Vikipetã
gnwiki
https://gn.wikipedia.org/wiki/Kuatia_%C3%91epyr%C5%A9ha
MediaWiki 1.47.0-wmf.13
first-letter
Medio
Mba'echĩchĩ
Myangekõi
Puruhára
Puruhára myangekõi
Vikipetã
Vikipetã myangekõi
Ta'ãnga
Ta'ãnga myangekõi
MediaWiki
MediaWiki myangekõi
Tembiecharã
Tembiecharã myangekõi
Pytyvõ
Pytyvõ myangekõi
Ñemohenda
Ñemohenda myangekõi
TimedText
TimedText talk
Módulo
Módulo discusión
Evento
Evento discusión
Pindoráma
0
1932
138167
138125
2026-08-02T17:37:04Z
Tobías
14837
Argumentos duplicados
138167
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox_País
| nombre_oficial = ''República Federativa do Brasil''<br /> Tetã Joaty Pindoráma
| nombre_común = Pindoráma
| de = de
| imagen_bandera = Flag of Brazil.svg
| imagen_escudo = Coat of arms of Brazil.svg
| imagen_escudo_tamaño = 110px
| símbolos =
| imagen_mapa = BRA orthographic.svg
| lema_nacional = Tekoitépe ha ñakãrapu'ãme'' ([[Poytugañe'ẽ]]me: ''«Ordem e Progresso»'')
| himno_nacional =
[[Ta'ãnga:Hino Nacional Brasileiro em Guarani (abreviado) - Acústico e Orquestra Philharmonia.ogg|Hino_Nacional_Brasileiro_em_Guarani_(abreviado)_-_Acústico_e_Orquestra_Philharmonia]]
| capital = [[Vrasília]]
| capital_población = 2.789.761 ([[2013]])
| ciudad_principal = [[São Paulo]]
| idioma_oficial = [[Poytugañe'ẽ]]
| gobierno = [[Tetã Ñembyatypyre]] [[mburuvicharape|mburuvicharapépe]]
| dirigentes_títulos = [[Pindorama Mburuvichakuéra|Mburuvicha]] <br /> Tekoviaruvicha
| dirigentes_nombres = [[Luiz Inácio Lula da Silva]]
| fundación = [[Sãso]]
| fundación_hitos = • Mombe'upyre<br /> • Ohechakuaava
| fundación_fechas = [[Poytuga]] pegua<br />[[7 jasyporundy]] [[1822]]-pe<br />[[29 jasypoapy]] [[1825]]-pe
| superficie = 8.514.877
| superficie_puesto = 5
| superficie_agua = 0,65%
| fronteras = 14.691 [[kilómetro|km]]
| costas = 11.491 km
| población = 207.660.929 ([[2017]])
| educación
| población_puesto = 6
| población_densidad = 23.8
| PIB_nominal = $ 1.177.706 mil (2006)
| PIB_nominal-año = 2007
| PIB_nominal_puesto = 10
| PIB_nominal_per_cápita = $ 6.220 (2007)
| PIB = $ 1.804.593 mil
| PIB_año = 2006
| PIB_puesto = 8
| PIB_per_cápita = $ 9.531 (2007)
| IDH = 0.765
| IDH_año = 2019
| IDH_puesto = 84
| IDH_categoría = <span style="color:#009900;">alto</span>
| moneda = [[Real (viru)|Real]] (R$, <code>BRL</code>)
| gentilicio = Pindoramagua
| horario = [[UTC]]-5 guive [[UTC]]-2 peve, aravo ete ha'e: [[UTC]]-3
| cctld = .br
| código_telefónico = 55
| prefijo_radiofónico = ZVA-ZZZ, PPA-PYZ
| código_ISO = 076 / BRA / BR
| miembro_de = [[ONU]], [[OEA]], [[Unión de Naciones Suramericanas|CSN]], [[CPLP]], [[Mercosur]], [[CIN]], [[OEI]], [[G8+5]]
}}
'''Pindoráma''' ([[Poytugañe'ẽ]]me: ''República Federativa do Brasil''<ref>{{Cita publicación |url=http://www.exteriores.gob.es/documents/fichaspais/brasil_ficha%20pais.pdf |título=Ficha país Brasil |publicación=Ministerio de Exteriores de España}}</ref><ref>{{Cita web |título= Constitución Política de la República Federativa del Brasil, 1988 |url= http://www.eclac.cl/oig/doc/BRA1988ConstitucionFederal.pdf |formato= PDF |fechaacceso= 17 de diciembre de 2011 |title= Archive copy |accessdate= 2017-12-19 |archivedate= 2012-01-11 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20120111073512/http://www.eclac.cl/oig/doc/BRA1988ConstitucionFederal.pdf |urlarchivo= https://web.archive.org/web/20120111073512/http://www.eclac.cl/oig/doc/BRA1988ConstitucionFederal.pdf |fechaarchivo= 2012-01-11 }}</ref> térã ''Brasil'') ha'e [[tetã|tetã hekosãsóva]] tuichavéva [[Ñemby Amérika]]pe ha [[Tetãnguéra rysýi tuichakuére|tetã tuichavéva poha]] opa Yvýpe ha [[Tetãnguéra rysýi ava hetakuére|tetã pokõiha]] orekovéva tapichakuéra ipype. Pindoráma retã añónte pe oñeñe'ẽhápe [[Poytugañe'ẽ]] yvyrusu [[Amérika]]pe. Pindoráma ijypykue opaichagua, hetaite umi oúva tetã ambuévagui, tetã tuichaikue rupi ojehecha umi ijypykuéva [[Európa]], Amérika, [[Áfrika]] ha [[Ásia]] pegua, ha hetaiterei ojopara.
Opyta kuarahyresẽ ngotyo [[Ñemby Amérika]]pe; ijerére ojejuhu yvate gotyo [[Venesuéla]], [[Guyana|Gujána]], [[Surinam|Surinã]], [[Gujána Hyãsiapegua|Gujána Hyãsia pegua]] ha [[Paraguasu Atlántico|Paraguasu Atlántiko]]; kuarahyresẽ ngotyo Paraguasu Atlántiko jey ojejuhu; ñemby gotyo tetã [[Uruguái]]; kuarahyreike gotyo [[Arahentína]], [[Paraguái]], [[Volivia|Vorívia]] ha [[Peru]]; ha yvate kuarahyreike gotyo [[Kolómbia]]. Ko tetã hembe'y haimete opa tetã rehe Ñemby Amérika pegua, nahembe'ýinte [[Chíle]] ha [[Ekuatóry]] rehe.
Pindoráma iléi guasu ãgagua, ary 1988 pegua, he'i Pindoráma ha'eha [[Tetã Ñembyatypyre]] [[mburuvicharape|mburuvicharapépe]]. Ipype oĩ [[Tetãvorekuéra Vrasilgui|26 tetãvore ha peteĩ Táva Hekosãsóva]] hérava [[Brasilia]], péva hína Pindoráma itavusu. Ijyvy apekue niko amo 8.514.876,599 km², upéicha hína 47,9% Ñembyamérika yvýgui,<ref name = "Área">{{Cita web |url=http://www.ibge.gov.br/home/geociencias/cartografia/default_territ_area.shtm |título=Área territorial oficial |idioma=portugués |fechaacceso=10 de octubre de 2002 |publicación=Resolução da Presidência do [[IBGE]] de n.º 5 (R.PR-5/02)}}</ref> hyepýpe oĩ 5.570 táva ha amo 207.660.929 tapicha ary [[2017]] jave. [[São Paulo]] hína táva tuichavéva Pindoráma pegua, oreko amo 11.821.876 tapicha. Oguereko avei Pindoráma ypa'ũnguéra [[Paraguasu Atlántiko|Atlántikope]]: ''Penedos de São Pedro e São Paulo'', ''[[Fernando de Noronha]]'' ha ''[[Trindade e Martim Vaz]]''.
Pindoráma ohupyty isãso ára [[7 jasyporundy]] ary [[1822]] jave, tetã [[Poytuga]] pegua, ha upéi hekosãsóvo oiko ko Mburuvi Pindoráma, imburuvichavete peteĩha ha'e akue karai [[Dom Pedro I]]. Pindoráma [[tavakuairetã]] oñepyrũnte ary 1889 jave, karai [[Deodoro da Fonseca]] (Pindoráma rendota peteĩha) omohu'ã ku Pindoráma Mburuvi.
== Pindoráma réra ==
Ko ñe'ẽ "Pindoráma" ou tupiñe'ẽ: ''pindo-rãma'' térã ''pindo-retãma'', ha he'ise [[Mbokajaty|pindoty]] retã. Pindoráma héra [[Poytugañe'ẽ]]me ha'e ''Brasil'' ha oje'e ou latín ñe'ẽ, ha he'ise ''[[pytã|pytã tatapỹicha]]'', hákatu, ko'ãga ''Brasil'' ha'e peteĩ yvyramáta réra ([[:es:Paubrasilia echinata|Palo Brasil]]), oĩ va'ekue hetaiterei Pindoráma retãme oguahẽvo umi Poytugagua. Ymaite Pindoráma hérakuri ''Monte Pascoal'' (ava kuéra [[poytuga|Poytugagua]] oguahẽvo Pindoráma retãme, ary 1500-pe), ha upéi oñembohéra chupe ''Ypa'ũ Vera Cruz'', ''Santa Cruz Retã'', ''Nova Lusitânia'', ''Cabrália'', ha ambuéva.
== Tembiasakue ==
===Ñepyrũ ha Kolónia ára===
[[Poytuga]] oguahẽ akue Pindorámame [[jasyrundy|jasyrundý]]pe ary 1500 jave, oguahẽvo karai [[Pedro Álvares Cabral]] ygarataty. [[Európa]] avakuéra ñeguahẽ mboyve, oĩ va'ekue amo 2.000.000 Pindoráma ypykue Amérika tee pegua.<ref>{{Cita web |title=Archive copy |url=http://www.sic.inep.gov.br/index.php?option=com_content&task=view&id=161&Itemid=83&lang=br |accessdate=2013-09-18 |archivedate=2011-05-19 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110519222451/http://www.sic.inep.gov.br/index.php?option=com_content&task=view&id=161&Itemid=83&lang=br |título=Archive copy |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20110519222451/http://www.sic.inep.gov.br/index.php?option=com_content&task=view&id=161&Itemid=83&lang=br |fechaarchivo=2011-05-19 |fechaacceso=2013-09-18 }}</ref> Avakuéra tee oĩ va'ekue Pindorámame hetã guasu heta (avakuéra no'õngue guasu oiko va'ekue Pindoráma apekuére), umi tetã tuichavéva ha'e va'ekue upe tupi-guarani, upe ''macro-jê'' ha upe aruáko. Tupi-guarani niko mbohapy aty oñemohenda va'ekue: [[guarani]], tupiniki ha tupinamba. Pe tupikuéra oĩva tetãvore [[Rio Grande do Sul]] guive amoite [[Rio Grande do Norte]] peve, paraguasu Atlántiko rembe'ýre.
Oñepyrũ ary 1534 jave upe kolónia ojapo Poytuga Pindorámame, upe mburuvichavete Huã III omboja'óvo Pindoráma 12 tetã'i oúva ñemoñarégui rupive (''capitanías hereditarias''), hákatu ko ñemboja'o ndoikoitéi, ha ary 1549 jave pe mburuvichavete omoĩ umi Sãmbyhyhára Guasu (hérava ''Governador'') ojokuái hag̃ua Pindoráma rehe. Saro'y XVI jave, [[eiratã]] ha'e akue pe mba'epy Pindoráma oñemuvéva, upéicha [[Poytuga]] [[Mburuvi|mburuvi]] oñepyrũ ogueru [[Áfrika|Áfrikagua]] tapichakuéra ([[Angola|Angóla]], [[Nihéria]], [[Senegal|Senegál]], [[Mosambíke]], [[Marfil Rembe'y]], [[Gána]], [[Yvyáfrika]], [[Gynéa Mbisáu]]) ha [[Ásia|Ásiagua]] ([[Índia]], [[Kuarahyresẽ Timor]], Makáu, [[Chína Tetarã Retã|PRC]]) pegua omba'apo hag̃ua [[Tembiguái reko|tembiguái]] monambipyre ramo [[Takuare'ẽ|takuare'ẽndýpe]].
Oikógui ñorairõ guasu [[Hyãsia]] rehe, Poytuga ipu'aka ha oñemomba'e táva [[Rio de Janeiro]] rehe ary 1567 jave, ha upéi táva [[São Luís]] rehe ary 1615 jave. Upéicharõ, ary 1669 jave oñemomba'e heta táva mbarete rehe [[Tavetã Joaju]] pegua ha [[Olánda]] pegua, [[Amazonas (Vrasil)|Amasónape]]. Ary 1680 jave Poytuga oñemomba'e [[Uruguái]] rehe.
Saro'y XVII ipahápe, pe [[eiratã]] ndaha'evéima mba'epy Pindoráma oñemuvéva, hákatu, ary 1693, heta [[itaju]] ojejuhu [[Minas Gerais]]-pe, [[Mato Grosso]]-pe ha [[Goiás]]-pe, upéicha katu noñehundíri ko Poytuga ikolónia Pindorámame. [[Epáña]] rapichakuéra oñemomba'e jey Uruguái rehe (''Banda Oriental'' hína Uruguái réra upe aja) ary 1777 jave, ha oñemomba'ejeyse Poytuga rendakuéra ambuéva. Hákatu, ojejapo upe ''Jekupytyha San Ildefonso pegua'' ha Epáña noñemomba'evéi mba'evére Poytugágui.
Ary 1808 jave, upe ''Poytuga mburuvichavete ñemoñare ha ypykue'' —ha opaite ''Poytuga mburuvichakuéra ha karaikuéra''— oheja Poytuga, okyhyjégui hikuái Mburuvicha [[Napoleón Bonaparte]] rehe, ha'e katu oñemomba'eségui [[Poytuga]] rehe ha oñemomba'émagui heta tetã Európa pegua upe aja; upévare ha'ekuéra oheja Poytuga ha ohopa táva [[Rio de Janeiro]]-pe, upévare táva Rio de Janeiro oiko Poytuga itavusu ramo. Ary 1815 jave, mburuvichavete [[Huã VI]], ''mburuvicha ojokuáiva'' [[Poytuga]] pegua, omoambue Tetã Pindoráma reko, ombopa ''kolónia'' reko, ha he'i Pindoráma ha'eha upe guive "Tavetã Hekosãsóva Poytuga retã megua". Ary 1809 jave, Poytuga oñemomba'e pe Gujána Hyãsia pegua rehe, hákatu, ary 1817 jave [[Hyãsia]] oñembojára jey hese ha ary 1816 jave, Poytuga oñemomba'e jey Banda Oriental rehe, upe rire oñembohéra ''Provincia Cisplatina''. Ary 1825 jave, umi Tetãmi Joaty Ysyry La Plata pegua ha Poytuga oñorairõ, Provincia Cisplatina rehe ([[Uruguái]]), ha ary 1828 jave, ''Provincia Cisplatina'' ohupyty isãso ha osẽ Poytuga ipoguýgui.
=== Sãso ha Pindoráma Mburuvi ===
[[File:Independência ou Morte (1888).jpg|thumbnail|left|[[Pedro I Pindoráma]] pegua omoñe'ẽ Pindorama isãso, ára [[7 jasyporundy]] ary [[1822]].]]
[[File:Americo-avaí.jpg|thumbnail|right|Ñorairõhára Pindoráma pegua (hovy) ha Paraguái ñorairõhára aty oñorairõ, [[Avay ñorairõ]], [[Ñorairõ Triple Alianza]] pegua.]]
