Vikipetã
gnwiki
https://gn.wikipedia.org/wiki/Kuatia_%C3%91epyr%C5%A9ha
MediaWiki 1.47.0-wmf.2
first-letter
Medio
Mba'echĩchĩ
Myangekõi
Puruhára
Puruhára myangekõi
Vikipetã
Vikipetã myangekõi
Ta'ãnga
Ta'ãnga myangekõi
MediaWiki
MediaWiki myangekõi
Tembiecharã
Tembiecharã myangekõi
Pytyvõ
Pytyvõ myangekõi
Ñemohenda
Ñemohenda myangekõi
TimedText
TimedText talk
Módulo
Módulo discusión
Evento
Evento discusión
Ásia
0
2845
137748
128963
2026-05-17T16:56:50Z
Jajapova'erã
22898
137748
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de territorio
|Mapa = Asia (orthographic projection).svg
|Superficie = 44 579 000
|Población = 4 140 000 000
|Densidad = 92
|Gentilicio = Asiagua
|Países = Ehecha jehaípe
|Dependencias = Ehecha jehaípe
|Países no reconocidos = Ehecha jehaípe
|Subdivisiones = [[Sivéria]]<br />[[Ñembykuarahyresẽ Asia]]<br />[[Kuarahyreike Asia]]
|Idiomas = Ehecha umi [[ñe'ẽnguéra Asia pegua]].
|Zona horaria = [[UTC|UTC+2]]<br />[[UTC|UTC+12]]
|Internet = .asia
|Ciudades más pobladas= Ehecha jehaípe
}}
'''Asia''' ha'e upe [[yvyvusu]] tuichavéva ha oguerekovéva tapicha kuéra ipype opaite [[Yvóra]] pegua, tuichakue yvýre ha'e 44 sua km², oguereko hendápe 8,70 % opaite Yvy apekuégui, Asia ipype oikove 4 140 000 000 tapicha kuéra, oguereko ipype 61% opaita yvypóragui. Opyta yvate kuarahyresẽ [[Yvy]] pehẽnguére, upe [[paraguasu Ártiko]], yvate gotyo ojejuhúva, upe [[paraguasu Índiko]], ñemby gotyo ojejuhúva. Ijerére ojejuhu, kuarahyreike gotyo, umi [[yvytyrysýi Ural|yvyty Urales]], ha kuarahyresẽ gotyo, upe [[paraguasu Py'aguapy]].
Oñemohendávo hekopete umi yvyvusu, Ásia ha [[Európa]] imohechaukapy napeteĩri [[Tembiapo|hekoteére]] ha [[Tembiasakue|hembiasakuére]]. Yvýre jehechakuaa, ojekuaa umíva mokõi yvyvusu ha'e hína peteĩnte, hérava [[Eurásia]]. [[Áfrika]] iñembojoajupy Eurásia ndive avei, upe [[ypo'i Suez]] rupive, upévare ikatu ojekuaa umíva mbohapy yvyvusu Európa, Ásia ha Áfrika ipeteĩva, yvyvusu guasu, hérava Eurafrásia.
Umi mba'e omboja'óva Ásia ha Európa ha'e umi yvyty [[Yvytyrysýi Ural|Urales]], pe [[ysyry Ural]], pe [[para Káspio]], pe yvytyrysýi [[Káukaso]], pe [[para Hũ]] ha umi ypo'i ''Bósforo'' ha ''Dardanelos''.<ref name="Encarta">{{Cita web|apellido=Microsoft® Encarta® Online Encyclopea 2007|título="Europe"|url=http://encarta.msn.com/encyclopedia_761570768/Europe.html|fechaacceso=27-12-2007|title=Archive copy|accessdate=2014-09-08|archivedate=2009-10-28|archiveurl=https://web.archive.org/web/20091028013857/http://encarta.msn.com/encyclopedia_761570768/Europe.html|urlarchivo=https://web.archive.org/web/20071214005710/http://encarta.msn.com/encyclopedia_761570768/Europe.html|fechaarchivo=2007-12-14}}</ref>
== Asia ñe'ẽnguéra ==
Ásiape oñeñe'ẽ amo 2000 ñe'ẽ rupi, oñemohendáva heta ñe'ẽmbo'e atýpe, oĩ ojejuhúva Asiagua yvyrusúpente ambue ombojoaju aja upe yvyguasu oĩva arapýpe ndive. Oñemohenda rire ñe'ẽnguéra ikatúva atýpe, oĩ heta ambue ikatu'ỹva ojejuhu ijoguaha, techapyrãrõ [[hapõñe'ẽ]], [[koreañe'ẽ]], aínu térã guíliai ñe'ẽ.
Papapy ñe'ẽ ha oñe'ẽvare, Asiagua yvyvusu heko joavyvéva. Jajuhu ñe'ẽ oñe'ẽva pahaguére, oĩmimíva [[Sivéria]]pe, ha ñe'ẽ oñeñe'ẽvéva arapýpere [[chinañe'ẽ]] térã [[hindi]]. Jajesapysova'erã po ñe'ẽ oñeñe'ẽvéva arapýpere, mbohapy – chíno, [[hindi]] ha [[vengali ñe'ẽ]] – Asiagua.
== Tetãnguéra ha ambuéva ==
Iñemohendáva [[ONU]] rembiapo yvy ñemohendáre.
<gallery>
File:Location-Asia-UNsubregions orthographic projection.png|Asia ñemohenda:
{{Leyenda|#E000E0|[[Mbyte Asia]]}}
{{Leyenda|#00E000|[[Kuarahyreike Asia]]}}
{{Leyenda|#E00000|[[Ñemby Asia]]}}
{{Leyenda|#FFFF20|[[Kuarahyresẽ Asia]]}}
{{Leyenda|#FFC000|[[Ñembykuarahyresẽ Asia]]}}
|Asia ñemohenda [[ONU]] rembiapóre:
{{Leyenda|#df8f87|Kuarahyresẽ Asia}}
{{Leyenda|#7382b3|Mbyte Asia}}
{{Leyenda|#f5d479|Kuarahyreike Asia}}
{{Leyenda|#ad7fa8|Ñembykuarahyresẽ Asia}}
{{Leyenda|#8aa678|Ñemby Asia}}
</gallery>
{| border="1" cellpadding="4" cellspacing="0" style="border:1px solid #aaa; border-collapse:collapse;"
|- style="background:#ececec;"
! Tetã héra<ref> Regiones continentales como en [[:File:United Nations geographical subregions.png|Categorizaciones de la ONU (mapa)]], excepto 12. Según la definición, varios territorios citados más abajo (notas 6, 11-13, 15, 17-19, 21-23) pueden estar en Asia y Europa, África, u [[Oseanía]].<br /></ref> ha<br />ambuéva, [[poyvi|ipoyvi]] avei
! [[Tetãnguéra rysýi tuichakuére|Tuichakue]]<br />(km²)
! [[Tetãnguéra rysýi ava hetakuére|Ava]]<br />(1 jasypokõi 2008 est.)
! Ava tetã ituichakuére<br />(km² rupive)
! Tavusu
|-
| colspan=5 style="background:#eee;" | '''[[Mbyte Asia]]:'''
|-
| {{KAZ}}<ref> [[Kazajistán]] es considerado a veces un país transcontinental en Asia Central y Europa Oriental; los datos de población y área son sólo para la porción asiática.<br /></ref>
| style="text-align:right;"| 2.724.927
| style="text-align:right;"| 15.666.533
| style="text-align:right;"| 5,7
| [[Astaná]]
|-
| {{KGZ}}
| style="text-align:right;"| 198.500
| style="text-align:right;"| 5.356.869
| style="text-align:right;"| 24,3
| [[Biskek]]
|-
| {{TJK}}
| style="text-align:right;"| 143.100
| style="text-align:right;"| 7.211.884
| style="text-align:right;"| 47,0
| [[Dusambé]]
|-
| {{TKM}}
| style="text-align:right;"| 488.100
| style="text-align:right;"| 5.179.573
| style="text-align:right;"| 9,6
| [[Asjabad]]
|-
| {{UZB}}
| style="text-align:right;"| 447.400
| style="text-align:right;"| 28.268.441
| style="text-align:right;"| 57,1
| [[Taskent]]
|-
| colspan=5 style="background:#eee;" | '''[[Kuarahyresẽ Asia]]:'''
|-
| {{CHN}}<ref> A la [[República Popular China]] se le conoce comúnmente como "China", la cual abarca la [[China (región)|entidad y civilización del mismo nombre]]. Los datos dados son sólo para [[China continental]] y no incluyen a [[Hong Kong]], [[Macao]] y [[Taiwán]].<br /></ref>
| style="text-align:right;"| 9.640.821
| style="text-align:right;"| 1.322.044.605
| style="text-align:right;"| 134,0
| [[Pekín]]
|-
| {{PRK}}
| style="text-align:right;"| 120.540
| style="text-align:right;"| 23.479.095
| style="text-align:right;"| 184,4
| [[Pionyang]]
|-
| {{KOR}}
| style="text-align:right;"| 98.480
| style="text-align:right;"| 49.232.844
| style="text-align:right;"| 490,7
| [[Seúl]]
|-
|-
| {{JAP}}
| style="text-align:right;"| 377.835
| style="text-align:right;"| 127.288,628
| style="text-align:right;"| 336,1
| [[Tokio]]
|-
| {{MNG}}
| style="text-align:right;"| 1.565.000
| style="text-align:right;"| 2.996.082
| style="text-align:right;"| 1,7
| [[Ulán Bator]]
|-
| {{TWN}}<ref> Los datos son para [[Área de Taiwán|el área]] bajo control del [[Estado soberano|estado]], [[Taiwán]], comúnmente llamado [[Taiwán]]. Reclamado entero por la República Popular China; véase [[estatus político de Taiwán]].<br /></ref>
| style="text-align:right;"| 35.980
| style="text-align:right;"| 22.920.946
| style="text-align:right;"| 626,7
| [[Taipéi]]
|-
|-
| colspan=5 style="background:#eee;" | '''[[Ñembykuarahyresẽ Asia]]:'''<ref name="ccau"> No incluye [[Isla de Navidad]] ni las [[Islas Cocos]] ([[Organización territorial de Australia|territorios externos australianos]] en el [[Océano Índico]], al suroeste de [[Indonesia]]).<br /></ref>
|-
| {{BRN}}
| style="text-align:right;"| 5.770
| style="text-align:right;"| 381.371
| style="text-align:right;"| 66,1
| [[Bandar Seri Begawan]]
|-
| {{MMR}}
| style="text-align:right;"| 676.578
| style="text-align:right;"| 47.758.224
| style="text-align:right;"| 70,3
| [[Naipyidó]]<ref> La capital administrativa de [[Birmania|Birmania (Myanmar)]] se movió oficialmente de [[Rangún]] a un campo militar justo al oeste de [[Pyinmana]] el 6 de noviembre de 2005.</ref>
|-
| {{CAM}}<ref>{{cita web|url=http://www.stat.go.jp/english/info/meetings/cambodia/pdf/pre_rep1.pdf |título=General Population Census of Cambodia 2008 - Provisional population totals, National Institute of Statistics, Ministry of Planning, released 3rd September, 2008 |formato=PDF |fecha= |fechaacceso=01-06-2010}}</ref>
| style="text-align:right;"| 181.035
| style="text-align:right;"| 13.388.910
| style="text-align:right;"| 74
| [[Nom Pen]]
|-
| {{PHL}}
| style="text-align:right;"| 300.000
| style="text-align:right;"| 92.681.453
| style="text-align:right;"| 308,9
| [[Manila]]
|-
| {{INA}}<ref> [[Indonesia]] es a menudo considerada un país transcontinental en Asia del Sudeste y [[Oceanía]]; los datos no incluyen [[Irian Jaya]] ni las [[Molucas|islas Maluku]], frequentemente consideradas parte de Oceanía ([[Melanesia]]/[[Australasia]]).<br /></ref>
