Wikiquote igwikiquote https://ig.wikiquote.org/wiki/Ihu_mb%E1%BB%A5 MediaWiki 1.47.0-wmf.12 first-letter Midia Ọpụrụiche Ńkàtá Ojiarụ Ńkàtá ojiarụ Wikikwotu Ńkàtá Wikikwotu Faịlụ Ńkàtá faịlụ MidiaWiki Ńkàtá MidiaWiki Templeeti Ńkàtá templeeti Enyemaka Ńkàtá enyemaka Otú Ńkàtá otú TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk Rahsaan Roland Kirk 0 2015 32974 32906 2026-07-27T14:39:10Z Goodymeraj 432 32974 wikitext text/x-wiki '''Rahsaan Roland Kirk''' Rahsaan Roland Kirk (amụrụ dịka Ronald Theodore Kirk; Ọgọst 7, 1935 - Disemba 5, 1977), mara na mbụ n'ọrụ ya dị ka Roland Kirk, bụ onye American jazz multi-instrumentalist. ==Okwu ndị okwuru== * Nọgide na-achọ 'maka ihe omimi gị na piano nke ndụ zuru ụwa ọnụ. * Ihe a na-apụghị ịhụ anya na-achị anyị niile. Ụfọdụ na-agba ọsọ, ụfọdụ na-ekpori ndụ, ụfọdụ bụ hip, ụfọdụ n'ọnụ, ụfọdụ itinye, ma anyị niile ga-aza na-adịghị ahụ anya ụtarị. * Ajụghị m nne m ka ọ zụtara m opi ma ọ bụ violin, amalitere m ozugbo na eriri mmiri. **Jon Solomon of ''{{w|Westword}}'' (August 7, 2013) [https://www.westword.com/music/the-ten-best-saxophonists-of-all-time-5697660] == Njikọ mpuga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kirk, Rahsaan Roland }} [[Category:ndị nwụrụ anwụ]] q1gdhiy3yn97id4p0n79bdqnegs2yv6 Rosie Malek-Yonan 0 2101 32978 24146 2026-07-27T16:27:09Z Adakaibe 183 32978 wikitext text/x-wiki {{databox}} "[[w:ig:Rosie Malek-Yonan|Rosie Malek-Yonan]]" a mụrụ ya na 4 Julaị 1965. Ọ bụ onye na-eme ihe nkiri, ode akwụkwọ, onye ntụzi, onye ọha na onye ndọrọndọrọ ọchịchị. ==Okwu Ndi okwuru== * "Mgbe ọ bụla mba ndị dị n'ebe ọdịda anyanwụ na-aga agha na Middle East, ọ na-aghọ agha okpukpe." ** Dị ka e hotara na [http://www.nytimes.com/2008/06/26/world/middleeast/26christians.html?_r=2&oref=slogin&ref=middleeast&pagewanted=all&oref=slogin#125%u201CAnyt427+1eFor Iraq Ndị Kraịst, Ego zụtara nlanarị"] (26 June 2008), nke Andrew E. Kramer, '' The New York Times '', New York: Arthur Ochs Sulzberger, Jr., p. 1. *" Ịmata na ịnakwere mkpọmkpọ ebe, na igbu ọchụ nke mba dị iche iche abụghị nanị ịtụ onye ọchịchị aka ike aka ná ntị mpụ ndị ahụ. ọ bụghị nanị katọọ kama ịmepụta nzọụkwụ mbụ iji nweta udo ụwa." ** Okwu na House of Lords na London, United Kingdom. Dị ka e hotara na [http://www.aina.org/news/20080423181206.htm "The House of Lords (London)"] (12 Maachị 2008), nke R. Malek-Yonan, ''Assyrian International News Agency'' . * "Mgbe anyị na-ekwe ka omume nke mgbukpọ na mgbukpọ na-adịgide adịgide na nkwenye nke ịgọnarị omume ndị dị otú ahụ ka ọ dịgidere ruo ọtụtụ iri afọ dị ka ọ dị n'ihe banyere mgbukpọ ndị Asiria, Armenian na Pontic Greek, anyị bụ isi n'ikwenye ịgọnarị dị ka nkwekọrịta. abụghị nkwekọrịta." ** Okwu a na-ekwu na House of Commons na London, United Kingdom. Dị ka e hotara na [http://www.aina.org/news/20080423181206.htm "The House of Commons (London)"] (24 April 2008), nke R. Malek-Yonan, ''Assyrian International News Agency'' . === '' Nsogbu nke Okpukpe pere mpe'' (June 2005) === :<small>[http://commdocs.house.gov/committees/intlrel/hfa28430.000/hfa28430_0f.htm Ọnọdụ nke obere okpukpere chi: Pluralism okpukpe nwere ike ịlanarị?] (30 June 2005), okwu na United States Congress .</ obere> *"'Ntọhapụ' Iraq aghọwo 'mmegbu' nke ndị Asiria." ** Dị ka ekwuru na [https://web.archive.org/web/20170306035352/http://thecrimsonfield.com/rosiemalek-yonan.html "Congressional Hearing: Assyrian Plight"] (30 June 2006), ''The Crimson Field''. === "Ubi Crimson" (2005) === * "Enweghị m obodo nwere oke oke, mana obodo m dị n'ime m. Obodo m dị n'ime mkpụrụ obi m na n'ime obi m, abụ m Asiria." **Dị ka ekwuru na '' The Crimson Field''. *"Abụ m onye Asiria. Nke ahụ agaghị ekwe omume." ** Dị ka ekwuru na '' The Crimson Field ''. == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Malek-Yonan | Rosie}} [[Òtù:we/ig]] 6mao0ds63cla8360o53t491ggutgila Monica McWilliams 0 3671 32977 14679 2026-07-27T16:09:01Z Adakaibe 183 32977 wikitext text/x-wiki {{databox}} "[[w:ig:Monica Mary McWilliams|Monica Mary McWilliams]]" (28 Eprel 1954 -) bụ agụmakwụkwọ Northern Irish, onye na-akwado udo, onye na-agbachitere ikike mmadụ na onye bụbu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Northern Ireland. ==Okwu okwuru== *Ọchịchị kwesịrị inwe ezigbo uru setịpụrụ na ọ kwesịrị ịghọta na mmadụ na onye ọzọ; ọ kwesịrị ịbụ pragmatic, ma n'ime afọ m achọpụtala kemistrị, àgwà na ọ bụrụ na ndị mmadụ nwere ike na-arụkọ ọrụ ọnụ na-abụghị akụkụ mgbe ahụ ị nwetara ezigbo Efrata nke na-eme ka amụma na-arụ ọrụ. **[http://www.archivioradiovaticana.va/storico/2017/11/10/highlighting_the_role_of_women_in_peacemaking/en-1348077Highlighting the role of women in peacemaking (2017) Vatican News] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: McWilliams, Monica}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] 5my0t9u9wxujhxl7g9uc47sy1zswyxt Titilope Gbemisola Akosa 0 4977 32980 18059 2026-07-28T03:24:27Z Goodymeraj 432 /* Okwu Okwuru */ 32980 wikitext text/x-wiki Titiplope Gbemisola Akosa, nke a ma ama dị ka Titilope Akosa, (amụrụ ya na Lagos, Nigeria) bụ onye Naijiria na-ahụ maka gbụrụ-gbúrụ ebe obibi, onye na-akwado ikpe ziri ezi nke ihu igwe, ọkàiwu, ọkachamara n'ihe gbasara nwoke na nwanyị na mmekọrịta mmadụ na ibe ya, na onye na-akwado ikike mmadụ. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi nchịkwa maka ụlọ ọrụ nkwado na-abụghị nke gọọmentị Center for 21st Century Issues. Ọ bụ onye isi ụlọ ọrụ iwu Titi Akosa & Co Nigeria. === Okwu O kwuru === Oge eruola ka ụmụ nwanyị tinye olu ha na ego ihu igwe, ọ bụghị naanị nke ahụ mana ka ha teta wee malite irite uru na ego ihu igwe. [[Category: Ụmụ nwanyị]] pxgdbt1jphn4v82us7q8pxqvpmmojx6 Claudette Colvin 0 6489 32975 21082 2026-07-27T15:36:53Z Adakaibe 183 32975 wikitext text/x-wiki {{databox}} "[[w:ig:Claudette Colvin|Claudette Colvin]]" (amụrụ Septemba 5, 1939) bụ onye ọsụ ụzọ nke [[w:Claudette Colvin | Mmegharị ikike obodo]]. N'ụbọchị nke Maachị 2, 1955, ọ bụ ya bụ onye mbụ e jidere maka iguzogide ụgbọ ala [[w: ịkpa ókè agbụrụ na United States|iche]] na [[w:Montgomery, Alabama|Montgomery, Alabama]], bu ụzọ karịa. kpọsara [[Rosa Parks]] ihe mere site na ọnwa itoolu, n'agbanyeghị na amabeghị nke ọma. ==Okwu Okwuru== * Ọ bụ ikike m nyere m ịnọdụ ala ebe a ka nwanyị ahụ. Akwụụrụ m ụgwọ ụgbọ m, ọ bụ ikike m nyere iwu. ** [http://www.biography.com/people/claudette-colvin-11378 Claudette Col gburu ndị ọrụ na bọs. *Amara m mgbe ahụ, amakwaara m ugbu a na, a bịa n'ikpe ziri ezi, ọ dịghị ụzọ dị mfe iji nweta ya. Ị nweghị ike ịkwanye ya sugar, Ị ga-eguzoro ọtọ sị, 'Nke a ezighị ezi.' ** [http://www.biography.com/people/claudette-colvin-11378 Claudette Colvin] na biography.com, nwetara 2 Nov 2013. * Ọ dị m ka Sojourner Truth na-agbada n'otu ubu na Harriet Tubman na-akwada n'ala nke ọzọ, na-asị, 'Nọdụ ala nwa agbọghọ!' Ejidere m n'oche m. ** [https://www.biography.com/people/claudette-colvin-11378 Claudette Colvin] na biograph.com, nwetara 27 Julaị 2018 == Njikọ Mpuga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Colvin, Claudette}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] cqs9xpay01p5apv571v1b2pc50tsy7g Maria do Carmo Medina 0 8240 32976 27143 2026-07-27T16:00:59Z Adakaibe 183 32976 wikitext text/x-wiki {{databox}} "[[W:ig:Maria do Carmo Medina|Maria do Carmo Medina]]" (7 n'ọnwa Disemba afọ 1925 - 10 n'ọnwa Febụwarị afọ 2014) bụ onye Portugal mụrụ Angola onye na-agbachitere ikike mmadụ, onye na-akwado nnwere onwe Angola, agụmakwụkwọ, na onye ọka ikpe nwanyị mbụ nke Luanda. ==Okwu Ndị okwuru== * Iwu Angola na-ekwusi ike na nkwanye ugwu na-enweghị atụ maka ikike ụmụaka. ** [https://reliefweb.int/report/angola/angola-country-takes-important-steps-policies-children] * Usoro