{{AP|Pindoráma sãso}}
Pe Mburuvichavete [[Huã VI]] Poytuga pegua oho jey [[Europa|Európa]]pe ára 26 jasyrundy 1821 jave ha oheja ita'ýra Pedro de Alcántara, toiko hag̃ua chugui Pindoráma sãmbyhyhára.<ref>Lustosa, pp. 109–110</ref> Poytuga porokuái oñeha'ã ojapo jey Pindorámagui peteĩ kolónia.<ref>Lustosa, pp. 117–119</ref> Umi Pindoramagua katu ndoipotái upéicha, ha Pedro de Alcántara (Pedro I) oipytyvõ hetãyguakuérape ha oguerosapukái Pindoráma isãso, ára [[7 jasyporundy]] ary [[1822]] jave.<ref>Lustosa, pp. 150–153</ref> Ára 12 jasypa, Pedro oiko Pindoráma Mburuvichavete peteĩha ramo ha upe guive ojehero chupe Pedro I, amo ára 1 jasypakõi jave.<ref>Vianna, p. 418</ref>
Ñorairõ Pindoráma sãso ohekáva oñemyasãi oparupi tetã tuichakue, ñorairõ guasu oiko tetã vore yvategua, yvat ekuarahysẽygua ha ñembyguápe.<ref>Diégues 2004, pp. 168, 164, 178</ref> [[Poytuga]] aty ñorairõhára ondyry ipahápe Pindoráma rehe amo ára [[8 jasyapy]] ary [[1824]] jave,<ref>Diégues 2004, pp. 179–180</ref> upe rire [[Poytuga]] oñeĩ Pindoráma isãsoha ára 29 jasypoapy ary 1825 jave, jekupytyha Rio de Janeiro pegua rupive.<ref>Lustosa, p. 208</ref>
Ko tetã léi guasu peteĩha osẽ ára [[25 jasyapy]] ary 1824 jave.<ref>Vianna, p. 140</ref><ref>{{cita libro|nombre= José |apellidos=Murilo de Carvalho|título=A Monarquia brasileira|ubicación=Río de Janeiro|editorial= Ao Livro Técnico|año= 1993|página=23|idioma= portugués}}</ref><ref>Calmon (2002), p. 189</ref><ref name="Vainfas, p. 170">Vainfas, p. 170</ref> Ára [[7 jasyrundy]] ary 1831 jave, Pedro I oho jey [[Europa|Európa]]pe oikógui Poytuga Retãygua Ñorairõ, ha omoĩ ita'ýra hérava Pedro II omyengovia hag̃ua chupe, po ary orekóvo pe mitã'i.<ref>Lyra (v.1), p. 17</ref> Pe mburuvichavete pyahu, Pedro II, ne'ĩra oisãmbyhykuaa hetãre ha upévare ojejapo mburuvicha aty ojeheróva ''rehénsia''.<ref>Carvalho 2007, p. 21</ref> Pe ''rehénsia'' katu heta ñorairõ omoheñói Pindoráma tuichakue.<ref>{{cita libro|nombre= Miriam |apellidos= Dohlnikoff|título= Pacto imperial: origens do federalismo no Brasil do século XIX|ubicación= São Paulo|editorial= Globo|año= 2005|página=206|idioma= portugués}}</ref> Umi oñorairõséva nombohovái katu Pedro II sãmbyhýre,<ref name="Carvalho 2007, p. 43">Carvalho (2007), p. 43</ref><ref>Souza, p. 326</ref> Upe aja, oñepyrũ tetãvore ohekáva isãsorã, Tavakuairetã Rio Grandense ha Tavakuairetã Juliana hekosãso oikóvo pe Farrápo ñorairõ, ombohováiva Pindoráma Mburuvi rehe.<ref>{{cita libro|apellidos= de Laytano|nombre= Dante|fecha= 1983|título= História da República Rio-grandense (1835-1845)|ubicación= Porto Alegre|editorial= Editora Sulina|página= 248|idioma= portugués}}</ref>
Pedro II okakuaa ha ipu'aka umi ombohováiva hese, hetã ipu'aka avei mbohapy ñorairõme tetã ambuéva rehe —pe ''Guerra Grande'', pe Aguirre Ñorairõ ha pe [[Ñorairõ Triple Alianza]]—,<ref>Lyra (v.1), pp. 164, 225, 272</ref> Amo 1888 jave opa ramo pe [[tembiguái reko]] Pindoramape.<ref>Lyra (v.1), p. 166</ref> <ref>Lyra (v.3), p. 62</ref>
[[File:Operação militar na favela Kelson's, no Rio de Janeiro (38576769730).jpg|thumb|center|Ko árape, Pindoráma ha'e peteĩ pe ivioléntova tetã ko múndo.]]
Ára 15 jasyporundy [[1889]] opa [[porokuái peteĩme]], oikógui ''[[Golpe de Estado|golpe de estado]]'', ha oñepyrũ [[tavakuairetã]], upéicha karai ñorairõhára ruvicha hérava [[Deodoro da Fonseca]] oiko [[Pindoráma mburuvichakuéra|Pindoráma rendota]] peteĩha ramo.<ref> Munro, p. 280</ref>
== Pindorama apekuaa ==
[[File:Ara ararauna -Blue-and-gold Macaw -head and neck.jpg|thumb|left|150px|[[Kaninde]] niko guyra Pindorámame ojejuhúva.]]
Pindoráma hembe'y ipukuiterei, [[Ñembyamérika]] rehe, ha ijerére ojejuhu yvate gotyo [[Venesuéla]], [[Gujána]], [[Surinam]], [[Gujána Hyãsiapegua]] ha [[Paraguasu Atlántico]]; kuarahyresẽ gotyo Paraguasu Atlántiko; ñemby gotyo [[Uruguái]]; kuarahyreike gotyo [[Argentina]], [[Paraguái]], [[Volivia]] ha [[Peru]]; ha yvatekuarahyreike gotyo [[Kolómbia]] retã. Ko tetã hembe'y haimete opa tetã rehe Ñembyamérika pegua, nahembe'ýiramo jepe [[Chile]] rehe ha [[Ekuator]] rehe.
Pindoráma hína [[Tetãnguéra Rysýi Tuichakue rehe|upe teã tuichavéva]] poha opa [[Yvy|Yvýgui]], tetã [[Rrúsia]], [[Kanatã]], [[China]] ha [[Tetã peteĩ reko Amérikagua]] rire, ha avei ha'e tetã tuichavéva mbohapyha [[Amérika]]pe, ijapekue hína 8 514 876,6 km². Pindoráma oguereko heta [[yvyty]], [[yvytyrysyi]], [[ñu]] guasu ha [[ysyry]] puku. Pindoráma ijysyrykuéra tenondegua ha tuichavéva ha'e ku [[Paranaguasu|ysyry Paranaguasu]] —[[Ysyrykuéra rysýi pukukuére|ysyry tuichavéva]] mokõiha opa [[Yvy|Yvýgui]]- ha [[Ysyry Parana]], Ysyry Yguasu, Ysyry Negro, San Francisco, Ysyry Xingú, Madeira ha pe Ysyry Tapajós hína ysyry imba'eguasúva Pindoráma retãme guarã.
Umi [[mymba]] ha [[ka'avo]] Pindoráma pegua opaichagua hína, umi mymba [[okambúva]] ituichavéva ha'e hína: Pe [[jaguapytã]], pe [[jaguarete]], jaguarete'i, [[aguara]]kuéra, [[taitetu]]kuéra, pe [[mborevi]], [[jurumi]]kuéra, [[mykurẽ]], aíguekuéra (''perezosos'') ha pe [[tatu]]kuéra.
== Táva tenondegua ==
{|class="infobox" style="text-align:center; width:97%; margin-right:10px; font-size:90%"
! align=center colspan=11 style="background:#f5f5f5;"|Pindorama itavakuéra tenondegua
|-
! rowspan=13 width:100|<br />
[[File:Ponte estaiada Octavio Frias - Sao Paulo.jpg|border|100px|link=Río de Janeiro]]<br />[[São Paulo|São Páulo]]<br />
[[File:Rio Corcovado Pain de Sucre.jpg|border|100px|link=Río de Janeiro]]<br />[[Río de Janeiro]]<br />
[[File:Salvador BA.jpg|border|100px|link=Salvador de Bahía]]<br />[[Salvador de Bahía]]<br />
! align=center style="background:#f5f5f5;"|
! align=center style="background:#f5f5f5;"|Táva
! align=center style="background:#f5f5f5;"|Tetãvore
! align=center style="background:#f5f5f5;" colspan="2"|Tavayguakuéra
| align=center style="background:#f5f5f5;"|
! align=center style="background:#f5f5f5;"|Tava
! align=center style="background:#f5f5f5;"|Tetãvore
! align=center style="background:#f5f5f5;"|Tavayguakuéra
! rowspan=13|<br />
[[File:Esplanada dos Ministérios, Brasília DF 04 2006 (modificada).jpg|border|100px|link=Brasilia]]<br />[[Brasilia|Vrasília]]<br />
[[File:Fortaleza - Ceará - Brasil.jpg|border|100px|link=Fortaleza (Ceará)]]<br />[[Fortaleza (Ceará)|Fortaleza]]<br />
[[File:Belo Horizonte Panorâmica.jpg|border|100px|link=Belo Horizonte]]<br />[[Belo Horizonte]]<br />
|-
|align=center style="background:#f0f0f0;"| 1 ||align=left| [[São Paulo|São Páulo]] ||align=left| [[São Paulo (tetãvore)|São Páulo]] ||align=right| 11 821 876 || ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 11 ||align=left| [[Belém (Brasil)|Belém]] ||align=left| [[Para (tetãvore)|Pará]] ||align=right| 1 425 923
|-
|align=center style="background:#f0f0f0;"| 2 ||align=left| [[Río de Janeiro]] ||align=left| [[Rio de Janeiro (tetãvore)|Río de Janeiro]] ||align=right| 6 429 922 || ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 12 ||align=left| [[Goiânia]] ||align=left| [[Goiás]] ||align=right| 1 393 579
|-
|align=center style="background:#f0f0f0;"| 3 ||align=left| [[Salvador de Bahía]] ||align=left| [[Bahia (tetãvore)|Bahía]] ||align=right| 2 883 672 || ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 13 ||align=left| [[Guarulhos]] ||align=left| [[São Paulo (tetãvore)|São Páulo]] ||align=right| 1 299 249
|-
|align=center style="background:#f0f0f0;"| 4 ||align=left| [[Brasilia]] ||align=left| [[Distrito Federal Vrasil|Distrito Federal]] ||align=right| 2 789 761 || ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 14 ||align=left| [[Campinas]] ||align=left| [[São Paulo (tetãvore)|São Páulo]] ||align=right| 1 144 862
|-
|align=center style="background:#f0f0f0;"| 5 ||align=left| [[Fortaleza (Ceará)|Fortaleza]] ||align=left| [[Siara]] ||align=right| 2 551 805 || ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 15 ||align=left| [[São Luís]] ||align=left| [[Mbarãñana]] ||align=right| 1 053 919
|-
|align=center style="background:#f0f0f0;"| 6 ||align=left| [[Belo Horizonte]] ||align=left| [[Minas Gerais]] ||align=right| 2 479 175 || ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 16 ||align=left| [[São Gonçalo]] ||align=left| [[Rio de Janeiro (tetãvore)|Río de Janeiro]] ||align=right| 1 025 507
|-
|align=center style="background:#f0f0f0;"| 7 ||align=left| [[Manaus]] ||align=left| [[Amazonas (Vrasil)|Amazonas]] ||align=right| 1 982 179 || ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 17 ||align=left| [[Maceió]] ||align=left| [[Alagoas]] ||align=right| 996 736
|-
|align=center style="background:#f0f0f0;"| 8 ||align=left| [[Kuri'ytýva]] ||align=left| [[Parana (tetãvore)|Paraná]] ||align=right| 1 848 943 || ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 18 ||align=left| [[Duque de Caxias]] ||align=left| [[Rio de Janeiro (tetãvore)|Río de Janeiro]] ||align=right| 873 921
|-
|align=center style="background:#f0f0f0;"| 9 ||align=left| [[Recife]] ||align=left| [[Paranãmbuka (tetãvore)|Paranãmbuka]] ||align=right| 1 599 514 || ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 19 ||align=left| [[Natal (Rio Grande do Norte)|Natal]] ||align=left| [[Rio Grande do Norte]] ||align=right| 853 929
|-
|align=center style="background:#f0f0f0;"| 10 ||align=left| [[Porto Alegre]] ||align=left| [[Rio Grande do Sul]] ||align=right| 1 467 823|| ||align=center style="background:#f0f0f0;"| 20 ||align=left| [[Teresina]] ||align=left| [[Piavy]] ||align=right| 836 474
|-
| colspan="9" align=center style="background:#f5f5f5;" | Estimación para 2012.<ref name=ciudades>{{cita web|url=http://population-statistics.com/wg.php?x=1&men=gcis&lng=es&des=gamelan&geo=-39&col=abcdefghinoq&msz=1500&pt=c&va=&srt=pnao|título=Brasil - las ciudades más importantes|fechaacceso=16 de julio de 2012|año=2012|autor=World Gazetteer|obra=Population Statistics.com}} </ref>
|}
{{clear}}
== Arandupy ==
=== Jetepyso ===
[[File:Maracana Stadium June 2013.jpg|thumb|center|190px|Vakapipopo ñeha'ã renda, Maracanã, táva [[Rio de Janeiro]].]]
Jetepysópe, Pindoráma oguereko 5 [[FIFA]] pu'aka rechaukaha [[vakapipopo]] rehegua ha ojapo akue pe [[FIFA Tembiesarái Yvypavẽ 1950]] ha [[FIFA Tembiesarái Yvypavẽ 2014]] avei; ary 2016-pe, Pindoráma retãme oiko upe [[Ñembosaraipavẽ Arahakúpe 2016]] táva [[Rio de Janeiro]]-pe.
=== Avano'õ ===
Pindorámagua aranduyma oúva 3 pártepe: Poytuga, Áfrika ha Guarani.
