Vikipedija isvwiki https://isv.wikipedia.org/wiki/Glavna_stranica MediaWiki 1.47.0-wmf.14 first-letter Media Special Besěda Koristnik Besěda s koristnikom Vikipedija Besěda Vikipedije Fajl Besěda o fajlu MediaWiki Besěda o MediaWiki Šablon Besěda o šablonu Pomoč Besěda o pomoči Kategorija Besěda o kategoriji TimedText TimedText talk Modul Besěda modula Event Event talk Rastislav Anton Lisjak 0 1610 45215 35550 2026-08-08T13:40:23Z CommonsDelinker 132 Removing [[:c:File:Rastislav_Anton_Lisjak_(2019).png|Rastislav_Anton_Lisjak_(2019).png]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Ziv|Ziv]] because: per [[:c:Commons:Deletion requests/File:Rastislav Anton Lisjak (2019).png|]]. 45215 wikitext text/x-wiki {{Začetok|data=2024-11}} '''Rastislav Anton Lisjak''' jest bloger, lingvist-slavist, poliglot, historik, sozdatelj kanala na {{-|[[YouTube]] ''Slaweniska dela''}}, kanala o slovjanah.<ref>{{Cite web | url=https://youtube.com/@Slaweniskadela/ | title="Slaweniska dela" na {{-|YouTube}}}}</ref> Urodženy 14 septembra 1990 goda v [[Čakovec|Čakovcu]], [[Hrvatija]]. Jest [[Hrvati|hrvatsko]]-[[Slovenci|slovenečskogo]] pohodženja, mama jest slovenka, a tata jest hrvat. V 2021 roku počel rabotu s russkym lingvistom i blogerom [[Mikitko syn Aleksejev|Mikitkoju synom Aleksejevym]] nad filmom na [[Praslovjansky jezyk|praslovjanskom jezyku]] ''{{-|Dōnāwi}}'' ("Dunaj" na praslovjanskom), ale poslě načela [[Rosijsky napad v Ukrajinu|vojny v Ukrajině]] projekt jest časovo neaktivny.<ref>{{Cite web | url=https://ruskline.ru/opp/2022/01/09/na_balkanah_snimayut_pervyi_film_na_praslavyanskom_yazyke | title=На Балканах снимают первый фильм на Праславянском языке | publisher=Русская народная линия | date=2022-01-10 | language=ru}}</ref> == Iztočniky == {{Iztočniky}} {{DEFAULTSORT:Lisjak, Rastislav Anton}} [[Kategorija:Blogeri]] [[Kategorija:Jezykoznavci]] [[Kategorija:Hrvati]] [[Kategorija:Slovenci]] c3wjbq0p3troy2g3ogqfq10flmwporg К s vrhnjeju črtkoju 0 2616 45239 45198 2026-08-08T21:22:45Z IJzeren Jan 9 45239 wikitext text/x-wiki {| style="float:right; text-align:right; border:1px solid #eee; padding:1em 3em; margin:0 0 1em 1em;" |- style="vertical-align:bottom" | [[Fajl:Cyrillic_capital_letter_Ka_with_ascender.svg|class=skin-invert-image|130x130px]] | &nbsp;&nbsp;&nbsp; | [[Fajl:Cyrillic_small_letter_ka_with_ascender.svg|class=skin-invert-image|112x112px]] |} '''{{-|K k}}''' (''ka s vrhnjeju črtoju'') je bukva razširjenoj [[kirilica|kirilice]], upotrěbjena v někojih historičnyh alfabetah [[kabardino-čerkessky jezyk|kabardino-čerkesskogo]], [[udinsky jezyk|udinskogo]], [[megrelsky jezyk| megrelskogo]] i [[šugnansky jezyk|šugnanskogo]] jezykov. Ona bazuje na bukvě '''{{-|[[к (kirilica)|к]]}}''' i proizhodi od toje samoj rukopisnoj bukvy kako [[Fajl:Cyrillic small letter Ka with loop.svg|10px|class=skin-invert-image|link=К s petloju]], upotrěbjeno v pečatnyh izdan‌jah na alfabetah stvorjenyh za [[sěverovozhodnokavkazske jezyky|sěverovozhodnokavkazske (nahsko-dagestanske)]] jezyky. Zato že obě bukvy imajut identično fonologično značen‌je {{MFA|q}} i nikde ne nahodet se zajedno v jednom alfabetu, možno je stvrditi, že one sut tipografične varianty tojže samoj bukvy. Mala bukva '''{{-|k}}''' izgledaje identično [[latinica|latinskoj]] bukvě '''{{-|k}}''', ale velika bukva odličaje se legko od latinskoj. One ne sut zakodovane v [[Unikod|Unikodu]] i najprostěje izobražajut se s pomočju latinskyh bukv. V kabardinskom slovniku Ljva Grigorjeviča Lopatinskogo iz 1890 g.<ref>{{Cite book | url = https://viewer.rusneb.ru/ru/000202_000006_2582271?page=20&rotate=0&theme=white | last = Лопатинский | first = Л.Г. | title = Русско-кабардинский словарь с указателем и краткою грамматикою | place = Тифлис | publisher = Управленіе Кавказскаго Учебнаго Округа | year = 1890 | pages = 4, 10 | language = ru}}</ref> i v bukvaru Pago Izmailoviča Tambijeva iz 1906 g. ona označala bezzvučny uvularny plosiv {{MFA|q}}, nyně pisany dvuznakom '''{{-|къ}}'''.<ref>{{Cite web | url = https://www.omniglot.com/writing/kabardian.htm | first = Simon | last = Ager | title = Kabardian (Къэбэрдейбзэ) | website = Omniglot.com | access-date = 2026-08-02}}</ref> V publikacijah iz lět 1888 i 1902 bratja Mihail i Semjon Bežanov takože upotrěbjali tutu bukvu v [[udinsky jezyk|udinskom jezyku]] za togože samogo zvuka, nyně pisanogo '''{{-|къ}}''' ili '''{{-|[[ԛ (kirilica)|ԛ’]]}}'''.<ref>{{Cite book | url = http://lingvarium.org/maisak/publ/Maisak-2008-Udialphabet.pdf | first = Т. А. | last = Майсак | chapter = Варианты удинской орфографии и транскрипции (краткий обзор) | title = Удинский сборник: грамматика, лексика, история языка | editor1-first = М. Е. | editor1-last = Алексеев | editor2-first = Т. А. | editor2-last = Майсак | editor3-first = Д. С. | editor3-last = Ганенков | editor4-first = Ю. А. | editor4-last = Ландер | location = Москва | publisher = Academia | year = 2008 | pages = 455, 457}}</ref><ref>{{Cite web | title = Udi (удин муз / udin muz) | url = https://www.omniglot.com/writing/udi.htm | website = Omniglot.com | first = Simon | last = Ager | access-date = 2026-08-02 | language = en}}</ref> V oboh jezykah takože nahodil se variant tutoj bukvy s obratnoju zarezkoju ({{-|[[К s vrhnjeju črtkoju i obratnoju zarezkoju|k̔]]}}). V [[Megrelsky jezyk|megrelskom]] bukvaru Myhajla Zavadskogo iz 1899 g. ona označaje ejektivny uvularny plosiv {{MFA|q’}}.<ref>{{Cite book | url = http://openlibrary.ge/bitstream/123456789/6459/1/Mengrelskaia%20Azbuka-1899.pdf | author = М.З. [Myhajlo Zavadskyj] | title = Мингрельская азбука | place = Тифлисъ | year = 1899 | pages = I, V | language = ru}}</ref> Nakonec, kirilična bukva '''{{-|k}}''' takože nahodila se v slovniku [[Šugnansky jezyk|šugnanskogo jezyka]] Dmitrija Ljvoviča Ivanova iz 1895 g.<ref>{{Cite journal | url = https://viewer.rusneb.ru/ru/000199_000009_003637255?page=310&rotate=0&theme=white | first = К.Г. | last = Залеманъ | title = Шугнанскій словарь Д. Л. Иванова | journal = Восточныя замѣтки : Сборникъ статей и изслѣдованій профессоровъ и преподавателей Факультета восточныхъ языковъ Императорскаго С.-Петербургскаго университета | place = Санктпетербургъ | year = 1895 | publisher = Типографія Императорской Академіи Наукъ | language = ru | pages = 274}}</ref> {| |- style="vertical-align:top" | [[Fajl:Tambiev 1906, Кабардинская азбука, page 14.png|thumb|left|280px|Kabardinsky alfabet Tambijeva iz 1906 g.|class=skin-invert-image]] | [[Fajl:Mingrelian Cyrillic alphabet (1899).png| thumb | left | 540px | Megrelsky alfabet Zavadskogo iz 1899 g.|class=skin-invert-image]] |} {{clear}} == Iztočniky == {{Iztočniky}} {{Varianty bukvy К}} {{Kirilica}} [[Kategorija:Kirilične bukvy|К]] a014ng9ojuwuarfzrc2o7vxyermfyaw Қ̊ 0 3460 45242 29544 2026-08-08T22:58:19Z IJzeren Jan 9 45242 wikitext text/x-wiki {| align=right style="border:1px solid #eee; padding-left:2em; padding-right:2em; margin-left:1em; margin-bottom:1em;" | <span style="font-size:90pt; font-family:Cambria, Calibri;">{{-|Қ̊қ̊}}</span> |} {{Calibri|'''Қ̊''', '''қ̊'''}} (''К s nižnjeju črtkoju i vrhnjem prstenjem'') je historična bukva razširjenoj [[Kirilica|kirilice]], osnovana na bukvě '''{{-|[[қ]]}}'''. Ona byla čest alfabeta stvorjenogo [[Abhazija|abhazskym]] historikom i aktivistom Semjonom Mihajlovičem Ašhacavoju (1886–1943) za [[Bzybsky dialekt abhazskogo jezyka|bzybsky]] dialekt [[Abhazsky jezyk|abhazskogo jezyka]] v 1906 g.<ref>{{Cite book | url = https://yadi.sk/i/gBIZEslWujvUt | format = PDF | first = Х.С. | last = Бгажба | title = Бзыбский диалект абхазского языка (Исследование и тексты) | place = Тбилиси | publisher = Издательство Академии наук Грузинской ССР | year = 1964 | language = ru | pages = 16–17}}</ref> Ona označala pridyhany labializovany bezzvučny velarny eksplosiv {{MFA|kʷʰ}}, v sučasnom [[Abhazsky alfabet|abhazskom pravopisu]] pisany dvuznakom {{-|'''қә'''}}.<ref>{{Cite book | url = https://disk.yandex.ru/i/2WiKc6d_bmWAJ | first = Н.Я. | last = Марр | title = О языке и истории абхазов | place = Москва, Ленинград | publisher = Издательство Академии наук СССР | year = 1938 | chapter = О записывании абхазских текстов | page = 160 | format = PDF | language = ru | pages = 158–163}}</ref><ref>{{Cite web | url = https://www.omniglot.com/writing/abkhaz.htm | title = Abkhaz (аҧсуа бызшәа) | first = Simon | last = Ager | website = Omniglot.com | access-date = 2025-12-16 | language = en}}</ref> Kako rukovoditelj bzybskogo komiteta Družstva razprostranjen‌ja prosvěty srěd Abhazov, Ašhacava prislal lingvistu Nikolaju Marru okolo 100 abhazskyh skazok napisanyh na tutom alfabetu, ale kromě togo nikogda ne došlo k jegovomu praktičnomu priměnjen‌ju.<ref>{{Cite book | url = https://yadi.sk/i/-cFRKsreuz7r3 | format = PDF | last = Бгажба | first = Х.С. | title = Из истории письменности в Абхазии | place = Тбилиси | year = 1967 | publisher = Мецниереба | language = ru | page = 56}}</ref> == Kodovan‌je == Tuta bukva ne istnuje v [[Unikod]]u kako samostojny znak. Zaměsto togo ona piše se kako {{-|'''қ'''}} s kombinujučim vrhnjim prstenjem: {{Kodovanje | 1-znak = Қ | 1-nazva = CYRILLIC CAPITAL LETTER KA WITH DESCENDER | 1-sist16 = 049A | 1-sist10 = 1178 | 1-utf8 = D2 9A | 2-znak = қ | 2-nazva = CYRILLIC SMALL LETTER KA WITH DESCENDER | 2-sist16 = 049B | 2-sist10 = 1179 | 2-utf8 = D2 9B | 3-znak = ◌̊ | 3-nazva = COMBINING RING ABOVE | 3-sist16 = 030A | 3-sist10 = 778 | 3-utf8 = CC 8A }} == Iztočniky == {{Iztočniky}} == Vněšnje linky == * {{Cite web | url = https://codepoints.net/U+049A | title = U+049A Cyrillic Capital Letter Ka with Descender | website = codepoints.net | language = en}} * {{Cite web | url = https://codepoints.net/U+049B | title = U+049B Cyrillic Small Letter Ka with Descender | website = codepoints.net | language = en}} * {{Cite web | url = https://codepoints.net/U+030A | title = U+030A Combining Ring Above | website = codepoints.net | language = en}} {{Kirilica}} {{Varianty bukvy К}} {{DEFAULTSORT:К}} [[Kategorija:Kirilične bukvy]] [[Kategorija:Кириличне буквы]] qtoank0j7nq2qezm8qq36o8qc9de6d7 Ӧ (kirilica) 0 3493 45261 36214 2026-08-09T09:19:03Z IJzeren Jan 9 45261 wikitext text/x-wiki [[Fajl:Cyrillic letter O with Diaeresis.svg | right | 240px]] '''{{-|Ӧ}}''', '''{{-|ӧ}}''' (''O s umlautom'' ili ''O s tremoju'') jest [[Kirilica|kirilična bukva]] upotrěbjajema v někojih [[Uralske jezyky|uralskyh]] i [[Turkijske jezyky|turkijskyh]] jezykah. Osoblivo za [[Permske jezyky|permsku grupu]] uralskyh jezykov, tuta bukva jest mnogo harakteristična. V [[Syktyvkar]]u, glavnom gradu [[Republika Komi|Republiky Komi]], nahodi se od 2011 g. [[Pametnik bukvě «ӧ»]].<ref>{{Cite web | url = https://komikz.ru/news/society/3305 | archive-url = https://web.archive.org/web/20210623061038/https://komikz.ru/news/society/3305 | archive-date = 2021-06-23 | first = Анастасия| last = Сивкова | title = Александр Выборов: «Монумент букве «ö» – не памятник, а символ» | work = Красное Знамя | date = 2011-06-09 | language = ru}}</ref><ref>{{Cite news | url = https://nazaccent.ru/content/20669-ot-ambura-do-alfavita/ | first = Полина | last = Романова | title = От анбура до алфавита | work = Национальный акцент | date = 2024-05-19 | language = ru}}</ref> V [[Komi-zyrjansky jezyk|komi-zyrjanskom]] i [[Komi-permjačsky jezyk|komi-permjačskom]] jezykah, ona označaje samoglasku {{MFA|ɘ}} ili {{MFA|ǝ}}, v [[Komi-jazvinsky jezyk|komi-jazvinskom]] samoglasku {{MFA|ɵ}}, a v [[Udmurtsky jezyk|udmurtskom]] samoglasku {{MFA|ʌ}}. Iz ostalyh uralskyh jezykov, ona takože upotrěbjaje se v [[Marijske jezyky|marijskyh jezykah]] (izgovor: {{MFA|œ}}), v někojih dialektah [[Hantyjsky jezyk|hantyjskogo jezyka]] (izgovor: {{MFA|ø}}) i [[Selkupsky jezyk|selkupskom]] (izgovor: {{MFA|ɘ}}). Narymsky dialekt selkupskogo jezyka takože imaje (malo razprostranjeny) dolgy variant tutoj bukvy: '''{{-|Ӧ̄}}'''. V 1979–1982 lětah bukva '''{{-|ӧ}}''' byla koristana v alfabetu [[Kildinsko-saamsky jezyk|kildinsko-saamskogo jezyka]].<ref>{{Cite journal | url = https://rodyaz.ru/pdf/21-1/RY_211_4_Agranat.pdf | first = Т. Б. | last = Агранат | title = Правила орфографии для младописьменного языка: случай кильдинского саамского | journal = Родной язык | issue = 2021/1 | year = 2021 | pages = 31–32 | language = ru}}</ref> Turkijske jezyky upotrěbjajuče bukvu '''{{-|Ӧ}}''' sut [[Altajsky jezyk|altajsky]], [[Hakassky jezyk|hakassky]], [[Gagauzsky jezyk|gagauzsky]], [[Šorsky jezyk|šorsky]] i [[Urumsky jezyk|urumsky]]. V njih ona označaje prědnju samoglasku {{MFA|ø}}. Večinstvo turkijskyh jezykov, jednakože, za tutoj zvuk koristaje drugu kiriličnu bukvu, imenno: {{-|'''[[Ө]]'''}}. Nakonec, v [[Iranske jezyk|Iranskom]] jezyku [[Kurdsky jezyk|kurdsky]] bukva '''{{-|Ӧ}}''' prědstavjaje zvuk {{MFA|œ}}. V [[Russky jezyk|russkoj]] prědrevolucijnoj ortografiji, bukva '''{{-|Ӧ}}''' koristala se za prědstavjenje zvukov {{MFA|ø}} ili {{MFA|ǝ}} iz turkijskyh jezykov, napr. {{-|''Карагӧль''}} (iz [[Turkmensky jezyk|turkmenskoj]] nazvy ''{{-|Garagöl}}''). Poněkogda ona takože koristaje se za prědstavjenje izgovora latinskoj bukvy '''{{-|ö}}''' v učebnikah [[Němečsky jezyk|němečskogo jezyka]], napr. ''{{-|Кӧльн}} «Köln»''.<ref>{{Cite book |last=Носков |first=Сергей |url=https://books.google.com/books?id=SNd1DwAAQBAJ&dq=%D0%9A%D3%A7%D0%BB%D1%8C%D0%BD&pg=PA23 |title=Самоучитель немецкого языка |date=2016-07-04 |publisher=Litres | pages = 22–23 | isbn=978-5-04-016539-1 |language=ru}}</ref> Ačekoli tuta bukva ne naleži k nijednoj [[Medžuslovjanske alfabety|medžuslovjanskoj azbuky]], ona može služiti za kirilizaciju latinskoj bukvy {{-|'''ö'''}}. <br clear=all /> == Kodovanje == {| class=wikitable style="text-align:center;" ! colspan=2 | Kodovanje ! <big><big>{{-|Ӧ}}</big></big> ! <big><big>{{-|ӧ}}</big></big> |- ! colspan=2 | Nazva v Unikodu | {{-|CYRILLIC CAPITAL LETTER O WITH DIAERESIS}} | {{-|CYRILLIC SMALL LETTER O WITH DIAERESIS}} |- ! rowspan=2 | Unikod !! šestnadseterična sistema | {{-|U+04E6}} | {{-|U+04E7}} |- ! deseterična sistema | 1254 | 1255 |- ! rowspan=2 | {{-|HTML}} !! šestnadseterična sistema | <code>&amp;#x4e6;</code> | <code>&amp;#x4e7;</code> |- ! deseterična sistema | <code>&amp;#1254;</code> | <code>&amp;#1255;</code> |} == Iztočniky == {{Iztočniky}} {{Kirilica}} {{Varianty bukvy О}} [[Kategorija:Kirilične bukvy]] 7oa8gtgidhwe9cn64rydn8jlr9akysu Ӱ 0 3497 45259 36217 2026-08-09T09:16:18Z IJzeren Jan 9 45259 wikitext text/x-wiki [[Fajl:Cyrillic letter U with Diaeresis.svg | right | 240px]] '''{{-|Ӱ}}''', '''{{-|ӱ}}''' (''U s umlautom'' ili ''U s tremoju'') jest [[Kirilica|kirilična bukva]] upotrěbjajema v někojih neslovjanskyh jezykah: v [[Turkijske jezyky|turkijskyh]] jezykah [[Altajsky jezyk|altajsky]], [[Čulymsky jezyk|čulymsky]], [[Gagauzsky jezyk|gagauzsky]], [[Hakassky jezyk|hakassky]], [[Karaimsky jezyk|karaimsky]], [[Krymčaksky jezyk|krymčaksky]], [[Šorsky jezyk|šorsky]], [[Teleutsky jezyk|teleutsky]] i [[Urumsky jezyk|urumsky]], v [[Uralske jezyky|uralskyh]] jezykah [[Hantyjsky jezyk|hantyjsky]], [[Komi-jazvinsky jezyk|komi-jazvinsky]], [[Lukomarijsky jezyk|lukomarijsky]], [[Gorskomarijsky jezyk|gorskomarijsky]], [[Selkupsky jezyk|selkupsky]] i (v lětah 1979–1982) [[Kildinsko-saamsky jezyk|kildinsko-saamsky]].<ref>{{Cite journal | url = https://rodyaz.ru/pdf/21-1/RY_211_4_Agranat.pdf | first = Т. Б. | last = Агранат | title = Правила орфографии для младописьменного языка: случай кильдинского саамского | journal = Родной язык | issue = 2021/1 | year = 2021 | pages = 31–32 | language = ru}}</ref> Vo vsih kiriličnyh pravopisah ona označaje samoglasku {{MFA|y}}. Bukvu '''{{-|ӱ}}''' takože koristajut někoji pisatelji v [[Rusinsky jezyk|karpatorusinskom]] jezyku, takože za glasku {{MFA|y}}.<ref>{{Cite book | url = http://www.unipo.sk/public/media/files/docs/u/svk/dokument_12_14.pdf | first = Валерій | last = Падяк | chapter = Языкова сітуація на Підкарпатській Руси: проблемы и перспективы | title = Jazyková kultúra a jazyková norma v rusínskom jazyku/Языкова култура і языкова норма в русиньскім языку | publisher = Prešovská univerzita v Prešove. Ústav regionálnych a národnostných štúdií | place = Prešov | year = 2007 | pages = 80–81 | language = rue | isbn = 978-80-8068-710-6}}</ref> Poněkogda ona takože koristaje se za prědstavjenje izgovora bukvy {{-|ü}} v učebnikah [[Němečsky jezyk|němečskogo jezyka]].<ref>{{Cite book |last=Носков |first=Сергей |url=https://books.google.com/books?id=SNd1DwAAQBAJ&dq=%D0%9A%D3%A7%D0%BB%D1%8C%D0%BD&pg=PA23 |title=Самоучитель немецкого языка |date=2016-07-04 |publisher=Litres | pages = 23–24 | isbn=978-5-04-016539-1 |language=ru}}</ref> Ačekoli ona ne naleži k nijednoj [[Medžuslovjanske alfabety|medžuslovjanskoj azbuky]], ona može služiti za kirilizaciju latinskoj bukvy {{-|'''ü'''}}, napr. ''{{-|[[Volapük|Волапӱк]]}}'' zaměsto ''{{-|Волапюк}}'' ili ''{{-|Волапјук}}''. <br clear=all /> == Kodovanje == {| class=wikitable style="text-align:center;" ! colspan=2 | Kodovanje ! <big><big>{{-|Ӱ}}</big></big> ! <big><big>{{-|ӱ}}</big></big> |- ! colspan=2 | Nazva v Unikodu | {{-|CYRILLIC CAPITAL LETTER U WITH DIAERESIS}} | {{-|CYRILLIC SMALL LETTER U WITH DIAERESIS}} |- ! rowspan=2 | Unikod !! šestnadseterična sistema | {{-|U+04F0}} | {{-|U+04F1}} |- ! deseterična sistema | 1264 | 1265 |- ! rowspan=2 | {{-|HTML}} !! šestnadseterična sistema | <code>&amp;#x4f0;</code> | <code>&amp;#x4f1;</code> |- ! deseterična sistema | <code>&amp;#1264;</code> | <code>&amp;#1265;</code> |} == Iztočniky == {{Iztočniky}} {{Kirilica}} {{Varianty bukvy У}} [[Kategorija:Kirilične bukvy]] [[Kategorija:Кириличне буквы]] 8i6x1nqiosm669c92oxxbs8i0cy417b Ӹ 0 3501 45258 36221 2026-08-09T09:13:03Z IJzeren Jan 9 45258 wikitext text/x-wiki [[Fajl:Cyrillic letter Yery with Diaeresis.svg | right | 240px]] '''{{-|Ӹ}}''', '''{{-|ӹ}}''' (''jery s umlautom'' ili ''jery s tremoju'') jest bukva [[Kirilica|kiriličnoj azbuky]], stvorjena na osnově bukvy '''{{-|[[Ы]]}}'''. Ona byla vvedena v azbuku [[Gorskomarijsky jezyk|gorskomarijskogo jezyka]] v 1929 g. zaměsto ranějšej bukvy '''{{-|[[Ы̆]]}}''' (jery s brevisom), a v 1995 g. takože v novostvorjeny pravopis [[Sěvero-zapadnomarijsky jezyk|sěvero-zapadnomarijskogo jezyka]] (ili narěčja). V oboh jezykah ona označaje samoglasku {{MFA|ɯ}} ili {{MFA|ǝ}}.<ref>{{Cite web | url = https://omniglot.com/writing/mari.htm | title = Mari (марий йылме) | website = Omniglot.com | access-date = 2025-09-01 | language = en}}</ref> Tuta bukva takože byla dodana v azbuku [[Kildinsko-saamsky jezyk|kildinsko-saamskogo jezyka]] v 1979 g., ale udaljena uže v 1982 g.<ref>{{Cite journal | url = https://rodyaz.ru/pdf/21-1/RY_211_4_Agranat.pdf | first = Т. Б. | last = Агранат | title = Правила орфографии для младописьменного языка: случай кильдинского саамского | journal = Родной язык | issue = 2021/1 | year = 2021 | pages = 31–32 | language = ru}}</ref> Kromě togo, ona koristaje se v jedinoj literaturnoj tvorbě na [[Tersko-saamsky jezyk|tersko-saamskom jezyku]], sborniku stihov «Я̄лла» pisateljky Oktjabriny Voronovoj iz 1989 g.<ref>{{Cite book | title = Я̄лла. Авьтмусс са̄мь стиха книга = Жизнь. Первая поэтическая книга на саамском языке | author= Октябрина Владимировна Воронова | year = 1989 |place = Мурманск | publisher = Всероссийский фонд культуры. Мурманское отделение | url = https://saami.su/biblioteka/poeziya/ya-lla.html}}</ref>. V sistemě {{-|[[ISO 9]]}} ona transliteruje se v latinsku bukvu {{-|'''ÿ'''}}. == Kodovanje == {| class=wikitable style="text-align:center;" ! colspan=2 | Kodovanje ! <big><big>{{-|Ӹ}}</big></big> ! <big><big>{{-|ӹ}}</big></big> |- ! colspan=2 | Nazva v Unikodu | {{-|CYRILLIC CAPITAL LETTER YERY WITH DIAERESIS}} | {{-|CYRILLIC SMALL LETTER YERY WITH DIAERESIS}} |- ! rowspan=2 | Unikod !! šestnadseterična sistema | {{-|U+04F8}} | {{-|U+04F9}} |- ! deseterična sistema | 1272 | 1273 |- ! rowspan=2 | {{-|HTML}} !! šestnadseterična sistema | <code>&amp;#x4f8;</code> | <code>&amp;#x4f9;</code> |- ! deseterična sistema | <code>&amp;#1272;</code> | <code>&amp;#1273;</code> |} == Iztočniky == {{Iztočniky}} {{Kirilica}} {{Varianty bukvy Ы}} [[Kategorija:Kirilične bukvy]] [[Kategorija:Кириличне буквы]] kjc1txjn3d0y3thilugp2gpnlqh1n47 Logopandecteision 0 5994 45218 45208 2026-08-08T18:00:58Z IJzeren Jan 9 45218 wikitext text/x-wiki '''Logopandecteision''' je kniga iz 1653 godiny, koju je napisal ''Sir'' Thomas Urquhart, i v njej on izlaga svoje planě za stvorjenje jednogo konstruovanogo jezyka pod tym imenom. Kniga je napisana v podobnom stilu kako obširne, složene taksonomične struktury drugyh filozofičnyh jezykov, a takože kako barokne gramatiky pozdnějših projektov, napriměr [[Volapük|Volapüka]]. {{-|Urquhart|Уркхарт}} oběčaje dvanadset čestij rěči, jedinnadseti padežev, četyri čisl i jedinadset rodov (vključajuči boga, bogynju, muža, ženu, životno i t.d.), a glagoly imajut jedinnadset vrěmen, sedm konjugacij i četyri zalogy. On tvrdil, že jezyk mogl by byti upotrebjeny pri prěvodženju stihov iz vsakogo narodnego jezyka, navodeči konkretno italijansky, francuzsky, špansky, slověnsky, nizozemsky, irsky i anglijsky jezyky. Urquhart posvečuje česti knigy polemikam protiv vragov, koje mu prečili objaviti svoje lingvistične raboty, predevsego svojim věřiteljam i Škotskoj Cerkvi. == Soderžanje i cilj == Kniga sestoji iz několiko raznih oddělov, osobito vključajuči spis "66 neprevziđenih soversšenstv" jezyka; ostatak sostoji iz polemik protiv Urquhartovih věřitelej, Škotske Cerkve i drugih, koje on obvinja, že mu prečili objaviti "soversšeny jezyk" svojim zanemarivanjem i nepravdami. Tam, gdě kniga obrabatyva plan Logopandecteisiona, ona podseča na jeho ranějšu rabotu ''Eskybalauron''. Bylo tvrdeno, že celo dělo je bylo zamyšljeno jako nekaky složny praktičny šale. Pod alternativnym pravopisom ''Logopandekteision,'' někda se prezentujut izvody, ktore činjajut vid, že Urquhart je seriozno pristupil k stvorjenju konstruovanogo jezyka. == Jezyk == {{Kartka jezyk | name = Logopandecteision | familycolor = conlang | creator = [[Thomas Urquhart]] | created = 1653 }} Gramatika jezyka, opisana v tekstu, je něčim podobna obširnym i zamršenym taksonomičnym strukturam drugih filosofskih jezykov, a takože baroknoj gramatici poznějših projektov, napriměr Volapüka. Urquhart obeščaje dvanadest častij reči: vsaku sklonjajemu v jedanadest padežah, četyrěh čislah, jedanadest rodah (vključajuči boga, bogynju, muža, ženu, životno i t.d.); i spregajemu v jedanadest vremenah, sedmih naklonjenjah i četyrěh zalogah. Mnoge nemoglive kvality su tvrdene, napriměr, že by vsako čislo vsakoje veličiny moglo byti izraženo v tom jezyku jednym slovom, tako kratko, že čislo s večim čislom cifr, než "by moglo byti zrn pěska od centra zemlje do najvyšših nebes", by bylo izrazimo samo dvěma literami. Urquhart na jednom městě obeščaje: "nije tu jezyka na světě, aby za vsako jego slovo on vam ne dal drugoje slovo togože značenja, s ravnom sylabnostju, i načinajuče ili končajuče, ili oboje, s samoglasnikami ili s soglasnikami, kak ono čini"; i da "pri prekladanju stihov iz vsakogo narodnogo jezyka, takogo kak italijansky, francuzsky, španělsky, slovjansky, niderlandsky, irlandsky, irsky, anglijsky, ili kako by on ne byl, on vam daje togože značenja, sylabu za sylabu, i na konci vsakoje linije rimu, kak v originalu". Druge znamenite tvrdnje vključujut, že by ovaj jezyk mogel upotrebiti za prekladanje vsakoje frazeologije iz vsakogo drugoje jezyka, bez vsakoje izměny doslovnogo smysla, a vse že polno predstavljajuči naměrenje. == Takože vidžite == * ''[[An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language]]'' * [[Filosofsky jezyk]] == Iztočniky == {{Iztočniky}} == Referencije == * {{cite book |last=Clark |first=W.J. |title=International Language: Past, Present & Future |location=London |publisher=J. M. Dent & Sons |year=1912 |pages=87–92 |url=http://donh.best.vwh.net/Languages/Logopan.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20060505035413/http://donh.best.vwh.net/Languages/Logopan.html |archive-date=5 May 2006}} * {{cite book |last=Urquhart |first=Thomas |title=Logopandecteision |year=1653 |publisher=Giles Calvert; Richard Tomlins |url=http://penelope.uchicago.edu/urquhart/index.html |via=University of Chicago}} * {{cite book |last=Urquhart |first=Thomas |title=The works of Sir Thomas Urquhart: Logopandecteision |year=1834 |publisher=H. and J. Pillans|url=https://archive.org/details/worksofsirthomas00mait/page/n341/mode/2up |via=Archive.org}} * {{cite speech |last=Corbett |first=John B. |title=Lecture on Scottish Literature 2 |type=Lecture |year=2004 |publisher=University of Glasgow |url=http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=599 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110812131214/http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=599 |archive-date=12 August 2011}} * {{citation |last=Corbett |first=John B. |title=Prose Urquhart |year=2004 |publisher=University of Glasgow |url=http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130317112254/http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=28 |archive-date=17 March 2013}} {{Umětne jezyky}} [[Kategorija:Knigy iz 1653 godiny ne-fiction]] [[Kategorija:1653 v Škotskoj]] [[Kategorija:Parodične knigy]] [[Kategorija:Inženirske jezyky]] [[Kategorija:Škotske knigy ne-fiction]] [[Kategorija:Konstruovane jezyky]] [[Kategorija:Polemika]] [[Kategorija:Historija Škotske Cerkve]] 2e1didtt4qw1fq1t5t99nmns9j123jl 45219 45218 2026-08-08T18:32:56Z IJzeren Jan 9 45219 wikitext text/x-wiki '''Logopandecteision''' je kniga iz 1653 godiny, koju je napisal ''Sir'' Thomas Urquhart, i v njej on izlaga svoje planě za stvorjen‌je jednogo konstruovanogo jezyka pod tym imenom. Kniga je napisana v podobnom stilu kako obširne, složene taksonomične struktury drugyh filozofičnyh jezykov, a takože kako barokne gramatiky pozdnějših projektov, napriměr [[Volapük|Volapüka]]. {{-|Urquhart|Уркхарт}} oběčaje dvanadset čestij rěči, jedinnadseti padežev, četyri čisl i jedinadset rodov (vključajuči boga, bogynju, muža, ženu, životno i t.d.), a glagoly imajut jedinnadset vrěmen, sedm kon‌jugacij i četyri zalogy. On tvrdil, že jezyk mogl by byti upotrebjeny pri prěvodžen‌ju stihov iz vsakogo narodnogo jezyka, navodeči italijansky, francuzsky, špansky, slověnsky, nizozemsky, irsky i anglijsky jezykyb kako konretne priklady. {{-|Urquhart|Уркхарт}} posveča někoje razděly svojej knigy polemikam protiv vragam, koji mu unemožnili publikaciju svojih lingvističnyh tvorov, osoblivo svojim věriteljam i Škotskoj crkvi. == Sodržan‌je i cělj == Kniga sostoji iz raznyh razdělov, osoblivo vključajuči spis "66 neprěvozojdenyh sovršenstv" jezyka; rešta sostoji iz polemik protiv Urquhartovym věřiteljam, Škotskoj crkvi i drugym, kojih on obvinja za to, že nebrěžnostju i podlymi činami unemožnili mu publikaciju jegovogo "sovršenogo jezyka". Tamo, kde kniga odnosi se k planu {{-|Logopandecteision}}’a, ona pripominaje jegovo ranše dělo {{-|''Eskybalauron''}}. Bylo tvrdženo, že cělo dělo je bylo zamyšljeno kako někaky složeny žart ili prank. Pod alternativnym pravopisom ''{{-|Logopandecteision}}'' poněkogda sut pokazyvane fragmenty, ktore činjajut vid, že {{-|Urquhart|Уркхарт}} je seriozno pristupil k stvorjen‌ju umětnogo jezyka. == Jezyk == {{Kartka jezyk | name = Logopandecteision | familycolor = conlang | creator = [[Thomas Urquhart]] | created = 1653 }} Gramatika jezyka, opisana v tekstu, je něčim podobna obširnym i zamršenym taksonomičnym strukturam drugih filosofskih jezykov, a takože baroknoj gramatici poznějših projektov, napriměr Volapüka. Urquhart obeščaje dvanadest častij reči: vsaku sklonjajemu v jedanadest padežah, četyrěh čislah, jedanadest rodah (vključajuči boga, bogynju, muža, ženu, životno i t.d.); i spregajemu v jedanadest vremenah, sedmih naklonjenjah i četyrěh zalogah. Mnoge nemoglive kvality su tvrdene, napriměr, že by vsako čislo vsakoje veličiny moglo byti izraženo v tom jezyku jednym slovom, tako kratko, že čislo s večim čislom cifr, než "by moglo byti zrn pěska od centra zemlje do najvyšših nebes", by bylo izrazimo samo dvěma literami. Urquhart na jednom městě obeščaje: "nije tu jezyka na světě, aby za vsako jego slovo on vam ne dal drugoje slovo togože značenja, s ravnom sylabnostju, i načinajuče ili končajuče, ili oboje, s samoglasnikami ili s soglasnikami, kak ono čini"; i da "pri prekladanju stihov iz vsakogo narodnogo jezyka, takogo kak italijansky, francuzsky, španělsky, slovjansky, niderlandsky, irlandsky, irsky, anglijsky, ili kako by on ne byl, on vam daje togože značenja, sylabu za sylabu, i na konci vsakoje linije rimu, kak v originalu". Druge znamenite tvrdnje vključujut, že by ovaj jezyk mogel upotrebiti za prekladanje vsakoje frazeologije iz vsakogo drugoje jezyka, bez vsakoje izměny doslovnogo smysla, a vse že polno predstavljajuči naměrenje. == Takože vidžite == * ''[[An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language]]'' * [[Filosofsky jezyk]] == Iztočniky == {{Iztočniky}} == Referencije == * {{cite book |last=Clark |first=W.J. |title=International Language: Past, Present & Future |location=London |publisher=J. M. Dent & Sons |year=1912 |pages=87–92 |url=http://donh.best.vwh.net/Languages/Logopan.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20060505035413/http://donh.best.vwh.net/Languages/Logopan.html |archive-date=5 May 2006}} * {{cite book |last=Urquhart |first=Thomas |title=Logopandecteision |year=1653 |publisher=Giles Calvert; Richard Tomlins |url=http://penelope.uchicago.edu/urquhart/index.html |via=University of Chicago}} * {{cite book |last=Urquhart |first=Thomas |title=The works of Sir Thomas Urquhart: Logopandecteision |year=1834 |publisher=H. and J. Pillans|url=https://archive.org/details/worksofsirthomas00mait/page/n341/mode/2up |via=Archive.org}} * {{cite speech |last=Corbett |first=John B. |title=Lecture on Scottish Literature 2 |type=Lecture |year=2004 |publisher=University of Glasgow |url=http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=599 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110812131214/http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=599 |archive-date=12 August 2011}} * {{citation |last=Corbett |first=John B. |title=Prose Urquhart |year=2004 |publisher=University of Glasgow |url=http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130317112254/http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=28 |archive-date=17 March 2013}} {{Umětne jezyky}} [[Kategorija:Knigy iz 1653 godiny ne-fiction]] [[Kategorija:1653 v Škotskoj]] [[Kategorija:Parodične knigy]] [[Kategorija:Inženirske jezyky]] [[Kategorija:Škotske knigy ne-fiction]] [[Kategorija:Konstruovane jezyky]] [[Kategorija:Polemika]] [[Kategorija:Historija Škotske Cerkve]] ks2hc7eaq9i9mh9msgorcv1jjw8o1ar 45220 45219 2026-08-08T18:34:31Z IJzeren Jan 9 45220 wikitext text/x-wiki '''''{{-|Logopandecteision}}''''' je kniga iz 1653 goda, koju je napisal {{-|Sir Thomas Urquhart|Сер Томас Уркхарт}}, i v njej on izlaga svoje plany za stvorjen‌je [[umětne jezyky|umětnogo jezyka]] pod tym imenom. Kniga je napisana v podobnom stilu kako obširne, složene taksonomične struktury drugyh filozofičnyh jezykov, a takože kako barokne gramatiky pozdnějših projektov, napriměr [[Volapük|Volapüka]]. {{-|Urquhart|Уркхарт}} oběčaje dvanadset čestij rěči, jedinnadseti padežev, četyri čisl i jedinadset rodov (vključajuči boga, bogynju, muža, ženu, životno i t.d.), a glagoly imajut jedinnadset vrěmen, sedm kon‌jugacij i četyri zalogy. On tvrdil, že jezyk mogl by byti upotrebjeny pri prěvodžen‌ju stihov iz vsakogo narodnogo jezyka, navodeči italijansky, francuzsky, špansky, slověnsky, nizozemsky, irsky i anglijsky jezykyb kako konretne priklady. {{-|Urquhart|Уркхарт}} posveča někoje razděly svojej knigy polemikam protiv vragam, koji mu unemožnili publikaciju svojih lingvističnyh tvorov, osoblivo svojim věriteljam i Škotskoj crkvi. == Sodržan‌je i cělj == Kniga sostoji iz raznyh razdělov, osoblivo vključajuči spis "66 neprěvozojdenyh sovršenstv" jezyka; rešta sostoji iz polemik protiv Urquhartovym věřiteljam, Škotskoj crkvi i drugym, kojih on obvinja za to, že nebrěžnostju i podlymi činami unemožnili mu publikaciju jegovogo "sovršenogo jezyka". Tamo, kde kniga odnosi se k planu {{-|Logopandecteision}}’a, ona pripominaje jegovo ranše dělo {{-|''Eskybalauron''}}. Bylo tvrdženo, že cělo dělo je bylo zamyšljeno kako někaky složeny žart ili prank. Pod alternativnym pravopisom ''{{-|Logopandecteision}}'' poněkogda sut pokazyvane fragmenty, ktore činjajut vid, že {{-|Urquhart|Уркхарт}} je seriozno pristupil k stvorjen‌ju umětnogo jezyka. == Jezyk == {{Kartka jezyk | name = Logopandecteision | familycolor = conlang | creator = [[Thomas Urquhart]] | created = 1653 }} Gramatika jezyka, opisana v tekstu, je něčim podobna obširnym i zamršenym taksonomičnym strukturam drugih filosofskih jezykov, a takože baroknoj gramatici poznějših projektov, napriměr Volapüka. Urquhart obeščaje dvanadest častij reči: vsaku sklonjajemu v jedanadest padežah, četyrěh čislah, jedanadest rodah (vključajuči boga, bogynju, muža, ženu, životno i t.d.); i spregajemu v jedanadest vremenah, sedmih naklonjenjah i četyrěh zalogah. Mnoge nemoglive kvality su tvrdene, napriměr, že by vsako čislo vsakoje veličiny moglo byti izraženo v tom jezyku jednym slovom, tako kratko, že čislo s večim čislom cifr, než "by moglo byti zrn pěska od centra zemlje do najvyšših nebes", by bylo izrazimo samo dvěma literami. Urquhart na jednom městě obeščaje: "nije tu jezyka na světě, aby za vsako jego slovo on vam ne dal drugoje slovo togože značenja, s ravnom sylabnostju, i načinajuče ili končajuče, ili oboje, s samoglasnikami ili s soglasnikami, kak ono čini"; i da "pri prekladanju stihov iz vsakogo narodnogo jezyka, takogo kak italijansky, francuzsky, španělsky, slovjansky, niderlandsky, irlandsky, irsky, anglijsky, ili kako by on ne byl, on vam daje togože značenja, sylabu za sylabu, i na konci vsakoje linije rimu, kak v originalu". Druge znamenite tvrdnje vključujut, že by ovaj jezyk mogel upotrebiti za prekladanje vsakoje frazeologije iz vsakogo drugoje jezyka, bez vsakoje izměny doslovnogo smysla, a vse že polno predstavljajuči naměrenje. == Takože vidžite == * ''[[An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language]]'' * [[Filosofsky jezyk]] == Iztočniky == {{Iztočniky}} == Referencije == * {{cite book |last=Clark |first=W.J. |title=International Language: Past, Present & Future |location=London |publisher=J. M. Dent & Sons |year=1912 |pages=87–92 |url=http://donh.best.vwh.net/Languages/Logopan.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20060505035413/http://donh.best.vwh.net/Languages/Logopan.html |archive-date=5 May 2006}} * {{cite book |last=Urquhart |first=Thomas |title=Logopandecteision |year=1653 |publisher=Giles Calvert; Richard Tomlins |url=http://penelope.uchicago.edu/urquhart/index.html |via=University of Chicago}} * {{cite book |last=Urquhart |first=Thomas |title=The works of Sir Thomas Urquhart: Logopandecteision |year=1834 |publisher=H. and J. Pillans|url=https://archive.org/details/worksofsirthomas00mait/page/n341/mode/2up |via=Archive.org}} * {{cite speech |last=Corbett |first=John B. |title=Lecture on Scottish Literature 2 |type=Lecture |year=2004 |publisher=University of Glasgow |url=http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=599 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110812131214/http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=599 |archive-date=12 August 2011}} * {{citation |last=Corbett |first=John B. |title=Prose Urquhart |year=2004 |publisher=University of Glasgow |url=http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130317112254/http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=28 |archive-date=17 March 2013}} {{Umětne jezyky}} [[Kategorija:Knigy iz 1653 godiny ne-fiction]] [[Kategorija:1653 v Škotskoj]] [[Kategorija:Parodične knigy]] [[Kategorija:Inženirske jezyky]] [[Kategorija:Škotske knigy ne-fiction]] [[Kategorija:Konstruovane jezyky]] [[Kategorija:Polemika]] [[Kategorija:Historija Škotske Cerkve]] cqeco2rb7fwrfo6e1wpjol9rwf18flw 45231 45220 2026-08-08T19:43:46Z IJzeren Jan 9 medžuslovjansky 45231 wikitext text/x-wiki '''''{{-|Logopandecteision}}''''' je kniga iz 1653 goda, koju je napisal {{-|Sir Thomas Urquhart|Сер Томас Уркхарт}}, i v njej on izlagaje svoje plany za stvorjen‌je [[umětne jezyky|umětnogo jezyka]] pod tym imenom. Kniga je napisana v podobnom stilu kako obširne, složene taksonomične struktury drugyh filozofičnyh jezykov, a takože kako barokne gramatiky pozdnějših projektov, napriměr [[Volapük|Volapüka]]. {{-|Urquhart|Уркхарт}} oběčaje dvanadset čestij rěči, jedinnadset padežev, četyri čisl i jedinnadset rodov (vključajuči boga, bogynju, muža, ženu, životno i t.d.), a glagoly imajut jedinnadset vrěmen, sedm kon‌jugacij i četyri zalogy. On tvrdil, že jezyk mogl by byti upotrěbjeny pri prěvodžen‌ju stihov iz vsakogo narodnogo jezyka, navodeči italijansky, francuzsky, špansky, slovjansky, niderlandsky, irlandsky i anglijsky jezyky kako konkretne priklady. {{-|Urquhart|Уркхарт}} posvečaje někoje razděly svojej knigy polemikam protiv vragam, koji mu unemožnili publikaciju svojih lingvističnyh tvorov, osoblivo svojim věriteljam i Škotskoj crkvi. == Sodržan‌je i cělj == Kniga sostoji iz raznyh razdělov, osoblivo vključajuči spis "66 neprěvozojdenyh sovršenstv" jezyka; rešta sostoji iz polemik protiv Urquhartovym věřiteljam, Škotskoj crkvi i drugym, kojih on obvinja za to, že nebrěžnostju i podlymi činami unemožnili mu publikaciju jegovogo "sovršenogo jezyka". Tamo, kde kniga odnosi se k planu {{-|Logopandecteision}}’a, ona pripominaje jegovo ranše dělo {{-|''Eskybalauron''}}. Bylo tvrdženo, že cělo dělo je bylo zamyšljeno kako někaky složeny žart ili prank. Pod alternativnym pravopisom ''{{-|Logopandecteision}}'' poněkogda sut pokazyvane fragmenty, ktore činjajut vid, že {{-|Urquhart|Уркхарт}} je seriozno pristupil k stvorjen‌ju umětnogo jezyka. == Jezyk == {{Kartka jezyk | name = Logopandecteision | familycolor = conlang | creator = [[Thomas Urquhart]] | created = 1653 }} Gramatika jezyka, opisana v tekstu, pripominaje obširne, složene taksonomične struktury drugyh filozofičnyh jezykov, a takože barokove gramatiky pozdnějših jezykoprojektov kako Volapük. {{-|Urquhart|Уркхарт}} prědpokladaje dvanadset čestij rěči. Imenniky deklinujut se po jedinnadseti padežam, četyrem čislam i jedinnadseti rodam (vključajuči boga, bogynju, muža, ženu, životno i t.d.). Glagoly spregajut se po jedinnadseti vrěmenam, sedmi kon‌jugacijam i četyrem zalogam. Prědpokladajut se mnogočislne nemožne svojstva, na priměr, že vsekako čislo vsekakoj veličiny može v tom jezyku byti izraženo jednym slovom, tako kratkym, že čislo s večšeju kolikostju cifr než «mogut byti pěsočne zrna od srědišča zemje do najvysših nebes» bylo by izrazimo samo dvoma literami. V jednom městu {{-|Urquhart|Уркхарт}} oběčaje: «Nemaje tu jezyka na světu, aby za vsako jego slovo on vam ne dal drugo slovo s tymže samym značen‌jem, s ravnymi slogami, i načinajuče ili končajuče s samoglaskami ili suglaskami, kak ono to čini». A takože, že «pri prěvodžen‌ju stihov iz vsakogo narodnogo jezyka, kako na priměr italijansky, francuzsky, špansky, slovjansky, niderlandsky, irlandsky, anglijsky ili kaky-nebud drugy jezyk, on vam davaje tože samo značen‌je, slog za slogom, a na koncu vsakogo redka taky rim kako v originalu.» Srěd drugyh kurioznyh prědpoloženij je tvrdžen‌je, že na tutoj jezyk možno je prěvesti vsekaku frazeologiju iz kakogokoli drugogo jezyka, bez nijednoj alteracije doslovnogo smysla, ale tym ne menje v polnosti prědstavjajuči zamysl. == Iztočniky == {{Iztočniky}} == Referencije == * {{cite book |last=Clark |first=W.J. |title=International Language: Past, Present & Future |location=London |publisher=J. M. Dent & Sons |year=1912 |pages=87–92 |url=http://donh.best.vwh.net/Languages/Logopan.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20060505035413/http://donh.best.vwh.net/Languages/Logopan.html |archive-date=5 May 2006}} * {{cite book |last=Urquhart |first=Thomas |title=Logopandecteision |year=1653 |publisher=Giles Calvert; Richard Tomlins |url=http://penelope.uchicago.edu/urquhart/index.html |via=University of Chicago}} * {{cite book |last=Urquhart |first=Thomas |title=The works of Sir Thomas Urquhart: Logopandecteision |year=1834 |publisher=H. and J. Pillans|url=https://archive.org/details/worksofsirthomas00mait/page/n341/mode/2up |via=Archive.org}} * {{cite speech |last=Corbett |first=John B. |title=Lecture on Scottish Literature 2 |type=Lecture |year=2004 |publisher=University of Glasgow |url=http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=599 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110812131214/http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=599 |archive-date=12 August 2011}} * {{citation |last=Corbett |first=John B. |title=Prose Urquhart |year=2004 |publisher=University of Glasgow |url=http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130317112254/http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=28 |archive-date=17 March 2013}} {{Umětne jezyky}} == Izvor == {{Prěvod|en|Logopandecteision}} [[Kategorija:Knigy]] [[Kategorija:Umětne jezyky]] gejebh6q4nj5s3037ctv1lw69xrkj07 45232 45231 2026-08-08T19:45:45Z IJzeren Jan 9 /* Sodržan‌je i cělj */ 45232 wikitext text/x-wiki '''''{{-|Logopandecteision}}''''' je kniga iz 1653 goda, koju je napisal {{-|Sir Thomas Urquhart|Сер Томас Уркхарт}}, i v njej on izlagaje svoje plany za stvorjen‌je [[umětne jezyky|umětnogo jezyka]] pod tym imenom. Kniga je napisana v podobnom stilu kako obširne, složene taksonomične struktury drugyh filozofičnyh jezykov, a takože kako barokne gramatiky pozdnějših projektov, napriměr [[Volapük|Volapüka]]. {{-|Urquhart|Уркхарт}} oběčaje dvanadset čestij rěči, jedinnadset padežev, četyri čisl i jedinnadset rodov (vključajuči boga, bogynju, muža, ženu, životno i t.d.), a glagoly imajut jedinnadset vrěmen, sedm kon‌jugacij i četyri zalogy. On tvrdil, že jezyk mogl by byti upotrěbjeny pri prěvodžen‌ju stihov iz vsakogo narodnogo jezyka, navodeči italijansky, francuzsky, špansky, slovjansky, niderlandsky, irlandsky i anglijsky jezyky kako konkretne priklady. {{-|Urquhart|Уркхарт}} posvečaje někoje razděly svojej knigy polemikam protiv vragam, koji mu unemožnili publikaciju svojih lingvističnyh tvorov, osoblivo svojim věriteljam i Škotskoj crkvi. == Sodržan‌je i cělj == Kniga sostoji iz raznyh razdělov, osoblivo vključajuči spis "66 neprěvozojdenyh sovršenstv" jezyka; rešta sostoji iz polemik protiv {{-|Urquhart|Уркхарт}}ovym věřiteljam, Škotskoj crkvi i drugym, kojih on obvinjaje za to, že nebrěžnostju i podlymi činami unemožnili mu publikaciju jegovogo "sovršenogo jezyka". Tamo, kde kniga odnosi se k planu {{-|Logopandecteision}}’a, ona pripominaje jegovo ranějše dělo {{-|''Eskybalauron''}}. Bylo tvrdženo, že cělo dělo je bylo zamyšljeno kako někaky složeny žart ili prank. Pod alternativnym pravopisom ''{{-|Logopandecteision}}'' poněkogda sut pokazyvane fragmenty, ktore činjajut vid, že {{-|Urquhart|Уркхарт}} je seriozno pristupil k stvorjen‌ju umětnogo jezyka. == Jezyk == {{Kartka jezyk | name = Logopandecteision | familycolor = conlang | creator = [[Thomas Urquhart]] | created = 1653 }} Gramatika jezyka, opisana v tekstu, pripominaje obširne, složene taksonomične struktury drugyh filozofičnyh jezykov, a takože barokove gramatiky pozdnějših jezykoprojektov kako Volapük. {{-|Urquhart|Уркхарт}} prědpokladaje dvanadset čestij rěči. Imenniky deklinujut se po jedinnadseti padežam, četyrem čislam i jedinnadseti rodam (vključajuči boga, bogynju, muža, ženu, životno i t.d.). Glagoly spregajut se po jedinnadseti vrěmenam, sedmi kon‌jugacijam i četyrem zalogam. Prědpokladajut se mnogočislne nemožne svojstva, na priměr, že vsekako čislo vsekakoj veličiny može v tom jezyku byti izraženo jednym slovom, tako kratkym, že čislo s večšeju kolikostju cifr než «mogut byti pěsočne zrna od srědišča zemje do najvysših nebes» bylo by izrazimo samo dvoma literami. V jednom městu {{-|Urquhart|Уркхарт}} oběčaje: «Nemaje tu jezyka na světu, aby za vsako jego slovo on vam ne dal drugo slovo s tymže samym značen‌jem, s ravnymi slogami, i načinajuče ili končajuče s samoglaskami ili suglaskami, kak ono to čini». A takože, že «pri prěvodžen‌ju stihov iz vsakogo narodnogo jezyka, kako na priměr italijansky, francuzsky, špansky, slovjansky, niderlandsky, irlandsky, anglijsky ili kaky-nebud drugy jezyk, on vam davaje tože samo značen‌je, slog za slogom, a na koncu vsakogo redka taky rim kako v originalu.» Srěd drugyh kurioznyh prědpoloženij je tvrdžen‌je, že na tutoj jezyk možno je prěvesti vsekaku frazeologiju iz kakogokoli drugogo jezyka, bez nijednoj alteracije doslovnogo smysla, ale tym ne menje v polnosti prědstavjajuči zamysl. == Iztočniky == {{Iztočniky}} == Referencije == * {{cite book |last=Clark |first=W.J. |title=International Language: Past, Present & Future |location=London |publisher=J. M. Dent & Sons |year=1912 |pages=87–92 |url=http://donh.best.vwh.net/Languages/Logopan.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20060505035413/http://donh.best.vwh.net/Languages/Logopan.html |archive-date=5 May 2006}} * {{cite book |last=Urquhart |first=Thomas |title=Logopandecteision |year=1653 |publisher=Giles Calvert; Richard Tomlins |url=http://penelope.uchicago.edu/urquhart/index.html |via=University of Chicago}} * {{cite book |last=Urquhart |first=Thomas |title=The works of Sir Thomas Urquhart: Logopandecteision |year=1834 |publisher=H. and J. Pillans|url=https://archive.org/details/worksofsirthomas00mait/page/n341/mode/2up |via=Archive.org}} * {{cite speech |last=Corbett |first=John B. |title=Lecture on Scottish Literature 2 |type=Lecture |year=2004 |publisher=University of Glasgow |url=http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=599 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110812131214/http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=599 |archive-date=12 August 2011}} * {{citation |last=Corbett |first=John B. |title=Prose Urquhart |year=2004 |publisher=University of Glasgow |url=http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130317112254/http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=28 |archive-date=17 March 2013}} {{Umětne jezyky}} == Izvor == {{Prěvod|en|Logopandecteision}} [[Kategorija:Knigy]] [[Kategorija:Umětne jezyky]] g9da10ccc5w9rjgerdgxoxdciild4a3 45233 45232 2026-08-08T19:49:09Z IJzeren Jan 9 /* Jezyk */ 45233 wikitext text/x-wiki '''''{{-|Logopandecteision}}''''' je kniga iz 1653 goda, koju je napisal {{-|Sir Thomas Urquhart|Сер Томас Уркхарт}}, i v njej on izlagaje svoje plany za stvorjen‌je [[umětne jezyky|umětnogo jezyka]] pod tym imenom. Kniga je napisana v podobnom stilu kako obširne, složene taksonomične struktury drugyh filozofičnyh jezykov, a takože kako barokne gramatiky pozdnějših projektov, napriměr [[Volapük|Volapüka]]. {{-|Urquhart|Уркхарт}} oběčaje dvanadset čestij rěči, jedinnadset padežev, četyri čisl i jedinnadset rodov (vključajuči boga, bogynju, muža, ženu, životno i t.d.), a glagoly imajut jedinnadset vrěmen, sedm kon‌jugacij i četyri zalogy. On tvrdil, že jezyk mogl by byti upotrěbjeny pri prěvodžen‌ju stihov iz vsakogo narodnogo jezyka, navodeči italijansky, francuzsky, špansky, slovjansky, niderlandsky, irlandsky i anglijsky jezyky kako konkretne priklady. {{-|Urquhart|Уркхарт}} posvečaje někoje razděly svojej knigy polemikam protiv vragam, koji mu unemožnili publikaciju svojih lingvističnyh tvorov, osoblivo svojim věriteljam i Škotskoj crkvi. == Sodržan‌je i cělj == Kniga sostoji iz raznyh razdělov, osoblivo vključajuči spis "66 neprěvozojdenyh sovršenstv" jezyka; rešta sostoji iz polemik protiv {{-|Urquhart|Уркхарт}}ovym věřiteljam, Škotskoj crkvi i drugym, kojih on obvinjaje za to, že nebrěžnostju i podlymi činami unemožnili mu publikaciju jegovogo "sovršenogo jezyka". Tamo, kde kniga odnosi se k planu {{-|Logopandecteision}}’a, ona pripominaje jegovo ranějše dělo {{-|''Eskybalauron''}}. Bylo tvrdženo, že cělo dělo je bylo zamyšljeno kako někaky složeny žart ili prank. Pod alternativnym pravopisom ''{{-|Logopandecteision}}'' poněkogda sut pokazyvane fragmenty, ktore činjajut vid, že {{-|Urquhart|Уркхарт}} je seriozno pristupil k stvorjen‌ju umětnogo jezyka. == Jezyk == {{Kartka jezyk | name = Logopandecteision | familycolor = conlang | creator = [[Thomas Urquhart]] | created = 1653 }} Gramatika jezyka, opisana v tekstu, pripominaje obširne, složene taksonomične struktury drugyh filozofičnyh jezykov, a takože barokove gramatiky pozdnějših jezykoprojektov kako Volapük. {{-|Urquhart|Уркхарт}} prědpokladaje dvanadset čestij rěči. Imenniky deklinujut se po jedinnadseti padežam, četyrem čislam i jedinnadseti rodam (vključajuči boga, bogynju, muža, ženu, životno i t.d.). Glagoly spregajut se po jedinnadseti vrěmenam, sedmi kon‌jugacijam i četyrem zalogam. Prědpokladajut se mnogočislne nemožne svojstva, na priměr, že vsekako čislo vsekakoj veličiny može v tom jezyku byti izraženo jednym slovom, tako kratkym, že čislo s večšeju kolikostju cifr než «mogut byti pěsočne zrna od srědišča zemje do najvysših nebes» bylo by izrazimo samo dvoma literami. V jednom městu {{-|Urquhart|Уркхарт}} oběčaje: «Nemaje tu jezyka na světu, aby za vsako jego slovo on vam ne dal drugo slovo s tymže samym značen‌jem, s ravnymi slogami, i načinajuče ili končajuče s samoglaskami ili suglaskami, kak ono to čini». A takože, že «pri prěvodžen‌ju stihov iz vsakogo narodnogo jezyka, kako na priměr italijansky, francuzsky, špansky, slovjansky, niderlandsky, irlandsky, anglijsky ili kaky-nebud drugy jezyk, on vam davaje tože samo značen‌je, slog za slogom, a na koncu vsakogo verša taky rim kako v originalu.» Srěd drugyh kurioznyh prědpoloženij je tvrdžen‌je, že na tutoj jezyk možno je prěvesti vsekaku frazeologiju iz kakogokoli drugogo jezyka, bez nijednoj alteracije doslovnogo smysla, ale tym ne menje v polnosti prědstavjajuči prvopočetny zamysl. == Iztočniky == {{Iztočniky}} == Referencije == * {{cite book |last=Clark |first=W.J. |title=International Language: Past, Present & Future |location=London |publisher=J. M. Dent & Sons |year=1912 |pages=87–92 |url=http://donh.best.vwh.net/Languages/Logopan.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20060505035413/http://donh.best.vwh.net/Languages/Logopan.html |archive-date=5 May 2006}} * {{cite book |last=Urquhart |first=Thomas |title=Logopandecteision |year=1653 |publisher=Giles Calvert; Richard Tomlins |url=http://penelope.uchicago.edu/urquhart/index.html |via=University of Chicago}} * {{cite book |last=Urquhart |first=Thomas |title=The works of Sir Thomas Urquhart: Logopandecteision |year=1834 |publisher=H. and J. Pillans|url=https://archive.org/details/worksofsirthomas00mait/page/n341/mode/2up |via=Archive.org}} * {{cite speech |last=Corbett |first=John B. |title=Lecture on Scottish Literature 2 |type=Lecture |year=2004 |publisher=University of Glasgow |url=http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=599 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110812131214/http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=599 |archive-date=12 August 2011}} * {{citation |last=Corbett |first=John B. |title=Prose Urquhart |year=2004 |publisher=University of Glasgow |url=http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130317112254/http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=28 |archive-date=17 March 2013}} {{Umětne jezyky}} == Izvor == {{Prěvod|en|Logopandecteision}} [[Kategorija:Knigy]] [[Kategorija:Umětne jezyky]] a1ujio3s8v5lc3tj88kaqbabopacj5i 45234 45233 2026-08-08T19:49:47Z IJzeren Jan 9 45234 wikitext text/x-wiki '''''{{-|Logopandecteision}}''''' je kniga iz 1653 goda, koju je napisal {{-|Sir Thomas Urquhart|Сер Томас Уркхарт}}, i v njej on izlagaje svoje plany za stvorjen‌je [[umětne jezyky|umětnogo jezyka]] pod tym imenom. Kniga je napisana v podobnom stilu kako obširne, složene taksonomične struktury drugyh filozofičnyh jezykov, a takože kako barokne gramatiky pozdnějših projektov, napriměr [[Volapük|Volapüka]]. {{-|Urquhart|Уркхарт}} oběčaje dvanadset čestij rěči, jedinnadset padežev, četyri čisl i jedinnadset rodov (vključajuči boga, bogynju, muža, ženu, životno i t.d.), a glagoly imajut jedinnadset vrěmen, sedm kon‌jugacij i četyri zalogy. On tvrdil, že jezyk mogl by byti upotrěbjeny pri prěvodžen‌ju stihov iz vsakogo narodnogo jezyka, navodeči italijansky, francuzsky, špansky, slovjansky, niderlandsky, irlandsky i anglijsky jezyky kako konkretne priklady. {{-|Urquhart|Уркхарт}} posvečaje někoje razděly svojej knigy polemikam protiv vragam, koji mu unemožnili publikaciju svojih lingvističnyh tvorov, osoblivo svojim věriteljam i Škotskoj crkvi. == Sodržan‌je i cělj == Kniga sostoji iz raznyh razdělov, osoblivo vključajuči spis "66 neprěvozojdenyh sovršenstv" jezyka; rešta sostoji iz polemik protiv {{-|Urquhart|Уркхарт}}ovym věřiteljam, Škotskoj crkvi i drugym, kojih on obvinjaje za to, že nebrěžnostju i podlymi činami unemožnili mu publikaciju jegovogo "sovršenogo jezyka". Tamo, kde kniga odnosi se k planu {{-|Logopandecteision}}’a, ona pripominaje jegovo ranějše dělo {{-|''Eskybalauron''}}. Bylo tvrdženo, že cělo dělo je bylo zamyšljeno kako někaky složeny žart ili prank. Pod alternativnym pravopisom ''{{-|Logopandecteision}}'' poněkogda sut pokazyvane fragmenty, ktore činjajut vid, že {{-|Urquhart|Уркхарт}} je seriozno pristupil k stvorjen‌ju umětnogo jezyka. == Jezyk == {{Kartka jezyk | name = Logopandecteision | familycolor = conlang | creator = [[Thomas Urquhart]] | created = 1653 }} Gramatika jezyka, opisana v tekstu, pripominaje obširne, složene taksonomične struktury drugyh filozofičnyh jezykov, a takože barokove gramatiky pozdnějših jezykoprojektov kako Volapük. {{-|Urquhart|Уркхарт}} prědpokladaje dvanadset čestij rěči. Imenniky deklinujut se po jedinnadseti padežam, četyrem čislam i jedinnadseti rodam (vključajuči boga, bogynju, muža, ženu, životno i t.d.). Glagoly spregajut se po jedinnadseti vrěmenam, sedmi kon‌jugacijam i četyrem zalogam. Prědpokladajut se mnogočislne nemožne svojstva, na priměr, že vsekako čislo vsekakoj veličiny može v tom jezyku byti izraženo jednym slovom, tako kratkym, že čislo s večšeju kolikostju cifr než «mogut byti pěsočne zrna od srědišča zemje do najvysših nebes» bylo by izrazimo samo dvoma literami. V jednom městu {{-|Urquhart|Уркхарт}} oběčaje: «Nemaje tu jezyka na světu, aby za vsako jego slovo on vam ne dal drugo slovo s tymže samym značen‌jem, s ravnymi slogami, i načinajuče ili končajuče s samoglaskami ili suglaskami, kak ono to čini». A takože, že «pri prěvodžen‌ju stihov iz vsakogo narodnogo jezyka, kako na priměr italijansky, francuzsky, špansky, slovjansky, niderlandsky, irlandsky, anglijsky ili kaky-nebud drugy jezyk, on vam davaje tože samo značen‌je, slog za slogom, a na koncu vsakogo verša taky rim kako v originalu.» Srěd drugyh kurioznyh prědpoloženij je tvrdžen‌je, že na tutoj jezyk možno je prěvesti vsekaku frazeologiju iz kakogokoli drugogo jezyka, bez nijednoj alteracije doslovnogo smysla, ale tym ne menje v polnosti prědstavjajuči prvopočetny zamysl. == Iztočniky == {{Iztočniky}} == Referencije == * {{cite book |last=Clark |first=W.J. |title=International Language: Past, Present & Future |location=London |publisher=J. M. Dent & Sons |year=1912 |pages=87–92 |url=http://donh.best.vwh.net/Languages/Logopan.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20060505035413/http://donh.best.vwh.net/Languages/Logopan.html |archive-date=5 May 2006}} * {{cite book |last=Urquhart |first=Thomas |title=Logopandecteision |year=1653 |publisher=Giles Calvert; Richard Tomlins |url=http://penelope.uchicago.edu/urquhart/index.html |via=University of Chicago}} * {{cite book |last=Urquhart |first=Thomas |title=The works of Sir Thomas Urquhart: Logopandecteision |year=1834 |publisher=H. and J. Pillans|url=https://archive.org/details/worksofsirthomas00mait/page/n341/mode/2up |via=Archive.org}} * {{cite speech |last=Corbett |first=John B. |title=Lecture on Scottish Literature 2 |type=Lecture |year=2004 |publisher=University of Glasgow |url=http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=599 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110812131214/http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=599 |archive-date=12 August 2011}} * {{citation |last=Corbett |first=John B. |title=Prose Urquhart |year=2004 |publisher=University of Glasgow |url=http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130317112254/http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=28 |archive-date=17 March 2013}} == Izvor == {{Prěvod|en|Logopandecteision}} {{Umětne jezyky}} [[Kategorija:Knigy]] [[Kategorija:Umětne jezyky]] aye8i5f2omauk7s6gyv9a1gvi2u54lp 45235 45234 2026-08-08T19:52:19Z IJzeren Jan 9 /* Referencije */ 45235 wikitext text/x-wiki '''''{{-|Logopandecteision}}''''' je kniga iz 1653 goda, koju je napisal {{-|Sir Thomas Urquhart|Сер Томас Уркхарт}}, i v njej on izlagaje svoje plany za stvorjen‌je [[umětne jezyky|umětnogo jezyka]] pod tym imenom. Kniga je napisana v podobnom stilu kako obširne, složene taksonomične struktury drugyh filozofičnyh jezykov, a takože kako barokne gramatiky pozdnějših projektov, napriměr [[Volapük|Volapüka]]. {{-|Urquhart|Уркхарт}} oběčaje dvanadset čestij rěči, jedinnadset padežev, četyri čisl i jedinnadset rodov (vključajuči boga, bogynju, muža, ženu, životno i t.d.), a glagoly imajut jedinnadset vrěmen, sedm kon‌jugacij i četyri zalogy. On tvrdil, že jezyk mogl by byti upotrěbjeny pri prěvodžen‌ju stihov iz vsakogo narodnogo jezyka, navodeči italijansky, francuzsky, špansky, slovjansky, niderlandsky, irlandsky i anglijsky jezyky kako konkretne priklady. {{-|Urquhart|Уркхарт}} posvečaje někoje razděly svojej knigy polemikam protiv vragam, koji mu unemožnili publikaciju svojih lingvističnyh tvorov, osoblivo svojim věriteljam i Škotskoj crkvi. == Sodržan‌je i cělj == Kniga sostoji iz raznyh razdělov, osoblivo vključajuči spis "66 neprěvozojdenyh sovršenstv" jezyka; rešta sostoji iz polemik protiv {{-|Urquhart|Уркхарт}}ovym věřiteljam, Škotskoj crkvi i drugym, kojih on obvinjaje za to, že nebrěžnostju i podlymi činami unemožnili mu publikaciju jegovogo "sovršenogo jezyka". Tamo, kde kniga odnosi se k planu {{-|Logopandecteision}}’a, ona pripominaje jegovo ranějše dělo {{-|''Eskybalauron''}}. Bylo tvrdženo, že cělo dělo je bylo zamyšljeno kako někaky složeny žart ili prank. Pod alternativnym pravopisom ''{{-|Logopandecteision}}'' poněkogda sut pokazyvane fragmenty, ktore činjajut vid, že {{-|Urquhart|Уркхарт}} je seriozno pristupil k stvorjen‌ju umětnogo jezyka. == Jezyk == {{Kartka jezyk | name = Logopandecteision | familycolor = conlang | creator = [[Thomas Urquhart]] | created = 1653 }} Gramatika jezyka, opisana v tekstu, pripominaje obširne, složene taksonomične struktury drugyh filozofičnyh jezykov, a takože barokove gramatiky pozdnějših jezykoprojektov kako Volapük. {{-|Urquhart|Уркхарт}} prědpokladaje dvanadset čestij rěči. Imenniky deklinujut se po jedinnadseti padežam, četyrem čislam i jedinnadseti rodam (vključajuči boga, bogynju, muža, ženu, životno i t.d.). Glagoly spregajut se po jedinnadseti vrěmenam, sedmi kon‌jugacijam i četyrem zalogam. Prědpokladajut se mnogočislne nemožne svojstva, na priměr, že vsekako čislo vsekakoj veličiny može v tom jezyku byti izraženo jednym slovom, tako kratkym, že čislo s večšeju kolikostju cifr než «mogut byti pěsočne zrna od srědišča zemje do najvysših nebes» bylo by izrazimo samo dvoma literami. V jednom městu {{-|Urquhart|Уркхарт}} oběčaje: «Nemaje tu jezyka na světu, aby za vsako jego slovo on vam ne dal drugo slovo s tymže samym značen‌jem, s ravnymi slogami, i načinajuče ili končajuče s samoglaskami ili suglaskami, kak ono to čini». A takože, že «pri prěvodžen‌ju stihov iz vsakogo narodnogo jezyka, kako na priměr italijansky, francuzsky, špansky, slovjansky, niderlandsky, irlandsky, anglijsky ili kaky-nebud drugy jezyk, on vam davaje tože samo značen‌je, slog za slogom, a na koncu vsakogo verša taky rim kako v originalu.» Srěd drugyh kurioznyh prědpoloženij je tvrdžen‌je, že na tutoj jezyk možno je prěvesti vsekaku frazeologiju iz kakogokoli drugogo jezyka, bez nijednoj alteracije doslovnogo smysla, ale tym ne menje v polnosti prědstavjajuči prvopočetny zamysl. == Iztočniky == {{Iztočniky}} == Literatura == * {{cite book |last=Clark |first=W.J. |title=International Language: Past, Present & Future |location=London |publisher=J. M. Dent & Sons |year=1912 |pages=87–92 |url=http://donh.best.vwh.net/Languages/Logopan.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20060505035413/http://donh.best.vwh.net/Languages/Logopan.html |archive-date=5 May 2006}} * {{cite book |last=Urquhart |first=Thomas |title=Logopandecteision |year=1653 |publisher=Giles Calvert; Richard Tomlins |url=http://penelope.uchicago.edu/urquhart/index.html |via=University of Chicago}} * {{cite book |last=Urquhart |first=Thomas |title=The works of Sir Thomas Urquhart: Logopandecteision |year=1834 |publisher=H. and J. Pillans|url=https://archive.org/details/worksofsirthomas00mait/page/n341/mode/2up |via=Archive.org}} * {{cite web |last=Corbett |first=John B. |title=Lecture on Scottish Literature 2 |year=2004 |publisher=University of Glasgow |url=http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=599 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110812131214/http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=599 |archive-date=12 August 2011}} * {{citation |last=Corbett |first=John B. |title=Prose Urquhart |year=2004 |publisher=University of Glasgow |url=http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130317112254/http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=28 |archive-date=17 March 2013}} == Izvor == {{Prěvod|en|Logopandecteision}} {{Umětne jezyky}} [[Kategorija:Knigy]] [[Kategorija:Umětne jezyky]] jrpbhtuya7i5e66kxejkf7egad4f19z 45236 45235 2026-08-08T19:52:43Z IJzeren Jan 9 nemaje iztočnikov 45236 wikitext text/x-wiki '''''{{-|Logopandecteision}}''''' je kniga iz 1653 goda, koju je napisal {{-|Sir Thomas Urquhart|Сер Томас Уркхарт}}, i v njej on izlagaje svoje plany za stvorjen‌je [[umětne jezyky|umětnogo jezyka]] pod tym imenom. Kniga je napisana v podobnom stilu kako obširne, složene taksonomične struktury drugyh filozofičnyh jezykov, a takože kako barokne gramatiky pozdnějših projektov, napriměr [[Volapük|Volapüka]]. {{-|Urquhart|Уркхарт}} oběčaje dvanadset čestij rěči, jedinnadset padežev, četyri čisl i jedinnadset rodov (vključajuči boga, bogynju, muža, ženu, životno i t.d.), a glagoly imajut jedinnadset vrěmen, sedm kon‌jugacij i četyri zalogy. On tvrdil, že jezyk mogl by byti upotrěbjeny pri prěvodžen‌ju stihov iz vsakogo narodnogo jezyka, navodeči italijansky, francuzsky, špansky, slovjansky, niderlandsky, irlandsky i anglijsky jezyky kako konkretne priklady. {{-|Urquhart|Уркхарт}} posvečaje někoje razděly svojej knigy polemikam protiv vragam, koji mu unemožnili publikaciju svojih lingvističnyh tvorov, osoblivo svojim věriteljam i Škotskoj crkvi. == Sodržan‌je i cělj == Kniga sostoji iz raznyh razdělov, osoblivo vključajuči spis "66 neprěvozojdenyh sovršenstv" jezyka; rešta sostoji iz polemik protiv {{-|Urquhart|Уркхарт}}ovym věřiteljam, Škotskoj crkvi i drugym, kojih on obvinjaje za to, že nebrěžnostju i podlymi činami unemožnili mu publikaciju jegovogo "sovršenogo jezyka". Tamo, kde kniga odnosi se k planu {{-|Logopandecteision}}’a, ona pripominaje jegovo ranějše dělo {{-|''Eskybalauron''}}. Bylo tvrdženo, že cělo dělo je bylo zamyšljeno kako někaky složeny žart ili prank. Pod alternativnym pravopisom ''{{-|Logopandecteision}}'' poněkogda sut pokazyvane fragmenty, ktore činjajut vid, že {{-|Urquhart|Уркхарт}} je seriozno pristupil k stvorjen‌ju umětnogo jezyka. == Jezyk == {{Kartka jezyk | name = Logopandecteision | familycolor = conlang | creator = [[Thomas Urquhart]] | created = 1653 }} Gramatika jezyka, opisana v tekstu, pripominaje obširne, složene taksonomične struktury drugyh filozofičnyh jezykov, a takože barokove gramatiky pozdnějših jezykoprojektov kako Volapük. {{-|Urquhart|Уркхарт}} prědpokladaje dvanadset čestij rěči. Imenniky deklinujut se po jedinnadseti padežam, četyrem čislam i jedinnadseti rodam (vključajuči boga, bogynju, muža, ženu, životno i t.d.). Glagoly spregajut se po jedinnadseti vrěmenam, sedmi kon‌jugacijam i četyrem zalogam. Prědpokladajut se mnogočislne nemožne svojstva, na priměr, že vsekako čislo vsekakoj veličiny može v tom jezyku byti izraženo jednym slovom, tako kratkym, že čislo s večšeju kolikostju cifr než «mogut byti pěsočne zrna od srědišča zemje do najvysših nebes» bylo by izrazimo samo dvoma literami. V jednom městu {{-|Urquhart|Уркхарт}} oběčaje: «Nemaje tu jezyka na světu, aby za vsako jego slovo on vam ne dal drugo slovo s tymže samym značen‌jem, s ravnymi slogami, i načinajuče ili končajuče s samoglaskami ili suglaskami, kak ono to čini». A takože, že «pri prěvodžen‌ju stihov iz vsakogo narodnogo jezyka, kako na priměr italijansky, francuzsky, špansky, slovjansky, niderlandsky, irlandsky, anglijsky ili kaky-nebud drugy jezyk, on vam davaje tože samo značen‌je, slog za slogom, a na koncu vsakogo verša taky rim kako v originalu.» Srěd drugyh kurioznyh prědpoloženij je tvrdžen‌je, že na tutoj jezyk možno je prěvesti vsekaku frazeologiju iz kakogokoli drugogo jezyka, bez nijednoj alteracije doslovnogo smysla, ale tym ne menje v polnosti prědstavjajuči prvopočetny zamysl. == Literatura == * {{cite book |last=Clark |first=W.J. |title=International Language: Past, Present & Future |location=London |publisher=J. M. Dent & Sons |year=1912 |pages=87–92 |url=http://donh.best.vwh.net/Languages/Logopan.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20060505035413/http://donh.best.vwh.net/Languages/Logopan.html |archive-date=5 May 2006}} * {{cite book |last=Urquhart |first=Thomas |title=Logopandecteision |year=1653 |publisher=Giles Calvert; Richard Tomlins |url=http://penelope.uchicago.edu/urquhart/index.html |via=University of Chicago}} * {{cite book |last=Urquhart |first=Thomas |title=The works of Sir Thomas Urquhart: Logopandecteision |year=1834 |publisher=H. and J. Pillans|url=https://archive.org/details/worksofsirthomas00mait/page/n341/mode/2up |via=Archive.org}} * {{cite web |last=Corbett |first=John B. |title=Lecture on Scottish Literature 2 |year=2004 |publisher=University of Glasgow |url=http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=599 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110812131214/http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=599 |archive-date=12 August 2011}} * {{citation |last=Corbett |first=John B. |title=Prose Urquhart |year=2004 |publisher=University of Glasgow |url=http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130317112254/http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=28 |archive-date=17 March 2013}} == Izvor == {{Prěvod|en|Logopandecteision}} {{Umětne jezyky}} [[Kategorija:Knigy]] [[Kategorija:Umětne jezyky]] mxr8k7aos9xmwh18lwiemdrjwdzo9zg 45237 45236 2026-08-08T19:53:29Z IJzeren Jan 9 IJzeren Jan prěimenoval stranicu [[Logopandekteision]] na [[Logopandecteision]] bez ostavjenja prěnapravjenja 45236 wikitext text/x-wiki '''''{{-|Logopandecteision}}''''' je kniga iz 1653 goda, koju je napisal {{-|Sir Thomas Urquhart|Сер Томас Уркхарт}}, i v njej on izlagaje svoje plany za stvorjen‌je [[umětne jezyky|umětnogo jezyka]] pod tym imenom. Kniga je napisana v podobnom stilu kako obširne, složene taksonomične struktury drugyh filozofičnyh jezykov, a takože kako barokne gramatiky pozdnějših projektov, napriměr [[Volapük|Volapüka]]. {{-|Urquhart|Уркхарт}} oběčaje dvanadset čestij rěči, jedinnadset padežev, četyri čisl i jedinnadset rodov (vključajuči boga, bogynju, muža, ženu, životno i t.d.), a glagoly imajut jedinnadset vrěmen, sedm kon‌jugacij i četyri zalogy. On tvrdil, že jezyk mogl by byti upotrěbjeny pri prěvodžen‌ju stihov iz vsakogo narodnogo jezyka, navodeči italijansky, francuzsky, špansky, slovjansky, niderlandsky, irlandsky i anglijsky jezyky kako konkretne priklady. {{-|Urquhart|Уркхарт}} posvečaje někoje razděly svojej knigy polemikam protiv vragam, koji mu unemožnili publikaciju svojih lingvističnyh tvorov, osoblivo svojim věriteljam i Škotskoj crkvi. == Sodržan‌je i cělj == Kniga sostoji iz raznyh razdělov, osoblivo vključajuči spis "66 neprěvozojdenyh sovršenstv" jezyka; rešta sostoji iz polemik protiv {{-|Urquhart|Уркхарт}}ovym věřiteljam, Škotskoj crkvi i drugym, kojih on obvinjaje za to, že nebrěžnostju i podlymi činami unemožnili mu publikaciju jegovogo "sovršenogo jezyka". Tamo, kde kniga odnosi se k planu {{-|Logopandecteision}}’a, ona pripominaje jegovo ranějše dělo {{-|''Eskybalauron''}}. Bylo tvrdženo, že cělo dělo je bylo zamyšljeno kako někaky složeny žart ili prank. Pod alternativnym pravopisom ''{{-|Logopandecteision}}'' poněkogda sut pokazyvane fragmenty, ktore činjajut vid, že {{-|Urquhart|Уркхарт}} je seriozno pristupil k stvorjen‌ju umětnogo jezyka. == Jezyk == {{Kartka jezyk | name = Logopandecteision | familycolor = conlang | creator = [[Thomas Urquhart]] | created = 1653 }} Gramatika jezyka, opisana v tekstu, pripominaje obširne, složene taksonomične struktury drugyh filozofičnyh jezykov, a takože barokove gramatiky pozdnějših jezykoprojektov kako Volapük. {{-|Urquhart|Уркхарт}} prědpokladaje dvanadset čestij rěči. Imenniky deklinujut se po jedinnadseti padežam, četyrem čislam i jedinnadseti rodam (vključajuči boga, bogynju, muža, ženu, životno i t.d.). Glagoly spregajut se po jedinnadseti vrěmenam, sedmi kon‌jugacijam i četyrem zalogam. Prědpokladajut se mnogočislne nemožne svojstva, na priměr, že vsekako čislo vsekakoj veličiny može v tom jezyku byti izraženo jednym slovom, tako kratkym, že čislo s večšeju kolikostju cifr než «mogut byti pěsočne zrna od srědišča zemje do najvysših nebes» bylo by izrazimo samo dvoma literami. V jednom městu {{-|Urquhart|Уркхарт}} oběčaje: «Nemaje tu jezyka na světu, aby za vsako jego slovo on vam ne dal drugo slovo s tymže samym značen‌jem, s ravnymi slogami, i načinajuče ili končajuče s samoglaskami ili suglaskami, kak ono to čini». A takože, že «pri prěvodžen‌ju stihov iz vsakogo narodnogo jezyka, kako na priměr italijansky, francuzsky, špansky, slovjansky, niderlandsky, irlandsky, anglijsky ili kaky-nebud drugy jezyk, on vam davaje tože samo značen‌je, slog za slogom, a na koncu vsakogo verša taky rim kako v originalu.» Srěd drugyh kurioznyh prědpoloženij je tvrdžen‌je, že na tutoj jezyk možno je prěvesti vsekaku frazeologiju iz kakogokoli drugogo jezyka, bez nijednoj alteracije doslovnogo smysla, ale tym ne menje v polnosti prědstavjajuči prvopočetny zamysl. == Literatura == * {{cite book |last=Clark |first=W.J. |title=International Language: Past, Present & Future |location=London |publisher=J. M. Dent & Sons |year=1912 |pages=87–92 |url=http://donh.best.vwh.net/Languages/Logopan.