Vikipedija isvwiki https://isv.wikipedia.org/wiki/Glavna_stranica MediaWiki 1.47.0-wmf.16 first-letter Media Special Besěda Koristnik Besěda s koristnikom Vikipedija Besěda Vikipedije Fajl Besěda o fajlu MediaWiki Besěda o MediaWiki Šablon Besěda o šablonu Pomoč Besěda o pomoči Kategorija Besěda o kategoriji TimedText TimedText talk Modul Besěda modula Event Event talk Glavna stranica 0 1 46275 31621 2026-08-19T23:50:43Z ~2026-45580-83 829 46275 wikitext text/x-wiki <templatestyles src="Template:Glavna/styles.css" /> {{Glavna/Nadpis}} <div class="mp-columns"> <!-- LĚVA KOLONA --> <div> <!-- Dobry zapis --> {{Glavna/!krabka | id = good-article | kolor = #1976D2 | obraz = Ic new releases 48px.svg | zaglavje = Članok s zvězdoju | tekst = {{Glavna/Dobry članok}} | šablon =Glavna/Dobry članok }} <!-- Vvedeńje --> {{Glavna/!krabka | igggggggggggggg | obraz = Ic help 48px.svg | zaglavje = Čto jest medžuslovjansky? | tekst = {{Glavna/Vvedeńje}} | šablon =Glavna/Vvedeńje }} </div> <!-- PRAVA KOLONA --> <div> <!-- Učestvujte --> {{Glavna/!krabka | id = participate | kolor = #F4511E | obraz = Ic wb sunny 48px.svg | zaglavje = Učestvujte! | tekst = {{Glavna/Učestvujte}} | šablon =Glavna/Učestvujte }}</div> </div> <!-- DOL --> <!-- Sodržańje --> {{Glavna/!krabka | id = content | kolor = #7E57C2 | obraz = Ic extension 48px.svg | zaglavje = Sodržan​je | tekst = {{Glavna/Sodržańje}} | šablon =Glavna/Sodržańje }} <!-- Vikipedije na slovjanskyh jezykah --> {{Glavna/!krabka | id = languages | kolor = #757575 | obraz = Notification-icon-Wikipedia-logo.svg | zaglavje = Vikipedije na slovjanskyh jezykah | tekst = {{Glavna/Ine Vikipedije}} | šablon =Glavna/Ine Vikipedije }} <!-- Socialne mrěže --> <div style="display: inline;" align=center> {| class="wikitable" width=100% ! [[Fajl:Nuvola Interslavic flag.svg|frameless|36x36px]] &nbsp; Medžuslovjanska občina: {{Plosky spisok|* [https://discord.gg/K4RGv7xrvC Diskord-server] * [https://www.facebook.com/groups/interslavic Fejsbuk-grupa] * [https://interslavic.news/index.php Noviny] * [https://slovjani.info/ Časopis «Slovjani.info»]|class=inline}} |} </div> <!-- ---- SLUŽEBNO --> {{Alphabet}}__NOTOC____NOEDITSECTION__ [[Kategorija:Glavna stranica| ]] jbdmavf9qu2tispdqz5epoxrgm64dz0 46276 46275 2026-08-19T23:51:34Z ~2026-45580-83 829 46276 wikitext text/x-wiki <templatestyles src="Template:Glayles.css" /> {{Glavna/Nadpis}}q <div class="mp-columns"> <!-- LĚVA KOLONA --> <div> <!-- Dobry zapis --> {{Glavna/!krabka | id = good-article | kolor = #1976D2 | obraz = Ic new releases 48px.svg | zaglavje = Članok s zvězdoju | tekst = {{Glavna/Dobry članok}} | šablon =Glavna/Dobry članok }} <!-- Vvedeńje --> {{Glavna/!krabka | igggggggggggggg | obraz = Ic help 48px.svg | zaglavje = Čto jest medžuslovjansky? | tekst = {{Glavna/Vvedeńje}} | šablon =Glavna/Vvedeńje }} </div> <!-- PRAVA KOLONA --> <div> <!-- Učestvujte --> {{Glavna/!krabka | id = participate | kolor = #F4511E | obraz = Ic wb sunny 48px.svg | zaglavje = Učestvujte! | tekst = {{Glavna/Učestvujte}} | šablon =Glavna/Učestvujte }}</div> </div> <!-- DOL --> <!-- Sodržańje --> {{Glavna/!krabka | id = content | kolor = #7E57C2 | obraz = Ic extension 48px.svg | zaglavje = Sodržan​je | tekst = {{Glavna/Sodržańje}} | šablon =Glavna/Sodržańje }} <!-- Vikipedije na slovjanskyh jezykah --> {{Glavna/!krabka | id = languages | kolor = #757575 | obraz = Notification-icon-Wikipedia-logo.svg | zaglavje = Vikipedije na slovjanskyh jezykah | tekst = {{Glavna/Ine Vikipedije}} | šablon =Glavna/Ine Vikipedije }} <!-- Socialne mrěže --> <div style="display: inline;" align=center> {| class="wikitable" width=100% ! [[Fajl:Nuvola Interslavic flag.svg|frameless|36x36px]] &nbsp; Medžuslovjanska občina: {{Plosky spisok|* [https://discord.gg/K4RGv7xrvC Diskord-server] * [https://www.facebook.com/groups/interslavic Fejsbuk-grupa] * [https://interslavic.news/index.php Noviny] * [https://slovjani.info/ Časopis «Slovjani.info»]|class=inline}} |} </div> <!-- ---- SLUŽEBNO --> {{Alphabet}}__NOTOC____NOEDITSECTION__ [[Kategorija:Glavna stranica| ]] 98z9faykkhon5129xbji82gilc8h70u 46277 46276 2026-08-19T23:53:02Z ~2026-45580-83 829 46277 wikitext text/x-wiki <templatestyles src="Template:Glayles.css" /> {{Glavna/Nadpis}}q pornhub.com <div class="mp-columns"> <!-- LĚVA KOLONA --> <div> <!-- Dobry zapis --> {{Glavna/!krabka | id = good-article | kolor = #1976D2 | obraz = Ic new releases 48px.svg | zaglavje = Članok s zvězdoju | tekst = {{Glavna/Dobry članok}} | šablon =Glavna/Dobry članok }} <!-- Vvedeńje --> {{Glavna/!krabka | igggggggggggggg | obraz = Ic help 48px.svg | zaglavje = Čto jest medžuslovjansky? | tekst = {{Glavna/Vvedeńje}} | šablon =Glavna/Vvedeńje }} </div> <!-- PRAVA KOLONA --> <div> <!-- Učestvujte --> {{Glavna/!krabka | id = participate | kolor = #F4511E | obraz = Ic wb sunny 48px.svg | zaglavje = Učestvujte! | tekst = {{Glavna/Učestvujte}} | šablon =Glavna/Učestvujte }}</div> </div> <!-- DOL --> <!-- Sodržańje --> {{Glavna/!krabka | id = content | kolor = #7E57C2 | obraz = Ic extension 48px.svg | zaglavje = Sodržan​je | tekst = {{Glavna/Sodržańje}} | šablon =Glavna/Sodržańje }} <!-- Vikipedije na slovjanskyh jezykah --> {{Glavna/!krabka | id = languages | kolor = #757575 | obraz = Notification-icon-Wikipedia-logo.svg | zaglavje = Vikipedije na slovjanskyh jezykah | tekst = {{Glavna/Ine Vikipedije}} | šablon =Glavna/Ine Vikipedije }} <!-- Socialne mrěže --> <div style="display: inline;" align=center> {| class="wikitable" width=100% ! [[Fajl:Nuvola Interslavic flag.svg|frameless|36x36px]] &nbsp; Medžuslovjanska občina: {{Plosky spisok|* [https://discord.gg/K4RGv7xrvC Diskord-server] * [https://www.facebook.com/groups/interslavic Fejsbuk-grupa] * [https://interslavic.news/index.php Noviny] * [https://slovjani.info/ Časopis «Slovjani.info»]|class=inline}} |} </div> <!-- ---- SLUŽEBNO --> {{Alphabet}}__NOTOC____NOEDITSECTION__ [[Kategorija:Glavna stranica| ]] n69mht1orqfjtnud5xaa7p14ssjszip 46278 46277 2026-08-19T23:55:51Z ~2026-45580-83 829 Sodržanje zaměnjeno na «[[Fajl:Anal Berlin.JPG|frameless|2000x2000px]]__NOTOC____NOEDITSECTION__» 46278 wikitext text/x-wiki [[Fajl:Anal Berlin.JPG|frameless|2000x2000px]]__NOTOC____NOEDITSECTION__ rj3sssi32e4mkdh1tiym6xkc609i4ge 46286 46278 2026-08-20T00:59:11Z Codename Noreste 82 Restored revision 31621 by [[Special:Contributions/IJzeren Jan|IJzeren Jan]] ([[User talk:IJzeren Jan|talk]]) ([[:m:Special:MyLanguage/Small Wiki Monitoring Team|SWMT]]) 46286 wikitext text/x-wiki <templatestyles src="Template:Glavna/styles.css" /> {{Glavna/Nadpis}} <div class="mp-columns"> <!-- LĚVA KOLONA --> <div> <!-- Dobry zapis --> {{Glavna/!krabka | id = good-article | kolor = #1976D2 | obraz = Ic new releases 48px.svg | zaglavje = Članok s zvězdoju | tekst = {{Glavna/Dobry članok}} | šablon =Glavna/Dobry članok }} <!-- Vvedeńje --> {{Glavna/!krabka | id = introduction | kolor = #5C6BC0 | obraz = Ic help 48px.svg | zaglavje = Čto jest medžuslovjansky? | tekst = {{Glavna/Vvedeńje}} | šablon =Glavna/Vvedeńje }} </div> <!-- PRAVA KOLONA --> <div> <!-- Učestvujte --> {{Glavna/!krabka | id = participate | kolor = #F4511E | obraz = Ic wb sunny 48px.svg | zaglavje = Učestvujte! | tekst = {{Glavna/Učestvujte}} | šablon =Glavna/Učestvujte }}</div> </div> <!-- DOL --> <!-- Sodržańje --> {{Glavna/!krabka | id = content | kolor = #7E57C2 | obraz = Ic extension 48px.svg | zaglavje = Sodržan​je | tekst = {{Glavna/Sodržańje}} | šablon =Glavna/Sodržańje }} <!-- Vikipedije na slovjanskyh jezykah --> {{Glavna/!krabka | id = languages | kolor = #757575 | obraz = Notification-icon-Wikipedia-logo.svg | zaglavje = Vikipedije na slovjanskyh jezykah | tekst = {{Glavna/Ine Vikipedije}} | šablon =Glavna/Ine Vikipedije }} <!-- Socialne mrěže --> <div style="display: inline;" align=center> {| class="wikitable" width=100% ! [[Fajl:Nuvola Interslavic flag.svg|frameless|36x36px]] &nbsp; Medžuslovjanska občina: {{Plosky spisok|* [https://discord.gg/K4RGv7xrvC Diskord-server] * [https://www.facebook.com/groups/interslavic Fejsbuk-grupa] * [https://interslavic.news/index.php Noviny] * [https://slovjani.info/ Časopis «Slovjani.info»]|class=inline}} |} </div> <!-- ---- SLUŽEBNO --> {{Alphabet}}__NOTOC____NOEDITSECTION__ [[Kategorija:Glavna stranica| ]] hsmr7j3h936njmy2sv53lk5suin7zsw 46295 46286 2026-08-20T07:43:15Z IJzeren Jan 9 Zaščitil «[[Glavna stranica]]» ([Praviti=Dozvoljeno samo avtomatično utvrdženym koristnikam] (bezkonečno) [Prěimenovati=Dozvoljeno samo avtomatično utvrdženym koristnikam] (bezkonečno)) 46286 wikitext text/x-wiki <templatestyles src="Template:Glavna/styles.css" /> {{Glavna/Nadpis}} <div class="mp-columns"> <!-- LĚVA KOLONA --> <div> <!-- Dobry zapis --> {{Glavna/!krabka | id = good-article | kolor = #1976D2 | obraz = Ic new releases 48px.svg | zaglavje = Članok s zvězdoju | tekst = {{Glavna/Dobry članok}} | šablon =Glavna/Dobry članok }} <!-- Vvedeńje --> {{Glavna/!krabka | id = introduction | kolor = #5C6BC0 | obraz = Ic help 48px.svg | zaglavje = Čto jest medžuslovjansky? | tekst = {{Glavna/Vvedeńje}} | šablon =Glavna/Vvedeńje }} </div> <!-- PRAVA KOLONA --> <div> <!-- Učestvujte --> {{Glavna/!krabka | id = participate | kolor = #F4511E | obraz = Ic wb sunny 48px.svg | zaglavje = Učestvujte! | tekst = {{Glavna/Učestvujte}} | šablon =Glavna/Učestvujte }}</div> </div> <!-- DOL --> <!-- Sodržańje --> {{Glavna/!krabka | id = content | kolor = #7E57C2 | obraz = Ic extension 48px.svg | zaglavje = Sodržan​je | tekst = {{Glavna/Sodržańje}} | šablon =Glavna/Sodržańje }} <!-- Vikipedije na slovjanskyh jezykah --> {{Glavna/!krabka | id = languages | kolor = #757575 | obraz = Notification-icon-Wikipedia-logo.svg | zaglavje = Vikipedije na slovjanskyh jezykah | tekst = {{Glavna/Ine Vikipedije}} | šablon =Glavna/Ine Vikipedije }} <!-- Socialne mrěže --> <div style="display: inline;" align=center> {| class="wikitable" width=100% ! [[Fajl:Nuvola Interslavic flag.svg|frameless|36x36px]] &nbsp; Medžuslovjanska občina: {{Plosky spisok|* [https://discord.gg/K4RGv7xrvC Diskord-server] * [https://www.facebook.com/groups/interslavic Fejsbuk-grupa] * [https://interslavic.news/index.php Noviny] * [https://slovjani.info/ Časopis «Slovjani.info»]|class=inline}} |} </div> <!-- ---- SLUŽEBNO --> {{Alphabet}}__NOTOC____NOEDITSECTION__ [[Kategorija:Glavna stranica| ]] hsmr7j3h936njmy2sv53lk5suin7zsw Ukrajinsky jezyk 0 1877 46268 44621 2026-08-19T20:17:08Z Amherst99 766 /* */ 46268 wikitext text/x-wiki {{Kartka jezyk | name = Ukrajinsky jezyk | nativename = * {{Jezyky|uk|українська|uk|українська мова}} | image = Idioma ucraniano.png | imagecaption = Razprostranjen‌je ukrajinskogo jezyka | states = [[Ukrajina]] | speakers = 33 milionov | date = 2016 | ref = <ref name="ethnologue">{{Cite web | url = https://www.ethnologue.com/language/ukr/ | archive-url = https://web.archive.org/web/20190331131148/https://www.ethnologue.com/language/ukr/ | archive-date = 2019-03-31 | title = Ukrainian | website = Ethnologue. Languages of the World | access-date = 2025-05-04 | language = en}}</ref> | script = * [[kirilica]] | official = * [[Ukrajina]] | standards = | agency = Nacionalna Akademija Nauk Ukrajiny | family = * [[Indoevropejske jezyky]] ** [[Baltoslovjanske jezyky]] *** [[Slovjanske jezyky]] **** [[Vozhodnoslovjanske jezyky]] }} '''Ukrajinsky jezyk''' ({{Jezyky|uk|українська мова}}) jest narodny jezyk [[Ukrajinci|Ukrajincev]] i državny jezyk [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Zajedno s [[Russky jezyk|russkym]], [[Bělorussky jezyk|bělorusskym]] i [[Rusinsky jezyk|rusinskym]] prinaleži [[Vozhodnoslovjanske jezyky|vozhodnoslovjanskym jezykam]], ktore sut čest slovjanskoj větvy [[Indoevropejske jezyky|indoevropejskoj jezyčnoj rodiny]]. Ukrajinsky imaje medžunarodne jezyčne kody <tt>'''{{-|uk}}'''</tt> ({{-|[[ISO 639-1]]}}) i <tt>'''{{-|ukr}}'''</tt> ({{-|[[ISO 639-2]]}} i {{-|[[ISO 639-3]]}}).<ref>{{Cite web | url = https://iso639-3.sil.org/code/ukr | title = Ukrainian [ukr] | website = SIL.org | access-date = 2025-05-05}}</ref> Boljšest nositeljev ukrajinskogo nahodi se v Ukrajině. Takože na ukrajinskom govoret v susědnyh državah ([[Bělorus]]i, [[Moldavija|Moldově]], [[Poljska|Poljskě]], [[Rosija|Rosiji]], [[Rumunija|Rumuniji]] i [[Slovakija|Slovakiji]]), a takože v inyh čestah světa s velikoju ukrajinskoju diasporoju, napr. v [[Kanada|Kanadě]], [[Sjedinjene štaty Ameriky|SŠA]] i [[Brazilija|Braziliji]]. Ukrajinsky jest rodny jezyk ponad 27 milionov ljudij, iz ktoryh 25 milionov živut v Ukrajině. Kromě togo, ok. 5,8 milionov ljudij imajut ukrajinsky kako drugy jezyk.<ref name="ethnologue" /> Kromě ukrajinskogo, v Ukrajině takože govorjene sut [[Russky jezyk|russky]], [[Krymskotatarsky jezyk|krymskotatarsky]], [[Rumunsky jezyk|rumunsky]], [[Madjarsky jezyk|madjarsky]], [[Bulgarsky jezyk|bulgarsky]], [[Poljsky jezyk|poljsky]], [[Němečsky jezyk|němečsky]], [[Bělorussky jezyk|bělorussky]], [[Slovačsky jezyk|slovačsky]], [[Grečsky jezyk|grečsky]], [[Arměnsky jezyk|arměnsky]], [[Gagauzsky jezyk|gagauzsky]] i [[Romsky jezyk|romsky]] jezyky. V jugovozhodnoj česti kraja prěvažaje russky, v sěverozapadnoj česti ukrajinsky. Suglasno prěpisu naseljen‌ja 2001 g. ukrajinsky jest rodny jezyk za 67,87&nbsp;%, a russky za 29,74&nbsp;% gradžanov Ukrajiny. Ukrajinsky jezyk proizhodi od [[starovozhodnoslovjansky jezyk|starovozhodnoslovjanskogo (drěvnerusskogo) jezyka]], na ktorom govorili v [[Kyjevska Rus|Kyjevskoj Rusi]]. Poslě razpada Kyjevskoj Rusi i Galičsko-Volynskogo knežstva jezyk na ozemjah sovrěmennoj Ukrajiny razvival se v formu, ktora jest znana kako rusky jezyk, ktory ukrajinci imenovali staroukrajinsky jezyk, a bělorusi starobělorussky jezyk. Razom s ruskym jezykom v crkovnyh službah takože koristali kyjevsky izvod [[crkovnoslovjansky jezyk|crkovnoslovjanskogo jezyka]]. Ukrajinsky jezyk imaje razprostranjen‌je s konca 17. stolětja, period osnovan‌ja ukrajinskoj [[Hetmanščina|Hetmanščiny]]. S 1804 goda do Ukrajinskoj vojny za nezaležnost ukrajinsky jezyk byl zabranjanym v školah [[Rosijska imperija|Rosijskoj imperije]], v ktoru vhodilo večinstvo ozemij sovrěmennoj Ukrajiny. Jezyk imal svobodnu upotrěbu i razvitu kniževnost i muziku v Zapadnoj Ukrajině, kde jego ne zabranjali. V [[Rosija|Rosijskoj imperiji]] pisemno koristan‌je ukrajinskogo jezyka (onogda nazyvanogo «malorosijskym narěčjem russkogo jezyka») bylo zabranjeno. Pod [[Sovětsky sojuz|sovětskoju]] vlastju jezyk dobyl veče uznan‌ja, ale vsekako byl v značno goršem položen‌ju v sravnjen‌ju s russkym. Kogda Ukrajina v 1991 g. stala nezavisna, ukrajinsky byl uznany jedinym služebnym jezykom državy, vslěd čego jego pozicija značno ulěpšila se. Jednakože v praktikě russky postojanno zajmaje važno město v vsakodnevnom žitju česti Ukrajiny. Pravdopodobno skoro 90 % ukrajinskogo naseljen‌ja vladaje oboma jezykami na priličnom uravnju. Mimohodom, u česti rosijskogo naseljen‌ja ješče prěvažaje ubědžen‌je, že ukrajinsky ne jest jezyk, ale russko narěčje. V poslědstvu jezyčno dělo jest silno obrěmenjeno politikoju. Ukrajinsky jezyk koristaje [[kirilica|kirilicu]] kako alfabet. On shranjaje vzajemnu razumlivost s [[bělorussky jezyk|bělorusskym jezykom]]. Standard ukrajinskogo jezyka dělaje Nacionalna akademija nauk Ukrajiny, glavno jej Institut ukrajinskogo jezyka, Ukrajinsky jezyčno-informacijny fond i Institut jezykoznavstva im. Potebni. == Terminologija == Nazva ''ukrajinsky'', v sučem značen‌ju, byla prvy raz koristana v 19. stolětju. V [[Rosijska imperija|Rosijskoj imperiji]] ukrajinsky jezyk byl znany pod nazvoju ''malorosijsky'', a v [[Galicija|Galiciji]] pod nazvoju ''rutensky''. Tuto poslědnje nazvan‌je može dovesti k zaměšan‌ju, ibo ono takože često koristaje se za [[Starorutensky jezyk|starorutensky]] (jezyk administracije [[Litva|Velikogo knežstva Litvy]]), a takože za dva male, srodne s ukrajinskym jezyky: [[Rusinky jezyk|karpatorusinsky]], govorjeny v [[Zakarpatska oblast|Zakarpatju]], [[Slovakija|Slovakiji]] i [[Poljska|Poljskě]], i [[Panonsko-rusinsky jezyk|panonsko-rusinsky]], govorjeny v byvšej [[Jugoslavija|Jugoslaviji]], prěd vsim v [[Vojvodina|Vojvodině]].<ref name="Bunčić">{{Cite book | first = Daniel | last = Bunčić | url = https://www.academia.edu/4678996 | title = Die ruthenische Schriftsprache bei Ivan Uževyč unter besonderer Berücksichtigung seines Gesprächsbuchs Rozmova/Besěda: Mit Wörterverzeichnis und Indizes zu seinem ruthenischen und kirchenslavischen Gesamtwerk | year = 2006 | place = München | publisher = Verlag Otto Sagner | pages = 39 | language = de}}.</ref> == Historija ukrajinskogo jezyka == [[Fajl:Сторінка з ініціалом арк.291 ПЄ.jpg|thumb|Stranica iz Peresopnyčskogo evangelja (srědina 16. stolětja): priklad literatury na starorutenskom (ili staroukrajinskom) jezyku]] === Od «Prostoj movy» do ukrajinskoj === Tako samo kako russky i bělorussky jezyky, ukrajinsky proizhodi iz [[Starovozhodnoslovjansky jezyk|starovozhodnoslovjanskogo jezyka]], ktory medžu 9. i 13. stolětjami byl govorjeny v [[Kyjevsky Rus|Kyjevskoj Rusi]]. V drugoj polovině tutogo perioda na teritorijah pozdnějšej Ukrajiny prve specifične oznaky ukrajinskogo jezyka stali vidime. Pozdněje na tyhže teritorijah razvival se [[starorutensky jezyk]], ktory onogda nazyvali «prostoju movoju» i nyně takože jest znany pod takymi nazvami kako «zapadny vozhodnoslovjansky», «staroukrajinsky» i «starobělorussky». Tutoj jezyk byl jezyk administracije [[Veliko knežstvo Litva|Velikogo knežstva Litvy]], ktorogo teritorija, kromě dnešnjej [[Litva|Litvy]], takože obsegala vsu [[Bělorus]] i veliku čest Ukrajiny. Poslě slitja velikogo knežstva Litvy s [[Poljska|Kraljevstvom Poljskoju]] v [[Republika oboh narodov|Republiku oboh narodov]] ({{Jezyky|pl|Rzeczpospolita}}, starorut. ''{{-|Рѣчъ Посполита}}'') v 1569 g. starorutensky jezyk postupno tratil značen‌je. [[Poljsky jezyk|Poljsky]] vse bolje stal jezyk vladajučej šljahty, čto takože dovedlo k postupnoj polonizaciji starorutenskogo jezyka. Mnogo slov bylo pozajetyh glavno iz poljskogo, ale takože iz [[Němečsky jezyk|němečskogo]], [[Češsky jezyk|češskogo]] i [[Latinsky jezyk|latinskogo]], vslěd čego onogdašnji ljudsky jezyk Ukrajincev stal vse bolje podobny [[Zapadnoslovjanske jezyky|zapadnoslovjanskomu]] i vse bolje oddaljal se od [[Russky jezyk|russkogo]] i [[Crkovnoslovjansky jezyk|crkovnoslovjanskogo]].<ref>{{Cite book | first = Yaroslav | last = Hrytsak | url = https://src-h.slav.hokudai.ac.jp/coe21/publish/no7_ses/chapter02.pdf | chapter = On Sails and Gales, and Ships Driving in Various Directions: Post-Soviet Ukraine as a Test Case for the Meso-Area Concept | editor-first = Kimitaka | editor-last = Matsuzato | title = Emerging meso-areas in the former socialist countries: histories revived or improvised? | year = 2005 | publisher = Slavic Research Center, Hokkaido University | pages = 57 | language = en}}</ref> Na polovině 17. stolětja jezyky Rusov i Ukrajincev uže razrastli se natoliko, že podčas prěgovorov medžu [[Bohdan Hmeljnyckyj|Bohdanom Hmeljnyckym]] i rosijskoju državoju, ktore v 1654 g. skončili se [[Perejaslavska rada|Perejaslavskym dogovorom]], potrěbni byli tolmači.<ref>{{Cite book | first = Nicholas | last = Chirovsky | title = On the Historical Beginnings of Eastern Slavic Europe: Readings | year = 1973 | place = New York | publisher = Shevchenko Scientific Society | pages = 184 | language = en}}</ref> V tomže samom periodu, v 1641 g., [[Ivan Uževyč|Ivan Petrovyč Uževyč]] napisal prvu gramatiku jezyka, iz ktorogo pozdněje vozniknuli ukrajinsky i bělorussky jezyky, pod nazvoju {{Lang|la|Grammatica sclavonica}}. Tuto dělo jednočasno bylo prva gramatika vozhodnoslovjanskogo jezyka.<ref>{{Cite web | url = http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Gramatyka_Ivana_Uzhevycha | title = Граматика Івана Ужевича | work = Енциклопедія Історії України | language = uk | access-date = 2023-03-20}}</ref> V 18. stolětju starorutensky jezyk uže razpadl se v regionalne varianty: ukrajinsky, bělorussky i rusinsky.<ref name="Bunčić" /> === Voznikan‌je ukrajinskogo kniževnogo jezyka === Kniževny ukrajinsky jezyk vozniknul pod koncem 18. stolětje. Prvy miljny kamenj byla publikacija ''Enejidy'' [[Ivan Kotljarevskyj|Ivana Kotljarevskogo]] (1769–1838) v 1798 g. Tutoj pisatelj ako prvy koristal v literaturě čisty jezyk naroda v regionu vokrug [[Poltava|Poltavy]]. Jegov spektakl ''Natalka Poltavka'' iz 1819 g., napisany na tomže samom jezyku, takože iměl ogromny vliv na razvoj ukrajinskogo teatra. Takože mnogo važne byli tvory poeta [[Taras Ševčenko|Tarasa Ševčenka]] (1814–1861), ktory poslužival se ukrajinskym narěčjem regiona vokrug [[Kyjev]]a, ale v koristajemom njim jezyku takože koristal elementy iz starorutenskogo i crkovnoslovjanskogo. Onogda ukrajinsko kulturno žitje odigryvalo se glavno v centralnoj Ukrajině, ktora byla čest Rosijskoj imperiji. [[Zapadna Ukrajina]], ktora nikogda ne naležala Rosiji i od [[podělov Poljsky]] byla čest [[Habsburgska monarhija|Avstrija]], ješče byla nerazvita teritorija. Ta situacija izměnila se v drugoj polovině 19. stolětja. Veliki pisatelji kako [[Ivan Franko]] (1856–1916) i [[Lesja Ukrajinka]] (1871–1913) pričinili, že ukrajinsky kniževny jezyk razširil se zapadnoukrajinskymi dialektami.<ref name="pwn">{{Cite web | url = https://encyklopedia.pwn.pl/haslo/;3991026 | title = Ukraiński język | website = Encyklopedia PWN | language = pl | access-date = 2023-03-20}}</ref> Tvory vyše spomněnyh i drugyh osob demonstrujut narastajuču nacionalnu svědomost srěd ukrajinskyh intelektualov, ktora propadala od časa včlenjen‌ja kozačskogo [[hetmanat]]a Rosijeju. Tuto vozrodžen‌je projavilo se medžu inymi osnovan‌jem Bratstva Sv. Kirila i Metodija, založenogo folkloristom [[Mykola Kostomarov|Mykoloju Kostomarovom]], ktoro v lětah 1846–1847 bylo aktivno v Kyjevu.<ref>{{Cite book | first = Sogu | last = Hong | title = Mykola Kostomarov and Ukrainian Folklore | year = 1998 | place = Edmonton | publisher = University of Alberta | language = en}}</ref> Tuto bratstvo prvy raz priměnilo nazvan‌je «Ukrajinci» narodu i nazvan‌je «ukrajinsky» jezyku, po staroj nazvě kozačskoj domoviny: «Ukrajina», čto znači: "zemja na kraju". <gallery mode="packed" heights="200px"> Ivan Petrovich Kotlyarevsky 1.jpg | Ivan Kotljarevskyj<br />(1769–1838) Taras H. Shevchenko.jpg | Taras Ševčenko<br />(1814–1861) Іван Якович Франко.jpg | Ivan Franko<br />(1856–1916) Леся Українка.2.jpg | Lesja Ukrajinka<br />(1871–1913) Kostomarov 7.jpg | Mykola Kostomarov<br />(1817–1885) </gallery> === V devetnadsetom stolětju === ==== Rosijska imperija ==== [[Fajl:Валуєвський_циркуляр._Valuev_Circular.jpg|thumb|Valujevsky cirkular (1867)]] V Rosiji 19. stolětja podhod k izrazam ukrajinskoj kultury, a prěd vsim ukrajinskogo jezyka, byl mnogo podzirlivy, vslěd čego one v narastajučem stupnju byli podvrgane prěslědovan‌ju. Byl strah, že medlo razcvětajuča narodna svědomost u Ukrajincev mogla by podkopati jedinstvo rosijskoj državy. Da by zadržali toj proces, avtoritety v 1804 g. vozbranili ukrajinsky jezyk kako jezyk prosvěty i takože kako školny prědmet.<ref>{{Cite book | first = Jonathan | last = Steele | year = 1994 | url = https://archive.org/details/eternalrussiayel00stee/page/216/mode/2up | title = Eternal Russia : Yeltsin, Gorbachev, and the mirage of democracy | place = Cambridge | publisher = Harvard University Press | language = en | pages = 217}}</ref> V 1817 g. po ukazu cara byla zakryta [[Kyjevsko-Mohyljanska Akademija]], najstarějši universitet Vozhodnoj Evropy, ktora uže jestvovala od 1632 g. V 1863 g. Pjotr Valujev, onogdašnji ministr vnutrišnjih děl, razslal cirkularno pismo, v ktorom pisal, že ''«večinstvo malorusov sami dost glubinno dokazyvajut, že nikakogo oddělnogo malorosijskogo jezyka ne bylo, nemaje i byti ne može, i že jihno narěčje, upotrěbjajemo prostym narodom, jest tojže sam russky jezyk, izkaženy vlivom na njego Poljsky»''<ref>{{Cite journal | first = И. С. | last = Александровский | title = «Язык» или «наречие?» Полемика вокруг украинского языка в XIX в. | journal = Вестник МГОУ | issue = № 1 | year = 2009 |url = http://www.vestnik-mgou.ru/mag/2009/ist_i_pol_nauki/1/st6.pdf | archive-url = https://web.archive.org/web/20130421094900/http://www.vestnik-mgou.ru/mag/2009/ist_i_pol_nauki/1/st6.pdf | archive-date = 2013-04-21 | language = ru | pages = 51 | access-date = 2025-05-02}}</ref> Na osnově tutogo rěšen‌ja upotrěba ukrajinskogo jezyka byla zabranjena v religioznyh dělah i učebnikah; jezyk byl dozvoljeny samo v beletristikě.<ref>{{Cite web | url = https://ru.wikisource.org/wiki/Валуевский_циркуляр | title = Валуевский циркуляр | website = Vikiizvornik | language = ru | access-date = 2023-03-19}}</ref> V 1876 g. car [[Aleksandr II Romanov]] pošel ješče jedin krok dalje s ''Emskym ukazom'', ktorym vsake publikacije na ukrajinskom jezyku byli zabranjene, zajedno s koristan‌jem slova «Ukrajina».<ref>{{Cite web | url = https://ru.wikisource.org/wiki/Эмский_указ | title = Эмский указ | website = Vikiizvornik | language = ru | access-date = 2023-03-19}}</ref> ==== Avstro-Vugrija ==== V vozhodnoj [[Galicija|Galiciji]], ktora poslě [[podělov Poljsky]] byla čest [[Avstrija|Avstrije]] i od 1867 g. byla čest [[Avstro-Vugrija|Avstro-Vugrije]], Ukrajinci iměli veče svobody. Kogda bolje razvite narody (Němci, Madjari, Italijani, Poljaki i Čehi) povstali protiv absolutnoj monarhiji, režim iskal podpor u menje razvityh narodov, napr. Slovakov, Hrvatov i Ukrajincev. V padu Ukrajincev to dovedlo k snesen‌ju nenaviděnoj «panščiny»<ref>''Panščina'': prinudžen‌je seljanov, da by rabotali několiko dnjev v sedmici bezplatno na poljah vlastnika zemje.</ref>, a takože oficialnomu uznan‌ju «rutenskogo naroda», čto poslědovateljno dovedlo k bystromu razcvětu ukrajinskogo narodnogo, političnogo i kulturnogo žitja.<ref>{{Cite web | first = Jan | last = Van Steenbergen | url = http://steen.free.fr/oekrainers-in-polen.pdf | title = De Oekraïners in Polen als factor in de Pools-Oekraïense betrekkingen | year = 2007 | publisher = Universiteit van Amsterdam: doctoraalscriptie Oost-Europese Studies | pages = 26 | language = nl}}</ref> Ačekoli v drugoj polovině 19. stolětja odnošen‌ja s poljskym naseljen‌jem, ktoro vse vrěme dominovalo v Galiciji, byli vse bolje napružene, ukrajinsky jezyk byl tu v mnogo lěpšem položen‌ju neželi v Rosijskoj imperiji. Poslědovateljno, srědišče ukrajinskogo narodnogo dvižen‌ja prěsunul se v zapad. === V dvadesetom stolětju === [[Fajl:Ukrainians en.svg | thumb | Razprostranjen‌je ukrajinskogo jezyka na početku 20. stolětja]] ==== Kratky period nezavisnosti ==== Vslěd [[Prva vsesvětska vojna|Prvoj vsesvětskoj vojny]] došlo k [[Rosijska revolucija 1917 goda|Rosijskoj revoluciji]] v 1917 g. i razpadu [[Avstro-Vugrija|Avstro-Vugrskoj monarhije]]. V 1918 g. i [[Ukrajinska narodna republika]] (UNR) i [[Zapadnoukrajinska narodna republika]] (ZUNR) proglasili nezavisnost, poslědovateljno od Rosije i Avstrije, a v 1919 g. sjedinili se v jednu nezavisnu ukrajinsku državu. Ačekoli nakonec okazalo se, že tuta država ne iměla dolgo žitje, v tutom periodu byla ustanovjena obširna sistema ukrajinskojezyčnogo obrazovan‌ja, i ukrajinska kniževnost mogla procvětati kako nikogda raněje.<ref>{{Cite book | first = Laada | last = Bilaniuk | title = Contested Tongues: Language Politics and Cultural Correction in Ukraine | year = 2006 | publisher = Cornell Univ. Press | pages = 78 | language = en}}</ref> ==== Sovětsky sojuz ==== [[Fajl:Ukposter.jpg | thumb | Priklad «[[Korenizacija|korenizacije]]»: propaganda za [[Črvena armija|Črvenu armiju]] iz 1921 g.]] Okupacija Ukrajiny [[Črvena armija|Črvenoju armijeju]], a potom vstupjen‌je [[Ukrajinska sovětska socialistična republika|Ukrajinskoj sovětskoj socialističnoj republiky]] v [[Sovětsky sojuz]] oznamenovali konec ukrajinskoj nezavisnosti, čto jednakože ne označalo konec ukrajinizacije, ktora byla započeta několiko lět raněje. V tečen‌ju 1920-yh lět politika [[Boljševizm|boljševikov]] byla osnovana na naměru, da by ubědžali k sobě dvižen‌ja narodnyh menšinstv aktivnym prijan‌jem jih jezykov i ustanovjen‌jem na tyh jezykah sistem obrazovan‌ja. Tuta politika oprěděljaje se slovom «korenizacija» i jej glavny cělj bylo propagovan‌je [[komunizm]]a pod devizom «narodno po formě, socialistično po sodržan‌ju». To ne dějalo se iz čistoj ljubve za jezyky i kultury narodnyh menšinstv, ale zatože nacionalizm byl tretovany kako začasny, podstrěkany [[Buržuazija|buržuazijeju]] vrědny vliv: s približen‌jem idealnogo komunističnogo spoločenstva razliky medžu narodami avtomatično by prěstali odigryvati rolju, a psevdo-nezavisne republiky avtomatično by slili se v jednu komunističnu vsesvětsku imperiju.<ref>{{Cite web | first = Jan | last = Van Steenbergen | url = http://steen.free.fr/oekrainers-in-polen.pdf | title = De Oekraïners in Polen als factor in de Pools-Oekraïense betrekkingen | year = 2007 | publisher = Universiteit van Amsterdam: doctoraalscriptie Oost-Europese Studies | pages = 52 | language = nl}}</ref> [[Fajl:Шумський_О.jpg | thumb | left | 130px | Oleksandr Šumskyj<br />(1890–1946)]] [[Fajl:Skrypnyk_Mykola.jpg | thumb | left | 130px | Mykola Skrypnyk<br />(1872–1933)]] V Ukrajinskoj sovětskoj socialističnoj republikě tuta politika dovedla k pojavjen‌ju mnogyh učebnyh materialov na ukrajinskom i široko organizovanoj sistemy ukrajinskojezyčnogo publičnogo obrazovan‌ja. To pričinilo značno ulěpšen‌je sposobnosti srěd naseljen‌ja k čitan‌ju i pisan‌ju, a takože prěseljen‌je ukrajinskogovorečih ljudij iz selskyh městnostij v grady. Važnu rolju v tutom procesu igrali dva ukrajinski boljševiki, ktori obadva v 1920-yh lětah byli ministry obrazovan‌ja: [[Oleksandr Šumskyj]] i [[Mykola Skrypnyk]]. [[Fajl:UkrSchool.jpeg|thumb|Demonstracija v 1989 g. protiv [[Rusifikacija|rusifikaciji]]: «Ukrajinskym dětam ukrajinsku školu!»]] Politika ukrajinizacije naglo skončilo se na koncu 1932 g. i na početku 1933 g. Obrazovan‌je, medija, knigy i druge publikacije byli prinudžene prěključiti na russky, ibo tutčas ukrajinsky jezyk byl uvažany zagrožen‌jem, izrazom «ukrajinskogo buržuaznogo nacionalizma». Pod režimom [[Iosif Stalin|Iosifa Stalina]] prěvažajuče večinstvo ukrajinskoj inteligencije, vključno s oddělami komunističnoj partije, ktore raněje byli odgovorne za politiku ukrajinizacije, bylo izčiščeno i usmrčeno. Teror dosegnul zenit v času [[Holodomor]]a, v ktorom milionam Ukrajincev bylo odbrano žitje, i byl prodolženy podčas velikyh čistok 1930-yh lět. Jednočasno, kako čest politiky [[Rusifikacija|rusifikacije]], miliony rabotnikov iz Rosije byli pobudženi, da by prěselili se v industrializovane česti Ukrajiny. Malo ostalo iz odnositeljnoj avtonomije, ktoru republika ješče iměla v 1920-yh lětah. Ačekoli ukrajinsky jezyk ne byl zabranjeny i dalje služil oficialnym jezykom Ukrajinskoj sovětskoj socialističnoj republiky, tuta realnost jestvovala samo na papiru, ibo russky byl jediny jezyk dopuščeny za upotrěbu v naukě i državnyh medijah. V času [[Vtora vsesvětska vojna|Vtoroj vsesvětskoj vojny]] tojže sam obrazec byl priměnjeny v Vozhodnoj Galiciji, ktora najprvo byla okupovana Sovětskym sojuzom, a potom včlenjena v Ukrajinsku sovětsku socialističnu republiku: poslě kratkogo perioda ukrajinizacije, cěljenoj glavno protiv poljskomu naseljen‌ju, velika čest ukrajinskyh intelektualov byla ubityh, načela se borba s ukrajinskym jezykom, a na početku 1950-yh lět nastupila politika rusifikacije. Poslě smrti Stalina nastupil period odnositeljnoj svobody, glavno v lětah 1963–1972, kogda [[Petro Šelest]] byl prvy sekretar [[Komunistična partija Ukrajiny|Komunističnoj partije Ukrajiny]]. Šelest byl tipičny prědstavitelj započetogo [[Nikita Hruščov|Nikitoju Hruščovom]] «tajan‌ja». Jegova politika kako vodž ukrajinskoj partije byla silno napravjena na vlastne ukrajinske interesy: on govoril o «krasě ukrajinskogo jezyka», silil se za ukrajinizaciju obrazovan‌ja i kultury, a kromě togo, dozvolil isty stupenj městnoj i ekonomičnoj avtonomije.<ref>{{Cite web | first = Петро | last = Кралюк | url = https://www.radiosvoboda.org/a/30656654.html | title = Українізація від Петра Шелеста. Він намагався утверджувати українську ідентичність | website = Radio Svoboda | date = 2020-06-08 | language = uk | access-date = 2023-03-15}}</ref> Jednakože tuta politika pričinila spor s [[Leonid Brežnev|Leonidom Brežnevom]] i v 1972 g. Šelest byl izvoljnjeny, zatože mněn‌jem sovětskogo rukovodstva on byl prělagodny v odnošen‌ju k ukrajinskomu nacionalizmu. Za časov jegovogo naslědnika, [[Volodymyr Ščerbyckyj|Volodymyra Ščerbyckogo]], rusifikacija i gnet ukrajinskogo jezyka i kultury narastali. Vslěd tutoj politiky mnogi Ukrajinci načeli vozpityvati svoje děti na russkom i posylati jih v russke školy. Russky jezyk, kako služebny jezyk Sovětskogo sojuza i {{-|[[lingua franca]]}} v medžuetničnoj komunikacije, iměla věd veče prestiža i davala lěpše šansy na karieru. V tutom kontekstu ukrajinsky sociolog Mykola Rjabčuk piše o «malorosijskom kompleksu»: ubědžen‌je Ukrajincev, že oni ne sut ničto veče neželi větva, «vrědnymi historičnymi silami» sdrta od velikorosijskogo drěva, i že jihny jezyk i jihna kultura ledva odličajut se od rosijskyh, ačekoli – paradoksalno – v sravnjen‌ju s rosijskymi sut sovsim nižne.<ref>{{Cite book | first = Mykola | last = Rjabčuk | chapter = Od ‘Małorosji’ do ‘Indoeuropy’: stereotyp ‘narodu’ w ukraińskiej społecznej świadomości i myśli społecznej | editor-first = Teresa | editor-last = Wałas | title = Narody i stereotypy | year = 1995 | place = Krakov | pages = 113–119 | language = pl}}</ref> Rusifikacija iměla i drugo poslědstvo: ukrajinsky jezyk podvrgnul se silnomu vlivu russkogo i razprostranjal se měšany ukrajinsko-russky jezyk, [[#Suržyk|Suržyk]]. Daže kogda politika [[Perestrojka|perestrojky]] dovedla k večšej svobodě v Sovětskom sojuzu, v Ukrajině izměnilo se malo. Toliko v 1989 v. konservativny ''hardlajner'' Ščerbyckyj byl odstavjeny i zaměnjeny bolje uměrjenym [[Volodymyr Ivaško|Volodymyrom Ivaškom]]. V tomže samom godu byl založeny [[Narodny ruh Ukrajiny]], a v slědujučem godu Ukrajina proglasila svoju avtonomiju i v 1991 g. svoju nezavisnost. === V nezavisnoj Ukrajině === [[Fajl:Map12_b.png|thumb|350px|Razprostranjen‌je ukrajinskogo (roževy) i russkogo (modry) jezykov v oblastah Ukrajiny suglasno prěpisov naseljen‌ja v 1989 i 2001 g.]] 28 oktobra 1989 g. Vrhovna Rada Ukrajiny prijela zakon «o jezykah v Ukrajinskoj SSR» ({{Jezyky|uk|Закон УРСР «Про мови в Українській РСР»}}). Na osnově 2. statije tutogo zakona ukrajinsky byl državny jezyk republiky:<ref>{{Cite web | url = https://minelres.lv/NationalLegislation/Ukraine/Ukraine_Language_English.htm | title = Law of the Ukrainian Socialist Soviet Republic. On Languages in Ukrainian Socialist Soviet Republic | website = Minelres (Minority Electronic Resources) | language = en | access-date = 2025-05-03}}</ref><ref>{{Cite web | url = https://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi?nreg=8312-11#Text | title = Про мови в Українській РСР | website = Верховна Рада України | date = 2012-08-10 | language = uk | access-date = 2025-05-03}}</ref> <blockquote style="margin:1em 0; padding:0 32px;">''«Suglasno Konstituciji Ukrajinskoj SSR državny jezyk Ukrajinskoj sovětskoj socialističnoj republiky jest ukrajinsky jezyk. Ukrajinska SSR zabezpečaje vseobsežno razvitje i funkcionovan‌je ukrajinskogo jezyka vo vsih sferah spoločnogo žitja. Republikanske i lokalne državne, partijne i gradžanske organy, prědprijemstva, institucije i organizacije stvarjajut vsim gradžanam neobhodime uslovja za izučen‌je ukrajinskogo jezyka i glubinno vladan‌je njim.»''<ref>{{Jezyky|uk|«Відповідно до Конституції Української РСР державною мовою Української Радянської Соціалістичної Республіки є українська мова. Українська РСР забезпечує всебічний розвиток і функціонування української мови в усіх сферах суспільного життя. Республіканські і місцеві державні, партійні, громадські органи, підприємства, установи і організації створюють всім громадянам необхідні умови для вивчення української мови та поглибленого оволодіння нею.»}}</ref></blockquote> Statija 10 konstitucije Ukrajiny iz 1996 g. utvrdila status ukrajinskogo jezyka kako državny jezyk Ukrajiny.<ref>{{Cite web | url = https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/254%D0%BA/96-%D0%B2%D1%80#Text | title = Конституція України | date = 2020-01-01 | access-date = 2025-05-03 | language = uk}}</ref> [[Fajl:Here_is_Ukrainian_spoken.jpg|thumb|left|Priklad ukrajinizacije: ''Sgodno s postanovjen‌jem Vrhovnoj rady Ukrajiny od 28.02.1989 «O državnosti i služebnosti ukrajinskogo jezyka v institucijah i organizacijah» u nas razgovarjaje se na ukrajinskom jezyku.'']] Od proglašen‌ja nezavisnosti v dnju 24 avgusta 1991 g. vlada Ukrajiny sdělala vse za propagovan‌je upotrěby ukrajinskogo jezyka v obrazovan‌ju, v medijah i v ekonomiji. Vse večša čest naseljen‌ja, vključno s ljudami russkoj narodnosti<ref name="narodnost">V Sovětskom sojuzu oprěděljen‌je ''narodnost'' ne odnosi se k gradžanstvu, ale k nacionalnosti v etničnom smyslu.</ref> i Ukrajincami, ktorym russky byl rodny jezyk, načela identifikovati se s ukrajinskym narodom, daže ti, ktori glavno govorili na russkom. Razuměje se, že «rodny jezyk» ne avtomatično znači največe koristajemy jezyk: prěvažajuče večinstvo ljudij s ukrajinskoju narodnostju uvažaje ukrajinsky za svoj rodny jezyk, daže ti, ktori govoret na russkom veče neželi na ukrajinskom.<ref>{{Cite web | url = http://2001.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/language/Kyiv/ | title = About number and composition population of KYIV REGION by data All-Ukrainian census of the population 2001 | publisher = Державний комітет статистики України | language = en | access-date = 2023-03-20}}</ref> V avgustu 2012 g., za prezidentstva [[Viktor Janukovyč|Viktora Janukovyča]], byl vvedeny zakon, ktory ustanovil, že vsaky jezyk, na ktorom v oprěděljenom regionu govori veče neželi 10 % naseljen‌ja, može v njim dobyti status «regionalnogo jezyka» (statija 7).<ref>{{Cite web | url = https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/5029-17#Text | title = Закон України про засади державної мовної політики | date = 2025-01-01 | website = Верховна Рада України | lang = uk | access-date = 2025-05-03}}</ref> To dovedlo k tomu, že v tečen‌ju několikyh sedmic russky jezyk dobyl tutoj status v několikyh oblastah i gradah na vozhodu i jugu Ukrajiny.<ref name="wildfire">{{Cite news | url = https://archive.kyivpost.com/article/content/language-bill/russian-spreads-like-wildfires-in-dry-ukrainian-forest-311949.html | title = Russian spreads like wildfires in dry Ukrainian forest | newspaper = Kyiv Post | date = 2015-08-23 | language = en | access-date = 2023-03-20}}</ref> V bezposrědnjem poslědstvu tutogo zakona russky jezyk mogl byti koristany v služebnyh dokumentah i v kontaktah s avtoritetami.<ref name="wildfire" /> Poslě [[Revolucija dostojenstva|Revolucije dostojenstva]] ukrajinsky parlament 23 fevruara 2014 g. postanovil anulovati zakon o regionalnyh jezykah i nadati ukrajinskomu status jedinogo služebnogo jezyka na vsih uravnjah. Jednakože ni začasny prezident [[Oleksandr Turčynov]], ni jegov naslědnik [[Petro Porošenko]] ne htěli podpisati to postanovjen‌je.<ref>{{Cite news | url = https://www.nytimes.com/2014/03/03/world/europe/ukraine-turns-to-its-oligarchs-for-political-help.html | title = Ukraine Turns to Its Oligarchs for Political Help | newspaper = The New York Times | date = 2014-03-02 | language = en}}</ref> Nakonec Konstitucijny sud Ukrajiny rěšen‌jem fevruara 2018 g. postanovil, že zakon iz 2012 g. byl nekonstitucijny.<ref>{{Cite news | url = https://ukranews.com/ua/news/550051-zakon-pro-movnu-polityku-kivalova-kolesnichenka-vyznano-nekonstytuciynym | title = Закон про мовну політику Ківалова-Колесніченка визнано неконституційним | newspaper = Українські новини | date = 2018-02-28 | language = uk | access-date = 2023-03-20}}</ref> V aprilju 2019 g. ukrajinsky parlament prijel novy zakon «o zabezpečen‌ju funkcionovan‌ja ukrajinskogo jezyka kako državnogo» ({{Jezyky|uk|Про забезпечення функціонування української мови як державної}}), ktory v juliju togože goda stal pravomočny.<ref>{{Cite web | url = https://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi?nreg=2704-19#Text | title = Про забезпечення функціонування української мови як державної | website = Верховна Рада України | access-date = 2023-03-20 | language = uk}}</ref> Cělj zakona bylo utvrdžen‌je ukrajinskogo kako jedinogo državnogo jezyka i regulovan‌je jego upotrěby na trideseti raznyh uravnjev.<ref>{{Cite web | first = Liudmyla | last = Pidkuimukha | url = https://ukrainian-studies.ca/2020/10/20/the-official-act-on-the-state-language-entered-into-force-on-16-july-2019-the-status-of-ukrainian-and-minority-languages/ | title = Law of Ukraine “On ensuring the functioning of Ukrainian as the state language”: The status of Ukrainian and minority languages | website = Forum for Ukrainian Studies | date = 2020-10-20 | language = en | access-date = 2023-03-20}}</ref> Normy jezyka ustanavjajut se v slovnikah ukrajinskogo jezyk i ukrajinskogo pravopisa,<ref>{{Cite journal | url = http://zakon4.rada.gov.ua/laws/show/5029-17/paran43#n47 | title = Закон України «Про засади державної мовної політики» від 03.07.2012 №&nbsp;5029-VI | journal = Голос України | date = 2012-08-10 | issue = № 146 | access-date = 2025-05-04 | archive-date = 2017-02-26 | archive-url = https://web.archive.org/web/20170226050313/http://zakon4.rada.gov.ua/laws/show/5029-17/paran43#n47 | language = uk}}: statija 6 č. 4</ref> ktore utvrdžaje ministerstvo prosvěty i nauky Ukrajiny na osnově rekomendacij od specialistov v oblasti ukrajinskogo jezyka [[Nacionalna akademija nauk Ukrajiny|Nacionalnoj akademije nauk]], drugyh naučnyh institucij i vysših učilišč.<ref>{{Cite journal | url = http://zakon4.rada.gov.ua/laws/show/298-2013-п/#n8 | title = Порядок затвердження словників української мови і довідників з українського правопису як загальнообов’язкових довідкових посібників при використанні української мови та офіційного видання таких довідників, затверджений постановою Кабінету Міністрів України від 22 квітня 2013 р. №&nbsp;298 | journal = Урядовий Кур’єр | date = 2013-04-30 | issue = №&nbsp;81 | archive-date = 2018-08-09 |archive-url = https://web.archive.org/web/20180809114613/http://zakon4.rada.gov.ua/laws/show/298-2013-п/#n8 | language = uk}}</ref> === Ponovna rusifikacija === [[Fajl:Українська_молодь_на_акції_проттестту_під_ВРУ._"Зупини_лінгвоцид!".png | thumb | Demonstracija ukrajinskoj mladeži protiv jezykoubijstvu (2022)]] Vslěd [[Rosijsko-ukrajinska vojna|rosijsko-ukrajinskoj vojny]] i aneksije Kryma v fevruaru 2014 g. došlo do povrata silnoj rusifikacije v okupovanyh Rosijeju regionah Doneckoj i Luhanskoj oblastij i na Krymu, napravjenoj na izniščen‌je ukrajinskogo jezyka iz vsih sfer spoločnogo žitja, izbavjen‌je prava gradžanov na koristan‌je, učen‌je izučen‌je ukrajinskogo jezyka, diskriminaciju i represiju osob, ktore publično izražajut svoj ukrajinsky identitet, osoblivo črěz komunikaciju na ukrajinskom.<ref>{{Cite web | url = https://mova-ombudsman.gov.ua/oglyad-ukrayinskoyi-movi-na-timchasovo-okupovanih-teritoriyah-ukrayini | title = Огляд щодо обмеження функціонування української мови на тимчасово окупованих територіях України | website = Уповноважений із захисту державної мови | date = 2021-02-19 | access-date = 2025-05-05 | language = uk}}</ref> Osoblivo poslě [[Rosijsky napad v Ukrajinu|rosijskoj invaziju v Ukrajinu]] 24 fevruara 2022 načela se v okupovanyh teritorijah politika sistematičnogo [[Jezykoubijstvo|jezykoubijstva]], tyčuča medžu drugymi prosvětu, kulturu, radio i televiziju, pečetane medija i obrat dokumentov. Akty jezykoubijstva vsegda suprovadžajut se grozbami, fizičnym nasiljem, psihologičnym naporom, mučen‌jem, ograničen‌jem svobody, odvodžen‌jem, ubijstvami i drugymi zločinami protiv Ukrajincam.<ref>{{Cite web | url = https://mova-ombudsman.gov.ua/stop-lingvocid | title = Стоп лінгвоцид | website = Уповноважений із захисту державної мови | access-date = 2025-05-05 | language = uk}}</ref> === V drugyh državah === [[Fajl:Ukrainian_Sign_Hafford_Saskatchewan_2011.jpg | thumb | Dvujezyčne znaky v Heffordu, Saskačevan, [[Kanada]]]] Zajedno s moldavskym<ref>Moldavsky jezyk: [[Rumunsky jezyk|rumunsky]] pisany kiriliceju.</ref> i russkym, ukrajinsky jest jedin iz treh državnyh jezykov neuznanoj republiky [[Pridněstrovje|Pridněstrovja]], v ktoroj Ukrajinci prědstavjajut 22,9&nbsp;% naseljen‌ja (2015).<ref>{{Cite web | url = https://privetpmr.ru/perepis-naseleniya-pmr | archive-url = https://web.archive.org/web/20180531015722/https://privetpmr.ru/perepis-naseleniya-pmr | archive-date = 2018-05-31 | title = Перепись населения ПМР | date = 2017-03-09 | language = ru | access-date = 2025-05-05}}</ref> Suglasno statije 12 pridněstrovskoj konstitucije, prijetoj referendumom 24 dekembra 1995 i podpisanoj prezidentom 17 januara 1996: «Status oficialnogo jezyka na ravnoj osnově nadavaje se moldavskomu, russkomu i ukrajinskomu jezykam.»<ref>{{Cite web | url = https://mid.gospmr.org/ru/konstitutsia | title = Конституция Приднестровской Молдавской Республики | website = Ministerstvo vněšnjih děl Pridněstrovskoj moldavskoj republiky | access-date = 2025-05-05 | language = ru}}</ref> Jednakože suglasno medžunarodnomu pravu Pridněstrovje jest avtonomna teritorialna jedinica republiky [[Moldavija]], v ktoroj oficialne (regionalne) jezyky sut moldavsky (pisany latiniceju), ukrajinsky i russky.<ref>{{Cite web | url = http://lex.justice.md/index.php?action=view&view=doc&lang=2&id=313004 | archive-url = https://web.archive.org/web/20220331214021/lex.justice.md/index.php?action=view&view=doc&lang=2&id=313004 | archive-date = 2022-03-31 | title = Закон Nr. 173 от 22.07.2005 об основных положениях особого правового статуса населенных пунктов левобережья Днестра (Приднестровья) | language = ru | access-date = 2025-05-05}}</ref> Bez obzira na oficialny status v Pridněstrovju, pozicija ukrajinskogo jezyka v njim jest slaba i Ukrajinci podvrgajut se rusifikaciji.<ref>{{Cite news | url = http://tyzhden.ua/World/34859 | archive-url = https://web.archive.org/web/20160314142955/http://tyzhden.ua/World/34859 | archive-date = 2016-03-14 | title = Український інтерес в Придністров’ї | newspaper = Тиждень.ua | date = 2011-11-08 | language = uk | access-date = 2025-05-05}}</ref> V Evropě, vně Ukrajiny i Pridněstrovja, status ukrajinskogo jezyka reguluje [[Evropejska harta regionalnyh jezykov]], suglasno ktoroj ukrajinsky imaje status menšinstvenogo jezyka v [[Armenija|Armeniji]], [[Bosnija i Hercegovina|Bosniji i Hercegovině]], [[Hrvatija|Hrvatiji]], [[Poljska|Poljskě]], [[Rumunija|Rumuniji]], [[Slovakija|Slovakiji]] i [[Srbija|Srbiji]].<ref>{{Cite web | url = https://www.coe.int/en/web/conventions/search-on-treaties/-/conventions/treaty/148/declarations | archive-url = https://web.archive.org/web/20201007051230/https://www.coe.int/en/web/conventions/search-on-treaties/-/conventions/treaty/148/declarations | archive-date = 2020-10-07 | title = Reservations and Declarations for Treaty No.148 - European Charter for Regional or Minority Languages (Status as of 07/10/2020) | website = Council of Europe | language = en | access-date = 2025-05-05}}</ref> Kromě togo, suglasno 26. statiji Statuta Avtonomnoj provincije [[Vojvodina|Vojvodiny]], jedin iz šesti služebnyh jezykov jest [[Panonsko-rusinsky jezyk|rusinsky]]<ref>{{Cite web | url = http://dopuna.ingpro.rs/Aktuelni%20tekstovi/28259.htm | title = Статут Аутономне Покрајине Војводине | access-date = 2025-05-05 | archive-date = 2013-09-28 | archive-url = https://web.archive.org/web/20130928061317/http://dopuna.ingpro.rs/Aktuelni%20tekstovi/28259.htm | language = sr}}</ref> (uvažajemy někojimi oddělnym jezykom,<ref>{{Cite book | last = Shevelov | first = George Y. | chapter = Ukrainian | editor1-last = Comrie | editor1-first = Bernard | editor2-last = Corbett | editor2-first = Greville G. | title = The Slavonic Languages | publisher = Routledge | place = London | orig-year = 1993 | year = 2002 | isbn = 0-415-28078-8 | language = en | pages = 996}}</ref> a drugymi ukrajinskym dialektom.<ref>{{Cite web | url = http://litopys.org.ua/ukrmova/um87.htm | title = Русинська мова | archive-url = https://web.archive.org/web/20080617145255/http://litopys.org.ua/ukrmova/um87.htm | archive-date =2008-06-17 | language = uk | access-date = 2025-05-05}}</ref> Vně Evropy ukrajinsky imaje status služebnogo jezyka pored [[Portugalsky jezyk|portugalskogo]] v jednoj občině v [[Brazilija|Braziliji]], [[Prudentopolis]].