Vikipetã gnwiki https://gn.wikipedia.org/wiki/Kuatia_%C3%91epyr%C5%A9ha MediaWiki 1.47.0-wmf.12 first-letter Medio Mba'echĩchĩ Myangekõi Puruhára Puruhára myangekõi Vikipetã Vikipetã myangekõi Ta'ãnga Ta'ãnga myangekõi MediaWiki MediaWiki myangekõi Tembiecharã Tembiecharã myangekõi Pytyvõ Pytyvõ myangekõi Ñemohenda Ñemohenda myangekõi TimedText TimedText talk Módulo Módulo discusión Evento Evento discusión Pindoráma 0 1932 138125 137199 2026-07-28T07:48:54Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138125 wikitext text/x-wiki {{Infobox_País | nombre_oficial = ''República Federativa do Brasil''<br /> Tetã Joaty Pindoráma | nombre_común = Pindoráma | de = de | imagen_bandera = Flag of Brazil.svg | imagen_escudo = Coat of arms of Brazil.svg | imagen_escudo_tamaño = 110px | símbolos = | imagen_mapa = BRA orthographic.svg | lema_nacional = Tekoitépe ha ñakãrapu'ãme'' ([[Poytugañe'ẽ]]me: ''«Ordem e Progresso»'') | himno_nacional = [[Ta'ãnga:Hino Nacional Brasileiro em Guarani (abreviado) - Acústico e Orquestra Philharmonia.ogg|Hino_Nacional_Brasileiro_em_Guarani_(abreviado)_-_Acústico_e_Orquestra_Philharmonia]] | capital = [[Vrasília]] | capital_población = 2.789.761 ([[2013]]) | ciudad_principal = [[São Paulo]] | idioma_oficial = [[Poytugañe'ẽ]] | gobierno = [[Tetã Ñembyatypyre]] [[mburuvicharape|mburuvicharapépe]] | dirigentes_títulos = [[Pindorama Mburuvichakuéra|Mburuvicha]] <br /> Tekoviaruvicha | dirigentes_nombres = [[Luiz Inácio Lula da Silva]] | fundación = [[Sãso]] | fundación_hitos = &nbsp;• Mombe'upyre<br />&nbsp;• Ohechakuaava | fundación_fechas = [[Poytuga]] pegua<br />[[7 jasyporundy]] [[1822]]-pe<br />[[29 jasypoapy]] [[1825]]-pe | superficie = 8.514.877 | superficie_puesto = 5 | superficie_agua = 0,65% | fronteras = 14.691 [[kilómetro|km]] | costas = 11.491 km | población = 207.660.929 ([[2017]]) | educación | población_puesto = 6 | población_densidad = 23.8 | PIB_nominal = $ 1.177.706 mil (2006) | PIB_nominal-año = 2007 | PIB_nominal_puesto = 10 | PIB_nominal_per_cápita = $ 6.220 (2007) | PIB = $ 1.804.593 mil | PIB_año = 2006 | PIB_puesto = 8 | PIB_per_cápita = $ 9.531 (2007) | IDH = 0.765 | IDH_año = 2019 | IDH_puesto = 84 | IDH_categoría = <span style="color:#009900;">alto</span> | moneda = [[Real (viru)|Real]] (R$, <code>BRL</code>) | gentilicio = Pindoramagua | horario = [[UTC]]-5 guive [[UTC]]-2 peve, aravo ete ha'e: [[UTC]]-3 | cctld = .br | código_telefónico = 55 | prefijo_radiofónico = ZVA-ZZZ, PPA-PYZ | código_ISO = 076 / BRA / BR | miembro_de = [[ONU]], [[OEA]], [[Unión de Naciones Suramericanas|CSN]], [[CPLP]], [[Mercosur]], [[CIN]], [[OEI]], [[G8+5]] }} '''Pindoráma''' ([[Poytugañe'ẽ]]me: ''República Federativa do Brasil''<ref>{{Cita publicación |url=http://www.exteriores.gob.es/documents/fichaspais/brasil_ficha%20pais.pdf |título=Ficha país Brasil |publicación=Ministerio de Exteriores de España}}</ref><ref>{{Cita web |título= Constitución Política de la República Federativa del Brasil, 1988 |url= http://www.eclac.cl/oig/doc/BRA1988ConstitucionFederal.pdf |formato= PDF |fechaacceso= 17 de diciembre de 2011 |title= Archive copy |accessdate= 2017-12-19 |archivedate= 2012-01-11 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20120111073512/http://www.eclac.cl/oig/doc/BRA1988ConstitucionFederal.pdf |urlarchivo= https://web.archive.org/web/20120111073512/http://www.eclac.cl/oig/doc/BRA1988ConstitucionFederal.pdf |fechaarchivo= 2012-01-11 }}</ref> térã ''Brasil'') ha'e [[tetã|tetã hekosãsóva]] tuichavéva [[Ñemby Amérika]]pe ha [[Tetãnguéra rysýi tuichakuére|tetã tuichavéva poha]] opa Yvýpe ha [[Tetãnguéra rysýi ava hetakuére|tetã pokõiha]] orekovéva tapichakuéra ipype. Pindoráma retã añónte pe oñeñe'ẽhápe [[Poytugañe'ẽ]] yvyrusu [[Amérika]]pe. Pindoráma ijypykue opaichagua, hetaite umi oúva tetã ambuévagui, tetã tuichaikue rupi ojehecha umi ijypykuéva [[Európa]], Amérika, [[Áfrika]] ha [[Ásia]] pegua, ha hetaiterei ojopara. Opyta kuarahyresẽ ngotyo [[Ñemby Amérika]]pe; ijerére ojejuhu yvate gotyo [[Venesuéla]], [[Guyana|Gujána]], [[Surinam|Surinã]], [[Gujána Hyãsiapegua|Gujána Hyãsia pegua]] ha [[Paraguasu Atlántico|Paraguasu Atlántiko]]; kuarahyresẽ ngotyo Paraguasu Atlántiko jey ojejuhu; ñemby gotyo tetã [[Uruguái]]; kuarahyreike gotyo [[Arahentína]], [[Paraguái]], [[Volivia|Vorívia]] ha [[Peru]]; ha yvate kuarahyreike gotyo [[Kolómbia]]. Ko tetã hembe'y haimete opa tetã rehe Ñemby Amérika pegua, nahembe'ýinte [[Chíle]] ha [[Ekuatóry]] rehe. Pindoráma iléi guasu ãgagua, ary 1988 pegua, he'i Pindoráma ha'eha [[Tetã Ñembyatypyre]] [[mburuvicharape|mburuvicharapépe]]. Ipype oĩ [[Tetãvorekuéra Vrasilgui|26 tetãvore ha peteĩ Táva Hekosãsóva]] hérava [[Brasilia]], péva hína Pindoráma itavusu. Ijyvy apekue niko amo 8.514.876,599 km², upéicha hína 47,9% Ñembyamérika yvýgui,<ref name = "Área">{{Cita web |url=http://www.ibge.gov.br/home/geociencias/cartografia/default_territ_area.shtm |título=Área territorial oficial |idioma=portugués |fechaacceso=10 de octubre |fechaacceso=2002 |publicación=Resolução da Presidência do [[IBGE]] de n.º&nbsp;5 (R.PR-5/02)}}</ref> hyepýpe oĩ 5.570 táva ha amo 207.660.929 tapicha ary [[2017]] jave. [[São Paulo]] hína táva tuichavéva Pindoráma pegua, oreko amo 11.821.876 tapicha. Oguereko avei Pindoráma ypa'ũnguéra [[Paraguasu Atlántiko|Atlántikope]]: ''Penedos de São Pedro e São Paulo'', ''[[Fernando de Noronha]]'' ha ''[[Trindade e Martim Vaz]]''. Pindoráma ohupyty isãso ára [[7 jasyporundy]] ary [[1822]] jave, tetã [[Poytuga]] pegua, ha upéi hekosãsóvo oiko ko Mburuvi Pindoráma, imburuvichavete peteĩha ha'e akue karai [[Dom Pedro I]]. Pindoráma [[tavakuairetã]] oñepyrũnte ary 1889 jave, karai [[Deodoro da Fonseca]] (Pindoráma rendota peteĩha) omohu'ã ku Pindoráma Mburuvi. == Pindoráma réra == Ko ñe'ẽ "Pindoráma" ou tupiñe'ẽ: ''pindo-rãma'' térã ''pindo-retãma'', ha he'ise [[Mbokajaty|pindoty]] retã. Pindoráma héra [[Poytugañe'ẽ]]me ha'e ''Brasil'' ha oje'e ou latín ñe'ẽ, ha he'ise ''[[pytã|pytã tatapỹicha]]'', hákatu, ko'ãga ''Brasil'' ha'e peteĩ yvyramáta réra ([[:es:Paubrasilia echinata|Palo Brasil]]), oĩ va'ekue hetaiterei Pindoráma retãme oguahẽvo umi Poytugagua. Ymaite Pindoráma hérakuri ''Monte Pascoal'' (ava kuéra [[poytuga|Poytugagua]] oguahẽvo Pindoráma retãme, ary 1500-pe), ha upéi oñembohéra chupe ''Ypa'ũ Vera Cruz'', ''Santa Cruz Retã'', ''Nova Lusitânia'', ''Cabrália'', ha ambuéva. == Tembiasakue == ===Ñepyrũ ha Kolónia ára=== [[Poytuga]] oguahẽ akue Pindorámame [[jasyrundy|jasyrundý]]pe ary 1500 jave, oguahẽvo karai [[Pedro Álvares Cabral]] ygarataty. [[Európa]] avakuéra ñeguahẽ mboyve, oĩ va'ekue amo 2.000.000 Pindoráma ypykue Amérika tee pegua.<ref>{{Cita web |title=Archive copy |url=http://www.sic.inep.gov.br/index.php?option=com_content&task=view&id=161&Itemid=83&lang=br |accessdate=2013-09-18 |archivedate=2011-05-19 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110519222451/http://www.sic.inep.gov.br/index.php?option=com_content&task=view&id=161&Itemid=83&lang=br |título=Archive copy |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20110519222451/http://www.sic.inep.gov.br/index.php?option=com_content&task=view&id=161&Itemid=83&lang=br |fechaarchivo=2011-05-19 |fechaacceso=2013-09-18 }}</ref> Avakuéra tee oĩ va'ekue Pindorámame hetã guasu heta (avakuéra no'õngue guasu oiko va'ekue Pindoráma apekuére), umi tetã tuichavéva ha'e va'ekue upe tupi-guarani, upe ''macro-jê'' ha upe aruáko. Tupi-guarani niko mbohapy aty oñemohenda va'ekue: [[guarani]], tupiniki ha tupinamba. Pe tupikuéra oĩva tetãvore [[Rio Grande do Sul]] guive amoite [[Rio Grande do Norte]] peve, paraguasu Atlántiko rembe'ýre. Oñepyrũ ary 1534 jave upe kolónia ojapo Poytuga Pindorámame, upe mburuvichavete Huã III omboja'óvo Pindoráma 12 tetã'i oúva ñemoñarégui rupive (''capitanías hereditarias''), hákatu ko ñemboja'o ndoikoitéi, ha ary 1549 jave pe mburuvichavete omoĩ umi Sãmbyhyhára Guasu (hérava ''Governador'') ojokuái hag̃ua Pindoráma rehe. Saro'y XVI jave, [[eiratã]] ha'e akue pe mba'epy Pindoráma oñemuvéva, upéicha [[Poytuga]] [[Mburuvi|mburuvi]] oñepyrũ ogueru [[Áfrika|Áfrikagua]] tapichakuéra ([[Angola|Angóla]], [[Nihéria]], [[Senegal|Senegál]], [[Mosambíke]], [[Marfil Rembe'y]], [[Gána]], [[Yvyáfrika]], [[Gynéa Mbisáu]]) ha [[Ásia|Ásiagua]] ([[Índia]], [[Kuarahyresẽ Timor]], Makáu, [[Chína Tetarã Retã|PRC]]) pegua omba'apo hag̃ua [[Tembiguái reko|tembiguái]] monambipyre ramo [[Takuare'ẽ|takuare'ẽndýpe]]. Oikógui ñorairõ guasu [[Hyãsia]] rehe, Poytuga ipu'aka ha oñemomba'e táva [[Rio de Janeiro]] rehe ary 1567 jave, ha upéi táva [[São Luís]] rehe ary 1615 jave. Upéicharõ, ary 1669 jave oñemomba'e heta táva mbarete rehe [[Tavetã Joaju]] pegua ha [[Olánda]] pegua, [[Amazonas (Vrasil)|Amasónape]]. Ary 1680 jave Poytuga oñemomba'e [[Uruguái]] rehe. Saro'y XVII ipahápe, pe [[eiratã]] ndaha'evéima mba'epy Pindoráma oñemuvéva, hákatu, ary 1693, heta [[itaju]] ojejuhu [[Minas Gerais]]-pe, [[Mato Grosso]]-pe ha [[Goiás]]-pe, upéicha katu noñehundíri ko Poytuga ikolónia Pindorámame. [[Epáña]] rapichakuéra oñemomba'e jey Uruguái rehe (''Banda Oriental'' hína Uruguái réra upe aja) ary 1777 jave, ha oñemomba'ejeyse Poytuga rendakuéra ambuéva. Hákatu, ojejapo upe ''Jekupytyha San Ildefonso pegua'' ha Epáña noñemomba'evéi mba'evére Poytugágui. Ary 1808 jave, upe ''Poytuga mburuvichavete ñemoñare ha ypykue'' —ha opaite ''Poytuga mburuvichakuéra ha karaikuéra''— oheja Poytuga, okyhyjégui hikuái Mburuvicha [[Napoleón Bonaparte]] rehe, ha'e katu oñemomba'eségui [[Poytuga]] rehe ha oñemomba'émagui heta tetã Európa pegua upe aja; upévare ha'ekuéra oheja Poytuga ha ohopa táva [[Rio de Janeiro]]-pe, upévare táva Rio de Janeiro oiko Poytuga itavusu ramo. Ary 1815 jave, mburuvichavete [[Huã VI]], ''mburuvicha ojokuáiva'' [[Poytuga]] pegua, omoambue Tetã Pindoráma reko, ombopa ''kolónia'' reko, ha he'i Pindoráma ha'eha upe guive "Tavetã Hekosãsóva Poytuga retã megua". Ary 1809 jave, Poytuga oñemomba'e pe Gujána Hyãsia pegua rehe, hákatu, ary 1817 jave [[Hyãsia]] oñembojára jey hese ha ary 1816 jave, Poytuga oñemomba'e jey Banda Oriental rehe, upe rire oñembohéra ''Provincia Cisplatina''. Ary 1825 jave, umi Tetãmi Joaty Ysyry La Plata pegua ha Poytuga oñorairõ, Provincia Cisplatina rehe ([[Uruguái]]), ha ary 1828 jave, ''Provincia Cisplatina'' ohupyty isãso ha osẽ Poytuga ipoguýgui. === Sãso ha Pindoráma Mburuvi === [[File:Independência ou Morte (1888).jpg|thumbnail|left|[[Pedro I Pindoráma]] pegua omoñe'ẽ Pindorama isãso, ára [[7 jasyporundy]] ary [[1822]].]] [[File:Americo-avaí.jpg|thumbnail|right|Ñorairõhára Pindoráma pegua (hovy) ha Paraguái ñorairõhára aty oñorairõ, [[Avay ñorairõ]], [[Ñorairõ Triple Alianza]] pegua.]] {{AP|Pindoráma sãso}} Pe Mburuvichavete [[Huã VI]] Poytuga pegua oho jey [[Europa|Európa]]pe ára 26 jasyrundy 1821 jave ha oheja ita'ýra Pedro de Alcántara, toiko hag̃ua chugui Pindoráma sãmbyhyhára.<ref>Lustosa, pp.&nbsp;109–110</ref> Poytuga porokuái oñeha'ã ojapo jey Pindorámagui peteĩ kolónia.<ref>Lustosa, pp.&nbsp;117–119</ref> Umi Pindoramagua katu ndoipotái upéicha, ha Pedro de Alcántara (Pedro I) oipytyvõ hetãyguakuérape ha oguerosapukái Pindoráma isãso, ára [[7 jasyporundy]] ary [[1822]] jave.<ref>Lustosa, pp.&nbsp;150–153</ref> Ára 12 jasypa, Pedro oiko Pindoráma Mburuvichavete peteĩha ramo ha upe guive ojehero chupe Pedro I, amo ára 1 jasypakõi jave.<ref>Vianna, p.&nbsp;418</ref> Ñorairõ Pindoráma sãso ohekáva oñemyasãi oparupi tetã tuichakue, ñorairõ guasu oiko tetã vore yvategua, yvat ekuarahysẽygua ha ñembyguápe.<ref>Diégues 2004, pp.&nbsp;168, 164, 178</ref> [[Poytuga]] aty ñorairõhára ondyry ipahápe Pindoráma rehe amo ára [[8 jasyapy]] ary [[1824]] jave,<ref>Diégues 2004, pp.&nbsp;179–180</ref> upe rire [[Poytuga]] oñeĩ Pindoráma isãsoha ára 29 jasypoapy ary 1825 jave, jekupytyha Rio de Janeiro pegua rupive.<ref>Lustosa, p.&nbsp;208</ref> Ko tetã léi guasu peteĩha osẽ ára [[25 jasyapy]] ary 1824 jave.<ref>Vianna, p.&nbsp;140</ref><ref>{{cita libro|nombre= José |apellidos=Murilo de Carvalho|título=A Monarquia brasileira|ubicación=Río de Janeiro|editorial= Ao Livro Técnico|año= 1993|página=23|idioma= portugués}}</ref><ref>Calmon (2002), p.&nbsp;189</ref><ref name="Vainfas, p.&nbsp;170">Vainfas, p.&nbsp;170</ref> Ára [[7 jasyrundy]] ary 1831 jave, Pedro I oho jey [[Europa|Európa]]pe oikógui Poytuga Retãygua Ñorairõ, ha omoĩ ita'ýra hérava Pedro II omyengovia hag̃ua chupe, po ary orekóvo pe mitã'i.<ref>Lyra (v.1), p.&nbsp;17</ref> Pe mburuvichavete pyahu, Pedro II, ne'ĩra oisãmbyhykuaa hetãre ha upévare ojejapo mburuvicha aty ojeheróva ''rehénsia''.<ref>Carvalho 2007, p.&nbsp;21</ref> Pe ''rehénsia'' katu heta ñorairõ omoheñói Pindoráma tuichakue.<ref>{{cita libro|nombre= Miriam |apellidos= Dohlnikoff|título= Pacto imperial: origens do federalismo no Brasil do século XIX|ubicación= São Paulo|editorial= Globo|año= 2005|página=206|idioma= portugués}}</ref> Umi oñorairõséva nombohovái katu Pedro II sãmbyhýre,<ref name="Carvalho 2007, p.&nbsp;43">Carvalho (2007), p.&nbsp;43</ref><ref>Souza, p.&nbsp;326</ref> Upe aja, oñepyrũ tetãvore ohekáva isãsorã, Tavakuairetã Rio Grandense ha Tavakuairetã Juliana hekosãso oikóvo pe Farrápo ñorairõ, ombohováiva Pindoráma Mburuvi rehe.<ref>{{cita libro|apellidos= de Laytano|nombre= Dante|fecha= 1983|título= História da República Rio-grandense (1835-1845)|ubicación= Porto Alegre|editorial= Editora Sulina|página= 248|idioma= portugués}}</ref> Pedro II okakuaa ha ipu'aka umi ombohováiva hese, hetã ipu'aka avei mbohapy ñorairõme tetã ambuéva rehe —pe ''Guerra Grande'', pe Aguirre Ñorairõ ha pe [[Ñorairõ Triple Alianza]]—,<ref>Lyra (v.1), pp.&nbsp;164, 225, 272</ref> Amo 1888 jave opa ramo pe [[tembiguái reko]] Pindoramape.<ref>Lyra (v.1), p.&nbsp;166</ref> <ref>Lyra (v.3), p.&nbsp;62</ref> [[File:Operação militar na favela Kelson's, no Rio de Janeiro (38576769730).jpg|thumb|center|Ko árape, Pindoráma ha'e peteĩ pe ivioléntova tetã ko múndo.]] Ára 15 jasyporundy [[1889]] opa [[porokuái peteĩme]], oikógui ''[[Golpe de Estado|golpe de estado]]'', ha oñepyrũ [[tavakuairetã]], upéicha karai ñorairõhára ruvicha hérava [[Deodoro da Fonseca]] oiko [[Pindoráma mburuvichakuéra|Pindoráma rendota]] peteĩha ramo.<ref> Munro, p.&nbsp;280</ref> == Pindorama apekuaa == [[File:Ara ararauna -Blue-and-gold Macaw -head and neck.jpg|thumb|left|150px|[[Kaninde]] niko guyra Pindorámame ojejuhúva.]] Pindoráma hembe'y ipukuiterei, [[Ñembyamérika]] rehe, ha ijerére ojejuhu yvate gotyo [[Venesuéla]], [[Gujána]], [[Surinam]], [[Gujána Hyãsiapegua]] ha [[Paraguasu Atlántico]]; kuarahyresẽ gotyo Paraguasu Atlántiko; ñemby gotyo [[Uruguái]]; kuarahyreike gotyo [[Argentina]], [[Paraguái]], [[Volivia]] ha [[Peru]]; ha yvatekuarahyreike gotyo [[Kolómbia]] retã. Ko tetã hembe'y haimete opa tetã rehe Ñembyamérika pegua, nahembe'ýiramo jepe [[Chile]] rehe ha [[Ekuator]] rehe. Pindoráma hína [[Tetãnguéra Rysýi Tuichakue rehe|upe teã tuichavéva]] poha opa [[Yvy|Yvýgui]], tetã [[Rrúsia]], [[Kanatã]], [[China]] ha [[Tetã peteĩ reko Amérikagua]] rire, ha avei ha'e tetã tuichavéva mbohapyha [[Amérika]]pe, ijapekue hína 8 514 876,6 km². Pindoráma oguereko heta [[yvyty]], [[yvytyrysyi]], [[ñu]] guasu ha [[ysyry]] puku. Pindoráma ijysyrykuéra tenondegua ha tuichavéva ha'e ku [[Paranaguasu|ysyry Paranaguasu]] —[[Ysyrykuéra rysýi pukukuére|ysyry tuichavéva]] mokõiha opa [[Yvy|Yvýgui]]- ha [[Ysyry Parana]], Ysyry Yguasu, Ysyry Negro, San Francisco, Ysyry Xingú, Madeira ha pe Ysyry Tapajós hína ysyry imba'eguasúva Pindoráma retãme guarã. Umi [[mymba]] ha [[ka'avo]] Pindoráma pegua opaichagua hína, umi mymba [[okambúva]] ituichavéva ha'e hína: Pe [[jaguapytã]], pe [[jaguarete]], jaguarete'i, [[aguara]]kuéra, [[taitetu]]kuéra, pe [[mborevi]], [[jurumi]]kuéra, [[mykurẽ]], aíguekuéra (''perezosos'') ha pe [[tatu]]kuéra. == Táva tenondegua == {|class="infobox" style="text-align:center; width:97%; margin-right:10px; font-size:90%" ! align=center colspan=11 style="background:#f5f5f5;"|Pindorama itavakuéra tenondegua |- ! rowspan=13 width:100|<br /> [[File:Ponte estaiada Octavio Frias - Sao Paulo.jpg|border|100px|link=Río de Janeiro]]<br />[[São Paulo|São Páulo]]<br /> [[File:Rio Corcovado Pain de Sucre.jpg|border|100px|link=Río de Janeiro]]<br />[[Río de Janeiro]]<br /> [[File:Salvador BA.jpg|border|100px|link=Salvador de Bahía]]<br />[[Salvador de Bahía]]<br /> ! align=center style="background:#f5f5f5;"| ! align=center style="background:#f5f5f5;"|Táva ! align=center style="background:#f5f5f5;"|Tetãvore ! align=center style="background:#f5f5f5;" colspan="2"|Tavayguakuéra | align=center style="background:#f5f5f5;"| ! align=center style="background:#f5f5f5;"|Tava ! align=center style="background:#f5f5f5;"|Tetãvore ! align=center style="background:#f5f5f5;"|Tavayguakuéra ! rowspan=13|<br /> [[File:Esplanada dos Ministérios, Brasília DF 04 2006 (modificada).jpg|border|100px|link=Brasilia]]<br />[[Brasilia|Vrasília]]<br /> [[File:Fortaleza - Ceará - Brasil.jpg|border|100px|link=Fortaleza (Ceará)]]<br />[[Fortaleza (Ceará)|Fortaleza]]<br /> [[File:Belo Horizonte Panorâmica.jpg|border|100px|link=Belo Horizonte]]<br />[[Belo Horizonte]]<br /> |- |align=center style="background:#f0f0f0;"| 1 ||align=left| [[São Paulo|São Páulo]] ||align=left| [[São Paulo (tetãvore)|São Páulo]] ||align=right| 11&nbsp;821&nbsp;876 || &nbsp; ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 11 ||align=left| [[Belém (Brasil)|Belém]] ||align=left| [[Para (tetãvore)|Pará]] ||align=right| 1&nbsp;425&nbsp;923 |- |align=center style="background:#f0f0f0;"| 2 ||align=left| [[Río de Janeiro]] ||align=left| [[Rio de Janeiro (tetãvore)|Río de Janeiro]] ||align=right| 6&nbsp;429&nbsp;922 || &nbsp; ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 12 ||align=left| [[Goiânia]] ||align=left| [[Goiás]] ||align=right| 1&nbsp;393&nbsp;579 |- |align=center style="background:#f0f0f0;"| 3 ||align=left| [[Salvador de Bahía]] ||align=left| [[Bahia (tetãvore)|Bahía]] ||align=right| 2&nbsp;883&nbsp;672 || &nbsp; ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 13 ||align=left| [[Guarulhos]] ||align=left| [[São Paulo (tetãvore)|São Páulo]] ||align=right| 1&nbsp;299&nbsp;249 |- |align=center style="background:#f0f0f0;"| 4 ||align=left| [[Brasilia]] ||align=left| [[Distrito Federal Vrasil|Distrito Federal]] ||align=right| 2&nbsp;789&nbsp;761 || &nbsp; ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 14 ||align=left| [[Campinas]] ||align=left| [[São Paulo (tetãvore)|São Páulo]] ||align=right| 1&nbsp;144&nbsp;862 |- |align=center style="background:#f0f0f0;"| 5 ||align=left| [[Fortaleza (Ceará)|Fortaleza]] ||align=left| [[Siara]] ||align=right| 2&nbsp;551&nbsp;805 || &nbsp; ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 15 ||align=left| [[São Luís]] ||align=left| [[Mbarãñana]] ||align=right| 1&nbsp;053&nbsp;919 |- |align=center style="background:#f0f0f0;"| 6 ||align=left| [[Belo Horizonte]] ||align=left| [[Minas Gerais]] ||align=right| 2&nbsp;479&nbsp;175 || &nbsp; ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 16 ||align=left| [[São Gonçalo]] ||align=left| [[Rio de Janeiro (tetãvore)|Río de Janeiro]] ||align=right| 1 025&nbsp;507 |- |align=center style="background:#f0f0f0;"| 7 ||align=left| [[Manaus]] ||align=left| [[Amazonas (Vrasil)|Amazonas]] ||align=right| 1&nbsp;982&nbsp;179 || &nbsp; ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 17 ||align=left| [[Maceió]] ||align=left| [[Alagoas]] ||align=right| 996&nbsp;736 |- |align=center style="background:#f0f0f0;"| 8 ||align=left| [[Kuri'ytýva]] ||align=left| [[Parana (tetãvore)|Paraná]] ||align=right| 1&nbsp;848&nbsp;943 || &nbsp; ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 18 ||align=left| [[Duque de Caxias]] ||align=left| [[Rio de Janeiro (tetãvore)|Río de Janeiro]] ||align=right| 873&nbsp;921 |- |align=center style="background:#f0f0f0;"| 9 ||align=left| [[Recife]] ||align=left| [[Paranãmbuka (tetãvore)|Paranãmbuka]] ||align=right| 1&nbsp;599&nbsp;514 || &nbsp; ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 19 ||align=left| [[Natal (Rio Grande do Norte)|Natal]] ||align=left| [[Rio Grande do Norte]] ||align=right| 853&nbsp;929 |- |align=center style="background:#f0f0f0;"| 10 ||align=left| [[Porto Alegre]] ||align=left| [[Rio Grande do Sul]] ||align=right| 1&nbsp;467&nbsp;823|| &nbsp; ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 20 ||align=left| [[Teresina]] ||align=left| [[Piavy]] ||align=right| 836&nbsp;474 |- | colspan="9" align=center style="background:#f5f5f5;" | Estimación para 2012.<ref name=ciudades>{{cita web|url=http://population-statistics.com/wg.php?x=1&men=gcis&lng=es&des=gamelan&geo=-39&col=abcdefghinoq&msz=1500&pt=c&va=&srt=pnao|título=Brasil - las ciudades más importantes|fechaacceso=16 de julio de 2012|año=2012|autor=World Gazetteer|obra=Population Statistics.com}} </ref> |} {{clear}} == Arandupy == === Jetepyso === [[File:Maracana Stadium June 2013.jpg|thumb|center|190px|Vakapipopo ñeha'ã renda, Maracanã, táva [[Rio de Janeiro]].]] Jetepysópe, Pindoráma oguereko 5 [[FIFA]] pu'aka rechaukaha [[vakapipopo]] rehegua ha ojapo akue pe [[FIFA Tembiesarái Yvypavẽ 1950]] ha [[FIFA Tembiesarái Yvypavẽ 2014]] avei; ary 2016-pe, Pindoráma retãme oiko upe [[Ñembosaraipavẽ Arahakúpe 2016]] táva [[Rio de Janeiro]]-pe. === Avano'õ === Pindorámagua aranduyma oúva 3 pártepe: Poytuga, Áfrika ha Guarani. <gallery> Image:Feijoada_à_brasileira_1.jpg|''Feijoada'' ha'e Poytugagua Image:Vea.cavaquinho.png|''Cavaquinho'' ha'e Poytugagua Image:Pastel de Bacalhau Queijo da Serra.jpg|''Pastel de Bacalhau'' ha'e Poytugagua Image:Saida do Olodum (Carnaval de 2010).jpg|''Olodum'' ha'e Áfrikagua Image:Mestre Zé Lima.jpg|''Capoeira'' ha'e Áfrikagua Image:Brazilian people dancing samba.jpg|''Samba'' ha'e Áfrikagua Image:Beijú - panoramio.jpg|''Beijú'' ([[Mbeju]]) ha'e Guarani Image:Fachada do Palácio Itamaraty (48079593813).jpg|''Itamaraty'' (itamorotĩ) ha'e Guarani Image:Placa via anh.png|''Anhanguera'' (añakuéra) ha'e Guarani </gallery> ==Ehecha avei== *Rapái: ([[Peroñe'ẽ|Poytugañe'ẽme]]: ''rapaz'' [kuimba'e] + [[Avañe'ẽ|Avañe'ẽme]]: 'í = rapa'í) *[[Sogue]] *[[Kamba]] == Mandu'apy == {{listaref|2}} == Joaju == {{Commons|Atlas of Brazil}} * [http://www.brasil.gov.br/?set_language=es Sitio oficial del gobierno Brasileño] * [http://www.brasil.gov.br/ Sitio oficial del gobierno Brasileño] {{pt}} {{Interwiki país|code=pt|idioma=Poytugañe'ẽ}} * [http://www.presidencia.gov.br Sitio oficial de la presidencia] {{pt}} * [http://www.camara.gov.br Sitio oficial de la cámara de diputados] {{pt}} * [http://www.senado.gov.br Sitio oficial del senado] {{pt}} * [https://web.archive.org/web/20120110082730/http://www.fao.org/countryprofiles/index.asp?lang=es&ISO3=BRA Perfiles de países de la FAO: Brasil] * [http://www.guiadelmercosur.com/brasil.html Brasil en Guía del Mercosur] {{Vrasil}} {{Ñembyamérika}} [[Ñemohenda:Pindoráma| ]] p9ykwfqtkn56k4a4zs6ciwgcjfn2eju Ka'akupe 0 2380 138111 136830 2026-07-28T02:07:42Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138111 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Ka'akupe | nombre-original = Caacupé | foto = Caacupé. Paraguay.png | fotoinfo =Vista aérea de la ciudad | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Cordillera]] | poblacion = 47&nbsp;251 | territorio = 196 | ISO = PY-3 | altitud = 179 | coor = {{coor dms|25|22|60|S|57|08|60|W}} | }} '''Ka'akupé''' ha'e peteī táva tuicháva opytáva [[Paraguái]] retãme. Oĩ hina tetãvore [[Kordillera]] pe itavusu pe. Ko táva pe oiko 21&nbsp;696 ava (2002 ary). Oĩ 57 km táva [[Paraguay|Paraguaý gui]], ojehero chupe ''"Capital Espiritual del Paraguay"''. Oñeguahẽvo ára 8 jasypakõime ''Inmaculada Concepción de María'' ára, hetaiterei Paraguái ra'y oho oguatahápe omoguahẽ tupãsy Ka'akupéme imaitei, ha omboaguyje haguã. == Hera ypy == Hérare oje’e oñeguenohē hague guarani ñe'ē gui: "'''Ka’a'''guy '''kupe'''". == Tetãnguéra == Ka’akupe oĩ 57 Km. Táva Paraguaýgui, táva guasu tetã Paraguái pegua. Ko táva oĩ yvyty Ka’akupe ári, upe guive ikatu jahechapaite ypa Ypakarai. Ha’e peteĩ táva iporãitereíva oguerekóva heta yvyraty, avei yvyty opaichagua. Onemboja’o 15 barrios ha 17 compañías. === Yvypóra jepapa === Ka’akupe oguereko 47.251 yvypóra, upévagui oĩ 23.594 kuimba'e ha 23.658 kuña. Kóva oñeguenohẽ Dirección General de Estadísticas, Encuestas y Censos-gui. === Ararova === Ko'ápe hakuve jave ohupyty 39°C ha ho'ysãve jave 3°C. Mbytépe katu 22°C. Oky ary pukukue ohupyty 1.536mm. == Tembiasakue == [[Image:Caacupé. Cruz del peregrino. Paraguay.png|350px|thumb|right|Kurusu peregrino.]] Yvypóra ñepyrũ jaikuaa amoite ary 1600 rupi. Mombe'upy Hose rupive (ha'éva peteĩ ñande ypykue) táva Atyra pegua oho ka'aguý Ytũme oĩva oheka hagua tembi’u ha avei yvyra peteĩ tenda ivaiterívape, noguahẽihápe gueteri Nandejára ñe’ẽ, upépe umi mbajakuéra oho hapykuéri. Upémaro Hose okañy peteĩ yvyra guasu kupépe ha ojerure Tupãsyme ponoike avave ohecha chupe, ýrõ ojukáne hikuái chupe. Umi mbajakuéra oho hapykuéri hákaku araka’eve ndojuhúi chupe. Hose upepe oikytĩ pe yvyra ha ogueraha hógape, omba’apo hese ha ojapo ta’anga iporãitereíva, ha’eva ko’ag̃a Tupãsy Ka’akupe, ndojuhúi haguére chupe umi hapichakuéra aña. Upe rire Hose oiko upépe, oikuaa rupi Tupãsy oma’ẽha hese ára ha ára. Ojapo peteĩ tupão michimíva hakatu hetaiterei hapichakuéra oho hendápe omomorãvo hendive imba’ejerovia. Péicha oñepyrũ táva Ytũ rehegua. Ary 1765 pe tenda ojekuaava'ekue "Valle de Caacupé", ko ñe'ẽ Ka'akupe oike maymáva apytu'ũme ([[karaiñe'ẽ]]me: "detrás del monte"). Upei pe tupão okakuaavéma ha opa 4 jasyrundy (abril) ary 1770-pe, gobernación del Capitán General de Granaderos Carlos Murphy (Charles Murphy), irlandés al servicio del Rey Carlos III de [[Epáña]] omotennde ramo guare, avei oñemosẽramo guare umi hesuitakuérape ñane retãgui. 4 jasyrundýpe ojeguereko Ka’akupe heñói hague. == Virureko jekuaa == Ko távape ojejapo ñandyry mbokajágui oikóva, mba’e he’ẽ ha avei chipa. Avei ojejapo opaichagua mba’apo pópegua (artesanía). Hákatu heta ve oĩ omba’apóva kokuépe ýro mymbakuéra rehegua. Oĩ hetaiterei omba’apóva vakapíre. Avei omba’apóva ñai’ũre (cerámica) opaichagua ta’anga, hetave oĩ ojapóva Tupãsy ha ambue ra’anga. Avei heta oĩ ojehekáva mba’ekuave’ẽme (ventas) oguahẽva Tupãsy ára (8 de diciembre) == Vías de comunicación y transporte == Oĩ ruta II ári, Mcal. José Félix Estigarribia, ohasáva pe distrito. Oreko avei ñu aviaciónpe g̃uarã. Ka'akupe oreko heta estaciones radioemisoras, canales de televisión ha servicio telefoníagua. == Ka'akupe hembiapo == [[File:Peregrinos frente a la basilica de Caacupé.jpg|thumb|Peregrinos kuéra oñembyaty tupão renondépe.]] [[File:Cuadro de madera pirograbada.jpg|thumb|Ta'anga ''pirograbado''.]] Ka'akupepe opa ary ára 8 jasypakõime, heta avakuéra ijaty Tupão Guasúpe omomaitei haguã Tupãsy ára, upéva upe vy'a tenondegua tupão pegua Paraguáipe, ha upévarupi oje'e Ka'akupe ha'eha ''capital espiritual del Paraguay'' (Tupã rape itavusu Paraguáipe). Ha'e avei peteĩ táva oreko heta [[tavarandu]], ko'ápe heta ojetopa tavarandu kuéra omba'apova vakapi ha plateria tapiagua, ha upe tavavo Lomape oĩ peteĩ ''pirograbado en madera'' reko (ta'anga ojejapóva yvyráre ojehapyhápe), ymaguive ojejapo ko'ãga peve. == Tenda jehecha hag̃ua == [[Image:Caacupe.JPG|350px|thumb|left|Tupâo Caacupé.]] Kóva ome’ẽ ko távape hetaiterei techapyrã. Pe mba’e tuichavéva ha’e tupão guasu Virgen de la Inmaculada Concepción de los Milagros róga oguahẽame tapichakuéra hetaiterei hendágui omomba’e guasu hagua Tupãsýme. Ko'ãva oguatahápe oguahẽ ome’ẽ hagua ijaguije hesai haguére ỹro okuera térã oikoporãre hetãme. Tupão ykére oĩ avei Tupãsu Ykua, oje’éva hese oporomongueraha. Avei oguereko ysyry porã ikatuháme ojejahu piro’y asy arahaku jave. Ko’ãva ha’e ysyry Ytũ, omboja’óva táva Piribebuy-gui; Yakã Ro’ysã, Irala ha avei Ortega. Ikatu avei ojeho mba’ehejapyrã guasu (parque): Defensores del Chaco, Antonio Parquet ha Parque ecológico Lagorá. Oĩ yvyty Kavaju táva Tovatĩme, tapichakuéra omba’apohápe ombotapia hagua ko mba’e iporãmbajepéva (área protegida). Ko yvyty oguereko po tenda oikova’ekue ha’eño itáguigua, oje’e upégui umi pa’i franciscano-kuéra oma’e hague pe tendáre. Oguereko heta mombe’upy ha tembiasakue. Yvyty Cristo Rey avei oguereko heta mba’e, umíva apytépe oĩ peteĩ tape po’i ñande rupíva yvyty ariete oĩháme ñañembo’e hagua. Peteĩ ñembosarái hérava fiesta de Carnaval, oñeguahẽhame heta hendágui. Ko távape oĩ iporãitereíva techapyrã hérava turismo rural y de aventura. == Mba'éichapa ñeguahẽ🌷 == Tape hérava Ruta II rupive, ñasẽvo Paraguaýgui. Km. 48-pe jaikekuévo távape oĩ pe ojeheróra Kurusu Peregrino, pépe oñepyrũ avei tape ohóva táva Atyrá-pe. == Ava hekorã == Ko’ápe heñoiva’ekue Tte. José María Fariña, ha’eva’ekue peteĩ karai katupyry ñorairõ guasu jave (Guerra de la Triple Alianza). == Mandu'apy == # Geografía del Paraguay - Editorial Hispana Paraguay S.R.L.