Wikiquote igwikiquote https://ig.wikiquote.org/wiki/Ihu_mb%E1%BB%A5 MediaWiki 1.47.0-wmf.13 first-letter Midia Ọpụrụiche Ńkàtá Ojiarụ Ńkàtá ojiarụ Wikikwotu Ńkàtá Wikikwotu Faịlụ Ńkàtá faịlụ MidiaWiki Ńkàtá MidiaWiki Templeeti Ńkàtá templeeti Enyemaka Ńkàtá enyemaka Otú Ńkàtá otú TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk Ben Emmerson 0 286 33146 18637 2026-07-31T13:35:18Z Akwugo 29 /* Okwu okwuru */ 33146 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Ben Emmerson at Chatham House 2013.jpg|thumb|[[w:Ben Emerson|Ben Emmerson]] (2013)]] '''[[w:Ben Emerson|Ben Emmerson]]''', [[w:Queen's Counsel|QC]] (a mụrụ 10 Ọgọst 1963) bụ onye ọka iwu Britain, ọkachamara na [[w:European Convention on Human Rights|Iwu Ikike Mmadụ nke Europe]], iwu mba ụwa na iwu mpụ mba ụwa. ==Okwu ndị ọ kwuru== * Ọ dịghị onye kwesịrị ịbụ onye nzuzu ikwere na [[w: Saudi Arabia|Saudi Arabia]] na-agbalịsi ike imekwu [[w:Open Government|oghe]] na [[W:Pluralism |(nkà ihe ọmụma ndọrọ ndọrọ ọchịchị)]] ụdị nke [[w: government|gọọmentị]]. ... Ihe dị iche bụ ezi ihe anyị bụ ndi [[w: witness|na-agba akaebe ọchịchị nke na-eme ka ọ na-ejide mmekọrịta ọha na eze, na-akpagbu ụdịdị ọ bụla. [[w:Human Rights in Saudi Arabia#Freedom of press and Communication|Oghere arụmụka]], na-akpagbu [[w:civil Society: Civil society]], [[w:Political repression|gbachisịrị ọnụ]] olu [[w:Reformism|mgbanwe]] na ndi a tụrụ mkpọrọ ndị na-agba mbọ maka oge a. ** Dịka ekwuru na ''[https://www.independent.co.uk/news/world/middle-east/saudi-arabia-torture-political-dissidents-anti-terror-laws-un-mohammad-bin- salman-a8388226.html Saudi Arabia na-eji iwu mgbochi egwu na-ejide ma na-ata ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ahụhụ, UN kwuru]'' (8 June 2018), ''[[w: The Independent|The Independent]]''. * Ihe riri Saudi Arabia na [[w: ọbara|ọbara]] òtù nzuzo nke mmegbu ọha na-eweda ya ala ọ bụghị naanị ndị a tara ahụhụ, mana ndị niile na-ekere òkè na usoro ahụ na obodo Saudi n'ozuzu ya. ** Dịka ekwuru na ''[https://www.independent.co.uk/news/world/middle-east/saudi-arabia-torture-political-dissidents-anti-terror-laws-un-mohammad-bin- salman-a8388226.html Saudi Arabia na-eji iwu mgbochi egwu na-ejide ma na-ata ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ahụhụ, UN kwuru]'' (8 June 2018), ''[[w:The Independent|The Independent]]''. ==Njikọ Mpụga== [[W:Ben Emmerson|Ben Emmerson]] na Wikipedia Bekee. [[Q:Ben Emmerson|Ben Emmerson]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Emmerson, Ben}} 3kntb7059mhrllyyxghocg2dpakpk1t 33148 33146 2026-07-31T13:37:27Z Akwugo 29 . 33148 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Ben Emmerson at Chatham House 2013.jpg|thumb|[[w:Ben Emerson|Ben Emmerson]] (2013)]] '''[[w:Ben Emerson|Ben Emmerson]]''', [[w:Queen's Counsel|QC]] (a mụrụ 10 Ọgọst 1963) bụ onye ọka iwu Britain, ọkachamara na [[w:European Convention on Human Rights|Iwu Ikike Mmadụ nke Europe]], iwu mba ụwa na iwu mpụ mba ụwa. ==Okwu ndị ọ kwuru== * Ọ dịghị onye kwesịrị ịbụ onye nzuzu ikwere na [[w: Saudi Arabia|Saudi Arabia]] na-agbalịsi ike imekwu [[w:Open Government|oghe]] na [[W:Pluralism |(nkà ihe ọmụma ndọrọ ndọrọ ọchịchị)]] ụdị nke [[w: government|gọọmentị]]. ... Ihe dị iche bụ ezi ihe anyị bụ ndi [[w: witness|na-agba akaebe ọchịchị nke na-eme ka ọ na-ejide mmekọrịta ọha na eze, na-akpagbu ụdịdị ọ bụla. [[w:Human Rights in Saudi Arabia#Freedom of press and Communication|Oghere arụmụka]], na-akpagbu [[w:civil Society: Civil society]], [[w:Political repression|gbachisịrị ọnụ]] olu [[w:Reformism|mgbanwe]] na ndi a tụrụ mkpọrọ ndị na-agba mbọ maka oge a. ** Dịka ekwuru na ''[https://www.independent.co.uk/news/world/middle-east/saudi-arabia-torture-political-dissidents-anti-terror-laws-un-mohammad-bin- salman-a8388226.html Saudi Arabia na-eji iwu mgbochi egwu na-ejide ma na-ata ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ahụhụ, UN kwuru]'' (8 June 2018), ''[[w: The Independent|The Independent]]''. * Ihe riri Saudi Arabia na [[w: ọbara|ọbara]] òtù nzuzo nke mmegbu ọha na-eweda ya ala ọ bụghị naanị ndị a tara ahụhụ, mana ndị niile na-ekere òkè na usoro ahụ na obodo Saudi n'ozuzu ya. ** Dịka ekwuru na ''[https://www.independent.co.uk/news/world/middle-east/saudi-arabia-torture-political-dissidents-anti-terror-laws-un-mohammad-bin- salman-a8388226.html Saudi Arabia na-eji iwu mgbochi egwu na-ejide ma na-ata ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ahụhụ, UN kwuru]'' (8 June 2018), ''[[w:The Independent|The Independent]]''. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} [[Q:Ben Emmerson|Ben Emmerson]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Emmerson, Ben}} [[Category: Ndị dị ndụ}} 78lwhx2f5rq44tib0glmzcnyzvnmzvv 33149 33148 2026-07-31T13:37:57Z Akwugo 29 /* Njikọ Mpụga */ 33149 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Ben Emmerson at Chatham House 2013.jpg|thumb|[[w:Ben Emerson|Ben Emmerson]] (2013)]] '''[[w:Ben Emerson|Ben Emmerson]]''', [[w:Queen's Counsel|QC]] (a mụrụ 10 Ọgọst 1963) bụ onye ọka iwu Britain, ọkachamara na [[w:European Convention on Human Rights|Iwu Ikike Mmadụ nke Europe]], iwu mba ụwa na iwu mpụ mba ụwa. ==Okwu ndị ọ kwuru== * Ọ dịghị onye kwesịrị ịbụ onye nzuzu ikwere na [[w: Saudi Arabia|Saudi Arabia]] na-agbalịsi ike imekwu [[w:Open Government|oghe]] na [[W:Pluralism |(nkà ihe ọmụma ndọrọ ndọrọ ọchịchị)]] ụdị nke [[w: government|gọọmentị]]. ... Ihe dị iche bụ ezi ihe anyị bụ ndi [[w: witness|na-agba akaebe ọchịchị nke na-eme ka ọ na-ejide mmekọrịta ọha na eze, na-akpagbu ụdịdị ọ bụla. [[w:Human Rights in Saudi Arabia#Freedom of press and Communication|Oghere arụmụka]], na-akpagbu [[w:civil Society: Civil society]], [[w:Political repression|gbachisịrị ọnụ]] olu [[w:Reformism|mgbanwe]] na ndi a tụrụ mkpọrọ ndị na-agba mbọ maka oge a. ** Dịka ekwuru na ''[https://www.independent.co.uk/news/world/middle-east/saudi-arabia-torture-political-dissidents-anti-terror-laws-un-mohammad-bin- salman-a8388226.html Saudi Arabia na-eji iwu mgbochi egwu na-ejide ma na-ata ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ahụhụ, UN kwuru]'' (8 June 2018), ''[[w: The Independent|The Independent]]''. * Ihe riri Saudi Arabia na [[w: ọbara|ọbara]] òtù nzuzo nke mmegbu ọha na-eweda ya ala ọ bụghị naanị ndị a tara ahụhụ, mana ndị niile na-ekere òkè na usoro ahụ na obodo Saudi n'ozuzu ya. ** Dịka ekwuru na ''[https://www.independent.co.uk/news/world/middle-east/saudi-arabia-torture-political-dissidents-anti-terror-laws-un-mohammad-bin- salman-a8388226.html Saudi Arabia na-eji iwu mgbochi egwu na-ejide ma na-ata ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ahụhụ, UN kwuru]'' (8 June 2018), ''[[w:The Independent|The Independent]]''. ==Njikọ Mpụga== {{Wikipedia}} [[Q:Ben Emmerson|Ben Emmerson]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Emmerson, Ben}} [[Category: Ndị dị ndụ]] jeb54chxogpbpzqtdgtgus61jnx7ol9 Ikponwosa Ero 0 1089 33171 18269 2026-07-31T14:20:31Z Akwugo 29 mmezi 33171 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Ikponwosa Ero advocate for people with albinism.jpg|thumb|Ikponwosa Ero (2017)]] '''[[w:Ikponwosa Ero|Ikponwosa "I.K." Lauretta Ero]]''' (amụrụ n'afọ 1981) bụ onye ọka iwu na onye na-akwado ọrụ n'ihe gbasara ikike mmadụ zuru ụwa ọnụ. Ọ bụ Ọkachamara nnwere onwe nke United Nations na ọñụ nke ikike mmadụ site n'aka ndị nwere [[w: albinism | aṅarị]]. ==Okwu ndị o kwuru== * "Ndị mmadụ na-echigharịzi bụrụ amoosu n'ihi nkwenye ụgha na iji akụkụ ahụ h pụrụ iweta chi ọma na akụ̀ na ụba." * "Ọ bụ ezie na anyị a gaala ebe dị anya na mgba a na-alụso omume ọjọọ ndị a, ụzọ dị n'ihu ka dị ogologo ma na-agwụ ike." == Njikọ Mpụga == * {{wikipedia}} *Ederede [[w:|Ikponwosa Ero]] na Wikiquotes. {{DEFAULTSORT:Ero,Ikponwosa}} [[Category:Ụmụ nwanyị]] [[Category:Ụmụ nwanyị si Naijirịa]] tuhwy2i528o021iycb0b0g49r6dqkpe Mollie Burke 0 1716 33120 33113 2026-07-31T12:04:21Z Senator Choko 24 /* Njikọ Mpuga */ 33120 wikitext text/x-wiki [[Mollie Burke]] '''[[q:Mollie Burke|Mollie Burke]]''' bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị America nke na-eje ozi na Ụlọ Ndị Nnọchiteanya Vermont si na mpaghara Windham-2-2 dịka onye otu Vermont Progressive Party. ==Okwu ndị o kwụrụ== * Kedu maka Morris Dancer na bọọdụ, ma ọ bụ onye nchekwa, onye nkuzi, ma ọ bụ onye na-eme kabinet? Ọ bụrụ na onye ọkọ akụkọ ihe mere eme na-anọ na bọọdụ, a ga-akwatu Opera House n'enweghị ihere, maka uru nke ole na ole na mmebi nke ọtụtụ, n'oge gara aga na n'ọdịnihu? Ọ bụrụ na ndị mmadụ raara onwe ha nye nchekwa ala ubi na nguzobe gburugburu ebe obibi na-eje ozi na gọọmentị obodo, arụmụka banyere okwu ndị a ọ ga-aga n'ihu n'ụzọ na-enweghị nchebe? À ga-ahụkwa ihe ndị na-ebute ụzọ karịa uru dị mkpirikpi n'ụzọ doro anya karị? Ekwere m ee. ** [https://archive.today/20210618144749/https://www.newspapers.com/clip/79790432/the-brattleboro-reformer/ Dịka e hotara na The Brattleboro Reformer] (Jenụwarị 26, 1984) * Ndị na-eme ntuli aka America a bụ ndị na-amaghị ihe, ndị na-enweghị uche, ma ọ bụ ndị na-enweghị ọrụ? Ma ọ bụ ikekwe ịtụ vootu maka onye nwere mmasị, n'agbanyeghị mmegide megide atumatu ya? Mana nke a abụghị ntuli aka maka Onye isi oche Council Student, na afọ anọ ọzọ nke Ronald Reagan nwere idi anya maka anyị niile. ** [https://archive.today/20210618145036/https://www.newspapers.com/clip/79790531/the-brattleboro-reformer/ Dịka e hotara na The Brattleboro Reformer] (November 2, 1984) *** Ekwuru na akwụkwọ ozi edeziri nke na-ekwu maka agha nuklia. ==Njikọ Mpuga== *[[w:Mollie Burke|Mollie Burke]] na Wikipedia bekee {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Burke, Mollie}} [[Category: Ndị dị ndụ]] [[Category: Ụmụ nwanyị]] 04zp78cke05vqor89eolu52ofhs31jv Viktor Đerek 0 2459 33184 12027 2026-07-31T14:36:52Z Akwugo 29 . 33184 wikitext text/x-wiki [[Usòrò:Louvre in b&w, 2018.jpg|thumb| Foto ojii na ọcha nke Ụlọ ihe ngosi nka Louvre.]] '''[[w:Viktor Đerek|Viktor Đerek]]''' (a mụrụ [[w:8 March|8 Maachị]] [[w:2000|2000]]), bụ onye Croatia [[w: photographer|onye na-ese foto]], onye na-abụ abụ na onye na-akwado ikike mmadụ. == Okwu Okwuru == * E cheghị m na ị kwesịrị ịse foto naanị maka ịse ha. Naanị ị ga-ese foto n'ihi na enwere ihe ọ pụtara maka gị. Mgbe ọ bụla m hụrụ ihe dị m ezigbo mkpa, ọ dịghị mkpa ka m 'manye' onwe m ịse foto. Igwefoto na-ese n'elu n'aka m. Enweghị mbọ ọ bụla dị mkpa. * Ọ na-akpalikwa m nke ukwuu idekọ ndị m hụrụ n’anya, karịsịa ndị enyi m na ndị ezinụlọ m. Agbalịkwara m ịzụlite echiche nke ekele maka ịma mma nke oge a, mgbe ahụ, m na-eche n'onwe m; "Nke a bụ oge magburu onwe ya. Enwere m ike ịtụgharị uche ma nwee ekele maka oge a n'ọdịnihu. " Mgbe ahụ, m na-ese foto. * Achọrọ m ka foto m na ihe odide m bụrụ ihe akaebe na m nọ ebe a na enwere m ihe m ga-ekwu na ịkọrọ ndị ọzọ. Ndụ m abụghị naanị ọrụ na egwuregwu, e nwere ihe ọzọ. ** [https://www.croatiaweek.com/meet-young-rising-croatian-photographer-viktor-derek/ Viktor Đerek maka izu Croatia] * Ọ na-adịkarị ka ọ gaghị ekwe omume ruo mgbe emechara ya. [https://twitter.com/viktorderek/status/816270038311337984 Viktor Đerek na Twitter ya] * Ịchọta paradaịs ebe ọ bụla m na-aga. ** [https://www.instagram.com/p/Bui60yKAhV-/ Nkọwa okwu Viktor Đerek na foto Instagram ya] * Maka m, eserese bụ ihe ị na-ahụ onye ahụ, àgwà nke ime ya, ihe ọ bụ na-eme ka ha bụrụ ndị ha bụ. ** [http://ndmagazine.net/photographer/viktorderek/ Viktor Đerek maka Magazin ND] * Ihe nkiri a na-atọ ụtọ! M na-akwado ya nke ukwuu nye onye ọ bụla tụfuru okwukwe na ezi ịhụnanya n'ihi na nke a bụ ihe nkiri ịhụnanya nke onye ọ bụla nwere ike ịchọta onwe ya. Ọ baghị uru agbụrụ, okpukperechi ma ọ bụ mmekọahụ ị bụ. Nke a bụ ụdị ihe nkiri na-akpali onye ọ bụla ma weghachi okwukwe na ezi ịhụnanya. Onye ọ bụla kwesịrị inwe nnukwu akụkọ ịhụnanya na m kwenyesiri ike na ọtụtụ ndị na-eto eto ga-eme enyi ha, na olileanya, ndị mụrụ ha na-aga na-ekiri ihe nkiri ahụ. ** [https://www.24sata.hr/show/bas-svaka-generacija-ima-svoju-ljubavnu-pricu-a-ovo-je-nasa-577133 Viktor Đerek banyere 'Ịhụnanya, Simon'] == Njikọ mpụga == [[W: Viktor Derek|Viktor Derek]] na Wikipedia Bekee. [[Q: Viktor Derek|Viktor Derek]] na wikiquote. {{DEFAULTSORT:Derek, Viktor}} [[Category:Ndị dị ndụ]] opvmdif5nqxxh9wfvnm1cehn3ekvch6 Mary Abigail Dodge 0 3603 33116 14537 2026-07-31T11:59:22Z Senator Choko 24 /* Okwu okwu */ 33116 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Mary Abigail Dodge|Mary Abigail Dodge]]''' ([[w: Match 31|March 31]], [[w:1833|1833]] – [[w:August 17|August 17]], [[w:1896|1896]]) bụ 1896 [[w:United States |American]] odee na onye edemede, n'okpuru [[w:pseudonym|pseudonym]] '''Gail Hamilton'''. Edere ederede ya maka amamihe ya na nkwalite nha anya agụmakwụkwọ na ọrụ maka ụmụ nwanyị. == Okwu okwu == *Ihe ọ bụla onye edemede tinyere n'etiti mkpuchi abụọ nke akwụkwọ ya bụ [[w:ihe onwunwe ọha|ihe onwunwe ọha]]; Ihe ọ bụla n’ime onwe ya ọ na-etinyeghị n’ebe ahụ bụ [[w:ihe onwunwe nkeonwe|ihe onwunwe nkeonwe]], dị nnọọ ka a ga-asị na o debeghị okwu ọ bụla. *''Mba obibi na echiche obodo'', Okwu mmalite, kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). * Onye ọ bụla na-ahụ maka naanị [[w:ezi|ezi]] n'ime [[w:ikike|ikike]] ya, ma ọ nweghị ọzọ, ọ nweghịkwa onye nwere ike ịkọ onye mpaghara ya kacha ukwuu. *'' Obodo ibi na iche echiche obodo'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', 10th ed. (1919). * Nrụrụ aka zuru oke nke ihe na-adịghị ndụ. *''Epigram'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). == Esemokwu == * Mmebi zuru oke nke ihe ndị na-adịghị ndụ. ** Aha edemede nke Katherine K. C. Walker dere na ''[[w:The Atlantic|The Atlantic Monthly]]'' (Septemba 1864), mana a na-ekwu na mgbe ụfọdụ okwu ahụ bụ Dodge na-enweghị ntụaka. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [http://essays.quotidiana.org/hamilton/ Essays nke Gail Hamilton na Quotidiana.org] {{DEFAULTSORT:Dodge, Mary Abigail}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] 21dn6hemjdcwygfroajnsr764gruwjx 33117 33116 2026-07-31T12:00:11Z Senator Choko 24 /* Njikọ mpụga */ 33117 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Mary Abigail Dodge|Mary Abigail Dodge]]''' ([[w: Match 31|March 31]], [[w:1833|1833]] – [[w:August 17|August 17]], [[w:1896|1896]]) bụ 1896 [[w:United States |American]] odee na onye edemede, n'okpuru [[w:pseudonym|pseudonym]] '''Gail Hamilton'''. Edere ederede ya maka amamihe ya na nkwalite nha anya agụmakwụkwọ na ọrụ maka ụmụ nwanyị. == Okwu okwu == *Ihe ọ bụla onye edemede tinyere n'etiti mkpuchi abụọ nke akwụkwọ ya bụ [[w:ihe onwunwe ọha|ihe onwunwe ọha]]; Ihe ọ bụla n’ime onwe ya ọ na-etinyeghị n’ebe ahụ bụ [[w:ihe onwunwe nkeonwe|ihe onwunwe nkeonwe]], dị nnọọ ka a ga-asị na o debeghị okwu ọ bụla. *''Mba obibi na echiche obodo'', Okwu mmalite, kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). * Onye ọ bụla na-ahụ maka naanị [[w:ezi|ezi]] n'ime [[w:ikike|ikike]] ya, ma ọ nweghị ọzọ, ọ nweghịkwa onye nwere ike ịkọ onye mpaghara ya kacha ukwuu. *'' Obodo ibi na iche echiche obodo'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', 10th ed. (1919). * Nrụrụ aka zuru oke nke ihe na-adịghị ndụ. *''Epigram'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). == Esemokwu == * Mmebi zuru oke nke ihe ndị na-adịghị ndụ. ** Aha edemede nke Katherine K. C. Walker dere na ''[[w:The Atlantic|The Atlantic Monthly]]'' (Septemba 1864), mana a na-ekwu na mgbe ụfọdụ okwu ahụ bụ Dodge na-enweghị ntụaka. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{Commons cat|Mary Abigail Dodge}} * {{gutenberg author| id=Gail_Hamilton | name=Gail Hamilton}} * [http://essays.quotidiana.org/hamilton/ Essays by Gail Hamilton at Quotidiana.org] {{DEFAULTSORT:Dodge, Mary Abigail}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] mdmrx7ahkim6twx77g979o7nl42dq39 33118 33117 2026-07-31T12:00:40Z Senator Choko 24 /* Njikọ mpụga */ 33118 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Mary Abigail Dodge|Mary Abigail Dodge]]''' ([[w: Match 31|March 31]], [[w:1833|1833]] – [[w:August 17|August 17]], [[w:1896|1896]]) bụ 1896 [[w:United States |American]] odee na onye edemede, n'okpuru [[w:pseudonym|pseudonym]] '''Gail Hamilton'''. Edere ederede ya maka amamihe ya na nkwalite nha anya agụmakwụkwọ na ọrụ maka ụmụ nwanyị. == Okwu okwu == *Ihe ọ bụla onye edemede tinyere n'etiti mkpuchi abụọ nke akwụkwọ ya bụ [[w:ihe onwunwe ọha|ihe onwunwe ọha]]; Ihe ọ bụla n’ime onwe ya ọ na-etinyeghị n’ebe ahụ bụ [[w:ihe onwunwe nkeonwe|ihe onwunwe nkeonwe]], dị nnọọ ka a ga-asị na o debeghị okwu ọ bụla. *''Mba obibi na echiche obodo'', Okwu mmalite, kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). * Onye ọ bụla na-ahụ maka naanị [[w:ezi|ezi]] n'ime [[w:ikike|ikike]] ya, ma ọ nweghị ọzọ, ọ nweghịkwa onye nwere ike ịkọ onye mpaghara ya kacha ukwuu. *'' Obodo ibi na iche echiche obodo'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', 10th ed. (1919). * Nrụrụ aka zuru oke nke ihe na-adịghị ndụ. *''Epigram'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). == Esemokwu == * Mmebi zuru oke nke ihe ndị na-adịghị ndụ. ** Aha edemede nke Katherine K. C. Walker dere na ''[[w:The Atlantic|The Atlantic Monthly]]'' (Septemba 1864), mana a na-ekwu na mgbe ụfọdụ okwu ahụ bụ Dodge na-enweghị ntụaka. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{Commons}} * [http://essays.quotidiana.org/hamilton/ Essays by Gail Hamilton at Quotidiana.org] {{DEFAULTSORT:Dodge, Mary Abigail}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] 3osaryjyivifc0tpwr20fc7m940gcz2 33119 33118 2026-07-31T12:01:05Z Senator Choko 24 /* Njikọ mpụga */ 33119 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w:Mary Abigail Dodge|Mary Abigail Dodge]]''' ([[w: Match 31|March 31]], [[w:1833|1833]] – [[w:August 17|August 17]], [[w:1896|1896]]) bụ 1896 [[w:United States |American]] odee na onye edemede, n'okpuru [[w:pseudonym|pseudonym]] '''Gail Hamilton'''. Edere ederede ya maka amamihe ya na nkwalite nha anya agụmakwụkwọ na ọrụ maka ụmụ nwanyị. == Okwu okwu == *Ihe ọ bụla onye edemede tinyere n'etiti mkpuchi abụọ nke akwụkwọ ya bụ [[w:ihe onwunwe ọha|ihe onwunwe ọha]]; Ihe ọ bụla n’ime onwe ya ọ na-etinyeghị n’ebe ahụ bụ [[w:ihe onwunwe nkeonwe|ihe onwunwe nkeonwe]], dị nnọọ ka a ga-asị na o debeghị okwu ọ bụla. *''Mba obibi na echiche obodo'', Okwu mmalite, kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). * Onye ọ bụla na-ahụ maka naanị [[w:ezi|ezi]] n'ime [[w:ikike|ikike]] ya, ma ọ nweghị ọzọ, ọ nweghịkwa onye nwere ike ịkọ onye mpaghara ya kacha ukwuu. *'' Obodo ibi na iche echiche obodo'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', 10th ed. (1919). * Nrụrụ aka zuru oke nke ihe na-adịghị ndụ. *''Epigram'', kọrọ na ''Bartlett's Familiar Quotations'', ed 10. (1919). == Esemokwu == * Mmebi zuru oke nke ihe ndị na-adịghị ndụ. ** Aha edemede nke Katherine K. C. Walker dere na ''[[w:The Atlantic|The Atlantic Monthly]]'' (Septemba 1864), mana a na-ekwu na mgbe ụfọdụ okwu ahụ bụ Dodge na-enweghị ntụaka. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{Commons}} * [http://essays.quotidiana.org/hamilton/ Essays by Gail Hamilton at Quotidiana.org] {{DEFAULTSORT:Dodge, Mary Abigail}} [[Category: ụmụ nwanyị ]] [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] 46xik35kikcznfvia2s35f77xc50okq Noura Erakat 0 6961 33173 22124 2026-07-31T14:22:46Z Akwugo 29 /* Okwu okwu */ . 33173 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Noura Erakat|Noura Saleh Erakat]]''' (نورة صالح عريقات; amuru Jenụwarị 16, 1980) bụ onye ndọrọndọrọ onye America na Palestine, prọfesọ mahadum, ọkà mmụta gbasara iwu na onye ọka iwu ikike mmadụ. == Okwu ndị o kwuru== === "N'oge a" (November 1, 2023) === :::<small>Na ''Site n'Osimiri ruo n'Osimiri: Essays for a Free Palestine'' (2024)</small> * Izrel machibidoro nnọchibido nke ala na mgbochi ụgbọ mmiri na-emechi ógbè a dị n'ụsọ oké osimiri, na-etinye ya n'ihe oriri na-eri nri karịa agụụ—na-ewere ọnọdụ ya ka ọ bụrụ “ndụ efu”—ma jirikwa nkà na ụzụ ngwá agha ndị dị elu tie ya n'usoro n'usoro iji weghara ya. ala na-enweghị ndị mmadụ. * Ekwesịrị m ịgwa gị okwu dịka onye ọka iwu? Ma gwa gị na mgbe Israel wepụrụ ndị ọbịa ya na akụrụngwa ndị agha na 2005, na ọ nọgidere na-achịkwa njikwa ya nke ọma na ndekọ ọnụ ọgụgụ mmadụ, mbara igwe, isi iyi mmiri dị n'okpuru ala, oghere electromagnetic, isi ihe ọ bụla nke ingress na outgress ma si otú a na-anọgide na-enwe ike. ya na [[w:Iwu nke ebe obibi ndị Izrel#Ikeji 49|ọrụ]] ichekwa ndị nkịtị ya? Israel enweghị ikike ichekwa onwe ya megide ókèala ọ na-ewe, ọ bụghị karịa Portugal nwere ya iji dobe [[w:Portuguese Colonialism|jide]] na Mozambique na Angola. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Erakat, Noura}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 9vsijw7biwez2g5n9d36ve6wm5pctz5 33176 33173 2026-07-31T14:27:22Z Akwugo 29 , 33176 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Noura Erakat|Noura Saleh Erakat]]''' (نورة صالح عريقات; amuru n'abalị iri na isii nke ọnwa Jenụwarị nke afọ 1980) bụ onye ndọrọndọrọ si America na Palestine, prọfesọ mahadum, ọkà mmụta gbasara iwu na onye ọka iwu ikike mmadụ. == Okwu ndị o kwuru== === "N'oge a" (November 1, 2023) === :::<small>In ''Site n'iyi ruo n'osimiri: Essays for a Free Palestine'' (2024)</small> * Izrel machibidoro nnọchibido nke ala na mgbochi ụgbọ mmiri na-emechi ógbè a dị n'ụsọ oké osimiri, na-etinye ya n'ihe oriri na-eri nri karịa agụụ—na-ewere ọnọdụ ya ka ọ bụrụ “ndụ efu”—ma jirikwa nkà na ụzụ ngwá agha ndị dị elu tie ya n'usoro n'usoro iji weghara ya. ala na-enweghị ndị mmadụ. * Ekwesịrị m ịgwa gị okwu dịka onye ọka iwu? Ma gwa gị na mgbe Israel wepụrụ ndị ọbịa ya na akụrụngwa ndị agha na 2005, na ọ nọgidere na-achịkwa njikwa ya nke ọma na ndekọ ọnụ ọgụgụ mmadụ, mbara igwe, isi iyi mmiri dị n'okpuru ala, oghere electromagnetic, isi ihe ọ bụla nke ingress na outgress ma si otú a na-anọgide na-enwe ike. ya na [[w:Iwu nke ebe obibi ndị Izrel#Ikeji 49|ọrụ]] ichekwa ndị nkịtị ya? Israel enweghị ikike ichekwa onwe ya megide ókèala ọ na-ewe, ọ bụghị karịa Portugal nwere ya iji dobe [[w:Portuguese Colonialism|jide]] na Mozambique na Angola. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Erakat, Noura}} [[Category: ụmụ nwanyị]] j2cymmpybxw09fb2c5v12bg9ipwr6vb 33177 33176 2026-07-31T14:27:50Z Akwugo 29 . 33177 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Noura Erakat|Noura Saleh Erakat]]''' (نورة صالح عريقات; amuru n'abalị iri na isii nke ọnwa Jenụwarị nke afọ 1980) bụ onye ndọrọndọrọ si America na Palestine, prọfesọ mahadum, ọkà mmụta gbasara iwu na onye ọka iwu ikike mmadụ. == Okwu ndị o kwuru== === "N'oge a" (November 1, 2023) === :::<small>In ''Site n'iyi ruo n'osimiri: Essays for a Free Palestine'' (2024)</small> * Izrel machibidoro nnọchibido nke ala na mgbochi ụgbọ mmiri na-emechi ógbè a dị n'ụsọ oké osimiri, na-etinye ya n'ihe oriri na-eri nri karịa agụụ—na-ewere ọnọdụ ya ka ọ bụrụ “ndụ efu”—ma jirikwa nkà na ụzụ ngwá agha ndị dị elu tie ya n'usoro n'usoro iji weghara ya. ala na-enweghị ndị mmadụ. * Ekwesịrị m ịgwa gị okwu dịka onye ọka iwu? Ma gwa gị na mgbe Israel wepụrụ ndị ọbịa ya na akụrụngwa ndị agha na 2005, na ọ nọgidere na-achịkwa njikwa ya nke ọma na ndekọ ọnụ ọgụgụ mmadụ, mbara igwe, isi iyi mmiri dị n'okpuru ala, oghere electromagnetic, isi ihe ọ bụla nke ingress na outgress ma si otú a na-anọgide na-enwe ike. ya na [[w:Iwu nke ebe obibi ndị Izrel#Ikeji 49|ọrụ]] ichekwa ndị nkịtị ya? Israel enweghị ikike ichekwa onwe ya megide ókèala ọ na-ewe, ọ bụghị karịa Portugal nwere ya iji dobe [[w:Portuguese Colonialism|jide]] na Mozambique na Angola. ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Erakat, Noura}} [[Category: ụmụ nwanyị]] dkbgmpzqums4e2cebvyk1205zt84ukq Esther Omam 0 6990 33162 30074 2026-07-31T14:06:07Z Akwugo 29 mmezi 33162 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: ig:Esther Omam Njomo|Esther Omam Njomo]]''' bụ onye nkwuchite okwu onụ ikike dịịrị mmadụ na onye isi oche nke otu [[w:Na-abụghị ọchịchị nzukọ | Reach Out Cameroon]], NGO nke na-akwalite ikike ụmụ nwanyị na ụmụaka na mpaghara metụtara esemokwu ma hụ na ụmụ nwanyị na-esonye n'iwu udo.[https://www.reachoutcameroon.org/post/2023-global-pluralism-award-winner-esther-oman] [https://www.chrda.org/visit-of-the-german-delegation-to-chrda/][https://cameroonnewsagency.com/these-powerful-women/] A mụrụ ya na Douala, Cameroon, a manyere ya ka ọ pụọ n'ụlọ akwụkwọ mgbe ọ ka dị obere ga lụọ di.[https://www.usip.org/2021-women-building-peace-award-finalists] == Okwu ndị o kwụrụ== <!-- ekwesịrị ka edepụta ngụkọ nke ọ bụla dị na ngalaba a n'usoro oge. --> "Njem gbasara udo nwere ike ọ gaghị a bụ ihe ga-eme n'otu abalị, ma site n'ịnọgidesi ike, anyị nwere ike ime ya." ** [https://www.reachoutcameroon.org/our-team] Mantra nke Oman maka udo. * '' ''Otu n'ime atụmatụ anyị bụ ịkọwapụta ihe anyị na-eme ma wusie ihe owuwu obodo ike. Akwụsịghị m, enweghịkwa m ike ịda mba n'ihi na ọtụtụ obodo, ọtụtụ ndị inyom, ọtụtụ ụmụaka, na-elere m anya, na-atụ anya na a na-enweta ikpe ziri ezi nakwa na ha nwere ike ịlaghachi ibi ndụ dị mma''." ** [https://www.peaceinsight.org/en/articles/esther-omam/] na-enye ụmụ nwanyị ime obodo ike ịgbanwe esemokwu. == Okwu gbasara mmadụ/ọrụ == "Ọ nọ na-akwado maka ikike ụmụ nwanyị ka ọ kwụsịlata ọnụ ọgụgụ nke ime ihe ike metụtara nwoke na nwanyị na mpaghara esemokwu metụtara na mpaghara ndị dị nso." [https://www.womenmediators.org/find-a-mediator/esther-omam/] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Omam Esther}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 36cevkbr1tkmfagoi0uyksvi5bwoqr1 33163 33162 2026-07-31T14:06:52Z Akwugo 29 /* Okwu gbasara mmadụ/ọrụ */ . 33163 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: ig:Esther Omam Njomo|Esther Omam Njomo]]''' bụ onye nkwuchite okwu onụ ikike dịịrị mmadụ na onye isi oche nke otu [[w:Na-abụghị ọchịchị nzukọ | Reach Out Cameroon]], NGO nke na-akwalite ikike ụmụ nwanyị na ụmụaka na mpaghara metụtara esemokwu ma hụ na ụmụ nwanyị na-esonye n'iwu udo.[https://www.reachoutcameroon.org/post/2023-global-pluralism-award-winner-esther-oman] [https://www.chrda.org/visit-of-the-german-delegation-to-chrda/][https://cameroonnewsagency.com/these-powerful-women/] A mụrụ ya na Douala, Cameroon, a manyere ya ka ọ pụọ n'ụlọ akwụkwọ mgbe ọ ka dị obere ga lụọ di.[https://www.usip.org/2021-women-building-peace-award-finalists] == Okwu ndị o kwụrụ== <!-- ekwesịrị ka edepụta ngụkọ nke ọ bụla dị na ngalaba a n'usoro oge. --> "Njem gbasara udo nwere ike ọ gaghị a bụ ihe ga-eme n'otu abalị, ma site n'ịnọgidesi ike, anyị nwere ike ime ya." ** [https://www.reachoutcameroon.org/our-team] Mantra nke Oman maka udo. * '' ''Otu n'ime atụmatụ anyị bụ ịkọwapụta ihe anyị na-eme ma wusie ihe owuwu obodo ike. Akwụsịghị m, enweghịkwa m ike ịda mba n'ihi na ọtụtụ obodo, ọtụtụ ndị inyom, ọtụtụ ụmụaka, na-elere m anya, na-atụ anya na a na-enweta ikpe ziri ezi nakwa na ha nwere ike ịlaghachi ibi ndụ dị mma''." ** [https://www.peaceinsight.org/en/articles/esther-omam/] na-enye ụmụ nwanyị ime obodo ike ịgbanwe esemokwu. == Okwu gbasara Esther Omam == "Ọ nọ na-akwado maka ikike ụmụ nwanyị ka ọ kwụsịlata ọnụ ọgụgụ nke ime ihe ike metụtara nwoke na nwanyị na mpaghara esemokwu metụtara na mpaghara ndị dị nso." [https://www.womenmediators.org/find-a-mediator/esther-omam/] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Omam Esther}} [[Category: ụmụ nwanyị]] 87jw8mpet80g7xvh6gotyk0roul0bm9 33165 33163 2026-07-31T14:07:54Z Akwugo 29 /* Njikọ mpụga */ . 33165 wikitext text/x-wiki {{databox}} '''[[w: ig:Esther Omam Njomo|Esther Omam Njomo]]''' bụ onye nkwuchite okwu onụ ikike dịịrị mmadụ na onye isi oche nke otu [[w:Na-abụghị ọchịchị nzukọ | Reach Out Cameroon]], NGO nke na-akwalite ikike ụmụ nwanyị na ụmụaka na mpaghara metụtara esemokwu ma hụ na ụmụ nwanyị na-esonye n'iwu udo.[https://www.reachoutcameroon.org/post/2023-global-pluralism-award-winner-esther-oman] [https://www.chrda.org/visit-of-the-german-delegation-to-chrda/][https://cameroonnewsagency.com/these-powerful-women/] A mụrụ ya na Douala, Cameroon, a manyere ya ka ọ pụọ n'ụlọ akwụkwọ mgbe ọ ka dị obere ga lụọ di.[https://www.usip.org/2021-women-building-peace-award-finalists] == Okwu ndị o kwụrụ== <!