/pdf/presentations/himalaya-statement-20जनवरी2010.pdf]{{Dead link|date=October 2023|bot=InternetArchiveBot|fix-attempted=yes}}</ref> हालाँकि, आइपीसीसी अपने एह आम खोज पर टिकल बाटे की हिमालय के ग्लेशियर सभ पर बैस्विक तापन के चलते खतरा बाटे (परिणाम के रूप में गंगा नदी थाला के हिमालई नद्दिन पर भी)।
== प्रदूषण ==
{{main|गंगा प्रदूषण}}
[[चित्र:Clothing by the river.jpg|thumb|200px|गंगा में नहात आ कपड़ा धोवत लोग]]
गंगा बहुत ढेर प्रदूषण से ग्रस्त बाटे आ एह प्रदूषण से लगभग 4000 लाख लोग प्रभावित होला जे एकरे किनारे बसल बाटे।<ref>{{cite web |url=http://www.cleanganga.com/newsletter/index.php |title=जून 2003 Newsletter |publisher=Clean Ganga |accessdate=16 July 2010 |archive-date=18 May 2009 |archive-url=https://web.archive.org/web/20090518135014/http://www.cleanganga.com/newsletter/index.php |url-status=dead }}</ref><ref>{{cite news | url=http://www.time.com/time/health/article/0,8599,1581251,00.html | work=Time | title=The World's Dirty Rivers | date=22 जनवरी 2007 | accessdate=3 मई 2010 | first=Elisabeth | last=Salemme | archive-date=2013-08-25 | archive-url=https://web.archive.org/web/20130825003132/http://www.time.com/time/health/article/0,8599,1581251,00.html | url-status=dead }}</ref> चूँकि ई नदी बहुत घऽन बसल इलाका से हो के बहे ले, नगर के सीवर के पानी, उद्योग के गंदगी आ प्लास्टिक-पॉलिथीन वगैरह के बहुत भारी मात्र एह में पड़ेले आ नदी के प्रदूषित करे ले।<ref name=cleanperish/><ref name=Abraham/><ref name=Behteri4>{{cite web|author=Akanksha Jain|url=http://www.thehindu.com/news/cities/Delhi/draw-plan-to-check-ganga-pollution-by-sugar-mills/article5939897.ece|title=‘Draw plan to check Ganga pollution by sugar mills'|work=[[The Hindu]]|date=23 अप्रैल 2014|accessdate=24 अप्रैल 2014}}</ref> ई समस्या एह कारण अउरी गंभीर हो जाले काहें की बहुत सारा गरीब लोग गंगा के पानी पर नहाये धोए खातिर निर्भर बाड़ें।<ref name=Abraham /> विश्व बैंक के एगो अनुमान के अनुसार भारत में प्रदूषण के कारण स्वास्थ पर होखे वाला खर्चा एह देस के कुल जीडीपी के तीन प्रतिशत के आसपास बाटे।<ref name=bharati/> इहो अनुमानित कइल गइल बाटे की बेमारी के अस्सी प्रतिशत हिस्सा आ बेमारी से मौत के एक तिहाई घटना, पानी के गंदगी आ एह से होखे वाली बेमारी से होले।<ref>{{Citation|last=Puttick|first=Elizabeth|chapter=Mother Ganges, India's Sacred River|year = 2008|title=The Healing Power of Water|editor-last=Emoto|editor-first=Masaru|publisher=[[Hay House]] Inc. Pp. 275|pages=241–252|isbn=1-4019-0877-2}} Quote: "Sacred ritual is only one source of pollution. The main source of contamination is organic waste—sewage, trash, food, and human and animal remains. Around a billion liters of untreated raw sewage are dumped into the Ganges each day, along with massive amounts of agricultural chemicals (including DDT), industrial pollutants, and toxic chemical waste from the booming industries along the river. The level of pollution is now 10,000 percent higher than the government standard for safe river bathing (let alone drinking). One result of this situation is an increase in waterborne diseases, including cholera, hepatitis, typhoid, and amoebic dysentery. An estimated 80 percent of all health problems and one-third of deaths in India are attributable to waterborne illnesses. (page 247)"</ref>
[[बनारस]], जहाँ लोग पबित्र नाहन खातिर जाला, ई शहर रोज 2000 लाख लीटर सीवर के पानी गंगा में छोड़े ला, जवना से कोलिफौर्म बैक्टीरिया के मात्र पानी में खतरनाक लेवल ले बढ़ि जाला।<ref name=Abraham>{{cite journal | last = Abraham | first = Wolf-Rainer | title = Review Article. Megacities as Sources for Pathogenic Bacteria in Rivers and Their Fate Downstream | url = http://www.hindawi.com/journals/ijmb/2011/798292/ | journal = International Journal of Microbiology | volume = 2011 | doi = 10.1155/2011/798292 | pages = 1–13 | access-date = 2016-01-12 | archive-date = 2013-10-16 | archive-url = https://web.archive.org/web/20131016113124/http://www.hindawi.com/journals/ijmb/2011/798292/ | url-status = dead }}</ref> सरकारी पैमाना के हिसाब से एह बैक्टेरिया के प्रति 100 मिलीलीटर पानी में 500 से ज्यादा ना होखे के चाहीं, बाकी बनारस में प्रवेश से पहिलहीं गंगा में करीब 120 गुना (60000 प्रति 100 मिलीलीटर) बैक्टीरिया रहे लें।<ref name=economist2008-ganges-pollution>[http://www.economist.com/world/asia/displaystory.cfm?story_id=11751397 "India and pollution: Up to their necks in it"], ''[[दि इकोनॉमिस्ट]]'', 27 जुलाई 2008.</ref><ref name=nomoreabuse>{{cite news | title = Ganga can bear no more abuse | work = [[दि टाइम्स ऑफ इंडिया]] | date = 18 जुलाई 2009 | url = http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2009-07-18/varanasi/28183373_1_ganga-action-plan-river-water-sewage-treatment-plants | access-date = 2016-06-15 | archive-date = 2011-11-03 | archive-url = https://web.archive.org/web/20111103163826/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2009-07-18/varanasi/28183373_1_ganga-action-plan-river-water-sewage-treatment-plants | url-status = dead }}</ref>
गंगा में लाश दहवावे से भी काफ़ी प्रदूषण फइलेला। काहें की बहुत लोग जरावे के बजाय लाश के परवाहि कर देलें।<ref>[http://factsanddetails.com/world.php?itemid=1343&catid=55&subcatid=354 HINDU FUNERALS, CREMATION AND VARANASI] {{webarchive |url=https://web.archive.org/web/20131016111431/http://factsanddetails.com/world.php?itemid=1343&catid=55&subcatid=354 |date=16 अक्टूबर 2013 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.travelpod.co.uk/travel-blog-entries/miller-stone/1/1293729235/tpod.html#ixzz1W7q8JJhI|title=Miller-stone's Travel Blog: Varanasi: The Rich, The Poor, and The Afterlife|date=14 दिसंबर 2010|publisher=}}</ref>
गंगा के बनारस से बाहर निकलत समय एह में लगभग 150 लाख कोलिफौर्म बैक्टीरिया प्रति 100 मिलीलीटर हो जालें।<ref name=economist2008-ganges-pollution/><ref name=nomoreabuse/> जिनहन के ऑब्जर्व्ड पीक वैलू 100 मिलियन हर 100 मिलिलीटर पर होखे ले।<ref name=Abraham/> अइसन पानी पिए लायक त नाहींये होला, नहाये पर भी इन्फेक्शन के खतरा रहे ला।<ref name=Abraham/>
गंगा नदी के पर्दूषण रोके खातिर पाहिले राजीव गांधी के ज़माना में गंगा एक्शन प्लान (GAP) चलावल गइल। वर्तमान में भारत सरकार द्वारा [[नमामि गंगे]] प्रोग्राम के तहत कई सौ प्रोजेक्ट चलावल जा रहल बाड़ें जे नरेंद्र मोदी के सरकार में शुरू कइल गइल प्रोग्राम बाटे।
=== पानी के कमी ===
लगातर बढ़ि रहल प्रदूषण के साथे-साथ पानी के कम होखले का समस्या भी बिकराल होत जात बाटे। नदी के धारा कई जगह पर सूखे के करीब हो चुकल बाटे। बनारस में कब्बो एकर गहिराई {{convert|60|m|ft}} के आसपास औसत रूप से रहल करे, बाकिर अब ई कई जगह पर {{convert|10|m|ft}} ले रहि जाले।<ref>"How India's Success is Killing its Holy River." Jyoti Thottam. ''Time Magazine''. 19 July 2010, pp. 12-17.</ref>
{{quote|To cope with its chronic water shortages, India employs electric groundwater pumps, diesel-powered tankers and coal-fed power plants. If the country increasingly relies on these energy-intensive short-term fixes, the whole planet's climate will bear the consequences. India is under enormous pressure to develop its economic potential while also protecting its environment—something few, if any, countries have accomplished. What India does with its water will be a test of whether that combination is possible.<ref>"How India's Success is Killing its Holy River." Jyoti Thottam. ''Time Magazine''. 19 July 2010, p. 15.</ref>}}
=== खनन के काम ===
गंगा नदी के तली से पत्थर आ बालू के खनले के काम हरिद्वार जिला के बहुत लंबा समय से समस्या रहल बाटे। हरिद्वार में गंगा मैदान में प्रवेश करे ले आ इहाँ कुंभ मेला एरिया में लगभग 140 किमी<sup>2</sup> के इलाका में खनाई पर रोक बाटे।<ref name=tri>{{cite news |title=Looting the Ganga shamelessly |url=http://www.tribuneindia.com/2011/20110616/main5.htm |publisher= [[दि ट्रिब्यून (चंडीगढ़)|दि ट्रिब्यून]]|date=16 जून 2011 }}</ref> [[स्वामी निगमानंद]], एगो 34 बरिस के साधू रहलें, जे 2011 के 19 फरवरी से अवैध खनन के आ स्टोन क्रशिंग के बिरोध में उपास करत रहलें, उनुकर 14 जून 2011 के देहरादून के जौलीग्रांट में हिमालय हास्पिटल में मौत हो गइल।<ref name=tri/><ref>[http://www.ndtv.com/article/cities/swami-fasting-to-save-ganga-dies-112108&cp Swami Nigamananda, fasting to save Ganga, dies] [[एनडीटीवी]]; 14 जून 2011.</ref> उनुके मौत से एह मुद्दा के तवज्जो मिलल आ केंद्र सरकार के पर्यावरण मंत्रालय एह मामिला में हस्तक्षेप कइलस।<ref>{{cite news |title=Exposing the illegal mining in Haridwar|url=http://www.ndtv.com/article/india/exposing-the-illegal-mining-in-haridwar-112580 |publisher=[[एनडीटीवी]] |date=16 जून 2011}}</ref><ref>{{cite news |title=Jairam Ramesh tells Uttarakhand CM Nishank to stop illegal mining in Ganga |url=http://articles.economictimes.indiatimes.com/2011-06-18/news/29674323_1_illegal-mining-environment-ministry-environment-minister-jairam-ramesh |work=[[दि इकोनोमिक टाइम्स]] |date=18 जून 2011 |access-date=2016-01-12 |archive-date=2016-01-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160101020914/http://articles.economictimes.indiatimes.com/2011-06-18/news/29674323_1_illegal-mining-environment-ministry-environment-minister-jairam-ramesh |url-status=dead }}</ref>
== संदर्भ ==
{{Reflist|30em}}
== स्रोतग्रंथ ==
* {{cite book
| last1 = जैन
| first1 = शरद कु॰
| last2 = अग्रवाल
| first2 = पुष्पेन्द्र कु॰
| last3 = सिंह
| first3 = विजय प्र॰
| title = Hydrology and water resources of India
| trans-title = भारत के जलबिज्ञान आ जल संसाधन
| url = https://books.google.com/books?id=ZKs1gBhJSWIC
| date = 2007
| publisher = स्प्रिंजर
| isbn = 978-1402051791
| ref = harv
}}
{{Waters of South Asia}}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:भारत के भूगोल]]
[[श्रेणी:भारत के नदी]]
[[श्रेणी:भारतीय संस्कृति]]
[[श्रेणी:भारत के राष्ट्रीय चीन्हा]]
[[श्रेणी:हिंदू धर्म]]
[[श्रेणी:हिंदू देवी]]
[[श्रेणी:एशिया के इंटरनेशनल नदी]]
f9sqcegbqxjx9gz9u4i7k0rmobl05zl
रियो डी ला प्लाटा
0
35278
803772
780702
2026-08-01T19:01:10Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803772
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox|River
<!-- *** Heading *** -->
| name = रियो डी ला प्लाटा
| native_name =
| other_name = प्लाटा नदी
| other_name1 = ला प्लाटा नदी
| category_hide = 1
<!-- *** Names **** -->
| etymology = "चानी के नदी" के स्पेनिश अनुवाद
| nickname =
<!-- *** Image *** -->
| image = Rio de la Plata BA 2.JPG
| image_caption = [[नासा]] के घिचल रियो डी ला प्लाटा नदी के छबी. [[Buenos Aires]] is visible on the right side near the [[Paraná Delta|Paraná River delta]]. River sediments turn the seawater brown in the vicinity of [[Montevideo]], visible on the left coast.
| image_size = 300
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = अर्जेंटीना
| country1 = उरुग्वे
| state =
| state1 =
<!-- *** Family *** -->
| parent =
| tributary_left = उरुग्वे नदी
| tributary_left1 = [[सैन जुआन नदी (उरुग्वे)|सैन जुआन नदी]]
| tributary_left2 = सैंटा लूसिया नदी
| tributary_right = परना नदी
| tributary_right1 = लुजान नदी
| tributary_right2 = [[Salado River (Buenos Aires)|Salado River]]
| city = La Plata
| city1 = Buenos Aires
| city2 = Montevideo
| city3 = [[San Fernando, Buenos Aires|San Fernando]]
| city4 = [[San Isidro, Buenos Aires|San Isidro]]
| city5 = [[Vicente López, Buenos Aires|Vicente López]]
| city6 = Avellaneda
| city7 = Quilmes
| city8 = Berazategui
| city9 = [[Hudson, Buenos Aires Province|Hudson]]
| city10 = [[Punta Lara]]
| city11 = [[Atalaya, Buenos Aires|Atalaya]]
| city12 = San Clemente del Tuyú
| city13 = Ciudad del Plata
| city14 = Ciudad de la Costa
| city15 = Colonia del Sacramento
| city16 = Costa de Oro
| city17 = Juan Lacaze
| city18 = Piriápolis
| city19 = Punta del Este
| city20 = Atlántida
| city21 = Colonia del Sacramento
| city22 = Maldonado
| landmark =
<!-- *** Source *** -->
| source = confluence of Paraná and Uruguay Rivers
| source_location =
| source_region =
| source_country = Argentina
| source_country2 = Uruguay
| source_elevation = 0
| source_elevation_note =
| source_coordinates = {{coord|34|0|5|S|58|23|37|W|display=inline}}
| source_coordinates_note = <ref>{{GEOnet2|32FA87C246353774E0440003BA962ED3|Río Paraná Guazú}} (main distributary of the Río Paraná)</ref>
<!-- *** Mouth *** -->
| mouth = Atlantic Ocean
| mouth_location = [[Argentine Sea]]
| mouth_region =
| mouth_country = Argentina
| mouth_country1 = Uruguay
| mouth_elevation = 0
| mouth_elevation_note =
| capital_coordinates =
| mouth_coordinates = {{coord|35|40|S|55|47|W|display=inline,title}}
| mouth_coordinates_note = <ref name=iho/>
<!-- *** Geography *** -->
| length = 290
| length_round = 0
| length_note = <ref name=britannica>{{cite web |title= Río de la Plata |publisher= [[Encyclopædia Britannica]] |url= http://www.britannica.com/EBchecked/topic/463804/Rio-de-la-Plata |accessdate= 11 August 2010}}</ref> <small>{{convert|4876|km|0|abbr=on}} including the Paraná</small>
| width = 220
| width_note = <ref name=fossati/>
| watershed = 3170000
| watershed_round = -3
| watershed_note = <ref name=Guerrero97>{{cite journal|journal=Continental Shelf Research|volume=17|issue=7| date=जून 1997 |pages=727–742|title=Physical oceanography of the Río de la Plata Estuary, Argentina|url=https://archive.org/details/sim_continental-shelf-research_1997-06_17_7/page/n4|author=Raúl A. Guerrero|doi=10.1016/S0278-4343(96)00061-1|display-authors=etal|bibcode=1997CSR....17..727G}}</ref>
| discharge_location = <nowiki>mouth</nowiki>
| discharge = 22000
| discharge_round = -3
| discharge_note = <ref name=britannica/>
| discharge_max =
| discharge_min =
<!-- *** Map section *** -->
| map = Riodelaplatabasinmap.png
| map_size = 300
| map_caption = Map of the [[Río de la Plata basin]], showing the Río de la Plata at the mouths of the Paraná and Uruguay rivers, near Buenos Aires
| map1 = Rio de la Plata 1806.svg
| map1_size = 300
| map1_caption = Map of the Río de la Plata, showing cities in Argentina and Uruguay
<!-- *** Websites *** -->
| commons =
}}
'''रियो डी ला प्लाटा''' ({{Lang|en|Río de la Plata}}) [[दक्खिन अमेरिका महादीप]] के एक ठो प्रमुख नदी बाटे।
{{clear}}
== इहो देखल जाय ==
* [[ग्रान चाको]] - एह नदी बेसिन में एगो [[प्राकृतिक प्रदेश]]
== संदर्भ ==
{{Reflist|33em}}
[[श्रेणी:दक्खिन अमेरिका के नदी]]
{{नदी-आधार}}
0ry8z2tu5nqua80urz1an7op7ksebb2
सावन
0
36187
803851
803759
2026-08-02T04:43:31Z
SM7
3953
सुधार कइल गइल
803851
wikitext
text/x-wiki
{{महीना पट्टी भोजपुरी}}
[[File:Threads of love rakhi, Raksha Bandhan Hindus Sikhs Jains India.jpg|thumb|230px|alt=दूकान पर लटकल राखी के सूत|[[रक्षाबंधन]] के तइयारी में दुकान पर सजल राखी, सावन के पुर्नवासी के रक्षाबंधन मनावल जाला।]]
'''सावन''' ({{lang-sa|श्रावण}}; अरथ: श्रवण नक्षत्र के महीना)<ref name="Apte2007" /> [[हिंदू कलेंडर]] के एक ठो महीना बा। [[काशी]] क्षेत्र में प्रचलन में बिक्रम संवत के अनुसार सावन साल के पाँचवाँ महीना होला। अंग्रेजी ([[ग्रेगरियन कैलेंडर|ग्रेगोरियन कैलेंडर]]) के हिसाब से एह महीना के सुरुआत कौनों फिक्स डेट के ना पड़ेला बलुक खसकत रहेला। आमतौर पर ई [[जुलाई]]/[[अगस्त]] के महीना में पड़े ला। [[भारतीय राष्ट्रीय पंचांग]], जेवन सुरुज आधारित होला, में सावन पाँचवाँ महीना हवे आ ग्रेगोरियन कैलेंडर के 23 जुलाई से एकर सुरुआत होले। [[नेपाल]] में इस्तेमाल होखे वाला कैलेंडर के हिसाब से ई साल के चउथा महीना हवे। [[बंगाली कैलेंडर|बंगालियो कलेंडर]] में ई चउथे महीना होला।
सावन के महीना पूरा [[भारतीय उपमहादीप]] खातिर बहुत महत्व वाला हवे। पूरा इलाका में [[मानसून]] के आगमन हो जाला आ [[बरखा]] के [[सीजन|रितु]] होले। धान के फसल बरखा पर आधारित होखे के कारन बरखा के भारतीय जीवन में बहुत महत्व बा। [[असाढ़]] के बाद सावन [[ऋतु|बरखा रितु]] के दुसरा महीना हवे।
धार्मिक सांस्कृतिक रूप से एह महीना में कई गो तिहुआर पड़े लें। हिंदू धरम में सावन के [[शिव|शंकर]]-[[पार्वती]] के पूजा के महीना भी मानल जाला आ बहुत सारा हिंदू लोग [[सावन के सोमार]] के ब्रत रहे ला। सावन के सोमार के पार्वती के पूजा के "मंगला गौरी ब्रत" कहल जाला।
==नाँव==
सावन शब्द संस्कृत के "श्रावण" से बनल सहज रूप हवे। श्रावण के शाब्दिक अर्थ श्रवण नक्षत्र में जनमल होला<ref name="Apte2007">{{cite book|author=V. S. Apte|title=Sanskrit-Hindi Kosh Raj Sanskaran|url=https://books.google.com/books?id=bsSZ27z5fSYC&pg=PA1050|year=2007|publisher=Motilal Banarsidass Publishe|isbn=978-81-208-2097-5|pages=1050–}}</ref> हालाँकि इहाँ एह महीना के नाँव श्रावण एह कारन रखल गइल ह कि एह महीना में चंद्रमा के आकाशीय स्थिति [[पुर्नवासी]] के दिने "श्रवण" नाँव के नक्षत्रमंडल में होले।
सावन के पूर्णिमा ([[पुर्नवासी]]) के श्रावणी कहल जाला।
==ब्रत-तिहुआर==
सावन के महीना धार्मिक आ सांस्कृतिक रूप से काफी महत्व वाला हवे। एह महीना में कई गो बरत-तिहुआर पड़े लें<ref name="Kaushik2002">{{cite book|author=Jai Narain Kaushik|title=Hamare Teej-Tyohar Aur Mele|url=https://books.google.com/books?id=9dBQw005ldgC&pg=PA39|year=2002|publisher=Star Publications|isbn=978-81-85244-67-9|pages=39–}}</ref> जेह में से कुछ मुख्य तिहुआर नीचे दिहल जात बा:
===हरियाली तीज===
{{मुख्य|हरियाली तीज}}
नेपाल, बिहार आ उत्तर प्रदेश में मुख्य [[हरतालिका तीज|तीज]] के तिहुआर [[भादो]] के महीना में मनावल जाला, हालाँकि सावन के अँजोर के तीसरी तिथी, यानी कि तीज के "हरियाली तीज" के रूप में मनावे के चलन हवे।<ref name="Kaushik2002" /> हरियाली तीज के महत्व [[पच्छिमी भारत]] के इलाका में ढेर हवे जबकि [[पूरबी भारत]] में भादो के तीज प्रमुख रूप से मनावल जाले जेकरा के "[[हरतालिका तीज]]" कहल जाला।
===नागपंचिमी===
{{main|नागपंचिमी}}
[[File:Naag pooja.jpg|thumb|230px|alt=नाग के मूर्ती के पूजा|नागपंचिमी के नाग देवता के पूजा करत एगो औरत, नेपाल]]
सावन के अँजोर पाख के पंचिमी तिथि के नाग देवता लोग के पूजा कइल जाला। उत्तर प्रदेश में एह दिन धान के लावा आ दूध चढ़ावल जाला। जगह-जगह [[अखाड़ा]] में कुश्ती के आयोजन भी होला आ कबड्डी आ चिकई नियर खेल के भी।
===रक्षाबंधन===
{{main|रक्षाबंधन}}
सावन के पुर्नवासी के दिन हिंदू लोग के बहुत प्रचलित आ पबित्र मानल जाए वाला तिहुआर [[रक्षाबंधन]] (राखी) के रूप में मनावल जाला। ब्राह्मण लोग एह दिन जजिमान के रक्षा के सूत बान्हे ला। पच्छिमी भारत में ई तिहुआर भाई-बहिन के तिहुआर के रूप ले लिहलस आ अब ई लगभग पूरा भारत में एही रूप में ढेर प्रचलित हो चुकल बा। एह दिन बहिन लोग अपना भाई के राखी के रंगीन सूत बान्हे ला आ अपना रक्षा के बचन लेला।
===श्रावणी मेला===
[[झारखंड]] के [[देवघर]] में, [[बाबा धाम|बैजनाथ धाम]] में, सावन के पुर्नवासी के बिसाल मेला के आयोजन होला जेह में काँवरिया लोग भारी संख्या में एकट्ठा होला। सावन भर चले वाला काँवर जात्रा के ई आखिरी दिन होला।
===काँवर यात्रा===
{{main|काँवर यात्रा}}
काँवर यात्रा में सावन के महीना में गंगाजल भर के ओकरा के काँवर पर ढोवल जाला आ पैदल यात्रा क के कौनों लोकल शिव मंदिर भा कौनों बिसेस शिव मंदिर में [[शिव|शंकर]] जी पर चढ़ावल जाला। अइसन यात्रा करे वाला लोगन के "काँवरिया" चाहे "भोले" कहल जाला। बिहार में ई देवघर के [[बाबा धाम]] (वैद्यनाथ ज्योतिर्लिंग) के प्रमुख यात्रा हवे। यात्री लोग "बोल बम" के नारा लगावे ला।
==कजरी==
{{मुख्य|कजरी}}
सावन में गावल जाए वाला खास लोकगीत हवे। एह से उपशास्त्रीय बिधा के पैदाइश भी भइल हवे जेकरा के कजरी कहल जाला, हालाँकि अपना मूल रूप में ई सावन के लोकगीत हवे। झुलुआ डाल के कजरी गा-गा के झुलुआ खेले के ''कजरी खेलल'' कहल जाला।
==संदर्भ==
{{Reflist}}
{{हिंदू कलेंडर}}
[[श्रेणी:हिंदू कलेंडर के महीना]]
{{हिंदू-आधार}}
9beok9qcgw3zykfswaxjl56tb7gkc5p
803852
803851
2026-08-02T06:15:35Z
SM7
3953
बिस्तार कइल गइल
803852
wikitext
text/x-wiki
{{महीना पट्टी भोजपुरी}}
[[File:Threads of love rakhi, Raksha Bandhan Hindus Sikhs Jains India.jpg|thumb|230px|alt=दूकान पर लटकल राखी के सूत|[[रक्षाबंधन]] के तइयारी में दुकान पर सजल राखी, सावन के पुर्नवासी के रक्षाबंधन मनावल जाला।]]
'''सावन''' ({{lang-sa|श्रावण}}; अरथ: श्रवण नक्षत्र के महीना)<ref name="Apte2007" /> [[हिंदू कलेंडर]] के एक ठो महीना बा। [[काशी]] क्षेत्र में प्रचलन में बिक्रम संवत के अनुसार सावन साल के पाँचवाँ महीना होला। अंग्रेजी ([[ग्रेगरियन कैलेंडर|ग्रेगोरियन कैलेंडर]]) के हिसाब से एह महीना के सुरुआत कौनों फिक्स डेट के ना पड़ेला बलुक खसकत रहेला। आमतौर पर ई [[जुलाई]]/[[अगस्त]] के महीना में पड़े ला। [[भारतीय राष्ट्रीय पंचांग]], जेवन सुरुज आधारित होला, में सावन पाँचवाँ महीना हवे आ ग्रेगोरियन कैलेंडर के 23 जुलाई से एकर सुरुआत होले। [[नेपाल]] में इस्तेमाल होखे वाला कैलेंडर के हिसाब से ई साल के चउथा महीना हवे। [[बंगाली कैलेंडर|बंगालियो कलेंडर]] में ई चउथे महीना होला।
सावन के महीना पूरा [[भारतीय उपमहादीप]] खातिर बहुत महत्व वाला हवे। पूरा इलाका में [[मानसून]] के आगमन हो जाला आ [[बरखा]] के [[सीजन|रितु]] होले। धान के फसल बरखा पर आधारित होखे के कारन बरखा के भारतीय जीवन में बहुत महत्व बा। [[असाढ़]] के बाद सावन [[ऋतु|बरखा रितु]] के दुसरा महीना हवे।
धार्मिक सांस्कृतिक रूप से एह महीना में कई गो तिहुआर पड़े लें। हिंदू धरम में सावन के [[शिव|शंकर]]-[[पार्वती]] के पूजा के महीना भी मानल जाला आ बहुत सारा हिंदू लोग [[सावन के सोमार]] के ब्रत रहे ला। सावन के सोमार के पार्वती के पूजा के "मंगला गौरी ब्रत" कहल जाला।
==नाँव==
सावन शब्द संस्कृत के "श्रावण" से बनल सहज रूप हवे। श्रावण के शाब्दिक अर्थ श्रवण नक्षत्र में जनमल होला<ref name="Apte2007">{{cite book|author=V. S. Apte|title=Sanskrit-Hindi Kosh Raj Sanskaran|url=https://books.google.com/books?id=bsSZ27z5fSYC&pg=PA1050|year=2007|publisher=Motilal Banarsidass Publishe|isbn=978-81-208-2097-5|pages=1050–}}</ref> हालाँकि इहाँ एह महीना के नाँव श्रावण एह कारन रखल गइल ह कि एह महीना में चंद्रमा के आकाशीय स्थिति [[पुर्नवासी]] के दिने "श्रवण" नाँव के नक्षत्रमंडल में होले।
सावन के पूर्णिमा ([[पुर्नवासी]]) के श्रावणी कहल जाला।
==ब्रत-तिहुआर==
सावन के महीना धार्मिक आ सांस्कृतिक रूप से काफी महत्व वाला हवे। एह महीना में कई गो बरत-तिहुआर पड़े लें<ref name="Kaushik2002">{{cite book|author=Jai Narain Kaushik|title=Hamare Teej-Tyohar Aur Mele|url=https://books.google.com/books?id=9dBQw005ldgC&pg=PA39|year=2002|publisher=Star Publications|isbn=978-81-85244-67-9|pages=39–}}</ref> जेह में से कुछ मुख्य तिहुआर नीचे दिहल जात बा:
===हरियाली तीज===
{{मुख्य|हरियाली तीज}}
नेपाल, बिहार आ उत्तर प्रदेश में मुख्य [[हरतालिका तीज|तीज]] के तिहुआर [[भादो]] के महीना में मनावल जाला, हालाँकि सावन के अँजोर के तीसरी तिथी, यानी कि तीज के "हरियाली तीज" के रूप में मनावे के चलन हवे।<ref name="Kaushik2002" /> हरियाली तीज के महत्व [[पच्छिमी भारत]] के इलाका में ढेर हवे जबकि [[पूरबी भारत]] में भादो के तीज प्रमुख रूप से मनावल जाले जेकरा के "[[हरतालिका तीज]]" कहल जाला।
===नागपंचिमी===
{{main|नागपंचिमी}}
[[File:Naag pooja.jpg|thumb|230px|alt=नाग के मूर्ती के पूजा|नागपंचिमी के नाग देवता के पूजा करत एगो औरत, नेपाल]]
सावन के अँजोर पाख के पंचिमी तिथि के नाग देवता लोग के पूजा कइल जाला। उत्तर प्रदेश में एह दिन धान के लावा आ दूध चढ़ावल जाला। जगह-जगह [[अखाड़ा]] में कुश्ती के आयोजन भी होला आ कबड्डी आ चिकई नियर खेल के भी।
===रक्षाबंधन===
{{main|रक्षाबंधन}}
सावन के पुर्नवासी के दिन हिंदू लोग के बहुत प्रचलित आ पबित्र मानल जाए वाला तिहुआर [[रक्षाबंधन]] (राखी) के रूप में मनावल जाला। ब्राह्मण लोग एह दिन जजिमान के रक्षा के सूत बान्हे ला। पच्छिमी भारत में ई तिहुआर भाई-बहिन के तिहुआर के रूप ले लिहलस आ अब ई लगभग पूरा भारत में एही रूप में ढेर प्रचलित हो चुकल बा। एह दिन बहिन लोग अपना भाई के राखी के रंगीन सूत बान्हे ला आ अपना रक्षा के बचन लेला।
===श्रावणी मेला===
[[झारखंड]] के [[देवघर]] में, [[बाबा धाम|बैजनाथ धाम]] में, सावन के पुर्नवासी के बिसाल मेला के आयोजन होला जेह में काँवरिया लोग भारी संख्या में एकट्ठा होला। सावन भर चले वाला काँवर जात्रा के ई आखिरी दिन होला।
===काँवर यात्रा===
{{main|काँवर यात्रा}}
काँवर यात्रा में सावन के महीना में गंगाजल भर के ओकरा के काँवर पर ढोवल जाला आ पैदल यात्रा क के कौनों लोकल शिव मंदिर भा कौनों बिसेस शिव मंदिर में [[शिव|शंकर]] जी पर चढ़ावल जाला। अइसन यात्रा करे वाला लोगन के "काँवरिया" चाहे "भोले" कहल जाला। बिहार में ई देवघर के [[बाबा धाम]] (वैद्यनाथ ज्योतिर्लिंग) के प्रमुख यात्रा हवे। यात्री लोग "बोल बम" के नारा लगावे ला।
== तिथी अनुसार धार्मिक महत्व के दिन ==
सावन के पहिला दिने से कुछ इलाका सभ में [[फसली साल]] सुरू होखे ला। एही दिन से चातुर्मास के सुरुआत होला। चातुर्मास में ऋतुचर्या के मोताबिक साग खाइल बंद हो जाला। पूरा सावन भर शिव के पूजा के समर्पित होखे ला आ कुछ लोग नियमित रूप से पार्थिव पूजन करे ला; पार्थिव शिव के माटी से बनल चीन्हा होला। सावन महीना में पड़े वाला [[सोमार]] पबित्र मानल जाला आ बहुत सारा हिंदू लोग बहुत आस्था के साथे [[सावन के सोमार]] भुक्खे ला; नहान-दान करे ला आ शिव के बिसेस पूजा करे ला। कुछ लोग पूरा सावन भर नियमित रूप से शिवजी के [[सिरफल#बेलपत्र|बेलपत्र]] चढ़ावे ला।
=== अन्हार पाख ===
* [[दुइज]] - सावन के अन्हार पाख के दुइज के "अशून्यशयन व्रत" मनावल जाला जेह दिन लक्ष्मी-नारायण के बिग्रह के पलँग पर अस्थापित क के पूजा कइल जाला।
* [सत्तिमी]] - एही पाख में सत्तिमी के [[उड़ीसा]] में "शीतला सप्तमी" के रूप में मनावल जाला।
* [[एकादसी]] - सावन के अन्हार के एकादसी "कामदा एकादसी" के रूप में मनावल जाले। अमौसा के हरियाली अमावस कहल जाला।
=== अँजोर पाख ===
* [[तीज]] - हरियाली तीज; मिथिला क्षेत्र में "मधुश्रावणी" भा "मधुश्रवा ब्रत" सुरू हो जाला। एही तीज के "स्वर्णगौरी ब्रत" के रूप में भी मनावल जाला।
* [[पंचिमी]] - [[नागपंचिमी]]।
* [[छठ]] - "लुठ्ठन छठ" (बंगाल में) मनावल जाला।
* [[सत्तिमी]] - [[तुलसीदास]] जयंती मनावल जाला।
* [[एकादसी]] - "पुत्रदा एकादसी"।
* [[दुआदसी]] - "विष्णुपवित्रारोपण", "दामोदर द्वादशी"।
* [[तेरस]] - "आखेटक त्रयोदशी" (उड़ीसा में)।
* [[पुर्नवासी]] - "श्रावणी" (सावनी), "[[रक्षाबंधन]]"। [[संस्कृत|संस्कृत दिवस]]।
==कजरी==
{{मुख्य|कजरी}}
सावन में गावल जाए वाला खास लोकगीत हवे। एह से उपशास्त्रीय बिधा के पैदाइश भी भइल हवे जेकरा के कजरी कहल जाला, हालाँकि अपना मूल रूप में ई सावन के लोकगीत हवे। झुलुआ डाल के कजरी गा-गा के झुलुआ खेले के ''कजरी खेलल'' कहल जाला।
==संदर्भ==
{{Reflist}}
{{हिंदू कलेंडर}}
[[श्रेणी:हिंदू कलेंडर के महीना]]
{{हिंदू-आधार}}
h3661eg5c3wu2pcb0kzht81i5xrf09b
803853
803852
2026-08-02T06:16:55Z
SM7
3953
सुधार कइल गइल
803853
wikitext
text/x-wiki
{{महीना पट्टी भोजपुरी}}
[[File:Threads of love rakhi, Raksha Bandhan Hindus Sikhs Jains India.jpg|thumb|230px|alt=दूकान पर लटकल राखी के सूत|[[रक्षाबंधन]] के तइयारी में दुकान पर सजल राखी, सावन के पुर्नवासी के रक्षाबंधन मनावल जाला।]]
'''सावन''' ({{lang-sa|श्रावण}}; अरथ: श्रवण नक्षत्र के महीना)<ref name="Apte2007" /> [[हिंदू कलेंडर]] के एक ठो महीना बा। [[काशी]] क्षेत्र में प्रचलन में बिक्रम संवत के अनुसार सावन साल के पाँचवाँ महीना होला। अंग्रेजी ([[ग्रेगरियन कैलेंडर|ग्रेगोरियन कैलेंडर]]) के हिसाब से एह महीना के सुरुआत कौनों फिक्स डेट के ना पड़ेला बलुक खसकत रहेला। आमतौर पर ई [[जुलाई]]/[[अगस्त]] के महीना में पड़े ला। [[भारतीय राष्ट्रीय पंचांग]], जेवन सुरुज आधारित होला, में सावन पाँचवाँ महीना हवे आ ग्रेगोरियन कैलेंडर के 23 जुलाई से एकर सुरुआत होले। [[नेपाल]] में इस्तेमाल होखे वाला कैलेंडर के हिसाब से ई साल के चउथा महीना हवे। [[बंगाली कैलेंडर|बंगालियो कलेंडर]] में ई चउथे महीना होला।
सावन के महीना पूरा [[भारतीय उपमहादीप]] खातिर बहुत महत्व वाला हवे। पूरा इलाका में [[मानसून]] के आगमन हो जाला आ [[बरखा]] के [[सीजन|रितु]] होले। धान के फसल बरखा पर आधारित होखे के कारन बरखा के भारतीय जीवन में बहुत महत्व बा। [[असाढ़]] के बाद सावन [[ऋतु|बरखा रितु]] के दुसरा महीना हवे।
धार्मिक सांस्कृतिक रूप से एह महीना में कई गो तिहुआर पड़े लें। हिंदू धरम में सावन के [[शिव|शंकर]]-[[पार्वती]] के पूजा के महीना भी मानल जाला आ बहुत सारा हिंदू लोग [[सावन के सोमार]] के ब्रत रहे ला। सावन के सोमार के पार्वती के पूजा के "मंगला गौरी ब्रत" कहल जाला।
==नाँव==
सावन शब्द संस्कृत के "श्रावण" से बनल सहज रूप हवे। श्रावण के शाब्दिक अर्थ श्रवण नक्षत्र में जनमल होला<ref name="Apte2007">{{cite book|author=V. S. Apte|title=Sanskrit-Hindi Kosh Raj Sanskaran|url=https://books.google.com/books?id=bsSZ27z5fSYC&pg=PA1050|year=2007|publisher=Motilal Banarsidass Publishe|isbn=978-81-208-2097-5|pages=1050–}}</ref> हालाँकि इहाँ एह महीना के नाँव श्रावण एह कारन रखल गइल ह कि एह महीना में चंद्रमा के आकाशीय स्थिति [[पुर्नवासी]] के दिने "श्रवण" नाँव के नक्षत्रमंडल में होले।
सावन के पूर्णिमा ([[पुर्नवासी]]) के श्रावणी कहल जाला।
==ब्रत-तिहुआर==
सावन के महीना धार्मिक आ सांस्कृतिक रूप से काफी महत्व वाला हवे। एह महीना में कई गो बरत-तिहुआर पड़े लें<ref name="Kaushik2002">{{cite book|author=Jai Narain Kaushik|title=Hamare Teej-Tyohar Aur Mele|url=https://books.google.com/books?id=9dBQw005ldgC&pg=PA39|year=2002|publisher=Star Publications|isbn=978-81-85244-67-9|pages=39–}}</ref> जेह में से कुछ मुख्य तिहुआर नीचे दिहल जात बा:
===हरियाली तीज===
{{मुख्य|हरियाली तीज}}
नेपाल, बिहार आ उत्तर प्रदेश में मुख्य [[हरतालिका तीज|तीज]] के तिहुआर [[भादो]] के महीना में मनावल जाला, हालाँकि सावन के अँजोर के तीसरी तिथी, यानी कि तीज के "हरियाली तीज" के रूप में मनावे के चलन हवे।<ref name="Kaushik2002" /> हरियाली तीज के महत्व [[पच्छिमी भारत]] के इलाका में ढेर हवे जबकि [[पूरबी भारत]] में भादो के तीज प्रमुख रूप से मनावल जाले जेकरा के "[[हरतालिका तीज]]" कहल जाला।
===नागपंचिमी===
{{main|नागपंचिमी}}
[[File:Naag pooja.jpg|thumb|230px|alt=नाग के मूर्ती के पूजा|नागपंचिमी के नाग देवता के पूजा करत एगो औरत, नेपाल]]
सावन के अँजोर पाख के पंचिमी तिथि के नाग देवता लोग के पूजा कइल जाला। उत्तर प्रदेश में एह दिन धान के लावा आ दूध चढ़ावल जाला। जगह-जगह [[अखाड़ा]] में कुश्ती के आयोजन भी होला आ कबड्डी आ चिकई नियर खेल के भी।
===रक्षाबंधन===
{{main|रक्षाबंधन}}
सावन के पुर्नवासी के दिन हिंदू लोग के बहुत प्रचलित आ पबित्र मानल जाए वाला तिहुआर [[रक्षाबंधन]] (राखी) के रूप में मनावल जाला। ब्राह्मण लोग एह दिन जजिमान के रक्षा के सूत बान्हे ला। पच्छिमी भारत में ई तिहुआर भाई-बहिन के तिहुआर के रूप ले लिहलस आ अब ई लगभग पूरा भारत में एही रूप में ढेर प्रचलित हो चुकल बा। एह दिन बहिन लोग अपना भाई के राखी के रंगीन सूत बान्हे ला आ अपना रक्षा के बचन लेला।
===श्रावणी मेला===
[[झारखंड]] के [[देवघर]] में, [[बाबा धाम|बैजनाथ धाम]] में, सावन के पुर्नवासी के बिसाल मेला के आयोजन होला जेह में काँवरिया लोग भारी संख्या में एकट्ठा होला। सावन भर चले वाला काँवर जात्रा के ई आखिरी दिन होला।
===काँवर यात्रा===
{{main|काँवर यात्रा}}
काँवर यात्रा में सावन के महीना में गंगाजल भर के ओकरा के काँवर पर ढोवल जाला आ पैदल यात्रा क के कौनों लोकल शिव मंदिर भा कौनों बिसेस शिव मंदिर में [[शिव|शंकर]] जी पर चढ़ावल जाला। अइसन यात्रा करे वाला लोगन के "काँवरिया" चाहे "भोले" कहल जाला। बिहार में ई देवघर के [[बाबा धाम]] (वैद्यनाथ ज्योतिर्लिंग) के प्रमुख यात्रा हवे। यात्री लोग "बोल बम" के नारा लगावे ला।
== तिथी अनुसार धार्मिक महत्व के दिन ==
सावन के पहिला दिने से कुछ इलाका सभ में [[फसली साल]] सुरू होखे ला। एही दिन से चातुर्मास के सुरुआत होला। चातुर्मास में ऋतुचर्या के मोताबिक साग खाइल बंद हो जाला। पूरा सावन भर शिव के पूजा के समर्पित होखे ला आ कुछ लोग नियमित रूप से पार्थिव पूजन करे ला; पार्थिव शिव के माटी से बनल चीन्हा होला। सावन महीना में पड़े वाला [[सोमार]] पबित्र मानल जाला आ बहुत सारा हिंदू लोग बहुत आस्था के साथे [[सावन के सोमार]] भुक्खे ला; नहान-दान करे ला आ शिव के बिसेस पूजा करे ला। कुछ लोग पूरा सावन भर नियमित रूप से शिवजी के [[सिरफल#बेलपत्र|बेलपत्र]] चढ़ावे ला।
=== अन्हार पाख ===
* [[दुइज]] — सावन के अन्हार पाख के दुइज के "अशून्यशयन व्रत" मनावल जाला जेह दिन लक्ष्मी-नारायण के बिग्रह के पलँग पर अस्थापित क के पूजा कइल जाला।
* [[सत्तिमी]] — एही पाख में सत्तिमी के [[उड़ीसा]] में "शीतला सप्तमी" के रूप में मनावल जाला।
* [[एकादसी]] — सावन के अन्हार के एकादसी "कामदा एकादसी" के रूप में मनावल जाले। अमौसा के हरियाली अमावस कहल जाला।
=== अँजोर पाख ===
* [[तीज]] — हरियाली तीज; मिथिला क्षेत्र में "मधुश्रावणी" भा "मधुश्रवा ब्रत" सुरू हो जाला। एही तीज के "स्वर्णगौरी ब्रत" के रूप में भी मनावल जाला।
* [[पंचिमी]] — [[नागपंचिमी]]।
* [[छठ]] — "लुठ्ठन छठ" (बंगाल में) मनावल जाला।
* [[सत्तिमी]] — [[तुलसीदास]] जयंती मनावल जाला।
* [[एकादसी]] — "पुत्रदा एकादसी"।
* [[दुआदसी]] — "विष्णुपवित्रारोपण", "दामोदर द्वादशी"।
* [[तेरस]] — "आखेटक त्रयोदशी" (उड़ीसा में)।
* [[पुर्नवासी]] — "श्रावणी" (सावनी), "[[रक्षाबंधन]]"। [[संस्कृत|संस्कृत दिवस]]।
==कजरी==
{{मुख्य|कजरी}}
सावन में गावल जाए वाला खास लोकगीत हवे। एह से उपशास्त्रीय बिधा के पैदाइश भी भइल हवे जेकरा के कजरी कहल जाला, हालाँकि अपना मूल रूप में ई सावन के लोकगीत हवे। झुलुआ डाल के कजरी गा-गा के झुलुआ खेले के ''कजरी खेलल'' कहल जाला।
==संदर्भ==
{{Reflist}}
{{हिंदू कलेंडर}}
[[श्रेणी:हिंदू कलेंडर के महीना]]
{{हिंदू-आधार}}
m1ikrrpu2zr9dhuhf1ilznxnbplohmz
803854
803853
2026-08-02T06:18:46Z
SM7
3953
सुधार कइल गइल
803854
wikitext
text/x-wiki
{{महीना पट्टी भोजपुरी}}
[[File:Threads of love rakhi, Raksha Bandhan Hindus Sikhs Jains India.jpg|thumb|230px|alt=दूकान पर लटकल राखी के सूत|[[रक्षाबंधन]] के तइयारी में दुकान पर सजल राखी, सावन के पुर्नवासी के रक्षाबंधन मनावल जाला।]]
'''सावन''' ({{langx|sa|श्रावण}}; अरथ: श्रवण नक्षत्र के महीना)<ref name="Apte2007" /> [[हिंदू कलेंडर]] के एक ठो महीना बा। [[काशी]] क्षेत्र में प्रचलन में बिक्रम संवत के अनुसार सावन साल के पाँचवाँ महीना होला। अंग्रेजी ([[ग्रेगरियन कैलेंडर|ग्रेगोरियन कैलेंडर]]) के हिसाब से एह महीना के सुरुआत कौनों फिक्स डेट के ना पड़ेला बलुक खसकत रहेला। आमतौर पर ई [[जुलाई]]/[[अगस्त]] के महीना में पड़े ला। [[भारतीय राष्ट्रीय पंचांग]], जेवन सुरुज आधारित होला, में सावन पाँचवाँ महीना हवे आ ग्रेगोरियन कैलेंडर के 23 जुलाई से एकर सुरुआत होले। [[नेपाल]] में इस्तेमाल होखे वाला कैलेंडर के हिसाब से ई साल के चउथा महीना हवे। [[बंगाली कैलेंडर|बंगालियो कलेंडर]] में ई चउथे महीना होला।
सावन के महीना पूरा [[भारतीय उपमहादीप]] खातिर बहुत महत्व वाला हवे। पूरा इलाका में [[मानसून]] के आगमन हो जाला आ [[बरखा]] के [[सीजन|रितु]] होले। धान के फसल बरखा पर आधारित होखे के कारन बरखा के भारतीय जीवन में बहुत महत्व बा। [[असाढ़]] के बाद सावन [[ऋतु|बरखा रितु]] के दुसरा महीना हवे।
धार्मिक सांस्कृतिक रूप से एह महीना में कई गो तिहुआर पड़े लें। हिंदू धरम में सावन के [[शिव|शंकर]]-[[पार्वती]] के पूजा के महीना भी मानल जाला आ बहुत सारा हिंदू लोग [[सावन के सोमार]] के ब्रत रहे ला। सावन के सोमार के पार्वती के पूजा के "मंगला गौरी ब्रत" कहल जाला।
==नाँव==
सावन शब्द संस्कृत के "श्रावण" से बनल सहज रूप हवे। श्रावण के शाब्दिक अर्थ श्रवण नक्षत्र में जनमल होला<ref name="Apte2007">{{cite book|author=V. S. Apte|title=Sanskrit-Hindi Kosh Raj Sanskaran|url=https://books.google.com/books?id=bsSZ27z5fSYC&pg=PA1050|year=2007|publisher=Motilal Banarsidass Publishe|isbn=978-81-208-2097-5|pages=1050–}}</ref> हालाँकि इहाँ एह महीना के नाँव श्रावण एह कारन रखल गइल ह कि एह महीना में चंद्रमा के आकाशीय स्थिति [[पुर्नवासी]] के दिने "श्रवण" नाँव के नक्षत्रमंडल में होखे ले।
सावन के पूर्णिमा ([[पुर्नवासी]]) के सावनी (श्रावणी) कहल जाला।
==ब्रत-तिहुआर==
सावन के महीना धार्मिक आ सांस्कृतिक रूप से काफी महत्व वाला हवे। एह महीना में कई गो बरत-तिहुआर पड़े लें<ref name="Kaushik2002">{{cite book|author=Jai Narain Kaushik|title=Hamare Teej-Tyohar Aur Mele|url=https://books.google.com/books?id=9dBQw005ldgC&pg=PA39|year=2002|publisher=Star Publications|isbn=978-81-85244-67-9|pages=39–}}</ref> जेह में से कुछ मुख्य तिहुआर नीचे दिहल जात बा:
===हरियाली तीज===
{{मुख्य|हरियाली तीज}}
नेपाल, बिहार आ उत्तर प्रदेश में मुख्य [[हरतालिका तीज|तीज]] के तिहुआर [[भादो]] के महीना में मनावल जाला, हालाँकि सावन के अँजोर के तीसरी तिथी, यानी कि तीज के "हरियाली तीज" के रूप में मनावे के चलन हवे।<ref name="Kaushik2002" /> हरियाली तीज के महत्व [[पच्छिमी भारत]] के इलाका में ढेर हवे जबकि [[पूरबी भारत]] में भादो के तीज प्रमुख रूप से मनावल जाले जेकरा के "[[हरतालिका तीज]]" कहल जाला।
===नागपंचिमी===
{{main|नागपंचिमी}}
[[File:Naag pooja.jpg|thumb|230px|alt=नाग के मूर्ती के पूजा|नागपंचिमी के नाग देवता के पूजा करत एगो औरत, नेपाल]]
सावन के अँजोर पाख के पंचिमी तिथि के नाग देवता लोग के पूजा कइल जाला। उत्तर प्रदेश में एह दिन धान के लावा आ दूध चढ़ावल जाला। जगह-जगह [[अखाड़ा]] में कुश्ती के आयोजन भी होला आ कबड्डी आ चिकई नियर खेल के भी।
===रक्षाबंधन===
{{main|रक्षाबंधन}}
सावन के पुर्नवासी के दिन हिंदू लोग के बहुत प्रचलित आ पबित्र मानल जाए वाला तिहुआर [[रक्षाबंधन]] (राखी) के रूप में मनावल जाला। ब्राह्मण लोग एह दिन जजिमान के रक्षा के सूत बान्हे ला। पच्छिमी भारत में ई तिहुआर भाई-बहिन के तिहुआर के रूप ले लिहलस आ अब ई लगभग पूरा भारत में एही रूप में ढेर प्रचलित हो चुकल बा। एह दिन बहिन लोग अपना भाई के राखी के रंगीन सूत बान्हे ला आ अपना रक्षा के बचन लेला।
===श्रावणी मेला===
[[झारखंड]] के [[देवघर]] में, [[बाबा धाम|बैजनाथ धाम]] में, सावन के पुर्नवासी के बिसाल मेला के आयोजन होला जेह में काँवरिया लोग भारी संख्या में एकट्ठा होला। सावन भर चले वाला काँवर जात्रा के ई आखिरी दिन होला।
===काँवर यात्रा===
{{main|काँवर यात्रा}}
काँवर यात्रा में सावन के महीना में गंगाजल भर के ओकरा के काँवर पर ढोवल जाला आ पैदल यात्रा क के कौनों लोकल शिव मंदिर भा कौनों बिसेस शिव मंदिर में [[शिव|शंकर]] जी पर चढ़ावल जाला। अइसन यात्रा करे वाला लोगन के "काँवरिया" चाहे "भोले" कहल जाला। बिहार में ई देवघर के [[बाबा धाम]] (वैद्यनाथ ज्योतिर्लिंग) के प्रमुख यात्रा हवे। यात्री लोग "बोल बम" के नारा लगावे ला।
== तिथी अनुसार धार्मिक महत्व के दिन ==
सावन के पहिला दिने से कुछ इलाका सभ में [[फसली साल]] सुरू होखे ला। एही दिन से चातुर्मास के सुरुआत होला। चातुर्मास में ऋतुचर्या के मोताबिक साग खाइल बंद हो जाला। पूरा सावन भर शिव के पूजा के समर्पित होखे ला आ कुछ लोग नियमित रूप से पार्थिव पूजन करे ला; पार्थिव शिव के माटी से बनल चीन्हा होला। सावन महीना में पड़े वाला [[सोमार]] पबित्र मानल जाला आ बहुत सारा हिंदू लोग बहुत आस्था के साथे [[सावन के सोमार]] भुक्खे ला; नहान-दान करे ला आ शिव के बिसेस पूजा करे ला। कुछ लोग पूरा सावन भर नियमित रूप से शिवजी के [[सिरफल#बेलपत्र|बेलपत्र]] चढ़ावे ला।
=== अन्हार पाख ===
* [[दुइज]] — सावन के अन्हार पाख के दुइज के "अशून्यशयन व्रत" मनावल जाला जेह दिन लक्ष्मी-नारायण के बिग्रह के पलँग पर अस्थापित क के पूजा कइल जाला।
