Wikipedya
htwiki
https://ht.wikipedia.org/wiki/Paj_Prensipal
MediaWiki 1.47.0-wmf.12
first-letter
Medya
Espesyal
Diskite
Itilizatè
Diskisyon Itilizatè
Wikipedya
Diskisyon Wikipedya
Fichye
Diskisyon Fichye
MedyaWiki
Diskisyon MedyaWiki
Modèl
Diskisyon Modèl
Èd
Diskisyon Èd
Kategori
Diskisyon Kategori
TimedText
TimedText talk
Module
Discussion module
Event
Event talk
Michael Freedman
0
19889
883183
650141
2026-07-24T09:04:35Z
Émile Johnsson
39937
Michael Freedman, 2010 (cropped).jpg
883183
wikitext
text/x-wiki
{{ebòch}}
'''{{PAGENAME}}''' se yon [[matematisyen]] [[ameriken]].
{{moun
|non=Michael Freedman
|foto=Michael Freedman, 2010 (cropped).jpg
|tèks=
|fonksyon=matematisyen
|dat nesans=
|lye nesans=
|peyi nesans=
|dat lanmò=
|lye lanmò=
|peyi lanmò=
|nasyonalite=ameriken
|zèv=
|nòt=
}}
== Byografi ==
*Dat enpòtan yo
== Zèv li yo ==
*Sa li fè, piblikasyon li nan domèn konesans matematik li
== Referans ==
*Referans pou konnen plis anlè moun sa a ----
[[kategori:matematisyen]]
[[kategori:matematik]]
ebv7hawzm0ms0outc3qnb9s0s76d5s5
Alain Connes
0
20915
883182
687009
2026-07-24T08:42:17Z
Émile Johnsson
39937
Alain Connes, 2012 (cropped).jpg
883182
wikitext
text/x-wiki
{{ebòch}}
'''Alain Connes''' se yon [[matematisyen]] [[franse]].
{{moun
|non=Alain Connes
|foto= Alain Connes, 2012 (cropped).jpg
|tèks=
|fonksyon=matematisyen
|dat nesans= 1 avril 1947
|lye nesans= Draguignan
|peyi nesans=[[Frans]]
|dat lanmò=
|lye lanmò=
|peyi lanmò=
|nasyonalite=franse
|zèv=
|nòt=
}}
== Byografi ==
* Dat enpòtan yo
== Zèv li yo ==
* Sa li fè, piblikasyon li nan domèn konesans matematik li
== Referans ==
* Referans pou konnen plis anlè moun sa a
{{Souliye-Matematisyen}}
[[Kategori:Matematisyen franse]]
[[kategori:Nesans nan lane 1947]]
{{DEFAULTSORT:Connes, Alain}}
mryuzjvalm8j7fbheysxdn9rcyytpbb
MINUSTAH
0
60733
883177
881427
2026-07-23T15:37:44Z
InternetArchiveBot
25431
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
883177
wikitext
text/x-wiki
[[Fichye:MINUSTAH peacekeepers load an ijured person into a truck (12 january 2010).jpg|thumb|350px|Entèvansyon [[kas ble]] MINUSTAH nan èd imanitè aprè [[tranblemantè Dayiti 2010]].]]
'''Misyon Nasyon Zini pou Estabilizasyon an Ayiti''' oubyen MINUSTAH, se yon misyon pou lapè ke [[ONI]] voye an [[Ayiti]] depi nan lane [[2004]]. MINUSTAH sou zòd lame peyi [[Brezil]].
Nan mwa [[me]] [[2008]], fòs la te gen yon total de {{formatnum:9055}} pèsonèl ak inifòm, {{formatnum:7174}} sòlda ak {{formatnum:1881}} polisye, ak volontè [[ONI]].<ref>http://www.un.org/depts/dpko/missions/minustah/facts.html Haïti - MINUSTAH - Faits et chiffres
14 out 2007</ref>
== Istwa ==
Jan manda Konsèy Sekirite Nasyon Zini an, MINUSTAH dwe itilize resous li yo, pou bay sekirite ak pwoteksyon pandan peryòd elektoral la, epi ede eta de dwa, sekirite piblik ak lòd piblik an Ayiti.
<ref>http://www.un.org/apps/news/story.asp?NewsID=17082&Cr=Haiti&Cr1
Haiti: former Senator detained after UN mission finds illegal weapons 14 out 2007</ref>
MINUSTAH te kreye aprè rezolisyon 1542 ke Konsèy Sekirite Nasyon Zini te pran nan dat [[30 avril]] [[2004]], paske li te konsidere ke sitiyasyon peyi Ayiti nan epòk sa te reprezante yon menas pou lòt peyi nan zòn nan.<ref>http://www.un.org/depts/dpko/missions/minustah/mandate.html Haïti - MINUSTAH - Mandat 15 out 2007</ref>
Sou [[15 desanm]] [[2004]], kas ble ONI an te debake [[Site Solèy]] nan yon efò pou yo te ka pran kontwòl zòn nan epi mete lapè.<ref>http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/4096841.stm UN peacekeepers storm Haiti slum BBC News, 16 out 2007 </ref>
Nan lane [[2004]], òganizasyon nan defans dwa moun te akize MINUSTAH ak [[Polis Nasyonal Ayiti]] nan patisipasyon nan plizyè zak sou sivil.<ref>https://web.archive.org/web/20050514024223/http://www.law.miami.edu/cshr/CSHR_Report_02082005_v2.pdf
Haïti: Human Rights Investigation 11-21 novanm 2004 - Miami loi - 15 out 2007 - [[pdf]]</ref>{{,}}<ref>https://web.archive.org/web/20050525234316/http://web.amnesty.org/library/Index/ENGAMR360602004?open&of=ENG-HTI
Haïti: Amnesty International mande gouvènman tranzisyon an pou l' mete an plas youn komisyon pou mennen ankèt sou asasina ki ta sanble ke polis nasyonal la te komèt - Amnesty International - 15 out 2007</ref>.
Aprè ONI te fin nye plizyè fwa patisipasyon li nan krim kont sivil yo, te anonse, sivil yo te ka asasinen, men se pa yon bagay ki te fèt avèk entansyon, e sa te rive nan efò y'ap fò pou fini ak fenomèn gang lan. Yo te di tou, ONI ak MINUSTAH regrète lanmò sivil sa yo pandan operasyon an.
<ref>https://web.archive.org/web/20070930154521/http://news.independent.co.uk/world/americas/article337553.ece UN admits civilians may have died in Haiti peacekeeping raid - The Independent - 15 out 2007</ref>{{,}}<ref>https://web.archive.org/web/20050830123927/http://www.un.org/Depts/dpko/missions/minustah/pb060705e.pdf - MINUSTAH Deklarasyon ki gen rapò ak operasyon ki te fèt nan Site Solèy nan dat 5 jiyè 2005 - Mission de stabilisation des Nations Unies en Haïti - 15 out 2007 - pdf</ref>.
Nan kòmansman lane [[2005]], lyetnan jeneral [[Augusto Heleno Ribeiro Pereira]] kòmandan MINUSTAH, pandan li te ap patisipe nan yon reyinyon nan Kongrè peyi [[Brezil]], te anonse ke kominote entènasyonal la ap mete presyon sou yo pou yo fè vyolans, li te site Kanada, Lafrans, ak Etazini.
<ref>https://web.archive.org/web/20070929125157/http://www.zmag.org/content/print_article.cfm?itemID=6995§ionID=55 - Canada plays big role in propping up Haiti regime - ZNet - 15 out 2007</ref>
Pita nan menm ane a, li te demisyone, e nan [[1e septanm]] [[2005]], yo te nonmen [[jeneral]] [[Urano Teixeira da Matta Bacellar]] nan plas li. Nan [[7 janvye]] [[2006]], yo te jwenn Bacellar mouri nan chanm otèl li te ye a.<ref>http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/4590700.stm - Haiti UN mission chief found dead - BBC News - 15 out 2007</ref>
Aprè lanmò Bacellar, yo te nonmen jeneral Eduardo Aldunate Hermann ki sòti nan peyi [[Chili]].
Nan dat [[17 janvye]] [[2006]], yo te anonse ke jeneral brezilyen José Elito Carvalho de Siqueira te a pral ranplase Bacellar nan tèt ONI an Ayiti.<ref>http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/4624962.stm - New peacekeeping head for Haiti - BBC News
- 15 out 2007</ref>
Nan dat [[14 fevriye]] [[2006]], aprè rezolisyon 1658 Konsèy Sekirite Nasyon Zini te pwolonje manda MINUSTAH pou dat [[15 out]] [[2006]].<ref>http://news.xinhuanet.com/english/2006-02/15/content_4180775.htm - Konsèy sekirite Nasyon Zini an mande pèp ayisyen an pou bay vyolans do - Xinhua Net - 15 out 2007</ref>
[[Fichye:UN Haiti - MINUSTAH HQ after 2010 earthquake.jpg|thumb|right|200px|Rwin [[Hôtel Christopher]] syèj Minustah nan Ayiti nan mwa janvye 2010.]]
MINUSTHA se premyè misyon nan zòn nan, ke militè brezilyen dirije, ak prèsk tout sòlda yo soti nan [[Amerik Latin]], pami peyi sa yo nou jwenn, [[Ajantin]], [[Chili]], [[Bolivi]], [[Ekwatè]] ak [[Irigwe]].<ref>https://web.archive.org/web/20051102185929/http://www.focal.ca/pdf/Latam_military.pdf - L'évolution du rôle des militaires en Amérique latine - Focal - 15 out 2007</ref> (nan anviwon 900 sòlda)
<ref> [http://www.larepublica.com.uy/politica/396635-continua-la-febril-busqueda-de-oficial-del-ejercito-entre-escombros-de-base-de-onu Continúa la febril búsqueda de oficial del Ejército entre escombros de base de ONU], ''[[La República]]'', 14 janvye 2010 </ref>). Depi [[1e septanm]] [[2007]], Tinizyen ki rele Hédi Annabi pran tèt MINUSTAH.<ref>https://web.archive.org/web/20080108084526/http://www.minustah.org/articles/639/1/Prise-de-fonction-du-nouveau-Representant-special-du-Secretaire-general-des-Nations-Unies-pour-Haiti-et-Chef-de-la-MINUSTAH/PIOPR347FR2007.html
- Prise de fonction du nouveau représentant spécial du secrétaire général des Nations unies pour Haïti et chef de la MINUSTAH
- MINUSTAH - 31 out 2007</ref>.
Nan gwo [[Tranblemanntè 12 janvye 2010 nan peyi Ayiti]], [[katye jeneral]] MINISTAH ki te twouve li nan [[Otèl Christopher]] te efondre e plizyè dizèn nan pèsonèl la te disparèt, menm sitiyasyon sa te prezante nan [[otèl Montana]] tou.
== Rapò ak Rezolisyon Nasyon Zini ==
[[Fichye: Casco azul con una niña.jpg | thumb | 180px | right | yon sòlda brezilyen MINUSTAH avèk yon jènfi Dayiti.]]
Nan dat [[23 fevriye]] [[2004]], [[CARICOM]] te rele [[Konsèy Sekirite Nasyon Zini]] pou premye fwa depi 4 ane pou li te ka bay rapò sou poukisa sitiyasyon peyi a vin pi mal.
<ref> Rapò Konsèy Sekirite 26 fevriye 2004. S-PV-4917. Verifye 18 oktòb 2007</ref>
Sou [[19 janvye]] [[2004]], Konsèy Sekirite Nasyon Zini an te pran yon rezolisyon kote yo aksepte ke [[prezidan]] [[Jean-Bertrand Aristide]] te demisyone e yo te fè [[Boniface Alexandre]] prete sèman kòm nouvo prezidan Ayiti daprè sa [[Konstitisyon]] an mande, e tout swit yo te bay lòd pou kreye yon fòs miltinasyonal pwovizwa.<ref>Rezolisyon 1529 Konsèy Sekirite 29 fevriye 2004. S-RES-1529 (2004). Verifye 18 oktòb 2007</ref>
[[30 avril]] [[2004]] MINUSTAH te gen nan ran li {{formatnum:6700}} sòlda.<ref>Rezolisyo1542 Konsèy Sekirite 30 avril 2007. S-RES-1542 (2004). Verifye 18 oktòb 2007</ref>
Nan mwa [[jiyè]] [[2004]], Asanble Jeneral la te bay lòd pou finanse misyon an ak 200 milyon dola
<ref> Rezolisyon 311 58{{e}} Sesyon Asanble Jeneral la nan dat 30 jiyè 2004. A-RES-58-311. Verifye 18 oktòb 2007</ref>, sa ta pral mennen youn konferans ak donatè yo nan vil [[Washington (District de Columbia)|Washington, D.C.]]<ref> Deklarasyon prezidansyèl 10 septanm 2004 Konsèy Sekirite , p.2. S-PRST-2004-32. Verifye 18 oktòb 2007</ref>.
Yo te depoze premye rapò sou aktivite MINUSTAH a nan mwa out.<ref> Dokiman 698, [[30 out]] [[2004]] Konsèy Sekirite. S-2004-698. Verifye oktòb 2007</ref>.
Nan mwa septanm, prezidan pwovizwa a te pran lapawòl devan [[Asanble Jeneral Nasyon Zini]] an, pou l' te ka konfime sipò li ak MINUSTAH
<ref> Compte rendu ''in extenso'' du 22 septembre 2004 de la 6{{e}} réunion de la 59{{e}} session de Assemblée générale, p.8. A-59-PV.6. Verifye 18 oktòb 2007</ref>.
Nan novanm, yon dezyèm rapò te kreye<ref>Rapò 908 Sekretè jeneral MINUSTAH 18 novanm 2004 nan Konsèy Sekirite a. S-2004-908. verifye 18 oktòb 2007</ref>, ak manda Konsèy Sekirite MINUSTAH<ref> Compte rendu in extenso du 29 novembre 2004 de la réunion 5090 du Conseil de sécurité. S-PV-5090. Verifye 18 oktòb 2007</ref>.
Konsèy Sekirite a te pwolonje manda MINUSTAH pou lane [[2008]]<ref> Rezolisyon 1780 15 oktòb 2007 Konsèy sekirite S-RES-1780(2007). Verifye 18 oktòb 2007 </ref>.
18 janvye 2010, aprè tranbleman de tè a, rezolisyon 1908 Konsèy Sekirite ONI a, deside ke MINUSTAH dwe gen {{formatnum:8940}} militè, ak yon polis ki gen {{formatnum:3711}} ajan.