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20060505035413/http://donh.best.vwh.net/Languages/Logopan.html |archive-date=5 May 2006}} * {{cite book |last=Urquhart |first=Thomas |title=Logopandecteision |year=1653 |publisher=Giles Calvert; Richard Tomlins |url=http://penelope.uchicago.edu/urquhart/index.html |via=University of Chicago}} * {{cite book |last=Urquhart |first=Thomas |title=The works of Sir Thomas Urquhart: Logopandecteision |year=1834 |publisher=H. and J. Pillans|url=https://archive.org/details/worksofsirthomas00mait/page/n341/mode/2up |via=Archive.org}} * {{cite web |last=Corbett |first=John B. |title=Lecture on Scottish Literature 2 |year=2004 |publisher=University of Glasgow |url=http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=599 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110812131214/http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=599 |archive-date=12 August 2011}} * {{citation |last=Corbett |first=John B. |title=Prose Urquhart |year=2004 |publisher=University of Glasgow |url=http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130317112254/http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=28 |archive-date=17 March 2013}} == Izvor == {{Prěvod|en|Logopandecteision}} {{Umětne jezyky}} [[Kategorija:Knigy]] [[Kategorija:Umětne jezyky]] mxr8k7aos9xmwh18lwiemdrjwdzo9zg 45238 45237 2026-08-08T19:54:16Z IJzeren Jan 9 45238 wikitext text/x-wiki '''''{{-|Logopandecteision}}''''' je kniga iz 1653 goda, koju je napisal {{-|Sir Thomas Urquhart|Сер Томас Уркхарт}}, i v njej on izlagaje svoje plany za stvorjen‌je [[umětne jezyky|umětnogo jezyka]] pod tym imenom. Kniga je napisana v podobnom stilu kako obširne, složene taksonomične struktury drugyh filozofičnyh jezykov, a takože kako barokne gramatiky pozdnějših projektov, napriměr [[Volapük|Volapüka]]. {{-|Urquhart|Уркхарт}} oběčaje dvanadset čestij rěči, jedinnadset padežev, četyri čisl i jedinnadset rodov (vključajuči boga, bogynju, muža, ženu, životno i t.d.), a glagoly imajut jedinnadset vrěmen, sedm kon‌jugacij i četyri zalogy. On tvrdil, že jezyk mogl by byti upotrěbjeny pri prěvodžen‌ju stihov iz vsakogo narodnogo jezyka, navodeči italijansky, francuzsky, špansky, slovjansky, niderlandsky, irlandsky i anglijsky jezyky kako konkretne priklady. {{-|Urquhart|Уркхарт}} posvečaje někoje razděly svojej knigy polemikam protiv vragam, koji mu unemožnili publikaciju svojih lingvističnyh tvorov, osoblivo svojim věriteljam i Škotskoj crkvi. == Sodržan‌je i cělj == Kniga sostoji iz raznyh razdělov, osoblivo vključajuči spis "66 neprěvozojdenyh sovršenstv" jezyka; rešta sostoji iz polemik protiv {{-|Urquhart|Уркхарт}}ovym věřiteljam, Škotskoj crkvi i drugym, kojih on obvinjaje za to, že nebrěžnostju i podlymi činami unemožnili mu publikaciju jegovogo "sovršenogo jezyka". Tamo, kde kniga odnosi se k planu {{-|Logopandecteision}}’a, ona pripominaje jegovo ranějše dělo {{-|''Eskybalauron''}}. Bylo tvrdženo, že cělo dělo je bylo zamyšljeno kako někaky složeny žart ili prank. Pod alternativnym pravopisom ''{{-|Logopandecteision}}'' poněkogda sut pokazyvane fragmenty, ktore činjajut vid, že {{-|Urquhart|Уркхарт}} je seriozno pristupil k stvorjen‌ju umětnogo jezyka. == Jezyk == {{Kartka jezyk | name = Logopandecteision | familycolor = conlang | creator = [[Thomas Urquhart]] | created = 1653 }} Gramatika jezyka, opisana v tekstu, pripominaje obširne, složene taksonomične struktury drugyh filozofičnyh jezykov, a takože barokove gramatiky pozdnějših jezykoprojektov kako Volapük. {{-|Urquhart|Уркхарт}} prědpokladaje dvanadset čestij rěči. Imenniky deklinujut se po jedinnadseti padežam, četyrem čislam i jedinnadseti rodam (vključajuči boga, bogynju, muža, ženu, životno i t.d.). Glagoly spregajut se po jedinnadseti vrěmenam, sedmi kon‌jugacijam i četyrem zalogam. Prědpokladajut se mnogočislne nemožne svojstva, na priměr, že vsekako čislo vsekakoj veličiny može v tom jezyku byti izraženo jednym slovom, tako kratkym, že čislo s večšeju kolikostju cifr než «mogut byti pěsočne zrna od srědišča zemje do najvysših nebes» bylo by izrazimo samo dvoma literami. V jednom městu {{-|Urquhart|Уркхарт}} oběčaje: «Nemaje tu jezyka na světu, aby za vsako jego slovo on vam ne dal drugo slovo s tymže samym značen‌jem, s ravnymi slogami, i načinajuče ili končajuče s samoglaskami ili suglaskami, kak ono to čini». A takože, že «pri prěvodžen‌ju stihov iz vsakogo narodnogo jezyka, kako na priměr italijansky, francuzsky, špansky, slovjansky, niderlandsky, irlandsky, anglijsky ili kaky-nebud drugy jezyk, on vam davaje tože samo značen‌je, slog za slogom, a na koncu vsakogo verša taky rim kako v originalu.» Srěd drugyh kurioznyh prědpoloženij je tvrdžen‌je, že na tutoj jezyk možno je prěvesti vsekaku frazeologiju iz kakogokoli drugogo jezyka, bez nijednoj alteracije doslovnogo smysla, ale tym ne menje v polnosti prědstavjajuči prvopočetny zamysl. == Literatura == * {{cite book |last=Clark |first=W.J. |title=International Language: Past, Present & Future |location=London |publisher=J. M. Dent & Sons |year=1912 |pages=87–92 |url=http://donh.best.vwh.net/Languages/Logopan.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20060505035413/http://donh.best.vwh.net/Languages/Logopan.html |archive-date=5 May 2006}} * {{cite book |last=Urquhart |first=Thomas |title=Logopandecteision |year=1653 |publisher=Giles Calvert; Richard Tomlins |url=http://penelope.uchicago.edu/urquhart/index.html |via=University of Chicago}} * {{cite book |last=Urquhart |first=Thomas |title=The works of Sir Thomas Urquhart: Logopandecteision |year=1834 |publisher=H. and J. Pillans|url=https://archive.org/details/worksofsirthomas00mait/page/n341/mode/2up |via=Archive.org}} * {{cite web |last=Corbett |first=John B. |title=Lecture on Scottish Literature 2 |year=2004 |publisher=University of Glasgow |url=http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=599 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110812131214/http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=599 |archive-date=12 August 2011}} * {{citation |last=Corbett |first=John B. |title=Prose Urquhart |year=2004 |publisher=University of Glasgow |url=http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130317112254/http://www.scottishcorpus.ac.uk/corpus/search/document.php?documentid=28 |archive-date=17 March 2013}} == Izvor == {{Prěvod|en|Logopandecteision}} {{Umětne jezyky}} [[Kategorija:Knigy]] [[Kategorija:Umětne jezyky]] [[Kategorija:Книгы]] [[Kategorija:Умєтне језыкы]] fgfnlthnzxdkkek07pzcv5ixq9nkpbr Esej o stvarnom znaku i filozofskom jezyku 0 5995 45212 45211 2026-08-08T13:01:21Z Ilja isv 10 /* */ 45212 wikitext text/x-wiki ```interslavic {{short description|Kniga od John Wilkins}} {{More citations needed|date=February 2012}} {{Use dmy dates|date=October 2019}} {{Infokniga |slika = Wilkins An Essay towards a real.jpg |slika-velikost = |granica = |alt = |podpis = Titulna strana prvoga izdanja |avtor = [[John Wilkins]] |ilustrator = |jezik = [[Anglijsky jezik|Anglijsky]] |tema = |žanr = |izdatelj = Pečatano za [[Samuel Gellibrand|Sa[muela] Gellibranda]], i za [[John Martyn (izdatelj)|Johna Martyna]] pečatnika [[Kraljevskomu družestvu]] |datum-izdanja = 1668 |mesto-izdanja = [[London]], [[Anglija]] |medij-tip = [[Tvrdy pokrov]] |stranice = 454 |isbn = |isbn-opaska = |oclc = 4088592 |dewey = |kongres = |predhodnik = <!-- za knigy v seriji --> |sljednik = <!-- za knigy v seriji --> }} '''''Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku''''' (London, 1668)<ref>{{cite book Wilkins]]|title=An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage/page/n8/mode/1up|place=London|publisher=Pečatano za [[Samuel Gellibrand|Sa[muela] Gellibranda]], i za [[John Martyn (izdatelj)|Johna Martyna]] pečatnika [[Kraljevskomu družestvu]]|year=1668|oclc=4088592}}</ref> jest najbolje zapametjena iz mnogih děl anglijskogo prirodnogo filosofa [[John Wilkins|Johna Wilkinsa]], v ktorom on izlaga novy [[universalny jezik]], zamysljen glavno dla olakšanja medžunarodne komunikacije medžu učenymi, ale takože zamysljen za upotrebu diplomatami, putnikami i kupcami. Za razliku od mnogih shem universalnogo jezika togo perioda, on byl zamysljen jedino kao [[meždunarodny pomoćny jezik|pomoćny]] k — ne zaměna za — suščestvujuće prirodne jezyky.{{citation needed|date=October 2015}}<!-- za buduće upotrebe: "So that if men should generally consent upon the same way or manner of Expression, as they do agree in the same Notion, we should then be freed from that Curse in the Confusion of Tongues, with all that unhappy consequences of it.<p>"Now this can only be done, either by 'enjoyning'' some one Language and Character to be universally learnt and practised, (which is not to be expected, till some person attain to the ''Universal Monarchy'', and perhaps it would not be done then) or else by ''proposing some such way as, by its facility and usefulness, (without the imposition of Authority) might ''invite'' and ingage men to the learning of it; which is the thing here attempted." (''Essay'', p.20)--> ==Pozadina== Jedna od cělej ''Eseja'' byla dostaviti zaměnu za [[latinsky jezik|latinský jezik]], ktorý byl meždunarodnym jezykom učenych v Zapadnoj Evropě veče po 1000 lět.<ref>{{cite kniga|prvy=Ute|poslednji=Dons|naslov=Descriptive adequacy of early modern English grammars|url=https://books.google.com/books?id=K7ffwL7Gs14C&pg=PA21|pristup-ku=28 marca 2012|godina=2004|izdatelj=Walter de Gruyter|isbn=978-3-11-018193-7|stranica=21}}</ref> [[John Amos Comenius|Comenius]] i drugi zainteresovani za meždunarodne jezyky imali kritiky na proizvoljne črty latininy, ktoré činili je težejše za učenje, a Wilkins takože činil taky punkti.<ref>{{cite kniga|prvy=Françoise|poslednji=Waquet|prevodnik-prvy=John|prevodnik-poslednji=Howe|naslov=Latin, or the Empire of a Sign|datum=2001|izdatelj=Verso|isbn=1859846157|stranica=258}}</ref> Shema za ''[[lingua franca]]'' na bazi numeričnyh vrědnostej byla izdana od [[John Pell (matematik)|Johna Pella]] (1630); a v svojem dělě iz 1640 ''Mercury or the Secret Messenger'' (1640) Wilkins byl upomenul možnost razvitja [[trgovački jezik|trgovačkogo jezika]].<ref>{{cite kniga|prvy=Daniel|poslednji=Murphy|naslov=Comenius: a critical reassessment of his life and work|datum=1995|izdatelj=Irish Academic Press|stranice=209–10|isbn=0716525372}}</ref> [[Seth Ward (biskup)|Seth Ward]] byl avtor s Wilkinsom ''Vindiciae academiarum'' (1654), obrany perioda [[Commonwealth]] univerzitetnogo sistema [[Oxbridge]] proti vnějšnim reformatorom. V njej Ward izlagal srodnu jezykovu shemu, hotja različnu od ''Eseja'' Wilkinsa v něktoryh značnyh aspektah.<ref name="Wilkins1984">{{cite kniga|prvy=John|poslednji=Wilkins|naslov=Mercury, or, The secret and swift messenger: shewing how a man may with privacy and speed communicate his thoughts to a friend at any distance; together with an abstract of Dr. Wilkins's Essays towards a real character and a philosophical language|url=https://books.google.com/books?id=Lc38yWFv3p8C&pg=PR29|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1984|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-3276-2|stranica=29}}</ref> Wardove ideje proishodili iz mnogih izvorov, tako jak [[Cyprian Kinner]], ktorý byl sljednik Comeniusa, [[Ramon Lull]], i [[Georg Ritschel]]. Oni potom vlijali na [[George Dalgarno|Georgea Dalgarna]] takože jak na Wilkinsa.<ref>{{ODNBweb|id=28706|naslov=Ward, Seth|prvy=John|poslednji=Henry}}</ref> Byl neposredny interes v ''Eseju''; govori se, že Wilkins smatral svoje dělo jedino v terminah [[dokaz koncepta|dokaza koncepta]].<ref>{{cite kniga|prvy=Henry G.|poslednji=Van Leeuwen|naslov=The problem of certainty in English thought, 1630–1690|url=https://books.google.com/books?id=RXQjQyIqVjcC&pg=PA56|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1970|izdatelj=Springer|isbn=978-90-247-0179-7|stranica=56}}</ref> Ale v srednjem roku entuzijazam za tut vrstu konstruiranogo jezika upal. Problem [[universalny jezik|universalnogo jezika]] ostal tema debaty.<ref name="Wilkins1984"/> ==Skladanje i vlijanja== Podnět za to, že Wilkins napisal ''Esej'', prišel od Sověta Kraljevskogo družestva v 1662. Dělo bylo odloženo [[Veliky oganj Londonsky|Velikym ognjem Londonskim]] iz 1666, ktorý uničil něktorje česti v rukopisu.<ref>{{cite kniga|prvy=Joseph L.|poslednji=Subbiondo|naslov=John Wilkins and 17th-century British linguistics|url=https://books.google.com/books?id=5pP2LoB9eJkC&pg=PA144|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1992|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-4554-0|stranica=144 opaska 34}}</ref> Kniga byla napisana od Wilkinsa, s pomoćju [[John Ray|Johna Raya]], [[Francis Willughby|Francisa Willughbyja]], i drugih. Vlijanje bylo ''Ars Signorum'' od Georgea Dalgarna.<ref>{{cite DNB|wstitle=Wilkins, John|display=Wilkins, John}}</ref> Takože vlijatelny, jak Wilkins priznaval, byl ''The Ground-Work or Foundation Laid ... for the Framing of a New Perfect Language'' (1652) od [[Francis Lodwick|Francisa Lodwicka]].<ref>{{ODNBweb|id=37684|naslov=Lodwick, Francis|prvy=Vivian|poslednji=Salmon}}</ref> ==Struktura== Dělo jest v pěti čestjah, iz ktorih četvrta sadrži razpravu o "stvarnom znaku" i "[[filosofsky jezik|filosofskom jezyku]]". Tretja traktuje o "filosofskoj gramatikě" ([[universalna gramatika|universalnoj gramatikě]]). Poslednja čest jest "alfabetny slovnik".<ref>{{cite kniga|prvy=John P.|poslednji=Considine|naslov=Dictionaries in Early Modern Europe: Lexicography and the Making of Heritage|url=https://books.google.com/books?id=cqBkQFiTbX4C&pg=PA298|pristup-ku=28 marca 2012|datum=27 marca 2008|izdatelj=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-88674-1|stranica=298}}</ref> On byl sastavljen od [[William Lloyd (biskup worcesterski)|Williama Lloyda]].<ref>{{cite DNB|wstitle=Lloyd, William (1627-1717)|display=Lloyd, William (1627–1717)}}</ref> ==Wilkinsova shema== [[File:John Wilkins Lord's Prayer.jpg|thumb|Priměr "stvarnogo znaku" iz ''Eseja''. [[Joseph Moxon]] stvoril simbole za pečatanje knigy.<ref>{{ODNBweb|id=19466|naslov=Moxon, Joseph|prvy=D. J.|poslednji=Bryden}}</ref>]] Wilkinsov "Stvarny Znak" jest konstruirana familija simbolov, ktorá odgovara [[klasifikacijnoj shemě]] razvitoj od Wilkinsa i jeho kolegov. On byl zamysljen kao [[pazigrafija]], inymi slovami, da dostavi elementarne stroitelne bloky, iz ktorih by mogly byti konstruovany vsaky možny věc i pojętje v universumě. Stvarny Znak ne jest [[ortografija]]: tj. ne jest písana reprezentacija [[govornogo jezika]]. Město togo, vsaky simbol predstavlja koncept direktno, bez (prinajmenje v ranyh čestjah prezentacije ''Eseja'') togo, že bi byla kakykolvěk možnost jego vokalizacije.<ref>{{Cite časopis|poslednji=Poole|prvy=William|datum=2018-01-24|naslov=Seventeenth-Century ‘double writing’ schemes, and a 1676 letter in the phonetic script and real character of John Wilkins|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsnr.2017.0041|časopis=Notes and Records: the Royal Society Journal of the History of Science|volumen=72|vypusk=1|stranice=7–23|doi=10.1098/rsnr.2017.0041|pmc=5906426|pmid=31390391}}</ref> Inspiracija za tut pristup prišla v časti iz suvremenyh evropskih izvěstij o [[kitajsky sistem pisanja|kitajskom sistemu pisanja]], ktoré byly něšto mylne. Pozněje v ''Eseju'' Wilkins uvodi svoj "Filosofsky Jezyk", ktorý pripisuje fonetične vrědnosti Stvarnym Znakom. Dla udobnosti, slědujuća razprava zaměňuje različu medžu Wilkinsovym Znakom i jego Jezykom. Koncepti se děle na četyrdeset glavnyh ''Rodov'', vsaky iz ktorih daje prvy dvubukveny slog slova; Rod se děli na ''Različnosti'', vsaka iz ktorih dodaje drugo pismo; a Različnosti se děle na ''Vrste'', ktoré dodaju četvrto pismo. Napriměr, ''Zi'' identifikuje Rod "zvěrj" (savci); ''Zit'' daje Različnost "hrabivyh zvěrj psego roda"; ''Zitα'' daje Vrstu psov. (Někogda prvy pismo označuje nadkategoriju — napr. Z vsegda označuje životno — ale to ne drži vsegda.) Rezultujući Znak, i jeho vokalizacija, za dany koncept tako zachvatyva, do něktorej měry, [[semantika|semantiku]] koncepta. ''Esej'' takože predlagal ideje o težah i měrah podobnyh tym, ktoré byly pozděje najdeny v [[metričny sistem|metričnom sistemu]].{{citation needed|date=June 2020}} Botaničnu čest eseja prispeval [[John Ray]]; [[Robert Morison]]ova kritika Rayovogo děla začala prodolžny spor medžu dvěma mužami.<ref name="Vines 1913">{{cite kniga|prvy=Sydney Howard|poslednji=Vines|avtor-spojka=Sydney Howard Vines|godina=1913|poglavje=Robert Morison 1620–1683 and John Ray 1627–1705|urednik-prvy=Francis Wall|urednik-poslednji=Oliver|urednik-spojka=Francis Wall Oliver|naslov=Makers of British Botany|url=https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft|izdatelj=Cambridge University Press|stranica=[https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft/page/21 21]}}</ref> ==Srodne usiljenja, razpravy i literaturny odnošenja== ''Esej'' je dobil něktorje akademične i literaturne pozornosti,<ref>{{Cite kniga |poslednji=Fleming |prvy=James Dougal |naslov=The mirror of information in Early Modern England: John Wilkins and the universal character |datum=2017 |izdatelj=Palgrave Mcmillan |isbn=978-3-319-40300-7 |mesto=Switzerland}}</ref> obyčajno ga izobražajuči jako briljantny, ale beznadějny. On je byl opisan jako "utopičny" tekst.<ref>{{Cite časopis |poslednji=Newson |prvy=Georgie |datum=2023-07-14 |naslov=An Archival Paradise: John Wilkins’s Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language and Early Modern Info-Utopianism |url=https://scholarlypublishingcollective.org/utopian-studies/article/34/2/234/384258/An-Archival-Paradise-John-Wilkins-s-Essay-Towards |časopis=Utopian Studies |jezyk=en |volumen=34 |vypusk=2 |stranice=234–256 |doi=10.5325/utopianstudies.34.2.0234 |issn=1045-991X}}</ref> Jedna kritika (medžu mnogimi) jest, že "slova izražajući blizko srodne ideje imaju gotovo tu že formu, različne možda jedino po poslednjem pismu... [B]ylo by izvanredno trudno zapamtiti vsy te male različnosti, i zamešateljstvo by nastalo, pri brzom čitanju i osobito v razgovoru."<ref>{{cite kniga|poslednji=Guérard|prvy=Albert Léon|avtor-spojka=Albert Léon Guérard|naslov=A Short History of the International Language Movement|url=https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft|godina=1921|stranice=[https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft/page/90 90]–92}}<!--V istině to jest jedino jedna od tyh 3 stranic, ale ne mogu reći ktorá točno od kuda ja sedim právě teper--></ref> ([[Umberto Eco]] znaměnuje<ref>{{cite kniga|poslednji=Eco|prvy=Umberto|godina=1995|naslov=The Search for the Perfect Language|prevod-naslov=Ricerca della lingua perfetta nella cultura europea|izdatelj=Blackwell|mesto=Oxford|isbn=0-631-17465-6|url-pristup=registracija|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou }}</ref> že Wilkins sam činil taku mylku v ''Eseju'', upotrebiv ''Gαde'' (ječmen) kdě očevidno ''Gαpe'' (tulipan) bylo zamysleno.) Jednako, drugi tvrdi, že prirodne jezyky uže imaju taky minute različnosti, i že predpostavka, že by ty različnosti byly nerazličive, by značila tvrditi, že prirodne jezyky neuspěvajut v tom.<!--To zdeč ne bylo najboljši način napisati to; ako možete popraviti to, prosimo, učinite to.--> [[George Edmonds (pravnik)|George Edmonds]] streměl polěpšiti Wilkinsov Filosofsky Jezyk reorganizacijego gramatiky i ortografije, pri čom zadržavajući jego taksonomiju.<ref>{{cite kniga|poslednji=Edmonds|prvy=George|godina=1856|naslov=A Universal Alphabet, Grammar, and Language, Comprising a Scientific Classification of the Radical Elements of Discourse: and Illustrative Translations from the Holy Scriptures and the Principal British Classics: to which is Added, A Dictionary of the Language|url=https://archive.org/details/universalalphabe00edmo|pristup-ku=10 novembra 2016}}</ref> Novějše ''a priori'' jezyky (medžu mnogimi drugimi) su [[Solresol]] i [[Ro (jezyk)|Ro]]. <!--začto oni osobito su izděljeni? Jest stotiny takyh propozicij!--> [[Jorge Luis Borges]] razpravlja o Wilkinsovom filosofskom jezyku v svojem eseju [[The Analytical Language of John Wilkins|''El idioma analítico de John Wilkins'' (''Analytičny jezyk Johna Wilkinsa'')]], srovnavajući Wilkinsovu klasifikaciju s fiktivnom kitajskom enciklopedijom ''[[Celestial Emporium of Benevolent Knowledge's Taxonomy|Celestial Emporium of Benevolent Knowledge]]'' i izražajući sumnjenja o vsakoj probě universalne klasifikacije. V romanu [[Neal Stephenson|Neala Stephensona]] ''[[Quicksilver (Stephensonov roman)|Quicksilver]]'', personaž [[Daniel Waterhouse]] trati značny čas podpirajući razvitje Wilkinsovogo klasifikacionnogo sistema.<!--što znači "podpirajući"— "pomažući", "branjući"?--> ==Takože vidžte== {{Commons category|An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language}} *{{annotated link|Oligosintetičny jezik}} *{{annotated link|Filosofsky jezik}} *{{annotated link|Characteristica universalis}} *{{annotated link|Semantične primitivy}} *{{annotated link|Menace from the Moon (roman 1925)}} *{{annotated link|The Analytical Language of John Wilkins}}, kritika togo děla od [[Jorge Luis Borges|Jorgea Luisa Borgesa]] *{{annotated link|La Ricerca della Lingua Perfetta nella Cultura Europea}} (Iskanje za perfektnym jezykom) od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], o Wilkinsu, [[Leibniz]]u, [[Ramon Lull|Ramonu Lullu]] i drugih probah izmysliti idealny jezik ==Opaski== {{Reflist}} ==Dalšje čitanje== *{{Cite journal|first=Edward Neville da Costa|last=Andrade|author-link=Edward Andrade|title=The real character of bishop Wilkins|journal=[[Annals of Science]]|volume=1|issue=1|year=1936|pages=4–12|doi=10.1080/00033793600200021}} *{{-|Lewis, Rhodri. ''Language, Mind and Nature. Artificial Languages in England from Bacon to Locke'', 2012 CUP, Cambridge. ISBN: 9780521294133}} *{{-|Pinker, Steven. ''Words and Rules: The Ingredients of Language'', 2000}} <!--ne osobito točno ani pronicajivo glede Wilkinsovogo děla, bojim se, ale ne čutju že byh išel na boj o tom právě teper.--> ==Vnějšne linky== *{{Cite book|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage|title=An Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language|last=Wilkins|first=John|year=1668|place=London}} (slikovne stranice) *{{Cite book|url=http://name.umdl.umich.edu/A66045.0001.001|title=An essay towards a real character, and a philosophical language by John Wilkins|last=Wilkins|first=John|publisher=Early English Books Online: Text Creation Partnership. U of Michigan Library|year=1668}} (transkripcija) *[https://www.onb.ac.at/forschung/forschungsblog/artikel/john-wilkins-s-artificial-language Umětny jezik Johna Wilkinsa, Avstrijska nacionalna biblioteka, raziskovalny blog] *[https://aidaneid.github.io/The-Universal-Language-of-John-Wilkins/dictionary.html Interaktivna verzija Eseja, dozvoljajuća upotrebnikam slyšati izgovory i viděti stvarne znaky za vsaky vnos, spolu s drugymi resursami] *[https://www.crockford.com/wilkins.html Analytičny jezik Johna Wilkinsa, od Jorgea Luisa Borgesa] {{Umětne jezyky}} {{DEFAULTSORT:Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku}} [[Kategorija:Eseje 1668]] [[Kategorija:1668 v Londonu]] [[Kategorija:Inžinjerske jezyky]] [[Kategorija:Anglijske eseje]] [[Kategorija:Eseje o jezyku]] [[Kategorija:Literatura o filosofiji jezyka]] [[Kategorija:Socijalno-naučne eseje]] [[Kategorija:Děla od Johna Wilkinsa]] [[Kategorija:Eseje na anglijskom jezyku]] ``` 1xmufuv3j7gsq2v0rafei57rzi0atgn 45213 45212 2026-08-08T13:03:35Z Ilja isv 10 /* */ 45213 wikitext text/x-wiki ```interslavic {{short description|Kniga od John Wilkins}} {{More citations needed|date=February 2012}} {{Use dmy dates|date=October 2019}} {{Infokniga |slika = Wilkins An Essay towards a real.jpg |slika-velikost = |granica = |alt = |podpis = Titulna strana prvoga izdanja |avtor = [[John Wilkins]] |ilustrator = |jezik = [[Anglijsky jezik|Anglijsky]] |tema = |žanr = |izdatelj = Pečatano za [[Samuel Gellibrand|Sa[muela] Gellibranda]], i za [[John Martyn (izdatelj)|Johna Martyna]] pečatnika [[Kraljevskomu družestvu]] |datum-izdanja = 1668 |mesto-izdanja = [[London]], [[Anglija]] |medij-tip = [[Tvrdy pokrov]] |stranice = 454 |isbn = |isbn-opaska = |oclc = 4088592 |dewey = |kongres = |predhodnik = <!-- za knigy v seriji --> |sljednik = <!-- za knigy v seriji --> }} '''''Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku''''' (London, 1668)<ref>{{cite book| last=Wilkins|title=An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage/page/n8/mode/1up|place=London|publisher=Pečatano za [[Samuel Gellibrand|Sa[muela] Gellibranda]], i za [[John Martyn (izdatelj)|Johna Martyna]] pečatnika [[Kraljevskomu družestvu]]|year=1668|oclc=4088592}}</ref> jest najbolje zapametjena iz mnogih děl anglijskogo prirodnogo filosofa [[John Wilkins|Johna Wilkinsa]], v ktorom on izlaga novy [[universalny jezik]], zamysljen glavno dla olakšanja medžunarodne komunikacije medžu učenymi, ale takože zamysljen za upotrebu diplomatami, putnikami i kupcami. Za razliku od mnogih shem universalnogo jezika togo perioda, on byl zamysljen jedino kao [[meždunarodny pomoćny jezik|pomoćny]] k — ne zaměna za — suščestvujuće prirodne jezyky.{{citation needed|date=October 2015}}<!-- za buduće upotrebe: "So that if men should generally consent upon the same way or manner of Expression, as they do agree in the same Notion, we should then be freed from that Curse in the Confusion of Tongues, with all that unhappy consequences of it.<p>"Now this can only be done, either by 'enjoyning'' some one Language and Character to be universally learnt and practised, (which is not to be expected, till some person attain to the ''Universal Monarchy'', and perhaps it would not be done then) or else by ''proposing some such way as, by its facility and usefulness, (without the imposition of Authority) might ''invite'' and ingage men to the learning of it; which is the thing here attempted." (''Essay'', p.20)--> ==Pozadina== Jedna od cělej ''Eseja'' byla dostaviti zaměnu za [[latinsky jezik|latinský jezik]], ktorý byl meždunarodnym jezykom učenych v Zapadnoj Evropě veče po 1000 lět.<ref>{{cite kniga|prvy=Ute|poslednji=Dons|naslov=Descriptive adequacy of early modern English grammars|url=https://books.google.com/books?id=K7ffwL7Gs14C&pg=PA21|pristup-ku=28 marca 2012|godina=2004|izdatelj=Walter de Gruyter|isbn=978-3-11-018193-7|stranica=21}}</ref> [[John Amos Comenius|Comenius]] i drugi zainteresovani za meždunarodne jezyky imali kritiky na proizvoljne črty latininy, ktoré činili je težejše za učenje, a Wilkins takože činil taky punkti.<ref>{{cite kniga|prvy=Françoise|poslednji=Waquet|prevodnik-prvy=John|prevodnik-poslednji=Howe|naslov=Latin, or the Empire of a Sign|datum=2001|izdatelj=Verso|isbn=1859846157|stranica=258}}</ref> Shema za ''[[lingua franca]]'' na bazi numeričnyh vrědnostej byla izdana od [[John Pell (matematik)|Johna Pella]] (1630); a v svojem dělě iz 1640 ''Mercury or the Secret Messenger'' (1640) Wilkins byl upomenul možnost razvitja [[trgovački jezik|trgovačkogo jezika]].<ref>{{cite kniga|prvy=Daniel|poslednji=Murphy|naslov=Comenius: a critical reassessment of his life and work|datum=1995|izdatelj=Irish Academic Press|stranice=209–10|isbn=0716525372}}</ref> [[Seth Ward (biskup)|Seth Ward]] byl avtor s Wilkinsom ''Vindiciae academiarum'' (1654), obrany perioda [[Commonwealth]] univerzitetnogo sistema [[Oxbridge]] proti vnějšnim reformatorom. V njej Ward izlagal srodnu jezykovu shemu, hotja različnu od ''Eseja'' Wilkinsa v něktoryh značnyh aspektah.<ref name="Wilkins1984">{{cite kniga|prvy=John|poslednji=Wilkins|naslov=Mercury, or, The secret and swift messenger: shewing how a man may with privacy and speed communicate his thoughts to a friend at any distance; together with an abstract of Dr. Wilkins's Essays towards a real character and a philosophical language|url=https://books.google.com/books?id=Lc38yWFv3p8C&pg=PR29|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1984|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-3276-2|stranica=29}}</ref> Wardove ideje proishodili iz mnogih izvorov, tako jak [[Cyprian Kinner]], ktorý byl sljednik Comeniusa, [[Ramon Lull]], i [[Georg Ritschel]]. Oni potom vlijali na [[George Dalgarno|Georgea Dalgarna]] takože jak na Wilkinsa.<ref>{{ODNBweb|id=28706|naslov=Ward, Seth|prvy=John|poslednji=Henry}}</ref> Byl neposredny interes v ''Eseju''; govori se, že Wilkins smatral svoje dělo jedino v terminah [[dokaz koncepta|dokaza koncepta]].<ref>{{cite kniga|prvy=Henry G.|poslednji=Van Leeuwen|naslov=The problem of certainty in English thought, 1630–1690|url=https://books.google.com/books?id=RXQjQyIqVjcC&pg=PA56|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1970|izdatelj=Springer|isbn=978-90-247-0179-7|stranica=56}}</ref> Ale v srednjem roku entuzijazam za tut vrstu konstruiranogo jezika upal. Problem [[universalny jezik|universalnogo jezika]] ostal tema debaty.<ref name="Wilkins1984"/> ==Skladanje i vlijanja== Podnět za to, že Wilkins napisal ''Esej'', prišel od Sověta Kraljevskogo družestva v 1662. Dělo bylo odloženo [[Veliky oganj Londonsky|Velikym ognjem Londonskim]] iz 1666, ktorý uničil něktorje česti v rukopisu.<ref>{{cite kniga|prvy=Joseph L.|poslednji=Subbiondo|naslov=John Wilkins and 17th-century British linguistics|url=https://books.google.com/books?id=5pP2LoB9eJkC&pg=PA144|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1992|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-4554-0|stranica=144 opaska 34}}</ref> Kniga byla napisana od Wilkinsa, s pomoćju [[John Ray|Johna Raya]], [[Francis Willughby|Francisa Willughbyja]], i drugih. Vlijanje bylo ''Ars Signorum'' od Georgea Dalgarna.<ref>{{cite DNB|wstitle=Wilkins, John|display=Wilkins, John}}</ref> Takože vlijatelny, jak Wilkins priznaval, byl ''The Ground-Work or Foundation Laid ... for the Framing of a New Perfect Language'' (1652) od [[Francis Lodwick|Francisa Lodwicka]].<ref>{{ODNBweb|id=37684|naslov=Lodwick, Francis|prvy=Vivian|poslednji=Salmon}}</ref> ==Struktura== Dělo jest v pěti čestjah, iz ktorih četvrta sadrži razpravu o "stvarnom znaku" i "[[filosofsky jezik|filosofskom jezyku]]". Tretja traktuje o "filosofskoj gramatikě" ([[universalna gramatika|universalnoj gramatikě]]). Poslednja čest jest "alfabetny slovnik".<ref>{{cite kniga|prvy=John P.|poslednji=Considine|naslov=Dictionaries in Early Modern Europe: Lexicography and the Making of Heritage|url=https://books.google.com/books?id=cqBkQFiTbX4C&pg=PA298|pristup-ku=28 marca 2012|datum=27 marca 2008|izdatelj=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-88674-1|stranica=298}}</ref> On byl sastavljen od [[William Lloyd (biskup worcesterski)|Williama Lloyda]].<ref>{{cite DNB|wstitle=Lloyd, William (1627-1717)|display=Lloyd, William (1627–1717)}}</ref> ==Wilkinsova shema== [[File:John Wilkins Lord's Prayer.jpg|thumb|Priměr "stvarnogo znaku" iz ''Eseja''. [[Joseph Moxon]] stvoril simbole za pečatanje knigy.<ref>{{ODNBweb|id=19466|naslov=Moxon, Joseph|prvy=D. J.|poslednji=Bryden}}</ref>]] Wilkinsov "Stvarny Znak" jest konstruirana familija simbolov, ktorá odgovara [[klasifikacijnoj shemě]] razvitoj od Wilkinsa i jeho kolegov. On byl zamysljen kao [[pazigrafija]], inymi slovami, da dostavi elementarne stroitelne bloky, iz ktorih by mogly byti konstruovany vsaky možny věc i pojętje v universumě. Stvarny Znak ne jest [[ortografija]]: tj. ne jest písana reprezentacija [[govornogo jezika]]. Město togo, vsaky simbol predstavlja koncept direktno, bez (prinajmenje v ranyh čestjah prezentacije ''Eseja'') togo, že bi byla kakykolvěk možnost jego vokalizacije.<ref>{{Cite časopis|poslednji=Poole|prvy=William|datum=2018-01-24|naslov=Seventeenth-Century ‘double writing’ schemes, and a 1676 letter in the phonetic script and real character of John Wilkins|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsnr.2017.0041|časopis=Notes and Records: the Royal Society Journal of the History of Science|volumen=72|vypusk=1|stranice=7–23|doi=10.1098/rsnr.2017.0041|pmc=5906426|pmid=31390391}}</ref> Inspiracija za tut pristup prišla v časti iz suvremenyh evropskih izvěstij o [[kitajsky sistem pisanja|kitajskom sistemu pisanja]], ktoré byly něšto mylne. Pozněje v ''Eseju'' Wilkins uvodi svoj "Filosofsky Jezyk", ktorý pripisuje fonetične vrědnosti Stvarnym Znakom. Dla udobnosti, slědujuća razprava zaměňuje različu medžu Wilkinsovym Znakom i jego Jezykom. Koncepti se děle na četyrdeset glavnyh ''Rodov'', vsaky iz ktorih daje prvy dvubukveny slog slova; Rod se děli na ''Različnosti'', vsaka iz ktorih dodaje drugo pismo; a Različnosti se děle na ''Vrste'', ktoré dodaju četvrto pismo. Napriměr, ''Zi'' identifikuje Rod "zvěrj" (savci); ''Zit'' daje Različnost "hrabivyh zvěrj psego roda"; ''Zitα'' daje Vrstu psov. (Někogda prvy pismo označuje nadkategoriju — napr. Z vsegda označuje životno — ale to ne drži vsegda.) Rezultujući Znak, i jeho vokalizacija, za dany koncept tako zachvatyva, do něktorej měry, [[semantika|semantiku]] koncepta. ''Esej'' takože predlagal ideje o težah i měrah podobnyh tym, ktoré byly pozděje najdeny v [[metričny sistem|metričnom sistemu]].{{citation needed|date=June 2020}} Botaničnu čest eseja prispeval [[John Ray]]; [[Robert Morison]]ova kritika Rayovogo děla začala prodolžny spor medžu dvěma mužami.<ref name="Vines 1913">{{cite kniga|prvy=Sydney Howard|poslednji=Vines|avtor-spojka=Sydney Howard Vines|godina=1913|poglavje=Robert Morison 1620–1683 and John Ray 1627–1705|urednik-prvy=Francis Wall|urednik-poslednji=Oliver|urednik-spojka=Francis Wall Oliver|naslov=Makers of British Botany|url=https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft|izdatelj=Cambridge University Press|stranica=[https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft/page/21 21]}}</ref> ==Srodne usiljenja, razpravy i literaturny odnošenja== ''Esej'' je dobil něktorje akademične i literaturne pozornosti,<ref>{{Cite kniga |poslednji=Fleming |prvy=James Dougal |naslov=The mirror of information in Early Modern England: John Wilkins and the universal character |datum=2017 |izdatelj=Palgrave Mcmillan |isbn=978-3-319-40300-7 |mesto=Switzerland}}</ref> obyčajno ga izobražajuči jako briljantny, ale beznadějny. On je byl opisan jako "utopičny" tekst.<ref>{{Cite časopis |poslednji=Newson |prvy=Georgie |datum=2023-07-14 |naslov=An Archival Paradise: John Wilkins’s Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language and Early Modern Info-Utopianism |url=https://scholarlypublishingcollective.org/utopian-studies/article/34/2/234/384258/An-Archival-Paradise-John-Wilkins-s-Essay-Towards |časopis=Utopian Studies |jezyk=en |volumen=34 |vypusk=2 |stranice=234–256 |doi=10.5325/utopianstudies.34.2.0234 |issn=1045-991X}}</ref> Jedna kritika (medžu mnogimi) jest, že "slova izražajući blizko srodne ideje imaju gotovo tu že formu, različne možda jedino po poslednjem pismu... [B]ylo by izvanredno trudno zapamtiti vsy te male različnosti, i zamešateljstvo by nastalo, pri brzom čitanju i osobito v razgovoru."<ref>{{cite kniga|poslednji=Guérard|prvy=Albert Léon|avtor-spojka=Albert Léon Guérard|naslov=A Short History of the International Language Movement|url=https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft|godina=1921|stranice=[https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft/page/90 90]–92}}<!--V istině to jest jedino jedna od tyh 3 stranic, ale ne mogu reći ktorá točno od kuda ja sedim právě teper--></ref> ([[Umberto Eco]] znaměnuje<ref>{{cite kniga|poslednji=Eco|prvy=Umberto|godina=1995|naslov=The Search for the Perfect Language|prevod-naslov=Ricerca della lingua perfetta nella cultura europea|izdatelj=Blackwell|mesto=Oxford|isbn=0-631-17465-6|url-pristup=registracija|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou }}</ref> že Wilkins sam činil taku mylku v ''Eseju'', upotrebiv ''Gαde'' (ječmen) kdě očevidno ''Gαpe'' (tulipan) bylo zamysleno.) Jednako, drugi tvrdi, že prirodne jezyky uže imaju taky minute različnosti, i že predpostavka, že by ty različnosti byly nerazličive, by značila tvrditi, že prirodne jezyky neuspěvajut v tom.<!--To zdeč ne bylo najboljši način napisati to; ako možete popraviti to, prosimo, učinite to.--> [[George Edmonds (pravnik)|George Edmonds]] streměl polěpšiti Wilkinsov Filosofsky Jezyk reorganizacijego gramatiky i ortografije, pri čom zadržavajući jego taksonomiju.<ref>{{cite kniga|poslednji=Edmonds|prvy=George|godina=1856|naslov=A Universal Alphabet, Grammar, and Language, Comprising a Scientific Classification of the Radical Elements of Discourse: and Illustrative Translations from the Holy Scriptures and the Principal British Classics: to which is Added, A Dictionary of the Language|url=https://archive.org/details/universalalphabe00edmo|pristup-ku=10 novembra 2016}}</ref> Novějše ''a priori'' jezyky (medžu mnogimi drugimi) su [[Solresol]] i [[Ro (jezyk)|Ro]]. <!--začto oni osobito su izděljeni? Jest stotiny takyh propozicij!--> [[Jorge Luis Borges]] razpravlja o Wilkinsovom filosofskom jezyku v svojem eseju [[The Analytical Language of John Wilkins|''El idioma analítico de John Wilkins'' (''Analytičny jezyk Johna Wilkinsa'')]], srovnavajući Wilkinsovu klasifikaciju s fiktivnom kitajskom enciklopedijom ''[[Celestial Emporium of Benevolent Knowledge's Taxonomy|Celestial Emporium of Benevolent Knowledge]]'' i izražajući sumnjenja o vsakoj probě universalne klasifikacije. V romanu [[Neal Stephenson|Neala Stephensona]] ''[[Quicksilver (Stephensonov roman)|Quicksilver]]'', personaž [[Daniel Waterhouse]] trati značny čas podpirajući razvitje Wilkinsovogo klasifikacionnogo sistema.<!--što znači "podpirajući"— "pomažući", "branjući"?--> ==Takože vidžte== {{Commons category|An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language}} *{{annotated link|Oligosintetičny jezik}} *{{annotated link|Filosofsky jezik}} *{{annotated link|Characteristica universalis}} *{{annotated link|Semantične primitivy}} *{{annotated link|Menace from the Moon (roman 1925)}} *{{annotated link|The Analytical Language of John Wilkins}}, kritika togo děla od [[Jorge Luis Borges|Jorgea Luisa Borgesa]] *{{annotated link|La Ricerca della Lingua Perfetta nella Cultura Europea}} (Iskanje za perfektnym jezykom) od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], o Wilkinsu, [[Leibniz]]u, [[Ramon Lull|Ramonu Lullu]] i drugih probah izmysliti idealny jezik ==Opaski== {{Reflist}} ==Dalšje čitanje== *{{Cite journal|first=Edward Neville da Costa|last=Andrade|author-link=Edward Andrade|title=The real character of bishop Wilkins|journal=[[Annals of Science]]|volume=1|issue=1|year=1936|pages=4–12|doi=10.1080/00033793600200021}} *{{-|Lewis, Rhodri. ''Language, Mind and Nature. Artificial Languages in England from Bacon to Locke'', 2012 CUP, Cambridge. ISBN: 9780521294133}} *{{-|Pinker, Steven. ''Words and Rules: The Ingredients of Language'', 2000}} <!--ne osobito točno ani pronicajivo glede Wilkinsovogo děla, bojim se, ale ne čutju že byh išel na boj o tom právě teper.--> ==Vnějšne linky== *{{Cite book|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage|title=An Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language|last=Wilkins|first=John|year=1668|place=London}} (slikovne stranice) *{{Cite book|url=http://name.umdl.umich.edu/A66045.0001.001|title=An essay towards a real character, and a philosophical language by John Wilkins|last=Wilkins|first=John|publisher=Early English Books Online: Text Creation Partnership. U of Michigan Library|year=1668}} (transkripcija) *[https://www.onb.ac.at/forschung/forschungsblog/artikel/john-wilkins-s-artificial-language Umětny jezik Johna Wilkinsa, Avstrijska nacionalna biblioteka, raziskovalny blog] *[https://aidaneid.github.io/The-Universal-Language-of-John-Wilkins/dictionary.html Interaktivna verzija Eseja, dozvoljajuća upotrebnikam slyšati izgovory i viděti stvarne znaky za vsaky vnos, spolu s drugymi resursami] *[https://www.crockford.com/wilkins.html Analytičny jezik Johna Wilkinsa, od Jorgea Luisa Borgesa] {{Umětne jezyky}} {{DEFAULTSORT:Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku}} [[Kategorija:Eseje 1668]] [[Kategorija:1668 v Londonu]] [[Kategorija:Inžinjerske jezyky]] [[Kategorija:Anglijske eseje]] [[Kategorija:Eseje o jezyku]] [[Kategorija:Literatura o filosofiji jezyka]] [[Kategorija:Socijalno-naučne eseje]] [[Kategorija:Děla od Johna Wilkinsa]] [[Kategorija:Eseje na anglijskom jezyku]] ``` 8mx6ozqzb1o8dkt7cfhu53tv9elk3ie 45214 45213 2026-08-08T13:05:21Z Ilja isv 10 /* */ 45214 wikitext text/x-wiki {{Kartka kniga |slika = Wilkins An Essay towards a real.jpg |slika-velikost = |granica = |alt = |podpis = Titulna strana prvoga izdanja |avtor = [[John Wilkins]] |ilustrator = |jezik = [[Anglijsky jezik|Anglijsky]] |tema = |žanr = |izdatelj = Pečatano za [[Samuel Gellibrand|Sa[muela] Gellibranda]], i za [[John Martyn (izdatelj)|Johna Martyna]] pečatnika [[Kraljevskomu družestvu]] |datum-izdanja = 1668 |mesto-izdanja = [[London]], [[Anglija]] |medij-tip = [[Tvrdy pokrov]] |stranice = 454 |isbn = |isbn-opaska = |oclc = 4088592 |dewey = |kongres = |predhodnik = <!-- za knigy v seriji --> |sljednik = <!-- za knigy v seriji --> }} '''''Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku''''' (London, 1668)<ref>{{cite book| last=Wilkins|title=An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage/page/n8/mode/1up|place=London|publisher=Pečatano za [[Samuel Gellibrand|Sa[muela] Gellibranda]], i za [[John Martyn (izdatelj)|Johna Martyna]] pečatnika [[Kraljevskomu družestvu]]|year=1668|oclc=4088592}}</ref> jest najbolje zapametjena iz mnogih děl anglijskogo prirodnogo filosofa [[John Wilkins|Johna Wilkinsa]], v ktorom on izlaga novy [[universalny jezik]], zamysljen glavno dla olakšanja medžunarodne komunikacije medžu učenymi, ale takože zamysljen za upotrebu diplomatami, putnikami i kupcami. Za razliku od mnogih shem universalnogo jezika togo perioda, on byl zamysljen jedino kao [[meždunarodny pomoćny jezik|pomoćny]] k — ne zaměna za — suščestvujuće prirodne jezyky.{{citation needed|date=October 2015}}<!-- za buduće upotrebe: "So that if men should generally consent upon the same way or manner of Expression, as they do agree in the same Notion, we should then be freed from that Curse in the Confusion of Tongues, with all that unhappy consequences of it.<p>"Now this can only be done, either by 'enjoyning'' some one Language and Character to be universally learnt and practised, (which is not to be expected, till some person attain to the ''Universal Monarchy'', and perhaps it would not be done then) or else by ''proposing some such way as, by its facility and usefulness, (without the imposition of Authority) might ''invite'' and ingage men to the learning of it; which is the thing here attempted." (''Essay'', p.20)--> ==Pozadina== Jedna od cělej ''Eseja'' byla dostaviti zaměnu za [[latinsky jezik|latinský jezik]], ktorý byl meždunarodnym jezykom učenych v Zapadnoj Evropě veče po 1000 lět.<ref>{{cite kniga|prvy=Ute|poslednji=Dons|naslov=Descriptive adequacy of early modern English grammars|url=https://books.google.com/books?id=K7ffwL7Gs14C&pg=PA21|pristup-ku=28 marca 2012|godina=2004|izdatelj=Walter de Gruyter|isbn=978-3-11-018193-7|stranica=21}}</ref> [[John Amos Comenius|Comenius]] i drugi zainteresovani za meždunarodne jezyky imali kritiky na proizvoljne črty latininy, ktoré činili je težejše za učenje, a Wilkins takože činil taky punkti.<ref>{{cite kniga|prvy=Françoise|poslednji=Waquet|prevodnik-prvy=John|prevodnik-poslednji=Howe|naslov=Latin, or the Empire of a Sign|datum=2001|izdatelj=Verso|isbn=1859846157|stranica=258}}</ref> Shema za ''[[lingua franca]]'' na bazi numeričnyh vrědnostej byla izdana od [[John Pell (matematik)|Johna Pella]] (1630); a v svojem dělě iz 1640 ''Mercury or the Secret Messenger'' (1640) Wilkins byl upomenul možnost razvitja [[trgovački jezik|trgovačkogo jezika]].<ref>{{cite kniga|prvy=Daniel|poslednji=Murphy|naslov=Comenius: a critical reassessment of his life and work|datum=1995|izdatelj=Irish Academic Press|stranice=209–10|isbn=0716525372}}</ref> [[Seth Ward (biskup)|Seth Ward]] byl avtor s Wilkinsom ''Vindiciae academiarum'' (1654), obrany perioda [[Commonwealth]] univerzitetnogo sistema [[Oxbridge]] proti vnějšnim reformatorom. V njej Ward izlagal srodnu jezykovu shemu, hotja različnu od ''Eseja'' Wilkinsa v něktoryh značnyh aspektah.<ref name="Wilkins1984">{{cite kniga|prvy=John|poslednji=Wilkins|naslov=Mercury, or, The secret and swift messenger: shewing how a man may with privacy and speed communicate his thoughts to a friend at any distance; together with an abstract of Dr. Wilkins's Essays towards a real character and a philosophical language|url=https://books.google.com/books?id=Lc38yWFv3p8C&pg=PR29|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1984|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-3276-2|stranica=29}}</ref> Wardove ideje proishodili iz mnogih izvorov, tako jak [[Cyprian Kinner]], ktorý byl sljednik Comeniusa, [[Ramon Lull]], i [[Georg Ritschel]]. Oni potom vlijali na [[George Dalgarno|Georgea Dalgarna]] takože jak na Wilkinsa.<ref>{{ODNBweb|id=28706|naslov=Ward, Seth|prvy=John|poslednji=Henry}}</ref> Byl neposredny interes v ''Eseju''; govori se, že Wilkins smatral svoje dělo jedino v terminah [[dokaz koncepta|dokaza koncepta]].<ref>{{cite kniga|prvy=Henry G.|poslednji=Van Leeuwen|naslov=The problem of certainty in English thought, 1630–1690|url=https://books.google.com/books?id=RXQjQyIqVjcC&pg=PA56|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1970|izdatelj=Springer|isbn=978-90-247-0179-7|stranica=56}}</ref> Ale v srednjem roku entuzijazam za tut vrstu konstruiranogo jezika upal. Problem [[universalny jezik|universalnogo jezika]] ostal tema debaty.<ref name="Wilkins1984"/> ==Skladanje i vlijanja== Podnět za to, že Wilkins napisal ''Esej'', prišel od Sověta Kraljevskogo družestva v 1662. Dělo bylo odloženo [[Veliky oganj Londonsky|Velikym ognjem Londonskim]] iz 1666, ktorý uničil něktorje česti v rukopisu.<ref>{{cite kniga|prvy=Joseph L.|poslednji=Subbiondo|naslov=John Wilkins and 17th-century British linguistics|url=https://books.google.com/books?id=5pP2LoB9eJkC&pg=PA144|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1992|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-4554-0|stranica=144 opaska 34}}</ref> Kniga byla napisana od Wilkinsa, s pomoćju [[John Ray|Johna Raya]], [[Francis Willughby|Francisa Willughbyja]], i drugih. Vlijanje bylo ''Ars Signorum'' od Georgea Dalgarna.<ref>{{cite DNB|wstitle=Wilkins, John|display=Wilkins, John}}</ref> Takože vlijatelny, jak Wilkins priznaval, byl ''The Ground-Work or Foundation Laid ... for the Framing of a New Perfect Language'' (1652) od [[Francis Lodwick|Francisa Lodwicka]].<ref>{{ODNBweb|id=37684|naslov=Lodwick, Francis|prvy=Vivian|poslednji=Salmon}}</ref> ==Struktura== Dělo jest v pěti čestjah, iz ktorih četvrta sadrži razpravu o "stvarnom znaku" i "[[filosofsky jezik|filosofskom jezyku]]". Tretja traktuje o "filosofskoj gramatikě" ([[universalna gramatika|universalnoj gramatikě]]). Poslednja čest jest "alfabetny slovnik".<ref>{{cite kniga|prvy=John P.|poslednji=Considine|naslov=Dictionaries in Early Modern Europe: Lexicography and the Making of Heritage|url=https://books.google.com/books?id=cqBkQFiTbX4C&pg=PA298|pristup-ku=28 marca 2012|datum=27 marca 2008|izdatelj=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-88674-1|stranica=298}}</ref> On byl sastavljen od [[William Lloyd (biskup worcesterski)|Williama Lloyda]].<ref>{{cite DNB|wstitle=Lloyd, William (1627-1717)|display=Lloyd, William (1627–1717)}}</ref> ==Wilkinsova shema== [[File:John Wilkins Lord's Prayer.jpg|thumb|Priměr "stvarnogo znaku" iz ''Eseja''. [[Joseph Moxon]] stvoril simbole za pečatanje knigy.<ref>{{ODNBweb|id=19466|naslov=Moxon, Joseph|prvy=D. J.|poslednji=Bryden}}</ref>]] Wilkinsov "Stvarny Znak" jest konstruirana familija simbolov, ktorá odgovara [[klasifikacijnoj shemě]] razvitoj od Wilkinsa i jeho kolegov. On byl zamysljen kao [[pazigrafija]], inymi slovami, da dostavi elementarne stroitelne bloky, iz ktorih by mogly byti konstruovany vsaky možny věc i pojętje v universumě. Stvarny Znak ne jest [[ortografija]]: tj. ne jest písana reprezentacija [[govornogo jezika]]. Město togo, vsaky simbol predstavlja koncept direktno, bez (prinajmenje v ranyh čestjah prezentacije ''Eseja'') togo, že bi byla kakykolvěk možnost jego vokalizacije.<ref>{{Cite časopis|poslednji=Poole|prvy=William|datum=2018-01-24|naslov=Seventeenth-Century ‘double writing’ schemes, and a 1676 letter in the phonetic script and real character of John Wilkins|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsnr.2017.0041|časopis=Notes and Records: the Royal Society Journal of the History of Science|volumen=72|vypusk=1|stranice=7–23|doi=10.1098/rsnr.2017.0041|pmc=5906426|pmid=31390391}}</ref> Inspiracija za tut pristup prišla v časti iz suvremenyh evropskih izvěstij o [[kitajsky sistem pisanja|kitajskom sistemu pisanja]], ktoré byly něšto mylne. Pozněje v ''Eseju'' Wilkins uvodi svoj "Filosofsky Jezyk", ktorý pripisuje fonetične vrědnosti Stvarnym Znakom. Dla udobnosti, slědujuća razprava zaměňuje različu medžu Wilkinsovym Znakom i jego Jezykom. Koncepti se děle na četyrdeset glavnyh ''Rodov'', vsaky iz ktorih daje prvy dvubukveny slog slova; Rod se děli na ''Različnosti'', vsaka iz ktorih dodaje drugo pismo; a Različnosti se děle na ''Vrste'', ktoré dodaju četvrto pismo. Napriměr, ''Zi'' identifikuje Rod "zvěrj" (savci); ''Zit'' daje Različnost "hrabivyh zvěrj psego roda"; ''Zitα'' daje Vrstu psov. (Někogda prvy pismo označuje nadkategoriju — napr. Z vsegda označuje životno — ale to ne drži vsegda.) Rezultujući Znak, i jeho vokalizacija, za dany koncept tako zachvatyva, do něktorej měry, [[semantika|semantiku]] koncepta. ''Esej'' takože predlagal ideje o težah i měrah podobnyh tym, ktoré byly pozděje najdeny v [[metričny sistem|metričnom sistemu]].{{citation needed|date=June 2020}} Botaničnu čest eseja prispeval [[John Ray]]; [[Robert Morison]]ova kritika Rayovogo děla začala prodolžny spor medžu dvěma mužami.<ref name="Vines 1913">{{cite kniga|prvy=Sydney Howard|poslednji=Vines|avtor-spojka=Sydney Howard Vines|godina=1913|poglavje=Robert Morison 1620–1683 and John Ray 1627–1705|urednik-prvy=Francis Wall|urednik-poslednji=Oliver|urednik-spojka=Francis Wall Oliver|naslov=Makers of British Botany|url=https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft|izdatelj=Cambridge University Press|stranica=[https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft/page/21 21]}}</ref> ==Srodne usiljenja, razpravy i literaturny odnošenja== ''Esej'' je dobil něktorje akademične i literaturne pozornosti,<ref>{{Cite kniga |poslednji=Fleming |prvy=James Dougal |naslov=The mirror of information in Early Modern England: John Wilkins and the universal character |datum=2017 |izdatelj=Palgrave Mcmillan |isbn=978-3-319-40300-7 |mesto=Switzerland}}</ref> obyčajno ga izobražajuči jako briljantny, ale beznadějny. On je byl opisan jako "utopičny" tekst.<ref>{{Cite časopis |poslednji=Newson |prvy=Georgie |datum=2023-07-14 |naslov=An Archival Paradise: John Wilkins’s Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language and Early Modern Info-Utopianism |url=https://scholarlypublishingcollective.org/utopian-studies/article/34/2/234/384258/An-Archival-Paradise-John-Wilkins-s-Essay-Towards |časopis=Utopian Studies |jezyk=en |volumen=34 |vypusk=2 |stranice=234–256 |doi=10.5325/utopianstudies.34.2.0234 |issn=1045-991X}}</ref> Jedna kritika (medžu mnogimi) jest, že "slova izražajući blizko srodne ideje imaju gotovo tu že formu, različne možda jedino po poslednjem pismu... [B]ylo by izvanredno trudno zapamtiti vsy te male različnosti, i zamešateljstvo by nastalo, pri brzom čitanju i osobito v razgovoru."<ref>{{cite kniga|poslednji=Guérard|prvy=Albert Léon|avtor-spojka=Albert Léon Guérard|naslov=A Short History of the International Language Movement|url=https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft|godina=1921|stranice=[https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft/page/90 90]–92}}<!--V istině to jest jedino jedna od tyh 3 stranic, ale ne mogu reći ktorá točno od kuda ja sedim právě teper--></ref> ([[Umberto Eco]] znaměnuje<ref>{{cite kniga|poslednji=Eco|prvy=Umberto|godina=1995|naslov=The Search for the Perfect Language|prevod-naslov=Ricerca della lingua perfetta nella cultura europea|izdatelj=Blackwell|mesto=Oxford|isbn=0-631-17465-6|url-pristup=registracija|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou }}</ref> že Wilkins sam činil taku mylku v ''Eseju'', upotrebiv ''Gαde'' (ječmen) kdě očevidno ''Gαpe'' (tulipan) bylo zamysleno.) Jednako, drugi tvrdi, že prirodne jezyky uže imaju taky minute različnosti, i že predpostavka, že by ty različnosti byly nerazličive, by značila tvrditi, že prirodne jezyky neuspěvajut v tom.<!--To zdeč ne bylo najboljši način napisati to; ako možete popraviti to, prosimo, učinite to.--> [[George Edmonds (pravnik)|George Edmonds]] streměl polěpšiti Wilkinsov Filosofsky Jezyk reorganizacijego gramatiky i ortografije, pri čom zadržavajući jego taksonomiju.<ref>{{cite kniga|poslednji=Edmonds|prvy=George|godina=1856|naslov=A Universal Alphabet, Grammar, and Language, Comprising a Scientific Classification of the Radical Elements of Discourse: and Illustrative Translations from the Holy Scriptures and the Principal British Classics: to which is Added, A Dictionary of the Language|url=https://archive.org/details/universalalphabe00edmo|pristup-ku=10 novembra 2016}}</ref> Novějše ''a priori'' jezyky (medžu mnogimi drugimi) su [[Solresol]] i [[Ro (jezyk)|Ro]]. <!--začto oni osobito su izděljeni? Jest stotiny takyh propozicij!--> [[Jorge Luis Borges]] razpravlja o Wilkinsovom filosofskom jezyku v svojem eseju [[The Analytical Language of John Wilkins|''El idioma analítico de John Wilkins'' (''Analytičny jezyk Johna Wilkinsa'')]], srovnavajući Wilkinsovu klasifikaciju s fiktivnom kitajskom enciklopedijom ''[[Celestial Emporium of Benevolent Knowledge's Taxonomy|Celestial Emporium of Benevolent Knowledge]]'' i izražajući sumnjenja o vsakoj probě universalne klasifikacije. V romanu [[Neal Stephenson|Neala Stephensona]] ''[[Quicksilver (Stephensonov roman)|Quicksilver]]'', personaž [[Daniel Waterhouse]] trati značny čas podpirajući razvitje Wilkinsovogo klasifikacionnogo sistema.<!--što znači "podpirajući"— "pomažući", "branjući"?--> ==Takože vidžte== {{Commons category|An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language}} *{{annotated link|Oligosintetičny jezik}} *{{annotated link|Filosofsky jezik}} *{{annotated link|Characteristica universalis}} *{{annotated link|Semantične primitivy}} *{{annotated link|Menace from the Moon (roman 1925)}} *{{annotated link|The Analytical Language of John Wilkins}}, kritika togo děla od [[Jorge Luis Borges|Jorgea Luisa Borgesa]] *{{annotated link|La Ricerca della Lingua Perfetta nella Cultura Europea}} (Iskanje za perfektnym jezykom) od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], o Wilkinsu, [[Leibniz]]u, [[Ramon Lull|Ramonu Lullu]] i drugih probah izmysliti idealny jezik ==Opaski== {{Reflist}} ==Dalšje čitanje== *{{Cite journal|first=Edward Neville da Costa|last=Andrade|author-link=Edward Andrade|title=The real character of bishop Wilkins|journal=[[Annals of Science]]|volume=1|issue=1|year=1936|pages=4–12|doi=10.1080/00033793600200021}} *{{-|Lewis, Rhodri. ''Language, Mind and Nature. Artificial Languages in England from Bacon to Locke'', 2012 CUP, Cambridge. ISBN: 9780521294133}} *{{-|Pinker, Steven. ''Words and Rules: The Ingredients of Language'', 2000}} <!--ne osobito točno ani pronicajivo glede Wilkinsovogo děla, bojim se, ale ne čutju že byh išel na boj o tom právě teper.--> ==Vnějšne linky== *{{Cite book|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage|title=An Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language|last=Wilkins|first=John|year=1668|place=London}} (slikovne stranice) *{{Cite book|url=http://name.umdl.umich.edu/A66045.0001.001|title=An essay towards a real character, and a philosophical language by John Wilkins|last=Wilkins|first=John|publisher=Early English Books Online: Text Creation Partnership. U of Michigan Library|year=1668}} (transkripcija) *[https://www.onb.ac.at/forschung/forschungsblog/artikel/john-wilkins-s-artificial-language Umětny jezik Johna Wilkinsa, Avstrijska nacionalna biblioteka, raziskovalny blog] *[https://aidaneid.github.io/The-Universal-Language-of-John-Wilkins/dictionary.html Interaktivna verzija Eseja, dozvoljajuća upotrebnikam slyšati izgovory i viděti stvarne znaky za vsaky vnos, spolu s drugymi resursami] *[https://www.crockford.com/wilkins.html Analytičny jezik Johna Wilkinsa, od Jorgea Luisa Borgesa] {{Umětne jezyky}} {{DEFAULTSORT:Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku}} [[Kategorija:Eseje 1668]] [[Kategorija:1668 v Londonu]] [[Kategorija:Inžinjerske jezyky]] [[Kategorija:Anglijske eseje]] [[Kategorija:Eseje o jezyku]] [[Kategorija:Literatura o filosofiji jezyka]] [[Kategorija:Socijalno-naučne eseje]] [[Kategorija:Děla od Johna Wilkinsa]] [[Kategorija:Eseje na anglijskom jezyku]] ``` iuvq10am0nprsmmx3s5nxxbjo39dnx0 45221 45214 2026-08-08T19:07:53Z Ilja isv 10 Ilja isv prěimenoval stranicu [[Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku]] na [[Esej o stvarnom znaku i filosofskom jeziku]]: Pogrěška v nazvě 45214 wikitext text/x-wiki {{Kartka kniga |slika = Wilkins An Essay towards a real.jpg |slika-velikost = |granica = |alt = |podpis = Titulna strana prvoga izdanja |avtor = [[John Wilkins]] |ilustrator = |jezik = [[Anglijsky jezik|Anglijsky]] |tema = |žanr = |izdatelj = Pečatano za [[Samuel Gellibrand|Sa[muela] Gellibranda]], i za [[John Martyn (izdatelj)|Johna Martyna]] pečatnika [[Kraljevskomu družestvu]] |datum-izdanja = 1668 |mesto-izdanja = [[London]], [[Anglija]] |medij-tip = [[Tvrdy pokrov]] |stranice = 454 |isbn = |isbn-opaska = |oclc = 4088592 |dewey = |kongres = |predhodnik = <!-- za knigy v seriji --> |sljednik = <!-- za knigy v seriji --> }} '''''Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku''''' (London, 1668)<ref>{{cite book| last=Wilkins|title=An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage/page/n8/mode/1up|place=London|publisher=Pečatano za [[Samuel Gellibrand|Sa[muela] Gellibranda]], i za [[John Martyn (izdatelj)|Johna Martyna]] pečatnika [[Kraljevskomu družestvu]]|year=1668|oclc=4088592}}</ref> jest najbolje zapametjena iz mnogih děl anglijskogo prirodnogo filosofa [[John Wilkins|Johna Wilkinsa]], v ktorom on izlaga novy [[universalny jezik]], zamysljen glavno dla olakšanja medžunarodne komunikacije medžu učenymi, ale takože zamysljen za upotrebu diplomatami, putnikami i kupcami. Za razliku od mnogih shem universalnogo jezika togo perioda, on byl zamysljen jedino kao [[meždunarodny pomoćny jezik|pomoćny]] k — ne zaměna za — suščestvujuće prirodne jezyky.{{citation needed|date=October 2015}}<!-- za buduće upotrebe: "So that if men should generally consent upon the same way or manner of Expression, as they do agree in the same Notion, we should then be freed from that Curse in the Confusion of Tongues, with all that unhappy consequences of it.<p>"Now this can only be done, either by 'enjoyning'' some one Language and Character to be universally learnt and practised, (which is not to be expected, till some person attain to the ''Universal Monarchy'', and perhaps it would not be done then) or else by ''proposing some such way as, by its facility and usefulness, (without the imposition of Authority) might ''invite'' and ingage men to the learning of it; which is the thing here attempted." (''Essay'', p.20)--> ==Pozadina== Jedna od cělej ''Eseja'' byla dostaviti zaměnu za [[latinsky jezik|latinský jezik]], ktorý byl meždunarodnym jezykom učenych v Zapadnoj Evropě veče po 1000 lět.<ref>{{cite kniga|prvy=Ute|poslednji=Dons|naslov=Descriptive adequacy of early modern English grammars|url=https://books.google.com/books?id=K7ffwL7Gs14C&pg=PA21|pristup-ku=28 marca 2012|godina=2004|izdatelj=Walter de Gruyter|isbn=978-3-11-018193-7|stranica=21}}</ref> [[John Amos Comenius|Comenius]] i drugi zainteresovani za meždunarodne jezyky imali kritiky na proizvoljne črty latininy, ktoré činili je težejše za učenje, a Wilkins takože činil taky punkti.<ref>{{cite kniga|prvy=Françoise|poslednji=Waquet|prevodnik-prvy=John|prevodnik-poslednji=Howe|naslov=Latin, or the Empire of a Sign|datum=2001|izdatelj=Verso|isbn=1859846157|stranica=258}}</ref> Shema za ''[[lingua franca]]'' na bazi numeričnyh vrědnostej byla izdana od [[John Pell (matematik)|Johna Pella]] (1630); a v svojem dělě iz 1640 ''Mercury or the Secret Messenger'' (1640) Wilkins byl upomenul možnost razvitja [[trgovački jezik|trgovačkogo jezika]].<ref>{{cite kniga|prvy=Daniel|poslednji=Murphy|naslov=Comenius: a critical reassessment of his life and work|datum=1995|izdatelj=Irish Academic Press|stranice=209–10|isbn=0716525372}}</ref> [[Seth Ward (biskup)|Seth Ward]] byl avtor s Wilkinsom ''Vindiciae academiarum'' (1654), obrany perioda [[Commonwealth]] univerzitetnogo sistema [[Oxbridge]] proti vnějšnim reformatorom. V njej Ward izlagal srodnu jezykovu shemu, hotja različnu od ''Eseja'' Wilkinsa v něktoryh značnyh aspektah.<ref name="Wilkins1984">{{cite kniga|prvy=John|poslednji=Wilkins|naslov=Mercury, or, The secret and swift messenger: shewing how a man may with privacy and speed communicate his thoughts to a friend at any distance; together with an abstract of Dr. Wilkins's Essays towards a real character and a philosophical language|url=https://books.google.com/books?id=Lc38yWFv3p8C&pg=PR29|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1984|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-3276-2|stranica=29}}</ref> Wardove ideje proishodili iz mnogih izvorov, tako jak [[Cyprian Kinner]], ktorý byl sljednik Comeniusa, [[Ramon Lull]], i [[Georg Ritschel]]. Oni potom vlijali na [[George Dalgarno|Georgea Dalgarna]] takože jak na Wilkinsa.<ref>{{ODNBweb|id=28706|naslov=Ward, Seth|prvy=John|poslednji=Henry}}</ref> Byl neposredny interes v ''Eseju''; govori se, že Wilkins smatral svoje dělo jedino v terminah [[dokaz koncepta|dokaza koncepta]].<ref>{{cite kniga|prvy=Henry G.|poslednji=Van Leeuwen|naslov=The problem of certainty in English thought, 1630–1690|url=https://books.google.com/books?id=RXQjQyIqVjcC&pg=PA56|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1970|izdatelj=Springer|isbn=978-90-247-0179-7|stranica=56}}</ref> Ale v srednjem roku entuzijazam za tut vrstu konstruiranogo jezika upal. Problem [[universalny jezik|universalnogo jezika]] ostal tema debaty.<ref name="Wilkins1984"/> ==Skladanje i vlijanja== Podnět za to, že Wilkins napisal ''Esej'', prišel od Sověta Kraljevskogo družestva v 1662. Dělo bylo odloženo [[Veliky oganj Londonsky|Velikym ognjem Londonskim]] iz 1666, ktorý uničil něktorje česti v rukopisu.<ref>{{cite kniga|prvy=Joseph L.|poslednji=Subbiondo|naslov=John Wilkins and 17th-century British linguistics|url=https://books.google.com/books?id=5pP2LoB9eJkC&pg=PA144|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1992|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-4554-0|stranica=144 opaska 34}}</ref> Kniga byla napisana od Wilkinsa, s pomoćju [[John Ray|Johna Raya]], [[Francis Willughby|Francisa Willughbyja]], i drugih. Vlijanje bylo ''Ars Signorum'' od Georgea Dalgarna.<ref>{{cite DNB|wstitle=Wilkins, John|display=Wilkins, John}}</ref> Takože vlijatelny, jak Wilkins priznaval, byl ''The Ground-Work or Foundation Laid ... for the Framing of a New Perfect Language'' (1652) od [[Francis Lodwick|Francisa Lodwicka]].<ref>{{ODNBweb|id=37684|naslov=Lodwick, Francis|prvy=Vivian|poslednji=Salmon}}</ref> ==Struktura== Dělo jest v pěti čestjah, iz ktorih četvrta sadrži razpravu o "stvarnom znaku" i "[[filosofsky jezik|filosofskom jezyku]]". Tretja traktuje o "filosofskoj gramatikě" ([[universalna gramatika|universalnoj gramatikě]]). Poslednja čest jest "alfabetny slovnik".<ref>{{cite kniga|prvy=John P.|poslednji=Considine|naslov=Dictionaries in Early Modern Europe: Lexicography and the Making of Heritage|url=https://books.google.com/books?id=cqBkQFiTbX4C&pg=PA298|pristup-ku=28 marca 2012|datum=27 marca 2008|izdatelj=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-88674-1|stranica=298}}</ref> On byl sastavljen od [[William Lloyd (biskup worcesterski)|Williama Lloyda]].<ref>{{cite DNB|wstitle=Lloyd, William (1627-1717)|display=Lloyd, William (1627–1717)}}</ref> ==Wilkinsova shema== [[File:John Wilkins Lord's Prayer.jpg|thumb|Priměr "stvarnogo znaku" iz ''Eseja''. [[Joseph Moxon]] stvoril simbole za pečatanje knigy.<ref>{{ODNBweb|id=19466|naslov=Moxon, Joseph|prvy=D. J.|poslednji=Bryden}}</ref>]] Wilkinsov "Stvarny Znak" jest konstruirana familija simbolov, ktorá odgovara [[klasifikacijnoj shemě]] razvitoj od Wilkinsa i jeho kolegov. On byl zamysljen kao [[pazigrafija]], inymi slovami, da dostavi elementarne stroitelne bloky, iz ktorih by mogly byti konstruovany vsaky možny věc i pojętje v universumě. Stvarny Znak ne jest [[ortografija]]: tj. ne jest písana reprezentacija [[govornogo jezika]]. Město togo, vsaky simbol predstavlja koncept direktno, bez (prinajmenje v ranyh čestjah prezentacije ''Eseja'') togo, že bi byla kakykolvěk možnost jego vokalizacije.<ref>{{Cite časopis|poslednji=Poole|prvy=William|datum=2018-01-24|naslov=Seventeenth-Century ‘double writing’ schemes, and a 1676 letter in the phonetic script and real character of John Wilkins|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsnr.2017.0041|časopis=Notes and Records: the Royal Society Journal of the History of Science|volumen=72|vypusk=1|stranice=7–23|doi=10.1098/rsnr.2017.0041|pmc=5906426|pmid=31390391}}</ref> Inspiracija za tut pristup prišla v časti iz suvremenyh evropskih izvěstij o [[kitajsky sistem pisanja|kitajskom sistemu pisanja]], ktoré byly něšto mylne. Pozněje v ''Eseju'' Wilkins uvodi svoj "Filosofsky Jezyk", ktorý pripisuje fonetične vrědnosti Stvarnym Znakom. Dla udobnosti, slědujuća razprava zaměňuje različu medžu Wilkinsovym Znakom i jego Jezykom. Koncepti se děle na četyrdeset glavnyh ''Rodov'', vsaky iz ktorih daje prvy dvubukveny slog slova; Rod se děli na ''Različnosti'', vsaka iz ktorih dodaje drugo pismo; a Različnosti se děle na ''Vrste'', ktoré dodaju četvrto pismo. Napriměr, ''Zi'' identifikuje Rod "zvěrj" (savci); ''Zit'' daje Različnost "hrabivyh zvěrj psego roda"; ''Zitα'' daje Vrstu psov. (Někogda prvy pismo označuje nadkategoriju — napr. Z vsegda označuje životno — ale to ne drži vsegda.) Rezultujući Znak, i jeho vokalizacija, za dany koncept tako zachvatyva, do něktorej měry, [[semantika|semantiku]] koncepta. ''Esej'' takože predlagal ideje o težah i měrah podobnyh tym, ktoré byly pozděje najdeny v [[metričny sistem|metričnom sistemu]].