* [[सत्तिमी]] — एही पाख में सत्तिमी के [[उड़ीसा]] में "शीतला सप्तमी" के रूप में मनावल जाला।
* [[एकादसी]] — सावन के अन्हार के एकादसी "कामदा एकादसी" के रूप में मनावल जाले। अमौसा के हरियाली अमावस कहल जाला।
=== अँजोर पाख ===
* [[तीज]] — हरियाली तीज; मिथिला क्षेत्र में "मधुश्रावणी" भा "मधुश्रवा ब्रत" सुरू हो जाला। एही तीज के "स्वर्णगौरी ब्रत" के रूप में भी मनावल जाला।
* [[पंचिमी]] — [[नागपंचिमी]]।
* [[छठ]] — "लुठ्ठन छठ" (बंगाल में) मनावल जाला।
* [[सत्तिमी]] — [[तुलसीदास]] जयंती मनावल जाला।
* [[एकादसी]] — "पुत्रदा एकादसी"।
* [[दुआदसी]] — "विष्णुपवित्रारोपण", "दामोदर द्वादशी"।
* [[तेरस]] — "आखेटक त्रयोदशी" (उड़ीसा में)।
* [[पुर्नवासी]] — "श्रावणी" (सावनी), "[[रक्षाबंधन]]"। [[संस्कृत|संस्कृत दिवस]]।
==कजरी==
{{मुख्य|कजरी}}
सावन में गावल जाए वाला खास लोकगीत हवे। एह से उपशास्त्रीय बिधा के पैदाइश भी भइल हवे जेकरा के कजरी कहल जाला, हालाँकि अपना मूल रूप में ई सावन के लोकगीत हवे। झुलुआ डाल के कजरी गा-गा के झुलुआ खेले के ''कजरी खेलल'' कहल जाला।
==संदर्भ==
{{Reflist}}
{{हिंदू कलेंडर}}
[[श्रेणी:हिंदू कलेंडर के महीना]]
{{हिंदू-आधार}}
jp8l7swlqp5h486nl4buuetk6ixiuqm
भादो
0
36190
803768
754074
2026-08-01T17:44:52Z
SM7
3953
सुधार कइल गइल
803768
wikitext
text/x-wiki
{{महीना पट्टी भोजपुरी}}
'''भादो''' ({{Langx|sa|भाद्रपद}}) [[हिंदू कलेंडर]] के एक ठो महीना हवे। [[काशी]] क्षेत्र में प्रचलन में [[बिक्रम संवत]] के अनुसार भादो साल के छठवाँ महीना होला। अंग्रेजी ([[ग्रेगरियन कैलेंडर|ग्रेगोरियन कैलेंडर]]) के हिसाब से एह महीना के सुरुआत कौनों फिक्स डेट के ना पड़ेला बलुक खसकत रहेला। आमतौर पर ई [[अगस्त]]/[[सितंबर]] के महीना में पड़े ला।
[[भारतीय राष्ट्रीय पंचांग]], जेवन सुरुज आधारित होला, में भादो छठवाँ महीना हवे आ ग्रेगोरियन कैलेंडर के 23 अगस्त से एकर सुरुआत होखे ला। [[नेपाल]] में चलनसार कैलेंडर के हिसाब से ई साल के पाँचवाँ महीना हवे। [[बंगाली कैलेंडर|बंगालियों कलेंडर]] में ई पाँचवाँ महीना होला।
== प्रमुख तिहुआर सभ ==
* [[सकट चौथ]] (अन्हार के चउथ)
* [[जन्माष्टिमी]] (अन्हार के अष्टिमी)
* [[तीज]] (अँजोर के तीज)
* [[गणेश चउथ]] (अँजोर के चउथ)
* [[ऋषिपंचिमी]] (अँजोर के पंचिमी)
* [[अनत]] (अनंत चतुर्दर्शी, अँजोर के चतुर्दसी)
==संदर्भ==
{{Reflist}}
{{हिंदू कलेंडर}}
[[श्रेणी:हिंदू कलेंडर के महीना]]
{{हिंदू-आधार}}
dxv3ej96r4vooy80r8d33np9992cure
दिपावली
0
36266
803788
799164
2026-08-01T19:26:28Z
InternetArchiveBot
25596
Add 2 books for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803788
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox holiday
|holiday_name = दिपावली
|type = हिंदू
|nickname = दिवाली
|image = The Rangoli of Lights.jpg
|caption = [[रंगोली]] आ दिया
|observedby = [[हिंदू]], [[सिख]], [[जैन धर्म|जैन]] आ [[बौद्ध]]<ref>Charles M Townsend, The Oxford Handbook of Sikh Studies, Oxford University Press, ISBN 978-0199699308, page 440</ref>
|litcolor =
|longtype = भारतीय, सांस्कृतिक, धार्मिक
|begins = [[धनतेरस]], दिपावली से 2 दिन पहिले
|ends = [[भइया दुइज]], दिवाली के 2 दिन बाद
|date = [[हिंदू पतरा]] के अनुसार
|celebrations = [[दिया]] आ बिजली के सजावट, घर के सजावट, खरीदारी, पड़ाका छोड़ल, [[पूजा]] (प्रार्थना), गिफ्ट, धार्मिक रिवाज, मिठाई आ प्रसाद
|date2019 = 27 अक्टूबर (अतवार)
|date2020 = 14 नवंबर (शनीचर)
|relatedto = [[काली पूजा]], <!-- [[Galungan]], --> [[दिवाली (जैन धर्म)]], [[बंदी छोड़ दिवस]]
}}
'''दिपावली''', '''दीपावली''' चाहे '''दिवाली''' [[हिंदू]] लोगन के एक ठो प्रमुख तिहुआर हवे जे [[नेपाल]], [[भारत]] आ औरू सगरी अइसन देसन में जहाँ हिंदू लोग निवास करत बा, ओह लोगन द्वारा मनावल जाला। [[काशी]] क्षेत्र में प्रचलित पंचांग के अनुसार [[कातिक]] के महीना में अंतिम दिन, [[अमौसा]] तिथि के, ई तिहवार मनावल जाला। [[अंग्रेजी कलेंडर]] के हिसाब से ई अक्सर [[अक्टूबर]] या [[नवंबर]] के महीना में पड़े ला। [[भारत]], [[श्रीलंका]], [[नेपाल]], [[पाकिस्तान]], [[फिजी]], [[गयाना]], [[मलेशिया]], [[मॉरिशस]], [[म्यांमार]], [[सिंगापुर]], [[सूरीनाम]], आ [[त्रिनिदाद आ टोबैगो]] में ई तिहवार सरकारी तौर पर छुट्टी के दिन होला।
दियाली के तिहवार अँजोर, प्रकाश आ खुसी के परब हवे। मुख्य कथा के मोताबिक एह दिन राम लंका से वापस लवट के अजोध्या पहुँचलें आ उहाँ के लोग दिया बार के आपन खुसी मनावल। वर्त्तमान में दिवाली के तिहवार लोग ढेर सारा दिया जरा के अपना घर-दुकान पर सजा के मानावे ला। [[लच्छमी]] आ [[गणेश]] के पूजा करे ला आ एक दुसरा के मिठाई आ उपहार दे के खुसी मनावेला।
दीपावली के तिहवार से पहिले तमाम लोग अपना घर दुआर के सफाई करे आ माटी के घर लीप के चिक्कन कइल जाय, बरसात में भइल टूट-फूट के मरम्मत होखे। अब लोग अपना घर-दूकान के पेंट करवावे ला आ सजावट करे ला। तिहवार के सुरुआत मुख्य दिवाली के रात, जे अमौसा के पड़े ला, ओह से कई दिन पहिले से सुरू हो जाला। [[धनतेरस]], दिवाली से दू दिन पहिले पड़े ला जहिया तरह तरह के खरीदारी करे ला लोग। धनतेरस के अगिला दिन नरक चतुर्दसी होला, जेकरा कुछ लोग छोटी दिवाली भी मनावे ला। एकरा बाद मुख्य दिवाली के दिन आवेला। साँझ बेरा लोग नहा-धो के नीक कपड़ा पहिर के [[लक्ष्मी]]-[[गणेश]] के पूजा करे ला आ दिया बारे ला। घर या दुकान के दिया से सजावल जाला। एकरे बाद पड़ाका फोरे के सुरुआत होला।
जहिया हिंदू लोग दिपावली मनावे ला ओही दिन, जैन लोग महावीर के मोक्ष परब के रूप में भी मनावे ला। सिख लोग एकरा के "बंदी छोड़ दिवस" के रूप में मनावे ला आ कुछ [[नेवार]] क्षेत्र के [[बौद्ध]] लोग एकरा के [[अशोक]] के बौद्ध धरम स्वीकार करे के दिन के रूप में भी मनावे ला।
==नाँव==
{{Infobox
| title = दिपावली के उत्सव
| image =
{{image array|perrow=2|width=150|height=100
| image1 = Deepawali-festival.jpg| caption1 = इंदौर में छोटी दिवाली के रात
| image2 =| caption2 = दिवाली के रात के सजावट
| image3 =| caption3 = महाराष्ट्र में धनतेरस के सजावट
| image4 = Glowing Swayambhu (3005358416).jpg| caption4 = नेपाल में तिहार के सजावट
| image5 = Diwali fireworks and lighting celebrations India 2012.jpg| caption5 = अमृतसर में दिवाली आ बंदी छोड़ दिवस
| image6 = Fireworks Diwali Chennai India November 2013 b.jpg| caption6 = चेन्नई में दिवाली के आतिशबाजी
| image7 = Sweets Mithai for Diwali and other Festivals of India.jpg|caption7 = दिवाली के मिठाई
| image8 = Diyas Diwali Decor India.jpg|caption8 = दिवाली के दिया
}}
|caption = दिवाली के तिहुआर रौशनी, आतिशबाजी, मनमोहक सजावट आ कला, आ पकवान आ मिठाई के तिहुआर हवे; अलग-अलग इलाका में मनावे के तरीका में बिबीधता भी मिले ला।<ref name=tp/><ref name=dhcd/>
}}
'''दिपावली''' के भोजपुरी क्षेत्र में '''दिवाली''', '''दियाली''', '''देवारी''', '''दिया-देवाली''' नियर कई नाँव से जानल जाला। ई सगरी संस्कृत शब्द '''''दीपावली''''', जेकर अरथ "दिया सभ के लरि भा लाइन" होला, से बनल हवें<ref name=jgl>Lochtefeld, James G. "Diwali" in ''The Illustrated Encyclopedia of Hinduism'', Vol. 1: A–M, pp. 200–201. Rosen Publishing. {{ISBN|9780823931798}}.</ref> आ दीप, दीपक, दिया नियर शब्द भी एकही मूल से आइल हवें। दिपावली के ''दीपोत्सव'' मने कि दिया जरावे के उत्सव भा तिहुआर भी कहल जाला।
अउरी भारतीय भाषा सभ में एह तिहुआर के {{langx|as|দীপাৱলী}} (दीपावोली), {{langx|bn|দীপাবলি/দীপালি}} (दीपाबोली/दीपाली), {{langx|gu|દિવાળી}} (दिवाली), {{langx|hi|दिवाली}}, {{langx|kn|ದೀಪಾವಳಿ}} (दीपावली), {{langx|knn|दिवाळी}}, {{langx|ml|ദീപാവലി}} (दीपावली), {{langx|mr|दिवाळी}}, {{langx|or|ଦିପାବଳୀ}} (दीपाबली), {{langx|pa|ਦੀਵਾਲੀ}} (दीपाली), {{langx|sd|दियारी}}, {{langx|ta|தீபாவளி}} (तिपावली), {{langx|te|దీపావళి}}, बाली भाषा में गलुन्गाम, {{langx|ne|स्वन्ति}} भा {{langx|ne|तिहार}} के नाँव से जानल जाला।
==इतिहास==
दीपावली के भारत के प्राचीन तिहुआर मानल जाला आ ई कातिक महीना में गरमी के सीजन के फसल के कटाई के उपलक्ष में मनावल जाए वाला उत्सव मानल जाला। एह परब के जिकिर पद्म पुराण आ स्कंद पुराण नियर संस्कृत ग्रंथन में मिले ला जे पहिली सहस्राब्दी के बाद वाला अर्धांस में लिखल गइल हवें हालाँकि मूल पाठ में बादो में बिस्तार भइल। ''दिया'' के स्कंदपुराण में सुरुज के चीन्हा के रूप में बरनन बाटे, सुरुज सगरी बिस्व के ऊर्जा के स्रोत हवे आ एकर [[सीजन|सीजनल]] बदलाव हिंदू कैलेंडर के हिसाब से कातिक के महीना में होला।<ref name=tp>Pintchman, Tracy. ''Guests at God's Wedding: Celebrating Kartik among the Women of Benares'', pp. 59–65. State University of New York Press, 2005. {{ISBN|0-7914-6596-9}}.</ref><ref>Lochtefeld, James G. "Kartik" in ''The Illustrated Encyclopedia of Hinduism'', Vol. 1: A–M, p. 355. Rosen Publishing. {{ISBN|978-0-8239-3179-8}}.</ref>
कुछ इलाका में हिंदू लोग कातिक के अमौसा के यम आ नचिकेता के कथा से भी जोड़े ला।<ref>[http://sanskritdocuments.org/articles/diwali-article-200310-tarang.pdf Diwali – the season of Festivals] Tarang (अक्टूबर 2003), page 4</ref> नचिकेता के कथा, पहिली सहस्राब्दी ईसा पूर्ब में रचल गइल ''कठोपनिषद'' में बर्णित बाटे<ref>मैक्स मुलर (अनुबादक), ''The Upanishads'', {{Google books|gV8sAAAAYAAJ|Katha Upanishad|page=1}}, कोटेशन: "The wise prefers the good to the pleasant, but the fool chooses the pleasant through greed and avarice. Wide apart are these two, ignorance and wisdom. [...] What is called a treasure is transient, for the eternal is not obtained by things which are not eternal. The wise who, by means of meditation on his Self, recognizes the Ancient, he indeed leaves (transient) joy and sorrow far behind. [...] Beyond the senses there are the objects, beyond the objects there is the mind, beyond the mind there is the intellect, the Self is beyond the intellect. Beyond the Self is the Undeveloped, beyond the Undeveloped is the [[Purusha]]. Beyond the Purusha there is nothing, this is the goal, the highest road. A wise man should keep down speech and (impulses of) mind, he should keep them within the Self which is knowledge."</ref> जेह में नचिकेता सही आ गलत, वास्तविक आ अवास्तविक संपति पर प्रश्न करे लें।
सातवीं सदी के राजा हर्ष, अपना रचना ''नागानन्द'' में ''दीपप्रतिपदोत्सव'' के जिकिर कइले बाने जहिया दिया जरावल जाय आ नया बियाह कइले दंपति लो के उपहार दिहल जाय।<ref name=bnsharma>BN Sharma, Festivals of India, South Asia Books, {{ISBN|978-0836402834}}, pp. 9–35</ref><ref name=yaksha>{{cite book|last1=Varadpande|first1=Manohar Laxman|title=History of Indian Theatre, Volume 1|date=1987|publisher=Abhinav Publications|isbn=9788170172215|page=159}}<!--|accessdate=18 अक्टूबर 2014--></ref> नउवीं सदी के लेखक राजशेखर अपना ''काव्यमीमांसा'' में ''दीपमालिका'' के नाँव से तिहुआर के बिबरन देले बाने जहिया घर के साफ-सफाई कइल जाय, लीपल जाय आ दिया जरा के घर, गली आ बजार सजावल जाय।<ref name=bnsharma/> इगारहवीं सदी के ईरानी यात्री [[अल बरूनी]] अपना संस्मरण में हिंदू लोग द्वारा दीपावली मनावे के जिकिर कइले बाने जे कातिक के अमौसा के मनावल जाय।<ref>R.N. Nandi (2009), in A Social History of Early India (Editor: B. Chattopadhyaya), Volume 2, Part 5, Pearson Education, {{ISBN|978-8131719589}}, pp. 183–184</ref>
==महत्त्व==
दीपावली भारत आ नेपाल में बहुत खुसी आ आनन्द के परब के रूप में मनावल जाला आ ई सभसे महत्व के परब सभ में से एक हवे। ज्यादातर लोग जे बाहर दुसरे जगह रह रहल होला, अपना घर परिवार आ गाँव में आ के ई तिहुआर मनावे के कोसिस करे ला। एह तिहुआर में खरीदारी, उपहार दिहल आ खुसी मनावल प्रमुख चीज हवे। ई तिहुआर ब्यापार आ खरीदारी के एगो प्रमुख अवसर हवे<ref>Dianne MacMillan (1997), Diwali: Hindu Festival of Lights, Enslow Publishers, {{ISBN|978-0894908170}}</ref> लोग एक दुसरे खाती नया कपडा, गिफ्ट, मिठाई आ मेवा, अउरी किसिम-किसिम के चीज खरीदे ला। नया समय में कुछ लोग के इहो कहनाम बा कि तिहुआर पर बजार हावी हो गइल बा।<ref>http://hindi.webdunia.com/my-blog/diwali-deepawali-global-market-116102200088_1.html</ref><ref>{{Cite web |url=http://janchowk.com/ART-CULTUR-SOCIETY/dipawali-capital-neolibriasation-culture/1289 |title=आर्काइव कॉपी के बा |access-date=2017-10-18 |archive-date=2017-10-20 |archive-url=https://web.archive.org/web/20171020052415/http://janchowk.com/ART-CULTUR-SOCIETY/dipawali-capital-neolibriasation-culture/1289 |url-status=dead }}</ref> एह अवसर पर रंगोली आ आतिशबाजी कला आ उतसाह देखावे के सुघर मोका देला आ मरद मेहरारू सभ लोग एह तिहुआर में भागीदार होला।<ref name=dhcd>Deborah Heiligman, Celebrate Diwali, {{ISBN|978-0-7922-5923-7}}, National Geographic Society, Washington, D.C.</ref><ref name="Suzanne Barchers 2013">Suzanne Barchers (2013), The Big Book of Holidays and Cultural Celebrations, Shell Education, {{ISBN|978-1425810481}}</ref>
इलाका अनुसार कुछ न कुछ बिबिधता लिहले ई तिहुआर, जगह क्षेत्र के हिसाब से काली आ लछिमी के पूजा के भी हवे आ लोग पूजा में खुसी-खुसी सामिल होला आ पूजा के बाद एक दुसरे के घरे जा के मिलनी भी करे ला। एह भेंटघाँट में मिठाई आ मेवा उपहार में देवे के रेवाज भी हवे।<ref name="dhcd"/><ref name="Suzanne Barchers 2013"/>
===आध्यात्मिक महत्त्व===
दिपावली के तिहुआर हिंदू, जैन, सिख आ नेवार बौद्ध लोग मनावे ला।<ref name="diwaliBuddhist">{{cite book|author=Todd T. Lewis|title=Popular Buddhist Texts from Nepal: Narratives and Rituals of Newar Buddhism|url=https://books.google.com/books?id=whZ5kAPSwl8C&pg=PA118|publisher=State University of New York Press|isbn=978-0-7914-9243-7|pages=118–119}}</ref> मनावे के कथा भा कारण अलग-अलग भी होखे तबो मूल भावना प्रकाश के अन्हार पर बिजय, ज्ञान के अज्ञानता पर बिजय, अच्छाई के बुराई पर बिजय आ आशा के निराशा पर बिजय के होला आ कहानी-कथा सभ एही के चीन्हा के रूप में होखे लीं।<ref name=htoday>[http://www.hinduismtoday.com/pdf_downloads/pagers/Hindu-Festival_Diwali_broadsheet-color.pdf Diwali – Celebrating the triumph of goodness] Hinduism Today (2012);<br>{{cite book|author=Tina K Ramnarine|title=Musical Performance in the Diaspora|url=https://books.google.com/books?id=yTiPAQAAQBAJ&pg=PA78|year=2013|publisher=Routledge|isbn=978-1-317-96956-3|page=78}}, Quote: "Light, in the form of candles and lamps, is a crucial part of Diwali, representing the triumph of light over darkness, goodness over evil and hope for the future."</ref><ref>Jean Mead, How and why Do Hindus Celebrate Divali?, {{ISBN|978-0-237-534-127}}, pages 8–12</ref>
खुद हिंदूए धरम में एह तिहुआर से जुड़ल कई तरह के कथा मिले लीं<ref name=vasudha31>{{cite book|author1=Vasudha Narayanan|author2=Deborah Heiligman|title=Celebrate Diwali|url=https://books.google.com/books?id=rdTJJEQsDHoC |year=2008|publisher=National Geographic|isbn=978-1-4263-0291-6|page=31}}</ref> एकरे बावजूद ई सगरी कथा सभ प्रकाश, ज्ञान, आत्मोन्नति, आनंद आ सही मार्ग के प्रतीक के रूप में बिबरन वाली बाड़ी स। अन्धकार दूर कइल एक तरह से बुराई के खिलाफ लड़ाई के भावना के प्रकटीकरण हवे<ref>[http://www.hinduismtoday.com/modules/wfchannel/index.php?wfc_cid=39 Hindu Festivals] Hinduism Today (2010)</ref> दिवाली एह तरीका के आत्मिक अँजोर के बुराई पर बिजय के निशानी हवे,<ref>[http://kids.nationalgeographic.com/kids/stories/peopleplaces/diwali/ Diwali, India's Festival of Light] R.M. Hora, National Geographic (2011)</ref> ज्ञान के अज्ञानता पर जीत आ गलत पर सही के श्रेष्ठता के चीन्हा हवे।<ref>Thompson, Elizabeth Kelley (2013), [http://trace.tennessee.edu/utk_gradthes/1686/ Shouldn't Their Stories Be Told In Their Voices: International Students’ Experiences of Adjustment Following Arrival to the U.S.], Master's Thesis, University of Tennessee</ref><ref>Carol Plum-Ucci (2007), Celebrate Diwali, Enslow Publishers, {{ISBN|978-0766027787}}, page 39-57</ref> अच्छाई के हमेशा जीत होले एह हिंदू मान्यता के ई तिहुआर के रूप में प्रकटीकरण हऽ।<ref>{{cite book|author1=Darra Goldstein|author2=Sidney Mintz|author3=Michael Krondl|author4=Laura Mason|title=The Oxford Companion to Sugar and Sweets|url=https://books.google.com/books?id=jbi6BwAAQBAJ&pg=PA222|year=2015|publisher=Oxford University Press|isbn=978-0-19-931339-6|pages=222–223}}</ref>
==बिबरन आ रीति-रेवाज==
[[File:Ravi Varma-Lakshmi.jpg|thumb|220px|दिपावली के पूजल जाए वाली देवी [[लक्ष्मी]], राजा रवि वर्मा के पेंटिंग]]
[[चित्र:Diwali Festival.jpg|220px|thumb|दिया बारत मेहरारू लोग]]
दिवाली आमतौर पर एक दिन के तिहुआर हवे। हालाँकि, एकरे आगे पाछे कई गो परब पड़े लें आ सभके सड़मेड़े देखल जाय त ई कुल पाँच दिन के बिस्तार वाला तिहुआर हो जाला। मुख्य परब कातिक के अमौसा के होला जेह दिन दिया बारल जाला आ लछमी के पूजा होला। कुल पाँच दिन के तिहुआर के सुरुआत धनतेरस से होला आ अंत भाई दूज के होला।
===धनतेरस===
{{main|धनतेरस}}
धनतेरस, कातिक के अन्हरिया पाख के तेरस तिथी के मनावल जाला। पुराण के अनुसार एही दिन समुंद्र मंथन से लक्ष्मी के जन्म भइल रहे। चिकित्सा आ बैदकी के देवता मानल जाए वाला धन्वंतरी के जनम भी एही दिन भइल मानल जाला। एह दिन लोग नया सामन खरीदे के दिन के रूप में मनावे ला। मानल जाला कि एह दिन खरीदारी करे से धन-संपति के बढ़ती होला। खासतौर से सोना आ बर्तन खरीदल जाला। आजकाल गाड़ी आ अन्य बिबिध सामान के खरीदारी के रेवाज बढ़त जात बा।
===नरक चतुर्दसी===
एह दिन, पुराणन के कथा अनुसार, नरकासुर के बध भइल रहे। जेकरे कारण एकर नाँव नरक चतुर्दसी भा नरका चौदस पडल। कुछ इलाका में एकरा के छोटी देवाली भी कहल जाला। कुछ दिया बार के ई दिन मनावल जाला।
अन्य कथा के मोताबिक [[हनुमान]] के जनम भी कातिक के अन्हार के चौदस के भइल रहे। ई दिन हनुमान जयंती के रूप में भी मनावल जाला।
===लक्ष्मी पूजा===
[[चित्र:Diwali in Sri Lanka Culture and Sights.jpg|220px|thumb|लक्ष्मी-गणेश के पूजा]]
लक्ष्मी पूजा, आ दिपावली कातिक के अमौसा के मनावल जाला आ ई मुख्य परब हवे। एह दिन घर में लक्ष्मी आ गणेश के पूजा कइल जाला। घर आ दूकान में दिया बार के आ पड़ाका छोड़ के खुसी मनावल जाला। लक्ष्मी-गणेश के साथे कुछ जगह एही दिन सरस्वती आ कुबेर के पूजा भी होला।<ref name=tp/> लक्ष्मी, धन संपति के प्रतीक मानल जाली आ इनके पूजा क के अगिला साल भर खाती सुख समृद्धि के मनौती कइल जाला।
मान्यता हवे की एह दिन लक्ष्मी भ्रमण करे ली आ उनके स्वागत खाती दिया जरा के अँजोर कइल जाला आ घर में लक्ष्मी के आवे के मनावल जाला। पूजा के बाद लोग बाहर निकले ला आ पड़ाका आ आतिशबाजी चलावे ला।<ref>[http://www.thehindu.com/features/kids/light-up-your-day/article5281060.ece Light up your day] The Hindu (28 अक्टूबर 2013)</ref> पड़ाका छोड़ल दिवाली के खुसी मनावे आ खराब चीज सभ के भगावे के प्रतीक के रूप में देखल जाला।<ref name="Firecracker2">{{cite book|url = https://books.google.com/?id=GErOyV7FBNUC&pg=PA175&dq=lamps+diwali+evil+spirits#v=onepage&q=lamps%20diwali%20evil%20spirits&f=false|title = Asian American History|first=Valerie|last=Petrillo|publisher=Chicago Review Press|quote=There are firecrackers everywhere to scare off evil spirits and contribute to the festive atmosphere.|accessdate = 26 अक्टूबर 2011|isbn = 978-1-55652-634-3|date = 28 May 2007}}</ref><ref name="Firecracker3">{{cite book|url = https://books.google.com/?id=TRyb8XqB7dEC&pg=SA9-PA1&dq=lamps+diwali+evil+spirits#v=onepage&q=lamps%20diwali%20evil%20spirits&f=false|title = The International Holiday & Festival Primer|first=David|last=DeRocco|first2=Joan|last2=Dundas|author3=Ian Zimmerman|publisher=Full Blast Productions|quote=But as well as delighting the spectators, the fireworks are believed to chase away evil spirits.|accessdate = 26 अक्टूबर 2011|isbn = 978-1-895451-24-5|year = 1996}}</ref> आतिशबाजी के बाद लोग आपस में मिठाई बाँटे ला आ मिलनी करे एक दुसरे के घरे जाला।<ref name=tp/> भोजपुरी क्षेत्र में, दिया सभ के अंत में, एगो दिया में तेल एकट्ठा क के काजर पारे के परंपरा हवे। रात के बीते के बाद भोर होखे से पहिले दलिद्दर खेदे के रेवाज भी हवे जेह में औरत लोग टुटहा सूप-सुपेली भा दउरी पर डंडा से मार के आवाज करत घर से सिवान में ले जाली जहाँ ऊ सूप-सूपेली के फेंक दिहल जाला। भोर के बाद गोधना के तइयारी सुरू हो जाला।
===पड़वा, बलिप्रतिपदा, गोधना===
{{main|गोधना}}
मुख्य रूप से पच्छिमी-बिचला भारत में दिवाली के अगिला दिन पड़वा के रूप में मनावल जाला जे पती-पत्नी के परेम के तिहुआर हवे।<ref name=tp/> पति लोग एह दिन अपना मेहरारू के बढ़ियाँ उपहार देला। कई इलाका सब में नया बियाहुत लइकी आ दमाद के बोला के भोजन करावे के रेवाज भी चलन में बा। एह दिन भाई लोग अपना बहिन के ससुरे जा के उनहन लो के नइहर लिया आवे ला। कई इलाका में ई पड़वा के तिहुआर नया साल के रूप में भी मनावल जाला। जवना इलाका में अमौसा के महीना के अंत मानल जाला ओह सभ जगह दिवाली के अगिला दिन, पड़वा से कातिक महीना आ नया साल के सुरुआत मानल जाले।
उत्तर भारत आ अउरी कई इलाका सभ में एह दिन गोबर्धन पूजा होला। भोजपुरी क्षेत्र में एकरा के [[गोधना]] कूटल कहल जाला। एह दिन लइकी गोबर से जमीन पर गोधना-गोधनी के रूप बनावे लीं आ ओकरे चारो ओर मेहरारू एकट्ठा हो के पूजा, गीति वगैरह के बाद मूसर से चीन्हा के रूप में ओह गोबर के बनल रूप के कूटे लीं। बाद में गोबर के उठा के एही दिन देवाल पर नखी-नखी बरी के आकार में सटा के पिंड़िया लगावल जाला।
अउरी इलाका सभ में गोबर्धन पूजा, अन्नकूट वगैरह के नाँव से ई तिहवार मनावल जाला। मान्यता हवे कि एही दिन [[कृष्ण]] गोबर्धन परबत उठा के इंद्र के परकोप से गोकुल के रक्षा कइले रहलें। अन्नकूट के संबंध भी नया अनाज से बा (अन्न माने अनाज, कूट माने पहाड़ के चोटी, यानी अनाज के पहाड़ भा ढेरी एकर शाब्दिक अरथ हवे)। कुछ इलाका में गोबर के परबत नियर बना के ओह पर नया अनाज चढ़ावल जाला।
ब्यापारी आ बनिक लोग एह दिन से नया खाता-बही सुरू करे लें।
===भइया दुइज===
{{main|भइया दुइज}}
दीपावली के तिहुआर के सीरीज में आखिरी परब भाई दूज, नेपाल में भाई टीका, जहाँ ई एगो प्रमुख परब होला, मनावल जाला। ई भाई-बहिन के प्रेम के तिहुआर के रूप में मनावल जाला आ काफी हद तक [[रक्षाबंधन]] से मिलत-जुलत होला। हालाँकि, एह परब में रीति रिवाज कुछ अलग किसिम के होला, मूल भावना रक्षाबंधन वाली होले आ सहोदर भाई बहिन के आपसी प्रेम के आ आजीवन चले वाला मजबूत रिश्ता के चीन्हा के रूप में एकरा के देखल जाला। एह दिन औरत आ लइकी सभ नाहा-धो के नया कपड़ा पहिर के एकट्ठा होखे लीं आ भाई के लमहर उमिर आ सुख-समृद्धि खाती प्रार्थना करे लीं। भाई के लिलार पर टीका लगावे लीं। परंपरागत रूप से एह दिन भाई लोग या त अपना बहिन के गाँवे जा के टीका लगवावे भा बहिन लोग के ससुरे से नइहर ले आ के ई तिहुआर मनावे आ नया फसल के सुख-संपत्ती के उत्सव मनावे।<ref name=tp/>
==मुद्दा==
[[चित्र:Sparkles phuljhari fireworks on DIWALI, festival of lights.jpg|220px|thumb|दिपावली पर छुरछुरिया छोड़त एगो बिटिया]]
पर्यावरण आ मानव स्वास्थ्य पर दीपावली के परभाव के ले के चिंता जाहिर कइल गइल बा।
===हवा प्रदूषण===
भारतीय राज्य [[उत्तर प्रदेश]] के [[लखनऊ]] में बर्मन के अगुआई में भइल एगो अध्ययन में ई परमान मिलल कि महीन (PM<sub>2.5</sub>) प्रदूषक कण सभ के हवा में मौजूदगी आतिशबाजी के बाद बढ़ जाले भले एकरे दौरान कम होखे। पड़ाका छोड़े से हवा में आइल ई महीन ''पार्टीकुलेट'' अगिला चउबिस घंटा ले हवा में मौजूद रहे लें।<ref name=barman625>{{cite journal |authors=Barman SC, Singh R, Negi MP, Bhargava SK |title=Fine particles (PM2.5) in ambient air of Lucknow city due to fireworks on Diwali festival |journal=Journal of Environmental Biology |volume=30 |issue=5 |pages=625–32 |date=सितंबर 2009 |pmid=20136038}}</ref> एगो अउरी अध्ययन में इहो सबूत मिलल कि जमीन-नजदीक वायुमंडल में ओजोन प्रदूषण के खतरा भी आतिशबाजी के बाद बढ़ जाला आ एहू के समय सीमा लगभग एक दिन के होले।<ref>{{cite journal |vauthors=Attri AK, Kumar U, Jain VK |title=Formation of ozone by fireworks |url=https://archive.org/details/sim_nature-uk_2001-06-28_411_6841/page/1015 |journal=Nature |volume=411 |issue=6841 |pages=1015 |date=जून 2001 |pmid=11429593 |doi=10.1038/35082634}}</ref>
9 अक्टूबर 2017 के भारत के सुप्रीम कोर्ट दिल्ली में पड़ाका के बिक्री पर प्रतिबंध लगा दिहलस, लेकिन ई रोक पड़ाका छोड़े पर ना बा।<ref name="veconomist" >{{cite news|author=|title=India’s courts take the fun out of a Hindu holiday|url=https://www.economist.com/news/asia/21730189-sales-firecrackers-have-been-banned-delhi-name-public-health-indias-courts-take|work=The Economist|date=12 अक्टूबर 2017}}</ref> कोर्ट ई फैसला ई मान के लिहलस कि तिहुआर में आतिशबाजी के सामान के इस्तेमाल पर रोक से दिल्ली के हवा के गुणवत्ता में काफी सुधार होखी। (2016 के दिवाली के बाद PM2.5 के लेवल सुरक्षित स्तर से 30 गुना ढेर हो गइल रहे) एकर आलोचक लोग के बिचार में ई जूडिशियल ओभररीच यानी कोर्ट के अपना दायरा से बाहर जा के काम कइल बा, लोग दिल्ली से बहरें से पड़ाका खरीद ली, हिंदू धरम के खिलाफ बा; जबकि एह फैसला के समर्थक लोग हवा के गुणवत्ता खाती फैसला के ठीक मानत बा।<ref name="veconomist" />
===आगजनी===
दिवाली के समय आगजनी आ आगि से जरे के घटना में बढ़ती देखल जाले। एह आतिशबाजी के आइटम सभ में ''खुज्झा'' (अनार) अकेले 65% दुर्घटना सभ के कारण बने ला जेकरा से लोग के जरे के घटना होखे ले। अइसन घटना सभ के टिपिकल शिकार लड़िका ना बलुक उमिरदार लोग होला। अखबारन में आ मीडिया में आतिशबाजी से जरे पर जरे वाला अंग के तुरंत पानी में बोरे आ प्राथमिक उपचार करे के सलाह दिहल जाले। ज्यादातर अइसन घटना सब में जरे के घाव ग्रुप I (कम घातक) प्रकार के होला। <ref>{{cite journal |vauthors=Mohan D, Varghese M |title=Fireworks cast a shadow on India's festival of lights |url=https://archive.org/details/sim_world-health-forum_1990_11_3/page/323 |journal=World Health Forum |volume=11 |issue=3 |pages=323–6 |year=1990 |pmid=2291800}}</ref><ref>{{cite journal |vauthors=Ahuja RB, Bhattacharya S |title=Burns in the developing world and burn disasters |journal=BMJ |volume=329 |issue=7463 |pages=447–9 |date=अगस्त 2004 |pmid=15321905 |pmc=514214 |doi=10.1136/bmj.329.7463.447}}</ref>
==गैलरी==
<gallery>
Diwali Fireworks, Melbourne Australia 2013.jpg|आस्ट्रेलिया के मेलबोर्न में दिवाली (2013)
United Kingdom Leicester Belgrave Rd Diwali Lights 2006.jpg|[[यूनाइटेड किंगडम]] में दिवाली (2006)
Singapore Divali Diwali decorations Little India- Serangoon Road 2009.jpg|सिंगापुर में दिवाली (2009)
Festive lights on the eve of Diwali India.jpg|दीपावली पर बिजली के बत्ती से सजल एगो घर
</gallery>
==संदर्भ==
{{Reflist|30em}}
==बाहरी कड़ी==
{{Commons category|Dipavali|दिपावली}}
{{हिंदू धर्म बिसय}}
{{हिंदू तिहुआर}}
[[श्रेणी:हिंदू तिहुआर]]
[[श्रेणी:जैन तिहुआर]]
[[श्रेणी:कातिक महीना के तिहुआर]]
[[श्रेणी:गैर-ग्रेगरियन कैलेंडर अनुसार नवंबर के तिहुआर]]
[[श्रेणी:गैर-ग्रेगरियन कैलेंडर अनुसार अक्टूबर के तिहुआर]]
[[श्रेणी:दिपावली| ]]
nfyvg54muawsbkx1okvt0lfklj28iau
जमीनी पौधा
0
36939
803808
788951
2026-08-01T19:55:04Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803808
wikitext
text/x-wiki
{{Taxobox
| name = जमीनी पौधा <br /><small>Land plants</small>
| fossil_range = {{fossil range|Mid Ordovician|Recent|earliest=Dapingian|PS=(Spores from Dapingian (early Middle Ordovician)|ref=<ref name=Gray1985>{{Citation |last=Gray |first=J. |last2=Chaloner |first2=W.G. |last3=Westoll |first3=T.S. |year=1985 |title=The Microfossil Record of Early Land Plants: Advances in Understanding of Early Terrestrialization, 1970-1984 [and Discussion] |journal=Philosophical Transactions of the Royal Society B: Biological Sciences |volume=309 |pages=167–195 |doi=10.1098/rstb.1985.0077 |lastauthoramp=yes |bibcode=1985RSPTB.309..167G |issue=1138}}</ref><ref>{{Citation |last=Rubinstein |first=C.V. |last2=Gerrienne |first2=P. |last3=De La Puente |first3=G.S. |last4=Astini |first4=R.A. |last5=Steemans |first5=P. |year=2010 |title=Early Middle Ordovician evidence for land plants in Argentina (eastern Gondwana) |journal=New Phytologist |volume=188 |issue=2 |doi=10.1111/j.1469-8137.2010.03433.x |pmid=20731783 |lastauthoramp=yes |pages=365–9 }}</ref>}}
| image = Fern.jpg
| image_width = 250px
| image_caption = Fern leaf
| domain = [[Eukaryota]]
| regnum = [[Archaeplastida]]
| subregnum = [[Viridiplantae]]
| unranked divisio = '''Embryophyta''' <br><small>[[Adolf Engler|Engler]], 1892</small><ref>Engler, A. 1892. ''Syllabus der Vorlesungen über specielle und medicinisch-pharmaceutische Botanik: Eine Uebersicht über das ganze Pflanzensystem mit Berücksichtigung der Medicinal- und Nutzpflanzen.'' Berlin: Gebr. Borntraeger.</ref><ref>{{cite journal | last1 = Pirani | first1 = J. R. | last2 = Prado | first2 = J. | year = 2012 | title = Embryopsida, a new name for the class of land plants | url = http://www.researchgate.net/profile/Jefferson_Prado/publication/257929335_Embryopsida_a_new_name_for_the_class_of_land_plants/links/02e7e5263daf5df609000000.pdf | format = PDF | journal = Taxon | volume = 61 | issue = 5| pages = 1096–1098 }}</ref>
| subdivision_ranks = Divisions
| subdivision =
* '''[[Bryophyte|Non-vascular land plants]] (bryophytes)'''
** [[Marchantiophyta]] - liverworts
** [[Moss|Bryophyta]] - mosses
** [[Hornwort|Anthocerotophyta]] - hornworts
** †[[Horneophytopsida]]
* '''[[Vascular plant]]s (tracheophytes)'''
** †[[Rhyniophyta]]—rhyniophytes
** †[[Zosterophyllophyta]]—zosterophylls
** [[Lycopodiophyta]]—clubmosses
** †[[Trimerophytophyta]]—trimerophytes
** [[fern|Pteridophyta]] - ferns and horsetails
** '''[[Spermatophyta|Seed plants]] (spermatophytes)'''
*** †[[Pteridospermatophyta]] - seed ferns
*** [[Pinophyta]] - conifers
*** [[Cycad]]ophyta - cycads
*** [[Ginkgophyta]] - ginkgo
*** [[Gnetophyta]] - gnetae
*** [[Flowering plant|Magnoliophyta]] - flowering plants
----
Traditional groups:
* [[Bryophyte|Bryophyta]][[Paraphyletic|*]]
* [[Pteridophyta]][[Paraphyletic|*]]
* [[Gymnospermae]][[Paraphyletic|*]]
* [[Angiospermae]]
| synonyms=
* Cormophyta <small>[[Stephan Endlicher|Endlicher]], 1836</small>
* Phyta <small>[[Fred Alexander Barkley|Barkley]], 1939</small><ref>Barkley, Fred A. ''Keys to the phyla of organisms''. Missoula, Montana. 1939.</ref>
* Cormobionta <small>[[Werner Rothmaler|Rothmaler]], 1948</small><ref>Rothmaler, Werner. Über das natürliche System der Organismen. ''Biologisches Zentralblatt.'' 67: 242-250. 1948.</ref>
* Euplanta <small>Barkley, 1949</small><ref>Barkley, Fred A. "Un esbozo de clasificación de los organismos."'' Revista de la Facultad Nacional de Agronomia, Universidad de Antioquia, Medellín''. 10: 83-103, [http://www.bdigital.unal.edu.co/30839/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200421205635/http://www.bdigital.unal.edu.co/30839/ |date=2020-04-21 }}.</ref>
* Telomobionta <small>[[Takhtajan]], 1964</small><ref>Takhtajan, A. (1964). The taxa of the higher plants above the rank of order. ''Taxon'' 13(5): 160-164, [http://www.iapt-taxon.org/historic/Congress/IBC_1964/above_order.pdf].</ref>
* Embryobionta <small>[[Arthur Cronquist|Cronquist]] et al., 1966</small><ref>Cronquist, A., Takhtajan, A. & Zimmermann, W. (1966). On the Higher Taxa of Embryobionta. Taxon, Vol. 15, No. 4 (Apr., 1966), pp. 129-134, [http://www.iapt-taxon.org/historic/Congress/IBC_1969/embryobionta.pdf].</ref>
* Metaphyta <small>Whittaker, 1969</small><ref>{{cite journal | last1 = Whittaker | first1 = R. H. | year = 1969 | title = New concepts of kingdoms or organisms | url = http://www.ib.usp.br/inter/0410113/downloads/Whittaker_1969.pdf | format = PDF | journal = Science | volume = 163 | issue = 3863| pages = 150–160 | doi=10.1126/science.163.3863.150|bibcode = 1969Sci...163..150W | pmid=5762760}}</ref>
* Plantae <small>[[Lynn Margulis|Margulis]], 1971</small><ref>{{cite journal | last1 = Margulis | first1 = L | year = 1971 | title = Whittaker's five kingdoms of organisms: minor revisions suggested by considerations of the origin of mitosis | url =https://archive.org/details/sim_evolution_1971-03_25_1/page/242| journal = Evolution | volume = 25 | issue = | pages = 242–245 | doi=10.2307/2406516}}</ref>
}}
'''जमीनी पौधा''' <small>(''Embryophyta'' - '''एम्ब्रायोफाइटा''')</small> पौधन के एक तो बड़ा समूह हवे। [[टैक्सोनॉमिक रैंक|टैक्सोनॉमिक बर्गीरण]] में ई ''Viridiplantae'' नाँव के उपजगत मे आवेला। एह पौधन के आम भाषा में जमीनी पौधा एह वजह से कहल जाला कि ई ज्यादातर पृथिवी के [[स्थलमंडल|जमीनी हिस्सा]] पर पावल जालें।
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist}}
[[श्रेणी:बनस्पति बिज्ञान]]
{{botany-stub}}
9c28d6jisuwuhwma96qu4zlb4fh5sjb
टेम्पलेट:InfoNeeded
10
38020
803860
617856
2026-08-02T07:26:08Z
Minorax
18874
803860
wikitext
text/x-wiki
[[File:Crystal Clear app help index.svg|20px|alt=|link=]]<noinclude>{{documentation|content=
== इहो देखल जाय==
{{Done/See also}}
[[Category:Wikipedia-specific image insertion templates]]
}}</noinclude><noinclude></noinclude>
pd9yws0pw4vojydxdzjvoc8czd6eqyb
विक्रम संवत
0
39572
803841
787705
2026-08-02T02:22:11Z
SM7
3953
सफाई कइल गइल
803841
wikitext
text/x-wiki
'''विक्रम सम्वत''' ({{lang-hi|विक्रम सम्वत्}}) (लघु रूप वि.स. या बि.स.);) एगो [[हिन्दू पंचांग]] ह जवना के प्रयोग [[नेपाल]] आ कुछ भारतीय राज्य में होखेला। नेपाल में ई पंचांग राष्ट्रीय पंचांग के रूप में प्रयोग होखेला, अन्य हिन्दू पंचांग लेखा ई पंचांग भी [[चंद्रमा]]-सुरुज दुनों पर आधारित बा। एह पंचांग में चाँद के आधार पर [[महिना]] के गणना आ [[सूरज]] के आधार पर [[साल]] के गणना होखेला।
गणना के आधार पर विक्रम सम्वत पंचांग [[ग्रेगोरियन कलेंडर]] से 56.7 साल आगे बा। उदहारण के तौर पर विक्रम सम्वत 2076 साल ग्रेगोरियन साल 2016 ई0 में शुरू होत बा आ 2017 ई0 में खतम होत बा। नया साल के शुरुआत [[बैशाख]] महीना के पहिला दिन से शुरू होखेला जवन कि [[ग्रेगोरियन कलेंडर]] के अनुसार [[अप्रिल]]-[[मई]] में पड़ेला। नया साल के पहिला दिन बड़ा हि श्रद्धा भाव आ इतिहासी आनंदोत्सव के साथ मनावल जायेला। नया साल के पहिलका दिन [[भक्तपुर]] में [[बिस्केट यात्रा]] के साथ शुरू होला।
मानल जायेला कि विक्रम सम्वत पंचांग के शुरुआत भारतीय दिग्गज राजा [[विक्रमादित्य]] के द्वारा भइल रहल। बहुत लोग के द्वारा मानल जायेला कि विक्रमादित्य एगो इतिहासी चरित्र रहलन या एगो विशुद्ध कल्पित पात्र।<ref name="AA_1989">{{cite book |author=Ashvini Agrawal |title=Rise and Fall of the Imperial Guptas |url=https://books.google.com/books?id=hRjC5IaJ2zcC&pg=PA174 |year=1989 |publisher=Motilal Banarsidass Publ. |isbn=978-81-208-0592-7 |pages=174–175 }}</ref><ref>The Encyclopædia of India and of Eastern and Southern Asia by [[Edward Balfour]], B. Quaritch 1885, p.502.</ref> नेपाल के राणा शासक लोग ई पंचांग के आपन अधिकृत पंचांग बनवले लोग। भारत में [[शक सम्वत]] जवन विक्रम सम्वत के पुनः निर्मित रूप ह के अधिकृत पंचांग बनावल गइल, यद्यपि [[भारत के संविधान के प्रस्तावना]] के हिंदी संस्करण में [[संबिधान]] के अधिग्रहण के तिथि 26 नवंबर 1949 विक्रम सम्वत (मार्गशीष शुक्ल सप्तमी सम्वत 2006) में कहल गइल बा कि विक्रम सम्वत के जगह शक सम्वत के भारत के अधिकृत पंचांग मानल जाई।<ref name=tfpj12>{{cite news|title=Vikram Samvat should be declared national calendar|url=http://freepressjournal.in/vikram-samvat-should-be-declared-national-calendar/|accessdate=28 मार्च 2012|newspaper=The Free Press Journal|date=15 फरवरी 2012}}</ref>
==संदर्भ==
{{Reflist}}
[[श्रेणी:हिंदू कलेंडर]]
87gt3qcmijqoskl63xrckzmeh969f81
803844
803841
2026-08-02T02:23:39Z
SM7
3953
[[User:SM7/stubsorter|Stubsorter]] के मदद से {{Hinduism-stub}} जोड़ल गइल।
803844
wikitext
text/x-wiki
'''विक्रम सम्वत''' ({{lang-hi|विक्रम सम्वत्}}) (लघु रूप वि.स. या बि.स.);) एगो [[हिन्दू पंचांग]] ह जवना के प्रयोग [[नेपाल]] आ कुछ भारतीय राज्य में होखेला। नेपाल में ई पंचांग राष्ट्रीय पंचांग के रूप में प्रयोग होखेला, अन्य हिन्दू पंचांग लेखा ई पंचांग भी [[चंद्रमा]]-सुरुज दुनों पर आधारित बा। एह पंचांग में चाँद के आधार पर [[महिना]] के गणना आ [[सूरज]] के आधार पर [[साल]] के गणना होखेला।
गणना के आधार पर विक्रम सम्वत पंचांग [[ग्रेगोरियन कलेंडर]] से 56.7 साल आगे बा। उदहारण के तौर पर विक्रम सम्वत 2076 साल ग्रेगोरियन साल 2016 ई0 में शुरू होत बा आ 2017 ई0 में खतम होत बा। नया साल के शुरुआत [[बैशाख]] महीना के पहिला दिन से शुरू होखेला जवन कि [[ग्रेगोरियन कलेंडर]] के अनुसार [[अप्रिल]]-[[मई]] में पड़ेला। नया साल के पहिला दिन बड़ा हि श्रद्धा भाव आ इतिहासी आनंदोत्सव के साथ मनावल जायेला। नया साल के पहिलका दिन [[भक्तपुर]] में [[बिस्केट यात्रा]] के साथ शुरू होला।
मानल जायेला कि विक्रम सम्वत पंचांग के शुरुआत भारतीय दिग्गज राजा [[विक्रमादित्य]] के द्वारा भइल रहल। बहुत लोग के द्वारा मानल जायेला कि विक्रमादित्य एगो इतिहासी चरित्र रहलन या एगो विशुद्ध कल्पित पात्र।<ref name="AA_1989">{{cite book |author=Ashvini Agrawal |title=Rise and Fall of the Imperial Guptas |url=https://books.google.com/books?id=hRjC5IaJ2zcC&pg=PA174 |year=1989 |publisher=Motilal Banarsidass Publ. |isbn=978-81-208-0592-7 |pages=174–175 }}</ref><ref>The Encyclopædia of India and of Eastern and Southern Asia by [[Edward Balfour]], B. Quaritch 1885, p.502.</ref> नेपाल के राणा शासक लोग ई पंचांग के आपन अधिकृत पंचांग बनवले लोग। भारत में [[शक सम्वत]] जवन विक्रम सम्वत के पुनः निर्मित रूप ह के अधिकृत पंचांग बनावल गइल, यद्यपि [[भारत के संविधान के प्रस्तावना]] के हिंदी संस्करण में [[संबिधान]] के अधिग्रहण के तिथि 26 नवंबर 1949 विक्रम सम्वत (मार्गशीष शुक्ल सप्तमी सम्वत 2006) में कहल गइल बा कि विक्रम सम्वत के जगह शक सम्वत के भारत के अधिकृत पंचांग मानल जाई।<ref name=tfpj12>{{cite news|title=Vikram Samvat should be declared national calendar|url=http://freepressjournal.in/vikram-samvat-should-be-declared-national-calendar/|accessdate=28 मार्च 2012|newspaper=The Free Press Journal|date=15 फरवरी 2012}}</ref>
==संदर्भ==
{{Reflist}}
[[श्रेणी:हिंदू कलेंडर]]
{{Hinduism-stub}}
{{measurement-stub}}
r2y0pchyjipvb714xtt7wrpy5umgbhq
पौधा
0
40576
803819
721035
2026-08-01T20:25:01Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803819
wikitext
text/x-wiki
{{Taxobox
| name = Plants
| fossil_range = {{long fossil range|Mesoproterozoic|present}}
| image = Diversity of plants (Streptophyta) version 2.png
| image_caption =
| domain = [[यूकार्योटा]]
| unranked_regnum = [[Archaeplastida]]
| regnum = '''Plantae'''
| regnum_authority = ''sensu'' Copeland, 1956
| subdivision_ranks = Divisions
| subdivision =
* [[extinction|†]]'''[[Nematophytes]]'''
* '''[[Chlorophyta]]'''
** [[Palmophyllales]]
** [[Prasinophyceae]]
** [[Nephroselmidophyceae]]
** [[Pseudoscourfieldiales]]
** [[Pyramimonadophyceae]]
** [[Mamiellophyceae]]
** [[Scourfieldiales]]
** [[Pedinophyceae]]
** [[Chlorodendrophyceae]]
** [[Trebouxiophyceae]]
** [[Ulvophyceae]]
** [[Chlorophyceae]]
*'''[[Streptophyta]]''' s.l.
