Vikipetã
gnwiki
https://gn.wikipedia.org/wiki/Kuatia_%C3%91epyr%C5%A9ha
MediaWiki 1.47.0-wmf.12
first-letter
Medio
Mba'echĩchĩ
Myangekõi
Puruhára
Puruhára myangekõi
Vikipetã
Vikipetã myangekõi
Ta'ãnga
Ta'ãnga myangekõi
MediaWiki
MediaWiki myangekõi
Tembiecharã
Tembiecharã myangekõi
Pytyvõ
Pytyvõ myangekõi
Ñemohenda
Ñemohenda myangekõi
TimedText
TimedText talk
Módulo
Módulo discusión
Evento
Evento discusión
Epáña
0
1929
138088
131379
2026-07-25T17:27:43Z
Tobías
14837
Argumentos duplicados
138088
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox_País
| nombre_oficial = Reino de España<br />Tavetã Epáña
| nombre_común = España
| imagen_bandera = Flag of Spain.svg
| imagen_escudo = Escudo de España.svg
| imagen_escudo_tamaño = 125px
| imagen_mapa = LocationSpain.png
| lema_nacional = ''Plus Ultra'' ([[lasioñe'ẽ]]: ‘Mombyryve’)
| himno_nacional = ''Marcha Real''
| capital = [[Madrid]]
| capital_población = 3.332.035 (2023)
| capital_coor = 40_25_N_3_45_W_ 40°25′ N 3°45′ O
| ciudad_principal = [[Madrid]]
| idioma_oficial = [[Epañañe’ẽ]]
| gobierno = [[Porokuái peteĩme|Porokuái peteĩme amandajére]]
| dirigentes_títulos = Mburuvicha<br />Tekuái Ruvicha
| dirigentes_nombres = [[Felipe VI]]<br />[[Pedro Sánchez]]
| fundación = Hembiasa
| fundación_hitos =
| fundación_fechas = Ehecha<br />«[[Hispania pegua Epaña guive]]»
| superficie = 504.645<ref>[http://www.ine.es/prodyser/pubweb/anuario06/anu06_01entor.pdf Anuario Estadístico de España 2006. 1ª parte: entorno físico y medio ambiente]</ref>
| superficie_puesto = 51
| superficie_agua = 1,04 %
| fronteras = 2032 km
| costas = 7921 km
| población = 48692804
| población_año = 2024
| población_notas =<ref name="INE población">[https://ine.es/dyngs/INEbase/es/operacion.htm?c=Estadistica_C&cid=1254736177095&menu=ultiDatos&idp=1254735572981 Estadística Continua de Población (ECP) a 1 de enero de 2024. Datos provisionales], [[Instituto Nacional de Estadística (España)|INE]]</ref>
| población_puesto = 30
| población_densidad = 95,26
| PIB_nominal = {{creciente}} 1 580 000 sua [[dólar]]<ref name="IMFWEOES">{{Cita web |url=https://www.imf.org/en/Countries/ESP|editorial=[[Fondo Monetario Internacional]] |título=Spain and the IMF |website=IMF.org|idioma=en|fechaacceso=13 de octubre de 2023}}</ref>
| PIB_nominal_año = 2023,est
| PIB_nominal_puesto = 15
| PIB_nominal_per_cápita= {{creciente}} {{Nts|33090}} [[dólar]]<ref name="IMFWEOES" /> ([[Anexo:Países por PIB (nominal) per cápita|34.º]])
| PIB = {{creciente}} 2 401 000 sua [[dólar]]<ref name="IMFWEOES" />
| PIB_año = 2023,est
| PIB_puesto = 15
| PIB_per_cápita = {{creciente}} {{Nts|50470}} [[dólar]]<ref name="IMFWEOES" /> ([[Anexo:Países por PIB (PPA) per cápita|38.º]])
| IDH = {{creciente}} '''{{Color|#0000FF|0,911}}'''<ref>{{cita web |url=https://hdr.undp.org/data-center/country-insights#/ranks |título=Human Development Insights |fechaacceso=26 de marzo de 2024 |fecha=2022 |editor=[[Programa de las Naciones Unidas para el Desarrollo]] (PNUD) |idioma=inglés |urlarchivo=https://archive.today/20240326141520/https://hdr.undp.org/data-center/country-insights%23/ranks |fechaarchivo=26 de marzo de 2024 |deadurl=no }}</ref>
| IDH_año = 2022
| IDH_puesto = 27
| IDH_categoría = {{Color|#0000FF|Muy Alto}}
| Gini = {{Decreciente positivo}} 31.5 {{color|darkorange|medio}} (2023)<ref>{{cita web|título=Gini coefficient of equivalised disposable income - EU-SILC survey|url=https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tessi190/default/table lang=en|editorial=Eurostat|idioma=en|fechaacceso=23 de mayo de 2023}}</ref>
| moneda = [[Euro]] (€, <code>EUR</code>)
| gentilicio = Epañagua
| horario = [[CET]] ([[UTC]]+1)
| horario_verano = CEST ([[UTC]]+2)
| cctld = .es
| código_telefónico = 34
| prefijo_radiofónico = AMA-AOZ, EAA-EHZ
| código_ISO = 724 / ESP / ES
| miembro_de = [[Unión Europea|UE]], [[Organización del Tratado del Atlántico Norte|OTAN]], [[Tetãnguéra Joaju|ONU]], [[Organización para la Cooperación y el Desarrollo Económico|OCDE]], [[Organización para la Seguridad y la Cooperación en Europa|OSCE]], [[Unión Latina|UL]]
}}
'''Epáña''' ([[Epañañe’ẽ|Epañañe'ẽme]]: ''España''), hérava hekopeteháicha '''Tavetetã Epáña''' ([[Epañañe’ẽ|Epañañe'ẽme]]: ''Reino de España''),{{Refn|Léi guasúpe ndojejuhúi mba'éichapa oñembohéra hekopete, oiporúnte ''España'' —«España se constituye en un Estado social y democrático de Derecho […]» (artículo 1.1)— ombohéravo tetã.{{harvnp|Cortes Generales|1978|texto=Constitución española, 1978|loc=art. 1}} ''Reino de España'' oiko avei térã hekopeguáva ramo, ojeiporúva hekópe téra tee ramo,<ref>{{Cita web|url=http://www.exteriores.gob.es/Portal/es/Ministerio/Historia/Protocolo/Documents/1_4_4_NORMAS_PROTOCOLO.pdf|página=110|título=Normas básicas sobre protocolo y condecoraciones, del Ministerio de Exteriores de España|cita=La cita de un país deberá hacerse mediante su denominación usual (Alemania, Francia, Reino Unido, China, España) o mediante la denominación oficial, cuando proceda (República Federal de Alemania, República Francesa, Reino Unido de Gran Bretaña e Irlanda del Norte, República Popular de China, Reino de España)|fechaacceso=18 de mayo de 2015|urlarchivo=https://web.archive.org/web/20150924021753/http://www.exteriores.gob.es/Portal/es/Ministerio/Historia/Protocolo/Documents/1_4_4_NORMAS_PROTOCOLO.pdf|fechaarchivo=24 de septiembre de 2015|tipo=PDF}}</ref>Iñe'ẽ tee ambuéva oje'e:
* aranés: ''Espanha'', ''Regne d'Espanha'';
* catalán ha valenciano: ''Espanya'', ''Regne d'Espanya'';
* euskera: ''Espainia'', ''Espainiako Erresuma'';
* gallego: ''España'', ''Reino de España''.|name="aclaraciones"|group="nota"}} ha'e peteĩ [[tetã|tetã hekosãsóva]] ndojejuhúiva peteĩ [[Yvyvusu|yvyrusúntepe]], oikóva peteĩ tetã oñemboguatáva [[tekoiterape]] ha [[jekopytyjoja]] rupive ha oñesãmbyhýva peteĩ [[Porokuái peteĩme|tetãrerekua peteĩme]] [[Amandajerape|amandaje rapépe]] ramo. Kóva niko peteĩ umi 27 tetã hekosãsóvagui ojapóva [[Európa Joaju]]. Ijyvy apekue rendaha, orekóva itavusu táva [[Madrid]]-pe,{{harvnp|Cortes Generales|1978|texto=Constitución española, 1978|loc=art. 5|p=|pp=}} oñemohenda 17 ''[[comunidad autónoma]]'' rupive (tetãvore ijehegui oñesãmbyhýva), umíva katu ijapopyre 50 [[Epáña retãminikuéra|tetãminígui]], ha mokõi [[táva ijehegui oñesãmbyhýva]].
Epáña tuichaitépe ojejuhu ñemby kuarahyreike gotyo Európape, jepémo ikatu avei ojejuhu hendaha ambuéva yvate Áfrikape. Európa, haimete oñuvãmba [[yvyapy Ivéria]], upe yvy ojehero [[Epáña yvyapy]], ha umi [[ypa'ũnguéra Baleares]] ([[Para Yvy mbytépe|para Mediterráneope]]). Áfrikape ojejuhu umi táva ha'éva [[Séuta]] ha [[Melílla]], [[Canarias|ypa'ũnguéra Canarias]] ([[Paraguasu Atlántiko|paraguasu Atlántikope]]) ha heta yvy ambuéva ipoguýpe para Mediterráneo rembe'ýre ojeheróva «[[plazas de soberanía]]». Táva [[Llivia]], yvytyrysýi [[Pirineos]]-pe, ha'e yvy ijerére ojejuhupáva [[Hyãsia]] rendaha. Ijyvy apekue rendahápe avei oike heta ypa'ũ yvyapy rembe'y renondépe ojejuhúva. Upéicha ohupyty ituichakue amo 505 370 km{{exp|2}},<ref name="superficie" /> oikóvo chugui tetã tuichavéva irundyha Európape.{{Refn|[[Rrúsia]], [[Ukyáña]] ha [[Hyãsia]] rire.|group="nota"}} Tetãyguakuéra retakue ohupyty haimete 48 sua ha mbyte.<ref name="INE población" /><ref>{{Cita web|url=https://elpais.com/sociedad/2023-05-23/espana-supera-por-primera-vez-los-48-millones-de-habitantes.html|título=España supera por primera vez los 48 millones de habitantes|fechaacceso=2023-05-23|apellido=Sainz|nombre=Jose Sanz|fecha=2023-05-23|sitioweb=El País|idioma=es}}</ref> Añetehápe, 1 jasyteĩ 2024 jave oiko ko tetãme {{esd|48 592 909}} tapicha.<ref name="INE población"/> Ijyvy ojejuhúva yvyapy Ivériape oñohembe'y [[Hyãsia]] ha [[Andórra]] yvate gotyo, [[Poytuga]] kuarahyreike gotyo ha [[Hivyraytã]] (''Gibraltar'') ñemby gotyo. Ijyvy oĩva Áfrikape, oñohembe'y yvy ha yguasu rupive [[Marruéko]].
Iléi guasu ojapo Epañañe'ẽgui «''castellano''»{{harvnp|Cortes Generales|1978|texto=Constitución española, 1978|loc=art. 3}} térã "karaiñe'ẽ" iñe'ẽ tee. Ary 2012 jave, kóva ku ñe'ẽ 82 % opaite Epáña retãyguágui oñe'ẽva hogapýpe.<ref>{{cita web|url=http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_386_en.pdf|fecha=2012|fechaacceso=6 de diciembre de 2021|obra=Eurobarómetro|tipo=PDF|título=Eurobarómetro}}</ref> Epañañe'ẽ térã ''castellano'' oiko [[ñe'ẽte]] oñeñe'ẽvéva mokõiha ramo yvy ape ári oĩvo 500 sua oñe'ẽva hogapýpe ha amo 600 sua oñe'ẽkuaáva.<ref>[https://cvc.cervantes.es/lengua/anuario/anuario_23/el_espanol_en_el_mundo_anuario_instituto_cervantes_2023.pdf Instituto Cervantes. "El español. Una lengua viva. Informe 2023": 500 millones de hablantes de español con dominio nativo, y casi 600 millones incluyendo hablantes con competencia limitada.]</ref> Epáña arandupýpe niko ojehechaite [[Rróma Ymaguare|Rróma]] ha [[Gyrésia Ymaguare]] rembiejakue, avei kóva hína tetã irundyha ojejuhuvehápe tenda Unesco ohechakuaa [[yvypóra reko rembiejakue]] ramo.<ref>{{cita web|título=World Heritage List|url=https://whc.unesco.org/en/list|editorial=Unesco. World Heritage Convention|idioma=inglés|fecha=Revisado en agosto de 2021|fechaacceso=23 de agosto de 2021}}</ref>
Ha'e [[tetã kakuaámava]] —tetã tapichakuéra [[Jeikove are|oikove arevehápe]] irundyha yvy ape ári— ha tetã mba'ehetaitéva, [[mba'eapopy retakue repy]] (''producto interno bruto'') imba'éva ojapo chugui tetã mba'ehetavéva 14ha yvy ape ári (2021).<ref>{{cita web|título=Ranking de países con mayor producto interior bruto (PIB) estimado de 2020 a 2026|url=https://es.statista.com/estadisticas/600234/ranking-de-paises-con-el-producto-interior-bruto-pib-mas-alto-en/|editorial=Statista. Datos del Fondo Monetario Internacional|fecha=2021|fechaacceso=23 de agosto de 2021}}</ref> Ijojaha'ỹ rupi, oiko oñeikundahavehápe mokõiha yvy ape ári —hetave 83 sua tapicha oho ko tetãme oikundaha ha oguerohory ''turista'' ramo ary 2019 jave— ha tetã mokõiha omono'õvéva pirapire oúva ñekundahágui (''turismo'').<ref>{{Cita libro|título=Panorama del turismo internacional, edición 2019|url=https://www.e-unwto.org/doi/book/10.18111/9789284421237|editorial=World Tourism Organization (UNWTO)|fecha=27 de noviembre de 2019|fechaacceso=17 de abril de 2020|isbn=978-92-844-2123-7|doi=10.18111/9789284421237|idioma=en}}</ref><ref>{{Cita noticia|apellidos=EP|título=España se convierte en el segundo país más visitado del mundo|url=http://cadenaser.com/ser/2018/01/10/economia/1515617069_265953.html|fecha=10 de enero de 2018|fechaacceso=25 de junio de 2018|periódico=Cadena SER|tipo=HTML|idioma=es-ES}}</ref> [[Yvypóra ñakãrapu'ã rechaukaha]] iporãite avei (0,904), he'iháicha jeikuaauka 2020 pegua ojapo va'ekue [[Tetãnguéra Joaju|ONU]].<ref name="b24214f2" /> Epáña avei ipokatu tetãnguéra ambuéva renondépe, oikógui heta atýpe ono'õhápe tetã opaichagua, ha'eháicha [[Tetãnguéra Joaju]], [[Ñemu Atyguasu Hetatetãgua]], [[OCDE]], [[OTAN]] ha [[Európa Joaju]], upéicha avei oiko añetehápe [[G20]] ryepýpe.
