Wikipiideɛ dgawiki https://dga.wikipedia.org/wiki/A_Gamp%C9%9Bl%C9%9B_zu MediaWiki 1.47.0-wmf.13 first-letter Duoro bimbu zie Be o yoŋ Yeli Toma daana Toma daana yeli Wikipedia Wikipedia yeli Duoro kɔre Duoro kɔre yeli MediaWiki MediaWiki yeli Tɛmpileti Tɛmpileti yeli Sombo Sombo yeli Gbuli Gbuli yeli TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk Derssa 0 7263 63636 63378 2026-08-02T12:33:44Z Vision L1 19 63636 wikitext text/x-wiki == Derssa == {{databox|item=Q16628511}} Derssa (Arabic  درسة) e la bone naŋ pore Algerian cuisine,<ref>"[https://www.marmiton.org/recettes/recette_la-dersa-une-sauce-algerienne-simple-et-savoureuse_338829.aspx La Dersa : une sauce algérienne simple et savoureuse]"". Marmiton.</ref> o e la bone ba naŋ maq de garlic, cumin, sɛmanzeɛre ane olive kaaŋ.<ref>Fatima-Zohra, Bouayed (1970-01-01). ''[https://www.amazon.co.uk/cuisine-alg%C3%A9rienne-Bouayed-Fatima-Zohra/dp/B0099RJDZ8 La cuisine algérienne]'' (in French). Temps Actuels. p.&#x20;11.</ref> Gbɛɛ yaga o maŋ e la bone banaŋ maŋ de di neŋ nɛne seɛraa kyɛ maŋ naŋ maŋ baŋ de puli nɛne bee zɛvaare sɛre ka ba baŋ de piili ne a dogebo. A e la bonsoŋ kyɛ naŋ e mɔlɔ ane ba maŋ de puli ne la zɔŋ tɛɛtɛɛ a maale ne bondirii ka a tere nyuu soŋ. Ba maŋ baŋ de a la a maale ne sauce ne boroodo bee zɛvaare bee a de mere dɔgele a de pɔge ne a nɛmɛ sazu.<ref>Garet, Alicia (2021-06-08). "[https://sosrecette.com/dersa-sauce-a-lail-algerienne/ Dersa: sauce à l'ail algérienne]". ''Sos Recette'' (in French). Retrieved 2023-02-24.</ref><ref>"Dersa Algerian Garlic Sauce" by Christine Benlafquih on The Spruce Eats</ref> A derssa moɔne meŋa maŋ taa la tɛɛtɛɛ a yi irigiŋ kaŋazaa na maŋ waa bee a mine a e tɛɛtɛɛ a yi yiri kaŋa zaa toɔre, a tɛɛtɛɛloŋ ŋa meŋ maŋ taa la a boma ba naŋ maŋ de eŋ aseŋ  coriander, lemon juice, bee toose zɔŋ.<ref>Warda. ""Dersa Algerian Spicy Sauce"". ''North African Cooking''</ref> A yelnimizeɛ la boma naŋ seŋ ka a maŋ be a bondirii ama poɔ la, garlic, cumin, chili flakes, bee olive kaaŋ la gbɛɛ yaga a maŋ be a bondirii ama kaŋa zaa.<ref>"Courge à la dersa". ''archive.wikiwix.com''. Archived from the original on 2007-06-15. Retrieved 2023-02-24.</ref> Derssa neŋ la ka ba baŋ ka o e kpeɛŋaa, a maŋ taa nyuu soŋ, a bondirii naŋ pore a Algerian yigbulo nɔŋ a maaloo. A maŋ tasoga nyuuru ŋa dersa bee dersah kyɛ ka ba meŋ naŋ baŋ a ka e  harissa, irigiŋ mine poɔ. A ba seŋ ka a maŋ burburi noba a North African poɔ, ba boɔlɔ a la ka harissa, ka boma na banaŋ maŋ de maale ne meŋ e a toɔraa, aseŋ a mine maaloo poɔ ba maŋ eŋ la sɛmanzeɛ, garlic, ane boma mine. A Algerian paaloŋ poɔ, derssa e la maalo meŋ e la o toɔraa lɛ ka ba maŋ maale o yi garlic ane cumin banaŋ maŋ ɛre lantaa ane toɔre ane tulundaa bee bondirii bonɛraa, a paaŋ de pulli ne sɛma maara ane olive kaaŋ kyɛ gu ka a te leɛ boŋkoɔ. A derssa paaŋ e la bone ba naŋ are ka o gaŋ ta gogori mine bee a gaŋ dambio a toɔ vɛŋ ka nyuu ne a boma toɔ lantaa sɛre ka baŋ de maale ne bondirii. Kyɛ a boma naŋ e nimizeɛ a boma ama maalo poɔ la   garlic, cumin, chili flakes, and olive kaaŋ, ane meŋ derssa na baŋ pulli boma mine naŋ e a toɔraa ne a ama a seŋ,  paprika, coriander, lemon juice<ref>Hansen, Victoria. ""Dersa (Harissa) Algerian Hot Pepper Sauce"". ''Allrecipes''</ref> bee toose zɔŋ. A derssa ŋa meŋa na baŋ taa la tɛɛtɛɛ a yi irigiŋ saaŋkompare naŋ wuli lɛ. == Sommo Yizie == [[Gbuli:Culture connect Africa 2026]] [[Gbuli:Dagaare]] [[Gbuli:Bondiraa]] [[Gbuli:west Africa]] [[Gbuli:Gampɛlɛ zaa]] [[Gbuli:Africa]] [[Gbuli:Mainpage]] [[Gbuli:Ghana]] dndcgfi4vi9ikbbitmyghgwd3h3zeyq 63637 63636 2026-08-02T12:37:51Z Vision L1 19 63637 wikitext text/x-wiki == Derssa == {{databox|item=Q16628511}} Derssa (Arabic  درسة) e la bone naŋ pore Algerian cuisine,<ref>"[https://www.marmiton.org/recettes/recette_la-dersa-une-sauce-algerienne-simple-et-savoureuse_338829.aspx La Dersa : une sauce algérienne simple et savoureuse]"". Marmiton.</ref> o e la bone ba naŋ maq de garlic, cumin, sɛmanzeɛre ane olive kaaŋ.<ref>Fatima-Zohra, Bouayed (1970-01-01). ''[https://www.amazon.co.uk/cuisine-alg%C3%A9rienne-Bouayed-Fatima-Zohra/dp/B0099RJDZ8 La cuisine algérienne]'' (in French). Temps Actuels. p.&#x20;11.</ref> Gbɛɛ yaga o maŋ e la bone banaŋ maŋ de di neŋ nɛne seɛraa kyɛ maŋ naŋ maŋ baŋ de puli nɛne bee zɛvaare sɛre ka ba baŋ de piili ne a dogebo. A e la bonsoŋ kyɛ naŋ e mɔlɔ ane ba maŋ de puli ne la zɔŋ tɛɛtɛɛ a maale ne bondirii ka a tere nyuu soŋ. Ba maŋ baŋ de a la a maale ne sauce ne boroodo bee zɛvaare bee a de mere dɔgele a de pɔge ne a nɛmɛ sazu.<ref>Garet, Alicia (2021-06-08). "[https://sosrecette.com/dersa-sauce-a-lail-algerienne/ Dersa: sauce à l'ail algérienne]". ''Sos Recette'' (in French). Retrieved 2023-02-24.</ref><ref>"Dersa Algerian Garlic Sauce" by Christine Benlafquih on The Spruce Eats</ref> A derssa moɔne meŋa maŋ taa la tɛɛtɛɛ a yi irigiŋ kaŋazaa na maŋ waa bee a mine a e tɛɛtɛɛ a yi yiri kaŋa zaa toɔre, a tɛɛtɛɛloŋ ŋa meŋ maŋ taa la a boma ba naŋ maŋ de eŋ aseŋ  coriander, lemon juice, bee toose zɔŋ.<ref>Warda. ""[https://www.northafricancooking.com/dersa-algerian-spicy-sauce/ Dersa Algerian Spicy Sauce"]". ''North African Cooking''</ref> A yelnimizeɛ la boma naŋ seŋ ka a maŋ be a bondirii ama poɔ la, garlic, cumin, chili flakes, bee olive kaaŋ la gbɛɛ yaga a maŋ be a bondirii ama kaŋa zaa.<ref>"[https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=https://www.cuisine-pied-noir.com/recette/recette_courge-a-la-dersa/#federation=archive.wikiwix.com&tab=url Courge à la dersa]". ''archive.wikiwix.com''. Archived from [https://www.cuisine-pied-noir.com/recette/recette_courge-a-la-dersa/#federation=archive.wikiwix.com&tab=url the original] on 2007-06-15. Retrieved 2023-02-24.</ref> Derssa neŋ la ka ba baŋ ka o e kpeɛŋaa, a maŋ taa nyuu soŋ, a bondirii naŋ pore a Algerian yigbulo nɔŋ a maaloo. A maŋ tasoga nyuuru ŋa dersa bee dersah kyɛ ka ba meŋ naŋ baŋ a ka e  harissa, irigiŋ mine poɔ. A ba seŋ ka a maŋ burburi noba a North African poɔ, ba boɔlɔ a la ka harissa, ka boma na banaŋ maŋ de maale ne meŋ e a toɔraa, aseŋ a mine maaloo poɔ ba maŋ eŋ la sɛmanzeɛ, garlic, ane boma mine. A Algerian paaloŋ poɔ, derssa e la maalo meŋ e la o toɔraa lɛ ka ba maŋ maale o yi garlic ane cumin banaŋ maŋ ɛre lantaa ane toɔre ane tulundaa bee bondirii bonɛraa, a paaŋ de pulli ne sɛma maara ane olive kaaŋ kyɛ gu ka a te leɛ boŋkoɔ. A derssa paaŋ e la bone ba naŋ are ka o gaŋ ta gogori mine bee a gaŋ dambio a toɔ vɛŋ ka nyuu ne a boma toɔ lantaa sɛre ka baŋ de maale ne bondirii. Kyɛ a boma naŋ e nimizeɛ a boma ama maalo poɔ la   garlic, cumin, chili flakes, and olive kaaŋ, ane meŋ derssa na baŋ pulli boma mine naŋ e a toɔraa ne a ama a seŋ,  paprika, coriander, lemon juice<ref>Hansen, Victoria. ""[https://www.allrecipes.com/recipe/277003/dersa-harissa-algerian-hot-pepper-sauce/ Dersa (Harissa) Algerian Hot Pepper Sauce]"". ''Allrecipes''</ref> bee toose zɔŋ. A derssa ŋa meŋa na baŋ taa la tɛɛtɛɛ a yi irigiŋ saaŋkompare naŋ wuli lɛ.