<gallery>
Image:Feijoada_à_brasileira_1.jpg|''Feijoada'' ha'e Poytugagua
Image:Vea.cavaquinho.png|''Cavaquinho'' ha'e Poytugagua
Image:Pastel de Bacalhau Queijo da Serra.jpg|''Pastel de Bacalhau'' ha'e Poytugagua
Image:Saida do Olodum (Carnaval de 2010).jpg|''Olodum'' ha'e Áfrikagua
Image:Mestre Zé Lima.jpg|''Capoeira'' ha'e Áfrikagua
Image:Brazilian people dancing samba.jpg|''Samba'' ha'e Áfrikagua
Image:Beijú - panoramio.jpg|''Beijú'' ([[Mbeju]]) ha'e Guarani
Image:Fachada do Palácio Itamaraty (48079593813).jpg|''Itamaraty'' (itamorotĩ) ha'e Guarani
Image:Placa via anh.png|''Anhanguera'' (añakuéra) ha'e Guarani
</gallery>
==Ehecha avei==
*Rapái: ([[Peroñe'ẽ|Poytugañe'ẽme]]: ''rapaz'' [kuimba'e] + [[Avañe'ẽ|Avañe'ẽme]]: 'í = rapa'í)
*[[Sogue]]
*[[Kamba]]
== Mandu'apy ==
{{listaref|2}}
== Joaju ==
{{Commons|Atlas of Brazil}}
* [http://www.brasil.gov.br/?set_language=es Sitio oficial del gobierno Brasileño]
* [http://www.brasil.gov.br/ Sitio oficial del gobierno Brasileño] {{pt}}
{{Interwiki país|code=pt|idioma=Poytugañe'ẽ}}
* [http://www.presidencia.gov.br Sitio oficial de la presidencia] {{pt}}
* [http://www.camara.gov.br Sitio oficial de la cámara de diputados] {{pt}}
* [http://www.senado.gov.br Sitio oficial del senado] {{pt}}
* [https://web.archive.org/web/20120110082730/http://www.fao.org/countryprofiles/index.asp?lang=es&ISO3=BRA Perfiles de países de la FAO: Brasil]
* [http://www.guiadelmercosur.com/brasil.html Brasil en Guía del Mercosur]
{{Vrasil}}
{{Ñembyamérika}}
[[Ñemohenda:Pindoráma| ]]
221w9jmhn56gmh7412swlnej6e8z789
Maria Mittet
0
3422
138164
119187
2026-08-02T17:34:55Z
Tobías
14837
/* */ argumentos duplicados
138164
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = yellow
| nombre = Maria Haukaas Mittet
| imagen = Maria Eurovision semi-final 2008.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Maria Haukaas Mittet
| fechadenacimiento = 3 jasypoapy 1979
| lugar = Finnsnes, [[Ta'ãnga:flag of Norway.svg|25px]] [[Noruega]]
| fechadefallecimiento =
| lugardefallecimiento =
| nacionalidad = Noruega
| area = [[Mba'epu porã]], actriz
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = Hold On, Be Strong
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios = Melodi Grand Prix 2008
}}
'''Maria Haukaas Mittet''' ha'e peteĩ música [[Noruega]]gua. Heñói Finnsnes, Noruegápe, [[3 jasypoapy]] [[1979]]-pe. Jeike [[Eurovisión]] 2008 ndive purahéi "Hold on, be strong".
== Purahéi oipyahava'ekue ==
* ''Breathing'' (2005)
* ''Hold On, Be Strong'' (2008)
== Joaju okapeguávandi ==
* [http://es.youtube.com/watch?v=a2xw9XUgge0 Purahéi ''Hold on, be strong'']
[[Ñemohenda:Tekove Noruegagua]]
6lm7tc6cm2izbxevu2q93y6botvvp20
Vânia Fernandes
0
3426
138174
120647
2026-08-02T17:44:35Z
Tobías
14837
/* */ argumentos duplicados
138174
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = yellow
| nombre = Vânia
| imagen = Vania Fernandes.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto =
| nombredenacimiento = Vânia Fernandes
| fechadenacimiento = [[1985]]
| lugar = Funchal, [[image:flag of Portugal.svg|25px]] [[Poytuga]]
| fechadefallecimiento =
| lugardefallecimiento =
| nacionalidad = Poytuga
| area = [[Mba'epu porã]]
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = Senhora do Mar
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios = Operação Triunfo 2008
}}
'''Vânia Fernandes''' ha'e peteĩ música [[Poytuga]]gua. Heñói Funchal, Madeira, Poytugápe, [[1985]]-pe. Jeike [[Eurovisión]] 2008 ndive purahéi "Senhora do Mar".
== Purahéi oipyahava'ekue ==
== Joaju okapeguávandi ==
*[http://es.youtube.com/watch?v=wG9r-nHDLYA Purahéi ''Senhora do Mar'']
[[Ñemohenda:Tekove Poytugagua]]
3shaj5fwksqabmoyqn5a0zl65d4st89
Ramón Indalecio Cardozo
0
4052
138168
134188
2026-08-02T17:39:57Z
Tobías
14837
/* (arriba) */ argumentos duplicados
138168
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Ramón Indalecio Cardozo
| imagen = Ramón I. Cardozo.jpg
| tamañodelaimagen =
| piedefoto = Ramón Indalecio Cardozo
| nombredenacimiento =
| fechadenacimiento = 16 jasypo, [[1876]]
| fechadefallecimiento = 20 jasyrundy, [[1943]]
| lugar = [[Villarrika]]
| nacionalidad = [[Paraguaya]]
| area = [[Educador]]
| educación =
| movimiento = [[Escuela Nueva]]
| obrasdestacadas = "Pestalozzi y la enseñanza contemporánea" "Memoria sobre la enseñanza primaria y normal"
| patrones =
| influenciadopor = [[Pestalozzi]], [[Federico Froebel]] y [[María Montessori]]
| influencó =|
|lugardefallecimiento=[[Guenosáire]]}}
'''Ramón Indalecio Cardozo''' ha’e va’ekue mbo’ehára katupyry [[Paraguái|paraguaigua]], omongu’e va’ekue upe ñembo’e rehegua "[[Escuela Nueva]]", heta tembiapo ojapo va’ekue avei omañáva mba’éichapa ikatu iporãve pe ñembo’ekuéra hetãme.
“Mborayhúpe añoite ñambokatukuaa upe mbo’epy añetete”
==Mo' o geñoi==
Heñói va’ekue 16 jasypo pe ary[[1876|1876ramo]], táva [[Villarrica]]-pe. Isy héra kuñakarai Josefa Cardozo, ña Máxima Vayo memby. Oguereko va’ekue poteĩ ryke’ykuéra. Imbo’epýre katu omba’apo va’ekue isy ha itia hérava Balbina.
Ary[[1885]]ramo oike Escuela Municipal Villarrica-pe. Ha ary[[1892]]-pe omohu’ã tercer curso ha oñembosako’i oje’ói haguã Paraguaýpe omohu’ãmba haguã imbo’epy. Upérõ Gobierno ome’ẽ va’ekue chupe beca.
Jepytu’uha ‘ara oguahẽ vove [[1892]]-pe oñepyrũ ojuhu omba’apo haguã Bibliotecario ramo upe Sociedad “El Porvenir Guaireño” pe.
Ary[[1893]]-pe oike Colegio Nacional de la Capital-pe, [[1895]] hembikotevẽkuéra rupi omba’apo mante va’erã ha upéicha omoñepyrũ oporombo’eramo mbo’ehao grado-pe upe Colegio Modelo Dr. Clementino Billordo (Correntino) mba’évape.
[[1896]]-pe oñemoañete upe Escuela Normal de Maestro ha upépe oñembokatupyry mbo’ehararã.
==Trayectoria==
Ary [[1898]]-pe oho[[Villarrica]]-pe omyakã haguã upe Escuela Graduada de Varones. [[1898]] guive ombo’e Historia del Paraguay ha [[Contabilidad]]. Oipytyvõ oñemohenda haguã upe Club “El Porvenir Guaireño” ha ha’e kuri secretario upépe heta ary javeve. [[1903]]-pe omenda kuñataĩ Juana Sosa Ortigoza-re, mbo’ehára avei.
[[1905]] opublica peteĩha ikuatiahaipyre “Pestalozzi y la enseñanza contemporánea”. Imandu’a ko mbo’ehára itemimbo’ekuéra apytepe oñakãrapu’ãve va’ekue ñe’eyvotykuéra rehegua jehaípe: [[Manuel Ortiz Guerrero]], [[Leopoldo Ramos Jiménez]] ha [[Juan Natalicio González]].
[[1920]] ramo ojogua peteĩ [[imprenta]] ha opublica peteĩ periódico ombohéra va’ekue “El Orden”. Upéve ohai va’ekue oĩ Chase, Carísimo, Ruffinelli, Luis Chase, Enrique Jara Casco, ha omyakãva ha’e ijaraite mbo’ehára Cardozo.
[[1921]], [[Manuel Gondra]] oikóramo Tendota Paraguaýpe oñenombra Director General de Escuelas; opresenta haguépe tembiaporã Plan de Acción ha’éva:
#Omopotĩ upe Administración mbo’ehakuérarupi.
#Omyatyrõ mba’éichapa oñembo’eta.
#Omoguãhẽ opavave tetã ruguápe upe ñembo’ekuéra.
#Ojehepyme’ẽ porãve mbo’ehára kuérape hembiapóre.
[[1922]]-pe omoĩ pe peteĩha Memoria imba’éva mbo’eha primaria ha normal rehegua, kóvare ministro Da Rosa ome’ẽ va’ekue ichupe ijeaguije.
[[1923]]-pe omoĩ mokõha pe Memoria mba’éichapa ojeguerahahína upe instrucción primaria ha normal. Upe árape avei homoĩ Consejo pópe, ikatúnepa oñembohéra umi mbo’ehaokuéra umi tetã oĩva América-pe réraikatuhaguãicha ojeykeko añetete upe americanismo
Upe proyecto oñemoañete ha heta tapichakuépe oĩ porãiterei upe mba’e. Upémaramo osẽma téra mbo’ehaokuérapé “República Argentina”, “República del Brasil”, “República Oriental del Uruguay”, “República de Chile”, ha avei “República de Bolivia”.
1928-pe omoñete haguã upe ñembokatupyry tembi’u jejapo umíare upe mbo’ehao “Adela Speratti” omoiuka tembiechaukarã arte culinario rehegua. Ko mba’e Consejo ononeĩ umi mbo’ehao pyhareguápe, umi tapicha omba’apóvape guarã arakuépe o oñemoaranduséva pyharekue. Avei oñembo’e avei mba’epu rory mbo’ehaokuérape, okatu haguãcha ojehayhu ha ojekuaa avei tetãkuaakuéra rehegua.
==Reforma Educativa==
Ary [[1924]]-pe omanda ramo guare Dr. [[Eligio Ayala]] o Reforma Escolar ha’e ojapo va’ekue oñemoañete va’ekue ha ojejapóta peteĩha ley educación primaria rehegua. Upe 18 jasypakõ ramo ary [[1924]]-pe Decreto Ley Nº 689 rupi upéva ojeaprova.
[[Jasykõi]] ary [[1925]]-pe omoĩ Consejo pópe peteĩ Proyecto oñemoambue haguã upe plan de estudios de las Escuelas Normales ha programa pyahu umívape guãrã, oñeñamindu’uhagua avei ojeaprova rire oñemondo Poder Ejecutivo odecreta va’ekue upe 21 jasykõ me ojeipuru haguã.
==Publicaciones==
Ko mb’ehára karai Cardozo ipy’a angataite va’ekue mitãnguéra oñembokatupyrýre kuatiahaikuéra [[Argentina]]gua kuéra rembiapokuépe ha oñembo’éva mbo’ehára argentinokuéra, oñepyrũ ohai avei kuatia arandu “El paraguayo I " ha upe [[1927]]-pe omosarambíka katu “El paraguayo II y III”.
Upe arýpe ombokuatia upe haipyre [[Pedagogía]], ohai va’ekue he’iháicha upe peteĩha ary mbo’ehakuéra rehegua mitãnguéra normalista-pe guarã. 14 jasypo jave ary [[1927]]ramo oñeinaugura upe óga guasu pyahu mbo’ehao guasu ha’éva Escuela Normal de Profesores.
==Vista de Lujo==
[[1930]] ramo, ou va’ekue upe mbo’ehára guasu [[Adolfo Férriére]] ([[Suiza]]gua). Herakuã oparupiete mbo’eharakuéra rupi ha oheja heta mba’e porã ñane retãme guarã. Ko karai ha’e doctor [[Sociología]]-pe, vicepresidente upe Liga Internacional de Educación Nueva-pe, omyakã avei Oficina Internacional de Educación [[Ginebra]]-pe, umi ohaíva upe revista “Para la Era Nueva” jefe va’ekue, escuela activa rehegua kuatiahai apohare avei. Oguãhẽ heta mbo’ehaórupi Paraguay ha táva okaraháre avei. Ohecharamoite opytávo mba’éichapa oñembo’e mbo’ehaokuéra activa rupi.
Oguerohory ko mbo’ehára Ramón Indalecio Cardozo rembiapokue he’ívo: “Ha’e peteĩ tekove aranduete ha imba’erechakuaáva, noñe’etereívi ha katu heta kuatia arandu omoñe’e. Omaña porã ha katu upe imbaretekue ikatu ombongu’e yvyty jepeve, ha’éva umi tapichakuéra oimo’ã reipávape”.
Ko mbo’ehára Férrière he’i: añetehápe ajuhu ko’ápe okaháre ko’ã mbo’ehaokuéra oiporãvéva opa henda aha haguérupi ahechávo, oñemotenonde umi jardinería sistemática, ha avei práctica umi tembiapo ñande pópe jajapóva.
==Resultado de la Reforma==
[[Image:Alumnos de Ramón I. Cardozo.jpg|thumb|350px|right|Ramón Indalecio Cardozo remiombo’ekuéra]]
Ko Paraguái ñakãrapu’ã tete ikatu ñamoĩ ary[[1925]] guive, oñemoañete hague guive upe programa pyahu, ha katu oñepyrũ va’ekue upe 14 jasypokõ [[1930]] ramo oñeñepyrũ ramo guare ojeipuru añetehápe mbo’ehakuéra pyahu reforma ha’éva upe Plan Dalton rehegua.
Ary [[1931]] pe oñemohu’ãvo tembiapo mbo’ehakuéra rehegua Dirección General de Escuelas rehegua oiko va’ekue Paraguaýpe Congreso Pedagógico rehegua, mbohapy jehupytysépe:
# Ñambojoaju ñemba’apo ha jepóme’ẽ mbo’eharakuéra oñondive.
# Ñaha’ã ikatupyrykue mbo’eharakukéra ñane retãmegua upe escuela activa rehegua.
# Jajapysaka avei mba’epa he’e magisterio ñaneretãmegua ko oñandúva mbo’ehára Cardozo ha ñañamindu’u hese hendive ñamoĩ porã tape ñembo’ekuéra rehegua.
Upe mba’e tuicha mba’e va’ekue umi árape mbo’ehakukéra rehegua ñane retã [[Paraguái]]pe. Ko mbo’ehára ohupytyse va’ekue ha’e noĩripa ára ñane retã oñemomba’epaitévo ko’ã mba’ére, jepevérõ umi ñande pehenguekuéra [[Argentina]]gua kuéra ome’ẽre avei ykeko mbarete tapicha ha institución kuéra rupive. Oguahẽntema va’ekué upérõ ñane sãso ha ára ñañemomba’évo ha’eva guive ñane mba’eteére. Mbo’eharakuéra pópe opyta ohekombo’évo ñandeháicha ha ñande ñañanduhaichaite tapichakuéra Paraguaiguápe.
==Imba’apokuéra ñemohu’ã==
[[1932]]ramo, opyta rire Director General de Escuelas marangatuetépe, ohejaite ko tembiapo upe 1 jasypoteĩ jave,[[jasyapy]] ary [[1933]]ramo ae oñemoneĩ va’ekue ichupe, upémaramo ojerure va’ekue ijubilación, oñemohendahaguépe ichupe 4 mil patacones oñeme’ẽtaha.
Colegio Internacional ha Escuela Alemana-pa ha’e ombo’énte gueteri. Ary [[1934]] pahápe, mba’asy vaiete rupi ojegueraha peteĩ pohanorógape [[Buenos Aires]]-pe ha uperire oñepyrũvo ary [[1935]], ou jevy oñemomba’e umi cátedra upe Colegio Internacional y Alemán-pe.
[[1936]]-pe omba’apo kane’õ’ỹre ohai haguã upe kuatia arandukuéra “El Guairá” ha “La Pedagogía de la Escuela Activa”
Jasypa [[1937]] javérõ, nahesãivéi rupi oho jevy [[Buenos Aires]]-pe opytahaguépe ára 12 jasykõ [[1938]]peve, oipykúi ha ára haguépe barco rupi hetãme. Upe ary paha peve omba’apo va’ekue Colegio Internacional-pe.