Ymaiterei guive oiko yvypóra yvýpe ágã ojehero Epáña.<ref name="Bermúdez">Bermúdez de Castro, José María; Martinón Torres, María; Gómez Robles, Aída; Prado-Simón, Leyre; Martín Francés, Laura; Lapresa, María; Olejniczak, Anthony y Carbonell, Eudald (2011) «[http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0047248411000820 Early Pleistocene human mandible from Sima del Elefante (TE) cave site in Sierra de Atapuerca (Spain): A comparative morphological study]». ''Journal of Human Evolution'', 61 (1): 12-25</ref> Sa'ary III jave, [[Ñorairõ púnika mokõiha|Rróma ondyry upe yvyapýre]], upe rire [[Hispania ñembopoguy|oñemomba'e hese]] ha ojapo ichugui hetãvorerã hérava [[Hispania]]. [[Ára Mbytegua]] pukukuévo, ko yvy oiko opaichagua tetãma Heymáña poguýpe ha upéi oguahẽ oñemomba'ekuévo umi [[musulmã]], [[Al-Ándalus|opyta ipoguýpe]] amo 700 ary pukukuévo. Sa'ary XV jave, [[Reyes Católicos|oñembojoaju]] tetãnguéra [[Corona de Castilla|Kastílla]] ha [[Corona de Aragón|Aragõ]], upéicha oñepyrũ oñemopyenda «Epáña». [[Ára Ko'ãgagua]] jave, Epáña mburuvichakuéra oisãmbyhyraẽ peteĩ [[Epáña Mburuvi|tetã ojepysóva oparupi]] yvy ape ári, upe tetã guasu oheja va'ekue iñe'ẽ ha iñarandupy opa umi 5 [[Yvyvusu|yvyrusúpe]]. Sa'ary XIX oñepyrũkuévo, [[Amérika]]pe oiko oparupi ñorairõguasu ohekáva toipe'a hag̃ua Epáña poguýgui umi [[Kolónia ñembopoguy|ikolónia]] ojapo hag̃ua ichugui tetã pyahu, upéicha okañy Epáñagui heta yvy imba'ekuéva Amérikape. Heta ñorairõ rire, oñepyrũ oñembopyahu ha oñemoporãve. Oiko rire ''[[golpe de Estado]]'' nosẽporãiva ary 1936 jave, oñepyrũ [[Epáña retãygua ñorairõ]] ha ipaha rire ou [[Francisco Franco |Francisco Franco ''dictadura'']], opa ha'e omanokuévo ary 1975 jave, upe guive oiko [[jekopytyjoja]].
== Yvy ñemohenda ==
{{Mapa autonomías de España|float=left}}
== Ta'anga ==
<gallery mode="packed-hover" caption="Tavakuéra ha tenda ambuéva Epáñape">
Ta'ãnga:"El_Fandi"_a_la_verónica.jpg|''Corrida de toros''
Ta'ãnga:Gran_Vía_(Madrid)_1.jpg|[[Madrid]]
Ta'ãnga:Belen_maya.jpg|''Flamenco''
Ta'ãnga:Barcelona (15723198726).jpg|[[Barcelona]]
</gallery>
== Marandumi ==
{{Listaref|group="nota"}}
== Mandu'apy ==
<references/>
== Joajuha ==
{{Commonscat|Spain}}
{{Europa}}
[[Ñemohenda:Epaña| ]]
5r9n3bymweby4xhi1d14snqad612yd0
Carlos Lara Bareiro
0
2294
138086
137930
2026-07-25T17:26:02Z
Tobías
14837
/* */ argumentos duplicados
138086
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Carlos Lara Bareiro
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Carlos Lara Bareiro
| fechadenacimiento = 6 jasyapy [[1914]] jave
| lugar = [[Paraguaype]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = 20 jasypa [[1987]] jave
| lugardefallecimiento = [[Buenos Aires]], [[Argentina]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Suites paraguayas 1 y 2'', ''Acuarelas Paraguayas''
| patrones =
| influenciadopor =
| patrones =
| influencó =
| premios =
}}
'''Carlos Lara Bareiro''' (o’arahecha táva Kapiatápe, [[Paraguái]], 6 jasyapy 1914 jave), itúva Juan Carlos Lara Castro, ha isy Lorenza Bareiro. Itúva ombo'e chupe ohayhu haguã añete pyrory (música) ha hendive oñemoarandu rudimento arte reheguáva upei oguahẽva katupyrýpe ''"perfección"''.
==Imitãme ha imitãrusu pe ==
Omotenonde iñemoarandu "''Banda de Músicos del Batallón de Boys Scouts''-pe" ha, péva 1932 guive, oike ''"Banda de Músicos Policía''" táva guasu pe, avei "Ateneo Paraguayo" pe, mbo’ehára Remberto Giménez ndive.
Ary 1940 ha 1943 jave ha’e va’ekue presidente ''"Asociación de Músicos del [[Paraguay]]"'' pe.
Ary 1943 ohupyty ''beca gobierno'' Brasil-gui oúva oñemoarandu haguã ''Escuela Nacional de Música Universidad de Río de Janeiro''-pe, ko’àpe oime poapy ary. Upepe oestudia ''armonía'', ''contrapunto'' ha ''fuga'' Newton Padua, José Paula da Silva ha Virginia Fiuzza ndive, ''composición'' Joao Ottaviano ha violín Francisco Chiafitelli ndive. Peicha oipyhy mbo’epy ''dirección orquestal'' mbo’ehára Francisco Mignone ndive, hendive oguahẽ omopyenda músico formación académica Paraguàipe.
Ary 1950 omohu’ã hi’arandupy ''Universidad'' –pe ha omotenonde peteĩ ''concierto'', hembiapópe, [[Rio de Janeiro]] gotyo. Ou jeyvo tetãme, ary 1951 jave, omopyenda "''Orquesta Sinfónica de la Asociación de Músicos del Paraguay"'', omba’apòva mokõi temporada. Oestrena obra ojeheróva: “El sueño de Renée” ha “Suite Guaraní” Juan Max Boettner, ha “Sinfonía en Si Bemol” Otakar Platil.
Ary 1954 jave oisãmbyhy “Madame Butterfly” de Giacomo Puccini, elenco Sofía Mendoza ndive.
== Hembiasakue ==
Omba’apo omoherakuãvo Orquesta Sinfónica de la Asociación de Músicos del Paraguái ha hembiasa kuaandýpe umi oimèva mbytèpe omoheñòi ary 1957-pe, Orquesta Sinfónica de la Ciudad de Asunción (OSCA) aty porãme.
Ndaipòrigui py’aguapy política-pe oñemondo ichupe tetã okahàre ha upèi oho mante exilio-pe, ary 1955 jave. Oiko heta ary tetã Argentina mbohapýpa ary, pèicha avei ambue músico paraguayo ndive kerayvotý oreko ijeju jey tetãme, oiko Buenos Aires ha oho Santiago de Chole-pe ha ograva umi idisco oisãmbyyhy Sinfonica Asociación del Profesorado Orquestal, tavaguasu porteña-pe ha oñeha’ã oikòvo Motenondehàra coro ha mbo’ehàra ramo. Oimèvo director de orquesta ramo opavave imandu’a hese orekògui disciplina ha organización hembiapo ha hekovèpe.
Umi composición orekòvape ojehecha orekòha influencia estilo impresionista, oiporúvo material oùva folklore musical Paraguáigui. Hembiapo oñeñongatus 35 ary pèva ijoja dictadura general Alfredo Stroessner rehe (1954-1989) ha oñemoherakuã ho’a rire ko mburuvicha guasu.
== Hembiapókue ==
Hembiapo sinfónica-pe ojejuhu ''"Suites paraguayas 1 y 2"'' serie ''"Acuarelas Paraguayas'"'; ''"Concierto para piano ha orquesta"''; la gran guarania do mayor-pe ''"Ko’ẽju mba’e apohára rapépe"'', oestrenáva orquesta Sinfónica Río de Janeiro; ''Guarania Sinfónica para coro ha orquesta'', pe ojehaiva ''"Ñande poyvi guýpe"'' Enrique Bogado; ''"Guarania N.º 3 en Re, Ñasaindy jave"'', ohaiva’ekue Darío Gómez Serrato. Hembiapógui piano-pe guarã ojekuaavèva ''Acuarelas Paraguayas'' ha mbarakápe guarã, ''"Tres piezas en Mi: Preludio agreste"'', ''"Guarania y Alegría"'' ohai hetaiterei purahéi popular ha avei ojapo arreglo sinfónico ha’éva música de inspiración folklórica, ijapytépe ''"Cholí"'' José Asunción Flores ha ''"Mi destino"'', Mauricio Cardozo Ocampo mba’éva.
== Jeguerohory ==
Ary 1996 ohupyty, ''póstumamente'', peteĩ ''condecoración gobierno nacional''-gui “Honor al mérito”, ha ary 1997 jave oñemoherakuã aranduka orekòva hembiasakue imandu’àva orekòva ipype memoria.
== Ary pahávo ==
Omano tavaguasu Buenos Aires-pe 20 jasypa 1987 jave. Hetekue ojegueru repatriado hetã ohayhuetèvape, jasyporundy 2007 ohasàvape.
== Referencias ==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua|Bareiro, Carlos]]
796s9qd25zcsu8cx0j48347y2qd4qv1
138087
138086
2026-07-25T17:26:35Z
Tobías
14837
/* */ argumentos duplicados
138087
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Carlos Lara Bareiro
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Carlos Lara Bareiro
| fechadenacimiento = 6 jasyapy [[1914]] jave
| lugar = [[Paraguaype]], [[Paraguái]]
| fechadefallecimiento = 20 jasypa [[1987]] jave
| lugardefallecimiento = [[Buenos Aires]], [[Argentina]]
| nacionalidad = [[Paraguayo|Paraguaya]]
| area = [[Purory]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''Suites paraguayas 1 y 2'', ''Acuarelas Paraguayas''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Carlos Lara Bareiro''' (o’arahecha táva Kapiatápe, [[Paraguái]], 6 jasyapy 1914 jave), itúva Juan Carlos Lara Castro, ha isy Lorenza Bareiro. Itúva ombo'e chupe ohayhu haguã añete pyrory (música) ha hendive oñemoarandu rudimento arte reheguáva upei oguahẽva katupyrýpe ''"perfección"''.
==Imitãme ha imitãrusu pe ==
Omotenonde iñemoarandu "''Banda de Músicos del Batallón de Boys Scouts''-pe" ha, péva 1932 guive, oike ''"Banda de Músicos Policía''" táva guasu pe, avei "Ateneo Paraguayo" pe, mbo’ehára Remberto Giménez ndive.
Ary 1940 ha 1943 jave ha’e va’ekue presidente ''"Asociación de Músicos del [[Paraguay]]"'' pe.
Ary 1943 ohupyty ''beca gobierno'' Brasil-gui oúva oñemoarandu haguã ''Escuela Nacional de Música Universidad de Río de Janeiro''-pe, ko’àpe oime poapy ary. Upepe oestudia ''armonía'', ''contrapunto'' ha ''fuga'' Newton Padua, José Paula da Silva ha Virginia Fiuzza ndive, ''composición'' Joao Ottaviano ha violín Francisco Chiafitelli ndive. Peicha oipyhy mbo’epy ''dirección orquestal'' mbo’ehára Francisco Mignone ndive, hendive oguahẽ omopyenda músico formación académica Paraguàipe.
Ary 1950 omohu’ã hi’arandupy ''Universidad'' –pe ha omotenonde peteĩ ''concierto'', hembiapópe, [[Rio de Janeiro]] gotyo. Ou jeyvo tetãme, ary 1951 jave, omopyenda "''Orquesta Sinfónica de la Asociación de Músicos del Paraguay"'', omba’apòva mokõi temporada. Oestrena obra ojeheróva: “El sueño de Renée” ha “Suite Guaraní” Juan Max Boettner, ha “Sinfonía en Si Bemol” Otakar Platil.
Ary 1954 jave oisãmbyhy “Madame Butterfly” de Giacomo Puccini, elenco Sofía Mendoza ndive.
== Hembiasakue ==
Omba’apo omoherakuãvo Orquesta Sinfónica de la Asociación de Músicos del Paraguái ha hembiasa kuaandýpe umi oimèva mbytèpe omoheñòi ary 1957-pe, Orquesta Sinfónica de la Ciudad de Asunción (OSCA) aty porãme.
Ndaipòrigui py’aguapy política-pe oñemondo ichupe tetã okahàre ha upèi oho mante exilio-pe, ary 1955 jave. Oiko heta ary tetã Argentina mbohapýpa ary, pèicha avei ambue músico paraguayo ndive kerayvotý oreko ijeju jey tetãme, oiko Buenos Aires ha oho Santiago de Chole-pe ha ograva umi idisco oisãmbyyhy Sinfonica Asociación del Profesorado Orquestal, tavaguasu porteña-pe ha oñeha’ã oikòvo Motenondehàra coro ha mbo’ehàra ramo. Oimèvo director de orquesta ramo opavave imandu’a hese orekògui disciplina ha organización hembiapo ha hekovèpe.
Umi composición orekòvape ojehecha orekòha influencia estilo impresionista, oiporúvo material oùva folklore musical Paraguáigui. Hembiapo oñeñongatus 35 ary pèva ijoja dictadura general Alfredo Stroessner rehe (1954-1989) ha oñemoherakuã ho’a rire ko mburuvicha guasu.
== Hembiapókue ==
Hembiapo sinfónica-pe ojejuhu ''"Suites paraguayas 1 y 2"'' serie ''"Acuarelas Paraguayas'"'; ''"Concierto para piano ha orquesta"''; la gran guarania do mayor-pe ''"Ko’ẽju mba’e apohára rapépe"'', oestrenáva orquesta Sinfónica Río de Janeiro; ''Guarania Sinfónica para coro ha orquesta'', pe ojehaiva ''"Ñande poyvi guýpe"'' Enrique Bogado; ''"Guarania N.º 3 en Re, Ñasaindy jave"'', ohaiva’ekue Darío Gómez Serrato. Hembiapógui piano-pe guarã ojekuaavèva ''Acuarelas Paraguayas'' ha mbarakápe guarã, ''"Tres piezas en Mi: Preludio agreste"'', ''"Guarania y Alegría"'' ohai hetaiterei purahéi popular ha avei ojapo arreglo sinfónico ha’éva música de inspiración folklórica, ijapytépe ''"Cholí"'' José Asunción Flores ha ''"Mi destino"'', Mauricio Cardozo Ocampo mba’éva.
== Jeguerohory ==
Ary 1996 ohupyty, ''póstumamente'', peteĩ ''condecoración gobierno nacional''-gui “Honor al mérito”, ha ary 1997 jave oñemoherakuã aranduka orekòva hembiasakue imandu’àva orekòva ipype memoria.
== Ary pahávo ==
Omano tavaguasu Buenos Aires-pe 20 jasypa 1987 jave. Hetekue ojegueru repatriado hetã ohayhuetèvape, jasyporundy 2007 ohasàvape.