-- ekwesịrị ka edepụta ngụkọ nke ọ bụla dị na ngalaba a n'usoro oge. --> "Njem gbasara udo nwere ike ọ gaghị a bụ ihe ga-eme n'otu abalị, ma site n'ịnọgidesi ike, anyị nwere ike ime ya." ** [https://www.reachoutcameroon.org/our-team] Mantra nke Oman maka udo. * '' ''Otu n'ime atụmatụ anyị bụ ịkọwapụta ihe anyị na-eme ma wusie ihe owuwu obodo ike. Akwụsịghị m, enweghịkwa m ike ịda mba n'ihi na ọtụtụ obodo, ọtụtụ ndị inyom, ọtụtụ ụmụaka, na-elere m anya, na-atụ anya na a na-enweta ikpe ziri ezi nakwa na ha nwere ike ịlaghachi ibi ndụ dị mma''." ** [https://www.peaceinsight.org/en/articles/esther-omam/] na-enye ụmụ nwanyị ime obodo ike ịgbanwe esemokwu. == Okwu gbasara Esther Omam == "Ọ nọ na-akwado maka ikike ụmụ nwanyị ka ọ kwụsịlata ọnụ ọgụgụ nke ime ihe ike metụtara nwoke na nwanyị na mpaghara esemokwu metụtara na mpaghara ndị dị nso." [https://www.womenmediators.org/find-a-mediator/esther-omam/] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Omam Esther}} [[Category: ụmụ nwanyị]] [[Category: ụmụ nwanyị si Cameroon]] n6r1y0r9dz3qwl5iv5d7e7cgn9fwbu6 Ehud Olmert 0 8052 33123 24134 2026-07-31T12:07:26Z Senator Choko 24 33123 wikitext text/x-wiki [[File:Olmert.jpg|thumb|Ehud Olmert na 2006 {{Databox}} '''Ehud Olmert|Ehud Olmert''' (amụrụ September 30, 1945) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye ọka iwu Israel. Ọ jere ozi dị ka Prime Minister of Israel site na 2006 ruo 2009 na tupu mgbe ahụ dị ka Cabinet Minister site na 1988 ruo 1992 na site na 2003 ruo 2006. N'etiti nke mbụ na nke abụọ nke Jerusalem dị ka onye otu ụlọ ọrụ, ma ọ bụ May jere ozi dị ka onye òtù Jerusalem. Jerusalem site na 1993 ruo 2003. == Okwu ndi okwuru == * Usoro maka paramita nke ihe ngwọta dị n'otu bụ: Iji bulie ọnụ ọgụgụ ndị Juu elu; iji belata ọnụ ọgụgụ ndị Palestine; ka ọ ghara ịlaghachi n'ókè 1967 ma ghara ikewa Jerusalem. ** [http://www.haaretz.com/hasen/pages/ShArt.jhtml?itemNo=360533&contrassID=2&subContrassID=1&sbSubContrassID=0&listSrc=Y] * Anyị na-abịaru nso ebe ọtụtụ ndị Palestine ga-asị: e meriri anyị. Anyị kwenyere na National Union onye ndu Avigdor Liberman. Enweghị ohere maka steeti abụọ n'etiti Jọdan na oke osimiri. Naanị ihe anyị chọrọ bụ ikike ịtụ vootu. Ụbọchị ha na-eme nke ahụ, bụ ụbọchị anyị tụfuru ihe niile. Ọbụna mgbe ha na-eme egwu, ọ na-esiri anyị ike ime ka ụwa kwenye na ikpe ziri ezi nke ikpe anyị. Anyị na-ahụ nke a kwa ụbọchị. Karia mgbe enwere naanị otu ihe: ikike nha anya ịtụ vootu. Echiche bụ́ na ọgụ a na-alụ megide anyị ga-abụ òtù ndị Juu na-emesapụ aka bụ́ ndị bu ibu arọ nke ọgụ a na-alụ megide ịkpa ókè agbụrụ na South Africa na-atụ m ụjọ. ** [http://www.mideastweb.org/log/archives/00000128.htm] * A sị na m kwenyere na e nwere ezigbo ohere ime nkwekọrịta, m gaara atụ aro ime mgbalị. Ma ọ bụghị otú ahụ. Nhọrọ anyị ga-eche ihu ga-abụ n'etiti ihe na-erughị nkwekọrịta Geneva-nke pụtara nlọghachi na ókèala 1967, nchipịa Jerusalem, na mgba na-agba ume ikpeazụ anyị iji gbochie nrụgide mba ụwa itinye ọtụtụ narị puku ndị gbara ọsọ ndụ n'ime steeti Israel na-ebelata - yana mmegharị otu akụkụ, m na-ekwusi ike okwu ahụ zuru oke. Site na mmegharị dị otú ahụ, anyị ga-akọwapụta ókèala anyị, nke n'ọnọdụ ọ bụla agaghị adị ka Green Line ma gụnye Jerusalem dị ka obodo jikọtara ọnụ n'okpuru ọchịchị anyị. ** [http://www.mideastweb.org/log/archives/00000128.htm] * Ruo ọtụtụ puku afọ, a na-azụ anyị ma na-akwado anyị site n'ọchịchọ maka ala anyị nwere akụkọ ihe mere eme. Mụ onwe m, dị ka ọtụtụ ndị ọzọ, ewerewo nkwenye siri ike na ụbọchị agaghị abịa mgbe anyị ga-ahapụ akụkụ ụfọdụ nke ala nna nna anyị hà. Ekwere m na ruo taa ka kwere na ikike ebighi ebi na akụkọ ihe mere eme nke ndị anyị nwere maka ala a dum. [http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2006/05/24/AR2006052401420.html] * Ụbọchị ga-abịa mgbe ihe ngwọta nke steeti abụọ ga-ada, anyị na-echekwa mgba dị ka South Africa maka ikike ịtụ vootu nha anya. Ozugbo nke ahụ mere, ala Izrel agwụla. Ndị otu ndị Juu, bụ ndị bụ isi ike anyị na America, ga-abụ ndị mbụ ga-apụta megide anyị, n'ihi na ha ga-ekwu na ha enweghị ike ịkwado steeti na-akwadoghị ọchịchị onye kwuo uche ya na ikike ịtụ vootu maka ndị niile bi na ya. ** Oge ego (30 NV 2007) * Mgbe anyị hụrụ na Condoleezza Rice | Odeakwụkwọ Ọchịchị, n'ihi ihe ndị anyị na-aghọtachaghị, chọrọ ịtụ vootu maka United Nations Security Council Resolution 1860|U.N. mkpebi... M na-achọ George W. Bush | President Bush na ha gwara m na ọ nọ na Philadelphia na-ekwu okwu, m kwuru, sị, 'Achọghị m ịma. M ga-agwa ya okwu ugbu a'. Ha kpọpụtara ya n’elu ikpo okwu, bute ya n’ọnụ ụlọ ọzọ, mụ agwa ya okwu. Agwara m ya, 'Ị pụghị ịtụ vootu kwadoro mkpebi a.' Ọ sị, 'Gee ntị, amataghị m ya, ahụghị m ya, amachaghị m n'okwu ahụ.' [M wee sị ya] 'Amaara m ya. Ị nweghị ike ịtụ vootu kwadoro.' O nyere onye odeakwụkwọ nke steeti iwu ma ọ kwadoghị ya - mkpebi o siri sie, kwupụta, hazie ma megharịa maka ya. Ihere mere ya nke ukwuu ma ghara ime mkpebi o mere ndokwa. ** Reuters (13 Jan 2009) [http://www.reuters.com/article/newsOne/idUSTRE50C1Z920090113] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} * mmadụ ndị nkịtị {{DEFAULTSORT:Olmert, Ehud}} * Kadị: Ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị si Israel * Kadị: Prime Minister nke Israel * Kadị: Ndị dị ndụ * Kadị: Ndị si Haifa jlb0fxm3x8pekv4g8uppfu6m2ptfdjd 33125 33123 2026-07-31T12:14:45Z Senator Choko 24 33125 wikitext text/x-wiki [[File:Olmert.jpg|thumb|Ehud Olmert na 2006]] {{Databox}} '''Ehud Olmert|Ehud Olmert''' (amụrụ September 30, 1945) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye ọka iwu Israel. Ọ jere ozi dị ka Prime Minister of Israel site na 2006 ruo 2009 na tupu mgbe ahụ dị ka Cabinet Minister site na 1988 ruo 1992 na site na 2003 ruo 2006. N'etiti nke mbụ na nke abụọ nke Jerusalem dị ka onye otu ụlọ ọrụ, ma ọ bụ May jere ozi dị ka onye òtù Jerusalem. Jerusalem site na 1993 ruo 2003. == Okwu ndi okwuru == * Usoro maka paramita nke ihe ngwọta dị n'otu bụ: Iji bulie ọnụ ọgụgụ ndị Juu elu; iji belata ọnụ ọgụgụ ndị Palestine; ka ọ ghara ịlaghachi n'ókè 1967 ma ghara ikewa Jerusalem. ** [http://www.haaretz.com/hasen/pages/ShArt.jhtml?itemNo=360533&contrassID=2&subContrassID=1&sbSubContrassID=0&listSrc=Y] * Anyị na-abịaru nso ebe ọtụtụ ndị Palestine ga-asị: e meriri anyị. Anyị kwenyere na National Union onye ndu Avigdor Liberman. Enweghị ohere maka steeti abụọ n'etiti Jọdan na oke osimiri. Naanị ihe anyị chọrọ bụ ikike ịtụ vootu. Ụbọchị ha na-eme nke ahụ, bụ ụbọchị anyị tụfuru ihe niile. Ọbụna mgbe ha na-eme egwu, ọ na-esiri anyị ike ime ka ụwa kwenye na ikpe ziri ezi nke ikpe anyị. Anyị na-ahụ nke a kwa ụbọchị. Karia mgbe enwere naanị otu ihe: ikike nha anya ịtụ vootu. Echiche bụ́ na ọgụ a na-alụ megide anyị ga-abụ òtù ndị Juu na-emesapụ aka bụ́ ndị bu ibu arọ nke ọgụ a na-alụ megide ịkpa ókè agbụrụ na South Africa na-atụ m ụjọ. ** [http://www.mideastweb.org/log/archives/00000128.htm] * A sị na m kwenyere na e nwere ezigbo ohere ime nkwekọrịta, m gaara atụ aro ime mgbalị. Ma ọ bụghị otú ahụ. Nhọrọ anyị ga-eche ihu ga-abụ n'etiti ihe na-erughị nkwekọrịta Geneva-nke pụtara nlọghachi na ókèala 1967, nchipịa Jerusalem, na mgba na-agba ume ikpeazụ anyị iji gbochie nrụgide mba ụwa itinye ọtụtụ narị puku ndị gbara ọsọ ndụ n'ime steeti Israel na-ebelata - yana mmegharị otu akụkụ, m na-ekwusi ike okwu ahụ zuru oke. Site na mmegharị dị otú ahụ, anyị ga-akọwapụta ókèala anyị, nke n'ọnọdụ ọ bụla agaghị adị ka Green Line ma gụnye Jerusalem dị ka obodo jikọtara ọnụ n'okpuru ọchịchị anyị. ** [http://www.mideastweb.org/log/archives/00000128.htm] * Ruo ọtụtụ puku afọ, a na-azụ anyị ma na-akwado anyị site n'ọchịchọ maka ala anyị nwere akụkọ ihe mere eme. Mụ onwe m, dị ka ọtụtụ ndị ọzọ, ewerewo nkwenye siri ike na ụbọchị agaghị abịa mgbe anyị ga-ahapụ akụkụ ụfọdụ nke ala nna nna anyị hà. Ekwere m na ruo taa ka kwere na ikike ebighi ebi na akụkọ ihe mere eme nke ndị anyị nwere maka ala a dum. **[http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2006/05/24/AR2006052401420.html] * Ụbọchị ga-abịa mgbe ihe ngwọta nke steeti abụọ ga-ada, anyị na-echekwa mgba dị ka South Africa maka ikike ịtụ vootu nha anya. Ozugbo nke ahụ mere, ala Izrel agwụla. Ndị otu ndị Juu, bụ ndị bụ isi ike anyị na America, ga-abụ ndị mbụ ga-apụta megide anyị, n'ihi na ha ga-ekwu na ha enweghị ike ịkwado steeti na-akwadoghị ọchịchị onye kwuo uche ya na ikike ịtụ vootu maka ndị niile bi na ya. ** Oge ego (30 NV 2007) * Mgbe anyị hụrụ na Condoleezza Rice | Odeakwụkwọ Ọchịchị, n'ihi ihe ndị anyị na-aghọtachaghị, chọrọ ịtụ vootu maka United Nations Security Council Resolution 1860|U.N. mkpebi... M na-achọ George W. Bush | President Bush na ha gwara m na ọ nọ na Philadelphia na-ekwu okwu, m kwuru, sị, 'Achọghị m ịma. M ga-agwa ya okwu ugbu a'. Ha kpọpụtara ya n’elu ikpo okwu, bute ya n’ọnụ ụlọ ọzọ, mụ agwa ya okwu. Agwara m ya, 'Ị pụghị ịtụ vootu kwadoro mkpebi a.' Ọ sị, 'Gee ntị, amataghị m ya, ahụghị m ya, amachaghị m n'okwu ahụ.' M wee sị ya 'Amaara m ya. Ị nweghị ike ịtụ vootu kwadoro.' O nyere onye odeakwụkwọ nke steeti iwu ma ọ kwadoghị ya - mkpebi o siri sie, kwupụta, hazie ma megharịa maka ya. Ihere mere ya nke ukwuu ma ghara ime mkpebi o mere ndokwa. ** Reuters (13 Jan 2009) [http://www.reuters.com/article/newsOne/idUSTRE50C1Z920090113] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{Commons}} {{DEFAULTSORT:Olmert, Ehud}} [[Category:Ndị dị ndụ] [[Category: Ụmụ nwoke]] cf7jakk0nqki0bomm29k5l7cg70yus2 33127 33125 2026-07-31T12:18:27Z Senator Choko 24 /* Njikọ mpụga */ 33127 wikitext text/x-wiki [[File:Olmert.jpg|thumb|Ehud Olmert na 2006]] {{Databox}} '''Ehud Olmert|Ehud Olmert''' (amụrụ September 30, 1945) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye ọka iwu Israel. Ọ jere ozi dị ka Prime Minister of Israel site na 2006 ruo 2009 na tupu mgbe ahụ dị ka Cabinet Minister site na 1988 ruo 1992 na site na 2003 ruo 2006. N'etiti nke mbụ na nke abụọ nke Jerusalem dị ka onye otu ụlọ ọrụ, ma ọ bụ May jere ozi dị ka onye òtù Jerusalem. Jerusalem site na 1993 ruo 2003. == Okwu ndi okwuru == * Usoro maka paramita nke ihe ngwọta dị n'otu bụ: Iji bulie ọnụ ọgụgụ ndị Juu elu; iji belata ọnụ ọgụgụ ndị Palestine; ka ọ ghara ịlaghachi n'ókè 1967 ma ghara ikewa Jerusalem. ** [http://www.haaretz.com/hasen/pages/ShArt.jhtml?itemNo=360533&contrassID=2&subContrassID=1&sbSubContrassID=0&listSrc=Y] * Anyị na-abịaru nso ebe ọtụtụ ndị Palestine ga-asị: e meriri anyị. Anyị kwenyere na National Union onye ndu Avigdor Liberman. Enweghị ohere maka steeti abụọ n'etiti Jọdan na oke osimiri. Naanị ihe anyị chọrọ bụ ikike ịtụ vootu. Ụbọchị ha na-eme nke ahụ, bụ ụbọchị anyị tụfuru ihe niile. Ọbụna mgbe ha na-eme egwu, ọ na-esiri anyị ike ime ka ụwa kwenye na ikpe ziri ezi nke ikpe anyị. Anyị na-ahụ nke a kwa ụbọchị. Karia mgbe enwere naanị otu ihe: ikike nha anya ịtụ vootu. Echiche bụ́ na ọgụ a na-alụ megide anyị ga-abụ òtù ndị Juu na-emesapụ aka bụ́ ndị bu ibu arọ nke ọgụ a na-alụ megide ịkpa ókè agbụrụ na South Africa na-atụ m ụjọ. ** [http://www.mideastweb.org/log/archives/00000128.htm] * A sị na m kwenyere na e nwere ezigbo ohere ime nkwekọrịta, m gaara atụ aro ime mgbalị. Ma ọ bụghị otú ahụ. Nhọrọ anyị ga-eche ihu ga-abụ n'etiti ihe na-erughị nkwekọrịta Geneva-nke pụtara nlọghachi na ókèala 1967, nchipịa Jerusalem, na mgba na-agba ume ikpeazụ anyị iji gbochie nrụgide mba ụwa itinye ọtụtụ narị puku ndị gbara ọsọ ndụ n'ime steeti Israel na-ebelata - yana mmegharị otu akụkụ, m na-ekwusi ike okwu ahụ zuru oke. Site na mmegharị dị otú ahụ, anyị ga-akọwapụta ókèala anyị, nke n'ọnọdụ ọ bụla agaghị adị ka Green Line ma gụnye Jerusalem dị ka obodo jikọtara ọnụ n'okpuru ọchịchị anyị. ** [http://www.mideastweb.org/log/archives/00000128.htm] * Ruo ọtụtụ puku afọ, a na-azụ anyị ma na-akwado anyị site n'ọchịchọ maka ala anyị nwere akụkọ ihe mere eme. Mụ onwe m, dị ka ọtụtụ ndị ọzọ, ewerewo nkwenye siri ike na ụbọchị agaghị abịa mgbe anyị ga-ahapụ akụkụ ụfọdụ nke ala nna nna anyị hà. Ekwere m na ruo taa ka kwere na ikike ebighi ebi na akụkọ ihe mere eme nke ndị anyị nwere maka ala a dum. **[http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2006/05/24/AR2006052401420.html] * Ụbọchị ga-abịa mgbe ihe ngwọta nke steeti abụọ ga-ada, anyị na-echekwa mgba dị ka South Africa maka ikike ịtụ vootu nha anya. Ozugbo nke ahụ mere, ala Izrel agwụla. Ndị otu ndị Juu, bụ ndị bụ isi ike anyị na America, ga-abụ ndị mbụ ga-apụta megide anyị, n'ihi na ha ga-ekwu na ha enweghị ike ịkwado steeti na-akwadoghị ọchịchị onye kwuo uche ya na ikike ịtụ vootu maka ndị niile bi na ya. ** Oge ego (30 NV 2007) * Mgbe anyị hụrụ na Condoleezza Rice | Odeakwụkwọ Ọchịchị, n'ihi ihe ndị anyị na-aghọtachaghị, chọrọ ịtụ vootu maka United Nations Security Council Resolution 1860|U.N. mkpebi... M na-achọ George W. Bush | President Bush na ha gwara m na ọ nọ na Philadelphia na-ekwu okwu, m kwuru, sị, 'Achọghị m ịma. M ga-agwa ya okwu ugbu a'. Ha kpọpụtara ya n’elu ikpo okwu, bute ya n’ọnụ ụlọ ọzọ, mụ agwa ya okwu. Agwara m ya, 'Ị pụghị ịtụ vootu kwadoro mkpebi a.' Ọ sị, 'Gee ntị, amataghị m ya, ahụghị m ya, amachaghị m n'okwu ahụ.' M wee sị ya 'Amaara m ya. Ị nweghị ike ịtụ vootu kwadoro.' O nyere onye odeakwụkwọ nke steeti iwu ma ọ kwadoghị ya - mkpebi o siri sie, kwupụta, hazie ma megharịa maka ya. Ihere mere ya nke ukwuu ma ghara ime mkpebi o mere ndokwa. ** Reuters (13 Jan 2009) [http://www.reuters.com/article/newsOne/idUSTRE50C1Z920090113] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{Commons}} {{DEFAULTSORT:Olmert, Ehud}} [[Category:Ndị dị ndụ]] [[Category: Ụmụ nwoke]] kmox8xlugw3b6lyraxlry8mzm8yul3s 33129 33127 2026-07-31T12:19:05Z Senator Choko 24 /* Okwu ndi okwuru */ 33129 wikitext text/x-wiki [[File:Olmert.jpg|thumb|Ehud Olmert na 2006]] {{Databox}} '''Ehud Olmert|Ehud Olmert''' (amụrụ September 30, 1945) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye ọka iwu Israel. Ọ jere ozi dị ka Prime Minister of Israel site na 2006 ruo 2009 na tupu mgbe ahụ dị ka Cabinet Minister site na 1988 ruo 1992 na site na 2003 ruo 2006. N'etiti nke mbụ na nke abụọ nke Jerusalem dị ka onye otu ụlọ ọrụ, ma ọ bụ May jere ozi dị ka onye òtù Jerusalem. Jerusalem site na 1993 ruo 2003. == Okwu ndị okwuru == * Usoro maka paramita nke ihe ngwọta dị n'otu bụ: Iji bulie ọnụ ọgụgụ ndị Juu elu; iji belata ọnụ ọgụgụ ndị Palestine; ka ọ ghara ịlaghachi n'ókè 1967 ma ghara ikewa Jerusalem. ** [http://www.haaretz.com/hasen/pages/ShArt.jhtml?itemNo=360533&contrassID=2&subContrassID=1&sbSubContrassID=0&listSrc=Y] * Anyị na-abịaru nso ebe ọtụtụ ndị Palestine ga-asị: e meriri anyị. Anyị kwenyere na National Union onye ndu Avigdor Liberman. Enweghị ohere maka steeti abụọ n'etiti Jọdan na oke osimiri. Naanị ihe anyị chọrọ bụ ikike ịtụ vootu. Ụbọchị ha na-eme nke ahụ, bụ ụbọchị anyị tụfuru ihe niile. Ọbụna mgbe ha na-eme egwu, ọ na-esiri anyị ike ime ka ụwa kwenye na ikpe ziri ezi nke ikpe anyị. Anyị na-ahụ nke a kwa ụbọchị. Karia mgbe enwere naanị otu ihe: ikike nha anya ịtụ vootu. Echiche bụ́ na ọgụ a na-alụ megide anyị ga-abụ òtù ndị Juu na-emesapụ aka bụ́ ndị bu ibu arọ nke ọgụ a na-alụ megide ịkpa ókè agbụrụ na South Africa na-atụ m ụjọ. ** [http://www.mideastweb.org/log/archives/00000128.htm] * A sị na m kwenyere na e nwere ezigbo ohere ime nkwekọrịta, m gaara atụ aro ime mgbalị. Ma ọ bụghị otú ahụ. Nhọrọ anyị ga-eche ihu ga-abụ n'etiti ihe na-erughị nkwekọrịta Geneva-nke pụtara nlọghachi na ókèala 1967, nchipịa Jerusalem, na mgba na-agba ume ikpeazụ anyị iji gbochie nrụgide mba ụwa itinye ọtụtụ narị puku ndị gbara ọsọ ndụ n'ime steeti Israel na-ebelata - yana mmegharị otu akụkụ, m na-ekwusi ike okwu ahụ zuru oke. Site na mmegharị dị otú ahụ, anyị ga-akọwapụta ókèala anyị, nke n'ọnọdụ ọ bụla agaghị adị ka Green Line ma gụnye Jerusalem dị ka obodo jikọtara ọnụ n'okpuru ọchịchị anyị. ** [http://www.mideastweb.org/log/archives/00000128.htm] * Ruo ọtụtụ puku afọ, a na-azụ anyị ma na-akwado anyị site n'ọchịchọ maka ala anyị nwere akụkọ ihe mere eme. Mụ onwe m, dị ka ọtụtụ ndị ọzọ, ewerewo nkwenye siri ike na ụbọchị agaghị abịa mgbe anyị ga-ahapụ akụkụ ụfọdụ nke ala nna nna anyị hà. Ekwere m na ruo taa ka kwere na ikike ebighi ebi na akụkọ ihe mere eme nke ndị anyị nwere maka ala a dum. **[http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2006/05/24/AR2006052401420.html] * Ụbọchị ga-abịa mgbe ihe ngwọta nke steeti abụọ ga-ada, anyị na-echekwa mgba dị ka South Africa maka ikike ịtụ vootu nha anya. Ozugbo nke ahụ mere, ala Izrel agwụla. Ndị otu ndị Juu, bụ ndị bụ isi ike anyị na America, ga-abụ ndị mbụ ga-apụta megide anyị, n'ihi na ha ga-ekwu na ha enweghị ike ịkwado steeti na-akwadoghị ọchịchị onye kwuo uche ya na ikike ịtụ vootu maka ndị niile bi na ya. ** Oge ego (30 NV 2007) * Mgbe anyị hụrụ na Condoleezza Rice | Odeakwụkwọ Ọchịchị, n'ihi ihe ndị anyị na-aghọtachaghị, chọrọ ịtụ vootu maka United Nations Security Council Resolution 1860|U.N. mkpebi... M na-achọ George W. Bush | President Bush na ha gwara m na ọ nọ na Philadelphia na-ekwu okwu, m kwuru, sị, 'Achọghị m ịma. M ga-agwa ya okwu ugbu a'. Ha kpọpụtara ya n’elu ikpo okwu, bute ya n’ọnụ ụlọ ọzọ, mụ agwa ya okwu. Agwara m ya, 'Ị pụghị ịtụ vootu kwadoro mkpebi a.' Ọ sị, 'Gee ntị, amataghị m ya, ahụghị m ya, amachaghị m n'okwu ahụ.' M wee sị ya 'Amaara m ya. Ị nweghị ike ịtụ vootu kwadoro.' O nyere onye odeakwụkwọ nke steeti iwu ma ọ kwadoghị ya - mkpebi o siri sie, kwupụta, hazie ma megharịa maka ya. Ihere mere ya nke ukwuu ma ghara ime mkpebi o mere ndokwa. ** Reuters (13 Jan 2009) [http://www.reuters.com/article/newsOne/idUSTRE50C1Z920090113] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{Commons}} {{DEFAULTSORT:Olmert, Ehud}} [[Category:Ndị dị ndụ]] [[Category: Ụmụ nwoke]] h0v8y37ni1corq94ci0us0xawqlgvg5 Frida Kahlo 0 9574 33130 26819 2026-07-31T12:19:56Z 10kdollz 1060 33130 wikitext text/x-wiki {{Databox}} Frida Kahlo (6 Julaị 1907 – 13 Julaị 1954) bụ onye na-ese ihe na Mexico. Ọ lụrụ onye na-ese cubist Diego Rivera. ==Okwu okwuru== :<small>''''ahaziri n'usoro oge, ka ụbọchị nke Frida Kahlo kwuru okwu'''</small> [[File:Block Kahlo Rivera 1932.jpg|thumb|right|foto nke [[w:Diego Rivera|Diego Rivera]], [[w:Malú Block|Malu Block]] na Frida Kahlo, Maachị 1932; - okwu nke Frida: '' Ha chere na m bụ onye Surrealist, ma ọ bụghị m. Anaghị m ese nrọ. M na-ese eziokwu nke m '']] [[Faịlụ:Frida Kahlo Diego Rivera 1932.jpg |thumb|right|foto nke Frida Kahlo na [[w:Diego Rivera|Diego Rivera]], 1932; - quote nke Frida Kahlo: '' Ihe kasị ịmata banyere ndị chere na ụgha nke Diego, bụ na n'ime ogologo na mkpụmkpụ nke ya, ndị na-etinye aka na echiche efu Nchikota na-ewe iwe, ọ bụghị n'ihi ụgha, ma n'ihi eziokwu dị n'ime ụgha, na mgbe niile na-abịa n'elu' '']] [[File:The Blue House 5.jpg|thumb|right|foto nke ụlọ Frida Kahlo: 'The Blue House', na Coyoacán, Mexico City]] [[File:Untitled - Google Art Project (431330).jpg|thumb|right|foto nke mmanụ-ese na brushes Frida Kahlo, nke achọtara na 'The Blue House' na 2004 - afọ 50 ka ọ nwụsịrị]] ===1925 - 1945=== * Obere oge gara aga, ọ bụghị ihe karịrị ụbọchị ole na ole gara aga, abụ m nwata nke na-aga n'ihu n'ụwa nke agba, ụdị siri ike na nke a na-ahụ anya. Ihe niile dị omimi na ihe zoro ezo, na-eche ihe ọ bụ egwuregwu maka m. Ọ bụrụ na ị maara ka ọ dị egwu ịmara na mberede, dị ka a ga-asị na àmụmà kpuchiri ụwa. Ugbu a, m na-ebi na mbara ala na-egbu mgbu, nke na-apụta dị ka ice; ma ọ dị ka a ga-asị na m mụtara ihe niile n'otu oge na sekọnd. ** Okwu Frida Kahlo, n'akwụkwọ ozi o degaara Alejandro Gómez Arias, 29 Septemba 1926 * Ekwenyesiri m ike na ọ bụ naanị site na communism ka anyị nwere ike ịghọ mmadụ. ** Okwu Frida Kahlo, n'akwụkwọ ozi ya sitere na US, n'ime 1930s, site na [https://www.wsws.org/en/articles/2010/09/kah2-s11.html] * Aga m anọ na Detroit izu abụọ ọzọ. Ọ ga-amasị m ịkọrọ gị ihe niile mere m kemgbe ikpeazụ anyị hụrụ onwe anyị, mana ọtụtụ n'ime ha na-ewute gị, ị gaghị ama ihe mwute ugbu a. A sị ka e kwuwe, e kwesịghị m ime mkpesa n'ihi na enwere m obi ụtọ n'ọtụtụ ụzọ. [[w:Diego Rivera | Diego]] dị m mma, ị nweghị ike iche n'echiche obi ụtọ ọ na-arụ na frescoes ebe a. M na-ese ntakịrị ihe ma nyere aka. M'we che-kwa-ra gi ọtutu, ma ghara ichefu aka-gi di ebube na agba nke anya-gi. Aga m ahụ gị ngwa ngwa. Eji m n’aka na na New York m ga-enwekwu obi ụtọ. Ọ bụrụ na ị ka nọ n'ụlọ ọgwụ mgbe m lọtara, m ga-ewetara gị ifuru. ** Okwu Kahlo, n'akwụkwọ ozi o degaara [[w:Georgia O'Keeffe|Georgia O'Keeffe]], 1 Maachị 1933, sitere na [http://www.patronofthearts.com/2015/07/frida-kahlos-letter-to-georgia-okeefe/] * M na-aṅụ mmanya n’ihi na m chọrọ ime ka iru újú m rie, ma ugbu a, ihe ndị ahụ a na-ama ikpe amụtala igwu mmiri. ** Kwuo okwu na leta Ella Wolfe, "Wednesday 13," 1938, dị ka e hotara na ''Frida: A Biography of Frida Kahlo'' site Hayden Herrera (1983) <small> </small>, p. 197. N'ihe odide ala ala peeji (p.467), Herrera dere na Kahlo nụrụ njakịrị a n'aka enyi ya, onye na-ede uri José Frías. * Ruo mgbe niile na ruo mgbe ebighị ebi. Ugbu a na 1944. Mgbe awa niile gafere. Vectors na-aga n'ihu n'ụzọ mbụ ha. Ọ dịghị ihe na-akwụsị ha. Na-enweghị ihe ọmụma karịa ndụ mmetụta uche. N'enweghị ọchịchọ ọzọ karịa ịga n'ihu ruo mgbe ha zutere. Nwayọọ nwayọọ. N'oké obi erughị ala, mana n'ezie na ihe niile na-eduzi "ngalaba ọla edo". Enwere nhazi cellular. Enwere mmegharị. Enwere ìhè. Ebe niile bụ otu. Nzuzu adịghị. Anyị bụ otu ka anyị dị na dịka anyị ga-adị. Ọ bụghị na-agụta na nzuzu ọdịnihu. ** Okwu Frida Kahlo, site na leta ya na [[w: Diego Rivera | Diego Rivera]] (1944), dị ka e zoro aka na ya na '' The Diary of Frida Kahlo: An Intimate Self-Portrait ''; ed. Carlos Fuentes & C. Fuentes; Abrams, Harry N. Inc. 2005 * M na-ese ihe osise onwe onye n’ihi na m na-anọkarị naanị m, n’ihi na ọ bụ m bụ onye kacha mara amara. ** Ekwuru na: Antonio Rodríguez, "Una pintora extraordinaria," ''Así'' (17 Maachị 1945) == 1946 - 1953 === * Abụ m nwa mgbada dara ogbenye. ** ahịrị edere na foto o nyere Diego. (1946) ** N'afọ 1946, Frida na-ese 'The Little Deer', ihe osise onwe ya dị ka ele merụrụ ahụ; ahụ ike ya were ngbanwe na-enweghị mgbagha maka njọ, mgbe ahụ. * Akụkọ ifo ya [Diego Rivera] chere na ọ bụ ihe metụtara echiche ya dị egwu. Ya bụ na ọ bụ onye ụgha ka ndị na-ede uri ma ọ bụ ụmụaka ndị ụlọ akwụkwọ ma ọ bụ ndị nne emebeghị ka ha ghọọ ndị nzuzu. Anụwo m ka ọ na-ekwu ụdị ụgha dị iche iche: site na ndị na-emeghị ihe ọjọọ, na akụkọ ndị dị mgbagwoju anya banyere ndị mmadụ ndị echiche ya jikọtara na ọnọdụ ma ọ bụ omume dị egwu, mgbe niile na-enwe mmetụta dị ukwuu nke ọchị na echiche dị egwu dị egwu; mana anụbeghị m ka ọ na-ekwu otu onye nzuzu ma ọ bụ ụgha banal. Ịgha ụgha, ma ọ bụ na-egwu egwu na ịgha ụgha, ọ na-ekpuchi ọtụtụ ndị mmadụ, ọ na-amụta usoro ime nke ndị ọzọ, bụ ndị na-ekwu okwu ụgha karịa ya, na ihe kachasị adọrọ mmasị banyere ụgha ụgha nke Diego, bụ na n'ime ogologo oge na nke dị mkpirikpi, ndị na-etinye aka na nchikota echiche na-ewe iwe, ọ bụghị n'ihi ụgha, kama n'ihi eziokwu ahụ dị n'elu ụgha, nke na-abịa mgbe niile. ** Okwu Frida Na [[w: Diego Rivera | Diego Rivera]], na 'Portrait of Diego' [Retrato de Diego] (22 Jenụwarị 1949), nke e bipụtara nke mbụ na ''Hoy'' (Mexico City) na mgbe ọ gasịrị (17 July 1955) na '' Novedades '' (Mexico City): "Multuras" en la * Enweela m nnukwu ihe mberede abụọ na ndụ m, nke otu ụgbọ ala kụdara m ... Ihe mberede nke ọzọ bụ Diego. ** Okwu na ''Imagen de Frida Kahlo'' nke [[w:Gisèle Freund | Gisèle Freund]] na ''Novedades'' (Mexico City) (10 June 1951) * Ebe [[Leon Trotsky | Trotsky]] bịara Mexico, aghọtala m njehie ya. Ọ dịghị mgbe m bụ Trotskyist. ** Ihe atụ nke akwụkwọ akụkọ, ụbọchị 4 Nọvemba 1952 [https://3.bp.blogspot.com/-anVqMh38CqE/XIGRL_7Xh5I/AAAAAAAAABZI/RBlMfOEWc84ndfYcz04bpep1CIQUQD9fQCEwYBhgL/s1600/diario%2Bkahlo1. [https://books.google.it/books?id=D7NXDwAAQBAJ&pg=PT17&lpg=PT17&dq=yo+jamas+fui+trotskista&source=bl&ots=fAdUwosNze&sig=ACfU3U3sERQThG Sf1iR0NiwhxZuYJ78Jpg&hl=it&sa=X&ved=2ahUKEwig9_znhvPgAhVLzYUKHexiBD4Q6AEwCXoECAQQAQ#v=onepage&q=yo%20jamas%20fui%20trotskista]&f=false * Ha chere na m bụ onye Surrealist, ma ọ bụghị m. Anaghị m ese nrọ. M sere eziokwu nke m. ** Ekwupụtara ya na akwụkwọ akụkọ '' Time '', ''Mexican Autobiography'' (27 Eprel 1953) * Adịghị m ọrịa. Agbajiri m. Ma enwere m obi ụtọ ịdị ndụ ma ọ bụrụhaala na m nwere ike ịse ihe. ** Ekwuru na ''Oge'', "Akụkọ akụkọ ndụ Mexico" (27 Eprel 1953) * ''Pies, para qué los quiero<br>Si tengo alas para volar.'' ** Ụkwụ, gịnị ka m chọrọ ha maka<br>Ọ bụrụ na m nwere nku iji efe. ** Ihe atụ nke akwụkwọ akụkọ, nke e depụtara na 1953, bu ụzọ e bepụ ụkwụ n’August nke afọ ahụ; megharịrị na ibe 415 nke ''Frida: A Biography of Frida Kahlo'' nke Hayden Herrera (1983) * Enwere m olileanya na ụzọ ọpụpụ ahụ na-enye ọṅụ ma enwere m olileanya na agaghị m alaghachi azụ. ** Okwu ikpeazụ n'ime akwụkwọ akụkọ ya (Julaị 1954) ==== '' ''Abụ nke onwe''; ajụjụ ọnụ nke Olga Campos '', Sept. 1950 ==== : <obere>''' Okwu nke Frida Kahlo, si: ''Abụ nke onwe''; ajụjụ ọnụ Olga Campos - ed. & nsụgharị Salomon Grimberg; Merrell London, New York, 2008 '''</small> * Ụlọ ihe nkiri Papa masịrị m [ọ bụ onye na-ese foto]. M ga-enyere ya aka ịsacha, kọọ na pịa foto wee ree ha mgbe anyị dara ogbenye. Mgbe m nọ na Prepa, [na-eso kọleji] ha na-ezitere m ka m nyere papa m aka mgbe ọ na-alụ ọgụ. Mgbe m gụsịrị akwụkwọ, m na-aga n'ọfịs ya, nke dị n'ime ime obodo, na-eso ya gaa ebe niile. M ga-emekwa ihe omume ụlọ m n'ụlọ, ọ ga-enyere m aka. Echetara m egwu na ọgụ akwụkwụ nke Papa na-eme ka m nwee mmetụta. Mụ na Christina na-ezo n'okpuru akwa. ( Septemba 9, 1950 ) ** Na: Isi 'Ndụm', p. 63 * M jọrọ njọ n’ezie [ihe dị ka 8 ruo afọ 10] ma nwee mmasị n’ebe Christi [nwanne ya nwanyị mara mma] nọ. Ha zigara anyị na senora Maria a Campos maka ntụziaka...Ajụrụ m banyere ihe omimi nke Akwụkwọ Nsọ, echekwara m na m mere ihe ọjọọ nke mere ha zigara m ka m laghachi azụ. Ọ bụ ihe a na-emekarị: "Ịrara onwe ya nye Chineke" ... .. ọ bụ ụlọ ebe mmadụ nọrọ ihe dị ka ụbọchị iri na ise ... ajụrụ m ụkọchukwu ọtụtụ ajụjụ gbasara otú e si mụọ Kraịst, na nwa agbọghọ na-amaghị nwoke n'ezie na-amaghị nwoke, na ha chụpụrụ m. ( Septemba 9, 1950 ) ** Na: Isi 'Ndụm', p. 64 * M na-echeta oge mbụ m dara ọrịa. Mụ na otu nwa okorobịa aha ya bụ Luis Léon gara gwurie egwu, ọ tụbara osisi n’ụkwụ m n’ebe a na-adọba ụgbọala, nke a bụkwa ihe ha ji mee ihe n’ụlọ mgbe ụkwụ m malitere ịka njọ. Echetere m na ha kwuru na ọ bụ akpụ ọcha ma ọ bụ ahụ mkpọnwụ. Agbaghara m ọtụtụ ụlọ akwụkwọ [Frida nọrọ ọnwa itoolu n'àkwà, na n'oge asaa ọ na-eyi booties (polio). Anaghị m echeta ọtụtụ ihe, mana m gara n'ihu na-awụli elu, ọ bụ naanị na ejighị m ụkwụ aka nri ọzọ. M mepụtara ogige jọgburu onwe ya, m na-ezokwa ụkwụ m. Ana m eyi sọks siri ike nke ajị anụ na ikpere, na-ekekwa bandeeji n'okpuru. Nke a mere mgbe m dị afọ asaa, papa m na mama m malitekwara imebi m nke ukwuu na ịhụkwu m n’anya. Ụkwụ ahụ dabere n'akụkụ, m wee gbutuo ntakịrị. Nke a bụ n'oge oge m nwere enyi m nwere echiche. ( Septemba 9, 1950 ) ** Na: Isi 'Ndụm', p. 65 * ..mgbe enwere m enyi m nwere echiche, m na-elepụ anya n'obere oghere nke enyo wee jupụta uzuoku. Mgbe ahụ, m ga-esere obere windo wee si na ya pụọ. N'akụkụ ụlọ anyị, e nwere ụlọ ahịa mmiri ara ehi nke aha ya bụ Pinzon, m na-esi na obere windo gaa na "o" dị na Pinzon, si ebe ahụ banye n'etiti ụwa, bụ ebe m nwere enyi m, anyị na-agba egwú ma na-egwu egwu .... Echeghị m ụlọ enyi m, ọ nweghịkwa aha. Ọ dị ka m n'afọ ndụ. O nweghi ihu. Nke bụ́ eziokwu bụ na echetaghị m ma o nwere ihu ma ọ bụ na o nweghị, ọ na-adịkwa ndụ ebighị ebi. Enweghị m ike ịkọwa ya. ( Septemba 9, 1950 ) ** Na: Isi 'Ndụm', p. 66-67 * M zutere [[w:Diego Rivera|Diego]] [onye mechara bụrụ di ya] mgbe ọ na-ese ihe nkiri amphitheater [na Escuela National Preparatoria, bụ́ ebe Rivera nọ na-ese ihe osise 'La Créación', 1922 -1923] na ọ ga-amasị m n'ezie ịhụ ka ọ na-ese ihe. [[w:José Clemente Orozco|Orozco]] [onye na-ese ihe nkiri Mexico a ma ama] na-esekwa ihe [murals] na Prepa, echekwara m otu oge ụmụaka ụmụaka chọrọ ịcha ihe osise nke Diego na Orozco. Otu ụbọchị, ha jụrụ m onye m chọrọ ịlụ, m wee sị na agaghị m alụ, ma m chọrọ ka Diego Rivera mụọ nwa. - (Ọktoba 27, 1950) ** Na: Isi 'Ndụm', p. 71 * Enwere m mmasị n'ise ihe mgbe m dị ihe dị ka afọ iri na abụọ. Adị m ihe dị ka iri na ise mgbe m malitere ise. Enwere m ihe osise nke mbụ, ihe osise nke m mere na 1925 [n'ezie ọ mere ihe ngosi nke onwe ya na 1927 wee nye ya enyi klas ụlọ akwụkwọ wee dee n'elu isi ya sere: 'Lee, m na-ezitere gị foto m, yabụ ị ga-echeta m'] M malitere agba mgbe [ụgbọ ala] mberede, emere m onwe ya na igwe ojii [1] Kahlo, Lira, Alicia Galant, Christina Kahlo na Agustin Olmedo. Ihe niile, karịa ma ọ bụ obere, sitere n'otu oge. Mụ na ndị ikpeazụ, m na-eyi nkedo corset [n'ihi mmerụ ahụ ya site na mberede ụgbọ ala na 1925 ya na enyi ya nwoke bụ Gomez Arias]. M na-esi n'àkwà bilie tee ihe n'abalị. (1950) ** Na: Isi 'Ihe Nkiri M', p. 73 * Papa na-ese obere ala dị n'akụkụ osimiri dị na Coyoacán, ma depụtaghachi ihe osise mmetụta dị na agba mmiri na mmanụ. Mgbe e mesịrị, o nyere m obere igbe agba nke ya. Ángel Salas nyere m otu akwụkwọ nta nke gwara m otú e si esi akwadebe canvases, m wee mee ka ha na-adị ire ụtọ. Mkparịta ụka ya na Gómez Arias dịgidere malite na 1922 ruo 1925, mgbe bọs ahụ kụdara anyị abụọ. Gómez Arias wetara m akwụkwọ gbasara eserese na ndị na-ese ihe si Yurop. Ndị a bụ akwụkwọ mbụ gbasara nka dabara n’aka m. (1950) ** Na: Isi 'Ihe Nkiri M', p. 73 * [[w:José Clemente Orozco | José Clemente Orozco]] [mechaa ghọọ onye a ma ama na Mexico] na m na-eji otu ụgbọ mmiri esi na Coyoacán gaa Mexico City, na-ebukwa akwụkwọ ya. Anyị ghọrọ enyi, m kpọkwara ya n’ụlọ. M esere ihe anọ ma ọ bụ ise mgbe ọ gara, makụọ m ma kwuo na m nwere ọtụtụ nkà, ọ na-akparịta ụka banyere egwu egwu Diego [Rivera]. A malitere ikwu okwu banyere Diego; na o si Rọshịa lọta ma na-ekwu okwu banyere ụlọ ihe nkiri na ihe osise Rọshịa. M ga-aga ịnụ ya. Mgbe nke ahụ gasịrị, ọ malitere ịse na Prepa. [Escuela Prepatoria] na emesia na Secretaríade Educación. Anọ m na-amụ ihe na Prepa, ma ihe mberede [bọs] ahụ [na 1925] gbasasịrị m. (1950) ** Na: Isi 'Ihe Nkiri M', p. 73-74 * M laghachiri n’ụlọ akwụkwọ [mgbe ihe mberede bọs gasịrị], ma ahụ́ adị m nnọọ njọ, enwechaghịkwa m ike. Ewere m ihe osise m na Diego [Rivera], ọ masịrị ha nke ukwuu, karịa ihe osise onwe ya. Ma n'ime ndị ọzọ ọ gwara m na Dọkịta Atl [onye Mexico na-ese ihe na onye na-agbanwe mgbanwe] na Montenegro na-emetụta m, nakwa na m kwesịrị ịgbalị ịde ihe ọ bụla m chọrọ n'enweghị onye ọ bụla ọzọ. Nke ahụ masịrị m nke ukwuu, amalitere m ịse ihe m kweere na ya. Mgbe ahụ, ọbụbụenyi na ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ mkpakọrịta mụ na Diego malitere. M na-aga ịhụ ka ọ na-ese ihe n'ehihie, ma emesịa ọ ga-eji bọs ma ọ bụ Fordcito buru m laa - obere Ford nke o nwere - ọ ga-esusu m ọnụ. (1950) ** Na: Isi 'Ihe Nkiri M', p. 74 * Otu ụbọchị Sọnde, Diego bịara n’ụlọ ka ọ hụ ihe osise m ma katọọ ha niile n’ụzọ doro anya, ọ gwakwara m ihe niile ọ ga-eme ka ọ hụ n’ime ha. Mgbe ahụ, m na-ese ihe abụọ ma ọ bụ atọ, bụ́ ndị dị n’akụkụ ụlọ ahụ, bụ́ ndị ọ dị m ka ọ̀ na-emetụta nnọọ [ihe dị ka 1928]. Ha bụ ihe osise nke ụmụaka ndị dị afọ iri na atọ ma ọ bụ iri na anọ...Na 1929, m sonyeere ndị Kọmunist, alụrụ m Diego, agbakwara m ite mbụ m. N'afọ ahụ, m sere ihe osise Cristina Moya.. .. na ihe osise ndị ọzọ Morillo Safa [onye isi ya] nwere. Eserese [onwe-] nke ite ime mbụ m bụ ihe osise Surrealist nke mbụ m ['Frida and the Caesarean', o sere na 1929] mana ọ bụghị kpamkpam. Enwere m ya [n'ụlọ]. (1950) ** Na: Isi 'Ihe Nkiri M', p. 74 * Anyị [Frida na Diego] si n’ụlọ dị na Reforma [n’okporo ámá] kwaga Coyoacán, nke ahụ kpakwara m nnọọ n’ahụ́. Otu anyị si ese ụlọ na arịa ụlọ Mexico, ihe niile metụtara eserese m nke ukwuu. Mgbe m ka nọ na Reforma, m na-ese ihe osise onwe ya [Ihe osise 'Time Flies', 1929] nke Morillo Safa nwe. N'otu oge