Wikipiideɛ
dgawiki
https://dga.wikipedia.org/wiki/A_Gamp%C9%9Bl%C9%9B_zu
MediaWiki 1.47.0-wmf.13
first-letter
Duoro bimbu zie
Be o yoŋ
Yeli
Toma daana
Toma daana yeli
Wikipedia
Wikipedia yeli
Duoro kɔre
Duoro kɔre yeli
MediaWiki
MediaWiki yeli
Tɛmpileti
Tɛmpileti yeli
Sombo
Sombo yeli
Gbuli
Gbuli yeli
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Event
Event talk
Jim Crow Laws
0
5798
63612
52983
2026-08-01T15:54:46Z
InternetArchiveBot
38
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
63612
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q865365}}
'''Jim crow Laws''' da iya begiri ang da bi a [[America|United States]] paaluu a baarong saŋa 19th ane a piiluu saŋa a 20th centuries nang da wanne a racial segregation, "Jim Crow" o na da e pejorative ko nensɔgele. <ref>https://archive.org/details/jimcrowlawsracis00frem</ref>A baara ko a Jim Crow laws da nang leɛre la a 1965.<ref>https://books.google.com/books?id=RgpiDwAAQBAJ&pg=PA27</ref> Formal ane informal racial segregation policies da be la a ziiri mine nang be a United States neng a lɛ zaa, ane gba states mine nang ba paale a South da ba sage feretaalong a kpeɛbo poɔ aqne vootu yeltare. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Jim_Crow_laws#cite_note-4</ref><ref>https://web.archive.org/web/20230323021639/https://upfront.scholastic.com/issues/2019-20/030920/the-jim-crow-north.html#1300L</ref>Southern mere da nang be la a white-dominated state legislatures (Redeemers) ko a disenfranchise kyɛ iri a political ane economic nyaabo ko a African Americans a meɛbo wagere poɔ.<ref>https://books.google.com/books?id=POhHuoGILNYC&pg=PA24</ref> A ana nang da nang gɛrɛ nimitɔɔre a racial segregation meng da nyɛ la sommo yi Lily-white movement.<ref>https://www.cambridge.org/core/journals/studies-in-american-political-development/article/abs/whiteness-and-the-emergence-of-the-republican-party-in-the-early-twentiethcentury-south/899B4B98A78353683C3C6050DFA5771B</ref>
== Meng kaa kyɛ ==
* Civil rights movement portal
* Law portal
* United States portal
* Anti-miscegenation laws
* Apartheid
* Black Codes in the United States
* Casta
* Convict leasing
* Disenfranchisement after the Reconstruction era
* Group Areas Act
* Indian Act
* Israeli apartheid
* Jim Crow economy
* List of Jim Crow law examples by state
* Lynching
* Mass racial violence in the United States
* Native Lands Act 1865
* Natives Land Act, 1913
* Pass law
* Racial segregation in the United States
* Racism in the United States
* Second-class citizen
* Sharecropping
* Sundown town
* ''The New Jim Crow''
* Timeline of the civil rights movement
* White Australia policy
== Nimitɔɔre kannoo ==
*
* Ayers, Edward L. ''The Promise of the New South: Life After Reconstruction.'' New York: Oxford University Press, 1992. <nowiki>ISBN 0-1950-3756-1</nowiki>
* Barnes, Catherine A. ''Journey from Jim Crow: The Desegregation of Southern Transit.'' New York: Columbia University Press, 1983. <nowiki>ISBN 0-2310-5380-0</nowiki>
* Bartley, Numan V. ''The Rise of Massive Resistance: Race and Politics in the South during the 1950s.'' Baton Rouge, LA: Louisiana State University Press, 1969.
* Bond, Horace Mann. "The Extent and Character of Separate Schools in the United States." ''Journal of Negro Education'' vol. 4 (July 1935), pp. 321–327.
* Brown, Nikki L.M., and Barry M. Stentiford, eds. ''The Jim Crow Encyclopedia'' (Greenwood, 2008)
* Chin, Gabriel, and Karthikeyan, Hrishi. ''Preserving Racial Identity: Population Patterns and the Application of Anti-Miscegenation Statutes to Asians, 1910 to 1950'', 9 Asian L.J. 1 (2002)
* Campbell, Nedra. ''More Justice, More Peace: The Black Person's Guide to the American Legal System''. Lawrence Hill Books, 2002. <nowiki>ISBN 1-5565-2468-4</nowiki>
* Cole, Stephanie and Natalie J. Ring (eds.), ''The Folly of Jim Crow: Rethinking the Segregated South''. College Station, TX: Texas A&M University Press, 2012. <nowiki>ISBN 1-6034-4582-X</nowiki>
* Dailey, Jane; Gilmore, Glenda Elizabeth and Simon, Bryant (eds.), ''Jumpin' Jim Crow: Southern Politics from Civil War to Civil Rights''. Princeton, NJ: Princeton University Press, 2000. <nowiki>ISBN 0-6910-0192-8</nowiki>
* Fairclough, Adam. "'Being in the Field of Education and Also Being a Negro ... Seems ... Tragic': Black Teachers in the Jim Crow South." ''The Journal of American History'' vol. 87 (June 2000), pp. 65–91.
* Feldman, Glenn. ''Politics, Society, and the Klan in Alabama, 1915–1949''. Tuscaloosa, AL: University of Alabama Press, 1999. <nowiki>ISBN 0-8173-0984-5</nowiki>
* Fireside, Harvey. ''Separate and Unequal: Homer Plessy and the Supreme Court Decision That Legalized Racism''. New York: Carroll & Graf, 2003. <nowiki>ISBN 0-7867-1293-7</nowiki>
* Foner, Eric. ''Reconstruction, America's Unfinished Revolution, 1863–1877''. New York: Harper & Row, 1988. <nowiki>ISBN 0-0601-5851-4</nowiki>
* Gaines, Kevin. ''Uplifting the Race: Black Leadership, Politics, and Culture in the Twentieth Century''. University of North Carolina Press, 1996. <nowiki>ISBN 0-8078-2239-6</nowiki>
* Gaston, Paul M. ''The New South Creed: A Study in Southern Mythmaking''. New York: Alfred A. Knopf, 1970.
* Gates, Henry Louis Jr. ''Stony the Road: Reconstruction, White Supremacy, and the Rise of Jim Crow''. New York: Penguin Press, 2019. <nowiki>ISBN 0-5255-5953-1</nowiki>
* Gilmore, Glenda Elizabeth. ''Gender and Jim Crow: Women and the Politics of White Supremacy in North Carolina, 1896–1920''. Chapel Hill, NC: University of North Carolina Press, 1996. <nowiki>ISBN 0-8078-2287-6</nowiki>
* Griffin, John Howard. ''Black Like Me''. Boston: Houghton Mifflin, 1961.
* Haws, Robert, ed. ''The Age of Segregation: Race Relations in the South, 1890–1945'' University Press of Mississippi, 1978.
* Hackney, Sheldon. ''Populism to Progressivism in Alabama''. Princeton, NJ: Princeton University Press, 1969.
* Johnson, Charles S. ''Patterns of Negro Segregation''. New York: Harper and Brothers, 1943.
* Klarman, Michael J. ''From Jim Crow to Civil Rights: The Supreme Court and the Struggle for Racial Equality''. New York: Oxford University Press, 2004. <nowiki>ISBN 0-1951-2903-2</nowiki>
* Litwack, Leon F. ''Trouble in Mind: Black Southerners in the Age of Jim Crow''. New York: Alfred A. Knopf, 1998. <nowiki>ISBN 0-3945-2778-X</nowiki>
* Lopez, Ian F. Haney. "A nation of minorities": race, ethnicity, and reactionary colorblindness. ''Stanford Law Review'', February 1, 2007.
* Kantrowitz, Stephen. ''Ben Tillman & the Reconstruction of White Supremacy'' (2000)
* McMillen, Neil R. ''Dark Journey: Black Mississippians in the Age of Jim Crow''. Urbana, IL: University of Illinois Press, 1989.
* Medley, Keith Weldon. ''We As Freemen: Plessy v. Ferguson''. Pelican. March, 2003.
* Murray, Pauli. ''States' Law on Race and Color''. University of Georgia Press. 2d ed. 1997 (Davison Douglas ed.). <nowiki>ISBN 978-0-8203-1883-7</nowiki>
* Myrdal, Gunnar. ''An American Dilemma: The Negro Problem and Modern Democracy.'' New York: Harper and Row, 1944.
* Newby, I.A. ''Jim Crow's Defense: Anti-Negro Thought in America, 1900–1930.'' Baton Rouge, LA: Louisiana State University Press, 1965.
*
* Percy, William Alexander. ''Lanterns on the Levee: Recollections of a Planter's Son.'' 1941. Reprint, Baton Rouge, LA: Louisiana State University Press, 1993.
* Pye, David Kenneth. "Complex Relations: An African-American Attorney Navigates Jim Crow Atlanta". ''Georgia Historical Quarterly'', Winter 2007, vol. 91, issue 4, 453–477.
* Rabinowitz, Howard N. ''Race Relations in the Urban South, 1856–1890'' (1978)
* Smith, J. Douglas. ''Managing: Race, Politics, and Citizenship in Jim Crow Virginia'' University of North Carolina Press, 2002.
* Smith, J. Douglas. "The Campaign for Racial Purity and the Erosion of Paternalism in Virginia, 1922–1930: "Nominally White, Biologically Mixed, and Legally Negro." ''Journal of Southern History'' vol. 68 (February 2002), pp. 65–106.
* Smith, J. Douglas. "Patrolling the Boundaries of Race: Motion Picture Censorship and Jim Crow in Virginia, 1922–1932." ''Historical Journal of Film, Radio, and Television'' 21 (August 2001): 273–91.
* Sterner, Richard [sv]. ''The Negro's Share'' (1943) detailed statistics
*
* Wood, Amy Louise and Natalie J. Ring (eds.), ''Crime and Punishment in the Jim Crow South.'' Urbana, IL: University of Illinois Press, 2019.
* Woodward, C. Vann. ''The Strange Career of Jim Crow: A Brief Account of Segregation''. New York: Oxford University Press, 1955.
* Woodward, C. Vann. ''The Origins of the New South: 1877–1913''. Baton Rouge, LA: Louisiana State University Press, 1951. online
=== Sports ===
*
* Demas, Lane. “Beyond Jackie Robinson: Racial Integration in American College Football and New Directions in Sport History.” ''History Compass'' 5.2 (2007): 675–90.
* Essington, Amy. ''The Integration of the Pacific Coast League: Race and Baseball on the West Coast'' (U of Nebraska Press, 2018).
* Hawkins, Billy. ''The new plantation: Black athletes, college sports, and predominantly white NCAA institutions'' (Palgrave Macmillan, 2013).
* Clement, Rufus E. "Racial integration in the field of sports." ''Journal of Negro Education'' 23.3 (1954): 222– online
* Fitzpatrick, Frank. ''And the Walls Came Tumbling Down: The Basketball Game That Changed American Sports'' (2000)
* Hutchison, Phillip. "The legend of Texas Western: journalism and the epic sports spectacle that wasn't." ''Critical Studies in Media Communication'' 33.2 (2016): 154–67.
* Lopez, Katherine. ''Cougars of Any Color: The Integration of University of Houston Athletics, 1964–1968'' (McFarland, 2008).
* Martin, Charles H. "Jim Crow in the gymnasium: the integration of college basketball in the American South." ''International Journal of the History of Sport'' 10.1 (1993): 68–86.
* Miller, Patrick B. "Slouching toward a new expediency: College football and the color line during the depression decade" ''American Studies'' 40.3 (1999): 5–30.
* Pennington, Richard. ''Breaking the Ice: The Racial Integration of Southwest Conference Football'' (McFarland, 1987).
* Romero, Francine Sanders. "'There are only white champions': The rise and demise of segregated boxing in Texas." ''Southwestern Historical Quarterly'' 108.1 (2004): 26–41. online
* Sacks, Marcy S. ''Joe Louis: Sports and Race in Twentieth-Century America'' (Routledge, 2018).
* Spivey, Donald. "The black athlete in big-time intercollegiate sports, 1941–1968." ''Phylon'' 44.2 (1983): 116–25. online Archived March 19, 2022, at the Wayback Machine
* White, Derrick E. "From desegregation to integration: Race, football, and 'Dixie' at the University of Florida" ''Florida Historical Quarterly'' 88.4 (2010): 469–96.
== Ziiri mine liŋkiri ==
Library resources about
'''Jim Crow laws'''
----
* Resources in your library
* Resources in other libraries
'''Jim Crow laws'''at Wikipedia's sister projects
* Media from Commons
* Quotations from Wikiquote
* Data from Wikidata
* The Jim Crow Museum of Racist Memorabilia
* Jim Crow and Reconstruction
* The History of Jim Crow, Ronald L. F. Davis – A series of essays on the history of Jim Crow. Archive index at the Wayback Machine
** Creating Jim Crow – Origins of the term and system of laws.
** Racial Etiquette: The Racial Customs and Rules of Racial Behavior in Jim Crow America – The basics of Jim Crow etiquette.
* "You Don't Have to Ride Jim Crow!" PBS documentary on first Freedom Ride, in 1947.
* List of laws enacted in various states
* Ferris University page about Jim Crow
* [1]''Voices on Antisemitism'' Interview with David Pilgrim, founder of Jim Crow Museum] Archived May 6, 2009, at the Wayback Machine from the US Holocaust Memorial Museum
* Jim Crow Era, History in the Key of Jazz, Gerald Early, Washington University in St. Louis, Missouri (esp. see section "Jim Crow is Born")
* Examples of Jim Crow laws
* Reports of the Death of Jim Crow Prove Greatly Exaggerated. Bill Morris, ''The Daily Beast''.
* Jim Crow Signs at A History of Central Florida Podcast
* Black Justice – American Civil Liberties Union, 1931
== Sommo Yizie ==
ez2991gafa3aymrl6n6rhd669nny6r9
Khartoum
0
5894
63613
53677
2026-08-01T21:33:43Z
InternetArchiveBot
38
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
63613
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1963}}
'''Khartoum''' bee '''Khartum'''<ref>http://www.thefreedictionary.com/Khartoum</ref><ref>http://dictionary.reference.com/browse/Khartoum</ref> e la a kapital paaloŋ ko a Sudan meŋ na e a Khartoum State. Neŋ noba yagroŋ naŋ e 7.1 miliyɔɔ noba, Greater Khartoum la a teŋkpoŋ ko a urban area naŋ be Sudan.<ref>https://demographia.com/db-worldua.pdf#page=24:~:text=Sudan,Khartoum</ref>
Khartoum bezie la a confluence ko a White Nile<ref>https://web.archive.org/web/20250819005049/https://www.african-cities.org/khartoum/</ref> – naŋ zoro gɛrɛ a north yi Lake Victoria – ane a Blue Nile, zoro gɛrɛ west yi Lake Tana naʋ be Ethiopia.
== Climate ==
{| class="wikitable mw-collapsible"
! colspan="14" |Climate data for Khartoum (1991–2020)
|-
!Month
!Jan
!Feb
!Mar
!Apr
!May
!Jun
!Jul
!Aug
!Sep
!Oct
!Nov
!Dec
!Year
|-
!Record high °C (°F)
|42.7
(108.9)
|42.5
(108.5)
|45.6
(114.1)
|46.5
(115.7)
|47.5
(117.5)
|46.5
(115.7)
|44.7
(112.5)
|44.0
(111.2)
|45.3
(113.5)
|43.5
(110.3)
|41.5
(106.7)
|39.5
(103.1)
|47.5
(117.5)
|-
!Mean daily maximum °C (°F)
|31.0
(87.8)
|33.7
(92.7)
|37.0
(98.6)
|40.6
(105.1)
|42.1
(107.8)
|41.5
(106.7)
|38.8
(101.8)
|36.9
(98.4)
|38.9
(102.0)
|39.5
(103.1)
|35.6
(96.1)
|32.1
(89.8)
|37.3
(99.1)
|-
!Daily mean °C (°F)
|23.6
(74.5)
|25.9
(78.6)
|29.1
(84.4)
|32.8
(91.0)
|35.0
(95.0)
|34.9
(94.8)
|32.7
(90.9)
|31.1
(88.0)
|32.7
(90.9)
|32.9
(91.2)
|28.8
(83.8)
|25.0
(77.0)
|30.4
(86.7)
|-
!Mean daily minimum °C (°F)
|16.1
(61.0)
|18.0
(64.4)
|21.1
(70.0)
|24.9
(76.8)
|27.9
(82.2)
|28.2
(82.8)
|26.7
(80.1)
|25.4
(77.7)
|26.5
(79.7)
|26.4
(79.5)
|22.0
(71.6)
|18.0
(64.4)
|23.4
(74.1)
|-
!Record low °C (°F)
|7.5
(45.5)
|8.4
(47.1)
|12.5
(54.5)
|16.0
(60.8)
|18.5
(65.3)
|20.2
(68.4)
|17.8
(64.0)
|18.0
(64.4)
|17.7
(63.9)
|17.5
(63.5)
|14.5
(58.1)
|10.4
(50.7)
|7.5
(45.5)
|-
!Average precipitation mm (inches)
|0.0
(0.0)
|0.0
(0.0)
|0.0
(0.0)
|0.4
(0.02)
|4.7
(0.19)
|3.4
(0.13)
|24.9
(0.98)
|53.1
(2.09)
|24.5
(0.96)
|9.1
(0.36)
|0.3
(0.01)
|0.0
(0.0)
|120.4
(4.74)
|-
!Average precipitation days
|0.0
|0.0
|0.0
|0.0
|0.7
|0.6
|2.8
|4.8
|2.3
|1.1
|0.0
|0.0
|12.4
|-
!Average relative humidity (%)
|26
|21
|16
|14
|19
|26
|42
|53
|44
|30
|25
|29
|29
|-
!Mean monthly sunshine hours
|316.2
|296.6
|316.2
|318.0
|310.0
|279.0
|269.7
|272.8
|273.0
|306.9
|303.0
|319.3
|3,580.7
|-
!Mean daily sunshine hours
|9.8
|9.8
|9.7
|9.8
|8.9
|8.2
|7.3
|7.4
|8.3
|9.5
|10.0
|9.9
|9.1
|-
| colspan="14" |Source 1: World Meteorological Organisation, NOAA (extremes and humidity 1961–1990)
|-
| colspan="14" |Source 2: Deutscher Wetterdienst (sun, 1961–1990)
|}
== Demographics ==
{| class="wikitable"
! rowspan="2" |Year
! colspan="2" |Population
|-
!City
!Metropolitan area
|-
|1859
|30,000
|n.a.
|-
|1907
|69,349
|n.a.
|-
|1956
|93,100
|245,800
|-
|1973
|333,906
|748,300
|-
|1983
|476,218
|1,340,646
|-
|1993
|947,483
|2,919,773
|-
|2008 Census Preliminary
|3,639,598
|5,274,321
|}
=== Sinii sere ===
* Song of Khartoum (1955)
* Khartoum (1966 film) (1966)
* Khartoum Offside (2019)
*
== Kyɛle ==
# /kɑːrˈtuːm/ <sup>ⓘ</sup> ''kar-TOOM''; Arabic: الخرطوم, <small>romanized:</small> ''al-Khurṭūm'', boɔlɔ [al.xur.tˤuːm]
== Bibliography ==
Kyɛlle kyɛ: Bibliography yelkorɔ ko Khartoum
==Ziiri mine liŋkiri==
{{Commons}}
{{Wikivoyage}}
*[https://www.theguardian.com/world/2017/apr/05/captured-in-darfur-south-sudan Kidnapped, tortured and thrown in jail: my 70 days in Sudan] The Guardian, 2017
*{{Cite web |last=Werner |first=Louis |date=April 2018 |title=Khartoum: A Tale of Two Rivers |url=https://www.aramcoworld.com/Articles/March-2018/Khartoum-A-Tale-of-Two-Rivers |website=AramcoWorld}}
{{Geographic location
|Centre = Khartoum
|North = [[Khartoum North|Khartoum Bahri]], [[Shendi]], [[River Nile State]]
|Northeast = [[Blue Nile]], [[Khartoum North]]
|East = [[Kassala]], [[Kassala State]], [[Port Sudan]], [[Red Sea State]]
|Southeast = [[Al Qadarif]], [[Al Qadarif (state)|Al Qadarif State]]
|South = [[Wad Madani]], [[Al Jazirah (state)]]
|Southwest = [[Ed Dueim]], [[White Nile State]]
|West = White Nile, [[Omdurman]], [[North Kordofan]]
|Northwest = [[Omdurman]], [[Northern, Sudan|Northern State]]
}}
==Tarejiihi==
{{List of African capitals}}
{{Capitals of Arab countries}}
{{Districts of Khartoum}}
{{Authority control}}
[[Category:Wp/wlx]]
[[Category:Khartoum| ]]
[[Category:Capitals in Africa]]
[[Category:Cities in Sudan]]
[[Category:Populated places established in 1821]]
[[Category:Populated places in Khartoum State]]
[[Category:Populated places on the Nile]]
[[Category:State capitals in Sudan]]
3h1skmtscw061w02fpjxo45dgk9e0vi
Tajine mtewem
0
6277
63611
63517
2026-08-01T15:16:41Z
InternetArchiveBot
38
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
63611
wikitext
text/x-wiki
{{databox|item=Q3327301}}
'''Tajine mtewem,''' baŋ maŋ ŋmaaguu giraa ka '''mtewem''' eɛ Algeria deme seemaa,<ref>Bouksani, Louisa (1989). Gastronomie Algérienne. Alger, Ed. Jefal. p. 135.</ref> gbɛɛ yaga Algerine (naŋ e yiri kaŋa naŋ be Algiers).<ref>Bouayed, Fatima-Zohra (1983). La cuisine algérienne. Paris: Messidor/Temps actuels. <nowiki>ISBN 2-201-01648-8</nowiki>. OCLC 11290460.</ref> Nɛne bilee poɔŋ la baŋ maŋ maalaa yineŋ, noɔ nɛne bee boɔ nɛne, garlik aneŋ ataaba. Alibasa neŋ garlik la baŋ maŋ de maalaa ("mtewem" muni la "aneŋ garlik") tajeni daansene la baŋ maŋ de doge.<ref>[https://web.archive.org/web/20230611130655/https://lejournaldelafrique.com/en/kitchens-of-africa-the-algerian-mtewem/ "African cuisine: Algerian mtewem"]. Le Journal de l'Afrique. 2021-04-23. Archived from the original on 2023-06-11. Retrieved 2022-05-30.</ref><ref>[https://www.amourdecuisine.fr/article-mtewem-cuisine-algerienne-%d8%a7%d9%84%d9%85%d8%ab%d9%88%d9%85.html "mtewem, cuisine algerienne المثوم"]. Amour de cuisine (in French). 2022-03-13. Retrieved 2022-05-30.</ref><ref>Harig Benmostefa, Fatima Zohra. [https://web.archive.org/web/20230611062008/https://www.asjp.cerist.dz/en/downArticle/226/9/1/187983 "Lexique et identité culturelle de la gastronomie Algérienne d'expression française"]. Aleph: Langues, Médias & Sociétés – via Université Mohamed Ben Ahmed Oran2.</ref>
Awa Algeria deme seemaa, ba maŋ di naŋ neŋ zɛ peԑne bee zɛ ziiri.<ref>Chun, Hui-Jung (1996). [https://koreascience.kr/article/JAKO199603041539424.page "Food of Maghreb -Algerian food in particular-"]. Journal of the Korean Society of Food Culture (in Korean). 11 (5): 660. ISSN 1225-7060.</ref>
==Enfuomo==
<gallery class="center" widths="200" heights="140">
File:Mtewem.jpg|Sããkoŋ [[Algerian cuisine|Algerian]] tajine mtewem naŋ maale e pelaa a ŋmaa eŋ tajine laa poɔ
File:mtewemsauce.jpg|Sããkoŋ Algerian tajine mtewem naŋ ŋmaa eŋ tajine laa eŋɛ [[Algiers]], [[Algeria]] poɔ
</gallery>
== Sommo Yizie ==
[[Gbuli:Culture connect Africa 2026]]
[[Gbuli:Dagaare]]
[[Gbuli:Bondiraa]]
[[Gbuli:west Africa]]
[[Gbuli:Gampɛlɛ zaa]]
[[Gbuli:Africa]]
[[Gbuli:Mainpage]]
[[Gbuli:Ghana]]
3fzmtresluh9eedsbee9aunvq2ks82y
Pea soup
0
7281
63609
63586
2026-08-01T15:01:46Z
InternetArchiveBot
38
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
63609
wikitext
text/x-wiki
{{databox|item=Q367225}}
[[Duoro kɔre:Hernekeitto.jpg|thumb]]
Pea zeɛre bee split pea zeɛre, e la zeɛre ba naŋ maŋ de pea banaŋ deɛle ka a ko doge ne a seŋ, split pea zeɛre. a zeɛre ama taa la parɛɛ a ŋa lɛ a maaloo naŋ taa parɛɛ a ŋa lɛ saaŋkompare pare gyamaa naŋ taa a maaloo a toɔraa. Gbɛɛ yaga a zeɛre maŋ waa ŋa teevaare bee ka a e doɔre a yi be ba naŋ maala a ane pea anaŋ ba naŋ de maala ne a. kyɛ a zaa koɔbo maŋ be la ''Pisum sativum.''
== Saadayel bee Dakoreŋ ==
Pea zeɛre e la zeɛre banaŋ dire yuomo tuturi naŋ pare, a yi a antiŋuity wagere na poɔ zaa, A Aristophanes poɔ, ba boɔlɔ a la ka The Bird”, kyɛ neɛ kaŋa naŋ yi a Greek ane a Romans paaloŋ poɔ la da koɔrɔ a bombie ama, o da maŋ kɔ a la a ta ŋa 500 BC te ta ŋa 400 BC. A wagere na poɔ, ziire naŋ be a Athens poɔ ka ba da maŋ koɔrɔ pea zɛtoloŋ.<ref>https://web.archive.org/web/20120427183359/http://www.vegparadise.com/highestperch52.html</ref>
Ba da maŋ dire la peas bommaara ka a naŋ ba nyoore sɛre, a naŋ maŋ e la bilibili lɛ kyɛ ka piili dire.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Pea_soup#cite_ref-2</ref> Peɛroo wuli ka saŋkompare poɔ ba maŋ baŋ de la buuluŋ bee kookoo, ka anaŋ wa peas maara<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Pea_soup#cite_ref-3</ref> ana la ka ba maŋ de maale ne a ''Potage Saint-Germain kookoo.'' Kyɛ a bommaaara ama e la boma ba naŋ da maŋ de a maale ne bondirii a ko a Louis XIV, ka onaŋ wa te yi a sɛrɛɛ di zie Château de Saint-Germain-en-Laye, a yuori ŋa da pore la a (1660 – 1680) yuomo poɔ.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Pea_soup#cite_ref-4</ref>
=== A Viiri a Tendaazaa ===
[[Duoro kɔre:Pie floater in Adelaide SA (cropped).jpg|thumb]]
=== Australia ===
Atikile meŋa: ''Pie floater''
Pie floater e la a Australian paaloŋ bondirii kaŋa naŋ pore a Adelaide paaloŋ poɔ. A bondirii ama pie zeɛre ane meat pie la ka ba maŋ de lantaa a maale ne, a ana yoŋ naane gbɛɛ yaga ba maŋ de la toosi a pale. A yelŋa piili taa la sagediibu ka o piili a 1890s yuom poɔ., pie floater de yuori kaŋ neɛzaa a baŋ a bondirii ka e boma ba naŋ da maŋ koɔrɔ a South Australian pie carts paaloŋ poɔ.
A pie floater e la a Australian saaŋkompare bondiraa ka ba maŋ maale o maalo kaŋa a boɔle ka meat pie., kyɛ a mine kaŋa ba maŋ maale o la a saaŋkompare maaloo a nyɔge leɛ ka a pare leɛ do sazu kyɛ ka a pare leɛ sigi puliŋ.ka laa poɔ wa la, pea zeɛre maŋ e la tage kyɛ ka maale waa ŋa tevaare waaloŋ.<ref>http://blogs.abc.net.au/sa/2010/05/the-glorious-meat-pie-and-humble-pie-floater.html?site=adelaide&program=adelaide_afternoons</ref>
=== Britain ane Ireland ===
A e la bebiiri sakuuri yieluŋ kaŋ. Noba gyamaa naŋ baŋ ka ba sɛge ka o taa sommo yiebu zie a 1765<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Pea_soup#cite_ref-6</ref> yuoni naŋ pare poɔ. Ba da maŋ yeli ka,
Pease bontoloŋ
Pease bommaaroŋ
Pease koɔ la be daleseŋ poɔ
Bebie awai
Ba mine boɔrɔ a la maaroŋ,
Ba mine boɔrɔ a la toloŋ.
Ka ba mine boɔrɔ a ka a be a daleseɛŋ poɔ
Bebie awai koɔ.
Pease e bɔrefɔ yuori naŋ yi a soga poɔ ka yeni yuori la pease kyɛ ka o yageroŋ yuori la pea, azuiŋ pea e la kyɛŋmaaroo a yelbie maaloo poɔ. Pease pudding meŋ da e la bondirii naŋ terɛ faŋa, kyɛ ka a daaroŋ meŋ naŋ be puliŋ, a ba e tuo, a maŋ yi peas ba naŋ deɛle ka a ko, a bondirii ama da e la bonkɔɔreba bondirii, a zuo a zaa anaŋ ba naŋ maŋ doge ne doba – nɛne<ref>Felicity Goodall, ''Lost Plymouth, Hidden Heritage of the Three Towns'', 2009</ref>, ana meŋa la a pea meŋa tɔre zaa ( ham) zeɛre. aneazaa pease la wa leɛre bondirii ana ba naŋ maŋ dire wagere zaa a yuomo tuturi naŋ pare poɔ, kyɛ a bondirii ama la naŋ e bone naŋ pore ka neɛzaa naŋ baŋ a, a waana zenɛ., kyɛ naŋ e ba saaŋkompare bondirii, ba maŋ maale a la ka a waa ŋa “mushy peas” ba da nɔŋ ka ba koɔrɔ a ne zoma ane chips a paaŋ pale ne nɛne.
Pea soup e la bɔrefɔ yuori gyamaa naŋ baŋ ka ba maŋ maale a ka a waa ŋa puree koɔ tage, bee mushy peas koɔ bondirii. Ba na baŋ de la pea maara a maale ne a bee ka ba baŋ de pea anaŋ ba naŋ deɛle ka a ko a maale a.<ref>White, Eileen (2003). ''Soup''. Totnes, Britain.: Prospect Books. p. 105. ISBN <bdi>1-903018-08-0</bdi>.</ref>
A 19<sup>th</sup> yuomo naŋ poɔ naŋ pare, pea soup la ka ba da boɔlɔ bee ka noba da de ka a e bondrii naŋ e bondi-weɛŋ kyɛ naŋ bondirii naŋ wuli ka foo wa nyɛ neɛ ka o soba dire a lɛ wuli ka o soba naŋ daana la o soba.A Thaɔkeray senselluŋ ŋmaa kaŋa naŋ kyaare ka o yelzu e ka, “A Little Dinner at Timmins’s” ka deɛdeɛnɛ wa soore ka o pɔge ka boŋ la so ka o ba maŋ soore o zɔmmeŋ kɔrɔ yɛlɛ,? ka dɔɔnyaŋaa la, Mrs. Portman a soore te soore gbɛrebo lezare, n baŋ ka you ayi naŋ pare poɔ, ka o leɛ kaa o ne o niŋe kyɛ nyɔge o saaŋ, ka dabuo la e a pare baaraa te na gaa be kyɛ ba leɛ gaa be, ka pea soup da be la a be ka ba te di, ka Thomas hardy’s ''Tess of the D'Urbervilles'', ka Tess a leɛ maaleŋ kaa o kyɛ yeli te laa danseɛ yaga ka te e la d'Urbervilles… te taa la kuri sulee, a taa laa naŋ ŋmaa viiri a waa ŋa suli kpoŋ, kyɛ ka ba naŋ maale ne o a kuri. Kyɛ ona la ka n ma da maŋ de donɔ ne a pea soup (zeɛre).
A zeeɛre ama taaba maŋ e la boma banaŋ puli neŋ ne peas doɔre ana ka ba boɔlɔ ka “London Partiɔular” ka banaŋ wa eŋ a smog doɔre tage na baare la ka boɔlɔ a London a yuori ŋa da pore la kyɛ wa te tɔ Clean Air Act a 1956 yuoni poɔ<ref>[http://www.bbcgoodfood.com/recipes/3822/london-particular "London particular"], ''BBC Good Food Magazine'', BBC</ref>.
[[Duoro kɔre:Yellow Split Pea Soup.jpg|thumb]]
'''Canada'''
''Soupe aux pois [jaunes]'' (yellow pea soup ( zeɛre)) e la a Québec cuisine saaŋkompare bondirii. Saaŋkompare Québec cuisine e la bone naŋ daŋ bebe a Maine cuisine ane a cuisine of Vermont<ref>[https://montrealgazette.com/news/local-news/bill-brownstein-new-york-times-pays-tribute-to-canadian-cuisine-starting-with-joe-beefs-david-mcmillan "Bill Brownstein: New York Times pays tribute to Canadian cuisine – starting with Joe Beef's David McMillan"]. ''montrealgazette.com''. 16 January 2018.</ref> poɔ.
A Quebec's soupe aux pois<ref>Ferguson, Carol and Fraser, Margaret, ''A Century of Canadian Home Cooking: 1900 through the 90's'', Prentice Hall Canada Inc., Scarborough, 1992</ref> na pore ka neɛza naŋ baŋ la peas doɔre maŋ de la nyenoo a puli ne doba nɛne, ane zɔŋ. Ka fooŋ wa doge a doba nɛne baare o maŋ nyɔge la ŋmaare ŋmaare a leɛ de te eŋ a zeɛre poɔ, a mine meŋ bamine meŋ nyɔge a la a ŋmaare bilibili lɛ a eŋ a toɔraa a ne a zeɛre,
'''Czech Republic'''
A Czech Republic bondirii maaloo zie, pea zejre ((''hrachová polévka, hrachovka'') ba maq di a aŋa cremy zeɛre banaŋ ɛre puli taa ne pea. Gbɛɛ yaga bamaŋ de a la a meele ne garlic ane marjoram, a bondirii ama diibu poc, baɔon la ka ba maq tasoga a de dire ne. ba maŋ maale a la ka e Borenyɛ saŋa bondirii.<ref>Prima, F. T. V. "[https://fresh.iprima.cz/recepty/hrachova-polevka Hrachová polévka – delikátní jemný krém s křupavou slaninou"]. ''Prima Fresh'' (in Czech). Retrieved 2025-04-26.</ref><ref>Kojzarova, Martina. "[https://www.apetitonline.cz/recept/vanocni-hrachova-polevka Vánoční hrachová polévka]". ''Apetit Online'' (in Czech). Retrieved 2025-04-26.</ref><ref>"[https://www.ceskazceska.cz/hrachovka/ Hrachovka » Češka z Česka]". ''www.ceskazceska.cz'' (in Czech). 2019-11-24. Retrieved 2025-04-26.</ref>
[[Duoro kɔre:Erbswurst (cropped).jpg|thumb]]
'''Germany'''
Pea soup e la bondirii naŋ pore a Germany paaloŋ poɔ. Gbɛɛ yaga a maŋ puli ne la bee a meele ne nɛne, , sausage bee ''{{lang|de|[[Kassler]]}}'' (a pale ne doba nɛne seɛraa) kyɛ a paaŋ yi la a paaloŋ na poɔ a bonddirii naŋ maale. A paaŋ gyamaa poɔ ka banaŋ na maale a bondirii ama sausages maŋ poɔ la a diibu saŋa ka ba laŋ di ne a pea zeɛre, kyɛ noba mine gba maŋ de di ne la borodo. Anaŋ ba naŋ maŋ daŋ maale eŋ koŋkolee poore mine maŋ de a la a maale ne bondirii gba.
A boŋkaŋa banaŋ daŋ maale la a pea zeɛre bone, a boŋ ŋa banaŋ maale e la pea meal ane beef fat Erbswurst : pea sausage) a bone ŋa piili la a 1867 yuoni poɔ, John Heinrich Gruneberg la wane a bone ŋa. Onaŋ koɔrɔ ko a Prussian paaloŋ deme. A saŋa a Franco-Prussian zɔɔre naŋ piili, a zɔɔre ministry, ona meŋ gba da e la neɛ ba naŋ enyɛ ka o na toɔ la a kaara sogyɛre bondirii koɔrɔ zu
A bondimaala kaŋa meŋ la pea zeɛre, a zeɛre ama, pea ane nanɛne kaaŋ ((''{{lang|de|[[Erbswurst]]}}'': pea sausage) la ka ba maŋ de lantaa a maale ne. A bondirii ama maaloo piilu e la a 1867 yuoni poɔ, Johann Heinrich Grüneberg, la neɛ naŋ daŋ piili a bondirii ama maaloo azuiŋ ona la wane a bondirii ama, o na la koɔre a boma ama a ko Prussian State. A saŋa a Franco-Prussian War naŋ ŋmɛ a daworo ka a yi. Ona la da sogyɛre pea zeɛre ane boroodo. Ba da mɛ la a maaloo zie ka o e kpoŋ, a zie ŋa la ka aba maŋ maala a bondirii kyɛ naŋ koɔre a bombulo, ba maŋ baŋ maale la bondrii a ta ŋa 4,000 ane 5,000 tone, ''Erbswurst,'' anaŋ la ka ba maŋ maale ko sogyɛre a zɔɔre poɔ. 1889 yuoni poɔ, A Knorr bondirii kompani maŋ da karatare naŋ wuli ka pampana ba so la bamine. Knorr ona la zenɛ ka ba boɔlɔ Unilevere brand, a maaloo ŋa e la Erbswurst a Borenyɛ kyuu poɔ a bebie lezare ne pie ata daare a 2018 yuoni poɔ.<ref>3thedward (19 December 2018). "[https://www.youtube.com/watch?v=tzyeacBEwtQ Eilmeldung Ende der Erbswurst Ende 2018"] – via YouTube.</ref>
=== '''Indonesia''' ===
Dutch colony, Indonesia de la a bondirii ama yi ziekaŋa, ba naŋ boɔrɔ bee ka ba boɔlɔ sup '' ercis'' or ''erwtensoep'', ona la e a Dutch–Indonesian saaŋkompare bondirii.
=== '''Netherlands''' ===
[[Duoro kɔre:Erwtensoep roggebrood katenspek.jpg|thumb]]
''Erwtensoep'' (Dutch: [ˈɛrtə(n)sup] <sup><phonos file="Nl-erwtensoep.ogg"></phonos></sup>), la ka ba boɔlɔ ''snert'' (Dutch: [snɛrt] <sup><phonos file="Nl-snert.ogg"></phonos></sup>), la e a Dutch paaloŋ poɔ pea zeɛre. a zeɛre ama maŋ e la tage kyɛ waa ŋa teɛ vaare, ba maŋ ŋmaare la doba nɛne feeŋ feeŋ a eŋ, zama a pale , carrots, leeks, celeriac bee stalk celery ane daŋgeli. Slices of ''{{lang|nl|[[rookworst]]}}'' (smoked sausage) zaa e la boma ba naŋ maŋ ŋma eŋ a zeɛre ŋa poɔ ka banaŋ wa waana ka ba di bee a ko neɛ ka o soba a di. A zeɛre ama e la saaŋkompare zeɛre banaŋ maŋ di a winter tigiri diibu poɔ la e a Dutch bondirii maaloo zie.
Ba maŋ di la a saaŋkompare bondirii ama ne a Frisian rye bread (''{{lang|nl|roggebrood}}'') ane bacon, cheese bee butter. A bacon ama la ka ba maŋ de maale ne ''{{lang|nl|katenspek}}'', a bacon, bondirii ama maaloo taa la tɛɛtɛɛ, a mine ba maŋ doge la kyɛ naŋ sɛ bee a kyeen. Pancakes e la boŋkaŋa ba naŋ maŋ tasoga de di ne pea zeɛre. a zeɛre ama la ka ba boɔlɔ ka ''snert met struif'', ''{{lang|nl|struif}}, ka a mannoo la'' pancakes.
A Royal Dutch Navy pea zeɛre maŋ e la feeŋ a ne cubes peɛle mine naŋ maŋ do deɛle a zeɛre saa zu. Ana la ka ba paaŋ boɔlɔ ''Snert met Drijfijs'' (pea soup with floating ice).
koek-en-zopie ama naŋ wa e la bondifeeŋ mine ane bonnyuuri mine banaŋ maŋ di kyɛ nyu a winter tigiri diibu poɔ, a saŋa a sakubu naŋ maŋ wa leri, babɛrɛ poore, buli ane mama poore naŋ be a Netherlands poɔ, gbɛɛ yaga serve ''{{lang|nl|snert}} ama la ka ba maŋ de di ne a tigiri, ka a e ba'' savoury snack.
A Suriname, naŋ da e a Dutch colony, Dutch pea zeɛre dogebo diibu a teŋɛ poɔ meŋ e la a toɔraa lɛ.
=== '''Nordic countries''' ===
Swedish ''{{lang|sv|ärtsoppa}}''; Finnish ''{{lang|fi|hernekeitto}}'' {{IPA|fi|ˈhernekˌkei̯tːo|}}; Danish ''{{lang|da|gul ærtesuppe}}''; Norwegian ''{{lang|no|ertesuppe}}''.
Nordic pea zeɛre maŋ e la boma ba naŋ maŋ doge ne daba nɛne, aneazaa ka wagere mine a nɛne maŋ dɔgele la a lambogiriŋ, ka ŋmaare a bibili lɛ kyɛ ka zama ane boma aseŋ thyme ane marjoram.
A Finland zeɛre e la boma banaŋ maŋ maale ne pea maara, A Sweden, a Norway ane Denmark, pea doɔre la ka maŋ de maale ne.
=== '''Sweden and Finland''' ===
[[Duoro kɔre:Pea soup in Lohja.jpg|thumb]]
'''A Sweden ane Findland''' zeɛre gbɛɛ yaga a maŋ e la boma ba naŋ maŋ de mustard ane zama a ŋmaare lantaa ( a ba e a Sweden yoŋ) kyɛ a mine, meŋ anaŋ ba naŋ maŋ deɛle ka a ko la ka ba maŋ de a doge ne zeɛre, a seŋ (thyme, bee marjoram, ama maŋ biŋ la a dɔɔle a tabɔl zu ka neɛzaa wa boɔrɔ ka o e eŋ a di. A zeɛre la paaŋ baŋ tu, aseŋ a pancakes ane jam a paaŋ de nansaala boma mine banaŋ boɔlɔ ka ( (strawberry, raspberry, bilberry, cloudberry ). A Sweden poɔ a zeɛre ama mine wagere anaŋ ne a punsch toloŋ la maŋ kyɛnɛ.
A pea zeɛre diibu a Sweden ane a Findland poɔ, a zeɛre ama diibu piili la 13<sup>th</sup> yuomo naŋ pare kyɛ e saaŋkompare bondirii banaŋ ma di Nadaare bebiri. Ba yeli ka a yeli ŋa daŋ piili la a krito biiri nɔleŋ poɔ bee wagere, na maŋ e a Nudaare bebiri. Kuɛ a saaŋkompare Nadaare pea zeɛre ama e la boma banaŋ maŋ koɔrɔ a bondirii koɔrɔ zie, aseŋ sakue poore, sogyɛre kpɛzie a ne bondirii maale dire, ane dire poore.<ref>"[https://www.routesnorth.com/eating-drinking/pea-soup-and-pancakes-swedens-thursday-favourite/ Pea soup and pancakes – Sweden's Thursday favourite]". ''Routes North''. 10 February 2018. Retrieved 9 December 2023.</ref>
A Finland, Laskiainen, a winter tigiri kpaaroŋ ne a Shrove Tuesday, pea zeɛre la ka ba maŋ de di ne a tigiri ŋa poɔ bee a mine a pancakes laskiaispulla seɛre. A tigiri ŋa diibu maŋ laŋ ne la downhill sledding.