== Referencias ==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua|Bareiro, Carlos]]
ksoyjaqmzb2dpd0zrnmnr5ji7wxxhk3
Aníbal Lovera
0
3914
138084
121535
2026-07-25T17:24:10Z
Tobías
14837
/* */ argumentos duplicados
138084
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Anibal Lovera
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto = Foto de Anibal Lovera
| nombredenacimiento = Anibal Lovera
| fechadenacimiento = 26 jasyteĩ ary [[1926]]
| lugar = [[Kykyo]], [[Paraguarí]]
| fechadefallecimiento = 23 jasyteĩ ary [[1994]]
| nacionalidad = [[Paraguay|Paraguaya]]
| area = [[Compositor]], [[Purahéi]].
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ““Recuerdos de Ayer”” <br>”“Paraguarí”” ““Mi Pobre Vida””
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Aníbal Lovera''' (* 1926 - 1994) ha'e [[cantante]] ha [[compositor]] [[paraguayo]]. Folklorista ha exponente música épica, ha'e opurahéiva ha oháiva tavayguakuéra popular. Opurahéiva epopeya del Chaco-pe.
Heñói [[Paraguáipe]], Departamento Paraguari, tavaguasu [[Kuykuyho]] óga mboriahumíme 26 jasyteĩ ary 1926, omano [[Asunción]] 23 jasyteĩ 1994, hekovépe opyta [[Tesatũ|hesatũ]], hasýgui heta ára ha ndikatuvéi opu'ã, omano meve.
==Imitã ha Imitãrusúpe==
Hekove ndaivevúiri, heta oiko asy, omoheñói ha interprete, osẽva mba'evégui ha hendive opu'ã umimmba'e añetéva. Ipurahéi, ndohasái mba'epupente, sino avei, osẽ umi mba'e ha'e omoheñóiva ipurahéi rupive.
Oguata ñepyrũ purorýpe oimévo mbo'ehaópe peteĩ coro ha'éva Escuela [[Pedro Juan Caballero]], ko'ápe ohechauka mba'eichjapa ipu ijahy'o ogueraháva ichupe jeguerohory ha jepopete opurahéivoa música folklórica paraguaya, péva orekógui ijahy'o ipuporãgui, hembiandu tetã rayhu ha pévape tendota, péicha avei, omomba'y papytu'ũ ha temiandu iñirũnguéra ndive.
Omoñepyrũ mbarak´´ape ñemoarandu ha orekóvo formación musical Ateneo Paraguayo-pe Dionisio Basualdo ndive, imbo'ehára ñepyrũ omboguatáva oikuaáha pe ojapóva.
Péicha década 40-pe omoañete peteĩha agrupación musical oñondive, [[Felipe Sánchez]] ha [[Guillermo Vera]], ohechaukávo pe oikuaáva escenario-pe ha ohekávo purory jeguerohory ha upéva oñuã tembiaporõ.
==Hekove rembiasa==
Ipurahéi katuete oikuaauka estilo ha'ente ojapóva, omoirũva iñe'ẽ ha ipurahéi, oikuaaukáva ha'eha pe opurahéiva ha oñe'ẽva katuete tetã rembiasáre térã omomba'e guasu umi mburuvicha taha'e civil térã militar, péicha opurahéi en forma coloquial pero vibrante.
Hembiasa pukúpepurahéihára ramo, mbaraka, autor ha compositor oike heta atýpe, oimévo talento orekóva oguahẽva ha ombovúva ichupe oikuaaukávo música autóctona térã nativo tetã Paraguáigua.
Omoheñóiva purahéi Paraguái, iñapytu'ũ roky ha oñeispiráva, omoĩ sa'y Paraguái ipypukúva andúpe, pueblo oporopytyvõva ha oiporiahuverekóva maymávape, orekóva erída hasýva hembiasa pukukue ha oipohanóva ome'ẽvo “aguyje tekovépe, mborayhu, ta'ãrõme, ha kerayvotýpe”.
Ary 1948 ha 1950 oike Conjunto Folklórico [[Guaraní]] oisãmbyhýva mbo'ehára [[Julián Rejala]], opurahéivo a dúo [[Wilma Ferreira]] ha'éte Aníbal Lovera voz principal.
Péicha 6 jasyteĩme 1950 jave omoheñói conjunto imba'éva ojekuaaukáva ojehovasa jave Radio Guaraní, emisora oñemotenondéva tetãme umi árape, ha péicha conjunto musical oñepresenta gran público paraguayo-pe.
Opavave aty orekóva pensamiento porã gusto popular rehe, oregistrada hembiapo sello discográfico-pe, Aníbal Lovera ha conjunto orekóva pa'ũ ary 1957 ofirmáva contrato ha upéi ograba peteĩ “Long play” (LP) sello Marpar, péva material oiméva ha presentación heta omotenonde táva okaháre ha paraguaýpe.
Heta éxito ohupyty ha heta presentación péva ojeguerohorýgui material ojapóva.
Década 60-pe, oime kuri seminario peteĩme [[Villa Devoto]] Buenos Aires. Argentina-pe.
Péicha producción fonográficas, “Dulce Margarita”, ome'ẽva Disco de Oro ñeikuave'ẽme, omotenondéva RCA Internacional.
Ary 1961 oreko peteĩha premio Concurso Nacional de Música Popular ombosako'íva sello discográfico Marpar ha Villalonga Hermanos, ojekuaáva ha'éva casa comercial umi árape, galardón ohasáva omyatyrõ haguã conjunto oñemohenda haguã.
Ary 1970 ha 1980 oimeva'ekue programa televisivo serie “Así Canta mi Patria”, paũ oñemotenondéva omoherakuã haguã repertorio nativo, iñirũnguéra ha conjunto-pe oiméva, músiko katupyry; [[Reinaldo Sanabria]], Papi Meza, [[Rodolfo Roa]], [[Lorenzo Leguizamón]] ha ambue.
==Hembiapo==
Ograva 30 disco larga duración, umíva contenido épico ogueromandu'áva batalla, contienda chaqueña ary 1932 ha 1935, péicha umi purahéi omomba'e guasúva personalidad civil ha militar.
Ohupytýgui disco jehepyme'ẽ ohasa umi cifra oestipuláva sello discográfico, ogana disco de oro ome'ẽva compañía disquera RCA internacional, material Dulce Margarita rehe.
Ipurahéi mbytépe oreko:
*Mi pobre vida.
*Josefina.
*Felicidades.
*Paraguarí.
*La canción del soldado.
*Regimiento siete.
*Don Alfredo.
*Marzo ko´ëme.
*Soldado del Chaco.
*Tuyami y otras.
*Recuerdos de Ayer.
== Discografías ==
Ograva 30 disco ári ha'éva purahéi ñorãirõ reheguáva ojoajúva [[Guerra del Chaco]] (Paraguay- Bolivia 1932-1935).
Éxito, ohupytýva disco de oro RCA Internacional osẽ porãgui imaterial Dulce [[Margarita]].
== Referencia==
*Fascículos publicados por el diario ABC Color, Sonidos de mi Tierra.
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
p1o6r31kfch597kt9e0de3xnexcobwa
Lilí del Mónico
0
4115
138097
137962
2026-07-26T11:12:59Z
Tobías
14837
/* (arriba) */ argumentos duplicados
138097
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Lilí del Mónico
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Lilí del Mónico
| fechadenacimiento = [[1910]]
| fechadefallecimiento = [[7 jasykõi]], [[2002]]
| lugar = [[Suiza]]
| nacionalidad = [[Suizo|Suizas]]
| area = [[Artista plástica]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas =
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
|lugardefallecimiento=[[Asunción]], [[Paraguay]]}}
'''Lilí del Mónico''' ha’e peteĩ artista plástica ojeguerekóva tekove katupyry ombopyahu vaékue upe arte jehechapyrã kuéra rehegua ñane retã [[Paraguái]]pe, ko tetãme rupi omoañete hetave umi hembiapokuéra upe década ary popápe. Heñói kuri ([[Suiza]]-pe ary [[1910]] ramo; ha omano [[Paraguay]]pe upe[[7 jasykõi]] jave ary [[2002]]-pe)
==Hembiapo ñepyrũrã==
Lilí del Mónico oñepyrũ [[1948]] tembiapokuéra sa’y reheguaoñemoarandúvo pintura al óleo rehegua upe táva [[Lausana]] (Suiza)-pegua mbo’ehára [[David Burnan]] ndive, ha [[Paraguaýpe]] mbo’ehára [[Jaime Bestard]] ndive.
Upe pa arandy 1950 jave omoĩ va’ekue hembiapokue jehechaukapyrãme ha’eñónte upe Centro Cultural Paraguayo Americano (CCPA)-pe ha ary 1952-pe opartisipa upe Salón Femenino de las Artes Plásticas Unión Club-pe, mokõve Paraguaýpe opyta.
== Ohasava’ekue==
Upe ary 1954 ramo omoñepyrũ va’ekue hembiapokuéra artes visuales paraguái rehegua. Lilí del Mónico ndive Grupo Arte Nuevo upe Primera Exposición de Arte Moderno [[Paraguay]]pe, umi ñemuhakuéra jehechaukarã oguerekova calle Palma ári, ha’eva tape ojeguataveha ko ñane retã táva akãme.
Upe arýpe voi, omoañete upe aty oĩhaguépe [[Josefina Plá]], [[José Laterza Parodi]] ha [[Olga Blinder]] ohechauka [[Buenos Aires]] Sociedad de Artistas Plásticos Argentinos héravape.
Ko kuñakarai katupyry omoñepyrũ kuri hembiapokue heta ñeha’ãreheve umi tembiapokuéra tetãkuaakuéra rehegua ñemonguépe. 1960 ramo ha’e kuri oparticipa heta tembiapo jehechaukápe [[Paraguay]]pe. En 1967 ojapo upe mokõha jehechauka ha’eño Galería Kennedy-pe. 1968 oñeme’ẽ ichupe upe Medalla de Oro exposición ojapo va’ekue upe Sociedad de Horticultura y Jardinería Paraguaypegua.
Upéicha avei umi ary 1972, 1974, 1980 omoañete umi exposición ha’eñónte upe Centro Cultural Paraguayo Americano-pe. 1975 ramo opartisipa upe jehechaukarã hetándive "La mujer en la plástica paraguaya" rehegua. Ary 1976-pe ohechauka upe Galería de la Librería Colonial táva [[Punta del Este]], [[Uruguay]]-pe. 1980-ohechauka hembiapokue umi óleo rehegua upe táva yguasu rembe’ypegua Uruguay-pe opytáva. 1988 Lilí del Mónico omoĩ hembiapokue upe Galería Fábrica-pe ha hembiapokué pinturakuéra ohechauka [[Galería Arte-Sanos]]-pe Paraguaýpe. Avei ha’e ohechauka kuri hembiapokuéra jeguakarã tetã heñoihaguépe. Upépeve ogueraha umi cuadro-kuéra oguerekóva umi kuña retekuéra rehegua
== "Coherencia interior"==
Oñeme’ẽhagua ko tembiapokue Arte-Sanos” atyguasúpegua "Arte Nuevo"pegua iñiru Olga Blinder ohai: "''Lilí oheka va’ekue haperã ha hembijuhukuéra ndaha’éi sapy’areigua. Ojykeko ichupe ipy’ambaretekue, ha katu ndaha’éiramo jepe hembiapoku hetaitereíva ha ndohóiramo jepe peteĩ mba’érente, hembiapokue sa’ykuéra rehegua osẽ upe ha’ehaichaiténte, upévare omba’apo umi hembiapoporãngue´ra ha’eháicha ha oñe’ẽhaichaite tapiaité ha’e oikoháicha. Lilí upéicha, ñamoneĩ ha nañamoneĩrirõ jepe, upéicha osẽ umi hembiapokuéra opavavéva".''
== Reflexiones plásticas ==
Omombe’úvo hembiapokue ha avei tape oipykúi va’ekue ko aty "Arte Nuevo", Lilí del Mónico ohai upe kuatia "Entre pinceles y cañaverales". Ko kuatiahaipyre oñemosarambi va’ekue Paraguaýpe ary 1990 ramo ha oñembojere ñe’ẽ italiano-pe uperire.
Lilí del Mónico rembiapokue avei kuri ha’e industrial, naherakuãguasúiramo jekpe ko tembiapópe.Omyakã va’ekue upe fábrica ojejapohápe asuka hérava “[[Censi y Pirota S.A.]]”, táva Benjamín Aceval [[Chaco Paraguayo]]-pe. Ha’e pe kuñaháicha omopepyrũ va’ekue tembiapo industrial ñande retã Paraguáipe.
Ko kuñakarai katupyry omano táva Benjamín Aceval-pe upe 7 jasykõi ary 2002-pe, oguerekó ramo 92 ary.
== Colecciones ==
Lilí del Mónico jajuhu Museo Paraguayo de Arte Contemporáneo de [[Asunción]] ñembyatýpe ha avei heta tapichakuéra ombyatýva ãichagua tembiapoporãnguéra [[Paraguái]], [[Argentina]], [[Uruguay]], [[Tetã peteĩ reko Amérikagua|Estados Unidos de Norteamérica]], [[Venezuela]], [[España]] ha [[Suiza]] rupi.
== Referencias ==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
* Diccionario Biográfico "Forjadores del Paraguay", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
== Enlaces externos ==
[https://web.archive.org/web/20080820020454/http://www.onlinemad.com/galeria_virtual.aspx Onlinemad]
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
45svwq02nzelh262436kgctoixvrdyo
Gujána
0
4877
138090
104856
2026-07-25T17:29:31Z
Tobías
14837
/* */ argumentos duplicados
138090
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox_País | nombre_oficial = ''Cooperative Republic of Guyana''<br />República Cooperativa de Guyana
| nombre_común = Guyana
| imagen_bandera = Flag of Guyana.svg
| imagen_escudo = Coat of Arms of Guyana.svg
| imagen_escudo_tamaño = 125px
| imagen_mapa = Guyana in its region.svg
| lema_nacional = ''One People, One Nation, One Destiny'' <br />([[idioma inglés|inglés]]: ''«Un Pueblo, Una Nación, Un Destino»'')
| himno_nacional = ''[[Dear Land of Guyana, of Rivers and Plains]]''
| capital = [[Georgetown]]
| capital_población = 227.700 ([[2003]] est.)
| capital_coor = 6_49_N_58_9_W 6° 49' N 58° 9' O
| ciudad_principal = [[Georgetown]]
| idiomas_oficiales = [[Idioma inglés|Inglés]]
| gobierno = [[República semipresidencial]]
| dirigentes_títulos = [[Presidente de Guyana|Presidente]]<br />[[Primer ministro]]
| dirigentes_nombres = [[David Granger]]<br />[[Moses Nagamootoo]]
| fundación = [[Independencia]]
| fundación_hitos = • Fecha
| fundación_fechas = Del [[Reino Unido]]<br />[[26 jasypo]] [[1966]]-gua
| superficie = 214.970
| superficie_puesto = 81
| superficie_agua = 8,4
| fronteras = 2.462 [[kilómetro|km]]
| costas = 459 km
| población = 773,303 ([[2016]] est.)
| población_puesto = 165
| población_densidad = 3.6
| PIB = US$ 3.682 millones
| PIB_año = 2006
| PIB_puesto = 156
| PIB_per_cápita = US$ 4.851 (2006)
| IDH = 0.638
| IDH_año = 2015
| IDH_puesto = 127
| IDH_categoría = <font color="#ffcc00">medio</font>
| moneda = [[Dólar guyanés]] (<code>[[ISO 4217|GYD]]</code>)
| gentilicio = Guyanés, sa
| horario = [[Tiempo Coordinado Universal|UTC]]-4
| código_telefónico = 592
| prefijo_radiofónico = 8RA-8RZ
| código_ISO = 328 / GUY / GY
| cctld = [[.gy]]
| miembro_de = [[Commonwealth]], [[CARICOM]], [[Naciones Unidas|ONU]], [[Grupo de Río]], [[Asociación de Estados del Caribe|AEC]], [[UNASUR]].
| nota1 = 159.500 [[kilómetro cuadrado|km²]] de la [[Guayana Esequiba]] reclamados por Venezuela.
| nota2 = Una importante área del sur-este del país es reclamada por Surinám.