[[1939]]-pe, omandárõ guare karai Tendota General Estigarribia oñenombra Director de Tierras y Colonias, tembiapo oñemomba’ehague oipytyvõ hagua ko gobierno pyhúndive.
[[1943]], upe 20 jasyrundýpe omano[[Buenos Aires]], República [[Argentina]]-pe ko karai mbo’ehára RAMON INDALECIO CARDOZO.
==Umi reforma oñemopyendaha==
“Upe mbo’eha pyahu oha’arõ va upe [[Pedagogía]] ko árarupigua omoañete va’erã umi escuela activa ha’éva umi institución social oñembo’ehárupi mitãnguérape he’iháicha umi ley-kuéra [[Biología|biológicas]], [[Psicología|psicológicas]] ha [[Sociología|sociológicas]] omohendáva iñemongu’erã. Pe ñemongu’e ha’e mitãnguéra rehegua, he’ima va’ekue voi umi tekove arandu yma guare peteĩ va ha’éva [[Pestalozzi]], omoañetéva avei[[Froebel]] ha [[María Montessori|Montessori]]”.
“Upe activa ohekombo’e umi mitãme mitãicha ndaha’éi katuaávaicha, ha omondo jeikohárupi oĩhápe, tembiapo, jeikosehaporãcha, hendaguãmepa, disciplina tekove marangatu, hapichakuéra ndive jekupytýpe, ha oheja ichupe ha’e oikotevẽhaicha oiko porãve haguã. Tekombo’e ojehupytýva ñemba’apo rupive ojejapohaguaicha poránte” ".
“Ko escuela pyahu omoĩ umi mitãme ohupyty haguãme pe naturaleza ojeykekóvo yvyre ñemitỹme, yvotyty, ka’avokuéra, ñangareko mymbakuéra rehe ha kogakuéra rehe ñemba’apo oñeguenohẽ va’ekue umi tendárupi. Ndojejaposéi kokuguára, jardinero, ni omba’apokuaáva, ojeipurúnte umi tembiapo omombáy haguã ijespíritu, ikatupyrykue ra’everã, oñembokakuaa mborayhu naturaleza rehe, ha avei oñeñandu haguã pome’ẽkuaa tapichakuéra rehe”.
“Ko mbo’epy activa omoambue umi mbo’ehaokuéra peteĩ jeikoha mba’apópe opavave mitãnguéra ha’ehápe upe táva rehegua añete mitãnguéra apytépe”.
“Upe escuela activa ojejerovia mitãnguéra rehe ha oñeha’arõ chuguikuéra ñeha’ã mbarete ijehekuéra”.
Ko reforma oñemoañetévo mbo’ehapykuéra primaria rehegua, ko ñane retã [[Paraguái]] opyta tenonderã ko’ãve con continente-pe omoañetéva temimbo’e pyahu ha’éva [[Pedagogía|pedagógicas]] itenondevéva umíva árape.
==Referencia==
*Mi vida de ciudadano y maestro – Memorias de Ramón Indalecio Cardozo
*Ramón Indalecio Cardozo – Profesor Delfín Chamorro
*La pedagogía de la Escuela Activa – Tomo I
*Historia de la Educación en el Paraguay – Juan Speratti – Vol. 52 - 1996
==Enlace Externo==
* [https://web.archive.org/web/20080511181856/http://www.villarrik.com/cultura/personajes/ramon_i_cardozo.html Villarik]
* [https://web.archive.org/web/20080330061334/http://www.geocities.com/tekomboe/perfiles.html Perfiles]
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
s901ndyi4qw9ylpdw1z5hyhuc8hh5z9
Hugo Rodríguez-Alcalá
0
4250
138169
137949
2026-08-02T17:40:55Z
Tobías
14837
/* */ argumentos duplicados
138169
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox artista
| bgcolour = silver
| nombre = Hugo Rodriguez Alcalá
| imagen =
| tamañodelaimagen =
| piedefoto = Foto de Hugo Rodriguez Alcala
| nombredenacimiento = Hugo Rodriguez Alcala
| fechadenacimiento = [[1917]]
| lugar = [[Paraguay]]
| fechadefallecimiento = [[Jasypateĩ]] ary [[2007]]
| lugardefallecimiento = [[Guenosáire]]
| nacionalidad = [[Paraguay|Paraguaya]]
| area = [[Ñe'ẽpapára]], [[Mombe'uhára]].
| educación =
| movimiento =
| obrasdestacadas = ''“Relatos del Norte y del Sur”'' <br>''“El ojo del Bosque”'' ''“Primer Recuerdo”''
| patrones =
| influenciadopor =
| influencó =
| premios =
}}
'''Hugo Rodríguez-Alcalá''' heñói tavaguasu [[Paraguaýpe]], República del Paraguái tavaguasuetépe [[1917]] arýpe.
[[Ensayista]], [[ñe’ẽpapára]], [[mombe’uhára]] ha ñe'ẽporã hesa'ỹjohára. Oñembokatupyry Doctorado Derecho ha Ciencias Sociales-pe Universidad Nacional de Asunción, ary [[1943]]-pe ha oñemoarandu Filosofía y Letras Universidad Wisconsin-me, Madison, ary [[1953]] jave.
Omano [[jasypateĩ]] [[2007]] ramo, tavaguasu [[Buenos Aires]]-pe, ko haihára avei mbo’ehára tetãyguáva, Premio Nacional de Literatura, Hugo Rodríguez Alcalá, orekóvo 90 ary oipyhy ko jopói.
== Guata Ñepyrũ==
Poha ary orekóvo, oñembovevévo pandorga yvytúre, ohaíma ñe’ẽpóty ipu prorãva.“He’íva ichupe guarã puporã (rima) jepiguáichaitéva mundo-pe”, he’íva.
Hembiapo hendaitépe ha he’íva hekoitépe ohai umi mba’e tembiapo reheguáva, Hugo Rodríguez-Alcalá hetaiterei aranduka omoherakuãva popa rupi ojekuaáva. Ensayo ha crítica arandukáre orekóva, umi ñe’ẽpoty ha mombe’urã ojeguerekóva colección ramo.
==Hembiasakue==
Ñe’ẽpapára ohai kuaáva, crítico hekoitépe. Ojeguerohory ichupe ikuaandýre tetãme ha he'igui hendaitépe tembiapo rehe oñandúva ojeguereko ichupe crítico internacional ramo [[Paraguáipe]] omoherakuãva. Oinvestiga hetava’ekue ñe’ẽpotý ha narrativa [[Paraguái]] mba’éva, oikuaauka umi aranduka ñanemoaguĩva haihára tetã mba'éva rehe ha tavaygua remiandu oikuaukáva oomombe'úva mba'éichapa tavayguakuéra, ombo'éva ha ñanembo’e, ñanemohenda akãñomongetápe, ohaiháicha oipokuaa, ndahasýi ha pya'e hesakã pe he'íva, pya’e ojehechakuaa ñe’ẽporãhaipyre jehai he'iséva.
Master of Arts in Foreign Languages ([[Washington]], [[1949]] ary jave), ojehuvila ombo’e rire irundyha ary mbo’ehao guasu ha umíva universidad Columbia University, Rutgers University, University of Washington, University of [[California]], avei.
Oiko [[Estados Unidos|Estados Unidos de Norteamérica]]-pe irundyha década omotenondéva literatura mbo'epy mbo’ehao Guasu rupi.
Omopyenda ha omotenonde Departamento de Estudios Hispánicos Universidad de California, Riverside-pe, ou jey itavaguasu heñóihápe, Asunción del Paraguay, ary [[1982]] –ojehuvila rire upe universidad-pe oisãmbyhy Taller Literario Cuento Breve ary [[1983]] guive ha oipytyvõ regularmente umi kuatiahaipyre ha suplemento ñe’ẽporãhaipyre ko’apegua ha ambue tetã ambuégui.
Ohaiva’ekue tendota ramo "Commemorative Series" Universidad de California-pe, oimeva’ekue miembro consejo editorial umi revists literaria (Hispanic Review, Revista Iberoamericana, Hispanic Journal ha ambuévape).
Oguahẽ guive Paraguáipe oisãmbyhy colección "Cuentos de Taller" ombokatupyrývo upe Taller Cuento Breve reheguáva hemimbo'épe, omoheñóiva Club Centenario-pe, upéicha oñemoherakuãva ko'ã aranduka ñe'ẽpoty reheguáva ary (1983, [[1985]], [[1988]], [[1990]], [[1992]]) ha peteĩve [[1994]] jave oikuaaukáva.
Oisãmbyhývo Taller hetápe oipytyvõ porã umi mombe’uhára paraguaiguápe, ha péicha omoherakuã umi hemimbo'e rembiapo aranduka kakuápe.
Oikova'ekue consejero literario ko'ã revista Hispanic Review, Revista Iberoamericana, Hispanic Journal, Letras de [[Buenos Aires]], etc.
Hembiapokue ojehecha umi diccionario biográfico tetã ambuére ha’eháicha Who´s who in America, Who´s who in Latin America, The National Register of Prominent Americans, Directory of American Scholars, etc.
Tavaguasu México-pe ha’e Director Centro de Estudios de la Universidad de California (umíva ary [[1972]] guive ary 1974 peve).
Omyakãva'ekue Academia Paraguaya de la Lengua Española ary [[1989]] guive [1994]]ramo, omopyenda Taller Cuento Breve de Asunción.
Ñe’ẽpoty [[Elvio Romero]], [[Josefina Plá]],[[Hérib Campos Cervera]], [[Oscar Ferreiro]] ha [[Augusto Roa Bastos]], oiméva generación poética ojajáiva, 40 ary jave, ombyatýva umi grupo, ndorekóiva ombojojáva ichupe ko’ã ára.
Ojehuvila rire [[Estados Unidos]]-pe , ou Paraguáipe. Ha omba’apo mbarete jey ñe'ẽporãhaipyrére.
==Guerohory hekovépe==
Galardon oipyhýva ha omomba’eguasúva ha’eva’ekue “Premio de las Humanidades y las Artes”, Estados Unidos gotyo,1969 ary jave, Medalla [[Gabriela Mistral]] ombojopóiva ichupe gobierno [[Chile]] 1996 arýpe. Oimévo universidad norteamericana-pe ohupyty jerarquía académica: "Profesor Above Scale" (mbo’ehára ojupíva escalafón) ári, ha oipyhy umi jopói honores.
Jasypateĩme 1982 jave, Universidad California ome’ẽ ichupe título Professor Emeritus.
==Omomba’éva hekovépe==
Omomba’e ha oipyhýva Hugo Rodríguez Alcalá ha’e “Premio Nacional de Literatura 1999 ary jave, ñe’ẽpoty Romancero Tierra Adentro. Hemiandu ko'ã mba'ére: he'i "Umi galardón ahupytýva mbovy oguahẽ che rekove ñe’ãitépe”
== Hembiapo==
Hembiapo crítica ha ensayística-gui ojepytaso: Arte Juan Rulfo (1965), Sugestión e Ilusión (1967).
Historia de la literatura paraguaya (1970).
Narrativa hispanoamericana (1973) ha Ricardo Güiraldes: apología y detracción (1986).
Hembiapo narrativa oike Relatos del Norte y del Sur (1983) El Ojo del Bosque: Historias de Gente Varia / Historias de Soldados (1985).
Ñe’ẽpotýpe omoherakuã, umíva apytépe, ñe’ẽpoty El canto del aljibe (1973), El portón invisible (1983) ha Terror bajo la luna (1983).
Ohai irundypa aranduka ñe’ẽporã haipyre rembiasa reheguáva: Literatura Latinoamericana Ilustración (Madrid, 1979), Literatura Latinoamericana Independencia, (Madrid, 1980), ensayos filosóficos ha literarios ha’eháicha Ensayos de Norte a Sur (México, 1960).
Narrativa omoheñói El ojo del bosque (1993), La doma del jaguar (1995), Relatos de norte y sur (1993)., ha hetave tembiapo.
Hembiapo apytépe ojeguereko ko’ã herakuãitéva:
===PRIMER RECUERDO===
Primero fue la lluvia<br>
Fue la ilusión primera.<br>
Vi una puerta entreabierta<br>
que daba a un patio.<br>
Vi sobre baldosas crearse y deshacerse<br>
copas brillantes, sin ruido.<br>
Vi las mojadas plantas,<br>
vi el paredón mojado,<br>
vi el viento impetuoso<br>
que aplastaba<br>
las copas instantáneas sobre el piso.<br>
Vi contra el cielo oscuro<br>
un tremolar de sábanas de fuego.<br>
Vi el agua, el agua interminable<br>
sobre los vahos del verano.<br>
Vi, dentro, luz eléctrica:<br>
vi unas figuras vagas<br>
mirar la lluvia.<br>
Yo, tras cristales húmedos,<br>
estaba, en brazos fuertes, mudo y tibio<br>
Afuera, la frescura<br>
y la cristalería renovada<br>
== Bibliografía==
== Referencias ==
* [https://web.archive.org/web/20200202053001/http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad=4 Centro Cultural de la República El Cabildo]
*Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
{{DEFAULTSORT:Rodriguez Alcala, Hugo}}
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
ioni86er2g4mroft3rzwmi0xve41ezf
The Big Bang Theory
0
7955
138172
117716
2026-08-02T17:43:01Z
Tobías
14837
/* (arriba) */ argumentos duplicados
138172
wikitext
text/x-wiki
{{Italic title}}
{{Ficha de serie de televisión
|color = #DCEDFF
|título_original = The Big Bang Theory
|imagen = TBBT logo.svg
|género = Omopukava
|creador = [[Chuck Lorre]]<br />[[Bill Prady]]
|reparto = [[Johnny Galecki]]<br />[[Jim Parsons]]<br />[[Kaley Cuoco]]<br />[[Simon Helberg]]<br />[[Kunal Nayyar]]<br />[[Sara Gilbert]]<br />[[Melissa Rauch]]<br />[[Mayim Bialik]]<br />[[Kevin Sussman]]
|país = {{USA}}
|idioma = [[Ingyaterrañe'ẽ]]
|num_temporadas = 12
|num_episodios = 279
|productor_ejecutivo = Chuck Lorre<br />Bill Prady<br />Lee Aronsohn
|productor = Steve Molaro<br />Mike Collier<br />Faye Oshima Belyeu
|localización =
|duración =
|otras_cadenas =
|primera_emisión = 24 jasyporundy [[2007]]
|última_emisión = Ko'ãga
|sitio_web = http://www.cbs.com/primetime/big_bang_theory/
|imdb_id = 0898266
}}
'''''The Big Bang Theory.''''' ('''''Mba'ekuaarã Big Bang''''') ha'e peteĩ [[tekoha'ãngandy ta'angambyrýgui]] omopukava [[Tetã peteĩ reko Amérikagua]] pegua, ohasa peteĩháme ta'angambyrýre ára [[24 jasyporundy]] ary [[2007]] ta'angambyry mbohasava herava [[CBS]] rupi. Ojapova [[Warner Bros]] ha [[Chuck Lorre]].<ref>{{cita web|autor=Pierce, Scott D.|título=Yes, it's a 'Big Bang.'|editorial=Deseret Morning News|fecha=22 de septiembre de 2007|url=http://uk.eonline.com/uberblog/watch_with_kristin/b103928_big_bang_theory_deal_done_two_more.html|título=Big Bang Theory: Deal Is Done for Two More Seasons! – E! Online|editorial=Uk.eonline.com|fecha=11 de marzo de 2009|fechaacceso=11 de octubre de 2009}}</ref>
Ipehẽngue peteĩ oguerekonte 18 ñembyatykuéra ha ipehẽngue mokõi oñepyrũ ára [[22 jasyporundy]] ary [[2008]].