- 1a. Edición 1999. Asunción Paraguay. # Geografía Ilustrada del Paraguay - [[ISBN]]: 99925-68-04-06. Distribuidora Aramí S.R.L. == Ehecha avei == *[[Virgen de Caacupé]] == Joaju okapeguavandi == * [https://web.archive.org/web/20101208061943/http://www.fallingrain.com/world/PA/8/Caacupe.html Coord. geográficas e imágenes satelitales NASA, Google] * [http://www.panoramio.com/user/75605/tags/Caacupe%20-%20Paraguay Colección de Fotos de Caacupé de Javier Martínez] * ==== Tembiapojegua: ==== alfarería, cerámica, kambuchi kuera, pire kuera (montura kuera, sapatúpe kuera, termos) , tenda jepyso ohechaukáva ta'anga kuera, akãngao kuera, cestería tyvi kuera karan '''mba'e''' '''me''' [[Ñemohenda:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Cordillera]] 0hhrykhn1woea450cty4m5oavrw7gdv Fuerte Olimpo 0 2665 138108 136940 2026-07-27T23:33:26Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138108 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Fuerte Olimpo | nombre-original = Fuerte Olimpo | foto = Alto Paraguay py.jpg|200px | fotoinfo = | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Alto Paraguái]] | poblacion = 5.000 | territorio = | ISO = | altitud = 64 | coor = {{coor dms|21|01|60|S|57|53|60|W}} |}} '''Fuerte Olimpo''' oĩ araguápe tava [[Paraguái]] retãme. Oĩhína tetãvore [[Alto Paraguay]]-me. Ko távape oiko 5.000 ava (2001 ary). Alto Paraguay Tavusu, opytáva 838 km. Paraguaýgui, Río Paraguay rembe’ýpe; ñepyrũrã herava’ekue Fuerte Bordón. Ko tavusu ojehero “Pantanal rokẽ”. Tavusu Fuerte Olimpo opyta [[Chaco]] rembe’ýpe kuarahy resẽvo, ysyry Paraguáigui akatúa gotyo, haimete ko río-pe ho’ahápe (ko’ág̃a opytáva Brasil-pe) ysyry Blanco; yvate gotyo ha kuarahy resẽvo, ojepyso ndetuicháva yvy hi’ýva Gran Pantanal rehegua, Fuerte Olimpo tavaite oĩ yvy yvatépe hasyhápe og̃uahẽ hag̃ua y ojupíramo. Yvývo, kuarahy resẽ gotyomi, Chaco-gui, osyryry río Melo avei ho’áva ysyry Paraguay-pe. Ko táva rehe ojere peteĩ muralla guasu ojepysóva 4 km. ==Ararova== Pe távape haku, arahaku aja og̃uahẽ 45ºC peve, ha araro’y aja katu oguejy 9ºC peve. Jepive haku 25ºC rupi. Akóinte ojehasa kyve’ỹ puku ha hapykuéri katu ama ndetuicháva. La zona de Fuerte Olimpo es la más prodigiosa de la región, de la llamada “Pantanal Paraguayo”. [[Ta'|left|thumb|300px|Alto Paraguay guyrakuéra]] ==Yvykuaa== Yvype ijyvatekue ndohasáiva 300 para guasu ári. Oĩ tenda ojupi ha oguejyhápe ha pe yvy ha iporã oñeñemitỹ ha mymba oñemongakuaa hag̃ua. Upe tendápe opyta Laguna Capitán. Fuerte Olimpo oĩ mokõi yvyty karape mbytépe, peteĩme opyta Fuerte Bordón ha ambuépe katu Catedral de María Auxiliadora. Yvyty '''3 hermanos''' ijyvate porã pe tendápe, pe mbytepegua guive ikatu ojehecha karanda’yty Paraguay ha yvy he’õ Pantanal Nabileque-gua ha avei Sierra de Bordón [[Brasil]]-pe. ==Demografía== Fuerte Olimpo-pe oiko 4.998 tapicha; umíva apytégui 2.585 ha'e kuimba’e ha 2.413 ha'e kuña, he’iháicha Dirección Gral. de Estadísticas, Encuestas y Censos. ==Ekonomia== Oreko heta yga g̃uahẽha: * 14 de Mayo * Esperanza * Leda * Lida * María Elena Tembiapo imbaretevéva upépe ha’e mymba ñemongakuaa. ==Hekoasa == Ko táva ofundava’ekue [[Espa%C3%B1a|España]] 1792-me ha oñembohéra '''Fuerte Borbón''' ha ojapuka Gobernador Joaquín Alos y Bru ome’ẽva’ekue ko tembiaporã Comandante José Antonio de Zavala y Delgadillo-pe, ikatu hag̃uáicha imbareteve upépe defensa orekóva Virreinato del [[La Plata|Río de la Plata]] ojoko potávo (fuerte de Itapacú ndive) Paraguái yvýpe jeike [[Brasil]] guive, ojapóva umi bandeirantes. Ñepyrũrã oñemopu’ã tenda ko’ag̃a opytáva Brasil yvýpe Forte Porto Carrero ha Fecho dos Morros mbytépe. Ova hag̃ua hendaiterãmema pe Fuerte Borbón ojeporavo peteĩ tenda oĩhápe yvyty ndaijyvatetéiva, ha ndahasymo’ãihápe oñedefende hag̃ua peteĩ "bahía" joguaha orekóva ysyry Paraguái renondépe. Oñefundaramo guare oñepeipirũ umi ypykuéra mbaja mburuvichakuérape. Omanda aja Gaspar Rodríguez de Francia ojehero ñepyrũ chupe Fuerte Olimpo, oiméne pe yvyty tuichavéva ojoguáre yvyty Olimpo-pe Grecia yvýpe opytávape mba’e. Upéramo avei oñepyrũ upe tenda opytaite Paraguái poguýpe puerto franco ñemurã [[Brasil|brasileño]]. Oñepyrũramo [[Ñorairõ Paraguaigua|Guerra de la Triple Alianza]] ysyry Paraguáigui kuarahy resẽvo oĩgueteriva’ekue Paraguái poguýpe, ha Fuerte Olimpo tuicha oipytyvõ Paraguái oho hag̃ua umi tetã oguerúva chupe pe ñorairõ ári Mato Grosso-pe, upéi 1866-me, Paraguái ikangy riréma pe ñorairõ guasúpe, Fuerte Olimpo ojeporu jey tetã oñedefende hag̃ua, katu upéi ho’a Brasil pópe opamíre pe ñorairõ. Ko mba’e renondépe [[Argentina]] ohenduka iñe’ẽ ha ojerure Fuerte Olimpo ohasa hag̃ua ipoguýpe ha avei Chaco Boreal tuichakue javeve Bahía Negra peve, katu Brasil omosẽ rire Paraguáipe, Argentina okirirĩ ha ndojerurevéi pe yvy. 1870 rire upe yvy latifundistas pópe, ãva oity quebrachales ha omomba’apo ypykuérape tembiguái rekópe, péva omoñepyrũ arapa’ũ ojeheróva "ciclo del tanino" ha oipe’a okẽ oike hag̃ua industria curtiduría. Ojeitývo ohóvo ka’aguy, umi yvy guasu ojeporu ganadería extensiva vacunos-gua pevarã iporã pe yvy, haku rupi upépe; péicha Fuerte Olimpo-gui oiko peteĩ puerto fluvial ojeporúva oñemondo hag̃ua ambue tetãme mba’e repy ka’aguýpe guare ha avei vaka ro’o; Guerra del Chaco pa’ary 1930 ryepýpe, [[Volívia|Bolivia]] ohatapyña oguerahapa hag̃ua ipoguýpe yvy guasu kóva ha Paraguái katu oñeha’ãmbaite opyrũ mbareteve upépe, jepémo iponandi nunga; upéramo Fuerte Olimpo ojeporujey ñoraiõ pyendáramo; Ñorairõ Chako aja tapichakuéra oikóva ko távape ári ho’a mboriahu ha avei tuicha ipokã hikuái (heta kuimba’e omano pe ñorairõme). Ko távape oñepyrũ oguata industria michĩmíva ojejapohápe teja karanda’ýgui ha avei ladrillo. Ambue mba’e oipytyvõva akãrapu’ãrã (ndatuichaitéiva) upe távape ha’e ojejapyhýre ko tekoha departamento de Olimpo tuja administración rembiapo rendáramo, ha upe rire Departamento de Alto Paraguay administración rendáramo. ==Mba’yrumýi== Ygarata mba’yru ojeporuvéva oñeg̃uahẽ hag̃ua Fuerte Olimpo peve. Ojeporu Lancha Aquidabán, osẽva semanalmente Concepción-gui oraháva carga, ha Bahía Negra-gui oraháva tapichakuérape. Avei ikatu oñeg̃uahẽ ko távape Ruta IX “Transchaco” rupi “Cruce Pioneros” peve, km 409-pe; upégui ojejapyhy peteĩ tape Fuerte Olimpo peve, 361 km. Ikatu avei oñeg̃uahẽ Loma Plata peve, km 444-pe ha upégui ojeho peteĩ tape pytã ipukúva 333 km rehe. Fuerte Olimpo oĩ peteĩ aviõ guejyha yvyguigua ha avei kapi’ipe aviõ michĩvévape g̃uarã. ==Tenda turista ohechasekuaáva== *Fuerte Borbón, 1792-pe guare. Oñemopu’ãmbyre itágui peteĩva umi yvyty Olimpo-pe. *Catedral de María Auxiliadora, ambue yvyty ru’ãme; itágui ojejapopyre avei. *Mirador turístico: mbohapyve yvyty Fuerte Olimpo: ojeheróva "Tres Hermanos". *Museo Indígena ha Comunidad Indígena Ishir “Virgen Santísima”, oñekuave’ẽhápe artesanía ha peteĩ avare oporomog̃uahẽhápe. *40 Km. Bahía Negra-gui, río Negro ári, opyta estación biológica Los Tres Gigantes, ha’éva tanda ojejapohápe investigación pantanal rehegua Paraguái yvýpe, tuicháva 15.000 hectárea, oñangarekóva hese [http://www.guyra.org.py/ fundación Guyra Paraguay], ONG peteĩ omba’apóva oykeko ha omo’ã hagua tekove heta. Asociación de Pescadores Municipalidad Fuerte de Olimpo-gua ojapo paso ygáva rupi ha tapichakuéra ohóva upépe ikatu vy’apópe oñemboyvytu Ysyry Paraguái ha ysyry ho’áva pype syrýpe, ohecha hag̃ua vy’apópe mba’e porã, mymba ha yvyra upe tendapegua. Pe távape oĩ tapicha oporoisãmbyhýva, oporomoirũ ha omyesakãva mbohupakuérape hechapyrãita oĩva Fuerte Olimpo-pe. == Referencias == *Geografía Ilustrada del [[Paraguay]], Distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6 *Geografía del Paraguay, Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL == Enlaces externos== *[http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] *[http://www.dgeec.gov.py// Dirección General de Encuestas, Estadísticas y Censos] *[http://www.guyra.org.py/ Fundación Guyra Paraguay] *[https://web.archive.org/web/20080723201116/http://www.correoparaguayo.gov.py/codigos_regionales.htm Correo Nacional Paraguayo] *[https://web.archive.org/web/20080531234232/http://www.fallingrain.com/world/PA/23/Fuerte_Olimpo.html Coordenadas Geográficas e Imágenes Satelitales: Fuerte Olimpo] [[Ñemohenda:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Yvate Paraguái Tetãvore]] 80g3rf3okuopmet4ducxt65wittiuy3 Salto del Guaira 0 2668 138126 136859 2026-07-28T09:05:57Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138126 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Salto del Guaira | nombre-original =Salto del Guairá | foto = Paraguay Canindeyu.png|200px | fotoinfo = | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Kanindeju]] | poblacion = 145.841 | territorio = 14.667 | ISO = | altitud = | coor = {{coor dms|24|03|00|S|54|21|00|W|}} |}} '''Salto del Guaira''' oĩ arasẽme [[Paraguái]] retãme. Oĩhína tetãvore [[Kanindejú]]me. Ko colonia Salto del Guairá heñói ára 3 jasyapy ary [[1959]] jave, peteĩ empresa privada hérava Colonizadora Salto del Guairá SA rupi, oĩháicha jehaipyre umi motenondehára upépegua omboguapy haguépe héra, oĩháme karaikuéra José Luis Serrati, Ibrahin Abud ha Carlos Ricardo Méndez Goncalvez. Oiko mboyve pe fundación, pe tenda herava’ekue Reserva fiscal Nº 10, uperire resolución ministerial ára 17 jasypa ary [[1972]] jave, omoñepyrtũ pe Junta Parroquial, oĩva distrito de [[Hernandarias]] poguýpe, oĩháme mbohape tendagua: Cnel (SR.) Isabelino Pimienta Medina, motenondeháraramo, Carmelo Peralta viru rehegua ha mbo’ehára Pedro Ramón Girett secretario. Ára 30 jasypokõi ary [[1973]] jave, Poder Ejecutivo tetãmegua oguenohẽ pe ley 390, omoñepyrũháme pe distrito de Salto del Guairá ha avei Municipalidad de Tercera Categoría, péicha ojeiva’ekue Hernandarias poguýgui. Pe arýpe pe ley Nº 426 de División Política del Territorio rupi, ojei ijyvy tetãvorekuéra [[Caaguazú]] ha [[Alto Parana]] avei, tenda oĩva yvate gotyo ysyry Itambeýgui, ãva opyta distrito de Salto del Guairá poguýpe. Junta Municipal, ára 29 jasypo ary [[1974]] jave ojerure ojupi haguã Primera Categoría ryepýpe, oguerekopáma rupi opamba’e oikotevẽva, péicha rupi pe Decreto Ley 7.131 ára 2 jasypokõi pe arýpe, oiko Municipio de Salto del Guairá Primera Categoría, ha avei oiko chugui tavaguasu tetãvore [[Kanindeju]] pegua. Ko táva oñepyrũvo avei pe tenda rupi oñemoñepyrũ pe kokue guasúpe ñemba’apo, ha pe [[represa de Itaipú]] (kóva ha’e tuichavéva arapýpe ãva rehegua) oikóma avei, ha ko’ápe omano pe mba’e iporãmbajepéva hérava Saltos del Guairá. == Ubicación Geográfica del distrito de Salto del Guairá == Salto del Guaira oĩ tetãvore Kanindejúme, Región Oriental tetã peguápe, ijyvy opyta latitud 24º 04’ S ha longitud 54º 20 W. Ko distrito oja yvate gotyo tavakuéra Mundo Novo (MS) ha Guaíra (PR), tetã [[Brasil]] pegua rehe, ko ipaha peguágui ojei ysyryguasu [[Paraná]] rupi; kuarahy resẽ gotyo ojei tetã ambuégui pe serranías del [[Amambay]] ha Mbarakaju rupi ha avei ysyry Paraná. [[Ñemby]] gotyo syry Itambey oikpe’a tetãvore [[Alto Paraná]] ha avei pe serranía de [[San Joaquín]] tetãvore [[Ka'aguasu]]gui. Kuarahy reike gotyo ysyrykuéra [[Kuruguaty]] ha [[Corrientes]] omboja’o ijyvy tetãvore [[San Pedro]]-gui. [[Kanindeju]] ha’e peteĩ tetãvore avakuéra tendagua hetaveha omba’apóva kokuépe, péicha poapy ava pa pa’ũgui oiko okaháre ha mokõi tavaháre. == Clima == Oguereko ararova iporãva ijyvy yvyatekue ha’e rupi (200m.s.n.m.), okykue ary pukukue ha’e 1.483 mm rupi. Arapytu mbyte ha’e 21º C, ho’ysãve jave 0º C jasykuéra jasypokõi ha jasypoapy jave ha hakuve jave ohupity 39º C. Ytimbokue ha’e 1.073. == Aspectos Hidrológicos == Ko tenda oĩháme distrito de Salto del Guaira oguereko mokõi y rape (cursos de drenaje superficial), peteĩva ha’e cuenca hidrográfica ysyry Piratiy ha ambue ysyry Karapã. == Población y Superficie == Salto del Guairá oguereko 145.841 ava oikóva pype; densidad ha’e 9,9 ava/km2 ha ijyvy 14.667 km2. == División Política == Tavaguasu: Salto del Guairá Oñemboja’o porundy tendápe (distritos): Salto del Guairá, [[Itanará]], [[Ypehũ]], [[Corpus Christi]], [[General Francisco Caballero Álvarez]], [[Kuruguaty]], [[Ygatimi]], [[La Paloma]] ha [[Katuete]]. == Infraestucturas existentes == Ko táva Salto del Guairá, oĩva yvate gotyo tetãme, oguereko infraestructura opaichagua, oĩ edificios públicos, gubernamentales, miliko róga, tasyo tetã mba’e ha ava mba’éva, tenda ñembosarairã, ñemuha renda, mitã ha mitãrusu mbo’ehao, mbo’ehao pavẽ ha tupão. == Economía == Pe mba’e tuichavéva ko tetãvorépe ha’e kokuépe ñemba’apo ([[agricultura]]); oĩháme ñemity [[soja]], ha’e hetave oñeñotýva. Avei [[avati]], [[takuare’ẽ]], [[trigo]] ha [[mandyju]]. [[Image:Kew.gardens.sugar.cane.arp.jpg|thumb|Caña de azúcar]] Tetãvore yvy iñambue, oĩ yvype guasu ha avei ipyko’ẽmbaha, ko’ã mab’e ouporã mymba ñangarekorãme, omoĩva tetãvorépe mbohapyha tenda mymba reheguápe tetäme, vakakuéra rehegua, tetãme. Avei oguereko heta kure, kavaju ha kavara rehegua. Ñemba’apo industria rehegua, ikatu ja’e ãva: yvyra kytĩha (carpintería) ojapo opamba’e ojepurúva óga apópe tuicha térã michĩvape guarã, mba’yruguata rehegua, ñembyaty ha ñeñongatu yvyra ha mba’apo yvyra rehegua opaichagua, mbujape jejapo, cerámica, kamby ha kambýgui oikóva, ha ambue mba’e. == Educación == [[Kanindeju]] ñemoarandúpe ndaha’éi oĩporãmbáva oĩ rupi avakuéra ndohóiva mbo’ehaópe, péicha rupi ñomoñe’ẽi ha ndohaikuaái avei. Salto del Guairá oguereko mbohapy mbo’ehao guasu (centros educativos), parundy mitã mbo’ehao, enseñanza básica rehegua, poteĩ mitãrusu mbo’ehao, nivel secundario, Facultad de Derecho ha Ciencias Sociales, ha ambue Ciencias Económicas rehegua, Universidad Nacional de [[Ciudad del Este]] mba’éva. Oĩ avei upépe U.T.C.D. ha U.P.A.P. == Salud == Tembipuru tesãi rehegua (infraestructura sanitaria), hetakuépe centro ha puesto de salud, tasyokuéra ha tupa tasyo pegua, oĩmiéramo jepe ohóvo, na’irãgueteri ohupity tendagua oikotevẽháicha. Ko’ãga tetãvore oguereko 38 tenda oñangarekóva tesãi rehe. == Comunicaciones == Ko táva oguereko red de comunicaciones Telecel, Copaco, Personal ha CTI, peteĩ central automática reheve, ko’ãva rupi tendagua ikatu oñe’ẽ tavaguasu tetãmegua, ambue tavakuéra tetãgua ha avei tetãnguéra arapy pegua ndive. Oĩ medios de comunicación oñe’ẽva ha ta’angambyry pegua, Red Canindeyú 95.5, puhoe Salto del Guairá 90.3, puhoe Tricolor 103.9 ha TV cable Mbaracayú. Avei ombyatýva kuapyrã kuatiahaipyre Última Hora, ABC Color ha Semanario Regional Río Paranazão pegua. == Vias de Comunicación == Ysyryguasu [[Parana]] ha ypa Itaipu, ikatuha ojeho ygápe, oguereko impacto tuicha’ỹva ha ndahetái hendápe, ko’árupi ikatu ojeho tetã [[Brasil]] gotyo namombyryihápe, Mundo Novo ha Guaíra-pe, oĩháme balsa ojehasa haguã. Umi vías de comunicación imbaretevéva ha’e yvy rehegua, ãva ha’e Ruta 10 “La Residenta”, ohasáva tetãvore kuarahy resẽgui kuarahy reike gotyo ha oguahẽva Salto del Guairá peve, oguereko pewteĩ jepiaha hérava [[Ypejhũ]] ha ambue ohóva [[Corpus Christi]] gotyo osẽva pe tape guasu (supercarretera) ombojuajúva tetãvore [[Alto Parana]] ha ambue tetãvoerkuéra rehe. [[Kanindeju]] oguereko 1.056,2 Km. tape yvyreíva. Avei oguereko peteĩ mba’yruveve guejyha (pistas de aterrizaje) mba’yruve ndatuicháivape guarã. ==Enlaces externos== * [http://www.meucat.com/maps/mapa_salto_del_guaira.html Carta satelital de Salto del Guairá] * [https://web.archive.org/web/20080421013913/http://www.fallingrain.com/world/PA/19/Salto_del_Guaira.html Coord. geográficas] [[Ñemohenda: Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Tetãvore Kanindeju]] fdovv59zap29mdhma5pn9wv43rrhm7z Aregua 0 2669 138102 134822 2026-07-27T20:25:16Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138102 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Aregua | nombre-original = Areguá | foto =Areguá_Vista_aérea.JPG | fotoinfo = Aregua | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Central]] | poblacion = 33.499 | territorio = 122 | ISO = PY-11 | altitud = 164 | coor = {{coor dms|25|18|00|S|57|25|00|W}} |}} '''Aregua''' ha’e táva omyakãva ko tetãvore [[Central]], [[Paraguái]]gua; oikuaa avei táva frutilla-gua ramo. Ko távape ojejapo heta tembiapo porã ñai’ũgui. Ha’e peteĩ táva yno’õ guasu Ypakarai rembe’ýpe oĩva yno’õ guasu ha ysyry porã Salado mbytépe. 29 [[km]] opyta [[Paraguay]]gui, táva guasu omyakã tetã Paraguái. [[Ta'ãnga:Cerro koi3.jpg|thumb|left|250px|Koi yvyty]] == Héra == Aregua héra péicha umi Mbya Guarani, tapicha ñande ypykuéra oiko va’ekue ko’árupigui ou mboyve Españagua kuéra. Ko tapichakuérape oñehenói va’ekue “Ariguá”, he’iséva “umi yvategua”, oikohaguére peteĩ tenda ijyvatemívapytu Arapytu Ko távape ára hakumi. Arahaku jave myry’aive voi, ohupyty peve arahakukue 40&nbsp;°C. Ho’ysã jave katu oguãhẽ 0&nbsp;°C, Ama ramo katu, umi aryvore okyveha oikohína jasyteĩ ha jasyrundy rupi. Arapytu piro’y’asy ko’arupi oĩ rupi, Aregua ojeguereko peteĩ tenda oñeguãhẽseha, upéva avei yno’õ guasu Ypakarai rembe’ýpe opyta haguére. == Demografía == Areguápe 67.847 oikovéva, ko’ãvagui 33.977 ha'e kuimba’e ha 33.870 ha'e kuña, he’iháicha Dirección General de Estadística, Encuestas y Censos oikotaha ko arype (2008) guãrã. [[Imagen:Playa aregua.jpg|250px|thumb|250px|left|Playa aregua]] == Tembiasakue == Iñepyrũmbýpe ko táva oñembohéra va’ekue “Tapaicuá”. Omohenda va’ekue karai Domingo Martínez de Irala ary 1538-pe peteĩ táva ypykuéra oikohápe ko tendárupi, yno’õ guasu Ypakarai rembe’ýpe. Yvyporakuéra oikóva ipype oñemohenda va’ekue ko tupao guasu ko’ágã oĩva jerere Areguápe. Colonia oñepyrũrupi, ko táva, Mercedario-kuéra vaka rekoha guasu va’ekue. Siglo XIX opapotárupi oñakãrapu’ã va’ekue táva ojejuhápe oñembopiro’y haguã umi haihára, artistakuéra ha umi tapicha iñarandúva oñembohógavoi aryvore hakuvehápe. === Yva Pyta === Ko yva kóva, ha’eva pe omoinge porãmíva viru ko távape, oreko avei hembiasakue. Ha’éma voi ko yváre ñemba’apo ha’éma voi tembiapo omopeteĩva ko táva Areguápe. He’iháicha ko’ãva yvypóra ko’arupigua, 1929-pe, tava’i Estanzuela-pe raka’e peteĩ okaraygua omba’apo jetu’u ha oñemitỹ frutilla-re. Ikóga mono’õmbyre omoĩ ajaka’imimíme a oikykúi tape táva rape oñemu haguã upérupi. Osẽ porãiterei rupi ko tembiapo, ko frutilla ñeñotỹ ojeipyso avei umi kokue oĩva upe jerére ha ojejapo ko mba’égui kóga ojeipuruvéva ko’árupi. Kóva ñemono’õ ára oguãhẽvo katu ojejapo jevy’aguasu '''Festival anual de la frutilla'''. Upépe ikatu ña ha’ã mermelada jalea, tarta hepajepéva ha avei yva rykuere. == Economía == [[Ta'ãnga:Estación terrena de Aregua.JPG|thumb|250px|left|Estación terrena]] Ko yva ñeñotỹ ha’ehína tembiapo omongu’evéva ko’ã tapicha ko’árupi oikovéva. Opavave arýpe jasypoapy jave ojejapo pe “Festival de la frutilla”. Upépe umi mba’apoharakuéra oikuãve’ẽ hembiapokuéra ojapova’ekue ko yva frutilla-gui. Ko táva kóvape oñemba’apo avei mba’eporãkuéra ñai’ũgui jejapopyre, ko tembiapo omohendáva heta tapichápe. Oreko avei fábrica-kuéra ñepyrũha porã. == Turismo == [[Imagen:Areguá 30.jpg|270px|thumb|250px|right|Iglesia de Aregua]] Aregua ha’e peteĩ táva neporãmbajepéva oñangarekóva ogakuéra porã ymaite guare orekóva óga jereguasu iporãva. Ko’ã ogakuéra ha’ehina upe árape Areguá ha’érõ guare táva ñembopiro’ýrõ ojeguerekóva ogakuéra Paraguaygua ha ijerére oikóva ohoa ojogapo ohasa haguã ara haku vai jave. Upévare ha’e peteĩ táva javy’aha ndaiporihápe tyapu vai, ikatuhaguãicha mbohupakuéra oñemoguahẽ porã. Pe “Avenida del Lago” ha’e peteĩ tenda jaguatami haguã jevy’arã. Ipukukue ha’e oho voi pe ijyvatevehágui oĩhápe Tupão guasu ha oguejy yno’õ rembe’ýpeve, oĩhápe pe yrembe’y Playa Municipal. Ko tape kóva oje’e ha’eha oñemboguapy ñepyrũhague ko táva oñehenói Patrimonio Nacional, Parlamento Paraguáigua 1997-pe. Lago Ypakaraí ha’e voínte ko tenda ojehecharamovéva, omo’ẽhaguére mba’e rembiecharã iporãvéva. Areguápe opyta peteĩ club ecológico hérava “Isla Valle”. Ko tendápe javy’ahápe ko naturaleza porãitáre, ikatu avei ñaha’ã nañaguenohẽipa pira, ñaguenohẽrõ jahepyme’ẽnte va’erã. Ha’e avei jehecharamopy tembiapo porã ñai’ũgui ojapopyre umi tekove rupi gua. Pe Centro Artesanal de la Cuenca ha’e peteĩ óga oĩhápe umi artesanokuéra oñembyatyha ko jereregua. Pe Centro Cultural “Estación A” ha’ehína peteĩ tenda ikatuhápe umi oguãhẽva ko’ápeve ovy’ami haguã ojuhutahápe oñembokatupyryhaguã. Oreko avei museo ta’ãngakuéra tren opytahague rehegua, ojepe’áva maymavévape papo ára jave ha oguereko ñangarekoha omombe’ukuaáva tembiasakuéra rehegua. Ko távape oñemoĩ galería de arte, ko’ãva apytepe ikatu ñanemandu’a: “Guggiari Arte”, “Luis Cogliolo Galería de Arte”, “Paseo La Candelaria”, “Areguá pesebres” y “El Cántaro”. Peteĩ tenda iporãva jaguatami haguã ha’e avei “Museo Las Margaritas”, opytáva pe tupão La Candelaria ykére Peteĩ táva ymaiteguare haguére, ikatu jajesakeko ha ñañamindu’umi hekoharakuérareve heta hembiasakuéra omombe’úva oĩha upérupi póra umíva, avei ome’éva ko távape jehayhukapy ha techaramo. [[Ta'ãnga:Cerro_koi2.jpg|270px|thumb|250px|left|Cerro Kõi]] Umi yvyty hérava Kõi ha Chororĩ ohecharamoite avei umi oúva oguata ko’ápeve. Ko yvyty Kõi ojehecharano orekóre ita yvyra’ỹi hexagonal, ojoguáva káva rupápe, ha’eñomínteva Latinoamérica-pe. Canadá ha Sudáfrica añónte oguereko ko yvy kóichagua ha avei umi mokõive tetã ambuépe oñeñangareko hesekuéra Patrimonio de la Humanidad-ramo. Ko yvyty oñemoĩ va’ekue Monumento Natural ramo ary [[1993]]-pe. Ikatu jahecha upépe oĩha yvy ñeno yvyra’ỹi oúva tatarendyguasúgui, upévare ojehecha ramo ko yvyty. Umi mokõi yvyty Kõi ha Chororĩ pa’ũme opyta 26 [[ha]]. Heta ijára oĩramo jepe Decreto del Poder Ejecutivo he’íva Monumento Nacional ha ko’ãva. Ãva oikohina Paraguái Retã sãmbyhya ndohepyme’ẽire ijarakuérape ikorapýre. Ko’ã mba’ére jahechakuaa porã ñane retã Paraguáipe mburuvichakuéra nahakate’ỹi ha ndohayhuiha ñanderekoha ñeñangarekóre. == Tapichakuéra imarangatúva == Haihára paraguaigua [[Gabriel Casaccia]] Areguaguá. Heñóĩ va’ekue peteĩ 20 jasyrundy 1907-pe. Ko haihára arandu omoañete hetave hembiapo ko távape, orekohaguére hese tuicháva mborayhu. Heta jehaípy ko karai rembiapokuépe ijatu jahecha omoñe’ẽhápe jehechapyrã porã ko jereregua.Ko haipyre ha’e ojapova’ekue hérava “La Babosa” pe ha’e omombe’uhaguépe mba’éichapa tekovekuéra Areguaguá oikove. Casaccia retekue opytu’u ko táva ha’e heñóĩ haguépe, oikórõ jepe kuri omanombota guive [[Buenos Aires]]-pe, upéva ha’ére pe ha’ete voi ojerureháicha. Pe oñeñotỹ hague ári, karai katupyry [[Hermann Guggiari]] omopu’ã peteĩ mba’e porã hérape ijapopyre. == Mba’éicha ñaguãhẽ == Ñasẽvo Paraguaýgui ikatu ñaguãhẽ Areguápe jahárõ [[Tape guasu 2 (Paraguái)|tape guasu 2]] rupi. Jahakuéro Capiatá rupi oĩ peteĩ tape rakamby asu gotyo ñande guerahávva ko táva guasu tetãvore omyakãvape. Ikatu avei ñaguãhẽ autopista ohó avión guejyha Silvio Pettirossi rupi. Upe tape rupi jaipykúi va’erã tape ñande gueraháva táva Luque rupi ha upei oguãhẽva Areguápe. == Referencias == * Geografía del Paraguay - Editorial Hispana Paraguay S.R.L.- 1a. Edición 1999 - Asunción Paraguay * Geografía Ilustrada del Paraguay - [[ISBN]]: 99925-68-04-06 - Distribuidora Arami S.R.L. * La Magia de nuestra tierra. Fundación en Alianza. Asunción. 2007. == Enlaces externos == * [https://web.archive.org/web/20201125200442/http://www.fallingrain.com/world/PA/6/Aregua.html Coord. geográficas e imágenes satelitales NASA, Google] * [https://web.archive.org/web/20070807054419/http://www.senatur.gov.py/Paraguay/central.htm Sitio nacional] * [https://web.archive.org/web/20090224175428/http://www.paraguay-fotos.de/spn/are.htm Imágenes turísticas] [[Ñemohenda:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Tetãvore Sentral]] dl9pqo7957ucc27j5n9b13gcgl7rr0w Pilar 0 2709 138124 136933 2026-07-28T07:45:19Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138124 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Pilar | nombre-original =Pilar | foto =Catedral de Pilar Reflejada en el Agua.jpg | fotoinfo = Pilar tupão guasu | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Ñe'embuku]] | poblacion = 33.000 | territorio = 1130 | ISO = | altitud = 44 | coor = {{coor dms|26|52|00|S|58|22|00|W}} |}} '''Pilar''' oĩ ñembýpe tava [[Paraguái]] retãme. Oĩhína tetãvore [[Ñe'embukú]]me. Ko távape oiko 33.000 ava (2021 ary). Departamento [[Departamento de Ñeembucú|Ñeembucú]] [[Paraguai]]gua tavusu, opytáva 358 kilómetro [[Paraguaý]]gui, [[Río Paraguay]] ha Arroyo Ñe’ẽmbuku rembe’ýpe. Péva peteĩ táva tuicha mba’e ha hekoasa hetáva Paraguáipe. Ko távape ojeiko py’aguaýpe, ha oñakãrapu’ã tapichakuéra oikóva upépe oñeha’ãre katuínte, heta jejopy ohasáre hikuái hetaite ary oñemoha’añóre ambue tava Paraguaiguágui, ndorekóire ruta hũ og̃uahẽva upépe. == Héra tee== Ofunda [[Pedro Melo de Portugal]] 12 jasypa [[1779]]-me "Villa del Ñe’ẽmbuku" ramo, 4 ary upe rire oñembohéra "Villa del Pilar"; pe téra omoĩ chupe karai España-ygua Marcial Antonio Uliambre, heñoiva’ekue Zaragoza-pe, oñemomorãhápe "Virgen del Pilar". ==Ararova== Upe zona-pe oĩ hetaiterei ñu, ysyry michĩ ha tuicháva oipytyvõva ho’ysãvy ha he’õ hag̃ua. Hakukue jepivéramo opyta 22 grado centígrado rupi; hakuvéramo ojupi 37 ha 40 grado rupi, ha ho’ysãvéramo katu oguejy 5 ha 2 grado rupi. Okyve jasyteĩ, jasyapy, jasyrundy ha jasypápe; ndokyséi jasypo ha jasypoapýpe. ==Demografía== Pilar-pe oko 29.327 tapicha; 14.298 kuimbae ha 15.030 kuña, he’iháicha Dirección General de Estadísticas, Encuestas y Censos. ==Yvykuaa== Y upe zona-pegua oikuave’ẽ tenda neporãva táva Pilar jere rehe, tenda iporãmbajepéa pirakutu ha ojejahu hag̃ua. ==Hekoasa== Omombe’u umi tapicha Pilar-gua, pe óga Viejo Cabildo, táva Pilar-pe, Mcal. Francisco Solano López, ha’éramo guare Coronel he’i hague ko ñe’ẽ: “Máramo ndo’ava’erãi che pógui che retã poyvi”. ==Turismo== Heta óga ohechaukáva ko táva rekoasakue oĩ pe tavaitépe; umíva apytépe jajapyhykuaa techapyrãramo: *Plazas Mcal. López ha de los Héroes. *Basílica Menor de Nuestra Señora del Pilar, ko santa ára ojegueromandu’a 12 jasypápe. *Museo Cabildo, oñemopu’ãva’ekue 1817-me, [[Gaspar Rodríguez de Francia]] omotenondéramo ko tetã. Peteĩ óga ipyahu’asýva gueteri péva, oreko 3 lance ha planta alta-pe katu balcón ndetuicháva peteĩ, Coronel López ojykýi haguépe ñe’ẽ poravopyre. Pévantema óga Cabildo rehegua opytáva Paraguáipe. Ko museo-pe oñeñongatu Mcal. [[Francisco Solano López]] rembiporukue, ta’anga, trofeo ha medalla; upéichante avei retablo ha yta tupão yma guare; avei oĩ urna, mboka, mbokara’ỹi, kusepuku, bayoneta, itasã, kyseyvuku, escudo hamba’e. * Juanita Pesoa róga tuja, Mcal. López rembiayhukue imitãrusúpe, ha orekova’ekue chugui 3 mitã. Ko óga colonia añemopu’ãmbyre oreko ovetã kakuaa irréhava, hogyke anambusu ha hokẽ yma sa’ary XIX okẽnguéra ojejapo hagueichagua; opyta tape Alberzoni ári. Restaurante ha hotel-kuéra oikuave’ẽ tembi’u ndehéva, umi oje’usevéva hína umi oñembosako’íva [[Suruvi]], [[corvina]], [[Piaractus_mesopotamicus|pacú]] y [[Salminus_brasiliensis|dorado]]. Pyharekue oku’ememe tapichakuéra upépe, oĩ tenda ojakaru térã ojejeroky hag̃ua oipe’áva hokẽ pyhare pyte peve. Ary Pyahu oikévo ojejapo vy’aguasu a lo yma Clubes Pilarense, América ha Capitán Bado-pe. Arroyo Ñe’ẽmbuku rembe’ýpe ojejapo jeroky “Hawaiana”. Semana santa-pe oñeha’ã mávapa opirakutu hetave. Ára oñemomba’eguasúva Pilar-pe: *1 jasypo: Vy’aguasu oñemomorãvo San José Obrero-pe *14 jasypo: Desfile ojegueromandu’ávo Paraguái Sãso ára. *12 jasypa: Vy’aguasu Virgen del Pilar ñemomorãvo. == Ekonomia== Pilar-pe imbarete ñemu ha avei industria. Mandyju rehe omba’apóva tuichavéva Paraguápe, Manufactura Pilar, oiporupa nunga mandyju oñeñotỹva ko tetãme. Karai Italia-gua Paolo Federico Alberzoni ou opyta upépe ha opyta porã rupi ko tenda ofunda peteĩ fábrica tuicháva mandyju rehe oñemba’apo hag̃ua. == Mba’éicha oñeg̃uahẽkuaa == Pilar opyta 358 km tavusu [[Paraguaý]]gui; oñeg̃uahẽkuaa upépe ruta I “Mcal. Francisco Solano López” ha ruta IV “Gral. José Eduvigis Díaz” rupi. Pilar guive, oñeg̃uahẽ mboyve pe tavaitépe, oĩ peteĩ tape juasa; akatúa gotyo oñeg̃uahẽ [[Tacuaras]]-pe ha asu gotyo katu [[Guazú Cuá]]-pe. == Referencias == *Geografía Ilustrada del [[Paraguay]], Distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6 *Geografía del [[Paraguay]], Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL. == Enlaces externos == *[http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] *[http://www.dgeec.gov.py// Dirección General de Encuestas, Estadísticas y Censos] *[http://www.bvp.org.py Asociación Biblioteca Virtual del Paraguay] *[https://web.archive.org/web/20080331122209/http://www.fallingrain.com/world/PA/13/Pilar.html Coordenadas Geográficas e Imágenes Satelitales: Pilar] [[Ñemohenda:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Tetãvore Ñe'ẽmbuku]] a3y4f3g4rrpcxgg6tr8058o1d6eg71h Paraguari 0 2710 138122 136885 2026-07-28T07:10:22Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138122 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Paraguari | nombre-original =Paraguarí | foto = | fotoinfo = Ñemuha Paraguarigua | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Paraguari]] | poblacion = 22.174 | territorio = 273 | ISO = 3166-2 | altitud = 87 | coor = {{coor dms|25|37|60|S|57|08|60|W}} |}} '''Paraguarí''' oĩ ñembýpe tava [[Paraguái]] retãme. Oĩhína [[tetãvore Paraguarí]]me. Ko távape oiko 22.174 ava (2002 ary). Táva [[Paraguai]]gua, [[Paraguari Departamento |Departamento péicha avei hérava]] tavusu, opytáva 66 km tetã tavusu ([[Paraguaý]])gui. ==Héra tee== Paraguarípe oñehenói "Cuna de la Independencia Nacional", pe [[13 jasyteĩ]] [[1811]]-me, paraguaikuéra Yegros, Gamarra ha Cabañas ha avei itropa-kuéra, omboguevi ejército argentino omotenondéva general Dr. [[Manuel Belgrano]] ñorairõ Cerro Mbaépe, ha péicha omopyenda porã Paraguái Sãso. [[1775]]-pe [[Agustín Fernando de Pinedo]] ofunda ko táva peteĩ yvyty ári, oñemosẽmba aremi rire umi jesuita Paraguáigui. [[18 jasypoapy]] [[1960]]-pe oiko chugui Distrito. ==Yvykuaa== Tavusu Paraguari opyta 66 km [[Paraguaý]]gui; ojere