Vikipetã gnwiki https://gn.wikipedia.org/wiki/Kuatia_%C3%91epyr%C5%A9ha MediaWiki 1.47.0-wmf.12 first-letter Medio Mba'echĩchĩ Myangekõi Puruhára Puruhára myangekõi Vikipetã Vikipetã myangekõi Ta'ãnga Ta'ãnga myangekõi MediaWiki MediaWiki myangekõi Tembiecharã Tembiecharã myangekõi Pytyvõ Pytyvõ myangekõi Ñemohenda Ñemohenda myangekõi TimedText TimedText talk Módulo Módulo discusión Evento Evento discusión Villa Hayes 0 2711 138140 136862 2026-07-28T13:22:41Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138140 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Villa Hayes | nombre-original =Villa Hayes | foto = Gobernación de Pdte. Hayes.JPG | fotoinfo = Gobernación de Presidente Hayes | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Presidente Hayes]] | poblacion = 57.217 | territorio = 20.002 | ISO = | altitud = 55 | coor ={{coor dms|25|06|00|S|57|34|00|W|}} |}} '''Villa Hayes''' peteĩ tavusu [[Paraguái]]gua, tetãvore [[Presidente Hayes]] táva guasu, ojekuaáva “táva po héravape”. Ko’ág̃a oraha téra orekóva oñemomorãhavo karai Rutherford B. Hayes-pe, omoañeteva’ekue kuatia laudo [[Paraguái]]pe ou porã háichal. ==Ararova== Arahaku jave hakukue og̃uahẽ 44°C-pe ha araro’y jave katu 0°C-pe. Hakukue oñemombytekuaa 26°C-pe. ==Yvykuaa== Villa Hayes oĩ [[Ysyry Paraguái]] rembe’ýpe, ha opyta 31 km. Táva [[Paraguaý]]gui. ==Demografía== Villa Hayes –pe oiko 19.001 tapicha, umíva apytégui 10.071 kuimba’e ha 9.930 katu kuña, he’iháicha Censo Guasu ojejapova’ekue ary 2002-me. Tavaitépe oĩ 2.049 tapicha ha okahápe katu 16.592. Tapichakuéra oikóva Villa Hayes-pe apytépe ojehechakuaa heta etnia: heta oĩ ypykue, avei Europa guare ñemoñare, [[menonita-kuéra]] ha paraguaigua. Ypykuéra oikóva upépe hína umi [[Chulupí|nivaclé]], [[Toba maskoy|toba maskoy]], [[angaite]], [[guana]], [[maka]], [[chamacoco]] ha [[Toba|toba qom]]. [[Imagen:14102007 036.JPG|thumb|left|300px|Iglesia de Villa Hayes de la Virgen de la Victoria]] ==Ekonomia== Villa Hayes-pe oĩ pe usina siderúrgica [[ACEPAR]] “[[Aceros del Paraguay]]”. Tapichakuéra Villa Hayes-gua omba’apove [[mymbañemoñáme]], ha sa’ive [[kokuépe]]. [[Imagen:Barco en el Rio Paraguay.JPG|300 px|thumb|Vista de un Barco en el Río Paraguay, desde el mirador de Villa Hayes]] ==Turismo== En Villa Hayes-pe opyta Museo Histórico de la Ciudad, ojehechaukahápe ao, mboka, fóto, ha tembiporu [[Cháko Ñorairõ|Chákope Ñorairõ guare]]. Upéichante avei moneda yma guare ha mymba Chako yvýpegua oñembopirupyre. Táva okarusúpe Ñorairõ aja oĩva’ekue Hospital de Sangre. Umi ogaguasu ko táva peguagua ñanemomandu’a yma guare rehe. Tupão oñemomorãhápe [[Virgen de la Victoria]] ha’e avei peteĩ tenda turistico. Opaite ary ojejapo Festival del Acero, ojehechaukahápe opaichagua artista ohechaukahápe ikatupyry. [[Image:Escuela Rutherford B. Hayes.JPG|thumb|300 px|left|Escuela Rutherford B. Hayes]] Oĩ peteĩ ta’anga’ita [[Rutherford Hayes]] rehe mandu’aháramo ha ambue katu [[Benjamín Aceval]] rehe mandu’aháramo avei [[Ysyry Paraguái]] rembe’ýpe. Henondépe, peteĩ tape mboypýri, opyta Departamento [[Presidente Hayes]] Gobernación ha [[Facultad de Ciencias Económicas (FCE)]] [[Universidad Nacional de Asunción]] róga peteĩ. Yvyty ndaijyvatetéiva Galván ha Confuso, ha avei Patiño ñu ha Reserva Natural Parque Tinfunqué-pe oĩ heta mymba ka’aguy ha upéichante avei ka’avo Paraguái mba’éva. Peteĩ óga yma 1870-pe guarépe oku’e Centro Cultural Melodía, omopu’akãva’ekue Gral. Bartolomé Mitre paraguajokuéra ho’ava’ekue ipopekuéra Ñorairõ Guasúpe, ha omyakã ityvýra Julio Mitre. Ko óga ojereko patrimonio histórico-ramo ha py’ỹinte temimbo’ekuéra arquitectura oñemoarandúva tetãpy tuichakue javeve ou ohecha. Ko Centro Cultural oreko peteĩ arandukakoty ha avei koty informática rehegua ha oñemboguata oñemombarete potávo tekombo’e ha arandu. ==Hekoasakue == Ijypyrãme herava’ekue “Amancio Cué”, upe rire, ofunda 1786 -me, reducción jesuítica-ramo pa’i [[Juan Francisco Amancio González]] ha [[Escobar (Amancio González]]) ombohérava chupe “Reducción Melodía” ojegueromandu’ahávo Gobernador [[Pedro Melo de Portugal]]-pe. Oñefunda jey ary [[1855]] [[Carlos Antonio López]] omanda aja, 120 ogapy, oĩhaguépe 410 colono Francia-gua ha oñembohéra “Nueva Burdeos”, katu péva ndoguatái ha ambue arýpe oñefunda jey ha oñembohéra “Villa Occidental”. [[Guerra de la Triple Alianza]] opa rire opyta Argentina soldado-kuéra pópe ha ombohéra chupe hikuái “Villa Argentina”. [[Image:Hospital de Sangre.JPG|300 px|thumb|Ex Hospital de Sangre, hoy plaza de la ciudad]] Oñembohéra “Villa Hayes” decreto orahava’ekue tendota [[Cándido Bareiro]] reraguapy 13 jasypo [[1879]]-pe ojegueromandu’ahávo karai EE.UU Rendota [[Rutherford Hayes]]; kóva pe 13 jasypateĩ [[1878]]-pe, omombytéramo guare [[Argentina]] ndive apañuãi opa rire [[Guerra de la Triple Alianza]], osẽ [[Paraguái]] ládo [[Chaco]] yvy jára teéramo pe ysyry Verde ha Pilcomayo mbytépe. Oiko guive upe mba’e, oñembohéra "Villa Hayes", ymave ojekuaa rupi chupe "Villa Occidental" ramo; péva oĩva’ekue mburuvichakuéra ojeheróva [[Territorio Nacional del Chaco]] rembiapo renda sapy’aguáramo. Ko yvy oĩva’ekue Argentina poguýpe ojepysóva ko’ág̃agua provincia [[Cháko Paraguái|Chaco]] ha [[Provincia de Formosa|Formosa]], avei yvy opytáva ysyry [[Araguay|Río Pilcomayo]] ha [[Río Verde]] opytajeyva’ekue Paraguái yvýramo pe arbitraje ko’ag̃aite oñeñe’ẽ hague rupi. ==Mba’yruguata== Oñeg̃uahẽkuaa ko távape Ruta IX “Carlos Antonio López” térã “Ruta Traschaco” rupi. Umi empresa mba’yruguata rehegua tuichavéva oñeg̃uahẽ hag̃ua táva illa Hayes ko’ãva: Línea 46 ha 5. == Referencias == *Geografía Ilustrada del [[Paraguay]], Distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6 *Geografía del Paraguay, Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL == Joju okapeguávandi== *[http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] *[http://www.dgeec.gov.py// Dirección General de Encuestas, Estadísticas y Censos] *[https://web.archive.org/web/20080723201116/http://www.correoparaguayo.gov.py/codigos_regionales.htm Correo Nacional Paraguayo] *[https://web.archive.org/web/20080219161419/http://www.fallingrain.com/world/PA/16/Villa_Hayes.html Coordenadas Geográficas e Imágenes Satelitales: Villa Hayes] [[Ñemohenda:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Tetãvore Presidente Hayes]] 5lr7ujbr604kwqi7a1964wjw1eva6m3 Ykuamandyju 0 2712 138145 136867 2026-07-28T13:55:26Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138145 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Ykuamandyju | nombre-original =San Pedro | foto = | fotoinfo = Municipalidad Ykuamandyjupe | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[tetãvore San Pedro|San Pedro]] | poblacion = 29.097 | territorio = 3185 | ISO = | altitud = 64 | coor ={{coor dms|24|06|00|S|57|04|60|W}} |}} '''Ykuamandyju''' térã '''Sã Pédro''' niko paraguaipegua tetãvore [[Departamento de San Pedro|Sã Pédro]] tavusu, opytáva 330 [[km]] tavusu [[Paraguaý]]<nowiki/>gui. == Héra tee == Ñepyrũrãite héravaꞌekue “Villa de San Pedro Apóstol de Ykuamandyju”, Villa de San Pedro “yvy oñepyrũva mandyjutýpe”, oñembohasávo ambue ñeꞌẽme guaranimegua ñeꞌẽnguéra “ykua” ha“mandyju”, oĩ rupi vaꞌekue peteĩ mandyjumáta peteĩ ykua rembeꞌýpe. Pe téra omoĩvaꞌekue chupe Karai Pedro García Lacoizqueta, Pedro Melo de Portugal ojokuaivaꞌekue chupe omoñepyrũ hag̃ua peteĩ villa, tenda koꞌág̃a oĩhápe pe táva. == Yvykuaa == Ko távape oñeg̃uahẽ Ruta III “Elizardo Aquino” ha XI “Juana de Lara” rupi, opyta 25 kilómetro [[Ysyry Paraguái]]gui. [[Imagen:San Pedro Paraguay.jpg|thumb|left|250px|Calles de San Pedro]] Upéichate avei opyta 15 km distrito Antequera-gui ha 3 kilómetro ysyry Jejuígui. === Ararova === Ko táva yvy heꞌõporã ha okymeme pépe, heꞌõngue 70 ha 80% rupi. Hakukue 23 °C rupi; arahakuꞌaja ohupyty 35 °C ha oguejyvéramo ohupyty 10&nbsp;°C. === Avaitakue === Ykuamandyjúpe oiko 29 097 tapicha, umíva apytépe 15 043 kumbaꞌe ha 14 054 kuña. Pe tavaitépe oiko 7 927 tapicha ha okaháre katu 21 170. == Hekoasakue == 1525-pe ypykuéra ojuka karai portugalgua Alejo García, haꞌévaꞌekue peteĩha tapicha europaygua oipykuivaꞌekue Tape Aviru. == Virureko == Ko távape tuicha oñembaꞌapo mymba: vaka, kavaju, ovecha ha kure ñemongakuaápe. Kokuepegua tembiapópe, ko dihtrítope oñeñeñotỹ kaꞌa, mandyju, sóha, papa, alfálfa, limõ, manduvi, mandiꞌo ha avatimirĩ. Industria rehe ñañeꞌẽramo ñambohysyikuaa aserradero-kuéra ha avei ojejapoha petit grain ha aseite mbokajágui. . Artesanía ykuamandyjugua rehe ñañeꞌẽramo katu ojekuaave tembiapo [[ao poꞌi]] ñembojegua rehegua ha avei tembiapo ñaiꞌũguigua. == Turíhmo == Ykuamandyju haꞌe “Ñembohupa Tavaguasu”, umi tapicha oikóva upépe akóinte omochichĩre mbohupápe. Mbaꞌe ojehechasevéva upépe haꞌe umi óga yma guare, ogagusu kolónia aja oñemopuꞌãvaꞌekue oĩva upe távape. Tupão oñemopuꞌãvaꞌekue franciscano ojapoháicha, ou yma Don Carlos Antonio López omanda aja guivéma. ''Retablo'' ha taꞌangakuéra orekóva ndaijojahái Paraguáipe g̃uarã. Avei ojehechakuaa taꞌanga neporãva museo karai Francisco Resquin mbaꞌévape. Casa de la Cultura haꞌe ambue tenda tuicha mbaꞌéva artista-kuéra ohechaukahápe hembiapo, upéichante avei oñemboꞌehápe purahéi, ñeꞌẽpotyꞌapo ha mboraka ñembopu. Yvykuꞌi ysyry Jejui rembeꞌýpe oikuaveꞌẽ tenda porã ojepytuꞌu hag̃ua, ha ikatuhápe avei ojeiko ygápe. == Manduꞌapy == Geografía Ilustrada del Paraguay, Distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6 Geografía del Paraguay, Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL, == Táva Joykeꞌy == * {{VEN}} [[Valle de la Pascua]], [[Venezuela]] * {{ARG}} [[Rosario]], [[Argentina]] == Joajuha okapeguándi == * [http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] * [http://www.dgeec.gov.py// Dirección General de Encuestas, Estadísticas y Censos] * [https://web.archive.org/web/20080224012540/http://www.fallingrain.com/world/PA/17/San_Pedro_de_Ycuamandiyu.html Coordenadas Geográficas e Imágenes Satelitales: San Pedro de Ycuamandyyu] * [https://web.archive.org/web/20071220235737/http://sanpedroycuamandyyu.org/ Municipalidad de San Pedro de Ycuamandyyu] * [http://www.bvp.org.py/ Asociación Biblioteca Virtual del Paraguay] [[Ñemohenda:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Tetãvore San Pedro]] bgk1nujp1zajwhkk6ixtdykcpz25bes Ypane 0 2833 138146 135028 2026-07-28T14:04:14Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138146 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Ypane | nombre-original =Ypané | foto = | fotoinfo = Tupao San Pedro Apóstol | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Central]] | poblacion = 34.943 | territorio = 52,7 | ISO = | altitud = 70 | coor ={{coor dms|25|26|60|S|57|31|60|W}} |}} '''Ypane''' oĩ tava [[Paraguái]] retãme, [[tetãvore Central]]me. Ko távape oiko 21.000 ava (2002 ary). Opyta 27 [[km]] [[Paraguaýgui]]. Tape hérava Acceso Sur ombojuaju tavaguasu Paraguay ko tendáre. Ojehero chupe "Ciudad Jardín". Heñói ára 23 jasyapy ary [[1538]] jave gobernador [[español]] [[Domínguez Martínez de Irala]] rupi. Oguereko actividades comerciales ha industria. ==Toponimia== Héra ñepyrü ha’e "Pitum", [[España]] ñe’ëme he’iséva: "agua medicinal". Ko’äga héra "Ypané", oïháme mbobapy ysyry [[río Ypané|Ypané]] , Potrerito ha [[Ytororó]], äva ho’a ysyryguasu [[río Paraguay]]-pe. "''Y''" he’ise agua, "''pa''"y ohóva ho’a ysyryguasúpe; "''ne''", ha’e umi karugua ha ysyry ryakuä ikä jave ndokyveipuku rire. ==Tembiasakue== Oñepyrüramo guare ojeiko tendáre ha’eva’ekue oñemba’apo hague kokuépe año. Ohasávo heta ary tendaguakuéra oñepyrüma avei omba’po ambue mba’épe: mymbajuka, pirakutu ha upéi [[arroz]] ñeñotýme. Ha’eva’ekue peteï reducción [[franciscana]] oñepyrüva ary [[1538]] jave. Heñói ára 23 jasyapy pe ary [[1538]] gobernador [[Domingo Martínez de Irala]] rupi. Oguerekojey ambue ára heñoihague (segunda fundación) ára 6 jasypo ary [[1862]] jave, umi franciscano oikejeyramo guare [[Paraguáipe]]. Ary [[1911]] jave tenda Ypanegua ojeguerova yvy Villa Real mba’égui pe tenda ko’äga oïháme. Pe poivi sa’y táva pegua ha’e hovyü (verde), he’iséva esperanza; sa’yju, ohechaukáva kuarahy resë ha avei ko’ë pyahu. Ko’a sa’y ojeiporavo ikatuhaguaicha oiko Ypanégui táva histórica ha avei ciudad "[[Jardín]]". Peteï mba’e ojehecharamové pe tenda pegua ha’e pe monumento "Al Santo del amor", "[[San Valentín]]", oïva yvyrakuápe pe plasa [[San Pedro Apóstol]]-pe. Ko monumento ha’e korasö mbyte oikóva pe tendápe, ha omombe’úva tendagua he’i ohóva guive ha’eño térä imborayhujára ndive ojeruréve imba’epota santope, ojerepaitévo pe korasö rehe, katuete oiko pe mba’e ojerureva’ekue [[San Valentín]]-pe. == Demografía == Ypanéme oiko 34.943 ava, ävagui 17.696 ha’e kuimba’e ha 17.247 kuña, jaikuaa Dirección General de Estadísticas, Encuestas y Censos rupive. Oï 34% avakuéra távape ha 57% okaraháre, oguereko tasa de crecimiento ary jave 3.61%. ==Barrios == *Lomas Verdes *6 de Junio *Ytororö *Colonia Thompson *Potrerito *Costa Alegre *Pentecostal *29 de Agosto ==Clima== Ararova Ypanémegua ha’e tropical ha subtropical, oguereko yvytu tropical ha polar, ary pukukue iñambuéva. Arapytu hakuve jave arahakúpe oguahë 39 ºC, ikatuvoi ojupive. Arapytu michïvéva ha’e araro’y jave, 1ºC; ha mbyte pegua arýpe 22ºC . Okykue ary pukukue ohupity 1.433 [[mm]]. Jasykuéra okyveha ha’e [[jasyteï]] guive [[jasyrundy]] peve, sa’iveha oky katu jasykuéra [[jasypoteï]] guieve [[jasypoapy]] peve. ==Economía== Oguereko actividades comerciales ha industria, avei kokuépe ñemba’apo, oñeñoty hetavéva ha’e [[arroz]]. Ko távape ojeikuaa avei ñemba’apo mandyju rehegua (tejidos de [[algodon]]), kyha, bolsos, colchas ha ambue. Oï avei omba’apóva [[ñandutí]] apópe. Oguereko avei producción agropecuaria oïháme ñemity ka’avo hi’upyrä (hortícolas) ha yva opaichagua. ==Turismo== Táva Ypané oguereko heta mba’e techapyrã, ãva ha’e pe tupão yma guare [[San Pedro]] Apóstol, ompu’ãva’ekue ypykuéra reducción pegua pa’ikuéra franciscano poguýpe oikóramo guare colonización [[América]]-pe. Pe tupão opyta táva mbytépe. Pe altar mayor ha’e patrimonio nacional ha universal avei. Ambue henda ipiorãra ha ojehejaramóva ha’e pe monumento ojuayhúvare oñangarekóva “San Valentín”, oïva pe plasa San Pedro Apóstol mbytépe. Ñorairö guasúrö guare ([[Guerra de la Triple Alianza]]), tetänguéra [[Brasil]], [[Argentina]] ha [[Uruguay]] oúrö [[Paraguáipe]]), oiko ápe ára 6 jasypaköi ary [[1868]] jave batalla de Ytororó, ko’äga ha’éva Ypané yvy. Pépe oï peteï monumento oñemopu’äva umi héroes rérape. Avei oiko haguépe batalla de Avay (ypykue y) oï Mariscal Paraguagua [[Francisco Solano López]] ra’anga. Pe plasa [[San Pedro Apóstol]]-pe rejuhúta peteï obra de arte iporämbajepéva, ha’éva "Centro de Atracción Turístico Municipal". Ko’ápe oï tembiasakue ha he’iséva Ypané rehegua, ikatuhápe rehecha umi mbohapyve ysyry ho’a peve ysyry guasu [[Paraguáipe]]. Ypané oguereko pe laguna Yverá hérava, namombyrýi oïva [[Nueva Italia]]-gui. Ko laguna oguereko karugua guasu (humedales) iporämbajepéva. Ko distrito ndoguerekói gueteri infraestructura, aeropuertos, hoteles, restaurantes, centros de compras, upévare nadikatúi hetaiterei tapicha oho tenda poräitépe. ==¿Cómo llegar?== '''Ypané''' ha’e táva [[Paraguái]] retäme tetävore [[Central]]megua, 27 [[km]] [[Paraguaýgui]]. Tapekuéra ikatuha reho ha’e 1 ha 2 rupi. Hérava [[Acceso Sur]] ombojuaju tavaguasu Paraguay ko tendáre, oĩháme opaichagua mba’yruguata ikatúva nemohuahẽ. ==Arte y Cultura== Santo patrono Ypanemegua ha’e San Pedro Apóstol, oñemomoräva ára 29 jasypoteï ary ha ary jave. Pe altar mayor oï Iglesia San Pedro Apóstol-pe ha’éva patrimonio nacional ha avei universal. ==Personajes Ilustres== * [[Reinaldo Decoud Larrosa]], [[médico]], [[folklorista]] ha [[lingüista]]. * Estanislao Obregón Centurión, [[Músico]], [[folklorista]] y [[Canta Autor]]. ==Referencia== * Reportaje al País. Tomo 1. Edición 2001. Asunción Paraguay. * Geografía Ilustrada del Paraguay - ISBN 99925-68-04-06 - Distribuidora Arami S.R.L. * La Magia de nuestra tierra. Fundación en Alianza. Asunción. 