विकिपिडिया
maiwiki
https://mai.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%B8%E0%A4%AE%E0%A5%8D%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96_%E0%A4%AA%E0%A4%A8%E0%A5%8D%E0%A4%A8%E0%A4%BE
MediaWiki 1.47.0-wmf.16
first-letter
मेडिया
विशेष
वार्ता
प्रयोगकर्ता
प्रयोगकर्ता वार्ता
विकिपिडिया
विकिपिडिया वार्ता
फाइल
फाइल वार्ता
मेडियाविकि
मेडियाविकि वार्ता
आकृति
आकृति वार्ता
मद्दत
मद्दत वार्ता
श्रेणी
श्रेणी वार्ता
TimedText
TimedText talk
मोड्युल
मोड्युल वार्ता
Event
Event talk
प्रथम विश्व युद्ध
0
22643
279685
277682
2026-08-21T08:45:26Z
CommonsDelinker
608
Replacing Dervish_flag.svg with [[File:Taleh-based_Dervish_State_flag2.svg]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: [[:c:COM:FR#FR2|Criterion 2]] (meaningless or ambiguous name) · There are currently a number
279685
wikitext
text/x-wiki
{{अनुवाद}}
{{Infobox military conflict
|conflict=प्रथम विश्व युद्ध</br>World War I
|image=[[File:WWImontage.jpg|300px]]
|caption= प्रथम विश्व युद्ध दौरानक किछ दृश्यसभ
|date=२८ जुलाई १९१४ – ११ नवम्बर १९१८<br />({{Age in years, months, weeks and days|month1=7|day1=28|year1=1914|month2=11|day2=11|year2=1918}})
{{Collapsible list
| bullets = yes
| title = शान्ति सम्झौता
|[[भर्सेलिज सन्धि]]<br />हस्ताक्षर २८ जुन १९१९<br />({{Age in years, months, weeks and days|month1=7|day1=28|year1=1914|month2=6|day2=28|year2=1919}}){{efn|The United States did not ratify any of the treaties agreed to at the [[Paris Peace Conference, 1919|Paris Peace Conference]].}}<!--Since World War I didn't actually end for most states until the Paris Peace Conference treaties were signed...-->
|[[Treaty of Saint-Germain-en-Laye (1919)|Treaty of Saint-Germain-en-Laye]]<br />Signed 10 September 1919<br />({{Age in years, months, weeks and days|month1=7|day1=28|year1=1914|month2=9|day2=10|year2=1919}})
|[[Treaty of Neuilly-sur-Seine]]<br />Signed 27 November 1919<br />({{Age in years, months, weeks and days|month1=10|day1=14|year1=1915|month2=11|day2=27|year2=1919}}){{efn|Bulgaria joined the Central Powers on 14 October 1915.}}
|[[Treaty of Trianon]]<br />Signed 4 June 1920<br />({{Age in years, months, weeks and days|month1=7|day1=28|year1=1914|month2=6|day2=4|year2=1920}})
|[[Treaty of Sèvres]]<br />Signed 10 August 1920<br />({{Age in years, months, weeks and days|month1=7|day1=28|year1=1914|month2=8|day2=10|year2=1920}}){{efn|The Ottoman Empire agreed to a secret alliance with Germany on 2 August 1914. It joined the war on the side of the Central Powers on 29 October 1914.}}
|[[U.S.–Austrian Peace Treaty (1921)|United States–Austria Peace Treaty]]<br />Signed 24 August 1921<br />({{Age in years, months, weeks and days|month1=12|day1=7|year1=1917|month2=8|day2=24|year2=1921}}){{efn|The United States [[American entry into World War I#Austria-Hungary|declared war on Austria-Hungary]] on December 7, 1917.}}{{efn|[[First Republic of Austria|Austria]] was considered one of the [[successor states]] to Austria-Hungary.}}
|[[U.S.–German Peace Treaty (1921)|United States–Germany Peace Treaty]]<br />Signed 25 August 1921<br />({{Age in years, months, weeks and days|month1=4|day1=6|year1=1917|month2=8|day2=25|year2=1921}}){{efn|The United States [[United States declaration of war on Germany (1917)|declared war on Germany]] on April 6, 1917.}}
|[[U.S.–Hungarian Peace Treaty (1921)|United States–Hungary Peace Treaty]]<br />Signed 29 August 1921<br />({{Age in years, months, weeks and days|month1=12|day1=7|year1=1917|month2=8|day2=29|year2=1921}}){{efn|[[Kingdom of Hungary (1920-1946)|Hungary]] was considered one of the successor states to Austria-Hungary.}}
|[[Treaty of Lausanne]]<br />Signed 24 July 1923<br />({{Age in years, months, weeks and days|month1=10|day1=29|year1=1914|month2=7|day2=24|year2=1923}}){{efn|Although the [[Treaty of Sèvres]] was intended to end the war between the Allies and the Ottoman Empire, the Allies and the [[Republic of Turkey]], the successor state of the Ottoman Empire, agreed to the Treaty of Lausanne.}}
}}
|place=युरोप, अफ्रिका, मध्य पूर्व, [[प्रशान्त टापु]], चीन, भारतीय महासागर, दक्षिण तथा उत्तर अमेरिकाक तटीय राष्ट्रसभ
|casus=[[Assassination of Archduke Franz Ferdinand]] (28 June) followed by Austro-Hungarian declaration of war on [[Kingdom of Serbia]] (28 July) and Russian mobilisation against [[Austria-Hungary]] (29 July).
|result=[[Allies of World War I|Allied]] victory
*Fall of the [[German Empire|German]], [[Russian Empire|Russian]], [[Ottoman Empire|Ottoman]], and [[Austria-Hungary|Austro-Hungarian]] empires
* Formation of new countries in Europe and the Middle East
* Transfer of [[German colonies]] and [[Partitioning of the Ottoman Empire|regions of the former Ottoman Empire]] to other powers
* Establishment of the [[League of Nations]]. ([[World War I#Aftermath|more...]])