A Swedish king Eric XIV (1533–1577) da seŋ ka o kpi a yi saŋa na onaŋ di a zeɛre arsenic- banaŋ eŋ teeŋ faare wa baare.<ref>Lars Ericson in ''Johan III'', ISBN, p. 109</ref> Kyɛ a da saaŋ ka a arsenic teeŋ fare ama da e la boma banaŋ eŋ a pea zeɛre poɔ.<ref>Harrison, Dick. "[https://blog.svd.se/kunglighistoria/2010/02/17/artsoppa-och-arsenik/ Ärtsoppa och arsenik]". ''Svenska Dagbladet'' (in Swedish). Retrieved 9 December 2023.</ref> Pea zeɛre anaŋ neŋ la ka baŋ baŋ boɔlɔ ka a e a Swedish gaŋ sɛgere August Strindberg. Ama la ka ba de ka a e gudamat (ŋmemɛ bondirii).<ref>"[https://americanswedish.org/sites/default/files/PR/2017.01.28_ASHM_Pea%20Soup%20PR.pdf Pea soup"] (PDF). American Swedish Historical Museum. Retrieved 9 December 2023.</ref>
=== '''Denmark''' ===
A Denmark poɔ, pea zeɛre e la boma banaŋ maŋ de di ne doba puori ane medisterpølse,banaŋ doge, a paaŋ pale ne a mustard, pickled beets and rugbrød lamogiriŋ. A yi be meŋ, a bndirii ama maŋ tasoga e la tigiri bondirii, anaŋ ne beer ane snaps la maŋ kyɛne a tigiri diibu poɔ.<ref>Martin Schultz (9 September 2014). [https://lokalavisen.dk/samfund/ECE15789325/intet-hjorddrengenes-marked-uden-gule-aerter/ "No "Hjorddrengenes"-market without gule ærter"]. ''Lokalavisen, Norddjurs'' (in Danish). Politikens Lokalaviser A/S. Retrieved 11 December 2023.</ref>
A Denmark poɔ, a bondirii ama piilu naŋ tuuli la a gaa 1766 yuomo naŋ pare poɔ, sɛgebo naŋ wuli, a bondirii ama yiibu bee piilu zie e la Bronze teŋɛ bee a paaloŋ naŋ piili, ka a peas ane cabbage wa ko baare, a zɛvaare ama e la bone naŋ pore a winter poɔ.<ref>"[https://web.archive.org/web/20141022231352/http://guleaerter.dk/familien-locke-her-kan-gryden-ikke-blive-stor-nok/ Familien Løcke".] ''guleærter.dk'' (in Danish). Møllerens. Retrieved 17 October 2014.</ref><ref>"[https://web.archive.org/web/20150822031557/http://www.copenhagenet.dk/CPH-Map/CPH-Recipes-10-10-Split-Pea.asp Gule Ærter" - Split-Pea Soup - A Old National and Everyday Dish"]. Danish Food Culture. Copenhagen Portal. Archived from the original on 22 August 2015. Retrieved 17 October 2014.. Beware: This is not always a solid source.</ref><ref>Boyhus, Else-Marie (1996): ''Grøntsager – en køkkenhistorie'', ISBN {{in lang|da}}</ref>
=== '''Norway''' ===
'''Norway''' poɔ, a pea zeɛre e la saaŋkompare bondirii banaŋ maŋ de d ne a Easter, tigiri, anaŋ ne daŋgeli , carrots aane zɛvaɛ.
=== '''Poland''' ===
[[Duoro kɔre:Goroh 014.jpg|thumb]]
'''A Poland poɔ, pea zeɛre''' (''{{lang|pl|grochówka}}'' {{IPA|pl|ɡrɔˈxuf.ka||Pl-grochówka.ogg}} <sup><phonos file="Pl-grochówka.ogg"></phonos></sup>) a bondirrii ama gbɛɛ yaga maŋ e kyaare la sogyɛre, a be la ka a bondirii ama e bone naŋ pore ka neɛzaa baŋ. Ananso ka pea zeɛre e boma naŋ e mɔlɔ kyɛ e boma naŋ e bondiri naŋ taa tɔnɔ yaga a k nensaala endaa eŋɛ, aneŋ meŋ a zeɛre ama maaloo naŋ ba taa tuo.<ref>Piepenbring, Dan (11 November 2013). [https://www.bonappetit.com/entertaining-style/trends-news/slideshow/veterans-day-food-mess-hall-military-food-staples "Happy Veterans Day! Military Food Staples That Supported the Troops' Stomachs"]. ''Bon Appétit''. Retrieved 5 October 2024.</ref> A taa la yeluŋ kaŋa ka Sogyɛre (pea soup) ( (''{{lang|pl|grochówka wojskowa}}'') a maŋ e la tage a mane lɛ tere naŋ na baŋ tuŋ a poɔ daadaa lɛ. Aneazaa ka pea zeɛre ama gbɛɛ yaga, a bondirii ama maŋ e la boma banaŋ maŋ maale ka a e gyamaa, gbɛɛ meŋ a bondirii ama ne field kitchens la maŋ laŋ kyɛnɛ. Anaŋ waana ŋa field kitchens la ka ba maŋ de maale ne bondirii a ko gyamaa.<ref>"[http://wiadomosci.gazeta.pl/wiadomosci/51,114912,8920098.html?i=32 Volunteers distributing pea soup during XIX. Great Orchestra of Christmas Charity Finale"]. ''Wiadomosci-gazeta.pl''. Retrieved 22 May 2026.</ref>
=== '''Ukraine''' ===
A Ukraine poɔ, a be la ka ba baŋ ka o e ''horokhovyi sup'' bee ''{{Transliteration|uk|horokhivka}},''<ref>Franko, Olha. Практична кухня. — Lviv: Kamenyar, 1991. — p. 28</ref> pea zeɛre e la naŋ pore a e bebiri zaa zeɛre. Gbɛɛ yaga a meŋ gba maŋ paale ne la nɛne bee bacon, gbɛɛ yaga croutons maŋ e la boma banaŋ de eŋ bondirii poɔ a ko neɛ.
=== '''United States''' ===
A United State paaloŋ poɔ, “ pea zeɛre” ka bonzaa ba la paale a poɔ anaŋ la ka ba boɔlɔ ka puree koɔ baaloŋ. A pea zeɛre ama pile la a 1905 yuoni ne poɔ ane split peas doba-nɛne nyɛnnoo ane nanɛne seɛraa. A zeɛre ama maŋ kyoɔre a la ka ba tɔ nyɛ lɛ a zeɛre meŋa naŋ waa.<ref>Mumford, Angelina Jenkins (1905). ''[http://onlinebooks.library.upenn.edu/webbin/book/lookupid?key=olbp63213 The Genesee Valley cookbook]''. p. 8.</ref>
Split pea zeɛre, gbɛɛ yaga a maŋ e la bone naŋ e koɔ feeŋ, fo maŋ nyɛ la pea ane ham la maŋ lantaa, a zeɛre ama e la boma naŋ pore a Northeast poɔ, ane a Midwest ane a Pacific Northwest poɔ. A taa la saaŋkompare yelturaa kaŋa a kyaare greeen-colored foods on St. Patrick's bebiri. Aseŋ a 1919 yuoni poɔ, Boston Globe article, yele ka sɛre ka a bondirii ama na noma, "A St. Patrick's Day Dinner" ne Cream of Green Pea Soup (American Style)", a paaŋ paale ne "Cream of Green Pea Soup (American Style)" kyɛ naŋ paale codfish croquettes with green pea sauce, lettuce salad, pistachio ice cream, ane "green decorated cake" .<ref>"Household Department", ''Boston Daily Globe,'' March 16, 1919, p. 76</ref>
== '''Kaa kyɛ nyɛ''' ==
· Dal
· Lentil soup
· List of legume dishes
· List of soups
· List of vegetable soups
· Marrowfat peas
· Pie floater
· Sambar (dish)
== Sommo yizie ==
[[Gbuli:Culture connect Africa 2026]]
[[Gbuli:Dagaare]]
[[Gbuli:Bondiraa]]
[[Gbuli:west Africa]]
[[Gbuli:Gampɛlɛ zaa]]
[[Gbuli:Africa]]
[[Gbuli:Mainpage]]
[[Gbuli:Ghana]]
062ili0exujpw2ukv3pqm0a7vuwm4yw
List of historical cuisines
0
7287
63620
63459
2026-08-02T07:50:24Z
Vision L1
19
63620
wikitext
text/x-wiki
{{databox|item=Q19851091}}
[[Duoro kɔre:Ramses III bakery.jpg|thumb]]
'''Dakoroŋ bondirii parɛɛ mine''' paaloŋ bondirii parɛɛ mine a yi pampana ane dakoroŋ saŋa. Pampana bondirii la a yelzu ko a articles mine.
== Africa ==
* Ancient Egyptian bondirii
== Americas ==
[[File:Frybread.jpg|thumb|upright=0.7|[[Frybread]], a [[staple food|staple]] of Native American cuisine<ref>[https://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:7OvYBUzlS1MJ:https://eee.uci.edu/clients/tcthorne/anthro/studentprojects2006/food.ppt+native+american+cuisine+site:.edu&hl=en&gl=us&pid=bl&srcid=ADGEESjuB9p2ETKLFZN46unlyYJb7_zGjnco88qU-9U7oOjM-_jqPZOeYNv92uakDpQcjmKQ0AhSZt2Ax6J7pVkj4G04A-rZpSPT29_yYubjai8qhXS8cDkoIc52YKbcypoEEhm0fkCr&sig=AHIEtbS_2aZNIjaIXMaCH_pBXdLQRg-KVg "Native American Food."] Accessed July 2011.</ref>]]
* American noba meŋɛ bondirii
* Pre-Columbian bondirii
* Aztec bondirii
* Maya bondirii
* Inca bondirii
* Muisca bondirii
* A Thirteen Colonies bondirii
* A Antebellum America bondirii
== Asia ==
* [[Duoro kɔre:Dried Figs (1).jpg|thumb]]Ancient Israelite bondirii
* Byzantine bondirii
* Hittite bondirii
* Chinese dakoroŋ saŋa bondirii
* Japanese dakoroŋ saŋa bondirii
* Korean dakoroŋ saŋa bondirii
** Korean Naa paaloŋ bondirii
* '''Indian''' '''paaloŋ kyɛlee'''
** Indian dakoroŋ saŋa bondirii
** Mughlai bondirii
** A North Indian ane Pakistani piiluu wagre bondirii
* Iranian bondirii
* Sumerian bondirii
* Ottoman bondirii
== Europe ==
* [[Duoro kɔre:Carracci - Der Bohnenesser.jpeg|thumb]]Ancient Greek bondirii
* Ancient Roman bondirii
* Medieval bondirii
* Early modern European bondirii
* Tudor bondirii ane bonnyuurii
* Victorian bondirii
* Soviet bondirii
== Oceania ==
* Hawaii deme meŋɛ bondirii
== Meŋ la nyɛ ==
* Dakoroŋ bondirii
* Ancient deme bondirii mine
* Post-classical bondirii mine
* Paleolithic bondirii
* Wagre kaŋa bondirii
== Sommo yizie ==
<ref>https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=List_of_historical_cuisines&action=edit§ion=7</ref>
<references />
<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/The_Beaneater</ref>
[[Gbuli:Culture connect Africa 2026]]
[[Gbuli:Dagaare]]
[[Gbuli:Bondiraa]]
[[Gbuli:west Africa]]
[[Gbuli:Gampɛlɛ zaa]]
[[Gbuli:Africa]]
[[Gbuli:Mainpage]]
[[Gbuli:Ghana]]
4uwhyp2w453neel37fzv9tox476harc
63621
63620
2026-08-02T07:52:17Z
Vision L1
19
63621
wikitext
text/x-wiki
{{databox|item=Q19851091}}
[[Duoro kɔre:Ramses III bakery.jpg|thumb]]
'''Dakoroŋ bondirii parɛɛ mine''' paaloŋ bondirii parɛɛ mine a yi pampana ane dakoroŋ saŋa. Pampana bondirii la a yelzu ko a articles mine.
== Africa ==
* Ancient Egyptian bondirii
== Americas ==
[[File:Frybread.jpg|thumb|upright=0.7|[[Frybread]], a [[staple food|staple]] of Native American cuisine<ref>[https://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:7OvYBUzlS1MJ:https://eee.uci.edu/clients/tcthorne/anthro/studentprojects2006/food.ppt+native+american+cuisine+site:.edu&hl=en&gl=us&pid=bl&srcid=ADGEESjuB9p2ETKLFZN46unlyYJb7_zGjnco88qU-9U7oOjM-_jqPZOeYNv92uakDpQcjmKQ0AhSZt2Ax6J7pVkj4G04A-rZpSPT29_yYubjai8qhXS8cDkoIc52YKbcypoEEhm0fkCr&sig=AHIEtbS_2aZNIjaIXMaCH_pBXdLQRg-KVg "Native American Food."] Accessed July 2011.</ref>]]
* American noba meŋɛ bondirii
* Pre-Columbian bondirii
* Aztec bondirii
* Maya bondirii
* Inca bondirii
* Muisca bondirii
* A Thirteen Colonies bondirii
* A Antebellum America bondirii
== Asia ==
* [[Duoro kɔre:Dried Figs (1).jpg|thumb]]Ancient Israelite bondirii
* Byzantine bondirii
* Hittite bondirii
* Chinese dakoroŋ saŋa bondirii
* Japanese dakoroŋ saŋa bondirii
* Korean dakoroŋ saŋa bondirii
** Korean Naa paaloŋ bondirii
* '''Indian''' '''paaloŋ kyɛlee'''
** Indian dakoroŋ saŋa bondirii
** Mughlai bondirii
** A North Indian ane Pakistani piiluu wagre bondirii
* Iranian bondirii
* Sumerian bondirii
* Ottoman bondirii
== Europe ==
[[File:Carracci - Der Bohnenesser.jpeg|thumb|upright=0.7|Beans, a staple in [[Early modern European cuisine]]<ref>''[[The Beaneater]]'' by [[Annibale Carracci]], 1580-90.</ref>]]
* Ancient Roman bondirii
* Medieval bondirii
* Early modern European bondirii
* Tudor bondirii ane bonnyuurii
* Victorian bondirii
* Soviet bondirii
== Oceania ==
* Hawaii deme meŋɛ bondirii
== Meŋ la nyɛ ==
* Dakoroŋ bondirii
* Ancient deme bondirii mine
* Post-classical bondirii mine
* Paleolithic bondirii
* Wagre kaŋa bondirii
== Sommo yizie ==
<ref>https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=List_of_historical_cuisines&action=edit§ion=7</ref>
<references />
<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/The_Beaneater</ref>
[[Gbuli:Culture connect Africa 2026]]
[[Gbuli:Dagaare]]
[[Gbuli:Bondiraa]]
[[Gbuli:west Africa]]
[[Gbuli:Gampɛlɛ zaa]]
[[Gbuli:Africa]]
[[Gbuli:Mainpage]]
[[Gbuli:Ghana]]
fpne00ous72aewaum8rlxicw9bch2lb
63622
63621
2026-08-02T07:56:12Z
Vision L1
19
63622
wikitext
text/x-wiki
{{databox|item=Q19851091}}
[[Duoro kɔre:Ramses III bakery.jpg|thumb]]
'''Dakoroŋ bondirii parɛɛ mine''' paaloŋ bondirii parɛɛ mine a yi pampana ane dakoroŋ saŋa. Pampana bondirii la a yelzu ko a articles mine.
== Africa ==
* Ancient Egyptian bondirii
== Americas ==
[[File:Frybread.jpg|thumb|upright=0.7|Borodo kyeenaa, America deme meŋɛ bondiraa<ref>[https://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:7OvYBUzlS1MJ:https://eee.uci.edu/clients/tcthorne/anthro/studentprojects2006/food.ppt+native+american+cuisine+site:.edu&hl=en&gl=us&pid=bl&srcid=ADGEESjuB9p2ETKLFZN46unlyYJb7_zGjnco88qU-9U7oOjM-_jqPZOeYNv92uakDpQcjmKQ0AhSZt2Ax6J7pVkj4G04A-rZpSPT29_yYubjai8qhXS8cDkoIc52YKbcypoEEhm0fkCr&sig=AHIEtbS_2aZNIjaIXMaCH_pBXdLQRg-KVg "Native American Food."] Accessed July 2011.</ref>]]
* American noba meŋɛ bondirii
* Pre-Columbian bondirii
* Aztec bondirii
* Maya bondirii
* Inca bondirii
* Muisca bondirii
* A Thirteen Colonies bondirii
* A Antebellum America bondirii
== Asia ==
* [[Duoro kɔre:Dried Figs (1).jpg|thumb]]Ancient Israelite bondirii
* Byzantine bondirii
* Hittite bondirii
* Chinese dakoroŋ saŋa bondirii
* Japanese dakoroŋ saŋa bondirii
* Korean dakoroŋ saŋa bondirii
** Korean Naa paaloŋ bondirii
* '''Indian''' '''paaloŋ kyɛlee'''
** Indian dakoroŋ saŋa bondirii
** Mughlai bondirii
** A North Indian ane Pakistani piiluu wagre bondirii
* Iranian bondirii
* Sumerian bondirii
* Ottoman bondirii
== Europe ==
[[File:Carracci - Der Bohnenesser.jpeg|thumb|upright=0.7|Bɛŋɛ, a staple in [[Early modern European cuisine]]<ref>''[[The Beaneater]]'' by [[Annibale Carracci]], 1580-90.</ref>]]
* Ancient Roman bondirii
* Medieval bondirii
* Early modern European bondirii
* Tudor bondirii ane bonnyuurii
* Victorian bondirii
* Soviet bondirii
== Oceania ==
* Hawaii deme meŋɛ bondirii
== Meŋ la nyɛ ==
* Dakoroŋ bondirii
* Ancient deme bondirii mine
* Post-classical bondirii mine
* Paleolithic bondirii
* Wagre kaŋa bondirii
== Sommo yizie ==
<references />
[[Gbuli:Culture connect Africa 2026]]
[[Gbuli:Dagaare]]
[[Gbuli:Bondiraa]]
[[Gbuli:west Africa]]
[[Gbuli:Gampɛlɛ zaa]]
[[Gbuli:Africa]]
[[Gbuli:Mainpage]]
[[Gbuli:Ghana]]
4s9n5vhddac0l7r4p4x0sz5lf4uvedh
List of African dishes
0
7289
63623
63455
2026-08-02T08:31:30Z
Vision L1
19
Replaced content with "{{databox|item=Q6560710}} [[Duoro kɔre:African Dishes.jpg|thumb]] Africa e l a tenkpoŋ ayi kaŋa a tendaazaa poɔ, ka ba taa lisiri tɛɛtɛɛ naŋ ta kɔɔ ane noba naŋ yɛle kɔkɔtɛɛtɛɛ. A tɛɛtɛɛloŋ ŋa bebe la a ba laŋkpeɛbo culinary yipoge, ane ba zeɛre boma tɛɛtɛɛ, lɛ ba naŋ maŋ maale binditɛɛtɛɛ, ane lɛ na ba naŋ maŋ maale a. == African bondirii == A ama naŋ tu e la bonditɛɛtɛɛ maŋ ko baŋ e a zaa a African poɔ. Fo meŋ..."
63623
wikitext
text/x-wiki
{{databox|item=Q6560710}}
[[Duoro kɔre:African Dishes.jpg|thumb]]
Africa e l a tenkpoŋ ayi kaŋa a tendaazaa poɔ, ka ba taa lisiri tɛɛtɛɛ naŋ ta kɔɔ ane noba naŋ yɛle kɔkɔtɛɛtɛɛ. A tɛɛtɛɛloŋ ŋa bebe la a ba laŋkpeɛbo culinary yipoge, ane ba zeɛre boma tɛɛtɛɛ, lɛ ba naŋ maŋ maale binditɛɛtɛɛ, ane lɛ na ba naŋ maŋ maale a.
== African bondirii ==
A ama naŋ tu e la bonditɛɛtɛɛ maŋ ko baŋ e a zaa a African poɔ. Fo meŋ na baŋ soŋ la a poɔ a mine naŋ ba kyɛbe ane sommo yizie maŋ somma.
== Meŋ la nyɛ ==
* [[//en.wikipedia.org/wiki/File:Text-x-generic.svg|link=|alt=|class=noviewer|28x28px]]Lists portal
* [[//en.wikipedia.org/wiki/File:Foodlogo2.svg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Foodlogo2.svg|alt=icon|class=noviewer|32x32px]]Food portal
* [[//en.wikipedia.org/wiki/File:Africa_(orthographic_projection).svg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Africa_(orthographic_projection).svg|alt=map|class=noviewer|28x28px]]Africa portal
* Botswana cuisine
* Caribbean cuisine
* List of cuisines
* List of African cuisines
* List of Ethiopian dishes and foods
* List of Middle Eastern dishes
== Sommo yizie ==
kpezigebm1mvzgq7xsy7sn7hybbgaxo
Smoked meat
0
7343
63610
63550
2026-08-01T15:14:31Z
InternetArchiveBot
38
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
63610
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1682434}}
Smoke Meat e la yeltuuraa kaŋ bee sobiri kaŋa neɛ na maŋ tu kyɛ biŋ nɛmmaaroŋ red meat, white meat, and seafood ka o ta saaŋ bee a baŋ biŋ kɔɔre. a yelŋa eebo piilu ane a yizie e la a Paleolithic Era.<ref>Spyrou, Anna; Maher, Lisa A.; Martin, Louise A.; Macdonald, Danielle A.; Garrard, Andrew (June 2019). [[doi:10.1016/j.jaa.2019.02.004|"Meat outside the freezer: Drying, smoking, salting and sealing meat in fat at an Epipalaeolithic megasite in eastern Jordan"]]. ''Journal of Anthropological Archaeology''. '''54''': 84–101. doi:10.1016/j.jaa.2019.02.004. ISSN 0278-4165.</ref> A nɛne<ref>Huang, Huisuo (2016). [https://mospace.umsystem.edu/xmlui/bitstream/handle/10355/57183/research.pdf?sequence=2&isAllowed=y "APPLICATIONS OF LACTIC ACID AND ITS DERIVATIVES IN MEAT PRODUCTS AND METHODS..."] (PDF). ''Thesis'' – via University of Missouri-Columbia.</ref> seɛbo meŋ maŋ la ko la a nɛne nyuu soŋ kaŋa a yi lɛ a nɛne balaa naŋ waa Mailland naŋ manne, ka banŋ wa e a ŋaa bare a maŋ baŋ biŋ kɔɔre la meŋ. Ka banaŋ wa waale nɛne kyɛ sɛ, a de teeŋ sonne miine a eŋ pale, aseŋ phenols ane teenɛ mine nansaala na maŋ boɔle antimicrobial meŋ maŋ taa sommo kaŋa.<ref>Ray, Frederick. [http://pods.dasnr.okstate.edu/docushare/dsweb/Get/Document-2055/ANSI-3994web.pdf "Meat Curing"] (PDF). ''Oklahoma State University''. Oklahoma Cooperative Extension Service. Retrieved July 24, 2019.</ref> Toloŋ taa sommo kpoŋ ko nɛne deɛloo, a dasaŋa na, a mɛme seɛbo la da e ba meŋ sobiri banaŋ maŋ tu kyɛ toɔ nyɛ lɛ nɛne<ref>[https://www.canr.msu.edu/news/smoking_as_a_food_cooking_method "Smoking as a food cooking method"]. ''MSU Extension''. 19 December 2016. Retrieved 2019-07-25.</ref> kaŋ boɔroo naŋ noma seŋ ane lɛ a nɛne naŋ na baŋ e biŋ kɔɔre. noba nɔŋ la barbeɔue ane nɛne seɛraa a tendaa ŋa zaa poɔ.<ref>[https://www.washingtonpost.com/lifestyle/food/move-over-foie-gras-the-latest-rage-in-paris-is--classic-american-barbecue/2016/01/15/1b3ff700-ba52-11e5-829c-26ffb874a18d_story.html "Move over, foie gras: The latest rage in Paris is . . . classic American barbecue"]. ''Washington Post''. Retrieved 2019-07-25.</ref><ref>[https://www.hpba.org/Resources/PressRoom/ID/516/2017-State-of-the-Barbecue-Industry-HPBAs-Consumer-Survey-Reveals-Grilling-and-Barbecuing-Is-a-Growing-Year-Round-Lifestyle "2017 State of the Barbecue Industry: HPBA's Consumer Survey Reveals Grilling and Barbecuing Is a Growing, Year-Round Lifestyle > Hearth, Patio & Barbecue Association (HPBA)"]. ''www.hpba.org''. Retrieved 2019-07-25.</ref>
== Daare vuu nɛne seɛraa ==
[[Duoro kɔre:Chambre de boucanage.jpg|thumb]]
Dasaŋa na, daare la ka ba maŋ de a sɛ nɛne bee nɛmɛ, daare naŋ e da kpeɛne bee da pɛmpɛle bee dapɛge ba naŋ toɔne yi ne a dabiri eŋɛ, daa naŋ ba e kpeɛŋaa ba soma ne nɛne seɛbo bonso daa naŋ baŋ e kpeɛŋaa maŋ taa vuu ane zoore yaga anaŋ ka nansaala maŋ boɔle ka PAHs.<ref>Ezike, C.O. (2018). "Hydrocarbons (Pahs) in Hardwood and Softwood - Smoked Fish". ''Journal of Animal Science''. '''2''' (1): 1012.</ref><ref>Mattison, Lindsay (2018-03-27). [https://www.wideopeneats.com/kind-wood-use-smoking-meat/ "Every Type of Wood to Use for Smoking Every Type of Meat"]. ''Wide Open Eats''. Retrieved 2019-07-28.</ref> A daa zoore maŋ pale la a nɛne nyuu kaŋa naŋ noma, kyɛ naŋ soŋ ka a nɛne toɔ biŋ kɔɔre.a nɛne bee nɛmɛ seɛbo taa la parɛɛ ayi. Te taa la nɛmmaaroŋ seɛbo ane anaŋ a vuu bee a toloŋ maŋ e la {{Convert|90|F|C|abbr=}}, te la taa la toloŋ nɛne bee nɛmɛ seɛbo<ref>Durham, T. R. (2001-02-01). [https://web.archive.org/web/20220314122057/https://gcfs.ucpress.edu/content/1/1/78 "Salt, Smoke, and History"]. ''Gastronomica: The Journal of Critical Food Studies''. '''1''' (1): 78–82. doi:10.1525/gfc.2001.1.1.78. ISSN 1529-3262. Archived from [https://gcfs.ucpress.edu/content/1/1/78 the original] on 2022-03-14. Retrieved 2019-07-24.</ref> a ŋa a vuu bee a toloŋ maŋ ta ŋa 160.<ref>Savell, Jeff (2016-01-07). [https://web.archive.org/web/20201129192350/https://bbq.tamu.edu/2016/01/07/seasoned-wood-for-smoking-barbecue/ "Importance of seasoned wood for smoking barbecue"]. ''Texas Barbecue''. Retrieved 2019-07-27.</ref> daa nɛne seɛbo taa la parɛɛ gyamaa banaŋ maŋ de sɛ nɛmɛka a mine;<ref>[https://www.thespruceeats.com/choose-right-wood-barbecue-smoke-331529 "Choose the Right Wood for Your Smoker"]. ''The Spruce Eats''. Retrieved 2019-07-27.</ref>
Aseŋ;
· Daa naŋ taa nyu noɔ kpoŋ kaŋa aseŋ; Alder, apple, apricot, ash, birch, cherry, maple, peach, pear.
· Daa naŋ taa nyuu ka o ba e kpeɛŋaa aseŋ; Almond, hickory, pecan, post oak, pasania.
· Daa naŋ taa nyu kpeɛŋaa kaŋa aseŋ; Acacia, black walnut, chokecherry, grapevine, mesquite.
· Daare mine naŋ taa bombiiri mine a poɔ aseŋ; Avocado, bay, beech, butternut, carrotwood, camphor, castanopsis, chestnut, citrus woods, cottonwood, crabapple, fig, guava, gum, hackberry, kiawe, lilac, madrone, mulberry, olive, peat, plum, persimmon, pimento, tea, ane willow.
== Parɛɛ ==
=== African zoma seɛbo ===
[[Duoro kɔre:Smoking fish near Dakar, Sénégal (west Africa) (2290515874).jpg|thumb]]
A African paaloŋ zaa poɔ, a na baŋ ta 80% naŋ wuli ka zoma zaa banaŋ maŋ nyɔge a zaa ka ba maŋ ɔne bee a sɛ<ref>Adeyeye, S. A. O.; Oyewole, O. B. (2016). "An Overview of Traditional Fish Smoking In Africa". ''Journal of Culinary Science & Technology''. '''14''' (3): 198–215.</ref> ka a ko ka ba baŋ toɔ biŋ a ta beri mine sɛre. A saaŋkompare yipɔge zoma ane bimmo ane a zoma seɛbo ama e la pɔgeba<ref>[https://web.archive.org/web/20190801162816/https://www.worldfishcenter.org/sites/default/files/u24/Annex-26-Guidelines-for-Orientation-and-Training-on-Standards---Processors-and-Traders-Module.pdf "Methodologies and Guidelines for Training/ Orientation on Standards to Non-Standards Experts and Cross-Border Trade Compliance"] (PDF). ''World Fish''. World Fish & ARSO. Archived from the original (PDF) on August 1, 2019. Retrieved August 1, 2019.</ref> toma. Kyɛ a saaŋkompare zoma seɛbo la vuu bee toloŋ ba naŋ maŋ de deɛle ne zoma ka a ko, a nyuu na naŋ maŋ yire a zoore na poɔ la ka didirebe<ref>Tall, Amadou (5 November 1976). [https://www.oceandocs.org/bitstream/handle/1834/745/Infopeche.pdf?sequence=1 "OBSTACLES TO THE DEVELOPMENT OF SMALL SCALE FISH TRADE IN WEST AFRICA"] (PDF). ''Infopeche''. Food and Agriculture Organization of the United Nations.</ref> maŋ nɔŋ bee a boɔrɔ. A saaŋkompare yipɔge zoma seɛbo sobie mine la, bamboo daa banaŋ maŋ de kyɔgeba teŋɛ kyɛ mare a vuu eŋ a puliŋ a de a nɛmɛ dɔgele a saa zu ka a yoloŋ bee a zoore toloŋ na iri duoro a, a sobiri kaŋa meŋ la banaŋ maŋ mɛ oveng a de a zoma dɔgle o zu kyɛ ka a vuu be a puliŋ. Kyɛ pampana ziyuo zonsɛ bommaala kaŋa la ona ka nansaala maŋ boɔle ka ilo drums, briɔk ovens ane Chorkor ovens.<ref>Adeyeye, S. A. O.; Oyewole, O. B. (2016). "An Overview of Traditional Fish Smoking In Africa". ''Journal of Culinary Science & Technology''. '''14''' (3): 198–215. doi:10.1080/15428052.2015.1102785. S2CID 101953296.</ref>
=== American barbecue nɛmɛ seɛbo ===
Atikile meŋa : Barbeɔue
[[Duoro kɔre:Smoking Meat.jpg|thumb]]
American barbecue piili ne la a American paaloŋ noba, banaŋ la daŋ piili a zoma seɛbo ane bondirii mine banŋ na toɔ zanne a bimmo ka a ta wagere<ref>Bennet, M K (October 1955). "The Food Economy of the New England Indians, 1605-75". ''The Journal of Political Economy''. '''LXIII''' (5). The University of Chicago Press: 369–397. doi:10.1086/257706. S2CID 154207490.</ref><ref>Driver, Harold; Massey, William (1957). "Comparative Studies of North American Indians". ''Transactions of the American Philosophical Society''. '''47''' (2). American Philosophical Society: 165 456. doi:10.2307/1005714. hdl:2027/mdp.39015000051691. JSTOR 1005714.</ref> mine. A saŋa European danweɛŋ soba naŋ wa a North America, banaŋ la wa you noba nimie ne a boma ama banaŋ maŋ de seɛrɛ ne zoma, a boma ama yi la a Europe ane Central Asia a paaŋ poɔ ne a boma mine naŋ yi a America meŋa paaloŋ poɔ. Kyɛ a America paaloŋ nɛmɛ seɛbo taa la tɛɛtɛɛ. North Carolina Piedmont banaŋ nɛmɛ bonseɛraa e la doba nɛne banaŋ maŋ de a seɛrɛ ne. A Eastern paaloŋ poɔ, banŋ nɛne seɛbo poɔ, ninegar ane sɛmaane la ba maŋ de lantaa a maale ne ba sauɔe. South Carolina a bone zaa gbui la ka banaŋ de a sɛ. Western Tennessee ane Memphis banaŋ onaŋ ba naŋ maŋ de sɛ ba nɛne ka neɛzaa baŋ la a nyɛbiri kɔkɔ kuoni anaŋ ka ba maŋ de sɛ, kyɛ a mine kaŋ ba maŋ baŋ sɛ la a bommaara meŋ. Kenturky la ka neɛzaa baŋ ka o e mutton,dobaa bɔɔŋmama ane a nɛne gbuli zaa meŋ e la bone naŋ pore a paaloŋ ŋa poɔ. Kansas City barbecue la e a sauce bone, ona la ka noba gyamaa a maq de sɛ ne doba nɛmɛ, pedaaa nɛmɛ, nɔnɛmɛ, nao nɛmɛ, koloklo nɛne, nao nyɛbie, sausage seɛraa, a nɛmɛ ama e la nɛmɛ a Texes paaloŋ banaŋ maŋ sɛ biŋ.<ref>Solares, Nick (2016-06-16). "The American Barbecue Regional Style Guide". ''Eater''. Retrieved 2019-07-27.</ref><ref>Bove, A.; Drawdy, J.; Mitchell, D.; Moye, L.; Thompson, S.; Turnquist, T.; Wagner, M. "Adaptations of Barbecue". ''Mercer University''.</ref>
=== Bacon ===
Ayikile meŋa ; Bacon
[[Duoro kɔre:American Bacon.jpg|thumb]]
Bacon yiibu zie meŋa la petaso, a Roman deme bommaala la, pampana onaŋ la ka ba boɔlɔ ka Bacon. O pare bee tɛgɛ la Bacon<ref>Boitnott, John (2014-08-08). "The Bacon Craze Will Never End". ''Inc.com''. Retrieved 2019-07-28.</ref> taa la tontnne parɛɛ anaare, ka anaŋ la, the Franceis a yelbiri la bacon, the Althochdeutsch a yelbiri la bahho, the Old Low Franconian, a yelbiri la baken, ane Common Germanic a yelbiri la bakkon.<ref>Bule, Guise (2018). "The History of Bacon". ''The English Breakfast Society''.</ref> John Harris naq yi a Calne naq be a , England, paaloŋ poɔ, ona la a yɛroŋ bone danweɛ soba a kyaare ne bacon 1770s<ref>"History Of Bacon". ''English Breakfast Society''. Retrieved July 28, 2019.</ref> yuomo na poc. Bacon la e ba meŋ yipɔge doba nɛne, a paaŋ yi la lɛ banaŋ maale o. o na baŋ e la a doba puori, zukuri, ane a lambobo.<ref>Adamson, Brynne. "History of Bacon". ''The Silver Scribe''. Archived from the original on 2019-07-28. Retrieved 2019-07-28.</ref> A maaloo maŋ taa la tɛɛtɛɛ kyɛ a baara zaa seɛbo<ref>"Bacon - Do you know how it is made?". ''meatscience.org''. Archived from the original on 2020-11-12. Retrieved 2019-07-28.</ref> maŋ e la yeni. A bacon parɛɛ mine la American ({{a.k.a.}} side bacon or streaky bacon), buckboard (shoulder bacon), Canadian (back bacon), British and Irish (rasher), Australian (middle bacon), Italian (pancetta), Hungarian (szalonna), German (speck),<ref>"17 Types of Bacon You Probably Haven't Tried Yet". ''Oola.com''. 2019-07-03. Retrieved 2019-07-28.</ref><ref>"Australia from 13 Ways People Eat Bacon Around the World Gallery". ''The Daily Meal''. 26 February 2018. Retrieved 2019-07-28.</ref> Japanese (beikon), ane Slovakian (oravská). Bacon meŋ na baŋ maale yi la nao nɛne poɔ, pedaa nɛne poɔ, ane donne kpeɛne naŋ be weɛ<ref>"20 Different Kinds Of Bacon From Around The World". ''TheRecipe''. 2018-11-05. Retrieved 2019-07-28.</ref> poɔ.
=== Country ham ===
Atikile meŋa : Country ham
[[Duoro kɔre:Country ham.jpg|thumb]]
Country ham e la bone naŋ pore a e a Amerika paaloŋ noba bee deme bommaala, banaŋ la de lɛ a Amerika yipɔge zoma seɛbo kyɛ maŋ leɛ de bare kyɛ de seɛrɛ ne doba nɛmɛ.<ref>Northrop, Jo. "The Washington Post". ''September 23, 1979''. Retrieved July 25, 2019.</ref> Country ham yipɔge bee saakompare maaloo yi la a Virginia te wa gaa a Missour<ref>Rentfrow, Greg; Suman, Surendranath (2014). "How to Make a Country Ha". ''Agriculture and Natural Resources Publications''. '''145'''.</ref> naŋ be a Southeast America paaloŋ poɔ. Country ham gyamaa zaa maaloo poɔ,ba maŋ pilli ne la karataa, banaŋ de nyɛnnoo a sɔ, a pale sikyiri, sɛmaane, ane a taaba mine.Kyɛ zenɛ zie naŋ la you, bamine maŋ maale o la a eŋ nitrates ka a leɛ bondi -sonne<ref>Sula, Mike (2014-10-29). "Ghosts in the Ham House". ''Eater''. Retrieved 2019-07-26.</ref> ko noba. Ka banaŋ wa maale a bacon baare a na de sɛ, a seɛbo yoŋ maŋ baŋ de la gogori pie ne ayi (12 hours) a ŋaa puoriŋ ka ba paaŋ de yagele ka o ko, ona baŋ de la kyuu awai bee te ta ŋa kyuu pie ne yeni sɛre ka o ba ko soŋ. Kyɛ saaaŋkompare maaloo mine gba maŋ baŋ de la ta yuoni gbuli sɛre ka o baŋ e bone banaŋ na toɔ a di.<ref>Marshall, Howard (1979). "Meat Preservation on the Farm in Missouri's "Little Dixie"". ''Journal of American Folklore''. '''92''' (366): 400–417. doi:10.2307/540509. JSTOR 540509.</ref>
<references />
<references />
=== Finnan Haddie ===
Atikile meŋa: Finnaan haddie
[[Duoro kɔre:FMIB 38894 Smoking Finnan Haddie.jpeg|thumb]]
[[Duoro kɔre:枯本背節 (8517415760).jpg|thumb]]
[[Duoro kɔre:Schwartz smoked meat montreal.JPG|thumb]]
[[Duoro kɔre:Pastrami by Wise Sons. (14519474073).jpg|thumb]]
[[Duoro kɔre:Zhangcha tea smoked duck.jpg|thumb]]
Finnan haddie e la haddock maaroŋ seɛbo kaŋa naŋ yi bee a piili a Scottish tembilee bee kori beilee kaqa banaŋ boɔlɔ ka Findon.<ref name=":0">Hopley, Claire (September 1997). "FINNAN HADDIE". ''British Heritage''. '''18''' (6): 56 – via EBCO.</ref><ref name=":1">"Slow Food Scotland - Ark of Taste". 11 January 2016. Retrieved 2019-07-30.</ref> Saakompare yipɔge haddock seɛraa maŋ e la temaaroŋ ane peat. Finnan haddie seɛraa maŋ taa zeeloŋ kaŋa bale, o e la yelpaala kaŋa naŋ wa ka ba maŋ la sɛ nɛne ane vuu kɛ ka o maŋ sɛ ka o zeeloŋ waa ŋa salema waaloŋ.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> A yelŋa da bebe a waana 1800s yuomo na poɔ ba naŋ wa baŋ wane bee wa baŋ piili finnan haddi ka o e ba yipɔge bondiraa, kyɛ pampana o e la boŋkaŋa naŋ a tendaazaa daa la daa zaa poɔ neɛ naŋ kpɛ a boɔraa.<ref name=":0" />
Katsuobushi
== Meŋ Leɛ kaa Kyɛ Nyɛ ==
* African longfin eel
* Atlantic mackerel
* Beef jerky
* Black Forest ham
* Brési
* Cod
* Cecina
* Charcuterie
* Deli meat
* Gammon
* Herring
* List of smoked foods
* Salmon
* Suho meso
* '''''<small>[[https://en.wikipedia.org/wiki/File:Foodlogo2.svg|alt=icon|class=noviewer|32x32px]] Food portal</small>'''''
* '''''<small>[[https://en.wikipedia.org/wiki/File:One_chef's_hat.png|alt=icon|class=skin-invert-image noviewer|28x28px]] Cooking portal</small>'''''
== Sommo Yizie ==
[[Gbuli:Culture connect Africa 2026]]
[[Gbuli:Dagaare]]
[[Gbuli:Bondiraa]]
[[Gbuli:west Africa]]
[[Gbuli:Gampɛlɛ zaa]]
[[Gbuli:Africa]]
[[Gbuli:Mainpage]]
[[Gbuli:Ghana]]
0lx82r84auprp8zz2woumswmps0f5ja
Moambe
0
7363
63608
63601
2026-08-01T14:50:30Z
InternetArchiveBot
38
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
63608
wikitext
text/x-wiki
{{databox|item=Q2466774}}
[[Duoro kɔre:Elaeis guineensis fruits on tree.jpg|thumb]]
[[Duoro kɔre:Elaeis guineensis - noix de palme oil palm - harvesting fruits from the cluster.jpg|thumb]]
Palm butter bee palm cream, a e la boŋkaŋa neɛzaa naŋ baŋ ka ba boɔlɔ moambe, mwambe bee nyembwe, e la boma banaŋ maŋ de maale ne pericarp ( a ba e bombie) abɛ bie, abɛ wɔmɔ e la a Afrcan abɛ kaaŋ (Elaeis guineensis) teɛ. A boma ama taa la tɔnɔ yaga a kyaare ne a zeɛre ane sauces naŋ be a African bondirii poɔ.
Bondirii anaŋ banaŋ de sauce ane seŋkaa, seŋkaa zɔŋ bee seŋkaa ɛre. a nɛne onaŋ ba naŋ maŋ de a doge bee a maale ne a zeɛre ama maŋ e la noɔ nɛne, kyɛ a noɔ nɛne yoŋ naane ka ba naŋ baŋ de a doge a zeɛre ama, nɛmɛ mine ba naŋ maŋ toɔ de a doge a zeɛre amam la nao nɛne, zoma, mutton, bee we doŋa kaŋa zaa aseŋ ebaa, ane o taaba anaŋ zaa, na baŋ doge la a zeɛre ama.Moambe noɔ nɛne meŋ e bone naŋ pore a paaloŋ bondirii zaa poɔ azuo a zaa aAfrika tenne ata ama zaa poɔ.
== Irigiŋ poore ane a tɛɛtɛɛloŋ ==
[[Duoro kɔre:Moambe - noix de palme sauce with chicken.jpg|thumb]]
Sɛre ka neɛ na maale abɛ (palm butter,) abɛ bie (palm nuts) a yele danweɛŋ soba naŋ seŋ ka o e la ka o doge a abɛ a tɔ. ka anaŋ wa tɔ baare fo na de la koɔ a puli ne a nyɔge a kyoɔre a leɛ maaleŋ doge ka a kpa bɛ. a wagere ŋa poɔ la ka a na baŋ doge abɛ zeɛre, ka a nansaala maŋŋ boɔlɔ ka sauce graine bee noix de palme anaŋ la maŋ are leɛre a zu.<ref>[https://www.congocookbook.com/soup-and-stew-recipes/palm-butter-soup/ "Palm Butter Soups"]. ''The Congo Cookbook''. 2018-07-18. Retrieved 2022-06-28.</ref>
=== Angola ===
A Angola paaloŋ poɔ, a bondirii ama la ka ba boɔlɔ ka moamba de galinha ana la ka ba baŋ ka a e ba paaloŋ saaŋkompare yipɔge bondirii. A bondirii ama anaŋ ne funge ane manioc puree aneŋ lla maŋ laŋ kyɛnɛ, a zeɛre ama gbɛɛ yaga zoma la ka ba maŋ de maale ne a.<ref>Hamilton, Cherie. ''Cuisines of Portuguese Encounters'' New York: Hippocrene Books, 2001. p. 219</ref>
=== '''Democratic Republic of the Congo''' ===
A western irigiŋ naŋ be a democratic Republic the Congo, mwambi bee mwambe ( Lingala: mwamba) la e a yuori ba naŋ de ko sauɔe palm oil bee peanuts (abɛ kaaŋ).<ref>[https://www.independent.co.uk/travel/africa/192part-guide-to-the-world-democratic-republic-of-congo-633651.html Travel: 192-Part Guide to the World Part 41 Congo (Kinshasa)]<sup>[''dead link'']</sup></ref> Poulet à la Moambé, "chicken ( noɔ nɛne) naŋ be a ''moambe'' sauce naŋ be a Congo's paaloŋ la e ba yipɔge bondirii.<ref>"[https://togetherwomenrise.org/the-proven-platter-democratic-republic-of-congo-drc/ The Proven Platter – Democratic Republic of Congo (DRC)".] ''Together Women Rise''. 5 October 2020. Retrieved 28 June 2022.</ref>
=== '''Gabon''' ===
'''A Gabon''' paaloŋ poɔ, pampana ŋa a sauɔe ama la ka ba boɔlɔ ka nyembwe, a yi a Myene yelbiri abɛ (palm oil) ŋa poɔ. A yelnimizeɛ a bondirii ama ba naŋ de a nyembwe noɔ (French: ''poulet [au] nyembwe'' or ''poulet [au] gnemboue'') a Gabon paaaloŋ poɔ a bondirii ama la ka sage de ka o e ba yipɔge kyɛ naŋ a Gabon paaloŋ zaa bondiraa neɛzaa naŋ baŋ bee a dire.<ref>"[https://web.archive.org/web/20111006195823/http://www.gabonmagazine.com/images/G10-ENGLISH/G10.palmoil.p18-23.pdf Oiling the Wheels of the Economy."] ''Gabon''. Winter 2007. p. 19. Retrieved 10 March 2009</ref>
== Leɛ Kaa Kyɛ Nyɛ ==
Palm oil (Abɛ kaaŋ)
· List of sauces
· List of stews
== Sommo Yizie ==
[[Gbuli:Culture connect Africa 2026]]
[[Gbuli:Dagaare]]
[[Gbuli:Bondiraa]]
[[Gbuli:west Africa]]
[[Gbuli:Gampɛlɛ zaa]]
[[Gbuli:Africa]]
[[Gbuli:Mainpage]]
[[Gbuli:Ghana]]
fiyg4yu9sfgxcgdtmzaq44brycu7zxb
Ashesi University
0
7369
63616
63533
2026-08-02T05:03:23Z
Ningeng paula
1176
Added article
63616
wikitext
text/x-wiki
2001Ashesi Yuniveniti e la sommeŋɛ yuniveniti, University (/ɑːʃˈs/ non-profit and non-sectarian yuniveniti naŋ Berekuso, a peɛle Accra.