== Estati Aktyèl ==
Menm si MINUSTAH rive nan peyi a depi 2004, jis nan lane 2007, li t'ap lite ak gang. Yo kontwole antre [[bidonvil]] [[Site Solèy]] la, yo bloke wout la ak gwo machin blennde<ref Name="redcross.int">https://web.archive.org/web/20070930224814/http://www.redcross.int/EN/mag/magazine2006_2/10-11.html
- L'espoir du changement en Haïti, Cité-Soleil - Editeur International de la Croix-Rouge - 16 out 2007</ref>. Nan janvye 2006, de sòlda jòdanyen te jwenn lanmò yo nan Site Solèy.<ref>http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/4622772.stm
- Two UN soldiers killed in Haiti - BBC News - 16 out 2007</ref> Nan mwa oktòb 2006, yon gwoup polisye [[Polisye Nasyonal Ayiti]] a ak gwo zam lou te rantre nan Site Solèy pou premye fwa depi 3 lane e yo te rete pou inèdtan ak twoup MINUSTAH pou mennen patwouy nan zòn nan. Katye sa, sèvi kachèt pou bandi yo al sere moun yo kidnape.<ref Name="police">http://www.bbc.co.uk/caribbean/news/story/2006/10/061004_soleil.shtml
- Haïti police visit gang bastion - BBC Caraïbes - 2 out 2007
</ref> Anvan nwèl 2006 lan, fòs Nasyon Zini yo te anonse ke yo ta pral' pran poszisyon ki pi sevè kont manm gang yo nan Pòtoprens.
Prezidan [[René Préval]], deklare ke si « pèp Ayisyen an ta mande pou MINUSTAH kite peyi a, li t'ap di wi».<ref>http://www.bbc.co.uk/caribbean/news/story/2007/08/070802_haitun.shtml
- UN chief visits Haiti- BBC Caraïbes - 2 out 2007
</ref>
Nan mwa avril [[2008]], Ayiti te konnen yon gwo kriz alimentè ak gouvènmantal, peyi pat' estab paske Palman an te echwe nan rektifikasyon youn Premye minis. Te gen anpil anpil dezòb, ki te fè sòlda ONI yo te tire bal cawotcho.<ref> http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/7341683.stm
- Calm returns to Haiti after riots - éditeur = BBC News - 13 jiyè 2008</ref> Chèf MINUSTAH a te mande pou youn nouvo gouvènman pi vit ke posib. Pandan tan sa, ONI bay èd manje.<ref>http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/7353712.stm - UN appeals to Haitian politicians - BBC News - 13 jiyè 2008</ref>
== Konpozisyon ==
[[Fichye: Minustah.png|thumb|upright=1.2|Kat deplwaman MINUSTAH nan mwa desanm 2006.]]
* Juan Gabriel Valdés [[Chili]], out 2004 - me 2006 ;<ref>http://www.un.org/News/Press/docs/2004/sga881.doc.htm
- Gabriele Juan Valdes eli reprezantan espesyal ONI an Ayiti - 13 jiyè 2008</ref>
* [[Edmond Mulet]] [[Guatemala]], jen 2006 - out 2007 ;<ref>http://www.un.org/News/Press/docs/2006/sga1007.doc.htm
- Sekretè jeneral la nonmen Edmond Mulet reprezantan espesyal an Ayiti - 13 jiyè 2008</ref>
* [[Hédi Annabi]] [[Tinizi]], septanm 2007 - jiska lanmò li nan [[tranblemanntè 12 janvye 2010]].<ref>http://www.un.org/News/Press/docs/2007/sga1081.doc.htm - Le Secrétaire général nomme M. Hédi Annabi, représentant spécial de la Tunisie, chef de la Mission de stabilisation des Nations Unies en Haïti - 13 jiyè 2008</ref>
* [[Edmond Mulet]] renonmen pou ranplase Msye Hédi Annabi an 31 mas 2010.
Kòmand fòs militè MINUSTAH a :
* Augusto Heleno Ribeiro Pereira, [[Brezil]], 2004 a out 2005 ;
* Urano Teixeira da Matta Bacellar, Brezil, septanm 2005 a janvye 2006 ;<ref> http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/4205630.stm - New commander leads Haiti force - BBC News </ref>
* Eduardo Aldunate Herman, Chili, janvye 2006 (pwovizwa) ;
* José Elito Carvalho Siqueira, Brezil, janvye 2006 a janvye 2007 ;<ref> http://www.unis.unvienna.org/unis/pressrels/2006/sga975.html - Le Secrétaire général nomme le lieutenant-général José Elito Siqueira Carvalho nouveau commandant de la Force de la Mission des Nations unies en Haïti - www.unis.unvienna.org</ref>
* Carlos Alberto Dos Santos Cruz, Brezil, janvye 2007.<ref> http://www.un.org/apps/news/story.asp?NewsID=21192&Cr=haiti&Cr1
- Haiti: Brazilian general to be new Force Commander for UN peacekeeping mission </ref>
Pèsonèl miltè a gen yon total de ({{formatnum:7041}} - fevriye 2009) gen sitwayen peyi sa yo ladan li :<ref name="unfacts"> http://www.un.org/depts/dpko/missions/minustah/facts.html
- Mission de stabilisation des Nations Unies en Haïti - Organisation des Nations Unies
</ref>{{,}}<ref name = "unmissions09">[https://web.archive.org/web/20090312050011/http://www.un.org/Depts/dpko/dpko/contributors/2009/feb09_5.pdf Contributions à la Mission de l'ONU par pays], [[Òganizasyon Nasyon Zini]]</ref>
: Ajantin (558), Bolivi (208), Brezil (1282), Kanada (4), Chili (499), Kwoasi (3), Repiblik Dominikèn (2), Ekwatè (67), Frans (2), Gwatemala (118), Jòdani (728), Meksik (6), Nepal ({{formatnum:1075}}), Paragwey (31), Pewou (209), Filipin (157), Sri Lanka (959), Etazini (4), Irigwe ({{formatnum:1135}}).
Pèsonèl la polis la / pèsonèl sivil (chif total {{formatnum:2038}}, fevriye 2009) gen sitwayen peyi sa yo ladan li :<ref name="unfacts"/>{{,}}<ref name="unmissions09"/>
: [[Aljeri]] (1), [[Benen]] (32), [[Brezil]] (4), [[Boukinafaso]] (26), [[Kamewoun]] (8), [[Kanada]] (94), Repiblik Santarikèn (7), [[Tchad]] (3), [[Chili]] (15), la [[Chin]] (143), [[Kolonbi]] (7), [[Kòt divwa]] (60), RD Kongo (2), [[Ejip]] (22), El Salvador (7), [[Frans]] (64), [[Grenad]] (3), [[Gine]] (55), [[End]] (139), [[Itali]] (4), [[Jamayik]] (5), [[Jòdani]] (312), [[Madagaska]] (2), [[Mali]] (55), [[Nepal]] (168), [[Nijè]] (62), [[Nijerya]] (128), [[Oman]] (2), [[Pakistan]] (248), [[Filipin]] (18), [[Woumani]] (23), Federasyon [[Risi]] (10), Wanda (14), [[Senegal]] (131), Afrik di Sid (2), [[Espay]] (41), Sri Lanka (7), [[Togo]] (5), [[Tiki]] (46), [[Etazini]](48), [[Irigwe]] (7), Yemenn (1).
== Eskandal ==
Gen anpil eskandal ak objektif misyon an fè yo kritike li anpil e mande pou li ale.
=== Pasyalite politik ===
Misyon de estabilizasyon Nasyon Zini an nan peyi Ayiti se sèl misyon militè enpòtan Nasyon Zini ki rive nan yon peyi ki gen konfli entèn san ke pa gen akò la pè ki siyen ant pati politik yo.<ref> Lindsay, Reed. ''Peace despite the Peacekeepers in Haiti''. ''NACLA Report on the Americas'' 39:6 (me 2006) : 31-6, p.34 </ref>. Anpil moun panse ke MINUSTAH se yon plam Etazini, Kanada ak La Frans pou yo te ka mete Prezidan popilè ki te eli demokratikman an [[Jean-Bertrand Aristide]], pou yo ka afebli patizan Fanmi Lavalas li yo, ak pou bay sekirite gouvènman [[Gérard Latortue]] a ke oksidan te mete nan plas li. Nan lane 200, youn rapò siyen pa Harvard Law Student Advocates for Human Rights montre a klè ke fòs ONI a gen pou objektif kouvri zak asasinay kap fèt nan bidonvil ki nan Pòtoprens yo <ref>Harvard Law Student Advocates for Human Rights and Centro de Justica Global. [http://www.fidh.org/IMG/pdf/KeepingthepeaceJusticiaGlobal-4.pdf ''Keeping the Peace in Haiti? An Assessment of the UN Stabilization Mission In Haiti''], mas 2005 </ref>, kote nou jwenn anpil patizan Aristide ak [[Fanmi Lavalas (FL)|Fanmi Lavalas]].<ref> Hallward, Peter. ''Damming the Flood: Haiti, Aristide and the Politics of Containment'', p.280. Verso 2007 </ref>
=== Eskandal 6 jiyè 2005 ===
Nan dat [[6 jiyè]] [[2005]], MINUSTAH debake Site Sòley pòt pawòl MINUSTAH a afime que yo te vin dèyè youn gwoup gang ki te gen nan tèt li [[Dread Wilmé]]. Daprè kèk sous pwòch [[Lavalas]]. ak kèk jounalis tankou [[Kevin Pina]], yo anonse ke MINUSTAH te vinn kraze sivil ki t'ap sipòte ansyen chèf leta peyi Ayiti a [[Jean-Bertrand Aristide]], anvan eleksyon yo te komanse. <ref> http://www.nowtoronto.com/news/story.cfm?content=148513&archive=24,47,2005 Naomi Klein - My date with Aristide Ousted Haitian prez reveals he was tossed because he refused to privatize - 21-28 jiyè 2005</ref>.
Daprè estimasyon sila yo ki t'ap defan kòz ke ta sanble MINUSTAH te vinn touye patizan Aristide yo avan eleksyon fè, da gen 5 a plis que 80 moun ki mouri. Te gen anpil divèjans sou dekwa ta gen ajan MINUSTAH ki ta mouri, men tout moun te dakò ke Dread Wilwé te mouri nan oprasyon an. Pòt pawòl MINUSTAH te rele Dread Wilmé « gangster ». Men lòt ta konside l' tankou dirigean ak youn mati
<ref>http://www.margueritelaurent.com/pressclips/haitianlawyers.html - Haitian Lawyers Leadership Network - 15 out 2007
</ref>
=== Eskandal 18 jen 2008 ===
Fanmi Lavalas, se pi gwo pati politik ak mouvman popilè an Ayiti, pandan yo t'ap patisipe nan antèman Pè Gérard Jean-Juste, nan dat 18 jen anpil kout zanm te tire pou yo te ka gaye manifestasyon an, anpil moun ki la, di ke se sòlda brezilyen ki te tire a, paske yo te vle arete youn nan manifestan yo. ONI te voye jete tout akizasyon sa yo e yo di ke moun nan te mouri apre kèk moun nan manifestasyon an ta tire kout wòch. <ref>[https://web.archive.org/web/20211227173548/http://www.topix.com/world/haiti/2009/06/a-funeral-and-a-boycott-the-combat-continue A funeral and a boycott : The combat continues in Haïti], Topix News</ref>.
=== Pwosedi devan la lwa ===
Youn pwosè ki ta enplike batayon brezilyen an nan fòs MINUSTAH, ap dewoule nan [[La kou entèamerikèn dwa moun]] (CIDH). Se avoka [[Mario Joseph]] k'ap travay nan [[Biwo Avoka Entènasyonal]] (BAI) ak Brian Concannon k'ap travay nan [[Institute for Justice and Democracy in Haiti (IJDH)]], y'ap defann Jimmy Charles, ki se youn militan ke yo te arete nan lane 2005. Men kèk jou aprè, you te jwenn kadav li nan mòg plen ak tou bal. <ref>http://www.ijdh.org/Charles1.JPG - Photo de Jimmy Charles à la morgue - Institute for Justice & Democracy in Haiti
</ref> BAI te pote plent devan tribinal ayisyen yo, men sa pat' pote okenn rezilta, se sak' fè nan kòmansman lane 2006, yo te pote ka douvan CIDH, men CIDH aksepte ka leta Ayisyen an, men li bay pa Brezil la do.<ref>[http://www1.umn.edu/humanrts/cases/65-06.html Recevabilité Jimmy Charles c. Haïti, Case 81-06, Report No. 65/06, Inter-Am. C.H.R., OEA/Ser.L/V/II.127 Doc. 4 rev. 1 (2007)]</ref>
== Anèks ==
=== Sous ===
* [http://www.haitiaction.net/News/HIP/7_12_5.html HaitiAction.net], yon sitwèb pwòch [[Aristide]]
* [http://outofhaiti.ca/ Canada hors d'Haïti], yon sitwèb ki pa vle okipasyon nan peyi Ayiti
* [https://web.archive.org/web/20070404145150/http://www.doctorswithoutborders.org/pr/2005/07-05-2005.cfm Rapò medsen san fontyè anonse ke vyolans nan peyi Ayiti ta gen kom sib popilasyon sivil la]
* Youn [https://web.archive.org/web/20070502030522/http://www.williambowles.info/haiti-news/2005/soleil_update.html rapò] delegasyon US Labor and Human Rights nan peyi Ayiti
* [https://web.archive.org/web/20070217142935/http://www.thepowerhour.com/news/haiti_killings.htm The Power Hour],yon lòt sitwèb pwòch Lavalas
== Gade tou ==
=== Jeneralite ===
* [[Òganizasyon Nasyon Zini]]
* [[Doktrin Monroe]]
* [[Istwa Ayiti]]
=== Misyon lapè Nasyon Zini ===
* [[Mete la pè]]
* [[Operasyon pou mete la pè]]
* [[Lis operasyon pou mete la pè yo]]
=== Misyon Nasyon Zini te voye an Ayiti anvan ===
* [[MINUHA]] (1993-1996)
* [[MANUH]] (1996-1997)
* [[MITNUH]] (1997)
* [[MIPONUH]] (1997-2000)
== Nòt ak Referans ==
{{referans}}
== Lyen deyò ==
* [https://web.archive.org/web/20070522003435/http://www.minustah.org/ Sitwèb ofisyèl MINUSTAH a]
* [https://web.archive.org/web/20110430231255/http://gov.ht/ Sitwèb ofisyèl gouvènman Repiblik Ayiti]
* [https://web.archive.org/web/20050701105317/http://www.state.gov/p/io/fs/2004/48612.htm Depatman Eta Ameriken - Fich Biwo Afè Entènasyonal yo]
* [http://www.nepalpolice.gov.np/minustah_mission_in_UN.php Polis peyi Nepal - Dokiman ki pale de kontribisyon peyi Nepal nan MINUSTAH]
* [https://web.archive.org/web/20070218023623/http://www.haiti.ejercito.mil.ar/ Lame Ajantin - Dokiman ki pale de kontribisyon peyi Ajantin nan MINUSTAH]
* [https://web.archive.org/web/20060509015639/http://www.fuerzaaerea.mil.ar/misiones/haiti.html Lame Ajantin - Dokiman ki pale de kontribisyon peyi Ajantin nan MINUSTAH]
* [http://www.ara.mil.ar/La_Armada/MediosyCapacidades/infanteria/misiones/minustah.htmLame Ajantin - Dokiman ki pale de kontribisyon peyi Ajantin nan MINUSTAH]
* [http://www.mofa.go.jp/mofaj/gaiko/pko/minustah.html Ministè Afè Etranjè peyi Japon - Dokiman ki pale de kontribisyon peyi Japon nan MINUSTAH]
* [https://web.archive.org/web/20110716191936/http://www.defence.lk/PrintPage.asp?fname=20061207_02 Ministè Defans - peyi Sri Lanka, kontribisyon nan MINUSTAH]
* [http://www.pbase.com/perrona/haiti_photo_haiti Foto Minustah ak Ayiti]
* [https://web.archive.org/web/20070729192545/http://www.ijdh.org/articles/article_halfhourforhaiti_1-10-06.htm Dosye Institute for Justice & Democracy in Haiti]
* [https://web.archive.org/web/20100310110621/http://www.operationspaix.net/-minustah- Rezon frankofòn pou rechèch sou operasyon la pè]
[[Kategori:Misyon Nasyon Zini]]
[[Kategori:Ayiti]]
[[Kategori:Òganizasyon]]
fg65tedyv2ujsrrl8wzyr83qtkfs4fc
Taco Bell
0
73011
883179
812040
2026-07-23T21:46:11Z
Cicihwahyuni6
30652
883179
wikitext
text/x-wiki
[[Fichye:Tacobellsunnyvale.jpg|thumb|left|Restoran Taco Bell nan [[Sunnyvale, Kalifòni|Sunnyvale]] ([[Kalifòni]]).]]