na Coyoacán, amalitere m ime eserese ndị nwere nzụlite na ihe ndị Mexico dị n'ime ha. M na-ese ihe osise nke nwanne nwanyị Hale .. .. na nke Diego, nke m na-emechabeghị [ihe osise a na-efunahụ ma ọ dịghị mgbe ọ bụla edere ya). Ihe osise atọ ahụ, onye maara ebe ha nọ. Mirillo Safa nwere ihe onyonyo nke atọ nke onwe ya [ihe onyonyo onwe ya nke 1930], na-egosi m isi nkwọcha na ọdụ n'oche okpete. (1950) ** Na: Isi 'Ihe Nkiri M', p. 75 == Ekesaghị ya == * Ọ bụ ezie na m nọ ebe a, ọ dịkwa m nnọọ ịtụnanya dị ka gị. ** A na-ekwukarị nke a na ''Diary of Frida Kahlo'' nke na-enweghị nhota ahụ. Dị ka [http://quoteinvestigator.com/2016/01/28/flawed/ kọwara na Quote Investigator website], akwụkwọ ozi nwere nhota na akụkụ nke foto nke Frida Kahlo ezigara na-amaghị aha na 2008 na [[W: PostSecret | PostSecret]] foto nke webụsaịtị Martin, nke biputere kaadị Martin, bụ nke ezigara na weebụsaịtị. (Rebecca Katherine Martin). N'ezie okwu e hotara bụ: ''M na-echebu na m bụ onye kasị dị ịtụnanya n'ụwa ma mgbe ahụ echere m na e nwere ọtụtụ mmadụ n'ụwa, a ghaghị inwe onye dị ka m nke na-eche na ọ dị egwu na enweghị ntụpọ n'otu ụzọ ahụ m si eme. M ga-eche ya, were were ya na ọ ga-abụrịrị na ọ nọ ebe ahụ na-eche banyere m. Ọfọn, enwere m olileanya na ọ bụrụ na ị nọ ebe ahụ, ị ​​ga-agụ nke a ma mara na ee, ọ bụ eziokwu na m nọ ebe a, na m dị nnọọ iche dị ka gị.'' == Okwu gbasara Frida Kahlo == :<small>'''ahaziri n'usoro oge, ka ụbọchị nke nhota okwu gbasara Frida Kahlo'''</small> * Otu isiokwu a na-ahụkarị n'ọrụ [Kahlo] bụ ọmụmụ, ọmụmụ, ọmụmụ.. N'otu eserese, ọ na-ese ọkpụkpụ pelvic. N'ebe ọzọ, a na-adọta akpanwa ozugbo. Ọzọ na-egosi nwa ebu n'afọ. Ọ na-agwa anyị ihe ọ na-eche, ma ọ dịghị mgbe ọ na-etinye mkpịsị aka ya na kpọmkwem ihe bụ ihe ọjọọ. ** Okwu Fernando Antelo [http://news.discovery.com/history/archaeology/frida-kahlo-infertility-120423.htm] * Nkà nke Frida Kahlo bụ rịbọn gburugburu bọmbụ. ** Okwu nke [[w:André Breton | André Breton]], '' Surrealism and Painting '' (1972) *Ònye bu nwanyi na-eme mgbanwe? Nwanyị na-eme mgbanwe chọrọ mgbanwe, ọ bụghị nanị mgbanwe ịchọ mma kama ọ na-agbanwe ka ọ dị ugbu a, ọ dịkwa njikere ịchụ àjà iji mee ka nke a mee. Anyị nwere ihe atụ pụrụ iche: [[[Sourner Truth]], Las Adelitas, [[Frida Kahlo]], Sor [[Juana Inés de la Cruz]], [[Dorothy Day]], [[Malala Yousafzai]], [[Coretta Scott King]], na ndị ọzọ. **[[Dolores Huerta]] "Ntụgharị uche na ụmụ nwanyị na-agbanwe agbanwe" na '' Ụmụ nwanyị Revolutionary nke Texas na Mexico '' nke Kathy Sosa (2020) * Ọ bụrụ na m bụ onye na-ese ihe, m ga-abụ Frida Kahlo. ** Okwu [[W: Madonna | Madonna]] na "Super Pop" - [http://www.youtube.com/watch?v=5kSv7B_cmIM vidiyo] * Ọ bụ ezie na m maara banyere Frida Kahlo laa azụ na Mexico, ọ bụghị n'ezie onye a ma ama n'ụlọ. Mana na US ọ bụ dike. Onye ọ bụla na-eji ya dị ka ihe nnọchianya maka ọtụtụ ihe dị iche iche. Ma amalitere m ịghọta na ejighị m n'aka na echiche ụfọdụ ndị mmadụ nwere gbasara Frida na U.S. bụ nke m nwere n'aka ya. Achọrọ m ịmụtakwu banyere Frida Kahlo site n'echiche nke m. Ya mere enwere m echiche a nwa oge banyere ịmepụta akwụkwọ gbasara ya. Achọkwara m ime ya n'ihi na ọ bụ nwanyị nke, n'ichepụta njirimara nke ya, site n'otú o si eji ejiji ruo n'ihe ọ na-eme na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya-ihe ndị ahụ nile, bụ akụkụ nke mpako ya na onye ọ bụ. Ọ bụkwa site n'ịmepụta njirimara a ka o ji na-eke nka. Ọ bụghị naanị n'ihi ihe osise ya [ka m ji mmụọ nsọ mee]. O nwere nnọọ mpako maka ihe nketa Mexico, o gosikwara ya n'ụdị ejiji na ụdị ihe niile. M ka bịarutere United States, bụ́ ebe m na-amaghị otú ọ dị m n’obi banyere onye m bụ dị ka nwanyị Mexico, ọ bụkwa mpako ya mere ka m nwee mmetụta n’ahụ́ m ma mee ka m ghọta na m nwekwara ihe ndị m ga-eji na-anya isi. **[[Yuyi Morales]] [https://www.humanities.org/blog/viva-yuyi-an-interview-with-yuyi-morales/ Interview] (2015) * Ide ihe site n'àkwà bụ ụzọ a na-asọpụrụ [[nkwarụ] nke ịbụ onye na-akwado ọrụ na onye ọrụ omenala. Ọ bụ otu ndị mainstream anaghị anabatakarị mana onye agbụrụ ya sitere na [[Frida Kahlo]] eserese n'elu akwa ruo [Grace Lee Boggs]] na-ede n'oche nkwagharị ya mgbe ọ dị afọ 98. (okwu mmalite) **[[Leah Lakshmi Piepzna-Samarasinha]] ''Ọrụ nlekọta: Nkwarụ Nrọ ikpe ziri ezi'' (2018) * O sere ihe o sere n’ihi na o kwesịrị ime ya, n’ihi na ọ na-agụsi ya agụụ ike. Ọ chọghị ịma ma ndị mmadụ zụtara ihe osise ya. Dị ka o kwuru, ọ na-ese eziokwu ya. ** Okwu nke [[w: Julie Taymor | Julie Taymor]] na [http://www.pbs.org/now/transcript/transcript_taymor.html "Ajụjụ Bill Moyers Julie Taymor" na PBS (25 October 2002)] ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} * [http://www.fridakahlofans.com/ Frida Kahlo Bio, Foto, Eserese na Chronology] * [http://www.oceansbridge.com/oil-paintings/section.php?xSec=616 Foto nke Frida Kahlo Paintings] * [http://www.aaa.si.edu/exhibitions/frida-kahlo Frida Kahlo: Notas Sobre una Vida / Notes on a Life; foto nke Frida na ndụ ya kwa ụbọchị, na ụfọdụ n'ime akwụkwọ ozi ya edere; Ebe nchekwa nke Art American, Smithsonian Institution] {{DEFAULTSORT:Kahlo, Frida}} [[Category:Ndị nwụrụ anwụ]] [[Category:Ndị si Mexico City]] [[Category:Ụmụ nwanyị si Mexico]] [[Category:Ụmụ nwanyị amụrụ na 1900s]] jy75nibsoimn7o0njld9cw2d2pe1xt3 Gohar Eshghi 0 9682 33154 27105 2026-07-31T13:45:57Z Akwugo 29 /* Okwu Ndị okwuru */ . 33154 wikitext text/x-wiki [[File:Gohar Eshghi.jpg|thumb|Gohar Eshghi in 2021]] '''[[w:ig:Gohar Eshghi|Gohar Eshghi]]''' bụ onye ndọrọndọrọ obodo, otu n'ime ndị [[:w:Iranian Complainant Mothers|Ndị nne na-eme mkpesa Iran]] na nne Sattar Beheshti, onye blọgụ Iran nke e gburu na Nọvemba 2012 n'ihi mmekpa ahụ siri ike mgbe ọ nọ n'aka ndị ọrụ nchekwa Islamic Republic na Iran. Mgbe nwa ya nwoke nwụsịrị, o mere ọtụtụ mgbalị iji weta ndị gburu ya n'ụlọikpe == Okwu ndị o kwuru == * Maka okpukpere chi chọrọ igbu mmadụ, ka afọ iri asatọ gachara, m ga-ewepụ hijab m. ** [https://iranwire.com/fa/features/108735-%D8%B3%DB%8C%D9%88-%D8%AF%D9%88%D9%85%DB%8C%D9%86-%D8%B4%D8%A8-%D8%A7%D8%B9%D8%AA%D8%B1%D8%A7%D8%B6%D8%A7%D8%AA-%DA%AF%D9%88%D9%87%D8%B1-%D8%B9%D8%B4%D9%82%DB%8C-%D9%87%D9%85-%D8%AD%D8%AC%D8%A7%D8%A8-%D8%A7%D8%B2-%D8%B3%D8%B1-%D8%A8%D8%B1%D8%AF%D8%A7%D8%B4%D8%AA/ IranWire] * Sattar (my son) wanted a free Iran, eliminating poverty, and happiness of people. ** [https://ir.voanews.com/a/iran-gohar-eshghi-message-her-son-death-police-detention/7340487.html VOA] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} *[https://iranwire.com/en/women/124674-influential-iranian-women-gohar-eshghi-1946/ "Gohar Eshghi" Autobiography profile - Iran Wire] {{DEFAULTSORT:Eshqi}} [[Category:Ụmụ nwanyị]][[Category: ndị dị ndụ]] 4gzszku38sdcs7v7p2zj0uir2mma1k2 33158 33154 2026-07-31T13:48:58Z Akwugo 29 /* Okwu ndị o kwuru */ . 33158 wikitext text/x-wiki [[File:Gohar Eshghi.jpg|thumb|Gohar Eshghi in 2021]] '''[[w:ig:Gohar Eshghi|Gohar Eshghi]]''' bụ onye ndọrọndọrọ obodo, otu n'ime ndị [[:w:Iranian Complainant Mothers|Ndị nne na-eme mkpesa Iran]] na nne Sattar Beheshti, onye blọgụ Iran nke e gburu na Nọvemba 2012 n'ihi mmekpa ahụ siri ike mgbe ọ nọ n'aka ndị ọrụ nchekwa Islamic Republic na Iran. Mgbe nwa ya nwoke nwụsịrị, o mere ọtụtụ mgbalị iji weta ndị gburu ya n'ụlọikpe == Okwu ndị o kwuru == * Maka okpukpere chi chọrọ igbu mmadụ, ka afọ iri asatọ gachara, m ga-ewepụ hijab m. ** [https://iranwire.com/fa/features/108735-%D8%B3%DB%8C%D9%88-%D8%AF%D9%88%D9%85%DB%8C%D9%86-%D8%B4%D8%A8-%D8%A7%D8%B9%D8%AA%D8%B1%D8%A7%D8%B6%D8%A7%D8%AA-%DA%AF%D9%88%D9%87%D8%B1-%D8%B9%D8%B4%D9%82%DB%8C-%D9%87%D9%85-%D8%AD%D8%AC%D8%A7%D8%A8-%D8%A7%D8%B2-%D8%B3%D8%B1-%D8%A8%D8%B1%D8%AF%D8%A7%D8%B4%D8%AA/ IranWire] * Sattar (nwa m nwoke) chọrọ Iran dị mfe, na na-awezuga nhịa ahụ. ** [https://ir.voanews.com/a/iran-gohar-eshghi-message-her-son-death-police-detention/7340487.html VOA] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} *[https://iranwire.com/en/women/124674-influential-iranian-women-gohar-eshghi-1946/ "Gohar Eshghi" Autobiography profile - Iran Wire] {{DEFAULTSORT:Eshqi}} [[Category:Ụmụ nwanyị]][[Category: ndị dị ndụ]] ai859gq4wqcc02wn0gkuewf0sqwq7gq 33159 33158 2026-07-31T13:49:44Z Akwugo 29 . 33159 wikitext text/x-wiki [[File:Gohar Eshghi.jpg|thumb|Gohar Eshghi n'afọ 2021]] '''[[w:ig:Gohar Eshghi|Gohar Eshghi]]''' bụ onye ndọrọndọrọ obodo, otu n'ime ndị [[:w:Iranian Complainant Mothers|Ndị nne na-eme mkpesa Iran]] na nne Sattar Beheshti, onye blọgụ Iran nke e gburu na Nọvemba 2012 n'ihi mmekpa ahụ siri ike mgbe ọ nọ n'aka ndị ọrụ nchekwa Islamic Republic na Iran. Mgbe nwa ya nwoke nwụsịrị, o mere ọtụtụ mgbalị iji weta ndị gburu ya n'ụlọikpe == Okwu ndị o kwuru == * Maka okpukpere chi chọrọ igbu mmadụ, ka afọ iri asatọ gachara, m ga-ewepụ hijab m. ** [https://iranwire.com/fa/features/108735-%D8%B3%DB%8C%D9%88-%D8%AF%D9%88%D9%85%DB%8C%D9%86-%D8%B4%D8%A8-%D8%A7%D8%B9%D8%AA%D8%B1%D8%A7%D8%B6%D8%A7%D8%AA-%DA%AF%D9%88%D9%87%D8%B1-%D8%B9%D8%B4%D9%82%DB%8C-%D9%87%D9%85-%D8%AD%D8%AC%D8%A7%D8%A8-%D8%A7%D8%B2-%D8%B3%D8%B1-%D8%A8%D8%B1%D8%AF%D8%A7%D8%B4%D8%AA/ IranWire] * Sattar (nwa m nwoke) chọrọ Iran dị mfe, na na-awezuga nhịa ahụ. ** [https://ir.voanews.com/a/iran-gohar-eshghi-message-her-son-death-police-detention/7340487.html VOA] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} *[https://iranwire.com/en/women/124674-influential-iranian-women-gohar-eshghi-1946/ "Gohar Eshghi" Autobiography profile - Iran Wire] {{DEFAULTSORT:Eshqi}} [[Category:Ụmụ nwanyị]][[Category: ndị dị ndụ]] 6jhlnxan8li7t8eojt2uzmwvp9s1r1u 33166 33159 2026-07-31T14:11:15Z Akwugo 29 mmezi 33166 wikitext text/x-wiki [[File:Gohar Eshghi.jpg|thumb|Gohar Eshghi n'afọ 2021]] '''[[w:ig:Gohar Eshghi|Gohar Eshghi]]''' bụ onye ndọrọndọrọ obodo, otu n'ime ndị [[:w:Iranian Complainant Mothers|Ndị nne na-eme mkpesa Iran]] na nne Sattar Beheshti, onye blọgụ Iran nke e gburu n'ọnwa Nọvemba afọ 2012 n'ihi mmekpa ahụ siri ike mgbe ọ nọ n'aka ndị ọrụ nchekwa Islamic Republic na Iran. Mgbe nwa ya nwoke nwụsịrị, o mere ọtụtụ mgbalị iji weta ndị gburu ya n'ụlọikpe. == Okwu ndị o kwuru == * Maka okpukpere chi chọrọ igbu mmadụ, ka afọ iri asatọ gachara, m ga-ewepụ hijab m. ** [https://iranwire.com/fa/features/108735-%D8%B3%DB%8C%D9%88-%D8%AF%D9%88%D9%85%DB%8C%D9%86-%D8%B4%D8%A8-%D8%A7%D8%B9%D8%AA%D8%B1%D8%A7%D8%B6%D8%A7%D8%AA-%DA%AF%D9%88%D9%87%D8%B1-%D8%B9%D8%B4%D9%82%DB%8C-%D9%87%D9%85-%D8%AD%D8%AC%D8%A7%D8%A8-%D8%A7%D8%B2-%D8%B3%D8%B1-%D8%A8%D8%B1%D8%AF%D8%A7%D8%B4%D8%AA/ IranWire] * Sattar (nwa m nwoke) chọrọ Iran dị mfe, na na-awezuga nhịa ahụ. ** [https://ir.voanews.com/a/iran-gohar-eshghi-message-her-son-death-police-detention/7340487.html VOA] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} *[https://iranwire.com/en/women/124674-influential-iranian-women-gohar-eshghi-1946/ "Gohar Eshghi" Autobiography profile - Iran Wire] {{DEFAULTSORT:Eshqi}} [[Category:Ụmụ nwanyị]][[Category: ndị dị ndụ]] qo9snrlsnbeg5q2kq25g0h39w69em4u Vera Duarte 0 10797 33181 30135 2026-07-31T14:31:03Z Akwugo 29 . 33181 wikitext text/x-wiki '''[[w:ig:Vera Duarte|Vera Valentina Benrós de Melo Duarte Lobo de Pina]]''' (amụrụ ya n'abalị abụọ nke ọnwa Ọktoba, afọ 1952), a makwaara ya dịka ''Vera Duarte Martins'', bụ onye ode abụ, onye na-akwado ikike mmadụ na onye minista gọọmentị Cape Verdean == Okwu gbasara Annie Noëlle Bahounoui Batende == * Site n'ọrụ dị egwu nke Duarte rụrụ site n'ịbụ onye ọkaikpe ndụmọdụ n'Ụlọikpe Kasị Elu ruo na onye ndụmọdụ nye onyeisiala mba ahụ, mmetụta ya gafere ókèala. ** Lauren Pedrosa [https://www.peace-post.com/posts/cabo-verde Vera Duarte] * A marala onyinye ya n'ụwa niile, gụnyere inye ya ihe nrite mbụ nke North-South na 1995 na ihe nrite a ma ama nke U Tam'si maka uri Afrịka na 2001, nke mere ka ọ bụrụ naanị onye Cape Verde nwetara nkwanye ùgwù dị otú ahụ. ** Lauren Pedrosa [https://www.peace-post.com/posts/cabo-verde Vera Duarte] * Ihe dị n'ime uri ya n'anya ya abụghị naanị na ọ na-asọpụrụ onyinye akwụkwọ ya kamakwa ọ na-egosipụta isi ihe dị mkpa nke ngagharị iwe udo ya, na-egosipụta omimi nke mmetụta uche na oku na-aga n'ihu maka nkwekọrịta n'ime obodo ya. ** Lauren Pedrosa [https://www.peace-post.com/posts/cabo-verde Vera Duarte] == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Duarte, Vera}} [[Category:Ụmụ nwanyị]][[Category: ndị dị ndụ]][[Category:Ụmụ nwanyị na-ede akwụkwọ]] 4tfm3u6ejjewnbjjfk8n6akdeakpk1f Jacques Lusseyran 0 11837 33142 32903 2026-07-31T13:24:55Z Akwugo 29 mmezi 33142 wikitext text/x-wiki '''[[w:Jacques Lusseyran|Jacques Lusseyran]]''' amụrụ na (19 Septemba 1924 - 27 Julaị 1971) bụ onye na-ede edemede na onye na-akwado ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke France. Ọ kpuru ìsì mgbe ọ dị afọ asaa, mgbe ọ dị afọ iri asaa, o guzobere otu ndị mmegide na France nke ndị Nazi chịrị, nke e mechara ziga ya n'ogige ịta ahụhụ Buchenwald. O mechara dee akụkọ ndụ ya: ''E nwere ìhè''. ==Okwu ndị o kwuru== === ''Ìhè Dịkwa: Ihe Ncheta Pụrụ Iche nke Dike kpuru Ìsì nke Nguzogide Ndị France n'Agha Ụwa nke Abụọ'' (1998) === * Enwere m obi ike na ụmụaka na-ama ihe karịa ka ha nwere ike ịmata, nke a na-emekwa ka ha na ndị toro eto dị iche, bụ́ ndị, ma ọ dịkarịa ala, maara obere ihe ha na-ekwu. Ihe kpatara ya bụ na ụmụaka maara ihe niile n'ime ihe niile dị ndụ ha, ebe anyị maara ya naanị n'isi anyị. ** p. 7 * Ndị ikom karịrị iri atọ gbara anyị gburugburu tụrụ egwu: maka nwunye ha na ụmụ ha - ihe ndị a bụ ezigbo ihe kpatara ya; kamakwa maka ihe onwunwe ha, ọnọdụ ha, nke ahụ bụkwa ihe mere anyị ji ewe iwe; karịa ihe niile maka ndụ ha, nke ha rapaara n'ihe karịrị nke anyị. Anyị enweghị egwu dị ukwuu karịa ka ha tụrụ. Afọ ndị na-abịa ga-egosi isi ihe a. Ụzọ anọ n'ime ise nke Nguzogide na France bụ ọrụ nke ụmụ nwoke na-erubeghị afọ iri atọ. ** p. 156 * Ọbụbụenyi bụ nzọpụta, n'ụwa a dị nro naanị ihe fọdụrụ nke na-adịghị emebi emebi. Ekwere m gị nkwa na mmadụ nwere ike ịṅụbiga mmanya ókè n'ihi ọbụbụenyi nakwa n'ịhụnanya. ** p. 216 * egwu na-egbu mmadụ, ọṅụ na-emekwa ka ndụ dịgide. ** p. 253 * Tụba onwe gị n'oge ọ bụla dị ka a ga-asị na ọ bụ naanị ya dị adị n'ezie. Rụọ ọrụ ma rụsie ọrụ ike. ** pp. 260-261 == Njikọ mpuga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Lusseyran, Jacques}} [[Category:Ndị edemede]] 5n8y1gqfk61y3zh1sfy5ylumn03r8lt Brian Greene 0 11927 33121 2026-07-31T12:05:39Z 10kdollz 1060 Jiri '[[File:Brian Greene World Science Festival.jpg|thumb|Ụfọdụ ndị mmadụ na-eche na [[big bang]] bụ [[nkọwa]] banyere otú [[eluigwe na ụwa]] si malite, mana ọ bụghị. Big bang bụ tiori banyere otú eluigwe na ụwa si ''[[evolve|malite ịgbanwe]]'' site n'otu obere nkeji sekọnd mgbe ihe ọ bụla mere ka ọ bịa n'[[ịdị adị]].]] '''[[w:Brian Greene|Brian Greene]]''' (amụrụ ya na February 9, 1963) bụ ọkà mmụta physics nke tiori na...' kere ihü 33121 wikitext text/x-wiki [[File:Brian Greene World Science Festival.jpg|thumb|Ụfọdụ ndị mmadụ na-eche na [[big bang]] bụ [[nkọwa]] banyere otú [[eluigwe na ụwa]] si malite, mana ọ bụghị. Big bang bụ tiori banyere otú eluigwe na ụwa si ''[[evolve|malite ịgbanwe]]'' site n'otu obere nkeji sekọnd mgbe ihe ọ bụla mere ka ọ bịa n'[[ịdị adị]].]] '''[[w:Brian Greene|Brian Greene]]''' (amụrụ ya na February 9, 1963) bụ ọkà mmụta physics nke tiori na ọkachamara na string theory. Ọ bịara bụrụ onye a ma ama n'etiti ọha mmadụ site n'akwụkwọ ya e dere maka ọha mmadụ n'ozuzu, ''[[w:The Elegant Universe|The Elegant Universe]]'', ''[[w:Icarus at the Edge of Time|Icarus at the Edge of Time]]'' na ''[[w:The Fabric of the Cosmos|The Fabric of the Cosmos]]'', yana mmemme telivishọn PBS metụtara ha. == Okwu Okwuru == * Ndị ọkà mmụta physics na-akọwa ihe abụọ dị n'iwu physics—na iwu ndị ahụ anaghị adabere n'oge ma ọ bụ ebe ị na-eji ha—dịka ''symmetries'' nke okike. Site n'iji okwu a, ndị ọkà mmụta physics pụtara na okike na-emeso oge ọ bụla na ebe ọ bụla dị n'ime oghere n'otu ụzọ ahụ—n'ụzọ kwekọrọ—site n'ịhụ na otu iwu ndị bụ isi na-arụ ọrụ mgbe niile. Dịka ha si emetụta nka na egwu, ụdị symmetry ndị a na-enye afọ ojuju nke ukwuu; ha na-egosipụta usoro na ịdị n'otu n'otú okike si arụ ọrụ. Ịma mma nke ihe ndị dị mgbagwoju anya, bara ụba ma dị iche iche na-apụta site n'otu usoro iwu zuru ụwa ọnụ dị mfe bụ opekata mpe akụkụ nke ihe ndị ọkà mmụta physics pụtara mgbe ha ji okwu "ọmarịcha" mee ihe.<!--p. 169--> ** ''The Elegant Universe'' (1999) Isi nke 7, "Super" dị na Superstrings. * '''Physicists|Ndị ọkà mmụta physics dị ka ndị na-ede egwu avant-garde, ndị dị njikere ịgbagọ iwu ọdịnala ma rute n'ókè nke ihe a pụrụ ịnakwere n'ịchọ azịza.''' Ndị ọkà mgbakọ na mwepụ dị ka ndị na-ede egwu oge gboo, na-arụkarị ọrụ n'ime usoro siri ike karị, na-achọghị ịga n'ọkwa ọzọ ruo mgbe e guzobere ihe niile gara aga n'ụzọ siri ike ma doo anya. Ụzọ abụọ ahụ nwere uru ha yana adịghị ike ha; nke ọ bụla na-enye ụzọ pụrụ iche maka nchọpụta okike. '''Dịka egwu nke oge a na nke oge gboo, ọ bụghị na otu ụzọ ziri ezi ma nke ọzọ ezighị ezi — ụzọ mmadụ họọrọ iji mee ihe na-adaberekarị n'ọchịchọ na ọzụzụ ya.''' ** ''The Elegant Universe : Superstrings, Hidden Dimensions, and the Quest for the Ultimate Theory'' (1999), p. 271 * Ajụjụ bụ isi bụ ma ntụgharị uche na nyocha gị niile ọ ga-eme ka ị kwenye na ndụ bara uru ibi. Nke ahụ bụ ihe niile ọ na-agbadata na ya. ** ''The Fabric of the Cosmos : Space, Time, and the Texture of Reality'' (2004), p. 3 * '''[[Superstring theory]] na-amalite site n'ịtụpụta azịza ọhụrụ maka ajụjụ ochie: gịnị bụ ihe ndị kacha nta na ihe a na-apụghị ikewa ọzọ mejupụtara ihe?''' Ruo ọtụtụ iri afọ, azịza a na-anabatakarị bụ na ihe mejupụtara ihe bụ particles... nke a pụrụ ịkọwa dịka ntụpọ ndị a na-apụghị ikewa ọzọ, ndị na-enweghị nha ma ọ bụ usoro dị n'ime ha. Tiori ọdịnala na-ekwu, nnwale na-akwado ya, na particles ndị a na-ejikọta n'ụzọ dị iche iche iji mepụta protons, neutrons, na ụdị atoms na molecules dị iche iche... Superstring theory na-akọ akụkọ dị iche. ...ọ na-ekwu na particles ndị a abụghị ntụpọ. Kama nke ahụ... '''particle ọ bụla nwere obere eriri ume, nke pere mpe ihe dị ka ugboro otu narị ijeri ijeri karịa otu atomic nucleus, nke nwere ọdịdị dịka eriri'''. Dịkwa ka eriri violin nwere ike ịma jijiji n'ụdị dị iche iche, nke ọ bụla na-emepụta ụda egwu dị iche, eriri ume ndị dị na superstring theory nwekwara ike ịma jijiji n'ụdị dị iche iche. Ma vibrations ndị a... na-emepụta àgwà particles dị iche iche. ...'''Ụdị particles niile dị n'otu n'ime superstring theory n'ihi na nke ọ bụla na-esite n'ụdị vibration dị iche nke otu ihe bụ isi ahụ mepụtara.''' ** ''The Fabric of the Cosmos : Space, Time, and the Texture of Reality'' (2004), p. 17 * Ọ dị mma, otu nnukwu ajụjụ bụ otú eluigwe na ụwa si malite. Anyị enweghị ike ịza ajụjụ ahụ. '''Ụfọdụ ndị mmadụ na-eche na big bang bụ nkọwa banyere otú eluigwe na ụwa si malite, mana ọ bụghị. Big bang bụ tiori banyere otú eluigwe na ụwa si ''evolve'' site n'otu obere nkeji sekọnd mgbe ihe ọ bụla mere ka ọ bịa n'ịdị adị.''' Ihe kpatara na anyị enwebeghị ike ileghachi anya ozugbo n'oge efu, iji chọpụta otú o si malite n'ezie, bụ esemokwu dị n'etiti echiche Einstein banyere gravity na iwu nke quantum physics. Ya mere, string theory nwere ike ịbụ ụzọ isi — ọ kabeghị; anyị na-arụ ọrụ na ya ugbu a — nke ukwuu. O nwere ike ịza ajụjụ ahụ, kedu ka eluigwe na ụwa si malite. Amaghịkwa m otú ọ ga-esi metụta ndụ gị kwa ụbọchị, mana nye m, ọ bụrụ na anyị enweta nghọta zuru oke banyere otú eluigwe na ụwa si malite n'ezie, echere m na nke ahụ ga-eme ka anyị ghọta ọnọdụ anyị n'ime cosmos n'ụzọ miri emi. ** Na nzaghachi nye ajụjụ [[David Letterman]] jụrụ, "Gịnị ka anyị maara ugbu a [banyere eluigwe na ụwa] nke anyị na-amaghị tupu?" na ''The Late Show'' (23 Maachị 2005) * ... {{w|extra dimensions|akụkụ ndị ọzọ}} ga-abụrịrị ndị a kpụrụ akpụ n'ime ọdịdị a na-akpọ Calabi-Yau, ma ọ bụ {{w|Calabi–Yau manifold|Calabi-Yau manifold}} ... ọ bụ {{w|manifold}} nke dị nso dịka o kwere mee n'ịdị larịị n'agbanyeghị na ọ bụghị n'ezie ọdịdị dị larịị ... N'akụkụ isii, ị nwere ike inwe ihe a maara dịka {{w|Ricci-flat manifold|Ricci-flat}} ... ** {{cite journal|title=Brian Greene: The Truth About String Theory, Eric Weinstein, & TOEs (369)|journal=Dr Brian Keating|date=November 20, 2023|url=https://www.youtube.com/watch?v=qpsxH7mOopM&t=2320s}} (okwu dị na 38:40 n'ime vidio nkeji 1:42:01) == Okwu gbasara Greene == * ... Amaara m otu nwoke, Brian Greene. Enyere m aka ka o nweta ọrụ oge ọkọchị na IBM n'ihi na ndị mmadụ gwara m na ọ bụ onye nwere ọgụgụ isi nke ukwuu, ọ bụkwa eziokwu. Mgbe m nụrụ na ọ nwetara ọkwa prọfesọ na Columbia, a kọwara m ya otu a. Ọ bụ ọkwa prọfesọ jikọrọ ọnụ n'etiti ngalaba physics na ngalaba mgbakọ na mwepụ, n'ihi na ngalaba mgbakọ na mwepụ chere na ihe ọ na-eme bụ physics, ebe ngalaba physics chere na ihe ọ na-eme bụ mgbakọ na mwepụ. ** Gregory Chaitin, The Rise and Fall of Academia|journal=Theories of Everything with Curt Jaimungal, YouTube|url=https://www.youtube.com/watch?v=PoEuav8G6sY&t=364s}} (okwu dị na 6:04 n'ime vidio) * ''The Fabric of the Cosmos'' na-ekpuchi mpaghara sara mbara karịa ''The Elegant Universe'' ma jiri echiche sara mbara karị kọwaa ya. Enweghị nnukwu ihe jikọrọ akwụkwọ abụọ ahụ. ...Ọ dịghị nke ọ bụla n'ime ha bụ ihe achọrọ tupu ịgụ nke ọzọ. Akwụkwọ ọhụrụ ahụ dị mfe nghọta, ya mere ọ ka mma ịgụ ya mbụ. Ndị na-agụ akwụkwọ ndị kwụsịrị n'etiti ''The Elegant Universe'' nwere ike ịhụ na akwụkwọ ọhụrụ ahụ dị mfe nghọta. ** [[Freeman Dyson]], ''The Scientist As Rebel'' (2006) * Greene na-ewere ya dịka ihe a ghọtara, ebe a ka ọtụtụ ndị ọkà mmụta physics kwenyere na ya, na nkewa physics gaa n'usoro tiori dị iche iche maka ihe buru ibu na ihe nta bụ ihe a na-apụghị ịnakwere. ...Greene kwenyere na ọ dị mkpa ngwa ngwa ịchọta tiori nke w:Quantum gravity|quantum gravity]] nke na-arụ ọrụ maka ihe buru ibu na obere ihe n'otu oge. ...Dịka onye na-echekwa ọdịnala, ekwenyeghị m na nkewa physics gaa n'usoro tiori dị iche iche maka ihe buru ibu na obere ihe bụ ihe a na-apụghị ịnakwere. ...Isi ihe dị na tiori quantum gravity ọ bụla bụ na e nwere particle a na-akpọ [[w:Graviton|graviton]]... Enyochara m ụzọ dị iche iche enwere ike isi chọpụta gravitons ma ahụghị m otu nke rụrụ ọrụ. N'ihi adịghị ike dị oke ukwuu nke mmekọrịta gravitational, onye na-achọpụta gravitons ọ bụla a tụrụ anya ya ga-abụrịrị nnukwu nke ukwuu. Ọ bụrụ na onye na-achọpụta ya nwere njupụta nkịtị, ọtụtụ akụkụ ya ga-adị anya nke ukwuu site n'ebe gravitons si apụta ka ọ baa uru, ma ọ bụrụ na a kpachie ya n'ime njupụta dị elu gburugburu ebe gravitons si apụta, ọ ga-adaba ghọọ black hole. Ọ dị ka okike nwere atụmatụ nzuzo iji gbochie onye na-achọpụta ya ịrụ ọrụ. ** Freeman Dyson, ''The Scientist As Rebel'' (2006) * Ọ kpọbatara otu ìgwè ọhụrụ nke ndị ọkà mmụta physics iji sonyere ndị a ma ama dịka Einstein, Ernest Rutherford, Niels Bohr, Werner Heisenberg, Erwin Schrödinger, Wolfgang Pauli, James Chadwick, Roger Penrose, na [[Stephen Hawking]]. N'ime aha ọhụrụ ndị a, Edward Witten pụtara ìhè, tinyere Eugenio Calabi, Theodor Kaluza, Andrew Strominger, Stein Stømme, Cumrun Vafa, Gabriele Veneziano, na Shing-Tung Yau, ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ otu ìgwè aha mba dị iche iche dịka ị ga-ahụ ebe ọ bụla. ** Peter Watson|title=Terrible Beauty: A Cultural History of the Twentieth Century: The People and Ideas that Shaped the Modern Mind: A History|url=https://books.google.com/books?id=OW_GAAAAQBAJ&pg=PT872|date=17 October 2013|publisher=Orion|isbn=978-1-78022-673-6|page=872}} == Njikọ mpuga == {{wikipedia}} {{commons category}} {{DEFAULTSORT:Greene, Brian}} qfiibibupobdwvudadlf6zir8xkobsl 33122 33121 2026-07-31T12:06:23Z 10kdollz 1060 33122 wikitext text/x-wiki [[File:Brian Greene World Science Festival.jpg|thumb|Ụfọdụ ndị mmadụ na-eche na [[big bang]] bụ [[nkọwa]] banyere otú [[eluigwe na ụwa]] si malite, mana ọ bụghị. Big bang bụ tiori banyere otú eluigwe na ụwa si ''[[evolve|malite ịgbanwe]]'' site n'otu obere nkeji sekọnd mgbe ihe ọ bụla mere ka ọ bịa n'[[ịdị adị]].]] '''[[w:Brian Greene|Brian Greene]]''' (amụrụ ya na February 9, 1963) bụ ọkà mmụta physics nke tiori na ọkachamara na string theory. Ọ bịara bụrụ onye a ma ama n'etiti ọha mmadụ site n'akwụkwọ ya e dere maka ọha mmadụ n'ozuzu, ''[[w:The Elegant Universe|The Elegant Universe]]'', ''[[w:Icarus at the Edge of Time|Icarus at the Edge of Time]]'' na ''[[w:The Fabric of the Cosmos|The Fabric of the Cosmos]]'', yana mmemme telivishọn PBS metụtara ha. == Okwu Okwuru == * Ndị ọkà mmụta physics na-akọwa ihe abụọ dị n'iwu physics—na iwu ndị ahụ anaghị adabere n'oge ma ọ bụ ebe ị na-eji ha—dịka ''symmetries'' nke okike. Site n'iji okwu a, ndị ọkà mmụta physics pụtara na okike na-emeso oge ọ bụla na ebe ọ bụla dị n'ime oghere n'otu ụzọ ahụ—n'ụzọ kwekọrọ—site n'ịhụ na otu iwu ndị bụ isi na-arụ ọrụ mgbe niile. Dịka ha si emetụta nka na egwu, ụdị symmetry ndị a na-enye afọ ojuju nke ukwuu; ha na-egosipụta usoro na ịdị n'otu n'otú okike si arụ ọrụ. Ịma mma nke ihe ndị dị mgbagwoju anya, bara ụba ma dị iche iche na-apụta site n'otu usoro iwu zuru ụwa ọnụ dị mfe bụ opekata mpe akụkụ nke ihe ndị ọkà mmụta physics pụtara mgbe ha ji okwu "ọmarịcha" mee ihe.<!--p. 169--> ** ''The Elegant Universe'' (1999) Isi nke 7, "Super" dị na Superstrings. * '''Physicists|Ndị ọkà mmụta physics dị ka ndị na-ede egwu avant-garde, ndị dị njikere ịgbagọ iwu ọdịnala ma rute n'ókè nke ihe a pụrụ ịnakwere n'ịchọ azịza.''' Ndị ọkà mgbakọ na mwepụ dị ka ndị na-ede egwu oge gboo, na-arụkarị ọrụ n'ime usoro siri ike karị, na-achọghị ịga n'ọkwa ọzọ ruo mgbe e guzobere ihe niile gara aga n'ụzọ siri ike ma doo anya. Ụzọ abụọ ahụ nwere uru ha yana adịghị ike ha; nke ọ bụla na-enye ụzọ pụrụ iche maka nchọpụta okike. '''Dịka egwu nke oge a na nke oge gboo, ọ bụghị na otu ụzọ ziri ezi ma nke ọzọ ezighị ezi — ụzọ mmadụ họọrọ iji mee ihe na-adaberekarị n'ọchịchọ na ọzụzụ ya.''' ** ''The Elegant Universe : Superstrings, Hidden Dimensions, and the Quest for the Ultimate Theory'' (1999), p. 271 * Ajụjụ bụ isi bụ ma ntụgharị uche na nyocha gị niile ọ ga-eme ka ị kwenye na ndụ bara uru ibi. Nke ahụ bụ ihe niile ọ na-agbadata na ya. ** ''The Fabric of the Cosmos : Space, Time, and the Texture of Reality'' (2004), p. 3 * '''[[Superstring theory]] na-amalite site n'ịtụpụta azịza ọhụrụ maka ajụjụ ochie: gịnị bụ ihe ndị kacha nta na ihe a na-apụghị ikewa ọzọ mejupụtara ihe?''' Ruo ọtụtụ iri afọ, azịza a na-anabatakarị bụ na ihe mejupụtara ihe bụ particles... nke a pụrụ ịkọwa dịka ntụpọ ndị a na-apụghị ikewa ọzọ, ndị na-enweghị nha ma ọ bụ usoro dị n'ime ha. Tiori ọdịnala na-ekwu, nnwale na-akwado ya, na particles ndị a na-ejikọta n'ụzọ dị iche iche iji mepụta protons, neutrons, na ụdị atoms na molecules dị iche iche... Superstring theory na-akọ akụkọ dị iche. ...ọ na-ekwu na particles ndị a abụghị ntụpọ. Kama nke ahụ... '''particle ọ bụla nwere obere eriri ume, nke pere mpe ihe dị ka ugboro otu narị ijeri ijeri karịa otu atomic nucleus, nke nwere ọdịdị dịka eriri'''. Dịkwa ka eriri violin nwere ike ịma jijiji n'ụdị dị iche iche, nke ọ bụla na-emepụta ụda egwu dị iche, eriri ume ndị dị na superstring theory nwekwara ike ịma jijiji n'ụdị dị iche iche. Ma vibrations ndị a... na-emepụta àgwà particles dị iche iche. ...'''Ụdị particles niile dị n'otu n'ime superstring theory n'ihi na nke ọ bụla na-esite n'ụdị vibration dị iche nke otu ihe bụ isi ahụ mepụtara.''' ** ''The Fabric of the Cosmos : Space, Time, and the Texture of Reality'' (2004), p. 17 * Ọ dị mma, otu nnukwu ajụjụ bụ otú eluigwe na ụwa si malite. Anyị enweghị ike ịza ajụjụ ahụ. '''Ụfọdụ ndị mmadụ na-eche na big bang bụ nkọwa banyere otú eluigwe na ụwa si malite, mana ọ bụghị. Big bang bụ tiori banyere otú eluigwe na ụwa si ''evolve'' site n'otu obere nkeji sekọnd mgbe ihe ọ bụla mere ka ọ bịa n'ịdị adị.''' Ihe kpatara na anyị enwebeghị ike ileghachi anya ozugbo n'oge efu, iji chọpụta otú o si malite n'ezie, bụ esemokwu dị n'etiti echiche Einstein banyere gravity na iwu nke quantum physics. Ya mere, string theory nwere ike ịbụ ụzọ isi — ọ kabeghị; anyị na-arụ ọrụ na ya ugbu a — nke ukwuu. O nwere ike ịza ajụjụ ahụ, kedu ka eluigwe na ụwa si malite. Amaghịkwa m otú ọ ga-esi metụta ndụ gị kwa ụbọchị, mana nye m, ọ bụrụ na anyị enweta nghọta zuru oke banyere otú eluigwe na ụwa si malite n'ezie, echere m na nke ahụ ga-eme ka anyị ghọta ọnọdụ anyị n'ime cosmos n'ụzọ miri emi. ** Na nzaghachi nye ajụjụ [[David Letterman]] jụrụ, "Gịnị ka anyị maara ugbu a [banyere eluigwe na ụwa] nke anyị na-amaghị tupu?" na ''The Late Show'' (23 Maachị 2005) * ... {{w|extra dimensions|akụkụ ndị ọzọ}} ga-abụrịrị ndị a kpụrụ akpụ n'ime ọdịdị a na-akpọ Calabi-Yau, ma ọ bụ {{w|Calabi–Yau manifold|Calabi-Yau manifold}} ... ọ bụ {{w|manifold}} nke dị nso dịka o kwere mee n'ịdị larịị n'agbanyeghị na ọ bụghị n'ezie ọdịdị dị larịị ... N'akụkụ isii, ị nwere ike inwe ihe a maara dịka {{w|Ricci-flat manifold|Ricci-flat}} ... ** {{cite journal|title=Brian Greene: The Truth About String Theory, Eric Weinstein, & TOEs (369)|journal=Dr Brian Keating|date=November 20, 2023|url=https://www.youtube.com/watch?v=qpsxH7mOopM&t=2320s}} (okwu dị na 38:40 n'ime vidio nkeji 1:42:01) == Okwu gbasara Greene == * ... Amaara m otu nwoke, Brian Greene. Enyere m aka ka o nweta ọrụ oge ọkọchị na IBM n'ihi na ndị mmadụ gwara m na ọ bụ onye nwere ọgụgụ isi nke ukwuu, ọ bụkwa eziokwu. Mgbe m nụrụ na ọ nwetara ọkwa prọfesọ na Columbia, a kọwara m ya otu a. Ọ bụ ọkwa prọfesọ jikọrọ ọnụ n'etiti ngalaba physics na ngalaba mgbakọ na mwepụ, n'ihi na ngalaba mgbakọ na mwepụ chere na ihe ọ na-eme bụ physics, ebe ngalaba physics chere na ihe ọ na-eme bụ mgbakọ na mwepụ. ** Gregory Chaitin, The Rise and Fall of Academia|journal=Theories of Everything with Curt Jaimungal, YouTube|url=https://www.youtube.com/watch?v=PoEuav8G6sY&t=364s}} (okwu dị na 6:04 n'ime vidio) * ''The Fabric of the Cosmos'' na-ekpuchi mpaghara sara mbara karịa ''The Elegant Universe'' ma jiri echiche sara mbara karị kọwaa ya. Enweghị nnukwu ihe jikọrọ akwụkwọ abụọ ahụ. ...