<ref>"[https://www.cuisineaz.com/recettes/dersa-87660.aspx Dersa]". CuisineAZ.</ref> == Sommo Yizie == [[Gbuli:Culture connect Africa 2026]] [[Gbuli:Dagaare]] [[Gbuli:Bondiraa]] [[Gbuli:west Africa]] [[Gbuli:Gampɛlɛ zaa]] [[Gbuli:Africa]] [[Gbuli:Mainpage]] [[Gbuli:Ghana]] iaj32i7m5o5di8h3y92tw75anlc8gey Derby pie 0 7264 63638 63285 2026-08-02T13:58:19Z Vision L1 19 63638 wikitext text/x-wiki {{Databox|item=Q5261545}} '''Derby''' pie e la chocolate ane walnut ba naŋ maŋ maale ka o niŋe guoli aŋa custard pie ba naŋ maale eŋ (bone banaŋ daŋ maale ) pie shell.<ref>Stuttgen, Joanne Raetz (2007). ''[[iarchive:cafeindianaguide0000stut|Cafe Indiana: A Guide to Indiana's Down-Home Cafes]]''. Terrace Books. ISBN&#x20;<bdi>978-0-299-22494-3</bdi>.</ref> A pie shell ŋa e na bone banaŋ maale ka o yi a Melrose Inn Prospect, Kentucky, United States, George Kern la wane a bondirii ŋa maalo kyɛ o dɔgereba la paaŋ soŋ ka o toɔ a maale ka banaŋ la Walter ane Leaudra. O maŋ laŋ ne la  Kentucky Derby. == Saadayel == Derby pie e la bone naŋ piili 1954 yuoni poɔ, Melrose Inn a Prospect Kentucky wagere na poɔ. A bondi-koɔrebo ane banaŋ naŋ maala derby pie  da la a Walter ane Leaudra, banaŋ la wagere a maŋ maala a bondirii ama. Ba da soŋ la a ba bidɔɔ George Kern. A yuori derby pie, a yuori ŋa iruu da e la bonso yideme, kyɛ a kaŋa zaa da maŋ e la o toɔraa a yi lɛ banaŋ maŋ maale o. Azuiŋ sɛre ka ba na toɔ nare a yuori ŋa ka o ta taa werekao zaa ba da de yotɛɛtɛɛ a eŋ kpavoɔ poɔ kyɛ nyɔge a gampɛle tage iri ka o wane a yuori ka derby pie.<ref>Rupp, Alan S. (2001). "DERBY-PIE®️". In Kleber, John E. (ed.). [https://books.google.com/books?id=pXbYITw4ZesC ''The Encyclopedia of Louisville''.] Lexington, Kentucky: University Press of Kentucky. p.&#x20;246. ISBN&#x20;<bdi>0-8131-2100-0</bdi>. OCLC&#x20;247857447.</ref> A yuori derby pie e la bone naŋ koɛ gama poɔ ka ba sɛge biŋ a Kern’s Kitchen, a yuori ŋa gama poɔ kpeɛbo yuoni la  a 1968 poɔ. A kompani na de a ŋa a maale ‘DERBY-PIE’ ka o e yelkaama bone ka ba de kpeɛrɛ ne daworo. A yelŋa da e yelsɔgelaa noba naŋ baŋ o da e la laŋgbuli bilee kaŋa naŋ be a Kern yiri deme poɔ ane Kern bondirii maalo tontonema ( banaŋ la puli ne a waana a wa tɔ zenɛ) kern bondirii maalo zie da kaa la ba bondirii koɔroo a sɛge mere 25 biŋ gu ba menne yuomo<ref>Barrouquere, Brett (March 18, 2013). "[http://www.foodmanufacturing.com/news/2013/03/kern%E2%80%99s-kitchen-sues-over-pie-trademark Kern's Kitchen Sues over Pie Trademark]". ''Food Manufacturing''. Associated Press. [https://web.archive.org/web/20130425060056/http://www.foodmanufacturing.com/news/2013/03/kern%E2%80%99s-kitchen-sues-over-pie-trademark Archived] from the original on April 25, 2013. Retrieved May 7, 2013.</ref> naŋ pare, noba banaŋ naŋ maale pie naŋ yitaa taa la yotɛɛtɛɛ aseŋ, ‘Pegasus pie’ a sommo yizie la pegasus naŋ e a Kentucky Derby Tigiri, ane May day pie, a qa meŋ la meŋ e a sommo danweɛ naŋ maŋ e a yɔdaare danweɛ soba a borebo kyuu poɔ bebiri a ko a Kentucky Derby. A saŋa na ba naŋ wa bare a Melrose Inn a 1960 yuoni poɔ, a Kern yideme naŋ gyoge la a maala derby pie ka ba kaa iri ba dadareba. A yuomo 1969 poɔ, a ba boŋkoɔre yuori la derby pie a ko a gɔbenɛnte ane a Kentucky ane Inted State Paatent ane a Trasemark office. A yi a wagere ama za poɔ waana, a ba bonkoɔre yuori e la bone yuoni zaa banaŋ maŋ te seŋ a karatare. Alan Rupp, onaŋ ka a Walter ane Leaudra e o saakoma, onaŋ da leɛre a derby pie yɛroŋ ŋa zu a 1973 yuomo na poɔ,o da de o ŋmen puori a gu ne a yɛroŋ yuori. A yɛlɛ mine onaŋ da de gu ne a yɛroŋ ŋa la cookbook, a yuori ŋa ne a derby pie yi la taa. A federal sɛrɛɛ direbe a yi a 1982 yuoni poɔ, da di la a sɛre ka a cookbook noba da le ka a fere ka derby no a ba a iri a yuori ŋa bare. A cooking magazine ( bondimaaleba mine naŋ) di Bon Appetit la da di a may beri kyɔtaa a 1987 yuoni poɔ, a saŋa sɛrɛ dire naŋ da di a sɛrɛ ka ba iri derby yuori, kyɛ a  Sixth Circuit United States Court of Appeals da leɛ leɛre la a sɛrɛɛ na ba naŋ di, a yeli ka Bon Appetit, ba toɔ wuli sobie naŋ wuli ka banaŋ so saseɛ poɔ noba kaabo a kyaare bee yi a derby pie. Federal distriɔt sɛrɛɛ deme da naŋ gyoge la ka Kern Kitɔhen naŋ so ba bone. Kern attoney, Don Cox da yelmane la 2008 yuoni poɔ, ka kompani na gaa la koɔtɔ a na te merɛ 25 gu ba yɛroŋ yuori.<ref>Pearl, Charlie (April 17, 2008). "[http://www.state-journal.com/news/article/3648621 Still playing the pie game]". Frankfort, Ky.: The State Journal. [https://web.archive.org/web/20110716134440/http://www.state-journal.com/news/article/3648621 Archived] from the original on July 16, 2011. Retrieved May 29, 2010.</ref><ref>Higgins, Parker (May 6, 2013). "[https://www.eff.org/deeplinks/2013/05/takedown-hall-shame-inductions-may-2013 Takedown Hall of Shame Inductions, May 2013"]. Electronic Frontier Foundation. [https://web.archive.org/web/20140201201826/https://www.eff.org/deeplinks/2013/05/takedown-hall-shame-inductions-may-2013 Archived] from the original on February 1, 2014.</ref> == Sɛrɛɛ ŋmaabo a kyaare lu]ouisville, Kentucky, yelsaama gama == DERBY- PIE la so Alan Rupp la ko a Louiville  ''Courier-Journal lɛtɛ'' a wulu atikile kaŋa banaŋ de eŋ gbaŋgbale bee ɛntɛnɛ te poɔ a 2017 yuoni poɔ. A yuompaala kyuu beri pie ne yeni poɔ a 2021 yuoni poɔ, a federal sɛre direbe da sage la a sɛge sɛgere a ko a Courier-journal da de la yelŋmaa “ Derby pie” a bigiri ne a yɛlɛ ama zaa gbuli, a ŋaa da vɛŋ la ka o taa sagedeebo a toɔ yeli ko a Courier-Journalka o ta de a Derby pie yuori ŋa toŋ ne toma.<ref>"[https://news.bloomberglaw.com/ip-law/louisville-newspaper-beats-derby-pie-trademark-claims Louisville Newspaper Beats 'Derby Pie' Trademark Claims".]</ref> Mr Rupp da sɛma la boma naŋ maŋ de maale ne a bondirii ama, o da sɛge la a gane ka o yi ne a onaŋ na, kyɛ paaŋ eŋ ka dɔɔ la e a danseɛ soba, a ŋaa wuli ka neɛzaa naŋ sɔrɔ a teɛre ka Derby pie poɔ na a bourbon ane a vanilla naŋ yi a kompani na kpaaroŋ poɔ ne a DERBY-PIE<ref>"[https://www.law360.com/articles/1343594 Kentucky Newspaper Beats 'Derby Pie' TM Case at 6th Circ. - Law360"].</ref> == Kaa kyɛ nyɛ == ·        Chess pie ·        Cuisine of Kentucky ·        History of Louisville, Kentucky ·        Pecan pie == Sommo Yizie == [[Gbuli:Culture connect Africa 2026]] [[Gbuli:Dagaare]] [[Gbuli:Bondiraa]] [[Gbuli:west Africa]] [[Gbuli:Gampɛlɛ zaa]] [[Gbuli:Africa]] [[Gbuli:Mainpage]] [[Gbuli:Ghana]] t5cgjgck8i5ern5hciguf82yf14yl14 Dried and salted cod 0 7301 63634 63381 2026-08-02T12:25:57Z Vision L1 19 63634 wikitext text/x-wiki {{databox|item=Q2428509}} [[Duoro kɔre:Bacalhau (Porto).jpg|thumb]] Zoma kuoni ane zonnyɛnnoo, ana la ka wagere mine ka ba maŋ boɔle '''cod''' bee '''saltfish''' bee '''salt dolly,'''  cod ŋa la ka ba maŋ deɛle  ka a ko, ka banaŋ wa de nyɛnnoo a sɔsɔ ne.  cod la ka ba maŋ deɛle ka a ko ka baba de nyɛnnoo eŋ  stockfish poɔ. Zome nyɛnnoo la boma naŋ bebe kɔɔre ana la ka ba da maŋ de gɛrɛ ne North Atlantiɔ Irigiŋ poɔ kyɛ a e na bondimaale bomamine naŋ be a Atlantiɔ paaloŋ poɔ ane a Mediterranean poɔ. cod Zome kuoni ba deɛlle a eŋ nyɛnnoo, e laa boma banaŋ maala yuomo 500 naŋ pare a Newfoundland, Iceland ane a Fraroe Island, paaloŋ poɔ. A yi a tenne ama puoriŋ, a teŋɛ na kaŋa banaŋ la maala a bondirii ama ŋa  Norway, a be poɔ bee a paaloŋ na poɔ ba boɔlɔ o la ''Klippfisk, ka o pare bammo la cliff-fish.''  A saaŋkompare zome deɛle ama maŋ e la boma banaŋ maŋ deɛle bare yeŋ poɔ, ka ŋmenaa ane saseɛ ŋmeɛrɛɛ. Zenɛ, klippfish la ka ba maŋ deɛle ne fentedegili nansaala bommaala. Kyɛ a western irigiŋ paaloŋ  ane a northern Norway paaloŋ poɔ, ba maŋ deɛle la zome meŋ bare yempoɔ, kyɛ a kpoŋ zie zaa maŋ gaa lla a southern Europe paaloŋ dare poore. == Saadayel == Zome nyɛnnoo, maaloo taa yelsoŋ kpoŋkaŋa naŋ be tendaazaa, da piili la New World ane a Old, kyɛ piili gbɛ yeni, ka ba boɔlɔ,  triangular trade. A yaare viiri Atlantic kyɛ leɛ a saaŋkompare,  Northern European cuisine, kyɛ meŋ naŋ be  Mediterranean, West African, Caribbean, ane Brazilian cuisines. Bondikuoni e la tendaazaa bondikoro mine neɛzaa naŋ baŋ ka a e la sobiri kaŋa banaŋ maŋ tu kyɛ biŋ bondirii, ane zome deɛle taa la bimmo ziiri bee bimmo tɛɛtɛɛ yuomo yaga naŋ pare.<ref>[[:en:Michael_Ruhlman|Ruhlman, Michael]]; Polcyn, Brian. ''Charcuterie: The Craft of Salting, Smoking, and Curing''. New York: W. W. Norton & Company.</ref> Saaŋkonnoŋ poɔ, zome nyɛnnoo da maŋ deɛle la ka a ko,  a sobiri na ba naŋ da maŋ tu la ŋmenaa ane saseɛ poɔ deɛloo, yageloo a eŋ taa daa eŋ bee zu, bee a de deɛle piiri bee kubo naŋ veɛle zu naŋ peɛle a mane noɔre. Boma deɛloo taala tɔnɔ, bonso a maŋ ko nensaala faŋa, kyɛ bone naŋ so ka ka ba maŋ deɛle a zome a de eŋ nyɛnnoo, la ka ba e lɛ ka noɔ ta yi bee ka a noma. A 17<sup>th</sup>  century, a saŋa na poɔ nyɛnnoo da ba taa daaroŋ bee da ba e kpeɛŋaa a Southern Europe paaloŋ poɔ, a yi a saŋa puori la ka maritime nations of Northern Europe. A ŋaa eebo ba taa sane ŋmɛ, bonso a ŋaa eebo la e mɔlɔ, a ŋaa eebo gbɛɛ yaga maŋ e la a zome nyɔgerebo bee a yi deme. A ŋaa eebo meŋ maŋ soŋ la ka neɛ na toɔ de a gaa ne tateŋɛ ane laafeɛ, bee a mine a ŋaa eebo meŋ maŋ  soŋ la ka ba baŋ de a gaa ne daa mɔlɔ lɛ. A zoma ama e la a kristo biiri bondikpoŋ a ba puoruu poɔ a zuo a zaa a nɔleŋ wagere a Friday dare banaŋ maŋ yeli ka neɛ ta ɔɔ nɛne ana la maŋ e ba nɛne banaŋ maŋ dire bee a meŋ ɔɔrɔ. Newfoundland poɔ, ba ba taa a zie bee wagere kaŋa maŋ ta la ka zie e kuoŋaa naŋ na toɔ soŋ ka stockfish ane nyɛnnoo naŋ na maŋ soŋ ka Poutuguese dene naŋ maŋ waa. A zuiŋ ba da maale la kompiita kaŋa na maŋ soŋ deɛle zome nyɛnnoo na ka a ko  a yi ŋmenaa naŋ ba kyebe zuiŋ. A Norway poɔ, a zome na banaŋ daŋ de niŋe baŋ la  "terranova fisk" (Newfoundland fish) kyɛ wa tasoga kaŋ noba la baŋ ka o e klippfisk (rock fish) bee a piiri na zu onaŋ da be.<ref>Kurlansky, Mark (28 February 2011). ''[https://books.google.com/books?id=JE-UOOe1WnQC Cod]''. Random House. p.&#x20;55. ISBN&#x20;<bdi>978-1-4464-5041-3</bdi>.</ref> A British poɔ, ba meŋ da maale la kompiita kaŋa naŋ maŋ soŋ deɛle a  Grand Banks of Newfoundland, a wagere ŋa poɔ la ka ba boɔlɔ  "habardine" bee "poor john" == Name == A Middle English paaloŋ poɔ, boŋ kuoni ane zonnyɛnnoo la ka ba da boɔlɔ  ''haberdine.''<ref>[https://books.google.com/books?id=MeAaAgAAQBAJ&dq=%27%27poor+john%27%27+%22dried+cod%22&pg=PA61 Tanner J. R. (2013) ''Samuel Pepys and the Royal Navy''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170827213017/https://books.google.co.nz/books?id=MeAaAgAAQBAJ&pg=PA61&lpg=PA61&dq=%27%27poor+john%27%27+%22dried+cod%22&source=bl&ots=aWHsm1MZ1G&sig=K6PX7Ia8hAh5DV7qJIPxaYfEaeA&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwjglt-g1ffVAhVBl5QKHQwoCrIQ6AEIRTAJ#v=onepage&q=%27%27poor%20john%27%27%20%22dried%20cod%22&f=false|date=2017-08-27}} page 61, Cambridge University Press. ISBN</ref><ref>Sutton, David C. (2011) "The Stories of ''Bacalao'': Myth, legend and History" {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170827212106/https://books.google.co.nz/books?id=OTxvBQAAQBAJ&pg=PT311&lpg=PT311&dq=haberdine+etymology&source=bl&ots=-DyznX0V40&sig=Ls9E42m9EARvOia1Zk_Ic_S993Q&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwjjt8Ke3PfVAhXCG5QKHcLPAXAQ6AEIUTAJ#v=onepage&q=haberdine%20etymology&f=false|date=2017-08-27}} In: Helen Saberi (Ed) ''Cured, Smoked, and Fermented'', Proceedings of the Oxford Symposium on Food and Cooking, page 312. ISBN</ref> Cod kuoni, ane a bondirii maŋ maale la yi boma mine yaga poɔ ka a yoe naŋ be a tendaazaa poɔ, a yoe ama zaa yi la a nyege meŋa poore.  