'''Taco Bell''' se yon chèn amerikèn nan restoran manje vit ki baze nan [[Irvine, Kalifòni|Irvine]] nan leta [[Kalifòni]] ([[Etazini]]).
== Referans ==
{{referans}}
== Lyen deyò ==
* {{en}} [http://www.tacobell.com Sitwèb ofisyèl Taco Bell]
* {{fr}} [https://web.archive.org/web/20180927124942/https://www.tacobell.ca/francais/index.html Sitwèb ofisyèl Taco Bell Canada]
[[Kategori:Konpayi]]
lfx8rmzcq0lgkcxkipuwttpxwwmif9t
Norkys Batista
0
74854
883181
864321
2026-07-24T04:16:49Z
InternetArchiveBot
25431
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
883181
wikitext
text/x-wiki
{{moun
|non=Norkys Batista
|foto=Norkys Batista.png
|tèks=Norkys Batista (2005)
|fonksyon=aktris, ansyen rèn de bote, mannken, fanm dafè
|domèn=sinema, konkou bote, mannkina
|diplòm=
|etid=
|dat nesans=[[30 out]] [[1977]]
|lye nesans=[[Karakas]]
|peyi nesans=[[Venezwela]]
|dat lanmò=
|lye lanmò=
|peyi lanmò=
|nasyonalite=venezwelyen
|relijyon=
|rezidans=
|kontak=
|Biyografi=
|zèv=
|omaj=
|rekonpans=
|remak=
|fim=
}}
'''Norkys Yelitza Batista Villarroel''', rele '''Norkys Batista''', ki fèt [[30 out]] [[1977]] nan [[Karakas]] ([[Venezwela]]), se yon [[Aktè|aktris]], [[mannkina|mannken]], ansyèn [[Konkou bote|rèn de bote]] ak fanm dafè [[Venezwela|venezwelyèn]].
== Biyografi ==
== Zèv li yo ==
=== Telenovela ===
* 2002 : ''[[Juana, la virgen]]'' : Desire Rojas
* 2003 : ''[[Mi Gorda Bella]]'' : Chiquinquirá Lorenz Rivero "La Chiqui"
* 2004 : ''[[Estrambotica Anastasia]]'' : Anastasia Valbuena de Borosfky / Alexandra Valbuena / Catalina Valbuena
* 2005 : ''[[Amor a Palos]]'' : Ana de Jesús Amaral
* 2008 : ''[[La Trepadora (telenovela)|La Trepadora]]'' : Victoria Guanipa Salcedo
* 2009 : ''Esto es lo que hay'' : Yolanda González de Oropeza
* 2011 : ''[[Flor Salvaje]]'' : Zhara
* 2012 : ''[[Mi ex me tiene ganas]]'' : Miranda Atenas de Miller<ref>{{es}} {{cite web|url=https://es-us.vida-estilo.yahoo.com/blogs/adicto-telenovelas/norkys-batista-causa-celos-en-nueva-telenovela-venevisi-104133391.html|title=Norkys Batista causa celos en nueva telenovela de Venevisión|publisher=es-us.vida-estilo.yahoo.com|accessdate=10 me 2017|archive-date=2020-06-20|archive-url=https://web.archive.org/web/20200620082928/https://es-us.vida-estilo.yahoo.com/blogs/adicto-telenovelas/norkys-batista-causa-celos-en-nueva-telenovela-venevisi-104133391.html|dead-url=yes}}</ref>
* 2013 : ''[[De todas maneras Rosa]]'' : Andreína Vallejo<ref>{{es}} {{cite web|url=http://www.venevision.com/mundo-show/nota/norkys-batista-una-sensual-villana-al-borde-de-la-locura|title=Norkys Batista, una sensual villana al borde de la locura|website=venevision.com|accessdate=10 me 2017|archive-date=2020-06-20|archive-url=https://web.archive.org/web/20200620101859/http://www.venevision.com/mundo-show/nota/norkys-batista-una-sensual-villana-al-borde-de-la-locura|dead-url=yes}}</ref>
* 2015 : ''Una Maid en Paitilla'' : Yolanda Franco
* 2016 : ''[[Corazón traicionado]]'' : Malena Corona Sotillo<ref>{{es}} {{cite web|url=http://www.panorama.com.ve/espectaculos/Norkys-Batista-No-siempre-sere-la-protagonista-20151019-0048.html|title=Norkys Batista: "No siempre seré la protagonista"|publisher=panorama.com.ve|accessdate=10 me 2017}}</ref>
* 2017 : ''Prueba de Fe'' : Dra Ana Teresa Arismendi
== Referans ==
{{referans}}
== Lyen deyò ==
* [https://www.imdb.com/name/nm1178180/ Norkys Batista] sou IMDb
* [https://web.archive.org/web/20190130190315/https://www.norkysbatista.com/ Sitwèb ofisyèl Norkys Batista]
{{DEFAULTSORT:Batista, Norkys}}
[[Kategori:Moun]]
[[Kategori:Fanm]]
[[Kategori:Aktè]]
[[Kategori:Aktè sinema]]
[[Kategori:Aktè televizyon]]
[[Kategori:Aktè venezwelyen]]
[[Kategori:Nesans nan lane 1977]]
or1zwsv41wae9dur2ir6egigvpn6anf
Lis peyi pa to otosifizans alimantè
0
81452
883184
811434
2026-07-24T11:28:15Z
Masaqui
39939
/* Lis daprè Ministè Agrikilti, forè ak lapèch nan Japon */ graph updated
883184
wikitext
text/x-wiki
== Lis daprè [[Òganizasyon Nasyonzini pou alimantasyon ak agrikilti|FAO]] ==
{| style="margin-bottom: 10px;"
|
{| class="wikitable" style="text-align:right;"
|+Peyi ki gen pi gwo to otosifizans alimantè<ref name="FAO2012">{{cite web|title=FAO statistical pocket book 2012 - World Food and Agriculture|editor=Food and Agriculture Organization of the United Nations|year=2012|page=36|url=http://www.fao.org/docrep/016/i2493e/i2493e03.pdf|access-date=2022-04-07|archive-date=2017-09-19|archive-url=https://web.archive.org/web/20170919111342/http://www.fao.org/docrep/016/i2493e/i2493e03.pdf|dead-url=yes}}</ref>
! Ran
!Peyi
! To (%)
|-
|1
| style="text-align:left;" | [[Ajantin]]
| 273
|-
|2
| style="text-align:left;" | [[Irigwe]]
| 232
|-
|3
| style="text-align:left;" | [[Ostrali]]
| 207
|-
|4
| style="text-align:left;" | [[Ikrèn]]
| 193
|-
|5
| style="text-align:left;" | [[Nouvèl Zelann]]
| 185
|-
|6
| style="text-align:left;" | [[Kanada]]
| 183
|-
|7
| style="text-align:left;" | [[Bilgari]]
| 171
|-
|8
| style="text-align:left;" | [[Ongri]]
| 162
|-
|9
| style="text-align:left;" | [[Lityani]]
| 149
|-
|10
| style="text-align:left;" | [[Malezi]]
| 145
|}
|
{| class="wikitable" style="text-align:right;"
|+
Peyi ki gen pi fèb to otosifizans alimantè
! Ran
!Peyi
! To (%)
|-
|1
| style="text-align:left;" | [[Nòvèj]]
| {{formatnum:50.1}}
|-
|2
| style="text-align:left;" | [[Bèljik]]
| {{formatnum:50.6}}
|-
|3
| style="text-align:left;" |[[Ayiti]]
| {{formatnum:51.0}}
|-
|4
| style="text-align:left;" | [[Somali]]
| {{formatnum:52.4}}
|-
|5
| style="text-align:left;" | [[Repiblik dominikèn]]
| {{formatnum:53.8}}
|-
|6
| style="text-align:left;" | [[Zimbabwe]]
| {{formatnum:53.8}}
|-
|7
| style="text-align:left;" | [[Ameni]]
| {{formatnum:53.9}}
|-
|8
| style="text-align:left;" | [[Peyiba]]
| {{formatnum:54.3}}
|-
|9
| style="text-align:left;" | [[Panama (peyi)|Panama]]
| {{formatnum:54.4}}
|-
|10
| style="text-align:left;" | [[Siri]]
| {{formatnum:56.0}}
|}
|}
== Lis daprè Ministè Agrikilti, forè ak lapèch nan Japon ==
[[Fichye:Food Self-sufficiency ratio en.png|alt=Evolisyon nan pousantaj oto-sifizans manje nan kèk peyi|thumb|350x350px| Evolisyon nan to oto-sifizans alimantè nan kèk peyi]]
Sa a se yon lis, etabli pa Ministè agrikilti, forè ak lapèch nan Japon, nan kèk [[peyi]] pa to oto-sifizans alimantè sou yon baz kalori. <ref name="maff2010_ch1">{{Cite web|url=http://www.maff.go.jp/e/annual_report/2010/pdf/e_1.pdf|title=Chapter 1 Toward a securing stable food supply|date=2010|publisher=[[Ministère de l'Agriculture, des Forêts et de la Pêche]]|access-date=26 out 2015|archive-date=2017-02-15|archive-url=https://web.archive.org/web/20170215084321/http://www.maff.go.jp/e/annual_report/2010/pdf/e_1.pdf|dead-url=yes}}</ref>
{| class="wikitable sortable" style="margin-bottom: 10px;"
!Klasman
! Peyi
! To (%)
! Ane
|-
| 1
|[[Fichye:Flag_of_Australia.svg|thumb|left|30px]] [[Ostrali]]
| 173
| 2007
|-
| 2
|[[Fichye:Flag_of_the_United_States.svg|thumb|left|30px]] [[Etazini]]
| 124
| 2007
|-
| 3
|[[Fichye:Flag_of_France_(1794%E2%80%931815,_1830%E2%80%931974,_2020%E2%80%93present).svg|thumb|left|30px]] [[Frans]]
| 111
| 2007
|-
| 4
|[[Fichye:Flag_of_Germany.svg|thumb|left|30px]] [[Almay]]
| 80
| 2007
|-
| 5
|[[Fichye:Flag_of_Italy.svg|thumb|left|30px]] [[Itali]]
| 63
| 2007
|-
| 6
|[[Fichye:Flag_of_Switzerland.svg|thumb|left|30px]] [[Swis]]
| 54
| 2007
|-
| 7
|[[Fichye:Flag_of_South_Korea.svg|thumb|left|30px]] [[Kore disid]]
| 44
| 2007
|-
| 8
|[[Fichye:Flag_of_Japan.svg|thumb|left|30px]] [[Japon]]
| 40
| 2009
|}
== Referans ==
== Gade tou ==
* To oto-sifizans alimantè
[[Kategori:Agrikilti]]
2edhbwlxe1zegau95nf61nz63xwlq7p
Nana Asma'u
0
95763
883180
866226
2026-07-24T02:31:50Z
InternetArchiveBot
25431
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
883180
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Biographie2}}
'''Nana Asma'u''' oswa Asma bint shehu Ousman dan Fodio 1793-1864 se te yon prensès peule, powèt ak pwofesè. Li se pitit fi fondatè Sokoto Sultanate a, Shehu Ousman dan Fodio ak yonn nan madanm li yo, Maimuna. Nana Asma'u inisye yon sistèm edikasyon pou fanm nan Sokoto. Li popilè tou pou ekri yon gwo kantite travay literè ak savan ak travay . Jodi a anpil moun konsidere l tankou yon egzanp yon fanm entelektyèl ak endepandan nan istwa Afriken Mizilman e li rete yon figi enpòtan nan nò [[Nijerya]] .
== Biyografi ==
Nana Asma'u te fèt alantou 1793. Li te rele Asma'u nan onè [[Asmaa bint Abu Bakr|Asma bint Abu Bakr,]] pitit fi konpayon Pwofèt [[Mahomet|Muhammad la]], [[Abou Bakr As-Siddiq|Abu Bakr As-Siddiq]] . Nana Asma te gen yon frè marasa ki te rele Hassan ki te mouri an 1817 <ref name=":0">{{Atik}}.</ref> . Anfans li te pase pandan [[Jihad d'Ousman dan Fodio|jiad Usman dan Fodio]] (1804-1808), yon seri konfli ki te mennen kont [[Royaumes haoussa|wayòm Hausa]] yo. Apre Jiad la, Ousmane dan Fodio te etabli [[Empire de Sokoto|Sultanate Sokoto]], yon anpi Islamik ki kouvri yon zòn {{Unité|400000|km|2}} , ki sitiye nan nò Nijerya jodi a. Nana Asma'u se pitit fi premye Sultan Sokoto ak sè dezyèm Sultan an, [[Mohammed Bello]] . Li marye ak Gidado b. Laima, ki te konpayon ak ''[[vizir]]'' Mohamed Bello ak li te gen senk pitit gason <ref name=":0" /> .
