Vikipetã
gnwiki
https://gn.wikipedia.org/wiki/Kuatia_%C3%91epyr%C5%A9ha
MediaWiki 1.47.0-wmf.7
first-letter
Medio
Mba'echĩchĩ
Myangekõi
Puruhára
Puruhára myangekõi
Vikipetã
Vikipetã myangekõi
Ta'ãnga
Ta'ãnga myangekõi
MediaWiki
MediaWiki myangekõi
Tembiecharã
Tembiecharã myangekõi
Pytyvõ
Pytyvõ myangekõi
Ñemohenda
Ñemohenda myangekõi
TimedText
TimedText talk
Módulo
Módulo discusión
Evento
Evento discusión
Augusto Roa Bastos
0
2301
137882
128631
2026-06-21T15:23:05Z
~2026-36142-33
23103
/* Hekovépe */
137882
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva tyke’ýrar, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembia`´ape mba’épa ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guarini rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy mba’éichapa ikatu omombia, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva..
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] ([[Paraguaýpe]]) oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu agua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oïva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe omilita ỹre partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ agua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; ohaa upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteï golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy os{eva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerhorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ëporãipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta het0Ò Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteï columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva.. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo " Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mbombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mbombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
1v0exkz3vau5uoirvrqjdcbf893ibpl
137883
137882
2026-06-21T15:25:52Z
~2026-36142-33
23103
137883
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembia`´ape mba’épa ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guarini rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy mba’éichapa ikatu omombia, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva..
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] ([[Paraguaýpe]]) oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu agua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oïva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe omilita ỹre partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ agua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; ohaa upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteï golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy os{eva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerhorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ëporãipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta het0Ò Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteï columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva.. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo " Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mbombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mbombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
ej5e7o7xxu2jp8cq312y5p5r6tcb5vo
137884
137883
2026-06-21T15:38:30Z
~2026-36142-33
23103
137884
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guarini rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy mba’éichapa ikatu omombia, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva..
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] ([[Paraguaýpe]]) oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu agua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oïva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe omilita ỹre partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ agua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; ohaa upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteï golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy os{eva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerhorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ëporãipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta het0Ò Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteï columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva.. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo " Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mbombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mbombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
e21fjy6kef86cea5qtqnykxqthgmedb
137885
137884
2026-06-21T15:40:37Z
~2026-36142-33
23103
palabras mal escritas
137885
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy mba’éichapa ikatu omombia, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva..
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] ([[Paraguaýpe]]) oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu agua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oïva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe omilita ỹre partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ agua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; ohaa upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteï golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy os{eva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerhorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ëporãipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta het0Ò Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteï columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva.. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo " Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mbombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mbombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
nauvin7wr3obpsqb9ox00xo05xt83e9
137886
137885
2026-06-21T15:47:44Z
~2026-36142-33
23103
137886
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva..
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] ([[Paraguaýpe]]) oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu agua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oïva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe omilita ỹre partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ agua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; ohaa upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteï golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy os{eva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerhorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ëporãipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta het0Ò Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteï columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva.. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo " Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mbombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mbombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
cn3rihanbcqapc4hilsczpt2xagduur
137887
137886
2026-06-21T15:56:37Z
~2026-36142-33
23103
137887
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva.
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] ([[Paraguaýpe]]) oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu agua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oïva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe omilita ỹre partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ agua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; ohaa upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteï golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy os{eva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerhorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ëporãipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta het0Ò Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteï columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva.. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo " Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mbombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mbombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
bxt28dq29d02g6iswz59n9kavvdswfm
137888
137887
2026-06-21T16:04:58Z
~2026-36142-33
23103
137888
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva.
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu agua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oïva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe omilita ỹre partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ agua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; ohaa upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteï golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy os{eva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerhorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ëporãipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta het0Ò Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteï columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva.. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo " Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mbombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mbombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
5qgmuvvunw4eaghs0x0rgnp4kng1pkd
137889
137888
2026-06-21T16:08:09Z
~2026-36142-33
23103
137889
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva.
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu hagua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oïva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe omilita ỹre partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ agua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; ohaa upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteï golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy os{eva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerhorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ëporãipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta het0Ò Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteï columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva.. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo " Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mbombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mbombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
qtpoemvq5gmbja42godvgpxmc3l5i21
137890
137889
2026-06-21T16:10:46Z
~2026-36142-33
23103
137890
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva.