nhoputa ndi ochichi na-ebute oke esemokwu nke uche maka ma ndi mmadu ma ndi otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị. N'ihi ya, okwu ọ bụla a na-echeghị echiche ma ọ bụ nke a kpalitere n'usoro nwere ike ibute esemokwu," ka onye ọrụ ahụ kwuru n'oge mmeghe nke ogbako ahụ na "Ntuliaka, Nkwenye, na Usoro Mgbochi Ọgbaghara." ** [https://allafrica.com/stories/200804171178.html] * Onye ọka iwu Angolan na prọfesọ mahadum. Onye na-alụ ọgụ maka nnwere onwe nke Angola na onye na-agbachitere ndị mkpọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị Angola n'oge oge colonial. Prọfesọ na Ụlọ Akwụkwọ Iwu Agostinho Neto, Onyeikpe Ụlọikpe Kasị Elu na onye nkụzi nke ọtụtụ ọgbọ nke ndị ọka iwu na ndị ọkàiwu Angolan nakwa dị ka onye bụ isi na mgbasa ozi na nkuzi Iwu na Angola. ** [https://onelegal.pt/one-share/] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Medina, Maria do Carmo}} [[Category:Ụmụ nwanyị ]][[Category: ndị dị ndụ]][[Category:Ụmụ nwanyị na-ede akwụkwọ]] [[Category:Ụmụ nwanyị si Angola]] 4gbb682u2nszlg9010vpnfe8c29b6nc Ruby Bridges 0 9795 32972 27913 2026-07-27T14:01:50Z Adakaibe 183 32972 wikitext text/x-wiki [[File:Ruby Bridges 21 Sept 2010.JPG|thumb|Ruby_Bridges_21_Sept_2010]] '''[[w:Ruby Nell Bridges Hall|Ruby Nell Bridges Hall]]'' (amụrụ n'ọnwa Septemba 8, afọ 1954) bu onye na-akwado ikike obodo America. Ọ bụ [[w:List of African American firsts | African American mbụ]] ga-aga na mbụ [[w:Ndị ọcha | ndị ọcha]]-naanị [[w: William Frantz Elementary School ==Okwu ndị okwuru== * Ị pụghị ile mmadụ anya mara ma ọ̀ dị mma ka ọ̀ dị njọ. ** [https://parade.com/living/ruby-bridges-quotes]. Kelly Foxnov - Nọvemba 13, 2024 * ịkpa ókè agbụrụ bụ ọrịa tolitere, anyị aghaghị ịkwụsị iji ụmụ anyị na-agbasa ya. **[https://news.harvard.edu/gazette/story/2002/04/ruby-bridges-evokes-tears-smiles-as-she-tells-her-tale/] Ruby Bridges na-ekwu okwu na Memorial Church na Eprel 18, 2002 * Ihe ọma na ihe ọjọọ na-abịa na ndò na agba niile ... ihe ọjọọ abụghị ajọ mbunobi ... ihe ọjọọ dị nnọọ mkpa ohere iji rụọ ọrụ site na gị .... Anyị niile, n'agbanyeghị ihe anyị dị ka, anyị niile nwere otu onye iro, nke ahụ bụkwa ihe ọjọọ. Ọ bụrụ na anyị aghọtaghị nke ahụ ma gbakọta ọnụ, mgbe ahụ ihe ọjọọ ga-emeri. ** [https://www.goodreads.com/author/quotes/32933.Ruby_Bridges] Ruby Bridges na-ekwu okwu na Memorial Church na Eprel 18, 2002 ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{Commonscat}} {{DEFAULTSORT:Bridges, Ruby}} [[Category: Ụmụ nwanyị si United States]] [[Category:Ndị amụrụ na 1954]] [[Category: Ụmụ nwanyị]] [[Category:Ndị dị ndụ]] olmo0kru3hubqb5hngcjpruma0gn3cm Zonke Zanele Majodina 0 9887 32979 27936 2026-07-27T20:47:42Z Adakaibe 183 32979 wikitext text/x-wiki {{databox}} "[[w:ig:Zonke Zanele Majodina|Zonke Zanele Majodina]]" amụrụ ya n'ọnwa Septemba 13 n' afọ 1944 - ọnwa na 10 Julaị afọ 2024). Ọ bụ onye mmụta South Africa, ọkà n'akparamàgwà mmadụ na onye ọrụ ruuru mmadụ. ==Okwu ndi okwuru== * Ana m ekwu maka usoro ikpe ziri ezi nke ọha mmadụ n'ihi na ọ bụghị naanị ndị na-eme ihe ọjọọ. Ọ bụ ndị a tara ahụhụ, ezinụlọ ha, ndị niile gbara ha gburugburu. Ya mere, okwu a dum nke iweta ikpe ziri ezi nye ndị a tara ahụhụ nwere ọtụtụ akụkụ. **[https://iol.co.za/sundayindependent/news/2021-03-23-if-rape-victim-has-exhausted-all-remedies-nationally-she-must-go-international-says-activist/] == Njikọ mpụga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Majodina | Zonke}} [[Category:Ndị nwụrụ anwụ]] [[Category:Ụmụ nwanyị]] [[Category:Ụmụ nwanyị si South Africa]] py5ccy51owdjjqdkawmm3muihldgzid David Miedzianik 0 11848 32973 32944 2026-07-27T14:12:00Z Goodymeraj 432 pare reviewed 32973 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:David Miedzianik|David Christopher Miedzianik]]''' (a mụrụ n'ụbọchị iri abụọ na anọ nke ọnwa Julaị n'afọ 1956) bụ onye Britain na-ede uri na onye edemede nwere ọnọdụ autism. ==Okwu okwuru== ===''Akụkọ Ndụ M''=== <small>E hotara ya n'ime ọrụ Grandin, Temple. "Needs of High Functioning Teenagers and Adults with Autism" (Eprel 1990) Dị [https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/108835769000500101 Online]</small> * Ibi ndụ bụ, karịa ma ọ bụ obere, ihe na-agwụ ike mgbe niile. ===''Autism: Ụzọ nyocha dabere n'akụkọ ndụ''=== <small>E hotara ya n'ọrụ Croskin, Sarah. "Autism: a life history approach" (1 Maachị 1997) Dị [https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/146900479700100102 Online]</small> *Ọ dị mma, e nwere otu ihe: a sị na enwere m ọrụ n'ime afọ ndị a niile, obi abụọ adịghị ya na agaghị m apụta na mmemme 'Against All Odds' nke Yorkshire TV. Agaghịkwa m apụta na Radio 4 ịkọwa maka abụ ndị m dere. ===''Oge Mgbanwe''=== <small>E hotara ya n'akwụkwọ Rowe, Howard dere, "A Season of Changes" (1997)</small> * Enwere m nrọ n'otu oge na m ga-ede egwu. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Miedzianik ,David}} [[Category: Ndị dị ndụ]] [[Category: Ụmụ nwoke]] aqw99mr9km59rwav5s3qoepp6nsfdby John Curtin 0 11861 32981 2026-07-28T06:41:45Z Chukwuziterem 34 Jiri '[[File:JohnCurtin.jpg|thumb|John Curtin]] {{Databox}} [[w:ig:John Curtin|John Curtin]]8 Jenụwarị 1885 – 5 Julaị 1945, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Australia na onye nke iri na anọ [[w:Prime Minister nke Australia|Prime Minister nke Australia]], duru Australia mgbe ala Australia dara n'okpuru iyi egwu agha kpọmkwem n'oge Japanese na-aga n'ihu na World War II. A na-ewere ya dị ka otu n'ime Praịm Minista kachasị ukwuu na mba ahụ. ==Okwu ndị okw...' kere ihü 32981 wikitext text/x-wiki [[File:JohnCurtin.jpg|thumb|John Curtin]] {{Databox}} [[w:ig:John Curtin|John Curtin]]8 Jenụwarị 1885 – 5 Julaị 1945, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Australia na onye nke iri na anọ [[w:Prime Minister nke Australia|Prime Minister nke Australia]], duru Australia mgbe ala Australia dara n'okpuru iyi egwu agha kpọmkwem n'oge Japanese na-aga n'ihu na World War II. A na-ewere ya dị ka otu n'ime Praịm Minista kachasị ukwuu na mba ahụ. ==Okwu ndị okwuru== *Kemgbe agha malitere, a na-arịọ ndị Australia ka ha sonyere ndị agha ma chụọ àjà dị ukwuu n'ọtụtụ ụzọ ndị ọzọ maka ichekwa nnwere onwe na ọchịchị onye kwuo uche ya. Mmeghachi omume nke ndị Australia dị ebube. Mana okwu 'nnwere onwe' na '[[ọchịchị onye kwuo uche ya]' aghaghị ịbụ ihe karịrị okwu mkparị. Ha aghaghị ịnọchite anya ihe ndị dị adị na ndị dị ndụ ná ndụ ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị nkịtị. ** [https://electionspeeches.moadoph.gov.au/speeches/1940-john-curtin Election speech in Perth] 28 August 1940 *Agaghị enwe oge ịla azụ iji chịkwaa ụzọ mmepụta ihe ebe ọ dị mkpa maka ọdịmma ọha na eze. N'ime ndụ akụ na ụba nke mba ahụ, a gaghị ekwe ka ọdịmma onwe onye ọ bụla megide ọdịmma nke ọtụtụ mmadụ. A ga-ewepụ ikike enweghị isi nke na-emebi usoro anyị dị ugbu a. A ga-eme ka nnwere onwe akụ na ụba bụrụ eziokwu site n'inye nchekwa na ọkwa ndụ na-arị elu nye ndị niile, site n'ọrụ ha, na-eme ka ndụ mepere emepe kwe omume. Anyị aghaghị iji mmekorita dochie asọmpi na ọrụ ọha maka uru nkeonwe. ** [https://electionspeeches.moadoph.gov.au/speeches/1940-john-curtin Election speech in Perth] (28 August 1940) * Ka anyị nwee olileanya na agha nke Australia, nke ya na akụkụ ndị ọzọ nke Alaeze Ukwu ahụ jikọrọ aka, ga-ebuli akọnuche nke mba anyị elu ruo n'ebumnobi ọhụrụ na nke dị mma karịa. **[https://electionspeeches.moadoph.gov.au/speeches/1940-john-curtin Okwu ntuli aka na Perth] (28 Ọgọst 1940) * Ndị otu Labour enweghị ihe ọ bụla megide ndị German na-eme Nazi na Germany; nke ahụ bụ nchegbu ha. Anyị anaghị etinye aka na mkparịta ụka nkà ihe ọmụma ọ bụla na ha