<ref>{{Cite web | title = Língua Ucraniana é oficialmente a Língua Co-oficial do município de Prudentópolis | date = 2021-10-06 | trans-title = Ukrajinsky oficialno jest suslužebny jezyk občiny Prudentopolisa | url=https://nossagente.info/2021/10/06/lingua-ucraniana-e-oficialmente-a-lingua-co-oficial-do-municipio-de-prudentopolis/ | archive-url = https://web.archive.org/web/20220225004645/https://nossagente.info/2021/10/06/lingua-ucraniana-e-oficialmente-a-lingua-co-oficial-do-municipio-de-prudentopolis/ | archive-date = 2022-02-25 | access-date = 2025-05-05 | website = Nossa Gente | language = pt}}</ref> == Razprostranjen‌je v Ukrajině == V vsakodnevnom žitju Ukrajinsky prěvažaje glavno v zapadnyh oblastah Ukrajiny. Vslěd [[Rusifikacija|rusifikacije]] položen‌je ukrajinskogo jezyka jest slabějši v vozhodnyh i južnyh oblastah, kde prěvagu imaje russky jezyk, prěd vsim na [[Krym]]u, kde daže za večinstvo Ukrajincev russky jest rodny jezyk. V centralnoj Ukrajině i v glavnom gradu [[Kyjev]] ukrajinsky i russky sut govorjene pored sebe, ačekoli v tečen‌ju poslědnjih desetilětij pozicija ukrajinskogo jezyka stala silnějša. Tute razliky medžu regionami sut dobro vidime na slědujučih mapkah: <gallery mode=packed heights="290px"> Ukraine census 2001 Ukrainian.svg | Procent naseljen‌ja imajučego ukrajinsky kako rodny jezyk, po oblasti (2001 g.) Ukraine census 2001 Ukrainians.svg | Procent naseljen‌ja imajučego ukrajinsku narodnost<ref name="narodnost" />, po oblasti (2001 g.) </gallery> === V internetu === Srěd poiskov na ukrajinskom jezyku iskalnikom {{-|Yandex}} v jesenji 2010 g. najvysši uděl v tutoj sistemě iměla [[Ternopiljska oblast]] (33 %), a najmenši [[Krym]] (3,7 %). Tu trěba primětiti, že poisky, v ktoryh ukrajinsky tekst byl identičny russkomu, byli tretovane kako poisky na russkom.<ref>{{Cite web | url = http://www.mukachevo.net/ua/blogs/view_post/516-українська-інтернет-статистика | title = Українська інтернет-статистика | archive-url = https://web.archive.org/web/20110522143534/http://www.mukachevo.net/ua/blogs/view_post/516-українська-інтернет-статистика | archive-date = 2011-05-22}}</ref> Suglasno stranici {{-|w3techs.com}} ukrajinsky jezyk v dnju 5 aprilja 2021 zajmal 16. město na světu v oblasti prěvladžen‌ja/upotrěby na internetu<ref>{{Cite web | title = Usage Statistics and Market Share of Content Languages for Websites, April 2021 | url = https://w3techs.com/technologies/overview/content_language | website = w3techs.com | access-date = 2021-04-05 | archive-date = 2019-08-17 | archive-url = https://web.archive.org/web/20190817192928/https://w3techs.com/technologies/overview/content_language/all/ | language = en}}</ref> i demonstroval bystry rast popularnosti.<ref>{{Cite web | title = Historical yearly trends in the usage statistics of content languages for websites, April 2021 | url = https://w3techs.com/technologies/history_overview/content_language/ms/y | website = w3techs.com | language = en | access-date = 2021-04-05}}</ref><ref>{{Cite web | title= Usage Statistics and Market Share of Ukrainian for Websites, April 2021 | url = https://w3techs.com/technologies/details/cl-uk- | website = w3techs.com | language = en | accessdate = 2021-04-05}}</ref> Poslě [[Rosijsky napad v Ukrajinu|Rosijskogo napada v Ukrajinu]] v 2022 g. koristan‌je ukrajinskogo jezyka v socialnyh medijah značno narastlo.<ref>{{Cite web |title = "Радикальний прогрес". У соцмережах української стало набагато більше, – дослідження | url = https://texty.org.ua/fragments/111001/radykalnyj-prohres-u-socmerezhah-ukrayinskoyi-stalo-nabahato-bilshe-doslidzhennya/ | date = 2023-10-31 | language = uk | access-date = 2025-05-04}}</ref> V maju 2025 g. vebsajt platformy «Manifest» podaval veče neželi 13,4 tys. ukrajinskojezyčnyh [[YouTube]]-kanalov.<ref>{{Cite web | title = Маніфест — рейтинг ютуб-каналів українською | url = https://manifest.in.ua/ | language = uk | access-date = 2025-05-04}}</ref> == Narěčja == [[Fajl:Map of Ukrainian dialects.png|thumb|350px|Karta ukrajinskyh narěčij:{{Legenda|blue|Sěverne narěčja}}{{Legenda|orange|Jugovozhodne narěčja}}{{Legenda|red|Jugozapadne narěčja}}]] Ukrajinsky sostoji približno iz treh grup narěčij:<ref name="pwn" /> * ''Sěverne narěčja'': narěčja govorjene v zapadnom (1), centralnom (2) i vozhodnom (3) [[Polěsje|Polěsju]] ([[Černihivska oblast|Černihivska]], [[Žytomyrska oblast|Žytomyrska]], [[Rivenska oblast|Rivenska]], [[Volynska oblast|Volynska]] oblasti, a takože sěverne česti [[Kyjevska oblast|Kyjevskoj]] i [[Sumska oblast|Sumskoj]] oblastij). * ''Jugovozhodne narěčja'': srědnje-naddněprjanske narěčja, ktore takože byli osnova sučasnogo ukrajinskogo kniževnogo jezyka (4), slobožanske narěčja (5) i stepove narěčja južnoj i jugovozhodnoj Ukrajiny (prvobytne narěčja Zaporižskyh kozakov) (6). Govorjene v [[Poltavska oblast|Poltavskoj]], [[Harkivska oblast|Harkivskoj]], [[Luhanska oblast|Luhanskoj]], [[Donecka oblast|Doneckoj]], [[Zaporižska oblast|Zaporižskoj]] i [[Hersonska oblast|Hersonskoj]] oblastah, na [[Krym]]u, v sěverovozhodnyh čestah [[Kyjevska oblast|Kyjevskoj]], [[Sumska oblast|Sumskoj]], [[Kirovohradska oblast|Kirovohradskoj]] i [[Odesska oblast|Odesskoj]] oblastij, v vozhodnoj česti [[Čerkasska oblast|Čerkasskoj]] oblasti i v sěvernoj česti [[Mykolajevska oblast|Mykolajevskoj]] oblasti. K tutoj kategoriji takože naleži [[Balačka]], govorjena v [[Kuban]]u, vozhodno od Ukrajiny. * ''Jugozapadne narěčja'': narěčja [[Lemki|Lemkov]] (romby), [[Bojki|Bojkov]] (13) i [[Huculi|Huculov]] (12), [[Dněstr|naddněstrjanske]] (ili galicijske) (9), [[Podolija|podolske]] (8), [[Volynj|volynske]] (7), [[Zakarpatje|zakarpatske]] (14), [[San|nadsanske]] (10) i [[Bukovyna|bukovynske]] (11) narěčja (govorjene v [[Zakarpatska oblast|Zakarpatskoj]], [[Ivano-Frankivska oblast|Ivano-Frankivskoj]], [[Ljvivska oblast|Ljvivskoj]], [[Černivečska oblast|Černivečskoj]], [[Hmeljnycka oblast|Hmeljnyckoj]], [[Vinnycka oblast|Vinnyckoj]] i [[Ternopiljska oblast|Ternopiljskoj]] oblastah, v sěverozapadnyh čestah [[Kirovohradska oblast|Kirovohradskoj]] i [[Odesska oblast|Odesskoj]] oblastij, v jugozapadnyh česti [[Kyjevska oblast|Kyjevskoj]] oblasti, v južnoj česti [[Žytomyrska oblast|Žytomyrskoj]] oblasti, v zapadnoj česti [[Čerkasska oblast|Čerkasskoj]] oblasti, v sěvernoj česti [[Mykolajevska oblast|Mykolajevskoj]] oblasti, a takože v [[Poljska|Poljskě]], [[Slovakija|Slovakiji]], [[Vugrija|Vugriji]], [[Rumunija|Rumuniji]] i [[Moldavija|Moldaviji]]). Čest povyših narěčij (konkretno: zakarpatske, lemkovske, bojkovske i huculske narěčja) vně Ukrajiny često jest uvažana oddělnym jezykom, [[Rusinsky jezyk|rusinskym]], k ktoromu (kromě karpatorusinskyh narěčij) takože naleži [[panonsko-rusinsky jezyk]], govorjeny v byvšej [[Jugoslavija|Jugoslaviji]], glavno v [[Vojvodina|Vojvodině]]. [[Fajl:SurzhykUse.png|thumb|350px|Koristan‌je suržyka (2003 g.)]] === Suržyk === V istom smyslu k ukrajinskym narěčjam takože možno jest začisliti [[Suržyk]], nestandardizovana i silno rusifikovana forma ukrajinskogo jezyka. V tutom měšanom jezyku, govorjenom glavno v sěvernyh i srědnjih čestah Ukrajiny, kombinuje se prěvažno russky slovosbor s prěvažno ukrajinskoju gramatikoju.<ref>{{Cite journal | first = Laada | last = Bilaniuk | year = 2004 | url = https://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1177/13670069040080040101 | title = A typology of surzhyk: Mixed Ukrainian-Russian language | journal = International Journal of Bilingualism | issue = 8 (4) | pages = 409-425 | language = en | access-date = 2023-03-21}}</ref> == Leksika == [[Fajl:Словарь 1596 г. Лаврына Зызания Тустановского.jpg|thumb|left|150px|Fragment iz prvogo slovnika [[Lavrentij Zizanij|Lavrentija Zizanija]] (1596). Po lěvoj straně [[Crkovnoslovjansky jezyk|crkovnoslovjansky]], po pravoj «prosta mova».]] Kako [[Slovjanske jezyky|slovjansky jezyk]], ukrajinsky imaje mnogočislne svojstva, ktore približajut ili oddaljajut go od susědnyh slovjanskyh jezykov: [[Bělorussky jezyk|bělorusskogo]], [[Russky jezyk|russkogo]], [[Poljsky jezyk|poljskogo]], [[Slovačsky jezyk|slovačskogo]] i [[Bulgarsky jezyk|bulgarskogo]]. Čto se tyče leksiky, najblizši ukrajinskomu jest bělorussky (84&nbsp;% sovpadajučej leksiky). A potom: poljsky (70&nbsp;% občej leksiky), slovačsky (68&nbsp;% občej leksiky) i russky (62&nbsp;% občej leksiky).<ref>{{Cite web | url = http://langs.com.ua/movy/zapoz/2.htm | archive-url = https://web.archive.org/web/20150321150832/http://langs.com.ua/movy/zapoz/2.htm | archive-date = 2015-03-21 | title = Мови Європи: відстані між мовами за словниковим складом | language = uk}}</ref> Za sravnjen‌je, slovosbor anglijskogo jezyka odličaje se od [[Niderlandsky jezyk|niderlandskogo]] na 37&nbsp;%, a [[Švedsky jezyk|švedsky]] od [[Norvežsky jezyk|norvežskogo]] na 16&nbsp;%. Suglasno [[Spis Svadeša|spisku Swadesh’a za slovjanske jezyky]] ukrajinsky jest najblizši bělorusskomu (190 sovpadenij iz 207), a potom russkomu (172 iz 207) i poljskomu (169 iz 207).<ref>{{Cite web | url = https://en.wiktionary.org/wiki/Appendix:Slavic_Swadesh_lists | title = Slavic Swadesh lists | website = en.wiktionary.org}}</ref> ​​Osnovny slovosbor ukrajinskogo jezyka sostavjaje se iz četyreh plastov: ** Občeindoevropejske slova ({{Lang|uk|батько}} «otec», {{Lang|uk|матір}} «mati», {{Lang|uk|сестра}} «sestra», {{Lang|uk|дім}} «dom», {{Lang|uk|вовк}} «volk», {{Lang|uk|бути}} «byti», {{Lang|uk|жити}} «žiti», {{Lang|uk|їсти}} «jesti» i t.d.; ** Praslovjanske slova ({{Lang|uk|коса}} «kosa», {{Lang|uk|сніп}} «snop», {{Lang|uk|жито}} «žito», {{Lang|uk|віл}} «vol», {{Lang|uk|корова}} «krava», {{Lang|uk|ловити}} «loviti» i t.d.; ** Vlastne slova, ktore javet se samo v ukrajinskom ({{Lang|uk|кисень}} «kyslorod», {{Lang|uk|водень}} «vodorod», {{Lang|uk|мрія}} «mečta», {{Lang|uk|зволікати}} «medliti», {{Lang|uk|зайвий}} «izbytočny», {{Lang|uk|байдужий}} «ravnodušny», {{Lang|uk|примха}} «kapriz» i t.d.; ** Slova pozajete iz drugyh slovjanskyh jezykov (iz bělorusskogo: {{Lang|uk|розкішний}} «razkošny», {{Lang|uk|обридати}} «kaziti se», {{Lang|uk|ззаду}} «iz zada»); iz poljskogo: {{Lang|uk|перешкода}} «prěškoda», {{Lang|uk|обіцяти}} «oběčati», {{Lang|uk|цікавий}} «interesny», {{Lang|uk|міць}} «sila, moč», {{Lang|uk|принаймні}} «prinajmenje», {{Lang|uk|лялька}} «kukla»); iz češskogo: {{Lang|uk|брама}} «vrata», {{Lang|uk|огида}} «omržen‌je», {{Lang|uk|ярка}} «jarka»; iz bulgarskogo: {{Lang|uk|храм}} «hram», {{Lang|uk|глава}} «glava», {{Lang|uk|владика}} «vladyka», {{Lang|uk|сотворити}} «stvoriti» i t.d. Rešta leksiky sut pozdnějše pozajetja, srěd ktoryh večinstvo jest iz mrtvyh, klasičnyh jezykov: [[Starogrečsky jezyk|starogrečskogo]] (napr. {{Lang|uk|огірок}} «ogurok», {{Lang|uk|троянда}} «roza»), [[Latinsky jezyk|latinskogo]] (napr. {{Lang|uk|мета}} «cělj», {{Lang|uk|капуста}} «kapusta») i [[Starocrkovnoslovjansky jezyk|starocrkovnoslovjanskogo]] (napr. {{Lang|uk|приязнь}} «prijateljstvo», {{Lang|uk|злочин}} «zločin»)<ref>{{Cite web | url = http://www.ukrlit.vn.ua/info/criticism/staroslovyanizm.html | title = Старослов'янізми | archive-url = https://web.archive.org/web/20160306003022/www.ukrlit.vn.ua/info/criticism/staroslovyanizm.html | archive-date = 2016-03-06 | language = uk | access-date = 2025-05-05}}</ref> Za sovětskyh časov v leksiku takože vošli mnoge rusicizmy (napr. {{Lang|uk|копійка}} «kopějka», {{Lang|uk|вертоліт}} «helikopter»). Kromě togo, sut takože slova pozajete iz [[Němečsky jezyk|němečskogo]] (napr. {{Lang|uk|фарба}} «barvivo», {{Lang|uk|дах}} «strěha»), [[Turkijske jezyky|turkijskyh jezykov]] (napr. {{Lang|uk|кавун}} «vodna dynja», {{Lang|uk|тютюн}} «tabak»), [[Semitske jezyky|semitskyh jezykov]] (napr. {{Lang|uk|марципан}} «marcipan», {{Lang|uk|абрикос}} «marulja») i dr.<ref>{{Cite web | url = http://langs.com.ua/publics/KM/Zapozychennia/index.htm | title = Запозичення до української мови | archive-url = https://web.archive.org/web/20110522141714/http://langs.com.ua/publics/KM/Zapozychennia/index.htm | archive-date = 2011-05-22 | language = uk | access-date = 2025-05-05}}</ref> Od nedavnyh časov ukrajinsky slovosbor takože napolnjaje se slovami pozajetymi iz [[Anglijsky jezyk|anglijskogo]]. Jednakože razvitje jezyka odbyvaje se glavno na osnově vnutrijezyčnyh izvorov: nove slova tvoret se iz jestvujučih.<ref>{{Cite web | url = http://mfa.gov.ua/mfa/ua/publication/content/392.htm | archive-url = https://web.archive.org/web/20060625132447/http://mfa.gov.ua/mfa/ua/publication/content/392.htm | archive-date = 2006-06-25 | title = Українська мова | website = Ministerstvo vněšnjih děl Ukrajiny | language = uk | access-date = 2025-05-05}}</ref>. <br clear=all> == Azbuka == {{Osnovny članok|Ukrajinska azbuka}} Ukrajinsky jezyk piše se [[Kirilica|Kiriličskoju azbukoju]] ili točněje: prisposobjenoju versijeju [[Gradžanka|gradžanky]]. Takože samo kako russky jezyk, ukrajinska azbuka sostoji iz 33 bukv, ale te dvě azbuky ne sut identične. V ukrajinskoj kirilici sut četyri bukvy odsutne v russkoj ('''{{-|ґ, і, ї, є}}'''), a četyri russke bukvy ('''{{-|ы, э, ё, ъ}}''') sut odsutne v ukrajinskoj. Kromě togo, bukvy '''{{-|и}}''' i '''{{-|г}}''' izgovarjaje i transliteruje se inako. {| cellpadding=4 style="margin-left:auto; margin-right:auto; margin-bottom: 1em;" lang="uk" |+ '''Ukrajinska azbuka''' |- style="font-size:large; font-family:serif; font-weight:bold; text-align:center; " | style="width:2.5em;" | {{-|А а}} | style="width:2.5em;" | {{-|Б б}} | style="width:2.5em;" | {{-|В в}} | style="width:2.5em;" | {{-|Г г}} | style="width:2.5em;" | {{-|Ґ ґ}} | style="width:2.5em;" | {{-|Д д}} | style="width:2.5em;" | {{-|Е е}} | style="width:2.5em;" | {{-|Є є}} | style="width:2.5em;" | {{-|Ж ж}} | style="width:2.5em;" | {{-|З з}} | style="width:2.5em;" | {{-|И и}} |- style="font-size:large; font-family:serif; font-weight:bold; text-align:center; " | {{-|І і}} || {{-|Ї ї}} || {{-|Й й}} || {{-|К к}} || {{-|Л л}} || {{-|М м}} || {{-|Н н}} || {{-|О о}} || {{-|П п}} || {{-|Р р}} || {{-|С с}} |- style="font-size:large; font-family:serif; font-weight:bold; text-align:center; " | {{-|Т т}} || {{-|У у}} || {{-|Ф ф}} || {{-|Х х}} || {{-|Ц ц}} || {{-|Ч ч}} || {{-|Ш ш}} || {{-|Щ щ}} || {{-|Ь ь}} || {{-|Ю ю}} || {{-|Я я}} |} Sučasna ukrajinska azbuka jest poslědstvo različnyh reform vvedenyh od 19. stolětja, kako v Rosijskoj imperiji tako i v Galiciji, a pozdněje v Sovětskom sojuzu. V 1927 g. tutoj objedinjeny variant, nazyvajemy ''Skrypnykivkoju'' po onogdašnjem ministru [[Mykola Skrypnyk|Skrypnyku]], byl oficialno utvrdženy medžunarodnoju konferencijeju v [[Harkiv|Harkovu]] v časah, kogdy ukrajinizacija v Sovětskom sojuzu ješče byla v polnom teku. Zatože tuta politika byla odčinjena v 1930-yh lětah, došlo k razlikam medžu ukrajinskym pravopisom v Sovětskom sojuzu i pravopisom upotrěbjajemym emigrantami (glavno v Kanadě i SŠA). Bukva '''{{-|ґ}}''', napriklad, byla zabranjena v Sovětskom sojuzu od 1933 do 1990 g. Kromě kirilice v prošedšesti takože byli podimane razne proby koristan‌ja [[Latinica|latinice]]. Tute varianty na ukrajinskom nazyvajut se {{Lang|uk|латинка}} ({{-|latynka}}) i sut sravnime bělorusskoj latinici (''{{-|łacinka}}''). Nezavisno od tutoj [[Ukrajinska latinica|ukrajinskoj latinice]] takože jestvujut različne shemy za transliteraciju i transkripciju na jezyky, ktore posluživajut se latiniceju. Uvidite: [[latinizacija ukrajinskogo jezyka]]. == Fonetika == [[Fajl:Ukrainian vowels.svg|thumb|250px|right|Diagram glavnyh projavjenij ukrajinskyh samoglasok i jihnyh [[alofon]]ov. Velike točky prědstavjajut osnovny izgovor (pod udarjen‌jem i ne prěd mekkymi suglaskami). Črvene linije povezajut osnovny izgovor s neslogotvorčim alofonom, sinje linije s neakcentovanym alofonom, a zelene povezajut izgovor poslě mekkoj suglasky s izgovorom ne poslě mekkoj suglasky.]] Ukrajinsky jezyk imaje 48 [[Fonema|fonem]], največšu kolikost srěd slovjanskyh jezykov:<ref>{{Cite book | last = Коструба | first = П.П. | chapter = Фонологічна система української літературної мови. Чергування фонем і його функції | title = Сучасна українська літературна мова. Вступ. Фонетика | editor-first = М.А. | editor-last = Жовтобрюх | place = Kyjev | year = 1969 | language = uk}}</ref> * 6 samoglasok: '''{{-|а}}''' {{MFA|ɑ}}, '''{{-|е}}''' {{MFA|ɛ}}, '''{{-|і}}''' {{MFA|i}}, '''{{-|у}}''' {{MFA|u}}, '''{{-|о}}''' {{MFA|ɔ}}, '''{{-|и}}''' {{MFA|ɪ}}; * 32 suglasky: '''{{-|м}}''' {{MFA|m}}, '''{{-|н}}''' {{MFA|n}}, '''{{-|нь}}''' {{MFA|nʲ}}, '''{{-|б}}''' {{MFA|b}}, '''{{-|д}}''' {{MFA|d}}, '''{{-|дз}}''' {{MFA|d͡z}}, '''{{-|дзь}}''' {{MFA|d͡zʲ}}, '''{{-|дж}}''' {{MFA|d͡ʒ}}, '''{{-|дь}}''' {{MFA|dʲ}}, '''{{-|ґ}}''' {{MFA|ɡ}}, '''{{-|п}}''' {{MFA|p}}, '''{{-|т}}''' {{MFA|t}}, '''{{-|ц}}''' {{MFA|t͡s}}, '''{{-|ць}}''' {{MFA|t͡sʲ}}, '''{{-|ч}}''' {{MFA|t͡ʃ}}, '''{{-|ть}}''' {{MFA|tʲ}}, '''{{-|к}}''' {{MFA|k}}, '''{{-|в}}''' {{MFA|w}}, '''{{-|й}}''' {{MFA|j}}<ref>Suglasno drugym klasifikacijam '''{{-|й}}''' {{MFA|j}} jest polusamoglaska.</ref>, '''{{-|г}}''' {{MFA|ɦ}}, '''{{-|з}}''' {{MFA|z}}, '''{{-|зь}}''' {{MFA|zʲ}}, '''{{-|ж}}''' {{MFA|ʒ}}, '''{{-|ф}}''' {{MFA|f}}, '''{{-|с}}''' {{MFA|s}}, '''{{-|сь}}''' {{MFA|sʲ}}, '''{{-|ш}}''' {{MFA|ʃ}}, '''{{-|х}}''' {{MFA|x}}, '''{{-|л}}''' {{MFA|l}}, '''{{-|ль}}''' {{MFA|lʲ}}, '''{{-|рь}}''' {{MFA|rʲ}}, '''{{-|р}}''' {{MFA|r}}; * 10 dvojnyh suglasok: mekke '''{{-|нн}}''' {{MFA|ɲː}}, '''{{-|дд}}''' {{MFA|ɟː}}, '''{{-|тт}}''' {{MFA|cː}}, '''{{-|лл}}''' {{MFA|ʎː}}, '''{{-|цц}}''' {{MFA|t͡sʲː}}, '''{{-|зз}}''' {{MFA|zʲː}}, '''{{-|сс}}''' {{MFA|sʲː}}, '''{{-|чч}}''' {{MFA|t͡ʃʲː}}, '''{{-|жж}}''' {{MFA|ʒʲː}}, '''{{-|шш}}''' {{MFA|ʃʲː}}. * Kromě togo, ukrajinsky jezyk imaje četyri jotovane samoglasky, ktore jednakože ne sut samostojne zvuky: '''{{-|є}}''' {{MFA|je}}, '''{{-|ї}}''' {{MFA|ji}}, '''{{-|ю}}''' {{MFA|ju}}, '''{{-|я}}''' {{MFA|ja}}. === Samoglasky === Ukrajinske samoglasky sut popolno formovane. Izgovarjajut se točno i izrazno v akcentovanoj, tako i v neakcentovanoj poziciji, ale v neakcentovanyh pozicijah izgovarjajut se dvakratno kratše i izrazněje, čto jest najbolje primětno u samoglasok s mnogo podobnymi parametrami artikulacije. V ukrajinskom nemaje redukcije kratkyh samoglasok. Slučen‌je '''{{-|й}}''' s samoglaskoju prědavaje se jednoju bukvoju ('''{{-|я, є, ї, ю}}'''), s izključen‌jem prědrastok ''{{Lang|uk|най-}}'', ''{{Lang|uk|якнай-}}'' i ''{{Lang|uk|щонай-}}'', napriklad v slovu {{Lang|uk|найекологічніший}} «najekologičnějši». V ukrajinskom nemaje ekvivalenta russkoj/bělorusskoj bukvy '''{{-|ё}}''', ktora zaměsto togo jest prědstavjena bukvami '''{{-|йо}}''' ili '''{{-|ьо}}''' (v někojih narěčjah bukvami '''{{-|йи}}''' ili '''{{-|ьи}}'''). === Suglasky === Večinstvo suglasok imaje tri versije: tvrdu, mekku (palatalizovanu) i dolgu, napriklad: '''{{-|л}}''', '''{{-|л<sup>ь</sup>}}''', '''{{-|лл}}''', ili '''{{-|н}}''', '''{{-|н<sup>ь</sup>}}''', '''{{-|нн}}'''. Koja iz tyh versij priměnjaje se, obyčno zavisi od slědujučej samoglasky. V někojih padah priměnjaje se specialny znak mekkosti '''{{-|ь}}''' ili tvrdosti '''’''' (apostrof). Za označen‌je dolgosti suglasky pišut se dvakratno podred. Palatalizovane dvojne suglasky ('''{{-|нн<sup>ь</sup>}}''', '''{{-|дд<sup>ь</sup>}}''' i t.d.) proizhodet od [[Praslovjansky jezyk|praslovjanskoj]] končiny {{-|-ьje}}: {| class="wikitable" |- | {{MFA|nʲ}} || '''{{-|знання}}''' «znan‌je» || {{MFA|znɑˈɲːɑ}} |- | {{MFA|dʲ}} || '''{{-|суддя}}''' «sudja» || {{MFA|suˈɟːɑ}} |- | {{MFA|tʲ}} || '''{{-|життя}}''' «žitje» || {{MFA|ʒɪ̞ˈcːɑ}} |- | {{MFA|lʲ}} || '''{{-|зілля}}''' «zelje, eliksir» || {{MFA|ˈzʲiʎːɑ}} |- | {{MFA|t͡sʲ}} || '''{{-|міццю}}''' «močju, siloju» || {{MFA|ˈmʲit͡sʲːu}} |- | {{MFA|zʲ}} || '''{{-|мотуззя}}''' «vrvky» || {{MFA|moˈtuzʲːɑ}} |- | {{MFA|sʲ}} || '''{{-|колосся}}''' «klasy» || {{MFA|kɔˈlɔsʲːɑ}} |- | {{MFA|t͡ʃ}} || '''{{-|обличчя}}''' «obličje» || {{MFA|ɔˈblɪt͡ʃʲːɑ}} |- | {{MFA|ʒ}} || '''{{-|збіжжя}}''' «zrna» || {{MFA|ˈzbʲiʒʲːɑ}} |- | {{MFA|ʃ}} || '''{{-|затишшя}}''' «zatišje» || {{MFA|zɑˈtɪʃʲːɑ}} |} V někojih sěverovozhodnyh narěčjah {{MFA|rʲ}} takym samym sposobom asimiluje slědujuči {{MFA|j}}, tvoreči mekky dolgy {{MFA|rʲː}}, napriklad {{Lang|uk|''пірря''}} {{MFA|ˈpirʲːɐ}} «pery, perje» (v kniževnom ukrajinskom {{Lang|uk|пір’я}} {{MFA|ˈpirjɐ}}). Afrikaty {{MFA|d͡z}} i {{MFA|d͡ʒ}} ne imajut specialne bukvy, ale sut označene dvoma bukvami: '''{{-|дз}}''' i '''{{-|дж}}'''. == Gramatika == V ukrajinskom jezyku tradicijno različajut se deset čestij molvy:<ref>{{Cite book | last1 = Жовтобрюх | first1 = М.А. | last2 = Кулик | first2 = Б.М. | title = Курс сучасної української літературної мови | year = 1965 | place = Kyjev | language = uk}}</ref><ref>{{Cite book | last = Вихованець | first = І.Р. | title = Частини мови в семантико-граматичному аспекті | year = 1988 | place = Kyjev | language = uk}}</ref> * '''samostojne''': imennik, glagol, pridavnik, čislovnik, zaimennik, prislovnik; * '''služebne''' (ne imajut samostojno značen‌je v tekstu): sveznik, prědložnik, čestica; * '''medžumetje'''. Ukrajinsky imaje tipično slovjansku, silno fleksijnu gramatiku. Imennik, pridavnik, čislovnik, zaimennik i glagol sklanjajut se, ostale česti molvy sut neizměnne. V ukrajinskom različajut se sedm padežev (imeniteljnik, roditeljnik, dateljnik, viniteljnik, tvoriteljnik, městnik, zvateljnik)<ref>{{Cite book | last = Вихованець | first = І.Р. | title = Система відмінків української мови | place = Kyjev | year = 1987 | language = uk}}</ref>, dva gramatične čisla (jedninu i množinu; poněkogda javi s takože dvojina, po naslědstvu [[Starocrkovnoslovjansky jezyk|starocrkovnoslovjanskogo jezyka]], napriklad v tvoriteljniku: {{Lang|uk|очима, плечима}} pored form {{Lang|uk|очами, плечами}} «očami, hrebetom»)<ref>{{Cite book | last = Жовтобрюх | first = М.А. | chapter = Двоїна | title = Українська мова: Енциклопедія | place = Kyjev | year = 2000 | publisher = Українська енциклопедія | isbn = 966-7492-07-9 | language = uk}}</ref> i tri gramatične rody (mužsky, žensky i srědnji).<ref>{{Cite journal | last = Самійленко | first = С.П. | title = Категорія роду | journal = Українська мова і література в школі | year = 1966 | issue = 1965 № 10, 1966 № 5 | language = uk}}</ref> === Imennik === V jednině imennik sklanjaje se slědujučim sposobom: {| class="wikitable" |+ Sklonjen‌je imennikov ! Padež ''(ukr.)'' || Priklad ''(ukr.)'' || Padež ''(medžusl.)'' || Prěvod |- | {{-|'''називний''' '' хто / що?''}} || {{-|брат, ріка}} || '''imeniteljnik''' ''kto/čto?''|| brat, rěka |- | {{-|'''родовий''' ''кого / чого?''}} || {{-|брата, ріки}} || '''roditeljnik''' ''kogo/čego?''|| brata, rěky |- | {{-|'''давальний''' ''кому / чому?''}} || {{-|братові/-у, рікі}} || '''dateljnik''' ''komu/čemu?''|| bratu, rěkě |- | {{-|'''знахідний''' ''кого / що?''}} || {{-|брата, ріку}} || '''viniteljnik''' ''kogo/čto?''|| brata, rěku |- | {{-|'''орудний''' ''ким / чим?''}} || {{-|братом, рікою/-й}} || '''tvoriteljnik''' ''kym/čim?''|| bratom, rěkoju |- | {{-|'''місцевий ''' ''по/на кому / чому?''}} || {{-|по браті/-ові, у рікі}} || '''městnik''' ''po/na kom/čem?''|| po bratu, na rěkě |- | {{-|'''кличний''' ''хто / що?''}} || {{-|брате, ріко}} || '''zvateljnik''' ''kto/čto?'' || brate, rěko |- |} === Zaimennik === Osobne zaimenniky (vključno s refleksivnym) sklanjajut se, kako v slědujučej tabelě: {| class="wikitable" |+ Sklonjen‌je osobnyh zaimennikov ! Padež || colspan=4 | Jednina || colspan=3 | Množina || Refleksivny |- | '''Imeniteljnik''' || {{-|я}} «ja» || {{-|ти}} «ty» || {{-|він}} «on», {{-|воно}} «ono» || {{-|вона}} «ona» || {{-|ми}} «my» || {{-|ви}} «vy» || {{-|вони}} «oni, one» || {{-|<div style="text-align:center">–</div> |- | '''Roditeljnik''' || {{-|менe}} || {{-|тебe}} || {{-|його/нього}} || {{-|її/неї}} || {{-|нас}} || {{-|вас}} || {{-|їх/них}} || {{-|себе}} |- | '''Dateljnik''' || {{-|менi}} || {{-|тебi}} || {{-|йому}} || {{-|їй}} || {{-|нам}} || {{-|вам}} || {{-|їм}} || {{-|собі}} |- | '''Viniteljnik''' || {{-|менe}} || {{-|тебe}} || {{-|його/нього}} || {{-|її/неї}} || {{-|нас}} || {{-|вас}} || {{-|їх/них}} || {{-|себе}} |- | '''Tvoriteljnik''' || {{-|мною}} || {{-|тобою}} || {{-|ним}} || {{-|нею}} || {{-|нами}} || {{-|вами}} || {{-|ними}} || {{-|себою}} |- | '''Městnik''' || {{-|менi }} || {{-|тебi }} || {{-|ньому/нім }} || {{-|ній }} || {{-|нас }} || {{-|вас }} || {{-|них }} || {{-|собі}} |} Primětky: # Pozicija udarjen‌ja v formah {{Lang|uk|мене}}, {{Lang|uk|тебе}} i {{Lang|uk|себе}} zavisi od togo, prědhodi li jim prědložnik, napr. {{Lang|uk|менé}} (viniteljnik), {{Lang|uk|про мéне}} «o mně». # Alternativne formy začinajuče se od '''{{-|н}}''' koristajut se poslě prědložnikov, napr. {{Lang|uk|її}} «jej», {{Lang|uk|про неї}} «o njej». # Kako v medžuslovjanskom, zaimennik {{Lang|uk|ви}} koristaje se ne samo v množině, ale takože kako učtiva forma v jednině. === Pridavnik === Pridavniky odgovarjajut na pytan‌je: ''kaky''. Kako v drugyh slovjanskyh jezykah, one odgovoret imenniku po rodu, čislu i padežu. One sklanjajut se tako: {| class="wikitable" |+ Sklonjen‌je pridavnikov ! rowspan=2 | Padež || colspan=3 | Jednina || rowspan=2 | Množina |- ! mužsky rod || srědnji rod || žensky rod |- | '''Imeniteljnik''' || {{-|біл'''ий'''}} «běly» || {{-|біл'''е'''}} || {{-|біл'''а'''}} || {{-|біл'''i'''}} |- | '''Roditeljnik''' || colspan=2 | <div style="text-align: center">{{-|біл'''ого'''}}</div> || {{-|біл'''ої'''}} || {{-|біл'''их'''}} |- | '''Dateljnik''' || colspan=2 | <div style="text-align: center">{{-|біл'''ому'''}}</div> || {{-|біл'''iй'''}} || {{-|біл'''им'''}} |- | '''Viniteljnik''' || {{-|біл'''ий'''/біл'''ого'''}} || {{-|біл'''е'''}} || {{-|біл'''у'''}} || {{-|біл'''і'''/біл'''их'''}} |- | '''Tvoriteljnik''' || colspan=2 | <div style="text-align: center">{{-|біл'''им'''}}</div> || {{-|біл'''ою'''}} || {{-|біл'''ими'''}} |- | '''Městnik''' || colspan=2 | <div style="text-align: center">{{-|біл'''ому'''}}/{{-|біл'''iм'''}}</div> || {{-|біл'''iй'''}} || {{-|біл'''их'''}} |} Neznačna kolikost pridavnikov mužskogo roda, pored obče koristajemoju polnoj formy, imaje kratku (neizměnjenu) formu: {{Lang|uk|''ясен''}} «jasny», {{Lang|uk|''дрібен''}} «drobny», {{Lang|uk|''зелен''}} «zeleny», {{Lang|uk|''повен''}} «polny», {{Lang|uk|''славен''}} «slavny», {{Lang|uk|''красен''}} «krasny», {{Lang|uk|''винен''}} «vinny», {{Lang|uk|''потрібен''}} «potrěbny», {{Lang|uk|''певен''}} «isty», {{Lang|uk|''годен''}} «dostojny» i t.d. Iz drugoj strany, polne formy pridavnikov ženskogo i srědnjego roda mogut iměti nestisknutu formu, ktora ne jest tipična ukrajinskomu jezyku i strěčaje se glavno v narodnoj umětnosti i poeziji, v imeniteljnom i viniteljnom padežah jedniny i množiny:<ref>{{Cite journal | last = Пронь | first = К.Л. | title = Нестягнені форми прикметників в українській мові | journal = Українська мова і література в школі | year = 1972 | issue = № 7 | language = uk}}</ref>: {{Lang|uk|''гарная''}} «krasiva», {{Lang|uk|''гарнеє''}} «krasivo», {{Lang|uk|''гарнії''}} «krasive»; {{Lang|uk|''синяя''}} «sinja», {{Lang|uk|''синєє''}} «sinje», {{Lang|uk|''синії''}} «sinji»; zaměsto tradicijnyh form {{Lang|uk|''гарна'', ''гарне'', ''гарні''; ''синя'', ''синє'', ''сині''}}. === Čislovnik === Osnovne čislovniky 1–10 sut: {{-|'''один/одна/одне'''}} «jedin/jedna/jedno», {{-|'''два/дві'''}} «dva/dvě», {{-|'''три'''}} «tri», {{-|'''чотири'''}} «četyri», {{-|'''п’ять'''}} «pet», {{-|'''шість'''}} «šest», {{-|'''сім'''}} «sedm», {{-|'''вісім'''}} «osm», {{-|'''дев’ять'''}} «devet», {{-|'''десять'''}} «deset». === Glagol === Ukrajinsky, kako kako vse druge slovjanske jezyky, različaje medžu glagolami sovršenogo i nesovršenogo vida. Časovan‌je glagolov odbyvaje se po času, osobě, čisla, aktivnosti/pasivnosti i naklonjen‌ju. K glagolam takože tradicijno odnoset se odglagolne imenniky i pridavniky, a takože pričestja.<ref>{{Cite book | last = Гнатюк | first = Г.М. | title = Дієприкметник у сучасній українській літературній мові | place = Kyjev | year = 1982 | language = uk}}</ref> Glagoly imajut četyri časy: * suči čas ({{Lang|uk|''читає''}} «čitaje») * prošly čas ({{Lang|uk|''читав''}} «čital») * buduči čas, ktory imaje tri formy: ** prostu ({{Lang|uk|''прочитає''}} «pročitaje») ** sintetičnu ({{Lang|uk|''читатиме''}} «bude čitati») — osoblivost ukrajinskogo jezyka ** sostavjenu ({{Lang|uk|''буде читати''}} «bude čitati») * pluskvamperfekt ({{Lang|uk|''був читав''}} «běše čital») V prošlom času glagol ne časuje se po osobě, ale imaje harakteristiku roda i čisla.<ref>{{Cite book | last = Русанівський | first = В.М. | chapter = Дієслово | editor1-last = Безпояско | editor1-first = О.К. | editor2-last = Городенська | editor2-first = К.Г. | editor3-last = Русанівський | editor3-first = В.М. | title = Граматика української мови: Морфологія | place = Kyjev | publisher = Либідь | year = 2003 | language = uk}}</ref> == Priklady tekstov == [[Fajl:WIKITONGUES- Vira speaking Ukrainian.webm|thumb|Vira govori na ukrajinskom (zapis iz 2019 g.)]] === «Ljubju» === {| class="wikitable" width="60%" |+ ! {{Lang|uk|Люблю}} ([[Volodymyr Sosjura]], 1898–1965)<ref>{{Cite web | url = https://www.ukrlib.com.ua/books/printit.php?tid=6323 | title = Люблю | website = УкрЛіб | access-date = 2025-05-04 | language = uk}}</ref> ! Prěvod: ''Ljubju'' ([[Jan van Steenbergen]])<ref>{{Cite web | url = https://isv.miraheze.org/wiki/Sbornik:Ljubju_(%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80_%D0%A1%D0%BE%D1%81%D1%8E%D1%80%D0%B0,_pr._Jan_van_Steenbergen) | title = Ljubju | website = Vikisbornik | access-date = 2025-05-04}}</ref> |- | <poem> {{-|Я люблю тебе, друже, за те, що в очах твоїх море синіє, що в очах твоїх сонце цвіте, мою душу голубить і гріє. За волосся твоє золоте, за чоло молоде і відкрите, Я люблю тебе, друже, за те, що не можу тебе не любити...}} </poem> | <poem> Ja ljubju te, druže, zatože v tvojih očah vse morje siněje, i solnce v njih cvěte takože, moju dušu laskaje i grěje. Za vlasy te zlate kak sbože, za usměh tvoj teply, odkryty, Ja ljubju te, druže, zatože ne mogu tebe ne ljubiti... </poem> |} === Universalna deklaracija prav člověka, statija 1 === {| class="wikitable" width="60%" |+ ! Ukrajinsky ! Prěvod |- | '''{{-|Загальна декларація прав людини, стаття 1.}}'''<ref>{{Cite web | url = https://www.ohchr.org/en/human-rights/universal-declaration/translations/ukrainian-ukrayinska | title = Universal Declaration of Human Rights - Ukrainian (Ukrayins'ka)] | website = ohchr.org}}</ref><ref>{{Cite web | url = https://www.youtube.com/watch?v=saXk316Y_t4 | title = Iryna Tarnavska iz Ukrajiny čitaje Universalnu deklaraciju prav člověka na ukrajinskom | website = [[YouTube]] | date = 2018-08-06}}</ref> | '''Universalna deklaracija prav člověka, statija 1.'''<ref>{{Cite web | url = http://steen.free.fr/interslavic/declaration.html | title = Iz Universalnoj Deklaracije Prav Člověka, členok 1 | language = isv | website = Interslavic language | date = 2020-03-24}}</ref> |- | {{-|Всі люди народжуються вільними і рівними у своїй гідності та правах. Вони наділені розумом і совістю і повинні діяти у відношенні один до одного в дусі братерства.}} | Vsi ljudi rodet se svobodni i ravni v dostojnosti i pravah. Oni sut obdarjeni razumom i svěstju i imajut postupati jedin k drugomu v duhu bratstva. |} === Koristne izrazy === {| class="wikitable" width="60%" |+ ! Ukrajinsky ! Zvuk ! Prěvod |- | {{Lang|uk|Привіт}} | [[Fajl:Uk-привіт.ogg]] | Privět, ahoj, zdravo |- | {{Lang|uk|Добрий день}} | [[Fajl:Uk-добрий день.ogg]] | Dobry denj |- | {{Lang|uk|Дoбpого ранку}} | [[Fajl:Uk-доброго ранку.ogg]] | Dobro utro |- | {{Lang|uk|Добрий вечір}} | [[Fajl:Uk-добрий вечір.ogg]] | Dobry večer |- | {{Lang|uk|До побачення}} | [[Fajl:Uk-до побачення.ogg]] | Do viděn‌ja |- | {{Lang|uk|Бувай}} | [[Fajl:Uk-бувай.ogg]] | Byvaj, sbogom |- | {{Lang|uk|На добраніч}} | [[Fajl:Uk-Надобраніч.ogg]] | Dobra noč |- | {{Lang|uk|Будь ласка}} | [[Fajl:Uk-будь ласка.ogg]] | Prošu |- | {{Lang|uk|Дякую}} | [[Fajl:Uk-дякую.ogg]] | Hvala, blagodarju, dekuju |- | {{Lang|uk|Вибач}} | [[Fajl:Uk-вибач.ogg]] | Izvini |} == Uvidite takože == * [[Slovjanske jezyky]] * [[Kirilica]] * [[Ukrajinska kirilica]] * [[Ukrajinska latinica]] * [[Latinizacija ukrajinskogo jezyka]] * [[Ukrajinsky Institut Knigy]] == Iztočniky == {{Iztočniky}} == Literatura == * {{Cite book | first1 = C.H. | last1 = Andrusyshen | first2 = J.N. | last2 = Krett | year = 1955 | url = https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/15472/file.pdf | title = Українсько-ангійський словник / Ukrainian-English dictionary (2nd ed., 1981) | publisher = University of Toronto Press}} * {{Cite book | url = http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=ELIB&P21DBN=ELIB&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=brief_elib&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21SRW=nz&S21P02=0&S21P03=T=&S21COLORTERMS=0&S21STR=%D0%95%D1%82%D0%B8%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B3%D1%96%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9%20%D1%81%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D0%BD%D0%B8%D0%BA%20%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D1%97%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B8 | title = Етимологічний словник української мови: в 7 т. | editor = Мельничук, О.С. i dr. | place = Kyjev | publisher = Наукова думка | language = uk}} * {{Cite book | first = J.W. | last = Stechishin | year = 1951 | url = https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/24620/file.pdf | title = Ukrainian Grammar (5th ed., 1971) | place = Winnipeg | publisher = Trident Press Ltd. | language = en}} == Vněšnje linky == * {{Cite web | url = https://iul-nasu.org.ua/ | title = Інститут української мови НАН України | language = uk}} * {{Cite web | url = https://www.ulif.org.ua/ | title = Український лінгвістичний портал | language = uk}} * {{Cite web | url = https://wals.info/languoid/lect/wals_code_ukr | title = Language Ukrainian | website = The World Atlas of Language Structures Online | language = en}} * {{Cite web | url = https://glottolog.org/resource/languoid/id/ukra1253 | title = Spoken L1 Language: Ukrainian | website = Glottolog | language = en}} * {{Cite web | url = https://ukrainiangrammar.com/ | title = Ukrainian grammar | language = en}} * {{Cite web | url = https://www.ukrainiancourse.com/ | title = Learn Ukrainian for free | language = en}} * {{Cite web | url = http://litmisto.org.ua/?page_id=6961 | author = Караман С.О. | title = Сучасна українська літературна мова | language = uk}} * {{Cite web | url = http://sum.in.ua/ | title = Словник української мови. Академічний тлумачний словник (1970—1980) | language = uk}} * {{Cite web | url = https://hrinchenko.com/ | title = Словарь української мови (Борис Грінченко) | language = uk}} * {{Cite web | url = https://www.lingvolive.com/en-us/translate/uk-en/а | title = Ukrajinsko-anglijsky slovnik onlajn | website = lingvolive.com}} {{Slovjanske jezyky}} <center> {{Prěvod | nl | Oekraïens}} {{Prěvod | be | Украінская мова}} </center> {{Članok s zvězdoju}} [[Kategorija:Slovjanske jezyky]] [[Kategorija:Ukrajinsky jezyk| ]] [[Kategorija:Ukrajina]] swwm4w949j9prl3z4a8xs0tcxjzd196 46274 46268 2026-08-19T23:49:02Z ~2026-45580-83 829 46274 wikitext text/x-wiki {{Kartka jezyk | name = Ukrajinsky jezyk | nativename = * {{Jezyky|uk|українська|uk|українська мова}} | image = Idioma ucraniano.png | imagecaption = Razprostranjen‌je ukrajinskogo jezyka | states = [[Ukrajina]] | speakers = 33 milionov | date = 2016 | ref = <ref name="ethnologue">{{Cite web | url = https://www.ethnologue.com/language/ukr/ | archive-url = https://web.archive.org/web/20190331131148/https://www.ethnologue.com/language/ukr/ | archive-date = 2019-03-31 | title = Ukrainian | website = Ethnologue. Languages of the World | access-date = 2025-05-04 | language = en}}</ref> | script = * [[kirilica]] | official = * [[Ukrajina]] | standards = | agency = Nacionalna Akademija Nauk Ukrajiny | family = * [[Indoevropejske jezyky]] ** [[Baltoslovjanske jezyky]] *** [[Slovjanske jezyky]] **** [[Vozhodnoslovjanske jezyky]] }} '''Ukrajinsky jezyk''' ({{Jezyky|uk|українська мова}}) jest narodny jezyk [[Ukrajinci|Ukrajincev]] i državny jezyk [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Zajedno s [[Russky jezyk|russkym]], [[Bělorussky jezyk|bělorusskym]] i [[Rusinsky jezyk|rusinskym]] prinaleži [[Vozhodnoslovjanske jezyky|vozhodnoslovjanskym jezykam]], ktore sut čest slovjanskoj větvy [[Indoevropejske jezyky|indoevropejskoj jezyčnoj rodiny]]. Ukrajinsky imaje medžunarodne jezyčne kody <tt>'''{{-|uk}}'''</tt> ({{-|[[ISO 639-1]]}}) i <tt>'''{{-|ukr}}'''</tt> ({{-|[[ISO 639-2]]}} i {{-|[[ISO 639-3]]}}).<ref>{{Cite web | url = https://iso639-3.sil.org/code/ukr | title = Ukrainian [ukr] | website = SIL.org | access-date = 2025-05-05}}</ref> sssssBoljšest nositeljev ukrajinskogo nahodi se v Ukrajině. Takože na ukrajinskom govoret v susědnyh državah ([[Bělorus]]i, [[Moldavija|Moldově]], [[Poljska|Poljskě]], [[Rosija|Rosiji]], [[Rumunija|Rumuniji]] i [[Slovakija|Slovakiji]]), a takože v inyh čestah světa s velikoju ukrajinskoju diasporoju, napr. v [[Kanada|Kanadě]], [[Sjedinjene štaty Ameriky|SŠA]] i [[Brazilija|Braziliji]]. Ukrajinsky jest rodny jezyk ponad 27 milionov ljudij, iz ktoryh 25 milionov živut v Ukrajině. Kromě togo, ok. 5,8 milionov ljudij imajut ukrajinsky kako drugy jezyk.<ref name="ethnologue" /> Kromě ukrajinskogo, v Ukrajině takože govorjene sut [[Russky jezyk|russky]], [[Krymskotatarsky jezyk|krymskotatarsky]], [[Rumunsky jezyk|rumunsky]], [[Madjarsky jezyk|madjarsky]], [[Bulgarsky jezyk|bulgarsky]], [[Poljsky jezyk|poljsky]], [[Němečsky jezyk|němečsky]], [[Bělorussky jezyk|bělorussky]], [[Slovačsky jezyk|slovačsky]], [[Grečsky jezyk|grečsky]], [[Arměnsky jezyk|arměnsky]], [[Gagauzsky jezyk|gagauzsky]] i [[Romsky jezyk|romsky]] jezyky. V jugovozhodnoj česti kraja prěvažaje russky, v sěverozapadnoj česti ukrajinsky. Suglasno prěpisu naseljen‌ja 2001 g. ukrajinsky jest rodny jezyk za 67,87&nbsp;%, a russky za 29,74&nbsp;% gradžanov Ukrajiny. Ukrajinsky jezyk proizhodi od [[starovozhodnoslovjansky jezyk|starovozhodnoslovjanskogo (drěvnerusskogo) jezyka]], na ktorom govorili v [[Kyjevska Rus|Kyjevskoj Rusi]]. Poslě razpada Kyjevskoj Rusi i Galičsko-Volynskogo knežstva jezyk na ozemjah sovrěmennoj Ukrajiny razvival se v formu, ktora jest znana kako rusky jezyk, ktory ukrajinci imenovali staroukrajinsky jezyk, a bělorusi starobělorussky jezyk. Razom s ruskym jezykom v crkovnyh službah takože koristali kyjevsky izvod [[crkovnoslovjansky jezyk|crkovnoslovjanskogo jezyka]]. Ukrajinsky jezyk imaje razprostranjen‌je s konca 17. stolětja, period osnovan‌ja ukrajinskoj [[Hetmanščina|Hetmanščiny]]. S 1804 goda do Ukrajinskoj vojny za nezaležnost ukrajinsky jezyk byl zabranjanym v školah [[Rosijska imperija|Rosijskoj imperije]], v ktoru vhodilo večinstvo ozemij sovrěmennoj Ukrajiny. Jezyk imal svobodnu upotrěbu i razvitu kniževnost i muziku v Zapadnoj Ukrajině, kde jego ne zabranjali. V [[Rosija|Rosijskoj imperiji]] pisemno koristan‌je ukrajinskogo jezyka (onogda nazyvanogo «malorosijskym narěčjem russkogo jezyka») bylo zabranjeno. Pod [[Sovětsky sojuz|sovětskoju]] vlastju jezyk dobyl veče uznan‌ja, ale vsekako byl v značno goršem položen‌ju v sravnjen‌ju s russkym. Kogda Ukrajina v 1991 g. stala nezavisna, ukrajinsky byl uznany jedinym služebnym jezykom državy, vslěd čego jego pozicija značno ulěpšila se. Jednakože v praktikě russky postojanno zajmaje važno město v vsakodnevnom žitju česti Ukrajiny. Pravdopodobno skoro 90 % ukrajinskogo naseljen‌ja vladaje oboma jezykami na priličnom uravnju. Mimohodom, u česti rosijskogo naseljen‌ja ješče prěvažaje ubědžen‌je, že ukrajinsky ne jest jezyk, ale russko narěčje. V poslědstvu jezyčno dělo jest silno obrěmenjeno politikoju. Ukrajinsky jezyk koristaje [[kirilica|kirilicu]] kako alfabet. On shranjaje vzajemnu razumlivost s [[bělorussky jezyk|bělorusskym jezykom]]. Standard ukrajinskogo jezyka dělaje Nacionalna akademija nauk Ukrajiny, glavno jej Institut ukrajinskogo jezyka, Ukrajinsky jezyčno-informacijny fond i Institut jezykoznavstva im. Potebni. == Terminologija == Nazva ''ukrajinsky'', v sučem značen‌ju, byla prvy raz koristana v 19. stolětju. V [[Rosijska imperija|Rosijskoj imperiji]] ukrajinsky jezyk byl znany pod nazvoju ''malorosijsky'', a v [[Galicija|Galiciji]] pod nazvoju ''rutensky''. Tuto poslědnje nazvan‌je može dovesti k zaměšan‌ju, ibo ono takože često koristaje se za [[Starorutensky jezyk|starorutensky]] (jezyk administracije [[Litva|Velikogo knežstva Litvy]]), a takože za dva male, srodne s ukrajinskym jezyky: [[Rusinky jezyk|karpatorusinsky]], govorjeny v [[Zakarpatska oblast|Zakarpatju]], [[Slovakija|Slovakiji]] i [[Poljska|Poljskě]], i [[Panonsko-rusinsky jezyk|panonsko-rusinsky]], govorjeny v byvšej [[Jugoslavija|Jugoslaviji]], prěd vsim v [[Vojvodina|Vojvodině]].<ref name="Bunčić">{{Cite book | first = Daniel | last = Bunčić | url = https://www.academia.edu/4678996 | title = Die ruthenische Schriftsprache bei Ivan Uževyč unter besonderer Berücksichtigung seines Gesprächsbuchs Rozmova/Besěda: Mit Wörterverzeichnis und Indizes zu seinem ruthenischen und kirchenslavischen Gesamtwerk | year = 2006 | place = München | publisher = Verlag Otto Sagner | pages = 39 | language = de}}.</ref> == Historija ukrajinskogo jezyka == [[Fajl:Сторінка з ініціалом арк.291 ПЄ.jpg|thumb|Stranica iz Peresopnyčskogo evangelja (srědina 16. stolětja): priklad literatury na starorutenskom (ili staroukrajinskom) jezyku]] === Od «Prostoj movy» do ukrajinskoj === Tako samo kako russky i bělorussky jezyky, ukrajinsky proizhodi iz [[Starovozhodnoslovjansky jezyk|starovozhodnoslovjanskogo jezyka]], ktory medžu 9. i 13. stolětjami byl govorjeny v [[Kyjevsky Rus|Kyjevskoj Rusi]]. V drugoj polovině tutogo perioda na teritorijah pozdnějšej Ukrajiny prve specifične oznaky ukrajinskogo jezyka stali vidime. Pozdněje na tyhže teritorijah razvival se [[starorutensky jezyk]], ktory onogda nazyvali «prostoju movoju» i nyně takože jest znany pod takymi nazvami kako «zapadny vozhodnoslovjansky», «staroukrajinsky» i «starobělorussky». Tutoj jezyk byl jezyk administracije [[Veliko knežstvo Litva|Velikogo knežstva Litvy]], ktorogo teritorija, kromě dnešnjej [[Litva|Litvy]], takože obsegala vsu [[Bělorus]] i veliku čest Ukrajiny. Poslě slitja velikogo knežstva Litvy s [[Poljska|Kraljevstvom Poljskoju]] v [[Republika oboh narodov|Republiku oboh narodov]] ({{Jezyky|pl|Rzeczpospolita}}, starorut. ''{{-|Рѣчъ Посполита}}'') v 1569 g. starorutensky jezyk postupno tratil značen‌je. [[Poljsky jezyk|Poljsky]] vse bolje stal jezyk vladajučej šljahty, čto takože dovedlo k postupnoj polonizaciji starorutenskogo jezyka. Mnogo slov bylo pozajetyh glavno iz poljskogo, ale takože iz [[Němečsky jezyk|němečskogo]], [[Češsky jezyk|češskogo]] i [[Latinsky jezyk|latinskogo]], vslěd čego onogdašnji ljudsky jezyk Ukrajincev stal vse bolje podobny [[Zapadnoslovjanske jezyky|zapadnoslovjanskomu]] i vse bolje oddaljal se od [[Russky jezyk|russkogo]] i [[Crkovnoslovjansky jezyk|crkovnoslovjanskogo]].<ref>{{Cite book | first = Yaroslav | last = Hrytsak | url = https://src-h.slav.hokudai.ac.jp/coe21/publish/no7_ses/chapter02.pdf | chapter = On Sails and Gales, and Ships Driving in Various Directions: Post-Soviet Ukraine as a Test Case for the Meso-Area Concept | editor-first = Kimitaka | editor-last = Matsuzato | title = Emerging meso-areas in the former socialist countries: histories revived or improvised? | year = 2005 | publisher = Slavic Research Center, Hokkaido University | pages = 57 | language = en}}</ref> Na polovině 17. stolětja jezyky Rusov i Ukrajincev uže razrastli se natoliko, že podčas prěgovorov medžu [[Bohdan Hmeljnyckyj|Bohdanom Hmeljnyckym]] i rosijskoju državoju, ktore v 1654 g. skončili se [[Perejaslavska rada|Perejaslavskym dogovorom]], potrěbni byli tolmači.<ref>{{Cite book | first = Nicholas | last = Chirovsky | title = On the Historical Beginnings of Eastern Slavic Europe: Readings | year = 1973 | place = New York | publisher = Shevchenko Scientific Society | pages = 184 | language = en}}</ref> V tomže samom periodu, v 1641 g., [[Ivan Uževyč|Ivan Petrovyč Uževyč]] napisal prvu gramatiku jezyka, iz ktorogo pozdněje vozniknuli ukrajinsky i bělorussky jezyky, pod nazvoju {{Lang|la|Grammatica sclavonica}}. Tuto dělo jednočasno bylo prva gramatika vozhodnoslovjanskogo jezyka.<ref>{{Cite web | url = http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Gramatyka_Ivana_Uzhevycha | title = Граматика Івана Ужевича | work = Енциклопедія Історії України | language = uk | access-date = 2023-03-20}}</ref> V 18. stolětju starorutensky jezyk uže razpadl se v regionalne varianty: ukrajinsky, bělorussky i rusinsky.<ref name="Bunčić" /> === Voznikan‌je ukrajinskogo kniževnogo jezyka === Kniževny ukrajinsky jezyk vozniknul pod koncem 18. stolětje. Prvy miljny kamenj byla publikacija ''Enejidy'' [[Ivan Kotljarevskyj|Ivana Kotljarevskogo]] (1769–1838) v 1798 g. Tutoj pisatelj ako prvy koristal v literaturě čisty jezyk naroda v regionu vokrug [[Poltava|Poltavy]]. Jegov spektakl ''Natalka Poltavka'' iz 1819 g., napisany na tomže samom jezyku, takože iměl ogromny vliv na razvoj ukrajinskogo teatra. Takože mnogo važne byli tvory poeta [[Taras Ševčenko|Tarasa Ševčenka]] (1814–1861), ktory poslužival se ukrajinskym narěčjem regiona vokrug [[Kyjev]]a, ale v koristajemom njim jezyku takože koristal elementy iz starorutenskogo i crkovnoslovjanskogo. Onogda ukrajinsko kulturno žitje odigryvalo se glavno v centralnoj Ukrajině, ktora byla čest Rosijskoj imperiji. [[Zapadna Ukrajina]], ktora nikogda ne naležala Rosiji i od [[podělov Poljsky]] byla čest [[Habsburgska monarhija|Avstrija]], ješče byla nerazvita teritorija. Ta situacija izměnila se v drugoj polovině 19. stolětja. Veliki pisatelji kako [[Ivan Franko]] (1856–1916) i [[Lesja Ukrajinka]] (1871–1913) pričinili, že ukrajinsky kniževny jezyk razširil se zapadnoukrajinskymi dialektami.<ref name="pwn">{{Cite web | url = https://encyklopedia.pwn.pl/haslo/;3991026 | title = Ukraiński język | website = Encyklopedia PWN | language = pl | access-date = 2023-03-20}}</ref> Tvory vyše spomněnyh i drugyh osob demonstrujut narastajuču nacionalnu svědomost srěd ukrajinskyh intelektualov, ktora propadala od časa včlenjen‌ja kozačskogo [[hetmanat]]a Rosijeju. Tuto vozrodžen‌je projavilo se medžu inymi osnovan‌jem Bratstva Sv. Kirila i Metodija, založenogo folkloristom [[Mykola Kostomarov|Mykoloju Kostomarovom]], ktoro v lětah 1846–1847 bylo aktivno v Kyjevu.<ref>{{Cite book | first = Sogu | last = Hong | title = Mykola Kostomarov and Ukrainian Folklore | year = 1998 | place = Edmonton | publisher = University of Alberta | language = en}}</ref> Tuto bratstvo prvy raz priměnilo nazvan‌je «Ukrajinci» narodu i nazvan‌je «ukrajinsky» jezyku, po staroj nazvě kozačskoj domoviny: «Ukrajina», čto znači: "zemja na kraju". <gallery mode="packed" heights="200px"> Ivan Petrovich Kotlyarevsky 1.jpg | Ivan Kotljarevskyj<br />(1769–1838) Taras H. Shevchenko.jpg | Taras Ševčenko<br />(1814–1861) Іван Якович Франко.jpg | Ivan Franko<br />(1856–1916) Леся Українка.2.jpg | Lesja Ukrajinka<br />(1871–1913) Kostomarov 7.jpg | Mykola Kostomarov<br />(1817–1885) </gallery> === V devetnadsetom stolětju === ==== Rosijska imperija ==== [[Fajl:Валуєвський_циркуляр._Valuev_Circular.jpg|thumb|Valujevsky cirkular (1867)]] V Rosiji 19. stolětja podhod k izrazam ukrajinskoj kultury, a prěd vsim ukrajinskogo jezyka, byl mnogo podzirlivy, vslěd čego one v narastajučem stupnju byli podvrgane prěslědovan‌ju. Byl strah, že medlo razcvětajuča narodna svědomost u Ukrajincev mogla by podkopati jedinstvo rosijskoj državy. Da by zadržali toj proces, avtoritety v 1804 g. vozbranili ukrajinsky jezyk kako jezyk prosvěty i takože kako školny prědmet.<ref>{{Cite book | first = Jonathan | last = Steele | year = 1994 | url = https://archive.org/details/eternalrussiayel00stee/page/216/mode/2up | title = Eternal Russia : Yeltsin, Gorbachev, and the mirage of democracy | place = Cambridge | publisher = Harvard University Press | language = en | pages = 217}}</ref> V 1817 g. po ukazu cara byla zakryta [[Kyjevsko-Mohyljanska Akademija]], najstarějši universitet Vozhodnoj Evropy, ktora uže jestvovala od 1632 g. V 1863 g. Pjotr Valujev, onogdašnji ministr vnutrišnjih děl, razslal cirkularno pismo, v ktorom pisal, že ''«večinstvo malorusov sami dost glubinno dokazyvajut, že nikakogo oddělnogo malorosijskogo jezyka ne bylo, nemaje i byti ne može, i že jihno narěčje, upotrěbjajemo prostym narodom, jest tojže sam russky jezyk, izkaženy vlivom na njego Poljsky»''<ref>{{Cite journal | first = И. С. | last = Александровский | title = «Язык» или «наречие?» Полемика вокруг украинского языка в XIX в. | journal = Вестник МГОУ | issue = № 1 | year = 2009 |url = http://www.vestnik-mgou.ru/mag/2009/ist_i_pol_nauki/1/st6.pdf | archive-url = https://web.archive.org/web/20130421094900/http://www.vestnik-mgou.ru/mag/2009/ist_i_pol_nauki/1/st6.pdf | archive-date = 2013-04-21 | language = ru | pages = 51 | access-date = 2025-05-02}}</ref> Na osnově tutogo rěšen‌ja upotrěba ukrajinskogo jezyka byla zabranjena v religioznyh dělah i učebnikah; jezyk byl dozvoljeny samo v beletristikě.