Nana Asma'u te vin yon konseye pou frè l 'lè li te ranplase papa yo Ousman dan Fodio <ref>{{Cite book}}.</ref>, konseye Mohammed Bello ak lantouraj li pandan tout rèy li jouk li mouri nan 1837, ansanm ak sè li Maryam ak Fatima ak madanm Ousman dan Fodio, Aïsha ak Hawwa. Vreman vre, apati 1805, fanm fanmi kalif la te vin trè enpòtan e yo te jwe yon wòl politik e yo te pwodui zèv literè nan Sokoto <ref name=":1">{{Cite web|url=https://dailytrust.com/nana-asmau-and-the-yan-taru-movement/|title=Nana Asma'u and the 'yan taru movement|date=2017|website=Daily Trust|language=en}}.</ref> . Asma'u te grandi nan yon fanmi entelektyèl mizilman ak literati, tankou frè l ', li te resevwa yon bon jan edikasyon Koranik. Ousman dan Fodio ak disip li yo, swiv tradisyon yo nan ''[[Qadiriyya]]'' [[Soufisme|''Soufis yo'']], konsakre tèt yo nan pataje konesans, patikilyèman [[Sunna|''Sunnah'']] la, tèks la Islamik ki rakonte lavi a nan pwofèt Muhammad. Pou yo, aprantisaj san ansèyman ta gen okenn sans, sa a se san dout youn nan faktè ki eksplike poukisa Nana Asma'u ki te grandi nan tradisyon sa a te bay anpil enpòtans pandan tout lavi li nan edikasyon fanm yo <ref>{{Cite web|url=https://www.historynaked.com/nana-asmau/|title=Nana Asma'u|date=2017|website=Naked History|language=en|access-date=2025-03-29|archive-date=2023-06-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20230604202054/https://www.historynaked.com/nana-asmau/|dead-url=yes}}.</ref> . Menm jan ak anpil manm nan fanmi li, li te vin tounen yon otè prolifique.
== Ekriven ak konseye ==
Nana Asma'u te pale kat lang : [[Arab]], [[Peul|Fulani]], [[Haoussa|Hausa]], ak [[Tamasheq]] epi metrize kilti ekri an Arab ak [[Adjami|Ajami]] <ref name=":2">{{Atik}}.</ref> . Li te kenbe plizyè korespondans nan lang sa yo ak remakab ki soti nan lòt vil nan kalifa a e menm pi lwen <ref>{{Cite web|url=https://muslimheritage.com/ode-to-nana-asmau-voice-and-spirit/|title=Ode to Nana Asma'u: Voice and Spirit|last=Natty Mark Samuels|date=2016|website=Muslim Heritage|language=en}}.</ref> . Kòm yon kolaboratè politik nan tribinal Sokoto Sultanate a, li te ekri plizyè tèks ki gen fonksyon, tankou lòt ekriti ki te pwodwi pa elit Sokoto, se te sèvi kòm yon gid nan fòm lan nan yon achiv pou jenerasyon kap vini yo nan chèf yo. Swasant zèv Nana Asma, ekri sou yon peryòd de 40 ane, te vin jwenn nou. Li te tire enspirasyon li nan pwezi tradisyonèl arab yo ansanm ak chante popilè Fulani, ki vle di jodi a, majorite powèm li yo <ref>{{Cite web|url=https://www.lallab.org/nana-asmau-ode-au-savoir-partage/|title=Nana Asma'u : ode au savoir partagé|last=Trabelsi|first=Attika|date=2020-05-19|website=Lallab|language=fr-FR|access-date=2024-10-10|archive-date=2024-09-13|archive-url=https://web.archive.org/web/20240913052832/https://www.lallab.org/nana-asmau-ode-au-savoir-partage/|dead-url=yes}}</ref> ekri an arab, Fulani ak Hausa ekri an karaktè arab <ref name=":12">{{Cite web|url=https://dailytrust.com/nana-asmau-and-the-yan-taru-movement/|title=Nana Asma'u and the 'yan taru movement|date=2017|website=Daily Trust|language=en}}.</ref> . Travay Nana Asma yo genyen ladan yo naratif istorik, epope, eleji, lamantasyon ak avètisman. Li te ekri anpil eleji kote li te glorifye travay papa l ak eritaj. Premye eleji li te ekri an 1830 e dènye a an 1865 <ref name=":02">{{Atik}}.</ref> . Anplis ekriti literè li yo, Nana Asma te tradui anpil tèks nan lang ki pa arab, tankou kèk ekri pa frè l Mohammed Bello tankou : ''Kitàb al-Nisha'' ekri an 1836 <ref name=":02" /> . Anplis, powèm li yo ki konsantre sou edikasyon Islamik te vin zouti pou anseye pèp la prensip debaz kalifa yo <ref name=":3">{{Cite web|url=https://www.thecable.ng/sokotos-religious-moderation-rich-lesson-troubled-world|title=Sokoto's religious moderation is rich lesson to a troubled world|last=Aminu Tambuwal|date=2016|website=The Cable|language=en}}.</ref> . Istoryen yo te remake ke ekriti li yo souvan te gen repons a evènman ki te fèt nan moman yo te pwodiksyon an. Pa egzanp, nan 1821 li te ekri yon powèm nan Fulani ki te rele ''Fa'inna ma'a a'sur yasuran'' kont chèf Touareg Ibra ki te anvayi sultana a ak tou yon istwa pwoz ki rele ''Wakar Gewaye'' (" vwayaj la ”) sou [[Jihad d'Ousman dan Fodio|jiad]] papa l <ref name=":3" /> .
== Edikasyon Fanm yo ==
Politik edikasyon pou tifi te deja aplike pa Ousman dan Fodio. Nan fanmi relijye Mizilman li yo, manman l ak grann li te edike e te aprann fanm <ref name=":22">{{Atik}}.</ref> . Ousman dan Fodio te konsidere ke edikasyon ak valè relijye yo ta dwe transmèt nan fanmi an, patikilyèman pa fanm, e pou rezon sa a li te an favè edikasyon yo nan mete ann aplikasyon mwayen pou pèmèt yo swiv ansèyman <ref name=":22" /> . Fi Fulani ak fanm ki soti nan elit vil la, espesyalman fanm majinalize (fanm divòse pou egzanp) yo te patikilyèman ankouraje yo swiv ansèyman sa yo, Nana Asma u te pote fanm sa yo nan sekirite konplè ak respè <ref>{{Cite book}}</ref> . Anvan jihad yo, Ousmane dan Fodio te anseye nan ti sèk komès Hausa, ak ansèyman li yo, ki te lajman swiv, te Lè sa a, ouvè a tou de fanm ak gason. Avèk siksè kanpay jiad yo apre 1808, enpòtans yo te bay kesyon edikasyon fanm yo te ogmante.
== Referans ==
[[Kategori:Lanmò 1864]]
[[Kategori:Nesans nan lane 1793]]
<references />
[[Kategori:Kalifa sokoto]]
3k9jozbgzjvj2tnwuarnsj6jfouzjgh
Lis moun ki konvèti nan Sikhi
0
97674
883175
882786
2026-07-23T12:03:57Z
InternetArchiveBot
25431
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
883175
wikitext
text/x-wiki
Sa ki anba a se yon lis moun ki te konvèti pou antre nan [[Sikhi]] (relijyon Sikh la). Relijyon Sikhi te parèt nan 15yèm syèk nan Sid Azi. Premye Sikh yo te soti nan orijin [[Endouyis|Endou]] ak [[Islamis|Mizilman]] nan rejyon [[Punjab]] la. Apre 20yèm syèk la, kwasans dyaspora Sikh la te ede relijyon Sikh la gaye nan plizyè lòt pati nan mond lan, sa ki te pèmèt plis moun adopte lafwa sa a. An jeneral, pandan peryòd ki te swiv nan Lend 16yèm syèk la, yo te obsève ke plis pase yon tyè popilasyon Sikh la te ranfòse anpil grasa patisipasyon manm kominote [[Jat]] la, akòz fason ideyalis ak ansèyman espirityèl disip Guru Angad yo te pwopaje.
== 15yèm syèk ==
* [[Bhai Mardana]] - Rubabi konvèti soti nan Islam nan Sikhi. <ref>{{Cite web|url=https://news.webindia123.com/news/ar_showdetails.asp?id=702050232&cat=&n_date=20070205|title=Pak delegation arrives to celebrate Bhai Mardana's 550 bith anniv - News - Webindia123.com|website=news.webindia123.com|access-date=2019-08-04}}</ref>
* [[Bhai Bala]] - zanmi anfans ak konpayon Bhai Mardana ak [[Guru Nanak]] konvèti soti nan Hindusim nan Sikhi.
== 17yèm syèk ==
* [[Bhai Dayala]] - te akonpaye [[Guru Tegh Bahadur]] nan mati nan Delhi .
* [[Bhai Mati Das]] - te akonpaye [[Guru Tegh Bahadur]] nan mati nan Delhi.
* [[Bhai Sati Das]] - te akonpaye [[Guru Tegh Bahadur]] nan mati nan Delhi.
== 18yèm syèk la ==
* [[Banda Singh Bahadur]] - Li te fèt nan yon fanmi Endou kòm Lachman Dev (pita Madho Das Bairagi), apre li fin rankontre ak [[Guru Gobind Singh]] li te vin yon vanyan sòlda Sikh pou Lame [[Khalsa]] .
== 19yèm syèk la ==
[[Fichye:Colonel_Alexander_Gardner,.jpg|vignette|Kolonèl Alexander Gardner, sòlda Sikh ameriken nan lame Maharaja Ranjit Singh la]]
* [[Alexander Gardner]] – Sòlda Sikh Ameriken nan lame Maharaja Ranjit Singh la . <ref>{{Cite web|url=https://www.spectator.co.uk/article/ripping-yarns/|title=Ripping yarns|last=Dalrymple|first=William|date=2017-05-11|website=The Spectator|language=en-US|access-date=2023-07-31}}</ref> <ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.co.uk/programmes/b0924kwx|title=BBC Radio 4 - Great Lives, Sathnam Sanghera on Alexander Gardner|website=BBC|language=en-GB|access-date=2023-07-31}}</ref>
* [[Maharaja Duleep Singh]] – Li te fèt nan yon fanmi Sikh, men li te konvèti nan Krisyanis Anglikan kòm yon moun ki te anba pwoteksyon leta Britanik la. Li te retounen kòm yon Sikh an 1864.
* [[Max Arthur Macauliffe]] (1841–1913) – administratè ansyen nan Raj Britanik la ki te plase nan Punjab; entelektyèl ak otè prolific. Yo te reprimande l kòm "li te vin tounen yon Sikh" epi li te mouri ap resite priyè Japji Sahib la an 1913. <ref name="sikhchic">{{Cite web|url=http://sikhchic.com/article-detail.php?id=207&cat=18|title=sikhchic.com | The Art and Culture of the Diaspora | Max Arthur Macauliffe - He Introduced Sikhi to the English-Speaking West|publisher=sikhchic.com|access-date=2015-01-03}}</ref> <ref name="nuigalway">{{Cite web|url=http://www.nuigalway.ie/english/tadhg_foley.html|title=National University of Ireland|publisher=nuigalway.ie|archive-url=https://web.archive.org/web/20120207082413/http://www.nuigalway.ie/english/tadhg_foley.html|archive-date=2012-02-07|access-date=2015-01-03}}</ref>
== 20yèm syèk la ==
* [[Bhagat Puran Singh]] (1904–1992) – yon gwo vizyonè; yon anviwonmantalist ki te akonpli anpil; fondatè "All India Pingalwara Charitable Society"; anba gwo enfliyans ansèyman [[Guru Granth Sahib|Sri Guru Granth Sahib]] yo, li te konvèti nan relijyon Sikhi. <ref>{{Cite web|url=https://pingalwara.ca/bhagat-puran-singh/|title=Bhagat Puran Singh|website=Pingalwara|quote=He was born and brought up in a Hindu family of village Rajewal (Rahnon) in Ludhiana district}}</ref>
* [[Sahib Singh]] – yon akademik Sikh renome ki te fè yon kontribisyon ekstraòdinè nan literati Sikh.
* Mèt [[Tara Singh]] – yon lidè politik ak relijye Sikh enpòtan nan premye mwatye 20yèm syèk la
[[Fichye:Master_Tara_Singh-Tarn_Taaran._March_1956.jpg|vignette|Mèt Tara Singh, yon lidè Sikh enpòtan pandan Endepandans Endyen an ak Mouvman Akali a]]
* [[Teja Singh]] – manm aktif nan mouvman Singh Sabha a
* [[Muhammad Sadiq]] – Chantè ak aktè mizik folklorik Punjabi ki vin politisyen. Kounye a li sèvi kòm Manm Palman an, Lok Sabha nan Faridkot, Punjab
== 21yèm syèk la ==
* [[Babaji Singh]] – yo rekonèt li te tradui [[Guru Granth Sahib]] la, ekriti santral Sikh la, an panyòl. <ref name="worldsikhnews">{{Cite web|url=http://worldsikhnews.com/29%20October%202008/Guru%20Granth%20Sahib%20now%20in%20Spanish.htm|title=WSN-Tercentenary of Guruship to Guru Granth Sahib-Guru Granth Sahib now in Spanish|archive-url=https://web.archive.org/web/20100104081915/http://worldsikhnews.com/29%20October%202008/Guru%20Granth%20Sahib%20now%20in%20Spanish.htm|archive-date=2010-01-04|access-date=2015-01-03}}</ref> <ref name="tribuneindia">{{Cite web|url=http://www.tribuneindia.com/2008/20081027/main8.htm|title=The Tribune, Chandigarh, India - Main News|publisher=tribuneindia.com|access-date=2015-01-03}}</ref>
* [[Martin Singh]] – famasyen ak biznisman nan Nova Scotia epi kandida pou lidèchip Nouvo Pati Demokratik Kanada a an 2012.