| style="text-align:right;"| 1.919.440
| style="text-align:right;"| 230.512.000
| style="text-align:right;"| 120,1
| [[Yakarta]]
|-
| {{LAO}}
| style="text-align:right;"| 236.800
| style="text-align:right;"| 6.677.534
| style="text-align:right;"| 28,2
| [[Vientián]]
|-
| {{MAS}}
| style="text-align:right;"| 329.847
| style="text-align:right;"| 27.780.000
| style="text-align:right;"| 84,2
| [[Kuala Lumpur]]
|-
| {{SIN}}
| style="text-align:right;"| 704
| style="text-align:right;"| 4.608.167
| style="text-align:right;"| 6.545,7
| [[Singapur]]
|-
| {{THA}}
| style="text-align:right;"| 514.000
| style="text-align:right;"| 65.493.298
| style="text-align:right;"| 127,4
| [[Bangkok]]
|-
|-
| {{VIE}}
| style="text-align:right;"| 331.690
| style="text-align:right;"| 86.116.559
| style="text-align:right;"| 259,6
| [[Hanói]]
|-
| colspan=5 style="background:#eee;" | '''[[Ñemby Asia]]:'''
|-
| {{AFG}}
| style="text-align:right;"| 647.500
| style="text-align:right;"| 32.738.775
| style="text-align:right;"| 42,9
| [[Kabul]]
|-
| {{BGD}}
| style="text-align:right;"| 147.570
| style="text-align:right;"| 153.546.901
| style="text-align:right;"| 1040,5
| [[Daca]]
|-
| {{BHU}}
| style="text-align:right;"| 38.394
| style="text-align:right;"| 682.321
| style="text-align:right;"| 17,8
| [[Thimphu]]
|-
| {{IND}}<ref> Incluye [[Jammu y Cachemira]], un territorio disputado entre India, [[Pakistán]] y [[República Popular de China|China]].<br /></ref>
| style="text-align:right;"| 3.287.263
| style="text-align:right;"| 1.147.995.226
| style="text-align:right;"| 349,2
| [[Nueva Delhi]]
|-
| {{IRN}}
| style="text-align:right;"| 1.648.195
| style="text-align:right;"| 70.472.846
| style="text-align:right;"| 42,8
| [[Teherán]]
|-
| {{MDV}}
| style="text-align:right;"| 300
| style="text-align:right;"| 379.174
| style="text-align:right;"| 1.263,3
| [[Malé]]
|-
| {{NEP}}
| style="text-align:right;"| 147.181
| style="text-align:right;"| 29.519.114
| style="text-align:right;"| 200,5
| [[Katmandú]]
|-
| {{PAK}}
| style="text-align:right;"| 803.940
| style="text-align:right;"| 167.762.049
| style="text-align:right;"| 208,7
| [[Islamabad]]
|-
| {{SRI}}
| style="text-align:right;"| 65.610
| style="text-align:right;"| 21.128.773
| style="text-align:right;"| 322,0
| [[Colombo]]
|-
| colspan=5 style="background:#eee;" | '''[[Kuarahyreike Asia]]:'''
|-
| {{SAU}}
| style="text-align:right;"| 1.960.582
| style="text-align:right;"| 23.513.330
| style="text-align:right;"| 12,0
| [[Riad]]
|-
|-
| {{BHR}}
| style="text-align:right;"| 665
| style="text-align:right;"| 718.306
| style="text-align:right;"| 987,1
| [[Manama]]
|-
| {{QAT}}
| style="text-align:right;"| 11.437
| style="text-align:right;"| 928.635
| style="text-align:right;"| 69,4
| [[Doha]]
|-
|-
| {{ARE}}
| style="text-align:right;"| 82.880
| style="text-align:right;"| 4.621.399
| style="text-align:right;"| 29,5
| [[Abu Dabi]]
|-
|-
| {{IRQ}}
| style="text-align:right;"| 437.072
| style="text-align:right;"| 28.221.181
| style="text-align:right;"| 54,9
| [[Bagdad]]
|-
|-
| {{}}
| style="text-align:right;"|
| style="text-align:right;"|
| style="text-align:right;"|
|
|-
| {{JOR}}
| style="text-align:right;"| 92.300
| style="text-align:right;"| 6.198.677
| style="text-align:right;"| 57,5
| [[Amán]]
|-
| {{KUW}}
| style="text-align:right;"| 17.820
| style="text-align:right;"| 2.596.561
| style="text-align:right;"| 118,5
| [[Kuwait City]]
|-
| {{LBN}}
| style="text-align:right;"| 10.452
| style="text-align:right;"| 3.971.941
| style="text-align:right;"| 353,6
| [[Beirut]]
|-
| {{OMA}}
| style="text-align:right;"| 212.460
| style="text-align:right;"| 3.311.640
| style="text-align:right;"| 12,8
| [[Mascate]]
|-
| {{SYR}}
| style="text-align:right;"| 185.180
| style="text-align:right;"| 19.747.586
| style="text-align:right;"| 92,6
| [[Damasco]]
|-
|{{TUR}}
| style="text-align:right;"| 783.562
| style="text-align:right;"| 72.561.312
| style="text-align:right;"| 92,6
| [[Ankara]]
|-
| {{YEM}}
| style="text-align:right;"| 527.970
| style="text-align:right;"| 23.013.376
| style="text-align:right;"| 35,4
| [[Saná]]
|- style="font-weight:bold;"
| Opaite
| style="text-align:right;"| 43.810.582
| style="text-align:right;"| 4.162.966.086
| style="text-align:right;"| 89,07
|
|}
== Mandu'apy ==
{{listaref}}
== Joaju ==
{{commons|Asia}}
{{Continentes}}
[[Ñemohenda:Asia| ]]
nkildcix4osl7pdut1a4jh9jwrb6mz4
137749
137748
2026-05-17T17:11:24Z
Jajapova'erã
22898
/* Tetãnguéra ha ambuéva */
137749
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de territorio
|Mapa = Asia (orthographic projection).svg
|Superficie = 44 579 000
|Población = 4 140 000 000
|Densidad = 92
|Gentilicio = Asiagua
|Países = Ehecha jehaípe
|Dependencias = Ehecha jehaípe
|Países no reconocidos = Ehecha jehaípe
|Subdivisiones = [[Sivéria]]<br />[[Ñembykuarahyresẽ Asia]]<br />[[Kuarahyreike Asia]]
|Idiomas = Ehecha umi [[ñe'ẽnguéra Asia pegua]].
|Zona horaria = [[UTC|UTC+2]]<br />[[UTC|UTC+12]]
|Internet = .asia
|Ciudades más pobladas= Ehecha jehaípe
}}
'''Asia''' ha'e upe [[yvyvusu]] tuichavéva ha oguerekovéva tapicha kuéra ipype opaite [[Yvóra]] pegua, tuichakue yvýre ha'e 44 sua km², oguereko hendápe 8,70 % opaite Yvy apekuégui, Asia ipype oikove 4 140 000 000 tapicha kuéra, oguereko ipype 61% opaita yvypóragui. Opyta yvate kuarahyresẽ [[Yvy]] pehẽnguére, upe [[paraguasu Ártiko]], yvate gotyo ojejuhúva, upe [[paraguasu Índiko]], ñemby gotyo ojejuhúva. Ijerére ojejuhu, kuarahyreike gotyo, umi [[yvytyrysýi Ural|yvyty Urales]], ha kuarahyresẽ gotyo, upe [[paraguasu Py'aguapy]].
Oñemohendávo hekopete umi yvyvusu, Ásia ha [[Európa]] imohechaukapy napeteĩri [[Tembiapo|hekoteére]] ha [[Tembiasakue|hembiasakuére]]. Yvýre jehechakuaa, ojekuaa umíva mokõi yvyvusu ha'e hína peteĩnte, hérava [[Eurásia]]. [[Áfrika]] iñembojoajupy Eurásia ndive avei, upe [[ypo'i Suez]] rupive, upévare ikatu ojekuaa umíva mbohapy yvyvusu Európa, Ásia ha Áfrika ipeteĩva, yvyvusu guasu, hérava Eurafrásia.
Umi mba'e omboja'óva Ásia ha Európa ha'e umi yvyty [[Yvytyrysýi Ural|Urales]], pe [[ysyry Ural]], pe [[para Káspio]], pe yvytyrysýi [[Káukaso]], pe [[para Hũ]] ha umi ypo'i ''Bósforo'' ha ''Dardanelos''.<ref name="Encarta">{{Cita web|apellido=Microsoft® Encarta® Online Encyclopea 2007|título="Europe"|url=http://encarta.msn.com/encyclopedia_761570768/Europe.html|fechaacceso=27-12-2007|title=Archive copy|accessdate=2014-09-08|archivedate=2009-10-28|archiveurl=https://web.archive.org/web/20091028013857/http://encarta.msn.com/encyclopedia_761570768/Europe.html|urlarchivo=https://web.archive.org/web/20071214005710/http://encarta.msn.com/encyclopedia_761570768/Europe.html|fechaarchivo=2007-12-14}}</ref>
== Asia ñe'ẽnguéra ==
Ásiape oñeñe'ẽ amo 2000 ñe'ẽ rupi, oñemohendáva heta ñe'ẽmbo'e atýpe, oĩ ojejuhúva Asiagua yvyrusúpente ambue ombojoaju aja upe yvyguasu oĩva arapýpe ndive. Oñemohenda rire ñe'ẽnguéra ikatúva atýpe, oĩ heta ambue ikatu'ỹva ojejuhu ijoguaha, techapyrãrõ [[hapõñe'ẽ]], [[koreañe'ẽ]], aínu térã guíliai ñe'ẽ.
Papapy ñe'ẽ ha oñe'ẽvare, Asiagua yvyvusu heko joavyvéva. Jajuhu ñe'ẽ oñe'ẽva pahaguére, oĩmimíva [[Sivéria]]pe, ha ñe'ẽ oñeñe'ẽvéva arapýpere [[chinañe'ẽ]] térã [[hindi]]. Jajesapysova'erã po ñe'ẽ oñeñe'ẽvéva arapýpere, mbohapy – chíno, [[hindi]] ha [[vengali ñe'ẽ]] – Asiagua.
== Tetãnguéra ha ambuéva ==
Iñemohendáva [[ONU]] rembiapo yvy ñemohendáre.
<gallery>
File:Location-Asia-UNsubregions orthographic projection.png|Asia ñemohenda:
{{Leyenda|#E000E0|[[Mbyte Asia]]}}
{{Leyenda|#00E000|[[Kuarahyreike Asia]]}}
{{Leyenda|#E00000|[[Ñemby Asia]]}}
{{Leyenda|#FFFF20|[[Kuarahyresẽ Asia]]}}
{{Leyenda|#FFC000|[[Ñembykuarahyresẽ Asia]]}}
|Asia ñemohenda [[ONU]] rembiapóre:
{{Leyenda|#df8f87|Kuarahyresẽ Asia}}
{{Leyenda|#7382b3|Mbyte Asia}}
{{Leyenda|#f5d479|Kuarahyreike Asia}}
{{Leyenda|#ad7fa8|Ñembykuarahyresẽ Asia}}
{{Leyenda|#8aa678|Ñemby Asia}}
</gallery>
{| border="1" cellpadding="4" cellspacing="0" style="border:1px solid #aaa; border-collapse:collapse;"
|- style="background:#ececec;"
! Tetã héra<ref> Regiones continentales como en [[:File:United Nations geographical subregions.png|Categorizaciones de la ONU (mapa)]], excepto 12. Según la definición, varios territorios citados más abajo (notas 6, 11-13, 15, 17-19, 21-23) pueden estar en Asia y Europa, África, u [[Oseanía]].<br /></ref> ha<br />ambuéva, [[poyvi|ipoyvi]] avei
! [[Tetãnguéra rysýi tuichakuére|Tuichakue]]<br />(km²)
! [[Tetãnguéra rysýi ava hetakuére|Ava]]<br />(1 jasypokõi 2008 est.)