{{citation needed|date=June 2020}} Botaničnu čest eseja prispeval [[John Ray]]; [[Robert Morison]]ova kritika Rayovogo děla začala prodolžny spor medžu dvěma mužami.<ref name="Vines 1913">{{cite kniga|prvy=Sydney Howard|poslednji=Vines|avtor-spojka=Sydney Howard Vines|godina=1913|poglavje=Robert Morison 1620–1683 and John Ray 1627–1705|urednik-prvy=Francis Wall|urednik-poslednji=Oliver|urednik-spojka=Francis Wall Oliver|naslov=Makers of British Botany|url=https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft|izdatelj=Cambridge University Press|stranica=[https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft/page/21 21]}}</ref> ==Srodne usiljenja, razpravy i literaturny odnošenja== ''Esej'' je dobil něktorje akademične i literaturne pozornosti,<ref>{{Cite kniga |poslednji=Fleming |prvy=James Dougal |naslov=The mirror of information in Early Modern England: John Wilkins and the universal character |datum=2017 |izdatelj=Palgrave Mcmillan |isbn=978-3-319-40300-7 |mesto=Switzerland}}</ref> obyčajno ga izobražajuči jako briljantny, ale beznadějny. On je byl opisan jako "utopičny" tekst.<ref>{{Cite časopis |poslednji=Newson |prvy=Georgie |datum=2023-07-14 |naslov=An Archival Paradise: John Wilkins’s Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language and Early Modern Info-Utopianism |url=https://scholarlypublishingcollective.org/utopian-studies/article/34/2/234/384258/An-Archival-Paradise-John-Wilkins-s-Essay-Towards |časopis=Utopian Studies |jezyk=en |volumen=34 |vypusk=2 |stranice=234–256 |doi=10.5325/utopianstudies.34.2.0234 |issn=1045-991X}}</ref> Jedna kritika (medžu mnogimi) jest, že "slova izražajući blizko srodne ideje imaju gotovo tu že formu, različne možda jedino po poslednjem pismu... [B]ylo by izvanredno trudno zapamtiti vsy te male različnosti, i zamešateljstvo by nastalo, pri brzom čitanju i osobito v razgovoru."<ref>{{cite kniga|poslednji=Guérard|prvy=Albert Léon|avtor-spojka=Albert Léon Guérard|naslov=A Short History of the International Language Movement|url=https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft|godina=1921|stranice=[https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft/page/90 90]–92}}<!--V istině to jest jedino jedna od tyh 3 stranic, ale ne mogu reći ktorá točno od kuda ja sedim právě teper--></ref> ([[Umberto Eco]] znaměnuje<ref>{{cite kniga|poslednji=Eco|prvy=Umberto|godina=1995|naslov=The Search for the Perfect Language|prevod-naslov=Ricerca della lingua perfetta nella cultura europea|izdatelj=Blackwell|mesto=Oxford|isbn=0-631-17465-6|url-pristup=registracija|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou }}</ref> že Wilkins sam činil taku mylku v ''Eseju'', upotrebiv ''Gαde'' (ječmen) kdě očevidno ''Gαpe'' (tulipan) bylo zamysleno.) Jednako, drugi tvrdi, že prirodne jezyky uže imaju taky minute različnosti, i že predpostavka, že by ty različnosti byly nerazličive, by značila tvrditi, že prirodne jezyky neuspěvajut v tom.<!--To zdeč ne bylo najboljši način napisati to; ako možete popraviti to, prosimo, učinite to.--> [[George Edmonds (pravnik)|George Edmonds]] streměl polěpšiti Wilkinsov Filosofsky Jezyk reorganizacijego gramatiky i ortografije, pri čom zadržavajući jego taksonomiju.<ref>{{cite kniga|poslednji=Edmonds|prvy=George|godina=1856|naslov=A Universal Alphabet, Grammar, and Language, Comprising a Scientific Classification of the Radical Elements of Discourse: and Illustrative Translations from the Holy Scriptures and the Principal British Classics: to which is Added, A Dictionary of the Language|url=https://archive.org/details/universalalphabe00edmo|pristup-ku=10 novembra 2016}}</ref> Novějše ''a priori'' jezyky (medžu mnogimi drugimi) su [[Solresol]] i [[Ro (jezyk)|Ro]]. <!--začto oni osobito su izděljeni? Jest stotiny takyh propozicij!--> [[Jorge Luis Borges]] razpravlja o Wilkinsovom filosofskom jezyku v svojem eseju [[The Analytical Language of John Wilkins|''El idioma analítico de John Wilkins'' (''Analytičny jezyk Johna Wilkinsa'')]], srovnavajući Wilkinsovu klasifikaciju s fiktivnom kitajskom enciklopedijom ''[[Celestial Emporium of Benevolent Knowledge's Taxonomy|Celestial Emporium of Benevolent Knowledge]]'' i izražajući sumnjenja o vsakoj probě universalne klasifikacije. V romanu [[Neal Stephenson|Neala Stephensona]] ''[[Quicksilver (Stephensonov roman)|Quicksilver]]'', personaž [[Daniel Waterhouse]] trati značny čas podpirajući razvitje Wilkinsovogo klasifikacionnogo sistema.<!--što znači "podpirajući"— "pomažući", "branjući"?--> ==Takože vidžte== {{Commons category|An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language}} *{{annotated link|Oligosintetičny jezik}} *{{annotated link|Filosofsky jezik}} *{{annotated link|Characteristica universalis}} *{{annotated link|Semantične primitivy}} *{{annotated link|Menace from the Moon (roman 1925)}} *{{annotated link|The Analytical Language of John Wilkins}}, kritika togo děla od [[Jorge Luis Borges|Jorgea Luisa Borgesa]] *{{annotated link|La Ricerca della Lingua Perfetta nella Cultura Europea}} (Iskanje za perfektnym jezykom) od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], o Wilkinsu, [[Leibniz]]u, [[Ramon Lull|Ramonu Lullu]] i drugih probah izmysliti idealny jezik ==Opaski== {{Reflist}} ==Dalšje čitanje== *{{Cite journal|first=Edward Neville da Costa|last=Andrade|author-link=Edward Andrade|title=The real character of bishop Wilkins|journal=[[Annals of Science]]|volume=1|issue=1|year=1936|pages=4–12|doi=10.1080/00033793600200021}} *{{-|Lewis, Rhodri. ''Language, Mind and Nature. Artificial Languages in England from Bacon to Locke'', 2012 CUP, Cambridge. ISBN: 9780521294133}} *{{-|Pinker, Steven. ''Words and Rules: The Ingredients of Language'', 2000}} <!--ne osobito točno ani pronicajivo glede Wilkinsovogo děla, bojim se, ale ne čutju že byh išel na boj o tom právě teper.--> ==Vnějšne linky== *{{Cite book|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage|title=An Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language|last=Wilkins|first=John|year=1668|place=London}} (slikovne stranice) *{{Cite book|url=http://name.umdl.umich.edu/A66045.0001.001|title=An essay towards a real character, and a philosophical language by John Wilkins|last=Wilkins|first=John|publisher=Early English Books Online: Text Creation Partnership. U of Michigan Library|year=1668}} (transkripcija) *[https://www.onb.ac.at/forschung/forschungsblog/artikel/john-wilkins-s-artificial-language Umětny jezik Johna Wilkinsa, Avstrijska nacionalna biblioteka, raziskovalny blog] *[https://aidaneid.github.io/The-Universal-Language-of-John-Wilkins/dictionary.html Interaktivna verzija Eseja, dozvoljajuća upotrebnikam slyšati izgovory i viděti stvarne znaky za vsaky vnos, spolu s drugymi resursami] *[https://www.crockford.com/wilkins.html Analytičny jezik Johna Wilkinsa, od Jorgea Luisa Borgesa] {{Umětne jezyky}} {{DEFAULTSORT:Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku}} [[Kategorija:Eseje 1668]] [[Kategorija:1668 v Londonu]] [[Kategorija:Inžinjerske jezyky]] [[Kategorija:Anglijske eseje]] [[Kategorija:Eseje o jezyku]] [[Kategorija:Literatura o filosofiji jezyka]] [[Kategorija:Socijalno-naučne eseje]] [[Kategorija:Děla od Johna Wilkinsa]] [[Kategorija:Eseje na anglijskom jezyku]] ``` iuvq10am0nprsmmx3s5nxxbjo39dnx0 45223 45221 2026-08-08T19:13:06Z Ilja isv 10 45223 wikitext text/x-wiki {{Kartka kniga |slika = Wilkins An Essay towards a real.jpg |slika-velikost = |granica = |alt = |podpis = Titulna strana prvoga izdanja |avtor = [[John Wilkins]] |ilustrator = |jezik = [[Anglijsky jezik|anglijsky]] |tema = |žanr = |izdatelj = Pečatano [[Samuel Gellibrand|Sa[muelom] Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]] |datum-izdanja = 1668 |mesto-izdanja = [[London]], [[Anglija]] |medij-tip = [[Tvrdy pokrov]] |stranice = 454 |isbn = |isbn-opaska = |oclc = 4088592 |dewey = |kongres = |predhodnik = <!-- za knigy v seriji --> |sljednik = <!-- za knigy v seriji --> }} '''''Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku''''' (London, 1668)<ref>{{cite book| last=Wilkins|title=An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage/page/n8/mode/1up|place=London|publisher=Pečatano [[Samuel Gellibrand|Sa[muelom] Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]]|year=1668|oclc=4088592}}</ref> jest najbolje zapametjena iz mnogih děl anglijskogo prirodnogo filosofa [[John Wilkins|Johna Wilkinsa]], v ktorom on izlaga novy [[universalny jezik]], zamysljen glavno dla olakšanja medžunarodne komunikacije medžu učenymi, ale takože zamysljen za upotrebu diplomatami, putnikami i kupcami. Za razliku od mnogih shem universalnogo jezika togo perioda, on byl zamysljen jedino kao [[meždunarodny pomoćny jezik|pomoćny]] k — ne zaměna za — suščestvujuće prirodne jezyky.{{citation needed|date=October 2015}}<!-- za buduće upotrebe: "So that if men should generally consent upon the same way or manner of Expression, as they do agree in the same Notion, we should then be freed from that Curse in the Confusion of Tongues, with all that unhappy consequences of it.<p>"Now this can only be done, either by 'enjoyning'' some one Language and Character to be universally learnt and practised, (which is not to be expected, till some person attain to the ''Universal Monarchy'', and perhaps it would not be done then) or else by ''proposing some such way as, by its facility and usefulness, (without the imposition of Authority) might ''invite'' and ingage men to the learning of it; which is the thing here attempted." (''Essay'', p.20)--> ==Pozadina== Jedna od cělej ''Eseja'' byla dostaviti zaměnu za [[latinsky jezik|latinský jezik]], ktorý byl meždunarodnym jezykom učenych v Zapadnoj Evropě veče po 1000 lět.<ref>{{cite kniga|prvy=Ute|poslednji=Dons|naslov=Descriptive adequacy of early modern English grammars|url=https://books.google.com/books?id=K7ffwL7Gs14C&pg=PA21|pristup-ku=28 marca 2012|godina=2004|izdatelj=Walter de Gruyter|isbn=978-3-11-018193-7|stranica=21}}</ref> [[John Amos Comenius|Comenius]] i drugi zainteresovani za meždunarodne jezyky imali kritiky na proizvoljne črty latininy, ktoré činili je težejše za učenje, a Wilkins takože činil taky punkti.<ref>{{cite kniga|prvy=Françoise|poslednji=Waquet|prevodnik-prvy=John|prevodnik-poslednji=Howe|naslov=Latin, or the Empire of a Sign|datum=2001|izdatelj=Verso|isbn=1859846157|stranica=258}}</ref> Shema za ''[[lingua franca]]'' na bazi numeričnyh vrědnostej byla izdana od [[John Pell (matematik)|Johna Pella]] (1630); a v svojem dělě iz 1640 ''Mercury or the Secret Messenger'' (1640) Wilkins byl upomenul možnost razvitja [[trgovački jezik|trgovačkogo jezika]].<ref>{{cite kniga|prvy=Daniel|poslednji=Murphy|naslov=Comenius: a critical reassessment of his life and work|datum=1995|izdatelj=Irish Academic Press|stranice=209–10|isbn=0716525372}}</ref> [[Seth Ward (biskup)|Seth Ward]] byl avtor s Wilkinsom ''Vindiciae academiarum'' (1654), obrany perioda [[Commonwealth]] univerzitetnogo sistema [[Oxbridge]] proti vnějšnim reformatorom. V njej Ward izlagal srodnu jezykovu shemu, hotja različnu od ''Eseja'' Wilkinsa v něktoryh značnyh aspektah.<ref name="Wilkins1984">{{cite kniga|prvy=John|poslednji=Wilkins|naslov=Mercury, or, The secret and swift messenger: shewing how a man may with privacy and speed communicate his thoughts to a friend at any distance; together with an abstract of Dr. Wilkins's Essays towards a real character and a philosophical language|url=https://books.google.com/books?id=Lc38yWFv3p8C&pg=PR29|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1984|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-3276-2|stranica=29}}</ref> Wardove ideje proishodili iz mnogih izvorov, tako jak [[Cyprian Kinner]], ktorý byl sljednik Comeniusa, [[Ramon Lull]], i [[Georg Ritschel]]. Oni potom vlijali na [[George Dalgarno|Georgea Dalgarna]] takože jak na Wilkinsa.<ref>{{ODNBweb|id=28706|naslov=Ward, Seth|prvy=John|poslednji=Henry}}</ref> Byl neposredny interes v ''Eseju''; govori se, že Wilkins smatral svoje dělo jedino v terminah [[dokaz koncepta|dokaza koncepta]].<ref>{{cite kniga|prvy=Henry G.|poslednji=Van Leeuwen|naslov=The problem of certainty in English thought, 1630–1690|url=https://books.google.com/books?id=RXQjQyIqVjcC&pg=PA56|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1970|izdatelj=Springer|isbn=978-90-247-0179-7|stranica=56}}</ref> Ale v srednjem roku entuzijazam za tut vrstu konstruiranogo jezika upal. Problem [[universalny jezik|universalnogo jezika]] ostal tema debaty.<ref name="Wilkins1984"/> ==Skladanje i vlijanja== Podnět za to, že Wilkins napisal ''Esej'', prišel od Sověta Kraljevskogo družestva v 1662. Dělo bylo odloženo [[Veliky oganj Londonsky|Velikym ognjem Londonskim]] iz 1666, ktorý uničil něktorje česti v rukopisu.<ref>{{cite kniga|prvy=Joseph L.|poslednji=Subbiondo|naslov=John Wilkins and 17th-century British linguistics|url=https://books.google.com/books?id=5pP2LoB9eJkC&pg=PA144|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1992|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-4554-0|stranica=144 opaska 34}}</ref> Kniga byla napisana od Wilkinsa, s pomoćju [[John Ray|Johna Raya]], [[Francis Willughby|Francisa Willughbyja]], i drugih. Vlijanje bylo ''Ars Signorum'' od Georgea Dalgarna.<ref>{{cite DNB|wstitle=Wilkins, John|display=Wilkins, John}}</ref> Takože vlijatelny, jak Wilkins priznaval, byl ''The Ground-Work or Foundation Laid ... for the Framing of a New Perfect Language'' (1652) od [[Francis Lodwick|Francisa Lodwicka]].<ref>{{ODNBweb|id=37684|naslov=Lodwick, Francis|prvy=Vivian|poslednji=Salmon}}</ref> ==Struktura== Dělo jest v pěti čestjah, iz ktorih četvrta sadrži razpravu o "stvarnom znaku" i "[[filosofsky jezik|filosofskom jezyku]]". Tretja traktuje o "filosofskoj gramatikě" ([[universalna gramatika|universalnoj gramatikě]]). Poslednja čest jest "alfabetny slovnik".<ref>{{cite kniga|prvy=John P.|poslednji=Considine|naslov=Dictionaries in Early Modern Europe: Lexicography and the Making of Heritage|url=https://books.google.com/books?id=cqBkQFiTbX4C&pg=PA298|pristup-ku=28 marca 2012|datum=27 marca 2008|izdatelj=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-88674-1|stranica=298}}</ref> On byl sastavljen od [[William Lloyd (biskup worcesterski)|Williama Lloyda]].<ref>{{cite DNB|wstitle=Lloyd, William (1627-1717)|display=Lloyd, William (1627–1717)}}</ref> ==Wilkinsova shema== [[File:John Wilkins Lord's Prayer.jpg|thumb|Priměr "stvarnogo znaku" iz ''Eseja''. [[Joseph Moxon]] stvoril simbole za pečatanje knigy.<ref>{{ODNBweb|id=19466|naslov=Moxon, Joseph|prvy=D. J.|poslednji=Bryden}}</ref>]] Wilkinsov "Stvarny Znak" jest konstruirana familija simbolov, ktorá odgovara [[klasifikacijnoj shemě]] razvitoj od Wilkinsa i jeho kolegov. On byl zamysljen kao [[pazigrafija]], inymi slovami, da dostavi elementarne stroitelne bloky, iz ktorih by mogly byti konstruovany vsaky možny věc i pojętje v universumě. Stvarny Znak ne jest [[ortografija]]: tj. ne jest písana reprezentacija [[govornogo jezika]]. Město togo, vsaky simbol predstavlja koncept direktno, bez (prinajmenje v ranyh čestjah prezentacije ''Eseja'') togo, že bi byla kakykolvěk možnost jego vokalizacije.<ref>{{Cite časopis|poslednji=Poole|prvy=William|datum=2018-01-24|naslov=Seventeenth-Century ‘double writing’ schemes, and a 1676 letter in the phonetic script and real character of John Wilkins|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsnr.2017.0041|časopis=Notes and Records: the Royal Society Journal of the History of Science|volumen=72|vypusk=1|stranice=7–23|doi=10.1098/rsnr.2017.0041|pmc=5906426|pmid=31390391}}</ref> Inspiracija za tut pristup prišla v časti iz suvremenyh evropskih izvěstij o [[kitajsky sistem pisanja|kitajskom sistemu pisanja]], ktoré byly něšto mylne. Pozněje v ''Eseju'' Wilkins uvodi svoj "Filosofsky Jezyk", ktorý pripisuje fonetične vrědnosti Stvarnym Znakom. Dla udobnosti, slědujuća razprava zaměňuje različu medžu Wilkinsovym Znakom i jego Jezykom. Koncepti se děle na četyrdeset glavnyh ''Rodov'', vsaky iz ktorih daje prvy dvubukveny slog slova; Rod se děli na ''Različnosti'', vsaka iz ktorih dodaje drugo pismo; a Različnosti se děle na ''Vrste'', ktoré dodaju četvrto pismo. Napriměr, ''Zi'' identifikuje Rod "zvěrj" (savci); ''Zit'' daje Različnost "hrabivyh zvěrj psego roda"; ''Zitα'' daje Vrstu psov. (Někogda prvy pismo označuje nadkategoriju — napr. Z vsegda označuje životno — ale to ne drži vsegda.) Rezultujući Znak, i jeho vokalizacija, za dany koncept tako zachvatyva, do něktorej měry, [[semantika|semantiku]] koncepta. ''Esej'' takože predlagal ideje o težah i měrah podobnyh tym, ktoré byly pozděje najdeny v [[metričny sistem|metričnom sistemu]].{{citation needed|date=June 2020}} Botaničnu čest eseja prispeval [[John Ray]]; [[Robert Morison]]ova kritika Rayovogo děla začala prodolžny spor medžu dvěma mužami.<ref name="Vines 1913">{{cite kniga|prvy=Sydney Howard|poslednji=Vines|avtor-spojka=Sydney Howard Vines|godina=1913|poglavje=Robert Morison 1620–1683 and John Ray 1627–1705|urednik-prvy=Francis Wall|urednik-poslednji=Oliver|urednik-spojka=Francis Wall Oliver|naslov=Makers of British Botany|url=https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft|izdatelj=Cambridge University Press|stranica=[https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft/page/21 21]}}</ref> ==Srodne usiljenja, razpravy i literaturny odnošenja== ''Esej'' je dobil něktorje akademične i literaturne pozornosti,<ref>{{Cite kniga |poslednji=Fleming |prvy=James Dougal |naslov=The mirror of information in Early Modern England: John Wilkins and the universal character |datum=2017 |izdatelj=Palgrave Mcmillan |isbn=978-3-319-40300-7 |mesto=Switzerland}}</ref> obyčajno ga izobražajuči jako briljantny, ale beznadějny. On je byl opisan jako "utopičny" tekst.<ref>{{Cite časopis |poslednji=Newson |prvy=Georgie |datum=2023-07-14 |naslov=An Archival Paradise: John Wilkins’s Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language and Early Modern Info-Utopianism |url=https://scholarlypublishingcollective.org/utopian-studies/article/34/2/234/384258/An-Archival-Paradise-John-Wilkins-s-Essay-Towards |časopis=Utopian Studies |jezyk=en |volumen=34 |vypusk=2 |stranice=234–256 |doi=10.5325/utopianstudies.34.2.0234 |issn=1045-991X}}</ref> Jedna kritika (medžu mnogimi) jest, že "slova izražajući blizko srodne ideje imaju gotovo tu že formu, različne možda jedino po poslednjem pismu... [B]ylo by izvanredno trudno zapamtiti vsy te male različnosti, i zamešateljstvo by nastalo, pri brzom čitanju i osobito v razgovoru."<ref>{{cite kniga|poslednji=Guérard|prvy=Albert Léon|avtor-spojka=Albert Léon Guérard|naslov=A Short History of the International Language Movement|url=https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft|godina=1921|stranice=[https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft/page/90 90]–92}}<!--V istině to jest jedino jedna od tyh 3 stranic, ale ne mogu reći ktorá točno od kuda ja sedim právě teper--></ref> ([[Umberto Eco]] znaměnuje<ref>{{cite kniga|poslednji=Eco|prvy=Umberto|godina=1995|naslov=The Search for the Perfect Language|prevod-naslov=Ricerca della lingua perfetta nella cultura europea|izdatelj=Blackwell|mesto=Oxford|isbn=0-631-17465-6|url-pristup=registracija|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou }}</ref> že Wilkins sam činil taku mylku v ''Eseju'', upotrebiv ''Gαde'' (ječmen) kdě očevidno ''Gαpe'' (tulipan) bylo zamysleno.) Jednako, drugi tvrdi, že prirodne jezyky uže imaju taky minute različnosti, i že predpostavka, že by ty različnosti byly nerazličive, by značila tvrditi, že prirodne jezyky neuspěvajut v tom.<!--To zdeč ne bylo najboljši način napisati to; ako možete popraviti to, prosimo, učinite to.--> [[George Edmonds (pravnik)|George Edmonds]] streměl polěpšiti Wilkinsov Filosofsky Jezyk reorganizacijego gramatiky i ortografije, pri čom zadržavajući jego taksonomiju.<ref>{{cite kniga|poslednji=Edmonds|prvy=George|godina=1856|naslov=A Universal Alphabet, Grammar, and Language, Comprising a Scientific Classification of the Radical Elements of Discourse: and Illustrative Translations from the Holy Scriptures and the Principal British Classics: to which is Added, A Dictionary of the Language|url=https://archive.org/details/universalalphabe00edmo|pristup-ku=10 novembra 2016}}</ref> Novějše ''a priori'' jezyky (medžu mnogimi drugimi) su [[Solresol]] i [[Ro (jezyk)|Ro]]. <!--začto oni osobito su izděljeni? Jest stotiny takyh propozicij!--> [[Jorge Luis Borges]] razpravlja o Wilkinsovom filosofskom jezyku v svojem eseju [[The Analytical Language of John Wilkins|''El idioma analítico de John Wilkins'' (''Analytičny jezyk Johna Wilkinsa'')]], srovnavajući Wilkinsovu klasifikaciju s fiktivnom kitajskom enciklopedijom ''[[Celestial Emporium of Benevolent Knowledge's Taxonomy|Celestial Emporium of Benevolent Knowledge]]'' i izražajući sumnjenja o vsakoj probě universalne klasifikacije. V romanu [[Neal Stephenson|Neala Stephensona]] ''[[Quicksilver (Stephensonov roman)|Quicksilver]]'', personaž [[Daniel Waterhouse]] trati značny čas podpirajući razvitje Wilkinsovogo klasifikacionnogo sistema.<!--što znači "podpirajući"— "pomažući", "branjući"?--> ==Takože vidžte== {{Commons category|An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language}} *{{annotated link|Oligosintetičny jezik}} *{{annotated link|Filosofsky jezik}} *{{annotated link|Characteristica universalis}} *{{annotated link|Semantične primitivy}} *{{annotated link|Menace from the Moon (roman 1925)}} *{{annotated link|The Analytical Language of John Wilkins}}, kritika togo děla od [[Jorge Luis Borges|Jorgea Luisa Borgesa]] *{{annotated link|La Ricerca della Lingua Perfetta nella Cultura Europea}} (Iskanje za perfektnym jezykom) od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], o Wilkinsu, [[Leibniz]]u, [[Ramon Lull|Ramonu Lullu]] i drugih probah izmysliti idealny jezik ==Opaski== {{Reflist}} ==Dalšje čitanje== *{{Cite journal|first=Edward Neville da Costa|last=Andrade|author-link=Edward Andrade|title=The real character of bishop Wilkins|journal=[[Annals of Science]]|volume=1|issue=1|year=1936|pages=4–12|doi=10.1080/00033793600200021}} *{{-|Lewis, Rhodri. ''Language, Mind and Nature. Artificial Languages in England from Bacon to Locke'', 2012 CUP, Cambridge. ISBN: 9780521294133}} *{{-|Pinker, Steven. ''Words and Rules: The Ingredients of Language'', 2000}} <!--ne osobito točno ani pronicajivo glede Wilkinsovogo děla, bojim se, ale ne čutju že byh išel na boj o tom právě teper.--> ==Vnějšne linky== *{{Cite book|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage|title=An Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language|last=Wilkins|first=John|year=1668|place=London}} (slikovne stranice) *{{Cite book|url=http://name.umdl.umich.edu/A66045.0001.001|title=An essay towards a real character, and a philosophical language by John Wilkins|last=Wilkins|first=John|publisher=Early English Books Online: Text Creation Partnership. U of Michigan Library|year=1668}} (transkripcija) *[https://www.onb.ac.at/forschung/forschungsblog/artikel/john-wilkins-s-artificial-language Umětny jezik Johna Wilkinsa, Avstrijska nacionalna biblioteka, raziskovalny blog] *[https://aidaneid.github.io/The-Universal-Language-of-John-Wilkins/dictionary.html Interaktivna verzija Eseja, dozvoljajuća upotrebnikam slyšati izgovory i viděti stvarne znaky za vsaky vnos, spolu s drugymi resursami] *[https://www.crockford.com/wilkins.html Analytičny jezik Johna Wilkinsa, od Jorgea Luisa Borgesa] {{Umětne jezyky}} {{DEFAULTSORT:Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku}} [[Kategorija:Eseje 1668]] [[Kategorija:1668 v Londonu]] [[Kategorija:Inžinjerske jezyky]] [[Kategorija:Anglijske eseje]] [[Kategorija:Eseje o jezyku]] [[Kategorija:Literatura o filosofiji jezyka]] [[Kategorija:Socijalno-naučne eseje]] [[Kategorija:Děla od Johna Wilkinsa]] [[Kategorija:Eseje na anglijskom jezyku]] ``` bf6jzlrngyb0ee6axxj3wv40kajhux1 45224 45223 2026-08-08T19:14:04Z Ilja isv 10 /* */ 45224 wikitext text/x-wiki {{Kartka kniga |slika = Wilkins An Essay towards a real.jpg |slika-velikost = |granica = |alt = |podpis = Titulna strana prvoga izdanja |avtor = [[John Wilkins]] |ilustrator = |jezik = [[Anglijsky jezik|anglijsky]] |tema = |žanr = |izdatelj = Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]] |datum-izdanja = 1668 |mesto-izdanja = [[London]], [[Anglija]] |medij-tip = [[Tvrdy pokrov]] |stranice = 454 |isbn = |isbn-opaska = |oclc = 4088592 |dewey = |kongres = |predhodnik = <!-- za knigy v seriji --> |sljednik = <!-- za knigy v seriji --> }} '''''Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku''''' (London, 1668)<ref>{{cite book| last=Wilkins|title=An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage/page/n8/mode/1up|place=London|publisher=Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]]|year=1668|oclc=4088592}}</ref> jest najbolje zapametjena iz mnogih děl anglijskogo prirodnogo filosofa [[John Wilkins|Johna Wilkinsa]], v ktorom on izlaga novy [[universalny jezik]], zamysljen glavno dla olakšanja medžunarodne komunikacije medžu učenymi, ale takože zamysljen za upotrebu diplomatami, putnikami i kupcami. Za razliku od mnogih shem universalnogo jezika togo perioda, on byl zamysljen jedino kao [[meždunarodny pomoćny jezik|pomoćny]] k — ne zaměna za — suščestvujuće prirodne jezyky.{{citation needed|date=October 2015}}<!-- za buduće upotrebe: "So that if men should generally consent upon the same way or manner of Expression, as they do agree in the same Notion, we should then be freed from that Curse in the Confusion of Tongues, with all that unhappy consequences of it.<p>"Now this can only be done, either by 'enjoyning'' some one Language and Character to be universally learnt and practised, (which is not to be expected, till some person attain to the ''Universal Monarchy'', and perhaps it would not be done then) or else by ''proposing some such way as, by its facility and usefulness, (without the imposition of Authority) might ''invite'' and ingage men to the learning of it; which is the thing here attempted." (''Essay'', p.20)--> ==Pozadina== Jedna od cělej ''Eseja'' byla dostaviti zaměnu za [[latinsky jezik|latinský jezik]], ktorý byl meždunarodnym jezykom učenych v Zapadnoj Evropě veče po 1000 lět.<ref>{{cite kniga|prvy=Ute|poslednji=Dons|naslov=Descriptive adequacy of early modern English grammars|url=https://books.google.com/books?id=K7ffwL7Gs14C&pg=PA21|pristup-ku=28 marca 2012|godina=2004|izdatelj=Walter de Gruyter|isbn=978-3-11-018193-7|stranica=21}}</ref> [[John Amos Comenius|Comenius]] i drugi zainteresovani za meždunarodne jezyky imali kritiky na proizvoljne črty latininy, ktoré činili je težejše za učenje, a Wilkins takože činil taky punkti.<ref>{{cite kniga|prvy=Françoise|poslednji=Waquet|prevodnik-prvy=John|prevodnik-poslednji=Howe|naslov=Latin, or the Empire of a Sign|datum=2001|izdatelj=Verso|isbn=1859846157|stranica=258}}</ref> Shema za ''[[lingua franca]]'' na bazi numeričnyh vrědnostej byla izdana od [[John Pell (matematik)|Johna Pella]] (1630); a v svojem dělě iz 1640 ''Mercury or the Secret Messenger'' (1640) Wilkins byl upomenul možnost razvitja [[trgovački jezik|trgovačkogo jezika]].<ref>{{cite kniga|prvy=Daniel|poslednji=Murphy|naslov=Comenius: a critical reassessment of his life and work|datum=1995|izdatelj=Irish Academic Press|stranice=209–10|isbn=0716525372}}</ref> [[Seth Ward (biskup)|Seth Ward]] byl avtor s Wilkinsom ''Vindiciae academiarum'' (1654), obrany perioda [[Commonwealth]] univerzitetnogo sistema [[Oxbridge]] proti vnějšnim reformatorom. V njej Ward izlagal srodnu jezykovu shemu, hotja različnu od ''Eseja'' Wilkinsa v něktoryh značnyh aspektah.<ref name="Wilkins1984">{{cite kniga|prvy=John|poslednji=Wilkins|naslov=Mercury, or, The secret and swift messenger: shewing how a man may with privacy and speed communicate his thoughts to a friend at any distance; together with an abstract of Dr. Wilkins's Essays towards a real character and a philosophical language|url=https://books.google.com/books?id=Lc38yWFv3p8C&pg=PR29|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1984|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-3276-2|stranica=29}}</ref> Wardove ideje proishodili iz mnogih izvorov, tako jak [[Cyprian Kinner]], ktorý byl sljednik Comeniusa, [[Ramon Lull]], i [[Georg Ritschel]]. Oni potom vlijali na [[George Dalgarno|Georgea Dalgarna]] takože jak na Wilkinsa.<ref>{{ODNBweb|id=28706|naslov=Ward, Seth|prvy=John|poslednji=Henry}}</ref> Byl neposredny interes v ''Eseju''; govori se, že Wilkins smatral svoje dělo jedino v terminah [[dokaz koncepta|dokaza koncepta]].<ref>{{cite kniga|prvy=Henry G.|poslednji=Van Leeuwen|naslov=The problem of certainty in English thought, 1630–1690|url=https://books.google.com/books?id=RXQjQyIqVjcC&pg=PA56|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1970|izdatelj=Springer|isbn=978-90-247-0179-7|stranica=56}}</ref> Ale v srednjem roku entuzijazam za tut vrstu konstruiranogo jezika upal. Problem [[universalny jezik|universalnogo jezika]] ostal tema debaty.<ref name="Wilkins1984"/> ==Skladanje i vlijanja== Podnět za to, že Wilkins napisal ''Esej'', prišel od Sověta Kraljevskogo družestva v 1662. Dělo bylo odloženo [[Veliky oganj Londonsky|Velikym ognjem Londonskim]] iz 1666, ktorý uničil něktorje česti v rukopisu.<ref>{{cite kniga|prvy=Joseph L.|poslednji=Subbiondo|naslov=John Wilkins and 17th-century British linguistics|url=https://books.google.com/books?id=5pP2LoB9eJkC&pg=PA144|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1992|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-4554-0|stranica=144 opaska 34}}</ref> Kniga byla napisana od Wilkinsa, s pomoćju [[John Ray|Johna Raya]], [[Francis Willughby|Francisa Willughbyja]], i drugih. Vlijanje bylo ''Ars Signorum'' od Georgea Dalgarna.<ref>{{cite DNB|wstitle=Wilkins, John|display=Wilkins, John}}</ref> Takože vlijatelny, jak Wilkins priznaval, byl ''The Ground-Work or Foundation Laid ... for the Framing of a New Perfect Language'' (1652) od [[Francis Lodwick|Francisa Lodwicka]].<ref>{{ODNBweb|id=37684|naslov=Lodwick, Francis|prvy=Vivian|poslednji=Salmon}}</ref> ==Struktura== Dělo jest v pěti čestjah, iz ktorih četvrta sadrži razpravu o "stvarnom znaku" i "[[filosofsky jezik|filosofskom jezyku]]". Tretja traktuje o "filosofskoj gramatikě" ([[universalna gramatika|universalnoj gramatikě]]). Poslednja čest jest "alfabetny slovnik".<ref>{{cite kniga|prvy=John P.|poslednji=Considine|naslov=Dictionaries in Early Modern Europe: Lexicography and the Making of Heritage|url=https://books.google.com/books?id=cqBkQFiTbX4C&pg=PA298|pristup-ku=28 marca 2012|datum=27 marca 2008|izdatelj=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-88674-1|stranica=298}}</ref> On byl sastavljen od [[William Lloyd (biskup worcesterski)|Williama Lloyda]].<ref>{{cite DNB|wstitle=Lloyd, William (1627-1717)|display=Lloyd, William (1627–1717)}}</ref> ==Wilkinsova shema== [[File:John Wilkins Lord's Prayer.jpg|thumb|Priměr "stvarnogo znaku" iz ''Eseja''. [[Joseph Moxon]] stvoril simbole za pečatanje knigy.<ref>{{ODNBweb|id=19466|naslov=Moxon, Joseph|prvy=D. J.|poslednji=Bryden}}</ref>]] Wilkinsov "Stvarny Znak" jest konstruirana familija simbolov, ktorá odgovara [[klasifikacijnoj shemě]] razvitoj od Wilkinsa i jeho kolegov. On byl zamysljen kao [[pazigrafija]], inymi slovami, da dostavi elementarne stroitelne bloky, iz ktorih by mogly byti konstruovany vsaky možny věc i pojętje v universumě. Stvarny Znak ne jest [[ortografija]]: tj. ne jest písana reprezentacija [[govornogo jezika]]. Město togo, vsaky simbol predstavlja koncept direktno, bez (prinajmenje v ranyh čestjah prezentacije ''Eseja'') togo, že bi byla kakykolvěk možnost jego vokalizacije.<ref>{{Cite časopis|poslednji=Poole|prvy=William|datum=2018-01-24|naslov=Seventeenth-Century ‘double writing’ schemes, and a 1676 letter in the phonetic script and real character of John Wilkins|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsnr.2017.0041|časopis=Notes and Records: the Royal Society Journal of the History of Science|volumen=72|vypusk=1|stranice=7–23|doi=10.1098/rsnr.2017.0041|pmc=5906426|pmid=31390391}}</ref> Inspiracija za tut pristup prišla v časti iz suvremenyh evropskih izvěstij o [[kitajsky sistem pisanja|kitajskom sistemu pisanja]], ktoré byly něšto mylne. Pozněje v ''Eseju'' Wilkins uvodi svoj "Filosofsky Jezyk", ktorý pripisuje fonetične vrědnosti Stvarnym Znakom. Dla udobnosti, slědujuća razprava zaměňuje različu medžu Wilkinsovym Znakom i jego Jezykom. Koncepti se děle na četyrdeset glavnyh ''Rodov'', vsaky iz ktorih daje prvy dvubukveny slog slova; Rod se děli na ''Različnosti'', vsaka iz ktorih dodaje drugo pismo; a Različnosti se děle na ''Vrste'', ktoré dodaju četvrto pismo. Napriměr, ''Zi'' identifikuje Rod "zvěrj" (savci); ''Zit'' daje Različnost "hrabivyh zvěrj psego roda"; ''Zitα'' daje Vrstu psov. (Někogda prvy pismo označuje nadkategoriju — napr. Z vsegda označuje životno — ale to ne drži vsegda.) Rezultujući Znak, i jeho vokalizacija, za dany koncept tako zachvatyva, do něktorej měry, [[semantika|semantiku]] koncepta. ''Esej'' takože predlagal ideje o težah i měrah podobnyh tym, ktoré byly pozděje najdeny v [[metričny sistem|metričnom sistemu]].{{citation needed|date=June 2020}} Botaničnu čest eseja prispeval [[John Ray]]; [[Robert Morison]]ova kritika Rayovogo děla začala prodolžny spor medžu dvěma mužami.<ref name="Vines 1913">{{cite kniga|prvy=Sydney Howard|poslednji=Vines|avtor-spojka=Sydney Howard Vines|godina=1913|poglavje=Robert Morison 1620–1683 and John Ray 1627–1705|urednik-prvy=Francis Wall|urednik-poslednji=Oliver|urednik-spojka=Francis Wall Oliver|naslov=Makers of British Botany|url=https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft|izdatelj=Cambridge University Press|stranica=[https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft/page/21 21]}}</ref> ==Srodne usiljenja, razpravy i literaturny odnošenja== ''Esej'' je dobil něktorje akademične i literaturne pozornosti,<ref>{{Cite kniga |poslednji=Fleming |prvy=James Dougal |naslov=The mirror of information in Early Modern England: John Wilkins and the universal character |datum=2017 |izdatelj=Palgrave Mcmillan |isbn=978-3-319-40300-7 |mesto=Switzerland}}</ref> obyčajno ga izobražajuči jako briljantny, ale beznadějny. On je byl opisan jako "utopičny" tekst.<ref>{{Cite časopis |poslednji=Newson |prvy=Georgie |datum=2023-07-14 |naslov=An Archival Paradise: John Wilkins’s Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language and Early Modern Info-Utopianism |url=https://scholarlypublishingcollective.org/utopian-studies/article/34/2/234/384258/An-Archival-Paradise-John-Wilkins-s-Essay-Towards |časopis=Utopian Studies |jezyk=en |volumen=34 |vypusk=2 |stranice=234–256 |doi=10.5325/utopianstudies.34.2.0234 |issn=1045-991X}}</ref> Jedna kritika (medžu mnogimi) jest, že "slova izražajući blizko srodne ideje imaju gotovo tu že formu, različne možda jedino po poslednjem pismu... [B]ylo by izvanredno trudno zapamtiti vsy te male različnosti, i zamešateljstvo by nastalo, pri brzom čitanju i osobito v razgovoru."<ref>{{cite kniga|poslednji=Guérard|prvy=Albert Léon|avtor-spojka=Albert Léon Guérard|naslov=A Short History of the International Language Movement|url=https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft|godina=1921|stranice=[https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft/page/90 90]–92}}<!--V istině to jest jedino jedna od tyh 3 stranic, ale ne mogu reći ktorá točno od kuda ja sedim právě teper--></ref> ([[Umberto Eco]] znaměnuje<ref>{{cite kniga|poslednji=Eco|prvy=Umberto|godina=1995|naslov=The Search for the Perfect Language|prevod-naslov=Ricerca della lingua perfetta nella cultura europea|izdatelj=Blackwell|mesto=Oxford|isbn=0-631-17465-6|url-pristup=registracija|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou }}</ref> že Wilkins sam činil taku mylku v ''Eseju'', upotrebiv ''Gαde'' (ječmen) kdě očevidno ''Gαpe'' (tulipan) bylo zamysleno.) Jednako, drugi tvrdi, že prirodne jezyky uže imaju taky minute različnosti, i že predpostavka, že by ty različnosti byly nerazličive, by značila tvrditi, že prirodne jezyky neuspěvajut v tom.<!--To zdeč ne bylo najboljši način napisati to; ako možete popraviti to, prosimo, učinite to.--> [[George Edmonds (pravnik)|George Edmonds]] streměl polěpšiti Wilkinsov Filosofsky Jezyk reorganizacijego gramatiky i ortografije, pri čom zadržavajući jego taksonomiju.<ref>{{cite kniga|poslednji=Edmonds|prvy=George|godina=1856|naslov=A Universal Alphabet, Grammar, and Language, Comprising a Scientific Classification of the Radical Elements of Discourse: and Illustrative Translations from the Holy Scriptures and the Principal British Classics: to which is Added, A Dictionary of the Language|url=https://archive.org/details/universalalphabe00edmo|pristup-ku=10 novembra 2016}}</ref> Novějše ''a priori'' jezyky (medžu mnogimi drugimi) su [[Solresol]] i [[Ro (jezyk)|Ro]]. <!--začto oni osobito su izděljeni? Jest stotiny takyh propozicij!--> [[Jorge Luis Borges]] razpravlja o Wilkinsovom filosofskom jezyku v svojem eseju [[The Analytical Language of John Wilkins|''El idioma analítico de John Wilkins'' (''Analytičny jezyk Johna Wilkinsa'')]], srovnavajući Wilkinsovu klasifikaciju s fiktivnom kitajskom enciklopedijom ''[[Celestial Emporium of Benevolent Knowledge's Taxonomy|Celestial Emporium of Benevolent Knowledge]]'' i izražajući sumnjenja o vsakoj probě universalne klasifikacije. V romanu [[Neal Stephenson|Neala Stephensona]] ''[[Quicksilver (Stephensonov roman)|Quicksilver]]'', personaž [[Daniel Waterhouse]] trati značny čas podpirajući razvitje Wilkinsovogo klasifikacionnogo sistema.<!--što znači "podpirajući"— "pomažući", "branjući"?--> ==Takože vidžte== {{Commons category|An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language}} *{{annotated link|Oligosintetičny jezik}} *{{annotated link|Filosofsky jezik}} *{{annotated link|Characteristica universalis}} *{{annotated link|Semantične primitivy}} *{{annotated link|Menace from the Moon (roman 1925)}} *{{annotated link|The Analytical Language of John Wilkins}}, kritika togo děla od [[Jorge Luis Borges|Jorgea Luisa Borgesa]] *{{annotated link|La Ricerca della Lingua Perfetta nella Cultura Europea}} (Iskanje za perfektnym jezykom) od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], o Wilkinsu, [[Leibniz]]u, [[Ramon Lull|Ramonu Lullu]] i drugih probah izmysliti idealny jezik ==Opaski== {{Reflist}} ==Dalšje čitanje== *{{Cite journal|first=Edward Neville da Costa|last=Andrade|author-link=Edward Andrade|title=The real character of bishop Wilkins|journal=[[Annals of Science]]|volume=1|issue=1|year=1936|pages=4–12|doi=10.1080/00033793600200021}} *{{-|Lewis, Rhodri. ''Language, Mind and Nature. Artificial Languages in England from Bacon to Locke'', 2012 CUP, Cambridge. ISBN: 9780521294133}} *{{-|Pinker, Steven. ''Words and Rules: The Ingredients of Language'', 2000}} <!--ne osobito točno ani pronicajivo glede Wilkinsovogo děla, bojim se, ale ne čutju že byh išel na boj o tom právě teper.--> ==Vnějšne linky== *{{Cite book|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage|title=An Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language|last=Wilkins|first=John|year=1668|place=London}} (slikovne stranice) *{{Cite book|url=http://name.umdl.umich.edu/A66045.0001.001|title=An essay towards a real character, and a philosophical language by John Wilkins|last=Wilkins|first=John|publisher=Early English Books Online: Text Creation Partnership. U of Michigan Library|year=1668}} (transkripcija) *[https://www.onb.ac.at/forschung/forschungsblog/artikel/john-wilkins-s-artificial-language Umětny jezik Johna Wilkinsa, Avstrijska nacionalna biblioteka, raziskovalny blog] *[https://aidaneid.github.io/The-Universal-Language-of-John-Wilkins/dictionary.html Interaktivna verzija Eseja, dozvoljajuća upotrebnikam slyšati izgovory i viděti stvarne znaky za vsaky vnos, spolu s drugymi resursami] *[https://www.crockford.com/wilkins.html Analytičny jezik Johna Wilkinsa, od Jorgea Luisa Borgesa] {{Umětne jezyky}} {{DEFAULTSORT:Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku}} [[Kategorija:Eseje 1668]] [[Kategorija:1668 v Londonu]] [[Kategorija:Inžinjerske jezyky]] [[Kategorija:Anglijske eseje]] [[Kategorija:Eseje o jezyku]] [[Kategorija:Literatura o filosofiji jezyka]] [[Kategorija:Socijalno-naučne eseje]] [[Kategorija:Děla od Johna Wilkinsa]] [[Kategorija:Eseje na anglijskom jezyku]] ``` fd8t52n5xkyrzp0h76b57d31tayhp05 45225 45224 2026-08-08T19:15:50Z Ilja isv 10 /* */ 45225 wikitext text/x-wiki {{Kartka kniga |slika = Wilkins An Essay towards a real.jpg |slika-velikost = |granica = |alt = |podpis = Titulna strana prvoga izdanja |avtor = [[John Wilkins]] |ilustrator = |jezik = [[Anglijsky jezik|anglijsky]] |tema = |žanr = |izdatelj = Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]] |datum-izdanja = 1668 |mesto-izdanja = [[London]], [[Anglija]] |medij-tip = [[Tvrdy pokrov]] |stranice = 454 |isbn = |isbn-opaska = |oclc = 4088592 |dewey = |kongres = |predhodnik = <!-- za knigy v seriji --> |sljednik = <!-- za knigy v seriji --> }} '''''Esej o stvarnom znaku i filosofskom jezyku''''' (London, 1668)<ref>{{cite book| last=Wilkins|title=An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage/page/n8/mode/1up|place=London|publisher=Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]]|year=1668|oclc=4088592}}</ref> jest najbolje zapametjena iz mnogih děl anglijskogo prirodnogo filosofa [[John Wilkins|Johna Wilkinsa]], v ktorom on izlaga novy [[universalny jezik]], zamysljen glavno dla olakšanja medžunarodne komunikacije medžu učenymi, ale takože zamysljen za upotrebu diplomatami, putnikami i kupcami. Za razliku od mnogih shem universalnogo jezika togo perioda, on byl zamysljen jedino kao [[meždunarodny pomoćny jezik|pomoćny]] k — ne zaměna za — suščestvujuće prirodne jezyky.{{citation needed|date=October 2015}}<!-- za buduće upotrebe: "So that if men should generally consent upon the same way or manner of Expression, as they do agree in the same Notion, we should then be freed from that Curse in the Confusion of Tongues, with all that unhappy consequences of it.<p>"Now this can only be done, either by 'enjoyning'' some one Language and Character to be universally learnt and practised, (which is not to be expected, till some person attain to the ''Universal Monarchy'', and perhaps it would not be done then) or else by ''proposing some such way as, by its facility and usefulness, (without the imposition of Authority) might ''invite'' and ingage men to the learning of it; which is the thing here attempted." (''Essay'', p.20)--> ==Pozadina== Jedna od cělej ''Eseja'' byla dostaviti zaměnu za [[latinsky jezik|latinský jezik]], ktorý byl meždunarodnym jezykom učenych v Zapadnoj Evropě veče po 1000 lět.<ref>{{cite kniga|prvy=Ute|poslednji=Dons|naslov=Descriptive adequacy of early modern English grammars|url=https://books.google.com/books?id=K7ffwL7Gs14C&pg=PA21|pristup-ku=28 marca 2012|godina=2004|izdatelj=Walter de Gruyter|isbn=978-3-11-018193-7|stranica=21}}</ref> [[John Amos Comenius|Comenius]] i drugi zainteresovani za meždunarodne jezyky imali kritiky na proizvoljne črty latininy, ktoré činili je težejše za učenje, a Wilkins takože činil taky punkti.<ref>{{cite kniga|prvy=Françoise|poslednji=Waquet|prevodnik-prvy=John|prevodnik-poslednji=Howe|naslov=Latin, or the Empire of a Sign|datum=2001|izdatelj=Verso|isbn=1859846157|stranica=258}}</ref> Shema za ''[[lingua franca]]'' na bazi numeričnyh vrědnostej byla izdana od [[John Pell (matematik)|Johna Pella]] (1630); a v svojem dělě iz 1640 ''Mercury or the Secret Messenger'' (1640) Wilkins byl upomenul možnost razvitja [[trgovački jezik|trgovačkogo jezika]].<ref>{{cite kniga|prvy=Daniel|poslednji=Murphy|naslov=Comenius: a critical reassessment of his life and work|datum=1995|izdatelj=Irish Academic Press|stranice=209–10|isbn=0716525372}}</ref> [[Seth Ward (biskup)|Seth Ward]] byl avtor s Wilkinsom ''Vindiciae academiarum'' (1654), obrany perioda [[Commonwealth]] univerzitetnogo sistema [[Oxbridge]] proti vnějšnim reformatorom. V njej Ward izlagal srodnu jezykovu shemu, hotja različnu od ''Eseja'' Wilkinsa v něktoryh značnyh aspektah.<ref name="Wilkins1984">{{cite kniga|prvy=John|poslednji=Wilkins|naslov=Mercury, or, The secret and swift messenger: shewing how a man may with privacy and speed communicate his thoughts to a friend at any distance; together with an abstract of Dr. Wilkins's Essays towards a real character and a philosophical language|url=https://books.google.com/books?id=Lc38yWFv3p8C&pg=PR29|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1984|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-3276-2|stranica=29}}</ref> Wardove ideje proishodili iz mnogih izvorov, tako jak [[Cyprian Kinner]], ktorý byl sljednik Comeniusa, [[Ramon Lull]], i [[Georg Ritschel]]. Oni potom vlijali na [[George Dalgarno|Georgea Dalgarna]] takože jak na Wilkinsa.<ref>{{ODNBweb|id=28706|naslov=Ward, Seth|prvy=John|poslednji=Henry}}</ref> Byl neposredny interes v ''Eseju''; govori se, že Wilkins smatral svoje dělo jedino v terminah [[dokaz koncepta|dokaza koncepta]].<ref>{{cite kniga|prvy=Henry G.|poslednji=Van Leeuwen|naslov=The problem of certainty in English thought, 1630–1690|url=https://books.google.com/books?id=RXQjQyIqVjcC&pg=PA56|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1970|izdatelj=Springer|isbn=978-90-247-0179-7|stranica=56}}</ref> Ale v srednjem roku entuzijazam za tut vrstu konstruiranogo jezika upal. Problem [[universalny jezik|universalnogo jezika]] ostal tema debaty.<ref name="Wilkins1984"/> ==Skladanje i vlijanja== Podnět za to, že Wilkins napisal ''Esej'', prišel od Sověta Kraljevskogo družestva v 1662. Dělo bylo odloženo [[Veliky oganj Londonsky|Velikym ognjem Londonskim]] iz 1666, ktorý uničil něktorje česti v rukopisu.<ref>{{cite kniga|prvy=Joseph L.|poslednji=Subbiondo|naslov=John Wilkins and 17th-century British linguistics|url=https://books.google.com/books?id=5pP2LoB9eJkC&pg=PA144|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1992|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-4554-0|stranica=144 opaska 34}}</ref> Kniga byla napisana od Wilkinsa, s pomoćju [[John Ray|Johna Raya]], [[Francis Willughby|Francisa Willughbyja]], i drugih. Vlijanje bylo ''Ars Signorum'' od Georgea Dalgarna.<ref>{{cite DNB|wstitle=Wilkins, John|display=Wilkins, John}}</ref> Takože vlijatelny, jak Wilkins priznaval, byl ''The Ground-Work or Foundation Laid ... for the Framing of a New Perfect Language'' (1652) od [[Francis Lodwick|Francisa Lodwicka]].<ref>{{ODNBweb|id=37684|naslov=Lodwick, Francis|prvy=Vivian|poslednji=Salmon}}</ref> ==Struktura== Dělo jest v pěti čestjah, iz ktorih četvrta sadrži razpravu o "stvarnom znaku" i "[[filosofsky jezik|filosofskom jezyku]]". Tretja traktuje o "filosofskoj gramatikě" ([[universalna gramatika|universalnoj gramatikě]]). Poslednja čest jest "alfabetny slovnik".<ref>{{cite kniga|prvy=John P.|poslednji=Considine|naslov=Dictionaries in Early Modern Europe: Lexicography and the Making of Heritage|url=https://books.google.com/books?id=cqBkQFiTbX4C&pg=PA298|pristup-ku=28 marca 2012|datum=27 marca 2008|izdatelj=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-88674-1|stranica=298}}</ref> On byl sastavljen od [[William Lloyd (biskup worcesterski)|Williama Lloyda]].<ref>{{cite DNB|wstitle=Lloyd, William (1627-1717)|display=Lloyd, William (1627–1717)}}</ref> ==Wilkinsova shema== [[File:John Wilkins Lord's Prayer.jpg|thumb|Priměr "stvarnogo znaku" iz ''Eseja''. [[Joseph Moxon]] stvoril simbole za pečatanje knigy.<ref>{{ODNBweb|id=19466|naslov=Moxon, Joseph|prvy=D. J.|poslednji=Bryden}}</ref>]] Wilkinsov "Stvarny Znak" jest konstruirana familija simbolov, ktorá odgovara [[klasifikacijnoj shemě]] razvitoj od Wilkinsa i jeho kolegov. On byl zamysljen kao [[pazigrafija]], inymi slovami, da dostavi elementarne stroitelne bloky, iz ktorih by mogly byti konstruovany vsaky možny věc i pojętje v universumě. Stvarny Znak ne jest [[ortografija]]: tj. ne jest písana reprezentacija [[govornogo jezika]]. Město togo, vsaky simbol predstavlja koncept direktno, bez (prinajmenje v ranyh čestjah prezentacije ''Eseja'') togo, že bi byla kakykolvěk možnost jego vokalizacije.<ref>{{Cite časopis|poslednji=Poole|prvy=William|datum=2018-01-24|naslov=Seventeenth-Century ‘double writing’ schemes, and a 1676 letter in the phonetic script and real character of John Wilkins|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsnr.2017.0041|časopis=Notes and Records: the Royal Society Journal of the History of Science|volumen=72|vypusk=1|stranice=7–23|doi=10.1098/rsnr.2017.0041|pmc=5906426|pmid=31390391}}</ref> Inspiracija za tut pristup prišla v časti iz suvremenyh evropskih izvěstij o [[kitajsky sistem pisanja|kitajskom sistemu pisanja]], ktoré byly něšto mylne. Pozněje v ''Eseju'' Wilkins uvodi svoj "Filosofsky Jezyk", ktorý pripisuje fonetične vrědnosti Stvarnym Znakom. Dla udobnosti, slědujuća razprava zaměňuje različu medžu Wilkinsovym Znakom i jego Jezykom. Koncepti se děle na četyrdeset glavnyh ''Rodov'', vsaky iz ktorih daje prvy dvubukveny slog slova; Rod se děli na ''Različnosti'', vsaka iz ktorih dodaje drugo pismo; a Različnosti se děle na ''Vrste'', ktoré dodaju četvrto pismo. Napriměr, ''Zi'' identifikuje Rod "zvěrj" (savci); ''Zit'' daje Različnost "hrabivyh zvěrj psego roda"; ''Zitα'' daje Vrstu psov. (Někogda prvy pismo označuje nadkategoriju — napr. Z vsegda označuje životno — ale to ne drži vsegda.) Rezultujući Znak, i jeho vokalizacija, za dany koncept tako zachvatyva, do něktorej měry, [[semantika|semantiku]] koncepta. ''Esej'' takože predlagal ideje o težah i měrah podobnyh tym, ktoré byly pozděje najdeny v [[metričny sistem|metričnom sistemu]].{{citation needed|date=June 2020}} Botaničnu čest eseja prispeval [[John Ray]]; [[Robert Morison]]ova kritika Rayovogo děla začala prodolžny spor medžu dvěma mužami.<ref name="Vines 1913">{{cite kniga|prvy=Sydney Howard|poslednji=Vines|avtor-spojka=Sydney Howard Vines|godina=1913|poglavje=Robert Morison 1620–1683 and John Ray 1627–1705|urednik-prvy=Francis Wall|urednik-poslednji=Oliver|urednik-spojka=Francis Wall Oliver|naslov=Makers of British Botany|url=https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft|izdatelj=Cambridge University Press|stranica=[https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft/page/21 21]}}</ref> ==Srodne usiljenja, razpravy i literaturny odnošenja== ''Esej'' je dobil něktorje akademične i literaturne pozornosti,<ref>{{Cite kniga |poslednji=Fleming |prvy=James Dougal |naslov=The mirror of information in Early Modern England: John Wilkins and the universal character |datum=2017 |izdatelj=Palgrave Mcmillan |isbn=978-3-319-40300-7 |mesto=Switzerland}}</ref> obyčajno ga izobražajuči jako briljantny, ale beznadějny. On je byl opisan jako "utopičny" tekst.<ref>{{Cite časopis |poslednji=Newson |prvy=Georgie |datum=2023-07-14 |naslov=An Archival Paradise: John Wilkins’s Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language and Early Modern Info-Utopianism |url=https://scholarlypublishingcollective.org/utopian-studies/article/34/2/234/384258/An-Archival-Paradise-John-Wilkins-s-Essay-Towards |časopis=Utopian Studies |jezyk=en |volumen=34 |vypusk=2 |stranice=234–256 |doi=10.5325/utopianstudies.34.2.0234 |issn=1045-991X}}</ref> Jedna kritika (medžu mnogimi) jest, že "slova izražajući blizko srodne ideje imaju gotovo tu že formu, različne možda jedino po poslednjem pismu... [B]ylo by izvanredno trudno zapamtiti vsy te male različnosti, i zamešateljstvo by nastalo, pri brzom čitanju i osobito v razgovoru."<ref>{{cite kniga|poslednji=Guérard|prvy=Albert Léon|avtor-spojka=Albert Léon Guérard|naslov=A Short History of the International Language Movement|url=https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft|godina=1921|stranice=[https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft/page/90 90]–92}}<!--V istině to jest jedino jedna od tyh 3 stranic, ale ne mogu reći ktorá točno od kuda ja sedim právě teper--></ref> ([[Umberto Eco]] znaměnuje<ref>{{cite kniga|poslednji=Eco|prvy=Umberto|godina=1995|naslov=The Search for the Perfect Language|prevod-naslov=Ricerca della lingua perfetta nella cultura europea|izdatelj=Blackwell|mesto=Oxford|isbn=0-631-17465-6|url-pristup=registracija|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou }}</ref> že Wilkins sam činil taku mylku v ''Eseju'', upotrebiv ''Gαde'' (ječmen) kdě očevidno ''Gαpe'' (tulipan) bylo zamysleno.) Jednako, drugi tvrdi, že prirodne jezyky uže imaju taky minute različnosti, i že predpostavka, že by ty različnosti byly nerazličive, by značila tvrditi, že prirodne jezyky neuspěvajut v tom.<!--To zdeč ne bylo najboljši način napisati to; ako možete popraviti to, prosimo, učinite to.--> [[George Edmonds (pravnik)|George Edmonds]] streměl polěpšiti Wilkinsov Filosofsky Jezyk reorganizacijego gramatiky i ortografije, pri čom zadržavajući jego taksonomiju.<ref>{{cite kniga|poslednji=Edmonds|prvy=George|godina=1856|naslov=A Universal Alphabet, Grammar, and Language, Comprising a Scientific Classification of the Radical Elements of Discourse: and Illustrative Translations from the Holy Scriptures and the Principal British Classics: to which is Added, A Dictionary of the Language|url=https://archive.org/details/universalalphabe00edmo|pristup-ku=10 novembra 2016}}</ref> Novějše ''a priori'' jezyky (medžu mnogimi drugimi) su [[Solresol]] i [[Ro (jezyk)|Ro]]. <!--začto oni osobito su izděljeni? Jest stotiny takyh propozicij!--> [[Jorge Luis Borges]] razpravlja o Wilkinsovom filosofskom jezyku v svojem eseju [[The Analytical Language of John Wilkins|''El idioma analítico de John Wilkins'' (''Analytičny jezyk Johna Wilkinsa'')]], srovnavajući Wilkinsovu klasifikaciju s fiktivnom kitajskom enciklopedijom ''[[Celestial Emporium of Benevolent Knowledge's Taxonomy|Celestial Emporium of Benevolent Knowledge]]'' i izražajući sumnjenja o vsakoj probě universalne klasifikacije. V romanu [[Neal Stephenson|Neala Stephensona]] ''[[Quicksilver (Stephensonov roman)|Quicksilver]]'', personaž [[Daniel Waterhouse]] trati značny čas podpirajući razvitje Wilkinsovogo klasifikacionnogo sistema.<!--što znači "podpirajući"— "pomažući", "branjući"?--> ==Takože vidžte== {{Commons category|An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language}} *{{annotated link|Oligosintetičny jezik}} *{{annotated link|Filosofsky jezik}} *{{annotated link|Characteristica universalis}} *{{annotated link|Semantične primitivy}} *{{annotated link|Menace from the Moon (roman 1925)}} *{{annotated link|The Analytical Language of John Wilkins}}, kritika togo děla od [[Jorge Luis Borges|Jorgea Luisa Borgesa]] *{{annotated link|La Ricerca della Lingua Perfetta nella Cultura Europea}} (Iskanje za perfektnym jezykom) od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], o Wilkinsu, [[Leibniz]]u, [[Ramon Lull|Ramonu Lullu]] i drugih probah izmysliti idealny jezik ==Opaski== {{Reflist}} ==Dalšje čitanje== *{{Cite journal|first=Edward Neville da Costa|last=Andrade|author-link=Edward Andrade|title=The real character of bishop Wilkins|journal=[[Annals of Science]]|volume=1|issue=1|year=1936|pages=4–12|doi=10.1080/00033793600200021}} *{{-|Lewis, Rhodri. ''Language, Mind and Nature. Artificial Languages in England from Bacon to Locke'', 2012 CUP, Cambridge. ISBN: 9780521294133}} *{{-|Pinker, Steven. ''Words and Rules: The Ingredients of Language'', 2000}} <!--ne osobito točno ani pronicajivo glede Wilkinsovogo děla, bojim se, ale ne čutju že byh išel na boj o tom právě teper.--> ==Vnějšne linky== *{{Cite book|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage|title=An Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language|last=Wilkins|first=John|year=1668|place=London}} (slikovne stranice) *{{Cite book|url=http://name.umdl.umich.edu/A66045.0001.001|title=An essay towards a real character, and a philosophical language by John Wilkins|last=Wilkins|first=John|publisher=Early English Books Online: Text Creation Partnership. U of Michigan Library|year=1668}} (transkripcija) *[https://www.onb.ac.at/forschung/forschungsblog/artikel/john-wilkins-s-artificial-language Umětny jezik Johna Wilkinsa, Avstrijska nacionalna biblioteka, raziskovalny blog] *[https://aidaneid.github.io/The-Universal-Language-of-John-Wilkins/dictionary.html Interaktivna verzija Eseja, dozvoljajuća upotrebnikam slyšati izgovory i viděti stvarne znaky za vsaky vnos, spolu s drugymi resursami] *[https://www.crockford.com/wilkins.html Analytičny jezik Johna Wilkinsa, od Jorgea Luisa Borgesa] {{Umětne jezyky}} {{DEFAULTSORT:Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku}} [[Kategorija:Eseje 1668]] [[Kategorija:1668 v Londonu]] [[Kategorija:Inžinjerske jezyky]] [[Kategorija:Anglijske eseje]] [[Kategorija:Eseje o jezyku]] [[Kategorija:Literatura o filosofiji jezyka]] [[Kategorija:Socijalno-naučne eseje]] [[Kategorija:Děla od Johna Wilkinsa]] [[Kategorija:Eseje na anglijskom jezyku]] ``` 2u3278jxoguutuwgmhou3wufpabub1e 45226 45225 2026-08-08T19:17:52Z Ilja isv 10 Ilja isv prěimenoval stranicu [[Esej o stvarnom znaku i filosofskom jeziku]] na [[Esej o stvarnom znaku i filozofskom jezyku]]: Pogrěška v nazvě 45225 wikitext text/x-wiki {{Kartka kniga |slika = Wilkins An Essay towards a real.jpg |slika-velikost = |granica = |alt = |podpis = Titulna strana prvoga izdanja |avtor = [[John Wilkins]] |ilustrator = |jezik = [[Anglijsky jezik|anglijsky]] |tema = |žanr = |izdatelj = Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]] |datum-izdanja = 1668 |mesto-izdanja = [[London]], [[Anglija]] |medij-tip = [[Tvrdy pokrov]] |stranice = 454 |isbn = |isbn-opaska = |oclc = 4088592 |dewey = |kongres = |predhodnik = <!-- za knigy v seriji --> |sljednik = <!-- za knigy v seriji --> }} '''''Esej o stvarnom znaku i filosofskom jezyku''''' (London, 1668)<ref>{{cite book| last=Wilkins|title=An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage/page/n8/mode/1up|place=London|publisher=Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]]|year=1668|oclc=4088592}}</ref> jest najbolje zapametjena iz mnogih děl anglijskogo prirodnogo filosofa [[John Wilkins|Johna Wilkinsa]], v ktorom on izlaga novy [[universalny jezik]], zamysljen glavno dla olakšanja medžunarodne komunikacije medžu učenymi, ale takože zamysljen za upotrebu diplomatami, putnikami i kupcami. Za razliku od mnogih shem universalnogo jezika togo perioda, on byl zamysljen jedino kao [[meždunarodny pomoćny jezik|pomoćny]] k — ne zaměna za — suščestvujuće prirodne jezyky.{{citation needed|date=October 2015}}<!-- za buduće upotrebe: "So that if men should generally consent upon the same way or manner of Expression, as they do agree in the same Notion, we should then be freed from that Curse in the Confusion of Tongues, with all that unhappy consequences of it.<p>"Now this can only be done, either by 'enjoyning'' some one Language and Character to be universally learnt and practised, (which is not to be expected, till some person attain to the ''Universal Monarchy'', and perhaps it would not be done then) or else by ''proposing some such way as, by its facility and usefulness, (without the imposition of Authority) might ''invite'' and ingage men to the learning of it; which is the thing here attempted." (''Essay'', p.20)--> ==Pozadina== Jedna od cělej ''Eseja'' byla dostaviti zaměnu za [[latinsky jezik|latinský jezik]], ktorý byl meždunarodnym jezykom učenych v Zapadnoj Evropě veče po 1000 lět.<ref>{{cite kniga|prvy=Ute|poslednji=Dons|naslov=Descriptive adequacy of early modern English grammars|url=https://books.google.com/books?id=K7ffwL7Gs14C&pg=PA21|pristup-ku=28 marca 2012|godina=2004|izdatelj=Walter de Gruyter|isbn=978-3-11-018193-7|stranica=21}}</ref> [[John Amos Comenius|Comenius]] i drugi zainteresovani za meždunarodne jezyky imali kritiky na proizvoljne črty latininy, ktoré činili je težejše za učenje, a Wilkins takože činil taky punkti.<ref>{{cite kniga|prvy=Françoise|poslednji=Waquet|prevodnik-prvy=John|prevodnik-poslednji=Howe|naslov=Latin, or the Empire of a Sign|datum=2001|izdatelj=Verso|isbn=1859846157|stranica=258}}</ref> Shema za ''[[lingua franca]]'' na bazi numeričnyh vrědnostej byla izdana od [[John Pell (matematik)|Johna Pella]] (1630); a v svojem dělě iz 1640 ''Mercury or the Secret Messenger'' (1640) Wilkins byl upomenul možnost razvitja [[trgovački jezik|trgovačkogo jezika]].<ref>{{cite kniga|prvy=Daniel|poslednji=Murphy|naslov=Comenius: a critical reassessment of his life and work|datum=1995|izdatelj=Irish Academic Press|stranice=209–10|isbn=0716525372}}</ref> [[Seth Ward (biskup)|Seth Ward]] byl avtor s Wilkinsom ''Vindiciae academiarum'' (1654), obrany perioda [[Commonwealth]] univerzitetnogo sistema [[Oxbridge]] proti vnějšnim reformatorom. V njej Ward izlagal srodnu jezykovu shemu, hotja različnu od ''Eseja'' Wilkinsa v něktoryh značnyh aspektah.<ref name="Wilkins1984">{{cite kniga|prvy=John|poslednji=Wilkins|naslov=Mercury, or, The secret and swift messenger: shewing how a man may with privacy and speed communicate his thoughts to a friend at any distance; together with an abstract of Dr. Wilkins's Essays towards a real character and a philosophical language|url=https://books.google.com/books?id=Lc38yWFv3p8C&pg=PR29|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1984|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-3276-2|stranica=29}}</ref> Wardove ideje proishodili iz mnogih izvorov, tako jak [[Cyprian Kinner]], ktorý byl sljednik Comeniusa, [[Ramon Lull]], i [[Georg Ritschel]]. Oni potom vlijali na [[George Dalgarno|Georgea Dalgarna]] takože jak na Wilkinsa.<ref>{{ODNBweb|id=28706|naslov=Ward, Seth|prvy=John|poslednji=Henry}}</ref> Byl neposredny interes v ''Eseju''; govori se, že Wilkins smatral svoje dělo jedino v terminah [[dokaz koncepta|dokaza koncepta]].<ref>{{cite kniga|prvy=Henry G.|poslednji=Van Leeuwen|naslov=The problem of certainty in English thought, 1630–1690|url=https://books.google.com/books?id=RXQjQyIqVjcC&pg=PA56|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1970|izdatelj=Springer|isbn=978-90-247-0179-7|stranica=56}}</ref> Ale v srednjem roku entuzijazam za tut vrstu konstruiranogo jezika upal. Problem [[universalny jezik|universalnogo jezika]] ostal tema debaty.<ref name="Wilkins1984"/> ==Skladanje i vlijanja== Podnět za to, že Wilkins napisal ''Esej'', prišel od Sověta Kraljevskogo družestva v 1662. Dělo bylo odloženo [[Veliky oganj Londonsky|Velikym ognjem Londonskim]] iz 1666, ktorý uničil něktorje česti v rukopisu.<ref>{{cite kniga|prvy=Joseph L.|poslednji=Subbiondo|naslov=John Wilkins and 17th-century British linguistics|url=https://books.google.com/books?id=5pP2LoB9eJkC&pg=PA144|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1992|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-4554-0|stranica=144 opaska 34}}</ref> Kniga byla napisana od Wilkinsa, s pomoćju [[John Ray|Johna Raya]], [[Francis Willughby|Francisa Willughbyja]], i drugih. Vlijanje bylo ''Ars Signorum'' od Georgea Dalgarna.<ref>{{cite DNB|wstitle=Wilkins, John|display=Wilkins, John}}</ref> Takože vlijatelny, jak Wilkins priznaval, byl ''The Ground-Work or Foundation Laid ... for the Framing of a New Perfect Language'' (1652) od [[Francis Lodwick|Francisa Lodwicka]].<ref>{{ODNBweb|id=37684|naslov=Lodwick, Francis|prvy=Vivian|poslednji=Salmon}}</ref> ==Struktura== Dělo jest v pěti čestjah, iz ktorih četvrta sadrži razpravu o "stvarnom znaku" i "[[filosofsky jezik|filosofskom jezyku]]". Tretja traktuje o "filosofskoj gramatikě" ([[universalna gramatika|universalnoj gramatikě]]). Poslednja čest jest "alfabetny slovnik".<ref>{{cite kniga|prvy=John P.|poslednji=Considine|naslov=Dictionaries in Early Modern Europe: Lexicography and the Making of Heritage|url=https://books.google.com/books?id=cqBkQFiTbX4C&pg=PA298|pristup-ku=28 marca 2012|datum=27 marca 2008|izdatelj=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-88674-1|stranica=298}}</ref> On byl sastavljen od [[William Lloyd (biskup worcesterski)|Williama Lloyda]].<ref>{{cite DNB|wstitle=Lloyd, William (1627-1717)|display=Lloyd, William (1627–1717)}}</ref> ==Wilkinsova shema== [[File:John Wilkins Lord's Prayer.jpg|thumb|Priměr "stvarnogo znaku" iz ''Eseja''. [[Joseph Moxon]] stvoril simbole za pečatanje knigy.<ref>{{ODNBweb|id=19466|naslov=Moxon, Joseph|prvy=D. J.|poslednji=Bryden}}</ref>]] Wilkinsov "Stvarny Znak" jest konstruirana familija simbolov, ktorá odgovara [[klasifikacijnoj shemě]] razvitoj od Wilkinsa i jeho kolegov. On byl zamysljen kao [[pazigrafija]], inymi slovami, da dostavi elementarne stroitelne bloky, iz ktorih by mogly byti konstruovany vsaky možny věc i pojętje v universumě. Stvarny Znak ne jest [[ortografija]]: tj. ne jest písana reprezentacija [[govornogo jezika]]. Město togo, vsaky simbol predstavlja koncept direktno, bez (prinajmenje v ranyh čestjah prezentacije ''Eseja'') togo, že bi byla kakykolvěk možnost jego vokalizacije.<ref>{{Cite časopis|poslednji=Poole|prvy=William|datum=2018-01-24|naslov=Seventeenth-Century ‘double writing’ schemes, and a 1676 letter in the phonetic script and real character of John Wilkins|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsnr.2017.0041|časopis=Notes and Records: the Royal Society Journal of the History of Science|volumen=72|vypusk=1|stranice=7–23|doi=10.1098/rsnr.2017.0041|pmc=5906426|pmid=31390391}}</ref> Inspiracija za tut pristup prišla v časti iz suvremenyh evropskih izvěstij o [[kitajsky sistem pisanja|kitajskom sistemu pisanja]], ktoré byly něšto mylne. Pozněje v ''Eseju'' Wilkins uvodi svoj "Filosofsky Jezyk", ktorý pripisuje fonetične vrědnosti Stvarnym Znakom. Dla udobnosti, slědujuća razprava zaměňuje različu medžu Wilkinsovym Znakom i jego Jezykom. Koncepti se děle na četyrdeset glavnyh ''Rodov'', vsaky iz ktorih daje prvy dvubukveny slog slova; Rod se děli na ''Različnosti'', vsaka iz ktorih dodaje drugo pismo; a Različnosti se děle na ''Vrste'', ktoré dodaju četvrto pismo. Napriměr, ''Zi'' identifikuje Rod "zvěrj" (savci); ''Zit'' daje Različnost "hrabivyh zvěrj psego roda"; ''Zitα'' daje Vrstu psov. (Někogda prvy pismo označuje nadkategoriju — napr. Z vsegda označuje životno — ale to ne drži vsegda.) Rezultujući Znak, i jeho vokalizacija, za dany koncept tako zachvatyva, do něktorej měry, [[semantika|semantiku]] koncepta. ''Esej'' takože predlagal ideje o težah i měrah podobnyh tym, ktoré byly pozděje najdeny v [[metričny sistem|metričnom sistemu]].{{citation needed|date=June 2020}} Botaničnu čest eseja prispeval [[John Ray]]; [[Robert Morison]]ova kritika Rayovogo děla začala prodolžny spor medžu dvěma mužami.<ref name="Vines 1913">{{cite kniga|prvy=Sydney Howard|poslednji=Vines|avtor-spojka=Sydney Howard Vines|godina=1913|poglavje=Robert Morison 1620–1683 and John Ray 1627–1705|urednik-prvy=Francis Wall|urednik-poslednji=Oliver|urednik-spojka=Francis Wall Oliver|naslov=Makers of British Botany|url=https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft|izdatelj=Cambridge University Press|stranica=[https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft/page/21 21]}}</ref> ==Srodne usiljenja, razpravy i literaturny odnošenja== ''Esej'' je dobil něktorje akademične i literaturne pozornosti,<ref>{{Cite kniga |poslednji=Fleming |prvy=James Dougal |naslov=The mirror of information in Early Modern England: John Wilkins and the universal character |datum=2017 |izdatelj=Palgrave Mcmillan |isbn=978-3-319-40300-7 |mesto=Switzerland}}</ref> obyčajno ga izobražajuči jako briljantny, ale beznadějny. On je byl opisan jako "utopičny" tekst.<ref>{{Cite časopis |poslednji=Newson |prvy=Georgie |datum=2023-07-14 |naslov=An Archival Paradise: John Wilkins’s Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language and Early Modern Info-Utopianism |url=https://scholarlypublishingcollective.org/utopian-studies/article/34/2/234/384258/An-Archival-Paradise-John-Wilkins-s-Essay-Towards |časopis=Utopian Studies |jezyk=en |volumen=34 |vypusk=2 |stranice=234–256 |doi=10.5325/utopianstudies.34.2.0234 |issn=1045-991X}}</ref> Jedna kritika (medžu mnogimi) jest, že "slova izražajući blizko srodne ideje imaju gotovo tu že formu, različne možda jedino po poslednjem pismu... [B]ylo by izvanredno trudno zapamtiti vsy te male različnosti, i zamešateljstvo by nastalo, pri brzom čitanju i osobito v razgovoru."