rehe, yvate gotyo, opyta cerranía de la Cordillera de los Altos ha yvy gotyo katu yvype jepyso tuicha peteĩ. Ojere hese cerro Santo Tomás, Cerro Perõ (Cerro Pelado) ha Cerro Porteño. [[Imagen:Paisaje de Paraguari.jpg |250px |left |thumb |Yvytykuéra Paraguarípe]] ===Oja ko’ã táva rehe=== *Yvate gotyo [[Pirayú (Paraguarí)|Pirayú]] ndive. *Kuarahyresẽ gotyo [[Escobar (Paraguarí)|Escobar]] ndive. *Yvy gotyo [[Sapukai|Sapukái]], [[Acahay (Paraguarí)|Acahay]] y [[Karapegua]] ndive. *Kuarahyreike gotyo [[Yaguarón|Yaguarón]] ndive. ===Ararova=== Hakukue ñamombytétaramo 21 º C rupi, arahaku aja katu og̃uahẽ 39º C peve ha araro’y aja oguejy 2º C peve. ===Demografía=== Paraguari oguereko 22.154 tapicha oikóva pype, ijapyteguikuéra 11.053 kuimba’e ha 11.101 kuña; péicha he’i Censo Guasu ojejapova’ekue 2002-me. Tavaitépe oiko 8.307 tapicha ha okaháre katu 13.847. ==Ekonomia== [[Image:Mercado de Paraguari frutas.png |300 px |right]] Kokue ha mymbañemoñemoña, ha avei tape porã orekóva, oipytyvõ Paraguarípe omog̃uahẽ hag̃ua heta hi’upyrã [[Paraguaýpe]]. Ha’e peteĩ táva ojehepyme’ẽhápe heta mba’e tapichakuéra rembiapo. Upéichante avei peteĩ tenda tekombo’e oguataha porãhápe. Oĩ cantera oñeguenohẽhágui itara’ỹi ha tovatĩ. ==MBa’yruguata== Paraguari opyta 66 km [[Paraguaýgui]] Ruta I “Mcal. Francisco Solano López” rupi. Oñeg̃uahẽ hag̃ua ápe ikatu ojejupi mba’yruguatápe Terminal Paraguaýpe, ỹrõ Avda. Eusebio Ayala-pe, ohasaha rupi manterei mba’yruguata oporogueraháva Paraguarípe. Ojejúramo kuarahy resẽgui ruta Nº 2 rupi, oñeg̃uahẽ hag̃ua Paraguarípe ojejuva’erã ruta "Rogelio Benitez", 7 km ojehasa rire [[Eusebio Ayala]]. ==Hekoasakue== [[Agustín Fernando de Pinedo]] ofundava’ekue [[Carlos III]], España-gua Rey, oipota rupi péicha ojejapo, jesuita-kuera oñemosẽmba rire. Opyta ipopekuéra mba’erepy: estancias de Paraguarí “Tavapy” ha “Campo Grande”. Paraguarípe opytava’ekue oiko heta español, oúva [[Burgos]] ha [[Andalucía]]-gui; chupekuéra ogustaitereími tóro ñemoñarõ, upévare ko távape ojekuaa “cuna de toreros” ramo. Compañía de Jesús, pe sa’ary VII-pe oiko peteĩ estancia-pe, oĩ haguépe Rey Carlos III omosẽ meve chupe. ==Turismo== Yvakuéra jehepyme’ẽha ko tavapegua hyakuãmombyry ha oñeg̃uahẽ meme upépe oñeñemu hag̃ua; umi ñemuha opyta Ruta I yképe. Vy’aguasu táva ñangarekoha Santo Tomas ñemomorãha árape, oiko tóro ñemoñarõ, “toro moñaroha” ha avei Santo ñemboguata ohopahápe tavayguakuéra. Ruta ombojoajúva [[Paraguari|Paraguarí]] [[Piribebuy]] ndive oimenevoi pe tape iporãvéva ko tetãmegua, ha’e ombojoaju rupi heta tenda turístico, oipysóva tesa renondépe yvyty ha ysyry porã ag̃uiete Paraguaýgui. Reserva [[Eco Reserva Mbatovi|Mbatoví]] ha’e peteĩva umíva apytépe, opytáva 72 km [[Paraguaý]]gui ruta hũ ombojupytýva Ruta I Ruta II , ha tenda ojepyta hag̃ua Chololó, Pinamar, Piraretá ha ambueve. Museo de la Artillería opyta tavaitépe, ha’e rupi Comando de Artillería del Ejército oĩha; upépe ojehechauka mboka guasu ha ambue mboka yma guare, upéichante avei trofeo, ta’anga ha kuatia. Barrio Kamba Kokue ohechauka oĩ hague tembiguái umi Misiones-pe. Tren opytaha ko tavapegua oĩ umi itujavéva América-pegua apytépe. Turista-kuéra ohecharamo tupão ha ambue óga yama. ==Referencias== *Geografía Ilustrada del Paraguay, Distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6 *Geografía del Paraguay, Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL ==Joaju okapeguávandi== *[http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] *[http://www.dgeec.gov.py// Dirección General de Encuestas, Estadísticas y Censos] *[https://web.archive.org/web/20080531115646/http://www.fallingrain.com/world/PA/15/Paraguari.html Coordenadas Geográficas e Imágenes Satelitales: Paraguarí] *[https://web.archive.org/web/20071220163512/http://usuarios.lycos.es/viajesyvacaciones/informacion/America/sur/paraguay/departamento_de_paraguari.htm Departamento de Paraguarí] *[http://www.abc.com.py/paraguay/IXparaguari.htm ABC Color, Así es nuestro país] *[http://www.bvp.org.py/ Asociación Biblioteca Virtual del Paraguay] [[Ñemohenda:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Tetãvore Paraguari]] hl6t3x5igqn2ffh96xmsutu2m9nx20x Takuru Puku 0 3302 138133 136959 2026-07-28T10:26:32Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138133 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Takuru Puku | nombre-original =Hernandarias | foto = | fotoinfo = Munisipalidad Takuru Pukugua | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Alto Parana]] | poblacion = 79.735 | territorio = | ISO = | altitud = 243 | coor = {{coor dms|25|22|00|S|54|45|00|W|}} |}} '''Takuru Puku''' térã '''Hernandárias''' oĩ tava [[Paraguái]] retãme, ha'e peteíva umi táva itujavéva tetãvore [[Alto Parana]]pe. Opyta 349 km Paraguaýgui; ha oje’e avei ichupe “Capital Latinoamericana de la Energía Eléctrica”. == Héra == Ymave Hernandarias oñehenói va’ekue “Tacurú Pucu”. Ko’ãga katu héra péicha, Hernando Arias de Saavedra, primer gobernador criollo de la Provincia Gigante de las Indias colonia aja Tendota va’ekue. == Arapytu == Ara hakue ko’ápe ha’e 21&nbsp;°C rupi; ohupyty hetavérõ oguahe 38&nbsp;°C peve ha michivérõ 0&nbsp;°C. Amá katu ohupyty petei arye. Ko táva [[Alto Paraná]] ha’e oky hetaveha ñande retãme. Ara Ro’ype katu oi meme ysapy ha tatatina. Ko táva Hernandarias rehe ojere ysyry guasu [[Parana]] ha Akaray. [[Ta'ãnga:Rio Acaray.jpg|290px|thumb|left|Rio Acaray]] == Demografía == Ko’ápe oĩ 79.735 tapicha; ko’ãvagui 40.389 ha'e kuimba’e ha 39.346 ha'e kuña, he’i Dirección General de Estadística, Encuestas y Censos. == Istoria == Oiko chugui municipio de tercera categoría 26 jasypokõi 1988-pe ramo ha katu 22 jasyapy 1990-pe ramo ha’éma de primera categoría. Ymave távaguasu ka’a sy va’ekue. Ko’ape oĩ va’ekue tuichaitéva fábrica ka’a ojejapoha “Industrial Paraguaya”. Ko represa-kuéra jejapo, tuichaite akã rapu’ã ogueru ko táva ha ijerekuévope. Tacurú Puku oñembohéra va’ekue ko tenda, hetaite rupi isarambi ko’árupi umi kupi’ikuéra oĩhetaitéva ha omopu’ãva ápe ha pépe hogarã. == Ekonomia == Ko Capital Latinoamericana de la Energía Eléctrica-pe oĩ mokõi central hidroeléctrica, peteíva ha’e Acaray, oñemongu’e va’ekue [[1968]]-pe, ha Itaipú, oñemopu'ã va’ekue [[1976]] guive [[1982]] peve, ha’éva avei represa tuichavéva ko yvy ape ári, oñemomba’eguasúva ha ojecharamóva oparupiete ko’ãga rupi. Ha’e kokue guasu renda oñemba’apohápe palmito, menta, avati, café, mandyju, arro, kumanda, trigo ha mba’ysyvo umívare. Oĩ avei omba’apóva vakakuéra ñemoñáre, yvyrakuéra ñemba’apo ha ñemuhaguasúre. [[Ta'|thumb|300px|Tupao Hernandarias-pegua]] == Turismo == Heta tenda porã porã oi ko’árupi ojehechaséva, ko’ãva apytepe ikatu ja’e: represa Itaipú ha Acaray. Umi tenda hérava turístico oñemoĩva Hernandarias-pe represa Itaipú jejapo rire katu ha’e: * '''Reserva Biológica Itabó''': kóva opyta ecorregión Alto Paraná-me, 80 km Hernandarias-gui. Oreko 13.807 hectáreas, ko’ape ko yvy ndojojái, oĩ ijyvateha ha ikarapeha. Jatopa upépe ysyry guasu hérava avei Itabó, kóva ohasa pe reserva oeste-gui este gotyo mokõivéva umi ysyry vorépe: Itabó Sur ha Itabó Norte, avei oive ysyry’i oséva chuguikuéra. Arahakukue katu subtropical, oguerúva hendive amangy porã ndatuichaitéiva, oguerekóva 1.500 a 1.700 mm. Yvyrakuéra apytepe katu hetave ''Tabebuia'' sp., ''Peltophorum dubium'', ''Cedrela fissilis'', ha oĩve. * '''Museo de la Tierra Guaraní''': peteĩha museo multimedial interactivo del [[Paraguay]], oñeorganisa mokõi óga guasu guýpe: Mundo Guaraní, oñemoĩhápe ava guaranikuéra ymaguare oiko va’ekue ko’árupi, mba’éichapa hekove ha ijeiko kuéra, ikarukuéra rehegua ha historia; upéicha avei umi tapichakuéra oiko va’ekue ko’árupi ymaite ojapómava 10.000 ary. Mundo de las Ciencias-pe katu oĩ mymbakuéra oiko va’ekue ko’árupi. Ko museo opyta 7 [[Ciudad del Este]]-gui, Itaipú represa Centro Ambiental-pe. * '''Museo de Historia Natural''': kóva oreko mymba ha ka’avokuéra rehegua jehechauka ko jeréregua. * ''Zoológico de Itaipú''' : oguereko ipype 12 hectáreape mymbakuéra opáichagua. * '''Vivero Forestal''': oguereko ka’avo ha yvyrakuéra ra’y ko’árupigua, ipype ojeguerova hendaguãme 200.000 ta’ýra rupi ha avei 500 especie yvotykuéra rehegua, avei yva ha ka’aguyrã. Umi yvyrara’ykuéra ojepuru oñemboka’aguy jey haguã ojeytypahaguérupi yvyrakuéra, ojehecharamojey haguã umi oipotáva guivépe guarã. * Estación de Acuicultura oñemuñahápe pira katu, oĩ laboratorio, y renda, incubadora ha tapichakuéra katupyry omba’apo va’erã ko’ã mba’e omotenonde haguã. Umi pirakuéra oñemuñáva ha’e: paku, karimbata, dorado, surubi. * '''Refugio Tati Jupi''': oguereko korapy oñeñembosarái haguã yno’õ guasu rembe’ýpe ha ysyry Tati Jupi rembe’ýpe avei, turista-kuéra ikatuhaguãicha ojapo safari fotográfico, visita ñeñangarekóva ha jeguata kanoa umívape. [[Ta'ãnga:Vegetación.jpg|thumb|left|300px|Ka’aguy Hernandarias-pe]] * '''Teatro Municipal''' Hernandarias-pegua: kóva oñemyatyrõ ha oñemoporã ramohína. Ikatu oike pypy mil tapicha; ojejapo ko’ápe espectáculo artístico, jeroky, teatro, purahéi, hamba’e. * '''Paseo España''': Ha’e peteĩ complejo arquitectónico en el oĩhápe Departamentos de Cultura, Turismo ha Educación Municipalidad de Hernandarias pegua. Oĩ avei Biblioteca ha Parque Tecnológico. * El [http://www.paranacountry.com Paraná Country Club] ha’e peteĩ barrio residencial exclusivo, heta mba’e oreko rupi ha’e peteĩ tenda iporãitereíva ojeiko haguã vy’apópe ko’ápe. == Mba’éicha oñeguãhẽ == Ko táva, oĩva 15 km [[Ciudad del Este]]-gui pe ikatu jaha Ruta II “[[Mariscal Estigarribia|Mcal. Estigarribia]]” rupi rotonda ha viaducto km 4-peve; ko’águi jaha Supercarretera Internacional osẽva Ruta VII “Dr. Gaspar Rodríguez de Francia” ñande gueraháva [[Salto del Guaira|Saltos del Guairá]]-pe opytáva 15 km. [[Ta'|right|300px|thumb|Tape Hernandarias-pe]]. == Referencias == * Geografía Ilustrada del Paraguay, Distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6 * Geografía del Paraguay, Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL == Enlaces externos == * [http://www.abc.com.py/paraguay/Xaltoparana.htm/ Así es nuestro país] * [http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] * [https://web.archive.org/web/20160303180629/http://www.fallingrain.com/world/PA/1/Hernandarias.html Coord. geográficas e imágenes satelitales: Hernandarias] * [https://web.archive.org/web/20160303201413/http://www.natura-express.com/turismo Natura Express Turismo en Paraguay] [[Ñemohenda:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Tetãvore Alto Parana]] 4eisjqy7sheal22obbk9jqa64c05p9m San Ignacio 0 3309 138127 136920 2026-07-28T09:11:55Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138127 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = San Ignacio Guazú | nombre-original =San Ignacio Guazú | foto = San Ignacio en Misiones.GIF | fotoinfo = Tupao San Ignacio-pe | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Misiones]] | poblacion = 24&nbsp;468 | territorio = 2020 | ISO = | altitud = 124 | coor = {{coor dms|26|53|12|S|57|01|42|W}} |}} '''San Ignacio Guasu''' oĩ tava [[Paraguái]] retãme, tetãvore [[Misiones]]pe. Ko távape oiko 24&nbsp;468 ava (2002 ary). ==Yvy rehegua== Opyta yvývo [[Paraguaý]]gui, oñeg̃uahẽ San Ignacio Guasu, Ruta I “Mcal. [[Francisco Solano López]]” rupi. == Ára rova== Arahaku aja, hakuvéramo og̃uahẽ 39 grado peve, ha araro’ysã aja oguejy 0 grado rupi peve. Ñamombytéramo hakukue, ohupy 21 grado rupi. ==Demografía== Ijyvy tuicha 2.020 [[km²]], San Ignacio Guasúpe oguereko 24&nbsp;468 tapicha (2002 ary); ijapyteguikuéra 12&nbsp;095 kuimba’e ha 12&nbsp;373 kuña, he’iháicha Dirección General de Estadísticas, Encuestas y Censos. Péva ha’e táva hetave tapicha oguerekóva [[Misiones|Departamento de Misiones]] pe. Tekoha pyahu Reinfeld opyta ag̃uiete tavusu San Ignacio gui; upépe 30 ogapy Canada-gua (ojeheróva katuete menonita) Ojapoma 40 ary oiko hague hikuái upepe; ogakuéra ijégua ha oñemondéva yvotýgui ojehe’a soja, avati ha sorgo ty ndive. ==Hekoasa== Heñoi 29 jasypakõime [[1609]]-pe aguyje pa’i jesuita kuéra Marcial de Lorenzana ha Francisco de San Martín; oipytyvõ chupekuéra Cacique Arapysandu, oraháva ko’a tapichápe ijyvykuérape omopu’ã haguépe peteĩ altar ha ojejapo’ype ñembo’eguasu. Jesuita kuéra ''misión'' oñepyrũ omba’apo añete 1610 pe ha héra “San Ignacio Guazú” oñemoambue hag̃ua “San Ignacio Miní” gui, oiméva Misiones Argentina yvýpe. Jasykõi 1610 pe, pa’i [[Roque González de Santa Cruz]] omohenda pe ifundación, ha ojapo chugui jesuita-takuéra ''misión'' moakãha Paraguáipe. San Ignacio gui osẽ jesuita kuéra omoheñóivo ambue táva: Santa Rosa, Santiago, Santa María, San Cosme ha Damián, avei [[Encarnación]] ha ambueve táva. Ñepyrũrãite opytava’ekue “Santa Rita” ko’ag̃aguápe, upégui ohasa “Santiago”pe ha upe rire ko’ág̃a oĩhápe; ko táva hetama ojeguerova oikóvo. Tapichakuéra oiko’ypyva’ekue San Ignacio pe, umi ypykuéra, oikuaa va’ekue ''arte'' mbo’ehára Europa gua ndive. ==Ekonomia== San Ignacio táva tuicháva ñemu, vaka ñemongakuaa ha ñemitỹrã, ko’ãva umi mba’erepy ymaite guivéma orekóva ykére. Opyta rupi Misiones departamento mbytetépe, ha heta tape ohasáre upe rupi, tapichakuéra upe tavaygua ha’e umi oku’evéva tembiapo akãrapu’ã kuápe ko departamento-pe [[Misiones]]. San Ignacio-pe, Universidad ryepýpe [[Universidad Católica Nuestra Señora de la Asunción]] (UCA), oikuave’ẽ mitãkaria’y ha kuñataĩnguérape heta mbo’esyry oñemoarandu hag̃ua: Ciencias de la Educación, Derecho y Ciencias Sociales, Administrativas, Contables ha Ingeniería Informática. ==Turismo rehegua== Ojeikuaa San Ignacio pe “Capital del Barroco Hispano–Guaraní” rehe, hetaite mba’e porã arte rehegua oĩ rupi upe távape. Avei oĩ gueteri ''piezas'' Tupão San Ignacio pe guare. Museo Diocesano de Arte Jesuítico pe, oúva España poguýpe ojeikoha ára guivéma, ikatu jahecha santo ra’anga ojejapóva yvyrágui, ha ambueve ta’anga hepýva; upéichante avei oreko kuatia ha mapa jesuita-kuéra reducción peteĩha [[Paraguái]]pe. Ko Museo omotenonde pa’ikuéra Compañía de Jesús-gua; pe museo oñemohenda irundy kotýpe: • La Creación (ohechauka: Ñandejára Ñe’ẽ, ñorairõ mba’e porã ha mba’e vai ndive, ha peteĩ mitã oisãmbyhýva chupe peteĩ ángel en la creación). • La Redención (ta’anga yvyra Hesu calvario, ñemano ha jeikovejey rehegua) • Historia de Cristo en la Iglesia (santo-kuéra ra’anga) • Compañía Jesuítica (ojehechaukahápe jesuita-kuéra rekoasakue). Ambue tenga herakuã mombyrýva ha’e hina Museo de Héroes del Chaco "Museo Semblanza de Héroes", ombyatýva tembiporukuéra Guerra del Chaco ha Triple Alianza aja ojeiporuva’ekue. Casa de la Cultura, ha umi óga España poguýpe ojeiko aja guare, ohechauka mba’éicha oñemopu’ãva’ekue ogakuéra upéramo. Peteĩva ko’ã ágape opyta Centro de Documentación "Archivos de la Dictadura Stronista / Casa de las Víctimas 1954 - 1989, opytáva tupão rovái. Opaite arýte, [[jasyteĩ]]me, ojegueromandu’a Fiesta de la Tradición Misionera, ojehechaukahápe tavarandu yma ha teko yma okaháre, kavaju ñemoñani ha avei tembi’u. Hi’upyrã ojekuaavevahína batiburrillo. [[Tañarandy]]pe, "tierra de los irreductibles", táva San Ignacio-pe opytáva, ogakuéra renonde oñembosa’y ohechaukávo mba’épepa omba’apo tapichakuéra upépe oikóva. Upe tendápe oiko umi ypykuéra ndojepokuaukai va’ekue jesuita-kuérape; héra avei he’ise "aña yvy " térã "ijerovia meg̃uáva yvy". Peteĩ jerovia ymaite guivéma ojapóva tapichakuéra upepegua ha’e hína pe estacionero , péva ojejapo vierne santo ka’aruete; upe árape, oikévo kuarahy, tapichakuéra oñepyrũ peteĩ jeguata tysýire kandil rendy ipopekuéra, omoingovejeývo rito ymaite guivéma oúva, purahéi ha jetopa ojapóva [[estacioneros]]. Estacionero-hína kuimba’ekuéra opurahéiva oguata aja hikuái Vía Crucis apóvo. Heta turista Paraguái ha tetã ambuegua ou upe ararã ohechávo upe "cuadros vivientes", tapichakuéra upe tavaygua ohechaukahápe cuadros ojapova’ekue ta’anga apoha herakuãguasúva peteĩ jehechauka guasu neporãvape. Ko tembiapo guasu omoñepyrũva’ekue artista paraguaigua [[Koki Ruiz]], hembiapoha guive, ha oipytyvõ chupe hapicha kuera San Ignaciogua opavave. 15 jasypópe oñemomorã San Isidro Labrador ára, barrio oraháva hérape. 31 jasypokõime ojegueromandu’a San Ignacio ára. ==Referencias== *Geografía Ilustrada del Paraguay, Distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6 *Geografía del Paraguay, Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL, ==Enlaces externos== *[https://web.archive.org/web/20080713041850/http://www.sanignacioguazu.com/ Página de la Ciudad de San Ignacio Misiones] *[http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] *[https://web.archive.org/web/20080906220529/http://www.estacioncreativa.com/jhs/html/visita_sanignacio.htm Las Ruinas Jesuiticas, una civilización latente] *[https://web.archive.org/web/20080521174719/http://www.fallingrain.com/world/PA/12/San_Ygnacio.html Coord. geográficas e imágenes satelitales de ''San Ignacio''] *[http://www.bvp.org.py Asociación Biblioteca Virtual del Paraguay] [[Ñemohenda:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Tetãvore Misiónes]] b3ikol63x8aw08bmag9jcraf8u26ij5 Karaguatay 0 3321 138113 136832 2026-07-28T02:31:18Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138113 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Karaguatay | nombre-original = Caraguatay | foto = | fotoinfo = Vista de un barco de la Armada Paraguaya en Vapor Cué | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Cordillera]] | poblacion = 13.965 | territorio =91 | ISO = | altitud = 71 | coor = {{coor dms|25|13|60|S|56|49|00|W}} |}} '''Karaguatay''' distrito ha tenda tetãvore [[Kordillera]], [[Paraguái]]gua. ==Ararova== Ko departamento [[Cordillera]] pe ndahaku ha naho’ysãitéi. 22ºC rupi memeve haku; arahaku aja ohupyty 39ºC ha araro’y aja katu ho’ysãvéramo oguejy 3ºC peve. ==Demografía== Karaguataýpe oiko 13.965 tapicha rupi; umíva apytégui 7.288 kuimba’e ha 6.677 kuña, he’iháicha Dirección General de Estadísticas, Encuestas y Censos. Heta Kuruguatygua oje’ói EE.UU.-pe omba’apo hag̃ua ha ogueruka viru hogayguakuérape; óga omopu’ãkáva hikuái ohechauka mba’éichapa oiporu iviru itávape. ==Hekoasa== Oñefunda 24 jasyporundy 1770-pe; péva ojapo España-yguakuéra Franco, Carlos Morphi omotenonde aja Paraguái Retã, río Yaguy rembe’ýpe. Ko táva ñepyrũrã ojeherova’ekue puesto Mbokajaty, ha opyta hyepýpe Iriarte, Yvyra’ity ha Yeguarizo. [[Image:Puente Sobre el Río Yhaguy.jpg|300px|thumb|left|Puente sobre el río Yhaguy]] Ko táva oĩ umi itujavéva Paraguáipe ryepýpe. Oreko arquitectura colonial neporãva, ijyvoty ha hape oñeñangareko porãva. Ag̃uiete pe tavaitégui opyta “Museo Vapor Cué”, oĩhápe ygarata oñenohẽva’ekue ysyry Yhaguýgui: Apa, Ypoa, Piraveve ha Amambay, imboguatahakuéra omyendyva’ekue ani hag̃ua opyta enemigo-kuéra pópe == Ekonomia== Umi oikóva ko távape omba’apove kokuépe ha avei mymba ñemongakuaápe. == Turismo== 24 jasyporundy, ojegueromandu’a jave fundación ára, ho’áva avei Virgen de las Mercedes, táva ñangarekoha árape, ojejapo aty mburuvichakuéra ndive, ñembo’e, mbo’ehaokuéra jejotopa, avei festival ha baile social-pe. Miranda-kuéra rógape opytava’ekue mbohupáramo Mcal. López ha Madame Lynch oho mboyve San Estanislao-pe. Ykua Ramírez ojeporuva’ekue tropa paraguaya campamento-ramo ñorãirõ 70-gua aja. Vapor Cué peteĩ museo oĩva okápe, ag̃ui ysyry Yguýgui, oĩhápe pokõi ygarata flota armada paraguaya mba’ekue ojeporuva’ekue pe Ñorãirõme. Ojehecha avei tembipuru kuarepotiguigua, temibopu ñorãirõ árape guare, poyvy ha avei foto. Hotel Vapor Cué omba’apo ha oñangareko porãitemi restaurante-pe. Ko tavusúpe ojegueromandu’a, 14 jasypo San Francisco Labrador ára ha 24 jasyporundy Virgen de las Mercedes ára, táva ñangarekoha. ==Mba’éichapa oñeg̃uahẽkuaa== Opyta 91 km [[Paraguaý]]gui ruta II rupi. Eusebio Ayala tavaitépe, 65 km [[Paraguaý]]gui, ojehova’erã tape heñóiva pépe, yvate gotyo, oporogueraháva Karaguatay ha ambue táva ijerereguápe. Terminal de ómnibus [[Paraguay]]pegua guive oĩ mba’yruguata osẽva heta jey peteĩ árape, oporogueraháva Karaguataýpe. Eusebio Ayala guive arakue oĩ manterei mba’yruguata oho ha oúva ko távape. == Tapicha ojekuavéva upepegua == Mbohapy tetã rekuái heñoiva’akue Karaguataýpe: * Juan Antonio Escurra (1859 – 1919) * Emiliano González Navero (1861 – 1940) * José Félix Estigarribia (1888 - 1940) Ambueve táva memby ha’ehína: * Comandante Lara, Héroe de la Guerra del 70 * Quemil Yambay * Gregorio y Cirilo Ortega * Pablo Barrios * Francisco Miranda == Referencias == *Geografía Ilustrada del [[Paraguay]], Distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6 *Geografía del [[Paraguay]], Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL == Enlaces externos == *[http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] *[http://www.dgeec.gov.py// Dirección General de Encuestas, Estadísticas y Censos] *[https://web.archive.org/web/20080723201116/http://www.correoparaguayo.gov.py/codigos_regionales.htm Correo Nacional Paraguayo] *[http://www.bvp.org.py Asociación Biblioteca Virtual del Paraguay] *[https://web.archive.org/web/20160304080626/http://www.fallingrain.com/world/PA/8/Caraguatay.html Coord. geográficas e imágenes satelitales de ''Caraguatay''] [[Category:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Cordillera]] 41q97rguv3kkpo2zoe225a6fhes7el2 Emboscada 0 3329 138107 136836 2026-07-27T22:55:34Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138107 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Emboscada | nombre-original = Emboscada | foto = Entrada a Emboscada.jpg | fotoinfo = Emboscada távape jaikévo | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Cordillera]] | poblacion = 13.472 | territorio = 265 | ISO = | altitud = 192 | coor = {{coor dms|25|07|24|S|57|21|19|W}} |}} '''Emboscada''' peteĩ municipio [[Cordillera]] Departamento [[Paraguai]]gua. == Héra tee == Ofunda 1740-pe karai Gobernador Rafael de la Moneda “San Agustín de la Emboscada” ramo, pépe heta ñuhã omoĩmi rupi conquista mboyve Carios-kuérape umi tribu [[Guaikuru]]. Ojekuaa avei chupe táva ijita hetávaramo, hetaiterei tapicha oikóva pype omba’apo rupi ita rehe, onohẽva hikuái itatýgui. == Ararova == Cordillera departamento-pe ningo ndahaku ha naho’ỹsã guasúi. Hakukue oñemombytekuaa 22&nbsp;°C, ha arahaku aja katu hakuvéramo ohupyty 39&nbsp;°C ha araro’y aja ho’ysãvéramo ohupyty 3&nbsp;°C. == Demografía == Emboscada-pe oiko 13.472 tapicha rupi, umíva apytépe 6.979 kuimba’e ha 6.493 kuña, he’iháicha, Dirección General de Estadísticas, Encuestas y Censos. == Ekonomia == Tembiapo omongu’evéva economía hína ita ñeguenohẽ itatýgui. Ámbue tembiapo ojapóva tapichakuéra ko tavaygua hína café ñeñotỹ ha aceite de almendras de coco ñeguenohẽ; avei ojepirakutu ysyry Paraguáipe. [[Ta'ãnga:Bibliolteca de Emboscada.jpg|thumb|320px|Emboscada táva arandukakoty]] == Hekoasakue == Tapichakuéra oñepyrũva’ekue oiko Emboscada-pe ha’e umi tembiguái isãsoramóva ha ouva’ekue [[Brasil]]-gui, sa’ary XVIII aja. 1816 oñemopu’ã Penitenciería de Máxima Seguridad del [[Paraguay]], Ka’irãi Emboscada-pegua, péva oĩ gueteri ko’ág̃a meve, dictadura aja ko ka’irãime ojegueraha umi ho’áva politica-kuére. == Turismo == [[Ta'|thumb|300px|left|San Francisco Solano Tupão Emboscada-pe]] Compañía de Minas, Emboscada-pe, 24 jasypokõi ojejapo fiesta patronal oñemomorãvo [San Francisco Solano]]-pe. Vy’aguasuhápe oñemboguata sánto patrono, ha pevarã imboguatahára omoĩ tovara’anga ha ojeroky mbotapu púpe, ogueromandu’a hag̃ua ijypykuéra tembiguái kamba ha oguata pe táva rapekuéra rehe tupão peve. Upéva ári oĩ banda folklórica ha heta tembi’u yma. Promesero ha iñemoñarekuéra oñemonde mymba ovevéva rague ha pakova pirépe, oñembyaty okarasúpe, ojeroky ha oñembo’e ome’ẽ mbotávo aguyje San Francisco-pe oipytyvõ haguére chupekuéra. Tupão franciscano oñemomorãhápe San Agustín-pe, oñemopu’ãva’ekue 1774-me, péva ojapo Pa’i Amancio González, umi jeguaka ha ta’anga yvra ojejapo franciscano-kuéra ojapoháicha, tupão ogyke, hokẽ ha hovetã oñemoha’angava’ekue sa’ary XVIII-pe. Artesanía-pe ko távape oñemba’apove sombréro [[karanda'y]] apópe (tipo de palmera), pejuha ha abanicos. Avei oñemba’apo sapatu, mba’ehe’ẽ, ka’ygua yvyraguigua (mba’yru ojekayu’u ha ojetere hag̃ua) ha tembiporu ysypo (lianas) guipa apópe. Oreko pirámide hecharamombýva ojejapyhyva’ekue "patrimonio municipal" ramo, oporohesareraháva. [[Ta'|thumb|340px|Jeroky San Francisco Solano jeguerohoryrã]] == Tapicha ojekuavéva upepegua == Pa’i Amancio González Emboscada-gua. == Mba’yruguata == Opyta 38 km [[Paraguaý]]gui, oñeg̃uahẽ upépe Ruta III “Gral. Elizardo Aquino” rupi. Táva Emboscada guive ikatu oñeg̃uahẽ [[Nueva Colombia]] peve, ko táva guive katu [[Loma Grande]] peve, peteĩ ruta hũ rupi. Loma Grande guive oñeg̃uahẽ [[Altos]], [[Atyrá]] ha San Bernardino-pe. Opaite ko’ã táva oreko ruta hũ ombojoajúva chupekuéra Ruta II ndive. == Referencias == * Geografía Ilustrada del [[Paraguay]], Distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6 * Geografía del [[Paraguay]], Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL == Enlaces externos == * [http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] * [http://www.dgeec.gov.py// Dirección General de Encuestas, Estadísticas y Censos] * [https://web.archive.org/web/20080723201116/http://www.correoparaguayo.gov.py/codigos_regionales.htm Correo Nacional Paraguayo] * [http://www.bvp.org.py Asociación Biblioteca Virtual del Paraguay] * [https://web.archive.org/web/20160304104952/http://www.fallingrain.com/world/PA/8/Emboscada.html Coord. geográficas e imágenes satelitales de ''Emboscada''] [[Ñemohenda:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Cordillera]] 325d74tj5lu9n5m43hpd45rvesuxl4q Loma Plata 0 4031 138117 136901 2026-07-28T04:11:30Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138117 wikitext text/x-wiki {{Ficha de entidad subnacional | nombre = Loma Pyata | unidad = [[Táva]] ha [[Paraguái távarekuéra|Távare]] | bandera = Bandera de Loma Plata.png | escudo = Escudo de Loma Plata.png | mapa_loc = | tipo_superior_1 = [[Paraguái yvy ñemboja'o]] | superior_1 = [[File:Bandera_de_Boquerón.png|border|20px]] [[Tetãvore Vokerón|Vokerón]] | imagen = City museum Loma Plata.jpg | pie_de_imagen = Loma Pyata apokatuĩro | dirigentes_nombres = [[Ernst Giesbrecht]] ([[Pártido Kólorado (Paraguái)|A.N.R]]) | dirigentes_títulos = [[Távare myakãhára]] | superficie = 1787 | población = 20 545 | población_año = 2022 | población_post = <ref name="Censo 2022">{{Cita web|url=https://www.ine.gov.py/censo2022/documentos/1%20Resultados%20finales%20poblacion.pdf|título=Resultados Finales - Censo 2022|fechaacceso=2024-08-21|sitioweb=[[Instituto Nacional de Estadística de Paraguay|INE Paraguay]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20240821200237/https://www.ine.gov.py/censo2022/documentos/1%20Resultados%20finales%20poblacion.pdf|archivedate=2024-08-21}}</ref> | densidad =11 | fundación_fechas = 25 jasypoteĩ ary 1927 | gentilicio = Loma Pyatagua | idioma = [[karaiñe'ẽ]] ha [[Avañe'ẽ]] | campo1_nombre = [[Hepykuaarã opavavépe g̃uarã|Hepykuaarã]] | campo1 = [[Guaraní (viru)|PYG]] 3&nbsp;701&nbsp;000&nbsp;000<ref>{{cita web|url=http://www.hacienda.gov.py/web-udm/archivo.php?a=10101319241d231e22dde0dedfe4dd2321101d22151421141d12181022dd2321101d22151421141d12181022ce10ce161e111814211d1e22ce1c241d1812181f101b1422ce141d14ce10ce131812cee0dedfe4dc1f1315100ae&x=9a9a039&y=16160b4|título=Ejecución de Transferencias Financieras a Gobiernos Municipales. Enero a Diciembre del 2016|autor=Ministerio de Hacienda. Subsecretaría de Estado de Administración Financiera - Unidad de Departamentos y Municipios (UDM)|páginas=5|fechaacceso=02-02-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170203080835/http://www.hacienda.gov.py/web-udm/archivo.php?a=10101319241d231e22dde0dedfe4dd2321101d22151421141d12181022dd2321101d22151421141d12181022ce10ce161e111814211d1e22ce1c241d1812181f101b1422ce141d14ce10ce131812cee0dedfe4dc1f1315100ae&x=9a9a039&y=16160b4|archivedate=2017-02-03}}</ref> | altitud = 133 | distancia = 470 | referencia = [[Paraguay]] | horario = [[UTC-4]] | horario_verano = [[UTC-3]] | cp = 9370 | prefijo = + (595) (492) | fiestas_mayores = 12 de junio | patrón = [[Eugenio Mazenod pegua|Sã Eugenio]] | página web = lomaplata.gov.py/ | país = }} '''Loma Pyata''' tenda oĩva tetãvore [[Boquerón]], [[Paraguái]] retãme, 407 km [[Paraguaý]]gui, oñeguahẽ upépe peteĩ tape opiáva Ruta 9 [[Carlos A. López]]-gui. Ha’e oĩ pe colonias menonitas pa’ũme, [[Chaco]] paraguayo gotyo. ==Clima== Ararova arahakúpe ohupity 44° C ha araro’ýpe 0°C. Ararova Mbyte katu 26°C. ==Economía== Avakuéra [[Loma Plata]]-gua omba’apo kokuépe, mymba ñangareko ha industria-pe. Heta tapicha oĩ aty guasu hérava Sociedad Cooperativa Colonizadora-pe. Oĩ heta kambýre omba’apóva (industrias lácteas), ko tendápe oiko 5.000 ava rupi. ==Historia y Turismo == Oñepyrũramo guare colonia Loma Plata, tendaguakuéra oguerekova’ekue heta apañuái hekovépe, techapyrã, mymba saite rehegua ha avei ndaipórigui pohanohára mba’evéichagua, tasyo umíva. Oĩ 101 aldeas rupi ko’ã colonia-pe. Ha’e colonia omoñepyrũva’ekue tetã ambuégui oúva (canadienses) amo ary [[1927]], rupi, peteĩ imbaretéva centro urbano y administrativo [[Cooperativas Menno]] pegua. Ha’e avei ñemuha guasu ha mba’apo renda, oguereko tembipuru ojeruva’erã opaichagua mayma tapicha ohosẽvape guara: hoteles, restaurantes ha reike hagua heta tenda iporãva ikatúva rehecha, techapyrã: Campo María, Laguna Capitán, Chaco