|combatant1='''[[Allies of World War I|Allied Powers]]'''<br />
{{flagcountry|French Third Republic}}<br />
{{flagcountry|British Empire}}<br />
{{flagcountry|Russian Empire|1914}} <small>(1914–17)</small><br />
{{flagcountry|Kingdom of Serbia}}<br />
{{flagcountry|Kingdom of Montenegro}}<br />
{{flagcountry|Belgium}}<br />
{{flagcountry|Empire of Japan}}<br />
{{flagcountry|Kingdom of Italy}} <small>(1915–18)</small><br />
{{flagcountry|First Portuguese Republic}} <small>(1916–18)</small><br />
{{flagcountry|Kingdom of Romania}} <small>(1916–18)</small><br />
{{flagicon image|Flag of Hejaz (1917).svg}} [[Kingdom of Hejaz|Hejaz]] <small>(1916–18)</small><br />
{{flagcountry|United States|१९१२}} <small>(1917–18)</small><br />
{{flagcountry|Kingdom of Greece}} <small>(1917–18)</small><br />
{{flagicon|Thailand}} [[सियाम]] <small>(1917–18)</small><br />
<small>[[Allies of World War I|...''और अन्य]]</small>
|combatant2='''[[Central Powers]]'''<br />
{{flagcountry|German Empire}}<br />
{{flagcountry|Austria-Hungary}}<br />
{{flagcountry|Ottoman Empire}}<br />
{{flagcountry|Kingdom of Bulgaria}} <small>(1915–18)</small><br />
{{flagicon|Azerbaijan}} [[Azerbaijan Democratic Republic|Azerbaijan]] <small>(1918<ref>http://encyclopedia.1914-1918-online.net/article/azerbaijan</ref>)</small><br />
{{flagicon image|Flag of the Emirate of Ha'il.svg}} [[Emirate of Jabal Shammar|Jabal Shammar]] <small>(1915–18)</small><br />
{{flagicon image|Taleh-based Dervish State flag2.svg}} [[Dervish state|Dervish State]] <small>(1914–18)</small><br/>
{{flagicon image|Flag of Darfur Liberation Front.svg}} [[Sultanate of Darfur|Darfur]] <small>(1916)</small><br>
<small>[[Central Powers#Co-belligerents|...''and co-belligerents'']]</small>
|commander1='''[[Allies of World War I#Leaders|Allied leaders]]'''<br />
{{flagicon|French Third Republic}} [[Georges Clemenceau]]<br />
{{flagicon|French Third Republic}} [[Raymond Poincaré]]<br />
{{flagicon|British Empire}} [[H. H. Asquith]]<br />
{{flagicon|British Empire}} [[David Lloyd George]]<br />
{{flagicon|Kingdom of Italy}} [[Vittorio Orlando]]<br />
{{flagicon|Kingdom of Italy}} [[Victor Emmanuel III]]<br />
{{flagicon|United States|1912}} [[Woodrow Wilson]]<br/>
{{flagicon|Empire of Japan}} [[Emperor Taishō|Yoshihito]] <br />
{{flagicon|Russian Empire|1914}} [[Nicholas II of Russia|Nicholas II]]<br />
{{flagicon|Kingdom of Serbia}} [[Peter I of Serbia|Peter I]]<br />
{{flagicon|Kingdom of Romania}} [[Ferdinand I of Romania|Ferdinand I]]<br />
<small>[[Allies of World War I#Leaders|...''और अन्य]]</small>
|commander2='''[[Central Powers#Leaders|Central Powers leaders]]'''<br />
{{flagicon|German Empire}} [[Wilhelm II, German Emperor|Wilhelm II]]<br />
{{flagicon|Austria-Hungary}} [[Franz Joseph I of Austria|Franz Joseph I]] †<br />
{{flagicon|Austria-Hungary}} [[Charles I of Austria|Karl I]]<br />
{{flagicon|Ottoman Empire}} [[Mehmed V]] †<br />
{{flagicon|Ottoman Empire}} [[Mehmed VI]]<br />
{{flagicon|Ottoman Empire}} [[Three Pashas]]<br />
{{flagicon|Kingdom of Bulgaria}} [[Ferdinand I of Bulgaria|Ferdinand I]]<br />
<small>[[Leaders of the Central Powers of World War I|...''
]]</small>
|strength1=
{{flagicon|Russian Empire|1914}} 12,000,000<br />
{{flagicon|British Empire}} 8,841,541<ref>{{cite web|url=http://www.1914-1918.net/faq.htm|title=British Army statistics of the Great War|publisher=1914-1918.net|accessdate=13 December 2011|archive-date=2 May 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190502090525/http://www.1914-1918.net/faq.htm|dead-url=yes}}</ref><ref>Figures are for the British Empire</ref><br />
{{flagicon|French Third Republic}} 8,660,000<ref>Figures are for Metropolitan France and its colonies</ref><br />
{{flagicon|Kingdom of Italy}} 5,615,140<br />
{{flagicon|United States|1912}} 4,743,826<br />
{{flagicon|Kingdom of Romania}} 1,234,000<br />
{{flagicon|Empire of Japan}} 800,000<br />
{{flagicon|Kingdom of Serbia}} 707,343<br />
{{flagicon|Belgium}} 380,000<br />
{{flagicon|Kingdom of Greece}} 250,000<br />
{{flagicon|Kingdom of Montenegro}} 50,000<br />
''Total: 42,959,850''<ref name="Tucker 2005 273">{{harvnb|Tucker|Roberts|2005|p=273}}</ref>
|strength2=
{{flagicon|German Empire}} 13,250,000<br />
{{flagicon|Austria-Hungary}} 7,800,000<br />
{{flagicon|Ottoman Empire}} 2,998,321<br />
{{flagicon|Kingdom of Bulgaria}} 1,200,000<br />
{{flagicon image|Flag of the Emirate of Ha'il.svg}} 20,000–25,000<br />
{{flagicon|Azerbaijan}} 10,000<br />
{{flagicon image|Flag of Darfur Liberation Front.svg}} 4,000–6,000<br />
''कुल: 25,248,321''<ref name="Tucker 2005 273"/>
|casualties1='''सैनिक मरल:'''<br />5,525,000<br />'''सैनिक घायल:'''<br />12,831,500<br />'''सैनिक लापता:'''<br />4,121,000<br />'''कुल:'''<br />22,477,500 KIA, WIA or MIA<br /> [[World War I casualties|...''further details''.]]</small>