2007. ==Enlaces externos== *[https://web.archive.org/web/20071015063411/http://www.ypane.com/ Sitio sobre la ciudad] *[https://web.archive.org/web/20080218063053/http://www.fallingrain.com/world/PA/6/Ypane.html Coord. geográficas e imágenes satelitales] [[Ñemohenda: Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Tetãvore Sentral]] 7vz1umz57d6gagss8k4v39nj26umpqh Ytaygua 0 3143 138147 134978 2026-07-28T14:28:08Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138147 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Ytaygua | nombre-original = Itauguá | imagen= [[Imagen:Central-py.jpg|200px]] | foto = | fotoinfo = | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Central]] | poblacion = 89.449 | territorio = | ISO = PY-11 | altitud = 170 | coor = {{coor dms|25|22|60|S|57|19|60|W}} |}} '''Ytaygua''' ha'e peteĩ táva ojetopáva [[Paraguái]] retãme, [[tetãvore Central]]me. Ko táva ojetopa 30 km [[Paraguay|Paraguaýgui]]. Oñemoheñói 27 jasypoteĩ 1728 jave ha omoheñóiva'ekue Barón Martín de Barúa. Ojekuaavéva pe herakuã mombyrýva hérava [[Ñanduti|ñandutí]] ha avei ipurahéi rupive. Oguereko peteĩ museo hérava San Rafael oĩháme heta mba'e porã yma guare (período colonial). Ko távape oĩ pe tasyo guasu hérava "Hospital Nacional", ha'éva pe tuichavéva pa'ũme oĩva tetã Paragúai tuichakue. == Historia y Toponimia == Itaygua omoheñóiva'ekue Barón Martín de Barúa, ára 27 jasypoteĩ 1728 jave. Ko'ág̃a peve ikatu gueteri ojehecha heta arquitectura ymaiterei guare (colonia) ko távape. Héra ou pe ysyry Ytaýgui, omohe'õva ijyvy tehengue, avei ita: (piedra) ha ñe'ẽpehetai upeigua “gua”, ãva [[Avañe'ẽ|guaraníme]], he'ise tenda peguaite (pertenecía a un lugar). Ko'ág̃a rupi ojehero chupe "La Ciudad del [[Ñanduti]]", ha'e rupi ko'ápe ko tembiapo porãite hetave ojejapo, ñanduti héra ko mba'apopyre ojoguaiterei rupi ñandu renimbópe. Ko távape avei heta tapicha katupyry purahéipe ha mba'epu aty heñoiva'ekue, ãva ha'e Vocal Dos, Grupo Evolución ha ambue. Pe mba'e tuichavéva ko tendápe ha'e pe ojeheróva '''Festival del Ñandutí''', ary ha ary jave ogueraháva heta tapicha ambue hendágui mbohapypa pokõi ary guive. Oñepyrũva'ekue jasypoteĩ ary 1970 jave. Ko festival-pe oho puraheihárakuéra ikatupyrýra tetã Paraguái pegua, ko'áva ha'e [[Juan Cancio Barreto]], Grupo Generación, Quemil Yambay, Vocal Dos, Óscar Pérez y su Conjunto ha mba'epu aty ojehayhúva Juan Carlos Oviedo y los Hermanos Acuña. Ko táva oguereko y porã ome'ẽva pe Junta de Saneamiento Ambiental hákatu ndoguerekói pe hérava alcantarillado sanitario. Oguereko avei peteĩ polideportivo ojeheróva “Dr. [[Nicolás Leoz Almirón|Nicolás Leoz]]”. [[Ta'ãnga:Artesanía.JPG|250px|thumb|right|Artesanía]] == Demografía == Itaygua oguereko 109.203 ava, ãvagui 54.115 ha'e kuimba'e ha 55.088 ha'e kuña, omombe'úva Dirección General de Estadísticas, Encuestas y Censos. == Turismo == Hecharamomby mayma tapicha ohosévape guara ha'e umi yvytykuéra Patiño ha El Cerrito, tupão Virgen del Rosario, Museo San Rafael ha umi ogakuéra ojejapova'ekue Gaspar Rodríguez de Francia mburuvicháramo guare. Ãva ha'e óga puku ikatúva ja'e hese óga aty oĩva pe tupão jerére. Pe "Museo San Rafael" ohechauka heta mba'e "Período Colonial"-pe guare. Ko'ã mba'e apytépe oĩ heta tembipuru tupão peguáva. == Clima == Ararova ha'e campestre fresco hérava ha ombopyahúva tapicha rekove. Ararova imbaretevéva ary pukukue ha'e hakuvéva. == Economía == Itauguagua omba'apove [[Ñanduti|ñandutí]] jejapo ha jehepyme'ẽme, mesa ári guara, ao, encajes, ha ambue. Umi ñanduti apopyre ojegueraha avei heta tetã ambuépe, [[Europa]] gotyo hetave oho. Ambue tetãgua ohecharamove ko tembiapo porãite ha'éva ñanduti, he'i hikuái ha'eha tembiapo araka'eve nomanomoãiva ojehayhueterei rupi tetã ambuére. == Compañías == Itauguá oguereko 16 "compañias" ha peteĩ "zona urbana". Umi compañíakuéra ha'e: * Itaugùa Guazu * Aldama Cañada * Mboi'y * Jhugua Poti * Ñu Po`i * Guazu Vira * Potrerito * Potrero Guazu * Mbokayaty Sur * Cañadita * Patiño * Estanzuela * Mbokayaty Norte * Valle Karë * Guayaibity * Ybyraty. == Cómo llegar == Ko távape ikatu ñaguahẽ Ruta II rupive. Resẽvo [[Paraguaý]]gui hetaiterei oĩ mba'yru guata ohóva ko táva Itaygua gotyo. Ko tape oguereko tembipuru opaichagua ikatu hagua oñeguahẽ porã. == Personajes ilustres == Itauguá ovy'a, ijuruvy imba'ekuaáre ha ipurahéi rehe, ko'ã mba'e tapichakuéra távaygua ohecharamoiterei, heta tapicha katupyry heñói ko távape. Ko'áva apytépe oĩ Félix Fernández, ñe'ẽpapára guarani megua ha avei haihára Nicolás Cóppulo. Ko táva ha'e avei heñõi hague heta artistas ha mba'epu aty, Vocal Dos, Evolución ha mabue. == Arte y Cultura == Jasypoteĩ opávo ko táva omomba'e guasu hi'ára, oiko festival oĩháme jeroky, purahéi ha mba'epu aty tendaguáva ohechauka ikatupyry tapichakuéra ambue tavaguápe. === El Ñanduti === Ha'e peteĩ ''encaje'' ojejapóva júpe, oñemoĩva bastidor ijapu'áva rehe. Ko tejido ñanduti ombojegua hetaiterei aokuérape, omoporãsevégui chupe. Reguahẽva'erã táva Itayguápe rehendu hag̃ua mombe'upy Ñanduti rehegua, vy'a ha techaramóme omonbe'úva tapichakuéra tendagua. == Referencias == * Reportaje al País. Tomo 1. Edición 2001. Asunción Paraguay. * Geografía Ilustrada del Paraguay - ISBN 99925-68-04-06 - Distribuidora Arami S.R.L. * La Magia de nuestra tierra. Fundación en Alianza. Asunción. 2007. == Enlaces externos == * [https://web.archive.org/web/20080329061849/http://www.fallingrain.com/world/PA/6/Itaugua.html Coord. geográficas e imágenes satelitales] * [http://www.senatur.gov.py/ SENATUR] [[Ñemohenda:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Tetãvore Sentral]] 1ejzgdvreg8it79sikvnvk6lsk1ejmu Yvyku'i 0 3196 138148 136887 2026-07-28T14:39:03Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138148 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Yvyku'i | nombre-original =Ybycuí | foto = | fotoinfo =Parque Nacional Ñepyruha | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[tetãvore Paraguarí|Paraguari]] | poblacion = 20.887 | territorio = 273 | ISO = | altitud = 121 | coor = {{coor dms|26|01|00|S|57|02|60|W}} |}} '''Yvyku'i''' táva [[paraguai]]gua opytáva [[Paraguari Departamento]]-pe, 120 km rupi [[Paraguay]]-gui [[Tape guasu 1 (Paraguái)|tape guasu 1]] rupi. ==Yvykuaa== Yvyku’i opyta 123 km táva [[Paraguaý]]gui. ===Ararova=== Hakukue ñamombytétaramo 21ºC rupi, arahaku aja katu og̃uahẽ 39ºC peve ha araro’y aja 2ºC peve. ==Demografía== Yvyku'ípe oiko 20.887 tapicha; ijapytepekuéra oĩ 10.756 kuimba'e ha 10.131 kuña, he'iháicha Censo Guasu ojejapo'akue 2002-pe. Tavaitépe katu oiko 4.630 tapicha, ha okaháre katu 16.257. ==Ekonomía== Tembiapokuéra apytépe ikatu ja'e oĩha ñemitỹ, mymba jerereko, yvyra jehepyme'ẽ, inimbo ñepovã ha mandyju ñemono'õ. Oĩ avei fábrica ojejapohápe tatapỹi, terã eirete ñeñami, ha eíra takuar'ẽ ojejapohápe. ==Tupão== San José, táva ñangarekohára tupão. ==Mbo’ehao== Mbo’ehao Niño Jesús ha’e peteĩ mbo’ehao tuichavéva upe jerére. ==Mba’yruguata== Opyta 123 kilómetro táva Paraguaýgui, peteĩ tape hũ [[Tape guasu 1 (Paraguái)|tape guasu 1]] Mcal. [[Francisco Solano López]] rehegua ári. ==Turismo== Yvyku'ípe oĩ fundición de hierro ha arsenal [[Minas Cué]], ojekuaáva [[La Rosada]] ramo, omba'apo va'ekue yma karai [[Carlos Antonio López]] omanda aja. Upépe ojejapo akue tembiporu ñorairõrã ha avei opaite mba'e ygarata guasu flóta paraguaya peg̃uarã. [[Guerra de la Triple Alianza]] aja, fundición [[Minas Cué]]pe ojejapo opaichagua mboka, upéi katu opyta ambue tetãygua pópe ha ombyaipa hikuái. Ko'ág̃a [[La Rosada]]-pe oĩ peteĩ Museo jahechahápe tembiporueta ojeporu'akue yma oñemboyku hag̃ua kuarepoti, avei mbokaita upépe ojejapo vakue. [[La Rosada]] opyta [[Turismo aventura Paraguáipe|Parque Nacional de Ybycuí]] ryepýpe. Ko Párquepe avei opyta Salto Mina, ojeheróva avei Salto Cristal, ikatuhápe jaguata ha jahecha tymba saite ha ka'aguy, opaichagua yvyra uperupigua. Tapepo'i rupi ñag̃uahẽ Salto Guaraníme. Yvyku'ípe avei jahecha Pozo Tatacua, ipypukukue avave oikuaa’ỹva. Upépe avei jajuhu Paso Ita. Turista kuéra katu, oikuaasemiẽvéva Paraguái reko'asa, oguãhẽ joaite ohecha [[Bernardino Caballero]] róga tujakue. Granja Escuela Mamoreípe oñeñeha'ã ojehesape'a mayma upérupi oikóvape oikuaa haguã tuicha mba'eha pe ñande rekoháre ñañangareko. ==Tapicha ojekuavéva upepegua== Imembykuéra ojekuaavevahína ko’ãva: *Gral. Bernardino Caballero, heñói rupi Yvyku’ípe, ojehero chupe "El Centauro de Ybycuí". Ko távape, hérape oime tape ha mbo’ehao guasu "Gral. Bernardino Caballero". *[[Mauricio Cardozo Ocampo]], puraheiha ha purahéi apoha, ñe’ẽpapára ha puraheiha aty myakãha, heñoiva’ekue [[1907]]-me. *Vicepresidente [[Facundo Machaín]] ofundava’ekue mbo’ehaovusu Medicina ombo’éva. ==Referencias== *Geografía Ilustrada del Paraguay, Distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6 *Geografía del Paraguay, Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL *Guaraní Renda ==Joaju okapeguávandi== *[http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] *[http://www.dgeec.gov.py// Dirección General de Encuestas, Estadísticas y Censos] *[https://web.archive.org/web/20070717154315/http://www.fortunecity.com/tinpan/sound/786/mauricio_cardozo_ocampo.htm Mauricio Cardozo Ocampo] *[https://web.archive.org/web/20080216122237/http://www.datamex.com.py/guarani/taangaite/museo_la_rosada/index.html Fotos de Ybycuí] *[https://web.archive.org/web/20180929003816/http://www.fallingrain.com/world/PA/15/Ybycui.html Coordenadas Geográficas e Imágenes Satelitales: Ybycuí] *[http://www.bvp.org.py/ Asociación Biblioteca Virtual del Paraguay] [[Ñemohenda:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Tetãvore Paraguari]] cqrf0oi61o2uoj93szt3tkd2kclbay2 Vokerón (Táva) 0 4071 138141 136864 2026-07-28T13:30:09Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138141 wikitext text/x-wiki {{Ficha de entidad