** [[Chlorokybophyceae|Chlorokybophyta]]
** [[Mesostigmatophyceae|Mesostigmatophyta]]
** [[Klebsormidiophyceae|Klebsormidiophyta]]
** [[Charophyta]] (stoneworts)
** [[Chaetosphaeridiales]]
** [[Coleochaetophyceae|Coleochaetophyta]]
** [[Zygnematophyceae|Zygnematophyta]]
** [[Embryophyta]] (land plants)
| synonyms=
* [[Viridiplantae]] <small>Cavalier-Smith 1981</small><ref name=CavalierSmith1981>{{cite journal |first=T. |last=Cavalier-Smith|date=1981|title=Eukaryote kingdoms: Seven or nine?|url=https://archive.org/details/bio-systems_1981_14_3-4/page/461 |journal=BioSystems|volume=14|issue=3–4|pages=461–481|doi=10.1016/0303-2647(81)90050-2|pmid=7337818}}</ref>
* Chlorobionta <small>Jeffrey 1982, emend. Bremer 1985, emend. Lewis and McCourt 2004</small><ref name=LewisMcCourt>{{cite journal|last1=Lewis|first1=L.A.|first2=R.M.|last2=McCourt|date=2004|title=Green algae and the origin of land plants|journal=American Journal of Botany|volume=91|pages=1535–1556|doi=10.3732/ajb.91.10.1535|pmid=21652308}}</ref>
* Chlorobiota <small>Kenrick and Crane 1997</small><ref name=KenrickCrane1997>{{cite book |last1=Kenrick|first1=Paul|last2=Crane|first2=Peter R.|date=1997|title=The origin and early diversification of land plants: A cladistic study|location=Washington, D. C.|publisher=Smithsonian Institution Press|isbn=1-56098-730-8}}</ref>
* Chloroplastida <small>Adl et al., 2005 </small><ref name=Adl>{{cite journal|authors=Adl, S.M.| date=2005|title=The new higher level classification of eukaryotes with emphasis on the taxonomy of protists|journal=Journal of Eukaryote Microbiology|volume= 52|pages=399–451|doi=10.1111/j.1550-7408.2005.00053.x |display-authors=etal|pmid=16248873}}</ref>
* Phyta Barkley 1939 emed. Holt & Uidica 2007
* Cormophyta Endlicher, 1836
* Cormobionta Rothmaler, 1948
* Euplanta Barkley, 1949
* Telomobionta Takhtajan, 1964
* Embryobionta Cronquist et al., 1966
* Metaphyta Whittaker, 1969
}}
'''पौधा''' जीवधारी समूह हवे जेह में प्रकाश संश्लेषण (फोटोसिंथेसिस) द्वारा आपन भोजन बनावे के क्षमता होल, अधिकतर हरियर रंग के होलें आ बहुकोशिकीय होलें। जीव जगत के वर्गीकरण में इनहन के ''प्लैंटी'' (Plantae) नांव के जगत में रखल जाला।
बैज्ञानिक परिभाषा के अलावा, आम बोली में '''पौधा''' या '''ओधी''', कौनों फेड़ा के छोट सुरुआती अवस्था के भी कहल जाला।
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist|35em}}
{{Botany-stub}}
[[श्रेणी:टैक्सोनॉमी (जीव बिज्ञान)]]
[[श्रेणी:बनस्पति बिज्ञान]]
nli502xv24gr4izjadl9r1n8p8u9bcb
एनजीसी 4414
0
47425
803812
470440
2026-08-01T20:06:06Z
InternetArchiveBot
25596
Add 2 books for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803812
wikitext
text/x-wiki
[[चित्र:NGC 4414 (NASA-med).jpg|thumb|alt=NGC 4414|एनजीसी 4414 गैलेक्सी]]
'''एनजीसी 4414''' (NGC 4414{{efn|नाँव "एनजीसी" के फुल फ़ार्म हवे न्यू जेनेरेशन कैटलॉग, यानि नया पीढ़ी के कैटलॉग}}) एक ठो [[गैलेक्सी|बिना बाँहदार गेड़ुराइल गैलेक्सी]] बाटे जे हमनी के [[सौर मंडल]] से 6.2 करोड़ अँजोर-बरिस के दूरी पर कोमा बेरेनाइसेस नाँव के नक्षत्रमंडल में मौजूद बा। ई गैलेक्सी में ढेर सारा हिस्सा बाने जे एकरा के गेड़ुरी (स्पाइरल) नियर रूप देलें लेकिन तबो पर अचरज के बात ई बा कि एह में बाँह नियर रचना ना पावल जाले। साल 1974 में एह गैलेक्सी में एक ठो सुपरनोवा, एसएन 1974जी, देखल गइल आ ई अकेल सुपरनोवा रहल जे एह गैलेक्सी में देखल गइल रहल, हालाँकि 7 जून 2013 के एसएन 2013<sub>डीएफ</sub> खोजल गइल जेकर मैग्निच्यूड 14 नापल गइल।
एह गैलेक्सी के 1995 में हबल दूरबीन से देखल गइल रहल, एह मिशन में कई ठे गैलेक्सी सभ के हमनी के सौर मंडल से दूरी अंदाजे के कोसिस कइल गइल रहल। दुबारा 1999 में हबल हेरिटेज प्रोग्राम के तहत फिर एकर अध्ययन कइल गइल। एह गैलेक्सी के बाहरी हिस्सा निलाहूँ रंग के लउकेला काहें कि एह बाहरी हिस्सा में लगातार नया तारा सभ के निर्माण हो रहल बाटे।<ref name="LBV">{{cite journal
| author=Frattare, L. M. | author2=Zurek, D. R.
| title=The Discovery of a Possible Luminous Blue Variable in NGC 4414
| journal=American Astronomical Society, 194th AAS Meeting, #82.02; Bulletin of the American Astronomical Society
| date=1997
| volume=31
| pages=967
| bibcode=1999AAS...194.8202F}}</ref>
एनजीसी 4414 के एक ठो अउरी बिसेसता इहो बा कि ई बहुत अकेल गैलेक्सी हवे आ एकरा आसपास अउरी गैलेक्सी सभ ना देखल गइल बाड़ी।<ref name="Isolated">{{cite journal
| author=Braine, J. | author2=Brouillet, N. | author3=Baudry, A.
| title=The anatomy of an isolated spiral galaxy: NGC 4414.
| url=https://archive.org/details/sim_astronomy-and-astrophysics_1997-02_318_1/page/19 | journal=Astronomy and Astrophysics
| date=1997
| volume=318
| pages=19–28
| bibcode=1997A&A...318...19B}}</ref> भूतकाल में एकर अन्य कवनों गैलेक्सी के साथे कौनों तरह के क्रिया-प्रतिक्रिया भइल होखे एहू बात के कवनों परमान ना पता चले ला। ई स्टारबर्स्ट गैलेक्सी होखे के बावजूद एटोमिक आ मॉलिक्यूलर गैस के मामिला में बहुत धनी गैलेक्सी बाटे। एटामिक गैस के बिस्तार एह गैलेक्सी के पलेट नियर हिस्सा के बाहर तक ले पर्याप्त मात्रा में पावल जाला।<ref name="High">{{cite journal
| author=Braine, J. | author2=Combes, F. | author3=van Driel, W.
| title=NGC 4414: A flocculent galaxy with a high gas surface density
| url=https://archive.org/details/sim_astronomy-and-astrophysics_1993-12_280_2/page/451 | journal=Astronomy and Astrophysics
| date=1993
| volume=280
| number=2
| pages=451–467
| bibcode=1993A&A...280..451B}}</ref>
{{clear}}
==इहो देखल जाय==
* [[गैलेक्सी]]
* [[सौरमंडल]]
==नोट==
<references group="नोट"/>
==संदर्भ==
{{Reflist|35em}}
[[श्रेणी:गैलेक्सी]]
[[श्रेणी:अंतरिक्ष]]
{{खगोल-आधार}}
hg95vyv7aip37px46kfiz2guaenrqhy
दादा कामरेड
0
47637
803785
472417
2026-08-01T19:18:17Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803785
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox book
|italic title =
|name = दादा कामरेड
|image =
|image_size =
|caption =
|alt =
|author = [[यशपाल]]
|title_orig =
|orig_lang_code =
|title_working =
|translator =
|illustrator =
|cover_artist =
|country = भारत
|language = [[हिंदी भाषा|हिंदी]]
|subject =
|genre = उपन्यास
|published = लोकभारती प्रकाशन (राजकमल प्रकाशन) (भारत), 1941
|media_type = छापा (हार्डबैक & पेपरबैक)
|pages = 136
|awards =
|isbn = 9788180313721
|oclc =
|dewey = 891.433
|congress =
|wikisource =
|exclude_cover =
}}
'''''दादा कामरेड''''' [[हिंदी भाषा]] के एगो उपन्यास बा। एकर लेखक [[यशपाल]] रहलें। ''दादा कामरेड'' यशपाल के पहिला उपन्यास हवे।<ref>{{cite journal | jstor=40873491 | title=Yashpal : Fighter For Freedom -- Writer For Justice | url=https://archive.org/details/sim_journal-of-south-asian-literature_fall-1977-summer-1978_13_1-4/page/n72 | author=Corinne Friend | journal=Journal of South Asian Literature | year=1977–1978 | volume=13 | issue=1/4 | pages=65–90}}</ref>
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist|35em}}
[[श्रेणी:हिंदी भाषा के उपन्यास]]
[[श्रेणी:भारतीय उपन्यास]]
{{novel-stub}}
hldxrgi0es5xpx3muxu75jy1iwo3bw0
क़ब्बत-अल-सख़रा
0
47661
803805
762461
2026-08-01T19:51:40Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803805
wikitext
text/x-wiki
[[File:Palestine-2013(2)-Jerusalem-Temple Mount-Dome of the Rock (SE exposure).jpg|thumb|230px|alt=सोनहरा गुंबद वाली महजिद|सोनहरा गुंबद आ आठ कोन वाला निचला आधार भवन वाली महजिद, क़ब्बत-अल-सख़रा]]
'''क़ब्बत-अल-सख़रा''' (قبة الصخرة ), ([[अंग्रेजी]]: The Dome of the Rock; हिब्रू भाषा: כיפת הסלע किप्पत-हा-सेला) जेकर अर्थ होला ''चट्टान के गुंबद'', जेरुसलम में एगो इतिहासी महजिद आ धरोहर बा।
एकर निर्माण 691 ईसवी में, उमय्यद ख़लीफ़ा अब्द-अल-मलिक के आदेश पर भइल। एकर निर्माण ''जुपिटर कैपिटोलिनस'' के रोमन काल के मंदिर के जगह पर भइल जे खुद एगो यहूदी मंदिर के जगह पर बनावल गइल रहे जब 70 ईसवी में जेरुसलम के घेराव के दौरान मूल यहूदी मंदिर के गिरा दिहल गइल रहे। महजिद के मूल गुंबद 1015 में ढह गइल आ एकरा के 1022–23 में दोबारा बनावल गइल आ ई इस्लामी आर्किटेक्चर के सभसे पुरान नमूना सभ में से एक बा।<ref name="Slavik2001 p.60">{{cite book|last=Slavik|first= Diane|year= 2001|title=Cities through Time: Daily Life in Ancient and Modern Jerusalem|location=Geneva, Illinois|publisher= Runestone Press|page= 60| isbn= 978-0-8225-3218-7}}</ref>
भवन के रूपरेखा आ रचना आसपास के बाइजेन्टाइन चर्च आ महल सभ से परभावित हऽ,<ref name="avner43">{{cite book | last=Avner | first=Rina | year=2010 | chapter=The Dome of the Rock in light of the development of concentric martyria in Jerusalem | title=Muqarnas | volume=Volume 27: An Annual on the Visual Cultures of the Islamic World | publisher=Brill | place=Leiden | isbn=978-900418511-1 | pages=31–50 [43–44] | jstor=25769691 | chapter-url=https://archnet.org/system/publications/contents/9484/original/DTP101967.pdf?1396907242 | access-date=2017-06-26 | archive-date=2017-03-25 | archive-url=https://web.archive.org/web/20170325025745/https://archnet.org/system/publications/contents/9484/original/DTP101967.pdf?1396907242 | url-status=dead }}</ref> हालाँकि तुर्कमान (ऑटोमन) साम्राज्य के दौरान एकर बाहरी सजावट में काफी बदलाव कइल गइल। एकरा बाद आधुनिक काल में भी एह में बदलाव कइल गइल, खासतौर पर एकर गुंबद पर सोना के पत्तर चढ़ावे के काम जे 1959–61 में, आ दोबारा 1993 में भइल। आठ कोण के भवन रचना भी बाइजेन्टाइन चर्च सीट ऑफ दि मैरी से परभावित हो सकेलाजेकर निर्माण 451 आ 458 में जेरुसलम आ बेतलहम के बीच के सड़क पर भइल।
इस्लाम के अनुयायी लोग खातिर एह महजिद के बहुत महत्त्व बा। मानल जाला के मोहम्मद के स्वर्ग के रात भर के यात्रा के सुरुआत एही पत्थर से भइल जे एह महजिद के बीच में रखल बा।<ref>{{cite journal | author = M. Anwarul Islam and Zaid F. Al-hamad | title = The Dome of the Rock: Origin of its octagonal plan | url = https://archive.org/details/palestine-exploration-quarterly_2007-07_139_2/page/109 | journal = Palestine Exploration Quarterly | volume = 139 | issue = 2 | year = 2007 | pages = 109–128}}</ref><ref>{{cite journal | author = Nasser Rabbat |title = The meaning of the Umayyad Dome of the Rock | journal = Muqarnas | volume = 6 | year = 1989 | pages = 12–21}}</ref>
==संदर्भ==
{{Reflist|35em}}
[[श्रेणी:येरुशलम]]
[[श्रेणी:मस्जिद]]
[[श्रेणी:इस्लाम]]
{{struct-stub}}
{{islam-stub}}
9a0xclukldlugyr46hjm41v0h5jorv2
कुंडली
0
49549
803771
786866
2026-08-01T19:00:26Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803771
wikitext
text/x-wiki
[[File:Birth Chart (northern format).png|alt=कुंडली के जनम चक्र|thumb|230px|कुंडली में बने वाला जन्मांग चक्र, उत्तर भारतीय इस्टाइल।]]
[[चित्र:Astrological Chart - New Millennium.JPG|230px|thumb|आधुनिक चक्र, नया सहस्राब्दी खातिर बनावल गइल।]]
'''कुंडली''' ('''जनमपत्री''' भा '''जन्मांग''', अंग्रेजी: Horoscope) कौनों समय पर आकास में [[सुरुज]], [[चंद्रमा]], [[ग्रह]] वगैरह के पोजीशन के बिबरन देखावे वाला चित्र भा चार्ट होला, खास तौर से ई केहू के जनम के समय के आकासीय स्थिति खातिर बनावल जाला जवना से की ओह ब्यक्ति के जिनगी के घटना सभ के बारे में अनुमान लगावल जा सके। जनम कुंडली के अलावा, साल अनुसार फल बतावे खाती वर्ष कुंडली वगैरह भी बनावल जाला।
कुंडली में आकाश के बाहर हिस्सा में बाँट के, हर हिस्सा के अलग-अलग खाना में चित्रित कइल जाला आ ओह हिस्सा में मौजूद ग्रह ([[भारतीय ज्योतिष]] में एह में सुरुज, चंद्र आ राहु-केतु के सामिल कइल जाला जे वर्तमान परिभाषा अनुसार ग्रह ना हवें) के स्थिति देखावल जाला।
कुंडली के रचना, [[फलित ज्योतिष]] के सिद्धांत अनुसार फलादेश (फल बिबेचल) करे खाती कइल जाला हालाँकि, फलित ज्योतिष के [[बिज्ञान]] (साइंस) ना मानल जाला आ एकरा आधार पर सही फल बतावल जा सके अइसना चीज के कौनो [[साइंटिफिक मेथड|साइंटिफिक परमाण]] नइखे खोजल जा सकल।<ref name="Thagard">{{cite journal|last=Thagard|first=Paul R.|title=Why Astrology is a Pseudoscience|journal=Proceedings of the Biennial Meeting of the Philosophy of Science Association|year=1978 |volume=1|pages=223–234|publisher=The University of Chicago Press|url=http://www.helsinki.fi/teoreettinenfilosofia/oppimateriaali/Sintonen/Paul_R._Thagard_-_Why_Astrology_Is_A_Pseudoscience.pdf}}</ref><ref>{{cite book|title=Astrology|publisher=[[Encyclopædia Britannica]]|url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/39971/astrology}}</ref><ref name="SandPSandAstroSoc">{{cite web |author=Sven Ove Hansson, Edward N. Zalta |title=Science and Pseudo-Science |url=http://plato.stanford.edu/entries/pseudo-science/ |publisher=Stanford Encyclopedia of Philosophy |accessdate=6 जुलाई 2012}}</ref><ref name="astrosociety.org">{{cite web |title=Astronomical Pseudo-Science: A Skeptic's Resource List |publisher=Astronomical Society of the Pacific |url=http://www.astrosociety.org/education/resources/pseudobib.html}}</ref><ref name="Hartmann">{{cite journal |last=Hartmann |first=P. |author2=Reuter, M. |author3=Nyborga, H. |title=The relationship between date of birth and individual differences in personality and general intelligence: A large-scale study |url=https://archive.org/details/sim_personality-and-individual-differences_2006-05_40_7/page/1349 |journal=Personality and Individual Differences |date=मई 2006 |volume=40 |issue=7 | pages=1349–1362 |doi=10.1016/j.paid.2005.11.017 |quote=To optimise the chances of finding even remote relationships between date of birth and individual differences in personality and intelligence we further applied two different strategies. The first one was based on the common chronological concept of time (e.g. month of birth and season of birth). The second strategy was based on the (pseudo-scientific) concept of astrology (e.g. Sun Signs, The Elements, and astrological gender), as discussed in the book ''Astrology: Science or superstition?'' by Eysenck and Nias (1982).}}</ref>{{rp|1350}} आधुनिक साइंटिफिक चिंतनफलक में, अइसन कौनों मालुम संबंध नइखे खोजल जा सकल जेकरे आधार पर ई मानल जाय की केहू ब्यक्ति के जनमले के समय आकास में ग्रह वगैरह के स्थिति से ओकरे जिनगी पर कौनों परभाव पड़त होखे।<ref name=AsquithNSF>{{cite book |editor=Peter D. Asquith |title=Proceedings of the Biennial Meeting of the Philosophy of Science Association, vol. 1 |year=1978 |publisher=Reidel u.a. |location=Dordrecht u.a. |isbn=978-0-917586-05-7 |url=http://www.cavehill.uwi.edu/bnccde/PH29A/thagard.html |access-date=2017-09-14 |archive-date=2022-04-24 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220424161123/https://www.cavehill.uwi.edu//bnccde/PH29A/thagard.html |url-status=dead }}</ref><ref name=Vishveshwara>{{cite book |last=Vishveshwara |first=edited by S.K. Biswas, D.C.V. Mallik, C.V. |title=Cosmic Perspectives: Essays Dedicated to the Memory of M.K.V. Bappu |year=1989 |publisher=Cambridge University Press |location=Cambridge, England |isbn=0-521-34354-2 |edition=1. publ.}}</ref> जेतना भी टेस्ट अबले कइल गइल बाने, अध्ययन के बिसय के रूप में बीछल लोगन के कंट्रोल ग्रुप बना के अध्ययन कइल गइल बा, आ एह बात के कौनों सबूत नइखे मिलल की जिनगी के घटना आ कुंडली के फलादेस के बीच में बाई चांस समानता होखे से ज्यादा कुछ होखे के संभावना बा।<ref name=Carlson>{{cite journal |last=Carlson |first=Shawn |title=A double-blind test of astrology |journal=Nature |year=1985 |volume=318 |pages=419–425 |url=http://muller.lbl.gov/papers/Astrology-Carlson.pdf |doi=10.1038/318419a0 |issue=6045 |bibcode = 1985Natur.318..419C}}</ref><ref name=Zarka>{{cite journal |last=Zarka |first=Philippe |title=Astronomy and astrology |journal=Proceedings of the International Astronomical Union |year=2011 |volume=5 |issue=S260 |pages=420–425 |doi=10.1017/S1743921311002602}}</ref>
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist|35em}}
[[श्रेणी:ज्योतिष]]
{{culture-stub}}
b1ws1m9okigwnwm7s5hivx6vb5g6dt6
ग्लोब
0
51721
803806
788805
2026-08-01T19:52:31Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803806
wikitext
text/x-wiki
[[चित्र:World Globe Map.jpg|160px|thumb|अब के जमाना के एगो ग्लोब]]
[[चित्र:John Newton and William Palmer SLNSW globe 1782.jpg|160px|thumb|1782 के एगो ग्लोब, जॉन न्यूटन आ विलियम पाल्मर के बनावल।]]
'''ग्लोब''' (Globe) [[पृथिवी]] या कौनों अउरी आकाशीय पिंड के छोट रूप में देखावे वाला मॉडल होला। ई पृथिवी के [[पैमाना (नक्शा)|पैमाना]] अनुसार छोट रूप में देखावे ला आ बिबिध काम में इस्तेमाल होखे ला। कौनों गोल आकार चीज, जेकरे त्रिज्या आ पृथिवी के त्रिज्या में ख़ास अनुपात होखे (इहे [[पैमाना (नक्शा)|पैमाना]] कहाला) पर अक्षांश-देशांतर रेखा सभ के जाल आ महादीप आ महासागर सभ के चित्र बनावल गइल होला; आमतौर पर ई धुरी के सहारे लगभग ओतने झुका के देखावल गइल रहे ला जेतना कि पृथिवी अपने कक्षा-तल पर झुकाव लिहले बा। [[नक्शा]] बनावे में, गोलाकार सतह के सपाट सतह पर देखावे के बिधि, [[नक्शा प्रोजेक्शन]] बनावे में ग्लोब भा ग्लोब के कांसेप्ट (कल्पित ग्लोब) के खास महत्व होला। कारण ई कि ग्लोब पृथिवी के 3डी मॉडल हवे जबकि नक्शा 2डी निरूपण हवे।
ग्लोब शब्द के उत्पत्ती [[लैटिन|लैटिन भाषा]] के ''ग्लोबस'' (''globus'') से हवे जेकर शाब्दिक अरथ गोला होला। ग्लोब शब्द के पहिला इस्तेमाल, जहाँ ले जानकारी बा, [[स्ट्रेबो]] (150 ईपू) कइलेन ''ग्लोब ऑफ क्रेट्स'' के रूप में। दुनिया क सभसे पुरान ग्लोब जेह में पृथिवी देखावल गइल बा, मार्टिन बेहाइम के बनावल एर्डाफेल (Erdapfel, ''पृथिवी सेब'', सेव रुपी पृथिवी) हवे जे 1492 में बनावल गइल रहल। दुनिया के सभसे पुरान आकाशी ग्लोब (जेह में ब्रह्मांड के ग्लोब के रूप में देखावल गइल बा) दूसरी सदी के एगो संगमरमर के मूर्ती के हिस्सा बा जेह में कथा-कहानी के एगो देवता एटलस के ई ग्लोब अपना कान्ही पर उठवले देखावल गइल बा।
== कुछ कांसेप्ट ==
{{main|नक्शा प्रोजेक्शन|पैमाना (नक्शा)}}
[[चित्र:Teacher points out a country on a map.jpg|thumb|इस्कूल में मैडम जी बिद्यार्थिन के ग्लोब देखलावत बाड़ी।]]
पृथिवी के सपाट सतह पर देखावे के काम [[नक्शा प्रोजेक्शन]] के मदद से कइल जाला आ अइसन चित्र सभ नक्शा कहालें; हालाँकि पृथिवी के लगभग गोलाकार आकृति के कौनों भी तरीका से सपाट सतह पर देखावे में एकरे असली आकृति, एरिया, दूरी वगैरह सभ में कुछ न कुछ बिचलन जरूर हो जाला। एही से पृथिवी के आकृति के सही से देखावे के सभसे नीक माध्यम ग्लोब हवे जे खुद पृथिवी के लगभग गोल आकृति नियर होखे ला।
ग्लोब पृथिवी के [[पैमाना (नक्शा)|पैमाना]] अनुसार छोट कइल रूप (''स्केल मॉडल'') होखे लें। पृथिवी के खुद के साइज बहुत बड़हन बाटे आ एकर गोलाई (सर्कमफरेंस भा परिधि) लगभग 40 मिलियन (4 करोड़) मीटर बाटे; एकर मतलब कि अगर अइसन ग्लोब बनावल जाय जेकर गोलाई 1 मीटर होखे तब ग्लोब आ पृथिवी के बीचा में 1:40,000,000 (1:40 मिलियन) के अनुपात होखी)। आसान भाषा में कहल जाय तब ई ग्लोब पृथिवी के 4 करोड़ गुना छोट रूप में देखावे वाला मॉडल होखी। एह तरीका से, कुछ ग्लोब 1 फुट के डायामीटर वाला बनावल जालें जिनहन के गोलाई लगभग 96 सेमी होखे ला आ स्केल 1:42 मिलियन होला। एकरे अलावा अउरी कई साइज में ग्लोब बनावल जालें।
कुछ ग्लोब सभ पर पृथिवी के ऊँचाई निचाई के प्रदर्शित कइल जाला। इनहन के सतह पर उभार आ गहिरा हिस्सा बना के देखावल जाला कि पृथिवी पर कहाँ पहाड़ बाड़ें आ समुंदरी गहिरा हिस्सा कहाँ बाड़ें। एह दसा में ई ऊँचाई निचाई देख्लावे खातिर इस्तेमाल कइल रेलीफ़ बहुत बेसी बढ़ा-चढ़ा के देख्लावे के पड़े ला। उदाहरण खातिर एगो ग्लोब बनावे वाला कंपनी 96 सेमी. (25 इंच) के डायामीटर वाला ग्लोब बनावे ले (जे लगभग 200 सेमी के गोलाई वाला होला आ जेकर पैमाना 1:20 मिलियन होला); एह ग्लोब पर दुनियाँ से सभसे ऊँच परबत छोटी माउंट एवरेस्ट के 2.5 सेमी ऊँच (1 इंच) देखावे ले; वास्तव में देखल जाय तब ई ग्लोब के पैमाना के तुलना में 57 गुना बेसी बढ़ा के देखलावल जा रहल होखे ला (एकर वर्टीकल एक्जजरेशन x57 होखे ले)।
== गोलार्धन में बँटवारा ==
{{main|गोलार्ध}}
[[File:Map of the World.jpg|thumb|361x361px|पुराना समय के एगो नक्शा में पूरबी आ पच्छिमी गोलार्ध के बिभाजन।]]
'''पृथिवी के गोलार्ध''' (hemispheres of Earth) [[पृथिवी]] के ग्लोब के दू हिस्सा में बाँटला से बनेला;<ref>{{cite web |last1=Society |first1=National Geographic |title=hemisphere |url=https://www.nationalgeographic.org/encyclopedia/hemisphere/ |website=National Geographic Society |access-date=2 मार्च 2022 |language=en |date=22 मार्च 2011 |archive-date=2019-07-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190709192357/https://www.nationalgeographic.org/encyclopedia/hemisphere/ |url-status=dead }}</ref><ref name="Britannica">{{cite web |title=hemisphere |url=https://kids.britannica.com/students/article/hemisphere/274837 |website=Britannica Kids |access-date=2 मार्च 2022}}</ref> शब्द के मतलब होला गोला के आधा हिस्सा। अंग्रेजी भाषा के शब्द ''हेमिस्फियर'' मूल रूप से ग्रीक भाषा से आइल हवे आ एहू के मतलब होला कौनों गोला के आधा हिस्सा।
[[अक्षांश|अक्षांस]] के आधार पर पृथिवी के दू हिस्सा में बाँटल जाला तब [[बिसुवत रेखा]] भा भूमध्य रेखा एकरे बीचोबीच पड़े ले:
* [[उत्तरी गोलार्ध]] अइसन सगरी इलाका हऽ जे भूमध्य रेखा के उत्तर में पड़े ला। एकरे सेंटर में उत्तरी ध्रुव होखे ला।
* [[दक्खिनी गोलार्ध]] अइसन सगरी इलाका हऽ जे भूमध्य रेखा के दक्खिन में पड़े ला। एकरे सेंटर में दक्खिनी ध्रुव होखे ला।
[[देशांतर]] के आधार पर पृथिवी के दू हिस्सा में बाँटे पर प्रधान मध्याह्न रेखा ([[प्राइम मेरिडियन]]) आ अंतरराष्ट्रीय तिथि रेखा ([[इंटरनेशनल डेट लाइन]]) बीचोबीच पड़े लीं:
* [[पूरबी गोलार्ध]] प्राइम मेरिडियन 0° देशांतर के पूरुब में आ 180° देशांतर के पच्छिम में पड़े ला।
* [[पच्छिमी गोलार्ध]] प्राइम मेरिडियन 0° देशांतर के पच्छिम में आ 180° देशांतर के पूरुब में पड़े ला।
पृथिवी के [[समुंद्र|समुंद्री]] आ जमीनी भा [[महादीप|महादीपीय हिस्सा]] के आधार पर दू हिस्सा में बाँटल जाला:<ref>{{Cite journal | doi=10.1080/00221344508986498|title = This Hemisphere| url=https://archive.org/details/sim_journal-of-geography_1945-12_44_9/page/345| journal=Journal of Geography| volume=44| issue=9| pages=345–355|year = 1945|last1 = Boggs|first1 = S. W.}}</ref>
* [[जमीनी गोलार्ध]] (स्थलीय गोलार्द्ध) अइसन आधा हिस्सा जेह में [[महादीप]] सभ के जमीनी एरिया बेसी बाटे।
* [[पनिहा गोलार्ध]] (जलीय गोलार्द्ध) अइसन आधा हिस्सा जेह में [[महासागर]], मने की पानी के हिस्सा बेसी बाटे।
== वर्चुअल ग्लोब ==
{{main|वर्चुअल ग्लोब}}
[[चित्र:Worldwind.png|thumb|[[नासा]] क बनावल वर्चुअल ग्लोब वल्डविंड के एगो स्क्रीनशॉट]]
'''वर्चुअल ग्लोब''' [[धरती]] चाहे कौनों अउरी दुनिया के थ्री-डी (3D) सॉफ्टवेयर मॉडल होखे जेह पर यूजर लोग वर्चुअल माहौल में चीजन के अलग-अलग एंगल से आ पोजीशन से देख सके ला। परंपरागत ग्लोब के तुलना में वर्चुअल ग्लोब सभ में धरती के सतह के कई अलग-अलग किसिम से नजारा सभ के देखावे के क्षमता होला, इनहन पर भूगोलीय चीजन के बदल-बदल के बिबिध कंबीनेशन में देखल जा सके ला; बिसेसता सभ में भौतिक, चाहे आदमी के बनावल चीज - सड़क आ भवन नियर सभ हो सके लें, या जनसंख्या नियर चीजन के नक्शा के रूप में एब्स्ट्रेक्ट निरूपण हो सके ला, चाहे सैटलाइट इमेज भा हवाई फोटोग्राफी के इमेज हो सके लीं; चाहे स्ट्रीट व्यू हो सके ला।
20 नवंबर 1997 के माइक्रोसॉफ्ट ''एनकार्टा वर्चुअल ग्लोब 98'' के रूप में ऑफलाइन वर्चुअल ग्लोब जारी कइलस, एकरे बाद 1999 में ''कॉस्मी 3D वर्ल्ड एटलस'' जारी भइल।सबसे पहिला मशहूर आ खूब इस्तेमाल होखे वाला ऑनलाइन वर्चुअल ग्लोब नासा क बनावल ''वर्ल्डविंड'' (जे 2004 में रिलीज भइल) आ [[गूगल अर्थ]] (2005 में रिलीज) रहलें; गूगल अर्थ अभिन 2024 तक ले पॉपुलर बाटे।
== गैलरी ==
<gallery mode=packed heights=160>
File:Terrestrial globes.jpg|19वीं सदी के प्रोजेक्शन।<ref>[http://digitalcollections.library.ubc.ca/cdm/singleitem/collection/mccormick/id/63/rec/119 terrestrial globe], from the [http://digitalcollections.library.ubc.ca UBC Library Digital Collections]</ref>
File:Martin Behaim.jpg|मार्टिन बेहाइम (Martin Behaim) आ उनके ग्लोब "Erdapfel" (एर्डाफेल)।
File:Topview 1765globe.jpg|1765 में बनल de l'Isle नाँव के ग्लोब के टॉप व्यू।
File:Unisphere-cc.jpg|दि युनिस्फीयर, "uribe"/Uri Baruchin बनवलें।
File:JostBurgi-MechanisedCelestialGlobe1594.jpg|1594, मशीनी आकाशी ग्लोब।
File:Voskhod spacecraft IMP 'Globus' navigation instrument, full view.jpg|एगो ''Globus'' IMP नेवीगेशन यंत्र Voskhod आकास्बिमान से।
File:Eartha from outside.jpg|"अर्था" (Eartha), दुनियाँ के सभसे बड़हन ग्लोब।
File:Niesten Mars globe segments.jpg|मंगल के एगो नक्शा। देखावल बा कि कइसे एकरा के ग्लोब पर लपेटल जाय।
File:Naturalis Biodiversity Center - Museum - Exhibition Earth 08 - Huge globe with Africa showing, overview.jpg|Globe as seen from space, Naturalis Biodiversity Center, Leiden (1998)
</gallery>
== संदर्भ ==
{{Reflist|33em}}
== बाहरी कड़ी ==
{{Commons|Globe}}
* [http://netpbm.sourceforge.net/doc/ppmglobe.html ppmglobe — generate strips to glue onto a sphere]
* [http://www.ibiblio.org//e-notes/VRML/Globe/Globe.htm 3D VRML globe]
* [http://objetoseducacionais2.mec.gov.br/bitstream/handle/mec/18967/earth_en.html 3D Java Globe with coastlines, parallels, meridians, etc.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190307065631/http://objetoseducacionais2.mec.gov.br/bitstream/handle/mec/18967/earth_en.html |date=2019-03-07 }}
* [http://www.globolocal.net/eng/index_eng.html How to orient a globe in homothetic position to the Earth] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200128141943/http://www.globolocal.net/eng/index_eng.html |date=2020-01-28 }}
* [http://www.ultimateglobes.com/world-globe-term-glossary_a/332.htm Glossary to World Globe Terms] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200625171614/https://www.ultimateglobes.com/world-globe-term-glossary_a/332.htm |date=2020-06-25 }}
* [https://www.theguardian.com/travel/2017/aug/18/maps-legends-behind-the-scenes-london-globe-maker-workshop-bellerby Behind the scenes at London's globe-making workshop — a photo essay] (अगस्त 2017), ''[[दि गार्जियन]]''
{{Authority control}}
[[श्रेणी:कार्टोग्राफी]]
[[श्रेणी:भूगोल]]
[[श्रेणी:पृथिवी]]
b2q52jasrl4a7134uuion5pwt0s7wdq
मरियम मिर्ज़ाख़ानी
0
55792
803778
790033
2026-08-01T19:08:14Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803778
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox scientist
| name = मरियम मिर्ज़ाख़ानी
| native_name = Maryam Mirzakhani / {{lang|fa|مریم میرزاخانی}}
| image = Maryam Mirzakhani in Seoul 2014.jpg
| caption = गणितग्य लोग के अंतर्राष्ट्रीय कान्फ्रेंस में, 2014 में सियोल में मिर्ज़ाख़ानी; अहिजे इनके फील्ड मेडल भी दिहल गइल।
| birth_date = {{birth date|df=y|1977|05|03}}
| birth_place = [[तेहरान]], [[ईरान]]
| death_date = {{death date and age|df=y|2017|07|14|1977|05|03}}
| death_place = स्टेनफोर्ड, कैलिफोर्निया, अमेरिका
| resting_place =
| nationality = ईरानी<ref name="mmcv2">{{cite web|archiveurl=https://web.archive.org/web/20051124105510/http://www.claymath.org/fas/research_fellows/Mirzakhani/cv.pdf|title=Curriculum Vitae|first1=Maryam |last1=Mirzakhani|url=http://www.claymath.org/fas/research_fellows/Mirzakhani/cv.pdf|archivedate=24 November 2005|access-date=13 August 2014}}</ref><ref>{{cite web|title=The Fields Medalists 2014|first=Alain|last=Valette|publisher=Institut de mathématiques, Université de Neuchâtel|location=Neuchâtel, Switzerland|url=https://www.unine.ch/files/live/sites/math/files/shared/documents/prepublications/2014/Fields2014%20english%20light.pdf|access-date=15 July 2017|archive-date=20 July 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170720095938/https://www.unine.ch/files/live/sites/math/files/shared/documents/prepublications/2014/Fields2014%20english%20light.pdf|url-status=dead}}</ref>
| education = शरिफ यूनिवर्सिटी ऑफ टेक्नालॉजी, {{small|(बीएससी)}}<br />[[हार्वर्ड यूनिवर्सिटी]] {{small|(पीएचडी)}}
| thesis_title = Simple geodesics on hyperbolic surfaces and the volume of the moduli space of curves
| thesis_url = http://search.proquest.com/docview/305191605
| thesis_year = 2004
| doctoral_advisor = कोर्तिस टी. मकमुलेन<ref name=bbc>{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/news/science-environment-28739373|title=First female winner for Fields maths medal|last1=Jonathan|first1=Webb|year=2014|publisher=BBC News|access-date=13 August 2014}}</ref>
| academic_advisors = इबादोला एस. मह्मूदियन<ref name="ISNA">{{citation|url=http://www.isna.ir/news/96042715699/%D8%A8%D8%B1%DA%AF%D8%B2%D8%A7%D8%B1%DB%8C-%D9%85%D8%B1%D8%A7%D8%B3%D9%85-%D8%AE%D8%B5%D9%88%D8%B5%DB%8C-%D8%AE%D8%A7%DA%A9%D8%B3%D9%BE%D8%A7%D8%B1%DB%8C-%D9%BE%D8%B1%D9%88%D9%81%D8%B3%D9%88%D8%B1-%D9%85%DB%8C%D8%B1%D8%B2%D8%A7%D8%AE%D8%A7%D9%86%DB%8C-%D8%AF%D8%B1-%D8%A7%D9%85%D8%B1%DB%8C%DA%A9%D8%A7|id=96042715699|title=Private Funeral of Professor Mirzakhani to be held in the United States|language=Persian|work=[[Iranian Students News Agency]]|date=19 July 2017|access-date=19 July 2017}}</ref>
| spouse = जान वोंद्राक
| children = 1
| field = [[गणित]]
| work_institutions = {{Plainlist|
* [[प्रिंसटन यूनिवर्सिटी]]
* [[स्टेनफोर्ड यूनिवर्सिटी]]}}
| prizes = {{Plainlist|
* ब्लूमेंथल अवार्ड (2009)
* साटर प्राइज (2013)
* क्ले रिसर्च अवार्ड (2014)
* [[फील्ड्स मेडल]] (2014)}}
}}
'''मरियम मिर्ज़ाख़ानी''' ({{Lang|en|Maryam Mirzakhani}}, {{lang|fa|مریم میرزاخانی}}, 3 मई 1977 – 14 जुलाई 2017) ईरानी<ref>{{cite web|url=http://www.bbc.com/news/science-environment-40617094 |title=Maryam Mirzakhani, first woman to win maths' Fields Medal, dies – BBC News |publisher=Bbc.com |date=2014-08-12 |access-date=2017-07-16}}</ref><ref>{{cite news|last1=Chang|first1=Kenneth|title=Maryam Mirzakhani, Only Woman to Win a Fields Medal, Dies at 40|url=https://www.nytimes.com/2017/07/16/us/maryam-mirzakhani-dead.html|work=The New York Times|date=16 July 2017}}</ref><ref name="mmcv2"/> गणितग्य आ स्टेनफोर्ड यूनिवर्सिटी में गणित के प्रोफेसर रहली।<ref name="Weil-Petersson">{{Cite journal | first1= Maryam|last1= Mirzakhani | year = 2007 | journal = Journal of the American Mathematical Society | title = Weil-Petersson volumes and intersection theory on the moduli space of curves | doi = 10.1090/S0894-0347-06-00526-1|volume=20|mr=2257394|pages=1–23| url = http://www.ams.org/journals/jams/2007-20-01/S0894-0347-06-00526-1/S0894-0347-06-00526-1.pdf}}</ref><ref>{{Cite journal | journal = [[Inventiones Mathematicae]] | first1= Maryam|last1= Mirzakhani | title = Simple geodesics and Weil-Petersson volumes of moduli spaces of bordered Riemann surfaces | url = https://archive.org/details/sim_inventiones-mathematicae_2007_167_1/page/179 | date= January 2007|volume=167|issue=1|pages=179–222 | doi = 10.1007/s00222-006-0013-2|issn=1432-1297|publisher=[[Springer Science+Business Media|Springer-Verlag]]}}</ref><ref>{{cite web|url=http://news.stanford.edu/news/2008/april9/prezreport-040908.html|title=Report of the President to the Board of Trustees|date=9 April 2008|access-date=12 August 2014|publisher=Stanford University|archive-date=26 December 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181226060926/https://news.stanford.edu/news/2008/april9/prezreport-040908.html|url-status=dead}}</ref> इनके अनुसंधान (रिसर्च) के बिसय सभ में टेकीमुलर स्पेस, हाइपरबोलिक ज्यामिति, एर्गोडिक थियरी, आ सिम्प्लेक्टिक ज्यामिति शामिल रहल।<ref name="mmcv2" />
13 अगस्त 2014 के, मिर्जाखानी के गणित के क्षेत्र के सभसे प्रतिष्ठित पुरस्कार [[फील्ड्स मेडल]] दिहल गइल।<ref name="Farsnews">{{cite news
|url=http://english.farsnews.com/newstext.aspx?nn=13930523000321
|title=President Rouhani Congratulates Iranian Woman for Winning Math Nobel Prize
|date=14 August 2014|access-date=14 August 2014
|publisher=Fars News Agency}}</ref><ref>{{cite web
|url=http://www.mathunion.org/general/prizes/2014
|publisher=International Mathematical Union
|title=IMU Prizes 2014
|access-date=12 August 2014
|archive-date=26 December 2018
|archive-url=https://web.archive.org/web/20181226060901/https://www.mathunion.org/general/prizes/2014%0A
|url-status=dead
}}</ref> एकरे साथे, ई पुरस्कार पावे वाली ई पहिली औरत आ पहिली ईरानी ब्यक्ति बन गइली।<ref>{{Cite news|url=https://www.theguardian.com/world/2017/jul/16/maryam-mirzakhani-iranian-newspapers-break-hijab-taboo-in-tributes#img-2|title=Maryam Mirzakhani: Iranian newspapers break hijab taboo in tributes|last=correspondent|first=Saeed Kamali Dehghan Iran|date=2017-07-16|work=The Guardian|access-date=2017-07-18|language=en|issn=0261-3077}}</ref> अवार्ड के कमेटी इनके "रेईमान सरफेस आ इन्हन के मॉड्यूली स्पेस, के डाइनामिक्स आ ज्यामिति" पर काम के हवाला दिहलस।<ref name=sample>{{cite news | url = https://www.theguardian.com/science/2014/aug/13/fields-medal-mathematics-prize-woman-maryam-mirzakhani | title = Fields Medal mathematics prize won by woman for first time in its history | newspaper = The Guardian | date = 13 August 2014 | first = Ian | last = Sample | access-date = 9 June 2016 }}</ref>
14 जुलाई 2017 के, बस 40 बरिस के उमिर भर में मिर्जाखानी के छाती के कैंसर से निधन भ गइल।<ref>{{Cite web|url=http://www.newyorker.com/tech/elements/maryam-mirzakhanis-pioneering-mathematical-legacy|title=Maryam Mirzakhani's Pioneering Mathematical Legacy|website=The New Yorker|access-date=2017-07-18}}</ref>
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist|35em}}
==बाहरी कड़ी==
{{Commons category|Maryam Mirzakhani}}
*[https://web.archive.org/web/20170722040632/http://mmirzakhani.com/ Official Website of Maryam Mirzakhani] {{In lang|fa}}
* {{cite web |url= http://news.stanford.edu/news/2014/august/fields-medal-mirzakhani-081214.html |title= Stanford's Maryam Mirzakhani wins Fields Medal |first= Bjorn |last= Carey |date= 12 Aug 2014 |access-date= 13 Aug 2014 |work= [[Stanford University|Stanford News]] |archive-date= 13 August 2014 |archive-url= https://web.archive.org/web/20140813120134/http://news.stanford.edu/news/2014/august/fields-medal-mirzakhani-081214.html |url-status= dead }}
* {{cite web |url= https://www.matific.com/us/en/maryam-mirzakhani |title= Maryam Mirzakhani's work on Riemann surfaces explained in simple terms |website= Matific |date= 14 Aug 2014 |access-date = 18 Aug 2014}}
* {{cite web |url=http://abel.math.harvard.edu/~ctm/papers/home/text/papers/icm14/icm14.pdf|title= The work of Maryam Mirzakhani |website= Harvard University |first= Curtis |last= McMullen |date= 14 Aug 2014 |access-date = 18 Aug 2017}}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:ईरानी लोग]]
[[श्रेणी:1977 में जनम]]
[[श्रेणी:2017 में निधन]]
{{bio-stub}}
86d2opkzzm04y5nr88vy1sas11sw8qs
नॉर्मन बोरलॉग
0
61936
803792
758573
2026-08-01T19:36:15Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803792
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox scientist
|name = Norman Borlaug
|image = Norman Borlaug.jpg
|caption = Borlaug speaking at the Ministerial Methodist Conference and Expo on Agricultural Science and Technology, June 2003
|birth_date = {{birth date|1914|03|25}}
|birth_name = Norman Ernest Borlaug
|birth_place = [[Cresco, Iowa|Cresco]], [[Iowa]], United States
|death_date = {{death date and age|2009|09|12|1914|03|25}}<ref name=natureobituary>{{cite journal|last1=Swaminathan|first1=M. S.|authorlink1=M. S. Swaminathan|title=Obituary: Norman E. Borlaug (1914–2009) Plant scientist who transformed global food production|url=https://archive.org/details/sim_nature-uk_2009-10-15_461_7266/page/894|journal=Nature|volume=461|issue=7266|year=2009|pages=894–894|issn=0028-0836|doi=10.1038/461894a|bibcode=2009Natur.461..894S}}</ref>
|death_place = [[Dallas]], [[Texas]], United States
|citizenship = [[United States]]
|nationality = [[United States|American]]
|ethnicity = [[Norse]]
|field = {{Plainlist|
* [[Agronomy]]
* [[Plant pathology]]
* [[Genetics]]}}
|thesis_title = Variation and Variability in Fusarium Lini
|thesis_year = 1942
|thesis_url = http://search.proquest.com/docview/301865400
|work_institutions = {{Plainlist|
* [[DuPont]]
* Cooperative Wheat Research and Production Program (Mexico)
* [[International Maize and Wheat Improvement Center]]
* [[Texas A&M University]]}}
|alma_mater = [[University of Minnesota]] {{small|(B.S., 1937) (Ph.D, 1942)}}
|known_for = {{unbulleted list |[[हरित क्रांति]] |[[World Food Prize]]}}
|awards = <!-- {{Plainlist|
* [[Nobel Peace Prize]] {{small|(1970)}}
* [[Presidential Medal of Freedom]] {{small|(1977)}}
* [[Fellow of the Royal Society|ForMemRS]] {{small|(1987)}}<ref name=frs>{{cite journal|doi=10.1098/rsbm.2013.0012|title=Norman Ernest Borlaug. 25 March 1914 -- 12 September 2009|journal=Biographical Memoirs of Fellows of the Royal Society|volume=59|pages=59–72|year=2013|last1=Phillips|first1=R. L.}}</ref>
* [[Vannevar Bush Award]] {{small|(2000)}}
* [[Public Welfare Medal]] {{small|(2002)}}
* [[National Medal of Science]] {{small|(2004)}}
* [[Congressional Gold Medal]] {{small|(2006)}}
* [[Padma Vibhushan]] {{small|(2006)}}}} -->
}}
'''नॉर्मन अर्नेस्ट बोरलॉग''' (Norman Ernest Borlaug; 25 मार्च 1914 – 12 सितंबर 2009) एगो अमेरिकी [[कृषि भूगोल|कृषी]] बैज्ञानिक रहलें। इनके [[हरित क्रांति]] में योगदान खाती "हरित क्रांति के पिता" के रूप में जानल जाला आ एह खाती इनके नोबल शांति पुरस्कार भी दिहल गइल।
बोरलाग के मुख्य काम [[मैक्सिको]] में रिसर्च के दौरान गोहूँ के बौना किसिम के खोज कइल रहे जे उपज अधिका दे आ बेमारी सभ के प्रतिरोधक क्षमता वाला वेरायटी रहल। एह वेरायटी से मैक्सिको, पाकिस्तान आ भारत में 1960 के दशक में गोहूँ के उत्पादन में भारी बढ़ती भइल आ ई देस अनाज के मामिला में आत्मनिर्भर भ गइलेन।
बाद में बोरलाग अपना खोज आ रिसर्च से एशिया आ अफिरका के अउरी देस सभ में खेती के उपज बढ़ावे खाती काम कइलें।
{{Clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist}}
[[श्रेणी:अमेरिका के लोग]]
[[श्रेणी:1914 में जनम]]
[[श्रेणी:2009 में निधन]]
{{bio-stub}}
1vb0h1u9iplyozrwlmcknlbo4ymij1b
टाइटन
0
65678
803818
788989
2026-08-01T20:24:12Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803818
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox planet
| name = टाइटन
| alt_names = Saturn VI
| pronounced = {{IPAc-en|audio=En-us-Titan.ogg|ˈ|t|aɪ|t|ən}}
| adjectives =
| image = Titan in true color.jpg
| caption = टाइटन के ''ट्रू कलर'' फोटो
| orbit_ref =<ref name="horizons" />
| discovery = yes
| discoverer = [[क्रिस्टियान हियगेंस]]
| discovered = 25 मार्च 1655
| periapsis = {{val|1186680|u=km}}
| apoapsis = {{val|1257060|u=km}}
| semimajor = {{val|1221870|u=km}}
| eccentricity = {{val|0.0288}}
| period = {{val|15.945|u=days}}
| avg_speed = 5.57 km/s (नापल)
| inclination = {{val|0.34854|u=°}} (to Saturn's equator)
| satellite_of = [[शनि]]
| physical_characteristics = yes
| mean_diameter = {{val|5149.46|0.18|u=km}} (0.404 [[Earth]]s)<ref name="Zebker 2018">{{cite journal| doi=10.1126/science.1168905| first1=Howard A.| last1=Zebker1| first2=Bryan| last2=Stiles| first3=Scott| last3=Hensley| first4=Ralph| last4=Lorenz| first5=Randolph L.| last5=Kirk| first6=Jonathan| last6=Lunine| title=Size and Shape of Saturn's Moon Titan| date=15 May 2009| journal=Science| volume=324| issue=5929| pages=921-923| access-date=13 October 2018| url=http://science.sciencemag.org/content/324/5929/921}}</ref> (1.480 [[Moon]]s)
| surface_area = {{val|8.3|e=7|u=km2}} (0.163 Earths) (2.188 Moons)
| volume = {{val|7.16|e=10|u=km3}} (0.066 Earths) (3.3 Moons)
| mass = {{val|1.3452|0.0002|e=23|u=kg}} <br>(0.0225 Earths)<ref name="Jacobson 2006">{{cite journal| doi=10.1086/508812| last1=Jacobson | first1=R. A.| last2=Antreasian | first2=P. G.| last3=Bordi | first3=J. J.| last4=Criddle | first4=K. E.| last5=Ionasescu | first5=R.| last6=Jones | first6=J. B.| last7=Mackenzie | first7=R. A.| last8=Meek | first8=M. C.| last9=Parcher | first9=D.| first10=F. J. | last10=Pelletier| first11=W. M. | last11=Owen, Jr.| first12=D. C. | last12=Roth| first13=I. M. | last13=Roundhill| first14=J. R. | last14=Stauch| date=दिसंबर 2006| title=The Gravity Field of the Saturnian System from Satellite Observations and Spacecraft Tracking Data| journal=The Astronomical Journal| volume=132 | issue=6 | pages=2520–2526| url=http://iopscience.iop.org/1538-3881/132/6/2520/fulltext| bibcode=2006AJ....132.2520J| ref={{sfnRef|Jacobson Antreasian et al.|2006}}}}</ref> (1.829 Moons)
| density = {{val|1.8798|0.0044|u=g/cm3}}<ref name="Jacobson 2006" />
| surface_grav = {{val|1.352|u=m/s2}} ({{val|0.14|u=[[G-force|''g'']]}}) (0.85 Moons)
| moment_of_inertia_factor = {{val|0.3414|0.0005}}<ref name="Iess2010">{{cite journal|last1= Iess|first1= L.|last2= Rappaport|first2=N. J.|last3= Jacobson|first3=R. A.|last4= Racioppa|first4= P.|last5= Stevenson|first5=D. J.|last6= Tortora|first6= P.|last7= Armstrong|first7=J. W.|last8= Asmar|first8=S. W.|title= Gravity Field, Shape, and Moment of Inertia of Titan|url= https://archive.org/details/sim_science_2010-03-12_327_5971/page/1367|journal= Science|volume= 327|issue= 5971|date= 2010-03-12|pages= 1367–1369|doi= 10.1126/science.1182583|pmid=20223984|bibcode = 2010Sci...327.1367I }}</ref> (estimate)
| escape_velocity = {{val|2.639|u=km/s}} (0.236 Earths) (1.11 Moons)
| rotation = Synchronous
| axial_tilt = शून्य
| albedo = 0.22<ref>{{cite web |last=Williams |first=D. R. |date=February 22, 2011 |title=Saturnian Satellite Fact Sheet |publisher=NASA |url=http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/factsheet/saturniansatfact.html |accessdate=2015-04-22 |url-status=live |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100430122034/http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/factsheet/saturniansatfact.html |archivedate=अप्रैल 30, 2010 |df=mdy-all }}</ref>
| magnitude = 8.2<ref name="arval" /> से 9.0
| single_temperature = {{convert|93.7|K|°C}}<ref name="Mitri">{{cite journal |last=Mitri |first=G. |last2=Showman |first2=Adam P. |last3=Lunine |first3=Jonathan I. |last4=Lorenz |first4=Ralph D. |date=2007 |title=Hydrocarbon Lakes on Titan |url=http://www.lpl.arizona.edu/~showman/publications/mitri-etal-2007-lakes.pdf |format=PDF |journal=Icarus |volume=186 |issue=2 |pages=385–394 |doi=10.1016/j.icarus.2006.09.004 |bibcode=2007Icar..186..385M |url-status=live |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080227112028/http://www.lpl.arizona.edu/~showman/publications/mitri-etal-2007-lakes.pdf |archivedate=February 27, 2008 |df=mdy-all }}</ref>
| atmosphere = हँ
| surface_pressure = {{val|146.7|ul=kPa}} ({{val|1.45|ul=atm}})
| atmosphere_composition = Variable<br> [[Stratosphere]]:<br>98.4% [[nitrogen]] ({{chem|N|2}}),<br>1.4% [[methane]] ({{chem|CH|4}}),<br>0.2% [[hydrogen]] ({{chem|H|2}});<br>Lower [[troposphere]]:<br>95.0% {{chem|N|2}}, 4.9% {{chem|CH|4}};<ref name="Niemann" /><br>{{nowrap|97% {{chem|N|2}},}} {{nowrap|2.7±0.1% {{chem|CH|4}},}} {{nowrap|0.1–0.2% {{chem|H|2}}{{sfnp |Coustenis |Taylor |2008 |pp=154–155}}}}
}}
'''टाइटन''' [[शनि ग्रह]] के सभ से बडहन चान हऽ। ई एकलऊता चान हऽ जेकरा भिरी वायुमंडल बा। ई शनि के छठवा अईसन चान हऽ जे आपन गुरुत्वाकर्षण से गोल बा। टाइटन पृथिवी के चान से 50 % बेसी बड़ आ 80 % बेसीि भारी बा ई [[बृहस्पति ग्रह]] के [[जेनेमिड]] के बाद सौर्य परिवार के दूसरका सभ से बड़ चान हऽ।
{{clear}}
==संदर्भ==
{{Reflist|33em}}
[[श्रेणी:सौरमंडल]]
j8zl525nufgpihtip0jdert6fgqaxyb
अमेरिका के नदी सभ के लिस्ट
0
66214
803816
791487
2026-08-01T20:10:08Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803816
wikitext
text/x-wiki
'''अमेरिका के नदी सभ''' में 38 गो प्रमुख नदी बाड़ी सऽ जिनहन के लंबाई {{convert|500|mi}} से ढेर बा। एह नदी सभ के एगो लिस्ट नीचे दिहल जात बा। लिस्ट के नीचे प्रमुख नदी सभ के नक्सा पर लोकेशन भी देखावल गइल बाटे।
== लिस्ट ==
<div style="float: left; margin: 5px;">
{| class="wikitable" border="1"
|-
! style="background:#eaeaea" colspan=6|रंग कोड के माने
|-
|bgcolor="#fffdd0" style="text-align: left" |{{dagger|alt=धारा पूरा तरीका से अमेरिका के भीतरे ना बहे ले।}} नदी के पूरा हिस्सा अमेरिका के भीतरे ना बाटे।
|-
|bgcolor="#eeffee" style="text-align: left"|{{double-dagger|alt= नदी के थाला पूरा तरीका से अमेरिका के भीतरे ना बाटे।}} नदी के थाला पूरा तरीका से अमेरिका के भीतरे ना बाटे।
|}</div>
{|class="wikitable sortable plainrowheaders" style="width:100%; background:#fff;"
|+ अमेरिका के सभसे लमहर प्रमुख नदी सभ के लिस्ट
! scope="col" width=1%|'''#'''
! scope="col" width=10%|'''नाँव'''
! scope="col" width=10%|'''मुहाना'''<ref name = "maps"/>
! scope="col" width=10%|'''लंबाई'''
! scope="col" width=10% |'''सोता<br>अक्षांश-देशांतर'''<ref name = "GNIS USGS">The mouth coordinates and source coordinates are from the ''[[Geographic Names Information System]]'' (United States Geological Survey) or the [[Canadian Geographical Names Data Base]] except for the coordinates of the mouth of the Colorado River, derived by geolocating with [[Google Earth]].</ref></center>
! scope="col" width=10%|'''मुहाना<br>अक्षांश-देशांतर'''<ref name = "GNIS USGS"/>
! scope="col" width=10%|'''थाला<br>area'''<ref name="ReferenceA">From ''Rivers of North America'' (ed. Benke and Cushing) unless otherwise noted.</ref>
! scope="col" width=10%|'''बहाव'''<ref name="ReferenceA"/>
! scope="col" width= 29% class="unsortable" |'''राज्य, प्रांत, आ फोटो'''<ref name = "maps">{{cite book|title = The Road Atlas| publisher = Rand McNally & Company|year = 2008|location = Chicago, Illinois|isbn = 978-0-528-93961-7}}</ref><ref name = "GNIS USGS"/>
|--
! scope="row" |1
|[[मिसौरी नदी]]||[[मिसीसिपी नदी]]||{{nts|2341}} mi<br>3,768 km{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=432}}||{{coord|45|55|39|N|111|30|29|W|name = Missouri River (source)}}<ref>{{cite web|title = Missouri River|work = Geographic Names Information System (GNIS)|publisher = United States Geological Survey|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:756398|date = October 24, 1980|accessdate = फरवरी 4, 2011|archive-date = August 5, 2020|archive-url = https://web.archive.org/web/20200805010233/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:756398|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|38|48|49|N|90|07|11|W|name= Missouri River (mouth)}} ||style="background:#eeffee;"|{{nts|529353}} mi<sup>2</sup><br>1,371,017 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=469}}<br>{{double-dagger}}{{#tag:ref|Of the total, 10,700 mi<sup>2</sup> (28,000 km<sup>2</sup>), about two percent of the basin, is in Canada.<ref name = "Canada Atlas"/><ref name = "USGS map"/>|group=n}}||{{nts|69100}} ft<sup>3</sup>/s<br>1,956 m<sup>3</sup>/s<br>{{#tag:ref|Kammerer: 76,200 ft<sup>3</sup>/s (2,160 m<sup>3</sup>/s).<ref name= "USGS Kammerer"/>|group=n }} ||[[मोंटाना]]<sup>s</sup>, [[नार्थ डकोटा]], [[साउथ डकोटा]], [[नेब्रास्का]], [[आयवा]], [[कंसास]], [[मिसौरी]]<sup>m</sup>[[File:Missouri NRR.jpg|center|150px|alt=A wide river flows across a plain.]]
|--
! scope="row" |2
||[[मिसीसिपी नदी]]||[[मैक्सिको के खाड़ी]]||{{nts|2202}} mi<br>3,544 km{{sfn|Benke|Cushing|2005|pp=237, 331}}<br>{{#tag:ref|Kammerer: 2,340 mi (3,770 km).<ref name ="USGS Kammerer"/> ''The Atlas of Canada'': 2,348 mi (3,779 km).<ref name ="Canada Atlas"/>|group=n}}||{{coord|47|14|22|N|95|12|29|W|name=Mississippi River (source)}}<ref>{{cite web|title = Mississippi River|work = Geographic Names Information System (GNIS)|publisher = United States Geological Survey|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1629903|date = June 4, 1980|accessdate = फरवरी 4, 2011|archive-date = July 26, 2020|archive-url = https://web.archive.org/web/20200726031728/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1629903|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|29|09|04|N|89|15|12|W|name=Mississippi River (mouth)}}||style="background:#eeffee;"|{{nts|1260000}} mi<sup>2</sup><br>3,270,000 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=272}}<br>{{double-dagger}}{{#tag:ref|Of the total, 10,700 mi<sup>2</sup> (27,800 km<sup>2</sup>), about two percent of the basin, is in Canada.<ref name = "Canada Atlas"/><ref name = "USGS map"/>|group=n}}||{{nts|650000}} ft<sup>3</sup>/s<br>18,400 m<sup>3</sup>/s ||[[मिनेसोटा]]<sup>s</sup>, [[विस्कॉन्सिन]], [[आयवा]], [[इलिनोई]], [[मिसौरी]], [[केंचुकी]], [[टेनेसी]], [[आर्कन्सा]], [[Mississippi]], [[लुइसियाना]]<sup>m</sup>[[File:Lake Itasca Mississippi Source.jpg|center|150px|alt=A small river flows from a lake.]]