|casualties2='''सैनिक मरल:'''<br />4,386,000<br />'''सैनिक घायल:'''<br />8,388,000<br />'''सैनिक लापता:'''<br />3,629,000<br />'''कुल:''' <br />16,403,000 KIA, WIA or MIA<br /> [[World War I casualties|...''further details''.]]</small>
}}
१९१४ सँ १९१९ धरि युरोप, अफ्रिका आर मध्य पूर्व (आंशिक रुपमा चीन आ प्रशान्त द्विप समुह)म चलल लडाईंम् प्रथम विश्वयुद्ध कहल जाईत अछि | ई क्षेत्रसभम लडाईं जल, थल तथा आकाशमा लडल गेल छल | अहि युद्धम अभूतपूर्व ज्यान-मालक क्षति भेल छल तहिना अहि युद्धक विश्वयुद्ध मानल गेल अछि|
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
; टिप्पणी
{{Notelist}}
6ehtbcoe5txp8e16mjuowcpos926zhx
वार्ता:मिनी माथुर
1
24268
279678
279674
2026-08-20T22:52:39Z
Pristome
17500
[[Special:Contributions/~2026-45376-51|~2026-45376-51]] ([[User talk:~2026-45376-51|वार्ता]])द्वारा कएल अन्तर [[Special:Diff/279674|279674]] के पूर्ववत कएलक Revert vandalism
279678
wikitext
text/x-wiki
{{मैथिली विकिपिडिया मिसन १० वार्ता}}
29w3qeyici0t1abpo65o88ooly84jtk
धर्ती भट्ट
0
25372
279676
279675
2026-08-20T22:51:08Z
Pristome
17500
[[Special:Contributions/~2026-45662-67|~2026-45662-67]] ([[User talk:~2026-45662-67|वार्ता]])द्वारा कएल अन्तर [[Special:Diff/279675|279675]] के पूर्ववत कएलक Revert vandalism
279676
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person
| image =
| name = धरती भट्ट<br>Dharti Bhatt
| birth_date = {{birth date and age|1990|07|09|df=y}}
| birth_place = [[अहमदाबाद]], [[गुजरात]], [[भारत]]
| residence = [[मुम्बई ]]
| nationality = भारतीय
| religion = [[हिन्दू]]
| occupation = [[अभिनेत्री]] [[मोडेल (व्यक्ति) | मोडेल]]
| years_active = २०१२
}}
'''धरती भट्ट''' एक भारतीय टेलिभिजन अभिनेत्री छी। ओ सीरियल '''महिसागर'''सँ जानल जाइत अछि ।
== प्रारम्भिक जीवन==
== करियर==
==टेलिभिजन==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:जीवित लोक]]
[[श्रेणी:भारतीय टेलिभिजन अभिनेत्रीसभ]]
gr4quosdapq011f9n7dfjmay1l6ea9w
नृत्य गोपाल दास
0
44875
279680
262973
2026-08-21T01:19:48Z
InternetArchiveBot
10060
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
279680
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hindu leader
| name = महंत नृत्य गोपाल दास <br> Mahant Nritya Gopal Das
| image = The Prime Minister, Shri Narendra Modi with Mahant Nrityagopal Das at the foundation stone laying ceremony of ‘Shree Ram Janmabhoomi Mandir’, in Ayodhya, Uttar Pradesh on August 05, 2020 (cropped).jpg
| religion = [[हिन्दू]]
| birth_date = {{birth date and age|df=yes|1938|6|11}}
| birth_place = केरहाला/काहोला गांव, [[मथुरा जिला]], [[भारत]]
| birth_name =
| guru = महंत राम मनोहर दास
| honors = *श्री मणि राम दास महाराज के आध्यात्मिक उत्तराधिकारी, श्री मणि राम दास छावनी के छठे महंत,
*रामानंदी (बैरागी) संत
*प्रमुख, [[राम जन्मभूमि न्यास]]
*अध्यक्ष, [[श्री राम जन्मभूमि तीर्थ क्षेत्र]]
| website =
| caption = राम मंदिर भूमि पूजा के दौरान महंत नृत्य गोपाल दास
}}
'''महंत नृत्य गोपाल दास''' (जन्म - ११ जून १९३८) अयोध्याक सबसँ पैग मंदिर, मणि राम दासक छावनीक प्रमुख आ [[राम जन्मभूमि न्यास]] आ [[श्री राम जन्मभूमि तीर्थ क्षेत्र]]क प्रमुख छी,<ref name="Hebbar 2020 j644">{{cite web | last=Hebbar | first=Nistula | title=Ram temple trust elects Nritya Gopal Das as president | website=The Hindu | date=19 February 2020 | url=https://www.thehindu.com/news/national/nritya-gopal-das-elected-president-champat-rai-general-secretary-of-ram-mandir-trust/article61629265.ece | access-date=24 November 2023}}</ref> जे [[अयोध्या]]मे [[राम मन्दिर]]क निर्माणक लेल गठित संस्था अछि। ओ [[श्री कृष्ण जन्मस्थान सेवा संस्थान]]क प्रमुख सेहो छी।<ref>{{Cite news|date=2020-08-13|title=Coronavirus {{!}} Ram temple trust head Mahant Nritya Gopal Das tests positive for COVID-19|language=en-IN|work=The Hindu|url=https://www.thehindu.com/news/national/other-states/coronavirus-ram-temple-trust-head-mahant-nritya-gopal-das-tests-positive-for-covid-19/article32342449.ece|access-date=2020-08-13|issn=0971-751X}}</ref>
==पृष्ठभूमि==
हिनकर जन्म ११ जून १९३८ मे [[मथुरा जिला]]क केरहला गाममे भेल छल।<ref name="Amar Ujala 2020 c887">{{cite web | title=जानें कौन हैं श्री रामजन्मभूमि न्यास के अध्यक्ष महंत नृत्य गोपालदास | website=Amar Ujala | date=19 February 2020 | url=https://www.amarujala.com/lucknow/read-about-chief-of-ram-temple-trust-mahant-nritya-gopal-das | language=hi | access-date=24 November 2023}}</ref> १९५३ मे अपन दसम कक्षाक परीक्षा उत्तीर्ण करलाक बाद ओ वाणिज्यक अध्ययनक लेल मथुराक एक कलेजमे प्रवेश केलक, मुदा अपन अध्ययन पूरा करबासँ पहिने, १२ वर्षक उमरमे ओ अयोध्या चल गेल।