subnacional | nombre = Vokerón | nombre original = Neuland | idioma = [[Epañañe’ẽ|Karaiñe'ẽ]], [[Avañe'ẽ]] ha [[Plautdietschñe'ẽ]] | unidad = [[Paraguái távakuéra|Táva]] ha [[Paraguái munisipiokuéra|Munisipio]] | tipo_superior_1 = [[Paraguái yvy ñemboja'o|Tetãvore]] | superior_1 = [[File:Bandera_de_Boquerón.png|border|20px]] [[Tetãvore Vokerón|Vokerón]] | tamaño_mapa = 240px | image_skyline = Museo de Neuland.png | mapa_loc = | dirigentes_títulos = [[Munisipio myakãhára]] | dirigentes_nombres = [[César Ignacio González Britez]] | superficie = 23 832 | población = 16764 | población_año = 2022 | población_post = <ref name="Censo 2022">{{Cita web|url=https://www.ine.gov.py/censo2022/documentos/1%20Resultados%20finales%20poblacion.pdf|título=Resultados Finales - Censo 2022|fechaacceso=2024-08-21|sitioweb=[[Instituto Nacional de Estadística de Paraguay|INE Paraguay]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20240821200237/https://www.ine.gov.py/censo2022/documentos/1%20Resultados%20finales%20poblacion.pdf|archivedate=2024-08-21}}</ref> | densidad =0 | IDH = 0,875 | IDH año = 2025 | IDH categoría = <span style="color:#009900">'''Muy Alto'''</span> | fundación_fechas = 26 de abril de 1947 | gentilicio = Vokeróngua | horario = [[UTC-4]] | horario_verano = [[UTC-3]] | cp = 9100 | prefijo telefónico nombre = [[Prefijo telefónico|Código de área]] | prefijo = + (595) (493) | nombre_código1 = [[Geographic Names Information System|GNIS]] | fiestas_mayores = | patrón = | página web = www.facebook.com/people/Municipalidad-de-Boquer%C3%B3n-Paraguay/100075970038017/ | bandera = Bandera de Municipalidad de Boquerón.png | escudo = Escudo de Municipalidad de Boquerón.png }} '''Vokerón''' (avei oje'e chupe '''Neuland''' térã '''Kolonia Neuland''' oiko mboyve peteĩ táva) ha’e peteĩ tavá ha munisipio [[Tetãvore Vokerón|Tetãvore Vokerónme]], [[Paraguái]] retãme. Kóva ha'e kuri peteĩ tenda jeikoha oikohaguépe umi menomitakuéra. <ref>{{Cita web|url=https://www.bacn.gov.py/leyes-paraguayas/9504/ley-n-6688-crea-el-municipio-de-boqueron-en-el-xvi-departamento-de-boqueron-y-una-municipalidad-con-asiento-en-la-colonia-de-neuland|título=Ley Nº 6688 / CREA EL MUNICIPIO DE BOQUERÓN EN EL XVI DEPARTAMENTO DE BOQUERÓN Y UNA MUNICIPALIDAD CON ASIENTO EN LA COLONIA DE NEULAND.|fechaacceso=10 de octubre de 2023}}</ref> ==Toponimia== Héra he’ise [[España]] ñe’ëme “Tierra Nueva”ha guarníme “Ñande Yvy”, omoñepyrüva’ekue umi colono [[Alemania]]-gua, ha’e pe tenda imitävéva pe colonia menonita pa’üme. ==Clima== Ararova ha’e tropical, hakuve jave ohupity 45 grados centígrados arahakúpe, ha michïvéva 9 grados centígrados araro’ýpe. Arapytu mbyte 25 grados. Hetave jave ndokýi ha okývo katu tuichaitereíma oiko. ==Geografía== Ko tenda ndaijyvatéi ([[Ñu|Llanura]]) ndohupitýi 300 m. yguasu arigua (sobre el nivel del mar). Ypyko’ëmimi ijyvy ha iporäietrei kokuépe (agricultura) ha mymba ñangarekorä ([[ganadería]]). Oï namombyrýi táva [[Filadelfia (Paraguay)|Filadelfia]]-gui, kóva tavaguasu tetävore [[Boquerón]] pegua, ha avei namombyrýi tetävore [[Presidente Hayes]]-gui. Neuland oï pe ojeheróva [[Gran Chaco]] ryepýpe. [[Image:Neuland (Paraguay).jpg|thumb|300px|left|Calle principal de Neuland]] ==Historia y Turismo== Oguereko peteï [[Museo]] de la Historia de la Colonización, ha avei Monumento Recordatorio de la [[Guerra del Chaco]] ([[1932]]-[[1935]]). Pe jasy jave ''Neuland – Informiert und Diskutiert'' ha’e peteïva kuatiahaipyre [[Alemania]] ñe’ëmegua tetä Paraguáipe. Jasypo jave oiko pe Rodeo de Neuland. Pe Escuela Profesional de Neuland oguereko ñepytyvö [[Ministerio de Agricultura]] de [[Baviera]], Alemania-gui ha ko’ápe oñembokatupyry tendagua ha upéi imba’ekuaa oipuru mba’apohápe. Ko distrito ryepýpe oï pe [[Fortín Boquerón]], oikohaguépe peteïha ñorairö guasu Guerra del Chaco-ramo guare, ára 29 jasyporundy ary [[1932]] jave. Peteï avara’anga (estatua), [[Hermann Guggiari]] rembiapokue oï upépe. Ojehechakuaa avei mba’éichapa oñepyrüva’ekue pe colonia ha mba’éichatépa umi oiko ñepyrüva’akue Neuland-pe omba’apo. Pe Relaciones Públicas hérava, cooperativa Neuland pegua, ombosako’i peteï programa de turismo educativo, ohechauka haguä juaju opaichagua tapicha oikóva pe tendáre (interacción étnica), umi tenda oiko haguépe ñorairö [[Guerra del Chaco]]-ramo guare, reservas naturales, mymba ha ka’avo tenada rehegua, mymba ñangarekoha, ha ambue mba’e ikatúva ohecha maymáva ohóva guive. Ohóva guive ikatu ohecha mba’echaitépa heta gueteri oï pe tendáre mymba opaichagua térä ka’avokuéra rehegua. Umi ecosistema Chaco pegua ha’eva’rä ñangarekopy, péicha rupi ndaikatúi oiko chugui peteï tenda ikatuhápe ojehoiterei, pe iporäva oikótarö ha’eva’erä turismo ecológico con carácter educativo. Pe parque Amistad oï gueteri ko’ágämeve Chaco 60 ary ohasava’ekue oï haguéicha. [[Cooperativa Neuland]], ohechávo mba’éichapa iporä ha ojehecharamo ko tenda, oheka mba’épa ikatu ojapo omoporäve haguä mbeguekatúpe tenda. ==Transporte== Oñeguahë Lagerenza-pe peteï jepia Ruta 9, [[Transchaco]] pegua, Cruce los Pioneros peve, km 413 ha pépe peteï tape porä nemoguahëta. ==Educación y Cultura== Neuland-pe ha’e mba’e tuicháva mba’ekuaa (cultura) ha ñemoarandu, purahéi rehegua avei oguereko tenda yvate, pe [[Orquesta Sinfónica Juvenil]] oguereko umi omoaranduva’ekue chupekuéra tekove katupyry ambue tetägua. Ary 1993 jave oñepyrü pe Centro de Educación Musical, omoñepyrüva’ekue omoarandu ko’ä mba’embopuha ha puraheihárakuérape: música clásica ha popular oparupigua. Pe [[Coro Alegría]] oguereko ipype avakuéra hasykatúva térä noiporämbáiva, avei tekove oguerekómava heta ary; ha’eva ñepohano téra ñembosarairä ävape guarä. Tasyópe, umi hasývape guarä kóva ha’e peteï mba’e oipytyvöva chupekuéra imba’asýpe, äva oñepyrü umi pohanohára tasyo Neuland pegua rupi. Avei ambue mba’e imbaretéva Neuland-pe guarä ha’e ñembokatupyry ha ñemoarandu rehegua. Umi tekove oiko ñepyrüva’ekue tendápe ojapo’ýre hógarä omotenonda ñemoarandu rehegua, péicha hetave hendápe oñemoarandu yvyra guýpe; tendaguápe guarä ñemoarandu ha’e pe mba’e iporäveva nde rekovépe guarä. Infraestructura rehegua, mitä ha mitärusu mbo’ehao oguereko modernas aulas, laboratorios ha talleres ikatuhápe omba’apo. Ñemoarandu noveno grado peve ojejapomanteva’erä. Temimb’ekuéra mitä ha mitärusu mbo’ehao oïva opárupi ko tendápe oguereko mba’yruguata temimbo’e guerahaha oñangarekóva hese pe Cooperativa. Ñemoarandu yvatevegua (universitaria), pe Cooperativa ome’ë pa’ü (becas) oho haguä Paraguaýpe térä pytegua gotyo umi tapicha omohu’äva iñemoarandu pépegua, hákatu omohu’ävo oujeyva’erä itávape omba’po ha ohechauka imba’ekuaa maym’ava tendagua oiko poräve haguä ára ha ára. Pe ñembokatupyry avei tuicha mba’e Neuland-pe guarä, pévarä oï instituciones de capacitación profesional, ikatuhápe oñembokatupyry ganaderos, tamberos, agricultores, carpinteros, mecánicos, secretarias, contadores ha ambue; mbo’ehárarä avei, ikatúmava upéi ombo’e mitä mbo’ehaópe oparupiguápe. ==Economía== Heta apañuái oguereko rire Neuland-gui oiko peteï tenda oñakärapu’äva ha iporäva. Ha’e peteï tenda oñemba’apoha kokuépe, oñeñoty manduvi, mandyju, sorgo ha sésamo. Avei mymba ñangareko rehegua imbarete, so’o ha kamby rehegua. ==Salud== Pe tasyo Concordia Neuland pegua oguereko tembipuru iporäva (modernos equipamientos, salas de operaciones, farmacia y ambulancia; pohanohakuérape guarä. Umi cooperativa pegua ikatu oike peteï hérava caja hospitalaria, ha’eröguáicha seguro médico. Pe tasyo oguereko pohanohára ára ha pyharekuépe mayma hasývape guarä . Ojeapo avei ñembokatupyry tesäirä, pehnguekuérape, avei umi noïporämbáive térä hasývape, umi omanóva isy ha itúvape guarä. Ko colonia menonita opu’ä rupi, hetaiteri ypykuéra oho ko’ápe, oñeme’ëhápe chupekuéra ñemoarandu, hasýramo oho tasyópe ha avei pirapire jepuru rehegua. == Referencias == *Geografía Ilustrada del [[Paraguay]], Distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6 *Geografía del Paraguay, Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL == Enlaces externos== *[http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] *[https://web.archive.org/web/20080723201116/http://www.correoparaguayo.gov.py/codigos_regionales.htm Correo Nacional Paraguayo] *[https://web.archive.org/web/20250120195310/http://www.fallingrain.com/world/PA/24/Colonia_Neuland.html Coordenadas Geográficas e Imágenes Satelitales: Neuland] == Mandu'apy == [[Ñemohenda: Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Tetãvore Vokerón]] okdv26tqulwihij4zugkh9k5owca5nn Valenzuela (Paraguái) 0 4118 138136 136844 2026-07-28T12:56:39Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138136 