Ashesi ba da mɛ o la ka o na e o yoŋ, gyamaa toɔ di tɔnɔ a yi sakuuri ŋa naŋ-ba-boɔrɔ-tɔna o yoŋ. A Yuniveniti nyɛ la pugebo yi a Ghanaian National Accreditation Board zie (pampan ka o e a Ghana Tertiary Education Commission) in September 2001 ka o tõɔ tona toma a mentorship of the University of Cape Coast (UCC), ane degrees conferred by UCC. Ashesi piili la toma a 4th Maakye, 2002. Ashesi Yunivenity de la a Gaana yidandɔɔ nɔinni, ka ba na piili toma January 2018, a leɛre o ka e a sommeŋɛ yunivenity kaŋa naŋ na toɔ erɛ o meŋɛ digirii. O meŋ paale la a sommeŋɛ yunivenitiri na naŋ ma de zuri tɔ taa maale yɛlɛ, a Association of African Universities and the Association of Commonwealth Universities.
== Sommo yizie4 ==
=== Feasibility zannoo ===
MBA sakubiiri parɛɛ banaare naŋ yi a Yunivaniti of California Berkeley's Haas school of business gaa la Ghana ta piili Yunivaniti paala a Ghana a yi 1998. A noba da ko la a sakubiiri ane ba dɔreba zaa 3,300 sorebie; de e ba la interview kyɛ da ko ba laŋgbolo ne ba dɔreba,karemamine ane da- direbe nembɛrɛ;a na nyɛ yɛlɛ yi ne ba yie ane a paaloŋ deme zie.A yɛlɛ naŋ da yi be la ka ba boɔrɔ la sommeŋɛ Yunivaniti paalaa a Ghana poɔ, a Ghana deme nembɛrɛ poore da pɛlɛɛ la ka ba yɔɔ kyɛ nyɛ a Yunivaniti soŋ ŋa zannoo ka a Ghana yidandɔɔ meŋ da boɔrɔ ka o soŋ a sommeŋɛ de poɔbo a sakukpoŋe zannoo poɔ.
t7nkj9ex1zj2vq110nkgxc3z90s0bwh
Focaccia
0
7379
63630
63448
2026-08-02T11:55:59Z
Vision L1
19
63630
wikitext
text/x-wiki
{{databox|item=Q832791}}
'''Focaccia'''{{efn|Pronunciation: {{IPAc-en|UK|f|ə|ˈ|k|æ|tʃ|ə}} {{respell|fə|KATCH|ə}}, {{IPAc-en|US|f|oʊ|ˈ|k|ɑː|tʃ|(|i|)|ə}} {{respell|foh|KAH|ch(ee|)ə}}, {{IPA|it|foˈkattʃa|lang}}; {{langx|lij|fugassa}}, {{IPA|lij|fyˈɡasːa|pron|small=no}}; {{langx|nap|label=[[Bari dialect|Barese]]|fecazze}}, {{IPA|nap|fəˈkattsə|pron|small=no}}.}} e la a boroboro naŋ e pɛgeleŋ lɛ a e a Italian boroboro<ref name=":0">https://web.archive.org/web/20170712075143/http://www.italiantourism.com/pane.html</ref>. O yi la taa ne a boroboro pɛgelɛŋ ba naŋ boɔlɔ {{lang|it|[[pizza bianca]]}} ({{literally|white pizza}}) a Roman bondirii poɔ.<ref>https://books.google.com/books?id=RZbDBwAAQBAJ&pg=PA260</ref><ref>https://books.google.com/books?id=baUIS1m6SEkC&pg=PA81</ref><ref>https://archive.org/details/lonelyplanetital00dami_1</ref>
== Yizie ==
A Rome dakoroŋ, {{lang|la|panis focacius}} da e la boroboro<ref name=":0" /> ba naŋ maŋ sɛ ka o pɛgelɛŋ a toloŋ poɔ. <ref>http://www.bighistory.net/a-short-history-of-focaccia-bread/</ref>A yelbiri yi la a Latin {{lang|la|focus}}, 'a ditoloŋ, zie ba naŋ maŋ seɛrɛ boroboro. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Oxford_Latin_Dictionary</ref> A boma ba naŋaŋ diaale ba mine yeli ka ayi la Etruscans, kyɛ zenɛ a taa la yitaaloŋ ne Ligurian bondirii,<sup>[''citation needed'']</sup> kyɛ a yi a Liguria poɔ a yelbiri maŋ e Genoese tɛɛtɛɛloŋ kaŋa.<ref>https://thatsliguria.com/en/focaccia-from-genoa/</ref>
A yelbiri naŋ piili yi la {{lang|it|focaccia}} bebie na a 14th dakoroŋ poɔ<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Fiorenzo_Toso</ref><sup>[''page needed'']</sup>
Focaccia tasogo kaŋa ba maŋ yeli ka o e la pizza a yi noba naŋ maŋ boɔrɔ ka ba yi ne a gbangbale a yi Italy<ref name=":1">https://books.google.com/books?id=10P_BgAAQBAJ&pg=PT419</ref> puoriŋ {{efn|"Focaccia with Rosemary; Yield: 1 (12-inch [30cm]) pizza"<ref name="Whitson Gjesteland Widen Hansen 2015 p. 419"/>}} ane a zaa ka a maŋ pukyaare la a focaccia naŋ maŋ e pɛgelɛŋ, kyɛ ka pizza eŋ ba maŋ sɛ o la a tɛntɛnlɛ.<ref>https://books.google.com/books?id=10P_BgAAQBAJ&pg=PT73</ref>
== Irigyin tɛɛtɛɛloŋ ==
=== Ligurian variants ===
==== {{lang|it|Focaccia genovese}} ====
[[https://en.wikipedia.org/wiki/File:Focaccia_Genovese_01.jpg|thumb|259x259px|Genoese {{lang|lij|fügassa}}]]
{{lang|it|Focaccia genovese}} ({{literally|[[Genoa|Genoese]] focaccia}}), naŋ maŋ manne ne a nubie naŋ seŋ lɛ bugiri a sazu poɔ ka ba boɔlɔ "dimples" ({{lang|lij|ombrisalli}} in Genoese dialect),<ref name=":2">https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref> ka ba maŋ di olive kãã sɔ bee a miri, nyɛnuu, ane tasogo kaŋa kõɔ sɛre ka ba pãã iri.
A Genoa poɔ, ba maŋ di la focaccia baguo bee ŋmenaa. Ba maŋ de tuŋ la biroŋ poɔ bee cappuccino a baguo kyɛ ka ba maŋ di a toloŋ kyɛ ka a naŋ taa maaroŋ.<ref name=":2" /><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Focaccia#cite_ref-15</ref>
==== Ligurian tɛɛtɛɛ mine ====
[[https://en.wikipedia.org/wiki/File:Focaccia_di_Recco_-_Tradizionale.jpg|thumb|{{lang|it|Focaccia col formaggio}} or {{lang|it|focaccia di Recco}}, a typical variety of focaccia made in Recco]]
Focaccia taa la parɛɛ tɛɛtɛɛ naŋ koŋ baŋ sori a Ligurian coast poɔ, a yi a bisikaati naŋ e kpeɛne focaccia{{lang|it|focaccia secca}} ({{literally|dry focaccia}}) te ta kamaana zuŋ, oily, soft Voltri version.<ref name=":2" />
A {{lang|it|focaccia con il formaggio}} damanne mine la ({{literally|focaccia with cheese}}), meŋ ba naŋ maŋ boɔle ka {{lang|it|focaccia di Recco}} bee {{lang|it|focaccia tipo Recco}}, ba naŋ maŋ maale a Recco, naŋ peɛle Genoa. A tɛɛtɛɛ ama taa la {{lang|lij|[[prescinsêua]]}} cheese sandwiched naŋ maŋ be boma ayi sogɔ.<ref>https://web.archive.org/web/20150120055323/http://genova.mentelocale.it/27034-la-focaccia-di-priano-una-delle-piu-buone-in-assoluto/</ref><ref>http://www.academiabarilla.com/italian-recipes/bread-focaccia-pizza/focaccia-recco.aspx</ref><ref>https://www.oggi.it/cucina/ricetta/focaccia-di-voltri/</ref>
=== Tɛɛtɛɛ mine ===
A northwest Italy poɔ,a {{lang|it|focaccia dolce}} tɛɛtɛɛ kaŋa noba gyamaa naŋ baŋ ne o({{literally|sweet focaccia}}), ka ba maŋ miri fee lɛ ne sikiri, ka ba na baŋ eŋ siiri. A northeast Italy poɔ, {{lang|it|focaccia veneta}} ({{literally|Venetian focaccia}}) e la Easter deme bone; o maŋ maale la ne gyɛlɛ, sikiri, ane butter.<ref>https://web.archive.org/web/20120503210537/http://www.bread-maker.net/Bread-Types/Focaccia-Bread.htm</ref> A Rimini teŋɛ poɔ<ref>https://www.chiamamicitta.it/la-piada-dei-morti-di-rimini-qual-e-la-migliore/</ref><ref name=":3">https://riminisparita.it/an-cnusemie-al-festi/</ref>,{{lang|it|[[piada dei morti]]}} e la focaccia nuo ba naŋ maŋ maale ne raisins, almonds, walnuts, ane pine nuts, <ref name=":4">https://www.riminitoday.it/social/piada-dei-morti-preparazione-e-curiosita-sulla-dolce-piadina-romagnola.html</ref><ref>https://blog.giallozafferano.it/loti64/piada-dei-morti-ricetta-facile/</ref>a ba saakonnoo poɔ a maŋ di la a November kyuu a nesonne zaa bebiri.<ref name=":3" /><ref name=":4" />
A Apulia irigyin, southern Italy, {{lang|it|focaccia pugliese}} ('Puglian focaccia') maŋ lanne la dankyɛle a moɔlɛ poɔ, ka ba maŋ eŋ komie, olive ane oregano.<ref>https://www.lacucinaitaliana.it/news/cucina/focaccia-pugliese/</ref><ref>https://www.pastagrammar.com/post/focaccia-pugliese-italian-focaccia-recipe</ref>
A South Tyrol ane a Austrian kɔraa a Krimml, {{lang|bar|Osterfochaz}} (locally {{lang|bar|Fochiz}}) e la Easter saakonnoo pare saamine kyɔɔtaare ka ba maŋ di ko ba biiri.<ref>https://web.archive.org/web/20180925025403/http://www.familien-feiern-feste.net/156d763.html</ref>
{{lang|it|Focaccia al rosmarino}} ({{literally|rosemary focaccia}}) ba maŋ eŋ la rosemary.<ref name=":1" /> <ref name=":5">https://books.google.com/books?id=6xkyvIrPtB0C&pg=PA15</ref><ref name=":6">https://archive.org/details/italianbakingsec00orsi</ref> <ref name=":7">https://books.google.com/books?id=T1xNGLhgPfEC&pg=PA21</ref>ba na baŋ di a la ne antipasto, tabol boroboro bee bonɔɔre.<ref>https://web.archive.org/web/20160306072814/http://www.lastampa.it/2015/11/02/societa/cucina/reportage/a-tavola/recensione/in-via-saluzzo-un-locale-consacrato-al-mollusco-9ZLyjRVPkYHxunjOftUaLP/pagina.html</ref><ref>https://books.google.com/books?id=ePbnAgAAQBAJ&pg=PT41</ref> <ref>https://books.google.com/books?id=ePbnAgAAQBAJ&pg=PT41</ref><ref>https://books.google.com/books?id=a1WYoEyaWN0C&pg=PA191</ref>Ka ba maŋ rosemary vaare naŋ naŋ paaleba kyɛ ka ba na baŋ deɛle a meŋ. <ref name=":5" />Ba na baŋ eŋ la sprigs ane rosemary,<ref>https://books.google.com/books?id=2WgdAgAAQBAJ&pg=PA32</ref> ka ba naŋ wa sɛ baare, ka ba de nyɛnuu a miri ne. <ref name=":6" />Potato rosemary focaccia meŋ ba maŋ tasogɔ boɔlɔ a la "potato pizza" a New York teŋɛ poɔ.<ref>https://books.google.com/books?id=rB5vKf11ILoC&pg=PA235</ref>
Ane a zaa ka rosemary la a vaare naŋ pore ka ba maŋ de eŋ a focaccia, <ref>https://books.google.com/books?id=9EEACgAAQBAJ&pg=PT58</ref>poɔ sage meŋ na baŋ eŋ, ane a tɛɛtɛɛloŋ ŋa ba boɔlɔ a la {{lang|it|focaccia alla salvia}}.<ref name=":6" />
{{lang|it|Focaccia al rosmarino}}rosmarino na baŋ e la boma naŋ e maaroŋ, ka boma na na maŋ di maale a taa tɛɛtɛɛloŋ.<ref name=":8">https://books.google.com/books?id=3BKWAEzAPQ0C&pg=PA392</ref> A na baŋ e lasavory bee nuo<ref name=":8" />. Ba maŋ sɛ a la, ane a zaa ka ba maŋ tasogɔ kyii la. <ref name=":8" />Garlic <ref name=":5" />bee basil na baŋ eŋ la .<ref>https://books.google.com/books?id=5OJBX2vlMuUC&pg=PA44</ref> A maŋ tasogɔ di la ne slices a prosciutto. <ref>https://web.archive.org/web/20160307045656/http://www.ticinonews.ch/i-primi-di-emma/26639/focaccia-al-rosmarino-e-prosciutto</ref><ref>https://web.archive.org/web/20190123223233/http://www.gustoblog.it/post/7717/spuntini-veloci-focaccia-con-fichi-e-caprino</ref>Ba na baŋ di a la a maale ne sandwiches.<ref name=":7" /><ref>https://books.google.com/books?id=cV1-FG-0wjwC&pg=PT391</ref>
== '''Sommo yizie''' ==
[[Gbuli:Culture connect Africa 2026]]
[[Gbuli:Dagaare]]
[[Gbuli:Bondiraa]]
[[Gbuli:west Africa]]
[[Gbuli:Gampɛlɛ zaa]]
[[Gbuli:Africa]]
[[Gbuli:Mainpage]]
[[Gbuli:Ghana]]
dlsapkm3u0mpq6u3d6swsvaqz805k4y
Maple syrup
0
7380
63617
63607
2026-08-02T07:19:00Z
Vision L1
19
63617
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q402563}}
Maple syrup e la koɔ banaŋ maŋ maale yi neŋ a sap maple teɛ eŋɛ. A teere ama maŋ taa la maaroŋ, a teere ama maŋ taa la suni a pɛge a ne a nyegɛ poɔ sɛre ka a zie baŋ waa maaroŋ bee ɔɔre baŋ le, a suni ama la ka ba maŋ nyɔge a leɛre ka a leɛ bee a maale ka a leɛ sikyiri naŋ maŋ e a sap a saŋa ka ɔɔre da maŋ lere. Maple teere eŋɛ ka banaŋ na iri sap a teɛ eŋɛ, ba maŋ ŋmaa la voɔre bee bogi a eŋ a teɛ seɛ eŋɛ ka koɔ noɔ ama banaŋ boɔlɔ a sap ka toɔ yi a kyiri eŋ bone poɔ, a ŋaaa puoriŋ ba maŋ doge la ka a kpa ka a koɔ zaa yi kyɛ kyɛre a syrup noɔ na yoŋ.
A maple syrup ama maaloo danweɛ soba e la a Northeastern North America paaloŋ deme bee noba. A yeŋa eebo la bone ba naŋ zanne yi ne a European noba banaŋ wa zeŋe a paaloŋ naŋ poɔ, a nyɔge a maaloo a leɛre feeŋfeeŋ a leɛre o zaa baare. Ziyuo yeltarre a 1970s poɔ meŋ da la maaleŋ nyɔge la a syrup koɔ ama meŋ la maale maaloo kaŋa bale. A kyɛre la feeŋ bee a syrup gyamaa zaa yie maaloo yi la a Canada ane a United State paaaloŋ poɔ, kyɛ ka Quebec yoŋ taa ta ŋa 72% a tendaazaa poɔ.
Maple syrup (koɔ) maŋ maale la a yi lɛ a waaloŋ naŋ waa ane lɛ anaŋ noma bee a e tuo seŋ. Boŋkaŋa a nansaala naŋ maŋ boɔle ka Socrose e la boŋkaŋa noba naŋ baŋ ka ona la taa sikyiri<ref>[https://web.archive.org/web/20111201232833/http://www.inspection.gc.ca/english/fssa/labeti/guide/ch13e.shtml "Chapter 13 – Labelling of Maple Products"]. Canadian Food Inspection Agency. Archived from [http://www.inspection.gc.ca/english/fssa/labeti/guide/ch13e.shtml the original] on 1 December 2011. Retrieved 9 December 2011.</ref> noɔ a zuo a maple syrup. A Canada syrup eŋ feroo la ka a maale yi a maple sap teɛ eŋɛ sɛre ka neɛ naŋ baŋ boɔle a ka maple syrup, kyɛ a lɛ meŋ yoŋ gba naane, kyɛ see la ka maple syrup ama taa sikyiri o poɔ a ta ŋa 66%. Gbɛɛ yaga maple syrup la ka ba maŋ de a maale ne pancakes, waffles, French toast, oatmeal bee kookoo (porridge). A meŋ naŋ e la boma naŋ maŋ poɔ ka ba de a seɛrɛ ne bonnoore.<ref>Brown, Amy Christine (2010). [https://books.google.com/books?id=ppMzyDFyHUwC&pg=PA441 ''Understanding Food: Principles and Preparation''.] Cengage Learning. p. 441. ISBN <bdi>978-0-538-73498-1</bdi>.</ref>
== A Yiibu Zie ==
[[Duoro kɔre:Acer saccharum.jpg|thumb]]
Maple (Acer) teere parɛɛ ata yoŋ la bebe, a teere ama parɛɛ la sikyiri maple ( onaŋ ka nansaala maŋ boɔle ka ''saccharum''),<ref>Grandtner, Miroslav M. (2005). ''[https://books.google.com/books?id=yjc5ZYWtkNAC&pg=PA20 Elsevier's Dictionary of Trees]''. Vol. 1: North America. Elsevier Science. pp. 20–24. ISBN <bdi>9780080460185</bdi>.</ref><ref>[https://plants.sc.egov.usda.gov/home/plantProfile?symbol=ACSA3 "Acer saccharum Marshall – sugar maple"]. ''Plants Database''. United States Department of Agriculture. Retrieved 15 September 2022.</ref> ka a kaŋa meŋ la maple sɔgelaa ( A. nigrum),<ref>[https://plants.sc.egov.usda.gov/home/plantProfile?symbol=ACNI5 "Acer nigrum Michx. f. – black maple"]. ''Plants Database''. United States Department of Agriculture. Retrieved 15 September 2022.</ref> ane maple zeɛ (red) (A. rubrum),<ref>[https://plants.sc.egov.usda.gov/home/plantProfile?symbol=ACRU "Acer rubrum L. – red maple"]. ''Plants Database''. United States Department of Agriculture. Retrieved 15 September 2022.</ref> bonso a sap la maŋ taa sikyiri gyamaa a poɔ, a sikyiri naŋ be a poɔ maŋ baŋ ta la, boŋkaŋ a nansaala na maŋ boɔle ka percent, a ta ŋa ayi a te ta ŋa anuu.<ref>Ciesla, William M (2002). ''Non-wood Forest Products from Temperate Broad-leaved Trees''. Food and Agriculture Organization of the United Nations. ISBN <bdi>978-92-5-104855-9</bdi>.</ref> A maple sɔgelaa meŋ maŋ la taa la bontɛɛtɛɛ mine o poɔŋ, a e boma naŋ na baŋ are a yoŋ ka ba boɔlɔ ka A. ''saccharum'', a sikyiri ama yuori kaŋa la lɛ.<ref>[https://npgsweb.ars-grin.gov/gringlobal/taxonomydetail.aspx?id=314801 "''Acer saccharum'' subsp. ''nigrum''"]. ''Germplasm Resources Information Network''. Agricultural Research Service, United States Department of Agriculture. Retrieved 10 December 2011.</ref> kyɛ ka maple zeɛ eŋ ona maŋ taa la wagere ŋmaa lɛ, bonso ŋa eŋ maŋ tɛ la wieŋ a gaŋ a sikyiri ane a maple sɔgelɔ anaŋ, anaŋ maŋ korɔ a sap a nyuu soŋ na.<ref>Randall, Jesse A (February 2010). [https://www.extension.iastate.edu/forestry/publications/PDF_files/F-337.pdf "Maple syrup production"] (PDF). Iowa State University. [https://web.archive.org/web/20170829010945/https://www.extension.iastate.edu/forestry/publications/PDF_files/F-337.pdf Archived] (PDF) from the original on 29 August 2017. Retrieved 21 October 2016.</ref>
A maple mine meŋ bebe ka wagere mine poɔ ka ba maŋ de a yi ne a sap koŋ na poɔ a maale ne maple syrup aseŋ; box elder or Manitoba maple (''Acer negundo'')<ref>"Acer negundo L. – boxelder". ''Plants Database''. United States Department of Agriculture. Retrieved 16 September 2022.</ref> ane silver maple (''A. saccharinum'')<ref>"Acer saccharinum L. – silver maple". ''Plants Database''. United States Department of Agriculture. Retrieved 18 September 2022.</ref> a paa pale ne bigleaf maple (''A. macrophyllum'').<ref>Ruth, Robert H; Underwood, J Clyde; Smith, Clark E; Yang, Hoya Y (1972). "Maple sirup production from bigleaf maple" (PDF). ''PNW-181''. US Department of Agriculture, Forest Service, Pacific Northwest Forest and Range Experiment Station: 12. Archived (PDF) from the original on 14 June 2006.</ref> A Southeastern United State paaloŋ poɔ, a Florida sikyiri maple (acer floridanum) ama la ka ba maŋ kyaara a derɛ a maala ne maple syrup.<ref>"''Acer barbatum'' Michx., Florida maple". US Department of Agriculture. 1981. Retrieved 15 May 2020.</ref>
Syrup mine meŋ na baŋ bebe ka ba maŋ de walnut, birch, bee abɛ teɛ eŋɛ ane a mine kaŋa.<ref>Leung, Wency (7 June 2011). "Why settle for maple when you could have birch syrup?". ''The Globe and Mail''. Archived from the original on 11 January 2012. Retrieved 12 December 2011.</ref><ref>Leung, Wency (7 June 2011). "Why settle for maple when you could have birch syrup?". ''The Globe and Mail''. Archived from the original on 11 January 2012. Retrieved 12 December 2011.</ref><ref>"Tapping Walnut Trees for a Novel and Delicious Syrup". Cornell University. 2016. Retrieved 18 September 2022.</ref>
== Saadayel ==
=== Noba banaŋ daŋ bebe sɛre ka nempeɛle mine a wa baŋ di naaloŋ ba zu ===
[[Duoro kɔre:Sugar-Making Among the Indians in the North.gif|left|thumb]]
A noba bama la noba naŋ daŋ bebe a northeastern naŋ be a North America paaloŋ poɔ, banaŋ la a laŋgbuli danweɛ soba ba naŋ baŋ ka ba piili maala maple syrup ane maple sikyiri koɔ ama. Saadaye noɔre mannoo kaŋa wuli ka maple teɛ, sap da e la boma bnaŋ de maaala ne sap kaŋ a kɔɔre sɛre ka ka European noba baŋ wa a irigiŋ<ref>Ciesla, William M (2002). ''Non-wood Forest Products from Temperate Broad-leaved Trees''. Food and Agriculture Organization of the United Nations. ISBN <bdi>978-92-5-104855-9</bdi>.</ref><ref>"History". Michigan Maple Syrup Association. Archived from the original on 25 May 2011. Retrieved 20 November 2010.</ref> poɔ. Goligoloo sɛge binnaa zaa ba kyebe naŋ wuli ka ba da maala la maple syrup bee baa a wulo saŋa ba naŋ da piili<ref>Koelling, Melvin R; Laing, Fred; Taylor, Fred (1996). "Chapter 2: History of Maple Syrup and Sugar Production". In Koelling, Melvin R; Heiligmann, Randall B (eds.). ''North American Maple Syrup Producers Manual''. Ohio State University (OSU).</ref> dire maple syrup, a saŋa na a bone kaŋa anaŋa da are leɛɛre la koɔ, a da maŋ baŋ are leɛre la koɔ zu ka ba de maale ne bondirii a ko naa bee a ko namine. A dasaŋa na banaŋ naŋ da maala syrup maaalemaaleba da maŋ di la tigiri kaŋa banaŋ boɔlɔ ka Sugar Moon ( a saŋa a kyuu gbuli zaa danweɛ soba na maŋ wa daa yi ka neɛzaa nyɛ o) ka fo nyɛ ka neɛzaa zaa a seɛrɛ maple seɛre.<ref>Eagleson, Janet; Hasner, Rosemary (2006). ''The Maple Syrup Book''. The Boston Mills Press. ISBN <bdi>978-1-55046-411-5</bdi>.</ref> A wagere ŋa poɔ, saaŋkompare yipɔge<ref>Chenevert, Brian (3 March 2021). Maple sugaring among the Abenaki and Wabanki peoples (Report). Archived from the original on 8 March 2023.</ref> bondirii gyamaa maŋ are leɛre la a European saaŋkompare bondirii anaŋ banaŋ ba ennɛ nyɛnnoo a maaloo poɔ ane maple koɔ.<ref>Diemer-Eaton, Jessica (2014). "Hot-Stone Boiling Maple Sap to Syrup: Theory, Basis, & Public Demonstrations". Woodland Indian Educational Programs. Archived from the original on 22 March 2023. Retrieved 22 March 2023.</ref>
=== Colonists ===
[[Duoro kɔre:Sugar Making in Canada, 1852. By Cornelius Krieghoff (1815-1872).jpg|thumb]]
A dasaŋa a European naŋ te di naaloŋ a North America, poɔ, noba meŋa naŋ yi a paaloŋ na poɔ da wuli la ka ba sereŋ wa la ka ba wa di naaloŋ ba zu a saŋa bee a wagere na poɔ banaŋ da derɛ a maple a na maale ne sap.<ref>Ciesla, William M (2002). ''Non-wood Forest Products from Temperate Broad-leaved Trees''. Food and Agriculture Organization of the United Nations. ISBN <bdi>978-92-5-104855-9</bdi>.</ref> Andre Thevet naŋ e a “ a Royal Cosmographer naŋ be a France paaloŋ poɔ” sɛge la a kyaare ne a Jacques Cartier , naŋ maŋ nyuuro maple sap koɔ a saŋa na ona gaa a Canadian voyages<ref>Ciesla, William M (2002). ''Non-wood Forest Products from Temperate Broad-leaved Trees''. Food and Agriculture Organization of the United Nations. ISBN <bdi>978-92-5-104855-9</bdi>.</ref> paaloŋ poɔ. A waana a yuomo 1680 poɔ, a European noba banaŋ naŋ wa zeŋ ane a noba banaŋ naŋ e a boŋkoɔreba meŋ da poɔ la a maple maaloo ŋa poɔ.<ref>Quoted in </ref> Ba naŋ da naa bare kyɛ seɛrɛ a zukuri, a European de la a maaloo sobiri ŋa a maŋ tu bee a puo vɔɛ a eŋ a bone ennaa eŋɛ . a 19<sup>th</sup> yuomo naŋ pare poɔ, maple sap maalooo da e la boma banaŋ maŋ de a sikyiri, a pale a koɔ ne a crystallized-solid zaa ayi, kyɛ a ŋaa zaa poɔ, a sikyiri daa ama da maŋ yi la West Indies paaloŋ a wa.<ref>Ciesla, William M (2002). ''Non-wood Forest Products from Temperate Broad-leaved Trees''. Food and Agriculture Organization of the United Nations. ISBN <bdi>978-92-5-104855-9</bdi>.</ref>
A dogebo poɔ, a maŋ de la wagere<ref>Heiligmann, Randall B; et al. (1996). "Chapter 6: Maple Sap Production". In Koelling, Melvin R; Heiligmann, Randall B (eds.). ''North American Maple Syrup Producers Manual''. Ohio State University.</ref> gyamaa sɛre ka baŋ toɔ doge a ka kpa bɛ. ka banaŋ wa e baare, a sap ama la ka ba maŋ de a gaa ne a zie na banaŋ maŋ di a tigiri ŋa, a be la ka ba maŋ te pore eŋ Vessels yɛloŋ kaŋa poɔ (gbɛɛ yaga kuri la ka ba maŋ de maale ne a bone yɛloŋ ŋa) kyɛ paaŋ doge ka a kpa ka a bonzaa ba naŋ boɔrɔ a toɔ yi.<ref>Heiligmann, Randall B; Winch, Fred E (1996). "Chapter 3: The Maple Resource". In Koelling, Melvin R; Heiligmann, Randall B (eds.). ''North American Maple Syrup Producers Manual''. Ohio State University.</ref> Ka anaŋ wa bɛ baare, a boŋkpoŋ na poɔ wiri bee bontaŋa la maŋ tage bee de a boma gaa ne a zie ba naŋ maŋ maale a a ka a leɛ sikyiri gbuli (sugar shack).<ref>Heiligmann, Randall B; Staats, Lewis (1996). "Chapter 7: Maple Syrup Production". In Koelling, Melvin R; Heiligmann, Randall B (eds.). ''North American Maple Syrup Producers Manual''. Ohio State University.</ref>
=== A 1850 yuomo na poɔ, ===
[[Duoro kɔre:Maple sugaring bucket (5571412972).jpg|thumb]]
A saŋa na poɔ a American Civil War ( a yi a 1861 yoni poɔ te ta a1865 yuoni poɔ) maple koɔ maaleba da maŋ de la kuridapɛmpɛlɛ daleseɛ la ka ba da nyɛ ka anaŋ la soma ne bogyaga dogebo, a zuo a nansaala bommaala na banaŋ boɔlɔ ka iron kettles, bonso o taa la vo kpoŋ ka a uuruŋ maŋ toɔnɔ yire a saŋa na anaŋ maŋ doɔle. A wagere ŋa poɔ, sikyiri daa da are leɛre la a maple sikyiri eŋɛ bonso a noɔ da de la a US paaloŋ poɔ; azuiŋ syrup maaleba da moɔ la nimiri a eŋ a maaloo poɔ. A uuruŋ bone ŋa la a danweɛŋ soba na maŋ tole kyɛ naŋ vɛŋ ka a toɔ vɛŋ ka a sap a kpa yi uuruŋ, a yelŋa piilu e la a 1858 yuomo na poɔ. A 1872 yuini poɔ, ba da maale la boŋkaŋa a nansaala naŋ maŋ boɔle ka “ evaporator” a bone ŋa e la kuripɛmpɛle banaŋ de a maale ne danseɛŋ banaŋ maŋ toɔ de doɔle vuu zu. A yi a 1900 yuomo anaŋ poɔ, maalemaaleba de la a kuri pɛmpɛlɛ ŋa a maale ne selebare parɛɛ gyamaa a boma ama maŋ vɛŋ la ka a boma tole bee a baŋ kpa wieŋ ka a ba kɔɔre a vuu zu. A maalemaaleba bamine meŋ gba maŋ de la boŋkaŋa a nansaala na maŋ boɔle ka baaroo pan a de poŋi ne a uurŋ anaŋ naŋ maŋ yiri ka banaŋ wa doge baare.
A ba kɔɔre kyɛ ka buokyiri a wa leɛre ɔrebare woore ama zu, ama eŋ maŋ ko la noba a vuo ka ba baŋ toɔ are zitoɔre kyɛ nyɛ lɛ sap deebo a yi a teere enne. Syrup koɔ maaaloo meŋ piili la a saŋa banaŋ wa piili derɛ koɔbo lɔɛ a nansaala naŋ maŋ boɔle ka “traɔtoɔ” gaa dada ne sap teere gyamaa a weɛ poɔ ( ka a sikyiri toɔ uuruŋ ŋa toɔ a yi ). A syrup maalenaaleba mine maŋ de la a nansaala bommaala kaŋa ba naŋ boɔlɔ ka motor-power ane kuri woore mine a te mare a teere eŋɛ ka kyɔ a koɔ yi a teɛ eŋɛ a eŋ a ɔreba doge na banaŋ biŋ a teɛ puliŋ, kyɛ a ŋaa eebo da ba e bone naŋ pore bee ka gyamaa a baŋ a meŋ maŋ toɔ de a toŋ ne toma. A vuu mare e la ka gyamaa da baŋ; ziyuo maalemaaleba maŋ de la daare, kaaŋ, ŋmene baroo saseɛ kaŋa, propane bee a doge ka a uuruŋ na toɔ a yi a sap poɔ. Kyɛ a ziyuo syrup iribu ŋa la soma bonso baalombie ba maŋ nyɛ vuo a kpɛ a syrup poɔ.<ref>Koelling, Melvin R; et al. (1996). "Chapter 8: Syrup Filtration, Grading, Packing, and Handling". In Koelling, Melvin R; Heiligmann, Randall B (eds.). ''North American Maple Syrup Producers Manual''. Ohio State University.</ref>
[[Duoro kɔre:Sap plastic tubing.jpg|left|thumb]]
A 1970ɔ yuoni poɔ, ziyuo boma ane bommaale ama da wa de la a ziezaa a kyaare ne a syrup maaloo. ɔreba woore ama e la boma noba naŋ daŋ piili a pare bammo ka a kɔɔre, ka ba nyɛ ka a ana taa la sommo a ko a sap iribu a yi a teere eŋɛ a kyɛ gaa yiri<ref>Ciesla, William M (2002). ''Non-wood Forest Products from Temperate Broad-leaved Trees''. Food and Agriculture Organization of the United Nations. ISBN <bdi>978-92-5-104855-9</bdi>.</ref> poɔ daadaalɛ bee. A wa ta la soga ka ba la wane boŋkaŋa nansaala naŋ maŋ boɔle ka Vacuum pumps, a meŋ leɛ wa eŋ poɔ a ɔreba woore ama poɔ, kyɛ ka ba leɛ gaa puori a te de lɛ banaŋ da mare vuu eŋ ka uuruŋ a yi ka a ta bɔre. A maalemaaleba da maale la mɔnsinne kaŋa a nansaala na maŋ boɔle ka reverse-osmosis, ka onaŋŋ so ka o maŋ iri koɔ mine bara ka a sap wa te kpara zuo a dogebo poɔ.
Yelpaala wa la a yi a ɔrebare ane a vacuum pumps, syrup irirbu ziyuo, ane dogere ana banaŋ maŋ iri syrup iribu poɔ a eŋ a yi a sap teere eŋɛ. Peɛroo naŋ bebe a gɛrɛ a kyaare ne lɛ banaŋ na e a toɔ kare bee a dige bombiiri a yi sap teere eŋɛ ane lɛ banŋ na e a toɔ kaa maŋ kaa a zu soŋ ka a yi tɔnɔ.<ref>Perkins, Timothy D (October 2009). "Development and testing of the check-valve spout adapter" (PDF). ''Maple Digest''. '''21A''': 21–29. Archived from the original (PDF) on 29 December 2010. Retrieved 21 September 2010.</ref> A 2009 yuoni poɔ, peɛpeɛrebɛ mine naŋ be a University of Vermont poɔ da yi ne la yelpaala kaŋa a kyaare lɛ neɛ naŋ na baŋ iri syrup koɔ a yi sap teɛ eŋɛ kyɛ ka a koɔ ba kyiri waare a teɛ, a ŋaa na soŋ la ka kare bee a dige baalombie ane bombiiri zaa yi a vɔɛ na banaŋ maŋ po eŋ a teere eŋɛ. A ba peɛroo yeli bee wuli ka, eka gbuli yeni zaa poɔ, a seŋ ka sap teere naŋ e bɛrɛ a ta taabo kaŋa sɛre ka ba toɔ iri syrup koɔ ka lɛ naane a bombiiri bee a baalombie maŋ toɔ la a teere. A ba peɛroo yelwulaa kaŋa la ka eka gbuli yenaa zaa poɔ maŋ seŋ ka ba sɛle a sap teere seŋ lɛ bonso a wagere na poɔ a na maŋ wa e bɛrɛ saseɛ ba maŋkyebe azuiŋ baalombie maŋ nyɔge a la wieŋ zaa.. ka a yele ama zaa wa toɔnɔ erɛ soŋ, sap maaloo a toloŋ saŋa na baŋ do la saa northeastern North America paaloŋ poɔ.<ref>Sorkin, Laura (20 January 2014). "Maple Syrup Revolution: A New Discovery Could Change the Business Forever". ''Modern Farmer''. Archived from the original on 26 January 2014. Retrieved 20 January 2014.</ref><ref>Reid, Simon; Driller, Tenaya; Watson, Matthew (2020). "A two-dimensional heat transfer model for predicting freeze-thaw events in sugar maple trees". ''Agricultural and Forest Meteorology''. '''294''' 108139. doi:10.1016/j.agrformet.2020.108139. hdl:10092/101100.</ref>
== A Maaloo ==
[[Duoro kɔre:Maple syrup production.svg|thumb]]
Maple koɔ maaloo piilu bezie e la northeastern North Ameriɔa paaloŋ poɔ, a be la ka a ziie maaroŋ maŋ a soma ne a maple syrup maaloo. Kyɛ le ba wuli ka a koŋ toɔ maale ziezaa, ana ba maale la ziezaa a maple teere naŋ na baŋ baa a be, aseŋ, New Zealand paaloŋ poɔ a be la ka eŋ faŋa ka ba toɔ e a ka e yɛroŋ ka toɔnɔ nyɛrɛ feeŋfeeŋ a yire ne poɔ.<ref>Driller, Tenaya; Gandela, Danielle; Watson, Matthew (2018). ''Feasibility of producing maple syrup in New Zealand''. Chemeca 2018. p. 34.</ref>
Maple syrup maaloo piili ne la banaŋ maŋ derɛ a yiree ne “ sugarbush”<ref>Koelling, Melvin R; Staats, Lewis (1996). "Appendix 1: Maple Production and Processing Facilities". In Koelling, Melvin R; Heiligmann, Randall B (eds.). ''North American Maple Syrup Producers Manual''. Ohio State University.</ref> poɔ. Teɛ kaŋzaa na baŋ koɔ iribu maŋ piili la ka a te balaa na wa ta yuomo lezare ne pie te ta ŋa yuomo lezaa ayi kyɛ gɛrɛ. A teere ama kaŋa zaa maŋ soŋ la ta boŋyeni te ta ŋa ata na, a paaŋ yi la lɛ a teɛ wogiloŋ naŋ seŋ bee a ta bee a teɛ yɛloŋ bee kpoŋ naŋ seŋ. Maple teɛ naŋ seŋ ka o toɔ iri koɔ maŋ baŋ iri la a ta ŋa 35 te ta ŋa 50 litres a bɔrefɔ naŋ maŋ yeli (9.2 te ta ŋa 13.2 US gal) bebiri<ref>Ciesla, William M (2002). ''Non-wood Forest Products from Temperate Broad-leaved Trees''. Food and Agriculture Organization of the United Nations. ISBN <bdi>978-92-5-104855-9</bdi>.</ref> zaa. Ka fooŋ kaa soŋ a maŋ ta ŋa 7% a sap naŋ maŋ iri bebiri zaa. A koɔ ama iribu gbɛɛ yaga maŋ e la a ɔɔre saŋ wagere na poɔ, a ɔɔre wagere ama maŋ baŋ de la ta dare anii kyɛ baŋ baare, ane a zaa ka a maŋ yi la a bebiri na ɔɔre naŋ piili ane zie banaŋ iri a boma, bee paaloŋ na poɔ a teere naŋ be ka ba iri a syrup (koɔ).<ref>"Step-by-Step in the Production of Maple Syrup". Producteurs et productrices acéricoles du Québec. Retrieved 4 October 2021.</ref><ref>Koelling, Melvin R; Davenport, Russell (1996). "Chapter 1: Introduction". In Koelling, Melvin R; Heiligmann, Randall B (eds.). ''North American Maple Syrup Producers Manual''. Ohio State University.</ref>
A ŋmenaa saŋa, a noɔ zaa maŋ zo sigi be la a nyege poɔ, a toɔ ko a toɔ ko ɔɔre vuo ka sikyiri noɔ naŋ be a teɛ poɔ a do saa. <ref>Werner, Leo H (7 February 2006). "Maple Sugar Industry". ''Canadian Encyclopedia''. Historica-Dominion Institute. Archived from the original on 6 November 2014.</ref>Voɔre maŋ puo la te tɔ a teɛ biri, a ŋaa la maŋ soŋ ka a sap toɔ kyiri bee a yi a voɔre na poɔ a eŋ a bone banaŋ tɔgele.boma banaŋ de tɔgele ne maŋ gaŋ la a weɛ poɔ be ka zie la te yi pɔge a., kyɛ a koɔ ama maŋ yiri la saŋa bee a wagere na poɔ ɔɔre naŋ maŋ erɛ, ka a zie maaŋ gyamaa. Maple teere, neɛ naŋ baŋ iri la sap bee syrup koɔ a poɔ te ta ŋa yuomo kɔɔ bee a gba pare zuo lɛ.
