Wikipedia
eewiki
https://ee.wikipedia.org/wiki/Axa_do_%C5%8Ag%C9%94
MediaWiki 1.47.0-wmf.3
first-letter
Media
Special
Talk
User
User talk
Wikipedia
Wikipedia talk
File
File talk
MediaWiki
MediaWiki talk
Template
Template talk
Help
Help talk
Category
Category talk
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Event
Event talk
United Gold Coast Convention
0
11338
61632
2026-05-22T12:08:43Z
Leayivor
14505
Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1354053403|United Gold Coast Convention]]"
61632
wikitext
text/x-wiki
'''United Gold Coast Convention''' ('''UGCC''') nye dukɔmevinyenye ƒe habɔbɔ gbãtɔ si nɔ Gold Coast (si nye [[Gana|Ghana]] fifia) si di ɖokuisinɔnɔ le Xexemeʋa Evelia megbe. <ref>https://dx.doi.org/10.5040/9781474249454.ch-009</ref> <ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/history/independence.php</ref> Woɖoe le August 4 lia dzi le ƒe 1947 me kple taɖodzinu be woaxɔ ɖokuidziɖuɖu "le ɣeyiɣi kpuitɔ kekeake me" to Afrikatɔ agbalẽnyalawo abe J. B. Danquah, A. G. Grant, R. A. Awoonor-Williams, Edward Akufo Addo, kple ame bubuwo. Amewo hã kpɔ gome le eme, siwo dometɔ aɖewoe nye asitsala kple nufiala siwo wu suku nu, siwo kpe asi ɖe UGCC ŋu. Enye dukɔ bliboa ƒe ʋiʋli si ƒe taɖodzinue nye be wòaƒo amegãwo kple amewo nu ƒu ɖekae, ana Ghana-viwo nagakpɔ ŋusẽ ɖe dziɖuɖua dzi, ana habɔbɔ siwo li la nawɔ ɖeka, eye wòadzra wo ɖo ɖe ɣeyiɣi si me dukɔa aɖu eɖokui dzi la ŋu.<ref>{{Cite journal|last=273–297}}</ref> J. B. Danquah, amesi nye UGCC ƒe zimenɔla esime woɖoe la, kpe [[Kwame Nkrumah|Nkrumah]] be wòava zu Takpekpea ƒe agbalẽŋlɔla le ƒe 1947 me, amesi dze dɔwɔwɔ gɔme enumake. Habɔbɔa ƒe ŋgɔnɔlawo bia be woatsɔ agbalẽnyalawo aɖɔli Amegã siwo le Sewɔtakpekpea me. United Gold Coast Convention tia eƒe ŋgɔnɔlawo be woanye [[Kwame Nkrumah]], si nye Agbalẽŋlɔla Gãtɔ. Gake le nya aɖe si wotsɔ ɖe eŋu be ewɔ ɖoɖo ɖe Nkrumah ƒe kpɔkplɔ ŋu ta la, wolée hedee gaxɔ me. <ref>https://dx.doi.org/10.1093/ww/9780199540884.013.u158013</ref> UGCC ƒe ŋgɔnɔlawo dome gblẽ eye Kwame Nkrumah yi edzi ɖo Convention People's Party (CPP) le ƒe 1949 me hena ɖokuidziɖuɖu. <ref name="10.2307/j.ctvk3gm60.9">{{Cite journal|last=52–72}}</ref> Le March 1948 me la, wolé Nkrumah eye wodée de gaxɔ me kpe ɖe UGCC ƒe ŋgɔnɔla bubuwo ŋu. Britain dziɖuɖumegãwo lée le eƒe dunyaheɖoɖowo ta. Emegbe Nkrumah do le UGCC me le eƒe ablɔɖe megbe eye wòva ɖo CPP (Convention People's Party) anyi. Le ƒe 1949 me la, dunyaheha sia ƒe taɖodzinue nye be yeaƒo dunyaheha vovovowo nu ƒu.
=== Sewɔtakpekpe ƒe tiatiawɔwɔ ===
{| class="sortable wikitable"
!Tiatiawɔwɔ
! UGCC ƒe akɔdada ƒe xexlẽme
! Akɔdadawo ƒe gomekpɔkpɔ
! Zikpuiwo
! +/-
! Ɖoƒe
! Tiatiawɔwɔ me tsonu
|-
| align="center" | Ƒe 1951 me
| align="center" | 6,337 ye
| align="center" | 36.81% .
| align="center" | 3. 3.
| align="center" |
| align="center" | 2 lia
| align="left" | Sewɔtakpekpea ƒe tsitretsiɖeŋulawo
|-
|}
Dunyaheha me tɔ etɔ̃ xɔ zikpuiwo le tiatia la me, siwo dometɔ aɖewoe nye J. B. Danquah na Akim Abuakwa Central kple William Ofori Atta, si nye [[:en:Abuakwa_State_College|Abuakwa State College]] ƒe Tatɔ, na Akim Abuakwa West, wo ame evea siaa le Ɣedzeƒe Nutome. Etɔ̃lia nye Gerald Otoo Awuma na Akpini-Asogli le Trans-Volta Togoland.
