Wikiquote igwikiquote https://ig.wikiquote.org/wiki/Ihu_mb%E1%BB%A5 MediaWiki 1.47.0-wmf.11 first-letter Midia Ọpụrụiche Ńkàtá Ojiarụ Ńkàtá ojiarụ Wikikwotu Ńkàtá Wikikwotu Faịlụ Ńkàtá faịlụ MidiaWiki Ńkàtá MidiaWiki Templeeti Ńkàtá templeeti Enyemaka Ńkàtá enyemaka Otú Ńkàtá otú TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk Richard Hooker 0 11772 32857 32718 2026-07-18T15:08:32Z Chrysella 54 /* Okwu o kwuru */ 32857 wikitext text/x-wiki [[File:Wenceslas Hollar - Richard Hooker (State 1).jpg|thumb]] [[Image:Hooker-Statue.jpeg|thumb|Statue of Hooker in front of Exeter Cathedral]] [[File:Of the lawes of ecclesiastical politie (1666).png|thumb|Title page of 1666 edition ''Of the Lawes of Ecclesiastical Politie'']] '''[[w:Richard Hooker|Richard Hooker]]''' (Maachị 1554 – Nọvemba 3, [[1600]]) bụ onye [[w:Anglican|Anglican]] bụ ụkọchukwu na ọkà mmụta okpukpe a ma ama. Okwu Hooker kwuru gbasara ezi uche, ndidi na itinye aka n'ihe gbasara mmadụ niile metụtara mmepe nke okpukpe Anglican nke ukwuu. Ọ bụ otú n'ime ndị hiwere echiche okpukpe Anglican (ya na [[w:Thomas Cranmer|Thomas Cranmer]] na [[w:Matthew Parker|Matthew Parker]]). ==Okwu o kwuru== * A naghị eme mgbanwe n'enweghị nsogbu, ọbụna site na njọ gaa na nke ka mma. ** E hotara ya site n'aka [[Samuel Johnson]] n'ime [http://books.google.com/books?id=j-UIAAAAQAAJ&q=change+%22is+not+made+without+inconvenience+even+from+worse+to+better%22&pg=PT8#v=onepage preface] to ''[[w:A Dictionary of the English Language|A Dictionary of the English Language]]'' (1755) * Ha [Ụka Rome] na-akụzi, dịka anyị na-akụzi, na ọ dịghị onye nwetara ikpe ziri ezi ma ọ bụghị site na uru nke Jesu Kristi. Ha na-akụzi, dịka anyị na-eme, na ọ bụ ezie na Kraịst dịka Chineke bụ onye na-arụ ọrụ nke ọma, dịka mmadụ, onye nwere otuto, ihe kpatara ikpe ziri ezi anyị, mana n'ime anyị, e nwekwara ihe a chọrọ. Chineke bụ ihe kpatara ndụ anyị; n'ime Ya ka anyị dị ndụ: mana ọ dịghị eme ka ahụ dị ndụ ma ọ bụrụ na mkpụrụ obi adịghị n'ime ahụ. Kristi eruwo ime ka anyị bụrụ ndị ezi omume; mana dịka ọgwụ e ji eme maka ahụike anaghị agwọ site n'ime ya kama site n'itinye ya n'ọrụ, otú a ka site n'inwe ntụkwasị obi nke Kristi enweghị ike ịnweta ezi omume ma ọ bụrụ na e tinyeghị uru ya n'ọrụ. Ruo ugbu a, anyị na Ụka Rome jikọrọ aka. ** ''Okwu A Mụrụ Banyere Ịkwụ Ụgwọ, Ọrụ, na Otu E Si Akwatu Ntọala nke Okwukwe'' (1585), section 1. * Anyị onwe anyị anaghị akụzi naanị Kristi, ewezuga okwukwe nke anyị, ka anyị wee bụrụ ndị ezi omume, naanị Kraịst, ewezuga ọrụ nke anyị, ka anyị wee dị nsọ, naanị Kristi, ewezuga otu ma ọ bụ nke ọzọ dị ka ihe na-adịghị mkpa maka nzọpụta. Ọ bụ ajọ omume nke ụmụaka nke na-eme ka ndị iro anyị na-eme ihe na-atọ onwe ha ụtọ nke ukwuu n'okwu ikpe ziri ezi, na-ekwupụta na anyị na-agbaso omume ọma nile nke Ndị Otu Kraịst n'okpuru ụkwụ anyị, na anyị achọghịkwa ihe ọ bụla n'ime Ndị Kraịst ma e wezụga okwukwe, n'ihi na anyị na-akụzi na naanị okwukwe na-akwado; ebe site n'okwu a, anyị ebughị n'obi iwepụ olileanya na ọrụ ebere ka a ghara ijikọ ha mgbe niile dị ka di na nwunye na-enweghị ikewapụ onwe ha na okwukwe n'onye ezi omume, ma ọ bụ na-arụ ọrụ site na ịgbakwunye dị ka ọrụ dị mkpa, nke achọrọ n'aka onye ọ bụla ezi omume, kama igosi na okwukwe bụ naanị aka nke na-etinye Kristi n'ahụ iji kwado ezi omume, Kristi bụ naanị uwe nke, ebe ọ yikwasịrị otú a, na-ekpuchi ihere nke ọdịdị anyị rụrụ arụ, na-ezochi ezughị okè nke ọrụ anyị, na-echebe anyị n'enweghị ntụpọ n'ihu Chineke, onye adịghị ike nke okwukwe anyị zuru oke ime ka anyị bụrụ ndị ikpe mara, ee, imechi anyị pụọ n'alaeze eluigwe, ebe ihe ọ bụla na-abụghị nke zuru oke agaghị abanye. ** ''Okwu A Mụrụ Banyere Ịkwụ Ụgwọ, Ọrụ, na Otu E Si Akwatu Ntọala nke Okwukwe'' (1585), section 11. * M ga-eche, n'ihi naanị njehie a n'ozizi nke izi ezi, na nwoke dị otu a - onye Katọlik nke Rome, anaghị emetụ ọbụnadi ọnụ uwe Kristi aka? Ọ bụrụ na o metụ ya, gịnị mere na agaghị m enwe olileanya na omume ọma ga-esi n'aka Kristi pụta iji zọpụta ya? N'ihi na njehie ya ga-eme ka okwukwe ya daa, m̀ ga-ajụ ya dị ka onye tụfuru Kristi kpamkpam, onye na-anaghị eji eriri dị gịrịgịrị ejide? Mba, agaghị m atụ egwu ịgwa Kadịnal ma ọ bụ poopu nọ n'ọnọdụ a, sị: '''Nwee obi iru ala, anyị na Chineke dị ebere nwere njikọ, dị njikere ime ihe kacha mma site na obere ihe anyị jisiri ike mee, ọ bụghị na onye amamihe a dọtara n'agha nke na-achịkọta ihe kacha njọ n'ime ihe niile anyị mehiere.''' ** ''Okwu A Mụrụ Banyere Ịkwụ Ụgwọ, Ọrụ, na Otu E Si Akwatu Ntọala nke Okwukwe'' (1585), section 12. == Njikọ mpuga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Hooker, Richard}} [[Category:Ndị ndu Ndị Otu Kraịst]] [[Category:Ndị ọka mmụta okpukpe si England]] [[Category:Ndị ụkọchukwu]] [[Category:Ndị nsọ Anglican]] [[Category:Ọmụmụ 1554]] [[Category:Ọnwụ 1600]] [[Category:Ndị Anglican si United Kingdom]] [[Category:Ndị edemede na-abụghị akụkọ ifo si England]] 6ggdpa8i9lxcbxr0gviu4kfqqzd0uj3 Peter Jones (missionary) 0 11809 32837 2026-07-18T12:49:13Z 10kdollz 1060 Jiri '[[File:PeterJonesInHistoryOfTheOjibwaWithReferenceToTheirConversion.png|thumb|Peter Jones]] == Okwu o kwuru == * "Mgbe m hụrụ omume ndị ọcha ndị na-akpọ onwe ha Ndị Kraịst, ahụrụ m ka ha na-aṅụbiga mmanya ókè, na-ese okwu, na-alụ ọgụ, na-aghọgbu ndị India ogbenye, ma na-ebi ndụ dị ka a ga-asị na Chineke adịghị. Nke a mere ka m malite inwe obi abụọ ma okpukpe ndị ọcha ọ̀ bụ eziokwu n'ezie, nke mere ka m chọọ ịl...' kere ihü 32837 wikitext text/x-wiki [[File:PeterJonesInHistoryOfTheOjibwaWithReferenceToTheirConversion.png|thumb|Peter Jones]] == Okwu o kwuru == * "Mgbe m hụrụ omume ndị ọcha ndị na-akpọ onwe ha Ndị Kraịst, ahụrụ m ka ha na-aṅụbiga mmanya ókè, na-ese okwu, na-alụ ọgụ, na-aghọgbu ndị India ogbenye, ma na-ebi ndụ dị ka a ga-asị na Chineke adịghị. Nke a mere ka m malite inwe obi abụọ ma okpukpe ndị ọcha ọ̀ bụ eziokwu n'ezie, nke mere ka m chọọ ịlaghachi n'okwukwe na nkwenkwe ọdịnala m." ** N'ime [http://en.wikisource.org/wiki/Life_and_Journals_of_Keh-ke-wa-guo-n%C4%81-ba:_(Rev._Peter_Jones%2C)_Wesleyan_Missionary/Autobiography ''Life and Journals of Kah-ke-wa-quo-nā-by: (Rev. Peter Jones,) Wesleyan Missionary'']; dịka e hotara na Rev. Ken Herfst, [http://www.frcna.org/messenger/Archive.ASP?Issue=200405&Article=1098711706 ''Peter Jones – Sacred Feathers – and the Mississauga Indians''], *Free Reformed Churches of North America Messenger*, Mee 2004. == Banyere Peter Jones == * "Na mbụ, asịrị m, ‘Mba; nke ahụ bụ Chineke nke ndị ọcha na okpukpe nke ndị ọcha; Chineke ahụ agaghị enwe ihe ọ bụla ọ ga-eme na ndị India.’ … Echere m na Chineke na-aghọta naanị Bekee... Mgbe e mesịrị, ezutere m Peter Jones, onye ghọrọ Onye Kraịst ọnwa ole na ole tupu m. O juru m anya mgbe m nụrụ ka ọ na-ekele Chineke tupu nri n'asụsụ Ojibwe. Nke ahụ ezuru m. Mgbe ahụ, aghọtara m na Chineke nwekwara ike ịghọta m n'asụsụ Ojibwe m, ya mere agara m n'ime ọhịa kpee ekpere n'asụsụ Ojibwe." ** Pahtahsegay (Peter Jacobs), dịka e hotara na Hope MacLean (2002), ''[http://www.brandonu.ca/Library/CJNS/22.1/cjnsv.22no.1_pg23-63.pdf A Positive Experiment in Aboriginal Education: The Methodist Ojibwa Day Schools in Upper Canada, 1824–1833]''. ''The Canadian Journal of Native Studies'' '''XXII''': 29. ==Njiko mpuga== {{wikipedia}} {{wikisource|Author:Peter Jones}} {{commonscat|Peter Jones}} * [http://www.thecanadianencyclopedia.com/index.cfm?PgNm=TCE&Params=A1ARTA0004175 The Canadian Encyclopedia: Jones, Peter] * [http://www.biographi.ca/EN/ShowBio.asp?BioId=38114&query= Dictionary of Canadian Biography Online: Jones, Peter] * [http://library.vicu.utoronto.ca/special/F17jonesintro.htm The Peter Jones Collection] at the University of Toronto's Victoria College Library. {{DEFAULTSORT:Jones, Peter}} [[Category:Christian leaders]] [[Category:1802 births]] [[Category:1856 deaths]] [[Category:Canadian Methodists]] [[Category:First Nations people]] [[Category:Religious leaders from Canada]] [[Category:Translators from Canada]] [[Category:People from Ontario]] lai01t2p9az1xbdf0phio54gjhe1re1 32838 32837 2026-07-18T12:51:33Z 10kdollz 1060 32838 wikitext text/x-wiki [[File:PeterJonesInHistoryOfTheOjibwaWithReferenceToTheirConversion.png|thumb|Peter Jones]] == Okwu o kwuru == * "Mgbe m hụrụ omume ndị ọcha ndị na-akpọ onwe ha Ndị Kraịst, ahụrụ m ka ha na-aṅụbiga mmanya ókè, na-ese okwu, na-alụ ọgụ, na-aghọgbu ndị India ogbenye, ma na-ebi ndụ dị ka a ga-asị na Chineke adịghị. Nke a mere ka m malite inwe obi abụọ ma okpukpe ndị ọcha ọ̀ bụ eziokwu n'ezie, nke mere ka m chọọ ịlaghachi n'okwukwe na nkwenkwe ọdịnala m." ** N'ime [http://en.wikisource.org/wiki/Life_and_Journals_of_Keh-ke-wa-guo-n%C4%81-ba:_(Rev._Peter_Jones%2C)_Wesleyan_Missionary/Autobiography ''Life and Journals of Kah-ke-wa-quo-nā-by: (Rev. Peter Jones,) Wesleyan Missionary'']; dịka e hotara na Rev. Ken Herfst, [http://www.frcna.org/messenger/Archive.ASP?Issue=200405&Article=1098711706 ''Peter Jones – Sacred Feathers – and the Mississauga Indians''], *Free Reformed Churches of North America Messenger*, Mee 2004. == Banyere Peter Jones == * "Na mbụ, asịrị m, ‘Mba; nke ahụ bụ Chineke nke ndị ọcha na okpukpe nke ndị ọcha; Chineke ahụ agaghị enwe ihe ọ bụla ọ ga-eme na ndị India.’ … Echere m na Chineke na-aghọta naanị Bekee... Mgbe e mesịrị, ezutere m Peter Jones, onye ghọrọ Onye Kraịst ọnwa ole na ole tupu m. O juru m anya mgbe m nụrụ ka ọ na-ekele Chineke tupu nri n'asụsụ Ojibwe. Nke ahụ ezuru m. Mgbe ahụ, aghọtara m na Chineke nwekwara ike ịghọta m n'asụsụ Ojibwe m, ya mere agara m n'ime ọhịa kpee ekpere n'asụsụ Ojibwe." ** Pahtahsegay (Peter Jacobs), dịka e hotara na Hope MacLean (2002), ''[http://www.brandonu.ca/Library/CJNS/22.1/cjnsv.22no.1_pg23-63.pdf A Positive Experiment in Aboriginal Education: The Methodist Ojibwa Day Schools in Upper Canada, 1824–1833]''. ''The Canadian Journal of Native Studies'' '''XXII''': 29. ==Njiko mpuga== {{wikipedia}} {{wikisource|Author:Peter Jones}} {{commonscat|Peter Jones}} * [http://www.thecanadianencyclopedia.com/index.cfm?PgNm=TCE&Params=A1ARTA0004175 The Canadian Encyclopedia: Jones, Peter] * [http://www.biographi.ca/EN/ShowBio.asp?BioId=38114&query= Dictionary of Canadian Biography Online: Jones, Peter] * [http://library.vicu.utoronto.ca/special/F17jonesintro.htm The Peter Jones Collection] at the University of Toronto's Victoria College Library. {{DEFAULTSORT:Jones, Peter}} [[Category:Ndi di ndụ]] [[category:Umu nwoke]] nkkay5chh0vu8zhncah81dv50ulx0fz 32846 32838 2026-07-18T13:18:35Z Senator Choko 24 /* Njiko mpuga */ 32846 wikitext text/x-wiki [[File:PeterJonesInHistoryOfTheOjibwaWithReferenceToTheirConversion.png|thumb|Peter Jones]] == Okwu o kwuru == * "Mgbe m hụrụ omume ndị ọcha ndị na-akpọ onwe ha Ndị Kraịst, ahụrụ m ka ha na-aṅụbiga mmanya ókè, na-ese okwu, na-alụ ọgụ, na-aghọgbu ndị India ogbenye, ma na-ebi ndụ dị ka a ga-asị na Chineke adịghị. Nke a mere ka m malite inwe obi abụọ ma okpukpe ndị ọcha ọ̀ bụ eziokwu n'ezie, nke mere ka m chọọ ịlaghachi n'okwukwe na nkwenkwe ọdịnala m." ** N'ime [http://en.wikisource.org/wiki/Life_and_Journals_of_Keh-ke-wa-guo-n%C4%81-ba:_(Rev._Peter_Jones%2C)_Wesleyan_Missionary/Autobiography ''Life and Journals of Kah-ke-wa-quo-nā-by: (Rev. Peter Jones,) Wesleyan Missionary'']; dịka e hotara na Rev. Ken Herfst, [http://www.frcna.org/messenger/Archive.ASP?Issue=200405&Article=1098711706 ''Peter Jones – Sacred Feathers – and the Mississauga Indians''], *Free Reformed Churches of North America Messenger*, Mee 2004. == Banyere Peter Jones == * "Na mbụ, asịrị m, ‘Mba; nke ahụ bụ Chineke nke ndị ọcha na okpukpe nke ndị ọcha; Chineke ahụ agaghị enwe ihe ọ bụla ọ ga-eme na ndị India.’ … Echere m na Chineke na-aghọta naanị Bekee... Mgbe e mesịrị, ezutere m Peter Jones, onye ghọrọ Onye Kraịst ọnwa ole na ole tupu m. O juru m anya mgbe m nụrụ ka ọ na-ekele Chineke tupu nri n'asụsụ Ojibwe. Nke ahụ ezuru m. Mgbe ahụ, aghọtara m na Chineke nwekwara ike ịghọta m n'asụsụ Ojibwe m, ya mere agara m n'ime ọhịa kpee ekpere n'asụsụ Ojibwe." ** Pahtahsegay (Peter Jacobs), dịka e hotara na Hope MacLean (2002), ''[http://www.brandonu.ca/Library/CJNS/22.1/cjnsv.22no.1_pg23-63.pdf A Positive Experiment in Aboriginal Education: The Methodist Ojibwa Day Schools in Upper Canada, 1824–1833]''. ''The Canadian Journal of Native Studies'' '''XXII''': 29. ==Njiko mpuga== {{wikipedia}} {{commonscat|Peter Jones}} * [http://www.thecanadianencyclopedia.com/index.cfm?PgNm=TCE&Params=A1ARTA0004175 The Canadian Encyclopedia: Jones, Peter] * [http://www.biographi.ca/EN/ShowBio.asp?BioId=38114&query= Dictionary of Canadian Biography Online: Jones, Peter] * [http://library.vicu.utoronto.ca/special/F17jonesintro.htm The Peter Jones Collection] at the University of Toronto's Victoria College Library. {{DEFAULTSORT:Jones, Peter}} [[Category:Ndị dị ndụ]] [[category:Ụmụ nwoke]] fixrjonr5k6llfajahn2wosx8roznpz 32848 32846 2026-07-18T13:21:02Z Senator Choko 24 /* Okwu o kwuru */ 32848 wikitext text/x-wiki [[File:PeterJonesInHistoryOfTheOjibwaWithReferenceToTheirConversion.png|thumb|Peter Jones]] == Okwu Okwuru == * "Mgbe m hụrụ omume ndị ọcha ndị na-akpọ onwe ha Ndị Kraịst, ahụrụ m ka ha na-aṅụbiga mmanya ókè, na-ese okwu, na-alụ ọgụ, na-aghọgbu ndị India ogbenye, ma na-ebi ndụ dị ka a ga-asị na Chineke adịghị. Nke a mere ka m malite inwe obi abụọ ma okpukpe ndị ọcha ọ̀ bụ eziokwu n'ezie, nke mere ka m chọọ ịlaghachi n'okwukwe na nkwenkwe ọdịnala m." ** N'ime [http://en.wikisource.org/wiki/Life_and_Journals_of_Keh-ke-wa-guo-n%C4%81-ba:_(Rev._Peter_Jones%2C)_Wesleyan_Missionary/Autobiography ''Life and Journals of Kah-ke-wa-quo-nā-by: (Rev. Peter Jones,) Wesleyan Missionary'']; dịka e hotara na Rev. Ken Herfst, [http://www.frcna.org/messenger/Archive.ASP?Issue=200405&Article=1098711706 ''Peter Jones – Sacred Feathers – and the Mississauga Indians''], *Free Reformed Churches of North America Messenger*, Mee 2004. == Banyere Peter Jones == * "Na mbụ, asịrị m, ‘Mba; nke ahụ bụ Chineke nke ndị ọcha na okpukpe nke ndị ọcha; Chineke ahụ agaghị enwe ihe ọ bụla ọ ga-eme na ndị India.’ … Echere m na Chineke na-aghọta naanị Bekee... Mgbe e mesịrị, ezutere m Peter Jones, onye ghọrọ Onye Kraịst ọnwa ole na ole tupu m. O juru m anya mgbe m nụrụ ka ọ na-ekele Chineke tupu nri n'asụsụ Ojibwe. Nke ahụ ezuru m. Mgbe ahụ, aghọtara m na Chineke nwekwara ike ịghọta m n'asụsụ Ojibwe m, ya mere agara m n'ime ọhịa kpee ekpere n'asụsụ Ojibwe." ** Pahtahsegay (Peter Jacobs), dịka e hotara na Hope MacLean (2002), ''[http://www.brandonu.ca/Library/CJNS/22.1/cjnsv.22no.1_pg23-63.pdf A Positive Experiment in Aboriginal Education: The Methodist Ojibwa Day Schools in Upper Canada, 1824–1833]''. ''The Canadian Journal of Native Studies'' '''XXII''': 29. ==Njiko mpuga== {{wikipedia}} {{commonscat|Peter Jones}} * [http://www.thecanadianencyclopedia.com/index.cfm?PgNm=TCE&Params=A1ARTA0004175 The Canadian Encyclopedia: Jones, Peter] * [http://www.biographi.ca/EN/ShowBio.asp?BioId=38114&query= Dictionary of Canadian Biography Online: Jones, Peter] * [http://library.vicu.utoronto.ca/special/F17jonesintro.htm The Peter Jones Collection] at the University of Toronto's Victoria College Library. {{DEFAULTSORT:Jones, Peter}} [[Category:Ndị dị ndụ]] [[category:Ụmụ nwoke]] osic5mz729ic56x5ce8tmfyjmyn1knq William Ralph Inge 0 11810 32839 2026-07-18T13:10:55Z Ebuka247 1449 Jiri '[[File:Deaninge.jpg|thumb|There are two kinds of fools: one says, "This is old, therefore it is good"; the other says, "This is new, therefore it is better."]] {{Databox}} w:ig:William Ralph Inge|William Ralph Inge 6 Juun 1860 – 26 Febụwarị1954, nke a na-akpọkarị '''Dean Inge''', bụ onye edemede Bekee, onye ụkọchukwu Anglican, prọfesọ nke chi na Cambridge, na Dean nke w:St. Paul's Cathedral|St. Paul's Cathedral ==Okwu ndị okwuru== ===Mmiri Ndị Kra...' kere ihü 32839 wikitext text/x-wiki [[File:Deaninge.jpg|thumb|There are two kinds of fools: one says, "This is old, therefore it is good"; the other says, "This is new, therefore it is better."]] {{Databox}} w:ig:William Ralph Inge|William Ralph Inge 6 Juun 1860 – 26 Febụwarị1954, nke a na-akpọkarị '''Dean Inge''', bụ onye edemede Bekee, onye ụkọchukwu Anglican, prọfesọ nke chi na Cambridge, na Dean nke w:St. Paul's Cathedral|St. Paul's Cathedral ==Okwu ndị okwuru== ===Mmiri Ndị Kraịst 1899 * '''Ọ dịghị okwu ọ bụla n'asụsụ anyị — ọbụnadị "Socialist" — ejirila mee na ihe n'ụzọ na-adịghị mma karịa "Mmiri Ndị Kraịst."''' … Akụkọ ihe mere eme nke "okwu" ahụ malitere na njikọ chiri anya na ihe omimi ndị Gris. Onye omimi bụ onye a malitere, ma ọ bụ onye a na-amalite, n'ime ihe ọmụma nzuzo nke ihe Chineke, nke ọ ga-emechi ọnụ ya… ** http://www.gutenberg.org/ebooks/14596 ''Mmiri Ndị Kraịst'' 1899, Okwu Mmalite * '''Usoro echiche ma ọ bụ mmetụta nke anyị na-akpọ Misticism sitere na ihe bụ ihe ndabere nke okpukpe niile, na ikekwe nke nkà ihe ọmụma na nka niile, ya bụ, nghọta dị nro nke "gafere"", nke bụ akụkụ nke okike anyị dị ka mmadụ.''' Ụmụ mmadụ enyela "ajụjụ siri ike banyere uche na ihe ndị dị n'èzí" aha dị iche iche. Anyị nwere ike ịkpọ ha, ọ bụrụ na anyị ga-eme ya, ụdị mmụọ dị elu, ikekwe atụmanya nke usoro evolushọn; ma ọ bụ ịgbatị ókè nke mmụọ; ma ọ bụ, n'asụsụ okpukperechi, olu Chineke na-agwa anyị okwu. Mmụọ nsọ na-ebilite mgbe anyị na-agbalị iweta mmụọ dị elu a na ihe ndị ọzọ dị n'uche anyị. ** ''Mmiri Nsọ Ndị Kraịst'' (1899), Okwu Mmalite ===Ìhè, Ndụ, na Ịhụnanya: Nhọrọ sitere na Mystics German of the Middle Ages (1904)=== * '''Ntụgharị uche n'eziokwu na-atụle Eziokwu (ma ọ bụ Ịdị) n'ihe ngosi ya yana mmalite ya. Ọ bụrụ na echeta nke a, ọ dịghị mkpa ka esemokwu dị n'etiti omume ọma na ndụ dị n'ime.'' [[Meister Eckhart|Eckhart]] ghọtara na ọ bụ ọrụ siri ike ma dịkwa mma karị ichebe nkewa n'etiti ìgwè mmadụ karịa n'ime sel; obere àjà kwa ụbọchị nke ndụ ezinụlọ na-abụkarị ọnwụnwa ka ukwuu karịa ihe mwute nke onwe. "Anyị ekwesịghị ibibi obere ihe ọma dị n'ime onwe anyị maka ọdịmma nke ka mma, mana anyị kwesịrị ịgbalịsi ike ịghọta eziokwu niile n'ụzọ kachasị elu, n'ihi na ọ dịghị onye dị mma na-emegide ibe ya." "Hụ Chineke n'anya, meekwa ihe ọ bụla masịrị gị, ka Ndị Mmụọ Nnwere Onwe na-ekwu. Ee; mana ọ bụrụhaala na ihe ọ bụla megidere uche Chineke masịrị gị, ị hụghị Ya n'anya." <br> E nwere ọtụtụ ụdị ihe ndị ọzọ dị n'ozizi Eckhart - ozizi dị mma na nke ezi uche dị ka mmadụ nwere ike ịchọta ebe ọ bụla. ** [http://www.ccel.org/ccel/inge/light.toc.html ''Ìhè, Ndụ, na Ịhụnanya: Nhọrọ sitere na Akwụkwọ Ndị Mistic nke Oge Etiti'' (1904)], p. xxx - [http://books.google.com/books?id=Wt4PAAAAYAJ PDF na epub na Google Books] ===St Pọl (1914)=== * Mmepeanya ochie ahụ, nke nwere àgwà mara mma niile nke na-eme ka ọtụtụ ndị ọgbara ọhụrụ nwee mwute maka mbibi ya, dị n'ebe dị warara. A hapụrụ nwanyị ahụ na ohu ahụ, karịsịa site n'aka ndị Gris, nakwa site n'aka ndị Rom. ** {{cite journal|title=St Paul|journal=The Quarterly Review|volume=220|pages=45–68|url=https://babel.hathitrust.org/cgi/pt?id=mdp.39015056059549;view=1up;seq=71}} Jenụwarị 1914, p. 61 ===Edemede Ndị A Na-ekwu n'Ozi (1919/1922)=== * '''Ịhụnanya dị iche iche, site na nraranye dị mma ruo n'omume nzuzu.''' ** "Ihe Ndị Na-anaghị Adị Anyị Mma Ugbu A" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu n'Ozi'' (1919), p. 2 * Ọ na-aghọ ihe na-agaghị ekwe omume ka ndị na-agwakọta onwe ha na ndị mmadụ ibe ha kwenye na amara Chineke na-ekesa n'òtù okpukpe. ** "[http://books.google.com/books?id=dFYPAQAAIAAJ&q=&quot;Ọ na-aghọ ihe na-agaghị ekwe omume+maka+ndị+na-agwakọta+na+mmadụ+ndị+ha+kwere+na+amara+Chineke+na-ekesa+n'ụzọ+ndị"&pg=PA32#v=onepage Nsogbu Anyị Ugbu a]" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu'' (1919), p. 32 * '''Ọ baghị uru ka atụrụ mee mkpebi iji kwado ndị anaghị eri anụ ebe anụ ọhịa wolf ka nwere echiche dị iche.''' ** "[http://books.google.com/books?id=dFYPAQAAIAAJ&q=%22It%20is%20useless%20for%20the%20sheep%20to%20pass%20resolutions%20in%20favour%20of%20vegetarianism%20while%20the%20wolf%20remains%20of%20a%20different%20opinion%22&pg=PA42-43#v=onepage&q&f=false Patriotism]" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu'' (1919), pp. 42-43 * Mkpụrụ osisi ihe ọmụma, na-achụpụ mmadụ site na paradaịs ma ọ bụ ihe ọzọ mgbe niile. ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=%22Mkpụrụ+osisi+ihe ọmụma+na-achụpụ+mmadụ+site+n'ụfọdụ+paradise+maọbụ+ọzọ%22&pg=PA5#v=otupeeji "Echiche nke Ọganihu"], [[w:Nkuzi Romanes|Nkuzi Romanes]] (27 Mee 1920), ebigharịrị na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu: Usoro nke Abụọ'' (1922) * Ọdịbendị bụ ọrịa nke na-egbu mmadụ mgbe niile. ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * '''Anyị agbaala ndị ọzọ e kere eke anụmanụ ohu, anyị emesokwala ndị ikwu anyị nọ n'ebe dị anya ihe ọjọọ nke na ọ bụrụ na ha enwee ike ịmepụta okpukpe, ha ga-egosi Ekwensu n'ụdị mmadụ n'enweghị obi abụọ.''' ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * '''Ekwenyere m na ahụmịhe nke ihe a kpọrọ mmadụ, na nchọpụta ya dị ebube, bụ nke bara uru nke ukwuu. Naanị ihe m na-ekwu bụ na ha abụghị ezigbo ọganihu n'ọdịdị mmadụ n'onwe ya,...'' ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * Aghọtabeghị m ihe mere e ji were ya dị ka ihe mkparị nye Onye Okike iche na o nwere ihe ọchị. ** [http://archive.org/stream/outspokenessays00ingeiala#page/24/mode/2up/search/I+have+na-aghọta+ ihe mere+ọ+ kwesịrị+ na-ewere+ mkparị+ nye Onye Okike+ ka o were+ na+ o+ nwere ihe na-eme ihere+ "Ekwupụta edemede (usoro nke abụọ)" (1922) ===Ochichi onye kwuo uche ya na ọdịnihu (1922)=== * Ya mere, pendulum na-agbanwe, ugbu a na-eme ihe ike, ugbu a na-eji nwayọọ nwayọọ; ụlọ ọrụ ọ bụla anaghịkwa ebu mkpụrụ nke mbibi nke ya n'ime ya, kama ọ na-akwadebe ụzọ maka onye iro ya kacha kpọọ asị. ** "[http://books.google.com/books?id=KAhOjxIHy4QC&q=&quot;ya mere+pendulum+na-agbanwe+ugbu a+n'ike+ugbu a+nwayọọ+na+ụlọ ọrụ ọ bụla+ọ bụghị naanị+na-ebu+mkpụrụ+nke+mgbasa+nke+ya+kama+na-akwadebe+ụzọ+maka+onye+iro+ya kacha+akpọ asị&quot;&pg=PA289#v=otupage Ọchịchị onye kwuo uche ya na ọdịnihu]" ''[[w:The Atlantic|The Atlantic Monthly]]'' (Machị 1922) ===Oge Victorian (1922)=== *N'ezie enweghị mmalite ma ọ bụ njedebe n'akụkọ ihe mere eme. Anyị nwere ike ịga ije ruo maịlụ ole na ole n'akụkụ osimiri, na-ahụ onyinyo ya na mmiri ya, ndagwurugwu ndị na-egbochi ya na mbara ọzara ndị ọ na-agafe; mana anyị maara na anyị ahụbeghị mmalite ma ọ bụ njedebe nke ụzọ ya, na osimiri ahụ dum nwere usoro na-aga n'ihu na-aga n'ihu, na akụkụ ndị ahụ, ma ọ bụ nke oghere ma ọ bụ oge, bụ naanị ihe a na-eme n'enweghị ihe mgbochi. '''Anyị na-agha mkpụrụ n'ọdịnihu anyị mgbe niile; anyị na-aghọrọ ihe ubi anyị gara aga mgbe niile'''. ** [https://archive.org/details/victorianage00ingeiala ''Age Victorian: Okwu Rede maka 1922''] ===Echiche Dị Iche Iche nke Dian (1926)=== * N'ileghachi anya azụ, echere m na m nwere ike ikewapụ afọ ndị m nwere obi ụtọ na ndị m na-enweghị obi ụtọ. Ma eleghị anya n'oge ahụ, m gaara ekpe ikpe n'ụzọ dị iche. ** ''Echiche Ndị Dị Iche Iche nke Dian'' (1926), p210.<ref>N'edemede peeji 7 nke akpọrọ 'Ndị Nwere Obi Ụtọ', nke e dere na 1921, nke gụnyere ọtụtụ ihe a hụrụ n'ozuzu ya gbasara obi ụtọ na uru ya.</ref><ref>https://books.google.co.uk/books?id=Hpw8KEtO7NkC&dq=inauthor%3A%22William+Ralph+Inge%22&focus=searchwithinvolume&q=particular.</ref><ref>https://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.209347</ref> * '''N'ozuzu ya, ndị kacha nwee obi ụtọ yiri ka ha bụ ndị na-enweghị ihe kpatara ha ji enwe obi ụtọ ma e wezụga eziokwu ahụ bụ na ha dị otú ahụ.''' ** ''Echiche Ndị Dị Iche Iche nke Dian'' (1926), p211.<ref>N'edemede peeji 7 nke akpọrọ 'Ndị Nwere Obi Ụtọ', nke e dere na 1921, nke gụnyere ọtụtụ ndị izugbe Nleba anya n'obi ụtọ na uru ya. Nleba anya a na-eme n'enweghị ebe ma ọ bụ mmepe.</ref><ref>https://books.google.co.uk/books?id=Hpw8KEtO7NkC&dq=inauthor%3A%22William+Ralph+Inge%22&focus=searchwithinvolume&q=particular.</ref><ref>https://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.209347</ref> ===Nyocha na Atụmatụ (1929)=== * Mgbe a chụpụrụ nne na nna anyị mbụ na Paradaịs, a kwenyere na Adam gwara Iv, sị: "Ezigbo m, anyị bi n'oge mgbanwe." ** ''[http://books.google.com/books?id=87AxAAAAMAAJ&q=&quot;Mgbe a chụpụrụ nne na nna mbụ anyị na Paradaịs+Adam+na-ekwu+na+have+dear+to+Ive+My+early+we+bi+in+an+oge+mgbanwe&quot;&pg=PA261#v=onepage Nyocha na Atụmatụ]''' (1929), p. 261 * Ihe ndị mere n'oge gara aga nwere ike kewaa n'ime ndị nwere ike ọ gaghị eme na ndị na-adịghị mkpa. Nke a bụ ihe na-eme ka azụmaahịa nke onye ọkọ akụkọ ihe mere eme mara mma. * ''Nyocha na Atụmatụ'', "Amụma" (1929) ===''Echiche Ndị Ọzọ nke Dian'' (1931)=== * '''E nwere ụdị ndị nzuzu abụọ: otu na-ekwu, "Nke a bụ ochie, ya mere ọ dị mma"; nke ọzọ na-ekwu, "Nke a bụ ihe ọhụrụ, ya mere ọ ka mma."''' ** ''Echiche Ndị Ọzọ Banyere Dian'' (1931), p. 200 ===''Ọgwụgwụ nke Oge, na Edemede Ndị Ọzọ'' (1948)=== * Ịkpa ókè agbụrụ bụ ụdị nkwenkwe ụgha nke mba. Mba bụ ọha mmadụ jikọtara ya na aghụghọ gbasara nna nna ya na ịkpọasị nke ndị agbata obi ya. ** III. Ọbụbụ Agha * Ndị iro nke Nnwere Onwe anaghị arụ ụka; ha na-eti mkpu ma na-agba égbè. ** IV. Ọdịda nke Nnwere Onwe * A naghị eleda mmetụta nke ike ọgwụgwụ anya n'ọtụtụ akụkọ ihe mere eme anya. Ọ bụ isi ihe kpatara mgbanwe ọchịchị, ọ ga-ewetakwa njedebe Utopia niile na mmepeanya ubi nke ndị Fabian n'oge na-adịghị anya. ** VI. Nzọpụ {{Enweghị ikike ịmalite}} == E gosipụtaraghị ikike == * Nchegbu bụ ọmụrụ nwa a na-akwụ na nsogbu tupu ọ daa. ** E tinyere ya n'akwụkwọ akụkọ "The Columbia Dictionary of Quotations" (1993), nke kwuru maka London "Observer" na Febụwarị 14, 1932. Agbanyeghị, okwu a dị n'ọtụtụ afọ tupu mgbe ahụ, dịka ọmụmaatụ, ọ pụtara na mgbasa ozi na "The Grape Belt", 2 Ọktoba 1906, [http://news.google.com/newspapers?id=LY9CAAAAABAJ&sjid=tLkMAAAAABAJ&pg=5967,3394664&dq=worry-is-interest-paid-on-trouble-before-it-falls-due&hl=en p. 5] {{Njedebe Misattributed}} == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{wikipedia|William Inge (priest)|William Ralph Inge}} {{wikisource author}} * {{gutenberg author| id=William+Ralph+Inge | name=William Ralph Inge}} * [http://www.npg.org.uk/live/search/person.asp?LinkID=mp02358 Portraits of William Ralph Inge] ** [http://www.npg.org.uk/live/search/person.asp?LinkID=mp64560 Portraits of Mary Catharine Inge, his wife] * [http://www.hwwilson.com/print/6ingew.html Profile] * [http://www.hyperdictionary.com/dictionary/william+ralph+inge HyperDictionary Definition] * [http://www.ccel.org/i/inge/ Information from Christian Classic Ethereal Library] ** [http://www.ccel.org/i/inge/light/ Light, Life and Love] {{DEFAULTSORT: Ralph , William}} [[Category: Ụmụ nwoke]] 5yfs6m9cyfvoc96lmxj3jhekwvi3jfo 32840 32839 2026-07-18T13:13:49Z Ebuka247 1449 /* Njikọ mpụga */ 32840 wikitext text/x-wiki [[File:Deaninge.jpg|thumb|There are two kinds of fools: one says, "This is old, therefore it is good"; the other says, "This is new, therefore it is better."]] {{Databox}} w:ig:William Ralph Inge|William Ralph Inge 6 Juun 1860 – 26 Febụwarị1954, nke a na-akpọkarị '''Dean Inge''', bụ onye edemede Bekee, onye ụkọchukwu Anglican, prọfesọ nke chi na Cambridge, na Dean nke w:St. Paul's Cathedral|St. Paul's Cathedral ==Okwu ndị okwuru== ===Mmiri Ndị Kraịst 1899 * '''Ọ dịghị okwu ọ bụla n'asụsụ anyị — ọbụnadị "Socialist" — ejirila mee na ihe n'ụzọ na-adịghị mma karịa "Mmiri Ndị Kraịst."''' … Akụkọ ihe mere eme nke "okwu" ahụ malitere na njikọ chiri anya na ihe omimi ndị Gris. Onye omimi bụ onye a malitere, ma ọ bụ onye a na-amalite, n'ime ihe ọmụma nzuzo nke ihe Chineke, nke ọ ga-emechi ọnụ ya… ** http://www.gutenberg.org/ebooks/14596 ''Mmiri Ndị Kraịst'' 1899, Okwu Mmalite * '''Usoro echiche ma ọ bụ mmetụta nke anyị na-akpọ Misticism sitere na ihe bụ ihe ndabere nke okpukpe niile, na ikekwe nke nkà ihe ọmụma na nka niile, ya bụ, nghọta dị nro nke "gafere"", nke bụ akụkụ nke okike anyị dị ka mmadụ.''' Ụmụ mmadụ enyela "ajụjụ siri ike banyere uche na ihe ndị dị n'èzí" aha dị iche iche. Anyị nwere ike ịkpọ ha, ọ bụrụ na anyị ga-eme ya, ụdị mmụọ dị elu, ikekwe atụmanya nke usoro evolushọn; ma ọ bụ ịgbatị ókè nke mmụọ; ma ọ bụ, n'asụsụ okpukperechi, olu Chineke na-agwa anyị okwu. Mmụọ nsọ na-ebilite mgbe anyị na-agbalị iweta mmụọ dị elu a na ihe ndị ọzọ dị n'uche anyị. ** ''Mmiri Nsọ Ndị Kraịst'' (1899), Okwu Mmalite ===Ìhè, Ndụ, na Ịhụnanya: Nhọrọ sitere na Mystics German of the Middle Ages (1904)=== * '''Ntụgharị uche n'eziokwu na-atụle Eziokwu (ma ọ bụ Ịdị) n'ihe ngosi ya yana mmalite ya. Ọ bụrụ na echeta nke a, ọ dịghị mkpa ka esemokwu dị n'etiti omume ọma na ndụ dị n'ime.'' [[Meister Eckhart|Eckhart]] ghọtara na ọ bụ ọrụ siri ike ma dịkwa mma karị ichebe nkewa n'etiti ìgwè mmadụ karịa n'ime sel; obere àjà kwa ụbọchị nke ndụ ezinụlọ na-abụkarị ọnwụnwa ka ukwuu karịa ihe mwute nke onwe. "Anyị ekwesịghị ibibi obere ihe ọma dị n'ime onwe anyị maka ọdịmma nke ka mma, mana anyị kwesịrị ịgbalịsi ike ịghọta eziokwu niile n'ụzọ kachasị elu, n'ihi na ọ dịghị onye dị mma na-emegide ibe ya." "Hụ Chineke n'anya, meekwa ihe ọ bụla masịrị gị, ka Ndị Mmụọ Nnwere Onwe na-ekwu. Ee; mana ọ bụrụhaala na ihe ọ bụla megidere uche Chineke masịrị gị, ị hụghị Ya n'anya." <br> E nwere ọtụtụ ụdị ihe ndị ọzọ dị n'ozizi Eckhart - ozizi dị mma na nke ezi uche dị ka mmadụ nwere ike ịchọta ebe ọ bụla. ** [http://www.ccel.org/ccel/inge/light.toc.html ''Ìhè, Ndụ, na Ịhụnanya: Nhọrọ sitere na Akwụkwọ Ndị Mistic nke Oge Etiti'' (1904)], p. xxx - [http://books.google.com/books?id=Wt4PAAAAYAJ PDF na epub na Google Books] ===St Pọl (1914)=== * Mmepeanya ochie ahụ, nke nwere àgwà mara mma niile nke na-eme ka ọtụtụ ndị ọgbara ọhụrụ nwee mwute maka mbibi ya, dị n'ebe dị warara. A hapụrụ nwanyị ahụ na ohu ahụ, karịsịa site n'aka ndị Gris, nakwa site n'aka ndị Rom. ** {{cite journal|title=St Paul|journal=The Quarterly Review|volume=220|pages=45–68|url=https://babel.hathitrust.org/cgi/pt?id=mdp.39015056059549;view=1up;seq=71}} Jenụwarị 1914, p. 61 ===Edemede Ndị A Na-ekwu n'Ozi (1919/1922)=== * '''Ịhụnanya dị iche iche, site na nraranye dị mma ruo n'omume nzuzu.''' ** "Ihe Ndị Na-anaghị Adị Anyị Mma Ugbu A" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu n'Ozi'' (1919), p. 2 * Ọ na-aghọ ihe na-agaghị ekwe omume ka ndị na-agwakọta onwe ha na ndị mmadụ ibe ha kwenye na amara Chineke na-ekesa n'òtù okpukpe. ** "[http://books.google.com/books?id=dFYPAQAAIAAJ&q=&quot;Ọ na-aghọ ihe na-agaghị ekwe omume+maka+ndị+na-agwakọta+na+mmadụ+ndị+ha+kwere+na+amara+Chineke+na-ekesa+n'ụzọ+ndị"&pg=PA32#v=onepage Nsogbu Anyị Ugbu a]" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu'' (1919), p. 32 * '''Ọ baghị uru ka atụrụ mee mkpebi iji kwado ndị anaghị eri anụ ebe anụ ọhịa wolf ka nwere echiche dị iche.''' ** "[http://books.google.com/books?id=dFYPAQAAIAAJ&q=%22It%20is%20useless%20for%20the%20sheep%20to%20pass%20resolutions%20in%20favour%20of%20vegetarianism%20while%20the%20wolf%20remains%20of%20a%20different%20opinion%22&pg=PA42-43#v=onepage&q&f=false Patriotism]" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu'' (1919), pp. 42-43 * Mkpụrụ osisi ihe ọmụma, na-achụpụ mmadụ site na paradaịs ma ọ bụ ihe ọzọ mgbe niile. ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=%22Mkpụrụ+osisi+ihe ọmụma+na-achụpụ+mmadụ+site+n'ụfọdụ+paradise+maọbụ+ọzọ%22&pg=PA5#v=otupeeji "Echiche nke Ọganihu"], [[w:Nkuzi Romanes|Nkuzi Romanes]] (27 Mee 1920), ebigharịrị na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu: Usoro nke Abụọ'' (1922) * Ọdịbendị bụ ọrịa nke na-egbu mmadụ mgbe niile. ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * '''Anyị agbaala ndị ọzọ e kere eke anụmanụ ohu, anyị emesokwala ndị ikwu anyị nọ n'ebe dị anya ihe ọjọọ nke na ọ bụrụ na ha enwee ike ịmepụta okpukpe, ha ga-egosi Ekwensu n'ụdị mmadụ n'enweghị obi abụọ.''' ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * '''Ekwenyere m na ahụmịhe nke ihe a kpọrọ mmadụ, na nchọpụta ya dị ebube, bụ nke bara uru nke ukwuu. Naanị ihe m na-ekwu bụ na ha abụghị ezigbo ọganihu n'ọdịdị mmadụ n'onwe ya,...'' ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * Aghọtabeghị m ihe mere e ji were ya dị ka ihe mkparị nye Onye Okike iche na o nwere ihe ọchị. ** [http://archive.org/stream/outspokenessays00ingeiala#page/24/mode/2up/search/I+have+na-aghọta+ ihe mere+ọ+ kwesịrị+ na-ewere+ mkparị+ nye Onye Okike+ ka o were+ na+ o+ nwere ihe na-eme ihere+ "Ekwupụta edemede (usoro nke abụọ)" (1922) ===Ochichi onye kwuo uche ya na ọdịnihu (1922)=== * Ya mere, pendulum na-agbanwe, ugbu a na-eme ihe ike, ugbu a na-eji nwayọọ nwayọọ; ụlọ ọrụ ọ bụla anaghịkwa ebu mkpụrụ nke mbibi nke ya n'ime ya, kama ọ na-akwadebe ụzọ maka onye iro ya kacha kpọọ asị. ** "[http://books.google.com/books?id=KAhOjxIHy4QC&q=&quot;ya mere+pendulum+na-agbanwe+ugbu a+n'ike+ugbu a+nwayọọ+na+ụlọ ọrụ ọ bụla+ọ bụghị naanị+na-ebu+mkpụrụ+nke+mgbasa+nke+ya+kama+na-akwadebe+ụzọ+maka+onye+iro+ya kacha+akpọ asị&quot;&pg=PA289#v=otupage Ọchịchị onye kwuo uche ya na ọdịnihu]" ''[[w:The Atlantic|The Atlantic Monthly]]'' (Machị 1922) ===Oge Victorian (1922)=== *N'ezie enweghị mmalite ma ọ bụ njedebe n'akụkọ ihe mere eme. Anyị nwere ike ịga ije ruo maịlụ ole na ole n'akụkụ osimiri, na-ahụ onyinyo ya na mmiri ya, ndagwurugwu ndị na-egbochi ya na mbara ọzara ndị ọ na-agafe; mana anyị maara na anyị ahụbeghị mmalite ma ọ bụ njedebe nke ụzọ ya, na osimiri ahụ dum nwere usoro na-aga n'ihu na-aga n'ihu, na akụkụ ndị ahụ, ma ọ bụ nke oghere ma ọ bụ oge, bụ naanị ihe a na-eme n'enweghị ihe mgbochi. '''Anyị na-agha mkpụrụ n'ọdịnihu anyị mgbe niile; anyị na-aghọrọ ihe ubi anyị gara aga mgbe niile'''. ** [https://archive.org/details/victorianage00ingeiala ''Age Victorian: Okwu Rede maka 1922''] ===Echiche Dị Iche Iche nke Dian (1926)=== * N'ileghachi anya azụ, echere m na m nwere ike ikewapụ afọ ndị m nwere obi ụtọ na ndị m na-enweghị obi ụtọ. Ma eleghị anya n'oge ahụ, m gaara ekpe ikpe n'ụzọ dị iche. ** ''Echiche Ndị Dị Iche Iche nke Dian'' (1926), p210.<ref>N'edemede peeji 7 nke akpọrọ 'Ndị Nwere Obi Ụtọ', nke e dere na 1921, nke gụnyere ọtụtụ ihe a hụrụ n'ozuzu ya gbasara obi ụtọ na uru ya.</ref><ref>https://books.google.co.uk/books?id=Hpw8KEtO7NkC&dq=inauthor%3A%22William+Ralph+Inge%22&focus=searchwithinvolume&q=particular.</ref><ref>https://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.209347</ref> * '''N'ozuzu ya, ndị kacha nwee obi ụtọ yiri ka ha bụ ndị na-enweghị ihe kpatara ha ji enwe obi ụtọ ma e wezụga eziokwu ahụ bụ na ha dị otú ahụ.''' ** ''Echiche Ndị Dị Iche Iche nke Dian'' (1926), p211.<ref>N'edemede peeji 7 nke akpọrọ 'Ndị Nwere Obi Ụtọ', nke e dere na 1921, nke gụnyere ọtụtụ ndị izugbe Nleba anya n'obi ụtọ na uru ya. Nleba anya a na-eme n'enweghị ebe ma ọ bụ mmepe.</ref><ref>https://books.google.co.uk/books?id=Hpw8KEtO7NkC&dq=inauthor%3A%22William+Ralph+Inge%22&focus=searchwithinvolume&q=particular.</ref><ref>https://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.209347</ref> ===Nyocha na Atụmatụ (1929)=== * Mgbe a chụpụrụ nne na nna anyị mbụ na Paradaịs, a kwenyere na Adam gwara Iv, sị: "Ezigbo m, anyị bi n'oge mgbanwe." ** ''[http://books.google.com/books?id=87AxAAAAMAAJ&q=&quot;Mgbe a chụpụrụ nne na nna mbụ anyị na Paradaịs+Adam+na-ekwu+na+have+dear+to+Ive+My+early+we+bi+in+an+oge+mgbanwe&quot;&pg=PA261#v=onepage Nyocha na Atụmatụ]''' (1929), p. 261 * Ihe ndị mere n'oge gara aga nwere ike kewaa n'ime ndị nwere ike ọ gaghị eme na ndị na-adịghị mkpa. Nke a bụ ihe na-eme ka azụmaahịa nke onye ọkọ akụkọ ihe mere eme mara mma. * ''Nyocha na Atụmatụ'', "Amụma" (1929) ===''Echiche Ndị Ọzọ nke Dian'' (1931)=== * '''E nwere ụdị ndị nzuzu abụọ: otu na-ekwu, "Nke a bụ ochie, ya mere ọ dị mma"; nke ọzọ na-ekwu, "Nke a bụ ihe ọhụrụ, ya mere ọ ka mma."''' ** ''Echiche Ndị Ọzọ Banyere Dian'' (1931), p. 200 ===''Ọgwụgwụ nke Oge, na Edemede Ndị Ọzọ'' (1948)=== * Ịkpa ókè agbụrụ bụ ụdị nkwenkwe ụgha nke mba. Mba bụ ọha mmadụ jikọtara ya na aghụghọ gbasara nna nna ya na ịkpọasị nke ndị agbata obi ya. ** III. Ọbụbụ Agha * Ndị iro nke Nnwere Onwe anaghị arụ ụka; ha na-eti mkpu ma na-agba égbè. ** IV. Ọdịda nke Nnwere Onwe * A naghị eleda mmetụta nke ike ọgwụgwụ anya n'ọtụtụ akụkọ ihe mere eme anya. Ọ bụ isi ihe kpatara mgbanwe ọchịchị, ọ ga-ewetakwa njedebe Utopia niile na mmepeanya ubi nke ndị Fabian n'oge na-adịghị anya. ** VI. Nzọpụ {{Enweghị ikike ịmalite}} == E gosipụtaraghị ikike == * Nchegbu bụ ọmụrụ nwa a na-akwụ na nsogbu tupu ọ daa. ** E tinyere ya n'akwụkwọ akụkọ "The Columbia Dictionary of Quotations" (1993), nke kwuru maka London "Observer" na Febụwarị 14, 1932. Agbanyeghị, okwu a dị n'ọtụtụ afọ tupu mgbe ahụ, dịka ọmụmaatụ, ọ pụtara na mgbasa ozi na "The Grape Belt", 2 Ọktoba 1906, [http://news.google.com/newspapers?id=LY9CAAAAABAJ&sjid=tLkMAAAAABAJ&pg=5967,3394664&dq=worry-is-interest-paid-on-trouble-before-it-falls-due&hl=en p. 5] {{Njedebe Misattributed}} == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} * {{gutenberg author| id=William+Ralph+Inge | name=William Ralph Inge}} * [http://www.npg.org.uk/live/search/person.asp?LinkID=mp02358 Portraits of William Ralph Inge] ** [http://www.npg.org.uk/live/search/person.asp?LinkID=mp64560 Portraits of Mary Catharine Inge, his wife] * [http://www.hwwilson.com/print/6ingew.html Profile] * [http://www.hyperdictionary.com/dictionary/william+ralph+inge HyperDictionary Definition] * [http://www.ccel.org/i/inge/ Information from Christian Classic Ethereal Library] ** [http://www.ccel.org/i/inge/light/ Light, Life and Love] {{DEFAULTSORT: Ralph , William}} [[Category: Ụmụ nwoke]] rqxpb43ac1qoxh87odgk20fpx5nwf07 32842 32840 2026-07-18T13:14:38Z Ebuka247 1449 /* Njikọ mpụga */ 32842 wikitext text/x-wiki [[File:Deaninge.jpg|thumb|There are two kinds of fools: one says, "This is old, therefore it is good"; the other says, "This is new, therefore it is better."]] {{Databox}} w:ig:William Ralph Inge|William Ralph Inge 6 Juun 1860 – 26 Febụwarị1954, nke a na-akpọkarị '''Dean Inge''', bụ onye edemede Bekee, onye ụkọchukwu Anglican, prọfesọ nke chi na Cambridge, na Dean nke w:St. Paul's Cathedral|St. Paul's Cathedral ==Okwu ndị okwuru== ===Mmiri Ndị Kraịst 1899 * '''Ọ dịghị okwu ọ bụla n'asụsụ anyị — ọbụnadị "Socialist" — ejirila mee na ihe n'ụzọ na-adịghị mma karịa "Mmiri Ndị Kraịst."''' … Akụkọ ihe mere eme nke "okwu" ahụ malitere na njikọ chiri anya na ihe omimi ndị Gris. Onye omimi bụ onye a malitere, ma ọ bụ onye a na-amalite, n'ime ihe ọmụma nzuzo nke ihe Chineke, nke ọ ga-emechi ọnụ ya… ** http://www.gutenberg.org/ebooks/14596 ''Mmiri Ndị Kraịst'' 1899, Okwu Mmalite * '''Usoro echiche ma ọ bụ mmetụta nke anyị na-akpọ Misticism sitere na ihe bụ ihe ndabere nke okpukpe niile, na ikekwe nke nkà ihe ọmụma na nka niile, ya bụ, nghọta dị nro nke "gafere"", nke bụ akụkụ nke okike anyị dị ka mmadụ.''' Ụmụ mmadụ enyela "ajụjụ siri ike banyere uche na ihe ndị dị n'èzí" aha dị iche iche. Anyị nwere ike ịkpọ ha, ọ bụrụ na anyị ga-eme ya, ụdị mmụọ dị elu, ikekwe atụmanya nke usoro evolushọn; ma ọ bụ ịgbatị ókè nke mmụọ; ma ọ bụ, n'asụsụ okpukperechi, olu Chineke na-agwa anyị okwu. Mmụọ nsọ na-ebilite mgbe anyị na-agbalị iweta mmụọ dị elu a na ihe ndị ọzọ dị n'uche anyị. ** ''Mmiri Nsọ Ndị Kraịst'' (1899), Okwu Mmalite ===Ìhè, Ndụ, na Ịhụnanya: Nhọrọ sitere na Mystics German of the Middle Ages (1904)=== * '''Ntụgharị uche n'eziokwu na-atụle Eziokwu (ma ọ bụ Ịdị) n'ihe ngosi ya yana mmalite ya. Ọ bụrụ na echeta nke a, ọ dịghị mkpa ka esemokwu dị n'etiti omume ọma na ndụ dị n'ime.'' [[Meister Eckhart|Eckhart]] ghọtara na ọ bụ ọrụ siri ike ma dịkwa mma karị ichebe nkewa n'etiti ìgwè mmadụ karịa n'ime sel; obere àjà kwa ụbọchị nke ndụ ezinụlọ na-abụkarị ọnwụnwa ka ukwuu karịa ihe mwute nke onwe. "Anyị ekwesịghị ibibi obere ihe ọma dị n'ime onwe anyị maka ọdịmma nke ka mma, mana anyị kwesịrị ịgbalịsi ike ịghọta eziokwu niile n'ụzọ kachasị elu, n'ihi na ọ dịghị onye dị mma na-emegide ibe ya." "Hụ Chineke n'anya, meekwa ihe ọ bụla masịrị gị, ka Ndị Mmụọ Nnwere Onwe na-ekwu. Ee; mana ọ bụrụhaala na ihe ọ bụla megidere uche Chineke masịrị gị, ị hụghị Ya n'anya." <br> E nwere ọtụtụ ụdị ihe ndị ọzọ dị n'ozizi Eckhart - ozizi dị mma na nke ezi uche dị ka mmadụ nwere ike ịchọta ebe ọ bụla. ** [http://www.ccel.org/ccel/inge/light.toc.html ''Ìhè, Ndụ, na Ịhụnanya: Nhọrọ sitere na Akwụkwọ Ndị Mistic nke Oge Etiti'' (1904)], p. xxx - [http://books.google.com/books?id=Wt4PAAAAYAJ PDF na epub na Google Books] ===St Pọl (1914)=== * Mmepeanya ochie ahụ, nke nwere àgwà mara mma niile nke na-eme ka ọtụtụ ndị ọgbara ọhụrụ nwee mwute maka mbibi ya, dị n'ebe dị warara. A hapụrụ nwanyị ahụ na ohu ahụ, karịsịa site n'aka ndị Gris, nakwa site n'aka ndị Rom. ** {{cite journal|title=St Paul|journal=The Quarterly Review|volume=220|pages=45–68|url=https://babel.hathitrust.org/cgi/pt?id=mdp.39015056059549;view=1up;seq=71}} Jenụwarị 1914, p. 61 ===Edemede Ndị A Na-ekwu n'Ozi (1919/1922)=== * '''Ịhụnanya dị iche iche, site na nraranye dị mma ruo n'omume nzuzu.''' ** "Ihe Ndị Na-anaghị Adị Anyị Mma Ugbu A" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu n'Ozi'' (1919), p. 2 * Ọ na-aghọ ihe na-agaghị ekwe omume ka ndị na-agwakọta onwe ha na ndị mmadụ ibe ha kwenye na amara Chineke na-ekesa n'òtù okpukpe. ** "[http://books.google.com/books?id=dFYPAQAAIAAJ&q=&quot;Ọ na-aghọ ihe na-agaghị ekwe omume+maka+ndị+na-agwakọta+na+mmadụ+ndị+ha+kwere+na+amara+Chineke+na-ekesa+n'ụzọ+ndị"&pg=PA32#v=onepage Nsogbu Anyị Ugbu a]" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu'' (1919), p. 32 * '''Ọ baghị uru ka atụrụ mee mkpebi iji kwado ndị anaghị eri anụ ebe anụ ọhịa wolf ka nwere echiche dị iche.''' ** "[http://books.google.com/books?id=dFYPAQAAIAAJ&q=%22It%20is%20useless%20for%20the%20sheep%20to%20pass%20resolutions%20in%20favour%20of%20vegetarianism%20while%20the%20wolf%20remains%20of%20a%20different%20opinion%22&pg=PA42-43#v=onepage&q&f=false Patriotism]" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu'' (1919), pp. 42-43 * Mkpụrụ osisi ihe ọmụma, na-achụpụ mmadụ site na paradaịs ma ọ bụ ihe ọzọ mgbe niile. ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=%22Mkpụrụ+osisi+ihe ọmụma+na-achụpụ+mmadụ+site+n'ụfọdụ+paradise+maọbụ+ọzọ%22&pg=PA5#v=otupeeji "Echiche nke Ọganihu"], [[w:Nkuzi Romanes|Nkuzi Romanes]] (27 Mee 1920), ebigharịrị na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu: Usoro nke Abụọ'' (1922) * Ọdịbendị bụ ọrịa nke na-egbu mmadụ mgbe niile. ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * '''Anyị agbaala ndị ọzọ e kere eke anụmanụ ohu, anyị emesokwala ndị ikwu anyị nọ n'ebe dị anya ihe ọjọọ nke na ọ bụrụ na ha enwee ike ịmepụta okpukpe, ha ga-egosi Ekwensu n'ụdị mmadụ n'enweghị obi abụọ.''' ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * '''Ekwenyere m na ahụmịhe nke ihe a kpọrọ mmadụ, na nchọpụta ya dị ebube, bụ nke bara uru nke ukwuu. Naanị ihe m na-ekwu bụ na ha abụghị ezigbo ọganihu n'ọdịdị mmadụ n'onwe ya,...'' ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * Aghọtabeghị m ihe mere e ji were ya dị ka ihe mkparị nye Onye Okike iche na o nwere ihe ọchị. ** [http://archive.org/stream/outspokenessays00ingeiala#page/24/mode/2up/search/I+have+na-aghọta+ ihe mere+ọ+ kwesịrị+ na-ewere+ mkparị+ nye Onye Okike+ ka o were+ na+ o+ nwere ihe na-eme ihere+ "Ekwupụta edemede (usoro nke abụọ)" (1922) ===Ochichi onye kwuo uche ya na ọdịnihu (1922)=== * Ya mere, pendulum na-agbanwe, ugbu a na-eme ihe ike, ugbu a na-eji nwayọọ nwayọọ; ụlọ ọrụ ọ bụla anaghịkwa ebu mkpụrụ nke mbibi nke ya n'ime ya, kama ọ na-akwadebe ụzọ maka onye iro ya kacha kpọọ asị. ** "[http://books.google.com/books?id=KAhOjxIHy4QC&q=&quot;ya mere+pendulum+na-agbanwe+ugbu a+n'ike+ugbu a+nwayọọ+na+ụlọ ọrụ ọ bụla+ọ bụghị naanị+na-ebu+mkpụrụ+nke+mgbasa+nke+ya+kama+na-akwadebe+ụzọ+maka+onye+iro+ya kacha+akpọ asị&quot;&pg=PA289#v=otupage Ọchịchị onye kwuo uche ya na ọdịnihu]" ''[[w:The Atlantic|The Atlantic Monthly]]'' (Machị 1922) ===Oge Victorian (1922)=== *N'ezie enweghị mmalite ma ọ bụ njedebe n'akụkọ ihe mere eme. Anyị nwere ike ịga ije ruo maịlụ ole na ole n'akụkụ osimiri, na-ahụ onyinyo ya na mmiri ya, ndagwurugwu ndị na-egbochi ya na mbara ọzara ndị ọ na-agafe; mana anyị maara na anyị ahụbeghị mmalite ma ọ bụ njedebe nke ụzọ ya, na osimiri ahụ dum nwere usoro na-aga n'ihu na-aga n'ihu, na akụkụ ndị ahụ, ma ọ bụ nke oghere ma ọ bụ oge, bụ naanị ihe a na-eme n'enweghị ihe mgbochi. '''Anyị na-agha mkpụrụ n'ọdịnihu anyị mgbe niile; anyị na-aghọrọ ihe ubi anyị gara aga mgbe niile'''. ** [https://archive.org/details/victorianage00ingeiala ''Age Victorian: Okwu Rede maka 1922''] ===Echiche Dị Iche Iche nke Dian (1926)=== * N'ileghachi anya azụ, echere m na m nwere ike ikewapụ afọ ndị m nwere obi ụtọ na ndị m na-enweghị obi ụtọ. Ma eleghị anya n'oge ahụ, m gaara ekpe ikpe n'ụzọ dị iche. ** ''Echiche Ndị Dị Iche Iche nke Dian'' (1926), p210.<ref>N'edemede peeji 7 nke akpọrọ 'Ndị Nwere Obi Ụtọ', nke e dere na 1921, nke gụnyere ọtụtụ ihe a hụrụ n'ozuzu ya gbasara obi ụtọ na uru ya.</ref><ref>https://books.google.co.uk/books?id=Hpw8KEtO7NkC&dq=inauthor%3A%22William+Ralph+Inge%22&focus=searchwithinvolume&q=particular.</ref><ref>https://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.209347</ref> * '''N'ozuzu ya, ndị kacha nwee obi ụtọ yiri ka ha bụ ndị na-enweghị ihe kpatara ha ji enwe obi ụtọ ma e wezụga eziokwu ahụ bụ na ha dị otú ahụ.''' ** ''Echiche Ndị Dị Iche Iche nke Dian'' (1926), p211.<ref>N'edemede peeji 7 nke akpọrọ 'Ndị Nwere Obi Ụtọ', nke e dere na 1921, nke gụnyere ọtụtụ ndị izugbe Nleba anya n'obi ụtọ na uru ya. Nleba anya a na-eme n'enweghị ebe ma ọ bụ mmepe.</ref><ref>https://books.google.co.uk/books?id=Hpw8KEtO7NkC&dq=inauthor%3A%22William+Ralph+Inge%22&focus=searchwithinvolume&q=particular.</ref><ref>https://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.209347</ref> ===Nyocha na Atụmatụ (1929)=== * Mgbe a chụpụrụ nne na nna anyị mbụ na Paradaịs, a kwenyere na Adam gwara Iv, sị: "Ezigbo m, anyị bi n'oge mgbanwe." ** ''[http://books.google.com/books?id=87AxAAAAMAAJ&q=&quot;Mgbe a chụpụrụ nne na nna mbụ anyị na Paradaịs+Adam+na-ekwu+na+have+dear+to+Ive+My+early+we+bi+in+an+oge+mgbanwe&quot;&pg=PA261#v=onepage Nyocha na Atụmatụ]''' (1929), p. 261 * Ihe ndị mere n'oge gara aga nwere ike kewaa n'ime ndị nwere ike ọ gaghị eme na ndị na-adịghị mkpa. Nke a bụ ihe na-eme ka azụmaahịa nke onye ọkọ akụkọ ihe mere eme mara mma. * ''Nyocha na Atụmatụ'', "Amụma" (1929) ===''Echiche Ndị Ọzọ nke Dian'' (1931)=== * '''E nwere ụdị ndị nzuzu abụọ: otu na-ekwu, "Nke a bụ ochie, ya mere ọ dị mma"; nke ọzọ na-ekwu, "Nke a bụ ihe ọhụrụ, ya mere ọ ka mma."''' ** ''Echiche Ndị Ọzọ Banyere Dian'' (1931), p. 200 ===''Ọgwụgwụ nke Oge, na Edemede Ndị Ọzọ'' (1948)=== * Ịkpa ókè agbụrụ bụ ụdị nkwenkwe ụgha nke mba. Mba bụ ọha mmadụ jikọtara ya na aghụghọ gbasara nna nna ya na ịkpọasị nke ndị agbata obi ya. ** III. Ọbụbụ Agha * Ndị iro nke Nnwere Onwe anaghị arụ ụka; ha na-eti mkpu ma na-agba égbè. ** IV. Ọdịda nke Nnwere Onwe * A naghị eleda mmetụta nke ike ọgwụgwụ anya n'ọtụtụ akụkọ ihe mere eme anya. Ọ bụ isi ihe kpatara mgbanwe ọchịchị, ọ ga-ewetakwa njedebe Utopia niile na mmepeanya ubi nke ndị Fabian n'oge na-adịghị anya. ** VI. Nzọpụ {{Enweghị ikike ịmalite}} == E gosipụtaraghị ikike == * Nchegbu bụ ọmụrụ nwa a na-akwụ na nsogbu tupu ọ daa. ** E tinyere ya n'akwụkwọ akụkọ "The Columbia Dictionary of Quotations" (1993), nke kwuru maka London "Observer" na Febụwarị 14, 1932. Agbanyeghị, okwu a dị n'ọtụtụ afọ tupu mgbe ahụ, dịka ọmụmaatụ, ọ pụtara na mgbasa ozi na "The Grape Belt", 2 Ọktoba 1906, [http://news.google.com/newspapers?id=LY9CAAAAABAJ&sjid=tLkMAAAAABAJ&pg=5967,3394664&dq=worry-is-interest-paid-on-trouble-before-it-falls-due&hl=en p. 5] {{Njedebe Misattributed}} == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} * gutenberg author| id=William+Ralph+Inge | name=William Ralph Inge * [http://www.npg.org.uk/live/search/person.asp?LinkID=mp02358 Portraits of William Ralph Inge] ** [http://www.npg.org.uk/live/search/person.asp?LinkID=mp64560 Portraits of Mary Catharine Inge, his wife] * [http://www.hwwilson.com/print/6ingew.html Profile] * [http://www.hyperdictionary.com/dictionary/william+ralph+inge HyperDictionary Definition] * [http://www.ccel.org/i/inge/ Information from Christian Classic Ethereal Library] ** [http://www.ccel.org/i/inge/light/ Light, Life and Love] {{DEFAULTSORT: Ralph , William}} [[Category: Ụmụ nwoke]] idj48b2621owr8135pxu06ozx3fnjvv 32843 32842 2026-07-18T13:15:21Z Ebuka247 1449 /* Njikọ mpụga */ 32843 wikitext text/x-wiki [[File:Deaninge.jpg|thumb|There are two kinds of fools: one says, "This is old, therefore it is good"; the other says, "This is new, therefore it is better."]] {{Databox}} w:ig:William Ralph Inge|William Ralph Inge 6 Juun 1860 – 26 Febụwarị1954, nke a na-akpọkarị '''Dean Inge''', bụ onye edemede Bekee, onye ụkọchukwu Anglican, prọfesọ nke chi na Cambridge, na Dean nke w:St. Paul's Cathedral|St. Paul's Cathedral ==Okwu ndị okwuru== ===Mmiri Ndị Kraịst 1899 * '''Ọ dịghị okwu ọ bụla n'asụsụ anyị — ọbụnadị "Socialist" — ejirila mee na ihe n'ụzọ na-adịghị mma karịa "Mmiri Ndị Kraịst."''' … Akụkọ ihe mere eme nke "okwu" ahụ malitere na njikọ chiri anya na ihe omimi ndị Gris. Onye omimi bụ onye a malitere, ma ọ bụ onye a na-amalite, n'ime ihe ọmụma nzuzo nke ihe Chineke, nke ọ ga-emechi ọnụ ya… ** http://www.gutenberg.org/ebooks/14596 ''Mmiri Ndị Kraịst'' 1899, Okwu Mmalite * '''Usoro echiche ma ọ bụ mmetụta nke anyị na-akpọ Misticism sitere na ihe bụ ihe ndabere nke okpukpe niile, na ikekwe nke nkà ihe ọmụma na nka niile, ya bụ, nghọta dị nro nke "gafere"", nke bụ akụkụ nke okike anyị dị ka mmadụ.''' Ụmụ mmadụ enyela "ajụjụ siri ike banyere uche na ihe ndị dị n'èzí" aha dị iche iche. Anyị nwere ike ịkpọ ha, ọ bụrụ na anyị ga-eme ya, ụdị mmụọ dị elu, ikekwe atụmanya nke usoro evolushọn; ma ọ bụ ịgbatị ókè nke mmụọ; ma ọ bụ, n'asụsụ okpukperechi, olu Chineke na-agwa anyị okwu. Mmụọ nsọ na-ebilite mgbe anyị na-agbalị iweta mmụọ dị elu a na ihe ndị ọzọ dị n'uche anyị. ** ''Mmiri Nsọ Ndị Kraịst'' (1899), Okwu Mmalite ===Ìhè, Ndụ, na Ịhụnanya: Nhọrọ sitere na Mystics German of the Middle Ages (1904)=== * '''Ntụgharị uche n'eziokwu na-atụle Eziokwu (ma ọ bụ Ịdị) n'ihe ngosi ya yana mmalite ya. Ọ bụrụ na echeta nke a, ọ dịghị mkpa ka esemokwu dị n'etiti omume ọma na ndụ dị n'ime.'' [[Meister Eckhart|Eckhart]] ghọtara na ọ bụ ọrụ siri ike ma dịkwa mma karị ichebe nkewa n'etiti ìgwè mmadụ karịa n'ime sel; obere àjà kwa ụbọchị nke ndụ ezinụlọ na-abụkarị ọnwụnwa ka ukwuu karịa ihe mwute nke onwe. "Anyị ekwesịghị ibibi obere ihe ọma dị n'ime onwe anyị maka ọdịmma nke ka mma, mana anyị kwesịrị ịgbalịsi ike ịghọta eziokwu niile n'ụzọ kachasị elu, n'ihi na ọ dịghị onye dị mma na-emegide ibe ya." "Hụ Chineke n'anya, meekwa ihe ọ bụla masịrị gị, ka Ndị Mmụọ Nnwere Onwe na-ekwu. Ee; mana ọ bụrụhaala na ihe ọ bụla megidere uche Chineke masịrị gị, ị hụghị Ya n'anya." <br> E nwere ọtụtụ ụdị ihe ndị ọzọ dị n'ozizi Eckhart - ozizi dị mma na nke ezi uche dị ka mmadụ nwere ike ịchọta ebe ọ bụla. ** [http://www.ccel.org/ccel/inge/light.toc.html ''Ìhè, Ndụ, na Ịhụnanya: Nhọrọ sitere na Akwụkwọ Ndị Mistic nke Oge Etiti'' (1904)], p. xxx - [http://books.google.com/books?id=Wt4PAAAAYAJ PDF na epub na Google Books] ===St Pọl (1914)=== * Mmepeanya ochie ahụ, nke nwere àgwà mara mma niile nke na-eme ka ọtụtụ ndị ọgbara ọhụrụ nwee mwute maka mbibi ya, dị n'ebe dị warara. A hapụrụ nwanyị ahụ na ohu ahụ, karịsịa site n'aka ndị Gris, nakwa site n'aka ndị Rom. ** {{cite journal|title=St Paul|journal=The Quarterly Review|volume=220|pages=45–68|url=https://babel.hathitrust.org/cgi/pt?id=mdp.39015056059549;view=1up;seq=71}} Jenụwarị 1914, p. 61 ===Edemede Ndị A Na-ekwu n'Ozi (1919/1922)=== * '''Ịhụnanya dị iche iche, site na nraranye dị mma ruo n'omume nzuzu.''' ** "Ihe Ndị Na-anaghị Adị Anyị Mma Ugbu A" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu n'Ozi'' (1919), p. 2 * Ọ na-aghọ ihe na-agaghị ekwe omume ka ndị na-agwakọta onwe ha na ndị mmadụ ibe ha kwenye na amara Chineke na-ekesa n'òtù okpukpe. ** "[http://books.google.com/books?id=dFYPAQAAIAAJ&q=&quot;Ọ na-aghọ ihe na-agaghị ekwe omume+maka+ndị+na-agwakọta+na+mmadụ+ndị+ha+kwere+na+amara+Chineke+na-ekesa+n'ụzọ+ndị"&pg=PA32#v=onepage Nsogbu Anyị Ugbu a]" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu'' (1919), p. 32 * '''Ọ baghị uru ka atụrụ mee mkpebi iji kwado ndị anaghị eri anụ ebe anụ ọhịa wolf ka nwere echiche dị iche.''' ** "[http://books.google.com/books?id=dFYPAQAAIAAJ&q=%22It%20is%20useless%20for%20the%20sheep%20to%20pass%20resolutions%20in%20favour%20of%20vegetarianism%20while%20the%20wolf%20remains%20of%20a%20different%20opinion%22&pg=PA42-43#v=onepage&q&f=false Patriotism]" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu'' (1919), pp. 42-43 * Mkpụrụ osisi ihe ọmụma, na-achụpụ mmadụ site na paradaịs ma ọ bụ ihe ọzọ mgbe niile. ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=%22Mkpụrụ+osisi+ihe ọmụma+na-achụpụ+mmadụ+site+n'ụfọdụ+paradise+maọbụ+ọzọ%22&pg=PA5#v=otupeeji "Echiche nke Ọganihu"], [[w:Nkuzi Romanes|Nkuzi Romanes]] (27 Mee 1920), ebigharịrị na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu: Usoro nke Abụọ'' (1922) * Ọdịbendị bụ ọrịa nke na-egbu mmadụ mgbe niile. ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * '''Anyị agbaala ndị ọzọ e kere eke anụmanụ ohu, anyị emesokwala ndị ikwu anyị nọ n'ebe dị anya ihe ọjọọ nke na ọ bụrụ na ha enwee ike ịmepụta okpukpe, ha ga-egosi Ekwensu n'ụdị mmadụ n'enweghị obi abụọ.''' ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * '''Ekwenyere m na ahụmịhe nke ihe a kpọrọ mmadụ, na nchọpụta ya dị ebube, bụ nke bara uru nke ukwuu. Naanị ihe m na-ekwu bụ na ha abụghị ezigbo ọganihu n'ọdịdị mmadụ n'onwe ya,...'' ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * Aghọtabeghị m ihe mere e ji were ya dị ka ihe mkparị nye Onye Okike iche na o nwere ihe ọchị. ** [http://archive.org/stream/outspokenessays00ingeiala#page/24/mode/2up/search/I+have+na-aghọta+ ihe mere+ọ+ kwesịrị+ na-ewere+ mkparị+ nye Onye Okike+ ka o were+ na+ o+ nwere ihe na-eme ihere+ "Ekwupụta edemede (usoro nke abụọ)" (1922) ===Ochichi onye kwuo uche ya na ọdịnihu (1922)=== * Ya mere, pendulum na-agbanwe, ugbu a na-eme ihe ike, ugbu a na-eji nwayọọ nwayọọ; ụlọ ọrụ ọ bụla anaghịkwa ebu mkpụrụ nke mbibi nke ya n'ime ya, kama ọ na-akwadebe ụzọ maka onye iro ya kacha kpọọ asị. ** "[http://books.google.com/books?id=KAhOjxIHy4QC&q=&quot;ya mere+pendulum+na-agbanwe+ugbu a+n'ike+ugbu a+nwayọọ+na+ụlọ ọrụ ọ bụla+ọ bụghị naanị+na-ebu+mkpụrụ+nke+mgbasa+nke+ya+kama+na-akwadebe+ụzọ+maka+onye+iro+ya kacha+akpọ asị&quot;&pg=PA289#v=otupage Ọchịchị onye kwuo uche ya na ọdịnihu]" ''[[w:The Atlantic|The Atlantic Monthly]]'' (Machị 1922) ===Oge Victorian (1922)=== *N'ezie enweghị mmalite ma ọ bụ njedebe n'akụkọ ihe mere eme. Anyị nwere ike ịga ije ruo maịlụ ole na ole n'akụkụ osimiri, na-ahụ onyinyo ya na mmiri ya, ndagwurugwu ndị na-egbochi ya na mbara ọzara ndị ọ na-agafe; mana anyị maara na anyị ahụbeghị mmalite ma ọ bụ njedebe nke ụzọ ya, na osimiri ahụ dum nwere usoro na-aga n'ihu na-aga n'ihu, na akụkụ ndị ahụ, ma ọ bụ nke oghere ma ọ bụ oge, bụ naanị ihe a na-eme n'enweghị ihe mgbochi. '''Anyị na-agha mkpụrụ n'ọdịnihu anyị mgbe niile; anyị na-aghọrọ ihe ubi anyị gara aga mgbe niile'''. ** [https://archive.org/details/victorianage00ingeiala ''Age Victorian: Okwu Rede maka 1922''] ===Echiche Dị Iche Iche nke Dian (1926)=== * N'ileghachi anya azụ, echere m na m nwere ike ikewapụ afọ ndị m nwere obi ụtọ na ndị m na-enweghị obi ụtọ. Ma eleghị anya n'oge ahụ, m gaara ekpe ikpe n'ụzọ dị iche. ** ''Echiche Ndị Dị Iche Iche nke Dian'' (1926), p210.<ref>N'edemede peeji 7 nke akpọrọ 'Ndị Nwere Obi Ụtọ', nke e dere na 1921, nke gụnyere ọtụtụ ihe a hụrụ n'ozuzu ya gbasara obi ụtọ na uru ya.</ref><ref>https://books.google.co.uk/books?id=Hpw8KEtO7NkC&dq=inauthor%3A%22William+Ralph+Inge%22&focus=searchwithinvolume&q=particular.</ref><ref>https://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.209347</ref> * '''N'ozuzu ya, ndị kacha nwee obi ụtọ yiri ka ha bụ ndị na-enweghị ihe kpatara ha ji enwe obi ụtọ ma e wezụga eziokwu ahụ bụ na ha dị otú ahụ.''' ** ''Echiche Ndị Dị Iche Iche nke Dian'' (1926), p211.<ref>N'edemede peeji 7 nke akpọrọ 'Ndị Nwere Obi Ụtọ', nke e dere na 1921, nke gụnyere ọtụtụ ndị izugbe Nleba anya n'obi ụtọ na uru ya. Nleba anya a na-eme n'enweghị ebe ma ọ bụ mmepe.</ref><ref>https://books.google.co.uk/books?id=Hpw8KEtO7NkC&dq=inauthor%3A%22William+Ralph+Inge%22&focus=searchwithinvolume&q=particular.</ref><ref>https://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.209347</ref> ===Nyocha na Atụmatụ (1929)=== * Mgbe a chụpụrụ nne na nna anyị mbụ na Paradaịs, a kwenyere na Adam gwara Iv, sị: "Ezigbo m, anyị bi n'oge mgbanwe." ** ''[http://books.google.com/books?id=87AxAAAAMAAJ&q=&quot;Mgbe a chụpụrụ nne na nna mbụ anyị na Paradaịs+Adam+na-ekwu+na+have+dear+to+Ive+My+early+we+bi+in+an+oge+mgbanwe&quot;&pg=PA261#v=onepage Nyocha na Atụmatụ]''' (1929), p. 261 * Ihe ndị mere n'oge gara aga nwere ike kewaa n'ime ndị nwere ike ọ gaghị eme na ndị na-adịghị mkpa. Nke a bụ ihe na-eme ka azụmaahịa nke onye ọkọ akụkọ ihe mere eme mara mma. * ''Nyocha na Atụmatụ'', "Amụma" (1929) ===''Echiche Ndị Ọzọ nke Dian'' (1931)=== * '''E nwere ụdị ndị nzuzu abụọ: otu na-ekwu, "Nke a bụ ochie, ya mere ọ dị mma"; nke ọzọ na-ekwu, "Nke a bụ ihe ọhụrụ, ya mere ọ ka mma."''' ** ''Echiche Ndị Ọzọ Banyere Dian'' (1931), p. 200 ===''Ọgwụgwụ nke Oge, na Edemede Ndị Ọzọ'' (1948)=== * Ịkpa ókè agbụrụ bụ ụdị nkwenkwe ụgha nke mba. Mba bụ ọha mmadụ jikọtara ya na aghụghọ gbasara nna nna ya na ịkpọasị nke ndị agbata obi ya. ** III. Ọbụbụ Agha * Ndị iro nke Nnwere Onwe anaghị arụ ụka; ha na-eti mkpu ma na-agba égbè. ** IV. Ọdịda nke Nnwere Onwe * A naghị eleda mmetụta nke ike ọgwụgwụ anya n'ọtụtụ akụkọ ihe mere eme anya. Ọ bụ isi ihe kpatara mgbanwe ọchịchị, ọ ga-ewetakwa njedebe Utopia niile na mmepeanya ubi nke ndị Fabian n'oge na-adịghị anya. ** VI. Nzọpụ {{Enweghị ikike ịmalite}} == E gosipụtaraghị ikike == * Nchegbu bụ ọmụrụ nwa a na-akwụ na nsogbu tupu ọ daa. ** E tinyere ya n'akwụkwọ akụkọ "The Columbia Dictionary of Quotations" (1993), nke kwuru maka London "Observer" na Febụwarị 14, 1932. Agbanyeghị, okwu a dị n'ọtụtụ afọ tupu mgbe ahụ, dịka ọmụmaatụ, ọ pụtara na mgbasa ozi na "The Grape Belt", 2 Ọktoba 1906, [http://news.google.com/newspapers?id=LY9CAAAAABAJ&sjid=tLkMAAAAABAJ&pg=5967,3394664&dq=worry-is-interest-paid-on-trouble-before-it-falls-due&hl=en p. 5] {{Njedebe Misattributed}} == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} * [http://www.npg.org.uk/live/search/person.asp?LinkID=mp02358 Portraits of William Ralph Inge] ** [http://www.npg.org.uk/live/search/person.asp?LinkID=mp64560 Portraits of Mary Catharine Inge, his wife] * [http://www.hwwilson.com/print/6ingew.html Profile] * [http://www.hyperdictionary.com/dictionary/william+ralph+inge HyperDictionary Definition] * [http://www.ccel.org/i/inge/ Information from Christian Classic Ethereal Library] ** [http://www.ccel.org/i/inge/light/ Light, Life and Love] {{DEFAULTSORT: Ralph , William}} [[Category: Ụmụ nwoke]] 6goarncqldfjo1dsr5nay8w62rbptnt 32844 32843 2026-07-18T13:16:16Z Ebuka247 1449 /* E gosipụtaraghị ikike */ 32844 wikitext text/x-wiki [[File:Deaninge.jpg|thumb|There are two kinds of fools: one says, "This is old, therefore it is good"; the other says, "This is new, therefore it is better."]] {{Databox}} w:ig:William Ralph Inge|William Ralph Inge 6 Juun 1860 – 26 Febụwarị1954, nke a na-akpọkarị '''Dean Inge''', bụ onye edemede Bekee, onye ụkọchukwu Anglican, prọfesọ nke chi na Cambridge, na Dean nke w:St. Paul's Cathedral|St. Paul's Cathedral ==Okwu ndị okwuru== ===Mmiri Ndị Kraịst 1899 * '''Ọ dịghị okwu ọ bụla n'asụsụ anyị — ọbụnadị "Socialist" — ejirila mee na ihe n'ụzọ na-adịghị mma karịa "Mmiri Ndị Kraịst."''' … Akụkọ ihe mere eme nke "okwu" ahụ malitere na njikọ chiri anya na ihe omimi ndị Gris. Onye omimi bụ onye a malitere, ma ọ bụ onye a na-amalite, n'ime ihe ọmụma nzuzo nke ihe Chineke, nke ọ ga-emechi ọnụ ya… ** http://www.gutenberg.org/ebooks/14596 ''Mmiri Ndị Kraịst'' 1899, Okwu Mmalite * '''Usoro echiche ma ọ bụ mmetụta nke anyị na-akpọ Misticism sitere na ihe bụ ihe ndabere nke okpukpe niile, na ikekwe nke nkà ihe ọmụma na nka niile, ya bụ, nghọta dị nro nke "gafere"", nke bụ akụkụ nke okike anyị dị ka mmadụ.''' Ụmụ mmadụ enyela "ajụjụ siri ike banyere uche na ihe ndị dị n'èzí" aha dị iche iche. Anyị nwere ike ịkpọ ha, ọ bụrụ na anyị ga-eme ya, ụdị mmụọ dị elu, ikekwe atụmanya nke usoro evolushọn; ma ọ bụ ịgbatị ókè nke mmụọ; ma ọ bụ, n'asụsụ okpukperechi, olu Chineke na-agwa anyị okwu. Mmụọ nsọ na-ebilite mgbe anyị na-agbalị iweta mmụọ dị elu a na ihe ndị ọzọ dị n'uche anyị. ** ''Mmiri Nsọ Ndị Kraịst'' (1899), Okwu Mmalite ===Ìhè, Ndụ, na Ịhụnanya: Nhọrọ sitere na Mystics German of the Middle Ages (1904)=== * '''Ntụgharị uche n'eziokwu na-atụle Eziokwu (ma ọ bụ Ịdị) n'ihe ngosi ya yana mmalite ya. Ọ bụrụ na echeta nke a, ọ dịghị mkpa ka esemokwu dị n'etiti omume ọma na ndụ dị n'ime.'' [[Meister Eckhart|Eckhart]] ghọtara na ọ bụ ọrụ siri ike ma dịkwa mma karị ichebe nkewa n'etiti ìgwè mmadụ karịa n'ime sel; obere àjà kwa ụbọchị nke ndụ ezinụlọ na-abụkarị ọnwụnwa ka ukwuu karịa ihe mwute nke onwe. "Anyị ekwesịghị ibibi obere ihe ọma dị n'ime onwe anyị maka ọdịmma nke ka mma, mana anyị kwesịrị ịgbalịsi ike ịghọta eziokwu niile n'ụzọ kachasị elu, n'ihi na ọ dịghị onye dị mma na-emegide ibe ya." "Hụ Chineke n'anya, meekwa ihe ọ bụla masịrị gị, ka Ndị Mmụọ Nnwere Onwe na-ekwu. Ee; mana ọ bụrụhaala na ihe ọ bụla megidere uche Chineke masịrị gị, ị hụghị Ya n'anya." <br> E nwere ọtụtụ ụdị ihe ndị ọzọ dị n'ozizi Eckhart - ozizi dị mma na nke ezi uche dị ka mmadụ nwere ike ịchọta ebe ọ bụla. ** [http://www.ccel.org/ccel/inge/light.toc.html ''Ìhè, Ndụ, na Ịhụnanya: Nhọrọ sitere na Akwụkwọ Ndị Mistic nke Oge Etiti'' (1904)], p. xxx - [http://books.google.com/books?id=Wt4PAAAAYAJ PDF na epub na Google Books] ===St Pọl (1914)=== * Mmepeanya ochie ahụ, nke nwere àgwà mara mma niile nke na-eme ka ọtụtụ ndị ọgbara ọhụrụ nwee mwute maka mbibi ya, dị n'ebe dị warara. A hapụrụ nwanyị ahụ na ohu ahụ, karịsịa site n'aka ndị Gris, nakwa site n'aka ndị Rom. ** {{cite journal|title=St Paul|journal=The Quarterly Review|volume=220|pages=45–68|url=https://babel.hathitrust.org/cgi/pt?id=mdp.39015056059549;view=1up;seq=71}} Jenụwarị 1914, p. 61 ===Edemede Ndị A Na-ekwu n'Ozi (1919/1922)=== * '''Ịhụnanya dị iche iche, site na nraranye dị mma ruo n'omume nzuzu.''' ** "Ihe Ndị Na-anaghị Adị Anyị Mma Ugbu A" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu n'Ozi'' (1919), p. 2 * Ọ na-aghọ ihe na-agaghị ekwe omume ka ndị na-agwakọta onwe ha na ndị mmadụ ibe ha kwenye na amara Chineke na-ekesa n'òtù okpukpe. ** "[http://books.google.com/books?id=dFYPAQAAIAAJ&q=&quot;Ọ na-aghọ ihe na-agaghị ekwe omume+maka+ndị+na-agwakọta+na+mmadụ+ndị+ha+kwere+na+amara+Chineke+na-ekesa+n'ụzọ+ndị"&pg=PA32#v=onepage Nsogbu Anyị Ugbu a]" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu'' (1919), p. 32 * '''Ọ baghị uru ka atụrụ mee mkpebi iji kwado ndị anaghị eri anụ ebe anụ ọhịa wolf ka nwere echiche dị iche.''' ** "[http://books.google.com/books?id=dFYPAQAAIAAJ&q=%22It%20is%20useless%20for%20the%20sheep%20to%20pass%20resolutions%20in%20favour%20of%20vegetarianism%20while%20the%20wolf%20remains%20of%20a%20different%20opinion%22&pg=PA42-43#v=onepage&q&f=false Patriotism]" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu'' (1919), pp. 42-43 * Mkpụrụ osisi ihe ọmụma, na-achụpụ mmadụ site na paradaịs ma ọ bụ ihe ọzọ mgbe niile. ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=%22Mkpụrụ+osisi+ihe ọmụma+na-achụpụ+mmadụ+site+n'ụfọdụ+paradise+maọbụ+ọzọ%22&pg=PA5#v=otupeeji "Echiche nke Ọganihu"], [[w:Nkuzi Romanes|Nkuzi Romanes]] (27 Mee 1920), ebigharịrị na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu: Usoro nke Abụọ'' (1922) * Ọdịbendị bụ ọrịa nke na-egbu mmadụ mgbe niile. ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * '''Anyị agbaala ndị ọzọ e kere eke anụmanụ ohu, anyị emesokwala ndị ikwu anyị nọ n'ebe dị anya ihe ọjọọ nke na ọ bụrụ na ha enwee ike ịmepụta okpukpe, ha ga-egosi Ekwensu n'ụdị mmadụ n'enweghị obi abụọ.''' ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * '''Ekwenyere m na ahụmịhe nke ihe a kpọrọ mmadụ, na nchọpụta ya dị ebube, bụ nke bara uru nke ukwuu. Naanị ihe m na-ekwu bụ na ha abụghị ezigbo ọganihu n'ọdịdị mmadụ n'onwe ya,...'' ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * Aghọtabeghị m ihe mere e ji were ya dị ka ihe mkparị nye Onye Okike iche na o nwere ihe ọchị. ** [http://archive.org/stream/outspokenessays00ingeiala#page/24/mode/2up/search/I+have+na-aghọta+ ihe mere+ọ+ kwesịrị+ na-ewere+ mkparị+ nye Onye Okike+ ka o were+ na+ o+ nwere ihe na-eme ihere+ "Ekwupụta edemede (usoro nke abụọ)" (1922) ===Ochichi onye kwuo uche ya na ọdịnihu (1922)=== * Ya mere, pendulum na-agbanwe, ugbu a na-eme ihe ike, ugbu a na-eji nwayọọ nwayọọ; ụlọ ọrụ ọ bụla anaghịkwa ebu mkpụrụ nke mbibi nke ya n'ime ya, kama ọ na-akwadebe ụzọ maka onye iro ya kacha kpọọ asị. ** "[http://books.google.com/books?id=KAhOjxIHy4QC&q=&quot;ya mere+pendulum+na-agbanwe+ugbu a+n'ike+ugbu a+nwayọọ+na+ụlọ ọrụ ọ bụla+ọ bụghị naanị+na-ebu+mkpụrụ+nke+mgbasa+nke+ya+kama+na-akwadebe+ụzọ+maka+onye+iro+ya kacha+akpọ asị&quot;&pg=PA289#v=otupage Ọchịchị onye kwuo uche ya na ọdịnihu]" ''[[w:The Atlantic|The Atlantic Monthly]]'' (Machị 1922) ===Oge Victorian (1922)=== *N'ezie enweghị mmalite ma ọ bụ njedebe n'akụkọ ihe mere eme. Anyị nwere ike ịga ije ruo maịlụ ole na ole n'akụkụ osimiri, na-ahụ onyinyo ya na mmiri ya, ndagwurugwu ndị na-egbochi ya na mbara ọzara ndị ọ na-agafe; mana anyị maara na anyị ahụbeghị mmalite ma ọ bụ njedebe nke ụzọ ya, na osimiri ahụ dum nwere usoro na-aga n'ihu na-aga n'ihu, na akụkụ ndị ahụ, ma ọ bụ nke oghere ma ọ bụ oge, bụ naanị ihe a na-eme n'enweghị ihe mgbochi. '''Anyị na-agha mkpụrụ n'ọdịnihu anyị mgbe niile; anyị na-aghọrọ ihe ubi anyị gara aga mgbe niile'''. ** [https://archive.org/details/victorianage00ingeiala ''Age Victorian: Okwu Rede maka 1922''] ===Echiche Dị Iche Iche nke Dian (1926)=== * N'ileghachi anya azụ, echere m na m nwere ike ikewapụ afọ ndị m nwere obi ụtọ na ndị m na-enweghị obi ụtọ. Ma eleghị anya n'oge ahụ, m gaara ekpe ikpe n'ụzọ dị iche. ** ''Echiche Ndị Dị Iche Iche nke Dian'' (1926), p210.<ref>N'edemede peeji 7 nke akpọrọ 'Ndị Nwere Obi Ụtọ', nke e dere na 1921, nke gụnyere ọtụtụ ihe a hụrụ n'ozuzu ya gbasara obi ụtọ na uru ya.</ref><ref>https://books.google.co.uk/books?id=Hpw8KEtO7NkC&dq=inauthor%3A%22William+Ralph+Inge%22&focus=searchwithinvolume&q=particular.</ref><ref>https://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.209347</ref> * '''N'ozuzu ya, ndị kacha nwee obi ụtọ yiri ka ha bụ ndị na-enweghị ihe kpatara ha ji enwe obi ụtọ ma e wezụga eziokwu ahụ bụ na ha dị otú ahụ.''' ** ''Echiche Ndị Dị Iche Iche nke Dian'' (1926), p211.<ref>N'edemede peeji 7 nke akpọrọ 'Ndị Nwere Obi Ụtọ', nke e dere na 1921, nke gụnyere ọtụtụ ndị izugbe Nleba anya n'obi ụtọ na uru ya. Nleba anya a na-eme n'enweghị ebe ma ọ bụ mmepe.</ref><ref>https://books.google.co.uk/books?id=Hpw8KEtO7NkC&dq=inauthor%3A%22William+Ralph+Inge%22&focus=searchwithinvolume&q=particular.</ref><ref>https://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.209347</ref> ===Nyocha na Atụmatụ (1929)=== * Mgbe a chụpụrụ nne na nna anyị mbụ na Paradaịs, a kwenyere na Adam gwara Iv, sị: "Ezigbo m, anyị bi n'oge mgbanwe." ** ''[http://books.google.com/books?id=87AxAAAAMAAJ&q=&quot;Mgbe a chụpụrụ nne na nna mbụ anyị na Paradaịs+Adam+na-ekwu+na+have+dear+to+Ive+My+early+we+bi+in+an+oge+mgbanwe&quot;&pg=PA261#v=onepage Nyocha na Atụmatụ]''' (1929), p. 261 * Ihe ndị mere n'oge gara aga nwere ike kewaa n'ime ndị nwere ike ọ gaghị eme na ndị na-adịghị mkpa. Nke a bụ ihe na-eme ka azụmaahịa nke onye ọkọ akụkọ ihe mere eme mara mma. * ''Nyocha na Atụmatụ'', "Amụma" (1929) ===''Echiche Ndị Ọzọ nke Dian'' (1931)=== * '''E nwere ụdị ndị nzuzu abụọ: otu na-ekwu, "Nke a bụ ochie, ya mere ọ dị mma"; nke ọzọ na-ekwu, "Nke a bụ ihe ọhụrụ, ya mere ọ ka mma."''' ** ''Echiche Ndị Ọzọ Banyere Dian'' (1931), p. 200 ===''Ọgwụgwụ nke Oge, na Edemede Ndị Ọzọ'' (1948)=== * Ịkpa ókè agbụrụ bụ ụdị nkwenkwe ụgha nke mba. Mba bụ ọha mmadụ jikọtara ya na aghụghọ gbasara nna nna ya na ịkpọasị nke ndị agbata obi ya. ** III. Ọbụbụ Agha * Ndị iro nke Nnwere Onwe anaghị arụ ụka; ha na-eti mkpu ma na-agba égbè. ** IV. Ọdịda nke Nnwere Onwe * A naghị eleda mmetụta nke ike ọgwụgwụ anya n'ọtụtụ akụkọ ihe mere eme anya. Ọ bụ isi ihe kpatara mgbanwe ọchịchị, ọ ga-ewetakwa njedebe Utopia niile na mmepeanya ubi nke ndị Fabian n'oge na-adịghị anya. ** VI. Nzọpụ {{Enweghị ikike ịmalite}} == E gosipụtaraghị ikike == * Nchegbu bụ ọmụrụ nwa a na-akwụ na nsogbu tupu ọ daa. ** E tinyere ya n'akwụkwọ akụkọ "The Columbia Dictionary of Quotations" (1993), nke kwuru maka London "Observer" na Febụwarị 14, 1932. Agbanyeghị, okwu a dị n'ọtụtụ afọ tupu mgbe ahụ, dịka ọmụmaatụ, ọ pụtara na mgbasa ozi na "The Grape Belt", 2 Ọktoba 1906, [http://news.google.com/newspapers?id=LY9CAAAAABAJ&sjid=tLkMAAAAABAJ&pg=5967,3394664&dq=worry-is-interest-paid-on-trouble-before-it-falls-due&hl=en p. 5] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} * [http://www.npg.org.uk/live/search/person.asp?LinkID=mp02358 Portraits of William Ralph Inge] ** [http://www.npg.org.uk/live/search/person.asp?LinkID=mp64560 Portraits of Mary Catharine Inge, his wife] * [http://www.hwwilson.com/print/6ingew.html Profile] * [http://www.hyperdictionary.com/dictionary/william+ralph+inge HyperDictionary Definition] * [http://www.ccel.org/i/inge/ Information from Christian Classic Ethereal Library] ** [http://www.ccel.org/i/inge/light/ Light, Life and Love] {{DEFAULTSORT: Ralph , William}} [[Category: Ụmụ nwoke]] 43wryyayy5c06hgf6lk06o9h82u3azo 32845 32844 2026-07-18T13:18:30Z Ebuka247 1449 /* Ọgwụgwụ nke Oge, na Edemede Ndị Ọzọ (1948) */ 32845 wikitext text/x-wiki [[File:Deaninge.jpg|thumb|There are two kinds of fools: one says, "This is old, therefore it is good"; the other says, "This is new, therefore it is better."]] {{Databox}} w:ig:William Ralph Inge|William Ralph Inge 6 Juun 1860 – 26 Febụwarị1954, nke a na-akpọkarị '''Dean Inge''', bụ onye edemede Bekee, onye ụkọchukwu Anglican, prọfesọ nke chi na Cambridge, na Dean nke w:St. Paul's Cathedral|St. Paul's Cathedral ==Okwu ndị okwuru== ===Mmiri Ndị Kraịst 1899 * '''Ọ dịghị okwu ọ bụla n'asụsụ anyị — ọbụnadị "Socialist" — ejirila mee na ihe n'ụzọ na-adịghị mma karịa "Mmiri Ndị Kraịst."''' … Akụkọ ihe mere eme nke "okwu" ahụ malitere na njikọ chiri anya na ihe omimi ndị Gris. Onye omimi bụ onye a malitere, ma ọ bụ onye a na-amalite, n'ime ihe ọmụma nzuzo nke ihe Chineke, nke ọ ga-emechi ọnụ ya… ** http://www.gutenberg.org/ebooks/14596 ''Mmiri Ndị Kraịst'' 1899, Okwu Mmalite * '''Usoro echiche ma ọ bụ mmetụta nke anyị na-akpọ Misticism sitere na ihe bụ ihe ndabere nke okpukpe niile, na ikekwe nke nkà ihe ọmụma na nka niile, ya bụ, nghọta dị nro nke "gafere"", nke bụ akụkụ nke okike anyị dị ka mmadụ.''' Ụmụ mmadụ enyela "ajụjụ siri ike banyere uche na ihe ndị dị n'èzí" aha dị iche iche. Anyị nwere ike ịkpọ ha, ọ bụrụ na anyị ga-eme ya, ụdị mmụọ dị elu, ikekwe atụmanya nke usoro evolushọn; ma ọ bụ ịgbatị ókè nke mmụọ; ma ọ bụ, n'asụsụ okpukperechi, olu Chineke na-agwa anyị okwu. Mmụọ nsọ na-ebilite mgbe anyị na-agbalị iweta mmụọ dị elu a na ihe ndị ọzọ dị n'uche anyị. ** ''Mmiri Nsọ Ndị Kraịst'' (1899), Okwu Mmalite ===Ìhè, Ndụ, na Ịhụnanya: Nhọrọ sitere na Mystics German of the Middle Ages (1904)=== * '''Ntụgharị uche n'eziokwu na-atụle Eziokwu (ma ọ bụ Ịdị) n'ihe ngosi ya yana mmalite ya. Ọ bụrụ na echeta nke a, ọ dịghị mkpa ka esemokwu dị n'etiti omume ọma na ndụ dị n'ime.'' [[Meister Eckhart|Eckhart]] ghọtara na ọ bụ ọrụ siri ike ma dịkwa mma karị ichebe nkewa n'etiti ìgwè mmadụ karịa n'ime sel; obere àjà kwa ụbọchị nke ndụ ezinụlọ na-abụkarị ọnwụnwa ka ukwuu karịa ihe mwute nke onwe. "Anyị ekwesịghị ibibi obere ihe ọma dị n'ime onwe anyị maka ọdịmma nke ka mma, mana anyị kwesịrị ịgbalịsi ike ịghọta eziokwu niile n'ụzọ kachasị elu, n'ihi na ọ dịghị onye dị mma na-emegide ibe ya." "Hụ Chineke n'anya, meekwa ihe ọ bụla masịrị gị, ka Ndị Mmụọ Nnwere Onwe na-ekwu. Ee; mana ọ bụrụhaala na ihe ọ bụla megidere uche Chineke masịrị gị, ị hụghị Ya n'anya." <br> E nwere ọtụtụ ụdị ihe ndị ọzọ dị n'ozizi Eckhart - ozizi dị mma na nke ezi uche dị ka mmadụ nwere ike ịchọta ebe ọ bụla. ** [http://www.ccel.org/ccel/inge/light.toc.html ''Ìhè, Ndụ, na Ịhụnanya: Nhọrọ sitere na Akwụkwọ Ndị Mistic nke Oge Etiti'' (1904)], p. xxx - [http://books.google.com/books?id=Wt4PAAAAYAJ PDF na epub na Google Books] ===St Pọl (1914)=== * Mmepeanya ochie ahụ, nke nwere àgwà mara mma niile nke na-eme ka ọtụtụ ndị ọgbara ọhụrụ nwee mwute maka mbibi ya, dị n'ebe dị warara. A hapụrụ nwanyị ahụ na ohu ahụ, karịsịa site n'aka ndị Gris, nakwa site n'aka ndị Rom. ** {{cite journal|title=St Paul|journal=The Quarterly Review|volume=220|pages=45–68|url=https://babel.hathitrust.org/cgi/pt?id=mdp.39015056059549;view=1up;seq=71}} Jenụwarị 1914, p. 61 ===Edemede Ndị A Na-ekwu n'Ozi (1919/1922)=== * '''Ịhụnanya dị iche iche, site na nraranye dị mma ruo n'omume nzuzu.''' ** "Ihe Ndị Na-anaghị Adị Anyị Mma Ugbu A" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu n'Ozi'' (1919), p. 2 * Ọ na-aghọ ihe na-agaghị ekwe omume ka ndị na-agwakọta onwe ha na ndị mmadụ ibe ha kwenye na amara Chineke na-ekesa n'òtù okpukpe. ** "[http://books.google.com/books?id=dFYPAQAAIAAJ&q=&quot;Ọ na-aghọ ihe na-agaghị ekwe omume+maka+ndị+na-agwakọta+na+mmadụ+ndị+ha+kwere+na+amara+Chineke+na-ekesa+n'ụzọ+ndị"&pg=PA32#v=onepage Nsogbu Anyị Ugbu a]" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu'' (1919), p. 32 * '''Ọ baghị uru ka atụrụ mee mkpebi iji kwado ndị anaghị eri anụ ebe anụ ọhịa wolf ka nwere echiche dị iche.''' ** "[http://books.google.com/books?id=dFYPAQAAIAAJ&q=%22It%20is%20useless%20for%20the%20sheep%20to%20pass%20resolutions%20in%20favour%20of%20vegetarianism%20while%20the%20wolf%20remains%20of%20a%20different%20opinion%22&pg=PA42-43#v=onepage&q&f=false Patriotism]" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu'' (1919), pp. 42-43 * Mkpụrụ osisi ihe ọmụma, na-achụpụ mmadụ site na paradaịs ma ọ bụ ihe ọzọ mgbe niile. ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=%22Mkpụrụ+osisi+ihe ọmụma+na-achụpụ+mmadụ+site+n'ụfọdụ+paradise+maọbụ+ọzọ%22&pg=PA5#v=otupeeji "Echiche nke Ọganihu"], [[w:Nkuzi Romanes|Nkuzi Romanes]] (27 Mee 1920), ebigharịrị na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu: Usoro nke Abụọ'' (1922) * Ọdịbendị bụ ọrịa nke na-egbu mmadụ mgbe niile. ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * '''Anyị agbaala ndị ọzọ e kere eke anụmanụ ohu, anyị emesokwala ndị ikwu anyị nọ n'ebe dị anya ihe ọjọọ nke na ọ bụrụ na ha enwee ike ịmepụta okpukpe, ha ga-egosi Ekwensu n'ụdị mmadụ n'enweghị obi abụọ.''' ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * '''Ekwenyere m na ahụmịhe nke ihe a kpọrọ mmadụ, na nchọpụta ya dị ebube, bụ nke bara uru nke ukwuu. Naanị ihe m na-ekwu bụ na ha abụghị ezigbo ọganihu n'ọdịdị mmadụ n'onwe ya,...'' ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * Aghọtabeghị m ihe mere e ji were ya dị ka ihe mkparị nye Onye Okike iche na o nwere ihe ọchị. ** [http://archive.org/stream/outspokenessays00ingeiala#page/24/mode/2up/search/I+have+na-aghọta+ ihe mere+ọ+ kwesịrị+ na-ewere+ mkparị+ nye Onye Okike+ ka o were+ na+ o+ nwere ihe na-eme ihere+ "Ekwupụta edemede (usoro nke abụọ)" (1922) ===Ochichi onye kwuo uche ya na ọdịnihu (1922)=== * Ya mere, pendulum na-agbanwe, ugbu a na-eme ihe ike, ugbu a na-eji nwayọọ nwayọọ; ụlọ ọrụ ọ bụla anaghịkwa ebu mkpụrụ nke mbibi nke ya n'ime ya, kama ọ na-akwadebe ụzọ maka onye iro ya kacha kpọọ asị. ** "[http://books.google.com/books?id=KAhOjxIHy4QC&q=&quot;ya mere+pendulum+na-agbanwe+ugbu a+n'ike+ugbu a+nwayọọ+na+ụlọ ọrụ ọ bụla+ọ bụghị naanị+na-ebu+mkpụrụ+nke+mgbasa+nke+ya+kama+na-akwadebe+ụzọ+maka+onye+iro+ya kacha+akpọ asị&quot;&pg=PA289#v=otupage Ọchịchị onye kwuo uche ya na ọdịnihu]" ''[[w:The Atlantic|The Atlantic Monthly]]'' (Machị 1922) ===Oge Victorian (1922)=== *N'ezie enweghị mmalite ma ọ bụ njedebe n'akụkọ ihe mere eme. Anyị nwere ike ịga ije ruo maịlụ ole na ole n'akụkụ osimiri, na-ahụ onyinyo ya na mmiri ya, ndagwurugwu ndị na-egbochi ya na mbara ọzara ndị ọ na-agafe; mana anyị maara na anyị ahụbeghị mmalite ma ọ bụ njedebe nke ụzọ ya, na osimiri ahụ dum nwere usoro na-aga n'ihu na-aga n'ihu, na akụkụ ndị ahụ, ma ọ bụ nke oghere ma ọ bụ oge, bụ naanị ihe a na-eme n'enweghị ihe mgbochi. '''Anyị na-agha mkpụrụ n'ọdịnihu anyị mgbe niile; anyị na-aghọrọ ihe ubi anyị gara aga mgbe niile'''. ** [https://archive.org/details/victorianage00ingeiala ''Age Victorian: Okwu Rede maka 1922''] ===Echiche Dị Iche Iche nke Dian (1926)=== * N'ileghachi anya azụ, echere m na m nwere ike ikewapụ afọ ndị m nwere obi ụtọ na ndị m na-enweghị obi ụtọ. Ma eleghị anya n'oge ahụ, m gaara ekpe ikpe n'ụzọ dị iche. ** ''Echiche Ndị Dị Iche Iche nke Dian'' (1926), p210.<ref>N'edemede peeji 7 nke akpọrọ 'Ndị Nwere Obi Ụtọ', nke e dere na 1921, nke gụnyere ọtụtụ ihe a hụrụ n'ozuzu ya gbasara obi ụtọ na uru ya.</ref><ref>https://books.google.co.uk/books?id=Hpw8KEtO7NkC&dq=inauthor%3A%22William+Ralph+Inge%22&focus=searchwithinvolume&q=particular.</ref><ref>https://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.209347</ref> * '''N'ozuzu ya, ndị kacha nwee obi ụtọ yiri ka ha bụ ndị na-enweghị ihe kpatara ha ji enwe obi ụtọ ma e wezụga eziokwu ahụ bụ na ha dị otú ahụ.''' ** ''Echiche Ndị Dị Iche Iche nke Dian'' (1926), p211.<ref>N'edemede peeji 7 nke akpọrọ 'Ndị Nwere Obi Ụtọ', nke e dere na 1921, nke gụnyere ọtụtụ ndị izugbe Nleba anya n'obi ụtọ na uru ya. Nleba anya a na-eme n'enweghị ebe ma ọ bụ mmepe.</ref><ref>https://books.google.co.uk/books?id=Hpw8KEtO7NkC&dq=inauthor%3A%22William+Ralph+Inge%22&focus=searchwithinvolume&q=particular.</ref><ref>https://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.209347</ref> ===Nyocha na Atụmatụ (1929)=== * Mgbe a chụpụrụ nne na nna anyị mbụ na Paradaịs, a kwenyere na Adam gwara Iv, sị: "Ezigbo m, anyị bi n'oge mgbanwe." ** ''[http://books.google.com/books?id=87AxAAAAMAAJ&q=&quot;Mgbe a chụpụrụ nne na nna mbụ anyị na Paradaịs+Adam+na-ekwu+na+have+dear+to+Ive+My+early+we+bi+in+an+oge+mgbanwe&quot;&pg=PA261#v=onepage Nyocha na Atụmatụ]''' (1929), p. 261 * Ihe ndị mere n'oge gara aga nwere ike kewaa n'ime ndị nwere ike ọ gaghị eme na ndị na-adịghị mkpa. Nke a bụ ihe na-eme ka azụmaahịa nke onye ọkọ akụkọ ihe mere eme mara mma. * ''Nyocha na Atụmatụ'', "Amụma" (1929) ===''Echiche Ndị Ọzọ nke Dian'' (1931)=== * '''E nwere ụdị ndị nzuzu abụọ: otu na-ekwu, "Nke a bụ ochie, ya mere ọ dị mma"; nke ọzọ na-ekwu, "Nke a bụ ihe ọhụrụ, ya mere ọ ka mma."''' ** ''Echiche Ndị Ọzọ Banyere Dian'' (1931), p. 200 ===''Ọgwụgwụ nke Oge, na Edemede Ndị Ọzọ'' (1948)=== * Ịkpa ókè agbụrụ bụ ụdị nkwenkwe ụgha nke mba. Mba bụ ọha mmadụ jikọtara ya na aghụghọ gbasara nna nna ya na ịkpọasị nke ndị agbata obi ya. ** III. Ọbụbụ Agha * Ndị iro nke Nnwere Onwe anaghị arụ ụka; ha na-eti mkpu ma na-agba égbè. ** IV. Ọdịda nke Nnwere Onwe * A naghị eleda mmetụta nke ike ọgwụgwụ anya n'ọtụtụ akụkọ ihe mere eme anya. Ọ bụ isi ihe kpatara mgbanwe ọchịchị, ọ ga-ewetakwa njedebe Utopia niile na mmepeanya ubi nke ndị Fabian n'oge na-adịghị anya. ** VI. Nzọpụ Enweghị ikike ịmalite == E gosipụtaraghị ikike == * Nchegbu bụ ọmụrụ nwa a na-akwụ na nsogbu tupu ọ daa. ** E tinyere ya n'akwụkwọ akụkọ "The Columbia Dictionary of Quotations" (1993), nke kwuru maka London "Observer" na Febụwarị 14, 1932. Agbanyeghị, okwu a dị n'ọtụtụ afọ tupu mgbe ahụ, dịka ọmụmaatụ, ọ pụtara na mgbasa ozi na "The Grape Belt", 2 Ọktoba 1906, [http://news.google.com/newspapers?id=LY9CAAAAABAJ&sjid=tLkMAAAAABAJ&pg=5967,3394664&dq=worry-is-interest-paid-on-trouble-before-it-falls-due&hl=en p. 5] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} * [http://www.npg.org.uk/live/search/person.asp?LinkID=mp02358 Portraits of William Ralph Inge] ** [http://www.npg.org.uk/live/search/person.asp?LinkID=mp64560 Portraits of Mary Catharine Inge, his wife] * [http://www.hwwilson.com/print/6ingew.html Profile] * [http://www.hyperdictionary.com/dictionary/william+ralph+inge HyperDictionary Definition] * [http://www.ccel.org/i/inge/ Information from Christian Classic Ethereal Library] ** [http://www.ccel.org/i/inge/light/ Light, Life and Love] {{DEFAULTSORT: Ralph , William}} [[Category: Ụmụ nwoke]] rrnkrtugm6el6rq2r3wdjamjgm5yavy 32849 32845 2026-07-18T13:29:23Z Ebuka247 1449 32849 wikitext text/x-wiki [[File:Deaninge.jpg|thumb|There are two kinds of fools: one says, "This is old, therefore it is good"; the other says, "This is new, therefore it is better."]] {{Databox}} w:ig:William Ralph Inge|William Ralph Inge 6 Juun 1860 – 26 Febụwarị1954, nke a na-akpọkarị '''Dean Inge''', bụ onye edemede Bekee, onye ụkọchukwu Anglican, prọfesọ nke chi na Cambridge, na Dean nke w:St. Paul's Cathedral|St. Paul's Cathedral ==Okwu ndị okwuru== ===Mmiri Ndị Kraịst 1899 *'''Ọ dịghị okwu ọ bụla n'asụsụ anyị — ọbụnadị "Socialist" — ejirila mee na ihe n'ụzọ na-adịghị mma karịa "Mmiri Ndị Kraịst."''' … Akụkọ ihe mere eme nke "okwu" ahụ malitere na njikọ chiri anya na ihe omimi ndị Gris. Onye omimi bụ onye a malitere, ma ọ bụ onye a na-amalite, n'ime ihe ọmụma nzuzo nke ihe Chineke, nke ọ ga-emechi ọnụ ya… ** http://www.gutenberg.org/ebooks/14596 ''Mmiri Ndị Kraịst'' 1899, Okwu Mmalite *'''Usoro echiche ma ọ bụ mmetụta nke anyị na-akpọ Misticism sitere na ihe bụ ihe ndabere nke okpukpe niile, na ikekwe nke nkà ihe ọmụma na nka niile, ya bụ, nghọta dị nro nke "gafere"", nke bụ akụkụ nke okike anyị dị ka mmadụ.''' Ụmụ mmadụ enyela "ajụjụ siri ike banyere uche na ihe ndị dị n'èzí" aha dị iche iche. Anyị nwere ike ịkpọ ha, ọ bụrụ na anyị ga-eme ya, ụdị mmụọ dị elu, ikekwe atụmanya nke usoro evolushọn; ma ọ bụ ịgbatị ókè nke mmụọ; ma ọ bụ, n'asụsụ okpukperechi, olu Chineke na-agwa anyị okwu. Mmụọ nsọ na-ebilite mgbe anyị na-agbalị iweta mmụọ dị elu a na ihe ndị ọzọ dị n'uche anyị. *''Mmiri Nsọ Ndị Kraịst'' (1899), Okwu Mmalite ===Ìhè, Ndụ, na Ịhụnanya: Nhọrọ sitere na Mystics German of the Middle Ages (1904)=== *'''Ntụgharị uche n'eziokwu na-atụle Eziokwu (ma ọ bụ Ịdị) n'ihe ngosi ya yana mmalite ya. Ọ bụrụ na echeta nke a, ọ dịghị mkpa ka esemokwu dị n'etiti omume ọma na ndụ dị n'ime.'' [[Meister Eckhart|Eckhart]] ghọtara na ọ bụ ọrụ siri ike ma dịkwa mma karị ichebe nkewa n'etiti ìgwè mmadụ karịa n'ime sel; obere àjà kwa ụbọchị nke ndụ ezinụlọ na-abụkarị ọnwụnwa ka ukwuu karịa ihe mwute nke onwe. "Anyị ekwesịghị ibibi obere ihe ọma dị n'ime onwe anyị maka ọdịmma nke ka mma, mana anyị kwesịrị ịgbalịsi ike ịghọta eziokwu niile n'ụzọ kachasị elu, n'ihi na ọ dịghị onye dị mma na-emegide ibe ya." "Hụ Chineke n'anya, meekwa ihe ọ bụla masịrị gị, ka Ndị Mmụọ Nnwere Onwe na-ekwu. Ee; mana ọ bụrụhaala na ihe ọ bụla megidere uche Chineke masịrị gị, ị hụghị Ya n'anya." <br> E nwere ọtụtụ ụdị ihe ndị ọzọ dị n'ozizi Eckhart - ozizi dị mma na nke ezi uche dị ka mmadụ nwere ike ịchọta ebe ọ bụla. ** [http://www.ccel.org/ccel/inge/light.toc.html ''Ìhè, Ndụ, na Ịhụnanya: Nhọrọ sitere na Akwụkwọ Ndị Mistic nke Oge Etiti'' (1904)], p. xxx - [http://books.google.com/books?id=Wt4PAAAAYAJ PDF na epub na Google Books] ===St Pọl (1914)=== * Mmepeanya ochie ahụ, nke nwere àgwà mara mma niile nke na-eme ka ọtụtụ ndị ọgbara ọhụrụ nwee mwute maka mbibi ya, dị n'ebe dị warara. A hapụrụ nwanyị ahụ na ohu ahụ, karịsịa site n'aka ndị Gris, nakwa site n'aka ndị Rom. **{{cite journal|title=St Paul|journal=The Quarterly Review|volume=220|pages=45–68|url=https://babel.hathitrust.org/cgi/pt?id=mdp.39015056059549;view=1up;seq=71}} Jenụwarị 1914, p. 61 ===Edemede Ndị A Na-ekwu n'Ozi (1919/1922)=== *'''Ịhụnanya dị iche iche, site na nraranye dị mma ruo n'omume nzuzu.''' ** "Ihe Ndị Na-anaghị Adị Anyị Mma Ugbu A" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu n'Ozi'' (1919), p. 2 *Ọ na-aghọ ihe na-agaghị ekwe omume ka ndị na-agwakọta onwe ha na ndị mmadụ ibe ha kwenye na amara Chineke na-ekesa n'òtù okpukpe. ** "[http://books.google.com/books?id=dFYPAQAAIAAJ&q=&quot;Ọ na-aghọ ihe na-agaghị ekwe omume+maka+ndị+na-agwakọta+na+mmadụ+ndị+ha+kwere+na+amara+Chineke+na-ekesa+n'ụzọ+ndị"&pg=PA32#v=onepage Nsogbu Anyị Ugbu a]" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu'' (1919), p. 32 *'''Ọ baghị uru ka atụrụ mee mkpebi iji kwado ndị anaghị eri anụ ebe anụ ọhịa wolf ka nwere echiche dị iche.''' ** "[http://books.google.com/books?id=dFYPAQAAIAAJ&q=%22It%20is%20useless%20for%20the%20sheep%20to%20pass%20resolutions%20in%20favour%20of%20vegetarianism%20while%20the%20wolf%20remains%20of%20a%20different%20opinion%22&pg=PA42-43#v=onepage&q&f=false Patriotism]" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu'' (1919), pp. 42-43 * Mkpụrụ osisi ihe ọmụma, na-achụpụ mmadụ site na paradaịs ma ọ bụ ihe ọzọ mgbe niile. ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=%22Mkpụrụ+osisi+ihe ọmụma+na-achụpụ+mmadụ+site+n'ụfọdụ+paradise+maọbụ+ọzọ%22&pg=PA5#v=otupeeji "Echiche nke Ọganihu"], [[w:Nkuzi Romanes|Nkuzi Romanes]] (27 Mee 1920), ebigharịrị na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu: Usoro nke Abụọ'' (1922) * Ọdịbendị bụ ọrịa nke na-egbu mmadụ mgbe niile. ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * '''Anyị agbaala ndị ọzọ e kere eke anụmanụ ohu, anyị emesokwala ndị ikwu anyị nọ n'ebe dị anya ihe ọjọọ nke na ọ bụrụ na ha enwee ike ịmepụta okpukpe, ha ga-egosi Ekwensu n'ụdị mmadụ n'enweghị obi abụọ.''' ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) *'''Ekwenyere m na ahụmịhe nke ihe a kpọrọ mmadụ, na nchọpụta ya dị ebube, bụ nke bara uru nke ukwuu. Naanị ihe m na-ekwu bụ na ha abụghị ezigbo ọganihu n'ọdịdị mmadụ n'onwe ya,...'' ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * Aghọtabeghị m ihe mere e ji were ya dị ka ihe mkparị nye Onye Okike iche na o nwere ihe ọchị. **[http://archive.org/stream/outspokenessays00ingeiala#page/24/mode/2up/search/I+have+na-aghọta+ ihe mere+ọ+ kwesịrị+ na-ewere+ mkparị+ nye Onye Okike+ ka o were+ na+ o+ nwere ihe na-eme ihere+ "Ekwupụta edemede (usoro nke abụọ)" (1922) ===Ochichi onye kwuo uche ya na ọdịnihu (1922)=== * Ya mere, pendulum na-agbanwe, ugbu a na-eme ihe ike, ugbu a na-eji nwayọọ nwayọọ; ụlọ ọrụ ọ bụla anaghịkwa ebu mkpụrụ nke mbibi nke ya n'ime ya, kama ọ na-akwadebe ụzọ maka onye iro ya kacha kpọọ asị. **"[http://books.google.com/books?id=KAhOjxIHy4QC&q=&quot;ya mere+pendulum+na-agbanwe+ugbu a+n'ike+ugbu a+nwayọọ+na+ụlọ ọrụ ọ bụla+ọ bụghị naanị+na-ebu+mkpụrụ+nke+mgbasa+nke+ya+kama+na-akwadebe+ụzọ+maka+onye+iro+ya kacha+akpọ asị&quot;&pg=PA289#v=otupage Ọchịchị onye kwuo uche ya na ọdịnihu]" ''[[w:The Atlantic|The Atlantic Monthly]]'' (Machị 1922) ===Oge Victorian (1922)=== *N'ezie enweghị mmalite ma ọ bụ njedebe n'akụkọ ihe mere eme. Anyị nwere ike ịga ije ruo maịlụ ole na ole n'akụkụ osimiri, na-ahụ onyinyo ya na mmiri ya, ndagwurugwu ndị na-egbochi ya na mbara ọzara ndị ọ na-agafe; mana anyị maara na anyị ahụbeghị mmalite ma ọ bụ njedebe nke ụzọ ya, na osimiri ahụ dum nwere usoro na-aga n'ihu na-aga n'ihu, na akụkụ ndị ahụ, ma ọ bụ nke oghere ma ọ bụ oge, bụ naanị ihe a na-eme n'enweghị ihe mgbochi. '''Anyị na-agha mkpụrụ n'ọdịnihu anyị mgbe niile; anyị na-aghọrọ ihe ubi anyị gara aga mgbe niile'''. **[https://archive.org/details/victorianage00ingeiala ''Age Victorian: Okwu Rede maka 1922''] ===Echiche Dị Iche Iche nke Dian (1926)=== *N'ileghachi anya azụ, echere m na m nwere ike ikewapụ afọ ndị m nwere obi ụtọ na ndị m na-enweghị obi ụtọ. Ma eleghị anya n'oge ahụ, m gaara ekpe ikpe n'ụzọ dị iche. ** ''Echiche Ndị Dị Iche Iche nke Dian'' (1926), p210.<ref>N'edemede peeji 7 nke akpọrọ 'Ndị Nwere Obi Ụtọ', nke e dere na 1921, nke gụnyere ọtụtụ ihe a hụrụ n'ozuzu ya gbasara obi ụtọ na uru ya.</ref><ref>https://books.google.co.uk/books?id=Hpw8KEtO7NkC&dq=inauthor%3A%22William+Ralph+Inge%22&focus=searchwithinvolume&q=particular.</ref><ref>https://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.209347</ref> *'''N'ozuzu ya, ndị kacha nwee obi ụtọ yiri ka ha bụ ndị na-enweghị ihe kpatara ha ji enwe obi ụtọ ma e wezụga eziokwu ahụ bụ na ha dị otú ahụ.''' **''Echiche Ndị Dị Iche Iche nke Dian'' (1926), p211.<ref>N'edemede peeji 7 nke akpọrọ 'Ndị Nwere Obi Ụtọ', nke e dere na 1921, nke gụnyere ọtụtụ ndị izugbe Nleba anya n'obi ụtọ na uru ya. Nleba anya a na-eme n'enweghị ebe ma ọ bụ mmepe.</ref><ref>https://books.google.co.uk/books?id=Hpw8KEtO7NkC&dq=inauthor%3A%22William+Ralph+Inge%22&focus=searchwithinvolume&q=particular.</ref><ref>https://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.209347</ref> ===Nyocha na Atụmatụ (1929)=== * Mgbe a chụpụrụ nne na nna anyị mbụ na Paradaịs, a kwenyere na Adam gwara Iv, sị: "Ezigbo m, anyị bi n'oge mgbanwe." **''[http://books.google.com/books?id=87AxAAAAMAAJ&q=&quot;Mgbe a chụpụrụ nne na nna mbụ anyị na Paradaịs+Adam+na-ekwu+na+have+dear+to+Ive+My+early+we+bi+in+an+oge+mgbanwe&quot;&pg=PA261#v=onepage Nyocha na Atụmatụ]''' (1929), p. 261 * Ihe ndị mere n'oge gara aga nwere ike kewaa n'ime ndị nwere ike ọ gaghị eme na ndị na-adịghị mkpa. Nke a bụ ihe na-eme ka azụmaahịa nke onye ọkọ akụkọ ihe mere eme mara mma. *''Nyocha na Atụmatụ'', "Amụma" (1929) ===''Echiche Ndị Ọzọ nke Dian'' (1931)=== *'''E nwere ụdị ndị nzuzu abụọ: otu na-ekwu, "Nke a bụ ochie, ya mere ọ dị mma"; nke ọzọ na-ekwu, "Nke a bụ ihe ọhụrụ, ya mere ọ ka mma."''' ** ''Echiche Ndị Ọzọ Banyere Dian'' (1931), p. 200 ===''Ọgwụgwụ nke Oge, na Edemede Ndị Ọzọ'' (1948)=== * Ịkpa ókè agbụrụ bụ ụdị nkwenkwe ụgha nke mba. Mba bụ ọha mmadụ jikọtara ya na aghụghọ gbasara nna nna ya na ịkpọasị nke ndị agbata obi ya. ** III. Ọbụbụ Agha * Ndị iro nke Nnwere Onwe anaghị arụ ụka; ha na-eti mkpu ma na-agba égbè. ** IV. Ọdịda nke Nnwere Onwe * A naghị eleda mmetụta nke ike ọgwụgwụ anya n'ọtụtụ akụkọ ihe mere eme anya. Ọ bụ isi ihe kpatara mgbanwe ọchịchị, ọ ga-ewetakwa njedebe Utopia niile na mmepeanya ubi nke ndị Fabian n'oge na-adịghị anya. ** VI. Nzọpụ Enweghị ikike ịmalite == E gosipụtaraghị ikike == * Nchegbu bụ ọmụrụ nwa a na-akwụ na nsogbu tupu ọ daa. ** E tinyere ya n'akwụkwọ akụkọ "The Columbia Dictionary of Quotations" (1993), nke kwuru maka London "Observer" na Febụwarị 14, 1932. Agbanyeghị, okwu a dị n'ọtụtụ afọ tupu mgbe ahụ, dịka ọmụmaatụ, ọ pụtara na mgbasa ozi na "The Grape Belt", 2 Ọktoba 1906, [http://news.google.com/newspapers?id=LY9CAAAAABAJ&sjid=tLkMAAAAABAJ&pg=5967,3394664&dq=worry-is-interest-paid-on-trouble-before-it-falls-due&hl=en p. 5] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} * [http://www.npg.org.uk/live/search/person.asp?LinkID=mp02358 Portraits of William Ralph Inge] ** [http://www.npg.org.uk/live/search/person.asp?LinkID=mp64560 Portraits of Mary Catharine Inge, his wife] * [http://www.hwwilson.com/print/6ingew.html Profile] * [http://www.hyperdictionary.com/dictionary/william+ralph+inge HyperDictionary Definition] * [http://www.ccel.org/i/inge/ Information from Christian Classic Ethereal Library] ** [http://www.ccel.org/i/inge/light/ Light, Life and Love] {{DEFAULTSORT: Ralph , William}} [[Category: Ụmụ nwoke]] r1f2nypdif75f7omkcq9q660u6qhiyw 32851 32849 2026-07-18T13:30:17Z Ebuka247 1449 /* Edemede Ndị A Na-ekwu n'Ozi (1919/1922) */ 32851 wikitext text/x-wiki [[File:Deaninge.jpg|thumb|There are two kinds of fools: one says, "This is old, therefore it is good"; the other says, "This is new, therefore it is better."]] {{Databox}} w:ig:William Ralph Inge|William Ralph Inge 6 Juun 1860 – 26 Febụwarị1954, nke a na-akpọkarị '''Dean Inge''', bụ onye edemede Bekee, onye ụkọchukwu Anglican, prọfesọ nke chi na Cambridge, na Dean nke w:St. Paul's Cathedral|St. Paul's Cathedral ==Okwu ndị okwuru== ===Mmiri Ndị Kraịst 1899 *'''Ọ dịghị okwu ọ bụla n'asụsụ anyị — ọbụnadị "Socialist" — ejirila mee na ihe n'ụzọ na-adịghị mma karịa "Mmiri Ndị Kraịst."''' … Akụkọ ihe mere eme nke "okwu" ahụ malitere na njikọ chiri anya na ihe omimi ndị Gris. Onye omimi bụ onye a malitere, ma ọ bụ onye a na-amalite, n'ime ihe ọmụma nzuzo nke ihe Chineke, nke ọ ga-emechi ọnụ ya… ** http://www.gutenberg.org/ebooks/14596 ''Mmiri Ndị Kraịst'' 1899, Okwu Mmalite *'''Usoro echiche ma ọ bụ mmetụta nke anyị na-akpọ Misticism sitere na ihe bụ ihe ndabere nke okpukpe niile, na ikekwe nke nkà ihe ọmụma na nka niile, ya bụ, nghọta dị nro nke "gafere"", nke bụ akụkụ nke okike anyị dị ka mmadụ.''' Ụmụ mmadụ enyela "ajụjụ siri ike banyere uche na ihe ndị dị n'èzí" aha dị iche iche. Anyị nwere ike ịkpọ ha, ọ bụrụ na anyị ga-eme ya, ụdị mmụọ dị elu, ikekwe atụmanya nke usoro evolushọn; ma ọ bụ ịgbatị ókè nke mmụọ; ma ọ bụ, n'asụsụ okpukperechi, olu Chineke na-agwa anyị okwu. Mmụọ nsọ na-ebilite mgbe anyị na-agbalị iweta mmụọ dị elu a na ihe ndị ọzọ dị n'uche anyị. *''Mmiri Nsọ Ndị Kraịst'' (1899), Okwu Mmalite ===Ìhè, Ndụ, na Ịhụnanya: Nhọrọ sitere na Mystics German of the Middle Ages (1904)=== *'''Ntụgharị uche n'eziokwu na-atụle Eziokwu (ma ọ bụ Ịdị) n'ihe ngosi ya yana mmalite ya. Ọ bụrụ na echeta nke a, ọ dịghị mkpa ka esemokwu dị n'etiti omume ọma na ndụ dị n'ime.'' [[Meister Eckhart|Eckhart]] ghọtara na ọ bụ ọrụ siri ike ma dịkwa mma karị ichebe nkewa n'etiti ìgwè mmadụ karịa n'ime sel; obere àjà kwa ụbọchị nke ndụ ezinụlọ na-abụkarị ọnwụnwa ka ukwuu karịa ihe mwute nke onwe. "Anyị ekwesịghị ibibi obere ihe ọma dị n'ime onwe anyị maka ọdịmma nke ka mma, mana anyị kwesịrị ịgbalịsi ike ịghọta eziokwu niile n'ụzọ kachasị elu, n'ihi na ọ dịghị onye dị mma na-emegide ibe ya." "Hụ Chineke n'anya, meekwa ihe ọ bụla masịrị gị, ka Ndị Mmụọ Nnwere Onwe na-ekwu. Ee; mana ọ bụrụhaala na ihe ọ bụla megidere uche Chineke masịrị gị, ị hụghị Ya n'anya." <br> E nwere ọtụtụ ụdị ihe ndị ọzọ dị n'ozizi Eckhart - ozizi dị mma na nke ezi uche dị ka mmadụ nwere ike ịchọta ebe ọ bụla. ** [http://www.ccel.org/ccel/inge/light.toc.html ''Ìhè, Ndụ, na Ịhụnanya: Nhọrọ sitere na Akwụkwọ Ndị Mistic nke Oge Etiti'' (1904)], p. xxx - [http://books.google.com/books?id=Wt4PAAAAYAJ PDF na epub na Google Books] ===St Pọl (1914)=== * Mmepeanya ochie ahụ, nke nwere àgwà mara mma niile nke na-eme ka ọtụtụ ndị ọgbara ọhụrụ nwee mwute maka mbibi ya, dị n'ebe dị warara. A hapụrụ nwanyị ahụ na ohu ahụ, karịsịa site n'aka ndị Gris, nakwa site n'aka ndị Rom. **{{cite journal|title=St Paul|journal=The Quarterly Review|volume=220|pages=45–68|url=https://babel.hathitrust.org/cgi/pt?id=mdp.39015056059549;view=1up;seq=71}} Jenụwarị 1914, p. 61 ===Edemede Ndị A Na-ekwu n'Ozi (1919/1922)=== *'''Ịhụnanya dị iche iche, site na nraranye dị mma ruo n'omume nzuzu.''' ** "Ihe Ndị Na-anaghị Adị Anyị Mma Ugbu A" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu n'Ozi'' (1919), p. 2 *Ọ na-aghọ ihe na-agaghị ekwe omume ka ndị na-agwakọta onwe ha na ndị mmadụ ibe ha kwenye na amara Chineke na-ekesa n'òtù okpukpe. ** "[http://books.google.com/books?id=dFYPAQAAIAAJ&q=&quot;Ọ na-aghọ ihe na-agaghị ekwe omume+maka+ndị+na-agwakọta+na+mmadụ+ndị+ha+kwere+na+amara+Chineke+na-ekesa+n'ụzọ+ndị"&pg=PA32#v=onepage Nsogbu Anyị Ugbu a]" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu'' (1919), p. 32 *'''Ọ baghị uru ka atụrụ mee mkpebi iji kwado ndị anaghị eri anụ ebe anụ ọhịa wolf ka nwere echiche dị iche.''' ** "[http://books.google.com/books?id=dFYPAQAAIAAJ&q=%22It%20is%20useless%20for%20the%20sheep%20to%20pass%20resolutions%20in%20favour%20of%20vegetarianism%20while%20the%20wolf%20remains%20of%20a%20different%20opinion%22&pg=PA42-43#v=onepage&q&f=false Patriotism]" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu'' (1919), pp. 42-43 *Mkpụrụ osisi ihe ọmụma, na-achụpụ mmadụ site na paradaịs ma ọ bụ ihe ọzọ mgbe niile. ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=%22Mkpụrụ+osisi+ihe ọmụma+na-achụpụ+mmadụ+site+n'ụfọdụ+paradise+maọbụ+ọzọ%22&pg=PA5#v=otupeeji "Echiche nke Ọganihu"], [[w:Nkuzi Romanes|Nkuzi Romanes]] (27 Mee 1920), ebigharịrị na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu: Usoro nke Abụọ'' (1922) * Ọdịbendị bụ ọrịa nke na-egbu mmadụ mgbe niile. ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * '''Anyị agbaala ndị ọzọ e kere eke anụmanụ ohu, anyị emesokwala ndị ikwu anyị nọ n'ebe dị anya ihe ọjọọ nke na ọ bụrụ na ha enwee ike ịmepụta okpukpe, ha ga-egosi Ekwensu n'ụdị mmadụ n'enweghị obi abụọ.''' ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) *'''Ekwenyere m na ahụmịhe nke ihe a kpọrọ mmadụ, na nchọpụta ya dị ebube, bụ nke bara uru nke ukwuu. Naanị ihe m na-ekwu bụ na ha abụghị ezigbo ọganihu n'ọdịdị mmadụ n'onwe ya,...'' ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * Aghọtabeghị m ihe mere e ji were ya dị ka ihe mkparị nye Onye Okike iche na o nwere ihe ọchị. **[http://archive.org/stream/outspokenessays00ingeiala#page/24/mode/2up/search/I+have+na-aghọta+ ihe mere+ọ+ kwesịrị+ na-ewere+ mkparị+ nye Onye Okike+ ka o were+ na+ o+ nwere ihe na-eme ihere+ "Ekwupụta edemede (usoro nke abụọ)" (1922) ===Ochichi onye kwuo uche ya na ọdịnihu (1922)=== * Ya mere, pendulum na-agbanwe, ugbu a na-eme ihe ike, ugbu a na-eji nwayọọ nwayọọ; ụlọ ọrụ ọ bụla anaghịkwa ebu mkpụrụ nke mbibi nke ya n'ime ya, kama ọ na-akwadebe ụzọ maka onye iro ya kacha kpọọ asị. **"[http://books.google.com/books?id=KAhOjxIHy4QC&q=&quot;ya mere+pendulum+na-agbanwe+ugbu a+n'ike+ugbu a+nwayọọ+na+ụlọ ọrụ ọ bụla+ọ bụghị naanị+na-ebu+mkpụrụ+nke+mgbasa+nke+ya+kama+na-akwadebe+ụzọ+maka+onye+iro+ya kacha+akpọ asị&quot;&pg=PA289#v=otupage Ọchịchị onye kwuo uche ya na ọdịnihu]" ''[[w:The Atlantic|The Atlantic Monthly]]'' (Machị 1922) ===Oge Victorian (1922)=== *N'ezie enweghị mmalite ma ọ bụ njedebe n'akụkọ ihe mere eme. Anyị nwere ike ịga ije ruo maịlụ ole na ole n'akụkụ osimiri, na-ahụ onyinyo ya na mmiri ya, ndagwurugwu ndị na-egbochi ya na mbara ọzara ndị ọ na-agafe; mana anyị maara na anyị ahụbeghị mmalite ma ọ bụ njedebe nke ụzọ ya, na osimiri ahụ dum nwere usoro na-aga n'ihu na-aga n'ihu, na akụkụ ndị ahụ, ma ọ bụ nke oghere ma ọ bụ oge, bụ naanị ihe a na-eme n'enweghị ihe mgbochi. '''Anyị na-agha mkpụrụ n'ọdịnihu anyị mgbe niile; anyị na-aghọrọ ihe ubi anyị gara aga mgbe niile'''. **[https://archive.org/details/victorianage00ingeiala ''Age Victorian: Okwu Rede maka 1922''] ===Echiche Dị Iche Iche nke Dian (1926)=== *N'ileghachi anya azụ, echere m na m nwere ike ikewapụ afọ ndị m nwere obi ụtọ na ndị m na-enweghị obi ụtọ. Ma eleghị anya n'oge ahụ, m gaara ekpe ikpe n'ụzọ dị iche. ** ''Echiche Ndị Dị Iche Iche nke Dian'' (1926), p210.<ref>N'edemede peeji 7 nke akpọrọ 'Ndị Nwere Obi Ụtọ', nke e dere na 1921, nke gụnyere ọtụtụ ihe a hụrụ n'ozuzu ya gbasara obi ụtọ na uru ya.</ref><ref>https://books.google.co.uk/books?id=Hpw8KEtO7NkC&dq=inauthor%3A%22William+Ralph+Inge%22&focus=searchwithinvolume&q=particular.</ref><ref>https://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.209347</ref> *'''N'ozuzu ya, ndị kacha nwee obi ụtọ yiri ka ha bụ ndị na-enweghị ihe kpatara ha ji enwe obi ụtọ ma e wezụga eziokwu ahụ bụ na ha dị otú ahụ.''' **''Echiche Ndị Dị Iche Iche nke Dian'' (1926), p211.<ref>N'edemede peeji 7 nke akpọrọ 'Ndị Nwere Obi Ụtọ', nke e dere na 1921, nke gụnyere ọtụtụ ndị izugbe Nleba anya n'obi ụtọ na uru ya. Nleba anya a na-eme n'enweghị ebe ma ọ bụ mmepe.</ref><ref>https://books.google.co.uk/books?id=Hpw8KEtO7NkC&dq=inauthor%3A%22William+Ralph+Inge%22&focus=searchwithinvolume&q=particular.</ref><ref>https://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.209347</ref> ===Nyocha na Atụmatụ (1929)=== * Mgbe a chụpụrụ nne na nna anyị mbụ na Paradaịs, a kwenyere na Adam gwara Iv, sị: "Ezigbo m, anyị bi n'oge mgbanwe." **''[http://books.google.com/books?id=87AxAAAAMAAJ&q=&quot;Mgbe a chụpụrụ nne na nna mbụ anyị na Paradaịs+Adam+na-ekwu+na+have+dear+to+Ive+My+early+we+bi+in+an+oge+mgbanwe&quot;&pg=PA261#v=onepage Nyocha na Atụmatụ]''' (1929), p. 261 * Ihe ndị mere n'oge gara aga nwere ike kewaa n'ime ndị nwere ike ọ gaghị eme na ndị na-adịghị mkpa. Nke a bụ ihe na-eme ka azụmaahịa nke onye ọkọ akụkọ ihe mere eme mara mma. *''Nyocha na Atụmatụ'', "Amụma" (1929) ===''Echiche Ndị Ọzọ nke Dian'' (1931)=== *'''E nwere ụdị ndị nzuzu abụọ: otu na-ekwu, "Nke a bụ ochie, ya mere ọ dị mma"; nke ọzọ na-ekwu, "Nke a bụ ihe ọhụrụ, ya mere ọ ka mma."''' ** ''Echiche Ndị Ọzọ Banyere Dian'' (1931), p. 200 ===''Ọgwụgwụ nke Oge, na Edemede Ndị Ọzọ'' (1948)=== * Ịkpa ókè agbụrụ bụ ụdị nkwenkwe ụgha nke mba. Mba bụ ọha mmadụ jikọtara ya na aghụghọ gbasara nna nna ya na ịkpọasị nke ndị agbata obi ya. ** III. Ọbụbụ Agha * Ndị iro nke Nnwere Onwe anaghị arụ ụka; ha na-eti mkpu ma na-agba égbè. ** IV. Ọdịda nke Nnwere Onwe * A naghị eleda mmetụta nke ike ọgwụgwụ anya n'ọtụtụ akụkọ ihe mere eme anya. Ọ bụ isi ihe kpatara mgbanwe ọchịchị, ọ ga-ewetakwa njedebe Utopia niile na mmepeanya ubi nke ndị Fabian n'oge na-adịghị anya. ** VI. Nzọpụ Enweghị ikike ịmalite == E gosipụtaraghị ikike == * Nchegbu bụ ọmụrụ nwa a na-akwụ na nsogbu tupu ọ daa. ** E tinyere ya n'akwụkwọ akụkọ "The Columbia Dictionary of Quotations" (1993), nke kwuru maka London "Observer" na Febụwarị 14, 1932. Agbanyeghị, okwu a dị n'ọtụtụ afọ tupu mgbe ahụ, dịka ọmụmaatụ, ọ pụtara na mgbasa ozi na "The Grape Belt", 2 Ọktoba 1906, [http://news.google.com/newspapers?id=LY9CAAAAABAJ&sjid=tLkMAAAAABAJ&pg=5967,3394664&dq=worry-is-interest-paid-on-trouble-before-it-falls-due&hl=en p. 5] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} * [http://www.npg.org.uk/live/search/person.asp?LinkID=mp02358 Portraits of William Ralph Inge] ** [http://www.npg.org.uk/live/search/person.asp?LinkID=mp64560 Portraits of Mary Catharine Inge, his wife] * [http://www.hwwilson.com/print/6ingew.html Profile] * [http://www.hyperdictionary.com/dictionary/william+ralph+inge HyperDictionary Definition] * [http://www.ccel.org/i/inge/ Information from Christian Classic Ethereal Library] ** [http://www.ccel.org/i/inge/light/ Light, Life and Love] {{DEFAULTSORT: Ralph , William}} [[Category: Ụmụ nwoke]] 45bxa9z4ns0ou23yc5sghf5659mzida 32853 32851 2026-07-18T13:31:49Z Ebuka247 1449 /* St Pọl (1914) */ 32853 wikitext text/x-wiki [[File:Deaninge.jpg|thumb|There are two kinds of fools: one says, "This is old, therefore it is good"; the other says, "This is new, therefore it is better."]] {{Databox}} w:ig:William Ralph Inge|William Ralph Inge 6 Juun 1860 – 26 Febụwarị1954, nke a na-akpọkarị '''Dean Inge''', bụ onye edemede Bekee, onye ụkọchukwu Anglican, prọfesọ nke chi na Cambridge, na Dean nke w:St. Paul's Cathedral|St. Paul's Cathedral ==Okwu ndị okwuru== ===Mmiri Ndị Kraịst 1899 *'''Ọ dịghị okwu ọ bụla n'asụsụ anyị — ọbụnadị "Socialist" — ejirila mee na ihe n'ụzọ na-adịghị mma karịa "Mmiri Ndị Kraịst."''' … Akụkọ ihe mere eme nke "okwu" ahụ malitere na njikọ chiri anya na ihe omimi ndị Gris. Onye omimi bụ onye a malitere, ma ọ bụ onye a na-amalite, n'ime ihe ọmụma nzuzo nke ihe Chineke, nke ọ ga-emechi ọnụ ya… ** http://www.gutenberg.org/ebooks/14596 ''Mmiri Ndị Kraịst'' 1899, Okwu Mmalite *'''Usoro echiche ma ọ bụ mmetụta nke anyị na-akpọ Misticism sitere na ihe bụ ihe ndabere nke okpukpe niile, na ikekwe nke nkà ihe ọmụma na nka niile, ya bụ, nghọta dị nro nke "gafere"", nke bụ akụkụ nke okike anyị dị ka mmadụ.''' Ụmụ mmadụ enyela "ajụjụ siri ike banyere uche na ihe ndị dị n'èzí" aha dị iche iche. Anyị nwere ike ịkpọ ha, ọ bụrụ na anyị ga-eme ya, ụdị mmụọ dị elu, ikekwe atụmanya nke usoro evolushọn; ma ọ bụ ịgbatị ókè nke mmụọ; ma ọ bụ, n'asụsụ okpukperechi, olu Chineke na-agwa anyị okwu. Mmụọ nsọ na-ebilite mgbe anyị na-agbalị iweta mmụọ dị elu a na ihe ndị ọzọ dị n'uche anyị. *''Mmiri Nsọ Ndị Kraịst'' (1899), Okwu Mmalite ===Ìhè, Ndụ, na Ịhụnanya: Nhọrọ sitere na Mystics German of the Middle Ages (1904)=== *'''Ntụgharị uche n'eziokwu na-atụle Eziokwu (ma ọ bụ Ịdị) n'ihe ngosi ya yana mmalite ya. Ọ bụrụ na echeta nke a, ọ dịghị mkpa ka esemokwu dị n'etiti omume ọma na ndụ dị n'ime.'' [[Meister Eckhart|Eckhart]] ghọtara na ọ bụ ọrụ siri ike ma dịkwa mma karị ichebe nkewa n'etiti ìgwè mmadụ karịa n'ime sel; obere àjà kwa ụbọchị nke ndụ ezinụlọ na-abụkarị ọnwụnwa ka ukwuu karịa ihe mwute nke onwe. "Anyị ekwesịghị ibibi obere ihe ọma dị n'ime onwe anyị maka ọdịmma nke ka mma, mana anyị kwesịrị ịgbalịsi ike ịghọta eziokwu niile n'ụzọ kachasị elu, n'ihi na ọ dịghị onye dị mma na-emegide ibe ya." "Hụ Chineke n'anya, meekwa ihe ọ bụla masịrị gị, ka Ndị Mmụọ Nnwere Onwe na-ekwu. Ee; mana ọ bụrụhaala na ihe ọ bụla megidere uche Chineke masịrị gị, ị hụghị Ya n'anya." <br> E nwere ọtụtụ ụdị ihe ndị ọzọ dị n'ozizi Eckhart - ozizi dị mma na nke ezi uche dị ka mmadụ nwere ike ịchọta ebe ọ bụla. ** [http://www.ccel.org/ccel/inge/light.toc.html ''Ìhè, Ndụ, na Ịhụnanya: Nhọrọ sitere na Akwụkwọ Ndị Mistic nke Oge Etiti'' (1904)], p. xxx - [http://books.google.com/books?id=Wt4PAAAAYAJ PDF na epub na Google Books] ===St Pọl (1914)=== * Mmepeanya ochie ahụ, nke nwere àgwà mara mma niile nke na-eme ka ọtụtụ ndị ọgbara ọhụrụ nwee mwute maka mbibi ya, dị n'ebe dị warara. A hapụrụ nwanyị ahụ na ohu ahụ, karịsịa site n'aka ndị Gris, nakwa site n'aka ndị Rom. **Jenụwarị 1914, p. 61 ===Edemede Ndị A Na-ekwu n'Ozi (1919/1922)=== *'''Ịhụnanya dị iche iche, site na nraranye dị mma ruo n'omume nzuzu.''' ** "Ihe Ndị Na-anaghị Adị Anyị Mma Ugbu A" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu n'Ozi'' (1919), p. 2 *Ọ na-aghọ ihe na-agaghị ekwe omume ka ndị na-agwakọta onwe ha na ndị mmadụ ibe ha kwenye na amara Chineke na-ekesa n'òtù okpukpe. ** "[http://books.google.com/books?id=dFYPAQAAIAAJ&q=&quot;Ọ na-aghọ ihe na-agaghị ekwe omume+maka+ndị+na-agwakọta+na+mmadụ+ndị+ha+kwere+na+amara+Chineke+na-ekesa+n'ụzọ+ndị"&pg=PA32#v=onepage Nsogbu Anyị Ugbu a]" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu'' (1919), p. 32 *'''Ọ baghị uru ka atụrụ mee mkpebi iji kwado ndị anaghị eri anụ ebe anụ ọhịa wolf ka nwere echiche dị iche.''' ** "[http://books.google.com/books?id=dFYPAQAAIAAJ&q=%22It%20is%20useless%20for%20the%20sheep%20to%20pass%20resolutions%20in%20favour%20of%20vegetarianism%20while%20the%20wolf%20remains%20of%20a%20different%20opinion%22&pg=PA42-43#v=onepage&q&f=false Patriotism]" (Ọgọst 1919) na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu'' (1919), pp. 42-43 *Mkpụrụ osisi ihe ọmụma, na-achụpụ mmadụ site na paradaịs ma ọ bụ ihe ọzọ mgbe niile. ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=%22Mkpụrụ+osisi+ihe ọmụma+na-achụpụ+mmadụ+site+n'ụfọdụ+paradise+maọbụ+ọzọ%22&pg=PA5#v=otupeeji "Echiche nke Ọganihu"], [[w:Nkuzi Romanes|Nkuzi Romanes]] (27 Mee 1920), ebigharịrị na ''Edemede Ndị A Na-ekwu Okwu: Usoro nke Abụọ'' (1922) * Ọdịbendị bụ ọrịa nke na-egbu mmadụ mgbe niile. ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * '''Anyị agbaala ndị ọzọ e kere eke anụmanụ ohu, anyị emesokwala ndị ikwu anyị nọ n'ebe dị anya ihe ọjọọ nke na ọ bụrụ na ha enwee ike ịmepụta okpukpe, ha ga-egosi Ekwensu n'ụdị mmadụ n'enweghị obi abụọ.''' ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) *'''Ekwenyere m na ahụmịhe nke ihe a kpọrọ mmadụ, na nchọpụta ya dị ebube, bụ nke bara uru nke ukwuu. Naanị ihe m na-ekwu bụ na ha abụghị ezigbo ọganihu n'ọdịdị mmadụ n'onwe ya,...'' ** [http://books.google.com/books?id=TbgYAAAAYAJ&q=Devil+in+human+form "The Idea of Progressive"], [[w:Romanes Lecture|Romanes Lecture]] (27 Mee 1920), e bipụtaghachiri ya na ''Outspoken Essays: Second Series'' (1922) * Aghọtabeghị m ihe mere e ji were ya dị ka ihe mkparị nye Onye Okike iche na o nwere ihe ọchị. **[http://archive.org/stream/outspokenessays00ingeiala#page/24/mode/2up/search/I+have+na-aghọta+ ihe mere+ọ+ kwesịrị+ na-ewere+ mkparị+ nye Onye Okike+ ka o were+ na+ o+ nwere ihe na-eme ihere+ "Ekwupụta edemede (usoro nke abụọ)" (1922) ===Ochichi onye kwuo uche ya na ọdịnihu (1922)=== * Ya mere, pendulum na-agbanwe, ugbu a na-eme ihe ike, ugbu a na-eji nwayọọ nwayọọ; ụlọ ọrụ ọ bụla anaghịkwa ebu mkpụrụ nke mbibi nke ya n'ime ya, kama ọ na-akwadebe ụzọ maka onye iro ya kacha kpọọ asị. **"[http://books.google.com/books?id=KAhOjxIHy4QC&q=&quot;ya mere+pendulum+na-agbanwe+ugbu a+n'ike+ugbu a+nwayọọ+na+ụlọ ọrụ ọ bụla+ọ bụghị naanị+na-ebu+mkpụrụ+nke+mgbasa+nke+ya+kama+na-akwadebe+ụzọ+maka+onye+iro+ya kacha+akpọ asị&quot;&pg=PA289#v=otupage Ọchịchị onye kwuo uche ya na ọdịnihu]" ''[[w:The Atlantic|The Atlantic Monthly]]'' (Machị 1922) ===Oge Victorian (1922)=== *N'ezie enweghị mmalite ma ọ bụ njedebe n'akụkọ ihe mere eme. Anyị nwere ike ịga ije ruo maịlụ ole na ole n'akụkụ osimiri, na-ahụ onyinyo ya na mmiri ya, ndagwurugwu ndị na-egbochi ya na mbara ọzara ndị ọ na-agafe; mana anyị maara na anyị ahụbeghị mmalite ma ọ bụ njedebe nke ụzọ ya, na osimiri ahụ dum nwere usoro na-aga n'ihu na-aga n'ihu, na akụkụ ndị ahụ, ma ọ bụ nke oghere ma ọ bụ oge, bụ naanị ihe a na-eme n'enweghị ihe mgbochi. '''Anyị na-agha mkpụrụ n'ọdịnihu anyị mgbe niile; anyị na-aghọrọ ihe ubi anyị gara aga mgbe niile'''. **[https://archive.org/details/victorianage00ingeiala ''Age Victorian: Okwu Rede maka 1922''] ===Echiche Dị Iche Iche nke Dian (1926)=== *N'ileghachi anya azụ, echere m na m nwere ike ikewapụ afọ ndị m nwere obi ụtọ na ndị m na-enweghị obi ụtọ. Ma eleghị anya n'oge ahụ, m gaara ekpe ikpe n'ụzọ dị iche. ** ''Echiche Ndị Dị Iche Iche nke Dian'' (1926), p210.<ref>N'edemede peeji 7 nke akpọrọ 'Ndị Nwere Obi Ụtọ', nke e dere na 1921, nke gụnyere ọtụtụ ihe a hụrụ n'ozuzu ya gbasara obi ụtọ na uru ya.</ref><ref>https://books.google.co.uk/books?id=Hpw8KEtO7NkC&dq=inauthor%3A%22William+Ralph+Inge%22&focus=searchwithinvolume&q=particular.</ref><ref>https://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.209347</ref> *'''N'ozuzu ya, ndị kacha nwee obi ụtọ yiri ka ha bụ ndị na-enweghị ihe kpatara ha ji enwe obi ụtọ ma e wezụga eziokwu ahụ bụ na ha dị otú ahụ.''' **''Echiche Ndị Dị Iche Iche nke Dian'' (1926), p211.<ref>N'edemede peeji 7 nke akpọrọ 'Ndị Nwere Obi Ụtọ', nke e dere na 1921, nke gụnyere ọtụtụ ndị izugbe Nleba anya n'obi ụtọ na uru ya. Nleba anya a na-eme n'enweghị ebe ma ọ bụ mmepe.</ref><ref>https://books.google.co.uk/books?id=Hpw8KEtO7NkC&dq=inauthor%3A%22William+Ralph+Inge%22&focus=searchwithinvolume&q=particular.</ref><ref>https://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.209347</ref> ===Nyocha na Atụmatụ (1929)=== * Mgbe a chụpụrụ nne na nna anyị mbụ na Paradaịs, a kwenyere na Adam gwara Iv, sị: "Ezigbo m, anyị bi n'oge mgbanwe." **''[http://books.google.com/books?id=87AxAAAAMAAJ&q=&quot;Mgbe a chụpụrụ nne na nna mbụ anyị na Paradaịs+Adam+na-ekwu+na+have+dear+to+Ive+My+early+we+bi+in+an+oge+mgbanwe&quot;&pg=PA261#v=onepage Nyocha na Atụmatụ]''' (1929), p. 261 * Ihe ndị mere n'oge gara aga nwere ike kewaa n'ime ndị nwere ike ọ gaghị eme na ndị na-adịghị mkpa. Nke a bụ ihe na-eme ka azụmaahịa nke onye ọkọ akụkọ ihe mere eme mara mma. *''Nyocha na Atụmatụ'', "Amụma" (1929) ===''Echiche Ndị Ọzọ nke Dian'' (1931)=== *'''E nwere ụdị ndị nzuzu abụọ: otu na-ekwu, "Nke a bụ ochie, ya mere ọ dị mma"; nke ọzọ na-ekwu, "Nke a bụ ihe ọhụrụ, ya mere ọ ka mma."''' ** ''Echiche Ndị Ọzọ Banyere Dian'' (1931), p. 200 ===''Ọgwụgwụ nke Oge, na Edemede Ndị Ọzọ'' (1948)=== * Ịkpa ókè agbụrụ bụ ụdị nkwenkwe ụgha nke mba. Mba bụ ọha mmadụ jikọtara ya na aghụghọ gbasara nna nna ya na ịkpọasị nke ndị agbata obi ya. ** III. Ọbụbụ Agha * Ndị iro nke Nnwere Onwe anaghị arụ ụka; ha na-eti mkpu ma na-agba égbè. ** IV. Ọdịda nke Nnwere Onwe * A naghị eleda mmetụta nke ike ọgwụgwụ anya n'ọtụtụ akụkọ ihe mere eme anya. Ọ bụ isi ihe kpatara mgbanwe ọchịchị, ọ ga-ewetakwa njedebe Utopia niile na mmepeanya ubi nke ndị Fabian n'oge na-adịghị anya. ** VI. Nzọpụ Enweghị ikike ịmalite == E gosipụtaraghị ikike == * Nchegbu bụ ọmụrụ nwa a na-akwụ na nsogbu tupu ọ daa. ** E tinyere ya n'akwụkwọ akụkọ "The Columbia Dictionary of Quotations" (1993), nke kwuru maka London "Observer" na Febụwarị 14, 1932. Agbanyeghị, okwu a dị n'ọtụtụ afọ tupu mgbe ahụ, dịka ọmụmaatụ, ọ pụtara na mgbasa ozi na "The Grape Belt", 2 Ọktoba 1906, [http://news.google.com/newspapers?id=LY9CAAAAABAJ&sjid=tLkMAAAAABAJ&pg=5967,3394664&dq=worry-is-interest-paid-on-trouble-before-it-falls-due&hl=en p. 5] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} * [http://www.npg.org.uk/live/search/person.asp?LinkID=mp02358 Portraits of William Ralph Inge] ** [http://www.npg.org.uk/live/search/person.asp?LinkID=mp64560 Portraits of Mary Catharine Inge, his wife] * [http://www.hwwilson.com/print/6ingew.html Profile] * [http://www.hyperdictionary.com/dictionary/william+ralph+inge HyperDictionary Definition] * [http://www.ccel.org/i/inge/ Information from Christian Classic Ethereal Library] ** [http://www.ccel.org/i/inge/light/ Light, Life and Love] {{DEFAULTSORT: Ralph , William}} [[Category: Ụmụ nwoke]] 8l8fzg4hnfd0y4vyyeoue35l7ogjxra Rufus Jones(Writer) 0 11811 32841 2026-07-18T13:13:49Z 10kdollz 1060 Jiri '[[File:Portrait of Rufus Matthew Jones (Date Unknown).jpg|thumb|Okwu a bụ "[[w:Inner Light|Inner Light]]" dị adị tupu [[Quakerism]], echiche a na-akpọ ya abụghịkwa ihe ọhụrụ mgbe [[George Fox]] malitere ikwusa ya.]] '''[[w:Rufus Jones (writer)|Rufus Matthew Jones]]''' ([[25 January]] [[1863]] – [[16 June]] [[1948]]) bụ onye odee, onye nchịkọta akụkọ magazin, ọkà ihe ọmụma, onye ọkà mmụta akụkọ ihe mere eme, na onye ọkà mmụ...' kere ihü 32841 wikitext text/x-wiki [[File:Portrait of Rufus Matthew Jones (Date Unknown).jpg|thumb|Okwu a bụ "[[w:Inner Light|Inner Light]]" dị adị tupu [[Quakerism]], echiche a na-akpọ ya abụghịkwa ihe ọhụrụ mgbe [[George Fox]] malitere ikwusa ya.]] '''[[w:Rufus Jones (writer)|Rufus Matthew Jones]]''' ([[25 January]] [[1863]] – [[16 June]] [[1948]]) bụ onye odee, onye nchịkọta akụkọ magazin, ọkà ihe ọmụma, onye ọkà mmụta akụkọ ihe mere eme, na onye ọkà mmụta okpukpe Amerịka. Ọ bụ otu n'ime ndị [[Quakers]] kacha nwee mmetụta n'ime narị afọ nke 20. O nyere aka n'ịtọlite Haverford Emergency Unit (nke mechara bụrụ [[w:American Friends Service Committee|American Friends Service Committee]]), ma bụrụkwa naanị onye nyere [[w:Swarthmore Lecture|Swarthmore Lectures]] ugboro abụọ—nke mbụ na 1908, nke abụọkwa na 1920. == Okwu o kwuru == [[File:Kreuz im Wals, Caspar David Friedrich 1812, Staatsgalerie Stuttgart.jpg|thumb|Ọ bụrụ na anyị chọrọ [[prove|igosi]] na [[George Fox|Fox]] n'ezie chọtara isi iyi nke [[living|ndụ]] [[water|mmiri]], anyị onwe anyị ga-esikwa n'otu isi iyi ahụ nweta mmiri.]] [[File:AssemblyOfQuakers.jpg|thumb|Ọ dịghị onye ga-enwe ike ịghọta nke ọma mmegharị okpukpe a na-akpọ [[Quakerism]] ruo mgbe ọ ghọtara ihe a na-ekwu mgbe a na-ekwu maka "[[w:Inner Light|Inner Light]]".]] * '''N'ime [[Society of Friends]], e nweela mgbe niile otu ndị na-anọgidesi ike n'ịkwado [[ideal|ụkpụrụ]] ha n'enweghị mgbagha.''' Nye ndị nọ n'òtù a, enweghị ọnọdụ ọ bụla a ga-anabata ime nkwekọrịta ga-emebi ụkpụrụ ha. Ọ bụrụ na esemokwu apụta n'etiti iguzosi ike n'ụkpụrụ ha na ijide ọkwa ọchịchị, ha ga-ahapụ ọkwa ahụ. Ọ bụrụ na irube isi n'ihe mkpụrụobi ha kwenyere chọrọ ka ha hapụ anya, aka, ụlọ, ala, ma ọ bụ ọbụna ndụ ha, ha kwesịrị ime ya ozugbo. Ma e nwekwara mgbe niile otu ndị ọzọ kwenyere na ọ dịkwa mkpa ibi ndụ dabere n'ụkpụrụ ha n'ime mgbagwoju anya nke obodo na ọchịchị, ebe iji ruo ihe mgbaru ọsọ mmadụ ga-ekwenyerịrị ịhapụ ụfọdụ ihe, nabata ọnọdụ dị ugbu a, ma bụrụkwa onye dị njikere itinye ụkpụrụ ya n'ihe ize ndụ iji nweta mmeri n'ọdịnihu n'ụwa na-erubeghị eru maka ha. ** ''Quakers in the American Colonies'' (1911), p. 175 * '''Ọ bụrụ na anyị chọrọ [[prove|igosi]] na [[George Fox|Fox]] n'ezie chọtara isi iyi nke [[living|ndụ]] [[water|mmiri]], anyị onwe anyị ga-esikwa n'otu isi iyi ahụ nweta mmiri.''' ** Dị ka e hotara na ''Living in the Light: Some Quaker Pioneers of the 20th Century'' Vol. I (1984), nke Leonard Stout Kenworthy dere, p. 126. === ''Social Law in the Spiritual World'' (1904) === :<small>[https://archive.org/details/sociallawinspi00jone ''Social Law in the Spiritual World: Studies in Human and Divine Inter-Relationship'' (1904)]</small> * '''[[Mysticism]] apụtala kemgbe ọtụtụ oge n'ụzọ na-adịghị aga n'usoro. Ọ na-apụta n'aka otu onye ebe a, onye ọzọ ebe ahụ, ma o gosipụtaghị nnukwu ọchịchọ ịhazigharị onwe ya ma ọ bụ ịgbasa onwe ya n'usoro.''' E nweela ụdị okpukpe omimi ndị dịrị ogologo oge ma gbasaa n'ọtụtụ ebe, ma n'oge niile, ha gbasara karịa site n'otú mmụọ si emetụta mmadụ ibe ya karịa site n'usoro ma ọ bụ nhazi. <br /> '''Ọ na-apụta ebe [[Spirit|Mmụọ]] họọrọ, akụkọ ya bụkwa n'ụzọ dị ukwuu [[story|akụkọ]] banyere ndụ ndị [[saintly|dị nsọ]] ndị o si n'aka ha [[appeared|pụta ìhè]].''' Mmegharị [[Quaker]], nke malitere n'oge English Commonwealth, bụ ihe pụrụ iche. Ọ na-enye ihe ọmụmụ gbasara "òtù omimi" ma na-enye anyị ohere ịchọpụta ụzọ isi nwalee ma kwado ọbụna nghọta sitere n'omimi ime mmụọ. * '''Ọ dịghị onye nwere ike ịghọta nke ọma mmegharị okpukpe a na-akpọ Quakerism ruo mgbe ọ ghọtara ihe a na-ekwu mgbe a na-ekwu maka "[[w:Inner Light|Inner Light]]".''' Nke a bụ ụkpụrụ mgbọrọgwụ nke okwukwe nwere nnukwu uru n'akụkọ ihe mere eme, ya mere ọ kwesịrị ka e jiri nlezianya nyochaa ya.<br />Okwu a bụ "Inner Light" dị adị tupu Quakerism, echiche a na-akpọ ya abụghịkwa ihe ọhụrụ mgbe George Fox malitere ikwusa ya. Ma ndị Quakers nyere echiche a nkọwa na ike pụrụ iche nke mere ka ọ bụrụ ụkpụrụ pụrụ iche ha na onyinye ha nyere n'echiche okpukpe. * [[w:Inner Light|Inner Light]] bụ ozizi na-ekwu na e nwere ihe sitere n'aka Chineke, "ihe nke Chineke," n'ime mkpụrụobi mmadụ. <br /> A na-eji okwu ise akọwa ihe a sitere n'aka Chineke: "The [[Light]]," "The Seed," "[[Christ]] within," "The Spirit," na "That of [[God]] in you." '''Mkpụrụ a sitere n'aka Chineke dị n'ime mmadụ niile, ma ọ dị mma ma ọ bụ na ọ dị njọ.''' === ''What Will Get Us Ready'' (1944) === :<small>[http://www.friendsjournal.org/what-will-get-us-ready/ Baltimore Young Friends Yearly Meeting Lecture (1944)]</small> [[File:Fox-George-LOC (cropped).jpg|thumb|Ọtụtụ mmadụ na-enweta [[awakened|mmụte]] ma malite ụzọ ọhụrụ nke [[life|ndụ]] site n'ike nke onye na-akpali ma na-amụnye n'ime ha [[inspiration|mmụọ nsọ]], na-eme ka okwukwe na ọhụụ nke ndụ ka mma pụta. Ndị mmadụ na-amalite inwe ọkụ n'obi site n'aka onye ọkụ ahụ na-enwu n'ime ya.]] [[File:Quaker star-T.svg|thumb|Ọ dị ezigbo mkpa ka e nye nkọwa ọhụrụ banyere akụkụ pụrụ iche nke mmụọ dị n'ime mmadụ na mmekọrịta ya na Mmụọ Chineke n'ime ụwa, n'oge ụwa nke echiche gbasara ihe anụ ahụ ejidela.]] * [[Society of Friends]] abụghị naanị nzukọ kwa afọ, ma ọ bụ Five Years Meeting, ma ọ bụ nzukọ pụrụ iche, ma ọ bụ isi ụlọ ọrụ, ma ọ bụ usoro nzukọ kọmitii. N'ezie, ọ bụ ọtụtụ obere nzukọ ndị dị n'obodo dị iche iche, ebe ndụ, ike na ọdịnihu nke Quakerism na-adabere ma na-ekpebi. Anyị ga-arụ ọrụ n'efu ma ọ bụrụ na anyị etinyeghị uche anyị n'ịkwado obere nzukọ ndị a. * '''Achọrọ m ime ka o doo anya na ụwa nọ ugbu a n'akụkụ nnukwu [[Revolution]], nke bụ mgbanwe dị ukwuu.''' Anyị akpọwo ya agha, a na-ejikwa ngwa agha arụ ya, ma n'oge na-adịghị anya anyị ga-eche ọnọdụ ndị dị egwu ihu, ebe ngwa agha agaghị aba uru, dịka [[w: King Canute and the waves|mbọ Canute]] mere n'efu ịkwụsị [[tides|ebili mmiri]] nke [[ocean|oke osimiri]]. Ọ dịghị ihe ga-adịkwa ka ọ dịbu, anyị enweghị ike iche na Quakerism anyị agaghị emetụta [[w:Euroclydon|euroclydon]] dị n'ihu anyị. '''Oge ịtụ anya na ụwa agaghị agbanwe agafeela.''' Ọnọdụ a m na-ahụ ka ọ na-abịa—ọ bụ ezie na ọtụtụ ndị Amerịka ka na-atụ anya ka ihe laghachi n'ọnọdụ mbụ—na-eme ka ọ dị mkpa karịa mgbe ọ bụla ka Society of Friends anyị dị njikere n'ime mmụọ ịbụ ndị ga-eweta ìhè na nduzi mgbe nsogbu ahụ rutere. '''A ga-anwale okwukwe Ndị Kraịst nke ọtụtụ narị afọ karịa mgbe ọ bụla ọzọ, n'ihi na ọ ga-eche nnukwu onye iro ya ihu—echiche na-akọwa ụwa na ndụ mmadụ naanị n'akụkụ akụ na ụba, ihe anụ ahụ, na igwe.''' * '''E nwere ụkọ nke ezi nkà ihe ọmụma banyere ndụ na nkọwa na-eme ka eziokwu ime mmụọ doo anya.''' O nwere ike ịbụ ọrụ anyị dị ka ndị fọdụrụ ịkwado ma chekwaa ezi nghọta ime mmụọ banyere ndụ na onyinye Chineke nyere mmadụ, dịka ndị malitere anyị mere megide Calvinism nke juru ebe niile n'oge ha. N'agbanyeghị ma amụma m ga-emezu ma ọ bụ na ọ gaghị emezu, ọrụ Chineke nyere anyị doro anya. Anyị ga-akwadebe onwe anyị, uche m na-alaghachikwa mgbe niile n'obere nzukọ ndị ahụ ebe a ga-ekpebi ihe ndị a. * Ọtụtụ mmadụ na-amalite ndụ ọhụrụ site n'ike na mkpali nke onye na-akpalite ha ma na-enye ha okwukwe na ọhụụ nke ndụ ka mma. '''Ọ bụ onye ọkụ na-enwu n'ime ya na-amụnye ọkụ n'ime ndị ọzọ. Ọ bụ oku siri ike na-akpọ mmadụ ka ọ hapụ ụzọ ochie ma bido ụzọ ọhụrụ.''' <br /> Nke a bụ otu n'ime akụkọ kachasị ukwuu n'akụkọ ihe mere eme nke okpukpe. Ọ bụ site n'usoro ogologo nke ndụ ndị bu ụzọ, ka echiche banyere “Ihe sitere n'aka Chineke dị n'ime mkpụrụobi mmadụ” rutere [[George Fox]]. * Ihe m chọrọ ime ka o doo anya bụ na ọ bụrụ na anyị chọrọ ịhụ ka ndụ na ike laghachiri n'ime Society anyị hụrụ n'anya, anyị ga-emepe ụzọ ka ndị nwere ndụ ime mmụọ, ndị na-akpali ma na-amụnye ndị ọzọ, bịa ma ọ bụ ka mma karịa, biri n'ime obodo ndị nwere ma ọ bụ kwesịrị inwe nzukọ. * Ọ bụrụ na anyị chọrọ iru ndị na-achọ eziokwu bi n'obodo niile taa, bụ ndị nkụda mmụọ jidere n'ihi na ha anaghị ahụ uru n'ọrụ ụka a na-emebu, nzukọ Quaker anyị ga-abụ ebe pụrụ iche nke ndụ ime mmụọ, ebe mmadụ na-enwe mmetụta nke eziokwu dị ndụ. Nke a pụtara na ha ga-abụ oge a na-ebuli ndụ elu, ka mmadụ hụ ma nwee mmetụta banyere ohere Chineke tinyere n'ime ya. <br /> '''Ana m atụ anya oge—ọ bụ ezie na anaghị m atụkwasị ya obi kpamkpam—mgbe Society of Friends anyị agaghịzi abụ naanị obere ndị ndu tetara na ọtụtụ ndị nọ jụụ na-eso naanị omenala na omume ochie. Kama nke ahụ, ọ ga-abụ ọgbakọ nke ndị chepụtara ụkpụrụ ndụ ha n'onwe ha, ọ bụghị naanị ndị natara ha n'aka ndị ọzọ.''' * '''Ọ dị ezigbo mkpa ka e nye nkọwa ọhụrụ banyere akụkụ pụrụ iche nke mmụọ dị n'ime mmadụ na mmekọrịta ya na Mmụọ Chineke n'ime ụwa, n'oge ụwa nke echiche gbasara ihe anụ ahụ ejidela.''' <br /> Ọ dịkwa ezigbo mkpa ka anyị ghọtakwuo nke ọma Onye pụrụ iche bụ isi iyi nke okwukwe anyị, ma jikọta nghọta ahụ na ọnụnọ dị adị nke [[Christ]] bi n'ime anyị, onye bụ Ndụ nke ndụ anyị… === ''Christian Mystics'' (1999–2014) === :<small>[http://christianmystics.com/traditional/quakers/Rufus_Jones.html "Quotes of Rufus Jones" at ''ChristianMystics.com'' (1999 - 2014)]</small> [[File:St. Paul, the hero (IA stpaulhero00jon) (page 1 crop).jpg|thumb| Anyị agaghị enwe [[able|ike]] iwughachi [[world|ụwa]] anyị mebiri emebi ruo mgbe anyị nwetaghachiri [[faith|okwukwe]] anyị n'ihe ndị [[eternal|ebighị ebi]] bụ ezi [[realities|eziokwu]], anyị agaghịkwa eme nke ahụ ruo mgbe anyị chọpụtara [[spirit|mmụọ]] dị n'ime anyị.]] * Enwere m okwukwe siri ike na oge eruola ka e nwee nnukwu ọganihu n'okwukwe, ndụ na omume okpukpe—Ka e gosipụta Iso Ụzọ Kraịst n'ụzọ dabara na ndụ, echiche na omume nke oge anyị bi n'ime ya ugbu a. Agaghị enwe mmepeanya ọ bụla ga-adịgide adịgide ma ọ bụrụ na mkpali ime mmụọ anaghị akwado ya… ** [http://christianmystics.com/traditional/quakers/Rufus_Jones_8.html p. 8] * '''Anyị agaghị enwe ike iwughachi ụwa anyị mebiri emebi ruo mgbe anyị nwetaghachiri okwukwe anyị n'eziokwu ndị ebighị ebi, anyị agaghịkwa eme nke ahụ ruo mgbe anyị chọpụtara mmụọ dị n'ime anyị.''' ** p. 8 == Okwu ndị e kwuru gbasara Jones == * <!