Logde ha mabue mba’e. Pe [[museo]] histórico Colonia Menno pegua ombyaty tembiasakue oiko ñepyrũva’ekue tendáre, oĩva pe Cooperativa rógape, reikekuévo noñehepyme’ẽi. [[Artesanía]] rehegua, ojejapo bolsos ha kyha karaguatágui, ava aty Enlhet rembiapokue, Pozo Amarillo pegua, oĩva 70 km ñemby kuarahy resẽ gotyo Loma Plata-gui. Avei jahecha mba’apopy yvyra palosanto-gui ojejapopyre. Pe kamby rehe omba’apova oĩva upépe hérava Trébol oguereko visitas guiadas opavave tapicha ohosévape guara, oikuaaséva mba’eichaitépa omba’apo hikuái pe tendápe. Pe club de rodeo Isla Po’i, ha’éva Asociación de Ganaderos de Colonia Menno mba’e, ary [[1984]] guive oheka omyatyrõ, omoambue mymba ñangareko upépegua. Ary ha ary jave ára 12 jasypoteĩ jave oiko peteĩ feria de exposición ojehechaukahápe mba’épa mba’épa ojejapo pe tenda tuichakue jave. Avei heta oĩ omba’apóva omoporã téra omopotĩ hagua umi heta y renda (lagunas) ojapóvo ysyry rendagua oky guasu jave ha péicha omopotĩ yvy juky tenda pegua. Pe aranduka raity oĩva Colonia Menno-pe oguereko opaichagua tarjetas postales ha avei arandukakuñera ohaiv’akue ñe’ẽpapára oikóva upe rupi. Pe [[Chacra]] Experimental [[Isla Po’i]] pegua omba’apo ha omongakuaa mba’ekuaa ha ojeporeka mba’epyahu kokuépe guarã: [[mandyju]], [[manduvi]], [[sésamo]], [[tomate]], [[locote]], mamone rehegua, avei omyesakã pe siembra directa, rotación de cultivos ha ambue mba’ére. Mymbakuéra rembi’urã, kapi’ipe opaichagua, pe yvýpe mba’eichaguápa ikatu oñeñoty, (forrajes), ararava ha ambue mba’e oĩva mba’eichaitépe ikatu oséporãve iñotymby mymbakuéra rembi’urã. Avei oñemba’apo ka’avo jeguakarã, yva ha yvyrakuera uperupiguite rehe ikatu haguáicha araka’eve ndoapái ko’ã mba’e. ==Salud== Ko’ãga peteĩ umi yrundy tasyo tetãvore [[Boquerón]] pegua oĩ Loma Plata-pe, ikatuhápe oho magma tapicha oikóva ko tendápe. ==Transporte == Oñeguahẽkuaa Loma Plata-pe peteĩ tape hũ opiáva 22 km [[Transchaco]]-gui. == Referencias == *Geografía Ilustrada del [[Paraguay]], Distribuidora Arami SRL; [[2007]]. ISBN 99925-68-04-6 *Geografía del Paraguay, Primera Edición [[1999]], Editorial Hispana Paraguay SRL. == Enlaces externos== *[http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] *[https://web.archive.org/web/20080723201116/http://www.correoparaguayo.gov.py/codigos_regionales.htm Correo Nacional Paraguayo] *[https://web.archive.org/web/20190823010138/http://www.fallingrain.com/world/PA/24/Loma_Plata.html Coordenadas Geográficas e Imágenes Satelitales: Loma Plata] *[https://web.archive.org/web/20060718150115/http://www.abc.com.py/paraguay/XVIboqueron.htm Así es nuestro país] *[https://web.archive.org/web/20090310090955/http://www.todochaco.com/boqueron.htm Todo Chaco, Revista Quincenal del Chaco Paraguayo] [[Ñemohenda: Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Tetãvore Vokerón]] 6fy1i8f7cq15to3m784vnjh7jbwousm Kuruguaty 0 4058 138115 136894 2026-07-28T03:27:39Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138115 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Kuruguaty | nombre-original = Villa de San Isidro Labrador de los Reyes Católicos de Curuguaty | foto = Paraguay Canindeyu.png | fotoinfo = | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Kanindeju]] | poblacion = 65.310 | territorio = 3.650 | ISO = | altitud = 178 | coor = {{coor dms|24|28|00|S|54|42|00|W}} |}} '''Kuruguaty''' (héra ypy haꞌevaꞌekue ''San Isidro Labrador de Curuguaty'') haꞌe táva oĩva tetãvore [[Kanindeju]], [[Paraguái]] retãme, haꞌevaꞌekue avei tavusu (''capital'') irundyha Paraguaipegua, ñorairõ guasu Triple Alianza oikóramo guare. == Terarapokuaa == Ko ñeꞌẽ “kuruguaty” heꞌise [[Epañañe’ẽ|Eꞌpañañeꞌẽ]]<nowiki/>me “lugar del Curuguá”, (kurugua haꞌe peteĩ kaꞌavo réra oĩ hetavaꞌekue pe tendáre). == Yvyapekuaa == Ko tetãvore [[Kanindeju]] oguereko kaꞌavo rehegua iporãmbajepéva ha ijerére oĩ yvytyeta hérava Mbarakaju, ijyvatekue mbyte haꞌéva 400 m. Koꞌágui ikatu rehecha pe hérava ''biodiversidad del Bosque Atlántico''. === Ararova === Arapytu hakuve jave ohupity 39ºC. Michĩve jave araroꞌýpe 0ºC. Arapytu mbyte haꞌe tetãvorépe haꞌe 21ºC. Okykue katu hetaiterei ary pukukue jave. === Tavayguakuéra === Oguereko 65.310 ava, ãvagui 34.137 haꞌe kuimbaꞌe ha 31.172 kuña, jaikuaáva Dirección General de Estadísticas, Encuestas y Censos rupive. == Marandeko == Kuruguaty heñói ára 15 jasypo ary 1712 jave Juan Gregorio de Bazán y Pedraza rupi, upérõ héra “Villa de San Isidro Labrador de los Reyes Católicos de Curuguaty”, ysyry guasu Kuruguaty ykére. Ko távape oiko tendotárõ guare Dr.Francia, Gervasio Artigas, 30 ary pukukue rupi. Ñorãirõ guasu Triple Alianza aja, Mariscal López omoĩvaꞌekue Kuruguaty tavusu irundyha Paraguái retãme ha upépe oho ''vicepresidente'' Sánchez. López opyta namombyrýi Kuruguatýgui, pe ysyry Tandey ypýpe, ohokuévoma Kordillera del Amambay gotyo, haꞌeva ipaha oikohague pe ñorairõ guasu aja. Táva Kuruguaty oĩ pe tape oipuruvaꞌekue Mcal. Francisco Solano López ohokuévo [[Yvyty Kora|Cerro Corá]] gotyo. == Tovakuéra ijeikuaavéva == Karai ''prócer'' [[Paraguái]] isasõramo guare [[Mauricio_Jos%C3%A9_Troche|Mauricio José Troche]] haꞌe Kuruguatygua. == Virureko == Avakuéra Kuruguatygua ombaꞌapo yvyráre madera ha kaꞌáre ''yerba mate'', avei opaichagua kuaveꞌẽ ñehepymeꞌẽ rehegua (''comercio en general''). == Jehekápy ha mbaꞌe porã guerohory == * Pe ojeheróva Solar de Artigas, óga oiko hague Gervasio Artigas mburuvicháramo guare José Gaspar Rodríguez de Francia, oĩháme peteĩ ''parque'' hérape. * Ko táva jerére oĩ heta aty ypykue rehegua, Mbya Guarani ha Ache Guayaki. * ''Municipalidad'' rógape oĩ peteĩ muséo, ikatuhápe ojehecha tembipuru ñorãirõ guasu aja ojeipuruvaꞌekue. * Kuruguatýpe oĩ heta kaꞌahuy tuicha ha iporãra ha karugua guasu ñunguérape, avei ysyry guasu Kuruguaty, oĩ jehechapyrã ijehegui oikóva pe tendapegua. == Mbaꞌéicha oñeguahẽ == Opyta 240 km [[Paraguaý]]<nowiki/>gui, oñeguahẽ ko távape tapekuéra ruta III “Gral. Elizardo Aquino” ha ruta X “Las Residentas” rupive, ombojuajúva táva guasu tetãvore pegua Paraguaýreha avei pe supercarretera de Itaipú ombojuaju [[Alto Paraná]] ha Presidente Franco rehe. Peteĩ jepia asu gotyo, tape ijyvyreíva, oguahẽ Villa Ygatimí, Ype Hũ ha Itanará peve, ha avei ''Reserva Natural del Bosque de Mbarakaju''-pe. == Manduꞌapy == * Geografía Ilustrada del Paraguay, Distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6. * Geografía del Paraguay, Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL. == Joajo okapeguávandi == * [http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] * [http://www.dgeec.gov.py// Dirección General de Encuestas, Estadísticas y Censos] *[https://web.archive.org/web/20150915112640/http://www.fallingrain.com/world/PA/19/San_Isidro_de_Curuguaty.html Coordenadas Geografícas e Imágenes Satelitales: Curuguaty] [[Ñemohenda: Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Tetãvore Kanindeju]] fufxxzj7myw4gif23bhlx85o4n8tagy Santa Rosa (Paraguái) 0 4100 138130 136924 2026-07-28T09:23:54Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138130 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Santa Rosa | nombre-original = Santa Rosa de Lima | foto = Misiones-paraguayy.jpg|200px]] | fotoinfo = | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Departamento de Misiones|Misiones]] | poblacion = 20.306 hab. | territorio = | ISO = | altitud =142 msnm | coor = |}} '''Santa Rosa''', tava [[Misiones]]-gua, [[Paraguái]] ha’e tava oñemomba’eguasúva jesuita-kuéra ohejáva oikohágue upe tendáre. ==Geografía== Oime 257 kilómetro Paraguay yvy gotyo [[Asunción]], oñeguahẽ Santa Rosa-pe , péva Ruta I “Mcal. [[Francisco Solano López]]” rupive. Oñemohenda yvyty ári ha ombojeguáva yvyramáta ha ka’avo rovy’ũ porã. === Clima=== Arahaku jave, yvy ára pytúho oguahẽ 39 grados-pe, mbovyvéva araro’y jave, jepiguáicha ha’éva 0 grado. Pe media anual oguahẽva 21 grado-pe. ===Demografía=== Santa Rosa población 20.306 yvypóra ipype, umívagui 10.582 kuimba’e ha 9.723 kuña, péicha oñemotendonde proyección Dirección General de Estadísticas, Encuestas y Censos. ==Tembiasa== Tavaguasu jesuita oñemopyenda 1698 jave péva pa’i Ranzonier, upépe oikova’ekue umi familia oúva tavaguasu Santa María de Fé-gui. Ko Reducciones Jesuíticas, ojeguerohory ha oñemomba’eguasu ha’égui pypore ohejáva ‘ekue techapyrã ramo. Tupão ypykue okáipava’ekue 1883 jave upéva oñemopu’ã ambue tupão, ojehupyty ha ojeguerekol itapu (campanario) ñangarekópe, ko’ã ára peve ojeporúva. ==Economía== Santa Rosa ha’e zona agropecuaria renda, umi establecimiento ganadero kakuaa oime upépe. ==Turismo== [[Image:Santa Rosa Paraguay.jpg|thumb|320px|right|Imagen jesuítica Santa Rosa de Lima tupão]]Lugares turísticos e históricos Santa Rosa-gua: * Virgen de Loreto tupão’i: oñemopu’ãva misiones tiempo-pe, oñeñangareko ha ojeguereko ha ojehechakuaa época colonial –pe oñemopu’ãhágue. * Santa Rosa de Lima tupão: santa peteĩha continente americano-pe, umi ornamento ha oñembojeguaháicha oreko estilo jesuita. * Museo Jesuítico Santa Rosa ha Museo Capilla de Loreto. * Plaza Central yképe oime peteĩ itapu (Campanario) orekóva 20 metro yvatékue, oñemopu’ãva ita pytãme, peteĩva pe tuichavéva oñemopu’ãva época jesuítica jave. * Te’ỹinguéra tapy’ĩ ohechauka yma oiko hague jesuita-kuéra upe tendáre ha ojeguereko gueteri umi mba’e ymaguaréva ha umíva apytépe umi tapỹi térã óga oñemohendáva oñeikuave’ẽ haguã mba’erepy ha péicha umi óga ymaguaréva osẽ chugui ñemuha. Ijerére ojehecha umi edificio colonial. * Plaza Mcal. Estigarribia mbytépe oime peteĩ fuente oimehápe monumento histórico, ojeréva umi ta’anga ita reheguáva, oñeopu’ã Kurupi ra’anga, duende mombe’u gu’au atýpe oiméva, omoheñóiva artista [[Koki Ruiz]]. * Peteĩ bloque ita oñemoambuéva, Cerro gotyo, oimehápe Compañía 3 de Mayo gotyo, oime peteĩ monumento natural, "Itá Balanza" oñehenóiva. *Pombero Pypore, peteĩ ita ipokatúva omantenéva yvy jeipysópe, hesakã porãva, ikatúva ojehecha oñapymíha oje’éva niko upévare "Pombero" oguatahágue upe rupi. *Arroyo Sanguri-pe maymáva ohóva arahaky jave ojahu térã opytu’u piro’y haguã. ==Mba’yru ojeporúva== [[Image:Vacasholando001 resize.JPG|thumb|320px|left|Ganado vacuno]]Táva Santa Rosa rire, oime peteĩ desvío akatúa gotyo, peteĩ tape oñe pavimenta ỹva gueteri oguahẽva Santa María peve. ==Mombe’uha== *Geografía Ilustrada del Paraguay, Distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6 *Geografía del Paraguay, Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL ==Ojoajúva oka gotyo== *[http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] *[http://www.dgeec.gov.py// Dirección General de Encuestas, Estadísticas y Censos] *[http://www.abc.com.py ABC Digital "Así es Nuestro País" MISIONES (VIII Departamento)] *[https://web.archive.org/web/20190306045120/http://www.fallingrain.com/world/PA/12/Santa_Rosa.html Coordenadas Geográficas e Imágenes Satelitales: Santa Rosa] *[http://www.bvp.org.py/ Asociación Biblioteca Virtual del Paraguay] [[Ñemohenda: Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Tetãvore Misiónes]] cdhg2ppd00la1e9poc1nq2qbik9imol Isla Puku 0 4112 138110 136843 2026-07-28T01:03:33Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138110 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Isla Puku | nombre-original = Isla Pucú | foto =|200px | fotoinfo = | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Cordillera]] | poblacion = 7.935 | territorio = | ISO = | altitud = 120 | coor = {{coor dms|25|18|38|S|56|54|20|W}} |}} '''Isla Puku''' ha’e peteĩ táva [[Paraguái]]gua, oĩva upe [[tetãvore Cordillera]]pe, opytáva 84 km táva Paraguaýgui. == Toponimia== Ymave ko tetãvore’i hérava’ekue “Ka’aguy Jury”, he’iséva España ñe’ẽme “Boca del bosque”, kóva ha’e oikóre upe ka’aguykukuéra jeitypa (deforestación), ha oiko ichugui peteĩ ka’aguy jere’i, ha kóvagui osẽ héra pyahurã. Isla Puku oĩ ñane ñe’ẽtéve voi ha he’ise España ñe’ẽpe "Isla Larga". ==Clima== Ára ko tetãvore [[Cordillera]] ndahakuetei ha katu ndahe’õi avei. Arahakukué 22ºC rupi, árahakúpe ohupyty 39°C ha araro’ýpe oguejy 3ºC peve. ==Demografía== Isla Pucúpe oiko 10.000 tapichakuéra, he’iháicha upe Dirección General de Estadística, Encuestas y Censos ohupytytaha ko ary 2008-pe. ==Historia== Upe 17 jasypo ary 1951-pe ojedeclara va’ekue tetã’iramo (distrito). Ha’e va’ekue peteĩ tenda heta haguépe ka’agukuéra ojeitypa va’ekue, upévare upe héta “ka’aguy juru” oñemo ambue va’ekue Isla Pukúpe, oiko haguére ichugui ka’aguy jere’ínte. Mcal. López itropakuéra reheve ohasa va’ekue ko’árupi upe 17 jasypópe ary 1865 ramo upéramo omyakã va’ekue comandante Victoriano Bernal, umi soldadokuéra rembyremi ojapo va’ekue ñorairõ va’ekue upe Acosta Ñúme. Santo ára jeguerohory ko’ápe ha’e upe peteĩha ára domingo jasypápe, Tupãsy Virgen del Rosario rérape. Oñepyrũ ko Tupãsy Virgen del Rosario ra’ãnga jegueroguatápe táva rapére peteĩ mba’epu rorypeteĩ bandita ojapoháicha ha avei oñembokatu bombakuéra. Avei ojejapo peteĩ vy’aguasu fiesta social ojehechauka ramohápe hetã mitãkuña porã ha opakukévo katu jahecha kavaju árigua katupyry hechapyrã, banditapu apytépe ojehechaukáva mitãkuña ha mitãrusu katupyry [[Image:Club_Deportivo.jpg|thumb|300px|Club Deportivo Isla Pucúpe]] == Economía== Tapichakuéra Isla Pukúgua omba’apo kokuépe kóga ñeñotỹme ha avei vakakuéra ñemuñáme, upe óga oñeñotỹvéva ha’e petỹ, mandi’o, pakova, narãkuéra rehegua, mandyju, manduvi, avati, kumandakuéra rehegua ha opaichagua ka’avokuéra oñeñotỹva kokue’ípe je’urã ohahárupi. Avei oguereko ñemuha ndatuichaitéiva ha avei empresa-kuéra omba’apóva óga apokuéra reheguápe omba’apohápe peteĩ ogayguakuéra. == Transporte == Ikatú ñaguahẽ ko távape fruta II “Mcal. José Félix Estigarribia” rupi. Ko tapérupi oguata mokõi empresa mba’yruguata rehegua ha’éva Primero de Marzo ha avei Caraguatay, oñemongu’eha tapichakuéra árupigua. == Turismo == Pukúpe ojejapo turismo ecológico, avei umi turista-kuéra ikatu ou ko’ápe tembiapokuéragui jepytu’urã, ko táva oguereko upevarã ombohupa haguã tapicha oúvape ko’ápe, oĩ hotel-kuéra, hostales ha avei albergue-kuéra, umi oñeñangareko porãitemiha ha’éva po estrella, avei umi ndahepyietéva. == Iporã jaikuaa avei== Tapichakuéra ko’arupigua ikatu avei ojapo tembiapokukéra vy’arã rehegua umi club-kuéra oĩva ko távape, ha’éva peteĩ Club 19 Mcal. López. == Referencias == *Geografía Ilustrada del [[Paraguay]], Distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6 *Geografía del [[Paraguay]], Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL. [[Ta'|thumb|left|300px|Municipalidad en Isla Pucú]] == Enlaces externos == *[http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] *[http://www.dgeec.gov.py// Dirección General de Encuestas, Estadísticas y Censos] *[https://web.archive.org/web/20080723201116/http://www.correoparaguayo.gov.py/codigos_regionales.htm Correo Nacional Paraguayo] *[http://www.bvp.org.py Asociación Biblioteca Virtual del Paraguay] *[https://web.archive.org/web/20180928183530/http://www.fallingrain.com/world/PA/8/Isla_Pucu.html Coordenadas Geográficas e Imágenes Satelitales:''Isla Pucú''] [[Ñemohenda:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Cordillera]] ma0mlevg3w5g7txh4f58g8yp54j97zo San Joaquín 0 4116 138128 136848 2026-07-28T09:14:15Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138128 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = San Joaquín | nombre-original = San Joaquín | foto = | fotoinfo = | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Ka'aguasu]] | poblacion = 17.746 | territorio = 226 | ISO = PY-11 | altitud = 287 | coor = {{coor dms|25|01|00|S|56|01|60|W}} |}} '''San Joaquín''' ha’e peteĩ táva opytáva tetãvore [[Ka'aguasu]], [[Paraguái]]pe. Ofunda kuri ary [[1747]]-pe pa’ikuéra [[Historia de las misiones jesuíticas del Guayrá, Itatín, Paraná, Tapé, Uruguay y de los Guaycurúes|jesuita]] oñemoẽmba mboyve upe ary 1767 ramo. Ohupyty umi yvyty aty San Joaquín rehegua Río Tapirakuai peve. Ko tetãvore’í peve oguãhẽ tape rakamby Ruta 7 "Doctor Gaspar Rodríguez de Francia" rehegua. Oĩ he’íva San Joaquín ofunda hagua upe pa’i franciscano [[Luis de Bolaños|fray Luis de Bolaños]] omandáramo guare Tendota karai [[Juan Gregorio de Bazán]]. Ko táva oñemopyenda ary 1746ramo, ha’e haguére peteĩva umi mbohapy tapykuerépe ojapova’ekue umi reducción-kuéra jesuita-kuéra omohenda va’ekué oñemosẽ mboyve ko Provincia del Paraguáigui ary 1767 ramo. == Geografía == San Joaquín opyta 242 km táva [[Asunción (Paraguay)|Paraguay]]gui, [[Rio Tapiracuái]] rembe’ýpe, hi’y ombo’avevóva yvy ko’árupi. Ñaguahẽ ko távape peteĩ la Ruta 7 “Dr. Gaspar Rodríguez de Francia” rakamby. Ko tetãvore’i korapy oguereko 226 km2. == Clima == Arahakukue 22 ºC rupi; ho'ysãngu oguejy 0 ºC ha hakue 32 ºC peve. Ndahakuetéi ha ndaro'yetéi, ha oky porã porã. Ka'aguykuéra ojeitypa rupi katu ko’ágãvérupi mbyry’ái ijyvateve ko tetãvore Caaguazú-pe. == Demografía == San Joaquín-pe oikove 17.746 tapicha, ko'ãvagui 9.468 kuimba'e ha 8.278 kuña, he’iháicha [[Dirección General de Estadística, Encuestas y Censos]]. Ko tavavore’ípe heta ava rehegua jajuhu: oĩ paraguaietéva, tapichakuéra ou va’ekue tetã Brasil-gui ha avei ñande ypykuéra. Hetave tapichakuéra ohopáva táva guasukuéra rupi, ko’ãva apéte oĩ umi ñande ypykuéra ha avei umi ikokue’íva. == Economía == Ko tendárupi oñemba'apoveha ha'e pe vakakuér ñomoña, ñemitỹ ha [[ka'a]] apo. Oñeñetỹ avei [[mandyju]], [[mandi'o]] ha [[avati]]. Umi tapicha ñande ypykuéra omba'e ñemu hembiapoporãnguéra rehe tava'ihárupi ha avei umi tenda ha’ekuéra omoĩva tavaguasuháre. == Transporte == San Joaquín opyta 242 km táva Paraguaýgui ha ikatuu ñaguahẽ henda hendáicha: mba'yruguata osẽva Paraguaýgui, osẽva, Ciudad del Este, Coronel Oviedo ha avei Caaguazú-gui. Ko táva oguereko hyepýpe mokõ mba'yruguata rehegua ohasáva ko'ã tendárupi: San Joaquín guive Coronel Oviedo peve oho ha oukuévo. San Joaquín guive Caaguazú peve oho ha oukuévo. Ko'ã mbayruguatakuéra héra: * Empresa Peyupá. * Empresa San Joaquín. == Turismo == San Joaquín iporã jajapo haguã turismo histórico ha ecológico. Mbohupakuera ikatu ojesareko umi yvykuéra San Joaquín rehe, hu’ãme oguerekóva peteĩ kurusu ymaguare yvyrágui ojapo va’ekue umi jesuitakuéra. Ko táva guive ikatu avei jajesareko upe mba’e iporãitéva [[cerro Morotí (Caaguazú)|cerro Morotí]] rehe, oñembohérava kóicha upe isa'yhaguére kóicha ha iñambuéva umi yvytykuéra ko’arupiguágui. Ko tetãvore'ípe avei jajuhu upe tupao jesuitakúera ojapo va’ekue hérava San Joaquín, oñemopy’ã va’ekue ary 1746-pe. Ko tupaope jajuhu umi ta'ãnga yvykuéra ko'agãite peve oguerekóva sa’y oñemoĩhaguichaite yma. Heta ñemombe'upyre oje’e ko tupao kóvare. Oĩ he’íva hyepýpe ojejapo hague yvykua ohóva cerro Morotí ha avei ysyry Tejas Cue peve. Oje’e avei ko'árupi oñeñongatu hague plata yvygui Guerra de la Triple Alianza ramo guare. San Joaquín-pe ikatu avei jaju turismo-rã estancia hárupi. Hetá jajuhu ko’árupi ko távarupi mbohupa rendaguã jajuséramo jahechami. Ko tavavore’írupi jajuhu avei umi ñande ypykuéra tavakuéra. 26 jasypokõi jave ojejapo vy'arã San Joaquín ára rehegua ha Santa Ana rehegua katu 21 jasypoapy jave ojejapo "Fiesta de Gala" ojejapohápe kabaju’ári ñembokatupyry, oñemoĩ jehechapyrã ha avei tendakuéra ovy’ahaguã mitãnguéra. == Mba’éichapa ñaguãhẽ== Ko távape ikatu ñaguãhẽ jahasávo jajúvo táva Dr. Cecilio Baez rupi upe tape rakamby Ruta 7 “Dr. Gaspar Rodríguez de Francia” rehegua. Ko táva San Joaquín-pe katu jajuhu katuete py’ỹinte umi mokõ mba’yruguata ñandeguerahátava opa tava’ikuérape. == Referencias == * Geografía Ilustrada del Paraguay, Distribuidora Arami SRL; 2007. * Geografía del Paraguay, Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL == Enlaces externos == * [http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] * [http://www.dgeec.gov.py// Dirección General de Encuestas, Estadísticas y Censos] * [https://web.archive.org/web/20160304110131/http://www.fallingrain.com/world/PA/4/San_Joaquin.html Coord. geográficas e imágenes satelitales de ''San Joaquín''] * [http://www.bvp.org.py/ Asociación Biblioteca Virtual del Paraguay] [[Ñemohenda:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Tetãvore Ka'aguasu]] ezoijnsfpl4td8dvq40jacj4bmckwo4 Santiago (Paraguái) 0 4119 138131 136925 2026-07-28T09:26:16Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138131 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Santiago | nombre-original = Santiago | foto = | fotoinfo = | pais = {{PAR}} | prov/dep = Misiones | poblacion = 7.702 | territorio = | ISO = | altitud = 69 | coor = |}} '''Santiago''', tavaguasu oiméva [[Paraguáipe]], oiméva tava okaháre ha’éva [[Misiones|tavaguasúpe Misiones]]. Tenda oñemomba’eguasúva reducciones jesuíticas rehe ñanemomandu’áva. ==Moõguipa ou Héra== Santiago, oñemohenda peteĩ colina ári, omopyenda “San Ignacio de Caaguazú”, péva márgenl [[Rio Apa]] gotyo, oñrmopyenda [[Misiones|departamento Misiones]], [[Paraguáipe]], ary [[1669]], héra “Santiago Apóstol”. ==Tembiasákue== [[Image:Reducciones.PNG|thumb|320px|left|Reducciones jesuíticas en la zona de Misiones]]“Santiago” térã "Santiago De Las Misiones"oñemopyenda iñepyrũháme [[río Apa]] rembe’ýre ha oñembohéra "San Ignacio de Caaguazú". Upéi oñemopyenda jey ary 1669 upe tendápe ko’ágã ojekuaáva "Santiago Apóstol" ramo. Kóva reducción jesuita ymaguaréva ha oime gueteri ko’ág0Ò peve ha orekóva característica colonial oñeñangarekóva plaza central kakuaa, umi óga mimi ha museo oĩméha ñeñangarekópe ko’ã objeto ha pieza oporomomandu’áva heñóiha colonia jave. Yma colonia jave, “Santiago” oñemomba’eguasu oimégui umi tavaygua oikóva ipype, haimete 3000 tapicha rupi. Orekova’ekue peteĩ hotelería ko’ápe opyta opytu’u ha oñamindu’u haguã umi comerciante oúva. Iporã niko ojekuaa oñembyatýha fiesta patronal jave heta yvypóra ha oñemotenonde avei opera de Santiago. ==Geografía== Oime 278 km [[Paraguaýpe]], távaguasúgui. Oñemohenda peteĩ colina ári, péva [[Ayolas]] ha [[San Patricio (Misiones, Paraguay)|San Patricio]]. == Árapytu== Arahaku jave, oñeñandu 39 grados arapytu, ha araro’ýpe katu oñeguahẽ 0 grado rupi. Ary media 21 grados. ==Tavayguakuéra== Santiago oreko peteĩ población 7.702 yvypóra, umíva apytépe 4.017 kuimba’e ha 3.685 kuña, péicha oestima Dirección General de Estadísticas, Encuestas y Censos. ==Demografía== ==Economía== Umi santiagueño omba’apóva katuete ganadería.Péicha, ñemitỹme omoheñói [[avati]], [[takuare’ẽ]], [[mandyju]] ha [[Sóha|soha]]. ==Tavaróga guasu== Oñemopyenda jey 1669 arýpe tenda oiméva "Santiago Apóstol" rérape. Ko’ágã intendente ha’e karai Américo Romero Sanabria PLRA-gua. ==Turismo== [[Image:Glycine max1.jpg|thumb|320px|right|Soja]]Iporã ha oñemomba’e "Museo de Arte Sacro" ha upe "Museo Jesuítico de Santiago” de las [[misiones jesuíticas]]. Tupão, orekóva gueteri umi ta’anga umi teỹinguéra yvyra ombojeguáva (tallada de madera). Tapy’ỹimimi (Casa de Indios) avei ojeguerekóva museo-pe ikatúva upe tendápe ojehecha umi santokuéra ra’anga. Péicha tupão oreko retablo peteĩ hi’añoitéva Reducciones-pe, avei ojeguereko pintura umi recreación bíblica reheguáva. Oime avei monasterio benedictino, Tupãsy María ha’éva peteĩ tenda oñeñembo’éha avei py’amongetarãva ojehekávo py’aguapy, oñemopyendáva’ekue 1984-pe. Umi yvypóra oikóva upépe omotenonde jepokuaa ha umi mba’e yma guaréva ohsáva upe guive ko’ágã peve oúva ñandéve ñande ypykuéragui; péicha ojegueromandu’a Jasyteĩme "Fiesta de la Tradición Misionera", ko’ápe umi artista ha domador-kuéra [[Paraguái]], [[Argentina]], [[Brasil]] ha [[Uruguái]], ohechaukáva ikatupyrýha, doma ha pe jaikuaáva carrera de caballo ramo avei sortiha. Ko’ã aty guasúpe oiméva katuete hi’upyrã hetereíva umíva Paraguái tembiú porã ha’eháicha [[mbeju]] ha [[chipa]].Ko’ã tembiapo ogueru katuete hetaiterei turista hapykuéri, taha’e paraguayo tér0Ò tetã mbombyryguáva. Péicha oime Estancia Takuatĩ ha’éva tenda oñemotenondéha Festival de Doma y Folklore, kóva 270 km Paraguaýgui (de Asunción), sur gotyo, ojehóvo Ayolas gotyo. Tambo Kurupa’y, ha’e tenda ojepytu’úha, ñembosarái ha tetia’e deporte-pe ha ojeguata haguã sãsõ ha py’aguapýpe. ==Mba’éichapa oñeguahẽ?== Oñeguahẽ Santiago-pe desvío [[Ayolas]] péva Ruta I “Mcal. Francisco Solano López”. ==Mombe’úha== *Geografía Ilustrada del Paraguay, Distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6 *Geografía del Paraguay, Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL ==Ojoajúva oka gotyo== *[http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] *[http://www.dgeec.gov.py// Dirección General de Encuestas, Estadísticas y Censos] *[http://www.abc.com.py ABC Digital "Así es Nuestro País" MISIONES (VIII Departamento)] *[https://web.archive.org/web/20191129132551/http://www.fallingrain.com/world/PA/12/Santiago.html Coordenadas Geográficas e Imágenes Satelitales: Santiago] *[http://www.bvp.org.py/ Asociación Biblioteca Virtual del Paraguay] *[https://web.archive.org/web/20210120155843/http://www.misionesparaguay.com/ Turismo en Misiones] [[Ñemohenda:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Tetãvore Misiónes]] 4b1srg1l1z0ys4giaqot5ydw5c9726t Orkéta 0 4185 138121 136915 2026-07-28T06:46:09Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138121 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Orkéta | nombre-original = Horqueta | foto=|300px | fotoinfo= | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Concepción]] | poblacion = 52.573 | territorio = 2889 | altitud = 127 | ISO = | coor = {{coor dms|23|20|39|S|57|02|37|W}} |}} '''Horqueta''', [[Paraguái]] táva, [[Concepción]] tetã pehẽmegua, oĩva ichugui 50 km ha 428 km Paraguaýgui. Ko táva henahína yvy kandúpe. ==Héra tee== Ko táva réra ou tape juasa oĩva’ekue upépegui hérava tape Horqueta-gui, upépe opytámi opytu’u karréta oho mombyrýva. ==Yvykuaa== Táva oñemohenda yvy kandu, tape juasa riremi. === Ararova=== Arahaku jave ohupyty 40&nbsp;°C peve ha araro’y javékatu og̃uahẽ &minus;2&nbsp;°C. Omombytéva 20&nbsp;°C. Ára okyveha jasypateĩ ha jasyteĩ meve. Ndoky guasúi jasypoteĩ ha jasyporundy peve. Yvytu katu oúva yvate guivo, kuarahy esẽ ha ñemby guivo. ===Demografía=== Horqueta-pe oiko 52.573 tapicha; umíva apytégui 27.093 kuimba’e ha 25.480 katu kuña, he’iháicha Censo 2002-me guare. Tavaitépe oiko 9.946 tapicha ha okaháre katu 42.627. ==Hekoasa== Ñepyrũrãite ko táva ha’eva’ekue peteĩ tupão’i, sa’ary XVIII-pe; oñefundaite 1793. Ha’eva’ekue táva tenondete orekova’ekue tape ojeguata hag̃ua ko Paraguáipe. Tuichakuépe oĩ mokõihápe ko Departamento [[Tetãvore Concepción|Concepción]]. ==Ekonomía== Pépe tuicha oñemba’apo kokuépe; oñeñotỹ mandyju, mba’ysyvo, kumanda, mandi’o, avati ha yvakuéra. Upépe ojajo ka’a, oñemba’apo yvyráre, ojejajo ñandyry taruma’águi, ha oñeha’ỹi’o mandyju. Ojejapyhy chupe “Ka´a He´ẽ táva ramo”. Ambue tembiapo ojejapomeméva ha’ehína tembiapo jegua vakapiguigua ha avei mymba ñemongakuaa. ==Mba’yruguata== Opyta 428 km tavusu Paraguaýgui, ikatu oñeg̃uahẽ Ruta III “Gral. Elizardo Aquino” ha ruta II "Mcal. Estigarribia" ha Coronel Oviedo guive ojeho ruta V “Gral. Bernardino Caballero” rupi. Horqueta guive, peteĩ tape osẽva upe guive rupi, ikatu oñeg̃uahẽ Takuatĩ, San Pedro yvýpe. ==Turismo rehegua== 45 km Concepción-gui, Vallemi rape rupi, opyta Paso Horqueta, ysyry Aquidabán rembe’ýpe oĩhame tenda porã y rembe’ýpe, iporãitemíva ojejapo hag̃ua camping. Puente Paso Horqueta-pegua ojejapo yvyrágui ha tuicha ha ichúko avei. ==Referencias== *Geografía Ilustrada del Paraguay, Distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6 *Geografía del Paraguay, Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL. ==Enlaces externos== *[http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] *[http://www.dgeec.gov.py// Dirección General de Estadísticas, Encuestas y Censos] *[https://web.archive.org/web/20171213191046/http://www.fallingrain.com/world/PA/7/Horqueta.html Coordenadas Geográficas e Imágenes Satelitales: Horqueta] [[Ñemohenda:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Tetãvore Konsepsiõ]] oy978psinmtpxzuq9ebirhhsxujre59 Altos 0 4210 138100 136838 2026-07-27T19:35:04Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138100 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Altos | nombre-original = San Lorenzo de la Cordillera de los Altos | foto = | fotoinfo = | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Kordilléra]] | poblacion = 13.114 | territorio = 92 | ISO = | altitud = 207 | coor = {{coor dms|25|13|60|S|57|15|00|W}} |}} '''Altos''' ha’e distrito oĩva tetãvove [[Kordilléra]], [[Paraguái]] retãme. == Toponimia== [[Image:Perfil de la Iglesia de Altos.jpg|thumb|265px|left|Iglesia de Altos]] Ojehero avei “Altos Yvypytare”, ymave katu oje’e péicha “[[San Lorenzo]] de la Cordillera de los Altos”, kóva oĩ tavakuéra itujavéva tetã [[Paraguái]]pe. Avei ojekuaa “Terraza del País” ramo, tenda yvatépe oĩ rupi. ===Clima=== Ararova tetãvore [[Kordilléra]] pegua ha’e templado ha seco. Arapytu mbyte ha’e 22ºC, hakuve jave arahakúpe ohupity 39ºC ha michĩvévo araro’ýpe, 3ºC. ===Demografía=== Altos oguereko 13.114 ava oikóva pype, ãvagui 6.862 ha’e kuimba’e ha 6.252 ha'e kuña, jaikuaa Dirección General de Estadísticas, Encuestas y Censos rupive. ==Historia== Oñehendu mokõiháicha mba’éichapa heñoiva’ekue. Peteĩva, he’i omoñepyrũ hague Domingo Martínez de Irala, ára 10 jasyporundy ary 1538 jave ha mokõiha, Fray Luis de Bolaños ary 1580 jave, ha’erõguare peteĩha reducción guaranítica Río de la Plata ha [[Paraguái]]pe. Ary 1879 ha 1980 oguahẽ ñepyrũva’ekue umi colonos alemanes Altos-pe. Ary 