|--
! scope="row"|3
||[[यूकान नदी]]||[[बेरिंग सागर]]||style="background:#fffdd0;"|{{nts|1979}} mi<br>3,185 km<ref name ="Canada Atlas"/><br>{{dagger}}{{#tag:ref|Of this total, 714 mi (1,149 km) are in Canada. This amounts to about 36 percent of the main-stem length.<ref name="Canada Atlas"/>|group=n}}||{{coord|59|35|00|N|133|47|00|W|name=Yukon River (source)}}<ref>{{cite web|title=Atlin Lake (B.C.) |publisher=Natural Resources Canada |url=http://geonames2.nrcan.gc.ca/cgi-bin/v9/sima_unique_v9?english?JCTAR?C |accessdate=February 4, 2011 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110706184115/http://geonames2.nrcan.gc.ca/cgi-bin/v9/sima_unique_v9?english%3FJCTAR%3FC |archivedate=July 6, 2011 |dead-url=yes |df= }}</ref> ||{{coord|62|35|55|N|164|48|00|W|name=Yukon River (mouth)}}<ref>{{cite web|title = Yukon River|work = Geographic Names Information System (GNIS)|publisher = United States Geological Survey|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1416412|date = March 31, 1981|accessdate = फरवरी 4, 2011|archive-date = August 15, 2018|archive-url = https://web.archive.org/web/20180815093910/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1416412|url-status = dead}}</ref>||style="background:#eeffee;"|{{nts|324000}} mi<sup>2</sup><br>839,200 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=796}}<br>{{double-dagger}}{{#tag:ref|''The Atlas of Canada'' also lists the total basin size at 324,000 mi<sup>2</sup> (839,200 km<sup>2</sup>), split between 125,000 mi<sup>2</sup> (323,800 km<sup>2</sup>), about 39 percent, in Canada and 199,000 mi<sup>2</sup> (515,400 km<sup>2</sup>), about 61 percent, in the United States.<ref name ="Canada Atlas"/>|group=n}} ||{{nts|224000}} ft<sup>3</sup>/s<br>6,340 m<sup>3</sup>/s||''[[ब्रिटिश कोलंबिया]]''<sup>s</sup>, ''[[Yukon Territory]]'', [[अलास्का]]<sup>m</sup>[[File:Dawson City Lookout Yukon River 3264px.jpg|center|150px|alt=Sunset over a large river flowing through mountains.]]
|--
! scope="row" |4
||[[रियो ग्रांडे]]||[[मैक्सिको के खाड़ी]] ||style="background:#fffdd0;"|{{nts|1759}} mi<br>2,830 km{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=186}}<br>{{dagger}}{{#tag:ref|Kammerer: 1,900 mi (3,100 km).<ref name = "USGS Kammerer">{{cite web|last = Kammerer| first = J. C. |title = Largest Rivers in the United States|url = http://pubs.usgs.gov/of/1987/ofr87-242/|publisher = United States Geological Survey |date = September 1, 2005|accessdate = January 22, 2011}}</ref> University of Texas (UT): 1,799 mi (2,895 km).<ref name = "University of Texas">{{cite web|last = Patino|first = Carlos|author2=McKinney, Daene C. |author3=Maidment, David R. |publisher = University of Texas Center for Research in Water Resources| title =Water Management Information System for the Rio Grande/Bravo Basin |url = http://www.crwr.utexas.edu/gis/gishydro04/time/Rio_Grande-Bravo_Basin.htm| accessdate = फरवरी 19, 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150401031158/http://www.crwr.utexas.edu/gis/gishydro04/time/Rio_Grande-Bravo_Basin.htm|archivedate=April 1, 2015|url-status=dead}}</ref> The river forms the U.S.–Mexico border for 1.251 mi (2,013 km) (about 70 percent of its main-stem length) from [[El Paso, Texas|El Paso]] to the Gulf of Mexico.<ref name = "University of Texas"/>|group=n}}||{{coord|37|47|52|N|107|32|18|W|name=Rio Grande (source)}}<ref>{{cite web|title = Rio Grande|work = Geographic Names Information System (GNIS)|publisher = United States Geological Survey|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1385432|date = March 30, 1979|accessdate = फरवरी 4, 2011|archive-date = June 16, 2020|archive-url = https://web.archive.org/web/20200616102033/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1385432|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|25|57|22|N|97|08|43|W|name=Rio Grande (mouth)}}|| style="background:#eeffee;"|{{nts|340000}} mi<sup>2</sup><br>870,000 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=220}}<br>{{double-dagger}}{{#tag:ref|''Rivers of North America'' says that of this total only about 170,000 mi<sup>2</sup> (450,000 km<sup>2</sup>) of the basin contribute water to the river.{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=220}} The University of Texas (UT) says, "The river collects rain, snowmelt and spring water from an area [of] about 215,338 mi<sup>2</sup> [557,722 km<sup>2</sup>] including closed basins."<ref name="University of Texas"/> It says that 87,020 mi<sup>2</sup> (225,380 km<sup>2</sup>) of the basin (about 48 percent), not counting [[Endorheic basin|closed basins]], are in Mexico, while 93,821 mi<sup>2</sup> (242,994 km<sup>2</sup>) (about 52 percent) are in the United States.<ref name="University of Texas"/> Kammerer cites a total basin size of 336,000 mi<sup>2</sup> (870,000 km<sup>2</sup>).<ref name = "USGS Kammerer"/>|group=n}} ||{{nts|1300}} ft<sup>3</sup>/s<br>37 m<sup>3</sup>/s||[[कोलोरैडो]]<sup>s</sup>, [[न्यू मैक्सिको]], [[टैक्सास]]<sup>m</sup>, ''[[Chihuahua (state)|Chihuahua]]'', ''[[Coahuila]]'', ''[[Nuevo León]]'', ''[[Tamaulipas]]''<sup>m</sup>[[File:Rio Grande Creede.jpg|center|150px|alt=A small river winds through mountains under a rainbow.]]
|--
! scope="row"|5
||[[कोलोरैडो नदी]]||[[कैलिफोर्निया के खाड़ी]] ||style="background:#fffdd0;"|{{nts|1450}} mi<br>2,330 km<ref name = "USGS Kammerer"/><br>{{dagger}}{{#tag:ref|According to the Utah Division of Water Resources, 75 mi (121 km) of the river are in Mexico. This amounts to about 5 percent of the main-stem length.<ref>{{cite web|last=Anderson|first=D. Larry|title= Utah's Perspective: The Colorado River|url= http://www.water.utah.gov/interstate/thecoloradoriverart.pdf|date = May 2002|page=5|format=PDF|accessdate=February 19, 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140409152252/http://www.water.utah.gov/interstate/thecoloradoriverart.pdf|archivedate=April 9, 2014|url-status=dead}}</ref> Of this, 17 mi (27 km) form the border between Mexico and the United States.<ref name = "U.N. Programme"/>|group=n}}||{{coord|40|28|20|N|105|49|34|W|name=Colorado River (source)}}<ref>{{cite web|title = Colorado River|work = Geographic Names Information System (GNIS)|publisher = United States Geological Survey|url = {{gnis3|45730}}|date = फरवरी 8, 1980|accessdate = फरवरी 4, 2011}}{{Dead link|date=March 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ||{{coord|31|48|57|N|114|48|22|W|name =Colorado River (mouth)}}<ref>Derived via [[Google Earth]]</ref>||style="background:#eeffee;"|{{nts|248000}} mi<sup>2</sup><br>642,000 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=527}}<br>{{double-dagger}}{{#tag:ref|The [[United Nations Environment Programme]] cites a total basin size of 246,000 mi<sup>2</sup> (637,000 km<sup>2</sup>), split between 2,000 mi<sup>2</sup> (5,200 km<sup>2</sup>) (about 1 percent) in Mexico and 244,000 mi<sup>2</sup> (632,000 km<sup>2</sup>) (about 99 percent) in the United States.<ref name="U.N. Programme">{{cite web|last=Arias|first=E.|author2=Albar, M.|author3=Parra, I|author4=Reza, M|title=Regional Definition|publisher=United Nations Environment Programme|pages=20–21|url=http://staging.unep.org/dewa/giwa/areas/reports/r27/regional_definition_giwa_r27.pdf|format=PDF|accessdate=May 30, 2017|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170531023445/http://staging.unep.org/dewa/giwa/areas/reports/r27/regional_definition_giwa_r27.pdf|archivedate=May 31, 2017|dead-url=yes|df=}}</ref> |group=n}} ||{{nts|1400}} ft<sup>3</sup>/s<br>40 m<sup>3</sup>/s ||[[कोलोरैडो]]<sup>s</sup>, [[Utah]], [[एरिजोना]], [[Nevada]], [[कैलिफोर्निया]], ''[[सोनोरा]]''<sup>m</sup>, ''[[Baja California]]''<sup>m</sup>[[File:Colorado River edit.jpg|center|150px|alt=A large river flows through a deep canyon.]]
|--
! scope="row"|6
||[[आर्कन्सा नदी]]|| [[मिसीसिपी नदी]] ||{{nts|1443}} mi<br>2,322 km<br>{{#tag:ref|Derived by subtracting the length of the [[East Fork Arkansas River]] of roughly 16 mi (26 km)<ref>{{cite map|title = Colorado Atlas and Gazetteer|publisher = DeLorme|date = 1998|section = 47–48|isbn =978-0-89933-265-9}}</ref> from Kammerer's total of 1,459 mi (2,348 km).<ref name = "USGS Kammerer"/> |group=n}}||{{coord|39|15|30|N|106|20|38|W|name = Arkansas River (source)}}<ref>{{cite web|title = Arkansas River|work = Geographic Names Information System (GNIS)|publisher = United States Geological Survey|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:78956|date = November 30, 1979|accessdate = फरवरी 4, 2011|archive-date = July 12, 2020|archive-url = https://web.archive.org/web/20200712005314/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=GNISPQ:3:::NO::P3_FID:78956|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|33|46|30|N|91|04|15|W|name=Arkansas River (mouth)}} ||{{nts|160200}} mi<sup>2</sup><br>414,910 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=315}}|| {{nts|35500}} ft<sup>3</sup>/s<br>1,004 m<sup>3</sup>/s||[[कोलोरैडो]]<sup>s</sup>, [[कंसास]], [[Oklahoma]], [[आर्कन्सा]]<sup>m</sup>[[File:Wichitanightskyline.jpg|center|150px|alt=A large river flows through a brightly lit city at night.]]
|--
! scope="row"|7
||[[कोलंबिया नदी]]||[[प्रशांत महासागर]]||style="background:#fffdd0;"|{{nts|1243}} mi<ref name = "Canada Atlas"/><br>2,000 km<br>{{dagger}}{{#tag:ref|About 498 mi (801 km) are in Canada.<ref name ="Canada Atlas"/> This amounts to about 40 percent of the main-stem length.|group=n}} ||{{coord|50|13|00|N|115|51|00|W|name=Columbia River (source)}}<ref>{{cite web|title=Columbia Lake |publisher=Natural Resources Canada |url=http://geonames2.nrcan.gc.ca/cgi-bin/v9/sima_unique_v9?english?JATIP?C |accessdate=January 31, 2011 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110706184119/http://geonames2.nrcan.gc.ca/cgi-bin/v9/sima_unique_v9?english%3FJATIP%3FC |archivedate=July 6, 2011 |df= }}</ref> ||{{coord|46|14|39|N|124|03|29|W|name=Columbia River (mouth)}}<ref name = "gnis Columbia River">{{cite web | title = Columbia River | work = Geographic Names Information System | publisher = United States Geological Survey | date = November 28, 1980 | url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1140014 | accessdate = August 5, 2010 | archive-date = June 22, 2020 | archive-url = https://web.archive.org/web/20200622043440/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1140014 | url-status = dead }}</ref>||style="background:#eeffee;"|{{nts|279548}} mi<sup>2</sup><br>724,024 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=646}}<br>{{double-dagger}}{{#tag:ref|''The Atlas of Canada'' lists the total watershed at 259,200 mi<sup>2</sup> (671,300 km<sup>2</sup>), split between 39,700 mi<sup>2</sup> (102,800 km<sup>2</sup>) (about 15 percent) in Canada and 219,500 mi<sup>2</sup> (568,500 km<sup>2</sup>) (about 85 percent) in the United States.<ref name ="Canada Atlas"/> Kammerer's figure for the total watershed is 265,000 mi<sup>2</sup> (690,000 km<sup>2</sup>).<ref name = "USGS Kammerer"/>|group=n}} ||{{nts|273000}} ft<sup>3</sup>/s<br>7,730 m<sup>3</sup>/s ||''[[ब्रिटिश कोलंबिया]]''<sup>s</sup>, [[वाशिंगटन (राज्य)|वाशिंगटन]]<sup>m</sup>, [[ऑरेगन]]<sup>m</sup>[[File:ColumbiaRGorgePano.jpg|center|150px|alt=A large river flows through a wooded gorge.]]
|--
! scope="row"|8
||[[Red River of the South|Red River]]||[[Atchafalaya River|Atchafalaya]] and [[Mississippi River|Mississippi]] rivers||{{nts|1125}} mi<br>1,811 km<br>{{#tag:ref|This is the combined length, 1,360 mi (2,190 km),<ref>{{cite web|last = Kleiner | first = Diana J.|title = ''Handbook of Texas'': Red River|publisher = Texas State Historical Association|url = http://www.tshaonline.org/handbook/online/articles/rnr01|accessdate = फरवरी 18, 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151223143425/http://www.tshaonline.org/handbook/online/articles/rnr01|archivedate=December 23, 2015|dead-url=yes}}</ref> of the main stem, [[Prairie Dog Town Fork Red River]], and [[Tierra Blanca Creek]] minus the lengths of the latter two, 160 mi (260 km)<ref>{{cite web|title = ''Handbook of Texas'': Prairie Dog Town Fork of the Red River|publisher = Texas State Historical Association|url = http://www.tshaonline.org/handbook/online/articles/rnp04| accessdate = फरवरी 18, 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160314153819/https://www.tshaonline.org/handbook/online/articles/rnp04|archivedate=March 14, 2016|dead-url=no}}</ref> and 75 mi (121 km).<ref>{{cite web|title = ''Handbook of Texas'': Tierra Blanca Creek|url = http://www.tshaonline.org/handbook/online/articles/rbt49|publisher = Texas State Historical Association|accessdate = फरवरी 18, 2011}}</ref> Kammerer gives the length as 1,290 mi (2,080 km).<ref name = "USGS Kammerer"/>|group=n}}||{{coord|34|34|35|N|99|57|54|W|name=Red River (source)}}<ref>{{cite web|title = Red River|work = Geographic Names Information System (GNIS)|publisher = United States Geological Survey|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:558728|date = June 4, 1980|accessdate = फरवरी 5, 2011|archive-date = August 6, 2020|archive-url = https://web.archive.org/web/20200806192756/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:558728|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|31|01|10|N|91|44|52|W|name=Red River (mouth)}}||{{nts|65590}} mi<sup>2</sup><br>169,890 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=317}}<br>{{#tag:ref|Kammerer: 93,200 mi<sup>2</sup>.<ref name= "USGS Kammerer"/>|group=n }} ||{{nts|30100}} ft<sup>3</sup>/s<br>852 m<sup>3</sup>/s<br>{{#tag:ref|Kammerer: 56,000 ft<sup>3</sup>/s (1,600 m<sup>3</sup>)<ref name= "USGS Kammerer"/>|group=n }} ||[[Oklahoma]]<sup>s</sup>, [[टैक्सास]], [[आर्कन्सा]], [[लुइसियाना]]<sup>m</sup>[[File:Meander bends and oxbow.png|center|150px|alt= Oxbow bend in a river seen from an airplane]]
|--
! scope="row"|9
||[[Snake River]]||[[Columbia River]]||{{nts|1040}} mi<br>1,674 km<ref name = "USGS Kammerer"/>||{{coord|44|07|49|N|110|13|10|W|name = Snake River (source)}}<ref name = "gnis Snake River">{{cite web|title = Snake River|work = Geographic Names Information System (GNIS)|publisher = United States Geological Survey|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1533479|date = September 10, 1979|accessdate = August 6, 2010|archive-date = April 17, 2021|archive-url = https://web.archive.org/web/20210417192558/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=GNISPQ:3:::NO::P3_FID:1533479|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|46|11|10|N|119|01|43|W|name = Snake River (mouth)}}||{{nts|108000}} mi<sup>2</sup><br>281,000 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=643}} ||{{nts|55300}} ft<sup>3</sup>/s<br>1,565 m<sup>3</sup>/s ||[[वूमिंग]]<sup>s</sup>, [[इडाहो]], [[ऑरेगन]], [[वाशिंगटन (राज्य)|वाशिंगटन]]<sup>m</sup>[[File:Adams The Tetons and the Snake River.jpg|center|150px|alt=A river winds across a plain at the foot of jagged snow-covered mountains.]]
|--
! scope="row"|10
||[[ओहायो नदी]]||[[मिसीसिपी नदी]]||{{nts|979}} mi<br>1,575 km{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=379}}||{{coord|40|26|34|N|80|01|02|W|name=Ohio River (source)}}<ref>{{cite web|title = Ohio River|work = Geographic Names Information System (GNIS)|publisher = United States Geological Survey|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:425264|date = October 24, 1980|accessdate = फरवरी 5, 2011|archive-date = January 28, 2021|archive-url = https://web.archive.org/web/20210128125942/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:425264|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|36|59|12|N|89|07|50|W|name=Ohio River (mouth)}} ||{{nts|204000}} mi<sup>2</sup><br>529,000 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=413}}||{{nts|308400}} ft<sup>3</sup>/s<br>8,733 m<sup>3</sup>/s||[[Pennsylvania]]<sup>s</sup>, [[ओहायो]], [[West Virginia]], [[इंडियाना]], [[इलिनोई]], [[केंचुकी]]<sup>m</sup>[[File:Wheeling West Virginia.jpg|center|150px|alt=Modest skyscrapers, their images reflected in the water, line the bank of a wide placid river.]]
|--
! scope="row"|11
||[[Colorado River of Texas]]||[[मैक्सिको के खाड़ी]]||{{nts|970}} mi<br>1,560 km{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=198}}||{{coord|32|40|47|N|101|43|51|W|name=Colorado River of Texas (source))}}<ref>{{cite web|title = Colorado River|work = Geographic Names Information System (GNIS)|publisher = United States Geological Survey|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1384149|date = November 30, 1979|accessdate = फरवरी 5, 2011|archive-date = June 4, 2020|archive-url = https://web.archive.org/web/20200604131714/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1384149|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|28|35|41|N|95|58|59|W|name=Colorado River of Texas (mouth)}} ||{{nts|39900}} mi<sup>2</sup><br>103,341 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=222}}||{{nts|2600}} ft<sup>3</sup>/s<br>75 m<sup>3</sup>/s ||[[टैक्सास]]<sup>s, m</sup>[[File:Colorado River Borden County Texas 2011.jpg|center|150px|alt=A small stream flows through an arid plain populated with low shrubs. Much of the surrounding soil is red.]]
|--
! scope="row"|12
||[[टेनेसी नदी]]||[[ओहायो नदी]]||{{nts|935}} mi<br>1,504 km{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=384}}||{{coord|35|57|33|N|83|51|01|W|name=Tennessee River (source)}}<ref>{{cite web|title = Tennessee River|work = Geographic Names Information System (GNIS)|publisher = United States Geological Survey|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:517033|date = सितंबर 20, 1979|accessdate = फरवरी 5, 2011|archive-date = 2020-11-21|archive-url = https://web.archive.org/web/20201121054655/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:517033|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|37|04|02|N|88|33|53|W|name=Tennessee River (mouth)}} ||{{nts|40880}} mi<sup>2</sup><br>105,870 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=414}}||{{nts|71000}} ft<sup>3</sup>/s<br>2,000 m<sup>3</sup>/s||[[टेनेसी]]<sup>s</sup>, [[Alabama]], [[केंचुकी]]<sup>m</sup>[[File:North shore one view.jpg|center|150px|alt=A wide river curves through an urban landscape replete with bridges, tall buildings, and wooded areas near the water.]]
|--
! scope="row"|13
||[[Canadian River]]||[[आर्कन्सा नदी]]||{{nts|906}} mi<br>1,458 km<ref name = "USGS Kammerer"/>||{{coord|37|01|11|N|105|04|33|W|name = Canadian River (source)}}<ref>{{cite web|title = Canadian River|work = Geographic Names Information System (GNIS)|publisher = United States Geological Survey|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1101881|date = December 18, 1979|accessdate = फरवरी 5, 2011|archive-date = February 26, 2020|archive-url = https://web.archive.org/web/20200226011917/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1101881|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|35|27|12|N|95|01|58|W|name=Canadian River (mouth)}} ||{{nts|47130}} mi<sup>2</sup><br>122,070 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=316}} ||{{nts|6100}} ft<sup>3</sup>/s<br>174 m<sup>3</sup>/s||[[कोलोरैडो]]<sup>s</sup>, [[न्यू मैक्सिको]], [[टैक्सास]], [[Oklahoma]]<sup>m</sup>[[File:Canadian River Railroad Bridge Logan New Mexico 2010.jpg|center|150px|alt=A small stream in arid country flows under a railroad bridge high above the water.]]
|--
! scope="row"|14
||[[Brazos River]]||[[मैक्सिको के खाड़ी]] ||{{nts|860}} mi<br>1,390 km{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=203}}||{{coord|33|16|07|N|100|00|37|W|name=Brazos River (source)}}<ref>{{cite web|title = Brazos River|work = Geographic Names Information System (GNIS)|publisher = United States Geological Survey|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1384148|date = November 30, 1979|accessdate = फरवरी 5, 2011|archive-date = September 2, 2018|archive-url = https://web.archive.org/web/20180902002828/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1384148|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|28|52|33|N|95|22|42|W|name=Brazos River (mouth)}} ||{{nts|44620}} mi<sup>2</sup><br>115,566 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=223}}|| {{nts|8800}} ft<sup>3</sup>/s<br>249 m<sup>3</sup>/s||[[टैक्सास]]<sup>s, m</sup>[[File:Brazos River railroad bridge Waco TX.jpg|center|150px|alt=A train crosses a bridge over a wide river.]]
|--
! scope="row"|15
||[[Green River (Colorado River)|Green River]]||[[Colorado River]]||{{nts|760}} mi<br>1,230 km{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=497}}||{{coord|43|09|13|N|109|40|18|W|name=Green River (source)}}<ref>{{cite web|title = Green River|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1428399|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = December 31, 1979|accessdate = फरवरी 5, 2011|archive-date = June 21, 2020|archive-url = https://web.archive.org/web/20200621200752/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1428399|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|38|11|21|N|109|53|07|W|name=Green River (mouth)}}||{{nts|44900}} mi<sup>2</sup><br>116,200 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=528}}|| {{nts|6100}} ft<sup>3</sup>/s<br>172 m<sup>3</sup>/s||[[वूमिंग]]<sup>s</sup>, [[कोलोरैडो]], [[Utah]]<sup>m</sup>[[File:Green river utah from sky.jpg|center|upright|100x150px|alt=View from an airplane: A river meanders this way and that through a reddish-brown landscape.]]
|--
! scope="row"|16
||[[Pecos River]]||[[Rio Grande]]||{{nts|730}} mi<br>1,175 km{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=213}}||{{coord|35|58|34|N|105|33|29|W|name=Pecos River (source)}}<ref>{{cite web|title = Pecos River|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1384150|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = November 30, 1979|accessdate = फरवरी 5, 2011|archive-date = April 23, 2021|archive-url = https://web.archive.org/web/20210423140652/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1384150|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|29|41|59|N|101|22|17|W|name=Pecos River (mouth)}} || {{nts|44000}} mi<sup>2</sup><br>113,960 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=225}}||{{nts|71}} ft<sup>3</sup>/s<br>2 m<sup>3</sup>/s ||[[न्यू मैक्सिको]]<sup>s</sup>, [[टैक्सास]]<sup>m</sup>[[File:Pecos River.jpg|center|150px|alt=A large river flows through a canyon.]]
|--
! scope="row"|17
||[[White River (Arkansas)]]||[[Mississippi River]]||{{nts|720}} mi<br>1,159 km{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=246}}||{{coord|35|50|20|N|93|36|16|W|name=White River (source)}}<ref>{{cite web|title = White River|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:78762|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = April 30, 1980|accessdate = फरवरी 5, 2011|archive-date = January 13, 2021|archive-url = https://web.archive.org/web/20210113104326/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:78762|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|33|57|05|N|91|04|53|W|name = White River (mouth)}} ||{{nts|27872}} mi<sup>2</sup><br>72,189 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=273}}||{{nts|34600}} ft<sup>3</sup>/s<br>979 m<sup>3</sup>/s || [[आर्कन्सा]]<sup>s, m</sup>, [[मिसौरी]][[File:White River Arkansas-1.jpg|center|150px|alt=A wide placid river flows by a low wooded hill.]]
|--
! scope="row"|18
||[[James River (Dakotas)|James River]]<br>{{#tag:ref|Also known as the Dakota River or Jim River and not to be confused with the [[James River]] of Virginia.|group=n}}||[[मिसौरी नदी]]||{{nts|710}} mi<br>1,140 km<ref name = "American Rivers">{{cite web|title = River Facts|publisher = American Rivers|url=http://www.americanrivers.org/library/river-facts/river-facts.html|accessdate = फरवरी 22, 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120310033450/http://www.americanrivers.org/library/river-facts/river-facts.html|archivedate=March 10, 2012|dead-url=yes}}</ref>||{{coord|47|28|53|N|99|51|32|W|name=James River (source)}}<ref>{{cite web|title = James River|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1261082|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = फरवरी 13, 1980|accessdate = फरवरी 22, 2011|archive-date = 2020-05-26|archive-url = https://web.archive.org/web/20200526155253/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1261082|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|42|52|17|N|97|17|26|W|name = James River (mouth)}} ||{{nts|20942}} mi<sup>2</sup><br>54,240 km<sup>2</sup><ref name="USGS James (Dakota)">{{cite web|title = USGS 06478513 James River near Yankton, SD|url =https://waterdata.usgs.gov/nwis/inventory/?site_no=06478513&agency_cd=USGS|publisher = United States Geological Survey|date = November 2010|accessdate=February 23, 2011}}</ref> ||{{nts|854}} ft<sup>3</sup>/s<br>24.2 m<sup>3</sup>/s<ref name="USGS James (Dakota)"/><br>{{#tag:ref|This is the average discharge for the years 1982–94, derived by adding the discharge for each of these years and dividing by 13.|group=n}} ||[[नार्थ डकोटा]]<sup>s</sup>, [[साउथ डकोटा]]<sup>m</sup>[[File:James River in Jamestown, N.D.jpg|center|150px|alt=A small stream winds through a town.]]
|--
! scope="row"|19
||[[Kuskokwim River]]||[[बेरिंग सागर]]||{{nts|702}} mi<br>1,130 km{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=741}}||{{coord|63|05|16|N|154|38|33|W|name=Kuskokwim River (source)}}<ref>{{cite web|title = Kuskokwim River|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1416402|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = January 1, 2000|accessdate = फरवरी 5, 2011|archive-date = September 2, 2018|archive-url = https://web.archive.org/web/20180902173018/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1416402|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|60|04|59|N|162|20|02|W|name=Kuskokwim River (mouth)}} ||{{nts|48000}} mi<sup>2</sup><br>124,319 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=764}}||{{nts|67000}} ft<sup>3</sup>s<br>1,900 m<sup>3</sup>/s||[[अलास्का]]<sup>s, m</sup>[[File:Aniakshore.jpg|center|150px|alt=Men and boats along the shore of a very wide river.]]
|--
! scope="row"|20
||[[Cimarron River (Arkansas River)|Cimarron River]]||[[आर्कन्सा नदी]]||{{nts|698}} mi<br>1,123 km<ref>{{cite web|title = Cimarron River|publisher = Oklahoma Historical Society|url = http://digital.library.okstate.edu/encyclopedia/entries/C/CI004.html|accessdate = फरवरी 5, 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20141227051709/http://digital.library.okstate.edu/encyclopedia/entries/C/CI004.html|archivedate=December 27, 2014|dead-url=yes}}</ref>||{{coord|36|54|24|N|102|59|12|W|name="Cimarron River (source)}}<ref>{{cite web|title = Cimarron River|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1091369|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = December 18, 1979|accessdate = फरवरी 5, 2011|archive-date = April 11, 2021|archive-url = https://web.archive.org/web/20210411043015/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1091369|url-status = dead}}</ref>||{{coord|36|10|14|N|96|16|19|W|name=Cimarron River (mouth)}}||{{nts|19510}} mi<sup>2</sup><br>50,540 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=319}}||{{nts|1500}} ft<sup>3</sup>/s<br>42 m<sup>3</sup>/s ||[[Oklahoma]]<sup>s, m</sup>, [[कोलोरैडो]], [[कंसास]] [[File:Cimarron river near forgan ok.jpg|center|150px|alt=A medium-sized river winds through a flat plain dominated by brown grasses.]]
|--
! scope="row"|21
||[[Cumberland River]]||[[ओहायो नदी]]||{{nts|696}} mi<br>1,120 km{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=390}}||{{coord|36|50|42|N|83|19|26|W|name=Cumberland River (source)}}<ref>{{cite web|title = Cumberland River|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:517018|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = सितंबर 20, 1979|accessdate = फरवरी 5, 2011|archive-date = 2018-09-02|archive-url = https://web.archive.org/web/20180902064322/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:517018|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|37|08|36|N|88|24|27|W|name=Cumberland River (mouth)}} ||{{nts|17930}} mi<sup>2</sup><br>46,430 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=415}}||{{nts|30400}} ft<sup>3</sup>/s
862 m<sup>3</sup>/s
|[[केंचुकी]]<sup>s, m</sup>, [[टेनेसी]] [[File:Cumberland River 2005 05 20.jpeg|center|150px|alt=Several canoes pass under a bridge over a wide river in a forest.]]
|--
! scope="row"|22
||[[Yellowstone River]]||[[मिसौरी नदी]]||{{nts|678}} mi<br>1,091 km{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=440}}||{{coord|43|59|18|N|109|55|45|W|name = Yellowstone River (source)}}<ref>{{cite web|title = Yellowstone River|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1035255|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = फरवरी 13, 1980|accessdate = January 20, 2011|archive-date = June 29, 2019|archive-url = https://web.archive.org/web/20190629204543/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1035255|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|47|58|42|N|103|58|56|W|name = Yellowstone River (mouth)}} ||{{nts|70400}} mi<sup>2</sup><br>182,336 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=470}}||{{nts|12800}} ft<sup>3</sup>/s<br>362 m<sup>3</sup>/s||[[वूमिंग]]<sup>s</sup>, [[मोंटाना]], [[नार्थ डकोटा]]<sup>m</sup>[[File:Lower yellowstone falls in ice.jpg|center|upright|100x150px|alt=Large waterfall encased in ice]]
|--
! scope="row"|23
||[[North Platte River]]||[[Platte River]]||{{nts|665}} mi<br>1,070 km{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=451}}||{{coord|40|38|23|N|106|24|19|W|name=North Platte River (source)}}<ref>{{cite web|title = North Platte River|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:204647|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = October 13, 1978|accessdate = फरवरी 6, 2011|archive-date = April 11, 2021|archive-url = https://web.archive.org/web/20210411050702/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:204647|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|41|06|50|N|100|40|33|W|name=North Platte River (mouth)}} ||{{nts|34885}} mi<sup>2</sup><br>90,352 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=451}}||{{nts|770}} ft<sup>3</sup>/s<br>21.9 m<sup>3</sup>/s||[[कोलोरैडो]]<sup>s</sup>, [[वूमिंग]], [[नेब्रास्का]]<sup>m</sup>[[File:North Platte River Northgate Canyon Canoers.jpg|center|150px|alt=Canoers run rapids on a boulder-strewn river in the mountains.]]
|--
! scope="row"|24
||[[Milk River (Alberta–Montana)|Milk River]]||[[मिसौरी नदी]]||style="background:#fffdd0;"|{{nts|625}} mi<br>1,005 km<ref name="Canada Atlas"/>{{dagger}}{{#tag:ref|According to ''The Canadian Encyclopedia'', a 110-mi (170 km) stretch of the river flows through Canada. This amounts to about 18 percent of the main-stem length.<ref>{{cite web|last=Marsh|first=James H.|title=Milk River|url=http://www.thecanadianencyclopedia.ca/en/article/milk-river/|publisher=Historica Canada|date=March 4, 2015|accessdate=May 19, 2017}}{{Dead link|date=April 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>|group=n}}||{{coord|48|51|20|N|113|01|10|W|name=Milk River (source)}}<ref>{{cite web|title = Milk River|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:774213|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = April 4, 1980|accessdate = फरवरी 5, 2011|archive-date = August 15, 2018|archive-url = https://web.archive.org/web/20180815063856/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:774213|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|48|03|26|N|106|19|07|W|name=Milk River (mouth)}} ||style="background:#eeffee;"|{{nts|22332}} mi<sup>2</sup><br>57,839 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=475}}<br>{{double-dagger}}{{#tag:ref|''The Atlas of Canada'': 23,600 mi<sup>2</sup> (61,200 km<sup>2</sup>) split between 8,300 mi<sup>2</sup> (21,600 km<sup>2</sup>) (about 35 percent) in Canada and 15,300 mi<sup>2</sup> (39,600 km<sup>2</sup>) (about 65 percent) in the United States.<ref name ="Canada Atlas"/>|group=n}}||{{nts|670}} ft<sup>3</sup>/s<br>18.9 m<sup>3</sup>/s ||''[[अल्बर्टा]]'', [[मोंटाना]]<sup>s, m</sup>[[File:Milkriverpan.jpg|center|150px|alt=A small river winds through a rocky, grass-covered plateau. Hills rise in the distance.]]
|--
! scope="row"|25
||[[Ouachita River]]||[[Black River (Louisiana)|Black River]]||{{nts|605}} mi<br>974 km<ref>Benke and Cushing, p. 265</ref>||{{coord|31|41|56|N|94|19|57|W|name=Ouachita River (source)}}<ref>{{cite web|title = Ouachita River|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:558280|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = January 1, 2000|accessdate = फरवरी 6, 2011|archive-date = May 29, 2018|archive-url = https://web.archive.org/web/20180529172840/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:558280|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|31|37|53|N|91|48|25|W|name=Ouachita River (mouth)}} ||{{nts|24886}} mi<sup>2</sup><br>64,454 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=279}}||{{nts|29800}} ft<sup>3</sup>/s<br>843 m<sup>3</sup>/s ||[[आर्कन्सा]]<sup>s</sup>, [[लुइसियाना]]<sup>m</sup>[[File:USACE Columbia Lock Ouachita River.jpg|center|150px|alt=A lock and dam on a medium-sized river]]
|--
! scope="row"|26
||[[Saint Lawrence River]]||[[Gulf of Saint Lawrence]]||style="background:#fffdd0;"|{{nts|600}} mi<br>965 km{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=987}}<br>{{dagger}}{{#tag:ref|According to the [[U.S. Army Corps of Engineers]], a 115-mi (185 km) stretch of the river forms part of the U.S.–Canada border. This amounts to about 19 percent of the main-stem length.<ref>{{cite web|title = St. Lawrence River (International Section)|publisher = U.S. Army Corps of Engineers, Detroit District|url = http://www.lre.usace.army.mil/greatlakes/hh/outflows/discharge_measurements/st._lawrence_river/|accessdate = February 19, 2011|archive-date = August 15, 2018|archive-url = https://web.archive.org/web/20180815090955/https://www.lre.usace.army.mil/Missions/Great-Lakes-Information/Outflows/st._lawrence_river/|url-status = dead}}</ref>|group=n}}||{{coord|44|05|55|N|76|23|28|W|name=St. Lawrence River (source)}}<ref>{{cite web|title = St. Lawrence River|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:977244|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = January 1, 2000|accessdate = फरवरी 3, 2011|archive-date = September 25, 2017|archive-url = https://web.archive.org/web/20170925135043/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:977244|url-status = dead}}</ref>||{{coord|49|40|00|N|64|30|00|W|name=Saint Lawrence River (mouth)}}<ref>{{cite web|title = Saint Lawrence River|publisher = Natural Resources Canada|url = http://geonames2.nrcan.gc.ca/cgi-bin/v9/sima_unique_v9?english?EFGFK?C|accessdate = फरवरी 3, 2011|archiveurl = https://web.archive.org/web/20110706184123/http://geonames2.nrcan.gc.ca/cgi-bin/v9/sima_unique_v9?english%3FEFGFK%3FC|archivedate = July 6, 2011|dead-url = yes|df = }}</ref> ||style="background:#eeffee;"|{{nts|620000}} mi<sup>2</sup><br>1,600,000 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=983}}<br>{{double-dagger}}{{#tag:ref|Kammerer: 396,000 mi<sup>2</sup> (1,030,000 km<sup>2</sup>).<ref name = "USGS Kammerer"/> ''The Atlas of Canada'': 519,000 mi<sup>2</sup> (1,344,200 km<sup>2</sup>), of which 324,000 mi<sup>2</sup> (839,200 km<sup>2</sup>) (about 62 percent) is in Canada and 195,000 mi<sup>2</sup> (505,000 km<sup>2</sup>) (about 38 percent) is in the United States.<ref name = "Canada Atlas"/>|group=n }}|| {{nts|440000}} ft<sup>3</sup>/s<br>12,600 m<sup>3</sup>/s<br>{{#tag:ref|Kammerer: 348,000 ft<sup>3</sup>/s (9,900 m<sup>3</sup>/s).<ref name = "USGS Kammerer"/>|group=n }} ||[[न्यूयार्क (राज्य)|न्यूयार्क]]<sup>s</sup>, ''[[ओंटारियो]]''<sup>s</sup>, ''[[क्यूबेक]]''<sup>m</sup>[[File:Saint Lawrence seaway.jpg|center|150px|alt=A large ship travels along a large river bordered by vegetation on one bank and urban development on the other.]]
|--
! scope="row"|27
||[[Gila River]]||[[Colorado River]]||{{nts|600}} mi<br>960 km{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=511}}||{{coord|33|10|47|N|108|12|22|W|name=Gila River (source)}}<ref>{{cite web|title = Gila River|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:42838|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = फरवरी 8, 1980|accessdate = फरवरी 6, 2011|archive-date = 2018-05-29|archive-url = https://web.archive.org/web/20180529162818/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:42838|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|32|43|11|N|114|33|19|W|name=Gila River (mouth)}} ||style="background:#eeffee;"|{{nts|57850}} mi<sup>2</sup><br>149,832 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=531}}<br>{{double-dagger}}{{#tag:ref|Of this total, 232 mi<sup>2</sup> (600 km<sup>2</sup>) (about 0.4 percent) are in the Mexican state of [[सोनोरा]], and the rest is in the United States.<ref name= "Wind Spirit"/>|group=n}}||{{nts|210}} ft<sup>3</sup>/s<br>6 m<sup>3</sup>/s<br>{{#tag:ref|''Rivers of North America'' describes the discharge as ''less than'' 210 ft<sup>3</sup>/s (6 m<sup>3</sup>/s.|group = n}} ||[[न्यू मैक्सिको]]<sup>s</sup>, [[एरिजोना]]<sup>m</sup>[[File:GilaRiverAtUS95.jpg|center|150px|alt=A shallow river with a sandy bed flows through an arid landscape.]]
|--
! scope="row"|28
||[[Sheyenne River]]||[[Red River of the North]]||{{nts|591}} mi<br>951 km<ref name="NHD">{{cite web|title=National Hydrography Dataset|publisher=United States Geological Survey|url=http://nhd.usgs.gov/index.html|accessdate=June 9, 2011|archive-date=December 13, 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20111213040729/http://nhd.usgs.gov/index.html|url-status=dead}}</ref>||{{coord|47|41|46|N|100|29|52|W|name=Sheyenne River (source)}}<ref>{{cite web|title = Sheyenne River|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1035146|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = फरवरी 13, 1980|accessdate = June 9, 2011|archive-date = June 14, 2021|archive-url = https://web.archive.org/web/20210614202854/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1035146|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|47|01|25|N|96|49|31|W|name=Sheyenne River (mouth)}}||{{nts|8800}} mi<sup>2</sup><br>23,000 km<sup>2</sup><br>{{#tag:ref|This is the size of the basin upstream of a [[stream gauge]] near [[Kindred, North Dakota|Kindred]] and at [[river mile]] 67.9 (river kilometer 109.3).<ref name="Kindred gauge">{{cite web | publisher = United States Geological Survey | url = http://wdr.water.usgs.gov/wy2010/pdfs/05059000.2010.pdf | format = PDF | title = Water-Data Report 2010: 05059000 Sheyenne River near Kindred, ND | accessdate = June 9, 2011 | archive-date = October 28, 2011 | archive-url = https://web.archive.org/web/20111028133452/https://wdr.water.usgs.gov/wy2010/pdfs/05059000.2010.pdf | url-status = dead }}</ref>|group=n}}||{{nts|288}} ft<sup>3</sup>/s<br>8.2 m<sup>3</sup>/s<br>{{#tag:ref|This is the average flow measured by a [[stream gauge]] near [[Kindred, North Dakota|Kindred]] and at [[river mile]] 67.9 (river kilometer 109.3).<ref name="Kindred gauge"/>|group=n}} ||[[नार्थ डकोटा]]<sup>s, m</sup>[[File:Baldhill Dam Sheyenne River.jpg|center|150px|alt= A small river rushes away from the base of a dam.]]
|--
! scope="row"|29
||[[Tanana River]]||[[Yukon River]]||{{nts|584}} mi<br>940 km<br>{{#tag:ref|The main-stem length is calculated by subtracting the length of the [[Nabesna River]] from Kammerer's total of 659 mi (1,061 km).<ref name = "USGS Kammerer"/> The Nabesna River is roughly 75 mi (121 km) long, calculated by adding the 60 mi (97 km) from the Nabesna mouth to Camp Creek<ref>{{cite web|last=Irwin |first = Thomas|title = Recordable Disclaimer of Interest Application for the Nabesna River|publisher= U.S. Bureau of Land Management|date = October 3, 2005|format = PDF|url = http://www.blm.gov/pgdata/etc/medialib/blm/ak/aktest/rdi/nebesna_riv.Par.92404.File.dat/nabesna_river_app.pdf|accessdate=February 19, 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121019052252/http://www.blm.gov/pgdata/etc/medialib/blm/ak/aktest/rdi/nebesna_riv.Par.92404.File.dat/nabesna_river_app.pdf|archivedate=October 19, 2012|dead-url=yes}}</ref> to the distance, 15 mi (24 km), from Camp Creek to Nabesna Glacier,<ref>{{cite map|title= Alaska Atlas and Gazetteer|publisher = DeLorme|edition = 7th|year = 2010|page = 98|isbn=0-89933-289-7}}</ref> Kammerer's most remote source for the Tanana.|group=n}}||{{coord|63|02|57|N|141|51|52|W|name = Tanana River (source)}}<ref>{{cite web|title = Tanana River|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1416408|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = January 1, 2000|accessdate = फरवरी 2, 2011|archive-date = April 25, 2021|archive-url = https://web.archive.org/web/20210425015103/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1416408|url-status = dead}}</ref>||{{coord|65|09|38|N|151|57|37|W|name=Tanana River (mouth)}}||{{nts|44000}} mi<sup>2</sup><br>114,000 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=797}}||{{nts|41800}} ft<sup>3</sup>/s<br>1,185 m<sup>3</sup>/s ||[[अलास्का]]<sup>s, m</sup>[[File:Tanana River 2.jpg|center|150px|alt=A shallow braided river flows over a plain partly covered by green plants and grasses. Jagged snow-covered mountains rise in the distance.]]
|--
! scope="row"|30
||[[Smoky Hill River]]||[[Kansas River]]||{{nts|576}} mi<br>927 km<ref name="NHD"/>||{{coord|38|57|01|N|102|34|49|W|name=Smoky Hill River (source)}}<ref>{{cite web|title = Smoky Hill River|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:485314|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = October 13, 1978|accessdate = June 14, 2011|archive-date = May 29, 2018|archive-url = https://web.archive.org/web/20180529151248/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:485314|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|39|03|36|N|96|48|04|W|name=Smoky Hill (mouth)}} ||{{nts|19260}} mi<sup>2</sup><br>49,900 km<sup>2</sup><br>{{#tag:ref|Reflects only that part of the basin above a [[stream gauge]] at [[river mile]] 43.3 (river kilometer 69.7) near [[Enterprise, Kansas|Enterprise]].<ref name="Enterprise gauge">{{cite web|title=Water-Data Report 2010: 06877600 Smoky Hill River at Enterprise, KS|url=http://wdr.water.usgs.gov/wy2010/pdfs/06877600.2010.pdf|publisher=United States Geological Survey|format=PDF|accessdate=June 14, 2011}}{{Dead link|date=February 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |group=n}} ||{{nts|1542}} ft<sup>3</sup>/s<br>43.7 m<sup>3</sup>/s<br>{{#tag:ref|Measured by a [[stream gauge]] at [[river mile]] 43.3 (river kilometer 69.7) near [[Enterprise, Kansas|Enterprise]].<ref name="Enterprise gauge"/>|group=n}} ||[[कोलोरैडो]]<sup>s</sup>, [[कंसास]]<sup>m</sup>[[File:Smoky Hill River-0508.jpg|center|150px|alt=A small, muddy river, as seen from a bridge, meanders between tree-lined banks.]]
|--
! scope="row"|31
||[[Niobrara River]]||[[मिसौरी नदी]]||{{nts|568}} mi<br>914 km<ref name="NHD"/> ||{{coord|42|49|15|N|104|38|50|W|name=Niobrara River (source)}}<ref>{{cite web|title = Niobrara River|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:835960|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = March 9, 1979|accessdate = July 5, 2011|archive-date = May 25, 2021|archive-url = https://web.archive.org/web/20210525225830/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:835960|url-status = dead}}</ref>||{{coord|42|45|58|N|98|02|50|W|name=Niobrara River (mouth)}}||{{nts|12600}} mi<sup>2</sup><br>32,600 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=478}}||{{nts|1700}} ft<sup>3</sup>/s<br>49 m<sup>3</sup>/s ||[[वूमिंग]]<sup>s</sup>, [[नेब्रास्का]]<sup>m</sup><br>[[File:Niobrara headwaters.JPG|center|150px|A small river flows through a field of grass and yellow flowers.]]
|--
! scope="row"|32
||[[Little Missouri River (North Dakota)|Little Missouri River]]||[[मिसौरी नदी]]||{{nts|560}} mi<br>900 km<ref>{{cite journal|last=Personius|first = Robert Giles|author2=Eddy, Samuel |title = Fishes of the Little Missouri River|url=https://archive.org/details/sim_copeia_1955-02-18_1/page/41|journal = Copeia| publisher = American Society of Ichthyologists and Herpetologists|volume=1955|date=February 18, 1955|issue=1| page = 41|doi=10.2307/1439450}}</ref>||{{coord|44|32|25|N|104|59|57|W|name="Little Missouri River (source)}}<ref name = "gnis Little Missouri River">{{cite web|title = Little Missouri River|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1034981|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = फरवरी 13, 1980|accessdate = फरवरी 23, 2011|archive-date = 2018-09-01|archive-url = https://web.archive.org/web/20180901222656/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1034981|url-status = dead}}</ref> || {{coord|47|36|38|N|102|52|24|W|name=Little Missouri River (mouth)}} ||{{nts|8310}} mi<sup>2</sup><br>21,500 km<sup>2</sup><ref name = "USGS Little Missouri">{{cite web|title = USGS 06337000 Little Missouri River near Watford City, ND|url = https://waterdata.usgs.gov/nwis/nwisman/?site_no=06337000&agency_cd=USGS|date = November 2010|accessdate = February 23, 2011|archive-date = July 21, 2020|archive-url = https://web.archive.org/web/20200721130237/https://waterdata.usgs.gov/nwis/inventory/?site_no=06337000&agency_cd=USGS|url-status = dead}}</ref><br>{{#tag:ref|This is only a close approximation of the entire basin. It does not include a small fraction of the basin below the river gauge, located about 25 mi (40 km) upstream of the river mouth.|group=n}}||{{nts|450}} ft<sup>3</sup>/s<br>13 m<sup>3</sup>/s<ref name = "USGS Little Missouri"/><br>{{#tag:ref|This is the average discharge for the years 1990–2010, derived by adding the discharge for each of these years and dividing by 21.|group=n}} ||[[वूमिंग]]<sup>s</sup>, [[मोंटाना]], [[साउथ डकोटा]], [[नार्थ डकोटा]]<sup>m</sup>[[File:Little Missouri River North Unit TR National Park.jpg|center|150px|alt=A small river meanders through a landscape of forests, bluffs, and rocky outcrops.]]
|--
! scope="row"|33
||[[Sabine River (Texas–Louisiana)|Sabine River]]||[[मैक्सिको के खाड़ी]]||{{nts|553}} mi<br>890 km{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=208}}||{{coord|32|48|29|N|95|55|14|W|name=Sabine River (source)}}<ref>{{cite web|title = Sabine River|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:555872|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = June 4, 1980|accessdate = फरवरी 7, 2011|archive-date = August 18, 2020|archive-url = https://web.archive.org/web/20200818225023/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:555872|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|29|59|08|N|93|47|26|W|name=Sabine River (mouth)}} ||{{nts|9756}} mi<sup>2</sup><br>25,268 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=224}}||{{nts|8400}} ft<sup>3</sup>/s<br>238 m<sup>3</sup>/s ||[[टैक्सास]]<sup>s</sup>, [[लुइसियाना]]<sup>m</sup>[[File:Sabine River at Logansport, LA IMG 0950.JPG|center|150px|alt=A wide river flows under a highway bridge.]]
|--
! scope="row"|34
||[[Red River of the North]]||[[Lake Winnipeg]]||style="background:#fffdd0;"|{{nts|550}} mi<br>890 km<ref>{{cite web|title = Red River of the North|url = http://www.dnr.state.mn.us/watertrails/redriver/index.html| publisher = Minnesota Department of Natural Resources| year = 2011| accessdate = January 22, 2011}}</ref><br>{{dagger}}{{#tag:ref|According to the [[Minnesota Department of Natural Resources]], 394 mi (634 km) are in the United States. This amounts to about 72 percent of the main-stem length.<ref>{{cite web|title=Red River of the North: A Water Trail Guide|url=http://files.dnr.state.mn.us/maps/canoe_routes/red_river_3.pdf|publisher=Minnesota Department of Natural Resources|format=PDF|year=2010|accessdate=February 19, 2011|archive-date=August 5, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190805133300/http://files.dnr.state.mn.us/maps/canoe_routes/red_river_3.pdf|url-status=dead}}</ref>|group=n}}||{{coord|46|15|52|N|96|35|55|W|name = Red River of the North (source)}}<ref name = "gnis Red River">{{cite web|title = Red River of the North|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1035890|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = January 1, 2000|accessdate = January 17, 2011|archive-date = August 15, 2018|archive-url = https://web.archive.org/web/20180815092405/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1035890|url-status = dead}}</ref>||{{coord|50|23|47|N|96|48|39|W|name = Red River (mouth)}}<ref>{{cite web|title = Red River|publisher = Natural Resources Canada|url = http://geonames2.nrcan.gc.ca/cgi-bin/v9/sima_unique_v9?english?GAWTC?C|accessdate = January 17, 2011|archiveurl = https://web.archive.org/web/20110706184128/http://geonames2.nrcan.gc.ca/cgi-bin/v9/sima_unique_v9?english%3FGAWTC%3FC|archivedate = July 6, 2011|dead-url = yes|df = }}</ref>||style="background:#eeffee;"|{{nts|111000}} mi<sup>2</sup><br>287,500 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=896}}<br>{{double-dagger}}{{#tag:ref|Of the total basin, 53,500 mi<sup>2</sup> (138,600 km<sup>2</sup>) (about 48 percent) are in Canada and 57,500 mi<sup>2</sup> (148,900 km<sup>2</sup>) (about 52 percent) are in the United States.<ref name = "Canada Atlas"/> |group=n}}||{{nts|8300}} ft<sup>3</sup>/s<br>236 m<sup>3</sup>/s||[[नार्थ डकोटा]]<sup>s</sup>, [[मिनेसोटा]]<sup>s</sup>, ''[[मैनीटोबा]]''<sup>m</sup>[[File:Red River of the North.jpg|center|150px|alt=A small river flows through a prairie landscape; brown grasses and leafless trees line the banks.]]
|--
! scope="row"|35
||[[Des Moines River]]||[[Mississippi River]] ||{{nts|525}} mi<br>845 km<ref>{{cite web|title = National Recreation Trails: Des Moines River Water Trail - Polk County, Iowa|url = http://www.americantrails.org/nationalrecreationtrails/trailNRT/Des-Moines-River-Water-Trail-IA.html|publisher = American Trails|accessdate = फरवरी 5, 2011|archive-date = 2014-04-07|archive-url = https://web.archive.org/web/20140407065406/http://www.americantrails.org/nationalrecreationtrails/trailNRT/Des-Moines-River-Water-Trail-IA.html|url-status = dead}}</ref>||{{coord|44|05|02|N|95|41|17|W|name = Des Moines (source)}}<ref>{{cite web|title = Des Moines River|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:465582|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = April 30, 1979|accessdate = फरवरी 7, 2011|archive-date = August 15, 2018|archive-url = https://web.archive.org/web/20180815070905/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:465582|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|41|22|52|N|91|25|21|W|name=Des Moines River (mouth)}} ||{{nts|12018}} mi<sup>2</sup><br>31,127 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=372}}||{{nts|6400}} ft<sup>3</sup>/s<br>182 m<sup>3</sup>/s ||[[मिनेसोटा]]<sup>s</sup>, [[मिसौरी]], [[आयवा]]<sup>m</sup>[[File:Des Moines River.jpg|center|150px|alt=A placid river flows through a prairie landscape.]]
|--
! scope="row"|36
||[[White River (Missouri River)]]||[[मिसौरी नदी]]||{{nts|506}} mi<br>815 km{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=445}}||{{coord|42|41|10|N|103|50|14|W|name=White River (source)}}<ref>{{cite web|title = White River|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1267248|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = फरवरी 13, 1980|accessdate = फरवरी 7, 2011|archive-date = 2018-09-01|archive-url = https://web.archive.org/web/20180901221151/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1267248|url-status = dead}}</ref> || {{coord|43|42|50|N|99|28|01|W|name=White River (mouth)}} ||{{nts|10200}} mi<sup>2</sup><br>26,418 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=471}}||{{nts|570}} ft<sup>3</sup>/s<br>16 m<sup>3</sup>/s||[[नेब्रास्का]]<sup>s</sup>, [[साउथ डकोटा]]<sup>m</sup>[[File:White River at US20 DS.JPG|center|150px|alt=A small stream flows through grasses and shrubs at the base of a rocky hill.]]
|--
! scope="row"|37
||[[Trinity River (Texas)|Trinity River]]||[[गैलवेस्टन खाड़ी]]||{{nts|506}} mi<br>815 km{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=215}}||{{coord|32|47|54|N|96|53|52|W|name=Trinity River (source)}}<ref>{{cite web|title = Trinity River|work = Geographic Names Information System|url = https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1348789|publisher = United States Geological Survey (USGS)|date = November 30, 1979|accessdate = फरवरी 7, 2011|archive-date = September 2, 2018|archive-url = https://web.archive.org/web/20180902062816/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:1348789|url-status = dead}}</ref> ||{{coord|29|44|35|N|94|42|12|W|name = Trinity River (mouth)}} ||{{nts|17970}} mi<sup>2</sup><br>46,540 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=227}}||{{nts|7800}} ft<sup>3</sup>/s<br>222 m<sup>3</sup>/s||[[टैक्सास]]<sup>s, m</sup>[[File:Trinity River.jpg|center|150px|alt=A middle-sized river flows by a factory with two tall smokestacks.]]
|--
! scope="row"|38
||[[Wabash River]]||[[ओहायो नदी]]||{{nts|503}} mi<br />810 km<ref name="NHD"/>||{{coord|40|21|07|N|84|45|57|W|name=Wabash River (source)}}<ref>{{cite web|title=Wabash River|work=Geographic Names Information System|url=https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:449850|publisher=United States Geological Survey (USGS)|date=February 14, 1979|accessdate=July 5, 2011|archive-date=April 11, 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210411045832/https://geonames.usgs.gov/apex/f?p=gnispq:3:::NO::P3_FID:449850|url-status=dead}}</ref>||{{coord|37|47|53|N|88|01|38|W|name=Wabash River (mouth)}}||{{nts|32950}} mi<sup>2</sup><br>85,340 km<sup>2</sup>{{sfn|Benke|Cushing|2005|p=396}}</ref>||{{nts|1001}} ft<sup>3</sup>/s<br>28 m<sup>3</sup>/s||[[ओहायो]]<sup>s</sup>, [[इंडियाना]]<sup>m</sup>, [[इलिनोई]]<sup>m</sup>[[File:Wabash River at Lafayette.jpg|center|150px|alt=A middle-sized river with sandy and grassy banks flows under a bridge]]
|}
==नक्शा==
[[Image:Longest Rivers of the US with labels fixed again 2.jpg|thumb|center|780px|Map of North America showing all rivers on this list]]
{{clear}}
==नोट==
<references group="n"/>
==संदर्भ==
{{Reflist|33em}}
[[श्रेणी:अमेरिका के नदी|*]]
la7yj3pvlimt36spfu3pgih3z099xgk
अमेजन जंगल
0
70526
803810
799006
2026-08-01T19:58:17Z
InternetArchiveBot
25596
Add 3 books for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803810
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox forest
| name = अमेज़न वर्षावन
| native_name = Floresta amazônica
| native_lang = pt
| native_name2 = Selva amazónica
| native_lang2 = es
| photo = Amazon Manaus forest.jpg
| photo_caption = ब्राजील के मानौस के नगीचे के एगो सीन
| photo_width =
| map =
| map_image = Amazon rainforest.jpg
| map_caption = [[वल्ड वाइड फंड फॉर नेचर]] संस्था द्वारा सीमांकन कइल नक्शा। पियरकी लाइन मोटा-मोटी अमेजन के बहाव बेसिन के देखावत बाटे। देसन के सीमा के करिया लाइन से देखावल गइल बा।<br>{{small|(उपग्रह से लिहल फोटो [[नासा]] के सौजन्य से)}}
| map_width =
| coordinates = {{coord|3|S|60|W|type:forest_source:kolossus-frwiki|display=title}}
| county =
| region =
| country = [[ब्राज़ील]], [[पेरू]], [[कोलंबिया]], [[वेनेजुएला]], [[इक्वेडोर]], [[बोलीविया]], [[गयाना]], [[सूरीनाम]], [[फ्रांस]] (''[[फ्रेंच गयाना]]'')
| elevation =
| area = {{convert|5500000|km2|abbr=on}}
| max_area =
| date_max_area =
| status =
| established =
| visitation =
| visitation_year =
| events =
| authority =
| website =
| ecosystem =
| classification_WWF =
| classification_EPA =
| classification_CEC =
| disturbance =
| forest_cover =
| species =
| indicator_plants =
| lesser_flora =
| fauna =
}}
'''अमेज़न के बरसाती बन''' भा '''अमेजन जंगल''' ({{Lang|en|Amazon rainforest}}, ''अमॆजोन रेनफ़ॉरॆस्ट'') दक्खिन अमेरिका के [[ब्राजील]] आ आसपास के देसन में मौजूद चाकरपतई वाले आ [[उष्णकटिबंध|उष्ण कटिबंधी]] नम जलवायु वाले [[बरसाती बन]] हवें। ई [[अमेजन नदी]] के बेसिन में बिस्तार लिहले बाड़ें जेकरा चलते इनहन के ई नाँव पड़ल हवे। अंग्रेजी में इनहन के '''अमेजन रेनफारेस्ट''' भा '''अमेजोनिया''' भी कहल जाला। अमेजन बेसिन के बिस्तार लगभग {{convert|7,000,000|km2|sqmi|abbr=on}} रकबा पर बाटे आ एकर करीबन {{convert|5,500,000|km2|sqmi|abbr=on}} इलाका एह बरसाती बन सभ वाला बाटे। ई इलाका कुल नौ गो देसन के सीमा में बिस्तार लिहले बाटे।
एह बरसाती बन के जादेतर हिस्सा [[ब्राजील]] देस में पड़े ला, लगभग 60% हिस्सा एही देस में बाटे, एकरे बाद [[पेरू]] देस में एकर लगभग 13% हिस्सा, [[कोलंबिया]] में 10%, आ बाकी के हिस्सा [[वेनेजुएला]], [[इक्वेडोर]], [[बोलीविया]], [[गयाना]], [[सूरीनाम]] आ [[फ्रांस]] ([[फ्रेंच गयाना]]) में बाटे। चार गो देसन में एह बन सभ खातिर "अमेजोनास"<!--intentional link to DAB page--> नाँव से पहिला-स्तर के प्रशासनिक बिभाग (प्रांत) बाड़ें। अमेजन के ई जंगल पूरा दुनिया में बचल बरसाती बन सभ के लगभग आधा हिस्सा बाड़ें।<ref>{{cite web | url=http://www.worldwildlife.org/places/amazon | title=WNF: Places: Amazon | accessdate=4 June 2016}}</ref> बरखाबन के सभसे बेसी एक साथ बिस्तार वाला ई जंगल सभसे बेसी जीवबिबिधता वाला बरखाबन हवे जहाँ एस्टीमेट के मोताबिल 390 बिलियन पेड़ बाने आ ई लगभग 16,000 प्रजातिन के बाड़ें।<ref name="eurekalert.org">{{cite web|url=http://www.eurekalert.org/pub_releases/2013-10/fm-fms101413.php|title=Field Museum scientists estimate 16,000 tree species in the Amazon|work=Field Museum|date=17 अक्टूबर 2013|accessdate=18 अक्टूबर 2013|archive-date=2019-12-07|archive-url=https://web.archive.org/web/20191207091818/https://www.eurekalert.org/pub_releases/2013-10/fm-fms101413.php|url-status=dead}}</ref>
2019 में ब्राजील के एह जंगल सभ में भारी जंगल के आग के खबर दुनिया के सोझा आइल जब इहाँ के अंतरिक्ष रिसर्च के नेशनल इन्स्टीट्यूट (''Instituto Nacional de Pesquisas Espaciais'' – INPE) द्वारा जानकारी दिहल गइल कि कम से कम 75,336 जंगल के आग के घटना एह साल जनवरी से अगस्त 2019 ले हो चुकल बाड़ी स, ई अबतक के रिकार्ड सभसे बेसी संख्या बाटे जबसे 2013 आइएनपीई अइसन डेटा एकट्ठा क रहल बाटे।<ref name="BBC_20190821">{{Cite news |url=https://www.bbc.com/news/world-latin-america-49415973 |title='Record number of fires' in Brazilian rainforest |date=21 अगस्त 2019 |access-date= 21 अगस्त 2019 |work=BBC News Online |publisher=BBC Online |agency=[[बीबीसी]]}}</ref><ref name="CTVNews_Rodriguez_20190822">{{Cite news | title = As the Amazon burns, Brazil's president draws global outrage | work = CTV News | access-date = 22 अगस्त 2019 | url = https://www.ctvnews.ca/world/as-the-amazon-burns-brazil-s-president-draws-global-outrage-1.4560481 | date = 22 अगस्त 2019 | first = Jeremiah | last = Rodriguez | archive-date = 2019-08-27 | archive-url = https://web.archive.org/web/20190827173049/https://www.ctvnews.ca/world/as-the-amazon-burns-brazil-s-president-draws-global-outrage-1.4560481 | url-status = dead }}</ref> ई आँकड़ा सैटेलाईट से लिहल तस्वीर सभ के सहारे एकट्ठा कइल जाला।<ref name="NYT_Andreoni_20190821">{{Cite web|url=https://www.nytimes.com/2019/08/21/world/americas/amazon-rainforest.html|title=Fires in Amazon Rain Forest Have Surged This Year|last1=Andreoni|first1=Manuela|last2=Hauser|first2=Christine|date=21 अगस्त 2019|location=Rio de Janeiro|access-date=21 अगस्त 2019|newspaper=[[दि न्यूयॉर्क टाइम्स]]}}</ref> धियान देवे के बात ई बा इ एह जंगल सभ के "पृथिवी के फेफड़ा" नाँव दिहल जाला।<ref>{{cite web|title=Amazon: Lungs of the planet|url=http://www.bbc.com/future/story/20130226-amazon-lungs-of-the-planet|website=www.bbc.com|publisher=बीबीसी|accessdate=23 अगस्त 2019|language=en}}</ref>
==जीवबिबिधता==
[[File:Giant Waxy Monkey Frog.jpg|thumb|[[Deforestation]] in the Amazon rainforest threatens many species of tree frogs, which are very sensitive to environmental changes (pictured: [[Phyllomedusa bicolor|giant leaf frog]])]]
[[File:Ara macao - two at Lowry Park Zoo.jpg|thumb|upright|[[Scarlet macaw]], which is indigenous to the American tropics.]]