! Ava tetã ituichakuére<br />(km² rupive)
! Tavusu
|-
| colspan=5 style="background:#eee;" | '''[[Mbyte Asia]]:'''
|-
| {{KAZ}}<ref> [[Kazajistán]] es considerado a veces un país transcontinental en Asia Central y Europa Oriental; los datos de población y área son sólo para la porción asiática.<br /></ref>
| style="text-align:right;"| 2.724.927
| style="text-align:right;"| 15.666.533
| style="text-align:right;"| 5,7
| [[Astaná]]
|-
| {{KGZ}}
| style="text-align:right;"| 198.500
| style="text-align:right;"| 5.356.869
| style="text-align:right;"| 24,3
| [[Biskek]]
|-
| {{TJK}}
| style="text-align:right;"| 143.100
| style="text-align:right;"| 7.211.884
| style="text-align:right;"| 47,0
| [[Dusambé]]
|-
| {{TKM}}
| style="text-align:right;"| 488.100
| style="text-align:right;"| 5.179.573
| style="text-align:right;"| 9,6
| [[Asjabad]]
|-
| {{UZB}}
| style="text-align:right;"| 447.400
| style="text-align:right;"| 28.268.441
| style="text-align:right;"| 57,1
| [[Taskent]]
|-
| colspan=5 style="background:#eee;" | '''[[Kuarahyresẽ Asia]]:'''
|-
| {{CHN}}<ref> A la [[República Popular China]] se le conoce comúnmente como "China", la cual abarca la [[China (región)|entidad y civilización del mismo nombre]]. Los datos dados son sólo para [[China continental]] y no incluyen a [[Hong Kong]], [[Macao]] y [[Taiwán]].<br /></ref>
| style="text-align:right;"| 9.640.821
| style="text-align:right;"| 1.322.044.605
| style="text-align:right;"| 134,0
| [[Pekín]]
|-
| {{PRK}}
| style="text-align:right;"| 120.540
| style="text-align:right;"| 23.479.095
| style="text-align:right;"| 184,4
| [[Pionyang]]
|-
| {{KOR}}
| style="text-align:right;"| 98.480
| style="text-align:right;"| 49.232.844
| style="text-align:right;"| 490,7
| [[Seúl]]
|-
|-
| {{JAP}}
| style="text-align:right;"| 377.835
| style="text-align:right;"| 127.288,628
| style="text-align:right;"| 336,1
| [[Tokio]]
|-
| {{MNG}}
| style="text-align:right;"| 1.565.000
| style="text-align:right;"| 2.996.082
| style="text-align:right;"| 1,7
| [[Ulán Bator]]
|-
| {{TWN}}<ref> Los datos son para [[Área de Taiwán|el área]] bajo control del [[Estado soberano|estado]], [[Taiwán]], comúnmente llamado [[Taiwán]]. Reclamado entero por la República Popular China; véase [[estatus político de Taiwán]].<br /></ref>
| style="text-align:right;"| 35.980
| style="text-align:right;"| 22.920.946
| style="text-align:right;"| 626,7
| [[Taipéi]]
|-
|-
| colspan=5 style="background:#eee;" | '''[[Ñembykuarahyresẽ Asia]]:'''<ref name="ccau"> No incluye [[Isla de Navidad]] ni las [[Islas Cocos]] ([[Organización territorial de Australia|territorios externos australianos]] en el [[Océano Índico]], al suroeste de [[Indonesia]]).<br /></ref>
|-
| {{BRN}}
| style="text-align:right;"| 5.770
| style="text-align:right;"| 381.371
| style="text-align:right;"| 66,1
| [[Bandar Seri Begawan]]
|-
| {{MMR}}
| style="text-align:right;"| 676.578
| style="text-align:right;"| 47.758.224
| style="text-align:right;"| 70,3
| [[Naipyidó]]<ref> La capital administrativa de [[Birmania|Birmania (Myanmar)]] se movió oficialmente de [[Rangún]] a un campo militar justo al oeste de [[Pyinmana]] el 6 de noviembre de 2005.</ref>
|-
| {{CAM}}<ref>{{cita web|url=http://www.stat.go.jp/english/info/meetings/cambodia/pdf/pre_rep1.pdf |título=General Population Census of Cambodia 2008 - Provisional population totals, National Institute of Statistics, Ministry of Planning, released 3rd September, 2008 |formato=PDF |fecha= |fechaacceso=01-06-2010}}</ref>
| style="text-align:right;"| 181.035
| style="text-align:right;"| 13.388.910
| style="text-align:right;"| 74
| [[Nom Pen]]
|-
| {{PHL}}
| style="text-align:right;"| 300.000
| style="text-align:right;"| 92.681.453
| style="text-align:right;"| 308,9
| [[Manila]]
|-
| {{INA}}<ref> [[Indonesia]] es a menudo considerada un país transcontinental en Asia del Sudeste y [[Oceanía]]; los datos no incluyen [[Irian Jaya]] ni las [[Molucas|islas Maluku]], frequentemente consideradas parte de Oceanía ([[Melanesia]]/[[Australasia]]).<br /></ref>
| style="text-align:right;"| 1.919.440
| style="text-align:right;"| 230.512.000
| style="text-align:right;"| 120,1
| [[Yakarta]]
|-
| {{LAO}}
| style="text-align:right;"| 236.800
| style="text-align:right;"| 6.677.534
| style="text-align:right;"| 28,2
| [[Vientián]]
|-
| {{MAS}}
| style="text-align:right;"| 329.847
| style="text-align:right;"| 27.780.000
| style="text-align:right;"| 84,2
| [[Kuala Lumpur]]
|-
| {{SIN}}
| style="text-align:right;"| 704
| style="text-align:right;"| 4.608.167
| style="text-align:right;"| 6.545,7
| [[Singapur]]
|-
| {{THA}}
| style="text-align:right;"| 514.000
| style="text-align:right;"| 65.493.298
| style="text-align:right;"| 127,4
| [[Bangkok]]
|-
|-
| {{VIE}}
| style="text-align:right;"| 331.690
| style="text-align:right;"| 86.116.559
| style="text-align:right;"| 259,6
| [[Hanói]]
|-
| colspan=5 style="background:#eee;" | '''[[Ñemby Asia]]:'''
|-
| {{AFG}}
| style="text-align:right;"| 647.500
| style="text-align:right;"| 32.738.775
| style="text-align:right;"| 42,9
| [[Kabul]]
|-
| {{BGD}}
| style="text-align:right;"| 147.570
| style="text-align:right;"| 153.546.901
| style="text-align:right;"| 1040,5
| [[Daca]]
|-
| {{BHU}}
| style="text-align:right;"| 38.394
| style="text-align:right;"| 682.321
| style="text-align:right;"| 17,8
| [[Thimphu]]
|-
| {{IND}}<ref> Incluye [[Jammu y Cachemira]], un territorio disputado entre India, [[Pakistán]] y [[República Popular de China|China]].<br /></ref>
| style="text-align:right;"| 3.287.263
| style="text-align:right;"| 1.147.995.226
| style="text-align:right;"| 349,2
| [[Nueva Delhi]]
|-
| {{IRN}}
| style="text-align:right;"| 1.648.195
| style="text-align:right;"| 70.472.846
| style="text-align:right;"| 42,8
| [[Teherán]]
|-
| {{MDV}}
| style="text-align:right;"| 300
| style="text-align:right;"| 379.174
| style="text-align:right;"| 1.263,3
| [[Malé]]
|-
| {{NEP}}
| style="text-align:right;"| 147.181
| style="text-align:right;"| 29.519.114
| style="text-align:right;"| 200,5
| [[Katmandú]]
|-
| {{PAK}}
| style="text-align:right;"| 803.940
| style="text-align:right;"| 167.762.049
| style="text-align:right;"| 208,7
| [[Islamabad]]
|-
| {{SRI}}
| style="text-align:right;"| 65.610
| style="text-align:right;"| 21.128.773
| style="text-align:right;"| 322,0
| [[Colombo]]
|-
| colspan=5 style="background:#eee;" | '''[[Kuarahyreike Asia]]:'''
|-
| {{SAU}}
| style="text-align:right;"| 1.960.582
| style="text-align:right;"| 23.513.330
| style="text-align:right;"| 12,0
| [[Riad]]
|-
|-
| {{BHR}}
| style="text-align:right;"| 665
| style="text-align:right;"| 718.306
| style="text-align:right;"| 987,1
| [[Manama]]
|-
| {{QAT}}
| style="text-align:right;"| 11.437
| style="text-align:right;"| 928.635
| style="text-align:right;"| 69,4
| [[Doha]]
|-
|-
| {{ARE}}
| style="text-align:right;"| 82.880
| style="text-align:right;"| 4.621.399
| style="text-align:right;"| 29,5
| [[Abu Dabi]]
|-
|-
| {{IRQ}}
| style="text-align:right;"| 437.072
| style="text-align:right;"| 28.221.181
| style="text-align:right;"| 54,9
| [[Bagdad]]
|-
|-
| {{PSE}}
| style="text-align:right;"|26.323
| style="text-align:right;"|4.816.503
| style="text-align:right;"|206,7~
| [[Jerusalem]]
|-
| {{JOR}}
| style="text-align:right;"| 92.300
| style="text-align:right;"| 6.198.677
| style="text-align:right;"| 57,5
| [[Amán]]
|-
| {{KUW}}
| style="text-align:right;"| 17.820
| style="text-align:right;"| 2.596.561
| style="text-align:right;"| 118,5
| [[Kuwait City]]
|-
| {{LBN}}
| style="text-align:right;"| 10.452
| style="text-align:right;"| 3.971.941
| style="text-align:right;"| 353,6
| [[Beirut]]
|-
| {{OMA}}
| style="text-align:right;"| 212.460
| style="text-align:right;"| 3.311.640
| style="text-align:right;"| 12,8
| [[Mascate]]
|-
| {{SYR}}
| style="text-align:right;"| 185.180
| style="text-align:right;"| 19.747.586
| style="text-align:right;"| 92,6
| [[Damasco]]
|-
|{{TUR}}
| style="text-align:right;"| 783.562
| style="text-align:right;"| 72.561.312
| style="text-align:right;"| 92,6
| [[Ankara]]
|-
| {{YEM}}
| style="text-align:right;"| 527.970
| style="text-align:right;"| 23.013.376
| style="text-align:right;"| 35,4
| [[Saná]]
|- style="font-weight:bold;"
| Opaite
| style="text-align:right;"| 43.810.582
| style="text-align:right;"| 4.162.966.086
| style="text-align:right;"| 89,07
|
|}
== Mandu'apy ==
{{listaref}}
== Joaju ==
{{commons|Asia}}
{{Continentes}}
[[Ñemohenda:Asia| ]]
02ja440ucq0n52gw1ovmwg7qmauumq5
Herusalẽ
0
5721
137744
109436
2026-05-17T16:42:31Z
Jajapova'erã
22898
137744
wikitext
text/x-wiki
{{Coord|31|47|0|N|35|13|0|E|type:city|display=title}}[[Ta'ãnga:DomeOfTheRock053011.jpg|thumb|250px|Islã tupão Herusalẽ-pe]]
'''Herusalẽ''' hína tavusu tetã [[Paletína|Palestinapegua]]. Herusalẽ táva marangatu [[Hesu]], [[Moise]] ha [[Islã]] rape. Upépe oĩ [[Salomõ]] tupãokue ha avei Islã tupão (térã meskíta) "Al-aqsa". Amo 993.200 tavayguakuéra oiko ipype.
{{commonscat|Jerusalem}}
[[Ñemohenda:Herusalẽ]]
1a1dng1gd81nmfsk6irr28jemww8xe9
Kuarahy Ypykatu
0
6625
137751
137605
2026-05-17T17:44:28Z
Omarius257
22241
Kuarahy ypykatu sa'y teetpe ko'ágã oguereko marandu'i
137751
wikitext
text/x-wiki
[[Ta'ãnga:Solar System True Color GN.png|upright=1.5|thumb|Kuarahy ha opa umi mba'e ojeréva hese, oñemohendaháicha Kuarahy Ypykatu.]]
Pe '''Kuarahy Ypykatu''' ([[karaiñe'ẽ]]: ''Sistema Solar'') ha'e peteĩ mbyja ypykatu oĩhápe ñande [[Yvy]]. Oreko ipype umi [[yvága mba'e]] aty ojeréva ha oñemohendáva mante peteĩ [[mbyja|mbyjáre]], hérava [[Kuarahy]], pe mbyja ypykatu oúva héra.<ref>{{Cita web|año= 2012|autor=NASA|título= ¿Por qué giran los planetas alrededor del sol?| |fechaacceso=27 de septiembre|añoacceso=2012|url=http://spaceplace.nasa.gov/review/dr-marc-solar-system/planet-orbits.sp.html}}</ref> Upe mbyja mbytegua, mbyja ypykatu imba'e tuichavéva (oreko ituichakue 99,85 % opa [[mása|másagui]]),<ref>{{Cita web|año= 2001|autor=Michael Woolfson|título= The origin and evolution of the solar system|fechaacceso=27 de septiembre|añoacceso=2012|url=http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1046/j.1468-4004.2000.00012.x/abstract;jsessionid=1A3557AC7EF3CC6EEEFEB90BB6BB5504.d03t02|idioma=inglés}}</ref><ref>{{Cita web|año= 2011|autor=Jorge Ianiszewski Rojas|título= Curso de astronomía básica|fechaacceso=27 de septiembre|añoacceso=2012|url=https://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:SIEr5-xcWhwJ:circuloastronomico.cl/curso/univ/apuntes_sistema_solar.pdf+&hl=es&gl=ar&pid=bl&srcid=ADGEEShpDqzXhAxJioOBxo6EgSSnxpGwf31zoLRhKB0TtGcDbZj4NrZ0fuFkye8I2RDHfuT7ErL9C2k9tYEwS2maW0a12TldgYtr_ziQRcyu2HN01b3d49RV_xlLgtRzCmqJXR6YG1VA&sig=AHIEtbRDYyowenljUZB0P9aUvdBhVmBf0g|formato=PDF}}</ref><ref>{{Cita web|año= 2000|autor=Calvin J. Hamilton|título= El Sistema Solar|fechaacceso=27 de septiembre|añoacceso=2012|url=http://www.solarviews.com/span/solarsys.htm#comp}}</ref> ojapo ha omosẽ [[mbaretekue|imbaretekue]] guasuhápe [[jehe'a mbytégua|jehe'a mbytegua]] rupive, [[tatavevýi]] ombohasa [[tataveve]] (i''dróheno'' ha ''élio''), mokõi [[Apỹi Kimi rehegua|eleménto]] tenondégua orekóva ipype. Mba'ekuaarã ojekuaavéva ko'ág̃a rupive, pe Kuarahy ypykatu ojejapo ha oñemohendámava umíva 4600 sua ary guare, peteĩ arai guasuete imba'eku'íva ojehundíva va'ekuére. Opa mba'ekuéra hembyre ojapo peteĩ apu'a guasu ha popeno oñemohenda ha oñemboja'o opa [[mbyjajere|yvórare]] ha ambuévare.<ref>{{Cita web|año= 2011|autor=Astronomía.com|título= Planetas del sistema solar|fechaacceso=27 de septiembre|añoacceso=2012|url=http://www.astromia.com/solar/planetas.htm}}</ref> Kuarahy Ypykatu oĩ ko'ag̃aite [[Arai Imbyjaitáva Apegua]], ha upe oĩva "[[Kambuchi Apegua]]" renda [[Jyva Oriõ]] pegua, tapiryja [[Mborevi Rape|Mborevi Rapépe]], umi 28 000 [[añolu|tesape ary]] imbytégui oĩva.<ref>{{Cita web|año= 2010|autor=Cielo Sur|título= Un recorrido por nuestro Sistema Solar|fechaacceso=27 de septiembre|añoacceso=2012|url=http://www.cielosur.com/solsistem.php}}</ref>
Heta mba'égui ojeréva Kuarahy, opaite nunga imása oĩva poapy [[mbyjajere|yvórape]] ojeréva apu'avy ha ñemohendapy.<ref>{{Cita web|año= 2000|autor=M Olmo R Nave|título= Plano Eclíptico|fechaacceso=27 de septiembre|añoacceso=2012|url=http://hyperphysics.phy-astr.gsu.edu/hbasees/eclip.html}}</ref>Irundy yvóra Kuarahy hi'aguĩvéva, imichĩvéva ave, [[Pirapane]], [[Mbyja Ko'ẽ]], [[Yvy]] ha [[Jasytata Guasu|Mbyja Pytã]], hérava avei [[mbyjajere itaembo|yvorakuéra itaguigua]], oguerekóva ipype [[ita]] ha [[kuarepoti]].<ref>{{Cita web|año=2006|autor=Alejandra León Castellá|título=Los elementos en el sistema solar|fechaacceso=27 de septiembre|añoacceso=2012|url=http://www.cientec.or.cr/astronomia/articulos/elementos.html|urlarchivo=https://web.archive.org/web/20150621054823/http://www.cientec.or.cr/astronomia/articulos/elementos.html|fechaarchivo=2015-06-21}}</ref><ref>{{Cita web|año=2000|autor=Universidad Politécnica de Valencia|título=El Sistema Solar|fechaacceso=27 de septiembre|añoacceso=2012|url=http://www.upv.es/satelite/trabajos/pracGrupo1/sistema/solarsys.htm|title=Archive copy|accessdate=2014-04-09|archivedate=2013-10-23|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131023030045/http://www.upv.es/satelite/trabajos/pracGrupo1/sistema/solarsys.htm|urlarchivo=https://web.archive.org/web/20131023030045/http://www.upv.es/satelite/trabajos/pracGrupo1/sistema/solarsys.htm|fechaarchivo=2013-10-23}}</ref>Ha yvóra Kuarahy imombyryvéva, [[Mbyjajere mba'etĩva|yvóra gasguigua]] hérava avei "Ituicháva Húpitericha", tuichaitereive yvóra itaguiguágui. Mokõiva ituichave, [[Húpiter]] ha [[Satúyno]], oguerekóva ipype heta [[tataveve]] ha [[tatavevýi]]; umi [[Mbyjajere hypy'a|tuicháva hypy'a]], ha'e umíva hérava [[Urano|Uráno]] ha [[Netuno|Netúno]], oguerekóva ipype heta [[y]] hypy'a, amoniáko ha metáno.<ref>{{cita libro |apellido= Ross Taylor |nombre= Stuart |título=Nuestro Sistema Solar y su lugar en el cosmos |url=http://books.google.com.ar/books?id=6Go-DDAzgNYC&pg=PA85&lpg=PA85&dq=composicion+planetas+exteriores&source=bl&ots=X8J0hBBuko&sig=JuUyjrmmd1IRzOBX-V88bVOxGAU&hl=es&sa=X&ei=VSdlUMTxKYfi0gGhrYGoAw&ved=0CDMQ6AEwAQ#v=onepage&q=composicion%20planetas%20exteriores&f=false |fechaacceso=28 de septiembre de 2012 |edición=1 |año=1998|editorial=Cambridge Press |ubicación= |isbn=84 8323 110 7 |páginas=85}}</ref>
[[File:Protoplanetary-disk.jpg|thumb|Ta'ãga ohechaukáva upe apu'a guasu ha popeno ymaguaréva, oñepyrũhaguéicha Kuarahy ypykatu.]]
