विकिपिडिया
maiwiki
https://mai.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%B8%E0%A4%AE%E0%A5%8D%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96_%E0%A4%AA%E0%A4%A8%E0%A5%8D%E0%A4%A8%E0%A4%BE
MediaWiki 1.47.0-wmf.16
first-letter
मेडिया
विशेष
वार्ता
प्रयोगकर्ता
प्रयोगकर्ता वार्ता
विकिपिडिया
विकिपिडिया वार्ता
फाइल
फाइल वार्ता
मेडियाविकि
मेडियाविकि वार्ता
आकृति
आकृति वार्ता
मद्दत
मद्दत वार्ता
श्रेणी
श्रेणी वार्ता
TimedText
TimedText talk
मोड्युल
मोड्युल वार्ता
Event
Event talk
क्यारोलिन डिन
0
4320
279707
75688
2026-08-22T21:04:29Z
InternetArchiveBot
10060
Add 5 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279707
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox scientist
| name = क्यारोलिन डिन
| native_name =
| native_name_lang =
| image = Caroline Dean journal pgen 1003593 g001.png
| image_size = 200px
| alt =
| caption =
| birth_date = {{Birth date and age|df=y|1957|4|2}}<ref name="whoswho">{{Who's Who | surname = DEAN | othernames = Caroline | id = U10000433 | volume = 2015 | edition = online [[Oxford University Press]]}} {{subscription required}}</ref>
| birth_place =
| death_date = <!-- {{Death date and age|YYYY|MM|DD|YYYY|MM|DD}} (death date then birth date) -->
| death_place =
| resting_place =
| resting_place_coordinates = <!-- {{Coord|LAT|LONG|type:landmark|display=inline,title}} -->
| other_names =
| residence =
| citizenship =
| nationality =
| fields = {{Plainlist|
* [[वनस्पति विज्ञान]]
* [[आणविक जीव विज्ञान]]}}
| workplaces = {{Plainlist|
* [[जन इन्नेस सेन्टर]]
* [[यर्क विश्वविद्यालय]]}}
| alma_mater = [[यर्क विश्वविद्यालय]] (बि.एससी)<ref name="deanphd">{{cite thesis |degree=PhD |first=Caroline|last=Dean |title=Investigations of genome expression in young wheat leaves |publisher=यॉर्क विश्वविद्यालय |date=1983 |url=http://ethos.bl.uk/OrderDetails.do?uin=uk.bl.ethos.331606|authorlink=Caroline Dean}}</ref>
| thesis_title = युवा गहुँ पतामे जिनोम अभिव्यक्ति अन्वेषण
| thesis_url = http://ethos.bl.uk/OrderDetails.do?uin=uk.bl.ethos.331606
| thesis_year = १९८३
| doctoral_advisor =
| academic_advisors =
| doctoral_students = {{Plainlist|
* सुजन डङ्कन
* रबर्ट लेट्सवार्ट}}
| notable_students =
| known_for =
| influences =
| influenced =
| awards =
| signature = <!--(filename only)-->
| signature_alt =
| website = {{URL|http://www.jic.ac.uk/staff/caroline-dean}}
| footnotes =
| spouse = [[जोनाथन डी जी जोन्स]]
| children = एक पुत्र, एक पुत्री <ref name="whoswho"/><ref name=genomebiology>{{cite pmid|22405408|noedit}}</ref>
}}
'''क्यारोलिन डिन''' एक ब्रिटिश महिला पौधा वैज्ञानिक छी ।<ref name=pgen>{{Cite journal
| last1 = Gitschier | first1 = J.
| title = How Cool is That: An Interview with Caroline Dean
| doi = 10.1371/journal.pgen.1003593
| journal = PLoS Genetics
| volume = 9
| issue = 6
| pages = e1003593
| year = 2013
| pmid = 23825965
| pmc =3694836
}}</ref><ref>{{Cite journal| last1 = Vaeck | first1 = M.| last2 = Reynaerts | first2 = A.| last3 = Höfte | first3 = H.| last4 = Jansens | first4 = S.| last5 = De Beuckeleer | first5 = M.| last6 = Dean | first6 = C.| authorlink6 = Caroline Dean| last7 = Zabeau | first7 = M.| last8 = Montagu | first8 = M. V.| last9 = Leemans | first9 = J.| title = Transgenic plants protected from insect attack| url = https://archive.org/details/sim_nature-uk_1987-07-02_328_6125/page/33 | journal = Nature| volume = 328| issue = 6125| pages = 33–37| year = 1987| doi = 10.1038/328033a0|bibcode = 1987Natur.328...33V }}</ref><ref name="rosetta">{{Cite journal | last1 = Simpson | first1 = G. G. | last2 = Dean | first2 = C. | authorlink2 = Caroline Dean| title = Arabidopsis, the Rosetta Stone of Flowering Time? | url = https://archive.org/details/sim_science_2002-04-12_296_5566/page/285 | doi = 10.1126/science.296.5566.285 | journal = Science | volume = 296 | issue = 5566 | pages = 285–289 | year = 2002 | pmid = 11951029| pmc = |bibcode = 2002Sci...296..285S }}</ref><ref name="scopus">{{Scopus|id=16235942500}}</ref><ref>{{Cite journal
| doi = 10.1101/gad.9.14.1797
| last1 = Sundaresan | first1 = V.
| last2 = Springer | first2 = P.
| last3 = Volpe | first3 = T.
| last4 = Haward | first4 = S.
| last5 = Jones | first5 = J. D.
| last6 = Dean | first6 = C.
| last7 = Ma | first7 = H.
| last8 = Martienssen | first8 = R.
| title = Patterns of gene action in plant development revealed by enhancer trap and gene trap transposable elements
| url = https://archive.org/details/sim_genes-development_1995-07-15_9_14/page/1797
| journal = Genes & Development
| volume = 9
| issue = 14
| pages = 1797–1810
| year = 1995
| pmid = 7622040
}}</ref><ref>{{Cite journal | last1 = Johanson | first1 = U. | last2 = West | first2 = J. | last3 = Lister | first3 = C. | last4 = Michaels | first4 = S. | last5 = Amasino | first5 = R. | last6 = Dean | first6 = C. | title = Molecular Analysis of FRIGIDA, a Major Determinant of Natural Variation in Arabidopsis Flowering Time | url = https://archive.org/details/sim_science_2000-10-13_290_5490/page/344 | doi = 10.1126/science.290.5490.344 | journal = Science | volume = 290 | issue = 5490 | pages = 344–347 | year = 2000 | pmid = 11030654| pmc = |bibcode = 2000Sci...290..344J }}</ref><ref>{{Cite journal | last1 = Lister | first1 = C. | last2 = Dean | first2 = C. | authorlink2 = Caroline Dean| doi = 10.1046/j.1365-313X.1993.04040745.x | title = Recombinant inbred lines for mapping RFLP and phenotypic markers in Arabidopsis thaliana | url = https://archive.org/details/sim_plant-journal_1993-10_4_4/page/745 | journal = The Plant Journal | volume = 4 | issue = 4 | pages = 745–750 | year = 1993 | pmid = | pmc = }}</ref><ref name="microsoft">{{AcademicSearch|23428253}}</ref>
== सन्दर्भ सामग्रीसभ ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
== एहो सभ देखु ==
[[श्रेणी:जीवनी]]
n9fi1q8rj9uqlvf5ivl1mi8zx56wwkc
टिम बर्नर्स ली
0
7534
279703
236411
2026-08-22T20:59:44Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279703
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox scientist
| name = सर टिम बर्नर्स ली
| image = Sir Tim Berners-Lee.jpg
| image_size = 220px
| caption = सन् २०१४ मे टिम बर्नर्स ली
| birth_name = टिमोथी जोन बर्नर्स ली
| Other_names = टिमबिएल
| birth_date = {{birth date and age|1955|6|8|df=y}}<ref name="whoswho">{{Who's Who | surname = BERNERS-LEE | othernames = Sir Timothy (John) | id = U12699 | volume = 2015 | edition = online [[Oxford University Press]]}} {{subscription required}}</ref>
| birth_place = [[लन्डन]], [[इङ्गल्याण्ड]]
| workplaces = {{Plainlist|
* [[वर्ल्ड वाइड वेब कन्सोर्टियम]]
* [[साउथह्याम्पटन विश्वविद्यालय]]
* [[प्लेसे]]
* [[मेसाचुसेट्स प्रविधि संस्थान|एमआइटि]]
}}
| alma_mater =[[अक्सफोर्ड विश्वविद्यालय]] (बिए)
| occupation = [[कम्प्युटर वैज्ञानिक]]
| spouse = {{Plainlist|
* {{marriage|नेन्सी कार्ल्सन|1990|2015}} (सम्बन्ध विच्छेद)
* {{marriage|रोजमेरी लिथ|2014}}}}
| parents = {{Plainlist|
* [[कोनवे बर्नर्स ली]]
* [[मेरी ली वुड्स]]}}
| awards =
| website = {{Url|http://www.w3.org/People/Berners-Lee}}
}}
प्राध्यापक '''सर टिमोथी जोन बर्नर्स ली''', {{post-nominals|post-noms=[[अर्डर अफ मेरिटक सदस्य|ओएम]]}} (जन्म ८ जुन १९५५),<ref name="whoswho" /> '''टिमबिएल'''क नामसँ समेत जानल जाएत अछि । वो एक अङ्ग्रेजी [[कम्प्युटर विज्ञान|कम्प्युटर वैज्ञानिक]] आर [[वर्ल्ड वाइड वेब]]क जनकक रूपमे चिन्हल जाएत अछि । वो मार्च १९८९ मे जानकारी प्रबन्धन प्रणालीक बारेमे एक प्रस्ताव बनेने छल आर <ref>{{cite web|url=http://info.cern.ch/Proposal.html |title=info.cern.ch – Tim Berners-Lee's proposal |publisher=Info.cern.ch |accessdate=21 December 2011}}</ref> वो वाहि सालक मध्य नवम्बरमे पहिल बेर [[हाइपरटेक्स्ट ट्रान्समिसन प्रोटोकल|एचटिटिपी]] क्लाइन्ट आर सर्भरक बीच इन्टरनेट चलाबएमे सफलता प्राप्त केने छल ।<ref name="weavingtheweb">{{cite book | title = [[Weaving the Web: The Original Design and Ultimate Destiny of the World Wide Web by its inventor]] | first = Tim | last = Berners-Lee | author2 = Mark Fischetti | location = Britain | publisher=Orion Business | year = 1999 | isbn = 0-7528-2090-7}}</ref><ref>{{Cite journal | doi = 10.1038/scientificamerican1210-80 | last1 = Berners-Lee | first1 = T. | title = Long Live the Web | url = https://archive.org/details/sim_scientific-american_2010-12_303_6/page/80 | journal = Scientific American | volume = 303 | issue = 6 | pages = 80–85 | year = 2010 | pmid = 21141362}}</ref><ref>{{Cite journal
| doi = 10.1038/scientificamerican1008-76 | last1 = Shadbolt | first1 = N.| authorlink1 = Nigel Shadbolt | last2 = Berners-Lee | first2 = T.| authorlink2 = Tim Berners-Lee
| title = Web science emerges | url = https://archive.org/details/sim_scientific-american_2008-10_299_4/page/76 | journal = Scientific American | volume = 299 | issue = 4 | pages = 76–81 | year = 2008 | pmid = 18847088}}</ref><ref>{{Cite journal
| last1 = Berners-Lee | first1 = T.| authorlink1 = Tim Berners-Lee | last2 = Hall | first2 = W.|authorlink2 = Wendy Hall | last3 = Hendler | first3 = J.| authorlink3 = James Hendler | last4 = Shadbolt | first4 = N.|authorlink4 = Nigel Shadbolt | last5 = Weitzner | first5 = D. | title = Computer Science: Enhanced: Creating a Science of the Web
| url = http://eprints.soton.ac.uk/262615/ | doi = 10.1126/science.1126902 | journal = Science | volume = 313 | issue = 5788 | pages = 769–771 | year = 2006 | pmid = 16902115}}</ref>
==प्रारम्भिक जीवन==
{{stub}}
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य लिङ्कसभ==
{{commonscat|Tim Berners-Lee|टिम बर्नर्स ली}}
* {{Twitter|timberners_lee|टिम बर्नर्स ली}}
* {{TED speaker|tim_berners_lee|टिम बर्नर्स ली}}
* {{IMDb name|3805083}}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:जीवित लोक]]
[[श्रेणी:विकिथन-१ में बनाएल वा सुधारल लेखसभ]]