<ref>{{cite kniga|poslednji=Guérard|prvy=Albert Léon|avtor-spojka=Albert Léon Guérard|naslov=A Short History of the International Language Movement|url=https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft|godina=1921|stranice=[https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft/page/90 90]–92}}<!--V istině to jest jedino jedna od tyh 3 stranic, ale ne mogu reći ktorá točno od kuda ja sedim právě teper--></ref> ([[Umberto Eco]] znaměnuje<ref>{{cite kniga|poslednji=Eco|prvy=Umberto|godina=1995|naslov=The Search for the Perfect Language|prevod-naslov=Ricerca della lingua perfetta nella cultura europea|izdatelj=Blackwell|mesto=Oxford|isbn=0-631-17465-6|url-pristup=registracija|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou }}</ref> že Wilkins sam činil taku mylku v ''Eseju'', upotrebiv ''Gαde'' (ječmen) kdě očevidno ''Gαpe'' (tulipan) bylo zamysleno.) Jednako, drugi tvrdi, že prirodne jezyky uže imaju taky minute različnosti, i že predpostavka, že by ty različnosti byly nerazličive, by značila tvrditi, že prirodne jezyky neuspěvajut v tom.<!--To zdeč ne bylo najboljši način napisati to; ako možete popraviti to, prosimo, učinite to.--> [[George Edmonds (pravnik)|George Edmonds]] streměl polěpšiti Wilkinsov Filosofsky Jezyk reorganizacijego gramatiky i ortografije, pri čom zadržavajući jego taksonomiju.<ref>{{cite kniga|poslednji=Edmonds|prvy=George|godina=1856|naslov=A Universal Alphabet, Grammar, and Language, Comprising a Scientific Classification of the Radical Elements of Discourse: and Illustrative Translations from the Holy Scriptures and the Principal British Classics: to which is Added, A Dictionary of the Language|url=https://archive.org/details/universalalphabe00edmo|pristup-ku=10 novembra 2016}}</ref> Novějše ''a priori'' jezyky (medžu mnogimi drugimi) su [[Solresol]] i [[Ro (jezyk)|Ro]]. <!--začto oni osobito su izděljeni? Jest stotiny takyh propozicij!--> [[Jorge Luis Borges]] razpravlja o Wilkinsovom filosofskom jezyku v svojem eseju [[The Analytical Language of John Wilkins|''El idioma analítico de John Wilkins'' (''Analytičny jezyk Johna Wilkinsa'')]], srovnavajući Wilkinsovu klasifikaciju s fiktivnom kitajskom enciklopedijom ''[[Celestial Emporium of Benevolent Knowledge's Taxonomy|Celestial Emporium of Benevolent Knowledge]]'' i izražajući sumnjenja o vsakoj probě universalne klasifikacije. V romanu [[Neal Stephenson|Neala Stephensona]] ''[[Quicksilver (Stephensonov roman)|Quicksilver]]'', personaž [[Daniel Waterhouse]] trati značny čas podpirajući razvitje Wilkinsovogo klasifikacionnogo sistema.<!--što znači "podpirajući"— "pomažući", "branjući"?--> ==Takože vidžte== {{Commons category|An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language}} *{{annotated link|Oligosintetičny jezik}} *{{annotated link|Filosofsky jezik}} *{{annotated link|Characteristica universalis}} *{{annotated link|Semantične primitivy}} *{{annotated link|Menace from the Moon (roman 1925)}} *{{annotated link|The Analytical Language of John Wilkins}}, kritika togo děla od [[Jorge Luis Borges|Jorgea Luisa Borgesa]] *{{annotated link|La Ricerca della Lingua Perfetta nella Cultura Europea}} (Iskanje za perfektnym jezykom) od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], o Wilkinsu, [[Leibniz]]u, [[Ramon Lull|Ramonu Lullu]] i drugih probah izmysliti idealny jezik ==Opaski== {{Reflist}} ==Dalšje čitanje== *{{Cite journal|first=Edward Neville da Costa|last=Andrade|author-link=Edward Andrade|title=The real character of bishop Wilkins|journal=[[Annals of Science]]|volume=1|issue=1|year=1936|pages=4–12|doi=10.1080/00033793600200021}} *{{-|Lewis, Rhodri. ''Language, Mind and Nature. Artificial Languages in England from Bacon to Locke'', 2012 CUP, Cambridge. ISBN: 9780521294133}} *{{-|Pinker, Steven. ''Words and Rules: The Ingredients of Language'', 2000}} <!--ne osobito točno ani pronicajivo glede Wilkinsovogo děla, bojim se, ale ne čutju že byh išel na boj o tom právě teper.--> ==Vnějšne linky== *{{Cite book|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage|title=An Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language|last=Wilkins|first=John|year=1668|place=London}} (slikovne stranice) *{{Cite book|url=http://name.umdl.umich.edu/A66045.0001.001|title=An essay towards a real character, and a philosophical language by John Wilkins|last=Wilkins|first=John|publisher=Early English Books Online: Text Creation Partnership. U of Michigan Library|year=1668}} (transkripcija) *[https://www.onb.ac.at/forschung/forschungsblog/artikel/john-wilkins-s-artificial-language Umětny jezik Johna Wilkinsa, Avstrijska nacionalna biblioteka, raziskovalny blog] *[https://aidaneid.github.io/The-Universal-Language-of-John-Wilkins/dictionary.html Interaktivna verzija Eseja, dozvoljajuća upotrebnikam slyšati izgovory i viděti stvarne znaky za vsaky vnos, spolu s drugymi resursami] *[https://www.crockford.com/wilkins.html Analytičny jezik Johna Wilkinsa, od Jorgea Luisa Borgesa] {{Umětne jezyky}} {{DEFAULTSORT:Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku}} [[Kategorija:Eseje 1668]] [[Kategorija:1668 v Londonu]] [[Kategorija:Inžinjerske jezyky]] [[Kategorija:Anglijske eseje]] [[Kategorija:Eseje o jezyku]] [[Kategorija:Literatura o filosofiji jezyka]] [[Kategorija:Socijalno-naučne eseje]] [[Kategorija:Děla od Johna Wilkinsa]] [[Kategorija:Eseje na anglijskom jezyku]] ``` 2u3278jxoguutuwgmhou3wufpabub1e 45228 45226 2026-08-08T19:22:50Z Ilja isv 10 /* */ 45228 wikitext text/x-wiki {{Kartka kniga |slika = Wilkins An Essay towards a real.jpg |slika-velikost = |granica = |alt = |podpis = Titulna strana prvoga izdanja |avtor = [[John Wilkins]] |ilustrator = |jezik = [[Anglijsky jezik|anglijsky]] |tema = |žanr = |izdatelj = Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]] |datum-izdanja = 1668 |mesto-izdanja = [[London]], [[Anglija]] |medij-tip = [[Tvrdy pokrov]] |stranice = 454 |isbn = |isbn-opaska = |oclc = 4088592 |dewey = |kongres = |predhodnik = <!-- za knigy v seriji --> |sljednik = <!-- za knigy v seriji --> }} '''''Esej o stvarnom znaku i filozofskom jezyku''''' (London, 1668)<ref>{{cite book| last=Wilkins|title=An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage/page/n8/mode/1up|place=London|publisher=Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]]|year=1668|oclc=4088592}}</ref> jest najbolje zapamětano iz mnogyh děl anglijskogo filozofa přírody [[John Wilkins|Džona Wilkinsa]], v ktorom on izlagaje novy [[universalny jezyk]], zamysljeny glavno dlja oblegčenja medžunarodovoj komunikacije medžu učenymi, ale takože zamysljeny za upotrěbu diplomatami, putnikami i kupcami. Za razliku od mnogih shem universalnogo jezika togo perioda, on byl zamysljen jedino kao [[meždunarodny pomoćny jezik|pomoćny]] k — ne zaměna za — suščestvujuće prirodne jezyky.{{citation needed|date=October 2015}}<!-- za buduće upotrebe: "So that if men should generally consent upon the same way or manner of Expression, as they do agree in the same Notion, we should then be freed from that Curse in the Confusion of Tongues, with all that unhappy consequences of it.<p>"Now this can only be done, either by 'enjoyning'' some one Language and Character to be universally learnt and practised, (which is not to be expected, till some person attain to the ''Universal Monarchy'', and perhaps it would not be done then) or else by ''proposing some such way as, by its facility and usefulness, (without the imposition of Authority) might ''invite'' and ingage men to the learning of it; which is the thing here attempted." (''Essay'', p.20)--> ==Pozadina== Jedna od cělej ''Eseja'' byla dostaviti zaměnu za [[latinsky jezik|latinský jezik]], ktorý byl meždunarodnym jezykom učenych v Zapadnoj Evropě veče po 1000 lět.<ref>{{cite kniga|prvy=Ute|poslednji=Dons|naslov=Descriptive adequacy of early modern English grammars|url=https://books.google.com/books?id=K7ffwL7Gs14C&pg=PA21|pristup-ku=28 marca 2012|godina=2004|izdatelj=Walter de Gruyter|isbn=978-3-11-018193-7|stranica=21}}</ref> [[John Amos Comenius|Comenius]] i drugi zainteresovani za meždunarodne jezyky imali kritiky na proizvoljne črty latininy, ktoré činili je težejše za učenje, a Wilkins takože činil taky punkti.<ref>{{cite kniga|prvy=Françoise|poslednji=Waquet|prevodnik-prvy=John|prevodnik-poslednji=Howe|naslov=Latin, or the Empire of a Sign|datum=2001|izdatelj=Verso|isbn=1859846157|stranica=258}}</ref> Shema za ''[[lingua franca]]'' na bazi numeričnyh vrědnostej byla izdana od [[John Pell (matematik)|Johna Pella]] (1630); a v svojem dělě iz 1640 ''Mercury or the Secret Messenger'' (1640) Wilkins byl upomenul možnost razvitja [[trgovački jezik|trgovačkogo jezika]].<ref>{{cite kniga|prvy=Daniel|poslednji=Murphy|naslov=Comenius: a critical reassessment of his life and work|datum=1995|izdatelj=Irish Academic Press|stranice=209–10|isbn=0716525372}}</ref> [[Seth Ward (biskup)|Seth Ward]] byl avtor s Wilkinsom ''Vindiciae academiarum'' (1654), obrany perioda [[Commonwealth]] univerzitetnogo sistema [[Oxbridge]] proti vnějšnim reformatorom. V njej Ward izlagal srodnu jezykovu shemu, hotja različnu od ''Eseja'' Wilkinsa v něktoryh značnyh aspektah.<ref name="Wilkins1984">{{cite kniga|prvy=John|poslednji=Wilkins|naslov=Mercury, or, The secret and swift messenger: shewing how a man may with privacy and speed communicate his thoughts to a friend at any distance; together with an abstract of Dr. Wilkins's Essays towards a real character and a philosophical language|url=https://books.google.com/books?id=Lc38yWFv3p8C&pg=PR29|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1984|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-3276-2|stranica=29}}</ref> Wardove ideje proishodili iz mnogih izvorov, tako jak [[Cyprian Kinner]], ktorý byl sljednik Comeniusa, [[Ramon Lull]], i [[Georg Ritschel]]. Oni potom vlijali na [[George Dalgarno|Georgea Dalgarna]] takože jak na Wilkinsa.<ref>{{ODNBweb|id=28706|naslov=Ward, Seth|prvy=John|poslednji=Henry}}</ref> Byl neposredny interes v ''Eseju''; govori se, že Wilkins smatral svoje dělo jedino v terminah [[dokaz koncepta|dokaza koncepta]].<ref>{{cite kniga|prvy=Henry G.|poslednji=Van Leeuwen|naslov=The problem of certainty in English thought, 1630–1690|url=https://books.google.com/books?id=RXQjQyIqVjcC&pg=PA56|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1970|izdatelj=Springer|isbn=978-90-247-0179-7|stranica=56}}</ref> Ale v srednjem roku entuzijazam za tut vrstu konstruiranogo jezika upal. Problem [[universalny jezik|universalnogo jezika]] ostal tema debaty.<ref name="Wilkins1984"/> ==Skladanje i vlijanja== Podnět za to, že Wilkins napisal ''Esej'', prišel od Sověta Kraljevskogo družestva v 1662. Dělo bylo odloženo [[Veliky oganj Londonsky|Velikym ognjem Londonskim]] iz 1666, ktorý uničil něktorje česti v rukopisu.<ref>{{cite kniga|prvy=Joseph L.|poslednji=Subbiondo|naslov=John Wilkins and 17th-century British linguistics|url=https://books.google.com/books?id=5pP2LoB9eJkC&pg=PA144|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1992|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-4554-0|stranica=144 opaska 34}}</ref> Kniga byla napisana od Wilkinsa, s pomoćju [[John Ray|Johna Raya]], [[Francis Willughby|Francisa Willughbyja]], i drugih. Vlijanje bylo ''Ars Signorum'' od Georgea Dalgarna.<ref>{{cite DNB|wstitle=Wilkins, John|display=Wilkins, John}}</ref> Takože vlijatelny, jak Wilkins priznaval, byl ''The Ground-Work or Foundation Laid ... for the Framing of a New Perfect Language'' (1652) od [[Francis Lodwick|Francisa Lodwicka]].<ref>{{ODNBweb|id=37684|naslov=Lodwick, Francis|prvy=Vivian|poslednji=Salmon}}</ref> ==Struktura== Dělo jest v pěti čestjah, iz ktorih četvrta sadrži razpravu o "stvarnom znaku" i "[[filosofsky jezik|filosofskom jezyku]]". Tretja traktuje o "filosofskoj gramatikě" ([[universalna gramatika|universalnoj gramatikě]]). Poslednja čest jest "alfabetny slovnik".<ref>{{cite kniga|prvy=John P.|poslednji=Considine|naslov=Dictionaries in Early Modern Europe: Lexicography and the Making of Heritage|url=https://books.google.com/books?id=cqBkQFiTbX4C&pg=PA298|pristup-ku=28 marca 2012|datum=27 marca 2008|izdatelj=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-88674-1|stranica=298}}</ref> On byl sastavljen od [[William Lloyd (biskup worcesterski)|Williama Lloyda]].<ref>{{cite DNB|wstitle=Lloyd, William (1627-1717)|display=Lloyd, William (1627–1717)}}</ref> ==Wilkinsova shema== [[File:John Wilkins Lord's Prayer.jpg|thumb|Priměr "stvarnogo znaku" iz ''Eseja''. [[Joseph Moxon]] stvoril simbole za pečatanje knigy.<ref>{{ODNBweb|id=19466|naslov=Moxon, Joseph|prvy=D. J.|poslednji=Bryden}}</ref>]] Wilkinsov "Stvarny Znak" jest konstruirana familija simbolov, ktorá odgovara [[klasifikacijnoj shemě]] razvitoj od Wilkinsa i jeho kolegov. On byl zamysljen kao [[pazigrafija]], inymi slovami, da dostavi elementarne stroitelne bloky, iz ktorih by mogly byti konstruovany vsaky možny věc i pojętje v universumě. Stvarny Znak ne jest [[ortografija]]: tj. ne jest písana reprezentacija [[govornogo jezika]]. Město togo, vsaky simbol predstavlja koncept direktno, bez (prinajmenje v ranyh čestjah prezentacije ''Eseja'') togo, že bi byla kakykolvěk možnost jego vokalizacije.<ref>{{Cite časopis|poslednji=Poole|prvy=William|datum=2018-01-24|naslov=Seventeenth-Century ‘double writing’ schemes, and a 1676 letter in the phonetic script and real character of John Wilkins|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsnr.2017.0041|časopis=Notes and Records: the Royal Society Journal of the History of Science|volumen=72|vypusk=1|stranice=7–23|doi=10.1098/rsnr.2017.0041|pmc=5906426|pmid=31390391}}</ref> Inspiracija za tut pristup prišla v časti iz suvremenyh evropskih izvěstij o [[kitajsky sistem pisanja|kitajskom sistemu pisanja]], ktoré byly něšto mylne. Pozněje v ''Eseju'' Wilkins uvodi svoj "Filosofsky Jezyk", ktorý pripisuje fonetične vrědnosti Stvarnym Znakom. Dla udobnosti, slědujuća razprava zaměňuje različu medžu Wilkinsovym Znakom i jego Jezykom. Koncepti se děle na četyrdeset glavnyh ''Rodov'', vsaky iz ktorih daje prvy dvubukveny slog slova; Rod se děli na ''Različnosti'', vsaka iz ktorih dodaje drugo pismo; a Različnosti se děle na ''Vrste'', ktoré dodaju četvrto pismo. Napriměr, ''Zi'' identifikuje Rod "zvěrj" (savci); ''Zit'' daje Različnost "hrabivyh zvěrj psego roda"; ''Zitα'' daje Vrstu psov. (Někogda prvy pismo označuje nadkategoriju — napr. Z vsegda označuje životno — ale to ne drži vsegda.) Rezultujući Znak, i jeho vokalizacija, za dany koncept tako zachvatyva, do něktorej měry, [[semantika|semantiku]] koncepta. ''Esej'' takože predlagal ideje o težah i měrah podobnyh tym, ktoré byly pozděje najdeny v [[metričny sistem|metričnom sistemu]].{{citation needed|date=June 2020}} Botaničnu čest eseja prispeval [[John Ray]]; [[Robert Morison]]ova kritika Rayovogo děla začala prodolžny spor medžu dvěma mužami.<ref name="Vines 1913">{{cite kniga|prvy=Sydney Howard|poslednji=Vines|avtor-spojka=Sydney Howard Vines|godina=1913|poglavje=Robert Morison 1620–1683 and John Ray 1627–1705|urednik-prvy=Francis Wall|urednik-poslednji=Oliver|urednik-spojka=Francis Wall Oliver|naslov=Makers of British Botany|url=https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft|izdatelj=Cambridge University Press|stranica=[https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft/page/21 21]}}</ref> ==Srodne usiljenja, razpravy i literaturny odnošenja== ''Esej'' je dobil něktorje akademične i literaturne pozornosti,<ref>{{Cite kniga |poslednji=Fleming |prvy=James Dougal |naslov=The mirror of information in Early Modern England: John Wilkins and the universal character |datum=2017 |izdatelj=Palgrave Mcmillan |isbn=978-3-319-40300-7 |mesto=Switzerland}}</ref> obyčajno ga izobražajuči jako briljantny, ale beznadějny. On je byl opisan jako "utopičny" tekst.<ref>{{Cite časopis |poslednji=Newson |prvy=Georgie |datum=2023-07-14 |naslov=An Archival Paradise: John Wilkins’s Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language and Early Modern Info-Utopianism |url=https://scholarlypublishingcollective.org/utopian-studies/article/34/2/234/384258/An-Archival-Paradise-John-Wilkins-s-Essay-Towards |časopis=Utopian Studies |jezyk=en |volumen=34 |vypusk=2 |stranice=234–256 |doi=10.5325/utopianstudies.34.2.0234 |issn=1045-991X}}</ref> Jedna kritika (medžu mnogimi) jest, že "slova izražajući blizko srodne ideje imaju gotovo tu že formu, različne možda jedino po poslednjem pismu... [B]ylo by izvanredno trudno zapamtiti vsy te male različnosti, i zamešateljstvo by nastalo, pri brzom čitanju i osobito v razgovoru."<ref>{{cite kniga|poslednji=Guérard|prvy=Albert Léon|avtor-spojka=Albert Léon Guérard|naslov=A Short History of the International Language Movement|url=https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft|godina=1921|stranice=[https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft/page/90 90]–92}}<!--V istině to jest jedino jedna od tyh 3 stranic, ale ne mogu reći ktorá točno od kuda ja sedim právě teper--></ref> ([[Umberto Eco]] znaměnuje<ref>{{cite kniga|poslednji=Eco|prvy=Umberto|godina=1995|naslov=The Search for the Perfect Language|prevod-naslov=Ricerca della lingua perfetta nella cultura europea|izdatelj=Blackwell|mesto=Oxford|isbn=0-631-17465-6|url-pristup=registracija|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou }}</ref> že Wilkins sam činil taku mylku v ''Eseju'', upotrebiv ''Gαde'' (ječmen) kdě očevidno ''Gαpe'' (tulipan) bylo zamysleno.) Jednako, drugi tvrdi, že prirodne jezyky uže imaju taky minute različnosti, i že predpostavka, že by ty različnosti byly nerazličive, by značila tvrditi, že prirodne jezyky neuspěvajut v tom.<!--To zdeč ne bylo najboljši način napisati to; ako možete popraviti to, prosimo, učinite to.--> [[George Edmonds (pravnik)|George Edmonds]] streměl polěpšiti Wilkinsov Filosofsky Jezyk reorganizacijego gramatiky i ortografije, pri čom zadržavajući jego taksonomiju.<ref>{{cite kniga|poslednji=Edmonds|prvy=George|godina=1856|naslov=A Universal Alphabet, Grammar, and Language, Comprising a Scientific Classification of the Radical Elements of Discourse: and Illustrative Translations from the Holy Scriptures and the Principal British Classics: to which is Added, A Dictionary of the Language|url=https://archive.org/details/universalalphabe00edmo|pristup-ku=10 novembra 2016}}</ref> Novějše ''a priori'' jezyky (medžu mnogimi drugimi) su [[Solresol]] i [[Ro (jezyk)|Ro]]. <!--začto oni osobito su izděljeni? Jest stotiny takyh propozicij!--> [[Jorge Luis Borges]] razpravlja o Wilkinsovom filosofskom jezyku v svojem eseju [[The Analytical Language of John Wilkins|''El idioma analítico de John Wilkins'' (''Analytičny jezyk Johna Wilkinsa'')]], srovnavajući Wilkinsovu klasifikaciju s fiktivnom kitajskom enciklopedijom ''[[Celestial Emporium of Benevolent Knowledge's Taxonomy|Celestial Emporium of Benevolent Knowledge]]'' i izražajući sumnjenja o vsakoj probě universalne klasifikacije. V romanu [[Neal Stephenson|Neala Stephensona]] ''[[Quicksilver (Stephensonov roman)|Quicksilver]]'', personaž [[Daniel Waterhouse]] trati značny čas podpirajući razvitje Wilkinsovogo klasifikacionnogo sistema.<!--što znači "podpirajući"— "pomažući", "branjući"?--> ==Takože vidžte== {{Commons category|An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language}} *{{annotated link|Oligosintetičny jezik}} *{{annotated link|Filosofsky jezik}} *{{annotated link|Characteristica universalis}} *{{annotated link|Semantične primitivy}} *{{annotated link|Menace from the Moon (roman 1925)}} *{{annotated link|The Analytical Language of John Wilkins}}, kritika togo děla od [[Jorge Luis Borges|Jorgea Luisa Borgesa]] *{{annotated link|La Ricerca della Lingua Perfetta nella Cultura Europea}} (Iskanje za perfektnym jezykom) od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], o Wilkinsu, [[Leibniz]]u, [[Ramon Lull|Ramonu Lullu]] i drugih probah izmysliti idealny jezik ==Opaski== {{Reflist}} ==Dalšje čitanje== *{{Cite journal|first=Edward Neville da Costa|last=Andrade|author-link=Edward Andrade|title=The real character of bishop Wilkins|journal=[[Annals of Science]]|volume=1|issue=1|year=1936|pages=4–12|doi=10.1080/00033793600200021}} *{{-|Lewis, Rhodri. ''Language, Mind and Nature. Artificial Languages in England from Bacon to Locke'', 2012 CUP, Cambridge. ISBN: 9780521294133}} *{{-|Pinker, Steven. ''Words and Rules: The Ingredients of Language'', 2000}} <!--ne osobito točno ani pronicajivo glede Wilkinsovogo děla, bojim se, ale ne čutju že byh išel na boj o tom právě teper.--> ==Vnějšne linky== *{{Cite book|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage|title=An Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language|last=Wilkins|first=John|year=1668|place=London}} (slikovne stranice) *{{Cite book|url=http://name.umdl.umich.edu/A66045.0001.001|title=An essay towards a real character, and a philosophical language by John Wilkins|last=Wilkins|first=John|publisher=Early English Books Online: Text Creation Partnership. U of Michigan Library|year=1668}} (transkripcija) *[https://www.onb.ac.at/forschung/forschungsblog/artikel/john-wilkins-s-artificial-language Umětny jezik Johna Wilkinsa, Avstrijska nacionalna biblioteka, raziskovalny blog] *[https://aidaneid.github.io/The-Universal-Language-of-John-Wilkins/dictionary.html Interaktivna verzija Eseja, dozvoljajuća upotrebnikam slyšati izgovory i viděti stvarne znaky za vsaky vnos, spolu s drugymi resursami] *[https://www.crockford.com/wilkins.html Analytičny jezik Johna Wilkinsa, od Jorgea Luisa Borgesa] {{Umětne jezyky}} {{DEFAULTSORT:Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku}} [[Kategorija:Eseje 1668]] [[Kategorija:1668 v Londonu]] [[Kategorija:Inžinjerske jezyky]] [[Kategorija:Anglijske eseje]] [[Kategorija:Eseje o jezyku]] [[Kategorija:Literatura o filosofiji jezyka]] [[Kategorija:Socijalno-naučne eseje]] [[Kategorija:Děla od Johna Wilkinsa]] [[Kategorija:Eseje na anglijskom jezyku]] ``` ofw9hieqk9o2dlxtoepsu9svznsuixj 45229 45228 2026-08-08T19:23:23Z Ilja isv 10 /* */ 45229 wikitext text/x-wiki {{Kartka kniga |slika = Wilkins An Essay towards a real.jpg |slika-velikost = |granica = |alt = |podpis = Titulna strana prvoga izdanja |avtor = [[John Wilkins]] |ilustrator = |jezik = [[Anglijsky jezik|anglijsky]] |tema = |žanr = |izdatelj = Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]] |datum-izdanja = 1668 |mesto-izdanja = [[London]], [[Anglija]] |medij-tip = [[Tvrdy pokrov]] |stranice = 454 |isbn = |isbn-opaska = |oclc = 4088592 |dewey = |kongres = |predhodnik = <!-- za knigy v seriji --> |sljednik = <!-- za knigy v seriji --> }} '''''Esej o stvarnom znaku i filozofskom jezyku''''' (London, 1668)<ref>{{cite book| last=Wilkins|title=An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage/page/n8/mode/1up|place=London|publisher=Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]]|year=1668|oclc=4088592}}</ref> jest najbolje zapamětano iz mnogyh děl anglijskogo filozofa přírody [[John Wilkins|Džona Wilkinsa]], v ktorom on izlagaje novy [[universalny jezyk]], zamysljeny glavno dlja oblegčenja medžunarodnoj komunikacije medžu učenymi, ale takože zamysljeny za upotrěbu diplomatami, putnikami i kupcami. Za razliku od mnogih shem universalnogo jezika togo perioda, on byl zamysljen jedino kao [[meždunarodny pomoćny jezik|pomoćny]] k — ne zaměna za — suščestvujuće prirodne jezyky.{{citation needed|date=October 2015}}<!-- za buduće upotrebe: "So that if men should generally consent upon the same way or manner of Expression, as they do agree in the same Notion, we should then be freed from that Curse in the Confusion of Tongues, with all that unhappy consequences of it.<p>"Now this can only be done, either by 'enjoyning'' some one Language and Character to be universally learnt and practised, (which is not to be expected, till some person attain to the ''Universal Monarchy'', and perhaps it would not be done then) or else by ''proposing some such way as, by its facility and usefulness, (without the imposition of Authority) might ''invite'' and ingage men to the learning of it; which is the thing here attempted." (''Essay'', p.20)--> ==Pozadina== Jedna od cělej ''Eseja'' byla dostaviti zaměnu za [[latinsky jezik|latinský jezik]], ktorý byl meždunarodnym jezykom učenych v Zapadnoj Evropě veče po 1000 lět.<ref>{{cite kniga|prvy=Ute|poslednji=Dons|naslov=Descriptive adequacy of early modern English grammars|url=https://books.google.com/books?id=K7ffwL7Gs14C&pg=PA21|pristup-ku=28 marca 2012|godina=2004|izdatelj=Walter de Gruyter|isbn=978-3-11-018193-7|stranica=21}}</ref> [[John Amos Comenius|Comenius]] i drugi zainteresovani za meždunarodne jezyky imali kritiky na proizvoljne črty latininy, ktoré činili je težejše za učenje, a Wilkins takože činil taky punkti.<ref>{{cite kniga|prvy=Françoise|poslednji=Waquet|prevodnik-prvy=John|prevodnik-poslednji=Howe|naslov=Latin, or the Empire of a Sign|datum=2001|izdatelj=Verso|isbn=1859846157|stranica=258}}</ref> Shema za ''[[lingua franca]]'' na bazi numeričnyh vrědnostej byla izdana od [[John Pell (matematik)|Johna Pella]] (1630); a v svojem dělě iz 1640 ''Mercury or the Secret Messenger'' (1640) Wilkins byl upomenul možnost razvitja [[trgovački jezik|trgovačkogo jezika]].<ref>{{cite kniga|prvy=Daniel|poslednji=Murphy|naslov=Comenius: a critical reassessment of his life and work|datum=1995|izdatelj=Irish Academic Press|stranice=209–10|isbn=0716525372}}</ref> [[Seth Ward (biskup)|Seth Ward]] byl avtor s Wilkinsom ''Vindiciae academiarum'' (1654), obrany perioda [[Commonwealth]] univerzitetnogo sistema [[Oxbridge]] proti vnějšnim reformatorom. V njej Ward izlagal srodnu jezykovu shemu, hotja različnu od ''Eseja'' Wilkinsa v něktoryh značnyh aspektah.<ref name="Wilkins1984">{{cite kniga|prvy=John|poslednji=Wilkins|naslov=Mercury, or, The secret and swift messenger: shewing how a man may with privacy and speed communicate his thoughts to a friend at any distance; together with an abstract of Dr. Wilkins's Essays towards a real character and a philosophical language|url=https://books.google.com/books?id=Lc38yWFv3p8C&pg=PR29|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1984|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-3276-2|stranica=29}}</ref> Wardove ideje proishodili iz mnogih izvorov, tako jak [[Cyprian Kinner]], ktorý byl sljednik Comeniusa, [[Ramon Lull]], i [[Georg Ritschel]]. Oni potom vlijali na [[George Dalgarno|Georgea Dalgarna]] takože jak na Wilkinsa.<ref>{{ODNBweb|id=28706|naslov=Ward, Seth|prvy=John|poslednji=Henry}}</ref> Byl neposredny interes v ''Eseju''; govori se, že Wilkins smatral svoje dělo jedino v terminah [[dokaz koncepta|dokaza koncepta]].<ref>{{cite kniga|prvy=Henry G.|poslednji=Van Leeuwen|naslov=The problem of certainty in English thought, 1630–1690|url=https://books.google.com/books?id=RXQjQyIqVjcC&pg=PA56|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1970|izdatelj=Springer|isbn=978-90-247-0179-7|stranica=56}}</ref> Ale v srednjem roku entuzijazam za tut vrstu konstruiranogo jezika upal. Problem [[universalny jezik|universalnogo jezika]] ostal tema debaty.<ref name="Wilkins1984"/> ==Skladanje i vlijanja== Podnět za to, že Wilkins napisal ''Esej'', prišel od Sověta Kraljevskogo družestva v 1662. Dělo bylo odloženo [[Veliky oganj Londonsky|Velikym ognjem Londonskim]] iz 1666, ktorý uničil něktorje česti v rukopisu.<ref>{{cite kniga|prvy=Joseph L.|poslednji=Subbiondo|naslov=John Wilkins and 17th-century British linguistics|url=https://books.google.com/books?id=5pP2LoB9eJkC&pg=PA144|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1992|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-4554-0|stranica=144 opaska 34}}</ref> Kniga byla napisana od Wilkinsa, s pomoćju [[John Ray|Johna Raya]], [[Francis Willughby|Francisa Willughbyja]], i drugih. Vlijanje bylo ''Ars Signorum'' od Georgea Dalgarna.<ref>{{cite DNB|wstitle=Wilkins, John|display=Wilkins, John}}</ref> Takože vlijatelny, jak Wilkins priznaval, byl ''The Ground-Work or Foundation Laid ... for the Framing of a New Perfect Language'' (1652) od [[Francis Lodwick|Francisa Lodwicka]].<ref>{{ODNBweb|id=37684|naslov=Lodwick, Francis|prvy=Vivian|poslednji=Salmon}}</ref> ==Struktura== Dělo jest v pěti čestjah, iz ktorih četvrta sadrži razpravu o "stvarnom znaku" i "[[filosofsky jezik|filosofskom jezyku]]". Tretja traktuje o "filosofskoj gramatikě" ([[universalna gramatika|universalnoj gramatikě]]). Poslednja čest jest "alfabetny slovnik".<ref>{{cite kniga|prvy=John P.|poslednji=Considine|naslov=Dictionaries in Early Modern Europe: Lexicography and the Making of Heritage|url=https://books.google.com/books?id=cqBkQFiTbX4C&pg=PA298|pristup-ku=28 marca 2012|datum=27 marca 2008|izdatelj=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-88674-1|stranica=298}}</ref> On byl sastavljen od [[William Lloyd (biskup worcesterski)|Williama Lloyda]].<ref>{{cite DNB|wstitle=Lloyd, William (1627-1717)|display=Lloyd, William (1627–1717)}}</ref> ==Wilkinsova shema== [[File:John Wilkins Lord's Prayer.jpg|thumb|Priměr "stvarnogo znaku" iz ''Eseja''. [[Joseph Moxon]] stvoril simbole za pečatanje knigy.<ref>{{ODNBweb|id=19466|naslov=Moxon, Joseph|prvy=D. J.|poslednji=Bryden}}</ref>]] Wilkinsov "Stvarny Znak" jest konstruirana familija simbolov, ktorá odgovara [[klasifikacijnoj shemě]] razvitoj od Wilkinsa i jeho kolegov. On byl zamysljen kao [[pazigrafija]], inymi slovami, da dostavi elementarne stroitelne bloky, iz ktorih by mogly byti konstruovany vsaky možny věc i pojętje v universumě. Stvarny Znak ne jest [[ortografija]]: tj. ne jest písana reprezentacija [[govornogo jezika]]. Město togo, vsaky simbol predstavlja koncept direktno, bez (prinajmenje v ranyh čestjah prezentacije ''Eseja'') togo, že bi byla kakykolvěk možnost jego vokalizacije.<ref>{{Cite časopis|poslednji=Poole|prvy=William|datum=2018-01-24|naslov=Seventeenth-Century ‘double writing’ schemes, and a 1676 letter in the phonetic script and real character of John Wilkins|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsnr.2017.0041|časopis=Notes and Records: the Royal Society Journal of the History of Science|volumen=72|vypusk=1|stranice=7–23|doi=10.1098/rsnr.2017.0041|pmc=5906426|pmid=31390391}}</ref> Inspiracija za tut pristup prišla v časti iz suvremenyh evropskih izvěstij o [[kitajsky sistem pisanja|kitajskom sistemu pisanja]], ktoré byly něšto mylne. Pozněje v ''Eseju'' Wilkins uvodi svoj "Filosofsky Jezyk", ktorý pripisuje fonetične vrědnosti Stvarnym Znakom. Dla udobnosti, slědujuća razprava zaměňuje različu medžu Wilkinsovym Znakom i jego Jezykom. Koncepti se děle na četyrdeset glavnyh ''Rodov'', vsaky iz ktorih daje prvy dvubukveny slog slova; Rod se děli na ''Različnosti'', vsaka iz ktorih dodaje drugo pismo; a Različnosti se děle na ''Vrste'', ktoré dodaju četvrto pismo. Napriměr, ''Zi'' identifikuje Rod "zvěrj" (savci); ''Zit'' daje Različnost "hrabivyh zvěrj psego roda"; ''Zitα'' daje Vrstu psov. (Někogda prvy pismo označuje nadkategoriju — napr. Z vsegda označuje životno — ale to ne drži vsegda.) Rezultujući Znak, i jeho vokalizacija, za dany koncept tako zachvatyva, do něktorej měry, [[semantika|semantiku]] koncepta. ''Esej'' takože predlagal ideje o težah i měrah podobnyh tym, ktoré byly pozděje najdeny v [[metričny sistem|metričnom sistemu]].{{citation needed|date=June 2020}} Botaničnu čest eseja prispeval [[John Ray]]; [[Robert Morison]]ova kritika Rayovogo děla začala prodolžny spor medžu dvěma mužami.<ref name="Vines 1913">{{cite kniga|prvy=Sydney Howard|poslednji=Vines|avtor-spojka=Sydney Howard Vines|godina=1913|poglavje=Robert Morison 1620–1683 and John Ray 1627–1705|urednik-prvy=Francis Wall|urednik-poslednji=Oliver|urednik-spojka=Francis Wall Oliver|naslov=Makers of British Botany|url=https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft|izdatelj=Cambridge University Press|stranica=[https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft/page/21 21]}}</ref> ==Srodne usiljenja, razpravy i literaturny odnošenja== ''Esej'' je dobil něktorje akademične i literaturne pozornosti,<ref>{{Cite kniga |poslednji=Fleming |prvy=James Dougal |naslov=The mirror of information in Early Modern England: John Wilkins and the universal character |datum=2017 |izdatelj=Palgrave Mcmillan |isbn=978-3-319-40300-7 |mesto=Switzerland}}</ref> obyčajno ga izobražajuči jako briljantny, ale beznadějny. On je byl opisan jako "utopičny" tekst.<ref>{{Cite časopis |poslednji=Newson |prvy=Georgie |datum=2023-07-14 |naslov=An Archival Paradise: John Wilkins’s Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language and Early Modern Info-Utopianism |url=https://scholarlypublishingcollective.org/utopian-studies/article/34/2/234/384258/An-Archival-Paradise-John-Wilkins-s-Essay-Towards |časopis=Utopian Studies |jezyk=en |volumen=34 |vypusk=2 |stranice=234–256 |doi=10.5325/utopianstudies.34.2.0234 |issn=1045-991X}}</ref> Jedna kritika (medžu mnogimi) jest, že "slova izražajući blizko srodne ideje imaju gotovo tu že formu, različne možda jedino po poslednjem pismu... [B]ylo by izvanredno trudno zapamtiti vsy te male različnosti, i zamešateljstvo by nastalo, pri brzom čitanju i osobito v razgovoru."<ref>{{cite kniga|poslednji=Guérard|prvy=Albert Léon|avtor-spojka=Albert Léon Guérard|naslov=A Short History of the International Language Movement|url=https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft|godina=1921|stranice=[https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft/page/90 90]–92}}<!--V istině to jest jedino jedna od tyh 3 stranic, ale ne mogu reći ktorá točno od kuda ja sedim právě teper--></ref> ([[Umberto Eco]] znaměnuje<ref>{{cite kniga|poslednji=Eco|prvy=Umberto|godina=1995|naslov=The Search for the Perfect Language|prevod-naslov=Ricerca della lingua perfetta nella cultura europea|izdatelj=Blackwell|mesto=Oxford|isbn=0-631-17465-6|url-pristup=registracija|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou }}</ref> že Wilkins sam činil taku mylku v ''Eseju'', upotrebiv ''Gαde'' (ječmen) kdě očevidno ''Gαpe'' (tulipan) bylo zamysleno.) Jednako, drugi tvrdi, že prirodne jezyky uže imaju taky minute različnosti, i že predpostavka, že by ty različnosti byly nerazličive, by značila tvrditi, že prirodne jezyky neuspěvajut v tom.<!--To zdeč ne bylo najboljši način napisati to; ako možete popraviti to, prosimo, učinite to.--> [[George Edmonds (pravnik)|George Edmonds]] streměl polěpšiti Wilkinsov Filosofsky Jezyk reorganizacijego gramatiky i ortografije, pri čom zadržavajući jego taksonomiju.<ref>{{cite kniga|poslednji=Edmonds|prvy=George|godina=1856|naslov=A Universal Alphabet, Grammar, and Language, Comprising a Scientific Classification of the Radical Elements of Discourse: and Illustrative Translations from the Holy Scriptures and the Principal British Classics: to which is Added, A Dictionary of the Language|url=https://archive.org/details/universalalphabe00edmo|pristup-ku=10 novembra 2016}}</ref> Novějše ''a priori'' jezyky (medžu mnogimi drugimi) su [[Solresol]] i [[Ro (jezyk)|Ro]]. <!--začto oni osobito su izděljeni? Jest stotiny takyh propozicij!--> [[Jorge Luis Borges]] razpravlja o Wilkinsovom filosofskom jezyku v svojem eseju [[The Analytical Language of John Wilkins|''El idioma analítico de John Wilkins'' (''Analytičny jezyk Johna Wilkinsa'')]], srovnavajući Wilkinsovu klasifikaciju s fiktivnom kitajskom enciklopedijom ''[[Celestial Emporium of Benevolent Knowledge's Taxonomy|Celestial Emporium of Benevolent Knowledge]]'' i izražajući sumnjenja o vsakoj probě universalne klasifikacije. V romanu [[Neal Stephenson|Neala Stephensona]] ''[[Quicksilver (Stephensonov roman)|Quicksilver]]'', personaž [[Daniel Waterhouse]] trati značny čas podpirajući razvitje Wilkinsovogo klasifikacionnogo sistema.<!--što znači "podpirajući"— "pomažući", "branjući"?--> ==Takože vidžte== {{Commons category|An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language}} *{{annotated link|Oligosintetičny jezik}} *{{annotated link|Filosofsky jezik}} *{{annotated link|Characteristica universalis}} *{{annotated link|Semantične primitivy}} *{{annotated link|Menace from the Moon (roman 1925)}} *{{annotated link|The Analytical Language of John Wilkins}}, kritika togo děla od [[Jorge Luis Borges|Jorgea Luisa Borgesa]] *{{annotated link|La Ricerca della Lingua Perfetta nella Cultura Europea}} (Iskanje za perfektnym jezykom) od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], o Wilkinsu, [[Leibniz]]u, [[Ramon Lull|Ramonu Lullu]] i drugih probah izmysliti idealny jezik ==Opaski== {{Reflist}} ==Dalšje čitanje== *{{Cite journal|first=Edward Neville da Costa|last=Andrade|author-link=Edward Andrade|title=The real character of bishop Wilkins|journal=[[Annals of Science]]|volume=1|issue=1|year=1936|pages=4–12|doi=10.1080/00033793600200021}} *{{-|Lewis, Rhodri. ''Language, Mind and Nature. Artificial Languages in England from Bacon to Locke'', 2012 CUP, Cambridge. ISBN: 9780521294133}} *{{-|Pinker, Steven. ''Words and Rules: The Ingredients of Language'', 2000}} <!--ne osobito točno ani pronicajivo glede Wilkinsovogo děla, bojim se, ale ne čutju že byh išel na boj o tom právě teper.--> ==Vnějšne linky== *{{Cite book|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage|title=An Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language|last=Wilkins|first=John|year=1668|place=London}} (slikovne stranice) *{{Cite book|url=http://name.umdl.umich.edu/A66045.0001.001|title=An essay towards a real character, and a philosophical language by John Wilkins|last=Wilkins|first=John|publisher=Early English Books Online: Text Creation Partnership. U of Michigan Library|year=1668}} (transkripcija) *[https://www.onb.ac.at/forschung/forschungsblog/artikel/john-wilkins-s-artificial-language Umětny jezik Johna Wilkinsa, Avstrijska nacionalna biblioteka, raziskovalny blog] *[https://aidaneid.github.io/The-Universal-Language-of-John-Wilkins/dictionary.html Interaktivna verzija Eseja, dozvoljajuća upotrebnikam slyšati izgovory i viděti stvarne znaky za vsaky vnos, spolu s drugymi resursami] *[https://www.crockford.com/wilkins.html Analytičny jezik Johna Wilkinsa, od Jorgea Luisa Borgesa] {{Umětne jezyky}} {{DEFAULTSORT:Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku}} [[Kategorija:Eseje 1668]] [[Kategorija:1668 v Londonu]] [[Kategorija:Inžinjerske jezyky]] [[Kategorija:Anglijske eseje]] [[Kategorija:Eseje o jezyku]] [[Kategorija:Literatura o filosofiji jezyka]] [[Kategorija:Socijalno-naučne eseje]] [[Kategorija:Děla od Johna Wilkinsa]] [[Kategorija:Eseje na anglijskom jezyku]] ``` kbpa81mdio84wji81f6jlsv0smbha3p 45230 45229 2026-08-08T19:24:01Z Ilja isv 10 /* */ 45230 wikitext text/x-wiki {{Kartka kniga |slika = Wilkins An Essay towards a real.jpg |slika-velikost = |granica = |alt = |podpis = Titulna strana prvoga izdanja |avtor = [[John Wilkins]] |ilustrator = |jezik = [[Anglijsky jezik|anglijsky]] |tema = |žanr = |izdatelj = Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]] |datum-izdanja = 1668 |mesto-izdanja = [[London]], [[Anglija]] |medij-tip = [[Tvrdy pokrov]] |stranice = 454 |isbn = |isbn-opaska = |oclc = 4088592 |dewey = |kongres = |predhodnik = <!-- za knigy v seriji --> |sljednik = <!-- za knigy v seriji --> }} '''''Esej o stvarnom znaku i filozofskom jezyku''''' (London, 1668)<ref>{{cite book| last=Wilkins|title=An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage/page/n8/mode/1up|place=London|publisher=Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]]|year=1668|oclc=4088592}}</ref> jest najbolje zapamětano iz mnogyh děl anglijskogo filozofa prirody [[John Wilkins|Džona Wilkinsa]], v ktorom on izlagaje novy [[universalny jezyk]], zamysljeny glavno dlja oblegčenja medžunarodnoj komunikacije medžu učenymi, ale takože zamysljeny za upotrěbu diplomatami, putnikami i kupcami. Za razliku od mnogih shem universalnogo jezika togo perioda, on byl zamysljen jedino kao [[meždunarodny pomoćny jezik|pomoćny]] k — ne zaměna za — suščestvujuće prirodne jezyky.{{citation needed|date=October 2015}}<!-- za buduće upotrebe: "So that if men should generally consent upon the same way or manner of Expression, as they do agree in the same Notion, we should then be freed from that Curse in the Confusion of Tongues, with all that unhappy consequences of it.<p>"Now this can only be done, either by 'enjoyning'' some one Language and Character to be universally learnt and practised, (which is not to be expected, till some person attain to the ''Universal Monarchy'', and perhaps it would not be done then) or else by ''proposing some such way as, by its facility and usefulness, (without the imposition of Authority) might ''invite'' and ingage men to the learning of it; which is the thing here attempted." (''Essay'', p.20)--> ==Pozadina== Jedna od cělej ''Eseja'' byla dostaviti zaměnu za [[latinsky jezik|latinský jezik]], ktorý byl meždunarodnym jezykom učenych v Zapadnoj Evropě veče po 1000 lět.<ref>{{cite kniga|prvy=Ute|poslednji=Dons|naslov=Descriptive adequacy of early modern English grammars|url=https://books.google.com/books?id=K7ffwL7Gs14C&pg=PA21|pristup-ku=28 marca 2012|godina=2004|izdatelj=Walter de Gruyter|isbn=978-3-11-018193-7|stranica=21}}</ref> [[John Amos Comenius|Comenius]] i drugi zainteresovani za meždunarodne jezyky imali kritiky na proizvoljne črty latininy, ktoré činili je težejše za učenje, a Wilkins takože činil taky punkti.<ref>{{cite kniga|prvy=Françoise|poslednji=Waquet|prevodnik-prvy=John|prevodnik-poslednji=Howe|naslov=Latin, or the Empire of a Sign|datum=2001|izdatelj=Verso|isbn=1859846157|stranica=258}}</ref> Shema za ''[[lingua franca]]'' na bazi numeričnyh vrědnostej byla izdana od [[John Pell (matematik)|Johna Pella]] (1630); a v svojem dělě iz 1640 ''Mercury or the Secret Messenger'' (1640) Wilkins byl upomenul možnost razvitja [[trgovački jezik|trgovačkogo jezika]].<ref>{{cite kniga|prvy=Daniel|poslednji=Murphy|naslov=Comenius: a critical reassessment of his life and work|datum=1995|izdatelj=Irish Academic Press|stranice=209–10|isbn=0716525372}}</ref> [[Seth Ward (biskup)|Seth Ward]] byl avtor s Wilkinsom ''Vindiciae academiarum'' (1654), obrany perioda [[Commonwealth]] univerzitetnogo sistema [[Oxbridge]] proti vnějšnim reformatorom. V njej Ward izlagal srodnu jezykovu shemu, hotja različnu od ''Eseja'' Wilkinsa v něktoryh značnyh aspektah.<ref name="Wilkins1984">{{cite kniga|prvy=John|poslednji=Wilkins|naslov=Mercury, or, The secret and swift messenger: shewing how a man may with privacy and speed communicate his thoughts to a friend at any distance; together with an abstract of Dr. Wilkins's Essays towards a real character and a philosophical language|url=https://books.google.com/books?id=Lc38yWFv3p8C&pg=PR29|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1984|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-3276-2|stranica=29}}</ref> Wardove ideje proishodili iz mnogih izvorov, tako jak [[Cyprian Kinner]], ktorý byl sljednik Comeniusa, [[Ramon Lull]], i [[Georg Ritschel]]. Oni potom vlijali na [[George Dalgarno|Georgea Dalgarna]] takože jak na Wilkinsa.<ref>{{ODNBweb|id=28706|naslov=Ward, Seth|prvy=John|poslednji=Henry}}</ref> Byl neposredny interes v ''Eseju''; govori se, že Wilkins smatral svoje dělo jedino v terminah [[dokaz koncepta|dokaza koncepta]].<ref>{{cite kniga|prvy=Henry G.|poslednji=Van Leeuwen|naslov=The problem of certainty in English thought, 1630–1690|url=https://books.google.com/books?id=RXQjQyIqVjcC&pg=PA56|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1970|izdatelj=Springer|isbn=978-90-247-0179-7|stranica=56}}</ref> Ale v srednjem roku entuzijazam za tut vrstu konstruiranogo jezika upal. Problem [[universalny jezik|universalnogo jezika]] ostal tema debaty.<ref name="Wilkins1984"/> ==Skladanje i vlijanja== Podnět za to, že Wilkins napisal ''Esej'', prišel od Sověta Kraljevskogo družestva v 1662. Dělo bylo odloženo [[Veliky oganj Londonsky|Velikym ognjem Londonskim]] iz 1666, ktorý uničil něktorje česti v rukopisu.<ref>{{cite kniga|prvy=Joseph L.|poslednji=Subbiondo|naslov=John Wilkins and 17th-century British linguistics|url=https://books.google.com/books?id=5pP2LoB9eJkC&pg=PA144|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1992|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-4554-0|stranica=144 opaska 34}}</ref> Kniga byla napisana od Wilkinsa, s pomoćju [[John Ray|Johna Raya]], [[Francis Willughby|Francisa Willughbyja]], i drugih. Vlijanje bylo ''Ars Signorum'' od Georgea Dalgarna.<ref>{{cite DNB|wstitle=Wilkins, John|display=Wilkins, John}}</ref> Takože vlijatelny, jak Wilkins priznaval, byl ''The Ground-Work or Foundation Laid ... for the Framing of a New Perfect Language'' (1652) od [[Francis Lodwick|Francisa Lodwicka]].<ref>{{ODNBweb|id=37684|naslov=Lodwick, Francis|prvy=Vivian|poslednji=Salmon}}</ref> ==Struktura== Dělo jest v pěti čestjah, iz ktorih četvrta sadrži razpravu o "stvarnom znaku" i "[[filosofsky jezik|filosofskom jezyku]]". Tretja traktuje o "filosofskoj gramatikě" ([[universalna gramatika|universalnoj gramatikě]]). Poslednja čest jest "alfabetny slovnik".<ref>{{cite kniga|prvy=John P.|poslednji=Considine|naslov=Dictionaries in Early Modern Europe: Lexicography and the Making of Heritage|url=https://books.google.com/books?id=cqBkQFiTbX4C&pg=PA298|pristup-ku=28 marca 2012|datum=27 marca 2008|izdatelj=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-88674-1|stranica=298}}</ref> On byl sastavljen od [[William Lloyd (biskup worcesterski)|Williama Lloyda]].<ref>{{cite DNB|wstitle=Lloyd, William (1627-1717)|display=Lloyd, William (1627–1717)}}</ref> ==Wilkinsova shema== [[File:John Wilkins Lord's Prayer.jpg|thumb|Priměr "stvarnogo znaku" iz ''Eseja''. [[Joseph Moxon]] stvoril simbole za pečatanje knigy.<ref>{{ODNBweb|id=19466|naslov=Moxon, Joseph|prvy=D. J.|poslednji=Bryden}}</ref>]] Wilkinsov "Stvarny Znak" jest konstruirana familija simbolov, ktorá odgovara [[klasifikacijnoj shemě]] razvitoj od Wilkinsa i jeho kolegov. On byl zamysljen kao [[pazigrafija]], inymi slovami, da dostavi elementarne stroitelne bloky, iz ktorih by mogly byti konstruovany vsaky možny věc i pojętje v universumě. Stvarny Znak ne jest [[ortografija]]: tj. ne jest písana reprezentacija [[govornogo jezika]]. Město togo, vsaky simbol predstavlja koncept direktno, bez (prinajmenje v ranyh čestjah prezentacije ''Eseja'') togo, že bi byla kakykolvěk možnost jego vokalizacije.<ref>{{Cite časopis|poslednji=Poole|prvy=William|datum=2018-01-24|naslov=Seventeenth-Century ‘double writing’ schemes, and a 1676 letter in the phonetic script and real character of John Wilkins|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsnr.2017.0041|časopis=Notes and Records: the Royal Society Journal of the History of Science|volumen=72|vypusk=1|stranice=7–23|doi=10.1098/rsnr.2017.0041|pmc=5906426|pmid=31390391}}</ref> Inspiracija za tut pristup prišla v časti iz suvremenyh evropskih izvěstij o [[kitajsky sistem pisanja|kitajskom sistemu pisanja]], ktoré byly něšto mylne. Pozněje v ''Eseju'' Wilkins uvodi svoj "Filosofsky Jezyk", ktorý pripisuje fonetične vrědnosti Stvarnym Znakom. Dla udobnosti, slědujuća razprava zaměňuje različu medžu Wilkinsovym Znakom i jego Jezykom. Koncepti se děle na četyrdeset glavnyh ''Rodov'', vsaky iz ktorih daje prvy dvubukveny slog slova; Rod se děli na ''Različnosti'', vsaka iz ktorih dodaje drugo pismo; a Različnosti se děle na ''Vrste'', ktoré dodaju četvrto pismo. Napriměr, ''Zi'' identifikuje Rod "zvěrj" (savci); ''Zit'' daje Različnost "hrabivyh zvěrj psego roda"; ''Zitα'' daje Vrstu psov. (Někogda prvy pismo označuje nadkategoriju — napr. Z vsegda označuje životno — ale to ne drži vsegda.) Rezultujući Znak, i jeho vokalizacija, za dany koncept tako zachvatyva, do něktorej měry, [[semantika|semantiku]] koncepta. ''Esej'' takože predlagal ideje o težah i měrah podobnyh tym, ktoré byly pozděje najdeny v [[metričny sistem|metričnom sistemu]].{{citation needed|date=June 2020}} Botaničnu čest eseja prispeval [[John Ray]]; [[Robert Morison]]ova kritika Rayovogo děla začala prodolžny spor medžu dvěma mužami.<ref name="Vines 1913">{{cite kniga|prvy=Sydney Howard|poslednji=Vines|avtor-spojka=Sydney Howard Vines|godina=1913|poglavje=Robert Morison 1620–1683 and John Ray 1627–1705|urednik-prvy=Francis Wall|urednik-poslednji=Oliver|urednik-spojka=Francis Wall Oliver|naslov=Makers of British Botany|url=https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft|izdatelj=Cambridge University Press|stranica=[https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft/page/21 21]}}</ref> ==Srodne usiljenja, razpravy i literaturny odnošenja== ''Esej'' je dobil něktorje akademične i literaturne pozornosti,<ref>{{Cite kniga |poslednji=Fleming |prvy=James Dougal |naslov=The mirror of information in Early Modern England: John Wilkins and the universal character |datum=2017 |izdatelj=Palgrave Mcmillan |isbn=978-3-319-40300-7 |mesto=Switzerland}}</ref> obyčajno ga izobražajuči jako briljantny, ale beznadějny. On je byl opisan jako "utopičny" tekst.<ref>{{Cite časopis |poslednji=Newson |prvy=Georgie |datum=2023-07-14 |naslov=An Archival Paradise: John Wilkins’s Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language and Early Modern Info-Utopianism |url=https://scholarlypublishingcollective.org/utopian-studies/article/34/2/234/384258/An-Archival-Paradise-John-Wilkins-s-Essay-Towards |časopis=Utopian Studies |jezyk=en |volumen=34 |vypusk=2 |stranice=234–256 |doi=10.5325/utopianstudies.34.2.0234 |issn=1045-991X}}</ref> Jedna kritika (medžu mnogimi) jest, že "slova izražajući blizko srodne ideje imaju gotovo tu že formu, različne možda jedino po poslednjem pismu... [B]ylo by izvanredno trudno zapamtiti vsy te male različnosti, i zamešateljstvo by nastalo, pri brzom čitanju i osobito v razgovoru."<ref>{{cite kniga|poslednji=Guérard|prvy=Albert Léon|avtor-spojka=Albert Léon Guérard|naslov=A Short History of the International Language Movement|url=https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft|godina=1921|stranice=[https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft/page/90 90]–92}}<!--V istině to jest jedino jedna od tyh 3 stranic, ale ne mogu reći ktorá točno od kuda ja sedim právě teper--></ref> ([[Umberto Eco]] znaměnuje<ref>{{cite kniga|poslednji=Eco|prvy=Umberto|godina=1995|naslov=The Search for the Perfect Language|prevod-naslov=Ricerca della lingua perfetta nella cultura europea|izdatelj=Blackwell|mesto=Oxford|isbn=0-631-17465-6|url-pristup=registracija|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou }}</ref> že Wilkins sam činil taku mylku v ''Eseju'', upotrebiv ''Gαde'' (ječmen) kdě očevidno ''Gαpe'' (tulipan) bylo zamysleno.) Jednako, drugi tvrdi, že prirodne jezyky uže imaju taky minute različnosti, i že predpostavka, že by ty različnosti byly nerazličive, by značila tvrditi, že prirodne jezyky neuspěvajut v tom.<!--To zdeč ne bylo najboljši način napisati to; ako možete popraviti to, prosimo, učinite to.--> [[George Edmonds (pravnik)|George Edmonds]] streměl polěpšiti Wilkinsov Filosofsky Jezyk reorganizacijego gramatiky i ortografije, pri čom zadržavajući jego taksonomiju.<ref>{{cite kniga|poslednji=Edmonds|prvy=George|godina=1856|naslov=A Universal Alphabet, Grammar, and Language, Comprising a Scientific Classification of the Radical Elements of Discourse: and Illustrative Translations from the Holy Scriptures and the Principal British Classics: to which is Added, A Dictionary of the Language|url=https://archive.org/details/universalalphabe00edmo|pristup-ku=10 novembra 2016}}</ref> Novějše ''a priori'' jezyky (medžu mnogimi drugimi) su [[Solresol]] i [[Ro (jezyk)|Ro]]. <!--začto oni osobito su izděljeni? Jest stotiny takyh propozicij!--> [[Jorge Luis Borges]] razpravlja o Wilkinsovom filosofskom jezyku v svojem eseju [[The Analytical Language of John Wilkins|''El idioma analítico de John Wilkins'' (''Analytičny jezyk Johna Wilkinsa'')]], srovnavajući Wilkinsovu klasifikaciju s fiktivnom kitajskom enciklopedijom ''[[Celestial Emporium of Benevolent Knowledge's Taxonomy|Celestial Emporium of Benevolent Knowledge]]'' i izražajući sumnjenja o vsakoj probě universalne klasifikacije. V romanu [[Neal Stephenson|Neala Stephensona]] ''[[Quicksilver (Stephensonov roman)|Quicksilver]]'', personaž [[Daniel Waterhouse]] trati značny čas podpirajući razvitje Wilkinsovogo klasifikacionnogo sistema.<!--što znači "podpirajući"— "pomažući", "branjući"?--> ==Takože vidžte== {{Commons category|An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language}} *{{annotated link|Oligosintetičny jezik}} *{{annotated link|Filosofsky jezik}} *{{annotated link|Characteristica universalis}} *{{annotated link|Semantične primitivy}} *{{annotated link|Menace from the Moon (roman 1925)}} *{{annotated link|The Analytical Language of John Wilkins}}, kritika togo děla od [[Jorge Luis Borges|Jorgea Luisa Borgesa]] *{{annotated link|La Ricerca della Lingua Perfetta nella Cultura Europea}} (Iskanje za perfektnym jezykom) od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], o Wilkinsu, [[Leibniz]]u, [[Ramon Lull|Ramonu Lullu]] i drugih probah izmysliti idealny jezik ==Opaski== {{Reflist}} ==Dalšje čitanje== *{{Cite journal|first=Edward Neville da Costa|last=Andrade|author-link=Edward Andrade|title=The real character of bishop Wilkins|journal=[[Annals of Science]]|volume=1|issue=1|year=1936|pages=4–12|doi=10.1080/00033793600200021}} *{{-|Lewis, Rhodri. ''Language, Mind and Nature. Artificial Languages in England from Bacon to Locke'', 2012 CUP, Cambridge. ISBN: 9780521294133}} *{{-|Pinker, Steven. ''Words and Rules: The Ingredients of Language'', 2000}} <!--ne osobito točno ani pronicajivo glede Wilkinsovogo děla, bojim se, ale ne čutju že byh išel na boj o tom právě teper.--> ==Vnějšne linky== *{{Cite book|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage|title=An Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language|last=Wilkins|first=John|year=1668|place=London}} (slikovne stranice) *{{Cite book|url=http://name.umdl.umich.edu/A66045.0001.001|title=An essay towards a real character, and a philosophical language by John Wilkins|last=Wilkins|first=John|publisher=Early English Books Online: Text Creation Partnership. U of Michigan Library|year=1668}} (transkripcija) *[https://www.onb.ac.at/forschung/forschungsblog/artikel/john-wilkins-s-artificial-language Umětny jezik Johna Wilkinsa, Avstrijska nacionalna biblioteka, raziskovalny blog] *[https://aidaneid.github.io/The-Universal-Language-of-John-Wilkins/dictionary.html Interaktivna verzija Eseja, dozvoljajuća upotrebnikam slyšati izgovory i viděti stvarne znaky za vsaky vnos, spolu s drugymi resursami] *[https://www.crockford.com/wilkins.html Analytičny jezik Johna Wilkinsa, od Jorgea Luisa Borgesa] {{Umětne jezyky}} {{DEFAULTSORT:Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku}} [[Kategorija:Eseje 1668]] [[Kategorija:1668 v Londonu]] [[Kategorija:Inžinjerske jezyky]] [[Kategorija:Anglijske eseje]] [[Kategorija:Eseje o jezyku]] [[Kategorija:Literatura o filosofiji jezyka]] [[Kategorija:Socijalno-naučne eseje]] [[Kategorija:Děla od Johna Wilkinsa]] [[Kategorija:Eseje na anglijskom jezyku]] ``` sz2fowsc890wgmo6hvro1onh1jm3jkl 45245 45230 2026-08-09T07:30:18Z Ilja isv 10 45245 wikitext text/x-wiki {{Kartka kniga |image = Wilkins An Essay towards a real.jpg |image_size = |border = |alt = |caption = Titulna strana prvoga izdanja |author = [[John Wilkins|Džon Vilkins]] |illustrator = |language = [[Anglijsky jezik|anglijsky]] |subject = |genre = |publisher = Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]] |pub_date = 1668 |pub_place = [[London]], [[Anglija]] |media_type = [[Tvrdy pokrov]] |pages = 454 |isbn = |isbn_note = |oclc = 4088592 |dewey = |congress = |preceded_by = <!-- for books in a series --> |followed_by = <!-- for books in a series --> }} '''''Esej o stvarnom znaku i filozofskom jezyku''''' (London, 1668)<ref>{{cite book| last=Wilkins|title=An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage/page/n8/mode/1up|place=London|publisher=Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]]|year=1668|oclc=4088592}}</ref> jest najbolje zapamětano iz mnogyh děl anglijskogo filozofa prirody [[John Wilkins|Džona Wilkinsa]], v ktorom on izlagaje novy [[universalny jezyk]], zamysljeny glavno dlja oblegčenja medžunarodnoj komunikacije medžu učenymi, ale takože zamysljeny za upotrěbu diplomatami, putnikami i kupcami. Za razliku od mnogih shem universalnogo jezika togo perioda, on byl zamysljen jedino kao [[meždunarodny pomoćny jezik|pomoćny]] k — ne zaměna za — suščestvujuće prirodne jezyky.{{citation needed|date=October 2015}}<!-- za buduće upotrebe: "So that if men should generally consent upon the same way or manner of Expression, as they do agree in the same Notion, we should then be freed from that Curse in the Confusion of Tongues, with all that unhappy consequences of it.<p>"Now this can only be done, either by 'enjoyning'' some one Language and Character to be universally learnt and practised, (which is not to be expected, till some person attain to the ''Universal Monarchy'', and perhaps it would not be done then) or else by ''proposing some such way as, by its facility and usefulness, (without the imposition of Authority) might ''invite'' and ingage men to the learning of it; which is the thing here attempted." (''Essay'', p.20)--> ==Pozadina== Jedna od cělej ''Eseja'' byla dostaviti zaměnu za [[latinsky jezik|latinský jezik]], ktorý byl meždunarodnym jezykom učenych v Zapadnoj Evropě veče po 1000 lět.<ref>{{cite kniga|prvy=Ute|poslednji=Dons|naslov=Descriptive adequacy of early modern English grammars|url=https://books.google.com/books?id=K7ffwL7Gs14C&pg=PA21|pristup-ku=28 marca 2012|godina=2004|izdatelj=Walter de Gruyter|isbn=978-3-11-018193-7|stranica=21}}</ref> [[John Amos Comenius|Comenius]] i drugi zainteresovani za meždunarodne jezyky imali kritiky na proizvoljne črty latininy, ktoré činili je težejše za učenje, a Wilkins takože činil taky punkti.<ref>{{cite kniga|prvy=Françoise|poslednji=Waquet|prevodnik-prvy=John|prevodnik-poslednji=Howe|naslov=Latin, or the Empire of a Sign|datum=2001|izdatelj=Verso|isbn=1859846157|stranica=258}}</ref> Shema za ''[[lingua franca]]'' na bazi numeričnyh vrědnostej byla izdana od [[John Pell (matematik)|Johna Pella]] (1630); a v svojem dělě iz 1640 ''Mercury or the Secret Messenger'' (1640) Wilkins byl upomenul možnost razvitja [[trgovački jezik|trgovačkogo jezika]].<ref>{{cite kniga|prvy=Daniel|poslednji=Murphy|naslov=Comenius: a critical reassessment of his life and work|datum=1995|izdatelj=Irish Academic Press|stranice=209–10|isbn=0716525372}}</ref> [[Seth Ward (biskup)|Seth Ward]] byl avtor s Wilkinsom ''Vindiciae academiarum'' (1654), obrany perioda [[Commonwealth]] univerzitetnogo sistema [[Oxbridge]] proti vnějšnim reformatorom. V njej Ward izlagal srodnu jezykovu shemu, hotja različnu od ''Eseja'' Wilkinsa v něktoryh značnyh aspektah.<ref name="Wilkins1984">{{cite kniga|prvy=John|poslednji=Wilkins|naslov=Mercury, or, The secret and swift messenger: shewing how a man may with privacy and speed communicate his thoughts to a friend at any distance; together with an abstract of Dr. Wilkins's Essays towards a real character and a philosophical language|url=https://books.google.com/books?id=Lc38yWFv3p8C&pg=PR29|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1984|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-3276-2|stranica=29}}</ref> Wardove ideje proishodili iz mnogih izvorov, tako jak [[Cyprian Kinner]], ktorý byl sljednik Comeniusa, [[Ramon Lull]], i [[Georg Ritschel]]. Oni potom vlijali na [[George Dalgarno|Georgea Dalgarna]] takože jak na Wilkinsa.<ref>{{ODNBweb|id=28706|naslov=Ward, Seth|prvy=John|poslednji=Henry}}</ref> Byl neposredny interes v ''Eseju''; govori se, že Wilkins smatral svoje dělo jedino v terminah [[dokaz koncepta|dokaza koncepta]].<ref>{{cite kniga|prvy=Henry G.|poslednji=Van Leeuwen|naslov=The problem of certainty in English thought, 1630–1690|url=https://books.google.com/books?id=RXQjQyIqVjcC&pg=PA56|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1970|izdatelj=Springer|isbn=978-90-247-0179-7|stranica=56}}</ref> Ale v srednjem roku entuzijazam za tut vrstu konstruiranogo jezika upal. Problem [[universalny jezik|universalnogo jezika]] ostal tema debaty.<ref name="Wilkins1984"/> ==Skladanje i vlijanja== Podnět za to, že Wilkins napisal ''Esej'', prišel od Sověta Kraljevskogo družestva v 1662. Dělo bylo odloženo [[Veliky oganj Londonsky|Velikym ognjem Londonskim]] iz 1666, ktorý uničil něktorje česti v rukopisu.<ref>{{cite kniga|prvy=Joseph L.|poslednji=Subbiondo|naslov=John Wilkins and 17th-century British linguistics|url=https://books.google.com/books?id=5pP2LoB9eJkC&pg=PA144|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1992|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-4554-0|stranica=144 opaska 34}}</ref> Kniga byla napisana od Wilkinsa, s pomoćju [[John Ray|Johna Raya]], [[Francis Willughby|Francisa Willughbyja]], i drugih. Vlijanje bylo ''Ars Signorum'' od Georgea Dalgarna.<ref>{{cite DNB|wstitle=Wilkins, John|display=Wilkins, John}}</ref> Takože vlijatelny, jak Wilkins priznaval, byl ''The Ground-Work or Foundation Laid ... for the Framing of a New Perfect Language'' (1652) od [[Francis Lodwick|Francisa Lodwicka]].<ref>{{ODNBweb|id=37684|naslov=Lodwick, Francis|prvy=Vivian|poslednji=Salmon}}</ref> ==Struktura== Dělo jest v pěti čestjah, iz ktorih četvrta sadrži razpravu o "stvarnom znaku" i "[[filosofsky jezik|filosofskom jezyku]]". Tretja traktuje o "filosofskoj gramatikě" ([[universalna gramatika|universalnoj gramatikě]]). Poslednja čest jest "alfabetny slovnik".<ref>{{cite kniga|prvy=John P.|poslednji=Considine|naslov=Dictionaries in Early Modern Europe: Lexicography and the Making of Heritage|url=https://books.google.com/books?id=cqBkQFiTbX4C&pg=PA298|pristup-ku=28 marca 2012|datum=27 marca 2008|izdatelj=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-88674-1|stranica=298}}</ref> On byl sastavljen od [[William Lloyd (biskup worcesterski)|Williama Lloyda]].<ref>{{cite DNB|wstitle=Lloyd, William (1627-1717)|display=Lloyd, William (1627–1717)}}</ref> ==Wilkinsova shema== [[File:John Wilkins Lord's Prayer.jpg|thumb|Priměr "stvarnogo znaku" iz ''Eseja''. [[Joseph Moxon]] stvoril simbole za pečatanje knigy.<ref>{{ODNBweb|id=19466|naslov=Moxon, Joseph|prvy=D. J.|poslednji=Bryden}}</ref>]] Wilkinsov "Stvarny Znak" jest konstruirana familija simbolov, ktorá odgovara [[klasifikacijnoj shemě]] razvitoj od Wilkinsa i jeho kolegov. On byl zamysljen kao [[pazigrafija]], inymi slovami, da dostavi elementarne stroitelne bloky, iz ktorih by mogly byti konstruovany vsaky možny věc i pojętje v universumě. Stvarny Znak ne jest [[ortografija]]: tj. ne jest písana reprezentacija [[govornogo jezika]]. Město togo, vsaky simbol predstavlja koncept direktno, bez (prinajmenje v ranyh čestjah prezentacije ''Eseja'') togo, že bi byla kakykolvěk možnost jego vokalizacije.<ref>{{Cite časopis|poslednji=Poole|prvy=William|datum=2018-01-24|naslov=Seventeenth-Century ‘double writing’ schemes, and a 1676 letter in the phonetic script and real character of John Wilkins|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsnr.2017.0041|časopis=Notes and Records: the Royal Society Journal of the History of Science|volumen=72|vypusk=1|stranice=7–23|doi=10.1098/rsnr.2017.0041|pmc=5906426|pmid=31390391}}</ref> Inspiracija za tut pristup prišla v časti iz suvremenyh evropskih izvěstij o [[kitajsky sistem pisanja|kitajskom sistemu pisanja]], ktoré byly něšto mylne. Pozněje v ''Eseju'' Wilkins uvodi svoj "Filosofsky Jezyk", ktorý pripisuje fonetične vrědnosti Stvarnym Znakom. Dla udobnosti, slědujuća razprava zaměňuje različu medžu Wilkinsovym Znakom i jego Jezykom. Koncepti se děle na četyrdeset glavnyh ''Rodov'', vsaky iz ktorih daje prvy dvubukveny slog slova; Rod se děli na ''Različnosti'', vsaka iz ktorih dodaje drugo pismo; a Različnosti se děle na ''Vrste'', ktoré dodaju četvrto pismo. Napriměr, ''Zi'' identifikuje Rod "zvěrj" (savci); ''Zit'' daje Različnost "hrabivyh zvěrj psego roda"; ''Zitα'' daje Vrstu psov. (Někogda prvy pismo označuje nadkategoriju — napr. Z vsegda označuje životno — ale to ne drži vsegda.) Rezultujući Znak, i jeho vokalizacija, za dany koncept tako zachvatyva, do něktorej měry, [[semantika|semantiku]] koncepta. ''Esej'' takože predlagal ideje o težah i měrah podobnyh tym, ktoré byly pozděje najdeny v [[metričny sistem|metričnom sistemu]].{{citation needed|date=June 2020}} Botaničnu čest eseja prispeval [[John Ray]]; [[Robert Morison]]ova kritika Rayovogo děla začala prodolžny spor medžu dvěma mužami.<ref name="Vines 1913">{{cite kniga|prvy=Sydney Howard|poslednji=Vines|avtor-spojka=Sydney Howard Vines|godina=1913|poglavje=Robert Morison 1620–1683 and John Ray 1627–1705|urednik-prvy=Francis Wall|urednik-poslednji=Oliver|urednik-spojka=Francis Wall Oliver|naslov=Makers of British Botany|url=https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft|izdatelj=Cambridge University Press|stranica=[https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft/page/21 21]}}</ref> ==Srodne usiljenja, razpravy i literaturny odnošenja== ''Esej'' je dobil něktorje akademične i literaturne pozornosti,<ref>{{Cite kniga |poslednji=Fleming |prvy=James Dougal |naslov=The mirror of information in Early Modern England: John Wilkins and the universal character |datum=2017 |izdatelj=Palgrave Mcmillan |isbn=978-3-319-40300-7 |mesto=Switzerland}}</ref> obyčajno ga izobražajuči jako briljantny, ale beznadějny. On je byl opisan jako "utopičny" tekst.<ref>{{Cite časopis |poslednji=Newson |prvy=Georgie |datum=2023-07-14 |naslov=An Archival Paradise: John Wilkins’s Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language and Early Modern Info-Utopianism |url=https://scholarlypublishingcollective.org/utopian-studies/article/34/2/234/384258/An-Archival-Paradise-John-Wilkins-s-Essay-Towards |časopis=Utopian Studies |jezyk=en |volumen=34 |vypusk=2 |stranice=234–256 |doi=10.5325/utopianstudies.34.2.0234 |issn=1045-991X}}</ref> Jedna kritika (medžu mnogimi) jest, že "slova izražajući blizko srodne ideje imaju gotovo tu že formu, različne možda jedino po poslednjem pismu... [B]ylo by izvanredno trudno zapamtiti vsy te male različnosti, i zamešateljstvo by nastalo, pri brzom čitanju i osobito v razgovoru."<ref>{{cite kniga|poslednji=Guérard|prvy=Albert Léon|avtor-spojka=Albert Léon Guérard|naslov=A Short History of the International Language Movement|url=https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft|godina=1921|stranice=[https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft/page/90 90]–92}}<!--V istině to jest jedino jedna od tyh 3 stranic, ale ne mogu reći ktorá točno od kuda ja sedim právě teper--></ref> ([[Umberto Eco]] znaměnuje<ref>{{cite kniga|poslednji=Eco|prvy=Umberto|godina=1995|naslov=The Search for the Perfect Language|prevod-naslov=Ricerca della lingua perfetta nella cultura europea|izdatelj=Blackwell|mesto=Oxford|isbn=0-631-17465-6|url-pristup=registracija|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou }}</ref> že Wilkins sam činil taku mylku v ''Eseju'', upotrebiv ''Gαde'' (ječmen) kdě očevidno ''Gαpe'' (tulipan) bylo zamysleno.) Jednako, drugi tvrdi, že prirodne jezyky uže imaju taky minute različnosti, i že predpostavka, že by ty različnosti byly nerazličive, by značila tvrditi, že prirodne jezyky neuspěvajut v tom.<!--To zdeč ne bylo najboljši način napisati to; ako možete popraviti to, prosimo, učinite to.--> [[George Edmonds (pravnik)|George Edmonds]] streměl polěpšiti Wilkinsov Filosofsky Jezyk reorganizacijego gramatiky i ortografije, pri čom zadržavajući jego taksonomiju.<ref>{{cite kniga|poslednji=Edmonds|prvy=George|godina=1856|naslov=A Universal Alphabet, Grammar, and Language, Comprising a Scientific Classification of the Radical Elements of Discourse: and Illustrative Translations from the Holy Scriptures and the Principal British Classics: to which is Added, A Dictionary of the Language|url=https://archive.org/details/universalalphabe00edmo|pristup-ku=10 novembra 2016}}</ref> Novějše ''a priori'' jezyky (medžu mnogimi drugimi) su [[Solresol]] i [[Ro (jezyk)|Ro]]. <!--začto oni osobito su izděljeni? Jest stotiny takyh propozicij!--> [[Jorge Luis Borges]] razpravlja o Wilkinsovom filosofskom jezyku v svojem eseju [[The Analytical Language of John Wilkins|''El idioma analítico de John Wilkins'' (''Analytičny jezyk Johna Wilkinsa'')]], srovnavajući Wilkinsovu klasifikaciju s fiktivnom kitajskom enciklopedijom ''[[Celestial Emporium of Benevolent Knowledge's Taxonomy|Celestial Emporium of Benevolent Knowledge]]'' i izražajući sumnjenja o vsakoj probě universalne klasifikacije. V romanu [[Neal Stephenson|Neala Stephensona]] ''[[Quicksilver (Stephensonov roman)|Quicksilver]]'', personaž [[Daniel Waterhouse]] trati značny čas podpirajući razvitje Wilkinsovogo klasifikacionnogo sistema.