John Cabot ŋmɛ la daworo ka a yoe ama maŋ yi la lɛ anaŋ waa bee a waaloŋ naŋ waa a Newfoundland paaloŋ poɔ aseŋ,  ''bacalhau (salgado)'' (Portuguese), ''bacalao salado'' (Spanish), ''bacallau salgado'' (Galician), ''bakailao'' (Basque), ''bacallà salat i assecat'' or ''bacallà salat'' (Catalan), μπακαλιάρος, ''bakaliáros'' (Greek), ''Klippfisch'' (German), ''morue salée'' (French), ''baccalà'' (Italian), ''bacałà'' (Venetian), ''bakalar'' (Croatian), ''bakkeljauw'' (Surinamese Dutch), ''bakaljaw'' (Maltese), ''makayabu'' (Central and East Africa), ''Okporoko'' (Igbo-Nigeria) and ''kapakala'' (Finnish). Other names include ''ráktoguolli/goikeguolli'' (Sami), ''klipfisk'' (Danish) klippfisk/kabeljo (Swedish), ''stokvis/klipvis'' (Netherlandish Dutch), ''saltfiskur'' (Icelandic), ''morue'' (French), ''bartolitius'' (Canadian), and ''saltfish'' (Anglophone I Caribbean). == A Maaloo Sobie == [[Duoro kɔre:Tørreplass for klippfisk, Alta (8579158849).jpg|thumb]] Zoma ama maŋ e la bomma banaŋ maŋ ŋma a zuri a bare, a nyɔge a wɛre a iri a poɔ boma zaa bare kyɛ de a lɛ a eŋ a gbori poɔ a yi ne a koɔ poɔ a wane a koŋkuoŋaa zu, a ŋaa poɔ fo maŋ naŋ nyɛ la lɛ a zommaara naŋ waa. a wagere ŋa poɔ a ba maŋ taa kaaŋ a poɔŋ, a ŋaa puoriŋ la ka ba paaŋ maŋ de a nyɛnnoo a sɔsɔ kyɛ de te deɛle ka ana ko. A saaŋkonnoŋ poɔ, zoma ama daa maŋ deɛle la ŋmenaa poɔ, piiri zu, bee daare ba naŋ maale biŋe zu, kyɛ pampana nansaala bommaala wa la ka a deɛloo ba beri yeŋ poɔ kyɛ ka a maŋ wuli ka a na deɛle dieŋ kyɛ naŋ ko lɛ banaŋ boɔrɔ, a yi a fentedigile ŋa a naŋ saala naŋ maale ka o maŋ terɛ toloŋ wagere zaa. ba maŋ koɔre la o zaa gbuli ka ba ba iri kɔɔre yeni zaa bare o poɔ. [[Duoro kɔre:PortugalOktober2019Peniche017 (49036656513).jpg|thumb]] === Zoma Parɛɛ === Wagere kaŋa da wa ta la a Grand Banks paaloŋ poɔ ane ziiri mine ka zoma ba la kyebe a yi banaŋ nyɔge a zoma zaa baare a koɔ poɔ, bee a mane poɔ bee a bare zaa poore, azuiŋ cod zoma zaa da zo la yi a Atlantiɔ cod poɔ. A paaŋ yi a wagere na a waana ka nyɛnnoo zonne zaa wa kɔɔre a yi ŋa zompeɛlaa, aseŋ pollock, haddock, blue whiting, ling ane tusk. A south Ameriɔa poɔ, zoma anaŋ ba naŋ boɔlɔ pɛpɛɛre naŋ e a Pseudoplatystoma lamboriŋ na poɔ, ana la ka ba maŋ de maale a nyɛnnoo zonkuoni ama, a maŋ de yɔ koɔrɔ viiri ne. == A zoma ama bondimaale (Culinary uses) == [[Duoro kɔre:Bacalao from cod fish.jpg|thumb]] Sɛre ka a na toɔ e bondirii ka noba di, a zone ŋa seŋ ka o e bone naŋ nyoore ka o koɔ zaaa yi o eŋɛ, a de o eŋ kommaaroŋ poɔ ka o buri a ta ŋa bebie ata, a ŋaa eebo poɔ a seŋ ka fo leɛre a koɔ na poɔ onaŋ lɔre a ta gbɛre boyi bee bota bebi yeni zaa poɔ. A Europe paaloŋ poɔ, zome e la bone ba naŋ maŋ de maale ne bondirii parɛɛ gyamaa a dɔgele bondirii mine zu aseŋ daŋgeli ane zama roquettes,<ref>"Nîmes brandade". Everything2. 8 June 2004. Archived from the original on 14 July 2014. Retrieved 14 June 2014.</ref> bee as battered ane a taaba gyamaa poɔ ka ba kyeeŋ ka a bɛ soŋ. A France paaloŋ poɔ, brandade de morue e la bondiraa kaŋ neɛzaa naŋ baŋ ka ba maŋ de la daŋgeli ne zuma ama a lantaa a saaŋ a de kaaŋ ne garlic, olive zama lantaa a nyɔge kyeeŋ. A souther Franɔe poɔ, daŋgeli zeere na ba maŋ moɔ kyɛ anaŋ ka ba maŋ de a lantaa a ɛre a maale ne paste. a boma ama taaba gyamaa bebe a France paaloŋ poɔ, aseŋ, Grand aïoli, ''Raïto'' or ''Gratin de morue. A bondirii a ama maa''loo ane a Potuguese poɔ ba yitaa<ref>Robuchon, Joël (2007). ''Le grand Larousse gastronomique'' (in French). Larousse. ISBN&#x20;<bdi>978-2-03-582360-1</bdi>.</ref>. A Greece paaloŋ poɔ, zome kyeene gbɛɛ yaga anaŋ ka ba maŋ de di ne skordalia. kyɛ a mine gyamaa meŋ naŋ bebe a maaloo meŋ naŋ e a toɔraa lɛ a north - eastern naŋ be a Italy paaloŋ poɔ. A south Italian region of Campania paaloŋ poɔ, nyɛnnoo zoŋkuoni yuori a yi la {{Lang|it|baccalà}} onaŋ meŋ e bone naŋ e zome naŋ pore dare poɔ, azuiŋ zie na koɔ naŋ be a be la ka a maŋ nɔŋ ka ana bebe.<ref>Schwartz, Arthur (1998). ''Naples at Table: Cooking in Campania''. New York: HarperCollins. pp.&#x20;258, 260, 263. ISBN&#x20;<bdi>0-06-018261-X</bdi>.</ref> == Enfuomo == [[Duoro kɔre:Cod preparation.jpg|left|thumb]] [[Duoro kɔre:Saltfiskur.jpg|center|thumb]] [[Duoro kɔre:Tirade BacalaoSecoSalado-Ruso-P1060560.JPG|left|thumb]] [[Duoro kɔre:Morue for sale Nice.jpg|center|thumb]] [[Duoro kɔre:Bacalao valencia.jpg|center|thumb]] == Kaa Kyɛ nyɛ == * List of dried foods * Salted fish * Fish processing * Bacalhau – * Stockfish – * Ackee and saltfish Jamaica paaloŋ bondirii * Collapse of the Atlantic northwest cod fishery == Yelsɛgebinne == == Sommo Yizie == [[Gbuli:Culture connect Africa 2026]] [[Gbuli:Dagaare]] [[Gbuli:Bondiraa]] [[Gbuli:west Africa]] [[Gbuli:Gampɛlɛ zaa]] [[Gbuli:Africa]] [[Gbuli:Mainpage]] [[Gbuli:Ghana]] 5bu2vwfolnonsuvbm4phubpk21wu6si 63635 63634 2026-08-02T12:29:02Z Vision L1 19 63635 wikitext text/x-wiki {{databox|item=Q2428509}} [[Duoro kɔre:Bacalhau (Porto).jpg|thumb]] Zoma kuoni ane zonnyɛnnoo, ana la ka wagere mine ka ba maŋ boɔle '''cod''' bee '''saltfish''' bee '''salt dolly,'''  cod ŋa la ka ba maŋ deɛle  ka a ko, ka banaŋ wa de nyɛnnoo a sɔsɔ ne.  cod la ka ba maŋ deɛle ka a ko ka baba de nyɛnnoo eŋ  stockfish poɔ. Zome nyɛnnoo la boma naŋ bebe kɔɔre ana la ka ba da maŋ de gɛrɛ ne North Atlantiɔ Irigiŋ poɔ kyɛ a e na bondimaale bomamine naŋ be a Atlantiɔ paaloŋ poɔ ane a Mediterranean poɔ. cod Zome kuoni ba deɛlle a eŋ nyɛnnoo, e laa boma banaŋ maala yuomo 500 naŋ pare a Newfoundland, Iceland ane a Fraroe Island, paaloŋ poɔ. A yi a tenne ama puoriŋ, a teŋɛ na kaŋa banaŋ la maala a bondirii ama ŋa  Norway, a be poɔ bee a paaloŋ na poɔ ba boɔlɔ o la ''Klippfisk, ka o pare bammo la cliff-fish.''  A saaŋkompare zome deɛle ama maŋ e la boma banaŋ maŋ deɛle bare yeŋ poɔ, ka ŋmenaa ane saseɛ ŋmeɛrɛɛ. Zenɛ, klippfish la ka ba maŋ deɛle ne fentedegili nansaala bommaala. Kyɛ a western irigiŋ paaloŋ  ane a northern Norway paaloŋ poɔ, ba maŋ deɛle la zome meŋ bare yempoɔ, kyɛ a kpoŋ zie zaa maŋ gaa lla a southern Europe paaloŋ dare poore. == Saadayel == Zome nyɛnnoo, maaloo taa yelsoŋ kpoŋkaŋa naŋ be tendaazaa, da piili la New World ane a Old, kyɛ piili gbɛ yeni, ka ba boɔlɔ,  triangular trade. A yaare viiri Atlantic kyɛ leɛ a saaŋkompare,  Northern European cuisine, kyɛ meŋ naŋ be  Mediterranean, West African, Caribbean, ane Brazilian cuisines. Bondikuoni e la tendaazaa bondikoro mine neɛzaa naŋ baŋ ka a e la sobiri kaŋa banaŋ maŋ tu kyɛ biŋ bondirii, ane zome deɛle taa la bimmo ziiri bee bimmo tɛɛtɛɛ yuomo yaga naŋ pare.<ref>[[:en:Michael_Ruhlman|Ruhlman, Michael]]; Polcyn, Brian. ''Charcuterie: The Craft of Salting, Smoking, and Curing''. New York: W. W. Norton & Company.