1882 rupi, oñepyrũ oñembo’e Alemania ñe’ẽ peteĩ ógape. Ára 9 jasyporundy ary 1893 jave oñemoñepyrũ pe club Alemán Patria (Deutscher Schiess- und Sport- Verein), pe hóga oĩ Plaza de los Héroes ypýpe. Ary 1896 oguahẽvo oñepyrũ omba’apo pe Escuela Alemana Patria (Deutsche Schule) hogateépe, kóva oĩ pe tupão kupe gotyo. Ary 1926 jave ojuaju pe Escuela Alemana Patria ha Cementerio Alemán, motenondehára Alemán Patria poguýpe. [[Image:Atrio de la Iglesia.jpg|thumb|300px|Atrio de la Iglesia de Altos]] Ary 1945 jave, Estado [[Paraguái]]gua oipe’apaite opa mba’e oguerekóva ko’ã [[Alemania]]-gua ha avei mba’apo mbo’ehápegua. Ary 1952 jave mburuvicha karai Dr. Federico Chávez oho Altos-pe, ko jeho ouporã karaikuéra Otto Spindler, Federico Zichner, Hans Mehrwaldt ha Bernhard Grimm, ojerure haguã oñeme’ẽmbajey haguã chupekuéra opamba’e ojeipe’ava’ekue tendaguágui, ha tendota ome’ẽukapa chupekuára hembijerure. Jasykõi ary 1953 jave, ko sociedad alemana oñepyrũjey omba’apo. Motenondehárakuéra ko club Alemán Patria hetave ára omba’apóva réra ha’e: *Robert Günther, 26 ary. *Harald Spindler, 26 ary. *Berhard Grimm, 21 ary. *Otto Spindler, 17 ary. Namombyrýi táva Altos-gui, ysyry Aguaí rembe’ýpe, oiko peteĩ mba’e ivaíva ha’éva mba’yruveve ho’a hague, omanohápe [[Mariscal_Jos%C3%A9_F%C3%A9lix_Estigarribia|Mariscal José Félix Estigarribia]]. Ko’ápe okañyva’ekue Joseph Mengele, ha’éva peteĩ científico médico nazi, ojapova’ekue experimento umi campos de concentración nazis-pe mitã, kuña ha ambuére. Mengele ha hembireko Martha ouva’ekue táva Altos-pe ary 1959 jave, pe gobierno Alemania Occidental pegua oikuaa rire moõitépa oĩ hóga táva [[Buenos Aires]], [[Argentina]] pegua ha oguahãvo chupe peteĩ kuatia he'ihápe ohotaha ka’irãime. Hembireko ndovy’ái heta rire oheja chupe. Ary 1960 jave, okyhyjeterei oikuaa rire pe cazador de nazis ohapykuererekaha chupe ha avei ho’a rire Adolf Eichmann, Mengele oheja táva Altos ha oho Hohenau-pe, ñemby gotyo tetã Paraguáipe. == Economía== Avakuéra Altos pegua omba’epoveha ha’e pe pohã ñana reheguápe ha café. Avei, oĩ artesanía yvyravevyiguigua, oñeñoty sandia, ka’avo hi’upýva, mymba ñangareko vaka rehegua, embutidokuéra ha ambue mba’épe. == Turismo== Pe tupão ha’e reducciones jesuíticas-rõ guare [[San_Lorenzo|San Lorenzo]] Mártir rérape ojejapova’ekue. Plaza de los Héroes oĩ táva mbytetépe. Oikéva ko távape ombovy’a, pe [[kordilléra]] jejupi ha ojekuaahápe Yno'õ Ypakarai ha ka’aguy guasu ijerére oĩva. Jeguatarã “La Ruta Tukangua” Municipalidad omoĩva, héra péicha hetaiterei oĩ rupi tukã ko tendápe. Ko jeguataha iporãiteri pe recursos naturales oguerekóva rupi. Artesanía rehegua imbaretevéva ha’e pe talla yvyra hérava timbógui ojejapóva, mymbakuéra ra’anga, umi mombe’ugua’u pegua ha tova rehegua (máscaras), oguerekóva sa’y opaichagua. Ko’ã máscara herakuã mombyry pe “kamba ra’anga” rupi, mulato joguaha, San Pedro ha San Pablo ára jave, ára 28 ha 29 jasypokõi jave, ko fiesta ojejapo tekoha Itaguasúpe, opytáva 2 km táva Altos-gui. Ha’e peteĩ fiesta coloniarõ guare, ojehechaukahápe mba’éichapa oñorairõva’ekue umi kamba ha guaikurukuéra. Oĩ ñembosarái opaichagua ha avei tembi’u Paraguái rehegua. [[Image:Plaza en Altos.jpg|330px|thumb|Plaza en Altos]] Pe ysyry Saldívar, oĩva pe reserva natural ryepýpe oguereko 4 ha rupi, ha oĩ 800 m távagui. Pe finca El Gaucho oguereko 4 ha yvyryty guasu oĩháme, ha tembipuru opaichagua ha iporãva coloniarõ guare. Avei oĩ kavaju ári jeiko, jeguata ñu rehe ha kyhakuéra oĩva pe jahuha (piscina) rembe’ýre. Pe hotel campestre La Grappa oguereko pe tekoha iporãva yvyty rehegua, pyharekue katu oĩ peñas de folklóre peguáva, Paraguaigua ha pytagua mba’éva. Pe Bar de Terere ha’e peteĩ tenda omopeipirũva maymávape oguahẽ ha oikuaa haguã ko mba’e herakuã guasúva rehegua [[Paraguái]] mba’etéva, ha’éva “terere”. Ko’ápe, umi tapicha oikuaáva ko mba’e rehegua ohechaukáta ndéve mba’eichagua ka’ápa reipuruva’erã, pohã ñana, tembipuru, tenda oĩháme artesanía ha opaichagua jepurupyrã. Opyta pe tape ombojoajúva San Bernardino ha Altos ykére. == Personajes ilustres== Altos ha’e [[Luis_Alberto_del_Parana|Luis Alberto del Paraná]] heñói hague, ha’éva karai ojeikuaa mombyrýva, hógakue oĩ gueteri ko távape. Ohova’ekua música paraguaya ndive Europa tuichakue jave, oñeme’ẽ hasguépe chupe techaramo ha momba’eguasu hembiapokue rehe. [[Image:Altos, Municipalidad.jpg|left|thumb|340px|Municipalidad de Altos]] == Cómo llegar == Oñeguahẽ heta tape rupi, pe ojepuruvéva ha’e (Paraguay guive) ruta II; km 39 peve, pépe oĩ jepia ohóva táva San Bernardino-pe, ko távagui osẽ ambue tape ohóva táva Altos peve. Kuarahy resẽ Altos-gui oĩ táva [[Atyra]] ha yvate gotyo táva Loma Grande. Ko’ã distrito ojáva táva Altos rehe: Atyra, [[Loma_Grande|Loma Grande]], [[Nueva_Colombia|Nueva Colombia]] ha San Bernardino. == Referencias == *Geografía Ilustrada del [[Paraguay]], distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6. *Geografía del [[Paraguay]], Primera Edición. 1999. Editorial Hispana Paraguay SRL. == Enlaces externos == *[http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] *[http://www.dgeec.gov.py// Dirección General de Encuestas, Estadísticas y Censos] *[https://web.archive.org/web/20080723201116/http://www.correoparaguayo.gov.py/codigos_regionales.htm Correo Nacional Paraguayo] *[http://www.bvp.org.py Asociación Biblioteca Virtual del Paraguay] *[https://web.archive.org/web/20160304113852/http://www.fallingrain.com/world/PA/8/Altos.html Coordenadas Geográficas e Imágenes Satelitales: ''Altos''] [[Ñemohenda: Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Cordillera]] 4sqw2qypx1b7889yk34qlgmtsqy6s35 Alberdi 0 4216 138099 136935 2026-07-27T19:26:05Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138099 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Alberdi | nombre-original = Alberdi | foto = | fotoinfo = Pilar tupão guasu | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Ñe'ẽmbuku|Ñeꞌẽmbuku]] | poblacion = 7 588 | territorio = 1 130 | ISO = 3166-2 | altitud = 44 | coor = {{coor dms|26|10|00|S|58|08|60|W}} |}} '''Alberdi''' táva [[Ñe'ẽmbuku|ñeꞌẽmbuku]]<nowiki/>gua, opytáva 134 km [[Paraguaý]]<nowiki/>gui, haꞌéva táva omyakãva tetã [[Paraguái]] [[río Paraguay|Ysyry Paraguay]] rembeꞌýpe, táva [[Arahentína|arhentina]]<nowiki/>gua Formosa renondépe. == Héra == [[Ta'ãnga:Juan Bautista Alberdi-restored.jpg|thumb|280px|left|Juan Bautista Alberdi.]] Kóicha oñembohéra oñemombaꞌeguasúvo upe karai haihára arhentinagua Juan Bautista Alberdi, oñeꞌẽporã vaꞌekue Tetã [[Paraguái]] rérape upe ñorairõ Guerra contra la Triple Alianza-ramo. == Ararova == Heta haguére koꞌárupi ''estero'', ha ysyrykuéra arapytu koꞌárupi hoꞌysã ha heꞌõ porã. Hakukue koꞌárupi 22&nbsp;°C rupi; hakuve jave ohupyty 37&nbsp;°C ha 40&nbsp;°C jasykuéra arahakupegua. Roꞌyvérõ katu oguejy 5&nbsp;°C ha 2&nbsp;°C. Jasykuéra okyveha katu haꞌe jasyteĩ, jasyapy, jasyrundy ha avei jasypa; umi saꞌive okyha katu haꞌe jasypo ha avei jasypoapy. == Avaitakue == Táva Alberdi-pe oikove 7.588 tapicha, koꞌãvagui 3.920 haꞌe kuimbaꞌe ha 3.698 haꞌe kuña, heꞌiháicha Dirección General de Estadística, Encuestas y Censos. == Yvyrapekuaa == Yvy koꞌárupi ikarape ha ojojaguasu, ha opytahaguére ysyrykuéra rembeꞌýpe heta jajuhu esterokuéra tuicháva. Jajuhu yvyty ijyvatéva. Tapichakuéra koꞌárupigua hetave jevy ohupytypa ichupekuéra y upe ysyry Paraguay osẽmba jave apégui oky heta rire, upévare ojeꞌe ichupe “''Heroica Venecia Paraguaya''”, kóva rupi avei heta tapichakuéra ohopa ko tendágui. == Hekovekue ñemombeꞌu == Héra ymave guare haꞌe Villa Franca Nueva, oñemo ambue vaꞌekue tendota ramo karai [[Emiliano González Navero]], upe haihára katupyry Juan B. Alberdi rérape. == Vyꞌarã == [[Ta'ãnga:Río Paraná Paso de la Patria 3.jpg|thumb|300px|right|[[Ysyry Parana]] jehecha.]] Umi ''estero'' Ypoa rehegua, oguereko heta hechapyrã porã. Kaꞌaguykuéra henyhẽ yvyra ha mymbakuéra porã. Karuguaha rupi heta guyrakuéra oñembovyꞌa. Ko táva iporã ojeju haguã pira ñeguenohẽ ha avei ojeꞌyta haguã mbaꞌyrukuérape. Avei jajuhúta tendakuéra oñembosakoꞌíva ''turismo rural''rã. Opytahaguére ko táva opytáva upe [[tetãmini Formosa]] rovái, avei ikatu jaju ñemuharã ko tendárupi. == Virureko == Tapichakuéra ombaꞌapoveha haꞌe vakakuéra ñemuñáme; avei, ñemitỹ ha ñemuhakuéra jajuhu avei saꞌiveramo jepe, yvy nomeꞌẽtereírigui umivarã. == Manduꞌapy == * Geografía Ilustrada del [[Paraguay]], Distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6 * Geografía del [[Paraguay]], Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL. == Joajuha okapeguándi == * [http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] * [http://www.dgeec.gov.py// Dirección General de Encuestas, Estadísticas y Censos] * [http://www.bvp.org.py Asociación Biblioteca Virtual del Paraguay] * [https://web.archive.org/web/20170720053615/http://www.fallingrain.com/world/PA/13/Alberdi.html Coordenadas Geográficas e Imágenes Satelitales: Alberdi] [[Ñemohenda:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Tetãvore Ñe'ẽmbuku]] sq6ber9gfh2hyhp8a16l89gdfwn7g8m Santa Rita 0 4218 138129 136962 2026-07-28T09:21:48Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138129 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Santa Rita | nombre-original = Puerto Santa Rita | foto | fotoinfo = Tupão Santa Rita | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Alto Parana]] | poblacion = 19.511 | territorio = | ISO = | altitud = 194 | coor = {{coor dms|25|59|00|S|54|57|00|W|}} |}} '''Santa Rita''' ha’e umi táva [[Alto Parana]], [[Paraguái]] apytépe peteĩva umioñakãrapu’ãvéva. Ofunda kuri umi ouva tetã ambue [[Brasil]]gui, avei ha’e tenda oñeñotỹ hetavehápe tetã [[Paraguái]]pe soja; opyta [[Mercosur]] mbytépe, 340 [[km]] este gotyo [[Paraguaýgui]], 70 [[km]] [[Tres Fronteras]] ([[Argentina]], [[Brasil]] ha [[Paraguái]])-gui. === Arapytu === Arapytu mbyte ko’ápe 21&nbsp;°C rupi; hakuvérõ ohupyty 38&nbsp;°C ha ro’yvérõ oguejy 0&nbsp;°C peve. Oky hetaveh Paraguáipe ha’e ko [[Alto Parana]] rupi. === Demografía === Umi 19.511 tapichakuéra oikovéva apyte 9.984 kuimba’e ha 9.527 kuña, he’i [[Dirección General de Estadística, Encuestas y Censos]]. == Hembiasakue == Ofunda ary [[1973]]-pe karai [[Osvino Schneider]]. Oiko ichugui tetãvore’i upe 4 jasypakõ ary 1989-pe Ley 58/90 rupi omohenda ojapóva Congreso ha omohenda Poder Ejecutivo upe 16 jasyapy [[1990]] arýpe. == Economía == [[Ta'ãnga:Soja en Paraguay 02.jpg|thumb|300px|Soja ty]] Santa Rita oñemohenda upe mokõiha jehechaukarã tetã [[Paraguáipe]], hérava “[[Expo Santa Rita]]”, ohohápe cien mil tapichakuéra. [[Kokue]] ha [[vaka]] ñemoña ha’e tembiapokuéra oñemba’apoveha ko tendárupi. Vakakuéra rehegua jajuhu mymbakuéra iporãmbajepéva. Ko táva ojeikuaa avei Capital del Progreso en Paraguay ramo. Kogakuéra hetavéva ha’e [[soja]], [[avati]], [[canola]], [[girasol]] ha ambuekuéra. Avei heta jajuhu fabricakuéra ha avei ñemuha rendakuéra. Ko tendárupi avei heta oñemba’apo kure ha ryguasukuéra rehe, upévare ojehepyme’ẽ porã kure ro’o, ryguasukuéra ha avei umi kogakuéra ha’ỹiva. Santa Rita tuicha oñakãrapu’ã ko’agãvérupi, upévare oñemohenda ko távape heta ha tuicha tuicháva banco ha financiera-kuéra ha opaichagua oñemúva virúre; avei hotel-kuéra, tasy’oróga, mbo’ehao, ñemuhakuéra ha avei fabrica-kuéra. == Turismo == Expo Santa Rita, mokõha tuichavéva ojejapóva tetã [[Paraguái]]pe. Hetaitetrei tapichakuéra oúva ohecha ko techapyrã. Upépe ikatu jahecha ijapopyre ko’árupi ha’éva kogakuéra, mymbakuéra rehegua ha avei fabrica-kuéra rembiapokue. Ko mba’e jehechaukarã ohupytyséva avei ha’e umi Paraguaikuéra mba’ekuáa rehegua jehechauka ha avei ojekuaa ha oñemomba’eguasuhaguã. Ikatu avei jahecha heta mba’e ikatúva jajapo turismo naturaleza rehegua ko’árupi. Jajuhúta upe [[río Monday]] rembe’ýpe jajapo haguã camping ha ja’ytahaguã, avei jajuhúta ko’ápe heta hotekuéra oñangareko porãva mbohupakuéra rehe. Avei ko’árupi ikatu jajapo [[turismo rural]]. Santa Rita oñakãrapu’ã kuri mbovymi arýpe, tapichakuéra ko’árupigua oiko porã ha ha’e voi táva hekove pyahuporãva. === Mba’éicha ñaguahẽ === [[Paraguay]] guive ikatu jaju táva Santa Rita-pe Ruta II “[[Mcal. José Félix Estigarribia]]” rupi jaha upe rire Ruta VII “[[Dr. José Gaspar Rodríguez de Francia]]” ha Ruta VI “[[Dr. Juan León Mallorquín]]” rupi, 40 [[km]] sur gotyo. [[Ciudad del Este]] guive, ñaguahẽ Ruta VII rupi, "km 30" peve, ha uperire jaju Ruta VI, [[Encarnación]] rape rupi, 40 kilómetro. == Referencias == * Geografía Ilustrada del Paraguay, Distribuidora Arami SRL; [[2007]]. ISBN 99925-68-04-6 * Geografía del Paraguay, Primera Edición [[1999]], Editorial Hispana Paraguay SRL == Enlaces externos == * [http://www.abc.com.py/paraguay/Xaltoparana.htm/ Así es nuestro país] * [http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] * [https://web.archive.org/web/20080521165208/http://www.fallingrain.com/world/PA/1/Santa_Rita.html Coord.] [[Ñemohenda:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Tetãvore Alto Parana]] pgzi4e2pwbd5n6owcn6rdafeslsos20 Arroyos y Esteros 0 4244 138103 136834 2026-07-27T20:30:54Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138103 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Arroyos y ESteros | nombre-original =Arroyos y Esteros | foto = | fotoinfo = | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Cordillera]] | poblacion = 22.722 | territorio = | ISO = | altitud = 70 | coor = {{coor dms|25|03|03|S|57|05|32|W}} |}} '''Arroyos y Esteros''' táva [[Paraguái]]gua. [[Kordillera]] departamento-gua, oñefundava’ekue 1767; opyta 67 km [[Paraguay]]gui. [[Ta'ãnga:Cartel en Arroyos y Esteros.jpg|265px|thumb|left|Arroyos y Esteros]] == Héra tee == Héra he’ipaitéma voi mba’éichapa pe táva, kóva rehe ojerere rupi ñu ha ysyrykuéra. Avei oñemboherava’ekue Tovatĩ Túva, téra oúva peteĩ ysyry guasu upe jereguágui. Ifundahare, Mburuvicha Pedro de Melo de Portugal ombohérava’ekue chupe “Capilla Duarte”; Carlos Antonio López, 1849-pe, ombohéra chupe “Arroyos y Esteros” ramo. == Árarova == Yvyturusu departamento-pe ningo ndahaku ha naho’ysãitéi. Hakukue oñemombyte ramo ohupyty 22&nbsp;°C rupi; arahaku aja hakuvéramo ohupyty 39&nbsp;°C ha araro’ysã aja katu ho’ysã 3&nbsp;°Cpeve. [[Ta'ãnga:Iglesia de Arroyos y Esteros.jpg|thumb|300px|Tupao Arroyos y Esteros -gua]] == Yvy rehegua == Arroyos y Esteros rehe ojere ysyry tuichaicháva, Pirivevúi ha Manduvirá; ko’ãva ohykuavo y, heta ñu ha ysyry michĩvéva ho’a mboyve ysyry [[Paraguái]]pe. [[Ta'ãnga:Casonas en Arroyos y Esteros.jpg|left|300px|thumb|Casonas]] Omombe’uháicha mombe’upy, Ysyry Manduvirá rembe’ýpe, Puerto Tovatĩ Túvape, ojejuhuva’ekue Tupãsy ra’anga, peteĩ opyta táva [[Ka'akupe|Ka’akupépe]] ha ambue katu Tovatĩme. Arroyos y Esteros hetaitemi ika’avo; ko’ã mba’e porãite oreko hi y heta rupi. == Demografía == Arroyos y Esteros oreko 22.722 ava oikóva pype; umíva apytépe, 12.052 ha'e kuimba’e ha 10.670 katu kuña, he’iháicha Dirección General de Estadísticas, Encuestas y Censos. == Economía == Arroyos y Esteros ojekuaa “Cuna Mundial del Azúcar Orgánica" ramo, ha’e rupi táva hetave takuare’ẽ oñotỹva [[Paraguái]]pe; takuare’ẽgui avei ojejapo eíra ha guari. Ambue ñemitỹngue onohẽva avei umi tapicha hína anana, pakova ha heta mba’e. Mymba ñemongakuaa avei ome’ẽ tembiapo ha viru upépe. == Turismo rehegua == * Ñembosaráiha guasu Carlos Franco, (oraháva golf ra’ãha) ha’e tenda iporãvéva Paraguáipe oñeha’arã hag̃ua Golf, Polo, ha avei ambue ñembosarái; ko ñembosaráiha ohechauka ko’ág̃a ko táva rova. * Ypekua peteĩ tenda ojeho hag̃ua ojepytu’u, ikatuhápe ojejapo turismo estancia-ha rupi, ojeiko kavaju ári, ojejupi ygápe ha ojeikuaa mba’éichapa ojeiko ka’aguýre. Arroyos y Esteros-pe avei oijekuaa "La Esmeralda de las Cordilleras" ramo, upépe hovyũgui ka’avo ha ñemitỹnguéra. [[Ta'ãnga:Municipalidad de Arroyos y Esteros.jpg|300px|thumb|left|Jovái Municipalidadgua Arroyos y Esteros -gua]] '''Ysyry michĩvéva hi’ag̃uíva pe távagui hína ko’ãva:''' * Yhaguy * Yũ * Kapiata * Hondo * Tovatĩry '''Ysyry guasu ojeréva hese: ''' * Manduvirã térã Salado * Pirivevúi '''Yvyty katu ko’ãva:''' * Mainumby * Ypekua * Olivares * Lomas de Acevedo * Cordillera de los Altos == Hekoasa == [[Ta'ãnga:Entrada a la Plaza en Arroyos y Esteros.jpg|thumb|265px|Entrada a una plaza]] Ndojekuaái rupi araka’épe oñefunda táva Arroyos y Esteros, ojajapyhy ára ojeguerojera haguéramo [[Fidel Maíz|Pa’i Fidel Maíz]] heñói ha omano hague ára, ha’éva 9 jasypo. Omombe’u umi tavayguakuéra yma ohóramo guahre karai Paraguay Rendota, Carlos Antonio López ohechamívo Pa’i Maíz-pe he’i hague chupe: "ag̃uahẽ hag̃ua... ahasa ajúvo, “ríos”, “arroyos” ha “esteros", ha pégui ou pe héra. == Tapicha ojekuavéva upepegua == Pa’i Fidel Maiz, avare, pa’i omba’apova’ekue Triple Alianza aja, ha’e Arroyos y Esteros-gua. == Mba’yruguata == Oñeg̃uahẽ ko távape Ruta III “Gral. Elizardo Aquino” rupi. [[Ta'ãnga:Antigua casona en Arroyos y Esteros.jpg|300px|thumb|left|Óga tuja Arroyos y Esteros távape]] == Referencias == * Geografía Ilustrada del [[Paraguay]], Distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6 * Geografía del [[Paraguay]], Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL == Enlaces externos == * [http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] * [http://www.dgeec.gov.py// Dirección General de Encuestas, Estadísticas y Censos] * [https://web.archive.org/web/20180804192653/http://carlosfrancogolf.com/ Sitio de Carlos Franco Country And Golf Club] * [https://web.archive.org/web/20080723201116/http://www.correoparaguayo.gov.py/codigos_regionales.htm Correo Nacional Paraguayo] * [https://web.archive.org/web/20160304131944/http://www.fallingrain.com/world/PA/8/Arroyos_y_Esteros.html Coordenadas Geográficas e Imágenes Satelitales: Arroyos y Esteros]] [[Ñemohenda:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Cordillera]] pgy4zwkrt58mvd0uj5y2b26yvtjz8dn Chína Tetarã Retã 0 4786 138105 137972 2026-07-27T22:16:44Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138105 wikitext text/x-wiki {{Infobox_País | nombre_oficial = 中華人民共和國<br />中华人民共和国<br />''Zhōnghuá Rénmín Gònghéguó''<br />China Tekoha Tetã | nombre_común = China Tekoha Tetã | de = de la | imagen_bandera = Flag of the People's Republic of China.svg | imagen_escudo = 中華人民共和國國徽.svg | imagen_escudo_tamaño = 120px | símbolos = | imagen_mapa = China in its region (claimed hatched).svg | imagen_mapa_tamaño = 290px | himno_nacional = [[La Marcha de los Voluntarios|Yìyǒngjūn Jìnxíngqú]]'' (''La Marcha de los Voluntarios'') | capital = [[Pekĩ]] | capital_población = 17.430.000 ([[2008]]) | capital_coor_fmt = | capital_coor = 36_55_N_116_23_E_ 36°55′ N 116°23′ E | ciudad_principal = [[Changái]] | idiomas_oficiales = [[Chinañe'ẽ]] | gobierno = [[Tavakuairetã]] [[Ñemoirũrape|socialista]] [[Aty ojokuaikuaáva peteĩnte|peteĩ atýre]] | dirigentes_títulos = [[Presidente de la República Popular China|Presidente]]<br /> [[Primer Ministro del Consejo de Estado de la República Popular China|Primer Ministro]] | dirigentes_nombres = [[Xi Jinping]]<br /> [[Li Qiang]] | fundación = [[Independencia]] | fundación_hitos = <br />&nbsp;• Declarada | fundación_fechas = Establecimiento de la<br />República Popular<br /> [[1 jasypa]] [[1949]]gua | superficie = 9.640.821/9.672.018(km^2) | superficie_puesto = 4 | superficie_agua = 2,82%<sup>[2]</sup> | fronteras = 22,117 [[kilómetro|km]] | costas = 14.500 km | población = 1.339.724.852 ([[2010]] est.) | población_puesto = 1 | población_densidad = 140 | PIB_nominal = US$ 4.421.619 millones | PIB_nominal_año = 2008 | PIB_nominal_puesto = 4 | PIB_nominal_per_cápita = US$ 3.189 (2008) | PIB = US$ 9.984.062 millones<sup>[2]</sup> | PIB_año = 2006 | PIB_puesto = 2 | PIB_per_cápita = US$ 7.598 (2006) ([[Lista de países por PIB (PPA) per cápita|88º]])<sup>2</sup> | IDH = 0,777 | IDH_año = 2007 | IDH_puesto = 81 | IDH_categoría = <font color="#ffcc00">Medio</font> | moneda = [[Renminbi]]<sup>[2]</sup> (元, <code>[[ISO 4217|CNY]]</code>) | gentilicio = Chino, -na | horario = [[Tiempo Coordinado Universal|UTC]] +8 | horario_verano = | cctld = .cn<sup>[2]</sup> | código_telefónico = +86<sup>[2]</sup> | prefijo_radiofónico = 3HA-3UZ | código_ISO = 156 / CHN / CN | miembro_de = [[ONU]], [[APEC]] | notas = }} {{otros usos|Taiuã|tavakuairetã|pe tetarã retã}} '''Chína Tetarã Retã''' ([[chinañe'ẽ]]me: 中华人民共和国 ha oje'eháicha: ''Zhōnghuá Rénmín Gònghéguó''), térã hérante '''Chína''' ([[chinañe'ẽ]]me: 中国 ha oje'eháicha: ''Zhōngguó''), ha'e niko [[tetã|tetã hekosãsóva]] ojejuhúva [[Kuarahyresẽ Asia|Ásia kuarahyresẽ pehẽnguéme]]. Ko tetã hína upe [[Tetãnguéra rysýi ava hetakuére|hetavéva tetãygua]] orekóva, oiko amo 1.400 sua tapicha ko tetã yvýpe.<ref>{{cita noticia |título=China supera a EE.UU. y ya es primera economía mundial |url=http://www.eleconomista.es/internacional/noticias/6142651/10/14/China-pasa-a-ser-la-primera-potencia-mundial-mientras-Espana-sigue-desinflandose.html#Kku8uTOQfHuk9xbf |editorial=El Economista |fecha=8 de octubre de 2014 |fechaacceso=9 de octubre de 2014}}</ref><ref>{{cita noticia |nombre=Pablo|apellidos=Pardo |título=EL FMI declara a China la mayor economía del mundo |url=http://www.elmundo.es/economia/2014/10/08/54354d27268e3ee9448b4581.html |editorial=El Mundo |fecha=8 de octubre de 2014 |fechaacceso=9 de octubre de 2014}}</ref> Chína Tetarã Retã rekuái [[Aty ojokuaikuaáva peteĩnte|peteĩ atýre]] mante iñesãmbyhymbyre, ku aty héra [[Chína aty ojokuaikuaáva amoño'ỹtekuarekópe|''Partido Comunista'']] ha hetã rekuái oĩ itavusúpe, táva [[Pekĩ]]. Ijyvy oñemohenda upéicha: [[Chína retãvorenguéra|mokõipa mokõi tetãvore]], [[Chína retãvore hekosãsovakuéra|po tetãvore hekosãsóva]], irundy táva tetã rekuái oisãmbyhýva —Pekĩ, [[Tianjin]], [[Changái]] ha [[Chongqing]]— ha [[tetãvore iñesãmbyhy ikoéva|mokõi tetãvore iñesãmbyhy ikoéva]] —[[Hong Kong]] ha [[Macao]]—.<ref name="Ref_a">{{Cita web |url=http://en.wikisource.org/wiki/Sino-British_Joint_Declaration |título=Sino-British Joint Declaration |año=1984 |obra=Wikisource |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés}}</ref> Upéicha avei, ojerure [[tetãvore Taiuã (Chína Tetarã Retã)|tetãvore Taiuã]] rehe, he'ígui oĩ va'erã ipoguýpe, oĩva katu [[Taiuã|Tavakuairetã Chína]] ipoguýpe.<ref>{{Cita web |url=http://history.cultural-china.com/en/34History7320.html |título=Chinese Civil War |obra=Cultural-China.com |cita=To this day, since no armistice or peace treaty has ever been signed, there is controversy as to whether the Civil War has legally ended. |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20130912132339/http://history.cultural-china.com/en/34History7320.html |fechaarchivo=12 de septiembre de 2013 }}</ref> Oiko aja upe [[Ñorairõ Ro'y]], [[Tetã peteĩ reko Soviétiko|URSS]] ha [[Tetãvore Joapykuéra]] oñorairõvo, oñemboheroite ko tetã «'''China Tetarã'''» oje'e hag̃ua Chína Tetarã Retã ha «''China Nacionalista''» oje'e hag̃ua [[Taiuã|Tavakuairetã Chína]]. Ojeipuru avei herarã ambuéva '''Chína yvyrusugua''', '''''China comunista''''' ha '''Chína pytã''' oje'e hag̃ua Chína Tetarã Retã. Ijyvy apekue niko 9&nbsp;596&nbsp;960 km²,<ref name="superficie">{{Cita web |url=http://www.oratlas.com/libro-mundial/china/geografia |título=China - Geografía - Libro Mundial de Hechos |autor=CIA |fechaacceso=28 de febrero de 2017}}</ref> upéicha Chína niko pe tetã tuichavéva mbohapyha, [[Rrúsia]] ha [[Kanatã]] ituichavénte. Ko tetã ijerére ojejuhu parundy tetã ambuéva, yvate gotyo [[Rrúsia]] ha [[Mongólia]] ojejuhu; yvate kuarahyreike niko [[Kasahitã]] ha [[Kirigitã]]; kuarahyreike gotyo oĩ [[Tajikitã]] ha [[Ahyganitã]]; tetã [[Pakistán]], [[Índia]] ha [[Nepal]] ñemby kuarahyreike gotyo ojejuhu; ñemby gotyo oĩ [[Vutã]], [[Miama]], [[para Sa'yju]], [[Yvate Koréa]] ha [[Laos]]; ñemby kuarahyresẽ ngotyo ojejuhu [[para Ñemby Chína]]; kuarahyresẽ niko [[para Kuarahyresẽ Chína]] ha yvate kuarahyresẽ ngotyo tetã [[Yvate Koréa]] ojejuhu. Chína yvy apekue ituicha ha ijysaja opaichagua, ijyvy niko oñemuasãigui tave'ỹ [[Góvi]] ha [[Taklamakán]] guive, yvate gotyo ojejuhúva, umi ka'aguy guasu peve, ñemby gotyo ojejuhúva. Yvytyrysýi [[Himaláia]], [[yvytyrysýi Karakórum|Karakórum]], [[yvytyrysýi Pamir|Pamir]] ha [[Tian Shan]] oĩ ko tetã ha [[Ñemby Asia|Ñemby]]-[[Mbyte Ásia]] mbytépe. [[Ysyry Yangtze]] ha [[ysyry Sa'yju]], [[Ysyrykuéra rysýi pukukuére|umi ipukuvéva mbohapyha ha poteĩha]] Yvýpe, [[Tívete]] guive oisyrýva. Chína y rembe'y pukukue niko 14&nbsp;500 km omohembe'ýva [[paraguasu Py'aguapy]] rehe,<ref name="superficie" /> upépe ojejuhu [[para Sa'yju]], [[para Bohai]], ha umi mokõi yguasu [[para Kuarahyresẽ Chína|Kuarahyresẽ Chína]] ha [[para Ñemby Chína|Ñemby Chína]]. [[Chína rembiasakue]], tavarandu ha avano'õ, umíva ymaguareve apytépe niko oĩva ha oñepyrũ [[ysyry Sa'yju|ysyry Sa'yju rembe'ýpe]]. Su ary ha su ary aja, mburuvicha guasu ñemoñare oisãmbyhy Chína avano'õre, umi mburuvicha guasu ñemoñare hérava ''dinastía'' térã [[ñemoñanga|ñemoñanga ojokuáiva]]. Ñemoñanga peteĩha oisãmbyhy rae Chínare niko [[ñemoñanga Xia]] amo 2000&nbsp;Kirito&nbsp;mboyve. Ary 221&nbsp;Kirito&nbsp;mboyve guive, pe [[ñemoñanga Qin]] omoĩvo ipoguýpe heta tetã ambuéva ha ojapo [[Chína mburuvi]], ko tetã apekue oñembotuicha, oñemopehẽ ha ojoaju jey jey. [[Tavakuairetã Chína (1912-1949)|Tavakuairetã Chína]] omosẽ [[ñemoñanga Qing]], mburuvicha guasu ñemoñare pahague, ary 1911-me ha oisãmbyhy Chínare 1949 peve. [[Hapõ mburuvi]] oñehundi [[Ñorairõ Guasu Mokõiha|Ñorairõ Guasu Mokõihápe]] ha omosẽ rire iñorairõhára aty Chínagui, upe [[aty ojokuaikuaáva]] ohekáva [[amoño'ỹtekuareko]] (''partido comunista'') oñemoĩ [[Chína retãygua ñorairõ]]re ha ojapo ko Chína Tetarã Retã táva Pekĩme ára 1 jasypa 1949-pe. Aty ojokuaikuaáva [[Kuomintang]], oisãmbyhy akue Tavakuairetã Chínare, ova akue arã [[Taipéi]] távape, ha upe guive oisãmbyhýnte [[Taiuã]]re ha ypa'ũnguéra ambuéva Taiuã jerére. Oiko guive viru remimono'õ myatyrõ 1978-pe, Chína niko pe tetã ipirapire ñemono'õ oñemboheta pya'evéva, upéicha hína ko'ãga Chína niko tetã oñemuvéva ha ojoguavéva mba'ekuéra tetã ambuévagui.<ref name="ChinaBiggestTrader">{{Cita web |url=http://www.telegraph.co.uk/finance/economics/9860518/China-trade-now-bigger-than-US.html |título=China trade now bigger than US |obra=Daily Telegraph |fecha=10 de febrero de 2013 |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés|apellidos= White |nombre= Garry}}</ref> Chína ipu'akaite orekógui ñorairõhára aty mbarete, oĩva umi mbaretevéva apytépe ha hetavéva ohepyme'ẽ omomba'apo hag̃ua iñorairõhára aty.<ref name="ChineseNukes">{{Cita web |url=http://www.defense.gov/pubs/2013_China_Report_FINAL.pdf |título=Military and Security Developments Involving the People’s Republic of China 2013 |editorial=US Secretary of Defense |formato=PDF |año=2013 |fechaacceso=22 de agosto de 2013 |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20130807190931/http://www.defense.gov/pubs/2013_China_Report_FINAL.pdf |fechaarchivo=7 de agosto de 2013 }}</ref> Ko tetã oike [[ONU]] atýpe ary 1971-me, oike avei heta aty mba'eguasúva, [[BRICS]] ha [[G20]] techapyrãme. Ojehechakuaa Chína ipu'akaiteha ha oñemomba'eheta pya'iteha.<ref>{{Cita web |url=http://www.bbc.co.uk/blogs/worldtonight/2012/03/china_a_military_giant_in_the.html |título=China: a military giant in the making? |obra=BBC.co.uk |fecha=9 de marzo de 2012 |idioma=inglés |fechaacceso=14 de enero de 2014|apellidos= Lustig |nombre= Robin}}</ref>{{harvnp|Bergsten|Gill|Lardy|Mitchell|2006|p= 224|sp=sí}}<ref name="ChinaFuture">{{Cita web |url=http://www.bbc.co.uk/news/magazine-19995218 |título=A Point Of View: What kind of superpower could China be? |obra=BBC.co.uk |fecha=19 de octubre de 2012 |idioma=inglés |fechaacceso=14 de enero de 2014|apellidos= Jacques |nombre= Martin}}</ref> == Héra ypy == Ko ñe'ẽngue «Chína» ou [[peysiañe'ẽ|peysiañe'ẽgui]] ''Cin'' (چین), ha upe niko [[sánskrito]] ñe'ẽgui ''Cīna'' (चीन).<ref name="AmHer">{{Cita web |url= http://dictionary.reference.com/browse/China?qsrc=2888 |título= China |editor= Houghton-Mifflin |fecha=2000 |obra= The American Heritage Dictionary of the English Language |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés}}</ref> Ojehecha ko ñe'ẽngue ojeipuru rae ary 1516-pe, upe kuatiañe'ẽ ohai [[Duarte Barbosa]], karai [[Poytuga]] retãygua.<ref>{{cita enciclopedia|título= China|enciclopedia=Oxford English Dictionary|año= 1989|isbn= 0-19-957315-8|idioma= inglés}}</ref> Oñeimo'ã ko ñe'ẽngue Chína ou [[ñemoñanga Qin]] réragui (ojehaíva iñe'ẽme 秦 ha oje'éva "''Chin''").<ref>{{Cita web |url=http://www.etymonline.com/index.php?term=China&allowed_in_frame=0 |título=China |obra=Online Etymology Dictionary |idioma=inglés |fechaacceso=14 de enero de 2014|apellidos= Harper |nombre= Douglas |fecha=2001}}</ref> Ko tetã réra tee niko Chína Tetarã Retã (ojehaíva iñe'ẽme "中华人民共和国" ha oje'e "''Zhōnghuá Rénmín Gònghéguó''"), umi ñemoñaga ha tetã rekuái ambuéva katu heta omoambue ko tetã réra. [[Chinañe'ẽ]] oipuru hetã réra ko ñe'ẽngue "Zhongguó" (ojehaíva "中国"), ko ñe'ẽngue niko ou ''zhong'' —he'iséva "mbyte"—, ha ''guó'' —he'iséva "tetã"— ha oipuru avei hikuái ko ñe'ẽngue "Zhonghuá" (ojehaíva "中华"). Ko ñe'ẽngue ''zhongguó'' ymaite guive ojeipuru ha ojehecha heta kuatiañe'ẽ ymaguarépe,<ref>{{Cita web |url= https://zh.wikisource.org/wiki/%E5%B0%9A%E6%9B%B8/%E6%A2%93%E6%9D%90 |título=《尚書•梓材》 |cita=「皇天既付中國民越厥疆土于先王」 |idioma=chino |fechaacceso=14 de enero de 2014 |obra= [[Wikisource]]}}</ref> oipuru hikuái ohechaukaségui hetã niko yvy mbytépe oĩhague ha ikoéva umi tetã ambuévagui. Ndaha'éi Chína retãyguakuéra mante ohecha hetã oĩ gua'u Yvy mbytépe ha oipurúva ko ñe'ẽ "mbyte" he'i hag̃ua hetã ikoeitéva, heta tetã ambuéva oipuru avei upéicha herarã.