Ko tekoha'ãngandy omombe'u Penny oguahẽvo, oipota ha'e [[mba'eapohára]], ha ova ogayke Sheldon Cooper ha Leonard Hofstadter, [[mba'erekokuaa|mba'erekokuaahára]], omba'apova California Mba'aporekokuaa Rendape (Caltech). Leonard iñakãrakúva Penny rupi. Leonard ha Sheldon ha'e aranduete hembiapópe, Howard Wolowitz ha Raj iñangirũ.
Omombe'u avei heta tembiasa omopukava ha mba'erekokuaa ha [[papapykuaa]] mandu'apy omopukava avei.
==Mandu'apy==
{{reflist}}
== Joaju ==
{{Commonscat|The Big Bang Theory}}
* [http://www.cbs.com/primetime/big_bang_theory/ CBS renda tee] En EEUU.
* [http://bigbangtheory.wikia.com/wiki/The_Big_Bang_Theory Wiki de la serie] (ingyaterrañe'ẽme)
[[Ñemohenda:Tekoha'ãngaty ta'angambyrygui Tetãvore Joapykuéra pegua]]
[[Ñemohenda:CBS Hekoha'ãngandy]]
iw1n9aptb0mih5o211luhotzjf94vn5
138173
138172
2026-08-02T17:43:47Z
Tobías
14837
/* */ argumentos duplicados
138173
wikitext
text/x-wiki
{{Italic title}}
{{Ficha de serie de televisión
|color = #DCEDFF
|título_original = The Big Bang Theory
|imagen = TBBT logo.svg
|género = Omopukava
|creador = [[Chuck Lorre]]<br />[[Bill Prady]]
|reparto = [[Johnny Galecki]]<br />[[Jim Parsons]]<br />[[Kaley Cuoco]]<br />[[Simon Helberg]]<br />[[Kunal Nayyar]]<br />[[Sara Gilbert]]<br />[[Melissa Rauch]]<br />[[Mayim Bialik]]<br />[[Kevin Sussman]]
|país = {{USA}}
|idioma = [[Ingyaterrañe'ẽ]]
|num_temporadas = 12
|num_episodios = 279
|productor_ejecutivo = Chuck Lorre<br />Bill Prady<br />Lee Aronsohn
|productor = Steve Molaro<br />Mike Collier<br />Faye Oshima Belyeu
|localización =
|duración =
|otras_cadenas =
|primera_emisión = 24 jasyporundy [[2007]]
|última_emisión = Ko'ãga
|sitio_web = http://www.cbs.com/primetime/big_bang_theory/
|imdb_id = 0898266
}}
'''''The Big Bang Theory.''''' ('''''Mba'ekuaarã Big Bang''''') ha'e peteĩ [[tekoha'ãngandy ta'angambyrýgui]] omopukava [[Tetã peteĩ reko Amérikagua]] pegua, ohasa peteĩháme ta'angambyrýre ára [[24 jasyporundy]] ary [[2007]] ta'angambyry mbohasava herava [[CBS]] rupi. Ojapova [[Warner Bros]] ha [[Chuck Lorre]].<ref>{{cita web|autor=Pierce, Scott D.|url=http://uk.eonline.com/uberblog/watch_with_kristin/b103928_big_bang_theory_deal_done_two_more.html|título=Big Bang Theory: Deal Is Done for Two More Seasons! – E! Online|editorial=Uk.eonline.com|fecha=11 de marzo de 2009|fechaacceso=11 de octubre de 2009}}</ref>
Ipehẽngue peteĩ oguerekonte 18 ñembyatykuéra ha ipehẽngue mokõi oñepyrũ ára [[22 jasyporundy]] ary [[2008]].
Ko tekoha'ãngandy omombe'u Penny oguahẽvo, oipota ha'e [[mba'eapohára]], ha ova ogayke Sheldon Cooper ha Leonard Hofstadter, [[mba'erekokuaa|mba'erekokuaahára]], omba'apova California Mba'aporekokuaa Rendape (Caltech). Leonard iñakãrakúva Penny rupi. Leonard ha Sheldon ha'e aranduete hembiapópe, Howard Wolowitz ha Raj iñangirũ.
Omombe'u avei heta tembiasa omopukava ha mba'erekokuaa ha [[papapykuaa]] mandu'apy omopukava avei.
==Mandu'apy==
{{reflist}}
== Joaju ==
{{Commonscat|The Big Bang Theory}}
* [http://www.cbs.com/primetime/big_bang_theory/ CBS renda tee] En EEUU.
* [http://bigbangtheory.wikia.com/wiki/The_Big_Bang_Theory Wiki de la serie] (ingyaterrañe'ẽme)
[[Ñemohenda:Tekoha'ãngaty ta'angambyrygui Tetãvore Joapykuéra pegua]]
[[Ñemohenda:CBS Hekoha'ãngandy]]
8p8pn3zz09rzumeqeh8e985p7qa9v8d
Puruhára myangekõi:Revi C.
3
8494
138160
138156
2026-08-02T14:21:30Z
Pathoschild
178
global user pages ([[m:Synchbot|requested by Revi C.]])
138160
wikitext
text/x-wiki
__NOINDEX__<div class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">[[File:Revi logo (pink).png|thumb|center|<span style="color:red">PLEASE DO NOT LEAVE MESSAGE HERE!</span>]]
'''<span style="color:red"> BEFORE YOU BLOCK MY ACCOUNT: IF MY EDIT SUMMARY INCLUDE PREFIX </span>''(Script)''<span style="color:red">, DON'T BLOCK ME, JUST TELL ME TO SLOW DOWN AT COMMONS' TALK PAGE. IT IS AN AUTOMATED SCRIPT BEING USED ON COMMONS TO MOVE FILES.</span>'''
Instead, please leave your message following site:
<br />
[[File:Wikidata-logo-en.svg|45px|link=d:User talk:Revi C.]] [[d:User talk:Revi C.]] for Wikidata (Interwiki links) stuff <!--(I am {{int:Group-sysop}} there)-->
<br />
[[File:Commons-logo.svg|45px|link=commons:User talk:Revi C.]] [[commons:User talk:Revi C.]] for renaming stuff or [[User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] action (I am {{int:Group-sysop}} there)
<br />
[[File:Wikimedia Community Logo optimized.svg|45px|link=m:User talk:Revi C.]] [[meta:User talk:Revi C.]] for other stuff (User right notification, revert message, etc...)
Messages left on this page may be reverted or moved without any response.</div>
5b8qtz4dnjnrhc9ts3mku14m3gujbq8
José Wilker
0
8831
138163
128483
2026-08-02T17:33:32Z
Tobías
14837
Argumentos duplicados
138163
wikitext
text/x-wiki
[[File:Josewilker10082006.jpg|thumb|José Wilker ary 2006-jave]]
'''José Wilker de Almeida''' ([[Juazeiro do Norte]], [[20 jasypoapy]] ary [[1944]]-pe<ref name="folha1">{{cita web|url=http://www1.folha.uol.com.br/ilustrada/2014/04/1436561-erramos-ator-jose-wilker-morre-aos-67-anos-vitima-de-infarto.shtml|título=Errata}}</ref> — [[Rio de Janeiro (táva)|Rio de Janeiro]], [[5 jasyrundy]] ary [[2014]]-pe) ha'e akue peteĩ karai [[mba'eapohára]], omotenondéva, omombe'úva, téle hechaukahára ha ta'angamýi ñemohendahára [[Pindorama]] retãgua.<ref>{{cita web |url=http://bloglog.globo.com/josewilker/perfil.html |título=Perfil - José Wilker |acessodata=13 de janeiro de 2013 |língua=português |title=Archive copy |accessdate=2014-04-15 |archivedate=2013-01-27 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130127201428/http://bloglog.globo.com/josewilker/perfil.html |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20130127201428/http://bloglog.globo.com/josewilker/perfil.html |fechaarchivo=2013-01-27 |fechaacceso=2014-04-15 }}</ref><ref>{{Cita web |title=Luto Aos 67 anos, José Wilker morre no RJ (MSN Microsoft Brasil) |url=http://entretenimento.br.msn.com/famosos/luto-aos-67-anos-jos%C3%A9-wilker-morre-no-rj#ocid=binganswers |accessdate=2014-04-15 |archivedate=2014-04-11 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140411225226/http://entretenimento.br.msn.com/famosos/luto-aos-67-anos-jos%C3%A9-wilker-morre-no-rj#ocid=binganswers |título=Archive copy |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20140411225226/http://entretenimento.br.msn.com/famosos/luto-aos-67-anos-jos%C3%A9-wilker-morre-no-rj#ocid=binganswers |fechaarchivo=2014-04-11 |fechaacceso=2014-04-15 }}</ref>
== Hembiapo ára jehasáre ==
=== Ta'angambyrýpe ===
==== Mba'eapohára ====
{| class="wikitable"
|-
! Ary !! Hembiapo !! Ava gua'u !! Marandu'i
|-
| 1971 || ''[[Bandeira 2]]'' || Zelito || Tembiasagua'u
|-
| 1971 || ''Caso Especial'' || - || ''O Crime do Silêncio''
|-
| 1972 || ''O Bofe'' || Bandeira || Tembiasagua'u
|-
| 1973 || ''[Cavalo de Aço'' || Atílio || Tembiasagua'u
|-
| 1973 || ''Os Ossos do Barão'' || Martinho Ghirotto || Tembiasagua'u
|-
| 1974 || ''[[Corrida do Ouro]]'' || Fábio || Tembiasagua'u
|-
| 1974 || ''[[A Cartomante]]'' || Murilo || Tembiasagua'u
|-
| 1974 || ''Caso Especial'' || - || ''Enquanto a Cegonha Não Vem''
|-
| 1975 || ''[[Gabriela (1975)|Gabriela]]'' || Mundinho Falcão || Tembiasagua'u
|-
| 1976 || ''[[Anjo Mau (1976)|Anjo Mau]]'' || Rodrigo Medeiros || Tembiasagua'u
|-
| 1980 || ''[[Plumas e Paetês]]'' || Renato / Paulo || Tembiasagua'u
|-
| 1981 || ''Brilhante'' || Oswaldo / Sidney || Tembiasagua'u
|-
| 1982 || ''[[Final Feliz]]'' || Rodrigo || Tembiasagua'u
|-
| 1982 || ''[[Paraíso (1982)|Paraíso]]'' || Faustinho || Tembiasagua'u
|-
| 1983 || ''[[Bandidos da Falange]]'' || Tito Lívio || Minissérie
|-
| 1984 || ''[[Transas e Caretas]]'' || Tiago || Tembiasagua'u
|-
| 1985 || ''[[Roque Santeiro]]'' || Luis Roque Duarte / Roque Santeiro || Tembiasagua'u
|-
| 1987 || ''[[Carmem (tembiasagua'u)|Carmem]]'' || Camilo || Tembiasagua'u
|-
| 1987 || ''[[Corpo Santo]]'' || Ulisses Queirós || Tembiasagua'u
|-
| 1989 || ''[[O Salvador da Pátria]]'' || João Matos || Tembiasagua'u
|-
| 1990 || ''[[Mico Preto]]'' || Frederico || Tembiasagua'u
|-
| 1992 || ''[[Anos Rebeldes]]'' || Fábio Andrade Brito || Tembiasagua'u
|-
| 1993 || ''[[Agosto (minissérie)|Agosto]]'' || Pedro Lomagno || Tembiasagua'u
|-
| 1993 || '[[Fera Ferida]]'' || Demóstenes Maçaranduba da Costa || Tembiasagua'u
|-
| 1993 || ''[[Renascer]]'' || Coronel Berlamino || Tembiasagua'u
|-
| 1995 || ''[[A Próxima Vítima]]'' || Marcelo Rossi || Tembiasagua'u
|-
| 1996 || ''[[Anjo de Mim]]'' || Bianor || Tembiasagua'u
|-
| 1996 || ''[[ A Vida como Ela É]]'' || Narrador || Seriado
|-
| 1996 || ''[[O Fim do Mundo (tembiasagua'u)|O Fim do Mundo]]''|| Tião Socó || Tembiasagua'u
|-
| 1996 || ''[[Salsa e Merengue]]'' || Urbano || Tembiasagua'u
|-
| 1997 a 2002 || ''[[Sai de Baixo]]'' || Beto || ''"Ghost Não Se Discute"''
|-
| 1999 || ''[[Suave Veneno]]'' || Waldomiro Cerqueira || Tembiasagua'u
|-
| 2000 || ''[[A Muralha (2000)|A Muralha]]'' || Dom Diego || Minissérie
|-
| 2001 || ''[[Um Anjo Caiu do Céu]]'' || Tarso || Tembiasagua'u
|-
| 2002 || ''[[Desejos de Mulher]]'' || Ariel Britz || Tembiasagua'u
|-
| 2002 || ''O Quinto dos Infernos'' || [[Marquês de Marialva]] || Tekoha'ãngandy michĩ
|-
| 2004 || ''[[Senhora do Destino]]'' || [[Giovanni Improtta]] || Tembiasagua'u
|-
| 2006 || ''JK'' || [[Juscelino Kubitschek]] || Tekoha'ãngandy michĩ
|-
| 2007 || ''[[Amazônia, de Galvez a Chico Mendes]]'' || [[Luis Gálvez Rodríguez de Arias]] || Tekoha'ãngandy michĩ
|-
| 2007 || ''[[Duas Caras (tembiasagua'u)|Duas Caras]]'' || Francisco Macieira || Tembiasagua'u
|-
| 2008 || ''[[Três Irmãs]]'' || Augusto Pinheiro / Lázaro || Tembiasagua'u
|-
| 2009 || ''[[Cinquentinha]]'' || Daniel Lopes de Carvalho || Tekoha'ãngandy michĩ
|-
| 2010 || ''[[Na Forma da Lei]]'' || Dr. Mourão || Tekoha'ãngandy
|-
| 2011 || ''[[O Bem Amado (2011)|O Bem Amado]]'' || [[Zeca Diabo]] || Tekoha'ãngandy michĩ
|-
| 2011 || ''[[Insensato Coração]]'' || Humberto Brandão || Tembiasagua'u
|-
| 2011 || ''[[A Mulher Invisível (série)|A Mulher Invisível]]'' || Reinaldo Fachetti || Tekoha'ãngandy
|-
| 2012 || ''[[O Brado Retumbante]]'' || Floriano Pedreira || Tekoha'ãngandy
|-
| 2012 || ''[[Gabriela (2012)|Gabriela]]'' || Jesuíno Mendonça || Tembiasagua'u / ''Jejapo jey''
|-
| 2013 || ''[[Amor à Vida]]'' || Herbert Marques || Tembiasagua'u
|}
==== Omotenonde ====
{| class="wikitable"
|-
! Ary !! Hembiapo !! Marandu'i
|-
| 1983 || ''[[Louco Amor (1983)|Louco Amor]]'' || Tembiasagua'u
|-
| 1984 || ''[[Transas e Caretas]]'' ||Tembiasagua'u
|-
| 1986 || ''Cinderela'' || Ta'angamýi
|-
| 1996 a 2002 || ''[[Sai de Baixo]]'' || Tekoha'ãngandy
|}
=== Ta'angamýi ===
* 1965 - ''[[A Falecida]]''
* 1966 - ''[[Paixão (1966)|Paixão]]''
* 1967 - ''El Justicero'' .... El Rato
* 1968 - ''A Vida Provisória''
* 1970 - ''[[Estranho Triângulo]]''
* 1971 - ''[[Os Inconfidentes]]'' … [[Joaquim José da Silva Xavier|Tiradentes]]
* 1973 - ''Deliciosas Traições de Amor''
* 1974 - ''Amor e Medo''
* 1975 - ''Ana, a Libertina''
* 1975 - ''O Casal''
* 1976 - ''Confissões de uma Viúva Moça''
* 1976 - ''[[Dona Flor e Seus Dois Maridos (1976)|Dona Flor e Seus Dois Maridos]]''
* 1976 - ''[[Xica da Silva (ta'angamýi)|Xica da Silva]]
* 1977 - ''[[Diamante Bruto]]''
* 1978 - ''[[A Batalha dos Guararapes (ta'angamýi)|A Batalha dos Guararapes]]
* 1978 - ''[[O Golpe Mais Louco do Mundo]]''
* 1979 - ''[[Bye Bye Brasil]]''
* 1980 - ''[[O Incrível Monstro Trapalhão]]''
* 1980 - ''[[Bonitinha mas Ordinária ou Otto Lara Rezende]]''
* 1981 - ''[[Fiebre Amarilla (ta'angamýi)]]''
* 1981 - ''[[Los Crápulas]]''
* 1982 - ''[[O Rei da Vela]]'' <ref name="cinemateca.rei.vela">[[Cinemateca Brasileira]], ''O Rei da Vela'' [http://cinemateca.gov.br/bases/?FILMOGRAFIA-020912 <nowiki>[em linha]</nowiki>]</ref>
* 1982 - ''[[O Bom Burguês]]''
* 1984 - ''[[São Bernardo (1984)|São Bernardo]]''
* 1984 - ''[[Jango (filme)]]''
* 1985 - ''[[Fonte da Saudade]]''
* 1985 - ''[[O Homem da Capa Preta]]''
* 1986 - ''[[Baixo Gávea]]''
* 1986 - ''[[Besame Mucho]]''
* 1987 - ''Leila Diniz''
* 1987 - ''[[Um Trem para as Estrelas]]''
* 1989 - ''[[Dias Melhores Virão]]''
* 1989 - ''Mentira'' ....