gbasara usoro ahụ ma ọ bụrụhaala na ha anaghị agbalịsi ike ibuso ya ndị mmadụ nọ n'èzí obodo ha agha. Anyị na-akwado ọchịchị onwe onye. N'otu aka ahụ, anyị anaghị enye echiche ọ bụla gbasara ihe akaebe ma ọ bụ enweghị nkwenye nke bolshevism na Russia; nke ahụ bụ nchegbu nke ndị Russia. Ụdị ọchịchị ha bụ ihe gbasara ha, dịka ụdị ọchịchị anyị si dị. Ndị otu Labour kwenyere na ikike nke ndị mmadụ ịchị onwe ha, na ịnụ ụtọ ụdị ndụ nke ha onwe ha kpebiri. Anyị na-ekwere ikike ahụ nye Russia. Anyị na-ekweta ikike ahụ nye Germany, ọ bụkwa n'ihi na anyị na-ekwu maka ya n'onwe anyị, nakwa na Germany na-agọnarị anyị ya, mere anyị ji na-alụ agha na Germany. * Okwu a gwara Ụlọ Ndị Nnọchiteanya Commonwealth (Hansard, peeji nke 286) (24 Juun 1941) * Ya mere, Gọọmentị Australia na-ele mgba Pacific anya dị ka nke United States na Australia ga-enwe ikike zuru oke n'akụkụ atụmatụ agha nke ndị ọchịchị onye kwuo uche ya. Na-enweghị ihe mgbochi ọ bụla, m na-eme ka o doo anya na Australia na-ele anya na America, n'enweghị nsogbu ọ bụla gbasara njikọ ọdịnala anyị ma ọ bụ mmekọrịta anyị na United Kingdom. ** [https://trove.nla.gov.au/newspaper/article/245352066 "Ọrụ dị n'ihu"] (27 Disemba 1941), ''The Herald'' * Obodo a ga-anọgide ruo mgbe ebighị ebi ebe obibi nke ụmụ nke ndị ahụ bịara ebe a n'udo iji guzobe ebe ndị agha nke agbụrụ Britain na South Sea. ** Dịka e hotara na [https://jcpml-link.library.curtin.edu.au/dtlimg.pl?a=JCPML00110/16&p=19 ''Nchịkọta nke Mkpebi na Ọkwa na Okwu Dị Mkpa nke Praịm Minista. Nke 11''] (Disemba 1941) * Jide n'aka na anyị nwere ike ịhụ ụdị àgwà mba anyị. Agha a nwere ike ịhụ njedebe nke ọtụtụ ihe anyị wuru n'ụzọ dị mwute na nwayọ n'ime afọ 150 anyị nọrọ. Ma ọ bụ ezie na ihe niile ga-aga, a ka ga-enwe ndị Australia na-alụ ọgụ n'ala Australia ruo mgbe a ga-enwe mgbanwe, anyị ga-agakwa n'ihu n'elu mkpọmkpọ ebe ojii, site n'obodo ndị gbawara agbawa ma gbaa ọkụ, gafee ala ndị gbara ọkụ, ruo mgbe anyị chụgara onye iro n'ime oké osimiri. Ana m enye gị nkwa nke obodo m. Ọchịchị Australia ga-adị mgbe niile, a ga-enwekwa ndị Australia mgbe niile. Anyị siri ike n'obi anyị; mmụọ anyị dị oke elu; ikpe ziri ezi nke ebumnuche anyị na-akpali anyị nke ukwuu maka ebumnuche dị elu ahụ ka e wee merie ya. ** [http://john.curtin.edu.au/audio/00434.html Okwu nye United States] (14 Maachị 1942) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} commons category * [http://primeministers.naa.gov.au/meetpm.asp?pmId=14 John Curtin] - Australia's Prime Ministers / National Archives of Australia * [http://john.curtin.edu.au/ John Curtin Prime Ministerial Library] / Curtin University of Technology, Western Australia * Listen to John Curtin declaring that [http://aso.gov.au/titles/radio/curtin-japan-second-world-war/clip1/ Australia is at war with Japan] in 1941 on [http://aso.gov.au/ australianscreen online] * The recording 'Curtin Speech: Japan Enters Second World War, 1941' was added to the [http://nfsa.gov.au/ National Film and Sound Archive]'s [http://nfsa.gov.au/collection/national-collection/sound/sounds-australia/complete-list/ Sounds of Australia Registry] in 2010 {{DEFAULTSORT: Curtin ,John}} [[Category: Ụmụ nwoke]] [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] ab5rz9hhdelz4rfho1gs9u9o1uqe28k Malcom Fraser 0 11862 32982 2026-07-28T06:50:59Z Chukwuziterem 34 Jiri '[[File:Malcolm Fraser 1977 (cropped).jpg|thumb|Malcolm Fraser in 1977]] {{Databox}} [[w:ig:Malcom Fraser|Malcom Fraser]], AC, CH (21 Mee 1930 – 20 Maachị 2015), onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Australia na Praịm Minista nke iri abụọ na abụọ nke Australia, batara n'ọchịchị n'ọnọdụ nke ịchụpụ ọchịchị [[w:Gough Whitlam|Whitlam]]. Mgbe o meriri ntuli aka atọ na ọtụtụ ihe ndị omebe iwu rụzuru, [[w:Bob Hawke|Bob Hawke]] me...' kere ihü 32982 wikitext text/x-wiki [[File:Malcolm Fraser 1977 (cropped).jpg|thumb|Malcolm Fraser in 1977]] {{Databox}} [[w:ig:Malcom Fraser|Malcom Fraser]], AC, CH (21 Mee 1930 – 20 Maachị 2015), onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Australia na Praịm Minista nke iri abụọ na abụọ nke Australia, batara n'ọchịchị n'ọnọdụ nke ịchụpụ ọchịchị [[w:Gough Whitlam|Whitlam]]. Mgbe o meriri ntuli aka atọ na ọtụtụ ihe ndị omebe iwu rụzuru, [[w:Bob Hawke|Bob Hawke]] meriri ya na 1983, wee kwụsị ọrụ ya nke kewapụrụ onwe ya na pati ya. ==Okwu ndị okwuru== * "Ndụ abụghị ihe dị mfe." *Okwu Fraser kacha mara amara, nke a na-ewerekarị dị ka nkọwa dị mwute nke ihe isi ike ndụ, mana maka ya, ọ bụ ihe mere e ji arụ ọrụ siri ike. A naghị aghọta ya nke ọma dị ka nkọwa nke ahịrịokwu sitere na egwuregwu [[George Bernard Shaw]] ''[[George Bernard Shaw#Laghachi na Methuselah (1921)|Laghachi na Methuselah]]'': "'''Ndụ abụghị ihe dị mfe, nwa m; mana nwee obi ike: ọ nwere ike ịdị ụtọ '''." A maara ya nke ọma site na [https://web.archive.org/web/20070210111307/http://www.unimelb.edu.au/malcolmfraser/speeches/nonparliamentary/towards2000.html Okwu nkuzi Alfred Deakin (20 Julaị 1971)], o jiri ya ma ọ bụ mara mmetụta ahụ ruo ọtụtụ afọ gara aga; dịka ajụjụ ọnụ maka [http://www.australianbiography.gov.au/fraser/interview6.html ọrụ akụkọ ndụ nke Australian (1994) si kwuo].) * "Prime minista, n'ihi ọchịchọ ya na-enweghị isi iji nweta ihe ọ chọrọ, obi ike ya, mmeghachi omume ya na mmetụta uche, etinyela nrụgide n'ahụ ndị otu Liberal, gọọmentị na ọrụ ọha. Ekwetaghị m na ọ ruru eru ijide ọkwa praịm minista dị ukwuu, enweghịkwa m ike ịrụ ọrụ n'ọchịchị ya." ** Fraser gbara arụkwaghịm na kabinet na 8 Maachị 1971 ma katọọ ndị isi John Gorton [http://australianpolitics.com/1971/03/09/malcolm-frasers-resignation-speech.html] *"Anyị na-echebu na iji bụrụ ezigbo onye Australia, iji hụ Australia n'anya, ị ga-akwụsị njikọ gị na mba ebe i si bịa. Ma echere m na nke ahụ ziri ezi, ọ dịghịkwa mgbe ọ dị mma." Malcolm Fraser, na mmeghe nke Ọrụ Mgbasa Ozi Pụrụ Iche na Ọktoba 1980. [http://www.abc.net.au/rn/deakin/stories/s295948.htm] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Fraser , Malcom}} [[Category: Ụmụ nwoke]] [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] ozvgc56sh09jrrtmujs0kj10kj209iv Harold Holt 0 11863 32983 2026-07-28T07:12:25Z Chukwuziterem 34 Jiri '[[File:Harold Holt 1964.jpg|thumb|upright|Harold Holt]] {{Databox}} [[w:ig:Harold Holt|Harold Holt]](5 Ọgọst 1908 – 17 Disemba 1967) bụ Praịm Minista nke iri na asaa nke Australia. Ọ bụ onye omeiwu Liberal kemgbe 1935, ọ nọchiri Robert Menzies dị ka praịm minista na Jenụwarị 1966. Ọ bụ praịm minista mbụ nke Australia a mụrụ na narị afọ nke 20, a hụkwara ya dị ka onye na-eme ihe ọhụrụ, na-emeri ọha na eze site n'ụdị...' kere ihü 32983 wikitext text/x-wiki [[File:Harold Holt 1964.jpg|thumb|upright|Harold Holt]] {{Databox}} [[w:ig:Harold Holt|Harold Holt]](5 Ọgọst 1908 – 17 Disemba 1967) bụ Praịm Minista nke iri na asaa nke Australia. Ọ bụ onye omeiwu Liberal kemgbe 1935, ọ nọchiri Robert Menzies dị ka praịm minista na Jenụwarị 1966. Ọ bụ praịm minista mbụ nke Australia a mụrụ na narị afọ nke 20, a hụkwara ya dị ka onye na-eme ihe ọhụrụ, na-emeri ọha na eze site n'ụdị nduzi mepere emepe karịa onye bu ya ụzọ. Holt na Eshia so na-akpakọrịta ruo n'ókè a na-ahụbeghị mbụ, ma kwughachi nkwa Australia na Agha na Vietnam. Na 17 Disemba 1967, Holt [[w:Ọnwụ nke Harold Holt|pụrụ n'anya mgbe ọ na-egwu mmiri]] na Cheviot Beach, Victoria. Ọnwụ ya abatala n'akụkọ ifo Australia. ==Okwu gbasara Harold Holt== *"Ọ bụ ihe ijuanya na, ebe ọ bụ nwoke udo, ọ gaara achị otu n'ime nnukwu nchịkọta ike agha nke Australia hụrụ onwe ya na ya na-etinye aka na ya." :*John Gorton, 12 Maachị 1968.