[[श्रेणी:विकिपिडिया एसियाली महिनामें बनाएल लेखसभ]]
[[श्रेणी:अङ्ग्रेजी कम्प्युटर वैज्ञानिकसभ]]
drd8fpmbns570ffsujoyxiv8amd76h7
पान
0
9238
279695
244945
2026-08-22T20:51:31Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279695
wikitext
text/x-wiki
{{otheruses4|पानक बीडा |पानक पात|पान}}
[[File:Paan60.jpg|thumb|right|250px|पानक खीली सुपारी आदि अन्य सहायक चीजक संग ]]
'''पानक बीड़ा ''' चिबैनाए नेपाल,भारतीय एवं दक्षिण-पूर्व एशियाक परम्परा रहल अछि ।<ref>{{cite journal |doi=10.1016/S0140-6736(00)04860-1 |title=The new pan-Asian paan problem |url=https://archive.org/details/sim_the-lancet_2001-05-26_357_9269/page/1638 |year=2001 |last1=Mack |first1=TM |journal=The Lancet |volume=357 |issue=9269 |pages=1638–9}}</ref><ref name=WHO37>{{cite web|author=The World Health Organization IARC Expert Group |title=IARC Monographs on the Evaluation of the Carcinogenic Risk of Chemicals to Humans, Vol. 37, Tobacco Habits Other than Smoking; Betel-Quid and Areca-nut Chewing; and Some Related Nitrosamines, Lyon |publisher=IARCPress |url=http://monographs.iarc.fr/ENG/Monographs/vol37/volume37.pdf |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120318073232/http://monographs.iarc.fr/ENG/Monographs/vol37/volume37.pdf |archivedate=18 March 2012 |df=dmy }}</ref> एहिमे [[पान]] कऽ पात पर [[चूना]], [[कत्था]], [[सुपाड़ी]] कऽ टुक, [[सौंफ]] आ अन्य बहुतो मसाला आ सुगन्धित चिजसभ लगाऽक खाएल जाइत अछि ।<ref>{{Cite web |url=http://oxforddictionaries.com/definition/english/paan |title=Oxford Dictionary ''paan'' |access-date=2018-02-26 |archive-date=2016-09-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160903144138/http://www.oxforddictionaries.com/definition/english/paan |dead-url=yes }}</ref>)
<gallery perrow=5>
File:Paan shop at Rajbiraj, Nepal 4.jpg|पान दोकान, राजविराज
File:Paan shop at Rajbiraj, Nepal 3.jpg|पानक दोकानमे पानक खिलीसभ
File:Paan shop at Rajbiraj, Nepal 2.jpg|राजविराज अवस्थित एक पान दोकान
File:Paan shop at Rajbiraj, Nepal.jpg|पानक दोकानमे पान लगाबैत
File:Betel leaves at a market in Mandalay, Myanmar.JPG|मान्डले, [[बर्मा]]क बाजारमे बिकैत पानक पातसभ
File:An_array_of_Paan_ingredients,_Delhi.jpg|पानक मेजनसभ
File:Paan,_(betel_leaves)_being_served_with_silver_foil,_India.jpg|पान बनारसी
File:Paan_vendor.JPG|पानक थपिया
File:Piper_betle_leaf.jpg|मग्ही पानक पात
</gallery>
==एहो सभ देखी==
*[[सुपाड़ी]]
*[[कत्था]]
==बाह्य जडीसभ==
* [https://web.archive.org/web/20110401144909/http://downtoearth.org.in/content/short-biography-paan-0 Nutritional composition of paan]
* [http://monographs.iarc.fr/ENG/Monographs/vol85/index.php Betel-quid and Areca-nut Chewing and Some Areca-nut-derived Nitrosamines], from ''IARC Monographs on the Evaluation of Carcinogenic Risks to Humans'', Volume 85 (2004)
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
[[श्रेणी:पान]]
d888cs1or8mbhiwv5mtxfrcqdq0wd3x
जिम पार्सन्स
0
9642
279705
73953
2026-08-22T21:01:46Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279705
wikitext
text/x-wiki
{{infobox person
|name = जिम पार्सन्स
|image = Jim Parsons at PaleyFest 2013.jpg
|birth_name = जेम्स जोसेफ पार्सन्स
|birth_date ={{birth date and age|1973|3|24}}<ref>{{cite journal|title=Monitor|url=https://archive.org/details/sim_entertainment-weekly_2013-03-29_1252/page/30|journal=[[Entertainment Weekly]]|date=Mar 29, 2013|issue=1252|page=30}}</ref>
|birth_place = [[ह्युस्टन]], [[टेक्सस]], [[संयुक्त राज्य अमेरिका]]
|residence = [[लस एन्जलस]], [[क्यालिफोर्निया]], [[संयुक्त राज्य अमेरिका]]
|education = क्लेन ओक हाई स्कूल
|alma mater = [[हस्टन विश्वविद्यालय]] (बि.ए)<br>[[सान डिएगो विश्वविद्यालय]] (एम.ए)
|occupation = [[अभिनेता]]
|yearsactive=१९९४–अहिले
| partner = तड Spiewak (२००२–अहिले)
}}
जेम्स जेसेफ "जिम" पार्सन्स एकटा अमेरिकी [[अभिनेता]] छी।
==एहो सभ देखी==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
3bej1trfdqmeblc5iep6rn9uog8heye
कुम्भ मेला
0
11186
279692
217496
2026-08-22T20:49:00Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279692
wikitext
text/x-wiki
[[File:Bathing ghat on the Ganges during Kumbh Mela, 2010, Haridwar.jpg|thumb|350px|हरिद्वारक कुम्भ मेला (२०१०)क समय गङ्गा किनारमे स्नान घाट पर श्रद्धालुसभ]]
[[File:Kumbh Mela 2001.jpg|thumb|350px|२००१ मे प्रयाग कुम्भ मेलाक दृष्य]]
'''कुम्भ''' या कुम्भ मेला (/ ʊkˈmb ɪmeələ /) हिन्दू धर्मावलम्बीसभक एक प्रमुख तीर्थ आ पावनि छी। <ref name=britkumbh1/> ई लगभग १२ वर्षक चक्रमे भारतक चारि नदी [[प्रयागराज]] / इलाहाबाद (गङ्गा-यमुना सरस्वती नदीसभक सङ्गम), [[हरिद्वार]] (गङ्गा), [[नासिक]] (गोदावरी), आ उज्जैन (शिप्रा) नदीक किनारमे तीर्थ स्थलसभ पर: मनाओल जाएत अछि,<ref name=britkumbh1>{{cite book|author=The Editors of Encyclopaedia Britannica|title=Kumbh Mela: Hindu festival| publisher=Encyclopaedia Britannica|year= 2015|url=https://www.britannica.com/topic/Kumbh-Mela}} ई पावनि (मेला) कऽ नदीकें पानिमे डुबकी द्वारा एक अनुष्ठानक रुपमे चिह्नित कएल जाएत अछि, मुदा कुम्भ मेला शिक्षा, सन्तसभ द्वारा धार्मिक प्रवचन, भिक्षुसभक सामूहिक भोजन आ गरीबक मनोरन्जनक साथे सामुदायिक वाणिज्यक उत्सव सेहो छी। </ref><ref name=maclean2003>{{cite journal|title=Making the Colonial State Work for You: The Modern Beginnings of the Ancient Kumbh Mela in Allahabad|url=https://archive.org/details/sim_journal-of-asian-studies_2003-08_62_3/page/873| first1=Kama |last1=MacLean| journal=The Journal of Asian Studies| year=2003| volume=62| pages=873–905| number=3| doi=10.2307/3591863| jstor=3591863}}</ref> <ref name=eckp154>{{cite book|author=Diana L. Eck|title=India: A Sacred Geography|url=https://books.google.com/books?id=uD_0P6gS-vMC|year=2012|publisher=Harmony Books|isbn=978-0-385-53190-0|pages=153–155}}</ref><ref name=sox5264>{{cite book|author=Williams Sox| editor= Lindsay Jones| title=Encyclopedia of Religion, 2nd Edition| year= 2005|publisher= Macmillan|volume= 8|pages=5264–5265}}, Quote: "The special power of the Kumbha Mela is often said to be due in part to the presence of large numbers of Hindu monks, and many pilgrims seek the darsan (Skt., darsana; auspicious mutual sight) of these holy men. Others listen to religious discourses, participate in devotional singing, engage brahman priests for personal rituals, organise mass feedings of monks or the poor, or merely enjoy the spectacle. Amid this diversity of activities, the ritual bath at the conjunction of time and place is the central event of the Kumbha Mela."</ref> <ref name="Kama_Seeing">{{cite journal|last1=Maclean|first1=Kama|title=Seeing, Being Seen, and Not Being Seen: Pilgrimage, Tourism, and Layers of Looking at the Kumbh Mela|journal=CrossCurrents|date=September 2009|volume=59|issue=3 |pages=319–341|doi=10.1111/j.1939-3881.2009.00082.x}}</ref> साधकसभक मान्यता अछि कि पइछला गलतिसभक लेल एहि नदिसभमे स्नान (प्रायश्चित्त, तपस्या) करबाक एक साधन छी, आ ई पाप कर्मक नाश करैत अछि।
खगोल गणनाक अनुसार ई मेला [[मकर सङ्क्रान्ति]]क दिनसँ प्रारम्भ होएत अछि, जखन सूर्य आ चन्द्रमा, वृश्चिक राशीमे आ वृहस्पति, मेष राशीमे प्रवेश करैत अछि । मकर सङ्क्रान्तिक होमएबला ई संयोग कऽ "कुम्भ स्नान-योग" कहल जाएत अछि ।
==अर्ध कुम्भ==
==ज्योतिषीय महत्व==
== पौराणिक मान्यतासभ ==
==बाह्य जडीसभ==
{{Commons category|Kumbh Mela|कुम्भ मेला}}
* [https://web.archive.org/web/20190818205720/http://kumbh.gov.in/ आधिकारिक वेबसाइट]
* [https://kumbhmela2015.maharashtra.gov.in/ नासिक-त्र्यम्बकेश्वर सिंहस्थ]
* [https://web.archive.org/web/20170205051830/http://www.simhasthujjain.in/ उज्जैन सिंहस्थ]
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
{{हिन्दू तीर्थ}}
{{गङ्गा नदी}}
[[श्रेणी:हिन्दू पवित्र स्थलसभ]]
[[श्रेणी:हिन्दू पावनिसभ]]
9sntju3bl9x0zfw0k0q4qydcjk9x2mz
केट अप्टन
0
11351
279714
271300
2026-08-22T21:12:56Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279714
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person
| name = केट अप्टन<br>Kate Upton
| image = Kate Upton at G-Star 2014.jpg
| caption = केट अप्टोन
| birth_name = क्याथरिन एलिजाबेथ अप्टन
| birth_date = {{birth date and age|1992|6|10|df=yes}}
| birth_place = मिसिगन, [[संयुक्त राज्य अमेरिका]]
| occupation = [[अभिनेत्री]], मोडल
| nationality = [[अमेरिकी]]
| yearsactive = २००९–हाल
| height = {{height|ft=5|in=10}}<ref name="FMD">{{cite web|url=http://www.fashionmodeldirectory.com/models/kate_upton/|title=Kate Upton Profile|publisher=Fashion Model Directory|accessdate=February 26, 2011}}</ref>
|website = www.kateupton.com
| spouse =
}}
'''क्याथरिन एलिजाबेथ''' "'''केट'''" '''अप्टन'''<ref name="boldsky">{{cite web|url=http://www.boldsky.com/insync/life/2012/kate-upton-facts-swimsuit-cover-model-150212.html|title=7 Unknown Facts About Swimsuit Cover Model, Kate Upton|publisher=boldsky.com|date=February 15, 2012|accessdate=March 8, 2012}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.vogue.com/voguepedia/Kate_Upton |title=Kate Upton - Voguepedia |work=Vogue |accessdate=April 29, 2014 |archive-date=August 4, 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140804215811/http://www.vogue.com/voguepedia/Kate_Upton |dead-url=yes }}</ref> (जन्म: १० जुन १९९२)<ref>{{cite journal|title=Monitor|url=https://archive.org/details/sim_entertainment-weekly_2013-06-14_1263/page/40|journal=[[Entertainment Weekly]]|date=Jun 14, 2013|issue=1263|page=40}}</ref><ref name=FHM>{{cite web|url=http://www.fhm.com/girls/covergirls/kate-upton |title=Kate Upton – Cowgirl beauty |work=FHM |accessdate=March 10, 2012}}</ref> एक अमेरिकी अभिनेत्री आ मोडल छी ।
==चलचित्र शुरुवात==
{{stub}}
==अभिनय जीवन==
==व्यक्तिगत जीवन==
==फिल्मोग्राफी==
==अवार्ड तथा मनोनयन==
==सन्दर्भ सूची==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
{{commonscat|Kate Upton|केट अप्टन}}
* {{Official website|Upton|केट अप्टन}}
* {{fashionmodel|id=kate_upton|name=केट अप्टन}}
* {{IMDb name|Kate|केट अप्टन}}
==एहो सभ देखी==