== United Gold Coast Convention kple ɖokuisinɔnɔ ==
UGCC wɔ akpa vevi aɖe le Ghana ƒe mɔ dzi yi eƒe ɖokuisinɔnɔ me. Esi Kwame Nkrumah nye UGCC ƒe kplɔla tsã kple CPP ƒe kplɔla ta la, ŋusẽ geɖe nɔ esi, si na Ghana va zu dukɔ si nɔ eɖokui si. <ref>https://www.britannica.com/place/Ghana/Independence</ref> UGCC medudzi le tiatiawɔwɔa me le ƒe 1951 me o, si na wova zu sewɔtakpekpea ƒe tsitretsiɖeŋulawo. Ke hã, CPP ƒe nuwɔnawo kple ɖokuitsɔtsɔna nɔ vevie ŋutɔ le dukɔa ʋuʋu yi ɖokuisinɔnɔ gbɔ me. <ref>{{Cite journal|last=273–297}}</ref>
== Nusiwo ŋu woke ɖo ==
sbxfabk7pjplwj1thb4sp0etn3zg54t
61633
61632
2026-05-22T12:10:45Z
Leayivor
14505
61633
wikitext
text/x-wiki
'''United Gold Coast Convention''' ('''UGCC''') nye dukɔmevinyenye ƒe habɔbɔ gbãtɔ si nɔ Gold Coast (si nye [[Gana|Ghana]] fifia) si di ɖokuisinɔnɔ le Xexemeʋa Evelia megbe. <ref>https://dx.doi.org/10.5040/9781474249454.ch-009</ref> <ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/history/independence.php</ref> Woɖoe le August 4 lia dzi le ƒe 1947 me kple taɖodzinu be woaxɔ ɖokuidziɖuɖu "le ɣeyiɣi kpuitɔ kekeake me" to Afrikatɔ agbalẽnyalawo abe J. B. Danquah, A. G. Grant, R. A. Awoonor-Williams, Edward Akufo Addo, kple ame bubuwo. Amewo hã kpɔ gome le eme, siwo dometɔ aɖewoe nye asitsala kple nufiala siwo wu suku nu, siwo kpe asi ɖe UGCC ŋu. Enye dukɔ bliboa ƒe ʋiʋli si ƒe taɖodzinue nye be wòaƒo amegãwo kple amewo nu ƒu ɖekae, ana Ghana-viwo nagakpɔ ŋusẽ ɖe dziɖuɖua dzi, ana habɔbɔ siwo li la nawɔ ɖeka, eye wòadzra wo ɖo ɖe ɣeyiɣi si me dukɔa aɖu eɖokui dzi la ŋu. J. B. Danquah, amesi nye UGCC ƒe zimenɔla esime woɖoe la, kpe [[Kwame Nkrumah|Nkrumah]] be wòava zu Takpekpea ƒe agbalẽŋlɔla le ƒe 1947 me, amesi dze dɔwɔwɔ gɔme enumake. Habɔbɔa ƒe ŋgɔnɔlawo bia be woatsɔ agbalẽnyalawo aɖɔli Amegã siwo le Sewɔtakpekpea me. United Gold Coast Convention tia eƒe ŋgɔnɔlawo be woanye [[Kwame Nkrumah]], si nye Agbalẽŋlɔla Gãtɔ. Gake le nya aɖe si wotsɔ ɖe eŋu be ewɔ ɖoɖo ɖe Nkrumah ƒe kpɔkplɔ ŋu ta la, wolée hedee gaxɔ me. <ref>https://dx.doi.org/10.1093/ww/9780199540884.013.u158013</ref> UGCC ƒe ŋgɔnɔlawo dome gblẽ eye Kwame Nkrumah yi edzi ɖo Convention People's Party (CPP) le ƒe 1949 me hena ɖokuidziɖuɖu. Le March 1948 me la, wolé Nkrumah eye wodée de gaxɔ me kpe ɖe UGCC ƒe ŋgɔnɔla bubuwo ŋu. Britain dziɖuɖumegãwo lée le eƒe dunyaheɖoɖowo ta. Emegbe Nkrumah do le UGCC me le eƒe ablɔɖe megbe eye wòva ɖo CPP (Convention People's Party) anyi. Le ƒe 1949 me la, dunyaheha sia ƒe taɖodzinue nye be yeaƒo dunyaheha vovovowo nu ƒu.