<ref>[http://historichansard.net/hofreps/1968/19680312_reps_26_hor58/ Hansard]</ref> *"Mgbe ọ gara mba Eshia maka oge mbụ ma e jiri nsọpụrụ na obiọma nabata ya, o chere na 'nkwekọrịta ozugbo' nke ya emeela ihe ọma ozugbo na nsọpụrụ ahụ bụ n'ihi mmeri nke onwe onye na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ebe anyị maara na ihe ọma ahụ sitere na afọ nke mgbalị mara mma, nlezianya na nke a gbakọrọ agbakọ site n'aka Gọọmentị Australia, na ndị ọrụ ya n'ọnọdụ dị iche iche." :*Paul Hasluck, ''Ohere nke Ndọrọndọrọ Ọchịchị'', 1997.<ref>''Ohere nke Ndọrọndọrọ Ọchịchị, p. 135.</ref> ===Ọrụ mbụ=== ===Dịka praịm minista=== *"Australia enweghị ike ịpụ apụ n'ọgụ iguzogide nrụgide ike nke Kọmunist na Eshia ma hụ na ọnọdụ ndị a ga-enwe ike iru nguzozi. Nchekwa mba anyị chọrọ usoro a. Anyị enweghị ike ịbụ onye na-anọpụ iche ma ọ bụ onye na-anọpụ iche, ebe anyị nọ n'ókèala na ebe obibi, dịka anyị na-eme, na ike mba pere mpe, kọntinent a buru ibu. Anyị enweghị ike ịhapụ ya naanị nye ndị enyi anyị - na ndị ọrụ mba ha [ndị agha] - iji chebe ikike mba dị iche iche nwere nnwere onwe ha na ịchụso ndụ mba ha n'udo." :* nkwupụta gbasara okike nke otu ọrụ Australia nke nwere onwe ya iji lụọ ọgụ na Vietnam, 8 Maachị 1966<ref>''Ndụ na Ọnwụ nke Harold Holt'', p. 178.</ref> *"Australia, n'akụkọ ihe mere eme ya dị mkpirikpi, akwụọla nnukwu ụgwọ na ndụ mmadụ n'ihi nnwere onwe na nlanarị mba. Ọ dịghị onye nwere ike ibu amụma ihe ọnụahịa ga-abụ na Ndịda Ọwụwa Anyanwụ Eshia." :*okwu gbasara ọnwụ nke Private Errol Noack, onye mbụ e gburu n'agha ndị agha Australia na Vietnam, 25 Mee 1966<ref>''Ndụ na Ọnwụ nke Harold Holt'', p. 180.</ref> *"N'oge owu na-ama na ikekwe ọbụna ihe ndị ọzọ na-akụda mmụọ nke na-abịara onye ndu mba ọ bụla, enwere m olileanya na a ga-enwe akụkụ nke uche na obi gị nke na-ewe ọṅụ site n'eziokwu ahụ bụ na ị nwere enyi na-adọrọ mmasị, onye enyi siri ike nke ga-abụ ''n'ụzọ niile na LBJ''." :*okwu nye Onyeisiala Johnson na White House, 27 Juun 1966<ref>''Ndụ na Ọnwụ nke Harold Holt'', p. 181.</ref> *"Ọstrelia a nke anyị bụ nnukwu kọntinent agwaetiti nke ndị Britain ma ọ bụ ndị ọzọ bi na ya, nke nwere ihe nketa nke nnwere onwe mba, nnwere onwe nkeonwe na ụlọ ọrụ nke ọchịchị onye kwuo uche ya nke ndị omeiwu Britain. Mana n'ókèala anyị, anyị bụ akụkụ nke Eshia, anyị na-amatakwu banyere itinye aka anyị n'ihe gbasara Eshia. Ihe egwu kachasị ukwuu anyị na olileanya anyị kachasị elu na-elekwasị anya n'ọdịnihu Eshia. Ugbua otu mba Eshia [Japan] aghọọla ebe a na-azụta ihe kachasị ukwuu, n'ihe gbasara ego, nke mbupụ Australia. Naanị ọrụ agha anyị na-arụ ugbu a ma ọ bụ nke anyị na-arụ kemgbe Agha Ụwa nke Abụọ dị na Eshia." :*okwu nye ndị omeiwu gọọmentị etiti mgbe anyị lọtara site na njem nlegharị anya Eshia, 12 Eprel 1967<ref>http://pmtranscripts.pmc.gov.au/sites/default/files/original/00001559.pdf</ref> *"Ihe ọ bụla ma e wezụga votu "ee" nye ajụjụ a ga-emerụ aha ọma anyị n'etiti ndị nwere ezi uche n'ebe niile." :*okwu gbasara ntuli aka gbasara ndị Aboriginal Australia, 26 Mee 1967<ref>''Ndụ na Ọnwụ nke Harold Holt'', p. 213.</ref> *"Otu mmejọ ị ga-apụ. Ị naghị eme mmejọ ahụ. Ka oge na-aga, nkà mmadụ na-amụba, mmadụ na-amụtakwa aghụghọ ịchụ nta. Ka ihe ọmụma ka ukwuu, ihe egwu na-ebelata. Ọ dị mma ịnọ n'efu, naanị ya n'ebe ahụ." :*ajụjụ ọnụ ya na onye nta akụkọ Nigel Muir na 1967, na-ekwu maka ihe egwu dị na ịkụ azụ ube<ref>''Ndụ na Ọnwụ nke Harold Holt'', p. 273.</ref> *"Lee Tony, kedu ihe nwere ike ime ka praịm minista ṅụọ mmiri ma ọ bụ nwụchie ya?" :*mkparịta ụka nkeonwe nke odeakwụkwọ mgbasa ozi ya bụ Tony Eggleton kọrọ, mgbe ọ zutere ya gbasara ihe egwu dị na ntụrụndụ ya<ref>''Ndụ na Ọnwụ nke Harold Holt'', p. 273.</ref> == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Holt ,Harold}} [[Category: Ụmụ nwoke]] [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] nv3zq7uktv5k0ha7ctsz8s3zwdhbfsi Mari Kiviniemi 0 11864 32984 2026-07-28T07:20:36Z Nnesco14 1430 CREATED NEW QUOTE 32984 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Mari_Kiviniemi|Mari Johanna Kiviniemi]]''' (A mụrụ ya n'ụbọchị 27 nke ọnwa Septemba n'afọ 1968) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị si mba Finland, onye jere ozi dị ka Praịm Minista nke Finland site n'afọ 2010 ruo 2011. Ọ na-ejekwa ozi ugbu a dị ka osote odeakwụkwọ ukwu nke OECD kemgbe ụbọchị 25 nke ọnwa Ọgọstụ n'afọ 2014, ebe ọ na-ahụ maka ịkwalite atụmatụ OECD a na-akpọ 'Better Life Initiative'. ==Okwu okwuru== * Mgbe a na-akwalite nha anya n'etiti nwoke na nwanyị, ọ dị oke mkpa ka ọha mmadụ niile rụkọọ ọrụ maka nke a. Mana ọ dịkwa mkpa ka anyị, bụ ụmụ nwanyị, kwupụta ihe anyị chọrọ ma guzosie ike n'ihe anyị kwuru. * Akwụsịla ịnwale ihe ndị nwere ike ịnwe ihe ize ndụ. Ọ na-adịkarị mkpa ma ọ bụrụ na ịchọrọ imezu ihe. Chetakwa na ọ dị mma ma ọ bụrụ na ị daa ada, nakwa na ị nwere ike ịmụta ọtụtụ ihe site na mmejọ gị. * Nha anya abụghị naanị nhọrọ: a ghaghị imezu ya, a gaghịkwa akwụsị mbọ a na-agba ruo mgbe e mezuru ya. ** ewepụtara n'ajụjụ ọnụ sitere n'aka [https://www.gov.uk/government/news/not-simply-an-option-mari-kiviniemi-on-gender-equality UK's Permanent Delegation to the OECD], 6 Maachị 2015. * Ọchịchị na ọrụ ọhaneze na-ejide ọnọdụ dị mkpa n'inweta uto gụnyere. Ọ ga-ekwe omume inye ụmụ amaala ohere iji wuo ọdịnihu ha chọrọ, nchịkwa ahụ ga-adịkwa ọkụ, nke doro anya na ihe ọhụrụ karịa ka ọ dị na mbụ. * Akụ na ụba ga-eto eto, mana uto akụ na ụba abụghị uru n'onwe ya; ọ bụ ụzọ isi amụba ọdịmma nke ndị mmadụ na ikere òkè ha n'ịrụ ọrụ nke ọha mmadụ. ** ewepụtara na nkwupụta akwụkwọ akụkọ sitere na Finland [https://vm.fi/en/-/mari-kiviniemi-tavoitteen-avoimempi-innovatiivisempi-ja-osallistavampi-julkinen-hallinto Ministry of Finance]. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Mari Kiviniemi}} [[Category: Ụmụ nwanyị]] [[Category: Ndị di ndu]] aff7o7l2kr8x5xml42zgrd89688xsrf John Anderson (Australian politician) 0 11865 32985 2026-07-28T07:28:16Z Chukwuziterem 34 Jiri '[[File:John Anderson at Newstead (cropped).jpg|thumb|John Anderson (2017)]] {{Databox}} [[w:ig:John Anderson|John Anderson]][[w:Officer nke Order of Australia|AO]] (amụrụ 14 Nọvemba 1956 bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Australia nke bụ [[w:Deputy Prime Minister nke Australia|Deputy Prime Minister nke Australia]] na onye ndu nke [[w:National Party of Australia|National Party]] site na 1999 ruo 2005. Ọ bụ onye otu w:Australian House of Representativ...' kere ihü 32985 wikitext text/x-wiki [[File:John Anderson at Newstead (cropped).jpg|thumb|John Anderson (2017)]] {{Databox}} [[w:ig:John Anderson|John Anderson]][[w:Officer nke Order of Australia|AO]] (amụrụ 14 Nọvemba 1956 bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Australia nke bụ [[w:Deputy Prime Minister nke Australia|Deputy Prime Minister nke Australia]] na onye ndu nke [[w:National Party of Australia|National Party]] site na 1999 ruo 2005. Ọ bụ onye otu [[w:Australian House of Representatives|House of Representatives]] site na 1989 ruo 2007, na-eje ozi dị ka [[w:Minister for Agriculture (Australia)|Minister for Primary Industries and Energy]] (1996–1998) na [[w:Minister for Infrastructure and Regional Development (Australia)|Minister for Transport and Regional Development]] (1998–2005) na [[w:Howard Government|Howard Government]]. ==Okwu okwuru== * Ha (ndị Greens) bụ ebe obibi maka ndị mmadụ gaara esonyere otu Kọmunist n'afọ 1950. Ha bụ anyụ mmiri ọtụtụ n'ime ha - akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ n'èzí na ọbara ọbara dị ukwuu n'ime. **cite web|url=http://www.theage.com.au/articles/2004/09/06/1094322715096.html|title=Anderson hụrụ ọbara ọbara n'elu 'watermelon' Greens|work=theage.com.au|author=Max Blenkin|date=Septemba 7, 2004}} * Ahụrụ m(d) obere akwụkwọ ozi n'akwụkwọ akụkọ ahụ n'ụbọchị gara aga na-ekwu na 'Bịa John na ihe (watermelon) gara aga afọ ole na ole gara aga, okwu ọgbara ọhụrụ bụ avacados'. Ihe mkpuchi akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ siri ike n'èzí, dị nro ma dị nro n'ime, yana nnukwu mkpụrụ [[w:Bob Brown|brown]] n'etiti. ** [http://www.heraldsun.news.com.au/common/story_page/0,5478,10782838%255E1702,00.html] dozie aha == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Anderson ,John}} [[Category: Ụmụ nwoke]] 6trzxkc4pswlfp40wtqryg0qbz6wt88 Scott Morrison 0 11866 32986 2026-07-28T07:51:20Z Chukwuziterem 34 Jiri '[[File:Scott_Morrison_2019.jpg|thumb|Scott Morrison in 2019]] {{Databox}} [[w:ig:Scott Morrison|Scott Morrison]]amụrụ 13 Mee 1968 bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Australia nke jere ozi dị ka onye nke iri atọ [[w:Prime Minister nke Australia|praịm minista nke Australia]] site na 2018 ruo 2022. ==Okwu ndị okwuru== *Ọtụtụ mgbe, iwe nwere ike ịkpata ụdị ihe dị iche iche dịka sling na akụ na mwakpo. Amaara m ebe ha si bịa. Obi ilu nwe...' kere ihü 32986 wikitext text/x-wiki [[File:Scott_Morrison_2019.jpg|thumb|Scott Morrison in 2019]] {{Databox}} [[w:ig:Scott Morrison|Scott Morrison]]amụrụ 13 Mee 1968 bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Australia nke jere ozi dị ka onye nke iri atọ [[w:Prime Minister nke Australia|praịm minista nke Australia]] site na 2018 ruo 2022. ==Okwu ndị okwuru== *Ọtụtụ mgbe, iwe nwere ike ịkpata ụdị ihe dị iche iche dịka sling na akụ na mwakpo. Amaara m ebe ha si bịa. Obi ilu nwekwara ike ịkpata nke a. Anọ m na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ogologo oge, ndị mmadụ, mgbe ha nwesịrị mwute, ma ha nọ na ntuli aka tupu oge eruo ma ọ bụ na mkpebi, nwere ike ịnọgide na-enwe obi ilu ruo ọtụtụ afọ. **[https://www.pm.gov.au/media/press-conference-11 "Nzukọ Ndị Nkwurịta Okwu"] (3 Eprel 2022) *Ukraine na Australia kewara site na ọkara Ụwa. Asụsụ anyị, olu anyị, akụkọ ihe mere eme na omenala anyị dị iche, mana anyị nwere mmasị maka ọchịchị onye kwuo uche ya, maka nnwere onwe, nnwere onwe ikwu okwu, ikwu okwu na mgbasa ozi nwere onwe. Maka ikike ibi ndụ n'enweghị mmanye, iyi egwu na aka ike. Na nkwenye na ùgwù mmadụ anyị na-ekerịta. **[https://www.pm.gov.au/media/ministerial-statement-his-excellency-mr-volodymyr-zelenskyy Nkwupụta Minista: Onye Ukwu Maazị Volodymyr Zelenskyy] (31 Maachị 2022) *Anyị na-eche ụwa azụmahịa ihu, nke na-enweghị ụkpụrụ, ibu ọrụ na nghọta, ebe a na-enyefe ikike ọchịchị, iguzosi ike n'ezi ihe na nnwere onwe maka ezumike site na mmanye na iyi egwu, ma ọ bụ n'ọnyà akụ na ụba nke a na-eyi dị ka ụgwọ ọrụ akụ na ụba. Nke a abụghị ụwa anyị chọrọ - maka anyị, ndị agbata obi anyị ma ọ bụ mpaghara anyị. N'ezie ọ bụghị ụwa anyị chọrọ maka ụmụ anyị. *Ọ dịghị onye n'ime anyị chọrọ esemokwu. Anyị chọrọ udo na nkwụsi ike. Ma anyị achọghịkwa ka usoro ụwa nke na-akwado nnwere onwe anyị mebie n'ihi egwu nke imejọ, n'olileanya efu na nkwekọrịta ga-eme ka mkpebi nke ndị na-achọ ịtụ egwu na ịmanye dịkwuo mma. **[https://www.lowyinstitute.org/publications/address-prime-minister-scott-morrison "Okwu Prime Minista Scott Morrison kwuru"] (7 Maachị 2022) *Indo-Pacific bụ ebe anyị bi. Ọ bụ ebe anyị nwere mmetụta kachasị ukwuu ma nwee ike itinye aka na ihe kacha baa uru. Ọ bụ mpaghara ahụ ga-anọgide na-akpụzi ọganihu anyị, nchekwa na ọdịnihu anyị. Ọ bụ mpaghara ebe, ya na ndị enyi anyị, na karịsịa United States, ndị anyị chụrụ nnukwu àjà mgbe udo anyị dị egwu. **[https://asialink.unimelb.edu.au/stories/australia-and-the-indo-pacific-an-address-by-prime-minister-scott-morrison "Okwu na Asialink "Ebe anyị bi""] (26 Juun 2019) *Akụkọ ezinụlọ m abụghị ihe a na-ahụkarị n'obodo anyị. Ndị Australia na-eji nwayọ na-ebi ndụ ha na ọchịchọ dị mfe, dị mma, na nke eziokwu. Nweta agụmakwụkwọ. Nweta ọrụ. Malite azụmaahịa. Buru ibu ọrụ maka onwe gị, kwado ndị ọzọ. Rụsie ọrụ ike. Nagide nsogbu ọ bụla bịaara gị. **[https://electionspeeches.moadoph.gov.au/speeches/2019-scott-morrison "Okwu Ntuli Aka"] (12 Mee 2019) *Anyị maara na ọ bụrụ na anyị enwee ike ịkwado akụ na ụba na-emepe emepe ịnakwere ma jiri teknụzụ ndị na-enweta ikuku efu, hụkwa akụ na ụba ha ka ha na-eto ma na-amụba ọrụ ha, nke ahụ abụghị naanị ihe magburu onwe ya maka akụ na ụba ndị ahụ na ndị ha, kamakwa ọ dị mma maka Australia. Anyị maara na ihe ịga nke ọma ha ga-abụkwa ihe ịga nke ọma anyị. **[https://www.pm.gov.au/media/virtual-remarks-united-nations-general-assembly "Okwu Mebere Emebere nye Nzukọ Ezumezu nke UN"] (24 Septemba 2021) *Anyị aghaghị ịkwanyere ma jiri agụụ na ọchịchọ nke ọgbọ anyị ndị na-eto eto ùgwù, anyị aghaghị ịkpachara anya megide ndị ọzọ ga-achọ ime ka nchegbu ha sie ike ma ọ bụ, nke ka njọ, iji ya eme ihe n'enweghị ihu ọma maka ebumnuche nke ha. Anyị ekwesịghịkwa ikwe ka a chụpụ nchegbu ha ma ọ bụ belata ya n'ihi na nke a nwekwara ike ime ka nchegbu ha ka njọ. Kedu nne ma ọ bụ nna nwere ike ime ihe ọzọ? Ụmụ anyị nwere ikike ọ bụghị naanị maka ọdịnihu ha kamakwa maka olileanya ha. **[https://www.pm.gov.au/media/national-statement-united-nations-general-assembly "Nkwupụta Mba nye Nzukọ Ezumezu nke United Nations"] (25 Septemba 2019) *Dịka ọchịchị onye kwuo uche ya nke na-eme ihe n'eziokwu, anyị na-agbakwa mbọ ịkwalite ụkpụrụ ụwa niile dịka ikike mmadụ, nha anya nwoke na nwanyị na iwu iwu. Anyị kwenyere na ụkpụrụ ndị a mgbe niile, ọ bụ ihe na-eme ka anyị bụrụ ndị anyị bụ. **[https://www.pm.gov.au/media/our-common-hope-un-general-assembly-national-statement " Olileanya Anyị, Nkwupụta Mba nke Nzukọ Omeiwu nke UN"] (26 Septemba 2020) *Enweghị m ihe m ga-eji, enyi m. **[https://www.nationaltribune.com.au/radio-interview-with-john-stanley-2gb " Ajụjụ ọnụ redio na John Stanley, 2GB"] (20 Disemba 2019) *anchor|Nke ahụ abụghị ọrụ m,Ọ bụghị ọrụ m. *** O kwuru n'ajụjụ ọnụ ndị nta akụkọ ọtụtụ oge, na-egosi na ihe a na-ekwu okwu ya abụghị ihe a ga-eme ma ọ bụ ikike nke ọfịs Praịm Minista. Ndị otu Labour nke ndị mmegide mere mkpọsa mgbasa ozi ntuli aka a ma ama na 2022 nke gosipụtara ihe ndị a. ** Nadine von Cohen (22 Eprel 2021). [https://thenewdaily.com.au/news/politics/australian-politics/2021/04/22/scott-morrison-not-my-job/ Ndepụta ogologo, ogologo, ogologo nke oge niile Scott Morrison kwuru 'Ọ bụghị ọrụ m'] ''The New Daily''. ** Jack Mahoney (11 Mee 2022). [https://www.skynews.com.au/australia-news/liberal-party-hits-back-at-labors-election-advertisement-which-shows-scott-morrison-repeatedly-saying-thats-not-my-job/news-story/1227e63a1da4dfecbfc2fc74d3a6b80b Liberal Party zara mgbasa ozi ntuli aka nke Labour nke na-egosi Scott Morrison ugboro ugboro na-ekwu na ọ bụghị ọrụ m']" ''Sky News'' *<span id="{{anchorencode:Nke a bụ kol}}">Nke a bụ kol</span>. Atụla egwu. Atụla egwu. Ọ gaghị emerụ gị ahụ. ** Na 2017, Morrison, onye na-ahụ maka ego n'oge ahụ, ji nnukwu kol, nke ndị otu Minerals Council nke Australia nyere, mee ihe maka okwu n'oge ajụjụ ndị omeiwu, na-ebo ndị mmegide ebubo na ha bụ "ndị na-atụ egwu coalophobia". ** "[https://parlinfo.aph.gov.au/parlInfo/download/chamber/hansardr/e5ff85d2-b96e-4e0e-8227-2131e40beaf7/toc_pdf/House%20of%20Representatives_2017_02_09_4670_Official.pdf;fileType=application%2Fpdf Ụlọ Ndị Nnọchiteanya Official Hansard Nke 1, 2017 Tọọzdee, 9 Febụwarị 2017 FORT 45TH POLALIAMENT ỌGBA MBỤ—OGE ABỤỌ]", p. 536. **Chris Hamilton (15 Febụwarị 2017), "[https://theconversation.com/that-lump-of-coal-73046 Ntụpọ kol ahụ]" ''Mkparịta ụka ahụ''. **Carolyn Kormann (Jenụwarị 2020). "[https://www.newyorker.com/news/news-desk/when-will-australias-prime-minister-accept-the-reality-of-the-climate-crisis Olee mgbe praịm minista Australia ga-anabata eziokwu nke nsogbu ihu igwe?]" ''The