Ọ dịghị nke ọ bụla n'ime ha bụ ihe achọrọ tupu ịgụ nke ọzọ. Akwụkwọ ọhụrụ ahụ dị mfe nghọta, ya mere ọ ka mma ịgụ ya mbụ. Ndị na-agụ akwụkwọ ndị kwụsịrị n'etiti ''The Elegant Universe'' nwere ike ịhụ na akwụkwọ ọhụrụ ahụ dị mfe nghọta. ** [[Freeman Dyson]], ''The Scientist As Rebel'' (2006) * Greene na-ewere ya dịka ihe a ghọtara, ebe a ka ọtụtụ ndị ọkà mmụta physics kwenyere na ya, na nkewa physics gaa n'usoro tiori dị iche iche maka ihe buru ibu na ihe nta bụ ihe a na-apụghị ịnakwere. ...Greene kwenyere na ọ dị mkpa ngwa ngwa ịchọta tiori nke w:Quantum gravity|quantum gravity]] nke na-arụ ọrụ maka ihe buru ibu na obere ihe n'otu oge. ...Dịka onye na-echekwa ọdịnala, ekwenyeghị m na nkewa physics gaa n'usoro tiori dị iche iche maka ihe buru ibu na obere ihe bụ ihe a na-apụghị ịnakwere. ...Isi ihe dị na tiori quantum gravity ọ bụla bụ na e nwere particle a na-akpọ [[w:Graviton|graviton]]... Enyochara m ụzọ dị iche iche enwere ike isi chọpụta gravitons ma ahụghị m otu nke rụrụ ọrụ. N'ihi adịghị ike dị oke ukwuu nke mmekọrịta gravitational, onye na-achọpụta gravitons ọ bụla a tụrụ anya ya ga-abụrịrị nnukwu nke ukwuu. Ọ bụrụ na onye na-achọpụta ya nwere njupụta nkịtị, ọtụtụ akụkụ ya ga-adị anya nke ukwuu site n'ebe gravitons si apụta ka ọ baa uru, ma ọ bụrụ na a kpachie ya n'ime njupụta dị elu gburugburu ebe gravitons si apụta, ọ ga-adaba ghọọ black hole. Ọ dị ka okike nwere atụmatụ nzuzo iji gbochie onye na-achọpụta ya ịrụ ọrụ. ** Freeman Dyson, ''The Scientist As Rebel'' (2006) * Ọ kpọbatara otu ìgwè ọhụrụ nke ndị ọkà mmụta physics iji sonyere ndị a ma ama dịka Einstein, Ernest Rutherford, Niels Bohr, Werner Heisenberg, Erwin Schrödinger, Wolfgang Pauli, James Chadwick, Roger Penrose, na [[Stephen Hawking]]. N'ime aha ọhụrụ ndị a, Edward Witten pụtara ìhè, tinyere Eugenio Calabi, Theodor Kaluza, Andrew Strominger, Stein Stømme, Cumrun Vafa, Gabriele Veneziano, na Shing-Tung Yau, ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ otu ìgwè aha mba dị iche iche dịka ị ga-ahụ ebe ọ bụla. ** Peter Watson|title=Terrible Beauty: A Cultural History of the Twentieth Century: The People and Ideas that Shaped the Modern Mind: A History|url=https://books.google.com/books?id=OW_GAAAAQBAJ&pg=PT872|date=17 October 2013|publisher=Orion|isbn=978-1-78022-673-6|page=872}} == Njikọ mpuga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Greene, Brian}} b6p49ftxowa5py42vcgq3vyh789vrli Brian Mulroney 0 11928 33124 2026-07-31T12:09:40Z Nma jeni 1068 Jiri '{{Databox}} [[File:Mulroney_Thatcher_and_Gorbachev_at_Reagan%27s_funeral.jpg|thumb|right|Margaret Thatcher, Brian Mulroney na Mikhail Gorbachev, na 11 Juun 2004 na katidral Washington maka olili ozu Ronald Reagan.]] '''[[w:ig:Brian Mulroney|Martin Brian Mulroney]]''' ([[w:Machị 20|Machị 20]], [[w:1939|1939]] – [[w:Febụwarị 29|Febụwarị 29]], [[w:2024|2024]]), nke a maara nke ọma dịka ''Brian Mulroney''', bụ onye nke iri na asatọ w:Prime Minister nke C...' kere ihü 33124 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Mulroney_Thatcher_and_Gorbachev_at_Reagan%27s_funeral.jpg|thumb|right|Margaret Thatcher, Brian Mulroney na Mikhail Gorbachev, na 11 Juun 2004 na katidral Washington maka olili ozu Ronald Reagan.]] '''[[w:ig:Brian Mulroney|Martin Brian Mulroney]]''' ([[w:Machị 20|Machị 20]], [[w:1939|1939]] – [[w:Febụwarị 29|Febụwarị 29]], [[w:2024|2024]]), nke a maara nke ọma dịka ''Brian Mulroney''', bụ onye nke iri na asatọ [[w:Prime Minister nke Canada|Prime Minister nke Canada]] site na [[w:Septemba 17|Septemba 17]], [[w:1984|1984]], ruo na [[w:June 25|June 25]], [[w:1993|1993]] ma bụrụkwa onye ndu nke [[w:Progressive Conservative Party of Canada|Progressive Conservative Party of Canada]] site na 1983 ruo 1993. ==Okwu okwuru== * Peter Newman: Gaa merụọ onwe gị ahụ. Daalụ. Ka chi bọọ. ** http://www.youtube.com/watch?v=LfGx39FnlJU == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Second name ,First name}} [[Category: ????]] nk389rbwb8cubr40v6aclsakvn3z7g0 33132 33124 2026-07-31T12:37:24Z Nma jeni 1068 33132 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Mulroney_Thatcher_and_Gorbachev_at_Reagan%27s_funeral.jpg|thumb|right|Margaret Thatcher, Brian Mulroney na Mikhail Gorbachev, na 11 Juun 2004 na katidral Washington maka olili ozu Ronald Reagan.]] '''[[w:ig:Brian Mulroney|Martin Brian Mulroney]]''' ([[w:Machị 20|Machị 20]], [[w:1939|1939]] – [[w:Febụwarị 29|Febụwarị 29]], [[w:2024|2024]]), nke a maara nke ọma dịka ''Brian Mulroney''', bụ onye nke iri na asatọ [[w:Prime Minister nke Canada|Prime Minister nke Canada]] site na [[w:Septemba 17|Septemba 17]], [[w:1984|1984]], ruo na [[w:June 25|June 25]], [[w:1993|1993]] ma bụrụkwa onye ndu nke [[w:Progressive Conservative Party of Canada|Progressive Conservative Party of Canada]] site na 1983 ruo 1993. ==Okwu okwuru== * Peter Newman: Gaa merụọ onwe gị ahụ. Daalụ. Ka chi bọọ. ** http://www.youtube.com/watch?v=LfGx39FnlJU * [[w:akwụkwọ|akwụkwọ]] gị ga-abụ akwụkwọ kacha ere ahịa n'ihi na ọ bụ akụkọ mara mma ma dị egwu. Ọ bụ ihe a na-apụghị ikweta ekweta. Ndị mbipụta akwụkwọ ekwesịghị ichegbu onwe ha ma ihe a ọ ga-ere. Naanị ajụjụ ha ga-ajụ onwe ha bụ ma ha nwere akwụkwọ zuru oke n'ime ọhịa iji bipụta akwụkwọ ndị ahụ. Nke ahụ bụ naanị ihe ha ga-echegbu onwe ha. Aga m agwa gị nke a, ọ bụrụ na enweghị ezigbo akwụkwọ na nke a, enweghị ezigbo akwụkwọ na akụkọ ihe mere eme nke Canada. Yabụ lee ya. Amaghị m maka akwụkwọ ndị ọzọ, mana nwa okorobịa, nke a ga-ere. Ihe m na-ekwu bụ na ndị ọzọ, ị meela nke ọma, mana m ga-agwa gị, ị ga-enwe ike ịla ezumike nká n'ezie. Ọ bụrụ na ihe a ejide, ọ ga-adị oke egwu. Ọ ga-eju m anya nke ukwuu, Peter, ma ọ bụrụ na oge ahụ ọ gwụchaa ma ọ bụrụ na enweghị akwụkwọ abụọ na ihe a maka gị. Ka anyị hapụ akwụkwọ ndị ahụ ka ha buru ụzọ, wee mee telivishọn. ** {{cite book |last=Newman |first=Peter |title=Ihe Nzuzo nke Mulroney: Nkwupụta nke Praịm Minista Na-enweghị Nchebe |year=2005 |publisher= Random House Canada |location=Toronto |isbn=0-679-31351-6}}, p. 49. * Ana m elegharị anya n'ime ụlọ a wee hụ ụlọ jupụtara na ndị omeiwu, ikekwe otu ma ọ bụ ndị ọkaikpe abụọ. Ọchịchị ndị Conservative ga-enye ndị mmadụ ọrụ na pati ndị ọzọ naanị mgbe m bụ praịm minista ruo afọ iri na ise, enweghịkwa m ike ịchọta otu onye Tory bi, onye na-eku ume ịhọpụta. ** (1983) {{dee akwụkwọ |last=Newman |first=Peter |title=The Secret Mulroney Tapes: Nkwupụta nke Prime Minista |year=2005 |publisher= Random House Canada |location=Toronto |isbn=0-679-31351-6}}, p. 94. * Ọ na-esiri ike ịgwa onye meriri oche 211 nke mbụ [[oge]], ebe ọ malitere n'azụ, wee nweta 169 n'oge ọzọ, na ọ gaghị enwe ike ime ya nke ugboro atọ megide [[w:Jean Chrétien|Jean Chrétien]], [[w:Preston Manning|Preston Manning]] na [[w:Audrey McLaughlin|Audrey McLaughlin]]. Nye m ezumike. ** {{dee akwụkwọ |last=Newman |first=Peter |title=The Secret Mulroney Tapes: Unguared Confessions of a Prime Minister |year=2005 |publisher= Random House Canada |location=Toronto |isbn=0-679-31351-6}}, p. 159. * Lee, mgbe m mere Nkwekọrịta Azụmaahịa Nnwere Onwe, amaghị m otú ọ ga-esi gaa. Echere m na ọ bụ ihe ziri ezi ime. Ekwenyere m na ọ bụ ụzọ ọdịnihu. Ọ bụrụ na ị lelee ya anya na puku afọ ọhụrụ, ị ga-asị na nke a doro anya nke na a ghaghị ime ya. Na-enweghị ya, Kanada ga-adị obere ma ghara ịdị mma. A ga-ewere Nkwekọrịta Azụmaahịa Nnwere Onwe na NAFTA otu narị afọ site ugbu a dị ka oge dị mkpa na mgbanwe nke Canada.Akwụkwọ akụkọ New York Times dere nnukwu akụkọ na ngalaba ego gbasara NAFTA, ha kwukwara na mba Amerịka na Meksiko nwere ike inwe obere nsogbu na nke a, mana, n'ezie, Kanada emeriela. Kanada emeriela ihe niile. * Gaa lee windo ahụ ka ị hụ ihe ga-eme -- nwalee ya. Lee nke ahụ? Trudeau nwere ihe mgbochi mgbọ n'ọfịs ahụ. Ana m ekwukarị na ihe mere o ji mee ya bụ n'ihi na ụlọ ọrụ nnọchiteanya Amerịka dị n'èzí. O yikarịrị ka ha chọrọ ịgba ya egbe. * Ihe nzuzu a niile na-eme, nwoke ahụ [Jean Chrétien] na-elo onwe ya kpamkpam na NAFTA, ọ dịghị onye kwuru okwu ọ bụla. Ọ bụ naanị ihe jọgburu onwe ya. Naanị onye ajọ omume na onye rụrụ arụ ga-eme ihe dị otu a, ma ọ bụ onye nzuzu. Ị ma ihe? Ọ bụ ha abụọ. * Site n'afọ iri ise ruo taa, ndị Amerịka ga-asọpụrụ aha ahụ bụ́ 'Obama'. N'ihi na dịka ndị bu ya ụzọ na Kanada, ọ họọrọ ibu ọrụ siri ike nke ndị ndu mba karịa ihe ndị na-enweghị isi nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-enweghị isi nke anyị na-ahụ ọtụtụ ihe na Kanada na gburugburu ụwa. ** Septemba 17,2009, http://www.ctv.ca/servlet/ArticleNews/story/CTVNews/20090917/Brian_Mulroney_090917/20090917?hub=TopStories|year=2009 ** http://www.youtube.com/watch?v=xpUpmlgYjSw == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Brian Mulroney}} [[Category: Ndị dị ndụ]] evf52y57dtcjrqlgorzxtk8uu0bisbm 33135 33132 2026-07-31T12:59:20Z Nma jeni 1068 33135 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Mulroney_Thatcher_and_Gorbachev_at_Reagan%27s_funeral.jpg|thumb|right|Margaret Thatcher, Brian Mulroney na Mikhail Gorbachev, na 11 Juun 2004 na katidral Washington maka olili ozu Ronald Reagan.]] '''[[w:ig:Brian Mulroney|Martin Brian Mulroney]]''' ([[w:Machị 20|Machị 20]], [[w:1939|1939]] – [[w:Febụwarị 29|Febụwarị 29]], [[w:2024|2024]]), nke a maara nke ọma dịka ''Brian Mulroney''', bụ onye nke iri na asatọ [[w:Prime Minister nke Canada|Prime Minister nke Canada]] site na [[w:Septemba 17|Septemba 17]], [[w:1984|1984]], ruo na [[w:Juun 25|Juun 25]], [[w:1993|1993]] ma bụrụkwa onye ndu nke [[w:Progressive Conservative Party of Canada|Progressive Conservative Party of Canada]] site na 1983 ruo 1993. ==Okwu okwuru== * Peter Newman: Gaa merụọ onwe gị ahụ. Daalụ. Ka chi bọọ. ** http://www.youtube.com/watch?v=LfGx39FnlJU * [[w:akwụkwọ|akwụkwọ]] gị ga-abụ akwụkwọ kacha ere ahịa n'ihi na ọ bụ akụkọ mara mma ma dị egwu. Ọ bụ ihe a na-apụghị ikweta ekweta. Ndị mbipụta akwụkwọ ekwesịghị ichegbu onwe ha ma ihe a ọ ga-ere. Naanị ajụjụ ha ga-ajụ onwe ha bụ ma ha nwere akwụkwọ zuru oke n'ime ọhịa iji bipụta akwụkwọ ndị ahụ. Nke ahụ bụ naanị ihe ha ga-echegbu onwe ha. Aga m agwa gị nke a, ọ bụrụ na enweghị ezigbo akwụkwọ na nke a, enweghị ezigbo akwụkwọ na akụkọ ihe mere eme nke Canada. Yabụ lee ya. Amaghị m maka akwụkwọ ndị ọzọ, mana nwa okorobịa, nke a ga-ere. Ihe m na-ekwu bụ na ndị ọzọ, ị meela nke ọma, mana m ga-agwa gị, ị ga-enwe ike ịla ezumike nká n'ezie. Ọ bụrụ na ihe a ejide, ọ ga-adị oke egwu. Ọ ga-eju m anya nke ukwuu, Peter, ma ọ bụrụ na oge ahụ ọ gwụchaa ma ọ bụrụ na enweghị akwụkwọ abụọ na ihe a maka gị. Ka anyị hapụ akwụkwọ ndị ahụ ka ha buru ụzọ, wee mee telivishọn. ** {{cite book |last=Newman |first=Peter |title=Ihe Nzuzo nke Mulroney: Nkwupụta nke Praịm Minista Na-enweghị Nchebe |year=2005 |publisher= Random House Canada |location=Toronto |isbn=0-679-31351-6}}, p. 49. * Ana m elegharị anya n'ime ụlọ a wee hụ ụlọ jupụtara na ndị omeiwu, ikekwe otu ma ọ bụ ndị ọkaikpe abụọ. Ọchịchị ndị Conservative ga-enye ndị mmadụ ọrụ na pati ndị ọzọ naanị mgbe m bụ praịm minista ruo afọ iri na ise, enweghịkwa m ike ịchọta otu onye Tory bi, onye na-eku ume ịhọpụta. ** (1983) {{dee akwụkwọ |last=Newman |first=Peter |title=The Secret Mulroney Tapes: Nkwupụta nke Prime Minista |year=2005 |publisher= Random House Canada |location=Toronto |isbn=0-679-31351-6}}, p. 94. * Ọ na-esiri ike ịgwa onye meriri oche 211 nke mbụ [[oge]], ebe ọ malitere n'azụ, wee nweta 169 n'oge ọzọ, na ọ gaghị enwe ike ime ya nke ugboro atọ megide [[w:Jean Chrétien|Jean Chrétien]], [[w:Preston Manning|Preston Manning]] na [[w:Audrey McLaughlin|Audrey McLaughlin]]. Nye m ezumike. ** {{dee akwụkwọ |last=Newman |first=Peter |title=The Secret Mulroney Tapes: Unguared Confessions of a Prime Minister |year=2005 |publisher= Random House Canada |location=Toronto |isbn=0-679-31351-6}}, p. 159. * Lee, mgbe m mere Nkwekọrịta Azụmaahịa Nnwere Onwe, amaghị m otú ọ ga-esi gaa. Echere m na ọ bụ ihe ziri ezi ime. Ekwenyere m na ọ bụ ụzọ ọdịnihu. Ọ bụrụ na ị lelee ya anya na puku afọ ọhụrụ, ị ga-asị na nke a doro anya nke na a ghaghị ime ya. Na-enweghị ya, Kanada ga-adị obere ma ghara ịdị mma. A ga-ewere Nkwekọrịta Azụmaahịa Nnwere Onwe na NAFTA otu narị afọ site ugbu a dị ka oge dị mkpa na mgbanwe nke Canada.Akwụkwọ akụkọ New York Times dere nnukwu akụkọ na ngalaba ego gbasara NAFTA, ha kwukwara na mba Amerịka na Meksiko nwere ike inwe obere nsogbu na nke a, mana, n'ezie, Kanada emeriela. Kanada emeriela ihe niile. * Gaa lee windo ahụ ka ị hụ ihe ga-eme -- nwalee ya. Lee nke ahụ? Trudeau nwere ihe mgbochi mgbọ n'ọfịs ahụ. Ana m ekwukarị na ihe mere o ji mee ya bụ n'ihi na ụlọ ọrụ nnọchiteanya Amerịka dị n'èzí. O yikarịrị ka ha chọrọ ịgba ya egbe. * Ihe nzuzu a niile na-eme, nwoke ahụ [Jean Chrétien] na-elo onwe ya kpamkpam na NAFTA, ọ dịghị onye kwuru okwu ọ bụla. Ọ bụ naanị ihe jọgburu onwe ya. Naanị onye ajọ omume na onye rụrụ arụ ga-eme ihe dị otu a, ma ọ bụ onye nzuzu. Ị ma ihe? Ọ bụ ha abụọ. * Site n'afọ iri ise ruo taa, ndị Amerịka ga-asọpụrụ aha ahụ bụ́ 'Obama'. N'ihi na dịka ndị bu ya ụzọ na Kanada, ọ họọrọ ibu ọrụ siri ike nke ndị ndu mba karịa ihe ndị na-enweghị isi nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-enweghị isi nke anyị na-ahụ ọtụtụ ihe na Kanada na gburugburu ụwa. ** Septemba 17,2009, http://www.ctv.ca/servlet/ArticleNews/story/CTVNews/20090917/Brian_Mulroney_090917/20090917?hub=TopStories|year=2009 ** http://www.youtube.com/watch?v=xpUpmlgYjSw == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Brian Mulroney}} [[Category: Ndị dị ndụ]] luq4zptyzoupvh8u8zn6dseiyz2k625 Steve Biko 0 11929 33126 2026-07-31T12:17:10Z Goodymeraj 432 e kepụtara m peeji a 33126 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:SteveBiko DaanWildschut.jpg|thumb| Ọ ka mma ịnwụ [[ọnwụ]] maka [[echiche]] ga-adị [[ndụ]], karịa ịdị ndụ maka echiche ga-anwụ.]] [[File:Anti-Apartheid Protest 02 F.jpg|thumb|Ngwá agha kacha dị ike onye mmegbu ji eme ihe bụ uche onye a na-emegbu]] '''[[w:ig:Steve Biko|Steve Biko]]''' ([[18 Disemba]] [[1946]] – [[12 Septemba]] [[1977]]) bụ onye ama ama lụrụ ọgụ megide ịkpa oke agbụrụ na [[w:South Africa|South Africa]] n'afọ ndị 1960 na 1970. == Okwu Ndị O Kwuru == * Isi ntọala nke [[w:Black consciousness|ọmụma nke ịbụ onye ojii]] bụ na onye ojii ga-ajụ usoro ụkpụrụ niile na-achọ ime ka ọ bụrụ onye mba ọzọ n'ala a mụrụ ya ma si otu a belata ugwu mmadụ bụ isi o nwere. ** Nkwupụta dịka onye akaebe (3 Mee 1976) * Ọbụna taa, a ka na-ebo anyị ebubo [[ịkpa oke agbụrụ]]. Nke ahụ bụ mmejọ. Anyị maara na otu niile ndị mejuputara ya bụ ndị si agbụrụ dị iche iche na South Africa bụ mmekọrịta ebe [[White people|ndị ọcha]] na-anọ n'ọnọdụ dị elu, [[Black people|ndị ojii]] anọrọkwa n'ọnọdụ dị ala. Ya mere, ihe mbụ a ga-eme bụ ime ka ndị ọcha ghọta na ha bụ naanị mmadụ, ọ bụghị ndị ka elu. Otu ihe ahụ metụtara ndị ojii. A ghaghị ime ka ha ghọta na ha bụkwa mmadụ, ọ bụghị ndị dị ala. ** Nkwupụta a hotara na ''Boston Globe'' (25 Ọktoba 1977) * Ị nwere ike ịbụ onye dị ndụ ma nwee nganga, ma ọ bụ bụrụ onye nwụrụ anwụ; mgbe ị nwụrụ, ọ dịghịzi ihe ga-emetụta gị. ** ''N'okwu gbasara ọnwụ'' * '''Ọ ka mma ịnwụ n'ihi echiche ga-adị ndụ, karịa ibi ndụ n'ihi echiche ga-anwụ.''' ** Dị ka a hotara na ''The Last Defenders of the Laager: Ian D. Smith and F.W. de Klerk'' (1985), nke Dickson A. Mungazi dere, p. 204; nakwa na "The Mind of Black Africa" (1996) nke Dickson A. Mungazi dere, p. 159, na n'okpuru "Ideas" na ''The Penguin Dictionary of South Africa Quotations'' (2012) nke Jennifer Crwys-Williams dere, nke a họtakwara na "South Africa: Extremes in Black and Whites", nke Scott MacLeod dere, ''TIME'' (9 Maachị 1992), p. 38DEAD LINK: http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,975037,00.html // see also http://www.wordola.com/wusage/mcerwa/all.html--> === ''[[w:I Write What I Like|I Write What I Like]]'' (1978) === [[File:StevenBantuBiko'sGrave.jpg|thumb|[[Ịkpa oke agbụrụ]] — ma nke nta ma nke ukwu — bụ n'ezie [[njọ]].]] * Ngwá agha kacha dị ike onye mmegbu ji eme ihe bụ uche onye a na-emegbu ** ''White Racism and Black Consciousness'' * '''[[Ikpa oke agbụrụ]] — ma nke nta ma nke ukwu — bụ n'ezie [[njọ]].''' Ọ dịghị ihe pụrụ ịkwado mpako nke otu obere ìgwè ndị mba ọzọ na-eche na ha nwere ikike ikpebi ndụ nke ọtụtụ mmadụ. ** ''We Blacks'' * [[Ịtụ uche]] dị n'azụ ọchịchị ndị ọcha bụ ịkwadebe onye ojii ka ọ bụrụ onye ga-anọ n'okpuru iwu n'obodo a. Ọ bụghị ogologo oge gara aga ka a na-ekwu nke a n'efu n'ụlọ omeiwu, ọbụna gbasara usoro agụmakwụkwọ nke ndị ojii. A ka na-ekwu ya taa, ọ bụ ezie na a na-eji okwu mara mma karịa eme ya. N'ókè dị ukwuu, ndị na-eme ihe ọjọọ enweela ihe ịga nke ọma n'ịmepụta ụdị onye ojii nke bụ naanị mmadụ n'ọdịdị. '''Nke a na-egosi etu usoro iwepụ mmadụ ugwu si aga n'ihu.''' ** ''We Blacks'' * Usoro ahụ anaghị enye ihe ọ bụla ma ọ bụrụ na e nweghị arịrịọ, n'ihi na e wuru ụzọ o si arụ ọrụ n'echiche na onye na-amaghị ihe ga-amụta, nwata ga-eto bụrụ okenye, ya mere arịrịọ ga-amalite ịpụta. Ọ na-ahazi onwe ya iji guzogide arịrịọ n'ụzọ ọ bụla ọ chere na ọ kwesịrị. ** ''The Quest for a True Humanity'' * Ka oge na-aga, anyị ga-enwe ike inye South Africa onyinye kachasị ukwuu—ihu mmadụ karịa. ** ''White Racism and Black Consciousness'' * Anyị aghaghị ịghọta mkpu amụma nke ụmụ akwụkwọ ojii sịrị: "Onye ojii, ị nọ naanị gị!" ** ''The Quest for a True Humanity'' == Okwu banyere Steve Biko == *Na 16 Juu, 1976, ụmụ akwụkwọ ụlọ akwụkwọ dị na Soweto, nnukwu mpaghara ndị ojii dị n'èzí Johannesburg, South Africa, biliri ime ngagharị iwe. Ha pụtara n'okporo ámá iji megide iwu apartheid ọhụrụ nke chọrọ ka a na-akụziri ha n'asụsụ Afrikaans, "asụsụ onye mmegbu," dịka Achịbishọp [[Desmond Tutu]] kpọrọ ya otu oge, bụ asụsụ nne nke ndị Afrikaner ọcha. Omume ịjụ isi nke ụmụ akwụkwọ ahụ n'ụbọchị ahụ gbanwere ụzọ akụkọ ihe mere eme obodo ha si aga. "Ngwá agha kacha dị ike dị n'aka onye mmegbu bụ uche onye a na-emegbu," ka Steve Biko, onye ndu Black Consciousness Movement nke South Africa na onye kpaliri ọtụtụ ndị na-eme ngagharị ụmụ akwụkwọ, kwuru. Otu n'ime ntọala nke mmegbu na South Africa bụ "Bantu education," aha e nyere usoro agụmakwụkwọ dị iche na nke dị ala nke ọtụtụ ndị ojii South Africa manyere ịnagide n'okpuru usoro ịkpa ókè gọọmenti a maara dịka apartheid. Biko kwuru na ebumnuche nke agụmakwụkwọ Bantu bụ "ịkwadebe onye ojii maka ọrụ ịbụ onye nọ n'okpuru iwu n'obodo a." **[[Amy Goodman]] ''Standing Up to the Madness: Ordinary Heroes in Extraordinary Times'' (2008) * Ọtụtụ n'ime ike Biko tinyere bụ n'ịkatọ ndị liberal, ma n'ụdị onye ọcha na-elelị mmadụ anya ma n'ụdị onye ojii na-enweghị uche. Onye ojii liberal enweghị uche n'ihi na ndị ojii enweghị ike n'usoro ọchịchị ndị ọcha na-achịkwa. N'aka nke ọzọ, onye ọcha liberal na-arụ ọrụ site n'ọnọdụ nke inwe ihe—ikekwe ọtụtụ ihe—ọ ga-atụfu ma ọ bụrụ na mgbanwe mmekọrịta mmadụ na ibe ya na-aga n'ihu. Onyinye onye ọcha liberal na-enye iji nyere aka na-adị ka nke nlelị n'ihi na ọ na-ekpuchi itinye onwe ya n'ime usoro ịkpa ókè agbụrụ nke ọma ka ọ nọgide. Ya mere, onye ọcha liberal na-ekwusi ike mgbe niile na ya ga-enye ụzọ echiche ma ọ bụ nkọwa iji lụso ịkpa ókè megide ndị ojii ọgụ, ma ụzọ ndị ahụ na-arụkarị ọrụ nke ichekwa mkpa ndị ọcha liberal dị ka ndị kacha mkpa ma ọ bụ ndị na-elekọta ụkpụrụ obodo ha. Dị ka Biko kwuru: "Ana m emegide usoro elu-na-ala nke onye ọcha na onye ojii, nke na-eme ka onye ọcha bụrụ onye nkụzi ruo mgbe ebighị ebi, ebe onye ojii bụrụ nwa akwụkwọ ruo mgbe ebighị ebi (ma bụrụkwa nwa akwụkwọ dara ogbenye n'ọrụ ahụ.)" ** [[w:Lewis Gordon|Lewis Gordon]], Okwu mmalite nke ''I Write What I Like'', p. vii *[[Dictatorship|Ọchịchị aka ike]] anaghị ada naanị mgbe ha nwere ndị iro na-adịghị akwụsị ọgụ megide ha, kama kwa mgbe ha nwere ndị ihe atụ nke ịta ahụhụ: Steve Biko na South Africa, [[w:Ninoy Aquino|Benigno Aquino]] na [[Philippines]], [[w:Jerzy Popieluszko|Jerzy Popieluszko]] na [[Poland]]. Site n'ọnwụ ha, ha kpọtere ndị dị ndụ ka ha kweta na ọ bụ ọchịchị ahụ kwesịrị ịla n'iyi. ** [[Bret Stephens]] *Steve, onye nwere ọgụgụ isi pụrụ iche nke na-ahụkarị isi okwu nke ihe niile, ghọtara na ruo mgbe ndị ojii ga-ekwupụta mmadụ ha na ùgwù ha, enweghị ọbụna ntakịrị olileanya maka mmekọrịta na South Africa.... Steve maara ma kwere nke ọma na ịbụ onye na-akwado ndị ojii abụghị ịbụ onye na-emegide ndị ọcha. Mmegharị Black Consciousness abụghị mmegharị "kpọọ ndị ọcha asị," n'agbanyeghị ihe ọ bụla ị nụrụ. Ọ nwere nkwanye ùgwù miri emi nye mmadụ dịka mmadụ nke na ọ gaghị achọ itinye ha n'ime ụdị e kwadebere tupu oge eruo, ụdị ochie e ji eme ihe ugboro ugboro... Anyị na Nksiki [Nwunye Biko] na ezinụlọ Steve niile na-akwa ákwá ma na-ekpe ekpere. Anyị na-akwa ákwá n'ihi onwe anyị.... Steve malitere ihe a na-apụghị ịkwụsị. Ike nke ajọ omume, mmegbu na irigbu emeela ihe kachasị njọ ha nwere ike ime, ma ha emeriela.... Ọtụtụ ndị na-akwado usoro ajọ omume dị ugbu a n'obodo a maara n'ime obi ha na ha na-akwado usoro bụ ajọ omume, na-ezighị ezi, na mmegbu, nke na-asọ Chineke oyi kpamkpam. Obi abụọ adịghị ya na nnwere onwe na-abịa. Ee, ọgụ ahụ ka nwere ike ịdị ọnụ. Dị ka a na-ekwu, ọchịchịrị kacha sie ike na-adị tupu chi abịa. Anyị na-ahụ ihe mgbu ọmụmụ nke South Africa ọhụrụ, South Africa nweere onwe ya, ebe anyị niile, ndị ojii na ndị ọcha ọnụ, ga-eji nganga jee ije; ebe anyị niile, ndị ojii na ndị ọcha ọnụ, ga-ejide aka na-aga n'ihu n'Ije Nnwere Onwe iji nabata South Africa ebe mmadụ ga-adị mkpa naanị n'ihi na e kere ha n'onyinyo Chineke. Anyị na-ekele ma na-eto Chineke maka inye anyị onyinye dị ebube dịka Steve Biko. **[[Desmond Tutu]] na-ekwu okwu n'ili ozu Steve Biko, e mesịrị chịkọta ya n'akwụkwọ ''Remembrances and Celebrations'' nke Jill Werman Harris deziri (2000) == Hụkwa == * ''[[Cry Freedom]]'' ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Biko, Steve}} [[Category:Politicians from South Africa]] [[Category:Revolutionaries]] [[Category:Activists from South Africa]] [[Category:Ndị mkpọrọ]] [[Category:Ndị a mụrụ n'afọ 1946]] [[Category:1977 deaths]] [[Category:Murdered people]] [[Category:Anti-apartheid activists]] [[Category:Non-fiction authors]] [[Category:Christians]] [[Category:Xhosa people]] l8op4g98w16cjd50y6v7zk1x71d505k 33128 33126 2026-07-31T12:18:27Z Goodymeraj 432 /* Okwu Ndị O Kwuru */ 33128 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:SteveBiko DaanWildschut.jpg|thumb| Ọ ka mma ịnwụ [[ọnwụ]] maka [[echiche]] ga-adị [[ndụ]], karịa ịdị ndụ maka echiche ga-anwụ.]] [[File:Anti-Apartheid Protest 02 F.jpg|thumb|Ngwá agha kacha dị ike onye mmegbu ji eme ihe bụ uche onye a na-emegbu]] '''[[w:ig:Steve Biko|Steve Biko]]''' ([[18 Disemba]] [[1946]] – [[12 Septemba]] [[1977]]) bụ onye ama ama lụrụ ọgụ megide ịkpa oke agbụrụ na [[w:South Africa|South Africa]] n'afọ ndị 1960 na 1970. == Okwu Ndị O Kwuru == * Isi ntọala nke [[w:Black consciousness|ọmụma nke ịbụ onye ojii]] bụ na onye ojii ga-ajụ usoro ụkpụrụ niile na-achọ ime ka ọ bụrụ onye mba ọzọ n'ala a mụrụ ya ma si otu a belata ugwu mmadụ bụ isi o nwere. ** Nkwupụta dịka onye akaebe (3 Mee 1976) * Ọbụna taa, a ka na-ebo anyị ebubo [[ịkpa oke agbụrụ]]. Nke ahụ bụ mmejọ. Anyị maara na otu niile ndị mejuputara ya bụ ndị si agbụrụ dị iche iche na South Africa bụ mmekọrịta ebe [[White people|ndị ọcha]] na-anọ n'ọnọdụ dị elu, [[Black people|ndị ojii]] anọrọkwa n'ọnọdụ dị ala. Ya mere, ihe mbụ a ga-eme bụ ime ka ndị ọcha ghọta na ha bụ naanị mmadụ, ọ bụghị ndị ka elu. Otu ihe ahụ metụtara ndị ojii. A ghaghị ime ka ha ghọta na ha bụkwa mmadụ, ọ bụghị ndị dị ala. ** Nkwupụta a hotara na ''Boston Globe'' (25 Ọktoba 1977) * Ị nwere ike ịbụ onye dị ndụ ma nwee nganga, ma ọ bụ bụrụ onye nwụrụ anwụ; mgbe ị nwụrụ, ọ dịghịzi ihe ga-emetụta gị. ** ''N'okwu gbasara ọnwụ'' * '''Ọ ka mma ịnwụ n'ihi echiche ga-adị ndụ, karịa ibi ndụ n'ihi echiche ga-anwụ.''' ** Dị ka a hotara na ''The Last Defenders of the Laager: Ian D. Smith and F.W. de Klerk'' (1985), nke Dickson A. Mungazi dere, p. 204; nakwa na "The Mind of Black Africa" (1996) nke Dickson A. Mungazi dere, p. 159, na n'okpuru "Ideas" na ''The Penguin Dictionary of South Africa Quotations'' (2012) nke Jennifer Crwys-Williams dere, nke a họtakwara na "South Africa: Extremes in Black and Whites", nke Scott MacLeod dere, ''TIME'' (9 Maachị 1992), p. 38DEAD LINK: [http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,975037,00.html] Hụkwa [http://www.wordola.com/wusage/mcerwa/all.html] === ''[[w:I Write What I Like|I Write What I Like]]'' (1978) === [[File:StevenBantuBiko'sGrave.jpg|thumb|[[Ịkpa oke agbụrụ]] — ma nke nta ma nke ukwu — bụ n'ezie [[njọ]].]] * Ngwá agha kacha dị ike onye mmegbu ji eme ihe bụ uche onye a na-emegbu ** ''White Racism and Black Consciousness'' * '''[[Ikpa oke agbụrụ]] — ma nke nta ma nke ukwu — bụ n'ezie [[njọ]].''' Ọ dịghị ihe pụrụ ịkwado mpako nke otu obere ìgwè ndị mba ọzọ na-eche na ha nwere ikike ikpebi ndụ nke ọtụtụ mmadụ. ** ''We Blacks'' * [[Ịtụ uche]] dị n'azụ ọchịchị ndị ọcha bụ ịkwadebe onye ojii ka ọ bụrụ onye ga-anọ n'okpuru iwu n'obodo a. Ọ bụghị ogologo oge gara aga ka a na-ekwu nke a n'efu n'ụlọ omeiwu, ọbụna gbasara usoro agụmakwụkwọ nke ndị ojii. A ka na-ekwu ya taa, ọ bụ ezie na a na-eji okwu mara mma karịa eme ya. N'ókè dị ukwuu, ndị na-eme ihe ọjọọ enweela ihe ịga nke ọma n'ịmepụta ụdị onye ojii nke bụ naanị mmadụ n'ọdịdị. '''Nke a na-egosi etu usoro iwepụ mmadụ ugwu si aga n'ihu.''' ** ''We Blacks'' * Usoro ahụ anaghị enye ihe ọ bụla ma ọ bụrụ na e nweghị arịrịọ, n'ihi na e wuru ụzọ o si arụ ọrụ n'echiche na onye na-amaghị ihe ga-amụta, nwata ga-eto bụrụ okenye, ya mere arịrịọ ga-amalite ịpụta. Ọ na-ahazi onwe ya iji guzogide arịrịọ n'ụzọ ọ bụla ọ chere na ọ kwesịrị. ** ''The Quest for a True Humanity'' * Ka oge na-aga, anyị ga-enwe ike inye South Africa onyinye kachasị ukwuu—ihu mmadụ karịa. ** ''White Racism and Black Consciousness'' * Anyị aghaghị ịghọta mkpu amụma nke ụmụ akwụkwọ ojii sịrị: "Onye ojii, ị nọ naanị gị!" ** ''The Quest for a True Humanity'' == Okwu banyere Steve Biko == *Na 16 Juu, 1976, ụmụ akwụkwọ ụlọ akwụkwọ dị na Soweto, nnukwu mpaghara ndị ojii dị n'èzí Johannesburg, South Africa, biliri ime ngagharị iwe. Ha pụtara n'okporo ámá iji megide iwu apartheid ọhụrụ nke chọrọ ka a na-akụziri ha n'asụsụ Afrikaans, "asụsụ onye mmegbu," dịka Achịbishọp [[Desmond Tutu]] kpọrọ ya otu oge, bụ asụsụ nne nke ndị Afrikaner ọcha. Omume ịjụ isi nke ụmụ akwụkwọ ahụ n'ụbọchị ahụ gbanwere ụzọ akụkọ ihe mere eme obodo ha si aga. "Ngwá agha kacha dị ike dị n'aka onye mmegbu bụ uche onye a na-emegbu," ka Steve Biko, onye ndu Black Consciousness Movement nke South Africa na onye kpaliri ọtụtụ ndị na-eme ngagharị ụmụ akwụkwọ, kwuru. Otu n'ime ntọala nke mmegbu na South Africa bụ "Bantu education," aha e nyere usoro agụmakwụkwọ dị iche na nke dị ala nke ọtụtụ ndị ojii South Africa manyere ịnagide n'okpuru usoro ịkpa ókè gọọmenti a maara dịka apartheid. Biko kwuru na ebumnuche nke agụmakwụkwọ Bantu bụ "ịkwadebe onye ojii maka ọrụ ịbụ onye nọ n'okpuru iwu n'obodo a." **[[Amy Goodman]] ''Standing Up to the Madness: Ordinary Heroes in Extraordinary Times'' (2008) * Ọtụtụ n'ime ike Biko tinyere bụ n'ịkatọ ndị liberal, ma n'ụdị onye ọcha na-elelị mmadụ anya ma n'ụdị onye ojii na-enweghị uche. Onye ojii liberal enweghị uche n'ihi na ndị ojii enweghị ike n'usoro ọchịchị ndị ọcha na-achịkwa. N'aka nke ọzọ, onye ọcha liberal na-arụ ọrụ site n'ọnọdụ nke inwe ihe—ikekwe ọtụtụ ihe—ọ ga-atụfu ma ọ bụrụ na mgbanwe mmekọrịta mmadụ na ibe ya na-aga n'ihu. Onyinye onye ọcha liberal na-enye iji nyere aka na-adị ka nke nlelị n'ihi na ọ na-ekpuchi itinye onwe ya n'ime usoro ịkpa ókè agbụrụ nke ọma ka ọ nọgide. Ya mere, onye ọcha liberal na-ekwusi ike mgbe niile na ya ga-enye ụzọ echiche ma ọ bụ nkọwa iji lụso ịkpa ókè megide ndị ojii ọgụ, ma ụzọ ndị ahụ na-arụkarị ọrụ nke ichekwa mkpa ndị ọcha liberal dị ka ndị kacha mkpa ma ọ bụ ndị na-elekọta ụkpụrụ obodo ha. Dị ka Biko kwuru: "Ana m emegide usoro elu-na-ala nke onye ọcha na onye ojii, nke na-eme ka onye ọcha bụrụ onye nkụzi ruo mgbe ebighị ebi, ebe onye ojii bụrụ nwa akwụkwọ ruo mgbe ebighị ebi (ma bụrụkwa nwa akwụkwọ dara ogbenye n'ọrụ ahụ.)" ** [[w:Lewis Gordon|Lewis Gordon]], Okwu mmalite nke ''I Write What I Like'', p. vii *[[Dictatorship|Ọchịchị aka ike]] anaghị ada naanị mgbe ha nwere ndị iro na-adịghị akwụsị ọgụ megide ha, kama kwa mgbe ha nwere ndị ihe atụ nke ịta ahụhụ: Steve Biko na South Africa, [[w:Ninoy Aquino|Benigno Aquino]] na [[Philippines]], [[w:Jerzy Popieluszko|Jerzy Popieluszko]] na [[Poland]]. Site n'ọnwụ ha, ha kpọtere ndị dị ndụ ka ha kweta na ọ bụ ọchịchị ahụ kwesịrị ịla n'iyi. ** [[Bret Stephens]] *Steve, onye nwere ọgụgụ isi pụrụ iche nke na-ahụkarị isi okwu nke ihe niile, ghọtara na ruo mgbe ndị ojii ga-ekwupụta mmadụ ha na ùgwù ha, enweghị ọbụna ntakịrị olileanya maka mmekọrịta na South Africa.... Steve maara ma kwere nke ọma na ịbụ onye na-akwado ndị ojii abụghị ịbụ onye na-emegide ndị ọcha. Mmegharị Black Consciousness abụghị mmegharị "kpọọ ndị ọcha asị," n'agbanyeghị ihe ọ bụla ị nụrụ. Ọ nwere nkwanye ùgwù miri emi nye mmadụ dịka mmadụ nke na ọ gaghị achọ itinye ha n'ime ụdị e kwadebere tupu oge eruo, ụdị ochie e ji eme ihe ugboro ugboro... Anyị na Nksiki [Nwunye Biko] na ezinụlọ Steve niile na-akwa ákwá ma na-ekpe ekpere. Anyị na-akwa ákwá n'ihi onwe anyị.... Steve malitere ihe a na-apụghị ịkwụsị. Ike nke ajọ omume, mmegbu na irigbu emeela ihe kachasị njọ ha nwere ike ime, ma ha emeriela.... Ọtụtụ ndị na-akwado usoro ajọ omume dị ugbu a n'obodo a maara n'ime obi ha na ha na-akwado usoro bụ ajọ omume, na-ezighị ezi, na mmegbu, nke na-asọ Chineke oyi kpamkpam. Obi abụọ adịghị ya na nnwere onwe na-abịa. Ee, ọgụ ahụ ka nwere ike ịdị ọnụ. Dị ka a na-ekwu, ọchịchịrị kacha sie ike na-adị tupu chi abịa. Anyị na-ahụ ihe mgbu ọmụmụ nke South Africa ọhụrụ, South Africa nweere onwe ya, ebe anyị niile, ndị ojii na ndị ọcha ọnụ, ga-eji nganga jee ije; ebe anyị niile, ndị ojii na ndị ọcha ọnụ, ga-ejide aka na-aga n'ihu n'Ije Nnwere Onwe iji nabata South Africa ebe mmadụ ga-adị mkpa naanị n'ihi na e kere ha n'onyinyo Chineke. Anyị na-ekele ma na-eto Chineke maka inye anyị onyinye dị ebube dịka Steve Biko. **[[Desmond Tutu]] na-ekwu okwu n'ili ozu Steve Biko, e mesịrị chịkọta ya n'akwụkwọ ''Remembrances and Celebrations'' nke Jill Werman Harris deziri (2000) == Hụkwa == * ''[[Cry Freedom]]'' ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Biko, Steve}} [[Category:Politicians from South Africa]] [[Category:Revolutionaries]] [[Category:Activists from South Africa]] [[Category:Ndị mkpọrọ]] [[Category:Ndị a mụrụ n'afọ 1946]] [[Category:1977 deaths]] [[Category:Murdered people]] [[Category:Anti-apartheid activists]] [[Category:Non-fiction authors]] [[Category:Christians]] [[Category:Xhosa people]] gboqdk21eosw4i3eshwooi15j17jjue Costas Simitis 0 11930 33131 2026-07-31T12:29:16Z Ennydavids 89 Jiri '{{Databox}} [[File:Costas Simitis 2003.jpg|thumb|right|Costas Simitis 2003]] '''[[w:Costas Simitis|Costas Simitis]]''' (23 June 1936 – 5 (Jenụwarị 2025) bụ ọkachamara n'ihe gbasara akụ na ụba, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na onye ndu nke òtù "Modernization" (Mmepe Ọgbara Ọhụrụ) nke Gris. Ọ bụ otu n'ime ndị guzobere pati ndọrọ ndọrọ ọchịchị a na-akpọ Panhellenic Socialist Movement (PASOK). Ọ rụrụ ọrụ dị k...' kere ihü 33131 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Costas Simitis 2003.jpg|thumb|right|Costas Simitis 2003]] '''[[w:Costas Simitis|Costas Simitis]]''' (23 June 1936 – 5 (Jenụwarị 2025) bụ ọkachamara n'ihe gbasara akụ na ụba, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na onye ndu nke òtù "Modernization" (Mmepe Ọgbara Ọhụrụ) nke Gris. Ọ bụ otu n'ime ndị guzobere pati ndọrọ ndọrọ ọchịchị a na-akpọ Panhellenic Socialist Movement (PASOK). Ọ rụrụ ọrụ dị ka Praịm Minista nke Gris ruo oge abụọ, site na 1996 ruo 2004. ==Okwu Okwuru== * ''Mkpụrụ ndụ ihe nketa. Nke a bụ isi ihe kpatara ya. Από εμάς τους ίδιους εξαρτάται η συνέχεια αυτή.'' *Enweghị njedebe akụkọ ihe mere eme. Ihe ugbu a na-aga n'ihu echi. Ọga n'ihu a dabere na anyị. <!