<ref name=":1">{{Cite web|last=Bakshi|first=Gorky|date=2020-02-20|title=Ram Mandir Trust appoints Nritya Gopal Das as Chairman, Champat Rai as General Secretary|url=https://www.jagranjosh.com/current-affairs/ram-mandir-trust-appoints-nritya-gopal-das-as-chairman-champat-rai-as-general-secretary-1582174592-1|access-date=2020-08-13|website=Jagranjosh.com|archive-date=2020-10-31|archive-url=https://web.archive.org/web/20201031080715/https://www.jagranjosh.com/current-affairs/ram-mandir-trust-appoints-nritya-gopal-das-as-chairman-champat-rai-as-general-secretary-1582174592-1|dead-url=yes}}</ref> [[अयोध्या]]मे ओ महंत राम मनोहर दासक शिष्य बनल आ [[वाराणसी]]मे संस्कृत विश्वविद्यालयसँ शास्त्रीक उपाधि प्राप्त केलक। १९६५ मे, २७ वर्षक उमरमे ओ श्री मणिराम दास छावनी (छोट छावनी) क छठम महंतक बाद ओ ओकर महंत बनल। ई मन्दिर शहरक प्रमुख धार्मिक आ आध्यात्मिक आकर्षणसभमे सँ एक छी, जतय प्रतिदिन महंत नृत्य गोपाल दास सैकड़ो तीर्थयात्रीसभसँ भेटैत छथि। हुनका रामायण भवन आ श्री चार धाम मंदिर सहित मन्दिरसभक निर्माणक श्रेय देल जाइत अछि। ओ "मणिराम छावनी" चलाबैत छथि जतय ५०० साधु रहैत छथि। ओ १९८४ सँ राम जन्मभूमि आन्दोलन सँ सक्रिय रूप सँ जुड़ल अछि। २००६ मे जखन रामचन्द्र दास परमहंसक मृत्यु भेल तखने ओ राम जन्मभूमि न्यासक प्रमुखक पद ग्रहण केलक आ वर्तमानमे ओ श्री राम जन्मभूमि तीर्थ क्षेत्रक प्रमुख छी आ श्री कृष्ण जन्मभूमि ट्रस्टक प्रमुख सेहो छी।
==श्री राम जन्मभूमि तीर्थ क्षेत्र==
[[भारत सरकार]]द्वारा [[उत्तर प्रदेश]]क [[अयोध्या]] शहरमे [[राम मन्दिर, अयोध्या|राम मन्दिर]] निर्माणक लेल स्थापित एक ट्रस्ट छी। एहि ट्रस्टमे १५ सदस्य ट्रस्टीसभ सम्मिलित भऽ बनाओल गेल अछि,<ref>http://egazette.nic.in/WriteReadData/2020/215935.pdf</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.indiatoday.in/india/story/ayodhya-ram-temple-trust-pm-narendra-modi-announces-in-lok-sabha-1643403-2020-02-05|title=Sri Ram Janmabhoomi Teerth Kshetra: PM Modi announces formation of Ayodhya temple trust|first1=Poulomi Saha New|last1=DelhiFebruary 5|first2=2020UPDATED:|last2=February 5|first3=2020 15:16|last3=Ist|website=[[India Today]]}}</ref> एकर गठन [[भारतक सर्वोच्च न्यायालय]]क निर्णयकेँ अनुसार भेल अछि। [[भारतक प्रधानमन्त्री]] [[नरेन्द्र मोदी]]द्वारा स्वयं [[लोक सभा]]मे ५ फरवरी २०२० कऽ श्री राम जन्मभूमि तीर्थ क्षेत्र गठनक घोषणा कएल गेल छल।<ref>{{Cite web|url=https://twitter.com/narendramodi/status/1224945781045481473?s=20|title=Today we take a historic step ahead towards building a grand Ram Temple in Ayodhya!|first=Narendra|last=Modi|date=February 5, 2020|website=[[Twitter]]}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.livemint.com/news/india/pm-modi-says-govt-sets-up-trust-for-ram-temple-in-ayodhya-11580886927287.html|title=Modi announces 15-member trust for temple in Ayodhya|first=Gyan|last=Varma,Anuja|date=February 5, 2020|website=[[Livemint]]}}</ref>
श्री राम जन्मभूमि तीर्थ क्षेत्रक आर-२०, ग्रेटर कैलाश पार्ट -१, नयाँ दिल्ली, ११००४८ मे अपन पञ्जीकृत कार्यालय सहित पञ्जीकृत कएल गेल अछि। एकर दोसर कार्यालय राम रामचरी चार-धाम मन्दिर, रामकोट अयोध्या - २२४१२३ मे अछि।<ref>{{Cite web |url=https://srjbtkshetra.org/contact-us/ |title=Archive copy |access-date=2023-11-24 |archive-date=2023-11-24 |archive-url=https://web.archive.org/web/20231124141121/https://srjbtkshetra.org/contact-us/ |url-status=dead }}</ref> ई तीर्थ क्षेत्रक निर्माण २.७७ एकड़ (पहिने विवादित) भूमिक सङ्ग-सङ्गे ६७.७०३ एकड़ भूभागक अधिग्रहण अयोध्या अधिनियम १९९३ मे निश्चित क्षेत्रक अधिग्रहणक अनुसार कएल गेल छल। <ref>https://indianexpress.com/article/explained/ayodhay-verdict-ram-temple-trust-babri-masjid-6254985/lite/</ref>
==एहो सभ देखी==
* [[श्री राम]]
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
* [https://srjbtkshetra.org/ श्री राम जन्मभूमि तीर्थ क्षेत्र की आधिकारिक वेबसाइट] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200618042300/https://srjbtkshetra.org/ |date=2020-06-18 }}
[[श्रेणी:भारतीय हिन्दूसभ]]
77furjdn0kgwd41dernxv7m1rcy4k2y
प्रयोगकर्ता:Kandarpajit Kallol
2
45014
279684
273566
2026-08-21T08:15:01Z
Kandarpajit Kallol
1761
/* */
279684
wikitext
text/x-wiki
<!-- begin date code -->
<div style="border:0px solid #ccc; background: none; text-align: center; padding:3px; float:right; font-size: smaller; font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 1.144;">
<div style="width:50"><br></div>
<div style="width:50">{{CURRENTDAYNAME}}</div>
<div style="font-size: x-large; width: 50;">{{CURRENTDAY}}</div>
<div style="width: 50;"> {{CURRENTMONTHNAME}}</div>
<div class="plainlinks" style="background: #aaaa; color: #000;"><font color="#000000">{{CURRENTTIME}}</font> UTC</div>
</div>
<!-- end date code -->
<div id="EnWpMpBook" style="padding:1em 0 0; background-repeat:no-repeat; background-position:0% 0%; text-align:center;">
<div style="font-size:150%;">{{ font color | green |'''''कन्दर्पजित कल्लोल के '''''}}</div>
<center><div style="font-size:150%; ">{{Black|'''''सदस्य पेज पर'''''}}</div></center>
<center><div style="font-size:150%; ">{{Red|'''''अपनेक स्वागत अछि'''''}}</div></center>
{{Infobox user
|name= कन्दर्पजित कल्लोल