<!--što znači "podpirajući"— "pomažući", "branjući"?--> ==Takože vidžte== {{Commons category|An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language}} *{{annotated link|Oligosintetičny jezik}} *{{annotated link|Filosofsky jezik}} *{{annotated link|Characteristica universalis}} *{{annotated link|Semantične primitivy}} *{{annotated link|Menace from the Moon (roman 1925)}} *{{annotated link|The Analytical Language of John Wilkins}}, kritika togo děla od [[Jorge Luis Borges|Jorgea Luisa Borgesa]] *{{annotated link|La Ricerca della Lingua Perfetta nella Cultura Europea}} (Iskanje za perfektnym jezykom) od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], o Wilkinsu, [[Leibniz]]u, [[Ramon Lull|Ramonu Lullu]] i drugih probah izmysliti idealny jezik ==Opaski== {{Reflist}} ==Dalšje čitanje== *{{Cite journal|first=Edward Neville da Costa|last=Andrade|author-link=Edward Andrade|title=The real character of bishop Wilkins|journal=[[Annals of Science]]|volume=1|issue=1|year=1936|pages=4–12|doi=10.1080/00033793600200021}} *{{-|Lewis, Rhodri. ''Language, Mind and Nature. Artificial Languages in England from Bacon to Locke'', 2012 CUP, Cambridge. ISBN: 9780521294133}} *{{-|Pinker, Steven. ''Words and Rules: The Ingredients of Language'', 2000}} <!--ne osobito točno ani pronicajivo glede Wilkinsovogo děla, bojim se, ale ne čutju že byh išel na boj o tom právě teper.--> ==Vnějšne linky== *{{Cite book|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage|title=An Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language|last=Wilkins|first=John|year=1668|place=London}} (slikovne stranice) *{{Cite book|url=http://name.umdl.umich.edu/A66045.0001.001|title=An essay towards a real character, and a philosophical language by John Wilkins|last=Wilkins|first=John|publisher=Early English Books Online: Text Creation Partnership. U of Michigan Library|year=1668}} (transkripcija) *[https://www.onb.ac.at/forschung/forschungsblog/artikel/john-wilkins-s-artificial-language Umětny jezik Johna Wilkinsa, Avstrijska nacionalna biblioteka, raziskovalny blog] *[https://aidaneid.github.io/The-Universal-Language-of-John-Wilkins/dictionary.html Interaktivna verzija Eseja, dozvoljajuća upotrebnikam slyšati izgovory i viděti stvarne znaky za vsaky vnos, spolu s drugymi resursami] *[https://www.crockford.com/wilkins.html Analytičny jezik Johna Wilkinsa, od Jorgea Luisa Borgesa] {{Umětne jezyky}} {{DEFAULTSORT:Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku}} [[Kategorija:Eseje 1668]] [[Kategorija:1668 v Londonu]] [[Kategorija:Inžinjerske jezyky]] [[Kategorija:Anglijske eseje]] [[Kategorija:Eseje o jezyku]] [[Kategorija:Literatura o filosofiji jezyka]] [[Kategorija:Socijalno-naučne eseje]] [[Kategorija:Děla od Johna Wilkinsa]] [[Kategorija:Eseje na anglijskom jezyku]] ``` giv8gfz2ti5bkcc4oei2wu1wm4gaius 45250 45245 2026-08-09T08:16:49Z Ilja isv 10 45250 wikitext text/x-wiki {{Kartka kniga |image = Wilkins An Essay towards a real.jpg |image_size = |border = |alt = |caption = Titulna strana prvoga izdanja |author = [[John Wilkins|Džon Vilkins]] |illustrator = |language = [[Anglijsky jezik|anglijsky]] |subject = |genre = |publisher = Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]] |pub_date = 1668 |pub_place = [[London]], [[Anglija]] |media_type = [[Tvrdy pokrov]] |pages = 454 |isbn = |isbn_note = |oclc = 4088592 |dewey = |congress = |preceded_by = <!-- for books in a series --> |followed_by = <!-- for books in a series --> }} '''''Esej o stvarnom znaku i filozofskom jezyku''''' (London, 1668)<ref>{{cite book| last=Wilkins|title=An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage/page/n8/mode/1up|place=London|publisher=Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]]|year=1668|oclc=4088592}}</ref> jest najbolje zapamětano iz mnogyh děl anglijskogo filozofa prirody [[John Wilkins|Džona Wilkinsa]], v ktorom on izlagaje novy [[universalny jezyk]], zamysljeny glavno dlja oblegčenja medžunarodnoj komunikacije medžu učenymi, ale takože zamysljeny za upotrěbu diplomatami, putnikami i kupcami. Za razliku od mnogih shem universalnogo jezika togo perioda, on byl zamysljen jedino kao [[meždunarodny pomoćny jezik|pomoćny]] k — ne zaměna za — suščestvujuće prirodne jezyky.<ref>{{-|"So that if men should generally consent upon the same way or manner of Expression, as they do agree in the same Notion, we should then be freed from that Curse in the Confusion of Tongues, with all that unhappy consequences of it.<p>"Now this can only be done, either by 'enjoyning'' some one Language and Character to be universally learnt and practised, (which is not to be expected, till some person attain to the ''Universal Monarchy'', and perhaps it would not be done then) or else by ''proposing some such way as, by its facility and usefulness, (without the imposition of Authority) might ''invite'' and ingage men to the learning of it; which is the thing here attempted." (''Essay'', p.20)}}</ref> ==Pozadina== Jedna od cělej ''Eseja'' byla dostaviti zaměnu za [[latinsky jezik|latinský jezik]], ktorý byl meždunarodnym jezykom učenych v Zapadnoj Evropě veče po 1000 lět.<ref>{{cite kniga|prvy=Ute|poslednji=Dons|naslov=Descriptive adequacy of early modern English grammars|url=https://books.google.com/books?id=K7ffwL7Gs14C&pg=PA21|pristup-ku=28 marca 2012|godina=2004|izdatelj=Walter de Gruyter|isbn=978-3-11-018193-7|stranica=21}}</ref> [[John Amos Comenius|Comenius]] i drugi zainteresovani za meždunarodne jezyky imali kritiky na proizvoljne črty latininy, ktoré činili je težejše za učenje, a Wilkins takože činil taky punkti.<ref>{{cite kniga|prvy=Françoise|poslednji=Waquet|prevodnik-prvy=John|prevodnik-poslednji=Howe|naslov=Latin, or the Empire of a Sign|datum=2001|izdatelj=Verso|isbn=1859846157|stranica=258}}</ref> Shema za ''[[lingua franca]]'' na bazi numeričnyh vrědnostej byla izdana od [[John Pell (matematik)|Johna Pella]] (1630); a v svojem dělě iz 1640 ''Mercury or the Secret Messenger'' (1640) Wilkins byl upomenul možnost razvitja [[trgovački jezik|trgovačkogo jezika]].<ref>{{cite kniga|prvy=Daniel|poslednji=Murphy|naslov=Comenius: a critical reassessment of his life and work|datum=1995|izdatelj=Irish Academic Press|stranice=209–10|isbn=0716525372}}</ref> [[Seth Ward (biskup)|Seth Ward]] byl avtor s Wilkinsom ''Vindiciae academiarum'' (1654), obrany perioda [[Commonwealth]] univerzitetnogo sistema [[Oxbridge]] proti vnějšnim reformatorom. V njej Ward izlagal srodnu jezykovu shemu, hotja različnu od ''Eseja'' Wilkinsa v něktoryh značnyh aspektah.<ref name="Wilkins1984">{{cite kniga|prvy=John|poslednji=Wilkins|naslov=Mercury, or, The secret and swift messenger: shewing how a man may with privacy and speed communicate his thoughts to a friend at any distance; together with an abstract of Dr. Wilkins's Essays towards a real character and a philosophical language|url=https://books.google.com/books?id=Lc38yWFv3p8C&pg=PR29|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1984|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-3276-2|stranica=29}}</ref> Wardove ideje proishodili iz mnogih izvorov, tako jak [[Cyprian Kinner]], ktorý byl sljednik Comeniusa, [[Ramon Lull]], i [[Georg Ritschel]]. Oni potom vlijali na [[George Dalgarno|Georgea Dalgarna]] takože jak na Wilkinsa.<ref>{{ODNBweb|id=28706|naslov=Ward, Seth|prvy=John|poslednji=Henry}}</ref> Byl neposredny interes v ''Eseju''; govori se, že Wilkins smatral svoje dělo jedino v terminah [[dokaz koncepta|dokaza koncepta]].<ref>{{cite kniga|prvy=Henry G.|poslednji=Van Leeuwen|naslov=The problem of certainty in English thought, 1630–1690|url=https://books.google.com/books?id=RXQjQyIqVjcC&pg=PA56|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1970|izdatelj=Springer|isbn=978-90-247-0179-7|stranica=56}}</ref> Ale v srednjem roku entuzijazam za tut vrstu konstruiranogo jezika upal. Problem [[universalny jezik|universalnogo jezika]] ostal tema debaty.<ref name="Wilkins1984"/> ==Skladanje i vlijanja== Podnět za to, že Wilkins napisal ''Esej'', prišel od Sověta Kraljevskogo družestva v 1662. Dělo bylo odloženo [[Veliky oganj Londonsky|Velikym ognjem Londonskim]] iz 1666, ktorý uničil něktorje česti v rukopisu.<ref>{{cite kniga|prvy=Joseph L.|poslednji=Subbiondo|naslov=John Wilkins and 17th-century British linguistics|url=https://books.google.com/books?id=5pP2LoB9eJkC&pg=PA144|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1992|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-4554-0|stranica=144 opaska 34}}</ref> Kniga byla napisana od Wilkinsa, s pomoćju [[John Ray|Johna Raya]], [[Francis Willughby|Francisa Willughbyja]], i drugih. Vlijanje bylo ''Ars Signorum'' od Georgea Dalgarna.<ref>{{cite DNB|wstitle=Wilkins, John|display=Wilkins, John}}</ref> Takože vlijatelny, jak Wilkins priznaval, byl ''The Ground-Work or Foundation Laid ... for the Framing of a New Perfect Language'' (1652) od [[Francis Lodwick|Francisa Lodwicka]].<ref>{{ODNBweb|id=37684|naslov=Lodwick, Francis|prvy=Vivian|poslednji=Salmon}}</ref> ==Struktura== Dělo jest v pěti čestjah, iz ktorih četvrta sadrži razpravu o "stvarnom znaku" i "[[filosofsky jezik|filosofskom jezyku]]". Tretja traktuje o "filosofskoj gramatikě" ([[universalna gramatika|universalnoj gramatikě]]). Poslednja čest jest "alfabetny slovnik".<ref>{{cite kniga|prvy=John P.|poslednji=Considine|naslov=Dictionaries in Early Modern Europe: Lexicography and the Making of Heritage|url=https://books.google.com/books?id=cqBkQFiTbX4C&pg=PA298|pristup-ku=28 marca 2012|datum=27 marca 2008|izdatelj=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-88674-1|stranica=298}}</ref> On byl sastavljen od [[William Lloyd (biskup worcesterski)|Williama Lloyda]].<ref>{{cite DNB|wstitle=Lloyd, William (1627-1717)|display=Lloyd, William (1627–1717)}}</ref> ==Wilkinsova shema== [[File:John Wilkins Lord's Prayer.jpg|thumb|Priměr "stvarnogo znaku" iz ''Eseja''. [[Joseph Moxon]] stvoril simbole za pečatanje knigy.<ref>{{ODNBweb|id=19466|naslov=Moxon, Joseph|prvy=D. J.|poslednji=Bryden}}</ref>]] Wilkinsov "Stvarny Znak" jest konstruirana familija simbolov, ktorá odgovara [[klasifikacijnoj shemě]] razvitoj od Wilkinsa i jeho kolegov. On byl zamysljen kao [[pazigrafija]], inymi slovami, da dostavi elementarne stroitelne bloky, iz ktorih by mogly byti konstruovany vsaky možny věc i pojętje v universumě. Stvarny Znak ne jest [[ortografija]]: tj. ne jest písana reprezentacija [[govornogo jezika]]. Město togo, vsaky simbol predstavlja koncept direktno, bez (prinajmenje v ranyh čestjah prezentacije ''Eseja'') togo, že bi byla kakykolvěk možnost jego vokalizacije.<ref>{{Cite časopis|poslednji=Poole|prvy=William|datum=2018-01-24|naslov=Seventeenth-Century ‘double writing’ schemes, and a 1676 letter in the phonetic script and real character of John Wilkins|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsnr.2017.0041|časopis=Notes and Records: the Royal Society Journal of the History of Science|volumen=72|vypusk=1|stranice=7–23|doi=10.1098/rsnr.2017.0041|pmc=5906426|pmid=31390391}}</ref> Inspiracija za tut pristup prišla v časti iz suvremenyh evropskih izvěstij o [[kitajsky sistem pisanja|kitajskom sistemu pisanja]], ktoré byly něšto mylne. Pozněje v ''Eseju'' Wilkins uvodi svoj "Filosofsky Jezyk", ktorý pripisuje fonetične vrědnosti Stvarnym Znakom. Dla udobnosti, slědujuća razprava zaměňuje različu medžu Wilkinsovym Znakom i jego Jezykom. Koncepti se děle na četyrdeset glavnyh ''Rodov'', vsaky iz ktorih daje prvy dvubukveny slog slova; Rod se děli na ''Različnosti'', vsaka iz ktorih dodaje drugo pismo; a Različnosti se děle na ''Vrste'', ktoré dodaju četvrto pismo. Napriměr, ''Zi'' identifikuje Rod "zvěrj" (savci); ''Zit'' daje Različnost "hrabivyh zvěrj psego roda"; ''Zitα'' daje Vrstu psov. (Někogda prvy pismo označuje nadkategoriju — napr. Z vsegda označuje životno — ale to ne drži vsegda.) Rezultujući Znak, i jeho vokalizacija, za dany koncept tako zachvatyva, do něktorej měry, [[semantika|semantiku]] koncepta. ''Esej'' takože predlagal ideje o težah i měrah podobnyh tym, ktoré byly pozděje najdeny v [[metričny sistem|metričnom sistemu]].{{citation needed|date=June 2020}} Botaničnu čest eseja prispeval [[John Ray]]; [[Robert Morison]]ova kritika Rayovogo děla začala prodolžny spor medžu dvěma mužami.<ref name="Vines 1913">{{cite kniga|prvy=Sydney Howard|poslednji=Vines|avtor-spojka=Sydney Howard Vines|godina=1913|poglavje=Robert Morison 1620–1683 and John Ray 1627–1705|urednik-prvy=Francis Wall|urednik-poslednji=Oliver|urednik-spojka=Francis Wall Oliver|naslov=Makers of British Botany|url=https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft|izdatelj=Cambridge University Press|stranica=[https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft/page/21 21]}}</ref> ==Srodne usiljenja, razpravy i literaturny odnošenja== ''Esej'' je dobil něktorje akademične i literaturne pozornosti,<ref>{{Cite kniga |poslednji=Fleming |prvy=James Dougal |naslov=The mirror of information in Early Modern England: John Wilkins and the universal character |datum=2017 |izdatelj=Palgrave Mcmillan |isbn=978-3-319-40300-7 |mesto=Switzerland}}</ref> obyčajno ga izobražajuči jako briljantny, ale beznadějny. On je byl opisan jako "utopičny" tekst.<ref>{{Cite časopis |poslednji=Newson |prvy=Georgie |datum=2023-07-14 |naslov=An Archival Paradise: John Wilkins’s Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language and Early Modern Info-Utopianism |url=https://scholarlypublishingcollective.org/utopian-studies/article/34/2/234/384258/An-Archival-Paradise-John-Wilkins-s-Essay-Towards |časopis=Utopian Studies |jezyk=en |volumen=34 |vypusk=2 |stranice=234–256 |doi=10.5325/utopianstudies.34.2.0234 |issn=1045-991X}}</ref> Jedna kritika (medžu mnogimi) jest, že "slova izražajući blizko srodne ideje imaju gotovo tu že formu, različne možda jedino po poslednjem pismu... [B]ylo by izvanredno trudno zapamtiti vsy te male različnosti, i zamešateljstvo by nastalo, pri brzom čitanju i osobito v razgovoru."<ref>{{cite kniga|poslednji=Guérard|prvy=Albert Léon|avtor-spojka=Albert Léon Guérard|naslov=A Short History of the International Language Movement|url=https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft|godina=1921|stranice=[https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft/page/90 90]–92}}<!--V istině to jest jedino jedna od tyh 3 stranic, ale ne mogu reći ktorá točno od kuda ja sedim právě teper--></ref> ([[Umberto Eco]] znaměnuje<ref>{{cite kniga|poslednji=Eco|prvy=Umberto|godina=1995|naslov=The Search for the Perfect Language|prevod-naslov=Ricerca della lingua perfetta nella cultura europea|izdatelj=Blackwell|mesto=Oxford|isbn=0-631-17465-6|url-pristup=registracija|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou }}</ref> že Wilkins sam činil taku mylku v ''Eseju'', upotrebiv ''Gαde'' (ječmen) kdě očevidno ''Gαpe'' (tulipan) bylo zamysleno.) Jednako, drugi tvrdi, že prirodne jezyky uže imaju taky minute različnosti, i že predpostavka, že by ty različnosti byly nerazličive, by značila tvrditi, že prirodne jezyky neuspěvajut v tom.<!--To zdeč ne bylo najboljši način napisati to; ako možete popraviti to, prosimo, učinite to.--> [[George Edmonds (pravnik)|George Edmonds]] streměl polěpšiti Wilkinsov Filosofsky Jezyk reorganizacijego gramatiky i ortografije, pri čom zadržavajući jego taksonomiju.<ref>{{cite kniga|poslednji=Edmonds|prvy=George|godina=1856|naslov=A Universal Alphabet, Grammar, and Language, Comprising a Scientific Classification of the Radical Elements of Discourse: and Illustrative Translations from the Holy Scriptures and the Principal British Classics: to which is Added, A Dictionary of the Language|url=https://archive.org/details/universalalphabe00edmo|pristup-ku=10 novembra 2016}}</ref> Novějše ''a priori'' jezyky (medžu mnogimi drugimi) su [[Solresol]] i [[Ro (jezyk)|Ro]]. <!--začto oni osobito su izděljeni? Jest stotiny takyh propozicij!--> [[Jorge Luis Borges]] razpravlja o Wilkinsovom filosofskom jezyku v svojem eseju [[The Analytical Language of John Wilkins|''El idioma analítico de John Wilkins'' (''Analytičny jezyk Johna Wilkinsa'')]], srovnavajući Wilkinsovu klasifikaciju s fiktivnom kitajskom enciklopedijom ''[[Celestial Emporium of Benevolent Knowledge's Taxonomy|Celestial Emporium of Benevolent Knowledge]]'' i izražajući sumnjenja o vsakoj probě universalne klasifikacije. V romanu [[Neal Stephenson|Neala Stephensona]] ''[[Quicksilver (Stephensonov roman)|Quicksilver]]'', personaž [[Daniel Waterhouse]] trati značny čas podpirajući razvitje Wilkinsovogo klasifikacionnogo sistema.<!--što znači "podpirajući"— "pomažući", "branjući"?--> ==Takože vidžte== {{Commons category|An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language}} *{{annotated link|Oligosintetičny jezik}} *{{annotated link|Filosofsky jezik}} *{{annotated link|Characteristica universalis}} *{{annotated link|Semantične primitivy}} *{{annotated link|Menace from the Moon (roman 1925)}} *{{annotated link|The Analytical Language of John Wilkins}}, kritika togo děla od [[Jorge Luis Borges|Jorgea Luisa Borgesa]] *{{annotated link|La Ricerca della Lingua Perfetta nella Cultura Europea}} (Iskanje za perfektnym jezykom) od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], o Wilkinsu, [[Leibniz]]u, [[Ramon Lull|Ramonu Lullu]] i drugih probah izmysliti idealny jezik ==Opaski== {{Reflist}} ==Dalšje čitanje== *{{Cite journal|first=Edward Neville da Costa|last=Andrade|author-link=Edward Andrade|title=The real character of bishop Wilkins|journal=[[Annals of Science]]|volume=1|issue=1|year=1936|pages=4–12|doi=10.1080/00033793600200021}} *{{-|Lewis, Rhodri. ''Language, Mind and Nature. Artificial Languages in England from Bacon to Locke'', 2012 CUP, Cambridge. ISBN: 9780521294133}} *{{-|Pinker, Steven. ''Words and Rules: The Ingredients of Language'', 2000}} <!--ne osobito točno ani pronicajivo glede Wilkinsovogo děla, bojim se, ale ne čutju že byh išel na boj o tom právě teper.--> ==Vnějšne linky== *{{Cite book|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage|title=An Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language|last=Wilkins|first=John|year=1668|place=London}} (slikovne stranice) *{{Cite book|url=http://name.umdl.umich.edu/A66045.0001.001|title=An essay towards a real character, and a philosophical language by John Wilkins|last=Wilkins|first=John|publisher=Early English Books Online: Text Creation Partnership. U of Michigan Library|year=1668}} (transkripcija) *[https://www.onb.ac.at/forschung/forschungsblog/artikel/john-wilkins-s-artificial-language Umětny jezik Johna Wilkinsa, Avstrijska nacionalna biblioteka, raziskovalny blog] *[https://aidaneid.github.io/The-Universal-Language-of-John-Wilkins/dictionary.html Interaktivna verzija Eseja, dozvoljajuća upotrebnikam slyšati izgovory i viděti stvarne znaky za vsaky vnos, spolu s drugymi resursami] *[https://www.crockford.com/wilkins.html Analytičny jezik Johna Wilkinsa, od Jorgea Luisa Borgesa] {{Umětne jezyky}} {{DEFAULTSORT:Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku}} [[Kategorija:Eseje 1668]] [[Kategorija:1668 v Londonu]] [[Kategorija:Inžinjerske jezyky]] [[Kategorija:Anglijske eseje]] [[Kategorija:Eseje o jezyku]] [[Kategorija:Literatura o filosofiji jezyka]] [[Kategorija:Socijalno-naučne eseje]] [[Kategorija:Děla od Johna Wilkinsa]] [[Kategorija:Eseje na anglijskom jezyku]] ``` qc8k9zztk3qg4opyhtaz2t4nthi9ojk 45251 45250 2026-08-09T08:18:57Z Ilja isv 10 45251 wikitext text/x-wiki {{Kartka kniga |image = Wilkins An Essay towards a real.jpg |image_size = |border = |alt = |caption = Titulna strana prvoga izdanja |author = [[John Wilkins|Džon Vilkins]] |illustrator = |language = [[Anglijsky jezik|anglijsky]] |subject = |genre = |publisher = Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]] |pub_date = 1668 |pub_place = [[London]], [[Anglija]] |media_type = [[Tvrdy pokrov]] |pages = 454 |isbn = |isbn_note = |oclc = 4088592 |dewey = |congress = |preceded_by = <!-- for books in a series --> |followed_by = <!-- for books in a series --> }} '''''Esej o stvarnom znaku i filozofskom jezyku''''' (London, 1668)<ref>{{cite book| last=Wilkins|title=An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage/page/n8/mode/1up|place=London|publisher=Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]]|year=1668|oclc=4088592}}</ref> jest najbolje zapamětano iz mnogyh děl anglijskogo filozofa prirody [[John Wilkins|Džona Wilkinsa]], v ktorom on izlagaje novy [[universalny jezyk]], zamysljeny glavno dlja oblegčenja medžunarodnoj komunikacije medžu učenymi, ale takože zamysljeny za upotrěbu diplomatami, putnikami i kupcami. Za razliku od mnogih shem universalnogo jezika togo perioda, on byl zamysljen jedino kao [[meždunarodny pomoćny jezik|pomoćny]] k — ne zaměna za — suščestvujuće prirodne jezyky.<ref>{{-|"So that if men should generally consent upon the same way or manner of Expression, as they do agree in the same Notion, we should then be freed from that Curse in the Confusion of Tongues, with all that unhappy consequences of it.<p>"Now this can only be done, either by 'enjoyning'' some one Language and Character to be universally learnt and practised, (which is not to be expected, till some person attain to the ''Universal Monarchy'', and perhaps it would not be done then) or else by ''proposing some such way as, by its facility and usefulness, (without the imposition of Authority) might ''invite'' and ingage men to the learning of it; which is the thing here attempted." (''Essay'', p.20)}}</ref> ==Pozadina== Jedna od cělej ''Eseja'' byla dostaviti zaměnu za [[latinsky jezik|latinský jezik]], ktorý byl meždunarodnym jezykom učenych v Zapadnoj Evropě veče po 1000 lět.<ref>{{cite book|prvy=Ute|poslednji=Dons|naslov=Descriptive adequacy of early modern English grammars|url=https://books.google.com/books?id=K7ffwL7Gs14C&pg=PA21|pristup-ku=28 marca 2012|godina=2004|izdatelj=Walter de Gruyter|isbn=978-3-11-018193-7|stranica=21}}</ref> [[John Amos Comenius|Comenius]] i drugi zainteresovani za meždunarodne jezyky imali kritiky na proizvoljne črty latininy, ktoré činili je težejše za učenje, a Wilkins takože činil taky punkti.<ref>{{cite book|prvy=Françoise|poslednji=Waquet|prevodnik-prvy=John|prevodnik-poslednji=Howe|naslov=Latin, or the Empire of a Sign|datum=2001|izdatelj=Verso|isbn=1859846157|stranica=258}}</ref> Shema za ''[[lingua franca]]'' na bazi numeričnyh vrědnostej byla izdana od [[John Pell (matematik)|Johna Pella]] (1630); a v svojem dělě iz 1640 ''Mercury or the Secret Messenger'' (1640) Wilkins byl upomenul možnost razvitja [[trgovački jezik|trgovačkogo jezika]].<ref>{{cite book|prvy=Daniel|poslednji=Murphy|naslov=Comenius: a critical reassessment of his life and work|datum=1995|izdatelj=Irish Academic Press|stranice=209–10|isbn=0716525372}}</ref> [[Seth Ward (biskup)|Seth Ward]] byl avtor s Wilkinsom ''Vindiciae academiarum'' (1654), obrany perioda [[Commonwealth]] univerzitetnogo sistema [[Oxbridge]] proti vnějšnim reformatorom. V njej Ward izlagal srodnu jezykovu shemu, hotja različnu od ''Eseja'' Wilkinsa v něktoryh značnyh aspektah.<ref name="Wilkins1984">{{cite book|prvy=John|poslednji=Wilkins|naslov=Mercury, or, The secret and swift messenger: shewing how a man may with privacy and speed communicate his thoughts to a friend at any distance; together with an abstract of Dr. Wilkins's Essays towards a real character and a philosophical language|url=https://books.google.com/books?id=Lc38yWFv3p8C&pg=PR29|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1984|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-3276-2|stranica=29}}</ref> Wardove ideje proishodili iz mnogih izvorov, tako jak [[Cyprian Kinner]], ktorý byl sljednik Comeniusa, [[Ramon Lull]], i [[Georg Ritschel]]. Oni potom vlijali na [[George Dalgarno|Georgea Dalgarna]] takože jak na Wilkinsa.<ref>{{ODNBweb|id=28706|naslov=Ward, Seth|prvy=John|poslednji=Henry}}</ref> Byl neposredny interes v ''Eseju''; govori se, že Wilkins smatral svoje dělo jedino v terminah [[dokaz koncepta|dokaza koncepta]].<ref>{{cite book|prvy=Henry G.|poslednji=Van Leeuwen|naslov=The problem of certainty in English thought, 1630–1690|url=https://books.google.com/books?id=RXQjQyIqVjcC&pg=PA56|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1970|izdatelj=Springer|isbn=978-90-247-0179-7|stranica=56}}</ref> Ale v srednjem roku entuzijazam za tut vrstu konstruiranogo jezika upal. Problem [[universalny jezik|universalnogo jezika]] ostal tema debaty.<ref name="Wilkins1984"/> ==Skladanje i vlijanja== Podnět za to, že Wilkins napisal ''Esej'', prišel od Sověta Kraljevskogo družestva v 1662. Dělo bylo odloženo [[Veliky oganj Londonsky|Velikym ognjem Londonskim]] iz 1666, ktorý uničil něktorje česti v rukopisu.<ref>{{cite book|prvy=Joseph L.|poslednji=Subbiondo|naslov=John Wilkins and 17th-century British linguistics|url=https://books.google.com/books?id=5pP2LoB9eJkC&pg=PA144|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1992|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-4554-0|stranica=144 opaska 34}}</ref> Kniga byla napisana od Wilkinsa, s pomoćju [[John Ray|Johna Raya]], [[Francis Willughby|Francisa Willughbyja]], i drugih. Vlijanje bylo ''Ars Signorum'' od Georgea Dalgarna.<ref>{{cite DNB|wstitle=Wilkins, John|display=Wilkins, John}}</ref> Takože vlijatelny, jak Wilkins priznaval, byl ''The Ground-Work or Foundation Laid ... for the Framing of a New Perfect Language'' (1652) od [[Francis Lodwick|Francisa Lodwicka]].<ref>{{ODNBweb|id=37684|naslov=Lodwick, Francis|prvy=Vivian|poslednji=Salmon}}</ref> ==Struktura== Dělo jest v pěti čestjah, iz ktorih četvrta sadrži razpravu o "stvarnom znaku" i "[[filosofsky jezik|filosofskom jezyku]]". Tretja traktuje o "filosofskoj gramatikě" ([[universalna gramatika|universalnoj gramatikě]]). Poslednja čest jest "alfabetny slovnik".<ref>{{cite book|prvy=John P.|poslednji=Considine|naslov=Dictionaries in Early Modern Europe: Lexicography and the Making of Heritage|url=https://books.google.com/books?id=cqBkQFiTbX4C&pg=PA298|pristup-ku=28 marca 2012|datum=27 marca 2008|izdatelj=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-88674-1|stranica=298}}</ref> On byl sastavljen od [[William Lloyd (biskup worcesterski)|Williama Lloyda]].<ref>{{cite DNB|wstitle=Lloyd, William (1627-1717)|display=Lloyd, William (1627–1717)}}</ref> ==Wilkinsova shema== [[File:John Wilkins Lord's Prayer.jpg|thumb|Priměr "stvarnogo znaku" iz ''Eseja''. [[Joseph Moxon]] stvoril simbole za pečatanje knigy.<ref>{{ODNBweb|id=19466|naslov=Moxon, Joseph|prvy=D. J.|poslednji=Bryden}}</ref>]] Wilkinsov "Stvarny Znak" jest konstruirana familija simbolov, ktorá odgovara [[klasifikacijnoj shemě]] razvitoj od Wilkinsa i jeho kolegov. On byl zamysljen kao [[pazigrafija]], inymi slovami, da dostavi elementarne stroitelne bloky, iz ktorih by mogly byti konstruovany vsaky možny věc i pojętje v universumě. Stvarny Znak ne jest [[ortografija]]: tj. ne jest písana reprezentacija [[govornogo jezika]]. Město togo, vsaky simbol predstavlja koncept direktno, bez (prinajmenje v ranyh čestjah prezentacije ''Eseja'') togo, že bi byla kakykolvěk možnost jego vokalizacije.<ref>{{Cite časopis|poslednji=Poole|prvy=William|datum=2018-01-24|naslov=Seventeenth-Century ‘double writing’ schemes, and a 1676 letter in the phonetic script and real character of John Wilkins|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsnr.2017.0041|časopis=Notes and Records: the Royal Society Journal of the History of Science|volumen=72|vypusk=1|stranice=7–23|doi=10.1098/rsnr.2017.0041|pmc=5906426|pmid=31390391}}</ref> Inspiracija za tut pristup prišla v časti iz suvremenyh evropskih izvěstij o [[kitajsky sistem pisanja|kitajskom sistemu pisanja]], ktoré byly něšto mylne. Pozněje v ''Eseju'' Wilkins uvodi svoj "Filosofsky Jezyk", ktorý pripisuje fonetične vrědnosti Stvarnym Znakom. Dla udobnosti, slědujuća razprava zaměňuje različu medžu Wilkinsovym Znakom i jego Jezykom. Koncepti se děle na četyrdeset glavnyh ''Rodov'', vsaky iz ktorih daje prvy dvubukveny slog slova; Rod se děli na ''Različnosti'', vsaka iz ktorih dodaje drugo pismo; a Različnosti se děle na ''Vrste'', ktoré dodaju četvrto pismo. Napriměr, ''Zi'' identifikuje Rod "zvěrj" (savci); ''Zit'' daje Različnost "hrabivyh zvěrj psego roda"; ''Zitα'' daje Vrstu psov. (Někogda prvy pismo označuje nadkategoriju — napr. Z vsegda označuje životno — ale to ne drži vsegda.) Rezultujući Znak, i jeho vokalizacija, za dany koncept tako zachvatyva, do něktorej měry, [[semantika|semantiku]] koncepta. ''Esej'' takože predlagal ideje o težah i měrah podobnyh tym, ktoré byly pozděje najdeny v [[metričny sistem|metričnom sistemu]].{{citation needed|date=June 2020}} Botaničnu čest eseja prispeval [[John Ray]]; [[Robert Morison]]ova kritika Rayovogo děla začala prodolžny spor medžu dvěma mužami.<ref name="Vines 1913">{{cite book|prvy=Sydney Howard|poslednji=Vines|avtor-spojka=Sydney Howard Vines|godina=1913|poglavje=Robert Morison 1620–1683 and John Ray 1627–1705|urednik-prvy=Francis Wall|urednik-poslednji=Oliver|urednik-spojka=Francis Wall Oliver|naslov=Makers of British Botany|url=https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft|izdatelj=Cambridge University Press|stranica=[https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft/page/21 21]}}</ref> ==Srodne usiljenja, razpravy i literaturny odnošenja== ''Esej'' je dobil něktorje akademične i literaturne pozornosti,<ref>{{cite book |poslednji=Fleming |prvy=James Dougal |naslov=The mirror of information in Early Modern England: John Wilkins and the universal character |datum=2017 |izdatelj=Palgrave Mcmillan |isbn=978-3-319-40300-7 |mesto=Switzerland}}</ref> obyčajno ga izobražajuči jako briljantny, ale beznadějny. On je byl opisan jako "utopičny" tekst.<ref>{{Cite časopis |poslednji=Newson |prvy=Georgie |datum=2023-07-14 |naslov=An Archival Paradise: John Wilkins’s Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language and Early Modern Info-Utopianism |url=https://scholarlypublishingcollective.org/utopian-studies/article/34/2/234/384258/An-Archival-Paradise-John-Wilkins-s-Essay-Towards |časopis=Utopian Studies |jezyk=en |volumen=34 |vypusk=2 |stranice=234–256 |doi=10.5325/utopianstudies.34.2.0234 |issn=1045-991X}}</ref> Jedna kritika (medžu mnogimi) jest, že "slova izražajući blizko srodne ideje imaju gotovo tu že formu, različne možda jedino po poslednjem pismu... [B]ylo by izvanredno trudno zapamtiti vsy te male različnosti, i zamešateljstvo by nastalo, pri brzom čitanju i osobito v razgovoru."<ref>{{cite book|poslednji=Guérard|prvy=Albert Léon|avtor-spojka=Albert Léon Guérard|naslov=A Short History of the International Language Movement|url=https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft|godina=1921|stranice=[https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft/page/90 90]–92}}<!--V istině to jest jedino jedna od tyh 3 stranic, ale ne mogu reći ktorá točno od kuda ja sedim právě teper--></ref> ([[Umberto Eco]] znaměnuje<ref>{{cite book|poslednji=Eco|prvy=Umberto|godina=1995|naslov=The Search for the Perfect Language|prevod-naslov=Ricerca della lingua perfetta nella cultura europea|izdatelj=Blackwell|mesto=Oxford|isbn=0-631-17465-6|url-pristup=registracija|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou }}</ref> že Wilkins sam činil taku mylku v ''Eseju'', upotrebiv ''Gαde'' (ječmen) kdě očevidno ''Gαpe'' (tulipan) bylo zamysleno.) Jednako, drugi tvrdi, že prirodne jezyky uže imaju taky minute različnosti, i že predpostavka, že by ty različnosti byly nerazličive, by značila tvrditi, že prirodne jezyky neuspěvajut v tom.<!--To zdeč ne bylo najboljši način napisati to; ako možete popraviti to, prosimo, učinite to.--> [[George Edmonds (pravnik)|George Edmonds]] streměl polěpšiti Wilkinsov Filosofsky Jezyk reorganizacijego gramatiky i ortografije, pri čom zadržavajući jego taksonomiju.<ref>{{cite book|poslednji=Edmonds|prvy=George|godina=1856|naslov=A Universal Alphabet, Grammar, and Language, Comprising a Scientific Classification of the Radical Elements of Discourse: and Illustrative Translations from the Holy Scriptures and the Principal British Classics: to which is Added, A Dictionary of the Language|url=https://archive.org/details/universalalphabe00edmo|pristup-ku=10 novembra 2016}}</ref> Novějše ''a priori'' jezyky (medžu mnogimi drugimi) su [[Solresol]] i [[Ro (jezyk)|Ro]]. <!--začto oni osobito su izděljeni? Jest stotiny takyh propozicij!--> [[Jorge Luis Borges]] razpravlja o Wilkinsovom filosofskom jezyku v svojem eseju [[The Analytical Language of John Wilkins|''El idioma analítico de John Wilkins'' (''Analytičny jezyk Johna Wilkinsa'')]], srovnavajući Wilkinsovu klasifikaciju s fiktivnom kitajskom enciklopedijom ''[[Celestial Emporium of Benevolent Knowledge's Taxonomy|Celestial Emporium of Benevolent Knowledge]]'' i izražajući sumnjenja o vsakoj probě universalne klasifikacije. V romanu [[Neal Stephenson|Neala Stephensona]] ''[[Quicksilver (Stephensonov roman)|Quicksilver]]'', personaž [[Daniel Waterhouse]] trati značny čas podpirajući razvitje Wilkinsovogo klasifikacionnogo sistema.<!--što znači "podpirajući"— "pomažući", "branjući"?--> ==Takože vidžte== {{Commons category|An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language}} *{{annotated link|Oligosintetičny jezik}} *{{annotated link|Filosofsky jezik}} *{{annotated link|Characteristica universalis}} *{{annotated link|Semantične primitivy}} *{{annotated link|Menace from the Moon (roman 1925)}} *{{annotated link|The Analytical Language of John Wilkins}}, kritika togo děla od [[Jorge Luis Borges|Jorgea Luisa Borgesa]] *{{annotated link|La Ricerca della Lingua Perfetta nella Cultura Europea}} (Iskanje za perfektnym jezykom) od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], o Wilkinsu, [[Leibniz]]u, [[Ramon Lull|Ramonu Lullu]] i drugih probah izmysliti idealny jezik ==Opaski== {{Reflist}} ==Dalšje čitanje== *{{Cite journal|first=Edward Neville da Costa|last=Andrade|author-link=Edward Andrade|title=The real character of bishop Wilkins|journal=[[Annals of Science]]|volume=1|issue=1|year=1936|pages=4–12|doi=10.1080/00033793600200021}} *{{-|Lewis, Rhodri. ''Language, Mind and Nature. Artificial Languages in England from Bacon to Locke'', 2012 CUP, Cambridge. ISBN: 9780521294133}} *{{-|Pinker, Steven. ''Words and Rules: The Ingredients of Language'', 2000}} <!--ne osobito točno ani pronicajivo glede Wilkinsovogo děla, bojim se, ale ne čutju že byh išel na boj o tom právě teper.--> ==Vnějšne linky== *{{Cite book|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage|title=An Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language|last=Wilkins|first=John|year=1668|place=London}} (slikovne stranice) *{{Cite book|url=http://name.umdl.umich.edu/A66045.0001.001|title=An essay towards a real character, and a philosophical language by John Wilkins|last=Wilkins|first=John|publisher=Early English Books Online: Text Creation Partnership. U of Michigan Library|year=1668}} (transkripcija) *[https://www.onb.ac.at/forschung/forschungsblog/artikel/john-wilkins-s-artificial-language Umětny jezik Johna Wilkinsa, Avstrijska nacionalna biblioteka, raziskovalny blog] *[https://aidaneid.github.io/The-Universal-Language-of-John-Wilkins/dictionary.html Interaktivna verzija Eseja, dozvoljajuća upotrebnikam slyšati izgovory i viděti stvarne znaky za vsaky vnos, spolu s drugymi resursami] *[https://www.crockford.com/wilkins.html Analytičny jezik Johna Wilkinsa, od Jorgea Luisa Borgesa] {{Umětne jezyky}} {{DEFAULTSORT:Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku}} [[Kategorija:Eseje 1668]] [[Kategorija:1668 v Londonu]] [[Kategorija:Inžinjerske jezyky]] [[Kategorija:Anglijske eseje]] [[Kategorija:Eseje o jezyku]] [[Kategorija:Literatura o filosofiji jezyka]] [[Kategorija:Socijalno-naučne eseje]] [[Kategorija:Děla od Johna Wilkinsa]] [[Kategorija:Eseje na anglijskom jezyku]] ``` 1oiz999kg591xvaqt4o06uqjifiat4k 45252 45251 2026-08-09T08:23:21Z Ilja isv 10 45252 wikitext text/x-wiki {{Kartka kniga |image = Wilkins An Essay towards a real.jpg |image_size = |border = |alt = |caption = Titulna strana prvoga izdanja |author = [[John Wilkins|Džon Vilkins]] |illustrator = |language = [[Anglijsky jezik|anglijsky]] |subject = |genre = |publisher = Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]] |pub_date = 1668 |pub_place = [[London]], [[Anglija]] |media_type = [[Tvrdy pokrov]] |pages = 454 |isbn = |isbn_note = |oclc = 4088592 |dewey = |congress = |preceded_by = <!-- for books in a series --> |followed_by = <!-- for books in a series --> }} '''''Esej o stvarnom znaku i filozofskom jezyku''''' (London, 1668)<ref>{{cite book| last=Wilkins|title=An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage/page/n8/mode/1up|place=London|publisher=Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]]|year=1668|oclc=4088592}}</ref> jest najbolje zapamětano iz mnogyh děl anglijskogo filozofa prirody [[John Wilkins|Džona Wilkinsa]], v ktorom on izlagaje novy [[universalny jezyk]], zamysljeny glavno dlja oblegčenja medžunarodnoj komunikacije medžu učenymi, ale takože zamysljeny za upotrěbu diplomatami, putnikami i kupcami. Za razliku od mnogih shem universalnogo jezika togo perioda, on byl zamysljen jedino kao [[meždunarodny pomoćny jezik|pomoćny]] k — ne zaměna za — suščestvujuće prirodne jezyky.<ref>{{-|"So that if men should generally consent upon the same way or manner of Expression, as they do agree in the same Notion, we should then be freed from that Curse in the Confusion of Tongues, with all that unhappy consequences of it.<p>"Now this can only be done, either by 'enjoyning'' some one Language and Character to be universally learnt and practised, (which is not to be expected, till some person attain to the ''Universal Monarchy'', and perhaps it would not be done then) or else by ''proposing some such way as, by its facility and usefulness, (without the imposition of Authority) might ''invite'' and ingage men to the learning of it; which is the thing here attempted." (''Essay'', p.20)}}</ref> ==Pozadina== Jedna od cělej ''Eseja'' byla dostaviti zaměnu za [[latinsky jezik|latinský jezik]], ktorý byl meždunarodnym jezykom učenych v Zapadnoj Evropě veče po 1000 lět.<ref>{{cite book|prvy=Ute|poslednji=Dons|title=Descriptive adequacy of early modern English grammars|url=https://books.google.com/books?id=K7ffwL7Gs14C&pg=PA21|pristup-ku=28 marca 2012|godina=2004|izdatelj=Walter de Gruyter|isbn=978-3-11-018193-7|page=21}}</ref> [[John Amos Comenius|Comenius]] i drugi zainteresovani za meždunarodne jezyky imali kritiky na proizvoljne črty latininy, ktoré činili je težejše za učenje, a Wilkins takože činil taky punkti.<ref>{{cite book|prvy=Françoise|poslednji=Waquet|prevodnik-prvy=John|prevodnik-poslednji=Howe|title=Latin, or the Empire of a Sign|datum=2001|izdatelj=Verso|isbn=1859846157|pages=258}}</ref> Shema za ''[[lingua franca]]'' na bazi numeričnyh vrědnostej byla izdana od [[John Pell (matematik)|Johna Pella]] (1630); a v svojem dělě iz 1640 ''Mercury or the Secret Messenger'' (1640) Wilkins byl upomenul možnost razvitja [[trgovački jezik|trgovačkogo jezika]].<ref>{{cite book|prvy=Daniel|poslednji=Murphy|title=Comenius: a critical reassessment of his life and work|datum=1995|izdatelj=Irish Academic Press|stranice=209–10|isbn=0716525372}}</ref> [[Seth Ward (biskup)|Seth Ward]] byl avtor s Wilkinsom ''Vindiciae academiarum'' (1654), obrany perioda [[Commonwealth]] univerzitetnogo sistema [[Oxbridge]] proti vnějšnim reformatorom. V njej Ward izlagal srodnu jezykovu shemu, hotja različnu od ''Eseja'' Wilkinsa v něktoryh značnyh aspektah.<ref name="Wilkins1984">{{cite book|prvy=John|poslednji=Wilkins|title=Mercury, or, The secret and swift messenger: shewing how a man may with privacy and speed communicate his thoughts to a friend at any distance; together with an abstract of Dr. Wilkins's Essays towards a real character and a philosophical language|url=https://books.google.com/books?id=Lc38yWFv3p8C&pg=PR29|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1984|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-3276-2|page=29}}</ref> Wardove ideje proishodili iz mnogih izvorov, tako jak [[Cyprian Kinner]], ktorý byl sljednik Comeniusa, [[Ramon Lull]], i [[Georg Ritschel]]. Oni potom vlijali na [[George Dalgarno|Georgea Dalgarna]] takože jak na Wilkinsa.<ref>{{ODNBweb|id=28706|title=Ward, Seth|prvy=John|poslednji=Henry}}</ref> Byl neposredny interes v ''Eseju''; govori se, že Wilkins smatral svoje dělo jedino v terminah [[dokaz koncepta|dokaza koncepta]].<ref>{{cite book|prvy=Henry G.|poslednji=Van Leeuwen|title=The problem of certainty in English thought, 1630–1690|url=https://books.google.com/books?id=RXQjQyIqVjcC&pg=PA56|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1970|izdatelj=Springer|isbn=978-90-247-0179-7|page=56}}</ref> Ale v srednjem roku entuzijazam za tut vrstu konstruiranogo jezika upal. Problem [[universalny jezik|universalnogo jezika]] ostal tema debaty.<ref name="Wilkins1984"/> ==Skladanje i vlijanja== Podnět za to, že Wilkins napisal ''Esej'', prišel od Sověta Kraljevskogo družestva v 1662. Dělo bylo odloženo [[Veliky oganj Londonsky|Velikym ognjem Londonskim]] iz 1666, ktorý uničil něktorje česti v rukopisu.<ref>{{cite book|prvy=Joseph L.|poslednji=Subbiondo|title=John Wilkins and 17th-century British linguistics|url=https://books.google.com/books?id=5pP2LoB9eJkC&pg=PA144|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1992|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-4554-0|page=144 opaska 34}}</ref> Kniga byla napisana od Wilkinsa, s pomoćju [[John Ray|Johna Raya]], [[Francis Willughby|Francisa Willughbyja]], i drugih. Vlijanje bylo ''Ars Signorum'' od Georgea Dalgarna.<ref>{{cite DNB|wstitle=Wilkins, John|display=Wilkins, John}}</ref> Takože vlijatelny, jak Wilkins priznaval, byl ''The Ground-Work or Foundation Laid ... for the Framing of a New Perfect Language'' (1652) od [[Francis Lodwick|Francisa Lodwicka]].<ref>{{ODNBweb|id=37684|title=Lodwick, Francis|prvy=Vivian|poslednji=Salmon}}</ref> ==Struktura== Dělo jest v pěti čestjah, iz ktorih četvrta sadrži razpravu o "stvarnom znaku" i "[[filosofsky jezik|filosofskom jezyku]]". Tretja traktuje o "filosofskoj gramatikě" ([[universalna gramatika|universalnoj gramatikě]]). Poslednja čest jest "alfabetny slovnik".<ref>{{cite book|prvy=John P.|poslednji=Considine|title=Dictionaries in Early Modern Europe: Lexicography and the Making of Heritage|url=https://books.google.com/books?id=cqBkQFiTbX4C&pg=PA298|pristup-ku=28 marca 2012|datum=27 marca 2008|izdatelj=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-88674-1|pages=298}}</ref> On byl sastavljen od [[William Lloyd (biskup worcesterski)|Williama Lloyda]].<ref>{{cite DNB|wstitle=Lloyd, William (1627-1717)|display=Lloyd, William (1627–1717)}}</ref> ==Wilkinsova shema== [[File:John Wilkins Lord's Prayer.jpg|thumb|Priměr "stvarnogo znaku" iz ''Eseja''. [[Joseph Moxon]] stvoril simbole za pečatanje knigy.<ref>{{ODNBweb|id=19466|title=Moxon, Joseph|prvy=D. J.|poslednji=Bryden}}</ref>]] Wilkinsov "Stvarny Znak" jest konstruirana familija simbolov, ktorá odgovara [[klasifikacijnoj shemě]] razvitoj od Wilkinsa i jeho kolegov. On byl zamysljen kao [[pazigrafija]], inymi slovami, da dostavi elementarne stroitelne bloky, iz ktorih by mogly byti konstruovany vsaky možny věc i pojętje v universumě. Stvarny Znak ne jest [[ortografija]]: tj. ne jest písana reprezentacija [[govornogo jezika]]. Město togo, vsaky simbol predstavlja koncept direktno, bez (prinajmenje v ranyh čestjah prezentacije ''Eseja'') togo, že bi byla kakykolvěk možnost jego vokalizacije.<ref>{{Cite časopis|poslednji=Poole|prvy=William|datum=2018-01-24|title=Seventeenth-Century ‘double writing’ schemes, and a 1676 letter in the phonetic script and real character of John Wilkins|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsnr.2017.0041|časopis=Notes and Records: the Royal Society Journal of the History of Science|volumen=72|vypusk=1|stranice=7–23|doi=10.1098/rsnr.2017.0041|pmc=5906426|pmid=31390391}}</ref> Inspiracija za tut pristup prišla v časti iz suvremenyh evropskih izvěstij o [[kitajsky sistem pisanja|kitajskom sistemu pisanja]], ktoré byly něšto mylne. Pozněje v ''Eseju'' Wilkins uvodi svoj "Filosofsky Jezyk", ktorý pripisuje fonetične vrědnosti Stvarnym Znakom. Dla udobnosti, slědujuća razprava zaměňuje različu medžu Wilkinsovym Znakom i jego Jezykom. Koncepti se děle na četyrdeset glavnyh ''Rodov'', vsaky iz ktorih daje prvy dvubukveny slog slova; Rod se děli na ''Različnosti'', vsaka iz ktorih dodaje drugo pismo; a Različnosti se děle na ''Vrste'', ktoré dodaju četvrto pismo. Napriměr, ''Zi'' identifikuje Rod "zvěrj" (savci); ''Zit'' daje Različnost "hrabivyh zvěrj psego roda"; ''Zitα'' daje Vrstu psov. (Někogda prvy pismo označuje nadkategoriju — napr. Z vsegda označuje životno — ale to ne drži vsegda.) Rezultujući Znak, i jeho vokalizacija, za dany koncept tako zachvatyva, do něktorej měry, [[semantika|semantiku]] koncepta. ''Esej'' takože predlagal ideje o težah i měrah podobnyh tym, ktoré byly pozděje najdeny v [[metričny sistem|metričnom sistemu]].{{citation needed|date=June 2020}} Botaničnu čest eseja prispeval [[John Ray]]; [[Robert Morison]]ova kritika Rayovogo děla začala prodolžny spor medžu dvěma mužami.<ref name="Vines 1913">{{cite book|prvy=Sydney Howard|poslednji=Vines|avtor-spojka=Sydney Howard Vines|godina=1913|poglavje=Robert Morison 1620–1683 and John Ray 1627–1705|urednik-prvy=Francis Wall|urednik-poslednji=Oliver|urednik-spojka=Francis Wall Oliver|title=Makers of British Botany|url=https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft|izdatelj=Cambridge University Press|page=[https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft/page/21 21]}}</ref> ==Srodne usiljenja, razpravy i literaturny odnošenja== ''Esej'' je dobil něktorje akademične i literaturne pozornosti,<ref>{{cite book |poslednji=Fleming |prvy=James Dougal |title=The mirror of information in Early Modern England: John Wilkins and the universal character |datum=2017 |izdatelj=Palgrave Mcmillan |isbn=978-3-319-40300-7 |mesto=Switzerland}}</ref> obyčajno ga izobražajuči jako briljantny, ale beznadějny. On je byl opisan jako "utopičny" tekst.<ref>{{Cite časopis |poslednji=Newson |prvy=Georgie |datum=2023-07-14 |title=An Archival Paradise: John Wilkins’s Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language and Early Modern Info-Utopianism |url=https://scholarlypublishingcollective.org/utopian-studies/article/34/2/234/384258/An-Archival-Paradise-John-Wilkins-s-Essay-Towards |časopis=Utopian Studies |jezyk=en |volumen=34 |vypusk=2 |stranice=234–256 |doi=10.5325/utopianstudies.34.2.0234 |issn=1045-991X}}</ref> Jedna kritika (medžu mnogimi) jest, že "slova izražajući blizko srodne ideje imaju gotovo tu že formu, različne možda jedino po poslednjem pismu... [B]ylo by izvanredno trudno zapamtiti vsy te male različnosti, i zamešateljstvo by nastalo, pri brzom čitanju i osobito v razgovoru."<ref>{{cite book|poslednji=Guérard|prvy=Albert Léon|avtor-spojka=Albert Léon Guérard|title=A Short History of the International Language Movement|url=https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft|godina=1921|stranice=[https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft/page/90 90]–92}}<!--V istině to jest jedino jedna od tyh 3 stranic, ale ne mogu reći ktorá točno od kuda ja sedim právě teper--></ref> ([[Umberto Eco]] znaměnuje<ref>{{cite book|poslednji=Eco|prvy=Umberto|godina=1995|title=The Search for the Perfect Language|prevod-title=Ricerca della lingua perfetta nella cultura europea|izdatelj=Blackwell|mesto=Oxford|isbn=0-631-17465-6|url-pristup=registracija|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou }}</ref> že Wilkins sam činil taku mylku v ''Eseju'', upotrebiv ''Gαde'' (ječmen) kdě očevidno ''Gαpe'' (tulipan) bylo zamysleno.) Jednako, drugi tvrdi, že prirodne jezyky uže imaju taky minute različnosti, i že predpostavka, že by ty različnosti byly nerazličive, by značila tvrditi, že prirodne jezyky neuspěvajut v tom.<!--To zdeč ne bylo najboljši način napisati to; ako možete popraviti to, prosimo, učinite to.--> [[George Edmonds (pravnik)|George Edmonds]] streměl polěpšiti Wilkinsov Filosofsky Jezyk reorganizacijego gramatiky i ortografije, pri čom zadržavajući jego taksonomiju.<ref>{{cite book|poslednji=Edmonds|prvy=George|godina=1856|title=A Universal Alphabet, Grammar, and Language, Comprising a Scientific Classification of the Radical Elements of Discourse: and Illustrative Translations from the Holy Scriptures and the Principal British Classics: to which is Added, A Dictionary of the Language|url=https://archive.org/details/universalalphabe00edmo|pristup-ku=10 novembra 2016}}</ref> Novějše ''a priori'' jezyky (medžu mnogimi drugimi) su [[Solresol]] i [[Ro (jezyk)|Ro]]. <!--začto oni osobito su izděljeni? Jest stotiny takyh propozicij!--> [[Jorge Luis Borges]] razpravlja o Wilkinsovom filosofskom jezyku v svojem eseju [[The Analytical Language of John Wilkins|''El idioma analítico de John Wilkins'' (''Analytičny jezyk Johna Wilkinsa'')]], srovnavajući Wilkinsovu klasifikaciju s fiktivnom kitajskom enciklopedijom ''[[Celestial Emporium of Benevolent Knowledge's Taxonomy|Celestial Emporium of Benevolent Knowledge]]'' i izražajući sumnjenja o vsakoj probě universalne klasifikacije. V romanu [[Neal Stephenson|Neala Stephensona]] ''[[Quicksilver (Stephensonov roman)|Quicksilver]]'', personaž [[Daniel Waterhouse]] trati značny čas podpirajući razvitje Wilkinsovogo klasifikacionnogo sistema.<!--što znači "podpirajući"— "pomažući", "branjući"?--> ==Takože vidžte== {{Commons category|An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language}} *{{annotated link|Oligosintetičny jezik}} *{{annotated link|Filosofsky jezik}} *{{annotated link|Characteristica universalis}} *{{annotated link|Semantične primitivy}} *{{annotated link|Menace from the Moon (roman 1925)}} *{{annotated link|The Analytical Language of John Wilkins}}, kritika togo děla od [[Jorge Luis Borges|Jorgea Luisa Borgesa]] *{{annotated link|La Ricerca della Lingua Perfetta nella Cultura Europea}} (Iskanje za perfektnym jezykom) od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], o Wilkinsu, [[Leibniz]]u, [[Ramon Lull|Ramonu Lullu]] i drugih probah izmysliti idealny jezik ==Opaski== {{Reflist}} ==Dalšje čitanje== *{{Cite journal|first=Edward Neville da Costa|last=Andrade|author-link=Edward Andrade|title=The real character of bishop Wilkins|journal=[[Annals of Science]]|volume=1|issue=1|year=1936|pages=4–12|doi=10.1080/00033793600200021}} *{{-|Lewis, Rhodri. ''Language, Mind and Nature. Artificial Languages in England from Bacon to Locke'', 2012 CUP, Cambridge. ISBN: 9780521294133}} *{{-|Pinker, Steven. ''Words and Rules: The Ingredients of Language'', 2000}} <!--ne osobito točno ani pronicajivo glede Wilkinsovogo děla, bojim se, ale ne čutju že byh išel na boj o tom právě teper.--> ==Vnějšne linky== *{{Cite book|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage|title=An Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language|last=Wilkins|first=John|year=1668|place=London}} (slikovne stranice) *{{Cite book|url=http://name.umdl.umich.edu/A66045.0001.001|title=An essay towards a real character, and a philosophical language by John Wilkins|last=Wilkins|first=John|publisher=Early English Books Online: Text Creation Partnership. U of Michigan Library|year=1668}} (transkripcija) *[https://www.onb.ac.at/forschung/forschungsblog/artikel/john-wilkins-s-artificial-language Umětny jezik Johna Wilkinsa, Avstrijska nacionalna biblioteka, raziskovalny blog] *[https://aidaneid.github.io/The-Universal-Language-of-John-Wilkins/dictionary.html Interaktivna verzija Eseja, dozvoljajuća upotrebnikam slyšati izgovory i viděti stvarne znaky za vsaky vnos, spolu s drugymi resursami] *[https://www.crockford.com/wilkins.html Analytičny jezik Johna Wilkinsa, od Jorgea Luisa Borgesa] {{Umětne jezyky}} {{DEFAULTSORT:Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku}} [[Kategorija:Eseje 1668]] [[Kategorija:1668 v Londonu]] [[Kategorija:Inžinjerske jezyky]] [[Kategorija:Anglijske eseje]] [[Kategorija:Eseje o jezyku]] [[Kategorija:Literatura o filosofiji jezyka]] [[Kategorija:Socijalno-naučne eseje]] [[Kategorija:Děla od Johna Wilkinsa]] [[Kategorija:Eseje na anglijskom jezyku]] ``` mtj8aknfewgts0isa74b9c42c0acpd4 45253 45252 2026-08-09T08:24:43Z Ilja isv 10 45253 wikitext text/x-wiki {{Kartka kniga |image = Wilkins An Essay towards a real.jpg |image_size = |border = |alt = |caption = Titulna strana prvoga izdanja |author = [[John Wilkins|Džon Vilkins]] |illustrator = |language = [[Anglijsky jezik|anglijsky]] |subject = |genre = |publisher = Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]] |pub_date = 1668 |pub_place = [[London]], [[Anglija]] |media_type = [[Tvrdy pokrov]] |pages = 454 |isbn = |isbn_note = |oclc = 4088592 |dewey = |congress = |preceded_by = <!-- for books in a series --> |followed_by = <!-- for books in a series --> }} '''''Esej o stvarnom znaku i filozofskom jezyku''''' (London, 1668)<ref>{{cite book| last=Wilkins|title=An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage/page/n8/mode/1up|place=London|publisher=Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]]|year=1668|oclc=4088592}}</ref> jest najbolje zapamětano iz mnogyh děl anglijskogo filozofa prirody [[John Wilkins|Džona Wilkinsa]], v ktorom on izlagaje novy [[universalny jezyk]], zamysljeny glavno dlja oblegčenja medžunarodnoj komunikacije medžu učenymi, ale takože zamysljeny za upotrěbu diplomatami, putnikami i kupcami. Za razliku od mnogih shem universalnogo jezika togo perioda, on byl zamysljen jedino kao [[meždunarodny pomoćny jezik|pomoćny]] k — ne zaměna za — suščestvujuće prirodne jezyky.<ref>{{-|"So that if men should generally consent upon the same way or manner of Expression, as they do agree in the same Notion, we should then be freed from that Curse in the Confusion of Tongues, with all that unhappy consequences of it.<p>"Now this can only be done, either by 'enjoyning'' some one Language and Character to be universally learnt and practised, (which is not to be expected, till some person attain to the ''Universal Monarchy'', and perhaps it would not be done then) or else by ''proposing some such way as, by its facility and usefulness, (without the imposition of Authority) might ''invite'' and ingage men to the learning of it; which is the thing here attempted." (''Essay'', p.20)}}</ref> ==Pozadina== Jedna od cělej ''Eseja'' byla dostaviti zaměnu za [[latinsky jezik|latinský jezik]], ktorý byl meždunarodnym jezykom učenych v Zapadnoj Evropě veče po 1000 lět.<ref>{{cite book|first=Ute|last=Dons|title=Descriptive adequacy of early modern English grammars|url=https://books.google.com/books?id=K7ffwL7Gs14C&pg=PA21|pristup-ku=28 marca 2012|godina=2004|izdatelj=Walter de Gruyter|isbn=978-3-11-018193-7|page=21}}</ref> [[John Amos Comenius|Comenius]] i drugi zainteresovani za meždunarodne jezyky imali kritiky na proizvoljne črty latininy, ktoré činili je težejše za učenje, a Wilkins takože činil taky punkti.<ref>{{cite book|first=Françoise|last=Waquet|prevodnik-first=John|prevodnik-last=Howe|title=Latin, or the Empire of a Sign|date=2001|izdatelj=Verso|isbn=1859846157|pages=258}}</ref> Shema za ''[[lingua franca]]'' na bazi numeričnyh vrědnostej byla izdana od [[John Pell (matematik)|Johna Pella]] (1630); a v svojem dělě iz 1640 ''Mercury or the Secret Messenger'' (1640) Wilkins byl upomenul možnost razvitja [[trgovački jezik|trgovačkogo jezika]].<ref>{{cite book|first=Daniel|last=Murphy|title=Comenius: a critical reassessment of his life and work|date=1995|izdatelj=Irish Academic Press|stranice=209–10|isbn=0716525372}}</ref> [[Seth Ward (biskup)|Seth Ward]] byl avtor s Wilkinsom ''Vindiciae academiarum'' (1654), obrany perioda [[Commonwealth]] univerzitetnogo sistema [[Oxbridge]] proti vnějšnim reformatorom. V njej Ward izlagal srodnu jezykovu shemu, hotja različnu od ''Eseja'' Wilkinsa v něktoryh značnyh aspektah.<ref name="Wilkins1984">{{cite book|first=John|last=Wilkins|title=Mercury, or, The secret and swift messenger: shewing how a man may with privacy and speed communicate his thoughts to a friend at any distance; together with an abstract of Dr. Wilkins's Essays towards a real character and a philosophical language|url=https://books.google.com/books?id=Lc38yWFv3p8C&pg=PR29|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1984|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-3276-2|page=29}}</ref> Wardove ideje proishodili iz mnogih izvorov, tako jak [[Cyprian Kinner]], ktorý byl sljednik Comeniusa, [[Ramon Lull]], i [[Georg Ritschel]]. Oni potom vlijali na [[George Dalgarno|Georgea Dalgarna]] takože jak na Wilkinsa.<ref>{{ODNBweb|id=28706|title=Ward, Seth|first=John|last=Henry}}</ref> Byl neposredny interes v ''Eseju''; govori se, že Wilkins smatral svoje dělo jedino v terminah [[dokaz koncepta|dokaza koncepta]].<ref>{{cite book|first=Henry G.|last=Van Leeuwen|title=The problem of certainty in English thought, 1630–1690|url=https://books.google.com/books?id=RXQjQyIqVjcC&pg=PA56|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1970|izdatelj=Springer|isbn=978-90-247-0179-7|page=56}}</ref> Ale v srednjem roku entuzijazam za tut vrstu konstruiranogo jezika upal. Problem [[universalny jezik|universalnogo jezika]] ostal tema debaty.<ref name="Wilkins1984"/> ==Skladanje i vlijanja== Podnět za to, že Wilkins napisal ''Esej'', prišel od Sověta Kraljevskogo družestva v 1662. Dělo bylo odloženo [[Veliky oganj Londonsky|Velikym ognjem Londonskim]] iz 1666, ktorý uničil něktorje česti v rukopisu.<ref>{{cite book|first=Joseph L.|last=Subbiondo|title=John Wilkins and 17th-century British linguistics|url=https://books.google.com/books?id=5pP2LoB9eJkC&pg=PA144|pristup-ku=28 marca 2012|godina=1992|izdatelj=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-4554-0|page=144 opaska 34}}</ref> Kniga byla napisana od Wilkinsa, s pomoćju [[John Ray|Johna Raya]], [[Francis Willughby|Francisa Willughbyja]], i drugih. Vlijanje bylo ''Ars Signorum'' od Georgea Dalgarna.<ref>{{cite DNB|wstitle=Wilkins, John|display=Wilkins, John}}</ref> Takože vlijatelny, jak Wilkins priznaval, byl ''The Ground-Work or Foundation Laid ... for the Framing of a New Perfect Language'' (1652) od [[Francis Lodwick|Francisa Lodwicka]].<ref>{{ODNBweb|id=37684|title=Lodwick, Francis|first=Vivian|last=Salmon}}</ref> ==Struktura== Dělo jest v pěti čestjah, iz ktorih četvrta sadrži razpravu o "stvarnom znaku" i "[[filosofsky jezik|filosofskom jezyku]]". Tretja traktuje o "filosofskoj gramatikě" ([[universalna gramatika|universalnoj gramatikě]]). Poslednja čest jest "alfabetny slovnik".<ref>{{cite book|first=John P.|last=Considine|title=Dictionaries in Early Modern Europe: Lexicography and the Making of Heritage|url=https://books.google.com/books?id=cqBkQFiTbX4C&pg=PA298|pristup-ku=28 marca 2012|date=27 marca 2008|izdatelj=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-88674-1|pages=298}}</ref> On byl sastavljen od [[William Lloyd (biskup worcesterski)|Williama Lloyda]].<ref>{{cite DNB|wstitle=Lloyd, William (1627-1717)|display=Lloyd, William (1627–1717)}}</ref> ==Wilkinsova shema== [[File:John Wilkins Lord's Prayer.jpg|thumb|Priměr "stvarnogo znaku" iz ''Eseja''. [[Joseph Moxon]] stvoril simbole za pečatanje knigy.<ref>{{ODNBweb|id=19466|title=Moxon, Joseph|first=D. J.|last=Bryden}}</ref>]] Wilkinsov "Stvarny Znak" jest konstruirana familija simbolov, ktorá odgovara [[klasifikacijnoj shemě]] razvitoj od Wilkinsa i jeho kolegov. On byl zamysljen kao [[pazigrafija]], inymi slovami, da dostavi elementarne stroitelne bloky, iz ktorih by mogly byti konstruovany vsaky možny věc i pojętje v universumě. Stvarny Znak ne jest [[ortografija]]: tj. ne jest písana reprezentacija [[govornogo jezika]]. Město togo, vsaky simbol predstavlja koncept direktno, bez (prinajmenje v ranyh čestjah prezentacije ''Eseja'') togo, že bi byla kakykolvěk možnost jego vokalizacije.<ref>{{Cite časopis|last=Poole|first=William|date=2018-01-24|title=Seventeenth-Century ‘double writing’ schemes, and a 1676 letter in the phonetic script and real character of John Wilkins|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsnr.2017.0041|časopis=Notes and Records: the Royal Society Journal of the History of Science|volumen=72|vypusk=1|stranice=7–23|doi=10.1098/rsnr.2017.0041|pmc=5906426|pmid=31390391}}</ref> Inspiracija za tut pristup prišla v časti iz suvremenyh evropskih izvěstij o [[kitajsky sistem pisanja|kitajskom sistemu pisanja]], ktoré byly něšto mylne. Pozněje v ''Eseju'' Wilkins uvodi svoj "Filosofsky Jezyk", ktorý pripisuje fonetične vrědnosti Stvarnym Znakom. Dla udobnosti, slědujuća razprava zaměňuje različu medžu Wilkinsovym Znakom i jego Jezykom. Koncepti se děle na četyrdeset glavnyh ''Rodov'', vsaky iz ktorih daje first dvubukveny slog slova; Rod se děli na ''Različnosti'', vsaka iz ktorih dodaje drugo pismo; a Različnosti se děle na ''Vrste'', ktoré dodaju četvrto pismo. Napriměr, ''Zi'' identifikuje Rod "zvěrj" (savci); ''Zit'' daje Različnost "hrabivyh zvěrj psego roda"; ''Zitα'' daje Vrstu psov. (Někogda first pismo označuje nadkategoriju — napr. Z vsegda označuje životno — ale to ne drži vsegda.) Rezultujući Znak, i jeho vokalizacija, za dany koncept tako zachvatyva, do něktorej měry, [[semantika|semantiku]] koncepta. ''Esej'' takože predlagal ideje o težah i měrah podobnyh tym, ktoré byly pozděje najdeny v [[metričny sistem|metričnom sistemu]].{{citation needed|date=June 2020}} Botaničnu čest eseja prispeval [[John Ray]]; [[Robert Morison]]ova kritika Rayovogo děla začala prodolžny spor medžu dvěma mužami.<ref name="Vines 1913">{{cite book|first=Sydney Howard|last=Vines|avtor-spojka=Sydney Howard Vines|godina=1913|poglavje=Robert Morison 1620–1683 and John Ray 1627–1705|urednik-first=Francis Wall|urednik-last=Oliver|urednik-spojka=Francis Wall Oliver|title=Makers of British Botany|url=https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft|izdatelj=Cambridge University Press|page=[https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft/page/21 21]}}</ref> ==Srodne usiljenja, razpravy i literaturny odnošenja== ''Esej'' je dobil něktorje akademične i literaturne pozornosti,<ref>{{cite book |last=Fleming |first=James Dougal |title=The mirror of information in Early Modern England: John Wilkins and the universal character |date=2017 |izdatelj=Palgrave Mcmillan |isbn=978-3-319-40300-7 |mesto=Switzerland}}</ref> obyčajno ga izobražajuči jako briljantny, ale beznadějny. On je byl opisan jako "utopičny" tekst.<ref>{{Cite časopis |last=Newson |first=Georgie |date=2023-07-14 |title=An Archival Paradise: John Wilkins’s Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language and Early Modern Info-Utopianism |url=https://scholarlypublishingcollective.org/utopian-studies/article/34/2/234/384258/An-Archival-Paradise-John-Wilkins-s-Essay-Towards |časopis=Utopian Studies |jezyk=en |volumen=34 |vypusk=2 |stranice=234–256 |doi=10.5325/utopianstudies.34.2.0234 |issn=1045-991X}}</ref> Jedna kritika (medžu mnogimi) jest, že "slova izražajući blizko srodne ideje imaju gotovo tu že formu, različne možda jedino po poslednjem pismu... [B]ylo by izvanredno trudno zapamtiti vsy te male različnosti, i zamešateljstvo by nastalo, pri brzom čitanju i osobito v razgovoru."<ref>{{cite book|last=Guérard|first=Albert Léon|avtor-spojka=Albert Léon Guérard|title=A Short History of the International Language Movement|url=https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft|godina=1921|stranice=[https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft/page/90 90]–92}}<!--V istině to jest jedino jedna od tyh 3 stranic, ale ne mogu reći ktorá točno od kuda ja sedim právě teper--></ref> ([[Umberto Eco]] znaměnuje<ref>{{cite book|last=Eco|first=Umberto|godina=1995|title=The Search for the Perfect Language|prevod-title=Ricerca della lingua perfetta nella cultura europea|izdatelj=Blackwell|mesto=Oxford|isbn=0-631-17465-6|url-pristup=registracija|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou }}</ref> že Wilkins sam činil taku mylku v ''Eseju'', upotrebiv ''Gαde'' (ječmen) kdě očevidno ''Gαpe'' (tulipan) bylo zamysleno.) Jednako, drugi tvrdi, že prirodne jezyky uže imaju taky minute različnosti, i že predpostavka, že by ty različnosti byly nerazličive, by značila tvrditi, že prirodne jezyky neuspěvajut v tom.<!--To zdeč ne bylo najboljši način napisati to; ako možete popraviti to, prosimo, učinite to.--> [[George Edmonds (pravnik)|George Edmonds]] streměl polěpšiti Wilkinsov Filosofsky Jezyk reorganizacijego gramatiky i ortografije, pri čom zadržavajući jego taksonomiju.<ref>{{cite book|last=Edmonds|first=George|godina=1856|title=A Universal Alphabet, Grammar, and Language, Comprising a Scientific Classification of the Radical Elements of Discourse: and Illustrative Translations from the Holy Scriptures and the Principal British Classics: to which is Added, A Dictionary of the Language|url=https://archive.org/details/universalalphabe00edmo|pristup-ku=10 novembra 2016}}</ref> Novějše ''a priori'' jezyky (medžu mnogimi drugimi) su [[Solresol]] i [[Ro (jezyk)|Ro]]. <!--začto oni osobito su izděljeni? Jest stotiny takyh propozicij!--> [[Jorge Luis Borges]] razpravlja o Wilkinsovom filosofskom jezyku v svojem eseju [[The Analytical Language of John Wilkins|''El idioma analítico de John Wilkins'' (''Analytičny jezyk Johna Wilkinsa'')]], srovnavajući Wilkinsovu klasifikaciju s fiktivnom kitajskom enciklopedijom ''[[Celestial Emporium of Benevolent Knowledge's Taxonomy|Celestial Emporium of Benevolent Knowledge]]'' i izražajući sumnjenja o vsakoj probě universalne klasifikacije. V romanu [[Neal Stephenson|Neala Stephensona]] ''[[Quicksilver (Stephensonov roman)|Quicksilver]]'', personaž [[Daniel Waterhouse]] trati značny čas podpirajući razvitje Wilkinsovogo klasifikacionnogo sistema.<!--što znači "podpirajući"— "pomažući", "branjući"?--> ==Takože vidžte== {{Commons category|An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language}} *{{annotated link|Oligosintetičny jezik}} *{{annotated link|Filosofsky jezik}} *{{annotated link|Characteristica universalis}} *{{annotated link|Semantične primitivy}} *{{annotated link|Menace from the Moon (roman 1925)}} *{{annotated link|The Analytical Language of John Wilkins}}, kritika togo děla od [[Jorge Luis Borges|Jorgea Luisa Borgesa]] *{{annotated link|La Ricerca della Lingua Perfetta nella Cultura Europea}} (Iskanje za perfektnym jezykom) od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], o Wilkinsu, [[Leibniz]]u, [[Ramon Lull|Ramonu Lullu]] i drugih probah izmysliti idealny jezik ==Opaski== {{Reflist}} ==Dalšje čitanje== *{{Cite journal|first=Edward Neville da Costa|last=Andrade|author-link=Edward Andrade|title=The real character of bishop Wilkins|journal=[[Annals of Science]]|volume=1|issue=1|year=1936|pages=4–12|doi=10.1080/00033793600200021}} *{{-|Lewis, Rhodri. ''Language, Mind and Nature. Artificial Languages in England from Bacon to Locke'', 2012 CUP, Cambridge. ISBN: 9780521294133}} *{{-|Pinker, Steven. ''Words and Rules: The Ingredients of Language'', 2000}} <!--ne osobito točno ani pronicajivo glede Wilkinsovogo děla, bojim se, ale ne čutju že byh išel na boj o tom právě teper.--> ==Vnějšne linky== *{{Cite book|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage|title=An Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language|last=Wilkins|first=John|year=1668|place=London}} (slikovne stranice) *{{Cite book|url=http://name.umdl.umich.edu/A66045.0001.001|title=An essay towards a real character, and a philosophical language by John Wilkins|last=Wilkins|first=John|publisher=Early English Books Online: Text Creation Partnership. U of Michigan Library|year=1668}} (transkripcija) *[https://www.onb.ac.at/forschung/forschungsblog/artikel/john-wilkins-s-artificial-language Umětny jezik Johna Wilkinsa, Avstrijska nacionalna biblioteka, raziskovalny blog] *[https://aidaneid.github.io/The-Universal-Language-of-John-Wilkins/dictionary.html Interaktivna verzija Eseja, dozvoljajuća upotrebnikam slyšati izgovory i viděti stvarne znaky za vsaky vnos, spolu s drugymi resursami] *[https://www.crockford.com/wilkins.html Analytičny jezik Johna Wilkinsa, od Jorgea Luisa Borgesa] {{Umětne jezyky}} {{DEFAULTSORT:Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku}} [[Kategorija:Eseje 1668]] [[Kategorija:1668 v Londonu]] [[Kategorija:Inžinjerske jezyky]] [[Kategorija:Anglijske eseje]] [[Kategorija:Eseje o jezyku]] [[Kategorija:Literatura o filosofiji jezyka]] [[Kategorija:Socijalno-naučne eseje]] [[Kategorija:Děla od Johna Wilkinsa]] [[Kategorija:Eseje na anglijskom jezyku]] ``` tadq09mo0g09tsb2n0zjr5ha3b6mtr9 45254 45253 2026-08-09T08:39:38Z Ilja isv 10 45254 wikitext text/x-wiki {{Kartka kniga |image = Wilkins An Essay towards a real.jpg |image_size = |border = |alt = |caption = Titulna strana prvoga izdanja |author = [[John Wilkins|Džon Vilkins]] |illustrator = |language = [[Anglijsky jezik|anglijsky]] |subject = |genre = |publisher = Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]] |pub_date = 1668 |pub_place = [[London]], [[Anglija]] |media_type = [[Tvrdy pokrov]] |pages = 454 |isbn = |isbn_note = |oclc = 4088592 |dewey = |congress = |preceded_by = <!