* [[Ryan Hurst]] – aktè ameriken, li pratike Sikhi anba [[3HO|tradisyon 3HO a]] kòm Gobind Seva Singh. <ref>{{Cite web|url=https://www.thethings.com/ryan-hurst-sons-of-anarchy-facts/|title=10 Things You Didn't Know About Ryan Hurst on Sons of Anarchy|date=16 September 2020|website=TheThings|access-date=13 July 2026|archive-date=26 January 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20230126231210/https://www.thethings.com/ryan-hurst-sons-of-anarchy-facts/|dead-url=yes}}</ref>
* [[Vic Briggs]] – mizisyen blues britanik, li chanje non li pou Vikram Singh Khalsa; li vin premye moun ki pa soti nan yon sous-kontinantal ki fè kirtan nan [[Tanp an lò a|Harmandir Sahib]]
* [[Gurmukh Kaur Khalsa]] – Pwofesè Yoga; ko-fondatè ak direktè Golden Bridge Yoga Center nan [[Los Angeles, Kalifòni|Los Angeles]], Kalifòni <ref name="totallyzen">{{Cite web|url=http://www.totallyzen.com/gurmukh-kaur-khalsa-moving-from-karma-to-dharma.html|title=Gurmukh Kaur Khalsa, Moving from Karma to Dharma | Totally Zen|publisher=totallyzen.com|access-date=2015-01-03}}</ref> <ref name="mrsikhnet">{{Cite web|url=http://www.mrsikhnet.com/2007/05/09/gurmukh-kaur-in-vanity-fair-magazine/|title=Gurmukh Kaur in Vanity Fair Magazine | MrSikhNet|publisher=mrsikhnet.com|access-date=2015-01-03|archive-date=2015-01-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20150104001423/http://www.mrsikhnet.com/2007/05/09/gurmukh-kaur-in-vanity-fair-magazine/|dead-url=yes}}</ref>
* [[Vikram Kaur Khalsa]] – Ansyen modèl ak aktris, li te jwe nan plizyè fim laterè <ref name="yogatech">{{Cite web|url=http://www.yogatech.com/bios/elandrak.html|title=Yoga Technology - Kundalini Yoga Online Superstore|archive-url=https://web.archive.org/web/20031210084501/http://www.yogatech.com/bios/elandrak.html|archive-date=2003-12-10|access-date=2015-01-03}}</ref> <ref name="glamourgirlsofthesilverscreen">{{Cite web|url=http://www.glamourgirlsofthesilverscreen.com/show/611/Kirsten+Lindholm/index.html|title=Kirsten Lindholm - The Private Life and Times of Kirsten Lindholm. Kirsten Lindholm Pictures.|publisher=glamourgirlsofthesilverscreen.com|access-date=2015-01-03}}</ref>
* [[Tyler Atkins]] – Ke yo rele tou Tera Singh, se yon reyalizatè ak aktè Ostralyen. Li pi byen koni dènyèman pou pwodiksyon li te fini sou premye fim li a, ''Bosch & Rockit'', ke li te ekri, reyalize, epi pwodui. <ref>{{Cite web|url=https://www.dailytelegraph.com.au/entertainment/sydney-confidential/tyler-atkins-takes-his-sikh-faith-to-hollywood-in-search-of-his-big-break/news-story/a5947f0d8b71e519d2e1b97dc6372d46|title=Tyler Atkins takes his Sikh faith to Hollywood in search of his big break|access-date=2023-07-31}}</ref>
== Gade tou ==
* [[Jat Sikh]]
* [[Maharaja Ranjit Singh]]
* [[Lis moun ki konvèti nan Boudis]]
* [[Lis moun ki konvèti nan Islam]]
* [[Lis moun ki konvèti nan Endouyis]]
* [[Lis moun ki konvèti nan lafwa Baha'i a]]
* [[Lis moun pa kwayans]]
== Referans ==
{{Referans|30em}}
eei9rvgt5lln5oxe7qa7vjmbthr1m16
Manmukh
0
97699
883178
882829
2026-07-23T17:17:29Z
InternetArchiveBot
25431
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
883178
wikitext
text/x-wiki
Nan [[Sikhi]], '''Manmukh''' ( Punjabi (Gurmukhi ) ) vle di literalman "swiv lespri oswa dezi yon moun". Li parèt kòm yon non pou dekri yon moun ki sèvi pwòp tèt li epi ki swiv pwòp dezi li.
== Definisyon ==
Mo ''Manmukh'' la gen de pati: ''Man'' ak ''Mukh'' . ''Man'' vle di "pwòp lespri yon moun oswa pwòp dezi yon moun" epi ''Mukh'' literalman vle di "figi", kidonk mo konplè a transmèt mesaj "Yon moun ki swiv nenpòt chemen lespri li mennen oswa ale"; "yon moun ki swiv dezi li"; "yon moun ki fè sa lespri li dikte". Manmukh la atache ak dezi mond lan, richès materyèl, cham mond lan ak plezi sansyèl. Dezi ak bezwen li yo san limit.
Pou yon moun se yon Manmukh, li vle di swiv pwòp lespri oswa dezi yon moun san l pa konsidere pèsonn lòt. Yon moun ki santre sou tèt li rele yon Manmukh. Kontrè Manmukh la se Gurmukh, ki vle di yon moun ki swiv ansèyman ak kòd lavi a jan [[Guru Sikh yo|Guru]] a rakonte l. Yon Manmukh se opoze yon Gurmukh. Kidonk, yon Manmukh se yon èt materyèl (egoyis oswa atache ak bagay mond lan) kontrèman ak yon èt espirityèl. Moun ki gen atachman materyalis kwè ke bonè etènèl ka atenn sèlman nan akizisyon (sa vle di posede) ak itilizasyon objè materyèl sa yo. Nan lòt mo, yon Manmukh gouvène pa epi kondisyone pa plezi senk sans li yo ak lespri li. Senpleman, yon Manmukh se yon moun egosantrik ki gen aksyon kontwole pa anvi ak dezi sa yo: lanvi, kòlè, avidite, atachman materyèl, ògeye, jalouzi ak tèt di, ak anpil varyasyon yo.
Kòm rezilta, yo pa kwè, yo pa konprann Naam (egzistans Bondye), Shabad (pawòl gourou a), [[Hukam]] (volonte Toupisan an), Atma (Nanm), oswa Bondye (Lespri oswa Sat Guru ). Kidonk, yo pa konprann objektif final lavi a, relasyon li ak Bondye, ak chemen Bondye (Gurmat). Nan foli ak ilizyon sa a ak "Mwen ye", yo kiltive lavi yon sinik san lafwa yo rele "Saakat"—yon èt ki pa saj e ki pa vre. Kidonk, dapre [[Gurbani]] a, nenpòt moun ki pa reyalize Mwen an anndan an (Bondye, Verite, Shabad oswa Naam, elatriye) poukont li se yon Manmukh.
== Kategorizasyon ==
Selon kwayans Sikh yo, tout moun nan mond lan kapab klase swa kòm sèvitè [[Maya (relijyon)|Maya]] oswa kòm sèvitè Akal la. Moun ki sèvi Maya yo rele Manmukhs, epi moun ki sèvi Verite a (Bondye) yo rele Gurmukhs oswa Divin. Kidonk, yon Manmukh, kèlkeswa jan li avanse nan kalifikasyon materyèl li nan edikasyon oswa estati kiltirèl, li manke kalite Divin; kidonk, li pa okouran de Reyalite Kosmik ki anndan l lan. Moun sa yo pa rive atenn Pèfeksyon Espirityèl oswa Konpreyansyon Entwisyon "reyalite ultim" la; paske entèlijans yo febli pa kontaminasyon materyèl. Yo rayi sentete. Yo kouri dèyè Maya, epi yo mache nan forè dans egzistans materyèl sa a tankou yon bèt abiye an moun.
== Stil lavi ==
Yon vi Manmukh san imilite, kontantman, konpasyon, lanmou ak sajès espirityèl. Selon Sikhism, vi sa yo montre kalite endezirab nan yon moun. Sikh yo kwè ke pou fè nou okouran de Manmukh yo ak konduit yo, Gurbani te ba yo plizyè sentòm èt materyèl sa yo ki bloke nan somè egzistans ki pa eklere.
Kèk nan sentòm sa yo enkli: egoyis, inyorans, egoyis, dualite, esklavaj, move lespri, manti, vyolans, manti, dout, sipèstisyon, sans san kontwòl, idantifikasyon ak santiman "Mwen, mwen, pou mwen, pou ou", lanvi, kòlè, avidite, atachman, fyète pwòp tèt ou, ògèy; sipèstisyon, jalouzi ak anvye, tèt di, rayisman, fanatism, konfli, mank satisfaksyon, anvi materyèl ak lamantasyon, mank kontwòl mantal ak lapè enteryè, egoyis, plen kont ak kontansyon, toujou enterese nan pran olye pou bay, lanmou pou mond materyèl olye de pwòp tèt ou anndan an, manje, bay manti, piyay, ak animozite. Okontrè ak sa yo se atribi Gurmukh yo (Èt Espirityèl).
== Kòz ==
Dapre Gurbani a, yon Manmukh se pa yon kesyon de eredite, fanmi nesans, zansèt, ras, rejyon, estati sosyal, kas, kwayans, edikasyon, tit, relijyon oswa nenpòt aparans ekstèn spesifik yon moun; li se yon kesyon de mank de [[Naam Japo|Naam Simran]], oto-evalyasyon, egzistans ki pa eklere, sinism, egoyis, inyorans, ipokrizi, esklavaj, ilizyon mantal, konsyans kò, erè idantite, ak sou sa.
== Ekriti Sikh yo sou Manmukh ==
Ekriti Sikh yo gen kèk pawòl byen di pou yo di sou Manmukh la. Men plizyè sitasyon nan tèks sakre a:
* Gade [http://www.srigranth.org/servlet/gurbani.gurbani?Action=Main&S=y www.srigranth.org] pou tèks konplè tout Shabad sa yo.
Soti nan [[Guru Granth Sahib|Sri Guru Granth Sahib]] :
ਗੁਰਮੁਖਿ ਲਾਧਾ ਮਨਮੁਖਿ ਗਵਾਇਆ ॥
Gurmukh yo jwenn li, tandiske manmukh yo, ki suiv pwòp volonte pa yo, pèdi li.
— Paj 11, Liy 16
ਅੰਧੁਲੈ ਨਾਮੁ ਵਿਸਾਰਿਆ ਮਨਮੁਖਿ ਅੰਧ ਗੁਬਾਰੁ ॥
Avèg yo bliye Naam la, sa vle di Non Bondye a. Manmukh yo, ki suiv pwòp volonte pa yo, rete nan yon fènwa pwofon.
— Paj 19, Liy 3
ਗੁਰਮੁਖਿ ਚਾਨਣੁ ਜਾਣੀਐ ਮਨਮੁਖਿ ਮੁਗਧੁ ਗੁਬਾਰੁ ॥
Gurmukh la konnen Limyè Divin nan, tandiske manmukh sòt la ap tatonnen nan fènwa a.
— Paj 20, Liy 8
ਵਿਜੋਗੀ ਦੁਖਿ ਵਿਛੁੜੇ ਮਨਮੁਖਿ ਲਹਹਿ ਨ ਮੇਲੁ ॥੪॥
Moun ki separe tèt yo ak Bondye ap pèdi wout yo nan soufrans. Manmukh yo pa rive fè inyon avèk Li.
— Paj 21, Liy 5 (4)
ਮਨਮੁਖਿ ਸੁਖੁ ਨ ਪਾਈਐ ਗੁਰਮੁਖਿ ਸੁਖੁ ਸੁਭਾਨੁ ॥੩॥
Manmukh yo pa jwenn lapè, tandiske Gurmukh yo ranpli ak yon lajwa ki bèl anpil.
— Paj 21, Liy 12 (3)
ਮਨਮੁਖ ਗੁਣ ਤੈ ਬਾਹਰੇ ਬਿਨੁ ਨਾਵੈ ਮਰਦੇ ਝੂਰਿ ॥੨॥
Manmukh yo pa gen okenn bon kalite. San Naam la, yo mouri nan fristrasyon ak lapenn.
— Paj 27, Liy 17 (2)
ਦੇਖਾ ਦੇਖੀ ਸਭ ਕਰੇ ਮਨਮੁਖਿ ਬੂਝ ਨ ਪਾਇ ॥
Tout moun ap fè demonstrasyon pou parèt, men manmukh yo pa rive konprann verite a.
— Paj 28, Liy 3
== Gade tou ==
* Gurmukh
* Gurmata
* Patit
== Lyen ekstèn ==
* [https://web.archive.org/web/20221005185434/http://www.gurbani.org/webart39.htm www.gurbani.org] Archived la
geewq0q117blgl4y9cet3c5e7si4yf6
Lwa sou Anviwònman an
0
97742
883176
883158
2026-07-23T15:12:32Z
InternetArchiveBot
25431
Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
883176
wikitext
text/x-wiki
[[Fichye:Carbon_Emission_by_Region.png|vignette|Emisyon kabòn anyèl pa rejyon nan mond lan.]]
Lwa anviwònman an konsène etid ak devlopman prensip ak règ legal ki vize konprann, pwoteje, itilize, jere oswa retabli anviwònman an kont tout fòm twoub ekolojik. Li konsène tout kalite anviwònman, tankou anviwònman terès, akwatik ak maren, anviwònman natirèl ak kiltirèl, epi menm domèn ki pa sou Latè tankou lwa espas.
Dwa anviwònman an se yon domèn teknik ak konplèks ki genyen dimansyon lokal ak mondyal (tankou dwa Ewopeyen an, dwa lanmè, dwa entènasyonal, elatriye), epi li ap devlope rapidman. Dimansyon li ap vin pi laj, pi konplèks ak pi divèsifye selon pwogrè sosyal, syantifik ak teknolojik yo. Nan yon kantite peyi ki ap ogmante, yo mete prensip dwa anviwònman an nan yon kòd anviwònman, men sa pa vle di toujou gen yon tribinal espesyalize pou sa (tankou yon tribinal pou timoun, yon tribinal kriminèl espesyalize, yon tribinal kont teworis, elatriye).
An Frans, depi 2021, yo te kòmanse mete premye tribinal anviwònman yo nan sistèm jidisyè a. Jij ak tribinal yo souvan konte sou ekspè ki gen akreditasyon ansanm ak laboratwa ki rekonèt ofisyèlman. Nan kèk peyi, gen sèvis lapolis, ladwàn oswa gadkòt ki devlope konpetans espesyal nan zafè pwoteksyon anviwònman.
Nasyonzini an, ansanm ak plizyè patnè li yo, te kreye ECOLEX ; yon pòtal pou lalwa anviwònman pou lemonn antye.
Gen plis pase 300 [[Pak (trete)|trete miltilateral entènasyonal]] ki abòde pwoblèm ki afekte swa rejyon antye oswa planèt la an antye, epi apeprè 900 trete bilateral entènasyonal ki gen rapò ak polisyon transfrontalyè .
== Eleman definisyon yo ==
Lwa anviwònman an se yon " ''transvèsal adwat'' oubyen [[Branch nan dwa|dwa miks]] . [[Dwa pou yon anviwònman ki an sante]] se yon bagay ki trè resan nan kilti modèn (li te devlope sitou nan ane 1970 yo). Dwa sa a enskri nan chat dwa kèk peyi endistriyalize yo . Li aplike nan anpil sektè nan [[anviwònman]] byofizik ak imen an. Devlope nan diferan echèl ak sistèm legal, epi pwodwi yon istwa espesifik, dwa anviwònman an anglobe yerachi nòm yo, patikilyèman nan dwa entènasyonal, dwa Inyon Ewopeyen an, ak dwa nasyonal oswa menm lokal .
Entèraksyon twa reyon sa yo ap grandi ak ogmantasyon globalizasyon ekonomik, politik ak sosyal la ansanm ak pwoblèm anviwònman ki akonpaye yo, tankou [[chanjman klimatik]], [[Devlòpman dirab|devlopman dirab]], men pwoblèm ki lye ak pwoblèm émergentes ki poze pa egzanp pa byoteknoloji , nanoteknoloji {{,}} , perturbateur andokrinyen oswa polisyon limyè .
Anplis aspè normatif li a, enpoze obligasyon lòd piblik - konpare ak ''lalwa strik'' oswa " byen dwat Lalwa anviwònman an kapab pran tou fòm " lwa mou," ki pa enpoze obligasyon legal men tou senpleman estanda konpòtman rekòmande. Li se tou youn nan domèn kote [[Prekosyon|prensip prevansyon]] ak prekosyon yo aplike nan yon fason antisipatwa, osi byen ke konsèp evalyasyon enpak, mezi pwovizwa, mezi konpansatwa, responsablite anviwònman, ak peman dèt ekolojik . Li soulve kesyon epi li menm li defye pa etik anviwònman an, dwa a [[Lasante|sante]] ( sante anviwònman ), ak dwa émergentes jenerasyon kap vini yo .