|image = Assamese couple in traditional dress (cropped).jpg|thumb
|birthdate= [[६ अप्रैल]], [[१९८७]]
|birthplace= हरलटारी, सापटग्राम, धुबुरी, [[आसाम| असम]], [[भारत]]
|location= बंगाईगांव, [[आसाम| असम]], [[भारत]]
|nationality = {{flagicon|IND}} [[भारतीय]]
|occupation=
|nick_name =
|language=
|university=
<!-- CONTACT INFO -------------->
| email = kallolkandarpajit@gmail.com }}
<!-- INFO END-------------->
* [https://xtools.wmcloud.org/pages/mai.wikipedia.org/Kandarpajit%20Kallol मेरा '''मैथिली''' निबंध]
* [https://meta.m.wikimedia.org/wiki/User:Kandarpajit_Kallol मेरा '''मेटा-विकि''' ऑकाउन्ट]
* [https://youtube.com/@KKsVlogSapatgram मेरा '''यूट्यूब चैनल''']
* [https://www.facebook.com/kandarpajit मेरा '''फेसबुक ऑकाउन्ट''']
* [https://kandarpajit.blogspot.com/?m=0 मेरा ब्लॉग]
{{#babel:rkt|rjs-n|asm-n|or-n|ben-n|hi-n|en-2}}
ix274jgrl4qzsr6ugsk00pm4w5hn54i
जेम्स पीस
0
47722
279679
277634
2026-08-21T00:47:46Z
InternetArchiveBot
10060
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
279679
wikitext
text/x-wiki
[[फाइल:James Peace at his home in Wiesbaden.jpg|अंगूठाकार|जेम्स पीस इन विसबाडेन (२०१८) ]]
''''केनेथ जेम्स पीस'''<nowiki/>'क जन्म [[२८]] सितंबर, [[१९६३]]<nowiki/>केँ पैस्लेमे भेलनि। ओ एक स्कॉटिश संगीतकार, कॉन्सर्ट पियानोवादक आओर दृश्य कलाकार (विजुअल आर्टिस्ट) छथि।
== जीवनी ==
'जेम्स पीस'क जन्म स्कॉटलैंडक पैस्लेमे २८ सितंबर, १९६३केँ भेलनि।<ref name=":0">Brigitta Lamperth. ꞌꞌKeine ꞌstacheligenꞌ Klängeꞌꞌ. Wiesbadener Tagblatt (जर्मन न्यूजपेपर), १० फरवरी, २०११</ref><ref name=":1">Julia Anderton. ꞌꞌTango, wie eine süß-saure Geschichteꞌꞌ. Wiesbadener Kurier (जर्मन न्यूजपेपर), २४ मार्च, २०१२</ref> ओ अपन अधिकांश बचपन स्कॉटलैंडक पश्चिममे समुद्र तटीय सैर गमनक स्थान हेलेन्सबर्गमे बितौलनि। हुनक परिवारमे कतोक कलाकारलोकनि सम्मिलित छलथिन (जेना- जॉन मैक्गी, John McGhie) आओर ओ २०म शताब्दीक पूर्वार्द्धमे नृत्य संगीतक एक लोकप्रिय संगीतकार फेलिक्स बर्न्सहुसँ (Felix Burns) सम्बन्धित छथि।<ref name=":0" /><ref name=":2">Sabine Klein. ꞌꞌMeine Musik ist wie ich - sehr romantischꞌꞌ. Frankfurter Rundschau (जर्मन न्यूजपेपर), १९९२, न०. २५४, पृष्ठ २ 2</ref> ओ आठ सालक आयुसँ पियानो बजयबाक ट्यूशन लेलनि आओर हुनकर पहिल सार्वजनिक प्रदर्शन चौदह सालक अवस्थामे स्कॉट जोप्लिन द्वारा निर्मित संगीतक प्रदर्शन करैत भेल। दू साल बाद हुनका रॉयल स्कॉटिश एकेडमी ऑफ म्यूजिक एंड ड्रामा (आब कहल जाइत अछि: स्कॉटलैंडक रॉयल संगीतविद्यालय, The Royal Conservatoire of Scotland) मे सभसँ कम आयुक पूर्णकालिक छात्रक रूपमे भर्ती कराओल गेल।<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3">G. Müller. ꞌꞌDie Seele des Klaviers tanzt Tangoꞌꞌ. Kulturspiegel Wetterau (जर्मन मैगजीन). १७ मार्च, २००१, पृष्ठ ५ </ref> [[१९८३]]<nowiki/>मे ओ ग्लासगो विश्वविद्यालयसँ पियानो शिक्षणमे बी. ए.क डिग्री प्राप्त कयलनि।<ref name=" :3" /><ref name=":4">James Peace ꞌꞌ. FRIZZ (जर्मन मैगजीन). जनवरी, २००१, पृष्ठ ५ </ref> अगिला साल ओ आर.एस.ए.एम.डी. ऑर्केस्ट्राक संग मेंडेलसोहनक पियानो कॉन्सर्टो नंबर १ खेलयलाक बाद संगीत प्रदर्शनमे डिप्लोमा प्राप्त कयलनि।<ref name=":0" /><ref name=":4"/> औपचारिक अध्ययन छोड़लाक बाद ओ एक पियानोवादकक रूपमे बहुत मांगमे छलाह आओर एडिनबर्गमे [[१९८८]]<nowiki/>-[[१९९१]] धरि रहल छलाह।<ref name=":0" /><ref name=":1" />
जेम्स पीस [[१९९१]]<nowiki/>-[[२००९]] धरि बैड नौहेम (Bad Nauheim), [[जर्मनी]] (Bundesrepublik Deutschland) मे रहलथि।<ref name=":5"/><ref>Manfred Merz. ꞌꞌVirtuose, gefühlsbetonte Welt der Romantik ꞌꞌ. Wetterauer Zeitung (जर्मन न्यूजपेपर), १२ दिसम्बर, १९९२, पृष्ठ १९</ref><ref name=":6"> ꞌꞌ James Peace ꞌꞌ. The Tango Times of New York (मैगजीन इन न्यू यार्क). संस्करण २००२/२००३ (३९). पृष्ठ १ - ५</ref> १९९८सँ ओ टैंगोक अध्ययन कयलनि, अपन टैंगो-प्रेरित पियानो रचनासभक सीडी टैंगो एस्कोस(स्कॉटिश टैंगो)क निर्माण कयलनि आओर [[२००२]]<nowiki/>मे ओ विक्टोरिया कॉलेज ऑफ़ म्यूज़िकक सदस्य बनि गेलाह।<ref name=":2" /><ref name=":6" /><ref name=":7">[https://search.nls.uk/primo-explore/fulldisplay?docid=44NLS_ALMA21615957400004341&context=L&vid=44NLS_VU1&lang=en_US&search_scope=SCOPE1&adaptor=Local%20Search%20Engine&query=any,contains,Tango%20escoc%C3%A9s&mode=basic National Library of Scotland. “Tango escocés”]</ref> ओही साल ओ सितंबर/अक्टूबरमे उत्तरी जर्मनीक एकल संगीत कार्यक्रमपर गेलाह आओर नवम्बरमे सुदूर पूर्वमे, हांगकांगमे (香港) अपन '''टैंगो XVII''<nowiki/>'क पहिल प्रदर्शन देलनि।