{{harvnp|Wilkinson|2000|p= 132|sp=sí}} == Marandeko == === Marandeko-mboyve === Umi mba'e ohechaukáva [[tekoypykuaaty]] rehegua ohechauka umi yvypóra ypykue oikóva Chína-pe og̃uahẽ hague upe tetãme ojapo 2,25 sua ary rupi.<ref>{{cita publicación |autor1=Ciochon, Russell |autor2=Larick, Roy |editor=[[Archaeological Institute of America]] |año=2000 |título=Early Homo erectus Tools in China |publicación=[[Archaeology]] |volumen=53 |número=1 |url=http://www.archaeology.org/0001/newsbriefs/china.html |idioma=inglés |fechaacceso=14 de enero de 2014 |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20130115200255/https://archive.archaeology.org/0001/newsbriefs/china.html |fechaarchivo=15 de enero de 2013 |deadurl=no}}</ref> Peteĩ itakua oĩva [[Zhoukoudian]]-pe —hi'aguĩva ko'ãgagua Pekín-gui— oguereko umi fósil ojejapóva ary 680&nbsp;000 ha 780&nbsp;000 ary Kirito mboyve<ref name="autogenerated198">{{Cita publicación |doi=10.1038/nature07741 |año=2009| mes=marzo |autor=Shen, G.; Gao, X.; Gao, B.; Granger, De |título=Age of Zhoukoudian Homo erectus determined with (26)Al/(10)Be burial dating |volumen=458 |número=7235 |páginas=198-200 |issn=0028-0836 |pmid=19279636 |publicación=[[Nature]] |bibcode=2009Natur.458..198S }}</ref> ha ha'e pe ojeheróva kuimba'e Pekín pegua, peteĩ ''subespecie'' [[Homo erectus]]-pegua oikova'ekue yva ñembyatýgui ha [[mymba]] jejukágui, oiporúva tata ha tembiporu itágui ijapopyre.<ref>{{Cita web |obra=ChinaMuseums.com |url=http://www.chinamuseums.com/beijing_man.htm |título=Beijing Man Site Museum |idioma=inglés |fechaacceso=14 de enero de 2014 |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20080511010643/http://www.chinamuseums.com/beijing_man.htm |fechaarchivo= 11 de mayo de 2008 }}</ref><ref>{{Cita web |url=http://www.unesco.org/ext/field/beijing/whc/pkm-site.htm |título=The Peking Man World Heritage Site at Zhoukoudian |obra=Unesco.org |editor=[[Unesco]] |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20131204135350/http://www.unesco.org/ext/field/beijing/whc/pkm-site.htm |fechaarchivo=4 de diciembre de 2013 |deadurl=no }}</ref> Peteĩ yvypóra retekue rembyre, ary 18&nbsp;000-11&nbsp;000 Kirito mboyve, ojejuhu upe kuimba'e Pekín rendaguépe voi.<ref>{{Cita web |url=http://whc.unesco.org/es/list/449 |título=Sitio del hombre de Pekín en Zhukudian |obra=Unesco.org |editor=[[Unesco]] |fechaacceso=14 de enero de 2014 |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20210711152429/http://whc.unesco.org/es/list/449 |fechaarchivo=11 de julio de 2021 |deadurl=no }}</ref> Pe mba'ekuaarã ypykue ohechaukáva peteĩ [[Yvypóra|yvypóra javeguaitereiha]] China-pe ojejuhu [[Liujiang]]-pe ([[Guangxi]]), ojejuhuhápe peteĩ akãrague oje'éva ojapo hague 67&nbsp;000&nbsp;ary rupi. Ha katu, oĩ gueteri jeikovai mba'éichapa ojejapo ojekuaa hag̃ua mboýpa ary umi Liujiang yvypóra retekue rembyre, ko'ýte oñembojojávo ambue yvypóra retekue ojoguáva hese, ha'eháicha pe ojejuhúva [[Minatogawa]]-pe, amo [[ypa'ũ Okinawa|Okinawa ypa'ũme]].<ref>{{cita web |obra=Personal.une.edu.au |título=Liujiang |editor=Universidad de Nueva Inglaterra (Australia) |url=http://www-personal.une.edu.au/~pbrown3/Liujiang.html |idioma=inglés |fechaacceso=14 de enero de 2014 |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20111122044130/http://www-personal.une.edu.au/%7Epbrown3/Liujiang.html |fechaarchivo=22 de noviembre de 2011 }}</ref><ref>{{Cita web |obra=The Free Library |url=http://www.thefreelibrary.com/Skull+may+complicate+human-origins+debate.+(Chinese+Roots)-a096417261 |título=Skull may complicate human-origins debate. (Chinese Roots) |autor=Bower, B. |idioma=inglés |fechaacceso=14 de enero de 2014 |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20110430050819/https://www.thefreelibrary.com/Skull+may+complicate+human-origins+debate.+(Chinese+Roots)-a096417261 |fechaarchivo=30 de abril 2011 |deadurl=no }}</ref> Oĩ tembikuaatyhára he'íva ojapoha amo 5000&nbsp;ary oiko guive yvypóra Chínape ohaikuaamíva.<ref>{{Cita web |url=http://www.bbc.co.uk/news/world-asia-china-23257700 |título=China axes 'show ancient writing' |obra=BBC.co.uk |editor=[[BBC]] |fecha=11 de julio de 2013 |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20170906154844/https://www.bbc.com/news/world-asia-china-23257700 |fechaarchivo=6 de septiembre 2017 |deadurl=no }}</ref> === Umi ñemoñanga ypykue === [[File:Liu Ding.jpg|thumb|Peteĩ ''Ding'', japepo kuarepotígui ijapopyre ojeipuru va'ekue jeroviapy ñembo'épe, ojejapo va'ekue [[Shang ñemoñanga]] ára pukukue pahápe (sa'ary XVIII-XI Kirito&nbsp;mboyve)]] [[File:Classical Gardens of Suzhou-111935.jpg|thumb|left|Suzhou ka'aguy ymaguare]] [[Xia ñemoñanga]] ha'e va'ekue tetã ñemoñanga peteĩha,<ref>{{cita web |url=https://sites.psu.edu/chinaportfolio/history/ |título=Exploring China. History |fechaacceso=12 de marzo de 2022 |editor=[[Universidad Estatal de Pensilvania]] |idioma=inglés |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20190407123352/http://sites.psu.edu/chinaportfolio/history/ |fechaarchivo=7 de abril de 2019 |deadurl=no }}</ref> jepémo ndojejuhúi gueteri mba'eveichagua mba'ekuaarã añetegua oĩhague, ojeguereko kuatiahaipyre añoite.<ref>{{Cita web |editor=[[Junta de Castilla y León]] |url=http://www.artehistoria.jcyl.es/civilizaciones/contextos/2827.htm |título=Las dinastías Xia y Shang (China) |fechaacceso= 14 de enero de 2014 |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20120724070625/http://www.artehistoria.jcyl.es/civilizaciones/contextos/2827.htm |fechaarchivo= 24 de julio de 2012 }}</ref> Ko'ã mba'e oje'éva umi kuatia yma guarépe, oje'e ikatuha ko ñemoñanga oisãmbyhy kuri ary 2205 rupi Kirito ou mboyve. Xia ñemoñanga mboyve, jajuhu peteĩ mombe'upy he'íva oiko ndaje y guasu oñuvãmba ha ára pukukue Mbohapy Karai Guasu mba'éva: [[Fuxi|Fu Xi]], [[Mburuvicha Sa'yju|Huang Di]] ha [[Shen Nong]]. Umi ára oñemopyenda mboyve [[Xia ñemoñanga]], tetã ñesãmbyhy oñemopyenda oisãmbyhymívo umi Xia ha upéi oisãmbyhymi umi [[Chi You]], upéicha oiko jey ha jey. Peteĩha ñemoñanga chína ohejáva mombe'upy añetegua ha'e [[Shang ñemoñanga]],{{harvnp|Ceinos|2006|p=43|sp=sí}}{{harvnp|Pletcher|2011|p=35|sp=sí}} oisãmbyhymi hikuái oisãmbyhyháicha umi mburuvicha guasu [[Ára Mbytegua]] pegua, oisãmbyhy [[ysyry Sa'yju]] rembe'ýpe sa'ary XVII ha XI pukukue Kirito mboyve.<ref name="SHN">{{cita Harvard|Ceinos|2006|p=44|sp=sí}}</ref>{{harvnp|Fowler|Fowler|2008|p=17|sp=sí}} Jepémo peteĩha Shang oisãmbyhy ñemby gotyo tetãvore [[Shandong]]-pe, peteĩ ka'aguy guasu upe jave,<ref name="SHN"/> ohupyty hikuái pokatu tuichavéva umi tekoha oiméva kuarahyresẽ tetãme, umi ojeheróva ''yi'', hendivekuéra ojokupyty porã.<ref name="SHN"/> Pe [[Tang (mburuvicha)|mburuvicha Tang]], ojehechávo mburuvicha guasu ikatupyrýva ha hekoporãva ramo, omosẽ [[Shang ñemoñanga]] upe tetãvoregui ha omopyenda imburuvicha guasu itavusu [[Erligang]]-pe.<ref>{{cita Harvard |Ceinos|2006|p=45|sp=sí}}</ref> Pe [[Chinañe'ẽ]] jehai itujavéva ojejuhúva ko'ágã meve ha'e peteĩ ''oráculo'' ojejapóva [[kangue]] rehe Shang ñemoñangágui,<ref>{{cita enciclopedia |url=http://books.google.com/books?id=vWLRxJEU49EC&pg=PA904#v=onepage&q&f=false |página=904 |nombre=Pam |apellidos=Hollister |título=Zhengzhou |enciclopedia=International Dictionary of Historic Places: Asia and Oceania |editor=Schellinger, Paul E.; Salkin, Robert M. |editorial=Fitzroy Dearborn Publishers |año=1996 |idioma= inglés}}</ref> ikatu jahecha hese tai ymaguaréva ko Chinañe'ẽ ko'ãgagua ypykuéva.{{harvnp|Keith|2013|p=4|sp=sí}} Shang-kuéra ndaipu'akái [[Zhou-kuéra]] rehe, upéicha omoheñói hikuái [[Zhou ñemoñanga]], oisãmbyhýva sa'ary XII guive V peve Kirito mboyve, mbeguekatúpe ipu'aka oĩnteva itavusúpe oñemosarambívo opaichagua karai guasu oisãmbyhýva apytépe, upéva peve ipahápe, osẽ umi Zhou retã ikangykuégui heta tetã hekosãsóva oñorairõmbáva ojuehe upe ára pukukue hérava [[Umi Arapoty ha Araroguekúi]] aja. Sa'ary 5 ha 3 mbytépe Kirito mboyve, oñemopyenda [[Tetãnguéra oñorairõva]] ára pukukue, tetã Chína ko'ãgagua oñemboja'órõguare 7 tetãvore hekosãsóvape, peteĩteĩva oguereko mburuvicha guasu, sãmbyhyhára ha ñorairõhára aty tee.{{harvnp|Loewe|Shaughnessy|1999|pp=587-649|sp=sí}} === Chína Mburuvi === {{AP|Chína Mburuvi}} [[File:Terracotta pmorgan.jpg|thumb|left|Algunos de los cientos de [[Guerreros de Terracota]], creados durante la [[dinastía Qin]]]] Umi Tetãnguéra Oñorairõva opa ary 221 Kirito mboyve, pe tetã Qin ipu'akárõguare ambue 6 mburuvichakuéra rehe, omoheñóivo peteĩha tetã tee peteĩchagua chíno. [[Qin Shi Huang]] oikuaauka ha'eha peteĩha mburuvicha guasu (始皇帝) ha omoñepyrũ ombopyahu Chína tuichakue javeve, ojehechakuaáva [[Chinañe'ẽ]] taikuéra oñemopeteĩ, upéicha avei oiko umi mba'era'ã rehe ha pareha avei. Pe [[Qin ñemoñanga]] ho'a Shi Huang Di omano rire, umi tekome'ẽre ohoséva omotenonde rire peteĩ ñepu'ã.<ref>{{Cita libro |apellidos=Lewis |nombre=Mark Edward |título=The Early Chinese Empires: Qin and Han |editorial=Belknap Press |ubicación=Londres |año=2010 |oclc=723627895 |idioma=inglés}}</ref> Ko'ãva [[Han ñemoñanga]] oisãmbyhy 206 Kirito mboyve guive 220 Kirito rire peve ha omoheñói peteĩ [[Etnia Han|arandupy Han teéva]] tavayguakuéra apytépe opytáva ko'ãga peve. Han-kuéra ombotuichave hetã yvy apekue tuicha ñorairõ rupive ñemby gotyo [[Koréa yvyapy|Koréape]], amo [[Vienã]]me, [[Mongólia]]-pe ha [[Mbyte Ásia|Mbyte Ásiape]], ha omopyenda [[Aopo'i Rape]], ombojoajúva chupekuéra umi Eurásia retã ambuévare. Mbeguekatúpe Chínagui oiko upe aja tetã poguasu tuichavéva ko yvy ape ári.<ref>{{Cita libro |apellido1=Dahlman |nombre1=Carl J. |apellido2=Aubert |nombre2=Jean Eric |título=China and the Knowledge Economy: Seizing the 21st Century |url=http://eric.ed.gov/?id=ED460052 |editorial= World Bank Publications |oclc=7354476189}}</ref> [[Konfúsio rape]] oiko mburuvi remimo'ã tee ramo. Jepémo oheja hikuái pe ''legalismo'' ([[Qin ñemoñanga]] remimo'ã tee he'íva oñesãmbyhy va'erã tetã tekome'ẽnte rehe ha jerovia'ỹre) umi tetã remimoĩmbyre ''legalista'' opyta gueteri tetã ñesãmbyhy pyendápe.<ref>{{Cita libro |apellido1=Walton |nombre1=Linda |apellido2=Goucher |nombre2=Candice Lee |título=World History: Journeys from Past to Present |volumen=Volumen 1: From Human Origins to 1500 CE |url=https://books.google.cl/books?id=zdwpAAAAQBAJ&pg=PA108&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false |editorial=Routledge |año=2013 |oclc=854977028}}</ref> [[File:Chinesische-mauer.jpg|thumb|[[Mongoraha Guasu Chinagua]], omopu'ãva opáichagua ñemoñanga 200 ary pukukue omboyke hag̃ua umi pytagua ondyryséva Chínare.]] Ho'a rire umi Han, oñepyrũ pe ára pukukue isarambipáva ojekuaáva [[Mbohapy Tavetã]] ramo.<ref>{{Cita libro |apellidos=Whiting |nombre=Marvin C. |título=Imperial Chinese Military History |editorial=Universe |oclc=59006956}}</ref> Pe joaju mbykymi [[Jin ñemoñanga (266-420)|Jin ñemoñanga]] rehegua oñehundi umi "po pytagua" ñemopu'ã rupive. Ary 581 jave ko tetã oñembojoaju [[Sui ñemoñanga]] poguýpe, hákatu ndaipu'akáigui [[Goguryeo-Sui ñorairõ]]me (598-614) omoñepyrũ ho'a.<ref>{{Cita libro |apellido=Graff |nombre=David Andrew |título=Medieval Chinese warfare |editorial=Routledge |año=2007 |oclc=978432516}}</ref> [[Tang ñemoñanga]] ha [[Song ñemoñanga]] ndive oñepyrũ peteĩ ára pukukue iporãitereíva Chína [[virurekokuaa]], mba'aporekokuaa ha arandupýpe g̃uarã. Oiko rire pe ñorairõ umi tuyko kuéra rehe, oguereko jey ipoguýpe umi [[Xiyu|Tetãvore Kuarahyreikegua]] ha oipe'a jey pe Aopo'i Rape, hákatu oñehundi hikuái pe [[An Lushan ñemopu'ã]] rupive, sa'ary VIII jave. Ary 907-pe, China yvate gotyo, umi [[Kitãnguéra|Kitã]] omoheñói [[Liao ñemoñanga]] ary 1125 peve, upérõ oity [[Yurchen]] rupive, omoheñóiva [[Jin ñemoñanga (1115-1234)|Jin ñemoñanga]] pe yvy apekue oñemomba'éva hikuái. Ho'a rire Liao ñemoñanga ary 1125-pe, heta Kitãnguéra oho kuarahyreike gotyo omoheñóihápe hikuái Tetã Kara-Kitan, ipahápe oñehundi [[Gengis Kan]] rupive ary 1218-pe. [[File:China - Song Dynasty-es.svg|thumb|Yvy apekue umi ñemoñanga [[Song ñemoñanga|Song]], [[Liao ñemoñanga|Liao]] ha [[Mburuvi tangut|Xi]] mba'éva ary 1111 jave.]] [[Song ñemoñanga]] ha'e peteĩha tetã ñesãmbyhy ko yvy ape ári oipurúva [[pirapire|kuatia viru]] ha peteĩha Chína rekuái oguerekóva peteĩ aty ñorairõha mbarete yguasúpe oipytyvõva ñemuha yguasu rupi. Sa'ary X ha XI mbytépe, hetave umi tetãygua ha mokõi jey okakuaa hetakue oguahẽkuévo 100 sua, péva oñembotuichave [[arro]] ñemitỹ rupi tetã mbytépe ha ñemby gotyo. [[Konfúsio rape]] avei oñemoingove jey, ombohováivo [[Vúda rape]] oñemotenondéva Tang oisãmbyhy aja, upéicha avei okakuaa jey [[tembiapoporã]] ha [[arandupykuaaty]]. Hákatu, naimbaretéiva umi iñangarekohára ha umi [[Yurchen]] oñorairõ hese, upéicha omoheñói hikuái pe [[in ñemoñanga (1115-1234)|Jin ñemoñanga]]. Ary 1127-pe Mburuvicha guasu [[Song Huizong]] ha itavusu ojejapyhy [[Jin-Song ñorairõ]] aja, upéicha iñemoñanga hembýva ova va'erã ñemby gotyo.<ref>{{Cita libro |apellidos=Adshead |nombre=S. A. M. |título=T'ang China: The Rise of the East in World History |editorial=Palgrave Macmillan |ubicación=Nueva York |oclc=762087278}}</ref><ref>{{Cita libro |título=China: Five Thousand Years of History and Civilization |autor1=Lang Ye |autor2=Zhenggang Fei |autor3=Tianyou Wang |editorial=City University of HK Press |año=2007 |oclc=1142373741}}</ref> Sa'ary XIII jave ondyry Chína rehe pe [[Mongólia Mburuvi]]. Ary 1271-pe mburuvicha mongol [[Kublai Khan]] omoheñói [[Yuan ñemoñanga]]. Yuan-kuéra ipu'aka pe hembýva Song ñemoñangágui ary 1279. Mongol-kuéra ondyry mboyve Chína rehe tetãyguakuéra hetakue ha'e 120 sua, oñemboguejyve 60 sua-pe ojepapa jeývo ary 1300 jave.<ref>{{Cita libro|apellidos=Ho, Ping-ti |título=An Estimate of the Total Population of Sung-Chin China |editorial=Universidad de Chicago |año=1967 |ubicación=Chicago |oclc=31151671}}</ref> [[Zhū Yuánzhāng|Zhu Yuanzhang]] ipu'aka Yuan rehe ha omoheñói [[Ming ñemoñanga]] ary 1368 jave. Ming ñemoñanga poguýpe ojehasa ambue ára pukukue iporãitereíva, omoheñóivo ygarata aty tuichavéva yvy ape ári upe jave. Ko'ã aja, [[Zheng He]] oñepyrũ oho ko yvy ape ári ohecha hag̃ua, og̃uahẽvo umi tenda mombyry [[Áfrika]]-icha.<ref>{{Cita noticia |apellidos=Rice |nombre=Xan |título=Chinese archaeologists' African quest for sunken ship of Ming admiral |url=http://www.theguardian.com/world/2010/jul/25/kenya-china |autor=Rice, Xan |periódico=[[The Guardian]] |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20130915154627/https://www.theguardian.com/world/2010/jul/25/kenya-china |fechaarchivo=15 de septiembre de 2013}}</ref> Umi ary peteĩha tetã rekuáipe, itavusu oñemoambue [[Nanjing]]-gui [[Pekĩ]]-me. Oñembotuichave rupi ''[[capitalismo]]'' ou umi karai arandu [[Wang Yangming]]-icha, otakýva tetã rekuái rehe ha ombotuichave ''Neoconfucianismo'' umi temimo'ã ha'eháicha "[[yvypóra reko peteĩ]]" ha "[[avano'õ ñembojoja]]".<ref>{{Cita libro |título= Wang Yangming (1472—1529) |url=http://www.iep.utm.edu/wangyang/ |editorial=Internet Encyclopedia of Philosophy}}</ref> [[File:Portuguese Agora F14.png|miniaturadeimagen|left|Presencia portuguesa en China desde el {{siglo|XVI||s}} hasta 1999_ Pupura_Asentamientos .Rosa_ Territorios aliados (China Ming) Amarillo _Fábricas, Cortes reales. Rojo_Expediciones terrestres del {{siglo|XVII||s}} contra manchúes.]] Ary 1644-pe, Pekĩ ojejapyhy peteĩ joaju ombohováiva tetãre omotenondéva [[Li Zicheng]]. Mburuvicha paha [[Ming ñamoñanga|Ming]], [[Chongzhen]], [[ojejuka]] ho'ávo upe táva. Pe [[Qing ñemoñanga]] [[manchu]] oñembojoaju Ming ñemoñanga ruvicháre [[Wu Sangui]] ha omboguejy mburuvicha guasúgui [[Shun ñemoñanga]], oipyhývo ipoguýpe upe mburuvi.<ref>{{Cita web |url= http://www.docin.com/p-378667223.html |título= «论明末士人阶层与资本主义萌芽的关系» |fechaacceso=13 de diciembre de 2015}}</ref> === Poytuga === Ary 1513 guive karai [[Jorge Álvares]] rupive, [[Poytuga]] oike Chínape peteĩha jey<ref>{{Cita web|url=https://nenotavaiconta.wordpress.com/2013/11/04/historia-500-anos-da-chegada-de-jorge-alvares/|título=HISTÓRIA – 500 ANOS DA CHEGADA DE JORGE ÁLVARES}}</ref> oñeha'ãmbávo ojapo ikolóniarã 40 ary pukukue Chína rembe'ýpe ha ypa'ũnguérape, upéicha oñorairõ hikuái yguasu rupive ha Chína mburuvi ñorairõharakuéra ojuka heta kolóno Poytuga pegua. Oñemohenda rire Poytuga retãyguakuéra [[Hapõ]]me<ref>{{Cita web|url=http://www.icm.gov.mo/rc/viewer/30017/1666|título=ALGUNS ASPECTOS DA INFLUÊNCIA PORTUGUESA NO JAPÃO, 1542-1640}}</ref> oñepyrũ hikuái ombojoaju Hapõ ha [[Índia]], ha upéicha ombojoaju avei Chína umi tetã ambuévare ko yvy ape ári. Ary 1554 jave, Chína Mburuvípe hi'ã porã<ref>{{Cita web|url=https://www.revistamacau.com/rm2020/2014/10/08/prisioneiros-do-imperio-celeste-o-desastre-da-primeira-embaixada-portuguesa-na-china-1517-1524/|título=Prisioneiros do Império Celeste: O desastre da primeira embaixada portuguesa na China (1517-1524)}}</ref> toñemopu'ã ygarupa Poytuga mba'éva, upéicha oheja hikuái tomopu'ã Poytuga ygarupa omosẽ rire umi piráta yguasúgui. Oiko [[Makáo|Makáogui]] peteĩ kolónia Poytuga pegua 445 ary aja.<ref>{{Cita web|url=https://www.infopedia.pt/$integracao-de-hong-kong-e-macau-na-china|título=Integração de Hong Kong e Macau na China}}</ref> [[File:Qing Empire circa 1820 es.svg|thumb|El imperio de la [[dinastía Qing]] en 1820, máxima extensión territorial que ha tenido China en su historia.]] Oiko rupi apañuái Ming ñemoñangáme ha hesuita-kuéra oĩ Ming róga guasúpe,<ref>{{Cita web|url=https://books.google.pt/books?id=mt-6CgAAQBAJ&pg=PA136&lpg=PA136&dq=Tianqi++Ming+Emperor+Portuguese&source=bl&ots=QCsdQrELDG&sig=ACfU3U1tMd92whLRZHYRmklGJipXPIQMBw&hl=pt-PT&sa=X&ved=2ahUKEwj126jc1aDrAhWDQkEAHWkNAPs4KBDoATAFegQICRAB#v=onepage&q=Tianqi%20%20Ming%20Emperor%20Portuguese&f=false|título=History Of Mathematical Sciences: Portugal And East Asia Iv – Europe And China}}</ref> Mburuvicha Tianqui (1621-1627) ha upéi Mburuvicha Chongzhen (1628-1644) umi manchu ondyrypa mboyve ha omoñepyrũ mboyve Quing ñemoñanga, heta jey ohenói hikuái ñepytyvõ ñorairõhára<ref>{{Cita web|url=https://books.google.pt/books/about/Rodrigues_the_Interpreter.html?id=w3jZAAAAMAAJ&redir_esc=y|título=Rodrigues the Interpreter: An Early Jesuit in Japan and China}}</ref>, kuimba'ekuéra ha mboka (ko'ýte kañõ ha mba'e ñorairõrã) umi Poytuga retãyguágui Makáo pegua.<ref>{{Cita web|url=https://books.google.pt/books?id=dHLbB2OVYQYC&pg=PA241&lpg=PA241&dq=Pedro+Cordeiro+e+Ant%C3%B3nio+Rodrigues+do+Campo+China+Ming+war&source=bl&ots=wxHW_6W6CS&sig=ACfU3U0C0Q_AvpEl_p6Q3mXYrQ537M1VnQ&hl=pt-PT&sa=X&ved=2ahUKEwjOr8OZ1aDrAhXGh1wKHekXDPIQ6AEwAnoECAkQAQ#v=onepage&q=Pedro%20Cordeiro%20e%20Ant%C3%B3nio%20Rodrigues%20do%20Campo%20China%20Ming%20war&f=false|título=Statecraft and Intellectual Renewal in Late Ming China: The Cross-Cultural}}</ref> Ko'ãva ha'eva'ekue ombokatupyry haguã aty ñorairõhára chíno térã ojokuái haguã aty ñorairõhára rehe hesuita-kuéra ndive oikuaa porãva Chinañe'ẽ.<ref>{{Cita web|url=https://books.google.pt/books?id=gnDfBQAAQBAJ&pg=PT228&lpg=PT228&dq=Tianqi++Ming+Emperor+Portuguese&source=bl&ots=16N2GWHG-t&sig=ACfU3U0quKBOuLqpr02W5jkdzzIVflwKdA&hl=pt-PT&sa=X&ved=2ahUKEwj126jc1aDrAhWDQkEAHWkNAPs4KBDoATAHegQIChAB#v=onepage&q=Tianqi%20%20Ming%20Emperor%20Portuguese&f=false|título=Chinese and Indian Warfare - From the Classical Age to 1870}}</ref><ref>{{Cita web|url=https://books.google.pt/books?id=WRaoAgAAQBAJ&pg=PA288&lpg=PA288&dq=songshan+BATTLE+MING+CHINA+PORTUGUESE&source=bl&ots=nj9aswOwdB&sig=ACfU3U2vphyCQ3CkFBuGZdq4VhJX0zN2QQ&hl=pt-PT&sa=X&ved=2ahUKEwjf_srpx6DrAhVKVhoKHbjUBFkQ6AEwD3oECAcQAQ#v=onepage&q=songshan%20BATTLE%20MING%20CHINA%20PORTUGUESE&f=false|título=The Military Collapse of China's Ming Dynasty, 1618-44}}</ref> Upe rire, ho'a rire [[Pekĩ]] ary 1644-pe ha ojejuka rire [[Ming ñemoñanga]] mburuvicha paha, hembireko ha kuñamburuvicha, ko'ãga hérava "Helena" ha ambue tapichakuéra mburuvicha Ming rogayguakuéra oñemongarai [[Hesu rape|Hesu rapére]] 1648-pe.<ref>{{Cita web|url=https://www.cairn.info/revue-de-litterature-comparee-2011-1-page-30.htm#|título=On the Story of the Jesuits' Action in the Southern Ming Dynasty}}</ref> === Mburuvi paha === [[File:Regaining the Provincial Capital of Ruizhou.jpg|thumb|400px|Una pintura del siglo&nbsp;XIX que muestra la [[rebelión Taiping]] (1850-1864)]] Pe [[Qing ñemoñanga]], oisãmbyhýva ary 1644 guive ary 1912 peve, ha'e China retã paha. Sa'ary XIX-pe, [[Qing ñemoñanga]] ombohovái va'erãkuri Kuarahyreikegua ''[[imperialismo]]'' mokõive [[Ñorairõ Ópio rehegua]] (1839-1842 ha 1856-1860) [[Tavetã Joaju]] rehe. Ojeity tetã Europagua rehe, Chína oiko va'erã umi kuatia jekupytyha hekope'ỹva poguýpe, opaga va'erã tepyme'ẽ ñorairõre ha ome'ẽ ygarupa [[Hong Kong]] umi Vyretañaguápe.{{harvnp|Embree|Gluck|1997|p= 597|sp= sí}} Pe [[Ñorairõ peteĩha Chína-Hapõ]] (1894-1895) omboyke Qing pu'aka [[Koréa yvyapy|Koréagui]], ome'ẽvo avei ypa'ũ [[Taiuã|Taiwán]] Hapõ poguýpe.<ref>{{Cita web |url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/546176/Sino-Japanese-War |título=Sino-Japanese War (1894-1895) |obra=[[Encyclopaedia Britannica]] |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés}}</ref> Oñemokangy haguére Qing ñemoñanga ombohetave apañuãi tetã ryepýpe. Ára 1850 ha 1860 mbytépe, ñorairõ ojekuaáva [[Taiping Ñemopu'ã]] ramo ohundi China ñemby gotyo, ambue ñemopu'ã ha'eháicha [[Ñorairõ Punti-Hakka]] (1855-1867), [[Nian Ñemopu'ã (1851-1868)]], [[Miao Ñemopu'ã]] (1854-1873), [[Panthay Ñemopu'ã]] (1856-1873) ha [[Dungan Ñemopu'ã]] (1862-1877) ojapo sarambi tetã tuichakue javeve. Oñepyrũ sa'ary XIX jave pe [[Chína jerova]] guasu. Hetaite umi oheja hetã ha ova ambue tetãme pe ñorairõ rupive ha mba'e vai ha'éva pe ñembyahýi guasu oiko va'ekue Chína yvatevogua (1876-1879), omanórõguare 9 ha 13 sua tapicha.<ref>{{Cita web |url= http://www.fao.org/docrep/U8480E/U8480E05.htm |título= Dimensions of need – People and populations at risk |autor= Organización de las Naciones Unidas para la Alimentación y la Agricultura |fecha=1995 |obra= FAO.org |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés}}</ref> Ary 1898-pe, [[Mburuvicha Guangxu]] ojapo tetã ñemyatyrõrã omopyendávo peteĩ tetã rekuái [[porokuái peteĩme|oporokuái peteĩme]] léi guasu rupive, hákatu omosẽ chupe pe Kuñamburuvicha [[Ci Xi]], peteĩ ''[[Golpe de Estado|golpe de estado]]''-pe, jepémo omoheñói avei tembiapo omyatyrõséva tetãme, oikuaaukáva ''telégrafo'' ha ''ferrocarril'' ha omboykéva umi mba'e ymaguare guive ojejapóva ha'eháicha kuña py jejokua.<ref>Antón, J. (2014, 3 de mayo) «[http://cultura.elpais.com/cultura/2014/05/03/actualidad/1399142375_498809.html Reivindicación de la implacable emperatriz-dragón china]», El País.</ref><ref>Chang, J. (2014) [[Ci Xi]], ''La Emperatriz. La concubina que creó la China moderna'', trad. de María Luisa Rodríguez Tapia. Madrid: Taurus.</ref> Pe [[Bóxers ñemopu'ã]] ary 1899-1901 jave, peteĩ ñemopu'ã guasu ombotovéva pytagua mbaretekue tetãme, omokangyve Qing ñesãmbyhy. Ipahápe [[Xinhai ñemopu'ã]] ary 1911-pe omohu'ã Qing ñemoñanga ha upéicha opa mburuvi, upe guive omoheñói [[Tavakuairetã Chína (1912-1949)|Tavakuairetã Chína]]. === Tavakuairetã Chína === [[File:Sun Yat-sen and Chiang Kai-shek.jpg|thumb|[[Sun Yat-sen]], el padre de la China moderna (sentado a la derecha), y [[Chiang Kai-shek]], posterior [[presidente de la República de China]] (hoy Taiwán)]] Ára 1 jasyteĩ 1912 jave oñemopyenda pe Tavakuairetã Chína, karai [[Sun Yat-sen]], [[Kuomintang]] rendota (KMT térã ''Partido Nacionalista'') ojupi imburuvicha ''interino'' ramo.{{harvnp|Tamura|1997|p=146|sp= sí}} Jepémo oheja va'erãkuri tetã ñesãmbyhy ojupi hag̃ua [[Yuan Shikai]], peteĩ ruvicha ñorairõhára yma Qing ñemoñangágui, ha'e ojejapo hese ary 1915 jave [[Chína Mburuvi (1915-1916)|Chína Mburuvichavete]] ramo. Tuichaitégui ombohovái hese umi tetãygua ha oñemoĩgui avei hese ijaty ñorairõhára, oheja va'erã tetã ñesãmbyhy ha omopyenda jey pe tavakuairetã.{{harvnp|Haw|2006|p= 143|sp= sí}} Yuan Shikai omano rire ary 1916-pe, Chína oñemboja'o jokuaikuaápe. Tetã sãmbyhy oĩva Pekĩme ojehechakuaa umi tetã ambuéva renondépe, hákatu ndaipokatúi tetã ryepýpe; umi tetãvore rendota katu oisãmbyhykuaa tetãre.{{harvnp|Elleman|2001|p= 459|sp= sí}}{{harvnp|Hutchings|2003|p=459|sp=sí}} Ary 1920 pahápe, Kuomintang, omyakãva [[Chiang Kai-shek]], ikatu ombojoaju jey tetã ipoguýpe mba'e ñorairõrã ha jekupytyrã iñarandúva rupive, ojekuaáva téra "[[Jeheka Yvatevogua]]" ramo.{{harvnp|Zarrow|2005|p= 230|sp=sí}}{{harvnp|Leutner|2002|p= 129|sp= sí}} Omomýi hikuái itavusu táva [[Nankín]]-pe ha oñeha'ãmba toiko hag̃ua Chínagui peteĩ tetã [[Jekopytyjoja|jekopytyjojápe]].{{harvnp|Tien|1972|pp= 60-72|sp= sí}}{{harvnp|Zhao|2000|p= 43|sp= sí}} Oñepyrũ guive [[Chína retãygua ñorairõ]] ary 1927 jave, umi Kuomintang oñorairõ [[Amoño'ỹtekuareko|komunísta]] rehe, jepémo ombohasyve ko ñorairõ tuichaite oñepyrũ rire ñorairõ [[Hapõ Mburuvi]] rehe.{{harvnp|Apter|1994|p= 198|sp=sí}} [[Ñorairõ mokõiha Chína-Hapõ]] (1937-1945), [[Ñorairõ Guasu Mokõiha]] mba'éva, ombopy'aguapy umi komunísta ha umi Kuomintang, ojoaju hikuái oñorairõkuévo Hapõ rehe. Ondyrývo Chínare hetaite [[Ñorairõ angaipa Hapõ Mburuvi ojapova'ekue|ñorairõ angaipa]] ojapova'ekue Hapõ ñorairõharakuéra umi Chína retãygua rehe; ipahápe, amo 20 sua Chína retãygua omano.<ref>{{Cita web |url= http://www.bbc.co.uk/history/worldwars/wwtwo/nuclear_01.shtml |título= Nuclear Power: The End of the War Against Japan |autor= BBC History |obra= BBC.co.uk |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés}}</ref> Techapyrãme, táva Nankín añoite, Hapõ [[Nankín jejuka heta|ojuka]] amo 200&nbsp;000 tekove.<ref>{{Cita web |url= http://www.ibiblio.org/hyperwar/PTO/IMTFE/IMTFE-8.html |título= Chapter VIII: Conventional War Crimes (Atrocities) |autor= Tribunal Militar Internacional del Lejano Oriente |fecha=noviembre de 1948 |obra= iBiblio.org |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés}}</ref> Hapõ oñeme'ẽ Chína rehe ary 1945 jave. Taiuã, ha [[Pirakutuhára Ypa'ũnguéra]], oike Tavakuairetã Chína poguýpe. Jepémo Chína ipu'aka va'ekue, oñembyai pe ñorairõ rupive ha oñemboguejypa pirapire. Kuomintang ha komunista-kuéra oñorairõ jey.<ref>{{cita enciclopedia|enciclopedia=Constitutional Reform and the Future of the Republic of China|año=1991|editorial=M.E. Sharpe|página=3|url=http://books.google.com/books?id=xCxMn-2msr8C&pg=PA3#v=onepage&q&f=false |nombre=Hung-mao |apellidos=Tien |nombre-editor= Harvey |apellido-editor=Feldman|idioma= inglés}}</ref> === Chína Tetarã Retã === [[File:Mao proclaiming establishment of PRC.jpg|thumb|[[Mao Zedong]] proclama la creación de la República Popular China el 1 de octubre de 1949]] Ñembohovái tuichaitéva [[Chína retãygua ñorairõ]] rehegua opa 1949 jave, pe [[Chína aty ojokuaikuaáva amoño'ỹtekuarekópe|''Partido Comunista'']] oñemomba'ekuévo tetã tuichakue yvyrusúpe rehe ha Kuomintang oho [[Taiuã]] ypa'ũme, upéicha Tavakuairetã Chína poguýpe oĩnte Taiuã, [[Hainan]] ha umi ypa'ũ ijerére. [[Mao Zedong]], ''Partido Comunista'' ruvicha, ojapo ko Chína Tetarã Retã ára 1 jasypa 1949-pe.<ref>{{Cita web |autor= Instituto Internacional Ucla |url= http://www.marxists.org/reference/archive/mao/selected-works/volume-5/mswv5_01.htm |título= East Asian Studies |obra= Interdepartmental Programs |idioma=inglés |fechaacceso=27 de noviembre de 2011}}</ref> Ko Chína Tetarã Retã héra mokõi va'ekue: ''Chína komunísta'' ha ''Chína Pytã''.<ref>{{cita Harvard |Smith|Davis|2005|p=6|sp=sí}}</ref> Ary 1950 jave, oñemomba'e hikuái Hainan rehe ha oipe'a Tavakuairetã Chína poguýgui.<ref>{{Cita web |url=http://news.google.com/newspapers?nid=1817&dat=19500509&id=FUw_AAAAIBAJ&sjid=skwMAAAAIBAJ&pg=3627,3301880 |título=Red Capture of Hainan Island |obra=The Tuscaloosa News |editorial=Google News Archive |fecha=9 de mayo de 1950 |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés}}</ref> Ary 1950 jave ondyry avei [[Tíbet]] rehe, pe aty ñorairõhára tivetáno ikangy ha ndaipu'akái, amo ary 1913 jave [[Thubten Gyatso|Dalái Lama]] he'i Tíbet isãso hague.<ref>{{Cita web |url=http://www.usc.edu/dept/LAS/ir/cews/database/Tibet/tibet.pdf |título=The Tibetans |editorial=University of Southern California |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés |formato=PDF |title=Archive copy |accessdate=2022-09-16 |archivedate=2013-10-16 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20131016102314/http://www.usc.edu/dept/LAS/ir/cews/database/Tibet/tibet.pdf |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20131016102314/http://www.usc.edu/dept/LAS/ir/cews/database/Tibet/tibet.pdf |fechaarchivo=2013-10-16 }}</ref> <ref>{{Cita web |url=http://www.tibetjustice.org/materials/tibet/tibet1.html |título= Proclamación emitida por el Dalai Lama XIII (1913) |editorial=Tibet Justice Center |fechaacceso=14 de mayo de 2014 |idioma=inglés |formato=PDF}}</ref> Mao Zedong omokyre'ỹ Chína retãygua hetakue okakuaa hag̃ua, upéicha haimete oñembohetave mokõi jey 550 sua-gui hetave 900 sua-pe upe ára pukukue oisãmbyhývape, ohóva 1976 peve.<ref>{{cita Harvard |Holmes|2008|p=185|sp=sí}}</ref> Jepémo, ko aponde'a virurekokuaápe ha avano'õme guarã, ojeheróva [[Jeguata Guasu Tenonderã]], ojapo [[Chína ñembyahýi guasu|ñembyahýi guasu]] omanórõguare 45&nbsp;sua tapicha.