<ref>{{Cite web | url = https://ru.wikisource.org/wiki/Валуевский_циркуляр | title = Валуевский циркуляр | website = Vikiizvornik | language = ru | access-date = 2023-03-19}}</ref> V 1876 g. car [[Aleksandr II Romanov]] pošel ješče jedin krok dalje s ''Emskym ukazom'', ktorym vsake publikacije na ukrajinskom jezyku byli zabranjene, zajedno s koristan‌jem slova «Ukrajina».<ref>{{Cite web | url = https://ru.wikisource.org/wiki/Эмский_указ | title = Эмский указ | website = Vikiizvornik | language = ru | access-date = 2023-03-19}}</ref> ==== Avstro-Vugrija ==== V vozhodnoj [[Galicija|Galiciji]], ktora poslě [[podělov Poljsky]] byla čest [[Avstrija|Avstrije]] i od 1867 g. byla čest [[Avstro-Vugrija|Avstro-Vugrije]], Ukrajinci iměli veče svobody. Kogda bolje razvite narody (Němci, Madjari, Italijani, Poljaki i Čehi) povstali protiv absolutnoj monarhiji, režim iskal podpor u menje razvityh narodov, napr. Slovakov, Hrvatov i Ukrajincev. V padu Ukrajincev to dovedlo k snesen‌ju nenaviděnoj «panščiny»<ref>''Panščina'': prinudžen‌je seljanov, da by rabotali několiko dnjev v sedmici bezplatno na poljah vlastnika zemje.</ref>, a takože oficialnomu uznan‌ju «rutenskogo naroda», čto poslědovateljno dovedlo k bystromu razcvětu ukrajinskogo narodnogo, političnogo i kulturnogo žitja.<ref>{{Cite web | first = Jan | last = Van Steenbergen | url = http://steen.free.fr/oekrainers-in-polen.pdf | title = De Oekraïners in Polen als factor in de Pools-Oekraïense betrekkingen | year = 2007 | publisher = Universiteit van Amsterdam: doctoraalscriptie Oost-Europese Studies | pages = 26 | language = nl}}</ref> Ačekoli v drugoj polovině 19. stolětja odnošen‌ja s poljskym naseljen‌jem, ktoro vse vrěme dominovalo v Galiciji, byli vse bolje napružene, ukrajinsky jezyk byl tu v mnogo lěpšem položen‌ju neželi v Rosijskoj imperiji. Poslědovateljno, srědišče ukrajinskogo narodnogo dvižen‌ja prěsunul se v zapad. === V dvadesetom stolětju === [[Fajl:Ukrainians en.svg | thumb | Razprostranjen‌je ukrajinskogo jezyka na početku 20. stolětja]] ==== Kratky period nezavisnosti ==== Vslěd [[Prva vsesvětska vojna|Prvoj vsesvětskoj vojny]] došlo k [[Rosijska revolucija 1917 goda|Rosijskoj revoluciji]] v 1917 g. i razpadu [[Avstro-Vugrija|Avstro-Vugrskoj monarhije]]. V 1918 g. i [[Ukrajinska narodna republika]] (UNR) i [[Zapadnoukrajinska narodna republika]] (ZUNR) proglasili nezavisnost, poslědovateljno od Rosije i Avstrije, a v 1919 g. sjedinili se v jednu nezavisnu ukrajinsku državu. Ačekoli nakonec okazalo se, že tuta država ne iměla dolgo žitje, v tutom periodu byla ustanovjena obširna sistema ukrajinskojezyčnogo obrazovan‌ja, i ukrajinska kniževnost mogla procvětati kako nikogda raněje.<ref>{{Cite book | first = Laada | last = Bilaniuk | title = Contested Tongues: Language Politics and Cultural Correction in Ukraine | year = 2006 | publisher = Cornell Univ. Press | pages = 78 | language = en}}</ref> ==== Sovětsky sojuz ==== [[Fajl:Ukposter.jpg | thumb | Priklad «[[Korenizacija|korenizacije]]»: propaganda za [[Črvena armija|Črvenu armiju]] iz 1921 g.]] Okupacija Ukrajiny [[Črvena armija|Črvenoju armijeju]], a potom vstupjen‌je [[Ukrajinska sovětska socialistična republika|Ukrajinskoj sovětskoj socialističnoj republiky]] v [[Sovětsky sojuz]] oznamenovali konec ukrajinskoj nezavisnosti, čto jednakože ne označalo konec ukrajinizacije, ktora byla započeta několiko lět raněje. V tečen‌ju 1920-yh lět politika [[Boljševizm|boljševikov]] byla osnovana na naměru, da by ubědžali k sobě dvižen‌ja narodnyh menšinstv aktivnym prijan‌jem jih jezykov i ustanovjen‌jem na tyh jezykah sistem obrazovan‌ja. Tuta politika oprěděljaje se slovom «korenizacija» i jej glavny cělj bylo propagovan‌je [[komunizm]]a pod devizom «narodno po formě, socialistično po sodržan‌ju». To ne dějalo se iz čistoj ljubve za jezyky i kultury narodnyh menšinstv, ale zatože nacionalizm byl tretovany kako začasny, podstrěkany [[Buržuazija|buržuazijeju]] vrědny vliv: s približen‌jem idealnogo komunističnogo spoločenstva razliky medžu narodami avtomatično by prěstali odigryvati rolju, a psevdo-nezavisne republiky avtomatično by slili se v jednu komunističnu vsesvětsku imperiju.<ref>{{Cite web | first = Jan | last = Van Steenbergen | url = http://steen.free.fr/oekrainers-in-polen.pdf | title = De Oekraïners in Polen als factor in de Pools-Oekraïense betrekkingen | year = 2007 | publisher = Universiteit van Amsterdam: doctoraalscriptie Oost-Europese Studies | pages = 52 | language = nl}}</ref> [[Fajl:Шумський_О.jpg | thumb | left | 130px | Oleksandr Šumskyj<br />(1890–1946)]] [[Fajl:Skrypnyk_Mykola.jpg | thumb | left | 130px | Mykola Skrypnyk<br />(1872–1933)]] V Ukrajinskoj sovětskoj socialističnoj republikě tuta politika dovedla k pojavjen‌ju mnogyh učebnyh materialov na ukrajinskom i široko organizovanoj sistemy ukrajinskojezyčnogo publičnogo obrazovan‌ja. To pričinilo značno ulěpšen‌je sposobnosti srěd naseljen‌ja k čitan‌ju i pisan‌ju, a takože prěseljen‌je ukrajinskogovorečih ljudij iz selskyh městnostij v grady. Važnu rolju v tutom procesu igrali dva ukrajinski boljševiki, ktori obadva v 1920-yh lětah byli ministry obrazovan‌ja: [[Oleksandr Šumskyj]] i [[Mykola Skrypnyk]]. [[Fajl:UkrSchool.jpeg|thumb|Demonstracija v 1989 g. protiv [[Rusifikacija|rusifikaciji]]: «Ukrajinskym dětam ukrajinsku školu!»]] Politika ukrajinizacije naglo skončilo se na koncu 1932 g. i na početku 1933 g. Obrazovan‌je, medija, knigy i druge publikacije byli prinudžene prěključiti na russky, ibo tutčas ukrajinsky jezyk byl uvažany zagrožen‌jem, izrazom «ukrajinskogo buržuaznogo nacionalizma». Pod režimom [[Iosif Stalin|Iosifa Stalina]] prěvažajuče večinstvo ukrajinskoj inteligencije, vključno s oddělami komunističnoj partije, ktore raněje byli odgovorne za politiku ukrajinizacije, bylo izčiščeno i usmrčeno. Teror dosegnul zenit v času [[Holodomor]]a, v ktorom milionam Ukrajincev bylo odbrano žitje, i byl prodolženy podčas velikyh čistok 1930-yh lět. Jednočasno, kako čest politiky [[Rusifikacija|rusifikacije]], miliony rabotnikov iz Rosije byli pobudženi, da by prěselili se v industrializovane česti Ukrajiny. Malo ostalo iz odnositeljnoj avtonomije, ktoru republika ješče iměla v 1920-yh lětah. Ačekoli ukrajinsky jezyk ne byl zabranjeny i dalje služil oficialnym jezykom Ukrajinskoj sovětskoj socialističnoj republiky, tuta realnost jestvovala samo na papiru, ibo russky byl jediny jezyk dopuščeny za upotrěbu v naukě i državnyh medijah. V času [[Vtora vsesvětska vojna|Vtoroj vsesvětskoj vojny]] tojže sam obrazec byl priměnjeny v Vozhodnoj Galiciji, ktora najprvo byla okupovana Sovětskym sojuzom, a potom včlenjena v Ukrajinsku sovětsku socialističnu republiku: poslě kratkogo perioda ukrajinizacije, cěljenoj glavno protiv poljskomu naseljen‌ju, velika čest ukrajinskyh intelektualov byla ubityh, načela se borba s ukrajinskym jezykom, a na početku 1950-yh lět nastupila politika rusifikacije. Poslě smrti Stalina nastupil period odnositeljnoj svobody, glavno v lětah 1963–1972, kogda [[Petro Šelest]] byl prvy sekretar [[Komunistična partija Ukrajiny|Komunističnoj partije Ukrajiny]]. Šelest byl tipičny prědstavitelj započetogo [[Nikita Hruščov|Nikitoju Hruščovom]] «tajan‌ja». Jegova politika kako vodž ukrajinskoj partije byla silno napravjena na vlastne ukrajinske interesy: on govoril o «krasě ukrajinskogo jezyka», silil se za ukrajinizaciju obrazovan‌ja i kultury, a kromě togo, dozvolil isty stupenj městnoj i ekonomičnoj avtonomije.<ref>{{Cite web | first = Петро | last = Кралюк | url = https://www.radiosvoboda.org/a/30656654.html | title = Українізація від Петра Шелеста. Він намагався утверджувати українську ідентичність | website = Radio Svoboda | date = 2020-06-08 | language = uk | access-date = 2023-03-15}}</ref> Jednakože tuta politika pričinila spor s [[Leonid Brežnev|Leonidom Brežnevom]] i v 1972 g. Šelest byl izvoljnjeny, zatože mněn‌jem sovětskogo rukovodstva on byl prělagodny v odnošen‌ju k ukrajinskomu nacionalizmu. Za časov jegovogo naslědnika, [[Volodymyr Ščerbyckyj|Volodymyra Ščerbyckogo]], rusifikacija i gnet ukrajinskogo jezyka i kultury narastali. Vslěd tutoj politiky mnogi Ukrajinci načeli vozpityvati svoje děti na russkom i posylati jih v russke školy. Russky jezyk, kako služebny jezyk Sovětskogo sojuza i {{-|[[lingua franca]]}} v medžuetničnoj komunikacije, iměla věd veče prestiža i davala lěpše šansy na karieru. V tutom kontekstu ukrajinsky sociolog Mykola Rjabčuk piše o «malorosijskom kompleksu»: ubědžen‌je Ukrajincev, že oni ne sut ničto veče neželi větva, «vrědnymi historičnymi silami» sdrta od velikorosijskogo drěva, i že jihny jezyk i jihna kultura ledva odličajut se od rosijskyh, ačekoli – paradoksalno – v sravnjen‌ju s rosijskymi sut sovsim nižne.<ref>{{Cite book | first = Mykola | last = Rjabčuk | chapter = Od ‘Małorosji’ do ‘Indoeuropy’: stereotyp ‘narodu’ w ukraińskiej społecznej świadomości i myśli społecznej | editor-first = Teresa | editor-last = Wałas | title = Narody i stereotypy | year = 1995 | place = Krakov | pages = 113–119 | language = pl}}</ref> Rusifikacija iměla i drugo poslědstvo: ukrajinsky jezyk podvrgnul se silnomu vlivu russkogo i razprostranjal se měšany ukrajinsko-russky jezyk, [[#Suržyk|Suržyk]]. Daže kogda politika [[Perestrojka|perestrojky]] dovedla k večšej svobodě v Sovětskom sojuzu, v Ukrajině izměnilo se malo. Toliko v 1989 v. konservativny ''hardlajner'' Ščerbyckyj byl odstavjeny i zaměnjeny bolje uměrjenym [[Volodymyr Ivaško|Volodymyrom Ivaškom]]. V tomže samom godu byl založeny [[Narodny ruh Ukrajiny]], a v slědujučem godu Ukrajina proglasila svoju avtonomiju i v 1991 g. svoju nezavisnost. === V nezavisnoj Ukrajině === [[Fajl:Map12_b.png|thumb|350px|Razprostranjen‌je ukrajinskogo (roževy) i russkogo (modry) jezykov v oblastah Ukrajiny suglasno prěpisov naseljen‌ja v 1989 i 2001 g.]] 28 oktobra 1989 g. Vrhovna Rada Ukrajiny prijela zakon «o jezykah v Ukrajinskoj SSR» ({{Jezyky|uk|Закон УРСР «Про мови в Українській РСР»}}). Na osnově 2. statije tutogo zakona ukrajinsky byl državny jezyk republiky:<ref>{{Cite web | url = https://minelres.lv/NationalLegislation/Ukraine/Ukraine_Language_English.htm | title = Law of the Ukrainian Socialist Soviet Republic. On Languages in Ukrainian Socialist Soviet Republic | website = Minelres (Minority Electronic Resources) | language = en | access-date = 2025-05-03}}</ref><ref>{{Cite web | url = https://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi?nreg=8312-11#Text | title = Про мови в Українській РСР | website = Верховна Рада України | date = 2012-08-10 | language = uk | access-date = 2025-05-03}}</ref> <blockquote style="margin:1em 0; padding:0 32px;">''«Suglasno Konstituciji Ukrajinskoj SSR državny jezyk Ukrajinskoj sovětskoj socialističnoj republiky jest ukrajinsky jezyk. Ukrajinska SSR zabezpečaje vseobsežno razvitje i funkcionovan‌je ukrajinskogo jezyka vo vsih sferah spoločnogo žitja. Republikanske i lokalne državne, partijne i gradžanske organy, prědprijemstva, institucije i organizacije stvarjajut vsim gradžanam neobhodime uslovja za izučen‌je ukrajinskogo jezyka i glubinno vladan‌je njim.»''<ref>{{Jezyky|uk|«Відповідно до Конституції Української РСР державною мовою Української Радянської Соціалістичної Республіки є українська мова. Українська РСР забезпечує всебічний розвиток і функціонування української мови в усіх сферах суспільного життя. Республіканські і місцеві державні, партійні, громадські органи, підприємства, установи і організації створюють всім громадянам необхідні умови для вивчення української мови та поглибленого оволодіння нею.»}}</ref></blockquote> Statija 10 konstitucije Ukrajiny iz 1996 g. utvrdila status ukrajinskogo jezyka kako državny jezyk Ukrajiny.<ref>{{Cite web | url = https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/254%D0%BA/96-%D0%B2%D1%80#Text | title = Конституція України | date = 2020-01-01 | access-date = 2025-05-03 | language = uk}}</ref> [[Fajl:Here_is_Ukrainian_spoken.jpg|thumb|left|Priklad ukrajinizacije: ''Sgodno s postanovjen‌jem Vrhovnoj rady Ukrajiny od 28.02.1989 «O državnosti i služebnosti ukrajinskogo jezyka v institucijah i organizacijah» u nas razgovarjaje se na ukrajinskom jezyku.'']] Od proglašen‌ja nezavisnosti v dnju 24 avgusta 1991 g. vlada Ukrajiny sdělala vse za propagovan‌je upotrěby ukrajinskogo jezyka v obrazovan‌ju, v medijah i v ekonomiji. Vse večša čest naseljen‌ja, vključno s ljudami russkoj narodnosti<ref name="narodnost">V Sovětskom sojuzu oprěděljen‌je ''narodnost'' ne odnosi se k gradžanstvu, ale k nacionalnosti v etničnom smyslu.</ref> i Ukrajincami, ktorym russky byl rodny jezyk, načela identifikovati se s ukrajinskym narodom, daže ti, ktori glavno govorili na russkom. Razuměje se, že «rodny jezyk» ne avtomatično znači največe koristajemy jezyk: prěvažajuče večinstvo ljudij s ukrajinskoju narodnostju uvažaje ukrajinsky za svoj rodny jezyk, daže ti, ktori govoret na russkom veče neželi na ukrajinskom.<ref>{{Cite web | url = http://2001.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/language/Kyiv/ | title = About number and composition population of KYIV REGION by data All-Ukrainian census of the population 2001 | publisher = Державний комітет статистики України | language = en | access-date = 2023-03-20}}</ref> V avgustu 2012 g., za prezidentstva [[Viktor Janukovyč|Viktora Janukovyča]], byl vvedeny zakon, ktory ustanovil, že vsaky jezyk, na ktorom v oprěděljenom regionu govori veče neželi 10 % naseljen‌ja, može v njim dobyti status «regionalnogo jezyka» (statija 7).<ref>{{Cite web | url = https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/5029-17#Text | title = Закон України про засади державної мовної політики | date = 2025-01-01 | website = Верховна Рада України | lang = uk | access-date = 2025-05-03}}</ref> To dovedlo k tomu, že v tečen‌ju několikyh sedmic russky jezyk dobyl tutoj status v několikyh oblastah i gradah na vozhodu i jugu Ukrajiny.<ref name="wildfire">{{Cite news | url = https://archive.kyivpost.com/article/content/language-bill/russian-spreads-like-wildfires-in-dry-ukrainian-forest-311949.html | title = Russian spreads like wildfires in dry Ukrainian forest | newspaper = Kyiv Post | date = 2015-08-23 | language = en | access-date = 2023-03-20}}</ref> V bezposrědnjem poslědstvu tutogo zakona russky jezyk mogl byti koristany v služebnyh dokumentah i v kontaktah s avtoritetami.<ref name="wildfire" /> Poslě [[Revolucija dostojenstva|Revolucije dostojenstva]] ukrajinsky parlament 23 fevruara 2014 g. postanovil anulovati zakon o regionalnyh jezykah i nadati ukrajinskomu status jedinogo služebnogo jezyka na vsih uravnjah. Jednakože ni začasny prezident [[Oleksandr Turčynov]], ni jegov naslědnik [[Petro Porošenko]] ne htěli podpisati to postanovjen‌je.<ref>{{Cite news | url = https://www.nytimes.com/2014/03/03/world/europe/ukraine-turns-to-its-oligarchs-for-political-help.html | title = Ukraine Turns to Its Oligarchs for Political Help | newspaper = The New York Times | date = 2014-03-02 | language = en}}</ref> Nakonec Konstitucijny sud Ukrajiny rěšen‌jem fevruara 2018 g. postanovil, že zakon iz 2012 g. byl nekonstitucijny.<ref>{{Cite news | url = https://ukranews.com/ua/news/550051-zakon-pro-movnu-polityku-kivalova-kolesnichenka-vyznano-nekonstytuciynym | title = Закон про мовну політику Ківалова-Колесніченка визнано неконституційним | newspaper = Українські новини | date = 2018-02-28 | language = uk | access-date = 2023-03-20}}</ref> V aprilju 2019 g. ukrajinsky parlament prijel novy zakon «o zabezpečen‌ju funkcionovan‌ja ukrajinskogo jezyka kako državnogo» ({{Jezyky|uk|Про забезпечення функціонування української мови як державної}}), ktory v juliju togože goda stal pravomočny.<ref>{{Cite web | url = https://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi?nreg=2704-19#Text | title = Про забезпечення функціонування української мови як державної | website = Верховна Рада України | access-date = 2023-03-20 | language = uk}}</ref> Cělj zakona bylo utvrdžen‌je ukrajinskogo kako jedinogo državnogo jezyka i regulovan‌je jego upotrěby na trideseti raznyh uravnjev.<ref>{{Cite web | first = Liudmyla | last = Pidkuimukha | url = https://ukrainian-studies.ca/2020/10/20/the-official-act-on-the-state-language-entered-into-force-on-16-july-2019-the-status-of-ukrainian-and-minority-languages/ | title = Law of Ukraine “On ensuring the functioning of Ukrainian as the state language”: The status of Ukrainian and minority languages | website = Forum for Ukrainian Studies | date = 2020-10-20 | language = en | access-date = 2023-03-20}}</ref> Normy jezyka ustanavjajut se v slovnikah ukrajinskogo jezyk i ukrajinskogo pravopisa,<ref>{{Cite journal | url = http://zakon4.rada.gov.ua/laws/show/5029-17/paran43#n47 | title = Закон України «Про засади державної мовної політики» від 03.07.2012 №&nbsp;5029-VI | journal = Голос України | date = 2012-08-10 | issue = № 146 | access-date = 2025-05-04 | archive-date = 2017-02-26 | archive-url = https://web.archive.org/web/20170226050313/http://zakon4.rada.gov.ua/laws/show/5029-17/paran43#n47 | language = uk}}: statija 6 č. 4</ref> ktore utvrdžaje ministerstvo prosvěty i nauky Ukrajiny na osnově rekomendacij od specialistov v oblasti ukrajinskogo jezyka [[Nacionalna akademija nauk Ukrajiny|Nacionalnoj akademije nauk]], drugyh naučnyh institucij i vysših učilišč.<ref>{{Cite journal | url = http://zakon4.rada.gov.ua/laws/show/298-2013-п/#n8 | title = Порядок затвердження словників української мови і довідників з українського правопису як загальнообов’язкових довідкових посібників при використанні української мови та офіційного видання таких довідників, затверджений постановою Кабінету Міністрів України від 22 квітня 2013 р. №&nbsp;298 | journal = Урядовий Кур’єр | date = 2013-04-30 | issue = №&nbsp;81 | archive-date = 2018-08-09 |archive-url = https://web.archive.org/web/20180809114613/http://zakon4.rada.gov.ua/laws/show/298-2013-п/#n8 | language = uk}}</ref> === Ponovna rusifikacija === [[Fajl:Українська_молодь_на_акції_проттестту_під_ВРУ._"Зупини_лінгвоцид!".png | thumb | Demonstracija ukrajinskoj mladeži protiv jezykoubijstvu (2022)]] Vslěd [[Rosijsko-ukrajinska vojna|rosijsko-ukrajinskoj vojny]] i aneksije Kryma v fevruaru 2014 g. došlo do povrata silnoj rusifikacije v okupovanyh Rosijeju regionah Doneckoj i Luhanskoj oblastij i na Krymu, napravjenoj na izniščen‌je ukrajinskogo jezyka iz vsih sfer spoločnogo žitja, izbavjen‌je prava gradžanov na koristan‌je, učen‌je izučen‌je ukrajinskogo jezyka, diskriminaciju i represiju osob, ktore publično izražajut svoj ukrajinsky identitet, osoblivo črěz komunikaciju na ukrajinskom.<ref>{{Cite web | url = https://mova-ombudsman.gov.ua/oglyad-ukrayinskoyi-movi-na-timchasovo-okupovanih-teritoriyah-ukrayini | title = Огляд щодо обмеження функціонування української мови на тимчасово окупованих територіях України | website = Уповноважений із захисту державної мови | date = 2021-02-19 | access-date = 2025-05-05 | language = uk}}</ref> Osoblivo poslě [[Rosijsky napad v Ukrajinu|rosijskoj invaziju v Ukrajinu]] 24 fevruara 2022 načela se v okupovanyh teritorijah politika sistematičnogo [[Jezykoubijstvo|jezykoubijstva]], tyčuča medžu drugymi prosvětu, kulturu, radio i televiziju, pečetane medija i obrat dokumentov. Akty jezykoubijstva vsegda suprovadžajut se grozbami, fizičnym nasiljem, psihologičnym naporom, mučen‌jem, ograničen‌jem svobody, odvodžen‌jem, ubijstvami i drugymi zločinami protiv Ukrajincam.<ref>{{Cite web | url = https://mova-ombudsman.gov.ua/stop-lingvocid | title = Стоп лінгвоцид | website = Уповноважений із захисту державної мови | access-date = 2025-05-05 | language = uk}}</ref> === V drugyh državah === [[Fajl:Ukrainian_Sign_Hafford_Saskatchewan_2011.jpg | thumb | Dvujezyčne znaky v Heffordu, Saskačevan, [[Kanada]]]] Zajedno s moldavskym<ref>Moldavsky jezyk: [[Rumunsky jezyk|rumunsky]] pisany kiriliceju.</ref> i russkym, ukrajinsky jest jedin iz treh državnyh jezykov neuznanoj republiky [[Pridněstrovje|Pridněstrovja]], v ktoroj Ukrajinci prědstavjajut 22,9&nbsp;% naseljen‌ja (2015).<ref>{{Cite web | url = https://privetpmr.ru/perepis-naseleniya-pmr | archive-url = https://web.archive.org/web/20180531015722/https://privetpmr.ru/perepis-naseleniya-pmr | archive-date = 2018-05-31 | title = Перепись населения ПМР | date = 2017-03-09 | language = ru | access-date = 2025-05-05}}</ref> Suglasno statije 12 pridněstrovskoj konstitucije, prijetoj referendumom 24 dekembra 1995 i podpisanoj prezidentom 17 januara 1996: «Status oficialnogo jezyka na ravnoj osnově nadavaje se moldavskomu, russkomu i ukrajinskomu jezykam.»<ref>{{Cite web | url = https://mid.gospmr.org/ru/konstitutsia | title = Конституция Приднестровской Молдавской Республики | website = Ministerstvo vněšnjih děl Pridněstrovskoj moldavskoj republiky | access-date = 2025-05-05 | language = ru}}</ref> Jednakože suglasno medžunarodnomu pravu Pridněstrovje jest avtonomna teritorialna jedinica republiky [[Moldavija]], v ktoroj oficialne (regionalne) jezyky sut moldavsky (pisany latiniceju), ukrajinsky i russky.<ref>{{Cite web | url = http://lex.justice.md/index.php?action=view&view=doc&lang=2&id=313004 | archive-url = https://web.archive.org/web/20220331214021/lex.justice.md/index.php?action=view&view=doc&lang=2&id=313004 | archive-date = 2022-03-31 | title = Закон Nr. 173 от 22.07.2005 об основных положениях особого правового статуса населенных пунктов левобережья Днестра (Приднестровья) | language = ru | access-date = 2025-05-05}}</ref> Bez obzira na oficialny status v Pridněstrovju, pozicija ukrajinskogo jezyka v njim jest slaba i Ukrajinci podvrgajut se rusifikaciji.<ref>{{Cite news | url = http://tyzhden.ua/World/34859 | archive-url = https://web.archive.org/web/20160314142955/http://tyzhden.ua/World/34859 | archive-date = 2016-03-14 | title = Український інтерес в Придністров’ї | newspaper = Тиждень.ua | date = 2011-11-08 | language = uk | access-date = 2025-05-05}}</ref> V Evropě, vně Ukrajiny i Pridněstrovja, status ukrajinskogo jezyka reguluje [[Evropejska harta regionalnyh jezykov]], suglasno ktoroj ukrajinsky imaje status menšinstvenogo jezyka v [[Armenija|Armeniji]], [[Bosnija i Hercegovina|Bosniji i Hercegovině]], [[Hrvatija|Hrvatiji]], [[Poljska|Poljskě]], [[Rumunija|Rumuniji]], [[Slovakija|Slovakiji]] i [[Srbija|Srbiji]].<ref>{{Cite web | url = https://www.coe.int/en/web/conventions/search-on-treaties/-/conventions/treaty/148/declarations | archive-url = https://web.archive.org/web/20201007051230/https://www.coe.int/en/web/conventions/search-on-treaties/-/conventions/treaty/148/declarations | archive-date = 2020-10-07 | title = Reservations and Declarations for Treaty No.148 - European Charter for Regional or Minority Languages (Status as of 07/10/2020) | website = Council of Europe | language = en | access-date = 2025-05-05}}</ref> Kromě togo, suglasno 26. statiji Statuta Avtonomnoj provincije [[Vojvodina|Vojvodiny]], jedin iz šesti služebnyh jezykov jest [[Panonsko-rusinsky jezyk|rusinsky]]<ref>{{Cite web | url = http://dopuna.ingpro.rs/Aktuelni%20tekstovi/28259.htm | title = Статут Аутономне Покрајине Војводине | access-date = 2025-05-05 | archive-date = 2013-09-28 | archive-url = https://web.archive.org/web/20130928061317/http://dopuna.ingpro.rs/Aktuelni%20tekstovi/28259.htm | language = sr}}</ref> (uvažajemy někojimi oddělnym jezykom,<ref>{{Cite book | last = Shevelov | first = George Y. | chapter = Ukrainian | editor1-last = Comrie | editor1-first = Bernard | editor2-last = Corbett | editor2-first = Greville G. | title = The Slavonic Languages | publisher = Routledge | place = London | orig-year = 1993 | year = 2002 | isbn = 0-415-28078-8 | language = en | pages = 996}}</ref> a drugymi ukrajinskym dialektom.<ref>{{Cite web | url = http://litopys.org.ua/ukrmova/um87.htm | title = Русинська мова | archive-url = https://web.archive.org/web/20080617145255/http://litopys.org.ua/ukrmova/um87.htm | archive-date =2008-06-17 | language = uk | access-date = 2025-05-05}}</ref> Vně Evropy ukrajinsky imaje status služebnogo jezyka pored [[Portugalsky jezyk|portugalskogo]] v jednoj občině v [[Brazilija|Braziliji]], [[Prudentopolis]].<ref>{{Cite web | title = Língua Ucraniana é oficialmente a Língua Co-oficial do município de Prudentópolis | date = 2021-10-06 | trans-title = Ukrajinsky oficialno jest suslužebny jezyk občiny Prudentopolisa | url=https://nossagente.info/2021/10/06/lingua-ucraniana-e-oficialmente-a-lingua-co-oficial-do-municipio-de-prudentopolis/ | archive-url = https://web.archive.org/web/20220225004645/https://nossagente.info/2021/10/06/lingua-ucraniana-e-oficialmente-a-lingua-co-oficial-do-municipio-de-prudentopolis/ | archive-date = 2022-02-25 | access-date = 2025-05-05 | website = Nossa Gente | language = pt}}</ref> == Razprostranjen‌je v Ukrajině == V vsakodnevnom žitju Ukrajinsky prěvažaje glavno v zapadnyh oblastah Ukrajiny. Vslěd [[Rusifikacija|rusifikacije]] položen‌je ukrajinskogo jezyka jest slabějši v vozhodnyh i južnyh oblastah, kde prěvagu imaje russky jezyk, prěd vsim na [[Krym]]u, kde daže za večinstvo Ukrajincev russky jest rodny jezyk. V centralnoj Ukrajině i v glavnom gradu [[Kyjev]] ukrajinsky i russky sut govorjene pored sebe, ačekoli v tečen‌ju poslědnjih desetilětij pozicija ukrajinskogo jezyka stala silnějša. Tute razliky medžu regionami sut dobro vidime na slědujučih mapkah: <gallery mode=packed heights="290px"> Ukraine census 2001 Ukrainian.svg | Procent naseljen‌ja imajučego ukrajinsky kako rodny jezyk, po oblasti (2001 g.) Ukraine census 2001 Ukrainians.svg | Procent naseljen‌ja imajučego ukrajinsku narodnost<ref name="narodnost" />, po oblasti (2001 g.) </gallery> === V internetu === Srěd poiskov na ukrajinskom jezyku iskalnikom {{-|Yandex}} v jesenji 2010 g. najvysši uděl v tutoj sistemě iměla [[Ternopiljska oblast]] (33 %), a najmenši [[Krym]] (3,7 %). Tu trěba primětiti, že poisky, v ktoryh ukrajinsky tekst byl identičny russkomu, byli tretovane kako poisky na russkom.<ref>{{Cite web | url = http://www.mukachevo.net/ua/blogs/view_post/516-українська-інтернет-статистика | title = Українська інтернет-статистика | archive-url = https://web.archive.org/web/20110522143534/http://www.mukachevo.net/ua/blogs/view_post/516-українська-інтернет-статистика | archive-date = 2011-05-22}}</ref> Suglasno stranici {{-|w3techs.com}} ukrajinsky jezyk v dnju 5 aprilja 2021 zajmal 16. město na světu v oblasti prěvladžen‌ja/upotrěby na internetu<ref>{{Cite web | title = Usage Statistics and Market Share of Content Languages for Websites, April 2021 | url = https://w3techs.com/technologies/overview/content_language | website = w3techs.com | access-date = 2021-04-05 | archive-date = 2019-08-17 | archive-url = https://web.archive.org/web/20190817192928/https://w3techs.com/technologies/overview/content_language/all/ | language = en}}</ref> i demonstroval bystry rast popularnosti.<ref>{{Cite web | title = Historical yearly trends in the usage statistics of content languages for websites, April 2021 | url = https://w3techs.com/technologies/history_overview/content_language/ms/y | website = w3techs.com | language = en | access-date = 2021-04-05}}</ref><ref>{{Cite web | title= Usage Statistics and Market Share of Ukrainian for Websites, April 2021 | url = https://w3techs.com/technologies/details/cl-uk- | website = w3techs.com | language = en | accessdate = 2021-04-05}}</ref> Poslě [[Rosijsky napad v Ukrajinu|Rosijskogo napada v Ukrajinu]] v 2022 g. koristan‌je ukrajinskogo jezyka v socialnyh medijah značno narastlo.<ref>{{Cite web |title = "Радикальний прогрес". У соцмережах української стало набагато більше, – дослідження | url = https://texty.org.ua/fragments/111001/radykalnyj-prohres-u-socmerezhah-ukrayinskoyi-stalo-nabahato-bilshe-doslidzhennya/ | date = 2023-10-31 | language = uk | access-date = 2025-05-04}}</ref> V maju 2025 g. vebsajt platformy «Manifest» podaval veče neželi 13,4 tys. ukrajinskojezyčnyh [[YouTube]]-kanalov.<ref>{{Cite web | title = Маніфест — рейтинг ютуб-каналів українською | url = https://manifest.in.ua/ | language = uk | access-date = 2025-05-04}}</ref> == Narěčja == [[Fajl:Map of Ukrainian dialects.png|thumb|350px|Karta ukrajinskyh narěčij:{{Legenda|blue|Sěverne narěčja}}{{Legenda|orange|Jugovozhodne narěčja}}{{Legenda|red|Jugozapadne narěčja}}]] Ukrajinsky sostoji približno iz treh grup narěčij:<ref name="pwn" /> * ''Sěverne narěčja'': narěčja govorjene v zapadnom (1), centralnom (2) i vozhodnom (3) [[Polěsje|Polěsju]] ([[Černihivska oblast|Černihivska]], [[Žytomyrska oblast|Žytomyrska]], [[Rivenska oblast|Rivenska]], [[Volynska oblast|Volynska]] oblasti, a takože sěverne česti [[Kyjevska oblast|Kyjevskoj]] i [[Sumska oblast|Sumskoj]] oblastij). * ''Jugovozhodne narěčja'': srědnje-naddněprjanske narěčja, ktore takože byli osnova sučasnogo ukrajinskogo kniževnogo jezyka (4), slobožanske narěčja (5) i stepove narěčja južnoj i jugovozhodnoj Ukrajiny (prvobytne narěčja Zaporižskyh kozakov) (6). Govorjene v [[Poltavska oblast|Poltavskoj]], [[Harkivska oblast|Harkivskoj]], [[Luhanska oblast|Luhanskoj]], [[Donecka oblast|Doneckoj]], [[Zaporižska oblast|Zaporižskoj]] i [[Hersonska oblast|Hersonskoj]] oblastah, na [[Krym]]u, v sěverovozhodnyh čestah [[Kyjevska oblast|Kyjevskoj]], [[Sumska oblast|Sumskoj]], [[Kirovohradska oblast|Kirovohradskoj]] i [[Odesska oblast|Odesskoj]] oblastij, v vozhodnoj česti [[Čerkasska oblast|Čerkasskoj]] oblasti i v sěvernoj česti [[Mykolajevska oblast|Mykolajevskoj]] oblasti. K tutoj kategoriji takože naleži [[Balačka]], govorjena v [[Kuban]]u, vozhodno od Ukrajiny. * ''Jugozapadne narěčja'': narěčja [[Lemki|Lemkov]] (romby), [[Bojki|Bojkov]] (13) i [[Huculi|Huculov]] (12), [[Dněstr|naddněstrjanske]] (ili galicijske) (9), [[Podolija|podolske]] (8), [[Volynj|volynske]] (7), [[Zakarpatje|zakarpatske]] (14), [[San|nadsanske]] (10) i [[Bukovyna|bukovynske]] (11) narěčja (govorjene v [[Zakarpatska oblast|Zakarpatskoj]], [[Ivano-Frankivska oblast|Ivano-Frankivskoj]], [[Ljvivska oblast|Ljvivskoj]], [[Černivečska oblast|Černivečskoj]], [[Hmeljnycka oblast|Hmeljnyckoj]], [[Vinnycka oblast|Vinnyckoj]] i [[Ternopiljska oblast|Ternopiljskoj]] oblastah, v sěverozapadnyh čestah [[Kirovohradska oblast|Kirovohradskoj]] i [[Odesska oblast|Odesskoj]] oblastij, v jugozapadnyh česti [[Kyjevska oblast|Kyjevskoj]] oblasti, v južnoj česti [[Žytomyrska oblast|Žytomyrskoj]] oblasti, v zapadnoj česti [[Čerkasska oblast|Čerkasskoj]] oblasti, v sěvernoj česti [[Mykolajevska oblast|Mykolajevskoj]] oblasti, a takože v [[Poljska|Poljskě]], [[Slovakija|Slovakiji]], [[Vugrija|Vugriji]], [[Rumunija|Rumuniji]] i [[Moldavija|Moldaviji]]). Čest povyših narěčij (konkretno: zakarpatske, lemkovske, bojkovske i huculske narěčja) vně Ukrajiny često jest uvažana oddělnym jezykom, [[Rusinsky jezyk|rusinskym]], k ktoromu (kromě karpatorusinskyh narěčij) takože naleži [[panonsko-rusinsky jezyk]], govorjeny v byvšej [[Jugoslavija|Jugoslaviji]], glavno v [[Vojvodina|Vojvodině]]. [[Fajl:SurzhykUse.png|thumb|350px|Koristan‌je suržyka (2003 g.)]] === Suržyk === V istom smyslu k ukrajinskym narěčjam takože možno jest začisliti [[Suržyk]], nestandardizovana i silno rusifikovana forma ukrajinskogo jezyka. V tutom měšanom jezyku, govorjenom glavno v sěvernyh i srědnjih čestah Ukrajiny, kombinuje se prěvažno russky slovosbor s prěvažno ukrajinskoju gramatikoju.<ref>{{Cite journal | first = Laada | last = Bilaniuk | year = 2004 | url = https://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1177/13670069040080040101 | title = A typology of surzhyk: Mixed Ukrainian-Russian language | journal = International Journal of Bilingualism | issue = 8 (4) | pages = 409-425 | language = en | access-date = 2023-03-21}}</ref> == Leksika == [[Fajl:Словарь 1596 г. Лаврына Зызания Тустановского.jpg|thumb|left|150px|Fragment iz prvogo slovnika [[Lavrentij Zizanij|Lavrentija Zizanija]] (1596). Po lěvoj straně [[Crkovnoslovjansky jezyk|crkovnoslovjansky]], po pravoj «prosta mova».]] Kako [[Slovjanske jezyky|slovjansky jezyk]], ukrajinsky imaje mnogočislne svojstva, ktore približajut ili oddaljajut go od susědnyh slovjanskyh jezykov: [[Bělorussky jezyk|bělorusskogo]], [[Russky jezyk|russkogo]], [[Poljsky jezyk|poljskogo]], [[Slovačsky jezyk|slovačskogo]] i [[Bulgarsky jezyk|bulgarskogo]]. Čto se tyče leksiky, najblizši ukrajinskomu jest bělorussky (84&nbsp;% sovpadajučej leksiky). A potom: poljsky (70&nbsp;% občej leksiky), slovačsky (68&nbsp;% občej leksiky) i russky (62&nbsp;% občej leksiky).<ref>{{Cite web | url = http://langs.com.ua/movy/zapoz/2.htm | archive-url = https://web.archive.org/web/20150321150832/http://langs.com.ua/movy/zapoz/2.htm | archive-date = 2015-03-21 | title = Мови Європи: відстані між мовами за словниковим складом | language = uk}}</ref> Za sravnjen‌je, slovosbor anglijskogo jezyka odličaje se od [[Niderlandsky jezyk|niderlandskogo]] na 37&nbsp;%, a [[Švedsky jezyk|švedsky]] od [[Norvežsky jezyk|norvežskogo]] na 16&nbsp;%. Suglasno [[Spis Svadeša|spisku Swadesh’a za slovjanske jezyky]] ukrajinsky jest najblizši bělorusskomu (190 sovpadenij iz 207), a potom russkomu (172 iz 207) i poljskomu (169 iz 207).<ref>{{Cite web | url = https://en.wiktionary.org/wiki/Appendix:Slavic_Swadesh_lists | title = Slavic Swadesh lists | website = en.wiktionary.org}}</ref> ​​Osnovny slovosbor ukrajinskogo jezyka sostavjaje se iz četyreh plastov: ** Občeindoevropejske slova ({{Lang|uk|батько}} «otec», {{Lang|uk|матір}} «mati», {{Lang|uk|сестра}} «sestra», {{Lang|uk|дім}} «dom», {{Lang|uk|вовк}} «volk», {{Lang|uk|бути}} «byti», {{Lang|uk|жити}} «žiti», {{Lang|uk|їсти}} «jesti» i t.d.; ** Praslovjanske slova ({{Lang|uk|коса}} «kosa», {{Lang|uk|сніп}} «snop», {{Lang|uk|жито}} «žito», {{Lang|uk|віл}} «vol», {{Lang|uk|корова}} «krava», {{Lang|uk|ловити}} «loviti» i t.d.; ** Vlastne slova, ktore javet se samo v ukrajinskom ({{Lang|uk|кисень}} «kyslorod», {{Lang|uk|водень}} «vodorod», {{Lang|uk|мрія}} «mečta», {{Lang|uk|зволікати}} «medliti», {{Lang|uk|зайвий}} «izbytočny», {{Lang|uk|байдужий}} «ravnodušny», {{Lang|uk|примха}} «kapriz» i t.d.; ** Slova pozajete iz drugyh slovjanskyh jezykov (iz bělorusskogo: {{Lang|uk|розкішний}} «razkošny», {{Lang|uk|обридати}} «kaziti se», {{Lang|uk|ззаду}} «iz zada»); iz poljskogo: {{Lang|uk|перешкода}} «prěškoda», {{Lang|uk|обіцяти}} «oběčati», {{Lang|uk|цікавий}} «interesny», {{Lang|uk|міць}} «sila, moč», {{Lang|uk|принаймні}} «prinajmenje», {{Lang|uk|лялька}} «kukla»); iz češskogo: {{Lang|uk|брама}} «vrata», {{Lang|uk|огида}} «omržen‌je», {{Lang|uk|ярка}} «jarka»; iz bulgarskogo: {{Lang|uk|храм}} «hram», {{Lang|uk|глава}} «glava», {{Lang|uk|владика}} «vladyka», {{Lang|uk|сотворити}} «stvoriti» i t.d. Rešta leksiky sut pozdnějše pozajetja, srěd ktoryh večinstvo jest iz mrtvyh, klasičnyh jezykov: [[Starogrečsky jezyk|starogrečskogo]] (napr. {{Lang|uk|огірок}} «ogurok», {{Lang|uk|троянда}} «roza»), [[Latinsky jezyk|latinskogo]] (napr. {{Lang|uk|мета}} «cělj», {{Lang|uk|капуста}} «kapusta») i [[Starocrkovnoslovjansky jezyk|starocrkovnoslovjanskogo]] (napr. {{Lang|uk|приязнь}} «prijateljstvo», {{Lang|uk|злочин}} «zločin»)<ref>{{Cite web | url = http://www.ukrlit.vn.ua/info/criticism/staroslovyanizm.html | title = Старослов'янізми | archive-url = https://web.archive.org/web/20160306003022/www.ukrlit.vn.ua/info/criticism/staroslovyanizm.html | archive-date = 2016-03-06 | language = uk | access-date = 2025-05-05}}</ref> Za sovětskyh časov v leksiku takože vošli mnoge rusicizmy (napr. {{Lang|uk|копійка}} «kopějka», {{Lang|uk|вертоліт}} «helikopter»). Kromě togo, sut takože slova pozajete iz [[Němečsky jezyk|němečskogo]] (napr. {{Lang|uk|фарба}} «barvivo», {{Lang|uk|дах}} «strěha»), [[Turkijske jezyky|turkijskyh jezykov]] (napr. {{Lang|uk|кавун}} «vodna dynja», {{Lang|uk|тютюн}} «tabak»), [[Semitske jezyky|semitskyh jezykov]] (napr. {{Lang|uk|марципан}} «marcipan», {{Lang|uk|абрикос}} «marulja») i dr.<ref>{{Cite web | url = http://langs.com.ua/publics/KM/Zapozychennia/index.htm | title = Запозичення до української мови | archive-url = https://web.archive.org/web/20110522141714/http://langs.com.ua/publics/KM/Zapozychennia/index.htm | archive-date = 2011-05-22 | language = uk | access-date = 2025-05-05}}</ref> Od nedavnyh časov ukrajinsky slovosbor takože napolnjaje se slovami pozajetymi iz [[Anglijsky jezyk|anglijskogo]]. Jednakože razvitje jezyka odbyvaje se glavno na osnově vnutrijezyčnyh izvorov: nove slova tvoret se iz jestvujučih.<ref>{{Cite web | url = http://mfa.gov.ua/mfa/ua/publication/content/392.htm | archive-url = https://web.archive.org/web/20060625132447/http://mfa.gov.ua/mfa/ua/publication/content/392.htm | archive-date = 2006-06-25 | title = Українська мова | website = Ministerstvo vněšnjih děl Ukrajiny | language = uk | access-date = 2025-05-05}}</ref>. <br clear=all> == Azbuka == {{Osnovny članok|Ukrajinska azbuka}} Ukrajinsky jezyk piše se [[Kirilica|Kiriličskoju azbukoju]] ili točněje: prisposobjenoju versijeju [[Gradžanka|gradžanky]]. Takože samo kako russky jezyk, ukrajinska azbuka sostoji iz 33 bukv, ale te dvě azbuky ne sut identične. V ukrajinskoj kirilici sut četyri bukvy odsutne v russkoj ('''{{-|ґ, і, ї, є}}'''), a četyri russke bukvy ('''{{-|ы, э, ё, ъ}}''') sut odsutne v ukrajinskoj. Kromě togo, bukvy '''{{-|и}}''' i '''{{-|г}}''' izgovarjaje i transliteruje se inako. {| cellpadding=4 style="margin-left:auto; margin-right:auto; margin-bottom: 1em;" lang="uk" |+ '''Ukrajinska azbuka''' |- style="font-size:large; font-family:serif; font-weight:bold; text-align:center; " | style="width:2.5em;" | {{-|А а}} | style="width:2.5em;" | {{-|Б б}} | style="width:2.5em;" | {{-|В в}} | style="width:2.5em;" | {{-|Г г}} | style="width:2.5em;" | {{-|Ґ ґ}} | style="width:2.5em;" | {{-|Д д}} | style="width:2.5em;" | {{-|Е е}} | style="width:2.5em;" | {{-|Є є}} | style="width:2.5em;" | {{-|Ж ж}} | style="width:2.5em;" | {{-|З з}} | style="width:2.5em;" | {{-|И и}} |- style="font-size:large; font-family:serif; font-weight:bold; text-align:center; " | {{-|І і}} || {{-|Ї ї}} || {{-|Й й}} || {{-|К к}} || {{-|Л л}} || {{-|М м}} || {{-|Н н}} || {{-|О о}} || {{-|П п}} || {{-|Р р}} || {{-|С с}} |- style="font-size:large; font-family:serif; font-weight:bold; text-align:center; " | {{-|Т т}} || {{-|У у}} || {{-|Ф ф}} || {{-|Х х}} || {{-|Ц ц}} || {{-|Ч ч}} || {{-|Ш ш}} || {{-|Щ щ}} || {{-|Ь ь}} || {{-|Ю ю}} || {{-|Я я}} |} Sučasna ukrajinska azbuka jest poslědstvo različnyh reform vvedenyh od 19. stolětja, kako v Rosijskoj imperiji tako i v Galiciji, a pozdněje v Sovětskom sojuzu. V 1927 g. tutoj objedinjeny variant, nazyvajemy ''Skrypnykivkoju'' po onogdašnjem ministru [[Mykola Skrypnyk|Skrypnyku]], byl oficialno utvrdženy medžunarodnoju konferencijeju v [[Harkiv|Harkovu]] v časah, kogdy ukrajinizacija v Sovětskom sojuzu ješče byla v polnom teku. Zatože tuta politika byla odčinjena v 1930-yh lětah, došlo k razlikam medžu ukrajinskym pravopisom v Sovětskom sojuzu i pravopisom upotrěbjajemym emigrantami (glavno v Kanadě i SŠA). Bukva '''{{-|ґ}}''', napriklad, byla zabranjena v Sovětskom sojuzu od 1933 do 1990 g. Kromě kirilice v prošedšesti takože byli podimane razne proby koristan‌ja [[Latinica|latinice]]. Tute varianty na ukrajinskom nazyvajut se {{Lang|uk|латинка}} ({{-|latynka}}) i sut sravnime bělorusskoj latinici (''{{-|łacinka}}''). Nezavisno od tutoj [[Ukrajinska latinica|ukrajinskoj latinice]] takože jestvujut različne shemy za transliteraciju i transkripciju na jezyky, ktore posluživajut se latiniceju. Uvidite: [[latinizacija ukrajinskogo jezyka]]. == Fonetika == [[Fajl:Ukrainian vowels.svg|thumb|250px|right|Diagram glavnyh projavjenij ukrajinskyh samoglasok i jihnyh [[alofon]]ov. Velike točky prědstavjajut osnovny izgovor (pod udarjen‌jem i ne prěd mekkymi suglaskami). Črvene linije povezajut osnovny izgovor s neslogotvorčim alofonom, sinje linije s neakcentovanym alofonom, a zelene povezajut izgovor poslě mekkoj suglasky s izgovorom ne poslě mekkoj suglasky.]] Ukrajinsky jezyk imaje 48 [[Fonema|fonem]], največšu kolikost srěd slovjanskyh jezykov:<ref>{{Cite book | last = Коструба | first = П.П. | chapter = Фонологічна система української літературної мови. Чергування фонем і його функції | title = Сучасна українська літературна мова. Вступ. Фонетика | editor-first = М.А. | editor-last = Жовтобрюх | place = Kyjev | year = 1969 | language = uk}}</ref> * 6 samoglasok: '''{{-|а}}''' {{MFA|ɑ}}, '''{{-|е}}''' {{MFA|ɛ}}, '''{{-|і}}''' {{MFA|i}}, '''{{-|у}}''' {{MFA|u}}, '''{{-|о}}''' {{MFA|ɔ}}, '''{{-|и}}''' {{MFA|ɪ}}; * 32 suglasky: '''{{-|м}}''' {{MFA|m}}, '''{{-|н}}''' {{MFA|n}}, '''{{-|нь}}''' {{MFA|nʲ}}, '''{{-|б}}''' {{MFA|b}}, '''{{-|д}}''' {{MFA|d}}, '''{{-|дз}}''' {{MFA|d͡z}}, '''{{-|дзь}}''' {{MFA|d͡zʲ}}, '''{{-|дж}}''' {{MFA|d͡ʒ}}, '''{{-|дь}}''' {{MFA|dʲ}}, '''{{-|ґ}}''' {{MFA|ɡ}}, '''{{-|п}}''' {{MFA|p}}, '''{{-|т}}''' {{MFA|t}}, '''{{-|ц}}''' {{MFA|t͡s}}, '''{{-|ць}}''' {{MFA|t͡sʲ}}, '''{{-|ч}}''' {{MFA|t͡ʃ}}, '''{{-|ть}}''' {{MFA|tʲ}}, '''{{-|к}}''' {{MFA|k}}, '''{{-|в}}''' {{MFA|w}}, '''{{-|й}}''' {{MFA|j}}<ref>Suglasno drugym klasifikacijam '''{{-|й}}''' {{MFA|j}} jest polusamoglaska.</ref>, '''{{-|г}}''' {{MFA|ɦ}}, '''{{-|з}}''' {{MFA|z}}, '''{{-|зь}}''' {{MFA|zʲ}}, '''{{-|ж}}''' {{MFA|ʒ}}, '''{{-|ф}}''' {{MFA|f}}, '''{{-|с}}''' {{MFA|s}}, '''{{-|сь}}''' {{MFA|sʲ}}, '''{{-|ш}}''' {{MFA|ʃ}}, '''{{-|х}}''' {{MFA|x}}, '''{{-|л}}''' {{MFA|l}}, '''{{-|ль}}''' {{MFA|lʲ}}, '''{{-|рь}}''' {{MFA|rʲ}}, '''{{-|р}}''' {{MFA|r}}; * 10 dvojnyh suglasok: mekke '''{{-|нн}}''' {{MFA|ɲː}}, '''{{-|дд}}''' {{MFA|ɟː}}, '''{{-|тт}}''' {{MFA|cː}}, '''{{-|лл}}''' {{MFA|ʎː}}, '''{{-|цц}}''' {{MFA|t͡sʲː}}, '''{{-|зз}}''' {{MFA|zʲː}}, '''{{-|сс}}''' {{MFA|sʲː}}, '''{{-|чч}}''' {{MFA|t͡ʃʲː}}, '''{{-|жж}}''' {{MFA|ʒʲː}}, '''{{-|шш}}''' {{MFA|ʃʲː}}. * Kromě togo, ukrajinsky jezyk imaje četyri jotovane samoglasky, ktore jednakože ne sut samostojne zvuky: '''{{-|є}}''' {{MFA|je}}, '''{{-|ї}}''' {{MFA|ji}}, '''{{-|ю}}''' {{MFA|ju}}, '''{{-|я}}''' {{MFA|ja}}. === Samoglasky === Ukrajinske samoglasky sut popolno formovane. Izgovarjajut se točno i izrazno v akcentovanoj, tako i v neakcentovanoj poziciji, ale v neakcentovanyh pozicijah izgovarjajut se dvakratno kratše i izrazněje, čto jest najbolje primětno u samoglasok s mnogo podobnymi parametrami artikulacije. V ukrajinskom nemaje redukcije kratkyh samoglasok. Slučen‌je '''{{-|й}}''' s samoglaskoju prědavaje se jednoju bukvoju ('''{{-|я, є, ї, ю}}'''), s izključen‌jem prědrastok ''{{Lang|uk|най-}}'', ''{{Lang|uk|якнай-}}'' i ''{{Lang|uk|щонай-}}'', napriklad v slovu {{Lang|uk|найекологічніший}} «najekologičnějši». V ukrajinskom nemaje ekvivalenta russkoj/bělorusskoj bukvy '''{{-|ё}}''', ktora zaměsto togo jest prědstavjena bukvami '''{{-|йо}}''' ili '''{{-|ьо}}''' (v někojih narěčjah bukvami '''{{-|йи}}''' ili '''{{-|ьи}}'''). === Suglasky === Večinstvo suglasok imaje tri versije: tvrdu, mekku (palatalizovanu) i dolgu, napriklad: '''{{-|л}}''', '''{{-|л<sup>ь</sup>}}''', '''{{-|лл}}''', ili '''{{-|н}}''', '''{{-|н<sup>ь</sup>}}''', '''{{-|нн}}'''. Koja iz tyh versij priměnjaje se, obyčno zavisi od slědujučej samoglasky. V někojih padah priměnjaje se specialny znak mekkosti '''{{-|ь}}''' ili tvrdosti '''’''' (apostrof). Za označen‌je dolgosti suglasky pišut se dvakratno podred. Palatalizovane dvojne suglasky ('''{{-|нн<sup>ь</sup>}}''', '''{{-|дд<sup>ь</sup>}}''' i t.d.) proizhodet od [[Praslovjansky jezyk|praslovjanskoj]] končiny {{-|-ьje}}: {| class="wikitable" |- | {{MFA|nʲ}} || '''{{-|знання}}''' «znan‌je» || {{MFA|znɑˈɲːɑ}} |- | {{MFA|dʲ}} || '''{{-|суддя}}''' «sudja» || {{MFA|suˈɟːɑ}} |- | {{MFA|tʲ}} || '''{{-|життя}}''' «žitje» || {{MFA|ʒɪ̞ˈcːɑ}} |- | {{MFA|lʲ}} || '''{{-|зілля}}''' «zelje, eliksir» || {{MFA|ˈzʲiʎːɑ}} |- | {{MFA|t͡sʲ}} || '''{{-|міццю}}''' «močju, siloju» || {{MFA|ˈmʲit͡sʲːu}} |- | {{MFA|zʲ}} || '''{{-|мотуззя}}''' «vrvky» || {{MFA|moˈtuzʲːɑ}} |- | {{MFA|sʲ}} || '''{{-|колосся}}''' «klasy» || {{MFA|kɔˈlɔsʲːɑ}} |- | {{MFA|t͡ʃ}} || '''{{-|обличчя}}''' «obličje» || {{MFA|ɔˈblɪt͡ʃʲːɑ}} |- | {{MFA|ʒ}} || '''{{-|збіжжя}}''' «zrna» || {{MFA|ˈzbʲiʒʲːɑ}} |- | {{MFA|ʃ}} || '''{{-|затишшя}}''' «zatišje» || {{MFA|zɑˈtɪʃʲːɑ}} |} V někojih sěverovozhodnyh narěčjah {{MFA|rʲ}} takym samym sposobom asimiluje slědujuči {{MFA|j}}, tvoreči mekky dolgy {{MFA|rʲː}}, napriklad {{Lang|uk|''пірря''}} {{MFA|ˈpirʲːɐ}} «pery, perje» (v kniževnom ukrajinskom {{Lang|uk|пір’я}} {{MFA|ˈpirjɐ}}). Afrikaty {{MFA|d͡z}} i {{MFA|d͡ʒ}} ne imajut specialne bukvy, ale sut označene dvoma bukvami: '''{{-|дз}}''' i '''{{-|дж}}'''. == Gramatika == V ukrajinskom jezyku tradicijno različajut se deset čestij molvy:<ref>{{Cite book | last1 = Жовтобрюх | first1 = М.А. | last2 = Кулик | first2 = Б.М. | title = Курс сучасної української літературної мови | year = 1965 | place = Kyjev | language = uk}}</ref><ref>{{Cite book | last = Вихованець | first = І.Р. | title = Частини мови в семантико-граматичному аспекті | year = 1988 | place = Kyjev | language = uk}}</ref> * '''samostojne''': imennik, glagol, pridavnik, čislovnik, zaimennik, prislovnik; * '''služebne''' (ne imajut samostojno značen‌je v tekstu): sveznik, prědložnik, čestica; * '''medžumetje'''. Ukrajinsky imaje tipično slovjansku, silno fleksijnu gramatiku. Imennik, pridavnik, čislovnik, zaimennik i glagol sklanjajut se, ostale česti molvy sut neizměnne. V ukrajinskom različajut se sedm padežev (imeniteljnik, roditeljnik, dateljnik, viniteljnik, tvoriteljnik, městnik, zvateljnik)<ref>{{Cite book | last = Вихованець | first = І.Р. | title = Система відмінків української мови | place = Kyjev | year = 1987 | language = uk}}</ref>, dva gramatične čisla (jedninu i množinu; poněkogda javi s takože dvojina, po naslědstvu [[Starocrkovnoslovjansky jezyk|starocrkovnoslovjanskogo jezyka]], napriklad v tvoriteljniku: {{Lang|uk|очима, плечима}} pored form {{Lang|uk|очами, плечами}} «očami, hrebetom»)<ref>{{Cite book | last = Жовтобрюх | first = М.А. | chapter = Двоїна | title = Українська мова: Енциклопедія | place = Kyjev | year = 2000 | publisher = Українська енциклопедія | isbn = 966-7492-07-9 | language = uk}}</ref> i tri gramatične rody (mužsky, žensky i srědnji).<ref>{{Cite journal | last = Самійленко | first = С.П. | title = Категорія роду | journal = Українська мова і література в школі | year = 1966 | issue = 1965 № 10, 1966 № 5 | language = uk}}</ref> === Imennik === V jednině imennik sklanjaje se slědujučim sposobom: {| class="wikitable" |+ Sklonjen‌je imennikov ! Padež ''(ukr.)'' || Priklad ''(ukr.)'' || Padež ''(medžusl.)'' || Prěvod |- | {{-|'''називний''' '' хто / що?''}} || {{-|брат, ріка}} || '''imeniteljnik''' ''kto/čto?''|| brat, rěka |- | {{-|'''родовий''' ''кого / чого?''}} || {{-|брата, ріки}} || '''roditeljnik''' ''kogo/čego?''|| brata, rěky |- | {{-|'''давальний''' ''кому / чому?''}} || {{-|братові/-у, рікі}} || '''dateljnik''' ''komu/čemu?''|| bratu, rěkě |- | {{-|'''знахідний''' ''кого / що?''}} || {{-|брата, ріку}} || '''viniteljnik''' ''kogo/čto?''|| brata, rěku |- | {{-|'''орудний''' ''ким / чим?''}} || {{-|братом, рікою/-й}} || '''tvoriteljnik''' ''kym/čim?''|| bratom, rěkoju |- | {{-|'''місцевий ''' ''по/на кому / чому?''}} || {{-|по браті/-ові, у рікі}} || '''městnik''' ''po/na kom/čem?''|| po bratu, na rěkě |- | {{-|'''кличний''' ''хто / що?''