New Yorker''. ** Na 2021, onye na-ekwuchitere mgbanwe ihu igwe na ike n'oge ahụ, Chris Bowen, kọwara okwu Morrison nke "otutu coal", jiri panel anyanwụ mee ihe dị ka ihe nkwado. Michael Mazengarb (16 Juun 2021), "[https://reneweconomy.com.au/this-is-renewable-energy-dont-be-afraid-chris-bowen-taunts-coalition-in-house-of-reps/ 'Nke a bụ ike mmeghari ohuru, atụla egwu:' Chris Bowen na-akwa Coalition na House of Rep emo] ''Mmeghari Akụnụba Ọhụrụ''. *[Asịrị na m kwụsịrị ịchịkwa afọ m n'ụlọ nri McDonalds dị na Engadine na 1997] bụ akụkọ ifo kachasị ukwuu n'obodo, ọ bụ ihe efu kpamkpam. **[https://www.sbs.com.au/news/the-feed/article/that-scott-morrison-engadine-mcdonalds-rumour-has-been-cleared-up-by-the-person-who-started-it/tbcf8rir4] (15 Julaị 2021) ==Okwu gbasara Morrison== *Scott Morrison gburu onwe ya na Engadine McDonalds mgbe ndị Sharks furu efu GF na '97. *Rowan "Joyride" Dix na Twitter, [https://x.com/donjoyride/status/1032824270928269313 24 Ọgọst 2018] *Morrison bụ onye jọgburu onwe ya. **[https://www.news.com.au/national/federal-election/leaked-text-messages-show-gladys-berejiklian-did-call-scott-morrison-horrible-person-after-he-denied-it-on-730/news-story/874ec128d807a339714951be4d894a63 "Ederede dị n'etiti Gladys Berejiklian na Minista Kabinet Federal a na-akpọghị aha gbapụrụ Peter van Onselen" na 1 Febụwarị 2022] *Ụmụaka ndị a dị njikere ikwu mkpebi omume ha nye ndị mmadụ na ụlọ ọrụ ndị maara ihe niile gbasara ụwa dị ize ndụ, nke dara ada ha ga-eketa ma ha ahọrọghị ime ihe. Ha maara ihe ha chere banyere Donald Trump na United States na Jair Bolsonaro na Brazil na Scott Morrison na Australia na ndị isi ndị ọzọ niile na-eme ka ụwa dị mma ma na-agọnarị sayensị dị mfe nke na ụmụaka ndị a nwere ike ịghọta ya ngwa ngwa mgbe ha dị afọ asatọ. **[[Naomi Klein]] ''Ọkụ: Okwu (Ọkụ) maka Nkwekọrịta Ọhụrụ Akwụkwọ Ndụ'' (2019) *Ndị isi obodo, ndị nọ n'ọchịchị, nọ ebe ahụ ihu na ihu na Morrison, na-arịọ Australia ka o lebara mba ha anya ka mba ha ghara ịpụ n'anya n'oge na-adịghị anya - ọ jụrụ ozugbo. Kama, ọ họọrọ ịnọgide na-enwe nguzozi na-aga n'ihu nke ikuku ndị na-ekupụ ihe nke butere ikpe na-ezighị ezi ugbu a, ebe ndị mere ihe kacha nta iji kpalite nsogbu ahụ na-ebu ibu kachasị njọ. **Thelma Young Lutunatabua na ''Ọgwụghị Oge: Ịgbanwe Akụkọ Ihu Igwe site na Njọọ n'Obi Ụtọ gaa na Njọọ n'Obi Ụtọ'' (2023) *Otu ozi ọma bụ na, na ntuli aka Australia nke Mee 2022, Scott Morrison na ndị enyi ya niile hụrụ kol n'anya tụfuru oche ha na gọọmentị, nke ukwuu n'ihi ebili mmiri nke ndị mmadụ haziri ahazi na-enwe nkụda mmụọ maka enweghị ike ime ihe. **Thelma Young Lutunatabua na ''Ọgwụghị Oge: Ịgbanwe Akụkọ Ihu Igwe site na Njọọ n'Obi Ụtọ gaa na Njọọ n'Obi Ụtọ'' (2023) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Morrison,Scott}} [[Category: Ụmụ nwoke]] 04jxpxkmv9hjloaljr7gyv7en176hi6 Mauno Koivisto 0 11867 32987 2026-07-28T07:52:36Z Nnesco14 1430 CREATED NEW QUOTE 32987 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Mauno Koivisto|Mauno Henrik Koivisto]]'''(25 Nọvemba 1923 – 12 Mee 2017) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị si mba Finland. Ọ rụrụ ọrụ dị ka Praịm Minista nke Finland (1968–1970 na 1979–1982) nakwa Onye Isi Ala nke Finland (1982–1994). ==Okwu okwuru== * Ana m akpọ ndị na-ekweghị na Chineke asị n'ihi na ha chọrọ ịghọ chi n'onwe ha ma na-eche na ha ghọtara ihe ndị na-enweghị onye ọzọ ghọtara. ** Koivisto n'ajụjụ ọnụ e nwere na ọdụ redio Russia n'ụbọchị 26 nke ọnwa Juun afọ 2002. [https://web.archive.org/web/20180118182157/http://formin.finland.fi/public/?contentid=57319&contentlan=1&culture=fi-FI] (n'asụsụ Finnish) Ministry for Foreign Affairs of Finland. 3 Julaị 2002. E nwetara ya n'ụbọchị 2 nke ọnwa Nọvemba afọ 2024. * Mmadụ ekwesịghị ịkpasu mmadụ iwe mgbe mmadụ kpasuru ya iwe. ** Koivisto jiri nkebiokwu a dịka ọmụmaatụ na 2008 mgbe ọ na-aza Toomas Hendrik Ilves onye boro ya ebubo na ọ megidere nnwere onwe Estonia. [https://www.uusisuomi.fi/kotimaa/17302-presidentti-koivisto-%E2%80%9Dei-pida-provosoitua%E2%80%9D Presidentti Koivisto: ”Ei pidä provosoitua”] ''Uusi Suomi''. 10 Maachị 2008. eweghachiri 12 Julaị 2017. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Mauno Koivisto}} [[Category: Ụmụ nwoke]] [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] mayh8on8y44uigrgwrn9vxvnzi612d4 Malcolm Turnbull 0 11868 32988 2026-07-28T08:03:27Z Chukwuziterem 34 Jiri '[[File:Malcolm Turnbull PEO (cropped).jpg|thumb|Malcolm Turnbull in 2015]] {{Databox}} [[w:ig:Malcom Turnbull|Malcolm Turnbull]] amụrụ na 24 Ọktoba 1954 bụ onye bụbu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye ọchụnta ego nke Australia nke jere ozi dị ka onye nke iri abụọ na itoolu [[w:praịm minista nke Australia|praịm minista nke Australia]] site na 2015 ruo 2018. Ọ nọ n'ọkwa dịka onye ndu nke w:Liberal Party of Australia|Liberal Party...' kere ihü 32988 wikitext text/x-wiki [[File:Malcolm Turnbull PEO (cropped).jpg|thumb|Malcolm Turnbull in 2015]] {{Databox}} [[w:ig:Malcom Turnbull|Malcolm Turnbull]] amụrụ na 24 Ọktoba 1954 bụ onye bụbu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye ọchụnta ego nke Australia nke jere ozi dị ka onye nke iri abụọ na itoolu [[w:praịm minista nke Australia|praịm minista nke Australia]] site na 2015 ruo 2018. Ọ nọ n'ọkwa dịka onye ndu nke [[w:Liberal Party of Australia|Liberal Party of Australia]]. ==Okwu okwuru== *Ọ dị mma, iwu mba Ọstrelia na-achịkwa nke ọma n'Australia, enwere m ike ịgwa gị nke ahụ. Iwu mgbakọ na mwepụ dị mma nke ukwuu, mana naanị iwu dị na Australia bụ iwu nke Australia." **[https://www.independent.co.uk/news/malcolm-turnbull-prime-minister-laws-of-mathematics-do-not-apply-australia-encryption-l-a7842946.html Praịm Minista kwuru na iwu mgbakọ na mwepụ 'anaghị emetụta' na Australia: Malcolm Turnbull kwuru okwu 'Orwellian' mgbe a mara ya ikpe gbasara nsogbu nke nzuzo] (Julaị, 2017) == Okwu gbasara Turnbull == * Ozugbo e mechara emume ahụ, [[Donald Trump|Onyeisiala Trump]] kpọrọ oku ekwentị mmalite nye ndị isi mba ọzọ. Mkparịta ụka ya na praịm minista Australia Malcolm Turnbull, onye enyi ya na US, bụ ihe ịrịba ama nke ihe ga-abịa. Praịm Minista ahụ gbara onyeisiala ume ma ọ ga-agbaso nkwekọrịta gbasara ndị gbara ọsọ ndụ e mere nkwekọrịta na mbụ n'etiti mba abụọ ahụ. "Nkwekọrịta a ga-eme ka m yie onye jọgburu onwe ya," ka a kọrọ na ọ gwara Turnbull. "Echere m na ọ bụ nkwekọrịta jọgburu onwe ya, nkwekọrịta arụrụ arụ nke m ga-eme emebeghị m." N'agbanyeghị mbọ praịm minista gbara iji mee ka ya na ya tụgharịa uche, Trump mechiri mkparịta ụka ahụ. "Enwere m ya. Anọ m na-akpọ oku ndị a ụbọchị niile, nke a bụkwa oku kacha atọ ụtọ ụbọchị niile." Mgbe ahụ, o kwuchiri ekwentị. ** Onye a na-amaghị aha ya, ''Ịdọ Aka ná Ntị'' (2019), p. 174 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Turnbull ,Malcolm}} [[Category: Ụmụ nwoke]] qtgf89ynt3h139pbw1ipbm94zio7f6f 32989 32988 2026-07-28T08:04:23Z Chukwuziterem 34 /* Okwu gbasara Turnbull */ 32989 wikitext text/x-wiki [[File:Malcolm Turnbull PEO (cropped).jpg|thumb|Malcolm Turnbull in 2015]] {{Databox}} [[w:ig:Malcom Turnbull|Malcolm Turnbull]] amụrụ na 24 Ọktoba 1954 bụ onye bụbu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye ọchụnta ego nke Australia nke jere ozi dị ka onye nke iri abụọ na itoolu [[w:praịm minista nke Australia|praịm minista nke Australia]] site na 2015 ruo 2018. Ọ nọ n'ọkwa dịka onye ndu nke [[w:Liberal Party of Australia|Liberal Party of Australia]]. ==Okwu okwuru== *Ọ dị mma, iwu mba Ọstrelia na-achịkwa nke ọma n'Australia, enwere m ike ịgwa gị nke ahụ. Iwu mgbakọ na mwepụ dị mma nke ukwuu, mana naanị iwu dị na Australia bụ iwu nke