}}
'''Gujána''' (teratee '''Cooperative Republic of Guyana''', karaiñe'ẽme '''República Cooperativa de Guyana''') tetã oĩ yvate gotyo [[Yvyamérika]]pe. Ijykére oĩ yvate gotyo [[Paraguasu Atlántiko]]; kuarahyresẽ gotyo [[Suriname]]; kuarahyreike gotyo [[Venezuela]]; ha ñemby gotyo [[Brasil]].
Guyana niko oreko 214.970 km² ha pépe ningo oĩ 765.283 tetãguakuéra. Itavusu héra [[Georgetown]] ha tetã oñemboja'o 10 yvy pehẽnguépe.
Oñemosãso Reino Unido-gui [[26 jasypo]] [[1966]]-pe.
{{Ñembyamérika}}
[[Ñemohenda:Tetã Amerikagua]]
qqw8m4npiuky6k1j5q0pjco1n8xsdg7
Huang Xianfan
0
5065
138092
128248
2026-07-25T17:32:06Z
Tobías
14837
/* */ argumentos duplicados
138092
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = yellow
| nombre = Huang Xianfan
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Huang Xianfan
| fechadenacimiento = [[13 Jasypateĩ]] [[1899]]
| lugar = Fusuĩ, [[Ta'ãnga:Flag of the Qing Dynasty (1889-1912).svg|25px]] [[China]]
| fechadefallecimiento = [[18 Jasyteĩ]] [[1982]]
| lugardefallecimiento = Guilin,[[Ta'ãnga:Flag of the People's Republic of China.svg|25px|]] [[China]]
| nacionalidad = [[China]]
| area = tembiasakue, avakuaaty, tekokuaa, ñe’ẽ’ymakuaa
| educación = Universidad Normal de Pekín,Universidad de Tokio
| movimiento =
| obrasdestacadas = Historia General de Zhuang
| patrones =
| influenciadopor =Chen Yuan , Qian Xuantong
| influencó =Huang Zengqing, Zhang Yiming
| premios =
}}
[[File:Huang Xianfan's Graduation Photo.jpg|thumb|Huang Xianfan 1932]]
'''Huang Xianfan''' (Chino: 黄现璠,[[13 Jasypateĩ]] [[1899]]-pe Fusui,China - [[18 Jasyteĩ]] [[1982]]-pe Guilin, China) ha'e peteĩ historiador, avakuaahára, ekuaahára (educador), ñe’ẽymakuaahára ha tembiasakue mbo’ehára [[China|chino]] -gua. Heta mba’e porã ha’e o’hai va’ekue avakuaaty [[China|chino]], ndaha’éi haípe añónte, avei promotor ramo.<ref>{{Cita web |title=(Chino)China gov.people.com.cn |url=http://gov.people.com.cn/GB/46728/84059/84063/7228493.html |accessdate=2010-02-19 |archivedate=2011-08-28 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110828191933/http://gov.people.com.cn/GB/46728/84059/84063/7228493.html |título=Archive copy |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20110828191933/http://gov.people.com.cn/GB/46728/84059/84063/7228493.html |fechaarchivo=2011-08-28 |fechaacceso=2010-02-19 }}</ref> Oñemomba'eguasu ha heikuaa hendaitépe umi mba'e oñandúva, omopyenda, moderna Zhuang estudio ha Escuela de Bagui [[China|chino]].<ref>[http://www.china.com.cn/aboutchina/zhuanti/zzfq08/2008-12/08/content_16914964.htm (Chino)www.china.com.cn- avakuaahára Huang Xianfan]</ref>
== Imitã ha Imitãrusu jave ==
Huang Xianfan heñói aldea Fusui-pe, opyàva cantón Guangxi-pe, 13 Jasypateĩ 1899 pe, itúva Gan Xinchang ha isy Huang Lan. Ojeguerovia omanohágue [[1920]] arýpe.Oñemoarandu ñepyrũ primario ha secundario Fusui-pe. Ary [[1922]] oñepyrũ [[Tembiasakue]] ha [[Tetãnguéra]] Escuela Normal intermedio de Nanning.Pèva [[1926]] guive, oñematricula Facultad de Tembiasakue Universidad Normal de [[Pekín]], mbo’ehàra Chen Yuan ndive ha tenda oikuaahàpe Liu Lihua, temimbo’e Tembiasakue-gua, ohayhu ha ofenda hese peteĩ ary oikuaa rire.
Imbo’esyry [[Tembiasakue]](Historia) Mbo’ekuaahararã ojapo Universidad Normal de Pekín-pe [[1932]]-pe, ha upéi oñemoaranduve ã mba’épe: Lógica ha Ñe’ẽ’ymakuaa ([[1933]] ha [[1934]]), Tembiasakue Tembikuaareka Taperekokuaa([[1935]]), Mbo’ekuaakatu Mbo’ehaovusupegua(1934 ha 1935). Avei ojapo mbo’esyry Universidad de Pekín. de la Asunción, Avakuaaty (1933). Avei ojapo mbo’esyry ambue tetãme Tekokuaa ha Avakuaaty rehegua(1935). Ko’àpe oime poapy ary,upèpe oestudia tembiasakue-pe, ha oipyhývo hi'arandu ñepyrũ cultura clásica China, tetãnguéra,filología, ñe’ẽ’ymakuaa, tekokuaa,avakuaaty,lógica ha ñe'ẽ inglyesñe'ẽ ha japonésñe'ẽ.
Ary 1935 jave oho [[Tokio]], [[Hapõ]](Japón)-pe, oñembokatupyry Universidad de Tokio, upe rire ojapo posgrado Facultad de Tembiasakue, upèpe oestudia tembiasakue-pe, ha oipyhývo hi'arandu ñepyrũ cultura clásica Hapõ, avakuaaty,lógica ha ñe'ẽ latín, griego ha japonés, upévare ha’e kuri peteĩva umi arapegua iñaranduvéva.<ref>[http://z.cctv.com/20100118/101326.shtml (Chino)z.cctv.com- historiador Huang Xianfan]</ref>
Imitãmi guive ojehechaukáma voy ha’eha escritor ha mbo’ehára katupyryha. He’i hese karai historiador
Pan Yongcai ha’e hague raka’e peteĩ kuimba’e oñemo arandu mbaretéva tembiasakue ha iprofesion-pe ha avei igusto refinado raka’e.<ref>(Chino)Chen Ji Sheng,Escuela de Bagui.Nanning:Ciencias Sociales Guangxi,7-11,2008. </ref>
== Hembiapo Mbo’ehaovusúpe ==
Ou jey China-pe ary [[1937]] jave, ombo’e raka’e tembiasakue ha lógica Mbo'ehao Nanning de Profesores-pe. Oiko avei tembiasakue mbo’ehára universitario de Guangxi-pe, ary [[1938]] guive [[1940]] peve. Sun Yatsen Universidad Nacional de Guangdong mbo’ehára,ary [[1941]] guive [[1942]] peve.Universidad de Guangxi mbo’ehára,ary [[1943]] guive [[1953]] peve. Universidad Normal de Guangxi mbo’ehára,ary [[1954]] guive [[1982]] peve. Ha’e Tembikuaareka Taperekokuaa mbo’ehára tee; Tembiasakue ha Avakuaaty Tembiapoguigua, Ñomongeta ha Jehai, Ñe’ẽ’ymakuaa mbo’ehára. [[1981]]-pe oñemoañete upe Universidad Lijing de Guilin.Omano Guilin-pe, ára 18 Jasyteĩ ary 1982 jave. Ñe’ẽpapàra historiador ha avakuaahára ndaijojahái. Mayma hi’arandúva tembiasakue [[China|chino]] rehe ojoaju ñe’ẽme he’ívo ko tembiapo omboguata peteĩ concepción tembiasakue ipyahúva ojoajúva tape po’i vanguardismo gotyo ohóva. <ref>{{Cita web |title=(Chino)ekuaahára Huang Xianfan |url=http://www.hzadb.com/platform/platform_11096.html |accessdate=2010-02-19 |archivedate=2020-06-01 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20200601122429/http://www.hzadb.com/platform/platform_11096.html |título=Archive copy |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20200601122429/http://www.hzadb.com/platform/platform_11096.html |fechaarchivo=2020-06-01 |fechaacceso=2010-02-19 }}</ref>
== Hogaygua ==
Omenda hikuái Guilin-pe ary 1939-pe. Oguereko hikuái po mitã. Mbohapyha pegua ombohéra Gan Jinshan.
== Hembiapokuéra ==
Ohai ko’ã aranduka(Karaiñe'ẽ):
* 1932-1934:Historia general de [[China]](tres volúmenes,Cooperación).
* 1933:Historia de la escuela(Dos volúmenes).
* 1934:La vida de los agricultores de la Dinastía Yuan.
* 1936:Los estudiantes del Movimiento de Salvación de la Dinastía Song.
* 1936: La sociedad de la Dinastía Tang.
* 1957:Breve historia de los Zhuang.
Publicaciones póstumas:
* 1983:La Nong Zhi Gao.ISBN 11113-41.
* 1988:Historia General de los Zhuang.ISBN 7-5363-0422-6/K-13. <ref>[http://es.wikipedia.org/wiki/Historia_General_de_los_Zhuang (Karaiñe'ẽ)]</ref>
* 2004:Estudio de los antigüedad Libros.ISBN 7-5633-4743-7.
* 2008:El biografía crítica de Wei Ba Qun.ISBN 978-7-5633-7656-8.
== Ha'e rehegua ==
<references/>
== Joaju okapeguávandi ==
* [http://es.wikipedia.org/wiki/Escuela_de_Bagui (Karaiñe'ẽ)Escuela de Bagui]
* [http://en.wikipedia.org/wiki/Zhuang_studies (Inglyesñe'ẽ)Zhuang estudio]
* [http://es.wikipedia.org/wiki/Zhuang (Karaiñe'ẽ)Zhuang]
* [http://en.wikipedia.org/wiki/Huang_group (Inglyesñe'ẽ)Huang Escuela]
== Joaju hyepyguávandi ==
{{commons|黄现璠}}
* [https://web.archive.org/web/20091101194025/http://mz.china.com.cn/?action-viewnews-itemid-2300 (Chino)mz.china.com.cn-tembiasakue mbo’ehára Huang Xianfan]
* [http://www.youdaxue.com/info/masterList.php?nationid=3&subjectid=40&page=2 (Chino)www.youdaxue.com- ñe’ẽymakuaahára Huang Xianfan]
[[Ñemohenda:Tekove Chinagua]]
5rv59q06cbc0pnzc6ym2x1ucvfq3u2k
Apere'a
0
7634
138085
133968
2026-07-25T17:25:07Z
Tobías
14837
/* */ argumentos duplicados
138085
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de taxón
| name = Apere'a
| image =Morče.jpg
| image_width = 230 px
| status =
| domain = [[Eukaryota]]
| regnum = [[Animalia]]
| phylum = [[Chordata]]
| subphylum =
| classis = [[Mammalia]]
| infraclassis =
| ordo = [[Rodentia]]
| suborder =
| infraorder =
| familia = [[Caviidae]]
| subfamilia =
| genus = [[Cavia]]
| species = '''C. porcellus'''
| binomial = Cavia porcellus
| binomial_authority = [[Johann Christian Erxleben|Erxleben]], [[1777]]
| synonyms = ''Mus porcellus'' <small>([[Carlos Linneo|Linneo]], 1758)</small><br />''Cavia cobaya''<br />''Cavia anolaimae''<br />''Cavia cutleri''<br />''Cavia leucopyga''<br />''Cavia longipilis''
}}
'''Apere'a''' ('''Cavia porcellus''', [[latinañe'ẽ]]me - ''conejillo de Indias'', [[karaiñe'ẽ]]me)'' ha'e [[mymba]] [[okambúva]] ha oñapi'ũva [[juehegua]], [[Andes|Andes renda]] pegua, [[Ñembyamérika]]pe.
Ipohýikue ha'e 1 kg. Oiko [[ñu]]re ha oipuru yvykua mokañy ojeupe hag̃ua. Ijeikove ha'e 4 ary gotyo 6 ary. <ref>{{Cita web |url=http://www.infoanimales.com/informacion-sobre-el-conejillo-de-indias |title=Archive copy |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130710032347/http://www.infoanimales.com/informacion-sobre-el-conejillo-de-indias |archivedate=2013-07-10 |accessdate=2013-02-20 }}</ref>
== Ehecha Avei ==
* [[Apere'arusu]]
* [[Tapiti]]
== Mandu'apy ==
{{listaref}}
* [https://web.archive.org/web/20160501075926/http://www.ifeedio.com/ Apere'a]
== Joaju ==
{{commonscat|Cavia porcellus}}
{{wikispecies|Cavia porcellus}}
[[Ñemohenda:Okambúva]]
sj0mvbvg2jg353ifzq6oslnve8cmnvm
Anna Netrebko
0
10590
138083
136097
2026-07-25T17:23:29Z
Tobías
14837
/* */ argumentos duplicados
138083
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Anna Netrebko
| imagen = Anna Netrebko - Romy 2013 b.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Анна Юрьевна Нетребко
| fechadenacimiento = 18 jasyporundy ary [[1971]]
| lugar = [[Krasnodar]], {{URS}}
| fechadefallecimiento =
| nacionalidad =
| area =
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas =
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Anna Yuryevna Netrebko''' ([[rrusiañe'ẽ]]: Анна Юрьевна Нетребко; [[Krasnodar]], [[18 jasyporundy]] [[1971]]) ha'e kuñakarai opurahéiva [[Rrúsia]] pegua.