-- Nke a bụ ntụgharị asụsụ m... ọ bụrụ na onye ọ bụla nwere ike melite ya ma ọ bụ enwere ntụgharị asụsụ ewepụtara, biko melite ya. --> *{{onye nkwusa = Naftemporiki | url = https://www.naftemporiki.gr/politics/1877275/kostas-simitis-me-times-to-teleytaio-antio-ston-proin-prothypoyrgo-oi-epikideioi-kai-to-paratetameno-cheirokrotima-exo-apo-timitropoli title= Κώστας Σημίτης: Με τιμές το τελευταίο αντίο – Οι επικδε ιαοι παρατεταμένο χειροκρότημα έξω από τη Μητρόπολη |asụsụ =el}} *''Ụzọ anyị si arụ ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị yiri nke gọọmentị ndị nwere echiche 'right-wing' (ndị nchekwa ọdịnala); ọtụtụ mgbe, anyị na-ewepụta atụmatụ ndị e mere maka naanị oge ahụ kama ịbụ atụmatụ na-adịte aka; anyị na-akwalite mmekọrịta dabeere n'inye ndị mmadụ ihe n'ụzọ pụrụ iche iji nweta nkwado ha (clientelism) n'etiti gọọmentị na ndị na-eme ntuli aka; anyị na-ekesa ego n'ụzọ na-adịghị nha anya ma na-ewepụta usoro ndị na-abara naanị otu ndị mmadụ uru. Isi ihe na-eduzi ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị bụ na pati na gọọmentị na-eme ihe ziri ezi mgbe niile nakwa na a ghaghị ịkwado ma ọ bụ kọwaa ihe ndị ha mere ka ha bụrụ ihe kwesịrị ekwesị;... anyị achọghị okwu ndị mara mma ma ọ bụ mkpọsa na-eme ka ndị mmadụ nwee nnukwu atụmanya na-enweghị isi, kama anyị chọrọ atụmatụ a haziri nke ọma na usoro ọrụ a kwadebere nke ọma.'' *Arụmụka Simitis iji kwụsị okwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke na-ekwe nkwa ihe ndị a na-apụghị imezu (populist rhetoric) nke a na-anụkarị n'oge gara aga; o kwuru nke a n'oge nzukọ mba nke abụọ nke pati PASOK nke e mere na Septemba 1990. *{{Cite book |editor-last=Clogg |editor-first= Richard | author-link=Richard Clogg | title= Greece, 1981–89: The Populist Decade | date = 1993 | publisher =Palgrave Macmillan |location = London & New York |language=en | isbn = 9781349230563 | url= https://www.google.com/books/edition/Greece_1981_89_The_Populist_Decade/PzdAjwEACAAJ?hl=en |pages= 41-42 }} * ''Atụmatụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke na-achọ inweta nkwado site n'ịrịọ ndị mmadụ ozugbo (populism) na-ebugharị nsogbu ọha mmadụ site n'ọkwa echiche miri emi gaa n'ọkwa na-agaghị emetụta usoro mmekọrịta mmadụ na ibe ya dịbu adị. Inweta enyemaka n'aka gọọmentị na uru ndị a na-enweta na ya bụ naanị ihe mgbaru ọsọ nke mgba ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Gris.'' *Simitis na-ekwu okwu banyere atụmatụ 'populism' nke Andreas Papandreou nke na-enweghị ihe ịga nke ọma. *{{Cite book |last1=Koliopoulos|first1=John S. |author-link1=John S. Koliopoulos|last2=Veremis| first2=Thanos M. |author-link2= :el: Θάνος Βερέμης |title=Modern Greece A History Since 1821 |date=2009 |publisher=Wiley-Blackwell|location=Oxford|language=en|isbn=9781444314830|url=https://books.google.com/books?id=qumwwKbI0TQC| page=189}} *''Ikike gọọmentị enweghị ike, ọ gaghịkwa ekwe ka ọ chịkwaa ihe gbasara akụ na ụba na mmekọrịta ọha mmadụ. '' *Simitis na-akatọ echiche na omume nke inye gọọmentị ikike ịchịkwa ihe niile (statism), nke bụ ihe kachasị pụta ìhè na ọha mmadụ Gris n'afọ ndị gara aga. *{{cite book | year = 2016 | last = Simitis | first = Costas | title = The European debt crisis| publisher = Manchester University Press | location = Manchester | language = en | isbn = 9780719095788 | url = https://www.google.com/books/edition/The_European_debt_crisis/W3C5DwAAQBAJ?hl=en&gbpv=0&kptab=overview | page = 306}} *''Mgbe m malitere ọrụ dị ka Prime Minista, amaara m Andreas kemgbe ihe karịrị afọ iri atọ. Ọ bụ naanị mmadụ ole na ole n'ime ndị isi otu PASOK so ya rụọ ọrụ ruo ogologo oge dị otú ahụ. Ndị na-enyocha ihe gbasara ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-ekwusi ike na esemokwu dị n'etiti anyị, ọdịiche dị n'ụdị ndụ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị anyị, yana àgwà dị iche iche anyị nwere. Otú ọ dị, ha leghaara ọtụtụ ihe anyị nwere n'otu anya: mmegide anyị megide ọchịchị ndị agha (junta), mgba anyị gbara maka ntọala na mmepe nke PASOK, mmegide anyị megide ndị otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị 'Right' (ndị nchekwa ọdịnala), na mmekọrịta anyị maka inwe gọọmentị na-arụ ọrụ nke ọma.'' "Anyị nọgidere na-enwe mmekọrịta kwụsiri ike n'etiti anyị, n'agbanyeghị esemokwu ọ bụla." *Simitis na-ekwu maka mmekọrịta ya na Andreas Paperwork. *{{cite news| publisher = To Vima | date = 1 Mee 2025 | title = Ndụ Costas Simitis n'okwu nke ya | url = https://www.tovima.com/politics/costas-simitiss-life-in-his-own-words/ }} ==Okwu gbasara== *''Simitis dị mma, mana ọ bụghị onye PASOK.'' *N'afọ 1979, [[Andreas Papandreou]] kwuru okwu banyere ikike Simitis nwere, mana ọ chọkwara ka ya na pati nke ya (nke Papandreou) ghara inwe mmekọrịta chiri anya. **{{Cite book |last1=Featherstone |first1=Kevin| last2=Papadimitriou |first2=Dimitris | author1-mask= 6 |title=Prime Ministers in Greece, The Paradox of Power |date=2015 |publisher=Oxford University Press |location=Oxford|language=en|isbn=978-0198717171|url=https://books.google.com/books?id=lO6kCQAAQBAJ| page = 143}} == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{commons}} {{DEFAULTSORT:Costas Simitis}} [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] [[Category: Ụmụ nwoke]] 006le4xfa8duv7xsr7yunlg9wetj74n Lajos Kossuth 0 11931 33133 2026-07-31T12:39:48Z Ennydavids 89 Jiri '{{Databox}} [[File:Photo of Lajos Kossuth.jpg|thumb|right|Lajos Kossuth]] '''[[w:Lajos Kossuth|Lajos Kossuth de Udvard et Kossuthfalva]]'''(Bekee: '''Louis Kossuth'''; bụ onye ọkaibe (nke sitere n'ezinụlọ a ma ama), ọkaiwu, onye nta akụkọ, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye ndu obodo, na gọvanọ-onye isi ala nke [[w:Kingdom of Hungary|Alaeze Hungary]] n'oge mgbanwe ọchịchị nke afọ 1848–49. ==Okwu Okwuru== *Akụkọ ihe mere eme bụ...' kere ihü 33133 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Photo of Lajos Kossuth.jpg|thumb|right|Lajos Kossuth]] '''[[w:Lajos Kossuth|Lajos Kossuth de Udvard et Kossuthfalva]]'''(Bekee: '''Louis Kossuth'''; bụ onye ọkaibe (nke sitere n'ezinụlọ a ma ama), ọkaiwu, onye nta akụkọ, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye ndu obodo, na gọvanọ-onye isi ala nke [[w:Kingdom of Hungary|Alaeze Hungary]] n'oge mgbanwe ọchịchị nke afọ 1848–49. ==Okwu Okwuru== *Akụkọ ihe mere eme bụ ngosipụta nke nduzi Chineke. *E si n'akwụkwọ Josiah Hotchkiss Gilbert, ''Dictionary of Burning Words of Brilliant Writers'' (1895), peeji nke 278, nweta nke a. *“Mmụọ nke oge anyị bụ ọchịchị nke ndị mmadụ (Democracy). Ihe niile maka ndị mmadụ, ma bụrụkwa ihe ndị mmadụ n'onwe ha na-eme. Ọ dịghị ihe a ga-eme gbasara ndị mmadụ ma ọ bụrụ na ha anọghị ya... Mba m ga-ebili ọtọ; a ga-akpọte ya site n'ike nke ụkpụrụ ebighi-ebi nke iwu okike na nke Chineke nke okike. Ọ gaghị anọ n'ili karịa ọnụọgụgụ dị nsọ bụ atọ, ọ ga-achọkwa obiọma unu ka ọ bụrụ nkume isi nke nnwere onwe mba n'ala Europe.” ** N'ihu ndị omeiwu nke steeti Ohio na ụbọchị 7 nke ọnwa Febụwarị, 1852. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{commons}} {{DEFAULTSORT:Kossuth, Lajos}} [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] [[Category: Ụmụ nwoke]] 2qlts4vdse7a4appaq9nmlszwv8pvgr Mohammad Ali Foroughi 0 11932 33134 2026-07-31T12:49:07Z Ennydavids 89 Jiri '{{Databox}} [[File:Mohammad Ali Foroughi.jpg|thumb|Mohammad Ali Foroughi]] '''[[w:Mohammad Ali Foroughi|Mohammad Ali Foroughi Zoka-ol-Molk]]'''bụ onye nkuzi, onye na-ede akwụkwọ ozi, onye na-ede akwụkwọ, onye na-ede akwụkwọ. Ugboro atọ [[w:Prime Minister of Iran|Prime Minister of Iran]]. ==Okwu Okwuru== *Enwere m olile anya na ị ga-amụta n’ihe mgbu na ahụhụ nke ị tachiri obi n’ime iri afọ ole na ole gara aga, wee chọpụta ka ị ga-esi...' kere ihü 33134 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Mohammad Ali Foroughi.jpg|thumb|Mohammad Ali Foroughi]] '''[[w:Mohammad Ali Foroughi|Mohammad Ali Foroughi Zoka-ol-Molk]]'''bụ onye nkuzi, onye na-ede akwụkwọ ozi, onye na-ede akwụkwọ, onye na-ede akwụkwọ. Ugboro atọ [[w:Prime Minister of Iran|Prime Minister of Iran]]. ==Okwu Okwuru== *Enwere m olile anya na ị ga-amụta n’ihe mgbu na ahụhụ nke ị tachiri obi n’ime iri afọ ole na ole gara aga, wee chọpụta ka ị ga-esi jiri ngọzi nke [[nnwere onwe] kpọrọ ihe]. Ya mere, ị ga-amara na nnwere onwe apụtaghị na ndị mmadụ kwesịrị ịdị na-akpa àgwà ọjọọ ma na-akpa àgwà n'ụzọ aka ike, kama na ọ na-agụnyekwa oke ụfọdụ, ebe ọ bụ na ọ bụrụ na enweghị ihe mgbochi ọ dịghị onye ga-enwere onwe ya, na ndị siri ike ga-abụ ohu ndị na-adịghị ike. *Oke etinyere na omume aka ike abụghị ihe ọzọ karịa nke iwu kọwara, yabụ onye ọ bụla ga-ama ikike nke ya, ọ gaghị agabiga ha. Ọ na-esote na na obodo ebe enweghị iwu, ma ọ bụ na-emeghị iwu, ndị mmadụ agaghị enwe onwe ha na ha agaghị enwe nchebe ... Ya mere, ihe mbụ ... nke m ga-atụ aro ka ị mara na ndị nweere onwe ha bụ onye ihe omume ya dabeere na iwu, nke mere na onye ọ bụla na-eleghara ma ọ bụ mebie iwu bụ onye iro nke nnwere onwe ... *M na-eche na ụfọdụ n’ime unu ga-asị ‘Mba mepere anya bụ nke nwere ụgbọ okporo ígwè, ụlọ ọrụ ọgbara ọhụrụ, ndị agha a haziri ahazi, tankị, ụgbọ elu, wdg, na mba na-emepe emepe bụ nke na-enweghị ihe ndị dị otú ahụ.’ Ma ọ bụ ị ga-asị na mba mepere emepe bụ nke obodo ya ... nwere okporo ámá sara mbara na nke awara awara, nke nwere ụlọ nwere ọtụtụ ụlọ elu, na ihe ndị ọzọ. isi. Ihe kachasị mkpa nke mmepeanya bụ na ndị mmadụ tozuru okè, na ihe ịrịba ama doro anya nke ntozu ha bụ na ha na-edebe iwu. ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{commons}} {{DEFAULTSORT:Foroughi, Mohammad Ali}} [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] [[Category: Ụmụ nwoke]] 5j7f17z0vv3ewvogws55nfy5rd7l6cb Mohammad Mosaddegh 0 11933 33136 2026-07-31T13:00:04Z Ennydavids 89 Jiri '{{Databox}} '''[[w:Mohammad Mosaddegh|Mohammad Mosaddegh]]'''A na-edekwa aha ya dị ka '''Mosaddeq''' (Persian: محمد مصدق‎) (16 Juun 1882 – 5 Maachị 1967). Ọ bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Iran nke jere ozi dị ka Prime Minista nke iri atọ na ise nke Iran; ọ nọ n'ọkwa site na 1951 ruo 1953, mgbe a kwaturu ọchịchị ya na nnupụisi ọchịchị nke afọ 1953 nke ụlọ ọrụ nzuzo nke United Kingdom bụ MI6 haziri. Dị ka on...' kere ihü 33136 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Mohammad Mosaddegh|Mohammad Mosaddegh]]'''A na-edekwa aha ya dị ka '''Mosaddeq''' (Persian: محمد مصدق‎) (16 Juun 1882 – 5 Maachị 1967). Ọ bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Iran nke jere ozi dị ka Prime Minista nke iri atọ na ise nke Iran; ọ nọ n'ọkwa site na 1951 ruo 1953, mgbe a kwaturu ọchịchị ya na nnupụisi ọchịchị nke afọ 1953 nke ụlọ ọrụ nzuzo nke United Kingdom bụ MI6 haziri. Dị ka onye edemede, onye nchịkwa, ọkaiwu, na onye so na nzuko omeiwu, ọchịchị ya webatara ọtụtụ usoro gbasara ọdịmma ọha na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, dị ka atụmatụ nchekwa ọha, mgbanwe n'usoro nwe ala, na ịbawanye ụtụ isi—gụnyere iwepụta ụtụ isi a na-akwụ maka ego mgbazinye ala. Otú ọ dị, atụmatụ kachasị mkpa n'ọchịchị ya bụ ime ka ụlọ ọrụ mmanụ ala Iran bụrụ nke steeti na-achịkwa (nationalization); ụlọ ọrụ a bụ nke ndị Britain wuru n'ala Iran malite n'afọ 1913 site na ụlọ ọrụ Anglo-Persian Oil Company (APOC), nke a mechara mara dị ka British Petroleum (BP). ==Okwu Okwuru== *Akụkụ nke mbata mmanụ dị mkpa karịa akụkụ akụ na ụba ya. *Ọ dịghị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma ọ bụ omume yardstick nke ụlọ ikpe nwere ike tụọ ya ikpe n'ihe banyere nationalization nke mmanụ ụlọ ọrụ na Iran [...] n'okpuru ọnọdụ ọ bụla anyị ga-anabata ikike nke ụlọ ikpe na isiokwu. Anyị enweghị ike itinye onwe anyị n'ọnọdụ dị ize ndụ nke nwere ike ibilite na mkpebi ụlọikpe. *Ịjụ ikwe ka Ụlọikpe Mba Nile dị na Hague kpebisie ike na mba ya maka ọdịmma mmanụ *Ee, mmehie m — mmehie m kasị ukwuu na ọbụna mmehie kasịnụ m bụ na m mere ka ụlọ ọrụ mba n’ala ma tụfuo usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nke akụ̀ na ụba nke. Nke a na-efu onwe m, ezinụlọ m; na n'ihe ize ndụ nke ịtụfu ndụ m, nsọpụrụ m na ihe onwunwe m. Site ná ngọzi Chineke na uche nke ndị mmadụ, alụso m ọgụ na-adịghị mma na usoro dị egwu nke mba ụwa na [[[ịchịkwa ọchịchị]]. *Na-agbachitere onwe ya megide ebubo ịgba ọchịchị mgba okpuru, na 19 Disemba, 1953 == Okwu gbasara Mohammad Mosaddegh== Site na 1950s, ọtụtụ gọọmentị ndị ọchịchị onye kwuo uche ya ewepụtala akụkụ dị ukwuu nke ngalaba ha na-ewepụta ma malite ikesa ndị ogbenye na ndị etiti akụ na ụba nke butere ọbara na mbụ na akaụntụ ụlọ akụ mba ofesi, ọkachasị [[Mohammad Mosaddegh]] na Iran na [[Salvador Allende]] na Chile. Ma ndị mba ọzọ na-akwado ọchịchị nchịgbu akwụsịre nnwale ndị ahụ tupu ha eruo ike ha. *[[Naomi Klein]] '' Nke a na-agbanwe ihe niile: Capitalism vs. The Climate '' (2014) ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{Commons}} {{DEFAULTSORT:Mosaddegh, Mohammad}} [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] [[Category: Ụmụ nwoke]] mugbyjb5dmnsod317ibf0ry8hzjrr1p 33137 33136 2026-07-31T13:00:36Z Ennydavids 89 /* Okwu gbasara Mohammad Mosaddegh */ 33137 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Mohammad Mosaddegh|Mohammad Mosaddegh]]'''A na-edekwa aha ya dị ka '''Mosaddeq''' (Persian: محمد مصدق‎) (16 Juun 1882 – 5 Maachị 1967). Ọ bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Iran nke jere ozi dị ka Prime Minista nke iri atọ na ise nke Iran; ọ nọ n'ọkwa site na 1951 ruo 1953, mgbe a kwaturu ọchịchị ya na nnupụisi ọchịchị nke afọ 1953 nke ụlọ ọrụ nzuzo nke United Kingdom bụ MI6 haziri. Dị ka onye edemede, onye nchịkwa, ọkaiwu, na onye so na nzuko omeiwu, ọchịchị ya webatara ọtụtụ usoro gbasara ọdịmma ọha na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, dị ka atụmatụ nchekwa ọha, mgbanwe n'usoro nwe ala, na ịbawanye ụtụ isi—gụnyere iwepụta ụtụ isi a na-akwụ maka ego mgbazinye ala. Otú ọ dị, atụmatụ kachasị mkpa n'ọchịchị ya bụ ime ka ụlọ ọrụ mmanụ ala Iran bụrụ nke steeti na-achịkwa (nationalization); ụlọ ọrụ a bụ nke ndị Britain wuru n'ala Iran malite n'afọ 1913 site na ụlọ ọrụ Anglo-Persian Oil Company (APOC), nke a mechara mara dị ka British Petroleum (BP). ==Okwu Okwuru== *Akụkụ nke mbata mmanụ dị mkpa karịa akụkụ akụ na ụba ya. *Ọ dịghị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma ọ bụ omume yardstick nke ụlọ ikpe nwere ike tụọ ya ikpe n'ihe banyere nationalization nke mmanụ ụlọ ọrụ na Iran [...] n'okpuru ọnọdụ ọ bụla anyị ga-anabata ikike nke ụlọ ikpe na isiokwu. Anyị enweghị ike itinye onwe anyị n'ọnọdụ dị ize ndụ nke nwere ike ibilite na mkpebi ụlọikpe. *Ịjụ ikwe ka Ụlọikpe Mba Nile dị na Hague kpebisie ike na mba ya maka ọdịmma mmanụ *Ee, mmehie m — mmehie m kasị ukwuu na ọbụna mmehie kasịnụ m bụ na m mere ka ụlọ ọrụ mba n’ala ma tụfuo usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nke akụ̀ na ụba nke. Nke a na-efu onwe m, ezinụlọ m; na n'ihe ize ndụ nke ịtụfu ndụ m, nsọpụrụ m na ihe onwunwe m. Site ná ngọzi Chineke na uche nke ndị mmadụ, alụso m ọgụ na-adịghị mma na usoro dị egwu nke mba ụwa na [[[ịchịkwa ọchịchị]]. *Na-agbachitere onwe ya megide ebubo ịgba ọchịchị mgba okpuru, na 19 Disemba, 1953 == Okwu gbasara Mohammad Mosaddegh== Site na 1950s, ọtụtụ gọọmentị ndị ọchịchị onye kwuo uche ya ewepụtala akụkụ dị ukwuu nke ngalaba ha na-ewepụta ma malite ikesa ndị ogbenye na ndị etiti akụ na ụba nke butere ọbara na mbụ na akaụntụ ụlọ akụ mba ofesi, ọkachasị [[Mohammad Mosaddegh]] na Iran na Chile. Ma ndị mba ọzọ na-akwado ọchịchị nchịgbu akwụsịre nnwale ndị ahụ tupu ha eruo ike ha. *[[Naomi Klein]] '' Nke a na-agbanwe ihe niile: Capitalism vs. The Climate '' (2014) ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{Commons}} {{DEFAULTSORT:Mosaddegh, Mohammad}} [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] [[Category: Ụmụ nwoke]] iw3ppjhu2eiola77en9x0njpc4qmd01 33138 33137 2026-07-31T13:01:02Z Ennydavids 89 /* Okwu Okwuru */ 33138 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:Mohammad Mosaddegh|Mohammad Mosaddegh]]'''A na-edekwa aha ya dị ka '''Mosaddeq''' (Persian: محمد مصدق‎) (16 Juun 1882 – 5 Maachị 1967). Ọ bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Iran nke jere ozi dị ka Prime Minista nke iri atọ na ise nke Iran; ọ nọ n'ọkwa site na 1951 ruo 1953, mgbe a kwaturu ọchịchị ya na nnupụisi ọchịchị nke afọ 1953 nke ụlọ ọrụ nzuzo nke United Kingdom bụ MI6 haziri. Dị ka onye edemede, onye nchịkwa, ọkaiwu, na onye so na nzuko omeiwu, ọchịchị ya webatara ọtụtụ usoro gbasara ọdịmma ọha na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, dị ka atụmatụ nchekwa ọha, mgbanwe n'usoro nwe ala, na ịbawanye ụtụ isi—gụnyere iwepụta ụtụ isi a na-akwụ maka ego mgbazinye ala. Otú ọ dị, atụmatụ kachasị mkpa n'ọchịchị ya bụ ime ka ụlọ ọrụ mmanụ ala Iran bụrụ nke steeti na-achịkwa (nationalization); ụlọ ọrụ a bụ nke ndị Britain wuru n'ala Iran malite n'afọ 1913 site na ụlọ ọrụ Anglo-Persian Oil Company (APOC), nke a mechara mara dị ka British Petroleum (BP). ==Okwu Okwuru== *Akụkụ nke mbata mmanụ dị mkpa karịa akụkụ akụ na ụba ya. *Ọ dịghị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma ọ bụ omume yardstick nke ụlọ ikpe nwere ike tụọ ya ikpe n'ihe banyere nationalization nke mmanụ ụlọ ọrụ na Iran [...] n'okpuru ọnọdụ ọ bụla anyị ga-anabata ikike nke ụlọ ikpe na isiokwu. Anyị enweghị ike itinye onwe anyị n'ọnọdụ dị ize ndụ nke nwere ike ibilite na mkpebi ụlọikpe. *Ịjụ ikwe ka Ụlọikpe Mba Nile dị na Hague kpebisie ike na mba ya maka ọdịmma mmanụ *Ee, mmehie m — mmehie m kasị ukwuu na ọbụna mmehie kasịnụ m bụ na m mere ka ụlọ ọrụ mba n’ala ma tụfuo usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nke akụ̀ na ụba nke. Nke a na-efu onwe m, ezinụlọ m; na n'ihe ize ndụ nke ịtụfu ndụ m, nsọpụrụ m na ihe onwunwe m. Site ná ngọzi Chineke na uche nke ndị mmadụ, alụso m ọgụ na-adịghị mma na usoro dị egwu nke mba ụwa. *Na-agbachitere onwe ya megide ebubo ịgba ọchịchị mgba okpuru, na 19 Disemba, 1953 == Okwu gbasara Mohammad Mosaddegh== Site na 1950s, ọtụtụ gọọmentị ndị ọchịchị onye kwuo uche ya ewepụtala akụkụ dị ukwuu nke ngalaba ha na-ewepụta ma malite ikesa ndị ogbenye na ndị etiti akụ na ụba nke butere ọbara na mbụ na akaụntụ ụlọ akụ mba ofesi, ọkachasị [[Mohammad Mosaddegh]] na Iran na Chile. Ma ndị mba ọzọ na-akwado ọchịchị nchịgbu akwụsịre nnwale ndị ahụ tupu ha eruo ike ha. *[[Naomi Klein]] '' Nke a na-agbanwe ihe niile: Capitalism vs. The Climate '' (2014) ==Njiko Mpuga== {{Wikipedia}} {{Commons}} {{DEFAULTSORT:Mosaddegh, Mohammad}} [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] [[Category: Ụmụ nwoke]] opick1erfmrfsgiqlse1e7denp6pm3m John Diefenbaker 0 11934 33139 2026-07-31T13:18:36Z Chukwuziterem 34 Jiri '[[File:John Diefenbaker 1961.png|thumb|right|I am not anti-American. But I am strongly pro-Canadian. ]] {{Databox}} [[w:ig:John Diefenbaker|John Diefenbaker]]18 Septemba 18 Ọgọst –[16 Ọgọst 1979 bụ onye nke iri na atọ [[w:praịm minista nke Canada|praịm minista nke Canada]], jere ozi site na 1957 ruo 1963. N'agbata 1930 na 1979, ọ bụ naanị onye ndu gọọmentị etiti [[w:Progressive Conservative Party of Canada|Progressive Conservative]] (PC ma ọ...' kere ihü 33139 wikitext text/x-wiki [[File:John Diefenbaker 1961.png|thumb|right|I am not anti-American. But I am strongly pro-Canadian. ]] {{Databox}} [[w:ig:John Diefenbaker|John Diefenbaker]]18 Septemba 18 Ọgọst –[16 Ọgọst 1979 bụ onye nke iri na atọ [[w:praịm minista nke Canada|praịm minista nke Canada]], jere ozi site na 1957 ruo 1963. N'agbata 1930 na 1979, ọ bụ naanị onye ndu gọọmentị etiti [[w:Progressive Conservative Party of Canada|Progressive Conservative]] (PC ma ọ bụ Tory) duru pati ahụ gaa na mmeri ntuli aka, na-eme nke a ugboro atọ, ọ bụ ezie na naanị otu ugboro nwere ọtụtụ oche na [[w:House of Commons of Canada|House of Commons of Canada]]. ==Okwu ndị okwuru== <!-- Biko debe usoro ihe ndị e kwuru n'oge gara aga --> * Maazị Praịm Minista, enweghị m ike imefusị oge ọzọ n'ebe ị nọ. Aghaghị m ịlaghachi n'ọrụ. * Site na mkparịta ụka mụ na Praịm Minista [[Wilfrid Laurier|Sir Wilfrid Laurier]] (29 Julaị 1910) mgbe Diefenbaker dị afọ 14; e hotara ya na ''Prime Ministers of Canada, 1867 - 1994: Biography and Anecdotes'' (Ottawa: National Archives of Canada, 1994). *Nnwere Onwe bụ ikike imehie ihe, ọ bụghị Ikike|ikike ime ihe ọjọọ.''' ** Maachị 11, 1958. * Enwere m oké asị maka ikpa ókè dabere na agba. ** Maachị 29, 1958, ''Maclean's''. * Abụghị m[Mgbochi America|Mgbochi America. Ma ana m akwado Canada nke ukwuu. ** Julaị 13, 1958, ''New York Times''. * Abụ m Ndị Canada, onye Canada nwere onwe ya, Nnwere Onwe ikwu okwu nnwere Onwe ikwu okwu n'atụghị egwu, Nnwere Onwe okpukperechi nnwere Onwe iguzosi ike maka ihe m chere ziri ezi]], nweere onwe m imegide ihe m kwenyere na ọ dị njọ, nweere onwe m ịhọrọ ndị ga-achị obodo m. Ihe nketa a nke nnwere Onwe ka m kwere nkwa ịkwado maka onwe m na ihe niile a kpọrọ mmadụ. ** Julaị 1, 1960. Site na ''Nkwenye ikike Canada''. * Onye ọ bụla na-emegide m - ma e wezụga ndị mmadụ! ** Mkpọsa nke mkpọsa ntuli aka nke 1963. * Enweghị ike itinye onwe ya n'ọdịniihu Canada na-enweghị ihe ọmụma banyere ihe gara aga ya. ** "Na Sir John A. Macdonald" ''Toronto Star'' (Ọktoba 9, 1964) * A katọrọ m maka nchegbu gabigara ókè maka ndị Canada nkịtị. Enweghị m ike igbochi nke ahụ; Abụ m otu n'ime ha! * Septemba, 1967. Okwu m kwuru na mgbakọ PC, nke e hotara na ''Anaghị m ekwu ihe ọ bụla na-akpali akpali'' nke Wente, Margaret dere. (Toronto: Peter Martin Associates Limited, 1975.) * Ụfọdụ na-eche ihe mere m ji enwe nchegbu dị otú ahụ maka ịmanye Ntaramahụhụ Isi Obodo|Ntaramahụhụ ọnwụ. Ana m ajụ ndị na-eche otú obi ga-adị gị ma ọ bụrụ na ị gbachitere nwoke e boro ebubo na ọ bụ [igbu ọchụ]], onye aka ya dị ọcha dịka onye ọ bụla nọ n'ụlọ a n'oge a, onye a mara ikpe; onye a jụrụ arịrịọ ya, onye e gburu; ọnwa isii ka nke ahụ gasịrị, onye akaebe kpakpando maka Crown kwetara na ya onwe ya mere ogbugbu ahụ ma taa ya ụta maka onye a na-ebo ebubo? ahụmịhe ahụ agaghị ehichapụ n'uche m. ** Mee 1, 1972, Ụlọ Ndị Omeiwu. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Diefenbaker ,John}} [[Category: Ụmụ nwoke]] [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] 98dszzudc5ufbxk3qhz00v19bsu4vt9 Naftali Bennett 0 11935 33140 2026-07-31T13:20:28Z Ennydavids 89 Jiri '==Databox== [[File:Naftali Bennett official portrait.jpg|thumb|Naftali Bennett in 2021]] '''[[w:Naftali Bennett|Naftali Bennett]]'''Naftali Bennett (onye a mụrụ n'ụbọchị 25 nke ọnwa Maachị afọ 1972) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Israel nke jere ozi dị ka praịm minista nke iri na atọ nke Israel site na 13 Juun 2021 ruo 30 Juun 2022, nakwa dị ka onye nke atọ n'ọkwa 'Alternate Prime Minister' (osote praịm minista nwere nkwekọrịt...' kere ihü 33140 wikitext text/x-wiki ==Databox== [[File:Naftali Bennett official portrait.jpg|thumb|Naftali Bennett in 2021]] '''[[w:Naftali Bennett|Naftali Bennett]]'''Naftali Bennett (onye a mụrụ n'ụbọchị 25 nke ọnwa Maachị afọ 1972) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Israel nke jere ozi dị ka praịm minista nke iri na atọ nke Israel site na 13 Juun 2021 ruo 30 Juun 2022, nakwa dị ka onye nke atọ n'ọkwa 'Alternate Prime Minister' (osote praịm minista nwere nkwekọrịta ịghọ praịm minista) nke Israel site na 1 Julaị ruo 8 Nọvemba 2022. Bennett bụ onye ndu otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị 'New Right' site na 2018 ruo 2022, mgbe o bu ụzọ duzie otu 'The Jewish Home' n'etiti afọ 2012 na 2018. Dị ka nwa nke ndị kwagara Israel site na United States, a mụrụ Bennett ma zụlite ya na Haifa. Bennett jere ozi n'òtù ndị agha pụrụ iche nke Israel (Israel Defense Forces) a na-akpọ Sayeret Matkal na Maglan, ebe o duziri ọtụtụ ọrụ agha, ma mesịa ghọọ onye ọchụnta ego na ngalaba ngwanrọ kọmputa (software). N'afọ 1999, o so guzobe ma nwee òkè n'ụlọ ọrụ Cyota nke dị na US. E rere ụlọ ọrụ ahụ n'afọ 2005 maka nde dọla 145. Ọ rụkwara ọrụ dị ka onye isi nchịkwa (CEO) nke Soluto, ụlọ ọrụ Israel na-enye ọrụ 'cloud computing', nke e rere n'afọ 2013 maka ego a kọrọ na ọ dị n'etiti nde dọla 100 na 130. ==Okwu Okwuru== *Aga m eme ihe niile dị n'ike m iji gbochie nguzobe obodo [[Palestine|Palestinian]]. **[https://www.haaretz.com/2012-12-24/ty-article/.premium/netanyahu-rival-stumps-in-english/0000017f-f774-ddde-abff-ff7592240000 Naftali Bennett: Aga m eme ihe niile dị n'ike m iji gbochie nguzobe obodo Palestine] (2012) {{Isi mmalite chọrọ ịkwụ ụgwọ}} *Ọ bụrụ na ị jide ndị [[Terrorism|na-eyi ọha egwu]], naanị ihe ị ga-eme bụ igbu ha. *[https://www.huffpost.com/entry/naftali-bennett-kill-arabs_n_3670767 Naftali Bennett: 'Agbuola m ọtụtụ ndị Arab na ndụ m, ọ dịghịkwa nsogbu ọ bụla na nke ahụ'] (Julaị 29, 2013) *“Ala a bụ nke anyị”: nke ahụ bụ isi okwu na njedebe nke arụmụka a. “Aga m eme ihe niile dị n'ike m, ruo mgbe ebighị ebi, iji lụso nguzobe obodo Palestine n'ime Ala Israel ọgụ.” *[https://www.newyorker.com/magazine/2013/01/21/the-party-faithful Ndị Kwesịrị Ntụkwasị Obi n'Òtù ahụ] (Jenụwarị 13, 2013) *“Ndị a bụ mkpebi ndị chọrọ ezigbo ndu,” ka ọ gara n'ihu ikwu. “Na anyị agaghị ekwenye ma ọlị ịhapụ [[Jerusalem]], obodo dị n'otu n'okpuru ọchịchị Israel, na naanị Israel. Anyị agaghị anabata obodo Palestine nke na-eyi ọha egwu, anyị agaghị anabata nkwekọrịta dabere n'ahịrị oke ala nke afọ 1967.<br>“Anyị agaghị agbanwe ala ka à ga-asị na anyị na-ebipụ ma na-amado ihe na kọmputa. Anyị agaghị ekwenye na oke ala ga-adị n'akụkụ Okporo ụzọ Highway 6, nke pụtara na rọketi ga-adị n'akụkụ Okporo ụzọ Highway 4.<br>“Anyị agaghị anọ n'ọchịchị na-etinye ọdịnihu ụmụ anyị n'ihe ize ndụ ma na-ekewa isi obodo anyị n'ihi nrụgide mba ụwa. Anyị agaghị anọ n'ọchịchị na-eme mkpebi dị mfe, ma dịkwa ize ndụ,” ka o kwupụtara. *[https://www.israelnationalnews.com/news/176036 Bennett: Mba n'okwu gbasara 'Oke nke afọ 1967', Mba n'okwu gbasara nkewa Jerusalem] (Jenụwarị 7, 2014) * Mmeri Donald Trump bụ ohere maka Israel ịkagbu ozugbo echiche nke inwe obodo Palestine n'etiti ala ahụ, nke ga-emebi nchekwa anyị na ihe ziri ezi anyị na-akwado. *[https://www.independent.co.uk/news/world/middle-east/trump-victory-israel-far-right-comment-end-of-palestine-state-a7407231.html Mmeri Donald Trump pụtara na 'oge obodo Palestine agwụla,' ka otu minista Israel kwuru] (Nọvemba 9, 2016) *Oge obodo Palestine agwụla. *[https://www.independent.co.uk/news/world/middle-east/trump-victory-israel-far-right-comment-end-of-palestine-state-a7407231.html Mmeri Donald Trump pụtara na 'oge obodo Palestine agwụla,' ka otu minista Israel kwuru] (Nọvemba 9, 2016) * Ọ bụrụ na e nwere otu ihe na-eme ka m ghara ihi ụra n'abalị, ọ bụghị Iran, kama ọ bụ ọdịnihu ndị Juu nọ na United States (America), anyị aghaghịkwa idozi nke a ọnụ. Ọ bụrụ na anyị emeghị ihe ngwa ngwa, anyị ga-atụfu ọtụtụ nde ndị Juu n'ihi ha ịnabata omenala ndị ọzọ ma hapụ nke ha (assimilation). *Okwu e kwuru na nzukọ American Jewish Committee na Jerusalem - [https://www.haaretz.com/israel-news/2018-06-12/ty-article/.premium/future-of-u-s-jews-keeps-me-up-at-night-israeli-minister-says/0000017f-e525-d9aa-afff-fd7d25f90000 Ọdịnihu ndị Juu nọ na U.S. 