Kuarahy ypykatu oguereko avei heta tenda orekóva mba'e michĩ ojeréva Kuarahy. Upe [[Mbyjaveve Ku'asã|Tajave Ku'asã]], oĩ mante Mbyja Pytã ha Húpiter apytépe, ojogua umi yvóra itaguigua oguerekógui heta kuarepoti ha ita, ku tendápe oĩ peteĩ [[mbyjajere michĩ|yvóra michĩ]] hérava [[Seres]]. Yvóra Netúno ijeremboypýri oĩha [[Kuiper Ku'asã]] ha [[Apu'a ha'eño]], mokõi tenda ha'eha [[Yvágamba'e Netunomboypýri|yvága mba'e Netunomboypýri]] ha oguereko ipype heta [[y]], amoniáko ha metáno. Umi tendápe oĩha irundy yvóra michĩ [[Haumea]], [[Makemake]], [[Eris]] ha [[Plutõ]], ymave oikéva va'ekue upe atýpe yvóra, ha ko'ãga katu ojehechakuaa ndaha'eiha peteĩ [[yvagakundahára|yvóra]]. Umi yvága mba'ekuéra imombyryvéva Netúnogui hérava avei Plutõrana, ha Seres avei, umíva heko apu'a.<ref>{{Cita web|año= 2008|autor=Últimas noticias del cosmos|título= Los planetas enanos serán plutoides|fechaacceso=28 de septiembre|añoacceso=2012|url=http://www.noticiasdelcosmos.com/2008/06/los-planetas-enanos-seran-plutoides.html}}</ref>
Oĩha avei, ambue mba'e michĩ ojeréva joa upe tendápe, heta [[Mbyjausuveve|Jaguaveve]] ha [[Mbyjausuveverusu|Sandu'a]] hérava avei Sentáuro, ha heta mba'eku'i ováva. Poteĩ yvóra ha mbohapy yvóra michĩ oguereko [[mbyja'e|mbyguai]] (jasýicha) ojeréva hese. [[Kuarahy yvytu]], peteĩ mba'esyry heko [[plasma]] oúva Kuarahýgui, ojapo peteĩ apu'a kambuchiguáicha ohupyty [[apu'a ha'eño]] peve. Pe [[Oort Arai]], oñeimo'ãva upépe oúva [[Mbyjausuveve|jaguaveve]]<nowiki/>kuéra, ha'e Kuarahy Ypykatu rembe'y, opytáva peteĩ [[áñolu|tesape ary]] imombyrykue.<ref>{{Cita web|año= 2012|autor=AstronoMia|título= La nube de Oort|fechaacceso=28 de septiembre|añoacceso=2012|url=http://www.astromia.com/solar/nubeoort.htm}}</ref>
== Ñehesa'ỹijo ha Jehecha ==
[[Ta'ãnga:Dawn Flight Configuration 2.jpg|thumb| Peteĩ Mba'yru Arapýgua oikóva Tajave Ku'asãme.]]
Heta tapicha aty ha tetã guasu ymaguare ohecha va'ekue yvága ha omohenda hikuái Yvy imbytépe, opa mba'e oikóva yvága "ojere gua'u" Yvýre; Vavilónia retãicha oñemohenda, hákatu ohesa'ỹijoite va'ekue yvágape ha mbyja kuéra.<ref>{{Cita libro
| apellidos = Sellés| nombre = Manuel| coautores = Solís, Carlos| editorial = Espasa|título = Historia de la Ciencia | año = 2005| ubicación = Pozuelo de Alarcón| isbn = 84-670-1741-4| páginas = 36|}}</ref> Yvy ikuarahyreiképe, karai Gyrésia retãygua hérava Anaximandro he'i va'ekue ñande [[Yvy]] opytáva Yvága mbytépe, he'i Yvy niko peteĩ angu'a ndovaváiva guáicha.<ref>{{Cita libro| apellidos = Ochoa
| nombre = Cesar Gonzales | editorial = IIFL| editor = Universidad Nacional Autónoma de México| título = La polis: Ensayo sobre el concepto de cuidad en Grecia antigua| edición = Primera| año = 2004| ubicación = Ciudad de México
| isbn = 970-32-2042-8| páginas = 42-43}}</ref> Karai Pitágoras ha hemimbo'ekuéra he'i peteĩhápe ñande Yvy ijapu'áva, kuarahy kañy ha jasy kañy jehecha rupive;<ref>{{Cita libro| apellidos = Reyes| nombre = Alfonso| editorial = FCC| editor = Fondo de cultura económica| título = Estudios Helénicos| edición = Segunda| año = 2000| ubicación = México D.F.| isbn = 968-16-1035-0| páginas = 75}}</ref> ha saro'y IV Kirito mboyve karai hérava Platõ ha hemimbo'e hérava Aristóteles ohai kuatiáre mba'éicha ñande Yvy, apu'a ha yvága imbytépe. Hákatu, karai gyrésia retãme Claudio Ptolomeo hembiapo ojekuaavéva.
Heta hetave karai oñemoarandúva yvága he'i va'ekue upéicha, og̃uahẽ karai poloñagua Nicolás Copérnico peve he'i akue ñande Yvy opyryrỹi imbytére 24 aravóre ha ojere avei Kuarahýre peteĩ arýpe. Sa ro'y XVII-pe Copérnico hembiapo ojekuaa Galileo Galilei rupive, pe karai ojapo peteĩhápe pe "techambyry" oipytyvõva hese ohecha peteĩhápe [[Húpiter]] ijasykuéra. <ref>{{Cita web|año= 2012|autor=Biografías y Vidas|título= Galileo Galilei|fechaacceso=30 de septiembre|añoacceso=2012|url=http://www.biografiasyvidas.com/monografia/galileo/}}</ref> Upe guive pe karai Johannes Kepler ha karai Isaac Newton oñemoaranduve yvágare ha ombotuicha [[mbyjakuaa]] ha yvága jekuaa, ohesa'ỹijoiterei va'ekue ha oñemohenda Yvy renda jekuaa.<ref> {{Cita web|año= 2012|autor=Biografías y Vidas|título= Isaaac Newton, su obra|fechaacceso=1 de octubre|añoacceso=2012|url=http://www.biografiasyvidas.com/monografia/newton/obra.htm}}</ref>
Ary 1704-pe ojejapo ko ñe'ẽ "Kuarahy Ypykatu" ombohéra hag̃ua opa ojeréva kuarahýre.<ref> {{Cita web|año= 2012|autor=Online Etymology Dictionary|título= Definición de solar|fechaacceso=1 de octubre|añoacceso=2012|idioma=Inglés|url=http://www.etymonline.com/index.php?search=solar+system&searchmode=none}}</ref> Karai vyretáñagua hérava Edmund Halley ohesa'ỹijo [[tataveve|jaguaveve]] kuéra ha mba'éicha ojere kuarahýre (Upévare oĩha upe [[tataveve Halley|jaguaveve Halley]], oñembohéragui karai Edmund Halley herakuãre). Sa ro'y XX-pe, ára 12 jasyrundy ary [[1961]]-pe, karai Yuri Gagarin oho peteĩhápe yvágape mba'yrúpe;<ref>{{Cita web|año=2011|autor=Fayerwayer|título=50 años del primer hombre en el espacio: Historia, datos y video|fechaacceso=1 de octubre|añoacceso=2012|url=http://www.fayerwayer.com/2011/04/50-anos-del-primer-hombre-en-el-espacio-historia-datos-y-video/|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140423084428/http://www.fayerwayer.com/2011/04/50-anos-del-primer-hombre-en-el-espacio-historia-datos-y-video/|archivedate=2014-04-23}}</ref> ha [[Tetã peteĩ reko Amérikagua]] Apolo 11 hembiapo rupive orahauka karai Neil Armstrong [[Jasy|Jasýpe]]. Ko'ãgaitépe, pe Yvága ha pe Kuarahy Ypykatu oñehesa'ỹijo ha ojehecha [[techambyry]] rupive, mba'ema'ẽha ojeréva kuarahy rupive ha yvypóra jeho yvágape rupive.
== Yvága mba'e Kuarahy Ypykatu pegua ==
===Mbyja===
Pe [[mbyja]] peteĩva imimbi guasúva ha opytáva ypykatu imbytépe; upévare, ha'e mbyja ñande [[Yvy]] hi'aguĩvéva ha ñane hesakãvéva. Ohechaukávo yvágape oñemohenda ára rehasa ha pyhare rehasa. Kuarahy [[mbaretekue|imbaretekue]] og̃uahẽva Yvýpe ojepurúva ka'avo ha yvyramáta rekovépe. Mbaretekue oúva oñemohenda avei [[ararova]] ha [[mba'epytu]] yvýpe ha yvytúpe.
=== Umi yvóra ha ijasykuéra ===
[[Ta'ãnga:Earth Eastern Hemisphere.jpg|thumb|Ñande [[Yvy]].]]
*[[Mekúrio]]: Ha'e peteĩha [[mbyjajere itaembo|yvóra itaguigua]] [[Kuarahy]] guive ha yvóra michĩvéva Kuarahy Ypykatúpe. Mekúrio ndoguerekói [[jasy]] ha hi'aguĩtee Kuarahýre, upévare hakueterei.
*[[Mbyja Ko'ẽ]]: Ha'e [[mbyjajere|yvóra]] pypeve mokõiha Kuarahy guive. Mbyja Ko'ẽ ndoguerekói jasy ha ndoguerekói [[tekove]], [[y]], ha ambue mba'e ñeikotevẽva jaikove hag̃ua.