=== Sewɔtakpekpe ƒe tiatiawɔwɔ ===
{| class="sortable wikitable"
!Tiatiawɔwɔ
! UGCC ƒe akɔdada ƒe xexlẽme
! Akɔdadawo ƒe gomekpɔkpɔ
! Zikpuiwo
! +/-
! Ɖoƒe
! Tiatiawɔwɔ me tsonu
|-
| align="center" | Ƒe 1951 me
| align="center" | 6,337 ye
| align="center" | 36.81% .
| align="center" | 3. 3.
| align="center" |
| align="center" | 2 lia
| align="left" | Sewɔtakpekpea ƒe tsitretsiɖeŋulawo
|-
|}
Dunyaheha me tɔ etɔ̃ xɔ zikpuiwo le tiatia la me, siwo dometɔ aɖewoe nye J. B. Danquah na Akim Abuakwa Central kple William Ofori Atta, si nye [[:en:Abuakwa_State_College|Abuakwa State College]] ƒe Tatɔ, na Akim Abuakwa West, wo ame evea siaa le Ɣedzeƒe Nutome. Etɔ̃lia nye Gerald Otoo Awuma na Akpini-Asogli le Trans-Volta Togoland.
== United Gold Coast Convention kple ɖokuisinɔnɔ ==
UGCC wɔ akpa vevi aɖe le Ghana ƒe mɔ dzi yi eƒe ɖokuisinɔnɔ me. Esi Kwame Nkrumah nye UGCC ƒe kplɔla tsã kple CPP ƒe kplɔla ta la, ŋusẽ geɖe nɔ esi, si na Ghana va zu dukɔ si nɔ eɖokui si. <ref>https://www.britannica.com/place/Ghana/Independence</ref> UGCC medudzi le tiatiawɔwɔa me le ƒe 1951 me o, si na wova zu sewɔtakpekpea ƒe tsitretsiɖeŋulawo. Ke hã, CPP ƒe nuwɔnawo kple ɖokuitsɔtsɔna nɔ vevie ŋutɔ le dukɔa ʋuʋu yi ɖokuisinɔnɔ gbɔ me. <ref>{{Cite journal|last=273–297}}</ref>
== Nusiwo ŋu woke ɖo ==
mfzmwf96ifx088wrvjvlco2gwwbv7qj
61634
61633
2026-05-22T12:11:28Z
Leayivor
14505
61634
wikitext
text/x-wiki
'''United Gold Coast Convention''' ('''UGCC''') nye dukɔmevinyenye ƒe habɔbɔ gbãtɔ si nɔ Gold Coast (si nye [[Gana|Ghana]] fifia) si di ɖokuisinɔnɔ le Xexemeʋa Evelia megbe. <ref>https://dx.doi.org/10.5040/9781474249454.ch-009</ref> <ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/history/independence.php</ref> Woɖoe le August 4 lia dzi le ƒe 1947 me kple taɖodzinu be woaxɔ ɖokuidziɖuɖu "le ɣeyiɣi kpuitɔ kekeake me" to Afrikatɔ agbalẽnyalawo abe J. B. Danquah, A. G. Grant, R. A. Awoonor-Williams, Edward Akufo Addo, kple ame bubuwo. Amewo hã kpɔ gome le eme, siwo dometɔ aɖewoe nye asitsala kple nufiala siwo wu suku nu, siwo kpe asi ɖe UGCC ŋu. Enye dukɔ bliboa ƒe ʋiʋli si ƒe taɖodzinue nye be wòaƒo amegãwo kple amewo nu ƒu ɖekae, ana Ghana-viwo nagakpɔ ŋusẽ ɖe dziɖuɖua dzi, ana habɔbɔ siwo li la nawɔ ɖeka, eye wòadzra wo ɖo ɖe ɣeyiɣi si me dukɔa aɖu eɖokui dzi la ŋu. J. B. Danquah, amesi nye UGCC ƒe zimenɔla esime woɖoe la, kpe [[Kwame Nkrumah|Nkrumah]] be wòava zu Takpekpea ƒe agbalẽŋlɔla le ƒe 1947 me, amesi dze dɔwɔwɔ gɔme enumake. Habɔbɔa ƒe ŋgɔnɔlawo bia be woatsɔ agbalẽnyalawo aɖɔli Amegã siwo le Sewɔtakpekpea me. United Gold Coast Convention tia eƒe ŋgɔnɔlawo be woanye [[Kwame Nkrumah]], si nye Agbalẽŋlɔla Gãtɔ. Gake le nya aɖe si wotsɔ ɖe eŋu be ewɔ ɖoɖo ɖe Nkrumah ƒe kpɔkplɔ ŋu ta la, wolée hedee gaxɔ me. <ref>https://dx.doi.org/10.1093/ww/9780199540884.013.u158013</ref> UGCC ƒe ŋgɔnɔlawo dome gblẽ eye Kwame Nkrumah yi edzi ɖo Convention People's Party (CPP) le ƒe 1949 me hena ɖokuidziɖuɖu. Le March 1948 me la, wolé Nkrumah eye wodée de gaxɔ me kpe ɖe UGCC ƒe ŋgɔnɔla bubuwo ŋu. Britain dziɖuɖumegãwo lée le eƒe dunyaheɖoɖowo ta. Emegbe Nkrumah do le UGCC me le eƒe ablɔɖe megbe eye wòva ɖo CPP (Convention People's Party) anyi. Le ƒe 1949 me la, dunyaheha sia ƒe taɖodzinue nye be yeaƒo dunyaheha vovovowo nu ƒu.