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu hagua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oĩva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe omilita ỹre partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ agua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; ohaa upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteï golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy os{eva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerhorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ëporãipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta het0Ò Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteï columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva.. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo " Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mbombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mbombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
a3svuvee0r3vjs4p28j5e7bcmsplqbv
137891
137890
2026-06-21T16:17:01Z
~2026-36142-33
23103
137891
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva.
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu hagua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oĩva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ agua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; ohaa upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteï golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy os{eva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerhorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ëporãipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta het0Ò Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteï columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva.. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo " Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mbombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mbombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
jssuyrvgnqdjjfyu3l3pgipazx8lw5y
137892
137891
2026-06-21T16:20:31Z
~2026-36142-33
23103
137892
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva.
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu hagua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oĩva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ hagua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; ohaa upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteï golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy os{eva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerhorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ëporãipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta het0Ò Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteï columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva.. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo " Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mbombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mbombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
8jh9rxinijwecwe0x7piijk97dlwrx4
137893
137892
2026-06-21T16:24:52Z
~2026-36142-33
23103
137893
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva.
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu hagua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oĩva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ hagua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; oho upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteï golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy os{eva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerhorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ëporãipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta het0Ò Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteï columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva.. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo " Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mbombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mbombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
mqsxiwrgouc9nx093t673nbhnbxjty9
137894
137893
2026-06-21T16:28:49Z
~2026-36142-33
23103
137894
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva.
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu hagua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oĩva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ hagua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; oho upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteĩ golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy oseva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerhorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ëporãipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta het0Ò Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteï columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva.. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo " Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mbombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mbombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
cyvgf8nbj3v7sjs5qwncjx8sdnj5kfe
137895
137894
2026-06-21T16:34:06Z
~2026-36142-33
23103
137895
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva.
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu hagua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oĩva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ hagua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; oho upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
Аry 1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteĩ golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy oseva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerhorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ëporãipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta het0Ò Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteï columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva.. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo " Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mbombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mbombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
b1r3ofj1gwzei2pvm0t62e9zj6qztfu
137896
137895
2026-06-21T17:14:24Z
~2026-36142-33
23103
137896
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva.
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu hagua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oĩva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ hagua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; oho upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
Аry 1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteĩ golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy oseva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerohorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ëporãipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta het0Ò Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteï columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva.. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo " Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mbombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mbombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
gtzsh99xqkbj2glqvft5rpxc9g1tqqm
137897
137896
2026-06-21T17:18:13Z
~2026-36142-33
23103
137897
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva.
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu hagua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oĩva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ hagua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; oho upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
Аry 1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteĩ golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy oseva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerohorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ẽporãhaipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta het0Ò Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteï columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva.. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo " Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mbombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mbombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
4t1hd5gml75xvrmw17lxe6thpddjyd7
137898
137897
2026-06-21T17:24:31Z
~2026-36142-33
23103
137898
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva.
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu hagua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oĩva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ hagua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; oho upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
Аry 1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteĩ golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy oseva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerohorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ẽporãhaipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta heta Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteï columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva.. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo " Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mbombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mbombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
jddu3q91rips92txmn2nmuhm44f6g0n
137899
137898
2026-06-21T17:40:25Z
~2026-36142-33
23103
137899
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva.
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu hagua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oĩva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ hagua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; oho upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
Аry 1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteĩ golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy oseva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerohorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ẽporãhaipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta heta Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteĩ columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva.. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo " Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mbombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mbombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
qopjygrt0puh3qy02716t294gacsonn
137900
137899
2026-06-21T17:44:45Z
~2026-36142-33
23103
137900
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva.
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu hagua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oĩva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ hagua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; oho upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
Аry 1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteĩ golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy oseva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerohorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ẽporãhaipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta heta Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteĩ columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mbombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mbombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
9le342fwd346v0gbwfaxyrncyhe35yz
137901
137900
2026-06-21T21:41:59Z
~2026-36142-33
23103
137901
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva.