A zie leɛroo meŋ maŋ taa la wonnaa kaŋa a kyaare ne a maple syrup ŋa iribu.<ref>Milideo, Lauren (13 February 2024). "How Climate Change is Impacting the Maple Syrup Industry". ''UVM Today''.</ref><ref>Goldstein, Bennet; Miller, Brittney (15 April 2024). "Midwest maple syrup producers adapt to uncertainty as climate changes". PBS Wisconsin.</ref><ref>Dario, Kate (13 March 2024). "Maple Month in a warm winter: How climate change is reshaping NH's syrup season". NHPR.</ref> A yuoni na poɔ ka ɔɔre saŋa wa sɛre wa niŋe a ŋaa wuli ka a yuoni na maple syrup iribu na tage wa niŋe, ka anaŋ wa e a ŋaa meŋ, a sikyiri bee a noɔ naŋ maŋ be a sap poɔ meŋ maŋ la sigi la puliŋ, ka saa kpoŋ meŋ wa waana a yuoni na poɔ a lɛ meŋ maŋ soŋ la ka a teere baa wieŋ.<ref>Barrett, Rick (1 April 2025). "Maple sugaring is a Wisconsin tradition, but could climate change put it at risk?". ''Milwaukee Journal Sentinel''.</ref>
== Maaloo Sobie ==
[[Duoro kɔre:Maple sap collecting at Bowdoin Park, New York.JPG|left|thumb]]
Gbɛɛ yaga bee wagere zaa sap maŋ maale eŋ la “sugar shack ( sikyiri woore poɔ) “, ana la ka neɛ zaa a paaloŋ na poɔ baaŋ ka ba boɔlɔ ka “sugarhouse”, “sugar cabin” , “sugar shanty”, bee cabane.<ref>Heiligmann, Randall B., ed. (2006). ''North American Maple Syrup Producers Manual'' (PDF) (2nd ed.). Ohio State University.</ref><ref>Eagleson, Janet; Hasner, Rosemary (2006). ''The Maple Syrup Book''. The Boston Mills Press. ISBN <bdi>978-1-55046-411-5</bdi>.</ref><ref>Elliot, Robert (22 February 2022). "Sweetest Maple Sugar Shack Experiences in Ontario". Culinary Tourism Alliance. Retrieved 19 September 2022.</ref> A maaloo sobiri ona banaŋ maŋ you a noɔre ka a uuruŋ toɔ yiri e la sobiri kaŋa banaŋ piili a tuuro a yi a saŋa na a nempeɛle naŋ da wa di naaloŋ ba zu, kyɛ naŋ wa tɔ zenɛ a sobiri ŋa naŋ bebe a ba taa leɛroo. Maple syrup (koɔ ) maaloo la, ba maŋ doge la a sap ka a kpa te ta ŋa 20 te ta ŋa 50 volume nansaala naŋ maŋ yeli, (a ŋaa paa yi la lɛ a vuu bee a kpaabo naŋ do seŋ) ka anaŋ wa be vuu yuobaraa zu, sɛre ka a wa te nyɛ ŋa 1 volume sɛre , gbɛɛ yaga a toloŋ seŋ ka a ta ŋa 4.1% (7.4 F) ka anaŋ wa te kpara la lɛ. kyɛ a koɔ kpaabo maŋ taa la tɛɛtɛɛ boso ana baŋ yi la lɛ a saseɛ naŋ daara seŋ, a koɔ naŋ seŋ ka neɛ baŋ de a toɔ baŋ zie a syrup ŋa naŋ toɔ maale la koɔ meŋa naŋ koɔ soŋ serɛ zaa, bonso a koɔ ama ŋa wa kpaara a daŋaa zu, a dare na bee a bebiri na poɔ lɛ la ka a uuruŋ bee a toloŋ na do seŋ kyɛ gu ka a bebiri<ref>Eagleson, Janet; Hasner, Rosemary (2006). ''The Maple Syrup Book''. The Boston Mills Press. ISBN <bdi>978-1-55046-411-5</bdi>.</ref> na zaa te baare. Syrup koɔ na baŋ doge la dayeni yoŋ bee ka ba baŋ doge a ŋmaara ŋmaara lɛ, a yi zie na banaŋ na baŋ kaa a toloŋ lamboriŋ.<ref>Eagleson, Janet; Hasner, Rosemary (2006). ''The Maple Syrup Book''. The Boston Mills Press. ISBN <bdi>978-1-55046-411-5</bdi>.</ref> Gbɛɛ yaga ka banaŋ wa dogerɔ a zaa ba maŋ eŋ la Defoamers a poɔ.<ref>van den Berg, Abby; Perkins, Timothy (February 2020). "Identifying an Effective Defoamer for Certified Organic Maple Production". ''Maple Syrup Digest'': 8.</ref>
A syrup dogebo ŋa taa la sobie gyamaa yaga banaŋ maŋ tu, a sobiri kaŋa la lɛ banaŋ boɔrɔ ka a sikyiri do seŋ. Ka ssyrup wa doole a daŋaa bee a vuu zu kɔɔ, a maŋ leɛ la wa la waraa kaŋa, kyɛ ka anaŋ meŋ ba doge soŋ bee a ba doge kɔɔre a daŋaa bee a vuu zu a syrup meŋ maŋ e la koɔ yoŋ, azuiŋ a koŋ baŋ biŋ kɔɔre kyɛ ka a zaa a saaŋ. Ka anaŋ wa doge baare a toloŋ maŋ do ŋa 66% ka fooŋ de Brix scale ( a hydrometric scale ( a bommanaa a dcgele o zu).<ref>Elliot, Elaine (2006). ''Maple Syrup: Recipes from Canada's Best Chefs''. Formac Publishing Company. ISBN <bdi>978-0-88780-697-1</bdi>.</ref> A ŋaa puoriŋ ba paaŋ maŋ kyoɔre la a iri asikyiri zɔŋ na bare, wagere ŋa poɔ ba paaŋ maŋ de la sikyiri ane calcium malate<ref>Ball, David (10 October 2007). "The Chemical Composition of Maple Syrup". ''Journal of Chemical Education''. '''84''' (10): 1647–1650. doi:10.1021/ed084p1647.</ref> a nansaala na maŋ boɔle a puli neŋ. A calcium ama ba e bonfaa, kyj a maq soq la a vɛŋ ka toɔnɔ a kyoɔre soŋ.<ref>Eagleson, Janet; Hasner, Rosemary (2006). ''The Maple Syrup Book''. The Boston Mills Press. ISBN <bdi>978-1-55046-411-5</bdi>.</ref>
[[Duoro kɔre:MapleSyrupDrop.ogv|thumb]]
A yi be meŋ, a onaŋ banaŋ maŋ yuo a noore bare sobiri na la ka gyamaa naŋ maala syrup a maŋ noŋ ka ba tuuro, bonso anaŋ maŋ soŋ la gyamaa ka ba toɔ a wɛle a koɔ ne a sikyiri naŋ be a sap<ref>Thomas, Margaret G.; Schumann, David R. (1993). ''Income Opportunities in Special Forest Products: Self-help Suggestions for Rural Entrepreneurs''. USDA Forest Products Laboratory. p. 181. ISBN <bdi>978-0-7881-1236-2</bdi>.</ref> poɔ wieŋ a gaŋ a maaloo sobie anaŋ na zaa. Banaŋ naŋ maŋ maala feeŋfeeŋ lɛ meŋ na baŋ de la anaŋ meŋ na ba maŋ pagera wieŋ kyɛ a yelfaa la a sikyiri noɔ naŋ maŋ be a poɔ, 25% maŋ bore la a poɔ a yi bonso a dogebo zie.<ref>Weaver, Nicholas J.; Wilkin, Geoffrey S.; Morison, Ken R.; Watson, Matthew J. (1 May 2020). "Minimizing the energy requirements for the production of maple syrup". ''Journal of Food Engineering''. '''273''' 109823. doi:10.1016/j.jfoodeng.2019.109823.</ref>
A lɛ a sikyiri noɔ naŋ e gyamaa seŋ a sap poɔ, a lɛ meŋ ka a volume a sap ppoɔ meŋ na boɔrɔ ka a do seŋ a syrup poɔ. Sɛre ka fo na boɔrɔ ka fo nyɛ 1 unit syrup, a sap<ref>Wagner, John E. (2012). ''Forestry Economics: A Managerial Approach''. Routledge. p. 74. ISBN <bdi>9780415774406</bdi>.</ref> seŋ ka a do seŋ ŋa 1.5, ka anaŋ wa e a ŋaa baare a seŋ ka a sikiri meŋ a poɔ na boɔrɔ la ka a ta ŋa 57 unit kyɛ ka a sap a poɔ a ta ŋa 3.5 % sikyiri a meŋ boɔrɔ 25 unit a poɔ.<ref>Eagleson, Janet; Hasner, Rosemary (2006). ''The Maple Syrup Book''. The Boston Mills Press. ISBN <bdi>978-1-55046-411-5</bdi>.</ref> A sikyiri noɔ a sap poɔ seŋ ka a do yaga.<ref>Eagleson, Janet; Hasner, Rosemary (2006). ''The Maple Syrup Book''. The Boston Mills Press. ISBN <bdi>978-1-55046-411-5</bdi>.</ref>
=== Off-flavours ===
Off-flavour maŋ yi la a saŋa na banaŋ maŋ wa maala maple syrup koɔ, a maŋ yi la boma banaŋ maŋ dogele ka wa te kpara na poɔ la ka a off-flavour ŋa maŋ yi (aseŋ, disinfectants), microorganisms, fermentation byproducts, metallic<ref>Hopkins, Kathy (2016). "Maple Syrup Quality Control Manual". Cooperative Extension Publications, University of Maine. Archived from the original on 29 August 2017. Retrieved 20 May 2017.</ref><ref>Camara, M; Cournoyer, M; Sadiki, M; Martin, N (2019). "Characterization and Removal of Buddy Off‐Flavor in Maple Syrup". ''Journal of Food Science''. '''84''' (6): 1538–1546. doi:10.1111/1750-3841.14618. PMID 31120572.</ref><ref>van den Berg, Abby K; Perkins, Timothy D; Isselhardt, Mark L; Godshall, Mary An; Lloyd, Steven W (October 2009). "Metabolism Off-Flavor in Maple Syrup". ''Maple Digest''. '''21A''': 11–18.</ref>
== Commerce ==
[[Duoro kɔre:Maple syrup production 2018, Canada and provinces.jpg|thumb]]
A maple syrup ama maaloo danweɛ soba e la a Northeastern North America paaloŋ deme bee noba. A yeŋa eebo la bone ba naŋ zanne yi ne a European noba banaŋ wa zeŋe a paaloŋ naŋ poɔ, a nyɔge a maaloo a leɛre feeŋfeeŋ a leɛre o zaa baare. Ziyuo yeltarre a 1970s poɔ meŋ da la maaleŋ nyɔge la a syrup koɔ ama meŋ la maale maaloo kaŋa bale. A kyɛre la feeŋ bee a syrup gyamaa zaa yie maaloo yi la a Canada ane a United State paaaloŋ poɔ, kyɛ ka Quebec yoŋ taa ta ŋa 72% a tendaazaa poɔ.
<references />
Maple syrup (koɔ) maŋ maale la a yi lɛ a waaloŋ naŋ waa ane lɛ anaŋ noma bee a e tuo seŋ. Boŋkaŋa a nansaala naŋ maŋ boɔle ka Socrose e la boŋkaŋa noba naŋ baŋ ka ona la taa sikyiri noɔ a zuo a maple syrup. A Canada syrup eŋ feroo la ka a maale yi a maple sap teɛ eŋɛ sɛre ka neɛ naŋ baŋ boɔle a ka maple syrup, kyɛ a lɛ meŋ yoŋ gba naane, kyɛ see la ka maple syrup ama taa sikyiri o poɔ a ta ŋa 66%. A 1970ɔ yuoni poɔ, ziyuo boma ane bommaale ama da wa de la a ziezaa a kyaare ne a syrup maaloo. ɔreba woore ama e la boma noba naŋ daŋ piili a pare bammo ka a kɔɔre, ka ba nyɛ ka a ana taa la sommo a ko a sap iribu a yi a teere eŋɛ a kyɛ gaa yiri poɔ daadaalɛ bee. A wa ta la soga ka ba la wane boŋkaŋa nansaala naŋ maŋ boɔle ka Vacuum pumps, a meŋ leɛ wa eŋ poɔ a ɔreba woore ama poɔ, kyɛ ka ba leɛ gaa puori a te de lɛ banaŋ da mare vuu eŋ ka uuruŋ a yi ka a ta bɔre. A maalemaaleba da maale la mɔnsinne kaŋa a nansaala na maŋ boɔle ka reverse-osmosis, ka onaŋŋ so ka o maŋ iri koɔ mine bara ka a sap wa te kpara zuo a dogebo poɔ.
[[Duoro kɔre:Acer 135-1.jpg|thumb]]
Yelpaala wa la a yi a ɔrebare ane a vacuum pumps, syrup irirbu ziyuo, ane dogere ana banaŋ maŋ iri syrup iribu poɔ a eŋ a yi a sap teere eŋɛ. Peɛroo naŋ bebe a gɛrɛ a kyaare ne lɛ banaŋ na e a toɔ kare bee a dige bombiiri a yi sap teere eŋɛ ane lɛ banŋ na e a toɔ kaa maŋ kaa a zu soŋ ka a yi tɔnɔ. A 2009 yuoni poɔ, peɛpeɛrebɛ mine naŋ be a University of Vermont poɔ da yi ne la yelpaala kaŋa a kyaare lɛ neɛ naŋ na baŋ iri syrup koɔ a yi sap teɛ eŋɛ kyɛ ka a koɔ ba kyiri waare a teɛ, a ŋaa na soŋ la ka kare bee a dige baalombie ane bombiiri zaa yi a vɔɛ na banaŋ maŋ po eŋ a teere eŋɛ. A ba peɛroo yeli bee wuli ka, eka gbuli yeni zaa poɔ, a seŋ ka sap teere naŋ e bɛrɛ a ta taabo kaŋa sɛre ka ba toɔ iri syrup koɔ ka lɛ naane a bombiiri bee a baalombie maŋ toɔ la a teere. A noba bama la noba naŋ daŋ bebe a northeastern naŋ be a North America paaloŋ poɔ, banaŋ la a laŋgbuli danweɛ soba ba naŋ baŋ ka ba piili maala maple syrup ane maple sikyiri koɔ ama. Saadaye noɔre mannoo kaŋa wuli ka maple teɛ, sap da e la boma bnaŋ de maaala ne sap kaŋ a kɔɔre sɛre ka ka European noba baŋ wa a irigiŋ poɔ. Goligoloo sɛge binnaa zaa ba kyebe naŋ wuli ka ba da maala la maple syrup bee baa a wulo saŋa ba naŋ da piili dire maple syrup, a saŋa na a bone kaŋa anaŋa da are leɛɛre la koɔ, a da maŋ baŋ are leɛre la koɔ zu ka ba de maale ne bondirii a ko naa bee a ko namine. A dasaŋa na banaŋ naŋ da maala syrup maaalemaaleba da maŋ di la tigiri kaŋa banaŋ boɔlɔ ka Sugar Moon ( a saŋa a kyuu gbuli zaa danweɛ soba na maŋ wa daa yi ka neɛzaa nyɛ o) ka fo nyɛ ka neɛzaa zaa a seɛrɛ maple seɛre.
[[Duoro kɔre:Syrup grades large.JPG|thumb]]
A 1872 yuini poɔ, ba da maale la boŋkaŋa a nansaala naŋ maŋ boɔle ka “ evaporator” a bone ŋa e la kuripɛmpɛle banaŋ de a maale ne danseɛŋ banaŋ maŋ toɔ de doɔle vuu zu. A yi a 1900 yuomo anaŋ poɔ, maalemaaleba de la a kuri pɛmpɛlɛ ŋa a maale ne selebare parɛɛ gyamaa a boma ama maŋ vɛŋ la ka a boma tole bee a baŋ kpa wieŋ ka a ba kɔɔre a vuu zu. A maalemaaleba bamine meŋ gba maŋ de la boŋkaŋa a nansaala na maŋ boɔle ka baaroo pan a de poŋi ne a uurŋ anaŋ naŋ maŋ yiri ka banaŋ wa doge baare.
A ba kɔɔre kyɛ ka buokyiri a wa leɛre ɔrebare woore ama zu, ama eŋ maŋ ko la noba a vuo ka ba baŋ toɔ are zitoɔre kyɛ nyɛ lɛ sap deebo a yi a teere enne. Syrup koɔ maaaloo meŋ piili la a saŋa banaŋ wa piili derɛ koɔbo lɔɛ a nansaala naŋ maŋ boɔle ka “traɔtoɔ” gaa dada ne sap teere gyamaa a weɛ poɔ ( ka a sikyiri toɔ uuruŋ ŋa toɔ a yi ).
== Sommo Yizie ==
losifykvoblcyzmivhmobwzikzpq7gk
63618
63617
2026-08-02T07:29:24Z
Vision L1
19
63618
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q402563}}
Maple syrup e la koɔ banaŋ maŋ maale yi neŋ a sap maple teɛ eŋɛ. A teere ama maŋ taa la maaroŋ, a teere ama maŋ taa la suni a pɛge a ne a nyegɛ poɔ sɛre ka a zie baŋ waa maaroŋ bee ɔɔre baŋ le, a suni ama la ka ba maŋ nyɔge a leɛre ka a leɛ bee a maale ka a leɛ sikyiri naŋ maŋ e a sap a saŋa ka ɔɔre da maŋ lere. Maple teere eŋɛ ka banaŋ na iri sap a teɛ eŋɛ, ba maŋ ŋmaa la voɔre bee bogi a eŋ a teɛ seɛ eŋɛ ka koɔ noɔ ama banaŋ boɔlɔ a sap ka toɔ yi a kyiri eŋ bone poɔ, a ŋaaa puoriŋ ba maŋ doge la ka a kpa ka a koɔ zaa yi kyɛ kyɛre a syrup noɔ na yoŋ.
A maple syrup ama maaloo danweɛ soba e la a Northeastern North America paaloŋ deme bee noba. A yeŋa eebo la bone ba naŋ zanne yi ne a European noba banaŋ wa zeŋe a paaloŋ naŋ poɔ, a nyɔge a maaloo a leɛre feeŋfeeŋ a leɛre o zaa baare. Ziyuo yeltarre a 1970s poɔ meŋ da la maaleŋ nyɔge la a syrup koɔ ama meŋ la maale maaloo kaŋa bale. A kyɛre la feeŋ bee a syrup gyamaa zaa yie maaloo yi la a Canada ane a United State paaaloŋ poɔ, kyɛ ka Quebec yoŋ taa ta ŋa 72% a tendaazaa poɔ.
Maple syrup (koɔ) maŋ maale la a yi lɛ a waaloŋ naŋ waa ane lɛ anaŋ noma bee a e tuo seŋ. Boŋkaŋa a nansaala naŋ maŋ boɔle ka Socrose e la boŋkaŋa noba naŋ baŋ ka ona la taa sikyiri<ref>[https://web.archive.org/web/20111201232833/http://www.inspection.gc.ca/english/fssa/labeti/guide/ch13e.shtml "Chapter 13 – Labelling of Maple Products"]. Canadian Food Inspection Agency. Archived from [http://www.inspection.gc.ca/english/fssa/labeti/guide/ch13e.shtml the original] on 1 December 2011. Retrieved 9 December 2011.</ref> noɔ a zuo a maple syrup. A Canada syrup eŋ feroo la ka a maale yi a maple sap teɛ eŋɛ sɛre ka neɛ naŋ baŋ boɔle a ka maple syrup, kyɛ a lɛ meŋ yoŋ gba naane, kyɛ see la ka maple syrup ama taa sikyiri o poɔ a ta ŋa 66%. Gbɛɛ yaga maple syrup la ka ba maŋ de a maale ne pancakes, waffles, French toast, oatmeal bee kookoo (porridge). A meŋ naŋ e la boma naŋ maŋ poɔ ka ba de a seɛrɛ ne bonnoore.<ref>Brown, Amy Christine (2010). [https://books.google.com/books?id=ppMzyDFyHUwC&pg=PA441 ''Understanding Food: Principles and Preparation''.] Cengage Learning. p. 441. ISBN <bdi>978-0-538-73498-1</bdi>.</ref>
== A Yiibu Zie ==
[[Duoro kɔre:Acer saccharum.jpg|thumb]]
Maple (Acer) teere parɛɛ ata yoŋ la bebe, a teere ama parɛɛ la sikyiri maple ( onaŋ ka nansaala maŋ boɔle ka ''saccharum''),<ref>Grandtner, Miroslav M. (2005). ''[https://books.google.com/books?id=yjc5ZYWtkNAC&pg=PA20 Elsevier's Dictionary of Trees]''. Vol. 1: North America. Elsevier Science. pp. 20–24. ISBN <bdi>9780080460185</bdi>.</ref><ref>[https://plants.sc.egov.usda.gov/home/plantProfile?symbol=ACSA3 "Acer saccharum Marshall – sugar maple"]. ''Plants Database''. United States Department of Agriculture. Retrieved 15 September 2022.</ref> ka a kaŋa meŋ la maple sɔgelaa ( A. nigrum),<ref>[https://plants.sc.egov.usda.gov/home/plantProfile?symbol=ACNI5 "Acer nigrum Michx. f. – black maple"]. ''Plants Database''. United States Department of Agriculture. Retrieved 15 September 2022.</ref> ane maple zeɛ (red) (A. rubrum),<ref>[https://plants.sc.egov.usda.gov/home/plantProfile?symbol=ACRU "Acer rubrum L. – red maple"]. ''Plants Database''. United States Department of Agriculture. Retrieved 15 September 2022.</ref> bonso a sap la maŋ taa sikyiri gyamaa a poɔ, a sikyiri naŋ be a poɔ maŋ baŋ ta la, boŋkaŋ a nansaala na maŋ boɔle ka percent, a ta ŋa ayi a te ta ŋa anuu.<ref>Ciesla, William M (2002). ''Non-wood Forest Products from Temperate Broad-leaved Trees''. Food and Agriculture Organization of the United Nations. ISBN <bdi>978-92-5-104855-9</bdi>.</ref> A maple sɔgelaa meŋ maŋ la taa la bontɛɛtɛɛ mine o poɔŋ, a e boma naŋ na baŋ are a yoŋ ka ba boɔlɔ ka A. ''saccharum'', a sikyiri ama yuori kaŋa la lɛ.<ref>[https://npgsweb.ars-grin.gov/gringlobal/taxonomydetail.aspx?id=314801 "''Acer saccharum'' subsp. ''nigrum''"]. ''Germplasm Resources Information Network''. Agricultural Research Service, United States Department of Agriculture. Retrieved 10 December 2011.</ref> kyɛ ka maple zeɛ eŋ ona maŋ taa la wagere ŋmaa lɛ, bonso ŋa eŋ maŋ tɛ la wieŋ a gaŋ a sikyiri ane a maple sɔgelɔ anaŋ, anaŋ maŋ korɔ a sap a nyuu soŋ na.<ref>Randall, Jesse A (February 2010). [https://www.extension.iastate.edu/forestry/publications/PDF_files/F-337.pdf "Maple syrup production"] (PDF). Iowa State University. [https://web.archive.org/web/20170829010945/https://www.extension.iastate.edu/forestry/publications/PDF_files/F-337.pdf Archived] (PDF) from the original on 29 August 2017. Retrieved 21 October 2016.</ref>
A maple mine meŋ bebe ka wagere mine poɔ ka ba maŋ de a yi ne a sap koŋ na poɔ a maale ne maple syrup aseŋ; box elder or Manitoba maple (''Acer negundo'')<ref>[https://plants.sc.egov.usda.gov/home/plantProfile?symbol=ACNE2 "Acer negundo L. – boxelder"]. ''Plants Database''. United States Department of Agriculture. Retrieved 16 September 2022.</ref> ane silver maple (''A. saccharinum'')<ref>[https://plants.sc.egov.usda.gov/home/plantProfile?symbol=ACSA2 "Acer saccharinum L. – silver maple"]. ''Plants Database''. United States Department of Agriculture. Retrieved 18 September 2022.</ref> a paa pale ne bigleaf maple (''A. macrophyllum'').<ref>Ruth, Robert H; Underwood, J Clyde; Smith, Clark E; Yang, Hoya Y (1972). [http://www.fs.fed.us/pnw/pubs/rn181.pdf "Maple sirup production from bigleaf maple"] (PDF). ''PNW-181''. US Department of Agriculture, Forest Service, Pacific Northwest Forest and Range Experiment Station: 12. [https://web.archive.org/web/20060614073802/http://www.fs.fed.us/pnw/pubs/rn181.pdf Archived] (PDF) from the original on 14 June 2006.</ref> A Southeastern United State paaloŋ poɔ, a Florida sikyiri maple (acer floridanum) ama la ka ba maŋ kyaara a derɛ a maala ne maple syrup.<ref>"[https://www.srs.fs.usda.gov/pubs/misc/ag_654/volume_2/acer/barbatum.htm ''Acer barbatum'' Michx., Florida maple"]. US Department of Agriculture. 1981. Retrieved 15 May 2020.</ref>
Syrup mine meŋ na baŋ bebe ka ba maŋ de walnut, birch, bee abɛ teɛ eŋɛ ane a mine kaŋa.<ref>Leung, Wency (7 June 2011). [https://www.theglobeandmail.com/life/food-and-wine/trends/trends-features/why-settle-for-maple-when-you-could-have-birch-syrup/article2050424/ "Why settle for maple when you could have birch syrup?"]. ''The Globe and Mail''. Archived from the original on 11 January 2012. Retrieved 12 December 2011.</ref><ref>Leung, Wency (7 June 2011). "Why settle for maple when you could have birch syrup?". ''The Globe and Mail''. Archived from the original on 11 January 2012. Retrieved 12 December 2011.</ref><ref>"Tapping Walnut Trees for a Novel and Delicious Syrup". Cornell University. 2016. Retrieved 18 September 2022.</ref>
== Saadayel ==
=== Noba banaŋ daŋ bebe sɛre ka nempeɛle mine a wa baŋ di naaloŋ ba zu ===
[[Duoro kɔre:Sugar-Making Among the Indians in the North.gif|left|thumb]]
A noba bama la noba naŋ daŋ bebe a northeastern naŋ be a North America paaloŋ poɔ, banaŋ la a laŋgbuli danweɛ soba ba naŋ baŋ ka ba piili maala maple syrup ane maple sikyiri koɔ ama. Saadaye noɔre mannoo kaŋa wuli ka maple teɛ, sap da e la boma bnaŋ de maaala ne sap kaŋ a kɔɔre sɛre ka ka European noba baŋ wa a irigiŋ<ref>Ciesla, William M (2002). ''Non-wood Forest Products from Temperate Broad-leaved Trees''. Food and Agriculture Organization of the United Nations. ISBN <bdi>978-92-5-104855-9</bdi>.</ref><ref>"History". Michigan Maple Syrup Association. Archived from the original on 25 May 2011. Retrieved 20 November 2010.</ref> poɔ. Goligoloo sɛge binnaa zaa ba kyebe naŋ wuli ka ba da maala la maple syrup bee baa a wulo saŋa ba naŋ da piili<ref>Koelling, Melvin R; Laing, Fred; Taylor, Fred (1996). "Chapter 2: History of Maple Syrup and Sugar Production". In Koelling, Melvin R; Heiligmann, Randall B (eds.). ''North American Maple Syrup Producers Manual''. Ohio State University (OSU).</ref> dire maple syrup, a saŋa na a bone kaŋa anaŋa da are leɛɛre la koɔ, a da maŋ baŋ are leɛre la koɔ zu ka ba de maale ne bondirii a ko naa bee a ko namine. A dasaŋa na banaŋ naŋ da maala syrup maaalemaaleba da maŋ di la tigiri kaŋa banaŋ boɔlɔ ka Sugar Moon ( a saŋa a kyuu gbuli zaa danweɛ soba na maŋ wa daa yi ka neɛzaa nyɛ o) ka fo nyɛ ka neɛzaa zaa a seɛrɛ maple seɛre.<ref>Eagleson, Janet; Hasner, Rosemary (2006). ''The Maple Syrup Book''. The Boston Mills Press. ISBN <bdi>978-1-55046-411-5</bdi>.</ref> A wagere ŋa poɔ, saaŋkompare yipɔge<ref>Chenevert, Brian (3 March 2021). Maple sugaring among the Abenaki and Wabanki peoples (Report). Archived from the original on 8 March 2023.</ref> bondirii gyamaa maŋ are leɛre la a European saaŋkompare bondirii anaŋ banaŋ ba ennɛ nyɛnnoo a maaloo poɔ ane maple koɔ.<ref>Diemer-Eaton, Jessica (2014). "Hot-Stone Boiling Maple Sap to Syrup: Theory, Basis, & Public Demonstrations". Woodland Indian Educational Programs. Archived from the original on 22 March 2023. Retrieved 22 March 2023.</ref>
=== Colonists ===
[[Duoro kɔre:Sugar Making in Canada, 1852. By Cornelius Krieghoff (1815-1872).jpg|thumb]]
A dasaŋa a European naŋ te di naaloŋ a North America, poɔ, noba meŋa naŋ yi a paaloŋ na poɔ da wuli la ka ba sereŋ wa la ka ba wa di naaloŋ ba zu a saŋa bee a wagere na poɔ banaŋ da derɛ a maple a na maale ne sap.<ref>Ciesla, William M (2002). ''Non-wood Forest Products from Temperate Broad-leaved Trees''. Food and Agriculture Organization of the United Nations. ISBN <bdi>978-92-5-104855-9</bdi>.</ref> Andre Thevet naŋ e a “ a Royal Cosmographer naŋ be a France paaloŋ poɔ” sɛge la a kyaare ne a Jacques Cartier , naŋ maŋ nyuuro maple sap koɔ a saŋa na ona gaa a Canadian voyages<ref>Ciesla, William M (2002). ''Non-wood Forest Products from Temperate Broad-leaved Trees''. Food and Agriculture Organization of the United Nations. ISBN <bdi>978-92-5-104855-9</bdi>.</ref> paaloŋ poɔ. A waana a yuomo 1680 poɔ, a European noba banaŋ naŋ wa zeŋ ane a noba banaŋ naŋ e a boŋkoɔreba meŋ da poɔ la a maple maaloo ŋa poɔ.<ref>Quoted in </ref> Ba naŋ da naa bare kyɛ seɛrɛ a zukuri, a European de la a maaloo sobiri ŋa a maŋ tu bee a puo vɔɛ a eŋ a bone ennaa eŋɛ . a 19<sup>th</sup> yuomo naŋ pare poɔ, maple sap maalooo da e la boma banaŋ maŋ de a sikyiri, a pale a koɔ ne a crystallized-solid zaa ayi, kyɛ a ŋaa zaa poɔ, a sikyiri daa ama da maŋ yi la West Indies paaloŋ a wa.<ref>Ciesla, William M (2002). ''Non-wood Forest Products from Temperate Broad-leaved Trees''. Food and Agriculture Organization of the United Nations. ISBN <bdi>978-92-5-104855-9</bdi>.</ref>
A dogebo poɔ, a maŋ de la wagere<ref>Heiligmann, Randall B; et al. (1996). "Chapter 6: Maple Sap Production". In Koelling, Melvin R; Heiligmann, Randall B (eds.). ''North American Maple Syrup Producers Manual''. Ohio State University.</ref> gyamaa sɛre ka baŋ toɔ doge a ka kpa bɛ. ka banaŋ wa e baare, a sap ama la ka ba maŋ de a gaa ne a zie na banaŋ maŋ di a tigiri ŋa, a be la ka ba maŋ te pore eŋ Vessels yɛloŋ kaŋa poɔ (gbɛɛ yaga kuri la ka ba maŋ de maale ne a bone yɛloŋ ŋa) kyɛ paaŋ doge ka a kpa ka a bonzaa ba naŋ boɔrɔ a toɔ yi.<ref>Heiligmann, Randall B; Winch, Fred E (1996). "Chapter 3: The Maple Resource". In Koelling, Melvin R; Heiligmann, Randall B (eds.). ''North American Maple Syrup Producers Manual''. Ohio State University.</ref> Ka anaŋ wa bɛ baare, a boŋkpoŋ na poɔ wiri bee bontaŋa la maŋ tage bee de a boma gaa ne a zie ba naŋ maŋ maale a a ka a leɛ sikyiri gbuli (sugar shack).<ref>Heiligmann, Randall B; Staats, Lewis (1996). "Chapter 7: Maple Syrup Production". In Koelling, Melvin R; Heiligmann, Randall B (eds.). ''North American Maple Syrup Producers Manual''. Ohio State University.</ref>
=== A 1850 yuomo na poɔ, ===
[[Duoro kɔre:Maple sugaring bucket (5571412972).jpg|thumb]]
A saŋa na poɔ a American Civil War ( a yi a 1861 yoni poɔ te ta a1865 yuoni poɔ) maple koɔ maaleba da maŋ de la kuridapɛmpɛlɛ daleseɛ la ka ba da nyɛ ka anaŋ la soma ne bogyaga dogebo, a zuo a nansaala bommaala na banaŋ boɔlɔ ka iron kettles, bonso o taa la vo kpoŋ ka a uuruŋ maŋ toɔnɔ yire a saŋa na anaŋ maŋ doɔle. A wagere ŋa poɔ, sikyiri daa da are leɛre la a maple sikyiri eŋɛ bonso a noɔ da de la a US paaloŋ poɔ; azuiŋ syrup maaleba da moɔ la nimiri a eŋ a maaloo poɔ. A uuruŋ bone ŋa la a danweɛŋ soba na maŋ tole kyɛ naŋ vɛŋ ka a toɔ vɛŋ ka a sap a kpa yi uuruŋ, a yelŋa piilu e la a 1858 yuomo na poɔ. A 1872 yuini poɔ, ba da maale la boŋkaŋa a nansaala naŋ maŋ boɔle ka “ evaporator” a bone ŋa e la kuripɛmpɛle banaŋ de a maale ne danseɛŋ banaŋ maŋ toɔ de doɔle vuu zu. A yi a 1900 yuomo anaŋ poɔ, maalemaaleba de la a kuri pɛmpɛlɛ ŋa a maale ne selebare parɛɛ gyamaa a boma ama maŋ vɛŋ la ka a boma tole bee a baŋ kpa wieŋ ka a ba kɔɔre a vuu zu. A maalemaaleba bamine meŋ gba maŋ de la boŋkaŋa a nansaala na maŋ boɔle ka baaroo pan a de poŋi ne a uurŋ anaŋ naŋ maŋ yiri ka banaŋ wa doge baare.
A ba kɔɔre kyɛ ka buokyiri a wa leɛre ɔrebare woore ama zu, ama eŋ maŋ ko la noba a vuo ka ba baŋ toɔ are zitoɔre kyɛ nyɛ lɛ sap deebo a yi a teere enne. Syrup koɔ maaaloo meŋ piili la a saŋa banaŋ wa piili derɛ koɔbo lɔɛ a nansaala naŋ maŋ boɔle ka “traɔtoɔ” gaa dada ne sap teere gyamaa a weɛ poɔ ( ka a sikyiri toɔ uuruŋ ŋa toɔ a yi ). A syrup maalenaaleba mine maŋ de la a nansaala bommaala kaŋa ba naŋ boɔlɔ ka motor-power ane kuri woore mine a te mare a teere eŋɛ ka kyɔ a koɔ yi a teɛ eŋɛ a eŋ a ɔreba doge na banaŋ biŋ a teɛ puliŋ, kyɛ a ŋaa eebo da ba e bone naŋ pore bee ka gyamaa a baŋ a meŋ maŋ toɔ de a toŋ ne toma. A vuu mare e la ka gyamaa da baŋ; ziyuo maalemaaleba maŋ de la daare, kaaŋ, ŋmene baroo saseɛ kaŋa, propane bee a doge ka a uuruŋ na toɔ a yi a sap poɔ. Kyɛ a ziyuo syrup iribu ŋa la soma bonso baalombie ba maŋ nyɛ vuo a kpɛ a syrup poɔ.<ref>Koelling, Melvin R; et al. (1996). "Chapter 8: Syrup Filtration, Grading, Packing, and Handling". In Koelling, Melvin R; Heiligmann, Randall B (eds.). ''North American Maple Syrup Producers Manual''. Ohio State University.</ref>
[[Duoro kɔre:Sap plastic tubing.jpg|left|thumb]]
A 1970ɔ yuoni poɔ, ziyuo boma ane bommaale ama da wa de la a ziezaa a kyaare ne a syrup maaloo. ɔreba woore ama e la boma noba naŋ daŋ piili a pare bammo ka a kɔɔre, ka ba nyɛ ka a ana taa la sommo a ko a sap iribu a yi a teere eŋɛ a kyɛ gaa yiri<ref>Ciesla, William M (2002). ''Non-wood Forest Products from Temperate Broad-leaved Trees''. Food and Agriculture Organization of the United Nations. ISBN <bdi>978-92-5-104855-9</bdi>.</ref> poɔ daadaalɛ bee. A wa ta la soga ka ba la wane boŋkaŋa nansaala naŋ maŋ boɔle ka Vacuum pumps, a meŋ leɛ wa eŋ poɔ a ɔreba woore ama poɔ, kyɛ ka ba leɛ gaa puori a te de lɛ banaŋ da mare vuu eŋ ka uuruŋ a yi ka a ta bɔre. A maalemaaleba da maale la mɔnsinne kaŋa a nansaala na maŋ boɔle ka reverse-osmosis, ka onaŋŋ so ka o maŋ iri koɔ mine bara ka a sap wa te kpara zuo a dogebo poɔ.
Yelpaala wa la a yi a ɔrebare ane a vacuum pumps, syrup irirbu ziyuo, ane dogere ana banaŋ maŋ iri syrup iribu poɔ a eŋ a yi a sap teere eŋɛ. Peɛroo naŋ bebe a gɛrɛ a kyaare ne lɛ banaŋ na e a toɔ kare bee a dige bombiiri a yi sap teere eŋɛ ane lɛ banŋ na e a toɔ kaa maŋ kaa a zu soŋ ka a yi tɔnɔ.<ref>Perkins, Timothy D (October 2009). "Development and testing of the check-valve spout adapter" (PDF). ''Maple Digest''. '''21A''': 21–29. Archived from the original (PDF) on 29 December 2010. Retrieved 21 September 2010.</ref> A 2009 yuoni poɔ, peɛpeɛrebɛ mine naŋ be a University of Vermont poɔ da yi ne la yelpaala kaŋa a kyaare lɛ neɛ naŋ na baŋ iri syrup koɔ a yi sap teɛ eŋɛ kyɛ ka a koɔ ba kyiri waare a teɛ, a ŋaa na soŋ la ka kare bee a dige baalombie ane bombiiri zaa yi a vɔɛ na banaŋ maŋ po eŋ a teere eŋɛ. A ba peɛroo yeli bee wuli ka, eka gbuli yeni zaa poɔ, a seŋ ka sap teere naŋ e bɛrɛ a ta taabo kaŋa sɛre ka ba toɔ iri syrup koɔ ka lɛ naane a bombiiri bee a baalombie maŋ toɔ la a teere. A ba peɛroo yelwulaa kaŋa la ka eka gbuli yenaa zaa poɔ maŋ seŋ ka ba sɛle a sap teere seŋ lɛ bonso a wagere na poɔ a na maŋ wa e bɛrɛ saseɛ ba maŋkyebe azuiŋ baalombie maŋ nyɔge a la wieŋ zaa.. ka a yele ama zaa wa toɔnɔ erɛ soŋ, sap maaloo a toloŋ saŋa na baŋ do la saa northeastern North America paaloŋ poɔ.<ref>Sorkin, Laura (20 January 2014). "Maple Syrup Revolution: A New Discovery Could Change the Business Forever". ''Modern Farmer''. Archived from the original on 26 January 2014. Retrieved 20 January 2014.</ref><ref>Reid, Simon; Driller, Tenaya; Watson, Matthew (2020). "A two-dimensional heat transfer model for predicting freeze-thaw events in sugar maple trees". ''Agricultural and Forest Meteorology''. '''294''' 108139. doi:10.1016/j.agrformet.2020.108139. hdl:10092/101100.</ref>
== A Maaloo ==
[[Duoro kɔre:Maple syrup production.svg|thumb]]
Maple koɔ maaloo piilu bezie e la northeastern North Ameriɔa paaloŋ poɔ, a be la ka a ziie maaroŋ maŋ a soma ne a maple syrup maaloo. Kyɛ le ba wuli ka a koŋ toɔ maale ziezaa, ana ba maale la ziezaa a maple teere naŋ na baŋ baa a be, aseŋ, New Zealand paaloŋ poɔ a be la ka eŋ faŋa ka ba toɔ e a ka e yɛroŋ ka toɔnɔ nyɛrɛ feeŋfeeŋ a yire ne poɔ.<ref>Driller, Tenaya; Gandela, Danielle; Watson, Matthew (2018). ''Feasibility of producing maple syrup in New Zealand''. Chemeca 2018. p. 34.</ref>
Maple syrup maaloo piili ne la banaŋ maŋ derɛ a yiree ne “ sugarbush”<ref>Koelling, Melvin R; Staats, Lewis (1996). "Appendix 1: Maple Production and Processing Facilities". In Koelling, Melvin R; Heiligmann, Randall B (eds.). ''North American Maple Syrup Producers Manual''. Ohio State University.</ref> poɔ. Teɛ kaŋzaa na baŋ koɔ iribu maŋ piili la ka a te balaa na wa ta yuomo lezare ne pie te ta ŋa yuomo lezaa ayi kyɛ gɛrɛ. A teere ama kaŋa zaa maŋ soŋ la ta boŋyeni te ta ŋa ata na, a paaŋ yi la lɛ a teɛ wogiloŋ naŋ seŋ bee a ta bee a teɛ yɛloŋ bee kpoŋ naŋ seŋ. Maple teɛ naŋ seŋ ka o toɔ iri koɔ maŋ baŋ iri la a ta ŋa 35 te ta ŋa 50 litres a bɔrefɔ naŋ maŋ yeli (9.2 te ta ŋa 13.2 US gal) bebiri<ref>Ciesla, William M (2002). ''Non-wood Forest Products from Temperate Broad-leaved Trees''. Food and Agriculture Organization of the United Nations. ISBN <bdi>978-92-5-104855-9</bdi>.</ref> zaa. Ka fooŋ kaa soŋ a maŋ ta ŋa 7% a sap naŋ maŋ iri bebiri zaa. A koɔ ama iribu gbɛɛ yaga maŋ e la a ɔɔre saŋ wagere na poɔ, a ɔɔre wagere ama maŋ baŋ de la ta dare anii kyɛ baŋ baare, ane a zaa ka a maŋ yi la a bebiri na ɔɔre naŋ piili ane zie banaŋ iri a boma, bee paaloŋ na poɔ a teere naŋ be ka ba iri a syrup (koɔ).<ref>"Step-by-Step in the Production of Maple Syrup". Producteurs et productrices acéricoles du Québec. Retrieved 4 October 2021.</ref><ref>Koelling, Melvin R; Davenport, Russell (1996). "Chapter 1: Introduction". In Koelling, Melvin R; Heiligmann, Randall B (eds.). ''North American Maple Syrup Producers Manual''. Ohio State University.</ref>
A ŋmenaa saŋa, a noɔ zaa maŋ zo sigi be la a nyege poɔ, a toɔ ko a toɔ ko ɔɔre vuo ka sikyiri noɔ naŋ be a teɛ poɔ a do saa. <ref>Werner, Leo H (7 February 2006). "Maple Sugar Industry". ''Canadian Encyclopedia''. Historica-Dominion Institute. Archived from the original on 6 November 2014.</ref>Voɔre maŋ puo la te tɔ a teɛ biri, a ŋaa la maŋ soŋ ka a sap toɔ kyiri bee a yi a voɔre na poɔ a eŋ a bone banaŋ tɔgele.boma banaŋ de tɔgele ne maŋ gaŋ la a weɛ poɔ be ka zie la te yi pɔge a., kyɛ a koɔ ama maŋ yiri la saŋa bee a wagere na poɔ ɔɔre naŋ maŋ erɛ, ka a zie maaŋ gyamaa. Maple teere, neɛ naŋ baŋ iri la sap bee syrup koɔ a poɔ te ta ŋa yuomo kɔɔ bee a gba pare zuo lɛ.