{{हलिउड अभिनेत्रीसभ}}
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:अमेरिकी चलचित्र अभिनेत्रीसभ]]
[[श्रेणी:सन् १९९२ मे जन्म]]
n9ov3o9bh9e3c07xxfesb8g9vwnrclo
कमल
0
12001
279720
206196
2026-08-22T21:19:49Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279720
wikitext
text/x-wiki
{{Speciesbox
| name = कमल<br>Nelumbo nucifera
| image = Sacred_lotus_Nelumbo_nucifera.jpg
| image_caption =
| genus = Nelumbo
| species = nucifera
| authority = [[जोसेफ गेइटनर|गेइटनर]]
| synonyms =
* ''नेलुम्बियम स्पेसिओसम'' <small>[[कार्ल लुडविज वाइल्डेनो|वाइल्डेनो]]</small>
* ''नेलुम्बो कोमारोभी'' <small>[[एलेकजेन्डर अल्फोन्सोविच ग्रोसिहेम|ग्रोसिहेम]]</small>
* ''निम्फे नेलुम्बो''
}}
'''कमल''' ({{lang-en|Nelumbo Nucifera}}) [[पानि]]मे फूलाएवला एक प्रकारक [[फूल]] छी। ई फूल [[भारत]] आ [[भियतनाम]]क राष्ट्रिय फूल सेहो छी। [[हिन्दू धर्म]]मे [[ब्रह्मा]] लगाएत बहुतेक देवीदेवतासभ ई फुलपर बैसलाक कारण सेहो एकर धार्मिक महत्व अछि। ई फूलक बीया बहुत दिन धरि सुरक्षित राखल जा सकैत अछि आ ई फूलक सभसँ पुरान बीया [[चीन]]मे भेटल छल जे लगभग १२०० वर्ष पुरान छल। <ref>{{cite journal | doi = 10.3732/ajb.89.2.236 | title = Long-living lotus: Germination and soil -irradiation of centuries-old fruits, and cultivation, growth, and phenotypic abnormalities of offspring | url = https://archive.org/details/american-journal-of-botany_2002-02_89_2/page/236 | year = 2002 | last1 = Shen-Miller | first1 = J. | last2 = Schopf | first2 = J. W. | last3 = Harbottle | first3 = G. | last4 = Cao | first4 = R.-j. | last5 = Ouyang | first5 = S. | last6 = Zhou | first6 = K.-s. | last7 = Southon | first7 = J. R. | last8 = Liu | first8 = G.-h. | journal = American Journal of Botany | volume = 89 | issue = 2 | pages = 236–47 | pmid = 21669732}}</ref>
==महत्व==
== चित्र दीर्घा ==
<gallery mode=packed>
Image:Lotus flower.jpg|श्वेत कमल
Image:Lotus Flower at GSS.jpg|पाटल पद्म
Image:Nymphaea King of the Blues 0801.jpg|नील कमल
Image:Nymphaea Hybride James Brydon 9560.jpg|रक्त कमल
Image:Lotus 4.jpg|तालमे खिलल कमल
Image:160604 kew-gardens-waterlily-house 3-640x480.jpg|कमल दल
Image:Yellow waterlily in Balboa Park.jpg|स्वर्ण कमल
</gallery>
==सन्दर्भ सूची==
{{reflist}}
==बाहरी जडीसभ==
{{Commons category|Nelumbo nucifera|कमल}}
==एहो सभ देखी==
{{भारतक राष्ट्रिय प्रतीकसभ}}
[[श्रेणी:फूल]]
[[श्रेणी:नेपालक फूलसभ]]
6kong9pr8j1lfau9l29efrwolnlytt6
हरगोविन्द खुराना
0
13180
279711
97507
2026-08-22T21:10:21Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279711
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox scientist
|name = हरगोविंद खुराना
|image = Har Gobind Khorana.jpg
|caption =
|birth_date = {{birth date|1922|1|9}}
|birth_place = [[रायपुर, पाकिस्तान|रायपुर]] (जिला [[मुल्तान]], [[पञ्जाब, पाकिस्तान|पञ्जाब]])<ref>{{cite news|last1=GELLENE|first1=DENISE|title=H. Gobind Khorana, 89, Nobel-Winning Scientist, Dies|url=http://www.nytimes.com/2011/11/14/us/h-gobind-khorana-1968-nobel-winner-for-rna-research-dies.html?_r=0|accessdate=4 August 2016|work=[[The New York Times]]|date=14 November 2011}}</ref>
|death_date = {{Death date and age|mf=yes|2011|11|9|1922|1|9}}
|death_place = कनकर्ड, [[मैसाचुसेट्स]] [[संयुक्त राज्य अमेरिका|अमेरिका]]
|residence = [[वृहद भारत|भारत/पाकिस्तान]], [[संयुक्त राज्य अमेरिका]], [[संयुक्त अधिराज्य]]
|citizenship = अमेरीकी
|field = [[आण्विक जीव विज्ञान]] (मलिक्यूलर बायोलोजी)
|work_institution = [[मैसाचुसेट्स प्राविधिक संस्थान|एमआइटी]] (१९७०-२००७)<br />[[विस्कन्सिन विश्वविद्यालय]], [[मैडिसन]] (१९६०-७०)<br />[[ब्रिटिश कोलम्बिया विश्वविद्यालय]] (१९५२-६०)<br />[[क्याम्ब्रिज विश्वविद्यालय]] (१९५०-५२)<br />स्विस फेडरल इन्स्टिच्युट अफ टेक्नोलोजी, ज्युरिख (१९४८-४९)
|alma_mater = [[पञ्जाब विश्वविद्यालय]] <br /> [[लिभरपुल विश्वविद्यालय]]
|known_for = प्रोटिन संश्लेषणमे न्युक्लिटाइडक भूमिकाक प्रदर्शन करै वाला प्रथम व्यक्ति
|prizes =
*चिकित्सामे [[नोबेल पुरस्कार]] (१९६८)
*गैर्डनर फाउन्डेसन इन्टरनेसनल अवार्ड
*लुईसा फाउन्डेसन इन्टरनेसनल अवार्ड
*बेसिक मेडिकल रिसर्चक लेल एल्बर्ट लस्कर पुरस्कार,
*[[पद्म विभूषण]]
|religion = [[हिन्दू]]
}}
'''हरगोविन्द खुराना''' (जन्म: [[९ जनवरी]] [[१९२२]] मृत्यु [[९ नवम्बर]] [[२०११]]) एक भारतीय- अमेरिकी जीव वैज्ञानिक छल जे सन् १९६८ क [[नोबेल पुरस्कार]] सँ सम्मानित भेल छल ।<ref>{{Cite journal | last1 = Caruthers | first1 = M. | last2 = Wells | first2 = R. | doi = 10.1126/science.1217138 | title = Har Gobind Khorana (1922-2011) | url = https://archive.org/details/sim_science_2011-12-16_334_6062/page/1511 | journal = Science | volume = 334 | issue = 6062 | pages = 1511 | year = 2011 | pmid = 22174242}}</ref><ref>{{Cite journal | last1 = Rajbhandary | first1 = U. L. | title = Har Gobind Khorana (1922–2011) | url = https://archive.org/details/sim_nature-uk_2011-12-15_480_7377/page/322 | doi = 10.1038/480322a | journal = Nature | volume = 480 | issue = 7377 | pages = 322 | year = 2011 | pmid = | pmc = }}</ref> हुनका नाभिकीय अम्ल सहस्रसभ एकल न्युक्लिऔटिडसभ सँ बनैत अछि । जैव कोशिकसभक आनुवंशिकीय गुण याह जटिल बहु न्युक्लिऔटिडसभक संरचना पर निर्भर रहैत अछि । डाक्टर खुराना एघारह न्युक्लिऔटिडसभक योग करैमे सफल भऽ गेल छल तथा आब ओ ज्ञात शृङ्खलाबद्ध न्युक्लिऔटिडवाला न्युक्लिक अम्लक प्रयोगशालामे संश्लेषण करैमे सफल भेला । ई सफलता सँ ऐमिनो अम्लसभक संरचना तथा आनुवंशिकीय गुणसभक सम्बन्ध समझैमे सम्भव भेला कारण सँ डाक्टर खुराना अन्य दू [[अमेरिका|अमेरिकी]] वैज्ञानिकसभक संग सन् [[१९६८]]क [[नोबेल पुरस्कार]] प्रदान कएल गेल छल ।
==जीवनी==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
{{भारतीय नोबेल पुरस्कार विजेता}}
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:भारतीय नोबेल पुरस्कार विजेतासभ]]
em2xqterrex9p5y7dc8pdm2o15eil32
एलिजाबेथ ब्याङ्क्स
0
13884
279693
260657
2026-08-22T20:49:32Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279693
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person
| name = एलिजाबेथ ब्याङ्क्स<br>Elizabeth Banks
| image = Elizabeth Banks Sept 2014 (cropped).jpg
| caption = एलिजाबेथ ब्याङ्क्स
| birth_name = एलिजाबेथ ब्याङ्क्स
| birth_date = {{Birth date and age|df=yes|1974|2|10}}
| birth_place = पिट्सफिल्ड, [[संयुक्त राज्य अमेरिका]]
| occupation = अभिनेत्री, निर्देशक, निर्मात्री
| yearsactive = सन् १९९८– वर्तमान
| website = www.elizabethbanks.com
}}
'''एलिजाबेथ ब्याङ्क्स''' (जन्म नाम: '''एलिजाबेथ आइरिन मिचेल'''<ref>{{cite news |url=http://www.ew.com/ew/article/0,,20234253_2,00.html |title=Elizabeth Banks Fall's First Lady Elizabeth Banks Movie Spotlight Movies Entertainment Weekly 2 |date=2008-10-20 |accessdate=2008-11-01 |publisher=[[Entertainment Weekly]] |first=Adam B. |last=Vary |archive-date=2014-10-15 |archive-url=https://web.archive.org/web/20141015063730/http://www.ew.com/ew/article/0,,20234253_2,00.html |dead-url=yes }}</ref><ref>{{cite web|url=http://familytreemaker.genealogy.com/users/t/o/n/Jennifer-M-Tondel/WEBSITE-0001/UHP-0095.html|title=Elizabeth Irene Mitchell|work=familytreemaker.genealogy.com|accessdate=July 26, 2012|archive-date=March 15, 2012|archive-url=https://web.archive.org/web/20120315043055/http://familytreemaker.genealogy.com/users/t/o/n/Jennifer-M-Tondel/WEBSITE-0001/UHP-0095.html|dead-url=yes}}</ref> १० फेब्रुअरी १९७४)<ref>{{cite journal|title=Monitor|url=https://archive.org/details/sim_entertainment-weekly_2013-02-15_1246/page/24|journal=Entertainment Weekly|date=Feb 15, 2013|issue=1246|page=24}}</ref> एक अमेरिकी चलचित्र [[अभिनेत्री]] छी।
==व्यक्तिगत जीवन==
==फिल्मोग्राफी==
==सन्दर्भसभ==
{{reflist}}
== बाह्य जड़ीसभ==
{{Commonscat|Elizabeth Banks|एलिजाबेथ ब्याङ्क्स}}
* {{Official website|https://www.elizabethbanks.com}}
* {{IMDb name|0006969|एलिजाबेथ ब्याङ्क्स}}
[[श्रेणी:सन् १९७४ मे जन्म]]
[[श्रेणी:अमेरिकी चलचित्र अभिनेत्रीसभ]]
[[श्रेणी:अमेरिकी टेलिभिजन अभिनेत्रीसभ]]
[[श्रेणी:अमेरिकी आवाज अभिनेत्रीसभ]]
[[श्रेणी:अमेरिकी महिला चलचित्र निर्देशकसभ]]
[[श्रेणी:अमेरिकी महिला चलचित्र निर्मातासभ]]
[[श्रेणी:जीवित लोक]]
m535hor2mwg9m2ggv2ho4q5czyfcqai
दालचिनी
0
19966
279719
244650
2026-08-22T21:17:45Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279719
wikitext
text/x-wiki
{{Taxobox
| name = दालचिनी</br>Cinnamomum
| image = Cinnamomum verum1.jpg
| image_width = 240px
| image_caption = दालचिनीक पत्तिसभ आ पुष्प
| regnum = [[वनस्पति]]
| divisio = [[फुलाईवाला पौधा|मैग्नोलियोफाइटा]]
| classis = [[मैग्नोलियोप्सीडा]]
| ordo = [[लौरालिस]]
| familia = [[लौरालेसी]]
| genus = ''[[सिन्नामोमम]]''
| species = '''''C. zeylanicum'''''
| binomial = ''Cinnamomum zeylanicum''
| binomial_authority = [[Jan Svatopluk Presl|J.Presl]]
}}
'''दालचिनी''' (''Cinnamomum verum'', या ''C. zeylanicum'') एक छोट सदाबहार गाछ छी, जे कि १०–१५ मिटर (३२.८–४९.२ फिट) उंच होइत अछि, ई लौरेसिई (Lauraceae) परिवार अन्तर्गतक एक गाछछी। ई [[श्रीलंका]] आ दक्षिण [[भारत]]मे बहुतायतमे मिलैत अछि । एकर [[छाल]] मसालाक रुपमे प्रयोग होइत अछि । एहिमे एक अलग सुगन्ध होइत अछि, जे कि एकरा गरम मसालाक श्रेणीमे राखैत अछि ।
==परिचय==
[[file:Baton de cannelle.jpg|right|thumb|200px|दालचीनी]]
[[file:CinnamonBarkEssentialOil.png|right|thumb|150px|दालचीनी का सुगंधित तेल]]
== इतिहास ==
== खेती ==
[[file:Cinnamomum verum - Köhler–s Medizinal-Pflanzen-182.jpg|right|thumb|250px|''Cinnamomum verum'', from Koehler's ''Medicinal-Plants'' (1887)]]
== दालचीनी आ कैसिया ==
== प्रयोग ==
[[file:Canelle Cinnamomum burmanni Luc Viatour.jpg|right|thumb|250px|Quills of true cinnamon bark]]
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
{{Commons|Cinnamomum verum|दालचिनी}}
=== सामान्य ===
* [[Fernand Braudel|Braudel, Fernand]] (1984). ''The Perspective of the World'', Vol III of ''Civilization and Capitalism''.
* [[Charles Corn|Corn, Charles]] (1998). ''The Scents of Eden: A Narrative of the Spice Trade''. New York: Kodansha International.
* "Cinnamon Extracts Boost Insulin Sensitivity" (2000). ''Agricultural Research'' magazine, July 2000.