</ref> Saaŋkonnoŋ poɔ, zome nyɛnnoo da maŋ deɛle la ka a ko,  a sobiri na ba naŋ da maŋ tu la ŋmenaa ane saseɛ poɔ deɛloo, yageloo a eŋ taa daa eŋ bee zu, bee a de deɛle piiri bee kubo naŋ veɛle zu naŋ peɛle a mane noɔre. Boma deɛloo taala tɔnɔ, bonso a maŋ ko nensaala faŋa, kyɛ bone naŋ so ka ka ba maŋ deɛle a zome a de eŋ nyɛnnoo, la ka ba e lɛ ka noɔ ta yi bee ka a noma. A 17<sup>th</sup>  century, a saŋa na poɔ nyɛnnoo da ba taa daaroŋ bee da ba e kpeɛŋaa a Southern Europe paaloŋ poɔ, a yi a saŋa puori la ka maritime nations of Northern Europe. A ŋaa eebo ba taa sane ŋmɛ, bonso a ŋaa eebo la e mɔlɔ, a ŋaa eebo gbɛɛ yaga maŋ e la a zome nyɔgerebo bee a yi deme. A ŋaa eebo meŋ maŋ soŋ la ka neɛ na toɔ de a gaa ne tateŋɛ ane laafeɛ, bee a mine a ŋaa eebo meŋ maŋ  soŋ la ka ba baŋ de a gaa ne daa mɔlɔ lɛ. A zoma ama e la a kristo biiri bondikpoŋ a ba puoruu poɔ a zuo a zaa a nɔleŋ wagere a Friday dare banaŋ maŋ yeli ka neɛ ta ɔɔ nɛne ana la maŋ e ba nɛne banaŋ maŋ dire bee a meŋ ɔɔrɔ. Newfoundland poɔ, ba ba taa a zie bee wagere kaŋa maŋ ta la ka zie e kuoŋaa naŋ na toɔ soŋ ka stockfish ane nyɛnnoo naŋ na maŋ soŋ ka Poutuguese dene naŋ maŋ waa. A zuiŋ ba da maale la kompiita kaŋa na maŋ soŋ deɛle zome nyɛnnoo na ka a ko  a yi ŋmenaa naŋ ba kyebe zuiŋ. A Norway poɔ, a zome na banaŋ daŋ de niŋe baŋ la  "terranova fisk" (Newfoundland fish) kyɛ wa tasoga kaŋ noba la baŋ ka o e klippfisk (rock fish) bee a piiri na zu onaŋ da be.<ref>Kurlansky, Mark (28 February 2011). ''[https://books.google.com/books?id=JE-UOOe1WnQC Cod]''. Random House. p.&#x20;55. ISBN&#x20;<bdi>978-1-4464-5041-3</bdi>.</ref> A British poɔ, ba meŋ da maale la kompiita kaŋa naŋ maŋ soŋ deɛle a  Grand Banks of Newfoundland, a wagere ŋa poɔ la ka ba boɔlɔ  "habardine" bee "poor john" == Name == A Middle English paaloŋ poɔ, boŋ kuoni ane zonnyɛnnoo la ka ba da boɔlɔ  ''haberdine.''<ref>[https://books.google.com/books?id=MeAaAgAAQBAJ&dq=%27%27poor+john%27%27+%22dried+cod%22&pg=PA61 Tanner J. R. (2013) ''Samuel Pepys and the Royal Navy''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170827213017/https://books.google.co.nz/books?id=MeAaAgAAQBAJ&pg=PA61&lpg=PA61&dq=%27%27poor+john%27%27+%22dried+cod%22&source=bl&ots=aWHsm1MZ1G&sig=K6PX7Ia8hAh5DV7qJIPxaYfEaeA&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwjglt-g1ffVAhVBl5QKHQwoCrIQ6AEIRTAJ#v=onepage&q=%27%27poor%20john%27%27%20%22dried%20cod%22&f=false|date=2017-08-27}} page 61, Cambridge University Press. ISBN</ref><ref>Sutton, David C. (2011) "The Stories of ''Bacalao'': Myth, legend and History" {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170827212106/https://books.google.co.nz/books?id=OTxvBQAAQBAJ&pg=PT311&lpg=PT311&dq=haberdine+etymology&source=bl&ots=-DyznX0V40&sig=Ls9E42m9EARvOia1Zk_Ic_S993Q&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwjjt8Ke3PfVAhXCG5QKHcLPAXAQ6AEIUTAJ#v=onepage&q=haberdine%20etymology&f=false|date=2017-08-27}} In: Helen Saberi (Ed) ''Cured, Smoked, and Fermented'', Proceedings of the Oxford Symposium on Food and Cooking, page 312. ISBN</ref> Cod kuoni, ane a bondirii maŋ maale la yi boma mine yaga poɔ ka a yoe naŋ be a tendaazaa poɔ, a yoe ama zaa yi la a nyege meŋa poore.  John Cabot ŋmɛ la daworo ka a yoe ama maŋ yi la lɛ anaŋ waa bee a waaloŋ naŋ waa a Newfoundland paaloŋ poɔ aseŋ,  ''bacalhau (salgado)'' (Portuguese), ''bacalao salado'' (Spanish), ''bacallau salgado'' (Galician), ''bakailao'' (Basque), ''bacallà salat i assecat'' or ''bacallà salat'' (Catalan), μπακαλιάρος, ''bakaliáros'' (Greek), ''Klippfisch'' (German), ''morue salée'' (French), ''baccalà'' (Italian), ''bacałà'' (Venetian), ''bakalar'' (Croatian), ''bakkeljauw'' (Surinamese Dutch), ''bakaljaw'' (Maltese), ''makayabu'' (Central and East Africa), ''Okporoko'' (Igbo-Nigeria) and ''kapakala'' (Finnish). Other names include ''ráktoguolli/goikeguolli'' (Sami), ''klipfisk'' (Danish) klippfisk/kabeljo (Swedish), ''stokvis/klipvis'' (Netherlandish Dutch), ''saltfiskur'' (Icelandic), ''morue'' (French), ''bartolitius'' (Canadian), and ''saltfish'' (Anglophone I Caribbean). == A Maaloo Sobie == [[Duoro kɔre:Tørreplass for klippfisk, Alta (8579158849).jpg|thumb]] Zoma ama maŋ e la bomma banaŋ maŋ ŋma a zuri a bare, a nyɔge a wɛre a iri a poɔ boma zaa bare kyɛ de a lɛ a eŋ a gbori poɔ a yi ne a koɔ poɔ a wane a koŋkuoŋaa zu, a ŋaa poɔ fo maŋ naŋ nyɛ la lɛ a zommaara naŋ waa. a wagere ŋa poɔ a ba maŋ taa kaaŋ a poɔŋ, a ŋaa puoriŋ la ka ba paaŋ maŋ de a nyɛnnoo a sɔsɔ kyɛ de te deɛle ka ana ko. A saaŋkonnoŋ poɔ, zoma ama daa maŋ deɛle la ŋmenaa poɔ, piiri zu, bee daare ba naŋ maale biŋe zu, kyɛ pampana nansaala bommaala wa la ka a deɛloo ba beri yeŋ poɔ kyɛ ka a maŋ wuli ka a na deɛle dieŋ kyɛ naŋ ko lɛ banaŋ boɔrɔ, a yi a fentedigile ŋa a naŋ saala naŋ maale ka o maŋ terɛ toloŋ wagere zaa. ba maŋ koɔre la o zaa gbuli ka ba ba iri kɔɔre yeni zaa bare o poɔ. [[Duoro kɔre:PortugalOktober2019Peniche017 (49036656513).jpg|thumb]] === Zoma Parɛɛ === Wagere kaŋa da wa ta la a Grand Banks paaloŋ poɔ ane ziiri mine ka zoma ba la kyebe a yi banaŋ nyɔge a zoma zaa baare a koɔ poɔ, bee a mane poɔ bee a bare zaa poore, azuiŋ cod zoma zaa da zo la yi a Atlantiɔ cod poɔ. A paaŋ yi a wagere na a waana ka nyɛnnoo zonne zaa wa kɔɔre a yi ŋa zompeɛlaa, aseŋ pollock, haddock, blue whiting, ling ane tusk. A south Ameriɔa poɔ, zoma anaŋ ba naŋ boɔlɔ pɛpɛɛre naŋ e a Pseudoplatystoma lamboriŋ na poɔ, ana la ka ba maŋ de maale a nyɛnnoo zonkuoni ama, a maŋ de yɔ koɔrɔ viiri ne. == A zoma ama bondimaale (Culinary uses) == [[Duoro kɔre:Bacalao from cod fish.jpg|thumb]] Sɛre ka a na toɔ e bondirii ka noba di, a zone ŋa seŋ ka o e bone naŋ nyoore ka o koɔ zaaa yi o eŋɛ, a de o eŋ kommaaroŋ poɔ ka o buri a ta ŋa bebie ata, a ŋaa eebo poɔ a seŋ ka fo leɛre a koɔ na poɔ onaŋ lɔre a ta gbɛre boyi bee bota bebi yeni zaa poɔ. A Europe paaloŋ poɔ, zome e la bone ba naŋ maŋ de maale ne bondirii parɛɛ gyamaa a dɔgele bondirii mine zu aseŋ daŋgeli ane zama roquettes,<ref>"[http://everything2.com/index.pl?node=Brandade%20de%20morue%20de%20Nimes Nîmes brandade]". Everything2. 8 June 2004. Archived from the original on 14 July 2014. Retrieved 14 June 2014.</ref> bee as battered ane a taaba gyamaa poɔ ka ba kyeeŋ ka a bɛ soŋ. A France paaloŋ poɔ, brandade de morue e la bondiraa kaŋ neɛzaa naŋ baŋ ka ba maŋ de la daŋgeli ne zuma ama a lantaa a saaŋ a de kaaŋ ne garlic, olive zama lantaa a nyɔge kyeeŋ. A souther Franɔe poɔ, daŋgeli zeere na ba maŋ moɔ kyɛ anaŋ ka ba maŋ de a lantaa a ɛre a maale ne paste. a boma ama taaba gyamaa bebe a France paaloŋ poɔ, aseŋ, Grand aïoli, ''Raïto'' or ''Gratin de morue. A bondirii a ama maa''loo ane a Potuguese poɔ ba yitaa<ref>Robuchon, Joël (2007). ''[https://books.google.com/books?id=ybCDPQAACAAJ Le grand Larousse gastronomique]'' (in French). Larousse. ISBN&#x20;<bdi>978-2-03-582360-1</bdi>.</ref>. A Greece paaloŋ poɔ, zome kyeene gbɛɛ yaga anaŋ ka ba maŋ de di ne skordalia. kyɛ a mine gyamaa meŋ naŋ bebe a maaloo meŋ naŋ e a toɔraa lɛ a north - eastern naŋ be a Italy paaloŋ poɔ. A south Italian region of Campania paaloŋ poɔ, nyɛnnoo zoŋkuoni yuori a yi la {{Lang|it|baccalà}} onaŋ meŋ e bone naŋ e zome naŋ pore dare poɔ, azuiŋ zie na koɔ naŋ be a be la ka a maŋ nɔŋ ka ana bebe.