==Okapegua==
* [http://annanetrebko.com/ Tenda veb Anna Netrebko]
[[Ñemohenda:Tekove Rrúsiagua]]
83wfeh8iebpn2tmw0xacotnt6dfor51
Ginéa Mbisáu
0
10961
138089
128459
2026-07-25T17:28:36Z
Tobías
14837
Argumentos duplicados
138089
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de país
|nombre_oficial = Tavakuairetã Ginéa Mbisáu
|nombre_común = Ginéa Mbisáu
|imagen_bandera = Flag of Guinea-Bissau.svg
|imagen_escudo = Coat of arms of Guinea-Bissau.svg
|símbolos =
|imagen_mapa = Location_Guinea_Bissau_AU_Africa.svg
|lema_nacional = ''Unidade, Luta, Progresso'' <br /> ([[Poytugañe'ẽ|poytugañe'ẽme]]: «Joaju, Ñeha'ã, Tenonderã»)
|himno_nacional = ''[[Esta é a Nossa Pátria Bem Amada]]''<br>(poytugañe'ẽme: «Kóva ñane retã jahayhuitéva»)<br>
|capital = [[Mbisáu]]
|capital_coor_fmt =
|capital_coor = 11_52_N_15_36_O 11°52'N 15°36'O
|idiomas_oficiales = [[Poytugañe'ẽ]]
|gobierno = [[Tavakuairetã]] [[Mburuvichavy rape|mburuvichavy rapépe]]
|dirigentes_títulos = Tendota<br />Sãmbyhyhára Peteĩha
|dirigentes_nombres = [[José Mario Vaz]]<br />[[Umaro Sissoco Embaló]]
|fundación = Sãso
|fundación_hitos = • Oñembokuaa <br /> • Oñemoañete
|fundación_fechas = [[Poytuga]] pegua<br /> [[24 jasyporundy]] ary [[1973]] <br /> [[10 jasyporundy]] ary [[1974]]
|superficie = 36 125<ref name=superficie>{{Cita web |url=http://www.oratlas.com/libro-mundial/guinea-bisau/geografia |título=Guinea-Bisáu - Geografía - Libro Mundial de Hechos |autor=CIA |fechaacceso=28 de febrero de 2017}}</ref>
|superficie_puesto = 137
|superficie_agua = 12 %
|fronteras = 762 km<ref name=superficie />
|costas = 350 km<ref name=superficie />
|población = 1 693 398 est. 2014
|población_puesto = 148
|población_densidad = 46,9
|PIB = [[US$]] 2.851 sua
|PIB_año = 2016
|PIB_puesto = 171
|PIB_per_cápita = [[US$]] 1.568
|IDH = {{creciente}} 0,424<ref>[http://hdr.undp.org/sites/default/files/2016_human_development_report.pdf Informe sobre Desarrollo Humano 2016] Consultado el 1 de julio de 2017</ref>
|IDH_año = 2015
|IDH_puesto = 178
|IDH_categoría = <span style="color:#990000">'''Ivai'''</span>
|moneda = [[Franco CFA de África Occidental]] (XOF)
|gentilicio = mbisauGinéagua, Ginéa Mbisáu pegua
|horario = [[UTC]]
|horario_verano =
|
|cctld = [[.gw]]
|código_telefónico = 245
|prefijo_radiofónico =
|código_ISO =
|miembro_de = [[Comunidad de Países de Lengua Portuguesa|CPLP]], [[Unión Africana|UA]], [[Unión Latina|UL]], [[ONU]], [[Comunidad Económica de Estados de África Occidental|CEDEAO]]
}}
'''Ginéa Mbisáu''' ([[Poytugañe'ẽ|poytugañe'ẽme]] ha héra tee: ''República da Guiné-Bissau'') ha'e peteĩ [[tetã]] hekosãsóva kurahyreike [[Áfrika]] pegua. Ijerére ojejuhu yvate gotyo tetã [[Senegal]], ñemby ha kuarahyresẽ ngotyo ojejuhu tetã [[Ginéa]], ha [[paraguasu Atlántiko]] kuarahyreike gotyo ojejuhu.
Ymaguare Ginéa Mbisáu oime va'ekue upe Mburuvi Gavu ha [[Mali Mburuvi|Mburuvi Mali]] retãme ipoguýpe. Saro'y XVI guive hetaite Ginéa Mbisáu retã pehẽngue oime va'ekue [[Poytuga]] ipoguýpe, Poytuga ojapo ikolónia hérava Ginéa Poytugágua upépe.
Isãsóvo, oñembokuaáva ary [[1973]]-pe ha oñemoañetéva ary [[1974]]-pe, itavusu réra, táva [[Mbisáu]], oñemoĩ ko tetã réra ndive ani hag̃ua héra ojoguaite ku tetã [[Ginéa]] réra (hérava ymaguare Ginéa Hyãsiagua).
<center>
<gallery>
Ta'ãnga:Bissau - Abandoned tank.JPG|<center>Peteĩ [[tánke]] ñorairõhára ojeheja rei ñorairõ rire.
Ta'ãnga:Assembleia Nacional da Guiné-Bissau.jpg|<center>Ginéa Mbisáu amandaje róga
Ta'ãnga:Bissau Velho.jpg|<center>Peteĩ óga táva [[Mbisáu]]-pe.
Ta'ãnga:Looking Northwest to the Coimbra (482993115).jpg|<center>Táva [[Mbisáu]]
Ta'ãnga:Banco Centra Da Guine Bissau.JPG|<center>Ginéa Mbisáu viru róga
</gallery>
</center>
== Mandu'apy ==
{{listaref}}
== Joaju ==
{{commonscat|Guinea-Bissau}}
* [https://web.archive.org/web/20161006015747/http://mexguibisespanha.es/ Ginéa Mbisáu róga Epáñape]
* [https://web.archive.org/web/20140517134739/http://guinebissaurepublic.com/ Ginéa Mbisáu rekuái]
{{Afrika}}
[[Ñemohenda:Ginéa Mbisáu| ]]
8gr96x9ywxpsoogbu9ypds8d1c5kktq
Séichele
0
11681
138091
134485
2026-07-25T17:30:34Z
Tobías
14837
/* */ argumentos duplicados
138091
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de país
| nombre_oficial = Tavakuairetã umi Seychelles pegua
| imagen_bandera = Flag of Seychelles.svg
| imagen_escudo = Coat of Arms of the Republic of Seychelles.svg
| símbolos =198
| imagen_mapa = SYC orthographic.svg
| lema_nacional = ''Finis Coronat Opus''<br />([[Latinañe'ẽ]]: «Paha Omomba'eguasu Tembiapokue»)
| himno_nacional = ''Koste Seselwa''<br />(Séichele Krióllo: «Joaju, umi Séichele retãygua»)
| capital = [[Victoria (Séichele)|Victoria]]
| población_capital = 29.050 <ref>http://www.citypopulation.de/Seychelles.html</ref>
| capital_coor_fmt =
| capital_coor = 4_27_S_55_27_E_ 4°27′ S 55°27′ E
| ciudad_más_poblada = [[Victoria (Séichele)|Victoria]]
| idioma_oficial = Séichele Krióllo<br />[[Hyãsiañe'ẽ]]<br />[[Ingleñe'ẽ]]
| gobierno = [[Tavakuairetã|Tavakuairetã mburuvicha rapépe]]
| dirigentes_títulos = Tendota
| dirigentes_nombres = [[Danny Faure]]
| fundación = [[Sãso]]
| fundación_hitos = • Arange
| fundación_fechas = [[Tavetã Joaju]] pegua<br />[[29 jasypoteĩ]] ary [[1976]]
| superficie = 455<ref name=superficie>{{Cita web |url=http://www.oratlas.com/libro-mundial/seychelles/geografia |título=Seychelles - Geografía - Libro Mundial de Hechos |autor=CIA |fechaacceso=28 de febrero de 2017}}</ref>
| superficie_puesto = 198
| superficie_agua = Imichĩeterei
| fronteras = 0 [[Kilómetro|km]]<ref name=superficie />
| costas = 491 km<ref name=superficie />
| población = 100.212
| población_año = [[2015]]
| población_puesto = 180
| población_densidad = 180
| PIB = [[US$]] 2.608 sua
| PIB_año = 2016
| PIB_puesto = 159
| PIB_per_cápita = [[US$]] 28.148
| IDH = {{estable}} 0,782
| IDH_año = 2015
| IDH_puesto = 63
| IDH_categoría = <span style="color:#009900;">'''Iporã'''</span>
| moneda = [[Rupia de Seychelles]] (SCR)
| gentilicio = Seychellense
| horario = [[UTC]]+ 4
| horario_verano = [[UTC]]+ 4
| cctld = .sc
| código_telefónico = 248
| prefijo_radiofónico = S7A-S7Z
| código_ISO = 690 / SYC / SC
| matrícula_coche = SY
| miembro_de = [[Tetãnguéra Ñembojoaju]], [[Francofonía]], [[ONU]], [[Unión Africana|UA]], [[COMESA]]
| notas =
}}
'''Séichele''' térã '''Seychelles''', héra tee hína '''Tavakuairetã umi Seychelles pegua''' ([[Ingleñe'ẽ|Ingleñe'ẽme]], ''Republic of Seychelles''; [[Hyãsiañe'ẽ|Hyãsiañe'ẽme]], ''République des Seychelles''; Séichele krióllo ñe'ẽme, ''Repiblik Sesel'') ha'e niko [[tetã]] hekosãsóva ijyvy apekue oĩva 115 [[ypa'ũ]]re, ko ypa'ũ aty ojejuhúva upe [[paraguasu Índiko]]-pe, tetã [[Mandagaka]] guive yvate kuarahyresẽ ngotyo, ijyvy apekue hetakue ohupyty amo 455 km².<ref name=superficie /> Ko tetã oĩ hína [[Tetãnguéra Ñembojoaju|Tetãnguéra Ñembojoajúme]].
Itavusu hína ku táva [[Victoria (Séichele)|Victoria]], ojejuhúva upe ypa'ũ hérava Mahé-pe ha oiko ko távape mbohapýgui peteĩ umi oikóvagui ko tetãme. Ko távape opyta avei upe [[pepo'atãrupa]] peteĩva ha ygarupa guasu peteĩva oĩva ko tetãme.
Séichele-pe ojehecha opaichagua mymba ha ka'avo ambuéva, ko tetãme añónte ojejuhúva, hetaite [[ju'i]], [[pira]] ha [[karumbe]] guasu ndoikóiva ambue tendápe. Séichele ypa'ũnguéra y hembe'y porãite, hi'arahakumeméva, upéicha ko tetãme heta tapicha tetãnguéra ambuéva oho ohasa porãmi hag̃ua.
Tapichakuéra Séichele pegua ijypykue niko [[Áfrika]] ha [[Hyãsia]] pegua, hákatu ko'ãga ojejuhu avei tapichakuéra ijypykue [[Chína Tetarã Retã|Chína]] ha [[Índia]] pegua.
Tetã Séichele oreko [[yvypóra ñakãrapu'ã rechaukaha]] iporãvéva opaite [[Áfrika]] pegua, hákatu ojehecha gueteri [[tekotevẽ]] ha hetaite tetãygua [[Sogue|imboriahuitereíva]].
== Mandu'apy ==
{{listaref}}
== Joaju ==
{{commonscat|Seychelles}}
* [https://web.archive.org/web/20081107223350/http://www.virtualseychelles.sc/ Virtual Seychelles] Sitio web oficial de la República de las Seychelles
* [http://www.natureseychelles.org/ Nature Seychelles] Principal ONG Medioambiental de Seychelles
* [http://www.youtube.com/watch?v=gHtlO0A4ugE La naturaleza de Seychelles - video en alta definición]
{{Afrika}}
[[Ñemohenda:Séichele| ]]
4ko9de2gc8u2h1gp08k2o54yt2g9lps
Joatykuéra Rembiesarái FIFA 2013
0
11780
138098
127731
2026-07-26T11:14:44Z
Tobías
14837
/* */ argumentos duplicados
138098
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de torneo de fútbol
| num = IX
| torneo = Joatykuéra Rembiesarái FIFA 2013
| pais = Brasil
| año = 2013
| nombre = Copa das Confederações de 2013
| imagen =
| tamaño =
| descripción =
| participantes = 8
| calificados =
| plantillapais = {{BRA}}
| fechainicia = 15 de junio
| fechatermina = 30 de junio
| campeón = '''{{BRA}}'''
| subcampeón = {{ESP}}
| tercerlugar = {{ITA}}
| cuartolugar = {{URU}}
| partidos = 16
| goles = 68
| glspp = 4,25
| espectadores = 804.659
| esppp = 50.291
| titulogoleador= Bota de Oro
| paisgol = Spain
| goleador = [[Fernando Torres]]
| paisbal = Brazil
| balon = [[Neymar]]
| paisguante = Brazil
| guante = [[Júlio César Soares Espíndola|Júlio César]]
| limpio =
}}
'''Joatykuéra Rembiesarái FIFA 2013''' ha'e akue upe [[Joatykuéra Rembiesarái FIFA|joatykuéra FIFA pegua rembiesarái guasu]] 9ha, oha'ãhápe umi [[Vakapipopo (Jetepyso)|vakapipopo]] joaty ipu'akáva, oha'ã avei tetã ipu'akáva pe [[Vakapipopo Tembiesarái Yvypavẽ]] ñeha'ãme ha tetã ojapóva ko tembiesarái ijyvýpe. Kóva niko ojejapo [[Pindoráma]] retãme, tetã ojapóva upe [[FIFA Tembiesarái Yvypavẽ 2014]]. Ñeha'ãnguéra oñepyrũ ára [[15 jasypoteĩ|15 jasypoteĩme]], oha'ãvo Pindoráma ha [[Hapõ]] ha opa ára [[30 jasypoteĩ|30 jasypoteĩme]], Pindoráma ipu'aka.
== Aty oñeha'ãva ==
=== Aty A ===
{| class="wikitable" style="text-align: center;"
|-
!width="30"|Pos.