Kesyon aplikasyon nesesè lalwa entènasyonal sou anviwònman an te kristalize nan ane 1990 yo otou Somè Rio a ak konvansyon ak deklarasyon entènasyonal li yo. Anfèt, nan domèn anviwònman an, angajman Eta yo ak kominote yo konplèks epi li depann de yon gwo kantite paramèt ke lalwa entènasyonal la ta dwe kapab prevwa oswa reglemante .
== Diferan sou-branch ==
Dwa anviwònman an se yon domèn ki trè fragmenté. Li konbine diferan apwòch epi li divize an plizyè sou-branch. :
* Sa yo ki gen rapò ak eleman ki fòme [[Anviwònman|anviwònman an]] Dwa [[Lè (van)|lè]], dwa [[dlo]] ak lanmè, dwa tè, dwa [[Biyodivèsite|byodiversite]] ak byotop ;
* Sa ki gen rapò ak aktivite imen dwa [[Lachas|pou lachas]], lapèch ak enèji ;
* Sa yo ki gen rapò ak aktivite danjere oswa polisyon Lwa [[Bri|sou bri]], lwa sou enstalasyon klase (ansyen etablisman), lwa [[Asenisman|sou sanitasyon]], lwa konsènan gwo risk endistriyèl oswa natirèl ;
* Sa ki gen rapò ak yon objè patikilye Lwa pwoteksyon lanati (kounye a gen ladan l nan kèk peyi pwoteksyon anviwònman lannwit kont polisyon limyè), lwa chimik, lwa [[Fatra|sou dechè]], lwa konsènan sit, moniman istorik, elatriye. ;
* Moun ki lye ak yon sektè ekonomik kote pwòp pwoblèm legal anviwònman li yo enpoze. [[Agrikilti]] ak anviwònman, endistri ak anviwònman, sèvis ak anviwònman. Detay pa sou-sektè yo ka enfini. : elvaj pwason, enèji nikleyè, touris, sante ak anviwònman, elatriye. ;
Dwa pou pwoteje lanati ak dwa pou konbat [[polisyon]] ak nwizans yo souvan opoze atifisyèlman, alòske an reyalite yo konplemantè.
Chak fwa, pou chak sou-branch li yo, dwa anviwònman an defini dapre lòd legal li egzamine a. lokal/nasyonal/entènasyonal ki gen ladan lalwa Inyon Ewopeyen pou Ewòp avèk pa egzanp lalwa anviwònman Inyon Ewopeyen an.
Entèraksyon sa a fèt tou avèk lòt branch lalwa, tankou lalwa sivil (rekonesans domaj ekolojik ), lalwa kriminèl, lalwa komèsyal, lalwa biznis, ak lalwa fiskal . Pa egzanp, nou ka diskite sou lalwa kriminèl anviwònman an, oubyen menm lè nou konbine de sou-kategori nou sot mansyone yo, jan lalwa kriminèl anviwònman Inyon Ewopeyen an montre sa. Lalwa anviwònman an ka tonbe anba tou de lalwa piblik ak lalwa prive . Entèkoneksyon sa a ant disiplin yo konsèptualize pa prensip entegrasyon lalwa anviwònman an.
Sa ede nou konprann teknikalite ekstrèm lalwa anviwònman an, ki sitiye nan kafou anpil lòt disiplin legal epi ki ap evolye rapidman.
An Frans, yon òdonans reòganize disiplin nan atravè yon kòd anviwònman ( [http://www.legifrance.gouv.fr/affichCode.do?cidTexte=LEGITEXT000006074220&dateTexte=20080205 Gade Kòd Anviwònman an] ).
== Kwonoloji jeneral sou dwa anviwònman entènasyonal la ==
Li se pwodwi yon long istwa ki trase pa kèk pwen kle. Gen kèk moun ki remonte rasin li yo jiska Hippocrates .
Sepandan, li te byen etabli tèt li kòm dwa anviwònman entènasyonal nan XX syèk la. syèk la, ki gen ladan l jodi a plis pase 300 konvansyon oswa trete miltilateral san konte akò bilateral yo.
* 2 décembre 1946 [[Convention internationale pour la règlementation de la chasse à la baleine|Konvansyon Entènasyonal pou Règleman Lachas Balèn ak Lachas Gwo Cetase]] ak kreyasyon [[Commission baleinière internationale|Komisyon Entènasyonal Lachas Balèn]] nan
* 1948 Yo te kreye Inyon Entènasyonal pou Konsèvasyon Lanati (UICN), ki reyini 68 eta, 103 òganizasyon piblik ak [[Òganizasyon non-gouvènmantal|ONG.]] objektif : pou favorize : byodiversite, itilizasyon rasyonèl ak ekitab resous natirèl yo, devlopman dirab atravè aktivite lobi, epi atravè realizasyon etid ak pwodiksyon rapò,
* 1951 Konvansyon Entènasyonal sou Pwoteksyon Plant yo
* 11ye desanm 1959 [[Traité sur l'Antarctique|Trete Antatik la]]
* 1961 Inyon pou Pwoteksyon Nouvo Varyete Plant yo (UVP) pwoteje sètifika varyete plant kontwovèsyal la (PVC), patikilyèman nan mitan peyi Afriken yo, epi li poze kèk kontradiksyon ak Konvansyon 1992 sou Divèsite Byolojik la.
* décembre 1970 kreyasyon [[Environmental Protection Agency|Ajans Pwoteksyon Anviwònman]] an nan [[Etazini]]
* 1971 :
** Pwogram Moun ak Byosfè a lansman pwogram MAB la pa [[INESKO|UNESCO]], ki mennen nan kreyasyon Rezèv Byosfè yo (1976) kowòdinasyon mondyal zòn pwoteje yo (pak, rezèv, elatriye).
** 2-3 février Konvansyon Ramsar ( Ramsar, [[Iran]] ) konsènan ''zòn imid ki gen enpòtans entènasyonal, sitou kòm abita pou zwazo dlo'' Nan kad pwogram MAB (Lòm ak Byosfè) [[INESKO|UNESCO]] a ( ''Òganizasyon Nasyonzini pou Edikasyon, Syans ak Kilti'' ) antre an vigè an 1975 ; {{Nowrap|61 États}}, 800 sit ki kouvri {{Unité|500000|km|2}} ;
** Lafrans premye ministè anviwònman an
=== Premye Somè Latè a ===
* 16 juin 1972 : [[Sommet de la Terre|Conférence mondiale sur l'environnement]] à [[Stokolm|Stockholm]] qui aboutit à la Déclaration de Stockholm : « L’homme a un [[Droits fondamentaux|droit fondamental]] à la liberté, à l’égalité et à des conditions de vie satisfaisantes, dans un environnement dont la qualité lui permettra de vivre dans la dignité et le bien-être. Il a le devoir solennel de protéger et d’améliorer l’environnement pour les générations présentes et futures ».
** mise en place du programme des Nations unies pour l'environnement (PNUE).
* 23 novembre 1972 : Convention sur le [[Patrimwàn mond lan|patrimoine mondial]] (parfois appelée Convention de Paris) sous l'égide de l'UNESCO : elle vise à la protection du patrimoine culturel et naturel à valeur universelle ; les sites sont inscrits sur la « Liste du patrimoine mondial » ; l'État signataire s'engage alors à ne pas les détruire. Il s’agit donc simplement d’un label.
* 1972 : Convention sur la prévention de la pollution des mers résultant de l'immersion de déchets, communément appelée Convention de [[Lonn|Londres]].
* 3 mars 1973 : [[Convention sur le commerce international des espèces de faune et de flore sauvages menacées d'extinction]] ou Convention de Washington, parfois appelée CITES (''Convention on International Trade of Endangered Species''). Réglemente le commerce de végétaux et d'animaux vivants ou morts par 3 annexes : I ) espèces ne pouvant pas faire l'objet de mouvements commerciaux ; II) espèces pouvant faire l'objet de mouvements commerciaux avec permis d'exportation CITES et population contrôlée ; III) : espèces pouvant faire l'objet de mouvements commerciaux avec seulement un permis d'exportation. L’UE impose des dispositions plus strictes.
* 1975 : Traité du Rio Uruguay qui établit un mécanisme d'information et de consultation publique, parfois présenté comme précurseur de l'instauration de ces mécanismes de démocratie participative dans le droit de l'environnement.
* 1976 : conseil de l'Europe Réseau européen de réserves biogénétiques.
* 1976 : Convention de Barcelone contre la pollution du milieu marin en Méditerranée.
* 2 avril 1979 (Union européenne) : Directive CEE 79/409 dite [[Directive oiseaux]] : désigne les [[Zone de protection spéciale|zones de protection spéciale]] pour les oiseaux rares ou menacés.
* 23 juin 1979 : [[Convention de Bonn]] sur les espèces migratrices regroupées en une liste annexée. Les états signataires doivent : promouvoir la recherche sur les espèces migratrices ; accorder une protection immédiate aux espèces de l'annexe I (ex baleinoptères) ; conclure des accords internationaux pour les espèces de l'annexe II (ex : gazelle).
* 19 septembre 1979 ([[Konsey Ewòp|Conseil de l'Europe]]) : [[Convention de Berne (protection de la vie sauvage)|Convention relative à la conservation de la vie sauvage et du milieu naturel de l'Europe]], appelée aussi convention de Berne, elle concerne l'UE et d'autres États européens ainsi que des États non-membres, mais concernés par certaines espèces migratrices tel le Sénégal, le Burkina Faso. L'objectif est la conservation de la vie sauvage et du milieu naturel de l'Europe. Au total, {{Nowrap|500 espèces}} végétales et {{Nowrap|580 espèces}} animales sont protégées. Concernant la flore, elle interdit la coupe, cueillette et déracinement intentionnels. Les habitats accueillant la flore protégée doivent aussi être protégés. Concernant la faune, il s'agit d'une interdiction de capture des individus, de destruction de l'habitat ou de sa perturbation, de commercialisation des espèces, sauf les espèces seulement protégées. Cette convention comporte quatre annexes listant le degré de protection des espèces (faune ou flore).
* 10 décembre 1982 : [[Convention des Nations unies sur le droit de la mer]], entrée en vigueur en 1994.
* 24 mars 1983 : [[Convention de Carthagène]] pour la protection et la mise en valeur du milieu marin dans la région des Caraïbes.
* 22 mars 1985 : Convention de Vienne relative à la protection de la [[Kouch ozòn|couche d'ozone]], ratifiée en 1986, établissant un cadre préparant le protocole de Montréal.
* 21 juin 1985 : [[Convention de Nairobi]] pour la protection, la gestion et le développement de l’environnement marin et côtier de la région de l’Afrique de l'Est.
* 1986 : moratoire sur la chasse à la baleine.
* septembre 1987 : [[Protocole de Montréal]] mis en place pour éliminer les substances qui appauvrissent la couche d'ozone, les états s'engageant à interdire les CFC à une date butoir.
* 1988 : création par les [[Òganizasyon Nasyonzini|Nations unies]] du Groupe d'experts intergouvernemental sur l'évolution du climat.
* 22 mars 1989 : [[Convention de Bâle (1989)|Convention de Bâle sur le contrôle des mouvements transfrontaliers de déchets dangereux et de leur élimination]], entrée en vigueur en 1992. Cette convention a pour objectif de réduire la circulation des [[Fatra|déchets]] dangereux entre les pays, en particulier vers les pays en développement.
=== Somè Latè nan Rio ===
* 22 mai 1992 [[Sommet de la Terre 1992|Konferans Nasyonzini sou Anviwònman ak Devlopman]] (Somè Latè) nan [[Rio de Janeiro]] (Brezil) òganize pa Nasyonzini : pi gwo konferans entègouvènmantal ki te janm òganize, ki te etabli prensip jeneral ki kounye a fè pati langaj chak jou a, tankou [[Devlòpman dirab|devlopman dirab]], epi ki te mennen notanman nan :
** Konvansyon sou Divèsite Byolojik la
** Ajanda 21
** adopsyon yon konvansyon kad sou chanjman klimatik (kad pou pwotokòl Kyoto nan lavni).
* 17 juin 1994 [[Convention des Nations unies sur la lutte contre la désertification|Konvansyon Nasyonzini pou konbat dezètifikasyon an]], ki te antre an vigè an 1996.
* 22 septembre 1995 Amannman Entèdiksyon nan [[Convention de Bâle (1989)|Konvansyon Bazèl]] la ki entèdi ekspòtasyon dechè danjere soti nan peyi OECD yo nan peyi an devlopman. Li poko an vigè <ref>à la date du 22 mai 2006 {{En}} </ref> . Amannman sa a te enspire kreyasyon konvansyon rejyonal yo, tankou [[Convention de Bamako|Konvansyon Bamako]] an 1996.
* 1996 Konvansyon sou Responsablite ak Konpansasyon pou Domaj ki gen Rapò ak Transpò Sibstans Noxif ak Potansyèlman Danjere pa Lanmè, ke yo rele tou " Konvansyon SNPD ", pa antre an vigè .
* 25 mars 1998 [[Convention internationale OSPAR|Konvansyon Entènasyonal OSPAR]] pou Pwoteksyon Anviwònman Marin nan Atlantik Nòdès la.
* 25 juin 1998 [[Convention d'Aarhus|Konvansyon Aarhus]] oubyen Konvansyon sou Aksè a Enfòmasyon, Patisipasyon Piblik nan Pran Desizyon ak Aksè a Lajistis nan Zafè Anviwònman.
* 10 septembre 1998 [[Convention de Rotterdam|Konvansyon Rotterdam]] sou pwosedi Konsantman ''Enfòme'' [[Consentement préalable en connaissance de cause|Prean]] (PIC) ki aplikab a sèten pwodui chimik ak pestisid danjere nan komès entènasyonal (ke yo rekonèt kòm Konvansyon PIC), an vigè depi24 février 2004 .
* 12 avril 1999 Konvansyon Entènasyonal pou Pwoteksyon [[Rhin]] lan elaji dimansyon kontwòl polisyon an pou enkli jesyon dirab dlo, mezi prevansyon inondasyon ak lòt aksyon ki gen rapò.
* 2000 Pwotokòl Cartagena sou Biosekirite .
* 22 mai 2001 [[Convention de Stockholm|Konvansyon Stockholm]] sou [[Polluants organiques persistants|Polyan Òganik Pèsistan]], yon akò ki vize entèdi sèten pwodui polyan.
* février 2005 Antre an vigè [[Protocole de Kyōto|Pwotokòl Kyoto]] a (kondisyon obligatwa yo te dwe ranpli).