<ref>Schwartz, Arthur (1998). ''Naples at Table: Cooking in Campania''. New York: HarperCollins. pp.&#x20;258, 260, 263. ISBN&#x20;<bdi>0-06-018261-X</bdi>.</ref> == Enfuomo == [[Duoro kɔre:Cod preparation.jpg|left|thumb]] [[Duoro kɔre:Saltfiskur.jpg|center|thumb]] [[Duoro kɔre:Tirade BacalaoSecoSalado-Ruso-P1060560.JPG|left|thumb]] [[Duoro kɔre:Morue for sale Nice.jpg|center|thumb]] [[Duoro kɔre:Bacalao valencia.jpg|center|thumb]] == Kaa Kyɛ nyɛ == * List of dried foods * Salted fish * Fish processing * Bacalhau – * Stockfish – * Ackee and saltfish Jamaica paaloŋ bondirii * Collapse of the Atlantic northwest cod fishery == Yelsɛgebinne == == Sommo Yizie == [[Gbuli:Culture connect Africa 2026]] [[Gbuli:Dagaare]] [[Gbuli:Bondiraa]] [[Gbuli:west Africa]] [[Gbuli:Gampɛlɛ zaa]] [[Gbuli:Africa]] [[Gbuli:Mainpage]] [[Gbuli:Ghana]] nzc4wx82rrpzulhqhp68jqnwb4b7l4g Fat Boy (hamburger) 0 7313 63632 63382 2026-08-02T12:14:37Z Vision L1 19 63632 wikitext text/x-wiki {{databox|item=Q107016007}} Fat Boy bee Fatboy e la a hamburger ne nɛmmaaroŋ kaŋa yiibi zie naŋ e a Greek paaloŋ poɔ a buger  naŋ be a  Winnipeg, Manitoba. A Greek<ref>"[https://www.cbc.ca/news/canada/manitoba/fat-boy-burger-winnipeg-icon-1.5344645 How the Fat Boy burger became a Winnipeg icon"]. CBC.ca. Retrieved May 14, 2021.</ref> paaloŋ bondirii dire bee ziiri koɔroo gyamaa bebe  Winnipeg naŋ ŋmeɛrɛ nyaa ka banaŋ la wane a burger a paaloŋ na poɔ kyɛ ka daaŋa koɔreba ane bondikoɔre ziire mi mine meŋ manne ka ba mannoo na e a toɔraa ane lɛ ba taaba banaŋ naŋ manne.<ref>Sanderson, David (April 14, 2019). [https://www.winnipegfreepress.com/local/in-a-city-with-no-shortage-of-greek-burger-joints-dairy-delight-is-home-to-a-winnipeg-dynasty-508550862.html "In a city with no shortage of Greek burger joints, Dairy Delight is home to a dynasty"]. ''Winnipeg Free Press''. Retrieved May 15, 2021.</ref>  Fat Boy e la bondiraa kaŋa naŋ maŋ nɔŋ ka o kyɛne ne zie banaŋ dire tigiri  azuiŋ ka fooŋ wa nyɛrɛ a lɛ wuli ka anaŋ ne nɛmmaaroŋ la kyɛnɛ, toose, lettuce, ane  dill pickles, a paaŋ pale boma nansaala na maŋ boɔle ka mayonnaise ane mustard.<ref>[https://www.canadianliving.com/food/entertaining/article/10-tastes-of-winnipeg "10 tastes of Winnipeg"]. Canadian Living. January 16, 2012. Retrieved May 15, 2021.</ref><ref>[http://www.winnipegfreepress.com/historic/33019244.html "Aug 2008: Who you callin' fat?"]. ''Winnipeg Free Press''. August 23, 2008.</ref> Ane a zaa ka Fat boy taa la a yiibu zie meŋa, Fat boy yiibu zie meŋa la ka ba boɔlɔ ka Winnipeg , a yelŋa piili la a 1950 yuoni poɔ kpaaroŋ kaŋa ba naŋ boɔlɔ ka city's Greek-owned burger restaurant ane  drive-ins aseŋ, uniors, Georges, Dairi-wip, Mrs. Mike's, VJ's, Daly Burger, Dairy Delight, the Red Top, Super Boys ane a taaba gyamaa.<ref>[https://www.eatthistown.ca/the-winnipeg-fatboy/ "The Winnipeg Fatboy"]. Eat This Town. August 25, 2016. Retrieved May 14, 2021.</ref><ref>[https://www.tourismwinnipeg.com/eat-and-drink/peg-city-grub/read,post/307/junior-s-more-than-just-fat-boys "Junior's:More than just Fat Boys"]. Peg City Grub. Retrieved May 14, 2021.</ref><ref>"Manitoba Food History Project 'trucks along'". Manitoba Co-operator. November 12, 2019. Retrieved May 15, 2021.</ref> A tɛɛtɛɛ feeŋ naŋ be a Fat Boy ama poɔ la “ chilli burger", kyɛ a meŋ be la a Winnipegg ka o tɛge la burger meŋ be la a nɛne sauɔe naŋ poɔ bee sazu ka ba maŋ di ne tere kaŋa  boore na kyakyare. == Sommo Yizie == [[Gbuli:Culture connect Africa 2026]] [[Gbuli:Dagaare]] [[Gbuli:Bondiraa]] [[Gbuli:west Africa]] [[Gbuli:Gampɛlɛ zaa]] [[Gbuli:Africa]] [[Gbuli:Mainpage]] [[Gbuli:Ghana]] l1accevvzzb3wdd50lihq92uzh26hag 63633 63632 2026-08-02T12:15:51Z Vision L1 19 63633 wikitext text/x-wiki {{databox|item=Q107016007}} Fat Boy bee Fatboy e la a hamburger ne nɛmmaaroŋ kaŋa yiibi zie naŋ e a Greek paaloŋ poɔ a buger  naŋ be a  Winnipeg, Manitoba. A Greek<ref>"[https://www.cbc.ca/news/canada/manitoba/fat-boy-burger-winnipeg-icon-1.5344645 How the Fat Boy burger became a Winnipeg icon"]. CBC.ca. Retrieved May 14, 2021.</ref> paaloŋ bondirii dire bee ziiri koɔroo gyamaa bebe  Winnipeg naŋ ŋmeɛrɛ nyaa ka banaŋ la wane a burger a paaloŋ na poɔ kyɛ ka daaŋa koɔreba ane bondikoɔre ziire mi mine meŋ manne ka ba mannoo na e a toɔraa ane lɛ ba taaba banaŋ naŋ manne.<ref>Sanderson, David (April 14, 2019). [https://www.winnipegfreepress.com/local/in-a-city-with-no-shortage-of-greek-burger-joints-dairy-delight-is-home-to-a-winnipeg-dynasty-508550862.html "In a city with no shortage of Greek burger joints, Dairy Delight is home to a dynasty"]. ''Winnipeg Free Press''. Retrieved May 15, 2021.</ref>  Fat Boy e la bondiraa kaŋa naŋ maŋ nɔŋ ka o kyɛne ne zie banaŋ dire tigiri  azuiŋ ka fooŋ wa nyɛrɛ a lɛ wuli ka anaŋ ne nɛmmaaroŋ la kyɛnɛ, toose, lettuce, ane  dill pickles, a paaŋ pale boma nansaala na maŋ boɔle ka mayonnaise ane mustard.<ref>[https://www.canadianliving.com/food/entertaining/article/10-tastes-of-winnipeg "10 tastes of Winnipeg"]. Canadian Living. January 16, 2012. Retrieved May 15, 2021.</ref><ref>[http://www.winnipegfreepress.com/historic/33019244.html "Aug 2008: Who you callin' fat?"]. ''Winnipeg Free Press''. August 23, 2008.</ref> Ane a zaa ka Fat boy taa la a yiibu zie meŋa, Fat boy yiibu zie meŋa la ka ba boɔlɔ ka Winnipeg , a yelŋa piili la a 1950 yuoni poɔ kpaaroŋ kaŋa ba naŋ boɔlɔ ka city's Greek-owned burger restaurant ane  drive-ins aseŋ, uniors, Georges, Dairi-wip, Mrs. Mike's, VJ's, Daly Burger, Dairy Delight, the Red Top, Super Boys ane a taaba gyamaa.<ref>[https://www.eatthistown.ca/the-winnipeg-fatboy/ "The Winnipeg Fatboy"]. Eat This Town. August 25, 2016. Retrieved May 14, 2021.</ref><ref>[https://www.tourismwinnipeg.com/eat-and-drink/peg-city-grub/read,post/307/junior-s-more-than-just-fat-boys "Junior's:More than just Fat Boys"]. Peg City Grub. Retrieved May 14, 2021.</ref><ref>[https://www.manitobacooperator.ca/news-opinion/news/local/foodthe-gateway-to-history/ "Manitoba Food History Project 'trucks along'".] Manitoba Co-operator. November 12, 2019. Retrieved May 15, 2021.