}} || {{-|брате, ріко}} || '''zvateljnik''' ''kto/čto?'' || brate, rěko |- |} === Zaimennik === Osobne zaimenniky (vključno s refleksivnym) sklanjajut se, kako v slědujučej tabelě: {| class="wikitable" |+ Sklonjen‌je osobnyh zaimennikov ! Padež || colspan=4 | Jednina || colspan=3 | Množina || Refleksivny |- | '''Imeniteljnik''' || {{-|я}} «ja» || {{-|ти}} «ty» || {{-|він}} «on», {{-|воно}} «ono» || {{-|вона}} «ona» || {{-|ми}} «my» || {{-|ви}} «vy» || {{-|вони}} «oni, one» || {{-|<div style="text-align:center">–</div> |- | '''Roditeljnik''' || {{-|менe}} || {{-|тебe}} || {{-|його/нього}} || {{-|її/неї}} || {{-|нас}} || {{-|вас}} || {{-|їх/них}} || {{-|себе}} |- | '''Dateljnik''' || {{-|менi}} || {{-|тебi}} || {{-|йому}} || {{-|їй}} || {{-|нам}} || {{-|вам}} || {{-|їм}} || {{-|собі}} |- | '''Viniteljnik''' || {{-|менe}} || {{-|тебe}} || {{-|його/нього}} || {{-|її/неї}} || {{-|нас}} || {{-|вас}} || {{-|їх/них}} || {{-|себе}} |- | '''Tvoriteljnik''' || {{-|мною}} || {{-|тобою}} || {{-|ним}} || {{-|нею}} || {{-|нами}} || {{-|вами}} || {{-|ними}} || {{-|себою}} |- | '''Městnik''' || {{-|менi }} || {{-|тебi }} || {{-|ньому/нім }} || {{-|ній }} || {{-|нас }} || {{-|вас }} || {{-|них }} || {{-|собі}} |} Primětky: # Pozicija udarjen‌ja v formah {{Lang|uk|мене}}, {{Lang|uk|тебе}} i {{Lang|uk|себе}} zavisi od togo, prědhodi li jim prědložnik, napr. {{Lang|uk|менé}} (viniteljnik), {{Lang|uk|про мéне}} «o mně». # Alternativne formy začinajuče se od '''{{-|н}}''' koristajut se poslě prědložnikov, napr. {{Lang|uk|її}} «jej», {{Lang|uk|про неї}} «o njej». # Kako v medžuslovjanskom, zaimennik {{Lang|uk|ви}} koristaje se ne samo v množině, ale takože kako učtiva forma v jednině. === Pridavnik === Pridavniky odgovarjajut na pytan‌je: ''kaky''. Kako v drugyh slovjanskyh jezykah, one odgovoret imenniku po rodu, čislu i padežu. One sklanjajut se tako: {| class="wikitable" |+ Sklonjen‌je pridavnikov ! rowspan=2 | Padež || colspan=3 | Jednina || rowspan=2 | Množina |- ! mužsky rod || srědnji rod || žensky rod |- | '''Imeniteljnik''' || {{-|біл'''ий'''}} «běly» || {{-|біл'''е'''}} || {{-|біл'''а'''}} || {{-|біл'''i'''}} |- | '''Roditeljnik''' || colspan=2 | <div style="text-align: center">{{-|біл'''ого'''}}</div> || {{-|біл'''ої'''}} || {{-|біл'''их'''}} |- | '''Dateljnik''' || colspan=2 | <div style="text-align: center">{{-|біл'''ому'''}}</div> || {{-|біл'''iй'''}} || {{-|біл'''им'''}} |- | '''Viniteljnik''' || {{-|біл'''ий'''/біл'''ого'''}} || {{-|біл'''е'''}} || {{-|біл'''у'''}} || {{-|біл'''і'''/біл'''их'''}} |- | '''Tvoriteljnik''' || colspan=2 | <div style="text-align: center">{{-|біл'''им'''}}</div> || {{-|біл'''ою'''}} || {{-|біл'''ими'''}} |- | '''Městnik''' || colspan=2 | <div style="text-align: center">{{-|біл'''ому'''}}/{{-|біл'''iм'''}}</div> || {{-|біл'''iй'''}} || {{-|біл'''их'''}} |} Neznačna kolikost pridavnikov mužskogo roda, pored obče koristajemoju polnoj formy, imaje kratku (neizměnjenu) formu: {{Lang|uk|''ясен''}} «jasny», {{Lang|uk|''дрібен''}} «drobny», {{Lang|uk|''зелен''}} «zeleny», {{Lang|uk|''повен''}} «polny», {{Lang|uk|''славен''}} «slavny», {{Lang|uk|''красен''}} «krasny», {{Lang|uk|''винен''}} «vinny», {{Lang|uk|''потрібен''}} «potrěbny», {{Lang|uk|''певен''}} «isty», {{Lang|uk|''годен''}} «dostojny» i t.d. Iz drugoj strany, polne formy pridavnikov ženskogo i srědnjego roda mogut iměti nestisknutu formu, ktora ne jest tipična ukrajinskomu jezyku i strěčaje se glavno v narodnoj umětnosti i poeziji, v imeniteljnom i viniteljnom padežah jedniny i množiny:<ref>{{Cite journal | last = Пронь | first = К.Л. | title = Нестягнені форми прикметників в українській мові | journal = Українська мова і література в школі | year = 1972 | issue = № 7 | language = uk}}</ref>: {{Lang|uk|''гарная''}} «krasiva», {{Lang|uk|''гарнеє''}} «krasivo», {{Lang|uk|''гарнії''}} «krasive»; {{Lang|uk|''синяя''}} «sinja», {{Lang|uk|''синєє''}} «sinje», {{Lang|uk|''синії''}} «sinji»; zaměsto tradicijnyh form {{Lang|uk|''гарна'', ''гарне'', ''гарні''; ''синя'', ''синє'', ''сині''}}. === Čislovnik === Osnovne čislovniky 1–10 sut: {{-|'''один/одна/одне'''}} «jedin/jedna/jedno», {{-|'''два/дві'''}} «dva/dvě», {{-|'''три'''}} «tri», {{-|'''чотири'''}} «četyri», {{-|'''п’ять'''}} «pet», {{-|'''шість'''}} «šest», {{-|'''сім'''}} «sedm», {{-|'''вісім'''}} «osm», {{-|'''дев’ять'''}} «devet», {{-|'''десять'''}} «deset». === Glagol === Ukrajinsky, kako kako vse druge slovjanske jezyky, različaje medžu glagolami sovršenogo i nesovršenogo vida. Časovan‌je glagolov odbyvaje se po času, osobě, čisla, aktivnosti/pasivnosti i naklonjen‌ju. K glagolam takože tradicijno odnoset se odglagolne imenniky i pridavniky, a takože pričestja.<ref>{{Cite book | last = Гнатюк | first = Г.М. | title = Дієприкметник у сучасній українській літературній мові | place = Kyjev | year = 1982 | language = uk}}</ref> Glagoly imajut četyri časy: * suči čas ({{Lang|uk|''читає''}} «čitaje») * prošly čas ({{Lang|uk|''читав''}} «čital») * buduči čas, ktory imaje tri formy: ** prostu ({{Lang|uk|''прочитає''}} «pročitaje») ** sintetičnu ({{Lang|uk|''читатиме''}} «bude čitati») — osoblivost ukrajinskogo jezyka ** sostavjenu ({{Lang|uk|''буде читати''}} «bude čitati») * pluskvamperfekt ({{Lang|uk|''був читав''}} «běše čital») V prošlom času glagol ne časuje se po osobě, ale imaje harakteristiku roda i čisla.<ref>{{Cite book | last = Русанівський | first = В.М. | chapter = Дієслово | editor1-last = Безпояско | editor1-first = О.К. | editor2-last = Городенська | editor2-first = К.Г. | editor3-last = Русанівський | editor3-first = В.М. | title = Граматика української мови: Морфологія | place = Kyjev | publisher = Либідь | year = 2003 | language = uk}}</ref> == Priklady tekstov == [[Fajl:WIKITONGUES- Vira speaking Ukrainian.webm|thumb|Vira govori na ukrajinskom (zapis iz 2019 g.)]] === «Ljubju» === {| class="wikitable" width="60%" |+ ! {{Lang|uk|Люблю}} ([[Volodymyr Sosjura]], 1898–1965)<ref>{{Cite web | url = https://www.ukrlib.com.ua/books/printit.php?tid=6323 | title = Люблю | website = УкрЛіб | access-date = 2025-05-04 | language = uk}}</ref> ! Prěvod: ''Ljubju'' ([[Jan van Steenbergen]])<ref>{{Cite web | url = https://isv.miraheze.org/wiki/Sbornik:Ljubju_(%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80_%D0%A1%D0%BE%D1%81%D1%8E%D1%80%D0%B0,_pr._Jan_van_Steenbergen) | title = Ljubju | website = Vikisbornik | access-date = 2025-05-04}}</ref> |- | <poem> {{-|Я люблю тебе, друже, за те, що в очах твоїх море синіє, що в очах твоїх сонце цвіте, мою душу голубить і гріє. За волосся твоє золоте, за чоло молоде і відкрите, Я люблю тебе, друже, за те, що не можу тебе не любити...}} </poem> | <poem> Ja ljubju te, druže, zatože v tvojih očah vse morje siněje, i solnce v njih cvěte takože, moju dušu laskaje i grěje. Za vlasy te zlate kak sbože, za usměh tvoj teply, odkryty, Ja ljubju te, druže, zatože ne mogu tebe ne ljubiti... </poem> |} === Universalna deklaracija prav člověka, statija 1 === {| class="wikitable" width="60%" |+ ! Ukrajinsky ! Prěvod |- | '''{{-|Загальна декларація прав людини, стаття 1.}}'''<ref>{{Cite web | url = https://www.ohchr.org/en/human-rights/universal-declaration/translations/ukrainian-ukrayinska | title = Universal Declaration of Human Rights - Ukrainian (Ukrayins'ka)] | website = ohchr.org}}</ref><ref>{{Cite web | url = https://www.youtube.com/watch?v=saXk316Y_t4 | title = Iryna Tarnavska iz Ukrajiny čitaje Universalnu deklaraciju prav člověka na ukrajinskom | website = [[YouTube]] | date = 2018-08-06}}</ref> | '''Universalna deklaracija prav člověka, statija 1.'''<ref>{{Cite web | url = http://steen.free.fr/interslavic/declaration.html | title = Iz Universalnoj Deklaracije Prav Člověka, členok 1 | language = isv | website = Interslavic language | date = 2020-03-24}}</ref> |- | {{-|Всі люди народжуються вільними і рівними у своїй гідності та правах. Вони наділені розумом і совістю і повинні діяти у відношенні один до одного в дусі братерства.}} | Vsi ljudi rodet se svobodni i ravni v dostojnosti i pravah. Oni sut obdarjeni razumom i svěstju i imajut postupati jedin k drugomu v duhu bratstva. |} === Koristne izrazy === {| class="wikitable" width="60%" |+ ! Ukrajinsky ! Zvuk ! Prěvod |- | {{Lang|uk|Привіт}} | [[Fajl:Uk-привіт.ogg]] | Privět, ahoj, zdravo |- | {{Lang|uk|Добрий день}} | [[Fajl:Uk-добрий день.ogg]] | Dobry denj |- | {{Lang|uk|Дoбpого ранку}} | [[Fajl:Uk-доброго ранку.ogg]] | Dobro utro |- | {{Lang|uk|Добрий вечір}} | [[Fajl:Uk-добрий вечір.ogg]] | Dobry večer |- | {{Lang|uk|До побачення}} | [[Fajl:Uk-до побачення.ogg]] | Do viděn‌ja |- | {{Lang|uk|Бувай}} | [[Fajl:Uk-бувай.ogg]] | Byvaj, sbogom |- | {{Lang|uk|На добраніч}} | [[Fajl:Uk-Надобраніч.ogg]] | Dobra noč |- | {{Lang|uk|Будь ласка}} | [[Fajl:Uk-будь ласка.ogg]] | Prošu |- | {{Lang|uk|Дякую}} | [[Fajl:Uk-дякую.ogg]] | Hvala, blagodarju, dekuju |- | {{Lang|uk|Вибач}} | [[Fajl:Uk-вибач.ogg]] | Izvini |} == Uvidite takože == * [[Slovjanske jezyky]] * [[Kirilica]] * [[Ukrajinska kirilica]] * [[Ukrajinska latinica]] * [[Latinizacija ukrajinskogo jezyka]] * [[Ukrajinsky Institut Knigy]] == Iztočniky == {{Iztočniky}} == Literatura == * {{Cite book | first1 = C.H. | last1 = Andrusyshen | first2 = J.N. | last2 = Krett | year = 1955 | url = https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/15472/file.pdf | title = Українсько-ангійський словник / Ukrainian-English dictionary (2nd ed., 1981) | publisher = University of Toronto Press}} * {{Cite book | url = http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=ELIB&P21DBN=ELIB&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=brief_elib&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21SRW=nz&S21P02=0&S21P03=T=&S21COLORTERMS=0&S21STR=%D0%95%D1%82%D0%B8%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B3%D1%96%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9%20%D1%81%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D0%BD%D0%B8%D0%BA%20%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D1%97%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B8 | title = Етимологічний словник української мови: в 7 т. | editor = Мельничук, О.С. i dr. | place = Kyjev | publisher = Наукова думка | language = uk}} * {{Cite book | first = J.W. | last = Stechishin | year = 1951 | url = https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/24620/file.pdf | title = Ukrainian Grammar (5th ed., 1971) | place = Winnipeg | publisher = Trident Press Ltd. | language = en}} == Vněšnje linky == * {{Cite web | url = https://iul-nasu.org.ua/ | title = Інститут української мови НАН України | language = uk}} * {{Cite web | url = https://www.ulif.org.ua/ | title = Український лінгвістичний портал | language = uk}} * {{Cite web | url = https://wals.info/languoid/lect/wals_code_ukr | title = Language Ukrainian | website = The World Atlas of Language Structures Online | language = en}} * {{Cite web | url = https://glottolog.org/resource/languoid/id/ukra1253 | title = Spoken L1 Language: Ukrainian | website = Glottolog | language = en}} * {{Cite web | url = https://ukrainiangrammar.com/ | title = Ukrainian grammar | language = en}} * {{Cite web | url = https://www.ukrainiancourse.com/ | title = Learn Ukrainian for free | language = en}} * {{Cite web | url = http://litmisto.org.ua/?page_id=6961 | author = Караман С.О. | title = Сучасна українська літературна мова | language = uk}} * {{Cite web | url = http://sum.in.ua/ | title = Словник української мови. Академічний тлумачний словник (1970—1980) | language = uk}} * {{Cite web | url = https://hrinchenko.com/ | title = Словарь української мови (Борис Грінченко) | language = uk}} * {{Cite web | url = https://www.lingvolive.com/en-us/translate/uk-en/а | title = Ukrajinsko-anglijsky slovnik onlajn | website = lingvolive.com}} {{Slovjanske jezyky}} <center> {{Prěvod | nl | Oekraïens}} {{Prěvod | be | Украінская мова}} </center> {{Članok s zvězdoju}} [[Kategorija:Slovjanske jezyky]] [[Kategorija:Ukrajinsky jezyk| ]] [[Kategorija:Ukrajina]] 6ujia7ll7ya6o7jkvifml6pz9yz5fk5 46288 46274 2026-08-20T01:21:12Z Mtarch11 831 Odčinjena jest jedna pravka od koristnika [[Special:Contributions/~2026-45580-83|~2026-45580-83]] ([[User talk:~2026-45580-83|besěda]]), povrat k poslědnjej versiji od koristnika [[User:Amherst99|Amherst99]]. 46268 wikitext text/x-wiki {{Kartka jezyk | name = Ukrajinsky jezyk | nativename = * {{Jezyky|uk|українська|uk|українська мова}} | image = Idioma ucraniano.png | imagecaption = Razprostranjen‌je ukrajinskogo jezyka | states = [[Ukrajina]] | speakers = 33 milionov | date = 2016 | ref = <ref name="ethnologue">{{Cite web | url = https://www.ethnologue.com/language/ukr/ | archive-url = https://web.archive.org/web/20190331131148/https://www.ethnologue.com/language/ukr/ | archive-date = 2019-03-31 | title = Ukrainian | website = Ethnologue. Languages of the World | access-date = 2025-05-04 | language = en}}</ref> | script = * [[kirilica]] | official = * [[Ukrajina]] | standards = | agency = Nacionalna Akademija Nauk Ukrajiny | family = * [[Indoevropejske jezyky]] ** [[Baltoslovjanske jezyky]] *** [[Slovjanske jezyky]] **** [[Vozhodnoslovjanske jezyky]] }} '''Ukrajinsky jezyk''' ({{Jezyky|uk|українська мова}}) jest narodny jezyk [[Ukrajinci|Ukrajincev]] i državny jezyk [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Zajedno s [[Russky jezyk|russkym]], [[Bělorussky jezyk|bělorusskym]] i [[Rusinsky jezyk|rusinskym]] prinaleži [[Vozhodnoslovjanske jezyky|vozhodnoslovjanskym jezykam]], ktore sut čest slovjanskoj větvy [[Indoevropejske jezyky|indoevropejskoj jezyčnoj rodiny]]. Ukrajinsky imaje medžunarodne jezyčne kody <tt>'''{{-|uk}}'''</tt> ({{-|[[ISO 639-1]]}}) i <tt>'''{{-|ukr}}'''</tt> ({{-|[[ISO 639-2]]}} i {{-|[[ISO 639-3]]}}).<ref>{{Cite web | url = https://iso639-3.sil.org/code/ukr | title = Ukrainian [ukr] | website = SIL.org | access-date = 2025-05-05}}</ref> Boljšest nositeljev ukrajinskogo nahodi se v Ukrajině. Takože na ukrajinskom govoret v susědnyh državah ([[Bělorus]]i, [[Moldavija|Moldově]], [[Poljska|Poljskě]], [[Rosija|Rosiji]], [[Rumunija|Rumuniji]] i [[Slovakija|Slovakiji]]), a takože v inyh čestah světa s velikoju ukrajinskoju diasporoju, napr. v [[Kanada|Kanadě]], [[Sjedinjene štaty Ameriky|SŠA]] i [[Brazilija|Braziliji]]. Ukrajinsky jest rodny jezyk ponad 27 milionov ljudij, iz ktoryh 25 milionov živut v Ukrajině. Kromě togo, ok. 5,8 milionov ljudij imajut ukrajinsky kako drugy jezyk.<ref name="ethnologue" /> Kromě ukrajinskogo, v Ukrajině takože govorjene sut [[Russky jezyk|russky]], [[Krymskotatarsky jezyk|krymskotatarsky]], [[Rumunsky jezyk|rumunsky]], [[Madjarsky jezyk|madjarsky]], [[Bulgarsky jezyk|bulgarsky]], [[Poljsky jezyk|poljsky]], [[Němečsky jezyk|němečsky]], [[Bělorussky jezyk|bělorussky]], [[Slovačsky jezyk|slovačsky]], [[Grečsky jezyk|grečsky]], [[Arměnsky jezyk|arměnsky]], [[Gagauzsky jezyk|gagauzsky]] i [[Romsky jezyk|romsky]] jezyky. V jugovozhodnoj česti kraja prěvažaje russky, v sěverozapadnoj česti ukrajinsky. Suglasno prěpisu naseljen‌ja 2001 g. ukrajinsky jest rodny jezyk za 67,87&nbsp;%, a russky za 29,74&nbsp;% gradžanov Ukrajiny. Ukrajinsky jezyk proizhodi od [[starovozhodnoslovjansky jezyk|starovozhodnoslovjanskogo (drěvnerusskogo) jezyka]], na ktorom govorili v [[Kyjevska Rus|Kyjevskoj Rusi]]. Poslě razpada Kyjevskoj Rusi i Galičsko-Volynskogo knežstva jezyk na ozemjah sovrěmennoj Ukrajiny razvival se v formu, ktora jest znana kako rusky jezyk, ktory ukrajinci imenovali staroukrajinsky jezyk, a bělorusi starobělorussky jezyk. Razom s ruskym jezykom v crkovnyh službah takože koristali kyjevsky izvod [[crkovnoslovjansky jezyk|crkovnoslovjanskogo jezyka]]. Ukrajinsky jezyk imaje razprostranjen‌je s konca 17. stolětja, period osnovan‌ja ukrajinskoj [[Hetmanščina|Hetmanščiny]]. S 1804 goda do Ukrajinskoj vojny za nezaležnost ukrajinsky jezyk byl zabranjanym v školah [[Rosijska imperija|Rosijskoj imperije]], v ktoru vhodilo večinstvo ozemij sovrěmennoj Ukrajiny. Jezyk imal svobodnu upotrěbu i razvitu kniževnost i muziku v Zapadnoj Ukrajině, kde jego ne zabranjali. V [[Rosija|Rosijskoj imperiji]] pisemno koristan‌je ukrajinskogo jezyka (onogda nazyvanogo «malorosijskym narěčjem russkogo jezyka») bylo zabranjeno. Pod [[Sovětsky sojuz|sovětskoju]] vlastju jezyk dobyl veče uznan‌ja, ale vsekako byl v značno goršem položen‌ju v sravnjen‌ju s russkym. Kogda Ukrajina v 1991 g. stala nezavisna, ukrajinsky byl uznany jedinym služebnym jezykom državy, vslěd čego jego pozicija značno ulěpšila se. Jednakože v praktikě russky postojanno zajmaje važno město v vsakodnevnom žitju česti Ukrajiny. Pravdopodobno skoro 90 % ukrajinskogo naseljen‌ja vladaje oboma jezykami na priličnom uravnju. Mimohodom, u česti rosijskogo naseljen‌ja ješče prěvažaje ubědžen‌je, že ukrajinsky ne jest jezyk, ale russko narěčje. V poslědstvu jezyčno dělo jest silno obrěmenjeno politikoju. Ukrajinsky jezyk koristaje [[kirilica|kirilicu]] kako alfabet. On shranjaje vzajemnu razumlivost s [[bělorussky jezyk|bělorusskym jezykom]]. Standard ukrajinskogo jezyka dělaje Nacionalna akademija nauk Ukrajiny, glavno jej Institut ukrajinskogo jezyka, Ukrajinsky jezyčno-informacijny fond i Institut jezykoznavstva im. Potebni. == Terminologija == Nazva ''ukrajinsky'', v sučem značen‌ju, byla prvy raz koristana v 19. stolětju. V [[Rosijska imperija|Rosijskoj imperiji]] ukrajinsky jezyk byl znany pod nazvoju ''malorosijsky'', a v [[Galicija|Galiciji]] pod nazvoju ''rutensky''. Tuto poslědnje nazvan‌je može dovesti k zaměšan‌ju, ibo ono takože često koristaje se za [[Starorutensky jezyk|starorutensky]] (jezyk administracije [[Litva|Velikogo knežstva Litvy]]), a takože za dva male, srodne s ukrajinskym jezyky: [[Rusinky jezyk|karpatorusinsky]], govorjeny v [[Zakarpatska oblast|Zakarpatju]], [[Slovakija|Slovakiji]] i [[Poljska|Poljskě]], i [[Panonsko-rusinsky jezyk|panonsko-rusinsky]], govorjeny v byvšej [[Jugoslavija|Jugoslaviji]], prěd vsim v [[Vojvodina|Vojvodině]].<ref name="Bunčić">{{Cite book | first = Daniel | last = Bunčić | url = https://www.academia.edu/4678996 | title = Die ruthenische Schriftsprache bei Ivan Uževyč unter besonderer Berücksichtigung seines Gesprächsbuchs Rozmova/Besěda: Mit Wörterverzeichnis und Indizes zu seinem ruthenischen und kirchenslavischen Gesamtwerk | year = 2006 | place = München | publisher = Verlag Otto Sagner | pages = 39 | language = de}}.</ref> == Historija ukrajinskogo jezyka == [[Fajl:Сторінка з ініціалом арк.291 ПЄ.jpg|thumb|Stranica iz Peresopnyčskogo evangelja (srědina 16. stolětja): priklad literatury na starorutenskom (ili staroukrajinskom) jezyku]] === Od «Prostoj movy» do ukrajinskoj === Tako samo kako russky i bělorussky jezyky, ukrajinsky proizhodi iz [[Starovozhodnoslovjansky jezyk|starovozhodnoslovjanskogo jezyka]], ktory medžu 9. i 13. stolětjami byl govorjeny v [[Kyjevsky Rus|Kyjevskoj Rusi]]. V drugoj polovině tutogo perioda na teritorijah pozdnějšej Ukrajiny prve specifične oznaky ukrajinskogo jezyka stali vidime. Pozdněje na tyhže teritorijah razvival se [[starorutensky jezyk]], ktory onogda nazyvali «prostoju movoju» i nyně takože jest znany pod takymi nazvami kako «zapadny vozhodnoslovjansky», «staroukrajinsky» i «starobělorussky». Tutoj jezyk byl jezyk administracije [[Veliko knežstvo Litva|Velikogo knežstva Litvy]], ktorogo teritorija, kromě dnešnjej [[Litva|Litvy]], takože obsegala vsu [[Bělorus]] i veliku čest Ukrajiny. Poslě slitja velikogo knežstva Litvy s [[Poljska|Kraljevstvom Poljskoju]] v [[Republika oboh narodov|Republiku oboh narodov]] ({{Jezyky|pl|Rzeczpospolita}}, starorut. ''{{-|Рѣчъ Посполита}}'') v 1569 g. starorutensky jezyk postupno tratil značen‌je. [[Poljsky jezyk|Poljsky]] vse bolje stal jezyk vladajučej šljahty, čto takože dovedlo k postupnoj polonizaciji starorutenskogo jezyka. Mnogo slov bylo pozajetyh glavno iz poljskogo, ale takože iz [[Němečsky jezyk|němečskogo]], [[Češsky jezyk|češskogo]] i [[Latinsky jezyk|latinskogo]], vslěd čego onogdašnji ljudsky jezyk Ukrajincev stal vse bolje podobny [[Zapadnoslovjanske jezyky|zapadnoslovjanskomu]] i vse bolje oddaljal se od [[Russky jezyk|russkogo]] i [[Crkovnoslovjansky jezyk|crkovnoslovjanskogo]].<ref>{{Cite book | first = Yaroslav | last = Hrytsak | url = https://src-h.slav.hokudai.ac.jp/coe21/publish/no7_ses/chapter02.pdf | chapter = On Sails and Gales, and Ships Driving in Various Directions: Post-Soviet Ukraine as a Test Case for the Meso-Area Concept | editor-first = Kimitaka | editor-last = Matsuzato | title = Emerging meso-areas in the former socialist countries: histories revived or improvised? | year = 2005 | publisher = Slavic Research Center, Hokkaido University | pages = 57 | language = en}}</ref> Na polovině 17. stolětja jezyky Rusov i Ukrajincev uže razrastli se natoliko, že podčas prěgovorov medžu [[Bohdan Hmeljnyckyj|Bohdanom Hmeljnyckym]] i rosijskoju državoju, ktore v 1654 g. skončili se [[Perejaslavska rada|Perejaslavskym dogovorom]], potrěbni byli tolmači.<ref>{{Cite book | first = Nicholas | last = Chirovsky | title = On the Historical Beginnings of Eastern Slavic Europe: Readings | year = 1973 | place = New York | publisher = Shevchenko Scientific Society | pages = 184 | language = en}}</ref> V tomže samom periodu, v 1641 g., [[Ivan Uževyč|Ivan Petrovyč Uževyč]] napisal prvu gramatiku jezyka, iz ktorogo pozdněje vozniknuli ukrajinsky i bělorussky jezyky, pod nazvoju {{Lang|la|Grammatica sclavonica}}. Tuto dělo jednočasno bylo prva gramatika vozhodnoslovjanskogo jezyka.<ref>{{Cite web | url = http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Gramatyka_Ivana_Uzhevycha | title = Граматика Івана Ужевича | work = Енциклопедія Історії України | language = uk | access-date = 2023-03-20}}</ref> V 18. stolětju starorutensky jezyk uže razpadl se v regionalne varianty: ukrajinsky, bělorussky i rusinsky.<ref name="Bunčić" /> === Voznikan‌je ukrajinskogo kniževnogo jezyka === Kniževny ukrajinsky jezyk vozniknul pod koncem 18. stolětje. Prvy miljny kamenj byla publikacija ''Enejidy'' [[Ivan Kotljarevskyj|Ivana Kotljarevskogo]] (1769–1838) v 1798 g. Tutoj pisatelj ako prvy koristal v literaturě čisty jezyk naroda v regionu vokrug [[Poltava|Poltavy]]. Jegov spektakl ''Natalka Poltavka'' iz 1819 g., napisany na tomže samom jezyku, takože iměl ogromny vliv na razvoj ukrajinskogo teatra. Takože mnogo važne byli tvory poeta [[Taras Ševčenko|Tarasa Ševčenka]] (1814–1861), ktory poslužival se ukrajinskym narěčjem regiona vokrug [[Kyjev]]a, ale v koristajemom njim jezyku takože koristal elementy iz starorutenskogo i crkovnoslovjanskogo. Onogda ukrajinsko kulturno žitje odigryvalo se glavno v centralnoj Ukrajině, ktora byla čest Rosijskoj imperiji. [[Zapadna Ukrajina]], ktora nikogda ne naležala Rosiji i od [[podělov Poljsky]] byla čest [[Habsburgska monarhija|Avstrija]], ješče byla nerazvita teritorija. Ta situacija izměnila se v drugoj polovině 19. stolětja. Veliki pisatelji kako [[Ivan Franko]] (1856–1916) i [[Lesja Ukrajinka]] (1871–1913) pričinili, že ukrajinsky kniževny jezyk razširil se zapadnoukrajinskymi dialektami.<ref name="pwn">{{Cite web | url = https://encyklopedia.pwn.pl/haslo/;3991026 | title = Ukraiński język | website = Encyklopedia PWN | language = pl | access-date = 2023-03-20}}</ref> Tvory vyše spomněnyh i drugyh osob demonstrujut narastajuču nacionalnu svědomost srěd ukrajinskyh intelektualov, ktora propadala od časa včlenjen‌ja kozačskogo [[hetmanat]]a Rosijeju. Tuto vozrodžen‌je projavilo se medžu inymi osnovan‌jem Bratstva Sv. Kirila i Metodija, založenogo folkloristom [[Mykola Kostomarov|Mykoloju Kostomarovom]], ktoro v lětah 1846–1847 bylo aktivno v Kyjevu.<ref>{{Cite book | first = Sogu | last = Hong | title = Mykola Kostomarov and Ukrainian Folklore | year = 1998 | place = Edmonton | publisher = University of Alberta | language = en}}</ref> Tuto bratstvo prvy raz priměnilo nazvan‌je «Ukrajinci» narodu i nazvan‌je «ukrajinsky» jezyku, po staroj nazvě kozačskoj domoviny: «Ukrajina», čto znači: "zemja na kraju". <gallery mode="packed" heights="200px"> Ivan Petrovich Kotlyarevsky 1.jpg | Ivan Kotljarevskyj<br />(1769–1838) Taras H. Shevchenko.jpg | Taras Ševčenko<br />(1814–1861) Іван Якович Франко.jpg | Ivan Franko<br />(1856–1916) Леся Українка.2.jpg | Lesja Ukrajinka<br />(1871–1913) Kostomarov 7.jpg | Mykola Kostomarov<br />(1817–1885) </gallery> === V devetnadsetom stolětju === ==== Rosijska imperija ==== [[Fajl:Валуєвський_циркуляр._Valuev_Circular.jpg|thumb|Valujevsky cirkular (1867)]] V Rosiji 19. stolětja podhod k izrazam ukrajinskoj kultury, a prěd vsim ukrajinskogo jezyka, byl mnogo podzirlivy, vslěd čego one v narastajučem stupnju byli podvrgane prěslědovan‌ju. Byl strah, že medlo razcvětajuča narodna svědomost u Ukrajincev mogla by podkopati jedinstvo rosijskoj državy. Da by zadržali toj proces, avtoritety v 1804 g. vozbranili ukrajinsky jezyk kako jezyk prosvěty i takože kako školny prědmet.<ref>{{Cite book | first = Jonathan | last = Steele | year = 1994 | url = https://archive.org/details/eternalrussiayel00stee/page/216/mode/2up | title = Eternal Russia : Yeltsin, Gorbachev, and the mirage of democracy | place = Cambridge | publisher = Harvard University Press | language = en | pages = 217}}</ref> V 1817 g. po ukazu cara byla zakryta [[Kyjevsko-Mohyljanska Akademija]], najstarějši universitet Vozhodnoj Evropy, ktora uže jestvovala od 1632 g. V 1863 g. Pjotr Valujev, onogdašnji ministr vnutrišnjih děl, razslal cirkularno pismo, v ktorom pisal, že ''«večinstvo malorusov sami dost glubinno dokazyvajut, že nikakogo oddělnogo malorosijskogo jezyka ne bylo, nemaje i byti ne može, i že jihno narěčje, upotrěbjajemo prostym narodom, jest tojže sam russky jezyk, izkaženy vlivom na njego Poljsky»''<ref>{{Cite journal | first = И. С. | last = Александровский | title = «Язык» или «наречие?» Полемика вокруг украинского языка в XIX в. | journal = Вестник МГОУ | issue = № 1 | year = 2009 |url = http://www.vestnik-mgou.ru/mag/2009/ist_i_pol_nauki/1/st6.pdf | archive-url = https://web.archive.org/web/20130421094900/http://www.vestnik-mgou.ru/mag/2009/ist_i_pol_nauki/1/st6.pdf | archive-date = 2013-04-21 | language = ru | pages = 51 | access-date = 2025-05-02}}</ref> Na osnově tutogo rěšen‌ja upotrěba ukrajinskogo jezyka byla zabranjena v religioznyh dělah i učebnikah; jezyk byl dozvoljeny samo v beletristikě.<ref>{{Cite web | url = https://ru.wikisource.org/wiki/Валуевский_циркуляр | title = Валуевский циркуляр | website = Vikiizvornik | language = ru | access-date = 2023-03-19}}</ref> V 1876 g. car [[Aleksandr II Romanov]] pošel ješče jedin krok dalje s ''Emskym ukazom'', ktorym vsake publikacije na ukrajinskom jezyku byli zabranjene, zajedno s koristan‌jem slova «Ukrajina».<ref>{{Cite web | url = https://ru.wikisource.org/wiki/Эмский_указ | title = Эмский указ | website = Vikiizvornik | language = ru | access-date = 2023-03-19}}</ref> ==== Avstro-Vugrija ==== V vozhodnoj [[Galicija|Galiciji]], ktora poslě [[podělov Poljsky]] byla čest [[Avstrija|Avstrije]] i od 1867 g. byla čest [[Avstro-Vugrija|Avstro-Vugrije]], Ukrajinci iměli veče svobody. Kogda bolje razvite narody (Němci, Madjari, Italijani, Poljaki i Čehi) povstali protiv absolutnoj monarhiji, režim iskal podpor u menje razvityh narodov, napr. Slovakov, Hrvatov i Ukrajincev. V padu Ukrajincev to dovedlo k snesen‌ju nenaviděnoj «panščiny»<ref>''Panščina'': prinudžen‌je seljanov, da by rabotali několiko dnjev v sedmici bezplatno na poljah vlastnika zemje.</ref>, a takože oficialnomu uznan‌ju «rutenskogo naroda», čto poslědovateljno dovedlo k bystromu razcvětu ukrajinskogo narodnogo, političnogo i kulturnogo žitja.<ref>{{Cite web | first = Jan | last = Van Steenbergen | url = http://steen.free.fr/oekrainers-in-polen.pdf | title = De Oekraïners in Polen als factor in de Pools-Oekraïense betrekkingen | year = 2007 | publisher = Universiteit van Amsterdam: doctoraalscriptie Oost-Europese Studies | pages = 26 | language = nl}}</ref> Ačekoli v drugoj polovině 19. stolětja odnošen‌ja s poljskym naseljen‌jem, ktoro vse vrěme dominovalo v Galiciji, byli vse bolje napružene, ukrajinsky jezyk byl tu v mnogo lěpšem položen‌ju neželi v Rosijskoj imperiji. Poslědovateljno, srědišče ukrajinskogo narodnogo dvižen‌ja prěsunul se v zapad. === V dvadesetom stolětju === [[Fajl:Ukrainians en.svg | thumb | Razprostranjen‌je ukrajinskogo jezyka na početku 20. stolětja]] ==== Kratky period nezavisnosti ==== Vslěd [[Prva vsesvětska vojna|Prvoj vsesvětskoj vojny]] došlo k [[Rosijska revolucija 1917 goda|Rosijskoj revoluciji]] v 1917 g. i razpadu [[Avstro-Vugrija|Avstro-Vugrskoj monarhije]]. V 1918 g. i [[Ukrajinska narodna republika]] (UNR) i [[Zapadnoukrajinska narodna republika]] (ZUNR) proglasili nezavisnost, poslědovateljno od Rosije i Avstrije, a v 1919 g. sjedinili se v jednu nezavisnu ukrajinsku državu. Ačekoli nakonec okazalo se, že tuta država ne iměla dolgo žitje, v tutom periodu byla ustanovjena obširna sistema ukrajinskojezyčnogo obrazovan‌ja, i ukrajinska kniževnost mogla procvětati kako nikogda raněje.<ref>{{Cite book | first = Laada | last = Bilaniuk | title = Contested Tongues: Language Politics and Cultural Correction in Ukraine | year = 2006 | publisher = Cornell Univ. Press | pages = 78 | language = en}}</ref> ==== Sovětsky sojuz ==== [[Fajl:Ukposter.jpg | thumb | Priklad «[[Korenizacija|korenizacije]]»: propaganda za [[Črvena armija|Črvenu armiju]] iz 1921 g.]] Okupacija Ukrajiny [[Črvena armija|Črvenoju armijeju]], a potom vstupjen‌je [[Ukrajinska sovětska socialistična republika|Ukrajinskoj sovětskoj socialističnoj republiky]] v [[Sovětsky sojuz]] oznamenovali konec ukrajinskoj nezavisnosti, čto jednakože ne označalo konec ukrajinizacije, ktora byla započeta několiko lět raněje. V tečen‌ju 1920-yh lět politika [[Boljševizm|boljševikov]] byla osnovana na naměru, da by ubědžali k sobě dvižen‌ja narodnyh menšinstv aktivnym prijan‌jem jih jezykov i ustanovjen‌jem na tyh jezykah sistem obrazovan‌ja. Tuta politika oprěděljaje se slovom «korenizacija» i jej glavny cělj bylo propagovan‌je [[komunizm]]a pod devizom «narodno po formě, socialistično po sodržan‌ju». To ne dějalo se iz čistoj ljubve za jezyky i kultury narodnyh menšinstv, ale zatože nacionalizm byl tretovany kako začasny, podstrěkany [[Buržuazija|buržuazijeju]] vrědny vliv: s približen‌jem idealnogo komunističnogo spoločenstva razliky medžu narodami avtomatično by prěstali odigryvati rolju, a psevdo-nezavisne republiky avtomatično by slili se v jednu komunističnu vsesvětsku imperiju.<ref>{{Cite web | first = Jan | last = Van Steenbergen | url = http://steen.free.fr/oekrainers-in-polen.pdf | title = De Oekraïners in Polen als factor in de Pools-Oekraïense betrekkingen | year = 2007 | publisher = Universiteit van Amsterdam: doctoraalscriptie Oost-Europese Studies | pages = 52 | language = nl}}</ref> [[Fajl:Шумський_О.jpg | thumb | left | 130px | Oleksandr Šumskyj<br />(1890–1946)]] [[Fajl:Skrypnyk_Mykola.jpg | thumb | left | 130px | Mykola Skrypnyk<br />(1872–1933)]] V Ukrajinskoj sovětskoj socialističnoj republikě tuta politika dovedla k pojavjen‌ju mnogyh učebnyh materialov na ukrajinskom i široko organizovanoj sistemy ukrajinskojezyčnogo publičnogo obrazovan‌ja. To pričinilo značno ulěpšen‌je sposobnosti srěd naseljen‌ja k čitan‌ju i pisan‌ju, a takože prěseljen‌je ukrajinskogovorečih ljudij iz selskyh městnostij v grady. Važnu rolju v tutom procesu igrali dva ukrajinski boljševiki, ktori obadva v 1920-yh lětah byli ministry obrazovan‌ja: [[Oleksandr Šumskyj]] i [[Mykola Skrypnyk]]. [[Fajl:UkrSchool.jpeg|thumb|Demonstracija v 1989 g. protiv [[Rusifikacija|rusifikaciji]]: «Ukrajinskym dětam ukrajinsku školu!»]] Politika ukrajinizacije naglo skončilo se na koncu 1932 g. i na početku 1933 g. Obrazovan‌je, medija, knigy i druge publikacije byli prinudžene prěključiti na russky, ibo tutčas ukrajinsky jezyk byl uvažany zagrožen‌jem, izrazom «ukrajinskogo buržuaznogo nacionalizma». Pod režimom [[Iosif Stalin|Iosifa Stalina]] prěvažajuče večinstvo ukrajinskoj inteligencije, vključno s oddělami komunističnoj partije, ktore raněje byli odgovorne za politiku ukrajinizacije, bylo izčiščeno i usmrčeno. Teror dosegnul zenit v času [[Holodomor]]a, v ktorom milionam Ukrajincev bylo odbrano žitje, i byl prodolženy podčas velikyh čistok 1930-yh lět. Jednočasno, kako čest politiky [[Rusifikacija|rusifikacije]], miliony rabotnikov iz Rosije byli pobudženi, da by prěselili se v industrializovane česti Ukrajiny. Malo ostalo iz odnositeljnoj avtonomije, ktoru republika ješče iměla v 1920-yh lětah. Ačekoli ukrajinsky jezyk ne byl zabranjeny i dalje služil oficialnym jezykom Ukrajinskoj sovětskoj socialističnoj republiky, tuta realnost jestvovala samo na papiru, ibo russky byl jediny jezyk dopuščeny za upotrěbu v naukě i državnyh medijah. V času [[Vtora vsesvětska vojna|Vtoroj vsesvětskoj vojny]] tojže sam obrazec byl priměnjeny v Vozhodnoj Galiciji, ktora najprvo byla okupovana Sovětskym sojuzom, a potom včlenjena v Ukrajinsku sovětsku socialističnu republiku: poslě kratkogo perioda ukrajinizacije, cěljenoj glavno protiv poljskomu naseljen‌ju, velika čest ukrajinskyh intelektualov byla ubityh, načela se borba s ukrajinskym jezykom, a na početku 1950-yh lět nastupila politika rusifikacije. Poslě smrti Stalina nastupil period odnositeljnoj svobody, glavno v lětah 1963–1972, kogda [[Petro Šelest]] byl prvy sekretar [[Komunistična partija Ukrajiny|Komunističnoj partije Ukrajiny]]. Šelest byl tipičny prědstavitelj započetogo [[Nikita Hruščov|Nikitoju Hruščovom]] «tajan‌ja». Jegova politika kako vodž ukrajinskoj partije byla silno napravjena na vlastne ukrajinske interesy: on govoril o «krasě ukrajinskogo jezyka», silil se za ukrajinizaciju obrazovan‌ja i kultury, a kromě togo, dozvolil isty stupenj městnoj i ekonomičnoj avtonomije.<ref>{{Cite web | first = Петро | last = Кралюк | url = https://www.radiosvoboda.org/a/30656654.html | title = Українізація від Петра Шелеста. Він намагався утверджувати українську ідентичність | website = Radio Svoboda | date = 2020-06-08 | language = uk | access-date = 2023-03-15}}</ref> Jednakože tuta politika pričinila spor s [[Leonid Brežnev|Leonidom Brežnevom]] i v 1972 g. Šelest byl izvoljnjeny, zatože mněn‌jem sovětskogo rukovodstva on byl prělagodny v odnošen‌ju k ukrajinskomu nacionalizmu. Za časov jegovogo naslědnika, [[Volodymyr Ščerbyckyj|Volodymyra Ščerbyckogo]], rusifikacija i gnet ukrajinskogo jezyka i kultury narastali. Vslěd tutoj politiky mnogi Ukrajinci načeli vozpityvati svoje děti na russkom i posylati jih v russke školy. Russky jezyk, kako služebny jezyk Sovětskogo sojuza i {{-|[[lingua franca]]}} v medžuetničnoj komunikacije, iměla věd veče prestiža i davala lěpše šansy na karieru. V tutom kontekstu ukrajinsky sociolog Mykola Rjabčuk piše o «malorosijskom kompleksu»: ubědžen‌je Ukrajincev, že oni ne sut ničto veče neželi větva, «vrědnymi historičnymi silami» sdrta od velikorosijskogo drěva, i že jihny jezyk i jihna kultura ledva odličajut se od rosijskyh, ačekoli – paradoksalno – v sravnjen‌ju s rosijskymi sut sovsim nižne.<ref>{{Cite book | first = Mykola | last = Rjabčuk | chapter = Od ‘Małorosji’ do ‘Indoeuropy’: stereotyp ‘narodu’ w ukraińskiej społecznej świadomości i myśli społecznej | editor-first = Teresa | editor-last = Wałas | title = Narody i stereotypy | year = 1995 | place = Krakov | pages = 113–119 | language = pl}}</ref> Rusifikacija iměla i drugo poslědstvo: ukrajinsky jezyk podvrgnul se silnomu vlivu russkogo i razprostranjal se měšany ukrajinsko-russky jezyk, [[#Suržyk|Suržyk]]. Daže kogda politika [[Perestrojka|perestrojky]] dovedla k večšej svobodě v Sovětskom sojuzu, v Ukrajině izměnilo se malo. Toliko v 1989 v. konservativny ''hardlajner'' Ščerbyckyj byl odstavjeny i zaměnjeny bolje uměrjenym [[Volodymyr Ivaško|Volodymyrom Ivaškom]]. V tomže samom godu byl založeny [[Narodny ruh Ukrajiny]], a v slědujučem godu Ukrajina proglasila svoju avtonomiju i v 1991 g. svoju nezavisnost. === V nezavisnoj Ukrajině === [[Fajl:Map12_b.png|thumb|350px|Razprostranjen‌je ukrajinskogo (roževy) i russkogo (modry) jezykov v oblastah Ukrajiny suglasno prěpisov naseljen‌ja v 1989 i 2001 g.]] 28 oktobra 1989 g. Vrhovna Rada Ukrajiny prijela zakon «o jezykah v Ukrajinskoj SSR» ({{Jezyky|uk|Закон УРСР «Про мови в Українській РСР»}}). Na osnově 2. statije tutogo zakona ukrajinsky byl državny jezyk republiky:<ref>{{Cite web | url = https://minelres.lv/NationalLegislation/Ukraine/Ukraine_Language_English.htm | title = Law of the Ukrainian Socialist Soviet Republic. On Languages in Ukrainian Socialist Soviet Republic | website = Minelres (Minority Electronic Resources) | language = en | access-date = 2025-05-03}}</ref><ref>{{Cite web | url = https://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi?nreg=8312-11#Text | title = Про мови в Українській РСР | website = Верховна Рада України | date = 2012-08-10 | language = uk | access-date = 2025-05-03}}</ref> <blockquote style="margin:1em 0; padding:0 32px;">''«Suglasno Konstituciji Ukrajinskoj SSR državny jezyk Ukrajinskoj sovětskoj socialističnoj republiky jest ukrajinsky jezyk. Ukrajinska SSR zabezpečaje vseobsežno razvitje i funkcionovan‌je ukrajinskogo jezyka vo vsih sferah spoločnogo žitja. Republikanske i lokalne državne, partijne i gradžanske organy, prědprijemstva, institucije i organizacije stvarjajut vsim gradžanam neobhodime uslovja za izučen‌je ukrajinskogo jezyka i glubinno vladan‌je njim.»''<ref>{{Jezyky|uk|«Відповідно до Конституції Української РСР державною мовою Української Радянської Соціалістичної Республіки є українська мова. Українська РСР забезпечує всебічний розвиток і функціонування української мови в усіх сферах суспільного життя. Республіканські і місцеві державні, партійні, громадські органи, підприємства, установи і організації створюють всім громадянам необхідні умови для вивчення української мови та поглибленого оволодіння нею.»}}</ref></blockquote> Statija 10 konstitucije Ukrajiny iz 1996 g. utvrdila status ukrajinskogo jezyka kako državny jezyk Ukrajiny.<ref>{{Cite web | url = https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/254%D0%BA/96-%D0%B2%D1%80#Text | title = Конституція України | date = 2020-01-01 | access-date = 2025-05-03 | language = uk}}</ref> [[Fajl:Here_is_Ukrainian_spoken.jpg|thumb|left|Priklad ukrajinizacije: ''Sgodno s postanovjen‌jem Vrhovnoj rady Ukrajiny od 28.02.1989 «O državnosti i služebnosti ukrajinskogo jezyka v institucijah i organizacijah» u nas razgovarjaje se na ukrajinskom jezyku.'']] Od proglašen‌ja nezavisnosti v dnju 24 avgusta 1991 g. vlada Ukrajiny sdělala vse za propagovan‌je upotrěby ukrajinskogo jezyka v obrazovan‌ju, v medijah i v ekonomiji. Vse večša čest naseljen‌ja, vključno s ljudami russkoj narodnosti<ref name="narodnost">V Sovětskom sojuzu oprěděljen‌je ''narodnost'' ne odnosi se k gradžanstvu, ale k nacionalnosti v etničnom smyslu.</ref> i Ukrajincami, ktorym russky byl rodny jezyk, načela identifikovati se s ukrajinskym narodom, daže ti, ktori glavno govorili na russkom. Razuměje se, že «rodny jezyk» ne avtomatično znači največe koristajemy jezyk: prěvažajuče večinstvo ljudij s ukrajinskoju narodnostju uvažaje ukrajinsky za svoj rodny jezyk, daže ti, ktori govoret na russkom veče neželi na ukrajinskom.<ref>{{Cite web | url = http://2001.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/language/Kyiv/ | title = About number and composition population of KYIV REGION by data All-Ukrainian census of the population 2001 | publisher = Державний комітет статистики України | language = en | access-date = 2023-03-20}}</ref> V avgustu 2012 g., za prezidentstva [[Viktor Janukovyč|Viktora Janukovyča]], byl vvedeny zakon, ktory ustanovil, že vsaky jezyk, na ktorom v oprěděljenom regionu govori veče neželi 10 % naseljen‌ja, može v njim dobyti status «regionalnogo jezyka» (statija 7).<ref>{{Cite web | url = https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/5029-17#Text | title = Закон України про засади державної мовної політики | date = 2025-01-01 | website = Верховна Рада України | lang = uk | access-date = 2025-05-03}}</ref> To dovedlo k tomu, že v tečen‌ju několikyh sedmic russky jezyk dobyl tutoj status v několikyh oblastah i gradah na vozhodu i jugu Ukrajiny.<ref name="wildfire">{{Cite news | url = https://archive.kyivpost.com/article/content/language-bill/russian-spreads-like-wildfires-in-dry-ukrainian-forest-311949.html | title = Russian spreads like wildfires in dry Ukrainian forest | newspaper = Kyiv Post | date = 2015-08-23 | language = en | access-date = 2023-03-20}}</ref> V bezposrědnjem poslědstvu tutogo zakona russky jezyk mogl byti koristany v služebnyh dokumentah i v kontaktah s avtoritetami.<ref name="wildfire" /> Poslě [[Revolucija dostojenstva|Revolucije dostojenstva]] ukrajinsky parlament 23 fevruara 2014 g. postanovil anulovati zakon o regionalnyh jezykah i nadati ukrajinskomu status jedinogo služebnogo jezyka na vsih uravnjah. Jednakože ni začasny prezident [[Oleksandr Turčynov]], ni jegov naslědnik [[Petro Porošenko]] ne htěli podpisati to postanovjen‌je.<ref>{{Cite news | url = https://www.nytimes.com/2014/03/03/world/europe/ukraine-turns-to-its-oligarchs-for-political-help.html | title = Ukraine Turns to Its Oligarchs for Political Help | newspaper = The New York Times | date = 2014-03-02 | language = en}}</ref> Nakonec Konstitucijny sud Ukrajiny rěšen‌jem fevruara 2018 g. postanovil, že zakon iz 2012 g. byl nekonstitucijny.<ref>{{Cite news | url = https://ukranews.com/ua/news/550051-zakon-pro-movnu-polityku-kivalova-kolesnichenka-vyznano-nekonstytuciynym | title = Закон про мовну політику Ківалова-Колесніченка визнано неконституційним | newspaper = Українські новини | date = 2018-02-28 | language = uk | access-date = 2023-03-20}}</ref> V aprilju 2019 g. ukrajinsky parlament prijel novy zakon «o zabezpečen‌ju funkcionovan‌ja ukrajinskogo jezyka kako državnogo» ({{Jezyky|uk|Про забезпечення функціонування української мови як державної}}), ktory v juliju togože goda stal pravomočny.<ref>{{Cite web | url = https://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi?nreg=2704-19#Text | title = Про забезпечення функціонування української мови як державної | website = Верховна Рада України | access-date = 2023-03-20 | language = uk}}</ref> Cělj zakona bylo utvrdžen‌je ukrajinskogo kako jedinogo državnogo jezyka i regulovan‌je jego upotrěby na trideseti raznyh uravnjev.<ref>{{Cite web | first = Liudmyla | last = Pidkuimukha | url = https://ukrainian-studies.ca/2020/10/20/the-official-act-on-the-state-language-entered-into-force-on-16-july-2019-the-status-of-ukrainian-and-minority-languages/ | title = Law of Ukraine “On ensuring the functioning of Ukrainian as the state language”: The status of Ukrainian and minority languages | website = Forum for Ukrainian Studies | date = 2020-10-20 | language = en | access-date = 2023-03-20}}</ref> Normy jezyka ustanavjajut se v slovnikah ukrajinskogo jezyk i ukrajinskogo pravopisa,<ref>{{Cite journal | url = http://zakon4.rada.gov.ua/laws/show/5029-17/paran43#n47 | title = Закон України «Про засади державної мовної політики» від 03.07.2012 №&nbsp;5029-VI | journal = Голос України | date = 2012-08-10 | issue = № 146 | access-date = 2025-05-04 | archive-date = 2017-02-26 | archive-url = https://web.archive.org/web/20170226050313/http://zakon4.rada.gov.ua/laws/show/5029-17/paran43#n47 | language = uk}}: statija 6 č. 4</ref> ktore utvrdžaje ministerstvo prosvěty i nauky Ukrajiny na osnově rekomendacij od specialistov v oblasti ukrajinskogo jezyka [[Nacionalna akademija nauk Ukrajiny|Nacionalnoj akademije nauk]], drugyh naučnyh institucij i vysših učilišč.<ref>{{Cite journal | url = http://zakon4.rada.gov.ua/laws/show/298-2013-п/#n8 | title = Порядок затвердження словників української мови і довідників з українського правопису як загальнообов’язкових довідкових посібників при використанні української мови та офіційного видання таких довідників, затверджений постановою Кабінету Міністрів України від 22 квітня 2013 р. №&nbsp;298 | journal = Урядовий Кур’єр | date = 2013-04-30 | issue = №&nbsp;81 | archive-date = 2018-08-09 |archive-url = https://web.archive.org/web/20180809114613/http://zakon4.rada.gov.ua/laws/show/298-2013-п/#n8 | language = uk}}</ref> === Ponovna rusifikacija === [[Fajl:Українська_молодь_на_акції_проттестту_під_ВРУ._"Зупини_лінгвоцид!".png | thumb | Demonstracija ukrajinskoj mladeži protiv jezykoubijstvu (2022)]] Vslěd [[Rosijsko-ukrajinska vojna|rosijsko-ukrajinskoj vojny]] i aneksije Kryma v fevruaru 2014 g. došlo do povrata silnoj rusifikacije v okupovanyh Rosijeju regionah Doneckoj i Luhanskoj oblastij i na Krymu, napravjenoj na izniščen‌je ukrajinskogo jezyka iz vsih sfer spoločnogo žitja, izbavjen‌je prava gradžanov na koristan‌je, učen‌je izučen‌je ukrajinskogo jezyka, diskriminaciju i represiju osob, ktore publično izražajut svoj ukrajinsky identitet, osoblivo črěz komunikaciju na ukrajinskom.<ref>{{Cite web | url = https://mova-ombudsman.gov.ua/oglyad-ukrayinskoyi-movi-na-timchasovo-okupovanih-teritoriyah-ukrayini | title = Огляд щодо обмеження функціонування української мови на тимчасово окупованих територіях України | website = Уповноважений із захисту державної мови | date = 2021-02-19 | access-date = 2025-05-05 | language = uk}}</ref> Osoblivo poslě [[Rosijsky napad v Ukrajinu|rosijskoj invaziju v Ukrajinu]] 24 fevruara 2022 načela se v okupovanyh teritorijah politika sistematičnogo [[Jezykoubijstvo|jezykoubijstva]], tyčuča medžu drugymi prosvětu, kulturu, radio i televiziju, pečetane medija i obrat dokumentov. Akty jezykoubijstva vsegda suprovadžajut se grozbami, fizičnym nasiljem, psihologičnym naporom, mučen‌jem, ograničen‌jem svobody, odvodžen‌jem, ubijstvami i drugymi zločinami protiv Ukrajincam.<ref>{{Cite web | url = https://mova-ombudsman.gov.ua/stop-lingvocid | title = Стоп лінгвоцид | website = Уповноважений із захисту державної мови | access-date = 2025-05-05 | language = uk}}</ref> === V drugyh državah === [[Fajl:Ukrainian_Sign_Hafford_Saskatchewan_2011.jpg | thumb | Dvujezyčne znaky v Heffordu, Saskačevan, [[Kanada]]]] Zajedno s moldavskym<ref>Moldavsky jezyk: [[Rumunsky jezyk|rumunsky]] pisany kiriliceju.</ref> i russkym, ukrajinsky jest jedin iz treh državnyh jezykov neuznanoj republiky [[Pridněstrovje|Pridněstrovja]], v ktoroj Ukrajinci prědstavjajut 22,9&nbsp;% naseljen‌ja (2015).<ref>{{Cite web | url = https://privetpmr.ru/perepis-naseleniya-pmr | archive-url = https://web.archive.org/web/20180531015722/https://privetpmr.ru/perepis-naseleniya-pmr | archive-date = 2018-05-31 | title = Перепись населения ПМР | date = 2017-03-09 | language = ru | access-date = 2025-05-05}}</ref> Suglasno statije 12 pridněstrovskoj konstitucije, prijetoj referendumom 24 dekembra 1995 i podpisanoj prezidentom 17 januara 1996: «Status oficialnogo jezyka na ravnoj osnově nadavaje se moldavskomu, russkomu i ukrajinskomu jezykam.»<ref>{{Cite web | url = https://mid.gospmr.org/ru/konstitutsia | title = Конституция Приднестровской Молдавской Республики | website = Ministerstvo vněšnjih děl Pridněstrovskoj moldavskoj republiky | access-date = 2025-05-05 | language = ru}}</ref> Jednakože suglasno medžunarodnomu pravu Pridněstrovje jest avtonomna teritorialna jedinica republiky [[Moldavija]], v ktoroj oficialne (regionalne) jezyky sut moldavsky (pisany latiniceju), ukrajinsky i russky.<ref>{{Cite web | url = http://lex.justice.md/index.php?action=view&view=doc&lang=2&id=313004 | archive-url = https://web.archive.org/web/20220331214021/lex.justice.md/index.php?action=view&view=doc&lang=2&id=313004 | archive-date = 2022-03-31 | title = Закон Nr. 173 от 22.07.2005 об основных положениях особого правового статуса населенных пунктов левобережья Днестра (Приднестровья) | language = ru | access-date = 2025-05-05}}</ref> Bez obzira na oficialny status v Pridněstrovju, pozicija ukrajinskogo jezyka v njim jest slaba i Ukrajinci podvrgajut se rusifikaciji.<ref>{{Cite news | url = http://tyzhden.ua/World/34859 | archive-url = https://web.archive.org/web/20160314142955/http://tyzhden.ua/World/34859 | archive-date = 2016-03-14 | title = Український інтерес в Придністров’ї | newspaper = Тиждень.ua | date = 2011-11-08 | language = uk | access-date = 2025-05-05}}</ref> V Evropě, vně Ukrajiny i Pridněstrovja, status ukrajinskogo jezyka reguluje [[Evropejska harta regionalnyh jezykov]], suglasno ktoroj ukrajinsky imaje status menšinstvenogo jezyka v [[Armenija|Armeniji]], [[Bosnija i Hercegovina|Bosniji i Hercegovině]], [[Hrvatija|Hrvatiji]], [[Poljska|Poljskě]], [[Rumunija|Rumuniji]], [[Slovakija|Slovakiji]] i [[Srbija|Srbiji]].<ref>{{Cite web | url = https://www.coe.int/en/web/conventions/search-on-treaties/-/conventions/treaty/148/declarations | archive-url = https://web.archive.org/web/20201007051230/https://www.coe.int/en/web/conventions/search-on-treaties/-/conventions/treaty/148/declarations | archive-date = 2020-10-07 | title = Reservations and Declarations for Treaty No.148 - European Charter for Regional or Minority Languages (Status as of 07/10/2020) | website = Council of Europe | language = en | access-date = 2025-05-05}}</ref> Kromě togo, suglasno 26. statiji Statuta Avtonomnoj provincije [[Vojvodina|Vojvodiny]], jedin iz šesti služebnyh jezykov jest [[Panonsko-rusinsky jezyk|rusinsky]]<ref>{{Cite web | url = http://dopuna.ingpro.rs/Aktuelni%20tekstovi/28259.htm | title = Статут Аутономне Покрајине Војводине | access-date = 2025-05-05 | archive-date = 2013-09-28 | archive-url = https://web.archive.org/web/20130928061317/http://dopuna.ingpro.rs/Aktuelni%20tekstovi/28259.htm | language = sr}}</ref> (uvažajemy někojimi oddělnym jezykom,<ref>{{Cite book | last = Shevelov | first = George Y. | chapter = Ukrainian | editor1-last = Comrie | editor1-first = Bernard | editor2-last = Corbett | editor2-first = Greville G. | title = The Slavonic Languages | publisher = Routledge | place = London | orig-year = 1993 | year = 2002 | isbn = 0-415-28078-8 | language = en | pages = 996}}</ref> a drugymi ukrajinskym dialektom.<ref>{{Cite web | url = http://litopys.org.ua/ukrmova/um87.htm | title = Русинська мова | archive-url = https://web.archive.org/web/20080617145255/http://litopys.org.ua/ukrmova/um87.htm | archive-date =2008-06-17 | language = uk | access-date = 2025-05-05}}</ref> Vně Evropy ukrajinsky imaje status služebnogo jezyka pored [[Portugalsky jezyk|portugalskogo]] v jednoj občině v [[Brazilija|Braziliji]], [[Prudentopolis]].