नम उष्णकटिबंधी बन सभ के बिसेसता हवे की ई सभसे बेसी जीवबिबिधता वाला [[बायोम]] हवें। इहो उल्लेख के बात बा कि एशिया आ अफिरका में पावल जाए वाला अइसन बन सभ के तुलना में दक्खिन अमेरिका के ई अमेजन बन में बेसी जीव बिबिधता पावल जाले।<ref name="Turner 2001">Turner, I.M. 2001. ''The ecology of trees in the tropical rain forest''. [[कैंब्रिज युनिवर्सिटी प्रेस]], कैंब्रिज. {{ISBN|0-521-80183-4}}</ref> एगो सोलहग एतना बिस्तृत बन होखे के कारण एह जंगल सभ के जीवबिबिधता दुनिया में अपने-आप में सभसे बेसी बा जवना के तुलना अउरी कहीं से ना हो सके ला। दुनिया में जेतना प्रजाति सभ के जानकारी बाटे, दस में से एक प्रजाति इहाँ मिले ला।<ref>{{cite web | url=http://www.worldwildlife.org/wildplaces/amazon/index.cfm | title=Amazon Rainforest, Amazon Plants, Amazon River Animals | publisher=[[वल्ड वाइड फंड फॉर नेचर]] | accessdate=6 May 2008 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20080517160541/http://worldwildlife.org/wildplaces/amazon/index.cfm | archivedate=17 May 2008<!--DASHBot-->| url-status=live}}</ref> एह तरीका से ई बायोम दुनिया के सभसे बिबिध प्रजाति सभ के इलाका बन जाला।
एह इलाका में 25 लाख प्राजाति के कीड़ा-मकोड़ा (इन्सेक्ट) पावल जालें,<ref>{{cite web|url=http://travel.mongabay.com/brazil/brazil_amazon_index.htm |title=Photos / Pictures of the Amazon Rainforest |publisher=Travel.mongabay.com |accessdate=18 December 2008| archiveurl= https://web.archive.org/web/20081217091934/http://travel.mongabay.com/brazil/brazil_amazon_index.htm| archivedate= 17 December 2008 <!--DASHBot-->| url-status=live }}</ref> दसन हजार किसिम के फेड़ पावल जालें, 2,000 से बेसी प्रजाति के [[चिरई]] आ [[मैमल]] आ दू हजार से बेसी प्रजाति के मछरी पावल जालीं।<ref name="AlbertReis2011">{{cite book|author1=James S. Albert|author2=Roberto E. Reis|title=Historical Biogeography of Neotropical Freshwater Fishes|url=http://www.ucpress.edu/book.php?isbn=9780520268685|accessdate=28 June 2011|date=8 March 2011|publisher=University of California Press|page=308| archiveurl= https://web.archive.org/web/20110630102154/http://www.ucpress.edu/book.php?isbn=9780520268685| archivedate= 30 June 2011 <!--DASHBot-->| url-status=live}}</ref> 1,294 birds, 427 mammals, 428 amphibians, and 378 reptiles have been scientifically classified in the region.<ref name = "Da Silva 2005">{{cite journal |author1=Da Silva |author2=Jose Maria Cardoso | title=The Fate of the Amazonian Areas of Endemism |url=https://archive.org/details/sim_conservation-biology_2005-06_19_3/page/689 | journal=Conservation Biology | year=2005 | volume=19 | issue=3 | pages=689–694 | doi=10.1111/j.1523-1739.2005.00705.x |display-authors=etal}}</ref> दुनिया के एक बटा पाँच किसिम के चिरई सभ एही जंगल में पावल जाली लगभग एतने, मने कि पाँच में एक, किसिम के मछरी अमेजन के सहायक नदी आ एह नदी में पावल जालीं। बैज्ञानिक लोग 96,660 से 128,843 गो इन्वर्टीब्रेट सभ के प्रजाति के जानकारी अकेल्ले ब्राजील में बतवले बा।<ref name = "Lewinsohn 2005">{{cite journal | last = Lewinsohn | first = Thomas M. |author2=Paulo Inácio Prado |date=June 2005 | title = How Many Species Are There in Brazil? | url = https://archive.org/details/sim_conservation-biology_2005-06_19_3/page/619 | journal=Conservation Biology | volume = 19 | issue = 3 | pages = 619–624 | doi = 10.1111/j.1523-1739.2005.00680.x
}}</ref>
The biodiversity of plant species is the highest on Earth with one 2001 study finding a quarter square kilometer (62 acres) of Ecuadorian rainforest supports more than 1,100 tree species.<ref>{{cite journal | last=Wright | first=S. Joseph | title=Plant diversity in tropical forests: a review of mechanisms of species coexistence | journal=Oecologia | date=12 October 2001 | volume=130 | issue=1 | pages=1–14 | doi=10.1007/s004420100809| pmid=28547014 | bibcode=2002Oecol.130....1W }}</ref> A study in 1999 found one square kilometer (247 acres) of Amazon rainforest can contain about 90,790 tonnes of living plants. The average plant biomass is estimated at 356 ± 47 tonnes per hectare.<ref>{{cite journal | last=Laurance | first=William F. |author2=Fearnside, Philip M.|author3=Laurance, Susan G.|author4=Delamonica, Patricia|author5=Lovejoy, Thomas E.|author6=Rankin-de Merona, Judy M.|author7=Chambers, Jeffrey Q.|author8= Gascon, Claude | title=Relationship between soils and Amazon forest biomass: a landscape-scale study | url=https://archive.org/details/sim_forest-ecology-and-management_1999-06-14_118_1-3/page/127 | journal=Forest Ecology and Management | date=14 June 1999 | volume=118 | issue=1–3 | pages=127–138 | doi=10.1016/S0378-1127(98)00494-0}}</ref> To date, an estimated 438,000 species of plants of economic and social interest have been registered in the region with many more remaining to be discovered or catalogued.<ref>{{cite web |url = http://www.travelsouth-america.com/amazon.html |title = Amazon Rainforest |publisher = South AmericaTravel Guide |accessdate = 19 August 2008 |archiveurl = https://web.archive.org/web/20080812021245/http://www.travelsouth-america.com/amazon.html |archivedate = 12 August 2008 |url-status=dead |df = mdy-all
}}</ref> The total number of [[tree]] species in the region is estimated at 16,000.<ref name="eurekalert.org"/>
[[File:Bauhinia guianensis, mature liana (9340889588).jpg|thumb|A giant, bundled [[liana]] in western Brazil]]
The green leaf area of plants and trees in the rainforest varies by about 25% as a result of seasonal changes. Leaves expand during the dry season when sunlight is at a maximum, then undergo abscission in the cloudy wet season. These changes provide a balance of carbon between photosynthesis and respiration.<ref>{{cite journal | author=Mynenia, Ranga B. | title=Large seasonal swings in leaf area of Amazon rainforests | journal=Proceedings of the National Academy of Sciences | date=13 March 2007 | volume=104 | pmid=17360360 | issue=12 | pages=4820–4823 | pmc=1820882 | doi=10.1073/pnas.0611338104 |bibcode = 2007PNAS..104.4820M |display-authors=etal}}</ref>
रेनफॉरेस्ट (वर्षावन) में कई अइसन प्रजाति पावल जाली, जवन खतरनाक हो सके लीं। सबसे बड़ साइज के शिकारी जानवरन में ब्लैक कैमन, जैगुआर, कूगर आ एनाकोंडा शामिल बाड़ें। नदी में इलेक्ट्रिक ईल (मछरी नियर जीव) बिजली के झटका दे सकेला, जवन आदमी के बेहोश या मार भी सकेला, जबकि पिरान्हा मछरी आदमी के काट के घायल कर सकेली।<ref>{{cite news | title=Piranha 'less deadly than feared' | date=2 July 2007 | work=BBC News |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/6259946.stm | accessdate=2 July 2007 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20070707045045/http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/6259946.stm | archivedate=7 July 2007 <!--DASHBot-->| url-status=live}}</ref> कई तरह के जहरीला डार्ट मेंढक अपना शरीर से जहरीला पदार्थ (बिस) छोड़ेला। एह जंगल में बहुत सारा परजीवी (पेरासाईट) आ बीमारी फैलावे वाला जीव भी मिले लें। वैंपायर चमगादड़ एह जंगल में रहेला, जवन रेबीज वायरस फैला सकेला।<ref>{{cite journal | author1=da Rosa | author2=Elizabeth S. T. | title=Bat-transmitted Human Rabies Outbreaks, Brazilian Amazon | journal=Emerging Infectious Diseases |date=August 2006 | volume=12 | issue=8 | pages=1197–1202 | pmid=16965697 | pmc=3291204 | doi=10.3201/eid1708.050929|display-authors=etal}}</ref> साथे-साथ, अमेजन क्षेत्र में मलेरिया, येलो फीवर आ डेंगू बुखार जइसन बीमारी भी हो सकेली।
{{clear}}
<gallery mode="packed">
File:Hoatzins in Brazil.jpg|[[Hoatzin]]
File:Avicularia-geroldi-subadult.jpg|[[Mygalomorphae]]
File:Purus Red Howler Monkey.jpg|[[Howler monkey]]
File:Heliconia aemygdiana (14551077262).jpg|''[[Heliconia]]''
File:Manuel Antonio (43).JPG|[[Brown-throated sloth]]
File:Emperor Tamarin (EXPLORE) (9714001143).jpg|[[Emperor tamarin]]
File:Dendrobates azureus (Dendrobates tinctorius) Edit.jpg|[[Blue poison dart frog]]
Jaguar (Panthera onca palustris) male Three Brothers River.JPG|[[South American jaguar]]
File:Uakari male.jpg|[[Bald uakari]]
File:Isulas (8583611782).jpg|[[Paraponera clavata|Bullet ants]] have an extremely painful sting
File:Many parrots -Anangu, Yasuni National Park, Ecuador -clay lick-8.jpg|Parrots at clay lick in [[Yasuni National Park]], Ecuador
</gallery>
==संदर्भ==
{{Reflist|33em}}
[[श्रेणी:बरसाती बन]]
[[श्रेणी:बन]]
[[श्रेणी:दक्खिन अमेरिका के भूगोल]]
[[श्रेणी:ब्राजील के भूगोल]]
[[श्रेणी:कोलंबिया]]
[[श्रेणी:वेनेजुएला]]
[[श्रेणी:पेरू]]
[[श्रेणी:इक्वेडोर]]
[[श्रेणी:बोलीविया]]
[[श्रेणी:सूरीनाम]]
[[श्रेणी:फ्रेंच गयाना]]
{{geo-stub}}
{{SouthAm-geo-stub}}
5a6ulycpys0xzs2tlos4d7xovtp1bj1
ग्रेनाइट
0
71298
803770
675249
2026-08-01T18:59:42Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803770
wikitext
text/x-wiki
[[चित्र:Fjæregranitt3.JPG|240px|thumb| गुलाबी ग्रेनाइट |alt=गुलाबी चट्टान ग्रेनाइट]]
'''ग्रेनाइट''' एक किसिम के [[चट्टान]] हवे जे गरम मैग्मा के ठंढा हो के जमे से बने ले जेह में [[क्वार्ट्ज]] आ [[फेल्स्पार]] खनिज सभ के प्रधानता होखे ले आ एकर संरचना दानेदार होखे ले। बैज्ञानिक रूप से ई ''[[फेल्सिक]]'' [[आग्नेय चट्टान]] हवे जे दानेदार होले आ ''फैनराइटिक'' श्रेणी में रखल जाले मने कि जेकर दानेदार रचना बिना कवनो यंत्र के सीधे आँख से देखल जा सके। आमतौर पर ग्रेनाइट सुफेद, गुलाबी, मटियाहूँ या भूअर रंग के हो सके ला।
चट्टानबिज्ञान में ग्रेनाइट के परिभाषित कइल जाला कि एह में 20% से 60% ले क्वार्ट्ज होखे आ लगभग 35% फेल्सपार होखे। ई अइसन चट्टान हवे जे [[मैग्मा]] के ऊपर उठले के दौरान जमीन के भीतरे ठंढा के जम जाए से होला, मने कि ई [[इंट्रूसिव चट्टान]] हवे। ठीक एही केमिकल कंपोजीशन वाली बाकी [[एक्सट्रूसिव चट्टान|ऍक्सट्रूसिव चट्टान]] [[रायोलाइट]] होला।
आम दाब पर सूखल ग्रेनाइट के पघिलाव बिंदु {{convert|1215–1260|°C|comma=off}} होला;<ref>{{cite journal |url=http://www.minsocam.org/msa/collectors_corner/arc/tempmagmas.htm |journal=American Mineralogist |volume=14 |pages=81–94 |year=1929 |title=The temperatures of magmas |author=Larsen, Esper S.}}</ref> जवन कि पानी के मौजूदगी में बहुत कम हो जाला, ई 650 °C तक ले नीचे गिर जाला कुछे किलोबार (kBar) दाब पर।<ref>{{cite journal |author=Holland, Tim |author2=Powell, Roger |title=Calculation of phase relations involving haplogranitic melts using an internally consistent thermodynamic dataset |url=https://archive.org/details/sim_journal-of-petrology_2001-04_42_4/page/673 |journal= Journal of Petrology |volume=42 |issue=4 |pages=673–683 |year=2001 |doi=10.1093/petrology/42.4.673 |bibcode=2001JPet...42..673H}}</ref>
ग्रेनाइट के चट्टान वाला इलाका में पानी के जमीन के भीतर रिसाव के जहाँ तक बात होखे, एह चट्टान के प्राथमिक रिसावक्षमता (पर्मिएबिलिटी) बहुत कम होला; हालाँकि, अगर एह में चटकन आ दरार मौजूद होखें तब एकर सेकेंडरी रिसावक्षमता काफी होखे ला।
==संदर्भ==
{{Reflist|33em}}
{{Igneous rocks}}
[[श्रेणी:चट्टान]]
[[श्रेणी:अगिनचट्टान]]
aj5lgun6plwxf87nqpzsybrpg5i1yf3
रेणि
0
76711
803821
754540
2026-08-01T20:26:45Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803821
wikitext
text/x-wiki
[[File:Ricinus communis DSC 0022.JPG|thumb|रेणि के गाँछ पर लागल फर।]]
'''रेणि''' चाहे '''रेणी''' एगो [[फूलदार पौधा|फूलदार]] आ फलदार गाँछ होला आ एकरे फल में से निकले वाला बियवो सभ के ''रेणि'' कहल जाला। ई पुरूबी [[अफ्रीका]] आ [[भारत]] मे बेसी फरेला।
रेणि से तेल निकलेला जेकर बहुते परकार से परजोग होखेला। हेकर बिया मे 40 से 60% तेल होला जेकरा मे ट्राईग्लीसेराइड के मातरा बेसी होला। एहमे बहुत कम मातरा मे [[रिसिन]] ओ पाईल जाला, जेवन की एक परकार बिख चाहे माहुर होला।
==नाँव==
''रेणि'' सबद [[संस्कृत]] के "एरंड" सबद से बनल बा। [[अंग्रेजी]] मे हेकरा ''कैस्टर'' कहल जाला आ [[लैटिन]] मे ''रिसिनस'' कहल जाला।
हेकर तेल के "क्राइस्ट के पाँजा" कहल जाला, एहसे की ई बहुते घाऊ सभ के भर देवेला।
==बीबरन==
रेणि के गांछन के जामे के तरीका आ हुलिया मे बहुते बिबिधता होला। ई बिबिधता अईसन किसानन के चलते बाटे जे केवनो एगो चीझु जइसे पतई चाहे बिया चाहे फ़ुल ला एकर खेती करेला। ई बड़ी हाली हाली बढ़ेला आ बारह मीटर ले लाम हो जाला।
हेकर पतई 15 से 45 सेंटीमीटर लाम होला अउर अदिमि के पाँजा लेखा होला जेहमे अंगुरी लेख पतई आगे निकलल होला। कोनो कोनो गाँछ के पतई पहिले कत्थी होला आ फेर जब गाँछ बड़ हो जाला तऽ हरिया जाला।
[[File:Ricinus communis (male) - Flickr - Kevin Thiele.jpg|right|thumb|नर फूल]]
[[File:Ricinus communis (female) - Flickr - Kevin Thiele.jpg|thumb|right|मादा फूल]]
[[File:Castor oil plant seeds.jpg|right|thumb|हरियर बिया (रेणि) सूखा के तीनि फरुआ हो जाला, आ एहमे से बिया निकलेला]]
पतई मे पंखुड़ी ना होखे आ ई नर चाहे मादा मे से कोनो एगो होखेला आ दुनो एक्के गाँछ प फरेला। नर फूल मादा से बेसी होला आ उजर होला बाकिर मादा फूल रेणि के काँट प फरेला आ लाल होला।.<ref name="Brickell">{{cite book |editor=Christopher Brickell |title=The Royal Horticultural Society A-Z Encyclopedia of Garden Plants |year=1996 |pages=884–885 |publisher=[[Dorling Kindersley]] |location=London |isbn=978-0-7513-0303-2}}</ref>
हेकर फल हरीयर आ कंटाइल होला जेकरा भीतर एगो अंडकार बिया होला, जेकरा मे बिख होखेला।
==औसधी==
रेणि के तेल दवाई के काज करेला।
==अउर परयोग==
असम के बोड़ो जनजात एकर पतई रेसम के कींट सभ के खियावे ला करेला।
रेणि के तेल गाड़ी सभ मे लुबिरिकैंट के काज करेला एकर पहिलका बिस्व जुध घड़ी हवाई जहाज के इंजनो मे परयोग भइल बा।
==बिकास==
[[File : Ricin commun.jpg|thumb|छोट गाँछ]]
भले ई दक्खिन पुरुबी भूमध्यसागर के बेसिन, पूरूबी अफ्रीका आ भारत मे होखेला, बाकिर आजि इ सवसे उष्णकटिबंधीय क्षेत्रन मे व्यापक बा। उपयुक्त जलवायु अला क्षेत्रन मे, रेणि आसानी से अपना को स्थापित करेला जेने इ एगो आक्रामक गाँछ बन जाला आ अक्सरहां बंजर भूञ प भेंटाला।
इट पार्क अउर अन सार्वजनिक क्षेत्रन मे एगो सजाउटी गाँछ के रूप में बड़ पैमाना प उपजोग कइल जाला।
==एलर्जीनिक सकान==
ई एलर्जी मीटर प 10 मे 10 प आवेला। एकरा से अस्थमा होखे के सम्भावना बढ़ि जाला आ हेकरा से एलर्जी होखल आम बात बा।<ref name=Ogren>{{cite book|last1=Ogren|first1=Thomas|title=The Allergy-Fighting Garden|date=2015|publisher=Ten Speed Press|location=Berkeley, CA|isbn=978-1-60774-491-7|pages=184–185}}</ref>
रेणि के गाँछ बहुते हलुक पराग बनावेला, जे हावा मे उधिया के फेफड़ा मे ढ़ूक जाला, जेकरा से एलर्जी होला। हेकर रस से देह मे नोचनी हो जाला। जदि केहू के एह गाँछ से एलर्जी होला तऽ खाली हेकर पतई चाहे बिया छुवे से होकर देहि हगुवावे लागेला।
==बिख==
[[File:Seeds of Ricinus communis.jpg|thumb|बिया]]
रेणि के काँचा बिया मे रिसीन जोन की एगो बीख बाटे। अइसे तऽ सेयान बेकत मे चार से आठ गो बिया के खोराकी घातक होला बाकिर बिख से मरे के मामला बहुते कम आइल बा।<ref>{{cite journal |vauthors=Wedin GP, Neal JS, Everson GW, Krenzelok EP |title=Castor bean poisoning |url=https://archive.org/details/sim_american-journal-of-emergency-medicine_1986-05_4_3/page/259 |journal=Am J Emerg Med |volume=4 |issue=3 |pages=259–61 |date=May 1986 |pmid=3964368 |doi=10.1016/0735-6757(86)90080-X}}</ref> एकरा लगे सामान्य गाँछ सभ से बेसी बिख होखे ला गिनीज विश्व रेकार्ड बाटे।<ref>{{cite book |author= |title=Guinness World Records 2017|url= |location=London, UK |publisher= Guinness World Records Limited|page=43 |date=2016 |isbn= }}</ref> बेसी रिसिन देह मे गइला से ओकाई, अतिसार आ बिपि काम हो जाला। रेणि से रिसीन निकालल जा सकेला बाकिर ई ओतने कठिन होखी जेतना बदाम से साईनाइड निकालल होखेला।
रिसीन देहि मे गइला के दु तीन घंटा बादे ओकर लच्छन बुझाला, कबो कबो तऽ छत्तिस घंटा लागि जाला, जेमे मुह
लहरे लागेला, पेट बथे लागेला आ पेखाना मे खून आवे लागेला। जदि इलाज ना होखे तऽ तीन से पांच दिन मे अदिमी मू जाला बाकिर ढेर अदमि बाच जाला आ पूरा स्वस्थ हो जाला।<ref name=Soto-Blanco>{{cite journal |vauthors=Soto-Blanco B, Sinhorini IL, Gorniak SL, Schumaher-Henrique B |title=''Ricinus communis'' cake poisoning in a dog |journal=Vet Hum Toxicol |volume=44 |issue=3 |pages=155–6 |date=June 2002 |pmid=12046967 }}</ref><ref>''Ricinus communis'' (Castor bean)—[[Cornell University]] 2008. {{cite web|url=http://www.ansci.cornell.edu/plants/castorbean.html |title=Archived copy |accessdate= |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/19980508072815/http://www.ansci.cornell.edu/plants/castorbean.html |archivedate=8 May 1998 }}</ref>
माहुर के असर तबे होखेला जदि बिया के खात घड़ी चिबा लिहल जाए, बिना चिबवले बिया मे से माहुर ना निकले आ अईसन मे कुछु ना होला। इहे माहुर गाँछ मे किट सभ के खईला से बचावेला। एही चलते रिसिन के कीटनासक बनावे मे उपजोग होला।<ref name=Ombrello>[http://faculty.ucc.edu/biology-ombrello/POW/castor_bean.htm Union County College: Biology: Plant of the Week: Castor Bean Plant] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130524162501/http://faculty.ucc.edu/biology-ombrello/POW/castor_bean.htm |date=24 May 2013 }}</ref>
हाट बजार मे बेचावे अला रेणि के तेल मे माहुर ना होखे, आ उपजोग कोनो हानि ना करे।
==आधुनिक व्यावसायिक उपजोग==
दुनिया भ मे हर बरिस लमसम बीस लाख टन रेणि के बिया उपजेला। एहमे [[भारत]], [[चीन]] आ मोजाम्बिक सभ से बेसी उपलजावेलऽसन।
===उपज===
{| border="1" cellpadding="3" cellspacing="0" width="100%" class="wikitable" align=left style="clear:left"
! colspan=5|सभ से बेसी रेणि के बिया उपजावे अला दस गो देस – 2013
|-
! width="25%" bgcolor="#ddddff" | देस
! width="15%" bgcolor="#ddddff" | उपज (टन)
! width="10%" bgcolor="#ddddff" | फूटनोट
|-
| {{Flagu|भारत}} || align=right |1,744,000 || align=right |
|-
| {{Flagu|People's Republic of China}} || align=right |60,000 || align=right | *
|-
| {{Flagu|Mozambique}} || align=right |60,000 || align=right | F
|-
| {{Flagu|Ethiopia}} || align=right |13,000 || align=right | *
|-
| {{Flagu|Thailand}} || align=right |12,000 || align=right | *
|-
| {{Flagu|Brazil}} || align=right |11,953 || align=right |
|-
| {{Flagu|Paraguay}} || align=right |11,000 || align=right | *
|-
| {{Flagu|South Africa}} || align=right |6,200 || align=right | F
|-
| {{Flagu|Pakistan}} || align=right |6,000 || align=right | *
|-
| {{Flagu|Vietnam}} || align=right |6,000 || align=right | *
|-
| bgcolor=#cccccc|{{noflag}}'''World'''
| bgcolor=#cccccc align=right | '''1,854,775 '''
| bgcolor=#cccccc align=right | '''A'''
|-
|colspan=5 style="font-size:.7em"|No symbol = official figure, F = FAO estimate, * = Unofficial/Semi-official/mirror data, A = Aggregate (may include official, semi-official or estimates);<br>
Source: [https://web.archive.org/web/20150906230329/http://faostat.fao.org/site/567/DesktopDefault.aspx?PageID=567#ancor Food And Agricultural Organization of United Nations: Economic And Social Department: The Statistical Division]
|}
{{Clear}}
==पूरान उपजोग==
रेणि के बिया [[मिस्र]] के मकबरा सभ मे मिलल बा; जोन की 4000 ईसा पूर्व के बा। लहे लहे जरे अला तेल के बाति सभ मे ऊपजोग होखत रहे। हिरोडोटस अउर बाकि यूनानी लेखक सभ रेणि के तेल के आग जरावे मे आ बार सुन्नर करे ला उपजोग के लिखले बाड़न। कहल जाला जे क्लियोपाट्रा एकरा से आपन आँखि चमकावत रही।
आयुर्वेद मे एकर अउषद्धिय गुन के बरनन बाटे। पुरान रोम ओ मे एकरा दवाई मानल जात रहे।
==संदर्भ==
{{reflist}}
[[श्रेणी:पौधा]]
l9oguorxojlbwusxyti6vd6ckakfl2c
ओजोन परत
0
80153
803796
798893
2026-08-01T19:40:56Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803796
wikitext
text/x-wiki
[[चित्र:Ozone cycle.svg|230px|thumb|right|alt=ओजोन-ऑक्सीजन चक्र के ग्राफ द्वारा देखावल रूप|[[ओजोन–ऑक्सीजन चक्र]] जेह में ई बतावल बा कि कइसे ओजोन से ऑक्सीजन आ ऑक्सीजन से ओजोन बने ला।]]
[[चित्र:Ozone over southern hemisphere Sep11 1957-2001.gif|230px|thumb|alt=ग्लोब पर एनीमेशन|[[ग्लोब|दक्खिनी गोलार्ध]] में 1957-2001 के बीच [[ओजोन कटाव आ ओजोन छेद|ओजोन छेद]] के स्थिती देखावत एनीमेशन]]
'''ओजोन परत''' ({{Lang|en|Ozone layer}}; ''ओज़ोन लेयर''), जेकरा के '''ओजोन शील्ड''' ({{Lang|en|Ozone shield}}; अरथ: ओजोन के बनल सुरक्षा ढाल) भी कहल जाला, [[पृथिवी]] के [[वायुमंडल]] में एगो अइसन परत (लेयर) हवे जहाँ [[ओजोन|ओजोन गैस]] (O<sub>3</sub>) के घऽन मौजूदगी बाटे आ ई परत सुरुज से आवे वाला ज्यादातर [[अल्ट्रावायलेट रेडिएशन|अल्ट्रावायलेट किरन]] सभ के सोख ले ले। ओजोन गैस [[ऑक्सीजन|ऑक्सीजने]] के एगो रूप हवे जेह में ऑक्सीजन के तीन गो मॉलिक्यूल होखे लें, खुद ई गैस तीखा गंध वाली आ बिसैला होखे ले बाकी धियान देवे वाली बात ई बा कि सुरुज से आवे वाला अल्ट्रावायलेट रेडिएशन पृथिवी पर के जिया-जंतु खाती नोकसानदेह होला जेकरा के ई ओजोन परत सोख के पृथिवी पर जीवन के बचाव करे ले।
ओजोन परत के नाँव से कभीकभार लोगन के ई भरम हो जाला कि एह परत में खाली ओजोने गैस बाटे, चाहे एह लेयर में ओजोन गैस के मात्रा बाकी सभ गैसन से बेसी बाटे; हालाँकि, अइसन ना बा। एह परत में बस बाकी के वायुमंडल से तुलना कइल जाव तब ओजोन गैस अधिका पावल जाले, जबकि बाकी गैस सभ के तुलना में ई एहिजो बहुत कम्मे मिले ले। एह परत में ओजोन के मात्रा लगभग 10 पार्ट पर मिलियन (दस लाख कन में से दस गो) होले जबकि पूरा वायुमंडल में देखल जाय तब ओजोन के घनापन बस 0.3 पीपीएम (पार्ट पर मिलियन) बाटे। ए से अंजाद लगावल जा सके ला कि एह परत के नाँव बाकी वायुमंडल के तुलना में इहाँ बेसी ओजोन के पावल जाए के कारण रखल गइल हवे, ना कि इहाँ औरियो गैसन के तुलना में बेसी ओजोन मिले ला।
ओजोन गैस के ई, अउरी बाकी वायुमंडल के तुलना में, बेसी जमाव वायुमंडल के [[स्ट्रेटोस्फियर]] के निचला हिस्सा में सभसे बेसी मिले ला। एक ऊँचाई पृथिवी के सतह से लगभग {{convert|15|to|35|km|sp=us|0}} के बीचा में बतावल जाले; हालाँकि, ई [[सीजन]] आ जगहा (भूगोल) के हिसाब से बदले ले आ पूरा पृथिवी पर आ साल के हर सीजन में एक्के नियर ना मिले ले।<ref>{{cite web|url=http://www.ozonelayer.noaa.gov/science/basics.htm|title=Ozone Basics|website=NOAA|date=2008-03-20|access-date=2007-01-29|archive-url=https://web.archive.org/web/20171121051325/http://www.ozonelayer.noaa.gov/science/basics.htm|archive-date=2017-11-21|url-status=dead}}</ref>
ओजोन परत के खोज 1813 में फ्रांसीसी भौतिक बिग्यानी चार्ल्स फैब्रे आ हेनरी बुईस्सन द्वारा भइल, जब ऊ लोग ई देखल की पृथिवी पर आवे वाला अल्ट्रावायलेट रेडियेशन के कौनों चीज सोख ले रहल बा।<ref>{{Cite journal|journal=Atmosphere-Ocean|volume=46|pages=1–13|doi=10.3137/ao.460101|year=2008|last1=McElroy|first1=C.T.|title=Ozone: From discovery to protection|last2=Fogal|first2=P.F.|s2cid=128994884}}</ref> एह परत के अउरी लच्छन सभ के खोज ब्रिटिश मौसमबिग्यानी जी. एम. बी. डाॅब्सन द्वारा कइल गइल जे एगो सिंपल किसिम के स्पेक्ट्रोमीटर बनवलें जवना से कौनों जगह के ऊपर के वायुमंडल में केतना ओजोन बा ई नापल जा सके। एही के चलते, उनुके सम्मान में आ ओजोन के घनापन बतावे वाला इकाई के डाॅब्सन इकाई (डाॅब्सन यूनिट) कहल जाला।
ओजोन परत लगभग सुरुज के अल्ट्रावायलेट रेडिएशन (लगभग 200 [[नैनोमीटर|nm]] से 315 nm [[वेवलेंथ]]) के लगभग 97 से 99 परसेंट हिस्सा के सोख लेवे ले, नाहीं त ई पृथिवी पर चहुँप के इहाँ के जिया-जंतु के नोकसान करित।<ref name="NASA">{{cite web|url=http://www.nas.nasa.gov/About/Education/Ozone/ozonelayer.html|title=Ozone layer|access-date=2007-09-23|archive-date=2021-05-02|archive-url=https://web.archive.org/web/20210502050928/https://www.nas.nasa.gov/About/Education/Ozone/ozonelayer.html|url-status=dead}}</ref> 1976 में वायुमंडल संबंधी रिसर्च सभ में ई जाहिर भइल कि एह [[ओजोन कटाव आ ओजोन छेद|ओजोन परत में कटाव]] भा क्षय हो रहल बाटे जे पृथिवी पर मनुष्य, अउरी जानवरन आ इकोसिस्टम खातिर खतरा के रूप में देखल गइल।<ref>An Interview with Lee Thomas, EPA's 6th Administrator. [http://www.epaalumni.org/history/video/interview.cfm?id=28 Video], [https://www.epaalumni.org/userdata/pdf/60740780F5ACB3D5.pdf#page=1 Transcript] (see p13). April 19, 2012.</ref> एकर प्रमुख कारन [[क्लोरोफ्लूरोकार्बन|क्लोरोफ्ल्यूरोकार्बन]] (सीएफसी गैस) सभ के वायुमंडल में प्रवेश मानल गइल आ आगे चल के इनहन पर पूरा दुनियाँ में रोक आ प्रतिबंध लगावल गइल। 16 सितंबर 1987 के ओजोन के संरक्षण के दिसा में [[मांट्रियल प्रोटोकाल]] लागू कइल गइल आ एही के उपलक्ष में ई दिन अब हर साल [[ओजोन दिवस|बिस्व ओजोन दिवस]] के रूप में मनावल जाला।
पृथिवी के अलावा अउरी ग्रह सभ में से शुक्र के बारे में मालुम बा कि एकरो सतह से करीबन 100 किलोमीटर के ऊँचाई पर ओजोन के परत पावल जाले।<ref name="venus ozone">{{cite web | url=http://www.space.com/13244-venus-atmosphere-ozone-layer.html | title=Scientists discover Ozone Layer on Venus | publisher=Purch | work=SPACE.com | date=11 अक्टूबर 2011 | access-date=3 अक्टूबर 2015 | author=SPACE.com staff}}</ref>
== कटाव आ क्षय ==
{{main|ओजोन कटाव आ ओजोन छेद}}
[[चित्र:Future ozone layer concentrations.gif|thumb|300px|NASA projections of stratospheric ozone concentrations if chlorofluorocarbons had not been banned.]]
[[File:TOMS_Global_Ozone_65N-65S.png|thumb|Levels of atmospheric ozone measured by satellite show clear seasonal variations and appear to verify their decline over time.]]
ओजोन लेयर के कुछ तत्वन के चलते कटाव भा क्षय होखे ला; एह तत्व सभ में फ्री रैडिकल कैटालिस्ट सामिल बाड़ें, जइसे कि नाइट्रिक ऑक्साइड, नाइट्रस ऑक्साइड, हाइड्रॉक्सिल, एटामिक क्लोरीन आ एटामिक ब्रोमीन। एह सगरी केमिकल प्रजाति सभ के प्राकृतिक स्रोत बाड़ें जहाँ से ई वायुमंडल में प्रवेश क सके लें हालाँकि, क्लोरीन आ ब्रोमीन के कंसंट्रेशन मनुष्य के बनावल चीजन के चलते हाल के दशक सभ में बहुत बढ़ल बाटे। ऑर्गैनोहैलोजन कंपाउंड, बिसेस रूप से क्लोरोफ्ल्यूरोकार्बन आ ब्रोमोफ्ल्यूरोकार्बन्स के मनुष्य द्वारा वायुमंडल में प्रवेश एह में सभसे प्रमुख बाटे।<ref>{{cite book |chapter-url=http://www.eia.doe.gov/oiaf/1605/archive/gg97rpt/chap5.html |chapter=Halocarbons and Other Gases |publisher=Energy Information Administration |title=Emissions of Greenhouse Gases in the United States 1996 |date=1997 |access-date=2008-06-24 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20080629032506/http://www.eia.doe.gov/oiaf/1605/archive/gg97rpt/chap5.html |archive-date=2008-06-29 }}</ref> ई सगरी बहुत स्टेबल कंपाउंड हवें एह मामिला में कि ई वायुमंडल में स्ट्रेटोस्फियर तक ले पहुँच के ओहिजे लमहर समय ले रुकल रहि सके लें। क्लोरीन आ ब्रोमीन के रैडिकल सभ ओहिजे अल्ट्रावायलेट (पराबैंगनी) किरन सभ से टकरा के टूट के फिरी हो जालें आ ओकरे बाद ई फिरी रैडिकल सभ चेन रिएक्शन शुरू कइ देवे लें; एक ठो अइसन रैडिकल 1,00,000 ओजोन मॉलिक्यूल सभ के तूरे में सच्छ्म होखे ला। 2009 तक ले नाइट्रस ऑक्साइड मनुष्य द्वारा वायुमंडल में छोड़ल जाए वाला ओजोन क्षयकारी पदार्थ (ओजोन-दिप्लेटिंग सब्सटेंस) में सभसे पहिला नंबर पर रहल।<ref>{{cite web |url=http://www.noaanews.noaa.gov/stories2009/20090827_ozone.html |title=NOAA Study Shows Nitrous Oxide Now Top Ozone-Depleting Emission |publisher=NOAA |date=2009-08-27 |access-date=2011-11-08}}</ref>
ओजोन के स्ट्रेटोस्फियर में एह तरीका के क्षय भा घटती (डिप्लेशन) के परिणाम ई होखे ला कि अल्ट्रावायलेट रेडियेशन के सोखल जाए वाला मात्रा में कमी आवे ले।<ref>{{Cite web|date=2021-09-16|title=World Ozone Day 2021: Theme, Impact, Quotes, History, Ozone Depletion|url=https://news.jagatgururampalji.org/world-ozone-day-impact-on-global/|access-date=2021-09-16|website=SA News Channel|language=en-US}}</ref> एकर रिजल्ट ई होला कि बिना सोखल अल्ट्रावायलेट किरन सभ पृथिवी के सतह तक ले पहुँचे में सक्षम हो जाला आ सतह पर आवे वाला एह किसिम के रेडिएशन के इंटेंसिटी बढ़ जाला। 1970 के दशक के अंतिम सालन से अबतक ले, पूरा दुनियाँ भर में, औसतन 4 परसेंट के कमी ओजोन लेवल में दर्ज कइल गइल बाटे। पृथिवी के ध्रुवीय 5 परसेंट सतह के ऊपर सीजनल तरीका से एह ओजोन परत के क्षय बहुते बेसी पैमाना पर देखे में आवे ला, इनहन के "ओजोन छेद" (ओजोन होल) कहि के बोलावल जाला।<ref name="wmo2010">{{cite book|chapter-url=http://acdb-ext.gsfc.nasa.gov/Documents/O3_Assessments/Docs/WMO_2010/Chapter_2.pdf|title=Scientific Assessment of Ozone Depletion: 2010|date=2011|publisher=WMO|chapter=Stratospheric Ozone and Surface Ultraviolet Radiation|access-date=March 14, 2015}}</ref> [[अंटार्कटिका]] के ऊपर ओजोन के अइसन कटाव के पहिली बेर घोषणा जोए फारमैन, ब्रायन गार्डनर आ जोनाथन शैंकलिन द्वारा एगो रिसर्च पेपर में कइल गइल जे 16 मई 1985 के ''नेचर'' जर्नल में छपल रहे।<ref>{{Cite journal | last1 = Farman | first1 = J. C. | author-link1 = Joe Farman| last2 = Gardiner | first2 = B. G. | author-link2 = Brian G. Gardiner (meteorologist)| last3 = Shanklin | first3 = J. D. | author-link3 = Jon Shanklin| doi = 10.1038/315207a0 | title = Large losses of total ozone in Antarctica reveal seasonal ClO<sub>x</sub>/NO<sub>x</sub> interaction | journal = Nature | volume = 315 | issue = 6016 | pages = 207–210 | year = 1985 | url=https://archive.org/details/sim_nature-uk_1985-05-16_315_6016/page/207| bibcode = 1985Natur.315..207F | s2cid = 4346468 }}</ref>
== इहो देखल जाय ==
* [[ओजोन|ओजोन गैस]]
* [[ओजोन कटाव आ ओजोन छेद]]
* [[ओजोन–ऑक्सीजन चक्र]]
* [[मॉन्ट्रियल प्रोटोकॉल]]
* [[ओजोन दिवस|बिस्व ओजोन दिवस]] चाहे "ओजोन परत के संरक्षण खातिर अंतरराष्ट्रीय दिवस"
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|33em}}
== बाहरी कड़ी ==
{{Commons category|Ozone layer}}
{{Wikisource|Ozone layer}}
* [http://www.ccpo.odu.edu/SEES/ozone/oz_class.htm Stratospheric ozone: an electronic textbook]
* [http://www.unep.org/ozone/Public_Information/4Aii_PublicInfo_Facts_OzoneLayer.asp Ozone Layer Info]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160604224739/http://www.unep.org/ozone/Public_Information/4Aii_PublicInfo_Facts_OzoneLayer.asp |date=2016-06-04 }}
* The [http://www.copernicus-stratosphere.eu CAMS stratospheric ozone service] delivers maps, datasets and validation reports about the past and current state of the ozone layer.