<ref name=":6" /><ref name=":7" /><ref>ꞌꞌ James Peace ꞌꞌ. La Cadena (डच मैगजीन). सितम्बर, २००२, पृष्ठ १७</ref><ref>{{cite news|title=南華早報 ''James Peace ''|url=https://www.scmp.com/article/393890/james-peace}}</ref><ref>{{cite news|title=Philharmonie de Paris. ꞌꞌTango escocésꞌꞌ|url=https://pad.philharmoniedeparis.fr/pad/doc/ALOES/0795887/tango-escoces-scottish-tango-k-james-peace-comp-piano|access-date=2025-08-08|archive-date=2025-09-28|archive-url=https://web.archive.org/web/20250928140339/https://pad.philharmoniedeparis.fr/pad/doc/ALOES/0795887/tango-escoces-scottish-tango-k-james-peace-comp-piano|dead-url=yes}}</ref><ref>{{cite news|title=de bibliotheek. ꞌꞌTango escocésꞌꞌ|url=https://probiblio.hostedwise.nl/wise-apps/opac/branch/6140/catalog/title-detail/NBC_PLUS/PPN:43498096X?qs=Tango%20escoc%C3%A9s&scope=anything&src=36275&titleNavIndex=0&titleNavRouteName=search&titleNavTotal=1}}{{Dead link|date=January 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{cite news|title=TangoTang (हांग कांग). न्यूज लेटर, ८ अक्टूबर, २००२|url=http://www.tangotang.com/discus/messages/13/266.html?1034001060|access-date=2025-08-08|archive-date=2004-08-06|archive-url=https://web.archive.org/web/20040806204941/http://www.tangotang.com/discus/messages/13/266.html?1034001060|dead-url=}}</ref>
बादक सालसभमे हुनकर प्रदर्शन यूरोपमे केन्द्रित छल। ओ निम्नलिखित राजधानी आओर शहरसभमे अपन स्वयंकेर टैंगो कला-संगीतक प्रदर्शन कयलनि-
एम्स्टर्डम, एथेंस,<ref>कंसर्ट प्रोग्राम ब्रोसर (एथेंस). {Για σένα, Αγγελική} २७ एप्रिल, २०१६</ref> [[बर्लिन]],<ref>Tangodanza (जर्मन मैगजीन). संस्करण १/२००२ - ९</ref> ब्रुसेल्स, [[हेलसिन्की|हेलसिंकी]],<ref>कंसर्ट पोस्टर (कंसर्ट टूर आफ़ फीनलैंड, २०१४)</ref> लिस्बन,<ref>कंसर्ट पोस्टर (कंसर्ट टूर आफ़ पूर्तगाल, २०१६)</ref> लंदन, मैड्रिड,<ref>कंसर्ट पोस्टर (कंसर्ट टूर इन स्पेन २०१३ - ¡Feliz Cincuenta Cumpleaños!)</ref> ओस्लो,<ref>{{cite news|title=Listen.no. James Peace (flygel). Munch Museet, ओस्लो, १६ अक्टूबर, २००४|url=https://listen.no/event/konsert-kl-13-00-james-peace-flygel-tangos-romanticos-musikk-av-peace-piazzolla-albeniz-utstillingssalene-er-stengt|access-date=2025-08-08|archive-date=2020-06-08|archive-url=https://web.archive.org/web/20200608114526/https://listen.no/event/konsert-kl-13-00-james-peace-flygel-tangos-romanticos-musikk-av-peace-piazzolla-albeniz-utstillingssalene-er-stengt|dead-url=yes}}</ref> रेकजाविक<ref>{{cite news|title=Ríkarður Ö. Pálsson. «Skozir Hörputangoár». Morgunblaðið (आइसलैंडिक न्यूजपेपर). १४ अक्टूबर, २००४|url=https://www.mbl.is/greinasafn/innskraning/?redirect=%2Fgreinasafn%2Fgrein%2F823608%2F%3Ft%3D788833817&page_name=article&grein_id=823608}}</ref> आओर वियना।<ref>कंसर्ट प्रोग्राम ब्रोसर (वियाना). २३ जनवरी, २००५</ref>
[[२००८]]<nowiki/>मे ओ टैंगोक लेल अपन सेवाक सम्मानमे लंदन कॉलेज ऑफ़ म्यूज़िकक सदस्य बनलाह।<ref>{{cite news|title=National Library of Scotland. ꞌꞌK. James Peace in Wiesbadenꞌꞌ|url=https://search.nls.uk/discovery/fulldisplay?vid=44NLS_INST:44NLS_VU1&mode=basic&tab=default_tab&docid=alma9948049943804341&query=any,contains,K.%20James%20Peace&context=L&adaptor=Local}}</ref><ref>{{cite news|title=Whittaker Live. ꞌꞌWiesbaden Highlander K. James Peace, tango composer: new DVDꞌꞌ|url=https://whittakerlive.blogspot.com/2012/05/new-dvd-interview-with-wiesbaden.html}}</ref><ref>{{cite news|title=Deutsche Nationalbibliothek. ꞌꞌK. James Peace in Wiesbadenꞌꞌ|url=https://portal.dnb.de/opac.htm?method=simpleSearch&cqlMode=true&query=idn%3D1022200380}}</ref>
एडिनबर्गमे एक छोट अवधि बितौलाक बाद ओ [[फरबरी|फरवरी]] [[२०१०]]<nowiki/>मे वेसबाडेनमे रहबाक लेल आपस [[जर्मनी]] आबि गेलाह।<ref name=":0">Brigitta Lamperth. ꞌꞌKeine ꞌstacheligenꞌ Klängeꞌꞌ. Wiesbadener Tagblatt (जर्मन न्यूजपेपर), १० फरवरी, २०११</ref><ref name=":2">Sabine Klein. ꞌꞌMeine Musik ist wie ich - sehr romantischꞌꞌ. Frankfurter Rundschau (जर्मन न्यूजपेपर), १९९२, न०. २५४, पृष्ठ २ 2</ref> एहिसँ नव रचनात्मक आवेग उत्पन्न भेलनि आओर ओ अपन किछु रचनासभक लघु फिल्मसभ बनौलनि। वृत्तचित्र फिल्म "''जेम्स पीस इन विस्बाडेन''" एहि शैलीमे हुनक कार्यसभमे सँ एक अछि।<ref>{{cite news|title=National Library of Scotland|url=https://search.nls.uk/discovery/fulldisplay?vid=44NLS_INST:44NLS_VU1&mode=basic&tab=default_tab&docid=alma9948049943804341&query=any,contains,K.%20James%20Peace&context=L&adaptor=Local}}</ref><ref>{{cite news|title=Deutsche Nationalbibliothek|url=https://portal.dnb.de/opac.htm?method=simpleSearch&cqlMode=true&query=idn%3D1022200380}}</ref><ref>{{cite news|title=Whittaker Live|url=https://whittakerlive.blogspot.com/2012/05/new-dvd-interview-with-wiesbaden.html}}</ref>
[[फाइल:James Peace - Idylls Op.4b.webm|केंद्र|अंगूठाकार|373x373पिक्सेल|James Peace - Idylls Op.4]]
== इनाम आओर पुरस्कार ==
* ग्लासगो, १९८३ प्रथम पुरस्कार "एग्नेस मिलर" (Agnes Millar Prize for Sight-Reading) प्रतियोगिता।<ref name=":4">James Peace ꞌꞌ. FRIZZ (जर्मन मैगजीन). जनवरी, २००१, पृष्ठ ५ </ref>
* ग्लासगो, १९८३ ꞌꞌHarmony and Counterpoint Prizeꞌꞌ प्रतियोगिता।<ref name=":4">James Peace ꞌꞌ. FRIZZ (जर्मन मैगजीन). जनवरी, २००१, पृष्ठ ५ </ref>
* ग्लासगो, १९८४ प्रथम पुरस्कार, "डनबार्टनशायर ई.आई.एस." (Dunbartonshire E.I.S. Prize for Piano Accompaniment) प्रतियोगिता।<ref name=":4">James Peace ꞌꞌ. FRIZZ (जर्मन मैगजीन). जनवरी, २००१, पृष्ठ ५ </ref>
* ग्लासगो, १९८५ प्रथम पुरस्कार, सिबेलियस निबंध प्रतियोगिता (Sibelius Essay Prize)।<ref name=":4">James Peace ꞌꞌ. FRIZZ (जर्मन मैगजीन). जनवरी, २००१, पृष्ठ ५ </ref>