A zie leɛroo meŋ maŋ taa la wonnaa kaŋa a kyaare ne a maple syrup ŋa iribu.<ref>Milideo, Lauren (13 February 2024). "How Climate Change is Impacting the Maple Syrup Industry". ''UVM Today''.</ref><ref>Goldstein, Bennet; Miller, Brittney (15 April 2024). "Midwest maple syrup producers adapt to uncertainty as climate changes". PBS Wisconsin.</ref><ref>Dario, Kate (13 March 2024). "Maple Month in a warm winter: How climate change is reshaping NH's syrup season". NHPR.</ref> A yuoni na poɔ ka ɔɔre saŋa wa sɛre wa niŋe a ŋaa wuli ka a yuoni na maple syrup iribu na tage wa niŋe, ka anaŋ wa e a ŋaa meŋ, a sikyiri bee a noɔ naŋ maŋ be a sap poɔ meŋ maŋ la sigi la puliŋ, ka saa kpoŋ meŋ wa waana a yuoni na poɔ a lɛ meŋ maŋ soŋ la ka a teere baa wieŋ.<ref>Barrett, Rick (1 April 2025). "Maple sugaring is a Wisconsin tradition, but could climate change put it at risk?". ''Milwaukee Journal Sentinel''.</ref>
== Maaloo Sobie ==
[[Duoro kɔre:Maple sap collecting at Bowdoin Park, New York.JPG|left|thumb]]
Gbɛɛ yaga bee wagere zaa sap maŋ maale eŋ la “sugar shack ( sikyiri woore poɔ) “, ana la ka neɛ zaa a paaloŋ na poɔ baaŋ ka ba boɔlɔ ka “sugarhouse”, “sugar cabin” , “sugar shanty”, bee cabane.<ref>Heiligmann, Randall B., ed. (2006). ''North American Maple Syrup Producers Manual'' (PDF) (2nd ed.). Ohio State University.</ref><ref>Eagleson, Janet; Hasner, Rosemary (2006). ''The Maple Syrup Book''. The Boston Mills Press. ISBN <bdi>978-1-55046-411-5</bdi>.</ref><ref>Elliot, Robert (22 February 2022). "Sweetest Maple Sugar Shack Experiences in Ontario". Culinary Tourism Alliance. Retrieved 19 September 2022.</ref> A maaloo sobiri ona banaŋ maŋ you a noɔre ka a uuruŋ toɔ yiri e la sobiri kaŋa banaŋ piili a tuuro a yi a saŋa na a nempeɛle naŋ da wa di naaloŋ ba zu, kyɛ naŋ wa tɔ zenɛ a sobiri ŋa naŋ bebe a ba taa leɛroo. Maple syrup (koɔ ) maaloo la, ba maŋ doge la a sap ka a kpa te ta ŋa 20 te ta ŋa 50 volume nansaala naŋ maŋ yeli, (a ŋaa paa yi la lɛ a vuu bee a kpaabo naŋ do seŋ) ka anaŋ wa be vuu yuobaraa zu, sɛre ka a wa te nyɛ ŋa 1 volume sɛre , gbɛɛ yaga a toloŋ seŋ ka a ta ŋa 4.1% (7.4 F) ka anaŋ wa te kpara la lɛ. kyɛ a koɔ kpaabo maŋ taa la tɛɛtɛɛ boso ana baŋ yi la lɛ a saseɛ naŋ daara seŋ, a koɔ naŋ seŋ ka neɛ baŋ de a toɔ baŋ zie a syrup ŋa naŋ toɔ maale la koɔ meŋa naŋ koɔ soŋ serɛ zaa, bonso a koɔ ama ŋa wa kpaara a daŋaa zu, a dare na bee a bebiri na poɔ lɛ la ka a uuruŋ bee a toloŋ na do seŋ kyɛ gu ka a bebiri<ref>Eagleson, Janet; Hasner, Rosemary (2006). ''The Maple Syrup Book''. The Boston Mills Press. ISBN <bdi>978-1-55046-411-5</bdi>.</ref> na zaa te baare. Syrup koɔ na baŋ doge la dayeni yoŋ bee ka ba baŋ doge a ŋmaara ŋmaara lɛ, a yi zie na banaŋ na baŋ kaa a toloŋ lamboriŋ.<ref>Eagleson, Janet; Hasner, Rosemary (2006). ''The Maple Syrup Book''. The Boston Mills Press. ISBN <bdi>978-1-55046-411-5</bdi>.</ref> Gbɛɛ yaga ka banaŋ wa dogerɔ a zaa ba maŋ eŋ la Defoamers a poɔ.<ref>van den Berg, Abby; Perkins, Timothy (February 2020). "Identifying an Effective Defoamer for Certified Organic Maple Production". ''Maple Syrup Digest'': 8.</ref>
A syrup dogebo ŋa taa la sobie gyamaa yaga banaŋ maŋ tu, a sobiri kaŋa la lɛ banaŋ boɔrɔ ka a sikyiri do seŋ. Ka ssyrup wa doole a daŋaa bee a vuu zu kɔɔ, a maŋ leɛ la wa la waraa kaŋa, kyɛ ka anaŋ meŋ ba doge soŋ bee a ba doge kɔɔre a daŋaa bee a vuu zu a syrup meŋ maŋ e la koɔ yoŋ, azuiŋ a koŋ baŋ biŋ kɔɔre kyɛ ka a zaa a saaŋ. Ka anaŋ wa doge baare a toloŋ maŋ do ŋa 66% ka fooŋ de Brix scale ( a hydrometric scale ( a bommanaa a dcgele o zu).<ref>Elliot, Elaine (2006). ''Maple Syrup: Recipes from Canada's Best Chefs''. Formac Publishing Company. ISBN <bdi>978-0-88780-697-1</bdi>.</ref> A ŋaa puoriŋ ba paaŋ maŋ kyoɔre la a iri asikyiri zɔŋ na bare, wagere ŋa poɔ ba paaŋ maŋ de la sikyiri ane calcium malate<ref>Ball, David (10 October 2007). "The Chemical Composition of Maple Syrup". ''Journal of Chemical Education''. '''84''' (10): 1647–1650. doi:10.1021/ed084p1647.</ref> a nansaala na maŋ boɔle a puli neŋ. A calcium ama ba e bonfaa, kyj a maq soq la a vɛŋ ka toɔnɔ a kyoɔre soŋ.<ref>Eagleson, Janet; Hasner, Rosemary (2006). ''The Maple Syrup Book''. The Boston Mills Press. ISBN <bdi>978-1-55046-411-5</bdi>.</ref>
[[Duoro kɔre:MapleSyrupDrop.ogv|thumb]]
A yi be meŋ, a onaŋ banaŋ maŋ yuo a noore bare sobiri na la ka gyamaa naŋ maala syrup a maŋ noŋ ka ba tuuro, bonso anaŋ maŋ soŋ la gyamaa ka ba toɔ a wɛle a koɔ ne a sikyiri naŋ be a sap<ref>Thomas, Margaret G.; Schumann, David R. (1993). ''Income Opportunities in Special Forest Products: Self-help Suggestions for Rural Entrepreneurs''. USDA Forest Products Laboratory. p. 181. ISBN <bdi>978-0-7881-1236-2</bdi>.</ref> poɔ wieŋ a gaŋ a maaloo sobie anaŋ na zaa. Banaŋ naŋ maŋ maala feeŋfeeŋ lɛ meŋ na baŋ de la anaŋ meŋ na ba maŋ pagera wieŋ kyɛ a yelfaa la a sikyiri noɔ naŋ maŋ be a poɔ, 25% maŋ bore la a poɔ a yi bonso a dogebo zie.<ref>Weaver, Nicholas J.; Wilkin, Geoffrey S.; Morison, Ken R.; Watson, Matthew J. (1 May 2020). "Minimizing the energy requirements for the production of maple syrup". ''Journal of Food Engineering''. '''273''' 109823. doi:10.1016/j.jfoodeng.2019.109823.</ref>
A lɛ a sikyiri noɔ naŋ e gyamaa seŋ a sap poɔ, a lɛ meŋ ka a volume a sap ppoɔ meŋ na boɔrɔ ka a do seŋ a syrup poɔ. Sɛre ka fo na boɔrɔ ka fo nyɛ 1 unit syrup, a sap<ref>Wagner, John E. (2012). ''Forestry Economics: A Managerial Approach''. Routledge. p. 74. ISBN <bdi>9780415774406</bdi>.</ref> seŋ ka a do seŋ ŋa 1.5, ka anaŋ wa e a ŋaa baare a seŋ ka a sikiri meŋ a poɔ na boɔrɔ la ka a ta ŋa 57 unit kyɛ ka a sap a poɔ a ta ŋa 3.5 % sikyiri a meŋ boɔrɔ 25 unit a poɔ.<ref>Eagleson, Janet; Hasner, Rosemary (2006). ''The Maple Syrup Book''. The Boston Mills Press. ISBN <bdi>978-1-55046-411-5</bdi>.</ref> A sikyiri noɔ a sap poɔ seŋ ka a do yaga.<ref>Eagleson, Janet; Hasner, Rosemary (2006). ''The Maple Syrup Book''. The Boston Mills Press. ISBN <bdi>978-1-55046-411-5</bdi>.</ref>
=== Off-flavours ===
Off-flavour maŋ yi la a saŋa na banaŋ maŋ wa maala maple syrup koɔ, a maŋ yi la boma banaŋ maŋ dogele ka wa te kpara na poɔ la ka a off-flavour ŋa maŋ yi (aseŋ, disinfectants), microorganisms, fermentation byproducts, metallic<ref>Hopkins, Kathy (2016). "Maple Syrup Quality Control Manual". Cooperative Extension Publications, University of Maine. Archived from the original on 29 August 2017. Retrieved 20 May 2017.</ref><ref>Camara, M; Cournoyer, M; Sadiki, M; Martin, N (2019). "Characterization and Removal of Buddy Off‐Flavor in Maple Syrup". ''Journal of Food Science''. '''84''' (6): 1538–1546. doi:10.1111/1750-3841.14618. PMID 31120572.</ref><ref>van den Berg, Abby K; Perkins, Timothy D; Isselhardt, Mark L; Godshall, Mary An; Lloyd, Steven W (October 2009). "Metabolism Off-Flavor in Maple Syrup". ''Maple Digest''. '''21A''': 11–18.</ref>
== Commerce ==
[[Duoro kɔre:Maple syrup production 2018, Canada and provinces.jpg|thumb]]
A maple syrup ama maaloo danweɛ soba e la a Northeastern North America paaloŋ deme bee noba. A yeŋa eebo la bone ba naŋ zanne yi ne a European noba banaŋ wa zeŋe a paaloŋ naŋ poɔ, a nyɔge a maaloo a leɛre feeŋfeeŋ a leɛre o zaa baare. Ziyuo yeltarre a 1970s poɔ meŋ da la maaleŋ nyɔge la a syrup koɔ ama meŋ la maale maaloo kaŋa bale. A kyɛre la feeŋ bee a syrup gyamaa zaa yie maaloo yi la a Canada ane a United State paaaloŋ poɔ, kyɛ ka Quebec yoŋ taa ta ŋa 72% a tendaazaa poɔ.
<references />
Maple syrup (koɔ) maŋ maale la a yi lɛ a waaloŋ naŋ waa ane lɛ anaŋ noma bee a e tuo seŋ. Boŋkaŋa a nansaala naŋ maŋ boɔle ka Socrose e la boŋkaŋa noba naŋ baŋ ka ona la taa sikyiri noɔ a zuo a maple syrup. A Canada syrup eŋ feroo la ka a maale yi a maple sap teɛ eŋɛ sɛre ka neɛ naŋ baŋ boɔle a ka maple syrup, kyɛ a lɛ meŋ yoŋ gba naane, kyɛ see la ka maple syrup ama taa sikyiri o poɔ a ta ŋa 66%. A 1970ɔ yuoni poɔ, ziyuo boma ane bommaale ama da wa de la a ziezaa a kyaare ne a syrup maaloo. ɔreba woore ama e la boma noba naŋ daŋ piili a pare bammo ka a kɔɔre, ka ba nyɛ ka a ana taa la sommo a ko a sap iribu a yi a teere eŋɛ a kyɛ gaa yiri poɔ daadaalɛ bee. A wa ta la soga ka ba la wane boŋkaŋa nansaala naŋ maŋ boɔle ka Vacuum pumps, a meŋ leɛ wa eŋ poɔ a ɔreba woore ama poɔ, kyɛ ka ba leɛ gaa puori a te de lɛ banaŋ da mare vuu eŋ ka uuruŋ a yi ka a ta bɔre. A maalemaaleba da maale la mɔnsinne kaŋa a nansaala na maŋ boɔle ka reverse-osmosis, ka onaŋŋ so ka o maŋ iri koɔ mine bara ka a sap wa te kpara zuo a dogebo poɔ.
[[Duoro kɔre:Acer 135-1.jpg|thumb]]
Yelpaala wa la a yi a ɔrebare ane a vacuum pumps, syrup irirbu ziyuo, ane dogere ana banaŋ maŋ iri syrup iribu poɔ a eŋ a yi a sap teere eŋɛ. Peɛroo naŋ bebe a gɛrɛ a kyaare ne lɛ banaŋ na e a toɔ kare bee a dige bombiiri a yi sap teere eŋɛ ane lɛ banŋ na e a toɔ kaa maŋ kaa a zu soŋ ka a yi tɔnɔ. A 2009 yuoni poɔ, peɛpeɛrebɛ mine naŋ be a University of Vermont poɔ da yi ne la yelpaala kaŋa a kyaare lɛ neɛ naŋ na baŋ iri syrup koɔ a yi sap teɛ eŋɛ kyɛ ka a koɔ ba kyiri waare a teɛ, a ŋaa na soŋ la ka kare bee a dige baalombie ane bombiiri zaa yi a vɔɛ na banaŋ maŋ po eŋ a teere eŋɛ. A ba peɛroo yeli bee wuli ka, eka gbuli yeni zaa poɔ, a seŋ ka sap teere naŋ e bɛrɛ a ta taabo kaŋa sɛre ka ba toɔ iri syrup koɔ ka lɛ naane a bombiiri bee a baalombie maŋ toɔ la a teere. A noba bama la noba naŋ daŋ bebe a northeastern naŋ be a North America paaloŋ poɔ, banaŋ la a laŋgbuli danweɛ soba ba naŋ baŋ ka ba piili maala maple syrup ane maple sikyiri koɔ ama. Saadaye noɔre mannoo kaŋa wuli ka maple teɛ, sap da e la boma bnaŋ de maaala ne sap kaŋ a kɔɔre sɛre ka ka European noba baŋ wa a irigiŋ poɔ. Goligoloo sɛge binnaa zaa ba kyebe naŋ wuli ka ba da maala la maple syrup bee baa a wulo saŋa ba naŋ da piili dire maple syrup, a saŋa na a bone kaŋa anaŋa da are leɛɛre la koɔ, a da maŋ baŋ are leɛre la koɔ zu ka ba de maale ne bondirii a ko naa bee a ko namine. A dasaŋa na banaŋ naŋ da maala syrup maaalemaaleba da maŋ di la tigiri kaŋa banaŋ boɔlɔ ka Sugar Moon ( a saŋa a kyuu gbuli zaa danweɛ soba na maŋ wa daa yi ka neɛzaa nyɛ o) ka fo nyɛ ka neɛzaa zaa a seɛrɛ maple seɛre.
[[Duoro kɔre:Syrup grades large.JPG|thumb]]
A 1872 yuini poɔ, ba da maale la boŋkaŋa a nansaala naŋ maŋ boɔle ka “ evaporator” a bone ŋa e la kuripɛmpɛle banaŋ de a maale ne danseɛŋ banaŋ maŋ toɔ de doɔle vuu zu. A yi a 1900 yuomo anaŋ poɔ, maalemaaleba de la a kuri pɛmpɛlɛ ŋa a maale ne selebare parɛɛ gyamaa a boma ama maŋ vɛŋ la ka a boma tole bee a baŋ kpa wieŋ ka a ba kɔɔre a vuu zu. A maalemaaleba bamine meŋ gba maŋ de la boŋkaŋa a nansaala na maŋ boɔle ka baaroo pan a de poŋi ne a uurŋ anaŋ naŋ maŋ yiri ka banaŋ wa doge baare.
A ba kɔɔre kyɛ ka buokyiri a wa leɛre ɔrebare woore ama zu, ama eŋ maŋ ko la noba a vuo ka ba baŋ toɔ are zitoɔre kyɛ nyɛ lɛ sap deebo a yi a teere enne. Syrup koɔ maaaloo meŋ piili la a saŋa banaŋ wa piili derɛ koɔbo lɔɛ a nansaala naŋ maŋ boɔle ka “traɔtoɔ” gaa dada ne sap teere gyamaa a weɛ poɔ ( ka a sikyiri toɔ uuruŋ ŋa toɔ a yi ).
== Sommo Yizie ==
4pqxbu55527lnhwews4juhym8uk2ilp
63619
63618
2026-08-02T07:42:18Z
Vision L1
19
63619
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q402563}}
Maple syrup e la koɔ banaŋ maŋ maale yi neŋ a sap maple teɛ eŋɛ. A teere ama maŋ taa la maaroŋ, a teere ama maŋ taa la suni a pɛge a ne a nyegɛ poɔ sɛre ka a zie baŋ waa maaroŋ bee ɔɔre baŋ le, a suni ama la ka ba maŋ nyɔge a leɛre ka a leɛ bee a maale ka a leɛ sikyiri naŋ maŋ e a sap a saŋa ka ɔɔre da maŋ lere. Maple teere eŋɛ ka banaŋ na iri sap a teɛ eŋɛ, ba maŋ ŋmaa la voɔre bee bogi a eŋ a teɛ seɛ eŋɛ ka koɔ noɔ ama banaŋ boɔlɔ a sap ka toɔ yi a kyiri eŋ bone poɔ, a ŋaaa puoriŋ ba maŋ doge la ka a kpa ka a koɔ zaa yi kyɛ kyɛre a syrup noɔ na yoŋ.
A maple syrup ama maaloo danweɛ soba e la a Northeastern North America paaloŋ deme bee noba. A yeŋa eebo la bone ba naŋ zanne yi ne a European noba banaŋ wa zeŋe a paaloŋ naŋ poɔ, a nyɔge a maaloo a leɛre feeŋfeeŋ a leɛre o zaa baare. Ziyuo yeltarre a 1970s poɔ meŋ da la maaleŋ nyɔge la a syrup koɔ ama meŋ la maale maaloo kaŋa bale. A kyɛre la feeŋ bee a syrup gyamaa zaa yie maaloo yi la a Canada ane a United State paaaloŋ poɔ, kyɛ ka Quebec yoŋ taa ta ŋa 72% a tendaazaa poɔ.
Maple syrup (koɔ) maŋ maale la a yi lɛ a waaloŋ naŋ waa ane lɛ anaŋ noma bee a e tuo seŋ. Boŋkaŋa a nansaala naŋ maŋ boɔle ka Socrose e la boŋkaŋa noba naŋ baŋ ka ona la taa sikyiri<ref>[https://web.archive.org/web/20111201232833/http://www.inspection.gc.ca/english/fssa/labeti/guide/ch13e.shtml "Chapter 13 – Labelling of Maple Products"]. Canadian Food Inspection Agency. Archived from [http://www.inspection.gc.ca/english/fssa/labeti/guide/ch13e.shtml the original] on 1 December 2011. Retrieved 9 December 2011.</ref> noɔ a zuo a maple syrup. A Canada syrup eŋ feroo la ka a maale yi a maple sap teɛ eŋɛ sɛre ka neɛ naŋ baŋ boɔle a ka maple syrup, kyɛ a lɛ meŋ yoŋ gba naane, kyɛ see la ka maple syrup ama taa sikyiri o poɔ a ta ŋa 66%. Gbɛɛ yaga maple syrup la ka ba maŋ de a maale ne pancakes, waffles, French toast, oatmeal bee kookoo (porridge). A meŋ naŋ e la boma naŋ maŋ poɔ ka ba de a seɛrɛ ne bonnoore.<ref>Brown, Amy Christine (2010). [https://books.google.com/books?id=ppMzyDFyHUwC&pg=PA441 ''Understanding Food: Principles and Preparation''.] Cengage Learning. p. 441. ISBN <bdi>978-0-538-73498-1</bdi>.</ref>
== A Yiibu Zie ==
[[Duoro kɔre:Acer saccharum.jpg|thumb]]
Maple (Acer) teere parɛɛ ata yoŋ la bebe, a teere ama parɛɛ la sikyiri maple ( onaŋ ka nansaala maŋ boɔle ka ''saccharum''),<ref>Grandtner, Miroslav M. (2005). ''[https://books.google.com/books?id=yjc5ZYWtkNAC&pg=PA20 Elsevier's Dictionary of Trees]''. Vol. 1: North America. Elsevier Science. pp. 20–24. ISBN <bdi>9780080460185</bdi>.</ref><ref>[https://plants.sc.egov.usda.gov/home/plantProfile?symbol=ACSA3 "Acer saccharum Marshall – sugar maple"]. ''Plants Database''. United States Department of Agriculture. Retrieved 15 September 2022.</ref> ka a kaŋa meŋ la maple sɔgelaa ( A. nigrum),<ref>[https://plants.sc.egov.usda.gov/home/plantProfile?symbol=ACNI5 "Acer nigrum Michx. f. – black maple"]. ''Plants Database''. United States Department of Agriculture. Retrieved 15 September 2022.</ref> ane maple zeɛ (red) (A. rubrum),<ref>[https://plants.sc.egov.usda.gov/home/plantProfile?symbol=ACRU "Acer rubrum L. – red maple"]. ''Plants Database''. United States Department of Agriculture. Retrieved 15 September 2022.</ref> bonso a sap la maŋ taa sikyiri gyamaa a poɔ, a sikyiri naŋ be a poɔ maŋ baŋ ta la, boŋkaŋ a nansaala na maŋ boɔle ka percent, a ta ŋa ayi a te ta ŋa anuu.<ref>Ciesla, William M (2002). ''Non-wood Forest Products from Temperate Broad-leaved Trees''. Food and Agriculture Organization of the United Nations. ISBN <bdi>978-92-5-104855-9</bdi>.</ref> A maple sɔgelaa meŋ maŋ la taa la bontɛɛtɛɛ mine o poɔŋ, a e boma naŋ na baŋ are a yoŋ ka ba boɔlɔ ka A. ''saccharum'', a sikyiri ama yuori kaŋa la lɛ.<ref>[https://npgsweb.ars-grin.gov/gringlobal/taxonomydetail.aspx?id=314801 "''Acer saccharum'' subsp. ''nigrum''"]. ''Germplasm Resources Information Network''. Agricultural Research Service, United States Department of Agriculture. Retrieved 10 December 2011.</ref> kyɛ ka maple zeɛ eŋ ona maŋ taa la wagere ŋmaa lɛ, bonso ŋa eŋ maŋ tɛ la wieŋ a gaŋ a sikyiri ane a maple sɔgelɔ anaŋ, anaŋ maŋ korɔ a sap a nyuu soŋ na.<ref>Randall, Jesse A (February 2010). [https://www.extension.iastate.edu/forestry/publications/PDF_files/F-337.pdf "Maple syrup production"] (PDF). Iowa State University. [https://web.archive.org/web/20170829010945/https://www.extension.iastate.edu/forestry/publications/PDF_files/F-337.pdf Archived] (PDF) from the original on 29 August 2017. Retrieved 21 October 2016.</ref>
A maple mine meŋ bebe ka wagere mine poɔ ka ba maŋ de a yi ne a sap koŋ na poɔ a maale ne maple syrup aseŋ; box elder or Manitoba maple (''Acer negundo'')<ref>[https://plants.sc.egov.usda.gov/home/plantProfile?symbol=ACNE2 "Acer negundo L. – boxelder"]. ''Plants Database''. United States Department of Agriculture. Retrieved 16 September 2022.</ref> ane silver maple (''A. saccharinum'')<ref>[https://plants.sc.egov.usda.gov/home/plantProfile?symbol=ACSA2 "Acer saccharinum L. – silver maple"]. ''Plants Database''. United States Department of Agriculture. Retrieved 18 September 2022.</ref> a paa pale ne bigleaf maple (''A. macrophyllum'').<ref>Ruth, Robert H; Underwood, J Clyde; Smith, Clark E; Yang, Hoya Y (1972). [http://www.fs.fed.us/pnw/pubs/rn181.pdf "Maple sirup production from bigleaf maple"] (PDF). ''PNW-181''. US Department of Agriculture, Forest Service, Pacific Northwest Forest and Range Experiment Station: 12. [https://web.archive.org/web/20060614073802/http://www.fs.fed.us/pnw/pubs/rn181.pdf Archived] (PDF) from the original on 14 June 2006.</ref> A Southeastern United State paaloŋ poɔ, a Florida sikyiri maple (acer floridanum) ama la ka ba maŋ kyaara a derɛ a maala ne maple syrup.<ref>"[https://www.srs.fs.usda.gov/pubs/misc/ag_654/volume_2/acer/barbatum.htm ''Acer barbatum'' Michx., Florida maple"]. US Department of Agriculture. 1981. Retrieved 15 May 2020.</ref>
Syrup mine meŋ na baŋ bebe ka ba maŋ de walnut, birch, bee abɛ teɛ eŋɛ ane a mine kaŋa.<ref>Leung, Wency (7 June 2011). [https://www.theglobeandmail.com/life/food-and-wine/trends/trends-features/why-settle-for-maple-when-you-could-have-birch-syrup/article2050424/ "Why settle for maple when you could have birch syrup?"]. ''The Globe and Mail''. [https://web.archive.org/web/20120111110050/http://www.theglobeandmail.com/life/food-and-wine/trends/trends-features/why-settle-for-maple-when-you-could-have-birch-syrup/article2050424/ Archived] from the original on 11 January 2012. Retrieved 12 December 2011.</ref><ref>[[iarchive:utilizationoftro0000unse/page/5|Utilization of tropical foods: trees : compendium on technological and nutritional aspects of processing and utilization of tropical foods, both animal and plant, for purposes of training and field reference.]] Food and Agriculture Organization of the United Nations. 1989. p. 5. <nowiki>ISBN 978-92-5-102776-9</nowiki>.</ref><ref>[https://smallfarms.cornell.edu/2016/01/11/tapping-walnut-trees/ "Tapping Walnut Trees for a Novel and Delicious Syrup"]. Cornell University. 2016. Retrieved 18 September 2022.</ref>
== Saadayel ==
=== Noba banaŋ daŋ bebe sɛre ka nempeɛle mine a wa baŋ di naaloŋ ba zu ===
[[Duoro kɔre:Sugar-Making Among the Indians in the North.gif|left|thumb]]
A noba bama la noba naŋ daŋ bebe a northeastern naŋ be a North America paaloŋ poɔ, banaŋ la a laŋgbuli danweɛ soba ba naŋ baŋ ka ba piili maala maple syrup ane maple sikyiri koɔ ama. Saadaye noɔre mannoo kaŋa wuli ka maple teɛ, sap da e la boma bnaŋ de maaala ne sap kaŋ a kɔɔre sɛre ka ka European noba baŋ wa a irigiŋ<ref>Ciesla, William M (2002). ''Non-wood Forest Products from Temperate Broad-leaved Trees''. Food and Agriculture Organization of the United Nations. ISBN <bdi>978-92-5-104855-9</bdi>.</ref><ref>"[https://web.archive.org/web/20110525093903/http://www.mi-maplesyrup.com/about/history.htm History]". Michigan Maple Syrup Association. Archived from [http://www.mi-maplesyrup.com/about/history.htm the original] on 25 May 2011. Retrieved 20 November 2010.</ref> poɔ. Goligoloo sɛge binnaa zaa ba kyebe naŋ wuli ka ba da maala la maple syrup bee baa a wulo saŋa ba naŋ da piili<ref>Koelling, Melvin R; Laing, Fred; Taylor, Fred (1996). "[https://web.archive.org/web/20060701150215/http://ohioline.osu.edu/b856/index.html Chapter 2: History of Maple Syrup and Sugar Production"]. In Koelling, Melvin R; Heiligmann, Randall B (eds.). ''North American Maple Syrup Producers Manual''. Ohio State University (OSU).</ref> dire maple syrup, a saŋa na a bone kaŋa anaŋa da are leɛɛre la koɔ, a da maŋ baŋ are leɛre la koɔ zu ka ba de maale ne bondirii a ko naa bee a ko namine. A dasaŋa na banaŋ naŋ da maala syrup maaalemaaleba da maŋ di la tigiri kaŋa banaŋ boɔlɔ ka Sugar Moon ( a saŋa a kyuu gbuli zaa danweɛ soba na maŋ wa daa yi ka neɛzaa nyɛ o) ka fo nyɛ ka neɛzaa zaa a seɛrɛ maple seɛre.<ref>Eagleson, Janet; Hasner, Rosemary (2006). ''The Maple Syrup Book''. The Boston Mills Press. ISBN <bdi>978-1-55046-411-5</bdi>.</ref> A wagere ŋa poɔ, saaŋkompare yipɔge<ref>Chenevert, Brian (3 March 2021). [https://web.archive.org/web/20230308031917/https://abenakitribe.org/maple-syrup Maple sugaring among the Abenaki and Wabanki peoples] (Report). Archived from the original on 8 March 2023.</ref> bondirii gyamaa maŋ are leɛre la a European saaŋkompare bondirii anaŋ banaŋ ba ennɛ nyɛnnoo a maaloo poɔ ane maple koɔ.<ref>Diemer-Eaton, Jessica (2014). "Hot-Stone Boiling Maple Sap to Syrup: Theory, Basis, & Public Demonstrations". Woodland Indian Educational Programs. Archived from the original on 22 March 2023. Retrieved 22 March 2023.</ref>
=== Colonists ===
[[Duoro kɔre:Sugar Making in Canada, 1852. By Cornelius Krieghoff (1815-1872).jpg|thumb]]
A dasaŋa a European naŋ te di naaloŋ a North America, poɔ, noba meŋa naŋ yi a paaloŋ na poɔ da wuli la ka ba sereŋ wa la ka ba wa di naaloŋ ba zu a saŋa bee a wagere na poɔ banaŋ da derɛ a maple a na maale ne sap.<ref>Ciesla, William M (2002). ''Non-wood Forest Products from Temperate Broad-leaved Trees''. Food and Agriculture Organization of the United Nations. ISBN <bdi>978-92-5-104855-9</bdi>.</ref> Andre Thevet naŋ e a “ a Royal Cosmographer naŋ be a France paaloŋ poɔ” sɛge la a kyaare ne a Jacques Cartier , naŋ maŋ nyuuro maple sap koɔ a saŋa na ona gaa a Canadian voyages<ref>Ciesla, William M (2002). ''Non-wood Forest Products from Temperate Broad-leaved Trees''. Food and Agriculture Organization of the United Nations. ISBN <bdi>978-92-5-104855-9</bdi>.</ref> paaloŋ poɔ. A waana a yuomo 1680 poɔ, a European noba banaŋ naŋ wa zeŋ ane a noba banaŋ naŋ e a boŋkoɔreba meŋ da poɔ la a maple maaloo ŋa poɔ.<ref>Quoted in </ref> Ba naŋ da naa bare kyɛ seɛrɛ a zukuri, a European de la a maaloo sobiri ŋa a maŋ tu bee a puo vɔɛ a eŋ a bone ennaa eŋɛ . a 19<sup>th</sup> yuomo naŋ pare poɔ, maple sap maalooo da e la boma banaŋ maŋ de a sikyiri, a pale a koɔ ne a crystallized-solid zaa ayi, kyɛ a ŋaa zaa poɔ, a sikyiri daa ama da maŋ yi la West Indies paaloŋ a wa.<ref>Ciesla, William M (2002). ''Non-wood Forest Products from Temperate Broad-leaved Trees''. Food and Agriculture Organization of the United Nations. ISBN <bdi>978-92-5-104855-9</bdi>.</ref>
A dogebo poɔ, a maŋ de la wagere<ref>Heiligmann, Randall B; et al. (1996). "Chapter 6: Maple Sap Production". In Koelling, Melvin R; Heiligmann, Randall B (eds.). ''North American Maple Syrup Producers Manual''. Ohio State University.</ref> gyamaa sɛre ka baŋ toɔ doge a ka kpa bɛ. ka banaŋ wa e baare, a sap ama la ka ba maŋ de a gaa ne a zie na banaŋ maŋ di a tigiri ŋa, a be la ka ba maŋ te pore eŋ Vessels yɛloŋ kaŋa poɔ (gbɛɛ yaga kuri la ka ba maŋ de maale ne a bone yɛloŋ ŋa) kyɛ paaŋ doge ka a kpa ka a bonzaa ba naŋ boɔrɔ a toɔ yi.<ref>Heiligmann, Randall B; Winch, Fred E (1996). "Chapter 3: The Maple Resource". In Koelling, Melvin R; Heiligmann, Randall B (eds.). ''North American Maple Syrup Producers Manual''. Ohio State University.</ref> Ka anaŋ wa bɛ baare, a boŋkpoŋ na poɔ wiri bee bontaŋa la maŋ tage bee de a boma gaa ne a zie ba naŋ maŋ maale a a ka a leɛ sikyiri gbuli (sugar shack).<ref>Heiligmann, Randall B; Staats, Lewis (1996). "Chapter 7: Maple Syrup Production". In Koelling, Melvin R; Heiligmann, Randall B (eds.). ''North American Maple Syrup Producers Manual''. Ohio State University.</ref>
=== A 1850 yuomo na poɔ, ===
[[Duoro kɔre:Maple sugaring bucket (5571412972).jpg|thumb]]
A saŋa na poɔ a American Civil War ( a yi a 1861 yoni poɔ te ta a1865 yuoni poɔ) maple koɔ maaleba da maŋ de la kuridapɛmpɛlɛ daleseɛ la ka ba da nyɛ ka anaŋ la soma ne bogyaga dogebo, a zuo a nansaala bommaala na banaŋ boɔlɔ ka iron kettles, bonso o taa la vo kpoŋ ka a uuruŋ maŋ toɔnɔ yire a saŋa na anaŋ maŋ doɔle. A wagere ŋa poɔ, sikyiri daa da are leɛre la a maple sikyiri eŋɛ bonso a noɔ da de la a US paaloŋ poɔ; azuiŋ syrup maaleba da moɔ la nimiri a eŋ a maaloo poɔ. A uuruŋ bone ŋa la a danweɛŋ soba na maŋ tole kyɛ naŋ vɛŋ ka a toɔ vɛŋ ka a sap a kpa yi uuruŋ, a yelŋa piilu e la a 1858 yuomo na poɔ. A 1872 yuini poɔ, ba da maale la boŋkaŋa a nansaala naŋ maŋ boɔle ka “ evaporator” a bone ŋa e la kuripɛmpɛle banaŋ de a maale ne danseɛŋ banaŋ maŋ toɔ de doɔle vuu zu. A yi a 1900 yuomo anaŋ poɔ, maalemaaleba de la a kuri pɛmpɛlɛ ŋa a maale ne selebare parɛɛ gyamaa a boma ama maŋ vɛŋ la ka a boma tole bee a baŋ kpa wieŋ ka a ba kɔɔre a vuu zu. A maalemaaleba bamine meŋ gba maŋ de la boŋkaŋa a nansaala na maŋ boɔle ka baaroo pan a de poŋi ne a uurŋ anaŋ naŋ maŋ yiri ka banaŋ wa doge baare.
A ba kɔɔre kyɛ ka buokyiri a wa leɛre ɔrebare woore ama zu, ama eŋ maŋ ko la noba a vuo ka ba baŋ toɔ are zitoɔre kyɛ nyɛ lɛ sap deebo a yi a teere enne. Syrup koɔ maaaloo meŋ piili la a saŋa banaŋ wa piili derɛ koɔbo lɔɛ a nansaala naŋ maŋ boɔle ka “traɔtoɔ” gaa dada ne sap teere gyamaa a weɛ poɔ ( ka a sikyiri toɔ uuruŋ ŋa toɔ a yi ). A syrup maalenaaleba mine maŋ de la a nansaala bommaala kaŋa ba naŋ boɔlɔ ka motor-power ane kuri woore mine a te mare a teere eŋɛ ka kyɔ a koɔ yi a teɛ eŋɛ a eŋ a ɔreba doge na banaŋ biŋ a teɛ puliŋ, kyɛ a ŋaa eebo da ba e bone naŋ pore bee ka gyamaa a baŋ a meŋ maŋ toɔ de a toŋ ne toma. A vuu mare e la ka gyamaa da baŋ; ziyuo maalemaaleba maŋ de la daare, kaaŋ, ŋmene baroo saseɛ kaŋa, propane bee a doge ka a uuruŋ na toɔ a yi a sap poɔ. Kyɛ a ziyuo syrup iribu ŋa la soma bonso baalombie ba maŋ nyɛ vuo a kpɛ a syrup poɔ.<ref>Koelling, Melvin R; et al. (1996). "Chapter 8: Syrup Filtration, Grading, Packing, and Handling". In Koelling, Melvin R; Heiligmann, Randall B (eds.). ''North American Maple Syrup Producers Manual''. Ohio State University.</ref>
[[Duoro kɔre:Sap plastic tubing.jpg|left|thumb]]
A 1970ɔ yuoni poɔ, ziyuo boma ane bommaale ama da wa de la a ziezaa a kyaare ne a syrup maaloo. ɔreba woore ama e la boma noba naŋ daŋ piili a pare bammo ka a kɔɔre, ka ba nyɛ ka a ana taa la sommo a ko a sap iribu a yi a teere eŋɛ a kyɛ gaa yiri<ref>Ciesla, William M (2002). ''Non-wood Forest Products from Temperate Broad-leaved Trees''. Food and Agriculture Organization of the United Nations. ISBN <bdi>978-92-5-104855-9</bdi>.</ref> poɔ daadaalɛ bee. A wa ta la soga ka ba la wane boŋkaŋa nansaala naŋ maŋ boɔle ka Vacuum pumps, a meŋ leɛ wa eŋ poɔ a ɔreba woore ama poɔ, kyɛ ka ba leɛ gaa puori a te de lɛ banaŋ da mare vuu eŋ ka uuruŋ a yi ka a ta bɔre. A maalemaaleba da maale la mɔnsinne kaŋa a nansaala na maŋ boɔle ka reverse-osmosis, ka onaŋŋ so ka o maŋ iri koɔ mine bara ka a sap wa te kpara zuo a dogebo poɔ.
Yelpaala wa la a yi a ɔrebare ane a vacuum pumps, syrup irirbu ziyuo, ane dogere ana banaŋ maŋ iri syrup iribu poɔ a eŋ a yi a sap teere eŋɛ. Peɛroo naŋ bebe a gɛrɛ a kyaare ne lɛ banaŋ na e a toɔ kare bee a dige bombiiri a yi sap teere eŋɛ ane lɛ banŋ na e a toɔ kaa maŋ kaa a zu soŋ ka a yi tɔnɔ.<ref>Perkins, Timothy D (October 2009). "Development and testing of the check-valve spout adapter" (PDF). ''Maple Digest''. '''21A''': 21–29. Archived from the original (PDF) on 29 December 2010. Retrieved 21 September 2010.</ref> A 2009 yuoni poɔ, peɛpeɛrebɛ mine naŋ be a University of Vermont poɔ da yi ne la yelpaala kaŋa a kyaare lɛ neɛ naŋ na baŋ iri syrup koɔ a yi sap teɛ eŋɛ kyɛ ka a koɔ ba kyiri waare a teɛ, a ŋaa na soŋ la ka kare bee a dige baalombie ane bombiiri zaa yi a vɔɛ na banaŋ maŋ po eŋ a teere eŋɛ. A ba peɛroo yeli bee wuli ka, eka gbuli yeni zaa poɔ, a seŋ ka sap teere naŋ e bɛrɛ a ta taabo kaŋa sɛre ka ba toɔ iri syrup koɔ ka lɛ naane a bombiiri bee a baalombie maŋ toɔ la a teere. A ba peɛroo yelwulaa kaŋa la ka eka gbuli yenaa zaa poɔ maŋ seŋ ka ba sɛle a sap teere seŋ lɛ bonso a wagere na poɔ a na maŋ wa e bɛrɛ saseɛ ba maŋkyebe azuiŋ baalombie maŋ nyɔge a la wieŋ zaa.. ka a yele ama zaa wa toɔnɔ erɛ soŋ, sap maaloo a toloŋ saŋa na baŋ do la saa northeastern North America paaloŋ poɔ.<ref>Sorkin, Laura (20 January 2014). "Maple Syrup Revolution: A New Discovery Could Change the Business Forever". ''Modern Farmer''. Archived from the original on 26 January 2014. Retrieved 20 January 2014.</ref><ref>Reid, Simon; Driller, Tenaya; Watson, Matthew (2020). "A two-dimensional heat transfer model for predicting freeze-thaw events in sugar maple trees". ''Agricultural and Forest Meteorology''. '''294''' 108139. doi:10.1016/j.agrformet.2020.108139. hdl:10092/101100.</ref>
== A Maaloo ==
[[Duoro kɔre:Maple syrup production.svg|thumb]]
Maple koɔ maaloo piilu bezie e la northeastern North Ameriɔa paaloŋ poɔ, a be la ka a ziie maaroŋ maŋ a soma ne a maple syrup maaloo. Kyɛ le ba wuli ka a koŋ toɔ maale ziezaa, ana ba maale la ziezaa a maple teere naŋ na baŋ baa a be, aseŋ, New Zealand paaloŋ poɔ a be la ka eŋ faŋa ka ba toɔ e a ka e yɛroŋ ka toɔnɔ nyɛrɛ feeŋfeeŋ a yire ne poɔ.<ref>Driller, Tenaya; Gandela, Danielle; Watson, Matthew (2018). ''Feasibility of producing maple syrup in New Zealand''. Chemeca 2018. p. 34.</ref>
Maple syrup maaloo piili ne la banaŋ maŋ derɛ a yiree ne “ sugarbush”<ref>Koelling, Melvin R; Staats, Lewis (1996). "Appendix 1: Maple Production and Processing Facilities". In Koelling, Melvin R; Heiligmann, Randall B (eds.). ''North American Maple Syrup Producers Manual''. Ohio State University.</ref> poɔ. Teɛ kaŋzaa na baŋ koɔ iribu maŋ piili la ka a te balaa na wa ta yuomo lezare ne pie te ta ŋa yuomo lezaa ayi kyɛ gɛrɛ. A teere ama kaŋa zaa maŋ soŋ la ta boŋyeni te ta ŋa ata na, a paaŋ yi la lɛ a teɛ wogiloŋ naŋ seŋ bee a ta bee a teɛ yɛloŋ bee kpoŋ naŋ seŋ. Maple teɛ naŋ seŋ ka o toɔ iri koɔ maŋ baŋ iri la a ta ŋa 35 te ta ŋa 50 litres a bɔrefɔ naŋ maŋ yeli (9.2 te ta ŋa 13.2 US gal) bebiri<ref>Ciesla, William M (2002). ''Non-wood Forest Products from Temperate Broad-leaved Trees''. Food and Agriculture Organization of the United Nations. ISBN <bdi>978-92-5-104855-9</bdi>.</ref> zaa. Ka fooŋ kaa soŋ a maŋ ta ŋa 7% a sap naŋ maŋ iri bebiri zaa. A koɔ ama iribu gbɛɛ yaga maŋ e la a ɔɔre saŋ wagere na poɔ, a ɔɔre wagere ama maŋ baŋ de la ta dare anii kyɛ baŋ baare, ane a zaa ka a maŋ yi la a bebiri na ɔɔre naŋ piili ane zie banaŋ iri a boma, bee paaloŋ na poɔ a teere naŋ be ka ba iri a syrup (koɔ).<ref>"Step-by-Step in the Production of Maple Syrup". Producteurs et productrices acéricoles du Québec. Retrieved 4 October 2021.</ref><ref>Koelling, Melvin R; Davenport, Russell (1996). "Chapter 1: Introduction". In Koelling, Melvin R; Heiligmann, Randall B (eds.). ''North American Maple Syrup Producers Manual''. Ohio State University.</ref>
A ŋmenaa saŋa, a noɔ zaa maŋ zo sigi be la a nyege poɔ, a toɔ ko a toɔ ko ɔɔre vuo ka sikyiri noɔ naŋ be a teɛ poɔ a do saa. <ref>Werner, Leo H (7 February 2006). "Maple Sugar Industry". ''Canadian Encyclopedia''. Historica-Dominion Institute. Archived from the original on 6 November 2014.</ref>Voɔre maŋ puo la te tɔ a teɛ biri, a ŋaa la maŋ soŋ ka a sap toɔ kyiri bee a yi a voɔre na poɔ a eŋ a bone banaŋ tɔgele.boma banaŋ de tɔgele ne maŋ gaŋ la a weɛ poɔ be ka zie la te yi pɔge a., kyɛ a koɔ ama maŋ yiri la saŋa bee a wagere na poɔ ɔɔre naŋ maŋ erɛ, ka a zie maaŋ gyamaa. Maple teere, neɛ naŋ baŋ iri la sap bee syrup koɔ a poɔ te ta ŋa yuomo kɔɔ bee a gba pare zuo lɛ.