-- '''How did religious mysticism become the matter-of-fact topic of a mainstream news magazine in post-war America?''' The runaway success of [[Thomas Merton|Merton]]'s autobiography is the end of the story. Not surprisingly, the story begins with Rufus Jones. … --> '''Dị ka Jones si kwuo, ịdị n'otu omimi na Chineke abụghị ihe e debere naanị maka ndị kasị sie ike n'ime ndụ ime mmụọ. Ma Jones akwụsịghị naanị n'ịkọwa echiche ya—o mekwara ka ọtụtụ mmadụ mara ya.''' Njikere ya ime ka echiche ya ruo ọtụtụ mmadụ nyere aka nke ukwuu n'ịkwalite nnabata echiche omimi n'ime okpukpe Protestant na-emesapụ aka, ma site n'otú o si metụta ndị mmadụ ozugbo, ma site n'otú o si metụta ndị odee ndị ọzọ a ma ama dịka [[Howard Thurman]] na [[Harry Emerson Fosdick]]. Ụzọ o si mee ka echiche omimi bụrụ nke ọtụtụ mmadụ ghọtara meghere ụzọ maka ihe ịga nke ọma nke ọtụtụ ndị odee banyere omimi ime mmụọ, malite na [[Thomas Merton]] ruo n'oge New Age. ** Matthew S. Hedstrom, n'ime [http://www.crosscurrents.org/Hedstrom0204.htm "Rufus Jones and Mysticism for the Masses" in ''Cross Currents'', Vol. 54, No. 2 (Summer 2004)] == Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Jones, Rufus}} [[category:ndi di ndụ]] 509npju8nrbaryocrgwg3awz3wh3fw4 Meister Eckhart 0 11812 32847 2026-07-18T13:19:59Z Ebuka247 1449 Created blank page 32847 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 Margaret Wanjiru 0 11813 32850 2026-07-18T13:30:12Z Celetex 153 Jiri ''''[[w:Margaret Wanjiru|Margaret Wanjiru]]''' (amụrụ n'abalị iri abụọ na abụọ nke ọnwa Disemba afọ 1961) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị si Kenya na Ọrụ Ozi Bishọp na Jesus is Alive (JIAM). == Okwu ndị okwuru== *Agwụla m ODM ogologo oge gara aga, ka Bishop Margaret Wanjiru na-ekwu." **[https://nation.africa/kenya/news/I-quit-ODM-Bishop-Margaret-Wanjiru/1950946-2481948-format-xhtml-4icnqh/index.html] *Ọchịchị gọvanọ Nairo...' kere ihü 32850 wikitext text/x-wiki '''[[w:Margaret Wanjiru|Margaret Wanjiru]]''' (amụrụ n'abalị iri abụọ na abụọ nke ọnwa Disemba afọ 1961) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị si Kenya na Ọrụ Ozi Bishọp na Jesus is Alive (JIAM). == Okwu ndị okwuru== *Agwụla m ODM ogologo oge gara aga, ka Bishop Margaret Wanjiru na-ekwu." **[https://nation.africa/kenya/news/I-quit-ODM-Bishop-Margaret-Wanjiru/1950946-2481948-format-xhtml-4icnqh/index.html] *Ọchịchị gọvanọ Nairobi bụ nke m, ọ ka bụkwa nke m." * Ndọrọ ndọrọ pati ọbụla chọrọ isonye m rụkọ ọrụ, ha nwere ike ịkpọ m, mana ODM anaghị esonye na ha. Ịlaghachi na ODM bụ mba. A hapụla m ODM ogologo oge gara aga mgbe ihe ha mere m gasịrị, nke ahụ bụkwa ọchịchị onye kwuo uche ya (democracy)." *Ọbụna n'ime pati m (UDA), e nwere ndị m na-enweghị ike ịtụ vootu ha. Ha niile maara ọnọdụ m, ọ bụrụ na mmadụ nwere àgwà na-enyo enyo ma ọ bụ enweghị akụkọ ihe mere eme nke inye ọrụ, mụ Margaret Wanjiru enweghị ike ịbụ akụkụ nke otu ha." ** [https://www.citizen.digital/news/bishop-margaret-wanjiru-says-there-are-uda-candidates-she-cant-vote-for-n303249/] *Ndị na-eme ntuli aka na Kenya amalitela ịnakwere usoro ntuli aka a na-akpọ ‘six-piece’, ebe ha na-ahọpụta ndị otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị ha họọrọ. ** [https://www.citizen.digital/news/bishop-margaret-wanjiru-says-there-are-uda-candidates-she-cant-vote-for-n303249/] *Mgbe ndị mmadụ na-apụkọ ọnụ mee mkpọsa, ọha na-elekwasị anya n'òtù ahụ dum. O nwere ike ịbụ na e nwere otu ma ọ bụ mmadụ abụọ ha na ha na-enweghị nkwekọrịta, mana n'ihi ndị ọzọ, anyị ga-arụ ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'okpuru otu pati. ** [https://www.citizen.digital/news/bishop-margaret-wanjiru-says-there-are-uda-candidates-she-cant-vote-for-n303249/] *Enwere m nkwanye ùgwù na ịhụnanya dị ukwuu maka Onye Ọchịchị Kasị Elu Dọkịta William Ruto, osote Onyeisiala anyị Rigathi Gachagua na ezinụlọ ha. Anyị malitere njem a iji wuo mba ka mma na nke ga-aga nke ọma ọnụ, anyị ga-emezue ya nke ọma ọnụ. ** [https://ntvkenya.co.ke/news/change-of-heart-bishop-wanjiru-softens-stance-on-ruto-gachagua/] *Enwere m nnukwu nkwanye ùgwù maka Onye Isi Ala na ezinụlọ ya, achọghịkwa m ka a hapụ m n'azụ n'ọganihu gọọmentị na-enwe n'ịgbanwe ndụ ndị Kenya. ** [https://ntvkenya.co.ke/news/change-of-heart-bishop-wanjiru-softens-stance-on-ruto-gachagua/] ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Wanjiru, Margaret}} [[Category:Ndị dị ndụ]] [[Category:Ụmụ nwanyị]] 3se9xpwjoczvq13853l4o6o4ggn5b29 Russell M. Nelson 0 11814 32852 2026-07-18T13:30:41Z Febechukwu Chukwudi 1461 Jiri '[[File:Russell M Nelson (cropped2).jpg|thumb|Russell M. Nelson in 2018]] {{databox}} '''[[w:Russell M. Nelson|Russell Marion Nelson Sr.]]''' ([[9 Septemba]] [[1924]] - [[27 Septemba]] [[2025]]) bụ onye ndu okpukperechi na dọkịta na-awa ahụ si Amerịka, onye jere ozi dị ka [[w:List of presidents of the Church of Jesus Christ of Latter-day Saints|onye isi nke iri na asaa]] nke w:the Church of Jesus Christ of Latter-day Saints|Church of Jesus Christ of Latter-day...' kere ihü 32852 wikitext text/x-wiki [[File:Russell M Nelson (cropped2).jpg|thumb|Russell M. Nelson in 2018]] {{databox}} '''[[w:Russell M. Nelson|Russell Marion Nelson Sr.]]''' ([[9 Septemba]] [[1924]] - [[27 Septemba]] [[2025]]) bụ onye ndu okpukperechi na dọkịta na-awa ahụ si Amerịka, onye jere ozi dị ka [[w:List of presidents of the Church of Jesus Christ of Latter-day Saints|onye isi nke iri na asaa]] nke [[w:the Church of Jesus Christ of Latter-day Saints|Church of Jesus Christ of Latter-day Saints]] (LDS Church) site na afọ 2018 ruo mgbe ọ nwụrụ na afọ 2025. Tupu ọ bụrụ onye isi chọọchị, Nelson bụ onye otu [[w:Quorum of the Twelve Apostles (LDS Church)|Quorum nke Ndịozi Iri na Abụọ]] ruo ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ iri atọ na anọ, ọ rụkwara ọrụ dị ka [[w:President of the Quorum of the Twelve Apostles (LDS Church)|onye isi nke otu ahụ]] site na afọ 2015 ruo 2018. Dị ka onye isi chọọchị, chọọchị ahụ ghọtara Nelson dị ka [[w:prophet, seer, and revelator|onye amụma, onye ọhụụ, na onye na-anata mkpughe]]. ==Okwu okwuru== * Chee echiche gbasara eluigwe! ** Liahona, Nọvemba 2023, peeji nke 117 ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Marion, Russell}} [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] [[Category: Ụmụ nwoke]] t2j70oz33d9i79ywda470fg6h1mtfby 32854 32852 2026-07-18T13:39:37Z Febechukwu Chukwudi 1461 32854 wikitext text/x-wiki [[File:Russell M Nelson (cropped2).jpg|thumb|Russell M. Nelson in 2018]] {{databox}} '''[[w:Russell M. Nelson|Russell Marion Nelson Sr.]]''' (9 Septemba 1924 - 27 Septemba 2025) bụ onye ndu okpukperechi na dọkịta na-awa ahụ si Amerịka, onye jere ozi dị ka [[w:List of presidents of the Church of Jesus Christ of Latter-day Saints|onye isi nke iri na asaa]] nke [[w:the Church of Jesus Christ of Latter-day Saints|Church of Jesus Christ of Latter-day Saints]] (LDS Church) site na afọ 2018 ruo mgbe ọ nwụrụ na afọ 2025. Tupu ọ bụrụ onye isi chọọchị, Nelson bụ onye otu [[w:Quorum of the Twelve Apostles (LDS Church)|Quorum nke Ndịozi Iri na Abụọ]] ruo ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ iri atọ na anọ, ọ rụkwara ọrụ dị ka [[w:President of the Quorum of the Twelve Apostles (LDS Church)|onye isi nke otu ahụ]] site na afọ 2015 ruo 2018. Dị ka onye isi chọọchị, chọọchị ahụ ghọtara Nelson dị ka [[w:prophet, seer, and revelator|onye amụma, onye ọhụụ, na onye na-anata mkpughe]]. ==Okwu okwuru== * Chee echiche gbasara eluigwe! ** Liahona, Nọvemba 2023, peeji nke 117 ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Marion, Russell}} [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] [[Category: Ụmụ nwoke]] rjezkek7gr1i131n3z7i212f7y9lepc Martin Harris 0 11815 32855 2026-07-18T14:04:44Z Febechukwu Chukwudi 1461 Jiri '[[File:LDS Martin HARRIS.jpg|thumb|Martin Harris]] {{databox}} '''Martin Harris (18 Mee 1783 – 10 Julaị 1875) kwadoro ego maka mbipụta mbụ nke *Akwụkwọ nke Mọmọn* (Book of Mormon), ma jee ozi dị ka otu n'ime Ndịàmà Atọ ndị gbara akaebe na ha hụrụ Mbadamba Nkume Ọlaedo ndị e si na ha detuo *Akwụkwọ nke Mọmọn*. ==Okwu okwuru== Ka mba niile, ezinụlọ niile, asụsụ niile, na ndị niile ọrụ a ga-eru aka ha mara: na anyị, sit...' kere ihü 32855 wikitext text/x-wiki [[File:LDS Martin HARRIS.jpg|thumb|Martin Harris]] {{databox}} '''Martin Harris (18 Mee 1783 – 10 Julaị 1875) kwadoro ego maka mbipụta mbụ nke *Akwụkwọ nke Mọmọn* (Book of Mormon), ma jee ozi dị ka otu n'ime Ndịàmà Atọ ndị gbara akaebe na ha hụrụ Mbadamba Nkume Ọlaedo ndị e si na ha detuo *Akwụkwọ nke Mọmọn*. ==Okwu okwuru== Ka mba niile, ezinụlọ niile, asụsụ niile, na ndị niile ọrụ a ga-eru aka ha mara: na anyị, site n'amara nke Chineke Nna, na Onyenwe anyị Jizọs Kraịst, ahụla mbadamba nkume ndị nwere ihe ndekọ a—nke bụ ndekọ gbasara ndị Nifaị, na ndị Lamanaịte bụ ụmụnne ha, nakwa ndị Jared, ndị si n'ụlọ elu ahụ a kọrọ akụkọ ya bịa. Anyị makwaara na a sụgharịrị ha site n'onyinye na ike nke Chineke, n'ihi na olu Ya ekwupụtala ya nye anyị; ya mere, anyị ji n'aka mara na ọrụ a bụ eziokwu. Anyị na-agbakwa akaebe na anyị ahụla ihe ndị e dere na ha; e gosikwara anyị ha site n'ike nke Chineke, ọ bụghị site n'ike mmadụ. Anyị na-ekwupụtakwa n'okwu nke ezi uche na nkwanye ùgwù, na mmụọ ozi nke Chineke si n'eluigwe rịdata, wetakwa ma tinye ha n'ihu anyị ka anyị wee hụ mbadamba nkume ndị ahụ na ihe ndị e dere na ha; anyị makwaara na ọ bụ site n'amara nke Chineke Nna, na Onyenwe anyị Jizọs Kraịst, ka anyị ji hụ ma gbaa akaebe na ihe ndị a bụ eziokwu. Ọ bụkwa ihe dị ebube n'anya anyị. Ka o sila dị, olu nke Onyenwe anyị nyere anyị iwu ka anyị gbaa akaebe banyere ya; ya mere, iji na-erube isi n'iwu Chineke, anyị na-agba akaebe banyere ihe ndị a. Anyị makwaara na ọ bụrụ na anyị anọgide na-eguzosi ike n'ezi ihe n'ime Kraịst, anyị ga-ewepụ ọbara mmadụ niile n'uwe anyị, a ga-ahụkwa anyị ka ndị na-enweghị ntụpọ n'ihu oche ikpe nke Kraịst, anyị ga-esokwa Ya biri ebighị ebi n'eluigwe. Ka e nye Nna, na Ọkpara, na Mmụọ Nsọ—ndị bụ otu Chineke—nsọpụrụ. Amen. OLIVER COWDERY DAVID WHITMER MARTIN HARRIS ** ''Akwụkwọ nke Mọmọn'' (Book of Mormon), Mbipụta nke afọ 1830, peeji nke 585 (1830) *Enwetara m ozi gị. Na nzaghachi, a ga m ekwu maka mbadamba nkume ndị ahụ: ana m ekwu n'ezie na mmụọ ozi gosiri m mbadamba nkume ndị ahụ nwere edemede nke Akwụkwọ nke Mọmọn. Ọzọkwa, nsụgharị ahụ m kpọgara Prọfesọ Anthon bụ nke e si na mbadamba nkume ndị a kpọmkwem detuo; nakwa na prọfesọ ahụ gbaara akaebe na ọ bụ ezigbo nsụgharị. Ana m ekwere nke ọma ma mara na Joseph Smith bụ onye amụma Chineke, n'ihi na ọ gaghị ekwe omume inwe onyinye ahụ ma ọ bụ tụgharịa asụsụ ahụ ma ọ bụrụ na ọ bụghị eziokwu. Enwere m ike iweta, ọ bụrụ na ịchọrọ ya, otu narị ndị akaebe ga-akwado eziokwu nke Akwụkwọ nke Mọmọn. Ana m agba onye ọ bụla aka ịma aka igosi m amaokwu ọ bụla dị n'akwụkwọ nsọ nke m na-amaghị ma ọ bụ nke na-abụghị ihe m maara nke ọma. A ga m aza ajụjụ ọ bụla ị chọrọ ịjụ dịka ihe m maara si dị, ọ bụrụ na ị nwere ike ịdabere n'ihe akaebe m nyere gbasara ya. N'ikpeazụ, enwere m ike ikwu na m rutere Utah n'udo, n'ahụike na obi dị mma, n'agbanyeghị ogologo njem ahụ. Ahụ dị m mma ugbu a, ọ dịkwa m mma kemgbe m rutere ebe a. Site n'oké nkwanye ùgwù, abụ m enyi gị dị umeala n'obi. **''The True Latter Day Saints’ Herald'' 22:630, 1875. **Akwụkwọ ozi Harris degaara akwụkwọ akụkọ nke ụka mbụ a na-akpọ *Reorganized Church of Jesus Christ of Latter Day Saints* mgbe ọ rutere Utah. E degaara akwụkwọ ozi ahụ "Mr. Emerson, Sir," ma dee ya na Smithfield, Utah, n'ụbọchị nke 23 n'ọnwa Nọvemba, afọ 1870. (1870) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat|Martin Harris}} {{DEFAULTSORT: Harris, Martin}} [[Category: Ụmụ nwoke]] [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] rtbjzc83k5h6jegwkerqlzu3p93w828 Oliver Cowdery 0 11816 32856 2026-07-18T14:33:21Z Febechukwu Chukwudi 1461 Jiri '[[File:Olivercowdery-sm.jpg|thumb|Oliver Cowdery]] {{databox}} '''Oliver Hervy Pliny Cowdery''' (3 Ọktoba 1806 – 3 Maachị 1850) bụ onye odeakwụkwọ nye Joseph Smith, Jr. n'oge a na-akwadebe ma na-ede *Akwụkwọ nke Mọmọn* (Book of Mormon). Ọ bụ otu n'ime Ndị Akaebe Atọ hụrụ mbadamba ọlaedo ndị a sị na e si na ha sụgharịa *Akwụkwọ nke Mọmọn*. Cowdery mechara bụrụ Okenye nke Abụọ (Second Elder) na otu n'ime ndịozi nke C...' kere ihü 32856 wikitext text/x-wiki [[File:Olivercowdery-sm.jpg|thumb|Oliver Cowdery]] {{databox}} '''Oliver Hervy Pliny Cowdery''' (3 Ọktoba 1806 – 3 Maachị 1850) bụ onye odeakwụkwọ nye Joseph Smith, Jr. n'oge a na-akwadebe ma na-ede *Akwụkwọ nke Mọmọn* (Book of Mormon). Ọ bụ otu n'ime Ndị Akaebe Atọ hụrụ mbadamba ọlaedo ndị a sị na e si na ha sụgharịa *Akwụkwọ nke Mọmọn*. Cowdery mechara bụrụ Okenye nke Abụọ (Second Elder) na otu n'ime ndịozi nke Chọọchị nke Kraịst (Church of Christ). ==Okwu okwuru== Ka mba niile, ezinụlọ niile, asụsụ niile, na ndị niile ọrụ a ga-eru aka ha mara: na anyị, site n'amara nke Chineke Nna, na Onyenwe anyị Jizọs Kraịst, ahụla mbadamba nkume ndị nwere ihe ndekọ a—nke bụ ndekọ gbasara ndị Nifaị, na ndị Lamanaịte bụ ụmụnne ha, nakwa ndị Jared, ndị si n'ụlọ elu ahụ a kọrọ akụkọ ya bịa. Anyị makwaara na a sụgharịrị ha site n'onyinye na ike nke Chineke, n'ihi na olu Ya ekwupụtala ya nye anyị; ya mere, anyị ji n'aka mara na ọrụ a bụ eziokwu. Anyị na-agbakwa akaebe na anyị ahụla ihe ndị e dere na ha; e gosikwara anyị ha site n'ike nke Chineke, ọ bụghị site n'ike mmadụ. Anyị na-ekwupụtakwa n'okwu nke ezi uche na nkwanye ùgwù, na mmụọ ozi nke Chineke si n'eluigwe rịdata, wetakwa ma tinye ha n'ihu anyị ka anyị wee hụ mbadamba nkume ndị ahụ na ihe ndị e dere na ha; anyị makwaara na ọ bụ site n'amara nke Chineke Nna, na Onyenwe anyị Jizọs Kraịst, ka anyị ji hụ ma gbaa akaebe na ihe ndị a bụ eziokwu. Ọ bụkwa ihe dị ebube n'anya anyị. Ka o sila dị, olu nke Onyenwe anyị nyere anyị iwu ka anyị gbaa akaebe banyere ya; ya mere, iji na-erube isi n'iwu Chineke, anyị na-agba akaebe banyere ihe ndị a. Anyị makwaara na ọ bụrụ na anyị anọgide na-eguzosi ike n'ezi ihe n'ime Kraịst, anyị ga-ewepụ ọbara mmadụ niile n'uwe anyị, a ga-ahụkwa anyị ka ndị na-enweghị ntụpọ n'ihu oche ikpe nke Kraịst, anyị ga-esokwa Ya biri ebighị ebi n'eluigwe. Ka e nye Nna, na Ọkpara, na Mmụọ Nsọ—ndị bụ otu Chineke—nsọpụrụ. Amen. OLIVER COWDERY DAVID WHITMER MARTIN HARRIS ** ''Akwụkwọ nke Mọmọn'', Mbipụta 1830, p. 585 (1830). * Ụbọchị ndị a bụ ụbọchị a na-agaghị echefu echefu—ịnọ ọdụ n’okpuru ụda olu nke mmụọ nsọ nke eluigwe na-ekwu, kpalitere ekele kasịnụ nke obi a! Kwa ụbọchị, m gara n’ihu, n’akwụsịghị akwụsị, ide site n’ọnụ ya, ka o ji {{w|Urim na Tumim}} na-atụgharị, ma ọ bụ, dị ka ndị Nifaị ga-asị, ‘Ndị ntụgharị okwu,’ akụkọ ihe mere eme ma ọ bụ ndekọta nke a na-akpọ ‘Akwụkwọ nke Mọmọn.’ Ọ dịghị ndị mmadụ, n’amamihe ha nwere, nwere ike ịtụgharị asụsụ na ide ntụzịaka e nyere ndị Nifaị, ma dee ntụzi-aka nke e nyere ndị Nifaị n’ụzọ nke ndị Saviị, n’ụzọ nke ndị Nifaị ga-esi wulite n’ụzọ nke Nzukọ-nsọ. karịsịa mgbe nrụrụ aka agbasawo ejighị n’aka n’ụdị na usoro nile a na-eme n’etiti ụmụ mmadụ, n’achọghị ihe ùgwù nke igosipụta ọchịchọ obi site n’ịbụ ndị e liri n’ili mmiri mmiri, ịza ‘ezi akọ na uche site ná mbilite n’ọnwụ nke Jisọs Kraịst. * Mgbe o dechara akụkọ ndekọta nke ozi nke Onye-nzọpụta nye ndị fọdụrụ nke mkpụrụ Jekọb, na kọntinent a, ọ dị mfe ịhụ, dịka onye amụma ahụ kwuru na ọ ga-abụ, na ọchịchịrị kpuchiri ụwa na nnukwu ọchịchịrị n’uche nke ndị mmadụ. N'ịtụgharị uche n'ihu, ọ dịịrị mfe ịhụ na n'etiti oke ọgbaghara na mkpọtụ gbasara okpukpere chi, ọ nweghị onye nwere ikike sitere n'aka Chineke inye emume-nsọ nile nke Oziọma ahụ. N’ihi na a pụrụ ịjụ ajụjụ ahụ, nweere ndị mmadụ ikike inye n’aha nke Kraịst, bụ́ ndị na-agọnarị mkpughe nile, mgbe ịgba-ama Ya na-adịchaghị ala karịa mụọ nke ibu amụma, na okpukperechi Ya dabere, wulite, na nkwado site na mkpughe ozugbo, n’ime afọ nile nke ụwa mgbe O nweworo ndị mmadụ n’ụwa? Ọ bụrụ na e liri ihe ndị a, ma jiri nlezianya zochie ya site n'aka ndị ọrụ aka ha gaara anọ n'ihe ize ndụ ma ọ bụrụ na e kwe ka ha nwuo n'ihu mmadụ, ha abụghịzi anyị; ma anyị chere naanị ka e nyere iwu ‘Bilie ka e mee gị baptizim.’ * Nke a abụghị ogologo oge a na-achọsi ike tupu ya emee ya. Onye-nwe, onye bara ụba na ebere, ma na-adị njikere ịza ekpere na-agbanwe agbanwe nke ndị dị umeala n’obi, mgbe anyị kpọchara ya n’ụzọ siri ike, ewezuga ebe obibi nke mmadụ, wedatara onwe ya ka o gosi anyị uche Ya. Na mberede, dịka site n’etiti mgbe ebighi-ebi, olu nke Onye-mgbapụta gwara anyị okwu udo, mgbe e kewara ákwà mgbochi ahụ ma mụọ-ozi nke Chineke gbadatara yikwasị ebube, ma nyefee ndị ahụ na-achọsi ike na-achọ ozi, na ọtụghe-ụzọ nile nke Ozi-ọma nke nchegharị. Lee ọṅụ! kedu ihe ịtụnanya! lee ihe ijuanya! Mgbe ụwa juru eju ma dọpụ uche—mgbe ọtụtụ nde mmadụ nọ na-akpagharị dị ka ndị ìsì maka mgbidi, na mgbe mmadụ nile na-adabere n'ejighị n'aka, dị ka ọnụ ọgụgụ zuru ezu, anya anyị hụrụ, ntị anyị nụrụ, dị ka 'ọkụ nke ụbọchị'; ee, karịa-n'elu ihe na-egbuke egbuke nke anwụ anwụ nke May, bụ nke meziri ihie ya n'elu ihu okike! Mgbe ahụ, olu ya, ọ bụ ezie na ọ dị nro, mapuo n'etiti, na okwu ya, 'Abụ m ohu ibe gị,' wepụrụ egwu ọ bụla. Anyị gere ntị, anyị legidere anya, masịrị anyị! ’ “Nke ahụ bụ olu mmụọ ozi sitere n’ebube, ‘bụ ozi sitere n’aka Onye Kasị Elu! Ma dịka anyị nụrụ, anyị ṅụrịrị ọṅụ, mgbe ịhụnanya Ya dị ọkụ n’ahụ́ mkpụrụ-obi anyị, ma e kechie anyị n’ọ́hụ̀ nke Onye puru ime ihe nile! Ebee ka enwere obi abụọ? Enweghị ebe ọ bụla; ejighị n'aka agbala ọsọ, obi abụọ amakwaghị ọzọ ibili, ebe akụkọ ifo na aghụghọ agbaala ọsọ ruo mgbe ebighị ebi! *Ma, nwanna m, chegodị echiche, chebakwuoro ya echiche nwa oge, olee ọṅụ juputara n’obi anyị, na ihe ịtụ n’anya anyị ga-ejirịrị kpọọ isiala, (n’ihi na ònye na-agaghị erubere ikpere n’ala maka ngọzi dị otú ahụ?) Mgbe anyị natara n’aka ya Ọkwa Nchụ-aja Dị Nsọ ka o kwuru, ‘N’isi unu ndị ohu ibe m, n’aha Mesaịa, ka m nyere ọkwa nchụ-aja nke a na ikike nke a, ka Ọkpara nke Livaị ga-anọkwasị n’elu ụwa! *Agaghị m anwa ịkọwara gị mmetụta dị n'obi a, ma ọ bụ ịma mma na ebube dị egwu gbara anyị gburugburu n'oge ahụ; mana ị ga-ekwere m mgbe m kwuru na ụwa, ma ọ bụ mmadụ, n'agbanyeghị nkà okwu ha, enweghị ike ikwu okwu n'ụzọ na-adọrọ mmasị ma dị elu dịka onye a dị nsọ si mee. Mba; ụwa enweghịkwa ike inye ọṅụ, udo, ma ọ bụ nghọta banyere amamihe dị n'ime okwu ọ bụla o kwuru site n'ike nke Mmụọ Nsọ! Mmadụ nwere ike ịghọgbu ibe ya, aghụghọ nwere ike iso aghụghọ, ụmụ nke onye ajọ omume nwekwara ike inwe ike iduhie ndị nzuzu na ndị na-enweghị ihe ọmụma, ruo mgbe ọ bụ naanị akụkọ ụgha na-eri nri n'aka ọtụtụ mmadụ, mkpụrụ nke ụgha na-ebupụkwa ndị na-enweghị uche gaa n'ili; mana otu mmetụ aka nke ịhụnanya Ya, ee, otu ụzarị ebube sitere n'eluigwe, ma ọ bụ otu okwu sitere n'ọnụ Onye Nzọpụta, sitere n'obi ebighị ebi, na-eme ka ihe ndị ahụ niile ghara ịdị mkpa ma hichapụ ha kpamkpam n'uche. Obi ike na anyị nọ n'ihu mmụọ ozi, eziokwu ahụ bụ na anyị nụrụ olu Jizọs, na eziokwu ahụ dị ọcha nke sitere n'aka onye dị ọcha, nke sitere n'uche Chineke, bụ ihe karịrị ihe m nwere ike ịkọwa; m ga-ejikwa ihe ijuanya na ekele na-ele ihe a Onye Nzọpụta mere n'ịdị mma Ya mgbe niile ka m ka nọ n'ụwa a; n'ebe obibi ndị ahụ ebe izu oke dị ma mmehie anaghị abata, enwere m olileanya ife Ya ofufe n'ụbọchị ahụ na-agaghị akwụsị akwụsị." **[[s:Letters by Oliver Cowdery/Letter I|Akwụkwọ ozi sitere n'aka Oliver Cowdery gaa na W.W. Phelps (Akwụkwọ ozi nke Mbụ)]], (Septemba 7, 1834). E bipụtara ya na ''Latter Day Saints' Messenger and Advocate'', Mpịakọta nke 1, Nke 1. Kirtland, Ohio, Ọktoba, 1834. E bipụtara ya na ''Letters by Oliver Cowdery to W.W. Phelps on the Rise of the Church of Jesus Christ of Latter-day Saints'', Liverpool, 1844. *Naanị ihe m kwesịrị ịgbakwunye bụ na ozizi ndị ahụ m malitere ikwusa ihe dị ka afọ asaa gara aga ka bụ ihe m kwenyere na ya nke ukwuu dịka ọ dị na mbụ; N'agbanyeghị mkpagbu ndị m gabigara, na iwe na ajọ obi nke ndị mmadụ a wụsịrị n'isi m, obi siri m ike n'ihe gbasara ọrụ a dị ukwuu ma dị ebube, dịka ọ dị mgbe mbụ m nwetara ọrụ a n'aka onye ozi nsọ ahụ. **''Ozi Nnọchiteanya Ikpeazụ'' (Valedictory), nke e dere na Febụwarị 1837, *Messenger and Advocate* 3, peeji nke 548. (Ọgọst 1837) **Ozi nnabata nke Cowdery na-ekwu maka ọpụpụ ya n'afọ 1837, nke e bipụtara n'akwụkwọ akụkọ Chọọchị dị na Kirtland. *Ahụrụ m ha n'anya nke aka m. Metụkwu aka n'efere ọlaedo ndị ahụ e si na ha sụgharịa ya. Ahụkwara m ihe ndị a na-eji atụgharị asụsụ (Interpreters). **Miller, Diary, nke e hotara n'akwụkwọ Bushman, ''Rough Stone Rolling'', peeji nke 78 (Ọktoba 21, 1848). *Abịaghị m ịchọ ọkwa, ma ọ bụ itinye aka n'ọrụ na oku nke ndị ikom ahụ buuru ibu ọrụ a kemgbe ọnwụ Joseph. Ana m ewetulata onwe m n'ụkwụ unu, ma chọọ ịbụ otu n'ime unu, na ịbụ naanị onye otu Chọọchị; naanị arịrịọ m ịchọ ka e mee m baptizim ọzọ bụ njedebe nke nkwupụta ọ bụla gbasara inwe ikike ma ọ bụ ọchịchị. **Okwu Cowdery mgbe ọ rịọrọ ka e mee ya baptizim ọzọ n'ime Chọọchị nke Jizọs Kraịst nke Ndị Nsọ nke Ụbọchị Ikpeazụ, ''Report to Presidents Brigham Young, Heber C. Kimball, Willard Richards and the Authorities of the Church,'' (Eprel 5, 1849). *Mgbe ọchịchịrị kpuchiri ụwa, na oke ọchịchịrị kpuchie ndị mmadụ, ogologo oge ka e wepụsịrị ikike ịrụ ọrụ n'ihe ndị dị nsọ, Onyenwe anyị meghere eluigwe ma zipụ okwu Ya maka nzọpụta nke Israel. N'imezu ihe dị n'akwụkwọ nsọ, mmụọ ozi dị ike (Moroni) kwupụtara ozi ọma ahụ na-adịgide adịgide; onye, ​​ebe o yi ikike nke ọrụ ya, nyere Chineke otuto n'ebe kachasị elu. Ozi ọma a bụ 'nkume ahụ e si n'ugwu wepụta n'ejighị aka mee ya.' Jọn Onye Na-eme Baptizim, onye ji igodo nke Ọkwa Nchụàjà nke Eron (Aaronic Priesthood); Pita, Jems na Jọn, ndị ji igodo nke Ọkwa Nchụàjà nke Melkizedek (Melchizedek Priesthood), arụọla ọrụ maka ndị ga-eketa nzọpụta, ma site n'ọrụ ndị a, ha họpụtara ma nye ndị ikom ọkwa nchụàjà ndị a. Ọkwa nchụàjà ndị a, tinyere ikike ha, dị ugbu a, ma ga-anọgide na-adị, n'ime Chọọchị nke Jizọs Kraịst nke Ndị Nsọ nke Ụbọchị Ikpeazụ. Ngọzi dịrị onye okenye ahụ natara ha, ngọzi okpukpu atọ na nsọsọ dịkwaịrị onye ga-anọgide na-eguzosi ike ruo ọgwụgwụ. Nabata nkwa nke ekpere eziokwu sitere n'aka onye ahụ, ya na Joseph Onye Ọhụụ (Seer), natara ngọzi nke ọrụ ndị a kpọtụrụ aha n'elu, onye nwekwara olileanya siri ike na nke dị nsọ izute gị n'otuto nke eluigwe. Okwu sitere n'aka Cowdery gaa n'ebe Elder Samuel W. Richards nọ, ''Akwụkwọ Ozi Ikpeazụ nke Oliver Cowdery,'' Deseret News, (Machị 22, 1884). ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{commonscat|Oliver Cowdery}} {{DEFAULTSORT: Cowdery, Oliver}} [[Category: Ụmụ nwoke]] [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] bu7udzxh316zvqf766hakgkbt0bve2w Joseph the Hesychast 0 11817 32858 2026-07-19T04:37:32Z 10kdollz 1060 Jiri '[[File:Иосиф Исихаст.jpg|thumb|right|St. Joseph the Hesychast]] Saint '''{{w|Joseph the Hesychast}}''' (1897–1959) bụ onye mọnk na okenye nke Chọọchị Ọtọdọks Gris, onye biri na Mount Athos. == Okwu o kwuru == === ''Monastic Wisdom'' (2016) === File:Flickr - ronsaunders47 - GOLDEN BEACH IN THASSOS GREECE..jpg|thumb|Anyị na-eku ume Chineke; anyị yi Chineke; anyị na-emetụ Chineke aka; anyị na-anata Chineke n'ime Ihe Omimi Dị Nsọ...' kere ihü 32858 wikitext text/x-wiki [[File:Иосиф Исихаст.jpg|thumb|right|St. Joseph the Hesychast]] Saint '''{{w|Joseph the Hesychast}}''' (1897–1959) bụ onye mọnk na okenye nke Chọọchị Ọtọdọks Gris, onye biri na Mount Athos. == Okwu o kwuru == === ''Monastic Wisdom'' (2016) === [[File:Flickr - ronsaunders47 - GOLDEN BEACH IN THASSOS GREECE..jpg|thumb|Anyị na-eku ume Chineke; anyị yi Chineke; anyị na-emetụ Chineke aka; anyị na-anata Chineke n'ime Ihe Omimi Dị Nsọ. Ebe ọ bụla i lekwasịrị anya, ebe ọ bụla i tụgharịrị, Chineke nọ ebe niile: n'eluigwe, n'ụwa, n'ime omimi, n'osisi, n'ime nkume, n'ime uche gị, na n'ime obi gị.]] [[File:Panagia Nov2007.jpg|thumb|Ozugbo ahụ, e buliri ya n'ime ''theoria'', o chefukwara onwe ya kpamkpam. Mgbidi na nkume ejighịzi ya; ọ gafere ọchịchọ mmadụ niile—na-enweghị ahụ, jupụtara n'udo miri emi, n'ime ìhè pụrụ iche na mbara na-enweghị njedebe. Uche ya chebara naanị otu echiche echiche: “Ka m ghara ịlaghachi n'ahụ m ọzọ, kama ka m nọrọ ebe a ruo mgbe ebighị ebi.”]] [[File:Autumn-deciduous forest.jpg|thumb|Nkume ndị mara mma na-ekwusa okwu Chineke dịka ndị ọkà mmụta okpukpe na-enweghị olu, otu a ka ihe niile e kere eke si eme—onye ọ bụla n'olu nke ya ma ọ bụ n'ịgbachi nkịtị ya. Ọ bụrụ na i metụọ obere osisi aka n'amaghị ama, ozugbo ọ na-eti mkpu site n'isi ya na-esi ísì ụtọ: “Ewoo! Ị hụghị m, ma ị kụrụ m!” N'otu aka ahụ, ihe niile nwere olu nke ha, nke mere na mgbe ifufe na-efe, mmegharị ha na-emepụta abụ otuto mara mma nye Chineke.]] [[File:Athos 11.jpg|thumb|N'ime na n'èzí, n'elu na n'okpuru, ebe ọ bụla i tụgharịrị, ihe niile na-eti mkpu, “Chineke!” N'ime Ya ka anyị bi ma na-emegharị. Anyị na-eku ume Chineke, anyị na-eri Chineke, anyị na-eyikwasị Chineke. Ihe niile na-eto ma na-agọzi Chineke. Ihe niile e kere eke na-ekwusa otuto Ya. Ihe niile dị ndụ na ndị na-adịghị ndụ na-ekwu okwu dị ịtụnanya ma na-enye Onye Okike otuto. Ka ihe niile na-eku ume too Onyenwe anyị!]] ::<small>Elder Joseph the Hesychast (2016). ''Monastic Wisdom: the letters of Elder Joseph the Hesychast''. Florence, Arizona: St. Anthony's Greek Orthodox Monastery.