* रोम, २००० डिप्लोमा, टी.आई.एम. अंतर्राष्ट्रीय रचना प्रतियोगिता (TIM International Composition Competition)।<ref name=":0">Brigitta Lamperth. ꞌꞌKeine ꞌstacheligenꞌ Klängeꞌꞌ. Wiesbadener Tagblatt (जर्मन न्यूजपेपर), १० फरवरी, २०११</ref><ref name=":1">Julia Anderton. ꞌꞌTango, wie eine süß-saure Geschichteꞌꞌ. Wiesbadener Kurier (जर्मन न्यूजपेपर), २४ मार्च, २०१२</ref><ref name=":5"/>
* न्यू याॅर्क, २००२ डिप्लोमा, IBLA फाउंडेशन।<ref name=":0">Brigitta Lamperth. ꞌꞌKeine ꞌstacheligenꞌ Klängeꞌꞌ. Wiesbadener Tagblatt (जर्मन न्यूजपेपर), १० फरवरी, २०११</ref><ref name=":1">Julia Anderton. ꞌꞌTango, wie eine süß-saure Geschichteꞌꞌ. Wiesbadener Kurier (जर्मन न्यूजपेपर), २४ मार्च, २०१२</ref><ref name=":5">[https://portal.dnb.de/opac/simpleSearch?query=K.+James+Peace Deutsche Nationalbibliothek. “James Peace“]</ref>
* टोक्यो, २००२ स्मारक पदक (प्रथम श्रेणी), इंटरनेशनल पियानो डुओ एसोसिएशन।<ref name=":0">Brigitta Lamperth. ꞌꞌKeine ꞌstacheligenꞌ Klängeꞌꞌ. Wiesbadener Tagblatt (जर्मन न्यूजपेपर), १० फरवरी, २०११</ref><ref name=":1">Julia Anderton. ꞌꞌTango, wie eine süß-saure Geschichteꞌꞌ. Wiesbadener Kurier (जर्मन न्यूजपेपर), २४ मार्च, २०१२</ref><ref name=":5"/><ref>{{cite news|title=इन्टरनेशनल पियानो डुओ एसोसिएशन, टोकियो। लिस्ट आफ़ प्राइज विनर्स, २००२|url=http://ipda-pianoduo.com/composition-concour-list-english.html|access-date=2025-08-08|archive-date=2020-05-27|archive-url=https://web.archive.org/web/20200527164059/http://www.ipda-pianoduo.com/composition-concour-list-english.html|dead-url=yes}}</ref>
* पेरिस, २००५ गोल्ड मेडल, इंटरनेशनल एसोसिएशन ऑफ लुटेस (Académie Internationale de Lutèce)।<ref name=":0">Brigitta Lamperth. ꞌꞌKeine ꞌstacheligenꞌ Klängeꞌꞌ. Wiesbadener Tagblatt (जर्मन न्यूजपेपर), १० फरवरी, २०११</ref><ref name=":1">Julia Anderton. ꞌꞌTango, wie eine süß-saure Geschichteꞌꞌ. Wiesbadener Kurier (जर्मन न्यूजपेपर), २४ मार्च, २०१२</ref>
== रचना संसार ==
* ओ झरना (The Waterfall)<ref>Hessisches Staatstheater (Wiesbaden). कंसर्ट प्रोग्राम ब्रोसर १२/१९ सितम्बर, २०२१</ref>
* सुखद जीवन (Idylls)
* पतझड़ ऋतुक सूतब (Autumn Gold)<ref>ꞌꞌVioline schwebt über das Orchesterꞌꞌ. Schwäbische Post (जर्मन न्यूजपेपर). ४ जून, १९९४
</ref>
* मौन नोर (Silent Tears)
* शाश्वत गीत (Eternal Song)<ref name=":0">Brigitta Lamperth. ꞌꞌKeine ꞌstacheligenꞌ Klängeꞌꞌ. Wiesbadener Tagblatt (जर्मन न्यूजपेपर), १० फरवरी, २०११</ref>
* बिसरल पात (Forgotten Leaves)
* “जॉर्जियाक लेल" (საკართველოსთვის)
* ओबाउ आओर पियानोक लेल सोनाटा (Oboe Sonata)
* पियानो सोलोक लेल २४ टैंगोस<ref name=":0">Brigitta Lamperth. ꞌꞌKeine ꞌstacheligenꞌ Klängeꞌꞌ. Wiesbadener Tagblatt (जर्मन न्यूजपेपर), १० फरवरी, २०११</ref><ref>{{cite news|title=इन्टरनेशनल पियानो डुओ एसोसिएशन, टोकियो। लिस्ट आफ़ प्राइज विनर्स, २००२|url=http://ipda-pianoduo.com/composition-concour-list-english.html|access-date=2025-08-08|archive-date=2020-05-27|archive-url=https://web.archive.org/web/20200527164059/http://www.ipda-pianoduo.com/composition-concour-list-english.html|dead-url=yes}}</ref><ref>{{cite news|title=ब्रिटिश वियोला सोसाईटी न्यूजलेटर, अगस्त, २०२३|url=https://www.britishviolasociety.co.uk/wp-content/uploads/2024/01/Latest-news-from-the-British-Viola-Society.-August-2023-compressed.pdf}}</ref>
* गाथागीत (Ballade)
* समारोह परेड नंबर १ (Ceremonial March No.1)
* समारोह परेड नंबर २ (Ceremonial March No.2)
[[फाइल:Tango Milonga op. 26.wav|बाएँ|अंगूठाकार|Tango Milonga op. 26]]
[[फाइल:Tango XVIII by James Peace (James Peace, piano).wav|बाएँ|अंगूठाकार|Tango XVIII by James Peace (James Peace, piano)]]
== बाह्य जडीसभ ==
''[https://www.youtube.com/watch?v=sSX1c8EUukg Souvenir de Buenos Aires]'' (पियानो आ वायोला के लेल)
''[https://www.youtube.com/watch?v=9fKrf5TtvrU Lento Lacrimoso]''
''[https://www.youtube.com/watch?v=_VKxG2dmQn4 Autumn Gold]''
== सन्दर्भ सूची ==
<references />
[[श्रेणी:जीवित लोक]]
nzupb1a25urxvdxtvmqozggyekyqcj2
प्रयोगकर्ता वार्ता:Ravana
3
48620
279681
275367
2026-08-21T01:34:53Z
기나ㅏㄴ
13495
기나ㅏㄴद्वारा [[प्रयोगकर्ता वार्ता:Elison Pokhrel]] पृष्ठ [[प्रयोगकर्ता वार्ता:Ravana]] पर स्थानान्तरित केलक: "[[Special:CentralAuth/Elison Pokhrel|Elison Pokhrel]]" का नाम "[[Special:CentralAuth/Ravana|Ravana]]" करते समय पृष्ठ स्वतः स्थानांतरित हुआ
275367
wikitext
text/x-wiki
{{आकृति:स्वागतम|realName=|name=Elison Pokhrel}}
-- [[प्रयोगकर्ता:मैथिली विकिपिडिया स्वागतम|मैथिली विकिपिडिया स्वागतम]] ([[प्रयोगकर्ता वार्ता:मैथिली विकिपिडिया स्वागतम|वार्ता]]) १६:२७, ९ फरबरी २०२६ (+0545)
ke7ju1xk6fsfn7o4aq3t0f2ete4mzzf
प्रेमानन्द गोविन्द शरण
0
49110
279683
278421
2026-08-21T07:17:29Z
CommonsDelinker
608
Removing [[:c:File:Premanand_Govind_Sharan.webp|Premanand_Govind_Sharan.webp]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Herbythyme|Herbythyme]] because: Copyright violation, see [[:c:Commons:Licensing|]].