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu hagua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oĩva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ hagua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; oho upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
Аry 1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteĩ golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy oseva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerohorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ẽporãhaipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta heta Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteĩ columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mbombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
gansng1f3ugdjgf0fgnd9jcyfqw7diw
137902
137901
2026-06-21T21:45:45Z
~2026-36142-33
23103
137902
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva.
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu hagua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oĩva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ hagua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; oho upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
Аry 1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteĩ golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy oseva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerohorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ẽporãhaipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta heta Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteĩ columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
4vc9pnwgnq166i8rjgo1w5g65dfp4ad
137903
137902
2026-06-21T21:47:47Z
~2026-36142-33
23103
137903
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva.
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu hagua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oĩva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ hagua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; oho upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
Аry 1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteĩ golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy oseva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerohorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ẽporãhaipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta heta Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteĩ columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguaheva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
mb7xtrros24ulps07nb7il82ukxamg1
137904
137903
2026-06-21T22:00:42Z
~2026-36142-33
23103
137904
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva.
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu hagua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oĩva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ hagua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; oho upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
Аry 1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteĩ golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy oseva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerohorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ẽporãhaipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta heta Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteĩ columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguaheva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutímbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
kmepuknmwz5qsrh1n0argloocur3ypk
137905
137904
2026-06-21T22:04:21Z
~2026-36142-33
23103
137905
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva.
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu hagua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oĩva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ hagua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; oho upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
Аry 1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteĩ golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy oseva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerohorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ẽporãhaipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta heta Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteĩ columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguaheva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteĩ kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutímbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (’sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
34uthgh26x941gj5iuh3abo9ska6wgz
137906
137905
2026-06-21T22:10:21Z
~2026-36142-33
23103
137906
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Augusto Roa Bastos
| imagen = Escritor Augusto R. Bastos.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Augusto Roa Bastos
| fechadenacimiento = [[13 jasypoteĩ]] [[1917]]
| lugar = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave
| lugardefallecimiento = [[Paraguaýpe]], [[Paraguái]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Hijo de hombre'', ''[[Yo el Supremo]]''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Augusto Roa Bastos''' (o’arahecha [[Paraguaýpe]]-[[Paraguái]], [[13 jasypoteĩ]] [[1917]] – omano [[Paraguaýpe]], [[26 jasyrundy]] [[2005]] jave), ha’e kuimba’e arandu oñemomba’eguasúva ñe’ẽpapára haihára paraguayo ramo, ojeguerohory chupe ''internacionalmente'' ohopytývo [[Premio]] [[Cervantes]], ha’èva peteĩ jopòi mayma hi’arandúva ohopytyva. Hembiapo ohaiva’ekue oñembohasa opàichagua ñe’ẽme, amo 25 ñe’ẽ pytaguàvape.
==Hekovépe ==
Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo’epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media-pe, imbarete ha nosẽiva pe he’ìvagui teko omboguatávape, omykãva’ekue imba’apohàpe peteĩ refinería takuare’ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova’ekue Iturbe-pe, tava’i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe’ẽkõime ombojopyrúva. Ouva’ekue oiko Paraguaýpe, omoñe’ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva [[William Faulkner]] oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha’éva itúva, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe.
Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu’ãvo ojuehe Paraguái ha [[Bolivia]] ojekuaáva [[Guerra del Chaco]] ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo’ehao pa’iku´era omya’akãvagui, upérõ ha’e pupilo, oñandúvo hembiapope mba’é ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guaraní rehe; hetaiterei mba’e ohecha ha oñandu teko’asy ha poriahuverekópe ha péva omoheñói tuguy pochy, ndoguerohorýigui umi mba’e oikóva.
Oñepyrũ ohai ñoha’anga ha omba’apòvo administrativo de banca térã [[periodista]] ramo kuatiahaipyre ha’èva [[El País]], diario ojeguerekóva upérõ [[Paraguaýpe]] oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ [[Europa]] gotyo, [[Inglaterra]]-pe.
Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu hagua ombopyahu iñe’ẽpoty jehai ha apopyrã oĩva Paraguáipe oje’eháicha década del 40, omoirũva haihàra [[Josefina Plá]] ha [[Hérib Campos Cervera]]. Oikorõ [[Guerra civil]], periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe partido político mba’eveichaguávape.
Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra-pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ hagua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general [[De Gaulle]]; oho upégui [[Francia]] gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva [[Alemaña]]-pe.
Аry 1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu’ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteĩ golpe de Estado ñeha’ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã [[Buenos Aires]], [[Argentina]]-pe omba’apo upépe peteĩ compañía de seguros-pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy oseva iñapytu’ũ rokýgui upèpe.
Ary 1976 oñemopyenda [[dictadura]] argentina ha péva hoguera ichupe [[Hyãsia]] gotyo oiko haguã, oipepirũ [[Universidad]] de [[Toulouse]] oguerohorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba’apo mbo’ehàra ramo ñe’ẽporãhaipyre ñe’ẽkõime mbo’epýpe (universitario de [[literatura]] y [[guaraní]]) 1989 peve, upèpe ojepy’amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta heta Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo [[Alfredo Stroessner]], Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese.
Ary 1982 ojeipe’a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme’ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba’eguasúvo premio British Council (1948) oúva [[Concurso Internacional]] de [[Novelas]] Editorial Losada (1959) , [[Premio]] de las [[Letras Memorial]] de [[América]] [[Latina]] ([[Brasil]], 1988) avei [[Premio Nacional]] de [[Literatura]] de su País (1991).
Pèicha 1989 ohupyty [[Premio Cervantes]]. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove pahàpe ohai peteĩ columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me.
omopyenda pe oje’e hypy’ũva hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: omopyenda naiporãiva, ha’etéva yvypóra ha’eteséva oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape’ỹva omoheñòiva peteĩ mba’asýpe oikóva. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu’ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko’ỹme opa mba’e rire, araka’eve ne'îra ha'e mba’erepa ojapo Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe’ẽ guarani eñíva ñe’ẽ guaranietégui.
Péicha oestrena ñoha’angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930-pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha’anga’i ha’èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe’upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka’eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval [[Ateneo Paraguayo]]-gui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete.
Iñe’ẽpoty oike, ambue aranduka ñe’ẽpoty mbytépe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva’ekue umi artículo periodístico ha’e ohaiva’ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu’ávo ijeho ñepyrũ Europa gotyo.
Mombe’urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha’eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe’ẽva tavaygua apañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984).
Ohai umi mombe’u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: [[El Hijo de hombre]] (1960), ohupytýva jopói [[Concurso]] [[Internacional]] de [[Novelas]] de la Editorial Losada 1959-gui peteĩ mural-icha, omombe’u mba’eichaitèpa [[Historia]] del [[Paraguay]], [[siglo]] [[XIX]] mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe’éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba’e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe’uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha’e oipyhy ha omohenda ko mombe’upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mombe’upuku oñemomba’eguasuetéva, [[Yo el Supremo]] (1974), kóva tembiapo oguaheva yvatéte ha ohechaukáva [[José Gaspar Rodríguez de Francia]] reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha’ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja’ỹme (mundo de injusticia), omomba’apo tembiguái ramo (explotación), [[Ñemboyke piresa'ýre|ñemboyke]] (racismo), y’uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu’ã ha ñeha’ãrõkuaa tavapýpe (rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba’e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteĩ kuimba’e lepra orekóva ha peteĩ mba’yrutímbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. (Cristo tallado por un leproso y en un tren). Ko mombe’upuku ohechauka oikuave’ẽvo tesaperã umi mba’e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha [[Rodríguez Francia]] mombe’u hekove oity’ỹre yvýre hekove ha hembiapo (sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha’anga’i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu’àva quinto centenario del [[Descubrimiento]] de [[América]], mombe’u puku tembiasa omombe’úva [[Cristóbal Colón]] rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "[[Yo el supremo]]", oike umpe mbohapy tembiapo ha’èva peteĩ trilogía imandu’áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha’eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002).
Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha’égui mejor guión cine argentino 1960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
==Hembiapokue==
* El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942)
* El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949)
* Hijo de hombre. (1960)
* El Baldío. (1966)
* Madera Quemada. (1967)
* [[Yo el Supremo]] (1974)
* Lucha hasta el alba. (1979)
* El Fiscal. (1989)
* Vigilia del Almirante. (1992)
* Madama Sui. (1996)
* El trueno entre las hojas. (1953)
* Los pies sobre el agua. (1967)
* Moriencia. (1969)
* Cuerpo presente, y otros textos. (1972)
* El pollito de fuego. (1974)
* Los Congresos. (1974)
* El somnámbulo. (1976)
* Los Juegos. (1979)
* Antología personal. (1980)
* Contar un cuento, y otros relatos. (1980)
* On Modern Latin American Fiction. (1989)
* Metaforismos. (1996)
== Mandu'apy==
* [http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Roa Bastos, Augusto}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
br8go2pmaryvqyltjyv2yn1qmm60in6
Go, Dog. Go! (tekoha'ãngandy)
0
14290
137912
133504
2026-06-22T11:35:29Z
NarcisoFan2026
23017
137912
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de serie de televisión|título=Go, Dog. Go!|guionista=|país_de_origen=[[Tetãvore Joapykuéra]]|primera_emisión=26 jasyteĩ 2021|voces=Michela Luci<br>Callum Shoniker|creador=Adam Peltzman|sitio web=https://www.netflix.com/pe/title/81047300|última emisión=|cadena=Netflix|formato de audio=|formato de imagen=|director=|imagen=|productor ejecutivo=Adam Peltzman|productor=|distribuidor=[[Netflix]]|lista episodios=|num episodios=|num temporadas=|idioma=[[Ingleñe'ẽ]]|música=|género=Ombopukáva|tamaño de imagen=280px|empresa=[[DreamWorks Animation Television]]<br>WildBrain Studios}}'''''Go, Dog. Go!'''''<ref name="preschool">{{cite web|url=https://media.netflix.com/en/press-releases/netflix-to-launch-diverse-slate-of-original-preschool-series-from-award-winning-kids-programming-creators|title=NETFLIX TO LAUNCH DIVERSE SLATE OF ORIGINAL PRESCHOOL SERIES FROM AWARD-WINNING KIDS PROGRAMMING CREATORS|work=[[Netflix Media Center]]|accessdate=July 23, 2019|language=ingleñe'ẽ}}</ref> niko peteĩ [[tekoha'ãngandy ta'angambyrýgui]] moha'angapyre ombopukáva [[Tetãvore Joapykuéra]] pegua Adam Peltzman ojapo oñembohasa hag̃ua [[Netflix]] rupi, oñepyrũ [[26 jasyteĩ]] [[2021]]-pe.<ref name="AniMag">{{cite web|url=https://www.animationmagazine.net/streaming/trailer-dreamworks-go-dog-go-speeds-to-netflix-jan-26/|title=Trailer: DreamWorks' 'Go, Dog, Go!' Speeds to Netflix Jan. 26|date=January 6, 2021|last=Milligan|first=Mercedes|work=Animation Magazine|accessdate=January 6, 2021|language=ingleñe'ẽ}}</ref>
== Mba'eapohára ==
* Michela Luci ojapo Tag Barker<ref name="AniMag" />
* Callum Shoniker ojapo Scooch Pooch<ref name="AniMag" />
* Katie Griffin ojapo Ma Barker<ref name="AniMag" />
* Martin Roach ojapo Paw Barker<ref name="AniMag" />
* Lyon Smith ojapo Spike ha Gilbert Barker<ref name="AniMag" />
* Tajja Isen ojapo Cheddar Biscuit<ref name="AniMag" />
* Judy Marshank ojapo la abuela Barker<ref name="AniMag" />
* Patrick McKenna ojapo Grandpaw Barker<ref name="AniMag" />
== Mandu'apy ==
<references />
[[Ñemohenda:Tekoha'ãngaty ta'angambyrygui Tetãvore Joapykuéra pegua]]
[[Ñemohenda:Tekoha'ãngaty ta'angambyrygui]]
[[Ñemohenda:Netflix Hekoha'ãngandy]]
jlnxsqx2a5isyq6uy6zmkmve9rnc46a
Klu Sol de Campo Grande
0
17871
137881
137692
2026-06-21T15:19:00Z
Joaco011
21213
137881
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de equipo de fútbol
| Nombre = Sol de Campo Grande
| Imagen principal = [[File:CSCG(png).png|150px]]
| Nombre completo = Klu Sol de Campo Grande <br/> Club Sol de Campo Grande
| apodo(s) = ''Solense''
| fundación = [[20 jasypoteĩ]] ary [[1937]]
| Estadio = [[Estádio Sol de Campo Grande]]
| Ubicación = Tape '''Acaray''' ári '''Teniente Zenteno'''-pe, [[Fernando de la Mora (Paraguái)|Fernando de la Mora]], [[Paraguái]]
}}
Upe '''Klu Sol de Campo Grande''', ojekuaa avei ramo '''Sol de Campo Grande F. B. C.''', ha’e peteĩ klu vakapipopo pegua, oĩva táva [[Fernando de la Mora (Paraguái)|Fernando de la Morape]], [[Tetãvore Sentral|Tetãvore Sentral-pe]], [[Paraguái|Paraguáipe]]. Oñepyrũ araka’e 20 jasypoteĩ ary [[1937]]-pe ha oĩ afiliado rehegua [[Liga Fernando de la Moragua Vakapipopo pegua]]<ref>{{Cita web |url=https://el/ |title=El torneo fernandino presenta sus clubes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20220402183354/http://www.el/ |archivedate=2022-04-02 |accessdate=2026-02-09 }}</ref> ha avei [[Unión del fútbol del Interior|UFI]]-pe.