*[[Yvy]]: Ha'e [[mbyjajere|yvagamba'e ojeréva Kuarahýre]] tenda mbohapyhápe, peteĩ [[mbyjajere itaembo|yvóra]] itaguigua. Yvýpe mante oĩ jeikovepy ha [[tekoha renda]] porã umíva oikove hag̃ua, oguereko peteĩ yvagamba'e guasu ojeréva hese hérava [[Jasy]], ndaikatúi jaikove jasýpe ndaipóri haguére y ha yvytu upépe.
*[[Jasytata Guasu|Mbyja Pytã]]: Ha'e hína yvagamba'e opytáva aiguĩ ñande Yvýgui, mbohapyha Kuarahy guive. Ha'e peteĩ [[mbyjajere itaembo|yvóra itaguigua]] avei ha oguereko mokõi jasy ijerére hérava [[Fobos]] ha [[Deimos]].
*[[Húpiter]] ha ijasykuéra: Ha'e peteĩ [[mbyjajere mba'etĩva|yvóra gasguigua]], poha [[Kuarahy]] guive mombyrykuépe. Oguereko 79 jasy ha heta [[gas]] ipype ha ijapére. Ha'e hína yvóra tuichavéva Kuarahy Ypykatúpe.
*[[Satúyno]] ha ijasykuéra: Ha'e [[mbyjajere|yvóra]] poteĩha [[Kuarahy]] guive. Oguereko 82 jasy ijerére ha heta [[gas]]. Ha'e mokõiha yvóra tuichavéva Kuarahy Ypykatúpe. Oguereko heta kuãirũ avei.
*[[Uráno]] ha ijasykuéra: Ha'e [[mbyjajere|yvóra]] pokõiha [[Kuarahy]] guive. Oguereko 27 jasy ha heta [[gas]]. Oguereko heta kuãirũ avei.
*[[Netúno]] ha ijasykuéra: Ha'e [[mbyjajere|yvóra]] poapyha [[Kuarahy]] guive ha upe imombyryvéva. Oguereko 14 jasy ha heta [[gas]] ipype ha ijapére. Oguereko heta kuãirũ avei ojeréva hese.
=== Yvorakuéra michĩva ===
Kuarahy Ypykatu oguereko 5 [[Mbyjajere michĩ|Yvóra michĩva]].
* [[Seres|Ceres]]: Ha'e peteĩ yvóra michĩ, oĩ Kuarahy Ypykatúpe. Giuseppe Piazzi ojuhuakue Seres pe 1 jasyteĩ, 1801-pe. Seres ndoguerekói mbyguai.
* [[Plutõ|Plutón]]: Ha'e peteĩ yvóra michĩ ojeréva kuarahýre ha oĩ Kuarahy Ypykatúpe. Plutõ oguereko po mbyguai: '''Caronte''', '''Hidra''', '''Nix''', '''Cerbero''' ha '''Estigia'''. Clyde William Tombaugh ojuhuakue Plutõ pe 18 jasykõi, 1930-pe.
* [[Haumea]]: Ha'e peteĩ yvóra michĩ ojeréva kuarahýre ha oĩ Kuarahy Ypykatúpe. Oguereko mokõi mbyguai: '''Hiʻiaka''' ha '''Namaka'''.
* [[Makemake]]: Ha'e peteĩ yvóra michĩ ojeréva kuarahýre ha oĩ Kuarahy Ypykatúpe. Makemake oguereko peteĩ mbyguai hérava ko'ag̃aitérõ '''S/2015 (136472)''' 1 térã '''MK2'''. Michael E. Brown ojuhuakue Makemake pe 31 jasyapy, 2005-pe.
* [[Eris]]: Ha'e peteĩ yvóra michĩ ojeréva kuarahýre ha oĩ Kuarahy Ypykatúpe. Eris oguereko peteĩ mbyguai añónte hérava '''Disnomia'''. Eris ha'e yvóra michĩ tuichavéva oĩva yvágape. Michael Brown, Chad Trujillo, ha David Lincoln Rabinowitz ojuhuakue Eris pe 8 jasyteĩ, 2005-pe.
=== Yvága mba'e Ambuéva ===
* Jaguaveve: Kuarahy ypykatu oguereko heta jaguaveve Oort Arai rehegua.
* Yvagamba'e Netunomboypýri: Ha'e opa yvága mba'e oĩva upe Netúno ypy jerére. (Oort Arai)
* Tajave Ku'asã: Ha'e peteĩ tajave aty oĩva yvágape.
== Yvorakuéra ==
{| class="wikitable sortable" border=1 cellspacing=0 cellpadding=2 style="text-align:center; border-collapse:collapse;"
|+align=bottom style="text-align:left;"|
|- bgcolor=#ccccff
! Yvóra
! Mba'ehero
! Ekuator hasaha<sup>*</sup>
! Ekuator hasaha ([[km]])
! Mása
! ''Radio orbital''
! Ary ojeréva
! Ára ojeréva
! Jero'a
! [[Mbyja'e|Mbyguai]]
! Arapytu rekova
! Ta'anga
|-
<!-- Solo se están usando 2 o 3 decimales de precisión, no cambiar; para más precisión o más campos está el anexo -->
|| [[Mekúrio]] || [[File:Mercury symbol.svg|24px|☿]] || 0,39 || 4878 || 0,06 || 0,39 || 0,24 || 58,6 || 7º || 0 || [[Tatavevýi]] ha [[Tataveve]] || [[File:Mercury in color - Prockter07 centered.jpg|50px]]
|-
|| [[Mbyja Ko'ẽ]] || [[File:Venus symbol.svg|24px|♀]] || 0,95 || 12100 || 0,82 || 0,72 || 0,615 || 243 || 3,4° || 0 || 96% CO2, 3% nitróheno,0.1% [[y]]re. || [[File:Venus-real.jpg|50px]]
|-
|| [[Yvy]] || [[File:Earth symbol.svg|24px|🜨]] || 1,00|| 12756 || 1,00 || 1,00 || 1,00 || 1,00 || 0º || [[Jasy|1]] || 78% nitróheno, 21% [[tatarapo]], 1% [[tatapu'ã'ỹ]] || [[File:Earth Eastern Hemisphere.jpg|50px]]
|-
|| [[Jasytata Guasu|Mbyja Pytã]] || [[File:Mars symbol.svg|24px|♂]] || 0,53 || 6787 || 0,11 || 1,52 || 1,88 || 1,03 || 1,9º || [[Márte mbyja'ekuéra|2]] || 95% CO2, 1.6% [[tatapu'ã'ỹ]], 3% nitrógeno || [[File:Mars Valles Marineris.jpeg|50px]]
|-
|| [[Húpiter]] || [[File:Jupiter symbol.svg|24px|♃]] || 11,2 || 142984 || 318 || 5,20 || 11,86 || 0,414 || 1,3º || [[Húpiter mbyja'ekuéra|79]] || 90% [[tatavevýi]], 10% [[tataveve]], metáno || [[File:Jupiter.jpg|50px]]
|-
|| [[Satúyno]] || [[File:Saturn symbol.svg|24px|♄]] || 9,41 || 120536 || 95 || 9,54 || 29,46 || 0,426 || 2,5º || [[Satuyno mbyja'ekuéra|82]] || 96% [[tatavevýi]], 3% [[tataveve]], 0.5% metáno || [[File:Saturn from Cassini Orbiter (2004-10-06).jpg|50px]]
|-
|| [[Uráno]] || [[File:Uranus symbol.svg|24px|⛢]] || 3,98 || 51108 || 14,6 || 19,19 || 84,01 || 0,718 || 0,8º || [[Urano mbyja'ekuéra|27]] || 84% [[tatavevýi]], 14% [[tataveve]], 2% metáno || [[File:Uranus.jpg|50px]]
|-
|| [[Netúno]] || [[File:Neptune symbol.svg|24px|♆]] ||3,81 || 49538 || 17,2 || 30,06 || 164,79 || 0,6745 || 1,8º || [[Netuno mbyja'ekuéra|14]] || 74% [[tatavevýi]], 25% [[tataveve]], 1% metáno || [[File:Neptune Voyager2 color calibrated.png|50px]]
|}
== Yvorakuéra Michĩva ==
{| class="wikitable" width=100%"
|-
! Yvorakuéra Michĩva
! Mba'ehero
! Diámetro medio<sup>*</sup>
! Ekuator hasaha (km)
! Masa<sup>*</sup>
! Radio orbital (UA)
! Periodo orbital (ary)
! Periodo de rotación (ára)
! [[Mbyja'e|Mbyguaikuéra]]
! Ta'anga
|-
| [[Seres]]
| align="center" | [[File:Ceres symbol.svg|24px|⚳]]
| align="center" | 0,074
| align="center" | 952,4
| align="center" | 0,00016
| align="center" | 2,766
| align="center" | 4,599
| align="center" | 0,3781
| align="center" | 0
| [[File:Ceres - RC3 - Haulani Crater (22381131691) (cropped).jpg|50px]]
|-
| [[Plutõ]]
| align="center" | [[File:Pluto symbol (large orb).svg|24px|⯓]]
| align="center" | 0,22
| align="center" | 2302
| align="center" | 0,0021
| align="center" | 39,482
| align="center" | 247,92
| align="center" | -6,3872
| align="center" | [[Plutõ mbyja'ekuéra|5]]
| [[File:Ang planeta Pluto mula sa New Horizons.png|50px]]
|-
| [[Haumea]]
| align="center" | [[File:Haumea symbol.svg|24px|🝿]]
| align="center" | 0,09
| align="center" |
| align="center" | 0,0007
| align="center" | 43,335
| align="center" | 285,4
| align="center" | 0,167
| align="center" | [[Haumea mbyja'ekuéra|2]]
| [[File:2003EL61art.jpg|50px]]
|-
| [[Makemake]]
| align="center" | [[File:Makemake symbol.svg|24px|🝼]]
| align="center" | 0,12
| align="center" |
| align="center" | 0,0007
| align="center" | 45,792
| align="center" | 309,9
| align="center" | ?
| align="center" | 1
| [[File:2005FY9art.jpg|50px]]
|-
| [[Eris]]
| align="center" | [[File:Eris symbol.svg|24px|⯰]]
| align="center" | 0,19
| align="center" | 2398
| align="center" | 0,0028
| align="center" | 67,668
| align="center" | 557
| align="center" | ?
| align="center" | [[Ndinomia|1]]
| [[File:2003 UB313 NASA illustration.jpg|50px]]
|}
== Mbyguaikuéra ha Yvóra Kuãirũnguéra ==
[[Mbyja'e|Mbyguai]], hérava avei "jasy", ha'e peteĩ yvagamba'e guasu ojeréva peteĩ [[mbyjamýi|yvórare]], pe mbyguai ikatu ha'e yvagamba'e michĩ oúva [[Mbyjaveve Ku'asã|Tajave Ku'asã]] pegua, umi mbyguai [[Fobos]]icha ha [[Deimos]]icha ha ambue mbyguai Yvóra gasguiguapegua, ha yvagamba'e michĩ [[Kuiper Ku'asã]] pegua, mbyguai Tritõicha, [[Netuno|Netúno]] megua, térã ku mbyguai ikatu ojejapóva térã oúva ijyvóra pegua, ñande [[Jasy|Jasýicha]], ñande [[Yvy]] pegua.
Pe Yvorakuéra gasguigua oguereko yvyku'i ha [[yrypy'a]]'i oveve ijerére, ko mba'eku'i hérava [[Mbyjajere Ku'asã|Yvóra Ku'asã]], [[Satúyno]] oguereko heta ku'asã poguasu ojeréva hese, ha ambue yvóra oguereko avei.
== Yvága mba'e michĩve ==
Umi yvagamba'e michĩ hérava "Yvága mba'e michĩvéva Kuarahy Ypykatu pegua" ha'e heta yvagamba'e oĩva ñande mbyja ypykatúpe: [[mbyjaveve|tajave]]<nowiki/>kuéra, [[Yvágarete Netunomboypýri|yvága mba'ekuéra Netunomboypýri]], [[mbyjausuveve|jaguaveve]] kuéra ha ambuéva imichĩva.
=== Tajavekuéra (asteroides) ===
[[Mbyjaveve|Tajave]] michĩve [[mbyjajere|yvóra]]gui, ko yvagamba'e ha'e [[yvy'a|yvy'á]]icha ha oĩ mante [[Jasytata Guasu|Mbyja Pytã]] ha [[Húpiter]] apytépe, ha oguerekóva [[kuarepoti]] ha [[yrypy'a]] ipype. Opyta ku yvagarenda hérava [[Mbyjaveve Ku'asã|Tajave Ku'asã]]me. Ku yvagarenda oguereko peteĩ [[mbyjajere michĩ|yvóra michĩ]] hérava [[Seres]], ku yvóra ojogua peteĩ tajavépe, hákatu ndaha'éi '''tajave'''. Oĩ heta tajave ojeréva ambue tajave guasuvérehe, ha oĩ avei ambue tajave ojeréva [[yvagakundahára|yvórare]].