Australia." **[https://www.independent.co.uk/news/malcolm-turnbull-prime-minister-laws-of-mathematics-do-not-apply-australia-encryption-l-a7842946.html Praịm Minista kwuru na iwu mgbakọ na mwepụ 'anaghị emetụta' na Australia: Malcolm Turnbull kwuru okwu 'Orwellian' mgbe a mara ya ikpe gbasara nsogbu nke nzuzo] (Julaị, 2017) == Okwu gbasara Turnbull == * Ozugbo e mechara emume ahụ, Donald Trump Onyeisiala Trump kpọrọ oku ekwentị mmalite nye ndị isi mba ọzọ. Mkparịta ụka ya na praịm minista Australia Malcolm Turnbull, onye enyi ya na US, bụ ihe ịrịba ama nke ihe ga-abịa. Praịm Minista ahụ gbara onyeisiala ume ma ọ ga-agbaso nkwekọrịta gbasara ndị gbara ọsọ ndụ e mere nkwekọrịta na mbụ n'etiti mba abụọ ahụ. "Nkwekọrịta a ga-eme ka m yie onye jọgburu onwe ya," ka a kọrọ na ọ gwara Turnbull. "Echere m na ọ bụ nkwekọrịta jọgburu onwe ya, nkwekọrịta arụrụ arụ nke m ga-eme emebeghị m." N'agbanyeghị mbọ praịm minista gbara iji mee ka ya na ya tụgharịa uche, Trump mechiri mkparịta ụka ahụ. "Enwere m ya. Anọ m na-akpọ oku ndị a ụbọchị niile, nke a bụkwa oku kacha atọ ụtọ ụbọchị niile." Mgbe ahụ, o kwuchiri ekwentị. ** Onye a na-amaghị aha ya, ''Ịdọ Aka ná Ntị'' (2019), p. 174 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Turnbull ,Malcolm}} [[Category: Ụmụ nwoke]] q5qxxknv761s2chg2ml0bj1fwknnbe8 Juho Kusti Paasikivi 0 11869 32990 2026-07-28T08:08:13Z Nnesco14 1430 CREATED NEW QUOTE 32990 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Juho Kusti Paasikivi|Juho Kusti Paasikivi]]'''(27 Nọvemba 1870 & ndash; 14 Disemba 1956) bụ [[w:President nke Finland | Onye isi ala Finland]] site na 1946 ruo 1956. political-stub ==Okwu okwuru== *Mmalite amamihe niile bụ ịnakwere eziokwu. ** Ntụgharị asụsụ: Mmalite nke ihe niile amamihe bụ nnabata nke eziokwu. ** Isi mmalite: Ekwuru na ihe ncheta Paasikivi dị na Helsinki , nke e chere na ọ sitere na Thomas Carlyle *Amụma ndị Russia na-adịghị agbanwe agbanwe bụ inweta ihe ha nwere ike, maka ntakịrị ka enwere ike, wee rịọ maka ọzọ. Ha adịghị achụ ọdịmma ha ozugbo maka ọdịnihu. Ọ dịghị mgbe ha na-aṅa ntị n'ihe e kwuru, kama ọ bụ naanị ihe e mere. Ha na-agba mbọ inweta ọnụ ahịa dị elu maka ihe ha ghọtara na ha ga-emerịrị. Ha enweghị ihe gbasara ụkpụrụ omume, mmekọrịta mmadụ na ibe ya na nke na-adịghị ahụkebe, nke na-emetụta naanị site na nlebara anya bara uru na nke ezi uche dị na ya. ** Nsụgharị: "Amụma Soviet Union | Russia na-enweghị ike ịgbanwe bụ iji nweta ihe ọ bụla ha nwere ike na obere mgbalị, wee rịọ maka ihe ndị ọzọ. Ọ dịghị mgbe ha na-achụrụ uru ha ozugbo maka ihe mgbaru ọsọ n'ọdịnihu. Ha adịghị echebara ihe ekwuru, ma ihe e merela. Ha na-agbalị ịchọta ọnụ ahịa dị elu maka ihe ọ bụla ha ghọtara na ha ga-eme n'ọnọdụ ọ bụla. Ha na-adịghị anabata echiche ziri ezi, na-emetụta ọdịmma mmadụ naanị site n'echiche ziri ezi. nke echiche." **Isi mmalite: Paasikivi n'akwụkwọ ozi nkeonwe (1891) sitere na Novgorod, ebe ọ na-amụ banyere omenala ndị Russia site n'enyemaka ego nkwado. == Okwu ndị e kwuru gbasara Paasikivi == * Ejiri mwute nụ maka ọnwụ Paasikivi, onye bụbu Onye isi ala Finland a ma ama. N'aha ndị United States|America na n'aha nkeonwe m, ana m ezipụ ozi nkasi obi sitere n'obi nye gị na ndị Finns|Finland maka ọnwụ Onye isi ala Paasikivi, onye jere ndị ya ozi nke ọma n'oge siri ike n'akụkọ ihe mere eme nke Finland. ** Dwight D. Eisenhower; [https://www.presidency.ucsb.edu/node/233946 Ozi e zigara Onye isi ala Finland maka ọnwụ onye bụbu Onye isi ala Paasikivi], The American Presidency Project; 15 Disemba 1956 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Juho Kusti Paasikivi}} [[Category: Ụmụ nwoke]] [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] 3s848ogd72ah8n4btst136r9x46tecx Juha Sipilä 0 11870 32991 2026-07-28T08:21:15Z Nnesco14 1430 CREATED NEW QUOTE 32991 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Juha Sipilä|Juha Sipilä]]''' (amụrụ 25 Eprel 1961) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Finland | Finnish]], onye bụ onye isi ala na [[w:Sipilä Cabinet | Kabinet Juha Sipilä]]. Ọ bụ onye ndu [[w:Centre Party (Finland)|Centre Party]] kemgbe 9 June 2012. political-stub ==Okwu okwuru== * nkwanye ùgwù m nwere maka Yle ugbu a bụ efu, nke n'ezie adịghị iche na nke gị maka m. Ya mere ugbu a, anyị na ọbụna. ** Mgbe ịzaghachighị arịrịọ nkwupụta akụkọ Yle gbasara [[w: Talvivaara Mining Company|Talvivaara Mining Company (Terrafame)]] Sipilä na-enye ego malitere izipu usoro nke ụfọdụ ozi-e iri abụọ gara n'ihu ruo mgbe elekere 11 gachara na nkwupụta dị n'elu. [http://yle.fi/uutiset/osasto/news/pm_confidence_in_yle_quite_ok/9325396 PM: "Ntụkwasị obi na Yle dị mma"], ''YLE TV News'', (30 Nọvemba 2016) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Juha Sipilä}} [[Category: Ụmụ nwoke]] [[Category: Ndị di ndu]] lcib3z9a1cajpwwzca3fk66n12ijr7i William Lyon Mackenzie King 0 11871 32992 2026-07-28T08:23:29Z Chukwuziterem 34 Jiri '[[File:KingVEDay.jpg|thumb|Rt. Hon. W.L. Mackenzie King, Prime Minister of Canada, broadcasting a message to Canada on VE-Day (1945)]] {{Databox}} [[w:ig:William Lyon Mackenzie King|William Lyon Mackenzie King]]PC OM CMG 17 Disemba 1874 - 22 Julaị 1950 bụ Praịm Minista nke iri nke Kanada site na Disemba 29, 1921, ruo Juun 28, 1926; Septemba 25, 1926, ruo Ọgọst 7, 1930; na Ọktoba 23, 1935, ruo Nọvemba 15, 1948. N'ime ihe karịrị afọ 21 n'ọkwa ahụ, ọ...' kere ihü 32992 wikitext text/x-wiki [[File:KingVEDay.jpg|thumb|Rt. Hon. W.L. Mackenzie King, Prime Minister of Canada, broadcasting a message to Canada on VE-Day (1945)]] {{Databox}} [[w:ig:William Lyon Mackenzie King|William Lyon Mackenzie King]]PC OM CMG 17 Disemba 1874 - 22 Julaị 1950 bụ Praịm Minista nke iri nke Kanada site na Disemba 29, 1921, ruo Juun 28, 1926; Septemba 25, 1926, ruo Ọgọst 7, 1930; na Ọktoba 23, 1935, ruo Nọvemba 15, 1948. N'ime ihe karịrị afọ 21 n'ọkwa ahụ, ọ bụ Praịm Minista kachasị ogologo n'akụkọ ihe mere eme nke British Commonwealth. ==Okwu ndi okwuru== * Na Kanada kwesịrị ịchọ igbochi mbata ma nọgide na-abụ mba ndị ọcha abụghị naanị ihe e kere eke, kamakwa ọ dị mkpa maka ihe gbasara akụ na ụba, ndọrọ ndọrọ ọchịchị na mmekọrịta mmadụ na ibe ya." ** Akwụkwọ edemede King banyere mbata ndị ọwụwa anyanwụ gaa Kanada, 1908 <ref>http://faculty.marianopolis.edu/c.belanger/quebechistory/readings/MackenzieKingonImmigration.html</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/William_Lyon_Mackenzie_King#University</ref><ref>http://faculty.marianopolis.edu/c.belanger/quebechistory/readings/CanadianOpinionsofImmigrants.html</ref> ==Gbasara William Lyon Mackenzie King== * Anyị enweghị ọdịdị<br>N'ihi na ọ dịghị mgbe ọ kwadoro akụkụ;<br>Ọ dịghịkwa akụkụ<br>N'ihi na ọ naghị ekwe ka ha mee ihe. ** [[w:Francis Reginald Scott|F.R. Scott]], "[http://www.library.utoronto.ca/canpoetry/scott_fr/poem5.htm W.L.M.K.]", 1957. * Emela ihe ọ bụla site na ọkara<br>Nke enwere ike ime site na nkeji anọ. * F. R. Scott, "[http://www.library.utoronto.ca/canpoetry/scott_fr/poem5.htm W.L.M.K.]", 1957. * Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ iri anọ gara aga, otu Praịm Minista a ma ama nke mba a sonyere na United States na ogbako ngwa agha. O kwuru, sị, "Ha nwere ike ọ bụghị ndị mmụọ ozi mana ha bụ ma ọ dịkarịa ala ndị enyi anyị." Aghaghị m ikwu na echere m na anyị egosila n'ime afọ iri anọ ahụ na anyị bụ [ndị mmụọ ozi]], mana enwere m olileanya na anyị egosila na anyị bụ ma ọ dịkarịa ala Enyi|ndị enyi. Aghaghị m ikwu na echere m na n'oge a ebe ihe egwu bụ enyi anyị mgbe niile, na ndị enyi bụ ihe dị mma nke ukwuu. inwe. ** John F. Kennedy; [https://www.presidency.ucsb.edu/documents/address-before-the-canadian-parliament-ottawa Okwu n'ihu ndị omeiwu Canada na Ottawa Online], Ọrụ Ndị