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Valenzuela | nombre-original = Valenzuela | foto = | fotoinfo = Valenzuela | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Cordillera]] | poblacion = 6.813 | territorio = 335 | ISO = PY-11 | altitud = 120 | coor = {{coor dms|25|35|00|S|56|52|00|W}} |}} '''Valenzuela''' ha’e peteĩ táva opytáva tetãvore [[Cordillera]], [[Paraguái]]pe, ojeikuaáva "Capital de la Piña" ramo. == Toponimia == Oñemoĩ ko téra "Valenzuela",upe kara i fonnda va’ekue ko táva upe [[18 jasyrundu]] [[1813]]-pe. Ymave oñembohéra va’ekue “Ybyraty”, he’iséva [[ñe’e guaraní|guaraníme]] “yvyra atýra” avei “yvyra rakã atýra”. [[Ta'|thumb|265px|left|Entrada a Valenzuela]] === Clima === Ko tetãvore [[Cordillera]]-pe ndahaku ha ndaro’yetéi, hakatu nahe’õi avei. Arahakue 22&nbsp;°C rupi, arahakurõ ohupyty 39&nbsp;°C ha ro’yvérõ katu oguejy 3&nbsp;°C peve. === Demografía === Valenzuela-pe oikove 6.813 tapicha, ko’ãva apytépe 3.572 kuimba’e ha 3.240 kuña he’iháicha [[Dirección General de Estadística, Encuestas y Censos]]. == Economía == [[Ta'|230px|thumb| Valenzuela escudo]] Ko Valenzuela ha’e táva oñemba’apohápe yva piña rehe. [[10 jasyteĩ]] jave ojejapo pe festival hérape. Tekovekuéra koárupigua avei omba’apo [[takuare’ẽ]] ñeñotỹme. Upe hetave oñemba’apoha katu ha’ehína upe vaka ñemoña rehegua ko tenda rupi. == Turismo == Tupao guasu ko távapegua [[José de Nazaret|San José]] rérape ojejao va’ekue oguereko estilo [[barroco]]-colonial, kóva omopu’ã va’ekue karai fundador [[Antonio Fernández de Valenzuela]] ha oñemongarai va’ekue upe[[12 jasypo]] [[1783]] ramo. Kóva oguereko va’ekue mokõi altar mokõve ijyképe, peteĩ Tupãsy [[Virgen del Rosario]]-pe guarã ha ambue katu [[Antonio (santo)|San Antonio]]-pe guarã, avei peteĩ púlpito ha mokõ oñeñemombe’u haguã. Umi ta’ãngakuéra ha’e ojejapo va’ekue ary 1600 rupi. Upe santo jeguerohory katu 3 jasykõme [[San Blas]] ára, ojejapohápe toro ñemoñarõ, kavaju ári ñembokatupyry misa, ñembo’e novenario, tembi’u ñane mba’éva jekaruguasu hamba’e. Ojehoitemi umi yrembe’ykuéra rupi ko távape herava “[[Domiciana (balneario)|Domiciana]]” ha avei “[[San Agustín (balneario)|San Agustín]]”, mokõive [[Arroyo Y´akã]]me opytáva. Avei umi ojeguataha ha’e [[Salto Yporã]] ha ysyry hérava[[Pasito]]. Turismo ecológico ha avei ojepytu’uhaguã tembiapokuéragui iporã avei ko tenda umi ouséva guivépa ko távape. == Tapichakuéra katupyry herakuã guasúva == Upe tuapo tuja ykére opyta óga ha’e va’ekue oikohague upe francés karai [[Juan Nerhot]], ha’e va’ekue upe omoñepyrũ va’ekue upe[[petit grain]] ko táva Valenzuela-pe. == Mba’éicha ñaguãhẽ == Ikatu ñaguãhe ko távape Ruta II “Mcal. José Félix Estigarribia” rupi, upe tape opíava ko távape. == Referencias == * Geografía Ilustrada del Paraguay, Distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6 * Geografía del Paraguay, Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL. == Enlaces externos == * [http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] * [http://www.dgeec.gov.py// Dirección General de Encuestas, Estadísticas y Censos] * [https://web.archive.org/web/20080723201116/http://www.correoparaguayo.gov.py/codigos_regionales.htm Correo Nacional Paraguayo] * [http://www.bvp.org.py Asociación Biblioteca Virtual del Paraguay] * [https://web.archive.org/web/20160304140219/http://www.fallingrain.com/world/PA/8/Valenzuela.html Coord. geográficas e imágenes satelitales de ''Valenzuela''] [[Ñemohenda:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Cordillera]] gak58lbaplfc13272k6976655jaane3 Ybytymi 0 4120 138144 136890 2026-07-28T13:49:56Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138144 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Ybytymi | nombre-original = Ybytymí | foto = | fotoinfo = | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[Paraguarí]] | poblacion = 7.333 | territorio = 303 | ISO = PY-11 | altitud = 134 | coor = {{coor dms|25|46|00|S|56|46|60|W}} |}} '''Ybytymí''' ha’e peteĩ tetãvore’i [[tetãvore Paraguarí]] pegua [[Paraguái]]pe. Ko tava’i opyta 110 km [[Paraguay]]gui, ha’éva táva omyakãva ñane retã. Ñaguahẽha ko’ápe ojeipuruvéva ha'e upe [[Tape guasu 1 (Paraguái)|tape guasu 1]] “Mcal. Francisco Solano Lopez” rakamby ko’apeve oúva. == Hera ypy == Yvytumi, ha'e ñe'ẽ "yvy atyra'i yvyku'ígui gua". Kóva oĩgui upépe yvyty'imi ko táva ypýpe oĩva. Ko táva rupi jahecha upe ñu hovy'asy ñanemomandu'áva heta mba'e porãre opa tavakuéraicha avei ñane retã Paraguái ryepýpe oĩvaicha. Ko'ápe jajuhu heta óga porã porã ymaitéma ojejapo va'ekue. == Yvyjekuaa == Ybytimí opyta peteĩ ñu opytáva upe yvyty’y kére. Ojerérõ jepe hese tuicháva ñu, ikatu ko’aguive jahecha umi Paraguari rehegua yvytykuéra. == Ararova == Arahakukue 21º C rupi, Arahakúpe ohupyty 39º C Araro’ýpe katu oguahẽ 2º C peve. Ko’árupi umi ka’aguy guasu oĩva gueteri rupi umi ara hakuete oikóva ambuekuéra rendárupi ndaiporiveimaha ka’aguy ñane retãme nañañanduetéi. Upéicha avei umi yvu porã porã heta rupi ombopiro’y porã avei. == Avajekuaa == Ybytimípe oikove 7.333 tapichakuéra, ko’ãvagui, 3.929 kuimba’e ha 3.404 kuña, he’iháicha upe [[Dirección General de Estadística, Encuestas y Censos]]. Upéicha avei 24,20 tapicha jajuhu 1 kilómetros cuadrado-pe. Py’ỹietemínte ojeva [[Paraguay]]pe ha [[Buenos Aires]]-pe avei, ko’ãva oiko tapichakuéra ikatúva omba’apondi. == Virurekojekuaa == [[Image:Hen chicken.jpg|thumb|right|250px|Muchos pobladores de Ybytumi oñemoña ryguasukuéra ojekaru haguã]] Ko’arupi tapichakuéra omba’apoveha ikatu ja’e vaka, ovechakuéra ha kurekuéra ñemuña. Avei oñemba’apo ryguasukuéra reheguáre ojekaru ha oñeñemuhaguã ha avei ryguasurupi’a ojeipuru haguã. == Guereraha == Ko távape opyta 110 kilómetro táva Paraguaýgui, tape rakamby [[Tape guasu 1 (Paraguái)|tape guasu 1]] [[Francisco Solano López|Mcal. Francisco Solano López]] rehegua. ==Mba'éicha ñaguãhẽ== Upe tape ojeipuruvéva ha'e pe [[Tape guasu 1 (Paraguái)|tape guasu 1]] "Mariscal Francisco Solano López". Ñasẽ rire Paraguaýgui ñajepoka va'erã Paraguari gotyo upe tape rakãmby ohasáva tavakuéra [[Sapukai | Sapucai]] ha uperire [[Caballero]] rupi. Kóvagui jahasave 11 [[km]] jaguãmeve táva Ybytumíme. Ñasẽrõ Paraguaýgu ha jahasẽrõ Mba’yruguata guasúpe, upe Terminal de Omnibus-gui ndahetái osãva mba’yrukuéra oúva ko'ápe. Upéicha avei ikatu jaju Paraguarí-peve ha upégui jajupi mba’yruguata ko tetãvorepegua ha upégui jaju ko Ytytymíme. == Hembiasakue rehegua == Ybytumí ha’e peteĩva umi tavakuéra karai gobernador España-gua [[Pedro de Melo|Pedro Melo de Portugal]], ofundava'ekue, upévakuri oiko upe ára 3 jasypa ary 1783 ramo upe Cerro Ybytimí ypýpe. Ko tendárupi oĩma rupi tapicha oikóva oñembohérama va’ekueYby Atýra. Ko’ápe jajuhu ogakuéra he’íva ñandéve umi ymave rekovekue mba’éichapa raka’e upe colonial o post-colonial voigua oñembohóga. Upéicha avei ndaipórigui ko’ã mba’ére ojepy’apýva ko’ã ogakuéra oñembyaima ohóvo. == Henda porã == [[Image:Paisaje de Paraguari.jpg|thumb|left|300px|Las serranías de Paraguarí son parte del verde paisaje de Ybytumi]] Ko tetãvore'i oguereko heta mba'e porã jehechapyrã, ko'árupi ndaipóri gueteri avei tyapu guasu umi tavaguasu hárupi guáicha, avei ko'árui jajuhu gueteri yvytu piro'y ryakuã potĩ porã ohechaukáva mba'éichapa tetãvore Paraguari. Yvytumime ikatu avei jajahu ha jajesareko umi ysyry potĩ asy hetáva ko'árupi ha'éva umi ysyrykuéra Pachongo ha Aguada, ikatu avei jaju jaguatami umi lagunakuéra opytáva yvyty San Antonio jerére. ==Tachakuéra ko'arupigua ha'evéva== Ko távarupi heñói va'ekue mbohapy tapichakuéra herakuã guasúva Paraguái rembiasakuére ñanemandu'avo. Ko'ãva ha'e: * [[Mariano Roque Alonso]], kóva cónsul kuri Tetã Paraguáipe, ojupi va’ekue Tendotaguasú ramo omano rire upe Dictador perpetuo Dr. José Gaspar Rodríguez de Francia. * Karai [[Narciso R. Colmán]], “Rosicrán”-pe ojeikuaáva, ha’e upe peteĩha ñe’ẽytvoty ombokuatia va’ekue, upe árapeve ojeikuaa rupi ñe’ẽyvotykuéra ñe’ẽrupivénte. Rosicrán ha’e avei karai investigador katupyry ombyaty va’ekue umi porakuéra rehegua ha avei tapicha iñangirũnguérandi oheka va’ekue omohenda porã ñe’ẽndy ñane ñe’ẽme guarã. * [[Lorenzo Leguizamón]], arpa mbopuha herakuã mombyrýva omoirũ va’ekue tapichakukéra katupyrýpe ha’éva Hilarión Correa, Aníbal Lovera, Ramón Vargas Colmán ha avei oĩ va’ekue atykuéra omobúva ñande purahéi porãkuéra. ==Mandu'apy== *Geografía Ilustrada del Paraguay, Distribuidora Arami SRL; 2007. ISBN 99925-68-04-6 *Geografía del Paraguay, Primera Edición 1999, Editorial Hispana Paraguay SRL ==Joaju== * [http://www.senatur.gov.py/ Secretaria Nacional de Turismo] * [http://www.dgeec.gov.py// Dirección