* {{cite journal
| title = Determination of cinnamaldehyde, coumarin and cinnamyl alcohol in cinnamon and cassia by high-performance liquid chromatography
| url = https://archive.org/details/sim_journal-of-chromatography_1988-08-05_447_1/page/272
| author = Alan W. Archer
| journal = Journal of Chromatography
| volume = 447
| year= 1988
| pages =272–276
| doi = 10.1016/0021-9673(88)90035-0 }}
* [http://www.medicinalseasonings.com Medicinal Seasonings, The Healing Power Of Spices] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190715233053/http://medicinalseasonings.com/ |date=2019-07-15 }} Book by Dr. Keith Scott*
* [http://www.healthdiaries.com/eatthis/10-health-benefits-of-cinnamon.html 10 Health Benefits of Cinnamon]
* [http://www.healthonlinezine.info/15-health-benefits-of-cinnamon.html 15 Health Benefits of Cinnamon] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110902050756/http://www.healthonlinezine.info/15-health-benefits-of-cinnamon.html |date=2011-09-02 }}
* [http://www.science2day.info/2008/01/harvesting-of-cinnamon.html Harvesting of Cinnamon] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080408012933/http://www.science2day.info/2008/01/harvesting-of-cinnamon.html |date=2008-04-08 }}
* [http://pages.unibas.ch/mdpi/ecsoc-3/d0002/d0002.html Antifungal Properties of Cinnamon [[Essential oil]] ]
* [http://news.bbc.co.uk/2/shared/spl/hi/picture_gallery/07/south_asia_sri_lanka0s_spice_of_life/html/1.stm BBC News - In pictures: Sri Lanka's spice of life]
* [http://content.herbalgram.org/abc/herbalgram/search.asp?p=1&s=cinnamon&m=all American Botanical Council Web site] News, studies, and uses for Cinnamon from The American Botanical Council
{{-}}
*
[https://shudhsanjivani.blogspot.com/2022/09/cinnamon.html Health Benefits of Cinnamon]
==एहो सभ देखी==
{{आयुर्वेदिक औषधोपचारसभ}}
[[श्रेणी:औषधीय पौधासभ]]
ihruhzttm0oiqygadxhvlzmfqw45roe
चमगुदड़ी
0
21129
279715
269356
2026-08-22T21:13:30Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279715
wikitext
text/x-wiki
{{Taxobox
| name = चमगुदड़ी<br />Bat
| fossil_range = {{Fossil range|52|0}}<small>आरम्भिक [[Eocene]] – वर्तमान</small>
| image = Big-eared-townsend-fledermaus.jpg
| image_width = 240px
| image_caption = चमगुदड़ी
| regnum = [[जन्तु]] जगत
| phylum = [[कोरडाटा]]
| classis = [[स्तनधारी प्राणी|स्तनधारी]]
| infraclassis = [[युथेरिया]]
| superordo = [[लौरेसियाथेरिया]]<ref name="classification">{{cite journal| quote=Several molecular studies have shown that Chiroptera belong to the Laurasiatheria (represented by carnivores, pangolins, cetartiodactyls, eulipotyphlans, and perissodactyls) and are only distantly related to dermopterans, scandentians, and primates (Nikaido et al. 2000; Lin and Penny 2001; Madsen et al. 2001; Murphy et al. 2001''a'', 2001''b''; Van Den Bussche and Hoofer 2004).| title=A Nuclear DNA Phylogenetic Perspective on the Evolution of Echolocation and Historical Biogeography of Extant Bats (Chiroptera)| url=https://archive.org/details/sim_molecular-biology-and-evolution_2005-09_22_9/page/1869| doi=10.1093/molbev/msi180| year=2005 |author=Eick et al.| journal=Molecular Biology and Evolution| volume=22| page=1869| pmid=15930153| last2=Jacobs| first2=DS| last3=Matthee| first3=CA| issue=9}}</ref>
| ordo = '''किरोपटेरा'''
| ordo_authority = ब्ल्युमेनब्याच, १७७९
| subdivision_ranks = उपसमूह
| subdivision =''लेख देखी''
| range_map = Chiroptera.dist.gif
| range_map_width = 240px
| range_map_caption = चमगुदड़ीक प्रजातिक विश्वव्यापी वितरण
}}
'''चमगुदड़ी''' एक स्तनधारी जीव छी। ई 'काइरोप्टेरस' समूहमे पडैत अछि। कोइरोप्टेरस ग्रीस भाषासँ व्युत्पत्ति भऽ आएल शब्द छी जकर अर्थ होइत अछि '''Hand Wings''' अर्थात् हात जका पङ्ख।
==चमगुदड़ीक प्रजातिसभ==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{सन्दर्भसूची}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
{{जानवरसभ}}
5fbz3v6uoyq5p4m48xrdiegz6ekll1m
भुरा भालु
0
22726
279712
160823
2026-08-22T21:10:59Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279712
wikitext
text/x-wiki
{{Taxobox
| name = भूरा भालु</br>Brown Bear
| fossil range = [{{Fossil range|0.5|0}}<small>Middle [[Pleistocene]]-[[Holocene]]</small>
| status = LC
| status_system = IUCN3.1
| status_ref=<ref name=IUCN>{{IUCN2013.1|assessors=McLellan, B. N., Servheen, C. & Huber, D.|year=2008|id=41688|title=Ursus arctos|downloaded=2013-10-05}}</ref>
| image = Brown bear.jpg
| image_caption =
| regnum = [[जन्तु जगत]]
| phylum = [[हाड भेल जीव|हाड भेल]]
| classis = [[स्तनधारी प्राणी|स्तनधारी]]
| ordo = [[मान्सहारी]]
| familia = [[Ursidae]]
| genus = ''[[Ursus (genus)|Ursus]]''
| species = '''''U. arctos'''''
| binomial = ''Ursus arctos''
| binomial_authority = [[Carl Linnaeus|Linnaeus]], [[10th edition of Systema Naturae|1758]]
| subdivision_ranks = [[प्रजातिसभ]]
| subdivision = १६, [[#प्रजातिसभ|लेखमे]] देखी
| range_map = Ursus arctos range map.svg
| range_map_caption = भुरा भालुक वितरण
}}
'''भूरा भालु''' पैघ [[मान्सहारी]] जानवरसभमे सँ एक छी ।<ref name= Servheen>Servheen, C., Herrero, S., Peyton, B., Pelletier, K., Moll, K., & Moll, J. (Eds.). (1999). ''Bears: status survey and conservation action plan (Vol. 44) ''. IUCN.</ref> एकर विभिन्न प्रजातिसभ [[एसिया|एसिया]], पूर्वी [[युरोप]] तथा [[उत्तर अमेरिका]]क विभिन्न भागसभमे पाबल जाइत अछि । ई भालुक प्रजाति दुनियामे रहल भालुसभक प्रजातिसभमे सँ सभसँ पैग मान्सहारी प्रजाति छी ।<ref name="boddington">{{cite book | title = Fair Chase in North America | author = Boddington, Craig | others = Illustrations by Carlson, Ken | publisher = [[Boone and Crockett Club]] | year = 2004 | isbn = 0-940864-47-9| page = 45 | url = https://books.google.com/?id=Rri8xdwgdQ0C&pg=PA45}}</ref><ref>{{cite journal|pmid=8483925|pmc=46451|year=1993|author1=Martin|first1=A. P.|title=Body size, metabolic rate, generation time, and the molecular clock|url=https://archive.org/details/sim_proceedings-of-the-national-academy-of-sciences-usa_1993-05-01_90_9/page/4087|journal=Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America|volume=90|issue=9|pages=4087–91|last2=Palumbi|first2=S. R.|bibcode=1993PNAS...90.4087M|doi=10.1073/pnas.90.9.4087}}</ref><ref name= Christiansen>{{cite journal|author=Christiansen, P. |year=1999|title=What size were ''Arctodus simus'' and ''Ursus spelaeus'' (Carnivora: Ursidae)?|journal= Annales Zoologici Fennici |pages=93–102|jstor=23735739}}</ref>
भूरा भालुकेर मुख्य वासस्थल [[रसिया]], केन्द्रीय एसिया, [[चीन]], [[क्यानाडा]], आ संयुक्त राज्य अमेरिकाके विभिन्न क्षेत्र छी । भूरा भालु विभिन्न युरोपीय देशक राष्ट्रिय जानवर आ राजकीय जानवर घोषित अछि ।
==वर्गीकरण==
{{stub}}
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य लिङ्कसभ==
{{Commonscat|Ursus arctos|भुरा भालु}}
mth3ffa5qo34xu882eei9zhtd0s767b
प्रेम दिवस
0
23827
279710
261376
2026-08-22T21:08:22Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279710
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox holiday
|holiday_name=प्रेम दिवस</br>Valentine's Day
|nickname= साइन्ट भ्यालेन्टाइन्स डे वा साइन्ट भ्यालेन्टाइन पर्व
|image=Antique_Valentine_1909_01.jpg
|caption=एन्टीक भ्यालेन्टाइन्स कार्ड
|observedby= बहुतरास देशसभक लोगसभ;<br />[[एङगलिकन क्म्युनियन]] (देखी [[एङगलिकन चर्चक सुचीसभक क्यालेन्डर|क्यालेन्डर]])<br>[[ल्युथेरनिज्म|ल्युथेरन चर्च]] (देखी [[साइन्टसभक क्यालेन्डर(ल्युथेरन)|क्यालेन्डर]])
|duration= १ दिन
|frequency=वार्षिक
|scheduling=
|date= *१४ फरवरी <br><small>''([[पश्चिमी क्रिश्चियानिटी|पश्चिमी क्रिश्चियन चर्च]]क द्वारा निश्चित कएल गेल)''</small>
* जुलाई ६<br><small>''([[पूर्वी अर्थोडक्स चर्च]]क द्वारा निश्चित कएल गेल)''</small>
|observances=अभिवादन कार्ड आ उपहार, डेटिङ, चर्च सेवासभ पठावैत
|longtype=[[क्रिश्चियानिटी|इसाई धर्म]], साँस्कृतिक, व्यवसायिक
|significance=[[साइन्ट भ्यालेन्टाइन]]क [[पर्वक दिन]] ; [[प्रेम]] आ [[आकर्षण]]क उत्सव
|relatedto=
}}
{{Love sidebar}}
[[File:Valentines Day Chocolates from 2005.jpg|thumb|]]
[[File:Rozen.jpg|thumb|]]
भ्यालेन्टाइन्स डे, साइन्ट भ्यालेन्टाइन्स डे वा साइन्ट भ्यालेन्टाइन्स कऽ पर्व कहल जाइत अछि,<ref>Chambers 21st Century Dictionary, Revised ed., Allied Publishers, 2005 ISBN 9780550142108</ref> एक वार्षिक बिदा छी जे १४ फेव्रुअरीमे मनावल जाइत अछि। ई पर्व पादरी साइन्ट भ्यालेन्टाइनक बलिदानसँ सम्बन्धित अछि । तत्कालीन रोमन सम्राट् क्लाउडियस द्वितीय युवा प्रेम आ विवाहमे लगल सैनिक सेवा प्रभावित होएत कहिक एकरा प्रतिबन्ध लगौने छल मुद्दा भ्यालेन्टान सम्राट्क निर्णयक धर्मविरुद्ध कहैत छल । उनकर बुझाइ छल- अनुशासनक दायराभितर होएवाला प्रेम आ आकर्षणमे ईश्वर सेहो खुसी होएत अछि । ओही लेल ओ राजाक आज्ञा अवज्ञा करैत प्रेम आ विवाहक लेल प्रेरित मात्र नै केलक युवायुवतीक जोडीसभ तयार करि सार्वजनिक स्थलमे सामूहिक विवाह कार्यक्रम सम्पन्न केलक आ निषेधाज्ञा तोडिके आरोपमे उनका ई.पू. २७० फेब्रुअरी १४ मे मृत्युदण्ड देल गेल छल । प्रेमक लेल प्राण उत्सर्ग करिके ओ पादरीक सम्झनामे भ्यालेन्टाइन डे मनावल सुरु भेल अछि । विश्वभरि ई दिनक उत्सवक रूपमे मनावल जाइत अछि ।
भारतमे १९९२ कऽ आसपास भ्यालेन्टाइन्स डे कऽ प्रचलन प्रारम्भ भेल । विश्व बजारक प्रतिस्पर्द्धा, आर्थिक उदारीकरण आ पाश्चात्य प्रभाव कऽ कारण भारतीय समाजक युवावर्ग सेहो एकरा आत्मसात करि लेलक । आ सार्वजनिक स्थानसभ पर प्रेम-प्रदर्शन कऽ पारस्परिक प्रतिस्पर्द्धा शुरू भऽ गेल।
भारतमे जतय वीरसभ कऽ बलिदान-दिवस मनावाल जाइत छल ओतय भ्यालेन्टाइन्स डे मनावाल जाए लगल।
==साइन्ट भ्यालेन्टाइन==
===ऐतिहासिक तथ्यसभ===
भ्यालेन्टाइन्स डे, [[रोम]] कऽ एक पुजारी कऽ नाम पर मनावल जाइत अछि, जे २६९ ईस्वी संवतमे शहीद भऽ गेल छल आ जेकरा १४ फरवरी २६९ मे फ्लेमिनियामे दफनावल गेल छल।<ref>Chambers 21st Century Dictionary, Revised ed., Allied Publishers, 2005 ISBN 9780550142108</ref> उनकर अवशेष रोम कऽ साइन्ट फ्रेक्स्ड [[चर्च]] आ डबलिन (आयरलैण्ड) कऽ स्ट्रीट कामिलैट चर्चमे रखल गेल अछि।<ref>Ansgar, 1986, ''Chaucer and the Cult of Saint valentine'', pp. 46-58</ref>
एक अन्य विशप टर्नी कऽ सेहो प्रेम कऽ भ्यालेन्टाइन बताएल जाइत अछि जे १९७ ईस्वी संवतमे सम्राट ओरोलियन कऽ उत्पीडनसँ शहीद भऽ गेल छल। कहल जाइत अछि की उनकर [[शव]] सेहो फ्लेमिनियामे गडल अछि, मुद्दा रोम कऽ भ्यालेन्टाइन कऽ समाधिसँ अलग स्थान पर ओकरा दफनावल गेल छल।<ref name=Anglican>{{cite web |url=http://www.churchofengland.org/prayer-worship/worship/texts/the-calendar/holydays.aspx|title=Holy Days|year=2012|publisher=[[Church of England]] (Anglican Communion)|accessdate=27 अक्टूबर 2012|quote=February 14 Valentine, Martyr at Rome, c.269}}</ref>