<ref>{{Cite web | title = Língua Ucraniana é oficialmente a Língua Co-oficial do município de Prudentópolis | date = 2021-10-06 | trans-title = Ukrajinsky oficialno jest suslužebny jezyk občiny Prudentopolisa | url=https://nossagente.info/2021/10/06/lingua-ucraniana-e-oficialmente-a-lingua-co-oficial-do-municipio-de-prudentopolis/ | archive-url = https://web.archive.org/web/20220225004645/https://nossagente.info/2021/10/06/lingua-ucraniana-e-oficialmente-a-lingua-co-oficial-do-municipio-de-prudentopolis/ | archive-date = 2022-02-25 | access-date = 2025-05-05 | website = Nossa Gente | language = pt}}</ref> == Razprostranjen‌je v Ukrajině == V vsakodnevnom žitju Ukrajinsky prěvažaje glavno v zapadnyh oblastah Ukrajiny. Vslěd [[Rusifikacija|rusifikacije]] položen‌je ukrajinskogo jezyka jest slabějši v vozhodnyh i južnyh oblastah, kde prěvagu imaje russky jezyk, prěd vsim na [[Krym]]u, kde daže za večinstvo Ukrajincev russky jest rodny jezyk. V centralnoj Ukrajině i v glavnom gradu [[Kyjev]] ukrajinsky i russky sut govorjene pored sebe, ačekoli v tečen‌ju poslědnjih desetilětij pozicija ukrajinskogo jezyka stala silnějša. Tute razliky medžu regionami sut dobro vidime na slědujučih mapkah: <gallery mode=packed heights="290px"> Ukraine census 2001 Ukrainian.svg | Procent naseljen‌ja imajučego ukrajinsky kako rodny jezyk, po oblasti (2001 g.) Ukraine census 2001 Ukrainians.svg | Procent naseljen‌ja imajučego ukrajinsku narodnost<ref name="narodnost" />, po oblasti (2001 g.) </gallery> === V internetu === Srěd poiskov na ukrajinskom jezyku iskalnikom {{-|Yandex}} v jesenji 2010 g. najvysši uděl v tutoj sistemě iměla [[Ternopiljska oblast]] (33 %), a najmenši [[Krym]] (3,7 %). Tu trěba primětiti, že poisky, v ktoryh ukrajinsky tekst byl identičny russkomu, byli tretovane kako poisky na russkom.<ref>{{Cite web | url = http://www.mukachevo.net/ua/blogs/view_post/516-українська-інтернет-статистика | title = Українська інтернет-статистика | archive-url = https://web.archive.org/web/20110522143534/http://www.mukachevo.net/ua/blogs/view_post/516-українська-інтернет-статистика | archive-date = 2011-05-22}}</ref> Suglasno stranici {{-|w3techs.com}} ukrajinsky jezyk v dnju 5 aprilja 2021 zajmal 16. město na světu v oblasti prěvladžen‌ja/upotrěby na internetu<ref>{{Cite web | title = Usage Statistics and Market Share of Content Languages for Websites, April 2021 | url = https://w3techs.com/technologies/overview/content_language | website = w3techs.com | access-date = 2021-04-05 | archive-date = 2019-08-17 | archive-url = https://web.archive.org/web/20190817192928/https://w3techs.com/technologies/overview/content_language/all/ | language = en}}</ref> i demonstroval bystry rast popularnosti.<ref>{{Cite web | title = Historical yearly trends in the usage statistics of content languages for websites, April 2021 | url = https://w3techs.com/technologies/history_overview/content_language/ms/y | website = w3techs.com | language = en | access-date = 2021-04-05}}</ref><ref>{{Cite web | title= Usage Statistics and Market Share of Ukrainian for Websites, April 2021 | url = https://w3techs.com/technologies/details/cl-uk- | website = w3techs.com | language = en | accessdate = 2021-04-05}}</ref> Poslě [[Rosijsky napad v Ukrajinu|Rosijskogo napada v Ukrajinu]] v 2022 g. koristan‌je ukrajinskogo jezyka v socialnyh medijah značno narastlo.<ref>{{Cite web |title = "Радикальний прогрес". У соцмережах української стало набагато більше, – дослідження | url = https://texty.org.ua/fragments/111001/radykalnyj-prohres-u-socmerezhah-ukrayinskoyi-stalo-nabahato-bilshe-doslidzhennya/ | date = 2023-10-31 | language = uk | access-date = 2025-05-04}}</ref> V maju 2025 g. vebsajt platformy «Manifest» podaval veče neželi 13,4 tys. ukrajinskojezyčnyh [[YouTube]]-kanalov.<ref>{{Cite web | title = Маніфест — рейтинг ютуб-каналів українською | url = https://manifest.in.ua/ | language = uk | access-date = 2025-05-04}}</ref> == Narěčja == [[Fajl:Map of Ukrainian dialects.png|thumb|350px|Karta ukrajinskyh narěčij:{{Legenda|blue|Sěverne narěčja}}{{Legenda|orange|Jugovozhodne narěčja}}{{Legenda|red|Jugozapadne narěčja}}]] Ukrajinsky sostoji približno iz treh grup narěčij:<ref name="pwn" /> * ''Sěverne narěčja'': narěčja govorjene v zapadnom (1), centralnom (2) i vozhodnom (3) [[Polěsje|Polěsju]] ([[Černihivska oblast|Černihivska]], [[Žytomyrska oblast|Žytomyrska]], [[Rivenska oblast|Rivenska]], [[Volynska oblast|Volynska]] oblasti, a takože sěverne česti [[Kyjevska oblast|Kyjevskoj]] i [[Sumska oblast|Sumskoj]] oblastij). * ''Jugovozhodne narěčja'': srědnje-naddněprjanske narěčja, ktore takože byli osnova sučasnogo ukrajinskogo kniževnogo jezyka (4), slobožanske narěčja (5) i stepove narěčja južnoj i jugovozhodnoj Ukrajiny (prvobytne narěčja Zaporižskyh kozakov) (6). Govorjene v [[Poltavska oblast|Poltavskoj]], [[Harkivska oblast|Harkivskoj]], [[Luhanska oblast|Luhanskoj]], [[Donecka oblast|Doneckoj]], [[Zaporižska oblast|Zaporižskoj]] i [[Hersonska oblast|Hersonskoj]] oblastah, na [[Krym]]u, v sěverovozhodnyh čestah [[Kyjevska oblast|Kyjevskoj]], [[Sumska oblast|Sumskoj]], [[Kirovohradska oblast|Kirovohradskoj]] i [[Odesska oblast|Odesskoj]] oblastij, v vozhodnoj česti [[Čerkasska oblast|Čerkasskoj]] oblasti i v sěvernoj česti [[Mykolajevska oblast|Mykolajevskoj]] oblasti. K tutoj kategoriji takože naleži [[Balačka]], govorjena v [[Kuban]]u, vozhodno od Ukrajiny. * ''Jugozapadne narěčja'': narěčja [[Lemki|Lemkov]] (romby), [[Bojki|Bojkov]] (13) i [[Huculi|Huculov]] (12), [[Dněstr|naddněstrjanske]] (ili galicijske) (9), [[Podolija|podolske]] (8), [[Volynj|volynske]] (7), [[Zakarpatje|zakarpatske]] (14), [[San|nadsanske]] (10) i [[Bukovyna|bukovynske]] (11) narěčja (govorjene v [[Zakarpatska oblast|Zakarpatskoj]], [[Ivano-Frankivska oblast|Ivano-Frankivskoj]], [[Ljvivska oblast|Ljvivskoj]], [[Černivečska oblast|Černivečskoj]], [[Hmeljnycka oblast|Hmeljnyckoj]], [[Vinnycka oblast|Vinnyckoj]] i [[Ternopiljska oblast|Ternopiljskoj]] oblastah, v sěverozapadnyh čestah [[Kirovohradska oblast|Kirovohradskoj]] i [[Odesska oblast|Odesskoj]] oblastij, v jugozapadnyh česti [[Kyjevska oblast|Kyjevskoj]] oblasti, v južnoj česti [[Žytomyrska oblast|Žytomyrskoj]] oblasti, v zapadnoj česti [[Čerkasska oblast|Čerkasskoj]] oblasti, v sěvernoj česti [[Mykolajevska oblast|Mykolajevskoj]] oblasti, a takože v [[Poljska|Poljskě]], [[Slovakija|Slovakiji]], [[Vugrija|Vugriji]], [[Rumunija|Rumuniji]] i [[Moldavija|Moldaviji]]). Čest povyših narěčij (konkretno: zakarpatske, lemkovske, bojkovske i huculske narěčja) vně Ukrajiny često jest uvažana oddělnym jezykom, [[Rusinsky jezyk|rusinskym]], k ktoromu (kromě karpatorusinskyh narěčij) takože naleži [[panonsko-rusinsky jezyk]], govorjeny v byvšej [[Jugoslavija|Jugoslaviji]], glavno v [[Vojvodina|Vojvodině]]. [[Fajl:SurzhykUse.png|thumb|350px|Koristan‌je suržyka (2003 g.)]] === Suržyk === V istom smyslu k ukrajinskym narěčjam takože možno jest začisliti [[Suržyk]], nestandardizovana i silno rusifikovana forma ukrajinskogo jezyka. V tutom měšanom jezyku, govorjenom glavno v sěvernyh i srědnjih čestah Ukrajiny, kombinuje se prěvažno russky slovosbor s prěvažno ukrajinskoju gramatikoju.<ref>{{Cite journal | first = Laada | last = Bilaniuk | year = 2004 | url = https://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1177/13670069040080040101 | title = A typology of surzhyk: Mixed Ukrainian-Russian language | journal = International Journal of Bilingualism | issue = 8 (4) | pages = 409-425 | language = en | access-date = 2023-03-21}}</ref> == Leksika == [[Fajl:Словарь 1596 г. Лаврына Зызания Тустановского.jpg|thumb|left|150px|Fragment iz prvogo slovnika [[Lavrentij Zizanij|Lavrentija Zizanija]] (1596). Po lěvoj straně [[Crkovnoslovjansky jezyk|crkovnoslovjansky]], po pravoj «prosta mova».]] Kako [[Slovjanske jezyky|slovjansky jezyk]], ukrajinsky imaje mnogočislne svojstva, ktore približajut ili oddaljajut go od susědnyh slovjanskyh jezykov: [[Bělorussky jezyk|bělorusskogo]], [[Russky jezyk|russkogo]], [[Poljsky jezyk|poljskogo]], [[Slovačsky jezyk|slovačskogo]] i [[Bulgarsky jezyk|bulgarskogo]]. Čto se tyče leksiky, najblizši ukrajinskomu jest bělorussky (84&nbsp;% sovpadajučej leksiky). A potom: poljsky (70&nbsp;% občej leksiky), slovačsky (68&nbsp;% občej leksiky) i russky (62&nbsp;% občej leksiky).<ref>{{Cite web | url = http://langs.com.ua/movy/zapoz/2.htm | archive-url = https://web.archive.org/web/20150321150832/http://langs.com.ua/movy/zapoz/2.htm | archive-date = 2015-03-21 | title = Мови Європи: відстані між мовами за словниковим складом | language = uk}}</ref> Za sravnjen‌je, slovosbor anglijskogo jezyka odličaje se od [[Niderlandsky jezyk|niderlandskogo]] na 37&nbsp;%, a [[Švedsky jezyk|švedsky]] od [[Norvežsky jezyk|norvežskogo]] na 16&nbsp;%. Suglasno [[Spis Svadeša|spisku Swadesh’a za slovjanske jezyky]] ukrajinsky jest najblizši bělorusskomu (190 sovpadenij iz 207), a potom russkomu (172 iz 207) i poljskomu (169 iz 207).<ref>{{Cite web | url = https://en.wiktionary.org/wiki/Appendix:Slavic_Swadesh_lists | title = Slavic Swadesh lists | website = en.wiktionary.org}}</ref> ​​Osnovny slovosbor ukrajinskogo jezyka sostavjaje se iz četyreh plastov: ** Občeindoevropejske slova ({{Lang|uk|батько}} «otec», {{Lang|uk|матір}} «mati», {{Lang|uk|сестра}} «sestra», {{Lang|uk|дім}} «dom», {{Lang|uk|вовк}} «volk», {{Lang|uk|бути}} «byti», {{Lang|uk|жити}} «žiti», {{Lang|uk|їсти}} «jesti» i t.d.; ** Praslovjanske slova ({{Lang|uk|коса}} «kosa», {{Lang|uk|сніп}} «snop», {{Lang|uk|жито}} «žito», {{Lang|uk|віл}} «vol», {{Lang|uk|корова}} «krava», {{Lang|uk|ловити}} «loviti» i t.d.; ** Vlastne slova, ktore javet se samo v ukrajinskom ({{Lang|uk|кисень}} «kyslorod», {{Lang|uk|водень}} «vodorod», {{Lang|uk|мрія}} «mečta», {{Lang|uk|зволікати}} «medliti», {{Lang|uk|зайвий}} «izbytočny», {{Lang|uk|байдужий}} «ravnodušny», {{Lang|uk|примха}} «kapriz» i t.d.; ** Slova pozajete iz drugyh slovjanskyh jezykov (iz bělorusskogo: {{Lang|uk|розкішний}} «razkošny», {{Lang|uk|обридати}} «kaziti se», {{Lang|uk|ззаду}} «iz zada»); iz poljskogo: {{Lang|uk|перешкода}} «prěškoda», {{Lang|uk|обіцяти}} «oběčati», {{Lang|uk|цікавий}} «interesny», {{Lang|uk|міць}} «sila, moč», {{Lang|uk|принаймні}} «prinajmenje», {{Lang|uk|лялька}} «kukla»); iz češskogo: {{Lang|uk|брама}} «vrata», {{Lang|uk|огида}} «omržen‌je», {{Lang|uk|ярка}} «jarka»; iz bulgarskogo: {{Lang|uk|храм}} «hram», {{Lang|uk|глава}} «glava», {{Lang|uk|владика}} «vladyka», {{Lang|uk|сотворити}} «stvoriti» i t.d. Rešta leksiky sut pozdnějše pozajetja, srěd ktoryh večinstvo jest iz mrtvyh, klasičnyh jezykov: [[Starogrečsky jezyk|starogrečskogo]] (napr. {{Lang|uk|огірок}} «ogurok», {{Lang|uk|троянда}} «roza»), [[Latinsky jezyk|latinskogo]] (napr. {{Lang|uk|мета}} «cělj», {{Lang|uk|капуста}} «kapusta») i [[Starocrkovnoslovjansky jezyk|starocrkovnoslovjanskogo]] (napr. {{Lang|uk|приязнь}} «prijateljstvo», {{Lang|uk|злочин}} «zločin»)<ref>{{Cite web | url = http://www.ukrlit.vn.ua/info/criticism/staroslovyanizm.html | title = Старослов'янізми | archive-url = https://web.archive.org/web/20160306003022/www.ukrlit.vn.ua/info/criticism/staroslovyanizm.html | archive-date = 2016-03-06 | language = uk | access-date = 2025-05-05}}</ref> Za sovětskyh časov v leksiku takože vošli mnoge rusicizmy (napr. {{Lang|uk|копійка}} «kopějka», {{Lang|uk|вертоліт}} «helikopter»). Kromě togo, sut takože slova pozajete iz [[Němečsky jezyk|němečskogo]] (napr. {{Lang|uk|фарба}} «barvivo», {{Lang|uk|дах}} «strěha»), [[Turkijske jezyky|turkijskyh jezykov]] (napr. {{Lang|uk|кавун}} «vodna dynja», {{Lang|uk|тютюн}} «tabak»), [[Semitske jezyky|semitskyh jezykov]] (napr. {{Lang|uk|марципан}} «marcipan», {{Lang|uk|абрикос}} «marulja») i dr.<ref>{{Cite web | url = http://langs.com.ua/publics/KM/Zapozychennia/index.htm | title = Запозичення до української мови | archive-url = https://web.archive.org/web/20110522141714/http://langs.com.ua/publics/KM/Zapozychennia/index.htm | archive-date = 2011-05-22 | language = uk | access-date = 2025-05-05}}</ref> Od nedavnyh časov ukrajinsky slovosbor takože napolnjaje se slovami pozajetymi iz [[Anglijsky jezyk|anglijskogo]]. Jednakože razvitje jezyka odbyvaje se glavno na osnově vnutrijezyčnyh izvorov: nove slova tvoret se iz jestvujučih.<ref>{{Cite web | url = http://mfa.gov.ua/mfa/ua/publication/content/392.htm | archive-url = https://web.archive.org/web/20060625132447/http://mfa.gov.ua/mfa/ua/publication/content/392.htm | archive-date = 2006-06-25 | title = Українська мова | website = Ministerstvo vněšnjih děl Ukrajiny | language = uk | access-date = 2025-05-05}}</ref>. <br clear=all> == Azbuka == {{Osnovny članok|Ukrajinska azbuka}} Ukrajinsky jezyk piše se [[Kirilica|Kiriličskoju azbukoju]] ili točněje: prisposobjenoju versijeju [[Gradžanka|gradžanky]]. Takože samo kako russky jezyk, ukrajinska azbuka sostoji iz 33 bukv, ale te dvě azbuky ne sut identične. V ukrajinskoj kirilici sut četyri bukvy odsutne v russkoj ('''{{-|ґ, і, ї, є}}'''), a četyri russke bukvy ('''{{-|ы, э, ё, ъ}}''') sut odsutne v ukrajinskoj. Kromě togo, bukvy '''{{-|и}}''' i '''{{-|г}}''' izgovarjaje i transliteruje se inako. {| cellpadding=4 style="margin-left:auto; margin-right:auto; margin-bottom: 1em;" lang="uk" |+ '''Ukrajinska azbuka''' |- style="font-size:large; font-family:serif; font-weight:bold; text-align:center; " | style="width:2.5em;" | {{-|А а}} | style="width:2.5em;" | {{-|Б б}} | style="width:2.5em;" | {{-|В в}} | style="width:2.5em;" | {{-|Г г}} | style="width:2.5em;" | {{-|Ґ ґ}} | style="width:2.5em;" | {{-|Д д}} | style="width:2.5em;" | {{-|Е е}} | style="width:2.5em;" | {{-|Є є}} | style="width:2.5em;" | {{-|Ж ж}} | style="width:2.5em;" | {{-|З з}} | style="width:2.5em;" | {{-|И и}} |- style="font-size:large; font-family:serif; font-weight:bold; text-align:center; " | {{-|І і}} || {{-|Ї ї}} || {{-|Й й}} || {{-|К к}} || {{-|Л л}} || {{-|М м}} || {{-|Н н}} || {{-|О о}} || {{-|П п}} || {{-|Р р}} || {{-|С с}} |- style="font-size:large; font-family:serif; font-weight:bold; text-align:center; " | {{-|Т т}} || {{-|У у}} || {{-|Ф ф}} || {{-|Х х}} || {{-|Ц ц}} || {{-|Ч ч}} || {{-|Ш ш}} || {{-|Щ щ}} || {{-|Ь ь}} || {{-|Ю ю}} || {{-|Я я}} |} Sučasna ukrajinska azbuka jest poslědstvo različnyh reform vvedenyh od 19. stolětja, kako v Rosijskoj imperiji tako i v Galiciji, a pozdněje v Sovětskom sojuzu. V 1927 g. tutoj objedinjeny variant, nazyvajemy ''Skrypnykivkoju'' po onogdašnjem ministru [[Mykola Skrypnyk|Skrypnyku]], byl oficialno utvrdženy medžunarodnoju konferencijeju v [[Harkiv|Harkovu]] v časah, kogdy ukrajinizacija v Sovětskom sojuzu ješče byla v polnom teku. Zatože tuta politika byla odčinjena v 1930-yh lětah, došlo k razlikam medžu ukrajinskym pravopisom v Sovětskom sojuzu i pravopisom upotrěbjajemym emigrantami (glavno v Kanadě i SŠA). Bukva '''{{-|ґ}}''', napriklad, byla zabranjena v Sovětskom sojuzu od 1933 do 1990 g. Kromě kirilice v prošedšesti takože byli podimane razne proby koristan‌ja [[Latinica|latinice]]. Tute varianty na ukrajinskom nazyvajut se {{Lang|uk|латинка}} ({{-|latynka}}) i sut sravnime bělorusskoj latinici (''{{-|łacinka}}''). Nezavisno od tutoj [[Ukrajinska latinica|ukrajinskoj latinice]] takože jestvujut različne shemy za transliteraciju i transkripciju na jezyky, ktore posluživajut se latiniceju. Uvidite: [[latinizacija ukrajinskogo jezyka]]. == Fonetika == [[Fajl:Ukrainian vowels.svg|thumb|250px|right|Diagram glavnyh projavjenij ukrajinskyh samoglasok i jihnyh [[alofon]]ov. Velike točky prědstavjajut osnovny izgovor (pod udarjen‌jem i ne prěd mekkymi suglaskami). Črvene linije povezajut osnovny izgovor s neslogotvorčim alofonom, sinje linije s neakcentovanym alofonom, a zelene povezajut izgovor poslě mekkoj suglasky s izgovorom ne poslě mekkoj suglasky.]] Ukrajinsky jezyk imaje 48 [[Fonema|fonem]], največšu kolikost srěd slovjanskyh jezykov:<ref>{{Cite book | last = Коструба | first = П.П. | chapter = Фонологічна система української літературної мови. Чергування фонем і його функції | title = Сучасна українська літературна мова. Вступ. Фонетика | editor-first = М.А. | editor-last = Жовтобрюх | place = Kyjev | year = 1969 | language = uk}}</ref> * 6 samoglasok: '''{{-|а}}''' {{MFA|ɑ}}, '''{{-|е}}''' {{MFA|ɛ}}, '''{{-|і}}''' {{MFA|i}}, '''{{-|у}}''' {{MFA|u}}, '''{{-|о}}''' {{MFA|ɔ}}, '''{{-|и}}''' {{MFA|ɪ}}; * 32 suglasky: '''{{-|м}}''' {{MFA|m}}, '''{{-|н}}''' {{MFA|n}}, '''{{-|нь}}''' {{MFA|nʲ}}, '''{{-|б}}''' {{MFA|b}}, '''{{-|д}}''' {{MFA|d}}, '''{{-|дз}}''' {{MFA|d͡z}}, '''{{-|дзь}}''' {{MFA|d͡zʲ}}, '''{{-|дж}}''' {{MFA|d͡ʒ}}, '''{{-|дь}}''' {{MFA|dʲ}}, '''{{-|ґ}}''' {{MFA|ɡ}}, '''{{-|п}}''' {{MFA|p}}, '''{{-|т}}''' {{MFA|t}}, '''{{-|ц}}''' {{MFA|t͡s}}, '''{{-|ць}}''' {{MFA|t͡sʲ}}, '''{{-|ч}}''' {{MFA|t͡ʃ}}, '''{{-|ть}}''' {{MFA|tʲ}}, '''{{-|к}}''' {{MFA|k}}, '''{{-|в}}''' {{MFA|w}}, '''{{-|й}}''' {{MFA|j}}<ref>Suglasno drugym klasifikacijam '''{{-|й}}''' {{MFA|j}} jest polusamoglaska.</ref>, '''{{-|г}}''' {{MFA|ɦ}}, '''{{-|з}}''' {{MFA|z}}, '''{{-|зь}}''' {{MFA|zʲ}}, '''{{-|ж}}''' {{MFA|ʒ}}, '''{{-|ф}}''' {{MFA|f}}, '''{{-|с}}''' {{MFA|s}}, '''{{-|сь}}''' {{MFA|sʲ}}, '''{{-|ш}}''' {{MFA|ʃ}}, '''{{-|х}}''' {{MFA|x}}, '''{{-|л}}''' {{MFA|l}}, '''{{-|ль}}''' {{MFA|lʲ}}, '''{{-|рь}}''' {{MFA|rʲ}}, '''{{-|р}}''' {{MFA|r}}; * 10 dvojnyh suglasok: mekke '''{{-|нн}}''' {{MFA|ɲː}}, '''{{-|дд}}''' {{MFA|ɟː}}, '''{{-|тт}}''' {{MFA|cː}}, '''{{-|лл}}''' {{MFA|ʎː}}, '''{{-|цц}}''' {{MFA|t͡sʲː}}, '''{{-|зз}}''' {{MFA|zʲː}}, '''{{-|сс}}''' {{MFA|sʲː}}, '''{{-|чч}}''' {{MFA|t͡ʃʲː}}, '''{{-|жж}}''' {{MFA|ʒʲː}}, '''{{-|шш}}''' {{MFA|ʃʲː}}. * Kromě togo, ukrajinsky jezyk imaje četyri jotovane samoglasky, ktore jednakože ne sut samostojne zvuky: '''{{-|є}}''' {{MFA|je}}, '''{{-|ї}}''' {{MFA|ji}}, '''{{-|ю}}''' {{MFA|ju}}, '''{{-|я}}''' {{MFA|ja}}. === Samoglasky === Ukrajinske samoglasky sut popolno formovane. Izgovarjajut se točno i izrazno v akcentovanoj, tako i v neakcentovanoj poziciji, ale v neakcentovanyh pozicijah izgovarjajut se dvakratno kratše i izrazněje, čto jest najbolje primětno u samoglasok s mnogo podobnymi parametrami artikulacije. V ukrajinskom nemaje redukcije kratkyh samoglasok. Slučen‌je '''{{-|й}}''' s samoglaskoju prědavaje se jednoju bukvoju ('''{{-|я, є, ї, ю}}'''), s izključen‌jem prědrastok ''{{Lang|uk|най-}}'', ''{{Lang|uk|якнай-}}'' i ''{{Lang|uk|щонай-}}'', napriklad v slovu {{Lang|uk|найекологічніший}} «najekologičnějši». V ukrajinskom nemaje ekvivalenta russkoj/bělorusskoj bukvy '''{{-|ё}}''', ktora zaměsto togo jest prědstavjena bukvami '''{{-|йо}}''' ili '''{{-|ьо}}''' (v někojih narěčjah bukvami '''{{-|йи}}''' ili '''{{-|ьи}}'''). === Suglasky === Večinstvo suglasok imaje tri versije: tvrdu, mekku (palatalizovanu) i dolgu, napriklad: '''{{-|л}}''', '''{{-|л<sup>ь</sup>}}''', '''{{-|лл}}''', ili '''{{-|н}}''', '''{{-|н<sup>ь</sup>}}''', '''{{-|нн}}'''. Koja iz tyh versij priměnjaje se, obyčno zavisi od slědujučej samoglasky. V někojih padah priměnjaje se specialny znak mekkosti '''{{-|ь}}''' ili tvrdosti '''’''' (apostrof). Za označen‌je dolgosti suglasky pišut se dvakratno podred. Palatalizovane dvojne suglasky ('''{{-|нн<sup>ь</sup>}}''', '''{{-|дд<sup>ь</sup>}}''' i t.d.) proizhodet od [[Praslovjansky jezyk|praslovjanskoj]] končiny {{-|-ьje}}: {| class="wikitable" |- | {{MFA|nʲ}} || '''{{-|знання}}''' «znan‌je» || {{MFA|znɑˈɲːɑ}} |- | {{MFA|dʲ}} || '''{{-|суддя}}''' «sudja» || {{MFA|suˈɟːɑ}} |- | {{MFA|tʲ}} || '''{{-|життя}}''' «žitje» || {{MFA|ʒɪ̞ˈcːɑ}} |- | {{MFA|lʲ}} || '''{{-|зілля}}''' «zelje, eliksir» || {{MFA|ˈzʲiʎːɑ}} |- | {{MFA|t͡sʲ}} || '''{{-|міццю}}''' «močju, siloju» || {{MFA|ˈmʲit͡sʲːu}} |- | {{MFA|zʲ}} || '''{{-|мотуззя}}''' «vrvky» || {{MFA|moˈtuzʲːɑ}} |- | {{MFA|sʲ}} || '''{{-|колосся}}''' «klasy» || {{MFA|kɔˈlɔsʲːɑ}} |- | {{MFA|t͡ʃ}} || '''{{-|обличчя}}''' «obličje» || {{MFA|ɔˈblɪt͡ʃʲːɑ}} |- | {{MFA|ʒ}} || '''{{-|збіжжя}}''' «zrna» || {{MFA|ˈzbʲiʒʲːɑ}} |- | {{MFA|ʃ}} || '''{{-|затишшя}}''' «zatišje» || {{MFA|zɑˈtɪʃʲːɑ}} |} V někojih sěverovozhodnyh narěčjah {{MFA|rʲ}} takym samym sposobom asimiluje slědujuči {{MFA|j}}, tvoreči mekky dolgy {{MFA|rʲː}}, napriklad {{Lang|uk|''пірря''}} {{MFA|ˈpirʲːɐ}} «pery, perje» (v kniževnom ukrajinskom {{Lang|uk|пір’я}} {{MFA|ˈpirjɐ}}). Afrikaty {{MFA|d͡z}} i {{MFA|d͡ʒ}} ne imajut specialne bukvy, ale sut označene dvoma bukvami: '''{{-|дз}}''' i '''{{-|дж}}'''. == Gramatika == V ukrajinskom jezyku tradicijno različajut se deset čestij molvy:<ref>{{Cite book | last1 = Жовтобрюх | first1 = М.А. | last2 = Кулик | first2 = Б.М. | title = Курс сучасної української літературної мови | year = 1965 | place = Kyjev | language = uk}}</ref><ref>{{Cite book | last = Вихованець | first = І.Р. | title = Частини мови в семантико-граматичному аспекті | year = 1988 | place = Kyjev | language = uk}}</ref> * '''samostojne''': imennik, glagol, pridavnik, čislovnik, zaimennik, prislovnik; * '''služebne''' (ne imajut samostojno značen‌je v tekstu): sveznik, prědložnik, čestica; * '''medžumetje'''. Ukrajinsky imaje tipično slovjansku, silno fleksijnu gramatiku. Imennik, pridavnik, čislovnik, zaimennik i glagol sklanjajut se, ostale česti molvy sut neizměnne. V ukrajinskom različajut se sedm padežev (imeniteljnik, roditeljnik, dateljnik, viniteljnik, tvoriteljnik, městnik, zvateljnik)<ref>{{Cite book | last = Вихованець | first = І.Р. | title = Система відмінків української мови | place = Kyjev | year = 1987 | language = uk}}</ref>, dva gramatične čisla (jedninu i množinu; poněkogda javi s takože dvojina, po naslědstvu [[Starocrkovnoslovjansky jezyk|starocrkovnoslovjanskogo jezyka]], napriklad v tvoriteljniku: {{Lang|uk|очима, плечима}} pored form {{Lang|uk|очами, плечами}} «očami, hrebetom»)<ref>{{Cite book | last = Жовтобрюх | first = М.А. | chapter = Двоїна | title = Українська мова: Енциклопедія | place = Kyjev | year = 2000 | publisher = Українська енциклопедія | isbn = 966-7492-07-9 | language = uk}}</ref> i tri gramatične rody (mužsky, žensky i srědnji).<ref>{{Cite journal | last = Самійленко | first = С.П. | title = Категорія роду | journal = Українська мова і література в школі | year = 1966 | issue = 1965 № 10, 1966 № 5 | language = uk}}</ref> === Imennik === V jednině imennik sklanjaje se slědujučim sposobom: {| class="wikitable" |+ Sklonjen‌je imennikov ! Padež ''(ukr.)'' || Priklad ''(ukr.)'' || Padež ''(medžusl.)'' || Prěvod |- | {{-|'''називний''' '' хто / що?''}} || {{-|брат, ріка}} || '''imeniteljnik''' ''kto/čto?''|| brat, rěka |- | {{-|'''родовий''' ''кого / чого?''}} || {{-|брата, ріки}} || '''roditeljnik''' ''kogo/čego?''|| brata, rěky |- | {{-|'''давальний''' ''кому / чому?''}} || {{-|братові/-у, рікі}} || '''dateljnik''' ''komu/čemu?''|| bratu, rěkě |- | {{-|'''знахідний''' ''кого / що?''}} || {{-|брата, ріку}} || '''viniteljnik''' ''kogo/čto?''|| brata, rěku |- | {{-|'''орудний''' ''ким / чим?''}} || {{-|братом, рікою/-й}} || '''tvoriteljnik''' ''kym/čim?''|| bratom, rěkoju |- | {{-|'''місцевий ''' ''по/на кому / чому?''}} || {{-|по браті/-ові, у рікі}} || '''městnik''' ''po/na kom/čem?''|| po bratu, na rěkě |- | {{-|'''кличний''' ''хто / що?''}} || {{-|брате, ріко}} || '''zvateljnik''' ''kto/čto?'' || brate, rěko |- |} === Zaimennik === Osobne zaimenniky (vključno s refleksivnym) sklanjajut se, kako v slědujučej tabelě: {| class="wikitable" |+ Sklonjen‌je osobnyh zaimennikov ! Padež || colspan=4 | Jednina || colspan=3 | Množina || Refleksivny |- | '''Imeniteljnik''' || {{-|я}} «ja» || {{-|ти}} «ty» || {{-|він}} «on», {{-|воно}} «ono» || {{-|вона}} «ona» || {{-|ми}} «my» || {{-|ви}} «vy» || {{-|вони}} «oni, one» || {{-|<div style="text-align:center">–</div> |- | '''Roditeljnik''' || {{-|менe}} || {{-|тебe}} || {{-|його/нього}} || {{-|її/неї}} || {{-|нас}} || {{-|вас}} || {{-|їх/них}} || {{-|себе}} |- | '''Dateljnik''' || {{-|менi}} || {{-|тебi}} || {{-|йому}} || {{-|їй}} || {{-|нам}} || {{-|вам}} || {{-|їм}} || {{-|собі}} |- | '''Viniteljnik''' || {{-|менe}} || {{-|тебe}} || {{-|його/нього}} || {{-|її/неї}} || {{-|нас}} || {{-|вас}} || {{-|їх/них}} || {{-|себе}} |- | '''Tvoriteljnik''' || {{-|мною}} || {{-|тобою}} || {{-|ним}} || {{-|нею}} || {{-|нами}} || {{-|вами}} || {{-|ними}} || {{-|себою}} |- | '''Městnik''' || {{-|менi }} || {{-|тебi }} || {{-|ньому/нім }} || {{-|ній }} || {{-|нас }} || {{-|вас }} || {{-|них }} || {{-|собі}} |} Primětky: # Pozicija udarjen‌ja v formah {{Lang|uk|мене}}, {{Lang|uk|тебе}} i {{Lang|uk|себе}} zavisi od togo, prědhodi li jim prědložnik, napr. {{Lang|uk|менé}} (viniteljnik), {{Lang|uk|про мéне}} «o mně». # Alternativne formy začinajuče se od '''{{-|н}}''' koristajut se poslě prědložnikov, napr. {{Lang|uk|її}} «jej», {{Lang|uk|про неї}} «o njej». # Kako v medžuslovjanskom, zaimennik {{Lang|uk|ви}} koristaje se ne samo v množině, ale takože kako učtiva forma v jednině. === Pridavnik === Pridavniky odgovarjajut na pytan‌je: ''kaky''. Kako v drugyh slovjanskyh jezykah, one odgovoret imenniku po rodu, čislu i padežu. One sklanjajut se tako: {| class="wikitable" |+ Sklonjen‌je pridavnikov ! rowspan=2 | Padež || colspan=3 | Jednina || rowspan=2 | Množina |- ! mužsky rod || srědnji rod || žensky rod |- | '''Imeniteljnik''' || {{-|біл'''ий'''}} «běly» || {{-|біл'''е'''}} || {{-|біл'''а'''}} || {{-|біл'''i'''}} |- | '''Roditeljnik''' || colspan=2 | <div style="text-align: center">{{-|біл'''ого'''}}</div> || {{-|біл'''ої'''}} || {{-|біл'''их'''}} |- | '''Dateljnik''' || colspan=2 | <div style="text-align: center">{{-|біл'''ому'''}}</div> || {{-|біл'''iй'''}} || {{-|біл'''им'''}} |- | '''Viniteljnik''' || {{-|біл'''ий'''/біл'''ого'''}} || {{-|біл'''е'''}} || {{-|біл'''у'''}} || {{-|біл'''і'''/біл'''их'''}} |- | '''Tvoriteljnik''' || colspan=2 | <div style="text-align: center">{{-|біл'''им'''}}</div> || {{-|біл'''ою'''}} || {{-|біл'''ими'''}} |- | '''Městnik''' || colspan=2 | <div style="text-align: center">{{-|біл'''ому'''}}/{{-|біл'''iм'''}}</div> || {{-|біл'''iй'''}} || {{-|біл'''их'''}} |} Neznačna kolikost pridavnikov mužskogo roda, pored obče koristajemoju polnoj formy, imaje kratku (neizměnjenu) formu: {{Lang|uk|''ясен''}} «jasny», {{Lang|uk|''дрібен''}} «drobny», {{Lang|uk|''зелен''}} «zeleny», {{Lang|uk|''повен''}} «polny», {{Lang|uk|''славен''}} «slavny», {{Lang|uk|''красен''}} «krasny», {{Lang|uk|''винен''}} «vinny», {{Lang|uk|''потрібен''}} «potrěbny», {{Lang|uk|''певен''}} «isty», {{Lang|uk|''годен''}} «dostojny» i t.d. Iz drugoj strany, polne formy pridavnikov ženskogo i srědnjego roda mogut iměti nestisknutu formu, ktora ne jest tipična ukrajinskomu jezyku i strěčaje se glavno v narodnoj umětnosti i poeziji, v imeniteljnom i viniteljnom padežah jedniny i množiny:<ref>{{Cite journal | last = Пронь | first = К.Л. | title = Нестягнені форми прикметників в українській мові | journal = Українська мова і література в школі | year = 1972 | issue = № 7 | language = uk}}</ref>: {{Lang|uk|''гарная''}} «krasiva», {{Lang|uk|''гарнеє''}} «krasivo», {{Lang|uk|''гарнії''}} «krasive»; {{Lang|uk|''синяя''}} «sinja», {{Lang|uk|''синєє''}} «sinje», {{Lang|uk|''синії''}} «sinji»; zaměsto tradicijnyh form {{Lang|uk|''гарна'', ''гарне'', ''гарні''; ''синя'', ''синє'', ''сині''}}. === Čislovnik === Osnovne čislovniky 1–10 sut: {{-|'''один/одна/одне'''}} «jedin/jedna/jedno», {{-|'''два/дві'''}} «dva/dvě», {{-|'''три'''}} «tri», {{-|'''чотири'''}} «četyri», {{-|'''п’ять'''}} «pet», {{-|'''шість'''}} «šest», {{-|'''сім'''}} «sedm», {{-|'''вісім'''}} «osm», {{-|'''дев’ять'''}} «devet», {{-|'''десять'''}} «deset». === Glagol === Ukrajinsky, kako kako vse druge slovjanske jezyky, različaje medžu glagolami sovršenogo i nesovršenogo vida. Časovan‌je glagolov odbyvaje se po času, osobě, čisla, aktivnosti/pasivnosti i naklonjen‌ju. K glagolam takože tradicijno odnoset se odglagolne imenniky i pridavniky, a takože pričestja.<ref>{{Cite book | last = Гнатюк | first = Г.М. | title = Дієприкметник у сучасній українській літературній мові | place = Kyjev | year = 1982 | language = uk}}</ref> Glagoly imajut četyri časy: * suči čas ({{Lang|uk|''читає''}} «čitaje») * prošly čas ({{Lang|uk|''читав''}} «čital») * buduči čas, ktory imaje tri formy: ** prostu ({{Lang|uk|''прочитає''}} «pročitaje») ** sintetičnu ({{Lang|uk|''читатиме''}} «bude čitati») — osoblivost ukrajinskogo jezyka ** sostavjenu ({{Lang|uk|''буде читати''}} «bude čitati») * pluskvamperfekt ({{Lang|uk|''був читав''}} «běše čital») V prošlom času glagol ne časuje se po osobě, ale imaje harakteristiku roda i čisla.<ref>{{Cite book | last = Русанівський | first = В.М. | chapter = Дієслово | editor1-last = Безпояско | editor1-first = О.К. | editor2-last = Городенська | editor2-first = К.Г. | editor3-last = Русанівський | editor3-first = В.М. | title = Граматика української мови: Морфологія | place = Kyjev | publisher = Либідь | year = 2003 | language = uk}}</ref> == Priklady tekstov == [[Fajl:WIKITONGUES- Vira speaking Ukrainian.webm|thumb|Vira govori na ukrajinskom (zapis iz 2019 g.)]] === «Ljubju» === {| class="wikitable" width="60%" |+ ! {{Lang|uk|Люблю}} ([[Volodymyr Sosjura]], 1898–1965)<ref>{{Cite web | url = https://www.ukrlib.com.ua/books/printit.php?tid=6323 | title = Люблю | website = УкрЛіб | access-date = 2025-05-04 | language = uk}}</ref> ! Prěvod: ''Ljubju'' ([[Jan van Steenbergen]])<ref>{{Cite web | url = https://isv.miraheze.org/wiki/Sbornik:Ljubju_(%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80_%D0%A1%D0%BE%D1%81%D1%8E%D1%80%D0%B0,_pr._Jan_van_Steenbergen) | title = Ljubju | website = Vikisbornik | access-date = 2025-05-04}}</ref> |- | <poem> {{-|Я люблю тебе, друже, за те, що в очах твоїх море синіє, що в очах твоїх сонце цвіте, мою душу голубить і гріє. За волосся твоє золоте, за чоло молоде і відкрите, Я люблю тебе, друже, за те, що не можу тебе не любити...}} </poem> | <poem> Ja ljubju te, druže, zatože v tvojih očah vse morje siněje, i solnce v njih cvěte takože, moju dušu laskaje i grěje. Za vlasy te zlate kak sbože, za usměh tvoj teply, odkryty, Ja ljubju te, druže, zatože ne mogu tebe ne ljubiti... </poem> |} === Universalna deklaracija prav člověka, statija 1 === {| class="wikitable" width="60%" |+ ! Ukrajinsky ! Prěvod |- | '''{{-|Загальна декларація прав людини, стаття 1.}}'''<ref>{{Cite web | url = https://www.ohchr.org/en/human-rights/universal-declaration/translations/ukrainian-ukrayinska | title = Universal Declaration of Human Rights - Ukrainian (Ukrayins'ka)] | website = ohchr.org}}</ref><ref>{{Cite web | url = https://www.youtube.com/watch?v=saXk316Y_t4 | title = Iryna Tarnavska iz Ukrajiny čitaje Universalnu deklaraciju prav člověka na ukrajinskom | website = [[YouTube]] | date = 2018-08-06}}</ref> | '''Universalna deklaracija prav člověka, statija 1.'''<ref>{{Cite web | url = http://steen.free.fr/interslavic/declaration.html | title = Iz Universalnoj Deklaracije Prav Člověka, členok 1 | language = isv | website = Interslavic language | date = 2020-03-24}}</ref> |- | {{-|Всі люди народжуються вільними і рівними у своїй гідності та правах. Вони наділені розумом і совістю і повинні діяти у відношенні один до одного в дусі братерства.}} | Vsi ljudi rodet se svobodni i ravni v dostojnosti i pravah. Oni sut obdarjeni razumom i svěstju i imajut postupati jedin k drugomu v duhu bratstva. |} === Koristne izrazy === {| class="wikitable" width="60%" |+ ! Ukrajinsky ! Zvuk ! Prěvod |- | {{Lang|uk|Привіт}} | [[Fajl:Uk-привіт.ogg]] | Privět, ahoj, zdravo |- | {{Lang|uk|Добрий день}} | [[Fajl:Uk-добрий день.ogg]] | Dobry denj |- | {{Lang|uk|Дoбpого ранку}} | [[Fajl:Uk-доброго ранку.ogg]] | Dobro utro |- | {{Lang|uk|Добрий вечір}} | [[Fajl:Uk-добрий вечір.ogg]] | Dobry večer |- | {{Lang|uk|До побачення}} | [[Fajl:Uk-до побачення.ogg]] | Do viděn‌ja |- | {{Lang|uk|Бувай}} | [[Fajl:Uk-бувай.ogg]] | Byvaj, sbogom |- | {{Lang|uk|На добраніч}} | [[Fajl:Uk-Надобраніч.ogg]] | Dobra noč |- | {{Lang|uk|Будь ласка}} | [[Fajl:Uk-будь ласка.ogg]] | Prošu |- | {{Lang|uk|Дякую}} | [[Fajl:Uk-дякую.ogg]] | Hvala, blagodarju, dekuju |- | {{Lang|uk|Вибач}} | [[Fajl:Uk-вибач.ogg]] | Izvini |} == Uvidite takože == * [[Slovjanske jezyky]] * [[Kirilica]] * [[Ukrajinska kirilica]] * [[Ukrajinska latinica]] * [[Latinizacija ukrajinskogo jezyka]] * [[Ukrajinsky Institut Knigy]] == Iztočniky == {{Iztočniky}} == Literatura == * {{Cite book | first1 = C.H. | last1 = Andrusyshen | first2 = J.N. | last2 = Krett | year = 1955 | url = https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/15472/file.pdf | title = Українсько-ангійський словник / Ukrainian-English dictionary (2nd ed., 1981) | publisher = University of Toronto Press}} * {{Cite book | url = http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=ELIB&P21DBN=ELIB&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=brief_elib&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21SRW=nz&S21P02=0&S21P03=T=&S21COLORTERMS=0&S21STR=%D0%95%D1%82%D0%B8%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B3%D1%96%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9%20%D1%81%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D0%BD%D0%B8%D0%BA%20%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D1%97%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B8 | title = Етимологічний словник української мови: в 7 т. | editor = Мельничук, О.С. i dr. | place = Kyjev | publisher = Наукова думка | language = uk}} * {{Cite book | first = J.W. | last = Stechishin | year = 1951 | url = https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/24620/file.pdf | title = Ukrainian Grammar (5th ed., 1971) | place = Winnipeg | publisher = Trident Press Ltd. | language = en}} == Vněšnje linky == * {{Cite web | url = https://iul-nasu.org.ua/ | title = Інститут української мови НАН України | language = uk}} * {{Cite web | url = https://www.ulif.org.ua/ | title = Український лінгвістичний портал | language = uk}} * {{Cite web | url = https://wals.info/languoid/lect/wals_code_ukr | title = Language Ukrainian | website = The World Atlas of Language Structures Online | language = en}} * {{Cite web | url = https://glottolog.org/resource/languoid/id/ukra1253 | title = Spoken L1 Language: Ukrainian | website = Glottolog | language = en}} * {{Cite web | url = https://ukrainiangrammar.com/ | title = Ukrainian grammar | language = en}} * {{Cite web | url = https://www.ukrainiancourse.com/ | title = Learn Ukrainian for free | language = en}} * {{Cite web | url = http://litmisto.org.ua/?page_id=6961 | author = Караман С.О. | title = Сучасна українська літературна мова | language = uk}} * {{Cite web | url = http://sum.in.ua/ | title = Словник української мови. Академічний тлумачний словник (1970—1980) | language = uk}} * {{Cite web | url = https://hrinchenko.com/ | title = Словарь української мови (Борис Грінченко) | language = uk}} * {{Cite web | url = https://www.lingvolive.com/en-us/translate/uk-en/а | title = Ukrajinsko-anglijsky slovnik onlajn | website = lingvolive.com}} {{Slovjanske jezyky}} <center> {{Prěvod | nl | Oekraïens}} {{Prěvod | be | Украінская мова}} </center> {{Članok s zvězdoju}} [[Kategorija:Slovjanske jezyky]] [[Kategorija:Ukrajinsky jezyk| ]] [[Kategorija:Ukrajina]] swwm4w949j9prl3z4a8xs0tcxjzd196 Vikipedija 0 1939 46272 35743 2026-08-19T23:45:01Z ~2026-45580-83 829 46272 wikitext text/x-wiki [[Fajl:Wikipedia-logo-v2.svg|thumb|Logotip Vikipedije, globus s literami iz raznyh pism.]] '''Vikipedija''' ({{Jezyky|en|Wikipedia}}) jest svobodna mnogojezyčna onlajn-[[enciklopedija]], ktoru piše i podtrimaje občina koristnikov-dobrovoljcev črěz ustroj [[Viki|viki-pravjeńja]]. Vikipedija jest najveliky i najčitajemy priručnik v historiji i doslědno jest jedin iz 15 najpopularnyh sajtov po ocěnkě Aleksy. Projekt ne imaje reklamy i hostuje se [[Fundacija Vikimedija|Fundacijeju Vikimedijeju]], amerikanskoju bezkoristnoju organizacijeju, ktoru podtrimajut glavno črěz male dary. Cěljem Vikipedije jest sbirańje vsěgo znańja na cělom světě. Vikipedija byla početoju 15 januara 2001 roka [[Džimi Vels]]om i [[Lari Senger]]om i početkovo byla dostupna jedino na [[Anglijsky jezyk|anglijskom jezyku]]. Skoro byli brzo počete versije na inyh jezykah, i v 2021 roku Vikipedija imaje obče čislo v veče 55 milionov člankov na veče 310 jezykah, ktore može svobodno praviti vsaki. Nazva Vikipedije proizhodi od sjedinjeńja ''[[viki]]'' (od havajskogo {{Lang|haw|wiki}} "brzy") i ''[[enciklopedija]]'' suka blyat == Historija == [[Fajl:Nupedia.svg|thumb|Logotip Nupedije, projekta, od ktorogo byla odkrytoju Vikipedija.]] Vikipedija byla početa kako dodatočny projekt k [[Nupedija|Nupediji]], svobodnoj onlajn-enciklopediji na anglijskom jezyku, članky v ktoroj pisali znalci i prěgledali služebnym procesom. Ju osnovala 9 marca 2000 roka kompanija Bomis, ktora byla susrědotočena na stvorjeńju portalov s erotičnym sodržańjem. Glavnymi ljudami v Nupediji byli Džimi Vels, direktor Bomisa, i Lari Senger, glavny redaktor Nupedije i potom Vikipedije. Nupedija imala svoje svobodno dozvoleńje {{Lang|en|Nupedia Open Content License}}, ale ješče do izpuščeńja Vikipedije ona izměnila dozvoleńje na {{Lang|en|GNU Free Documentation License}} po zovu [[Ričard Stolman|Ričarda Stolmana]]. 10 januara 2001 roka Senger prědložil stvoriti viki kako dodatočny projekt dlja Nupedije. Vikipediju počeli 15 januara 2001 roka na anglijskom jezyku na domenu ''{{-|www.wikipedia.com}}''. Vikipedijna politika "nevtralnoj točky zrěńja" byla stvorjena v prve několiko mesěcev. Početkovo, kompanija Bomis hotěla izdělati ju biznesom dlja koristi. == Vněšnje linky == * [https://www.wikipedia.org/ Glavny portal Vikipedije] {{Prěvod|en|Wikipedia|revizija=1035525668}} [[Kategorija:Vikipedija| ]] [[Kategorija:Internetne enciklopedije]] [[Kategorija:Fundacija Wikimedia]] 8roq826twdxeqhs7aw4bxswdhypomsy 46287 46272 2026-08-20T01:21:12Z Mtarch11 831 Odčinjena jest jedna pravka od koristnika [[Special:Contributions/~2026-45580-83|~2026-45580-83]] ([[User talk:~2026-45580-83|besěda]]), povrat k poslědnjej versiji od koristnika [[User:JhsBot|JhsBot]]. 35743 wikitext text/x-wiki [[Fajl:Wikipedia-logo-v2.svg|thumb|Logotip Vikipedije, globus s literami iz raznyh pism.]] '''Vikipedija''' ({{Jezyky|en|Wikipedia}}) jest svobodna mnogojezyčna onlajn-[[enciklopedija]], ktoru piše i podtrimaje občina koristnikov-dobrovoljcev črěz ustroj [[Viki|viki-pravjeńja]]. Vikipedija jest najveliky i najčitajemy priručnik v historiji i doslědno jest jedin iz 15 najpopularnyh sajtov po ocěnkě Aleksy. Projekt ne imaje reklamy i hostuje se [[Fundacija Vikimedija|Fundacijeju Vikimedijeju]], amerikanskoju bezkoristnoju organizacijeju, ktoru podtrimajut glavno črěz male dary. Cěljem Vikipedije jest sbirańje vsěgo znańja na cělom světě. Vikipedija byla početoju 15 januara 2001 roka [[Džimi Vels]]om i [[Lari Senger]]om i početkovo byla dostupna jedino na [[Anglijsky jezyk|anglijskom jezyku]]. Skoro byli brzo počete versije na inyh jezykah, i v 2021 roku Vikipedija imaje obče čislo v veče 55 milionov člankov na veče 310 jezykah, ktore može svobodno praviti vsaki. Nazva Vikipedije proizhodi od sjedinjeńja ''[[viki]]'' (od havajskogo {{Lang|haw|wiki}} "brzy") i ''[[enciklopedija]]''. == Historija == [[Fajl:Nupedia.svg|thumb|Logotip Nupedije, projekta, od ktorogo byla odkrytoju Vikipedija.]] Vikipedija byla početa kako dodatočny projekt k [[Nupedija|Nupediji]], svobodnoj onlajn-enciklopediji na anglijskom jezyku, članky v ktoroj pisali znalci i prěgledali služebnym procesom. Ju osnovala 9 marca 2000 roka kompanija Bomis, ktora byla susrědotočena na stvorjeńju portalov s erotičnym sodržańjem. Glavnymi ljudami v Nupediji byli Džimi Vels, direktor Bomisa, i Lari Senger, glavny redaktor Nupedije i potom Vikipedije. Nupedija imala svoje svobodno dozvoleńje {{Lang|en|Nupedia Open Content License}}, ale ješče do izpuščeńja Vikipedije ona izměnila dozvoleńje na {{Lang|en|GNU Free Documentation License}} po zovu [[Ričard Stolman|Ričarda Stolmana]]. 10 januara 2001 roka Senger prědložil stvoriti viki kako dodatočny projekt dlja Nupedije. Vikipediju počeli 15 januara 2001 roka na anglijskom jezyku na domenu ''{{-|www.wikipedia.com}}''. Vikipedijna politika "nevtralnoj točky zrěńja" byla stvorjena v prve několiko mesěcev. Početkovo, kompanija Bomis hotěla izdělati ju biznesom dlja koristi. == Vněšnje linky == * [https://www.wikipedia.org/ Glavny portal Vikipedije] {{Prěvod|en|Wikipedia|revizija=1035525668}} [[Kategorija:Vikipedija| ]] [[Kategorija:Internetne enciklopedije]] [[Kategorija:Fundacija Wikimedia]] nnlqe0j8xggxo5izrox8foor3l4l98e Сука (музикалны инструмент) 0 4539 46282 43914 2026-08-20T00:28:54Z Wrybvf 830 46282 wikitext text/x-wiki {{Kartka muzikalny instrument |name=Suka |names= |image=[[File:Suka bilgorajska.jpg|center|270px]] |classification=[[Strunny instrument]] ([[Smyček (muzika)|smyčkovy]]) |range= |related= *'''[[Semějstvo guslje]]''' ([[skripka]], [[violončelo]]) *Sěmejstvo [[Viol]] (vključaje [[kontrabas]]) |musicians= |builders= |articles= * [[Semějstvo guslje|Semějstvo muzykalnyh instrumentov guslje]] }} '''Сука''' ili '''Сука билгорајска''' () јест струнно-смычкsuka blyatовы, хисторичны пољскы музикалны инструмент. Тутчас сут јего реконструоване версије, кторыми такоже играјут.<ref>{{Cite web | url = https://www.songlines.co.uk/features/suka-musical-instrument-guide-with-maria-pomianowska | title = Suka. Musical Instrument Guide (with Maria Pomianowska) | first = Simon | last = Broughton}}</ref> == Хисторија == Вєројетно, же находност смычковых инструментов иде из Централној Азији. Они сут были разпрострањане по Евразије приблизно в {{-|X}} веку. В Пољскє једин вид местных гусљев је был иззначен в 1545 году.<ref name="Britannica">{{Cite web |url=https://www.britannica.com/art/stringed-instrument/The-violin-family#ref95471 |title=The violin family |work= |publisher=[[Britannika Ensiklopediyası]] Online |date= |accessdate=2025-03-20 |archive-date=2024-04-17 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240417114942/https://www.britannica.com/art/stringed-instrument/The-violin-family#ref95471 |url-status=live }}</ref> Сут нєколико археологичных находок смычковых инструментов в Пољскє. Вкључно гусљев {{-|XI}} в. из Опољa, пет струнных инструментов {{-|XII}} в., најденых в году 1948 в Гдањску, и струнны инструмент, најдены в году 1985 в Полоцку, именујеме сут Полоцкыми гусљами.<ref name=Dahlig>{{cite book | author = Ewa Dahlig | title = Ludowe instrumenty skrzypcowe w Polsce | publisher = Instytut Sztuki Polskiej Akademii Nauk | place = Warszawa | date = 2001 | isbn = 83-85938-54-0}}</ref> [[File:Suka aquarel Wojciecha Gerson.jpg|thumb|Војцех Герсон, акварељ (1895)]] Прва референција на тутој инструмент је појавила се в року 1888 в чланку хисторика и диалектолога Јана Карловича ({{-|Jan Karłowicz}}) в вєстнику {{-|Wisła}} об изставє народных музыкалных инструментов ктора је прошла оногды. Онде сука је была описана како некористаны дрєвны селскы инструмент. Такоже је была давана информација же јеј находност иде из града Коцудзы (ранєје село {{-|Kocudza}} в Билгорају). Оригинална сука не је дошла до наших дњев. Мнєвајут, же послєдным чловєком, видєвшим оригиналны инструмент је был обыватељ Коцудзы Марцин Гилас.<ref>{{Cite web |url=https://www.sukabilgorajska.pl/suka-bilgorajska/ |title=SUKA. Historia |access-date=2025-03-14 |archive-date=2024-10-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241004060258/https://www.sukabilgorajska.pl/suka-bilgorajska/ |url-status=live }}</ref> Сут были различне покушања jеj реконструованја. Наприклад је был једин опыт Збигнева Бутрына ({{-|Zbigniew Butryn}}) из града Јанов Љубелски и другы Андреја Кучовского ({{-|Andrzej Kuczkowski}}) из Варшавы. Они оба изкористали акварељны образ сукы, кторы је нарысовал Војцех Герсон ({{-|Wojciech Gerson}}) в року 1895.<ref name="MP">Maria Pomianowska, Zespół polski, "Oj chmielu... Stare pieśni i tańce polskie", Agencja Artystyczna MTJ, Warszawa 1996.</ref> Бутрын имаје собствено студио изтворјенја народных инструментов. Јего сын Кшиштоф је одкрыл Билгорајску Школу Сукы в року 2007. Онде учет изтворјати суку и на њеју играти.<ref>{{Cite web |url=https://pismofolkowe.pl/artykul/suka-bilgorajska-3902 |title=''Suka biłgorajska: Śladami zapomnianego instrumentu.'' Zbigniew Butryn |access-date=2025-03-15 |archive-date=2024-10-12 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241012114859/https://pismofolkowe.pl/artykul/suka-bilgorajska-3902 |url-status=live }}</ref> Играчка на саранги Марија Помиановска такоже интересовала се сукој и в роках 1990-х је наручила ју реконструовати. Она је научила се играти на тој версије суке. Потом она је работала над реконструованјем подобных инструментов, наприклад Милецка сука и Полоцкы гусље. С року 2010 она учи игру на гусљах в оддєлу инструментов Помиановској Краковској Музыкалној Академији. Онде она вкључно учи игру на суке и на Полоцкых гусљах.<ref name="MP"/> == Игранје == Инструмент кладе се на раме играча и држи се вертикално. Играје се техникој ногтев. Та информација извєстна од немца Мартина Агриколы, кторы је записал ју в XVI столєтју.<ref name=Agricola>{{Cite book | author = Martin Agricola | title = Musica instrumentalis dedsch erste und vierte Ausgabe | publisher = reprint w „Publikation alterer praktischer und teoretischer Musik-werke...”, Jahrgang 24, band 20, Leipzig 1896 | place = Wittemberg | date = 1528 |pages = 204}}</ref> == Източникы == {{Iztočniky}} [[Kategorija:Музикалне инструменты]] d9mmma9ilmyivz9bjwadixilk38y8fa 46283 46282 2026-08-20T00:53:23Z Codename Noreste 82 Odčinjena jest jedna pravka od koristnika [[Special:Contributions/Wrybvf|Wrybvf]] ([[User talk:Wrybvf|besěda]]), povrat k poslědnjej versiji od koristnika [[User:IJzeren Jan|IJzeren Jan]]. 43914 wikitext text/x-wiki {{Kartka muzikalny instrument |name=Suka |names= |image=[[File:Suka bilgorajska.jpg|center|270px]] |classification=[[Strunny instrument]] ([[Smyček (muzika)|smyčkovy]]) |range= |related= *'''[[Semějstvo guslje]]''' ([[skripka]], [[violončelo]]) *Sěmejstvo [[Viol]] (vključaje [[kontrabas]]) |musicians= |builders= |articles= * [[Semějstvo guslje|Semějstvo muzykalnyh instrumentov guslje]] }} '''Сука''' ili '''Сука билгорајска''' ({{Jezyky|pl|Suka biłgorajska}}) јест струнно-смычковы, хисторичны пољскы музикалны инструмент. Тутчас сут јего реконструоване версије, кторыми такоже играјут.<ref>{{Cite web | url = https://www.songlines.co.uk/features/suka-musical-instrument-guide-with-maria-pomianowska | title = Suka. Musical Instrument Guide (with Maria Pomianowska) | first = Simon | last = Broughton}}</ref> == Хисторија == Вєројетно, же находност смычковых инструментов иде из Централној Азији. Они сут были разпрострањане по Евразије приблизно в {{-|X}} веку. В Пољскє једин вид местных гусљев је был иззначен в 1545 году.<ref name="Britannica">{{Cite web |url=https://www.britannica.com/art/stringed-instrument/The-violin-family#ref95471 |title=The violin family |work= |publisher=[[Britannika Ensiklopediyası]] Online |date= |accessdate=2025-03-20 |archive-date=2024-04-17 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240417114942/https://www.britannica.com/art/stringed-instrument/The-violin-family#ref95471 |url-status=live }}</ref> Сут нєколико археологичных находок смычковых инструментов в Пољскє. Вкључно гусљев {{-|XI}} в. из Опољa, пет струнных инструментов {{-|XII}} в., најденых в году 1948 в Гдањску, и струнны инструмент, најдены в году 1985 в Полоцку, именујеме сут Полоцкыми гусљами.<ref name=Dahlig>{{cite book | author = Ewa Dahlig | title = Ludowe instrumenty skrzypcowe w Polsce | publisher = Instytut Sztuki Polskiej Akademii Nauk | place = Warszawa | date = 2001 | isbn = 83-85938-54-0}}</ref> [[File:Suka aquarel Wojciecha Gerson.jpg|thumb|Војцех Герсон, акварељ (1895)]] Прва референција на тутој инструмент је појавила се в року 1888 в чланку хисторика и диалектолога Јана Карловича ({{-|Jan Karłowicz}}) в вєстнику {{-|Wisła}} об изставє народных музыкалных инструментов ктора је прошла оногды. Онде сука је была описана како некористаны дрєвны селскы инструмент. Такоже је была давана информација же јеј находност иде из града Коцудзы (ранєје село {{-|Kocudza}} в Билгорају). Оригинална сука не је дошла до наших дњев. Мнєвајут, же послєдным чловєком, видєвшим оригиналны инструмент је был обыватељ Коцудзы Марцин Гилас.<ref>{{Cite web |url=https://www.sukabilgorajska.pl/suka-bilgorajska/ |title=SUKA. Historia |access-date=2025-03-14 |archive-date=2024-10-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241004060258/https://www.sukabilgorajska.pl/suka-bilgorajska/ |url-status=live }}</ref> Сут были различне покушања jеj реконструованја. Наприклад је был једин опыт Збигнева Бутрына ({{-|Zbigniew Butryn}}) из града Јанов Љубелски и другы Андреја Кучовского ({{-|Andrzej Kuczkowski}}) из Варшавы. Они оба изкористали акварељны образ сукы, кторы је нарысовал Војцех Герсон ({{-|Wojciech Gerson}}) в року 1895.