'Na-eme ka m ghara ihi ụra,' ka Minista Israel gwara nzukọ ndị Juu] (Juun 12, 2018) {{Isi mmalite chọrọ ịkwụ ụgwọ}} * Usoro ụwa dịka anyị si mara ya na-agbanwe. Ụwa enweghịzi nkwụsi ike dịka ọ dịbu, mpaghara anyị na-agbanwekwa kwa ụbọchị. Oge ndị a siri ike ma juputa n'ihe mwute. Obi anyị na-akwado ndị nkịtị bi n'ebe ọwụwa anyanwụ [[Ukraine]] bụ ndị ọnọdụ a metụtara. *[https://www.timesofisrael.com/bennett-refrains-from-condemning-russia-in-first-remarks-since-invasion-of-ukraine/ Bennett ezere ịkatọ Russia n'okwu mbụ o kwuru kemgbe mwakpo a wakporo Ukraine] (Febụwarị 24, 2022). *Ị ka na-ajụkwa m ajụjụ gbasara ndị nkịtị Palestine? Gịnị na-eme gị? *[https://www.youtube.com/watch?v=2SkaLcuRcEA Ajụjụ ọnụ Sky News] mgbe [[w:2023 Israel–Hamas war|mwakpo Hamas wakporo Israel n'afọ 2023]] na nzaghachi agha Israel mere mgbe nke ahụ gasịrị (Ọktoba 2023) * Kama ịna-eme mkpesa na mkpu ruo afọ 80 gara aga ma na-ewulite ọdịnihu nke gị, ị lekwasịrị anya n'igbu ndị Juu. Oge eruola ka ndị Palestine kwụsị ime mkpesa na mkpu. *[https://www.dailyprincetonian.com/article/2025/04/news-princeton-princeton-protest-israel-prime-minister-naftali-bennett-protest-hillel Ndị na-eme ngagharị iwe na mkpu ịdọ aka ná ntị ọkụ kwụsịrị okwu onye bụbu praịm minista Israel] (Eprel 11, 2025) ==Okwu ndị e kwuru gbasara Naftali Bennett== *Ọ bụ onye iro m kachasị njọ. Echeghị m na m ga-ekwutụdị ihe dị otú a. *[[Dorit Rabinyan]] [https://www.theguardian.com/world/2017/apr/08/dorit-rabinyan-novel-censorship-israel Ajụjụ ọnụ] (2017) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{commons|Naftali Bennett}} {{DEFAULTSORT:Bennett, Naftali}} [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] [[Category: Ụmụ nwoke]] 0ki88kduchbejni5q2rlmaey637nap6 33143 33140 2026-07-31T13:26:11Z Ennydavids 89 /* Okwu Okwuru */ 33143 wikitext text/x-wiki ==Databox== [[File:Naftali Bennett official portrait.jpg|thumb|Naftali Bennett in 2021]] '''[[w:Naftali Bennett|Naftali Bennett]]'''Naftali Bennett (onye a mụrụ n'ụbọchị 25 nke ọnwa Maachị afọ 1972) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Israel nke jere ozi dị ka praịm minista nke iri na atọ nke Israel site na 13 Juun 2021 ruo 30 Juun 2022, nakwa dị ka onye nke atọ n'ọkwa 'Alternate Prime Minister' (osote praịm minista nwere nkwekọrịta ịghọ praịm minista) nke Israel site na 1 Julaị ruo 8 Nọvemba 2022. Bennett bụ onye ndu otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị 'New Right' site na 2018 ruo 2022, mgbe o bu ụzọ duzie otu 'The Jewish Home' n'etiti afọ 2012 na 2018. Dị ka nwa nke ndị kwagara Israel site na United States, a mụrụ Bennett ma zụlite ya na Haifa. Bennett jere ozi n'òtù ndị agha pụrụ iche nke Israel (Israel Defense Forces) a na-akpọ Sayeret Matkal na Maglan, ebe o duziri ọtụtụ ọrụ agha, ma mesịa ghọọ onye ọchụnta ego na ngalaba ngwanrọ kọmputa (software). N'afọ 1999, o so guzobe ma nwee òkè n'ụlọ ọrụ Cyota nke dị na US. E rere ụlọ ọrụ ahụ n'afọ 2005 maka nde dọla 145. Ọ rụkwara ọrụ dị ka onye isi nchịkwa (CEO) nke Soluto, ụlọ ọrụ Israel na-enye ọrụ 'cloud computing', nke e rere n'afọ 2013 maka ego a kọrọ na ọ dị n'etiti nde dọla 100 na 130. ==Okwu Okwuru== *Aga m eme ihe niile dị n'ike m iji gbochie nguzobe obodo. **[https://www.haaretz.com/2012-12-24/ty-article/.premium/netanyahu-rival-stumps-in-english/0000017f-f774-ddde-abff-ff7592240000 Naftali Bennett: Aga m eme ihe niile dị n'ike m iji gbochie nguzobe obodo Palestine] (2012) *Ọ bụrụ na ị jide ndị, naanị ihe ị ga-eme bụ igbu ha. *[https://www.huffpost.com/entry/naftali-bennett-kill-arabs_n_3670767 Naftali Bennett: 'Agbuola m ọtụtụ ndị Arab na ndụ m, ọ dịghịkwa nsogbu ọ bụla na nke ahụ'] (Julaị 29, 2013) *“Ala a bụ nke anyị”: nke ahụ bụ isi okwu na njedebe nke arụmụka a. “Aga m eme ihe niile dị n'ike m, ruo mgbe ebighị ebi, iji lụso nguzobe obodo Palestine n'ime Ala Israel ọgụ.” *[https://www.newyorker.com/magazine/2013/01/21/the-party-faithful Ndị Kwesịrị Ntụkwasị Obi n'Òtù ahụ] (Jenụwarị 13, 2013) *“Ndị a bụ mkpebi ndị chọrọ ezigbo ndu,” ka ọ gara n'ihu ikwu. “Na anyị agaghị ekwenye ma ọlị ịhapụ, obodo dị n'otu n'okpuru ọchịchị Israel, na naanị Israel. Anyị agaghị anabata obodo Palestine nke na-eyi ọha egwu, anyị agaghị anabata nkwekọrịta dabere n'ahịrị oke ala nke afọ 1967.<br>“Anyị agaghị agbanwe ala ka à ga-asị na anyị na-ebipụ ma na-amado ihe na kọmputa. Anyị agaghị ekwenye na oke ala ga-adị n'akụkụ Okporo ụzọ Highway 6, nke pụtara na rọketi ga-adị n'akụkụ Okporo ụzọ Highway 4.<br>“Anyị agaghị anọ n'ọchịchị na-etinye ọdịnihu ụmụ anyị n'ihe ize ndụ ma na-ekewa isi obodo anyị n'ihi nrụgide mba ụwa. Anyị agaghị anọ n'ọchịchị na-eme mkpebi dị mfe, ma dịkwa ize ndụ,” ka o kwupụtara. *[https://www.israelnationalnews.com/news/176036 Bennett: Mba n'okwu gbasara 'Oke nke afọ 1967', Mba n'okwu gbasara nkewa Jerusalem] (Jenụwarị 7, 2014) * Mmeri Donald Trump bụ ohere maka Israel ịkagbu ozugbo echiche nke inwe obodo Palestine n'etiti ala ahụ, nke ga-emebi nchekwa anyị na ihe ziri ezi anyị na-akwado. *[https://www.independent.co.uk/news/world/middle-east/trump-victory-israel-far-right-comment-end-of-palestine-state-a7407231.html Mmeri Donald Trump pụtara na 'oge obodo Palestine agwụla,' ka otu minista Israel kwuru] (Nọvemba 9, 2016) *Oge obodo Palestine agwụla. *[https://www.independent.co.uk/news/world/middle-east/trump-victory-israel-far-right-comment-end-of-palestine-state-a7407231.html Mmeri Donald Trump pụtara na 'oge obodo Palestine agwụla,' ka otu minista Israel kwuru] (Nọvemba 9, 2016) * Ọ bụrụ na e nwere otu ihe na-eme ka m ghara ihi ụra n'abalị, ọ bụghị Iran, kama ọ bụ ọdịnihu ndị Juu nọ na United States (America), anyị aghaghịkwa idozi nke a ọnụ. Ọ bụrụ na anyị emeghị ihe ngwa ngwa, anyị ga-atụfu ọtụtụ nde ndị Juu n'ihi ha ịnabata omenala ndị ọzọ ma hapụ nke ha (assimilation). *Okwu e kwuru na nzukọ American Jewish Committee na Jerusalem - [https://www.haaretz.com/israel-news/2018-06-12/ty-article/.premium/future-of-u-s-jews-keeps-me-up-at-night-israeli-minister-says/0000017f-e525-d9aa-afff-fd7d25f90000 Ọdịnihu ndị Juu nọ na U.S. 'Na-eme ka m ghara ihi ụra,' ka Minista Israel gwara nzukọ ndị Juu] Jun 12, 2018 *Usoro ụwa dịka anyị si mara ya na-agbanwe. Ụwa enweghịzi nkwụsi ike dịka ọ dịbu, mpaghara anyị na-agbanwekwa kwa ụbọchị. Oge ndị a siri ike ma juputa n'ihe mwute. Obi anyị na-akwado ndị nkịtị bi n'ebe ọwụwa anyanwụ bụ ndị ọnọdụ a metụtara. *[https://www.timesofisrael.com/bennett-refrains-from-condemning-russia-in-first-remarks-since-invasion-of-ukraine/ Bennett ezere ịkatọ Russia n'okwu mbụ o kwuru kemgbe mwakpo a wakporo Ukraine] (Febụwarị 24, 2022). *Ị ka na-ajụkwa m ajụjụ gbasara ndị nkịtị Palestine? Gịnị na-eme gị? *[https://www.youtube.com/watch?v=2SkaLcuRcEA Ajụjụ ọnụ Sky News] mgbe [[w:2023 Israel–Hamas war|mwakpo Hamas wakporo Israel n'afọ 2023]] na nzaghachi agha Israel mere mgbe nke ahụ gasịrị (Ọktoba 2023) * Kama ịna-eme mkpesa na mkpu ruo afọ 80 gara aga ma na-ewulite ọdịnihu nke gị, ị lekwasịrị anya n'igbu ndị Juu. Oge eruola ka ndị Palestine kwụsị ime mkpesa na mkpu. *[https://www.dailyprincetonian.com/article/2025/04/news-princeton-princeton-protest-israel-prime-minister-naftali-bennett-protest-hillel Ndị na-eme ngagharị iwe na mkpu ịdọ aka ná ntị ọkụ kwụsịrị okwu onye bụbu praịm minista Israel] (Eprel 11, 2025) ==Okwu ndị e kwuru gbasara Naftali Bennett== *Ọ bụ onye iro m kachasị njọ. Echeghị m na m ga-ekwutụdị ihe dị otú a. *[[Dorit Rabinyan]] [https://www.theguardian.com/world/2017/apr/08/dorit-rabinyan-novel-censorship-israel Ajụjụ ọnụ] (2017) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{commons|Naftali Bennett}} {{DEFAULTSORT:Bennett, Naftali}} [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] [[Category: Ụmụ nwoke]] omh5stewmxbc3asylrkz8j2y0ebat4d 33144 33143 2026-07-31T13:26:45Z Ennydavids 89 /* Okwu Okwuru */ 33144 wikitext text/x-wiki ==Databox== [[File:Naftali Bennett official portrait.jpg|thumb|Naftali Bennett in 2021]] '''[[w:Naftali Bennett|Naftali Bennett]]'''Naftali Bennett (onye a mụrụ n'ụbọchị 25 nke ọnwa Maachị afọ 1972) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Israel nke jere ozi dị ka praịm minista nke iri na atọ nke Israel site na 13 Juun 2021 ruo 30 Juun 2022, nakwa dị ka onye nke atọ n'ọkwa 'Alternate Prime Minister' (osote praịm minista nwere nkwekọrịta ịghọ praịm minista) nke Israel site na 1 Julaị ruo 8 Nọvemba 2022. Bennett bụ onye ndu otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị 'New Right' site na 2018 ruo 2022, mgbe o bu ụzọ duzie otu 'The Jewish Home' n'etiti afọ 2012 na 2018. Dị ka nwa nke ndị kwagara Israel site na United States, a mụrụ Bennett ma zụlite ya na Haifa. Bennett jere ozi n'òtù ndị agha pụrụ iche nke Israel (Israel Defense Forces) a na-akpọ Sayeret Matkal na Maglan, ebe o duziri ọtụtụ ọrụ agha, ma mesịa ghọọ onye ọchụnta ego na ngalaba ngwanrọ kọmputa (software). N'afọ 1999, o so guzobe ma nwee òkè n'ụlọ ọrụ Cyota nke dị na US. E rere ụlọ ọrụ ahụ n'afọ 2005 maka nde dọla 145. Ọ rụkwara ọrụ dị ka onye isi nchịkwa (CEO) nke Soluto, ụlọ ọrụ Israel na-enye ọrụ 'cloud computing', nke e rere n'afọ 2013 maka ego a kọrọ na ọ dị n'etiti nde dọla 100 na 130. ==Okwu Okwuru== *Aga m eme ihe niile dị n'ike m iji gbochie nguzobe obodo. *[https://www.haaretz.com/2012-12-24/ty-article/.premium/netanyahu-rival-stumps-in-english/0000017f-f774-ddde-abff-ff7592240000 Naftali Bennett: Aga m eme ihe niile dị n'ike m iji gbochie nguzobe obodo Palestine] (2012) *Ọ bụrụ na ị jide ndị, naanị ihe ị ga-eme bụ igbu ha. *[https://www.huffpost.com/entry/naftali-bennett-kill-arabs_n_3670767 Naftali Bennett: 'Agbuola m ọtụtụ ndị Arab na ndụ m, ọ dịghịkwa nsogbu ọ bụla na nke ahụ'] (Julaị 29, 2013) *“Ala a bụ nke anyị”: nke ahụ bụ isi okwu na njedebe nke arụmụka a. “Aga m eme ihe niile dị n'ike m, ruo mgbe ebighị ebi, iji lụso nguzobe obodo Palestine n'ime Ala Israel ọgụ.” *[https://www.newyorker.com/magazine/2013/01/21/the-party-faithful Ndị Kwesịrị Ntụkwasị Obi n'Òtù ahụ] (Jenụwarị 13, 2013) *“Ndị a bụ mkpebi ndị chọrọ ezigbo ndu,” ka ọ gara n'ihu ikwu. “Na anyị agaghị ekwenye ma ọlị ịhapụ, obodo dị n'otu n'okpuru ọchịchị Israel, na naanị Israel. Anyị agaghị anabata obodo Palestine nke na-eyi ọha egwu, anyị agaghị anabata nkwekọrịta dabere n'ahịrị oke ala nke afọ 1967.<br>“Anyị agaghị agbanwe ala ka à ga-asị na anyị na-ebipụ ma na-amado ihe na kọmputa. Anyị agaghị ekwenye na oke ala ga-adị n'akụkụ Okporo ụzọ Highway 6, nke pụtara na rọketi ga-adị n'akụkụ Okporo ụzọ Highway 4.<br>“Anyị agaghị anọ n'ọchịchị na-etinye ọdịnihu ụmụ anyị n'ihe ize ndụ ma na-ekewa isi obodo anyị n'ihi nrụgide mba ụwa. Anyị agaghị anọ n'ọchịchị na-eme mkpebi dị mfe, ma dịkwa ize ndụ,” ka o kwupụtara. *[https://www.israelnationalnews.com/news/176036 Bennett: Mba n'okwu gbasara 'Oke nke afọ 1967', Mba n'okwu gbasara nkewa Jerusalem] (Jenụwarị 7, 2014) * Mmeri Donald Trump bụ ohere maka Israel ịkagbu ozugbo echiche nke inwe obodo Palestine n'etiti ala ahụ, nke ga-emebi nchekwa anyị na ihe ziri ezi anyị na-akwado. *[https://www.independent.co.uk/news/world/middle-east/trump-victory-israel-far-right-comment-end-of-palestine-state-a7407231.html Mmeri Donald Trump pụtara na 'oge obodo Palestine agwụla,' ka otu minista Israel kwuru] (Nọvemba 9, 2016) *Oge obodo Palestine agwụla. *[https://www.independent.co.uk/news/world/middle-east/trump-victory-israel-far-right-comment-end-of-palestine-state-a7407231.html Mmeri Donald Trump pụtara na 'oge obodo Palestine agwụla,' ka otu minista Israel kwuru] (Nọvemba 9, 2016) * Ọ bụrụ na e nwere otu ihe na-eme ka m ghara ihi ụra n'abalị, ọ bụghị Iran, kama ọ bụ ọdịnihu ndị Juu nọ na United States (America), anyị aghaghịkwa idozi nke a ọnụ. Ọ bụrụ na anyị emeghị ihe ngwa ngwa, anyị ga-atụfu ọtụtụ nde ndị Juu n'ihi ha ịnabata omenala ndị ọzọ ma hapụ nke ha (assimilation). *Okwu e kwuru na nzukọ American Jewish Committee na Jerusalem - [https://www.haaretz.com/israel-news/2018-06-12/ty-article/.premium/future-of-u-s-jews-keeps-me-up-at-night-israeli-minister-says/0000017f-e525-d9aa-afff-fd7d25f90000 Ọdịnihu ndị Juu nọ na U.S. 'Na-eme ka m ghara ihi ụra,' ka Minista Israel gwara nzukọ ndị Juu] Jun 12, 2018 *Usoro ụwa dịka anyị si mara ya na-agbanwe. Ụwa enweghịzi nkwụsi ike dịka ọ dịbu, mpaghara anyị na-agbanwekwa kwa ụbọchị. Oge ndị a siri ike ma juputa n'ihe mwute. Obi anyị na-akwado ndị nkịtị bi n'ebe ọwụwa anyanwụ bụ ndị ọnọdụ a metụtara. *[https://www.timesofisrael.com/bennett-refrains-from-condemning-russia-in-first-remarks-since-invasion-of-ukraine/ Bennett ezere ịkatọ Russia n'okwu mbụ o kwuru kemgbe mwakpo a wakporo Ukraine] (Febụwarị 24, 2022). *Ị ka na-ajụkwa m ajụjụ gbasara ndị nkịtị Palestine? Gịnị na-eme gị? *[https://www.youtube.com/watch?v=2SkaLcuRcEA Ajụjụ ọnụ Sky News] mgbe [[w:2023 Israel–Hamas war|mwakpo Hamas wakporo Israel n'afọ 2023]] na nzaghachi agha Israel mere mgbe nke ahụ gasịrị (Ọktoba 2023) * Kama ịna-eme mkpesa na mkpu ruo afọ 80 gara aga ma na-ewulite ọdịnihu nke gị, ị lekwasịrị anya n'igbu ndị Juu. Oge eruola ka ndị Palestine kwụsị ime mkpesa na mkpu. *[https://www.dailyprincetonian.com/article/2025/04/news-princeton-princeton-protest-israel-prime-minister-naftali-bennett-protest-hillel Ndị na-eme ngagharị iwe na mkpu ịdọ aka ná ntị ọkụ kwụsịrị okwu onye bụbu praịm minista Israel] (Eprel 11, 2025) ==Okwu ndị e kwuru gbasara Naftali Bennett== *Ọ bụ onye iro m kachasị njọ. Echeghị m na m ga-ekwutụdị ihe dị otú a. *[[Dorit Rabinyan]] [https://www.theguardian.com/world/2017/apr/08/dorit-rabinyan-novel-censorship-israel Ajụjụ ọnụ] (2017) ==Njiko Mpuga== {{wikipedia}} {{commons|Naftali Bennett}} {{DEFAULTSORT:Bennett, Naftali}} [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] [[Category: Ụmụ nwoke]] 4o3vege6a816yt42lf48eeq4e4760wo Levi Eshkol 0 11936 33141 2026-07-31T13:21:10Z Bigcee007 1340 Jiri '[[File:Portrait of prime minister Levy Eshkol. August 1963. D699-070.jpg|thumb|Levi Eshkol]] '''{{w| Levi Eshkol}}''' (Hebrew: לֵוִי אֶשְׁכּוֹל [leˈvi ʔeʃˈkol] ⓘ;‎ 25 Ọktoba afọ 1895 – 26 Febụwarị 1969), amụrụ,Levi Yitzhak Shkolnik (Hebrew: לוי יצחק שקולניק), nke jere ozi dị ka Praịm Minista nke atọ nke Israel site n'afọ 1963 ruo oge ọnwụ ya site na nkụchi obi n'afọ 1969. Dịka onye guzobere otu ndị ọr...' kere ihü 33141 wikitext text/x-wiki [[File:Portrait of prime minister Levy Eshkol. August 1963. D699-070.jpg|thumb|Levi Eshkol]] '''{{w| Levi Eshkol}}''' (Hebrew: לֵוִי אֶשְׁכּוֹל [leˈvi ʔeʃˈkol] ⓘ;‎ 25 Ọktoba afọ 1895 – 26 Febụwarị 1969), amụrụ,Levi Yitzhak Shkolnik (Hebrew: לוי יצחק שקולניק), nke jere ozi dị ka Praịm Minista nke atọ nke Israel site n'afọ 1963 ruo oge ọnwụ ya site na nkụchi obi n'afọ 1969. Dịka onye guzobere otu ndị ọrụ Israel, o jere ozi n'ọtụtụ ọkwa dị elu, gụnyere Minista nke Nchebe (1963–1967) na Minista nke Ego (1952–1963). he1808xwv1q943wl5n1f6gyj1pb6xxo 33147 33141 2026-07-31T13:36:36Z Bigcee007 1340 33147 wikitext text/x-wiki [[File:Portrait of prime minister Levy Eshkol. August 1963. D699-070.jpg|thumb|Levi Eshkol]] '''{{w| Levi Eshkol}}''' (Hebrew: לֵוִי אֶשְׁכּוֹל [leˈvi ʔeʃˈkol] ⓘ;‎ 25 Ọktoba afọ 1895 – 26 Febụwarị 1969), amụrụ,Levi Yitzhak Shkolnik (Hebrew: לוי יצחק שקולניק), nke jere ozi dị ka Praịm Minista nke atọ nke Israel site n'afọ 1963 ruo oge ọnwụ ya site na nkụchi obi n'afọ 1969. Dịka onye guzobere otu ndị ọrụ Israel, o jere ozi n'ọtụtụ ọkwa dị elu, gụnyere Minista nke Nchebe (1963–1967) na Minista nke Ego (1952–1963). ==Okwu ndị o kwuru == * Ọkpụkpụ rapaara n'akpịrị anyị. ** Dịka [https://www.nbcnews.com/id/wbna9265792 Ọtụtụ ndị Izrel na-ekwu na Gaza bụ ebe a na-anaghị asọpụrụ ya] (Septemba 9, afọ 2005) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Eshkol,Levi}} [[Category:Ndị nwụrụ anwụ]] 4tsgi5hvjeg8311c4kdhpkpxu2v6dnf 33151 33147 2026-07-31T13:42:56Z Bigcee007 1340 33151 wikitext text/x-wiki {{databox}} [[File:Portrait of prime minister Levy Eshkol. August 1963. D699-070.jpg|thumb|Levi Eshkol]] '''{{w| Levi Eshkol}}''' (Hebrew: לֵוִי אֶשְׁכּוֹל [leˈvi ʔeʃˈkol] ⓘ;‎ 25 Ọktoba afọ 1895 – 26 Febụwarị 1969), amụrụ,Levi Yitzhak Shkolnik (Hebrew: לוי יצחק שקולניק), nke jere ozi dị ka Praịm Minista nke atọ nke Israel site n'afọ 1963 ruo oge ọnwụ ya site na nkụchi obi n'afọ 1969. Dịka onye guzobere otu ndị ọrụ Israel, o jere ozi n'ọtụtụ ọkwa dị elu, gụnyere Minista nke Nchebe (1963–1967) na Minista nke Ego (1952–1963). ==Okwu ndị o kwuru == * Ọkpụkpụ rapaara n'akpịrị anyị. ** Dịka [https://www.nbcnews.com/id/wbna9265792 Ọtụtụ ndị Izrel na-ekwu na Gaza bụ ebe a na-anaghị asọpụrụ ya] (Septemba 9, afọ 2005) ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Eshkol,Levi}} [[Category:Ndị nwụrụ anwụ]] 1n5brneqb7ud9yugq3mcnbofcytf858 Joe Clark 0 11937 33145 2026-07-31T13:29:38Z Akwugo 29 Jiri '[[File:JoeClark.jpg|thumb|right|200px|Joe Clark na 1979]] '''[[w:Joe Clark|Charles Joseph "Joe" Clark]]''' (amụrụ na Jun 5,n'afo 1939) bụ onye ọchịchị Canada a ma ama, onye ọchụnta ego, odee na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ rụrụ ọrụ dịka '''Prime Minister''' nke iri na isii nke Canada, malite na Jun 4,afo 1979 ruo Maachị 3,n'afo 1980. A na-ewere Joe Clark dịka otu n'ime ndị ndú ndọrọ ndọrọ ọchịchị kacha nwee mmet...' kere ihü 33145 wikitext text/x-wiki [[File:JoeClark.jpg|thumb|right|200px|Joe Clark na 1979]] '''[[w:Joe Clark|Charles Joseph "Joe" Clark]]''' (amụrụ na Jun 5,n'afo 1939) bụ onye ọchịchị Canada a ma ama, onye ọchụnta ego, odee na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ rụrụ ọrụ dịka '''Prime Minister''' nke iri na isii nke Canada, malite na Jun 4,afo 1979 ruo Maachị 3,n'afo 1980. A na-ewere Joe Clark dịka otu n'ime ndị ndú ndọrọ ndọrọ ọchịchị kacha nwee mmetụta n'akụkọ ihe mere eme nke Canada. Mgbe ọ hapụsịrị ọkwa Prime Minister, ọ gara n'ihu na-eje ozi n'ọtụtụ ọrụ ọchịchị na nke ọha, na-etinye aka n'ịkwalite ọchịchị onye kwuo uche ya na mmepe mba. == Okwu Okwuru == * '''"Anyị agaghị eji aghụghọ ma ọ bụ na mberede were ọchịchị mba a. Anyị ga-enweta ya site n'ọrụ ike na mbọ anyị."''' ** Febụwarị 1976, mgbe ọ na-ekwu maka ndu ya nke [[w:Progressive Conservative Party of Canada|Progressive Conservative Party]] nke Canada[http://archives.cbc.ca/politics/federal_politics/clips/6511/], ''Did You Know?'' * M na-eme karịa ịtụgharị uche na ịkwanyere obodo a ùgwù, m na-alụ ọgụ maka ya ... ajụjụ maka Canada bụ "Anyị nwere ike imeri?" Ee, anyị nwere ike imeri ma e wezụga mgbe anyị na-alụso onwe anyị ọgụ. ** [[w:Progressive Conservative leadership convention, 1983|1983 Progressive Conservative Leadership Convention]] speech, June 10, 1983. * Mazị Ọkà Okwu, dị ka m na-ekwu na Nọvemba 27, 1979, tupu a kpasuru m iwe nke ukwuu... ** kwuru n'ọchịchọ na [[w: Canadian House of Commons | House of Commons]], Maachị 5, 1984, gbasara arụkwaghịm [[w:Pierre Trudeau|Pierre Trudeau's]] dị ka onye ndu [[w: Liberal Party of Canada | Liberal]]. Clark enyela ụdị ekele ahụ na 1979, naanị ka Trudeau nọrọ wee merie ya na [[w: ntuli aka gọọmentị etiti Canada, 1980|1980 Federal Election]]. [http://ms.radio-canada.ca/archives_new/2006/en/wma/trudeau19840305er1.wma] * Ọ bụwo ihe jọgburu onwe ya ịbụ onye a na-ahụ anya dị ka onye ọchịchị ma ọ bụ onye na-akpachapụ anya. Onye ọchịchị bụ onye a na-akwanyere ùgwù karịa. Ma scrapper bụ ihe afọ anọ ikpeazụ a chọrọ. ** Mgbe ọ rịgoro dị ka onye ndu PC, [[w: Mgbakọ ndị isi Conservative Conservative, 2003|2003 Leadership Convention]], Mee 30, 2003 * Ị ga-ama na n'ọgba aghara anyị kacha nso nso a, m meriri n'ụfọdụ nrụrịta ụka wee merie [[w: ntuli aka gọọmenti etiti Canada, 2000|nhọpụta izugbe]]. ** Clark kelere Jean Chrétien na House of Commons, Nọvemba 6, 2003. Ọtụtụ ntuli aka weere Clark ka ọ "merie" arụmụka asụsụ Bekee nke ndị isi Federal na 2000. [http://archives.cbc.ca/politics/prime_ministers/topics/1062/] == Banyere Joe Clark == * Joe onye? ** ''Toronto Star'' isi akụkọ, February 23, 1976, n'elu [[w: Progressive Conservative leadership conservative, 1976|Clark meriri onye isi PC]. * Agwara m ndị enyi m, sị: 'Ha họọrọ nwoke na-ezighị ezi.' Echere m na Joe Clark ga-abụ onye mmegide siri ike karịa [[Brian Mulroney]]. ** Pierre Trudeau, na-atụgharị uche na mfu Clark nke onye ndu PC na Mulroney, ''Memoirs'', 1995 * Ọ bụ klaasị n'ụzọ niile, onye egwuregwu otu egwuregwu. Anyị enweghị ike ịrịọ maka karịa. ** Charles MacMillan, onye ndụmọdụ Mulroney, gbasara etu Clark siri mebie mmeri ya na 1983, kọrọ na ''The Globe and Mail'', Ọktoba 14, 1983 * Onye kasị ukwuu [[w: Minister of Foreign Affairs (Canada) | Minister of Foreign Affairs]] na akụkọ ihe mere eme nke Canada ma e wezụga [[w: Lester B. Pearson | Lester Pearson]] ... onye gbalịrị 'mbụ'' nke niile iji wepụ ụkọ ahụ ... otuto maka ọgụ na-agbalị ikpochapụ deficit bụ nke Joe Clark na [| na John Crobies] ** Brian Mulroney, Mgbakọ Nduzi PC, Mee 30, 2003 == Njiko Mpuga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Clark, Joe}} [[category:Prime Ministers of Canada]] [[Category:Leaders of the Official Opposition (Canada)]] [[Category:Businesspeople from Canada]] [[Category:People from Alberta]] [[Category:1939 births]] [[Category:Living people]] [[Category:Monarchists]] [[Category:Diplomats of Canada]] [[Category:Catholics from Canada]] [[Category:Foreign Ministers of Canada]] [[Category:People of the Cold War]] [[Category:Justice ministers]] q2cklesr5iapo1a8ua6l29a1ecgfg61 33152 33145 2026-07-31T13:43:13Z Akwugo 29 33152 wikitext text/x-wiki [[File:JoeClark.jpg|thumb|right|200px|Joe Clark na 1979]] '''[[w:Joe Clark|Charles Joseph "Joe" Clark]]''' (amụrụ na Jun 5,n'afo 1939) bụ onye ọchịchị Canada a ma ama, onye ọchụnta ego, odee na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ rụrụ ọrụ dịka '''Prime Minister''' nke iri na isii nke Canada, malite na Jun 4,afo 1979 ruo Maachị 3,n'afo 1980. A na-ewere Joe Clark dịka otu n'ime ndị ndú ndọrọ ndọrọ ọchịchị kacha nwee mmetụta n'akụkọ ihe mere eme nke Canada. Mgbe ọ hapụsịrị ọkwa Prime Minister, ọ gara n'ihu na-eje ozi n'ọtụtụ ọrụ ọchịchị na nke ọha, na-etinye aka n'ịkwalite ọchịchị onye kwuo uche ya na mmepe mba. == Okwu Okwuru == * '''"Anyị agaghị eji aghụghọ ma ọ bụ na mberede were ọchịchị mba a. Anyị ga-enweta ya site n'ọrụ ike na mbọ anyị."''' ** Febụwarị 1976, mgbe ọ na-ekwu maka ndu ya nke [[w:Progressive Conservative Party of Canada|Progressive Conservative Party]] nke Canada[http://archives.cbc.ca/politics/federal_politics/clips/6511/], ''Did You Know?'' * M na-eme karịa ịtụgharị uche na ịkwanyere obodo a ùgwù, m na-alụ ọgụ maka ya ... ajụjụ maka Canada bụ "Anyị nwere ike imeri?" Ee, anyị nwere ike imeri ma e wezụga mgbe anyị na-alụso onwe anyị ọgụ. ** [[w:Progressive Conservative leadership convention, 1983|1983 Progressive Conservative Leadership Convention]] speech, June 10, 1983. * Mazị Ọkà Okwu, dị ka m na-ekwu na Nọvemba 27, 1979, tupu a kpasuru m iwe nke ukwuu... ** kwuru n'ọchịchọ na [[w: Canadian House of Commons | House of Commons]], Maachị 5, 1984, gbasara arụkwaghịm [[w:Pierre Trudeau|Pierre Trudeau's]] dị ka onye ndu [[w: Liberal Party of Canada | Liberal]]. Clark enyela ụdị ekele ahụ na 1979, naanị ka Trudeau nọrọ wee merie ya na [[w: ntuli aka gọọmentị etiti Canada, 1980|1980 Federal Election]]. [http://ms.radio-canada.ca/archives_new/2006/en/wma/trudeau19840305er1.wma] * Ọ bụwo ihe jọgburu onwe ya ịbụ onye a na-ahụ anya dị ka onye ọchịchị ma ọ bụ onye na-akpachapụ anya. Onye ọchịchị bụ onye a na-akwanyere ùgwù karịa. Ma scrapper bụ ihe afọ anọ ikpeazụ a chọrọ. ** Mgbe ọ rịgoro dị ka onye ndu PC, [[w: Mgbakọ ndị isi Conservative Conservative, 2003|2003 Leadership Convention]], Mee 30, 2003 * Ị ga-ama na n'ọgba aghara anyị kacha nso nso a, m meriri n'ụfọdụ nrụrịta ụka wee merie [[w: ntuli aka gọọmenti etiti Canada, 2000|nhọpụta izugbe]]. ** Clark kelere Jean Chrétien na House of Commons, Nọvemba 6, 2003. Ọtụtụ ntuli aka weere Clark ka ọ "merie" arụmụka asụsụ Bekee nke ndị isi Federal na 2000. [http://archives.cbc.ca/politics/prime_ministers/topics/1062/] == Banyere Joe Clark == * Joe onye? ** ''Toronto Star'' isi akụkọ, February 23, 1976, n'elu [[w: Progressive Conservative leadership conservative, 1976|Clark meriri onye isi PC]. * Agwara m ndị enyi m, sị: 'Ha họọrọ nwoke na-ezighị ezi.' Echere m na Joe Clark ga-abụ onye mmegide siri ike karịa [[Brian Mulroney]]. ** Pierre Trudeau, na-atụgharị uche na mfu Clark nke onye ndu PC na Mulroney, ''Memoirs'', 1995 * Ọ bụ klaasị n'ụzọ niile, onye egwuregwu otu egwuregwu. Anyị enweghị ike ịrịọ maka karịa. ** Charles MacMillan, onye ndụmọdụ Mulroney, gbasara etu Clark siri mebie mmeri ya na 1983, kọrọ na ''The Globe and Mail'', Ọktoba 14, 1983 * Onye kasị ukwuu [[w: Minister of Foreign Affairs (Canada) | Minister of Foreign Affairs]] na akụkọ ihe mere eme nke Canada ma e wezụga [[w: Lester B. Pearson | Lester Pearson]] ... onye gbalịrị 'mbụ'' nke niile iji wepụ ụkọ ahụ ... otuto maka ọgụ na-agbalị ikpochapụ deficit bụ nke Joe Clark na [| na John Crobies] ** Brian Mulroney, Mgbakọ Nduzi PC, Mee 30, 2003 == Njiko Mpuga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Clark, Joe}} [[category: Ndị dị ndụ]] [[category: Ụmụ nwoke]] pqdw8brdy2c5v99jy2o6v1ts64wf2n9 33153 33152 2026-07-31T13:44:37Z Akwugo 29 33153 wikitext text/x-wiki [[File:JoeClark.jpg|thumb|right|200px|Joe Clark na 1979]] '''[[w:Joe Clark|Charles Joseph "Joe" Clark]]''' (amụrụ na Jun 5,n'afo 1939) bụ onye ọchịchị Canada a ma ama, onye ọchụnta ego, odee na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ rụrụ ọrụ dịka '''Prime Minister''' nke iri na isii nke Canada, malite na Jun 4,afo 1979 ruo Maachị 3,n'afo 1980. A na-ewere Joe Clark dịka otu n'ime ndị ndú ndọrọ ndọrọ ọchịchị kacha nwee mmetụta n'akụkọ ihe mere eme nke Canada. Mgbe ọ hapụsịrị ọkwa Prime Minister, ọ gara n'ihu na-eje ozi n'ọtụtụ ọrụ ọchịchị na nke ọha, na-etinye aka n'ịkwalite ọchịchị onye kwuo uche ya na mmepe mba. == Okwu Okwuru == * '''"Anyị agaghị eji aghụghọ ma ọ bụ na mberede were ọchịchị mba a. Anyị ga-enweta ya site n'ọrụ ike na mbọ anyị."''' ** Febụwarị 1976, mgbe ọ na-ekwu maka ndu ya nke [[w:Progressive Conservative Party of Canada|Progressive Conservative Party]] nke Canada[http://archives.cbc.ca/politics/federal_politics/clips/6511/], ''Did You Know?'' * M na-eme karịa ịtụgharị uche na ịkwanyere obodo a ùgwù, m na-alụ ọgụ maka ya ... ajụjụ maka Canada bụ "Anyị nwere ike imeri?" Ee, anyị nwere ike imeri ma e wezụga mgbe anyị na-alụso onwe anyị ọgụ. ** [[w:Progressive Conservative leadership convention, 1983|1983 Progressive Conservative Leadership Convention]] speech, June 10, 1983. * Mazị Ọkà Okwu, dị ka m na-ekwu na Nọvemba 27, 1979, tupu a kpasuru m iwe nke ukwuu... ** kwuru n'ọchịchọ na [[w: Canadian House of Commons | House of Commons]], Maachị 5, 1984, gbasara arụkwaghịm [[w:Pierre Trudeau|Pierre Trudeau's]] dị ka onye ndu [[w: Liberal Party of Canada | Liberal]]. Clark enyela ụdị ekele ahụ na 1979, naanị ka Trudeau nọrọ wee merie ya na [[w: ntuli aka gọọmentị etiti Canada, 1980|1980 Federal Election]]. [http://ms.radio-canada.ca/archives_new/2006/en/wma/trudeau19840305er1.wma] * Ọ bụwo ihe jọgburu onwe ya ịbụ onye a na-ahụ anya dị ka onye ọchịchị ma ọ bụ onye na-akpachapụ anya. Onye ọchịchị bụ onye a na-akwanyere ùgwù karịa. Ma scrapper bụ ihe afọ anọ ikpeazụ a chọrọ. ** Mgbe ọ rịgoro dị ka onye ndu PC, [[w: Mgbakọ ndị isi Conservative Conservative, 2003|2003 Leadership Convention]], Mee 30, 2003 * Ị ga-ama na n'ọgba aghara anyị kacha nso nso a, m meriri n'ụfọdụ nrụrịta ụka wee merie [[w: ntuli aka gọọmenti etiti Canada, 2000|nhọpụta izugbe]]. ** Clark kelere Jean Chrétien na House of Commons, Nọvemba 6, 2003. Ọtụtụ ntuli aka weere Clark ka ọ "merie" arụmụka asụsụ Bekee nke ndị isi Federal na 2000. [http://archives.cbc.ca/politics/prime_ministers/topics/1062/] == Banyere Joe Clark == * Joe onye? ** ''Toronto Star'' isi akụkọ, February 23, 1976, n'elu [[w: Progressive Conservative leadership conservative, 1976|Clark meriri onye isi PC]. * Agwara m ndị enyi m, sị: 'Ha họọrọ nwoke na-ezighị ezi.' Echere m na Joe Clark ga-abụ onye mmegide siri ike karịa [[Brian Mulroney]]. ** Pierre Trudeau, na-atụgharị uche na mfu Clark nke onye ndu PC na Mulroney, ''Memoirs'', 1995 * Ọ bụ klaasị n'ụzọ niile, onye egwuregwu otu egwuregwu. Anyị enweghị ike ịrịọ maka karịa. ** Charles MacMillan, onye ndụmọdụ Mulroney, gbasara etu Clark siri mebie mmeri ya na 1983, kọrọ na ''The Globe and Mail'', Ọktoba 14, 1983 * Onye kasị ukwuu [[w: Minister of Foreign Affairs (Canada) | Minister of Foreign Affairs]] na akụkọ ihe mere eme nke Canada ma e wezụga [[w: Lester B. Pearson | Lester Pearson]] ... onye gbalịrị 'mbụ'' nke niile iji wepụ ụkọ ahụ ... otuto maka ọgụ na-agbalị ikpochapụ deficit bụ nke Joe Clark na | na John Crobies ** Brian Mulroney, Mgbakọ Nduzi PC, Mee 30, 2003 == Njiko Mpuga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Clark, Joe}} [[category: Ndị dị ndụ]] [[category: Ụmụ nwoke]] ausfigfx6odr4bp7qtga2ugda4n4ndt 33157 33153 2026-07-31T13:47:53Z Akwugo 29 33157 wikitext text/x-wiki [[File:JoeClark.jpg|thumb|right|200px|Joe Clark na 1979]] '''[[w:Joe Clark|Charles Joseph "Joe" Clark]]''' (amụrụ na Jun 5,n'afo 1939) bụ onye ọchịchị Canada a ma ama, onye ọchụnta ego, odee na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ rụrụ ọrụ dịka '''Prime Minister''' nke iri na isii nke Canada, malite na Jun 4,afo 1979 ruo Maachị 3,n'afo 1980. A na-ewere Joe Clark dịka otu n'ime ndị ndú ndọrọ ndọrọ ọchịchị kacha nwee mmetụta n'akụkọ ihe mere eme nke Canada. Mgbe ọ hapụsịrị ọkwa Prime Minister, ọ gara n'ihu na-eje ozi n'ọtụtụ ọrụ ọchịchị na nke ọha, na-etinye aka n'ịkwalite ọchịchị onye kwuo uche ya na mmepe mba. == Okwu Okwuru == * '''"Anyị agaghị eji aghụghọ ma ọ bụ na mberede were ọchịchị mba a. Anyị ga-enweta ya site n'ọrụ ike na mbọ anyị."''' ** Febụwarị 1976, mgbe ọ na-ekwu maka ndu ya nke [[w:Progressive Conservative Party of Canada|Progressive Conservative Party]] nke Canada[http://archives.cbc.ca/politics/federal_politics/clips/6511/], ''Did You Know?'' * M na-eme karịa ịtụgharị uche na ịkwanyere obodo a ùgwù, m na-alụ ọgụ maka ya ... ajụjụ maka Canada bụ "Anyị nwere ike imeri?" Ee, anyị nwere ike imeri ma e wezụga mgbe anyị na-alụso onwe anyị ọgụ. ** [[w:Progressive Conservative leadership convention, 1983|1983 Progressive Conservative Leadership Convention]] speech, June 10, 1983. * Mazị Ọkà Okwu, dị ka m na-ekwu na Nọvemba 27, 1979, tupu a kpasuru m iwe nke ukwuu... ** kwuru n'ọchịchọ na [[w: Canadian House of Commons | House of Commons]], Maachị 5, 1984, gbasara arụkwaghịm [[w:Pierre Trudeau|Pierre Trudeau's]] dị ka onye ndu [[w: Liberal Party of Canada | Liberal]]. Clark enyela ụdị ekele ahụ na 1979, naanị ka Trudeau nọrọ wee merie ya na [[w: ntuli aka gọọmentị etiti Canada, 1980|1980 Federal Election]]. [http://ms.radio-canada.ca/archives_new/2006/en/wma/trudeau19840305er1.wma] * Ọ bụwo ihe jọgburu onwe ya ịbụ onye a na-ahụ anya dị ka onye ọchịchị ma ọ bụ onye na-akpachapụ anya. Onye ọchịchị bụ onye a na-akwanyere ùgwù karịa. Ma scrapper bụ ihe afọ anọ ikpeazụ a chọrọ. ** Mgbe ọ rịgoro dị ka onye ndu PC, [[w: Mgbakọ ndị isi Conservative Conservative, 2003|2003 Leadership Convention]], Mee 30, 2003 * Ị ga-ama na n'ọgba aghara anyị kacha nso nso a, m meriri n'ụfọdụ nrụrịta ụka wee merie [[w: ntuli aka gọọmenti etiti Canada, 2000|nhọpụta izugbe]]. ** Clark kelere Jean Chrétien na House of Commons, Nọvemba 