General de Encuestas, Estadísticas y Censos] * [https://web.archive.org/web/20180928235349/http://www.fallingrain.com/world/PA/15/Ybytymi.html Coord. geográficas e imágenes satelitales: Ybytymí] [[Ñemohenda:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Tetãvore Paraguari]] pzs7kfdadsjkl282jnl62na7yzyiod0 Veinticinco de Diciembre 0 4674 138139 136846 2026-07-28T13:08:53Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138139 wikitext text/x-wiki {{tava | nombre = Veinticinco de Diciembre | nombre-original = "El Portal del Norte" | foto = Peaje en 25-12.jpg | fotoinfo = Mba´yrumýĩ ohasaha | pais = {{PAR}} | prov/dep = [[San Pedro]] | poblacion = 10.000 | territorio = 119 | ISO = PY-2 | altitud = 117 msnm | coor = {{coor dms|24|41|60|S|56|32|28|W}} |}} '''Veinticinco de Diciembre''' niko ha´e peteĩ táva oĩva yvyvore [[San Pedro]]pe, Paraguái retã ryepýpe. Opyta 117 Km. táva [[Paraguay]]gui. Ñepyrũrã yma, ymaite; ary 1800 rupi oho ypy Veinticíncope mayma paraguáigua oñangarekóva mymbáre ha omba´apóva oñemitỹ kokuépe opáichagua mba´erepyrã ha tembi´urã avei. Upérõ ko tenda ojehero Tava´i. Ohasa rire heta ary oje´e avei chupe "Cenizal". Ha upéima oñembohéra ko´ag̃aguáicha. Oĩvoi peteĩ purahéi hérava "Querido Veinticinco de Diciembre", españa ñe´ẽme. Ko´ag̃a ramo guarã katu upe tava´ígui oiko ava aty, katupy´rýpe omba´apóva omotenode opáichagua tembiapo. 30 jasypoapy, ary 1973-pe, Veinticinco de Diciémbregui oiko peteĩ Distrito omboguapýva Tavao, Tahachi Róga, Tupão, Tasyo ha y rehe oñangarekóva, opa mba´e Ley Nº 396 rupi. Pe tape III Gral. Elizardo Aquino ningo, ohasa upérupi. Kóva ko tape asfaltado ombojuaju hína tavusu [[Paraguay]], táva [[Pedro Juan Caballero]] ndive, oĩva [[Vrasil]] mboipýri, tetã vore [[Amambai]] pe. == Moõpa oĩ == Veinticinco de Diciembre rejuhúta hína ko´ã marandu rupive, tereime reimehápe yvy ape apu´a javeve. Ejesarekomi: * Latitud:-24.7 * Longitud:-56.55 * Yvatekue: 117 msnm (Metros Sobre el Nivel del Mar) * Zona Horaria: Asunción (GMT-4)(GMT-3) * Título: tenda ojeikoha * Oñehenói: 25 de diciembre Veinticinco de Diciembre oja yvatégotyo táva Itakuruvi del Rosario rehe omopa´ũ chupekuuéra ysyry Tapirakuaĩ ojepysóva 24.550 m ñemby gotyo 82º 11´W. Kuarahy resẽgotyo katu ojuaju táva Unión ha San Estanislao rehe. Ko´ápe jajuju ysysry Takuary osẽ guive ysysry Hondo guive ho´a peve ysyry Morotĩ ha yvyty Ka´aguasu (San Joaquín) mboipýri; Karugua Plantel ha karugua San Rafael peve, ho´ahápe ysyry Mbutuy, oipe´a Veinticinco de Diciembre táva Simón Bolívargui. Peva pe línea oho kuarahyreikégotyo 25º 20' ñemby kuarahyresẽgotyo ha ipuku 11 km. Kuarahyreikevo oĩ Villa del Rosario, kóva ko táva oja Veinticinco rehe 9.070 m pukukue aja S.05º 21´W. Ñemby gotyo katu jajuhu Arroyos y Esteros ha Juan de Mena, ko´ãvagui oñemboja´o peteĩ línea 16.550 m ipukúva ha ohóva kuarahyreikévo S.75º 56´W ha avei ysyry Hondo. Ko ysyry ojepyso 12.245 m pukukue kuarahyresẽ gotyo S.83º 16´E osẽ peve ysyry Takuarýpe. Ojei III Departamento de la Cordillera, ysyry Manduvirã ha avei ysyry Tovatĩry rupive. == Y ha Yvyty Rehegua Marandu == Veinticíncope oĩ hina pe ysyry Mbutuy, omohe´õva pe karugua ogueraháva héra avei ha´eva hína Mbutuy. Tuju Jetyty ha Piripuku iñasãi Juan de Mena ha Presbitero Fidel Maíz gotyo. Ikatu avei jaguerohory ysyry Tovatĩry ha Manduvirã, omomombyrýva chupe táva [[Arroyos y Esteros]]gui opytáva yvyvore [[Cordillera]]pe. Yvytykuéra katu sa´i oĩ, peteĩminte voí jajuhu, upéva ha´e hina [[Ka'aguasu]] yvyty yvate oñepyrũva táva [[San Joaquín]] mboipyri ha oho yvategotyo oñug̃uaitĩ peve Amambái ha Mba´rakaju yvyty ndive. == Tenda Techapyrã ha Ambue == [[File:AO MBUTUY.JPG|300px|thumb|Ysyry Mbutuy ñembopiro´yha Santa Rosa-pe]] Ka´aguy hovyũ asýva ha ysyry Mbutuy ningo techapyrã ojeguerohoryvéva ko tenda kóvape. Upéichante avei ñu porã ojepysóva kuarahy resẽ guive kuarahy reike peve. Kuarahy resẽ gotyo jahecha tenda iporãmbajepéva, oĩ rupi Yvyty [[Ka'aguasu]], umíva mbytérupi iñapysẽ ko´etĩ. Kuarahy reikévo katu, ojepyso ysyry Mbutuy omohe´õva ha karugua Chipa oñehenóiva, umírupi jahecha guyraita iporãmbajepéva ha pirity ijojaha´ỹva. Távape katu oĩ umi ñemuha guasu, tavao, tasyo, óga tekojoja ha py´aguapy omotenondéva, tupão, mbo´ehao, mbo´ehao guasu, ha oñemopyenda avei ESSAP, COPACO ha ANDE ñeñangarekoha, Estado mba´éva. Oñemyi hag̃ua katu oĩ mba´yru guata oku´éva táva rehe ha umi ijarére. [[Karréta]], [[Apajerekõi|kõiriri]], [[móto]] ha mba´e oipuru kyre´ỹ avei ko távape. Oime avei peteĩ táxipe oporogueraháva ha oguerojáva opa mba´e. Tape kuéra katu ndaha´éi iporãmbáva oky jave. Upévare oĩ oipykúiva hape yvýrupiete térã kavaju ári. Rehoséramo Paraguaýpe, rejoko va´erã mba´yruguata tape´yképe. Iporãmbajepéva mba´yrumýi ou ha oho tape guasu ári. Paraguay guive 25 peve ojehepyme´ẽ 25.000 guarani ha, 25 guive Paraguay peve katu 20.000 guaranínte. Tape ojeipykúi mokõi aravo pukukue aja reguahẽ hag̃uã tavaguasúpe, taha´e ha´éva mba´yrúpe. San Miguelpe oĩ "Sol Tropical", oje´eha. Tenda porã ohohápe opaichagua tapicha oñemboyvytu ha ovy´ami arapokõindy jave térã arete javéramo. Upéichante avei ojejapo jeroky ha vakapiporehe ñembosarái. 25-pe ningo ndahakuetéivai, 25 ºC ombojoja ary pukukue aja, ha katu arahakúpe péva ojupi 38º ari. Ha ro´yetéramo og̃uahẽ 1 ºC-pe. Oky tuichaicha voi jasypa, jasypateĩ ha jasyparundy pukukue aja. Ko tenda iporãitereígui, ikatu nde reho reñemboyvytu upérupi, resẽ reguata ñúre, rejupi kavaju´ári, rejesareko ka´aguýre térã remoha´anga umi mba´e porãita oĩva upérupi ha pe jerére. San Valta ára ojeguromandu´a 6, jasyteĩ ary oúva guivépente voi, ha ojejapo vy´aguasu távape ha tupãópe avei. Hetaite tapicháningo oho ko´ã mba´e rã. Asociación de Jinetes Veinticinco de Diciembre pegua katuete ojapo, kavaju ñembokatupyry, mymba ñemoñarõ ha jeroky guasu upevarã. == Arandu ha Mbo´ehaokuéra == Veinticinco de Diciembrepe oĩ Mbo´ehao Emilio Gómez Zelada ha Arandu Róga Emilio Gómez Zelada. Heta mbo´ehao ha arandu rógakuéra isarambi opárupi pe táva jererehe avei. Yvyvore´i Mboi´y, Potrero Yvate, San Miguel, Santa Rosa, San Juan Bosco ha ambué tendárupi avei. Ha katu ndaipóri universidad. == Tembiapo ha Mba´erepy Rehegua== [[Imagen:Carreta en 25 de diciembre.jpg|150px|thumb|Karreta veinticíncope]] Ko tenda kóvape ningo oñeñemitỹ kumanda, avati, mandi´o, sésamo ha avei ojejapo escencia de Pettit Graïn. Oñemongakuaá jety, merõ ha sandía ojehepyme´ẽ hag̃ua upéi ñemuha guasu oĩva Paraguaýpe. Upéicha avei oĩ heta takuare´ẽndy, petỹndy, mamónety ha pakovaty. Hetaiterei oĩ vaka, kure, ryguasu, ovecha, kavaju, guinea ha ambue mymba oñemongakuaáva tembi´urã ha ojehepyme´ẽ va´erãichagua avei. == Ikatu Rema´ẽmi == * Connmons Wikipedia [http://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Veinticinco_de_Diciembre] * [http://www.pueblos20.net/paraguay/fotos.php?id=1897/ Sitio Web Pueblos de Paraguay.] * [http://www.pueblos20.net/paraguay/pueblo.php?id=1897&region=Departamento%20de%20San%20Pedro/Fotos Veinticinco de Diciembre.] * [https://web.archive.org/web/20110828152411/http://www.fallingrain.com/world/PA/17/Veinticinco_de_Diciembre.html Coord. geográficas e imágenes satelitales de ''Veinticinco de Diciembre''] [[Ñemohenda:Paraguái tava]] [[Ñemohenda:Tetãvore San Pedro]] m7rn72dt0o2djwsp4sl4av9yq6sbyf2 Dionisio González Torres 0 6880 138149 128445 2026-07-28T19:05:16Z Jeromewiley 23315 fecha deceso 138149 wikitext text/x-wiki '''Dionisio González Torres''' heñóikuri Táva [[Paraguay]], [[Paraguái]] Retãme; ára [[24 jasyapy]] ary [[1907]]-pe. Omano ary 2011-pe. Itúva herava’ekue Dionisio González ha isýkatu kuñakarai Vicenta Teodosia Torres. Dionisio González Torres oñehekombo’ékuri Mbo’ehao San José (Paraguaygua) ha upéi oñemoarandúkuri Facultad de Medicina, [[Universidad Nacional de Asunción]]-me, oikohaguépe chugui pohãnohára ary [[1930]]-pe. Upépe ha’e itenondevékuri iñirũnguéra apytépe ha upévare oñemoĩ ipyti’áre jeguaka itaju. Upégui oho oñemoaranduvévo [[Berlín]], [[Alemania]]; ha [[São Paulo]], [[Brasil]]-pe; avei, [[Austria]] ha [[Estados Unidos]]-pe. Dionisio González Torres ombo’eñepyrũkuri oĩrõguare temimbo’erõ. Upérõ ombo’e, pytyvõhárarõ, Anatomía Patológica ary [[1928]]-pe oiko peve chugui Mbo’ehára Tee Histología Normal ha Embriología; Clínica Médica; Histología ha Anatomía Patológica; Medicina Legal ha Deontología. Ombo’ejepékuri Facultad de Ciencias Médicas, Facultad de Derecho y Ciencias Sociales ha Facultad de Química y Farmacia, Universidad Nacional de Asunción-me; ha avei [[Universidad Católica]]-pe. [[Pohãnohára]] ha mbo’ehárarõ oñemoñe’ẽkuri heta hendápe ha heta atýpe, ñane retã