Ko klu omba’apo [[mangapy]] kuimba’e, [[mangapy]] kuña ha avei mitãnguéra<ref>[https://www.abc.com.py/edicion-impresa/deportes/sport-union-subcampeon-en-9899-619814.html Sport Unión subcampeón en 98/99]</ref>, ha oha'ã hag̃ua iñorairõkuéra ogapýpe oipuru [[Estádio Sol de Campo Grande]].
==Palmares==
'''8 myakãhakuéra'''
{| class="wikitable" style="border:2px solid #DD0000; text-align:center;"
|- style="background:#DD0000; color:white;"
! Kópa
! Kampeõ
! Subkampeõ
|-
| '''[[Liga Fernando de la Moragua Vakapipopo pegua]] (7/2)'''
| 1968, 1970, 1985, 1986, 2012, 2016, 2019.
| 1980, 1981.
|-.
| '''Kópa tetãvorégui ([[Tetãvore Sentral]]) (1)'''
| 1986.
| —.
|}
==Mandu'apy==
[[Ñemohenda:Paraguái Klukuéra]]
[[Ñemohenda:Tetãvore Sentral]]
<references />
[[Ñemohenda:Liga Fernando de la Moragua Vakapipopo pegua]]
h0f26m3b1lfregxkc8ugxsa1dtm4pt2
Klu Sport Universo
0
17892
137880
137720
2026-06-21T15:18:51Z
Joaco011
21213
137880
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de equipo de fútbol
|Nombre = Klu Sport Universo
|Imagen principal = [[File:CSU fernando de la mora.png|150px]]
|Nombre completo = Klu Sport Universo<br>Club Sport Universo
|apodo(s) = ''Universal''<br>''Albirrojo''<br>''La U''
|Fundación = [[18 jasyporundy]] ary [[1958]]
|Estadio = [[Estádio Club Sport Universo]]
|Ubicación = tape '''Albert Sabin''' ári '''Manuel Dominguez''', [[Fernando de la Mora (Paraguái)|Fernando de la Mora]], [[Paraguái|Paraguáipe]].
}}
Upe '''Klu Sport Universo''', ojekuaáveva '''Universo''' añónde, ha'e peteĩ klu vakapipopo pegua, oñepyrũ arange [[18 jasyporundy]] ary [[1958|1958-pe]].<ref>[https://www.abc.com.py/deportes/futbol/club-sport-universo-1803268.html Sport Universo inicia sus actividades]</ref> Oĩ afiliado rehegua [[Liga Fernando de la Moragua Vakapipopo pegua|Liga Fernando de la Moragua Vakapipopo peguápe]] ha avei [[Unión del Fútbol del Interior|UFI]]-pe.<ref>[https://www.abc.com.py/nota/25376-el-sport-universo-es-tetracampeon/ El Sport Universo es tetracampeón]</ref> Oĩ hina
[[Fernando de la Mora (Paraguái)|Fernando de la Morape]], [[Tetãvore Sentral]], [[Paraguái|Paraguáipe]].