6, 2003. Ọtụtụ ntuli aka weere Clark ka ọ "merie" arụmụka asụsụ Bekee nke ndị isi Federal na 2000. [http://archives.cbc.ca/politics/prime_ministers/topics/1062/] == Banyere Joe Clark == * Joe onye? ** ''Toronto Star'' isi akụkọ, February 23, 1976, n'elu [[w:Progressive Conservative leadership conservative, 1976|Clark meriri onye isi PC.]] * Agwara m ndị enyi m, sị: 'Ha họọrọ nwoke na-ezighị ezi.' Echere m na Joe Clark ga-abụ onye mmegide siri ike karịa [[Brian Mulroney]]. ** Pierre Trudeau, na-atụgharị uche na mfu Clark nke onye ndu PC na Mulroney, ''Memoirs'', 1995 * Ọ bụ klaasị n'ụzọ niile, onye egwuregwu otu egwuregwu. Anyị enweghị ike ịrịọ maka karịa. ** Charles MacMillan, onye ndụmọdụ Mulroney, gbasara etu Clark siri mebie mmeri ya na 1983, kọrọ na ''The Globe and Mail'', Ọktoba 14, 1983 * Onye kasị ukwuu [[w: Minister of Foreign Affairs (Canada) | Minister of Foreign Affairs]] na akụkọ ihe mere eme nke Canada ma e wezụga [[w: Lester B. Pearson | Lester Pearson]] ... onye gbalịrị 'mbụ'' nke niile iji wepụ ụkọ ahụ ... otuto maka ọgụ na-agbalị ikpochapụ deficit bụ nke Joe Clark na | na John Crobies ** Brian Mulroney, Mgbakọ Nduzi PC, Mee 30, 2003 == Njiko Mpuga == {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Clark, Joe}} [[category: Ndị dị ndụ]] [[category: Ụmụ nwoke]] ni16dk1pup75esezo1xnd6wjsrpie0u Anthony Albanese 0 11938 33150 2026-07-31T13:38:36Z Chukwuziterem 34 Jiri '[[File:Australian Labor Party Leader Anthony Albanese MP (cropped - tight).jpg|thumb|Anthony Albanese in 2022]] {{Databox}} [[w:ig:Anthony Albanese|Anthony Albanese]] amụrụ na 2 Maachị 1963 bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Australia nke na-eje ozi dị ka Praịm Minista nke Australia kemgbe 23 Mee 2022. Ọ bụbu osote Praịm Minista na 2013, Minista maka akụrụngwa na njem na 2007–2013 na Minista maka mmepe mpaghara na ọchịchị ime obodo na 2...' kere ihü 33150 wikitext text/x-wiki [[File:Australian Labor Party Leader Anthony Albanese MP (cropped - tight).jpg|thumb|Anthony Albanese in 2022]] {{Databox}} [[w:ig:Anthony Albanese|Anthony Albanese]] amụrụ na 2 Maachị 1963 bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Australia nke na-eje ozi dị ka Praịm Minista nke Australia kemgbe 23 Mee 2022. Ọ bụbu osote Praịm Minista na 2013, Minista maka akụrụngwa na njem na 2007–2013 na Minista maka mmepe mpaghara na ọchịchị ime obodo na 2007–2010. ==Okwu okwuru== * N'eziokwu, anọ m ebe ahụ, obi dịkwa m ezigbo ụtọ ịga ije n'udo na ndị otu nwoke idina nwoke na nwanyị ibe ha nọ n'obodo m. ** Anthony Albanese (1997) e hotara na: [https://parlinfo.aph.gov.au/parlInfo/search/display/display.w3p;query=Id%3A%22chamber%2Fhansardr%2F1997-03-03%2F0020%22 Ikike, Ndị Nwoke idina nwoke na Ndị Nwanyị Mardi Gras], ''Parliament of Australia'', 3 Maachị 1997. * Achọrọ m ime ka mba ahụ dị n'otu. Echere m na ndị mmadụ enwetala nkewa zuru oke, ihe ha chọrọ bụ ịbịakọta ọnụ dịka mba, ebumnuche m bụ iduzi nke ahụ. ** Anthony Albanese (2022) e hotara na: "[https://www.aljazeera.com/news/2022/5/21/anthony-albanese-who-is-australias-prime-minister-elect Anthony Albanese: Ònye bụ praịm minista a họpụtara na Australia?]" na ''Aljazeera'', 21 Mee 2022. * Aga m arụ ọrụ kwa ụbọchị iji mee ka ndị Australia dịrị n'otu. M ga-edukwa ọchịchị kwesịrị ndị Australia. Enwere m ike ikwe ndị Australia niile nkwa nke a n'agbanyeghị otú unu si tụọ vootu taa, gọọmentị m na-edu ga-asọpụrụ onye ọ bụla n'ime unu kwa ụbọchị. ** Anthony Albanese (2022) e hotara na: "[https://edition.cnn.com/2022/05/21/australia/australia-election-results-morrison-albanese-intl-hnk/index.html Ndị ntuli aka Australia na-ezi ozi siri ike gbasara ihu igwe, na-akwụsị ọchịchị afọ 9 nke gọọmentị na-echekwa nche]" na ''CNN'', 21 Mee 2022. * Papua New Guinea nwere ike ịtụkwasị Australia obi mgbe niile, dịka anyị tụkwasịrị ha obi n'oge anyị kacha njọ. Anyị na-ekerịta ọdịnihu, anyị na-ewulitekwa mmekọrịta ga-eweta udo, ọganihu na ohere maka ndị anyị na mpaghara anyị. ** Anthony Albanese (2023) e hotara na: [https://www.aph.gov.au/Parliamentary_Business/Hansard/Hansard_Display?bid=chamber/hansardr/27533/&sid=0201 Mmekọrịta Mba Nile: Australia na Papua New Guinea], ''Hansard'', 3 Disemba 2023. * Ndị Australia nwere ikike ịma, ihe ndabere nke Australia ji lụọ agha na Iraq. * Anthony Albanese (2024) e hotara na: "[https://www.abc.net.au/news/2024-01-03/pm-says-iraq-war-cabinet-documents-should-not-have-been-withheld/103281200 Anthony Albanese kwuru na ekwesighi izochi akwụkwọ kabinet Agha Iraq efu]" na ''ABC News'', 3 Jenụwarị 2024. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Albanese ,Anthony}} [[Category: Ụmụ nwoke]] [[Category: Ndị dị ndụ]] g0qr0oo3ewrezr8734v9va8mihzhftj Gisèle Rabesahala 0 11939 33155 2026-07-31T13:46:10Z Chikwas 1358 Jiri '{{Databox}} '''[[w:ig:Gisèle Rabesahala|Gisèle Rabesahala]]''' ==Okwu okwuru== * Enwere m nrọ ịbụ ọkaiwu, maka na echere m na ọkaiwu n'etinye onwe ya n'ikwuputara ndị aka ha dị ọcha. * Ọ bụrụ na anyị amaghị ebe anyị si bịa, anyị agaghị ama ebe anyị na-aga. ** [https://thinkafrica.net/gisele-rabesahala-visionary-and-a-human-rights-lawyer/ Gisèle Rabesahala: Visionary and A Human Rights Lawyer,]November 9, 2018,By Editorial Team A kwali...' kere ihü 33155 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Gisèle Rabesahala|Gisèle Rabesahala]]''' ==Okwu okwuru== * Enwere m nrọ ịbụ ọkaiwu, maka na echere m na ọkaiwu n'etinye onwe ya n'ikwuputara ndị aka ha dị ọcha. * Ọ bụrụ na anyị amaghị ebe anyị si bịa, anyị agaghị ama ebe anyị na-aga. ** [https://thinkafrica.net/gisele-rabesahala-visionary-and-a-human-rights-lawyer/ Gisèle Rabesahala: Visionary and A Human Rights Lawyer,]November 9, 2018,By Editorial Team A kwalitere m echiche ahụ na mmepe nke obodo mmadụ ga-ezu oke iji gbanwee ọnọdụ ụmụ nwanyị (...) Ma mesịrị, aghọta na nke a bụ nnukwu njehie, nakwa na ihe bụ isi mmepe ọdịmma ụmụ nwanyị bụ agụmakwụkwọ ha. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Second name ,First name}} [[Category: ????]] Ndị dị ndụ Template for Igbo Wikiquote @⁨all⁩ 89s3rsahhx5jyyz2mo7ctvmqs302sco 33160 33155 2026-07-31T14:00:24Z Chikwas 1358 33160 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Gisèle Rabesahala.jpg|thumb|'''Gisèle Rabesahala''']] '''[[w:ig:p Gisèle Rabesahala|Gisèle Rabesahala]]''' ==Okwu okwuru== * Enwere m nrọ ịbụ ọkaiwu, maka na echere m na ọkaiwu n'etinye onwe ya n'ikwuputara ndị aka ha dị ọcha. * Ọ bụrụ na anyị amaghị ebe anyị si bịa, anyị agaghị ama ebe anyị na-aga. ** [https://thinkafrica.net/gisele-rabesahala-visionary-and-a-human-rights-lawyer/ Gisèle Rabesahala: Visionary and A Human Rights Lawyer,]November 9, 2018,By Editorial Team A kwalitere m echiche ahụ na mmepe nke obodo mmadụ ga-ezu oke iji gbanwee ọnọdụ ụmụ nwanyị (...) Ma mesịrị, aghọta na nke a bụ nnukwu njehie, nakwa na ihe bụ isi mmepe ọdịmma ụmụ nwanyị bụ agụmakwụkwọ ha. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Rabesahala , Gisèle}} [[Category: ????]] Ndị dị ndụ Template for Igbo Wikiquote @⁨all⁩ tauv87ok1oxmi593n48g2w7131auwmg 33161 33160 2026-07-31T14:03:22Z Chikwas 1358 33161 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Gisèle Rabesahala.jpg|thumb|'''Gisèle Rabesahala''']] '''[[w:ig:p Gisèle Rabesahala|Gisèle Rabesahala]]''' ==Okwu okwuru== * Enwere m nrọ ịbụ ọkaiwu, maka na echere m na ọkaiwu n'etinye onwe ya n'ikwuputara ndị aka ha dị ọcha. * Ọ bụrụ na anyị amaghị ebe anyị si bịa, anyị agaghị ama ebe anyị na-aga. ** [https://thinkafrica.net/gisele-rabesahala-visionary-and-a-human-rights-lawyer/ Gisèle Rabesahala: Visionary and A Human Rights Lawyer,]November 9, 2018,By Editorial Team A kwalitere m echiche ahụ na mmepe nke obodo mmadụ ga-ezu oke iji gbanwee ọnọdụ ụmụ nwanyị (...) Ma mesịrị, aghọta na nke a bụ nnukwu njehie, nakwa na ihe bụ isi mmepe ọdịmma ụmụ nwanyị bụ agụmakwụkwọ ha. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Rabesahala , Gisèle}} [[Category:Ndị dị ndụ]] 1xc7jtf8x2z0sav8bqrlnkuqtxta5v8 Colin Gonsalves 0 11941 33156 2026-07-31T13:47:26Z Delphinium Winner 1468 Jiri '{{Databox}} [[File:Colin-gonsalves.jpg|thumb|Colin Gonsalves]] '''[[w:ig:Colin Gonsalves|Colin Gonsalves]]''' (amụrụ na 24 Mee 1952) bụ onye a họpụtara [[w:Senior Advocate|Senior Advocate]] nke [[w:Supreme Court of India|Supreme Court of India]] na onye guzobere [[w:Human Rights Law Network|Human Rights Law Network]] (HRLN). Ọ bụ ọkachamara na nchekwa [[human rights]], [[w:human rights|working law]] na [[w:public interest law|public interest law]] ==Okwu ok...' kere ihü 33156 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Colin-gonsalves.jpg|thumb|Colin Gonsalves]] '''[[w:ig:Colin Gonsalves|Colin Gonsalves]]''' (amụrụ na 24 Mee 1952) bụ onye a họpụtara [[w:Senior Advocate|Senior Advocate]] nke [[w:Supreme Court of India|Supreme Court of India]] na onye guzobere [[w:Human Rights Law Network|Human Rights Law Network]] (HRLN). Ọ bụ ọkachamara na nchekwa [[human rights]], [[w:human rights|working law]] na [[w:public interest law|public interest law]] ==Okwu okwuru== == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Second name ,First name}} [[Category: ????]] jjml8yfo8vny0rx3f3wf2pzowkn0lel 33164 33156 2026-07-31T14:07:08Z Delphinium Winner 1468 33164 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Colin-gonsalves.jpg|thumb|Colin Gonsalves]] ''[[w:ig:Colin Gonsalves|Colin Gonsalves]]''' (amụrụ 24 Mee 1952) bụ onye ahapụtara [[w:Senior Advocate|Senior Advocate]] nke [[w:Supreme Court of India|Ụlọikpe Kasị Elu nke India]] na onye guzobere [[w: Iwu ikike mmadụ Netwọk|Iwu ikike mmadụ Netwọk]] (Iwu ikike mmadụ Netwọk). Ọ bụ ọkachamara na nchekwa [[w:mmadụ|mmadụ]], [[w: iwu ọrụ | iwu ọrụ]] na [[w: iwu ọmụrụ nwa |iwu ọmụrụ nwa]]. ==Okwu okwuru== * Ihe India chọrọ n'ezie bụ nyocha banyere ego si n'aka ụlọ ọrụ ọgwụ na-aga na CROs [ụlọ ọrụ mgbasa ozi na-ahụ maka ụlọ ọgwụ] nye ndị dọkịta. ** Colin Gonsalves gbasara nnwale ụlọ ọgwụ na India. [https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(12)60172-X/fulltext Iwu anaghị aga n'ihu n'ọganihu ikpe India] Yee, Amy. The Lancet, Volume 379, Issue 9814, 397 - 398 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Colin Gonsalves}} [[Category: Ndị dị ndụ]] p9kovsj6wgfkhl7nwo145tv66s5jprv Giulio Andreotti 0 11942 33167 2026-07-31T14:12:12Z Bigcee007 1340 Jiri '[[File:Giulio Andreotti.jpg|thumb|Giulo Andreotti]] '''[[w:Giulio Andreotti|Giulio Andreotti]]''' (14 Jenụwarị afọ 1919 – 6 Mee afọ 2013) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Italian na [[wikt:statesman|statesman]] onye jere ozi dị ka onye 41st [[w:praịm minista nke Itali |praịm minista nke Itali]] n'ọchịchị asaa (n'afọ 1972–1973, n'afọ 1976–1979, n'afọ 1989–1992), ọ bụkwa onye ndu nke pati w:Christian Democracy (Itali)|Christ...' kere ihü 33167 wikitext text/x-wiki [[File:Giulio Andreotti.jpg|thumb|Giulo Andreotti]] '''[[w:Giulio Andreotti|Giulio Andreotti]]''' (14 Jenụwarị afọ 1919 – 6 Mee afọ 2013) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Italian na [[wikt:statesman|statesman]] onye jere ozi dị ka onye 41st [[w:praịm minista nke Itali |praịm minista nke Itali]] n'ọchịchị asaa (n'afọ 1972–1973, n'afọ 1976–1979, n'afọ 1989–1992), ọ bụkwa onye ndu nke pati [[w:Christian Democracy (Itali)|Christian Democracy]] na ndị otu aka nri ya; ọ bụ praịm minista nke isii kachasị ogologo kemgbe [[w:njikọta Itali |njikọta Itali]] na praịm minista nke abụọ kachasị ogologo mgbe agha gasịrị. A na-ewere Andreotti dị ka onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị kachasị ike na nke a ma ama nke [[w:Prime Republic (Itali)|Prime Republic]]. jq5b854xgqgefcr5n8hy5zq6i7e91ts 33180 33167 2026-07-31T14:28:50Z Bigcee007 1340 33180 wikitext text/x-wiki [[File:Giulio Andreotti.jpg|thumb|Giulo Andreotti]] '''[[w:Giulio Andreotti|Giulio Andreotti]]''' (14 Jenụwarị afọ 1919 – 6 Mee afọ 2013) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Italian na [[wikt:statesman|statesman]] onye jere ozi dị ka onye 41st [[w:praịm minista nke Itali |praịm minista nke Itali]] n'ọchịchị asaa (n'afọ 1972–1973, n'afọ 1976–1979, n'afọ 1989–1992), ọ bụkwa onye ndu nke pati [[w:Christian Democracy (Itali)|Christian Democracy]] na ndị otu aka nri ya; ọ bụ praịm minista nke isii kachasị ogologo kemgbe [[w:Italian unification |njikọta Itali]] na praịm minista nke abụọ kachasị ogologo mgbe agha gasịrị. A na-ewere Andreotti dị ka onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị kachasị ike na nke a ma ama nke [[w:Prime Republic (Itali)|Mba ọchịchị kacha mma]]. ceckxir8o564znzaly8xmstpvnb6lfb 33183 33180 2026-07-31T14:34:08Z Bigcee007 1340 33183 wikitext text/x-wiki [[File:Giulio Andreotti.jpg|thumb|Giulo Andreotti]] '''[[w:Giulio Andreotti|Giulio Andreotti]]''' (14 Jenụwarị afọ 1919 – 6 Mee afọ 2013) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Italian na [[wikt:statesman|statesman]] onye jere ozi dị ka onye 41st [[w:praịm minista nke Itali |praịm minista nke Itali]] n'ọchịchị asaa (n'afọ 1972–1973, n'afọ 1976–1979, n'afọ 1989–1992), ọ bụkwa onye ndu nke pati [[w:Christian Democracy (Itali)|ọchịchị onye kwuo uche ya nke Ndị Kraịst ]] na ndị otu aka nri ya; ọ bụ praịm minista nke isii kachasị ogologo kemgbe [[w:Italian unification |njikọta Itali]] na praịm minista nke abụọ kachasị ogologo mgbe agha gasịrị. A na-ewere Andreotti dị ka onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị kachasị ike na nke a ma ama nke [[w:Prime Republic (Itali)|Mba ọchịchị kacha mma]]. sfc0v1uf7rm43no0s21nrbs12hbycup 33185 33183 2026-07-31T14:39:02Z Bigcee007 1340 33185 wikitext text/x-wiki [[File:Giulio Andreotti.jpg|thumb|Giulo Andreotti]] '''[[w:Giulio Andreotti|Giulio Andreotti]]''' (14 Jenụwarị afọ 1919 – 6 Mee afọ 2013) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Italian na [[wikt:statesman|statesman]] onye jere ozi dị ka onye 41st [[w:Prime minister of Italy|Onyeisi ndị minista]] n'ọchịchị asaa (n'afọ 1972–1973, n'afọ 1976–1979, n'afọ 1989–1992), ọ bụkwa onye ndu nke pati [[w:Christian Democracy (Itali)|ọchịchị onye kwuo uche ya nke Ndị Kraịst ]] na ndị otu aka nri ya; ọ bụ praịm minista nke isii kachasị ogologo kemgbe [[w:Italian unification |njikọta Itali]] na praịm minista nke abụọ kachasị ogologo mgbe agha gasịrị. A na-ewere Andreotti dị ka onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị kachasị ike na nke a ma ama nke [[w:Prime Republic (Itali)|Mba ọchịchị kacha mma]]. ozfdocc3tvwmvocen0irhppbpkxcva6 33188 33185 2026-07-31T14:42:11Z Bigcee007 1340 33188 wikitext text/x-wiki [[File:Giulio Andreotti.jpg|thumb|Giulo Andreotti]] '''[[w:Giulio Andreotti|Giulio Andreotti]]''' (14 Jenụwarị afọ 1919 – 6 Mee afọ 2013) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Italian na [[wikt:statesman|Onye ndú a ma ama n'obodo ]] onye jere ozi dị ka onye 41st [[w:Prime minister of Italy|Onyeisi ndị minista]] n'ọchịchị asaa (n'afọ 1972–1973, n'afọ 1976–1979, n'afọ 1989–1992), ọ bụkwa onye ndu nke pati [[w:Christian Democracy (Itali)|ọchịchị onye kwuo uche ya nke Ndị Kraịst ]] na ndị otu aka nri ya; ọ bụ praịm minista nke isii kachasị ogologo kemgbe [[w:Italian unification |njikọta Itali]] na praịm minista nke abụọ kachasị ogologo mgbe agha gasịrị. A na-ewere Andreotti dị ka onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị kachasị ike na nke a ma ama nke [[w:Prime Republic (Itali)|Mba ọchịchị kacha mma]]. 3lhoexe8bpwja81kj2kcphgj994ipdg 33189 33188 2026-07-31T14:51:08Z Bigcee007 1340 33189 wikitext text/x-wiki [[File:Giulio Andreotti.jpg|thumb|Giulo Andreotti]] '''[[w:Giulio Andreotti|Giulio Andreotti]]''' (14 Jenụwarị afọ 1919 – 6 Mee afọ 2013) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Italian na [[wikt:statesman|Onye ndú a ma ama n'obodo ]] onye jere ozi dị ka onye 41st [[w:Prime minister of Italy|Onyeisi ndị minista]] n'ọchịchị asaa (n'afọ 1972–1973, n'afọ 1976–1979, n'afọ 1989–1992), ọ bụkwa onye ndu nke pati [[w:Christian Democracy (Itali)|ọchịchị onye kwuo uche ya nke Ndị Kraịst ]] na ndị otu aka nri ya; ọ bụ praịm minista nke isii kachasị ogologo kemgbe [[w:Italian unification |njikọta Itali]] na praịm minista nke abụọ kachasị ogologo mgbe agha gasịrị. A na-ewere Andreotti dị ka onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị kachasị ike na nke a ma ama nke [[w:Prime Republic (Itali)|Mba ọchịchị kacha mma]]. ==Okwu ndị o kwuru == * Ebe ọ bụ na anyị bụ ndị nkịtị, ọnọdụ etiti bụ nhọrọ kacha mma maka anyị. ** [http://www.ilsole24ore.com/art/notizie/2013-05-06/essendo-uomini-medi-mezzo-155705.shtml "Okwu Ndị A Ma Ama nke Andreotti"], ''IlSole24Ore.com'' ** Nsụgharị: Ebe ọ bụ na anyị bụ ndị nkịtị, ọnọdụ etiti bụ nhọrọ kacha mma maka anyị. == Njikọ mpụga == {{DEFAULTSORT:Andreotti, Giulio}} [[Category:Ndị nwụrụ anwụ]] 2pcnl1k6dnv386c5lrytrx8rc4eqa72 33195 33189 2026-07-31T15:23:36Z Bigcee007 1340 33195 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Giulio Andreotti.jpg|thumb|Giulo Andreotti]] '''[[w:Giulio Andreotti|Giulio Andreotti]]''' (14 Jenụwarị afọ 1919 – 6 Mee afọ 2013) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Italian na [[wikt:statesman|Onye ndú a ma ama n'obodo ]] onye jere ozi dị ka onye 41st [[w:Prime minister of Italy|Onyeisi ndị minista]] n'ọchịchị asaa (n'afọ 1972–1973, n'afọ 1976–1979, n'afọ 1989–1992), ọ bụkwa onye ndu nke pati [[w:Christian Democracy (Itali)|ọchịchị onye kwuo uche ya nke Ndị Kraịst ]] na ndị otu aka nri ya; ọ bụ praịm minista nke isii kachasị ogologo kemgbe [[w:Italian unification |njikọta Itali]] na praịm minista nke abụọ kachasị ogologo mgbe agha gasịrị. A na-ewere Andreotti dị ka onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị kachasị ike na nke a ma ama nke [[w:Prime Republic (Itali)|Mba ọchịchị kacha mma]]. ==Okwu ndị o kwuru == * Ebe ọ bụ na anyị bụ ndị nkịtị, ọnọdụ etiti bụ nhọrọ kacha mma maka anyị. ** [http://www.ilsole24ore.com/art/notizie/2013-05-06/essendo-uomini-medi-mezzo-155705.shtml "Okwu Ndị A Ma Ama nke Andreotti"], ''IlSole24Ore.com'' ** Nsụgharị: Ebe ọ bụ na anyị bụ ndị nkịtị, ọnọdụ etiti bụ nhọrọ kacha mma maka anyị. == Njikọ mpụga == {{DEFAULTSORT:Andreotti, Giulio}} [[Category:Ndị nwụrụ anwụ]] pdbuypehid7a4214bsis0mls7jyqhro Adolphe Thiers 0 11943 33168 2026-07-31T14:14:18Z Ceentia 1359 Jiri '{{Databox}} [[File:Adolphe Thiers Nadar 2.JPG|thumb| Ọ [republic] bụ ụdị ọchịchị nke na-ekewa anyị nke ukwuu.]] '''[[w:Adolphe Thiers|Marie Joseph Louis Adolphe Thiers]]'''[[w:Adolphe Thiers|Marie Joseph Louis Adolphe Thiers]]''' (15 Eprel 1797{{snd}}3 Septemba, afọ 1877) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-onye ọkọ akukọ ihe mere eme nke France. Ọ bụ onye nke abụọ a họpụtara [[w:Onyeisiala France|Onyeisiala France]] na Onyeisi...' kere ihü 33168 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Adolphe Thiers Nadar 2.JPG|thumb| Ọ [republic] bụ ụdị ọchịchị nke na-ekewa anyị nke ukwuu.]] '''[[w:Adolphe Thiers|Marie Joseph Louis Adolphe Thiers]]'''[[w:Adolphe Thiers|Marie Joseph Louis Adolphe Thiers]]''' (15 Eprel 1797{{snd}}3 Septemba, afọ 1877) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-onye ọkọ akukọ ihe mere eme nke France. Ọ bụ onye nke abụọ a họpụtara [[w:Onyeisiala France|Onyeisiala France]] na Onyeisiala mbụ nke [[w:Ọchịchị Mba France nke Atọ|Ọchịchị Mba French nke Atọ]]. ==Okwu ndị e kwuru== *Ikwesighi inyefe otu nwoke obodo, onye ọbụla nwoke ahụ bu, n'agbanyeghị ọnọdụ ya. **''Histoire de Consulat et de l'Empire'', Mpịakọta nke 20 (1862), pp. 795-796, nke e hotara na Robert Gildea, ''Oge Gara Aga n'Akụkọ Ihe Mere Eme nke Ndị France'' (1994; 1996), p. 98 *Ọ bụ [republic] obi ọchịchị nke na-ekewa anyị nke ọma. **Okwu e hotara na Ernest J. Knapton, 'France: 1871 na 1944', ''Akụkọ Ihe Mere Eme'', Mpịakọta nke 7, Nke 39 (Nọvemba 1944), p. 392 ==Okwu gbasara Thiers== *Thiers bụ ụdị ndị bourgeois nwere obi ọjọọ, nke a na-anaghị ahụkarị nke na-abanye n'ọbara n'enweghị ịda mba. **[[Georges Clemenceau]], Okwu ndị e kwuru nye Jean Martet (19 Juun 1928), nke e hotara n'akwụkwọ Jean Martet, ''Clemenceau: Ihe Ndị Mere ná Ndụ Ya Dịka O Si Gwa Ya Onwe Ya nye Odeakwụkwọ Ya Mbụ Jean Martet'' (1930), p. 0ftju9adlsifooj6qww2t20rslg8op5 33170 33168 2026-07-31T14:18:51Z Ceentia 1359 E mepụtara m peeji a 33170 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Adolphe Thiers Nadar 2.JPG|thumb| Ọ [republic] bụ ụdị ọchịchị nke na-ekewa anyị nke ukwuu.]] '''[[w:Adolphe Thiers|Marie Joseph Louis Adolphe Thiers]]'''[[w:Adolphe Thiers|Marie Joseph Louis Adolphe Thiers]]''' (15 Eprel 1797 - 3 Septemba, afọ 1877) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-onye ọkọ akukọ ihe mere eme nke France. Ọ bụ onye nke abụọ a họpụtara [[w:Onyeisiala France|Onyeisiala France]] na Onyeisiala mbụ nke [[w:Ọchịchị Mba France nke Atọ|Ọchịchị Mba French nke Atọ]]. ==Okwu ndị e kwuru== *Ikwesighi inyefe otu nwoke obodo, onye ọbụla nwoke ahụ bu, n'agbanyeghị ọnọdụ ya. **''Histoire de Consulat et de l'Empire'', Mpịakọta nke 20 (1862), pp. 795-796, nke e hotara na Robert Gildea, ''Oge Gara Aga n'Akụkọ Ihe Mere Eme nke Ndị France'' (1994; 1996), p. 98 *Ọ bụ [republic] obi ọchịchị nke na-ekewa anyị nke ọma. **Okwu e hotara na Ernest J. Knapton, 'France: 1871 na 1944', ''Akụkọ Ihe Mere Eme'', Mpịakọta nke 7, Nke 39 (Nọvemba 1944), p. 392 ==Okwu gbasara Thiers== *Thiers bụ ụdị ndị bourgeois nwere obi ọjọọ, nke a na-anaghị ahụkarị nke na-abanye n'ọbara n'enweghị ịda mba. **[[Georges Clemenceau]], Okwu ndị e kwuru nye Jean Martet (19 Juun 1928), nke e hotara n'akwụkwọ Jean Martet, ''Clemenceau: Ihe Ndị Mere ná Ndụ Ya Dịka O Si Gwa Ya Onwe Ya nye Odeakwụkwọ Ya Mbụ Jean Martet'' (1930), p. a0026qiv110041mlkzvxc5fji9q8bzm 33172 33170 2026-07-31T14:22:33Z Ceentia 1359 33172 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Adolphe Thiers Nadar 2.JPG|thumb| Ọ [republic] bụ ụdị ọchịchị nke na-ekewa anyị nke ukwuu.]] '''[[w:Adolphe Thiers|Marie Joseph Louis Adolphe Thiers]]'''[[w:Adolphe Thiers|Marie Joseph Louis Adolphe Thiers]]''' (15 Eprel 1797 - 3 Septemba, afọ 1877) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-onye ọkọ akukọ ihe mere eme nke France. Ọ bụ onye nke abụọ a họpụtara [[w:Onyeisiala France|Onyeisiala France]] na Onyeisiala mbụ nke [[w:Ọchịchị Mba France nke Atọ|Ọchịchị Mba French nke Atọ]]. ==Okwu ndị e kwuru== *Ikwesighi inyefe otu nwoke obodo, onye ọbụla nwoke ahụ bu, n'agbanyeghị ọnọdụ ya. **''Histoire de Consulat et de l'Empire'', Mpịakọta nke 20 (1862), pp. 795-796, nke e hotara na Robert Gildea, ''Oge Gara Aga n'Akụkọ Ihe Mere Eme nke Ndị France'' (1994; 1996), p. 98 *Ọ bụ [republic] obi ọchịchị nke na-ekewa anyị nke ọma. **Okwu e hotara na Ernest J. Knapton, 'France: 1871 na 1944', ''Akụkọ Ihe Mere Eme'', Mpịakọta nke 7, Nke 39 (Nọvemba 1944), p. 392 ==Okwu gbasara Thiers== *Thiers bụ ụdị ndị bourgeois nwere obi ọjọọ, nke a na-anaghị ahụkarị nke na-abanye n'ọbara n'enweghị ịda mba. **Georges Clemenceau, Okwu ndị e kwuru nye Jean Martet (19 Juun 1928), nke e hotara n'akwụkwọ Jean Martet, ''Clemenceau: Ihe Ndị Mere ná Ndụ Ya Dịka O Si Gwa Ya Onwe Ya nye Odeakwụkwọ Ya Mbụ Jean Martet'' (1930), p. hhdrn1memxy4l3esgdtxs7c09vvozfu 33197 33172 2026-07-31T23:20:15Z Ceentia 1359 33197 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Adolphe Thiers Nadar 2.JPG|thumb| Ọ [republic] bụ ụdị ọchịchị nke na-ekewa anyị nke ukwuu.]] '''[[w:Adolphe Thiers|Marie Joseph Louis Adolphe Thiers]]'''[[w:Adolphe Thiers|Marie Joseph Louis Adolphe Thiers]]''' (15 Eprel 1797 - 3 Septemba, afọ 1877) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-onye ọkọ akukọ ihe mere eme nke France. Ọ bụ onye nke abụọ a họpụtara [[w:Onyeisiala France|Onyeisiala France]] na Onyeisiala mbụ nke [[w:Ọchịchị Mba France nke Atọ|Ọchịchị Mba French nke Atọ]]. ==Okwu ndị e kwuru== *Ikwesighi inyefe otu nwoke obodo, onye ọbụla nwoke ahụ bu, n'agbanyeghị ọnọdụ ya. **''Histoire de Consulat et de l'Empire'', Mpịakọta nke 20 (1862), pp. 795-796, nke e hotara na Robert Gildea, ''Oge Gara Aga n'Akụkọ Ihe Mere Eme nke Ndị France'' (1994; 1996), p. 98 *Ọ bụ [republic] obi ọchịchị nke na-ekewa anyị nke ọma. **Okwu e hotara na Ernest J. Knapton, 'France: 1871 na 1944', ''Akụkọ Ihe Mere Eme'', Mpịakọta nke 7, Nke 39 (Nọvemba 1944), p. 392 ==Okwu gbasara Thiers== *Thiers bụ ụdị ndị ọgaranya nwere obi ọjọọ, nke a na-anaghị ahụkarị, nke tibara onwe ya n'ọbara n'enweghi obi abụọ. **Georges Clemenceau, Okwu ndị e kwuru nye Jean Martet (19 Juun 1928), nke e hotara n'akwụkwọ Jean Martet, ''Clemenceau: Ihe Ndị Mere ná Ndụ Ya Dịka O Si Kọọ Akụkọ Ndụ Ya nye Odeakwụkwọ Ya Mbụ Jean Martet'' (1930), p. *Gịnị ka ị tụrụ anya ka m chee banyere Thiers? Ọ dịghị onye kpọrọ m asị karịa... Thiers bụ nwoke nke na-ezere echiche nke ọma, onye na-elebaghi anya maobu nwe nghọta ọ bụla banyere ihe ọ bụla. N'oge [[w:Paris Commune|Commune]] o mere otu ihe ahụ o mere na [[w:fr:Massacre de la rue Transnonain|Rue Transonain]], n'otu obi ike ahụ. Ọ bụghị naanị na o mere ya, kama o ji ya nyaa isi ma tie mkpu maka ya. A gwara m gị maka ihe arụ o mere? Mgbe o kwere nkwa ịhapụrụ ndị Paris egbe ha, o wepụrụ ha—nke bụ ihe kpatara ihe niile merenụ... Ọ bụ otu n'ime ndị nzuzu ahụ zoro ezo bụ́ ndị chere na ị nwere ike imezu ihe site na iwu e dere n'akwụkwọ. **[[Georges Clemenceau]], okwu ndị e kwuru nye Jean Martet (3 Julaị 1928), nke e hotara n'akwụkwọ Jean Martet, ''Clemenceau: Ihe Ndị Mere ná Ndụ Ya Dịka Ya Onwe Ya Si Gwa Odeakwụkwọ Ya Mbụ Jean Martet'' (1930), pp. 339-340 ==Njikọ mpụta== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Thiers, Adolphe}} [[Category: Ndi nwụrụ anwụ]] 9n7u4qjbqtncdnkll5t97q5vlylrecs 33198 33197 2026-07-31T23:22:03Z Ceentia 1359 33198 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Adolphe Thiers Nadar 2.JPG|thumb| Ọ [republic] bụ ụdị ọchịchị nke na-ekewa anyị nke ukwuu.]] '''[[w:Adolphe Thiers|Marie Joseph Louis Adolphe Thiers]]'''[[w:Adolphe Thiers|Marie Joseph Louis Adolphe Thiers]]''' (15 Eprel 1797 - 3 Septemba, afọ 1877) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-onye ọkọ akukọ ihe mere eme nke France. Ọ bụ onye nke abụọ a họpụtara [[w:Onyeisiala France|Onyeisiala France]] na Onyeisiala mbụ nke [[w:Ọchịchị Mba France nke Atọ|Ọchịchị Mba French nke Atọ]]. ==Okwu ndị e kwuru== *Ikwesighi inyefe otu nwoke obodo, onye ọbụla nwoke ahụ bu, n'agbanyeghị ọnọdụ ya. **''Histoire de Consulat et de l'Empire'', Mpịakọta nke 20 (1862), pp. 795-796, nke e hotara na Robert Gildea, ''Oge Gara Aga n'Akụkọ Ihe Mere Eme nke Ndị France'' (1994; 1996), p. 98 *Ọ bụ [republic] obi ọchịchị nke na-ekewa anyị nke ọma. **Okwu e hotara na Ernest J. Knapton, 'France: 1871 na 1944', ''Akụkọ Ihe Mere Eme'', Mpịakọta nke 7, Nke 39 (Nọvemba 1944), p. 392 ==Okwu gbasara Thiers== *Thiers bụ ụdị ndị ọgaranya nwere obi ọjọọ, nke a na-anaghị ahụkarị, nke tibara onwe ya n'ọbara n'enweghi obi abụọ. **Georges Clemenceau, Okwu ndị e kwuru nye Jean Martet (19 Juun 1928), nke e hotara n'akwụkwọ Jean Martet, ''Clemenceau: Ihe Ndị Mere ná Ndụ Ya Dịka O Si Kọọ Akụkọ Ndụ Ya nye Odeakwụkwọ Ya Mbụ Jean Martet'' (1930), p. *Gịnị ka ị tụrụ anya ka m chee banyere Thiers? Ọ dịghị onye kpọrọ m asị karịa... Thiers bụ nwoke nke na-ezere echiche nke ọma, onye na-elebaghi anya maobu nwe nghọta ọ bụla banyere ihe ọ bụla. N'oge [[w:Paris Commune|Commune]] o mere otu ihe ahụ o mere na [[w:fr:Massacre de la rue Transnonain|Rue Transonain]], n'otu obi ike ahụ. Ọ bụghị naanị na o mere ya, kama o ji ya nyaa isi ma tie mkpu maka ya. A gwara m gị maka ihe arụ o mere? Mgbe o kwere nkwa ịhapụrụ ndị Paris egbe ha, o wepụrụ ha—nke bụ ihe kpatara ihe niile merenụ... Ọ bụ otu n'ime ndị nzuzu ahụ zoro ezo bụ́ ndị chere na ị nwere ike imezu ihe site na iwu e dere n'akwụkwọ. **Georges Clemenceau, okwu ndị e kwuru nye Jean Martet (3 Julaị 1928), nke e hotara n'akwụkwọ Jean Martet, ''Clemenceau: Ihe Ndị Mere ná Ndụ Ya Dịka Ya Onwe Ya Si Gwa Odeakwụkwọ Ya Mbụ Jean Martet'' (1930), pp. 339-340 ==Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Thiers, Adolphe}} [[Category: Ndi nwụrụ anwụ]] r7z0tzqmcajx9wj89qfrxiii91ytdac Joachim Gauck 0 11944 33169 2026-07-31T14:14:48Z Delioness 1469 Jiri '[[File:MSC 2014 Gauck Kleinschmidt MSC2014.jpg|thumb| Ịbịaru ndị dị njikere iburu ọrụ n'aka nso—ndị a na-ahụ n'akụkụ niile nke obodo anyị, ọ bụghị naanị n'ọgbọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị—ga-abụ isi ọrụ m. </br> ~ Joachim Gauck ]] '''[[w:Joachim Gauck|'''Joachim Gauck''']]''' onye a mụrụ n'ụbọchị iri abụọ na anọ nke ọnwa Jenụwarị, afọ 1940, bụbu Onye Isi ala [[Germany]], na-eje ozi n'etiti ọnwa...' kere ihü 33169 wikitext text/x-wiki [[File:MSC 2014 Gauck Kleinschmidt MSC2014.jpg|thumb| Ịbịaru ndị dị njikere iburu ọrụ n'aka nso—ndị a na-ahụ n'akụkụ niile nke obodo anyị, ọ bụghị naanị n'ọgbọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị—ga-abụ isi ọrụ m. </br> ~ Joachim Gauck ]] '''[[w:Joachim Gauck|'''Joachim Gauck''']]''' onye a mụrụ n'ụbọchị iri abụọ na anọ nke ọnwa Jenụwarị, afọ 1940, bụbu Onye Isi ala [[Germany]], na-eje ozi n'etiti ọnwa Maachị afọ 2012 na ọnwa Maachị afọ 2017. Dịka onye bụbu pastọ [[Lutheranism|Lutheranism]] ọ pụtara ìhè dịka onye na-alụso ọchịchị Kọmunist ọgụ ma na-akwado ikike ụmụ amaala na ọwụwa anyanwụ Germany. == Okwu ndị o kwuru == * Otu ihe doro anya... Ịbịaru ndị dị njikere iburu ọrụ n'aka nso—ndị a na-ahụ n'akụkụ niile nke obodo anyị, ọ bụghị naanị n'ọgbọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị—ga-abụ isi ọrụ m. Achọrọ m ịrụsi ọrụ ike n'ịkpọ ndị a ka ha buru ọrụ n'aka, kama iguzo naanị dịka ndị na-ekiri ihe na-eme na ndị na-akatọ ihe gbasara ndụ ọha na eze. ** [http://www.nytimes.com/2012/02/21/world/europe/joachim-gaucks-background-seen-as-an-asset-in-germany.html nytimes.com] * Mgbe a na-atụle okwu kachasị mkpa—nke bụ izipu ndị agha Germany ka ha gaa rụọ ọrụ—Germany ekwesịghị ịza 'mba' naanị n'ihi ụkpụrụ, ma ọ bụ kweta 'ee' ozugbo n'enweghị nleba anya. ** [http://www.nytimes.com/2014/02/02/world/europe/spurred-by-global-crises-germany-weighs-a-more-muscular-foreign-policy.html nytimes.com] * Mgbe a na-atụle okwu kachasị mkpa — ya bụ, izipu ndị agha Germany ka ha gaa rụọ ọrụ — Germany ekwesịghị ịsị 'mba' naanị n'ihi ụkpụrụ, ma ọ bụ kweta 'ee' ozugbo n'enweghị nlezianya. ** [http://www.nytimes.com/2014/02/02/world/europe/spurred-by-global-crises-germany-weighs-a-more-muscular-foreign-policy.html nytimes.com] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Gauck, Joachim}} [[Category:Presidents of Germany]] [[Category:Anti-communists]] [[Category:Human rights activists]] [[Category:Clergy]] [[Category:Lutherans]] [[Category:1940 births]] [[Category:Living people]] qi3m87hnn810j0cepkoa1zwx02qbmt1 33186 33169 2026-07-31T14:39:46Z Delioness 1469 33186 wikitext text/x-wiki [[File:MSC 2014 Gauck Kleinschmidt MSC2014.jpg|thumb| Ịbịaru ndị dị njikere iburu ọrụ n'aka nso—ndị a na-ahụ n'akụkụ niile nke obodo anyị, ọ bụghị naanị n'ọgbọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị—ga-abụ isi ọrụ m. </br> ~ Joachim Gauck ]] '''[[w:Joachim Gauck|'''Joachim Gauck''']]''' onye a mụrụ n'ụbọchị iri abụọ na anọ nke ọnwa Jenụwarị, afọ 1940, bụbu Onye Isi ala [[Germany]], na-eje ozi n'etiti ọnwa Maachị afọ 2012 na ọnwa Maachị afọ 2017. Dịka onye bụbu pastọ [[Lutheranism|Lutheranism]] ọ pụtara ìhè dịka onye na-alụso ọchịchị Kọmunist ọgụ ma na-akwado ikike ụmụ amaala na ọwụwa anyanwụ Germany. == Okwu ndị o kwuru == * Otu ihe doro anya... Ịbịaru ndị dị njikere iburu ọrụ n'aka nso—ndị a na-ahụ n'akụkụ niile nke obodo anyị, ọ bụghị naanị n'ọgbọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị—ga-abụ isi ọrụ m. Achọrọ m ịrụsi ọrụ ike n'ịkpọ ndị a ka ha buru ọrụ n'aka, kama iguzo naanị dịka ndị na-ekiri ihe na-eme na ndị na-akatọ ihe gbasara ndụ ọha na eze. ** [http://www.nytimes.com/2012/02/21/world/europe/joachim-gaucks-background-seen-as-an-asset-in-germany.html nytimes.com] * Mgbe a na-atụle okwu kachasị mkpa—nke bụ izipu ndị agha Germany ka ha gaa rụọ ọrụ—Germany ekwesịghị ịza 'mba' naanị n'ihi ụkpụrụ, ma ọ bụ kweta 'ee' ozugbo n'enweghị nleba anya. ** [http://www.nytimes.com/2014/02/02/world/europe/spurred-by-global-crises-germany-weighs-a-more-muscular-foreign-policy.html nytimes.com] * Mgbe a na-atụle okwu kachasị mkpa — ya bụ, izipu ndị agha Germany ka ha gaa rụọ ọrụ — Germany ekwesịghị ịsị 'mba' naanị n'ihi ụkpụrụ, ma ọ bụ kweta 'ee' ozugbo n'enweghị nlezianya. ** [http://www.nytimes.com/2014/02/02/world/europe/spurred-by-global-crises-germany-weighs-a-more-muscular-foreign-policy.html nytimes.com] == Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Gauck, Joachim}} [[Category: Ụmụ nwoke]] [[Category: Ndị dị ndụ]] dbhcljpg8vdwwutm4kbysjft4qjminz Colin Gonsalvespppp 0 11945 33174 2026-07-31T14:23:17Z Chikwas 1358 Jiri '{{Databox}} '''[[w:ig:Colin Gonsalves|Colin Gonsalves]]''' ==Okwu okwuru== *Ihe ndị India kwesịrị ime bụ nyocha gbasara otu ego si aba n'aka ụlọ ọrụ na-emepụta ọgwụ gaa n'aka ụlọ ọrụ na-ahụ maka nyocha ahụike (CROs), ma mesịa ruo n'aka ndị dọkịta. ** Colin Gonsalves na-ekwu maka nyocha ọgwụ (clinical trials) na India. Usoro iwu na ụkpụrụ nchịkwa anaghị agbaso ọsọ mgbanwe ndị a. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}...' kere ihü 33174 wikitext text/x-wiki {{Databox}} '''[[w:ig:Colin Gonsalves|Colin Gonsalves]]''' ==Okwu okwuru== *Ihe ndị India kwesịrị ime bụ nyocha gbasara otu ego si aba n'aka ụlọ ọrụ na-emepụta ọgwụ gaa n'aka ụlọ ọrụ na-ahụ maka nyocha ahụike (CROs), ma mesịa ruo n'aka ndị dọkịta. ** Colin Gonsalves na-ekwu maka nyocha ọgwụ (clinical trials) na India. Usoro iwu na ụkpụrụ nchịkwa anaghị agbaso ọsọ mgbanwe ndị a. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Gonsalves,First name}} [[Category:Ndị dị ndụ]] 7r7q4f863c601cw2cl73cm6lc3nmmbh 33178 33174 2026-07-31T14:28:00Z Chikwas 1358 33178 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Colin-gonsalves.jpg|thumb|Colin Gonsalves]] '''[[w:ig:Colin Gonsalves|Colin Gonsalves]]''' ==Okwu okwuru== *Ihe ndị India kwesịrị ime bụ nyocha gbasara otu ego si aba n'aka ụlọ ọrụ na-emepụta ọgwụ gaa n'aka ụlọ ọrụ na-ahụ maka nyocha ahụike (CROs), ma mesịa ruo n'aka ndị dọkịta. ** Colin Gonsalves na-ekwu maka nyocha ọgwụ (clinical trials) na India. Usoro iwu na ụkpụrụ nchịkwa anaghị agbaso ọsọ mgbanwe ndị a. [https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(12)60172-X/fulltext Regulation failing to keep up with India's trials boom] Yee, Amy. The Lancet, Volume 379, Issue 9814, 397 - 398 == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Gonsalves, Colin }} [[Category:Ndị dị ndụ]] mrpypjmigyujen5qambw1lvyyp30dvu Zviad Gamsakhurdia 0 11946 33175 2026-07-31T14:27:05Z Hilda Andrews 1360 Jiri '{{Databox}} [[File:Zviad Gamsakhurdia, Tbilisi, 1988.jpg|thumb|Zviad Gamsakhurdia na afọ 1988]] '''[[w:ig:Zviad Gamsakhurdia|Zviad Konstantines dze Gamsakhurdia]]''' ([[31 Maachị]] [[1939]] – [[31 Disemba]] [[1993]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Georgia (mba)|Onye Georgian]], [[w:onye na-agbachitere ikike mmadụ|onye na-akwado ikike mmadụ]], [[w:onye na-emegiderịta onwe ya|onye na-akwado]] asụsụ Bekee na akwụkwọ ndị America na w:Tbi...' kere ihü 33175 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Zviad Gamsakhurdia, Tbilisi, 1988.jpg|thumb|Zviad Gamsakhurdia na afọ 1988]] '''[[w:ig:Zviad Gamsakhurdia|Zviad Konstantines dze Gamsakhurdia]]''' ([[31 Maachị]] [[1939]] – [[31 Disemba]] [[1993]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Georgia (mba)|Onye Georgian]], [[w:onye na-agbachitere ikike mmadụ|onye na-akwado ikike mmadụ]], [[w:onye na-emegiderịta onwe ya|onye na-akwado]] asụsụ Bekee na akwụkwọ ndị America na [[w:Tbilisi State University|Tbilisi State University]], na onye edemede nke ghọrọ [[w:Onyeisi oche nke Georgia#Ndepụta nke ndị isi oche nke Georgia|mbụ]] ahọpụtara n'ụzọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Onyeisi oche nke Georgia|Onyeisi oche nke Georgia]] na Mee 1991. ==Okwu okwuru== *Ọchịchị mba Georgia na-achọ ọnọdụ ya dị mma n'ime obodo mba ụwa; ọ na-akwado ma na-ekwe nkwa, dịka iwu mba ụwa siri chee, ikike na nnwere onwe niile dị mkpa nke onye ọ bụla, nke mba dị iche iche, agbụrụ, okpukperechi, na asụsụ dịka iwu nke Mba Ndị Dị n'Otu siri chọọ... **Dịka ekwuru na [https://books.google.com/books?id=hcMZCAAAQBAJ&pg=PR21&dq=dideba+anthem+georgian&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwiBh530n_DeAhXldd8KHZhbBuwQ6AEINzAC#v=onepage&q=dideba%20anthem%20georgian&f="Georgia: Akụkọ Ndọrọndọrọ Ọchịchị Kemgbe Nnwere Onwe"] (2013), site na [[w:Stephen F. Jones|Stephen Jones]], I.B. Tauris, p. xxi == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Zviad Gamsakhurdia}} [[Category: Ndị dị nwụrụ anwụ]] doly4im3taoss26buwguv2mm430sfk0 33179 33175 2026-07-31T14:28:07Z Hilda Andrews 1360 33179 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Zviad Gamsakhurdia, Tbilisi, 1988.jpg|thumb|Zviad Gamsakhurdia na afọ 1988]] '''[[w:ig:Zviad Gamsakhurdia|Zviad Konstantines dze Gamsakhurdia]]''' ([[31 Maachị]] [[1939]] – [[31 Disemba]] [[1993]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Georgia (mba)|Onye Georgian]], [[w:onye na-agbachitere ikike mmadụ|onye na-akwado ikike mmadụ]], [[w:onye na-emegiderịta onwe ya|onye na-akwado]] asụsụ Bekee na akwụkwọ ndị America na [[w:Tbilisi State University|Tbilisi State University]], na onye edemede nke ghọrọ [[w:Onyeisi oche nke Georgia#Ndepụta nke ndị isi oche nke Georgia|mbụ]] ahọpụtara n'ụzọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Onyeisi oche nke Georgia|Onyeisi oche nke Georgia]] na Mee 1991. ==Okwu okwuru== *Ọchịchị mba Georgia na-achọ ọnọdụ ya dị mma n'ime obodo mba ụwa; ọ na-akwado ma na-ekwe nkwa, dịka iwu mba ụwa siri chee, ikike na nnwere onwe niile dị mkpa nke onye ọ bụla, nke mba dị iche iche, agbụrụ, okpukperechi, na asụsụ dịka iwu nke Mba Ndị Dị n'Otu siri chọọ... **Dịka ekwuru na [https://books.google.com/books?id=hcMZCAAAQBAJ&pg=PR21&dq=dideba+anthem+georgian&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwiBh530n_DeAhXldd8KHZhbBuwQ6AEINzAC#v=onepage&q=dideba%20anthem%20georgian&f="Georgia: Akụkọ Ndọrọndọrọ Ọchịchị Kemgbe Nnwere Onwe"] (2013), site na [[w:Stephen F. Jones|Stephen Jones]], I.B. Tauris, p. xxi == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Zviad Gamsakhurdia}} [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] 4w6awvauwpiyp05lblvoaej2aejb9nh 33182 33179 2026-07-31T14:33:57Z Hilda Andrews 1360 33182 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Zviad Gamsakhurdia, Tbilisi, 1988.jpg|thumb|Zviad Gamsakhurdia na afọ 1988]] '''[[w:ig:Zviad Gamsakhurdia|Zviad Konstantines dze Gamsakhurdia]]''' 31 Maachị 1939 – 31 Disemba 1993 bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Georgia (mba)|Onye Georgian]], [[w:onye na-agbachitere ikike mmadụ|onye na-akwado ikike mmadụ]], [[w:onye na-emegiderịta onwe ya|onye na-akwado]] asụsụ Bekee na akwụkwọ ndị America na [[w:Tbilisi State University|Tbilisi State University]], na onye edemede nke ghọrọ [[w:Onyeisi oche nke Georgia#Ndepụta nke ndị isi oche nke Georgia|mbụ]] ahọpụtara n'ụzọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị [[w:Onyeisi oche nke Georgia|Onyeisi oche nke Georgia]] na Mee 1991. ==Okwu okwuru== *Ọchịchị mba Georgia na-achọ ọnọdụ ya dị mma n'ime obodo mba ụwa; ọ na-akwado ma na-ekwe nkwa, dịka iwu mba ụwa siri chee, ikike na nnwere onwe niile dị mkpa nke onye ọ bụla, nke mba dị iche iche, agbụrụ, okpukperechi, na asụsụ dịka iwu nke Mba Ndị Dị n'Otu siri chọọ... **Dịka ekwuru na [https://books.google.com/books?id=hcMZCAAAQBAJ&pg=PR21&dq=dideba+anthem+georgian&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwiBh530n_DeAhXldd8KHZhbBuwQ6AEINzAC#v=onepage&q=dideba%20anthem%20georgian&f="Georgia: Akụkọ Ndọrọndọrọ Ọchịchị Kemgbe Nnwere Onwe"] (2013), site na [[w:Stephen F. Jones|Stephen Jones]], I.B. Tauris, p. xxi == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Zviad Gamsakhurdia}} [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] kuwrzy9hbeiiyettaljbpi3kji1m1bu Eva Hermann 0 11947 33187 2026-07-31T14:40:21Z Celetex 153 Jiri ''''[[W:Eva Hermann|Eva Hermann|]]'''(aha mbụ ya bụ Lüddecke; abalị iri abụọ na anọ nke ọnwa Mee afọ 1900 – abalị iri atọ na otu nke ọnwa Julaị afọ 1997) bụ onye nkuzi, onye edemede, na mba onye na-alụso ọchịchị aka ike ọgụ na Germany n'oge ọchịchị Nazi. Ndị uwe ojii Nazi jidere ya na di ya ma tụọ ha mkpọrọ n'ihi na ha zoro ezinụlọ ndị Juu n'ụlọ ha. N'ihi ọrụ ha rụrụ n'ịzọpụta ndị Juu, ụl...' kere ihü 33187 wikitext text/x-wiki '''[[W:Eva Hermann|Eva Hermann|]]'''(aha mbụ ya bụ Lüddecke; abalị iri abụọ na anọ nke ọnwa Mee afọ 1900 – abalị iri atọ na otu nke ọnwa Julaị afọ 1997) bụ onye nkuzi, onye edemede, na mba onye na-alụso ọchịchị aka ike ọgụ na Germany n'oge ọchịchị Nazi. Ndị uwe ojii Nazi jidere ya na di ya ma tụọ ha mkpọrọ n'ihi na ha zoro ezinụlọ ndị Juu n'ụlọ ha. N'ihi ọrụ ha rụrụ n'ịzọpụta ndị Juu, ụlọ ọrụ Yad Vashem nyere ha nkwanye ugwu a na-akpọ "Ndị Ezi Omume n'Etiti Mba Dị Iche Iche". == Okwu ndị o kwuru == * Amaara m nke ọma na mụ na di m nwụrụ anwụ emeghị ihe pụrụ iche; anyị gbalịrị naanị ịnọgide na-akpa agwa mmadụ n'etiti omume ndị na-enweghị obi mmadụ. * Olee otu m ga-esi ghara ịla azụ tupu m nabata ya? Ka anyị maara nke ọma n'ihe gbasara oge kachasị njọ n'akụkọ ihe mere eme nke Germany, oke ikpe na-ama anyị maka ịzọpụta naanị obere ntakịrị ihe n'ime oke osimiri nke nkụda mmụọ na-enweghị njedebe nke oge ahụ? Ya mere, okwu ahụ bụ 'onye ezi omume' enweghị ike ịpụta ihe ọzọ karịa mbọ na ọrụ dịịrị mmadụ ime ihe ziri ezi na ibi ndụ dịka mmadụ ọbụna n'oge a na-egosipụta omume enweghị obi mmadụ. Mgbe ndụ mmadụ ka dị, nke yiri ka ọ kwụsiri ike, na-apụ n'anya na mberede... mgbe ihe nchekwa niile dara ada ma ihe nkwado niile kwụsịrị inye aka—n'oge ahụ, mmadụ na-eguzo ihu na ihu n'ihu Onye ahụ nke Na-adịgide Ebighị Ebi, na-ezute Ya n'enweghị ihe nchebe ọ bụla ma nwee mmetụta egwu dị ukwuu n'ezute a kpọmkwem... Mgbe mmadụ nọrọ n'ụlọ mkpọrọ ruo oge ụfọdụ, ọ naghịzi abụ naanị ntaramahụhụ. Mmadụ na-ewepụ onwe ya na ndụ nkịtị ma jiri nwayọọ malite ịchọta ụzọ ndụ ọhụrụ. ==Njikọ mpụga== {{Wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Hermann, Eva}} [[Category: ụmụ nwanyị]] [[Category: Ndị nwụrụ anwụ]] 7kxo2uomi3muoai25ysg9saev8o3dup Lembit Öpik 0 11948 33190 2026-07-31T14:52:31Z Delphinium Winner 1468 Jiri '{{Databox}} [[File:Lembit opik interview crop.jpg|thumb|Lembit Öpik in 2010]] '''[[w:ig: Lembit Öpik|Lembit Öpik]]''' (/ˈlɛmbɪt ˈoʊpɪk/, Estonian: [ˈlembit ˈøpˑik]; amụrụ na 2 Maachị 1965) bụbu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Britain. Ọ bụ onye otu [[w:Ndị otu Liberal Democrats (UK)|Ndị otu Liberal Democrats]] ruo 2021, ọ rụrụ ọrụ dị ka [[w:Onye omeiwu nke omeiwu (United Kingdom)|Onye omeiwu nke omeiwu]] (MP) maka w: Mpaghar...' kere ihü 33190 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Lembit opik interview crop.jpg|thumb|Lembit Öpik in 2010]] '''[[w:ig: Lembit Öpik|Lembit Öpik]]''' (/ˈlɛmbɪt ˈoʊpɪk/, Estonian: [ˈlembit ˈøpˑik]; amụrụ na 2 Maachị 1965) bụbu onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Britain. Ọ bụ onye otu [[w:Ndị otu Liberal Democrats (UK)|Ndị otu Liberal Democrats]] ruo 2021, ọ rụrụ ọrụ dị ka [[w:Onye omeiwu nke omeiwu (United Kingdom)|Onye omeiwu nke omeiwu]] (MP) maka [[w: Mpaghara ntuli aka|ndị omeiwu]] nke [[w:Montgomeryshire (mpaghara omeiwu UK)|Montgomeryshire]] na Wales site na [[w:1997 ntuli aka izugbe nke United Kingdom|1997]] ruo mgbe ọ tụfuru oche ya na ntuli aka izugbe nke United Kingdom|2010]]. Ọ bụ onye ndu nke [[w:Welsh Liberal Democrats|Welsh Liberal Democrats]] site na 2001 ruo 2007. Ọ bụ nke ihe nketa [[Estonians|Estonian]]. ==Okwu okwuru== * Mụ na asteroids nwere nnukwu nsogbu [...] Otu a ka ọ dịkwa n'etiti ụmụ mmadụ ndị ọzọ. Ọ bụrụ n'anyị emeghi ihe iji kwụsị ya, n'oge na-adịghị anya mmetụta na asteroid ma ọ bụ comet ga-eduga ná njedebe nke ọtụtụ ndụ n'ụwa. ** [https://api.parliament.uk/historic-hansard/commons/1999/mar/03/spaceguard-project#S6CV0326P0_19990303_HOC_645 "Spaceguard Project"], ''Hansard'', vol. 326 cc. 1184-92 (3 Maachị 1999) * [[w:Asgardia|Asgardia]], mba mbụ n'ụwa nke nwere mbara igwe. Ọ bụ ọchịchị onye kwuo uche dijitalụ mbụ na-arụ ọrụ nke ọma n'ụwa. <br />Onye ọ bụla dị afọ iri na ise ga-achọ ikwu na ha bụ onyeisi oche nke mba nwere oghere. Mgbe m ruru afọ iri ise na itoolu, m ga-eru.<br />Enwere m olileanya na ebe ọ bụla [[w:Ernst Öpik|nna nna m]] nọ ugbu a, ọ ga-eleda anya ma nwee obi ụtọ na m na-agbalị ịmepụta ezigbo ndọrọ ndọrọ ọchịchị maka mbara igwe. ** [https://www.belfasttelegraph.co.uk/news/politics/i-want-to-help-deliver-first-baby-born-in-space-says-former-mp-lembit-opik/a2055922274.html "'"Achọrọ m inye aka mụọ nwa mbụ a mụrụ n'ime mbara igwe," ka onye bụbu onye omeiwu Lembit Opik kwuru, "Belfast Telegraph" (10 Juun 2024) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Lembit opik}} [[Category: Ndị dị ndụ]] a78gmjxpm5z5a6uxinl4kq11l576nkc Paul-Henri Spaak 0 11949 33191 2026-07-31T14:57:07Z Chukwuziterem 34 Jiri '[[File:Bundesarchiv_Bild_183-39998-0427,_Paul-Henri_Spaak.jpg|thumb|Spaak (1957)]] {{Databox}} [[w:ig:Paul-Henri Spaak|Paul-Henri Spaak]]25 Jenụwarị 1899 – 31 Julaị 1972 bụ onye nke abụọ [[w:Odeakwụkwọ Ukwu nke NATO|Odeakwụkwọ Ukwu nke NATO]]. ==Okwu ndị okwuru== * Ezigbo nna nke Atlantic Alliance bụ Josef Stalin|Stalin. Ọ bụ ya nwere ikike inweta ihe ncheta n'ime mba anyị niile. ** N'akwụkwọ ozi NATO|North Atlantic Treaty Organization:...' kere ihü 33191 wikitext text/x-wiki [[File:Bundesarchiv_Bild_183-39998-0427,_Paul-Henri_Spaak.jpg|thumb|Spaak (1957)]] {{Databox}} [[w:ig:Paul-Henri Spaak|Paul-Henri Spaak]]25 Jenụwarị 1899 – 31 Julaị 1972 bụ onye nke abụọ [[w:Odeakwụkwọ Ukwu nke NATO|Odeakwụkwọ Ukwu nke NATO]]. ==Okwu ndị okwuru== * Ezigbo nna nke Atlantic Alliance bụ Josef Stalin|Stalin. Ọ bụ ya nwere ikike inweta ihe ncheta n'ime mba anyị niile. ** N'akwụkwọ ozi NATO|North Atlantic Treaty Organization: Mpịakọta 15-16. Asle Toje kwuru okwu ya n'akwụkwọ ya bụ ''America, EU na omenala atụmatụ: ịkparịta ụka ọzọ na nkwekọrịta transatlantic''. ==E nyere ya mana enweghị isi mmalite == * E nwere naanị ụdị steeti abụọ na Europe: obere steeti, na obere steeti ndị na-aghọtabeghị na ha dị obere. **Cite web|url=https://www.project-syndicate.org/commentary/germany-should-support-common-eu-foreign-policy-by-wolfgang-ischinger-2015-09|title=Germany’s Hegemony Trap|first=Wolfgang|last=Ischinger|date=September 14, 2015|website=Project Syndicate,Cite web|url=https://bruessel-eu.diplo.de/eu-en/aktuelles/-/1354592|title=Speech by Foreign Minister Heiko Maas: “Courage to Stand Up for Europe – #EuropeUnited|first=Auswärtiges|last=Amt|website=bruessel-eu.diplo.de}}; Cite web|url=https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2020/09/28/l-autonomie-strategique-europeenne-est-l-objectif-de-notre-generation-discours-du-president-charles-michel-au-groupe-de-reflexion-bruegel/|title=‘Strategic autonomy for Europe - the aim of our generation’ - speech by President Charles Michel to the Bruegel think tank|website=www.consilium.europa.eu == Okwu gbasara == *NATO bụ mmeri nke nhazi na mgbalị, mana ọ bụkwa ihe ọhụrụ ma dị iche. Maka NATO nwetara ike ya kpọmkwem site na ụkpụrụ omume nke ndị ọ nọchitere anya, site na echiche dị elu ha, ịhụnanya ha maka nnwere onwe, na ntinye aka ha na udo. Mana ikekwe mmeri kachasị ukwuu n'ime ihe niile abụghị n'ọkwa nchekwa dị mma ma ọ bụ ihe onwunwe. Mba, mmeri kachasị ukwuu Mgbe Agha Ụwa nke Abụọ gasịrị | mgbe agha gasịrị bụ na n'agbanyeghị ọgba aghara, ịda ogbenye, ọrịa, na ihe ọjọọ niile nke jupụtara na kọntinent a, ndị Western Europe guzogidere oku nke Aka ike ọchịchị aka ike ọhụrụ na ihe ndọta nke Echiche na-adọrọ adọrọ ha. Mba gị aghọghị ebe a na-azụlite maka Oke Ike |Oke Ike Nkà Ihe Ọmụma | Nkà Ihe Ọmụma. I guzogidere ọnwụnwa Totalitarianism. Ndị gị nabatara ọchịchị onye kwuo uche ya, nrọ ahụ Fascism|Fascist enweghị ike igbu. Ha họọrọ nnwere onwe. Taa, anyị na-eme emume maka ndị ndu duru ụzọ—Winston Churchill|Churchill na Jean Monnet|Monnet, Konrad Adenauer|Adenauer na [[w:Robert_Schuman|Schuman]], [[w:Alcide_de_Gaspari|De Gasperi]] na Spaak, Harry S. Truman|Truman na [[w:George C. Marshall|Marshall]]. Anyị na-emekwa emume, kwa, pati ndọrọ ndọrọ ọchịchị ndị nwere onwe ha nke nyere òkè ha nke ịdị ukwuu—Liberalism|Liberals na [[w:Christian_democracy|Ndị Kraịst Democrats]], Social democracy|Ndị Social Democrats na Labor movement. na Ndị Conservatives. Ha abụọ ji otu ụgbọ mmiri ahụ dọkpụrụ n'otu ụgbọ mmiri ahụ, ụgbọ mmiri ukwu na nke dị ike nke Yuropu wee gaa n'ihu. **Ronald Reagan, [https://www.presidency.ucsb.edu/node/259476 Okwu nye Nzukọ Pụrụ Iche nke Ụlọikpe Ndị Omeiwu Yuropu na Strasbourg], Ọrụ Ndị Isi nke Ndị America; 8 Mee 1985 * Ọ bụ ezie na ọtụtụ ndị isi [[w:Western_Europe|ọdịda anyanwụ Yuropu]] nwere obi abụọ gbasara echiche nke [[w:Europe|Europe]] [[w:Federation|federation]] zuru oke, ọtụtụ n'ime ha, karịsịa n'etiti [[w:Christian_Democrats|Ndị Ọchịchị Ndị Kraịst]], kwetara na [[w:European_Coal_and_Steel_Community|ECSC]] kere ntọala iji wulite. Ọbụna Winston Churchill, dịka Prime Minista nke United Kingdom | Praịm Minista Britain mgbe ntuli aka nke afọ 1950 gasịrị, akpọọla oku maka “[[w:United_States_of_Europe|United States of Europe]],” ọ bụ ezie na o nwere obi abụọ na British Empire|British Commonwealth ga-abụ akụkụ ya. Na 1956, kọmitii n'okpuru onye minista mba ofesi Belgium bụ Paul-Henri Spaak wepụtara atụmatụ maka ihe otu afọ gasịrị ghọrọ [[w:Treaty_of_Rome|Treaty of Rome]], na-emepụta European Economic Community (EEC). EEC wuru kpọmkwem na ECSC. O nwere otu mba ndị so na ya na otu ụzọ mba ụwa si ejikọta akụnụba. Mana o nwere ikike sara mbara karị, ọ ga-emekwa, n'ime ọgbọ ndị sochiri ya, ka ọ na-agbanwe ọdịda anyanwụ Europe dị ka Akụnụba nke Europe|mpaghara akụ na ụba. ** Odd Arne Westad, ''Agha Nzuzo: Akụkọ Ihe Mere Eme Ụwa'' (2017) == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Spaak ,Paul-Henri}} [[Category: Ụmụ nwoke]] btw5yp5ykq7iqfoo5gxyqg94p4ty6wm Igor Matovi 0 11950 33192 2026-07-31T15:01:09Z Celetex 153 Jiri ''''[[w:Igor Matovič|'''Igor Matovič''']] (amụrụ n'abalị iri na otu nke ọnwa Mee afọ 1973) bụ Prime Minister nke Slovakia (kamgbe abalị iri abụọ na otu nke ọnwa Maachị afọ 2020). Matovič tọrọ ntọala [[w: Ndị nkịtị (Slovakia) | Ndị nkịtị]] (Obyčajní ľudia) (Obyčajní ľudia) nke na-agba ọsọ na tiketi mgbochi nrụrụ aka ma bụrụkwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị na etiti aka nri, a na-egosipụta mkpọsa mgbasa oz...' kere ihü 33192 wikitext text/x-wiki '''[[w:Igor Matovič|'''Igor Matovič''']] (amụrụ n'abalị iri na otu nke ọnwa Mee afọ 1973) bụ Prime Minister nke Slovakia (kamgbe abalị iri abụọ na otu nke ọnwa Maachị afọ 2020). Matovič tọrọ ntọala [[w: Ndị nkịtị (Slovakia) | Ndị nkịtị]] (Obyčajní ľudia) (Obyčajní ľudia) nke na-agba ọsọ na tiketi mgbochi nrụrụ aka ma bụrụkwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị na etiti aka nri, a na-egosipụta mkpọsa mgbasa ozi nrụrụ aka ya site na "mkpụrụ ego ọha na eze na-enwu ọkụ na ụlọ omeiwu ebubo na-elekwasị anya." ==Okwu ndị e kwuru== *Igor Matovič (amụrụ n'afọ 1973) malitere ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya na 2010, ma mee ka mgbochi nrụrụ aka ya okwu site na mmalite... Ewubere otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya ọ bụghị dị ka otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị, kama dịka ngagharị ngagharị ngagharị nke ndị nkịtị na ndị nweere onwe ha, [[w:Obyčajní ľudia|Obyčajní] asobudiávisálé. mgbagwoju anya n'ime ụlọ... Ọ tụgharịrị bụrụ ntụkwasị obi karịa ọtụtụ ndị asọmpi ya; n'ihi ihe ndị gụnyere idoanya nke ozi ya, o gosipụtara na ọ nwere ike ịdọta ndị ntuli aka bụ ndị e kewapụrụ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, yana ndị na-eme ntuli aka. **[https://www.osw.waw.pl/en/publikacje/analyses/2020-03-02/slovakia-end-smers-rule-triumph-igor-matovic Slovakia: njedebe nke ọchịchị Smer, mmeri nke Igor Matovič, ''OSW''], (20) Njikọ mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Matovic, Igor}} [[Category: Ụmụ nwoke]] [[Category: Ndị dị ndụ]] n9ceov38j7vx1e2ro7mre60zwu5p4l4 Eduard Heger 0 11951 33193 2026-07-31T15:06:31Z Delioness 1469 Jiri '[[File:Eduard Heger opening a school 02.jpg|thumb|Eduard Heger]] '''[[w:Eduard Heger|Eduard Heger]]''' (onye a mụrụ n'ụbọchị atọ nke ọnwa Mee afọ 1976, bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị si [[Slovakia]]. Ọ rụrụ ọrụ dị ka [[w:Prime Minister of Slovakia|Praịm Minista nke Slovakia]] n'agbata afọ 2021 na 2023. ==Okwu ndị o kwuru== * Anyị nwere ọnọdụ doro anya ma dabere n'ụkpụrụ gbasara nnọchite Crimea (nke Russia...' kere ihü 33193 wikitext text/x-wiki [[File:Eduard Heger opening a school 02.jpg|thumb|Eduard Heger]] '''[[w:Eduard Heger|Eduard Heger]]''' (onye a mụrụ n'ụbọchị atọ nke ọnwa Mee afọ 1976, bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị si [[Slovakia]]. Ọ rụrụ ọrụ dị ka [[w:Prime Minister of Slovakia|Praịm Minista nke Slovakia]] n'agbata afọ 2021 na 2023. ==Okwu ndị o kwuru== * Anyị nwere ọnọdụ doro anya ma dabere n'ụkpụrụ gbasara nnọchite Crimea (nke Russia wepụrụ n'aka Ukraine n'afọ 2014). Ọ bụ imebi [[iwu mba ụwa]] nke [[Russia]] mere. ** Eduard Heger (2021) dịka e hotara ya na "[https://www.ukrinform.net/rubric-polytics/3254693-zelensky-heger-discuss-energy-security-economic-cooperation.html Zelensky, Heger discuss energy security, economic cooperation]" na ''Ukrinform'', 28 Mee 2021. * Anyị nwere ike ịtụle na mwakpo [[Russia]] ga-eme ka ọtụtụ mmadụ si [[Ukraine]] gbapụ (banye Slovakia). ** Eduard Heger (2022) dịka e hotara ya na "[https://spectator.sme.sk/c/22848160/slovakia-will-let-everybody-fleeing-ukraine-in.html Slovakia will let everybody fleeing Ukraine in]" na ''The Slovak Spectator'', 24 Febụwarị 2022. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Heger, Eduard}} [[Category:Ndị dị ndụ]] [[Category:Ụmụ nwoke]] sg39cafn1t3id8ksgkozc7czcovi53l 33196 33193 2026-07-31T15:33:52Z Delioness 1469 33196 wikitext text/x-wiki [[File:Eduard Heger opening a school 02.jpg|thumb|Eduard Heger]] '''[[w:Eduard Heger|Eduard Heger]]''' (onye a mụrụ n'ụbọchị atọ nke ọnwa Mee afọ 1976, bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị si [[Slovakia]]. Ọ rụrụ ọrụ dị ka [[w:Prime Minister of Slovakia|Praịm Minista nke Slovakia]] n'agbata afọ 2021 na 2023. ==Okwu ndị o kwuru== * Anyị nwere ọnọdụ doro anya ma dabere n'ụkpụrụ gbasara nnọchite Crimea (nke Russia wepụrụ n'aka Ukraine n'afọ 2014). Ọ bụ imebi iwu mba ụwa nke [[Russia]] mere. ** Eduard Heger (2021) dịka e hotara ya na "[https://www.ukrinform.net/rubric-polytics/3254693-zelensky-heger-discuss-energy-security-economic-cooperation.html Zelensky, Heger discuss energy security, economic cooperation]" na ''Ukrinform'', 28 Mee 2021. * Anyị nwere ike ịtụle na mwakpo [[Russia]] ga-eme ka ọtụtụ mmadụ si [[Ukraine]] gbapụ (banye Slovakia). ** Eduard Heger (2022) dịka e hotara ya na "[https://spectator.sme.sk/c/22848160/slovakia-will-let-everybody-fleeing-ukraine-in.html Slovakia will let everybody fleeing Ukraine in]" na ''The Slovak Spectator'', 24 Febụwarị 2022. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Heger, Eduard}} [[Category:Ndị dị ndụ]] [[Category:Ụmụ nwoke]] 8s6o12ig0zzblvsm89woapv50cfgkwd Rubén Ramírez Mateo 0 11952 33194 2026-07-31T15:11:31Z Hilda Andrews 1360 Jiri '{{Databox}} [[File:Juramentación de nuevo Gabinete Ministerial 11-3 screenshot - Rubén Ramírez.png|thumb|Rubén Ramírez Mateo]] '''[[w:ig:Rubén Ramírez Mateo|Rubén Ramírez Mateo]]''' (amụrụ 31 Julaị 1965) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Peru nke na-eje ozi ugbu a dị ka [[w:Ministry of Environment (Peru)|Minister of Environment]] kemgbe 29 Julaị 2021. ==Okwu okwuru== * E nwere nnukwu mmebi nye ụdị ihe dị iche iche dị ndụ (nke mgbawa...' kere ihü 33194 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Juramentación de nuevo Gabinete Ministerial 11-3 screenshot - Rubén Ramírez.png|thumb|Rubén Ramírez Mateo]] '''[[w:ig:Rubén Ramírez Mateo|Rubén Ramírez Mateo]]''' (amụrụ 31 Julaị 1965) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Peru nke na-eje ozi ugbu a dị ka [[w:Ministry of Environment (Peru)|Minister of Environment]] kemgbe 29 Julaị 2021. ==Okwu okwuru== * E nwere nnukwu mmebi nye ụdị ihe dị iche iche dị ndụ (nke mgbawa Hunga Tonga na tsunami nke afọ 2022 kpatara), ọ nwekwara ike imetụta ahụike mmadụ. Ya mere, enyela iwu ka e mechie mpaghara ahụ maka ụdị ọrụ niile. ** Rubén Ramírez Mateo (2022) e hotara na: " [https://www.aljazeera.com/news/2022/1/18/ndị ọkà mmụta sayensị-dọ aka ná ntị-mgbawa-tonga-nwere ike-imerụ-gburu-gburu-gburu-afọ-ọtụtụ Ndị ọkà mmụta sayensị na-adọ aka ná ntị na mgbawa Tonga nwere ike imebi gburugburu ebe obibi ruo ọtụtụ afọ]" in ''Aljazeera'', 18 January 2022. == Njikọ mpụga == {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT: Rubén Ramírez Mateo}} [[Category: Ndị dị ndụ]] nx0okbkuxtylqttk3u88gcweyqbltt6 Charles Kennedy 0 11953 33199 2026-08-01T06:33:18Z Ceentia 1359 Jiri '{{Databox}} [[Faịlụ:Charles Kennedy Febụwarị 2009.jpg|mkpisi aka nri|aka nri]] '''[[w:Charles Kennedy|Charles Peter Kennedy]]''' ([[25 Nọvemba]] [[1959]] - [[1 Jun]] [[2015]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Britain nke jere ozi dị ka [[w:Onye ndu nke ndị otu Liberal Democrats|Onye ndu nke ndị otu Liberal Democrats]] site na [[w:1999 ntuli aka ndu nke ndị otu Liberal Democrats|1999]] ruo w:2006 ntuli aka ndu nke ndị otu Liberal Democrats|20...' kere ihü 33199 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[Faịlụ:Charles Kennedy Febụwarị 2009.jpg|mkpisi aka nri|aka nri]] '''[[w:Charles Kennedy|Charles Peter Kennedy]]''' ([[25 Nọvemba]] [[1959]] - [[1 Jun]] [[2015]]) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Britain nke jere ozi dị ka [[w:Onye ndu nke ndị otu Liberal Democrats|Onye ndu nke ndị otu Liberal Democrats]] site na [[w:1999 ntuli aka ndu nke ndị otu Liberal Democrats|1999]] ruo [[w:2006 ntuli aka ndu nke ndị otu Liberal Democrats|2006]], ọ bụkwa [[w:Onye otu omeiwu (United Kingdom)|Onye otu omeiwu]] (MP) maka [[w:Ross, Skye na Lochaber (mpaghara omeiwu UK)|Ross, Skye na Lochaber]] site na [[w:1983 ntuli aka izugbe nke United Kingdom|1983]] ruo [[w:2015 ntuli aka izugbe nke United Kingdom|2015]]. {{political-stub}} == Okwu okwuru == Nduzi ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-uche nke m gụnyere ime mkpebi ndị buru ibu nke ọma - n'agbanyeghị otú o siri ike, n'agbanyeghị otú o si arụ ụka, n'agbanyeghị otú o si ekewapụ onwe ya, wee nwee ike ịkpọrọ ndị mmadụ nwọta ihe I na-eme. Nke ahụ chọkwara ihe ọzọ - inwe amamihe zuru oke ịmara mgbe oge ruru iji igee ntị. ** Okwu e kwuru na ogbako nke Liberal Democrat Party nke afọ 2005 {{source}} ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{Category:Kennedy, Charles}} [[Category:Ndi nwụrụ anwụ]] 5sq3mp0kw5kk6ls3aqzmiz48hqh20nv 33200 33199 2026-08-01T06:51:37Z Ceentia 1359 33200 wikitext text/x-wiki {{Databox}} [[File:Charles kennedy feb 2009.jpg|thumb|right]] '''[[w:Charles Kennedy|Charles Peter Kennedy]]''' [25 November 1959 - 1 June 2015] bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke Britain nke jere ozi dịka [[w:Leader of the Liberal Democrats|Leader of the Liberal Democrats]] site na [[w:1999 Liberal Democrats leadership election|1999]] rụọ [[w:2006 Liberal Democrats leadership election|2006]], ọ Lochaber [[w:Member of Parliament (United Kingdom)|Member of Parliament]] (MP) for [[w:Ross, Skye and Lochaber (UK Parliament constituency)|Ross, Skye na Lochaber]] site na [[w:1983 United KingdandLochaberral election|1983]] rụọ [[w:2015 United Kingdom general election|2015]]. political-stub == Okwu okwuru == Nduzi ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-uche nke m gụnyere ime mkpebi ndị buru ibu nke ọma - n'agbanyeghị otú o siri ike, n'agbanyeghị otú o si arụ ụka, n'agbanyeghị otú o si ekewapụ onwe ya, wee nwee ike ịkpọrọ ndị mmadụ nwọta ihe I na-eme. Nke ahụ chọkwara ihe ọzọ - inwe amamihe zuru oke ịmara mgbe oge ruru iji igee ntị. ** Okwu e kwuru na ogbako nke Liberal Democrat Party nke afọ 2005 source ==Njikọ Mpụga== {{wikipedia}} {{DEFAULTSORT:Kennedy, Charles}} [[Category:Ndi nwụrụ anwụ]] 5npth08ckrztjo9dv8vmhf2zq3gybpe