</ref> A tɛɛtɛɛ feeŋ naŋ be a Fat Boy ama poɔ la “ chilli burger", kyɛ a meŋ be la a Winnipegg ka o tɛge la burger meŋ be la a nɛne sauɔe naŋ poɔ bee sazu ka ba maŋ di ne tere kaŋa  boore na kyakyare. == Sommo Yizie == [[Gbuli:Culture connect Africa 2026]] [[Gbuli:Dagaare]] [[Gbuli:Bondiraa]] [[Gbuli:west Africa]] [[Gbuli:Gampɛlɛ zaa]] [[Gbuli:Africa]] [[Gbuli:Mainpage]] [[Gbuli:Ghana]] se4rzuzd9tnwwnhwbfii49glioxeadb Camel 0 7362 63644 63361 2026-08-03T06:29:53Z Vision L1 19 63644 wikitext text/x-wiki {{databox|item=Q6200184}} [[Duoro kɔre:07. Camel Profile, near Silverton, NSW, 07.07.2007.jpg|thumb]] A '''camel''' (a {{langx|la|camelus}} ane {{langx|grc|κάμηλος}} ({{Transliteration|el|kamēlos}}) a yi dakoroŋ Semitic: ''gāmāl'')<ref>"camel". The New Oxford American Dictionary (2nd ed.). Oxford University Press, Inc. 2005.</ref><ref>Herper, Douglas. "[http://www.etymonline.com/index.php?term=camel camel]". Online Etymology Dictionary. [https://web.archive.org/web/20130927090522/http://www.etymonline.com/index.php?term=camel Archived] from the original on 27 September 2013. Retrieved 28 November 2012.</ref> o e la even-toed ungulate a be genus '''''Camelus''''' that naŋ maŋ taa a puoriŋ zi-gole kãã ka ba boɔlɔ "humps" a be o puoriŋ. Camels leɛre a ka a e yiri donne maŋ kɔɔre la kyɛ, a naŋ e bonvoba, a maŋ baŋ e la seemaa (camel beroŋ ane seemaa) ane bonyɛree (a na baŋ e la boma naŋ yi a camel kɔɔloŋ poɔ). Camels e la tontondonne a gaŋaa zaa a soma ko desert habitat a kyɛ e boma naŋ maŋ baŋ soŋ noba sori tuubu lããfeeloŋ ane cargo. camel boor-sonne mine ata la bebe. A one-humped dromedary a e 94% yageroŋ a adonɛɛ camel poɔ, ane a two-humped Bactrian camel naŋ e 6%. A wild Bactrian camel e la boŋ naŋ e o toɔraa naŋ ba paale a yiri Bactrian camel poɔ, kyɛ taa toɔrɔ, ane boma 1,000 mine fēē. [[Duoro kɔre:Camelus bactrianus (55026866188).jpg|thumb]] A yelbiri ''camel'' maŋ boɔle la yɛrɛɛ lɛ, kyɛ ka a ona naŋ tori e "camelid", ka fõõ na paale boma ayɔpoi ka a e Camelidae: a camels menne (a boorɔ ata ama poɔ), a pãã paale a "New World" camelids: a llama, a alpaca, a guanaco, ane a vicuña, meŋ naŋ be ayoŋ a paale Lamini boorɔ poɔ Camelids a e a North America a Eocene wagere, ane a camel sããma boorɔ ka ana la, ''Paracamelus'', ka ba de yiniŋ a Bering land bridge a gaa neŋ Asia a Miocene wagere mine naŋ pare poɔ, aŋa yuomo 6 million mine naŋ pare. == Taxonomy == === Extant species === [[Duoro kɔre:2011 Trampeltier 1528.JPG|thumb]] [[Duoro kɔre:Camelus dromedarius at Tierpark Berlin (1).JPG|thumb]] [[Duoro kɔre:2017-09-03 AT Engelhartstetten, Schloss Hof, Camelus ferus (32226959887).jpg|thumb]] Boma ata la e extant: == La nyɛ == * Afghan cameleers in Australia * Australian feral camel * Camel howdah * Camel milk * Camel racing * Camel train (caravan) * Camel urine * Camel wrestling * ''Camelops'' * Syrian camel * Dromedary * List of animals with humps * Xerocole ==Sommo Yizie== [[Gbuli:Culture connect Africa 2026]] [[Gbuli:Dagaare]] [[Gbuli:Bondiraa]] [[Gbuli:west Africa]] [[Gbuli:Gampɛlɛ zaa]] [[Gbuli:Africa]] [[Gbuli:Mainpage]] [[Gbuli:Ghana]] 1n7lirn34n7awlnvholh4b06204y2z4 63645 63644 2026-08-03T06:33:50Z Vision L1 19 63645 wikitext text/x-wiki {{databox|item=Q6200184}} [[Duoro kɔre:07. Camel Profile, near Silverton, NSW, 07.07.2007.jpg|thumb]] A '''camel''' (a {{langx|la|camelus}} ane {{langx|grc|κάμηλος}} ({{Transliteration|el|kamēlos}}) a yi dakoroŋ Semitic: ''gāmāl'')<ref>"camel". The New Oxford American Dictionary (2nd ed.). Oxford University Press, Inc. 2005.</ref><ref>Herper, Douglas. "[http://www.etymonline.com/index.php?term=camel camel]". Online Etymology Dictionary. [https://web.archive.org/web/20130927090522/http://www.etymonline.com/index.php?term=camel Archived] from the original on 27 September 2013. Retrieved 28 November 2012.</ref> o e la even-toed ungulate a be genus '''''Camelus''''' that naŋ maŋ taa a puoriŋ zi-gole kãã ka ba boɔlɔ "humps" a be o puoriŋ. Camels leɛre a ka a e yiri donne maŋ kɔɔre la kyɛ, a naŋ e bonvoba, a maŋ baŋ e la seemaa (camel beroŋ ane seemaa) ane bonyɛree (a na baŋ e la boma naŋ yi a camel kɔɔloŋ poɔ). Camels e la tontondonne a gaŋaa zaa a soma ko desert habitat a kyɛ e boma naŋ maŋ baŋ soŋ noba sori tuubu lããfeeloŋ ane cargo. camel boor-sonne mine ata la bebe. A one-humped dromedary a e 94% yageroŋ a adonɛɛ camel poɔ, ane a two-humped Bactrian camel naŋ e 6%. A wild Bactrian camel e la boŋ naŋ e o toɔraa naŋ ba paale a yiri Bactrian camel poɔ, kyɛ taa toɔrɔ, ane boma 1,000 mine fēē. [[Duoro kɔre:Camelus bactrianus (55026866188).jpg|thumb]] A yelbiri ''camel'' maŋ boɔle la yɛrɛɛ lɛ, kyɛ ka a ona naŋ tori e "camelid", ka fõõ na paale boma ayɔpoi ka a e Camelidae: a camels menne (a boorɔ ata ama poɔ), a pãã paale a "New World" camelids: a llama, a alpaca, a guanaco, ane a vicuña, meŋ naŋ be ayoŋ a paale Lamini<ref>Bornstein, Set (2010). [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2994293 "Important ectoparasites of Alpaca (Vicugna pacos)"]. Acta Veterinaria Scandinavica. 52 (Suppl 1) S17. doi:10.1186/1751-0147-52-S1-S17. ISSN 1751-0147. PMC 2994293.</ref> boorɔ poɔ Camelids a e a North America a Eocene wagere, ane a camel sããma boorɔ ka ana la, ''Paracamelus'', ka ba de yiniŋ a Bering land bridge a gaa neŋ Asia a Miocene wagere mine naŋ pare poɔ, aŋa yuomo 6 million mine naŋ pare. == Taxonomy == === Extant species === [[Duoro kɔre:2011 Trampeltier 1528.JPG|thumb]] [[Duoro kɔre:Camelus dromedarius at Tierpark Berlin (1).JPG|thumb]] [[Duoro kɔre:2017-09-03 AT Engelhartstetten, Schloss Hof, Camelus ferus (32226959887).jpg|thumb]] Boma ata la e extant: == La nyɛ == * Afghan cameleers in Australia * Australian feral camel * Camel howdah * Camel milk * Camel racing * Camel train (caravan) * Camel urine * Camel wrestling * ''Camelops'' * Syrian camel * Dromedary * List of animals with humps * Xerocole ==Sommo Yizie== [[Gbuli:Culture connect Africa 2026]] [[Gbuli:Dagaare]] [[Gbuli:Bondiraa]] [[Gbuli:west Africa]] [[Gbuli:Gampɛlɛ zaa]] [[Gbuli:Africa]] [[Gbuli:Mainpage]] [[Gbuli:Ghana]] b0qxaax0qnpe0n37ol8gmqjtdc2nnu0 Cow's trotter 0 7374 63639 63390 2026-08-02T14:01:23Z Vision L1 19 63639 wikitext text/x-wiki {{databox|item=Q12488531}} [[Duoro kɔre:Cow hoof.JPG|thumb]] [[Duoro kɔre:Dr. David Roberts practical home veterinarian (1906) (20809180518).jpg|thumb]] A '''cow's trotters''' e la boɔlaa na ba naŋ de ko naabo nafegɛ. Ba baŋ de la a boma ama maale neŋ bondirii boorɔ zaa a donɛɛ ŋa poɔ, a gaŋaa zaa a Asian, African, French, ane a Caribbean bondirii maaloo. Latin American meŋ ma de la naabo nagbagela maale ne la ba saaŋkoŋ bondirii kpoŋ zie zaa. A yi a naabo puoriŋ, ba na baŋ la de la boɔ, peroo and dobaa nagbagela meŋ na baŋ maale la bondirii. == Bigruu == Naabo nagbagela ba maŋ taa buuloŋ bee nɛne zaa; kyɛ ka