<ref name="Akbar2010">{{Cita web |obra= The Independent |título= Mao's Great Leap Forward killed 45 million in four years |url= http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/books/news/maos-great-leap-forward-killed-45-million-in-four-years-2081630.html |idioma=inglés |fechaacceso=27 de noviembre de 2011 |fecha=17 de septiembre de 2010|apellidos= Akbar |nombre= Arifa}}</ref> Upe jave, Chína ojuka haimete mokõi sua okára ruvicha, he'i hesekuéra «ombohovái pe ''ñemopu'ã''».{{harvnp|Busky|2002|p=11|sp=sí}} Ary 1966-pe, Mao ha iñirũnguéra omoñepyrũ "[[Arandupy Ñepu'ã|Arandupy Ñemopu'ã]]", oguerúva hendive peteĩ ára pukukue umi tetãre ombohováiva ojehekárõguare, upéicha oho Mao omano meve. Ko Arandupy Ñemopu'ã, heñói va'ekue umi ohekáva pokatu apytépe ''Partido Comunista'' ryepýpe ha kyhyje [[Joaty Soviétiko]]-gui, ogueru tuicha sarambi Chína avano'õme.<ref name="REV">{{Cita web |obra= Arte Historia.jcyl.es |url= http://www.artehistoria.jcyl.es/historia/contextos/3242.htm |título= La Revolución Cultural China |fechaacceso= 27 de noviembre de 2011 |urlarchivo= https://web.archive.org/web/20111117175557/http://www.artehistoria.jcyl.es/historia/contextos/3242.htm |fechaarchivo= 17 de noviembre de 2011 }}</ref> Jasypa 1971 jave Chína Tetarã Retã omyengovia Tavakuairetã Chínape [[ONU]] atyguasúpe.{{harvnp|Kao|1988|p= 188|sp=sí}} Upe ary rire, chíno-kuéra ha soviétiko-kuéra ojeipe'avévo, Mao ha [[Zhou Enlai]] oñembyaty [[Richard Nixon]] ndive omoheñói haguã joaju jekupytyrã [[Tetãvore Joapykuéra]] ndive peteĩha jey.<ref name="REV"/> Omano rire Mao ary 1976 jave, [[Deng Xiaoping]] ojupi tetã ruvicha ramo ha ojapo heta virurekokuaa ñemyatyrõ.<ref name="DNG">{{Cita web |obra= Biografías y vidas |url= http://www.biografiasyvidas.com/biografia/d/deng.htm |título= Deng Xiaoping|fechaacceso=27 de noviembre de 2011}}</ref> Upe rire, ''Partido Comunista'' oheja rei Chína retãyguakuéra ha noisãmbyhyvéi mbaretépe hekove rehe.<ref name="PCC">{{Cita web |autor= Publo en línea |url= http://spanish.peopledaily.com.cn/32001/67038/index.html |título= 85 años del Partido Comunista de China|fechaacceso=27 de noviembre de 2011}}</ref> Upéicha virurekokuaa iñambue ha ojehecha ypykatu ojeheróva «[[ñemoirũrape Chína rekópe]]».<ref name="Ref_e">{{Cita web |obra= Monthly Revieww Press |url= http://monthlyreview.org/press/books/pb1234/ |título= China and Socialism: Market Reforms and Class Struggle |idioma= inglés |fechaacceso= 27 de noviembre de 2011 |autor= Hart-Landsber, Martin; Burkett, Paul |archiveurl= https://web.archive.org/web/20140630103425/http://monthlyreview.org/press/books/pb1234/ |archivedate= 2014-06-30 }}</ref> Chína Tetarã Retã ojapo iléi guasurã ára 4 jasypakõi 1982-me. Ary 1989-pe, Chína oñorairõ vaígui umi temimbo'ekuéra oho va'ekue okarusu Tian'anmen-me ombohovái hag̃ua tetã sãmbyhýre, tetãnguéra okondena ha omoĩ tepyme'ẽ Chína rehe.<ref>{{Cita web |título=The Impact of Tiananmen on China's Foreign Policy |url=http://www.nbr.org/publications/element.aspx?id=73#.UpeNH_lciaU |autor=Oficina Nacional de Investigación Asiática |obra=NBR.org |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20140404193656/http://www.nbr.org/publications/element.aspx?id=73#.UpeNH_lciaU |fechaarchivo=4 de abril de 2014 }}</ref> Tendota [[Jiang Zemin]] ha [[Sãmbyhyhára Tenondegua|sãmbyhyhára tenondegua]] [[Zhu Rongji]] oisãmbyhy Chínare 1990 arykuéra pukukuévo. Oĩvove hikuái tetã renondépe, virurekokuaa iñakãrapu'ã porã ha ojehecha amo 150 sua okára naimboriahuvéi, PIB okakuaa ary ha ary amo 11,2 %.<ref name="Ref_h">{{Cita web |url= http://www.chinadaily.com.cn/en/doc/2003-07/11/content_244499.htm |título= Nation bucks trend of global poverty |fecha=11 de julio de 2003 |obra= China Daily |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés}}</ref><ref name="Ref_i">{{Cita web |url= http://english.people.com.cn/english/200003/01/eng20000301X115.html |título= China's Average Economic Growth in 90s Ranked 1st in World |fecha=1 de marzo de 2000 |obra= People's Daily |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés}}</ref> Tetã iñakãrapu'ã porãite ha okakuaa pya'e oisãmbyhývo [[Hu Jintao]] sa'ary&nbsp;XXI ñepyrũme. Ha katu tetã pya'e okakuaa haguére avei oguereko [[Tekohatyai|mba'e vai]] tekoha ijyvýpe,<ref>{{Cita web |url=http://www.nytimes.com/interactive/2007/08/26/world/asia/20070826_CHINA_GRAPHIC.html# |título=China's Environmental Crisis |obra=[[New York Times]] |fecha=26 de agosto de 2007 |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés |autor= Carter, Shan; Cox, Amanda; Burgess, Joe; Aigner, Erin}}</ref><ref name="Ref_j">{{Cita web |url= http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/asia-pacific/4913622.stm |título= China worried over pace of growth|apellidos= Griffiths |nombre=Daniel |fecha=16 de abril de 2006 |obra= BBC.co.uk |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés}}</ref> ha avano'õ oñepyrũ ojerure tetã sãmbyhy tomba'apo porãve.<ref name="Ref_k">{{Cita web |url= http://migration.ucdavis.edu/mn/more.php?id=3166_0_3_0 |título= China: Migrants, Students, Taiwan |autor= Ni, Ching-Ching |fecha=enero de 2006 |obra= Migration UC Davis.edu |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés}}</ref><ref name="Ref_l">{{Cita web |url= http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2006/01/27/AR2006012701588.html |título= In Face of Rural Unrest, China Rolls Out Reforms|apellidos= Cody |nombre= Edward |fecha=28 de enero de 2006 |obra= The Washington Post |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés}}</ref> Chína retãyguakuéra rekove oñemoporã pya'e ohasáramo jepe pe [[virurekokuaa ñembotapykue 2008-2013]] rupive, hákatu tetã oñesãmbyhy gueteri itavusúpe añónte.<ref>{{Cita web |url=http://www.pbs.org/wgbh/pages/frontline/tankman/etc/transcript.html |título=''Frontline'': ''The Tank Man'' transcript |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés |fecha=11 de abril de 2006 |obra=Frontline |editorial=PBS }}</ref> Ary 2013 jave, [[Xi Jinping]] ojupi tetã ruvicha ramo ha [[Li Keqiang]] ojupi [[Sãmbyhyhára Tenondegua|sãmbyhyhára tenondegua]] ramo.<ref name="XiJinpingLiKeqiang">{{Cita web |url=http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/asia/china/9679477/Xi-Jinping-crowned-new-leader-of-China-Communist-Party.html |título=Xi Jinping crowned new leader of China Communist Party |obra=The Daily Telegraph |fecha=15 de noviembre de 2012 |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés |autor= Moore, Malcolm; Phillips, Tom}}</ref><ref>{{Cita web |url=http://www.stuff.co.nz/world/asia/7912682/New-China-leadership-tipped-to-be-all-male |título=New China leadership tipped to be all male |obra=Stuff.co.nz |fecha=6 de noviembre de 2012 |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés}}</ref> Ha'ekuéra ojapo heta virurekokuaa ñemyatyrõ ombopya'eve hag̃ua Chína akãrapu'ã,<ref name="BBC19July2013a">{{Cita web |url=http://www.bbc.co.uk/news/business-23377060 |título=China frees up bank lending rates |obra=BBC.co.uk |fecha=19 de julio de 2013 |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés |autor= BBC News}}</ref><ref>{{Cita web |url=http://www.telegraph.co.uk/finance/china-business/10198410/China-eyes-fresh-stimulus-as-economy-stalls-sets-7pc-growth-floor.html |título=China eyes fresh stimulus as economy stalls, sets 7pc growth floor |obra=Daily Telegraph |fecha=23 de julio de 2013 |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés|apellidos= Evans-Pritchard |nombre=Ambrose}}</ref> imbeguemígui ojupi hikuái mboyve tetã sãmbyhýpe.<ref>{{Cita web |url=http://blogs.ft.com/gavyndavies/2012/11/25/the-decade-of-xi-jinping/#axzz2DQ0Yc2jM |título=The decade of Xi Jinping |obra=[[Financial Times]] |fecha=25 de noviembre de 2012 |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés|suscripción= sí}}</ref><ref name="9Dec2012">{{Cita web |url=http://www.bbc.co.uk/news/business-20657311 |título=China sees both industrial output and retail sales rise |obra=BBC.co.uk |autor= BBC News |fecha=9 de diciembre de 2012 |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés}}</ref><ref>{{Cita web |url=http://www.bbc.co.uk/news/business-23251089 |título=China's exports and imports decline |obra=BBC.co.uk |autor= BBC News |fecha=10 de julio de 2013 |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés}}</ref><ref>{{Cita web |url=http://www.bbc.co.uk/news/business-23486466 |título=China orders government debt audit |obra=BBC.co.uk |autor= BBC News |fecha=29 de julio de 2013 |fechaacceso=14 de enero de 2014 |idioma=inglés}}</ref> Xi ñesãmbyhy omoambue avei ka'irãi omoporãve hag̃ua tekojoja ha omoambue pe tembiapoukapy he'íva ñemoñare imemby peteĩete va'erã, ani hetave. Ára 14 jasypakõi 2013-pe oiko Chínagui pe tetã mbohapyha, [[Tetãvore Joapykuéra]] ha [[Joaty Soviétiko]] ykére, ogueraháva mba'ekuéra [[Jasy|jasýpe]], pe aponde'a hérava [[Chang'e 3]] rupive oipurúva ''[[robot]]'' hérava [[Yutu]].<ref>{{Cita web |url=http://sociedad.elpais.com/sociedad/2013/12/15/actualidad/1387141873_722028.html |título=El robot chino ‘Yutu’ rueda por el suelo de la Luna |fechaacceso=16 de diciembre de 2013 |obra= El País}}</ref> Ary 2019 pahápe, táva [[Wuhan]]-pe oñepyrũ [[koronavíru]] mba'e pyahu, ome'ẽva pe mba'asy vai hérava [[COVID-19]], upe guive oñepyrũ pe [[COVID-19 ñemosarambi guasu]]. == Yvy apekue ñemohenda == <div class="thumb tright"><div class="thumbinner image" style="width:352px;"><div id=imgborder style="width:350px; text-align:left; background-color:white; border:none; padding:0; position:relative; font-size:80%"> {{Sobrepuesto/anotación|60|100|[[Sinkiang]]}} {{Sobrepuesto/anotación|200|80|[[Mongolia Interior|Mong. Interior]]}} {{Sobrepuesto/anotación|285|50|[[Heilongjiang]]}} {{Sobrepuesto/anotación|285|75|[[Jilin]]}} {{Sobrepuesto/anotación|275|95|[[Liaoning]]}} {{Sobrepuesto/anotación|80|170|[[Región autónoma del Tíbet|Tíbet]]}} {{Sobrepuesto/anotación|115|140|[[Qinghai]]}} {{Sobrepuesto/anotación|165|145|[[Gansu]]}} {{Sobrepuesto/anotación|180|125|[[Ningxia]]}} {{Sobrepuesto/anotación|182|160|[[Shaanxi]]}} {{Sobrepuesto/anotación|210|140|[[Shanxi]]}} {{Sobrepuesto/anotación|240|125|[[Hebei]]}} {{Sobrepuesto/anotación|240|105|[[Pekín]]}} {{Sobrepuesto/anotación|255|118|[[Tianjin]]}} {{Sobrepuesto/anotación|250|140|[[Shandong]]}} {{Sobrepuesto/anotación|220|155|[[Henan]]}} {{Sobrepuesto/anotación|155|180|[[Sichuan]]}} {{Sobrepuesto/anotación|185|190|[[Chongqing]]}} {{Sobrepuesto/anotación|220|175|[[Hubei]]}} {{Sobrepuesto/anotación|250|170|[[Anhui]]}} {{Sobrepuesto/anotación|270|155|[[Jiangsu]]}} {{Sobrepuesto/anotación|148|225|[[Yunnan]]}} {{Sobrepuesto/anotación|180|215|[[Guizhou]]}} {{Sobrepuesto/anotación|215|205|[[Hunan]]}} {{Sobrepuesto/anotación|245|195|[[Jiangxi]]}} {{Sobrepuesto/anotación|280|190|[[Zhejiang]]}} {{Sobrepuesto/anotación|290|175|[[Shanghái]]}} {{Sobrepuesto/anotación|195|235|[[Guangxi]]}} {{Sobrepuesto/anotación|240|230|[[provincia de Cantón|Cantón]]}} {{Sobrepuesto/anotación|265|210|[[Fujian]]}} {{Sobrepuesto/anotación|240|250|[[Macao]]}} {{Sobrepuesto/anotación|250|242|[[Hong Kong]]}} {{Sobrepuesto/anotación|215|265|[[Hainan]]}} {{Sobrepuesto/anotación|285|220|''[[tetãvore Taiuã (Chína Tetarã Retã)|Taiuã]]''}} <imagemap>File:Map of PRC without province names.svg|350px|Mapa mudo del nivel provincial de China rect 0 0 05 5 [[Chína]] desc bottom-right</imagemap> </div imgborder>Chína retãvore 23 hína, 5 tetãvore hekosãsóva ha mokõi tetãvore iñesãmbyhy ikoéva.</div thumbinner></div thumb tright> Chína yvy apekue oñemohenda [[Chína retãvorenguéra|mokõipa mokõi tetãvore]] rupive, upéicha avei, he'i oĩ va'erã ipoguýpe upe Chína ombohéra [[tetãvore Taiuã (Chína Tetarã Retã)|tetãvore Taiuã]] ha ojerure hese, oĩva katu ko'ãga [[Taiuã|Tavakuairetã Chína]] ipoguýpe ha ndaipóri Chína rekuái upépe. Ijyvy apekuépe oĩ avei [[Chína retãvore hekosãsovakuéra|po tetãvore hekosãsóva]], umíva niko [[Sinkiang]], [[Mongolia Interior]], [[Tíbet]], [[Ningxia]] ha [[Guangxi]]), tetãvore rekuái mbaretevéva ha ikatu oiporavo mba'e ambuéva iñesãmbyhyrã oikógui ijapekuépe tetã ypykuekuéra ambuéva, tavarandu ha avano'õ ambuéva ndaha'éi Chína tavarandu ha avano'õicha. Ojekuaa avei oĩha irundy táva tetã rekuái oisãmbyhýva —[[Pekĩ]], [[Tianjin]], [[Changái]] ha [[Chongqing]]— ha [[tetãvore iñesãmbyhy ikoéva|mokõi tetãvore iñesãmbyhy ikoéva]] —[[Hong Kong]] ha [[Macao]]— umíva ikatu oiporavo porãve iñesãmbyhyrã.<ref name="Ref_a"/> == Mandu'apy == {{listaref|3}} == Joajuha == {{commonscat|China|China}} {{Asia}} [[Ñemohenda:Chína Tetarã Retã|*]] gtg7gs5559tgu0bev068ktcmmre0p0u Arávia Emiráto Joapykuéra 0 7436 138104 130195 2026-07-27T20:33:08Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138104 wikitext text/x-wiki [[Ta'ãnga:Flag of the United Arab Emirates.svg|thumb|Poyvi.]] [[Ta'ãnga:Skyline-Dubai-2010.jpg|thumb|[[Nduvái]] ha'e itáva tenondegua.]] '''Aravia Emiryvy Joaju''' ([[áraveñe'ẽ]]me: ''دولة الإمارات العربية المتحدة'') ha'e peteĩ tetã [[joaty]] oĩ kuarahysẽ Yvyapy [[Arávia]], Yvyrusu [[Asia]]pe. Oñembyatypyre pokõi emiryvy (emirenda - emirado): Abu Dabi, Ajmán, Dubái, Fuyaira, Ras al-Jaima, Sharjah ha pe Umm al-Qaywayn. Ijerére ojejuhu yvate ha ñembykuarahysẽ gotyo [[Omã]] ha ñemby ha kuarahyreike gotyo [[Aravia Saudíta]]. Avu Ndavi ha'e itavusu ha itáva tenondegua ha'e [[Nduvái]]. == Ambue Tenda == * [https://web.archive.org/web/20101006043543/http://www.government.ae/ Sitio web oficial del gobierno] (en inglés) * [https://web.archive.org/web/20100124204914/http://www.uaeinteract.com/spanish/ Sitio oficial del Ministerio de Información] (en español) * [https://web.archive.org/web/20111227033645/http://www.fao.org/countryprofiles/index.asp?lang=es&iso3=ARE Perfiles de países de la FAO: Emiratos Árabes Unidos] {{Asia}} [[Ñemohenda:Aravia Emiryvy Joaju| ]] iw5fnljv2xijed87l0ns27qbl5ywcai Chípere 0 7851 138106 136381 2026-07-27T22:18:36Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138106 wikitext text/x-wiki {{Ficha de país |nombre_oficial = Κυπριακή Δημοκρατία<br />''Kypriakí Dimokratía''<br />''Kıbrıs Cumhuriyeti''<br />Tetã Chípere |nombre_común = Chípere |de = de |imagen_bandera = Flag of Cyprus.svg |imagen_escudo = |imagen_escudo_tamaño = 125px |imagen_mapa = EU-Cyprus.svg |símbolos = |lema_nacional = |himno_nacional = ''[[Imnos eis tin Eleftherían|Ύμνος εις την Ελευθερίαν]]''<br />''Imnos eis tin Eleftherían''<br />([[Idioma griego|griego]]: 'Sãso Purahéi'){{Infobox ref|1}} | archivo_himno_nacional = Greece national anthem.ogg |capital = [[Nikosia]] [[Ta'ãnga:Flag of Nicosia.svg|30px|link=|border|right]] |capital_población = |capital_coor_fmt = |capital_coor = 35_10_N_33_21_E_ 35°10' N 33°21' E |ciudad_más_poblada = [[Nikosia]] [[Archivo:Flag of Nicosia.svg|30px|link=|border|right]] |idiomas_oficiales = [[Gyresiañe'ẽ]] ha [[tuykiañe'ẽ]]<ref name=idiomas>{{cita web|url=http://www.cyprus.gov.cy/portal/portal.nsf/0/302578ad62e1ea3ac2256fd5003b61d4?OpenDocument&ExpandSection=3#_Section3|título=Constitution of the Republic of Cyprus (Appendix D, Part 01, Article 3)|obra=Gobierno de Chipre|idioma=inglés|title=Archive copy|accessdate=2013-04-25|archivedate=2012-05-30|archiveurl=https://archive.ph/20120530023218/http://www.cyprus.gov.cy/portal/portal.nsf/0/302578ad62e1ea3ac2256fd5003b61d4?OpenDocument&ExpandSection=3%23_Section3#_Section3|urlarchivo=https://archive.ph/20120530023218/http://www.cyprus.gov.cy/portal/portal.nsf/0/302578ad62e1ea3ac2256fd5003b61d4?OpenDocument&ExpandSection=3%23_Section3#_Section3|fechaarchivo=2012-05-30|fechaacceso=2013-04-25}}{{cita|The official languages of the Republic are Greek and Turkish}}</ref> |gobierno = [[Mburuvicharape]] |dirigentes_títulos = [[Tendota Chíperegua|Tendota]]<br />Presidente de la Cámara de Representantes |dirigentes_nombres = [[Nikos Anastasiadis]]{{Infobox ref|2}}<br />[[Yiannakis Omirou]] |fundación = [[Sãso]] |fundación_hitos = &nbsp;• [[Acuerdos de Zúrich y Londres|Acuerdos]]<br /><br />&nbsp;• Proclamada |fundación_fechas = [[Tavetã Joaju]] pegua<br />[[19 jasykõi]], [[1959]]<br />[[11 jasykõi]], [[1960]]<br />[[16 jasypoapy]], [[1960]]{{Infobox ref|3}} |superficie = 9&nbsp;250{{Infobox ref|4}} |superficie_puesto = 169 |superficie_agua = No destacable |fronteras = [[Acrotiri ha Dhekelia]] (152&nbsp;km) ha [[Tetã Tuykia Yvate Chípere pegua]] |costas = 648 km |población = 1&nbsp;116&nbsp;564 ([[2011]]) <ref>[[Banco Mundial]]</ref> |población_puesto = 155 |población_densidad = 120,70 |PIB_nominal = US$ 21&nbsp;303 mill. |PIB_nominal_año = 2007 |PIB_nominal_puesto = 88 |PIB_nominal_per_cápita = US$ 38&nbsp;478 (2007) |PIB = US$ 21&nbsp;385 mill. |PIB_año = 2008 |PIB_puesto = 107 |PIB_per_cápita = US$ 29&nbsp;830 |IDH = {{creciente}} 0.848<ref name="IDH">{{cita web|autor=PNUD| url= http://hdrstats.undp.org/es/paises/perfiles/CYP.html | título= "Informe sobre Desarrollo Humano 2013" |editor= hdr.undp.org |ubicación= [[Washington D. C.|Washington]], [[Estados Unidos]]|año = 14 de marzo de 2013|idioma = español | fechaacceso= 30/03/13|formato= html}}</ref> |IDH_año = 2012 |IDH_puesto = 31 |IDH_categoría = <span style="color:#009900;">'''Tuichave'''</span> |moneda = [[Euro]] (€, <code>EUR</code>) |gentilicio = chipriota,<ref>{{Cita DRAE|chipriota}}</ref> grecochipriota,{{Infobox ref|5}} turcochipriota,{{Infobox ref|6}} anglochipriota{{Infobox ref|7}} |horario = [[EET]] ([[UTC+2|UTC + 2]]) |horario_verano = [[EEST]] ([[UTC+3|UTC + 3]]) |cctld = [[.cy]]{{Infobox ref|8}} |código_telefónico = 357{{Infobox ref|9}} |prefijo_radiofónico = C4A-C4Z, 5BA-5BZ, P3A-P3Z, H2A-H2Z |código_ISO = 196 / CYP / CY |matrícula_coche = CY |matrícula_avión = 5B |miembro_de = {{EU}}, [[Mancomunidad de Naciones]], [[Naciones Unidas|ONU]], [[OSCE]], [[Consejo de Europa|COE]] }} '''Chípere''' ([[Gyresiañe'ẽ]]me Κύπρος, ''Kýpros''; ha [[tuykiañe'ẽ]]: ''Kıbrıs''), ha'ehína peteĩ tetã hekosãsova [[Európa]] pegua, oĩva peteĩ [[ypa'ũ]] para Yvy mbytépe. Itavusu ha'e táva [[Nikósia]]. Chípere ypa'ũ oĩ [[para Yvy mbytépe]], 113 km ñemby gotyo [[Tuykia]] pegua, 120&nbsp;km kuarahyreike gotyo [[Siria]] pegua, ha 150&nbsp;km kuarahysẽ gotyo [[Gyresia]] ijypa'ũ herava Kastellorizo pegua. Chípere ha'e ypa'ũ tuichave mbohapyha oĩva Para Yvy mbytépe, [[Sisilia]] ha [[Seyndeña]] rire. Chípere ipukukue ha'e 160 Km. Chípere omboja'ova 6 tetã'i:<ref>http://europa.eu/abc/maps/members/cyprus_en.htm</ref> [[Nicosia]], [[Famagusta]], [[Kyrenia]], [[Larnaca]], [[Limassol]] and [[Paphos]]. {| class="wikitable" |- ! Tetã'i ra'anga Chípere pegua!! Tetã'i !! [[Gyresiañe'ẽ]] hera !! [[Tuykiañe'ẽ]] hera</tr> | rowspan=6 | <imagemap> File:Cyprus districts not named.svg|370px| poly 173 585 62 531 59 484 24 449 20 396 11 339 68 374 118 321 131 301 172 336 162 361 185 392 183 438 198 451 208 458 220 443 242 462 198 512 212 520 174 556 174 585 [[Paphos district|Paphos]] poly 141 304 170 337 161 362 187 397 185 439 205 454 219 443 234 452 239 422 252 421 303 432 318 423 336 426 353 445 379 453 395 458 417 440 455 448 485 428 509 432 520 411 561 411 561 380 564 340 594 345 601 331 577 319 589 296 581 249 539 249 510 270 410 264 306 254 286 306 260 323 206 301 177 291 [[Nicosia District|Nicosia]] poly 174 584 175 561 204 537 211 520 199 511 241 464 234 454 238 426 246 420 278 433 295 433 315 422 333 425 340 438 352 440 363 460 377 454 391 460 394 476 427 483 453 510 454 536 457 551 400 556 344 582 314 597 313 583 323 588 329 586 330 573 313 572 304 579 288 580 266 561 254 560 237 576 226 571 223 584 204 594 [[Limassol District|Limassol]] poly 393 472 414 445 428 451 441 449 453 457 473 445 478 435 482 431 490 438 514 436 524 429 519 414 534 421 549 412 561 419 569 395 555 367 565 343 592 349 604 338 622 337 629 364 654 391 649 410 622 436 604 497 475 553 457 551 457 517 431 481 [[Larnaca District|Larnaca]] poly 299 179 307 250 483 270 532 261 534 252 583 245 637 215 627 205 517 218 386 203 334 199 [[Kyrenia District|Kyrenia]] poly 582 239 589 300 577 323 621 337 632 365 680 373 693 369 736 410 781 406 817 419 780 362 740 266 765 224 809 213 846 169 917 133 964 91 972 72 1034 43 1042 15 919 76 716 173 684 170 630 201 634 209 [[Famagusta District|Famagusta]] poly 224 587 225 572 237 578 261 560 287 579 319 576 328 578 317 588 338 595 351 638 308 636 282 585 [[Akrotiri and Dhekelia|Akrotiri]] poly 649 410 654 395 638 371 652 358 656 378 667 368 690 373 737 418 723 428 681 409 [[Akrotiri and Dhekelia|Dhekelia]] </imagemap> | [[Famagusta District|Famagusta]]&nbsp;&nbsp;&nbsp; || Αμμόχωστος (Ammochostos)&nbsp;&nbsp;&nbsp; || Gazimağusa/Mağusa&nbsp;&nbsp;&nbsp;</tr> | [[Tetã'i Kyrenia|Kyrenia]] || Κερύvεια (Keryneia) || Girne</tr> | [[Tetã'i Larnaca|Larnaca]] || Λάρνακα (Larnaka) || Larnaka/İskele</tr> | [[Tetã'i Limassol|Limassol]] || Λεμεσός (Lemesos) || Limasol/Leymosun</tr> | [[Tetã'i Lefkosia|Nicosia]] || Λευκωσία (Lefkosia) || Lefkoşa</tr> | [[Tetã'i Paphos|Paphos]] || Πάφος (Pafos) || Baf/Gazibaf</tr> |} == Mandu'apy == {{listaref}} == Joaju == {{commonscat|Cyprus|Chipre}} * [https://web.archive.org/web/20100106033238/http://www.cyprus.gov.cy/portal/portal.nsf/dmlcitizen_en/dmlcitizen_en?OpenDocument La página del Gobierno de la República de Chipre] (en griego) * [https://web.archive.org/web/20170922014631/http://cips.com.cy/ Servicio de prensa internacional de Chipre (en inglés y alemán)] * [https://web.archive.org/web/20080415230918/http://www.cyprusnetworks.com/the_cyprus_market.html Información económica de Chipre] * [http://www.daat.ac.il/DAAT/bibliogr/shlomi/bibel3-2.htm Una bibliografía sobre los judíos de Chipre] * [https://web.archive.org/web/20070629125046/http://www.itvcyprus.tv/dir/ ItvCyprus.tv] (vídeos sobre la cultura de Chipre; en inglés) * [https://web.archive.org/web/20111227033641/http://www.fao.org/countryprofiles/index.asp?lang=es&iso3=CYP Perfiles de países de la FAO: Chipre] {{Europa}} [[Ñemohenda:Chipre| ]] fcaxj4ml1oeoiq7lu3r1lzdu6zu6n5h Arapau'irã 0 8470 138101 96345 2026-07-27T20:16:21Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138101 wikitext text/x-wiki {{Ficha de taxón | name = Arapau'irã | image = Sharp-billed treehunter.jpg | image_width = 250px | image_caption=Arapau'irã, [[Santa Catarina]], [[Brasil]]-pe. | regnum = [[Animalia]] | phylum = [[Chordata]] | classis = [[Aves]] | ordo = [[Passeriformes]] | familia = [[Furnariidae]] | genus = '''''Heliobletus''''' | genus_authority = [[Ludwig Reichenbach|L. Reichenbach]], [[1853]] | species = '''''H. contaminatus''''' | binomial = ''Heliobletus contaminatus'' | binomial_authority = [[Hans von Berlepsch|Berlepsch]], [[1885]] | synonyms = * ''Xenops contaminatus'' }} '''Arapau'irã''' ('''''Heliobletus contaminatus''''') ({{es|ticotico estriado - picolezna estriado}}),<ref>F. Bernis, E. de Juana, J. del Hoyo, M. Fernández-Cruz, X. Ferrer, R. Sáez-Royuela y J. Sargatal, [http://www.seo.org/wp-content/uploads/tmp/docs/vol_50_2_octavo.pdf Nombres en castellano de las aves del mundo recomendados por la SEO.] (8ª parte p. 105.)</ref><ref>{{cita libro|apellido=Narosky|nombre=Tito|coautores=Darío Yzurieta|enlaceautor=|título=Aves de Argentina y Uruguay, Guía de identificación /Birds of Argentina & Uruguay, a Field Guide|url=|fechaacceso=9 de octubre de 2012|idioma=español/inglés|otros=|edición=16ª|año=2010|editor=|editorial=Vázquez Mazzini editores|ubicación=Buenos Aires|isbn=978-987-9132-27-2|capítulo=|páginas=432|cita=}}</ref> ha'e peteĩ [[guyra]] [[juehegua]] michĩ. Oikove ka'aguy guasu kuarahyresẽ [[Ñembyamérika]]-pe.<ref>{{Cita web |url=http://www.biolib.cz/en/taxon/id29263/ |title=''Heliobletus contaminatus'' en Biolib. |archiveurl=https://web.archive.org/web/20060215093056/http://www.biolib.cz/en/taxon/id29263 |archivedate=2006-02-15 |accessdate=2013-09-21 }}</ref> == Tenda oĩva == Oikove ka'aguy guasu ha ñu oreko ka'aguy ñemby kuarahyresẽ [[Pindorama]] retãme, kuarahyresẽ [[Paraguái]], ha yvate kuarahyresẽ [[Argentina]] retãme.<ref name="IUCN">{{cita web|url=http://www.iucnredlist.org/details/106005002/0|título=Heliobletus contaminatus|fechaacceso=9 de octubre de 2012|apellido=BirdLife International|nombre=|enlaceautor=|fecha=2012|formato=|obra=IUCN=2012.2|editor=|editorial=|ubicación=|idioma=inglés|cita=}}</ref> == Mandu'apy == {{listaref}} == Joaju == {{commons|Heliobletus contaminatus}} {{wikispecies|Heliobletus contaminatus}} [[Ñemohenda:Guyra]] k9nfirfk6mab2c9n8m7bwvufbh4d0mp Mbenĩ 0 8836 138119 127819 2026-07-28T05:03:10Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138119 wikitext text/x-wiki {{Ficha de país | nombre_oficial = ''République du Bénin''<br />Tetã Mbenĩ | nombre_común = Benín | de = de | imagen_bandera = Flag of Benin.svg | imagen_escudo = Coat of arms of Benin.svg | imagen_escudo_tamaño = 120px | símbolos = | imagen_mapa = BEN orthographic.svg | lema_nacional = ''Fraternité, Justice, Travail''<br />([[hyãsiañe'ẽ]]gua: ''«Tekoporã joajúpe, Tekojoja, Tembiapo»'') | himno_nacional = ''L'Aube Nouvelle'' | archivo_himno_nacional = L'Aube Nouvelle.ogg | capital = [[Porto Novo]]{{ref de ficha|1}} | capital_población = 238.199 ([[2006]]) | capital_coor_fmt = | capital_coor = 6_28_N_2_36_E_ 6°28′ N 2°36′ E | ciudad_más_poblada = [[Cotonú]] | idiomas_oficiales = [[Hyãsiañe'ẽ]] | gobierno = [[Tavakuairetã]] [[Mburuvicha rape|imburuvicha rape]] | dirigentes_títulos = Tendota | dirigentes_nombres = Yayi Boni | fundación = Sãso | fundación_hitos = &nbsp;• Arange | fundación_fechas = [[Hyãsia]] pegua<br />[[1 jasypoapy]] ary [[1960]]-pe | superficie = 112.620 | superficie_puesto = 101 | superficie_agua = 1,8% | fronteras = 1.989 km | costas = 121 km | población = 7.649.360 ([[2005]]) | población_puesto = 94 | población_densidad = 60 | PIB = USD$14,017 Sua | PIB_año = 2010 | PIB_puesto = 133 | PIB_per_cápita = USD$1.527 (2010) | IDH = 0,436<ref>[http://hdrstats.undp.org/es/paises/perfiles/BEN.html Informe sobre desarrollo humano 2013 (html)] Consultado el 15 de septiembre de 2013</ref> | IDH_año = 2012 | IDH_puesto = 166 | IDH_categoría = <font style="color:#990000">'''Imichĩ'''</font> | moneda = Franco CFA (<code>XOF</code>) | gentilicio = Mbenĩygua | horario = [[UTC]]+1 | horario_verano = [[UTC]]+1 | cctld = .bj | código_telefónico = | prefijo_radiofónico = | código_ISO = 204 / BEN / BJ | miembro_de = [[ONU]], [[Unión Africana|UA]] | nota1 = [[Porto Novo]] es la capital oficial, [[Cotonú]] todavía es la capital ''de facto''. }} '''Mbenĩ''' ([[hyãsiañe'ẽ]]me: '''Bénin''', hérava ymaguare '''Dahomey'''), héra tee '''Tavakuairetã Mbenĩ''' (hyãsiañe'ẽ: ''République du Bénin''), ha'e niko peteĩ [[tetã]] opytáva [[Áfrika]] kuarahyreike gotyo. Ijerére ojejuhu kuarahyreike gotyo [[Togo]] retãme, kuarahyresẽ gotyo [[Niheria]] retã ha [[Vurukina Faso]] retã ha [[Níher]] yvate gotyo ojejuhu. Opaite nunga tekove oikóva ipype oĩ Yjere Mbenĩ yrembe'ýre.<ref>R. H. Hughes, J. S. Hughes. A directory of African wetlands, p. 301. IUCN, 1992. ISBN 2-88032-949-3</ref> Itavusu ha'e táva [[Porto Novo]], hákatu iporokuái oĩ táva [[Cotonou]], táva tuichavéva. Mbenĩ hi'ape renda nunga 110.000 km2, ha ipype oguereko 9,05 sua tapicha kuéra. Mbenĩ iviru ñemono'õ ou [[ñemitỹ]] pegua.