क्याथोलिक विश्वकोश सेहो एक तेसर साइन्ट भ्यालेन्टाइन कऽ नाम बतावैत अछि जेकर नाम कऽ उल्लेख एखनो हालमे प्रकाशित शहीदनामामे १४ फरवरीमे भेल अछि। ओ [[अफ्रीका]]मे अपन एक साथी कऽ साथ शहीद भ गेल छल। मुद्दा एकरा अधिक आ किछ ओकर बारेमे ज्ञात नै अछि।<ref name="Pfatteicher2008">{{cite book |last=Pfatteicher|first=Philip H.|title=New Book of Festivals and Commemorations: A Proposed Common Calendar of Saints|url=http://books.google.com/books?id=W82FOCZ4hmwC&pg=PA86|accessdate=27 अक्टूबर 2012|date=1 अगस्त 2008|publisher=Fortress Press|isbn=9780800621285|page=86|quote=IO February 14 The Lutheran Service Book, with its penchant for the old Roman calendar, commemorates Valentine on this date.}}</ref>
[[रोमन क्याथोलिक]] क्यालेन्डरसँ १४ फरवरीके लिस्टमे १९६९ मे संशोधन करिके '''सन्त''' कऽ नाम निकालि देल गेल। एही लेल ई बतावाल गेल अछि की ओकर नाम कऽ छोडि आ किछो नै ज्ञात अछि। एकरा छोडि कऽ की ओ फ्लेमिनियामे १४ फरवरीमे दफनावल गेल छल। केवल किछ परम्परावादी क्याथोलिक [[ईसाई]] ओ जगह पर साइन्ट कऽ अवशेष होए कऽ दावा करि रहल छल।<ref name="Leigh Eric Schmidt 1993 pp. 209–245">Leigh Eric Schmidt, "The Fashioning of a Modern Holiday: St. Valentine's Day, 1840–1870" ''Winterthur Portfolio'' '''28'''.4 (Winter 1993), pp. 209–245.</ref>
===महापुरूष===
==लोक परम्परासभ==
==रोमान्टिक प्रेमक साथ कनेक्शन==
===ल्युपरकेलिया===
===चौसरक प्रेम पक्षिसभ===
===प्रेमक कोर्ट===
===भ्यालेन्टाइन्स कविता===
===आधुनिक समय===
==उत्सव आ दुनियाभरमे स्थिति==
===अमेरिका===
====ल्याटिन अमेरिका====
====यूनाइटेड स्टेट्स====
===एशिया===
====चीन====
====भारत====
[[भारत]] मे, प्राचीन परम्परा कऽ दृष्टिसँ [[कामदेव]] कऽ काम कऽ देवता मानल गेल अछि। [[खजुराहो]] कऽ मूर्तिसभमे काम-क्रिया कऽ भित्ति चित्र सेहो दर्शायल गेल अछि। [[कामसूत्र]] नाम कऽ ग्रन्थ सेहो संस्कृतमे उपलब्ध अछि जेकरा आचार्य वात्स्यायन लिखने छल। एहीमे काम-कला कऽ अद्भुत वर्णन मिलैत अछि।<ref>{{cite web |title=India's fascination with Valentine's Day. The BBC's Vijay Rana explains how Valentine's Day has replaced more traditional celebrations of love in India |work=[[BBC]] |date=14 फरवरी 2002 |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/south_asia/1820440.stm |postscript= }}</ref> मध्य युग कऽ आसपास कामदेव कऽ पूजा समाप्त भ गेल। [[रामचरितमानस]] मे रति कऽ पति कामदेव कऽ [[शिव]]द्वारा भस्म कएल जाए कऽ प्रसङग सेहो मिलैत अछि। १९९० के दशक धरि स्वतन्त्र भारतमे काम कऽ पूजा कऽ कोनो महत्व नै देल जाइत छल।<ref name="rana"/>
१९९२ कऽ आसपास जखन रङगीन टीभी च्यानलसभक प्रचार आ प्रसार भेल आ विशेष रूपसँ एमटीभी जेहन पूर्णत: व्यवसायिक टीवी च्यानल बजारमे आएल तखनसँ भ्यालेन्टाइन डे कार्ड्स कऽ प्रचलन प्रारम्भ भेल।<ref name="rana">{{cite web |title=India's fascination with Valentine's Day. The BBC's Vijay Rana explains how Valentine's Day has replaced more traditional celebrations of love in India |work=[[BBC]] |date=14 फ़रवरी 2002 |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/south_asia/1820440.stm |postscript= <!--None--> }}</ref> विश्व बजार कऽ प्रतिस्पर्द्धा आ आर्थिक उदारीकरण ई अग्निमे घी कऽ काम केलक। एही प्रकार जे परम्परा कऽ भारतीय समाज मध्य युग कऽ बाद त्याग चुकल छल ओकरा युवावर्ग पाश्चात्य प्रभाव कऽ कारण आत्मसात करि लेलक। सार्वजनिक स्थानसभ पर प्रेम-प्रदर्शन कऽ एक प्रतिस्पर्द्धा जेहन प्रारम्भ भऽ गेल।<ref name="rana"/>
[[आसाराम बापू]] भ्यालेन्टाइन डे कऽ मातृ-पितृ-पूजन-दिवस कऽ रूपमे मनावे जाए कऽ लेल युवकसभ कऽ प्रोत्साहित केलक जाहीसँ प्रभावित भऽ [[छत्तीसगढ]] जेहन राज्य कऽ पब्लिक स्कूलसभमे ई दिन सार्वजनिक अवकाश धरि कऽ घोषणा करि देल गेल।<ref>[http://expressindia.indianexpress.com/karnatakapoll08/story_page.php?id=1060233 Now, Asaram Bapu slams 'moral degradation' of India's youth], ExpressIndia, 16 जनवरी 2013</ref> [[शिव सेना]] आ संघ परिवार कऽ अनेकौं सङ्गठनसभ एकरा भारतीय संस्कृति पर पश्चिमी अपसंस्कृति कऽ कुप्रभाव बतावैत अनेकौं महानगरसभमे एकर विरोधके वातावरण सेहो बनौलक।<ref name="sandbrook">{{Cite book |title= Civilizing globalization: a survival guide |series= SUNY series in radical social and political theory |editor= Richard Sandbrook |author= Anil Mathew Varughese |chapter= Globalization versus cultural authenticity? Valentine's Day and Hindu values |edition= illustrated |publisher= [[SUNY Press]] |year= 2003 |page= 53 |isbn= 978-0-7914-5667-5 |url= http://books.google.es/books?id=XSZD-bpo3S8C |postscript= <!--None-->}}</ref>
ई सभके बावजूद भारतमे एकर लोकप्रियता कऽ पाछा आ कि-की कारण भऽ सकैत अछि, ई भारतीय बुद्धिजीविसभ कऽ चिन्ता कऽ विषय बनि गेल अछि।<ref name="bbcanger">{{cite journal |title=Hindu and Muslim anger at Valentine's |date=2003-02-11 |publisher=BBC |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/south_asia/2749667.stm |postscript= <!--None--> }}</ref>
भारतीय बुद्धिजीवी भ्यालेन्टाइन डे कऽ लोकप्रियता कऽ लेल पाश्चात्य साम्राज्यवादी शक्तिसभक जिम्मेदार ठहरावैत अछि। उनकर माननाए अछि की एकर पाछा ओ शक्तिसभ कऽ मन्शा ई अछि की कोना ओ भ्यालेन्टाइन डे कऽ माध्यमसँ बजारमे अपन माल खपा सकत। मुद्दा आ अनेकौं माध्यम एकर हवा दै मे जुटि गेल अछि।<ref>{{cite journal |last1= Sharma|first1= Satya|year= 1996|title= The cultural costs of a globalized economy for India |url= https://archive.org/details/sim_dialectical-anthropology_1996-09_21_3-4/page/299|journal= Dialectical Anthropology |volume=21 |issue= 3–4|pages= 299–316 |doi= 10.1007/BF00245771}}</ref>
====ईरान====
====इजरायल====
====जापान====
====लेवनान====
====मलेशिया====
====पाकिस्तान====
====फिलिपिन्स====
====साउदी अरब====
====सिङगापुर====
====दक्षिण कोरिया====
====ताइवान====
===यूरोप===
====यूनाइटेड किङडम====
====फिनल्यान्ड आ एस्टोनिया====
====फ्रान्स====
====ग्रीस====
====पोर्चुगल====
====रोमानिया====
====स्क्यानेडीनेविया====
====स्पेन====
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
{{दिवससभ}}
[[श्रेणी:दिवससभ]]
s29md2il8s8eip4ygxqgklrrrif0mtr
नारीवाद
0
25118
279698
263715
2026-08-22T20:55:17Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279698
wikitext
text/x-wiki
[[File:8marchrallydhaka (55).JPG|thumb|upright=1.2|[[बंगलादेश]]क राजधानी [[ढाका]]मे सहभागी महिलासभ [[अन्तर्राष्ट्रिय महिला दिवस]]क अवसरमे]]
'''नारीवाद''' [[राजनैतिक आन्दोलन]]क एक [[सामाजिक सिद्धान्त]] छी जे नारीसभक अनुभवसभसँ जनित अछि ।<ref name="Hawkesworth">{{Cite book |last=Hawkesworth | first=Mary E.|title=Globalization and Feminist Activism |year=2006|publisher=Rowman & Littlefield |pages=25–27 |isbn=9780742537835}}</ref><ref name="Beasley">{{Cite book |last=Beasley |first=Chris |title=What is Feminism? |year=1999|publisher=Sage |location=New York |pages=3–11 |isbn=9780761963356}}</ref> मुदा मूल रूपसँ ई सामाजिक सम्बन्धसँ अनुप्रेरित अछि मुदा कयन नारीवादी विद्वानक मुख्य मुद्दा लैङ्गिक असमानता आ [[महिलाक अधिकार]] इत्यादि पर बेसी जोड़ दैत अछि ।
नारीवादी सिद्धान्तसभक उद्देश्य [[लैङ्गिक असमानता]]क प्रकृति आ कारणसभके समझनाए तथा एकर फलस्वरूप जन्म होमएवला [[लैङ्गिक भेदभाव]]क राजनीति आ शक्ति सन्तुलनक सिद्धान्तसभ पर एकर असरक व्याख्या केनाए छी । नारी विमर्श सम्बन्धी राजनैतिक प्रचारसभक जोड़ [[प्रजनन सम्बन्धी अधिकार]], [[घरेलु हिंसा]], [[मातृत्व अवकाश]], [[समान वेतन सम्बन्धी अधिकार]], [[महिला यौनाङ्ग कर्तन]], [[भेदभाव]] आ [[यौन हिंसा]] पर केन्द्रित अछि ।<ref>{{cite journal|last=Goldstein|first=Leslie F.|year=1982|title=Early Feminist Themes in French Utopian Socialism: The St.-Simonians and Fourier|url=https://archive.org/details/sim_journal-of-the-history-of-ideas_january-march-1982_43_1/page/91|journal=Journal of the History of Ideas|volume=43|issue=1|pages=91–108|doi=10.2307/2709162|jstor=2709162}}</ref>
आधुनिक नारीवादी विमर्शक मुख्य आलोचना सबदिने सँ याह रहल अछि कि एकर सिद्धान्त आ दर्शन मुख्य रूपसँ पश्चिमी मूल्य आ दर्शन पर आधारित रहल अछि । मुदा जमीनी स्तर पर नारीवादी विमर्श हरेक देश आ भौगोलिक सीमासभने अपन स्तरपर सक्रिय रहैत अछि आ हरेक क्षेत्रक नारीवादी विमर्शक अपनी खास समस्यासभ होइत अछि ।
==इतिहास==
[[File:Feminism symbol.svg|frameless|right|upright]]
== नारी विमर्शक इतिहास ==
== नारी विमर्शक विभिन्न रूप ==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
{{Sister project links|wikt=no |commons=Feminism |b=no |n=no |q=Feminism |s=no |v=Women's Studies |display=नारीवाद}}
[[श्रेणी:महिला अधिकारसभ]]
[[श्रेणी:महिला सम्पादनथन २०१७ मे बनाएल वा सुधारल लेखसभ]]
qg7y9as71pnmclkyi8rd4cqpvna5uhu
बलात्कार
0
25148
279694
278499
2026-08-22T20:50:04Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279694
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox disease
|Name = बलात्कार
|Image = Tizian 094.jpg
|Caption =
|DiseasesDB =
|ICD10 =
|ICD9 = {{ICD9|E960.1}}
|ICDO =
|OMIM =
|MedlinePlus = 001955
|eMedicineSubj =
|eMedicineTopic =
|eMedicine_mult = {{eMedicine2|article|806120}}
|MeshID = D011902
|}}
{{महिला विरुद्धक हिंसासभ}}
'''[[बलात्कारसँ गर्भवती|बलात्कार]]''': मन्जुरी बिना दबाब, डर, धम्कि आ बल प्रयोग करि जबरजस्ति करल जाइबला यौनसम्पर्कके बलात्कार कहल जाइत अछि । ताहिना उमर नैपुगल ब्यक्तिक लोभ लालच,मञ्जुरी लकऽ या नैलकऽ कएल यौनक्रिडाक सहो बलात्कारक रूपमे बुझल जाइत अछि ।<ref name="malesrapingfemales">{{cite web|year=1998 |url=http://www.vaonline.org/vls6.html |title=Female Sex Offenders |publisher=Breaking the Silence |accessdate=2007-03-11 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20070510022204/http://www.vaonline.org:80/vls6.html |archivedate=2007-05-10 |df= }}</ref>
==बाह्य जडीसभ==
{{Wikiquote|Rape}}
{{Commons category}}
* [http://devgan.in/ipc/?a=ipc&q=rape Indian Penal Code S.375 & S.376] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161108062020/http://devgan.in/ipc/?a=ipc&q=rape |date=2016-11-08 }} (Mobile Friendly)
* {{Dmoz|Society/Crime/Sex_Offenses/Rape}}
* [[सामुहिक बलात्कार]]
* [[हाडनाता करणी]]
* [[२०१२ दिल्ली सामुहिक बलात्कारक घटना]]
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
<ref name="LaFave">''Rape — Overview; Act and Mental State'', Wayne R. LaFave Professor of Law, University of Illinois, "Substantive Criminal Law" 752-756 (3d ed. 2000)</ref>
ref name="paulwalters">[[Navanethem Pillay]] is quoted by Professor Paul Walters in his presentation of her honorary [[doctorate of law]], [[Rhodes University]], April 2005 [https://web.archive.org/web/20081001193848/http://www.ru.ac.za/academic/graduation/addresses_and_citations/2005/Judge_Pillay_citation.doc Judge Navanethem Pillay. Introduction by Professor Paul Walters, Public Orator] (doc file)</ref>