ha ambue tetã rupi. Ojapojepe 300 tembikuaareka opaichaguáva ha avei ohai heta aranduka, umíva apytépe [[Guarani ñe'ẽ]] ha Guarani reko rehegua. Iporã avei ñamombe’u, ha’e, py’aguasu reheve, ohohague [[Cháko Ñorairõ]]me guarini ha pohãnohárarõ. Heta ary omotenonde rire Universidad Nacional de Asunción; Stroessner ho’a rire omoakãkuri avei Ministerio de Educación ñane retãmegua. Ha’e omotenondérõguare, oĩrõguare Universidad Nacional de Asunción ruvichárõ, omoheñóikuri, [[Reinaldo Julián Decoud Larrosa]] jerure rupive, pe Guarani Ñe’ẽ Mbo’ekuaahararã mbo’esyry, ko’ág̃a oĩva Facultad de Filosofía poguýpe. Upépe ha’e ombo’ékuri mbohapypa ary pukukue javeve ha omano meve, mbo’erã hérava Guarani Reko ha Paraguáy Tavarandu; ha’éngo ojepytasombaretékuri Guarani ñe’ẽ myasãi ha pysyrõme. Ombo’e aja Guarani Ñe’ẽ mbo’ekuaahararã mbo’esyrýpe, ohaijepe ko’ã aranduka: ''[http://www.portalguarani.com/obras_autores_detalles.php?id_obras=1598 Folklore del Paraguay]'', ''[http://www.portalguarani.com/obras_autores_detalles.php?id_obras=1061 Cultura Guarani]'', ''[http://www.guarani-raity.com.py/html/toponimiaenpy.html Toponimia Guarani (y origen e historia de los pueblos) en Paraguay]'', ''[http://www.portalguarani.com/obras_autores_detalles.php?id_obras=1593 Catálogo de plantas medicinales (y alimenticias y útiles) usadas en Paraguay]'' ha ''[http://www.portalguarani.com/obras_autores_detalles.php?id_obras=14916 Cómo nos expresamos]''. Hembireko herava’ekue Adolfina Petit ha iñemoñarekuékatu: Paulo Adolfo, ha’éva tekomo’ãhára, ha Eduardo Dionisio, ygaguarini ruvicha. Dionisio González Torres omanókuri Táva Paraguaýpe, ára [[23 jasypoapy]] ary [[2001]]-pe. Avei ohaíkuri ko’ã aranduka: #''Compendio de Endocrinología''. 1941 #''O Laboratorio e a Clínica''. 1946 #''Tratado de Endocrinología''. 1947 #''Formulario Farmacológico''. 1956 #''Medicina Legal'. 1957 #''Temas Médicos''. 1958 #''Técnica de Laboratorio''. 1959 #''El Laboratorio y la Clínica, 2ª Edición''. 1960 #''Temas Médicos. vol. II. Las enfermedades del colágeno. Introducción a la Alergología. Introducción a la Simpatología''. 1962 #''Temas Médicos. vol. III. Problemas de Salud Pública''. 1963 #''Temas Médicos. vol. IV. Apuntes para la Historia de la Medicina en el Paraguay''. 1964 #''Disertaciones''. 1966 #''Medicina Legal. 2a. Ed''. 1968 #''Temas Médicos. vol. VI. Historia de la Medicina en el Paraguay. 2a. Ed''. 1968 #''O Guaraní. Gramática e Vocabulario. En portugués''. 1972. #''Toxicomanías''. 1975 #''Curso de Patología''. 1975 #''Medicina Legal. 3a. Edición''. 1977 #''Boticas y Boticarios de la Colonia''. 1979 #''Folklore del Paraguay''. 1980 #''Cultura Guaraní''. 1982 == *** == *Ohai: David Galeano Olivera [https://web.archive.org/web/20130505023131/http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/dionisio-gonz-lez-torres-guaran-me] [[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua|Torres]] [[Ñemohenda:Pohanokuaa]] akm9fgh33mzguuy9xptjj3lt92hmjv2 Vaamakuéra 0 7432 138135 128580 2026-07-28T12:52:13Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138135 wikitext text/x-wiki [[Ta'ãnga:Flag of the Bahamas.svg|thumb|Va'ama ipoyvi.]] [[Ta'ãnga:Club-med-beach-governors-harbour-eleuthera-bahamas.jpg|thumb|Va'ama yrembe'y.]] '''Tetã Va'ama''' ([[inglyesñe'ẽ]]me: ''Commonwealth of The Bahamas'') ha'e peteĩ tetã [[ypa'ũ]] aty oĩ [[Paraguasu Atlántiko]], ñemby gotyo [[Tetã peteĩ reko Amérikagua]]pe. Itavusu ha'e táva Nasáu. Va'ama oguereko heta yrembe'y ha ypa'ũ porãve. == Ambue Tenda == * [http://www.bahamas.gov.bs/ Tetão Va'ama] (ingyaterrañe'ẽme) * [http://www.bahamas.co.uk/ Va'ama iturismo renda] (ingyaterrañe'ẽme) * [http://www.bahamas.com/ Ministerio de Turismo de Bahamas] (ingyaterrañe'ẽme) * [http://www.constitution.org/cons/bahamas.htm Va'ama Léiguasu] (ingyaterrañe'ẽme) * [https://web.archive.org/web/20121201011754/http://news.bahamianyellowpages.com/ Nassau Bahamas Travel News] (ingyaterrañe'ẽme) * [https://web.archive.org/web/20111020165150/http://www.fao.org/countryprofiles/index.asp?lang=en&iso3=BHS&subj=1&paia= Perfiles de Países de la FAO: Bahamas (Las)] {{Yvateamérika}} [[Ñemohenda:Tetã Amerikagua]] 3tgil4jbl5c2imjn31a1i1n82ukmnkg Varéĩ 0 7433 138138 115491 2026-07-28T13:05:24Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138138 wikitext text/x-wiki [[Ta'ãnga:Flag of Bahrain.svg|thumb|Varéĩ ipoyvi.]] [[Ta'ãnga:Modern Manama.jpg|thumb|Táva Manama.]] '''Tetã Varéĩ''' térã '''Tetã Varáĩ''' ([[áraveñe'ẽ]]me:) ha'e tetã michĩve ha peteĩ [[ypa'ũ]] oĩ [[Arávia]], [[Asia]]. Varéĩ ha'e peteĩ ypa'ũaty 23 ypa'ũ ndive. Itavusu ha'e táva Manama ha iñe'ẽ ha [[áraveñe'ẽ]]. == Ambue Tenda == * [http://www.bahrain.gov.bh/ Tetão Baréin] * [https://web.archive.org/web/20120516233202/http://www.fao.org/countryprofiles/index.asp?lang=es&iso3=BHR&subj=1&paia= Perfiles de países de la FAO: Baréin] {{Asia}} [[Ñemohenda:Varéĩ| ]] kmf3g5vr5mmylgqeyvevi2pfjk8qaa4 Varvado 0 8835 138137 136155 2026-07-28T13:02:16Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138137 wikitext text/x-wiki {{Ficha de país | nombre_oficial = ''Barbados''<br />Varvado | nombre_común = | de = de | imagen_bandera =Flag of Barbados.svg | imagen_escudo =Coat of arms of Barbados (2).svg | imagen_escudo_tamaño = 100px | símbolos | imagen_mapa = BRB_orthographic.svg | lema_nacional = ''Pride and Industry''<br />([[inglyesñe'ẽ]]gua: «Momba'eguasu ha Atyvete») | himno_nacional = ''[[In Plenty and In Time of Need]]''<br/>([[inglyesñe'ẽ]]gua: «Tetápe ha ñekotevẽ jehasápe») | archivo_himno_nacional = | capital = [[Bridgetown]] | capital_población = 98.725 ([[2006]]) | capital_coor_fmt = | capital_coor = 13_7_N_59_37_W_ 13°7' N 59° 37' O | castellano y guarani | gobierno = | dirigentes_títulos = Tendota<br />Primer ministro | dirigentes_nombres = [[Jeffrey Bostic]]<br />[[Mia Mottley]] | fundación = Sãso | fundación_hitos = &nbsp;• Arange | fundación_fechas = | superficie = 430 | superficie_puesto = 183 | superficie_agua = - | fronteras = 0 [[kilómetro|km]] | costas = 97 km | población = 304.139 Ava | población_puesto = 171 | población_densidad = 707 | PIB_nominal = US$ 6.487 sua {{Infobox ref|1}} | PIB_nominal_año = 2025 | PIB_nominal_puesto = 162 | PIB_nominal_per_cápita = US$ 23.184 {{Infobox ref|2}} | PIB = US$ 7.559 millones {{Infobox ref|3}} | PIB_año = 2025 | PIB_puesto = 147 | PIB_per_cápita = US$ 25.927 {{Infobox ref|2}} | IDH = 0,811 | IDH_año = 2023 | IDH_puesto = 69 | IDH_categoría = <font color="#009900">'''Muy Alto'''</font> | moneda = Dólar Varvado ($, <code>BBD</code>) | gentilicio = Barbadense | horario = AST ([[UTC|UTC -4]]) | horario_verano = Ndorekói | cctld =.bb | código_telefónico = | prefijo_radiofónico = | matrícula_avión = | matrícula_coche = | código_ISO = | miembro_de = [[Mancomunidad de Naciones]], [[CARICOM]], [[ONU]], [[OEA]], [[Asociación de Estados del Caribe|AEC]]. | nota1 = Mandu'apy: Banco Mundial<ref name="BM PIB">[http://siteresources.worldbank.org/DATASTATISTICS/Resources/GDP.pdf].</ref> | nota2 = Mandu'apy: Banco Mundial<ref name="Población">[http://siteresources.worldbank.org/DATASTATISTICS/Resources/POP.pdf].</ref> | nota3 = Mandu'apy: Banco Mundial<ref name="BM PIB PPA">[http://siteresources.worldbank.org/DATASTATISTICS/Resources/GDP_PPP.pdf].</ref> }} '''Varbado''' ([[ingyaterrañe'ẽ|ingleñe'ẽ]]me:''Barbados'') ha'e peteĩ [[tetã]] hekosãsóva ojejuhúva peteĩ [[ypa'ũ]]me yguasu [[para Karimbe|Karíve]] pegua, [[paraguasu Atlántiko|paraguasu Atlántikope]]. Umi karai [[España|Epáña]] megua oguahẽraẽ ko tendápe amo saro'y XVI jave, oñemomba'e ko ypa'ũ rehe ha opyta [[Epáña Mburuvi|Mburuvi Epáña]] poguýpe upe guive. Saro'y XVII jave oguahẽ va'ekue umi karai [[Ingyatérra]] pegua, oñemoba'e hikuái hese ha omoĩ [[Tavetã Joaju]] poguýpe ary 1966 meve, ohupytúvo isãso. Upe arýpe oike [[ONU]] ñembyatýpe ha [[Tetãnguéra Ñembojoaju|''Mancomunidad de Naciones'']]-pe. Ipype oikove amo 304&nbsp;139 tapichakuéra, haimete opavave niko ijerovia Lutéro rapépe. Iñe'ẽ tee niko [[ingyaterrañe'ẽ|ingleñe'ẽ]].