* 1989 - ''Doida Demais''
* 1989 - ''Solidão, uma Linda História de Amor''
* 1990 - ''[[Filha da Mãe]]''
* 1992 - ''[[Medicine Man]]''
* 1994 - ''Josué de Castro, Cidadão do Mundo''
* 1996 - ''Pequeno Dicionário Amoroso]]''
* 1996 - ''Delicado]]''
* 1997 - ''For All - O Trampolim da Vitória''
* 1997 - ''[[Guerra de Canudos (ta'angamýi)|Guerra de Canudos]]'' .... Antonio Conselheiro
* 2000 - ''[[Villa-Lobos, Uma Vida de Paixão]]''
* 2002 - ''[[Dead In Water]]''
* 2002 - ''[[Banquete]]''
* 2003 - ''Maria - Mãe do Filho de Deus''
* 2003 - ''[[O Homem do Ano]]''
* 2004 - ''Onde Anda Você?''
* 2004 - ''Redentor'
* 2004 - ''[[Viva Sapato!]]''
* 2005 - ''[[O Piadista]]''
* 2005 - ''[[Olga Del Volga]]''
* 2005 - ''[[The Hitchhiker's Guide to the Galaxy (filme)|O Guia do Mochileiro das Galáxias]]''
* 2006 - ''[[Canta Maria]]'' .... [[Virgulino Ferreira da Silva|Lampião]]
* 2006 - ''[[O Sonho de Inacim]]''
* 2006 - ''[[O Maior Amor do Mundo]]''
* 2008 - ''[[Casa da Mãe Joana]]''
* 2008 - ''Sexo com amor?''
* 2008 - ''Romance''
* 2009 - ''[[Embarque Imediato]]''
* 2010 - ''O Bem Amado''
* 2010 - ''[[Elvis e Madona]]''
* 2011 - ''Tancredo, a Travessia'' (documentário) .... [[Narrador]]
* 2011 - ''"Kreuko" em ''Mundo Invisível''''
* 2011 - ''A Melhor Idade''
* 2013 - ''Giovanni Improtta''
* 2013 - ''[[Casa da Mãe Joana 2]]''
* 2013 - ''[[Isolados]]''<ref>{{cita web|url=http://oglobo.globo.com/cultura/bruno-gagliasso-regiane-alves-apostam-em-filme-de-suspense-que-estreia-em-2013-6010138|título=Bruno Gagliasso e Regiane Alves apostam em filme de suspense que estreia em 2013}}</ref>
== Mandu'apy ==
{{listaref}}
== Joaju ==
* [https://web.archive.org/web/20130820121813/http://www.colmagno.com.br/teatromagno/Entrevista_Wilker.htm Entrevista com José Wilker]
* [https://web.archive.org/web/20120710114154/http://memoriaglobo.globo.com/Memoriaglobo/0,27723,GYP0-5271-229552,00.html José Wilker em ''Memória Globo'']
* [http://filmow.com/jose-wilker-a13926 José Wilker no Filmow]
[[Ñemohenda:Ñoha'ãngahára Pindoramagua]]
9t78a3a035kenpivk1m9dg3s1h6gp29
One World Trade Center
0
8866
138166
128123
2026-08-02T17:36:13Z
Tobías
14837
/* */ argumentos duplicados
138166
wikitext
text/x-wiki
{{ficha de edificio
|nombre = One World Trade Center
|imagen = OneWorldTradeCenter.jpg
|texto_imagen = One World Trade Center en julio de 2013.
|localización = [[Nueva York]], {{USA}}
|coordenadas = {{coord|40|42|46.8|N|74|0|48.6|O}}
|estado = En Construcción
|inicio = [[27 jasyrundy]] ary [[2006]]-pe
|status = <font color=#FF7E00> Ojogapo hína <font color=black>
|estim_completado = [[2014]]
|inauguración =
|uso = Mba'apo renda ha heta mba'e ambuéva
|antena = 541 m
|azotea = 417 m
|piso_mas_alto = 386 m
|área_planta =
|numero_plantas = 104
|numero_ascensores = 71
|coste = USD 3.800 sua<ref>http://online.wsj.com/article/SB10001424052970203920204577191371172049652.html?mod=WSJ_hp_LEFTTopStories</ref>
|area_planta = 41 548 m²
|arquitectos = David Childs (Skidmore, Owings and Merrill) Thomas Boada
|ingeniero estructural = WSP Cantor Seinuk
|contratista = Silverstein Properties, Inc.
|promotora = Silverstein Properties, Inc.
}}
'''One World Trade Center''', hérava ymaguare '''Freedom Tower''' térã '''Sãso Óga yvate''', ha'e peteĩ [[óga yvateite]] ojejogapo [[Lower Manhattan]], [[Nueva York]], [[Tetã peteĩ reko Amérikagua|Tetãvore Joapykuérape]], umi [[jogapokuaahára]] Thomas Boada ha David Childs ojapo. Ko óga tuicha hepykue 2000 sua dólar, [[World Trade Center]] hóga yvateite tuichavéva, omyengovia umi [[World Trade Center|Torres Gemelas]] ymaguare, ojeitypa vaihápe ñorairõme [[Torres Gemelas ojeitypárõguare, 11 jasyporundýpe|ára 11 jasyporundýpe 2001]] jave.
Ary [[2014]] jave oñemopu'ãmba, ohupyty 541 [[metro|métro]], ko óga yvateite ha'e mba'e yvypóra ojapo tuichavéva 7ha yvy ape ári, [[Burj Khalifa]] rire, oguerekóva 828 métro yvatekuére, [[Tokyo Skytree]] oguerekóva 634 métro, [[Shanghái Hóga Yvate Mbytégua]] oguerekóva 632 métro, [[Abraj Al Bait Guasu]] oguerekóva 601 métro, pe [[Kãtõ téle hóga yvate]] oguerekóva 600 métro ha [[CN Tower]] oguerekóva 553,33 métro. Ko óga yvatekue oguereko peteĩ he'iseha, 541 métro niko 1.776 pie, ha umi papapy ha'e [[Tetã peteĩ reko Amérikagua|Tetãvore Joapykuéra]] isãso ary ([[4 jasypokõi]] ary [[1776]]-pe). Ha avei, hóga ahoja ohupyty 417 métro yvatekuére, umi Torres Gemelas imétro ymaguare. Ára [[30 jasyrundy]] ary [[2012]] jave ko óga yvateite ohupyty tee 387 métro ha Nueva York hóga yvatevéva niko upe guive, ohasa [[Empire State Building]] oguerekóva 381 métros yvatekuére.<ref>{{cita noticia|url=http://www.abc.es/20120430/sociedad/abci-liberty-tower-201204301902.html|título=La Freedom Tower supera al Empire State Building por seis metros, pero sin contar con la antena de este último|editorial=[[ABC (España)|ABC]]|fecha=30 de abril de 2012|fechaacceso=30 de abril de 2012}}</ref>
Héra yma peteĩháme '''Freedom Tower''' (avañe'ẽme niko he'ise: ''tekosãso róga yvate''), ára 26 jasyapy ary 2009 jave oñemoambue héra upéva ko'ãgaguáicha.
== Mandu'apy ==
{{listaref}}
== Joaju ==
{{commonscat|One World Trade Center}}
* [http://www.elmundo.es/fotografia/2005/06/freedomtower/ La Torre de la Libertad se blinda]
* [http://www.elmundo.es/elmundo/2006/06/29/internacional/1151555493.html Así será la Torre de la Libertad]
* [http://www.elmundo.es/elmundo/2006/09/09/internacional/1157764950.html El futuro 'skyline' de Nueva York]
* [https://web.archive.org/web/20091004054658/http://www.panynj.gov/wtcprogress/press_releasesItem.cfm?headLine_id=1216 Nota de prensa de la Autoridad Portuaria de Nueva York y de Nueva Jersey, en el que comunica el primer alquiler y el cambio de nombre de Torre de la Libertad a One WTC -en inglés-]
* [http://www.newsday.com/news/local/newyork/ny-nyfree2712590972mar27,0,3862131.story?track=rss Newsday, Freedom Tower name changed to One World Trade Center -en inglés-]
[[Ñemohenda:Táva Nueva York hóga yvateve]]
dml4jizfgmnix5n0zqhd0n445vtv0gs
Mikyonésia Retãvore Ñembyatypyrekuéra
0
9148
138165
107917
2026-08-02T17:35:33Z
Tobías
14837
/* */ argumentos duplicados
138165
wikitext
text/x-wiki
{{otros usos|Mikyonésia|reheka peteĩ tenda Oseanía pegua}}
{{Ficha de país
| nombre_oficial = ''Federated States of Micronesia''<br />Mikyonésia Retãvore Ñembyatypyrekuéra
| nombre_común = Tetã Mikyonésia
| de =
| imagen_bandera = Flag of the Federated States of Micronesia.svg
| imagen_escudo =Seal_of_the_Federated_States_of_Micronesia.svg
| imagen_escudo_tamaño = 120px
| símbolos =
| imagen_mapa = Micronesia on the globe (Southeast Asia centered) (small islands magnified).svg
| lema_nacional = ''Peace, Unity, Liberty''<br />([[Idioma inglés|inglés]]: «Py'aguapy, Joaju, Tekosãso»)
| himno_nacional = ''Patriots of Micronesia''<br/>(inglyesñe'ẽme: «Mikyonésia retã hayhúva»)
| archivo_himno_nacional = Micronesia National Anthem.ogg
| capital = [[Palikir]]
| capital_población = 9.900 ([[2004]])
| capital_coor_fmt =
| capital_coor = 6_55_N_158_15_W_ 6°55′ N 158°15′ E
| ciudad_más_poblada = [[Weno]]
| idiomas_oficiales = [[Inglyesñe'ẽ]]
| gobierno = [[Joaty]] jekopytyjojáva
| dirigentes_títulos = Tendota
| dirigentes_nombres = [[Peter M. Christian]]
| fundación = Sãso
| fundación_hitos = • Ñemoñe'ẽ<br /> • Jekuaapy
| fundación_fechas = [[Estados Unidos]] pegua<br />[[10 jasypo]] ary [[1979]]-pe<br />{{nowrap|[[3 jasyporundy]] ary [[1986]]-pe}}
| superficie = 702
| superficie_puesto = 191
| superficie_agua = Ndojepapaíva
| fronteras = 0 km
| costas = 6112 km
| población_estimación = 111000<ref name=unpop>{{cita publicación | url=http://www.un.org/esa/population/publications/wpp2008/wpp2008_text_tables.pdf | título=World Population Prospects, Table A.1| formato = pdf | publicación= Naciones Unidas | autor= División de Población del Departamento de Asuntos Económinos y Sociales | year=2009 | fechaacceso= 7 de agosto de 2012 |idioma= inglés}}</ref>
| población_estimación_año= 2009
| población_puesto = 176
| población_densidad = 194
| PIB_nominal = Dólar 235,9 mill.<ref name=autogenerated1>[http://www.spc.int/prism/country/fm/stats/CurrentReleases/Other/gdpprel-2007.htm FSM - Statistics]</ref>
| PIB_nominal_año = 2007
| PIB_nominal_puesto = 175
| PIB_nominal_per_cápita = Dólar 1.736<ref name=autogenerated1 />
| PIB = Dólar 277 su
| PIB_año = 2005
| PIB_puesto = 186
| PIB_per_cápita = Dólar 2.038
| IDH = {{creciente}} 0,645<ref>[http://hdrstats.undp.org/es/paises/perfiles/FSM.html Informe sobre desarrollo humano 2013] (html) Consultado el 17 de julio de 2013.</ref>
| IDH_año = 2012
| IDH_puesto = 117
| IDH_categoría = <font color="#ffcc00">'''Medio'''</font>
| moneda = Dólar ($, <code>USD</code>)
| gentilicio = micronesio, -a
| horario = [[AEST]] [[UTC|(UTC +10)]]
| horario_verano = Ndoguerekói
| cctld = .fm
| código_telefónico = 691
| matrícula_avión = V6
| matrícula_coche = FSM
| prefijo_radiofónico = V6A-V6Z
| código_ISO = 583 / FSM / FM
| miembro_de = [[ONU]], [[Foro de las Islas del Pacífico|PIF]]
}}
'''Mikyonésia Retãvore Ñembyatypyrekuéra''' (ingyaterrañe'ẽme: ''Federated States of Micronesia'') ha'e peteĩ [[Tetã|tetã hekosãsóva]] ypa'ũ opytáva [[Mikyonésia]] rendápe, [[tekuái reko]] ha'éva [[joaty|tavakuairetã ñembyatypyre]] jekopytyjojáva.
Tekuáipe, iñembyatypyre irundy tetãvore —kuarahyreike guive kuarahyresẽ meve: [[Yap]], [[Chuuk]], [[Pohnpei]] ha [[Kosrae]]— opytáva [[paraguasu Py'aguapy|paraguasu Py'aguapýpe]], itavusu ha'e [[Palikir]]. Oguereko 607 ypa'ũnguéra.
Ijerére ojejuhu ñemby kuarahyreike gotyo umi ypa'ũnguéra [[Ginéa Pyahu]]; ñemby gotyo, ypa'ũ [[Guam]] ha [[ypa'ũnguéra Marianas]]; kuarahyresẽ gotyo ojejuhu [[Nauru]] retã ha [[Ypa'ũnguéra Marshall]] ha kuarahyreike gotyo [[Palaos]] ha [[Filipina]]. Ko tetã opyta 2900 km yvate gotyo [[Auteralia]] pegua.