<ref>[https://web.archive.org/web/20131214174920/http://www.fao.org/isfp/country-information/benin/en/ "Organización de la Agricultura y la Comida de las Naciones Unidas"]. Naciones Unidas, 29 de junio de 2010</ref> Iñe'ẽ tee niko [[hyãsiañe'ẽ]]. Hákatu, oĩ umi ñe'ẽ ambuéva oñeñe'ẽva avei, pe "fõ ñe'ẽ" ha joruvá ñe'ẽ katu oñeñe'ẽva py'ỹi. Róma ikatóliko rape ijeroviaha guasuvéva, ha upei [[islã]], pe [[vudu]] ha Lutero rape. Kolónia Hyãsia pegua ymaguare, hérava akue "''Dahomey''", tavetã Dahomey oikógui akue hendápe ko'ãgagua, ku tetã ohupytu akue isãso ára [[1 jasypoapy]] ary [[1960]]-pe, Tavakuairetã Dahomey héra rupi. Ary [[1975]]-jave, oñembohéra jey Tavakuairetã Mbenĩ. == Mandu'apy == {{listaref}} == Joaju == {{commons|Benin}} * [http://www.gouv.bj/ Gouvernement du Benin] sitio oficial (en francés) * [https://web.archive.org/web/20080813074351/https://www.cia.gov/library/publications/world-leaders-1/world-leaders-b/benin.html Jefe de estado y miembros del gabinete] (en inglés) * [https://web.archive.org/web/20090513145031/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/print/bn.html CIA - The world factbook - Benin], página de la CIA sobre Benín. * [http://ucblibraries.colorado.edu/govpubs/for/benin.htm Benin] en ''UCB Libraries GovPubs'' (en inglés) * [https://web.archive.org/web/20120516020653/http://www.fao.org/countryprofiles/index.asp?lang=es&ISO3=BEN Perfiles de países de la FAO: Benin] {{Afrika}} [[Ñemohenda:Mbenĩ| ]] nnnaf2xe83mpmfagkdrf47w5szj1x39 Kamerũ 0 9178 138112 125674 2026-07-28T02:22:06Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138112 wikitext text/x-wiki {{Ficha de país | nombre_oficial = ''République du Cameroun''<br />''Republic of Cameroon''<br /> Kamerũ Tavakuairetã | nombre_común = Kamerũ | de = de | imagen_bandera = Flag of Cameroon.svg | imagen_escudo = Coat of arms of Cameroon.svg | imagen_escudo_tamaño = 110px | símbolos = | imagen_mapa = CMR orthographic.svg | himno_nacional = [[Chant de Ralliement]] | archivo_himno_nacional = | capital = [[Yaundé]] | capital_población = | capital_coor_fmt = | capital_coor = 3_52_N_11_31_E_ 3°52′ N 11°31′ E | ciudad_más_poblada = [[Duala]] | idiomas_oficiales = [[Hyãsiañe'ẽ]] ha [[ingyaterrañe'ẽ]] | gobierno = [[Mburuvicharape|Tetã mburuvicharapépe]] | dirigentes_títulos = Tendota<br />Sãmbyhyhára peteĩha | dirigentes_nombres = [[Paul Biya]]<br />Philémon Yang | fundación = Sãso | fundación_hitos = &nbsp;• Arange | fundación_fechas = [[Hyãsia]] ha [[Tavetã Joaju]] pegua<br />[[1 jasyteĩ]] ary [[1960]]-pe | superficie = 475.440 | superficie_puesto = 53 | superficie_agua = 1,3% | fronteras = 4.591 km | costas = 402 km | población = 24 360 803 ava ([[2016]]) | población_puesto = 58 | población_densidad = 43 | PIB = Dólar 53.162 sua ---- | PIB_año = 2013 | PIB_puesto = 83 | PIB_per_cápita = Dólar 2.400 | IDH =0,504<ref>[http://hdr.undp.org/sites/default/files/hdr14-summary-en.pdf Informe sobre Desarrollo Humano 2014] Consultado el 10 de agosto de 2014</ref> | IDH_año = 2013 | IDH_puesto = 152 | IDH_categoría =<font style="color:#990000">'''Vai'''</font> | moneda = [[Franco CFA]] (<code>XAF</code>) | gentilicio = Kamerũgua | horario = [[UTC]]+1 | horario_verano = [[UTC]]+1 | cctld = .cm | código_telefónico = 237 | prefijo_radiofónico = TJA-TJZ | código_ISO = 120 / CMR / CM | miembro_de = [[ONU]], [[Mancomunidad de Naciones]], [[Unión Africana|UA]] | notas = }} '''Kamerũ''', héra tee ha'éva pe '''Kamerũ Tavakuairetã''' ([[Hyãsiañe'ẽ]]me: ''République du Cameroun''; [[ingyaterrañe'ẽ]]me: ''Republic of Cameroon''), ha'e peteĩ tetã joajuha oñembosako’íva peteĩ [[tavakuairetã]] icha oĩva [[Áfrika Mbýte|Áfrika mbýteguape]]. Oguereko umi tetãkorapy yvate gotyo [[Niheria]] retã, kuarahyresẽ gotyo ojejuhu [[Chade]] ha [[Tetã Mbyteafrikagua]], ñemby gotyo ojejuhu avei [[Gavõ]], [[Tetã Kongo]] ha [[Gynéa Ekuatorial]]. Yrembe'y Kamerũ pegua opyta upe [[Yjere Viahyã|yjere Viahyãpe]], ha kóva opyta [[yjere Gynéa|yjere Gynéape]]([[paraguasu Atlántiko]]). Ipype oĩ heta mba'e teéva ha heta yvy ape ysaja teéva: oĩ yrembe'y, yvyku'ipa, yvytyrysýi, ka'aguy guasu ha ka'añu. Hu'ã tuichavéva ha'e [[yvyty Kamerũ]], ñemby kuarahyreike gotyo, ha itáva guasuvéva ha'e [[Duala]], [[Yaundé]] ha [[Garua]]. Oĩ heta ñe'ẽ teéva hákatu ñe'ẽ tenondegua ha'e [[hyãsiañe'ẽ]] ha [[ingyaterrañe'ẽ]]. == Mandu'apy == {{Listaref}} == Arandukapurupyre == * DeLancey, Mark W., y Mark Dike DeLancey (2000): ''Historical Dictionary of the Republic of Cameroon'' (3ª ed.). Lanham, Maryland: The Scarecrow Press. * Fanso, V. G. (1989). ''Cameroon History for Secondary Schools and Colleges, Vol. 1: From Prehistoric Times to the Nineteenth Century.'' Hong Kong: Macmillan Education Ltd. * Hudgens, Jim, y Richard Trillo (1999). ''West Africa: The Rough Guide.'' 3ª ed. Londres: Rough Guides Ltd. == Joaju == {{commonscat|Cameroon}} * [http://www.pygmies.info/ Los Pigmeos Baka de Kamerũ] Cultura y música de los primeros habitantes de Kamerũ * [https://web.archive.org/web/20120516020703/http://www.fao.org/countryprofiles/index.asp?lang=es&ISO3=CMR Perfiles de países de la FAO: Kamerũ] {{Afrika}} [[Ñemohenda:Kamerũ| ]] 79gefgxl36qxsawway9mqpddoyjnu2t Gyranáta 0 10973 138109 107094 2026-07-28T00:15:26Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138109 wikitext text/x-wiki {{Ficha de país |nombre_oficial = Gyranáta |nombre_oficial_idioma = |nombre_español = |nombre_común = |de = |imagen_bandera = Flag of Grenada.svg |imagen_escudo = Coat of arms of Grenada.svg |símbolos = |imagen_mapa = Grenada in its region.svg |lema_nacional = ''Ever conscious of God we aspire, build and advance as one people'' |himno_nacional = ''Hail Grenada''<br /> (ingleñe'ẽme: «Toñemomba'eguasu, Gyranáta!») |archivo_himno_nacional = HailGrenada.ogg |Himno Real = "Tupã toipysyrõ Mburuvichaveté" |capital = [[Saint George (Gyranáta)|Saint George]] |capital_población = 7.500 ([[1999]]) |capital_coor_fmt = |capital_coor = 12_3_N_61_45_W_ 12°3′ N 61°45′ O |ciudad_más_poblada = [[Saint George (Gyranáta)|Saint George]] |idiomas_oficiales = [[Ingleñe'ẽ]] |gobierno = [[Porokuái peteĩme]] amandaje guasu rupive |dirigentes_títulos = Mburuvichavete<br />Sãmbyhyhára guasu<br />Sãmbyhyhára peteĩha |dirigentes_nombres = [[Isabel II del Reino Unido|Isabel II]]<br /><br />[[Cécile La Grenade]]<ref>{{Cita noticia |url=http://www.caribjournal.com/2013/04/10/grenada-names-first-female-governor-general-cecile-la-grenade/ |título="Granada por primera vez nombra a una mujer como Gobernadora General, Cecile La Grenade" |editorial=caribjournal.com |fecha=10 de abril de 2007 |fechaacceso=10 de abril de 2013}}</ref><br />[[Keith Mitchell]] |fundación = Sãso |fundación_hitos = &nbsp;• Tetã hekosãsóva<br />&nbsp;• Ipoguýpe<br />&nbsp;• Tetã ''socialista''<br />&nbsp;• Ñembopyahu |fundación_fechas = [[Tavetã Joaju]] pegua<br />[[3 jasyapy]] ary [[1967]]<br />[[7 jasykõi]] ary [[1974]]<br />[[13 jasyapy]] ary [[1979]]<br />[[4 jasypakõi]] ary [[1984]] |superficie = 344<ref name=superficie>{{Cita web |url=http://www.oratlas.com/libro-mundial/granada/geografia |título=Granada - Geografía - Libro Mundial de Hechos |autor=CIA |fechaacceso=22 de enero de 2017}}</ref> |superficie_puesto = 210 |superficie_agua = 1,6% |fronteras = 0 [[km]] |costas = 121 km |población = 109.590 |población_año = 2013 |población_puesto = 181 |población_densidad = 259 |PIB = US$ 1.457 sua |PIB_año = 2016 |PIB_puesto = 169 |PIB_per_cápita = US$ 13.599 |IDH = {{creciente}} 0,754<ref name="IDH">{{Cita web |autor=PNUD |url=http://hdr.undp.org/sites/default/files/2016_human_development_report.pdf |título=Informe sobre Desarrollo Humano 2016 |editor=pnud |ubicación=[[Estocolmo]], [[Suecia]] |año=27 de marzo de 2017 |idioma=inglés |fechaacceso=18 de abril de 17 |formato=html}}</ref> |IDH_año = 2015 |IDH_puesto = 79 |IDH_categoría = <span style="color:#00CC00">'''Iporã'''</span> |moneda = [[Dólar Caribe-Este]] (EC$, <code>XCD</code>) |gentilicio = Granadino, -a |horario = [[UTC|UTC-4]] |horario_verano = [[UTC|UTC-4]] |cctld = [[.gd]] |código_telefónico = 1-473 |prefijo_radiofónico = |código_ISO = |miembro_de = [[ONU]], [[Mancomunidad de Naciones]], [[OEA]], [[CARICOM]], [[ALBA]], [[OECS]], [[Asociación de Estados del Caribe|AEC]]. |notas = }} '''Gyranáta''' (''Grenada'' [[ingleñe'ẽ|ingleñe'ẽme]]) ha'e peteĩ [[tetã]] hekosãsóva oĩva ypa'ũme ha opyta [[Amérika]]-pe, upe [[para Karíve]]-pe. Ijapekuépe oĩ avei ypa'ũnguéra [[Granadinas]] ñemby pegua, tetã ambuéva [[San Vicente ha Granadinas]] ijapekuépe oĩ ypa'ũnguéra yvate pegua. Ary 2013-pe ojeipapa amo 109.590 tapichakuéra oikóva ko ypa'ũme. Ha'e tetã hekosãsóva michĩvéva mokõiha opaite Yvy pehẽngue kuarahyreike (tetã [[San Cristóbal ha Nieves]] rire), ijapekue ohupytýgui amo 344 km<sup>2</sup>. Gyranáta ypa'ũ ojejuhu [[para Karíve]] pehẽngue ñemby kuarahyresẽ pegua, umi ypa'ũ [[Trinidad ha Tobago]] ojejuhu ñemby gotyo Gyranáta pegua, tetã [[Venesuéla]] ojejuhu ñemby kuarahyreike gotyo, ha yvate goyto ojejuhu ypa'ũnguéra [[San Vicente ha Granadinas]]. Itavusu ha'e táva [[Saint George (Gyranáta)|Saint George]]. Oguahẽvo karai [[Cristóbal Colón]] ko ypa'ũme ary [[1498]]-pe omoĩ hérarã «Concepción». Oñemoambuéramo jepe ary [[1523]]-pe, umi karai Espáña pegua omoĩ hérarã «Granada», umi yvyty ko ypa'ũme ojoguaitereígui umi yvyty oĩ táva [[Gyranáta (táva)|Gyranáta]] ijerére.<ref>{{Cita web |autor=Library of Congress |título=Grenada |url=http://countrystudies.us/caribbean-islands/73.htm |fechaacceso=8 de diciembre de 2013 |obra=Country Studies.us |fecha=1987 |idioma=inglés}}</ref> == Mandu'apy == {{Listaref}} == Joaju == {{Commons|Grenada}} * [http://www.gov.gd/ Gyranáta rekuái] * [https://web.archive.org/web/20111012062952/http://www.fao.org/countryprofiles/index.asp?lang=es&iso3=GRD Gyranáta marandu] {{Yvateamérika}} [[Ñemohenda:Gyranáta| ]] qy33ou4ss28oxspjw101392wu8o54tk Lesóto 0 11092 138116 129716 2026-07-28T04:01:20Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138116 wikitext text/x-wiki {{Ficha de país |nombre_oficial = Tavetã Lesóto |nombre_común = Lesóto |imagen_bandera = Flag of Lesotho.svg |imagen_escudo = Coat of arms of Lesotho.svg |imagen_escudo_tamaño = 120px |símbolos = |imagen_mapa = Lesotho (orthographic projection with inset).svg |lema_nacional = ''Khotso, Pula, Nala''<br />([[Sesóto]]-pe: «Py'aguapy, ama, mba'eheta») |himno_nacional = ''Lesōthō fatše la bo ntat'a rōna''<br>([[Sesóto]]-pe: «Lesóto, ore ypykue yvy») |capital = [[Maseru]] |capital_población = 180.000 ava ([[2004]]) |capital_coor_fmt = |capital_coor = 29_18_S_27_28_E_ 29° 18’ S 27° 28’ E |ciudad_más_poblada = [[Maseru]] |idiomas_oficiales = [[Ingleñe'ẽ]] ha [[sesóto]] |gobierno = [[Porokuái peteĩme]] [[Amandajerape|amandajerapépe]] |dirigentes_títulos = Mburuvichavete<br />Sãmbyhyhára peteĩha |dirigentes_nombres = [[Letsie III]]<br />[[Tom Thabane]] |fundación = Sãso |fundación_hitos = - Arange |fundación_fechas = [[Tavetã Joaju]] pegua<br />[[4 jasypa]] ary [[1966]] |superficie = 30&nbsp;355<ref name=superficie>{{Cita web |url=http://www.oratlas.com/libro-mundial/lesoto/geografia |título=Lesoto - Geografía - Libro Mundial de Hechos |autor=CIA |fechaacceso=16 de febrero de 2017}}</ref> |superficie_puesto = 141 |superficie_agua = 0<ref name=superficie /> |fronteras = 1106 [[km]]<ref name=superficie /> |costas = 0 km<ref name=superficie /> |población = 2,203,821 |población_puesto = 141 |población_densidad = 72.60 |PIB = [[Dólar|US$]] 7.287 sua |PIB_año = 2017 |PIB_puesto = 159 |PIB_per_cápita = [[Dólar|US$]] 3.752 |IDH = {{creciente}} 0,497<ref>[http://hdr.undp.org/sites/default/files/2016_human_development_report.pdf Informe sobre Desarrollo Humano 2016] Consultado el 7 de junio de 2017</ref> |IDH_año = 2015 |IDH_puesto = 160 |IDH_categoría = <span style="color:#990000">'''Ivai'''</span> |moneda = [[Loti]] (LSL) |gentilicio = Lesótogua |horario = [[UTC|UTC+2]] |horario_verano = [[UTC|UTC+2]] |cctld = [[.ls]] |código_telefónico = 266 |prefijo_radiofónico = 7PA-7PZ |código_ISO = 426 / LSO / LS |miembro_de = [[ONU]], [[Unión Africana|UA]], [[Tetãnguéra Ñembojoaju]] }} '''Lesóto''' héra tee hína '''Tavetã Lesóto''' ([[Sesóto]]-pe: ''Muso oa Lesotho''), ha'e peteĩ [[tetã]] hekosãsóva yguasu rembe'y'ỹva ojejuhúva [[Áfrika]] ipehẽngue ñembýme, ijerepa rehe ojejuhu tetã [[Yvyafrika]]. Itavusu ha itáva orekovéva tapichakuéra ipype ha'e táva [[Maseru]]. Lesóto yvy apekue ohypytýnte amo 30&nbsp;355<ref name=superficie>{{Cita web |url=http://www.oratlas.com/libro-mundial/lesoto/geografia |título=Lesoto - Geografía - Libro Mundial de Hechos |autor=CIA |fechaacceso=16 de febrero de 2017}}</ref> ha ipype oiko amo 2.203.821 tekovekuéra. Lesóto oĩ [[Tetãnguéra Ñembojoaju]] atýpe ary [[1966]] guive, ha héra ymaguare ha'ékuri '''Basutolandia'''. Ko téra Lesóto oipuru añetehápe, ''Lesotho'', ikatu he'ise "umi [[sesóto]] oñe'ẽva retã". == Mandu'apy == {{listaref}} == Joaju == {{commonscat|Lesotho}} * [https://web.archive.org/web/20080828021349/http://www.lesotho.gov.ls/ Lesotho.gov.ls] (Lesóto rekuái renda tee Internet-pe). * [https://web.archive.org/web/20060510025956/http://www.cia.gov/cia/publications/factbook/geos/lt.html CIA.gov] (CIA marandukuéra Lesóto rehegua). * [http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/africa/country_profiles/1063291.stm News.BBC.co.uk] (perfil de Lesoto; en inglés). * [http://www.state.gov/p/af/ci/lt/ State.gov] (Departamento de Estado de EE.&nbsp;UU.; en inglés). * [https://web.archive.org/web/20150818052300/http://www.boulevardwebservices.com/isidoro/lesotho/ Imágenes de Lesotho.] (Valle de Malealea y pinturas bosquimanas. Fotografías de [[Isidoro Gallo]]). * [https://web.archive.org/web/20120516020739/http://www.fao.org/countryprofiles/index.asp?lang=es&ISO3=LSO Perfiles de países de la FAO: Lesotho] {{Afrika}} [[Ñemohenda:Lesóto| ]] dj8jm2andp71mzc9bbvhpgqucnh38x8 Moyndávia 0 11221 138120 136135 2026-07-28T05:53:07Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138120 wikitext text/x-wiki {{Ficha de país |nombre_oficial = Tavakuairetã Moyndávia |nombre_común = Moyndávia |imagen_bandera = Flag of Moldova.svg |imagen_escudo = Coat of arms of Moldova.svg |imagen_escudo_tamaño = 90px |símbolos = ade |imagen_mapa = Moldova in Europe.svg |lema_nacional = ''ndorekói'' |himno_nacional = ''Limba Noastră'' (Ore ñe'ẽ) |archivo_himno_nacional = Imnul Republicii Moldova US NAVY.ogg |capital = [[Chisináu]][[File:Flagge-Chisinau-01-10.png|right|20px]] |capital_población = 664&nbsp;700 hab. ([[2007]]) |capital_coor_fmt = |capital_coord = {{Coord|47.027546|28.835678|type:country|display=inline}} |ciudad_más_poblada = [[Chisináu]][[File:Flagge-Chisinau-01-10.png|right|20px]] |idiomas_oficiales = [[Rrumáñañe'ẽ]]<ref name="congress">{{Cita web |url=http://www.loc.gov/law/foreign-news/article/moldova-romanian-recognized-as-the-official-language/ |título=Moldova: Romanian Recognized as the Official Language |editorial=[[Law Library of Congress]] |fecha=23 de diciembre de 2013 |fechaacceso=13 de junio de 2014 |apellido=Roudik |nombre=Peter}}</ref><ref name="MCC">{{Cita web |url=http://constcourt.md/libview.php?l=en&idc=7&id=512&t=/Overview/Press-Service/News/The-text-of-the-Declaration-of-Independence-prevails-over-the-text-of-the-Constitution |título=The text of the Declaration of Independence prevails over the text of the Constitution |editorial=Constitutional Court of Moldova |fecha=5 de diciembre de 2013 |fechaacceso=13 de junio de 2014 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20181226133713/http://constcourt.md/libview.php?l=en&idc=7&id=512&t=%2FOverview%2FPress-Service%2FNews%2FThe-text-of-the-Declaration-of-Independence-prevails-over-the-text-of-the-Constitution%20 |archivedate=2018-12-26 }}</ref> |gobierno = [[Tavakuairetã]] [[Amandajerape|amandajerapépe]] |dirigentes_títulos = Tendota<br />Sãmbyhyhára peteĩha |dirigentes_nombres = [[Maia Sandu]]<br />[[Alexandru Munteanu]] |fundación = Sãso |fundación_hitos = - arange |fundación_fechas = [[URSS]] pegua<br />[[27 jasypoapy]] ary [[1991]] |superficie = 33851 <ref name=superficie>{{Cita web |url=http://www.oratlas.com/libro-mundial/moldavia/geografia |título=Moldavia - Geografía - Libro Mundial de Hechos |autor=CIA |fechaacceso=29 de enero de 2017}}</ref> |superficie_puesto = 139 |superficie_agua = 1,4 % |fronteras = 1885 km <ref name=superficie /> |costas = 0 km <ref name=superficie /> |población_estimación = 3583288 |población_estimación_año = 2014 |población_estimación_notas = <ref>http://recensamant.statistica.md/en</ref> |población = 2.804.801 |población_año = 2014 |población_puesto = 124 |población_densidad = 105 |PIB_nominal = US$ 6.084 sua<ref name=imf2/> |PIB_nominal_año = 2016 |PIB_nominal_puesto = 144 |PIB_nominal_per_cápita = US$ 1.712 <ref name=imf2>{{Cita web |url=http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2016/01/weodata/weorept.aspx?sy=2014&ey=2021&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&pr1.x=65&pr1.y=18&c=921&s=NGDPD%2CNGDPDPC%2CPPPGDP%2CPPPPC&grp=0&a= |título=World Economic Outlook Database, April 2016 |editorial=IMF |fechaacceso=29 de abril de 2017}}</ref> |PIB = US$ 18.057 millones<ref name=imf2/> |PIB-año = 2016 |PIB_puesto = 143 |PIB_per_cápita = US$ 5.082 |IDH ={{decreciente}}0,699<ref>[http://hdr.undp.org/sites/default/files/2016_human_development_report.pdf Informe sobre Desarrollo Humano 2016] (pdf) Consultado el 29 de abril de 2017</ref> |IDH_año = 2015 |IDH_puesto = 107 |IDH_categoría = <span style="color:#ffcc00">'''Mbytegua'''</span> |moneda = [[Leu moldavo]] (MDL) |gentilicio = Moyndáviagua |horario = [[EET]] ([[UTC]] + 2) |horario_verano = [[EEST]] ([[UTC]] + 3) |cctld = [[.md]] |código_telefónico = 373 |prefijo_radiofónico = ERA-ERZ |código_ISO = 498 / MDA / MD |miembro_de = [[ONU]], [[Unión Latina]], [[Consejo de Europa|COE]], [[Comunidad de Estados Independientes|CEI]], [[Acuerdo centroeuropeo de libre cambio|CEFTA]] ha [[GUAM]]. }} '''Moyndávia''' (héra tee hína '''Tavakuairetã Moyndávia''', [[Rrumáñañe'ẽ]]me: ''Republica Moldova'', térã ''Moldova'') ha'e peteĩ [[tetã]] hekosãsóva [[Európa]] ipehẽngue kuarahyresẽyguáme, ijerére ojejuhúva tetã [[Rrumáña]] kuarahyreike gotyo ha [[Ukyáña]] ojejuhu yvate, kuarahyresẽ ha ñemby gotyo. Ijyvy apekue ha'e voi 33&nbsp;851 km²,<ref name=superficie /> Moyndávia hína yguasu rembe'y'ỹva, oĩramo jepe 100&nbsp;km mante upe [[para Hũ]] rembe'ýgui. Amo 2.804.801 tapichakuéra oiko Moyndávia retãme (ary 2017-pe), pehẽngue tuichavéva umíva pegua oñe'ẽ [[Rrumáñañe'ẽ]] (80%), ha ojeipapaháicha ary 2004-pe amo 78% opa umi Moyndávia retãyguágui ijypykue Moyndávia pegua avei. Ojehecha avei oiko ko tetãme tekovekuéra ijypykue Ukyáña pegua ha Rrúsia pegua. Ohupytývo isãso ary 1991-pe ojerure ijyvy apekuerã upe [[Moyndávia Tekoha Tetã Soviétiko]] ijyvy apekue, umi tetãvore [[Tetã peteĩ reko Soviétiko|Joaty Soviétiko]] oñembojeívo. Oĩramo jepe yvy pehẽngue opaite tetã ambueva omoañete ha'eha Moyndávia pegua, [[ysyry Ndiétere]] hembe'y kuarahyresẽme, opyta sãmbyhyhára aty oñembojeiséva Moyndáviagui ipoguýpe, yvy pehẽngue hérava [[Transnistria]], ary 1992 guive.<ref>{{cita web |url= http://www.dw.de/ser%C3%A1-transnistria-la-pr%C3%B3xima-crimea/a-7530448 |título= ¿Será Transnistria la pra Crimea? |fechaacceso=23 de diciembre de 2014 |obra= [[Deutsche Welle]]|idioma= español}}</ref> Moyndávia ha'e voi peteĩ [[tavakuairetã]] [[Amandajerape|amandajerapépe]], tetã ruvicha ha'e hína Karai Tendota ha tekuái ruvicha ha'e hína Karai Sãmbyhyhára peteĩha. Moyndávia oĩ hína [[ONU]] atýpe ha oikese [[Európa Joaju|Európa Joajúpe]].<ref>{{Cita web |url= http://www.moldpres.md/default.asp?Lang=en&ID=68715 |título= Moldova will prove that it can and has chances to become EU member, |editorial= Moldpress News Agency |fecha= 19 de junio de 2007 |urlarchivo= https://web.archive.org/web/20080430044847/http://www.moldpres.md/default.asp?Lang=en&ID=68715 |fechaarchivo= 30 de abril de 2008 }}</ref> == Mandu'apy == {{listaref}} == Joaju == {{commonscat|Moldova}} * [https://web.archive.org/web/19990125101338/http://www.moldova.md/ Tetã Moyndávia rekuái renda tee] * [http://www.moldova.org/ Best gateway to discover Moldova] * [https://web.archive.org/web/20100324083319/http://www.maec.es/SiteCollectionDocuments/Monografias/Moldavia.pdf Moyndávia marandukuéra karaiñe'ẽme] * [https://web.archive.org/web/20111226074753/http://www.fao.org/countryprofiles/index.asp?lang=es&iso3=MDA Perfiles de países de la FAO] {{Europa}} [[Ñemohenda:Moyndávia| ]] 2bzn3x6194jcab35qp8n2c8pyh96bsw Somália 0 11743 138132 137297 2026-07-28T09:47:49Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138132 wikitext text/x-wiki {{Ficha de país | nombre_oficial = Tavakuairetã Ñembyatypyre Somália | nombre_oficial_idioma = somalí | otro_nombre1 = جمهورية الفدرالية الصومال | otro_nombre1_idioma = árabe | otro_nombre1_transliteración = Jumhūriyyat aṣ-Ṣūmāl al-Fideraaliya | nombre_español = República Federal de Somalia | nombre_común = Somalia | imagen_bandera = Flag of Somalia.svg | imagen_escudo = Coat of arms of Somalia.svg | imagen_escudo_tamaño = 120px | símbolos = | imagen_mapa = Somalia (orthographic projection)2.svg | lema_nacional = ''Iska wax uqabso''<br />([[Somaliañe'ẽ]]me: 'Jekopyty') | himno_nacional = ''[[Qolobaa calankeed]]''<br />([[Somaliañe'ẽ]]me: «Pemomba'e Tetã») | archivo_himno_nacional = | capital = [[Mogandísio]] | capital_población = 1,5 a 3 millones | capital_coor_fmt = | capital_coor = 2_04_N_45_21_E 2°04'N 45°21'E | capital_mas_poblada = [[Mogandísio]] [[Archivo:Grandes Armes de Mogadiscio.svg|right|20px]] | idiomas_oficiales = [[Somaliañe'ẽ]] ha [[áraveñe'ẽ]]<ref name="Charter">De acuerdo al artículo 7 de ''[https://web.archive.org/web/20100215171406/http://www.chr.up.ac.za/hr_docs/countries/docs/charterfeb04.pdf The Transitional Federal Charter of the Somali Republic]'': Los idiomas oficiales de la República de Somalía serán el Somalí (Maay y Maxaatiri) y el Árabe. Los idiomas secundarios del Gobierno Federal de Transición serán el Inglés y el Italiano.''</ref><ref name="factbook">{{Cita web |url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/so.html |título=Somalia |fechaacceso=31 de mayo de 2009 |fecha=14 de mayo de 2009 |obra=[[World Factbook]] |editorial=[[Central Intelligence Agency]] |idioma=inglés |title=Archive copy |accessdate=2018-08-01 |archivedate=2016-07-01 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160701194614/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/so.html |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20160701194614/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/so.html |fechaarchivo=2016-07-01 }}</ref> | gobierno = [[Amandajerape|Tavakuairetã amandajerapépe]] ha [[Tetã Ñembyatypyre|ñembyatypyre]]<sup>2</sup> | dirigentes_títulos = Tendota<br />Sãmbyhyhára peteĩha | dirigentes_nombres = [[Abdullahi Mohamed]]<ref name="Sergio Komori">{{Cita noticias |apellido1=Jama |nombre1=Hassan |título=Interview with former Somali PM Mohamed Abdullahi Mohamed "Farmaajo" |url=http://www.sbs.com.au/yourlanguage/somali/en/content/interview-former-somali-pm-mohamed-abdullahi-mohamed-farmaajo |fechaacceso=8 de febrero de 2017 |obra=Special Broadcasting Service |fecha=5 de agosto de 2015}}</ref><br />[[Hassan Ali Khaire]] | fundación = Sãso | fundación_hitos = • Arange<br>• Ñemopeteĩ<br>• Tetã Socialista<br />• [[Somália ñorairõ|Ñorairõ guasu]]<br />• Léi guasu | fundación_fechas = [[Itália]] ha [[Tavetã Joaju]] pegua<br />[[26 jasypoteĩ]] ary [[1960]]<br />[[1 jasypokõi]] ary [[1960]]<br />[[21 jasypa]] ary [[1969]]<br /><br />[[26 jasyteĩ]] ary [[1991]]<br />[[20 jasypoapy]] ary [[2012]] | superficie = 637&nbsp;657 <ref name=superficie>{{Cita web |url=http://www.oratlas.com/libro-mundial/somalia/geografia |título=Somalia - Geografía - Libro Mundial de Hechos |autor=CIA |fechaacceso=20 de febrero de 2017}}</ref> | superficie_puesto = 44 | superficie_agua = 1,6 % | fronteras = 2385&nbsp;km <ref name=superficie /> | costas = 3025&nbsp;km <ref name=superficie /> | población = 14&nbsp;317&nbsp;996&nbsp;(2016) <ref>http://data.worldbank.org/country/somalia?view=chart</ref> | población_puesto = | población_densidad = 20 | PIB = US$ 6207&nbsp;sua | PIB_año = 2016 | PIB_puesto = | PIB_per_cápita = US$&nbsp;434.21 | IDH = {{ascendiente}}0,364 | IDH_año = [[2016]] | IDH_puesto = 190 | IDH_categoría = <span style="color:#990000">'''Ivai'''</span> | moneda = [[Chelín somalí]] SOS | gentilicio = Somalí | horario = [[UTC|EAT (UTC +3)]] | horario_verano = | | cctld = [[.so]] | código_telefónico = 252 | prefijo_radiofónico = 6OA-6OZ | código_ISO = 706 / SOM / SO | miembro_de = [[ONU]], [[Unión Africana|UA]], [[Liga Árabe]], [[w:es:Autoridad Intergubernamental sobre el Desarrollo de África Oriental|IGAD]] | notas = <sup>1</sup> Ñe'ẽ ojeipurúva ñesãmbyhýme<br /><sup>2</sup> Ñesãmbyhy ñembyatypyre ha ñesãmbyhy peteĩva [[ONU]] omoneíva. }} '''Somália''' térã '''Somalía''' ([[Somaliañe'ẽ]]me: ''Soomaaliya''; ha [[áraveñe'ẽ]]me: الصومال, ''As-Sūmāl''), héra tee niko '''Tavakuairetã Ñembyatypyre Somália''', ha'e peteĩ [[tetã]] hekosãsóva ojejuhúva [[Áfrika Ratĩ]]me, [[Áfrika]] ijyvy pehẽngue kuarahyresẽyguáme. Ijerére ojejuhu kuarahyreike ha yvate kuarahyreike gotyo tetã [[Etiopia]] ha [[Jimbúti]], ñemby gotyo tetã [[Kéña]], yvate gotyo ojejuhu upe [[parapyte Andẽ pegua]], kuarahyresẽ ngotyo ojejuhu [[paraguasu Índiko]]. Somália ohasa rire upe [[Somália ñorairõ|ñorairõ guasu]] ipukuitéva, hetãvorenguéra oñembovo tetã michĩ hekosãsóvaramo, ha [[tavakuairetã]] ñesãmbyhy'ỹ opyta hikuái. Amo ary [[2004]]-pe heta aty ojokuaiséva omonei ojapo hag̃ua ñesãmbyhy ombuekoviáva ha upéicha omopeteĩ ko tetã. Ipahápe, amo ary 2012-pe oñemoañete Léi guasu pyahu ojokuaikuaáta tetã ñembyatypyre.<ref>http://www.bbc.co.uk/mundo/ultimas_noticias/2012/08/120801_ultnot_somalia_constitucion_ar.shtml</ref> Heta marandu ñemyasãiha he'i Somália hína peteĩ tetã ndoikóiva.<ref>{{Cita web |url=http://www.fundforpeace.org/web/index.php?option=com_content&task=view&id=99&Itemid=323 |título=Failed States Index |fechaacceso=12 de abril de 2011 |editorial=The Fund for Peace |idioma=inglés |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20101028114610/http://www.fundforpeace.org/web/index.php?option=com_content&task=view&id=99&Itemid=323 |fechaarchivo=28 de octubre de 2010 |title=Archive copy |accessdate=2018-08-01 |archivedate=2010-10-28 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20101028114610/http://www.fundforpeace.org/web/index.php?option=com_content&task=view&id=99&Itemid=323 }}</ref><ref>{{Cita web |url=http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/africaandindianocean/somalia/3479010/Somalia-Analysis-of-a-failed-state.html |título=Somalia: Analysis of a failed state |fechaacceso=12 de abril de 2011 |apellido=Blair |nombre=David |fecha=18 de noviembre de 2008 |editorial=The Telegraph |idioma=inglés}}</ref><ref>{{Cita web |url=http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2010/07/18/AR2010071802734.html |título=The failed-state conundrum |fechaacceso=12 de abril de 2011 |apellido=Zakaria |nombre=Fareed |fecha=19 de julio de 2010 |editorial=The Washington Post |idioma=inglés}}</ref> Ko tetã itavusu ha itáva orekovéva tapichakuéra ha'e niko táva [[Mogandísio]], [[paraguasu Índiko]] rembe'ýpe. == Mandu'apy == {{listaref}} == Joaju == {{Commonscat|Somalia}} * [https://web.archive.org/web/20200117101645/http://www.somali-gov.info/ Somália Ñesãmbyhy Henda tee internet-pe (ingleñe'ẽme)] * [http://www.ikuska.com/Africa/Paises/Somalia.htm Marandu opaichagua Somália rehegua (karaiñe'ẽme)] * [https://web.archive.org/web/20120516020829/http://www.fao.org/countryprofiles/index.asp?lang=es&ISO3=SOM Perfiles de países de la FAO: Somalia] * [https://web.archive.org/web/20111021111948/https://es.wfp.org/donate/cuerno-africa Página para realizar Donaciones ante la extrema hambruna, organizado por el Programa Mundial de Alimentos] {{Afrika}} [[Ñemohenda:Somália| ]] mov34fn8oh738hi296mqus8c87hs2ps Kokemáki 0 14261 138114 120274 2026-07-28T03:06:00Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138114 wikitext text/x-wiki '''Kokemáki''' ([[Suomiñe’ẽ|suomiñe’ẽme]]: ''Kokemäki'' - [[suesiañe’ẽme]]: ''Kumo'') ha’e peteĩ tavaguasu ha tavanda oĩméva [[Satakúnta]] ryepýpe, [[Suómi|Suómipe]].<ref>https://mapcarta.com/13649638</ref> Kokemáki tavaguasúpe oiko 7653 tavaygua ([[jasypoteĩ|jasypoteĩme]], [[2015|ary 2015]] jave), hi’área ohupyty 531,27 [[Supukukue|sapukukue]]² (upévagui, 50.04 [[Supukukue irundykejojáva|sp]]² oĩ y guýpe).<ref>https://web.archive.org/web/20160303190330/http://vrk.fi/default.aspx?docid=8843&site=3&id=0</ref><ref>{{Cita web |url=http://www.maanmittauslaitos.fi/sites/default/files/pinta-alat_2011_kunnannimenmukaan.xls |title=Archive copy |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120315120254/http://www.maanmittauslaitos.fi/sites/default/files/pinta-alat_2011_kunnannimenmukaan.xls |archivedate=2012-03-15 |accessdate=2022-03-11 }}</ref>[[Ta'ãnga:Kokemäki.vaakuna.svg|miniaturadeimagen|Kokekámi guarakapa.]] == Mandu’apykuéra == <references /> [[Ñemohenda:Hĩlándia]] phrldpktqel3zv3j3u5z0a9racx3kqb Pati posẽ hũ 0 14627 138123 121877 2026-07-28T07:35:29Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138123 wikitext text/x-wiki '''Pati posẽ hũ''' ('''''Pinirampus argentinus'''''), ha’e peteĩ [[pira]] [[juehegua]] ojejuhúva [[juehepehẽ]] ''[[Pimelodidae]]'' ryepýpe, pira mbarakaja (''[[Siluriformes]]'') [[juehegua hekovety|rekovety]] rehegua.<ref>{{Cita web |url=https://www.biolib.cz/en/taxon/id161625/ |title=Archive copy |archiveurl=https://web.archive.org/web/20220725222816/https://www.biolib.cz/en/taxon/id161625/ |archivedate=2022-07-25 |accessdate=2022-07-25 }}</ref> Oiko [[Arahentína]] y he’ẽme.<ref>https://www.produccion-animal.com.ar/produccion_peces/peces_argentinos/120-peces_Entre_Rios.pdf</ref> == Mandu’apykuéra == <references /> [[Ñemohenda:Pinirampus]] 4bkqw24eb1aue1u3sliirmxdg09jztx Mba'ekuaarã joguerahaviárava pavẽ 0 15346 138118 127122 2026-07-28T04:57:41Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138118 wikitext text/x-wiki '''Mba'ekuaarã joguerahaviárava pavẽ''' ha'e peteĩ [[mba'erekokuaa]] mba'ekuaarã oñe'ẽva [[mbaretepyte]] rehegua, ojapo ha omyesakã [[Albert Einstein]] ary [[1915]] ha [[1916]] jave,<ref>O'Connor J.J. and E.F. Robertson (1996), "[http://www-history.mcs.st-and.ac.uk/HistTopics/General_relativity.html General relativity]". ''[http://www-history.mcs.st-and.ac.uk/Indexes/Math_Physics.html Mathematical Physics index]'', [http://www.st-andrews.ac.uk/maths/ School of Mathematics and Statistics], [http://www.st-andrews.ac.uk/ University of St. Andrews], Scotland, May, 1996. Retrieved 2015-02-04.</ref> ko mba'ekuaarã jaipuru akói mba'erekokuaápe ñañemoarandu ha jaikuaave hag̃ua mbaretepytégui. Ko mba'ekuaarã he'i [[ára]] ha pa'ũ ha'e mba'e oikóva oñondive, pe jahérova [[pa'ũ-ára]], he'i avei [[tesape]] hína pe mba'e ipya'evéva [[Arapy|arapýpe]] (ohupyty ohóvo 299.792.458 [[Temira'ãha|métro]] aravo'ivére), ha oĩ ramo mba'e omýiva pya'e ohupytývo haimete tesape pya'ekue, oñemombegue ára (ohupyty ramo [[tesape pya'ekue]] katu, ára opyta). Ko Einstein rembiapo mboyve, ojeipurúnte [[Isaac Newton]] rembiapo ojeikuaa hag̃ua mbaretepytégui. Einstein omoherakuã riremi ko mba'ekuaarã, heta umi oñembohory vaieterei hese térã noñemboykéi hese.<ref>{{Cita web |url=https://arvinash.com/general-relativity-explained-simply-and-visually/ |title=Archive copy |archiveurl=https://web.archive.org/web/20230129193935/https://arvinash.com/general-relativity-explained-simply-and-visually/ |archivedate=2023-01-29 |accessdate=2023-01-29 }}</ref> == Mandu'apy == {{reflist}} [[Ñemohenda:Mba'erekokuaa]] 9r890vilby3erb4g1xlsk79231wkjiz