</small> * Ebili mmiri nke echiche na-eju uche m anya; ire m na-ada ogbi, enweghị m ike ikwu okwu ma ọ bụ kwupụta okwu ndị a n'oge ha. Isi iyi nke uche na-asọpụta dị ka igirigi n'ụba—ma n'oge anyị, ala ole na ole ka dị njikere ịnabata ya. Akụ nke Onyenwe anyị dị ukwuu, ma ọ dị nwute na ndị ga-eketa ya dị ole na ole. Iji nweta ihe nketa ahụ chọrọ ọgụ siri ike, ma ihe dị ebe a bụ naanị umengwụ. Ya mere, a manyere m imeghe ụzọ ndị a nye ụwa; n'ihi na enwere olileanya na mkpụrụobi dị ọcha ga-anabata okwu ahụ, mụ onwe m ga-anatakwa ụgwọ ọrụ nke ịhụnanya. Ya mere, geenụ ntị n'okwu m, nụkwa ihe m chọrọ ikwu... ** ''Prelude'' (abụ mmalite) * Ebe Chineke nọ mgbe niile, gịnị mere ị na-echegbu onwe gị? N'ihi na ọ bụ n'ime Ya ka anyị bi ma na-emegharị. Anyị nọ n'aka Ya. '''Anyị na-eku ume Chineke; anyị yi Chineke; anyị na-emetụ Chineke aka; anyị na-anata Chineke n'ime Ihe Omimi Dị Nsọ. Ebe ọ bụla i tụgharịrị, ebe ọ bụla i lere anya, Chineke nọ ebe niile: n'eluigwe, n'ụwa, n'ime omimi, n'osisi, n'ime nkume, n'ime uche gị, na n'ime obi gị.''' ** ''Letter'' 13 * Ya mere, o biliri banye n'ebe ọ na-anọ, n'ihi na abalị eruola. O hulatara isi ya n'obi ya ma malite ịnụ ụtọ ụtọ nke ekpere ahụ e nyere ya. '''Ozugbo ahụ, e buliri ya n'ime ''theoria'', o chefukwara onwe ya kpamkpam. Mgbidi na nkume ejighịzi ya; ọ gafere ọchịchọ mmadụ niile—na-enweghị ahụ, jupụtara n'udo miri emi, n'ime ìhè pụrụ iche na mbara na-enweghị njedebe. Uche ya chebara naanị otu echiche echiche: “Ka m ghara ịlaghachi n'ahụ m ọzọ, kama ka m nọrọ ebe a ruo mgbe ebighị ebi.”''' Nke a bụ ''theoria'' mbụ nwanne ahụ hụrụ; emesịa, ọ laghachiri n'uche ya ma gara n'ihu n'ọgụ maka nzọpụta ya. ** ''Letter'' 25 * Mgbe ahụ, amara Chineke na-ejupụta n'ime mmadụ, o wee juputa n'ìhè na ọṅụ na-enweghị njedebe. N'ihi na onye ịhụnanya Chineke jidere enweghị ike iburu ọkụ ịhụnanya ahụ, mmetụta ya na-akwụsị ịrụ ọrụ, a na-ebulikwa ya n'ime ''theoria''. Ruo ebe a, mmadụ na-eme ihe site n'uche nke ya. Ma mgbe ọ gafere nke a, ọ naghịzi achịkwa onwe ya ma ọ bụ mata onwe ya. N'ihi na o jikọtara onwe ya na ọkụ ahụ ma gbanwee kpamkpam—ọ ghọọla chi site n'amara. ** ''Letter'' 25 * '''Mgbe ìhè nke mmụọ bịara, ekpere na-akwụsịtụ mgbe ụfọdụ, ''theoria'' na-apụtakwa ugboro ugboro, uche na-ebuli elu, mmetụta anụ ahụ na-akwụsị, ahụ na-adị jụụ, akụkụ ahụ niile na-agbachi nkịtị, Chineke na mmadụ ejikọta bụrụ otu.''' Nke a bụ mgbanwe dị nsọ nke na-eme mgbe mmadụ tachiri obi n'ọnwụnwa ma akwụsịghị ọgụ ya; ọ na-agbanwe ihe anụ ahụ ka ọ bụrụ nke ime mmụọ… ** ''Letter'' 35 * Ya mere, mgbe amara Chineke jupụtara n'ime mmadụ, ma ọ ghọta ihe ndị a niile anyị dere, ọ na-eru n'ịdị mfe dị ukwuu; uche ya na-agbasawanye ma nwee nnukwu ikike. Dị ka ị nụrụ ụtọ ntakịrị amara ahụ mgbe nnukwu ọṅụ juru gị, otu ahụ ka ọ na-abịakwa ọzọ mgbe uche na-anọgide n'ekpere. Ma nke a na-abịa n'ogo ka ukwuu, dị ka ikuku dị nro ma ọ bụ ifufe na-esi ísì ụtọ. '''Ọ na-agafe n'ahụ mmadụ dum; ekpere na-akwụsị, akụkụ ahụ anaghịkwa emegharị, naanị uche na-anọ n'ime ''theoria'' n'ime ìhè pụrụ iche. N'ebe ahụ, Chineke na mmadụ na-ejikọta bụrụ otu. Mmadụ anaghịzi amata ọdịiche dị n'etiti onwe ya na Chineke.''' Ọ dị ka ígwè: tupu e tinye ya n'ọkụ, a na-akpọ ya ígwè; ma mgbe ọ na-acha uhie uhie n'ọkụ, ọ na-adị ka otu na ọkụ ahụ. Ọ dịkwa ka wax nke na-agbaze mgbe ọ bịara nso n'ọkụ; ọ gaghị anọgide n'ụdị mbụ ya. ** ''Letter'' 35 * Lee, afọ ọhụrụ ọzọ abịala! Ọzọkwa, ọchịchọ na olileanya ọhụrụ. Ma ọnwụ nọ ebe ọ bụla, na-echekwa anyị. Otu ụbọchị ma ọ bụ otu abalị ga-abụ nke ikpeazụ n'ụwa a. '''Ya mere, ngọzi na-adịrị onye na-echeta ọnwụ ya ehihie na abalị ma na-akwadebe izute ya. N'ihi na ọnwụ na-abịakwute ndị na-atụ anya ya n'udo, ma ọ na-abịara ndị na-atụghị anya ya n'atụghị anya, n'obi ilu na n'ike.''' ** ''Letter'' 51 * Mgbe amara Chineke bịara, atụmatụ niile nke ajọ onye ahụ na-akwụsị, n'ihi na amara na-akwatu ha. Ọ na-abịa dịka ikuku dị nro nke na-esi ísì ụtọ, na-eme ka agụụ anụ ahụ daa, ma na-ebuli mkpụrụobi elu. Ọ na-eme ka uche anyị nwee ìhè. N'ikpeazụ, mgbe amara bịara, ọ bụ amara n'onwe ya na-akụziri mmadụ ihe. ** ''Letter'' 55 * Ya mere, bịa, nwa m m hụrụ n'anya. Bịa, ọbụna ma ọ bụrụ naanị otu ụbọchị, ka anyị kwuo banyere Chineke ma tụgharịa uche n'ihe gbasara Ya; ka ị nweta ihe ị na-agụsi agụụ ike; ka ị gee ntị n'oké nkume ndị ahụ siri ike, ndị nkụzi omimi na ndị na-adịghị ekwu okwu, bụ ndị na-ekpughe echiche miri emi ma na-edu obi na uche mmadụ n'ebe Onye Okike nọ. Mgbe oge opupu ihe ubi gafere, ebe a na-adị ezigbo mma—site na Emume Mbilite n'Ọnwụ ruo ụbọchị Panagia n'ọnwa Ọgọst. '''Nkume ndị mara mma na-ekwusa okwu Chineke dịka ndị ọkà mmụta okpukpe na-enweghị olu, otu a ka ihe niile e kere eke si eme—onye ọ bụla n'olu nke ya ma ọ bụ n'ịgbachi nkịtị ya. Ọ bụrụ na i metụọ obere osisi aka n'amaghị ama, ozugbo ọ na-eti mkpu site n'isi ya na-esi ísì ụtọ: “Ewoo! Ị hụghị m, ma ị kụrụ m!” N'otu aka ahụ, ihe niile nwere olu nke ha, nke mere na mgbe ifufe na-efe, mmegharị ha na-emepụta abụ otuto mara mma nye Chineke.''' Gịnịkwa ka anyị ga-ekwu banyere ihe ndị na-akpụ akpụ na nnụnụ? Mgbe otu onye nsọ zitere onye na-eso ụzọ ya ka ọ gwa frogs ka ha daa jụụ ka ha nwee ike ịgụ ekpere etiti abalị, ha zara ya, “Chere obere oge ruo mgbe anyị mechara Matins!” ** ''Letter'' 56 * Chineke nọ ebe niile. Ọ dịghị ebe Chineke na-adịghị. Ka ị na-etinyekwu uche gị n'ebe Ọ nọ, ka Ọ na-elekwasịkwa gị anya. Ị na-akpọku Ya, sị, “Ebee ka Ị nọ, Chineke m?” Ọ na-aza, “Anọ m ebe a, nwa m! Anọ m n'akụkụ gị mgbe niile.” '''N'ime na n'èzí, n'elu na n'okpuru, ebe ọ bụla i tụgharịrị, ihe niile na-eti mkpu, “Chineke!” N'ime Ya ka anyị bi ma na-emegharị. Anyị na-eku ume Chineke, anyị na-eri Chineke, anyị na-eyikwasị Chineke.''' Ihe niile na-eto ma na-agọzi Chineke. Ihe niile e kere eke na-ekwusa otuto Ya. Ihe niile dị ndụ na ndị na-adịghị ndụ na-ekwu okwu dị ịtụnanya ma na-enye Onye Okike otuto. Ka ihe niile na-eku ume too Onyenwe anyị! ** ''Letter'' 78 === ''Precious Vessels of the Holy Spirit'' (2011) === ::<small>Middleton, Herman A. 2011. ''Precious Vessels of the Holy Spirit: the Lives and Counsels of Contemporary Elders of Greece''. Thessalonika, Greece: Protecting Veil.</small> * Ugbu a, ana m ebi n'ime ọgba. Enwere m udo na ịdị jụụ pụrụ iche. Abụ m onye kacha nwee ihu ọma, n'ihi na ana m ebi ndụ na-enweghị nchekasị ma na-anụ ụtọ ụtọ nke ịdị jụụ mgbe niile. Mgbe amara Chineke hapụrụ m ọbụna obere oge, ịdị jụụ ahụ n'onwe ya na-abịa dịka amara ọzọ ma na-echebe m n'ọdụ ụgbọ mmiri ya. N'ihi ya, ihe mgbu na mwute nke ndụ ọjọọ a na-agwụ ike anaghịzi adị m nnukwu ihe. N'ime ndụ a, ruo mgbe mmadụ ga-eku ume ikpeazụ ya, mwute na-abịa mgbe niile na ọṅụ so ya. * Mgbe onye mọnk sachara mmetụta ya n'ime ịdị jụụ, uche ya na-adị jụụ, obi ya na-adịkwa ọcha; ọ na-anata amara na ìhè nke ọmụma. Ọ na-aghọ ìhè kpamkpam, uche kpamkpam, ma bụrụkwa onye doro anya kpamkpam. Mgbe ahụ, ọ na-ekwusa ihe omimi banyere Chineke n'ụzọ na ọbụna ma mmadụ atọ dee ahụmahụ ya, ha agaghị enwe ike idecha ya, n'ihi na ebili mmiri nke amara dị ukwuu. Ọ na-agbasakwa udo na nkwụsị zuru oke nke agụụ anụ ahụ n'ahụ dum. Obi ya na-enwu n'ịhụ Chineke n'anya ma na-eti mkpu, sị, “Jizọs m, biko mee ka ebili mmiri nke amara Gị dajụọ, n'ihi na ana m agbaze dịka kandụl!” N'ezie, ọ na-agbaze n'enweghị ihe mgbu. A na-ebuli uche ya n'ime ọhụụ nke Chineke, njikọta na-eme n'etiti Chineke na mmadụ. Mmadụ na-agbanwe ma bụrụ otu na Chineke, nke mere na ọ naghịzi amata onwe ya, dịka ígwè na-aghọ otu na ọkụ. == Hụkwa == {{wikipedia}} * [[Evagrius Ponticus]] [[category:Hesychast, joseph]] [[category:ndi nwụrụ anwụ]] awk5qw6878dtqksankwfyv891qsun6r Reyna I. Aburto 0 11818 32859 2026-07-19T10:49:38Z Febechukwu Chukwudi 1461 Jiri '[[File:Sister Reyna I. Aburto (31812894567).jpg|thumb|right|Together we realize there is [[hope]] and we do not have to [[suffering|suffer]] alone.]] {{databox}} '''[[w:Reyna I. Aburto|Reyna Isabel Aburto]]''' (onye a mụrụ n'ọnwa Ọktoba afọ 1963) bụ onye ndu okpukperechi, ọkachamara n'ịtụgharị asụsụ, na ọkà okwu n'ihu ọha, onye bụkwa nwa amaala Amerịka mana a mụrụ ya na Nicaragua. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye ndụmọdụ nke abụ...' kere ihü 32859 wikitext text/x-wiki [[File:Sister Reyna I. Aburto (31812894567).jpg|thumb|right|Together we realize there is [[hope]] and we do not have to [[suffering|suffer]] alone.]] {{databox}} '''[[w:Reyna I. Aburto|Reyna Isabel Aburto]]''' (onye a mụrụ n'ọnwa Ọktoba afọ 1963) bụ onye ndu okpukperechi, ọkachamara n'ịtụgharị asụsụ, na ọkà okwu n'ihu ọha, onye bụkwa nwa amaala Amerịka mana a mụrụ ya na Nicaragua. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye ndụmọdụ nke abụọ nye [[w:Jean B. Bingham|Jean B. Bingham]] n'ọkwa Onye Isi nke [[w:Relief Society|Relief Society]] n'ime [[w:The Church of Jesus Christ of Latter-day Saints|Chọọchị nke Jizọs Kraịst nke Ndị Nsọ nke Ụbọchị Ikpeazụ]] (Chọọchị LDS) site n'ọnwa Eprel afọ 2017 ruo ọnwa Ọgọstụ afọ 2022. ==Okwu okwuru== * Dị ka urukurubụba ụdị *monarch*, anyị nọ n'ụzọ anyị na-alaghachi n'ụlọ anyị nke eluigwe, ebe anyị na Nne na Nna anyị nke Eluigwe ga-ezukọta ọzọ. Dị ka urukurubụba ndị ahụ, e nyere anyị àgwà ndị sitere n'aka Chineke nke na-enyere anyị aka ịgagharị na ndụ, iji "[mezuo] ebumnuche nke okike [anyị]." ** [https://www.churchofjesuschrist.org/study/general-conference/2018/04/with-one-accord?lang=eng "With One Accord" (N'otu Obi)], okwu e kwuru na Nzukọ Izugbe kwa afọ nke 188 nke Church of Jesus Christ of Latter-day Saints, Salt Lake City, Utah, Eprel 1, 2021 * Mgbe anyị na-ekwu maka ihe ịma aka ndị metụtara mmetụta uche anyị, ma kweta na anyị ezughị oke, anyị na-enye ndị ọzọ ohere ịkọrọ anyị banyere ihe isi ike ha. '''Anyị niile na-aghọta na e nwere olileanya nakwa na ọ dịghị mkpa ka anyị ta ahụhụ naanị anyị'''. ** [https://www.churchofjesuschrist.org/study/general-conference/2019/10/31aburto?lang=eng "Thru Cloud and Sunshine, Lord, Abide with Me!" (N'oge Igwe Ojii na Anwụ, Onyenwe anyị, Nọnyere m!)], okwu e kwuru na Nzukọ Izugbe nke ugboro abụọ n'afọ nke 189 nke Church of Jesus Christ of Latter-day Saints, Salt Lake City, Utah, Ọktoba 5, 2019 * Naanị ihe m chọrọ bụ inwe ọchịchọ iru aka nye Onye Nzọpụta, tụgharịa obi m gaa n'ebe Ọ nọ, kwere na Ya, ma mee ihe kwekọrọ na okwukwe ahụ. ** ''Reaching for the Savior'' (Salt Lake City: Deseret Book, 2021), 4 * Onye ọ bụla n'ime anyị nwere ike ịbụ ụzọ ndị ọzọ ga-esi nwee mmetụta ịhụnanya Chineke n'ime ndụ ha. Site n'ezi omume anyị, ọchịchọ anyị sitere n'obi irube isi n'iwu Ya, na mbọ anyị na-agba mgbe niile iji nyere ndị ọzọ aka n'ụzọ dị mfe, ndị mmadụ nwere ike ịhụ onyinyo Chineke n'ihu anyị, ha nwekwara ike inwe ọchịchọ iso Ya. ** ''Reaching for the Savior'' (Salt Lake City: Deseret Book, 2021), 27 * Iji nweta mkpughe sitere n'eluigwe, anyị aghaghị ịchọ ya n'ebe ndị sitere n'aka Chineke. ** ''Reaching for the Savior'' (Salt Lake City: Deseret Book, 2021), 70 * Mgbe m na-eleghachi anya azụ, aghọtara m na ndụ m—dịka ọ na-adịrị onye ọ bụla n'ime anyị—abụghị nke jupụtara naanị n'ihe dị mfe na obi ụtọ. Enweela ihe mgbochi, ebe ndị siri ike ịrịgo, mgbanwe ụzọ a na-atụghị anya ya, na ebe ndị na-atụ ụjọ ịgbada. Otú ọ dị, enwere m ike ikwu n'ezie na aka Chineke na-eduzi m mgbe niile mgbe m nwere obi umeala ịghọta na m chọrọ enyemaka Ya n'oge niile. ** ''Reaching for the Savior'' (Salt Lake City: Deseret Book, 2021), 150 * Mgbe m dị afọ itoolu, nwanne m nwoke nke tọrọ m nwụrụ n'oge oke ala ọma jijiji bibiri ihe niile. N'ihi na ọ mere na mberede, o were m oge tupu m ghọta eziokwu nke ihe ahụ mere. Obi gbawara m n'ihi mwute... Afọ ole na ole ka e mesịrị, malitere m iche echiche banyere nwanne m n'ụzọ pụrụ iche. M na-eche n'echiche na ọ na-akụ aka n'ọnụ ụzọ anyị. M ga-emeghe ọnụ ụzọ ahụ, ọ ga-eguzo ebe ahụ, ọ ga-agwa m sị, "Anwụghị m. Adị m ndụ. Enweghị m ike ịbịakwute gị, mana ugbu a, m ga-anọnyere gị, agaghịkwa m ahapụ gị ọzọ." Echiche ahụ—nke dị ka nrọ—nyere m aka idi ihe mgbu m nwere maka ọnwụ ya. Echiche ahụ na ọ ga-anọnyere m na-abata n'uche m ugboro ugboro. Mgbe ụfọdụ, m na-elekwasị anya n'ọnụ ụzọ ahụ, na-enwe olileanya na ọ ga-akụ aka ma m ga-ahụ ya ọzọ. ** [https://www.churchofjesuschrist.org/study/general-conference/2021/04/42aburto?lang=eng "Ili Enweghị Mmeri"], okwu e kwuru na Nzukọ Izugbe kwa afọ nke 191 nke Church of Jesus Christ of Latter-day Saints, Salt Lake City, Utah, n'abalị 3 nke ọnwa Eprel, 2021 * Dị ka ụmụ mmadụ, '''mmetụta uche bụ naanị akụkụ nke mkpụrụ obi anyị'''. Ha na anyị na-anọ kwa ụbọchị, n'oge niile. ** [https://www.thechurchnews.com/2021/6/29/23265460/episode-37-podcast-sister-aburto-mental-emotional-health-savior "Sister Aburto na-ekwu maka ahụike uche na nke mmetụta uche, yana ike dị n'ịchọ nkasi obi n'aka Onye Nzọpụta], ''Church News'' (podcast), Sarah Jane Weaver gbara ya ajụjụ ọnụ, Juun 29, 2021 * Onye Nzọpụta na-akpọku anyị mgbe niile ka anyị kpọbata ndị niile na-ata ahụhụ n'ụzọ ọ bụla n'ebe Ọ nọ, ma n'eziokwu, nke a gụnyere anyị niile. '''Anyị niile na-ata ahụhụ n'ihe ụfọdụ, anyị niile na-agbakekwa n'ihe ụfọdụ'''. Ma Ọ na-akpọku anyị ka anyị kpọbata ha ebe a, ka anyị onwe anyị bịakwa ebe a. Echere m na ihe kacha mma gbasara nke a bụ na ka anyị na-akpọbata ndị ọzọ n'ebe Kraịst nọ, Ọ na-ahụ okwukwe anyị ma nwee ike ịgwọ ha, mana Ọ nwekwara ike ịgwọ anyị. ** [https://www.thechurchnews.com/2021/6/29/23265460/episode-37-podcast-sister-aburto-mental-emotional-health-savior "Sister Aburto na-ekwu maka ahụike uche na nke mmetụta uche, yana ike dị n'ịchọ nkasi obi n'aka Onye Nzọpụta], ''Church News'' (podcast), Sarah Jane Weaver gbara ya ajụjụ ọnụ, Juun 29, 2021 * Ihe kacha akpali m na '''ọchịchọ kacha ukwuu m bụ ịgba akaebe na olileanya dị. Olileanya dị n'ebe Onye Nzọpụta nọ'''. Olileanya dị na nkwa Ya. Olileanya dị n'Ọrụ Mgbapụta Ya na ikike Ya iduzi anyị, inye anyị ọgwụgwọ na udo na olileanya na ndụ a. ** [https://www.thechurchnews.com/2021/6/29/23265460/episode-37-podcast-sister-aburto-mental-emotional-health-savior "Sister Aburto na-ekwu maka ahụike uche na nke mmetụta uche, yana ike dị n'ịchọ nkasi obi n'aka Onye Nzọpụta"], ''Church News'' (podcast), Sarah Jane Weaver gbara ya ajụjụ ọnụ, Juun 29, 2021 * Ụka bụ ''ndị òtù ya''. Ha bụ ndị ji obi ha niile na ọṅụ na-enye onyinye… iji nyere ndị nọ n'etiti anyị nwere mkpa aka. ** [https://www.churchofjesuschrist.org/study/general-conference/2022/04/13aburto?lang=eng "''Anyị'' bụ Ụka nke Jizọs Kraịst nke Ndị Nsọ Ụbọchị Ikpeazụ"], okwu e kwuru n'oge Nzukọ Izugbe kwa afọ nke 192 nke Ụka nke Jizọs Kraịst nke Ndị Nsọ Ụbọchị Ikpeazụ, Salt Lake City, Utah, Eprel 1, 2023 (okwu ndị a pụrụ iche dị otú a na mbụ n'edemede ahụ) * Relief Society bụ otu ụmụ nwanyị nke Chọọchị ndị gbara ọgbụgba ndụ; ọ bụ "anyị"—"onye ọ bụla n'ime anyị" na "anyị niile." Ọ bụ "obodo anyị zuru ụwa ọnụ nke ọmịiko na ọrụ enyemaka." Ebe ọ bụla anyị gara, anyị na-abụ akụkụ nke Relief Society ka anyị na-agba mbọ imezu ebumnuche ya sitere n'aka Chineke, nke bụ ka ụmụ nwanyị rụọ ọrụ Chineke n'otu n'otu na n'otu aka ahụ site n'inye enyemaka: "enyemaka n'ihe gbasara ịda ogbenye, enyemaka n'ọrịa; enyemaka n'ihe gbasara obi abụọ, enyemaka n'ihe gbasara amaghị ihe—enyemaka megide ihe niile na-egbochi... ọṅụ na ọganihu." ** [https://www.churchofjesuschrist.org/study/general-conference/2022/04/13aburto?lang=eng "''Anyị'' Bụ Chọọchị nke Jizọs Kraịst nke Ndị Nsọ Ụbọchị Ikpeazụ"], okwu e kwuru na Nzukọ Izugbe kwa afọ nke 192 nke Chọọchị nke Jizọs Kraịst nke Ndị Nsọ Ụbọchị Ikpeazụ, Salt Lake City, Utah, Eprel 1, 2023 (nkwanye okwu a dị ka ọ dị na mbụ) * Chọọchị karịrị naanị ụlọ na usoro nhazi ọchịchị ya; Chọọchị bụ "anyị," ya bụ ndị òtù ya. "Anyị" bụ Chọọchị nke Jizọs Kraịst nke Ndị Nsọ Ụbọchị Ikpeazụ, ebe Kraịst bụ Isi ya, onye amụma bụkwa ọnụ na-ekwuru Ya okwu. ** [https://www.churchofjesuschrist.org/study/general-conference/2022/04/13aburto?lang=eng "''Anyị'' Bụ Chọọchị nke Jizọs Kraịst nke Ndị Nsọ Ụbọchị Ikpeazụ"], okwu e kwuru na Nzukọ Izugbe kwa afọ nke 192 nke Chọọchị nke Jizọs Kraịst nke Ndị Nsọ Ụbọchị Ikpeazụ, Salt Lake City, Utah, Eprel 1, 2023 (nkwanye okwu a dị ka ọ dị na mbụ) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [https://www.churchofjesuschrist.org/learn/reyna-i-aburto?lang=eng Official profile for the Church of Jesus Christ of Latter-day Saints] {{DEFAULTSORT: Isabel, Reyna}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] [[Category: Ndị dị ndụ]] rb0dp16vct84ihho7ytymfxb6rsnnjd George Q. Cannon 0 11819 32860 2026-07-19T11:03:21Z Febechukwu Chukwudi 1461 Jiri '[[File:George Q. Cannon - Brady-Handy.jpg|thumb|]] {{databox}} '''[[w:George Q. Cannon|George Quayle Cannon]]''' (11 Jenụwarị 1827 – 12 Eprel 1901) bụ onye so na ndị mbụ n'òtù [[w:Quorum of the Twelve Apostles (LDS Church)|Quorum of the Twelve Apostles]] nke [[w:the Church of Jesus Christ of Latter-day Saints|Church of Jesus Christ of Latter-day Saints]] (LDS Church), ma jee ozi n'ime [[w:First Presidency (LDS Church)|First Presidency]] n'okpuru ndị isi ụk...' kere ihü 32860 wikitext text/x-wiki [[File:George Q. Cannon - Brady-Handy.jpg|thumb|]] {{databox}} '''[[w:George Q. Cannon|George Quayle Cannon]]''' (11 Jenụwarị 1827 – 12 Eprel 1901) bụ onye so na ndị mbụ n'òtù [[w:Quorum of the Twelve Apostles (LDS Church)|Quorum of the Twelve Apostles]] nke [[w:the Church of Jesus Christ of Latter-day Saints|Church of Jesus Christ of Latter-day Saints]] (LDS Church), ma jee ozi n'ime [[w:First Presidency (LDS Church)|First Presidency]] n'okpuru ndị isi ụka anọ sochiri ibe ha: Brigham Young, [[w:John Taylor (Mormon)|John Taylor]], Wilford Woodruff, na Lorenzo Snow. Ọ bụ onye isi na-ahazi atụmatụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ụka ahụ, ndị nta akụkọ kpọkwara ya "onye isi ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ndị Mormon" (Mormon premier) na "Richelieu nke ndị Mormon." Ọ rụkwara ọrụ ugboro ise dị ka onye nnọchiteanya mpaghara Utah na nzuko omeiwu nke United States (U.S. Congress). ==Okwu okwuru== * Nnụnụ ndị a na anụmanụ na azụ̀ a apụghị ikwu okwu, ma ha pụrụ ịta ahụhụ, Chineke anyị bụ́ onye kere ha, marakwa ahụhụ ha na-ata, ọ ga-ejidekwa onye na-eme ka ha taa ahụhụ n’ụzọ na-enweghị isi zaghachi ya. Ọ bụ mmehie megide Onye kere ha. ** Na [https://archive.org/details/juvenileinstruct2614geor/page/442/mode/2up ''Onye nkuzi ụmụaka''] (July 15, 1891), p. 443, Kọl. 2 ** Cf. ''[[The Rime of the Ancient Mariner]] '', p. 7, st. 22–23 ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Quayle, George}} [[Category: Ụmụ nwoke]] [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] hridbj1mzensh06duhcvc5j7or6k9jh J. Reuben Clark 0 11820 32861 2026-07-19T11:14:48Z Febechukwu Chukwudi 1461 Jiri '[[File:J. Reuben Clark.jpg|thumb|J. Reuben Clark in 1928]] {{databox}} ''[[w:J. Reuben Clark|Joshua Reuben Clark, Jr.]]''' (September 1, 1871 – Ọktoba 6, 1961) bụ onye ọka iwu America, onye ọrụ obodo, na onye ndu ama ama na [[w: Ụka nke Jesus Christ of Latter-day Saints|Ụka nke Jizọs Kraịst nke Ndị-nsọ Ụbọchị Ikpeazụ a]] (Ụka LDS). ==Okwu okwuru== * Ọ bụrụ na anyị nwere eziokwu, nyocha agaghị emerụ ya ahụ. Ọ bụrụ na any...' kere ihü 32861 wikitext text/x-wiki [[File:J. Reuben Clark.jpg|thumb|J. Reuben Clark in 1928]] {{databox}} ''[[w:J. Reuben Clark|Joshua Reuben Clark, Jr.]]''' (September 1, 1871 – Ọktoba 6, 1961) bụ onye ọka iwu America, onye ọrụ obodo, na onye ndu ama ama na [[w: Ụka nke Jesus Christ of Latter-day Saints|Ụka nke Jizọs Kraịst nke Ndị-nsọ Ụbọchị Ikpeazụ a]] (Ụka LDS). ==Okwu okwuru== * Ọ bụrụ na anyị nwere eziokwu, nyocha agaghị emerụ ya ahụ. Ọ bụrụ na anyị enweghị eziokwu, o kwesịrị ka e merụọ ya ahụ. **J. Reuben Clark, dịka D. Michael Quinn si dee ya n'akwụkwọ bụ́ *J. Reuben Clark: The Church Years*. Provo, Utah: Brigham Young University Press, 1983, peeji nke 24. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Clark, Reuben}} [[Category: Ụmụ nwoke]] [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] j8743r2qepq450685l5lgroiy10tqkx