kɔba ane naferɛ naane, o maŋ e la gbaŋo, tendons ane cartilage. Bondirii maaloo poɔ, a naabo nagbagela maŋ taa la zɛgeroŋ kaŋa a yi o waaloŋ na a gbaŋo naŋ maŋ bale lɛ na ka o ɔɔbo meŋ naŋ maŋ e mɔlɔ ane o meŋ lɛ a kɔna naŋ maŋ e ka o waa. Ka fõõ boɔrɔ ka o e noɔŋ kyɛ bale, o dɔge kɔɔroo, bee see ka fo eŋ faŋa a doge saŋa, a ŋaa na vɛŋ la ka a purimo na yi eŋ a zeɛreŋ. [[Duoro kɔre:Soto Kaki Mencos Betawi.JPG|thumb]] Lesiri poɔŋ, a Western bondirii maaloo poɔ, ba ba maŋ kyaara ɔɔrɔ nagbagela, kyɛ ba maŋ ennɛ o nanɛne poɔ kyɛ maŋ eŋ shank. Ta la yeli, a cut, gbɛɛ yaga maŋ poɔ la a e a nanɛne poɔ. A Indonesian bondirii maaloo poɔ, ba maŋ de naabo nagbagela ka o e bonnoɔŋ. A gulai tunjang bee gulai kaki e la nagbagela spicy sonne a Padang bondi-maaloo poɔ. Kyɛ ka soso kaki sapi e saaŋkoŋ soso spicy zeɛre ba naŋ maŋ de bits naŋ e tendos, cartilage ane gbaŋo a yi a nagbagela poɔ. A zeɛre ŋa pore la a Indonesia poɔ, a gaŋaa zaa Betawi bondi-maalee poɔ. == Dishes == * [[Duoro kɔre:Yam tin khwai.jpg|thumb]]''Caldo de Mocotó'', a Brazilian naabo nagbagela zeɛre, pore la a Northeast Region poɔ * Naabo nagbagela zeɛre a Jamaica poɔ * ''El Hergma/Hargma'' (الهركمة) or ''El-Ker'ine/Ker3ine'' (الكرعين) a Maghreb tenne(Tunisia,Algeria,Morocco). A traditional dish of cow's, calves' or lamb's trotters/feet with a base of chickpeas and a spicy (watery) sauce. * ''Gulai tunjang'', spicy cow's trotters curry in Minangkabau cuisine in Indonesia * ''Kare-kare'' in the Philippines can use cow's trotters * ''Kaware‘'' ({{Lang|arz|كوارع}}) in Egypt * ''Khash'' in Armenia, Azerbaijan and Iran, also known as ''pacha'' in Iraq and Turkey * ''Makongoro'' in Tanzania * ''Mangqina/Mazondo'' in Zimbabwe * ''Mão de vaca'', in the traditional cuisine of Cabo Verde, is a cow trotter soup made using pureed chickpeas.<sup>&#x5B;''citation needed''&#x5D;</sup> * ''Mie kocok'', an Indonesian beef noodle soup, which contains rich beef consommé soup, beef tendon or slices of cow's trotters, bean sprouts and meatball. * ''Nkwobi'' in Nigeria * ''Paya'' in Pakistan * ''Sagol'' in Korean cuisine * ''Soto mie Bogor'' noodle soup uses slices of cow's trotters from Indonesia. * ''Soto kaki sapi'', spicy cow's trotters soup in Indonesian cuisine * ''Thlakwana'' in South Africa.<ref>https://www.regoseatery.wordpress.com/2019/04/05/ditlhakwana/amp/date</ref><ref>https://meplusfood.com/</ref> * ''Yam tin khwai'' in Thai cuisine, a spicy and sour Northern Thai soup made with the hoof of a water buffalo. == Meŋ la kaa kyɛ == * Chicken feet * Claws * Offal * Pig's trotters * Sheep's trotters == Sommo yizie == <ref>https://www.theguardian.com/lifeandstyle/wordofmouth/2012/oct/02/sole-food-eating-feet</ref> [[Gbuli:Culture connect Africa 2026]] [[Gbuli:Dagaare]] [[Gbuli:Bondiraa]] [[Gbuli:west Africa]] [[Gbuli:Gampɛlɛ zaa]] [[Gbuli:Africa]] [[Gbuli:Mainpage]] [[Gbuli:Ghana]] 1y3lsyswlnnbwwu31trccc2xdpw5zga Cappon magro 0 7377 63640 63488 2026-08-02T14:06:51Z Vision L1 19 63640 wikitext text/x-wiki {{databox|item=Q3657790}} '''Cappon magro''' ( Italian: [<nowiki/>[[Kap'pom 'ma:gro]]]; Ligurian: capon magro, Ligurian: [<nowiki/>[[ka,puŋ 'ma:gru]]]) eɛ Genoese salad ŋa baŋ maŋ de koɔŋ poɔ seemaa neŋ vaare a de dɔgle hardtack baŋ bimaa naŋ yiniŋ aŋa pyramid baŋ paale sauce. [[Duoro_kɔre:Cappon_magro_2010-06_(4723560179).jpg|thumb]] Seemaa mine meŋ naŋ la yiniŋ cappon magro la capponatta Liguria poɔ (Ligurian: cappunadda), Sardinia poɔ baŋ boɔla capponata aneŋ caponata estiva bee caponata di pesce campania poɔ. O e la salad ŋa baŋ maŋ de kombie, cucumber, samaane, lettuce, gyɛlɛ dogre, borttaga aneŋ dried tuna baŋ de olive oil paale.<ref>Touring Club Italiano, ''Guida all'Italia gastronomica'', p. 192</ref> [[Duoro_kɔre:CapponMagroMD.jpg|thumb]] == Yuori == Cappon magro muni la 'fast-day capon'. Ane a siimaa ŋa naŋ ba taa nɛne boorɔ zaa o poɔ zuŋ, Traditional Catholic Fasting begri wuleeŋ ka o somaŋ ko ba nɔ le beri a paale christmas eve. Capon begɛ wonee poultry capon naŋ e Christmas lesiri seemaa. Bee baŋ ka o yinee biscuit base, bigire poɔŋ aŋa French chapon, baŋ maŋ ŋmaa paanoɔ a de garlic sɔ kyɛ di eŋ zeɛre muni bee salad laa muni.<ref>Waverly Root, The Food of Italy, 1971, <nowiki>ISBN 0-394-72429-1</nowiki>, p. 362</ref> Ba na baŋ la yeleŋ ka o e la a zoma nɛne mine baŋ boɔla "cappone" (kyɛ bee gurnad bee red mullet).<ref>Gillian Riley, The Oxford Companion to Italian Food, p. 290</ref> == Sommo yizie == [[Gbuli:Culture connect Africa 2026]] [[Gbuli:Dagaare]] [[Gbuli:Bondiraa]] [[Gbuli:west Africa]] [[Gbuli:Gampɛlɛ zaa]] [[Gbuli:Africa]] [[Gbuli:Mainpage]] [[Gbuli:Ghana]] ff9xl34m5y0i4zu1bz199hwau9p4wh7 Toma daana yeli:Revi C. 3 7385 63641 63614 2026-08-02T14:20:27Z Pathoschild 409 global user pages ([[m:Synchbot|requested by Revi C.]]) 63641 wikitext text/x-wiki __NOINDEX__<div class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">[[File:Revi logo (pink).png|thumb|center|<span style="color:red">PLEASE DO NOT LEAVE MESSAGE HERE!</span>]] '''<span style="color:red"> BEFORE YOU BLOCK MY ACCOUNT: IF MY EDIT SUMMARY INCLUDE PREFIX </span>''(Script)''<span style="color:red">, DON'T BLOCK ME, JUST TELL ME TO SLOW DOWN AT COMMONS' TALK PAGE. IT IS AN AUTOMATED SCRIPT BEING USED ON COMMONS TO MOVE FILES.</span>''' Instead, please leave your message following site: <br /> [[File:Wikidata-logo-en.svg|45px|link=d:User talk:Revi C.]] [[d:User talk:Revi C.]] for Wikidata (Interwiki links) stuff <!--(I am {{int:Group-sysop}} there)--> <br /> [[File:Commons-logo.svg|45px|link=commons:User talk:Revi C.]] [[commons:User talk:Revi C.]] for renaming stuff or [[User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] action (I am {{int:Group-sysop}} there) <br /> [[File:Wikimedia Community Logo optimized.svg|45px|link=m:User talk:Revi C.]] [[meta:User talk:Revi C.]] for other stuff (User right notification, revert message, etc...) Messages left on this page may be reverted or moved without any response.</div> 5b8qtz4dnjnrhc9ts3mku14m3gujbq8 Toma daana:-revi 2 7387 63642 2026-08-02T14:54:26Z Pathoschild 409 global user pages ([[m:Synchbot|requested by Revi C.]]) 63642 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[User:Revi C.]] 88g0cv17whfgb1wkeh281mptujwtlut Toma daana yeli:-revi 3 7388 63643 2026-08-02T15:33:56Z Pathoschild 409 global user pages ([[m:Synchbot|requested by Revi C.]]) 63643 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[User talk:Revi C.]] o9z79lcc9a9pfmqmrod5w3eyk4q9i0o