''Universo'' ha'e peteĩha '''trikampeõ''' ha peteĩha '''péntakampeõ'''<ref>[https://www.abc.com.py/nota/universo-con-su-5-titulo-en-fernando/ Universo, con su 5° título en Fernando]</ref> [[Fernando de la Mora (Paraguái)|Fernando-pe]] ha oguereko 9 myakãhakuéra.
Ojapo [[Mangapy]] kuimba'e, kuña ha avei oguereko mitãnguéra ([[españañe'ẽ|españañe'ẽme]]:'''''Divisiones Formativas''''') ha oipuru pe [[Estádio Club Sport Universo]] oha'ã hag̃ua.
==Palmares==
9 myakãhakuéra
{| class="wikitable" style="border:2px solid #000000; text-align:center;"
|- style="background:#FF0000; color:white;"
! Kópa
! Kampeõ
! Subkampeõ
|-
| '''[[Liga Fernando de la Moragua Vakapipopo pegua]] (9)'''
| 1962, 1963, 1964, 1997, 2007, 2008(A), 2008(C), 2009, 2010.
| -
|}
==Mandu'apy==
[[Ñemohenda:Paraguái Klukuéra]]
[[Ñemohenda:Tetãvore Sentral]]
<references />
[[Ñemohenda:Liga Fernando de la Moragua Vakapipopo pegua]]
aw0spzebhygwywodttx6nbvvweoaopr
Mandyju asuka
0
18019
137907
2026-06-22T08:19:57Z
Guarandu
15759
Creado al traducir la introducción de la página «[[:es:Special:Redirect/revision/168883782|Algodón de azúcar]]»
137907
wikitext
text/x-wiki
[[Archivo:Girls_enjoying_cotton_candy.jpg|miniaturadeimagen|Mokõi mitãkuña ho’úva algodón dulce.]]
'''Mandyju asuka''' ha’e peteĩ mahe’ẽ herakuãva heta tetãme, ojejapóva asuka a hyku peve ha oojehe'ávagui oñembojere peteĩ yvyra, cono térã peteĩva'ỹre.
2cbjp42ezplay0ocd3rbunsbeofjcd7
137908
137907
2026-06-22T08:23:03Z
Guarandu
15759
/* */
137908
wikitext
text/x-wiki
[[File:Girls_enjoying_cotton_candy.jpg|miniaturadeimagen|Mokõi mitãkuña ho’úva mandyju asuka.]]
'''Mandyju asuka''' ha’e peteĩ mahe’ẽ herakuãva heta tetãme. Ojejapo hag̃ua, oñembyaku asuka hyku peve ha oñembojere pya’e peteĩ yvyra rehe.
o52l0c199bayl1iuvhzcgp1h7wcd0ju
137909
137908
2026-06-22T08:23:55Z
Guarandu
15759
Guarandu trasladó la página [[Algodón de azúcar]] a [[Mandyju asuka]]
137908
wikitext
text/x-wiki
[[File:Girls_enjoying_cotton_candy.jpg|miniaturadeimagen|Mokõi mitãkuña ho’úva mandyju asuka.]]
'''Mandyju asuka''' ha’e peteĩ mahe’ẽ herakuãva heta tetãme. Ojejapo hag̃ua, oñembyaku asuka hyku peve ha oñembojere pya’e peteĩ yvyra rehe.
o52l0c199bayl1iuvhzcgp1h7wcd0ju
137911
137909
2026-06-22T08:25:38Z
Guarandu
15759
/* */
137911
wikitext
text/x-wiki
[[File:Girls_enjoying_cotton_candy.jpg|miniaturadeimagen|Mokõi mitãkuña ho’úva mandyju asuka.]]
'''Mandyju asuka''' ha’e peteĩ mahe’ẽ herakuãva heta tetãme. Ojejapo hag̃ua, oñembyaku [[asuka]] hyku peve ha oñembojere pya’e peteĩ yvyra rehe.
1nghjomhq89jgzvqec7ip2q75hpa767
Algodón de azúcar
0
18020
137910
2026-06-22T08:23:55Z
Guarandu
15759
Guarandu trasladó la página [[Algodón de azúcar]] a [[Mandyju asuka]]
137910
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECCIÓN [[Mandyju asuka]]
8yc9m2qbm415hfb4uptd6s1dom9hbjx