Mikyonésia Retãvore Ñembyatypyrekuéra oguereko ipype 111 000 tapicha kuéra ary [[2009]]-jave.<ref>{{cita web|url=http://www.ibge.gov.br/paisesat/main.php|título=@PAÍSES|editorial=Instituto Brasileiro de Geografia e Estatística|idioma=español|fechaacceso=7 de abril de 2014}}</ref>
== Mandu'apy ==
{{listaref}}
== Joaju ==
{{commonscat|Micronesia|Micronesia}}
* [http://www.fsmgov.org/ Sitio oficial del gobierno]
{{Oseania}}
[[Ñemohenda:Tetã Oseaniagua]]
rrmwdssk8rd94m3ik89lwdo8n3kftvv
Tetãnguéra Ñembojoaju
0
10789
138171
136646
2026-08-02T17:42:21Z
Tobías
14837
/* */ argumentos duplicados
138171
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de entidad internacional
|nombre = ''Commonwealth of Nations''<br />Tetãnguéra Ñembojoaju
|imagen-bandera = no
|imagen-bandera_tamaño =
|bandera-enlace =
|imagen-escudo =no
|imagen-escudo_tamaño =
|escudo-enlace =
|emblema =
|color =
|lema =
|himno_entidad =
|archivo_himno_entidad =
|mapa = Commonwealth of Nations.svg
|mapa-pie =<div style="text-align: left">{{Leyenda|#000080|Tetãnguéra oĩva ko atýpe.}}{{Leyenda|#f57900|Tetãnguéra noimevéiva ko atýpe ([[Mayndíva]], [[Gámbia]], [[Eirelándia]] ha [[Simbámbue]]).}}{{Leyenda|#89cff0|Vyretáñagua ypa'ũnguéra ha tetãvore hekosãso'ỹ.}}</div>
|px_mapa = 300px
|miembros= 52
|asociados =
|asociados-enlace =
|observadores =
|observadores-enlace =
|tipo = [[Sistema comunitario|Comunitario]] ([[Organización intergubernamental]])
|tipo-enlace = Sistema
|fundación_fechas =<br />[[18 de noviembre]] de [[1926]]<br />[[11 de diciembre]] de [[1931]]<br />[[28 de abril]] de [[1949]]
|fundación_hitos = [[Declaración Balfour de 1926|Declaración de Balfour]]<br />[[Estatuto de Westminster de 1931|Estatuto de Westminster]]<br />Declaración de Londres
|idiomas_oficiales = [[Ingleñe'ẽ]]
|idioma = [[Ingleñe'ẽ]]
|dirigentes_títulos = Mburuvicha guasu<br />Pytyvõhára guasu<br />Ñembojoaju Pytyvõhára
|dirigentes_nombres = [[Isabel II Tavetã Joaju pegua]]<br /><br /><br />Kamalesh Sharma<br />Boris Johnson
|capital = [[Marlborough House]], [[Londye]]
|capital-enlace = Sede
|superficie = 31.462.574
|superficie-enlace =
|población = 2.100.000.000
|población-enlace =
|población_densidad = 61.09
|PIB =
|PIB-enlace =
|moneda =
|moneda-enlace =
|sitio = [http://thecommonwealth.org/ thecommonwealth.org]
}}
'''Tetãnguéra Ñembojoaju''' ([[Ingleñe'ẽ|Ingyaterrañe'ẽme]]: ''Commonwealth of Nations''), hérava ymaguare '''Tetãnguéra Ñembojoaju Vyretáña pegua''' (''British Commonwealth of Nations''), ha'e hína aty guasu oreko 52 tetãnguéra hekosãsóva ha hekosãso'ỹva ipýpe, umi tetãnguéra oreko jekopyty [[Tavetã Joaju]] rehe hembiasakue rupive, [[Mosambike]] ha [[Rruánda]] ndorekóinte.<ref>{{cita web |url=http://www.nytimes.com/2009/11/29/world/africa/29rwanda.html?_r=1 |título=Rwanda Joins the Commonwealth |idioma=inglés |fechaacceso=23 de abril de 2012 | editorial=The New York Times |apellido=Kron |nombre=Josh |fecha=28 de noviembre de 2009}}</ref>
Oheka ohupyty tetã heta ñopytyvõ pirapire ñemomba'apóre ha jokuaikuaáre, ha ary [[1950]] guive peteĩ tetã oĩrõ ko atýpe nde'iséi oĩha Tavetã Joaju poguýpe. Oikévo tetã [[Mosambike]], ko aty oñemomba'e ko ñe'ẽ ''Tetãnguéra Ñembojoaju'' ohechauka hag̃ua ko aty omba'apo heta tetã rehe. Ojeipurúramo jepe ko ñe'ẽ ''Vyretáña pegua'' ombojuavy hag̃ua ko aty umi ñembojoaju ambuéva pegua oikóva Yvy ári.
Mburuvichavete [[Isabel II Tavetã Joaju pegua]] omotenonde ha omoakã ko atýpe, ñembojoaju jekopytýpe hekorã rupive, «ñemoirũ hekosãsóva umi tetã mbytépe hechaukaha».
==Tetãnguéra oĩva ipýpe==
<center>
{| class="wikitable sortable"
|- background-color="#B3B7FF"
! # || Tetã || Ary oike || Kódigo<br /> ISO 3166-1 ||Apekue<br /> (km²) || Tapicha hetakue<br /> (est. 2004)
|- bgcolor="ffffff"
| 1 || {{ATG}} || 1981 || '''ATG''' || align=right|442 || align=right|69.000
|- bgcolor="efefef"
| 2 || {{AUS}} || 1931 || '''AUS''' || align=right|7.692.030 || align=right|21.507.717
|- bgcolor="ffffff"
| 3 || {{BAH}} || 1973 || '''BHS''' || align=right|13.939 || align=right|314.000
|- bgcolor="efefef"
| 4 || {{BGD}} || 1972 || '''BGD''' || align=right|147.570 || align=right|135.684.000
|- bgcolor="ffffff"
| 5 || {{BAR}} || 1966 || '''BRB''' || align=right|430 || align=right|269.000
|- bgcolor="efefef"
| 6 || {{BIZ}} || 1981 || '''BLZ''' || align=right|22.965 || align=right|253.000
|- bgcolor="ffffff"
| 7 || {{BOT}} || 1966 || '''BWA''' || align=right|581.730 || align=right|1.712.000
|- bgcolor="efefef"
| 8 || {{BRN}} || 1984 || '''BRN''' || align=right|5.765 || align=right|351.000
|- bgcolor="ffffff"
| 9 || {{CMR}} || 1995 || '''CMR''' || align=right|475.442 || align=right|15.769.000
|- bgcolor="efefef"
| 10 || {{CAN}} || 1931 || '''CAN''' || align=right|9.984.670 || align=right|31.362.000
|- bgcolor="ffffff"
| 11 || {{CYP}} || 1961 || '''CYP''' || align=right|9.251 || align=right|765.000
|- bgcolor="efefef"
| 12 || {{DMA}} || 1978 || '''DMA''' || align=right|751 || align=right|72.000
|- bgcolor="ffffff"
| 13 || {{FIJ}} || 1970 || '''FJI''' || align=right|18.376 || align=right|823.000
|- bgcolor="efefef"
| 14 || {{GHA}} || 1957 || '''GHA''' || align=right|238.537 || align=right|20.271.000
|- bgcolor="efefef"
|- bgcolor="ffffff"
| 15 || {{GRN}} || 1974 || '''GRD''' || align=right|344 || align=right|109.590
|- bgcolor="efefef"
|- bgcolor="ffffff"
| 16 || {{GUY}} || 1966 || '''GUY''' || align=right|214.969 || align=right|766.000
|- bgcolor="efefef"
| 17 || {{IND}} || 1947 || '''IND''' || align=right|3.166.414 || align=right|1.048.641.000
|- bgcolor="ffffff"
| 18 || {{JAM}} || 1962 || '''JAM''' || align=right|10.991 || align=right|2.641.000
|- bgcolor="efefef"
| 19 || {{KEN}} || 1963 || '''KEN''' || align=right|580.367 || align=right|31.345.000
|- bgcolor="ffffff"
| 20 || {{KIR}} || 1979 || '''KIR''' || align=right|811 || align=right|95.000
|- bgcolor="efefef"
| 21 || {{LES}} || 1966 || '''LSO''' || align=right|30.355 || align=right|1.777.000
|- bgcolor="ffffff"
| 22 || {{MAW}} || 1964 || '''MWI''' || align=right|118.484 || align=right|10.743.000
|- bgcolor="efefef"
| 23 || {{MYS}} || 1957 || '''MYS''' || align=right|329.847 || align=right|24.305.000
|- bgcolor="ffffff"
| 24 || {{MLT}} || 1964 || '''MLT''' || align=right|316 || align=right|397.000
|- bgcolor="ffffff"
| 25 || {{MUS}} || 1968 || '''MUS''' || align=right|2.040 || align=right|1.212.000
|- bgcolor="efefef"
| 26 || {{MOZ}} || 1995 || '''MOZ''' || align=right|799.380 || align=right|18.438.000
|- bgcolor="ffffff"
| 27 || {{NAM}} || 1990 || '''NAM''' || align=right|824.292 || align=right|1.985.000
|- bgcolor="efefef"
| 28 || {{NRU}} || 1968 || '''NRU''' || align=right|21 || align=right|12.000
|- bgcolor="ffffff"
| 29 || {{NGA}} || 1960 || '''NGA''' || align=right|923.768 || align=right|132.785.000
|- bgcolor="efefef"
| 30 || {{NZL}} || 1931 || '''NZL''' || align=right|270.534 || align=right|3.939.000
|- bgcolor="ffffff"
| 31 || {{PAK}} || 1947 || '''PAK''' || align=right|796.095 || align=right|144.902.000
|- bgcolor="efefef"
| 32 || {{PNG}} || 1975 || '''PNG''' || align=right|462.840 || align=right|5.378.000
|- bgcolor="ffffff"
| 33 || {{GBR}} || 1931 || '''GBR''' || align=right|242.910 || align=right|59.229.000
|- bgcolor="efefef"
| 34 || {{RWA}} || 2009 || '''RWA''' || align=right|26.338 || align=right|8.648.248
|- bgcolor="ffffff"
| 35 || {{SLB}} || 1978 || '''SLB''' || align=right|27.556 || align=right|443.000
|- bgcolor="efefef"
| 36 || {{SAM}} || 1970 || '''WSM''' || align=right|2.831 || align=right|176.000
|- bgcolor="ffffff"
| 37 || {{SKN}} || 1983 || '''KNA''' || align=right|269 || align=right|46.000
|- bgcolor="efefef"
| 38 || {{VIN}} || 1979 || '''VCT''' || align=right|389 || align=right|117.000
|- bgcolor="ffffff"
| 39 || {{LCA}} || 1979 || '''LCA''' || align=right|616 || align=right|160.000
|- bgcolor="efefef"
| 40 || {{SEY}} || 1976 || '''SYC''' || align=right|455 || align=right|84.000
|- bgcolor="ffffff"
| 41 || {{SLE}} || 1961 || '''SLE''' || align=right|71.740 || align=right|5.235.000
|- bgcolor="efefef"
| 42 || {{SIN}} || 1965 || '''SGP''' || align=right|660 || align=right|4.164.000
|- bgcolor="ffffff"
| 43 || {{LKA}} || 1948 || '''LKA''' || align=right|65.525 || align=right|18.968.000
|- bgcolor="efefef"
| 44 || {{SWZ}} || 1968 || '''SWZ''' || align=right|17.363 || align=right|1.088.000
|- bgcolor="ffffff"
| 45 || {{RSA}} || 1931 || '''ZAF''' || align=right|1.219.090 || align=right|45.345.000
|- bgcolor="efefef"
| 46 || {{TAN}} || 1964 || '''TZA''' || align=right|945.087 || align=right|35.181.000
|- bgcolor="ffffff"
| 47 || {{TON}} || 1970 || '''TON''' || align=right|748 || align=right|101.000
|- bgcolor="efefef"
| 48 || {{TRI}} || 1962 || '''TTO''' || align=right|5.128 || align=right|1.304.000
|- bgcolor="ffffff"
| 49 || {{TUV}} || 1978 || '''TUV''' || align=right|26 || align=right|11.000
|- bgcolor="efefef"
| 50 || {{UGA}} || 1962 || '''UGA''' || align=right|241.139 || align=right|24.600.000
|- bgcolor="ffffff"
| 51 || {{VAN}} || 1980 || '''VUT''' || align=right|12.190 || align=right|206.000
|- bgcolor="efefef"
| 52 || {{ZAM}} || 1964 || '''ZMB''' || align=right|752.614 || align=right|10.244.000
|}
</center>
==Tetãnguéra osẽva ko atýgui==
{| class="wikitable sortable"
|-
! Tetã !! Ary oike !! Ary osẽ !! Kuati'i
|-
| {{GAM}} || 1965 || 2013 || Oheja ko ñembojoaju he'ígui oiko "kolónia" ñemoĩ jey <ref>{{cita web |url=http://www.theguardian.com/world/2013/oct/03/gambia-quits-commonwealth-yahya-jammeh |título=Gambia quits the Commonwealth |fechaacceso=14 de octubre de 2013 |apellido=Hirsch |nombre=Afua |fecha=3 de octubre de 2013 |editorial=Guardian News and Media Limited |ubicación=Londres |idioma=Inglés |cita="The government has withdrawn its membership of the British Commonwealth and decided that the Gambia will never be a member of any neo-colonial institution and will never be a party to any institution that represents an extension of colonialism," the statement said.}}</ref>
|-
| {{IRL}} || 1931 || 1949 ||
|-
| [[File:Flag of Tanganyika (1961–1964).svg|20px]] [[Tanganíka]] || 1961 || 1964 || Oñembojuaju Zanzíbar rehe ojapo hag̃ua {{TAN}}
|-
| [[File:Flag of Newfoundland (1904–1949).svg|20px]] [[Terranova]] || 1931 || 1934 || Oime Kanatã ipype ary 1949 guive
|-
| [[File:Zanzibar-dec-1963-jan-1964.svg|20px]] [[Sãsíva]] || 1963 || 1964 || Oñembojuaju Tanganíka rehe ojapo hag̃ua {{TAN}}
|-
| {{ZIM}} || 1980 || 2003 ||
|-
| [[File:Flag_of_Maldives.svg|20px]] [[Mayndíva]] || 1982 || 2016 ||
|}
==Mandu'apy==
{{listaref}}
== Joaju ==
* [http://www.thecommonwealth.org/ Página oficial de la Mancomunidad de Naciones] ([[Ingleñe'ẽ|igyaterrañe'ẽme]])
* https://web.archive.org/web/20150401010042/http://www.portalplanetasedna.com.ar/commonwealth.htm
[[Ñemohenda:Jokuaikuaa]]
suo8xjbd71ogjczbchnvl25nv2iv5zu
Tavakuairetã Ndominikagua
0
11756
138170
129801
2026-08-02T17:41:46Z
Tobías
14837
/* (arriba) */ argumentos duplicados
138170
wikitext
text/x-wiki
{{Ficha de país
| nombre_oficial = Tavakuairetã Ndominikagua
| imagen_bandera = Flag of the Dominican Republic.svg
| imagen_escudo = Coat of arms of the Dominican Republic.svg
| imagen_mapa = Dominican Republic (orthographic projection).svg
| lema_nacional = ''Dios, Patria y Libertad'' ([[Karaiñe'ẽ]]me: 'Tupã, Tetã ha Tekosãso')
| himno_nacional = ¡Quisqueyanos valientes!