=== Somè Latè Rio+20 (Rio, 20 ane apre) ===
* 19 juin 2012 adopsyon [[Résolution de l'Assemblée générale des Nations unies|rezolisyon]] 66/288 la ''Lavni nou vle a'' » ( lavni nou vle a " <ref>{{Cite web|url=https://www.un.org/disabilities/documents/rio20_outcome_document_complete.pdf|title=THE FUTURE WE WANT|website=[[Organisation des Nations unies|un.org]]|language=en|format=pdf}}.</ref> . Dokiman sa a defann, an patikilye, etablisman yon ajanda pou apre 2015 ki baze sou [[Objektif devlòpman dirab|objektif devlopman dirab]] . Li valide tou [[Principe de non-régression|prensip non-regresyon]] yon gwoup ekspè legal ak [[òganizasyon non-gouvènmantal]] te pwopoze ane pase a."
=== Ajanda pou apre 2015 ===
* 25 septembre 2015 Adopsyon " [[Objektif devlòpman dirab|Objektif Devlopman Dirab]] (ODD)" (ke yo rele tou an Anglè SDG: Sustainable Development Goals) [http://www.un.org/sustainabledevelopment/sustainable-development-goals/] .
=== Akò Pari a ===
* 16 novembre 2016 antre an vigè [[Accord de Paris sur le climat|Akò Pari a sou chanjman klimatik]] la, ki gen pou objektif limite [[Chanjman klimatik|rechofman planèt la]] byen anba 2°C konpare ak nivo pre-endistriyèl yo epi si sa posib pou vize kontinye efò pou limite ogmantasyon tanperati a a 1.5°C "
=== Avi Konsiltatif CIJ sou Obligasyon Eta yo konsènan Chanjman Klima ===
* 29 mars 2023 Adopsyon pa [[Assemblée générale des Nations unies|Asanble Jeneral Nasyonzini]] an nan rezolisyon 77/276, pou mande [[Cour internationale de justice|Tribinal Entènasyonal Jistis]] la (CIJ) pou bay yon opinyon konsiltatif ki vize klarifye obligasyon Eta yo fas a [[Chanjman klimatik|rechofman planèt la]] <ref>{{Cite web|url=https://la1ere.franceinfo.fr/nouvellecaledonie/action-climatique-une-resolution-du-vanuatu-adoptee-par-consensus-a-l-assemblee-generale-de-l-onu-1380282.html|title=Action climatique : une résolution du Vanuatu adoptée par consensus à l'Assemblée générale de l'Onu|date=2023-03-30|website=Nouvelle-Calédonie la 1ère|language=fr-FR|access-date=2025-08-03}}</ref> {{,}} <ref>{{Cite web|url=https://docs.un.org/fr/A/RES/77/276|title=A/RES/77/276|website=docs.un.org|access-date=2025-08-03}}</ref> .
* 2 a13 décembre 2024 Odyans piblik CIJ sou demann pou yon opinyon konsiltatif <ref>{{Cite web|url=https://news.un.org/fr/story/2024/12/1151071|title=A la Cour internationale de Justice, audiences historiques sur le changement climatique {{!}} ONU Info|date=2024-12-02|website=news.un.org|language=fr|access-date=2025-08-03}}</ref> .
* 23 juillet 2025 CIJ a te bay [[Avis consultatif de la Cour internationale de justice sur les obligations des états en matière de changement climatique|opinyon konsiltatif]] li, li te konkli inanimman ke Eta yo gen obligasyon legal pou konbat rechofman planèt la non sèlman anba [[Convention internationale|konvansyon entènasyonal sou klima yo]], men tou anba [[Droit international coutumier|dwa entènasyonal koutimyè]], sèten trete anviwònman ki gen rapò, ak [[Droit international relatif aux droits de l'homme|dwa entènasyonal sou dwa moun]] . CIJ a te konkli tou inanimman ke yon Eta ki pa respekte obligasyon sa yo ka legalman oblije sispann konduit danjere li a, bay garanti ke konduit sa a p ap repete, epi, nan kèk ka, ofri reparasyon bay peyi ki afekte pa rechofman planèt la. <ref>{{Cite web|url=https://ici.radio-canada.ca/nouvelle/2181170/cour-internationale-justice-avis-majeur-climat|title=La CIJ en faveur de « réparations » pour les pays pollueurs|date=2025-07-23|website=[[Radio-Canada]]|access-date=2025-08-13}}</ref> {{,}} <ref>{{Cite web|url=https://www.icj-cij.org/sites/default/files/case-related/187/187-20250723-adv-01-00-fr.pdf|title=Avis Consultatif|date=23 juillet 2025|website=www.icj-cij.org|format=pdf}}</ref>
== Pa peyi ==
=== Inyon Ewopeyen an ===
An [[1994 (almanak gregoryen)|1994]], Konsèy Ewòp la, pou ede peyi yo ranfòse lejislasyon anviwònman yo (sitou nouvo manm yo ak peyi Ewòp Santral ak Lès), te pwodui yon dokiman modèl, yon modèl lejislatif nasyonal ki ta ka adapte nan nivo rejyonal pou peyi federal yo, yo rele sa " lwa modèl sou pwoteksyon anviwònman an » .
Règleman anviwònman yo reprezante, dirèkteman ak endirèkteman, yon pati enpòtan nan règleman Ewopeyen yo, ki souvan soti nan [[Pak (trete)|trete entènasyonal yo]] epi yo dwe tradui nan lejislasyon Eta Manm yo (lejislasyon sa a kondisyone kòmansman ane 2000 yo 80 % règleman nasyonal yo nan 27 Eta Manm Inyon an, ki gen ladan Lafrans). Tandans sa a te soti ak Trete Maastricht la (1992), li te devlope ak Trete Amstèdam nan ( [[1997 (almanak gregoryen)|1997]] ) epi li te vin pi plis aksantué apre Somè Latè Johannesburg la ( [[2002 (almanak gregoryen)|2002]] ), sa ki te pèmèt yon amonizasyon pwogresif nan lalwa anviwònman an Ewòp, akonpaye pa efò lobi pa gwo konpayi yo ak [[Òganizasyon non-gouvènmantal|òganizasyon non-gouvènmantal yo]], k ap chèche an patikilye limite inegalite anviwònman yo ak deformation konpetisyon ke aplikasyon inegal lalwa sa a ta ka pwovoke.
Jodi a, se gwo konpayi yo ki pi souvan patisipe nan redaksyon lejislasyon Ewopeyen an. Sou kesyon anviwònman an an patikilye, gwoup enterè yo ( [[Òganizasyon non-gouvènmantal|ONG]], elatriye) ak lobis endistri yo jwe yon wòl enpòtan nan travay preparasyon sa a, ke komite konsiltatif yo fè apre pwopozisyon Komisyon Ewopeyen an . Travay sa a mennen nan devlopman Liv Vèt ak Liv Blan.
Egzanp papye blan yo :
* Responsablite anviwònman an, Fevriye [[2000 (almanak gregoryen)|2000]]
* Estrateji pou politik nan domèn pwodui chimik yo, Fevriye [[2001 (almanak gregoryen)|2001]] .
Egzanp yon papye vèt :
* Responsabilite sosyal antrepriz .
Direktiv jeneral sa yo pèmèt devlopman lòt direktiv ki dwe entegre nan lwa nasyonal peyi manm Inyon Ewopeyen yo, ansanm ak règleman ki aplike dirèkteman. Dapre prensip yerachi nòm legal yo, lwa Inyon Ewopeyen an jeneralman gen priyorite sou lwa nasyonal peyi manm yo.
Egzanp :
* Règleman yo Règleman REACH
* Direktiv Kad Direktiv Kad sou Dlo a ,
* Gid yo :
** Dechè ekipman elektrik ak elektwonik ,
** Direktiv RoHS
** Direktiv sou zwazo yo
** Direktiv sou Abita ,
* Akò Ewopeyen konsènan Transpò Entènasyonal Machandiz Danjere pa Wout
elatriye
Anplis de sa, [[Administrasyon piblik|otorite piblik]] yo oblije bay enfòmasyon sou anviwònman an lè sitwayen yo mande sa (an Ewòp, dapre Konvansyon Aarhus la ak [http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/site/fr/oj/2003/l_041/l_04120030214fr00260032.pdf Direktiv 2003/4/EC] ). Dispozisyon sa a aplike yon fason varyab selon lalwa nasyonal yo.
An pratik, ''kontrent'' anviwònman yo gen yon enpak trè fò sou inovasyon [[Teknoloji|teknolojik]] . Yon biwo nan Seville responsab pou bay konpayi yo pi bon teknoloji ki disponib pou rezoud pwoblèm anviwònman yo. Règleman REACH la, pa egzanp, mennen nan aplikasyon kalite pwosesis sa a nan ka [[Sibstans|sibstans chimik yo]] .
Gwo konpayi yo konsidere kòm pi byen prepare pou transfòmasyon sa a (ke pafwa yo te ede inisye) pase ti ak mwayen antrepriz (PME), ki ka rankontre difikilte fas a konpleksite k ap ogmante ak rapid, patikilyèman akòz yon mank estrikti siveyans anviwònman ak legal . An Frans, rezo Chanm Komès ak Endistri yo ( ACFCI ) Se poutèt sa, kontribye, atravè konseye ak ajans (pa egzanp, Chanm Komès ak Endistri), nan pwosesis sa a. : Ademe an Frans) ak pòtal siveyans anviwònman (pa egzanp [http://www.enviroveille.com/public/index.html Anviwònman] ) ki vize PME yo, pou enfòme yo sou evolisyon kontrent anviwònman yo ak nouvo solisyon yo.
=== Lafrans ===
Lwa anviwònman an anglobe tout règ legal ki vize pwoteje anviwònman natirèl la epi kontwole aktivite imen ki kapab gen enpak sou li. Domèn jiridik sa a, ki te parèt nan ane 1970 yo, distenge pa karaktè transvèsal li. Li konsène plis pase kenz kòd legal epi li konbine prensip dwa piblik ak dwa prive.
Pa egzanp, Ministè Anviwònman an te kreye an 1971 epi li te sibi plizyè chanjman nan non li, responsablite li ak fason yo finanse li jouk jounen jodi a. Sepandan, inisyativ tankou Lwa sou Pak Nasyonal 1960 la ak Lwa sou Dlo 1964 la te reprezante gwo etap nan rekonesans pwogresif pwoblèm anviwònman an an Frans, menm si pwosesis sa a te rive pi ta pase nan kèk lòt peyi oksidantal yo.
Jodi a, dwa anviwònman an Frans se yon domèn modèn, teknik ak konplèks. Li chita sou yon kòd espesyal ki rele Kòd Anviwònman an, ki te antre an aplikasyon atravè yon òdonans 18 septanm 2000. .
==== Jenèz ak devlopman istorik ====
Nan listwa, premye zak sante piblik yo nan vil [[Mwayènaj|medyeval yo]], e menm nan vil gallo-women yo, te ka premye siy dwa sa a, ki pa limite a nosyon polis administratif anba lalwa administratif la . Tèks sa a te enpoze otorizasyon alavans sou atelye ki gen chans pou yo deranje vwazinaj la, li te etabli twa klas otorizasyon. Sistèm sa a te rete an plas jiskaske lalwa a19 décembre 1917, ki te entwodui sistèm deklarasyon an, zansèt sistèm aktyèl la pou enstalasyon klase ki te etabli an 1976.
==== Konsekrasyon legal modèn ====
Lwa Barnier an 1995 la te prezante premye prensip jeneral dwa anviwònman an, ki kounye a enskri nan kòd la (Atik L 110-1, ansyen L. 200-1 nan Kòd Riral la). Men, vrè konsekrasyon an te vini ak Chat pou Anviwònman an, ki te pibliye nan dat11ye mas 2005 anba inisyativ Jacques Chirac <ref>{{Cite web|url=https://www.legifrance.gouv.fr/contenu/menu/droit-national-en-vigueur/constitution/charte-de-l-environnement|title=Charte de l'environnement - Légifrance|website=www.legifrance.gouv.fr|language=fr|archive-url=https://web.archive.org/web/20250905214625/https://www.legifrance.gouv.fr/contenu/menu/droit-national-en-vigueur/constitution/charte-de-l-environnement|archive-date=2025-09-05|access-date=2025-10-14|dead-url=no}}</ref> . Chat sa a konstitisyonalize dwa pou anviwònman an, li kreye yon " twazyèm jenerasyon » dwa fondamantal apre dwa sivil (1789) ak dwa sosyal (1946).
Devlopman sa a te jwenn premye aplikasyon remakab li nan jirisprudans avèk lòd Tribinal Administratif Châlons-en-Champagne la.29 avril 2005 (Jisprudans Teknival), ki rekonèt "dwa a yon anviwònman ki an sante ak ekilibre" kòm yon libète fondamantal. Demann preliminè priyoritè sou konstitisyonalite a (QPC) te bay tou yon pi gwo dimansyon legal ak normatif pou Chat Anviwònman an .
Finalman, Fowòm Grenelle Anviwònman an te bay de pwojè lwa. : LA " Grenèl 1 adopte an 2008 pa Palman an, fikse prensipal objektif politik anviwònman franse a ; LA " Grenèl 2 "mete an plas eleman konkrè premye tèks la. Dènye a sijè plizyè kritik, tankou sa federasyon asosyasyon France Nature Environnement (FNE) la te fè, ki te patisipe nan diskisyon preparasyon yo, oubyen sa chèchè endepandan Jean-Christophe Mathias la te fè, ki wè ladan l ekspresyon yon lwa liberal sou anviwònman an ki opoze ak yon lwa repibliken sou lanati ki, dapre li, ta sèl ki kapab angaje yon vrè politik piblik pwoteksyon ak restorasyon sou teritwa nasyonal la .
Ant 2023 ak 2026, plizyè tèks te modifye pwosedi pou patisipasyon piblik la nan zafè anviwònman <ref>{{Cite web|url=https://www.actu-environnement.com/ae/news/justice-environnementale-rapport-fne-regressions-48034.php4|title=Justice environnementale : les régressions s'enchaînent selon un bilan de FNE|date=2026-05-22|website=Actu-Environnement|language=fr|access-date=2026-05-28}}</ref> . Lwa sou Endistri Vèt la nan dat 23 oktòb 2023 a te entwodui yon konsiltasyon paralèl pandan twa mwa, ki te fèt an menm tan ak revizyon aplikasyon an, pou ranplase ankèt piblik la pou pwojè ki sijè a evalyasyon anviwònman <ref>{{Cite web|url=https://www.legifrance.gouv.fr/jorf/id/JORFTEXT000048242288|title=LOI n° 2023-973 du 23 octobre 2023 relative à l'industrie verte (1) - Légifrance|website=www.legifrance.gouv.fr|language=fr|archive-url=https://web.archive.org/web/20260219173044/https://www.legifrance.gouv.fr/jorf/id/JORFTEXT000048242288|archive-date=2026-02-19|access-date=2026-05-28|dead-url=no}}</ref> . Dekrè 21 avril 2026 la te transfere sèten diskisyon anviwònman dirèkteman bay tribinal administratif dapèl la, sa ki te fè reprezantasyon legal obligatwa, epi li te redwi peryòd apèl kont pèmi anviwònman yo soti nan twa a de mwa <ref>{{Cite web|url=https://www.legifrance.gouv.fr/jorf/id/JORFTEXT000053925515?init=true&page=1&query=2026-302&searchField=ALL&tab_selection=all|title=Décret n° 2026-302 du 21 avril 2026 relatif à la simplification de la procédure contentieuse en matière environnementale et à l'accélération de certains projets|last=Légifrance|date=21 avril 2026|website=https://www.legifrance.gouv.fr|language=fr|access-date=28 mai 2026}}</ref> . Plizyè kategori pwojè, tankou sant done, koneksyon pak eolien maren, ak liy elektrik soumaren, te retire tou nan kad referans obligatwa bay Komisyon Nasyonal pou Deba Piblik la <ref>{{Cite web|url=https://www.actu-environnement.com/ae/news/cndp-projets-saisine-decret-data-centers-eolien-mer-raccordement-lignes-electrique-sous-marines-47625.php4|title=Un décret soustrait plusieurs projets à la saisine de la Commission nationale du débat public|date=2026-03-03|website=Actu-Environnement|language=fr|access-date=2026-05-28}}</ref> .