* {{Dmoz|Science/Environment/Ozone_Layer}}
{{Earth's atmosphere}}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:वायुमंडल]]
[[श्रेणी:ओजोन]]
[[श्रेणी:ओजोन कटाव]]
l6xrmxjvplo8n2e4n8ypgg5uw9u6kkj
जगन्नाथ मंदिर, पुरी
0
88167
803813
774029
2026-08-01T20:06:49Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803813
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hindu temple
|name = जगन्नाथ मंदिर
|image = Shri Jagannatha Temple.jpg
|alt = Jagannath Temple, Puri
|caption =
|map_type = India Orissa#India
|coordinates = {{coord|19|48|17|N|85|49|6|E|type:landmark_region:IN|display=inline,title}}
|coordinates_footnotes =
|map_caption = ओडिशा में लोकेशन
|native_name =
|country = भारत
|state = [[ओडिशा]]
|district = [[पुरी जिला|पुरी]]
|locale = [[पुरी]]
|elevation_m = 65
|elevation_footnotes =
|deity = [[जगन्नाथ]]
|festivals = {{hlist|[[रथयात्रा]]|[[चंदन यात्रा]]|[[स्नान यात्रा]]|[[नबकलेबर]]}}
|architecture = [[कलिंग आर्किटेक्चर]]
|temple_quantity = 31
|year_completed = 1161 CE
|creator = इंद्रद्युम्न
|temple_board = श्री जगन्नाथ मंदिर मैनेजमेंट कमेटी, पुरी
|governing_body = श्री जगन्नाथ मंदिर ऑफिस
|website = {{Official url}}
}}
{{Char Dham}}
'''जगन्नाथ मंदिर''' एगो महत्वपूर्ण [[हिंदू मंदिर]] ह जवन भगवान जगन्नाथ के समर्पित बा, [[विष्णु]] के एगो रूप - हिंदू धर्म में [[त्रिमूर्ति|परम देवत्व के त्रिमूर्ति में]] से एगो। ई हिंदू धर्म के पबित्र तीरथ सभ के [[चारों धाम]] में से एक हवे। [[पुरी]] भारत के पूरबी तट पर [[ओडिशा]] राज्य में बा। वर्तमान मंदिर के दोबारा निर्माण दसवीं सदी से भइल, परिसर में पहिले से मौजूद मंदिर सभ के जगह पर बाकी मुख्य जगन्नाथ मंदिर ना, आ एकर सुरुआत पूर्वी गंग राजवंश के पहिला राजा अनंतवर्मन चोडगंग द्वारा कइल गइल।<ref>{{Cite web|url=http://www.asianart.com/articles/patachitra/index.html#4|title=Bernard Cesarone: Pata-chitras of Odisha|last=Cesarone|first=Bernard|year=2012|website=asianart.com|access-date=2 July 2012|quote=This temple was built in approximately 1135-1150 by Codaganga, a king of the Eastern Ganga dynasty}}</ref>
पुरी [[टेम्पल|मंदिर]] अपना वार्षिक रथ यात्रा, या रथ उत्सव खातिर मशहूर बा, जवना में तीनों प्रमुख देवता लोग के विशाल आ विस्तृत रूप से सजावल मंदिर के गाड़ी पर खींचल जाला। अधिकतर हिन्दू मंदिरन में पावल जाए वाला पत्थर आ धातु के मुर्ती सभ के बिपरीत जगन्नाथ के बिग्रह लकड़ी के बनल हवे आ हर बारह नाहीं त उनइस साल पर एकर जगह पर एगो सटीक प्रतिकृति के विधिवत रूप से बदल दिहल जाला। <ref name="Nugteren 2010 159–172">{{Cite journal|last=Nugteren|first=Albertina|year=2010|title=Weaving Nature into Myth: Continuing Narratives Of Wood, Trees, And Forests In The Ritual Fabric Around The God Jagannath In Puri|url=https://archive.org/details/journal-for-the-study-of-religion-nature-and-culture_2010_4_2/page/159|journal=[[Journal for the Study of Religion, Nature and Culture]]|volume=4|issue=2|pages=159–172|doi=10.1558/jsrnc.v4i2.159}}</ref> ई चार धाम के तीर्थस्थल में से एगो ह।
ई मंदिर सभ [[हिंदू|हिंदू लोग]] खातिर पवित्र बा, आ खासतौर पर [[वैष्णव|वैष्णव परंपरा]] के लोग खातिर। कई गो महान वैष्णव संत लोग, जइसे कि रामानुजाचार्य, माध्वाचार्य, निम्बरकाचार्य, वल्लभाचार्य आ रामानन्द के एह मंदिर से गहिराह संबंध रहे। रामानुज मंदिर के लगे एमर मठ के अस्थापना कइलें आ [[आदि शंकर|आदि शंकराचार्य]] गोवर्धन मठ के स्थापना कइलें, जवन चार गो शंकराचार्य में से एगो के आसन हवे। गौडिया वैष्णव धर्म के अनुयायी लोग खातिर भी एकर खास महत्व बा, जेकर संस्थापक चैतन्य महाप्रभु, देवता जगन्नाथ के प्रति आकर्षित रहलें आ कई साल ले पुरी में रहलें।
== इतिहास ==
एह मंदिर के दोबारा निर्माण गंग राजवंश के राजा अनंतवर्मन चोडगंग द्वारा 12वीं सदी ईसवी में कइल गइल, जइसन कि इनके वंशज नरसिंहदेव द्वितीय के केन्दुपट्टन तांबा-प्लेट के लेख से पता चले ला। {{Sfn|Suryanarayan Das|2010|pp=49-50}} [[शैव मत|अनंतवर्मन]] मूल रूप से शैव रहलें, आ 1112 ईसवी में उत्कल इलाका (जवना में ई मंदिर बा) जीतला के कुछ समय बाद ऊ वैष्णवी बन गइलें। 1134–1135 ई. के एगो लेख में मंदिर में इनके दान के रिकार्ड बा। एह से मंदिर के निर्माण 1112 ई. के बाद कबो शुरू भइल होई। {{Sfn|Suryanarayan Das|2010|p=50}}
[[चित्र:Puri_Temple_1877_drawing.jpg|thumb| किताब से पुरी मंदिर के ड्राइंग, '''''लिंडे देस राजाहस वॉयज डांस लिंडे सेंट्रल, 1877''''']]
मंदिर के इतिहास में एगो कहानी के अनुसार एकर स्थापना अनंगभिम-देव द्वितीय द्वारा कइल गइल: अलग-अलग इतिहास में बिबिध तरीका से निर्माण के साल के जिकिर 1196, 1197, 1205, 1216, या 1226 के रूप में कइल गइल बा {{Sfn|Suryanarayan Das|2010|pp=50-51}} एह से ई अनुमान लगावल जा सके ला कि मंदिर के निर्माण पूरा भइल या कि अनंतवर्मन के बेटा अनंगभीम के शासनकाल में मंदिर के जीर्णोद्धार भइल रहे। {{Sfn|Suryanarayan Das|2010|p=51}} एकरे बाद के राजा लोग के शासनकाल में मंदिर परिसर के अउरी बिकास भइल जेह में गंग राजवंश आ गजपति राजवंश के लोग भी सामिल रहल। {{Sfn|Suryanarayan Das|2010|pp=51-52}}
== देवता लोग ==
जगन्नाथ, बलभद्र आ सुभद्रा मंदिर में पूजल जाए वाला देवता तिकड़ी हवें। मंदिर के भीतरी गर्भगृह में गहना से ''भरल मंच भा रत्नबेदी पर'' बइठल पवित्र [[नीबि|नीम]] के लकड़ी से उकेरल ओह लोग के देवता लोग के साथे [[सुदर्शन चक्र]], [[कृष्ण|मदनमोहन]], [[लक्ष्मी|श्रीदेवी]] आ विश्वधात्री के देवता लोग भी बा।<ref>{{Cite web|url=http://www.jagannathtemplepuri.com/article/id/711/deities-in-lord-jagannath-temple|title=Deities in Lord Jagannath Temple - Jagannath Temple|year=2012|website=jagannathtemplepuri.com|access-date=26 June 2012|quote=along with Balabhadra, Subhadra, Sudarshan, Madhaba, Sridevi and Bhudevi on the Ratnabedi or the bejewelled platform.}}</ref> देवता लोग के मौसम के हिसाब से अलग-अलग वस्त्र आ गहना से सजावल जाला। एह देवता लोग के पूजा मंदिर के निर्माण से पहिले के हवे आ एकर सुरुआत कौनों प्राचीन आदिवासी तीर्थ से हो सके ला।<ref>{{Cite web|url=http://www.kamat.com/kalranga/nindia/orissa/jaganath.htm|title=Juggernaut of Puri|access-date=20 September 2006}}</ref>
== ढांचा ==
[[चित्र:Jagannath_during_2011.jpg|thumb| रथयात्रा के दौरान जगन्नाथ, 2011]]
एह बिसाल मंदिर परिसर के क्षेत्रफल {{Convert|400000|sqft|m2}} से ढेर बाटे, आ एकरा चारो ओर एगो ऊँच गढ़वाली देवाल बा। ई {{Convert|20|ft|m}} ऊँच दीवार मेघनाद पचेरी के नाम से जानल जाला।<ref>{{Cite web|url=http://samsepuja.in/about-puri.php|title=About Sakhigopal|year=2012|website=samsepuja.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20150224200629/http://samsepuja.in/about-puri.php|archive-date=24 February 2015|access-date=26 June 2012|quote=The outermost is called 'Meghanad Pacheri' which has a length of 650ft from east to west and breadth of 644ft from north to south direction. The height of Meghanad Pacheri is 20ft and thickness of 6ft}}</ref> मुख्य मंदिर के चारो ओर एगो अउरी देवाल जवन कुर्म बेध के नाम से जानल जाला।<ref>{{Cite web|url=http://www.orissa.oriyaonline.com/inside_the_temple.html?page=2|title=Lord Jagannath:Inside the temple of the lord, Jagannath Puri, Jagannath Temple, Orissa|year=2012|website=orissa.oriyaonline.com|archive-url=https://web.archive.org/web/20120527144258/http://www.orissa.oriyaonline.com/inside_the_temple.html?page=2|archive-date=27 May 2012|access-date=26 June 2012|quote=and kurma Bedha (the inner wall) or the inner enclosure of the Jagannath temple i}}</ref> एकरा में कम से कम 120 गो मंदिर आ तीर्थ बाl। मूर्तिकला के समृद्धि आ मंदिर वास्तुकला के उड़िया शैली के तरलता के साथ ई भारत के सभसे शानदार स्मारक सभ में से एक हवे। <ref name="odissi">{{Cite web|url=http://www.odissi.com/orissa/jagannath.htm|title=Sri Jagannath|access-date=12 September 2006|archive-date=24 July 2008|archive-url=https://web.archive.org/web/20080724193307/http://www.odissi.com/orissa/jagannath.htm|url-status=dead}}</ref> मंदिर में चार गो अलग-अलग अनुभागीय संरचना बाड़ी सऽ, जवना में -
# देउला, विमान या गरभ गृह जहाँ त्रिदेव देवता लोग रत्नवेदी (मोती के सिंहासन) पर ठहरल रहेला। रेखा देउला अंदाज में;
# मुखशाला (फ्रंटल बरामदा) के बा;
# नट मंदिर /नटमंडप, जवना के जगमोहन (ऑडियंस हॉल/डांसिंग हॉल) के नाम से भी जानल जाला, आ
# भोग मंडप (प्रसाद सभा) बा।<ref>{{Cite web|url=http://www.7wonders.org/wonders/asia/india/puri/jagannath-temple.aspx|title=Jagannath Temple, India - 7 wonders|year=2012|website=7wonders.org|access-date=2 July 2012|quote=The temple is divided into four chambers: Bhogmandir, Natamandir, Jagamohana and Deul|archive-date=12 June 2012|archive-url=https://web.archive.org/web/20120612083058/http://www.7wonders.org/wonders/asia/india/puri/jagannath-temple.aspx|url-status=dead}}</ref>
मुख्य मंदिर एगो वक्र रेखा वाला मंदिर हवे आ एकरे ऊपर के मुकुट पर भगवान विष्णु के 'नीलाचक्र' (आठ स्पोक वाला चक्का) बा। ई अष्टधातु से बनल बा आ एकरा के पवित्र मानल जाला।<ref>{{Cite web|url=http://www.orissatourism.org/jagannath-temple/architecture-of-temple.html|title=Architecture of Jagannath Temple, Jagannath Puri Architecture, Puri Jagannath Temple India.|year=2012|website=orissatourism.org|archive-url=https://web.archive.org/web/20121012013150/http://www.orissatourism.org/jagannath-temple/architecture-of-temple.html|archive-date=12 October 2012|access-date=2 July 2012|quote=wheel on top of the Jagannath Temple made of an alloy of eight metals ([[astadhatu]]). It is called the Nila Chakra (Blue Wheel)}}</ref> उड़ीसा के मौजूदा मंदिरन में श्री जगन्नाथ के मंदिर सबसे ऊँच बा। मंदिर के टावर पत्थर के एगो उभरल मंच पर बनल रहे आ {{Convert|214|ft|m}} ले ऊपर उठल रहे भीतरी गर्भगृह के ऊपर जहाँ देवता लोग निवास करेला, आसपास के परिदृश्य पर हावी बा। आसपास के मंदिर आ एकरे बगल के हॉल सभ के पिरामिड नियर छत, या मंडप, पहाड़ के चोटी सभ के रिज नियर सीढ़ी-सीढ़ी में टावर के ओर बढ़े लीं।<ref>{{Cite web|url=http://www.cultureholidays.com/Temples/jagannath.htm|title=Jagannath Temple, Orrisa|access-date=20 September 2006|archive-date=17 May 2008|archive-url=https://web.archive.org/web/20080517022040/http://www.cultureholidays.com/Temples/jagannath.htm|url-status=dead}}</ref>
== रथ यात्रा ==
{{main|रथजात्रा (पुरी)}}
जगन्नाथ तिकड़ी के पूजा आमतौर पर [[पुरी]] के मंदिर के गर्भगृह में कइल जाला, बाकी एक बेर [[असाढ़]] महीना ( [[ओडिशा|उड़ीसा]] के बरसात के मौसम, आमतौर पर जून भा जुलाई के महीना में पड़े वाला) में एक बेर, इनहन के बड़ा दंडा (के मुख्य गली) पर बाहर ले आवल जाला पुरी) आ यात्रा (3.) के बारे में बतावल गइल बा किमी) तक श्री गुंडीचा मंदिर तक, विशाल रथ ( रथ ) में, जनता के [[हिंदू दर्शन|दर्शन]] (पवित्र दृश्य) के अनुमति मिलेला। एह परब के रथ यात्रा के नाम से जानल जाला, मतलब रथ के यात्रा। रथ विशाल चक्का वाला लकड़ी के ढाँचा होखे लें जवन हर साल नया सिरा से बनावल जालें आ इनहन के भक्त लोग खींचेला। जगन्नाथ खातिर रथ लगभग 45 फीट ऊँच आ 35 फीट वर्ग के होखे ला आ एकरा के बनावे में लगभग 2 महीना के समय लागेला।{{Sfn|O. M. Starza|1993|p=16}} पुरी के कलाकार आ चित्रकार लोग गाड़ी सभ के सजावे ला आ पहिया सभ पर फूल के पंखुड़ी आ अउरी डिजाइन सभ, लकड़ी पर नक्काशीदार सारथी आ घोड़ा सभ आ सिंहासन के पीछे के देवाल पर उल्टा कमल सभ के रंगे ला।{{Sfn|Das|1982|p=40}} रथ यात्रा के दौरान खींचल गइल जगन्नाथ के बिसाल रथ सभ अंग्रेजी शब्द जग्गरनॉट के व्युत्पत्ति के उत्पत्ती हवें।<ref>{{Cite web|url=http://www.merriam-webster.com/dictionary/juggernaut|title=Juggernaut-Definition and Meaning|publisher=Merriam Webster Dictionary|access-date=28 November 2012}}</ref> रथ-यात्रा के श्री गुंडीचा यात्रा के रूप में भी कहल जाला।
== संदर्भ ==
{{Reflist|33em}}
[[श्रेणी:ओडिशा के संस्कृति]]
[[श्रेणी:हिंदू मंदिर]]
[[श्रेणी:हिंदू तीर्थ]]
[[श्रेणी:चार धाम मंदिर]]
4863h7zg06rveq6fs1rahkw08lzfq79
एडवर्ड बर्नेट टायलर
0
88999
803784
762411
2026-08-01T19:17:29Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803784
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox scientist
| name = एडवर्ड बर्नेट टायलर
| image = Edward_Burnett_Tylor.jpg
| image_size =
| caption = एडवर्ड बर्नेट टायलर
| birth_date = 2 अक्टूबर 1832
| birth_place = [[कैंबरवेल]], लंदन, इंग्लैंड
| death_date = {{death date and age|df=yes|1917|01|02|1832|10|02}}
| death_place = [[वेलिंगटन, सोमरसेट]], इंग्लैंड, यूनाइटेड किंगडम
| residence =
| citizenship = ब्रिटिश
| nationality = इंग्लिश
| alma_mater =
| doctoral_advisor =
| doctoral_students =
| known_for = कल्चरल इवोल्यूशनिज्म
| influences =
| influenced =
| signature =
| ethnicity =
| field = [[एंथ्रोपोलॉजी]]
| work_institutions = [[ऑक्सफर्ड बिस्वबिद्यालय]]
| prizes =
| honorific_prefix = [[सर]]
}}
'''सर एडवर्ड बर्नेट टायलर''' {{post-nominals|country=GBR|FRAI}} (2 अक्टूबर 1832 के बा{{Spaced ndash}} 2 जनवरी 1917) एगो अंगरेज मानवशास्त्री आ मानव बिज्ञान के प्रोफेसर रहलें।<ref>{{Cite magazine |year=1907 |title=Tylor, Edward Burnett |url=https://books.google.com/books?id=yEcuAAAAYAAJ&pg=PA1785 |magazine=Who's Who |volume=59 |page=1785}}</ref>
टायलर के विचार 19वीं सदी के सांस्कृतिक विकासवाद के ठेठ रूप ह। अपना रचना सभ में ''प्रिमिटिव कल्चर'' (1871) आ ''एन्थ्रोपोलॉजी'' (1881) में ऊ मानव बिज्ञान के वैज्ञानिक अध्ययन के संदर्भ के परिभाषित कइलें, जे चार्ल्स लायल के बिकासवादी सिद्धांत सभ के आधार पर रहल। उनकर मानना रहे कि समाज आ धर्म के विकास खातिर एगो कार्यात्मक आधार बा जवना के ऊ सार्वभौमिक मानत रहले. टायलर के कहनाम रहे कि सभ समाज विकास के तीन मूल चरण से गुजरेला: बर्बरता से लेके, बर्बरता से लेके [[सभ्यता]] तक।<ref>{{Cite web|url=http://www.anthropology.ua.edu/cultures/cultures.php?culture=Social%20Evolutionism|title=Social Evolutionism|last=Long|first=Heather|website=University of Alabama Department of Anthropology|access-date=6 March 2016|archive-date=7 March 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160307041829/http://www.anthropology.ua.edu/cultures/cultures.php?culture=Social%20Evolutionism|url-status=dead}}</ref> टायलर सामाजिक मानव बिज्ञान के बिज्ञान के संस्थापक हवें आ इनके बिद्वान रचना सभ से उन्नीसवीं सदी में मानव बिज्ञान के बिसय के निर्माण में मदद मिलल।<ref name="Paul">Paul Bohannan, ''Social Anthropology'' (New York: Holt, Rinehart & Winston, 1969)</ref> उनकर मानल रहे कि "मनुष्य के इतिहास आ प्रागैतिहासिक के शोध के ब्रिटिश समाज में सुधार खातिर आधार के रूप में इस्तेमाल कइल जा सकेला।"<ref name="Lewis">{{Cite journal|last=Lewis|first=Herbert S|year=1998|title=The Misrepresentation of Anthropology and its Consequences|url=https://archive.org/details/sim_american-anthropologist_1998-09_100_3/page/716|journal=[[American Anthropologist]]|volume=100|issue=3|pages=716–731|doi=10.1525/aa.1998.100.3.716|jstor=682051}}</ref>
टायलर ''एनिमिज्म'' (सब चीज आ [[प्रकृति|प्राकृतिक]] प्रकटीकरण सभ के ब्यक्तिगत [[आत्मा]] भा ''एनिमा'' में बिस्वास) शब्द के आम प्रयोग में फिर से पेश कइलें।<ref>
[http://www.etymonline.com/index.php?term=animism "Animism"], ''Online Etymology Dictionary'', accessed 2 October 2007.</ref> ऊ जीववाद के धर्म सभ के बिकास के पहिला चरण मानत रहलें।
== संदर्भ ==
{{Reflist|33em}}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:1832 में जनम]]
[[श्रेणी:1917 में निधन]]
[[श्रेणी:ब्रिटिश लोग]]
{{Bio-stub}}
6wg7vakc64d3iwlj9omums6418sxh22
सट्टा
0
90629
803802
796129
2026-08-01T19:48:52Z
InternetArchiveBot
25596
Add 2 books for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803802
wikitext
text/x-wiki
{{redirect|सट्टेबाजी|मटका सट्टा|मटका (जुआ)|अन्य अरथ|जुआ}}
[[File:Las Vegas sportsbook.jpg|thumb|alt=sportsbook, a board showing numbers|लास वेगास में स्पोर्ट्सबुक के औड्स बोर्ड (odds boards)]]
'''सट्टा''', '''सट्टेबाजी''', '''खेल सट्टेबाजी''' ({{Lang|en|sports betting}}), चाहे '''खेल में सट्टा''' एक किसिम के अइसन गतिबिधि हवे जेह में [[खेलकूद|खेल]] के रिजल्ट के ऊपर दाँव लगावल जाला आ बाजी जीते के कोसिस कइल जाला।
ई कानूनी भा गैरकानूनी, दुनों तरीका से, सट्टेबाज (सटोरिया) लोगन के माध्यम से रुपया-पइसा दाँव पर लगा के खेलल जाला आ कुछ दशा में [[जुआ]] के एगो किसिम हवे। कुछ जगहन पर एकरा खातिर कानून बनावल गइल बाड़ें जेकरा दायरा में ई काम लीगल भा कानूनी रूप से जायज मानल जाला जबकि अन्य दशा में ई [[अपराध]] के कटेगरी में गिनल जाला।
खेल में सट्टेबाजी से जुड़ल कई ठे स्कैंडल आ कांड हो चुकल बाड़ें। उदाहरण खातिर [[क्रिकेट]] में सट्टेबाजी के चलते मैच-फिक्सिंग आ स्पॉट-फिक्सिंग नियर घटना देखे में आइल बाड़ी स।
== जनरल सट्टेबाजी (बुकमेकिंग) ==
सट्टेबाज, सटोरिया चाहे बुकी आ बुकमेकर अइसन लोग होखे ला जे खेल के दाँव खातिर बाजार बनावे वाला के रूप में काम करे ला। सट्टेबाजी में से ज्यादातर के रिजल्ट बाइनरी होला: टीम या त जीत जाले या हार जाले। सट्टेबाज दुनो दांव के स्वीकार करेला, आ एगो स्प्रेड (जोश) के कायम राखेला जवन कि दांव के नतीजा चाहे जवन होखे, मुनाफा सुनिश्चित करी। अमेरिका में 1961 के फेडरल वायर एक्ट अमेरिकी सरकार द्वारा अवैध सट्टेबाजी के रोके के कोसिस रहल। हालाँकि, ई कानून अन्य किसिम के ऑनलाइन जुआ पर लागू ना होला। संघीय तार अधिनियम के मतलब पर अमेरिकी सुप्रीम कोर्ट कवनो फैसला नइखे दिहले काहे कि ई ऑनलाइन जुआ से जुड़ल बा।
आमतौर पर सट्टेबाज लोग के अपना ग्राहकन पर 11-10 के लीड चाहे हावी होखे के सिस्टम रखे वाला होला-छोट दांव खातिर ई 6-5 के फायदा के करीब होला-एह से सट्टेबाज के लंबा समय ले आपन दाँव खेलल जिंदा रखे के संभावना होखे ला। सफल सट्टेबाजन के शॉर्ट टर्म (छोट समय में) बड़हन नुकसान के सामना करे में सक्षम होखे के चाहीं। (बॉयड, 1981)
अमेरिका में, 1930 के दशक से 1960 के दशक तक के कई गो प्रमुख जुआ सट्टेबाज लोग के शुरुआत 1920 के दशक के निषेध के दौर में भइल। ई लोग अक्सर एह समय अमेरिका में आवे वाला आप्रवासी लोग के भीड़ के वंशज रहे। हालाँकि, आम रूढ़िवादिता ई बा कि ई सट्टेबाज इटैलियन मूल के रहलें, कई गो प्रमुख सट्टेबाज पूरबी यूरोपीय मूल के रहलें।
== पब्लिक के रुझान ==
स्पोर्ट्स बेटिंग भा खेल में सट्टेबाजी के बजार पर कइल गइल [[रिसर्च]] में ई पावल गइल बा कि आम लोग सट्टा लगावे में कुछ तय पैटर्न (सिस्टमेटिक पैटर्न) फॉलो करेला। अध्ययन में बतावल गइल बा कि मनोरंजन खातिर बेटिंग करे वाला लोग अक्सर फेवरिट टीम, घरेलू टीम, हाल के सफल टीम, आ जवन नतीजा के मीडिया में जादे चर्चा होला, ओह पर ज्यादा दांव लगावेला।<ref>{{cite journal |last1=Woodland |first1=Linda M. |last2=Woodland |first2=Bill M. |title=Market Efficiency and Profitable Wagering in the National Hockey League: Can Bettors Score on Longshots? |url=https://archive.org/details/sim_southern-economic-journal_2001-04_67_4/page/983 |journal=Southern Economic Journal |year=2001 |volume=67 |issue=4 |pages=983–995 |doi=10.2307/1061583 |jstor=1061583}}</ref>
अर्थशास्त्री स्टीवन लेविट के अनुसार, स्पोर्ट्सबुक्स एह झुकाव (बायस) के फायदा उठा सके ला। ऊ लोग अइसन लाइन (odds) सेट करेला जवन असली संभावना (ट्रू प्रोबेबिलिटी) से पूरा मेल ना खाला, बलुक आम लोग के अनुमानित व्यवहार से बेसी मुनाफा कमावे पर ध्यान दिया देला।<ref>{{cite journal |last=Levitt |first=Steven D. |title=Why are gambling markets organised so differently from financial markets? |url=https://archive.org/details/sim_economic-journal_2004-04_114_495/page/223 |journal=The Economic Journal |year=2004 |volume=114 |issue=495 |pages=223–246 |doi=10.1111/j.1468-0297.2004.00207.x}}</ref>
एह प्रवृत्ति भा टेंडेंसी के चलते कॉन्ट्रेरियन बेटिंग रणनीति विकसित भइल, जहाँ लोग ओह टीम या विकल्प के खिलाफ दांव लगावेला जवन पर बहुत लोग पैसा लगावत बा, एह सोच के साथ कि लाइन असली मूल्य (फेयर वैल्यू) से हट गइल बा।<ref>{{cite web |title=Fade the Public Betting Strategy |url=https://loserwins.com/strategy/fade-the-public/ |website=LoserWins.com |access-date=9 January 2026}}</ref> हालाँकि, ई रणनीति केतना प्रभावी आ सफल रही एह बात पर अभी बहस जारी बा, काहें से कि बजार के दक्षता (एफिशियेंशी) अलग-अलग खेल आ दांव के किसिम पर निर्भर करेला।
== इहो देखल जाय ==
* [[जुआ]]
* [[लाटरी]]
* [[मटका (जुआ)]]
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:सट्टेबाजी| ]]
[[श्रेणी:जुआ]]
{{Society-stub}}
hxjx80cmatqc6ycwd3n566foamu8wl8
हिंदुत्व
0
90689
803809
786507
2026-08-01T19:55:39Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803809
wikitext
text/x-wiki
'''हिंदुत्व''' एगो राजनीतिक बिचारधारा हवे जे [[हिंदू राष्ट्रवाद]] के सांस्कृतिक रूप से न्यायसंगत ठहरावे ले।<ref name="BrownMcLean2018">{{citation|last1=Brown|first1=Garrett W|last2=McLean|first2=Iain|last3=McMillan|first3=Alistair|title=The Concise Oxford Dictionary of Politics and International Relations|url=https://books.google.com/books?id=Q3FGDwAAQBAJ&pg=PT381|date= 2018|publisher=Oxford University Press|isbn=978-0-19-254584-8|pages=381–}}</ref><ref name="Haokip">{{cite book | last=Haokip | first=Jangkholam | title=Can God Save My Village?: A Theological Study of Identity among the Tribal People of North-East India with a Special Reference to the Kukis of Manipur | publisher=Langham Monographs | year=2014 | isbn=978-1-78368-981-1 | url=https://books.google.com/books?id=Y4MuDgAAQBAJ | access-date=2023-05-03 | page=35|quote=Hindutva is a political ideology that does not necessarily represent the view of the majority of Hindus in India.}}</ref><ref name="GregoryJohnston2011">{{citation|last1=Gregory|first1=Derek|last2=Johnston|first2=Ron|last3=Pratt|first3=Geraldine|last4=Watts|first4=Michael|last5=Whatmore|first5=Sarah|title=The Dictionary of Human Geography|url=https://books.google.com/books?id=5gCHckKszz0C&pg=RA1-PT467|year=2011|publisher=John Wiley & Sons|isbn=978-1-4443-5995-4|pages=1–}}</ref> एह राजनीतिक बिचारधारा (आइडियोलॉजी) के रचना [[विनायक दामोदर सावरकर]] द्वारा 1923 में कइल गइल।<ref>{{cite news|url=https://thewire.in/history/veer-savarkar-the-staunchest-advocate-of-loyalty-to-the-english-government|author=Pavan Kulkarni |title=How Did Savarkar, a Staunch Supporter of British Colonialism, Come to Be Known as 'Veer'?|newspaper=The Wire |date=28 May 2019}}</ref> ई आइडियोलॉजी [[राष्ट्रीय स्वयंसेवक संघ]] (आरएसएस), [[विश्व हिंदू परिषद]], [[भारतीय जनता पार्टी]] आ अन्य दोसर संस्था-संगठन सभ द्वारा इस्तेमाल कइल जाले,<ref name="The Hindutva Road">[http://www.frontline.in/static/html/fl2125/stories/20041217006712900.htm The Hindutva Road], Frontline, 4 December 2004</ref>{{sfn|Krishna|2011|p=324}} जिनहन के समेकित रूप से संघ परिवार कहल जाला।
हिंदुत्व आंदोलन के दक्खिनपंथी अतिवाद के एगो रूप मानल जाला, आ 'परंपरात रूप में लगभग [[फासीवाद|फासिस्ट]]' मानल जाला जे बहुमत के एकरूपतावाद आ सांस्कृतिक बर्चस्व के आपन आदर्श बनावे ला।<ref name="Leidig">{{Cite journal|last=Leidig|first=Eviane|date=17 July 2020|title=Hindutva as a variant of right-wing extremism|journal=Patterns of Prejudice|volume=54|issue=3|pages=215–237|doi=10.1080/0031322X.2020.1759861|issn=0031-322X|doi-access=free}}</ref><ref name="j3517631">{{cite journal |title=Fascism of our times |jstor=3517631 |author=Prabhat Patnaik |journal=Social Scientist |volume=21 |issue=3/4|pages=69–77 |year=1993 |doi=10.2307/3517631}}</ref><ref>{{harvnb|Frykenberg|2008|pages=178–220}}: "This essay attempts to show how — from an analytical or from an historical perspective — Hindutva is a melding of Hindu fascism and Hindu fundamentalism."</ref> कुछ लोग हिंदुत्व के अलगाववादी बिचारधारा (सेप्रेटिस्ट आइडियोलॉजी) के रूप में बर्णित करे ला।<ref name="Parel">{{cite book | author=Anthony Parel | title=Gandhi, Freedom, and Self-rule | publisher=Lexington Books | year=2000 | isbn=978-0-7391-0137-7 | url=https://books.google.com/books?id=sErf-DzVI9EC |quote=The agendas of Hindutva though strong on the issues of self - identity and self - definition, have tended to be separatist. | page=133}}</ref><ref name="Varadarajan">{{cite book | author=Siddharth Varadarajan | title=Gujarat, the Making of a Tragedy | publisher=Penguin Books | year=2002 | isbn=978-0-14-302901-4 | url=https://books.google.com/books?id=1kc9GmFWePUC | page=20}}</ref> कुछ बिश्लेष्क लोग हिंदुत्व के पहिचान [[फासीवाद]] से करे के ऊपर बिबाद करे ला आ एकरा के अतिवादी पुरातनपंथी धारणा भा एथनिक एब्सोल्यूटिज्म के रूप में देखे ला।<ref name="Bhatt & Mukta">{{cite journal |journal=Ethnic and Racial Studies |volume=23 |issue=3|pages=407–441 |date=May 2000 |author1=Chetan Bhatt |author2=Parita Mukta |title=Hindutva in the West: Mapping the Antinomies of Diaspora Nationalism |url=https://archive.org/details/ethnic-and-racial-studies_2000-05_23_3/page/407 |doi= 10.1080/014198700328935|s2cid=143287533}} Quote: "It is also argued that the distinctively Indian aspects of Hindu nationalism, and the RSS's disavowal of the seizure of state power in preference for long-term cultural labour in civil society, suggests a strong distance from both German Nazism and Italian Fascism. Part of the problem in attempting to classify Golwalkar's or Savarkar's Hindu nationalism within the typology of 'generic fascism', Nazism, racism and ethnic or cultural nationalism is the unavailability of an appropriate theoretical orientation and vocabulary for varieties of revolutionary conservatism and far-right-wing ethnic and religious absolutist movements in 'Third World' countries".</ref>
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|33em}}
== स्रोत ग्रंथ ==
* {{cite book |last=Krishna |first=Ananth V. |title=India since Independence: Making Sense of Indian Politics |publisher=Pearson Education India |year=2011 |isbn=978-8131734650 }}
[[श्रेणी:हिंदुत्व| ]]
[[श्रेणी:भारत में राष्ट्रवाद]]
[[श्रेणी:हिंदू राष्ट्रवाद]]
{{India-stub}}
41zkoa39bcyqezvy19a3nevnggyq1o9
पैराशूट
0
92935
803789
796100
2026-08-01T19:27:23Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803789
wikitext
text/x-wiki
[[File:Bangladesh Air Force (BAF) paratroopers jump from a U.S. Air Force C-130 Hercules aircraft over Bangladesh during exercise Cope South 14 Nov. 10, 2013 131110-F-SI013-240.jpg|thumb|upright=1.35|एगो सैन्य अभ्यास के दौरान फाइटर हवाई जहाज से कूद रहल पैराट्रूपर लोग।]]
'''पैराशूट''' ({{Lang|en|parachute}}) एगो अइसन जुगति चाहे डिवाइस होला जे [[वायुमंडल]] में नीचे के ओर गिर रहल चीज के बेग के मद्धिम क देला जवना से कि ऊ चीज चाहे ब्यक्ति जमीन पर बहुत हरका से न गिरे आ एकरा चलते गिरे से होखे वाला नोकसान से बचाव हो जाला। वायुमंडल में ऊँचाई से जंप करे वाला ई जोगाड़ मनोरंजन खाती इस्तेमाल होखे ला आ हवाई उड़ान भरे वाला लोग सेफ्टी खाती एह जोगाड़ के इस्तेमाल क सके ला। एकरे अलावा एकर ब्यापक इस्तेमाल मलेटरी द्वारा सैनिक आ कमांडो उतारे में कइल जाला; दुश्मन के क्षेत्र के भीतर जा के हमला करे खातिर। [[दुसरा बिस्व जुद्ध]] में पैराशूट से सैनिक उतारल बहुत आम चलन रहे जेह में दुश्मन के मोर्चा के बहुत पाछे भीतर के ओर सैनिक कुदा के उतारल जायँ।
पैराशूट आमतौर प हल्लुक आ मजबूत कपड़ा चाहे कपड़ा नियर चीज (फैब्रिक) के बनल होला। शुरुआती दौर में इनहन के [[रेशम]] (सिल्क) से बनावल जाय। वर्तमान समय में सभसे आम फैब्रिक लइलून (नायलोन) बाटे। पैराशूट के छतरी के सभसे आम आकृती गुंबज नियन होला; हालाँकि, ई चौकोर, अंडाकार चाहे उल्टा गुंबद के आकृती के भी हो सके ला।
पैराशूट से बिबिध किसिम के भार उतारल जा सके लें, आदमी, खाना, औजार, हथियार, स्पेस-कैप्सूल आ बम एह सभ में शामिल बाड़ें।
{{clear}}
== इहो देखल जाय ==
* [[पैराग्लाइडिंग]]
== संदर्भ ==
{{Reflist|33em}}
== ग्रंथ सूची==
* {{cite journal|last=White|first=Lynn|author-link=Lynn Townsend White Jr.|date=July 1968|title=The Invention of the Parachute|url=https://archive.org/details/sim_technology-and-culture_1968-07_9_3/page/n127|journal=[[Technology and Culture]]|volume=9|issue=3|pages=462–467|doi=10.2307/3101655|jstor=3101655|s2cid=111425847 }}
== अउरी पढ़े खातिर ==
* {{cite magazine|last=Mirsky|first=Steve|date=March 1, 2019|url=https://www.scientificamerican.com/article/volunteers-jumped-with-or-without-a-parachute-to-gauge-its-effectiveness/|title=Volunteers Jumped with or without a Parachute to Gauge Its Effectiveness|magazine=Scientific American|access-date=December 28, 2021}}
* {{cite journal|last1=Pell|first21=Jill P.|last2=Smith|first2=Gordon C. S.|date=December 20, 2003|title=Parachute Use to Prevent Death and Major Trauma Related to Gravitational Challenge: Systematic Review of Randomised Controlled Trials|journal=British Medical Journal|volume=327|issue=7429|pages=1459–1461|doi=10.1136/bmj.327.7429.1459 |issn=0959-8138|pmid=14684649|pmc=300808 }}
== बाहरी कड़ी ==
{{Commons category|Parachutes}}
* [http://www.cspa.ca CSPA] The Canadian Sport Parachuting Association—The governing body for sport skydiving in Canada
* [https://web.archive.org/web/20090817181505/http://www.scientificamericanpast.com/Scientific%20American%201910%20to%201919/4/med/sci671913page520.htm First jump with parachute from moving plane] – ''Scientific American'', June 7, 1913
* [http://www.ParachuteHistory.com Parachute History]
* [https://web.archive.org/web/20081011031006/http://peosoldier.army.mil/ Program Executive Office (PEO) Soldier]
* [http://www.skydivesf.com/skydiving/skydiving%20instruction.htm Skydiving education] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210508111802/http://www.skydivesf.com/skydiving/skydiving%20instruction.htm |date=2021-05-08 }}
* [https://web.archive.org/web/20160421021656/http://para2000.org/book/index.html Para2000 book]
* [https://web.archive.org/web/20080730070121/http://www.canopypiloting.co.za/ The 2nd FAI World Championships in Canopy Piloting – 2008 at Pretoria Skydiving Club South Africa]
* [http://www.uspa.org USPA] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150721231237/http://www.uspa.org/USPAMembers/Competition/History/tabid/135/Default.aspx |date=2015-07-21 }} The United States Parachute Association—The governing body for sport skydiving in the U.S.
* [http://contentdm.lindahall.org/cdm4/browse.php?CISOROOT=%2Fparachute The Parachute History Collection at Linda Hall Library] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110727034650/http://contentdm.lindahall.org/cdm4/browse.php?CISOROOT=%2Fparachute |date=July 27, 2011 }} (text-searchable PDFs)
* [https://books.google.com/books?id=xiADAAAAMBAJ&pg=PA128 "How Armies Hit The Silk"] June 1945, ''Popular Science'' James L. H. Peck – detailed article on parachutes
* [http://gallica.bnf.fr/ark:/12148/bpt6k65550611/f17.item.r=kavanagh%201910.langFR.zoom NuméroLa Revue aérienne / directeur Emile Mousset ] First female parachutist
* [https://www.youtube.com/watch?v=ya33hEMwCd0 Everard Calthrop Parachutist - Drop From Tower Bridge Part 1 (1918)]. Film of a successful parachute jump from Tower Bridge during World War I.
{{authority control}}
[[श्रेणी:उपकरण]]
0bl6m6w2qwri6amo6w91cwkad5foyp0
बंदे नवाज
0
94179
803804
767365
2026-08-01T19:50:25Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803804
wikitext
text/x-wiki
'''सैयद मुहम्मद बिन यूसुफ अल-हुसैन''' (7 अगस्त 1321 − 10 नवंबर 1422), जेकरा के आमतौर पर '''ख्वाजा बंदा नवाज गेसुदराज''' के नाँव से जानल जाला, चिश्ती ऑर्डर के भारत के हनाफी मातुरीदी बिद्वान आ सूफी संत रहलें।
गैसु दाराज सूफी संत [[नसीरुद्दीन चिराघ देहलवी]] के शिष्य आ तब के उत्तराधिकारी रहलें। जब ऊ 1400 के आसपास दौलताबाद चल गइलें, दिल्ली पर तैमूर के हमला के कारण ऊ चिश्ती ऑर्डर के दक्खिन भारत ले गइलें।<ref>[https://books.google.com/books?id=vAdbCq8HQBIC&dq=Nasiruddin+Chirag+-i-+Delhi&pg=PA111 Jihad in the East: A Crescent Over Delhi] ''The Shade of Swords: Jihad and the Conflict Between Islam and Christianity'', by [[M. J. Akbar]]. Routledge, 2002. {{ISBN|0-415-28470-8}}. Page 111.</ref> आखिरकार उ गुलबर्गा में बस गईले, बहमनी सुल्तान ताज उद-दीन फिरूज शाह के नेवता प।<ref name="ur">[https://web.archive.org/web/20071206115933/http://www.hindu.com/2007/11/27/stories/2007112760780600.htm Urs-e-Sharief of Khwaja Bande Nawaz in Gulbarga from tomorrow] "[[The Hindu]]", 27 November 2007.</ref>
== दिल्ली में ==
ख्वाजा बांदा नवाज 17 दिसंबर 1398 के दिल्ली छोड़ दिहलें, काहें से कि ई शहर तैमूर के घेराबंदी में रहे आ एकर पतन निकट रहे।<ref>{{Cite book|title=A Social History of The Deccan 1300–1761, Eight Indian Lives|last=Eaton|first=Richard|publisher=Cambridge University Press|year=2005|isbn=978-0-521-51442-2|location=New Delhi}}</ref>
== काम ==
बांदे नवाज अरबी, फारसी आ उर्दू में 195 गो किताब लिखले बाड़न।<ref name="ur" /> उर्दू भाषा के दक्षिण भारतीय शाखा दखनी में जनता के शिक्षा खातिर इस्लाम के पैगम्बर पर एगो किताब [[मिराज-अल आशीकिन]] के रचना भी कइलें। ऊ पहिला सूफी रहलें जे एह लोकभाषा के इस्तेमाल कइलें जेकरा के बाद के सदी सभ में दक्खिन भारत के अउरी कई गो सूफी संत लोग द्वारा बिस्तार से बतावल गइल।<ref>Mystical Dimensions of Islam By Annemarie Schimmel, Pg 351</ref> इब्न अरबी आ सुहरावर्दी पर लिखल रचना सभ पर ऊ कई गो ग्रंथ लिखलें जेवना से एह बिद्वान लोग के रचना सभ के भारतीय बिद्वान लोग के सुलभ बनावल आ बाद के रहस्यवादी बिचार के प्रभावित करे में एकर प्रमुख भूमिका रहल।<ref>{{Cite journal |last=Irfan Habib |first=S. |date=October 2002 |title=Book reviews and notices : M.T. ANSARI, ed., Secularism, Islam and modernity. Selected essays of Alam Khundmiri. New Delhi: Sage Publications, 2001. 308 pp. Notes, index. Rs. 250 (paperback) |url=https://archive.org/details/contributions-to-indian-sociology_september-december-2002_36_3/page/568|journal=Contributions to Indian Sociology |volume=36 |issue=3 |pages=568–570 |doi=10.1177/006996670203600313 |s2cid=220847929}}</ref> लेखन के अउरी किताबन में कसीदा अमाली आ अदाब-अल-मुरीदीन बाड़ी सऽ।
== उर्स ==
उनकर पुण्यतिथि 15, 16 आ 17 धु अल-कदाह के गुलबर्गा के बंदे नवाज मकबरा में होला। अलग-अलग धर्म के कई लाख लोग आशीर्वाद मांगे खाती जुटेला।<ref name="ur" />
== लोकप्रिय संस्कृति में ==
संत आ उनकर दरगाह के इर्द गिर्द घूमत भारतीय मुस्लिम सामाजिक फिल्म बनल बा। एह में शामिल बा: सुल्तान ई दक्कन: मलिक अनवर के बांदा नवाज (1982), सैनी के बांदा नवाज (1988)।<ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=q7UEAQAAIAAJ|title=Screen World Publication's 75 Glorious Years of Indian Cinema: Complete Filmography of All Films (silent & Hindi) Produced Between 1913-1988|publisher=Screen World Publication|year=1988|page=85}}</ref>
== संदर्भ ==
ipfjc4uzr25rt92ubg6pmax3336jj7q
तमाकू
0
98781
803774
798990
2026-08-01T19:05:23Z
InternetArchiveBot
25596
Add 2 books for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803774
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox botanical product|product=Tobacco, tobacco cigarette|image=DunhillLightFlake.jpg|caption=Tobacco flakes, sliced from pressed plugs|plant=''[[Nicotiana]]''|part=[[Leaf]]|origin=[[The Americas]]|active=[[Nicotine]], [[harmine]]|uses=[[Recreational drug use|Recreational]], Sacred, Medical, Religious, Traditional, Peacemaking|legal_AU=Unscheduled|legal_BR=E|legal_CA=Unscheduled|legal_DE=Unscheduled|legal_UK=GSL|legal_US_comment=Unscheduled|legal_UN=Unscheduled|legal_status=In general, legal and regulated as a controlled substance for recreational use in most countries, tobacco smuggling or homemade tobacco making or growing is illegal. See [[tobacco control]]}}{{Tobacco}}{{Tobacco}}
[[चित्र:A_traditional_tobacco_drying_kiln_in_Myrtleford,_Victoria,_Australia.jpg|thumb| [[मर्टलफोर्ड|मर्टलफोर्ड, विक्टोरिया, ऑस्ट्रेलिया]] मे तमाकू सुखावे के भट्ठा, 2018। ई भट्ठा 1957 मे बनल रहे, आ 2000 मे रोटरी पार्क मे चल गइल। एह डिजाइन के भट्ठा 1930 के दसक के सुरुआत से ले के 1960 के दसक के अंत ले बनल।]]
[[चित्र:Basma-tobacco-drying.jpg|thumb| [[जंथी|ग्रीस के जंथी]] के [[पोमाक]] गांव में घाम मे सुखत बासमा तमाकू के पात]]
'''तमाकू''' भा '''तमाकुल'''<ref name="ग्रियर्सन 1885 239">{{Cite book|url=http://archive.org/details/cu31924072688025|title=Bihar peasant life, being a discursive catalogue of the surroundings of the people of that province|last=ग्रियर्सन|first=जॉर्ज अब्राहम|date=1885|publisher=कलकत्ता|others=|page=239|language=En|trans-title=बिहार के गंवइ ज़िनगी, एह राज के लोगन के आस-पास के एगो लेखा जोखा}}</ref> [[सोलनेसी]] परिवार के ''[[निकोटिआना]]'' जीनस के कई [[पौधा|गाछ सभ]] के एगो बोलचाल के नाँव हवे आ एह गाछ सभ के पात से बनावल कौनो चीझ ला बोलचाल के बात हवे। तमाकू के [[निकोटिआना|उनहत्तर गो परजाति]] के जानकारी बा, बाकी लेन देन के मुखिया फसल [[निकोटिआना टबैकम|''एन'' टबैकम]] हवे। कुछ देसन में अउरी बरिआर ''[[निकोटिआना रुस्टिका|एन.रुस्टिका]]'' चलेला।
सूखल तमाकू के पतइ, [[सिगरेट]], [[सिगार]], [[पाइप]] आ [[सीसा (तमाकू)|सीसा]] [[तमाकू पिअल|पिए]] के कामे आवेला। एकरा [[नस|नाक मे घिचिओ के]], [[खैनी|चाभिओ के]], [[खैनी|मुह मे जांतिओ के]]<ref name="ग्रियर्सन 1885 239"/> चाहे [[स्नस]] कऽ के देहि मे लिहल जा सकेला।
तमाकू मे बड़ि नीसा करे वाला अल्कलॉइड [[निकोटीन|निकोटीन के]] साथे साथे [[हरमाला अल्कलॉइड]] होला। <ref>{{Cite encyclopedia |title=Tobacco |encyclopedia=The Encyclopaedia of Psychoactive Substances |publisher=[[लिटिल, ब्राउन एंड कंपनी]] |location=लन्दन |url=https://www.biopsychiatry.com/tobacco/ |access-date=नवम्बर 26, 2017 |date=1998 |author-link=रिचर्ड रुडग्ले |language=En |trans-title=तमाकू |isbn=978-0-316-64347-4 |oclc=39129000 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220927041956/https://www.biopsychiatry.com/tobacco/ |archive-date=सितम्बर 27, 2022}}</ref> तमाकू से [[दिल|हिया]], [[करेजा]] आ [[फेफड़ा]] के कए गो रोग के साथे कैन्सरो होला। <ref>{{Cite web |last=सीडीसी |date=August 2, 2023 |title=What Are the Risk Factors for Lung Cancer? |trans-title=का का से फेफड़ा के कैन्सर होला? |url=https://www.cdc.gov/cancer/lung/basic_info/risk_factors.htm#:~:text=Cigarette%20smoking%20is%20the%20number,of%20more%20than%207%2C000%20chemicals. |access-date=31 March 2024 |language=En}}</ref> बरस 2008 मे [[बिस्व स्वास्थ संगठन|बिस्व स्वास्थ्य संगठन]] तमाकू खइला के दुनिया के एकलौता सभसे बड़हन रोके लायक मौत के कारन बतवलस। <ref name="who 2008 mpower">{{Cite book|url=https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/43818/9789241596282_eng.pdf?sequence=1&isAllowed=y|title=WHO Report on the Global Tobacco Epidemic 2008 : The MPOWER Package.|date=2008|publisher=[[बिस्व स्वास्थ्य संगठन]]|isbn=978-92-4-068311-2|pages=6, 8, 20|language=En|oclc=476167599|quote=Tobacco is the single most preventable cause of death in the world today.|access-date=October 6, 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220121162003/https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/43818/9789241596282_eng.pdf?sequence=1&isAllowed=y|archive-date=January 21, 2022}}</ref>
[[चित्र:Fumo_Mercado_Minas_Gerais.jpg|thumb|ब्राजील के मिनास गेरैस में]]
== नांव ==
'तमाकू' सबद [[फ़ारसी भाषा|फारसी भासा]] के 'तन्बाकु' सबद से भारत के भासा सभ मे आइल बा।<ref>भंवर, लाल सुथर, गह्लोत, सुखवीर सिंघ (1998) [''राजस्थानी हिन्दी अन्गरेजी कोश'', ] (हिन्दी मे), जोधपुर, भारत प्रिन्टर,. पन्ना 150</ref> अंगरेजी मे एकरा '''टबैको''' (''Tobacco'') कहल जाला जवन [[स्पेनिश भाषा|स्पेनिश]] सबद '''तबाको ('''''tabaco)'' से आइल बा। <ref name="Ernst">{{Cite journal |last=Ernst |first=A. |date=1889 |title=On the etymology of the word tobacco |url=https://zenodo.org/record/1448956 |journal=[[American Anthropologist]] |volume=A2 |issue=2 |pages=133–142 |doi=10.1525/aa.1889.2.2.02a00020 |issn=0002-7294 |doi-access=free}}</ref> सबद के जनम के सही जानकारी पऽ बिबाद बाटे, बाकी ई मानल जाला कि ई [[कैरिबिया]] के [[अरवाका]] भाषा [[ताइनो]] से निकरल बा। ताइनो मे एकर माने तमाकू के पतइ के गोल( [[बार्टोलोमे दे ला कासा]], 1552 के अनुसार), चाहे ''टैबागो'', एक किसिम के एल आकार के पाइप के कहल जाला जे तंबाकू के धुँआ सूंघे के कामे आवेल (ओविएडो के अनुसार, पतइ सभ के ''कोहिबा'' कहल जाला)। <ref name="Ernst" /><ref>{{Cite web |last=Hilton |first=Ronald |author-link=Ronald Hilton |date=April 3, 2011 |title=Christopher Columbus discovers Cuba |url=http://wais.stanford.edu/Cuba/cuba_ColumbusDiscoversCuba(110503).html |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20110901214953/http://wais.stanford.edu/Cuba/cuba_ColumbusDiscoversCuba(110503).html |archive-date=September 1, 2011 |series=[[World Association of International Studies]] |publisher=[[Stanford University]]}}</ref>