279683
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox religious biography
| honorific_prefix =
| name = प्रेमानन्द गोविन्द शरण<br>Premanand Govind Sharan
| image =
| caption = प्रेमानन्द जी महाराज
| birth_name = अनिरुद्ध कुमार पाण्डे
| religion = [[सनातन]]
| birth_date = ३० मार्च १९७१
| birth_place = [[कानपुर]], [[उत्तर प्रदेश]], भारत
| sect = राधा वल्लभ सम्प्रदाय
| order =
| teacher = श्री हित गौराङ्गी शरण जी महाराज<ref name="patrika.com">{{cite web |title= शास्त्रों में गुरु की उपयोगिता तथा महत्ता : प्रेमानंद गोविन्द शरण जी महाराज {{!}} mathura-vrindavan-premanand-maharaj-guru |url=https://www.patrika.com/bassi-news/mathura-vrindavan-premanand-maharaj-guru-8706239 |website=Patrika News |language=hi |date=2 February 2024}}
</ref>
| literary_works =
| present_post =
| post =
| website =
| honorific_suffix =
}}
'''प्रेमानन्द गोविन्द शरण''' (जन्म: अनिरुद्ध कुमार पाण्डे) ३० मार्च १९७१, कानपुर, उत्तर प्रदेशमे जनमल<ref>{{cite web |title=प्रेमानंद महाराज के गुरु कौन हैं? जिन्होंने सिखाया प्रेम मार्ग पर चलना |url=https://www.aajtak.in/visualstories/religion/premanand-maharaj-guru-is-gaurangi-sharan-maharaj-bade-dada-guru-ji-know-about-his-journey-kashi-to-mathura-vrindavan-about-shri-hit-premanand-govind-sharan-maharaj-tvism-99666-06-02-2024 |website=Aajtak.in |language=hi |date=6 February 2024}}</ref>प्रेमानन्द जी महाराजक रूपमे लोकप्रिय एक भारतीय हिन्दू आध्यात्मिक गुरु, सन्त, आ दार्शनिक छी। ओ राधा कृष्णक उपासक छी। हिनकर आश्रम वृन्दावनमे अवस्थित श्री हित राधाकेली कुञ्जमे अछि। सनातन वैदिक हिन्दु धर्मक वेद, शास्त्र, ग्रन्थसभक ज्ञाताक रुपमे परिचित प्रेमानन्द जी महाराज आम जनमानस एवं विश्व प्रसिद्ध वक्तित्वसभक लेल प्रेरणाक श्रोत छी।<ref>{{Cite news |date=2024-02-01 |title=Growing inclination towards more inclusive and personal understanding of spirituality: Shri Premanand Govind Sharan Ji Maharaj |url=https://timesofindia.indiatimes.com/india/growing-inclination-towards-more-inclusive-and-personal-understanding-of-spirituality-shri-premanand-govind-sharan-ji-maharaj/articleshow/107178271.cms |access-date=2024-04-20 |work=The Times of India |issn=0971-8257}}</ref><ref>{{Cite web |last=Live |first=A. B. P. |date=2023-05-24 |title=प्रेमानंद जी महाराज वृंदावन का जीवन परिचय जान आप रह जाएंगे हैरान, यहां पढ़ें इनकी जीवनी |url=https://www.abplive.com/lifestyle/religion/premanand-ji-maharaj-biography-in-hindi-who-is-shri-premanand-govind-sharan-ji-maharaj-know-his-story-katha-satsang-2415536 |access-date=2024-04-20 |website=www.abplive.com |language=hi}}</ref><ref>{{Cite web |last=मिश्रा |first=प्रेम शंकर |date=2023-12-13 |title=Premanand Ji Maharaj Story: कौन हैं ये स्वामी, जिनके मुरीद है विराट से लेकर मोहन भागवत तक |url=http://www.navbharatgold.com/spirituality/who-is-this-swami-whose-admirer-ranges-from-virat-kohli-to-mohan-bhagwat/story/105941518.cms |access-date=2024-04-20 |website=Navbharat Gold |language=hi}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://hindi.news18.com/news/uttar-pradesh/mathura-premanand-maharaj-belongs-radha-vallabh-sampradaya-sect-community-know-why-vrindavan-wale-baba-wear-only-yellow-clothes-8071375.html|title=वृन्दावन वाले प्रेमानंद महाराज किस संप्रदाय से ताल्लुक रखते हैं?|quote=प्रेमानंद महाराज भी राधावल्लभ संप्रदाय से आते हैं।|date=2024-02-15|website=News18 हिंदी|language=hi|access-date=2026-06-16}}{{Dead link|date=June 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== प्रारम्भिक जीवन ==
== आध्यात्मिक गुरु ==
== श्री हित राधाकेली कुञ्ज ट्रस्ट ==
==बाह्य जडीसभ==
*[https://bhajanmarg.com प्रेमानन्द जी महाराजक ब्लॉग]
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
[[श्रेणी:व्यक्तिगत जीवन]]
[[श्रेणी:सन् १९७१ मे जन्म]]
c5z8vaqmrcxo7zz7uid8flqu28cj0bm
प्रयोगकर्ता वार्ता:Pristome
3
49200
279677
2026-08-20T22:51:08Z
मैथिली विकिपिडिया स्वागतम
1653
नव प्रयोगकर्तासभके वार्ता पृष्ठमे [[Template:Welcome|स्वागतम सन्देश]] भेजल गेल
279677
wikitext
text/x-wiki
{{आकृति:स्वागतम|realName=|name=Pristome}}
-- [[प्रयोगकर्ता:मैथिली विकिपिडिया स्वागतम|मैथिली विकिपिडिया स्वागतम]] ([[प्रयोगकर्ता वार्ता:मैथिली विकिपिडिया स्वागतम|वार्ता]]) ०४:३६, २१ अगस्त २०२६ (+0545)
3de4jkug8gv5zg9quxl8jsacl82xxzc
प्रयोगकर्ता वार्ता:Elison Pokhrel
3
49201
279682
2026-08-21T01:34:53Z
기나ㅏㄴ
13495
기나ㅏㄴद्वारा [[प्रयोगकर्ता वार्ता:Elison Pokhrel]] पृष्ठ [[प्रयोगकर्ता वार्ता:Ravana]] पर स्थानान्तरित केलक: "[[Special:CentralAuth/Elison Pokhrel|Elison Pokhrel]]" का नाम "[[Special:CentralAuth/Ravana|Ravana]]" करते समय पृष्ठ स्वतः स्थानांतरित हुआ
279682
wikitext
text/x-wiki
#पुनर्प्रेषित [[प्रयोगकर्ता वार्ता:Ravana]]
amc46xw02f8j66sae2rt0cv5uy4ev8f