-- for books in a series --> |followed_by = <!-- for books in a series --> }} '''''Esej o stvarnom znaku i filozofskom jezyku''''' (London, 1668)<ref>{{cite book| last=Wilkins|title=An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage/page/n8/mode/1up|place=London|publisher=Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]]|year=1668|oclc=4088592}}</ref> jest najbolje zapamětano iz mnogyh děl anglijskogo filozofa prirody [[John Wilkins|Džona Wilkinsa]], v ktorom on izlagaje novy [[universalny jezyk]], zamysljeny glavno dlja oblegčenja medžunarodnoj komunikacije medžu učenymi, ale takože zamysljeny za upotrěbu diplomatami, putnikami i kupcami. Za razliku od mnogih shem universalnogo jezika togo perioda, on byl zamysljen jedino kao [[meždunarodny pomoćny jezik|pomoćny]] k — ne zaměna za — suščestvujuće prirodne jezyky.<ref>{{-|"So that if men should generally consent upon the same way or manner of Expression, as they do agree in the same Notion, we should then be freed from that Curse in the Confusion of Tongues, with all that unhappy consequences of it.<p>"Now this can only be done, either by 'enjoyning'' some one Language and Character to be universally learnt and practised, (which is not to be expected, till some person attain to the ''Universal Monarchy'', and perhaps it would not be done then) or else by ''proposing some such way as, by its facility and usefulness, (without the imposition of Authority) might ''invite'' and ingage men to the learning of it; which is the thing here attempted." (''Essay'', s.20)}}</ref> ==Pozadina== Jedna od cělej ''Eseja'' byla dostaviti zaměnu za [[latinsky jezik|latinský jezik]], ktorý byl meždunarodnym jezykom učenych v Zapadnoj Evropě veče po 1000 lět.<ref>{{cite book|first=Ute|last=Dons|title=Descriptive adequacy of early modern English grammars|url=https://books.google.com/books?id=K7ffwL7Gs14C&pg=PA21|access-date=28 marca 2012|year=2004|publisher=Walter de Gruyter|isbn=978-3-11-018193-7|page=21}}</ref> [[Jan Amos Komensky|Comenius]] i drugi zainteresovani za meždunarodne jezyky imali kritiky na proizvoljne črty latininy, ktoré činili je težejše za učenje, a Wilkins takože činil taky punkti.<ref>{{cite book|first=Françoise|last=Waquet|tanslator-first=John|translator-last=Howe|title=Latin, or the Empire of a Sign|date=2001|publisher=Verso|isbn=1859846157|pages=258}}</ref> Shema za ''[[lingua franca]]'' na bazi numeričnyh vrědnostej byla izdana od [[John Pell (matematik)|Johna Pella]] (1630); a v svojem dělě iz 1640 ''Mercury or the Secret Messenger'' (1640) Wilkins byl upomenul možnost razvitja [[trgovački jezik|trgovačkogo jezika]].<ref>{{cite book|first=Daniel|last=Murphy|title=Comenius: a critical reassessment of his life and work|date=1995|publisher=Irish Academic Press|page=209–10|isbn=0716525372}}</ref> [[Seth Ward (biskup)|Seth Ward]] byl avtor s Wilkinsom ''Vindiciae academiarum'' (1654), obrany perioda [[Commonwealth]] univerzitetnogo sistema [[Oxbridge]] proti vnějšnim reformatorom. V njej Ward izlagal srodnu jezykovu shemu, hotja različnu od ''Eseja'' Wilkinsa v něktoryh značnyh aspektah.<ref name="Wilkins1984">{{cite book|first=John|last=Wilkins|title=Mercury, or, The secret and swift messenger: shewing how a man may with privacy and speed communicate his thoughts to a friend at any distance; together with an abstract of Dr. Wilkins's Essays towards a real character and a philosophical language|url=https://books.google.com/books?id=Lc38yWFv3p8C&pg=PR29|access-date=28 marca 2012|year=1984|publisher=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-3276-2|page=29}}</ref> Wardove ideje proishodili iz mnogih izvorov, tako jak [[Cyprian Kinner]], ktorý byl sljednik Comeniusa, [[Ramon Lull]], i [[Georg Ritschel]]. Oni potom vlijali na [[George Dalgarno|Georgea Dalgarna]] takože jak na Wilkinsa.<ref>{{ODNBweb|id=28706|title=Ward, Seth|first=John|last=Henry}}</ref> Byl neposredny interes v ''Eseju''; govori se, že Wilkins smatral svoje dělo jedino v terminah [[dokaz koncepta|dokaza koncepta]].<ref>{{cite book|first=Henry G.|last=Van Leeuwen|title=The problem of certainty in English thought, 1630–1690|url=https://books.google.com/books?id=RXQjQyIqVjcC&pg=PA56|access-date=28 marca 2012|year=1970|publisher=Springer|isbn=978-90-247-0179-7|page=56}}</ref> Ale v srednjem roku entuzijazam za tut vrstu konstruiranogo jezika upal. Problem [[universalny jezik|universalnogo jezika]] ostal tema debaty.<ref name="Wilkins1984"/> ==Skladanje i vlijanja== Podnět za to, že Wilkins napisal ''Esej'', prišel od Sověta Kraljevskogo družestva v 1662. Dělo bylo odloženo [[Veliky oganj Londonsky|Velikym ognjem Londonskim]] iz 1666, ktorý uničil něktorje česti v rukopisu.<ref>{{cite book|first=Joseph L.|last=Subbiondo|title=John Wilkins and 17th-century British linguistics|url=https://books.google.com/books?id=5pP2LoB9eJkC&pg=PA144|access-date=28 marca 2012|year=1992|publisher=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-4554-0|page=144 opaska 34}}</ref> Kniga byla napisana od Wilkinsa, s pomoćju [[John Ray|Johna Raya]], [[Francis Willughby|Francisa Willughbyja]], i drugih. Vlijanje bylo ''Ars Signorum'' od Georgea Dalgarna.<ref>{{cite DNB|wstitle=Wilkins, John|display=Wilkins, John}}</ref> Takože vlijatelny, jak Wilkins priznaval, byl ''The Ground-Work or Foundation Laid ... for the Framing of a New Perfect Language'' (1652) od [[Francis Lodwick|Francisa Lodwicka]].<ref>{{ODNBweb|id=37684|title=Lodwick, Francis|first=Vivian|last=Salmon}}</ref> ==Struktura== Dělo jest v pěti čestjah, iz ktorih četvrta sadrži razpravu o "stvarnom znaku" i "[[filosofsky jezik|filosofskom jezyku]]". Tretja traktuje o "filosofskoj gramatikě" ([[universalna gramatika|universalnoj gramatikě]]). Poslednja čest jest "alfabetny slovnik".<ref>{{cite book|first=John P.|last=Considine|title=Dictionaries in Early Modern Europe: Lexicography and the Making of Heritage|url=https://books.google.com/books?id=cqBkQFiTbX4C&pg=PA298|access-date=28 marca 2012|date=27 marca 2008|publisher=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-88674-1|pages=298}}</ref> On byl sastavljen od [[William Lloyd (biskup worcesterski)|Williama Lloyda]].<ref>{{cite DNB|wstitle=Lloyd, William (1627-1717)|display=Lloyd, William (1627–1717)}}</ref> ==Wilkinsova shema== [[File:John Wilkins Lord's Prayer.jpg|thumb|Priměr "stvarnogo znaku" iz ''Eseja''. [[Joseph Moxon]] stvoril simbole za pečatanje knigy.<ref>{{ODNBweb|id=19466|title=Moxon, Joseph|first=D. J.|last=Bryden}}</ref>]] Wilkinsov "Stvarny Znak" jest konstruirana familija simbolov, ktorá odgovara [[klasifikacijnoj shemě]] razvitoj od Wilkinsa i jeho kolegov. On byl zamysljen kao [[pazigrafija]], inymi slovami, da dostavi elementarne stroitelne bloky, iz ktorih by mogly byti konstruovany vsaky možny věc i pojętje v universumě. Stvarny Znak ne jest [[ortografija]]: tj. ne jest písana reprezentacija [[govornogo jezika]]. Město togo, vsaky simbol predstavlja koncept direktno, bez (prinajmenje v ranyh čestjah prezentacije ''Eseja'') togo, že bi byla kakykolvěk možnost jego vokalizacije.<ref>{{Cite journal|last=Poole|first=William|date=2018-01-24|title=Seventeenth-Century ‘double writing’ schemes, and a 1676 letter in the phonetic script and real character of John Wilkins|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsnr.2017.0041|journal=Notes and Records: the Royal Society Journal of the History of Science|volume=72|issue=1|pages=7–23|doi=10.1098/rsnr.2017.0041|pmc=5906426|pmid=31390391}}</ref> Inspiracija za tut pristup prišla v časti iz suvremenyh evropskih izvěstij o [[kitajsky sistem pisanja|kitajskom sistemu pisanja]], ktoré byly něšto mylne. Pozněje v ''Eseju'' Wilkins uvodi svoj "Filosofsky Jezyk", ktorý pripisuje fonetične vrědnosti Stvarnym Znakom. Dla udobnosti, slědujuća razprava zaměňuje različu medžu Wilkinsovym Znakom i jego Jezykom. Koncepti se děle na četyrdeset glavnyh ''Rodov'', vsaky iz ktorih daje first dvubukveny slog slova; Rod se děli na ''Različnosti'', vsaka iz ktorih dodaje drugo pismo; a Različnosti se děle na ''Vrste'', ktoré dodaju četvrto pismo. Napriměr, ''Zi'' identifikuje Rod "zvěrj" (savci); ''Zit'' daje Različnost "hrabivyh zvěrj psego roda"; ''Zitα'' daje Vrstu psov. (Někogda first pismo označuje nadkategoriju — napr. Z vsegda označuje životno — ale to ne drži vsegda.) Rezultujući Znak, i jeho vokalizacija, za dany koncept tako zachvatyva, do něktorej měry, [[semantika|semantiku]] koncepta. ''Esej'' takože predlagal ideje o težah i měrah podobnyh tym, ktoré byly pozděje najdeny v [[metričny sistem|metričnom sistemu]].{{citation needed|date=June 2020}} Botaničnu čest eseja prispeval [[John Ray]]; [[Robert Morison]]ova kritika Rayovogo děla začala prodolžny spor medžu dvěma mužami.<ref name="Vines 1913">{{cite book|first=Sydney Howard|last=Vines|author-link=Sydney Howard Vines|year=1913|poglavje=Robert Morison 1620–1683 and John Ray 1627–1705|editor-first=Francis Wall|editor-last=Oliver|editor-link=Francis Wall Oliver|title=Makers of British Botany|url=https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft|publisher=Cambridge University Press|page=[https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft/page/21 21]}}</ref> ==Srodne usiljenja, razpravy i literaturny odnošenja== ''Esej'' je dobil něktorje akademične i literaturne pozornosti,<ref>{{cite book |last=Fleming |first=James Dougal |title=The mirror of information in Early Modern England: John Wilkins and the universal character |date=2017 |publisher=Palgrave Mcmillan |isbn=978-3-319-40300-7 |mesto=Switzerland}}</ref> obyčajno ga izobražajuči jako briljantny, ale beznadějny. On je byl opisan jako "utopičny" tekst.<ref>{{Cite časopis |last=Newson |first=Georgie |date=2023-07-14 |title=An Archival Paradise: John Wilkins’s Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language and Early Modern Info-Utopianism |url=https://scholarlypublishingcollective.org/utopian-studies/article/34/2/234/384258/An-Archival-Paradise-John-Wilkins-s-Essay-Towards |časopis=Utopian Studies |jezyk=en |volumen=34 |vypusk=2 |stranice=234–256 |doi=10.5325/utopianstudies.34.2.0234 |issn=1045-991X}}</ref> Jedna kritika (medžu mnogimi) jest, že "slova izražajući blizko srodne ideje imaju gotovo tu že formu, različne možda jedino po poslednjem pismu... [B]ylo by izvanredno trudno zapamtiti vsy te male različnosti, i zamešateljstvo by nastalo, pri brzom čitanju i osobito v razgovoru."<ref>{{cite book|last=Guérard|first=Albert Léon|author-link=Albert Léon Guérard|title=A Short History of the International Language Movement|url=https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft|year=1921|stranice=[https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft/page/90 90]–92}}<!--V istině to jest jedino jedna od tyh 3 stranic, ale ne mogu reći ktorá točno od kuda ja sedim právě teper--></ref> ([[Umberto Eco]] znaměnuje<ref>{{cite book|last=Eco|first=Umberto|year=1995|title=The Search for the Perfect Language|prevod-title=Ricerca della lingua perfetta nella cultura europea|publisher=Blackwell|mesto=Oxford|isbn=0-631-17465-6|url-pristup=registracija|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou }}</ref> že Wilkins sam činil taku mylku v ''Eseju'', upotrebiv ''Gαde'' (ječmen) kdě očevidno ''Gαpe'' (tulipan) bylo zamysleno.) Jednako, drugi tvrdi, že prirodne jezyky uže imaju taky minute različnosti, i že predpostavka, že by ty različnosti byly nerazličive, by značila tvrditi, že prirodne jezyky neuspěvajut v tom.<!--To zdeč ne bylo najboljši način napisati to; ako možete popraviti to, prosimo, učinite to.--> [[George Edmonds (pravnik)|George Edmonds]] streměl polěpšiti Wilkinsov Filosofsky Jezyk reorganizacijego gramatiky i ortografije, pri čom zadržavajući jego taksonomiju.<ref>{{cite book|last=Edmonds|first=George|year=1856|title=A Universal Alphabet, Grammar, and Language, Comprising a Scientific Classification of the Radical Elements of Discourse: and Illustrative Translations from the Holy Scriptures and the Principal British Classics: to which is Added, A Dictionary of the Language|url=https://archive.org/details/universalalphabe00edmo|access-date=10 novembra 2016}}</ref> Novějše ''a priori'' jezyky (medžu mnogimi drugimi) su [[Solresol]] i [[Ro (jezyk)|Ro]]. <!--začto oni osobito su izděljeni? Jest stotiny takyh propozicij!--> [[Jorge Luis Borges]] razpravlja o Wilkinsovom filosofskom jezyku v svojem eseju [[The Analytical Language of John Wilkins|''El idioma analítico de John Wilkins'' (''Analytičny jezyk Johna Wilkinsa'')]], srovnavajući Wilkinsovu klasifikaciju s fiktivnom kitajskom enciklopedijom ''[[Celestial Emporium of Benevolent Knowledge's Taxonomy|Celestial Emporium of Benevolent Knowledge]]'' i izražajući sumnjenja o vsakoj probě universalne klasifikacije. V romanu [[Neal Stephenson|Neala Stephensona]] ''[[Quicksilver (Stephensonov roman)|Quicksilver]]'', personaž [[Daniel Waterhouse]] trati značny čas podpirajući razvitje Wilkinsovogo klasifikacionnogo sistema.<!--što znači "podpirajući"— "pomažući", "branjući"?--> ==Takože vidžte== {{Commons category|An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language}} *{{annotated link|Oligosintetičny jezik}} *{{annotated link|Filosofsky jezik}} *{{annotated link|Characteristica universalis}} *{{annotated link|Semantične primitivy}} *{{annotated link|Menace from the Moon (roman 1925)}} *{{annotated link|The Analytical Language of John Wilkins}}, kritika togo děla od [[Jorge Luis Borges|Jorgea Luisa Borgesa]] *{{annotated link|La Ricerca della Lingua Perfetta nella Cultura Europea}} (Iskanje za perfektnym jezykom) od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], o Wilkinsu, [[Leibniz]]u, [[Ramon Lull|Ramonu Lullu]] i drugih probah izmysliti idealny jezik ==Opaski== {{Reflist}} ==Dalšje čitanje== *{{Cite journal|first=Edward Neville da Costa|last=Andrade|author-link=Edward Andrade|title=The real character of bishop Wilkins|journal=[[Annals of Science]]|volume=1|issue=1|year=1936|pages=4–12|doi=10.1080/00033793600200021}} *{{-|Lewis, Rhodri. ''Language, Mind and Nature. Artificial Languages in England from Bacon to Locke'', 2012 CUP, Cambridge. ISBN: 9780521294133}} *{{-|Pinker, Steven. ''Words and Rules: The Ingredients of Language'', 2000}} <!--ne osobito točno ani pronicajivo glede Wilkinsovogo děla, bojim se, ale ne čutju že byh išel na boj o tom právě teper.--> ==Vnějšne linky== *{{Cite book|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage|title=An Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language|last=Wilkins|first=John|year=1668|place=London}} (slikovne stranice) *{{Cite book|url=http://name.umdl.umich.edu/A66045.0001.001|title=An essay towards a real character, and a philosophical language by John Wilkins|last=Wilkins|first=John|publisher=Early English Books Online: Text Creation Partnership. U of Michigan Library|year=1668}} (transkripcija) *[https://www.onb.ac.at/forschung/forschungsblog/artikel/john-wilkins-s-artificial-language Umětny jezik Johna Wilkinsa, Avstrijska nacionalna biblioteka, raziskovalny blog] *[https://aidaneid.github.io/The-Universal-Language-of-John-Wilkins/dictionary.html Interaktivna verzija Eseja, dozvoljajuća upotrebnikam slyšati izgovory i viděti stvarne znaky za vsaky vnos, spolu s drugymi resursami] *[https://www.crockford.com/wilkins.html Analytičny jezik Johna Wilkinsa, od Jorgea Luisa Borgesa] {{Umětne jezyky}} {{DEFAULTSORT:Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku}} [[Kategorija:Eseje 1668]] [[Kategorija:1668 v Londonu]] [[Kategorija:Inžinjerske jezyky]] [[Kategorija:Anglijske eseje]] [[Kategorija:Eseje o jezyku]] [[Kategorija:Literatura o filosofiji jezyka]] [[Kategorija:Socijalno-naučne eseje]] [[Kategorija:Děla od Johna Wilkinsa]] [[Kategorija:Eseje na anglijskom jezyku]] ``` tg9ngs8hogdkz5x5r78as9l81chjunk 45255 45254 2026-08-09T08:41:48Z Ilja isv 10 45255 wikitext text/x-wiki {{Kartka kniga |image = Wilkins An Essay towards a real.jpg |image_size = |border = |alt = |caption = Titulna strana prvoga izdanja |author = [[John Wilkins|Džon Vilkins]] |illustrator = |language = [[Anglijsky jezik|anglijsky]] |subject = |genre = |publisher = Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]] |pub_date = 1668 |pub_place = [[London]], [[Anglija]] |media_type = [[Tvrdy pokrov]] |pages = 454 |isbn = |isbn_note = |oclc = 4088592 |dewey = |congress = |preceded_by = <!-- for books in a series --> |followed_by = <!-- for books in a series --> }} '''''Esej o stvarnom znaku i filozofskom jezyku''''' (London, 1668)<ref>{{cite book| last=Wilkins|title=An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage/page/n8/mode/1up|place=London|publisher=Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]]|year=1668|oclc=4088592}}</ref> jest najbolje zapamětano iz mnogyh děl anglijskogo filozofa prirody [[John Wilkins|Džona Wilkinsa]], v ktorom on izlagaje novy [[universalny jezyk]], zamysljeny glavno dlja oblegčenja medžunarodnoj komunikacije medžu učenymi, ale takože zamysljeny za upotrěbu diplomatami, putnikami i kupcami. Za razliku od mnogih shem universalnogo jezika togo perioda, on byl zamysljen jedino kao [[meždunarodny pomoćny jezik|pomoćny]] k — ne zaměna za — suščestvujuće prirodne jezyky.<ref>{{-|"So that if men should generally consent upon the same way or manner of Expression, as they do agree in the same Notion, we should then be freed from that Curse in the Confusion of Tongues, with all that unhappy consequences of it.<p>"Now this can only be done, either by 'enjoyning'' some one Language and Character to be universally learnt and practised, (which is not to be expected, till some person attain to the ''Universal Monarchy'', and perhaps it would not be done then) or else by ''proposing some such way as, by its facility and usefulness, (without the imposition of Authority) might ''invite'' and ingage men to the learning of it; which is the thing here attempted." (''Essay'', s.20)}}</ref> ==Pozadina== Jedna od cělej ''Eseja'' byla dostaviti zaměnu za [[latinsky jezik|latinský jezik]], ktorý byl meždunarodnym jezykom učenych v Zapadnoj Evropě veče po 1000 lět.<ref>{{cite book|first=Ute|last=Dons|title=Descriptive adequacy of early modern English grammars|url=https://books.google.com/books?id=K7ffwL7Gs14C&pg=PA21|access-date=28 marca 2012|year=2004|publisher=Walter de Gruyter|isbn=978-3-11-018193-7|page=21}}</ref> [[Jan Amos Komensky|Comenius]] i drugi zainteresovani za meždunarodne jezyky imali kritiky na proizvoljne črty latininy, ktoré činili je težejše za učenje, a Wilkins takože činil taky punkti.<ref>{{cite book|first=Françoise|last=Waquet|tanslator-first=John|translator-last=Howe|title=Latin, or the Empire of a Sign|date=2001|publisher=Verso|isbn=1859846157|pages=258}}</ref> Shema za ''[[lingua franca]]'' na bazi numeričnyh vrědnostej byla izdana od [[John Pell (matematik)|Johna Pella]] (1630); a v svojem dělě iz 1640 ''Mercury or the Secret Messenger'' (1640) Wilkins byl upomenul možnost razvitja [[trgovački jezik|trgovačkogo jezika]].<ref>{{cite book|first=Daniel|last=Murphy|title=Comenius: a critical reassessment of his life and work|date=1995|publisher=Irish Academic Press|page=209–10|isbn=0716525372}}</ref> [[Seth Ward (biskup)|Seth Ward]] byl avtor s Wilkinsom ''Vindiciae academiarum'' (1654), obrany perioda [[Commonwealth]] univerzitetnogo sistema [[Oxbridge]] proti vnějšnim reformatorom. V njej Ward izlagal srodnu jezykovu shemu, hotja različnu od ''Eseja'' Wilkinsa v něktoryh značnyh aspektah.<ref name="Wilkins1984">{{cite book|first=John|last=Wilkins|title=Mercury, or, The secret and swift messenger: shewing how a man may with privacy and speed communicate his thoughts to a friend at any distance; together with an abstract of Dr. Wilkins's Essays towards a real character and a philosophical language|url=https://books.google.com/books?id=Lc38yWFv3p8C&pg=PR29|access-date=28 marca 2012|year=1984|publisher=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-3276-2|page=29}}</ref> Wardove ideje proishodili iz mnogih izvorov, tako jak [[Cyprian Kinner]], ktorý byl sljednik Comeniusa, [[Ramon Lull]], i [[Georg Ritschel]]. Oni potom vlijali na [[George Dalgarno|Georgea Dalgarna]] takože jak na Wilkinsa.<ref>{{ODNBweb|id=28706|title=Ward, Seth|first=John|last=Henry}}</ref> Byl neposredny interes v ''Eseju''; govori se, že Wilkins smatral svoje dělo jedino v terminah [[dokaz koncepta|dokaza koncepta]].<ref>{{cite book|first=Henry G.|last=Van Leeuwen|title=The problem of certainty in English thought, 1630–1690|url=https://books.google.com/books?id=RXQjQyIqVjcC&pg=PA56|access-date=28 marca 2012|year=1970|publisher=Springer|isbn=978-90-247-0179-7|page=56}}</ref> Ale v srednjem roku entuzijazam za tut vrstu konstruiranogo jezika upal. Problem [[universalny jezik|universalnogo jezika]] ostal tema debaty.<ref name="Wilkins1984"/> ==Skladanje i vlijanja== Podnět za to, že Wilkins napisal ''Esej'', prišel od Sověta Kraljevskogo družestva v 1662. Dělo bylo odloženo [[Veliky oganj Londonsky|Velikym ognjem Londonskim]] iz 1666, ktorý uničil něktorje česti v rukopisu.<ref>{{cite book|first=Joseph L.|last=Subbiondo|title=John Wilkins and 17th-century British linguistics|url=https://books.google.com/books?id=5pP2LoB9eJkC&pg=PA144|access-date=28 marca 2012|year=1992|publisher=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-4554-0|page=144 opaska 34}}</ref> Kniga byla napisana od Wilkinsa, s pomoćju [[John Ray|Johna Raya]], [[Francis Willughby|Francisa Willughbyja]], i drugih. Vlijanje bylo ''Ars Signorum'' od Georgea Dalgarna.<ref>{{cite DNB|wstitle=Wilkins, John|display=Wilkins, John}}</ref> Takože vlijatelny, jak Wilkins priznaval, byl ''The Ground-Work or Foundation Laid ... for the Framing of a New Perfect Language'' (1652) od [[Francis Lodwick|Francisa Lodwicka]].<ref>{{ODNBweb|id=37684|title=Lodwick, Francis|first=Vivian|last=Salmon}}</ref> ==Struktura== Dělo jest v pěti čestjah, iz ktorih četvrta sadrži razpravu o "stvarnom znaku" i "[[filosofsky jezik|filosofskom jezyku]]". Tretja traktuje o "filosofskoj gramatikě" ([[universalna gramatika|universalnoj gramatikě]]). Poslednja čest jest "alfabetny slovnik".<ref>{{cite book|first=John P.|last=Considine|title=Dictionaries in Early Modern Europe: Lexicography and the Making of Heritage|url=https://books.google.com/books?id=cqBkQFiTbX4C&pg=PA298|access-date=28 marca 2012|date=27 marca 2008|publisher=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-88674-1|pages=298}}</ref> On byl sastavljen od [[William Lloyd (biskup worcesterski)|Williama Lloyda]].<ref>{{cite DNB|wstitle=Lloyd, William (1627-1717)|display=Lloyd, William (1627–1717)}}</ref> ==Wilkinsova shema== [[File:John Wilkins Lord's Prayer.jpg|thumb|Priměr "stvarnogo znaku" iz ''Eseja''. [[Joseph Moxon]] stvoril simbole za pečatanje knigy.<ref>{{ODNBweb|id=19466|title=Moxon, Joseph|first=D. J.|last=Bryden}}</ref>]] Wilkinsov "Stvarny Znak" jest konstruirana familija simbolov, ktorá odgovara [[klasifikacijnoj shemě]] razvitoj od Wilkinsa i jeho kolegov. On byl zamysljen kao [[pazigrafija]], inymi slovami, da dostavi elementarne stroitelne bloky, iz ktorih by mogly byti konstruovany vsaky možny věc i pojętje v universumě. Stvarny Znak ne jest [[ortografija]]: tj. ne jest písana reprezentacija [[govornogo jezika]]. Město togo, vsaky simbol predstavlja koncept direktno, bez (prinajmenje v ranyh čestjah prezentacije ''Eseja'') togo, že bi byla kakykolvěk možnost jego vokalizacije.<ref>{{Cite journal|last=Poole|first=William|date=2018-01-24|title=Seventeenth-Century ‘double writing’ schemes, and a 1676 letter in the phonetic script and real character of John Wilkins|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsnr.2017.0041|journal=Notes and Records: the Royal Society Journal of the History of Science|volume=72|issue=1|pages=7–23|doi=10.1098/rsnr.2017.0041|pmc=5906426|pmid=31390391}}</ref> Inspiracija za tut pristup prišla v časti iz suvremenyh evropskih izvěstij o [[kitajsky sistem pisanja|kitajskom sistemu pisanja]], ktoré byly něšto mylne. Pozněje v ''Eseju'' Wilkins uvodi svoj "Filosofsky Jezyk", ktorý pripisuje fonetične vrědnosti Stvarnym Znakom. Dla udobnosti, slědujuća razprava zaměňuje različu medžu Wilkinsovym Znakom i jego Jezykom. Koncepti se děle na četyrdeset glavnyh ''Rodov'', vsaky iz ktorih daje first dvubukveny slog slova; Rod se děli na ''Različnosti'', vsaka iz ktorih dodaje drugo pismo; a Različnosti se děle na ''Vrste'', ktoré dodaju četvrto pismo. Napriměr, ''Zi'' identifikuje Rod "zvěrj" (savci); ''Zit'' daje Različnost "hrabivyh zvěrj psego roda"; ''Zitα'' daje Vrstu psov. (Někogda first pismo označuje nadkategoriju — napr. Z vsegda označuje životno — ale to ne drži vsegda.) Rezultujući Znak, i jeho vokalizacija, za dany koncept tako zachvatyva, do něktorej měry, [[semantika|semantiku]] koncepta. ''Esej'' takože predlagal ideje o težah i měrah podobnyh tym, ktoré byly pozděje najdeny v [[metričny sistem|metričnom sistemu]].{{citation needed|date=June 2020}} Botaničnu čest eseja prispeval [[John Ray]]; [[Robert Morison]]ova kritika Rayovogo děla začala prodolžny spor medžu dvěma mužami.<ref name="Vines 1913">{{cite book|first=Sydney Howard|last=Vines|author-link=Sydney Howard Vines|year=1913|poglavje=Robert Morison 1620–1683 and John Ray 1627–1705|editor-first=Francis Wall|editor-last=Oliver|editor-link=Francis Wall Oliver|title=Makers of British Botany|url=https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft|publisher=Cambridge University Press|page=[https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft/page/21 21]}}</ref> ==Srodne usiljenja, razpravy i literaturny odnošenja== ''Esej'' je dobil něktorje akademične i literaturne pozornosti,<ref>{{cite book |last=Fleming |first=James Dougal |title=The mirror of information in Early Modern England: John Wilkins and the universal character |date=2017 |publisher=Palgrave Mcmillan |isbn=978-3-319-40300-7 |place=Switzerland}}</ref> obyčajno ga izobražajuči jako briljantny, ale beznadějny. On je byl opisan jako "utopičny" tekst.<ref>{{Cite časopis |last=Newson |first=Georgie |date=2023-07-14 |title=An Archival Paradise: John Wilkins’s Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language and Early Modern Info-Utopianism |url=https://scholarlypublishingcollective.org/utopian-studies/article/34/2/234/384258/An-Archival-Paradise-John-Wilkins-s-Essay-Towards |časopis=Utopian Studies |jezyk=en |volumen=34 |vypusk=2 |pages=234–256 |doi=10.5325/utopianstudies.34.2.0234 |issn=1045-991X}}</ref> Jedna kritika (medžu mnogimi) jest, že "slova izražajući blizko srodne ideje imaju gotovo tu že formu, različne možda jedino po poslednjem pismu... [B]ylo by izvanredno trudno zapamtiti vsy te male različnosti, i zamešateljstvo by nastalo, pri brzom čitanju i osobito v razgovoru."<ref>{{cite book|last=Guérard|first=Albert Léon|author-link=Albert Léon Guérard|title=A Short History of the International Language Movement|url=https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft|year=1921|pages=[https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft/page/90 90]–92}}<!--V istině to jest jedino jedna od tyh 3 stranic, ale ne mogu reći ktorá točno od kuda ja sedim právě teper--></ref> ([[Umberto Eco]] znaměnuje<ref>{{cite book|last=Eco|first=Umberto|year=1995|title=The Search for the Perfect Language|prevod-title=Ricerca della lingua perfetta nella cultura europea|publisher=Blackwell|place=Oxford|isbn=0-631-17465-6|url-pristup=registracija|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou }}</ref> že Wilkins sam činil taku mylku v ''Eseju'', upotrebiv ''Gαde'' (ječmen) kdě očevidno ''Gαpe'' (tulipan) bylo zamysleno.) Jednako, drugi tvrdi, že prirodne jezyky uže imaju taky minute različnosti, i že predpostavka, že by ty različnosti byly nerazličive, by značila tvrditi, že prirodne jezyky neuspěvajut v tom.<!--To zdeč ne bylo najboljši način napisati to; ako možete popraviti to, prosimo, učinite to.--> [[George Edmonds (pravnik)|George Edmonds]] streměl polěpšiti Wilkinsov Filosofsky Jezyk reorganizacijego gramatiky i ortografije, pri čom zadržavajući jego taksonomiju.<ref>{{cite book|last=Edmonds|first=George|year=1856|title=A Universal Alphabet, Grammar, and Language, Comprising a Scientific Classification of the Radical Elements of Discourse: and Illustrative Translations from the Holy Scriptures and the Principal British Classics: to which is Added, A Dictionary of the Language|url=https://archive.org/details/universalalphabe00edmo|access-date=10 novembra 2016}}</ref> Novějše ''a priori'' jezyky (medžu mnogimi drugimi) su [[Solresol]] i [[Ro (jezyk)|Ro]]. <!--začto oni osobito su izděljeni? Jest stotiny takyh propozicij!--> [[Jorge Luis Borges]] razpravlja o Wilkinsovom filosofskom jezyku v svojem eseju [[The Analytical Language of John Wilkins|''El idioma analítico de John Wilkins'' (''Analytičny jezyk Johna Wilkinsa'')]], srovnavajući Wilkinsovu klasifikaciju s fiktivnom kitajskom enciklopedijom ''[[Celestial Emporium of Benevolent Knowledge's Taxonomy|Celestial Emporium of Benevolent Knowledge]]'' i izražajući sumnjenja o vsakoj probě universalne klasifikacije. V romanu [[Neal Stephenson|Neala Stephensona]] ''[[Quicksilver (Stephensonov roman)|Quicksilver]]'', personaž [[Daniel Waterhouse]] trati značny čas podpirajući razvitje Wilkinsovogo klasifikacionnogo sistema.<!--što znači "podpirajući"— "pomažući", "branjući"?--> ==Takože vidžte== {{Commons category|An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language}} *{{annotated link|Oligosintetičny jezik}} *{{annotated link|Filosofsky jezik}} *{{annotated link|Characteristica universalis}} *{{annotated link|Semantične primitivy}} *{{annotated link|Menace from the Moon (roman 1925)}} *{{annotated link|The Analytical Language of John Wilkins}}, kritika togo děla od [[Jorge Luis Borges|Jorgea Luisa Borgesa]] *{{annotated link|La Ricerca della Lingua Perfetta nella Cultura Europea}} (Iskanje za perfektnym jezykom) od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], o Wilkinsu, [[Leibniz]]u, [[Ramon Lull|Ramonu Lullu]] i drugih probah izmysliti idealny jezik ==Opaski== {{Reflist}} ==Dalšje čitanje== *{{Cite journal|first=Edward Neville da Costa|last=Andrade|author-link=Edward Andrade|title=The real character of bishop Wilkins|journal=[[Annals of Science]]|volume=1|issue=1|year=1936|pages=4–12|doi=10.1080/00033793600200021}} *{{-|Lewis, Rhodri. ''Language, Mind and Nature. Artificial Languages in England from Bacon to Locke'', 2012 CUP, Cambridge. ISBN: 9780521294133}} *{{-|Pinker, Steven. ''Words and Rules: The Ingredients of Language'', 2000}} <!--ne osobito točno ani pronicajivo glede Wilkinsovogo děla, bojim se, ale ne čutju že byh išel na boj o tom právě teper.--> ==Vnějšne linky== *{{Cite book|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage|title=An Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language|last=Wilkins|first=John|year=1668|place=London}} (slikovne pages) *{{Cite book|url=http://name.umdl.umich.edu/A66045.0001.001|title=An essay towards a real character, and a philosophical language by John Wilkins|last=Wilkins|first=John|publisher=Early English Books Online: Text Creation Partnership. U of Michigan Library|year=1668}} (transkripcija) *[https://www.onb.ac.at/forschung/forschungsblog/artikel/john-wilkins-s-artificial-language Umětny jezik Johna Wilkinsa, Avstrijska nacionalna biblioteka, raziskovalny blog] *[https://aidaneid.github.io/The-Universal-Language-of-John-Wilkins/dictionary.html Interaktivna verzija Eseja, dozvoljajuća upotrebnikam slyšati izgovory i viděti stvarne znaky za vsaky vnos, spolu s drugymi resursami] *[https://www.crockford.com/wilkins.html Analytičny jezik Johna Wilkinsa, od Jorgea Luisa Borgesa] {{Umětne jezyky}} {{DEFAULTSORT:Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku}} [[Kategorija:Eseje 1668]] [[Kategorija:1668 v Londonu]] [[Kategorija:Inžinjerske jezyky]] [[Kategorija:Anglijske eseje]] [[Kategorija:Eseje o jezyku]] [[Kategorija:Literatura o filosofiji jezyka]] [[Kategorija:Socijalno-naučne eseje]] [[Kategorija:Děla od Johna Wilkinsa]] [[Kategorija:Eseje na anglijskom jezyku]] ``` n1lerfasgdr3rzp9f86nnexg44kuavm 45256 45255 2026-08-09T08:43:06Z Ilja isv 10 45256 wikitext text/x-wiki {{Kartka kniga |image = Wilkins An Essay towards a real.jpg |image_size = |border = |alt = |caption = Titulna strana prvoga izdanja |author = [[John Wilkins|Džon Vilkins]] |illustrator = |language = [[Anglijsky jezik|anglijsky]] |subject = |genre = |publisher = Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]] |pub_date = 1668 |pub_place = [[London]], [[Anglija]] |media_type = [[Tvrdy pokrov]] |pages = 454 |isbn = |isbn_note = |oclc = 4088592 |dewey = |congress = |preceded_by = <!-- for books in a series --> |followed_by = <!-- for books in a series --> }} '''''Esej o stvarnom znaku i filozofskom jezyku''''' (London, 1668)<ref>{{cite book| last=Wilkins|title=An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage/page/n8/mode/1up|place=London|publisher=Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]]|year=1668|oclc=4088592}}</ref> jest najbolje zapamětano iz mnogyh děl anglijskogo filozofa prirody [[John Wilkins|Džona Wilkinsa]], v ktorom on izlagaje novy [[universalny jezyk]], zamysljeny glavno dlja oblegčenja medžunarodnoj komunikacije medžu učenymi, ale takože zamysljeny za upotrěbu diplomatami, putnikami i kupcami. Za razliku od mnogih shem universalnogo jezika togo perioda, on byl zamysljen jedino kao [[meždunarodny pomoćny jezik|pomoćny]] k — ne zaměna za — suščestvujuće prirodne jezyky.<ref>{{-|"So that if men should generally consent upon the same way or manner of Expression, as they do agree in the same Notion, we should then be freed from that Curse in the Confusion of Tongues, with all that unhappy consequences of it.<p>"Now this can only be done, either by 'enjoyning'' some one Language and Character to be universally learnt and practised, (which is not to be expected, till some person attain to the ''Universal Monarchy'', and perhaps it would not be done then) or else by ''proposing some such way as, by its facility and usefulness, (without the imposition of Authority) might ''invite'' and ingage men to the learning of it; which is the thing here attempted." (''Essay'', s.20)}}</ref> ==Pozadina== Jedna od cělej ''Eseja'' byla dostaviti zaměnu za [[latinsky jezik|latinský jezik]], ktorý byl meždunarodnym jezykom učenych v Zapadnoj Evropě veče po 1000 lět.<ref>{{cite book|first=Ute|last=Dons|title=Descriptive adequacy of early modern English grammars|url=https://books.google.com/books?id=K7ffwL7Gs14C&pg=PA21|access-date=28 marca 2012|year=2004|publisher=Walter de Gruyter|isbn=978-3-11-018193-7|page=21}}</ref> [[Jan Amos Komensky|Comenius]] i drugi zainteresovani za meždunarodne jezyky imali kritiky na proizvoljne črty latininy, ktoré činili je težejše za učenje, a Wilkins takože činil taky punkti.<ref>{{cite book|first=Françoise|last=Waquet|tanslator-first=John|translator-last=Howe|title=Latin, or the Empire of a Sign|date=2001|publisher=Verso|isbn=1859846157|pages=258}}</ref> Shema za ''[[lingua franca]]'' na bazi numeričnyh vrědnostej byla izdana od [[John Pell (matematik)|Johna Pella]] (1630); a v svojem dělě iz 1640 ''Mercury or the Secret Messenger'' (1640) Wilkins byl upomenul možnost razvitja [[trgovački jezik|trgovačkogo jezika]].<ref>{{cite book|first=Daniel|last=Murphy|title=Comenius: a critical reassessment of his life and work|date=1995|publisher=Irish Academic Press|page=209–10|isbn=0716525372}}</ref> [[Seth Ward (biskup)|Seth Ward]] byl avtor s Wilkinsom ''Vindiciae academiarum'' (1654), obrany perioda [[Commonwealth]] univerzitetnogo sistema [[Oxbridge]] proti vnějšnim reformatorom. V njej Ward izlagal srodnu jezykovu shemu, hotja različnu od ''Eseja'' Wilkinsa v něktoryh značnyh aspektah.<ref name="Wilkins1984">{{cite book|first=John|last=Wilkins|title=Mercury, or, The secret and swift messenger: shewing how a man may with privacy and speed communicate his thoughts to a friend at any distance; together with an abstract of Dr. Wilkins's Essays towards a real character and a philosophical language|url=https://books.google.com/books?id=Lc38yWFv3p8C&pg=PR29|access-date=28 marca 2012|year=1984|publisher=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-3276-2|page=29}}</ref> Wardove ideje proishodili iz mnogih izvorov, tako jak [[Cyprian Kinner]], ktorý byl sljednik Comeniusa, [[Ramon Lull]], i [[Georg Ritschel]]. Oni potom vlijali na [[George Dalgarno|Georgea Dalgarna]] takože jak na Wilkinsa.<ref>{{ODNBweb|id=28706|title=Ward, Seth|first=John|last=Henry}}</ref> Byl neposredny interes v ''Eseju''; govori se, že Wilkins smatral svoje dělo jedino v terminah [[dokaz koncepta|dokaza koncepta]].<ref>{{cite book|first=Henry G.|last=Van Leeuwen|title=The problem of certainty in English thought, 1630–1690|url=https://books.google.com/books?id=RXQjQyIqVjcC&pg=PA56|access-date=28 marca 2012|year=1970|publisher=Springer|isbn=978-90-247-0179-7|page=56}}</ref> Ale v srednjem roku entuzijazam za tut vrstu konstruiranogo jezika upal. Problem [[universalny jezik|universalnogo jezika]] ostal tema debaty.<ref name="Wilkins1984"/> ==Skladanje i vlijanja== Podnět za to, že Wilkins napisal ''Esej'', prišel od Sověta Kraljevskogo družestva v 1662. Dělo bylo odloženo [[Veliky oganj Londonsky|Velikym ognjem Londonskim]] iz 1666, ktorý uničil něktorje česti v rukopisu.<ref>{{cite book|first=Joseph L.|last=Subbiondo|title=John Wilkins and 17th-century British linguistics|url=https://books.google.com/books?id=5pP2LoB9eJkC&pg=PA144|access-date=28 marca 2012|year=1992|publisher=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-4554-0|page=144 opaska 34}}</ref> Kniga byla napisana od Wilkinsa, s pomoćju [[John Ray|Johna Raya]], [[Francis Willughby|Francisa Willughbyja]], i drugih. Vlijanje bylo ''Ars Signorum'' od Georgea Dalgarna.<ref>{{cite DNB|wstitle=Wilkins, John|display=Wilkins, John}}</ref> Takože vlijatelny, jak Wilkins priznaval, byl ''The Ground-Work or Foundation Laid ... for the Framing of a New Perfect Language'' (1652) od [[Francis Lodwick|Francisa Lodwicka]].<ref>{{ODNBweb|id=37684|title=Lodwick, Francis|first=Vivian|last=Salmon}}</ref> ==Struktura== Dělo jest v pěti čestjah, iz ktorih četvrta sadrži razpravu o "stvarnom znaku" i "[[filosofsky jezik|filosofskom jezyku]]". Tretja traktuje o "filosofskoj gramatikě" ([[universalna gramatika|universalnoj gramatikě]]). Poslednja čest jest "alfabetny slovnik".<ref>{{cite book|first=John P.|last=Considine|title=Dictionaries in Early Modern Europe: Lexicography and the Making of Heritage|url=https://books.google.com/books?id=cqBkQFiTbX4C&pg=PA298|access-date=28 marca 2012|date=27 marca 2008|publisher=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-88674-1|pages=298}}</ref> On byl sastavljen od [[William Lloyd (biskup worcesterski)|Williama Lloyda]].<ref>{{cite DNB|wstitle=Lloyd, William (1627-1717)|display=Lloyd, William (1627–1717)}}</ref> ==Wilkinsova shema== [[File:John Wilkins Lord's Prayer.jpg|thumb|Priměr "stvarnogo znaku" iz ''Eseja''. [[Joseph Moxon]] stvoril simbole za pečatanje knigy.<ref>{{ODNBweb|id=19466|title=Moxon, Joseph|first=D. J.|last=Bryden}}</ref>]] Wilkinsov "Stvarny Znak" jest konstruirana familija simbolov, ktorá odgovara [[klasifikacijnoj shemě]] razvitoj od Wilkinsa i jeho kolegov. On byl zamysljen kao [[pazigrafija]], inymi slovami, da dostavi elementarne stroitelne bloky, iz ktorih by mogly byti konstruovany vsaky možny věc i pojętje v universumě. Stvarny Znak ne jest [[ortografija]]: tj. ne jest písana reprezentacija [[govornogo jezika]]. Město togo, vsaky simbol predstavlja koncept direktno, bez (prinajmenje v ranyh čestjah prezentacije ''Eseja'') togo, že bi byla kakykolvěk možnost jego vokalizacije.<ref>{{Cite journal|last=Poole|first=William|date=2018-01-24|title=Seventeenth-Century ‘double writing’ schemes, and a 1676 letter in the phonetic script and real character of John Wilkins|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsnr.2017.0041|journal=Notes and Records: the Royal Society Journal of the History of Science|volume=72|issue=1|pages=7–23|doi=10.1098/rsnr.2017.0041|pmc=5906426|pmid=31390391}}</ref> Inspiracija za tut pristup prišla v časti iz suvremenyh evropskih izvěstij o [[kitajsky sistem pisanja|kitajskom sistemu pisanja]], ktoré byly něšto mylne. Pozněje v ''Eseju'' Wilkins uvodi svoj "Filosofsky Jezyk", ktorý pripisuje fonetične vrědnosti Stvarnym Znakom. Dla udobnosti, slědujuća razprava zaměňuje različu medžu Wilkinsovym Znakom i jego Jezykom. Koncepti se děle na četyrdeset glavnyh ''Rodov'', vsaky iz ktorih daje first dvubukveny slog slova; Rod se děli na ''Različnosti'', vsaka iz ktorih dodaje drugo pismo; a Različnosti se děle na ''Vrste'', ktoré dodaju četvrto pismo. Napriměr, ''Zi'' identifikuje Rod "zvěrj" (savci); ''Zit'' daje Različnost "hrabivyh zvěrj psego roda"; ''Zitα'' daje Vrstu psov. (Někogda first pismo označuje nadkategoriju — napr. Z vsegda označuje životno — ale to ne drži vsegda.) Rezultujući Znak, i jeho vokalizacija, za dany koncept tako zachvatyva, do něktorej měry, [[semantika|semantiku]] koncepta. ''Esej'' takože predlagal ideje o težah i měrah podobnyh tym, ktoré byly pozděje najdeny v [[metričny sistem|metričnom sistemu]].{{citation needed|date=June 2020}} Botaničnu čest eseja prispeval [[John Ray]]; [[Robert Morison]]ova kritika Rayovogo děla začala prodolžny spor medžu dvěma mužami.<ref name="Vines 1913">{{cite book|first=Sydney Howard|last=Vines|author-link=Sydney Howard Vines|year=1913|poglavje=Robert Morison 1620–1683 and John Ray 1627–1705|editor-first=Francis Wall|editor-last=Oliver|editor-link=Francis Wall Oliver|title=Makers of British Botany|url=https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft|publisher=Cambridge University Press|page=[https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft/page/21 21]}}</ref> ==Srodne usiljenja, razpravy i literaturny odnošenja== ''Esej'' je dobil něktorje akademične i literaturne pozornosti,<ref>{{cite book |last=Fleming |first=James Dougal |title=The mirror of information in Early Modern England: John Wilkins and the universal character |date=2017 |publisher=Palgrave Mcmillan |isbn=978-3-319-40300-7 |place=Switzerland}}</ref> obyčajno ga izobražajuči jako briljantny, ale beznadějny. On je byl opisan jako "utopičny" tekst.<ref>{{Cite časopis |last=Newson |first=Georgie |date=2023-07-14 |title=An Archival Paradise: John Wilkins’s Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language and Early Modern Info-Utopianism |url=https://scholarlypublishingcollective.org/utopian-studies/article/34/2/234/384258/An-Archival-Paradise-John-Wilkins-s-Essay-Towards |časopis=Utopian Studies |jezyk=en |volumen=34 |vypusk=2 |pages=234–256 |doi=10.5325/utopianstudies.34.2.0234 |issn=1045-991X}}</ref> Jedna kritika (medžu mnogimi) jest, že "slova izražajući blizko srodne ideje imaju gotovo tu že formu, različne možda jedino po poslednjem pismu... [B]ylo by izvanredno trudno zapamtiti vsy te male različnosti, i zamešateljstvo by nastalo, pri brzom čitanju i osobito v razgovoru."<ref>{{cite book|last=Guérard|first=Albert Léon|author-link=Albert Léon Guérard|title=A Short History of the International Language Movement|url=https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft|year=1921|pages=[https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft/page/90 90]–92}}<!--V istině to jest jedino jedna od tyh 3 stranic, ale ne mogu reći ktorá točno od kuda ja sedim právě teper--></ref> ([[Umberto Eco]] znaměnuje<ref>{{cite book|last=Eco|first=Umberto|year=1995|title=The Search for the Perfect Language|translated-title=Ricerca della lingua perfetta nella cultura europea|publisher=Blackwell|place=Oxford|isbn=0-631-17465-6|url-pristup=registracija|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou }}</ref> že Wilkins sam činil taku mylku v ''Eseju'', upotrebiv ''Gαde'' (ječmen) kdě očevidno ''Gαpe'' (tulipan) bylo zamysleno.) Jednako, drugi tvrdi, že prirodne jezyky uže imaju taky minute različnosti, i že predpostavka, že by ty različnosti byly nerazličive, by značila tvrditi, že prirodne jezyky neuspěvajut v tom.<!--To zdeč ne bylo najboljši način napisati to; ako možete popraviti to, prosimo, učinite to.--> [[George Edmonds (pravnik)|George Edmonds]] streměl polěpšiti Wilkinsov Filosofsky Jezyk reorganizacijego gramatiky i ortografije, pri čom zadržavajući jego taksonomiju.<ref>{{cite book|last=Edmonds|first=George|year=1856|title=A Universal Alphabet, Grammar, and Language, Comprising a Scientific Classification of the Radical Elements of Discourse: and Illustrative Translations from the Holy Scriptures and the Principal British Classics: to which is Added, A Dictionary of the Language|url=https://archive.org/details/universalalphabe00edmo|access-date=10 novembra 2016}}</ref> Novějše ''a priori'' jezyky (medžu mnogimi drugimi) su [[Solresol]] i [[Ro (jezyk)|Ro]]. <!--začto oni osobito su izděljeni? Jest stotiny takyh propozicij!--> [[Jorge Luis Borges]] razpravlja o Wilkinsovom filosofskom jezyku v svojem eseju [[The Analytical Language of John Wilkins|''El idioma analítico de John Wilkins'' (''Analytičny jezyk Johna Wilkinsa'')]], srovnavajući Wilkinsovu klasifikaciju s fiktivnom kitajskom enciklopedijom ''[[Celestial Emporium of Benevolent Knowledge's Taxonomy|Celestial Emporium of Benevolent Knowledge]]'' i izražajući sumnjenja o vsakoj probě universalne klasifikacije. V romanu [[Neal Stephenson|Neala Stephensona]] ''[[Quicksilver (Stephensonov roman)|Quicksilver]]'', personaž [[Daniel Waterhouse]] trati značny čas podpirajući razvitje Wilkinsovogo klasifikacionnogo sistema.<!--što znači "podpirajući"— "pomažući", "branjući"?--> ==Takože vidžte== {{Commons category|An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language}} *{{annotated link|Oligosintetičny jezik}} *{{annotated link|Filosofsky jezik}} *{{annotated link|Characteristica universalis}} *{{annotated link|Semantične primitivy}} *{{annotated link|Menace from the Moon (roman 1925)}} *{{annotated link|The Analytical Language of John Wilkins}}, kritika togo děla od [[Jorge Luis Borges|Jorgea Luisa Borgesa]] *{{annotated link|La Ricerca della Lingua Perfetta nella Cultura Europea}} (Iskanje za perfektnym jezykom) od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], o Wilkinsu, [[Leibniz]]u, [[Ramon Lull|Ramonu Lullu]] i drugih probah izmysliti idealny jezik ==Opaski== {{Reflist}} ==Dalšje čitanje== *{{Cite journal|first=Edward Neville da Costa|last=Andrade|author-link=Edward Andrade|title=The real character of bishop Wilkins|journal=[[Annals of Science]]|volume=1|issue=1|year=1936|pages=4–12|doi=10.1080/00033793600200021}} *{{-|Lewis, Rhodri. ''Language, Mind and Nature. Artificial Languages in England from Bacon to Locke'', 2012 CUP, Cambridge. ISBN: 9780521294133}} *{{-|Pinker, Steven. ''Words and Rules: The Ingredients of Language'', 2000}} <!--ne osobito točno ani pronicajivo glede Wilkinsovogo děla, bojim se, ale ne čutju že byh išel na boj o tom právě teper.--> ==Vnějšne linky== *{{Cite book|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage|title=An Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language|last=Wilkins|first=John|year=1668|place=London}} (slikovne pages) *{{Cite book|url=http://name.umdl.umich.edu/A66045.0001.001|title=An essay towards a real character, and a philosophical language by John Wilkins|last=Wilkins|first=John|publisher=Early English Books Online: Text Creation Partnership. U of Michigan Library|year=1668}} (transkripcija) *[https://www.onb.ac.at/forschung/forschungsblog/artikel/john-wilkins-s-artificial-language Umětny jezik Johna Wilkinsa, Avstrijska nacionalna biblioteka, raziskovalny blog] *[https://aidaneid.github.io/The-Universal-Language-of-John-Wilkins/dictionary.html Interaktivna verzija Eseja, dozvoljajuća upotrebnikam slyšati izgovory i viděti stvarne znaky za vsaky vnos, spolu s drugymi resursami] *[https://www.crockford.com/wilkins.html Analytičny jezik Johna Wilkinsa, od Jorgea Luisa Borgesa] {{Umětne jezyky}} {{DEFAULTSORT:Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku}} [[Kategorija:Eseje 1668]] [[Kategorija:1668 v Londonu]] [[Kategorija:Inžinjerske jezyky]] [[Kategorija:Anglijske eseje]] [[Kategorija:Eseje o jezyku]] [[Kategorija:Literatura o filosofiji jezyka]] [[Kategorija:Socijalno-naučne eseje]] [[Kategorija:Děla od Johna Wilkinsa]] [[Kategorija:Eseje na anglijskom jezyku]] ``` lxww6qx0zamam2g1g9q6kjf5u2379xf 45257 45256 2026-08-09T08:44:01Z Ilja isv 10 45257 wikitext text/x-wiki {{Kartka kniga |image = Wilkins An Essay towards a real.jpg |image_size = |border = |alt = |caption = Titulna strana prvoga izdanja |author = [[John Wilkins|Džon Vilkins]] |illustrator = |language = [[Anglijsky jezik|anglijsky]] |subject = |genre = |publisher = Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]] |pub_date = 1668 |pub_place = [[London]], [[Anglija]] |media_type = [[Tvrdy pokrov]] |pages = 454 |isbn = |isbn_note = |oclc = 4088592 |dewey = |congress = |preceded_by = <!-- for books in a series --> |followed_by = <!-- for books in a series --> }} '''''Esej o stvarnom znaku i filozofskom jezyku''''' (London, 1668)<ref>{{cite book| last=Wilkins|title=An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage/page/n8/mode/1up|place=London|publisher=Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]]|year=1668|oclc=4088592}}</ref> jest najbolje zapamětano iz mnogyh děl anglijskogo filozofa prirody [[John Wilkins|Džona Wilkinsa]], v ktorom on izlagaje novy [[universalny jezyk]], zamysljeny glavno dlja oblegčenja medžunarodnoj komunikacije medžu učenymi, ale takože zamysljeny za upotrěbu diplomatami, putnikami i kupcami. Za razliku od mnogih shem universalnogo jezika togo perioda, on byl zamysljen jedino kao [[meždunarodny pomoćny jezik|pomoćny]] k — ne zaměna za — suščestvujuće prirodne jezyky.<ref>{{-|"So that if men should generally consent upon the same way or manner of Expression, as they do agree in the same Notion, we should then be freed from that Curse in the Confusion of Tongues, with all that unhappy consequences of it.<p>"Now this can only be done, either by 'enjoyning'' some one Language and Character to be universally learnt and practised, (which is not to be expected, till some person attain to the ''Universal Monarchy'', and perhaps it would not be done then) or else by ''proposing some such way as, by its facility and usefulness, (without the imposition of Authority) might ''invite'' and ingage men to the learning of it; which is the thing here attempted." (''Essay'', s.20)}}</ref> ==Pozadina== Jedna od cělej ''Eseja'' byla dostaviti zaměnu za [[latinsky jezik|latinský jezik]], ktorý byl meždunarodnym jezykom učenych v Zapadnoj Evropě veče po 1000 lět.<ref>{{cite book|first=Ute|last=Dons|title=Descriptive adequacy of early modern English grammars|url=https://books.google.com/books?id=K7ffwL7Gs14C&pg=PA21|access-date=28 marca 2012|year=2004|publisher=Walter de Gruyter|isbn=978-3-11-018193-7|page=21}}</ref> [[Jan Amos Komensky|Comenius]] i drugi zainteresovani za meždunarodne jezyky imali kritiky na proizvoljne črty latininy, ktoré činili je težejše za učenje, a Wilkins takože činil taky punkti.<ref>{{cite book|first=Françoise|last=Waquet|tanslator-first=John|translator-last=Howe|title=Latin, or the Empire of a Sign|date=2001|publisher=Verso|isbn=1859846157|pages=258}}</ref> Shema za ''[[lingua franca]]'' na bazi numeričnyh vrědnostej byla izdana od [[John Pell (matematik)|Johna Pella]] (1630); a v svojem dělě iz 1640 ''Mercury or the Secret Messenger'' (1640) Wilkins byl upomenul možnost razvitja [[trgovački jezik|trgovačkogo jezika]].<ref>{{cite book|first=Daniel|last=Murphy|title=Comenius: a critical reassessment of his life and work|date=1995|publisher=Irish Academic Press|page=209–10|isbn=0716525372}}</ref> [[Seth Ward (biskup)|Seth Ward]] byl avtor s Wilkinsom ''Vindiciae academiarum'' (1654), obrany perioda [[Commonwealth]] univerzitetnogo sistema [[Oxbridge]] proti vnějšnim reformatorom. V njej Ward izlagal srodnu jezykovu shemu, hotja različnu od ''Eseja'' Wilkinsa v něktoryh značnyh aspektah.<ref name="Wilkins1984">{{cite book|first=John|last=Wilkins|title=Mercury, or, The secret and swift messenger: shewing how a man may with privacy and speed communicate his thoughts to a friend at any distance; together with an abstract of Dr. Wilkins's Essays towards a real character and a philosophical language|url=https://books.google.com/books?id=Lc38yWFv3p8C&pg=PR29|access-date=28 marca 2012|year=1984|publisher=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-3276-2|page=29}}</ref> Wardove ideje proishodili iz mnogih izvorov, tako jak [[Cyprian Kinner]], ktorý byl sljednik Comeniusa, [[Ramon Lull]], i [[Georg Ritschel]]. Oni potom vlijali na [[George Dalgarno|Georgea Dalgarna]] takože jak na Wilkinsa.<ref>{{ODNBweb|id=28706|title=Ward, Seth|first=John|last=Henry}}</ref> Byl neposredny interes v ''Eseju''; govori se, že Wilkins smatral svoje dělo jedino v terminah [[dokaz koncepta|dokaza koncepta]].<ref>{{cite book|first=Henry G.|last=Van Leeuwen|title=The problem of certainty in English thought, 1630–1690|url=https://books.google.com/books?id=RXQjQyIqVjcC&pg=PA56|access-date=28 marca 2012|year=1970|publisher=Springer|isbn=978-90-247-0179-7|page=56}}</ref> Ale v srednjem roku entuzijazam za tut vrstu konstruiranogo jezika upal. Problem [[universalny jezik|universalnogo jezika]] ostal tema debaty.<ref name="Wilkins1984"/> ==Skladanje i vlijanja== Podnět za to, že Wilkins napisal ''Esej'', prišel od Sověta Kraljevskogo družestva v 1662. Dělo bylo odloženo [[Veliky oganj Londonsky|Velikym ognjem Londonskim]] iz 1666, ktorý uničil něktorje česti v rukopisu.<ref>{{cite book|first=Joseph L.|last=Subbiondo|title=John Wilkins and 17th-century British linguistics|url=https://books.google.com/books?id=5pP2LoB9eJkC&pg=PA144|access-date=28 marca 2012|year=1992|publisher=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-4554-0|page=144 opaska 34}}</ref> Kniga byla napisana od Wilkinsa, s pomoćju [[John Ray|Johna Raya]], [[Francis Willughby|Francisa Willughbyja]], i drugih. Vlijanje bylo ''Ars Signorum'' od Georgea Dalgarna.<ref>{{cite DNB|wstitle=Wilkins, John|display=Wilkins, John}}</ref> Takože vlijatelny, jak Wilkins priznaval, byl ''The Ground-Work or Foundation Laid ... for the Framing of a New Perfect Language'' (1652) od [[Francis Lodwick|Francisa Lodwicka]].<ref>{{ODNBweb|id=37684|title=Lodwick, Francis|first=Vivian|last=Salmon}}</ref> ==Struktura== Dělo jest v pěti čestjah, iz ktorih četvrta sadrži razpravu o "stvarnom znaku" i "[[filosofsky jezik|filosofskom jezyku]]". Tretja traktuje o "filosofskoj gramatikě" ([[universalna gramatika|universalnoj gramatikě]]). Poslednja čest jest "alfabetny slovnik".<ref>{{cite book|first=John P.|last=Considine|title=Dictionaries in Early Modern Europe: Lexicography and the Making of Heritage|url=https://books.google.com/books?id=cqBkQFiTbX4C&pg=PA298|access-date=28 marca 2012|date=27 marca 2008|publisher=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-88674-1|pages=298}}</ref> On byl sastavljen od [[William Lloyd (biskup worcesterski)|Williama Lloyda]].<ref>{{cite DNB|wstitle=Lloyd, William (1627-1717)|display=Lloyd, William (1627–1717)}}</ref> ==Wilkinsova shema== [[File:John Wilkins Lord's Prayer.jpg|thumb|Priměr "stvarnogo znaku" iz ''Eseja''. [[Joseph Moxon]] stvoril simbole za pečatanje knigy.<ref>{{ODNBweb|id=19466|title=Moxon, Joseph|first=D. J.|last=Bryden}}</ref>]] Wilkinsov "Stvarny Znak" jest konstruirana familija simbolov, ktorá odgovara [[klasifikacijnoj shemě]] razvitoj od Wilkinsa i jeho kolegov. On byl zamysljen kao [[pazigrafija]], inymi slovami, da dostavi elementarne stroitelne bloky, iz ktorih by mogly byti konstruovany vsaky možny věc i pojętje v universumě. Stvarny Znak ne jest [[ortografija]]: tj. ne jest písana reprezentacija [[govornogo jezika]]. Město togo, vsaky simbol predstavlja koncept direktno, bez (prinajmenje v ranyh čestjah prezentacije ''Eseja'') togo, že bi byla kakykolvěk možnost jego vokalizacije.<ref>{{Cite journal|last=Poole|first=William|date=2018-01-24|title=Seventeenth-Century ‘double writing’ schemes, and a 1676 letter in the phonetic script and real character of John Wilkins|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsnr.2017.0041|journal=Notes and Records: the Royal Society Journal of the History of Science|volume=72|issue=1|pages=7–23|doi=10.1098/rsnr.2017.0041|pmc=5906426|pmid=31390391}}</ref> Inspiracija za tut pristup prišla v časti iz suvremenyh evropskih izvěstij o [[kitajsky sistem pisanja|kitajskom sistemu pisanja]], ktoré byly něšto mylne. Pozněje v ''Eseju'' Wilkins uvodi svoj "Filosofsky Jezyk", ktorý pripisuje fonetične vrědnosti Stvarnym Znakom. Dla udobnosti, slědujuća razprava zaměňuje različu medžu Wilkinsovym Znakom i jego Jezykom. Koncepti se děle na četyrdeset glavnyh ''Rodov'', vsaky iz ktorih daje first dvubukveny slog slova; Rod se děli na ''Različnosti'', vsaka iz ktorih dodaje drugo pismo; a Različnosti se děle na ''Vrste'', ktoré dodaju četvrto pismo. Napriměr, ''Zi'' identifikuje Rod "zvěrj" (savci); ''Zit'' daje Različnost "hrabivyh zvěrj psego roda"; ''Zitα'' daje Vrstu psov. (Někogda first pismo označuje nadkategoriju — napr. Z vsegda označuje životno — ale to ne drži vsegda.) Rezultujući Znak, i jeho vokalizacija, za dany koncept tako zachvatyva, do něktorej měry, [[semantika|semantiku]] koncepta. ''Esej'' takože predlagal ideje o težah i měrah podobnyh tym, ktoré byly pozděje najdeny v [[metričny sistem|metričnom sistemu]].{{citation needed|date=June 2020}} Botaničnu čest eseja prispeval [[John Ray]]; [[Robert Morison]]ova kritika Rayovogo děla začala prodolžny spor medžu dvěma mužami.<ref name="Vines 1913">{{cite book|first=Sydney Howard|last=Vines|author-link=Sydney Howard Vines|year=1913|poglavje=Robert Morison 1620–1683 and John Ray 1627–1705|editor-first=Francis Wall|editor-last=Oliver|editor-link=Francis Wall Oliver|title=Makers of British Botany|url=https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft|publisher=Cambridge University Press|page=[https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft/page/21 21]}}</ref> ==Srodne usiljenja, razpravy i literaturny odnošenja== ''Esej'' je dobil něktorje akademične i literaturne pozornosti,<ref>{{cite book |last=Fleming |first=James Dougal |title=The mirror of information in Early Modern England: John Wilkins and the universal character |date=2017 |publisher=Palgrave Mcmillan |isbn=978-3-319-40300-7 |place=Switzerland}}</ref> obyčajno ga izobražajuči jako briljantny, ale beznadějny. On je byl opisan jako "utopičny" tekst.<ref>{{Cite časopis |last=Newson |first=Georgie |date=2023-07-14 |title=An Archival Paradise: John Wilkins’s Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language and Early Modern Info-Utopianism |url=https://scholarlypublishingcollective.org/utopian-studies/article/34/2/234/384258/An-Archival-Paradise-John-Wilkins-s-Essay-Towards |časopis=Utopian Studies |jezyk=en |volumen=34 |vypusk=2 |pages=234–256 |doi=10.5325/utopianstudies.34.2.0234 |issn=1045-991X}}</ref> Jedna kritika (medžu mnogimi) jest, že "slova izražajući blizko srodne ideje imaju gotovo tu že formu, različne možda jedino po poslednjem pismu... [B]ylo by izvanredno trudno zapamtiti vsy te male različnosti, i zamešateljstvo by nastalo, pri brzom čitanju i osobito v razgovoru."<ref>{{cite book|last=Guérard|first=Albert Léon|author-link=Albert Léon Guérard|title=A Short History of the International Language Movement|url=https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft|year=1921|pages=[https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft/page/90 90]–92}}<!--V istině to jest jedino jedna od tyh 3 stranic, ale ne mogu reći ktorá točno od kuda ja sedim právě teper--></ref> ([[Umberto Eco]] znaměnuje<ref>{{cite book|last=Eco|first=Umberto|year=1995|title=The Search for the Perfect Language|trans-title=Ricerca della lingua perfetta nella cultura europea|publisher=Blackwell|place=Oxford|isbn=0-631-17465-6|url-pristup=registracija|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou }}</ref> že Wilkins sam činil taku mylku v ''Eseju'', upotrebiv ''Gαde'' (ječmen) kdě očevidno ''Gαpe'' (tulipan) bylo zamysleno.) Jednako, drugi tvrdi, že prirodne jezyky uže imaju taky minute različnosti, i že predpostavka, že by ty različnosti byly nerazličive, by značila tvrditi, že prirodne jezyky neuspěvajut v tom.<!--To zdeč ne bylo najboljši način napisati to; ako možete popraviti to, prosimo, učinite to.--> [[George Edmonds (pravnik)|George Edmonds]] streměl polěpšiti Wilkinsov Filosofsky Jezyk reorganizacijego gramatiky i ortografije, pri čom zadržavajući jego taksonomiju.<ref>{{cite book|last=Edmonds|first=George|year=1856|title=A Universal Alphabet, Grammar, and Language, Comprising a Scientific Classification of the Radical Elements of Discourse: and Illustrative Translations from the Holy Scriptures and the Principal British Classics: to which is Added, A Dictionary of the Language|url=https://archive.org/details/universalalphabe00edmo|access-date=10 novembra 2016}}</ref> Novějše ''a priori'' jezyky (medžu mnogimi drugimi) su [[Solresol]] i [[Ro (jezyk)|Ro]]. <!--začto oni osobito su izděljeni? Jest stotiny takyh propozicij!--> [[Jorge Luis Borges]] razpravlja o Wilkinsovom filosofskom jezyku v svojem eseju [[The Analytical Language of John Wilkins|''El idioma analítico de John Wilkins'' (''Analytičny jezyk Johna Wilkinsa'')]], srovnavajući Wilkinsovu klasifikaciju s fiktivnom kitajskom enciklopedijom ''[[Celestial Emporium of Benevolent Knowledge's Taxonomy|Celestial Emporium of Benevolent Knowledge]]'' i izražajući sumnjenja o vsakoj probě universalne klasifikacije. V romanu [[Neal Stephenson|Neala Stephensona]] ''[[Quicksilver (Stephensonov roman)|Quicksilver]]'', personaž [[Daniel Waterhouse]] trati značny čas podpirajući razvitje Wilkinsovogo klasifikacionnogo sistema.<!--što znači "podpirajući"— "pomažući", "branjući"?--> ==Takože vidžte== {{Commons category|An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language}} *{{annotated link|Oligosintetičny jezik}} *{{annotated link|Filosofsky jezik}} *{{annotated link|Characteristica universalis}} *{{annotated link|Semantične primitivy}} *{{annotated link|Menace from the Moon (roman 1925)}} *{{annotated link|The Analytical Language of John Wilkins}}, kritika togo děla od [[Jorge Luis Borges|Jorgea Luisa Borgesa]] *{{annotated link|La Ricerca della Lingua Perfetta nella Cultura Europea}} (Iskanje za perfektnym jezykom) od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], o Wilkinsu, [[Leibniz]]u, [[Ramon Lull|Ramonu Lullu]] i drugih probah izmysliti idealny jezik ==Opaski== {{Reflist}} ==Dalšje čitanje== *{{Cite journal|first=Edward Neville da Costa|last=Andrade|author-link=Edward Andrade|title=The real character of bishop Wilkins|journal=[[Annals of Science]]|volume=1|issue=1|year=1936|pages=4–12|doi=10.1080/00033793600200021}} *{{-|Lewis, Rhodri. ''Language, Mind and Nature. Artificial Languages in England from Bacon to Locke'', 2012 CUP, Cambridge. ISBN: 9780521294133}} *{{-|Pinker, Steven. ''Words and Rules: The Ingredients of Language'', 2000}} <!--ne osobito točno ani pronicajivo glede Wilkinsovogo děla, bojim se, ale ne čutju že byh išel na boj o tom právě teper.--> ==Vnějšne linky== *{{Cite book|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage|title=An Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language|last=Wilkins|first=John|year=1668|place=London}} (slikovne pages) *{{Cite book|url=http://name.umdl.umich.edu/A66045.0001.001|title=An essay towards a real character, and a philosophical language by John Wilkins|last=Wilkins|first=John|publisher=Early English Books Online: Text Creation Partnership. U of Michigan Library|year=1668}} (transkripcija) *[https://www.onb.ac.at/forschung/forschungsblog/artikel/john-wilkins-s-artificial-language Umětny jezik Johna Wilkinsa, Avstrijska nacionalna biblioteka, raziskovalny blog] *[https://aidaneid.github.io/The-Universal-Language-of-John-Wilkins/dictionary.html Interaktivna verzija Eseja, dozvoljajuća upotrebnikam slyšati izgovory i viděti stvarne znaky za vsaky vnos, spolu s drugymi resursami] *[https://www.crockford.com/wilkins.html Analytičny jezik Johna Wilkinsa, od Jorgea Luisa Borgesa] {{Umětne jezyky}} {{DEFAULTSORT:Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku}} [[Kategorija:Eseje 1668]] [[Kategorija:1668 v Londonu]] [[Kategorija:Inžinjerske jezyky]] [[Kategorija:Anglijske eseje]] [[Kategorija:Eseje o jezyku]] [[Kategorija:Literatura o filosofiji jezyka]] [[Kategorija:Socijalno-naučne eseje]] [[Kategorija:Děla od Johna Wilkinsa]] [[Kategorija:Eseje na anglijskom jezyku]] ``` po0oys45y7cns65yaw39xhp3h8p48z3 45260 45257 2026-08-09T09:16:26Z Ilja isv 10 45260 wikitext text/x-wiki {{Kartka kniga |image = Wilkins An Essay towards a real.jpg |image_size = |border = |alt = |caption = Titulna strana prvoga izdanja |author = [[John Wilkins|Džon Vilkins]] |illustrator = |language = [[Anglijsky jezik|anglijsky]] |subject = |genre = |publisher = Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]] |pub_date = 1668 |pub_place = [[London]], [[Anglija]] |media_type = [[Tvrdy pokrov]] |pages = 454 |isbn = |isbn_note = |oclc = 4088592 |dewey = |congress = |preceded_by = <!-- for books in a series --> |followed_by = <!-- for books in a series --> }} '''''Esej o stvarnom znaku i filozofskom jezyku''''' (London, 1668)<ref>{{cite book| last=Wilkins|title=An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage/page/n8/mode/1up|place=London|publisher=Pečatano [[Samuel Gellibrand|Samuelom Gelibrandom]], i [[John Martyn (izdatelj)|Džonom Martynom]], pečatnikami [[Kraljevskogo družstva]]|year=1668|oclc=4088592}}</ref> jest najbolje zapamětano iz mnogyh děl anglijskogo filozofa prirody [[John Wilkins|Džona Wilkinsa]], v ktorom on izlagaje novy [[universalny jezyk]], zamysljeny glavno dlja oblegčenja medžunarodnoj komunikacije medžu učenymi, ale takože zamysljeny za upotrěbu diplomatami, putnikami i kupcami. Za razliku od mnogih shem universalnogo jezika togo perioda, on byl zamysljen jedino kao [[meždunarodny pomoćny jezik|pomoćny]] k — ne zaměna za — suščestvujuće prirodne jezyky.<ref>{{-|"So that if men should generally consent upon the same way or manner of Expression, as they do agree in the same Notion, we should then be freed from that Curse in the Confusion of Tongues, with all that unhappy consequences of it.<p>"Now this can only be done, either by 'enjoyning'' some one Language and Character to be universally learnt and practised, (which is not to be expected, till some person attain to the ''Universal Monarchy'', and perhaps it would not be done then) or else by ''proposing some such way as, by its facility and usefulness, (without the imposition of Authority) might ''invite'' and ingage men to the learning of it; which is the thing here attempted." (''Essay'', s.20)}}</ref> ==Pozadina== Jedna od cělej ''Eseja'' byla dostaviti zaměnu za [[latinsky jezik|latinský jezik]], ktorý byl meždunarodnym jezykom učenych v Zapadnoj Evropě veče po 1000 lět.<ref>{{cite book|first=Ute|last=Dons|title=Descriptive adequacy of early modern English grammars|url=https://books.google.com/books?id=K7ffwL7Gs14C&pg=PA21|access-date=2012-03-28|year=2004|publisher=Walter de Gruyter|isbn=978-3-11-018193-7|page=21}}</ref> [[Jan Amos Komensky|Comenius]] i drugi zainteresovani za meždunarodne jezyky imali kritiky na proizvoljne črty latininy, ktoré činili je težejše za učenje, a Wilkins takože činil taky punkti.