<ref name="MP">Maria Pomianowska, Zespół polski, "Oj chmielu... Stare pieśni i tańce polskie", Agencja Artystyczna MTJ, Warszawa 1996.</ref> Бутрын имаје собствено студио изтворјенја народных инструментов. Јего сын Кшиштоф је одкрыл Билгорајску Школу Сукы в року 2007. Онде учет изтворјати суку и на њеју играти.<ref>{{Cite web |url=https://pismofolkowe.pl/artykul/suka-bilgorajska-3902 |title=''Suka biłgorajska: Śladami zapomnianego instrumentu.'' Zbigniew Butryn |access-date=2025-03-15 |archive-date=2024-10-12 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241012114859/https://pismofolkowe.pl/artykul/suka-bilgorajska-3902 |url-status=live }}</ref> Играчка на саранги Марија Помиановска такоже интересовала се сукој и в роках 1990-х је наручила ју реконструовати. Она је научила се играти на тој версије суке. Потом она је работала над реконструованјем подобных инструментов, наприклад Милецка сука и Полоцкы гусље. С року 2010 она учи игру на гусљах в оддєлу инструментов Помиановској Краковској Музыкалној Академији. Онде она вкључно учи игру на суке и на Полоцкых гусљах.<ref name="MP"/> == Игранје == Инструмент кладе се на раме играча и држи се вертикално. Играје се техникој ногтев. Та информација извєстна од немца Мартина Агриколы, кторы је записал ју в XVI столєтју.<ref name=Agricola>{{Cite book | author = Martin Agricola | title = Musica instrumentalis dedsch erste und vierte Ausgabe | publisher = reprint w „Publikation alterer praktischer und teoretischer Musik-werke...”, Jahrgang 24, band 20, Leipzig 1896 | place = Wittemberg | date = 1528 |pages = 204}}</ref> == Източникы == {{Iztočniky}} [[Kategorija:Музикалне инструменты]] donoxqknkoz2yiw10sya7wz6vcjmtja Poljska kirilica 0 6003 46269 46169 2026-08-19T20:22:30Z IJzeren Jan 9 male pravky 46269 wikitext text/x-wiki '''Poljska kirilica''' ({{Jezyky|pl|cyrylica}}) — je obče nazvan‌je projektov [[Kirilica|kiriličnoj azbuky]] dlja [[Poljsky jezyk|poljskogo jezyka]]. Obyčno do zapisu tekstov na poljskom koristajut toliko [[Latinica|latinicu]], jednakže nejednokratno byvali popytky koristati do jego zapisu kirilicu. ==Rannje projekty== Jestvujut mnogo variantov poljskoj kirilice, kako modernyh, tako i historičnyh. Prvy projekt kirilice dlja poljskogo jezyka byl razrabotany [[Ministerstvo narodnogo prosvěčenja Rosijskoj Imperije|Ministerstvom narodnogo prosvěčen‌ja Rosijskoj Imperije]] v 1844—1845 lětah po ukazan‌ju ministra narodnogo prosvěčen‌ja [[Sergej Uvarov|S. S. Uvarova]], ale na tamtoj moment projekt byl priznany prědvrěmennym i ne byl realizovany. V 1852 godu ješče jedin projekt byl prigotovjeny profesorom [[Pjotr Dubrovsky|P. P. Dubrovskym]] po ukazan‌ju ministra narodnogo prosvěčen‌ja [[Platon Širinsky-Šihmatov|P. A. Širinskogo-Šihmatova]]. Alfabet tamtogo projekta byl koristany v hrestomatiji «Priklady poljskogo jezyka v prozě i stihah, dlja russkyh». Ne je jasno, že tamta kniga koristala se v sferě obrazovan‌ja<ref name="сиесс">''Ст. Сиесс-Кжишковский''. [https://web.archive.org/web/20160709195326/http://www.aboutbooks.ru/files/jornal_maintenance/200807/140201321f917b6e9adf4de364365003.pdf Гражданский шрифт для польского языка. Эпизод из истории просвещения в Королевстве Польском.]</ref>. ==Projekt 1863 lěta== Po podavjen‌ju [[Poljsko vozstanje 1863 goda|poljskogo vozstan‌ja 1863 goda]] imperatorom [[Aleksandr II|Aleksandrom II]] byl stvorjeny Ustanovny komitet, jednym iz zadanij ktorogo byla unifikacija upravjen‌ja Poljskoju sgodno s občeimperijskymi zakonami. Srěd drugogo komitet zajmal se reformoju školnogo obrazovan‌ja v poljskyh zemjah. V srědě členov komiteta, iz ktoryh mnogi byli slovjanofili, pojavila se ideja o prěvodě poljskogo pisma na kirilicu. Hvala dějateljnosti komiteta uže v 1865 godu vyšla prva kniga na poljskoj kirilici — «Bukvar dlja selskyh dětij». Za njim poslědovali i druge izdan‌ja. Jednakže uže v 1871—1874 lětah eksperiment byl zakončeny v svezu s tym, že poljske školy v ramkah politiky rusifikacije byli prěvodime na russky jezyk obučen‌ja i potrěbnost v poljskom kiriličnom alfabetu odpadla. Generalno v 1860-e lěta na poljskoj kirilici byli izdane slědujuče knigy: * Selska hrestomatija, ili Vydržky iz proizvěděnij različnyh poljskyh avtorov. Varšava, 1866. * Selska hrestomatija, ili Vydržky iz proizvěděnij različnyh poljskyh avtorov. 2-e izd. Varšava, 1867. * Bukvar dlja selskyh dětij. SPb., 1865. * Bukvar dlja selskyh dětij. 2-e izd. SPb., 1866. * Bukvar dlja selskyh dětij. 3-e izd. SPb., 1869. * Gramatika poljskogo jezyka, sostavjena po prikladu tojže gramatiky, izdanoj v 1860 godu po rěšen‌ju Jego prěvozhoditeljstva Ministra narodnogo prosvěčen‌ja dlja škol Varšavskogo učebnogo okruga. Dlja I klasa. SPb., 1866. * Gramatika poljskogo jezyka, sostavjena po prikladu tojže gramatiky, izdanoj v 1860 godu po rěšen‌ju Jego prěvozhoditeljstva Ministra narodnogo prosvěčen‌ja dlja škol Varšavskogo učebnogo okruga. Dlja I klasa. 2-o izd. SPb., 1866. * Kratka historija Starogo i Novogo Zavěta. Varšava, 1866. * Kratka historija Starogo i Novogo Zavěta. 2-o izd. Varšava, 1867. * Načelno obučen‌je aritmetiky dlja načelnyh škol, selskyh i gradskyh. Varšava, 1866. * Priklady poljskoj kaligrafije. Varšava, 1866. ''To priklad teksta pisany kiriliceju tamtogo časa:'' <poem> {{-|Поврôтъ Таты, пp̌езъ А. Мицкевича «Пôйдзьце, о дзятки, пôйдзьце вшистке разэмъ За място, подъ слупъ на взгôрэкъ, Тамъ пp̌едъ цудовнымъ клęкнийце образэмъ, Побожне змôвце пацю̂рэкъ. Тато не враца; ранки и вечоры Вэ Лзахъ го чекамъ и трводзэ; Розлялы p̌еки, пэлнэ звеp̌а боры, И пэлно збôйцôвъ на дродзэ». Слышąцъ то дзятки бегнą вшистке разэмъ За място, подъ слупъ на взгôрэкъ, Тамъ пp̌едъ цудовнымъ клęкая̨ образемъ, И зачиная̨ пацю̂рэкъ. Цалуя̨ земę, потэмъ: «Въ имę Ойца, Сына и Духа свęтэго, Бąдзь похвалёна пp̌енайсьвęтша Трôйца Тэразъ и часу вшелькего»…}} </poem> ''Na latinici:'' <poem> {{-|Powrót Taty, przez A. Mickiewicza «Pójdźcie, o dziatki, pójdźcie wszystkie razem Za miasto, pod słup na wzgórek, Tam przed cudownym klęknijcie obrazem, Pobożnie zmówcie paciórek. Tato nie wraca; ranki i wieczory We łzach go czekam i trwodze; Rozlały rzeki, pełne zwierza bory, I pełno zbójców na drodze». Słysząc to dziatki biegą wszystkie razem, Za miasto, pod słup na wzgórek, Tam przed cudownym klękają obrazem I zaczynają paciórek. Całują ziemię, potem: «W imię Ojca, Syna i Ducha świętego, Bądź pochwalona, przenajświętsza Trójca, Teraz i czasu wszelkiego»…}} </poem> ==Iztočniky== {{Iztočniky}} == Vněšnje linky == {{Prěvod|ru|Польская кириллица}} {{Kirilica}} [[Kategorija:Kirilica]] [[Kategorija:Poljska]] bfc0zrv056mxgv9ti37z9g7z4ausvx5 46270 46269 2026-08-19T20:31:49Z IJzeren Jan 9 /* Projekt 1863 lěta */ 46270 wikitext text/x-wiki '''Poljska kirilica''' ({{Jezyky|pl|cyrylica}}) — je obče nazvan‌je projektov [[Kirilica|kiriličnoj azbuky]] dlja [[Poljsky jezyk|poljskogo jezyka]]. Obyčno do zapisu tekstov na poljskom koristajut toliko [[Latinica|latinicu]], jednakže nejednokratno byvali popytky koristati do jego zapisu kirilicu. ==Rannje projekty== Jestvujut mnogo variantov poljskoj kirilice, kako modernyh, tako i historičnyh. Prvy projekt kirilice dlja poljskogo jezyka byl razrabotany [[Ministerstvo narodnogo prosvěčenja Rosijskoj Imperije|Ministerstvom narodnogo prosvěčen‌ja Rosijskoj Imperije]] v 1844—1845 lětah po ukazan‌ju ministra narodnogo prosvěčen‌ja [[Sergej Uvarov|S. S. Uvarova]], ale na tamtoj moment projekt byl priznany prědvrěmennym i ne byl realizovany. V 1852 godu ješče jedin projekt byl prigotovjeny profesorom [[Pjotr Dubrovsky|P. P. Dubrovskym]] po ukazan‌ju ministra narodnogo prosvěčen‌ja [[Platon Širinsky-Šihmatov|P. A. Širinskogo-Šihmatova]]. Alfabet tamtogo projekta byl koristany v hrestomatiji «Priklady poljskogo jezyka v prozě i stihah, dlja russkyh». Ne je jasno, že tamta kniga koristala se v sferě obrazovan‌ja<ref name="сиесс">''Ст. Сиесс-Кжишковский''. [https://web.archive.org/web/20160709195326/http://www.aboutbooks.ru/files/jornal_maintenance/200807/140201321f917b6e9adf4de364365003.pdf Гражданский шрифт для польского языка. Эпизод из истории просвещения в Королевстве Польском.]</ref>. ==Projekt 1863 lěta== Po podavjen‌ju [[Poljsko vozstanje 1863 goda|poljskogo vozstan‌ja 1863 goda]] imperatorom [[Aleksandr II|Aleksandrom II]] byl stvorjeny Ustanovny komitet, jednym iz zadanij ktorogo byla unifikacija upravjen‌ja Poljskoju sgodno s občeimperijskymi zakonami. Srěd drugogo komitet zajmal se reformoju školnogo obrazovan‌ja v poljskyh zemjah. V srědě členov komiteta, iz ktoryh mnogi byli slovjanofili, pojavila se ideja o prěvodě poljskogo pisma na kirilicu. Hvala dějateljnosti komiteta uže v 1865 godu vyšla prva kniga na poljskoj kirilici — «Bukvar dlja selskyh dětij». Za njim poslědovali i druge izdan‌ja. Jednakže uže v 1871—1874 lětah eksperiment byl zakončeny v svezu s tym, že poljske školy v ramkah politiky rusifikacije byli prěvodime na russky jezyk obučen‌ja i potrěbnost v poljskom kiriličnom alfabetu odpadla. Generalno v 1860-e lěta na poljskoj kirilici byli izdane slědujuče knigy: * Selska hrestomatija, ili Vydržky iz proizvěděnij različnyh poljskyh avtorov. Varšava, 1866. * Selska hrestomatija, ili Vydržky iz proizvěděnij različnyh poljskyh avtorov. 2-e izd. Varšava, 1867. * Bukvar dlja selskyh dětij. SPb., 1865. * Bukvar dlja selskyh dětij. 2-e izd. SPb., 1866. * Bukvar dlja selskyh dětij. 3-e izd. SPb., 1869. * Gramatika poljskogo jezyka, sostavjena po prikladu tojže gramatiky, izdanoj v 1860 godu po rěšen‌ju Jego prěvozhoditeljstva Ministra narodnogo prosvěčen‌ja dlja škol Varšavskogo učebnogo okruga. Dlja I klasa. SPb., 1866. * Gramatika poljskogo jezyka, sostavjena po prikladu tojže gramatiky, izdanoj v 1860 godu po rěšen‌ju Jego prěvozhoditeljstva Ministra narodnogo prosvěčen‌ja dlja škol Varšavskogo učebnogo okruga. Dlja I klasa. 2-o izd. SPb., 1866. * Kratka historija Starogo i Novogo Zavěta. Varšava, 1866. * Kratka historija Starogo i Novogo Zavěta. 2-o izd. Varšava, 1867. * Načelno obučen‌je aritmetiky dlja načelnyh škol, selskyh i gradskyh. Varšava, 1866. * Priklady poljskoj kaligrafije. Varšava, 1866. {| width="50%" |- | ''To priklad teksta pisany kiriliceju tamtogo časa:'' <div class="ext-gadget-alphabet-disable">'''Поврôтъ Таты, пp̌езъ А. Мицкевича''' «Пôйдзьце, о дзятки, пôйдзьце вшистке разэмъ<br /> За място, подъ слупъ на взгôрэкъ,<br /> Тамъ пp̌едъ цудовнымъ клęкнийце образэмъ,<br /> Побожне змôвце пацю̂рэкъ. Тато не враца; ранки и вечоры<br /> Вэ Лзахъ го чекамъ и трводзэ;<br /> Розлялы p̌еки, пэлнэ звеp̌а боры,<br /> И пэлно збôйцôвъ на дродзэ». Слышąцъ то дзятки бегнą вшистке разэмъ<br /> За място, подъ слупъ на взгôрэкъ,<br /> Тамъ пp̌едъ цудовнымъ клęкая̨ образемъ,<br /> И зачиная̨ пацю̂рэкъ. Цалуя̨ земę, потэмъ: «Въ имę Ойца,<br /> Сына и Духа свęтэго,<br /> Бąдзь похвалёна пp̌енайсьвęтша Трôйца<br /> Тэразъ и часу вшелькего»…</div> | &nbsp; | ''Na latinici:'' <div class="ext-gadget-alphabet-disable">'''Powrót Taty, przez A. Mickiewicza''' «Pójdźcie, o dziatki, pójdźcie wszystkie razem<br /> Za miasto, pod słup na wzgórek,<br /> Tam przed cudownym klęknijcie obrazem,<br /> Pobożnie zmówcie paciórek. Tato nie wraca; ranki i wieczory<br /> We łzach go czekam i trwodze;<br /> Rozlały rzeki, pełne zwierza bory,<br /> I pełno zbójców na drodze». Słysząc to dziatki biegą wszystkie razem,<br /> Za miasto, pod słup na wzgórek,<br /> Tam przed cudownym klękają obrazem<br /> I zaczynają paciórek. Całują ziemię, potem: «W imię Ojca,<br /> Syna i Ducha świętego,<br /> Bądź pochwalona, przenajświętsza Trójca,<br /> Teraz i czasu wszelkiego»…</div> |} ==Iztočniky== {{Iztočniky}} == Vněšnje linky == {{Prěvod|ru|Польская кириллица}} {{Kirilica}} [[Kategorija:Kirilica]] [[Kategorija:Poljska]] bfwo1trvtcd8fsld2it4kze88qyy0kf 46271 46270 2026-08-19T22:28:46Z IJzeren Jan 9 /* Projekt 1863 lěta */ 46271 wikitext text/x-wiki '''Poljska kirilica''' ({{Jezyky|pl|cyrylica}}) — je obče nazvan‌je projektov [[Kirilica|kiriličnoj azbuky]] dlja [[Poljsky jezyk|poljskogo jezyka]]. Obyčno do zapisu tekstov na poljskom koristajut toliko [[Latinica|latinicu]], jednakže nejednokratno byvali popytky koristati do jego zapisu kirilicu. ==Rannje projekty== Jestvujut mnogo variantov poljskoj kirilice, kako modernyh, tako i historičnyh. Prvy projekt kirilice dlja poljskogo jezyka byl razrabotany [[Ministerstvo narodnogo prosvěčenja Rosijskoj Imperije|Ministerstvom narodnogo prosvěčen‌ja Rosijskoj Imperije]] v 1844—1845 lětah po ukazan‌ju ministra narodnogo prosvěčen‌ja [[Sergej Uvarov|S. S. Uvarova]], ale na tamtoj moment projekt byl priznany prědvrěmennym i ne byl realizovany. V 1852 godu ješče jedin projekt byl prigotovjeny profesorom [[Pjotr Dubrovsky|P. P. Dubrovskym]] po ukazan‌ju ministra narodnogo prosvěčen‌ja [[Platon Širinsky-Šihmatov|P. A. Širinskogo-Šihmatova]]. Alfabet tamtogo projekta byl koristany v hrestomatiji «Priklady poljskogo jezyka v prozě i stihah, dlja russkyh». Ne je jasno, že tamta kniga koristala se v sferě obrazovan‌ja<ref name="сиесс">''Ст. Сиесс-Кжишковский''. [https://web.archive.org/web/20160709195326/http://www.aboutbooks.ru/files/jornal_maintenance/200807/140201321f917b6e9adf4de364365003.pdf Гражданский шрифт для польского языка. Эпизод из истории просвещения в Королевстве Польском.]</ref>. ==Projekt 1863 lěta== Po podavjen‌ju [[Poljsko vozstanje 1863 goda|poljskogo vozstan‌ja 1863 goda]] imperatorom [[Aleksandr II|Aleksandrom II]] byl stvorjeny Ustanovny komitet, jednym iz zadanij ktorogo byla unifikacija upravjen‌ja Poljskoju sgodno s občeimperijskymi zakonami. Srěd drugogo komitet zajmal se reformoju školnogo obrazovan‌ja v poljskyh zemjah. V srědě členov komiteta, iz ktoryh mnogi byli slovjanofili, pojavila se ideja o prěvodě poljskogo pisma na kirilicu. Hvala dějateljnosti komiteta uže v 1865 godu vyšla prva kniga na poljskoj kirilici — «Bukvar dlja selskyh dětij». Za njim poslědovali i druge izdan‌ja. Jednakže uže v 1871—1874 lětah eksperiment byl zakončeny v svezu s tym, že poljske školy v ramkah politiky rusifikacije byli prěvodime na russky jezyk obučen‌ja i potrěbnost v poljskom kiriličnom alfabetu odpadla. Generalno v 1860-e lěta na poljskoj kirilici byli izdane slědujuče knigy: * Selska hrestomatija, ili Vydržky iz proizvěděnij različnyh poljskyh avtorov. Varšava, 1866. * Selska hrestomatija, ili Vydržky iz proizvěděnij različnyh poljskyh avtorov. 2-e izd. Varšava, 1867. * Bukvar dlja selskyh dětij. SPb., 1865. * Bukvar dlja selskyh dětij. 2-e izd. SPb., 1866. * Bukvar dlja selskyh dětij. 3-e izd. SPb., 1869. * Gramatika poljskogo jezyka, sostavjena po prikladu tojže gramatiky, izdanoj v 1860 godu po rěšen‌ju Jego prěvozhoditeljstva Ministra narodnogo prosvěčen‌ja dlja škol Varšavskogo učebnogo okruga. Dlja I klasa. SPb., 1866. * Gramatika poljskogo jezyka, sostavjena po prikladu tojže gramatiky, izdanoj v 1860 godu po rěšen‌ju Jego prěvozhoditeljstva Ministra narodnogo prosvěčen‌ja dlja škol Varšavskogo učebnogo okruga. Dlja I klasa. 2-o izd. SPb., 1866. * Kratka historija Starogo i Novogo Zavěta. Varšava, 1866. * Kratka historija Starogo i Novogo Zavěta. 2-o izd. Varšava, 1867. * Načelno obučen‌je aritmetiky dlja načelnyh škol, selskyh i gradskyh. Varšava, 1866. * Priklady poljskoj kaligrafije. Varšava, 1866. V slědučej tabelě pokazany je kiriličny alfabet iz Bukvara dlja selskyh dětij (1865 g.) s odpovědajučimi jim latiničnymi bukvami:<ref>{{Cite web |url=https://books.google.ru/books?id=i6FeAAAAcAAJ&printsec=frontcover&hl=ru#v=onepage&q&f=false |title=Элементаръ для дзеци вейскихъ. СПб., 1865 |access-date=2026-08-20 |archive-date=2021-11-10 |archive-url=https://web.archive.org/web/20211110103545/https://books.google.ru/books?id=i6FeAAAAcAAJ&printsec=frontcover&hl=ru#v=onepage&q&f=false |url-status=live }}</ref>: {| class=wikitable style="font-family:Cambria; font-size:120%;" | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[А (kirilica)|А а]]'''}} <br> ''{{-|A a}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Б|Б б]]'''}} <br> ''{{-|B b}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[В (kirilica)|В в]]'''}} <br> ''{{-|W w}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Г|Г г]]'''}} <br> ''{{-|G g}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Д|Д д]]'''}} <br> ''{{-|D d}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Е (kirilica)|Е е]]'''}} <br> ''{{-|Ie ie}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Ё (kirilica)|Ё ё]]'''}} <br> ''{{-|Io io}}'' |- | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Ж|Ж ж]]'''}} <br> ''{{-|Ż ż}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[З|З з]]'''}} <br> ''{{-|Z z}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[И|И и]]'''}} <br> ''{{-|I i}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[І (kirilica)|I i]]'''}} <br> ''{{-|I i}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[К (kirilica)|К к]]'''}} <br> ''{{-|K k}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Л|Л л]]'''}} <br> ''{{-|L l}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[М (kirilica)|М м]]'''}} <br> ''{{-|M m}}'' |- | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Н (kirilica)|Н н]]'''}} <br> ''{{-|N n}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[О (kirilica)|О о]]'''}} <br> ''{{-|O o}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[О̂|О̂ о̂]]'''}} <br> ''{{-|Ó ó}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[П|П п]]'''}} <br> ''{{-|P p}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Р (kirilica)|Р р]]'''}} <br> ''{{-|R r}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Р̌|Р̌ р̌]]'''}} <br> ''{{-|Rz rz}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[С (kirilica)|С с]]'''}} <br> ''{{-|S s}}'' |- | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Т (kirilica)|Т т]]'''}} <br> ''{{-|T t}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[У (kirilica)|У у]]'''}} <br> ''{{-|U u}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Ф|Ф ф]]'''}} <br> ''{{-|F f}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Х (kirilica)|Х х]]'''}} <br> ''{{-|Ch ch}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Х̾ |Х̾ х̾ ]]'''}} <br> ''{{-|H h}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Ц|Ц ц]]'''}} <br> ''{{-|C c}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Ч|Ч ч]]'''}} <br> ''{{-|Cz cz}}'' |- | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Ш|Ш ш]]'''}} <br> ''{{-|Sz sz}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Щ|Щ щ]]'''}} <br> ''{{-|Szcz szcz}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Ъ|Ъ ъ]]'''}} <br> — | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Ы|Ы ы]]'''}} <br> ''{{-|Y y}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Ь|Ь ь]]'''}} <br> — | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Э|Э э]]'''}} <br> ''{{-|E e}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Ю|Ю ю]]'''}} <br> ''{{-|Iu iu}}'' |- | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Ю̂|Ю̂ ю̂]]'''}} <br> ''{{-|Ió ió}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Я|Я я]]'''}} <br> ''{{-|Ia ia}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Й|Й й]]'''}} <br> ''{{-|J j}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[А̨|А̨ а̨]]'''}} <br> ''{{-|Ą ą}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Я̨|Я̨ я̨]]'''}} <br> ''{{-|Ią ią}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Э̨|Э̨ э̨]]'''}} <br> ''{{-|Ę ę}}'' | style="width:5em; text-align:center; padding: 3px;" | {{-|'''[[Е̨|Е̨ е̨]]'''}} <br> ''{{-|Ię ię}}'' |} {| width="50%" |- | ''To priklad teksta pisany kiriliceju tamtogo časa:'' <div class="ext-gadget-alphabet-disable">'''Поврôтъ Таты, пp̌езъ А. Мицкевича''' «Пôйдзьце, о дзятки, пôйдзьце вшистке разэмъ<br /> За място, подъ слупъ на взгôрэкъ,<br /> Тамъ пp̌едъ цудовнымъ клęкнийце образэмъ,<br /> Побожне змôвце пацю̂рэкъ. Тато не враца; ранки и вечоры<br /> Вэ Лзахъ го чекамъ и трводзэ;<br /> Розлялы p̌еки, пэлнэ звеp̌а боры,<br /> И пэлно збôйцôвъ на дродзэ». Слышąцъ то дзятки бегнą вшистке разэмъ<br /> За място, подъ слупъ на взгôрэкъ,<br /> Тамъ пp̌едъ цудовнымъ клęкая̨ образемъ,<br /> И зачиная̨ пацю̂рэкъ. Цалуя̨ земę, потэмъ: «Въ имę Ойца,<br /> Сына и Духа свęтэго,<br /> Бąдзь похвалёна пp̌енайсьвęтша Трôйца<br /> Тэразъ и часу вшелькего»…</div> | &nbsp; | ''Na latinici:'' <div class="ext-gadget-alphabet-disable">'''Powrót Taty, przez A. Mickiewicza''' «Pójdźcie, o dziatki, pójdźcie wszystkie razem<br /> Za miasto, pod słup na wzgórek,<br /> Tam przed cudownym klęknijcie obrazem,<br /> Pobożnie zmówcie paciórek. Tato nie wraca; ranki i wieczory<br /> We łzach go czekam i trwodze;<br /> Rozlały rzeki, pełne zwierza bory,<br /> I pełno zbójców na drodze». Słysząc to dziatki biegą wszystkie razem,<br /> Za miasto, pod słup na wzgórek,<br /> Tam przed cudownym klękają obrazem<br /> I zaczynają paciórek. Całują ziemię, potem: «W imię Ojca,<br /> Syna i Ducha świętego,<br /> Bądź pochwalona, przenajświętsza Trójca,<br /> Teraz i czasu wszelkiego»…</div> |} ==Iztočniky== {{Iztočniky}} == Vněšnje linky == {{Prěvod|ru|Польская кириллица}} {{Kirilica}} [[Kategorija:Kirilica]] [[Kategorija:Poljska]] 7a69mcoj92ebvqlju94dvn2kuzwy9qz Solresol 0 6025 46291 46228 2026-08-20T06:53:00Z Ilja isv 10 /* Gramatika */ 46291 wikitext text/x-wiki {{V rabotě}} {{Kartka jezyk | name = Solresol | nativename = <center>''[[solfedžio]]'': Sol-Re-Sol</center> | image = Solresol-langage.svg | created = 1827 | creator = [[François Sudre|{{-|François Sudre|Франсуа Судр}}]] | fam1 = [[umětne jezyky]] | fam2 = [[Pomočny jezyk]], [[Umětne jezyky#A priori|a priori]] | fam3 = [[muzikalny jezyk]] | posteriori = [[Umětne jezyky#A priori|a priori]] | script = [[Solresol#pismo Solresol|pismo Solresol]]; [[solfedžio]]; [[noty]]; [[barvy spektra]] | sign = Podpisana notacija; [[tonic sol-fa]] znaky od [[John Curwen]] | iso3 = qso | iso3comment = [https://www.kreativekorp.com/clcr/ (lokalno koristane)] | glotto = none | ietf = [https://www.kreativekorp.com/clcr/ art-x-solresol] }} '''Solresol''' ([[solfedžio]]: [[G (muzikalna nota)|Sol]]-[[D (muzikalna nota)|Re]]-[[G (muzikalna nota)|Sol]]), prvonačelno nazyvany {{Lang|fr|Langue universelle}} (bukv. 'Universalny jezyk') a potom {{Lang|fr|Langue musicale universelle}} ('Universalny muzikalny jezyk'), je [[muzikalny jezyk|muzikalny]] [[umětny jezyk]], stvorjeny francuzskim učiteljem muziky i kompozitorom [[Jean-François Sudre|{{-|Jean'om-François Sudre|Жаном-Франсуа Судром}}]] (1787–1862), načinajuči od lěta 1817. Njegova kniga, kde oprědjeljaje se {{Lang|fr|Langue Musicale Universelle}}, byla publikovana posmrtno v lětu 1866,<ref name="lmu1866">{{Cite book|last=Sudre|first=François|year=1866|title=Langue Musicale Universelle|url=https://www.ifost.org.au/~gregb/solresol/sudre-book.pdf|format=PDF|url-status=live|publication-place=[[Paris]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20120320142510if_/http://www.ifost.org.au/~gregb/solresol/sudre-book.pdf|archive-date=2012-03-20|archive-format=PDF|language=fr|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref> hoti on uže několik lět prěd tym o tom publikoval članky. Solresol prežil kratky čas popularnosti vo vtoroj polovině 19. stolětja i dostaval finansovu poddržku od takyh osob kako [[Victor Hugo|Viktor Hugo]], [[Alphonse de Lamartine|Alfons de Lamartin]], [[Alexander von Humboldt|Aleksander {{-|v|ф}}on Humboldt]] i [[Napoleon III|Napoleon {{-|III}}]],<ref name="pei">{{Cite book|last=Pei|first=Mario|author-link=Mario Pei|year=1969|title=Wanted: A World Language|type=Pamphlet|series=Public Affairs|volume=434|pages=11–12|publisher=Public Affairs Committee|publication-place=[[New York City]]|url=http://www.autodidactproject.org/other/pei_worldlg.html|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20180125230417if_/http://www.autodidactproject.org/other/pei_worldlg.html|archive-date=2018-01-25|access-date=2025-11-28|df=mdy-all}}</ref> kulminacijeju čego se stala publikacija [[Boleslas Gajewski|Boleslasa Gajewskogo]] {{Lang|fr|Grammaire du Solresol}} v lětu 1902. Dnes jestvujut male skupiny entiziastov Solresola, razsypane po cělomu světu.<ref name="sidosi">{{Cite web|last=Parson|first=Daniel|title=Sidosi Home|url=https://www.sidosi.org/|website=Sidosi.org|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20231004090845if_/https://www.sidosi.org/|archive-date=2023-10-04|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref> == Evolucija == Jestvuje několiko versij Solresola, každa s malymi razlikami. Tri glavne varijacije, ktore sut ješče v obratu — Sudrova, Gajewskogo i "Moderna"— različajut se glavno v različnyh elementah slovnika, ale zajedno imajut suglas o gramatikě. {{-|Sudre|Судр}} je stvoril jezyk, i zato njegova versija zasluživaje se nazyvati prvonačelnoju versijeju Solresola. Vincent Gajewski, parižsky profesor, popularizoval jezyk kako prědsědnik Centralnogo komiteta za izučanje i udoskonaljenje Solresola, ktory byl osnovan v lětu 1869 vdovoju Sudra Žozefinoju, da by dalje promotovati jego dělo. Boleslas Gajewski, syn Vincenta i sam profesor, formalizoval gramatiku i napisal oprěděljajučo dělo o jezyku: {{Lang|fr|Grammaire du Solrésol}} (Gramatika Solresola).<ref name="grammar_eng">{{Cite web|last1=Gajewski|first1=Boleslas|last2=Rice|first2=Stephen L.|date=1997-11-19|orig-date=printed 1902 as {{-|Grammaire du Solrésol}}, translated 1997|title=Grammar of Solresol, or the Universal Language of François Sudre | url = http://www.ptialaska.net/~srice/solresol/sorsoeng.htm | website = Stephen L. Rice: The Solresol Page | url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20070413035441if_/http://www.ptialaska.net/~srice/solresol/sorsoeng.htm|archive-date=2007-04-13|access-date=2019-09-29| ref = {{sfnref|Gramatika|2005}}}}</ref><ref name="grammar_pdf">{{Cite web|last=Gajewski|first=Boleslas|editor-last1=Rice|editor-first1=Stephen L.|editor-last2=Bigham|editor-first2=Doug|year=2005|orig-date=printed 1902 as {{-|Grammaire du Solrésol}}, translated 1997 (Rice), revised 2005 (Bigham)|title=Grammar of Solresol, or the Universal Language of François Sudre|url=https://i.sidosi.org/resources/grammar-of-solresol-bigham/grammar-of-solresol-bigham.pdf|website=Sidosi.org|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20191217001045if_/https://i.sidosi.org/resources/grammar-of-solresol-bigham/grammar-of-solresol-bigham.pdf|archive-date=2019-12-17|access-date=2019-12-16}}</ref> To je najčestěje publikovana versija Solresola, blagodare prěkladu na anglijsky {{-|Stephena L. Rice'a|Стивена Л. Райса}}, sdělanogo v lětu 1997,<ref name="grammar_pdf"/><ref name="grammar_eng"/> so znatnoju čestju slovník, izměnjenoju odnositeljno originala, kako i s něktoroju izměnjenoju gramatikoju. Jednym priměrom je slovo ''fasol'', definovano kako "tut" v Sudrovom slovniku, ale kako "začto?" u Gajewskogo. Tretja je neoficijalna verzija, razvivajema s časom spoločnostju, nazyvaje se "Moderny Solresol". Ona koristaje versiju Sudra kako bazu, s izlěpšenjami gramatiky i slovnika, takymi kako izměna oprěděljenij ''sisol'' i ''sila'' od "gospodin" i "mlady muž" na sistemu [[honorifik|honorifikov]], inspirujemuju takoj sistemoju v [[Japonsky jezyk|japonskom jezyku]]; oba sut genderno-nevtralne tituly, jedin izražaje povagu, drugy laskovost.<ref name="Modern Solresol Dictionary">{{Cite web|last1=Osteen|first1=Garrison|last2=Walters|first2=Scott|last3=Parson|first3=Daniel|last4=Fernandez|first4=Tobias|date=2018-03-12|title=Solresol Dictionary Modernised|url=https://docs.google.com/spreadsheets/d/182okssrHseIggjHGlzWyFH81-o8y8EsvQtJfPJYu6r8/edit|format=XLSX|website=Google Sheets|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20250829164017if_/https://docs.google.com/spreadsheets/d/182okssrHseIggjHGlzWyFH81-o8y8EsvQtJfPJYu6r8/edit|archive-date=2025-08-29|archive-format=XLSX|access-date=2019-12-22|df=mdy-all}}</ref> Publikacija Gajewskogo prinesla takože različne dodavanja, ktore ne sut v konfliktu s originalnoju versijeju jezyka, take kako razne nove metody komunikacije,{{sfn|Gramatika|2005|p=16}} vključno: * grupy simbolov * koristanje sedmih barv dugy, i * koristanje [[Tonalno sol-fa|tonalnogo sol-fa]] za znakovu sistemu jezyka ==Fonologija== [[File:Solresol.svg|thumb|right|Sedm muzikalnyh not, barv, slogov i hieroglifov, koristanyh za prěnos fonemov Solresola]] Solresol može byti komunikovanym s pomočju sedmi odličnyh elementov, s ograničenjem pet na slovo. Statistično, tute kombinacije davajut sedm jednoslogovyh slov, 49 dvuhslogovyh, 336 trehslogovyh, 2 tys. 268 četyrehslogovyh i 9 tys. 072 petislogovah, vkupě 11.732 možnyh primarnyh slov.<ref name="pei" /> Glavna metoda komunikacije je koristanje sedmi [[Slog|slogov]] [[solfedžio|solfedžia]] (forma [[solmizacija|solmizacije]]), ktore mogu byti akcentovane, prodolžene ili povtorene. Najprostejši sposob koristanja tutyh muzikalnyh slogov jest čitati jih kako by oni byly obyčnymi slogami. {{Trěba iztočnik|Zatože tuta sistema pojevila se prěd [[Medžunarodny fonetičny alfabet|MFA]], ne sut konkretne pravila izgovora pomimo standardnyh variantov čitanja solfedžia. Ako že vsaky slog jest dost jasno govorjeny, jih jest možno izgovarjati skoro vsakym sposobom, ktory čitatej preferuje.}} {{-|Sudre|Судр}} je izložil sposob transkripcije fonetiky francuzskogo (i takym sposobom mnogyh drugyh jezykov) na Solresol, glavno koristany za imenniky.{{r|lmu1866|p=32}} Koristajuči obyčne varianty izgovorov ako sut, naprklad, dane vo [[Vikislovnik|Vikislovniku]], jest možlivo sostaviti tabulu zvukov s pomočju sučasnogo MFA. Za malo čislo slogov, je potrěbno dělati kratku pauzu medžu slovami, da by vsako slovo ostalo jasno odděljeno. Kako je primětil Boleslas Gajewski, "trěba obračati veliku pozornost na pauzu po vsakomu slovu; tuta mala pauza je nužna za razděljenje slov, da by slušatelj ne bude byl razměšivan".{{R|grammar_eng|p=Reversed meanings}} ==Slovosbor== V [[Morfologija (lingvistika)|morfologiji]] solresola, vsako slovo je poděleno na kategorije značenja ili funkcije, gde dolžejše slova sut obyčno vyše konkretne. Slova se različajut po treh glavnyh karakteristikah: načelnomu slogu, dolžině slova, i tomu, da li imaje par povtorjenyh slogov. Slova, imajuče dolžinu v jedin ili dva slogy, sut koristane za [[Zaimennik|zaimenniky]] i obyčajne [[Gramatična čestica|čestice]], a slova s povtorjenymi slogami sut [[Gramatično vreme|vremena]]. Slova s dolžinoju jedin slog sut upotrěbjene na često koristane slova (v času stvorenja solresola). Te, ktore vključajut povtorjene slogy, sut rezervovane za "čisla, měsece goda, dni neděle i temperatury [pogodne uslovja]", napr. ''redodo'' "jedny", ''remimi'' "dva" (po Gajewskomu). Slova, ktore sut dolge četyri sloga, spadajut do raznyh tematičnyh kategorij. Napriklad, slova, počinajuče se s ''<nowiki/>'sol''' i ktore ne imajut povtorjenyh slogov, imajut značenja, svezane s umětnostami ili naukami (napr. ''soldoredo'', "umětnost"; ''solmiredo'', "akustika").{{r|lmu1866|p=22.V}} Jednako že, ako li slova, ktore sut dolge četyri slogy, imajut par povtorjenyh slogov, jih značenja se odnoset na boleznji ili medicinu (napr. ''solsolredo'', "migrena"; ''solreresol'', "ospa").{{r|lmu1866|p=23.VI}} Vyše konkretno, klasy bez povtorjenyh slogov sut: # ''do'': člověk, jegovo tělo i duh, intelektualne sposobnosti, kakosti i poživjenje; # ''re'': odedža, dom, gospodarstvo i rodina; # ''mi'': postupanja človeka i jego poroky; # ''fa'': selo, putovanje, vojna, more; # ''sol'': umětnosti i nauky; # ''la'': promysl i trgovanje; # ''si'': grad, vlada i administracija. S povtorjenymi slogami, iste slogy davajut: # ''do'': religija; # ''re'': postavjenje i razne remesla; # ''mi'': predlogy, prislovne rěčenja i izolovane prislovniky; # ''fa'': boleznji; # ''sol'': boleznji (prodolžanje); # ''la'': promysl i trgovanje (kako i bez povtorjanja); # ''si'': pravosudje, pravny proces i sud. Nakonec, kombinacije peti slogov označavajut životine, rastliny i mineraly. Apriorno, vse žive imeniky i zaimenniky sut mužskogo roda. Za označanje ženskogo roda k poslědnomu slogu odgovarjajučego člena ili samogo slova dodavaje se črta, [[defis]] ili [[makron (diakritika)|makron]]. V govoru, to se označaje povtorjanjem samoglasky sloga, s [[Glotalny stop (fonetika)|glotalnym stopom]], razděljajučim povtorjajuči se samoglasku od ostatka slova.{{r|lmu1866|p=24}} Jednakože, v modernyh překladah, zaimenniky se ne měnjaut v zavisnosti od [[Gramatičny rod|roda]]. Vměsto tomu, oni se prosto prevodet kako nevtralne zaimenniky ''to'' i ''oni''. Jedna unikalna harakteristika Solresola jest v tom, že značenja mogu byti obračene obračanjem slogov v slovah. Napr. ''fala'' znači dobro ili vkusno, a ''lafa'' znači zlo. Razryvy v logičnom poredu slov vo vsakoj kategoriji sut obyčno navedene tutymi obračajemymi slovami.{{r|lmu1866|p=31.XXI}} {| style="background: transparent; border: hidden;" | style="padding: 0 2em;" | {| class="wikitable" | [[File:Solresol - misol.jpg|x88px]] | [[File:Solresol - solmi.jpg|x88px]] |- | style="text-align: center;" | '''misol''': "dobro" | style="text-align: center;" | '''solmi''': "zlo" |} | style="padding-left: 2em;" | {| class="wikitable" | [[File:Solresol - domisol.jpg|x88px]] | [[File:Solresol - solmido.jpg|x88px]] |- | style="text-align: center;" | '''domisol''': "[[Bog]]" | style="text-align: center;" | '''solmido''': "[[Djavol]]" |} |} Medžutym, ne vse slova sut obračajeme v tutom smyslu, napiklad, ''dorefare'' znači "šija", ale ''refaredo'' znači "garderoba", ktore, očevidno ne sut protivnostami. Naslědna tabula pokazyvaje slova do dvoh slogov iz slovnika Gajewskogo: {| class="wikitable" ! {{Diagonal split header|style=height: 3em; width: 7em|1. syl.|2. syl.}} ! ''žaden'' ! style="background-color: #f69;" | -do ! style="background-color: #f96;" | -re ! style="background-color: #ff9;" | -mi ! style="background-color: #9f6;" | -fa ! style="background-color: #9ff;" | -sol ! style="background-color: #96f;" | -la ! style="background-color: #f9f;" | -si/-ti |- ! scope="row" style="background-color: #f69;" | Do- | style="background-color: #f69;" | ne, ni- ni | style="background-color: #f69;" | (prošlo vreme) | ja, mene || ty || on || se, sebe || jedin, někto || drugy |- ! scope="row" style="background-color: #f96;" | Re- | style="background-color: #f96;" | i, takože i | moj, moje | style="background-color: #f96;" | (pluperfekt) | tvoj, tvoje || jegov || naš, naše || vaš, vaše || njihov |- ! scope="row" style="background-color: #ff9;" | Mi- | style="background-color: #ff9;" | ili, ili daže | za, da/že by || kto, ktory (odnos. zaim.), že (sveznik) | style="background-color: #ff9;" | (budučo vreme) | čij, iz ktoryh || dobro (prisl.) || tut/tam jest, jestvuje, vot || dobry večer/noč |- ! scope="row" style="background-color: #9f6;" | Fa- | style="background-color: #9f6;" | k, ko | čto? || s, so, zajedno || tuto, tamto, to | style="background-color: #9f6;" | (kond.) | začto, čemu, za kaku pričinu || dobro, vkusno, slavno || mnogo, velmi, krajno |- ! scope="row" style="background-color: #9ff;" | Sol- | style="background-color: #9ff;" | ako li., jest li | ale, no || v, vnutri || nepravilno, loše (prisl.) || zatože, jerbo, ibo | style="background-color: #9ff;" | (imperativ) | věčno, vsegda, bezkonečno || hvala, blagodarjenje |- ! scope="row" style="background-color: #96f;" | <span style="color: #000;">La-</span> | style="background-color: #96f;" | <span style="color: #000;">ty (člen)</span> | ničto, nikto, nijedny || od, po || tut, tam, tamo || zlo, loše || nikogda | style="background-color: #96f;" | <span style="color: #000;">(pričestje nastoječ. vremena)</span> || od, iz |- ! scope="row" style="background-color: #f9f;"| Si-/Ti- | style="background-color: #f9f;" | da, dobro, rado, suglas | isto, jednako (stvar) | vsaky, každy | dobro jutro/popoldenj | malo, jedva |gospodin, pan |mlady muž, mladec | style="background-color: #f9f;" | <span style="color: #000;">(pasivno pričestje)</span> |} Oprěděljeny člen imaj razne formy za [[Nominativ|imenitelny]], [[Genitiv|roditeljny]] i [[Dativ|dateljny]] padeže, jestli sravnivati s anglijskym, "the", "to the" i "of the" budut '<nowiki/>''la''<nowiki/>', '<nowiki/>''fa''<nowiki/>' i '''lasi''<nowiki/>', po redu.{{r|lmu1866|p=23-24.VII-VIII}} ==Gramatika== S izključenjem udarjenja i dolžiny, slova solresola se ne izměnjajut. Da by rěčenja ostale jasne, osoblivo s ogledom na možlivu utratu informacije pri komunikaciji, něktore česti rěčenij slědujut strogomu slovoslědu. :Pridavniky vsegda slědujut za imennikom, ktory oni oprěděljajut. :Nepreme objekty vsegda stojet po glagolu.{{r|lmu1866|p=26.XII}} :Priměry, dane v originalnoj dokumentaciji, ukazujut na [[subjekt–glagol–objekt slovored|slovoslěd subjekt–glagol–objekt]],{{R|lmu1866|p=29.XVII}} ale tuto by ne imělo byti važno, dokud rěčenje ostavaje prosto i jasno. :Slovo vremena vsegda predhodi glagolu.{{r|lmu1866|p=30.XIX}} Da by stvoriti formu množiny, na poslědny slog se davaje [[Udarjenje|ostry akcent]], ktory se izgovarjaje prodolženjem poslědnoj samoglasky togo sloga.{{r|lmu1866|p=24.IX}} Priměry kako označiti množinu mužskyh i ženskyh slov: :''resimire'' brat, ''resimirē/resimire-e'' sestra :''resimiré'' brati, ''resimiréē/resimiré-e'' sestry Tuto se tyče jedino prvogo slova v [[Nominalno rěčenje (gramatika)|nominalnom rěčenju]] i jedino imennika, ako imennik jest sam, kako v slučaju vyše. Ako li slovo suprovadžaje se gramatičnoju česticeju (''la'', ''fa'' ili ''lasi''), čestica prěvozme rolju markera roda ili čisla: :''la resimire'' [toj] brat, ''lā/la-a resimire'' [ta] sestra :''lá resimire'' [ti] brati, ''láā/lá-a resimire'' [te] sestry Česti řeči (kako i specifičnjejše definicije za něktora slova) se izvodet iz glagolov postavjenjem [[cirkumfleks|cirkumfleksa]] nad jednym iz slogov pri pisanju, i izgovarjanjem togo sloga s ''rinforzando'' (naglo udarjenje ili ''crescendo''). Pri udarjenju na prvy slog slovo se stavaje imennikom. V četyrslogovyh slovah udarjenje na vtory slog stvarjaje glagolny imennik. Prědposlědny slog stvarjaje pridavnik, a posledny stvarjaje prislovje.{{r|lmu1866|p=25.XI}} Napriměr, :''midofa'' prědpočitati, ''mîdofa'' prědpocitanje, ''midôfa'' prědpočtajemy, ''midofâ'' prědpočitajemo :''resolmila'' prodolžati, ''rêsolmila'' prodolžanje, ''resôlmila'' prodolžajuči, ''resolmîla'' prodolženy, ''resolmilâ'' prodolženo Na kompjuteryh koristajući rasporede klavijatur bez cirkumfleksa, sylaba może być napisana velikimi bukvami, ili [[caret]] postavljen medźu bukvy sylaby ili poslě sylaby. Zbog gramatike i slovoreda Solresola, razlikovanje častij řeči občno nije potrebno za razuměnje rečenice. Razne [[tense–aspect–mood|vremensko-načinske]] čestice su dvojne sylaby, kako je dato u slovniku iznad. Dodatno, po Gajewskom, pasivne glagoly se tvore s ''faremi'' medźu tom česticom i glagolom. Subjunktiv se tvori s ''mire'' pred zaimennikom. Negacija ''do'' se pojavljuje samo jednom v klauzi, pred slovom koje negira. Slovo ''fasi'' pred imenicom ili prěvjesnikom je [[augmentativ|augmentativno]]; poslě njega je [[Degrees of comparison of adjectives and adverbs|superlativ]]. ''Sifa'' je suprotnost ([[diminutiv|diminutivno]]):{{r|lmu1866|p=21.III}} :''fala'' dobro, ''fasi fala'' velmi dobro, ''fala fasi'' odlično, najbolje; ''sifa fala'' dobro (ali ne odlično), ''fala sifa'' ne velmi dobro (i slično s ''lafa'' zlo) :''sisire'' vjetar, ''fasi sisire'' oluja, ''sisire fasi'' ciklon; ''sifa sisire'' povjetarac, ''sisire sifa'' kretanje vazduha Pitanja Pitanja v Solresolu ne dobijaju mnogo pažnje u originalnoj dokumentaciji, niti imaju mnogo priměrov. Sudreova publikacija uključuje tri priměra upitnyh rečenic:{{r|lmu1866|p=127}} :Je vaše zdravlje dobro? – Redofafa? :Hoćete li ići na selo ove godine? – Fadoremi? :Hoćete li ići u pozorište večeras? – Soldoremi? Da bi se to stvorilo kao potvrdna izjava, dodaje se osobny zaimennik poslě: :Moje zdravlje je dobro. – Redofafa dore. :Ići ću na selo ove godine. – Fadoremi dore. :Ići ću u pozorište večeras. – Soldoremi dore. Gajewski umesto toga postavlja subjekt rečenice poslě glagola umesto pred glagolom, konstrukcija občna v evropskih jezycich. Nektery priměry su:{{R|grammar_eng|p=Interrogation and Negation}} :Jesam li? – Faremi dore? :Razumije li on? – Falafa dofa? :Učite li? – Sidosi domi? V vsih verzijah jezyka, postoje slova četyri sylaby duga, ponovljena "Mi" sekcija slovnika koja uključuje neka občna pitanja, taki jako:{{r|lmu1866|p=109.123}} :Miladodo? – Do kogo stepena/mjere? :Milarere? – Dobro? :Misirere? – Kto je to? ==Pismo Solresol== [[File:Solresol symbols.svg|thumb|Simboly Solresola]] Pismo koristano v Solresolu sastoji se od sedmih unikatnyh symbolov, vsaky predstavljajući jednu od sedmih "not". Na pr., "[[C (muzikalna nota)|Do]]" je krug, a "[[G (muzikalna nota)|Sol]]" je horizontalna linija. Slova Solresola se tvore povezivanjem symbolov v poredu kako se pojavljuju v slovu. Dvojne note se predstavljaju križanjem symbola. [[File:Solresol words.svg|thumb|Něktore osnovne slova Solresola]] Druge karakteristike Nepristrasny i relativno prosty Integrovane sistemy ([[znakovny jezyk|znakovny jezyk]], barvy, itd.) za većinu [[invaliditet|ometenj]], odmah operativne bez posebnogo učenja Brzo uspěšno učenje za nepismene (samo sedm sylab ili znakov ili deset bukv za znati i prepoznati) Vrlo prosty ali efektivny sistem za razlikovanje funkcij slov v rečenicah Koristajući [[tonic sol-fa]] sistem od [[John Curwen|Johna Curwena]], Solresol może też być [[znakovny jezyk|znakovano]]. Daljnji razvoj Drugi način koristania Solresola se naziva ''ses'', razvijen od [[C. George Boeree|C. Georgea Boereea]].<ref name="loan_words">{{Cite web|last=Parson|first=Daniel|title=Using loan words in Solresol|url=https://www.tumblr.com/sidosi/181390815161/using-loan-words-in-solresol|website=Tumblr|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20251128152044if_/https://www.tumblr.com/sidosi/181390815161/using-loan-words-in-solresol|archive-date=2025-11-28|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref> Koristajući to, note dobijaju reprezentativne konsonante i vokale (ili diftongy). Najprostša slova koriste samo vokalu, dok vsa druga koriste složenjejšu strukturu sylab. do ⇒ p / o re ⇒ k / e mi ⇒ m / i fa ⇒ f / a sol ⇒ s / u la ⇒ l / au ti ⇒ t / ai Na ovaj način, można pisati ili izgovarati slova taki jako to: : sol-sol-re-do ⇒ suko (cvcv) – migrena Zato što se množina i ženske forme slov u Solresolu označavaju naglaskom ili dužinom glasov, ses koristi ''pau'' (nektory) ili ''fai'' (mnogo) za označavanje množiny, i ''mu'' (dobro) za označavanje ženskogo roda kogda je potrebno. == Kodiranje == Zahtev za [[ISO 639-3]] jezykovy kod, privremeno predloženy jako {{Code|sud}}, byl upućen [[SIL Global|SIL-u]] 28 avgusta 2017,<ref name="sil_change">{{Cite web|author=SIL International|author-link=SIL Global|date=2017-08-28|title=ISO 639-3 Registration Authority Request for Change No. 2017-032|url=https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/2017-032.pdf|website=ISO 639-3|publication-place=[[Dallas]]|format=PDF|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190605171450if_/https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/2017-032.pdf|archive-date=2019-06-05|archive-format=PDF|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref><ref name="sil_new">{{Cite web|author=SIL International|author-link=SIL Global|date=2017-08-28|title=Request for New Language Code Element in ISO 639-3: [sud]|url=https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/2017-032_sud.pdf|website=ISO 639-3|publication-place=[[Dallas]]|format=PDF|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190605171450if_/https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/2017-032_sud.pdf|archive-date=2019-06-05|archive-format=PDF|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref><ref name="sidosi_request">{{Cite web|last=Parson|first=Daniel|date=2017-07-28|title=The Road to ISO 639-3|url=https://www.sidosi.org/community/viewtopic.php?t=310|website=Sidosi.org|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20230829154231if_/https://www.sidosi.org/community/viewtopic.php?t=310|archive-date=2023-08-29|access-date=2018-10-22|df=mdy-all}}</ref> ale byl odrinuly 23 janvara 2018.<ref name="sil_rejection">{{Cite web|author=SIL International|author-link=SIL Global|date=2018-01-23|title=Comments received for ISO 639-3 Change Request 2017-032|url=https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/CR_Comments_2017-032.pdf|website=ISO 639-3|publication-place=[[Dallas]]|format=PDF|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190605171452if_/https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/CR_Comments_2017-032.pdf|archive-date=2019-06-05|archive-format=PDF|page=2|access-date=2019-09-27|df=mdy-all|quote=Zahtev za stvorenje koda [sud] za Solresol je odrinuły.}}</ref><ref name="sidosi_rejection">{{Cite web|last=Parson|first=Daniel|date=2018-02-01|title=Beyond ISO 639-3 (for now)|url=https://www.sidosi.org/community/viewtopic.php?t=350|website=Sidosi.org|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20230829153926if_/https://www.sidosi.org/community/viewtopic.php?t=350|archive-date=2023-08-29|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref> Solresol je dobil kody {{Code|qso}} i {{Code|art-x-solresol}} v [[Codes for constructed languages|ConLang Code Registry]].<ref name="clcr">{{Cite web|last=Bettencourt|first=Rebecca G.|date=2015-01-08|title=ConLang Code Registry|url=https://www.kreativekorp.com/clcr/|website=Kreative Korporation|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20221127152005if_/http://www.kreativekorp.com/clcr/|archive-date=2022-11-27|access-date=2021-04-06|df=mdy-all}}</ref> Sedm osnovnyh symbolov bylo predloženo za registraciju v [[ConScript Unicode Registry]].<ref name="csur">{{Cite web|last=Everson|first=Michael|author-link=Michael Everson|date=1997-01-21|title=Solresol: U+E770–U+E77F|url=https://www.evertype.com/standards/csur/solresol.html|website=ConScript Unicode Registry|publisher=Evertype|publication-place=[[Lecanvey]], [[Ireland]]|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20210417191120if_/https://www.evertype.com/standards/csur/solresol.html|archive-date=2021-04-17|access-date=2021-04-06|df=mdy-all}}</ref> == Priměrne teksty == ; Članok 1 ''[[Universalna deklaracija prav člověka|Universalnoj deklaracija prav člověka]]'' na medžuslovjanskom : ''Vsi ljudi rodet se svobodnymi i ravnymi v svojem dostojenstvu i pravah. Oni sut obdarjene razumom i svědomjem i muset postupati v odnošenju jedin k drugomu v duhu bratstva.'' ; Prěvod na Solresol : Siré misolredo faremi doredore domisimi re misóla, solfalafá dósila re réfasi. Dófa faremi remila fare dômilafa re dôfasifa, re fafa fasolfa midolǎ fare dômisola lasi sîmisila. ; Predstavjeno koristajuči ''ses'' Solresol : Sé muro fem pepe omúm e múl, salá ósau e éfai. Óf fem ril fe ômauf e ôfaif, e fa fuf ipǎu fe ômul lai âimail. == Gledite takože == * [[muzikalny jezyk]] * [[solfedžio]] * [[Tonic sol-fa]] * [[Voyage to Faremido]] * [[Ro jezyk]] ==Iztočniky== {{Iztočniky}} == Čitati dalje == * {{Cite book|last=Sudre|first=François|year=1866|title=Langue Musicale Universelle|url=http://www.uniovi.es/solresol/525/ladosol.html|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20070831060525if_/http://www.uniovi.es/solresol/525/ladosol.html|archive-date=2007-08-31|publication-place=Paris|language=fr}} – HTML verzija celogo teksta Sudreovogo toma iz 1866, s originalnym [https://web.archive.org/web/20070831061613if_/http://www.uniovi.es/solresol/525/lrls_sosfs.html slovnikom] i [https://web.archive.org/web/20080310234035/http://www.uniovi.es/solresol/525/solrelaF.html frazeologijom] (v francozskom). * {{Cite book|last1=Couturat|first1=Louis|last2=Leau|first2=Léopold|year=1903|title=Histoire de la Langue Universelle|url=https://archive.org/details/histoiredelalang00coutuoft|publisher=Librairie Hachette|publication-place=[[Paris]]|language=fr|access-date=2025-11-28|df=mdy-all}} * {{Cite book|last=Eco|first=Umberto|author-link=Umberto Eco|date=1997-04-08|title=The Search for the Perfect Language|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou|publisher=[[Wiley-Blackwell]]|publication-place=[[Cambridge, Massachusetts|Cambridge, Mass.]]