| archivo_himno_nacional = Dominican Republic National Anthem.ogg
| capital = [[Santo Domingo]] [[File:Escudo de Santo Domingo de Guzmán.svg|derecha|20px]]
| ciudad_más_poblada = [[Santo Domingo]] [[File:Escudo de Santo Domingo de Guzmán.svg|derecha|20px]]
| idioma_oficial = [[Karaiñe'ẽ]]
| gobierno = [[Tavakuairetã]] [[mburuvicharape|mburuvicharapépe]] heko peteĩva<ref name="CIADemo"/>
| título_líder1 = Tendota
| nombre_líder1 = [[Danilo Medina]]
| título_líder2 = Tendota ombuekoviáva
| nombre_líder2 = [[Margarita Cedeño]]
| fundación = [[Sãso]]
| fundación_fechas = [[Epáña]] pegua (Sãso peteĩha)<br />[[1 jasypakõi]] ary [[1821]]<ref name=Embassy>{{Cita libro|título=An Introduction of the Dominican Republic |url=http://www.domrep.org/gen_info.html |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20150626100357/http://www.domrep.org/gen_info.html |fechaarchivo=26 de junio de 2016 |idioma=inglés|fechaacceso=27 de febrero de 2009}}</ref><br />[[Haiti]] pegua ('''Sãso tee''') <br />[[27 jasykõi]] ary [[1844]]<br />[[Epáña]] pegua ([[Guerra de la Restauración|Restauración]])<br />[[16 jasypoapy]] ary [[1863]] <ref name=MoyaPons-18AGO1863>{{Cita libro |título=Historia de la República Dominicana |url=http://books.google.com.do/books?id=Wor3UqsHkToC&printsec=frontcover#v=onepage&q=Espa%C3%B1a&f=false |editorial=Ediciones Doce Calles, S.L. |año=2010 |isbn=978-84-00-09240-5 |fechaacceso=1 de julio de 2013 |página=409|cita=En este ambiente de agravios, la revolución para restaurar la República estalló el 16 de agosto de 1863 en un poblado de la frontera norte con Haití y recibió amplio apoyo en toda la región del Cibao, como era conocida el norte del país, desafecto a Santana por muchas razones. Campesinos y comerciantes tenían sobrados motivos para aborrecerlo y España no había cumplido con las expectativas soñadas por los dominicanos. En poco No, el país se dividió en dos: los españoles sostenían las regiones sur y este con Santo Domingo de capital, y todo el norte defendía la restauración, con Santiago a la cabeza.}}</ref><br />[[Tetãvore Joapykuéra]] pegua <br />[[12 jasypokõi]] ary [[1924]]<ref>{{cita web|apellidos1=Balcácer|nombre1=Juan Daniel|título=12 de julio de 1924, una fecha relegada al olvido|url=https://www.diariolibre.com/opinion/lecturas/12-de-julio-de-1924-una-fecha-relegada-al-olvido-APDL348392|editorial=Diario Libre|idioma=castellano|fecha=18 de agosto de 2012|fechaacceso=12 de marzo de 2018}}</ref> <br />[[Tetãvore Joapykuéra]] pegua <br />[[1 jasypokõi]] ary [[1965]] <ref>{{cita web|apellidos1=`Pichardo|nombre1=Virginia|título=Segunda intervención norteamericana: Violó soberanía dominicana|url=http://eldia.com.do/segunda-intervencion-estadounidense/|editorial=El Día|idioma=castellano|fecha=28 de abril de 2016|fechaacceso=12 de marzo de 2018}} </ref>
| superficie = 48442
| superficie_notas = <ref name=superficie>{{Cita web |url=http://www.oratlas.com/libro-mundial/republica-dominicana/geografia |título=República Dominicana - Geografía - Libro Mundial de Hechos |autor=CIA |fechaacceso=3 de febrero de 2017}}</ref>
| superficie_puesto = 130
| superficie_agua = 0,7%<ref name="cia">{{Cita web |url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/dr.html |formato=HTML |título=CIA Factbook: Dominican Republic |autor=CIA Factbook |idioma=inglés |fechaacceso=2 de junio de 2011 |title=Archive copy |accessdate=2018-08-03 |archivedate=2016-02-13 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160213101305/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/dr.html |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20160213101305/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/dr.html |fechaarchivo=2016-02-13 }}</ref>
| fronteras = 376 [[kilómetro|km]]<ref name=superficie />
| costas = 1.288 km<ref name=superficie />
| población = 10465857<ref name="PopEst">{{Cita web |url=http://www.one.gob.do/Multimedia/Download?ObjId=4379 |título=Estimaciones y proyecciones nacionales de población, 1950–2100 |autor=Oficina Nacional de Estadística |fechaacceso=12 de julio de 2017 |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20161105172549/http://www.one.gob.do/Multimedia/Download?ObjId=4379 |fechaarchivo=5 de noviembre de 2016 }}</ref>
| población_año = 2009
| población_notas = <ref name="c2010">{{Cita web |url=http://censo2010.one.gob.do/index.php |título=IX Censo Nacional de Población y Vivienda 2010 |autor=Oficina Nacional de Estadística |fechaacceso=6 de septiembre de 2009 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120817123054/http://censo2010.one.gob.do/index.php |archivedate=2012-08-17 }}</ref>
| población_estimación = 10766998<!-- ¡Por favor, no modificar sin ofrecer referencias! -->
| población_estimación_año = 2017
| población_estimación_notas = <ref name="ep2014">{{Cita web |url=http://www.one.gob.do/Estadisticas/8/proyecciones-de-poblacion |título=Estimaciones y proyecciones nacionales de población, 1950-2100 |autor=Oficina Nacional de Estadística |fecha=1 de diciembre de 2014 |fechaacceso=28 de mayo de 2015 |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20150529025236/http://www.one.gob.do/Estadisticas/8/proyecciones-de-poblacion |fechaarchivo=29 de mayo de 2015 }}</ref>
| población_puesto = 86
| PIB_nominal = [[dólar|US$]] 72 194 sua<ref name=PIB-FMI/>
| PIB_nominal_año = 2016
| PIB_nominal_puesto = 67
| PIB_nominal_per_cápita = US$ 7.543<ref name=PIB-FMI/>
| PIB = [[dólar|US$ ]]177,128 sua<ref name=PIB-FMI/>
| PIB_año = 2017
| PIB_puesto = 72
| PIB_per_cápita = 17,416<ref name=PIB-FMI>{{Cita web |título=Gross domestic product based on purchasing-power-parity (PPP) valuation of country GDP |url=|fechaacceso=27 de junio de 2016 |autor=Fondo Monetario Internacional |idioma=inglés}}</ref>
| IDH = {{creciente}} 0,722<ref name="IDH">{{Cita web |autor=PNUD |url=http://hdr.undp.org/sites/default/files/hdr14-summary-es.pdf |título= "Informe sobre Desarrollo Humano 2014" |editor= pnud |ubicación= [[Tokio]], [[Hapõ]] |año= 2014|fechaacceso=24 de julio de 14 |formato= html}}</ref>
| IDH_año = 2016
| IDH_puesto = 99
| IDH_categoría = <span style="color:#00CC00;">'''Iporã'''</span>
| moneda = [[Peso dominicano|Peso]] (RD$,<code>DOP</code>)
| gentilicio = Ndominikagua
| horario = [[UTC]]–4 Tiempo del Atlántico
| horario_verano =
| cctld = [[.do]]
| código_telefónico = 1-809, 1-829, 1-849
| prefijo_radiofónico = HIA-HIZ
| código_ISO = 214 / DOM / DO
| matrícula_coche = DOM
| matrícula_avión = HI
| miembro_de = [[ONU]], [[Organización de los Estados Americanos|OEA]], [[Sistema de la Integración Centroamericana|SICA]], [[Grupo de Río]], [[Asociación de Estados del Caribe|AEC]], [[Estados de África, del Caribe y del Pacífico|ACP]], [[Petrocaribe]], [[Organización Mundial del Comercio|OMC]], [[Unión Latina|UL]], [[Sistema Económico Latinoamericano y del Caribe|SELA]], [[Unesco]], [[Parlamento Centroamericano|Parlacen]], [[Grupo de los 77|G-77]].
}}
'''Tavakuairetã Ndominikagua''' térã '''Tetã Ndominikagua''' ([[karaiñe'ẽ]]me: ''República Dominicana'') ha'e peteĩ [[Tetã|tetã hekosãsóva]] oĩva [[Karíve]]-pe, [[ypa'ũnguéra Karíve pegua]] atýpe, ha peteĩ umi 35 tetã hekosãsóvagui [[Amérika]] pegua, ijyvy apekue niko upe [[ypa'ũ La Española]] ipehẽngue kuarahyresẽ. Ko tetã ha'e peteĩ umi 13 [[tetã]] hekosãsóvagui oĩva [[Karíve]]-pe. [[tavusu|Itavusu]] ha itáva orekovéva tapichakuéra hína [[Santo Domingo]]. Ijerére ojejuhu yvate gotyo ku [[paraguasu Atlántiko]], kuarahyresẽ ngotyo [[yrape Mona]], upe [[yrape]] guasu oĩva ko tetã ha [[Puerto Rríko]] mbytépe, ñemby gotyo [[para Karíve]] ojejuhu, ha kuarahyreike gotyo tetã [[Haiti]], tetã ambuéva ijyvy apekue oĩ [[La Española]] ypa'ũme. Ko tetã yvy apekue ohupyty amo 48 730 km², upéicha ko tetã hína tetã tuichavéva mokõiha [[Karíve]]-pe, [[Kuva]] rire, ha oiko ijyvýpe amo 10 500 000 tapichakuéra ary 2010-pe.<ref name="superficie" /><ref name="c2010" />
Umi [[tainokuéra|taíno]] oiko ko tetã yvýpe saro'y VII guive, ary [[1492]]-pe oguahẽ [[Kiritóval Kolõ]] ko ypa'ũme ha upéicha oñepyrũ [[Epáña]] ikolónia peteĩha [[Amérika]]-pe, oñembohéra [[Santo Domingo]], ko tetã itavusu ko'ãgagua ha Epáña tavusu peteĩha [[Amérika]]-pe. Ohasa rire mbohapysa ary Epáña ipoguype ko tetã ohupyty isãso ary [[1821]]-pe, hákatu tetã [[Haiti]] oñembojára Tavakuairetã Ndominikagua yvýre ary [[1822]]-pe.
Ipu'aka rire upe ñorairõ hekosãsorã ary 1844-pe, umi Ndominikagua retãygua ohasa hetaite mba'e asýre oñorairõgui joapytépe, ho'a avei Epáña ipoguýpe avei (1861-1865), hákatu [[Epáña]] noñembojárari hekosãso rekóre. [[Tetãvore Joapykuéra]] oñembojára avei ko tetãre ary 1916 guive 1924 peve ha, upéva rire, poteĩ ary ipy'aguapy ha oñemomba'eheta [[Horacio Vásquez]] ñesãmbyhýme (1924-1930), ha upéi ou porokuái hatã [[Rafael Leónidas Trujillo|Rafael Trujillo]] ñesãmbyhýme (1930-1961). Upe porokuái hatã rire ou ñesãmbyhy sarambíva ha pyta'ỹ (1962-1964), ipahápe oiko [[Tavakuairetã Ndominikagua ñorairõ|ñorairõ joapytépe ary 1965-pe]], opákuri oguahẽvo [[Tetãvore Joapykuéra]] oguerúgui iñorairõhára aty, upe rire ou heta porokuái hatã ha [[Jekopytyjoja|jekopytyjoja'ỹva]], techapyrãme [[Joaquín Balaguer]] (1966-1978 y 1986-1996), porokuái hatã [[Antonio Guzmán|Antonio Guzmán Fernández]] ñesãmbyhýme (1978-1982) ha [[Salvador Jorge Blanco]] ñesãmbyhýme (1982-1986). Ary 1996 guive, Tavakuairetã Ndominikagua oñepyrũ oguata [[jekopytyjoja oporombuekoviáva]] rapépe.
Tavakuairetã Ndominikagua tetã imba'ehetavéva porundyha Amérika Latina-pe ha tetã imba'ehetavéva [[Mbyteamérika]]-pe ha [[Karíve]]-pe.<ref>{{Cita publicación |apellido=Central Intelligence Agency, CIA |año=2010 |título=Rank Order – GDP (purchasing power parity) |url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2001rank.html |formato=HTML |idioma=inglés |publicación=The World Factbook |fechaacceso=2 de junio de 2011 |title=Archive copy |access-date=2018-08-03 |archivedate=2011-06-04 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110604195034/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2001rank.html |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20110604195034/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2001rank.html |fechaarchivo=2011-06-04 }}</ref> Herakuã oñemuitégui ha ojapógui [[asuka]], ko'ãga hína ko tetã imba'ehetavéva ojejuhúgui ñemuha opaichagua. Hákatu heta ojehecha ñemomba'apo'ỹ,<ref name="CIADemo">{{Cita web |url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/dr.html |título=CIA – The World Factbook – Dominican Republic |editorial=[[Central Intelligence Agency]] (CIA) |fechaacceso=4 de junio de 2007 |title=Archive copy |accessdate=2018-08-03 |archivedate=2016-02-13 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160213101305/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/dr.html |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20160213101305/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/dr.html |fechaarchivo=2016-02-13 }}</ref> tetã rekuái pokarẽ ha ndaiporiha umi tetã remimoĩmbyre oñekotevẽva (y porã, [[tendyry]], tekombo'e, tasyo ha ambuéva).
Tavakuairetã Ndominikagua ha'e tetã omoguahẽvéva tapichakuéra ambue tetãgui ohecha hag̃ua henda porãnguéra [[Karíve]]-pe. Ko tetã hembiechaukarã hetaite, yvyty yvatevéva opaite Karíve-pe, [[Pico Duarte]], ojejuhu ko tetãme, upéicha avei ikatu ojehecha [[ypa Enriquillo]], ypa tuichavéva ha tenda yguasúgui iguyvéva Karíve-pe.<ref>{{Cita libro |apellidos=Baker |nombre=Christopher P. |coautores=Gilles Mingasson |título=Dominican Republic |editorial=National Geographic Books |año=2008 |página=190 |url=http://books.google.com/?id=toEFe48MD1IC&pg=PA190 |isbn=978-1-4262-0232-2}}</ref> Ndominikagua, upéicha ojehero avei, ha'e niko tetã hi'arahakumeméva ha ojehechahápe [[tekove'etaita]] porãite.<ref name=consulate>{{Cita web |url=http://www.dominicanconsulate.org/gralinfo.htm |título=Consulate-General of the Dominican Republic Bangkok Thailand |fechaacceso=27 de febrero de 2009}}</ref>
== Mandu'apy ==
{{listaref|2}}
== Joaju ==
{{commonscat|República Dominicana}}
* [https://web.archive.org/web/20050713030356/http://www.presidencia.gov.do/frontend/home.php Tavakuairetã Ndominikagua Mburuvicha]
{{Yvateamérika}}
[[Ñemohenda:Tavakuairetã Ndominikagua| ]]
qx0qtjya46m7i5trba99orrm5he0loh
Puruhára myangekõi:-revi
3
17428
138162
132628
2026-08-02T15:34:56Z
Pathoschild
178
global user pages ([[m:Synchbot|requested by Revi C.]])
138162
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[User talk:Revi C.]]
o9z79lcc9a9pfmqmrod5w3eyk4q9i0o
Puruhára:-revi
2
17429
138161
132629
2026-08-02T14:55:26Z
Pathoschild
178
global user pages ([[m:Synchbot|requested by Revi C.]])
138161
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[User:Revi C.]]
88g0cv17whfgb1wkeh281mptujwtlut