!width="150"|<div style="float:left; width:1em; vertical-align:middle; text-align:left;"></div>Team
!width="30"|Pts
!width="25"|P
!width="25"|W
!width="25"|D
!width="25"|L
!width="25"|GP
!width="25"|GC
!width="25"|SG
|- bgcolor=#ccffcc
|'''1'''||align="left"|{{BRA}}||'''9'''||3||3||0||0||9||2||+7
|- bgcolor=#ccffcc
|'''2'''||align="left"|{{ITA}}||'''6'''||3||2||0||1||8||8||0
|- bgcolor=#ffcccc
|'''3'''||align="left"|{{MEX}}
||'''3'''||3||1||0||2||3||5||-2
|- bgcolor=#ffcccc
|'''4'''||align="left"|{{JPN}}||'''0'''||3||0||0||3||4||9||-5
|}
{|class="wikitable"
|-
| 15 Jasypoteĩ 2013 <br /> 16:00 <br /> Mané Garrincha, Brasília || {{BRA}} <br /> Neymar 3' <br /> Paulinho 48' <br /> Jô 90+3' || 3-0 || {{JPN}}
|-
| 16 Jasypoteĩ 2013 <br /> 16:00 <br /> Maracanã, Rio de Janeiro || {{MEX}} <br /> Hernández 34' (pen.) || 1-2 || {{ITA}} <br /> Pirlo 27' <br /> Balotelli 78'
|-
| 19 Jasypoteĩ 2013 <br /> 16:00 <br /> Arena Castelão, Fortaleza || {{BRA}} <br /> Neymar 9' <br /> Jô 90+3' || 2-0 || {{MEX}}
|-
| 19 Jasypoteĩ 2013 <br /> 19:00 <br /> Arena Pernambuco, Recife || {{ITA}} <br /> De Rossi 41' <br /> Uchida 50' (o.g.) <br /> Balotelli 52' (pen.) <br /> Giovinco 86' || 4-3 || {{JPN}} <br /> Honda 21' (pen.) <br /> Kagawa 33' <br /> Okazaki 69'
|-
| 22 Jasypoteĩ 2013 <br /> 16:00 <br /> Arena Fonte Nova, Salvador || {{ITA}} <br /> Giaccherini 51' <br /> Chiellini 71' || 2-4 || {{BRA}} <br /> Dante 45+1' <br /> Neymar 55' <br /> Fred 66', 89'
|-
| 22 Jasypoteĩ 2013 <br /> 16:00 <br /> Mineirão, Belo Horizonte || {{JPN}} <br /> Okazaki 86' || 1-2 || {{MEX}} <br /> Hernández 54', 66'
|}
=== Aty B ===
{| class="wikitable" style="text-align: center;"
|-
!width="30"|Pos.
!width="150"|<div style="float:left; width:1em; vertical-align:middle; text-align:left;"></div>Team
!width="30"|Pts
!width="25"|P
!width="25"|W
!width="25"|D
!width="25"|L
!width="25"|GP
!width="25"|GC
!width="25"|SG
|- bgcolor=#ccffcc
|'''1'''||align="left"|{{ESP}}
||'''9'''||3||3||0||0||15||1||+14
|- bgcolor=#ccffcc
|'''2'''||align="left"|{{URU}}||'''6'''||3||2||0||1||11||3||+8
|- bgcolor=#ffcccc
|'''3'''||align="left"|{{NGA}}
||'''3'''||3||1||0||2||7||6||+1
|- bgcolor=#ffcccc
|'''4'''||align="left"|[[File:Flag of French Polynesia.svg|20px]] [[Tahiti]]
||'''0'''||3||0||0||3||1||24||-23
|}
{|class="wikitable"
|-
| 16 Jasypoteĩ 2013 <br /> 19:00 <br /> Arena Pernambuco, Recife || {{ESP}} <br /> Pedro 20' <br /> Soldado 32' || 2-1 || {{URU}} <br /> Suárez 88'
|-
| 17 Jasypoteĩ 2013 <br /> 16:00 <br /> Mineirão, Belo Horizonte || [[File:Flag of French Polynesia.svg|20px]] [[Tahiti]] <br /> J. Tehau 54' || 1-6 || {{NGA}} <br /> Vallar 5' (o.g.) <br /> Oduamadi 10', 26', 76' <br /> J. Tehau 69' (o.g.) <br /> Echiéjilé 80'
|-
| 20 Jasypoteĩ 2013 <br /> 16:00 <br /> Maracanã, Rio de Janeiro || {{ESP}} <br /> Torres 5', 33', 57', 78' <br /> Silva 31', 89' <br /> Villa 39', 49', 64' <br /> Mata 66' || 10-0 || [[File:Flag of French Polynesia.svg|20px]] [[Tahiti]]
|-
| 20 Jasypoteĩ 2013 <br /> 19:00 <br /> Arena Fonte Nova, Salvador || {{NGA}} <br /> Mikel 37' || 1-2 || {{URU}} <br /> Lugano 19' <br /> Forlán 51'
|-
| 23 Jasypoteĩ 2013 <br /> 16:00 <br /> Arena Castelão, Fortaleza || {{NGA}} || 0-3 || {{ESP}} <br /> Alba 3', 88' <br /> Torres 62'
|-
| 23 Jasypoteĩ 2013 <br /> 16:00 <br /> Arena Pernambuco, Recife || {{URU}} <br /> Hernández 2', 24', 45+1', 67' (pen.) <br /> Pérez 27' <br /> Lodeiro 61' <br /> Suárez 82', 90' || 8-0 || [[File:Flag of French Polynesia.svg|20px]] [[Tahiti]]
|}
== Ñembosarái pahágue ==
==== Mokõiva ====
{|class="wikitable"
|-
| 26 Jasypoteĩ 2013 <br /> 16:00 <br /> Mineirão, Belo Horizonte || {{BRA}} <br /> Fred 41' <br /> Paulinho 86' || 2-1 || {{URU}} <br /> Cavani 48'
|-
| 27 Jasypoteĩ 2013 <br /> 16:00 <br /> Arena Castelão, Fortaleza || {{ESP}} || 0-0 (7-6 pen.) || {{ITA}}
|}
==== Ipu'akáva mbohapyha ====
{|class="wikitable"
|-
| 30 Jasypoteĩ 2013 <br /> 13:00 <br /> Arena Fonte Nova, Salvador || {{URU}} <br /> Cavani 58', 78' || 2-2 (2-3 pen.) || {{ITA}} <br /> Astori 24' <br /> Diamanti 73'
|}
==== Paha ====
{|class="wikitable"
|-
| 30 Jasypoteĩ 2013 <br /> 19:00 <br /> Maracanã, Rio de Janeiro || {{BRA}} <br /> Fred 2', 47' <br /> Neymar 44' || 3-0 || {{ESP}}
|}
== Umi Gol ==
==== 5 gol ====
* [[File:Flag of Spain.svg|20px]] Fernando Torres
* [[File:Flag of Brazil.svg|20px]] Fred
==== 4 gol ====
* [[File:Flag of Uruguay.svg|20px]] Abel Hernández
* [[File:Flag of Brazil.svg|20px]] Neymar
==== 3 gol ====
* [[File:Flag of Nigeria.svg|20px]] Nnamdi Oduamadi
* [[File:Flag of Spain.svg|20px]] David Villa
* [[File:Flag of Mexico.svg|20px]] Javier Hernández
* [[File:Flag of Uruguay.svg|20px]] Luis Suárez
* [[File:Flag of Uruguay.svg|20px]] Edinson Cavani
==== 2 gol ====
* [[File:Flag of Brazil.svg|20px]] Jô
* [[File:Flag of Brazil.svg|20px]] Paulinho
* [[File:Flag of Italy.svg|20px]] Mario Balotelli
* [[File:Flag of Spain.svg|20px]] David Silva
* [[File:Flag of Spain.svg|20px]] Jordi Alba
* [[File:Flag of Japan.svg|20px]] Shinji Okazaki
==== 1 gol ====
* [[File:Flag of Brazil.svg|20px]] Dante
* [[File:Flag of Italy.svg|20px]] Andrea Pirlo
* [[File:Flag of Italy.svg|20px]] Daniele De Rossi
* [[File:Flag of Italy.svg|20px]] Sebastian Giovinco
* [[File:Flag of Italy.svg|20px]] Emanuele Giaccherini
* [[File:Flag of Italy.svg|20px]] Giorgio Chiellini
* [[File:Flag of Italy.svg|20px]] Davide Astori
* [[File:Flag of Italy.svg|20px]] Alessandro Diamanti
* [[File:Flag of Spain.svg|20px]] Pedro
* [[File:Flag of Spain.svg|20px]] Roberto Soldado
* [[File:Flag of Spain.svg|20px]] Juan Mata
* [[File:Flag of Uruguay.svg|20px]] Diego Lugano
* [[File:Flag of Uruguay.svg|20px]] Diego Forlán
* [[File:Flag of Uruguay.svg|20px]] Diego Pérez
* [[File:Flag of Uruguay.svg|20px]] Nicolás Lodeiro
* [[File:Flag of French Polynesia.svg|20px]] Jonathan Tehau
* [[File:Flag of Nigeria.svg|20px]] Uwa Elderson Echiéjilé
* [[File:Flag of Nigeria.svg|20px]] John Obi Mikel
* [[File:Flag of Japan.svg|20px]] Keisuke Honda
* [[File:Flag of Japan.svg|20px]] Shinji Kagawa
==== Gol ''en contra'' ====
* [[File:Flag of French Polynesia.svg|20px]] Nicolas Vallar - {{NGA}}-pe guarã
* [[File:Flag of French Polynesia.svg|20px]] Jonathan Tehau - {{NGA}}-pe guarã
* [[File:Flag of Japan.svg|20px]] Atsuto Uchida - {{ITA}}-pe guarã
== Ñemoĩ pahague ==
{|class="wikitable"
|-
! Pos. !! Tetã !! G !! Pts !! P !! W !! D !! L !! GP !! GC !! SG
|-
| 1 || {{BRA}} || A || 15 || 5 || 5 || 0 || 0 || 14 || 3 || +11
|-
| 2 || {{ESP}} || B || 10 || 5 || 3 || 1 || 1 || 15 || 4 || +11
|-
| 3 || {{ITA}} || A || 8 || 5 || 2 || 2 || 1 || 10 || 10 || 0
|-
| 4 || {{URU}} || B || 7 || 5 || 2 || 1 || 2 || 14 || 7 || +7
|-
| colspan="11"| '''Eliminated in the group stage'''
|-
| 5 || {{NGA}} || B || 3 || 3 || 1 || 0 || 2 || 7 || 6 || +1
|-
| 6 || {{MEX}} || A || 3 || 3 || 1 || 0 || 2 || 3 || 5 || -2
|-
| 7 || {{JPN}} || A || 0 || 3 || 0 || 0 || 3 || 4 || 9 || -5
|-
| 8 || [[File:Flag of French Polynesia.svg|20px]] [[Tahiti]] || B || 0 || 3 || 0 || 0 || 3 || 1 || 24 || -23
|}
== Mandu'apy ==
{{listaref}}
== Joaju ==
{{commonscat|Confederations Cup 2013}}
* [https://web.archive.org/web/20180529084850/http://es.fifa.com/confederationscup/archive/brazil2013/index.html Brasil 2013 en FIFA.com]
{{ sucesión
| predecesor = [[Joatykuéra Rembiesarái FIFA 2009|Yvyafrika 2009]]
| título = [[Joatykuéra Rembiesarái FIFA]]
| período = Porundyha
| sucesor = [[Joatykuéra Rembiesarái FIFA 2017|Rrúsia 2017]]
}}
[[Ñemohenda:Joatykuéra Rembiesarái FIFA]]
4eht9sx1pj7nuou9dsypqtoudv1tjj3
Mohamed Atef Ghazy
0
18025
138093
2026-07-25T20:31:03Z
Ali mohamed.aly
23298
Prof. Mohamed Atef
138093
wikitext
text/x-wiki
{| class="infobox" style="width:23em; text-align:right; font-size:88%; line-height:1.5em; border:1px solid #aaa; background-color:#f9f9f9; padding:5px; float:left; margin:0 1em 1em 0;"
|+ style="font-size:125%; font-weight:bold; padding:0.2em; background-color:#b0c4de; text-align:center;" |Mohamed Atef Ghazy
| colspan="2" style="text-align:center; padding:0.5em;" |[[Ta'ãnga:Prof.Atef_Ghazy.png|331x331px|Prof. Dr. Mohamed Atef Ghazy]]
<small>Prof. Dr. Mohamed Atef Ghazy (2000)</small>
|-
! style="text-align:right; background-color:#e6effa; padding:3px; width:35%;" |Tetã
| style="text-align:right; padding:3px;" |[[Ehíto]] (Egypt)
|-
! style="text-align:right; background-color:#e6effa; padding:3px;" |Araheñói
| style="text-align:right; padding:3px;" |30 jasypoapy 1947
Sherbin, Ehíto
|-
! style="text-align:right; background-color:#e6effa; padding:3px;" |Amanoha
| style="text-align:right; padding:3px;" |5 jasypoateĩ 2005
Cairo, Ehíto
|-
! style="text-align:right; background-color:#e6effa; padding:3px;" |Mba'apo
| style="text-align:right; padding:3px;" |[[Tembikuaatyhára]] (Scientist)
University Professor
|-
! style="text-align:right; background-color:#e6effa; padding:3px;" |Iñarandu
| style="text-align:right; padding:3px;" |[[Kímika]] mbyatupyre chokokue peguápe (Agricultural Biochemistry)
|}
'''Mohamed Atef El-Sayed Ghazy''' (30 jasypoapy 1947 – 5 jasypoateĩ 2005) ha'e va'ekue peteĩ tembikuaatyhára guasu ha mbo'ehára guasu [[Ehíto]] pegua, omba'apova kímika mbyatupyre chokokue peguápe (Agricultural Biochemistry) ha ambue tembikuaaty itoxicología ambiental quốc tế rehegua.<ref name="scholar">Google Scholar Author – Perfil oficial de Mohamed Atef Ghazy: [https://google.com Google Scholar].</ref> Ha'e omoheñói va'ekue peteĩ mbo'ehao guasu (School of Research) omba'apóva antioxidant natural ha ipytyvõ tetã jerére rehegua.<ref name="everybody">Biografía de Mohamed Atef Ghazy: [https://everybodywiki.com EverybodyWiki].</ref>
Hembiapo ojehechakuaa ha oreko amo **1700 stitusionkuera tembikuaatyhára** (citations) Google Scholar-pe, ojehechaháicha ipype umi kuatia arandu omba'apóva kímika chokokue pegua yvy ape ári.<ref name="scholar" />
== Arandu ha Tembiasakue ==
Mbo'ehára Ghazy oñepyrũ iñarandu mbo'ehaovusu guasúpe Ehíto retãme:
* '''Universidad de Ain Shams (1970)''': Omohu'ã iñarandu kímika chokokue peguápe táva Cairo-pe.<ref name="orcid">ORCID Registry – Academic profile of Mohamed Atef Ghazy: [https://orcid.org ORCID].</ref>
* '''Universidad de Minia''': Omba'apo mbo'ehára ramo ha oñepyrũ oipytyvõ umi tembiapo arandu oñembohasáva chokokue rembiapópe.<ref name="everybody" />
* '''Doctorate (PhD)''': Oho va'ekue tetã Romáñame oñemoarandu hagua ha omohu'ã i-PhD upe távape, omba'apo ha oñemoarandu hagua biochemistry yvypegua rehegua.<ref name="orcid" />
*
== Mba'apo Romáñame ha Amérikape ==
=== Tembikuaaty Romáñame (1976-1979) ===
Oho tetã Romáñame (Romania) oñemoarandu ha omba'apo hagua pe Mbo'ehaovusu Tembikuaaty Chokokue peguápe táva Bucarest-pe (University of Agronomic Sciences and Veterinary Medicine of Bucharest).<ref name="orcid2" /> Upe rônga omba'apo va'ekue kuatia arandu ''Revue Roumaine de Biochimie'' ndive ha omoheñói joaju guasu Romáña ha Ehíto imbytépe.<ref>Revista "Revue Roumaine de Biochimie" – Edición 1978 archivada: [https://archive.org Inst. de Biologie].</ref>
=== Universidad de California, Davis (1993-1995) ===
Sámbyhyhápe tetã Amérika Retãvorekuéra Joajúpe (USA), mbo'ehára Ghazy omba'apo va'ekue pe mbo'ehaovusu guasúpe '''Universidad de California, Davis (UC Davis)''', pe Departamento de Toxicología Ambiental-pe.<ref name="everybody2" />
Upe rônga Amérikape omba'apo kímika antioxidant rehegua:<ref name="everybody2" />
* '''Maillard reaction''': Oñemoarandu umi antioxidant volatile rehegua omba'apóva tembi'u ñembyaty ha ñangareko rehegua.