<ref>{{cite book|first=Françoise|last=Waquet|tanslator-first=John|translator-last=Howe|title=Latin, or the Empire of a Sign|date=2001|publisher=Verso|isbn=1859846157|pages=258}}</ref> Shema za ''[[lingua franca]]'' na bazi numeričnyh vrědnostej byla izdana od [[John Pell (matematik)|Johna Pella]] (1630); a v svojem dělě iz 1640 ''Mercury or the Secret Messenger'' (1640) Wilkins byl upomenul možnost razvitja [[trgovački jezik|trgovačkogo jezika]].<ref>{{cite book|first=Daniel|last=Murphy|title=Comenius: a critical reassessment of his life and work|date=1995|publisher=Irish Academic Press|page=209–10|isbn=0716525372}}</ref> [[Seth Ward (biskup)|Seth Ward]] byl avtor s Wilkinsom ''Vindiciae academiarum'' (1654), obrany perioda [[Commonwealth]] univerzitetnogo sistema [[Oxbridge]] proti vnějšnim reformatorom. V njej Ward izlagal srodnu jezykovu shemu, hotja različnu od ''Eseja'' Wilkinsa v něktoryh značnyh aspektah.<ref name="Wilkins1984">{{cite book|first=John|last=Wilkins|title=Mercury, or, The secret and swift messenger: shewing how a man may with privacy and speed communicate his thoughts to a friend at any distance; together with an abstract of Dr. Wilkins's Essays towards a real character and a philosophical language|url=https://books.google.com/books?id=Lc38yWFv3p8C&pg=PR29|access-date=2012-03-28|year=1984|publisher=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-3276-2|page=29}}</ref> Wardove ideje proishodili iz mnogih izvorov, tako jak [[Cyprian Kinner]], ktorý byl sljednik Comeniusa, [[Ramon Lull]], i [[Georg Ritschel]]. Oni potom vlijali na [[George Dalgarno|Georgea Dalgarna]] takože jak na Wilkinsa.<ref>{{ODNBweb|id=28706|title=Ward, Seth|first=John|last=Henry}}</ref> Byl neposredny interes v ''Eseju''; govori se, že Wilkins smatral svoje dělo jedino v terminah [[dokaz koncepta|dokaza koncepta]].<ref>{{cite book|first=Henry G.|last=Van Leeuwen|title=The problem of certainty in English thought, 1630–1690|url=https://books.google.com/books?id=RXQjQyIqVjcC&pg=PA56|access-date=2012-03-28|year=1970|publisher=Springer|isbn=978-90-247-0179-7|page=56}}</ref> Ale v srednjem roku entuzijazam za tut vrstu konstruiranogo jezika upal. Problem [[universalny jezik|universalnogo jezika]] ostal tema debaty.<ref name="Wilkins1984"/> ==Skladanje i vlijanja== Podnět za to, že Wilkins napisal ''Esej'', prišel od Sověta Kraljevskogo družestva v 1662. Dělo bylo odloženo [[Veliky oganj Londonsky|Velikym ognjem Londonskim]] iz 1666, ktorý uničil něktorje česti v rukopisu.<ref>{{cite book|first=Joseph L.|last=Subbiondo|title=John Wilkins and 17th-century British linguistics|url=https://books.google.com/books?id=5pP2LoB9eJkC&pg=PA144|access-date=2012-03-28|year=1992|publisher=John Benjamins Publishing Company|isbn=978-90-272-4554-0|page=144 opaska 34}}</ref> Kniga byla napisana od Wilkinsa, s pomoćju [[John Ray|Johna Raya]], [[Francis Willughby|Francisa Willughbyja]], i drugih. Vlijanje bylo ''Ars Signorum'' od Georgea Dalgarna.<ref>{{cite DNB|wstitle=Wilkins, John|display=Wilkins, John}}</ref> Takože vlijatelny, jak Wilkins priznaval, byl ''The Ground-Work or Foundation Laid ... for the Framing of a New Perfect Language'' (1652) od [[Francis Lodwick|Francisa Lodwicka]].<ref>{{ODNBweb|id=37684|title=Lodwick, Francis|first=Vivian|last=Salmon}}</ref> ==Struktura== Dělo jest v pěti čestjah, iz ktorih četvrta sadrži razpravu o "stvarnom znaku" i "[[filosofsky jezik|filosofskom jezyku]]". Tretja traktuje o "filosofskoj gramatikě" ([[universalna gramatika|universalnoj gramatikě]]). Poslednja čest jest "alfabetny slovnik".<ref>{{cite book|first=John P.|last=Considine|title=Dictionaries in Early Modern Europe: Lexicography and the Making of Heritage|url=https://books.google.com/books?id=cqBkQFiTbX4C&pg=PA298|access-date=2012-03-28|date=27 marca 2008|publisher=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-88674-1|pages=298}}</ref> On byl sastavljen od [[William Lloyd (biskup worcesterski)|Williama Lloyda]].<ref>{{cite DNB|wstitle=Lloyd, William (1627-1717)|display=Lloyd, William (1627–1717)}}</ref> ==Wilkinsova shema== [[File:John Wilkins Lord's Prayer.jpg|thumb|Priměr "stvarnogo znaku" iz ''Eseja''. [[Joseph Moxon]] stvoril simbole za pečatanje knigy.<ref>{{ODNBweb|id=19466|title=Moxon, Joseph|first=D. J.|last=Bryden}}</ref>]] Wilkinsov "Stvarny Znak" jest konstruirana familija simbolov, ktorá odgovara [[klasifikacijnoj shemě]] razvitoj od Wilkinsa i jeho kolegov. On byl zamysljen kao [[pazigrafija]], inymi slovami, da dostavi elementarne stroitelne bloky, iz ktorih by mogly byti konstruovany vsaky možny věc i pojętje v universumě. Stvarny Znak ne jest [[ortografija]]: tj. ne jest písana reprezentacija [[govornogo jezika]]. Město togo, vsaky simbol predstavlja koncept direktno, bez (prinajmenje v ranyh čestjah prezentacije ''Eseja'') togo, že bi byla kakykolvěk možnost jego vokalizacije.<ref>{{Cite journal|last=Poole|first=William|date=2018-01-24|title=Seventeenth-Century ‘double writing’ schemes, and a 1676 letter in the phonetic script and real character of John Wilkins|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rsnr.2017.0041|journal=Notes and Records: the Royal Society Journal of the History of Science|volume=72|issue=1|pages=7–23|doi=10.1098/rsnr.2017.0041|pmc=5906426|pmid=31390391}}</ref> Inspiracija za tut pristup prišla v časti iz suvremenyh evropskih izvěstij o [[kitajsky sistem pisanja|kitajskom sistemu pisanja]], ktoré byly něšto mylne. Pozněje v ''Eseju'' Wilkins uvodi svoj "Filosofsky Jezyk", ktorý pripisuje fonetične vrědnosti Stvarnym Znakom. Dla udobnosti, slědujuća razprava zaměňuje različu medžu Wilkinsovym Znakom i jego Jezykom. Koncepti se děle na četyrdeset glavnyh ''Rodov'', vsaky iz ktorih daje first dvubukveny slog slova; Rod se děli na ''Različnosti'', vsaka iz ktorih dodaje drugo pismo; a Različnosti se děle na ''Vrste'', ktoré dodaju četvrto pismo. Napriměr, ''Zi'' identifikuje Rod "zvěrj" (savci); ''Zit'' daje Različnost "hrabivyh zvěrj psego roda"; ''Zitα'' daje Vrstu psov. (Někogda first pismo označuje nadkategoriju — napr. Z vsegda označuje životno — ale to ne drži vsegda.) Rezultujući Znak, i jeho vokalizacija, za dany koncept tako zachvatyva, do něktorej měry, [[semantika|semantiku]] koncepta. ''Esej'' takože predlagal ideje o težah i měrah podobnyh tym, ktoré byly pozděje najdeny v [[metričny sistem|metričnom sistemu]].{{citation needed|date=June 2020}} Botaničnu čest eseja prispeval [[John Ray]]; [[Robert Morison]]ova kritika Rayovogo děla začala prodolžny spor medžu dvěma mužami.<ref name="Vines 1913">{{cite book|first=Sydney Howard|last=Vines|author-link=Sydney Howard Vines|year=1913|poglavje=Robert Morison 1620–1683 and John Ray 1627–1705|editor-first=Francis Wall|editor-last=Oliver|editor-link=Francis Wall Oliver|title=Makers of British Botany|url=https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft|publisher=Cambridge University Press|page=[https://archive.org/details/makersofbritishb00olivuoft/page/21 21]}}</ref> ==Srodne usiljenja, razpravy i literaturny odnošenja== ''Esej'' je dobil něktorje akademične i literaturne pozornosti,<ref>{{cite book |last=Fleming |first=James Dougal |title=The mirror of information in Early Modern England: John Wilkins and the universal character |date=2017 |publisher=Palgrave Mcmillan |isbn=978-3-319-40300-7 |place=Switzerland}}</ref> obyčajno ga izobražajuči jako briljantny, ale beznadějny. On je byl opisan jako "utopičny" tekst.<ref>{{Cite časopis |last=Newson |first=Georgie |date=2023-07-14 |title=An Archival Paradise: John Wilkins’s Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language and Early Modern Info-Utopianism |url=https://scholarlypublishingcollective.org/utopian-studies/article/34/2/234/384258/An-Archival-Paradise-John-Wilkins-s-Essay-Towards |časopis=Utopian Studies |jezyk=en |volumen=34 |vypusk=2 |pages=234–256 |doi=10.5325/utopianstudies.34.2.0234 |issn=1045-991X}}</ref> Jedna kritika (medžu mnogimi) jest, že "slova izražajući blizko srodne ideje imaju gotovo tu že formu, različne možda jedino po poslednjem pismu... [B]ylo by izvanredno trudno zapamtiti vsy te male različnosti, i zamešateljstvo by nastalo, pri brzom čitanju i osobito v razgovoru."<ref>{{cite book|last=Guérard|first=Albert Léon|author-link=Albert Léon Guérard|title=A Short History of the International Language Movement|url=https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft|year=1921|pages=[https://archive.org/details/shorthistoryofin00guuoft/page/90 90]–92}}<!--V istině to jest jedino jedna od tyh 3 stranic, ale ne mogu reći ktorá točno od kuda ja sedim právě teper--></ref> ([[Umberto Eco]] znaměnuje<ref>{{cite book|last=Eco|first=Umberto|year=1995|title=The Search for the Perfect Language|trans-title=Ricerca della lingua perfetta nella cultura europea|publisher=Blackwell|place=Oxford|isbn=0-631-17465-6|url-pristup=registracija|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou }}</ref> že Wilkins sam činil taku mylku v ''Eseju'', upotrebiv ''Gαde'' (ječmen) kdě očevidno ''Gαpe'' (tulipan) bylo zamysleno.) Jednako, drugi tvrdi, že prirodne jezyky uže imaju taky minute različnosti, i že predpostavka, že by ty različnosti byly nerazličive, by značila tvrditi, že prirodne jezyky neuspěvajut v tom.<!--To zdeč ne bylo najboljši način napisati to; ako možete popraviti to, prosimo, učinite to.--> [[George Edmonds (pravnik)|George Edmonds]] streměl polěpšiti Wilkinsov Filosofsky Jezyk reorganizacijego gramatiky i ortografije, pri čom zadržavajući jego taksonomiju.<ref>{{cite book|last=Edmonds|first=George|year=1856|title=A Universal Alphabet, Grammar, and Language, Comprising a Scientific Classification of the Radical Elements of Discourse: and Illustrative Translations from the Holy Scriptures and the Principal British Classics: to which is Added, A Dictionary of the Language|url=https://archive.org/details/universalalphabe00edmo|access-date=2016-11-10}}</ref> Novějše ''a priori'' jezyky (medžu mnogimi drugimi) su [[Solresol]] i [[Ro (jezyk)|Ro]]. <!--začto oni osobito su izděljeni? Jest stotiny takyh propozicij!--> [[Jorge Luis Borges]] razpravlja o Wilkinsovom filosofskom jezyku v svojem eseju [[The Analytical Language of John Wilkins|''El idioma analítico de John Wilkins'' (''Analytičny jezyk Johna Wilkinsa'')]], srovnavajući Wilkinsovu klasifikaciju s fiktivnom kitajskom enciklopedijom ''[[Celestial Emporium of Benevolent Knowledge's Taxonomy|Celestial Emporium of Benevolent Knowledge]]'' i izražajući sumnjenja o vsakoj probě universalne klasifikacije. V romanu [[Neal Stephenson|Neala Stephensona]] ''[[Quicksilver (Stephensonov roman)|Quicksilver]]'', personaž [[Daniel Waterhouse]] trati značny čas podpirajući razvitje Wilkinsovogo klasifikacionnogo sistema.<!--što znači "podpirajući"— "pomažući", "branjući"?--> ==Takože vidžte== {{Commons category|An Essay Towards a Real Character, and a Philosophical Language}} *{{annotated link|Oligosintetičny jezik}} *{{annotated link|Filosofsky jezik}} *{{annotated link|Characteristica universalis}} *{{annotated link|Semantične primitivy}} *{{annotated link|Menace from the Moon (roman 1925)}} *{{annotated link|The Analytical Language of John Wilkins}}, kritika togo děla od [[Jorge Luis Borges|Jorgea Luisa Borgesa]] *{{annotated link|La Ricerca della Lingua Perfetta nella Cultura Europea}} (Iskanje za perfektnym jezykom) od [[Umberto Eco|Umberta Eca]], o Wilkinsu, [[Leibniz]]u, [[Ramon Lull|Ramonu Lullu]] i drugih probah izmysliti idealny jezik ==Opaski== {{Reflist}} ==Dalšje čitanje== *{{Cite journal|first=Edward Neville da Costa|last=Andrade|author-link=Edward Andrade|title=The real character of bishop Wilkins|journal=[[Annals of Science]]|volume=1|issue=1|year=1936|pages=4–12|doi=10.1080/00033793600200021}} *{{-|Lewis, Rhodri. ''Language, Mind and Nature. Artificial Languages in England from Bacon to Locke'', 2012 CUP, Cambridge. ISBN: 9780521294133}} *{{-|Pinker, Steven. ''Words and Rules: The Ingredients of Language'', 2000}} <!--ne osobito točno ani pronicajivo glede Wilkinsovogo děla, bojim se, ale ne čutju že byh išel na boj o tom právě teper.--> ==Vnějšne linky== *{{Cite book|url=https://archive.org/details/AnEssayTowardsARealCharacterAndAPhilosophicalLanguage|title=An Essay Towards a Real Character and a Philosophical Language|last=Wilkins|first=John|year=1668|place=London}} (slikovne pages) *{{Cite book|url=http://name.umdl.umich.edu/A66045.0001.001|title=An essay towards a real character, and a philosophical language by John Wilkins|last=Wilkins|first=John|publisher=Early English Books Online: Text Creation Partnership. U of Michigan Library|year=1668}} (transkripcija) *[https://www.onb.ac.at/forschung/forschungsblog/artikel/john-wilkins-s-artificial-language Umětny jezik Johna Wilkinsa, Avstrijska nacionalna biblioteka, raziskovalny blog] *[https://aidaneid.github.io/The-Universal-Language-of-John-Wilkins/dictionary.html Interaktivna verzija Eseja, dozvoljajuća upotrebnikam slyšati izgovory i viděti stvarne znaky za vsaky vnos, spolu s drugymi resursami] *[https://www.crockford.com/wilkins.html Analytičny jezik Johna Wilkinsa, od Jorgea Luisa Borgesa] {{Umětne jezyky}} {{DEFAULTSORT:Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku}} [[Kategorija:Eseje 1668]] [[Kategorija:1668 v Londonu]] [[Kategorija:Inžinjerske jezyky]] [[Kategorija:Anglijske eseje]] [[Kategorija:Eseje o jezyku]] [[Kategorija:Literatura o filosofiji jezyka]] [[Kategorija:Socijalno-naučne eseje]] [[Kategorija:Děla od Johna Wilkinsa]] [[Kategorija:Eseje na anglijskom jezyku]] ``` 28rpya8fwwlpaqkhn90vxviz1tqce8t Latino sine flexione 0 5996 45216 45204 2026-08-08T14:13:27Z Ilja isv 10 /* */ 45216 wikitext text/x-wiki {{Kartka jezyk | altname = ''Interlingua'' | nativename = IL de A.p.I. | pronunciation = {{IPA|[laˈtino ˈsine fleksiˈone]}} | image = Interlingua_sign_1911.jpg | imagecaption = Interlingua znak v 1911 | creator = [[Academia pro Interlingua]] pod predsedateljstvom [[Giuseppe Peano]] | created = 1887–1914<ref>''Grammatico'' sekcija ''Vocabulario Commune'', 1915 {{URL|https://sites.google.com/site/latinosineflexio/-1915-vocabulario-pre#grammatica}}</ref> | setting = [[Medžunarodny pomoćny język]] | familycolor = Indo-evropsky | fam2 = [[Italski języky|Italski]], [[Medžunarodny pomoćny język|Pomoćny język]] | fam3 = [[Latino-faliski języky|Latino-faliski]], [[A posteriori język]] | script = [[Latinski alfabet]]&nbsp;<!--&nbsp; needed to prevent default link to Latin script--> | fam4 = [[Latina]], [[Kontrolovany język]] | ancestor = [[Neo-latina]] | posteriori = Bazovany na [[Latina|Latini]], ale influencovany idejami v drugih [[Medžunarodny pomoćny język|pomoćnyh językih]] | agency = [[Academia pro Interlingua]] (–1945), děl Peano i ApI (na pr. Discussiones 1909–1915) | ietf = la-peano | iso3 = ilc | glotto = none | notice = IPA | name = Latino sine flexione | iso3comment = (odrinuły) }} '''Latino sine flexione''' ("[[Latina]] bez [[infleksija|infleksij]]"), '''Interlingua de Academia pro Interlingua''' ('''IL de ApI''') ili '''Peanovo Interlingua''' (skraćeno '''IL''') je [[medžunarodny pomoćny język]] sastavjeny od [[Academia pro Interlingua]] pod predsedateljstvom italskogo matematika [[Giuseppe Peano]] (1858–1932) od 1887 do 1914. To je pojednostavjena verzija [[Latina|Latine]] i zadržava svoj [[leksikon|slovnik]]. Interlingua-IL byla opisana v žurnale ''[[Revue de Mathématiques]]'' v članku iz 1903 pod naslovom ''De Latino Sine Flexione, Lingua Auxiliare Internationale'' (znači ''O Latini bez Infleksij, Medžunarodny Pomoćny Język''),<ref name=":0">Peano, Giuseppe (1903). ''[http://www.gutenberg.org/files/35803/35803-h/35803-h.htm De Latino Sine Flexione. Lingua Auxiliare Internationale] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210504093022/http://www.gutenberg.org/files/35803/35803-h/35803-h.htm |date=2021-05-04 }}'', ''Revista de Mathematica'' (''Revue de Mathématiques''), Tomo VIII, pp. 74-83. Fratres Bocca Editores: Torino.</ref> ktory objasnil razlog za jeje stvorenje. Članek argumentoval, že druge pomoćne języky ne su potrebne, jer latina je već utvrđena jako světovy medžunarodny język. Članek je napisany v klasičnoj latini, ale postupno je izgubil svoje [[infleksija|infleksije]] dok ne ostały żadne. Językove kody [[ISO 639]]: [[ISO 639-2]] i -1 były pożądane 23 julija 2017 v Biblioteki Kongresa (predložene: ''IL'' i ''ILA''); [[ISO-639-3]] był pożądany 10 avgusta 2017 v SIL (predloženy: ''ILC'') i był odrinuły 23 janvara 2018.<ref>{{Cite web|url=https://iso639-3.sil.org/request/2017-022|title=2017-022 &#124; Iso 639-3|access-date=2020-12-30|archive-date=2021-04-20|archive-url=https://web.archive.org/web/20210420072045/https://iso639-3.sil.org/request/2017-022|url-status=live}}</ref> ## Historija V 1903, Peano publikoval članek ''De Latino Sine Flexione'' da bi predstavil svoj język.<ref name=":0" /> V tom dělě, Peano citoval seriju sugestij od [[Gottfried Wilhelm Leibniz|Leibniza]] o pojednostavjenoj formi latine.<ref>[[Louis Couturat|Couturat, Louis]] (1901). ''La Logique de Leibniz''. Paris.</ref><ref>Couturat, Louis (1903). ''Opuscules et fragments inédits de Leibniz''. Paris.</ref> Članek izgledał jako serjezny razvoj ideje, i Peano potom stekl reputaciju medźu pokretom za pomoćne języky. V 1904, Peano poduzeł esej o načinu kako dobiti minimalnu gramatiku eventualne minimalne latine (''Latino minimo''), s minimalnym slovnikom čisto medžunarodnym.<ref name="vocabulario">Peano, Giuseppe (1904). ''Vocabulario de Latino internationale comparato cum Anglo, Franco, Germano, Hispano, Italo, Russo, Græco et Sanscrito'' [https://sites.google.com/site/latinosineflexio/vocabulario-1904] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160323111121/https://sites.google.com/site/latinosineflexio/vocabulario-1904 |date=2016-03-23 }}. Torino.</ref> Peano i nektory kolegowie publikovali članky v Latino sine flexione několiko let v ''Revue de Mathématiques''. Zbog svoje želje da dokaže že to je zaista medžunarodny język, Peano smělo publikoval konačnu ediciju svojego znamogo [[Formulario mathematico]] v Latino sine flexione. Však, kako [[Hubert Kennedy]] priměćuje, većina matematikow była odvraćena od uměleho izgleda języka i ne probali da čytaju go.<ref name="H Kennedy">Kennedy, Hubert (2006). ''Peano. Life and Works of Giuseppe Peano''. Concord, CA: Peremptory Publications: p. 169 (''a''), p. 185 (''b'').</ref> V oktobru 1907, Peano był na [[Collège de France]] v [[Paris|Parizu]] da bi učestvoval v [[Delegacija za Prijatje Medžunarodnogo Pomoćnogo Języka|Delegaciji za Prijatje Medžunarodnogo Pomoćnogo Języka]]. Po tomu že deklaroval za Latino sine flexione da bude prijato, konačno ne mogł učestvovati v konačnom glasovanju, zbog radnyh del v Turine.<ref>Academia pro Interlingua (Nov. 1909). Délégation pour l'Adoption d'une Langue Auxiliaire Internationale [https://sites.google.com/site/academiaprointerlingua190913/home#1909:37] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160411124140/https://sites.google.com/site/academiaprointerlingua190913/home#1909:37 |date=2016-04-11 }}. Discussiones (2): p. 37-9.</ref> 26 decembra 1908, Peano był izbrany članom i direktorom ''Akademi internasional de lingu universal'' koji ješte koristil [[Idiom Neutral]], ktory był preosnovan jedan rok pozdněje pod nazvom [[Academia pro Interlingua]]. Každy akademik mogł koristiti svoju ljubimu formu Interlingue, termin byvši na početku koristany v općem smyslu jako sinonim za medžunarodny język, ali ubrzo počel byti posebno koristany za označavanje reformovane Latino sine flexione bazovane na občnyh pravilih ktore akademiki dosegali častym glasovanjem. Tako, nazv Interlingua ubrzo počel označavati język evolvujući od Akademije Pro Interlingua,<ref name="H Kennedy" /> s odgovarajućim skraćenjem ''IL''. Však, každy član był slobodny pisati v svojem osobnom stylu, i zaista nektory članovi predlagali radikalne reformy ktore konačno mogły skončiti jako nezavisne języky (na pr. Michauxov Romanal ili De Wahlov [[Interlingue]]). Zbog togo, nazv ''Peanovo Interlingua'' ili ''Interlingua (IL)''<ref name="H Kennedy" /> może być smatran najtočnijim za posebny standard od Peano. (Jako je najdeno v "Interglossa and its predecessors".<ref name="Hogben">Hogben, Lancelot (1943). ''Interglossa. A draft of an auxiliary for a democratic world order, being an attempt to apply semantic principles to language design''. [https://sites.google.com/site/interglossa1943/contents] Harmondsworth, Middlesex, Eng. / New York: Penguin Books: p. 10-11. OCLC 1265553.</ref>) Diskusije da bi se dosegł standardno Interlingua mogu byti vidźene na stranicah ''Discussiones'', oficijalnogo žurnala Akademije pro Interlingua od 1909 do 1913. Te i slědujuće žurnaly akademije były nedavno publikovane na CD-Romu od matematičkogo departmana Univerzity v [[Turin]]e,<ref>Silvia Roero, Clara (coord.) (2003). ''Le Riviste di Giuseppe Peano'' {{cite web|url=http://www.dm.unito.it/collanacdrom/index.html |title=Dipartimento di Matematica - Università di Torino |access-date=2011-03-01 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20110722063830/http://www.dm.unito.it/collanacdrom/index.html |archive-date=2011-07-22 }} (CD-Rom N. 4). Dipartimento di Matematica dell' Università di Torino.</ref> mesto gdźe Peano razvijal svoje učenje i istraživanje. Pošto ''De Latino Sine Flexione'' był postavil princip da se uzmu latinske imenice ili v ablatyvnoj ili nominatyvnoj formě ({{lang|la|nomen}} był preferovany pred {{lang|la|nomine}}), v 1909 Peano publikoval slovnik da bi pomogł pri izboru pravilne forme vsake imenice,<ref>Peano, Giuseppe (1909). ''Vocabulario Commune ad linguas de Europa'' [https://sites.google.com/site/latinosineflexio/vocabulario-1909] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160421231112/https://sites.google.com/site/latinosineflexio/vocabulario-1909 |date=2016-04-21 }}. Cavoretto - Torino.</ref> ali esencijalna vrednost Peanovogo Interlingua była że leksikon może być najden priamo v vsakom latinskom slovniku (przez dobivanje [[tematyčna vokala|tematyčne vokaly]] od [[korjen|korjena]] iz genityvneho zakončenja, to jest: ''-a -o -e -u -e'' iz ''-ae -i -is -us -ei''). Konačno, veliky slovnik s 14.000 slovami był publikovan v 1915.<ref name="Peano">Peano, Giuseppe (1915). ''Vocabulario Commune ad Latino-Italiano-Français-English-Deutsch pro usu de interlinguistas'' [https://sites.google.com/site/latinosineflexio/vocabulario-1915] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150105223741/https://sites.google.com/site/latinosineflexio/vocabulario-1915 |date=2015-01-05 }}. Cavoretto - Torino.</ref> Reformovane [[Interlingua]] było predstavlene v 1951 od [[Alexander Gode|Alexandra Gode]] jako poslednji direktor [[Medžunarodna Asocijacija za Pomoćne Języky|Medžunarodne Asocijacije za Pomoćne Języky]]. Trvdilo se že je nezavisno od Peanovogo Interlingua, jer je razvilo novu metodu za detekciju ''najnovših občnyh prototypov''. Ali ta metoda obično vodi do latinskogo ablatyvu, tako že većina slovnika Peanovogo Interlingua by była zadržana. Shodno tomu, sam nazv ''Interlingua'' był zadržany, ali bylo prijato odlično skraćenje: ''IA'' umesto ''IL''. ## Alfabet i izgovor {|class="wikitable" style="text-align:center; table-layout:fixed" |+ Interlingua alfabet i digrafy, s typičnymi izgovorami |- ! [[Velike bukvy]] | [[A]] | [[Ae (digraf)|Ae]] | [[B]] | [[C]] | [[Ch (digraf)|Ch]] | [[D]] | [[E]] | [[F]] | [[G]] | [[H]] | [[I]] | [[J]] | [[K]] | [[L]] | [[M]] | [[N]] | [[O]] | [[Oe (digraf)|Oe]] | [[P]] | [[Ph (digraf)|Ph]] | [[Q]]u | [[R]] | [[Rh (digraf)|Rh]] | [[S]] | [[T]] | [[Th (digraf)|Th]] | [[U]] | [[V]] | [[W]] | [[X]] | [[Y]] | [[Z]] |- ! [[Male bukvy]] | a | ae | b | c | ch | d | e | f | g | h | i | j | k | l | m | n | o | oe | p | ph | qu | r | rh | s | t | th | u | v | w | x | y | z |- ! {{small|{{nowrap|Odlične izgovory ([[Medžunarodny fonetičny alfabet|IPA]])}}}} |rowspan=2|{{IPAlink|a}} |{{IPAlink|ai̯}} |rowspan=2|{{nowrap|{{IPAlink|b}}, {{IPAlink|p}}}} |rowspan=2|{{IPAlink|k}} |{{IPAlink|kʰ}} |rowspan=2|{{IPAlink|d}} |rowspan=2|{{IPAlink|e}} |rowspan=2|{{IPAlink|f}} |rowspan=2|{{IPAlink|ɡ}} |{{IPAlink|h}} |rowspan=2|{{IPAlink|i}} |rowspan=2|{{IPAlink|j}} |rowspan=2|{{IPAlink|k}} |rowspan=2|{{IPAlink|l}} |rowspan=2|{{IPAlink|m}} |rowspan=2|{{IPAlink|n}} |rowspan=2|{{IPAlink|o}} |{{IPAlink|oi̯}} |rowspan=2|{{IPAlink|p}} |{{IPAlink|pʰ}} |rowspan=2|{{IPAlink|kʷ}} |colspan=2 rowspan=2|{{IPAlink|r}} |rowspan=2|{{IPAlink|s}} |rowspan=2|{{IPAlink|t}} |{{IPAlink|tʰ}} |rowspan=2|{{IPAlink|u}} |{{IPAlink|w}} |{{IPAlink|w}} |rowspan=2|ks |{{IPAlink|y}} |rowspan=2|{{IPAlink|z}} |- ! {{small|Spojene izgovory}} |{{IPAlink|e}} |{{IPAlink|k}} | - |{{IPAlink|e}} |{{nowrap|{{IPAlink|p}}, {{IPAlink|f}}}} |{{IPAlink|t}} |{{IPAlink|v}} |{{IPAlink|v}} |{{IPAlink|i}} |} {{Anchor|Vowels}}Po Peanovomu vodiču za język iz 1931, "većina interlingvistov je za staru latinsku izgovoru." To daje izgovoru vokalov takto: * a—jako v f'''a'''ther: {{IPA|[a]}} * e—jako v th'''e'''y: {{IPA|[e]}} * i—jako v f'''ee'''t: {{IPA|[i]}} * o—jako v t'''o'''ne: {{IPA|[o]}} * u—jako v r'''u'''le: {{IPA|[u]}} * y—jako francuska '''u''': {{IPA|[y]}} * j—jako v '''y'''es: {{IPA|[j]}} * ae—jako v '''eye''': {{IPA|[ai̯]}} * oe—jako v b'''oy''': {{IPA|[oi̯]}} {{Anchor|Consonants}}Konsonanty su izgovarane većinom jako v anglijskom, s slědujućimi objasnjenjami: * b—jako anglijsko b, ale jako p ako je slěduje s ili t: {{IPA|[b, p]}} * g—jako g v '''g'''o, '''g'''et: {{IPA|[ɡ]}} * h—němo v rh inače jako anglijsko h: {{IPA|[h]}} * qu—jako qu v '''qu'''arrel: {{IPA|[kʷ]}} * r—jako v co'''rr'''{{not a typo|ect}} (drhtava): {{IPA|[r]}} * v—jako anglijsko w.: {{IPA|[w]}} * x—jako ks.: {{IPA|[ks]}} * ch, ph, th—jako c, p, t v '''c'''an, '''p'''an, '''t'''an: {{IPA|[kʰ, pʰ, tʰ]}} * c—jako k vsegda, jako v s'''c'''an, s'''c'''at: {{IPA|[k]}} (ne aspirovana) * p—jako v s'''p'''an * t—jako v s'''t'''and {{Anchor|Variant pronunciations}}Ne vsi konsonanty i vokaly su izgovarane odlično od vsih ljudij. Slědujuće variantne izgovory su dozvolene: * y jako {{angle bracket|i}} * ae i oe jako {{angle bracket|e}} * h němo * ch, ph, th jako {{angle bracket|c, p, t}} * ph jako {{angle bracket|f}} * v jako anglijsko v, {{IPA|[v]}} * w jako anglijsko v {{Anchor|Stress}}[[Naglas|Naglas]] je bazovany na klasičnom latinskom pravilu: * Slova s dvěma sylabami imaju naglas na [[penult]]u. * Slova s trima ili više sylabami imaju naglas na penultu jedino ako je težky (zatvoreny ili imal dugy vokal v Klasičnoj Latini), inače na [[antepenult]]u<ref name="Peano" /> (p. xii). Sekundarny naglas może być postavjeny kogda je potrebno jako govornik smatra odgovarajućim. ## Časti řeči Iako Peano odstranil infleksije latine od [[imenica|imenic]] i [[pridjevnik|pridjevnikov]], ne odstranil potpuno [[gramatičny rod|gramatičny rod]], dozvoljajući opciju [[žensky rod|ženskogo]] zakončenja za [[wikt:occupation|profesije]]. Rod životinov je neproměnlivy. Vse formy imenic se končaju na [[vokal]] i su vzete iz [[ablatyvny padež|ablatyvnogo padeža]], ali jako to ne bylo navedeno v većini latinskih slovnikov, on dal pravilo za jeje izvodenje iz [[genityvny padež|genityvnogo padeža]]. Množina nie je potrebna kogda nie je potrebna, jako kogda je číslo naznačeno, množina może być čitana iz konteksta, i tako dale; však Peano daje opciju koristiti sufix -s da bi je označil kogda je potrebno. [[Glagol|Glagoly]] imaju malo [[infleksija|infleksij]] konjugacije; vremena i načiny su umesto togo označene glagolskymi dopolniteljami. Rezultat je změna na [[slovosled|pozicionalny język]]. ### Častice Častice ktore nemaju infleksiju v klasičnoj latini su koristene v svojej prirodnoj formě: * ''Supra, infra, intra, extra''... (ale ''superiore, inferiore, interiore, exteriore'' iz ''superior, -oris'' i tako dale.) * ''Super, subter, inter, praeter, semper''... (ale ''nostro, vestro, dextro...'' iz ''noster, -tra, -trum'' i tako dale.) * ''Tres, quattuor, quinque, sex, septem, octo, novem, decem''... (ale ''uno'' iz ''unus, -a, -um''; ''duo'' iz ''duo, -ae, -o''; ''nullo'' iz ''nullus, -a, -um''; ''multo'' iz ''multus, -a, -um'', itd.) ### Imenice Forma imenic zavisi od latinskih deklinacij. {| class="wikitable" |- ! Latinski deklinacijny broj (genityvne zakončenje) | 1: -ae | 2: -i | 3: -is | 4: -us | 5: -ei |- ! Latino zakončenje | -a | -o | -e | -u | -e |} {| class="wikitable" |- ! scope="col" |Latinska deklinacija/nominativna forma ! scope="col" | Latinsky genitiv ! scope="col" | Latino (latinsky ablatyv) ! scope="col" | Anglijsky |- | 1.: rosa | ros'''ae''' | ros'''a''' | rose |- | 2.: laurus | laur'''i''' | laur'''o''' | laurel |- | 3.: pax | pac'''is''' | pac'''e''' | peace |- | 4.: casus | cas'''us''' | cas'''u''' | case |- | 5.: series | seri'''ei''' | seri'''e''' | series |} Te vlastne imenice pisane latinskim alfabetom su zadržane čim bliže originalu jako je moguće. Slědujuće su priměry: München, New York, Roma, Giovanni. ### Zaimenice Izvor:<ref>Manuale Practico de Interlingua [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Manuale_Practico.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211003050659/https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Manuale_Practico.pdf |date=2021-10-03 }}. Pronomines: p. 29.</ref> * Osobne {| class="wikitable" |- ! scope="row" | Broj ! scope="col" | Jednina ! scope="col" | Množina |- ! scope="row" | 1. osoba | me | nos |- ! scope="row" | 2. osoba | te | vos |- ! scope="row" | 3. osoba | illo (mužsky), illa (žensky), id (sredny) | illos |- ! scope="row" | Povratna | se | se |} * Ukazatelne: ''illo'' (tamty, jako v "tamta kniga"), ''isto'' (tuty, jako v "tuta kniga"), ''ipso'' (samo); za veznik: ''que'' (''me vide '''que''' illo es rapide'' = ja vidim '''že''' to je brzo) * Prisvojne: ''meo'', ''tuo'', ''suo'', ''nostro'', ''vestro'', (''suo'') * Odnosne i veznikove: ''qui'' (kto, ktory člověk), ''quod'' (ktory, ktora stvar) * Povratna: ''se'' * Neodređene: ''un'', ''uno'' (''Jedny'' kaže...), ''ullo'' (ktorykoli), ''omne'' ili ''omni'' (vsy, vsaky, každy), ''aliquo'' (ktokoliv), ''nullo'' (ničto), ''nemo'' (nikto) ### Glagoly Glagoly su formovane iz latine odbacivanjem konačnogo ''-re'' infinitivu. [[Gramatično vreme|Vreme]], [[Gramatičny način|Način]], itd., su označene časticami, pomoćnymi glagolami, ili prislovami, ale ničto nie je potrebno ako je smysl jasan iz konteksta. Ako je potrebno, prošlo vreme może być označeno predglagolskim ''e'', a buduće s ''i''. Postoje posebna zakončenja za stvorenje [[infinitiv|infinitivu]] i [[particip|participov]]: * Osnovna forma: ama (ljubi) * Infinitiv: ama'''re''' (ljubiti) * Pasivny particip: ama'''to''' (ljubjeny) * Aktivny particip: ama'''nte''' (ljubeći) #### Pobočna zakončenja Izvor:<ref>Manuale Practico de Interlingua [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Manuale_Practico.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211003050659/https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Manuale_Practico.pdf |date=2021-10-03 }}. De verbo: p. 10-25.</ref> * Imperfekt (prošlo): ama'''ba''' (ljubil), lege'''ba''' (čytal) * Futur: ama'''rà''' (bude ljubiti), lege'''rà''' (bude čytati) * Kondicional: ama'''rè''' (by ljubil), lege'''rè''' (by čytal) Zakončenja ''-rà'' i ''-rè'' su naglašene. #### Složena vremena Izvor:<ref>Manuale Practico de Interlingua [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Manuale_Practico.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211003050659/https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Manuale_Practico.pdf |date=2021-10-03 }}. De verbo: p. 10-25.</ref> Složena vremena mogu byti izražena pomoćnymi slovami: * Perfekt: '''habe''' ama'''to''' (je ljubil) * Futur: '''debe''' ama'''re''' / '''vol''' ama'''re''' / '''habe ad''' ama'''re''' (mora ljubiti / bude ljubiti / ima ljubiti) * Trajna vremena: me '''es''' scribe'''nte''' (ja pišem) ### Pridjevniki i prislovi Pridjevniki su formovani takto: * Ako se nominativ srednjega roda konča na -e, latino forma se ne měnja. * Ako se nominativ srednjega roda konča na -um, latino forma se měnja na -o: novum > novo (novy). * V vsih drugih slučajah, pridjevniki su formovani s ablatyvnim padežom iz genityvu, jako je to slučaj s imenicami. Pridjevniki mogu byti koristene jako prislovi ako je kontekst jasan, ili ''cum mente'' ili ''in modo'' mogu byti koristene: * Diligente (přilěžny): ''Cum mente diligente'', ''cum diligente mente'', ''in modo diligente'', ''in diligente modo'' = přilěžno. #### Komparativ i superlativ Izvor:<ref>Manuale Practico de Interlingua [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Manuale_Practico.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211003050659/https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Manuale_Practico.pdf |date=2021-10-03 }}. Comparatione: p. 28.</ref> * Pozitiv: ''illo es tam habile quam te'' (on je tak spravny jako ty) * Komparativ: ''illo es magis habile quam te'' ili ''illo es plus habile quam te'' (on je spravnějši od tebe) i ''illo es minus habile quam te'' (on je mněje spravny od tebe) * Superlativ: ''maxim de...'' i ''minim de...'' #### Nepravilnosti Izvor:<ref>Manuale Practico de Interlingua [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Manuale_Practico.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211003050659/https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Manuale_Practico.pdf |date=2021-10-03 }}. Comparatione: p. 29.</ref> * Bono: meliore: optimo * Malo: pejore: pessimo * Magno: majore: maximo * Parvo: minore: minimo ### Členy Jako v latini, ni određeny ni neodređeny člen ne postoji v Latino sine flexione. Kogda je potrebno, mogu byti prevedene zaimenicami ili slovami jako ''illo'' (to, tamto), ''isto'' ili ''hoc'' (tuto), ili ''uno'' (jedny): * Da ad me libro = daj mi (tu) knigu * Da ad me hoc (isto) libro = daj mi tutu knigu * Da ad me illo libro = daj mi tamtu knigu * Da ad me uno libro = daj mi jednu knigu * Da ad me illo meo libro = daj mi tamtu moju knigu * Da ad me uno meo libro = daj mi jednu moju knigu ## Čislovniky **Medžuslovjansky/Меџусловјанскы:** Źródło:<ref>Manuale Practico de Interlingua [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Manuale_Practico.pdf]. Numeratione: p. 30-31.</ref> * **Glavne čislovniky (kardinalne):** 1 ''jedyn'' (uno), 2 ''dva'' (duo), 3 ''tri'' (tres), 4 ''četyri'' (quatuor), 5 ''pet'' (quinque), 6 ''šest'' (sex), 7 ''sedem'' (septem), 8 ''osem'' (octo), 9 ''devet'' (novem), 10 ''deset'' (decem), 20 ''dvadeset'' (viginti), 30 ''trideset'' (triginta), 40 ''štirideset'' (quadraginta), 50 ''petdeset'' (quinquaginta), 60 ''šestdeset'' (sexaginta), 70 ''sedemdeset'' (septuaginta), 80 ''osemdeset'' (octoginta), 90 ''devetdeset'' (nonaginta), 100 ''sto'' (centum), 1.000 ''tysiąc'' (mille), 1.000.000 ''milion'' (millione) * **Glavne čislovniky (pokračovanje):** 11 ''jedynnaće'' (decem-uno), 12 ''dvanacja'' (decem-duo), 19 ''devetnaće'' (decem-novem), 21 ''dvadeset jedyn'' (viginti-uno), 101 ''sto (i) jedyn'' (centum (et) uno), 102 ''sto (i) dva'' (centum (et) duo), 200 ''dvě stě'' (duo cento), 300 ''tri sta'' (tres cento) * **Redne čislovniky (ordinalne):** 1° ''pierwy'' (primo), 2° ''vtory'' (secundo), 3° ''tretij'' (tertio), 4° ''četvrty'' (quarto), 5° ''pjaty'' (quinto), 6° ''šesty'' (sexto), 7° ''sédy'' (septimo), 8° ''ósmy'' (octavo), 9° ''devjaty'' (nono), 10° ''desjaty'' (decimo), 20° ''dvadesiaty'' (vigesimo), 30° ''tridsiaty'' (trigesimo), 40° ''štiridsiaty'' (quadragesimo), 50° ''petdesiaty'' (quinquagesimo), 60° ''šestdesiaty'' (sexagesimo), 70° ''sedemdesiaty'' (septuagesimo), 80° ''osemdesiaty'' (octogesimo), 90° ''devetdesiaty'' (nonagesimo), 100° ''sotny'' (centesimo), 1.000° ''tysiąčny'' (millesimo), 1.000.000 ''milionowy'' (millionesimo) * **Redne čislovniky (pokračovanje):** 45° ''štiridsiaty pjaty'' (quadragesimo quinto) abo ''štirideset pjaty'' (quadraginta quinto), 58° ''petdesiaty ósmy'' (quinquagesimo octavo) abo ''petdeset ósmy'' (quinquaginta octavo), 345° ''tri sta štirideset pjaty'' (tres cento quadraginta quinto) * **Množitelne čislovniky:** ''jedyn raz'' (uno vice – once), ''dva razy'' (duo vice – twice), ''tri razy'' (tres vice – three times) --- ## Przykłady języka {{quotation | ''Latino es lingua internationale in occidente de Europa ab tempore de imperio romano, per toto medio aevo, et in scientia usque ultimo seculo. Seculo vigesimo es primo que non habe lingua commune. Hodie quasi omne auctore scribe in proprio lingua nationale, id es in plure lingua neo-latino, in plure germanico, in plure slavo, in nipponico et alio. Tale multitudine de linguas in labores de interesse commune ad toto humanitate constitute magno obstaculo ad progressu.'' | Latina była medžunarodnym językom na zapadě Evropy od vremena Rimskogo imperija, cělym středověkom, i v naukah do posledněgo stoletja. Dvadcate stoleće je prve, ktore nima občny język. Dnes skoro vsi avtory pišu v svojih narodnyh językih, to jest v novo-latinskih, germanskih, slovjanskih, japonskom i drugih. Taka množina językov v dělah občego interesa za vsu ludzkost stvara veliku překážku progresu. }} --- {| class="wikitable" |+ Otče naš (The Lord's Prayer) |- ! scope="row" | Latino sine flexione verzija ! scope="row" | [[Interlingua]] verzija ! scope="row" | [[Latina]] verzija ! scope="row" | Medžuslovjansky/Меџусловјанскы ! scope="row" | Angličsky ([[English Language Liturgical Consultation|ELLC]] - 1988) |- | {{lang|la-peano|<poem>Nostro patre, qui es in caelos, que tuo nomine fi sanctificato; que tuo regno adveni; que tuo voluntate es facto sicut in caelo et in terra. Da hodie ad nos nostro pane quotidiano, et remitte ad nos nostro debitos, sicut et nos remitte ad nostro debitores. Et non induce nos in tentatione, sed libera nos ab malo. Amen.</poem>}} | {{lang|ia|<poem>Patre nostre, qui es in le celos, que tu nomine sia sanctificate; que tu regno veni; que tu voluntate sia facite como in le celo, etiam super le terra. Da nos hodie nostre pan quotidian, e pardona a nos nostre debitas como etiam nos los pardona a nostre debitores. E non induce nos in tentation, sed libera nos del mal. Amen.</poem>}} | {{lang|la|<poem>Pater noster, qui es in caelis, sanctificetur nomen tuum. Adveniat regnum tuum. Fiat voluntas tua, sicut in caelo, et in terra. Panem nostrum quotidianum da nobis hodie, et dimitte nobis debita nostra, sicut et nos dimittimus debitoribus nostris. Et ne nos inducas in tentationem, sed libera nos a malo. Amen.</poem>}} | <poem>Otče naš, ktory je na nebesah, nech svęti se imę Tvoje; nech prijde kraljevstvo Tvoje; nech budje volja Tvoja, kako na nebu, tako i na zemji. Hlěb naš vsakodenny daj nam dnes; i odpusti nam našy grěhy, kako i my odpušćajemo našym grěšnikom. I ne vvedi nas v napastovanje, ale izbavi nas od zlogo. Amin.</poem> | <poem>Our Father (who are) in heaven, hallowed be your name, your kingdom come, your will be done, on earth as in heaven. Give us today our daily bread. Forgive us our sins as we forgive those who sin against us. Save us from the time of trial and deliver us from evil. Amen.</poem> |} --- {| class="wikitable" |+ Latinske poslovice prevedene do Latino sine flexione i Medžuslovjanskogo |- ! scope="col" | Latina ! scope="col" | Latino sine flexione ! scope="col" | Medžuslovjansky/Меџусловјанскы ! scope="col" | Angličsky |- | [[Vox populi, vox Dei]]. | Voce de populo, voce de Deo. | Hlas ludu, hlas Božy. | The voice of the people is the voice of God. |- | [[Hodie mihi, cras tibi]]. | Hodie ad me, cras ad te. | Dnes mně, sutra tebě. | It is my lot today, yours to-morrow. |- | Gratia gratiam generat, lis litem. | Gratia genera gratia, lite genera lite. | Dobrota rodi dobrotu, svada rodi svadu. | Goodwill begets goodwill, bickering begets bickering. |- | In medio stat virtus. | Virtute sta in medio. | Cnota stoji v sredině. | Virtue stands in the middle. |- | Qui non laborat, non manducet. | Qui non labora, non debe manducare. | Kto ne rabota, neka ne jě. | [[He who does not work, neither shall he eat]]. |- | Medice, cura te ipsum. | Medico, cura te ipso. | Lěkarju, izcěli sebe samogo. | [[Physician, heal thyself]]. |- | [[De gustibus non est disputandum]]. | Nos non debe disputare de gustu. | O vkusah ne dyskutujemo. | There is no disputing about tastes. |- | Ars imitatio naturae est. | Arte imita natura. | Umětnost imituje prirodu. | Art imitates nature. |- | [[Glossary of ancient Roman religion#do ut des|Do ut des]]. | Me da ut te da. | Dajem, byś ty dal. | I give so that you give. |- | Designatio unius est exclusio alterius. | Qui designa uno, exclude alio. | Kto izbira jedyn, isklučuje drugogo. | Who chooses one excludes another. |} --- {| class="wikitable" |+ [[Publius Cornelius Tacitus]], ''De origine et situ Germanorum (Germania)'' (fragmentum initiale) ! [[Latina]] classica (ex [http://la.wikisource.org/wiki/De_origine_et_situ_Germanorum_(Germania) Vicifonte]) ! Latino sine flexione / Interlingua (IL) de [[Academia pro Interlingua|A.p.I.]] ! Medžuslovjansky/Меџусловјанскы ! Angličsky (translated by [[Alfred John Church|A.J. Church]] and W.J. Brodribb, 1876) |- | {{lang|la|Germania omnis a Gallis Raetisque et Pannoniis Rheno et Danuvio fluminibus, a Sarmatis Dacisque mutuo metu aut montibus separatur: cetera Oceanus ambit, latos sinus et insularum inmensa spatia complectens, nuper cognitis quibusdam gentibus ac regibus, quos bellum aperuit. Rhenus, Raeticarum Alpium inaccesso ac praecipiti vertice ortus, modico flexu in occidentem versus septentrionali Oceano miscetur. Danuvius molli et clementer edito montis Abnobae iugo effusus pluris populos adit, donec in Ponticum mare sex meatibus erumpat: septimum os paludibus hauritur.}} | {{lang|la-peano|Fluvios Rheno et Danuvio separa toto Germania ab Gallos, Raetos et Pannonios; montes, aut metu mutuo, separa illo ab Sarmatas et Dacos: Oceano ambi ceteros, complectente sinus lato de mari et spatios immenso de insulas, ad certo gentes et reges recente cognito, aperto ab bello. Rheno, orto in vertice inaccesso et praecipite de Alpes Raetico, flecte se parvo versus occidente et misce se in Oceano septentrionale. Danuvio, effuso in jugo molle et clemente edito de monte Abnoba, visita plure populo, usque illo erumpe in mari Pontico per sex cursu: ore septimo perde se in paludes.}} | {{lang|la-peano|Reka Ryn i Dunaj děliju vsu Germaniju od Galov, Retov i Pannonov; gory, abo vzajemny strah, děliju ju od Sarmatov i Dakov: Oceano okruža ostale, obymajući široke zalivy i bezměrne prostore ostrovov, gdzie nektore plemena i krali su nam novo znani, otkryti vojnom. Ryn, izvirujući iz nedostupne i strmne vysiny Retijskih Alp, skręča se malo k zapadu i směšava se s Sjevernym Oceanom. Dunaj, izlivajući se s blagog i łagodno podignutogo hrbta gory Abnoby, posěća mnoge narody, dok konačno ne prorve se kroz šest rukavov v Pontsko more; sedmy usta ginu v močvarah.}} | Germany as a whole is separated from the Galli, the Rhaeti, and Pannonii, by the rivers Rhine and Danube; mountain ranges, or the fear which each feels for the other, divide it from the Sarmatae and Daci. Elsewhere ocean girds it, embracing broad peninsulas and islands of unexplored extent, where certain tribes and kings are newly known to us, revealed by war. The Rhine springs from a precipitous and inaccessible height of the Rhaetian Alps, bends slightly westward, and mingles with the Northern Ocean. The Danube pours down from the gradual and gently rising slope of Mount Abnoba, and visits many nations, to force its way at last through six channels into the Pontus; a seventh mouth is lost in marshes. |- |} --- ## Kritika Peano formalno branil maksimu, že ''najlěpša gramatika je bez gramatiky'', imajući na umě przykład [[Činski jazyk|Činskogo języka]]. (V modernoj lingvistice, na protivječje popularnomu i Peanovomu užitju, ''[[gramatika]]'' ne označa samo [[Morfologija (lingvistika)|morfologične]] struktury, ale takože [[syntax|syntaxu]] i [[fonologija|fonologiju]], na pr., ktore oba Latino sine flexione i Činski ješte imaju. V tom smyslu, "języky bez gramatiky" ne mogu egzistovati.<ref>{{Citation|last=Anderson|first=Catherine|title=1.4 Fundamental Properties of Language|url=https://ecampusontario.pressbooks.pub/essentialsoflinguistics/chapter/1-5-fundamental-properties-of-language//|work=Essentials of Linguistics|date=15 March 2018|publisher=McMaster University|language=en|access-date=2021-11-19|archive-date=2021-11-19|archive-url=https://web.archive.org/web/20211119192229/https://ecampusontario.pressbooks.pub/essentialsoflinguistics/chapter/1-5-fundamental-properties-of-language/|url-status=live}}</ref>) Podle [[Lancelot Hogben|Lancelota Hogbena]], Peanovo Interlingua ješte sdělja glavnu manu s mnogimi drugimi [[Medžunarodny pomoćny język|pomoćnymi językami]], majući "abo priveć gramatiky zlého typu, abo nedostatok pravej".<ref name="Hogben" /> (p.&nbsp;10) Hogben argumentuje, že priněmňe imenice i glagoly by měly byti łahko različene po charakterističnyh zakončenjah, aby čitatel mogł łahko dobiti početno razuměnje věty. Tedy, v Peanovom Interlingua, glagoly by mogły dobiti nektoru specifičnu, standardizovanu verbalnu formu, kao [[infinitiv]], ktory je dostatočny v latinskoj [[nepřima reč|nepřimej reči]]. Uměsto togo, surovy imperativ je predloženy v ''De Latino Sine Flexione'': {{ quotation | Lingua latino habet discurso directo, ut: "''Amicitia inter malos esse non potest"'', et discurso indirecto: "(''Verum est'' ) ''amicitiam inter malos esse non posse"''. Si nos utimur semper de discurso indirecto, in verbo evanescit desinentia de persona, de modo, et saepe de tempore. Sumimus ergo nomen inflexibile (...), sub forma magis simplice, qui es imperativo. | [''Překlad:''] Latinski język ima direktnu reč, kao: "''Prijateljstvo medźu zlymi nije moguće"'', i indirektnu reč: "(''Je pravda, že'') ''prijateljstvo medźu zlymi nije moguće"''. Ako vsegda koristamo indirektnu reč, na glagolu izčezavaju zakončenja osoby, načina, i (často) vremena. Tedy beremo nesklonjivu imenicu (...), v najjednostavnijoj formě, ktora je imperativ. | Peano (1903, § 4) }} Podle Hogbena, druga prepreka je nedostatak čistogo [[člen (gramatika)|člena]], ktory by mogł jasno označiti imenice. Však, Peano někdy predlagal, že ''illo'' (to) i ''uno'' (jedyn) by mogły być koristane kao členy. Još jedanput podle Hogbena, syntaxa Peanovogo Interlingua ostala konservativna: {{quotation | [Peanovo Interlingua] (...) ima aristokratičnu indiferentnost k potřebě prostyh pravil za konstrukciju vět. Fakt je, że nijedyn pionir jezykovogo planiranja – a już ně Peano – ne poduzeł zadatju istraživanja, ktore pravila porjadka slov najviše prispevaju k vnutrennej jasnotě značenja i łahkosti rozpoznavanja. | Lancelot Hogben (1943, p. 11). }} Pregledajući listu znanijih latinskih nazvov, možemo zaključiti da je sekvenca ''imenica-pridavnik'' norma v latini, ali obrnuta sekvenca je takože aktualna.<ref name="latinosineflexio">"Note on Peano's Interlingua" [https://sites.google.com/site/latinosineflexio/nota] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130622120941/https://sites.google.com/site/latinosineflexio/nota |date=2013-06-22 }}. Updated: June 2014.</ref> Odnos je preko 2 prema 1 v listě latinskih nazvov komentovanyh od Stroha.<ref>Stroh, Wilfried (2009). ''Le latin est mort. Vive la latin!'' [2007. ''Latein ist tot, es lebe Latein'']. Paris: Les Belles Lettres. {{ISBN|978-2-251-34601-4}}.</ref> N.pr. "''[[Philosophiæ Naturalis Principia Mathematica|Principia Mathematica]]''". Čo se tiče sekvence ''nominativ-genitiv'', to může być norma v latini v sličnom odnosu. N.pr. "''[[Systema Naturae]]''". Zaista, sekvenca ''nominativ-genitiv'' mora vsegda być norma v Peanovom Interlingua, jer predlog ''de'' mora uvesti genitiv. Tedy, ''[[Philosophiæ Naturalis Principia Mathematica]]'' by se pretvorilo v ''Principio Mathematico '''de''' Philosophia Naturale''. Pošto je funkcija i pridavnika i genitiva často ista, možemo zaključiti da sekvenca ''imenica-pridavnik'' może vsegda być norma. {{ quotation | Adiectivo qui deriva ab sustantivo vale genitivo: "aureo", "de auro". | [''Překlad:''] Pridavnik izvedeny od imenice je ekvivalent genitivu: "zlatny", "od zlata". | Peano (1903, § 6). }} --- ## Takože vidźte {{Portal|Konstruovane języky}} * [[Medžuslovjansky/Меџусловјанскы]] (Interslavic) --- ## Odkazy {{reflist}} --- ## Eksterny linky * [http://mono.eik.bme.hu/~galantai/LSF/ Instituto pro Latino sine flexione] - Stranka v Latino sine flexione; Peanove originalne spisy o tom języku, blog v Latino sine flexione, itd. * [http://latinosineflexione.wordpress.com Blog v Latino sine Flexione] * (Latino sine flexione) [[:oldwikisource:100 exemplo de Interlingua|100 exemplo de Interlingua, ab Giuseppe Peano]] * (Latino sine flexione) [https://sites.google.com/site/academiaprointerlingua190913/ Revista "Discussiones", de Academia Pro Interlingua (1909-13)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160216053722/https://sites.google.com/site/academiaprointerlingua190913/ |date=2016-02-16 }} * [http://nuntios.blogspot.com/search/label/Latino%20sine%20Flexione Nuntios: Latino sine Flexione] na http://nuntios.blogspot.com/ {{Umětne jezyky}} {{Authority control}} [[Kategorija:Medžunarodne pomoćne języky]] [[Kategorija:Pojednostavjene języky]] [[Kategorija:Konstruovane języky predstavlene v 1900-ih]] [[Kategorija:1903 wprowadzenja]] [[Kategorija:Formy latiny]] [[Kategorija:Izolujuće języky]] byu55dvgxn3xqmwfh9j7ohiedizx2yo 45217 45216 2026-08-08T14:19:43Z Ilja isv 10 /* */ 45217 wikitext text/x-wiki {{Kartka jezyk | altname = ''Interlingua'' | nativename = IL de A.p.I. | pronunciation = {{IPA|[laˈtino ˈsine fleksiˈone]}} | image = Interlingua_sign_1911.jpg | imagecaption = Interlingua znak v 1911 | creator = [[Academia pro Interlingua]] pod predsedateljstvom [[Giuseppe Peano]] | created = 1887–1914<ref>''Grammatico'' sekcija ''Vocabulario Commune'', 1915 {{URL|https://sites.google.com/site/latinosineflexio/-1915-vocabulario-pre#grammatica}}</ref> | setting = [[Medžunarodny pomoćny język]] | familycolor = Indo-evropsky | fam2 = [[Italski języky|Italski]], [[Medžunarodny pomoćny język|Pomoćny język]] | fam3 = [[Latino-faliski języky|Latino-faliski]], [[A posteriori język]] | script = [[Latinski alfabet]]&nbsp;<!--&nbsp; needed to prevent default link to Latin script--> | fam4 = [[Latina]], [[Kontrolovany język]] | ancestor = [[Neo-latina]] | posteriori = Bazovany na [[Latina|Latini]], ale influencovany idejami v drugih [[Medžunarodny pomoćny język|pomoćnyh językih]] | agency = [[Academia pro Interlingua]] (–1945), děl Peano i ApI (na pr. Discussiones 1909–1915) | ietf = la-peano | iso3 = ilc | glotto = none | notice = IPA | name = Latino sine flexione | iso3comment = (odrinuły) }} '''Latino sine flexione''' ("[[Latina]] bez [[infleksija|infleksij]]"), '''Interlingua de Academia pro Interlingua''' ('''IL de ApI''') ili '''Peanovo Interlingua''' (skraćeno '''IL''') je [[medžunarodny pomoćny język]] sastavjeny od [[Academia pro Interlingua]] pod predsedateljstvom italskogo matematika [[Giuseppe Peano]] (1858–1932) od 1887 do 1914. To je pojednostavjena verzija [[Latina|Latine]] i zadržava svoj [[leksikon|slovnik]]. Interlingua-IL byla opisana v žurnale ''[[Revue de Mathématiques]]'' v članku iz 1903 pod naslovom ''De Latino Sine Flexione, Lingua Auxiliare Internationale'' (znači ''O Latini bez Infleksij, Medžunarodny Pomoćny Język''),<ref name=":0">Peano, Giuseppe (1903). ''[http://www.gutenberg.org/files/35803/35803-h/35803-h.htm De Latino Sine Flexione. Lingua Auxiliare Internationale] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210504093022/http://www.gutenberg.org/files/35803/35803-h/35803-h.htm |date=2021-05-04 }}'', ''Revista de Mathematica'' (''Revue de Mathématiques''), Tomo VIII, pp. 74-83. Fratres Bocca Editores: Torino.</ref> ktory objasnil razlog za jeje stvorenje. Članek argumentoval, že druge pomoćne języky ne su potrebne, jer latina je već utvrđena jako světovy medžunarodny język. Članek je napisany v klasičnoj latini, ale postupno je izgubil svoje [[infleksija|infleksije]] dok ne ostały żadne. Językove kody [[ISO 639]]: [[ISO 639-2]] i -1 były pożądane 23 julija 2017 v Biblioteki Kongresa (predložene: ''IL'' i ''ILA''); [[ISO-639-3]] był pożądany 10 avgusta 2017 v SIL (predloženy: ''ILC'') i był odrinuły 23 janvara 2018.<ref>{{Cite web|url=https://iso639-3.sil.org/request/2017-022|title=2017-022 &#124; Iso 639-3|access-date=2020-12-30|archive-date=2021-04-20|archive-url=https://web.archive.org/web/20210420072045/https://iso639-3.sil.org/request/2017-022|url-status=live}}</ref> ## Historija V 1903, Peano publikoval članek ''De Latino Sine Flexione'' da bi predstavil svoj język.<ref name=":0" /> V tom dělě, Peano citoval seriju sugestij od [[Gottfried Wilhelm Leibniz|Leibniza]] o pojednostavjenoj formi latine.<ref>[[Louis Couturat|Couturat, Louis]] (1901). ''La Logique de Leibniz''. Paris.</ref><ref>Couturat, Louis (1903). ''Opuscules et fragments inédits de Leibniz''. Paris.</ref> Članek izgledał jako serjezny razvoj ideje, i Peano potom stekl reputaciju medźu pokretom za pomoćne języky. V 1904, Peano poduzeł esej o načinu kako dobiti minimalnu gramatiku eventualne minimalne latine (''Latino minimo''), s minimalnym slovnikom čisto medžunarodnym.<ref name="vocabulario">Peano, Giuseppe (1904). ''Vocabulario de Latino internationale comparato cum Anglo, Franco, Germano, Hispano, Italo, Russo, Græco et Sanscrito'' [https://sites.google.com/site/latinosineflexio/vocabulario-1904] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160323111121/https://sites.google.com/site/latinosineflexio/vocabulario-1904 |date=2016-03-23 }}. Torino.</ref> Peano i nektory kolegowie publikovali članky v Latino sine flexione několiko let v ''Revue de Mathématiques''. Zbog svoje želje da dokaže že to je zaista medžunarodny język, Peano smělo publikoval konačnu ediciju svojego znamogo [[Formulario mathematico]] v Latino sine flexione. Však, kako [[Hubert Kennedy]] priměćuje, većina matematikow była odvraćena od uměleho izgleda języka i ne probali da čytaju go.<ref name="H Kennedy">Kennedy, Hubert (2006). ''Peano. Life and Works of Giuseppe Peano''. Concord, CA: Peremptory Publications: p. 169 (''a''), p. 185 (''b'').</ref> V oktobru 1907, Peano był na [[Collège de France]] v [[Paris|Parizu]] da bi učestvoval v [[Delegacija za Prijatje Medžunarodnogo Pomoćnogo Języka|Delegaciji za Prijatje Medžunarodnogo Pomoćnogo Języka]]. Po tomu že deklaroval za Latino sine flexione da bude prijato, konačno ne mogł učestvovati v konačnom glasovanju, zbog radnyh del v Turine.<ref>Academia pro Interlingua (Nov. 1909). Délégation pour l'Adoption d'une Langue Auxiliaire Internationale [https://sites.google.com/site/academiaprointerlingua190913/home#1909:37] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160411124140/https://sites.google.com/site/academiaprointerlingua190913/home#1909:37 |date=2016-04-11 }}. Discussiones (2): p. 37-9.</ref> 26 decembra 1908, Peano był izbrany članom i direktorom ''Akademi internasional de lingu universal'' koji ješte koristil [[Idiom Neutral]], ktory był preosnovan jedan rok pozdněje pod nazvom [[Academia pro Interlingua]]. Každy akademik mogł koristiti svoju ljubimu formu Interlingue, termin byvši na početku koristany v općem smyslu jako sinonim za medžunarodny język, ali ubrzo počel byti posebno koristany za označavanje reformovane Latino sine flexione bazovane na občnyh pravilih ktore akademiki dosegali častym glasovanjem. Tako, nazv Interlingua ubrzo počel označavati język evolvujući od Akademije Pro Interlingua,<ref name="H Kennedy" /> s odgovarajućim skraćenjem ''IL''. Však, každy član był slobodny pisati v svojem osobnom stylu, i zaista nektory članovi predlagali radikalne reformy ktore konačno mogły skončiti jako nezavisne języky (na pr. Michauxov Romanal ili De Wahlov [[Interlingue]]). Zbog togo, nazv ''Peanovo Interlingua'' ili ''Interlingua (IL)''<ref name="H Kennedy" /> może być smatran najtočnijim za posebny standard od Peano. (Jako je najdeno v "Interglossa and its predecessors".<ref name="Hogben">Hogben, Lancelot (1943). ''Interglossa. A draft of an auxiliary for a democratic world order, being an attempt to apply semantic principles to language design''. [https://sites.google.com/site/interglossa1943/contents] Harmondsworth, Middlesex, Eng. / New York: Penguin Books: p. 10-11. OCLC 1265553.</ref>) Diskusije da bi se dosegł standardno Interlingua mogu byti vidźene na stranicah ''Discussiones'', oficijalnogo žurnala Akademije pro Interlingua od 1909 do 1913. Te i slědujuće žurnaly akademije były nedavno publikovane na CD-Romu od matematičkogo departmana Univerzity v [[Turin]]e,<ref>Silvia Roero, Clara (coord.) (2003). ''Le Riviste di Giuseppe Peano'' {{cite web|url=http://www.dm.unito.it/collanacdrom/index.html |title=Dipartimento di Matematica - Università di Torino |access-date=2011-03-01 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20110722063830/http://www.dm.unito.it/collanacdrom/index.html |archive-date=2011-07-22 }} (CD-Rom N. 4). Dipartimento di Matematica dell' Università di Torino.</ref> mesto gdźe Peano razvijal svoje učenje i istraživanje. Pošto ''De Latino Sine Flexione'' był postavil princip da se uzmu latinske imenice ili v ablatyvnoj ili nominatyvnoj formě ({{lang|la|nomen}} był preferovany pred {{lang|la|nomine}}), v 1909 Peano publikoval slovnik da bi pomogł pri izboru pravilne forme vsake imenice,<ref>Peano, Giuseppe (1909). ''Vocabulario Commune ad linguas de Europa'' [https://sites.google.com/site/latinosineflexio/vocabulario-1909] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160421231112/https://sites.google.com/site/latinosineflexio/vocabulario-1909 |date=2016-04-21 }}. Cavoretto - Torino.</ref> ali esencijalna vrednost Peanovogo Interlingua była że leksikon może być najden priamo v vsakom latinskom slovniku (przez dobivanje [[tematyčna vokala|tematyčne vokaly]] od [[korjen|korjena]] iz genityvneho zakončenja, to jest: ''-a -o -e -u -e'' iz ''-ae -i -is -us -ei''). Konačno, veliky slovnik s 14.000 slovami był publikovan v 1915.<ref name="Peano">Peano, Giuseppe (1915). ''Vocabulario Commune ad Latino-Italiano-Français-English-Deutsch pro usu de interlinguistas'' [https://sites.google.com/site/latinosineflexio/vocabulario-1915] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150105223741/https://sites.google.com/site/latinosineflexio/vocabulario-1915 |date=2015-01-05 }}. Cavoretto - Torino.</ref> Reformovane [[Interlingua]] było predstavlene v 1951 od [[Alexander Gode|Alexandra Gode]] jako poslednji direktor [[Medžunarodna Asocijacija za Pomoćne Języky|Medžunarodne Asocijacije za Pomoćne Języky]]. Trvdilo se že je nezavisno od Peanovogo Interlingua, jer je razvilo novu metodu za detekciju ''najnovših občnyh prototypov''. Ali ta metoda obično vodi do latinskogo ablatyvu, tako že većina slovnika Peanovogo Interlingua by była zadržana. Shodno tomu, sam nazv ''Interlingua'' był zadržany, ali bylo prijato odlično skraćenje: ''IA'' umesto ''IL''. ## Alfabet i izgovor {|class="wikitable" style="text-align:center; table-layout:fixed" |+ Interlingua alfabet i digrafy, s typičnymi izgovorami |- ! [[Velike bukvy]] | [[A]] | [[Ae (digraf)|Ae]] | [[B]] | [[C]] | [[Ch (digraf)|Ch]] | [[D]] | [[E]] | [[F]] | [[G]] | [[H]] | [[I]] | [[J]] | [[K]] | [[L]] | [[M]] | [[N]] | [[O]] | [[Oe (digraf)|Oe]] | [[P]] | [[Ph (digraf)|Ph]] | [[Q]]u | [[R]] | [[Rh (digraf)|Rh]] | [[S]] | [[T]] | [[Th (digraf)|Th]] | [[U]] | [[V]] | [[W]] | [[X]] | [[Y]] | [[Z]] |- ! [[Male bukvy]] | a | ae | b | c | ch | d | e | f | g | h | i | j | k | l | m | n | o | oe | p | ph | qu | r | rh | s | t | th | u | v | w | x | y | z |- ! {{small|{{nowrap|Odlične izgovory ([[Medžunarodny fonetičny alfabet|IPA]])}}}} |rowspan=2|{{IPAlink|a}} |{{IPAlink|ai̯}} |rowspan=2|{{nowrap|{{IPAlink|b}}, {{IPAlink|p}}}} |rowspan=2|{{IPAlink|k}} |{{IPAlink|kʰ}} |rowspan=2|{{IPAlink|d}} |rowspan=2|{{IPAlink|e}} |rowspan=2|{{IPAlink|f}} |rowspan=2|{{IPAlink|ɡ}} |{{IPAlink|h}} |rowspan=2|{{IPAlink|i}} |rowspan=2|{{IPAlink|j}} |rowspan=2|{{IPAlink|k}} |rowspan=2|{{IPAlink|l}} |rowspan=2|{{IPAlink|m}} |rowspan=2|{{IPAlink|n}} |rowspan=2|{{IPAlink|o}} |{{IPAlink|oi̯}} |rowspan=2|{{IPAlink|p}} |{{IPAlink|pʰ}} |rowspan=2|{{IPAlink|kʷ}} |colspan=2 rowspan=2|{{IPAlink|r}} |rowspan=2|{{IPAlink|s}} |rowspan=2|{{IPAlink|t}} |{{IPAlink|tʰ}} |rowspan=2|{{IPAlink|u}} |{{IPAlink|w}} |{{IPAlink|w}} |rowspan=2|ks |{{IPAlink|y}} |rowspan=2|{{IPAlink|z}} |- ! {{small|Spojene izgovory}} |{{IPAlink|e}} |{{IPAlink|k}} | - |{{IPAlink|e}} |{{nowrap|{{IPAlink|p}}, {{IPAlink|f}}}} |{{IPAlink|t}} |{{IPAlink|v}} |{{IPAlink|v}} |{{IPAlink|i}} |} {{Anchor|Vowels}}Po Peanovomu vodiču za język iz 1931, "većina interlingvistov je za staru latinsku izgovoru." To daje izgovoru vokalov takto: * a—jako v f'''a'''ther: {{IPA|[a]}} * e—jako v th'''e'''y: {{IPA|[e]}} * i—jako v f'''ee'''t: {{IPA|[i]}} * o—jako v t'''o'''ne: {{IPA|[o]}} * u—jako v r'''u'''le: {{IPA|[u]}} * y—jako francuska '''u''': {{IPA|[y]}} * j—jako v '''y'''es: {{IPA|[j]}} * ae—jako v '''eye''': {{IPA|[ai̯]}} * oe—jako v b'''oy''': {{IPA|[oi̯]}} {{Anchor|Consonants}}Konsonanty su izgovarane većinom jako v anglijskom, s slědujućimi objasnjenjami: * b—jako anglijsko b, ale jako p ako je slěduje s ili t: {{IPA|[b, p]}} * g—jako g v '''g'''o, '''g'''et: {{IPA|[ɡ]}} * h—němo v rh inače jako anglijsko h: {{IPA|[h]}} * qu—jako qu v '''qu'''arrel: {{IPA|[kʷ]}} * r—jako v co'''rr'''{{not a typo|ect}} (drhtava): {{IPA|[r]}} * v—jako anglijsko w.: {{IPA|[w]}} * x—jako ks.: {{IPA|[ks]}} * ch, ph, th—jako c, p, t v '''c'''an, '''p'''an, '''t'''an: {{IPA|[kʰ, pʰ, tʰ]}} * c—jako k vsegda, jako v s'''c'''an, s'''c'''at: {{IPA|[k]}} (ne aspirovana) * p—jako v s'''p'''an * t—jako v s'''t'''and {{Anchor|Variant pronunciations}}Ne vsi konsonanty i vokaly su izgovarane odlično od vsih ljudij. Slědujuće variantne izgovory su dozvolene: * y jako {{angle bracket|i}} * ae i oe jako {{angle bracket|e}} * h němo * ch, ph, th jako {{angle bracket|c, p, t}} * ph jako {{angle bracket|f}} * v jako anglijsko v, {{IPA|[v]}} * w jako anglijsko v {{Anchor|Stress}}[[Naglas|Naglas]] je bazovany na klasičnom latinskom pravilu: * Slova s dvěma sylabami imaju naglas na [[penult]]u. * Slova s trima ili više sylabami imaju naglas na penultu jedino ako je težky (zatvoreny ili imal dugy vokal v Klasičnoj Latini), inače na [[antepenult]]u<ref name="Peano" /> (p. xii). Sekundarny naglas może być postavjeny kogda je potrebno jako govornik smatra odgovarajućim. ## Časti řeči Iako Peano odstranil infleksije latine od [[imenica|imenic]] i [[pridjevnik|pridjevnikov]], ne odstranil potpuno [[gramatičny rod|gramatičny rod]], dozvoljajući opciju [[žensky rod|ženskogo]] zakončenja za [[wikt:occupation|profesije]]. Rod životinov je neproměnlivy. Vse formy imenic se končaju na [[vokal]] i su vzete iz [[ablatyvny padež|ablatyvnogo padeža]], ali jako to ne bylo navedeno v većini latinskih slovnikov, on dal pravilo za jeje izvodenje iz [[genityvny padež|genityvnogo padeža]]. Množina nie je potrebna kogda nie je potrebna, jako kogda je číslo naznačeno, množina może być čitana iz konteksta, i tako dale; však Peano daje opciju koristiti sufix -s da bi je označil kogda je potrebno. [[Glagol|Glagoly]] imaju malo [[infleksija|infleksij]] konjugacije; vremena i načiny su umesto togo označene glagolskymi dopolniteljami. Rezultat je změna na [[slovosled|pozicionalny język]]. ### Častice Častice ktore nemaju infleksiju v klasičnoj latini su koristene v svojej prirodnoj formě: * ''Supra, infra, intra, extra''... (ale ''superiore, inferiore, interiore, exteriore'' iz ''superior, -oris'' i tako dale.) * ''Super, subter, inter, praeter, semper''... (ale ''nostro, vestro, dextro...'' iz ''noster, -tra, -trum'' i tako dale.) * ''Tres, quattuor, quinque, sex, septem, octo, novem, decem''... (ale ''uno'' iz ''unus, -a, -um''; ''duo'' iz ''duo, -ae, -o''; ''nullo'' iz ''nullus, -a, -um''; ''multo'' iz ''multus, -a, -um'', itd.) ### Imenice Forma imenic zavisi od latinskih deklinacij. {| class="wikitable" |- ! Latinski deklinacijny broj (genityvne zakončenje) | 1: -ae | 2: -i | 3: -is | 4: -us | 5: -ei |- ! Latino zakončenje | -a | -o | -e | -u | -e |} {| class="wikitable" |- ! scope="col" |Latinska deklinacija/nominativna forma ! scope="col" | Latinsky genitiv ! scope="col" | Latino (latinsky ablatyv) ! scope="col" | Anglijsky |- | 1.: rosa | ros'''ae''' | ros'''a''' | rose |- | 2.: laurus | laur'''i''' | laur'''o''' | laurel |- | 3.: pax | pac'''is''' | pac'''e''' | peace |- | 4.: casus | cas'''us''' | cas'''u''' | case |- | 5.: series | seri'''ei''' | seri'''e''' | series |} Te vlastne imenice pisane latinskim alfabetom su zadržane čim bliže originalu jako je moguće. Slědujuće su priměry: München, New York, Roma, Giovanni. ### Zaimenice Izvor:<ref>Manuale Practico de Interlingua [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Manuale_Practico.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211003050659/https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Manuale_Practico.pdf |date=2021-10-03 }}. Pronomines: p. 29.</ref> * Osobne {| class="wikitable" |- ! scope="row" | Broj ! scope="col" | Jednina ! scope="col" | Množina |- ! scope="row" | 1. osoba | me | nos |- ! scope="row" | 2. osoba | te | vos |- ! scope="row" | 3. osoba | illo (mužsky), illa (žensky), id (sredny) | illos |- ! scope="row" | Povratna | se | se |} * Ukazatelne: ''illo'' (tamty, jako v "tamta kniga"), ''isto'' (tuty, jako v "tuta kniga"), ''ipso'' (samo); za veznik: ''que'' (''me vide '''que''' illo es rapide'' = ja vidim '''že''' to je brzo) * Prisvojne: ''meo'', ''tuo'', ''suo'', ''nostro'', ''vestro'', (''suo'') * Odnosne i veznikove: ''qui'' (kto, ktory člověk), ''quod'' (ktory, ktora stvar) * Povratna: ''se'' * Neodređene: ''un'', ''uno'' (''Jedny'' kaže...), ''ullo'' (ktorykoli), ''omne'' ili ''omni'' (vsy, vsaky, každy), ''aliquo'' (ktokoliv), ''nullo'' (ničto), ''nemo'' (nikto) ### Glagoly Glagoly su formovane iz latine odbacivanjem konačnogo ''-re'' infinitivu. [[Gramatično vreme|Vreme]], [[Gramatičny način|Način]], itd., su označene časticami, pomoćnymi glagolami, ili prislovami, ale ničto nie je potrebno ako je smysl jasan iz konteksta. Ako je potrebno, prošlo vreme może być označeno predglagolskim ''e'', a buduće s ''i''. Postoje posebna zakončenja za stvorenje [[infinitiv|infinitivu]] i [[particip|participov]]: * Osnovna forma: ama (ljubi) * Infinitiv: ama'''re''' (ljubiti) * Pasivny particip: ama'''to''' (ljubjeny) * Aktivny particip: ama'''nte''' (ljubeći) #### Pobočna zakončenja Izvor:<ref>Manuale Practico de Interlingua [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Manuale_Practico.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211003050659/https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Manuale_Practico.pdf |date=2021-10-03 }}. De verbo: p. 10-25.</ref> * Imperfekt (prošlo): ama'''ba''' (ljubil), lege'''ba''' (čytal) * Futur: ama'''rà''' (bude ljubiti), lege'''rà''' (bude čytati) * Kondicional: ama'''rè''' (by ljubil), lege'''rè''' (by čytal) Zakončenja ''-rà'' i ''-rè'' su naglašene. #### Složena vremena Izvor:<ref>Manuale Practico de Interlingua [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Manuale_Practico.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211003050659/https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Manuale_Practico.pdf |date=2021-10-03 }}. De verbo: p. 10-25.</ref> Složena vremena mogu byti izražena pomoćnymi slovami: * Perfekt: '''habe''' ama'''to''' (je ljubil) * Futur: '''debe''' ama'''re''' / '''vol''' ama'''re''' / '''habe ad''' ama'''re''' (mora ljubiti / bude ljubiti / ima ljubiti) * Trajna vremena: me '''es''' scribe'''nte''' (ja pišem) ### Pridjevniki i prislovi Pridjevniki su formovani takto: * Ako se nominativ srednjega roda konča na -e, latino forma se ne měnja. * Ako se nominativ srednjega roda konča na -um, latino forma se měnja na -o: novum > novo (novy). * V vsih drugih slučajah, pridjevniki su formovani s ablatyvnim padežom iz genityvu, jako je to slučaj s imenicami. Pridjevniki mogu byti koristene jako prislovi ako je kontekst jasan, ili ''cum mente'' ili ''in modo'' mogu byti koristene: * Diligente (přilěžny): ''Cum mente diligente'', ''cum diligente mente'', ''in modo diligente'', ''in diligente modo'' = přilěžno. #### Komparativ i superlativ Izvor:<ref>Manuale Practico de Interlingua [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Manuale_Practico.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211003050659/https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Manuale_Practico.pdf |date=2021-10-03 }}. Comparatione: p. 28.