A zie leɛroo meŋ maŋ taa la wonnaa kaŋa a kyaare ne a maple syrup ŋa iribu.<ref>Milideo, Lauren (13 February 2024). "How Climate Change is Impacting the Maple Syrup Industry". ''UVM Today''.</ref><ref>Goldstein, Bennet; Miller, Brittney (15 April 2024). "Midwest maple syrup producers adapt to uncertainty as climate changes". PBS Wisconsin.</ref><ref>Dario, Kate (13 March 2024). "Maple Month in a warm winter: How climate change is reshaping NH's syrup season". NHPR.</ref> A yuoni na poɔ ka ɔɔre saŋa wa sɛre wa niŋe a ŋaa wuli ka a yuoni na maple syrup iribu na tage wa niŋe, ka anaŋ wa e a ŋaa meŋ, a sikyiri bee a noɔ naŋ maŋ be a sap poɔ meŋ maŋ la sigi la puliŋ, ka saa kpoŋ meŋ wa waana a yuoni na poɔ a lɛ meŋ maŋ soŋ la ka a teere baa wieŋ.<ref>Barrett, Rick (1 April 2025). "Maple sugaring is a Wisconsin tradition, but could climate change put it at risk?". ''Milwaukee Journal Sentinel''.</ref>
== Maaloo Sobie ==
[[Duoro kɔre:Maple sap collecting at Bowdoin Park, New York.JPG|left|thumb]]
Gbɛɛ yaga bee wagere zaa sap maŋ maale eŋ la “sugar shack ( sikyiri woore poɔ) “, ana la ka neɛ zaa a paaloŋ na poɔ baaŋ ka ba boɔlɔ ka “sugarhouse”, “sugar cabin” , “sugar shanty”, bee cabane.<ref>Heiligmann, Randall B., ed. (2006). ''North American Maple Syrup Producers Manual'' (PDF) (2nd ed.). Ohio State University.</ref><ref>Eagleson, Janet; Hasner, Rosemary (2006). ''The Maple Syrup Book''. The Boston Mills Press. ISBN <bdi>978-1-55046-411-5</bdi>.</ref><ref>Elliot, Robert (22 February 2022). "Sweetest Maple Sugar Shack Experiences in Ontario". Culinary Tourism Alliance. Retrieved 19 September 2022.</ref> A maaloo sobiri ona banaŋ maŋ you a noɔre ka a uuruŋ toɔ yiri e la sobiri kaŋa banaŋ piili a tuuro a yi a saŋa na a nempeɛle naŋ da wa di naaloŋ ba zu, kyɛ naŋ wa tɔ zenɛ a sobiri ŋa naŋ bebe a ba taa leɛroo. Maple syrup (koɔ ) maaloo la, ba maŋ doge la a sap ka a kpa te ta ŋa 20 te ta ŋa 50 volume nansaala naŋ maŋ yeli, (a ŋaa paa yi la lɛ a vuu bee a kpaabo naŋ do seŋ) ka anaŋ wa be vuu yuobaraa zu, sɛre ka a wa te nyɛ ŋa 1 volume sɛre , gbɛɛ yaga a toloŋ seŋ ka a ta ŋa 4.1% (7.4 F) ka anaŋ wa te kpara la lɛ. kyɛ a koɔ kpaabo maŋ taa la tɛɛtɛɛ boso ana baŋ yi la lɛ a saseɛ naŋ daara seŋ, a koɔ naŋ seŋ ka neɛ baŋ de a toɔ baŋ zie a syrup ŋa naŋ toɔ maale la koɔ meŋa naŋ koɔ soŋ serɛ zaa, bonso a koɔ ama ŋa wa kpaara a daŋaa zu, a dare na bee a bebiri na poɔ lɛ la ka a uuruŋ bee a toloŋ na do seŋ kyɛ gu ka a bebiri<ref>Eagleson, Janet; Hasner, Rosemary (2006). ''The Maple Syrup Book''. The Boston Mills Press. ISBN <bdi>978-1-55046-411-5</bdi>.</ref> na zaa te baare. Syrup koɔ na baŋ doge la dayeni yoŋ bee ka ba baŋ doge a ŋmaara ŋmaara lɛ, a yi zie na banaŋ na baŋ kaa a toloŋ lamboriŋ.<ref>Eagleson, Janet; Hasner, Rosemary (2006). ''The Maple Syrup Book''. The Boston Mills Press. ISBN <bdi>978-1-55046-411-5</bdi>.</ref> Gbɛɛ yaga ka banaŋ wa dogerɔ a zaa ba maŋ eŋ la Defoamers a poɔ.<ref>van den Berg, Abby; Perkins, Timothy (February 2020). "Identifying an Effective Defoamer for Certified Organic Maple Production". ''Maple Syrup Digest'': 8.</ref>
A syrup dogebo ŋa taa la sobie gyamaa yaga banaŋ maŋ tu, a sobiri kaŋa la lɛ banaŋ boɔrɔ ka a sikyiri do seŋ. Ka ssyrup wa doole a daŋaa bee a vuu zu kɔɔ, a maŋ leɛ la wa la waraa kaŋa, kyɛ ka anaŋ meŋ ba doge soŋ bee a ba doge kɔɔre a daŋaa bee a vuu zu a syrup meŋ maŋ e la koɔ yoŋ, azuiŋ a koŋ baŋ biŋ kɔɔre kyɛ ka a zaa a saaŋ. Ka anaŋ wa doge baare a toloŋ maŋ do ŋa 66% ka fooŋ de Brix scale ( a hydrometric scale ( a bommanaa a dcgele o zu).<ref>Elliot, Elaine (2006). ''Maple Syrup: Recipes from Canada's Best Chefs''. Formac Publishing Company. ISBN <bdi>978-0-88780-697-1</bdi>.</ref> A ŋaa puoriŋ ba paaŋ maŋ kyoɔre la a iri asikyiri zɔŋ na bare, wagere ŋa poɔ ba paaŋ maŋ de la sikyiri ane calcium malate<ref>Ball, David (10 October 2007). "The Chemical Composition of Maple Syrup". ''Journal of Chemical Education''. '''84''' (10): 1647–1650. doi:10.1021/ed084p1647.</ref> a nansaala na maŋ boɔle a puli neŋ. A calcium ama ba e bonfaa, kyj a maq soq la a vɛŋ ka toɔnɔ a kyoɔre soŋ.<ref>Eagleson, Janet; Hasner, Rosemary (2006). ''The Maple Syrup Book''. The Boston Mills Press. ISBN <bdi>978-1-55046-411-5</bdi>.</ref>
[[Duoro kɔre:MapleSyrupDrop.ogv|thumb]]
A yi be meŋ, a onaŋ banaŋ maŋ yuo a noore bare sobiri na la ka gyamaa naŋ maala syrup a maŋ noŋ ka ba tuuro, bonso anaŋ maŋ soŋ la gyamaa ka ba toɔ a wɛle a koɔ ne a sikyiri naŋ be a sap<ref>Thomas, Margaret G.; Schumann, David R. (1993). ''Income Opportunities in Special Forest Products: Self-help Suggestions for Rural Entrepreneurs''. USDA Forest Products Laboratory. p. 181. ISBN <bdi>978-0-7881-1236-2</bdi>.</ref> poɔ wieŋ a gaŋ a maaloo sobie anaŋ na zaa. Banaŋ naŋ maŋ maala feeŋfeeŋ lɛ meŋ na baŋ de la anaŋ meŋ na ba maŋ pagera wieŋ kyɛ a yelfaa la a sikyiri noɔ naŋ maŋ be a poɔ, 25% maŋ bore la a poɔ a yi bonso a dogebo zie.<ref>Weaver, Nicholas J.; Wilkin, Geoffrey S.; Morison, Ken R.; Watson, Matthew J. (1 May 2020). "Minimizing the energy requirements for the production of maple syrup". ''Journal of Food Engineering''. '''273''' 109823. doi:10.1016/j.jfoodeng.2019.109823.</ref>
A lɛ a sikyiri noɔ naŋ e gyamaa seŋ a sap poɔ, a lɛ meŋ ka a volume a sap ppoɔ meŋ na boɔrɔ ka a do seŋ a syrup poɔ. Sɛre ka fo na boɔrɔ ka fo nyɛ 1 unit syrup, a sap<ref>Wagner, John E. (2012). ''Forestry Economics: A Managerial Approach''. Routledge. p. 74. ISBN <bdi>9780415774406</bdi>.</ref> seŋ ka a do seŋ ŋa 1.5, ka anaŋ wa e a ŋaa baare a seŋ ka a sikiri meŋ a poɔ na boɔrɔ la ka a ta ŋa 57 unit kyɛ ka a sap a poɔ a ta ŋa 3.5 % sikyiri a meŋ boɔrɔ 25 unit a poɔ.<ref>Eagleson, Janet; Hasner, Rosemary (2006). ''The Maple Syrup Book''. The Boston Mills Press. ISBN <bdi>978-1-55046-411-5</bdi>.</ref> A sikyiri noɔ a sap poɔ seŋ ka a do yaga.<ref>Eagleson, Janet; Hasner, Rosemary (2006). ''The Maple Syrup Book''. The Boston Mills Press. ISBN <bdi>978-1-55046-411-5</bdi>.</ref>
=== Off-flavours ===
Off-flavour maŋ yi la a saŋa na banaŋ maŋ wa maala maple syrup koɔ, a maŋ yi la boma banaŋ maŋ dogele ka wa te kpara na poɔ la ka a off-flavour ŋa maŋ yi (aseŋ, disinfectants), microorganisms, fermentation byproducts, metallic<ref>Hopkins, Kathy (2016). "Maple Syrup Quality Control Manual". Cooperative Extension Publications, University of Maine. Archived from the original on 29 August 2017. Retrieved 20 May 2017.</ref><ref>Camara, M; Cournoyer, M; Sadiki, M; Martin, N (2019). "Characterization and Removal of Buddy Off‐Flavor in Maple Syrup". ''Journal of Food Science''. '''84''' (6): 1538–1546. doi:10.1111/1750-3841.14618. PMID 31120572.</ref><ref>van den Berg, Abby K; Perkins, Timothy D; Isselhardt, Mark L; Godshall, Mary An; Lloyd, Steven W (October 2009). "Metabolism Off-Flavor in Maple Syrup". ''Maple Digest''. '''21A''': 11–18.</ref>
== Commerce ==
[[Duoro kɔre:Maple syrup production 2018, Canada and provinces.jpg|thumb]]
A maple syrup ama maaloo danweɛ soba e la a Northeastern North America paaloŋ deme bee noba. A yeŋa eebo la bone ba naŋ zanne yi ne a European noba banaŋ wa zeŋe a paaloŋ naŋ poɔ, a nyɔge a maaloo a leɛre feeŋfeeŋ a leɛre o zaa baare. Ziyuo yeltarre a 1970s poɔ meŋ da la maaleŋ nyɔge la a syrup koɔ ama meŋ la maale maaloo kaŋa bale. A kyɛre la feeŋ bee a syrup gyamaa zaa yie maaloo yi la a Canada ane a United State paaaloŋ poɔ, kyɛ ka Quebec yoŋ taa ta ŋa 72% a tendaazaa poɔ.
<references />
Maple syrup (koɔ) maŋ maale la a yi lɛ a waaloŋ naŋ waa ane lɛ anaŋ noma bee a e tuo seŋ. Boŋkaŋa a nansaala naŋ maŋ boɔle ka Socrose e la boŋkaŋa noba naŋ baŋ ka ona la taa sikyiri noɔ a zuo a maple syrup. A Canada syrup eŋ feroo la ka a maale yi a maple sap teɛ eŋɛ sɛre ka neɛ naŋ baŋ boɔle a ka maple syrup, kyɛ a lɛ meŋ yoŋ gba naane, kyɛ see la ka maple syrup ama taa sikyiri o poɔ a ta ŋa 66%. A 1970ɔ yuoni poɔ, ziyuo boma ane bommaale ama da wa de la a ziezaa a kyaare ne a syrup maaloo. ɔreba woore ama e la boma noba naŋ daŋ piili a pare bammo ka a kɔɔre, ka ba nyɛ ka a ana taa la sommo a ko a sap iribu a yi a teere eŋɛ a kyɛ gaa yiri poɔ daadaalɛ bee. A wa ta la soga ka ba la wane boŋkaŋa nansaala naŋ maŋ boɔle ka Vacuum pumps, a meŋ leɛ wa eŋ poɔ a ɔreba woore ama poɔ, kyɛ ka ba leɛ gaa puori a te de lɛ banaŋ da mare vuu eŋ ka uuruŋ a yi ka a ta bɔre. A maalemaaleba da maale la mɔnsinne kaŋa a nansaala na maŋ boɔle ka reverse-osmosis, ka onaŋŋ so ka o maŋ iri koɔ mine bara ka a sap wa te kpara zuo a dogebo poɔ.
[[Duoro kɔre:Acer 135-1.jpg|thumb]]
Yelpaala wa la a yi a ɔrebare ane a vacuum pumps, syrup irirbu ziyuo, ane dogere ana banaŋ maŋ iri syrup iribu poɔ a eŋ a yi a sap teere eŋɛ. Peɛroo naŋ bebe a gɛrɛ a kyaare ne lɛ banaŋ na e a toɔ kare bee a dige bombiiri a yi sap teere eŋɛ ane lɛ banŋ na e a toɔ kaa maŋ kaa a zu soŋ ka a yi tɔnɔ. A 2009 yuoni poɔ, peɛpeɛrebɛ mine naŋ be a University of Vermont poɔ da yi ne la yelpaala kaŋa a kyaare lɛ neɛ naŋ na baŋ iri syrup koɔ a yi sap teɛ eŋɛ kyɛ ka a koɔ ba kyiri waare a teɛ, a ŋaa na soŋ la ka kare bee a dige baalombie ane bombiiri zaa yi a vɔɛ na banaŋ maŋ po eŋ a teere eŋɛ. A ba peɛroo yeli bee wuli ka, eka gbuli yeni zaa poɔ, a seŋ ka sap teere naŋ e bɛrɛ a ta taabo kaŋa sɛre ka ba toɔ iri syrup koɔ ka lɛ naane a bombiiri bee a baalombie maŋ toɔ la a teere. A noba bama la noba naŋ daŋ bebe a northeastern naŋ be a North America paaloŋ poɔ, banaŋ la a laŋgbuli danweɛ soba ba naŋ baŋ ka ba piili maala maple syrup ane maple sikyiri koɔ ama. Saadaye noɔre mannoo kaŋa wuli ka maple teɛ, sap da e la boma bnaŋ de maaala ne sap kaŋ a kɔɔre sɛre ka ka European noba baŋ wa a irigiŋ poɔ. Goligoloo sɛge binnaa zaa ba kyebe naŋ wuli ka ba da maala la maple syrup bee baa a wulo saŋa ba naŋ da piili dire maple syrup, a saŋa na a bone kaŋa anaŋa da are leɛɛre la koɔ, a da maŋ baŋ are leɛre la koɔ zu ka ba de maale ne bondirii a ko naa bee a ko namine. A dasaŋa na banaŋ naŋ da maala syrup maaalemaaleba da maŋ di la tigiri kaŋa banaŋ boɔlɔ ka Sugar Moon ( a saŋa a kyuu gbuli zaa danweɛ soba na maŋ wa daa yi ka neɛzaa nyɛ o) ka fo nyɛ ka neɛzaa zaa a seɛrɛ maple seɛre.
[[Duoro kɔre:Syrup grades large.JPG|thumb]]
A 1872 yuini poɔ, ba da maale la boŋkaŋa a nansaala naŋ maŋ boɔle ka “ evaporator” a bone ŋa e la kuripɛmpɛle banaŋ de a maale ne danseɛŋ banaŋ maŋ toɔ de doɔle vuu zu. A yi a 1900 yuomo anaŋ poɔ, maalemaaleba de la a kuri pɛmpɛlɛ ŋa a maale ne selebare parɛɛ gyamaa a boma ama maŋ vɛŋ la ka a boma tole bee a baŋ kpa wieŋ ka a ba kɔɔre a vuu zu. A maalemaaleba bamine meŋ gba maŋ de la boŋkaŋa a nansaala na maŋ boɔle ka baaroo pan a de poŋi ne a uurŋ anaŋ naŋ maŋ yiri ka banaŋ wa doge baare.
A ba kɔɔre kyɛ ka buokyiri a wa leɛre ɔrebare woore ama zu, ama eŋ maŋ ko la noba a vuo ka ba baŋ toɔ are zitoɔre kyɛ nyɛ lɛ sap deebo a yi a teere enne. Syrup koɔ maaaloo meŋ piili la a saŋa banaŋ wa piili derɛ koɔbo lɔɛ a nansaala naŋ maŋ boɔle ka “traɔtoɔ” gaa dada ne sap teere gyamaa a weɛ poɔ ( ka a sikyiri toɔ uuruŋ ŋa toɔ a yi ).
== Sommo Yizie ==
k2568lxkivf4d4aohaup85y1evk2h53
Fort Garry Brewing Company
0
7382
63629
63549
2026-08-02T11:55:07Z
Vision L1
19
63629
wikitext
text/x-wiki
A '''Fort Garry Brewing Company Ltd''' e la dãã duŋ tontonzie a Winnipeg, Manitoba, Canada poɔ.
== Dakoroŋ ==
A tontonzie ŋa a Hoeschen yideme la da da a zie a yuoni 1930 poɔ, ka until noba da tono be Molson a yuoni 1960 a lanne ka o e '''Molson's Fort Garry Brewery Ltd'''. A yuoni 1990 poɔ, Molson laŋ la ne Carling O'Keefe a pɔge a Fort Garry ziiri. <ref name=":0">http://www.fortgarry.com/our-story.asp</ref>A yuoni 1994 poɔ, Richard D. Hoeschen da maaleŋ maale a tontonzie. A wagere na, Fort Garry Brewing da la a dãã duŋ zie a Manitoba poɔ, ka dãã da e daa naŋ dãã naŋ na bebe a kegs poɔ. Sɛre ka ba yuoro a pama, Hoeschen bɔ la Gary De Pape ka a a dãã duŋ nenkpoŋ ka a ba zaa bayi a maale a dãã Fort Garry Dark.<ref>http://www.thefreelibrary.com/Tapping+beer+tastes%3A+how+Rick+Hoeschen+founded+a+brewery.-a017384446</ref> Richard D. Hoeschen da kpi la a September 16, 2002.<ref>http://passages.winnipegfreepress.com/passage-details/id-72211/name-Richard_Hoeschen/</ref>
A yuoni 2003 poɔ, Fort Garry Brewing da laŋ la ne Winnipeg's '''Two Rivers Brewing Company''' (naŋ da maale a yuoni 1990s), ka o toɔ naŋ zɛgerɛ Fort Garry yuori, kyɛ naŋ de Two Rivers’ boma mine poɔrɔ.<ref>http://www.united-nations-of-beer.com/fort-garry-brewing.html#axzz2nl0007B3</ref>
A 15 October 2004, Fort Garry Brewing da sage la ne a Manitoba yintaaloŋ New Manitoba Brewing, ka ba maŋ biŋ, a de a dãã yɔpɔŋ kɔɔrɔ a Agassiz Brewing brand, Catfish Cream Ale. A yuoni 2010 poɔ, Fort Garry Brewing cda ba la maala a boma.<ref>http://www.winnipegfreepress.com/local/agassiz-ale-no-longer-made-in-manitoba-83013177.html</ref>
A yi a yuoni 2005, Fort Garry Beer maŋ kɔɔre la Manitoba ane Alberta poɔ.
A yuoni 2007 poɔ, Fort Garry da piili maala la kɔlbaa poɔ ''Nubru Blend'', a piilaa gluten-weɛlɛ dãã a Manitoba poɔ, a ko FarmPure Beverages a Regina, Saskatchewan<ref>http://www.cbc.ca/news/canada/manitoba/new-winnipeg-brewed-beer-light-crisp-and-gluten-free-1.687738</ref>. A October 22 a yuoni na poɔ, <ref name=":0" /> Fort Garry dãã duŋ tontonzie da laŋ la ne Russell Brewing tontonzie ka o e a Russell Breweries Inc., of Surrey, British Columbia yoŋ soobo, ka o tonnɔ ne libiri naŋ ta $4 million.<ref>http://www.canada.com/story.html?id=9f6ba684-7017-4e5e-8fbb-70cdfc4d5043</ref>
A yuoni 2008, 2009, ane 2010, a dãã dugereba da maale tonton bonsuuri a ko a Winnipeg's Folklorama tigiri ba naŋ boɔlɔ "Folklorama Beer".<ref>http://www.winnipegfreepress.com/arts-and-life/food/Folklorama-beer-returns-51042582.html</ref><ref>http://www.winnipegfreepress.com/local/folklorama-on-top-of-the-world-100747164.html</ref>
A yuoni 2012 poɔ, Fort Garry Brewing Company da laŋ la ne Winnipeg Goldeyes ka ba maale pilsner ba naŋ boɔlɔ "Angry Fish" ka a na zɛge a yuori. <ref>https://web.archive.org/web/20131220134610/http://metronews.ca/news/winnipeg/221299/goldeyes-hope-to-score-homerun-with-angry-fish-beer/</ref> A May 2021 poɔ, a pampana dãã duŋ nenkpoŋ a Fort Garry poɔ e la Josh Berscheid.<ref>https://fortgarry.com/pages/brewmaster</ref>
== Meŋ la nyɛ ==
* Agassiz Brewing Company
* Upper Fort Garry
* Lower Fort Garry
* Canadian beer
* Barrel-aged beer
== '''Sommo yizie''' ==
[[Gbuli:Culture connect Africa 2026]]
[[Gbuli:Dagaare]]
[[Gbuli:Bondiraa]]
[[Gbuli:west Africa]]
[[Gbuli:Gampɛlɛ zaa]]
[[Gbuli:Africa]]
[[Gbuli:Mainpage]]
[[Gbuli:Ghana]]
tva9pk8ddqym4yz4qteoh1cj8b7wiej
63631
63629
2026-08-02T11:56:59Z
Vision L1
19
63631
wikitext
text/x-wiki
{{databox|item=Q5471197}}
A '''Fort Garry Brewing Company Ltd''' e la dãã duŋ tontonzie a Winnipeg, Manitoba, Canada poɔ.
== Dakoroŋ ==
A tontonzie ŋa a Hoeschen yideme la da da a zie a yuoni 1930 poɔ, ka until noba da tono be Molson a yuoni 1960 a lanne ka o e '''Molson's Fort Garry Brewery Ltd'''. A yuoni 1990 poɔ, Molson laŋ la ne Carling O'Keefe a pɔge a Fort Garry ziiri. <ref name=":0">http://www.fortgarry.com/our-story.asp</ref>A yuoni 1994 poɔ, Richard D. Hoeschen da maaleŋ maale a tontonzie. A wagere na, Fort Garry Brewing da la a dãã duŋ zie a Manitoba poɔ, ka dãã da e daa naŋ dãã naŋ na bebe a kegs poɔ. Sɛre ka ba yuoro a pama, Hoeschen bɔ la Gary De Pape ka a a dãã duŋ nenkpoŋ ka a ba zaa bayi a maale a dãã Fort Garry Dark.<ref>http://www.thefreelibrary.com/Tapping+beer+tastes%3A+how+Rick+Hoeschen+founded+a+brewery.-a017384446</ref> Richard D. Hoeschen da kpi la a September 16, 2002.<ref>http://passages.winnipegfreepress.com/passage-details/id-72211/name-Richard_Hoeschen/</ref>
A yuoni 2003 poɔ, Fort Garry Brewing da laŋ la ne Winnipeg's '''Two Rivers Brewing Company''' (naŋ da maale a yuoni 1990s), ka o toɔ naŋ zɛgerɛ Fort Garry yuori, kyɛ naŋ de Two Rivers’ boma mine poɔrɔ.<ref>http://www.united-nations-of-beer.com/fort-garry-brewing.html#axzz2nl0007B3</ref>
A 15 October 2004, Fort Garry Brewing da sage la ne a Manitoba yintaaloŋ New Manitoba Brewing, ka ba maŋ biŋ, a de a dãã yɔpɔŋ kɔɔrɔ a Agassiz Brewing brand, Catfish Cream Ale. A yuoni 2010 poɔ, Fort Garry Brewing cda ba la maala a boma.<ref>http://www.winnipegfreepress.com/local/agassiz-ale-no-longer-made-in-manitoba-83013177.html</ref>
A yi a yuoni 2005, Fort Garry Beer maŋ kɔɔre la Manitoba ane Alberta poɔ.
A yuoni 2007 poɔ, Fort Garry da piili maala la kɔlbaa poɔ ''Nubru Blend'', a piilaa gluten-weɛlɛ dãã a Manitoba poɔ, a ko FarmPure Beverages a Regina, Saskatchewan<ref>http://www.cbc.ca/news/canada/manitoba/new-winnipeg-brewed-beer-light-crisp-and-gluten-free-1.687738</ref>. A October 22 a yuoni na poɔ, <ref name=":0" /> Fort Garry dãã duŋ tontonzie da laŋ la ne Russell Brewing tontonzie ka o e a Russell Breweries Inc., of Surrey, British Columbia yoŋ soobo, ka o tonnɔ ne libiri naŋ ta $4 million.<ref>http://www.canada.com/story.html?id=9f6ba684-7017-4e5e-8fbb-70cdfc4d5043</ref>
A yuoni 2008, 2009, ane 2010, a dãã dugereba da maale tonton bonsuuri a ko a Winnipeg's Folklorama tigiri ba naŋ boɔlɔ "Folklorama Beer".<ref>http://www.winnipegfreepress.com/arts-and-life/food/Folklorama-beer-returns-51042582.html</ref><ref>http://www.winnipegfreepress.com/local/folklorama-on-top-of-the-world-100747164.html</ref>
A yuoni 2012 poɔ, Fort Garry Brewing Company da laŋ la ne Winnipeg Goldeyes ka ba maale pilsner ba naŋ boɔlɔ "Angry Fish" ka a na zɛge a yuori. <ref>https://web.archive.org/web/20131220134610/http://metronews.ca/news/winnipeg/221299/goldeyes-hope-to-score-homerun-with-angry-fish-beer/</ref> A May 2021 poɔ, a pampana dãã duŋ nenkpoŋ a Fort Garry poɔ e la Josh Berscheid.<ref>https://fortgarry.com/pages/brewmaster</ref>
== Meŋ la nyɛ ==
* Agassiz Brewing Company
* Upper Fort Garry
* Lower Fort Garry
* Canadian beer
* Barrel-aged beer
== '''Sommo yizie''' ==
[[Gbuli:Culture connect Africa 2026]]
[[Gbuli:Dagaare]]
[[Gbuli:Bondiraa]]
[[Gbuli:west Africa]]
[[Gbuli:Gampɛlɛ zaa]]
[[Gbuli:Africa]]
[[Gbuli:Mainpage]]
[[Gbuli:Ghana]]
56nqpq3lm0llid2z3b4yi7hwj4y0rat
Kielbasa
0
7383
63624
63591
2026-08-02T09:06:18Z
Vision L1
19
63624
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q829720}}
A saaŋkoŋ yuori la, see Kielbasa ( saaŋkompare yuori ). A yieluŋ a kyaare a Tenacious D, nyɛ Tenacious D ( yieluŋ daga)
Kielbasa ({{IPAc-en|UK|k|iː|l|ˈ|b|æ|s|ə}}: /kiːlˈbæsə/, {{IPAc-en|US|k|iː|l|ˈ|b|ɑː|s|ə|,_|k|ɪ|(|l|)|ˈ|b|ɑː|s|ə}}: /kiːlˈbɑːsə, kɪ(l)ˈbɑːsə/; naŋ yi Polish Kielbasa <sup><phonos file="pl-kiełbasa.ogg"></phonos></sup>) a e la nɛne kaŋa bale naŋ be a Poland paaloŋ poɔ, a e la Polish bondirii mine naŋ pore, a e la ba saaŋkompare yipɔge bebiri zaa bondirii. A American Bɔrefɔ kɔkɔre poɔ, ba maŋ boɔle ka,U-shaped , nɛne ŋa e la bone banaŋ maŋ sɛ ka fooŋ kaa soŋ oneŋ Wiejska sausage nɛne la yitaa soŋ ( a zagere a zaa doba nɛne).
== A piilu zie ane a Tontone ==
A yelbiri ŋa kpɛ la a Bɔrefɔ kɔkɔre poɔ daadaa lɛ, a yi Polish kielbasa pare bee muni, “sausage “, a yuori Proto-Slavic ''*kъlbasa''. A o yiibu meŋa naŋ taa la buriburiruu, a ne a zaa ka ba pɛŋ la a yi ne Turkic ''{{lang|tr|külbastı}}'' bee Via Jewish butchers, naŋ yi Hebrew Kolbasar.<ref>[http://www.etymonline.com/index.php?term=kielbasa "Online Etymology Dictionary"]. ''etymonline.com''.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20181101062454/http://kielbasa.askdefinebeta.com/ "Define kielbasa - Dictionary and Thesaurus"]. ''askdefine beta.com''. Archived from [http://kielbasa.askdefinebeta.com/ the original] on 2018-11-01. Retrieved 2014-11-23.</ref>
A yelbiri ŋa Bɔrefɔ kɔkɔre kpeɛbo poɔ ba e daadaa lɛ, a yelbiri ŋa yi la zitɛɛtɛɛ poɔ, azuiŋ a yelbiri ŋa sɛgebo taa la tɛɛtɛɛ. A yelbiri ŋa tɛɛtɛɛ yi la kɔkɔtɛɛtɛɛ ane tenne tɛɛtɛɛ poɔ, kyɛ a tɛɛtɛɛ naŋ be a poɔ a yi American ane Canadian poɔ e la lɛ banaŋ derɛ a tona ne toma. A New Jersey, Pennsylvania ane a ziiri na mine a aseŋ Greater New York City, a be poŋ a yageroŋ ba saaŋkompare kɔkɔre poɔ la Polish ona la wagere mine poɔ ka fo maŋ nyɛ ka sɛge ka , kielbasa (/kɪˈbɑːsi/). Canadian meŋ maŋ de la a yelbiri ŋa ba de o la ka o e Kolbassa bee kubasa<ref>[https://web.archive.org/web/20190301021823/https://www.pillers.com/products/european-deli-specialties/pillers-kolbassa-375g "Piller's Kolbassa 375g"]. ''www.pillers.com''. Archived from [https://www.pillers.com/products/european-deli-specialties/pillers-kolbassa-375g the original] on 1 March 2019. Retrieved 22 February 2022.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20201023082648/https://brandtmeats.com/products/kolbassa-sausage/ "KOLBASSA & SAUSAGE—Brandt Meats"]. ''brandtmeats.com''. Archived from [https://brandtmeats.com/products/kolbassa-sausage/ the original] on 23 October 2020. Retrieved 22 February 2022.</ref> ({{IPAc-en|k|uː|b|ɑː|ˈ|s|ɑː}} or {{IPAc-en|ˈ|k|uː|b|ə|s|ɑː}}), a boɔloo ŋa meŋ yi la a Ukrainian poɔ ka meŋ maŋ boɔle ka kobasa ( кобаса), ane Albertans, banaŋ gba maŋ kyɛŋmaare la a boɔle bee a sɛge ka kubie kyɛ ka o pare bee muni bammo naŋ e a sausage nɛne na banaŋ maŋ di toloŋ lɛ ( hot dog bun ).
== Tɛɛtɛɛloŋ ane Irigiŋ Tɛɛtɛɛ naŋ bebe ==
=== Poland ===
[[Duoro kɔre:Smaki Regionow, Poznan 2016 (MTP) (polskie kielbasy).jpg|left|thumb]]
Sausge (nɛne ) ŋa bale e la nɛne kaŋa boore naŋ e bondiraa naŋ poɔ a Polish paaloŋ poɔ, kyɛ ka a parɛɛ e gyamaa, aseŋ zonseɛraa, banaŋ maŋ de maale ne doba-nɛne, naa nɛne, kolokol,peraa,noɔ bee veal , kyɛ ane a ŋaa zaa kyɛ irigiŋ zaa naŋ maŋ taa la o maaloo ka a e a toɔraa lɛ. a ama zaa poɔ, kielbasa lisieckaa, maŋ maale la a Malopolskie,<ref>[http://www.minrol.gov.pl/index.php?/pol/Jakosc-zywnosci/Produkty-regionalne-i-tradycyjne/Lista-produktow-tradycyjnych/woj.-malopolskie/Kielbasa-lisiecka Polish Ministry of Agriculture and Rural Development - Kiełbasa Lisiecka info] ({{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160209085532/http://www.minrol.gov.pl/index.php?%2Fpol%2FJakosc-zywnosci%2FProdukty-regionalne-i-tradycyjne%2FLista-produktow-tradycyjnych%2Fwoj.-malopolskie%2FKielbasa-lisiecka|date=2016-02-09}}) {{In lang|pl}}. Accessed 1 November 2010.</ref> kielbasa ''biała parzona wielkopolska'' and ''kiełbasa piaszczańska'' zaa e la boma Geographical naŋ maŋ gu taa a EU ane a UK<ref>EU Directory of PGI/PDO/TSG - Kiełbasa Lisiecka profile. Accessed 1 November 2010.</ref> paaloŋ poɔ. a leɛ yi be, Kabanosy ''kabanosy staropolskie'', ''kiełbasa jałowcowa staropolska'', ''kiełbasa krakowska sucha staropolska'', ane ''kiełbasa myśliwska staropolska'', a ama zaa e la ba saaŋkompare yipɔge boma naŋ e bonsonne naŋ are kobo a be a UK paaloŋ ane EU meŋ paaloŋ poɔ.
A Polish paaloŋ poɔ, a gɔbenɛnte tere l noɔre kyɛ poŋi a sausage nɛmɛ ama a yi lɛ kaŋa zaa naŋ maŋ seŋ, a nɛne, a leɛ kaa lɛ banaŋ maŋ di a ka bondogere la bee ka boŋkɛreɛ la.<ref>Marianski, Stanley; Mariański, Miroslaw; Gebarowski (2009). "4 - Polish Sausages Classification". ''Polish Sausages, Authentic Recipes and Instructions''. Bookmagic. pp. 67–70. ISBN <bdi>978-0-9824267-2-2</bdi>. Retrieved 22 September 2010.</ref>
Gbɛɛ yaga bee dasaŋa poɔ a boma ama da maŋ maale yi la yie anaŋ naŋ be kori<ref>Strybel, Robert; Strybel, Maria (2005). ''Polish Heritage Cookery''. Hippocrene Books. pp. 772–795. ISBN <bdi>978-0-7818-1124-8</bdi>. Retrieved 22 September 2010.</ref> poore, danseɛ gyamaa zie bebe a kyaare ne lɛ kielbasa naŋ maŋ maale a yie poɔ ane pɛnnoo<ref>Strybel, Robert (2003). ''Polish Holiday Cookery''. Hippocrene Books. pp. 115–117. ISBN <bdi>978-0-7818-0994-8</bdi>. Retrieved 22 September 2010.</ref> bebiri bee vuo poɔ. Kielbasa meŋ e la saaŋkompare yipɔge bondiraa kaŋa naŋ be a Polish paaloŋ poɔ ka ba maŋ a maale a wagere na banaŋ wa derɛ bee a erɛ kultaa yɛlɛ polish poɔ.<ref>Webb, Lois Sinaiko (2002). ''Multicultural Cookbook of Life-Cycle Celebrations''. Greenwood Publishing. pp. 227–228. ISBN <bdi>978-1-57356-290-4</bdi>. Retrieved 22 September 2010.</ref>
=== Parɛɛ ===
[[Duoro kɔre:Kiełbasa krakowska 2.jpg|thumb]]
A Polish sausage nɛne parɛɛ mine la:
'''Kabanos,''' maq e la meelo, o e la bone banaŋ maŋ sɛ a deɛle ka o ko, a sausage ama e la zɔŋ banaŋ maŋ deɛle ka a ko ka ba de a puli ne caraway bie, a yiibu zie meŋa yi la doba-nɛne poɔ, kyɛ wageere a maŋ yi wiri nɛne eŋɛ a maŋ taa la tɛɛtɛ.
'''Kielbasa Odesska'''; ŋa eŋ na-nɛne la ka ba maŋ de maale ne.
'''Kielbasa wedzona,''' Polish sausage nɛne seɛraa la gbɛɛ yaga ŋa zeɛre la ka ba maŋ de a doge ne.
'''Krakowska;''' a nɛne ŋa maŋ e la kpŋɛŋaa lɛ, kyɛ tori o zaa, sausage nɛne seɛraa la ka ba maŋ de sɛmaane ane nyuunoɔ, a yuori ŋa yi KKrakow paaloŋ poɔ.
'''Wiejska''' , yiri poɔ weɛ bee teŋa lamboriŋ sausage la, gbɛɛ yaga ba maŋ maale o la ka e kpoŋ a waa ŋa U. doba nɛne ane Veal sausage la ka ba maŋ de marjoram ane garlic a maale ne, wagere mine poɔ, ba mmaŋ de la coriander feeŋ a puli neŋ, a yuori ŋa pare bee muni bee tɛgɛ la “rural” (teŋkpoŋ) bee (an adjectival use of) “Teŋa” (Country), bee (adjectival use of) “ Koraa poɔ” (Village).
'''Weselna;''' “kultaa” (wedding) sausage nɛne la, ŋa maŋ e la kpeɛŋaa kyɛ o ba maŋ maaleŋ e a kpeɛŋaa a lɛ, ba maŋ maale o la ka o waa ŋa U waraa na, o e la sausage banaŋ maŋ sɛ, gbɛɛ yaga tigiri saŋa la ka noba maŋ dire a kyɛ a ba e a tigiri yoŋ zie.
'''''kaszanka'', ''kiszka'' bee ''krupniok''''' e la saaŋkoompare zeeŋ sausage bee black pudding kaŋa. A bondiraa ŋa, e la a Silesian paaloŋ sazu bondirii, a noba bama a da seŋ ka ba maŋ de boɔ nɛne a maale a boma ama kyɛ ba maŋ bare la kyɛ leɛ de breadcrumbs '''a maa'''le, azuiŋ a be ba boɔlɔ a la ''żymlok'' naŋ yi Zymla poɔ.
''myśliwska'' e la bonseɛraa, doba nɛne kuoŋaa sausage la, oneŋ kabanos maŋ yietaa kyɛ ŋa maŋ e la kpeɛŋaa lɛ.
''kiełbasa biała''''',''' e la sausage nɛne peɛlaa mine banaŋ maŋ koɔrɔ a boŋkɛraa gbɛɛ yaga teraa la ka ba maŋ de aseŋ; ''barszcz biały'', a mine kaŋa gba onaŋ naŋ yi Bavarian bee Thuringian paaloŋ.
A kielbasa onaŋ naŋ pore ka neɛzaa baŋ o la ka ba boɔlɔ “kielbasa polska” (Polish sausage) bee “kielbasa starowiejska" ( “ old countryside sausage").
A Ploand paaloŋ poɔ, kielbasa la gbɛɛ yaga ka maŋ de zama a kyeeŋ ne pulitaa. Kielbsa seɛraa na baŋ di la maaroŋ lɛ, toloŋ lɛ, onaŋ ba naŋ doge bone banaŋ kyeeŋ. Ba maŋ baŋ de la doge ne zeɛre aseŋ, Zurek ( sour rye zeɛre), kapusniak ( cabbage zeɛre) bee ''grochówka'' (pea zeɛre), anaŋ ba naŋ sɛ bee a doge a ne sauerkraut bee a eŋ bɛŋɛ zeɛre a puli neŋ (''bigos'' na ka neɛzaa baŋ, Polish yipɔge bondirii). Kielbasa e la bondiraa na yuori naŋ yi gyamaa ka neɛzaa baŋ ka ba maŋ toɔ de a di o maaroŋ lɛa zuo a zaa ka banaŋ wa dire Polish saaŋkompare tigiri kaŋa zazz. O meŋ naŋ e la bone naŋ pore (zagrycha) banaq maq de a di beer bee plain vodka.
=== Ukraine ===
A Ukraine paaloq poc, ba boɔlɔ la kielbasa ka “kovbasa”. A yuori ŋa e la bone neɛzaa naŋ baŋ ka sausage la kyɛ a paaŋ taa la tɛɛtɛɛ, aseŋ; "domashnia" (homemade kovbasa), "pechinkova" (liver kovbasa), ane "budzhena" (smoked kovbasa).
A diibu bee a maaloo meŋ maŋ taa la tɛɛtɛɛ, aseŋ ba maŋ kyeeŋ la zama a dɔgele varenyky, a ŋmaare nyee borodo bee a de gyɛle a di ne. a Ukraine paaloŋ poɔ, kovbasa meŋ maŋ baŋ sɛ la oven zua lambobo zaa ayi poɔ, kyɛ a sausage eŋ maŋ maale la yiri poɔ; pampana a e la boma naŋ pore dare poore ane setoɔbɛrɛ poore. Kovbasa meŋ gba wa leɛ la kompany a pysanky ane krashanky ( gyɛlɛ mine banaŋ maŋ de boma a sɔsɔ) a ŋa lɛ Orthodox Easter bread, paska, naŋ maŋ be kakyuoraa poɔ, a ŋa la ka Ukrainian Orthodox faara maŋ de a naaŋmene koɔsoŋ a maale ne sɛre ka neɛ na baŋ di a.
A Ukrainian kovbasa neɛzaa naŋ baŋ la anaŋ banaŋ maŋ de garliɔ eŋ a maaloo poɔ, anaŋ naŋ be a Ukrainian SSR naŋ be a late Soviet Union poɔ, ona yelboɔraa zaa la kyaare ne yɛroŋ yɛlɛ a ko a paaloŋ zaa gbuli. A paaloŋ naŋ da di someŋa (independenɔe) la ka ba paaŋ da boɔlɔ o ka “kovbasa”<ref>"Ukraińska kiełbasa domowa, przepis na wieprzową kiełbasę [WIDEO]". ''beszamel.se.pl'' (in Polish). Retrieved 2020-09-24.</ref><ref>Kuzio, Taras. (2000). ''Ukraine : perestroika to independence''. Macmillan. ISBN <bdi>0-333-73844-6</bdi>. OCLC 43342377.</ref>
=== Canada ===
A Canada poɔ, a taa la parɛɛ naŋ yi Poland, Hungary, Slovakia, Czech Republic, Wester Ukraine, ane ziirii mine naŋ taa setoɔbɛrɛ aneŋ meŋ tɛɛtɛɛloŋ meŋ maŋ bebe a setoɔbibilii poore. A tendaa zaa Ukrainian sausage yoŋ la e bone naŋ maŋ be sori noɔre attraction in Mundare, Alberta, a Stawnichy’s poc banaq maq maala nɛne.<ref>"Mundare Sausage Index Page". Mundare Sausage.com. Archived from the original on 2006-05-14. Retrieved 2010-09-22.</ref><ref>"Giant Sausage - Town of Mundare". Mundare.ca. Archived from the original on 2010-07-15. Retrieved 2010-09-22.</ref>
=== Hungary ===
Kolbasz la e a Hungarian yelbiri a ko sausage. Hungarian bondirii maaloo maŋ maale sausage bondrii parɛɛ bee tɛɛtɛɛ gyamaa A sausage seɛraa naŋ pore a Hungarian paaloŋ poɔ la Gyulai Kolbász, Csabai Kolbász, Csemege Kolbász, Házi Kolbász, Cserkész Kolbász, lightly smoked, like Debreceni Kolbász (or Debreciner) ane Lecsókolbász, a boma na ba naŋ maŋ de a maale ne sausage kyɛle la lecso, zɛvaare zeɛre ne sɛmaane ane toosi. Hungariaan paaloŋ poɔ ba maŋ doge la a sausage ona la ka ba boɔlɔ ka hurka’ a na baŋ e la a kpege sausage bee “majas" bee zeeŋ sausage, "véres”. A boma na meŋ ba naŋ maŋ de a maale ne la kpege ane mui, bee nɛne ane mui. Nyɛnnoo, smaane, ane boma mine banaŋ maŋ de pale kyɛ butter eŋ ba pale.
=== Slovenia ===
A Kranjska klobasa “Carniolan sausage" la yitaa ne a Polish kielbasa wiejska anaŋ ka ba meŋ baŋ ka a e a Slovenian sausage.
=== United State ===
[[Duoro kɔre:Kielbasa Contest.JPG|thumb]]
A United State paaloŋ poɔ, kielbasa ona ka ba meŋ maŋ baŋ ka ba boɔlɔ Polish sausage a United State paaloŋ poɔ ziiri mine a zuo a zaa dare poore ane anaŋ banaŋ maŋ de wa ne banaŋ maŋ yi ne ziiri a wane. Kyɛ ane a zaa a anaŋ banaŋ maŋ sɛ la pore kyɛ naŋ taa tɛɛtɛɛ gyamaa a zuo a zaa a Polish la taa a yageroŋ. Noba gyamaa yi ne la boma banaŋ na baŋ d e a maale ne sausage bondirii aseŋ a Chicago's Maxwell Street Polish,<ref>Clark, Sandy Thorne. (2006-6-26), "Getting a taste of Chicago: City's signature flavors have tourists and locals lining up for more, more, more", ''Chicago Sun-Times'', S1.</ref> Cleveland's Polish Boy,<ref>"The Best Sandwiches in America". ''Esquire''. 2008-02-16. Retrieved 2016-08-22.</ref> ane a mine naŋ yi a Primanti Brothers naŋ be a Pittsburgh paaloŋ poɔ.<ref>Powell, Albrecht. "Primanti Brothers Restaurant". Archived from the original on 2016-08-26. Retrieved 2016-08-22.</ref>
=== Ziiri Mine ===
[[Duoro kɔre:Kielbasy made in Harbin, China.jpg|thumb]]
A Russia poɔ, ba baŋ o la ka ba boɔlɔ ka kolbasa (колбаса a boɔloo la [kəɫbɐˈsa]), a boɔlaa ŋa piili la a 12<sup>th</sup> century yuomo naŋ poɔ naŋ be a Birch bark manuscript number 842. A Russian kɔkɔre poɔ, a yelbiri kolbasa la sausage la sausage zaa, aseŋ nɛne bomaala a pale salami ane bologna. Sausage mine naŋ yitaa ne a a ba toɔre na la Czech Republic (sɛgebo la "klobása", or regionally "klobás"), Slovakia (sɛgebo la "klobása"), ane Slovenia (sɛgebo la "klobása”). A Croatia, poɔ ane a Bosnia ane Herzegovina, Montenegro, ane Serbia, paaloŋ poɔ, a sausage ama la ka ba boɔlɔ<ref>Powell, Albrecht. "Primanti Brothers Restaurant". Archived from the original on 2016-08-26. Retrieved 2016-08-22.</ref> ka "kobasica" bee "kobasa" kyɛ ka Bulgaria ane North Macedonia paaloŋ poɔ ka boɔlɔ a ka “kolbas”. A Austria, paaloŋ poɔ ba boɔlɔ o la ka “Klobasa” ( a ŋa yie taa ne a teŋɛ onaŋ naŋ peɛle o Slavic-kɔkɔre). A South Africa poɔ, a ŋa e sausage pare kaŋa naŋ e bone banaŋ baŋ a “Russian” sausage, ŋa eŋ ba maŋ kyeeŋ la anaŋ la e ka boɔlɔ bondiwieŋ.