=== Sewɔtakpekpe ƒe tiatiawɔwɔ ===
{| class="sortable wikitable"
!Tiatiawɔwɔ
! UGCC ƒe akɔdada ƒe xexlẽme
! Akɔdadawo ƒe gomekpɔkpɔ
! Zikpuiwo
! +/-
! Ɖoƒe
! Tiatiawɔwɔ me tsonu
|-
| align="center" | Ƒe 1951 me
| align="center" | 6,337 ye
| align="center" | 36.81% .
| align="center" | 3. 3.
| align="center" |
| align="center" | 2 lia
| align="left" | Sewɔtakpekpea ƒe tsitretsiɖeŋulawo
|-
|}
Dunyaheha me tɔ etɔ̃ xɔ zikpuiwo le tiatia la me, siwo dometɔ aɖewoe nye J. B. Danquah na Akim Abuakwa Central kple William Ofori Atta, si nye [[:en:Abuakwa_State_College|Abuakwa State College]] ƒe Tatɔ, na Akim Abuakwa West, wo ame evea siaa le Ɣedzeƒe Nutome. Etɔ̃lia nye Gerald Otoo Awuma na Akpini-Asogli le Trans-Volta Togoland.
== United Gold Coast Convention kple ɖokuisinɔnɔ ==
UGCC wɔ akpa vevi aɖe le Ghana ƒe mɔ dzi yi eƒe ɖokuisinɔnɔ me. Esi Kwame Nkrumah nye UGCC ƒe kplɔla tsã kple CPP ƒe kplɔla ta la, ŋusẽ geɖe nɔ esi, si na Ghana va zu dukɔ si nɔ eɖokui si. <ref>https://www.britannica.com/place/Ghana/Independence</ref> UGCC medudzi le tiatiawɔwɔa me le ƒe 1951 me o, si na wova zu sewɔtakpekpea ƒe tsitretsiɖeŋulawo. Ke hã, CPP ƒe nuwɔnawo kple ɖokuitsɔtsɔna nɔ vevie ŋutɔ le dukɔa ʋuʋu yi ɖokuisinɔnɔ gbɔ me.