|edition=1|series=The Making of Europe|isbn=978-0-631-20510-4|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}} ==Vněšnje linky== * [https://web.archive.org/web/20191115021254if_/https://www.omniglot.com/writing/solresol.htm Solresol jezyk i stenografično pismo] na Omniglot, online enciklopediji sistemov pisanja i jezykov * Anglijsko-Solresol slovniky od [https://web.archive.org/web/20250121193252if_/http://www.datapacrat.com/True/LANG/SOLRESOL/DICTIONA.HTM Jasona Hutchensa] (6 julija 1998) i [https://web.archive.org/web/20100923132246if_/http://www.ifost.org.au/~gregb/solresol/sorsolex.htm Stephena L. Ricea] (19 novembra 1997) * [https://web.archive.org/web/20231130083816if_/http://sharyphil.com/root/solresol-the-project/ SolReSol: Projekt v0.95] od Phila Sharyja, open source Solresol–anglijsky i anglijsky–Solresol překladateľsky program za Windows (32- i 64-bitny) s live MIDI podporom (24 februara 2015) * [https://web.archive.org/web/20250818235352if_/https://wiki.xxiivv.com/site/solresol.html Moderny Simetričny Solresol] od Davida Mondou-Labbého (28 septembra 2023) * [https://eliseduv.dev/solresol/ Překladač Anglijsky↔Solresol] {{Umětne jezyky}} [[Kategorija:1827 introdukcije]] [[Kategorija:Analitične jezyky]] [[Kategorija:Konstruovane jezyky]] [[Kategorija:Medžunarodne pomočne jezyky]] [[Kategorija:jezyky potvrđene od 1820-tyh]] [[Kategorija:muzikalne jezyky]] 760t0xcihfwr7e0i0g0r1gjfk9wm4e9 46292 46291 2026-08-20T06:55:01Z Ilja isv 10 /* Gramatika */ 46292 wikitext text/x-wiki {{V rabotě}} {{Kartka jezyk | name = Solresol | nativename = <center>''[[solfedžio]]'': Sol-Re-Sol</center> | image = Solresol-langage.svg | created = 1827 | creator = [[François Sudre|{{-|François Sudre|Франсуа Судр}}]] | fam1 = [[umětne jezyky]] | fam2 = [[Pomočny jezyk]], [[Umětne jezyky#A priori|a priori]] | fam3 = [[muzikalny jezyk]] | posteriori = [[Umětne jezyky#A priori|a priori]] | script = [[Solresol#pismo Solresol|pismo Solresol]]; [[solfedžio]]; [[noty]]; [[barvy spektra]] | sign = Podpisana notacija; [[tonic sol-fa]] znaky od [[John Curwen]] | iso3 = qso | iso3comment = [https://www.kreativekorp.com/clcr/ (lokalno koristane)] | glotto = none | ietf = [https://www.kreativekorp.com/clcr/ art-x-solresol] }} '''Solresol''' ([[solfedžio]]: [[G (muzikalna nota)|Sol]]-[[D (muzikalna nota)|Re]]-[[G (muzikalna nota)|Sol]]), prvonačelno nazyvany {{Lang|fr|Langue universelle}} (bukv. 'Universalny jezyk') a potom {{Lang|fr|Langue musicale universelle}} ('Universalny muzikalny jezyk'), je [[muzikalny jezyk|muzikalny]] [[umětny jezyk]], stvorjeny francuzskim učiteljem muziky i kompozitorom [[Jean-François Sudre|{{-|Jean'om-François Sudre|Жаном-Франсуа Судром}}]] (1787–1862), načinajuči od lěta 1817. Njegova kniga, kde oprědjeljaje se {{Lang|fr|Langue Musicale Universelle}}, byla publikovana posmrtno v lětu 1866,<ref name="lmu1866">{{Cite book|last=Sudre|first=François|year=1866|title=Langue Musicale Universelle|url=https://www.ifost.org.au/~gregb/solresol/sudre-book.pdf|format=PDF|url-status=live|publication-place=[[Paris]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20120320142510if_/http://www.ifost.org.au/~gregb/solresol/sudre-book.pdf|archive-date=2012-03-20|archive-format=PDF|language=fr|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref> hoti on uže několik lět prěd tym o tom publikoval članky. Solresol prežil kratky čas popularnosti vo vtoroj polovině 19. stolětja i dostaval finansovu poddržku od takyh osob kako [[Victor Hugo|Viktor Hugo]], [[Alphonse de Lamartine|Alfons de Lamartin]], [[Alexander von Humboldt|Aleksander {{-|v|ф}}on Humboldt]] i [[Napoleon III|Napoleon {{-|III}}]],<ref name="pei">{{Cite book|last=Pei|first=Mario|author-link=Mario Pei|year=1969|title=Wanted: A World Language|type=Pamphlet|series=Public Affairs|volume=434|pages=11–12|publisher=Public Affairs Committee|publication-place=[[New York City]]|url=http://www.autodidactproject.org/other/pei_worldlg.html|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20180125230417if_/http://www.autodidactproject.org/other/pei_worldlg.html|archive-date=2018-01-25|access-date=2025-11-28|df=mdy-all}}</ref> kulminacijeju čego se stala publikacija [[Boleslas Gajewski|Boleslasa Gajewskogo]] {{Lang|fr|Grammaire du Solresol}} v lětu 1902. Dnes jestvujut male skupiny entiziastov Solresola, razsypane po cělomu světu.<ref name="sidosi">{{Cite web|last=Parson|first=Daniel|title=Sidosi Home|url=https://www.sidosi.org/|website=Sidosi.org|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20231004090845if_/https://www.sidosi.org/|archive-date=2023-10-04|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref> == Evolucija == Jestvuje několiko versij Solresola, každa s malymi razlikami. Tri glavne varijacije, ktore sut ješče v obratu — Sudrova, Gajewskogo i "Moderna"— različajut se glavno v različnyh elementah slovnika, ale zajedno imajut suglas o gramatikě. {{-|Sudre|Судр}} je stvoril jezyk, i zato njegova versija zasluživaje se nazyvati prvonačelnoju versijeju Solresola. Vincent Gajewski, parižsky profesor, popularizoval jezyk kako prědsědnik Centralnogo komiteta za izučanje i udoskonaljenje Solresola, ktory byl osnovan v lětu 1869 vdovoju Sudra Žozefinoju, da by dalje promotovati jego dělo. Boleslas Gajewski, syn Vincenta i sam profesor, formalizoval gramatiku i napisal oprěděljajučo dělo o jezyku: {{Lang|fr|Grammaire du Solrésol}} (Gramatika Solresola).<ref name="grammar_eng">{{Cite web|last1=Gajewski|first1=Boleslas|last2=Rice|first2=Stephen L.|date=1997-11-19|orig-date=printed 1902 as {{-|Grammaire du Solrésol}}, translated 1997|title=Grammar of Solresol, or the Universal Language of François Sudre | url = http://www.ptialaska.net/~srice/solresol/sorsoeng.htm | website = Stephen L. Rice: The Solresol Page | url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20070413035441if_/http://www.ptialaska.net/~srice/solresol/sorsoeng.htm|archive-date=2007-04-13|access-date=2019-09-29| ref = {{sfnref|Gramatika|2005}}}}</ref><ref name="grammar_pdf">{{Cite web|last=Gajewski|first=Boleslas|editor-last1=Rice|editor-first1=Stephen L.|editor-last2=Bigham|editor-first2=Doug|year=2005|orig-date=printed 1902 as {{-|Grammaire du Solrésol}}, translated 1997 (Rice), revised 2005 (Bigham)|title=Grammar of Solresol, or the Universal Language of François Sudre|url=https://i.sidosi.org/resources/grammar-of-solresol-bigham/grammar-of-solresol-bigham.pdf|website=Sidosi.org|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20191217001045if_/https://i.sidosi.org/resources/grammar-of-solresol-bigham/grammar-of-solresol-bigham.pdf|archive-date=2019-12-17|access-date=2019-12-16}}</ref> To je najčestěje publikovana versija Solresola, blagodare prěkladu na anglijsky {{-|Stephena L. Rice'a|Стивена Л. Райса}}, sdělanogo v lětu 1997,<ref name="grammar_pdf"/><ref name="grammar_eng"/> so znatnoju čestju slovník, izměnjenoju odnositeljno originala, kako i s něktoroju izměnjenoju gramatikoju. Jednym priměrom je slovo ''fasol'', definovano kako "tut" v Sudrovom slovniku, ale kako "začto?" u Gajewskogo. Tretja je neoficijalna verzija, razvivajema s časom spoločnostju, nazyvaje se "Moderny Solresol". Ona koristaje versiju Sudra kako bazu, s izlěpšenjami gramatiky i slovnika, takymi kako izměna oprěděljenij ''sisol'' i ''sila'' od "gospodin" i "mlady muž" na sistemu [[honorifik|honorifikov]], inspirujemuju takoj sistemoju v [[Japonsky jezyk|japonskom jezyku]]; oba sut genderno-nevtralne tituly, jedin izražaje povagu, drugy laskovost.<ref name="Modern Solresol Dictionary">{{Cite web|last1=Osteen|first1=Garrison|last2=Walters|first2=Scott|last3=Parson|first3=Daniel|last4=Fernandez|first4=Tobias|date=2018-03-12|title=Solresol Dictionary Modernised|url=https://docs.google.com/spreadsheets/d/182okssrHseIggjHGlzWyFH81-o8y8EsvQtJfPJYu6r8/edit|format=XLSX|website=Google Sheets|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20250829164017if_/https://docs.google.com/spreadsheets/d/182okssrHseIggjHGlzWyFH81-o8y8EsvQtJfPJYu6r8/edit|archive-date=2025-08-29|archive-format=XLSX|access-date=2019-12-22|df=mdy-all}}</ref> Publikacija Gajewskogo prinesla takože različne dodavanja, ktore ne sut v konfliktu s originalnoju versijeju jezyka, take kako razne nove metody komunikacije,{{sfn|Gramatika|2005|p=16}} vključno: * grupy simbolov * koristanje sedmih barv dugy, i * koristanje [[Tonalno sol-fa|tonalnogo sol-fa]] za znakovu sistemu jezyka ==Fonologija== [[File:Solresol.svg|thumb|right|Sedm muzikalnyh not, barv, slogov i hieroglifov, koristanyh za prěnos fonemov Solresola]] Solresol može byti komunikovanym s pomočju sedmi odličnyh elementov, s ograničenjem pet na slovo. Statistično, tute kombinacije davajut sedm jednoslogovyh slov, 49 dvuhslogovyh, 336 trehslogovyh, 2 tys. 268 četyrehslogovyh i 9 tys. 072 petislogovah, vkupě 11.732 možnyh primarnyh slov.<ref name="pei" /> Glavna metoda komunikacije je koristanje sedmi [[Slog|slogov]] [[solfedžio|solfedžia]] (forma [[solmizacija|solmizacije]]), ktore mogu byti akcentovane, prodolžene ili povtorene. Najprostejši sposob koristanja tutyh muzikalnyh slogov jest čitati jih kako by oni byly obyčnymi slogami. {{Trěba iztočnik|Zatože tuta sistema pojevila se prěd [[Medžunarodny fonetičny alfabet|MFA]], ne sut konkretne pravila izgovora pomimo standardnyh variantov čitanja solfedžia. Ako že vsaky slog jest dost jasno govorjeny, jih jest možno izgovarjati skoro vsakym sposobom, ktory čitatej preferuje.}} {{-|Sudre|Судр}} je izložil sposob transkripcije fonetiky francuzskogo (i takym sposobom mnogyh drugyh jezykov) na Solresol, glavno koristany za imenniky.{{r|lmu1866|p=32}} Koristajuči obyčne varianty izgovorov ako sut, naprklad, dane vo [[Vikislovnik|Vikislovniku]], jest možlivo sostaviti tabulu zvukov s pomočju sučasnogo MFA. Za malo čislo slogov, je potrěbno dělati kratku pauzu medžu slovami, da by vsako slovo ostalo jasno odděljeno. Kako je primětil Boleslas Gajewski, "trěba obračati veliku pozornost na pauzu po vsakomu slovu; tuta mala pauza je nužna za razděljenje slov, da by slušatelj ne bude byl razměšivan".{{R|grammar_eng|p=Reversed meanings}} ==Slovosbor== V [[Morfologija (lingvistika)|morfologiji]] solresola, vsako slovo je poděleno na kategorije značenja ili funkcije, gde dolžejše slova sut obyčno vyše konkretne. Slova se različajut po treh glavnyh karakteristikah: načelnomu slogu, dolžině slova, i tomu, da li imaje par povtorjenyh slogov. Slova, imajuče dolžinu v jedin ili dva slogy, sut koristane za [[Zaimennik|zaimenniky]] i obyčajne [[Gramatična čestica|čestice]], a slova s povtorjenymi slogami sut [[Gramatično vreme|vremena]]. Slova s dolžinoju jedin slog sut upotrěbjene na često koristane slova (v času stvorenja solresola). Te, ktore vključajut povtorjene slogy, sut rezervovane za "čisla, měsece goda, dni neděle i temperatury [pogodne uslovja]", napr. ''redodo'' "jedny", ''remimi'' "dva" (po Gajewskomu). Slova, ktore sut dolge četyri sloga, spadajut do raznyh tematičnyh kategorij. Napriklad, slova, počinajuče se s ''<nowiki/>'sol''' i ktore ne imajut povtorjenyh slogov, imajut značenja, svezane s umětnostami ili naukami (napr. ''soldoredo'', "umětnost"; ''solmiredo'', "akustika").{{r|lmu1866|p=22.V}} Jednako že, ako li slova, ktore sut dolge četyri slogy, imajut par povtorjenyh slogov, jih značenja se odnoset na boleznji ili medicinu (napr. ''solsolredo'', "migrena"; ''solreresol'', "ospa").{{r|lmu1866|p=23.VI}} Vyše konkretno, klasy bez povtorjenyh slogov sut: # ''do'': člověk, jegovo tělo i duh, intelektualne sposobnosti, kakosti i poživjenje; # ''re'': odedža, dom, gospodarstvo i rodina; # ''mi'': postupanja človeka i jego poroky; # ''fa'': selo, putovanje, vojna, more; # ''sol'': umětnosti i nauky; # ''la'': promysl i trgovanje; # ''si'': grad, vlada i administracija. S povtorjenymi slogami, iste slogy davajut: # ''do'': religija; # ''re'': postavjenje i razne remesla; # ''mi'': predlogy, prislovne rěčenja i izolovane prislovniky; # ''fa'': boleznji; # ''sol'': boleznji (prodolžanje); # ''la'': promysl i trgovanje (kako i bez povtorjanja); # ''si'': pravosudje, pravny proces i sud. Nakonec, kombinacije peti slogov označavajut životine, rastliny i mineraly. Apriorno, vse žive imeniky i zaimenniky sut mužskogo roda. Za označanje ženskogo roda k poslědnomu slogu odgovarjajučego člena ili samogo slova dodavaje se črta, [[defis]] ili [[makron (diakritika)|makron]]. V govoru, to se označaje povtorjanjem samoglasky sloga, s [[Glotalny stop (fonetika)|glotalnym stopom]], razděljajučim povtorjajuči se samoglasku od ostatka slova.{{r|lmu1866|p=24}} Jednakože, v modernyh překladah, zaimenniky se ne měnjaut v zavisnosti od [[Gramatičny rod|roda]]. Vměsto tomu, oni se prosto prevodet kako nevtralne zaimenniky ''to'' i ''oni''. Jedna unikalna harakteristika Solresola jest v tom, že značenja mogu byti obračene obračanjem slogov v slovah. Napr. ''fala'' znači dobro ili vkusno, a ''lafa'' znači zlo. Razryvy v logičnom poredu slov vo vsakoj kategoriji sut obyčno navedene tutymi obračajemymi slovami.{{r|lmu1866|p=31.XXI}} {| style="background: transparent; border: hidden;" | style="padding: 0 2em;" | {| class="wikitable" | [[File:Solresol - misol.jpg|x88px]] | [[File:Solresol - solmi.jpg|x88px]] |- | style="text-align: center;" | '''misol''': "dobro" | style="text-align: center;" | '''solmi''': "zlo" |} | style="padding-left: 2em;" | {| class="wikitable" | [[File:Solresol - domisol.jpg|x88px]] | [[File:Solresol - solmido.jpg|x88px]] |- | style="text-align: center;" | '''domisol''': "[[Bog]]" | style="text-align: center;" | '''solmido''': "[[Djavol]]" |} |} Medžutym, ne vse slova sut obračajeme v tutom smyslu, napiklad, ''dorefare'' znači "šija", ale ''refaredo'' znači "garderoba", ktore, očevidno ne sut protivnostami. Naslědna tabula pokazyvaje slova do dvoh slogov iz slovnika Gajewskogo: {| class="wikitable" ! {{Diagonal split header|style=height: 3em; width: 7em|1. syl.|2. syl.}} ! ''žaden'' ! style="background-color: #f69;" | -do ! style="background-color: #f96;" | -re ! style="background-color: #ff9;" | -mi ! style="background-color: #9f6;" | -fa ! style="background-color: #9ff;" | -sol ! style="background-color: #96f;" | -la ! style="background-color: #f9f;" | -si/-ti |- ! scope="row" style="background-color: #f69;" | Do- | style="background-color: #f69;" | ne, ni- ni | style="background-color: #f69;" | (prošlo vreme) | ja, mene || ty || on || se, sebe || jedin, někto || drugy |- ! scope="row" style="background-color: #f96;" | Re- | style="background-color: #f96;" | i, takože i | moj, moje | style="background-color: #f96;" | (pluperfekt) | tvoj, tvoje || jegov || naš, naše || vaš, vaše || njihov |- ! scope="row" style="background-color: #ff9;" | Mi- | style="background-color: #ff9;" | ili, ili daže | za, da/že by || kto, ktory (odnos. zaim.), že (sveznik) | style="background-color: #ff9;" | (budučo vreme) | čij, iz ktoryh || dobro (prisl.) || tut/tam jest, jestvuje, vot || dobry večer/noč |- ! scope="row" style="background-color: #9f6;" | Fa- | style="background-color: #9f6;" | k, ko | čto? || s, so, zajedno || tuto, tamto, to | style="background-color: #9f6;" | (kond.) | začto, čemu, za kaku pričinu || dobro, vkusno, slavno || mnogo, velmi, krajno |- ! scope="row" style="background-color: #9ff;" | Sol- | style="background-color: #9ff;" | ako li., jest li | ale, no || v, vnutri || nepravilno, loše (prisl.) || zatože, jerbo, ibo | style="background-color: #9ff;" | (imperativ) | věčno, vsegda, bezkonečno || hvala, blagodarjenje |- ! scope="row" style="background-color: #96f;" | <span style="color: #000;">La-</span> | style="background-color: #96f;" | <span style="color: #000;">ty (člen)</span> | ničto, nikto, nijedny || od, po || tut, tam, tamo || zlo, loše || nikogda | style="background-color: #96f;" | <span style="color: #000;">(pričestje nastoječ. vremena)</span> || od, iz |- ! scope="row" style="background-color: #f9f;"| Si-/Ti- | style="background-color: #f9f;" | da, dobro, rado, suglas | isto, jednako (stvar) | vsaky, každy | dobro jutro/popoldenj | malo, jedva |gospodin, pan |mlady muž, mladec | style="background-color: #f9f;" | <span style="color: #000;">(pasivno pričestje)</span> |} Oprěděljeny člen imaj razne formy za [[Nominativ|imenitelny]], [[Genitiv|roditeljny]] i [[Dativ|dateljny]] padeže, jestli sravnivati s anglijskym, "the", "to the" i "of the" budut '<nowiki/>''la''<nowiki/>', '<nowiki/>''fa''<nowiki/>' i '''lasi''<nowiki/>', po redu.{{r|lmu1866|p=23-24.VII-VIII}} ==Gramatika== S izključenjem udarjenja i dolžiny, slova solresola se ne izměnjajut. Da by rěčenja ostale jasne, osoblivo s ogledom na možlivu utratu informacije pri komunikaciji, něktore česti rěčenij slědujut strogomu slovoslědu. :Pridavniky vsegda slědujut za imennikom, ktory oni oprěděljajut. :Nepreme objekty vsegda stojet po glagolu.{{r|lmu1866|p=26.XII}} :Priměry, dane v originalnoj dokumentaciji, ukazujut na [[subjekt–glagol–objekt slovored|slovoslěd subjekt–glagol–objekt]],{{R|lmu1866|p=29.XVII}} ale tuto by ne imělo byti važno, dokud rěčenje ostavaje prosto i jasno. :Slovo vremena vsegda predhodi glagolu.{{r|lmu1866|p=30.XIX}} Da by stvoriti formu množiny, na poslědny slog se davaje [[Udarjenje|ostry akcent]], ktory se izgovarjaje prodolženjem poslědnoj samoglasky togo sloga.{{r|lmu1866|p=24.IX}} Priměry kako označiti množinu mužskyh i ženskyh slov: :''resimire'' brat, ''resimirē/resimire-e'' sestra :''resimiré'' brati, ''resimiréē/resimiré-e'' sestry Tuto se tyče jedino prvogo slova v [[Nominalno rěčenje (gramatika)|nominalnom rěčenju]] i jedino imennika, ako imennik jest sam, kako v slučaju vyše. Ako li slovo suprovadžaje se gramatičnoju česticeju (''la'', ''fa'' ili ''lasi''), čestica prěvozme rolju markera roda ili čisla: :''la resimire'' [toj] brat, ''lā/la-a resimire'' [ta] sestra :''lá resimire'' [ti] brati, ''láā/lá-a resimire'' [te] sestry Česti řeči (kako i specifičnjejše definicije za něktora slova) se izvodet iz glagolov postavjenjem [[cirkumfleks|cirkumfleksa]] nad jednym iz slogov pri pisanju, i izgovarjanjem togo sloga s {{Lang|it|rinforzando|}} (naglo udarjenje ili {{Lang|it|crescendo|}}). Pri udarjenju na prvy slog slovo se stavaje imennikom. V četyrslogovyh slovah udarjenje na vtory slog stvarjaje glagolny imennik. Prědposlědny slog stvarjaje pridavnik, a posledny stvarjaje prislovje.{{r|lmu1866|p=25.XI}} Napriměr, :''midofa'' prědpočitati, ''mîdofa'' prědpocitanje, ''midôfa'' prědpočtajemy, ''midofâ'' prědpočitajemo :''resolmila'' prodolžati, ''rêsolmila'' prodolžanje, ''resôlmila'' prodolžajuči, ''resolmîla'' prodolženy, ''resolmilâ'' prodolženo Na kompjuteryh koristajući rasporede klavijatur bez cirkumfleksa, sylaba może być napisana velikimi bukvami, ili [[caret]] postavljen medźu bukvy sylaby ili poslě sylaby. Zbog gramatike i slovoreda Solresola, razlikovanje častij řeči občno nije potrebno za razuměnje rečenice. Razne [[tense–aspect–mood|vremensko-načinske]] čestice su dvojne sylaby, kako je dato u slovniku iznad. Dodatno, po Gajewskom, pasivne glagoly se tvore s ''faremi'' medźu tom česticom i glagolom. Subjunktiv se tvori s ''mire'' pred zaimennikom. Negacija ''do'' se pojavljuje samo jednom v klauzi, pred slovom koje negira. Slovo ''fasi'' pred imenicom ili prěvjesnikom je [[augmentativ|augmentativno]]; poslě njega je [[Degrees of comparison of adjectives and adverbs|superlativ]]. ''Sifa'' je suprotnost ([[diminutiv|diminutivno]]):{{r|lmu1866|p=21.III}} :''fala'' dobro, ''fasi fala'' velmi dobro, ''fala fasi'' odlično, najbolje; ''sifa fala'' dobro (ali ne odlično), ''fala sifa'' ne velmi dobro (i slično s ''lafa'' zlo) :''sisire'' vjetar, ''fasi sisire'' oluja, ''sisire fasi'' ciklon; ''sifa sisire'' povjetarac, ''sisire sifa'' kretanje vazduha Pitanja Pitanja v Solresolu ne dobijaju mnogo pažnje u originalnoj dokumentaciji, niti imaju mnogo priměrov. Sudreova publikacija uključuje tri priměra upitnyh rečenic:{{r|lmu1866|p=127}} :Je vaše zdravlje dobro? – Redofafa? :Hoćete li ići na selo ove godine? – Fadoremi? :Hoćete li ići u pozorište večeras? – Soldoremi? Da bi se to stvorilo kao potvrdna izjava, dodaje se osobny zaimennik poslě: :Moje zdravlje je dobro. – Redofafa dore. :Ići ću na selo ove godine. – Fadoremi dore. :Ići ću u pozorište večeras. – Soldoremi dore. Gajewski umesto toga postavlja subjekt rečenice poslě glagola umesto pred glagolom, konstrukcija občna v evropskih jezycich. Nektery priměry su:{{R|grammar_eng|p=Interrogation and Negation}} :Jesam li? – Faremi dore? :Razumije li on? – Falafa dofa? :Učite li? – Sidosi domi? V vsih verzijah jezyka, postoje slova četyri sylaby duga, ponovljena "Mi" sekcija slovnika koja uključuje neka občna pitanja, taki jako:{{r|lmu1866|p=109.123}} :Miladodo? – Do kogo stepena/mjere? :Milarere? – Dobro? :Misirere? – Kto je to? ==Pismo Solresol== [[File:Solresol symbols.svg|thumb|Simboly Solresola]] Pismo koristano v Solresolu sastoji se od sedmih unikatnyh symbolov, vsaky predstavljajući jednu od sedmih "not". Na pr., "[[C (muzikalna nota)|Do]]" je krug, a "[[G (muzikalna nota)|Sol]]" je horizontalna linija. Slova Solresola se tvore povezivanjem symbolov v poredu kako se pojavljuju v slovu. Dvojne note se predstavljaju križanjem symbola. [[File:Solresol words.svg|thumb|Něktore osnovne slova Solresola]] Druge karakteristike Nepristrasny i relativno prosty Integrovane sistemy ([[znakovny jezyk|znakovny jezyk]], barvy, itd.) za većinu [[invaliditet|ometenj]], odmah operativne bez posebnogo učenja Brzo uspěšno učenje za nepismene (samo sedm sylab ili znakov ili deset bukv za znati i prepoznati) Vrlo prosty ali efektivny sistem za razlikovanje funkcij slov v rečenicah Koristajući [[tonic sol-fa]] sistem od [[John Curwen|Johna Curwena]], Solresol może też być [[znakovny jezyk|znakovano]]. Daljnji razvoj Drugi način koristania Solresola se naziva ''ses'', razvijen od [[C. George Boeree|C. Georgea Boereea]].<ref name="loan_words">{{Cite web|last=Parson|first=Daniel|title=Using loan words in Solresol|url=https://www.tumblr.com/sidosi/181390815161/using-loan-words-in-solresol|website=Tumblr|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20251128152044if_/https://www.tumblr.com/sidosi/181390815161/using-loan-words-in-solresol|archive-date=2025-11-28|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref> Koristajući to, note dobijaju reprezentativne konsonante i vokale (ili diftongy). Najprostša slova koriste samo vokalu, dok vsa druga koriste složenjejšu strukturu sylab. do ⇒ p / o re ⇒ k / e mi ⇒ m / i fa ⇒ f / a sol ⇒ s / u la ⇒ l / au ti ⇒ t / ai Na ovaj način, można pisati ili izgovarati slova taki jako to: : sol-sol-re-do ⇒ suko (cvcv) – migrena Zato što se množina i ženske forme slov u Solresolu označavaju naglaskom ili dužinom glasov, ses koristi ''pau'' (nektory) ili ''fai'' (mnogo) za označavanje množiny, i ''mu'' (dobro) za označavanje ženskogo roda kogda je potrebno. == Kodiranje == Zahtev za [[ISO 639-3]] jezykovy kod, privremeno predloženy jako {{Code|sud}}, byl upućen [[SIL Global|SIL-u]] 28 avgusta 2017,<ref name="sil_change">{{Cite web|author=SIL International|author-link=SIL Global|date=2017-08-28|title=ISO 639-3 Registration Authority Request for Change No. 2017-032|url=https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/2017-032.pdf|website=ISO 639-3|publication-place=[[Dallas]]|format=PDF|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190605171450if_/https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/2017-032.pdf|archive-date=2019-06-05|archive-format=PDF|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref><ref name="sil_new">{{Cite web|author=SIL International|author-link=SIL Global|date=2017-08-28|title=Request for New Language Code Element in ISO 639-3: [sud]|url=https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/2017-032_sud.pdf|website=ISO 639-3|publication-place=[[Dallas]]|format=PDF|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190605171450if_/https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/2017-032_sud.pdf|archive-date=2019-06-05|archive-format=PDF|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref><ref name="sidosi_request">{{Cite web|last=Parson|first=Daniel|date=2017-07-28|title=The Road to ISO 639-3|url=https://www.sidosi.org/community/viewtopic.php?t=310|website=Sidosi.org|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20230829154231if_/https://www.sidosi.org/community/viewtopic.php?t=310|archive-date=2023-08-29|access-date=2018-10-22|df=mdy-all}}</ref> ale byl odrinuly 23 janvara 2018.<ref name="sil_rejection">{{Cite web|author=SIL International|author-link=SIL Global|date=2018-01-23|title=Comments received for ISO 639-3 Change Request 2017-032|url=https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/CR_Comments_2017-032.pdf|website=ISO 639-3|publication-place=[[Dallas]]|format=PDF|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190605171452if_/https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/CR_Comments_2017-032.pdf|archive-date=2019-06-05|archive-format=PDF|page=2|access-date=2019-09-27|df=mdy-all|quote=Zahtev za stvorenje koda [sud] za Solresol je odrinuły.}}</ref><ref name="sidosi_rejection">{{Cite web|last=Parson|first=Daniel|date=2018-02-01|title=Beyond ISO 639-3 (for now)|url=https://www.sidosi.org/community/viewtopic.php?t=350|website=Sidosi.org|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20230829153926if_/https://www.sidosi.org/community/viewtopic.php?t=350|archive-date=2023-08-29|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref> Solresol je dobil kody {{Code|qso}} i {{Code|art-x-solresol}} v [[Codes for constructed languages|ConLang Code Registry]].<ref name="clcr">{{Cite web|last=Bettencourt|first=Rebecca G.|date=2015-01-08|title=ConLang Code Registry|url=https://www.kreativekorp.com/clcr/|website=Kreative Korporation|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20221127152005if_/http://www.kreativekorp.com/clcr/|archive-date=2022-11-27|access-date=2021-04-06|df=mdy-all}}</ref> Sedm osnovnyh symbolov bylo predloženo za registraciju v [[ConScript Unicode Registry]].<ref name="csur">{{Cite web|last=Everson|first=Michael|author-link=Michael Everson|date=1997-01-21|title=Solresol: U+E770–U+E77F|url=https://www.evertype.com/standards/csur/solresol.html|website=ConScript Unicode Registry|publisher=Evertype|publication-place=[[Lecanvey]], [[Ireland]]|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20210417191120if_/https://www.evertype.com/standards/csur/solresol.html|archive-date=2021-04-17|access-date=2021-04-06|df=mdy-all}}</ref> == Priměrne teksty == ; Članok 1 ''[[Universalna deklaracija prav člověka|Universalnoj deklaracija prav člověka]]'' na medžuslovjanskom : ''Vsi ljudi rodet se svobodnymi i ravnymi v svojem dostojenstvu i pravah. Oni sut obdarjene razumom i svědomjem i muset postupati v odnošenju jedin k drugomu v duhu bratstva.'' ; Prěvod na Solresol : Siré misolredo faremi doredore domisimi re misóla, solfalafá dósila re réfasi. Dófa faremi remila fare dômilafa re dôfasifa, re fafa fasolfa midolǎ fare dômisola lasi sîmisila. ; Predstavjeno koristajuči ''ses'' Solresol : Sé muro fem pepe omúm e múl, salá ósau e éfai. Óf fem ril fe ômauf e ôfaif, e fa fuf ipǎu fe ômul lai âimail. == Gledite takože == * [[muzikalny jezyk]] * [[solfedžio]] * [[Tonic sol-fa]] * [[Voyage to Faremido]] * [[Ro jezyk]] ==Iztočniky== {{Iztočniky}} == Čitati dalje == * {{Cite book|last=Sudre|first=François|year=1866|title=Langue Musicale Universelle|url=http://www.uniovi.es/solresol/525/ladosol.html|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20070831060525if_/http://www.uniovi.es/solresol/525/ladosol.html|archive-date=2007-08-31|publication-place=Paris|language=fr}} – HTML verzija celogo teksta Sudreovogo toma iz 1866, s originalnym [https://web.archive.org/web/20070831061613if_/http://www.uniovi.es/solresol/525/lrls_sosfs.html slovnikom] i [https://web.archive.org/web/20080310234035/http://www.uniovi.es/solresol/525/solrelaF.html frazeologijom] (v francozskom). * {{Cite book|last1=Couturat|first1=Louis|last2=Leau|first2=Léopold|year=1903|title=Histoire de la Langue Universelle|url=https://archive.org/details/histoiredelalang00coutuoft|publisher=Librairie Hachette|publication-place=[[Paris]]|language=fr|access-date=2025-11-28|df=mdy-all}} * {{Cite book|last=Eco|first=Umberto|author-link=Umberto Eco|date=1997-04-08|title=The Search for the Perfect Language|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou|publisher=[[Wiley-Blackwell]]|publication-place=[[Cambridge, Massachusetts|Cambridge, Mass.]]|edition=1|series=The Making of Europe|isbn=978-0-631-20510-4|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}} ==Vněšnje linky== * [https://web.archive.org/web/20191115021254if_/https://www.omniglot.com/writing/solresol.htm Solresol jezyk i stenografično pismo] na Omniglot, online enciklopediji sistemov pisanja i jezykov * Anglijsko-Solresol slovniky od [https://web.archive.org/web/20250121193252if_/http://www.datapacrat.com/True/LANG/SOLRESOL/DICTIONA.HTM Jasona Hutchensa] (6 julija 1998) i [https://web.archive.org/web/20100923132246if_/http://www.ifost.org.au/~gregb/solresol/sorsolex.htm Stephena L. Ricea] (19 novembra 1997) * [https://web.archive.org/web/20231130083816if_/http://sharyphil.com/root/solresol-the-project/ SolReSol: Projekt v0.95] od Phila Sharyja, open source Solresol–anglijsky i anglijsky–Solresol překladateľsky program za Windows (32- i 64-bitny) s live MIDI podporom (24 februara 2015) * [https://web.archive.org/web/20250818235352if_/https://wiki.xxiivv.com/site/solresol.html Moderny Simetričny Solresol] od Davida Mondou-Labbého (28 septembra 2023) * [https://eliseduv.dev/solresol/ Překladač Anglijsky↔Solresol] {{Umětne jezyky}} [[Kategorija:1827 introdukcije]] [[Kategorija:Analitične jezyky]] [[Kategorija:Konstruovane jezyky]] [[Kategorija:Medžunarodne pomočne jezyky]] [[Kategorija:jezyky potvrđene od 1820-tyh]] [[Kategorija:muzikalne jezyky]] bvy57euzo5pv0y1j05j2hya85fqk4mo 46293 46292 2026-08-20T07:00:09Z Ilja isv 10 46293 wikitext text/x-wiki {{V rabotě}} {{Kartka jezyk | name = Solresol | nativename = <center>''[[solfedžio]]'': Sol-Re-Sol</center> | image = Solresol-langage.svg | created = 1827 | creator = [[François Sudre|{{-|François Sudre|Франсуа Судр}}]] | fam1 = [[umětne jezyky]] | fam2 = [[Pomočny jezyk]], [[Umětne jezyky#A priori|a priori]] | fam3 = [[muzikalny jezyk]] | posteriori = [[Umětne jezyky#A priori|a priori]] | script = [[Solresol#pismo Solresol|pismo Solresol]]; [[solfedžio]]; [[noty]]; [[barvy spektra]] | sign = Podpisana notacija; [[tonic sol-fa]] znaky od [[John Curwen]] | iso3 = qso | iso3comment = [https://www.kreativekorp.com/clcr/ (lokalno koristane)] | glotto = none | ietf = [https://www.kreativekorp.com/clcr/ art-x-solresol] }} '''Solresol''' ([[solfedžio]]: [[G (muzikalna nota)|Sol]]-[[D (muzikalna nota)|Re]]-[[G (muzikalna nota)|Sol]]), prvonačelno nazyvany {{Lang|fr|Langue universelle}} (bukv. 'Universalny jezyk') a potom {{Lang|fr|Langue musicale universelle}} ('Universalny muzikalny jezyk'), je [[muzikalny jezyk|muzikalny]] [[umětny jezyk]], stvorjeny francuzskim učiteljem muziky i kompozitorom [[Jean-François Sudre|{{-|Jean'om-François Sudre|Жаном-Франсуа Судром}}]] (1787–1862), načinajuči od lěta 1817. Njegova kniga, kde oprědjeljaje se {{Lang|fr|Langue Musicale Universelle}}, byla publikovana posmrtno v lětu 1866,<ref name="lmu1866">{{Cite book|last=Sudre|first=François|year=1866|title=Langue Musicale Universelle|url=https://www.ifost.org.au/~gregb/solresol/sudre-book.pdf|format=PDF|url-status=live|publication-place=[[Paris]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20120320142510if_/http://www.ifost.org.au/~gregb/solresol/sudre-book.pdf|archive-date=2012-03-20|archive-format=PDF|language=fr|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref> hoti on uže několik lět prěd tym o tom publikoval članky. Solresol prežil kratky čas popularnosti vo vtoroj polovině 19. stolětja i dostaval finansovu poddržku od takyh osob kako [[Victor Hugo|Viktor Hugo]], [[Alphonse de Lamartine|Alfons de Lamartin]], [[Alexander von Humboldt|Aleksander {{-|v|ф}}on Humboldt]] i [[Napoleon III|Napoleon {{-|III}}]],<ref name="pei">{{Cite book|last=Pei|first=Mario|author-link=Mario Pei|year=1969|title=Wanted: A World Language|type=Pamphlet|series=Public Affairs|volume=434|pages=11–12|publisher=Public Affairs Committee|publication-place=[[New York City]]|url=http://www.autodidactproject.org/other/pei_worldlg.html|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20180125230417if_/http://www.autodidactproject.org/other/pei_worldlg.html|archive-date=2018-01-25|access-date=2025-11-28|df=mdy-all}}</ref> kulminacijeju čego se stala publikacija [[Boleslas Gajewski|Boleslasa Gajewskogo]] {{Lang|fr|Grammaire du Solresol}} v lětu 1902. Dnes jestvujut male skupiny entiziastov Solresola, razsypane po cělomu světu.<ref name="sidosi">{{Cite web|last=Parson|first=Daniel|title=Sidosi Home|url=https://www.sidosi.org/|website=Sidosi.org|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20231004090845if_/https://www.sidosi.org/|archive-date=2023-10-04|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref> == Evolucija == Jestvuje několiko versij Solresola, každa s malymi razlikami. Tri glavne varijacije, ktore sut ješče v obratu — Sudrova, Gajewskogo i "Moderna"— različajut se glavno v različnyh elementah slovnika, ale zajedno imajut suglas o gramatikě. {{-|Sudre|Судр}} je stvoril jezyk, i zato njegova versija zasluživaje se nazyvati prvonačelnoju versijeju Solresola. Vincent Gajewski, parižsky profesor, popularizoval jezyk kako prědsědnik Centralnogo komiteta za izučanje i udoskonaljenje Solresola, ktory byl osnovan v lětu 1869 vdovoju Sudra Žozefinoju, da by dalje promotovati jego dělo. Boleslas Gajewski, syn Vincenta i sam profesor, formalizoval gramatiku i napisal oprěděljajučo dělo o jezyku: {{Lang|fr|Grammaire du Solrésol}} (Gramatika Solresola).<ref name="grammar_eng">{{Cite web|last1=Gajewski|first1=Boleslas|last2=Rice|first2=Stephen L.|date=1997-11-19|orig-date=printed 1902 as {{-|Grammaire du Solrésol}}, translated 1997|title=Grammar of Solresol, or the Universal Language of François Sudre | url = http://www.ptialaska.net/~srice/solresol/sorsoeng.htm | website = Stephen L. Rice: The Solresol Page | url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20070413035441if_/http://www.ptialaska.net/~srice/solresol/sorsoeng.htm|archive-date=2007-04-13|access-date=2019-09-29| ref = {{sfnref|Gramatika|2005}}}}</ref><ref name="grammar_pdf">{{Cite web|last=Gajewski|first=Boleslas|editor-last1=Rice|editor-first1=Stephen L.|editor-last2=Bigham|editor-first2=Doug|year=2005|orig-date=printed 1902 as {{-|Grammaire du Solrésol}}, translated 1997 (Rice), revised 2005 (Bigham)|title=Grammar of Solresol, or the Universal Language of François Sudre|url=https://i.sidosi.org/resources/grammar-of-solresol-bigham/grammar-of-solresol-bigham.pdf|website=Sidosi.org|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20191217001045if_/https://i.sidosi.org/resources/grammar-of-solresol-bigham/grammar-of-solresol-bigham.pdf|archive-date=2019-12-17|access-date=2019-12-16}}</ref> To je najčestěje publikovana versija Solresola, blagodare prěkladu na anglijsky {{-|Stephena L. Rice'a|Стивена Л. Райса}}, sdělanogo v lětu 1997,<ref name="grammar_pdf"/><ref name="grammar_eng"/> so znatnoju čestju slovník, izměnjenoju odnositeljno originala, kako i s něktoroju izměnjenoju gramatikoju. Jednym priměrom je slovo {{Lang|fr|fasol}}, definovano kako "tut" v Sudrovom slovniku, ale kako "začto?" u Gajewskogo. Tretja je neoficijalna verzija, razvivajema s časom spoločnostju, nazyvaje se "Moderny Solresol". Ona koristaje versiju Sudra kako bazu, s izlěpšenjami gramatiky i slovnika, takymi kako izměna oprěděljenij {{Lang|fr|sisol}} i {{Lang|fr|sila}} od "gospodin" i "mlady muž" na sistemu [[honorifik|honorifikov]], inspirujemuju takoj sistemoju v [[Japonsky jezyk|japonskom jezyku]]; oba sut genderno-nevtralne tituly, jedin izražaje povagu, drugy laskovost.<ref name="Modern Solresol Dictionary">{{Cite web|last1=Osteen|first1=Garrison|last2=Walters|first2=Scott|last3=Parson|first3=Daniel|last4=Fernandez|first4=Tobias|date=2018-03-12|title=Solresol Dictionary Modernised|url=https://docs.google.com/spreadsheets/d/182okssrHseIggjHGlzWyFH81-o8y8EsvQtJfPJYu6r8/edit|format=XLSX|website=Google Sheets|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20250829164017if_/https://docs.google.com/spreadsheets/d/182okssrHseIggjHGlzWyFH81-o8y8EsvQtJfPJYu6r8/edit|archive-date=2025-08-29|archive-format=XLSX|access-date=2019-12-22|df=mdy-all}}</ref> Publikacija Gajewskogo prinesla takože različne dodavanja, ktore ne sut v konfliktu s originalnoju versijeju jezyka, take kako razne nove metody komunikacije,{{sfn|Gramatika|2005|p=16}} vključno: * grupy simbolov * koristanje sedmih barv dugy, i * koristanje [[Tonalno sol-fa|tonalnogo sol-fa]] za znakovu sistemu jezyka ==Fonologija== [[File:Solresol.svg|thumb|right|Sedm muzikalnyh not, barv, slogov i hieroglifov, koristanyh za prěnos fonemov Solresola]] Solresol može byti komunikovanym s pomočju sedmi odličnyh elementov, s ograničenjem pet na slovo. Statistično, tute kombinacije davajut sedm jednoslogovyh slov, 49 dvuhslogovyh, 336 trehslogovyh, 2 tys. 268 četyrehslogovyh i 9 tys. 072 petislogovah, vkupě 11.732 možnyh primarnyh slov.<ref name="pei" /> Glavna metoda komunikacije je koristanje sedmi [[Slog|slogov]] [[solfedžio|solfedžia]] (forma [[solmizacija|solmizacije]]), ktore mogu byti akcentovane, prodolžene ili povtorene. Najprostejši sposob koristanja tutyh muzikalnyh slogov jest čitati jih kako by oni byly obyčnymi slogami. {{Trěba iztočnik|Zatože tuta sistema pojevila se prěd [[Medžunarodny fonetičny alfabet|MFA]], ne sut konkretne pravila izgovora pomimo standardnyh variantov čitanja solfedžia. Ako že vsaky slog jest dost jasno govorjeny, jih jest možno izgovarjati skoro vsakym sposobom, ktory čitatej preferuje.}} {{-|Sudre|Судр}} je izložil sposob transkripcije fonetiky francuzskogo (i takym sposobom mnogyh drugyh jezykov) na Solresol, glavno koristany za imenniky.{{r|lmu1866|p=32}} Koristajuči obyčne varianty izgovorov ako sut, naprklad, dane vo [[Vikislovnik|Vikislovniku]], jest možlivo sostaviti tabulu zvukov s pomočju sučasnogo MFA. Za malo čislo slogov, je potrěbno dělati kratku pauzu medžu slovami, da by vsako slovo ostalo jasno odděljeno. Kako je primětil Boleslas Gajewski, "trěba obračati veliku pozornost na pauzu po vsakomu slovu; tuta mala pauza je nužna za razděljenje slov, da by slušatelj ne bude byl razměšivan".{{R|grammar_eng|p=Reversed meanings}} ==Slovosbor== V [[Morfologija (lingvistika)|morfologiji]] solresola, vsako slovo je poděleno na kategorije značenja ili funkcije, gde dolžejše slova sut obyčno vyše konkretne. Slova se različajut po treh glavnyh karakteristikah: načelnomu slogu, dolžině slova, i tomu, da li imaje par povtorjenyh slogov. Slova, imajuče dolžinu v jedin ili dva slogy, sut koristane za [[Zaimennik|zaimenniky]] i obyčajne [[Gramatična čestica|čestice]], a slova s povtorjenymi slogami sut [[Gramatično vreme|vremena]]. Slova s dolžinoju jedin slog sut upotrěbjene na često koristane slova (v času stvorenja solresola). Te, ktore vključajut povtorjene slogy, sut rezervovane za "čisla, měsece goda, dni neděle i temperatury [pogodne uslovja]", napr. ''redodo'' "jedny", ''remimi'' "dva" (po Gajewskomu). Slova, ktore sut dolge četyri sloga, spadajut do raznyh tematičnyh kategorij. Napriklad, slova, počinajuče se s ''<nowiki/>'sol''' i ktore ne imajut povtorjenyh slogov, imajut značenja, svezane s umětnostami ili naukami (napr. ''soldoredo'', "umětnost"; ''solmiredo'', "akustika").{{r|lmu1866|p=22.V}} Jednako že, ako li slova, ktore sut dolge četyri slogy, imajut par povtorjenyh slogov, jih značenja se odnoset na boleznji ili medicinu (napr. ''solsolredo'', "migrena"; ''solreresol'', "ospa").{{r|lmu1866|p=23.VI}} Vyše konkretno, klasy bez povtorjenyh slogov sut: # ''do'': člověk, jegovo tělo i duh, intelektualne sposobnosti, kakosti i poživjenje; # ''re'': odedža, dom, gospodarstvo i rodina; # ''mi'': postupanja človeka i jego poroky; # ''fa'': selo, putovanje, vojna, more; # ''sol'': umětnosti i nauky; # ''la'': promysl i trgovanje; # ''si'': grad, vlada i administracija. S povtorjenymi slogami, iste slogy davajut: # ''do'': religija; # ''re'': postavjenje i razne remesla; # ''mi'': predlogy, prislovne rěčenja i izolovane prislovniky; # ''fa'': boleznji; # ''sol'': boleznji (prodolžanje); # ''la'': promysl i trgovanje (kako i bez povtorjanja); # ''si'': pravosudje, pravny proces i sud. Nakonec, kombinacije peti slogov označavajut životine, rastliny i mineraly. Apriorno, vse žive imeniky i zaimenniky sut mužskogo roda. Za označanje ženskogo roda k poslědnomu slogu odgovarjajučego člena ili samogo slova dodavaje se črta, [[defis]] ili [[makron (diakritika)|makron]]. V govoru, to se označaje povtorjanjem samoglasky sloga, s [[Glotalny stop (fonetika)|glotalnym stopom]], razděljajučim povtorjajuči se samoglasku od ostatka slova.{{r|lmu1866|p=24}} Jednakože, v modernyh překladah, zaimenniky se ne měnjaut v zavisnosti od [[Gramatičny rod|roda]]. Vměsto tomu, oni se prosto prevodet kako nevtralne zaimenniky ''to'' i ''oni''. Jedna unikalna harakteristika Solresola jest v tom, že značenja mogu byti obračene obračanjem slogov v slovah. Napr. ''fala'' znači dobro ili vkusno, a ''lafa'' znači zlo. Razryvy v logičnom poredu slov vo vsakoj kategoriji sut obyčno navedene tutymi obračajemymi slovami.{{r|lmu1866|p=31.XXI}} {| style="background: transparent; border: hidden;" | style="padding: 0 2em;" | {| class="wikitable" | [[File:Solresol - misol.jpg|x88px]] | [[File:Solresol - solmi.jpg|x88px]] |- | style="text-align: center;" | '''misol''': "dobro" | style="text-align: center;" | '''solmi''': "zlo" |} | style="padding-left: 2em;" | {| class="wikitable" | [[File:Solresol - domisol.jpg|x88px]] | [[File:Solresol - solmido.jpg|x88px]] |- | style="text-align: center;" | '''domisol''': "[[Bog]]" | style="text-align: center;" | '''solmido''': "[[Djavol]]" |} |} Medžutym, ne vse slova sut obračajeme v tutom smyslu, napiklad, ''dorefare'' znači "šija", ale ''refaredo'' znači "garderoba", ktore, očevidno ne sut protivnostami. Naslědna tabula pokazyvaje slova do dvoh slogov iz slovnika Gajewskogo: {| class="wikitable" ! {{Diagonal split header|style=height: 3em; width: 7em|1. syl.|2. syl.}} ! ''žaden'' ! style="background-color: #f69;" | -do ! style="background-color: #f96;" | -re ! style="background-color: #ff9;" | -mi ! style="background-color: #9f6;" | -fa ! style="background-color: #9ff;" | -sol ! style="background-color: #96f;" | -la ! style="background-color: #f9f;" | -si/-ti |- ! scope="row" style="background-color: #f69;" | Do- | style="background-color: #f69;" | ne, ni- ni | style="background-color: #f69;" | (prošlo vreme) | ja, mene || ty || on || se, sebe || jedin, někto || drugy |- ! scope="row" style="background-color: #f96;" | Re- | style="background-color: #f96;" | i, takože i | moj, moje | style="background-color: #f96;" | (pluperfekt) | tvoj, tvoje || jegov || naš, naše || vaš, vaše || njihov |- ! scope="row" style="background-color: #ff9;" | Mi- | style="background-color: #ff9;" | ili, ili daže | za, da/že by || kto, ktory (odnos. zaim.), že (sveznik) | style="background-color: #ff9;" | (budučo vreme) | čij, iz ktoryh || dobro (prisl.) || tut/tam jest, jestvuje, vot || dobry večer/noč |- ! scope="row" style="background-color: #9f6;" | Fa- | style="background-color: #9f6;" | k, ko | čto? || s, so, zajedno || tuto, tamto, to | style="background-color: #9f6;" | (kond.) | začto, čemu, za kaku pričinu || dobro, vkusno, slavno || mnogo, velmi, krajno |- ! scope="row" style="background-color: #9ff;" | Sol- | style="background-color: #9ff;" | ako li., jest li | ale, no || v, vnutri || nepravilno, loše (prisl.) || zatože, jerbo, ibo | style="background-color: #9ff;" | (imperativ) | věčno, vsegda, bezkonečno || hvala, blagodarjenje |- ! scope="row" style="background-color: #96f;" | <span style="color: #000;">La-</span> | style="background-color: #96f;" | <span style="color: #000;">ty (člen)</span> | ničto, nikto, nijedny || od, po || tut, tam, tamo || zlo, loše || nikogda | style="background-color: #96f;" | <span style="color: #000;">(pričestje nastoječ. vremena)</span> || od, iz |- ! scope="row" style="background-color: #f9f;"| Si-/Ti- | style="background-color: #f9f;" | da, dobro, rado, suglas | isto, jednako (stvar) | vsaky, každy | dobro jutro/popoldenj | malo, jedva |gospodin, pan |mlady muž, mladec | style="background-color: #f9f;" | <span style="color: #000;">(pasivno pričestje)</span> |} Oprěděljeny člen imaj razne formy za [[Nominativ|imenitelny]], [[Genitiv|roditeljny]] i [[Dativ|dateljny]] padeže, jestli sravnivati s anglijskym, "the", "to the" i "of the" budut '<nowiki/>''la''<nowiki/>', '<nowiki/>''fa''<nowiki/>' i '''lasi''<nowiki/>', po redu.{{r|lmu1866|p=23-24.VII-VIII}} ==Gramatika== S izključenjem udarjenja i dolžiny, slova solresola se ne izměnjajut. Da by rěčenja ostale jasne, osoblivo s ogledom na možlivu utratu informacije pri komunikaciji, něktore česti rěčenij slědujut strogomu slovoslědu. :Pridavniky vsegda slědujut za imennikom, ktory oni oprěděljajut. :Nepreme objekty vsegda stojet po glagolu.{{r|lmu1866|p=26.XII}} :Priměry, dane v originalnoj dokumentaciji, ukazujut na [[subjekt–glagol–objekt slovored|slovoslěd subjekt–glagol–objekt]],{{R|lmu1866|p=29.XVII}} ale tuto by ne imělo byti važno, dokud rěčenje ostavaje prosto i jasno. :Slovo vremena vsegda predhodi glagolu.{{r|lmu1866|p=30.XIX}} Da by stvoriti formu množiny, na poslědny slog se davaje [[Udarjenje|ostry akcent]], ktory se izgovarjaje prodolženjem poslědnoj samoglasky togo sloga.{{r|lmu1866|p=24.IX}} Priměry kako označiti množinu mužskyh i ženskyh slov: :''resimire'' brat, ''resimirē/resimire-e'' sestra :''resimiré'' brati, ''resimiréē/resimiré-e'' sestry Tuto se tyče jedino prvogo slova v [[Nominalno rěčenje (gramatika)|nominalnom rěčenju]] i jedino imennika, ako imennik jest sam, kako v slučaju vyše. Ako li slovo suprovadžaje se gramatičnoju česticeju (''la'', ''fa'' ili ''lasi''), čestica prěvozme rolju markera roda ili čisla: :''la resimire'' [toj] brat, ''lā/la-a resimire'' [ta] sestra :''lá resimire'' [ti] brati, ''láā/lá-a resimire'' [te] sestry Česti řeči (kako i specifičnjejše definicije za něktora slova) se izvodet iz glagolov postavjenjem [[cirkumfleks|cirkumfleksa]] nad jednym iz slogov pri pisanju, i izgovarjanjem togo sloga s {{Lang|it|rinforzando|}} (naglo udarjenje ili {{Lang|it|crescendo|}}). Pri udarjenju na prvy slog slovo se stavaje imennikom. V četyrslogovyh slovah udarjenje na vtory slog stvarjaje glagolny imennik. Prědposlědny slog stvarjaje pridavnik, a posledny stvarjaje prislovje.{{r|lmu1866|p=25.XI}} Napriměr, :''midofa'' prědpočitati, ''mîdofa'' prědpocitanje, ''midôfa'' prědpočtajemy, ''midofâ'' prědpočitajemo :''resolmila'' prodolžati, ''rêsolmila'' prodolžanje, ''resôlmila'' prodolžajuči, ''resolmîla'' prodolženy, ''resolmilâ'' prodolženo Na kompjuteryh koristajući rasporede klavijatur bez cirkumfleksa, sylaba może być napisana velikimi bukvami, ili [[caret]] postavljen medźu bukvy sylaby ili poslě sylaby. Zbog gramatike i slovoreda Solresola, razlikovanje častij řeči občno nije potrebno za razuměnje rečenice. Razne [[tense–aspect–mood|vremensko-načinske]] čestice su dvojne sylaby, kako je dato u slovniku iznad. Dodatno, po Gajewskom, pasivne glagoly se tvore s ''faremi'' medźu tom česticom i glagolom. Subjunktiv se tvori s ''mire'' pred zaimennikom. Negacija ''do'' se pojavljuje samo jednom v klauzi, pred slovom koje negira. Slovo ''fasi'' pred imenicom ili prěvjesnikom je [[augmentativ|augmentativno]]; poslě njega je [[Degrees of comparison of adjectives and adverbs|superlativ]]. ''Sifa'' je suprotnost ([[diminutiv|diminutivno]]):{{r|lmu1866|p=21.III}} :''fala'' dobro, ''fasi fala'' velmi dobro, ''fala fasi'' odlično, najbolje; ''sifa fala'' dobro (ali ne odlično), ''fala sifa'' ne velmi dobro (i slično s ''lafa'' zlo) :''sisire'' vjetar, ''fasi sisire'' oluja, ''sisire fasi'' ciklon; ''sifa sisire'' povjetarac, ''sisire sifa'' kretanje vazduha Pitanja Pitanja v Solresolu ne dobijaju mnogo pažnje u originalnoj dokumentaciji, niti imaju mnogo priměrov. Sudreova publikacija uključuje tri priměra upitnyh rečenic:{{r|lmu1866|p=127}} :Je vaše zdravlje dobro? – Redofafa? :Hoćete li ići na selo ove godine? – Fadoremi? :Hoćete li ići u pozorište večeras? – Soldoremi? Da bi se to stvorilo kao potvrdna izjava, dodaje se osobny zaimennik poslě: :Moje zdravlje je dobro. – Redofafa dore. :Ići ću na selo ove godine. – Fadoremi dore. :Ići ću u pozorište večeras. – Soldoremi dore. Gajewski umesto toga postavlja subjekt rečenice poslě glagola umesto pred glagolom, konstrukcija občna v evropskih jezycich. Nektery priměry su:{{R|grammar_eng|p=Interrogation and Negation}} :Jesam li? – Faremi dore? :Razumije li on? – Falafa dofa? :Učite li? – Sidosi domi? V vsih verzijah jezyka, postoje slova četyri sylaby duga, ponovljena "Mi" sekcija slovnika koja uključuje neka občna pitanja, taki jako:{{r|lmu1866|p=109.123}} :Miladodo? – Do kogo stepena/mjere? :Milarere? – Dobro? :Misirere? – Kto je to? ==Pismo Solresol== [[File:Solresol symbols.svg|thumb|Simboly Solresola]] Pismo koristano v Solresolu sastoji se od sedmih unikatnyh symbolov, vsaky predstavljajući jednu od sedmih "not". Na pr., "[[C (muzikalna nota)|Do]]" je krug, a "[[G (muzikalna nota)|Sol]]" je horizontalna linija. Slova Solresola se tvore povezivanjem symbolov v poredu kako se pojavljuju v slovu. Dvojne note se predstavljaju križanjem symbola. [[File:Solresol words.svg|thumb|Něktore osnovne slova Solresola]] Druge karakteristike Nepristrasny i relativno prosty Integrovane sistemy ([[znakovny jezyk|znakovny jezyk]], barvy, itd.) za većinu [[invaliditet|ometenj]], odmah operativne bez posebnogo učenja Brzo uspěšno učenje za nepismene (samo sedm sylab ili znakov ili deset bukv za znati i prepoznati) Vrlo prosty ali efektivny sistem za razlikovanje funkcij slov v rečenicah Koristajući [[tonic sol-fa]] sistem od [[John Curwen|Johna Curwena]], Solresol może też być [[znakovny jezyk|znakovano]]. Daljnji razvoj Drugi način koristania Solresola se naziva ''ses'', razvijen od [[C. George Boeree|C. Georgea Boereea]].