</ref> * Pozitiv: ''illo es tam habile quam te'' (on je tak spravny jako ty) * Komparativ: ''illo es magis habile quam te'' ili ''illo es plus habile quam te'' (on je spravnějši od tebe) i ''illo es minus habile quam te'' (on je mněje spravny od tebe) * Superlativ: ''maxim de...'' i ''minim de...'' #### Nepravilnosti Izvor:<ref>Manuale Practico de Interlingua [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Manuale_Practico.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211003050659/https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Manuale_Practico.pdf |date=2021-10-03 }}. Comparatione: p. 29.</ref> * Bono: meliore: optimo * Malo: pejore: pessimo * Magno: majore: maximo * Parvo: minore: minimo ### Členy Jako v latini, ni određeny ni neodređeny člen ne postoji v Latino sine flexione. Kogda je potrebno, mogu byti prevedene zaimenicami ili slovami jako ''illo'' (to, tamto), ''isto'' ili ''hoc'' (tuto), ili ''uno'' (jedny): * Da ad me libro = daj mi (tu) knigu * Da ad me hoc (isto) libro = daj mi tutu knigu * Da ad me illo libro = daj mi tamtu knigu * Da ad me uno libro = daj mi jednu knigu * Da ad me illo meo libro = daj mi tamtu moju knigu * Da ad me uno meo libro = daj mi jednu moju knigu ## Čislovniky **Medžuslovjansky/Меџусловјанскы:** Źródło:<ref>Manuale Practico de Interlingua [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Manuale_Practico.pdf]. Numeratione: p. 30-31.</ref> * **Glavne čislovniky (kardinalne):** 1 ''jedyn'' (uno), 2 ''dva'' (duo), 3 ''tri'' (tres), 4 ''četyri'' (quatuor), 5 ''pet'' (quinque), 6 ''šest'' (sex), 7 ''sedem'' (septem), 8 ''osem'' (octo), 9 ''devet'' (novem), 10 ''deset'' (decem), 20 ''dvadeset'' (viginti), 30 ''trideset'' (triginta), 40 ''štirideset'' (quadraginta), 50 ''petdeset'' (quinquaginta), 60 ''šestdeset'' (sexaginta), 70 ''sedemdeset'' (septuaginta), 80 ''osemdeset'' (octoginta), 90 ''devetdeset'' (nonaginta), 100 ''sto'' (centum), 1.000 ''tysiąc'' (mille), 1.000.000 ''milion'' (millione) * **Glavne čislovniky (pokračovanje):** 11 ''jedynnaće'' (decem-uno), 12 ''dvanacja'' (decem-duo), 19 ''devetnaće'' (decem-novem), 21 ''dvadeset jedyn'' (viginti-uno), 101 ''sto (i) jedyn'' (centum (et) uno), 102 ''sto (i) dva'' (centum (et) duo), 200 ''dvě stě'' (duo cento), 300 ''tri sta'' (tres cento) * **Redne čislovniky (ordinalne):** 1° ''pierwy'' (primo), 2° ''vtory'' (secundo), 3° ''tretij'' (tertio), 4° ''četvrty'' (quarto), 5° ''pjaty'' (quinto), 6° ''šesty'' (sexto), 7° ''sédy'' (septimo), 8° ''ósmy'' (octavo), 9° ''devjaty'' (nono), 10° ''desjaty'' (decimo), 20° ''dvadesiaty'' (vigesimo), 30° ''tridsiaty'' (trigesimo), 40° ''štiridsiaty'' (quadragesimo), 50° ''petdesiaty'' (quinquagesimo), 60° ''šestdesiaty'' (sexagesimo), 70° ''sedemdesiaty'' (septuagesimo), 80° ''osemdesiaty'' (octogesimo), 90° ''devetdesiaty'' (nonagesimo), 100° ''sotny'' (centesimo), 1.000° ''tysiąčny'' (millesimo), 1.000.000 ''milionowy'' (millionesimo) * **Redne čislovniky (pokračovanje):** 45° ''štiridsiaty pjaty'' (quadragesimo quinto) abo ''štirideset pjaty'' (quadraginta quinto), 58° ''petdesiaty ósmy'' (quinquagesimo octavo) abo ''petdeset ósmy'' (quinquaginta octavo), 345° ''tri sta štirideset pjaty'' (tres cento quadraginta quinto) * **Množitelne čislovniky:** ''jedyn raz'' (uno vice – once), ''dva razy'' (duo vice – twice), ''tri razy'' (tres vice – three times) --- ## Przykłady języka {{quotation | ''Latino es lingua internationale in occidente de Europa ab tempore de imperio romano, per toto medio aevo, et in scientia usque ultimo seculo. Seculo vigesimo es primo que non habe lingua commune. Hodie quasi omne auctore scribe in proprio lingua nationale, id es in plure lingua neo-latino, in plure germanico, in plure slavo, in nipponico et alio. Tale multitudine de linguas in labores de interesse commune ad toto humanitate constitute magno obstaculo ad progressu.'' | Latina była medžunarodnym językom na zapadě Evropy od vremena Rimskogo imperija, cělym středověkom, i v naukah do posledněgo stoletja. Dvadcate stoleće je prve, ktore nima občny język. Dnes skoro vsi avtory pišu v svojih narodnyh językih, to jest v novo-latinskih, germanskih, slovjanskih, japonskom i drugih. Taka množina językov v dělah občego interesa za vsu ludzkost stvara veliku překážku progresu. }} --- {| class="wikitable" |+ Otče naš (The Lord's Prayer) |- ! scope="row" | Latino sine flexione verzija ! scope="row" | [[Interlingua]] verzija ! scope="row" | [[Latina]] verzija ! scope="row" | Medžuslovjansky/Меџусловјанскы ! scope="row" | Angličsky ([[English Language Liturgical Consultation|ELLC]] - 1988) |- | {{lang|la-peano|<poem>Nostro patre, qui es in caelos, que tuo nomine fi sanctificato; que tuo regno adveni; que tuo voluntate es facto sicut in caelo et in terra. Da hodie ad nos nostro pane quotidiano, et remitte ad nos nostro debitos, sicut et nos remitte ad nostro debitores. Et non induce nos in tentatione, sed libera nos ab malo. Amen.</poem>}} | {{lang|ia|<poem>Patre nostre, qui es in le celos, que tu nomine sia sanctificate; que tu regno veni; que tu voluntate sia facite como in le celo, etiam super le terra. Da nos hodie nostre pan quotidian, e pardona a nos nostre debitas como etiam nos los pardona a nostre debitores. E non induce nos in tentation, sed libera nos del mal. Amen.</poem>}} | {{lang|la|<poem>Pater noster, qui es in caelis, sanctificetur nomen tuum. Adveniat regnum tuum. Fiat voluntas tua, sicut in caelo, et in terra. Panem nostrum quotidianum da nobis hodie, et dimitte nobis debita nostra, sicut et nos dimittimus debitoribus nostris. Et ne nos inducas in tentationem, sed libera nos a malo. Amen.</poem>}} | <poem>Otče naš, ktory je na nebesah, nech svęti se imę Tvoje; nech prijde kraljevstvo Tvoje; nech budje volja Tvoja, kako na nebu, tako i na zemji. Hlěb naš vsakodenny daj nam dnes; i odpusti nam našy grěhy, kako i my odpušćajemo našym grěšnikom. I ne vvedi nas v napastovanje, ale izbavi nas od zlogo. Amin.</poem> | <poem>Our Father (who are) in heaven, hallowed be your name, your kingdom come, your will be done, on earth as in heaven. Give us today our daily bread. Forgive us our sins as we forgive those who sin against us. Save us from the time of trial and deliver us from evil. Amen.</poem> |} --- {| class="wikitable" |+ Latinske poslovice prevedene do Latino sine flexione i Medžuslovjanskogo |- ! scope="col" | Latina ! scope="col" | Latino sine flexione ! scope="col" | Medžuslovjansky/Меџусловјанскы ! scope="col" | Angličsky |- | [[Vox populi, vox Dei]]. | Voce de populo, voce de Deo. | Hlas ludu, hlas Božy. | The voice of the people is the voice of God. |- | [[Hodie mihi, cras tibi]]. | Hodie ad me, cras ad te. | Dnes mně, sutra tebě. | It is my lot today, yours to-morrow. |- | Gratia gratiam generat, lis litem. | Gratia genera gratia, lite genera lite. | Dobrota rodi dobrotu, svada rodi svadu. | Goodwill begets goodwill, bickering begets bickering. |- | In medio stat virtus. | Virtute sta in medio. | Cnota stoji v sredině. | Virtue stands in the middle. |- | Qui non laborat, non manducet. | Qui non labora, non debe manducare. | Kto ne rabota, neka ne jě. | [[He who does not work, neither shall he eat]]. |- | Medice, cura te ipsum. | Medico, cura te ipso. | Lěkarju, izcěli sebe samogo. | [[Physician, heal thyself]]. |- | [[De gustibus non est disputandum]]. | Nos non debe disputare de gustu. | O vkusah ne dyskutujemo. | There is no disputing about tastes. |- | Ars imitatio naturae est. | Arte imita natura. | Umětnost imituje prirodu. | Art imitates nature. |- | [[Glossary of ancient Roman religion#do ut des|Do ut des]]. | Me da ut te da. | Dajem, byś ty dal. | I give so that you give. |- | Designatio unius est exclusio alterius. | Qui designa uno, exclude alio. | Kto izbira jedyn, isklučuje drugogo. | Who chooses one excludes another. |} --- {| class="wikitable" |+ [[Publius Cornelius Tacitus]], ''De origine et situ Germanorum (Germania)'' (fragmentum initiale) ! [[Latina]] classica (ex [http://la.wikisource.org/wiki/De_origine_et_situ_Germanorum_(Germania) Vicifonte]) ! Latino sine flexione / Interlingua (IL) de [[Academia pro Interlingua|A.p.I.]] ! Medžuslovjansky/Меџусловјанскы ! Angličsky (translated by [[Alfred John Church|A.J. Church]] and W.J. Brodribb, 1876) |- | {{lang|la|Germania omnis a Gallis Raetisque et Pannoniis Rheno et Danuvio fluminibus, a Sarmatis Dacisque mutuo metu aut montibus separatur: cetera Oceanus ambit, latos sinus et insularum inmensa spatia complectens, nuper cognitis quibusdam gentibus ac regibus, quos bellum aperuit. Rhenus, Raeticarum Alpium inaccesso ac praecipiti vertice ortus, modico flexu in occidentem versus septentrionali Oceano miscetur. Danuvius molli et clementer edito montis Abnobae iugo effusus pluris populos adit, donec in Ponticum mare sex meatibus erumpat: septimum os paludibus hauritur.}} | {{lang|la-peano|Fluvios Rheno et Danuvio separa toto Germania ab Gallos, Raetos et Pannonios; montes, aut metu mutuo, separa illo ab Sarmatas et Dacos: Oceano ambi ceteros, complectente sinus lato de mari et spatios immenso de insulas, ad certo gentes et reges recente cognito, aperto ab bello. Rheno, orto in vertice inaccesso et praecipite de Alpes Raetico, flecte se parvo versus occidente et misce se in Oceano septentrionale. Danuvio, effuso in jugo molle et clemente edito de monte Abnoba, visita plure populo, usque illo erumpe in mari Pontico per sex cursu: ore septimo perde se in paludes.}} | {{lang|la-peano|Reka Ryn i Dunaj děliju vsu Germaniju od Galov, Retov i Pannonov; gory, abo vzajemny strah, děliju ju od Sarmatov i Dakov: Oceano okruža ostale, obymajući široke zalivy i bezměrne prostore ostrovov, gdzie nektore plemena i krali su nam novo znani, otkryti vojnom. Ryn, izvirujući iz nedostupne i strmne vysiny Retijskih Alp, skręča se malo k zapadu i směšava se s Sjevernym Oceanom. Dunaj, izlivajući se s blagog i łagodno podignutogo hrbta gory Abnoby, posěća mnoge narody, dok konačno ne prorve se kroz šest rukavov v Pontsko more; sedmy usta ginu v močvarah.}} | Germany as a whole is separated from the Galli, the Rhaeti, and Pannonii, by the rivers Rhine and Danube; mountain ranges, or the fear which each feels for the other, divide it from the Sarmatae and Daci. Elsewhere ocean girds it, embracing broad peninsulas and islands of unexplored extent, where certain tribes and kings are newly known to us, revealed by war. The Rhine springs from a precipitous and inaccessible height of the Rhaetian Alps, bends slightly westward, and mingles with the Northern Ocean. The Danube pours down from the gradual and gently rising slope of Mount Abnoba, and visits many nations, to force its way at last through six channels into the Pontus; a seventh mouth is lost in marshes. |- |} --- ## Kritika Peano formalno branil maksimu, že ''najlěpša gramatika je bez gramatiky'', imajući na umě przykład [[Činski jazyk|Činskogo języka]]. (V modernoj lingvistice, na protivječje popularnomu i Peanovomu užitju, ''[[gramatika]]'' ne označa samo [[Morfologija (lingvistika)|morfologične]] struktury, ale takože [[syntax|syntaxu]] i [[fonologija|fonologiju]], na pr., ktore oba Latino sine flexione i Činski ješte imaju. V tom smyslu, "języky bez gramatiky" ne mogu egzistovati.<ref>{{Citation|last=Anderson|first=Catherine|title=1.4 Fundamental Properties of Language|url=https://ecampusontario.pressbooks.pub/essentialsoflinguistics/chapter/1-5-fundamental-properties-of-language//|work=Essentials of Linguistics|date=15 March 2018|publisher=McMaster University|language=en|access-date=2021-11-19|archive-date=2021-11-19|archive-url=https://web.archive.org/web/20211119192229/https://ecampusontario.pressbooks.pub/essentialsoflinguistics/chapter/1-5-fundamental-properties-of-language/|url-status=live}}</ref>) Podle [[Lancelot Hogben|Lancelota Hogbena]], Peanovo Interlingua ješte sdělja glavnu manu s mnogimi drugimi [[Medžunarodny pomoćny język|pomoćnymi językami]], majući "abo priveć gramatiky zlého typu, abo nedostatok pravej".<ref name="Hogben" /> (p.&nbsp;10) Hogben argumentuje, že priněmňe imenice i glagoly by měly byti łahko različene po charakterističnyh zakončenjah, aby čitatel mogł łahko dobiti početno razuměnje věty. Tedy, v Peanovom Interlingua, glagoly by mogły dobiti nektoru specifičnu, standardizovanu verbalnu formu, kao [[infinitiv]], ktory je dostatočny v latinskoj [[nepřima reč|nepřimej reči]]. Uměsto togo, surovy imperativ je predloženy v ''De Latino Sine Flexione'': {{ quotation | Lingua latino habet discurso directo, ut: "''Amicitia inter malos esse non potest"'', et discurso indirecto: "(''Verum est'' ) ''amicitiam inter malos esse non posse"''. Si nos utimur semper de discurso indirecto, in verbo evanescit desinentia de persona, de modo, et saepe de tempore. Sumimus ergo nomen inflexibile (...), sub forma magis simplice, qui es imperativo. | [''Překlad:''] Latinski język ima direktnu reč, kao: "''Prijateljstvo medźu zlymi nije moguće"'', i indirektnu reč: "(''Je pravda, že'') ''prijateljstvo medźu zlymi nije moguće"''. Ako vsegda koristamo indirektnu reč, na glagolu izčezavaju zakončenja osoby, načina, i (často) vremena. Tedy beremo nesklonjivu imenicu (...), v najjednostavnijoj formě, ktora je imperativ. | Peano (1903, § 4) }} Podle Hogbena, druga prepreka je nedostatak čistogo [[člen (gramatika)|člena]], ktory by mogł jasno označiti imenice. Však, Peano někdy predlagal, že ''illo'' (to) i ''uno'' (jedyn) by mogły być koristane kao členy. Još jedanput podle Hogbena, syntaxa Peanovogo Interlingua ostala konservativna: {{quotation | [Peanovo Interlingua] (...) ima aristokratičnu indiferentnost k potřebě prostyh pravil za konstrukciju vět. Fakt je, że nijedyn pionir jezykovogo planiranja – a już ně Peano – ne poduzeł zadatju istraživanja, ktore pravila porjadka slov najviše prispevaju k vnutrennej jasnotě značenja i łahkosti rozpoznavanja. | Lancelot Hogben (1943, p. 11). }} Pregledajući listu znanijih latinskih nazvov, možemo zaključiti da je sekvenca ''imenica-pridavnik'' norma v latini, ali obrnuta sekvenca je takože aktualna.<ref name="latinosineflexio">"Note on Peano's Interlingua" [https://sites.google.com/site/latinosineflexio/nota] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130622120941/https://sites.google.com/site/latinosineflexio/nota |date=2013-06-22 }}. Updated: June 2014.</ref> Odnos je preko 2 prema 1 v listě latinskih nazvov komentovanyh od Stroha.<ref>Stroh, Wilfried (2009). ''Le latin est mort. Vive la latin!'' [2007. ''Latein ist tot, es lebe Latein'']. Paris: Les Belles Lettres. {{ISBN|978-2-251-34601-4}}.</ref> N.pr. "''[[Philosophiæ Naturalis Principia Mathematica|Principia Mathematica]]''". Čo se tiče sekvence ''nominativ-genitiv'', to může być norma v latini v sličnom odnosu. N.pr. "''[[Systema Naturae]]''". Zaista, sekvenca ''nominativ-genitiv'' mora vsegda być norma v Peanovom Interlingua, jer predlog ''de'' mora uvesti genitiv. Tedy, ''[[Philosophiæ Naturalis Principia Mathematica]]'' by se pretvorilo v ''Principio Mathematico '''de''' Philosophia Naturale''. Pošto je funkcija i pridavnika i genitiva často ista, možemo zaključiti da sekvenca ''imenica-pridavnik'' może vsegda być norma. {{ quotation | Adiectivo qui deriva ab sustantivo vale genitivo: "aureo", "de auro". | [''Překlad:''] Pridavnik izvedeny od imenice je ekvivalent genitivu: "zlatny", "od zlata". | Peano (1903, § 6). }} --- ## Takože vidźte {{Portal|Konstruovane języky}} * [[Medžuslovjansky/Меџусловјанскы]] (Interslavic) --- == Iztočniky == {{Iztočniky}} --- == Vněšnje linky == * [http://mono.eik.bme.hu/~galantai/LSF/ Instituto pro Latino sine flexione] - Stranka v Latino sine flexione; Peanove originalne spisy o tom języku, blog v Latino sine flexione, itd. * [http://latinosineflexione.wordpress.com Blog v Latino sine Flexione] * (Latino sine flexione) [[:oldwikisource:100 exemplo de Interlingua|100 exemplo de Interlingua, ab Giuseppe Peano]] * (Latino sine flexione) [https://sites.google.com/site/academiaprointerlingua190913/ Revista "Discussiones", de Academia Pro Interlingua (1909-13)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160216053722/https://sites.google.com/site/academiaprointerlingua190913/ |date=2016-02-16 }} * [http://nuntios.blogspot.com/search/label/Latino%20sine%20Flexione Nuntios: Latino sine Flexione] na http://nuntios.blogspot.com/ {{Umětne jezyky}} [[Kategorija:Medžunarodne pomočne jezyky]] [[Kategorija:Izolovane jezyky]] fnv4d5qx3jhglprij3c2dxto8rwadg6 Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku 0 5997 45222 2026-08-08T19:07:53Z Ilja isv 10 Ilja isv prěimenoval stranicu [[Esej o stvarnomu znaku i filosofskomu jeziku]] na [[Esej o stvarnom znaku i filosofskom jeziku]]: Pogrěška v nazvě 45222 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Esej o stvarnom znaku i filosofskom jeziku]] emi5wvj3q16gfurudnohmkl1wxcbu9n Esej o stvarnom znaku i filosofskom jeziku 0 5998 45227 2026-08-08T19:17:52Z Ilja isv 10 Ilja isv prěimenoval stranicu [[Esej o stvarnom znaku i filosofskom jeziku]] na [[Esej o stvarnom znaku i filozofskom jezyku]]: Pogrěška v nazvě 45227 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Esej o stvarnom znaku i filozofskom jezyku]] qb0sdxgcq6pup25s9j1mxljbfx54j6p К̊ 0 5999 45240 2026-08-08T22:54:31Z IJzeren Jan 9 Stvorjena nova stranica s tekstom: «{| style="float:right; clear:right; border:1px solid #eee; padding-left:2em; padding-right:2em; margin-left:1em; margin-bottom:1em;" | <span style="font-size:90pt; font-family:Cambria, Calibri;">{{-|К̊ к̊}}</span> |} {{Calibri|'''К̊ к̊'''}} (''ka s vrhnjem prstenjem'') je bukva razširjenoj [[kirilica|kirilice]], osnovana na bukvě '''{{-|[[к (kirilica)|к]]}}''' s dodan‌jem vrhnjego prstenja. Ona nahodi se v někojih variantah kiriličnog...» 45240 wikitext text/x-wiki {| style="float:right; clear:right; border:1px solid #eee; padding-left:2em; padding-right:2em; margin-left:1em; margin-bottom:1em;" | <span style="font-size:90pt; font-family:Cambria, Calibri;">{{-|К̊ к̊}}</span> |} {{Calibri|'''К̊ к̊'''}} (''ka s vrhnjem prstenjem'') je bukva razširjenoj [[kirilica|kirilice]], osnovana na bukvě '''{{-|[[к (kirilica)|к]]}}''' s dodan‌jem vrhnjego prstenja. Ona nahodi se v někojih variantah kiriličnogo alfabeta, stvorjenyh od 1990-yh lět za [[jazgulamsky jezyk]], jedin iz [[pamirske jezyky|pamirskyh jezykov]] govorjenyh v [[Tadžikistan|Tadžikistanu]]. Označaje labializovany bezzvučny velarny plosiv {{MFA|kʷ}}; prstenj označaje labializaciju.<ref>{{Cite book | last1 = Гавасова | first1 = Ранобегим | last2 = Саодатова | first2 = Парвина | title = Ләғати Суратв̌арā | url = https://www.webonary.org/yazghulami/files/Yazghulami-Picture-Dictionary.pdf | location = Душанбе | publisher = Эр-граф | year = 2022 | page = 8 | isbn = 978-99985-62-87-5}}</ref> V někojih drugyh izdan‌jah ona je prědstavjena něčto inače: '''{{-|к˚}}''' ili '''{{-|к°}}'''.<ref>{{Cite book | first = Д. И. | last = Эдельман | chapter = О разработке алфавита для язгулямского языка (Памир) | url = https://iling-ran.ru/web/sites/default/files/conferences/2019/2019_indigenous_abstracts.pdf | location = Москва | publisher = Институт языкознания РАН | year = 2019 | title = Международная конференция «Лингвистический форум 2019: коренные языки России и мира» | page = 222 | language = ru}}</ref><ref>{{Cite web | url = https://ibt.org.ru/sites/default/files/ebm/ebook/657c9z0ri/yah_cyrillic_Luke.pdf | title = Luqoi Injil / Луқои Инҷил | year = 2001 | publisher = Институт перевода Библии}}</ref> Prikladno slovo: {{Calibri|''к̊од''}} «pes». Bukva {{Calibri|'''к̊'''}} takože byla čest alfabeta stvorjenogo [[Abhazija|abhazskym]] historikom i aktivistom Semjonom Mihajlovičem Ašhacavoju (1886–1943) za [[Bzybsky dialekt abhazskogo jezyka|bzybsky]] dialekt [[Abhazsky jezyk|abhazskogo jezyka]] v 1906 g.<ref>{{Cite book | url = https://yadi.sk/i/gBIZEslWujvUt | format = PDF | first = Х.С. | last = Бгажба | title = Бзыбский диалект абхазского языка (Исследование и тексты) | place = Тбилиси | publisher = Издательство Академии наук Грузинской ССР | year = 1964 | language = ru | pages = 16–17}}</ref> Ona označala ejektivny labializovany bezzvučny velarny eksplosiv {{MFA|k’ʷ}}, v sučasnom [[Abhazsky alfabet|abhazskom pravopisu]] pisany dvuznakom {{-|'''кә'''}}.<ref>{{Cite book | url = https://disk.yandex.ru/i/2WiKc6d_bmWAJ | first = Н.Я. | last = Марр | title = О языке и истории абхазов | place = Москва, Ленинград | publisher = Издательство Академии наук СССР | year = 1938 | chapter = О записывании абхазских текстов | page = 160 | format = PDF | language = ru | pages = 158–163}}</ref><ref>{{Cite web | url = https://www.omniglot.com/writing/abkhaz.htm | title = Abkhaz (аҧсуа бызшәа) | first = Simon | last = Ager | website = Omniglot.com | access-date = 2026-08-09 | language = en}}</ref> Kako rukovoditelj bzybskogo komiteta Družstva razprostranjen‌ja prosvěty srěd Abhazov, Ašhacava prislal lingvistu Nikolaju Marru okolo 100 abhazskyh skazok napisanyh na tutom alfabetu, ale kromě togo nikogda ne došlo k jegovomu praktičnomu priměnjen‌ju.<ref>{{Cite book | url = https://yadi.sk/i/-cFRKsreuz7r3 | format = PDF | last = Бгажба | first = Х.С. | title = Из истории письменности в Абхазии | place = Тбилиси | year = 1967 | publisher = Мецниереба | language = ru | page = 56}}</ref> == Kodovan‌je == Tuta bukva ne istnuje v [[Unikod]]u kako samostojny znak. Zaměsto togo ona piše se kako {{-|'''к'''}} s kombinujučim vrhnjim prstenjem: {{Kodovanje | 1-znak = К | 1-nazva = CYRILLIC CAPITAL LETTER KA | 1-sist16 = 041A | 1-sist10 = 1050 | 1-alf = Kcy | 1-utf8 = D0 9A | 2-znak = к | 2-nazva = CYRILLIC SMALL LETTER KA | 2-sist16 = 043A | 2-sist10 = 1082 | 2-alf = kcy | 2-utf8 = D0 BA | 3-znak = ◌̊ | 3-nazva = COMBINING RING ABOVE | 3-sist16 = 030A | 3-sist10 = 778 | 3-utf8 = CC 8A }} == Iztočniky == {{Iztočniky}} == Vněšnje linky == * {{Cite web | url = https://codepoints.net/U+041A | title = U+041A Cyrillic Capital Letter Ka | website = codepoints.net | language = en}} * {{Cite web | url = https://codepoints.net/U+043A | title = U+043A Cyrillic Small Letter Ka | website = codepoints.net | language = en}} * {{Cite web | url = https://codepoints.net/U+030A | title = U+030A Combining Ring Above | website = codepoints.net | language = en}} {{Kirilica}} {{Varianty bukvy К}} {{DEFAULTSORT:К}} [[Kategorija:Kirilične bukvy]] [[Kategorija:Кириличне буквы]] pfxhcyexolgvqnp8mofpzyyb5128agm 45241 45240 2026-08-08T22:55:58Z IJzeren Jan 9 45241 wikitext text/x-wiki {| style="float:right; clear:right; border:1px solid #eee; padding-left:2em; padding-right:2em; margin-left:1em; margin-bottom:1em;" | <span style="font-size:90pt; font-family:Cambria, Calibri;">{{-|К̊ к̊}}</span> |} {{Calibri|'''К̊ к̊'''}} (''ka s vrhnjem prstenjem'') je bukva razširjenoj [[kirilica|kirilice]], osnovana na bukvě '''{{-|[[к (kirilica)|к]]}}''' s dodan‌jem vrhnjego prstenja. Ona nahodi se v někojih variantah kiriličnogo alfabeta, stvorjenyh od 1990-yh lět za [[jazgulamsky jezyk]], jedin iz [[pamirske jezyky|pamirskyh jezykov]] govorjenyh v [[Tadžikistan|Tadžikistanu]]. Označaje labializovany bezzvučny velarny plosiv {{MFA|kʷ}}; prstenj označaje labializaciju.<ref>{{Cite book | last1 = Гавасова | first1 = Ранобегим | last2 = Саодатова | first2 = Парвина | title = Ләғати Суратв̌арā | url = https://www.webonary.org/yazghulami/files/Yazghulami-Picture-Dictionary.pdf | location = Душанбе | publisher = Эр-граф | year = 2022 | page = 8 | isbn = 978-99985-62-87-5}}</ref> V někojih drugyh izdan‌jah ona je prědstavjena něčto inače: '''{{-|к˚}}''' ili '''{{-|к°}}'''.<ref>{{Cite book | first = Д. И. | last = Эдельман | chapter = О разработке алфавита для язгулямского языка (Памир) | url = https://iling-ran.ru/web/sites/default/files/conferences/2019/2019_indigenous_abstracts.pdf | location = Москва | publisher = Институт языкознания РАН | year = 2019 | title = Международная конференция «Лингвистический форум 2019: коренные языки России и мира» | page = 222 | language = ru}}</ref><ref>{{Cite web | url = https://ibt.org.ru/sites/default/files/ebm/ebook/657c9z0ri/yah_cyrillic_Luke.pdf | title = Luqoi Injil / Луқои Инҷил | year = 2001 | publisher = Институт перевода Библии}}</ref> Prikladno slovo: {{Calibri|''к̊од''}} «pes». Bukva {{Calibri|'''к̊'''}} takože byla čest alfabeta stvorjenogo [[Abhazija|abhazskym]] historikom i aktivistom Semjonom Mihajlovičem Ašhacavoju (1886–1943) za [[Bzybsky dialekt abhazskogo jezyka|bzybsky]] dialekt [[Abhazsky jezyk|abhazskogo jezyka]] v 1906 g.<ref>{{Cite book | url = https://yadi.sk/i/gBIZEslWujvUt | format = PDF | first = Х.С. | last = Бгажба | title = Бзыбский диалект абхазского языка (Исследование и тексты) | place = Тбилиси | publisher = Издательство Академии наук Грузинской ССР | year = 1964 | language = ru | pages = 16–17}}</ref> Ona označala ejektivny labializovany bezzvučny velarny eksplosiv {{MFA|k’ʷ}}, v sučasnom [[Abhazsky alfabet|abhazskom pravopisu]] pisany dvuznakom {{-|'''кә'''}}.<ref>{{Cite book | url = https://disk.yandex.ru/i/2WiKc6d_bmWAJ | first = Н.Я. | last = Марр | title = О языке и истории абхазов | place = Москва, Ленинград | publisher = Издательство Академии наук СССР | year = 1938 | chapter = О записывании абхазских текстов | format = PDF | language = ru | pages = 158–163}}</ref><ref>{{Cite web | url = https://www.omniglot.com/writing/abkhaz.htm | title = Abkhaz (аҧсуа бызшәа) | first = Simon | last = Ager | website = Omniglot.com | access-date = 2026-08-09 | language = en}}</ref> Kako rukovoditelj bzybskogo komiteta Družstva razprostranjen‌ja prosvěty srěd Abhazov, Ašhacava prislal lingvistu Nikolaju Marru okolo 100 abhazskyh skazok napisanyh na tutom alfabetu, ale kromě togo nikogda ne došlo k jegovomu praktičnomu priměnjen‌ju.<ref>{{Cite book | url = https://yadi.sk/i/-cFRKsreuz7r3 | format = PDF | last = Бгажба | first = Х.С. | title = Из истории письменности в Абхазии | place = Тбилиси | year = 1967 | publisher = Мецниереба | language = ru | page = 56}}</ref> == Kodovan‌je == Tuta bukva ne istnuje v [[Unikod]]u kako samostojny znak. Zaměsto togo ona piše se kako {{-|'''к'''}} s kombinujučim vrhnjim prstenjem: {{Kodovanje | 1-znak = К | 1-nazva = CYRILLIC CAPITAL LETTER KA | 1-sist16 = 041A | 1-sist10 = 1050 | 1-alf = Kcy | 1-utf8 = D0 9A | 2-znak = к | 2-nazva = CYRILLIC SMALL LETTER KA | 2-sist16 = 043A | 2-sist10 = 1082 | 2-alf = kcy | 2-utf8 = D0 BA | 3-znak = ◌̊ | 3-nazva = COMBINING RING ABOVE | 3-sist16 = 030A | 3-sist10 = 778 | 3-utf8 = CC 8A }} == Iztočniky == {{Iztočniky}} == Vněšnje linky == * {{Cite web | url = https://codepoints.net/U+041A | title = U+041A Cyrillic Capital Letter Ka | website = codepoints.net | language = en}} * {{Cite web | url = https://codepoints.net/U+043A | title = U+043A Cyrillic Small Letter Ka | website = codepoints.net | language = en}} * {{Cite web | url = https://codepoints.net/U+030A | title = U+030A Combining Ring Above | website = codepoints.net | language = en}} {{Kirilica}} {{Varianty bukvy К}} {{DEFAULTSORT:К}} [[Kategorija:Kirilične bukvy]] [[Kategorija:Кириличне буквы]] 6s6r6g94tvjtgaq9l3r9klmlwmbkwpj Šablon:Kartka kniga 10 6000 45243 2026-08-09T07:25:09Z Ilja isv 10 Stvorjena nova stranica s tekstom: «{{Infobox | templatestyles = Kartka kniga/styles.css | italic title = {{if empty|{{{italic title|}}}|<noinclude>no</noinclude>}} | bodyclass = ib-book vcard <!---------------Title-----------------> | title = <includeonly>{{#if:{{{name|}}}{{{caption|}}}{{{image_caption|}}}{{{editors|}}}{{{editor|}}}{{{authors|}}}{{{author|}}}{{{audio_read_by|}}}{{{title_orig|}}}{{{title_working|}}}{{{translators|}}}{{{translator|}}}{{{illustrators|}}}{{{illustrator|}}}...» 45243 wikitext text/x-wiki {{Infobox | templatestyles = Kartka kniga/styles.css | italic title = {{if empty|{{{italic title|}}}|<noinclude>no</noinclude>}} | bodyclass = ib-book vcard <!---------------Title-----------------> | title = <includeonly>{{#if:{{{name|}}}{{{caption|}}}{{{image_caption|}}}{{{editors|}}}{{{editor|}}}{{{authors|}}}{{{author|}}}{{{audio_read_by|}}}{{{title_orig|}}}{{{title_working|}}}{{{translators|}}}{{{translator|}}}{{{illustrators|}}}{{{illustrator|}}}{{{cover_artist|}}}{{{pub_place|}}}{{{country|}}}{{{language|}}}{{{series|}}}{{{release_number|}}}{{{subjects|}}}{{{subject|}}}{{{genres|}}}{{{genre|}}}{{{set_in|}}}{{{set_on|}}}{{{published|}}}{{{publisher|}}}{{{publisher2|}}}{{{pub_date|}}}{{{release_date|}}}{{{english_pub_date|}}}{{{english_release_date|}}}{{{media_type|}}}{{{pages|}}}{{{awards|}}}{{{award|}}}{{{isbn_note|}}}{{{ISBN_note|}}}{{{dewey|}}}{{{congress|}}}| }}<!-- hack for ref ordering -->{{if empty|{{{name|}}}|{{PAGENAMEBASE}}}} <!-- --><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt={{urlencode:info:ofi/fmt:kev:mtx:book}}&rft.genre=book&rft.btitle={{urlencode:{{{name|}}}}}<!-- -->{{#if:{{{author|}}} |&rft.author={{urlencode:{{{author}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{last|}}} |&rft.aulast={{urlencode:{{{last}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{first|}}} |&rft.aufirst={{urlencode:{{{first}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{pub_date|}}}{{{release_date|}}} |&rft.date={{urlencode:{{if empty|{{{pub_date|}}}|{{{release_date}}}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{publisher|}}} |&rft.pub={{urlencode:{{{publisher}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{pub_place|}}}{{{country|}}} |&rft.place={{urlencode:{{if empty|{{{pub_place|}}}|{{{country|}}}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{pages|}}} |&rft.pages={{urlencode:{{{pages}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{series|}}} |&rft.series={{urlencode:{{{series}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{oclc|}}} |&rft_id=info:oclcnum/{{{oclc}}}}}"><!-- --></span><!-- --></includeonly> <!---------------Image-----------------> | image = {{#if:{{{image|}}} <!-- then:-->| {{#invoke:InfoboxImage|InfoboxImage |image={{{image|}}} |size={{{image_size|}}} |sizedefault=frameless |upright=1 |alt={{{alt|}}} |title={{{alt|}}} |border={{{border|}}} |suppressplaceholder=yes}} }} | caption = {{if empty|{{{caption|}}}|{{{image_caption|}}}}} <!---------------Data------------------> | label1 = Editor{{#if:{{{editors|}}}|s}} | data1 = {{if empty|{{{editors|}}}|{{{editor|}}}}} | label2 = Author{{#if:{{{authors|}}}|s}} | data2 = {{if empty|{{{authors|}}}|{{{author|}}}}} | label3 = Audio&nbsp;read&nbsp;by | data3 = {{{audio_read_by|}}} | label4 = Original&nbsp;title | data4 = {{#if:{{{title_orig|}}} |{{#if:{{{orig_lang_code|}}}|{{lang|{{{orig_lang_code|}}} |{{{title_orig}}} |italics={{#invoke:infobox/utilities|set_italics|{{{orig_lang_code|}}}|{{{title_orig}}}}}}}|''{{{title_orig}}}''}} }} | label5 = Working&nbsp;title | data5 = {{#if:{{{title_working|}}} |''{{{title_working}}}''}} | label6 = Translator{{#if:{{{translators|}}}|s}} | data6 = {{if empty|{{{translators|}}}|{{{translator|}}}}} | label7 = Illustrator{{#if:{{{illustrators|}}}|s}} | data7 = {{if empty|{{{illustrators|}}}|{{{illustrator|}}}}} | label8 = Cover&nbsp;artist | data8 = {{{cover_artist|}}} | label11 = Language | data11 = {{{language|}}} | label12 = Series | data12 = {{{series|}}} | label13 = Release&nbsp;number | data13 = {{{release_number|}}} | label14 = Subject{{#if:{{{subjects|}}}|s}} | data14 = {{if empty|{{{subjects|}}}|{{{subject|}}}}} | label15 = Genre{{#if:{{{genres|}}}|s}} | data15 = {{#invoke:Wikidata|getValue|P136|{{if empty|{{{genres|}}}|{{{genre|}}}}}}} | label16 = {{#if:{{{set_on|}}}|Set&nbsp;on|Set&nbsp;in}} | data16 = {{ifempty|{{{set_on|}}}|{{{set_in|}}}}} | label17 = Published | data17 = {{{published|}}} | label18 = Published&nbsp;in | data18 = {{{published_in|}}} | label19 = Publisher | data19 = {{{publisher|}}}{{#if:{{{publisher2|}}} |, {{{publisher2}}} }} | label20 = Publication&nbsp;date | data20 = {{#invoke:Wikidata|getValue|P577|{{if empty|{{{pub_date|}}}|{{{release_date|}}}}}}} | label21 = Publication&nbsp;place | data21 = {{if empty|{{{pub_place|}}}|{{{country|}}}}} | label23 = {{longitem|Published&nbsp;in English}} | data23 = {{if empty|{{{english_pub_date|}}}|{{{english_release_date|}}}}} | label24 = Media&nbsp;type | data24 = {{{media_type|}}} | label25 = Pages | data25 = {{#invoke:Wikidata|getValue|P1104|{{{pages|}}}}} | label26 = Award{{#if:{{{awards|}}}|s}} | data26 = {{if empty|{{{awards|}}}|{{{award|}}}}} | label30 = [[ISBN (identifier)|ISBN]]<!--Do not change this deliberate redirect. See talk page.--> | data30 = {{#if:{{{isbn|}}}{{{ISBN|}}} | {{#ifeq:{{if empty|{{{isbn|}}}|{{{ISBN|}}}}}|FETCH_WIKIDATA | {{#if:{{#property:P212}}|{{#invoke:ISBNT|link|{{#property:P212}}}}[[Category:Pages using ISBN values obtained from wikidata]]}} | {{ISBNT|1={{if empty|{{{isbn|}}}|{{{ISBN}}}}}}} {{if empty|{{{isbn_note|}}}|{{{ISBN_note|}}}}} }} }} | label31 = [[OCLC (identifier)|{{abbr|OCLC|Online Computer Library Center number}}]]<!--Do not change this deliberate redirect. See talk page.--> | data31 = {{#if:{{{oclc|}}} |[https://www.worldcat.org/oclc/{{urlencode:{{{oclc}}}}} {{{oclc}}}]}} | label32 = [[Dewey Decimal Classification|Dewey&nbsp;Decimal]] | data32 = {{#invoke:Wikidata|getValue|P1036|{{{dewey|}}}}} | label33 = [[LCC (identifier)|{{abbr|LC&nbsp;Class|Library of Congress Classification}}]]<!--Do not change this deliberate redirect. See talk page.--> | data33 = {{#invoke:Wikidata|getValue|P1149|{{{congress|}}}}} | label34 = Preceded&nbsp;by | data34 = {{#if:{{{preceded_by|}}} |''{{{preceded_by|}}}&nbsp;'' | {{#if:{{{preceded_by_quotation_marks|}}} |"{{{preceded_by_quotation_marks|}}}"}} }} | label35 = Followed&nbsp;by | data35 = {{#if:{{{followed_by|}}} |''{{{followed_by|}}}&nbsp;'' | {{#if:{{{followed_by_quotation_marks|}}} |"{{{followed_by_quotation_marks|}}}"}} }} | label36 = Original&nbsp;text | data36 = {{#if:{{both|{{{native_wikisource|}}}|{{{orig_lang_code|}}}}} <!-- then:-->| {{#invoke:Infobox/utilities|interlang_wikisource_link_make|{{{orig_lang_code|}}}|{{{native_wikisource|}}}|{{{title_orig|}}}|{{{name|}}} }}<!-- -->{{main other|[[Category:Articles that link to foreign-language Wikisources]]}} <!--(create hidden category to be monitored by WikiProject:Wikisource) else:-->| {{#if:{{both|{{{native_external_url|}}}|{{{orig_lang_code|}}}}} | {{lang |{{{orig_lang_code|}}} | [{{{native_external_url|}}} {{if empty|{{{title_orig|}}}|{{{name|}}}|{{PAGENAME}}}}]<!-- -->}} <!-- -->{{#if:{{{native_external_host|}}} |at {{{native_external_host|}}} |online}} }} }} | label37 = {{#if:{{{native_wikisource|}}} |Translation |{{#if:{{{native_external_url|}}}|Translation|Text}} }} | data37 = {{#if:{{{wikisource|}}} <!-- then:-->| ''[[s:{{{wikisource|}}}|{{if empty|{{{name|}}}|{{PAGENAME}}}}]]'' at <!-- -->{{#if:{{{native_wikisource|}}} |Wikisource |[[Wikisource]]}}<!-- -->{{main other|[[Category:Articles that link to Wikisource]]}} <!--(create hidden category to be monitored by WikiProject:Wikisource) else:-->| {{#if:{{{external_url|}}} | ''[{{{external_url|}}} {{if empty|{{{name|}}}|{{PAGENAME}}}}]'' <!-- -->{{#if:{{{external_host|}}} |at {{{external_host|}}} |online}} }} }} | label38 = Website | data38 = {{if empty|{{{website|}}}|{{{homepage|}}}|{{{URL|}}}}} | data60 = {{{module|}}} | below = {{if empty|{{{notes|}}}|{{{note|}}}}} }}{{#if:{{{image|}}}||{{#ifeq:{{yesno|{{lc:{{if empty|{{{exclude_cover|}}}|no}}}}}}|yes | |{{main other|[[Category:Books with missing cover]]}} }}}}{{Wikidata image |1={{{image|}}} |2={{{nocat_wdimage|}}} }}<noinclude> {{Dokumentacija}} </noinclude> f1glrc0tgzibyednb17ecitbuknb29o 45246 45243 2026-08-09T07:31:35Z Ilja isv 10 45246 wikitext text/x-wiki {{Kartka | templatestyles = Kartka kniga/styles.css | italic title = {{if empty|{{{italic title|}}}|<noinclude>no</noinclude>}} | bodyclass = ib-book vcard <!---------------Title-----------------> | title = <includeonly>{{#if:{{{name|}}}{{{caption|}}}{{{image_caption|}}}{{{editors|}}}{{{editor|}}}{{{authors|}}}{{{author|}}}{{{audio_read_by|}}}{{{title_orig|}}}{{{title_working|}}}{{{translators|}}}{{{translator|}}}{{{illustrators|}}}{{{illustrator|}}}{{{cover_artist|}}}{{{pub_place|}}}{{{country|}}}{{{language|}}}{{{series|}}}{{{release_number|}}}{{{subjects|}}}{{{subject|}}}{{{genres|}}}{{{genre|}}}{{{set_in|}}}{{{set_on|}}}{{{published|}}}{{{publisher|}}}{{{publisher2|}}}{{{pub_date|}}}{{{release_date|}}}{{{english_pub_date|}}}{{{english_release_date|}}}{{{media_type|}}}{{{pages|}}}{{{awards|}}}{{{award|}}}{{{isbn_note|}}}{{{ISBN_note|}}}{{{dewey|}}}{{{congress|}}}| }}<!-- hack for ref ordering -->{{if empty|{{{name|}}}|{{PAGENAMEBASE}}}} <!-- --><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt={{urlencode:info:ofi/fmt:kev:mtx:book}}&rft.genre=book&rft.btitle={{urlencode:{{{name|}}}}}<!-- -->{{#if:{{{author|}}} |&rft.author={{urlencode:{{{author}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{last|}}} |&rft.aulast={{urlencode:{{{last}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{first|}}} |&rft.aufirst={{urlencode:{{{first}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{pub_date|}}}{{{release_date|}}} |&rft.date={{urlencode:{{if empty|{{{pub_date|}}}|{{{release_date}}}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{publisher|}}} |&rft.pub={{urlencode:{{{publisher}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{pub_place|}}}{{{country|}}} |&rft.place={{urlencode:{{if empty|{{{pub_place|}}}|{{{country|}}}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{pages|}}} |&rft.pages={{urlencode:{{{pages}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{series|}}} |&rft.series={{urlencode:{{{series}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{oclc|}}} |&rft_id=info:oclcnum/{{{oclc}}}}}"><!-- --></span><!-- --></includeonly> <!---------------Image-----------------> | image = {{#if:{{{image|}}} <!-- then:-->| {{#invoke:InfoboxImage|InfoboxImage |image={{{image|}}} |size={{{image_size|}}} |sizedefault=frameless |upright=1 |alt={{{alt|}}} |title={{{alt|}}} |border={{{border|}}} |suppressplaceholder=yes}} }} | caption = {{if empty|{{{caption|}}}|{{{image_caption|}}}}} <!---------------Data------------------> | label1 = Editor{{#if:{{{editors|}}}|s}} | data1 = {{if empty|{{{editors|}}}|{{{editor|}}}}} | label2 = Author{{#if:{{{authors|}}}|s}} | data2 = {{if empty|{{{authors|}}}|{{{author|}}}}} | label3 = Audio&nbsp;read&nbsp;by | data3 = {{{audio_read_by|}}} | label4 = Original&nbsp;title | data4 = {{#if:{{{title_orig|}}} |{{#if:{{{orig_lang_code|}}}|{{lang|{{{orig_lang_code|}}} |{{{title_orig}}} |italics={{#invoke:infobox/utilities|set_italics|{{{orig_lang_code|}}}|{{{title_orig}}}}}}}|''{{{title_orig}}}''}} }} | label5 = Working&nbsp;title | data5 = {{#if:{{{title_working|}}} |''{{{title_working}}}''}} | label6 = Translator{{#if:{{{translators|}}}|s}} | data6 = {{if empty|{{{translators|}}}|{{{translator|}}}}} | label7 = Illustrator{{#if:{{{illustrators|}}}|s}} | data7 = {{if empty|{{{illustrators|}}}|{{{illustrator|}}}}} | label8 = Cover&nbsp;artist | data8 = {{{cover_artist|}}} | label11 = Language | data11 = {{{language|}}} | label12 = Series | data12 = {{{series|}}} | label13 = Release&nbsp;number | data13 = {{{release_number|}}} | label14 = Subject{{#if:{{{subjects|}}}|s}} | data14 = {{if empty|{{{subjects|}}}|{{{subject|}}}}} | label15 = Genre{{#if:{{{genres|}}}|s}} | data15 = {{#invoke:Wikidata|getValue|P136|{{if empty|{{{genres|}}}|{{{genre|}}}}}}} | label16 = {{#if:{{{set_on|}}}|Set&nbsp;on|Set&nbsp;in}} | data16 = {{if empty|{{{set_on|}}}|{{{set_in|}}}}} | label17 = Published | data17 = {{{published|}}} | label18 = Published&nbsp;in | data18 = {{{published_in|}}} | label19 = Publisher | data19 = {{{publisher|}}}{{#if:{{{publisher2|}}} |, {{{publisher2}}} }} | label20 = Publication&nbsp;date | data20 = {{#invoke:Wikidata|getValue|P577|{{if empty|{{{pub_date|}}}|{{{release_date|}}}}}}} | label21 = Publication&nbsp;place | data21 = {{if empty|{{{pub_place|}}}|{{{country|}}}}} | label23 = {{longitem|Published&nbsp;in English}} | data23 = {{if empty|{{{english_pub_date|}}}|{{{english_release_date|}}}}} | label24 = Media&nbsp;type | data24 = {{{media_type|}}} | label25 = Pages | data25 = {{#invoke:Wikidata|getValue|P1104|{{{pages|}}}}} | label26 = Award{{#if:{{{awards|}}}|s}} | data26 = {{if empty|{{{awards|}}}|{{{award|}}}}} | label30 = [[ISBN (identifier)|ISBN]]<!--Do not change this deliberate redirect. See talk page.--> | data30 = {{#if:{{{isbn|}}}{{{ISBN|}}} | {{#ifeq:{{if empty|{{{isbn|}}}|{{{ISBN|}}}}}|FETCH_WIKIDATA | {{#if:{{#property:P212}}|{{#invoke:ISBNT|link|{{#property:P212}}}}[[Category:Pages using ISBN values obtained from wikidata]]}} | {{ISBNT|1={{if empty|{{{isbn|}}}|{{{ISBN}}}}}}} {{if empty|{{{isbn_note|}}}|{{{ISBN_note|}}}}} }} }} | label31 = [[OCLC (identifier)|{{abbr|OCLC|Online Computer Library Center number}}]]<!--Do not change this deliberate redirect. See talk page.--> | data31 = {{#if:{{{oclc|}}} |[https://www.worldcat.org/oclc/{{urlencode:{{{oclc}}}}} {{{oclc}}}]}} | label32 = [[Dewey Decimal Classification|Dewey&nbsp;Decimal]] | data32 = {{#invoke:Wikidata|getValue|P1036|{{{dewey|}}}}} | label33 = [[LCC (identifier)|{{abbr|LC&nbsp;Class|Library of Congress Classification}}]]<!--Do not change this deliberate redirect. See talk page.--> | data33 = {{#invoke:Wikidata|getValue|P1149|{{{congress|}}}}} | label34 = Preceded&nbsp;by | data34 = {{#if:{{{preceded_by|}}} |''{{{preceded_by|}}}&nbsp;'' | {{#if:{{{preceded_by_quotation_marks|}}} |"{{{preceded_by_quotation_marks|}}}"}} }} | label35 = Followed&nbsp;by | data35 = {{#if:{{{followed_by|}}} |''{{{followed_by|}}}&nbsp;'' | {{#if:{{{followed_by_quotation_marks|}}} |"{{{followed_by_quotation_marks|}}}"}} }} | label36 = Original&nbsp;text | data36 = {{#if:{{both|{{{native_wikisource|}}}|{{{orig_lang_code|}}}}} <!-- then:-->| {{#invoke:Infobox/utilities|interlang_wikisource_link_make|{{{orig_lang_code|}}}|{{{native_wikisource|}}}|{{{title_orig|}}}|{{{name|}}} }}<!-- -->{{main other|[[Category:Articles that link to foreign-language Wikisources]]}} <!--(create hidden category to be monitored by WikiProject:Wikisource) else:-->| {{#if:{{both|{{{native_external_url|}}}|{{{orig_lang_code|}}}}} | {{lang |{{{orig_lang_code|}}} | [{{{native_external_url|}}} {{if empty|{{{title_orig|}}}|{{{name|}}}|{{PAGENAME}}}}]<!-- -->}} <!-- -->{{#if:{{{native_external_host|}}} |at {{{native_external_host|}}} |online}} }} }} | label37 = {{#if:{{{native_wikisource|}}} |Translation |{{#if:{{{native_external_url|}}}|Translation|Text}} }} | data37 = {{#if:{{{wikisource|}}} <!-- then:-->| ''[[s:{{{wikisource|}}}|{{if empty|{{{name|}}}|{{PAGENAME}}}}]]'' at <!-- -->{{#if:{{{native_wikisource|}}} |Wikisource |[[Wikisource]]}}<!-- -->{{main other|[[Category:Articles that link to Wikisource]]}} <!--(create hidden category to be monitored by WikiProject:Wikisource) else:-->| {{#if:{{{external_url|}}} | ''[{{{external_url|}}} {{if empty|{{{name|}}}|{{PAGENAME}}}}]'' <!-- -->{{#if:{{{external_host|}}} |at {{{external_host|}}} |online}} }} }} | label38 = Website | data38 = {{if empty|{{{website|}}}|{{{homepage|}}}|{{{URL|}}}}} | data60 = {{{module|}}} | below = {{if empty|{{{notes|}}}|{{{note|}}}}} }}{{#if:{{{image|}}}||{{#ifeq:{{yesno|{{lc:{{if empty|{{{exclude_cover|}}}|no}}}}}}|yes | |{{main other|[[Category:Books with missing cover]]}} }}}}{{Wikidata image |1={{{image|}}} |2={{{nocat_wdimage|}}} }}<noinclude> {{Dokumentacija}} </noinclude> basnyx956czf8umtv0pbuzdmoc37pqy 45248 45246 2026-08-09T07:55:22Z Ilja isv 10 45248 wikitext text/x-wiki {{Kartka | templatestyles = Kartka kniga/styles.css <!--| italic title = {{if empty|{{{italic title|}}}|<noinclude>no</noinclude>}}--> | bodyclass = ib-book vcard <!---------------Title-----------------> | title = <includeonly>{{#if:{{{name|}}}{{{caption|}}}{{{image_caption|}}}{{{editors|}}}{{{editor|}}}{{{authors|}}}{{{author|}}}{{{audio_read_by|}}}{{{title_orig|}}}{{{title_working|}}}{{{translators|}}}{{{translator|}}}{{{illustrators|}}}{{{illustrator|}}}{{{cover_artist|}}}{{{pub_place|}}}{{{country|}}}{{{language|}}}{{{series|}}}{{{release_number|}}}{{{subjects|}}}{{{subject|}}}{{{genres|}}}{{{genre|}}}{{{set_in|}}}{{{set_on|}}}{{{published|}}}{{{publisher|}}}{{{publisher2|}}}{{{pub_date|}}}{{{release_date|}}}{{{english_pub_date|}}}{{{english_release_date|}}}{{{media_type|}}}{{{pages|}}}{{{awards|}}}{{{award|}}}{{{isbn_note|}}}{{{ISBN_note|}}}{{{dewey|}}}{{{congress|}}}| }}<!-- hack for ref ordering -->{{if empty|{{{name|}}}|{{PAGENAMEBASE}}}} <!-- --><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt={{urlencode:info:ofi/fmt:kev:mtx:book}}&rft.genre=book&rft.btitle={{urlencode:{{{name|}}}}}<!-- -->{{#if:{{{author|}}} |&rft.author={{urlencode:{{{author}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{last|}}} |&rft.aulast={{urlencode:{{{last}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{first|}}} |&rft.aufirst={{urlencode:{{{first}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{pub_date|}}}{{{release_date|}}} |&rft.date={{urlencode:{{if empty|{{{pub_date|}}}|{{{release_date}}}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{publisher|}}} |&rft.pub={{urlencode:{{{publisher}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{pub_place|}}}{{{country|}}} |&rft.place={{urlencode:{{if empty|{{{pub_place|}}}|{{{country|}}}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{pages|}}} |&rft.pages={{urlencode:{{{pages}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{series|}}} |&rft.series={{urlencode:{{{series}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{oclc|}}} |&rft_id=info:oclcnum/{{{oclc}}}}}"><!-- --></span><!-- --></includeonly> <!---------------Image-----------------> | image = {{#if:{{{image|}}} <!-- then:-->| {{#invoke:InfoboxImage|InfoboxImage |image={{{image|}}} |size={{{image_size|}}} |sizedefault=frameless |upright=1 |alt={{{alt|}}} |title={{{alt|}}} |border={{{border|}}} |suppressplaceholder=yes}} }} | caption = {{if empty|{{{caption|}}}|{{{image_caption|}}}}} <!---------------Data------------------> | label1 = Editor{{#if:{{{editors|}}}|s}} | data1 = {{if empty|{{{editors|}}}|{{{editor|}}}}} | label2 = Author{{#if:{{{authors|}}}|s}} | data2 = {{if empty|{{{authors|}}}|{{{author|}}}}} | label3 = Audio&nbsp;read&nbsp;by | data3 = {{{audio_read_by|}}} | label4 = Original&nbsp;title | data4 = {{#if:{{{title_orig|}}} |{{#if:{{{orig_lang_code|}}}|{{lang|{{{orig_lang_code|}}} |{{{title_orig}}} |italics={{#invoke:infobox/utilities|set_italics|{{{orig_lang_code|}}}|{{{title_orig}}}}}}}|''{{{title_orig}}}''}} }} | label5 = Working&nbsp;title | data5 = {{#if:{{{title_working|}}} |''{{{title_working}}}''}} | label6 = Translator{{#if:{{{translators|}}}|s}} | data6 = {{if empty|{{{translators|}}}|{{{translator|}}}}} | label7 = Illustrator{{#if:{{{illustrators|}}}|s}} | data7 = {{if empty|{{{illustrators|}}}|{{{illustrator|}}}}} | label8 = Cover&nbsp;artist | data8 = {{{cover_artist|}}} | label11 = Language | data11 = {{{language|}}} | label12 = Series | data12 = {{{series|}}} | label13 = Release&nbsp;number | data13 = {{{release_number|}}} | label14 = Subject{{#if:{{{subjects|}}}|s}} | data14 = {{if empty|{{{subjects|}}}|{{{subject|}}}}} | label15 = Genre{{#if:{{{genres|}}}|s}} | data15 = {{#invoke:Wikidata|getValue|P136|{{if empty|{{{genres|}}}|{{{genre|}}}}}}} | label16 = {{#if:{{{set_on|}}}|Set&nbsp;on|Set&nbsp;in}} | data16 = {{if empty|{{{set_on|}}}|{{{set_in|}}}}} | label17 = Published | data17 = {{{published|}}} | label18 = Published&nbsp;in | data18 = {{{published_in|}}} | label19 = Publisher | data19 = {{{publisher|}}}{{#if:{{{publisher2|}}} |, {{{publisher2}}} }} | label20 = Publication&nbsp;date | data20 = {{#invoke:Wikidata|getValue|P577|{{if empty|{{{pub_date|}}}|{{{release_date|}}}}}}} | label21 = Publication&nbsp;place | data21 = {{if empty|{{{pub_place|}}}|{{{country|}}}}} | label23 = {{longitem|Published&nbsp;in English}} | data23 = {{if empty|{{{english_pub_date|}}}|{{{english_release_date|}}}}} | label24 = Media&nbsp;type | data24 = {{{media_type|}}} | label25 = Pages | data25 = {{#invoke:Wikidata|getValue|P1104|{{{pages|}}}}} | label26 = Award{{#if:{{{awards|}}}|s}} | data26 = {{if empty|{{{awards|}}}|{{{award|}}}}} | label30 = [[ISBN (identifier)|ISBN]]<!--Do not change this deliberate redirect. See talk page.--> | data30 = {{#if:{{{isbn|}}}{{{ISBN|}}} | {{#ifeq:{{if empty|{{{isbn|}}}|{{{ISBN|}}}}}|FETCH_WIKIDATA | {{#if:{{#property:P212}}|{{#invoke:ISBNT|link|{{#property:P212}}}}[[Category:Pages using ISBN values obtained from wikidata]]}} | {{ISBNT|1={{if empty|{{{isbn|}}}|{{{ISBN}}}}}}} {{if empty|{{{isbn_note|}}}|{{{ISBN_note|}}}}} }} }} | label31 = [[OCLC (identifier)|{{abbr|OCLC|Online Computer Library Center number}}]]<!--Do not change this deliberate redirect. See talk page.--> | data31 = {{#if:{{{oclc|}}} |[https://www.worldcat.org/oclc/{{urlencode:{{{oclc}}}}} {{{oclc}}}]}} | label32 = [[Dewey Decimal Classification|Dewey&nbsp;Decimal]] | data32 = {{#invoke:Wikidata|getValue|P1036|{{{dewey|}}}}} | label33 = [[LCC (identifier)|{{abbr|LC&nbsp;Class|Library of Congress Classification}}]]<!--Do not change this deliberate redirect. See talk page.--> | data33 = {{#invoke:Wikidata|getValue|P1149|{{{congress|}}}}} | label34 = Preceded&nbsp;by | data34 = {{#if:{{{preceded_by|}}} |''{{{preceded_by|}}}&nbsp;'' | {{#if:{{{preceded_by_quotation_marks|}}} |"{{{preceded_by_quotation_marks|}}}"}} }} | label35 = Followed&nbsp;by | data35 = {{#if:{{{followed_by|}}} |''{{{followed_by|}}}&nbsp;'' | {{#if:{{{followed_by_quotation_marks|}}} |"{{{followed_by_quotation_marks|}}}"}} }} | label36 = Original&nbsp;text | data36 = {{#if:{{both|{{{native_wikisource|}}}|{{{orig_lang_code|}}}}} <!-- then:-->| {{#invoke:Infobox/utilities|interlang_wikisource_link_make|{{{orig_lang_code|}}}|{{{native_wikisource|}}}|{{{title_orig|}}}|{{{name|}}} }}<!-- -->{{main other|[[Category:Articles that link to foreign-language Wikisources]]}} <!--(create hidden category to be monitored by WikiProject:Wikisource) else:-->| {{#if:{{both|{{{native_external_url|}}}|{{{orig_lang_code|}}}}} | {{lang |{{{orig_lang_code|}}} | [{{{native_external_url|}}} {{if empty|{{{title_orig|}}}|{{{name|}}}|{{PAGENAME}}}}]<!-- -->}} <!-- -->{{#if:{{{native_external_host|}}} |at {{{native_external_host|}}} |online}} }} }} | label37 = {{#if:{{{native_wikisource|}}} |Translation |{{#if:{{{native_external_url|}}}|Translation|Text}} }} | data37 = {{#if:{{{wikisource|}}} <!-- then:-->| ''[[s:{{{wikisource|}}}|{{if empty|{{{name|}}}|{{PAGENAME}}}}]]'' at <!-- -->{{#if:{{{native_wikisource|}}} |Wikisource |[[Wikisource]]}}<!-- -->{{main other|[[Category:Articles that link to Wikisource]]}} <!--(create hidden category to be monitored by WikiProject:Wikisource) else:-->| {{#if:{{{external_url|}}} | ''[{{{external_url|}}} {{if empty|{{{name|}}}|{{PAGENAME}}}}]'' <!-- -->{{#if:{{{external_host|}}} |at {{{external_host|}}} |online}} }} }} | label38 = Website | data38 = {{if empty|{{{website|}}}|{{{homepage|}}}|{{{URL|}}}}} | data60 = {{{module|}}} | below = {{if empty|{{{notes|}}}|{{{note|}}}}} }}{{#if:{{{image|}}}||{{#ifeq:{{yesno|{{lc:{{if empty|{{{exclude_cover|}}}|no}}}}}}|yes | |{{main other|[[Category:Books with missing cover]]}} }}}}{{Wikidata image |1={{{image|}}} |2={{{nocat_wdimage|}}} }}<noinclude> {{Dokumentacija}} </noinclude> pfbm2grw4ab55upozgekjfxlj731g5m 45249 45248 2026-08-09T08:13:55Z Ilja isv 10 45249 wikitext text/x-wiki {{Kartka | templatestyles = Kartka kniga/styles.css <!--| italic title = {{if empty|{{{italic title|}}}|<noinclude>no</noinclude>}}--> | bodyclass = ib-book vcard <!---------------Title-----------------> | title = <includeonly>{{#if:{{{name|}}}{{{caption|}}}{{{image_caption|}}}{{{editors|}}}{{{editor|}}}{{{authors|}}}{{{author|}}}{{{audio_read_by|}}}{{{title_orig|}}}{{{title_working|}}}{{{translators|}}}{{{translator|}}}{{{illustrators|}}}{{{illustrator|}}}{{{cover_artist|}}}{{{pub_place|}}}{{{country|}}}{{{language|}}}{{{series|}}}{{{release_number|}}}{{{subjects|}}}{{{subject|}}}{{{genres|}}}{{{genre|}}}{{{set_in|}}}{{{set_on|}}}{{{published|}}}{{{publisher|}}}{{{publisher2|}}}{{{pub_date|}}}{{{release_date|}}}{{{english_pub_date|}}}{{{english_release_date|}}}{{{media_type|}}}{{{pages|}}}{{{awards|}}}{{{award|}}}{{{isbn_note|}}}{{{ISBN_note|}}}{{{dewey|}}}{{{congress|}}}| }}<!-- hack for ref ordering -->{{if empty|{{{name|}}}|{{PAGENAMEBASE}}}} <!-- --><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt={{urlencode:info:ofi/fmt:kev:mtx:book}}&rft.genre=book&rft.btitle={{urlencode:{{{name|}}}}}<!-- -->{{#if:{{{author|}}} |&rft.author={{urlencode:{{{author}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{last|}}} |&rft.aulast={{urlencode:{{{last}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{first|}}} |&rft.aufirst={{urlencode:{{{first}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{pub_date|}}}{{{release_date|}}} |&rft.date={{urlencode:{{if empty|{{{pub_date|}}}|{{{release_date}}}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{publisher|}}} |&rft.pub={{urlencode:{{{publisher}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{pub_place|}}}{{{country|}}} |&rft.place={{urlencode:{{if empty|{{{pub_place|}}}|{{{country|}}}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{pages|}}} |&rft.pages={{urlencode:{{{pages}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{series|}}} |&rft.series={{urlencode:{{{series}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{oclc|}}} |&rft_id=info:oclcnum/{{{oclc}}}}}"><!-- --></span><!-- --></includeonly> <!---------------Image-----------------> | image = {{#if:{{{image|}}} <!-- then:-->| {{#invoke:InfoboxImage|InfoboxImage |image={{{image|}}} |size={{{image_size|}}} |sizedefault=frameless |upright=1 |alt={{{alt|}}} |title={{{alt|}}} |border={{{border|}}} |suppressplaceholder=yes}} }} | caption = {{if empty|{{{caption|}}}|{{{image_caption|}}}}} <!---------------Data------------------> | label1 = Redaktor{{#if:{{{editors|}}}|s}} | data1 = {{if empty|{{{editors|}}}|{{{editor|}}}}} | label2 = Avtor{{#if:{{{authors|}}}|s}} | data2 = {{if empty|{{{authors|}}}|{{{author|}}}}} | label3 = Audio&nbsp;čitaje | data3 = {{{audio_read_by|}}} | label4 = Originalna&nbsp;nazva | data4 = {{#if:{{{title_orig|}}} |{{#if:{{{orig_lang_code|}}}|{{lang|{{{orig_lang_code|}}} |{{{title_orig}}} |italics={{#invoke:infobox/utilities|set_italics|{{{orig_lang_code|}}}|{{{title_orig}}}}}}}|''{{{title_orig}}}''}} }} | label5 = Pracovna&nbsp;nazva | data5 = {{#if:{{{title_working|}}} |''{{{title_working}}}''}} | label6 = Prěvoditelj{{#if:{{{translators|}}}|s}} | data6 = {{if empty|{{{translators|}}}|{{{translator|}}}}} | label7 = Ilustrator{{#if:{{{illustrators|}}}|s}} | data7 = {{if empty|{{{illustrators|}}}|{{{illustrator|}}}}} | label8 = Hudožnik&nbsp;obložky | data8 = {{{cover_artist|}}} | label11 = Jezyk | data11 = {{{language|}}} | label12 = Serija | data12 = {{{series|}}} | label13 = Izdavanje&nbsp;nomer | data13 = {{{release_number|}}} | label14 = Tema{{#if:{{{subjects|}}}|s}} | data14 = {{if empty|{{{subjects|}}}|{{{subject|}}}}} | label15 = Žanr{{#if:{{{genres|}}}|s}} | data15 = {{#invoke:Wikidata|getValue|P136|{{if empty|{{{genres|}}}|{{{genre|}}}}}}} | label16 = {{#if:{{{set_on|}}}|Set&nbsp;on|Set&nbsp;in}} | data16 = {{if empty|{{{set_on|}}}|{{{set_in|}}}}} | label17 = Izdavano | data17 = {{{published|}}} | label18 = Izdavano&nbsp;v | data18 = {{{published_in|}}} | label19 = Izdavatelj | data19 = {{{publisher|}}}{{#if:{{{publisher2|}}} |, {{{publisher2}}} }} | label20 = Data&nbsp;publikacije | data20 = {{#invoke:Wikidata|getValue|P577|{{if empty|{{{pub_date|}}}|{{{release_date|}}}}}}} | label21 = Město&nbsp;publikacije | data21 = {{if empty|{{{pub_place|}}}|{{{country|}}}}} | label23 = {{-|Published&nbsp;in English}} | data23 = {{if empty|{{{english_pub_date|}}}|{{{english_release_date|}}}}} | label24 = Tip&nbsp;medija | data24 = {{{media_type|}}} | label25 = Stranic | data25 = {{#invoke:Wikidata|getValue|P1104|{{{pages|}}}}} | label26 = Nagrady | data26 = {{if empty|{{{awards|}}}|{{{award|}}}}} | label30 = {{-|[[ISBN (identifikator)|ISBN]]}}<!--Do not change this deliberate redirect. See talk page.--> | data30 = {{#if:{{{isbn|}}}{{{ISBN|}}} | {{#ifeq:{{if empty|{{{isbn|}}}|{{{ISBN|}}}}}|FETCH_WIKIDATA | {{#if:{{#property:P212}}|{{#invoke:ISBNT|link|{{#property:P212}}}}[[Kategorija:Stranicy s ISBN iz Vikidanyh]]}} | {{ISBNT|1={{if empty|{{{isbn|}}}|{{{ISBN}}}}}}} {{if empty|{{{isbn_note|}}}|{{{ISBN_note|}}}}} }} }} | label31 = {{-|[[OCLC (identifikator)|{{abbr|OCLC|Online Computer Library Center number}}]]}}<!--Do not change this deliberate redirect. See talk page.--> | data31 = {{#if:{{{oclc|}}} |[https://www.worldcat.org/oclc/{{urlencode:{{{oclc}}}}} {{{oclc}}}]}} | label32 = {{-|[[Dewey Decimal Classification|Dewey&nbsp;Decimal]]}} | data32 = {{#invoke:Wikidata|getValue|P1036|{{{dewey|}}}}} | label33 = {{-|[[LCC (identifikator)|{{abbr|LC&nbsp;Class|Library of Congress Classification}}]]}}<!--Do not change this deliberate redirect. See talk page.--> | data33 = {{#invoke:Wikidata|getValue|P1149|{{{congress|}}}}} | label34 = Prědhodna&nbsp;publikacija | data34 = {{#if:{{{preceded_by|}}} |''{{{preceded_by|}}}&nbsp;'' | {{#if:{{{preceded_by_quotation_marks|}}} |"{{{preceded_by_quotation_marks|}}}"}} }} | label35 = Nastupna&nbsp;publikacija | data35 = {{#if:{{{followed_by|}}} |''{{{followed_by|}}}&nbsp;'' | {{#if:{{{followed_by_quotation_marks|}}} |"{{{followed_by_quotation_marks|}}}"}} }} | label36 = Originalny&nbsp;tekst | data36 = {{#if:{{both|{{{native_wikisource|}}}|{{{orig_lang_code|}}}}} <!-- then:-->| {{#invoke:Infobox/utilities|interlang_wikisource_link_make|{{{orig_lang_code|}}}|{{{native_wikisource|}}}|{{{title_orig|}}}|{{{name|}}} }}<!-- --><!--{{main other|[[Category:Articles that link to foreign-language Wikisources]]}}--> <!--(create hidden category to be monitored by WikiProject:Wikisource) else:-->| {{#if:{{both|{{{native_external_url|}}}|{{{orig_lang_code|}}}}} | {{lang |{{{orig_lang_code|}}} | [{{{native_external_url|}}} {{if empty|{{{title_orig|}}}|{{{name|}}}|{{PAGENAME}}}}]<!-- -->}} <!-- -->{{#if:{{{native_external_host|}}} |v {{{native_external_host|}}} |onlajn}} }} }} | label37 = {{#if:{{{native_wikisource|}}} |Prěvod |{{#if:{{{native_external_url|}}}|Prěvod|Tekst}} }} | data37 = {{#if:{{{wikisource|}}} <!-- then:-->| ''[[s:{{{wikisource|}}}|{{if empty|{{{name|}}}|{{PAGENAME}}}}]]'' at <!-- -->{{#if:{{{native_wikisource|}}} |Wikisource |[[Wikisource]]}}<!-- --><!--{{main other|[[Category:Articles that link to Wikisource]]}}--> <!--(create hidden category to be monitored by WikiProject:Wikisource) else:-->| {{#if:{{{external_url|}}} | ''[{{{external_url|}}} {{if empty|{{{name|}}}|{{PAGENAME}}}}]'' <!-- -->{{#if:{{{external_host|}}} |at {{{external_host|}}} |online}} }} }} | label38 = Website | data38 = {{if empty|{{{website|}}}|{{{homepage|}}}|{{{URL|}}}}} | data60 = {{{module|}}} | below = {{if empty|{{{notes|}}}|{{{note|}}}}} }}{{Wikidata image |1={{{image|}}} |2={{{nocat_wdimage|}}} }}<noinclude> {{Dokumentacija}} </noinclude> 9ee8b14w268etkgi1vzhukpu6m3qg0s Šablon:Kartka kniga/styles.css 10 6001 45244 2026-08-09T07:26:00Z Ilja isv 10 Stvorjena nova stranica s tekstom: «/* {{pp-template|small=yes}} */ .ib-book .infobox-title { font-style: italic; padding-bottom: 0.2em; /* so title doesn't touch border */ } /* Firefox apparently reads out the empty title for accessibility agents * [[Template_talk:Infobox_book#Code_read_out_when_using_a_screen_reader]] */ .ib-book .Z3988 { display: none; } .ib-book .infobox-below { border-top: #aaa 1px solid; }» 45244 sanitized-css text/css /* {{pp-template|small=yes}} */ .ib-book .infobox-title { font-style: italic; padding-bottom: 0.2em; /* so title doesn't touch border */ } /* Firefox apparently reads out the empty title for accessibility agents * [[Template_talk:Infobox_book#Code_read_out_when_using_a_screen_reader]] */ .ib-book .Z3988 { display: none; } .ib-book .infobox-below { border-top: #aaa 1px solid; } gsxi3zjb3g6448vo6nc93sm5xxcu7vs Modul:Infobox/utilities 828 6002 45247 2026-08-09T07:37:39Z Ilja isv 10 Stvorjena nova stranica s tekstom: «require('strict'); local getArgs = require ('Module:Arguments').getArgs; --[=[--------------------------< I N T E R L A N G _ W I K I S O U R C E _ L I N K _ M A K E >------------------ created as a test function to figure out why the wikitext for |data36= in [[Special:Permalink/1236589613|this version]] of the template doesn't work in [[Salammbô]] when |title_orig= exists but does not have a value. When that happened, the infobox returned plain wi...» 45247 Scribunto text/plain require('strict'); local getArgs = require ('Module:Arguments').getArgs; --[=[--------------------------< I N T E R L A N G _ W I K I S O U R C E _ L I N K _ M A K E >------------------ created as a test function to figure out why the wikitext for |data36= in [[Special:Permalink/1236589613|this version]] of the template doesn't work in [[Salammbô]] when |title_orig= exists but does not have a value. When that happened, the infobox returned plain wikitext [[s:fr:Salammbô|]] which should have been a functioning link. Placing that wikilink in the article body and previewing produced a working inter-language/inter-project link. {{#invoke:Infobox/utilities|interlang_wikisource_link_make|{{{orig_lang_code|}}}|{{{native_wikisource|}}}|{{{title_orig|}}}|{{{name|}}} }} ]=] local function interlang_wikisource_link_make (frame) local lang_mod = require ('Module:Lang'); -- used to wrap non-English wikisource links in proper html markup local args_t = getArgs (frame); -- parameter values that are emptyspace or only white space are converted to nil local orig_lang_code = args_t[1]; -- 'all of them sensible everyday names' local native_wikisource = args_t[2]; local title_orig = args_t[3]; local name = args_t[4]; local orig_lang_name = mw.language.fetchLanguageName (orig_lang_code, 'en'); -- get the English name associated with <orig_lang_code>; only language tags known to MediaWiki allowed if '' == orig_lang_name then -- empty string when <orig_lang_code> invalid return '<span style="color:#d33">invalid language tag: <span style="font-family:monospace">' .. orig_lang_code .. '</span></span>'; end local out_t = {}; -- output goes here table.insert (out_t, '[[s:'); -- open inter-language/inter-project wikilink table.insert (out_t, orig_lang_code); -- the language tag table.insert (out_t, ':'); -- add the required separator table.insert (out_t, native_wikisource); -- insert wikisource title table.insert (out_t, '|'); -- done with link; start label table.insert (out_t, title_orig or name or mw.title.getCurrentTitle().baseText); -- insert the label table.insert (out_t, ']]'); -- close inter-language/inter-project wikilink out_t = {lang_mod._lang ({orig_lang_code, table.concat (out_t)})}; -- replace content of out_t with a big string of its contents wrapped in {{lang}} table.insert (out_t, ' at '); -- begin other language wikisource wikilinklink table.insert (out_t, orig_lang_name); -- add the MediaWiki-known language name associated with |orig_lang_code= table.insert (out_t, ' [[Wikisource]]'); -- insert wikisource link static text return table.concat (out_t); -- make a big string of all and done end --[[--------------------------< I S _ C J K _ C O D E >-------------------------------------------------------- return true if code is one of the listed Chinese, Japanese, Korean ISO 639 codes, false else. ]] local function is_cjk_code (code) local cjk = { ['zh'] = true, ['cdo'] = true, ['cjy'] = true, ['cmn'] = true, -- Chinese language codes ['cpi'] = true, ['cpx'] = true, ['czh'] = true, ['czo'] = true, ['gan'] = true, ['hak'] = true, ['hsn'] = true, ['ltc'] = true, ['lzh'] = true, ['mnp'] = true, ['nan'] = true, ['och'] = true, ['wuu'] = true, ['yue'] = true, ['zhx'] = true, ['ja'] = true, ['jpx'] = true, ['ojp'] = true, -- Japanese language codes ['ko'] = true, ['okm'] = true, ['oko'] = true, -- Korean language codes } return cjk[code] or false; end --[[--------------------------< S E T _ I T A L I C S >-------------------------------------------------------- Created for use with Template:Infobox book and Template:Infobox document and perhaps others to replace hard-coded italic markup in the call to {{lang}}. This module attempts to make sure that {{lang}} correctly applies italic markup according to MOS:FOREIGNITALIC. |italics={{#invoke:Infobox/utilities|set_italics|{{{orig_lang_code|}}}|{{{title_orig}}}}}}} ]] local function set_italics (frame) local args=getArgs(frame); local code = args[1] or args['code'] or ''; -- empty string causes 'yes' return; {{lang}} will handle the missing code error local text = args[2] or args['text'] or ''; -- empty string causes 'yes' return; {{lang}} will handle the missing text error local is_latn = require ("Module:Unicode data").is_Latin; code = code:gsub ('^(%a+).*', '%1'); -- strip subtags from IETF tag to leave just the language subtag if is_cjk_code (code) and not is_latn (text) then -- is_latn() is in Module:Unicode data return 'no'; -- only case for 'no' end return 'yes'; -- everything else is yes end --[[--------------------------< C O M P >---------------------------------------------------------------------- compare function for result{} table descending sort ]] local function comp (a, b) return tonumber (a[1]) > tonumber (b[1]); end --[[--------------------------< S O R T _ C O M M O N >-------------------------------------------------------- common function to render sorted distribution, ethnicity, and occupation lists. inputs: result - table of percentages and labels ref - value from |distribution ref=, |ethnicity ref=, or |occupation ref= as appropriate frame - calling frame required for expandTemplate() returns sorted list on success; empty string else ]] local function sort_common (result, ref, frame) for i=#result, 1, -1 do if not tonumber (result[i][1]) then -- if cannot be converted to a number table.remove (result, i); -- delete end end if 0 == #result then -- if we get here and the result table is empty return ''; -- abandon returning empty string end table.sort (result, comp); -- sort what remains for i, v in ipairs (result) do result[i] = table.concat (result[i]); -- make each table in result{} a string end result[1] = table.concat ({result[1], ref and ref or ''}); -- add reference(s) from |<list> ref= to first item in the list return frame:expandTemplate { title = 'Unbulleted list', args = result}; -- render the unbulleted list end --[[--------------------------< D I S R I B U T I O N _ S O R T >---------------------------------------------- {{#invoke:Infobox/utilities|distribution_sort|{{{percent urban|}}}|{{{percent rural|}}}|{{{distribution ref|}}} }} ]] local function distribution_sort (frame) local args=getArgs(frame); local result = { -- initialize; table will be sorted according to values in result[n][1] {args[1], '% urban'}, {args[2], '% rural'}, }; return sort_common (result, args[#result+1], frame); end --[[--------------------------< E T H N I C I T Y _ S O R T >-------------------------------------------------- {{#invoke:Infobox/utilities|ethnicity_sort|{{{percent white|}}}|{{{percent black|}}}|{{{percent asian|}}}|{{{percent hispanic|}}}|{{{percent native american|}}}|{{{percent native hawaiian|}}}|{{{percent more than one race|}}}|{{{percent other race|}}}|{{{ethnicity ref|}}} }} ]] local function ethnicity_sort (frame) local args=getArgs(frame); local result = { -- initialize; table will be sorted according to values in result[n][1] {args[1], '% [[White Americans|White]]'}, {args[2], '% [[African Americans|Black]]'}, {args[3], '% [[Asian Americans|Asian]]'}, {args[4], '% [[Hispanic and Latino Americans|Hispanic]]'}, {args[5], '% [[Native Americans in the United States|Native American]]'}, {args[6], '% [[Pacific Islander Americans]]'}, {args[7], '% [[Multiracial Americans|Two or more races]]'}, {args[8], '% other'}, -- TODO: make other always last? }; return sort_common (result, args[#result+1], frame); end --[[--------------------------< O C C U P A T I O N _ S O R T >------------------------------------------------ {{#invoke:Infobox/utilities|distribution_sort|{{{percent blue collar|}}}|{{{percent white collar|}}}|{{{percent grey collar|}}}|{{{occupation ref|}}} }} ]] local function occupation_sort (frame) local args=getArgs(frame); local result = { -- initialize; table will be sorted according to values in result[n][1] {args[1], '% [[Blue-collar worker|Blue-collar]]'}, {args[2], '% [[White-collar worker|White-collar]]'}, {args[3], '% [[Gray-collar]]'}, }; return sort_common (result, args[#result+1], frame) end --[[--------------------------< E X P O R T E D F U N C T I O N S >------------------------------------------ ]] return { distribution_sort = distribution_sort, -- {{Infobox U.S. congressional district}} ethnicity_sort = ethnicity_sort, occupation_sort = occupation_sort, set_italics = set_italics, -- {{Infobox book}} interlang_wikisource_link_make = interlang_wikisource_link_make, } h0ogesc1yj9o91136tmtqxwpx622wmt