<ref name="They raped every German female from eight to 80">{{Cite news|url=https://www.theguardian.com/g2/story/0,3604,707835,00.html |title=They raped every German female from eight to 80 |work=The Guardian |accessdate=2008-01-01 |last= Beevor|first= Antony| location=London | date=2002-05-01 }}</ref>
<ref name="Ancient origins: Sexual violence in warfare, Part I">{{Cite journal|title=Ancient origins: Sexual violence in warfare, Part I|first=Elisabeth|last=Vikman|doi=10.1080/13648470500049826|journal=Anthropology & Medicine|volume=12|issue=1|date=April 2005|pages=21–31}}</ref>
<ref name="Denov">{{cite book|author=Myriam S. Denov|title=Perspectives on female sex offending: a culture of denial|url={{Google books |plainurl=yes |id=Pze8UEwpMVsC }} |accessdate=1 October 2011|year=2004|publisher=Ashgate Publishing, Ltd.|isbn=978-0-7546-3565-9}}</ref>
<ref name="Recovering from sexual assault">{{cite web |url=http://www.rainn.org/get-information/sexual-assault-recovery |title=Recovering from Sexual Assault |publisher=Rainn.org |accessdate=2010-12-31 |archive-date=2010-12-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20101204101448/http://www.rainn.org/get-information/sexual-assault-recovery |dead-url=yes }}</ref>
<ref name="Sexual assault: key issues">{{Cite journal|author=Cybulska B |title=Sexual assault: key issues |url=https://archive.org/details/sim_royal-society-of-medicine-great-britain-journal_2007-07_100_7/page/321 |journal=J R Soc Med |volume=100 |issue=7 |pages=321–4 |year=2007|pmid=17606752 |pmc=1905867 |doi=10.1258/jrsm.100.7.321}}</ref>
<ref name="Women in the Old Testament">{{Cite book|last=Nowell |first=Irene |title=Women in the Old Testament |url={{Google books |plainurl=yes |id=xQlzkEefX5MC }} |publisher=Liturgical Press |isbn=978-0-8146-2411-1 |page=69 |year=1997}}</ref>
<ref name="abc.net.au">{{cite web|title=Male rape victims left to suffer in silence|url=http://www.abc.net.au/worldtoday/stories/s244535.htm|date=February 9, 2001|accessdate=2007-05-30|publisher=abc.net.au}}</ref>
[[श्रेणी:अपराध]]
[[श्रेणी:महिला विरुद्धक हिंसासभ]]
[[श्रेणी:महिला सम्पादनथन २०१७ मे बनाएल वा सुधारल लेखसभ]]
rwof8yhuat71a8afn8jxw9qxiiar8fi
कारागारमे बलात्कार
0
25156
279704
133964
2026-08-22T21:00:30Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279704
wikitext
text/x-wiki
{{महिला विरुद्धक हिंसासभ}}
'''कारागारमे बलात्कार'''क घटना सहो किछ कुरुर मानसिक्ताके पहिचान छी इ घटना बहुतो बेर समाचार माध्यममे सुनल जाइत अछि कि महिला द्वारा आरोप लगाएल गेल अछि कि यौन सोषण कारागारमे होइत अछि।
==एहो सभ देखी==
*[[बलात्कार]]
*[[बलात्कारसँ गर्भवती]]
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
<ref name="Sexual assault: key issues">{{Cite journal|author=Cybulska B |title=Sexual assault: key issues |url=https://archive.org/details/sim_royal-society-of-medicine-great-britain-journal_2007-07_100_7/page/321 |journal=J R Soc Med |volume=100 |issue=7 |pages=321–4 |year=2007|pmid=17606752 |pmc=1905867 |doi=10.1258/jrsm.100.7.321}}</ref>
<ref name="Women in the Old Testament">{{Cite book|last=Nowell |first=Irene |title=Women in the Old Testament |url={{Google books |plainurl=yes |id=xQlzkEefX5MC }} |publisher=Liturgical Press |isbn=978-0-8146-2411-1 |page=69 |year=1997}}</ref>
<ref name="abc.net.au">{{cite web|title=Male rape victims left to suffer in silence|url=http://www.abc.net.au/worldtoday/stories/s244535.htm|date=February 9, 2001|accessdate=2007-05-30|publisher=abc.net.au}}</ref>
<ref name="malesrapingfemales">{{cite web|year=1998 |url=http://www.vaonline.org/vls6.html |title=Female Sex Offenders |publisher=Breaking the Silence |accessdate=2007-03-11 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20070510022204/http://www.vaonline.org:80/vls6.html |archivedate=2007-05-10 |df= }}</ref>
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.justdetention.org/ Just Detention International] Organization campaigning against prison rape
*[http://www.cybercemetery.unt.edu/archive/nprec/20090820154816/http://nprec.us/publication/ National Prison Rape Elimination Commission]
*"[https://books.google.com/books?id=QkFfYfEO5IgC&pg=PA99&lpg=PA99&dq=I+was+%22rented+out%22+for+sexual+favors,+and+a+lot+of+the+guys+who+rented+me+are+not+rapists,+or+assaulted+as+children,+or+any+other+stereotypical+model.+They+just+wanted+some+sexual+satisfaction,+even+though&source=bl&ots=d8ddEQj03r&sig=YNyKoHF7ZqmGEBgnXrg042r7aK4&hl=en&ei=c9vdS9DwG4KnOMyboZUH&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=2&ved=0CAoQ6AEwAQ#v=onepage&q=I%20was%20%22rented%20out%22%20for%20sexual%20favors%2C%20and%20a%20lot%20of%20the%20guys%20who%20rented%20me%20are%20not%20rapists%2C%20or%20assaulted%20as%20children%2C%20or%20any%20other%20stereotypical%20model.%20They%20just%20wanted%20some%20sexual%20satisfaction%2C%20even%20though&f=false No Escape: Male Rape in U.S. Prisons] - ''[[Human Rights Watch]]'' at ''[[Google Books]]''
*{{cite web|url=http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=1966200|title=Gender Violence in Prison & Hyper-Masculinities in the 'Hood: Cycles of Destructive Masculinity by SpearIt : : SSRN |publisher=Papers.ssrn.com |date= |accessdate=2012-11-05}}
*Goodmark, Leigh and Flores, Juanita and Goldscheid, Julie and Ritchie, Andrea and SpearIt, Plenary 2 -- Redefining Gender Violence—Transcripts from Converge! Reimagining the Movement to End Gender Violence (July 9, 2015). University of Miami Race & Social Justice Law Review, Vol. 5, p. 289, 2015. Available at SSRN: http://ssrn.com/abstract=2628984
[[श्रेणी:अपराध]]
[[श्रेणी:महिला विरुद्धक हिंसासभ]]
[[श्रेणी:महिला सम्पादनथन २०१७ मे बनाएल वा सुधारल लेखसभ]]
l952jnd3ui5d2t57rjfr7ihpobadua1
इलिनर अस्ट्रम
0
25435
279702
248121
2026-08-22T20:59:07Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279702
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox economist
| name = इलिनर अस्ट्रम</br>Elinor Ostrom
| school_tradition = [[नयाँ संस्थागत अर्थशास्त्र]]
| color = black
| image = Nobel Prize 2009-Press Conference KVA-30.jpg
| image_size = 200px | caption =
| birth_date = {{birth date|1933|8|7|mf=yes}}
| death_date = {{death date and age|2012|6|12|1933|8|7|mf=yes}}
|nationality= {{flag|संयुक्त राज्य अमेरिका}}
|institution=[[इन्डियाना विश्वविद्यालय]], [[एरिजोना राज्य विश्वविद्यालय]]
|field=[[सार्वजनिक अर्थशास्त्र]]
|alma_mater=[[क्यालिफोर्निया विश्वविद्यालय]], [[लस एन्जलस]]
|influences=
|opposed=
|influenced=
|contributions=
|awards=[[अर्थशास्त्रक नोबेल पुरस्कार]] (२००९)
|signature=<!-- file name only -->
|repec_prefix=
|repec_id=
}}
'''इलिनर अस्ट्रम''' ([[७ अगस्त]], [[१९३३]]- [[१२ जुन]], [[२०१२]]) एक अमेरिकी महिला अर्थशास्त्री छल ।<ref>{{cite news |title=No Panaceas! Elinor Ostrom talks with Fran Korten |date=March 18, 2010 |url=http://shareable.net/blog/no-panaceas-a-qa-with-elinor-ostrom |newspaper=Shareable: Civic System |accessdate=February 20, 2011 |archive-date=February 16, 2011 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110216033008/http://www.shareable.net/blog/no-panaceas-a-qa-with-elinor-ostrom |dead-url=yes }}</ref><ref name="nature-obit">{{Cite journal | last1 = Janssen | first1 = M. A. | title = Elinor Ostrom (1933–2012) | doi = 10.1038/487172a | journal = Nature | volume = 487 | issue = 7406 | page = 172 | year = 2012 | pmid = 22785305| pmc = }}</ref><ref>{{Cite journal| last1 = Wilson | first1 = R. K.| title = Elinor Ostrom (1933–2012)| url = https://archive.org/details/sim_science_2012-08-10_337_6095/page/661 | doi = 10.1126/science.1227725| journal = Science| volume = 337| issue = 6095| pages = 661–61| year = 2012| pmid = 22879496| pmc =}}</ref> ओ [[ओलिभर विलियमसन]]क संग संयुक्त रूपमे सन् २००९ क [[अर्थशास्त्र]] विधामे [[नोबेल पुरस्कार|नोबेल स्मृति पुरस्कार]] प्राप्त केनए छल । अर्थशास्त्रमे नोबेल पुरस्कार प्राप्त कएनिहार ओ प्रथम महिला छी ।<ref>{{cite web|url = http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/lists/women.html|title = Nobel Prize Awarded Women|date = |access-date = 19 January 2016 |website = |publisher = }}</ref>
==व्यक्तिगत जीवन आ शिक्षा==
इलिनर अस्ट्रमक जन्म [[संयुक्त राज्य अमेरिका]]क [[लस एन्जलस]], [[क्यालिफोर्निया]]मे भेल छल । हुनकर पिता हपकिन्स, एक सङ्गीतकार छल तँ माता एड्रियन, एक सेट डिजाइनर छल ।<ref name="Leonard">{{cite news |last=Leonard |first=Mike |title=Nobel winner Elinor Ostrom is a gregarious teacher who loves to solve problems |date=6 December 2009 |newspaper=The Herald-Times |location=Bloomington, Indiana |url=http://ww.heraldtimesonline.com//stories/2009/12/06/news.qp-7916285.sto?code=d9341e1a-e395-11e4-a7e0-10604b9f2f2e |accessdate=15 April 2015 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20150415173651/http://ww.heraldtimesonline.com//stories/2009/12/06/news.qp-7916285.sto?code=d9341e1a-e395-11e4-a7e0-10604b9f2f2e |archivedate=April 15, 2015 }}</ref><ref name="TelegraphObit">{{cite news |url=http://www.telegraph.co.uk/news/obituaries/9329881/Elinor-Ostrom.html |title=Elinor Ostrom |newspaper=The Telegraph |date=13 June 2012 |accessdate=15 April 2015 |location=London}}</ref> हुनकर जन्म भेला किछ दिन बाद हुनकर पिता हुनकर मातासँ अलग भेल छल जहि कारण ओ अधिकांश समय अपन मातासाथ रहि बितेने छल ।<ref name="Wall">{{cite book |last=Wall |first=Derek |author-link=Derek Wall |title=The Sustainable Economics of Elinor Ostrom: Commons, Contestation and Craft |date=2014 |publisher=Routledge}}</ref> अस्ट्रम सन् १९५१ मे बेवर्ली हिल्स उच्च विद्यालयसँ स्नातक केनए छल आ सन् १९५४ मे युसिएलएसँ बिए (अनर्स) राजनीतिक विज्ञानमे तीन बर्षक स्नातक केनए छल ।<ref name="NAS">{{cite book |author1-last=McKay |author1-first=Bonnie J. |author2-last=Bennett |author2-first=Joan |title=Biographical Memoir of Elinor Ostrom (1933–2012) |date=2014 |publisher=National Academy of Sciences |url=http://www.nasonline.org/publications/biographical-memoirs/memoir-pdfs/ostrom-elinor.pdf |accessdate=15 April 2015}}</ref>
==करियर==
==अनुसन्धान==
==पुरस्कार==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य लिङ्कसभ==
{{Commonscat-inline|Elinor Ostrom|इलिनर अस्ट्रम}}
* [http://www.slavicvoice.org/ukraine/2012/10/01/elinor-ostrom "Governing the Commons: The Evolution of Institutions for Collective Action"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121122134111/http://www.slavicvoice.org/ukraine/2012/10/01/elinor-ostrom/ |date=2012-11-22 }}, published in [[Ukraine]].