हो सकेला कि संजोग से [[स्पेनिश भाषा|स्पेनिश]], [[पुर्तगाली भाषा|पुर्तगाली]] आ [[इटैलियन भाषा|इटैलियन]] में अइसने सबद के इस्तेमाल 1410 से कुछ औषधी ला कइल गइल रहे। ई सभ अरबी तुब्बक़ {{Lang|ar|طُبّاق|rtl=yes}} से निकलल बा, ई सबद नौवीं सदी के बतावल जाला, ई बिबिध जड़ी-बूटी सभ के संदर्भ देला। <ref>{{Cite encyclopedia |title=طُباق |encyclopedia=[[Arabic–English Lexicon|An Arabic-English Lexicon: Derived From the Best and the Most Copious Eastern Sources]] |publisher=[[Williams and Norgate]] |location=London |url=http://ejtaal.net/aa/ |access-date=June 21, 2016 |last=Lane |first=Edward William |date=1863 |author-link=Edward William Lane |volume=I, Book 5 |page=1827 |isbn=978-0-342-25192-6 |oclc=1299308839 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160622063627/http://ejtaal.net/aa/#hw4=h660,ll=1916,ls=5,la=2636,sg=645,ha=438,pr=97,vi=240,mgf=549,mr=381,mn=839,aan=360,kz=1457,ulq=1133,uqa=265,uqw=990,umr=652,ums=546,umj=489,uqq=210,bdw=549,amr=392,asb=593,auh=947,dhq=338,mht=549,msb=147,tla=68,amj=481,ens=1,mis=1311 |archive-date=June 22, 2016}}</ref><ref>The word {{Transliteration|ar|ṭubāq}} no longer refers to various herbs, but has come to refer, in some dialects, specifically to tobacco. ''See'' {{Cite encyclopedia |title=طُباق |encyclopedia=A Dictionary of Modern Written Arabic |publisher=[[Harrassowitz Verlag|Harrassowitz]] |location=Wiesbaden |url=http://ejtaal.net/aa/ |access-date=June 21, 2016 |last=Wehr |first=Hans |date=1979 |author-link=Hans Wehr |editor-last=Cowan |editor-first=J Milton |editor-link=J Milton Cowan |edition=4th |page=647 |isbn=978-3-447-02002-2 |oclc=759999696 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160622063627/http://ejtaal.net/aa/#hw4=660,ll=h1913,ls=h5,la=h2636,sg=h645,ha=h438,pr=h97,vi=h240,mgf=h549,mr=h381,mn=h839,aan=h360,kz=h1457,ulq=h1133,uqa=h265,uqw=h990,umr=h652,ums=h546,umj=h489,uqq=h210,bdw=550,amr=392,asb=593,auh=947,dhq=338,mht=549,msb=147,tla=68,amj=481,ens=1,mis=1311 |archive-date=June 22, 2016}}</ref>
== इतिहास ==
[[चित्र:William_Michael_Harnett_(American,_1848-1892)._Still_Life_with_Three_Castles_Tobacco,_1880.jpg|right|thumb| [[विलियम माइकल हार्नेट]] (अमेरिकी, 1848-1892), ''स्टिल लाइफ विद थ्री कैसल टबैको'', 1880, [[ब्रुकलिन जादुघर|ब्रुकलिन म्यूजियम]]]]
=== रहन सहन मे ===
भोजपुरिआ समाज मे एकरा लोग 'कलजुग के अम्रित' कहेला। तमाकू प ढ़ेर कहाउतो कहल जाला, जइसे<ref name="ग्रियर्सन 1885 239"/>{{Quote|text=चून तमकू सान के, बिन मांगे जे दे
सुरपुर, नरपुर, नागपुर, तीनू बस कर ले -1
भोर भए मानुस सभ जागे, हुक्का चिलम बाजन लागे - 2
खैनी खाए ना तमाकू पिए
से नर बतावऽ कइसे जिए - 3}}[[इरोक्विस पौराणिक कथा]] के अनुसार, तमाकू सबसे पहिले पृथिवी महिला के माथा से निकलल रहे जब उ अपना जुड़वा बेटा सैपलिंग आ फ्लिंट के जन्म देत मर गईली .<ref>{{Cite web |last=Day |first=Ashley |date=November 20, 2023 |title=''3 Sisters to Invite to Thanksgiving'' |url=https://www.foodandwine.com/the-three-sisters-8404587 |publisher=[[Food & Wine]]}}</ref>
=== परम्परा मे ===
[[चित्र:Chute_tobacco.JPG|thumb| एगो यूरोपीय आदमी के तमाकू पिए के सभसे सुरुआती चित्र, [[एंथोनी च्यूट]] के ''तंबाकू,'' 1595]]
[[चित्र:Rajput_(Jodhpur)_(8411728143).jpg|thumb| [[हुक्का]] से तंबाकू पिअत एगो [[भारत के लोग|भारतीय]] आदमी, [[राजस्थान|राजस्थान, भारत]]]]
अमेरिका मे तमाकू के इस्तेमाल बहुत पहिले से होता आइल बा आ मैक्सिको में कुछ खेती के जगह 1400–1000 ईसा पूर्व के हवे। कई गो असल अमेरिकी आदिवासी परंपरागत रूप से तमाकू के खेती आ इस्तेमाल करेलें। <ref name="leonard">{{Cite book|url=https://books.google.com/books?id=J8SLxAEACAAJ|title=Recipes, Latin American cooking|last=लेनार्ड|first=जोनाथन नर्टन|date=1970|publisher=Time-Life International (Nederlands)|isbn=978-0-8094-0063-8|location=|page=21|author-link=}}</ref> इतिहासी रूप से [[नॉर्थईस्ट वुडलैंड्स संस्कृति]] सभ के लोग तमाकू के ठोंगा मे ले के चलत रहे जेकरा से [[लेन-देन|लेन देन]] हो सको। एकरा के सामाजिक आ अनुष्ठान दुनो तरे पिअल जात रहे, जइसे कि संधि भा [[लेन-देन|लेन देन]] पाका करे बदे। कुछ आदिवासी रहन मे तमाकू के [[सृष्टिकर्ता]] के उपहार के रूप मे देखल जाला, जवना में तंबाकू के अनुष्ठान के धुँआ केहू के बिचार आ प्रार्थना के सृष्टिकर्ता के लगे ले जाला।
कुछ मूल अमेरिकी लोग तमाकू के दवाई मानेला आ एकर [[लेन-देन|लेन देन]] ना बलुक एकर सम्मानजनक इस्तेमाल के वकालत करे ला। <ref>{{Cite journal |last=Cohen |first=Ken |date=November 1998 |title=Native American medicine |journal=Alternative Therapies in Health and Medicine |volume=4 |issue=6 |pages=45–57 |pmid=9810067 |id={{ProQuest|204813987}}}}<templatestyles src="Module:Citation/CS1/styles.css"></templatestyles></ref>
=== लोकप्रियता ===
[[चित्र:A_Smoking_Club.jpeg|thumb| [[फ्रेडरिक विलियम फेयरहोल्ट]] के ''तमाकू'' '', एकर इतिहास आ संघ'', 1859 से एगो चित्र]]
[[चित्र:KITLV_-_26868_-_Kleingrothe,_C.J._-_Medan_-_Tobacco_plant_and_tobacco_leaf,_Deli_-_circa_1905.tif|thumb| सुमात्रा के [[डेली बागान]] से तमाकू के गाछ आ तमाकू के पात, 1905]]
यूरोप के लोग के अमेरिका मे अइला के बाद तमाकू के [[लेन-देन|लेन देन]] बढ़े लागल। 1559 में इंडीज के स्पेनिश इतिहासकार [[फ्रांसिस्को हरनान्डेज दे तोलेदो]] [[स्पेन के दुसरका फिलिप]] के कहला पऽ [[पुरान दुनिया]] में तमाकू के बीआ ले आवे वाला पहिला यूरोपीय रहलें। ई बीआ [[तोलेदो]] के बाहरी इलाका मे बोअल गइल, जेकरा के "लोस सिगारलेस" के नाँव से जानल जाला जेकर नाँव सिकाडा ( स्पेनिश में ''सिगारा'' ) के लगातार प्लेग के नाँव पर रखल गइल। तमाकू के हल्का वर्जीनिया आ सफेद बर्ली के किसिम के बिकास से पहिले धुँआ बहुत तेज रहे आ साँस मे ना लिहल जा सकत रहे। एक समय में कम मात्रा मे तमाकू पिअल जात रहे, ''[[मेदवाख]]'' भा ''[[किसेरू]] नियर पाइप के इस्तेमाल कइल गइल,'' चाहे [[बोंग]] भा [[हुक्का]] नियर नया पाइप सभ के इस्तेमाल कइल गइल। तमाकू एतना लोकप्रिय भइल कि जेम्सटाउन के अंगरेजी कॉलोनी एकरा के ढेबुआ के रूप मे इस्तेमाल कइलस आ एकरा के नकदी फसल के रूप मे निर्यात करे लागल; तंबाकू के अक्सर श्रेय दिहल जाला कि ऊ निर्यात वर्जीनिया के बर्बादी से बचा लिहलस। <ref>{{Cite book|title=The Relentless Revolution: A History of Capitalism|last=Appleby|first=Joyce|publisher=W.W. Norton & Company|year=2010|pages=131}}</ref> जबकि ई एगो लाभ देवे वला फ़सल रहे, तमाकू के मांग के बढ़त बिस्तार कैरेबियन में [[गुलामी]] के इतिहास से बहुत गहिराह जुड़ल रहे। <ref>{{Cite web |title=Tobacco and slavery : a neverending history |url=https://www.medicusmundi.ch/de/advocacy/publikationen/mms-bulletin/fighting-tobacco-in-lmic/kapitel-3/tobacco-and-slavery-a-neverending-history |access-date=2024-07-11 |website=www.medicusmundi.ch |language=de |archive-date=2024-07-11 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240711152745/https://www.medicusmundi.ch/de/advocacy/publikationen/mms-bulletin/fighting-tobacco-in-lmic/kapitel-3/tobacco-and-slavery-a-neverending-history |url-status=dead }}</ref>
तंबाकू के कथित लाभो एकर सफलता मे जोगदान देले रहे। खगोलशास्त्री [[थॉमस हैरियट]], जे [[सर रिचर्ड ग्रेनविल]] जोरे 1585 में [[रोआनोक दीप]] प गइल रहलें, के बिचार रहल कि ई गाछ "देहि के सभ छेदा खोल देला" आदिवासी लोग के देह "ठीक रहेला आ उ लोग ढ़ेर रोग के थाह नइखे, आ हमनी के इन्ग्लैन्ड मे बेमार पड़त रहेनी जा।" <ref>{{Cite report |url=https://www.gutenberg.org/files/4247/4247-h/4247-h.htm |title=A BRIEFE AND TRUE REPORT OF THE NEW FOUND LAND OF VIRGINIA |last=Hariot |first=Thomas |date=1590 |publisher=[[Project Gutenberg]]}}</ref>
धूपिए, चाभे आ घीचे बदे तमाकू के उत्पादन 1700 ले यूरोप आ गुलाम देसन मे एगो प्रमुख उद्योग बन गइल।
18वीं सदी से क्यूबा आ कैरेबियन के अउरी हिस्सा सभ मे तमाकू एगो प्रमुख नकदी फसल रहल बा। क्यूबा के सिगार दुनिया भर में मसहूर बा।
19वीं सदी के अंत मे सिगरेट के लोकप्रियता बढ़ल जब [[जेम्स बोनसैक]] सिगरेट बनावे के क स्वचालित करे बदे एगो मसीन के बनवलें। उत्पादन मे एह बढ़ती के चलते 20वां सदी के स्वास्थ्य संबंधी खुलासा होखे से पहिले तकले [[तमाकू कारबार]] मे बहुते बढ़ती भइल।
=== आज काल्ह ===
20वीं सदी के सुरुआत से बीचे ले के बैज्ञानिक खुलासा के बाद तमाकू के ले देह के बाउर बतवल गइलआ अंत मेंकैंसर आ औरी सांस के रोग सभ के कारन बतावल गइल। [[अमेरिका]] मे एकरा चलते 1998 के तमाकू मास्टर सेटलमेंट एग्रीमेंट अपनावल गइल जवना मे राज्यन के सालाना भुगतान आ तमाकू उत्पाद के विज्ञापन आ विपणन पर स्वैच्छिक प्रतिबंध के संयोजन के बदले अमेरिकी राज्यन के कई गो मुकदमा के निपटारा भइल.<ref>{{Cite journal |last=Schroeder |first=Steven A. |date=15 January 2004 |title=Tobacco Control in the Wake of the 1998 Master Settlement Agreement |journal=New England Journal of Medicine |volume=350 |issue=3 |pages=293–301 |doi=10.1056/NEJMsr031421 |pmid=14715919 |doi-access=free}}</ref>
1970 के दशक मे [[ब्राउन एंड विलियमसन]] तमाकू के संकरीकरण कऽ के [[Y1]] बनवलस, ई एगो अइसन किसिम हवे जेह मे निकोटीन के मात्रा दुगुना हो के 3.2–3.5% से 6.5% हो गइल। 1990 के दशक में एह से खाद्य आ औषधि प्रशासन अछरंग लगवलस जे तमाकू कंपनी जान के [[सिगरेट]] मे निकोटीन के मात्रा मे हेरफेर कर रहल बाड़ी सऽ। <ref>{{Cite web |title=Interviews – Dr. David Kessler {{!}} Inside The Tobacco Deal {{!}} Frontline |url=https://www.pbs.org/wgbh/pages/frontline/shows/settlement/interviews/kessler.html |access-date=2023-04-20 |website=www.pbs.org}}</ref>
तमाकू पिए वालन् लोग के तमाकू छोड़े के मन के चलते कए गो तमाकू चोड़ावे वला समान बनल। <ref>{{Cite journal |last=कमिसनर के कचहरी |first= |date=September 9, 2020 |title=Want to Quit Smoking? FDA-Approved Products Can Help |url=https://www.fda.gov/consumers/consumer-updates/want-quit-smoking-fda-approved-products-can-help |url-status=dead |journal=FDA |language=en |archive-url=https://web.archive.org/web/20190427202103/https://www.fda.gov/consumers/consumer-updates/want-quit-smoking-fda-approved-products-can-help |archive-date=April 27, 2019}}</ref>
साल 2003 मे बिकासशील देस सभ मे तमाकू के इस्तेमाल के बढ़ती के जवाब मे [[बिस्व स्वास्थ संगठन|बिस्व स्वास्थ्य संगठन]] <ref>{{Cite web |title=WHO | WHO Framework Convention on Tobacco Control (WHO FCTC) |url=https://www.who.int/fctc/en/index.html |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20080527122132/http://www.who.int/fctc/en/index.html |archive-date=May 27, 2008 |access-date=September 18, 2008 |publisher=Who.int}}</ref> 168 देस सभ के जुटा के तंबाकू नियंत्रण के रूपरेखा सम्मेलन पर हस्ताक्षर कइलस। एह सम्मेलन के मकसद तमाकू के हानिकारक प्रभाव के कम करे खातिर सगरी देसन मे प्रभावी कानून आ प्रवर्तन के धक्का देबे खातिर बनावल गइल बा.<ref>{{Cite web |title=WHO {{!}} WHO Framework Convention on Tobacco Control |url=http://www.who.int/fctc/text_download/en/ |access-date=February 17, 2021 |publisher=WHO}}</ref> 2019 से 2021 के बीच तंबाकू के सेवन के चलते कोविड-19 के स्वास्थ्य के बढ़ल जोखिम के चिंता से तमाकू पिअल करे अवुरी छोड़े में आसानी भईल। <ref>{{Cite journal |last=Yang |first=Haiyang |last2=Ma |first2=Jingjing |date=August 2021 |title=How the COVID-19 pandemic impacts tobacco addiction: Changes in smoking behavior and associations with well-being |journal=Addictive Behaviors |volume=119 |pages=106917 |doi=10.1016/j.addbeh.2021.106917 |pmc=9186053 |pmid=33862579 |doi-access=free}}</ref>
== जीव विज्ञान ==
=== ''निकोटियाना'' ===
[[चित्र:Nicotine.svg|thumb| [[निकोटीन]], तमाकू के होखे वला नीसा खातिर जिम्मेदार यौगिक हऽ।]]
[[चित्र:Native_American_tobacco_flower.jpg|thumb|तमाकू ( ''Nicotiana rustica'' ) के फूल, पतइअ आ कोढ़ी]]
तमाकू के कई गो प्रजाति जड़ी ''निकोटियाना के'' जीनस मे होला . ई उत्तरी आ दक्खिन अमेरिका, ऑस्ट्रेलिया, दक्खिन पच्छिम अफिरका आ [[ओशेनिया|दक्खिन प्रशांत के]] मूल निवासी नाईटशेड [[परिवार (जीव बिज्ञान)|परिवार]] ( [[सोलनेसी]]) के हिस्सा हवे। <ref name="Lewis">{{Cite journal |last=लेविस |first=अल्बर्ट |date=1931 |title=Tobacco in New Guinea |trans-title=नएका गीनी मे तमाकू |journal=The American Anthropologist |language=En |volume=33 |issue=1 |pages=134–139 |doi=10.1525/aa.1931.33.1.02a00290 |doi-access=free}}</ref>
अधिकतर नाईटशेड मे [[निकोटीन]] के मात्रा अलग अलग होला जवन कीड़ा-मकोड़ा ला बीख लेखा होला। तमाकू मे निकोटीन के मात्रा बाकी से बेसी होखेला। कई अन्य सोलानेसी प्रजाति सभ के बिपरीत, इनहन मे [[ट्रोपेन अल्कलॉइड]] ना होलें, जे अदिमी ला जहर होला।
निकोटीन आ अउरी यौगिक सभ जइसे कि [[जर्मक्रीन]] आ [[एनाबासिन]] आ अउरी [[पाइपेरिडीन]] अल्कलॉइड (प्रजाति सभ के बीच बदलत) होखे के बावजूद जे अधिकतर शाकाहारी जीव सभ के रोके खातिर,<ref>{{Cite journal |last=Panter |first=KE |last2=Keeler |first2=RF |last3=Bunch |first3=TD |last4=Callan |first4=RJ |year=1990 |title=Congenital skeletal malformations and cleft palate induced in goats by ingestion of Lupinus, Conium and Nicotiana species |url=https://archive.org/details/sim_toxicon_1990_28_12/page/n2 |journal=Toxicon |volume=28 |issue=12 |pages=1377–1385 |bibcode=1990Txcn...28.1377P |doi=10.1016/0041-0101(90)90154-Y |pmid=2089736}}</ref> अइसन कई ठे जानवर सभ में ''निकोटिआना'' प्रजाति सभ के बिना नुकसान पहुँचवले भोजन करे के क्षमता बिकसित भइल बा। एकरा बावजूद तमाकू अपना अउरी गुण सभ के कारण कई प्रजाति सभ खातिर बेस्वाद होला। उदाहरण खातिर, हालाँकि, गोभी के लूपर एगो जनरलिस्ट कीट हवे, तमाकू के गुमोसिस आ ट्राइकोम लार्वा सभ के सुरुआती जिंदा रहे के नुकसान पहुँचा सके ला। <ref>{{Cite journal |last=Elsey |first=K. D. |last2=Rabb |first2=R. L. |date=1 December 1967 |title=Biology of the Cabbage Looper on Tobacco In North Carolina1 |url=https://archive.org/details/sim_journal-of-economic-entomology_1967-12_60_6/page/1636 |journal=Journal of Economic Entomology |volume=60 |issue=6 |pages=1636–1639 |doi=10.1093/jee/60.6.1636}}</ref> एकरे परिणाम के रूप में कुछ तमाकू के गाछ (मुख्य रूप से ''N. glauca'' ) कुछ जगह पर आक्रामक खरपतवार के रूप में स्थापित हो गइल बाड़ें।
=== प्रकार ===
तमाकू के प्रकार बा:
=== परजीवी ===
[[चित्र:The_tobacco_beetle_(Page_3)_BHL41830187.jpg|right|thumb|380x380px| ''लैसिओडर्मा सेरिकॉर्न'' (तमाकू के भृंग) से आक्रांत तंबाकू के पत्ता के फोटो के साथ चित्रण, रनर, जीए, ''द तमाकू भृंग'' (1919), अमेरिकी कृषि विभाग के बुलेटिन, जैव विविधता हेरिटेज लाइब्रेरी से]]
== उत्पादन ==
=== खेती ===
=== वैश्विक उत्पादन ===
[[चित्र:Tobacco_production,_OWID.svg|thumb|तमाकू के उत्पादन, 2018 <ref>{{Cite web |title=Tobacco production |url=https://ourworldindata.org/grapher/tobacco-production |access-date=March 7, 2020 |website=Our World in Data}}</ref>]]
==== सभ से बेसी उगावे वला ====
{| class="wikitable" style="float:right; margin: 0 0 0.5em 1em"
! colspan="3" |शीर्ष तंबाकू उत्पादक, 2020 <ref name="FAOSTAT">{{Cite web |title=FAOSTAT |url=http://www.fao.org/faostat/en/#data/QC/visualize |access-date=May 17, 2020 |publisher=Food And Agriculture Organization of the United Nations}}</ref>
|-
! देश
! उत्पादन ( टन )
! <small>धेयान दीं</small>
|-
|{{Flag|China}}
| align="right" | 2,134,000
|
|-
|{{Flag|India}}
| align="right" | 761,335
|
|-
|{{Flag|Brazil}}
| align="right" | 702,208
|
|-
|{{Flag|Zimbabwe}}
| align="right" | 203,488
|
|-
|{{Flag|Indonesia}}
| align="right" | 199,737
|
|-
|{{Flag|United States}}
| align="right" | 176,635
|
|-
|{{Flag|Mozambique}}
| align="right" | 158,532
|
|-
|{{Flag|Pakistan}}
| align="right" | 132,872
|
|-
|{{Flag|Argentina}}
| align="right" | 109,333
|
|-
|{{Flag|Malawi}}
| align="right" | 93,613
|
|- style="background:#ccc;"
|{{noflag}}'''दुनिया'''
| align="right" | '''5,886,147'''
|
|-
| colspan="5" style="font-size:.7em" | ना नोट = आधिकारिक आंकड़ा, F = FAO अनुमान, A = कुल (आधिकारिक, अर्ध-आधिकारिक या अनुमान शामिल हो सके ला)।
|}
== खपत ==
तमाकू के सेवन कई रूप मे आ कई अलग-अलग तरीका से कइल जाला। कुछ उदाहरण बाड़ें:
=== एनीम ===
* उत्तरी अमेरिका के मूल निवासी लोग द्वारा श्वसन के उत्तेजित करे खातिर '''तंबाकू के धुँआ के एनीमा के''' इस्तेमाल कइल गइल, धुँआ के गुदा के ट्यूब से इंजेक्शन लगावल गइल। <ref>{{Citation|last=Hurt|first=Raymond|last2=Barry|first2=J. E.|last3=Adams|first3=A. P.|last4=Fleming|first4=P. R.|title=The History of Cardiothoracic Surgery from Early Times|publisher=Informa Health Care|page=120|year=1996|isbn=978-1-85070-681-6|url=https://books.google.com/books?id=ShLvi_kRQtQC}}</ref><ref>{{Citation|doi=10.2307/2843888|last=Nordenskiold|first=Erland|title=The American Indian as an Inventor|jstor=2843888|journal=Journal of the Royal Anthropological Institute|volume=59|page=277|year=1929}}</ref> बाद में 18वीं सदी में यूरोपीय लोग अमेरिकी लोग के नकल कइल। <ref>{{Cite web |last=Sterling Haynes, MD |date=December 2012 |title=Special feature: Tobacco smoke enemas |url=https://www.bcmj.org/special-feature/special-feature-tobacco-smoke-enemas |access-date=March 29, 2019 |website=British Columbia Medical Journal |publisher=Doctors of BC}}</ref> तंबाकू के पुनर्जीवन किट जवना में एगो जोड़ी बेलो आ ट्यूब रहे, लंदन के रॉयल ह्यूमेन सोसाइटी द्वारा उपलब्ध करावल गइल आ टेम्स के किनारे अलग-अलग बिंदु पर रखल गइल। <ref>{{Cite web |title=Information Sheet:21 Enemas |url=http://www.rpharms.com/museum-pdfs/21-enemas.pdf |access-date=July 26, 2014 |website=Information Sheets |publisher=Museum of the Royal Pharmaceutical Society, London}}</ref>
== कहवां से जानकारी आइल ==
c4069nifvanzgy0jq0tdj8mmbzzh1rs
सत्तिमी
0
99273
803857
790887
2026-08-02T06:42:30Z
SM7
3953
बिस्तार कइल गइल
803857
wikitext
text/x-wiki
'''सत्तिमी''' ({{Langx|sa|सप्तमी}}) हिंदू कलेंडर के अन्हार चाहे अँजोर पाख के सतईं [[तिथि]] ह।<ref>{{Cite book |last=Monier-Williams |first=Sir Monier |url=https://books.google.com/books?id=FzRDAQAAMAAJ&dq=saptami+seventh+day&pg=PA1065 |title=A Sanskṛit-English Dictionary Etymologically and Philologically Arranged: With Special Reference to Greek, Latin, Gothic, German, Anglo-Saxon, and Other Cognate Indo-European Languages |date=1872 |publisher=Clarendon Press |pages=1065 |language=en}}</ref><ref>{{Cite book |last=Rao |first=S. Balachandra |url=https://books.google.com/books?id=PGXgssv08PgC&dq=saptami+lunar+month&pg=PA65 |title=Indian Astronomy: An Introduction |date=2000 |publisher=Universities Press |isbn=978-81-7371-205-0 |pages=65 |language=en}}</ref>
== प्रमुख परब-तिहुआर आ दिवस ==
* [[सावन]] - अँजोर पाख में "[[तुलसीदास]] जयंती"।
* [[भादो]] - अँजोर पाख में "संतानसप्तमी"।
* [[कातिक]] - अन्हार पाख में "भानुसप्तमी"।
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
{{हिंदू तिथि सभ}}
[[श्रेणी:ज्योतिष]]
[[श्रेणी:हिंदू पतरा]]
[[श्रेणी:तिथी]]
[[श्रेणी:हिंदू कलेंडर के तिथी]]
{{hinduism-stub}}
{{Astronomy-stub}}
2g6xz63vxu5bpp2z88ybgmqunlhwqnv
803858
803857
2026-08-02T06:44:50Z
SM7
3953
सुधार कइल गइल
803858
wikitext
text/x-wiki
'''सत्तिमी''' ({{Langx|sa|सप्तमी}}) हिंदू कलेंडर के अन्हार चाहे अँजोर पाख के सतईं [[तिथि]] ह।<ref>{{Cite book |last=Monier-Williams |first=Sir Monier |url=https://books.google.com/books?id=FzRDAQAAMAAJ&dq=saptami+seventh+day&pg=PA1065 |title=A Sanskṛit-English Dictionary Etymologically and Philologically Arranged: With Special Reference to Greek, Latin, Gothic, German, Anglo-Saxon, and Other Cognate Indo-European Languages |date=1872 |publisher=Clarendon Press |pages=1065 |language=en}}</ref><ref>{{Cite book |last=Rao |first=S. Balachandra |url=https://books.google.com/books?id=PGXgssv08PgC&dq=saptami+lunar+month&pg=PA65 |title=Indian Astronomy: An Introduction |date=2000 |publisher=Universities Press |isbn=978-81-7371-205-0 |pages=65 |language=en}}</ref>
== प्रमुख परब-तिहुआर आ दिवस ==
* [[सावन]] - अँजोर पाख में "[[तुलसीदास]] जयंती"।
* [[भादो]] - अँजोर पाख में "संतानसप्तमी"।
;अउरी दूसर:
अगर सत्तिमी के दिने [[अतवार]] होखे - "भानुसप्तमी" (खास क के महाराष्ट्र में) के रूप में मनावल जाला।
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
{{हिंदू तिथि सभ}}
[[श्रेणी:ज्योतिष]]
[[श्रेणी:हिंदू पतरा]]
[[श्रेणी:तिथी]]
[[श्रेणी:हिंदू कलेंडर के तिथी]]
{{hinduism-stub}}
{{Astronomy-stub}}
pqnfyi2zy71ydvm05x6b0nbc464cgpu
ऑथॉरिटेरियनिज़्म
0
99837
803801
787168
2026-08-01T19:46:34Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803801
wikitext
text/x-wiki
{{टेकटाइटिल}}
'''ऑथॉरिटेरियनिज़्म''' ({{Langx|en|authoritarianism}}, {{Langx|hi|सत्तावाद}}) एगो राजनीतिक सिस्टम हवे। एह सिस्टम में राजनीतिक बहुलता के नकार दिहल जाला। मतलब, अलग-अलग बिचार, पार्टी आ समूह के आज़ादी सीमित क दिहल जाले। सरकार मजबूत केंद्रीय ताकत के इस्तेमाल करके मौजूदा राजनीतिक हालात के जस के तस बनाए रखेले। एह प्रक्रिया में [[लोकतंत्र]] कमजोर हो जाला। सत्ता के बँटवारा, नागरिक आज़ादी आ [[कानून के राज]] भी घट जाला।<ref name="Kalu2019">{{cite book | first = Kalu N. | last = Kalu | year= 2019 | title = A Functional Theory of Government, Law, and Institutions | publisher = Rowman & Littlefield | pages = 161– | isbn = 978-1-4985-8703-7 | oclc = 1105988740 | url = https://books.google.com/books?id=BhaeDwAAQBAJ&pg=PA161}}</ref><ref name="Cerutti">{{cite book|title=Conceptualizing Politics: An Introduction to Political Philosophy|first=Furio|last=Cerutti|page=17|year=2017|publisher=Routledge|quote=राजनीति के जानकार लोग ऑथोरिटेरियनिज़्म के कई तरह के टाइप बनवले बाड़ें। एह सभ टाइपोलॉजी से एक ठो सबके मान्य परिभाषा निकालल आसान ना बा। तइयो, एह सिस्टम के कुछ बुनियादी खासियत साफ देखे के मिल जालीं। सबसे पहिलका बात ई बा कि एहमें राजनीति के भीतर टकराव आ अलग-अलग विचार के सामान्य चीज मानल ही ना जाला। मतभेद आ बहुलता के गलत समझल जाला। दूसरा बात ई बा कि मौजूदा हालात, मतलब स्टेटस क्वो, के जस के तस बनाए रखे के पक्का चाह होखे ला। बदलाव आवे ना पाए, एह खातिर मजबूत केंद्रीय सत्ता सगरी राजनीतिक गतिविधियन के कड़ा निगरानी में रखेले। आ आखिरी बात ई बा कि एह तरह के शासन में कानून के राज धीरे-धीरे कमजोर हो जाला। सत्ता के बँटवारा खत्म होखे लागे ला। लोकतांत्रिक वोटिंग प्रक्रिया भी कमजोर पड़ जाले, आ कई बेर त बस नाम भर के रह जाले।}}</ref>
ऑथोरिटेरियन शासन कई तरह के हो सकेला। कहीं ई ऑटोक्रेटिक हो सकेला, जहाँ सगरी ताकत एक्के आदमी के हाथ में होखे। कहीं ई ''ओलिगार्किक'' हो सकेला, जहाँ कुछ गिनल-चुनल लोग सत्ता संभारे लें। कई जगह ई सिस्टम कवनो एक पार्टी के राज पर टिकल होखे ला। कहीं फौज के दबदबा होखे ला, आ कहीं पूरा पावर बस एक्के ब्यक्ति में सिमट जाला।<ref name=EscrowFrantz>{{cite book|publisher=Continuum International Publishing Group|first1=Natasha M.|last1=Ezrow|first2=Erica|last2=Frantz|year=2011|title=Dictators and Dictatorships: Understanding Authoritarian Regimes and Their Leaders|isbn= |page=17}}</ref><ref name=LaiSlater>{{cite journal|first1=Brian |last1=Lai |first2=Dan|last2=Slater|title=Institutions of the Offensive: Domestic Sources of Dispute Initiation in Authoritarian Regimes, 1950–1992|url=https://archive.org/details/sim_american-journal-of-political-science_2006-01_50_1/page/113 |journal=American Journal of Political Science|pages=113–126|date=2006|volume=50|issue=1|jstor=3694260|doi=10.1111/j.1540-5907.2006.00173.x}}</ref> कुछ देश अइसन भी बाड़ें जहाँ लोकतंत्र आ ऑथोरिटेरियनिज़्म के बीच के रेखा साफ ना दिखे। अइसन देशन के अक्सर “हाइब्रिड डेमोक्रेसी”, “हाइब्रिड रिजीम” या “कम्पटीटिव ऑथोरिटेरियन” कहल जाला।<ref>{{Cite book |last1=Levitsky |first1=Steven |url=https://www.cambridge.org/core/books/competitive-authoritarianism/20A51BE2EBAB59B8AAEFD91B8FA3C9D6 |title=Competitive Authoritarianism: Hybrid Regimes after the Cold War |last2=Way |first2=Lucan A. |date=2010 |publisher=Cambridge University Press |isbn=978-0-521-88252-1 |series=Problems of International Politics |location=Cambridge |doi=10.1017/cbo9780511781353 |archive-date=18 October 2022 |access-date=2 September 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20221018130236/https://www.cambridge.org/core/books/competitive-authoritarianism/20A51BE2EBAB59B8AAEFD91B8FA3C9D6 |url-status=live }}</ref><ref>{{Cite journal |last=Diamond |first=Larry |date=2002 |title=Elections Without Democracy: Thinking About Hybrid Regimes |url=https://muse.jhu.edu/article/17195 |journal=Journal of Democracy |volume=13 |issue=2 |pages=21–35 |doi=10.1353/jod.2002.0025 |s2cid=154815836 |issn=1086-3214 |archive-date=7 October 2022 |access-date=2 September 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20221007135923/https://muse.jhu.edu/article/17195 |url-status=live |url-access=subscription }}</ref><ref>{{Cite journal |last=Gunitsky |first=Seva |date=2015 |title=Lost in the Gray Zone: Competing Measures of Democracy in the Former Soviet Republics |url=https://papers.ssrn.com/abstract=2506195 |journal=Ranking the World: Grading States as a Tool of Global Governance |pages=112–150 |language=en |publisher=Cambridge University Press|doi=10.1017/CBO9781316161555.006 |isbn=978-1-107-09813-8 |ssrn=2506195 |url-access=subscription }}</ref>
राजनीतिक वैज्ञानिक जुआन लिंज़ 1964 में लिखल अपना मशहूर काम<ref>Richard Shorten, ''[https://books.google.com/books?id=8ffbV8ZpQ3MC Modernism and Totalitarianism: Rethinking the Intellectual Sources of Nazism and Stalinism, 1945 to the Present] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200109112534/https://books.google.com/books?id=8ffbV8ZpQ3MC&printsec=frontcover |date=2020-01-09 }}'' (Palgrave Macmillan, 2012), p. 256 (note 67): "For a long time the authoritative definition of authoritarianism was that of Juan J. Linz."</ref> ''An Authoritarian Regime: Spain'' में ऑथोरिटेरियनिज़्म के चार खास लक्षण बतवले रहलें।
#पहिला लक्षण बा सीमित राजनीतिक बहुलता। ई संसद, राजनीतिक पार्टी आ अलग-अलग हित समूह पर लगावल गइल पाबंदियन से हासिल कइल जाला।
#दूसरा लक्षण बा राजनीतिक वैधता, जवन भावना के सहारे बनावल जाला। शासन खुद के “जरूरी बुराई” बतावे ला, जइसे कि पिछड़ापन, विद्रोह या समाज के कुछ साफ-साफ दिखे वाला समस्या से लड़े खातिर।
#तीसरा लक्षण बा राजनीतिक सक्रियता के बहुत कम होखल। सरकार विरोधी गतिविधियन के दबा दिहल जाला।
#चउथा लक्षण बा एग्ज़ीक्यूटिव पावर के साफ-साफ तय ना होखल। ई पावर अकसर धुंधला आ बदलत रहे ला, आ एहसे एग्ज़ीक्यूटिव के ताकत अउरी बढ़ावल जाला।
अगर कम से कम परिभाषा में देखल जाय, त ऑथोरिटेरियन सरकार में संसद खातिर आज़ाद आ मुकाबले वाला सीधा चुनाव ना होला। एग्ज़ीक्यूटिव खातिर भी आज़ाद आ प्रतिस्पर्धी सीधा या परोक्ष चुनाव ना होला, या फिर दुनो में से कवनो एक ना होला। अगर व्यापक रूप से देखल जाय, त ऑथोरिटेरियन राज्य अइसन देशन के भी शामिल करे लें जहाँ इंसानी हक, जइसे धर्म के आज़ादी, मौजूद ना होखे। या फिर अइसन देश जहाँ आजाद चुनाव के बादो सत्ता सरकार आ विपक्ष के बीच कम से कम एकहू बेर बदलाव ना होखे।
कई ऑथोरिटेरियन राज्यन में नांव भर के लोकतांत्रिक संस्थान भी मिल जालें। जइसे राजनीतिक पार्टी, संसद आ चुनाव। बाकिर ई सब सिस्टम असल में ऑथोरिटेरियन राज के मजबूत करे खातिर चलावल जाला। अइसन चुनाव अक्सर धांधली वाला आ बिना असली मुकाबला के होखे लें। 1946 के बाद, अंतरराष्ट्रीय राजनीतिक सिस्टम में ऑथोरिटेरियन राज्यन के हिस्सा 1970 के दशक के बीच तक बढ़त रहल। ओकर बाद साल 2000 तक ई हिस्सा घटे लागल। साल 2000 से पहिले, तानाशाही सरकार ज़्यादातर तख्तापलट से बनत रहल। अक्सर ई पहिले से मौजूद ऑथोरिटेरियन शासन के जगह लेत रहल। साल 2000 के बाद, तानाशाही ज़्यादातर डेमोक्रेटिक बैकस्लाइडिंग के ज़रिए शुरू होखे लागल। मतलब, जनता से चुना गइल नेता धीरे-धीरे लोकतंत्र कमजोर करके ऑथोरिटेरियन शासन कायम क देला।
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
{{Poli-stub}}
[[श्रेणी:राजनीतिक सिस्टम]]
[[श्रेणी:राजनीतिक सिद्धांत]]
fofcje7fbd9w9vworqhc5hb7ze9hmi3
तीज
0
100649
803765
803700
2026-08-01T13:03:35Z
SM7
3953
बिस्तार कइल गइल
803765
wikitext
text/x-wiki
{{about|हिंदू कैलेंडर के तिथी|एह तिथी के मनावल जाये वाला तिहुआरन|तीज (तिहुआर)|सभसे प्रमुख तिहुआर|हरतालिका तीज}}
'''तीज''' भा '''तीजि''' [[हिंदू पतरा|हिंदू कैलेंडर]] के तिसरही [[तिथी]] हवे जे हर महीना के अन्हार आ अँजोर दुनों पाख में पड़े ले। तिथी के सुरुआत अँजोर पाख में चंद्रमा आ सुरुज के बीच 36° से होला आ 48° पर खत्म होला; अन्हार पाख में ई 180+36° से 180+48° ले होला।
तीज तिथी के कई हिंदू तिहुआर मनावल जालें जिनाहन में [[हरतालिका तीज]] सभसे बेसी महत्त्व वाला ह; ई तिहुआर [[भादो]] के [[अँजोर पाख]] में [[तीज|तीज (तिसरही) तिथी]] के मनावल जाला।<ref>{{cite book |last1=शर्मा |first1=राजेश |title=व्रत पर्व और त्यौहार |publisher=Diamond Pocket Books (P) Ltd. |isbn=978-81-7182-935-4 |url=https://www.google.co.in/books/edition/Vrat_Parva_Aur_Tyohar/vd5IOz-HgU4C?hl=en&gbpv=1&dq=%E0%A4%B9%E0%A4%B0%E0%A4%A4%E0%A4%BE%E0%A4%B2%E0%A4%BF%E0%A4%95%E0%A4%BE%20%E0%A4%A4%E0%A5%80%E0%A4%9C&pg=PA134&printsec=frontcover |access-date=27 April 2026 |language=hi}}</ref> तिहुआर के संदर्भ में बात करत घरी "तीज" शब्द से एही हरतालिका तीज के अरथ लिहल जाला। एकरे अलावा [[हरियाली तीज]] (सावन के अँजोर में) आ [[कजरी तीज]] (भादो के अन्हार में) - दू गो अउरी तीज हईं। [[अखर तिजिया]] (अक्षय तृतीया), काजल तीज आ केवड़ा तीज अउरी अइसन तिहुआर हवें जे तीज तिथी के मनावल जालें।
== बरत-तिहुआर ==
{{main|तीज (तिहुआर)}}
== जनम-जयंती ==
;[[परशुराम जयंती]]: हिंदू मान्यता में [[परशुराम]] के जनम बइसाख के अँजोर के तीज तिथी ([[अखर तिजिया]]) के दिने भइल रहल। कुछ भारतीय राज्यन में ई सरकारी छुट्टी के दिन होला।
;[[वराह जयंती]]: हिंदू पुराण सभ के कथा अनुसार भगवान् विष्णु के अवतार वराह (जिनकर मुँह सूअर के रहल) भादो महीना के अन्जोर के तीज तिथी के भइल रहल।
{{हिंदू तिथि सभ}}
[[श्रेणी:ज्योतिष]]
[[श्रेणी:हिंदू पतरा]]
[[श्रेणी:तिथी]]
[[श्रेणी:हिंदू कलेंडर के तिथी]]
{{hinduism-stub}}
{{Astronomy-stub}}
k16ld2zz3e0841liu0r1y48cbrkttue
803766
803765
2026-08-01T16:44:22Z
SM7
3953
बिस्तार कइल गइल
803766
wikitext
text/x-wiki
{{about|हिंदू कैलेंडर के तिथी|एह तिथी के मनावल जाये वाला तिहुआरन|तीज (तिहुआर)|सभसे प्रमुख तिहुआर|हरतालिका तीज}}
'''तीज''' भा '''तीजि''' [[हिंदू पतरा|हिंदू कैलेंडर]] के तिसरही [[तिथी]] हवे जे हर महीना के अन्हार आ अँजोर दुनों पाख में पड़े ले। तिथी के सुरुआत अँजोर पाख में चंद्रमा आ सुरुज के बीच 36° से होला आ 48° पर खत्म होला; अन्हार पाख में ई 180+36° से 180+48° ले होला।
तीज तिथी के कई हिंदू तिहुआर मनावल जालें जिनाहन में [[हरतालिका तीज]] सभसे बेसी महत्त्व वाला ह; ई तिहुआर [[भादो]] के [[अँजोर पाख]] में [[तीज|तीज (तिसरही) तिथी]] के मनावल जाला।<ref>{{cite book |last1=शर्मा |first1=राजेश |title=व्रत पर्व और त्यौहार |publisher=Diamond Pocket Books (P) Ltd. |isbn=978-81-7182-935-4 |url=https://www.google.co.in/books/edition/Vrat_Parva_Aur_Tyohar/vd5IOz-HgU4C?hl=en&gbpv=1&dq=%E0%A4%B9%E0%A4%B0%E0%A4%A4%E0%A4%BE%E0%A4%B2%E0%A4%BF%E0%A4%95%E0%A4%BE%20%E0%A4%A4%E0%A5%80%E0%A4%9C&pg=PA134&printsec=frontcover |access-date=27 April 2026 |language=hi}}</ref> तिहुआर के संदर्भ में बात करत घरी "तीज" शब्द से एही हरतालिका तीज के अरथ लिहल जाला। एकरे अलावा [[हरियाली तीज]] (सावन के अँजोर में) आ [[कजरी तीज]] (भादो के अन्हार में) - दू गो अउरी तीज हईं। [[अखर तिजिया]] (अक्षय तृतीया), काजल तीज आ केवड़ा तीज अउरी अइसन तिहुआर हवें जे तीज तिथी के मनावल जालें।
== बरत-तिहुआर ==
{{main|तीज (तिहुआर)}}
== जनम-जयंती ==
;[[परशुराम जयंती]]: हिंदू मान्यता में [[परशुराम]] के जनम बइसाख के अँजोर के तीज तिथी ([[अखर तिजिया]]) के दिने भइल रहल। कुछ भारतीय राज्यन में ई सरकारी छुट्टी के दिन होला।
;[[वराह|वराह जयंती]]: हिंदू [[पुराण]] सभ के कथा अनुसार भगवान् [[विष्णु]] के अवतार वराह (जिनकर मुँह सूअर के रहल) भादो महीना के अन्जोर के तीज तिथी के भइल रहल।
== अउरी दूसर महत्व ==
बइसाख के अँजोर के तीज, [[अखर तिजिया]] (अक्षय तृतीया), के दिने [[बद्रीनाथ]] आ [[केदारनाथ]] धाम के कपाट खुले ला, जे पूरा जाड़ा भर बेसी सर्दी आ बर्फबारी के चलते बंद रहे ला। एही दिन से उत्तराखंड के [[छोटा चार धाम]] के नाँव से परसिद्ध [[गंगोत्री]], [[यमुनोत्री]], बद्रीनाथ आ केदारनाथ के जात्रा सुरू होखे ला।
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
== बाहरी कड़ी ==
{{हिंदू तिथि सभ}}
[[श्रेणी:ज्योतिष]]
[[श्रेणी:हिंदू पतरा]]
[[श्रेणी:तिथी]]
[[श्रेणी:हिंदू कलेंडर के तिथी]]
{{hinduism-stub}}
{{Astronomy-stub}}
showffqxi7fxuescbrijvmcal6p1vim
803767
803766
2026-08-01T16:49:07Z
SM7
3953
सुधार कइल गइल
803767
wikitext
text/x-wiki
{{about|हिंदू कैलेंडर के तिथी|एह तिथी के मनावल जाये वाला तिहुआरन|तीज (तिहुआर)|सभसे प्रमुख तिहुआर|हरतालिका तीज}}
'''तीज''' भा '''तीजि''' ({{Langx|sa|तृतीया}}) [[हिंदू पतरा|हिंदू कैलेंडर]] के तिसरही [[तिथी]] हवे जे हर महीना के अन्हार आ अँजोर दुनों पाख में पड़े ले। तिथी के सुरुआत अँजोर पाख में चंद्रमा आ सुरुज के बीच 36° से होला आ 48° पर खत्म होला; अन्हार पाख में ई 180+36° से 180+48° ले होला।
तीज तिथी के कई हिंदू तिहुआर मनावल जालें जिनाहन में [[हरतालिका तीज]] सभसे बेसी महत्त्व वाला ह; ई तिहुआर [[भादो]] के [[अँजोर पाख]] में [[तीज|तीज (तिसरही) तिथी]] के मनावल जाला।<ref>{{cite book |last1=शर्मा |first1=राजेश |title=व्रत पर्व और त्यौहार |publisher=Diamond Pocket Books (P) Ltd. |isbn=978-81-7182-935-4 |url=https://www.google.co.in/books/edition/Vrat_Parva_Aur_Tyohar/vd5IOz-HgU4C?hl=en&gbpv=1&dq=%E0%A4%B9%E0%A4%B0%E0%A4%A4%E0%A4%BE%E0%A4%B2%E0%A4%BF%E0%A4%95%E0%A4%BE%20%E0%A4%A4%E0%A5%80%E0%A4%9C&pg=PA134&printsec=frontcover |access-date=27 April 2026 |language=hi}}</ref> तिहुआर के संदर्भ में बात करत घरी "तीज" शब्द से एही हरतालिका तीज के अरथ लिहल जाला। एकरे अलावा [[हरियाली तीज]] (सावन के अँजोर में) आ [[कजरी तीज]] (भादो के अन्हार में) - दू गो अउरी तीज हईं। [[अखर तिजिया]] (अक्षय तृतीया), काजल तीज आ केवड़ा तीज अउरी अइसन तिहुआर हवें जे तीज तिथी के मनावल जालें।
== बरत-तिहुआर ==
{{main|तीज (तिहुआर)}}
== जनम-जयंती ==
;[[परशुराम जयंती]]: हिंदू मान्यता में [[परशुराम]] के जनम बइसाख के अँजोर के तीज तिथी ([[अखर तिजिया]]) के दिने भइल रहल। कुछ भारतीय राज्यन में ई सरकारी छुट्टी के दिन होला।
;[[वराह|वराह जयंती]]: हिंदू [[पुराण]] सभ के कथा अनुसार भगवान् [[विष्णु]] के अवतार वराह (जिनकर मुँह सूअर के रहल) भादो महीना के अन्जोर के तीज तिथी के भइल रहल।
== अउरी दूसर महत्व ==
बइसाख के अँजोर के तीज, [[अखर तिजिया]] (अक्षय तृतीया), के दिने [[बद्रीनाथ]] आ [[केदारनाथ]] धाम के कपाट खुले ला, जे पूरा जाड़ा भर बेसी सर्दी आ बर्फबारी के चलते बंद रहे ला। एही दिन से उत्तराखंड के [[छोटा चार धाम]] के नाँव से परसिद्ध [[गंगोत्री]], [[यमुनोत्री]], बद्रीनाथ आ केदारनाथ के जात्रा सुरू होखे ला।
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
== बाहरी कड़ी ==
{{हिंदू तिथि सभ}}
[[श्रेणी:ज्योतिष]]
[[श्रेणी:हिंदू पतरा]]
[[श्रेणी:तिथी]]
[[श्रेणी:हिंदू कलेंडर के तिथी]]
{{hinduism-stub}}
{{Astronomy-stub}}
pp77n0greuq5klefvv8j24dbapgzvct
भक्ति आंदोलन
0
101004
803793
797108
2026-08-01T19:37:26Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803793
wikitext
text/x-wiki
[[File:Meerabai (crop).jpg|thumb|[[कृष्ण]] भक्ती आंदोलन के मुख्य हिस्सा रहल बाड़ें। इनके एगो प्रमुख भक्त [[मीराबाई]] रहली (फोटो में देखावल)<ref name="smpandey">{{cite journal|author= SM Pandey |date= 1965 |title= Mīrābāī and Her Contributions to the Bhakti Movement |url= https://archive.org/details/sim_history-of-religions_summer-1965_5_1/page/54 |journal= History of Religions |volume= 5 |number= 1 |pages= 54–73|jstor= 1061803 |doi= 10.1086/462514 |s2cid= 162398500 }}</ref>]]
'''भक्ति आंदोलन''' मध्यकालीन [[हिंदू धर्म]] के एगो महत्त्वपूर्ण धार्मिक आंदोलन रहे,{{sfnp|Schomer|McLeod|1987|p=1}} जेकर मकसद [[भक्ति]] के माध्यम से [[मोक्ष]] (मुक्ती) प्राप्ति के मार्ग अपना के<ref name="cbseindiatoday">{{Cite web|url=https://www.indiatoday.in/education-today/gk-current-affairs/story/-crashcourse-cbse-class-12-history-bhakti-movement-s-emergence-and-influence-1438286-2019-01-24|title=CBSE Class 12 History #CrashCourse: Bhakti movement's emergence and influence|last1=India Today Web Desk New|date=January 24, 2019|website=India Today}}</ref> समाज के सभ वर्गन तक धार्मिक सुधार पहुँचावल रहे। एह आंदोलन के शुरुआत 6वीं सदी ईस्वी में{{sfn|Hawley|2015|p=87}}<ref>{{Cite book |last=Padmaja |first=T. |url=https://books.google.com/books?id=pzgaS1wRnl8C&dq=bhakti+movement+tamilakam&pg=RA1-PA37 |title=Temples of Kr̥ṣṇa in South India: History, Art, and Traditions in Tamil nāḍu |date=2002 |publisher=Abhinav |isbn=978-81-7017-398-4 |language=en}}</ref> [[तमिलकम]] (प्राचीन तमिल क्षेत्र) में भइल मानल जाला। दक्खिन भारत में शुरुआती मध्यकाल के दौरान वैष्णव आलवार आ शैव नायनार संत लोग के भक्ति-प्रधान कविता आ उपदेशन के माध्यम से एह आंदोलन के बिसेस पहिचान मिलल।{{sfnp|Schomer|McLeod|1987|p=1}} बाद में ई आंदोलन धीरे-धीरे उत्तर दिशा में फइलल आ भारत के बाकी अलग-अलग क्षेत्रन तक पहुँच गइल। 15वीं सदी के बाद भक्ति आंदोलन पूरबी आ उत्तरी भारत में तेजी से फइलल आ 15वीं से 17वीं सदी ईस्वी के बीच अपना चरम पर पहुँच गइल। ई आंदोलन धार्मिक आ सामाजिक जीवन पर गम्हीर प्रभाव डललस आ भक्ति के व्यक्तिगत आ सहज मार्ग के लोकप्रिय बनवलस।{{sfnp|Schomer|McLeod|1987|pp=1-2}}
भक्ति आंदोलन भारतीय उपमहादीप के अलग-अलग क्षेत्रन में अलग-अलग हिंदू देवी-देवतन के केंद्र में रख के बिकसित भइल। एह आंदोलन के कुछ प्रमुख धारा सभ में [[वैष्णव संप्रदाय|वैष्णव मत]] ([[विष्णु]] के उपासना), [[शैव मत]] ([[शिव]] के उपासना), [[शाक्त संप्रदाय|शाक्त मत]] ([[शक्ति (देवी)|शक्ति]] देवी के उपासना) आ [[स्मार्त|स्मार्त परंपरा]] शामिल रहल।<ref>{{cite book |first=Lance |last=Nelson |year=2007 |title=An Introductory Dictionary of Theology and Religious Studies |editor1-first=Orlando O. |editor1-last=Espín |editor2-first=James B. |editor2-last=Nickoloff |publisher=Liturgical Press |isbn=978-0814658567 |pages=562–563}}</ref><ref>{{cite book |first=S. S. |last=Kumar |year=2010 |title=Bhakti – the Yoga of Love |publisher=LIT |location=Münster |isbn=978-3643501301 |pages=35–36}}</ref><ref name="donigerbrit">{{cite encyclopedia |first=Wendy |last=Doniger |year=2009 |url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/63933/bhakti |title=Bhakti |encyclopedia=Encyclopædia Britannica}}</ref><ref name="Surinder 1999">{{cite book|last1=Johar|first1=Surinder|title=Guru Gobind Singh: A Multi-faceted Personality|date=1999|publisher=MD Publications|isbn=978-8-175-33093-1|page=89}}</ref> भक्ति आंदोलन के संत आ प्रचारक लोग अपना उपदेश आ रचना सभ खातिर लोकल भाषा-बोली सभ के इस्तेमाल कइल लोग, जवना से कि ओह लोगन के संदेश आम जनता तक आसानी से पहुँच सके। एह आंदोलन के प्रेरणा अनेक कवि-संतन से मिलल, जिनकर विचारधारा बहुत विविध किसिम के रहल। एहमें द्वैत दर्शन के ईश्वरवादी मत से लेके [[अद्वैत वेदांत]] के पूर्ण अद्वैतवादी दर्शन तक के विचार शामिल रहल।{{sfnp|Schomer|McLeod|1987|p=2}}<ref name=novetzke>{{cite journal|author= Christian Novetzke |date= 2007 |title= Bhakti and Its Public |journal= International Journal of Hindu Studies |volume= 11 |number= 3 |pages= 255–272|jstor= 25691067 |doi= 10.1007/s11407-008-9049-9 |s2cid= 144065168 }}</ref> ई सगरी संत लोग भक्ति के माध्यम से आध्यात्मिक उन्नति के मार्ग बतावल लोग।
परंपरागत रूप से भक्ति आंदोलन के हिंदू धर्म के एगो प्रभावशाली सामाजिक सुधार आंदोलन मानल गइल बा, काहें से कि ई जनम, जाति भा लिंग से ऊपर उठ के हर ब्यक्ती खातिर आध्यात्मिकता के आपन निजी मार्ग उपलब्ध करावे ला।{{sfnp|Schomer|McLeod|1987|pp=1–2}} हालाँकि, कुछ आधुनिक बिद्वान लोग एह बात पर सवाल उठावेलन कि भक्ति आंदोलन वास्तव में सामाजिक सुधार भा विद्रोह के रूप में उभरल रहे कि ना। एह लोगन के हिसाब से, भक्ति आंदोलन के प्राचीन वैदिक परंपरा के दुबारा जिंदा होखे (रिवाइवल), पुनर्व्याख्या (रिवार्किंग) आ नया सामाजिक संदर्भ में पुनर्स्थापन (रीकॉन्टेक्स्चुअलाइजेशन) के रूप में समझल-मानल जा सकेला।{{sfnp|Pechilis Prentiss|2014|pages= 15-16}}
== इतिहास ==
=== प्रमुख लोग ===
भक्ति आंदोलन के दौरान क्षेत्रीय भाषा सभ में हिंदू साहित्य के उल्लेखजोग विकास भइल, खासकर भक्ति कविता आ भजन-संगीत के रूप में। एह साहित्यिक परंपरा में आलवार आ नायनार संतन के रचना, आंडाल, बसव, भक्त पीपा, अल्लम प्रभु, अक्का महादेवी, वल्लभाचार्य, विट्ठलनाथ (गुसाईंजी), कबीर, गुरु नानक, तुलसीदास, नाभादास, घनानंद, रामानंद, रैदास, श्रीपादराज, व्यासतीर्थ, पुरंदर दास, कनकदास, विजय दास, वृंदावन के षट् गोस्वामी, रसखान, जयदेव, नामदेव, एकनाथ, तुकाराम, मीराबाई, रामप्रसाद सेन, शंकरदेव, नरसिंह मेहता, गंगासती आ चैतन्य महाप्रभु जइसन संतन के उपदेश आ रचना शामिल बाड़ी स।
आसाम में शंकरदेव के रचना में क्षेत्रीय भाषा पर विशेष जोर दिहल गइल, हालाँकि, एकरे बावजूद [[ब्रजावली]] नाँव के एगो आर्टिफिशियल साहित्यिक भाषा के विकास भइल। ब्रजावली मध्यकालीन मैथिली आ असमिया के मिलजुल रूप रहे। ई भाषा स्थानीय लोग खातिर आसानी से समझे लायक रहे, जे भक्ति आंदोलन के समावेशी भावना के अनुरूप रहे, जबकि एकरे चलते रचना सभ के साहित्यिक गरिमा भी बरकरार रहल। ठीक एही तरीका से, एगो अउरी आर्टिफिशियल साहित्यिक भाषा [[ब्रजबुली]] के लोकप्रिय बनावे के श्रेय [[विद्यापति]] के दिहल जाला। बाद में मध्यकाल में ओड़िशा के कई लेखक आ बंगाल के पुनर्जागरण काल के साहित्यकार लोग भी ब्रजबुली के अपनवलें। एह प्रकार भक्ति आंदोलन खाली धार्मिक चेतना के प्रसार तक सीमित ना रहल, बल्कि क्षेत्रीय भाषा, साहित्य आ सांस्कृतिक अभिव्यक्ति के विकास में भी महत्त्वपूर्ण योगदान दिहलस।
7वीं से 10वीं सदी के बीच के कुछ शुरुआती लेखक आ संत, जिनकर रचना बाद के कवि-संत आधारित भक्ति आंदोलन पर गहिर प्रभाव डाललस, ओहमें संबंदर, तिरुनावुक्करसर, सुंदरर, नम्मालवार, आदि शंकराचार्य, मणिक्कवाचकर आ नाथमुनि के नाम प्रमुख बा। एह लोग के उपदेश आ रचना दक्षिण भारत में भक्ति परंपरा के मजबूत आधार प्रदान कइलस। आगे चल के 11वीं आ 12वीं सदी में कई गो विद्वान संत लोग वेदांत परंपरा के भीतरें अलग-अलग दार्शनिक मत विकसित कइलें, जिनहन के मध्यकालीन भक्ति परंपरा पर बहुत प्रभाव पड़ल। एह विद्वानन में रामानुज, मध्वाचार्य, वल्लभाचार्य आ निंबार्क प्रमुख रहलें। एह लोग के विचारधारा ईश्वरवादी द्वैतवाद, विशिष्ट अद्वैत आ पूर्ण अद्वैत जइसन अलग-अलग दार्शनिक दृष्टिकोणन के प्रतिनिधित्व करे ला।
भक्ति आंदोलन के दौरान कई महत्त्वपूर्ण ग्रंथन के विभिन्न भारतीय भाषा सभ में अनुबादो भइल। उदाहरण खातिर, आदि शंकराचार्य द्वारा संस्कृत में रचल सौंदर्य लहरी के 12वीं सदी में विरै कविराज पंडितर तमिल में अनुबाद कइलें, जेकर नाम अभिरामी पाडल रखल गइल। एही तरह, वाल्मीकि के संस्कृत में लिखल रामायण के पहिलका इंडो-आर्य भाषा में अनुबाद [[माधव कंदली]] द्वारा असमिया भाषा में कइल गइल, जे ''सप्तकांड रामायण'' के नाम से प्रसिद्ध बा।
[[शांडिल्य]] आ [[नारद]] के रचल बतावल जाये वाला दू गो प्रसिद्ध भक्ति ग्रंथ — ''शांडिल्य भक्ति सूत्र'' आ ''नारद भक्ति सूत्र'' — भक्ति साहित्य के महत्त्वपूर्ण रचना मानल जालीं। हालाँकि, आधुनिक विद्वान लोग एह ग्रंथन के रचना काल लगभग 12वीं सदी के मानेलें।
{{clear}}
== इहो देखल जाय ==
* [[सूफीवाद]]