* '''Cromatografía''': Omoheñói mbyatupyre pyahu oha'ã hagua lipid oxidation umi hi'upy chokokue peguápe.
Ko tembiapo guasu tetã Amérikape omoheñói va'ekue petهĩ kuatia arandu guasu osẽ va'ekue ára resápe áño 1995-pe pe kuatia herakuã guasúva ''Journal of Agricultural and Food Chemistry'' pe Sociedad Química Estadounidense (ACS) peguápe.<ref>American Chemical Society (ACS) – Journal of Agricultural and Food Chemistry Publications: [https://acs.org ACS Publications].</ref>
== Ta'angakuéra ==
<gallery>
Ta'ãnga:Prof.Atef_Ghazy.png|Prof. Dr. Mohamed Atef Ghazy, mohu'ã mbo'ehára guasu Ehíto peguápe.
Ta'ãnga:Prof._Mohamed_Atef_El-Sayed_Ghazy_–_1979_in_Romania_during_PhD_studies.jpg|Mbo'ehára Ghazy (mokõiha ijasu guive) tetã Romáñame áño 1979-pe i-PhD rônga.
Ta'ãnga:Prof._Mohamed_Atef_El-Sayed_Ghazy_–_1996_portrait_after_promotion_to_full_professor.png|Mbo'ehára Mohamed Atef Ghazy áño 1996-pe, ohupytýrõguare upe professorship guasu.
Ta'ãnga:الدكتور_محمد_عاطف_السيد_غازي_أمام_مبنى_الكابيتول_في_سكرامنتو_–_1993.png|Dr. Mohamed Atef Ghazy táva Sacramento-pe, California kapi'ytolio renondépe áño 1993.
</gallery>
== Tembiasakue Joaju ==
* [[Ehíto]]
* [[Kímika]]
* [[Tembikuaatyhára]]
== Joaju okapeguáicha ==
{| class="mw-collapsible mw-collapsed" style="border:1px solid #aaa; background-color:#f9f9f9; padding:5px; width:100%; text-align:left; margin-top:1em;"
! style="background-color:#b0c4de; text-align:center;" |[[Ta'ãnga:Commons-logo.svg|20x20px]] Wikimedia Commons Category
|-
|[https://wikimedia.org Wikimedia Commons: Mohamed Atef Ghazy]
|}
{| style="border:1px solid #aaa; background-color:#f9f9f9; padding:5px; width:100%; text-align:center; margin-top:1em; font-size:90%;"
| style="background-color:#ffe4e1; font-weight:bold; border-bottom:1px solid #aaa;" |Tembikuaaty Identifier (Authority Control)
|-
|[[Ta'ãnga:ORCID_iD_icon.svg|15x15px]] ORCID: [https://orcid.org 0009-0004-7466-9521] {{·}} [[Ta'ãnga:Google_Scholar_logo.svg|15x15px]] Scholar: [https://google.com Y4lsYkgAAAAJ] {{·}} [[Ta'ãnga:Scopus_logo_(2020).svg|vínculo=|alt=|250x250px]] Scopus: [https://scopus.com 57194800174] {{·}} [[Ta'ãnga:Wikidata-logo.svg|18x18px]] Wikidata: [https://wikidata.org Q139844590]
|}
== Ref ==
<references />
o2gdgc3sk8ba8p8y6rlcbf0wicvay3c
138094
138093
2026-07-25T20:34:20Z
Ali mohamed.aly
23298
Ñemohanduka
138094
wikitext
text/x-wiki
{| class="infobox" style="width:23em; text-align:right; font-size:88%; line-height:1.5em; border:1px solid #aaa; background-color:#f9f9f9; padding:5px; float:left; margin:0 1em 1em 0;"
|+ style="font-size:125%; font-weight:bold; padding:0.2em; background-color:#b0c4de; text-align:center;" |Mohamed Atef Ghazy
| colspan="2" style="text-align:center; padding:0.5em;" |[[Ta'ãnga:Prof.Atef_Ghazy.png|331x331px|Prof. Dr. Mohamed Atef Ghazy]]
<small>Prof. Dr. Mohamed Atef Ghazy (2000)</small>
|-
! style="text-align:right; background-color:#e6effa; padding:3px; width:35%;" |Tetã
| style="text-align:right; padding:3px;" |[[Ehíto]] (Egypt)
|-
! style="text-align:right; background-color:#e6effa; padding:3px;" |Araheñói
| style="text-align:right; padding:3px;" |30 jasypoapy 1947
Sherbin, Ehíto
|-
! style="text-align:right; background-color:#e6effa; padding:3px;" |Amanoha
| style="text-align:right; padding:3px;" |5 jasypoateĩ 2005
Cairo, Ehíto
|-
! style="text-align:right; background-color:#e6effa; padding:3px;" |Mba'apo
| style="text-align:right; padding:3px;" |[[Tembikuaatyhára]] (Scientist)
University Professor
|-
! style="text-align:right; background-color:#e6effa; padding:3px;" |Iñarandu
| style="text-align:right; padding:3px;" |[[Kímika]] mbyatupyre chokokue peguápe (Agricultural Biochemistry)
|}
'''Mohamed Atef El-Sayed Ghazy''' (30 jasypoapy 1947 – 5 jasypoateĩ 2005) ha'e va'ekue peteĩ tembikuaatyhára guasu ha mbo'ehára guasu [[Ehíto]] pegua, omba'apova kímika mbyatupyre chokokue peguápe (Agricultural Biochemistry) ha ambue tembikuaaty itoxicología ambiental quốc tế reheجا.<ref>Google Scholar Author – Perfil oficial de Mohamed Atef Ghazy: [https://google.com Google Scholar].</ref> Ha'e omoheñói va'ekue peteĩ mbo'ehao guasu (School of Research) omba'apóva antioxidant natural ha ipytyvõ tetã jerére rehegua.<ref>Biografía de Mohamed Atef Ghazy: [https://everybodywiki.com EverybodyWiki].</ref>
Hembiapo ojehechakuaa ha oreko amo **1700 stitusionkuera tembikuaatyhára** (citations) Google Scholar-pe, ojehechaháicha ipype umi kuatia arandu omba'apóva kímika chokokue pegua yvy ape ári.<ref>Google Scholar Author – Perfil oficial de Mohamed Atef Ghazy: [https://google.com Google Scholar].</ref>
== Arandu ha Tembiasakue ==
Mbo'ehára Ghazy oñepyrũ iñarandu mbo'ehaovusu guasúpe Ehíto retãme:
* '''Universidad de Ain Shams (1970)''': Omohu'ã iñarandu kímika chokokue peguápe táva Cairo-pe.<ref>ORCID Registry – Academic profile of Mohamed Atef Ghazy: [https://orcid.org ORCID].</ref>
* '''Universidad de Minia''': Omba'apo mbo'ehára ramo ha oñepyrũ oipytyvõ umi tembiapo arandu oñembohasáva chokokue rembiapópe.<ref>Biografía de Mohamed Atef Ghazy: [https://everybodywiki.com EverybodyWiki].</ref>
* '''Doctorate (PhD)''': Oho va'ekue tetã Romáñame oñemoarandu hagua ha omohu'ã i-PhD upe távape, omba'apo ha oñemoarandu hagua biochemistry yvypegua rehegua.<ref>ORCID Registry – Academic profile of Mohamed Atef Ghazy: [https://orcid.org ORCID].</ref>
== Mba'apo Romáñame ha Amérikape ==
=== Tembikuaaty Romáñame (1976-1979) ===
Oho tetã Romáñame (Romania) oñemoarandu ha omba'apo hagua pe Mbo'ehaovusu Tembikuaaty Chokokue peguápe táva Bucarest-pe (University of Agronomic Sciences and Veterinary Medicine of Bucharest).<ref>ORCID Registry – Academic profile of Mohamed Atef Ghazy: [https://orcid.org ORCID].</ref> Upe rônga omba'apo va'ekue kuatia arandu ''Revue Roumaine de Biochimie'' ndive ha omoheñói joaju guasu Romáña ha Ehىتو imbytépe.<ref>Revista "Revue Roumaine de Biochimie" – Edición 1978 archivada: [https://archive.org Inst. de Biologie].</ref>
=== Universidad de California, Davis (1993-1995) ===
Sámbyhyhápe tetã Amérika Retãvorekuéra Joajúpe (USA), mbo'ehára Ghazy omba'apo va'ekue pe mbo'ehaovusu guasúpe '''Universidad de California, Davis (UC Davis)''', pe Departamento de Toxicología Ambiental-pe.<ref>Biografía de Mohamed Atef Ghazy: [https://everybodywiki.com EverybodyWiki].</ref>
Upe rônga Amérikape omba'apo kímika antioxidant rehegua بالتعاون مع علماء الهندسة الكيميائية هناك:<ref>Biografía de Mohamed Atef Ghazy: [https://everybodywiki.com EverybodyWiki].</ref>
* '''Maillard reaction''': Oñemoarandu umi antioxidant volatile rehegua omba'apóva tembi'u ñembyaty ha ñangareko rehegua.
* '''Cromatografía''': Omoheñói mbyatupyre pyahu oha'ã hagua lipid oxidation umi hi'upy chokokue peguápe.
Ko tembiapo guasu tetã Amérikape omoheñói va'ekue petهĩ kuatia arandu guasu osẽ va'ekue áرا resápe áño 1995-pe pe kuatia herakuã غواسون "Journal of Agricultural and Food Chemistry" pe Sociedad Química Estadounidense (ACS) peguápe.<ref>American Chemical Society (ACS) – Journal of Agricultural and Food Chemistry Publications: [https://acs.org ACS Publications].</ref>
== Ta'angakuéra ==
<gallery>
Ta'ãnga:Prof.Atef_Ghazy.png|Prof. Dr. Mohamed Atef Ghazy, mohu'ã mbo'ehára guasu Ehíto peguápe.
Ta'ãnga:Prof._Mohamed_Atef_El-Sayed_Ghazy_–_1979_in_Romania_during_PhD_studies.jpg|Mbo'ehára Ghazy (mokõiha ijasu guive) tetã Romáñame áño 1979-pe i-PhD rônga.
Ta'ãnga:Prof._Mohamed_Atef_El-Sayed_Ghazy_–_1996_portrait_after_promotion_to_full_professor.png|Mbo'ehára Mohamed Atef Ghazy áño 1996-pe, ohupytýrõguare upe professorship guasu.
Ta'ãnga:الدكتور_محمد_عاطف_السيد_غازي_أمام_مبنى_الكابيتول_في_سكرامنتو_–_1993.png|Dr. Mohamed Atef Ghazy táva Sacramento-pe, California kapi'ytolio renondépe áño 1993.
</gallery>
== Tembiasakue Joaju ==
* [[Ehíto]]
* [[Kímika]]
* [[Tembikuaatyhára]]
== Joaju okapeguáicha ==
{| class="mw-collapsible mw-collapsed" style="border:1px solid #aaa; background-color:#f9f9f9; padding:5px; width:100%; text-align:left; margin-top:1em;"
! style="background-color:#b0c4de; text-align:center;" |[[Ta'ãnga:Commons-logo.svg|20x20px]] Wikimedia Commons Category
|-
|[https://wikimedia.org Wikimedia Commons: Mohamed Atef Ghazy]
|}
{| style="border:1px solid #aaa; background-color:#f9f9f9; padding:5px; width:100%; text-align:center; margin-top:1em; font-size:90%;"
| style="background-color:#ffe4e1; font-weight:bold; border-bottom:1px solid #aaa;" |Tembikuaaty Identifier (Authority Control)
|-
|[[Ta'ãnga:ORCID_iD_icon.svg|15x15px]] ORCID: [https://orcid.org 0009-0004-7466-9521] {{·}} [[Ta'ãnga:Google_Scholar_logo.svg|15x15px]] Scholar: [https://google.com Y4lsYkgAAAAJ] {{·}} [[Ta'ãnga:Scopus_logo_(2020).svg|vínculo=|alt=|60x60px]] Scopus: [https://scopus.com 57194800174] {{·}} [[Ta'ãnga:Wikidata-logo.svg|18x18px]] Wikidata: [https://wikidata.org Q139844590]
|}
== Ref ==
<references />
m638a89vgdf81jfao0cq5i1nmetojxm
138095
138094
2026-07-25T20:38:13Z
Ali mohamed.aly
23298
Amboheko porã kuatiakuéra ha ref kuatiarogue rehegua
138095
wikitext
text/x-wiki
{| class="infobox" style="width:23em; text-align:right; font-size:88%; line-height:1.5em; border:1px solid #aaa; background-color:#f9f9f9; padding:5px; float:left; margin:0 1em 1em 0;"
|+ style="font-size:125%; font-weight:bold; padding:0.2em; background-color:#b0c4de; text-align:center;" |Mohamed Atef Ghazy
| colspan="2" style="text-align:center; padding:0.5em;" |[[Ta'ãnga:Prof.Atef_Ghazy.png|331x331px|Prof. Dr. Mohamed Atef Ghazy]]
<small>Prof. Dr. Mohamed Atef Ghazy (2000)</small>
|-
! style="text-align:right; background-color:#e6effa; padding:3px; width:35%;" |Tetã
| style="text-align:right; padding:3px;" |[[Ehíto]] (Egypt)
|-
! style="text-align:right; background-color:#e6effa; padding:3px;" |Araheñói
| style="text-align:right; padding:3px;" |30 jasypoapy 1947
Sherbin, Ehíto
|-
! style="text-align:right; background-color:#e6effa; padding:3px;" |Amanoha
| style="text-align:right; padding:3px;" |5 jasypoateĩ 2005
Cairo, Ehíto
|-
! style="text-align:right; background-color:#e6effa; padding:3px;" |Mba'apo
| style="text-align:right; padding:3px;" |[[Tembikuaatyhára]] (Scientist)
University Professor
|-
! style="text-align:right; background-color:#e6effa; padding:3px;" |Iñarandu
| style="text-align:right; padding:3px;" |[[Kímika]] mbyatupyre chokokue peguápe (Agricultural Biochemistry)
|}
'''Mohamed Atef El-Sayed Ghazy''' (30 jasypoapy 1947 – 5 jasypoateĩ 2005) ha'e va'ekue peteĩ tembikuaatyhára guasu ha mbo'ehára guasu [[Ehíto]] pegua, omba'apova kímika mbyatupyre chokokue peguápe (Agricultural Biochemistry) ha ambue tembikuaaty itoxicología ambiental quốc tế reheجا.<ref>Google Scholar Author – Perfil oficial de Mohamed Atef Ghazy: [https://google.com Google Scholar].</ref> Ha'e omoheñói va'ekue peteĩ mbo'ehao guasu (School of Research) omba'apóva antioxidant natural ha ipytyvõ tetã jerére rehegua.<ref>Biografía de Mohamed Atef Ghazy: [https://everybodywiki.com EverybodyWiki].</ref>
Hembiapo ojehechakuaa ha oreko amo **1700 stitusionkuera tembikuaatyhára** (citations) Google Scholar-pe, ojehechaháicha ipype umi kuatia arandu omba'apóva kímika chokokue pegua yvy ape ári.<ref>Google Scholar Author – Perfil oficial de Mohamed Atef Ghazy: [https://google.com Google Scholar].</ref>
== Arandu ha Tembiasakue ==
Mbo'ehára Ghazy oñepyrũ iñarandu mbo'ehaovusu guasúpe Ehíto retãme:
* '''Universidad de Ain Shams (1970)''': Omohu'ã iñarandu kímika chokokue peguápe táva Cairo-pe.<ref>ORCID Registry – Academic profile of Mohamed Atef Ghazy: [https://orcid.org ORCID].</ref>
* '''Universidad de Minia''': Omba'apo mbo'ehára ramo ha oñepyrũ oipytyvõ umi tembiapo arandu oñembohasáva chokokue rembiapópe.<ref>Biografía de Mohamed Atef Ghazy: [https://everybodywiki.com EverybodyWiki].</ref>
* '''Doctorate (PhD)''': Oho va'ekue tetã Romáñame oñemoarandu hagua ha omohu'ã i-PhD upe távape, omba'apo ha oñemoarandu hagua biochemistry yvypegua rehegua.<ref>ORCID Registry – Academic profile of Mohamed Atef Ghazy: [https://orcid.org ORCID].</ref>
== Mba'apo Romáñame ha Amérikape ==
=== Tembikuaaty Romáñame (1976-1979) ===
Oho tetã Romáñame (Romania) oñemoarandu ha omba'apo hagua pe Mbo'ehaovusu Tembikuaaty Chokokue peguápe táva Bucarest-pe (University of Agronomic Sciences and Veterinary Medicine of Bucharest).<ref>ORCID Registry – Academic profile of Mohamed Atef Ghazy: [https://orcid.org ORCID].</ref> Upe rônga omba'apo va'ekue kuatia arandu ''Revue Roumaine de Biochimie'' ndive ha omoheñói joaju guasu Romáña ha Ehىتو imbytépe.<ref>Revista "Revue Roumaine de Biochimie" – Edición 1978 archivada: [https://archive.org Inst. de Biologie].</ref>
=== Universidad de California, Davis (1993-1995) ===
Sámbyhyhápe tetã Amérika Retãvorekuéra Joajúpe (USA), mbo'ehára Ghazy omba'apo va'ekue pe mbo'ehaovusu guasúpe '''Universidad de California, Davis (UC Davis)''', pe Departamento de Toxicología Ambiental-pe.<ref>Biografía de Mohamed Atef Ghazy: [https://everybodywiki.com EverybodyWiki].</ref>
Upe rônga Amérikape omba'apo kímika antioxidant rehegua بالتعاون مع علماء الهندسة الكيميائية هناك:<ref>Biografía de Mohamed Atef Ghazy: [https://everybodywiki.com EverybodyWiki].</ref>
* '''Maillard reaction''': Oñemoarandu umi antioxidant volatile rehegua omba'apóva tembi'u ñembyaty ha ñangareko rehegua.