* [http://www.bbc.co.uk/programmes/p00f1l78 On Collaboration] Elinor Ostrom speaks on [http://www.bbc.co.uk/programmes/p004kln9 BBC The Forum]
* [https://web.archive.org/web/20061026035617/http://www.indiana.edu/~workshop/ The Workshop in Political Theory and Policy Analysis] at [[Indiana University]].
** [https://web.archive.org/web/20111017183218/http://www.indiana.edu/~workshop/people/lostromcv.htm Elinor Ostrom Curriculum Vitae]
* [http://csid.asu.edu/ Center for the Study of Institutional Diversity] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061206013311/http://csid.asu.edu/ |date=2006-12-06 }} at [[Arizona State University]]
* [http://www.shareable.net/blog/no-panaceas-a-qa-with-elinor-ostrom No Panaceas! Elinor Ostrom Talks with Fran Korten] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110216033008/http://www.shareable.net/blog/no-panaceas-a-qa-with-elinor-ostrom |date=2011-02-16 }}
* [http://nobelprize.org/nobel_prizes/economics/laureates/2009/ostrom-lecture.html Beyond Markets and States: Polycentric Governance of Complex Economic Systems], 2009 lecture at [[NobelPrize.org]].
* [https://web.archive.org/web/20101204051702/http://www.iss.nl/About-ISS/History/Honorary-Fellows Profile] at the International Institute of Social Studies (ISS).
* Video of [http://www.annualreviews.org/page/audio#ostrom Annual Reviews Conversations Interview with Elinor Ostrom] (2011).
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:नोबेल पुरस्कार विजेता महिलासभ]]
fvdis5xz37alak8hr9pac2zt9yvmb36
दीपावली
0
27856
279699
267281
2026-08-22T20:56:27Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279699
wikitext
text/x-wiki
{{Featured article}}
{{Infobox holiday
|holiday_name = दीपावली<br> Deepavali
|type = हिन्दू
|nickname = दिवाली
|image = The Rangoli of Lights.jpg
|caption = दीपावलीमे [[रङ्गोली]] सजावट
|observedby = [[हिन्दू]], [[सिख]], [[जैन]] आ [[बौद्ध धर्म|बौद्ध]]<ref>Charles M Townsend, The Oxford Handbook of Sikh Studies, Oxford University Press, {{ISBN|978-0199699308}}, page 440</ref>
|litcolor =
|longtype = सांस्कृतिक आ धार्मिक
|begins = [[धनतेरस]], दीपावली सँ २ दिन पहिने
|ends = [[भाई द्वितीया]], दीपावलीक २ दिन बाद
|date = [[हिन्दू क्यालेन्डर]] अनुसार
|celebrations = [[दीया (प्रकाश)|दीया]] आ प्रकाश, घर सजावट, खरिददारी, [[पूजा (हिन्दू)|पूजा]] (आराधना), उपहार, धार्मिक रितिरिवाजक प्रदर्शन, आतिशबाजी, भोज आ मिठाई
|date2019 = २७ अक्टुबर<ref name=NextYear/><br>१८ अक्टुबर (बुध दिन) [[दक्षिण भारत]]मे<ref name=NextYear>{{cite web|url=http://india.gov.in/calendar/2017-10 |title=Holiday calendar |publisher=National Portal of India |accessdate=27 October 2016}}</ref>
<!-- move the following to active after March of the relevant year, please cite official holiday calendar from gov.in
|date2018 = ७ नवम्बर (बुध दिन)
|date2019 = २७ अक्टुबर (रवि दिन)
|date2020 = १४ नवम्बर (शनि दिन)
-->
|relatedto = [[काली पूजा]], [[गलुङ्गन]], [[दिवाली (जैन)]], [[बन्दी छोड़ दिवस]], [[तिहार]], [[स्वान्ति]]
}}
'''दीपावाली''' वा '''दिवाली''' अर्थात '''इजोतक पावनि''' [[शरद ऋतु]] ([[उत्तरी गोलार्द्ध]])मे प्रत्येक वर्ष मनाएल जाएवला एक प्राचीन [[हिन्दू]] पावनि छी।<ref name="OED-Diwali">The New Oxford Dictionary of English (1998) ISBN 0-19-861263-X – p.540 "'''Diwali''' /dɪwɑːli/ (also '''Divali''') '''noun''' a Hindu festival with lights...".</ref><ref>[http://www.britannica.com/EBchecked/topic/166786/Diwali Diwali] Encyclopedia Britannica (2009)</ref> दीपावाली [[हिन्दु]] धर्मावलम्वीसभक सभ सँ पैग आ हर्ष-उल्लासक पावनिसभमे सँ एक छी। ई पावनि आध्यात्मिक रूप सँ अन्धकार पर प्रकाशक विजयकेँ दर्शावैत अछि।<ref name="ReferenceA">Jean Mead, How and why Do Hindus Celebrate Divali?, ISBN 978-0-237-534-127</ref><ref name="Demon">{{cite book|url = http://books.google.com/?id=8HhVcspIBU4C&pg=PA179&dq=lamps+kept+on+diwali+lakshmi+evil+spirit#v=fjhfgyuiuyuiyuuiyii99wtwtyeryyywruiuhyuiyy&q&f=false|title = Invisible River: Sir Richard's Last Mission|first=Zak|last=Vera|quote=First Diwali day called ''Dhanteras'' or wealth worship. We perform Laskshmi-Puja in evening when clay diyas lighted to drive away shadows of evil spirits.|accessdate = 26 October 2011|isbn = 978-1-4389-0020-9|date = February 2010}}</ref>
भारतवर्षमे मनाए जाइवला सम्पूर्ण पावनिसभमे दीपावलीकें सामाजिक आ धार्मिक दुनू दृष्टिसँ अत्यधिक महत्त्व अछि । एकरा दीपोत्सव सेहो कहल जाइत अछि । '''तमसो मा ज्योतिर्गमय''' अर्थात '''अन्धकारसँ ज्योति अर्थात प्रकाशक दिस चली''' ई उपनिषदसभक आज्ञा छी । एकरा [[सिख धर्म|सिख]], [[बौद्ध]] तथा [[जैन धर्म]]क लोक सेहो मनावैत अछि । जैन धर्मक लोक एकरा [[महावीर]]क मोक्ष दिवसक रूपमे मनावैत अछि<ref name="Sharma2006">{{Cite book|year=2006|title=Fairs and Festivals of India|first=S.P.|last=Sharma|first2=Seema|last2=Gupta|publisher=Pustak Mahal|isbn=978-81-223-0951-5|page=79|url=http://books.google.com/?id=wPPr9HdmnHcC&pg=PA79&dq=diwali+mahavira+527}}</ref><ref name="N. Upadhye, Review 1982 pp. 231-232">{{cite journal|title=Mahavira and His Teachings|url=https://archive.org/details/sim_journal-of-the-american-oriental-society_january-march-1982_102_1/page/231|first=A. N.|last=Upadhye|editor-first=Richard J.|editor-last=Cohen|journal=Journal of the American Oriental Society|volume=102|date=Jan–Mar 1982|pages=231–232|doi=10.2307/601199|jstor=601199|issue=1|publisher=American Oriental Society}}</ref> तथा सिख समुदाय एकरा [[बन्दी छोड़ दिवस]]क रूपमे मनावैत अछि ।
मानल जाइत अछि कि दीपावलीक दिन [[अयोध्या]]क राजा [[राम|श्री रामचन्द्र]] अपन चौदह वर्षक वनवासक पश्चात घर वापस आएल छल ।<ref>{{Cite web |url=http://www.swargarohan.org/Ramayana/Uttar-Kand.htm |title=Ramcharitmanas, Uttarkand |access-date=2017-10-16 |archive-date=2009-02-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20090209112601/http://swargarohan.org/Ramayana/Uttar-Kand.htm |dead-url=yes }}</ref> अयोध्यावासिसभक ह्रदय अपन परम प्रिय राजाक आगमनसँ उल्लसित छल । श्री रामक स्वागतमे अयोध्यावासिसभ [[घी]]क दीप जलेने छल । [[कातिक]] मासक सघन कारी [[अमावस्या]]क ओ रात्रि दीपक इजोतसँ जगमग भऽ गेल । तहियासँ आईधरि भारत आ नेपालमे प्रति वर्ष ई प्रकाश-पावनि हर्ष आ उल्लाससँ मनाएल जाइत अछि । ई पावनि अधिकतर [[ग्रेगोरियन क्यालेन्डर]]क अनुसार [[अक्टुबर]] वा [[नवम्बर]] महिनामे मनाएल जाइत अछि । दीपावली दीपसभक [[पावनि]] छी । [[भारत|भारतीय]]सभक विश्वास अछि की [[सत्य]]क सदा जीत होइत अछि आ झूठक नाश होइत अछि । दीपावाली याह चरितार्थ करैत अछि- असतो माऽ सद्गमय, तमसो माऽ ज्योतिर्गमय । दीपावली स्वच्छता आ प्रकाशक पर्व छी । कयन सप्ताह पूर्वेसँ दीपावली कऽ तैयारी आरम्भ भऽ जाइत अछि । लोक अपन घरसभ, दोकानसभ आदि कऽ सफाई कार्य आरम्भ करि देत अछि । घरसभमे मरम्मत, रङ्ग-रोगन, सफेदी आदि कार्य होमए लागैत अछि । लोकसभ अपन अपन दोकानकें सेहो साफ सुथरा करि सजावैत अछि ।
दीपावाली [[नेपाल]], [[भारत]],<ref name="about">{{cite web|url=http://india.gov.in/calendar/calendar.php|title=Indian Government Holiday Calendar|publisher=National Portal of India|accessdate=15 March 2010}}</ref> [[श्रीलंका]], [[म्यानमार]], [[मरिसस]], [[गुयाना]], [[त्रिनिदाद आ टोबैगो]], [[सुरीनाम]], [[मलेसिया]], [[सिङ्गापुर]], [[फिजी]], [[पाकिस्तान]] आ [[अस्ट्रेलिया]]क बाहरी सीमामे अवस्थित [[क्रिसमस द्वीप]]मे मनाएल जाइत अछि ।
{{Infobox
| title = दिपावाली उत्सव
| image =
{{image array|perrow=2|width=175|height=115
| image1 = Deepawali-festival.jpg| caption1 = [[नर्क चतुर्दशी]]क रातिमे घर भितर [[दीप]]सँ कएल गेल सजावट
| image2 =| caption2 = दिवालीक रातिमे दीपसँ कएल गेल बाहरी सजावट
| image3 =| caption3 = [[महाराष्ट्र]]मे [[धनतेरस]]सँ पहिने दिवालीक इजोत
| image4 = Glowing Swayambhu (3005358416).jpg| caption4 = दिवाली ([[तिहार]])क लेल जगमग एक [[नेपाल|नेपाली]] मन्दिर
| image5 = Diwali fireworks and lighting celebrations India 2012.jpg| caption5 = [[अमृतसर]]मे दिवाली उत्सव
| image6 = Fireworks Diwali Chennai India November 2013 b.jpg| caption6 = दिवालीक रातिमे [[चेन्नई]]मे कएल गेल आतिशबाजी
| image7 = Ganga At Nibi Gaharwar.jpg| caption7 = ग्रामीण उत्सव – [[गङ्गा नदी|गङ्गा]] नदीमे दीप
| image8 = Sweets Mithai for Diwali and other Festivals of India.jpg|caption8 = दिवाली [[मिठाई]]
}}
|caption = दिवाली नजारा, आतिशबाजी, कला, आ स्वादक पावनि छी । जे देश आ प्रान्तानुसार भिन्नता पायल जाइत अछि ।
}}
==शब्द उत्पति==
दीपावली शब्दक उत्पत्ति [[संस्कृत]]क दू टा शब्दसभ 'दीप' अर्थात 'दिया' आ 'आवली' अर्थात 'पङ्क्ति' या 'श्रृङ्खला' कऽ मिश्रण सँ भेल अछि। एकर उत्सवमे घरक दुआरि, घरसभ आ [[मन्दिर]]सभमे लाखो प्रकाशक प्रज्वलित कएल जाएत अछि। दीपावली जकरा दिवाली सेहो कहल जाएत अछि ओकरा अन्य भाषासभमे भिन्न-भिन्न नामसभ सँ जानल जाएत अछि जना:
* [[उड़िया भासा|उड़िया]]: दीपावली
* [[बङ्गाली भाषा|बङ्गाली]]: दीपाबोली
* [[आसामी भाषा|आसामी]]: दीपावली
* [[कन्नड़ भाषा|कन्नड़]], [[मलयालम भाषा|मलयालम]]: ദീപാവലി
* [[तमिल भाषा|तमिल]]: தீபாவளி
* [[तेलुगु भाषा|तेलुगु]]), दिवाली
* [[गुजराती भाषा|गुजराती]]: દિવાળી
* [[हिन्दी भाषा|हिन्दी]]: दिवाली
* [[मराठी भाषा|मराठी]]: दिवाळी
* [[कोंकणी भाषा|कोंकणी]]: दिवाळी
* [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]], दियारी
* [[सिन्धी भाषा|सिन्धी]]: दियारी
* [[नेपाली भाषा|नेपाली]]: तिहार
* [[मारवाड़ी भाषा|मारवाड़ी]]: दियाळी
==इतिहास==