==== Sous supranasyonal yo ====
Pwodiksyon nòm legal franse yo nan domèn anviwònman an kapab depann tou de nòm ki pi wo nivo, sètadi :
* Lalwa anviwònman franse a fè pati yon yerachi normatif ki pi laj. Gen plis pase 300 trete miltilateral nan dwa entènasyonal, konplete pa yon pakèt akò bilateral ak enstriman ki pa obligatwa. dwa mou » ;
* Lalwa Ewopeyen an jwe yon wòl enpòtan : dapre Sena a (2006), plis pase 85 % nan lalwa anviwònman franse a soti nan transpozisyon direktiv ewopeyen yo, yon egzèsis transpozisyon ki pa toujou byen asire, jan Sena a te raple ankò an 2006 .
==== Ansèyman ak rechèch ====
Kounye a, yo etidye dwa anviwònman an de pli zan pli nan pwogram metriz espesyalize nan fakilte dwa yo. Gen kèk asosyasyon syantifik ki vize sansibilize moun epi devlope dwa anviwònman an .
=== Swis ===
An 2022, Swis te gen yon douzèn lwa ak 72 òdonans konsènan anviwònman an :
* 1875 lwa sou lachas ak pwoteksyon zwazo (revize nèt an 1904, 1925 ak 1986, lwa federal sou lachas ak pwoteksyon mamifè ak zwazo sovaj) ;
* 1875 Lwa federal sou lapèch (revize nèt an 1888, 1973 ak 1991) ;
* 1876 Lwa sou lapolis forè (revize nèt an 1991, Lwa sou Forè) ;
* 1877 Lwa sou lapolis dlo (revize nèt an 1991, lwa federal sou jesyon vwa navigab yo) ;
* 1951 lwa sou agrikilti (revize nèt an 1998) ;
* 1955 Lwa federal sou pwoteksyon dlo (revize nèt an 1971 ak 1991) ;
* 1966 Lwa federal sou pwoteksyon lanati ak peyizaj ;
* 1980 Lwa sou Pak Nasyonal la ;
* 1983 Lwa pwoteksyon anviwònman an ;
* 1999 CO (revize nèt an 2012) ;
* 2000 Lwa federal sou rediksyon bri ki soti nan chemennfè yo ;
* 2000 lwa sou pwodui chimik yo ;
* 2003 : lwa sou enjenyèri jenetik .
=== ETAZINI ===
==== Kilti nòm legal yo ak anviwònman an Ozetazini ====
Kilti nòm yo '', nan sans legal la,'' mwens devlope Ozetazini pase Frans.
Mezon Blanch lan ak Kongrè a te kreye yon ajans federal pou pwoteksyon anviwònman an 1970.
==== Metòd ====
Apwòch yo adopte Ozetazini anrapò ak anviwònman an trè diferan de sa yo adopte nan Ewòp kontinantal la. :
* Anviwònman an konsidere kòm yon sistèm lalwa mou, sa vle di règleman yo pa gen yon vrè fòs obligatwa. Se poutèt sa, sitwayen yo rete pou yo reflechi ak/oswa aji poukont yo. An pratik, sa vle di ke lalwa a fikse objektif pou atenn men li bay kèk direktiv espesifik sou kijan pou reyalize yo. Kidonk, libète aksyon an, ki esansyèl Ozetazini, konsève depi objektif la atenn. Si yon pati pa dakò ak metòd yon lòt pati itilize pou atenn yon objektif, yo ka pran aksyon legal. Desizyon an kreye yon presedan, dapre prensip anglo-sakson presedan an. Sa eksplike anvi [[òganizasyon non-gouvènmantal]] (ONG) oswa gwoup sitwayen yo genyen pou yo pouswiv konpayi yo an jistis pou yo ka etabli yon presedan epi, an menm tan, jwenn domaj sibstansyèl nan men yo pou dekouraje delenkan yo.
* Menm jan ak lòt pwoblèm, rezo enfliyans ak gwoup presyon ap fòme, avèk sipò ONG yo, epi y ap etann rive jis an Ewòp.
* Yon fwa pwoblèm anviwònman yo fin klarifye, Ameriken yo defini sistèm [[Estanda|normalizasyon]] ( ISO 14001 sou jesyon anviwònman, ISO 26000 nan lavni sou responsablite sosyal antrepriz, elatriye), ke yo espere enpoze kòm yon estanda entènasyonal. Metòd pataj enfòmasyon yo estratejik nan pwosesis sa a.
* Apre sa, vini lwa yo ( ''akt'' ), ki ka diferan nan nivo federal ak leta yo.
==== Nòm yo ====
Pa gen okenn ekivalan ak kòd anviwònman franse a Ozetazini.
Okontrè, pwoblèm anviwònman yo konsidere nan yon apwòch ki konplètman transvèsal atravè endikatè gouvènans antrepriz yo. Nou pa limite pwoblèm nan sèlman ak kèk gaz ki lakòz efè tèmik; pito, nou chèche mete sou pye yon kad referans ki baze sou plis pase yon santèn endikatè ki gaye nan plizyè domèn: anviwònman, sosyal, ekonomik ak gouvènans, nan kad responsablite sosyal antrepriz yo.
Yo jere enfòmasyon anviwònman an nan rejis gouvènman yo yon fason pou yo ka kwaze-referans ak enfòmasyon legal ki jere tou nan rejis gouvènman yo .
== Nòt ak referans ==
<references responsive="1"></references>
== Gade tou ==
=== Bibliyografi ===
* Jean-Pierre Beurier et Alexandre-Charles Kiss, Dwa Entènasyonal sou Anviwònman an, Pedone, 2004 .
* Simon Charbonneau, Dwa Anviwònman Kominotè a, L'Harmattan, 2002 .
* Jean-Claude Fritz (dir.), Marguerite Boutelet (dir.), L'ordre public écologique. Vers yon lòd piblik ekolojik, Brussels, Bruylant, 2005 .
* Pascale Martin-Bidou, Lwa anviwònman, Vuibert, 2010, 352 paj.
* Éric Maurel, Environment and Criminal Mediation, Paris, L'Harmattan, Avril 2010, 113 paj ( ISBN) 978-2-296-11223-0 ) .
* Olivier Mazaudoux, Dwa Entènasyonal Piblik ak Dwa Anviwònman Entènasyonal, Limoges, Pulim, 2008, 156 paj ( ISBN) 978-2-84287-460-5, BNF 41234492, li sou entènèt ) .
* Anne Petitpierre-Sauvin, Dwa Anviwònman Pou yon lwa ekonomik nan sèvis anviwònman an, Schulthess Publishers, 2012, 230 paj ( ISBN) 978-3-7255-6582-5 ) .
* Michel Prieur, Dwa Anviwonman, Précis Dalloz, 2016 .
* Martine Rémond-Gouilloud, Sou dwa detwi, PUF, 1989 .
* Raphaël Romi, Lwa Anviwònman, Montchrestien, 2010 .
* Le droit de l’environnement en bref : Apèsi sou lalwa federal [Swis] sou anviwònman an, Biwo Federal pou Anviwònman an, 2022 ( li sou entènèt ) .
=== Atik ki gen rapò ===
==== Jeneral yo ====
* Konpansasyon ekolojik
* Dwa sou dlo
* [[Ekoloji]]
* [[Devlòpman dirab|Devlopman dirab]]
* Dwa Lanati
* Jistis anviwònman an
* Politik devlopman dirab Ewopeyen an
* Gwo risk
* Prensip prekosyon
* Rezèv natirèl, Rezèv byolojik ( ''leta, forè, jere, entegral...'' )
* Obsèvatwa Rejyonal Dechè Île-de-France (ORDIF)
==== Chat ak kòd ====
* Charte Mondyal pou Lanati
* {{Lien|Green Charter}} (Chat anviwònman an siyen nan Ostrali)
* Chat Anviwònman an
* Kòd Anviwònman an
* Yerachi estanda yo
* Kodifikasyon (lwa)
* Sètitid legal
* Pak Mondyal la
* Responsablite Sosyal Antrepriz
==== Dwa entènasyonal ====
* Konvansyon Entènasyonal
* Dwa Entènasyonal sou Dlo
* Lis konvansyon entènasyonal ki gen rapò ak pwoteksyon bèt yo
* Kategori: Trete Pwoteksyon Anviwònman an
=== Lyen ekstèn ===
* {{Autorité}}
*
*
*
*
*
* {{Dictionnaires}}
*
*
*
*
*
*
* [http://lexmachine.fr/actualite-droit-de-l-environnement/ Nouvèl sou Lwa Anviwònman an]
* [https://web.archive.org/web/20090114215203/http://cmsdata.iucn.org/downloads/eplp69.pdf Piblikasyon UNEP ak UICN sou aspè kontanporen dwa anviwònman an Afrik]
* [http://www.cidce.org Sant Entènasyonal CIDCE pou Dwa Konparatif sou Anviwònman an] - yon ONG syantifik ki reyini avoka anviwònman ki soti nan plizyè peyi
* [http://www.arnaudgossement.com/ Blog Arnaud Gossement sou dwa anviwònman an]
* [https://www.sqdi.org/fr/justice-environnementale-et-peuples-autochtones-les-possibilites-et-les-limites-de-la-jurisprudence-de-la-cour-interamericaine-des-droits-de-lhomme/ Jistis anviwònman ak pèp endijèn: posiblite ak limit jirisprudans Tribinal Entèameriken Dwa Moun nan] - ( [https://www.sqdi.org/wp-content/uploads/RQDI_HS201503_7_Theriault.pdf?x85994 Dokiman PDF] ).
* [https://www.sqdi.org/fr/larticle-xx-du-gatt-de-1994-dans-la-jurisprudence-de-lorgane-de-reglement-des-differends-de-lomc-une-analyse-sous-le-prisme-environnemental/ Atik XX nan GATT 1994 la nan jirisprudans Òganizasyon Règleman Diferans OMC a yon analiz nan yon pèspektiv anviwònman an] - ( [https://www.sqdi.org/wp-content/uploads/25-1_1_Andela.pdf?x85994 Dokiman PDF] ).
* [https://www.sqdi.org/fr/sandrine-maljean-dubois-et-lavanya-rajamani-la-mise-en-oeuvre-du-droit-international-de-lenvironnement-academie-de-droit-international-de-la-haye-la-haye-martinus-nijhoff-2011/ Aplikasyon Dwa Entènasyonal Anviwònman an, Akademi Dwa Entènasyonal La Haye, La Haye, Martinus Nijhoff, 2011] - ( [https://www.sqdi.org/wp-content/uploads/RQDI_26-1_13_Lavallee.pdf?x85994 Dokiman PDF] ).
* [https://www.sqdi.org/fr/lorganisation-mondiale-de-lenvironnement-comment-renaitre-des-cendres-de-la-conference-de-copenhague-sur-les-changements-climatiques-de-decembre-2009/ Òganizasyon Mondyal Anviwònman an Kijan pou nou leve soti nan sann Konferans sou Chanjman Klima ki te fèt Kopènag an Desanm 2009 la?] - ( [https://www.sqdi.org/wp-content/uploads/22_2_Manga.pdf?x85994 Dokiman PDF] ).
* [https://www.sqdi.org/fr/le-droit-nucleaire-confronte-au-droit-de-lenvironnement-autonomie-ou-complementarite/ Dwa nikleyè konfwonte ak dwa anviwònman an - Otonomi oswa konplemantarite?] - ( [https://www.sqdi.org/wp-content/uploads/Le-droit-nucl%C3%A9aire-confront%C3%A9-au-droit-de-lenvironnement-%E2%80%93-Autonomie-ou-compl%C3%A9mentarit%C3%A9.pdf?x85994 Dokiman PDF] ).
* [https://www.sqdi.org/fr/securite-environnementale-et-insecurites-internationales/ Sekirite anviwònman ak ensekirite entènasyonal] - ( [https://www.sqdi.org/wp-content/uploads/11.1_-_le_pestre.pdf?x85994 Dokiman PDF] ).
* [https://www.sqdi.org/fr/lanalyse-dimpact-environnemental-une-approche-comparee-communaute-europeenne-quebec/ Analiz enpak anviwònman an: yon apwòch konparatif Kominote Ewopeyen an] - ( [https://www.sqdi.org/wp-content/uploads/08.2_-_theroux.pdf?x85994 Dokiman PDF] ).
* [https://www.sqdi.org/fr/la-conference-des-nations-unies-sur-lenvironnement-et-le-developpement-ou-le-sommet-de-la-planete-terre-rio-de-janeiro/ Konferans Nasyonzini sou Anviwònman ak Devlopman oubyen Somè sou Latè, Rio de Janeiro] - ( [https://www.sqdi.org/wp-content/uploads/07.2_-_johnson.pdf?x85994 dokiman PDF] ).
* [https://www.sqdi.org/fr/lenvironnement-entre-droit-international-et-violence-des-nations/ Anviwònman ant dwa entènasyonal ak vyolans nasyon yo] - ( [https://www.sqdi.org/wp-content/uploads/07.2_-_boustany.pdf?x85994 Dokiman PDF] ).
* [https://www.sqdi.org/fr/la-protection-de-lenvironnement-en-periode-de-conflit-arme-vers-un-renforcement-du-droit/ Pwoteksyon anviwònman pandan konfli ame : pou yon ranfòsman lalwa a] - ( [https://www.sqdi.org/wp-content/uploads/07.2_-_fauteux.pdf?x85994 Dokiman PDF] ).
* [https://www.sqdi.org/fr/droit-international-de-la-sante-et-droit-de-lenvironnement/ Dwa Sante Entènasyonal ak Dwa Anviwònman] - ( [https://www.sqdi.org/wp-content/uploads/02_-_michael_bothe.pdf?x85994 Dokiman PDF] ).
{{Palèt|Environnement|Éléments de la nature}}{{Portail|droit|environnement}}
[[Kategori:Dwa entènasyonal]]
[[Kategori:Atik Wikipedya avèk dosye otorite]]
[[Kategori:Pages avec des traductions non relues]]
8y0oli1ekoi0qplhy3ibv9hb0x029fh