<ref>{{cita web |url = http://hdrstats.undp.org/es/countries/country_fact_sheets/cty_fs_BRB.html |título = Human Development Report 2009|fechaacceso = 12/8/10 }}</ref> == Mandu'apy == {{listaref}} == Joajuha == {{commonscat|Barbados|Barbados}} * [http://www.barbados.gov.bb/ Gobierno de Barbados] (en inglés) * [http://www.who.int/countries/brb/es/ Información de la OMS sobre Barbados] * [https://web.archive.org/web/20110716062436/http://www.fao.org/countryprofiles/index.asp?lang=es&iso3=BRB&subj=1&paia= Perfiles de países de la FAO: Barbados] * [https://web.archive.org/web/20180805112541/http://accessbarbados.com/ Access Barbados] (en inglés) {{Yvateamérika}} [[Ñemohenda:Varvado| ]] nsnsusgf3owd841ny02vd231bnopdfh Votusuana 0 9175 138142 136993 2026-07-28T13:32:14Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138142 wikitext text/x-wiki {{Ficha de país | nombre_oficial = ''Republic of Botswana''<br />''Lefatshe la Botswana''<br />Tetã Votusuána | nombre_común = Botswana | de = de | imagen_bandera = Flag of Botswana.svg | imagen_escudo = Coat of arms of Botswana.svg | imagen_escudo_tamaño = 125px | imagen_mapa = BWA orthographic.svg | lema_nacional = ''Pula'' (setsuana: 'Ama') | himno_nacional = ''Fatshe leno la rona''<br/>(setsuana: 'Tarovasa ko yvy marangatu') | archivo_himno_nacional = United States Navy Band - Fatshe leno la rona.ogg | capital = [[Gaborone]] | capital_población = 208.411 ([[2005]]) | capital_coor = 24_40_S_25_55_E_ 24°40′ S 25°55′ E | ciudad_más_poblada= [[Gaborone]] | idiomas_oficiales = [[Ingyaterrañe'ẽ]] ha [[setsuana]] | gobierno = [[Tavakuairetã]] [[Amandajerape|amandajerapépe]] | dirigentes_títulos= Tendota<br/>Rekovia | dirigentes_nombres= [[Ian Khama]]<br/>[[Ponatshego Kedikilwe]] | fundación = [[Independencia]] | fundación_hitos = &nbsp;• Arange | fundación_fechas = [[Tavetã Joaju]] pegua<br />[[30 jasyporundy]] ary [[1966]]-pe | superficie = 600&nbsp;370 | superficie_puesto = 48|:[https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/bc.html Ficha de país] ''The CIA World Factbook''. Consultado el 14 de abril de 2012| superficie_agua = 2,5% | fronteras = 4&nbsp;013 km | costas = 0 km | población = 2&nbsp;029&nbsp;115 | población_puesto = 144 | población_densidad= 2,7 | PIB_nominal = Dólar 15&nbsp;249 mill. | PIB_nominal_año = 2011 | PIB_nominal_puesto= 105 | PIB_nominal_per_cápita = Dólar 8&nbsp;840 (2011) | PIB = Dólar 30&nbsp;529 mill. | PIB_año = 2011 | PIB_puesto = 105 | PIB_per_cápita = Dólar 16&nbsp;279 (2011) | IDH = 0,683<ref>[http://hdr.undp.org/sites/default/files/hdr14-summary-en.pdf Informe sobre Desarrollo Humano 2014] (html) Consultado el 7 de agosto de 2014</ref> | IDH_año = 2014 | IDH_puesto = 109 | IDH_categoría = <font color="#ffcc00">'''Mbyte'''</font> | moneda = Pula (P, <code>BWP</code>) | gentilicio = votusuanagua | horario = [[UTC|UTC + 2]] | horario_verano = Ndorekói | cctld = .bw | código_telefónico = 267 | prefijo_radiofónico = 8OA-8OZ, A2A-A2Z | código_ISO = 072 / BWA / BW | miembro_de = [[ONU]], [[Mancomunidad de Naciones]], [[Afrika Joaty|UA]] }} '''Votusuána''', héra tee ha'éva '''Tetã Votusuána''' ([[ingyaterrañe'ẽ]]me: '''Republic of Botswana''', en [[setsuana]] '''Lefatshe la Botswana'''), ha'e peteĩ [[Tetã|tetã hekosãsóva]] ndorekói [[para|yguasu]] rembe'y ñemby [[Afrika]] pegua, itekuái reko hína [[tavakuairetã]] [[Amandajerape|amandajerapépe]]. Votusuana renda oñemohenda porundy tetãvore rupive. Tetã itavusu ha'e táva [[Gaborone]].<ref>{{Cita web |url=http://www.botswanatourism.co.bw/about/geographical_info.html |título=Geographical Info |idioma=inglés |autor=Botswana Tourism Organisation |fechaacceso=23 de enero de 2011 |title=Archive copy |accessdate=2014-09-16 |archivedate=2011-04-09 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110409034930/http://www.botswanatourism.co.bw/about/geographical_info.html }}</ref> Ijerére ojejuhu ñemby ha ñemby kuarahyresẽ gotyo upe tetã [[Yvyafrika]], kuarahyreike ha yvate gotyo ojejuhu [[Namívia]] retã, yvate kuarahyresẽ gotyo ojejuhu [[Simbávue]] ha yvate gotyo [[Sámbia]] retã.<ref>[https://web.archive.org/web/20151015203531/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/bc.html Ficha de país] ''[[CIA World Factbook|The CIA World Factbook]]''. Consultado el 14 de abril de 2012</ref> == Mandu'apy == {{listaref}} == Joaju == {{Commons|Botswana}} * [http://www.gov.bw Gobierno de Botsuana (ingyaterrañe'ẽme)] * [https://web.archive.org/web/20080705143931/http://www.botswana-tourism.gov.bw/ Turismo de Botsuana (ingyaterrañe'ẽme)] * [https://web.archive.org/web/20120516044929/http://www.fao.org/countryprofiles/index.asp?lang=es&iso3=BWA&subj=1&paia= Perfiles de países de la FAO: Botsuana] {{Afrika}} [[Ñemohenda:Tetã Afrikagua]] tupqsmmgqy56x8gsrz0wkytapezhlbn Vurundi 0 9177 138143 128013 2026-07-28T13:35:30Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138143 wikitext text/x-wiki {{Ficha de país | nombre_oficial = ''Republika y'u Burundi''<br />''République du Burundi''<br />Tetã Vurundi | nombre_común = Burundi | imagen_bandera = Flag of Burundi.svg | imagen_escudo = Coat of arms of Burundi.svg | imagen_escudo_tamaño = 120px | imagen_mapa = Burundi (orthographic projection).svg | lema_nacional = ''Ubumwe, Ibikorwa, Iterambere'' / ''Unité, Travail, Progrès''<br />([[kirundi ñe'ẽ|kirundi]] ha [[hyãsiañe'ẽ]]: 'Joju, Tembiapo, Tenonderã') | himno_nacional = ''Burundi bwacu'' ([[Idioma kirundi|kirundi]]: 'Ore Vurundi') | capital = [[Buyumbura]] | capital_población = 400.000 ava | capital_coor = 03_03_S_30_00_E 3º03'S,30º00'E | ciudad_más_poblada = [[Buyumbura]] | idiomas_oficiales = [[kirundi ñe'ẽ|Kirundi]] ha [[hyãsiañe'ẽ]] | gobierno = [[Mburuvicharape|Tetã mburuvicharapépe]] | dirigentes_títulos = Tendota<br />Tekoviarã | dirigentes_nombres = [[Évariste Ndayishimiye]]<br /Prosper Bazombanza | fundación = Sãso | fundación_hitos = &nbsp;• Ojekuaa | fundación_fechas = [[Véyhika]] pegua<br />[[1 jasypokõi]] ary [[1962]]-pe | superficie = 27&nbsp;830 | superficie_puesto = 145 | superficie_agua = 7,8% | fronteras = 974 km | costas = 0 km | población = 8&nbsp;988&nbsp;091 | población_puesto = 98 | población_densidad = 323 | PIB = Dólar 3&nbsp;094 mill. | PIB_año = 2009 | PIB_puesto = 169 | PIB_per_cápita = Dólar 393 | IDH = 0,389<ref>[http://hdr.undp.org/sites/default/files/hdr14-summary-en.pdf Informe sobre Desarrollo Humano 2014] Consultado el 13 de agosto de 2014</ref> | IDH_año = 2013 | IDH_puesto = 180 | IDH_categoría = <font style="color:#990000">'''Vai'''</font> | moneda = Franco Vurundígua (FBu, <code>BIF</code>) | gentilicio = burundés, -sa | horario = [[UTC]] + 2 | horario_verano = Ndorekói | cctld = .bi | código_telefónico = 257 | prefijo_radiofónico = 9UA-9UZ | código_ISO = 108 / BDI / BI | matrícula_avión = n/d | matrícula_coche = BU | miembro_de = [[ONU]], [[Unión Africana|UA]], [[COMESA]] }} '''Vurundi''', héra tee ha'éva '''Tetã Vurundi''' ha'e peteĩ [[Tetã|tetã hekosãsóva]] michĩ opytáva umi [[Umi ypa guasu Afrikagua|ypa guasu Áfrika pegua]] kuarahyresẽ [[Afrika]]pe ha ndorekói [[para|yguasu]] rembe'y. Ijerére ojejuhu yvate gotyo [[Rruanda]], ñemby ha kuarahyresẽ gotyo ojejuhu [[Tansania]] ha kuarahyreike gotyo ojejuhu [[Tetã Jekopytyjoja Kongo]]. Vurundi apekue ha'e 28.000 km² ha ipype oikove 8.700.000 tapicha kuéra. Itavusu ha itáva orekovéva tapicha ipype ha'e táva [[Buyumbura]], orekóva 851.040 tapicha. == Mandu'apy == {{listaref}} == Joaju == {{commonscat|Burundi}} * [http://www.burundi-gov.bi/ Sitio oficial del Gobierno de Burundi] * [https://web.archive.org/web/20130916234149/https://www.cia.gov/library/publications/world-leaders-1/world-leaders-b/burundi.html Jefe de Estado y miembros del gabinete] * [http://ucblibraries.colorado.edu/govpubs/for/burundi.htm Burundi] ''UCB Libraries GovPubs'' * [http://web.archive.org/web/http://www.intermonoxfam.org/burundi Intermón Oxfam en Burundi] * [https://web.archive.org/web/20120516020658/http://www.fao.org/countryprofiles/index.asp?lang=es&ISO3=BDI Perfiles de países de la FAO: Burundi] {{Afrika}} [[Ñemohenda:Tetã Afrikagua]] eqdno1vjbbj11vqdtl92nln6vabdxm3 Tukunare 0 12289 138134 131249 2026-07-28T12:01:45Z InternetArchiveBot 14761 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 138134 wikitext text/x-wiki '''Tukunare''' ('''''Cichla ocellaris'''''), ha’e peteĩ [[pira]] [[juehegua]] ojejuhúva [[juehepehẽ]] ''[[Cichlidae]]'' ryepýpe.<ref>{{Cita web |url=https://hrcak.srce.hr/file/367598 |title=Archive copy |archiveurl=https://web.archive.org/web/20220616025129/https://hrcak.srce.hr/file/367598 |archivedate=2022-06-16 |accessdate=2022-07-25 }}</ref> [[Ta'ãnga:Cichla ocellaris Dvur zoo 2.jpg|miniaturadeimagen|Tukunare (''Cichla ocellaris'').]] == Ñe’ẽrapokuaaty == Héra ou [[Tupi ñe'ẽ|tupiñe’ẽgui]] “''tucun''” (yvyra) ha “''are''” (angirũ) joajúgui.<ref>{{Cita web |url=https://www.dicionariotupiguarani.com.br/dicionario/tucunare/ |title=Archive copy |archiveurl=https://web.archive.org/web/20220519123302/https://www.dicionariotupiguarani.com.br/dicionario/tucunare/ |archivedate=2022-05-19 |accessdate=2022-07-25 }}</ref> == Mandu’apykuéra == <references/> [[Ñemohenda:Pira]] [[Ñemohenda:Cichlidae]] 1ymkpfiejuf45cdoqxcjnqntnn3vvg2