=== Sandu'a (centauro) ===
Sandu'a, hérava avei Sentáuro, ha'e yvágamba'e [[mbyjausuveve|jaguavevéicha]] ojeréva [[Kuarahy|Kuarahýre]] ha oĩ [[Húpiter]] ha [[Netúno]] mbytépe, ituichave jaguavevégui. Peteĩha sandu'a ojehecha peteĩhápe hérava Kirõ (''Quiron''), ojogua [[mbyjaveve|tajavépe]] ha ojogua [[mbyjausuveve|jaguavevépe]], ha ko'ág̃a Kirõ oñemohendapyrejey ha oñemohenda jaguaveve ramõ.<ref>{{cite web |year=1995 |author=Patrick Vanouplines |title=Chiron biography |work=Vrije Universitiet Brussel |url=http://www.vub.ac.be/STER/www.astro/chibio.htm |accessdate=2006-06-23}}</ref>
Sandu'a tuichavéva ha'e "10199 Chariklo", oguereko 250 km mbytehasaha. <ref name=spitzer>{{cite web |title=Physical Properties of Kuiper Belt and Centaur Objects: Constraints from Spitzer Space Telescope |author=John Stansberry, Will Grundy, Mike Brown, Dale Cruikshank, John Spencer, David Trilling, Jean-Luc Margot |url=http://arxiv.org/abs/astro-ph/0702538v2 |year=2007 |accessdate=2008-09-21}}</ref>
=== Yvagamba'e Netúnomboypýri ===
Yvagamba'e Netunomboypýri ha'e yvagamba'e yrypy'arekóva ha ojeréva [[Kuarahy]] amovéva Netúno jerére, ha ojogua sandu'ápe. Ko [[mbyjajere michĩ|yvóra michĩ]] hérava [[Plutõ]] ha [[Eris]] oĩ ko yvága rendápe.
Peteĩha yvága mba'e Netunomboypýri ojehecha peteĩhápe ary [[1992]]-pe.
== Mandu'apy ==
<references />
== Henda Ambuéva ==
{{Commons|Solar system}}
* {{Link||2=http://www.solarviews.com/portug/homepage.htm |3=Kuarahy Ypykatu hechaguasu}}
* {{Link||2=http://www.rense.com/general72/size.htm |3=The Size of our World |4=Yvoreva tuichakue mbojoja}}
* {{Link||2=http://celestia.sourceforge.net |3=Celestia |4=3D hecha}}
* {{Link||2=http://www.moonphaseinfo.com/solarsystem.php?l=pt |3=Kuarahy ypykatu}}
* {{Link||2=http://www.xtec.cat/~rmolins1/solar/es/sistema.htm |3=Kuarahy ypykatu Epañañe'ẽme}}
* {{Link||2=http://solarsystem.nasa.gov |3=JPL/NASA}}
{{Kuarahy mbyjajerety}}
[[Ñemohenda:Kuarahy Ypykatu| ]]
2o5gkxa3eq3sbm2hcpnpcy3p1vginuj
Israel
0
10092
137740
136625
2026-05-17T15:01:16Z
Jajapova'erã
22898
Página reemplazada por « [[Ñemohenda:Israel| ]]»
137740
wikitext
text/x-wiki
[[Ñemohenda:Israel| ]]
lgivdm23rjvif0tzrb85iockl6vgo75
137741
137740
2026-05-17T15:01:42Z
Jajapova'erã
22898
Página blanqueada
137741
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Paletína
0
11475
137742
131050
2026-05-17T15:11:07Z
Jajapova'erã
22898
137742
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de país
|nombre_oficial = Tetã Paletína
|nombre_común = Paletína
|imagen_bandera = Flag of Palestine.svg
|imagen_escudo = Coat of arms of Palestine (Official).svg
|himno_nacional = بلادي<br>''Biladi''<br>([[Áraveñe'ẽ]]me: «Che retã»)
|archivo_himno_nacional =
|imagen_mapa = State of Palestine (orthographic projection).svg
|capital = [[Kuarahyresẽ Herusalẽ]] <small>(tembiapoukapýpe)</small><br />[[Ramala]]<br/><small>(oisãmbyhy teéva)</small>
|capital_coor =
|ciudad_más_poblada = [[Gása]]{{ref de ficha|2}}
|principales ciudades = [[Ramala]], [[Velẽ]], [[Rafah]], [[Jan Yunis]], [[Nablus]]
|idioma_oficial = [[Áraveñe'ẽ]]
|otros_idiomas =
|fiesta_nacional =
|gobierno = [[Tavakuairetã]] [[amandajerape|amandajerapépe]] (''tembiapoukapýpe'')<br>[[Mburuvichavy rape|Mburuvichavy rapépe]] (''tee'')
|dirigentes_títulos = Tendota<br/>Sãmbyhyhára peteĩha
|dirigentes_nombres = [[Mahmud Abás]]<br/>[[Rami Hamdallah]]
|fundación = [[Sãso]]
|fundación_hitos = • Ojekuaauka<br /> • Oñemoañete
|fundación_fechas = <br/>[[15 jasypateĩ]] ary [[1988]]<br/>{{nowrap|[[30 jasypateĩ]] ary [[2012]]}}<br/><small>(omoañete [[ONU]])</small>
|superficie = 6520
|superficie_puesto = 172
|superficie_agua =
|fronteras =
|costas =
|población = 4.816.503 <ref name='PCBS'>{{cita web|título=Estimated Population in the Palestinian Territory Mid-Year by Governorate,1997-2016|url=http://pcbs.gov.ps/Portals/_Rainbow/Documents/gover_e.htm|editorial=PCBS|idioma=inglés|fecha=2016|fechaacceso=5 de noviembre de 2017|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180329184405/http://www.pcbs.gov.ps/Portals/_Rainbow/Documents/gover_e.htm|archivedate=2018-03-29}}</ref>
|población_año = 2016
|población_puesto = 125
|población_densidad =731,76
|PIB_nominal =
|PIB_nominal_año =
|PIB_nominal_puesto =
|PIB_nominal_per_cápita =
|PIB =
|PIB_año =
|PIB_puesto =
|PIB_per_cápita =
|IDH = {{creciente}}0,684<ref>{{Cita web |url=http://hdr.undp.org/sites/default/files/2016_human_development_report.pdf |título=Informe Desarrollo Humano 2016 |fechaacceso=30 de abril de 2017}}</ref>
|IDH_año = 2015
|IDH_puesto = 114
|IDH_categoría = <span style="color:#ffcc00;">'''Medio'''</span>
|moneda = [[Nuevo shéquel]] israelí<br />(₪, <code>ILS</code>)<br />[[Dinar jordano]]<br />(JD, <code>JOD</code>)
|gentilicio = Paletínagua
|horario = [[UTC|UTC +2]]
|horario_verano = [[UTC|UTC +3]]
|cctld = .ps
|código_telefónico = 970
|prefijo_radiofónico =
|matrícula_coche = PS
|matrícula_avión =
|código_ISO = 275 / PSE / PS
|miembro_de = [[ONU]] (hechahára), [[Unesco]],<ref>{{Cita web |autor=UNESCO |título=Palestina |url=http://www.unesco.org/new/es/unesco/worldwide/arab-states/palestine/}}</ref> [[Movimiento de Países No Alineados|NOAL]], [[Organización de la Conferencia Islámica|OCI]], [[Liga de Estados Árabes]] ha [[G77]]
|nota1 = Ava hetakue ha pirapire ñemohenda marandukuéra ou [[Paletína yvy pehẽnguenguéra]] pegua.
}}
'''Paletína''' ([[Áraveñe'ẽ]]me: فلسطين, ''Filasṭīn'', ''Falasṭīn'' térã ''Filisṭīn''), héra tee hína '''Tetã Paletína''' ([[Áraveñe'ẽ]]me: دولة فلسطين, ''Dawlat Filasṭin''),<ref>[https://web.archive.org/web/20130107114411/http://www.elpais.com.uy/130106/ultmo-686714/ultimomomento/palestina-cambia-su-nombre-a-estado-de-palestina-/ El País, Uruguay]. Paletína oñemoambue ko héra "Tetã Paletína" ramo.</ref> ha'e peteĩ [[tetã]] hekosãso namoañetéiva opa tetã ambuévape ojejuhúva [[Kuarahyresẽ Aguĩgua]] yvy pehẽnguéme, ha ijerére ojejuhu tetã [[Horytáña]], [[Ehípto]] ha [[para Yvy mbytépe]] ipehẽnguemi.
Atyvete Paletína Hekosãsorã oikuaauka ko tetã sãso jekuaauka oiko jave táva [[Arhel]]-pe upe ára [[15 jasypateĩ]] ary [[1988]]-pe, upe aja,ko atyvete noisãmbyhýi Paletínare, mombyry guive oikuaaukánte ijerure.<ref name=Zartmanp43>{{Cita libro |apellido=Bercovitch |nombre=Jacob |apellido2=Zartman |nombre2=William |nombre3=Victor |apellido3=Kremenyuk |título=The SAGE Handbook of Conflict Resolution |url=http://books.google.ca/books?id=1cqjpHmhTZsC&pg=PA43&dq=%22state+of+palestine%22+%22recognition%22&lr=&cd=12#v=onepage&q=%22state%20of%20palestine%22%20%22recognition%22&f=false |fechaacceso=24 de octubre de 2012 |idioma=inglés |año=2008 |editorial=SAGE Publications |isbn=9781412921923 |página=43}}</ref> Ko ára peve, yvy pehẽngue Paletína ojerure oĩ jepe tetã [[Israel]] ipoguýpe.<ref name="saeb">{{cita noticia |título=Palestinians 'May Declare State' |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/7254434.stm |obra=[[BBC News]] |fecha=20 de febrero de 2008 |fechaacceso=24 de octubre de 2012 |idioma=inglés |cita=But another negotiator and senior official, Saeb Erekat, disagreed arguing that the Palestine Liberation Organisation had already declared independence in 1988. 'Now we need real independence, not a declaration. We need real independence by ending the occupation. We are not Kosovo. We are under Israeli occupation and for independence we need to acquire independence', Mr Erekat said. }}</ref><ref name=":2">{{Cita noticia|apellidos=Levs|nombre=Josh|título=Is Gaza "occupied" territory?|url=http://edition.cnn.com/2009/WORLD/meast/01/06/israel.gaza.occupation.question/|fecha=6 de enero de 2009|fechaacceso=6 de marzo de 2018|periódico=CNN News|página=}}</ref> Ko tetã ojerure [[Paletína yvy pehẽnguenguéra]] ojeheroháicha oiko rire upe ñorairõ guasu ary 1967 pegua, ha omoĩ itavusurã [[Kuarahyresẽ Herusalẽ]].<ref name=Pagep161>{{Cita libro |apellido=Baroud |nombre=Ramzy |título=Middle East Review |url=http://books.google.com/?id=NYszJtC66FAC&pg=PA161 |fechaacceso=24 de octubre de 2012 |idioma=inglés |edición=27ª |año=2004 |editorial=Kogan Page |ubicación=Londres |isbn=978-0-7494-4066-4 |página=161}}</ref><ref name=Bissiop433>{{Cita libro|apellido-editor=Bissio|nombre-editor=Robert Remo |título=The World: A Third World Guide 1995-96 |fechaacceso=24 de octubre de 2012 |año=1995 |editorial=[[ITeM|Instituto del Tercer Mundo]] |ubicación=Montevideo |isbn=978-0-85598-291-1 |página=443}}</ref> Ko táva [[Ramala]] oisãmbyhyramo jepe ko tetãre, upépe ojejuhúgui tetã rekuái róga guasu.
Ára 29 jasypateĩ ary [[2012]]-pe ONU Amandaje Guasu oheja ha omoañete Paletína oike ONU atýpe tetã hechahára ramo, upéva he'ise Paletína ikatu oñe'ẽ ONU Amandajéme ha ikatu ohechauka ijerure tetã ambuévape, hákatu ndaikatúi ovota umi ONU jeporavópe,<ref>{{Cita web |autor=El País |título=Palestina entra como Estado en la ONU |url=http://internacional.elpais.com/internacional/2012/11/29/actualidad/1354211937_218747.html}}</ref> omoañete avei umi Paletína retãygua oreko va'erã ijyvy pehẽnguerã oñemoañeteháicha oiko mboyve upe Ñorairõ ary 1967 pegua.<ref>https://web.archive.org/web/20140223140950/http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/LTD/N12/607/39/PDF/N1260739.pdf?OpenElement Resolución A/67/L.28 de la ONU</ref> Upéicha nde'iséi Paletína oikeha ONU atýpe umi tetã ambuévaicha.
Jasypo ary 2015-pe [[Táva Vatikáno]] omoañete ko tetã hekosãsoha.<ref>[https://web.archive.org/web/20150518102449/http://www.latercera.com/noticia/mundo/2015/05/678-629496-9-el-vaticano-reconoce-al-estado-palestino.shtml El Vaticano reconoce al Estado Palestino], latercera.com, 13 de mayo de 2015.</ref><ref>[http://internacional.elpais.com/internacional/2015/05/13/actualidad/1431531042_820479.html El Vaticano reconocerá al Estado de Palestina], diario ''El País'', 13 de mayo de 2015.</ref> Ary 2018 iñepyrũ meve, 136 tetã omoañete Paletína hekosãsoha, [[Paraguái]], [[Vorívia]], [[Pindoráma]] ha [[Arhentína]] mbytépe.