A China poɔ, neɛ naŋ de a gaa ne a be poɔ la Russian Civil War.<ref>"サラミとカルパスの違いとは?特徴や味の差を詳しく解説". 3 July 2024.</ref>
== Sommo Yizie ==
g17olsfr7tlwy1a04dsje36hs5c7xsu
63625
63624
2026-08-02T11:41:28Z
Vision L1
19
63625
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q829720}}
A saaŋkoŋ yuori la, see Kielbasa ( saaŋkompare yuori ). A yieluŋ a kyaare a Tenacious D, nyɛ Tenacious D ( yieluŋ daga)
Kielbasa ({{IPAc-en|UK|k|iː|l|ˈ|b|æ|s|ə}}: /kiːlˈbæsə/, {{IPAc-en|US|k|iː|l|ˈ|b|ɑː|s|ə|,_|k|ɪ|(|l|)|ˈ|b|ɑː|s|ə}}: /kiːlˈbɑːsə, kɪ(l)ˈbɑːsə/; naŋ yi Polish Kielbasa <sup><phonos file="pl-kiełbasa.ogg"></phonos></sup>) a e la nɛne kaŋa bale naŋ be a Poland paaloŋ poɔ, a e la Polish bondirii mine naŋ pore, a e la ba saaŋkompare yipɔge bebiri zaa bondirii. A American Bɔrefɔ kɔkɔre poɔ, ba maŋ boɔle ka,U-shaped , nɛne ŋa e la bone banaŋ maŋ sɛ ka fooŋ kaa soŋ oneŋ Wiejska sausage nɛne la yitaa soŋ ( a zagere a zaa doba nɛne).
== A piilu zie ane a Tontone ==
A yelbiri ŋa kpɛ la a Bɔrefɔ kɔkɔre poɔ daadaa lɛ, a yi Polish kielbasa pare bee muni, “sausage “, a yuori Proto-Slavic ''*kъlbasa''. A o yiibu meŋa naŋ taa la buriburiruu, a ne a zaa ka ba pɛŋ la a yi ne Turkic ''{{lang|tr|külbastı}}'' bee Via Jewish butchers, naŋ yi Hebrew Kolbasar.<ref>[http://www.etymonline.com/index.php?term=kielbasa "Online Etymology Dictionary"]. ''etymonline.com''.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20181101062454/http://kielbasa.askdefinebeta.com/ "Define kielbasa - Dictionary and Thesaurus"]. ''askdefine beta.com''. Archived from [http://kielbasa.askdefinebeta.com/ the original] on 2018-11-01. Retrieved 2014-11-23.</ref>
A yelbiri ŋa Bɔrefɔ kɔkɔre kpeɛbo poɔ ba e daadaa lɛ, a yelbiri ŋa yi la zitɛɛtɛɛ poɔ, azuiŋ a yelbiri ŋa sɛgebo taa la tɛɛtɛɛ. A yelbiri ŋa tɛɛtɛɛ yi la kɔkɔtɛɛtɛɛ ane tenne tɛɛtɛɛ poɔ, kyɛ a tɛɛtɛɛ naŋ be a poɔ a yi American ane Canadian poɔ e la lɛ banaŋ derɛ a tona ne toma. A New Jersey, Pennsylvania ane a ziiri na mine a aseŋ Greater New York City, a be poŋ a yageroŋ ba saaŋkompare kɔkɔre poɔ la Polish ona la wagere mine poɔ ka fo maŋ nyɛ ka sɛge ka , kielbasa (/kɪˈbɑːsi/). Canadian meŋ maŋ de la a yelbiri ŋa ba de o la ka o e Kolbassa bee kubasa<ref>[https://web.archive.org/web/20190301021823/https://www.pillers.com/products/european-deli-specialties/pillers-kolbassa-375g "Piller's Kolbassa 375g"]. ''www.pillers.com''. Archived from [https://www.pillers.com/products/european-deli-specialties/pillers-kolbassa-375g the original] on 1 March 2019. Retrieved 22 February 2022.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20201023082648/https://brandtmeats.com/products/kolbassa-sausage/ "KOLBASSA & SAUSAGE—Brandt Meats"]. ''brandtmeats.com''. Archived from [https://brandtmeats.com/products/kolbassa-sausage/ the original] on 23 October 2020. Retrieved 22 February 2022.</ref> ({{IPAc-en|k|uː|b|ɑː|ˈ|s|ɑː}} or {{IPAc-en|ˈ|k|uː|b|ə|s|ɑː}}), a boɔloo ŋa meŋ yi la a Ukrainian poɔ ka meŋ maŋ boɔle ka kobasa ( кобаса), ane Albertans, banaŋ gba maŋ kyɛŋmaare la a boɔle bee a sɛge ka kubie kyɛ ka o pare bee muni bammo naŋ e a sausage nɛne na banaŋ maŋ di toloŋ lɛ ( hot dog bun ).
== Tɛɛtɛɛloŋ ane Irigiŋ Tɛɛtɛɛ naŋ bebe ==
=== Poland ===
[[Duoro kɔre:Smaki Regionow, Poznan 2016 (MTP) (polskie kielbasy).jpg|left|thumb]]
Sausge (nɛne ) ŋa bale e la nɛne kaŋa boore naŋ e bondiraa naŋ poɔ a Polish paaloŋ poɔ, kyɛ ka a parɛɛ e gyamaa, aseŋ zonseɛraa, banaŋ maŋ de maale ne doba-nɛne, naa nɛne, kolokol,peraa,noɔ bee veal , kyɛ ane a ŋaa zaa kyɛ irigiŋ zaa naŋ maŋ taa la o maaloo ka a e a toɔraa lɛ. a ama zaa poɔ, kielbasa lisieckaa, maŋ maale la a Malopolskie,<ref>[http://www.minrol.gov.pl/index.php?/pol/Jakosc-zywnosci/Produkty-regionalne-i-tradycyjne/Lista-produktow-tradycyjnych/woj.-malopolskie/Kielbasa-lisiecka Polish Ministry of Agriculture and Rural Development - Kiełbasa Lisiecka info] ({{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160209085532/http://www.minrol.gov.pl/index.php?%2Fpol%2FJakosc-zywnosci%2FProdukty-regionalne-i-tradycyjne%2FLista-produktow-tradycyjnych%2Fwoj.-malopolskie%2FKielbasa-lisiecka|date=2016-02-09}}) {{In lang|pl}}. Accessed 1 November 2010.</ref> kielbasa ''biała parzona wielkopolska'' and ''kiełbasa piaszczańska'' zaa e la boma Geographical naŋ maŋ gu taa a EU ane a UK<ref>[http://ec.europa.eu/agriculture/quality/door/registeredName.html?denominationId=2096 EU Directory of PGI/PDO/TSG - Kiełbasa Lisiecka profile]. Accessed 1 November 2010.</ref> paaloŋ poɔ. a leɛ yi be, Kabanosy ''kabanosy staropolskie'', ''kiełbasa jałowcowa staropolska'', ''kiełbasa krakowska sucha staropolska'', ane ''kiełbasa myśliwska staropolska'', a ama zaa e la ba saaŋkompare yipɔge boma naŋ e bonsonne naŋ are kobo a be a UK paaloŋ ane EU meŋ paaloŋ poɔ.
A Polish paaloŋ poɔ, a gɔbenɛnte tere l noɔre kyɛ poŋi a sausage nɛmɛ ama a yi lɛ kaŋa zaa naŋ maŋ seŋ, a nɛne, a leɛ kaa lɛ banaŋ maŋ di a ka bondogere la bee ka boŋkɛreɛ la.<ref>Marianski, Stanley; Mariański, Miroslaw; Gebarowski (2009). "[https://books.google.com/books?id=DxgKb9oKuEAC&q=wiejska+Kielbasa&pg=PA67 4 - Polish Sausages Classification"]. ''Polish Sausages, Authentic Recipes and Instructions''. Bookmagic. pp. 67–70. ISBN <bdi>978-0-9824267-2-2</bdi>. Retrieved 22 September 2010.</ref>
Gbɛɛ yaga bee dasaŋa poɔ a boma ama da maŋ maale yi la yie anaŋ naŋ be kori<ref>Strybel, Robert; Strybel, Maria (2005). ''[https://books.google.com/books?id=UtA6-pyGJmMC&q=Sausage+making%2C+meat+curing+%26+smoking&pg=PA772DQ Polish Heritage Cookery]''. Hippocrene Books. pp. 772–795. ISBN <bdi>978-0-7818-1124-8</bdi>. Retrieved 22 September 2010.</ref> poore, danseɛ gyamaa zie bebe a kyaare ne lɛ kielbasa naŋ maŋ maale a yie poɔ ane pɛnnoo<ref>Strybel, Robert (2003). ''[https://books.google.com/books?id=eXuO_-KMm2sC&q=Kielbasa+recipe&pg=PA115 Polish Holiday Cookery]''. Hippocrene Books. pp. 115–117. ISBN <bdi>978-0-7818-0994-8</bdi>. Retrieved 22 September 2010.</ref> bebiri bee vuo poɔ. Kielbasa meŋ e la saaŋkompare yipɔge bondiraa kaŋa naŋ be a Polish paaloŋ poɔ ka ba maŋ a maale a wagere na banaŋ wa derɛ bee a erɛ kultaa yɛlɛ polish poɔ.<ref>Webb, Lois Sinaiko (2002). ''[https://books.google.com/books?id=CdLuaG_3LowC&q=Kielbasa+recipe&pg=PA227 Multicultural Cookbook of Life-Cycle Celebrations]''. Greenwood Publishing. pp. 227–228. ISBN <bdi>978-1-57356-290-4</bdi>. Retrieved 22 September 2010.</ref>
=== Parɛɛ ===
[[Duoro kɔre:Kiełbasa krakowska 2.jpg|thumb]]
A Polish sausage nɛne parɛɛ mine la:
'''Kabanos,''' maq e la meelo, o e la bone banaŋ maŋ sɛ a deɛle ka o ko, a sausage ama e la zɔŋ banaŋ maŋ deɛle ka a ko ka ba de a puli ne caraway bie, a yiibu zie meŋa yi la doba-nɛne poɔ, kyɛ wageere a maŋ yi wiri nɛne eŋɛ a maŋ taa la tɛɛtɛ.
'''Kielbasa Odesska'''; ŋa eŋ na-nɛne la ka ba maŋ de maale ne.
'''Kielbasa wedzona,''' Polish sausage nɛne seɛraa la gbɛɛ yaga ŋa zeɛre la ka ba maŋ de a doge ne.
'''Krakowska;''' a nɛne ŋa maŋ e la kpŋɛŋaa lɛ, kyɛ tori o zaa, sausage nɛne seɛraa la ka ba maŋ de sɛmaane ane nyuunoɔ, a yuori ŋa yi KKrakow paaloŋ poɔ.
'''Wiejska''' , yiri poɔ weɛ bee teŋa lamboriŋ sausage la, gbɛɛ yaga ba maŋ maale o la ka e kpoŋ a waa ŋa U. doba nɛne ane Veal sausage la ka ba maŋ de marjoram ane garlic a maale ne, wagere mine poɔ, ba mmaŋ de la coriander feeŋ a puli neŋ, a yuori ŋa pare bee muni bee tɛgɛ la “rural” (teŋkpoŋ) bee (an adjectival use of) “Teŋa” (Country), bee (adjectival use of) “ Koraa poɔ” (Village).
'''Weselna;''' “kultaa” (wedding) sausage nɛne la, ŋa maŋ e la kpeɛŋaa kyɛ o ba maŋ maaleŋ e a kpeɛŋaa a lɛ, ba maŋ maale o la ka o waa ŋa U waraa na, o e la sausage banaŋ maŋ sɛ, gbɛɛ yaga tigiri saŋa la ka noba maŋ dire a kyɛ a ba e a tigiri yoŋ zie.
'''''kaszanka'', ''kiszka'' bee ''krupniok''''' e la saaŋkoompare zeeŋ sausage bee black pudding kaŋa. A bondiraa ŋa, e la a Silesian paaloŋ sazu bondirii, a noba bama a da seŋ ka ba maŋ de boɔ nɛne a maale a boma ama kyɛ ba maŋ bare la kyɛ leɛ de breadcrumbs '''a maa'''le, azuiŋ a be ba boɔlɔ a la ''żymlok'' naŋ yi Zymla poɔ.
''myśliwska'' e la bonseɛraa, doba nɛne kuoŋaa sausage la, oneŋ kabanos maŋ yietaa kyɛ ŋa maŋ e la kpeɛŋaa lɛ.
''kiełbasa biała''''',''' e la sausage nɛne peɛlaa mine banaŋ maŋ koɔrɔ a boŋkɛraa gbɛɛ yaga teraa la ka ba maŋ de aseŋ; ''barszcz biały'', a mine kaŋa gba onaŋ naŋ yi Bavarian bee Thuringian paaloŋ.
A kielbasa onaŋ naŋ pore ka neɛzaa baŋ o la ka ba boɔlɔ “kielbasa polska” (Polish sausage) bee “kielbasa starowiejska" ( “ old countryside sausage").
A Ploand paaloŋ poɔ, kielbasa la gbɛɛ yaga ka maŋ de zama a kyeeŋ ne pulitaa. Kielbsa seɛraa na baŋ di la maaroŋ lɛ, toloŋ lɛ, onaŋ ba naŋ doge bone banaŋ kyeeŋ. Ba maŋ baŋ de la doge ne zeɛre aseŋ, Zurek ( sour rye zeɛre), kapusniak ( cabbage zeɛre) bee ''grochówka'' (pea zeɛre), anaŋ ba naŋ sɛ bee a doge a ne sauerkraut bee a eŋ bɛŋɛ zeɛre a puli neŋ (''bigos'' na ka neɛzaa baŋ, Polish yipɔge bondirii). Kielbasa e la bondiraa na yuori naŋ yi gyamaa ka neɛzaa baŋ ka ba maŋ toɔ de a di o maaroŋ lɛa zuo a zaa ka banaŋ wa dire Polish saaŋkompare tigiri kaŋa zazz. O meŋ naŋ e la bone naŋ pore (zagrycha) banaq maq de a di beer bee plain vodka.
=== Ukraine ===
A Ukraine paaloq poc, ba boɔlɔ la kielbasa ka “kovbasa”. A yuori ŋa e la bone neɛzaa naŋ baŋ ka sausage la kyɛ a paaŋ taa la tɛɛtɛɛ, aseŋ; "domashnia" (homemade kovbasa), "pechinkova" (liver kovbasa), ane "budzhena" (smoked kovbasa).
A diibu bee a maaloo meŋ maŋ taa la tɛɛtɛɛ, aseŋ ba maŋ kyeeŋ la zama a dɔgele varenyky, a ŋmaare nyee borodo bee a de gyɛle a di ne. a Ukraine paaloŋ poɔ, kovbasa meŋ maŋ baŋ sɛ la oven zua lambobo zaa ayi poɔ, kyɛ a sausage eŋ maŋ maale la yiri poɔ; pampana a e la boma naŋ pore dare poore ane setoɔbɛrɛ poore. Kovbasa meŋ gba wa leɛ la kompany a pysanky ane krashanky ( gyɛlɛ mine banaŋ maŋ de boma a sɔsɔ) a ŋa lɛ Orthodox Easter bread, paska, naŋ maŋ be kakyuoraa poɔ, a ŋa la ka Ukrainian Orthodox faara maŋ de a naaŋmene koɔsoŋ a maale ne sɛre ka neɛ na baŋ di a.
A Ukrainian kovbasa neɛzaa naŋ baŋ la anaŋ banaŋ maŋ de garliɔ eŋ a maaloo poɔ, anaŋ naŋ be a Ukrainian SSR naŋ be a late Soviet Union poɔ, ona yelboɔraa zaa la kyaare ne yɛroŋ yɛlɛ a ko a paaloŋ zaa gbuli. A paaloŋ naŋ da di someŋa (independenɔe) la ka ba paaŋ da boɔlɔ o ka “kovbasa”<ref>"[https://beszamel.se.pl/jak-zrobic/ukrainska-kielbasa-domowa-przepis-na-wieprzowa-kielbase-wideo,18172/ Ukraińska kiełbasa domowa, przepis na wieprzową kiełbasę [WIDEO]"]. ''beszamel.se.pl'' (in Polish). Retrieved 2020-09-24.</ref><ref>Kuzio, Taras. (2000). ''[http://worldcat.org/oclc/43342377 Ukraine : perestroika to independence]''. Macmillan. ISBN <bdi>0-333-73844-6</bdi>. OCLC 43342377.</ref>
=== Canada ===
A Canada poɔ, a taa la parɛɛ naŋ yi Poland, Hungary, Slovakia, Czech Republic, Wester Ukraine, ane ziirii mine naŋ taa setoɔbɛrɛ aneŋ meŋ tɛɛtɛɛloŋ meŋ maŋ bebe a setoɔbibilii poore. A tendaa zaa Ukrainian sausage yoŋ la e bone naŋ maŋ be sori noɔre attraction in Mundare, Alberta, a Stawnichy’s poc banaq maq maala nɛne.<ref>"[https://web.archive.org/web/20060514154030/http://www.mundaresausage.com/ Mundare Sausage Index Page"]. Mundare Sausage.com. Archived from [http://www.mundaresausage.com/ the original] on 2006-05-14. Retrieved 2010-09-22.</ref><ref>"[https://web.archive.org/web/20100715150815/http://www.mundare.ca/Giant-Sausage Giant Sausage - Town of Mundare]". Mundare.ca. Archived from [http://www.mundare.ca/Giant-Sausage the original] on 2010-07-15. Retrieved 2010-09-22.</ref>
=== Hungary ===
Kolbasz la e a Hungarian yelbiri a ko sausage. Hungarian bondirii maaloo maŋ maale sausage bondrii parɛɛ bee tɛɛtɛɛ gyamaa A sausage seɛraa naŋ pore a Hungarian paaloŋ poɔ la Gyulai Kolbász, Csabai Kolbász, Csemege Kolbász, Házi Kolbász, Cserkész Kolbász, lightly smoked, like Debreceni Kolbász (or Debreciner) ane Lecsókolbász, a boma na ba naŋ maŋ de a maale ne sausage kyɛle la lecso, zɛvaare zeɛre ne sɛmaane ane toosi. Hungariaan paaloŋ poɔ ba maŋ doge la a sausage ona la ka ba boɔlɔ ka hurka’ a na baŋ e la a kpege sausage bee “majas" bee zeeŋ sausage, "véres”. A boma na meŋ ba naŋ maŋ de a maale ne la kpege ane mui, bee nɛne ane mui. Nyɛnnoo, smaane, ane boma mine banaŋ maŋ de pale kyɛ butter eŋ ba pale.
=== Slovenia ===
A Kranjska klobasa “Carniolan sausage" la yitaa ne a Polish kielbasa wiejska anaŋ ka ba meŋ baŋ ka a e a Slovenian sausage.
=== United State ===
[[Duoro kɔre:Kielbasa Contest.JPG|thumb]]
A United State paaloŋ poɔ, kielbasa ona ka ba meŋ maŋ baŋ ka ba boɔlɔ Polish sausage a United State paaloŋ poɔ ziiri mine a zuo a zaa dare poore ane anaŋ banaŋ maŋ de wa ne banaŋ maŋ yi ne ziiri a wane. Kyɛ ane a zaa a anaŋ banaŋ maŋ sɛ la pore kyɛ naŋ taa tɛɛtɛɛ gyamaa a zuo a zaa a Polish la taa a yageroŋ. Noba gyamaa yi ne la boma banaŋ na baŋ d e a maale ne sausage bondirii aseŋ a Chicago's Maxwell Street Polish,<ref>Clark, Sandy Thorne. (2006-6-26), "Getting a taste of Chicago: City's signature flavors have tourists and locals lining up for more, more, more", ''Chicago Sun-Times'', S1.</ref> Cleveland's Polish Boy,<ref>"[http://www.esquire.com/features/food-drink/sandwiches The Best Sandwiches in America]". ''Esquire''. 2008-02-16. Retrieved 2016-08-22.</ref> ane a mine naŋ yi a Primanti Brothers naŋ be a Pittsburgh paaloŋ poɔ.<ref>Powell, Albrecht. "Primanti Brothers Restaurant". Archived from the original on 2016-08-26. Retrieved 2016-08-22.</ref>
=== Ziiri Mine ===
[[Duoro kɔre:Kielbasy made in Harbin, China.jpg|thumb]]
A Russia poɔ, ba baŋ o la ka ba boɔlɔ ka kolbasa (колбаса a boɔloo la [kəɫbɐˈsa]), a boɔlaa ŋa piili la a 12<sup>th</sup> century yuomo naŋ poɔ naŋ be a Birch bark manuscript number 842. A Russian kɔkɔre poɔ, a yelbiri kolbasa la sausage la sausage zaa, aseŋ nɛne bomaala a pale salami ane bologna. Sausage mine naŋ yitaa ne a a ba toɔre na la Czech Republic (sɛgebo la "klobása", or regionally "klobás"), Slovakia (sɛgebo la "klobása"), ane Slovenia (sɛgebo la "klobása”). A Croatia, poɔ ane a Bosnia ane Herzegovina, Montenegro, ane Serbia, paaloŋ poɔ, a sausage ama la ka ba boɔlɔ<ref>Powell, Albrecht. "Primanti Brothers Restaurant". Archived from the original on 2016-08-26. Retrieved 2016-08-22.</ref> ka "kobasica" bee "kobasa" kyɛ ka Bulgaria ane North Macedonia paaloŋ poɔ ka boɔlɔ a ka “kolbas”. A Austria, paaloŋ poɔ ba boɔlɔ o la ka “Klobasa” ( a ŋa yie taa ne a teŋɛ onaŋ naŋ peɛle o Slavic-kɔkɔre). A South Africa poɔ, a ŋa e sausage pare kaŋa naŋ e bone banaŋ baŋ a “Russian” sausage, ŋa eŋ ba maŋ kyeeŋ la anaŋ la e ka boɔlɔ bondiwieŋ.
A China poɔ, neɛ naŋ de a gaa ne a be poɔ la Russian Civil War.<ref>"サラミとカルパスの違いとは?特徴や味の差を詳しく解説". 3 July 2024.</ref>
== Sommo Yizie ==
2m5bbi9mr6fsuzysf19e1yu0j2cmn8b
63626
63625
2026-08-02T11:47:03Z
Vision L1
19
63626
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q829720}}
A saaŋkoŋ yuori la, see Kielbasa ( saaŋkompare yuori ). A yieluŋ a kyaare a Tenacious D, nyɛ Tenacious D ( yieluŋ daga)
Kielbasa ({{IPAc-en|UK|k|iː|l|ˈ|b|æ|s|ə}}: /kiːlˈbæsə/, {{IPAc-en|US|k|iː|l|ˈ|b|ɑː|s|ə|,_|k|ɪ|(|l|)|ˈ|b|ɑː|s|ə}}: /kiːlˈbɑːsə, kɪ(l)ˈbɑːsə/; naŋ yi Polish Kielbasa <sup><phonos file="pl-kiełbasa.ogg"></phonos></sup>) a e la nɛne kaŋa bale naŋ be a Poland paaloŋ poɔ, a e la Polish bondirii mine naŋ pore, a e la ba saaŋkompare yipɔge bebiri zaa bondirii. A American Bɔrefɔ kɔkɔre poɔ, ba maŋ boɔle ka,U-shaped , nɛne ŋa e la bone banaŋ maŋ sɛ ka fooŋ kaa soŋ oneŋ Wiejska sausage nɛne la yitaa soŋ ( a zagere a zaa doba nɛne).
== A piilu zie ane a Tontone ==
A yelbiri ŋa kpɛ la a Bɔrefɔ kɔkɔre poɔ daadaa lɛ, a yi Polish kielbasa pare bee muni, “sausage “, a yuori Proto-Slavic ''*kъlbasa''. A o yiibu meŋa naŋ taa la buriburiruu, a ne a zaa ka ba pɛŋ la a yi ne Turkic ''{{lang|tr|külbastı}}'' bee Via Jewish butchers, naŋ yi Hebrew Kolbasar.<ref>[http://www.etymonline.com/index.php?term=kielbasa "Online Etymology Dictionary"]. ''etymonline.com''.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20181101062454/http://kielbasa.askdefinebeta.com/ "Define kielbasa - Dictionary and Thesaurus"]. ''askdefine beta.com''. Archived from [http://kielbasa.askdefinebeta.com/ the original] on 2018-11-01. Retrieved 2014-11-23.</ref>
A yelbiri ŋa Bɔrefɔ kɔkɔre kpeɛbo poɔ ba e daadaa lɛ, a yelbiri ŋa yi la zitɛɛtɛɛ poɔ, azuiŋ a yelbiri ŋa sɛgebo taa la tɛɛtɛɛ. A yelbiri ŋa tɛɛtɛɛ yi la kɔkɔtɛɛtɛɛ ane tenne tɛɛtɛɛ poɔ, kyɛ a tɛɛtɛɛ naŋ be a poɔ a yi American ane Canadian poɔ e la lɛ banaŋ derɛ a tona ne toma. A New Jersey, Pennsylvania ane a ziiri na mine a aseŋ Greater New York City, a be poŋ a yageroŋ ba saaŋkompare kɔkɔre poɔ la Polish ona la wagere mine poɔ ka fo maŋ nyɛ ka sɛge ka , kielbasa (/kɪˈbɑːsi/). Canadian meŋ maŋ de la a yelbiri ŋa ba de o la ka o e Kolbassa bee kubasa<ref>[https://web.archive.org/web/20190301021823/https://www.pillers.com/products/european-deli-specialties/pillers-kolbassa-375g "Piller's Kolbassa 375g"]. ''www.pillers.com''. Archived from [https://www.pillers.com/products/european-deli-specialties/pillers-kolbassa-375g the original] on 1 March 2019. Retrieved 22 February 2022.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20201023082648/https://brandtmeats.com/products/kolbassa-sausage/ "KOLBASSA & SAUSAGE—Brandt Meats"]. ''brandtmeats.com''. Archived from [https://brandtmeats.com/products/kolbassa-sausage/ the original] on 23 October 2020. Retrieved 22 February 2022.</ref> ({{IPAc-en|k|uː|b|ɑː|ˈ|s|ɑː}} or {{IPAc-en|ˈ|k|uː|b|ə|s|ɑː}}), a boɔloo ŋa meŋ yi la a Ukrainian poɔ ka meŋ maŋ boɔle ka kobasa ( кобаса), ane Albertans, banaŋ gba maŋ kyɛŋmaare la a boɔle bee a sɛge ka kubie kyɛ ka o pare bee muni bammo naŋ e a sausage nɛne na banaŋ maŋ di toloŋ lɛ ( hot dog bun ).
== Tɛɛtɛɛloŋ ane Irigiŋ Tɛɛtɛɛ naŋ bebe ==
=== Poland ===
[[Duoro kɔre:Smaki Regionow, Poznan 2016 (MTP) (polskie kielbasy).jpg|left|thumb]]
Sausge (nɛne ) ŋa bale e la nɛne kaŋa boore naŋ e bondiraa naŋ poɔ a Polish paaloŋ poɔ, kyɛ ka a parɛɛ e gyamaa, aseŋ zonseɛraa, banaŋ maŋ de maale ne doba-nɛne, naa nɛne, kolokol,peraa,noɔ bee veal , kyɛ ane a ŋaa zaa kyɛ irigiŋ zaa naŋ maŋ taa la o maaloo ka a e a toɔraa lɛ. a ama zaa poɔ, kielbasa lisieckaa, maŋ maale la a Malopolskie,<ref>[http://www.minrol.gov.pl/index.php?/pol/Jakosc-zywnosci/Produkty-regionalne-i-tradycyjne/Lista-produktow-tradycyjnych/woj.-malopolskie/Kielbasa-lisiecka Polish Ministry of Agriculture and Rural Development - Kiełbasa Lisiecka info] ({{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160209085532/http://www.minrol.gov.pl/index.php?%2Fpol%2FJakosc-zywnosci%2FProdukty-regionalne-i-tradycyjne%2FLista-produktow-tradycyjnych%2Fwoj.-malopolskie%2FKielbasa-lisiecka|date=2016-02-09}}) {{In lang|pl}}. Accessed 1 November 2010.</ref> kielbasa ''biała parzona wielkopolska'' and ''kiełbasa piaszczańska'' zaa e la boma Geographical naŋ maŋ gu taa a EU ane a UK<ref>[http://ec.europa.eu/agriculture/quality/door/registeredName.html?denominationId=2096 EU Directory of PGI/PDO/TSG - Kiełbasa Lisiecka profile]. Accessed 1 November 2010.</ref> paaloŋ poɔ. a leɛ yi be, Kabanosy ''kabanosy staropolskie'', ''kiełbasa jałowcowa staropolska'', ''kiełbasa krakowska sucha staropolska'', ane ''kiełbasa myśliwska staropolska'', a ama zaa e la ba saaŋkompare yipɔge boma naŋ e bonsonne naŋ are kobo a be a UK paaloŋ ane EU meŋ paaloŋ poɔ.
A Polish paaloŋ poɔ, a gɔbenɛnte tere l noɔre kyɛ poŋi a sausage nɛmɛ ama a yi lɛ kaŋa zaa naŋ maŋ seŋ, a nɛne, a leɛ kaa lɛ banaŋ maŋ di a ka bondogere la bee ka boŋkɛreɛ la.<ref>Marianski, Stanley; Mariański, Miroslaw; Gebarowski (2009). "[https://books.google.com/books?id=DxgKb9oKuEAC&q=wiejska+Kielbasa&pg=PA67 4 - Polish Sausages Classification"]. ''Polish Sausages, Authentic Recipes and Instructions''. Bookmagic. pp. 67–70. ISBN <bdi>978-0-9824267-2-2</bdi>. Retrieved 22 September 2010.</ref>
Gbɛɛ yaga bee dasaŋa poɔ a boma ama da maŋ maale yi la yie anaŋ naŋ be kori<ref>Strybel, Robert; Strybel, Maria (2005). ''[https://books.google.com/books?id=UtA6-pyGJmMC&q=Sausage+making%2C+meat+curing+%26+smoking&pg=PA772DQ Polish Heritage Cookery]''. Hippocrene Books. pp. 772–795. ISBN <bdi>978-0-7818-1124-8</bdi>. Retrieved 22 September 2010.</ref> poore, danseɛ gyamaa zie bebe a kyaare ne lɛ kielbasa naŋ maŋ maale a yie poɔ ane pɛnnoo<ref>Strybel, Robert (2003). ''[https://books.google.com/books?id=eXuO_-KMm2sC&q=Kielbasa+recipe&pg=PA115 Polish Holiday Cookery]''. Hippocrene Books. pp. 115–117. ISBN <bdi>978-0-7818-0994-8</bdi>. Retrieved 22 September 2010.</ref> bebiri bee vuo poɔ. Kielbasa meŋ e la saaŋkompare yipɔge bondiraa kaŋa naŋ be a Polish paaloŋ poɔ ka ba maŋ a maale a wagere na banaŋ wa derɛ bee a erɛ kultaa yɛlɛ polish poɔ.<ref>Webb, Lois Sinaiko (2002). ''[https://books.google.com/books?id=CdLuaG_3LowC&q=Kielbasa+recipe&pg=PA227 Multicultural Cookbook of Life-Cycle Celebrations]''. Greenwood Publishing. pp. 227–228. ISBN <bdi>978-1-57356-290-4</bdi>. Retrieved 22 September 2010.</ref>
=== Parɛɛ ===
[[Duoro kɔre:Kiełbasa krakowska 2.jpg|thumb]]
A Polish sausage nɛne parɛɛ mine la:
'''Kabanos,''' maq e la meelo, o e la bone banaŋ maŋ sɛ a deɛle ka o ko, a sausage ama e la zɔŋ banaŋ maŋ deɛle ka a ko ka ba de a puli ne caraway bie, a yiibu zie meŋa yi la doba-nɛne poɔ, kyɛ wageere a maŋ yi wiri nɛne eŋɛ a maŋ taa la tɛɛtɛ.
'''Kielbasa Odesska'''; ŋa eŋ na-nɛne la ka ba maŋ de maale ne.
'''Kielbasa wedzona,''' Polish sausage nɛne seɛraa la gbɛɛ yaga ŋa zeɛre la ka ba maŋ de a doge ne.
'''Krakowska;''' a nɛne ŋa maŋ e la kpŋɛŋaa lɛ, kyɛ tori o zaa, sausage nɛne seɛraa la ka ba maŋ de sɛmaane ane nyuunoɔ, a yuori ŋa yi KKrakow paaloŋ poɔ.
'''Wiejska''' , yiri poɔ weɛ bee teŋa lamboriŋ sausage la, gbɛɛ yaga ba maŋ maale o la ka e kpoŋ a waa ŋa U. doba nɛne ane Veal sausage la ka ba maŋ de marjoram ane garlic a maale ne, wagere mine poɔ, ba mmaŋ de la coriander feeŋ a puli neŋ, a yuori ŋa pare bee muni bee tɛgɛ la “rural” (teŋkpoŋ) bee (an adjectival use of) “Teŋa” (Country), bee (adjectival use of) “ Koraa poɔ” (Village).
'''Weselna;''' “kultaa” (wedding) sausage nɛne la, ŋa maŋ e la kpeɛŋaa kyɛ o ba maŋ maaleŋ e a kpeɛŋaa a lɛ, ba maŋ maale o la ka o waa ŋa U waraa na, o e la sausage banaŋ maŋ sɛ, gbɛɛ yaga tigiri saŋa la ka noba maŋ dire a kyɛ a ba e a tigiri yoŋ zie.
'''''kaszanka'', ''kiszka'' bee ''krupniok''''' e la saaŋkoompare zeeŋ sausage bee black pudding kaŋa. A bondiraa ŋa, e la a Silesian paaloŋ sazu bondirii, a noba bama a da seŋ ka ba maŋ de boɔ nɛne a maale a boma ama kyɛ ba maŋ bare la kyɛ leɛ de breadcrumbs '''a maa'''le, azuiŋ a be ba boɔlɔ a la ''żymlok'' naŋ yi Zymla poɔ.
''myśliwska'' e la bonseɛraa, doba nɛne kuoŋaa sausage la, oneŋ kabanos maŋ yietaa kyɛ ŋa maŋ e la kpeɛŋaa lɛ.
''kiełbasa biała''''',''' e la sausage nɛne peɛlaa mine banaŋ maŋ koɔrɔ a boŋkɛraa gbɛɛ yaga teraa la ka ba maŋ de aseŋ; ''barszcz biały'', a mine kaŋa gba onaŋ naŋ yi Bavarian bee Thuringian paaloŋ.
A kielbasa onaŋ naŋ pore ka neɛzaa baŋ o la ka ba boɔlɔ “kielbasa polska” (Polish sausage) bee “kielbasa starowiejska" ( “ old countryside sausage").
A Ploand paaloŋ poɔ, kielbasa la gbɛɛ yaga ka maŋ de zama a kyeeŋ ne pulitaa. Kielbsa seɛraa na baŋ di la maaroŋ lɛ, toloŋ lɛ, onaŋ ba naŋ doge bone banaŋ kyeeŋ. Ba maŋ baŋ de la doge ne zeɛre aseŋ, Zurek ( sour rye zeɛre), kapusniak ( cabbage zeɛre) bee ''grochówka'' (pea zeɛre), anaŋ ba naŋ sɛ bee a doge a ne sauerkraut bee a eŋ bɛŋɛ zeɛre a puli neŋ (''bigos'' na ka neɛzaa baŋ, Polish yipɔge bondirii). Kielbasa e la bondiraa na yuori naŋ yi gyamaa ka neɛzaa baŋ ka ba maŋ toɔ de a di o maaroŋ lɛa zuo a zaa ka banaŋ wa dire Polish saaŋkompare tigiri kaŋa zazz. O meŋ naŋ e la bone naŋ pore (zagrycha) banaq maq de a di beer bee plain vodka.
=== Ukraine ===
A Ukraine paaloq poc, ba boɔlɔ la kielbasa ka “kovbasa”. A yuori ŋa e la bone neɛzaa naŋ baŋ ka sausage la kyɛ a paaŋ taa la tɛɛtɛɛ, aseŋ; "domashnia" (homemade kovbasa), "pechinkova" (liver kovbasa), ane "budzhena" (smoked kovbasa).
A diibu bee a maaloo meŋ maŋ taa la tɛɛtɛɛ, aseŋ ba maŋ kyeeŋ la zama a dɔgele varenyky, a ŋmaare nyee borodo bee a de gyɛle a di ne. a Ukraine paaloŋ poɔ, kovbasa meŋ maŋ baŋ sɛ la oven zua lambobo zaa ayi poɔ, kyɛ a sausage eŋ maŋ maale la yiri poɔ; pampana a e la boma naŋ pore dare poore ane setoɔbɛrɛ poore. Kovbasa meŋ gba wa leɛ la kompany a pysanky ane krashanky ( gyɛlɛ mine banaŋ maŋ de boma a sɔsɔ) a ŋa lɛ Orthodox Easter bread, paska, naŋ maŋ be kakyuoraa poɔ, a ŋa la ka Ukrainian Orthodox faara maŋ de a naaŋmene koɔsoŋ a maale ne sɛre ka neɛ na baŋ di a.
A Ukrainian kovbasa neɛzaa naŋ baŋ la anaŋ banaŋ maŋ de garliɔ eŋ a maaloo poɔ, anaŋ naŋ be a Ukrainian SSR naŋ be a late Soviet Union poɔ, ona yelboɔraa zaa la kyaare ne yɛroŋ yɛlɛ a ko a paaloŋ zaa gbuli. A paaloŋ naŋ da di someŋa (independenɔe) la ka ba paaŋ da boɔlɔ o ka “kovbasa”<ref>"[https://beszamel.se.pl/jak-zrobic/ukrainska-kielbasa-domowa-przepis-na-wieprzowa-kielbase-wideo,18172/ Ukraińska kiełbasa domowa, przepis na wieprzową kiełbasę [WIDEO]"]. ''beszamel.se.pl'' (in Polish). Retrieved 2020-09-24.</ref><ref>Kuzio, Taras. (2000). ''[http://worldcat.org/oclc/43342377 Ukraine : perestroika to independence]''. Macmillan. ISBN <bdi>0-333-73844-6</bdi>. OCLC 43342377.</ref>
=== Canada ===
A Canada poɔ, a taa la parɛɛ naŋ yi Poland, Hungary, Slovakia, Czech Republic, Wester Ukraine, ane ziirii mine naŋ taa setoɔbɛrɛ aneŋ meŋ tɛɛtɛɛloŋ meŋ maŋ bebe a setoɔbibilii poore. A tendaa zaa Ukrainian sausage yoŋ la e bone naŋ maŋ be sori noɔre attraction in Mundare, Alberta, a Stawnichy’s poc banaq maq maala nɛne.<ref>"[https://web.archive.org/web/20060514154030/http://www.mundaresausage.com/ Mundare Sausage Index Page"]. Mundare Sausage.com. Archived from [http://www.mundaresausage.com/ the original] on 2006-05-14. Retrieved 2010-09-22.</ref><ref>"[https://web.archive.org/web/20100715150815/http://www.mundare.ca/Giant-Sausage Giant Sausage - Town of Mundare]". Mundare.ca. Archived from [http://www.mundare.ca/Giant-Sausage the original] on 2010-07-15. Retrieved 2010-09-22.</ref>
=== Hungary ===
Kolbasz la e a Hungarian yelbiri a ko sausage. Hungarian bondirii maaloo maŋ maale sausage bondrii parɛɛ bee tɛɛtɛɛ gyamaa A sausage seɛraa naŋ pore a Hungarian paaloŋ poɔ la Gyulai Kolbász, Csabai Kolbász, Csemege Kolbász, Házi Kolbász, Cserkész Kolbász, lightly smoked, like Debreceni Kolbász (or Debreciner) ane Lecsókolbász, a boma na ba naŋ maŋ de a maale ne sausage kyɛle la lecso, zɛvaare zeɛre ne sɛmaane ane toosi. Hungariaan paaloŋ poɔ ba maŋ doge la a sausage ona la ka ba boɔlɔ ka hurka’ a na baŋ e la a kpege sausage bee “majas" bee zeeŋ sausage, "véres”. A boma na meŋ ba naŋ maŋ de a maale ne la kpege ane mui, bee nɛne ane mui. Nyɛnnoo, smaane, ane boma mine banaŋ maŋ de pale kyɛ butter eŋ ba pale.
=== Slovenia ===
A Kranjska klobasa “Carniolan sausage" la yitaa ne a Polish kielbasa wiejska anaŋ ka ba meŋ baŋ ka a e a Slovenian sausage.
=== United State ===
[[Duoro kɔre:Kielbasa Contest.JPG|thumb]]
A United State paaloŋ poɔ, kielbasa ona ka ba meŋ maŋ baŋ ka ba boɔlɔ Polish sausage a United State paaloŋ poɔ ziiri mine a zuo a zaa dare poore ane anaŋ banaŋ maŋ de wa ne banaŋ maŋ yi ne ziiri a wane. Kyɛ ane a zaa a anaŋ banaŋ maŋ sɛ la pore kyɛ naŋ taa tɛɛtɛɛ gyamaa a zuo a zaa a Polish la taa a yageroŋ. Noba gyamaa yi ne la boma banaŋ na baŋ d e a maale ne sausage bondirii aseŋ a Chicago's Maxwell Street Polish,<ref>Clark, Sandy Thorne. (2006-6-26), "Getting a taste of Chicago: City's signature flavors have tourists and locals lining up for more, more, more", ''Chicago Sun-Times'', S1.</ref> Cleveland's Polish Boy,<ref>"[http://www.esquire.com/features/food-drink/sandwiches The Best Sandwiches in America]". ''Esquire''. 2008-02-16. Retrieved 2016-08-22.</ref> ane a mine naŋ yi a Primanti Brothers naŋ be a Pittsburgh paaloŋ poɔ.<ref>Powell, Albrecht. "[https://web.archive.org/web/20160826084646/http://pittsburgh.about.com/od/dining/fr/primantis.htm Primanti Brothers Restaurant]". Archived from [http://pittsburgh.about.com/od/dining/fr/primantis.htm the original] on 2016-08-26. Retrieved 2016-08-22.</ref>
=== Ziiri Mine ===
[[Duoro kɔre:Kielbasy made in Harbin, China.jpg|thumb]]
A Russia poɔ, ba baŋ o la ka ba boɔlɔ ka kolbasa (колбаса a boɔloo la [kəɫbɐˈsa]), a boɔlaa ŋa piili la a 12<sup>th</sup> century yuomo naŋ poɔ naŋ be a Birch bark manuscript number 842. A Russian kɔkɔre poɔ, a yelbiri kolbasa la sausage la sausage zaa, aseŋ nɛne bomaala a pale salami ane bologna. Sausage mine naŋ yitaa ne a a ba toɔre na la Czech Republic (sɛgebo la "klobása", or regionally "klobás"), Slovakia (sɛgebo la "klobása"), ane Slovenia (sɛgebo la "klobása”). A Croatia, poɔ ane a Bosnia ane Herzegovina, Montenegro, ane Serbia, paaloŋ poɔ, a sausage ama la ka ba boɔlɔ<ref>Kahla, Cheryl (5 July 2019). [https://www.thesouthafrican.com/lifestyle/south-african-foods-different-names-rest-world/ "South African foods that the rest of the world knows by a different name"]. The South African. South Africa: Blue Sky Publications (Pty) Ltd.</ref> ka "kobasica" bee "kobasa" kyɛ ka Bulgaria ane North Macedonia paaloŋ poɔ ka boɔlɔ a ka “kolbas”. A Austria, paaloŋ poɔ ba boɔlɔ o la ka “Klobasa” ( a ŋa yie taa ne a teŋɛ onaŋ naŋ peɛle o Slavic-kɔkɔre). A South Africa poɔ, a ŋa e sausage pare kaŋa naŋ e bone banaŋ baŋ a “Russian” sausage, ŋa eŋ ba maŋ kyeeŋ la anaŋ la e ka boɔlɔ bondiwieŋ.
A China poɔ, neɛ naŋ de a gaa ne a be poɔ la Russian Civil War.<ref>[https://delishkitchen.tv/articles/2496 "サラミとカルパスの違いとは?特徴や味の差を詳しく解説"]. 3 July 2024.</ref>
== Sommo Yizie ==
g179otnof73crh8xjv0yfxz5mexud1b
63627
63626
2026-08-02T11:49:38Z
Vision L1
19
63627
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q829720}}
A saaŋkoŋ yuori la, see '''Kielbasa''' ( saaŋkompare yuori ). A yieluŋ a kyaare a Tenacious D, nyɛ Tenacious D ( yieluŋ daga)
Kielbasa /kiːlˈbæsə/, kiːlˈbɑːsə, kɪ(l)ˈbɑːsə/; naŋ yi Polish Kielbasa <sup><phonos file="pl-kiełbasa.ogg"></phonos></sup>) a e la nɛne kaŋa bale naŋ be a Poland paaloŋ poɔ, a e la Polish bondirii mine naŋ pore, a e la ba saaŋkompare yipɔge bebiri zaa bondirii. A American Bɔrefɔ kɔkɔre poɔ, ba maŋ boɔle ka,U-shaped , nɛne ŋa e la bone banaŋ maŋ sɛ ka fooŋ kaa soŋ oneŋ Wiejska sausage nɛne la yitaa soŋ ( a zagere a zaa doba nɛne).