== टीका-टिप्पणी ==
{{reflist|group=note}}
{{notelist}}
== फुटनोट आ संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
== किताबी स्रोत आ ग्रंथ सूची ==
{{refbegin|29em}}
{{refend}}
== बाहरी कड़ी ==
{{Commons category|Bhakti movement}}
{{Wikiquote|Bhakti movement}}
* [http://sites.fas.harvard.edu/~fc12/Bibliography/09_Bhakti_Bibliography.html Bhakti bibliography] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304123833/http://sites.fas.harvard.edu/~fc12/Bibliography/09_Bhakti_Bibliography.html |date=4 March 2016 }}, Harvard University Archive (2001)
* [[Wikisource: The Complete Works of Swami Vivekananda/Volume 3/Bhakti-Yoga/Definition of Bhakti|Definition of Bhakti]], Swami Vivekananda, Wikisource
{{हिंदू धर्म बिसय}}
[[श्रेणी:भक्ति आंदोलन| ]]
[[श्रेणी:हिंदू धर्म के इतिहास]]
[[श्रेणी:हिंदू धर्म]]
[[श्रेणी:सामाजिक आंदोलन]]
{{hinduism-stub}}
6c8o6ql11j86e96m1vo085hkbmua98o
भक्ति
0
101014
803781
797055
2026-08-01T19:12:29Z
InternetArchiveBot
25596
Add 1 book for [[विकिपीडिया:सत्यापन जोग]] (20260801sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
803781
wikitext
text/x-wiki
[[File:Meerabai (crop).jpg|thumb|[[कृष्ण]] भक्ती आंदोलन के मुख्य हिस्सा रहल बाड़ें। इनके एगो प्रमुख भक्त [[मीराबाई]] रहली (फोटो में देखावल)<ref name="smpandey">{{cite journal|author= SM Pandey |date= 1965 |title= Mīrābāī and Her Contributions to the Bhakti Movement |url= https://archive.org/details/sim_history-of-religions_summer-1965_5_1/page/54 |journal= History of Religions |volume= 5 |number= 1 |pages= 54–73|jstor= 1061803 |doi= 10.1086/462514 |s2cid= 162398500 }}</ref>]]
'''भक्ति''' भा '''भगति''' ({{Langx|sa|भक्तिः}}, {{Langx|pli|भत्ति}}) [[भारतीय धार्मिक पंथ|धर्मिक परंपरा]] सभ में चलनसार एगो महत्त्वपूर्ण कॉन्सेप्ट हवे, जेकर अर्थ लगाव, अनुराग, समर्पण, बिस्वास, श्रद्धा, [[पूजा]], आस्था भा [[प्रेम]] होला। [[भारतीय धार्मिक पंथ|भारतीय धर्मन]] में भक्ति के मतलब कवनो व्यक्तिगत [[ईश्वर]], जइसे [[राम]], [[कृष्ण]] भा [[देवी]], के प्रति प्रेमपूर्ण समर्पण हो सकेला। ई निराकार परम सत्य, जइसे [[निर्गुण ब्रह्म]], भा कवनो प्रबुद्ध व्यक्तित्व, जइसे [[गौतम बुद्ध|बुद्ध]], बोधिसत्त्व भा गुरु, के प्रति श्रद्धा आ समर्पण के रूप में भी प्रकट हो सकेला।
भक्ति अक्सर भक्त आ उपास्य (जेकर भक्ति कइल जाला) के बीच गहिर भावनात्मक संबंध पर आधारित होला। एह संबंध में प्रेम, विश्वास, समर्पण आ आध्यात्मिक निकटता के विशेष महत्त्व होला। भक्ति करे वाला व्यक्ति के '''[[#भक्त|भक्त]]''' भा '''भगत''' कहल जाला।
{{clear}}
== इहो देखल जाय ==
* [[भक्ति आंदोलन]]
* [[भक्ति योग]]
* [[आध्यात्मिकता]]
* [[सूफीवाद]]
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:भक्ति| ]]
[[श्रेणी:आध्यात्मिकता]]
{{reli-stub}}
5srvzetkzy9belffvp23hk08dkxutfd
अखर तिजिया
0
101374
803760
2026-08-01T12:49:27Z
SM7
3953
नया आधार लेख / अंग्रेजी विकिपीडिया से अनुबाद कइ के
803760
wikitext
text/x-wiki
'''अखर तिजिया''' ({{Langx|sa|अक्षय तृतीया}}), जे कुछ इलाकन में '''आखा तीज''' के नाँव से भी जानल जाला, [[हिंदू]] आ [[जैन धर्म]] के एगो सालाना बसंत के परब-तिहुआर ह। ई [[हिंदू पतरा|हिंदू पंचांग]] के बइसाख महीना के अँजोर पाख के तिसरी तिथि (तीज) के मनावल जाला। बहुत लोग ए दिन के बहुत शुभ मानेला। एह दिन लोग चाउर किने ला, सोना कीने ला, बैंक खाता में रुपिया जमा करे ला, नया सामान भा बर्तन खरीदे ला, मंदिर जाला, गरीब लोग के भोजन दान करे ला, आ पढ़ाई खातिर जरूरतमंद विद्यार्थी लोग के आर्थिक मदद करे ला।
अक्षय तृतीया हिंदू आ जैन, दुनु धर्म के पंचांग में सबसे शुभ दिन सभ में से एगो मानल जाला। मान्यता बा कि एह दिन श्रद्धा, पूजा, उपवास, दान-पुण्य भा कवनो नया काम के शुरुआत करे से मिलल आध्यात्मिक पुण्य अक्षय यानी कभी खत्म ना होखे वाला होला। विद्वान मिल्टन के अनुसार, अधिकांश हिंदू पर्वन से अलग, अक्षय तृतीया मनावे खातिर कवनो खास ज्योतिषीय संयोग के जरूरत ना पड़े। एह कारण एकरा के हिंदू पंचांग के गिनल-चुनल ''स्वयंसिद्ध'' (अपने आप में सिद्ध) शुभ मुहूर्त सभ में से एगो मानल जाला।
एह दिन भारत के अलग-अलग इलाकन आ समुदायन में बियाह, नया कारोबार के शुरुआत, दान-पुण्य आ दिवंगत परिजनन के स्मरण में धार्मिक कर्मकांड जइसन कई गो शुभ काम कइल जाला।
dweiksgw1gziejijybluoryqo8x9owu
803761
803760
2026-08-01T12:50:06Z
SM7
3953
[[विकिपीडिया:हॉट-कैट|हॉट-कैट]] द्वारा [[श्रेणी:बइसाख महीना के तिहुआर]] जोड़ल गइल
803761
wikitext
text/x-wiki
'''अखर तिजिया''' ({{Langx|sa|अक्षय तृतीया}}), जे कुछ इलाकन में '''आखा तीज''' के नाँव से भी जानल जाला, [[हिंदू]] आ [[जैन धर्म]] के एगो सालाना बसंत के परब-तिहुआर ह। ई [[हिंदू पतरा|हिंदू पंचांग]] के बइसाख महीना के अँजोर पाख के तिसरी तिथि (तीज) के मनावल जाला। बहुत लोग ए दिन के बहुत शुभ मानेला। एह दिन लोग चाउर किने ला, सोना कीने ला, बैंक खाता में रुपिया जमा करे ला, नया सामान भा बर्तन खरीदे ला, मंदिर जाला, गरीब लोग के भोजन दान करे ला, आ पढ़ाई खातिर जरूरतमंद विद्यार्थी लोग के आर्थिक मदद करे ला।
अक्षय तृतीया हिंदू आ जैन, दुनु धर्म के पंचांग में सबसे शुभ दिन सभ में से एगो मानल जाला। मान्यता बा कि एह दिन श्रद्धा, पूजा, उपवास, दान-पुण्य भा कवनो नया काम के शुरुआत करे से मिलल आध्यात्मिक पुण्य अक्षय यानी कभी खत्म ना होखे वाला होला। विद्वान मिल्टन के अनुसार, अधिकांश हिंदू पर्वन से अलग, अक्षय तृतीया मनावे खातिर कवनो खास ज्योतिषीय संयोग के जरूरत ना पड़े। एह कारण एकरा के हिंदू पंचांग के गिनल-चुनल ''स्वयंसिद्ध'' (अपने आप में सिद्ध) शुभ मुहूर्त सभ में से एगो मानल जाला।
एह दिन भारत के अलग-अलग इलाकन आ समुदायन में बियाह, नया कारोबार के शुरुआत, दान-पुण्य आ दिवंगत परिजनन के स्मरण में धार्मिक कर्मकांड जइसन कई गो शुभ काम कइल जाला।
[[श्रेणी:बइसाख महीना के तिहुआर]]
ez0z7imgy68xykf0gnjalj0s39kp66r
803762
803761
2026-08-01T12:50:57Z
SM7
3953
[[विकिपीडिया:हॉट-कैट|हॉट-कैट]] द्वारा +[[श्रेणी:हिंदू तिथि अनुसार पड़े वाला तिहुआर]]; +[[श्रेणी:हिंदू तिहुआर]]
803762
wikitext
text/x-wiki
'''अखर तिजिया''' ({{Langx|sa|अक्षय तृतीया}}), जे कुछ इलाकन में '''आखा तीज''' के नाँव से भी जानल जाला, [[हिंदू]] आ [[जैन धर्म]] के एगो सालाना बसंत के परब-तिहुआर ह। ई [[हिंदू पतरा|हिंदू पंचांग]] के बइसाख महीना के अँजोर पाख के तिसरी तिथि (तीज) के मनावल जाला। बहुत लोग ए दिन के बहुत शुभ मानेला। एह दिन लोग चाउर किने ला, सोना कीने ला, बैंक खाता में रुपिया जमा करे ला, नया सामान भा बर्तन खरीदे ला, मंदिर जाला, गरीब लोग के भोजन दान करे ला, आ पढ़ाई खातिर जरूरतमंद विद्यार्थी लोग के आर्थिक मदद करे ला।
अक्षय तृतीया हिंदू आ जैन, दुनु धर्म के पंचांग में सबसे शुभ दिन सभ में से एगो मानल जाला। मान्यता बा कि एह दिन श्रद्धा, पूजा, उपवास, दान-पुण्य भा कवनो नया काम के शुरुआत करे से मिलल आध्यात्मिक पुण्य अक्षय यानी कभी खत्म ना होखे वाला होला। विद्वान मिल्टन के अनुसार, अधिकांश हिंदू पर्वन से अलग, अक्षय तृतीया मनावे खातिर कवनो खास ज्योतिषीय संयोग के जरूरत ना पड़े। एह कारण एकरा के हिंदू पंचांग के गिनल-चुनल ''स्वयंसिद्ध'' (अपने आप में सिद्ध) शुभ मुहूर्त सभ में से एगो मानल जाला।
एह दिन भारत के अलग-अलग इलाकन आ समुदायन में बियाह, नया कारोबार के शुरुआत, दान-पुण्य आ दिवंगत परिजनन के स्मरण में धार्मिक कर्मकांड जइसन कई गो शुभ काम कइल जाला।
[[श्रेणी:बइसाख महीना के तिहुआर]]
[[श्रेणी:हिंदू तिथि अनुसार पड़े वाला तिहुआर]]
[[श्रेणी:हिंदू तिहुआर]]
[[श्रेणी:जैन धर्म]]
2ni0aizunl83cdz24nvmt8vk4exd9be
803763
803762
2026-08-01T12:51:19Z
SM7
3953
[[विकिपीडिया:हॉट-कैट|हॉट-कैट]] द्वारा [[श्रेणी:जैन तिहुआर]] जोड़ल गइल
803763
wikitext
text/x-wiki
'''अखर तिजिया''' ({{Langx|sa|अक्षय तृतीया}}), जे कुछ इलाकन में '''आखा तीज''' के नाँव से भी जानल जाला, [[हिंदू]] आ [[जैन धर्म]] के एगो सालाना बसंत के परब-तिहुआर ह। ई [[हिंदू पतरा|हिंदू पंचांग]] के बइसाख महीना के अँजोर पाख के तिसरी तिथि (तीज) के मनावल जाला। बहुत लोग ए दिन के बहुत शुभ मानेला। एह दिन लोग चाउर किने ला, सोना कीने ला, बैंक खाता में रुपिया जमा करे ला, नया सामान भा बर्तन खरीदे ला, मंदिर जाला, गरीब लोग के भोजन दान करे ला, आ पढ़ाई खातिर जरूरतमंद विद्यार्थी लोग के आर्थिक मदद करे ला।
अक्षय तृतीया हिंदू आ जैन, दुनु धर्म के पंचांग में सबसे शुभ दिन सभ में से एगो मानल जाला। मान्यता बा कि एह दिन श्रद्धा, पूजा, उपवास, दान-पुण्य भा कवनो नया काम के शुरुआत करे से मिलल आध्यात्मिक पुण्य अक्षय यानी कभी खत्म ना होखे वाला होला। विद्वान मिल्टन के अनुसार, अधिकांश हिंदू पर्वन से अलग, अक्षय तृतीया मनावे खातिर कवनो खास ज्योतिषीय संयोग के जरूरत ना पड़े। एह कारण एकरा के हिंदू पंचांग के गिनल-चुनल ''स्वयंसिद्ध'' (अपने आप में सिद्ध) शुभ मुहूर्त सभ में से एगो मानल जाला।
एह दिन भारत के अलग-अलग इलाकन आ समुदायन में बियाह, नया कारोबार के शुरुआत, दान-पुण्य आ दिवंगत परिजनन के स्मरण में धार्मिक कर्मकांड जइसन कई गो शुभ काम कइल जाला।
[[श्रेणी:बइसाख महीना के तिहुआर]]
[[श्रेणी:हिंदू तिथि अनुसार पड़े वाला तिहुआर]]
[[श्रेणी:हिंदू तिहुआर]]
[[श्रेणी:जैन धर्म]]
[[श्रेणी:जैन तिहुआर]]
9nrrx94nm4jofvyouixrrh2yh6v93u3
803764
803763
2026-08-01T12:54:54Z
SM7
3953
+ stub tags
803764
wikitext
text/x-wiki
'''अखर तिजिया''' ({{Langx|sa|अक्षय तृतीया}}), जे कुछ इलाकन में '''आखा तीज''' के नाँव से भी जानल जाला, [[हिंदू]] आ [[जैन धर्म]] के एगो सालाना बसंत के परब-तिहुआर ह। ई [[हिंदू पतरा|हिंदू पंचांग]] के बइसाख महीना के अँजोर पाख के तिसरी तिथि (तीज) के मनावल जाला। बहुत लोग ए दिन के बहुत शुभ मानेला। एह दिन लोग चाउर किने ला, सोना कीने ला, बैंक खाता में रुपिया जमा करे ला, नया सामान भा बर्तन खरीदे ला, मंदिर जाला, गरीब लोग के भोजन दान करे ला, आ पढ़ाई खातिर जरूरतमंद विद्यार्थी लोग के आर्थिक मदद करे ला।
अक्षय तृतीया हिंदू आ जैन, दुनु धर्म के पंचांग में सबसे शुभ दिन सभ में से एगो मानल जाला। मान्यता बा कि एह दिन श्रद्धा, पूजा, उपवास, दान-पुण्य भा कवनो नया काम के शुरुआत करे से मिलल आध्यात्मिक पुण्य अक्षय यानी कभी खत्म ना होखे वाला होला। विद्वान मिल्टन के अनुसार, अधिकांश हिंदू पर्वन से अलग, अक्षय तृतीया मनावे खातिर कवनो खास ज्योतिषीय संयोग के जरूरत ना पड़े। एह कारण एकरा के हिंदू पंचांग के गिनल-चुनल ''स्वयंसिद्ध'' (अपने आप में सिद्ध) शुभ मुहूर्त सभ में से एगो मानल जाला।
एह दिन भारत के अलग-अलग इलाकन आ समुदायन में बियाह, नया कारोबार के शुरुआत, दान-पुण्य आ दिवंगत परिजनन के स्मरण में धार्मिक कर्मकांड जइसन कई गो शुभ काम कइल जाला।
[[श्रेणी:बइसाख महीना के तिहुआर]]
[[श्रेणी:हिंदू तिथि अनुसार पड़े वाला तिहुआर]]
[[श्रेणी:हिंदू तिहुआर]]
[[श्रेणी:जैन धर्म]]
[[श्रेणी:जैन तिहुआर]]
{{hinduism-stub}}
{{jainism-stub}}
nqqeq515257864lueg9wni7vz7991t8
गणेश चउथ
0
101375
803769
2026-08-01T17:56:40Z
SM7
3953
नया आधार लेख / अंग्रेजी विकिपीडिया से अनुबाद कइ के
803769
wikitext
text/x-wiki
'''गणेश चउथ''' ({{Langx|sa|गणेश चतुर्थी}} भा ''विनायक चतुर्थी'') [[हिंदू धर्म]] के एगो प्रमुख पर्व ह जे हिंदू देवता [[गणेश]] के समर्पित बा। एह पर्व पर लोग अपना घर में आ सार्वजनिक रूप से सजावल पंडालन में भगवान गणेश के मूर्ति स्थापित करेला। एह दौरान वैदिक मंत्र, धार्मिक ग्रंथन के पाठ, पूजा-अर्चना आ व्रत कइल जाला। रोज के पूजा में भगवान गणेश के मोदक समेत कई तरह के मिठाई चढ़ावल जाली, काहें से कि मानल जाला कि मोदक उनकर सबसे प्रिय पकवान ह। पूजा के बाद ई प्रसाद सभे लोग में बाँटल जाला।
पर्व के शुरुआत से दसवाँ दिन, जे [[अनंत चतुर्दशी]] के होखेला, भगवान गणेश के मूर्ति के बाजा-गाजा, भजन-कीर्तन आ शोभायात्रा के साथ नदी, झील भा समुंदर जइसन जलाशय में विसर्जित कइल जाला। एह परंपरा के विसर्जन कहल जाला। अकेले मुंबई शहर में हर साल लगभग 1.5 लाख गणेश मूर्तिन के विसर्जन होला। महाराष्ट्र में गणेश चतुर्थी राजकीय पर्व के दर्जा रखे ला।
गणेश चतुर्थी भगवान गणेश के नया शुरुआत के देवता, विघ्न दूर करे वाला, आ बुद्धि, सौभाग्य, समृद्धि आ ज्ञान के देवता के रूप में मानल जाला। ई पर्व पूरा [[भारतीय उपमहाद्वीप]] में, खास करके [[महाराष्ट्र]], मध्य प्रदेश, गुजरात, उत्तर प्रदेश, कर्नाटक, ओडिशा, तेलंगाना, आंध्र प्रदेश, तमिलनाडु, केरल, गोवा आ श्रीलंका में बड़े श्रद्धा से मनावल जाला। भारत से बाहर बसल हिंदू समुदाय भी ऑस्ट्रेलिया, न्यूज़ीलैंड, कनाडा, सिंगापुर, मलेशिया, त्रिनिदाद आ टोबैगो, गयाना, सूरीनाम, फिजी, मॉरीशस, दक्षिण अफ्रीका, संयुक्त राज्य अमेरिका आ यूरोप के कई गो देशन में ई पर्व धूमधाम से मनावेला।
[[ग्रेगरियन कैलेंडर|ग्रेगोरियन पंचांग]] के अनुसार, गणेश चतुर्थी हर साल 22 अगस्त से 20 सितंबर के बीच पड़ेला।
हालाँकि गणेश चतुर्थी के सही शुरुआत कब भइल, एह बारे में निश्चित जानकारी नइखे। बाकिर 1893 में लोकमान्य बाल गंगाधर तिलक महाराष्ट्र में एह पर्व के सार्वजनिक रूप से मनावे के शुरुआत कइलें, जवना से ई तेजी से लोकप्रिय हो गइल। तिलक एह पर्व के माध्यम से हिंदू समाज के एकजुट करे आ ब्रिटिश शासन के खिलाफ राष्ट्रीय चेतना जगावे के प्रयास कइलें। आजुओ सार्वजनिक पंडालन में धार्मिक ग्रंथन के पाठ, सामूहिक भोज, खेल-कूद, व्यायाम आ पारंपरिक युद्धकला से जुड़ल प्रतियोगिता जइसन कई गो कार्यक्रम आयोजित कइल जाला।
o8bpe9wyxqd9zxfmro5a6na5fsdf4c0
803831
803769
2026-08-02T00:46:58Z
SM7
3953
[[विकिपीडिया:हॉट-कैट|हॉट-कैट]] द्वारा [[श्रेणी:गणेश]] जोड़ल गइल
803831
wikitext
text/x-wiki
'''गणेश चउथ''' ({{Langx|sa|गणेश चतुर्थी}} भा ''विनायक चतुर्थी'') [[हिंदू धर्म]] के एगो प्रमुख पर्व ह जे हिंदू देवता [[गणेश]] के समर्पित बा। एह पर्व पर लोग अपना घर में आ सार्वजनिक रूप से सजावल पंडालन में भगवान गणेश के मूर्ति स्थापित करेला। एह दौरान वैदिक मंत्र, धार्मिक ग्रंथन के पाठ, पूजा-अर्चना आ व्रत कइल जाला। रोज के पूजा में भगवान गणेश के मोदक समेत कई तरह के मिठाई चढ़ावल जाली, काहें से कि मानल जाला कि मोदक उनकर सबसे प्रिय पकवान ह। पूजा के बाद ई प्रसाद सभे लोग में बाँटल जाला।
पर्व के शुरुआत से दसवाँ दिन, जे [[अनंत चतुर्दशी]] के होखेला, भगवान गणेश के मूर्ति के बाजा-गाजा, भजन-कीर्तन आ शोभायात्रा के साथ नदी, झील भा समुंदर जइसन जलाशय में विसर्जित कइल जाला। एह परंपरा के विसर्जन कहल जाला। अकेले मुंबई शहर में हर साल लगभग 1.5 लाख गणेश मूर्तिन के विसर्जन होला। महाराष्ट्र में गणेश चतुर्थी राजकीय पर्व के दर्जा रखे ला।
गणेश चतुर्थी भगवान गणेश के नया शुरुआत के देवता, विघ्न दूर करे वाला, आ बुद्धि, सौभाग्य, समृद्धि आ ज्ञान के देवता के रूप में मानल जाला। ई पर्व पूरा [[भारतीय उपमहाद्वीप]] में, खास करके [[महाराष्ट्र]], मध्य प्रदेश, गुजरात, उत्तर प्रदेश, कर्नाटक, ओडिशा, तेलंगाना, आंध्र प्रदेश, तमिलनाडु, केरल, गोवा आ श्रीलंका में बड़े श्रद्धा से मनावल जाला। भारत से बाहर बसल हिंदू समुदाय भी ऑस्ट्रेलिया, न्यूज़ीलैंड, कनाडा, सिंगापुर, मलेशिया, त्रिनिदाद आ टोबैगो, गयाना, सूरीनाम, फिजी, मॉरीशस, दक्षिण अफ्रीका, संयुक्त राज्य अमेरिका आ यूरोप के कई गो देशन में ई पर्व धूमधाम से मनावेला।
[[ग्रेगरियन कैलेंडर|ग्रेगोरियन पंचांग]] के अनुसार, गणेश चतुर्थी हर साल 22 अगस्त से 20 सितंबर के बीच पड़ेला।
हालाँकि गणेश चतुर्थी के सही शुरुआत कब भइल, एह बारे में निश्चित जानकारी नइखे। बाकिर 1893 में लोकमान्य बाल गंगाधर तिलक महाराष्ट्र में एह पर्व के सार्वजनिक रूप से मनावे के शुरुआत कइलें, जवना से ई तेजी से लोकप्रिय हो गइल। तिलक एह पर्व के माध्यम से हिंदू समाज के एकजुट करे आ ब्रिटिश शासन के खिलाफ राष्ट्रीय चेतना जगावे के प्रयास कइलें। आजुओ सार्वजनिक पंडालन में धार्मिक ग्रंथन के पाठ, सामूहिक भोज, खेल-कूद, व्यायाम आ पारंपरिक युद्धकला से जुड़ल प्रतियोगिता जइसन कई गो कार्यक्रम आयोजित कइल जाला।
[[श्रेणी:गणेश]]
6uaibqfp6mamm0t6biymhrc03207u6n
803832
803831
2026-08-02T00:48:13Z
SM7
3953
[[विकिपीडिया:हॉट-कैट|हॉट-कैट]] द्वारा +[[श्रेणी:हिंदू तिहुआर]]; +[[श्रेणी:हिंदू तिथि अनुसार पड़े वाला तिहुआर]]; +[[श्रेणी:भादो महीना के तिहुआर]]; +[[श्रेणी:माघ महीना के तिहुआर]]
803832
wikitext
text/x-wiki
'''गणेश चउथ''' ({{Langx|sa|गणेश चतुर्थी}} भा ''विनायक चतुर्थी'') [[हिंदू धर्म]] के एगो प्रमुख पर्व ह जे हिंदू देवता [[गणेश]] के समर्पित बा। एह पर्व पर लोग अपना घर में आ सार्वजनिक रूप से सजावल पंडालन में भगवान गणेश के मूर्ति स्थापित करेला। एह दौरान वैदिक मंत्र, धार्मिक ग्रंथन के पाठ, पूजा-अर्चना आ व्रत कइल जाला। रोज के पूजा में भगवान गणेश के मोदक समेत कई तरह के मिठाई चढ़ावल जाली, काहें से कि मानल जाला कि मोदक उनकर सबसे प्रिय पकवान ह। पूजा के बाद ई प्रसाद सभे लोग में बाँटल जाला।
पर्व के शुरुआत से दसवाँ दिन, जे [[अनंत चतुर्दशी]] के होखेला, भगवान गणेश के मूर्ति के बाजा-गाजा, भजन-कीर्तन आ शोभायात्रा के साथ नदी, झील भा समुंदर जइसन जलाशय में विसर्जित कइल जाला। एह परंपरा के विसर्जन कहल जाला। अकेले मुंबई शहर में हर साल लगभग 1.5 लाख गणेश मूर्तिन के विसर्जन होला। महाराष्ट्र में गणेश चतुर्थी राजकीय पर्व के दर्जा रखे ला।
गणेश चतुर्थी भगवान गणेश के नया शुरुआत के देवता, विघ्न दूर करे वाला, आ बुद्धि, सौभाग्य, समृद्धि आ ज्ञान के देवता के रूप में मानल जाला। ई पर्व पूरा [[भारतीय उपमहाद्वीप]] में, खास करके [[महाराष्ट्र]], मध्य प्रदेश, गुजरात, उत्तर प्रदेश, कर्नाटक, ओडिशा, तेलंगाना, आंध्र प्रदेश, तमिलनाडु, केरल, गोवा आ श्रीलंका में बड़े श्रद्धा से मनावल जाला। भारत से बाहर बसल हिंदू समुदाय भी ऑस्ट्रेलिया, न्यूज़ीलैंड, कनाडा, सिंगापुर, मलेशिया, त्रिनिदाद आ टोबैगो, गयाना, सूरीनाम, फिजी, मॉरीशस, दक्षिण अफ्रीका, संयुक्त राज्य अमेरिका आ यूरोप के कई गो देशन में ई पर्व धूमधाम से मनावेला।
[[ग्रेगरियन कैलेंडर|ग्रेगोरियन पंचांग]] के अनुसार, गणेश चतुर्थी हर साल 22 अगस्त से 20 सितंबर के बीच पड़ेला।
हालाँकि गणेश चतुर्थी के सही शुरुआत कब भइल, एह बारे में निश्चित जानकारी नइखे। बाकिर 1893 में लोकमान्य बाल गंगाधर तिलक महाराष्ट्र में एह पर्व के सार्वजनिक रूप से मनावे के शुरुआत कइलें, जवना से ई तेजी से लोकप्रिय हो गइल। तिलक एह पर्व के माध्यम से हिंदू समाज के एकजुट करे आ ब्रिटिश शासन के खिलाफ राष्ट्रीय चेतना जगावे के प्रयास कइलें। आजुओ सार्वजनिक पंडालन में धार्मिक ग्रंथन के पाठ, सामूहिक भोज, खेल-कूद, व्यायाम आ पारंपरिक युद्धकला से जुड़ल प्रतियोगिता जइसन कई गो कार्यक्रम आयोजित कइल जाला।
[[श्रेणी:गणेश]]
[[श्रेणी:हिंदू तिहुआर]]
[[श्रेणी:हिंदू तिथि अनुसार पड़े वाला तिहुआर]]
[[श्रेणी:भादो महीना के तिहुआर]]
[[श्रेणी:माघ महीना के तिहुआर]]
6uyxsgctxkyjgd0i7lmdq7wdhw36pfk
803836
803832
2026-08-02T01:03:05Z
SM7
3953
बिस्तार कइल गइल, +विकिकड़ी जोड़ल गइल
803836
wikitext
text/x-wiki
'''गणेश चउथ''' ({{Langx|sa|गणेश चतुर्थी}} भा ''विनायक चतुर्थी'') [[हिंदू धर्म]] के एगो प्रमुख पर्व ह जे हिंदू देवता [[गणेश]] के समर्पित बा। ई मुख्य आ सभसे चलनसार रूप में [[हिंदू कलेंडर]] के [[भादो]] महीना के [[चउथ]] से ले के [[अनत]] ([[चतुर्दशी]]) ले मनावल जाला। एकरा अलावे माघ महीना के दुनो चउथ प्रमुख रूप से, आ लगभग हर हिंदू महीना के चउथ के गणेश के समर्पित तिथी के रूप में मनावल जाला।
== गणेशोत्सव ==
[[हिंदू कलेंडर]] के [[भादो]] महीना के अँजोर के [[चउथ]] से ले के [[अनत]] ([[चतुर्दशी]]) ले मनावल जाए वाला ई तिहुआर मुख्य रूप से [[महाराष्ट्र]] में मनावल जाय, बाकी अब बहुत सारा इलाकन में चलन में आ गइल बाटे। एह पर्व पर लोग अपना घर में आ सार्वजनिक रूप से सजावल पंडालन में भगवान गणेश के मूर्ति स्थापित करेला। एह दौरान वैदिक मंत्र, धार्मिक ग्रंथन के पाठ, पूजा-अर्चना आ व्रत कइल जाला। रोज के पूजा में भगवान गणेश के मोदक समेत कई तरह के मिठाई चढ़ावल जाली, काहें से कि मानल जाला कि मोदक उनकर सबसे प्रिय पकवान ह। पूजा के बाद ई प्रसाद सभे लोग में बाँटल जाला।
पर्व के शुरुआत से दसवाँ दिन, जे [[अनंत चतुर्दशी]] के होखेला, भगवान गणेश के मूर्ति के बाजा-गाजा, भजन-कीर्तन आ शोभायात्रा के साथ नदी, झील भा समुंदर जइसन जलाशय में विसर्जित कइल जाला। एह परंपरा के विसर्जन कहल जाला। अकेले मुंबई शहर में हर साल लगभग 1.5 लाख गणेश मूर्तिन के विसर्जन होला। महाराष्ट्र में गणेश चतुर्थी राजकीय पर्व के दर्जा रखे ला।
गणेश चतुर्थी भगवान गणेश के नया शुरुआत के देवता, विघ्न दूर करे वाला, आ बुद्धि, सौभाग्य, समृद्धि आ ज्ञान के देवता के रूप में मानल जाला। ई पर्व पूरा [[भारतीय उपमहाद्वीप]] में, खास करके [[महाराष्ट्र]], मध्य प्रदेश, गुजरात, उत्तर प्रदेश, कर्नाटक, ओडिशा, तेलंगाना, आंध्र प्रदेश, तमिलनाडु, केरल, गोवा आ श्रीलंका में बड़े श्रद्धा से मनावल जाला। भारत से बाहर बसल हिंदू समुदाय भी ऑस्ट्रेलिया, न्यूज़ीलैंड, कनाडा, सिंगापुर, मलेशिया, त्रिनिदाद आ टोबैगो, गयाना, सूरीनाम, फिजी, मॉरीशस, दक्षिण अफ्रीका, संयुक्त राज्य अमेरिका आ यूरोप के कई गो देशन में ई पर्व धूमधाम से मनावेला।
[[ग्रेगरियन कैलेंडर|ग्रेगोरियन पंचांग]] के अनुसार, गणेश चतुर्थी हर साल 22 अगस्त से 20 सितंबर के बीच पड़ेला।
हालाँकि गणेश चतुर्थी के सही शुरुआत कब भइल, एह बारे में निश्चित जानकारी नइखे। बाकिर 1893 में लोकमान्य बाल गंगाधर तिलक महाराष्ट्र में एह पर्व के सार्वजनिक रूप से मनावे के शुरुआत कइलें, जवना से ई तेजी से लोकप्रिय हो गइल। तिलक एह पर्व के माध्यम से हिंदू समाज के एकजुट करे आ ब्रिटिश शासन के खिलाफ राष्ट्रीय चेतना जगावे के प्रयास कइलें। आजुओ सार्वजनिक पंडालन में धार्मिक ग्रंथन के पाठ, सामूहिक भोज, खेल-कूद, व्यायाम आ पारंपरिक युद्धकला से जुड़ल प्रतियोगिता जइसन कई गो कार्यक्रम आयोजित कइल जाला।
== माघ महीना में ==
हिंदू कलेंडर के माघ महीना के दुनों [[चउथ]] गणेश के पूजा से मनावल जालीं। इनहन के सकट चउथ आ वैनायकी चउथ के नाँव से मनावल जाला। गणेश जयंती (गणेश जनम के तिहुआर) अँजोर के पाख में पड़े ले।
== महीनावार ==
लगभग हर हिंदू महीना के चौथी तिथी के गणेश के पूजा कइल जाला।
{{clear}}
== इहो देखल जाय ==
* ''[[सुखकर्ता दुखहर्ता]]''
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:गणेश]]
[[श्रेणी:हिंदू तिहुआर]]
[[श्रेणी:हिंदू तिथि अनुसार पड़े वाला तिहुआर]]
[[श्रेणी:भादो महीना के तिहुआर]]
[[श्रेणी:माघ महीना के तिहुआर]]
2184npilfzjzm6nnbfp6lx8nw5zal37
विकिपीडिया:आँकड़ा सभ/२०२६/अगस्त
4
101376
803786
2026-08-01T19:21:31Z
NeechalBOT
7874
statistics
803786
wikitext
text/x-wiki
<!--- stats starts--->{{प्रयोगकर्ता:Neechalkaran/statnotice}}{| class="wikitable sortable" style="width:90%"
|-
! Date(Time)
! Pages
! Articles
! Edits
! Users
! Files
! Activeusers
{{User:Neechalkaran/template/daily
|Date =१-८-२०२६
|Pages = 82147
|dPages = 2
|Articles = 9172
|dArticles = 2
|Edits = 800695
|dEdits = 39
|Files = 54
|dFiles = 0
|Users = 40383
|dUsers = 9
|Ausers = 46
|dAusers = -1
}}
<!---Place new stats here--->
|}
<!--- stats ends--->
6zv9ltif0obdinomg3jc7a8zp5h686p
सुखकर्ता दुखहर्ता
0
101377
803829
2026-08-02T00:41:29Z
SM7
3953
नया आधार लेख / अंग्रेजी विकिपीडिया से अनुबाद कइ के
803829
wikitext
text/x-wiki
[[File:Moreshwar.jpg|thumb|upright|''मयूरेश्वर'' रूप में रिद्धी आ सिद्धी के संघे [[गणेश]], मोरेगाँव। समर्थ रामदास गणेश के एही रूप के आधार बना के परसिद्ध भजन लिखले रहलन।]]
'''''सुखकर्ता दुखहर्ता''''' ({{Langx|mr|सुखकर्ता दु:खहर्ता}}) भगवान [[गणेश]] के समर्पित एगो बहुत लोकप्रिय [[मराठी]] [[आरती]], [[भजन]] आ भक्तिगीत ह। एह आरती के रचना संत [[समर्थ रामदास]] (1608–1682 ईस्वी) कइले रहलें।<ref name="vijay">{{cite web | url=http://www.lokprabha.com/20120217/shree-ramdas06.htm | title=समर्थाची टाकळी | publisher=[[Indian Express Limited]] | work=[[Lokprabha]] | date=17 February 2012 | accessdate=23 January 2015 | author=Golesar, Vijay (गोळेसर, विजय)}}</ref>
[[महाराष्ट्र]] में [[गणेश पूजा]] के शुरुआत में गावल जाए वाला सबसे प्रचलित आ लगभग हर जगह गावल जाए वाला आरती सभ में ई आरती शामिल बा। खास तौर पर [[गणेश चउथ|गणेश चतुर्थी]] के पर्व के दौरान आ महाराष्ट्र के गणेश मंदिरन में एह आरती के बहुत श्रद्धा से गावल जाला।<ref>{{cite news | url=https://www.indiatoday.in/india/west/story/mumbai-streets-echo-ganpati-bappa-morya-210447-2013-09-08 | title=Ganesh Chaturthi: Mumbai streets echo Ganpati Bappa Morya | work=[[India Today]] | date=September 9, 2013 | access-date=23 January 2015}}</ref>
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:गणेश]]
[[श्रेणी:भजन]]
{{hinduism-stub}}
2tgvx188jfiodo1clyoxi4q8mgtypwa
803830
803829
2026-08-02T00:43:51Z
SM7
3953
सुधार कइल गइल, सफाई कइल गइल
803830
wikitext
text/x-wiki
{{तिरछा}}
[[File:Moreshwar.jpg|thumb|upright|''मयूरेश्वर'' रूप में रिद्धी आ सिद्धी के संघे [[गणेश]], मोरेगाँव। समर्थ रामदास गणेश के एही रूप के आधार बना के परसिद्ध भजन लिखले रहलन।]]
'''''सुखकर्ता दुखहर्ता''''' ({{Langx|mr|सुखकर्ता दु:खहर्ता}}) भगवान [[गणेश]] के समर्पित एगो बहुत लोकप्रिय [[मराठी]] [[आरती]], [[भजन]] आ भक्तिगीत ह। एह आरती के रचना संत [[समर्थ रामदास]] (1608–1682 ईस्वी) कइले रहलें।<ref name="vijay">{{cite web | url=http://www.lokprabha.com/20120217/shree-ramdas06.htm | title=समर्थाची टाकळी | publisher=[[इंडियन एक्सप्रेस]] | work=Lokprabha | date=17 February 2012 | accessdate=23 January 2015 | author=विजय गोळेसर}}</ref>
[[महाराष्ट्र]] में [[गणेश पूजा]] के शुरुआत में गावल जाए वाला सबसे प्रचलित आ लगभग हर जगह गावल जाए वाला आरती सभ में ई आरती शामिल बा। खास तौर पर [[गणेश चउथ|गणेश चतुर्थी]] के पर्व के दौरान आ महाराष्ट्र के गणेश मंदिरन में एह आरती के बहुत श्रद्धा से गावल जाला।<ref>{{cite news | url=https://www.indiatoday.in/india/west/story/mumbai-streets-echo-ganpati-bappa-morya-210447-2013-09-08 | title=Ganesh Chaturthi: Mumbai streets echo Ganpati Bappa Morya | work=[[इंडिया टुडे]] | date=September 9, 2013 | access-date=23 January 2015}}</ref>
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:गणेश]]
[[श्रेणी:भजन]]
{{hinduism-stub}}
gqd13qaubo57iby0vj89ba2uyx8l8gg
श्रेणी:गणेश
14
101378
803834
2026-08-02T00:51:06Z
SM7
3953
नई श्रेणी
803834
wikitext
text/x-wiki
{{ctm}}
{{commonscat|Ganesha}}
[[श्रेणी:हिंदू देवी-देवता]]
qacn0gzfk0cohvbc5z0qt7ovtcgxyqz
भारतीय राष्ट्रीय पंचांग
0
101379
803837
2026-08-02T01:17:02Z
SM7
3953
नया आधार लेख / अंग्रेजी विकिपीडिया से अनुबाद कइ के
803837
wikitext
text/x-wiki
'''भारतीय राष्ट्रीय पंचांग''', जेकरा के '''शक पंचांग''' भा '''शक कैलेंडर''' कहल जाला, एगो सौर पंचांग (सुरुज आधारित कलेंडर) ह। [[भारत]] में ई [[ग्रेगरियन कैलेंडर|ग्रेगोरियन पंचांग]] के साथे-साथ सरकारी कलेंडर के रूप में इस्तमाल कइल जाला। एकर उपयोग भारत के राजपत्र (द गजट ऑफ इंडिया), आकाशवाणी (ऑल इंडिया रेडियो) के समाचार प्रसारण, आ भारत सरकार द्वारा जारी सरकारी पंचांग आ ऑफिशियल कम्युनिकेशन में कइल जाला।<ref name="KnowIndia">
{{cite web
|title=National calendar
|department=National identity elements
|website=Know India: National portal of India
|url=https://knowindia.india.gov.in/national-identity-elements/national-calendar.php
|access-date=2024-11-27 }}
</ref>
1957 में पंचांग सुधार समिति के सिफारिश पर एह पंचांग के आधिकारिक रूप से अपनावल गइल। शक संवत आमतौर पर ग्रेगोरियन पंचांग से 78 बरिस पीछे चलेला। हालाँकि, [[जनवरी]] से [[मार्च]] के बीच ई अंतर 79 बरिस के हो जाला।
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:भारत]]
{{भारत-आधार}}
bip2yiix7lonnzpcl3nv5id27c6thb4
803838
803837
2026-08-02T02:03:55Z
SM7
3953
बिस्तार कइल गइल / अंग्रेजी से अनुबाद क के
803838
wikitext
text/x-wiki
'''भारतीय राष्ट्रीय पंचांग''', जेकरा के '''शक पंचांग''' भा '''शक कैलेंडर''' कहल जाला, एगो सौर पंचांग (सुरुज आधारित कलेंडर) ह। [[भारत]] में ई [[ग्रेगरियन कैलेंडर|ग्रेगोरियन पंचांग]] के साथे-साथ सरकारी कलेंडर के रूप में इस्तमाल कइल जाला। एकर उपयोग भारत के राजपत्र (द गजट ऑफ इंडिया), आकाशवाणी (ऑल इंडिया रेडियो) के समाचार प्रसारण, आ [[भारत सरकार]] द्वारा जारी सरकारी पंचांग आ ऑफिशियल कम्युनिकेशन में कइल जाला।<ref name="KnowIndia">
{{cite web
|title=National calendar
|department=National identity elements
|website=Know India: National portal of India
|url=https://knowindia.india.gov.in/national-identity-elements/national-calendar.php
|access-date=2024-11-27 }}
</ref>
1957 में पंचांग सुधार समिति के सिफारिश पर एह पंचांग के आधिकारिक रूप से अपनावल गइल। शक संवत आमतौर पर ग्रेगोरियन पंचांग से 78 बरिस पीछे चलेला। हालाँकि, [[जनवरी]] से [[मार्च]] के बीच ई अंतर 79 बरिस के हो जाला।
== इतिहास ==
भारतीय राष्ट्रीय पंचांग के सुधार में वरिष्ठ भारतीय खगोलभौतिकीविद (एस्ट्रोफिजिसिस्ट) [[मेघनाद साहा]] के सबसे महत्वपूर्ण भूमिका रहल। ऊ वैज्ञानिक आ औद्योगिक अनुसंधान परिषद (CSIR) के संरक्षण में बनल पंचांग सुधार समिति के अध्यक्ष रहलें। उनहीं के कोसिस से 1952 में एह समिति के गठन भइल।समिति के मुख्य काम अइसन सटीक पंचांग तैयार कइल रहे, जे बैज्ञानिक अध्ययन पर आधारित होखे आ पूरा भारत में एके समान रूप से अपनावल जा सके। एह काम खातिर समिति के देश के अलग-अलग इलाकन में प्रचलित 30 गो अलग-अलग पंचांग के गहराई से अध्ययन करे के पड़ल। ई काम अउरी कठिन एह कारण हो गइल कि एह पंचांगन के धर्म आ स्थानीय परंपरा से भी गहिर संबंध रहे।
1954 में समिति सिफारिश कइलस कि देश भर में नागरिक उपयोग खातिर एगो नियत उष्णकटिबंधीय सौर पंचांग (Fixed Tropical Solar Calendar) के राष्ट्रीय पंचांग के रूप में अपनावल जाए। एकरा साथे धार्मिक काम खातिर एगो उष्णकटिबंधीय चांद्र-सौर पंचांग के भी प्रस्ताव रखल गइल, बाकिर एह सिफारिश के स्वीकार ना कइल गइल।
1955 में प्रकाशित समिति के रिपोर्ट के भूमिका में भारत के पहिलका प्रधानमंत्री जवाहरलाल नेहरू लिखलें:
{{quote|"देश में प्रचलित अलग-अलग पंचांग अतीत के राजनीतिक बँटवारा के प्रतीक बाड़ें। अब जबकि भारत स्वतंत्र हो गइल बा, त नागरिक, सामाजिक आ दोसर काम खातिर एगो समान पंचांग होखल जरूरी बा, आ एह समस्या के समाधान वैज्ञानिक तरीका से कइल जाए।"}}
भारतीय राष्ट्रीय पंचांग के आधिकारिक इस्तेमाल शक संवत 1879 के 1 चैत्र, मने की 22 मार्च 1957 से शुरू भइल। हालाँकि, सरकार द्वारा राष्ट्रीय पंचांग के प्रचार-प्रसार के प्रयास कइला के बावजूद, एकरा के ना त पंचांग बनावे वाला लोग व्यापक रूप से अपनवलस आ ना आम जनता में एह के खास स्वीकृति मिलल। आजुओ एकर इस्तेमाल मुख्य रूप से सरकारी कार्यालयन तक सीमित बा। एकरे साथ-साथ [[शक संवत]] पर आधारित पुरनको कई ठे पंचांग चलन में बाड़ें, जवना से कई बेर भ्रम के स्थिति पैदा हो जाले।
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:भारत]]
{{भारत-आधार}}
dwyrizfxwq7hl5luykuz64nfjfsrvue
803839
803838
2026-08-02T02:04:27Z
SM7
3953
[[विकिपीडिया:हॉट-कैट|हॉट-कैट]] द्वारा [[श्रेणी:कैलेंडर]] जोड़ल गइल
803839
wikitext
text/x-wiki
'''भारतीय राष्ट्रीय पंचांग''', जेकरा के '''शक पंचांग''' भा '''शक कैलेंडर''' कहल जाला, एगो सौर पंचांग (सुरुज आधारित कलेंडर) ह। [[भारत]] में ई [[ग्रेगरियन कैलेंडर|ग्रेगोरियन पंचांग]] के साथे-साथ सरकारी कलेंडर के रूप में इस्तमाल कइल जाला। एकर उपयोग भारत के राजपत्र (द गजट ऑफ इंडिया), आकाशवाणी (ऑल इंडिया रेडियो) के समाचार प्रसारण, आ [[भारत सरकार]] द्वारा जारी सरकारी पंचांग आ ऑफिशियल कम्युनिकेशन में कइल जाला।<ref name="KnowIndia">
{{cite web
|title=National calendar
|department=National identity elements
|website=Know India: National portal of India
|url=https://knowindia.india.gov.in/national-identity-elements/national-calendar.php
|access-date=2024-11-27 }}
</ref>
1957 में पंचांग सुधार समिति के सिफारिश पर एह पंचांग के आधिकारिक रूप से अपनावल गइल। शक संवत आमतौर पर ग्रेगोरियन पंचांग से 78 बरिस पीछे चलेला। हालाँकि, [[जनवरी]] से [[मार्च]] के बीच ई अंतर 79 बरिस के हो जाला।
== इतिहास ==
भारतीय राष्ट्रीय पंचांग के सुधार में वरिष्ठ भारतीय खगोलभौतिकीविद (एस्ट्रोफिजिसिस्ट) [[मेघनाद साहा]] के सबसे महत्वपूर्ण भूमिका रहल। ऊ वैज्ञानिक आ औद्योगिक अनुसंधान परिषद (CSIR) के संरक्षण में बनल पंचांग सुधार समिति के अध्यक्ष रहलें। उनहीं के कोसिस से 1952 में एह समिति के गठन भइल।समिति के मुख्य काम अइसन सटीक पंचांग तैयार कइल रहे, जे बैज्ञानिक अध्ययन पर आधारित होखे आ पूरा भारत में एके समान रूप से अपनावल जा सके। एह काम खातिर समिति के देश के अलग-अलग इलाकन में प्रचलित 30 गो अलग-अलग पंचांग के गहराई से अध्ययन करे के पड़ल। ई काम अउरी कठिन एह कारण हो गइल कि एह पंचांगन के धर्म आ स्थानीय परंपरा से भी गहिर संबंध रहे।
1954 में समिति सिफारिश कइलस कि देश भर में नागरिक उपयोग खातिर एगो नियत उष्णकटिबंधीय सौर पंचांग (Fixed Tropical Solar Calendar) के राष्ट्रीय पंचांग के रूप में अपनावल जाए। एकरा साथे धार्मिक काम खातिर एगो उष्णकटिबंधीय चांद्र-सौर पंचांग के भी प्रस्ताव रखल गइल, बाकिर एह सिफारिश के स्वीकार ना कइल गइल।
1955 में प्रकाशित समिति के रिपोर्ट के भूमिका में भारत के पहिलका प्रधानमंत्री जवाहरलाल नेहरू लिखलें:
{{quote|"देश में प्रचलित अलग-अलग पंचांग अतीत के राजनीतिक बँटवारा के प्रतीक बाड़ें। अब जबकि भारत स्वतंत्र हो गइल बा, त नागरिक, सामाजिक आ दोसर काम खातिर एगो समान पंचांग होखल जरूरी बा, आ एह समस्या के समाधान वैज्ञानिक तरीका से कइल जाए।"}}
भारतीय राष्ट्रीय पंचांग के आधिकारिक इस्तेमाल शक संवत 1879 के 1 चैत्र, मने की 22 मार्च 1957 से शुरू भइल। हालाँकि, सरकार द्वारा राष्ट्रीय पंचांग के प्रचार-प्रसार के प्रयास कइला के बावजूद, एकरा के ना त पंचांग बनावे वाला लोग व्यापक रूप से अपनवलस आ ना आम जनता में एह के खास स्वीकृति मिलल। आजुओ एकर इस्तेमाल मुख्य रूप से सरकारी कार्यालयन तक सीमित बा। एकरे साथ-साथ [[शक संवत]] पर आधारित पुरनको कई ठे पंचांग चलन में बाड़ें, जवना से कई बेर भ्रम के स्थिति पैदा हो जाले।
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
[[श्रेणी:भारत]]
[[श्रेणी:कैलेंडर]]
{{भारत-आधार}}
8daar741766x6z7n3kbvocawcx5mojj
803840
803839
2026-08-02T02:14:24Z
SM7
3953
बाहरी कड़ी जोड़ल गइल
803840
wikitext
text/x-wiki
'''भारतीय राष्ट्रीय पंचांग''', जेकरा के '''शक पंचांग''' भा '''शक कैलेंडर''' कहल जाला, एगो सौर पंचांग (सुरुज आधारित कलेंडर) ह। [[भारत]] में ई [[ग्रेगरियन कैलेंडर|ग्रेगोरियन पंचांग]] के साथे-साथ सरकारी कलेंडर के रूप में इस्तमाल कइल जाला। एकर उपयोग भारत के राजपत्र (द गजट ऑफ इंडिया), आकाशवाणी (ऑल इंडिया रेडियो) के समाचार प्रसारण, आ [[भारत सरकार]] द्वारा जारी सरकारी पंचांग आ ऑफिशियल कम्युनिकेशन में कइल जाला।<ref name="KnowIndia">
{{cite web
|title=National calendar
|department=National identity elements
|website=Know India: National portal of India
|url=https://knowindia.india.gov.in/national-identity-elements/national-calendar.php
|access-date=2024-11-27 }}
</ref>
1957 में पंचांग सुधार समिति के सिफारिश पर एह पंचांग के आधिकारिक रूप से अपनावल गइल। शक संवत आमतौर पर ग्रेगोरियन पंचांग से 78 बरिस पीछे चलेला। हालाँकि, [[जनवरी]] से [[मार्च]] के बीच ई अंतर 79 बरिस के हो जाला।
== इतिहास ==
भारतीय राष्ट्रीय पंचांग के सुधार में वरिष्ठ भारतीय खगोलभौतिकीविद (एस्ट्रोफिजिसिस्ट) [[मेघनाद साहा]] के सबसे महत्वपूर्ण भूमिका रहल। ऊ वैज्ञानिक आ औद्योगिक अनुसंधान परिषद (CSIR) के संरक्षण में बनल पंचांग सुधार समिति के अध्यक्ष रहलें। उनहीं के कोसिस से 1952 में एह समिति के गठन भइल।समिति के मुख्य काम अइसन सटीक पंचांग तैयार कइल रहे, जे बैज्ञानिक अध्ययन पर आधारित होखे आ पूरा भारत में एके समान रूप से अपनावल जा सके। एह काम खातिर समिति के देश के अलग-अलग इलाकन में प्रचलित 30 गो अलग-अलग पंचांग के गहराई से अध्ययन करे के पड़ल। ई काम अउरी कठिन एह कारण हो गइल कि एह पंचांगन के धर्म आ स्थानीय परंपरा से भी गहिर संबंध रहे।
1954 में समिति सिफारिश कइलस कि देश भर में नागरिक उपयोग खातिर एगो नियत उष्णकटिबंधीय सौर पंचांग (Fixed Tropical Solar Calendar) के राष्ट्रीय पंचांग के रूप में अपनावल जाए। एकरा साथे धार्मिक काम खातिर एगो उष्णकटिबंधीय चांद्र-सौर पंचांग के भी प्रस्ताव रखल गइल, बाकिर एह सिफारिश के स्वीकार ना कइल गइल।
1955 में प्रकाशित समिति के रिपोर्ट के भूमिका में भारत के पहिलका प्रधानमंत्री जवाहरलाल नेहरू लिखलें:
{{quote|"देश में प्रचलित अलग-अलग पंचांग अतीत के राजनीतिक बँटवारा के प्रतीक बाड़ें। अब जबकि भारत स्वतंत्र हो गइल बा, त नागरिक, सामाजिक आ दोसर काम खातिर एगो समान पंचांग होखल जरूरी बा, आ एह समस्या के समाधान वैज्ञानिक तरीका से कइल जाए।"}}
भारतीय राष्ट्रीय पंचांग के आधिकारिक इस्तेमाल शक संवत 1879 के 1 चैत्र, मने की 22 मार्च 1957 से शुरू भइल। हालाँकि, सरकार द्वारा राष्ट्रीय पंचांग के प्रचार-प्रसार के प्रयास कइला के बावजूद, एकरा के ना त पंचांग बनावे वाला लोग व्यापक रूप से अपनवलस आ ना आम जनता में एह के खास स्वीकृति मिलल। आजुओ एकर इस्तेमाल मुख्य रूप से सरकारी कार्यालयन तक सीमित बा। एकरे साथ-साथ [[शक संवत]] पर आधारित पुरनको कई ठे पंचांग चलन में बाड़ें, जवना से कई बेर भ्रम के स्थिति पैदा हो जाले।
{{clear}}
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
== बाहरी कड़ी ==
* [https://web.archive.org/web/20080820082344/http://www.abhivyakti-hindi.org/snibandh/2008/calender.htm भारतीय कैलेंडर की विकास यात्रा] - लेखक: गुणाकर मुले। {{in lang|hi}}
[[श्रेणी:भारत]]
[[श्रेणी:कैलेंडर]]
{{भारत-आधार}}
kscpj80kzu7fbcqepsriaytunzndjf7
बिक्रम संवत
0
101380
803842
2026-08-02T02:22:34Z
SM7
3953
पन्ना [[विक्रम संवत]] पर अनुप्रेषित कइल गइल
803842
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[विक्रम संवत]]
mx3ad0c0fenlqxgg3g0txakfb52j3fj
803843
803842
2026-08-02T02:22:51Z
SM7
3953
Added {{[[:Template:R from alternative spelling|R from alternative spelling]]}} tag to redirect
803843
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[विक्रम संवत]]
{{Redirect category shell|
{{R from alternative spelling}}
}}
8ofr2tgoytzap07z9f56fovmtukd23e
नेपाल संबत
0
101381
803848
2026-08-02T04:20:10Z
SM7
3953
नया आधार लेख / अंग्रेजी विकिपीडिया से अनुबाद कइ के
803848
wikitext
text/x-wiki
'''नेपाल संवत''' ({{langx|new|{{Script|Newa|𑐣𑐾𑐥𑐵𑐮 𑐳𑐩𑑂𑐧𑐟}}}}) एगो चांद्र-सौर पंचांग ह, जे [[नेपाल]] के [[नेवार लोग|नेवार समुदाय]] द्वारा इस्तेमाल कइल जाला। ई पंचांग 20 अक्टूबर 879 से लेके 1769 में [[मल्ल राजवंश]] के अंत तक नेपाल के आधिकारिक पंचांग रहल। एह दौरान नेपाल संवत के इस्तेमाल सिक्कन, पत्थर आ ताम्रपत्र के अभिलेखन, राजकीय आदेशन, इतिहास ग्रंथन, हिंदू आ बौद्ध पांडुलिपियन, कानूनी दस्तावेजन आ आधिकारिक पत्राचार में कइल जात रहे।
1769 में [[शाह राजवंश]] द्वारा नेपाल पर अधिकार कइला के बाद, देश के आधिकारिक पंचांग के रूप में पहिले शक संवत आ बाद में विक्रम संवत के अपनावल गइल। आजुओ नेपाल संवत नेपाल में सांस्कृतिक दृष्टि से बहुत महत्व रखेला, खास करके नेवार समुदाय के बीच। एह समुदाय के अधिकांश परब-तिहुआर एही पंचांग के आधार पर मनावल जालें। एह पंचांग के सांस्कृतिक आ ऐतिहासिक महत्व के देखत, 11 नवंबर 2023 से नेपाल सरकार सरकारी दस्तावेजन में विक्रम संवत के साथे-साथ नेपाल संवत के भी शामिल करे के फैसला कइलस।
नेपाल संवत के शुरुआत के बारे में कई गो लोककथा प्रचलित बाड़ी। एह में सबसे प्रसिद्ध कथा संखधर साख्वा से जुड़ल बा। लोकमान्यता के अनुसार, ओहें नेपाल संवत के शुरुआत कइले रहलें। हालाँकि, इतिहासकार लोग के अनुसार नेपाल संवत के वास्तविक ऐतिहासिक उत्पत्ति आजुओ निश्चित रूप से ज्ञात नइखे।
{{नेपाल-आधार}}
{{measurement-stub}}
ntsjvlpvd3fyrj5xrgmlsw52hz52h1s
फसली कलेंडर
0
101382
803849
2026-08-02T04:29:04Z
SM7
3953
नया आधार लेख / अंग्रेजी विकिपीडिया से अनुबाद कइ के
803849
wikitext
text/x-wiki
'''फसली कलेंडर''' भा '''फसली संवत''' फसल के आधार पर बनल पंचांगन के एगो समूह ह, जेकर इस्तेमाल मुगल शासन आ ब्रिटिश शासन के समय [[भारतीय उपमहादीप]] के कई गो इलाकन में कइल जात रहे। आज के समय में एकर इस्तेमाल मुख्य रूप से दक्कन क्षेत्र में होखे ला।
फसली पंचांग के दू गो अलग-अलग सिस्टम बा—चांद्र-सौर फसली पंचांग आ पूरा सौर फसली पंचांग। पूरा सौर फसली पंचांग के एगो रूप कुछ समय तक हैदराबाद दक्कन के आधिकारिको कलेंडर रहल।
चांद्र-सौर फसली पंचांग के शुरुआत [[भादो]] महीना के पुर्नवासी के बाद, यानी लगभग [[सितंबर]] में होला। एह पंचांग में भारतीय महीना सभ के नाँव आ पूर्णिमांत सिस्टम के बरकरार रखल गइल बा, बाकिर बरिस के गणना सौर प्रणाली से कइल जाला। भारत के परंपरागत पंचांगन से अलग, एह में पखवारा के हिसाब ना रखल जाला, बल्कि हर महीना के 29 भा 30 दिन मानल जाला। ब्रिटिश भारत के समय बिहार (मिथिला) आ बनारस प्रांत के अदालतन में ई स्थानीय पंचांग के रूप में मान्य रहे।
सौर फसली पंचांग के भी दू गो रूप रहल— एगो दक्कन क्षेत्र में प्रचलित रहे। दुसरका ऐतिहासिक रूप से [[बंबई प्रांत]] में इस्तेमाल होखे। दक्कनी फसली बरिस जुलाई से शुरू होके अगिला बरिस के जून तक चलेला। दूनो सौर फसली सिस्टमन में फसली बरिस में 590 जोड़ दिहला पर ओह के लगभग [[ग्रेगरियन कैलेंडर|ग्रेगोरियन बरिस]] मिल जाला। उदाहरण खातिर, फसली संवत 1410 के अवधि जुलाई 2000 से जून 2001 तक रहल।
{{भारत-आधार}}
{{नेपाल-आधार}}
{{नापजोख-आधार}}
9dkjvyyfd9lkb1mez3pr4s4ylkzexnq
803850
803849
2026-08-02T04:30:35Z
SM7
3953
[[विकिपीडिया:हॉट-कैट|हॉट-कैट]] द्वारा +[[श्रेणी:कैलेंडर]]; +[[श्रेणी:भारतीय संस्कृति]]
803850
wikitext
text/x-wiki
'''फसली कलेंडर''' भा '''फसली संवत''' फसल के आधार पर बनल पंचांगन के एगो समूह ह, जेकर इस्तेमाल मुगल शासन आ ब्रिटिश शासन के समय [[भारतीय उपमहादीप]] के कई गो इलाकन में कइल जात रहे। आज के समय में एकर इस्तेमाल मुख्य रूप से दक्कन क्षेत्र में होखे ला।
फसली पंचांग के दू गो अलग-अलग सिस्टम बा—चांद्र-सौर फसली पंचांग आ पूरा सौर फसली पंचांग। पूरा सौर फसली पंचांग के एगो रूप कुछ समय तक हैदराबाद दक्कन के आधिकारिको कलेंडर रहल।
चांद्र-सौर फसली पंचांग के शुरुआत [[भादो]] महीना के पुर्नवासी के बाद, यानी लगभग [[सितंबर]] में होला। एह पंचांग में भारतीय महीना सभ के नाँव आ पूर्णिमांत सिस्टम के बरकरार रखल गइल बा, बाकिर बरिस के गणना सौर प्रणाली से कइल जाला। भारत के परंपरागत पंचांगन से अलग, एह में पखवारा के हिसाब ना रखल जाला, बल्कि हर महीना के 29 भा 30 दिन मानल जाला। ब्रिटिश भारत के समय बिहार (मिथिला) आ बनारस प्रांत के अदालतन में ई स्थानीय पंचांग के रूप में मान्य रहे।
सौर फसली पंचांग के भी दू गो रूप रहल— एगो दक्कन क्षेत्र में प्रचलित रहे। दुसरका ऐतिहासिक रूप से [[बंबई प्रांत]] में इस्तेमाल होखे। दक्कनी फसली बरिस जुलाई से शुरू होके अगिला बरिस के जून तक चलेला। दूनो सौर फसली सिस्टमन में फसली बरिस में 590 जोड़ दिहला पर ओह के लगभग [[ग्रेगरियन कैलेंडर|ग्रेगोरियन बरिस]] मिल जाला। उदाहरण खातिर, फसली संवत 1410 के अवधि जुलाई 2000 से जून 2001 तक रहल।
{{भारत-आधार}}
{{नेपाल-आधार}}
{{नापजोख-आधार}}
[[श्रेणी:कैलेंडर]]
[[श्रेणी:भारतीय संस्कृति]]
d1ni2z3nef498c1ko82h0kbc6djxq24
फसली साल
0
101383
803855
2026-08-02T06:19:58Z
SM7
3953
पन्ना [[फसली कलेंडर]] पर अनुप्रेषित कइल गइल
803855
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[फसली कलेंडर]]
ihqm29o6mmzprb4coyouh3cmmbqrbma
803856
803855
2026-08-02T06:20:58Z
SM7
3953
Added {{[[:Template:R from alternative name|R from alternative name]]}} tag to redirect
803856
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[फसली कलेंडर]]
{{Redirect category shell|
{{R from alternative name}}
}}
ox0y6mvtr65ey8ohnisj7h66rk84wg7
दुइज
0
101384
803859
2026-08-02T06:50:24Z
SM7
3953
नया आधार लेख
803859
wikitext
text/x-wiki
'''दुइज''' भा '''दूज''' ({{Langx|sa|द्वितीया}}) [[हिंदू पतरा|हिंदू कलेंडर]] के अन्हार चाहे अँजोर पाख के दुसरी [[तिथि]] ह। अँजोर पाख में एह दिन [[चंद्रमा]] के दर्शन (चंद्रदर्शन) कइल शुभ मानल जाला। चंद्रमा कुछे देरी खाती लउके ला; दुर्लभ दर्शन के कारन भोजपुरी बेल्ट में "दुइज के चान" मुहावरा के रूप में चलन में हवे।
== प्रमुख परब-तिहुआर आ दिवस ==
* [[भइया दूज]]
* [[यम द्वितीया]]
== संदर्भ ==
{{Reflist|29em}}
{{हिंदू तिथि सभ}}
[[श्रेणी:ज्योतिष]]
[[श्रेणी:हिंदू पतरा]]
[[श्रेणी:तिथी]]
[[श्रेणी:हिंदू कलेंडर के तिथी]]
{{hinduism-stub}}
{{Astronomy-stub}}
p6go41214nb5tdi6agveig2hjg3gd87