== Ehecha avei ==
* [[Sihorytáña]]
* [[Paletína Tavetã Joaju poguýpe]]
== Mandu'apy ==
{{listaref}}
== Joaju ==
{{commonscat|Palestinian territories}}
* [http://www.dipublico.com.ar/?p=10331 Texto completo de la resolución de las Naciones Unidas que concede el status de miembro observador a Palestina (A/RES/67/19)]
{{Asia}}
[[Ñemohenda:Paletína| ]]
g6kfd86hzipjbtrmzfyrooezhhvm001
137743
137742
2026-05-17T16:39:13Z
Jajapova'erã
22898
137743
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de país
|nombre_oficial = Tetã Paletína
|nombre_común = Paletína
|imagen_bandera = Flag of Palestine.svg
|imagen_escudo = Coat of arms of Palestine (Official).svg
|himno_nacional = بلادي<br>''Biladi''<br>([[Áraveñe'ẽ]]me: «Che retã»)
|archivo_himno_nacional =
|imagen_mapa = Map of State of Palestine.png
|capital = [[Kuarahyresẽ Herusalẽ]] <small>(tembiapoukapýpe)</small><br />[[Ramala]]<br/><small>(oisãmbyhy teéva)</small>
|capital_coor =
|ciudad_más_poblada = [[Gása]]{{ref de ficha|2}}
|principales ciudades = [[Ramala]], [[Velẽ]], [[Rafah]], [[Jan Yunis]], [[Nablus]]
|idioma_oficial = [[Áraveñe'ẽ]]
|otros_idiomas =
|fiesta_nacional =
|gobierno = [[Tavakuairetã]] [[amandajerape|amandajerapépe]] (''tembiapoukapýpe'')<br>[[Mburuvichavy rape|Mburuvichavy rapépe]] (''tee'')
|dirigentes_títulos = Tendota<br/>Sãmbyhyhára peteĩha
|dirigentes_nombres = [[Mahmud Abás]]<br/>[[Rami Hamdallah]]
|fundación = [[Sãso]]
|fundación_hitos = • Ojekuaauka<br /> • Oñemoañete
|fundación_fechas = <br/>[[15 jasypateĩ]] ary [[1988]]<br/>{{nowrap|[[30 jasypateĩ]] ary [[2012]]}}<br/><small>(omoañete [[ONU]])</small>
|superficie = 6520
|superficie_puesto = 172
|superficie_agua =
|fronteras =
|costas =
|población = 4.816.503 <ref name='PCBS'>{{cita web|título=Estimated Population in the Palestinian Territory Mid-Year by Governorate,1997-2016|url=http://pcbs.gov.ps/Portals/_Rainbow/Documents/gover_e.htm|editorial=PCBS|idioma=inglés|fecha=2016|fechaacceso=5 de noviembre de 2017|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180329184405/http://www.pcbs.gov.ps/Portals/_Rainbow/Documents/gover_e.htm|archivedate=2018-03-29}}</ref>
|población_año = 2016
|población_puesto = 125
|población_densidad =731,76
|PIB_nominal =
|PIB_nominal_año =
|PIB_nominal_puesto =
|PIB_nominal_per_cápita =
|PIB =
|PIB_año =
|PIB_puesto =
|PIB_per_cápita =
|IDH = {{creciente}}0,684<ref>{{Cita web |url=http://hdr.undp.org/sites/default/files/2016_human_development_report.pdf |título=Informe Desarrollo Humano 2016 |fechaacceso=30 de abril de 2017}}</ref>
|IDH_año = 2015
|IDH_puesto = 114
|IDH_categoría = <span style="color:#ffcc00;">'''Medio'''</span>
|moneda = [[Nuevo shéquel]] israelí<br />(₪, <code>ILS</code>)<br />[[Dinar jordano]]<br />(JD, <code>JOD</code>)
|gentilicio = Paletínagua
|horario = [[UTC|UTC +2]]
|horario_verano = [[UTC|UTC +3]]
|cctld = .ps
|código_telefónico = 970
|prefijo_radiofónico =
|matrícula_coche = PS
|matrícula_avión =
|código_ISO = 275 / PSE / PS
|miembro_de = [[ONU]] (hechahára), [[Unesco]],<ref>{{Cita web |autor=UNESCO |título=Palestina |url=http://www.unesco.org/new/es/unesco/worldwide/arab-states/palestine/}}</ref> [[Movimiento de Países No Alineados|NOAL]], [[Organización de la Conferencia Islámica|OCI]], [[Liga de Estados Árabes]] ha [[G77]]
|nota1 = Ava hetakue ha pirapire ñemohenda marandukuéra ou [[Paletína yvy pehẽnguenguéra]] pegua.
}}
'''Paletína''' ([[Áraveñe'ẽ]]me: فلسطين, ''Filasṭīn'', ''Falasṭīn'' térã ''Filisṭīn''), héra tee hína '''Tetã Paletína''' ([[Áraveñe'ẽ]]me: دولة فلسطين, ''Dawlat Filasṭin''),<ref>[https://web.archive.org/web/20130107114411/http://www.elpais.com.uy/130106/ultmo-686714/ultimomomento/palestina-cambia-su-nombre-a-estado-de-palestina-/ El País, Uruguay]. Paletína oñemoambue ko héra "Tetã Paletína" ramo.</ref> ha'e peteĩ [[tetã]] hekosãso namoañetéiva opa tetã ambuévape ojejuhúva [[Kuarahyresẽ Aguĩgua]] yvy pehẽnguéme, ha ijerére ojejuhu tetã [[Horytáña]], [[Ehípto]] ha [[para Yvy mbytépe]] ipehẽnguemi.
Jasypo ary 2015-pe [[Táva Vatikáno]] omoañete ko tetã hekosãsoha.<ref>[https://web.archive.org/web/20150518102449/http://www.latercera.com/noticia/mundo/2015/05/678-629496-9-el-vaticano-reconoce-al-estado-palestino.shtml El Vaticano reconoce al Estado Palestino], latercera.com, 13 de mayo de 2015.</ref><ref>[http://internacional.elpais.com/internacional/2015/05/13/actualidad/1431531042_820479.html El Vaticano reconocerá al Estado de Palestina], diario ''El País'', 13 de mayo de 2015.</ref> Ary 2018 iñepyrũ meve, 136 tetã omoañete Paletína hekosãsoha, [[Paraguái]], [[Vorívia]], [[Pindoráma]] ha [[Arhentína]] mbytépe.
== Ehecha avei ==
* [[Sihorytáña]]
* [[Paletína Tavetã Joaju poguýpe]]
== Mandu'apy ==
{{listaref}}
== Joaju ==
{{commonscat|Palestinian territories}}
* [http://www.dipublico.com.ar/?p=10331 Texto completo de la resolución de las Naciones Unidas que concede el status de miembro observador a Palestina (A/RES/67/19)]
{{Asia}}
[[Ñemohenda:Paletína| ]]
nymq6azqf490eph936rsvfyol5ipr8r
137745
137743
2026-05-17T16:43:48Z
Jajapova'erã
22898
137745
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de país
|nombre_oficial = Tetã Paletína
|nombre_común = Paletína
|imagen_bandera = Flag of Palestine.svg
|imagen_escudo = Coat of arms of Palestine (Official).svg
|himno_nacional = بلادي<br>''Biladi''<br>([[Áraveñe'ẽ]]me: «Che retã»)
|archivo_himno_nacional =
|imagen_mapa = Map of State of Palestine.png
|capital = [[Herusalẽ]] <small>(tembiapoukapýpe)</small><br />[[Ramala]]<br/><small>(oisãmbyhy teéva)</small>
|capital_coor =
|ciudad_más_poblada = [[Gása]]{{ref de ficha|2}}
|principales ciudades = [[Ramala]], [[Velẽ]], [[Rafah]], [[Jan Yunis]], [[Nablus]]
|idioma_oficial = [[Áraveñe'ẽ]]
|otros_idiomas =
|fiesta_nacional =
|gobierno = [[Tavakuairetã]] [[amandajerape|amandajerapépe]] (''tembiapoukapýpe'')<br>[[Mburuvichavy rape|Mburuvichavy rapépe]] (''tee'')
|dirigentes_títulos = Tendota<br/>Sãmbyhyhára peteĩha
|dirigentes_nombres = [[Mahmud Abás]]<br/>[[Rami Hamdallah]]
|fundación = [[Sãso]]
|fundación_hitos = • Ojekuaauka<br /> • Oñemoañete
|fundación_fechas = <br/>[[15 jasypateĩ]] ary [[1988]]<br/>{{nowrap|[[30 jasypateĩ]] ary [[2012]]}}<br/><small>(omoañete [[ONU]])</small>
|superficie = 6520
|superficie_puesto = 172
|superficie_agua =
|fronteras =
|costas =
|población = 4.816.503 <ref name='PCBS'>{{cita web|título=Estimated Population in the Palestinian Territory Mid-Year by Governorate,1997-2016|url=http://pcbs.gov.ps/Portals/_Rainbow/Documents/gover_e.htm|editorial=PCBS|idioma=inglés|fecha=2016|fechaacceso=5 de noviembre de 2017|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180329184405/http://www.pcbs.gov.ps/Portals/_Rainbow/Documents/gover_e.htm|archivedate=2018-03-29}}</ref>
|población_año = 2016
|población_puesto = 125
|población_densidad =731,76
|PIB_nominal =
|PIB_nominal_año =
|PIB_nominal_puesto =
|PIB_nominal_per_cápita =
|PIB =
|PIB_año =
|PIB_puesto =
|PIB_per_cápita =
|IDH = {{creciente}}0,684<ref>{{Cita web |url=http://hdr.undp.org/sites/default/files/2016_human_development_report.pdf |título=Informe Desarrollo Humano 2016 |fechaacceso=30 de abril de 2017}}</ref>
|IDH_año = 2015
|IDH_puesto = 114
|IDH_categoría = <span style="color:#ffcc00;">'''Medio'''</span>
|moneda = [[Nuevo shéquel]] israelí<br />(₪, <code>ILS</code>)<br />[[Dinar jordano]]<br />(JD, <code>JOD</code>)
|gentilicio = Paletínagua
|horario = [[UTC|UTC +2]]
|horario_verano = [[UTC|UTC +3]]
|cctld = .ps
|código_telefónico = 970
|prefijo_radiofónico =
|matrícula_coche = PS
|matrícula_avión =
|código_ISO = 275 / PSE / PS
|miembro_de = [[ONU]] (hechahára), [[Unesco]],<ref>{{Cita web |autor=UNESCO |título=Palestina |url=http://www.unesco.org/new/es/unesco/worldwide/arab-states/palestine/}}</ref> [[Movimiento de Países No Alineados|NOAL]], [[Organización de la Conferencia Islámica|OCI]], [[Liga de Estados Árabes]] ha [[G77]]
|nota1 = Ava hetakue ha pirapire ñemohenda marandukuéra ou [[Paletína yvy pehẽnguenguéra]] pegua.
}}
'''Paletína''' ([[Áraveñe'ẽ]]me: فلسطين, ''Filasṭīn'', ''Falasṭīn'' térã ''Filisṭīn''), héra tee hína '''Tetã Paletína''' ([[Áraveñe'ẽ]]me: دولة فلسطين, ''Dawlat Filasṭin''),<ref>[https://web.archive.org/web/20130107114411/http://www.elpais.com.uy/130106/ultmo-686714/ultimomomento/palestina-cambia-su-nombre-a-estado-de-palestina-/ El País, Uruguay]. Paletína oñemoambue ko héra "Tetã Paletína" ramo.</ref> ha'e peteĩ [[tetã]] hekosãso namoañetéiva opa tetã ambuévape ojejuhúva [[Kuarahyresẽ Aguĩgua]] yvy pehẽnguéme, ha ijerére ojejuhu tetã [[Horytáña]], [[Ehípto]] ha [[para Yvy mbytépe]] ipehẽnguemi.
Jasypo ary 2015-pe [[Táva Vatikáno]] omoañete ko tetã hekosãsoha.<ref>[https://web.archive.org/web/20150518102449/http://www.latercera.com/noticia/mundo/2015/05/678-629496-9-el-vaticano-reconoce-al-estado-palestino.shtml El Vaticano reconoce al Estado Palestino], latercera.com, 13 de mayo de 2015.</ref><ref>[http://internacional.elpais.com/internacional/2015/05/13/actualidad/1431531042_820479.html El Vaticano reconocerá al Estado de Palestina], diario ''El País'', 13 de mayo de 2015.</ref> Ary 2018 iñepyrũ meve, 136 tetã omoañete Paletína hekosãsoha, [[Paraguái]], [[Vorívia]], [[Pindoráma]] ha [[Arhentína]] mbytépe.