== A piilu zie ane a Tontone ==
A yelbiri ŋa kpɛ la a Bɔrefɔ kɔkɔre poɔ daadaa lɛ, a yi Polish kielbasa pare bee muni, “sausage “, a yuori Proto-Slavic ''*kъlbasa''. A o yiibu meŋa naŋ taa la buriburiruu, a ne a zaa ka ba pɛŋ la a yi ne Turkic ''{{lang|tr|külbastı}}'' bee Via Jewish butchers, naŋ yi Hebrew Kolbasar.<ref>[http://www.etymonline.com/index.php?term=kielbasa "Online Etymology Dictionary"]. ''etymonline.com''.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20181101062454/http://kielbasa.askdefinebeta.com/ "Define kielbasa - Dictionary and Thesaurus"]. ''askdefine beta.com''. Archived from [http://kielbasa.askdefinebeta.com/ the original] on 2018-11-01. Retrieved 2014-11-23.</ref>
A yelbiri ŋa Bɔrefɔ kɔkɔre kpeɛbo poɔ ba e daadaa lɛ, a yelbiri ŋa yi la zitɛɛtɛɛ poɔ, azuiŋ a yelbiri ŋa sɛgebo taa la tɛɛtɛɛ. A yelbiri ŋa tɛɛtɛɛ yi la kɔkɔtɛɛtɛɛ ane tenne tɛɛtɛɛ poɔ, kyɛ a tɛɛtɛɛ naŋ be a poɔ a yi American ane Canadian poɔ e la lɛ banaŋ derɛ a tona ne toma. A New Jersey, Pennsylvania ane a ziiri na mine a aseŋ Greater New York City, a be poŋ a yageroŋ ba saaŋkompare kɔkɔre poɔ la Polish ona la wagere mine poɔ ka fo maŋ nyɛ ka sɛge ka , kielbasa (/kɪˈbɑːsi/). Canadian meŋ maŋ de la a yelbiri ŋa ba de o la ka o e Kolbassa bee kubasa<ref>[https://web.archive.org/web/20190301021823/https://www.pillers.com/products/european-deli-specialties/pillers-kolbassa-375g "Piller's Kolbassa 375g"]. ''www.pillers.com''. Archived from [https://www.pillers.com/products/european-deli-specialties/pillers-kolbassa-375g the original] on 1 March 2019. Retrieved 22 February 2022.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20201023082648/https://brandtmeats.com/products/kolbassa-sausage/ "KOLBASSA & SAUSAGE—Brandt Meats"]. ''brandtmeats.com''. Archived from [https://brandtmeats.com/products/kolbassa-sausage/ the original] on 23 October 2020. Retrieved 22 February 2022.</ref> ({{IPAc-en|k|uː|b|ɑː|ˈ|s|ɑː}} or {{IPAc-en|ˈ|k|uː|b|ə|s|ɑː}}), a boɔloo ŋa meŋ yi la a Ukrainian poɔ ka meŋ maŋ boɔle ka kobasa ( кобаса), ane Albertans, banaŋ gba maŋ kyɛŋmaare la a boɔle bee a sɛge ka kubie kyɛ ka o pare bee muni bammo naŋ e a sausage nɛne na banaŋ maŋ di toloŋ lɛ ( hot dog bun ).
== Tɛɛtɛɛloŋ ane Irigiŋ Tɛɛtɛɛ naŋ bebe ==
=== Poland ===
[[Duoro kɔre:Smaki Regionow, Poznan 2016 (MTP) (polskie kielbasy).jpg|left|thumb]]
Sausge (nɛne ) ŋa bale e la nɛne kaŋa boore naŋ e bondiraa naŋ poɔ a Polish paaloŋ poɔ, kyɛ ka a parɛɛ e gyamaa, aseŋ zonseɛraa, banaŋ maŋ de maale ne doba-nɛne, naa nɛne, kolokol,peraa,noɔ bee veal , kyɛ ane a ŋaa zaa kyɛ irigiŋ zaa naŋ maŋ taa la o maaloo ka a e a toɔraa lɛ. a ama zaa poɔ, kielbasa lisieckaa, maŋ maale la a Malopolskie,<ref>[http://www.minrol.gov.pl/index.php?/pol/Jakosc-zywnosci/Produkty-regionalne-i-tradycyjne/Lista-produktow-tradycyjnych/woj.-malopolskie/Kielbasa-lisiecka Polish Ministry of Agriculture and Rural Development - Kiełbasa Lisiecka info] ({{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160209085532/http://www.minrol.gov.pl/index.php?%2Fpol%2FJakosc-zywnosci%2FProdukty-regionalne-i-tradycyjne%2FLista-produktow-tradycyjnych%2Fwoj.-malopolskie%2FKielbasa-lisiecka|date=2016-02-09}}) {{In lang|pl}}. Accessed 1 November 2010.</ref> kielbasa ''biała parzona wielkopolska'' and ''kiełbasa piaszczańska'' zaa e la boma Geographical naŋ maŋ gu taa a EU ane a UK<ref>[http://ec.europa.eu/agriculture/quality/door/registeredName.html?denominationId=2096 EU Directory of PGI/PDO/TSG - Kiełbasa Lisiecka profile]. Accessed 1 November 2010.</ref> paaloŋ poɔ. a leɛ yi be, Kabanosy ''kabanosy staropolskie'', ''kiełbasa jałowcowa staropolska'', ''kiełbasa krakowska sucha staropolska'', ane ''kiełbasa myśliwska staropolska'', a ama zaa e la ba saaŋkompare yipɔge boma naŋ e bonsonne naŋ are kobo a be a UK paaloŋ ane EU meŋ paaloŋ poɔ.
A Polish paaloŋ poɔ, a gɔbenɛnte tere l noɔre kyɛ poŋi a sausage nɛmɛ ama a yi lɛ kaŋa zaa naŋ maŋ seŋ, a nɛne, a leɛ kaa lɛ banaŋ maŋ di a ka bondogere la bee ka boŋkɛreɛ la.<ref>Marianski, Stanley; Mariański, Miroslaw; Gebarowski (2009). "[https://books.google.com/books?id=DxgKb9oKuEAC&q=wiejska+Kielbasa&pg=PA67 4 - Polish Sausages Classification"]. ''Polish Sausages, Authentic Recipes and Instructions''. Bookmagic. pp. 67–70. ISBN <bdi>978-0-9824267-2-2</bdi>. Retrieved 22 September 2010.</ref>
Gbɛɛ yaga bee dasaŋa poɔ a boma ama da maŋ maale yi la yie anaŋ naŋ be kori<ref>Strybel, Robert; Strybel, Maria (2005). ''[https://books.google.com/books?id=UtA6-pyGJmMC&q=Sausage+making%2C+meat+curing+%26+smoking&pg=PA772DQ Polish Heritage Cookery]''. Hippocrene Books. pp. 772–795. ISBN <bdi>978-0-7818-1124-8</bdi>. Retrieved 22 September 2010.</ref> poore, danseɛ gyamaa zie bebe a kyaare ne lɛ kielbasa naŋ maŋ maale a yie poɔ ane pɛnnoo<ref>Strybel, Robert (2003). ''[https://books.google.com/books?id=eXuO_-KMm2sC&q=Kielbasa+recipe&pg=PA115 Polish Holiday Cookery]''. Hippocrene Books. pp. 115–117. ISBN <bdi>978-0-7818-0994-8</bdi>. Retrieved 22 September 2010.</ref> bebiri bee vuo poɔ. Kielbasa meŋ e la saaŋkompare yipɔge bondiraa kaŋa naŋ be a Polish paaloŋ poɔ ka ba maŋ a maale a wagere na banaŋ wa derɛ bee a erɛ kultaa yɛlɛ polish poɔ.<ref>Webb, Lois Sinaiko (2002). ''[https://books.google.com/books?id=CdLuaG_3LowC&q=Kielbasa+recipe&pg=PA227 Multicultural Cookbook of Life-Cycle Celebrations]''. Greenwood Publishing. pp. 227–228. ISBN <bdi>978-1-57356-290-4</bdi>. Retrieved 22 September 2010.</ref>
=== Parɛɛ ===
[[Duoro kɔre:Kiełbasa krakowska 2.jpg|thumb]]
A Polish sausage nɛne parɛɛ mine la:
'''Kabanos,''' maq e la meelo, o e la bone banaŋ maŋ sɛ a deɛle ka o ko, a sausage ama e la zɔŋ banaŋ maŋ deɛle ka a ko ka ba de a puli ne caraway bie, a yiibu zie meŋa yi la doba-nɛne poɔ, kyɛ wageere a maŋ yi wiri nɛne eŋɛ a maŋ taa la tɛɛtɛ.
'''Kielbasa Odesska'''; ŋa eŋ na-nɛne la ka ba maŋ de maale ne.
'''Kielbasa wedzona,''' Polish sausage nɛne seɛraa la gbɛɛ yaga ŋa zeɛre la ka ba maŋ de a doge ne.
'''Krakowska;''' a nɛne ŋa maŋ e la kpŋɛŋaa lɛ, kyɛ tori o zaa, sausage nɛne seɛraa la ka ba maŋ de sɛmaane ane nyuunoɔ, a yuori ŋa yi KKrakow paaloŋ poɔ.
'''Wiejska''' , yiri poɔ weɛ bee teŋa lamboriŋ sausage la, gbɛɛ yaga ba maŋ maale o la ka e kpoŋ a waa ŋa U. doba nɛne ane Veal sausage la ka ba maŋ de marjoram ane garlic a maale ne, wagere mine poɔ, ba mmaŋ de la coriander feeŋ a puli neŋ, a yuori ŋa pare bee muni bee tɛgɛ la “rural” (teŋkpoŋ) bee (an adjectival use of) “Teŋa” (Country), bee (adjectival use of) “ Koraa poɔ” (Village).
'''Weselna;''' “kultaa” (wedding) sausage nɛne la, ŋa maŋ e la kpeɛŋaa kyɛ o ba maŋ maaleŋ e a kpeɛŋaa a lɛ, ba maŋ maale o la ka o waa ŋa U waraa na, o e la sausage banaŋ maŋ sɛ, gbɛɛ yaga tigiri saŋa la ka noba maŋ dire a kyɛ a ba e a tigiri yoŋ zie.
'''''kaszanka'', ''kiszka'' bee ''krupniok''''' e la saaŋkoompare zeeŋ sausage bee black pudding kaŋa. A bondiraa ŋa, e la a Silesian paaloŋ sazu bondirii, a noba bama a da seŋ ka ba maŋ de boɔ nɛne a maale a boma ama kyɛ ba maŋ bare la kyɛ leɛ de breadcrumbs '''a maa'''le, azuiŋ a be ba boɔlɔ a la ''żymlok'' naŋ yi Zymla poɔ.
''myśliwska'' e la bonseɛraa, doba nɛne kuoŋaa sausage la, oneŋ kabanos maŋ yietaa kyɛ ŋa maŋ e la kpeɛŋaa lɛ.
''kiełbasa biała''''',''' e la sausage nɛne peɛlaa mine banaŋ maŋ koɔrɔ a boŋkɛraa gbɛɛ yaga teraa la ka ba maŋ de aseŋ; ''barszcz biały'', a mine kaŋa gba onaŋ naŋ yi Bavarian bee Thuringian paaloŋ.
A kielbasa onaŋ naŋ pore ka neɛzaa baŋ o la ka ba boɔlɔ “kielbasa polska” (Polish sausage) bee “kielbasa starowiejska" ( “ old countryside sausage").
A Ploand paaloŋ poɔ, kielbasa la gbɛɛ yaga ka maŋ de zama a kyeeŋ ne pulitaa. Kielbsa seɛraa na baŋ di la maaroŋ lɛ, toloŋ lɛ, onaŋ ba naŋ doge bone banaŋ kyeeŋ. Ba maŋ baŋ de la doge ne zeɛre aseŋ, Zurek ( sour rye zeɛre), kapusniak ( cabbage zeɛre) bee ''grochówka'' (pea zeɛre), anaŋ ba naŋ sɛ bee a doge a ne sauerkraut bee a eŋ bɛŋɛ zeɛre a puli neŋ (''bigos'' na ka neɛzaa baŋ, Polish yipɔge bondirii). Kielbasa e la bondiraa na yuori naŋ yi gyamaa ka neɛzaa baŋ ka ba maŋ toɔ de a di o maaroŋ lɛa zuo a zaa ka banaŋ wa dire Polish saaŋkompare tigiri kaŋa zazz. O meŋ naŋ e la bone naŋ pore (zagrycha) banaq maq de a di beer bee plain vodka.
=== Ukraine ===
A Ukraine paaloq poc, ba boɔlɔ la kielbasa ka “kovbasa”. A yuori ŋa e la bone neɛzaa naŋ baŋ ka sausage la kyɛ a paaŋ taa la tɛɛtɛɛ, aseŋ; "domashnia" (homemade kovbasa), "pechinkova" (liver kovbasa), ane "budzhena" (smoked kovbasa).
A diibu bee a maaloo meŋ maŋ taa la tɛɛtɛɛ, aseŋ ba maŋ kyeeŋ la zama a dɔgele varenyky, a ŋmaare nyee borodo bee a de gyɛle a di ne. a Ukraine paaloŋ poɔ, kovbasa meŋ maŋ baŋ sɛ la oven zua lambobo zaa ayi poɔ, kyɛ a sausage eŋ maŋ maale la yiri poɔ; pampana a e la boma naŋ pore dare poore ane setoɔbɛrɛ poore. Kovbasa meŋ gba wa leɛ la kompany a pysanky ane krashanky ( gyɛlɛ mine banaŋ maŋ de boma a sɔsɔ) a ŋa lɛ Orthodox Easter bread, paska, naŋ maŋ be kakyuoraa poɔ, a ŋa la ka Ukrainian Orthodox faara maŋ de a naaŋmene koɔsoŋ a maale ne sɛre ka neɛ na baŋ di a.
A Ukrainian kovbasa neɛzaa naŋ baŋ la anaŋ banaŋ maŋ de garliɔ eŋ a maaloo poɔ, anaŋ naŋ be a Ukrainian SSR naŋ be a late Soviet Union poɔ, ona yelboɔraa zaa la kyaare ne yɛroŋ yɛlɛ a ko a paaloŋ zaa gbuli. A paaloŋ naŋ da di someŋa (independenɔe) la ka ba paaŋ da boɔlɔ o ka “kovbasa”<ref>"[https://beszamel.se.pl/jak-zrobic/ukrainska-kielbasa-domowa-przepis-na-wieprzowa-kielbase-wideo,18172/ Ukraińska kiełbasa domowa, przepis na wieprzową kiełbasę [WIDEO]"]. ''beszamel.se.pl'' (in Polish). Retrieved 2020-09-24.</ref><ref>Kuzio, Taras. (2000). ''[http://worldcat.org/oclc/43342377 Ukraine : perestroika to independence]''. Macmillan. ISBN <bdi>0-333-73844-6</bdi>. OCLC 43342377.</ref>
=== Canada ===
A Canada poɔ, a taa la parɛɛ naŋ yi Poland, Hungary, Slovakia, Czech Republic, Wester Ukraine, ane ziirii mine naŋ taa setoɔbɛrɛ aneŋ meŋ tɛɛtɛɛloŋ meŋ maŋ bebe a setoɔbibilii poore. A tendaa zaa Ukrainian sausage yoŋ la e bone naŋ maŋ be sori noɔre attraction in Mundare, Alberta, a Stawnichy’s poc banaq maq maala nɛne.<ref>"[https://web.archive.org/web/20060514154030/http://www.mundaresausage.com/ Mundare Sausage Index Page"]. Mundare Sausage.com. Archived from [http://www.mundaresausage.com/ the original] on 2006-05-14. Retrieved 2010-09-22.</ref><ref>"[https://web.archive.org/web/20100715150815/http://www.mundare.ca/Giant-Sausage Giant Sausage - Town of Mundare]". Mundare.ca. Archived from [http://www.mundare.ca/Giant-Sausage the original] on 2010-07-15. Retrieved 2010-09-22.</ref>
=== Hungary ===
Kolbasz la e a Hungarian yelbiri a ko sausage. Hungarian bondirii maaloo maŋ maale sausage bondrii parɛɛ bee tɛɛtɛɛ gyamaa A sausage seɛraa naŋ pore a Hungarian paaloŋ poɔ la Gyulai Kolbász, Csabai Kolbász, Csemege Kolbász, Házi Kolbász, Cserkész Kolbász, lightly smoked, like Debreceni Kolbász (or Debreciner) ane Lecsókolbász, a boma na ba naŋ maŋ de a maale ne sausage kyɛle la lecso, zɛvaare zeɛre ne sɛmaane ane toosi. Hungariaan paaloŋ poɔ ba maŋ doge la a sausage ona la ka ba boɔlɔ ka hurka’ a na baŋ e la a kpege sausage bee “majas" bee zeeŋ sausage, "véres”. A boma na meŋ ba naŋ maŋ de a maale ne la kpege ane mui, bee nɛne ane mui. Nyɛnnoo, smaane, ane boma mine banaŋ maŋ de pale kyɛ butter eŋ ba pale.
=== Slovenia ===
A Kranjska klobasa “Carniolan sausage" la yitaa ne a Polish kielbasa wiejska anaŋ ka ba meŋ baŋ ka a e a Slovenian sausage.
=== United State ===
[[Duoro kɔre:Kielbasa Contest.JPG|thumb]]
A United State paaloŋ poɔ, kielbasa ona ka ba meŋ maŋ baŋ ka ba boɔlɔ Polish sausage a United State paaloŋ poɔ ziiri mine a zuo a zaa dare poore ane anaŋ banaŋ maŋ de wa ne banaŋ maŋ yi ne ziiri a wane. Kyɛ ane a zaa a anaŋ banaŋ maŋ sɛ la pore kyɛ naŋ taa tɛɛtɛɛ gyamaa a zuo a zaa a Polish la taa a yageroŋ. Noba gyamaa yi ne la boma banaŋ na baŋ d e a maale ne sausage bondirii aseŋ a Chicago's Maxwell Street Polish,<ref>Clark, Sandy Thorne. (2006-6-26), "Getting a taste of Chicago: City's signature flavors have tourists and locals lining up for more, more, more", ''Chicago Sun-Times'', S1.</ref> Cleveland's Polish Boy,<ref>"[http://www.esquire.com/features/food-drink/sandwiches The Best Sandwiches in America]". ''Esquire''. 2008-02-16. Retrieved 2016-08-22.</ref> ane a mine naŋ yi a Primanti Brothers naŋ be a Pittsburgh paaloŋ poɔ.<ref>Powell, Albrecht. "[https://web.archive.org/web/20160826084646/http://pittsburgh.about.com/od/dining/fr/primantis.htm Primanti Brothers Restaurant]". Archived from [http://pittsburgh.about.com/od/dining/fr/primantis.htm the original] on 2016-08-26. Retrieved 2016-08-22.</ref>
=== Ziiri Mine ===
[[Duoro kɔre:Kielbasy made in Harbin, China.jpg|thumb]]
A Russia poɔ, ba baŋ o la ka ba boɔlɔ ka kolbasa (колбаса a boɔloo la [kəɫbɐˈsa]), a boɔlaa ŋa piili la a 12<sup>th</sup> century yuomo naŋ poɔ naŋ be a Birch bark manuscript number 842. A Russian kɔkɔre poɔ, a yelbiri kolbasa la sausage la sausage zaa, aseŋ nɛne bomaala a pale salami ane bologna. Sausage mine naŋ yitaa ne a a ba toɔre na la Czech Republic (sɛgebo la "klobása", or regionally "klobás"), Slovakia (sɛgebo la "klobása"), ane Slovenia (sɛgebo la "klobása”). A Croatia, poɔ ane a Bosnia ane Herzegovina, Montenegro, ane Serbia, paaloŋ poɔ, a sausage ama la ka ba boɔlɔ<ref>Kahla, Cheryl (5 July 2019). [https://www.thesouthafrican.com/lifestyle/south-african-foods-different-names-rest-world/ "South African foods that the rest of the world knows by a different name"]. The South African. South Africa: Blue Sky Publications (Pty) Ltd.</ref> ka "kobasica" bee "kobasa" kyɛ ka Bulgaria ane North Macedonia paaloŋ poɔ ka boɔlɔ a ka “kolbas”. A Austria, paaloŋ poɔ ba boɔlɔ o la ka “Klobasa” ( a ŋa yie taa ne a teŋɛ onaŋ naŋ peɛle o Slavic-kɔkɔre). A South Africa poɔ, a ŋa e sausage pare kaŋa naŋ e bone banaŋ baŋ a “Russian” sausage, ŋa eŋ ba maŋ kyeeŋ la anaŋ la e ka boɔlɔ bondiwieŋ.
A China poɔ, neɛ naŋ de a gaa ne a be poɔ la Russian Civil War.<ref>[https://delishkitchen.tv/articles/2496 "サラミとカルパスの違いとは?特徴や味の差を詳しく解説"]. 3 July 2024.</ref>
== Sommo Yizie ==
ccth6v88po6o99izd7n7evdanabq226
63628
63627
2026-08-02T11:50:59Z
Vision L1
19
63628
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q829720}}
A saaŋkoŋ yuori la, see '''Kielbasa''' ( saaŋkompare yuori ). A yieluŋ a kyaare a Tenacious D, nyɛ Tenacious D ( yieluŋ daga)
Kielbasa /kiːlˈbæsə/, kiːlˈbɑːsə, kɪ(l)ˈbɑːsə/; naŋ yi Polish Kielbasa <sup><phonos file="pl-kiełbasa.ogg"></phonos></sup>) a e la nɛne kaŋa bale naŋ be a Poland paaloŋ poɔ, a e la Polish bondirii mine naŋ pore, a e la ba saaŋkompare yipɔge bebiri zaa bondirii. A American Bɔrefɔ kɔkɔre poɔ, ba maŋ boɔle ka,U-shaped , nɛne ŋa e la bone banaŋ maŋ sɛ ka fooŋ kaa soŋ oneŋ Wiejska sausage nɛne la yitaa soŋ ( a zagere a zaa doba nɛne).
== A piilu zie ane a Tontone ==
A yelbiri ŋa kpɛ la a Bɔrefɔ kɔkɔre poɔ daadaa lɛ, a yi Polish kielbasa pare bee muni, “sausage “, a yuori Proto-Slavic ''*kъlbasa''. A o yiibu meŋa naŋ taa la buriburiruu, a ne a zaa ka ba pɛŋ la a yi ne Turkic ''{{lang|tr|külbastı}}'' bee Via Jewish butchers, naŋ yi Hebrew Kolbasar.<ref>[http://www.etymonline.com/index.php?term=kielbasa "Online Etymology Dictionary"]. ''etymonline.com''.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20181101062454/http://kielbasa.askdefinebeta.com/ "Define kielbasa - Dictionary and Thesaurus"]. ''askdefine beta.com''. Archived from [http://kielbasa.askdefinebeta.com/ the original] on 2018-11-01. Retrieved 2014-11-23.</ref>
A yelbiri ŋa Bɔrefɔ kɔkɔre kpeɛbo poɔ ba e daadaa lɛ, a yelbiri ŋa yi la zitɛɛtɛɛ poɔ, azuiŋ a yelbiri ŋa sɛgebo taa la tɛɛtɛɛ. A yelbiri ŋa tɛɛtɛɛ yi la kɔkɔtɛɛtɛɛ ane tenne tɛɛtɛɛ poɔ, kyɛ a tɛɛtɛɛ naŋ be a poɔ a yi American ane Canadian poɔ e la lɛ banaŋ derɛ a tona ne toma. A New Jersey, Pennsylvania ane a ziiri na mine a aseŋ Greater New York City, a be poŋ a yageroŋ ba saaŋkompare kɔkɔre poɔ la Polish ona la wagere mine poɔ ka fo maŋ nyɛ ka sɛge ka , kielbasa (/kɪˈbɑːsi/). Canadian meŋ maŋ de la a yelbiri ŋa ba de o la ka o e Kolbassa bee kubasa<ref>[https://web.archive.org/web/20190301021823/https://www.pillers.com/products/european-deli-specialties/pillers-kolbassa-375g "Piller's Kolbassa 375g"]. ''www.pillers.com''. Archived from [https://www.pillers.com/products/european-deli-specialties/pillers-kolbassa-375g the original] on 1 March 2019. Retrieved 22 February 2022.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20201023082648/https://brandtmeats.com/products/kolbassa-sausage/ "KOLBASSA & SAUSAGE—Brandt Meats"]. ''brandtmeats.com''. Archived from [https://brandtmeats.com/products/kolbassa-sausage/ the original] on 23 October 2020. Retrieved 22 February 2022.</ref> a boɔloo ŋa meŋ yi la a Ukrainian poɔ ka meŋ maŋ boɔle ka kobasa ( кобаса), ane Albertans, banaŋ gba maŋ kyɛŋmaare la a boɔle bee a sɛge ka kubie kyɛ ka o pare bee muni bammo naŋ e a sausage nɛne na banaŋ maŋ di toloŋ lɛ ( hot dog bun ).
== Tɛɛtɛɛloŋ ane Irigiŋ Tɛɛtɛɛ naŋ bebe ==
=== Poland ===
[[Duoro kɔre:Smaki Regionow, Poznan 2016 (MTP) (polskie kielbasy).jpg|left|thumb]]
Sausge (nɛne ) ŋa bale e la nɛne kaŋa boore naŋ e bondiraa naŋ poɔ a Polish paaloŋ poɔ, kyɛ ka a parɛɛ e gyamaa, aseŋ zonseɛraa, banaŋ maŋ de maale ne doba-nɛne, naa nɛne, kolokol,peraa,noɔ bee veal , kyɛ ane a ŋaa zaa kyɛ irigiŋ zaa naŋ maŋ taa la o maaloo ka a e a toɔraa lɛ. a ama zaa poɔ, kielbasa lisieckaa, maŋ maale la a Malopolskie,<ref>[http://www.minrol.gov.pl/index.php?/pol/Jakosc-zywnosci/Produkty-regionalne-i-tradycyjne/Lista-produktow-tradycyjnych/woj.-malopolskie/Kielbasa-lisiecka Polish Ministry of Agriculture and Rural Development - Kiełbasa Lisiecka info] ({{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160209085532/http://www.minrol.gov.pl/index.php?%2Fpol%2FJakosc-zywnosci%2FProdukty-regionalne-i-tradycyjne%2FLista-produktow-tradycyjnych%2Fwoj.-malopolskie%2FKielbasa-lisiecka|date=2016-02-09}}) {{In lang|pl}}. Accessed 1 November 2010.</ref> kielbasa ''biała parzona wielkopolska'' and ''kiełbasa piaszczańska'' zaa e la boma Geographical naŋ maŋ gu taa a EU ane a UK<ref>[http://ec.europa.eu/agriculture/quality/door/registeredName.html?denominationId=2096 EU Directory of PGI/PDO/TSG - Kiełbasa Lisiecka profile]. Accessed 1 November 2010.</ref> paaloŋ poɔ. a leɛ yi be, Kabanosy ''kabanosy staropolskie'', ''kiełbasa jałowcowa staropolska'', ''kiełbasa krakowska sucha staropolska'', ane ''kiełbasa myśliwska staropolska'', a ama zaa e la ba saaŋkompare yipɔge boma naŋ e bonsonne naŋ are kobo a be a UK paaloŋ ane EU meŋ paaloŋ poɔ.
A Polish paaloŋ poɔ, a gɔbenɛnte tere l noɔre kyɛ poŋi a sausage nɛmɛ ama a yi lɛ kaŋa zaa naŋ maŋ seŋ, a nɛne, a leɛ kaa lɛ banaŋ maŋ di a ka bondogere la bee ka boŋkɛreɛ la.<ref>Marianski, Stanley; Mariański, Miroslaw; Gebarowski (2009). "[https://books.google.com/books?id=DxgKb9oKuEAC&q=wiejska+Kielbasa&pg=PA67 4 - Polish Sausages Classification"]. ''Polish Sausages, Authentic Recipes and Instructions''. Bookmagic. pp. 67–70. ISBN <bdi>978-0-9824267-2-2</bdi>. Retrieved 22 September 2010.</ref>
Gbɛɛ yaga bee dasaŋa poɔ a boma ama da maŋ maale yi la yie anaŋ naŋ be kori<ref>Strybel, Robert; Strybel, Maria (2005). ''[https://books.google.com/books?id=UtA6-pyGJmMC&q=Sausage+making%2C+meat+curing+%26+smoking&pg=PA772DQ Polish Heritage Cookery]''. Hippocrene Books. pp. 772–795. ISBN <bdi>978-0-7818-1124-8</bdi>. Retrieved 22 September 2010.</ref> poore, danseɛ gyamaa zie bebe a kyaare ne lɛ kielbasa naŋ maŋ maale a yie poɔ ane pɛnnoo<ref>Strybel, Robert (2003). ''[https://books.google.com/books?id=eXuO_-KMm2sC&q=Kielbasa+recipe&pg=PA115 Polish Holiday Cookery]''. Hippocrene Books. pp. 115–117. ISBN <bdi>978-0-7818-0994-8</bdi>. Retrieved 22 September 2010.</ref> bebiri bee vuo poɔ. Kielbasa meŋ e la saaŋkompare yipɔge bondiraa kaŋa naŋ be a Polish paaloŋ poɔ ka ba maŋ a maale a wagere na banaŋ wa derɛ bee a erɛ kultaa yɛlɛ polish poɔ.<ref>Webb, Lois Sinaiko (2002). ''[https://books.google.com/books?id=CdLuaG_3LowC&q=Kielbasa+recipe&pg=PA227 Multicultural Cookbook of Life-Cycle Celebrations]''. Greenwood Publishing. pp. 227–228. ISBN <bdi>978-1-57356-290-4</bdi>. Retrieved 22 September 2010.</ref>
=== Parɛɛ ===
[[Duoro kɔre:Kiełbasa krakowska 2.jpg|thumb]]
A Polish sausage nɛne parɛɛ mine la:
'''Kabanos,''' maq e la meelo, o e la bone banaŋ maŋ sɛ a deɛle ka o ko, a sausage ama e la zɔŋ banaŋ maŋ deɛle ka a ko ka ba de a puli ne caraway bie, a yiibu zie meŋa yi la doba-nɛne poɔ, kyɛ wageere a maŋ yi wiri nɛne eŋɛ a maŋ taa la tɛɛtɛ.
'''Kielbasa Odesska'''; ŋa eŋ na-nɛne la ka ba maŋ de maale ne.
'''Kielbasa wedzona,''' Polish sausage nɛne seɛraa la gbɛɛ yaga ŋa zeɛre la ka ba maŋ de a doge ne.
'''Krakowska;''' a nɛne ŋa maŋ e la kpŋɛŋaa lɛ, kyɛ tori o zaa, sausage nɛne seɛraa la ka ba maŋ de sɛmaane ane nyuunoɔ, a yuori ŋa yi KKrakow paaloŋ poɔ.
'''Wiejska''' , yiri poɔ weɛ bee teŋa lamboriŋ sausage la, gbɛɛ yaga ba maŋ maale o la ka e kpoŋ a waa ŋa U. doba nɛne ane Veal sausage la ka ba maŋ de marjoram ane garlic a maale ne, wagere mine poɔ, ba mmaŋ de la coriander feeŋ a puli neŋ, a yuori ŋa pare bee muni bee tɛgɛ la “rural” (teŋkpoŋ) bee (an adjectival use of) “Teŋa” (Country), bee (adjectival use of) “ Koraa poɔ” (Village).
'''Weselna;''' “kultaa” (wedding) sausage nɛne la, ŋa maŋ e la kpeɛŋaa kyɛ o ba maŋ maaleŋ e a kpeɛŋaa a lɛ, ba maŋ maale o la ka o waa ŋa U waraa na, o e la sausage banaŋ maŋ sɛ, gbɛɛ yaga tigiri saŋa la ka noba maŋ dire a kyɛ a ba e a tigiri yoŋ zie.
'''''kaszanka'', ''kiszka'' bee ''krupniok''''' e la saaŋkoompare zeeŋ sausage bee black pudding kaŋa. A bondiraa ŋa, e la a Silesian paaloŋ sazu bondirii, a noba bama a da seŋ ka ba maŋ de boɔ nɛne a maale a boma ama kyɛ ba maŋ bare la kyɛ leɛ de breadcrumbs '''a maa'''le, azuiŋ a be ba boɔlɔ a la ''żymlok'' naŋ yi Zymla poɔ.
''myśliwska'' e la bonseɛraa, doba nɛne kuoŋaa sausage la, oneŋ kabanos maŋ yietaa kyɛ ŋa maŋ e la kpeɛŋaa lɛ.
''kiełbasa biała''''',''' e la sausage nɛne peɛlaa mine banaŋ maŋ koɔrɔ a boŋkɛraa gbɛɛ yaga teraa la ka ba maŋ de aseŋ; ''barszcz biały'', a mine kaŋa gba onaŋ naŋ yi Bavarian bee Thuringian paaloŋ.
A kielbasa onaŋ naŋ pore ka neɛzaa baŋ o la ka ba boɔlɔ “kielbasa polska” (Polish sausage) bee “kielbasa starowiejska" ( “ old countryside sausage").
A Ploand paaloŋ poɔ, kielbasa la gbɛɛ yaga ka maŋ de zama a kyeeŋ ne pulitaa. Kielbsa seɛraa na baŋ di la maaroŋ lɛ, toloŋ lɛ, onaŋ ba naŋ doge bone banaŋ kyeeŋ. Ba maŋ baŋ de la doge ne zeɛre aseŋ, Zurek ( sour rye zeɛre), kapusniak ( cabbage zeɛre) bee ''grochówka'' (pea zeɛre), anaŋ ba naŋ sɛ bee a doge a ne sauerkraut bee a eŋ bɛŋɛ zeɛre a puli neŋ (''bigos'' na ka neɛzaa baŋ, Polish yipɔge bondirii). Kielbasa e la bondiraa na yuori naŋ yi gyamaa ka neɛzaa baŋ ka ba maŋ toɔ de a di o maaroŋ lɛa zuo a zaa ka banaŋ wa dire Polish saaŋkompare tigiri kaŋa zazz. O meŋ naŋ e la bone naŋ pore (zagrycha) banaq maq de a di beer bee plain vodka.
=== Ukraine ===
A Ukraine paaloq poc, ba boɔlɔ la kielbasa ka “kovbasa”. A yuori ŋa e la bone neɛzaa naŋ baŋ ka sausage la kyɛ a paaŋ taa la tɛɛtɛɛ, aseŋ; "domashnia" (homemade kovbasa), "pechinkova" (liver kovbasa), ane "budzhena" (smoked kovbasa).
A diibu bee a maaloo meŋ maŋ taa la tɛɛtɛɛ, aseŋ ba maŋ kyeeŋ la zama a dɔgele varenyky, a ŋmaare nyee borodo bee a de gyɛle a di ne. a Ukraine paaloŋ poɔ, kovbasa meŋ maŋ baŋ sɛ la oven zua lambobo zaa ayi poɔ, kyɛ a sausage eŋ maŋ maale la yiri poɔ; pampana a e la boma naŋ pore dare poore ane setoɔbɛrɛ poore. Kovbasa meŋ gba wa leɛ la kompany a pysanky ane krashanky ( gyɛlɛ mine banaŋ maŋ de boma a sɔsɔ) a ŋa lɛ Orthodox Easter bread, paska, naŋ maŋ be kakyuoraa poɔ, a ŋa la ka Ukrainian Orthodox faara maŋ de a naaŋmene koɔsoŋ a maale ne sɛre ka neɛ na baŋ di a.
A Ukrainian kovbasa neɛzaa naŋ baŋ la anaŋ banaŋ maŋ de garliɔ eŋ a maaloo poɔ, anaŋ naŋ be a Ukrainian SSR naŋ be a late Soviet Union poɔ, ona yelboɔraa zaa la kyaare ne yɛroŋ yɛlɛ a ko a paaloŋ zaa gbuli. A paaloŋ naŋ da di someŋa (independenɔe) la ka ba paaŋ da boɔlɔ o ka “kovbasa”<ref>"[https://beszamel.se.pl/jak-zrobic/ukrainska-kielbasa-domowa-przepis-na-wieprzowa-kielbase-wideo,18172/ Ukraińska kiełbasa domowa, przepis na wieprzową kiełbasę [WIDEO]"]. ''beszamel.se.pl'' (in Polish). Retrieved 2020-09-24.</ref><ref>Kuzio, Taras. (2000). ''[http://worldcat.org/oclc/43342377 Ukraine : perestroika to independence]''. Macmillan. ISBN <bdi>0-333-73844-6</bdi>. OCLC 43342377.</ref>
=== Canada ===
A Canada poɔ, a taa la parɛɛ naŋ yi Poland, Hungary, Slovakia, Czech Republic, Wester Ukraine, ane ziirii mine naŋ taa setoɔbɛrɛ aneŋ meŋ tɛɛtɛɛloŋ meŋ maŋ bebe a setoɔbibilii poore. A tendaa zaa Ukrainian sausage yoŋ la e bone naŋ maŋ be sori noɔre attraction in Mundare, Alberta, a Stawnichy’s poc banaq maq maala nɛne.<ref>"[https://web.archive.org/web/20060514154030/http://www.mundaresausage.com/ Mundare Sausage Index Page"]. Mundare Sausage.com. Archived from [http://www.mundaresausage.com/ the original] on 2006-05-14. Retrieved 2010-09-22.</ref><ref>"[https://web.archive.org/web/20100715150815/http://www.mundare.ca/Giant-Sausage Giant Sausage - Town of Mundare]". Mundare.ca. Archived from [http://www.mundare.ca/Giant-Sausage the original] on 2010-07-15. Retrieved 2010-09-22.</ref>
=== Hungary ===
Kolbasz la e a Hungarian yelbiri a ko sausage. Hungarian bondirii maaloo maŋ maale sausage bondrii parɛɛ bee tɛɛtɛɛ gyamaa A sausage seɛraa naŋ pore a Hungarian paaloŋ poɔ la Gyulai Kolbász, Csabai Kolbász, Csemege Kolbász, Házi Kolbász, Cserkész Kolbász, lightly smoked, like Debreceni Kolbász (or Debreciner) ane Lecsókolbász, a boma na ba naŋ maŋ de a maale ne sausage kyɛle la lecso, zɛvaare zeɛre ne sɛmaane ane toosi. Hungariaan paaloŋ poɔ ba maŋ doge la a sausage ona la ka ba boɔlɔ ka hurka’ a na baŋ e la a kpege sausage bee “majas" bee zeeŋ sausage, "véres”. A boma na meŋ ba naŋ maŋ de a maale ne la kpege ane mui, bee nɛne ane mui. Nyɛnnoo, smaane, ane boma mine banaŋ maŋ de pale kyɛ butter eŋ ba pale.
=== Slovenia ===
A Kranjska klobasa “Carniolan sausage" la yitaa ne a Polish kielbasa wiejska anaŋ ka ba meŋ baŋ ka a e a Slovenian sausage.
=== United State ===
[[Duoro kɔre:Kielbasa Contest.JPG|thumb]]
A United State paaloŋ poɔ, kielbasa ona ka ba meŋ maŋ baŋ ka ba boɔlɔ Polish sausage a United State paaloŋ poɔ ziiri mine a zuo a zaa dare poore ane anaŋ banaŋ maŋ de wa ne banaŋ maŋ yi ne ziiri a wane. Kyɛ ane a zaa a anaŋ banaŋ maŋ sɛ la pore kyɛ naŋ taa tɛɛtɛɛ gyamaa a zuo a zaa a Polish la taa a yageroŋ. Noba gyamaa yi ne la boma banaŋ na baŋ d e a maale ne sausage bondirii aseŋ a Chicago's Maxwell Street Polish,<ref>Clark, Sandy Thorne. (2006-6-26), "Getting a taste of Chicago: City's signature flavors have tourists and locals lining up for more, more, more", ''Chicago Sun-Times'', S1.</ref> Cleveland's Polish Boy,<ref>"[http://www.esquire.com/features/food-drink/sandwiches The Best Sandwiches in America]". ''Esquire''. 2008-02-16. Retrieved 2016-08-22.</ref> ane a mine naŋ yi a Primanti Brothers naŋ be a Pittsburgh paaloŋ poɔ.<ref>Powell, Albrecht. "[https://web.archive.org/web/20160826084646/http://pittsburgh.about.com/od/dining/fr/primantis.htm Primanti Brothers Restaurant]". Archived from [http://pittsburgh.about.com/od/dining/fr/primantis.htm the original] on 2016-08-26. Retrieved 2016-08-22.</ref>
=== Ziiri Mine ===
[[Duoro kɔre:Kielbasy made in Harbin, China.jpg|thumb]]
A Russia poɔ, ba baŋ o la ka ba boɔlɔ ka kolbasa (колбаса a boɔloo la [kəɫbɐˈsa]), a boɔlaa ŋa piili la a 12<sup>th</sup> century yuomo naŋ poɔ naŋ be a Birch bark manuscript number 842. A Russian kɔkɔre poɔ, a yelbiri kolbasa la sausage la sausage zaa, aseŋ nɛne bomaala a pale salami ane bologna. Sausage mine naŋ yitaa ne a a ba toɔre na la Czech Republic (sɛgebo la "klobása", or regionally "klobás"), Slovakia (sɛgebo la "klobása"), ane Slovenia (sɛgebo la "klobása”). A Croatia, poɔ ane a Bosnia ane Herzegovina, Montenegro, ane Serbia, paaloŋ poɔ, a sausage ama la ka ba boɔlɔ<ref>Kahla, Cheryl (5 July 2019). [https://www.thesouthafrican.com/lifestyle/south-african-foods-different-names-rest-world/ "South African foods that the rest of the world knows by a different name"]. The South African. South Africa: Blue Sky Publications (Pty) Ltd.</ref> ka "kobasica" bee "kobasa" kyɛ ka Bulgaria ane North Macedonia paaloŋ poɔ ka boɔlɔ a ka “kolbas”. A Austria, paaloŋ poɔ ba boɔlɔ o la ka “Klobasa” ( a ŋa yie taa ne a teŋɛ onaŋ naŋ peɛle o Slavic-kɔkɔre). A South Africa poɔ, a ŋa e sausage pare kaŋa naŋ e bone banaŋ baŋ a “Russian” sausage, ŋa eŋ ba maŋ kyeeŋ la anaŋ la e ka boɔlɔ bondiwieŋ.
A China poɔ, neɛ naŋ de a gaa ne a be poɔ la Russian Civil War.<ref>[https://delishkitchen.tv/articles/2496 "サラミとカルパスの違いとは?特徴や味の差を詳しく解説"]. 3 July 2024.</ref>
== Sommo Yizie ==
23d58obibox304ich6ajrlv24iw3qct
Toma daana yeli:Revi C.
3
7385
63614
2026-08-01T23:08:18Z
Pathoschild
409
global user pages ([[m:Synchbot|requested by Revi C.]])
63614
wikitext
text/x-wiki
__NOINDEX__<div class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">[[File:Revi logo (pink).png|thumb|center|<span style="color:red">PLEASE DO NOT LEAVE MESSAGE HERE!</span>]]
''' <span style="color:red"> BEFORE YOU BLOCK MY ACCOUNT: IF MY EDIT SUMMARY INCLUDE PREFIX </span>''(Script)''<span style="color:red">, DON'T BLOCK ME, JUST TELL ME TO SLOW DOWN AT COMMONS' TALK PAGE. IT IS AN AUTOMATED SCRIPT BEING USED ON COMMONS TO MOVE FILES.</span>
Instead, please leave your message following site:
<br />
[[File:Wikidata-logo-en.svg|45px|link=d:User talk:Revi C.]] [[d:User talk:Revi C.]] for Wikidata (Interwiki links) stuff <!--(I am {{int:Group-sysop}} there)-->
<br />
[[File:Commons-logo.svg|45px|link=commons:User talk:Revi C.]] [[commons:User talk:Revi C.]] for renaming stuff or [[User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] action (I am {{int:Group-sysop}} there)
<br />
[[File:Wikimedia Community Logo optimized.svg|45px|link=m:User talk:Revi C.]] [[meta:User talk:Revi C.]] for other stuff (User right notification, revert message, etc...)
Messages left on this page may be reverted or moved without any response.</div>
esxe13mcstpjlux1bt2hqwxr2v8t8mn
Toma daana:Revi C.
2
7386
63615
2026-08-01T23:41:55Z
Pathoschild
409
global user pages ([[m:Synchbot|requested by Revi C.]])
63615
wikitext
text/x-wiki
__NOINDEX__<div class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">{{#babel:ko|en-3|dga-0}} [[File:Revi wikimedia image.jpg|thumb|center|middle|If you are here to talk about CommonsDelinker removing a deleted image, please [[:c:User talk:Revi C.|go here]].]]
Hello! I am [[:m:User:Revi C.|revi]]. I edit to [[m:SWMT|revert vandals]], do Wikidata stuff<!--(I am a Wikidata Admin! <small>([{{fullurl:wikidata:Special:ListUsers/Revi C.|limit=1}} Verify])</small>)-->, or do [[:c:COM:FR|Commons Filemoving stuff]] (I am Commons Admin too! <small>([{{fullurl:c:Special:ListUsers/Revi C.|limit=1}} Verify])</small>). Come to [[:m:User:Revi C.|my Meta userpage]] or [[:c:User:Revi C.|my Commons userpage]] for more information. Thank you.</div>
fi0pbl0phuxz33asvd4x1f6rem8lh1w