<ref name="loan_words">{{Cite web|last=Parson|first=Daniel|title=Using loan words in Solresol|url=https://www.tumblr.com/sidosi/181390815161/using-loan-words-in-solresol|website=Tumblr|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20251128152044if_/https://www.tumblr.com/sidosi/181390815161/using-loan-words-in-solresol|archive-date=2025-11-28|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref> Koristajući to, note dobijaju reprezentativne konsonante i vokale (ili diftongy). Najprostša slova koriste samo vokalu, dok vsa druga koriste složenjejšu strukturu sylab. do ⇒ p / o re ⇒ k / e mi ⇒ m / i fa ⇒ f / a sol ⇒ s / u la ⇒ l / au ti ⇒ t / ai Na ovaj način, można pisati ili izgovarati slova taki jako to: : sol-sol-re-do ⇒ suko (cvcv) – migrena Zato što se množina i ženske forme slov u Solresolu označavaju naglaskom ili dužinom glasov, ses koristi ''pau'' (nektory) ili ''fai'' (mnogo) za označavanje množiny, i ''mu'' (dobro) za označavanje ženskogo roda kogda je potrebno. == Kodiranje == Zahtev za [[ISO 639-3]] jezykovy kod, privremeno predloženy jako {{Code|sud}}, byl upućen [[SIL Global|SIL-u]] 28 avgusta 2017,<ref name="sil_change">{{Cite web|author=SIL International|author-link=SIL Global|date=2017-08-28|title=ISO 639-3 Registration Authority Request for Change No. 2017-032|url=https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/2017-032.pdf|website=ISO 639-3|publication-place=[[Dallas]]|format=PDF|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190605171450if_/https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/2017-032.pdf|archive-date=2019-06-05|archive-format=PDF|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref><ref name="sil_new">{{Cite web|author=SIL International|author-link=SIL Global|date=2017-08-28|title=Request for New Language Code Element in ISO 639-3: [sud]|url=https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/2017-032_sud.pdf|website=ISO 639-3|publication-place=[[Dallas]]|format=PDF|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190605171450if_/https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/2017-032_sud.pdf|archive-date=2019-06-05|archive-format=PDF|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref><ref name="sidosi_request">{{Cite web|last=Parson|first=Daniel|date=2017-07-28|title=The Road to ISO 639-3|url=https://www.sidosi.org/community/viewtopic.php?t=310|website=Sidosi.org|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20230829154231if_/https://www.sidosi.org/community/viewtopic.php?t=310|archive-date=2023-08-29|access-date=2018-10-22|df=mdy-all}}</ref> ale byl odrinuly 23 janvara 2018.<ref name="sil_rejection">{{Cite web|author=SIL International|author-link=SIL Global|date=2018-01-23|title=Comments received for ISO 639-3 Change Request 2017-032|url=https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/CR_Comments_2017-032.pdf|website=ISO 639-3|publication-place=[[Dallas]]|format=PDF|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190605171452if_/https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/CR_Comments_2017-032.pdf|archive-date=2019-06-05|archive-format=PDF|page=2|access-date=2019-09-27|df=mdy-all|quote=Zahtev za stvorenje koda [sud] za Solresol je odrinuły.}}</ref><ref name="sidosi_rejection">{{Cite web|last=Parson|first=Daniel|date=2018-02-01|title=Beyond ISO 639-3 (for now)|url=https://www.sidosi.org/community/viewtopic.php?t=350|website=Sidosi.org|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20230829153926if_/https://www.sidosi.org/community/viewtopic.php?t=350|archive-date=2023-08-29|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref> Solresol je dobil kody {{Code|qso}} i {{Code|art-x-solresol}} v [[Codes for constructed languages|ConLang Code Registry]].<ref name="clcr">{{Cite web|last=Bettencourt|first=Rebecca G.|date=2015-01-08|title=ConLang Code Registry|url=https://www.kreativekorp.com/clcr/|website=Kreative Korporation|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20221127152005if_/http://www.kreativekorp.com/clcr/|archive-date=2022-11-27|access-date=2021-04-06|df=mdy-all}}</ref> Sedm osnovnyh symbolov bylo predloženo za registraciju v [[ConScript Unicode Registry]].<ref name="csur">{{Cite web|last=Everson|first=Michael|author-link=Michael Everson|date=1997-01-21|title=Solresol: U+E770–U+E77F|url=https://www.evertype.com/standards/csur/solresol.html|website=ConScript Unicode Registry|publisher=Evertype|publication-place=[[Lecanvey]], [[Ireland]]|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20210417191120if_/https://www.evertype.com/standards/csur/solresol.html|archive-date=2021-04-17|access-date=2021-04-06|df=mdy-all}}</ref> == Priměrne teksty == ; Članok 1 ''[[Universalna deklaracija prav člověka|Universalnoj deklaracija prav člověka]]'' na medžuslovjanskom : ''Vsi ljudi rodet se svobodnymi i ravnymi v svojem dostojenstvu i pravah. Oni sut obdarjene razumom i svědomjem i muset postupati v odnošenju jedin k drugomu v duhu bratstva.'' ; Prěvod na Solresol : Siré misolredo faremi doredore domisimi re misóla, solfalafá dósila re réfasi. Dófa faremi remila fare dômilafa re dôfasifa, re fafa fasolfa midolǎ fare dômisola lasi sîmisila. ; Predstavjeno koristajuči ''ses'' Solresol : Sé muro fem pepe omúm e múl, salá ósau e éfai. Óf fem ril fe ômauf e ôfaif, e fa fuf ipǎu fe ômul lai âimail. == Gledite takože == * [[muzikalny jezyk]] * [[solfedžio]] * [[Tonic sol-fa]] * [[Voyage to Faremido]] * [[Ro jezyk]] ==Iztočniky== {{Iztočniky}} == Čitati dalje == * {{Cite book|last=Sudre|first=François|year=1866|title=Langue Musicale Universelle|url=http://www.uniovi.es/solresol/525/ladosol.html|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20070831060525if_/http://www.uniovi.es/solresol/525/ladosol.html|archive-date=2007-08-31|publication-place=Paris|language=fr}} – HTML verzija celogo teksta Sudreovogo toma iz 1866, s originalnym [https://web.archive.org/web/20070831061613if_/http://www.uniovi.es/solresol/525/lrls_sosfs.html slovnikom] i [https://web.archive.org/web/20080310234035/http://www.uniovi.es/solresol/525/solrelaF.html frazeologijom] (v francozskom). * {{Cite book|last1=Couturat|first1=Louis|last2=Leau|first2=Léopold|year=1903|title=Histoire de la Langue Universelle|url=https://archive.org/details/histoiredelalang00coutuoft|publisher=Librairie Hachette|publication-place=[[Paris]]|language=fr|access-date=2025-11-28|df=mdy-all}} * {{Cite book|last=Eco|first=Umberto|author-link=Umberto Eco|date=1997-04-08|title=The Search for the Perfect Language|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou|publisher=[[Wiley-Blackwell]]|publication-place=[[Cambridge, Massachusetts|Cambridge, Mass.]]|edition=1|series=The Making of Europe|isbn=978-0-631-20510-4|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}} ==Vněšnje linky== * [https://web.archive.org/web/20191115021254if_/https://www.omniglot.com/writing/solresol.htm Solresol jezyk i stenografično pismo] na Omniglot, online enciklopediji sistemov pisanja i jezykov * Anglijsko-Solresol slovniky od [https://web.archive.org/web/20250121193252if_/http://www.datapacrat.com/True/LANG/SOLRESOL/DICTIONA.HTM Jasona Hutchensa] (6 julija 1998) i [https://web.archive.org/web/20100923132246if_/http://www.ifost.org.au/~gregb/solresol/sorsolex.htm Stephena L. Ricea] (19 novembra 1997) * [https://web.archive.org/web/20231130083816if_/http://sharyphil.com/root/solresol-the-project/ SolReSol: Projekt v0.95] od Phila Sharyja, open source Solresol–anglijsky i anglijsky–Solresol překladateľsky program za Windows (32- i 64-bitny) s live MIDI podporom (24 februara 2015) * [https://web.archive.org/web/20250818235352if_/https://wiki.xxiivv.com/site/solresol.html Moderny Simetričny Solresol] od Davida Mondou-Labbého (28 septembra 2023) * [https://eliseduv.dev/solresol/ Překladač Anglijsky↔Solresol] {{Umětne jezyky}} [[Kategorija:1827 introdukcije]] [[Kategorija:Analitične jezyky]] [[Kategorija:Konstruovane jezyky]] [[Kategorija:Medžunarodne pomočne jezyky]] [[Kategorija:jezyky potvrđene od 1820-tyh]] [[Kategorija:muzikalne jezyky]] 8e2jkq8lof7l64l082212wjvajfv7r7 46294 46293 2026-08-20T07:40:40Z Ilja isv 10 /* Slovosbor */ 46294 wikitext text/x-wiki {{V rabotě}} {{Kartka jezyk | name = Solresol | nativename = <center>''[[solfedžio]]'': Sol-Re-Sol</center> | image = Solresol-langage.svg | created = 1827 | creator = [[François Sudre|{{-|François Sudre|Франсуа Судр}}]] | fam1 = [[umětne jezyky]] | fam2 = [[Pomočny jezyk]], [[Umětne jezyky#A priori|a priori]] | fam3 = [[muzikalny jezyk]] | posteriori = [[Umětne jezyky#A priori|a priori]] | script = [[Solresol#pismo Solresol|pismo Solresol]]; [[solfedžio]]; [[noty]]; [[barvy spektra]] | sign = Podpisana notacija; [[tonic sol-fa]] znaky od [[John Curwen]] | iso3 = qso | iso3comment = [https://www.kreativekorp.com/clcr/ (lokalno koristane)] | glotto = none | ietf = [https://www.kreativekorp.com/clcr/ art-x-solresol] }} '''Solresol''' ([[solfedžio]]: [[G (muzikalna nota)|Sol]]-[[D (muzikalna nota)|Re]]-[[G (muzikalna nota)|Sol]]), prvonačelno nazyvany {{Lang|fr|Langue universelle}} (bukv. 'Universalny jezyk') a potom {{Lang|fr|Langue musicale universelle}} ('Universalny muzikalny jezyk'), je [[muzikalny jezyk|muzikalny]] [[umětny jezyk]], stvorjeny francuzskim učiteljem muziky i kompozitorom [[Jean-François Sudre|{{-|Jean'om-François Sudre|Жаном-Франсуа Судром}}]] (1787–1862), načinajuči od lěta 1817. Njegova kniga, kde oprědjeljaje se {{Lang|fr|Langue Musicale Universelle}}, byla publikovana posmrtno v lětu 1866,<ref name="lmu1866">{{Cite book|last=Sudre|first=François|year=1866|title=Langue Musicale Universelle|url=https://www.ifost.org.au/~gregb/solresol/sudre-book.pdf|format=PDF|url-status=live|publication-place=[[Paris]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20120320142510if_/http://www.ifost.org.au/~gregb/solresol/sudre-book.pdf|archive-date=2012-03-20|archive-format=PDF|language=fr|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref> hoti on uže několik lět prěd tym o tom publikoval članky. Solresol prežil kratky čas popularnosti vo vtoroj polovině 19. stolětja i dostaval finansovu poddržku od takyh osob kako [[Victor Hugo|Viktor Hugo]], [[Alphonse de Lamartine|Alfons de Lamartin]], [[Alexander von Humboldt|Aleksander {{-|v|ф}}on Humboldt]] i [[Napoleon III|Napoleon {{-|III}}]],<ref name="pei">{{Cite book|last=Pei|first=Mario|author-link=Mario Pei|year=1969|title=Wanted: A World Language|type=Pamphlet|series=Public Affairs|volume=434|pages=11–12|publisher=Public Affairs Committee|publication-place=[[New York City]]|url=http://www.autodidactproject.org/other/pei_worldlg.html|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20180125230417if_/http://www.autodidactproject.org/other/pei_worldlg.html|archive-date=2018-01-25|access-date=2025-11-28|df=mdy-all}}</ref> kulminacijeju čego se stala publikacija [[Boleslas Gajewski|Boleslasa Gajewskogo]] {{Lang|fr|Grammaire du Solresol}} v lětu 1902. Dnes jestvujut male skupiny entiziastov Solresola, razsypane po cělomu světu.<ref name="sidosi">{{Cite web|last=Parson|first=Daniel|title=Sidosi Home|url=https://www.sidosi.org/|website=Sidosi.org|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20231004090845if_/https://www.sidosi.org/|archive-date=2023-10-04|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref> == Evolucija == Jestvuje několiko versij Solresola, každa s malymi razlikami. Tri glavne varijacije, ktore sut ješče v obratu — Sudrova, Gajewskogo i "Moderna"— različajut se glavno v različnyh elementah slovnika, ale zajedno imajut suglas o gramatikě. {{-|Sudre|Судр}} je stvoril jezyk, i zato njegova versija zasluživaje se nazyvati prvonačelnoju versijeju Solresola. Vincent Gajewski, parižsky profesor, popularizoval jezyk kako prědsědnik Centralnogo komiteta za izučanje i udoskonaljenje Solresola, ktory byl osnovan v lětu 1869 vdovoju Sudra Žozefinoju, da by dalje promotovati jego dělo. Boleslas Gajewski, syn Vincenta i sam profesor, formalizoval gramatiku i napisal oprěděljajučo dělo o jezyku: {{Lang|fr|Grammaire du Solrésol}} (Gramatika Solresola).<ref name="grammar_eng">{{Cite web|last1=Gajewski|first1=Boleslas|last2=Rice|first2=Stephen L.|date=1997-11-19|orig-date=printed 1902 as {{-|Grammaire du Solrésol}}, translated 1997|title=Grammar of Solresol, or the Universal Language of François Sudre | url = http://www.ptialaska.net/~srice/solresol/sorsoeng.htm | website = Stephen L. Rice: The Solresol Page | url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20070413035441if_/http://www.ptialaska.net/~srice/solresol/sorsoeng.htm|archive-date=2007-04-13|access-date=2019-09-29| ref = {{sfnref|Gramatika|2005}}}}</ref><ref name="grammar_pdf">{{Cite web|last=Gajewski|first=Boleslas|editor-last1=Rice|editor-first1=Stephen L.|editor-last2=Bigham|editor-first2=Doug|year=2005|orig-date=printed 1902 as {{-|Grammaire du Solrésol}}, translated 1997 (Rice), revised 2005 (Bigham)|title=Grammar of Solresol, or the Universal Language of François Sudre|url=https://i.sidosi.org/resources/grammar-of-solresol-bigham/grammar-of-solresol-bigham.pdf|website=Sidosi.org|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20191217001045if_/https://i.sidosi.org/resources/grammar-of-solresol-bigham/grammar-of-solresol-bigham.pdf|archive-date=2019-12-17|access-date=2019-12-16}}</ref> To je najčestěje publikovana versija Solresola, blagodare prěkladu na anglijsky {{-|Stephena L. Rice'a|Стивена Л. Райса}}, sdělanogo v lětu 1997,<ref name="grammar_pdf"/><ref name="grammar_eng"/> so znatnoju čestju slovník, izměnjenoju odnositeljno originala, kako i s něktoroju izměnjenoju gramatikoju. Jednym priměrom je slovo {{Lang|fr|fasol}}, definovano kako "tut" v Sudrovom slovniku, ale kako "začto?" u Gajewskogo. Tretja je neoficijalna verzija, razvivajema s časom spoločnostju, nazyvaje se "Moderny Solresol". Ona koristaje versiju Sudra kako bazu, s izlěpšenjami gramatiky i slovnika, takymi kako izměna oprěděljenij {{Lang|fr|sisol}} i {{Lang|fr|sila}} od "gospodin" i "mlady muž" na sistemu [[honorifik|honorifikov]], inspirujemuju takoj sistemoju v [[Japonsky jezyk|japonskom jezyku]]; oba sut genderno-nevtralne tituly, jedin izražaje povagu, drugy laskovost.<ref name="Modern Solresol Dictionary">{{Cite web|last1=Osteen|first1=Garrison|last2=Walters|first2=Scott|last3=Parson|first3=Daniel|last4=Fernandez|first4=Tobias|date=2018-03-12|title=Solresol Dictionary Modernised|url=https://docs.google.com/spreadsheets/d/182okssrHseIggjHGlzWyFH81-o8y8EsvQtJfPJYu6r8/edit|format=XLSX|website=Google Sheets|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20250829164017if_/https://docs.google.com/spreadsheets/d/182okssrHseIggjHGlzWyFH81-o8y8EsvQtJfPJYu6r8/edit|archive-date=2025-08-29|archive-format=XLSX|access-date=2019-12-22|df=mdy-all}}</ref> Publikacija Gajewskogo prinesla takože različne dodavanja, ktore ne sut v konfliktu s originalnoju versijeju jezyka, take kako razne nove metody komunikacije,{{sfn|Gramatika|2005|p=16}} vključno: * grupy simbolov * koristanje sedmih barv dugy, i * koristanje [[Tonalno sol-fa|tonalnogo sol-fa]] za znakovu sistemu jezyka ==Fonologija== [[File:Solresol.svg|thumb|right|Sedm muzikalnyh not, barv, slogov i hieroglifov, koristanyh za prěnos fonemov Solresola]] Solresol može byti komunikovanym s pomočju sedmi odličnyh elementov, s ograničenjem pet na slovo. Statistično, tute kombinacije davajut sedm jednoslogovyh slov, 49 dvuhslogovyh, 336 trehslogovyh, 2 tys. 268 četyrehslogovyh i 9 tys. 072 petislogovah, vkupě 11.732 možnyh primarnyh slov.<ref name="pei" /> Glavna metoda komunikacije je koristanje sedmi [[Slog|slogov]] [[solfedžio|solfedžia]] (forma [[solmizacija|solmizacije]]), ktore mogu byti akcentovane, prodolžene ili povtorene. Najprostejši sposob koristanja tutyh muzikalnyh slogov jest čitati jih kako by oni byly obyčnymi slogami. {{Trěba iztočnik|Zatože tuta sistema pojevila se prěd [[Medžunarodny fonetičny alfabet|MFA]], ne sut konkretne pravila izgovora pomimo standardnyh variantov čitanja solfedžia. Ako že vsaky slog jest dost jasno govorjeny, jih jest možno izgovarjati skoro vsakym sposobom, ktory čitatej preferuje.}} {{-|Sudre|Судр}} je izložil sposob transkripcije fonetiky francuzskogo (i takym sposobom mnogyh drugyh jezykov) na Solresol, glavno koristany za imenniky.{{r|lmu1866|p=32}} Koristajuči obyčne varianty izgovorov ako sut, naprklad, dane vo [[Vikislovnik|Vikislovniku]], jest možlivo sostaviti tabulu zvukov s pomočju sučasnogo MFA. Za malo čislo slogov, je potrěbno dělati kratku pauzu medžu slovami, da by vsako slovo ostalo jasno odděljeno. Kako je primětil Boleslas Gajewski, "trěba obračati veliku pozornost na pauzu po vsakomu slovu; tuta mala pauza je nužna za razděljenje slov, da by slušatelj ne bude byl razměšivan".{{R|grammar_eng|p=Reversed meanings}} ==Slovosbor== V [[Morfologija (lingvistika)|morfologiji]] solresola, vsako slovo je poděleno na kategorije značenja ili funkcije, gde dolžejše slova sut obyčno vyše konkretne. Slova se različajut po treh glavnyh karakteristikah: načelnomu slogu, dolžině slova, i tomu, da li imaje par povtorjenyh slogov. Slova, imajuče dolžinu v jedin ili dva slogy, sut koristane za [[Zaimennik|zaimenniky]] i obyčajne [[Gramatična čestica|čestice]], a slova s povtorjenymi slogami sut [[Gramatično vreme|vremena]]. Slova s dolžinoju jedin slog sut upotrěbjene na često koristane slova (v času stvorenja solresola). Te, ktore vključajut povtorjene slogy, sut rezervovane za "čisla, měsece goda, dni neděle i temperatury [pogodne uslovja]", napr. {{Lang|fr|redodo}} "jedny", {{Lang|fr|remimi}} "dva" (po Gajewskomu). Slova, ktore sut dolge četyri sloga, spadajut do raznyh tematičnyh kategorij. Napriklad, slova, počinajuče se s {{Lang|fr|sol}} i ktore ne imajut povtorjenyh slogov, imajut značenja, svezane s umětnostami ili naukami (napr. {{Lang|fr|soldoredo}}, "umětnost"; {{Lang|fr|solmiredo}}, "akustika").{{r|lmu1866|p=22.V}} Jednako že, ako li slova, ktore sut dolge četyri slogy, imajut par povtorjenyh slogov, jih značenja se odnoset na boleznji ili medicinu (napr. {{Lang|fr|solsolredo}}, "migrena"; {{Lang|fr|solreresol}}, "ospa").{{r|lmu1866|p=23.VI}} Vyše konkretno, klasy bez povtorjenyh slogov sut: # {{Lang|fr|do}}: člověk, jegovo tělo i duh, intelektualne sposobnosti, kakosti i poživjenje; # {{Lang|fr|re}}: odedža, dom, gospodarstvo i rodina; # {{Lang|fr|mi}}: postupanja človeka i jego poroky; # {{Lang|fr|fa}}: selo, putovanje, vojna, more; # {{Lang|fr|sol}}: umětnosti i nauky; # {{Lang|fr|la}}: promysl i trgovanje; # {{Lang|fr|si}}: grad, vlada i administracija. S povtorjenymi slogami, iste slogy davajut: # {{Lang|fr|do}}: religija; # {{Lang|fr|re}}: postavjenje i razne remesla; # {{Lang|fr|mi}}: predlogy, prislovne rěčenja i izolovane prislovniky; # {{Lang|fr|fa}}: boleznji; # {{Lang|fr|sol}}: boleznji (prodolžanje); # {{Lang|fr|la}}: promysl i trgovanje (kako i bez povtorjanja); # {{Lang|fr|si}}: pravosudje, pravny proces i sud. Nakonec, kombinacije peti slogov označavajut životine, rastliny i mineraly. Apriorno, vse žive imeniky i zaimenniky sut mužskogo roda. Za označanje ženskogo roda k poslědnomu slogu odgovarjajučego člena ili samogo slova dodavaje se črta, [[defis]] ili [[makron (diakritika)|makron]]. V govoru, to se označaje povtorjanjem samoglasky sloga, s [[Glotalny stop (fonetika)|glotalnym stopom]], razděljajučim povtorjajuči se samoglasku od ostatka slova.{{r|lmu1866|p=24}} Jednakože, v modernyh překladah, zaimenniky se ne měnjaut v zavisnosti od [[Gramatičny rod|roda]]. Vměsto tomu, oni se prosto prevodet kako nevtralne zaimenniky ''to'' i ''oni''. Jedna unikalna harakteristika Solresola jest v tom, že značenja mogu byti obračene obračanjem slogov v slovah. Napr. ''fala'' znači dobro ili vkusno, a ''lafa'' znači zlo. Razryvy v logičnom poredu slov vo vsakoj kategoriji sut obyčno navedene tutymi obračajemymi slovami.{{r|lmu1866|p=31.XXI}} {| style="background: transparent; border: hidden;" | style="padding: 0 2em;" | {| class="wikitable" | [[File:Solresol - misol.jpg|x88px]] | [[File:Solresol - solmi.jpg|x88px]] |- | style="text-align: center;" | '''misol''': "dobro" | style="text-align: center;" | '''solmi''': "zlo" |} | style="padding-left: 2em;" | {| class="wikitable" | [[File:Solresol - domisol.jpg|x88px]] | [[File:Solresol - solmido.jpg|x88px]] |- | style="text-align: center;" | '''domisol''': "[[Bog]]" | style="text-align: center;" | '''solmido''': "[[Djavol]]" |} |} Medžutym, ne vse slova sut obračajeme v tutom smyslu, napiklad, ''dorefare'' znači "šija", ale ''refaredo'' znači "garderoba", ktore, očevidno ne sut protivnostami. Naslědna tabula pokazyvaje slova do dvoh slogov iz slovnika Gajewskogo: {| class="wikitable" ! {{Diagonal split header|style=height: 3em; width: 7em|1. syl.|2. syl.}} ! ''žaden'' ! style="background-color: #f69;" | -do ! style="background-color: #f96;" | -re ! style="background-color: #ff9;" | -mi ! style="background-color: #9f6;" | -fa ! style="background-color: #9ff;" | -sol ! style="background-color: #96f;" | -la ! style="background-color: #f9f;" | -si/-ti |- ! scope="row" style="background-color: #f69;" | Do- | style="background-color: #f69;" | ne, ni- ni | style="background-color: #f69;" | (prošlo vreme) | ja, mene || ty || on || se, sebe || jedin, někto || drugy |- ! scope="row" style="background-color: #f96;" | Re- | style="background-color: #f96;" | i, takože i | moj, moje | style="background-color: #f96;" | (pluperfekt) | tvoj, tvoje || jegov || naš, naše || vaš, vaše || njihov |- ! scope="row" style="background-color: #ff9;" | Mi- | style="background-color: #ff9;" | ili, ili daže | za, da/že by || kto, ktory (odnos. zaim.), že (sveznik) | style="background-color: #ff9;" | (budučo vreme) | čij, iz ktoryh || dobro (prisl.) || tut/tam jest, jestvuje, vot || dobry večer/noč |- ! scope="row" style="background-color: #9f6;" | Fa- | style="background-color: #9f6;" | k, ko | čto? || s, so, zajedno || tuto, tamto, to | style="background-color: #9f6;" | (kond.) | začto, čemu, za kaku pričinu || dobro, vkusno, slavno || mnogo, velmi, krajno |- ! scope="row" style="background-color: #9ff;" | Sol- | style="background-color: #9ff;" | ako li., jest li | ale, no || v, vnutri || nepravilno, loše (prisl.) || zatože, jerbo, ibo | style="background-color: #9ff;" | (imperativ) | věčno, vsegda, bezkonečno || hvala, blagodarjenje |- ! scope="row" style="background-color: #96f;" | <span style="color: #000;">La-</span> | style="background-color: #96f;" | <span style="color: #000;">ty (člen)</span> | ničto, nikto, nijedny || od, po || tut, tam, tamo || zlo, loše || nikogda | style="background-color: #96f;" | <span style="color: #000;">(pričestje nastoječ. vremena)</span> || od, iz |- ! scope="row" style="background-color: #f9f;"| Si-/Ti- | style="background-color: #f9f;" | da, dobro, rado, suglas | isto, jednako (stvar) | vsaky, každy | dobro jutro/popoldenj | malo, jedva |gospodin, pan |mlady muž, mladec | style="background-color: #f9f;" | <span style="color: #000;">(pasivno pričestje)</span> |} Oprěděljeny člen imaj razne formy za [[Nominativ|imenitelny]], [[Genitiv|roditeljny]] i [[Dativ|dateljny]] padeže, jestli sravnivati s anglijskym, "the", "to the" i "of the" budut '<nowiki/>''la''<nowiki/>', '<nowiki/>''fa''<nowiki/>' i '''lasi''<nowiki/>', po redu.{{r|lmu1866|p=23-24.VII-VIII}} ==Gramatika== S izključenjem udarjenja i dolžiny, slova solresola se ne izměnjajut. Da by rěčenja ostale jasne, osoblivo s ogledom na možlivu utratu informacije pri komunikaciji, něktore česti rěčenij slědujut strogomu slovoslědu. :Pridavniky vsegda slědujut za imennikom, ktory oni oprěděljajut. :Nepreme objekty vsegda stojet po glagolu.{{r|lmu1866|p=26.XII}} :Priměry, dane v originalnoj dokumentaciji, ukazujut na [[subjekt–glagol–objekt slovored|slovoslěd subjekt–glagol–objekt]],{{R|lmu1866|p=29.XVII}} ale tuto by ne imělo byti važno, dokud rěčenje ostavaje prosto i jasno. :Slovo vremena vsegda predhodi glagolu.{{r|lmu1866|p=30.XIX}} Da by stvoriti formu množiny, na poslědny slog se davaje [[Udarjenje|ostry akcent]], ktory se izgovarjaje prodolženjem poslědnoj samoglasky togo sloga.{{r|lmu1866|p=24.IX}} Priměry kako označiti množinu mužskyh i ženskyh slov: :''resimire'' brat, ''resimirē/resimire-e'' sestra :''resimiré'' brati, ''resimiréē/resimiré-e'' sestry Tuto se tyče jedino prvogo slova v [[Nominalno rěčenje (gramatika)|nominalnom rěčenju]] i jedino imennika, ako imennik jest sam, kako v slučaju vyše. Ako li slovo suprovadžaje se gramatičnoju česticeju (''la'', ''fa'' ili ''lasi''), čestica prěvozme rolju markera roda ili čisla: :''la resimire'' [toj] brat, ''lā/la-a resimire'' [ta] sestra :''lá resimire'' [ti] brati, ''láā/lá-a resimire'' [te] sestry Česti řeči (kako i specifičnjejše definicije za něktora slova) se izvodet iz glagolov postavjenjem [[cirkumfleks|cirkumfleksa]] nad jednym iz slogov pri pisanju, i izgovarjanjem togo sloga s {{Lang|it|rinforzando|}} (naglo udarjenje ili {{Lang|it|crescendo|}}). Pri udarjenju na prvy slog slovo se stavaje imennikom. V četyrslogovyh slovah udarjenje na vtory slog stvarjaje glagolny imennik. Prědposlědny slog stvarjaje pridavnik, a posledny stvarjaje prislovje.{{r|lmu1866|p=25.XI}} Napriměr, :''midofa'' prědpočitati, ''mîdofa'' prědpocitanje, ''midôfa'' prědpočtajemy, ''midofâ'' prědpočitajemo :''resolmila'' prodolžati, ''rêsolmila'' prodolžanje, ''resôlmila'' prodolžajuči, ''resolmîla'' prodolženy, ''resolmilâ'' prodolženo Na kompjuteryh koristajući rasporede klavijatur bez cirkumfleksa, sylaba może być napisana velikimi bukvami, ili [[caret]] postavljen medźu bukvy sylaby ili poslě sylaby. Zbog gramatike i slovoreda Solresola, razlikovanje častij řeči občno nije potrebno za razuměnje rečenice. Razne [[tense–aspect–mood|vremensko-načinske]] čestice su dvojne sylaby, kako je dato u slovniku iznad. Dodatno, po Gajewskom, pasivne glagoly se tvore s ''faremi'' medźu tom česticom i glagolom. Subjunktiv se tvori s ''mire'' pred zaimennikom. Negacija ''do'' se pojavljuje samo jednom v klauzi, pred slovom koje negira. Slovo ''fasi'' pred imenicom ili prěvjesnikom je [[augmentativ|augmentativno]]; poslě njega je [[Degrees of comparison of adjectives and adverbs|superlativ]]. ''Sifa'' je suprotnost ([[diminutiv|diminutivno]]):{{r|lmu1866|p=21.III}} :''fala'' dobro, ''fasi fala'' velmi dobro, ''fala fasi'' odlično, najbolje; ''sifa fala'' dobro (ali ne odlično), ''fala sifa'' ne velmi dobro (i slično s ''lafa'' zlo) :''sisire'' vjetar, ''fasi sisire'' oluja, ''sisire fasi'' ciklon; ''sifa sisire'' povjetarac, ''sisire sifa'' kretanje vazduha Pitanja Pitanja v Solresolu ne dobijaju mnogo pažnje u originalnoj dokumentaciji, niti imaju mnogo priměrov. Sudreova publikacija uključuje tri priměra upitnyh rečenic:{{r|lmu1866|p=127}} :Je vaše zdravlje dobro? – Redofafa? :Hoćete li ići na selo ove godine? – Fadoremi? :Hoćete li ići u pozorište večeras? – Soldoremi? Da bi se to stvorilo kao potvrdna izjava, dodaje se osobny zaimennik poslě: :Moje zdravlje je dobro. – Redofafa dore. :Ići ću na selo ove godine. – Fadoremi dore. :Ići ću u pozorište večeras. – Soldoremi dore. Gajewski umesto toga postavlja subjekt rečenice poslě glagola umesto pred glagolom, konstrukcija občna v evropskih jezycich. Nektery priměry su:{{R|grammar_eng|p=Interrogation and Negation}} :Jesam li? – Faremi dore? :Razumije li on? – Falafa dofa? :Učite li? – Sidosi domi? V vsih verzijah jezyka, postoje slova četyri sylaby duga, ponovljena "Mi" sekcija slovnika koja uključuje neka občna pitanja, taki jako:{{r|lmu1866|p=109.123}} :Miladodo? – Do kogo stepena/mjere? :Milarere? – Dobro? :Misirere? – Kto je to? ==Pismo Solresol== [[File:Solresol symbols.svg|thumb|Simboly Solresola]] Pismo koristano v Solresolu sastoji se od sedmih unikatnyh symbolov, vsaky predstavljajući jednu od sedmih "not". Na pr., "[[C (muzikalna nota)|Do]]" je krug, a "[[G (muzikalna nota)|Sol]]" je horizontalna linija. Slova Solresola se tvore povezivanjem symbolov v poredu kako se pojavljuju v slovu. Dvojne note se predstavljaju križanjem symbola. [[File:Solresol words.svg|thumb|Něktore osnovne slova Solresola]] Druge karakteristike Nepristrasny i relativno prosty Integrovane sistemy ([[znakovny jezyk|znakovny jezyk]], barvy, itd.) za većinu [[invaliditet|ometenj]], odmah operativne bez posebnogo učenja Brzo uspěšno učenje za nepismene (samo sedm sylab ili znakov ili deset bukv za znati i prepoznati) Vrlo prosty ali efektivny sistem za razlikovanje funkcij slov v rečenicah Koristajući [[tonic sol-fa]] sistem od [[John Curwen|Johna Curwena]], Solresol może też być [[znakovny jezyk|znakovano]]. Daljnji razvoj Drugi način koristania Solresola se naziva ''ses'', razvijen od [[C. George Boeree|C. Georgea Boereea]].<ref name="loan_words">{{Cite web|last=Parson|first=Daniel|title=Using loan words in Solresol|url=https://www.tumblr.com/sidosi/181390815161/using-loan-words-in-solresol|website=Tumblr|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20251128152044if_/https://www.tumblr.com/sidosi/181390815161/using-loan-words-in-solresol|archive-date=2025-11-28|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref> Koristajući to, note dobijaju reprezentativne konsonante i vokale (ili diftongy). Najprostša slova koriste samo vokalu, dok vsa druga koriste složenjejšu strukturu sylab. do ⇒ p / o re ⇒ k / e mi ⇒ m / i fa ⇒ f / a sol ⇒ s / u la ⇒ l / au ti ⇒ t / ai Na ovaj način, można pisati ili izgovarati slova taki jako to: : sol-sol-re-do ⇒ suko (cvcv) – migrena Zato što se množina i ženske forme slov u Solresolu označavaju naglaskom ili dužinom glasov, ses koristi ''pau'' (nektory) ili ''fai'' (mnogo) za označavanje množiny, i ''mu'' (dobro) za označavanje ženskogo roda kogda je potrebno. == Kodiranje == Zahtev za [[ISO 639-3]] jezykovy kod, privremeno predloženy jako {{Code|sud}}, byl upućen [[SIL Global|SIL-u]] 28 avgusta 2017,<ref name="sil_change">{{Cite web|author=SIL International|author-link=SIL Global|date=2017-08-28|title=ISO 639-3 Registration Authority Request for Change No. 2017-032|url=https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/2017-032.pdf|website=ISO 639-3|publication-place=[[Dallas]]|format=PDF|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190605171450if_/https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/2017-032.pdf|archive-date=2019-06-05|archive-format=PDF|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref><ref name="sil_new">{{Cite web|author=SIL International|author-link=SIL Global|date=2017-08-28|title=Request for New Language Code Element in ISO 639-3: [sud]|url=https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/2017-032_sud.pdf|website=ISO 639-3|publication-place=[[Dallas]]|format=PDF|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190605171450if_/https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/2017-032_sud.pdf|archive-date=2019-06-05|archive-format=PDF|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref><ref name="sidosi_request">{{Cite web|last=Parson|first=Daniel|date=2017-07-28|title=The Road to ISO 639-3|url=https://www.sidosi.org/community/viewtopic.php?t=310|website=Sidosi.org|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20230829154231if_/https://www.sidosi.org/community/viewtopic.php?t=310|archive-date=2023-08-29|access-date=2018-10-22|df=mdy-all}}</ref> ale byl odrinuly 23 janvara 2018.<ref name="sil_rejection">{{Cite web|author=SIL International|author-link=SIL Global|date=2018-01-23|title=Comments received for ISO 639-3 Change Request 2017-032|url=https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/CR_Comments_2017-032.pdf|website=ISO 639-3|publication-place=[[Dallas]]|format=PDF|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190605171452if_/https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2017/CR_Comments_2017-032.pdf|archive-date=2019-06-05|archive-format=PDF|page=2|access-date=2019-09-27|df=mdy-all|quote=Zahtev za stvorenje koda [sud] za Solresol je odrinuły.}}</ref><ref name="sidosi_rejection">{{Cite web|last=Parson|first=Daniel|date=2018-02-01|title=Beyond ISO 639-3 (for now)|url=https://www.sidosi.org/community/viewtopic.php?t=350|website=Sidosi.org|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20230829153926if_/https://www.sidosi.org/community/viewtopic.php?t=350|archive-date=2023-08-29|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}}</ref> Solresol je dobil kody {{Code|qso}} i {{Code|art-x-solresol}} v [[Codes for constructed languages|ConLang Code Registry]].<ref name="clcr">{{Cite web|last=Bettencourt|first=Rebecca G.|date=2015-01-08|title=ConLang Code Registry|url=https://www.kreativekorp.com/clcr/|website=Kreative Korporation|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20221127152005if_/http://www.kreativekorp.com/clcr/|archive-date=2022-11-27|access-date=2021-04-06|df=mdy-all}}</ref> Sedm osnovnyh symbolov bylo predloženo za registraciju v [[ConScript Unicode Registry]].<ref name="csur">{{Cite web|last=Everson|first=Michael|author-link=Michael Everson|date=1997-01-21|title=Solresol: U+E770–U+E77F|url=https://www.evertype.com/standards/csur/solresol.html|website=ConScript Unicode Registry|publisher=Evertype|publication-place=[[Lecanvey]], [[Ireland]]|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20210417191120if_/https://www.evertype.com/standards/csur/solresol.html|archive-date=2021-04-17|access-date=2021-04-06|df=mdy-all}}</ref> == Priměrne teksty == ; Članok 1 ''[[Universalna deklaracija prav člověka|Universalnoj deklaracija prav člověka]]'' na medžuslovjanskom : ''Vsi ljudi rodet se svobodnymi i ravnymi v svojem dostojenstvu i pravah. Oni sut obdarjene razumom i svědomjem i muset postupati v odnošenju jedin k drugomu v duhu bratstva.'' ; Prěvod na Solresol : Siré misolredo faremi doredore domisimi re misóla, solfalafá dósila re réfasi. Dófa faremi remila fare dômilafa re dôfasifa, re fafa fasolfa midolǎ fare dômisola lasi sîmisila. ; Predstavjeno koristajuči ''ses'' Solresol : Sé muro fem pepe omúm e múl, salá ósau e éfai. Óf fem ril fe ômauf e ôfaif, e fa fuf ipǎu fe ômul lai âimail. == Gledite takože == * [[muzikalny jezyk]] * [[solfedžio]] * [[Tonic sol-fa]] * [[Voyage to Faremido]] * [[Ro jezyk]] ==Iztočniky== {{Iztočniky}} == Čitati dalje == * {{Cite book|last=Sudre|first=François|year=1866|title=Langue Musicale Universelle|url=http://www.uniovi.es/solresol/525/ladosol.html|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20070831060525if_/http://www.uniovi.es/solresol/525/ladosol.html|archive-date=2007-08-31|publication-place=Paris|language=fr}} – HTML verzija celogo teksta Sudreovogo toma iz 1866, s originalnym [https://web.archive.org/web/20070831061613if_/http://www.uniovi.es/solresol/525/lrls_sosfs.html slovnikom] i [https://web.archive.org/web/20080310234035/http://www.uniovi.es/solresol/525/solrelaF.html frazeologijom] (v francozskom). * {{Cite book|last1=Couturat|first1=Louis|last2=Leau|first2=Léopold|year=1903|title=Histoire de la Langue Universelle|url=https://archive.org/details/histoiredelalang00coutuoft|publisher=Librairie Hachette|publication-place=[[Paris]]|language=fr|access-date=2025-11-28|df=mdy-all}} * {{Cite book|last=Eco|first=Umberto|author-link=Umberto Eco|date=1997-04-08|title=The Search for the Perfect Language|url=https://archive.org/details/searchforperfect00ecou|publisher=[[Wiley-Blackwell]]|publication-place=[[Cambridge, Massachusetts|Cambridge, Mass.]]|edition=1|series=The Making of Europe|isbn=978-0-631-20510-4|access-date=2025-11-27|df=mdy-all}} ==Vněšnje linky== * [https://web.archive.org/web/20191115021254if_/https://www.omniglot.com/writing/solresol.htm Solresol jezyk i stenografično pismo] na Omniglot, online enciklopediji sistemov pisanja i jezykov * Anglijsko-Solresol slovniky od [https://web.archive.org/web/20250121193252if_/http://www.datapacrat.com/True/LANG/SOLRESOL/DICTIONA.HTM Jasona Hutchensa] (6 julija 1998) i [https://web.archive.org/web/20100923132246if_/http://www.ifost.org.au/~gregb/solresol/sorsolex.htm Stephena L. Ricea] (19 novembra 1997) * [https://web.archive.org/web/20231130083816if_/http://sharyphil.com/root/solresol-the-project/ SolReSol: Projekt v0.95] od Phila Sharyja, open source Solresol–anglijsky i anglijsky–Solresol překladateľsky program za Windows (32- i 64-bitny) s live MIDI podporom (24 februara 2015) * [https://web.archive.org/web/20250818235352if_/https://wiki.xxiivv.com/site/solresol.html Moderny Simetričny Solresol] od Davida Mondou-Labbého (28 septembra 2023) * [https://eliseduv.dev/solresol/ Překladač Anglijsky↔Solresol] {{Umětne jezyky}} [[Kategorija:1827 introdukcije]] [[Kategorija:Analitične jezyky]] [[Kategorija:Konstruovane jezyky]] [[Kategorija:Medžunarodne pomočne jezyky]] [[Kategorija:jezyky potvrđene od 1820-tyh]] [[Kategorija:muzikalne jezyky]] 8ja5e5kbjupewksz9otbvf0vlp8uxbo Nadsat 0 6030 46267 46266 2026-08-19T17:48:04Z Ilja isv 10 /* Opisanje */ 46267 wikitext text/x-wiki {{Kartka jezyk | name = Nadsat | nativename = <center> [[Nadsat|nadsat]]: {{-|Nadsat}}</center> | image = | imagesize = 300px | imagecaption = | creator = [[Anthony Burgess|{{-|Anthony Burgess|Антони Бурджес}}]] | created = 1962 | speakers = fiktivny registr / argot | ref = | date = | script = [[Latinica|latinica]] | official = | standards = | agency = | iso1 = | iso3 = nema | glotto = nema | family = * [[Umětne jezyky|Umětne jezyky]] ** Planove *** [[Hudožne jezyky]] **** [[Izmysljene jezyky]] ***** Nadsat }} '''Nadsat''' jest izmysljeny sociolingvističny registr ili argot, koristany členami podrastkovoj bandy v distopičnom romanu {{-|Anthonyja|Антониjа}} {{-|Burgessa|Бурджеса}} "{{-|A Clockwork Orange}}" (Mehanična pomaranča). {{-|Burgess|Бурджес}} byl lingvistom i koristal tutu pozadinu, da by izobraziti svojih personažev kako govorečih formoju [[Anglijsky jezyk|anglijskogo jezyka]] pod silnym vlivom [[Russky jezyk|russkogo]].<ref>{{-|Anthony Burgess, Language Made Plain in A Mouthful of Air.}}</ref> Nazva proizhodi od russkogo sufiksa čislovnikov {{lang|ru|-надцать}} ({{Jezyky|isv|-nadset}}, {{Jezyky|en|-teen}}). Nadsat byl takože koristany v filmovoj adaptaciji knigy od [[Stanley Kubrick|{{-|Stanleya Kubricka|Стэнли Кубрика}}]]. {{Citatny blok |quote = "Čudno," kazal d-r Brodsky, kako by usměhajuči se, "dialekt plemena. Znajete li vy něčto o jegovom izhodženju, Branom?" "Čudne kusočky starogo rimovanogo slenga," kazal d-r Branom ... "Takože nemnogo ciganskoj rěči. Ale večšina korjenjev je slovjanska. Propaganda. Podpragovo pronikanje." |source = D-r Brodsky i d-r Branom, {{-|A Clockwork Orange}}, str. 114 |width = 50% |align = right }} == Opisanje == Nadsat jest način rěči, koristany "nadsatami", členami podrastkovoj subkultury v romanu. Razkazivatelj i protagonist knigy, Aleks, koristaje jego v stilu od prvoj osoby, da by razkazati historiju čitatelju. On takože koristaje jego dlja komunikacije s inymi personažami v romanu, takymi kako jegove "drugi" (blizke prijateli), roditelji, žrtvy i vsekake avtoritetne figury, s ktorymi on prihodi v kontakt. Aleks jest sposobny govoriti standardnym anglijskym jezykom, kogda hče. Tuto ne jest pisany jezyk: smysl, ktory čitatelji prijimajut, jest transkripcija narodnoj rěči. Nadsat jest anglijsky jezyk s mnogymi pozajetymi slovami iz russkogo. On takože sodrživaje vlivy od rimovanogo slenga kokni, Biblije Kralja Jakova, němečskogo jezyka, něktore slova nejasnogo proizhodženja i něktore, ktore Burgess jest izmyslil sam. Slovo "nadsat" jest sufiks russkyh čislovnikov od 11 do 19 ({{-|-надцать}}). Tutoj sufiks jest skoro točna lingvistična paralela do anglijskogo {{lang|en|-teen}} i izveden jest od "na", i skračenoj formy slova "deset". "Drug" jest izvedeno od velsskogo slova {{lang|en|drwg}}, značečego «zly», «neposlušny» ili «zlobny», i russkogo slova {{-|друг}}.<ref>{{-|Eric Partridge, The New Partridge Dictionary of Slang and Unconventional English.}}</ref> Něktore iz slov sut skoro dětinske igry na anglijske slova, takove kako {{lang|en|eggiweg}} («jaje») i {{lang|en|appy polly loggy}} («izvinjenje»), a takože regularny anglijsky sleng {{lang|en|sod}} i {{lang|en|snuff it}}. Slovo {{lang|en|like}} i izraz {{lang|en|the old}} sut često koristane kako zapolnitelje ili diskursne markery. Originalny prěvod knigy Burgessa na russky jezyk iz 1991 goda rěšil problem togo, kako ilustrovati nadsatske slova, koristanjem transliterovanyh slengovyh anglijskyh slov v městah, kde Burgess koristal russke — napriměr, droogs stalo se "фрэнды" (frendy). Zaimstvovane anglijske slova s russkoju fleksijeju byli široko koriščene v russkom slengě, osobno medžu hipijami v 1970-h–1980-h godah. == Funkcija == Burgess byl poliglotom, ktory ljubil jezyk v vsih jegovyh formah.<ref>Henry Kisor, Chicago Sun-Times, 24 avgusta 1997.</ref> Jednakože, on urazuměl, že ako by koristal sovrěmenny sleng, roman by veliko brzo stal se zastarělym, iz povoda togo, kako podrostkovy jezyk postojanno izměnjaje se. Zato on byl prinudženy izmysliti svoje vlastne slovničstvo i uměstiti knigu v izmysljeno buduče. Burgess pozdněje ukazal na to, že ironično něktore iz nadsatskyh slov v knigě byli prisvojene amerikanskymi podrostkami, "i tako vpihnuli [jegovo] buduče do odbacivogo prošlogo."<ref>Anthony Burgess (1986), Teenspeech, v Homage to Qwert Yuiop, str. 180.</ref> Jegovo koristanje nadsata bylo pragmatično; on trěboval, da by jegov razkazivatelj iměl unikalny glas, ktory by ostal se bezvrěmennym, odnovrěmenno posiljujuči ravnodušnost Aleksa k normam jegovogo obščestva, i da by sugerovati, že podrostkova subkultura byla nezavisna od ostatka obščestva. V knigě dopytovatelji Aleksa opisujut iztočnik jegovogo argo kako "podpragovo pronikanje". == Russke vlivy == Russke vlivy igrajut najvekšu rolju v nadsatě. Večšina iz tyh slov pod russkym vlivom sut slabo anglicizovane zaimstvovane slova, često sohranjajuči originalny russky izgovor.<ref name="oks">Marina Oks, Christiane Bimberg (2009), The Rebus of "Nadsat," or, A Key To A Clockwork Orange, str. 37–56.</ref> Jedin priměr jest russko slovo "люди", ktoro jest anglicizovano na lewdies, značiče «ljudi».<ref name="jackson">Kevin Jackson (1999), Real Horrorshow: A Short Lexicon Of Nadsat, Sight and Sound, str. 24–27.</ref> Drugo russko slovo jest "бабушка", ktoro jest anglicizovano na baboochka, značiče «baba», «stara žena».<ref name="jackson"/> Něktore iz anglicizovanyh slov sut ukraćene, napriměr pony od "понимать" («razuměti»), ili veck od "человек" («člověk, muž»), hoti anglicizovano slovo chelloveck jest takože koriščeno v knigě. Dalši sposob konstruovanja nadsatskyh slov jest koristanje homofonov (narodna etimologija). Napriměr, nadsatsky termin horrorshow, ktory može zdati se kako anglijska kompozicija, v samom dělě ishodit od russkogo slova "хорошо", ktoro zvuči podobno do horrorshow.<ref name="jackson"/><ref name="evans">Robert O. Evans (1971), Nadsat: The Argot and its Implications in Anthony Burgess' 'A Clockwork Orange', Journal of Modern Literature, str. 406–410.</ref> Takymže sposobom mnoge iz russkyh zaimstvovanyh slov stajut se anglijsko-russkym hybridom, s russkym ishodženjem i anglijskym pravopisom i izgovorom.<ref name="watts">Selnon Watts (2007), Understanding Nadsat Talk in Anthony Burgess' a Clockwork Orange.</ref> Dalši priměr jest russko slovo za glavu, "голова", ktoro zvuči podobno do Gulliver; Gulliver stalo se nadsatskym izrazom dlja koncepta «glava».<ref name="jackson"/><ref name="evans"/> Mnoge iz zaimstvovanyh slov Burgessa, takove kako devotchka («děvčina») i droog («prijatelj»), sohranjajut oba svoj pravopis i značenje.<ref name="watts"/> == Ine vlivy i formovanije slov == Dodatkove slova byli zaimstvovane iz inyh jezykov: napriměr hotel Al Idayyin, arabsko-zvučeči variant cěpi hotelov "Holiday Inn", odnovrěmenno aludirajuči na ime Aladin. Anglijsky sleng nadsata jest konstruovany občimi tehnikami tvorjenja jezyka. Něktore slova sut směšane, ine skracene ili složene.<ref name="oks"/> V nadsatskom jezykě «pripad směha» staje se guff (skracena versija od guffawing); «univerzalny ključ» staje se polyclef («mnogo ključev»); a «državny zatvor» jest směšany do staja, ktoro imaje dvojno značenje stager. Mnoge obče anglijske slengove terminy sut prosto skracene: cancer stick (cigareta) jest skraceny do cancer.<ref name="watts"/> === Rimovany sleng === Nadsat sodrživaje kokni rimovany sleng: * '''Charlie''' (kapelan) — familijne ime Charlie Chaplina jest homofon slova chaplain. V tradiciji rimovanogo slenga, sama rima jest izpuščena, ostavjajuči Charlie.<ref>Luke Arnott (2009), The Slang of A Clockwork Orange.</ref> * '''Cutter''' (pěnězy) — cutter rimuje se s bread and butter (hlěb i maslo), umyslna izměna od bread and honey («money», pěnězy).<ref name="oks"/><ref name="evans"/> * '''Pretty polly''' (pěnězy) — lolly jest anglijsky sleng dlja «pěnězy». Anglijska narodna pěsnja "Pretty Polly" rimuje se s lolly, i tako Burgess koristaje to kako sinonim. * '''Hound-and-horny''' (banalny) — rimovany sleng. * '''Twenty to one''' (zabava) — podrostkove huligany v romaně koristajut fun (zabava) kako kod dlja nasilja bandy. == Gledaj takože == * [[Runglish]] * [[Novogovor]] * [[Verlan]] * [[Polari]] == Iztočniky == {{Iztočniky}} == Obča bibliografija == * Aggeler, Geoffrey (1974). "Pelagius and Augustine in the novels of Anthony Burgess". English Studies 55: 43–55. * Burgess, Anthony (1990). You've Had Your Time: Being the Second Part of the Confessions of Anthony Burgess. New York: Grove Weidenfeld. * Gladsky, Rita K. (1992). "Schema Theory and Literary Texts: Anthony Burgess' Nadsat". Language Quarterly 30: 39–46. * Saragi, T.; Nation, I. S. Paul; Meister, G. F. (1978). "Vocabulary Learning and Reading". System 6 (2): 72–78. [[Kategorija:Umětne jezyky]] [[Kategorija:Fikcijne jezyky]] [[Kategorija:Russky sleng]] {{Umětne jezyky}} {{Prěvod|en|Nadsat}} mus0jr3qcrm2rm60x5z4j2syko18cwt Šablon:V rabotě 10 6063 46289 46224 2026-08-20T06:12:06Z Ilja isv 10 46289 wikitext text/x-wiki <onlyinclude>{{Mbox | type = notice | image = [[File:Ambox clock.svg|48px|alt=|link=]] | css = margin: 1px | text = '''Tuty {{{page|članok Vikipedije}}} jest [[:en:Help:Wikipedia: The Missing Manual/Editing, creating, and maintaining articles/Creating a new article|tutčasno v aktivnom iztvorjenju]] črěz spolurabotu i poslědovateljno redaktovanje.''' {{#ifeq:{{NAMESPACE}}|0|Jestli vy imajete sumněnja odnosno [[WP:GNG|značnosti]], [[:en:WP:MOS|stilja]], ili drugyh problemov, prosim komentujte na [[WP:TPG|{{{tp|besědnoj stranici}}}]] tutogo {{{article|članka}}} ili jego {{{creator|iztvoritelja}}}.|}}Da by izběgti [[:en:Help:Edit conflict|konfliktov redaktovanja]] i [[:en:WP:{{{agf|Assume good faith}}}|inogo razmešivanja]], {{{creator|iztvoritelj}}} [[:en:Wikipedia:Please do not bite the newcomers|prosi]], da by podčas {{{eta|kratkoj doby}}} tuta {{{page|stranica}}} bez nutnosti ne izměnjala se, i takože ne byla [[WP:{{{xfd|Articles for deletion}}}|naznačena na odstranjenje]] podčas tutoj rannjej fazy iztvarjanja.{{Pb}}{{smalldiv|{{#if:{{{time|}}}|Tuto poslanje bylo dodano {{{time|}}}.|}} {{last edited by}} Prosim odstranite tuto poslanje, ako li {{{page|stranica}}} [{{fullurl:{{FULLPAGENAME}}|action=history}} ne byla izměnjena] podčas {{{duration|několika časin}}}.}}}} {{#ifeq:{{{category}}}|no||{{#switch:{{NAMESPACE}} | User | User talk = <!-- no category --> | [[Kategorija:Stranica v fazě aktivnoj raboty]]}}}}</onlyinclude><includeonly>[[Kategorija:Šablony:Poslanja]]</includeonly><noinclude> {{Dokumentacija}} </noinclude> 8ejnwsb3tl11ymf5w7n41jcw16lxiik Kategorija:Stranica v fazě aktivnoj raboty 14 6148 46290 2026-08-20T06:34:46Z Ilja isv 10 Stvorjena prazdna stranica 46290 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1