== Ehecha avei ==
* [[Sihorytáña]]
* [[Paletína Tavetã Joaju poguýpe]]
== Mandu'apy ==
{{listaref}}
== Joaju ==
{{commonscat|Palestinian territories}}
* [http://www.dipublico.com.ar/?p=10331 Texto completo de la resolución de las Naciones Unidas que concede el status de miembro observador a Palestina (A/RES/67/19)]
{{Asia}}
[[Ñemohenda:Paletína| ]]
mj9dbsi3ryvf4rrireymzs9uyna4wkv
137747
137745
2026-05-17T16:48:26Z
Jajapova'erã
22898
/* */
137747
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de país
|nombre_oficial = Tetã Paletína
|nombre_común = Paletína
|imagen_bandera = Flag of Palestine.svg
|imagen_escudo = Coat of arms of Palestine (Official).svg
|himno_nacional = بلادي<br>''Biladi''<br>([[Áraveñe'ẽ]]me: «Che retã»)
|archivo_himno_nacional =
|imagen_mapa = Map of State of Palestine.png
|capital = [[Herusalẽ]] <small>(tembiapoukapýpe)</small><br />[[Ramala]]<br/><small>(oisãmbyhy teéva)</small>
|capital_coor =
|ciudad_más_poblada = [[Gása]]{{ref de ficha|2}}
|principales ciudades = [[Ramala]], [[Velẽ]], [[Rafah]], [[Jan Yunis]], [[Nablus]]
|idioma_oficial = [[Áraveñe'ẽ]]
|otros_idiomas =
|fiesta_nacional =
|gobierno = [[Tavakuairetã]] [[amandajerape|amandajerapépe]] (''tembiapoukapýpe'')<br>[[Mburuvichavy rape|Mburuvichavy rapépe]] (''tee'')
|dirigentes_títulos = Tendota<br/>Sãmbyhyhára peteĩha
|dirigentes_nombres = [[Mahmud Abás]]<br/>[[Rami Hamdallah]]
|fundación = [[Sãso]]
|fundación_hitos = • Ojekuaauka<br /> • Oñemoañete
|fundación_fechas = <br/>[[15 jasypateĩ]] ary [[1988]]<br/>{{nowrap|[[30 jasypateĩ]] ary [[2012]]}}<br/><small>(omoañete [[ONU]])</small>
|superficie = 6520
|superficie_puesto = 172
|superficie_agua =
|fronteras =
|costas =
|población = 4.816.503 <ref name='PCBS'>{{cita web|título=Estimated Population in the Palestinian Territory Mid-Year by Governorate,1997-2016|url=http://pcbs.gov.ps/Portals/_Rainbow/Documents/gover_e.htm|editorial=PCBS|idioma=inglés|fecha=2016|fechaacceso=5 de noviembre de 2017|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180329184405/http://www.pcbs.gov.ps/Portals/_Rainbow/Documents/gover_e.htm|archivedate=2018-03-29}}</ref>
|población_año = 2016
|población_puesto = 125
|población_densidad =731,76
|PIB_nominal =
|PIB_nominal_año =
|PIB_nominal_puesto =
|PIB_nominal_per_cápita =
|PIB =
|PIB_año =
|PIB_puesto =
|PIB_per_cápita =
|IDH = {{creciente}}0,684<ref>{{Cita web |url=http://hdr.undp.org/sites/default/files/2016_human_development_report.pdf |título=Informe Desarrollo Humano 2016 |fechaacceso=30 de abril de 2017}}</ref>
|IDH_año = 2015
|IDH_puesto = 114
|IDH_categoría = <span style="color:#ffcc00;">'''Medio'''</span>
|moneda = [[Dinar jordano]]<br />(JD, <code>JOD</code>)
|gentilicio = Paletínagua
|horario = [[UTC|UTC +2]]
|horario_verano = [[UTC|UTC +3]]
|cctld = .ps
|código_telefónico = 970
|prefijo_radiofónico =
|matrícula_coche = PS
|matrícula_avión =
|código_ISO = 275 / PSE / PS
|miembro_de = [[ONU]] (hechahára), [[Unesco]],<ref>{{Cita web |autor=UNESCO |título=Palestina |url=http://www.unesco.org/new/es/unesco/worldwide/arab-states/palestine/}}</ref> [[Movimiento de Países No Alineados|NOAL]], [[Organización de la Conferencia Islámica|OCI]], [[Liga de Estados Árabes]] ha [[G77]]
|nota1 = Ava hetakue ha pirapire ñemohenda marandukuéra ou [[Paletína yvy pehẽnguenguéra]] pegua.
}}
'''Paletína''' ([[Áraveñe'ẽ]]me: فلسطين, ''Filasṭīn'', ''Falasṭīn'' térã ''Filisṭīn''), héra tee hína '''Tetã Paletína''' ([[Áraveñe'ẽ]]me: دولة فلسطين, ''Dawlat Filasṭin''),<ref>[https://web.archive.org/web/20130107114411/http://www.elpais.com.uy/130106/ultmo-686714/ultimomomento/palestina-cambia-su-nombre-a-estado-de-palestina-/ El País, Uruguay]. Paletína oñemoambue ko héra "Tetã Paletína" ramo.</ref> ha'e peteĩ [[tetã]] hekosãso namoañetéiva opa tetã ambuévape ojejuhúva [[Kuarahyresẽ Aguĩgua]] yvy pehẽnguéme, ha ijerére ojejuhu tetã [[Horytáña]], [[Ehípto]] ha [[para Yvy mbytépe]] ipehẽnguemi.
Jasypo ary 2015-pe [[Táva Vatikáno]] omoañete ko tetã hekosãsoha.<ref>[https://web.archive.org/web/20150518102449/http://www.latercera.com/noticia/mundo/2015/05/678-629496-9-el-vaticano-reconoce-al-estado-palestino.shtml El Vaticano reconoce al Estado Palestino], latercera.com, 13 de mayo de 2015.</ref><ref>[http://internacional.elpais.com/internacional/2015/05/13/actualidad/1431531042_820479.html El Vaticano reconocerá al Estado de Palestina], diario ''El País'', 13 de mayo de 2015.</ref> Ary 2018 iñepyrũ meve, 136 tetã omoañete Paletína hekosãsoha, [[Paraguái]], [[Vorívia]], [[Pindoráma]] ha [[Arhentína]] mbytépe.
== Ehecha avei ==
* [[Sihorytáña]]
* [[Paletína Tavetã Joaju poguýpe]]
== Mandu'apy ==
{{listaref}}
== Joaju ==
{{commonscat|Palestinian territories}}
* [http://www.dipublico.com.ar/?p=10331 Texto completo de la resolución de las Naciones Unidas que concede el status de miembro observador a Palestina (A/RES/67/19)]
{{Asia}}
[[Ñemohenda:Paletína| ]]
jt9pxzuratrnpy2mgbr08k7mad2pvtc
137750
137747
2026-05-17T17:38:49Z
Jajapova'erã
22898
/* */
137750
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de país
|nombre_oficial = Tetã Paletína
|nombre_común = Paletína
|imagen_bandera = Flag of Palestine.svg
|imagen_escudo = Coat of arms of Palestine (Official).svg
|himno_nacional = بلادي<br>''Biladi''<br>([[Áraveñe'ẽ]]me: «Che retã»)
|archivo_himno_nacional =
|imagen_mapa = Map of State of Palestine.png
|capital = [[Herusalẽ]] <small>(tembiapoukapýpe)</small><br />[[Ramala]]<br/><small>(oisãmbyhy teéva)</small>
|capital_coor =
|ciudad_más_poblada = [[Gása]]{{ref de ficha|2}}
|principales ciudades = [[Ramala]], [[Velẽ]], [[Rafah]], [[Jan Yunis]], [[Nablus]]
|idioma_oficial = [[Áraveñe'ẽ]]
|otros_idiomas =
|fiesta_nacional =
|gobierno = [[Tavakuairetã]] [[amandajerape|amandajerapépe]] (''tembiapoukapýpe'')<br>[[Mburuvichavy rape|Mburuvichavy rapépe]] (''tee'')
|dirigentes_títulos = Tendota<br/>Sãmbyhyhára peteĩha
|dirigentes_nombres = [[Mahmud Abás]]<br/>[[Rami Hamdallah]]
|fundación = [[Sãso]]
|fundación_hitos = • Ojekuaauka<br /> • Oñemoañete
|fundación_fechas = <br/>[[15 jasypateĩ]] ary [[1988]]<br/>{{nowrap|[[30 jasypateĩ]] ary [[2012]]}}<br/><small>(omoañete [[ONU]])</small>
|superficie = 26323
|superficie_puesto = 150
|superficie_agua =
|fronteras =
|costas =
|población = 4.816.503 <ref name='PCBS'>{{cita web|título=Estimated Population in the Palestinian Territory Mid-Year by Governorate,1997-2016|url=http://pcbs.gov.ps/Portals/_Rainbow/Documents/gover_e.htm|editorial=PCBS|idioma=inglés|fecha=2016|fechaacceso=5 de noviembre~ de 2017|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180329184405/http://www.pcbs.gov.ps/Portals/_Rainbow/Documents/gover_e.htm|archivedate=2018-03-29}}</ref>
|población_año = 2016
|población_puesto = 125
|población_densidad = 206,7~
|PIB_nominal =
|PIB_nominal_año =
|PIB_nominal_puesto =
|PIB_nominal_per_cápita =
|PIB =
|PIB_año =
|PIB_puesto =
|PIB_per_cápita =
|IDH = {{creciente}}0,684<ref>{{Cita web |url=http://hdr.undp.org/sites/default/files/2016_human_development_report.pdf |título=Informe Desarrollo Humano 2016 |fechaacceso=30 de abril de 2017}}</ref>
|IDH_año = 2015
|IDH_puesto = 114
|IDH_categoría = <span style="color:#ffcc00;">'''Medio'''</span>
|moneda = [[Dinar jordano]]<br />(JD, <code>JOD</code>)
|gentilicio = Paletínagua
|horario = [[UTC|UTC +2]]
|horario_verano = [[UTC|UTC +3]]
|cctld = .ps
|código_telefónico = 970
|prefijo_radiofónico =
|matrícula_coche = PS
|matrícula_avión =
|código_ISO = 275 / PSE / PS
|miembro_de = [[ONU]] (hechahára), [[Unesco]],<ref>{{Cita web |autor=UNESCO |título=Palestina |url=http://www.unesco.org/new/es/unesco/worldwide/arab-states/palestine/}}</ref> [[Movimiento de Países No Alineados|NOAL]], [[Organización de la Conferencia Islámica|OCI]], [[Liga de Estados Árabes]] ha [[G77]]
|nota1 = Ava hetakue ha pirapire ñemohenda marandukuéra ou [[Paletína yvy pehẽnguenguéra]] pegua.
}}
'''Paletína''' ([[Áraveñe'ẽ]]me: فلسطين, ''Filasṭīn'', ''Falasṭīn'' térã ''Filisṭīn''), héra tee hína '''Tetã Paletína''' ([[Áraveñe'ẽ]]me: دولة فلسطين, ''Dawlat Filasṭin''),<ref>[https://web.archive.org/web/20130107114411/http://www.elpais.com.uy/130106/ultmo-686714/ultimomomento/palestina-cambia-su-nombre-a-estado-de-palestina-/ El País, Uruguay]. Paletína oñemoambue ko héra "Tetã Paletína" ramo.</ref> ha'e peteĩ [[tetã]] hekosãso namoañetéiva opa tetã ambuévape ojejuhúva [[Kuarahyresẽ Aguĩgua]] yvy pehẽnguéme, ha ijerére ojejuhu tetã [[Horytáña]], [[Ehípto]] ha [[para Yvy mbytépe]] ipehẽnguemi.
Jasypo ary 2015-pe [[Táva Vatikáno]] omoañete ko tetã hekosãsoha.<ref>[https://web.archive.org/web/20150518102449/http://www.latercera.com/noticia/mundo/2015/05/678-629496-9-el-vaticano-reconoce-al-estado-palestino.shtml El Vaticano reconoce al Estado Palestino], latercera.com, 13 de mayo de 2015.</ref><ref>[http://internacional.elpais.com/internacional/2015/05/13/actualidad/1431531042_820479.html El Vaticano reconocerá al Estado de Palestina], diario ''El País'', 13 de mayo de 2015.</ref> Ary 2018 iñepyrũ meve, 136 tetã omoañete Paletína hekosãsoha, [[Paraguái]], [[Vorívia]], [[Pindoráma]] ha [[Arhentína]] mbytépe.
== Ehecha avei ==
* [[Sihorytáña]]
* [[Paletína Tavetã Joaju poguýpe]]
== Mandu'apy ==
{{listaref}}
== Joaju ==
{{commonscat|Palestinian territories}}
* [http://www.dipublico.com.ar/?p=10331 Texto completo de la resolución de las Naciones Unidas que concede el status de miembro observador a Palestina (A/RES/67/19)]
{{Asia}}
[[Ñemohenda:Paletína| ]]
or46i64u8ec4twvyvclpl3c9ib429vr
Sihorytáña
0
11630
137746
127917
2026-05-17T16:46:44Z
Jajapova'erã
22898
Página blanqueada
137746
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Vikipetã:Política de nombres de usuario
4
17986
137738
2026-05-17T13:33:38Z
~2026-29528-85
22897
Kuatiarogue ipyahúva: Y
137738
wikitext
text/x-wiki
Y
471p8r43tpm7a8x6dnouswtvlbw4drg
Vikipetã myangekõi:Política de nombres de usuario
5
17987
137739
2026-05-17T13:36:24Z
~2026-29528-85
22897
Pyahuvore: /* Ñe'e! */
137739
wikitext
text/x-wiki
== Ñe'e! ==
Mba'e [[Mba'echĩchĩ:Contribuciones/~2026-29528-85|~2026-29528-85]] ([[Puruhára myangekõi:~2026-29528-85|discusión]]) 13:36 17 jasypo 2026 (UTC)
1ufoovflyi9uutuopcnjgeuhosreijb