Isi nke America; 17 Mee 1961 * William Lyon Mackenzie King<br>Nọdụrụ n'akụkụ ma jiri eriri kpọọ egwu,<br>Ahụrụ m nne ya n'anya dịka ihe ọ bụla,<br>William Lyon Mackenzie King. ** [[w:Dennis Lee (onye edemede)|Dennis Lee]], "William Lyon Mackenzie King". * Maka nkwanye ùgwù ịpụta n'ihu gị, dịka maka nkwanye ùgwù ndị ọzọ, enwere m obi ike na enwere m nnukwu ụgwọ maka ezigbo enyi m, Praịm Minista Mackenzie King. Enwere m obi ụtọ karịsịa ịnọ ya ụnyaahụ mgbe e nyere ya nsọpụrụ n'usoro nke ụlọ omeiwu a. Ọ bụ emume magburu onwe ya, nke m chere na o kwesịrị nke ukwuu. Ana m ekelekwa ndụmọdụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya nke o nyere m nke ukwuu. Abịara m jiri [[ọbụbụenyi] ya kpọrọ ihe ma jiri ya kpọrọ ihe okwu ndị ọchịchị. Ka mba abụọ anyị na-arụkọ ọrụ ọnụ n'idozi nsogbu siri ike nke Mgbe Agha Ụwa nke Abụọ gasịrị | oge mgbe agha gasịrị, enwewo m nnukwu nsọpụrụ maka amamihe ya. ** Harry S. Truman; [https://www.presidency.ucsb.edu/documents/address-before-the-canadian-parliament-ottawa-0 Okwu Tupu Nzukọ Ndị Omeiwu Canada na Ottawa Online, The American Presidency Project]; 11 Juun 1947 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Second name ,First name}} [[Category: Ụmụ nwoke]] mum38uoeij7d6jv95zw4t7vcnwajk23 Georges Bidault 0 11872 32993 2026-07-28T08:30:26Z Nnesco14 1430 CREATED NEW QUOTE 32993 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Georges Bidault|Georges-Augustin Bidault]]''' (5 October 1899 &mdash; 27 January 1983) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị France. political-stub ==Okwu okwuru== * Ndị na-adịghị ike nwere otu ngwa agha: mmejọ nke ndị chere na ha siri ike. ** E hotara ya n'akwụkwọ akụkọ *Observer* (UK), ụbọchị 15 nke ọnwa Julaị, afọ 1962. == Okwu gbasara Bidault == * Georges Bidault kwuru otu mgbe na ezigbo nkwekọrịta gbasara mmekọrịta mba na mba bụ nke akụkụ niile metụtara na-enweghị afọ ojuju n'otu aka ahụ. ** Stanley Hoffmann, n'ime akwụkwọ bụ *Chaos and Violence: What Globalization, Failed States, and Terrorism Mean for U.S. Foreign Policy* (1996), peeji nke 55. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Georges Bidault}} [[Category: Ụmụ nwoke]] [[Category: Ndị di ndu]] cxf9dg92rl9gtm9q5u3byuod6uag1vr 32994 32993 2026-07-28T08:32:46Z Nnesco14 1430 32994 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Georges Bidault|Georges-Augustin Bidault]]''' (5 October 1899 &mdash; 27 January 1983) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị France. political-stub ==Okwu okwuru== * Ndị na-adịghị ike nwere otu ngwa agha: mmejọ nke ndị chere na ha siri ike. ** E hotara ya n'akwụkwọ akụkọ *Observer* (UK), ụbọchị 15 nke ọnwa Julaị, afọ 1962. == Okwu gbasara Bidault == * Georges Bidault kwuru otu mgbe na ezigbo nkwekọrịta gbasara mmekọrịta mba na mba bụ nke akụkụ niile metụtara na-enweghị afọ ojuju n'otu aka ahụ. ** Stanley Hoffmann, n'ime akwụkwọ bụ *Chaos and Violence: What Globalization, Failed States, and Terrorism Mean for U.S. Foreign Policy* (1996), peeji nke 55. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Georges Bidault}} [[Category: Ụmụ nwoke]] [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] hggov1igcpbmyvfmeukh6778xzfg2do Wilfrid Laurier 0 11873 32995 2026-07-28T08:39:46Z Chukwuziterem 34 Jiri '[[File:The Honourable Sir Wilfrid Laurier Photo A (3x4 cropped).jpg|thumb|]] {{Databox}} [[w:ig:Wilfrid Laurier|Wilfrid Laurier]][[w:Nhazi nke St Michael na St George|GCMG]], [[w:Kọmitii Privy nke Queen maka Canada|PC]], [[w:Ọkaiwu Queen|KC]] (20 Nọvemba 1841&nbsp;– 17 Febụwarị 1919) bụ [[w:Ndepụta nke Praịm Minista nke Canada|Prime Minista nke asaa nke Canada]], nọ n'ọkwa site na 11 Julaị 1896 ruo 6 Ọktoba 1911. ==Okwu okwuru== * Ma ọ bụ na e...' kere ihü 32995 wikitext text/x-wiki [[File:The Honourable Sir Wilfrid Laurier Photo A (3x4 cropped).jpg|thumb|]] {{Databox}} [[w:ig:Wilfrid Laurier|Wilfrid Laurier]][[w:Nhazi nke St Michael na St George|GCMG]], [[w:Kọmitii Privy nke Queen maka Canada|PC]], [[w:Ọkaiwu Queen|KC]] (20 Nọvemba 1841&nbsp;– 17 Febụwarị 1919) bụ [[w:Ndepụta nke Praịm Minista nke Canada|Prime Minista nke asaa nke Canada]], nọ n'ọkwa site na 11 Julaị 1896 ruo 6 Ọktoba 1911. ==Okwu okwuru== * Ma ọ bụ na e kewapụrụ ya nke ọma ma ọ bụ na e kewapụrụ ya nke ọma, agaghị m arụ ụka ugbu a; mana n'akụkụ m, echere m na e kewapụrụ ya nke ọma, n'ihi na ikewapụ a nke England sitere na ịdị elu ya. ** Okwu n'Ụlọ Nzukọ Ndị Canada (5 Febụwarị 1896), dịka e hotara na [[w:A New English Dictionary on Historical Principles|''NED'']], mpịakọta nke 5 (1901), p. 508, ''s.v.'' 'Ikewapụ'. E depụtaghachiri ya na ''NED'' nke Harry B. Poland dere na ''NED and Queries'', ser. 11, nọmba 128 (8 Juun 1912), p. 454. Ọzọkwa na ''Hoyt's New Cyclopedia of Practical Quotations'' (1922), p. 224. Lee kwa: George Goschen, 1st Viscount Goschen|George Goschen == Banyere == * Onye ndu a gere ntị n'akụkụ niile, ikekwe nke ukwuu. ** John Douglas Belshaw, ''Akụkọ ihe mere eme nke Canada: Mgbe Njikọ Ndị Agha gasịrị'', isi nke 4, isi nke 7 <!-- Theodore Roosevelt kwuru n'akwụkwọ ozi tupu ọnwụ ya na 1919 (nke a na-enyo enyo) --> * Ọ bụ Praịm Minista Laurier kwuru maka akụkụ dị iche iche nke Canada: "Achọrọ m ka marble ahụ nọgide na-abụ marble; Achọrọ m ka granite ahụ nọgide na-abụ granite; Achọrọ m ka oak ahụ nọgide na-abụ oak." Nke a abụrụla ụzọ ndị Canada si eme ihe. N'ihi ya, Canada enyerela aka ịkụziri ụwa, dịka Vincent Massey|Gọvanọ-General Massey kwuru n'otu oge, na "Nnagide|Nnagide nke ọdịiche bụ nha nke mmepeanya." Taa, karịa mgbe ọ bụla ọzọ, anyị kwesịrị itinye nghọta ahụ n'ọrụ n'ihe gbasara ụwa niile. Nke mbụ, anyị ga-etinye ya n'ọrụ na mmekọrịta anyị na ibe anyị. ** Richard Nixon; Okwu e kwuru na Nzukọ Ndị Omeiwu Kanada, ''Ọrụ Ndị Isi Ala Amerịka'', 14 Eprel 1972 [https://www.presidency.ucsb.edu/documents/address-joint-meeting-the-canadian-parliament] ==Mistattributed== * Nke mbụ, anyị ga-esi ọnwụ na onye si mba ọzọ bịa ebe a dị njikere ịghọ onye Canada ma dị njikere ịnabata ụzọ anyị, a ga-emeso ya n'otu ihe, ọ ga-abụkwa ihe ihere ịkpa ókè megide onye dị otú ahụ maka ihe ndị ha kweere ma ọ bụ ebe a mụrụ ma ọ bụ ebe ha si. Mana ọ bụ ọrụ onye ahụ ịghọ onye Canada n'akụkụ niile nke ndụ, ọ dịghị ihe ọzọ ma e wezụga onye Canada. Enweghị ike inwe nkwanye ùgwù kewara ebe a. Nwoke ọ bụla nke na-ekwu na ya bụ onye Canada, mana ọ na-agbalị ịmanye omenala na àgwà ya n'ebe anyị nọ, abụghị onye Canada. Anyị nwere ohere maka naanị otu ọkọlọtọ, ọkọlọtọ Canada. Enwere ohere maka naanị asụsụ abụọ ebe a, Bekee na French. Anyị nwekwara ohere maka iguzosi ike n'ihe, mana naanị otu, iguzosi ike n'ihe nye ndị Canada. Anyị agaghị anabata onye ọ bụla, ana m ekwu onye ọ bụla, onye ga-agbalị ịmanye okpukpe ya ma ọ bụ omenala ya n'ebe anyị nọ. ** E kwuru na 1907, dịka Michael Eugenio si kwuo, [https://web.archive.org/web/20150711192043/http://princearthurherald.com/en/politics-2/another-gaffe-by-trudeau-551 "Okwu efu ọzọ nke Trudeau dere"], ''The Prince Arthur Herald'' (13 Maachị 2013) · David Kendrick, [https://web.archive.org/web/20190502220013/https://www.guelphmercury.com/opinion-story/6163164-canada-is-losing-some-of-its-identity/ "Canada na-efunahụ ụfọdụ njirimara ya"], ''The Guelph Mercury'' (8 Disemba 2015). E gosipụtara ya dị ka okwu na-ezighi ezi dabere na akwụkwọ ozi Teddy Roosevelt, nke Melissa Martin dere, [https://www.winnipegfreepress.com/canada/2017/03/03/moment-of-clarity-in-my-canada "Oge nke nghọta na Kanada m"], ''Winnipeg Free Press'' (3 Maachị 2017) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Laurier,Wilfrid}} [[Category: Ụmụ nwoke]] [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] gjengusb1a37iobsjp593lxjsmceoq9