* '''Cromatografía''': Omoheñói mbyatupyre pyahu oha'ã hagua lipid oxidation umi hi'upy chokokue peguápe.
Ko tembiapo guasu tetã Amérikape omoheñói va'ekue petهĩ kuatia arandu guasu osẽ va'ekue áرا resápe áño 1995-pe pe kuatia herakuã غواسون "Journal of Agricultural and Food Chemistry" pe Sociedad Química Estadounidense (ACS) peguápe.<ref>American Chemical Society (ACS) – Journal of Agricultural and Food Chemistry Publications: [https://acs.org ACS Publications].</ref>
== Ta'angakuéra ==
<gallery>
Ta'ãnga:Prof.Atef_Ghazy.png|Prof. Dr. Mohamed Atef Ghazy, mohu'ã mbo'ehára guasu Ehíto peguápe.
Ta'ãnga:Prof._Mohamed_Atef_El-Sayed_Ghazy_–_1979_in_Romania_during_PhD_studies.jpg|Mbo'ehára Ghazy (mokõiha ijasu guive) tetã Romáñame áño 1979-pe i-PhD rônga.
Ta'ãnga:Prof._Mohamed_Atef_El-Sayed_Ghazy_–_1996_portrait_after_promotion_to_full_professor.png|Mbo'ehára Mohamed Atef Ghazy áño 1996-pe, ohupytýrõguare upe professorship guasu.
Ta'ãnga:الدكتور_محمد_عاطف_السيد_غازي_أمام_مبنى_الكابيتول_في_سكرامنتو_–_1993.png|Dr. Mohamed Atef Ghazy táva Sacramento-pe, California kapi'ytolio renondépe áño 1993.
</gallery>
== Tembiasakue Joaju ==
* [[Ehíto]]
* [[Kímika]]
* [[Tembikuaatyhára]]
== Joaju okapeguáicha ==
{| class="mw-collapsible mw-collapsed" style="border:1px solid #aaa; background-color:#f9f9f9; padding:5px; width:100%; text-align:left; margin-top:1em;"
! style="background-color:#b0c4de; text-align:center;" |Wikimedia Commons Category
|-
|[https://wikimedia.org Wikimedia Commons: Mohamed Atef Ghazy]
|}
{| style="border:1px solid #aaa; background-color:#f9f9f9; padding:5px; width:100%; text-align:center; margin-top:1em; font-size:90%;"
| style="background-color:#ffe4e1; font-weight:bold; border-bottom:1px solid #aaa;" |Tembikuaaty Identifier (Authority Control)
|-
|ORCID: [https://orcid.org 0009-0004-7466-9521] {{·}} Scholar: [https://google.com Y4lsYkgAAAAJ] {{·}} Scopus: [https://scopus.com 57194800174] {{·}} Wikidata: [https://wikidata.org Q139844590]
|}
== Ref ==
<references />
<references />
aq37j79liusyebyndrk6tdqzh1zi963
138096
138095
2026-07-25T20:54:35Z
Ali mohamed.aly
23298
/* Universidad de California, Davis (1993-1995) */
138096
wikitext
text/x-wiki
{| class="infobox" style="width:23em; text-align:right; font-size:88%; line-height:1.5em; border:1px solid #aaa; background-color:#f9f9f9; padding:5px; float:left; margin:0 1em 1em 0;"
|+ style="font-size:125%; font-weight:bold; padding:0.2em; background-color:#b0c4de; text-align:center;" |Mohamed Atef Ghazy
| colspan="2" style="text-align:center; padding:0.5em;" |[[Ta'ãnga:Prof.Atef_Ghazy.png|331x331px|Prof. Dr. Mohamed Atef Ghazy]]
<small>Prof. Dr. Mohamed Atef Ghazy (2000)</small>
|-
! style="text-align:right; background-color:#e6effa; padding:3px; width:35%;" |Tetã
| style="text-align:right; padding:3px;" |[[Ehíto]] (Egypt)
|-
! style="text-align:right; background-color:#e6effa; padding:3px;" |Araheñói
| style="text-align:right; padding:3px;" |30 jasypoapy 1947
Sherbin, Ehíto
|-
! style="text-align:right; background-color:#e6effa; padding:3px;" |Amanoha
| style="text-align:right; padding:3px;" |5 jasypoateĩ 2005
Cairo, Ehíto
|-
! style="text-align:right; background-color:#e6effa; padding:3px;" |Mba'apo
| style="text-align:right; padding:3px;" |[[Tembikuaatyhára]] (Scientist)
University Professor
|-
! style="text-align:right; background-color:#e6effa; padding:3px;" |Iñarandu
| style="text-align:right; padding:3px;" |[[Kímika]] mbyatupyre chokokue peguápe (Agricultural Biochemistry)
|}
'''Mohamed Atef El-Sayed Ghazy''' (30 jasypoapy 1947 – 5 jasypoateĩ 2005) ha'e va'ekue peteĩ tembikuaatyhára guasu ha mbo'ehára guasu [[Ehíto]] pegua, omba'apova kímika mbyatupyre chokokue peguápe (Agricultural Biochemistry) ha ambue tembikuaaty itoxicología ambiental quốc tế reheجا.<ref>Google Scholar Author – Perfil oficial de Mohamed Atef Ghazy: [https://google.com Google Scholar].</ref> Ha'e omoheñói va'ekue peteĩ mbo'ehao guasu (School of Research) omba'apóva antioxidant natural ha ipytyvõ tetã jerére rehegua.<ref>Biografía de Mohamed Atef Ghazy: [https://everybodywiki.com EverybodyWiki].</ref>
Hembiapo ojehechakuaa ha oreko amo **1700 stitusionkuera tembikuaatyhára** (citations) Google Scholar-pe, ojehechaháicha ipype umi kuatia arandu omba'apóva kímika chokokue pegua yvy ape ári.<ref>Google Scholar Author – Perfil oficial de Mohamed Atef Ghazy: [https://google.com Google Scholar].</ref>
== Arandu ha Tembiasakue ==
Mbo'ehára Ghazy oñepyrũ iñarandu mbo'ehaovusu guasúpe Ehíto retãme:
* '''Universidad de Ain Shams (1970)''': Omohu'ã iñarandu kímika chokokue peguápe táva Cairo-pe.<ref>ORCID Registry – Academic profile of Mohamed Atef Ghazy: [https://orcid.org ORCID].</ref>
* '''Universidad de Minia''': Omba'apo mbo'ehára ramo ha oñepyrũ oipytyvõ umi tembiapo arandu oñembohasáva chokokue rembiapópe.<ref>Biografía de Mohamed Atef Ghazy: [https://everybodywiki.com EverybodyWiki].</ref>
* '''Doctorate (PhD)''': Oho va'ekue tetã Romáñame oñemoarandu hagua ha omohu'ã i-PhD upe távape, omba'apo ha oñemoarandu hagua biochemistry yvypegua rehegua.<ref>ORCID Registry – Academic profile of Mohamed Atef Ghazy: [https://orcid.org ORCID].</ref>
== Mba'apo Romáñame ha Amérikape ==
=== Tembikuaaty Romáñame (1976-1979) ===
Oho tetã Romáñame (Romania) oñemoarandu ha omba'apo hagua pe Mbo'ehaovusu Tembikuaaty Chokokue peguápe táva Bucarest-pe (University of Agronomic Sciences and Veterinary Medicine of Bucharest).<ref>ORCID Registry – Academic profile of Mohamed Atef Ghazy: [https://orcid.org ORCID].</ref> Upe rônga omba'apo va'ekue kuatia arandu ''Revue Roumaine de Biochimie'' ndive ha omoheñói joaju guasu Romáña ha Ehىتو imbytépe.<ref>Revista "Revue Roumaine de Biochimie" – Edición 1978 archivada: [https://archive.org Inst. de Biologie].</ref>
=== Universidad de California, Davis (1993-1995) ===
Sámbyhyhápe tetã Amérika Retãvorekuéra Joajúpe (USA), mbo'ehára Ghazy omba'apo va'ekue pe mbo'ehaovusu guasúpe '''Universidad de California, Davis (UC Davis)''', pe Departamento de Toxicología Ambiental-pe.<ref>Biografía de Mohamed Atef Ghazy: [https://everybodywiki.com EverybodyWiki].</ref>
Upe rônga Amérikape omba'apo kímika antioxidant rehegua:<ref>Biografía de Mohamed Atef Ghazy: [https://everybodywiki.com EverybodyWiki].</ref>
* '''Maillard reaction''': Oñemoarandu umi antioxidant volatile rehegua omba'apóva tembi'u ñembyaty ha ñangareko rehegua.
'''Cromatografía''': Omoheñói mbyatupyre pyahu oha'ã hagua lipid oxidation umi hi'upy chokokue peguápe.
Ko tembiapo guasu tetã Amérikape omoheñói va'ekue peteĩ kuatia arandu guasu osẽ va'ekue ára resápe áño 1995-pe. Pe kuatia herakuã guasu "Journal of Agricultural and Food Chemistry" pe Sociedad Química Estadounidense (ACS) peguápe.<ref>American Chemical Society (ACS) – Journal of Agricultural and Food Chemistry Publications: [https://acs.org ACS Publications].</ref>
== Ta'angakuéra ==
<gallery>
Ta'ãnga:Prof.Atef_Ghazy.png|Prof. Dr. Mohamed Atef Ghazy, mohu'ã mbo'ehára guasu Ehíto peguápe.
Ta'ãnga:Prof._Mohamed_Atef_El-Sayed_Ghazy_–_1979_in_Romania_during_PhD_studies.jpg|Mbo'ehára Ghazy (mokõiha ijasu guive) tetã Romáñame áño 1979-pe i-PhD rônga.
Ta'ãnga:Prof._Mohamed_Atef_El-Sayed_Ghazy_–_1996_portrait_after_promotion_to_full_professor.png|Mbo'ehára Mohamed Atef Ghazy áño 1996-pe, ohupytýrõguare upe professorship guasu.
Ta'ãnga:الدكتور_محمد_عاطف_السيد_غازي_أمام_مبنى_الكابيتول_في_سكرامنتو_–_1993.png|Dr. Mohamed Atef Ghazy táva Sacramento-pe, California kapi'ytolio renondépe áño 1993.
</gallery>
== Tembiasakue Joaju ==
* [[Ehíto]]
* [[Kímika]]
* [[Tembikuaatyhára]]
== Joaju okapeguáicha ==
{| class="mw-collapsible mw-collapsed" style="border:1px solid #aaa; background-color:#f9f9f9; padding:5px; width:100%; text-align:left; margin-top:1em;"
! style="background-color:#b0c4de; text-align:center;" |Wikimedia Commons Category
|-
|[https://wikimedia.org Wikimedia Commons: Mohamed Atef Ghazy]
|}
{| style="border:1px solid #aaa; background-color:#f9f9f9; padding:5px; width:100%; text-align:center; margin-top:1em; font-size:90%;"
| style="background-color:#ffe4e1; font-weight:bold; border-bottom:1px solid #aaa;" |Tembikuaaty Identifier (Authority Control)
|-
|ORCID: [https://orcid.org 0009-0004-7466-9521] {{·}} Scholar: [https://google.com Y4lsYkgAAAAJ] {{·}} Scopus: [https://scopus.com 57194800174] {{·}} Wikidata: [https://wikidata.org Q139844590]
|}
== Ref ==
<references />
<references />
d6orldbrq0ablws22hg5xmezji03735