== Nusiwo ŋu woke ɖo ==
q2eu68s7e4z4usuaie1nqlnnhk30zfl
61635
61634
2026-05-22T12:14:43Z
Leayivor
14505
61635
wikitext
text/x-wiki
'''United Gold Coast Convention''' ('''UGCC''') nye dukɔmevinyenye ƒe habɔbɔ gbãtɔ si nɔ Gold Coast (si nye [[Gana|Ghana]] fifia) si di ɖokuisinɔnɔ le Xexemeʋa Evelia megbe. <ref>https://dx.doi.org/10.5040/9781474249454.ch-009</ref> <ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/history/independence.php</ref> Woɖoe le August 4 lia dzi le ƒe 1947 me kple taɖodzinu be woaxɔ ɖokuidziɖuɖu "le ɣeyiɣi kpuitɔ kekeake me" to Afrikatɔ agbalẽnyalawo abe J. B. Danquah, A. G. Grant, R. A. Awoonor-Williams, Edward Akufo Addo, kple ame bubuwo. Amewo hã kpɔ gome le eme, siwo dometɔ aɖewoe nye asitsala kple nufiala siwo wu suku nu, siwo kpe asi ɖe UGCC ŋu. Enye dukɔ bliboa ƒe ʋiʋli si ƒe taɖodzinue nye be wòaƒo amegãwo kple amewo nu ƒu ɖekae, ana Ghana-viwo nagakpɔ ŋusẽ ɖe dziɖuɖua dzi, ana habɔbɔ siwo li la nawɔ ɖeka, eye wòadzra wo ɖo ɖe ɣeyiɣi si me dukɔa aɖu eɖokui dzi la ŋu. J. B. Danquah, amesi nye UGCC ƒe zimenɔla esime woɖoe la, kpe [[Kwame Nkrumah|Nkrumah]] be wòava zu Takpekpea ƒe agbalẽŋlɔla le ƒe 1947 me, amesi dze dɔwɔwɔ gɔme enumake. Habɔbɔa ƒe ŋgɔnɔlawo bia be woatsɔ agbalẽnyalawo aɖɔli Amegã siwo le Sewɔtakpekpea me. United Gold Coast Convention tia eƒe ŋgɔnɔlawo be woanye [[Kwame Nkrumah]], si nye Agbalẽŋlɔla Gãtɔ. Gake le nya aɖe si wotsɔ ɖe eŋu be ewɔ ɖoɖo ɖe Nkrumah ƒe kpɔkplɔ ŋu ta la, wolée hedee gaxɔ me. <ref>https://dx.doi.org/10.1093/ww/9780199540884.013.u158013</ref> UGCC ƒe ŋgɔnɔlawo dome gblẽ eye Kwame Nkrumah yi edzi ɖo Convention People's Party (CPP) le ƒe 1949 me hena ɖokuidziɖuɖu. Le March 1948 me la, wolé Nkrumah eye wodée de gaxɔ me kpe ɖe UGCC ƒe ŋgɔnɔla bubuwo ŋu. Britain dziɖuɖumegãwo lée le eƒe dunyaheɖoɖowo ta. Emegbe Nkrumah do le UGCC me le eƒe ablɔɖe megbe eye wòva ɖo CPP (Convention People's Party) anyi. Le ƒe 1949 me la, dunyaheha sia ƒe taɖodzinue nye be yeaƒo dunyaheha vovovowo nu ƒu.
=== Sewɔtakpekpe ƒe tiatiawɔwɔ ===
{| class="sortable wikitable"
!Tiatiawɔwɔ
! UGCC ƒe akɔdada ƒe xexlẽme
! Akɔdadawo ƒe gomekpɔkpɔ
! Zikpuiwo
! +/-
! Ɖoƒe
! Tiatiawɔwɔ me tsonu
|-
| align="center" | Ƒe 1951 me
| align="center" | 6,337 ye
| align="center" | 36.81% .
| align="center" | 3. 3.
| align="center" |
| align="center" | 2 lia
| align="left" | Sewɔtakpekpea ƒe tsitretsiɖeŋulawo
|-
|}
Dunyaheha me tɔ etɔ̃ xɔ zikpuiwo le tiatia la me, siwo dometɔ aɖewoe nye J. B. Danquah na Akim Abuakwa Central kple William Ofori Atta, si nye [[:en:Abuakwa_State_College|Abuakwa State College]] ƒe Tatɔ, na Akim Abuakwa West, wo ame evea siaa le Ɣedzeƒe Nutome. Etɔ̃lia nye Gerald Otoo Awuma na Akpini-Asogli le Trans-Volta Togoland.
== United Gold Coast Convention kple ɖokuisinɔnɔ ==
UGCC wɔ akpa vevi aɖe le Ghana ƒe mɔ dzi yi eƒe ɖokuisinɔnɔ me. Esi Kwame Nkrumah nye UGCC ƒe kplɔla tsã kple CPP ƒe kplɔla ta la, ŋusẽ geɖe nɔ esi, si na Ghana va zu dukɔ si nɔ eɖokui si. <ref>https://www.britannica.com/place/Ghana/Independence</ref> UGCC medudzi le tiatiawɔwɔa me le ƒe 1951 me o, si na wova zu sewɔtakpekpea ƒe tsitretsiɖeŋulawo. Ke hã, CPP ƒe nuwɔnawo kple ɖokuitsɔtsɔna nɔ vevie ŋutɔ le dukɔa ʋuʋu yi ɖokuisinɔnɔ gbɔ me.
== Nusiwo ŋu woke ɖo ==
<references />
[[Category:Ghana dukplɔlawo]]
p428alpss538y03qzso6djghy1l1hit