भारतीय उपमहाद्वीपमे प्राचीन काल सँ दीपावालीकेँ [[हिन्दू पञ्चाङ्ग]]क [[कार्तिक]] मासमे [[गर्मी]]क फसल काटलाक बाद एक पावनिक रूपमे दर्शाएल गेल। दीपावालीकेँ [[पद्म पुराण]] आ [[स्कन्द पुराण]] नामक संस्कृत ग्रन्थसभमे उल्लेख भेटैत अछि जे मानल जाएत अछि कि पहिल सहस्त्राब्दीक अन्तिम समयमे विस्तृत करि लिखल गेल छल। दीया (दीपक) केँ स्कन्द पुराणमे [[सूर्य]]क भागसभक प्रतिनिधित्व केनिहार मानल गेल अछि, सूर्य जे जीवनकेँ लेल प्रकाश आ ऊर्जाक लौकिक दाता छी आ जे हिन्दू पञ्चाङ्ग अनुसार कार्तिक माहमे अपन स्थिति परिवर्तित करैत अछि।<ref name="tp">Pintchman, Tracy. ''Guests at God's Wedding: Celebrating Kartik among the Women of Benares'', pp. 59–65. State University of New York Press, 2005. ISBN 0-7914-6596-9.</ref><ref>Lochtefeld, James G. "Kartik" in ''The Illustrated Encyclopedia of Hinduism'', Vol. 1: A–M, p. 355. Rosen Publishing. ISBN 978-0-8239-3179-8.</ref> कीछ क्षेत्रसभमे हिन्दू दीपवालीकेँ [[यम]] आ [[नचिकेता]]क कथाक सङ्ग सेहो जोड़ैत अछि।<ref>[http://sanskritdocuments.org/articles/diwali-article-200310-tarang.pdf Diwali - the season of Festivals] Tarang (October 2003), page 4</ref> नचिकेताक कथा जे पहिल सहस्त्राब्दी ईसा पूर्व उपनिषदमे दर्ज कएल गेल अछि ओहिमे सही विरुद्ध गलत, ज्ञान विरुद्ध अज्ञान, सुच्चा धन विरुद्ध क्षणिक धन आदिकेँ बारेमे बताएल गेल अछि।<ref>[[Max Müller]] (Translator), The Upanishads, {{Google books|gV8sAAAAYAAJ|Katha Upanishad|page=1}}, Quote: "The wise prefers the good to the pleasant, but the fool chooses the pleasant through greed and avarice. Wide apart are these two, ignorance and wisdom. [...] What is called a treasure is transient, for the eternal is not obtained by things which are not eternal. The wise who, by means of meditation on his Self, recognizes the Ancient, he indeed leaves (transient) joy and sorrow far behind. [...] Beyond the senses there are the objects, beyond the objects there is the mind, beyond the mind there is the intellect, the Self is beyond the intellect. Beyond the Self is the Undeveloped, beyond the Undeveloped is the [[Purusha]]. Beyond the Purusha there is nothing, this is the goal, the highest road. A wise man should keep down speech and (impulses of) mind, he should keep them within the Self which is knowledge."</ref>
७म् शताब्दीक संस्कृत नाटक [[नागानन्द]]मे राजा [[हर्ष]] एकरा '''दीपप्रतिपादुत्सव:''' कहने अछि जहिमे दीया जलाएल जाएत छल आ नव दुल्हीन आ दूल्हाकेँ उपहार देल जाएत छल।<ref name="bnsharma">BN Sharma, Festivals of India, South Asia Books, ISBN 978-0836402834, pp. 9–35</ref><ref name=yaksha>{{cite book|last1=Varadpande|first1=Manohar Laxman|title=History of Indian Theatre, Volume 1|date=1987|publisher=Abhinav Publications|isbn=9788170172215|page=159|accessdate=18 October 2014}}</ref> ९म् शताब्दीमे [[राजशेखर]]द्वारा [[काव्यमीमांसा]]मे एकरा '''दीपमालिका''' वर्णित कएल गेल अछि जहिमे घरसभक पोताई कएल जाएत छल आ तेलक दीयासभ सँ रातिमे घर, सड़क आ बाजारसभकेँ सजाएल जाएत छल।<ref name=bnsharma/>
भारत यात्रा करऽ आएल कयन यात्रीसभद्वारा सेहो दीपावलीकेँ वर्णन कएल गेल छल। एघारहम शताब्दीमे भारत भ्रमण करऽ आएल फारसी यात्री आ इतिहासकार [[अल बेरुनी]] कार्तिक मासमे अमावस्याक दिन [[हिन्दू]] धर्मावलम्बीद्वारा दीपावली मनाएल जेबाक यथार्थ अपन स्मृति पुस्तकमे लिखने छल।<ref>R.N. Nandi (2009), in A Social History of Early India (Editor: B. Chattopadhyaya), Volume 2, Part 5, Pearson Education, {{ISBN|978-8131719589}}, pp. 183–84</ref> [[भेनिस]]क व्यापारी आ यात्री [[निकोलो डे कोन्टी]] १५म् शताब्दीक शुरुआतमे भारतक दौरा केनए छल आ अपन संस्मरणमे लिखने छल जे हिन्दूसभक अनेकौं पावनिसभमे सँ एक पावनिक अवसरमे ओ सभ अपन मन्दिरक भीतर आ छतक बाहर असङ्ख्य सङ्ख्यामे तेलक दीपक जलबैत छल जे दिन-राति जलैत रहैत छल आओर परिवारक सदस्यसभ एक जगह जमा भऽ नव परिधानमे अपनाआपकेँ ढालि लैत छल आ उत्सव हर्षोल्लासक सङ्ग मनबैत छल।{{sfn|Abraham Eraly|2015|pp=315–16}}{{sfn|Robert Sewell|2006|pp=85–86}} १६हम शताब्दीमे पुर्तगाली यात्री [[डोमिङ्गो पेस]] भारतक [[विजयनगर साम्राज्य]]क अपन यात्रा वृतान्तमे उल्लेख केनए छल जे हिन्दू धर्मावलम्बीसभ दीपावली पावनि [[अक्टुबर]] मासमे अपन घर आ मन्दिरसभमे दीया सँ प्रज्वलित करि मनबैत छल।{{sfn|Robert Sewell|2006|pp=85–86}}
[[दिल्ली सल्तनत]]क इस्लामिक इतिहासकारसभ आ [[मुगल साम्राज्य]] कालमे सेहो दिवाली आ अन्य हिन्दू पावनिकेँ उल्लेख छल। विशेष रूप सँ मुगल सम्राट [[अकबर]] एहन हिन्दू उत्सवसभक स्वागत केनए छल आ उत्सवमे भाग लेनए छल{{sfn|Richard M. Eaton|1996|pp=159–60 with footnotes}}{{sfn|Charles Melville|2012|p=526, Quote: "He [Mahmud b. Amir Vali] gives a very detailed account of the celebration of the ten days of Moharram, which he witnessed in Lahore in 1965, as well as Hindu festivals such as Diwali (...)".}} जबकि अन्य सम्राट [[औरङ्गजेब]] सन् १६६५ मे भारत वर्षमे दिवाली आ [[होली]] जका पावनिसभ पर प्रतिबन्ध लगाए देनए छल।{{sfn|Kiyokazu Okita|2014|pp=28–29}}{{sfn|Stephen Blake|2013|pp=87–89}}{{refn|group=note|According to Audrey Truschke, the Sunni Muslim emperor Aurangzeb did limit "public observation" of many religious holidays such as Hindu Diwali and Holi, but also of Shia observance of Muharram and the Persian holiday of Nauruz. According to Truschke, Aurangzeb did so because he found the festivals "distasteful" and also from "concerns with public safety" lurking in the background.{{sfn|Audrey Truschke|2017|pp=74–75}} According to Stephen Blake, a part of the reason that led Aurangzeb to ban Diwali was the practice of gambling and drunken celebrations.{{sfn|Stephen Blake|2013|pp=87–89}} Truschke states that Aurangzeb did not ban private practices altogether and instead "rescinded taxes previously levied on Hindu festivals" by his Mughal predecessors.{{sfn|Audrey Truschke|2017|pp=74–75}} John Richards disagrees and states Aurangzeb, in his zeal to revive Islam and introduce strict [[Sharia]] in his empire, issued a series of edicts against Hindu festivals and shrines.<ref name="Richards1995p175"/> According to Richards, it was Akbar who abolished the discriminatory taxes on Hindu festivals and pilgrims, and it was Aurangzeb who reinstated the Mughal era discriminatory taxes on festivals and increased other religion-based taxes.<ref name="Richards1995p175">{{cite book|author=John F. Richards|title=The Mughal Empire|url=https://books.google.com/books?id=HHyVh29gy4QC |year=1995 |publisher=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-56603-2|pages=38–40, 175–76}}</ref>}}{{refn|group=note|Some Muslims joined the Hindu community in celebrating Diwali in the Mughal era. Illustrative Islamic records, states Stephen Blake, include those of 16th-century Sheikh Ahmad Sirhindi who wrote, "during Diwali.... the ignorant ones amongst Muslims, particularly women, perform the ceremonies... they celebrate it like their own Id and send presents to their daughters and sisters,.... they attach much importance and weight to this season [of Diwali]."{{sfn|Stephen Blake|2013|pp=87–89}}}}
==महत्व==
==टिप्पणीसभ==
{{reflist|group="note"}}
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist|2}}
==बाह्य जडीसभ==
{{Commons category|Dipavali|दीपावली}}
{{Wikiquote|Dipavali|दीपावली}}
==एहो सभ देखी==
{{हिन्दू पर्व-त्यौहार}}
[[श्रेणी:हिन्दू पावनिसभ]]
[[श्रेणी:मुख्य लेखसभ]]
7qufvt388vhf8ndqonjuag3tx4c6m8u
कामदेव
0
28530
279700
157373
2026-08-22T20:56:53Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279700
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox deity<!--Wikipedia:WikiProject Hindu mythology-->
| type = Hindu
| Image = Kamadeva.jpg
| Caption =
| Name = कामदेव
| Devanagari = {{lang|sa|कामदेव}}
| Sanskrit_Transliteration = Kāmadeva
| Affiliation = [[प्रद्युम्न]], [[वासुदेव]]
| God_of = प्रेम आ कामक देवता
| Abode = Ketumala-varsa
| Mantra = {{IAST|काम गायत्री (kāma-gāyatrī)}}<ref>
{{cite book
|url=http://books.google.com/?id=3uAMAAAAIAAJ&q=Kamadevaya&dq=Kamadevaya
|title=History of Dharmaśāstra
|author1=Kāṇe, Pāṇḍuraṅga VāMana
|author2=Institute, Bhandarkar Oriental Research
|year=1958
}}
</ref>
| Weapon = पुष्प धनु
| Consort = [[रति|रती]], [[प्रिती]]
| Mount = [[सुगा]]
}}
'''कामदेव''' हिन्दू शास्त्रो मे प्रेम आ कामक देवता मानल जाएत अछि ।<ref name=Sanford2005/> उनकर स्वरूप युवा आ आकर्षक अछि। ओ विवाहित अछि आ [[रति]] उनकर पत्नी छी। ओ बहुत शक्तिशाली अछि कि उनकर लेल कोनो प्रकारक [[कवच]] क कल्पना नै कएल गेल अछि। उनकर अन्य नाम मे रागवृंत, अनंग, कंदर्प, मनमथ, मनसिजा, मदन, रतिकांत, पुष्पवान, पुष्पधंव आदि प्रसिद्ध अछि। कामदेव, हिन्दू देवी श्री क पुत्र आ [[कृष्ण]] क पुत्र प्रद्युम्न, क अवतार छी।<ref name=Sanford2005>{{cite journal
| author = Sanford, A.W.
| year = 2005
| title = Shifting the Center: Yak&sdotu; as on the Margins of Contemporary Practice
| url = https://archive.org/details/sim_american-academy-of-religion-journal_2005-03_73_1/page/89
| journal = Journal of the American Academy of Religion
| volume = 73
| issue = 1
| pages = 89–110
| doi = 10.1093/jaarel/lfi005
}}</ref> कामदेवक आध्यात्मिक रूपक हिन्दू धर्म मे वैष्णव अनुयायियो द्वारा कृष्ण सेहो मानल जाएत अछि।
== कामदेवक प्रमुख अंग ==
इतिहास कथामे कामदेवके नयन, भौ आ माथक विस्तृत वर्णन मिलैत अछि । उनकर नयनोक बाण या तीर की संज्ञा देल गेल अछि । शारीरिक रूप से नयनोक प्रतीकार्थ ठीक उनकर शस्त्र तीर के समान मानल गेल अछि । उनकर भवोक कमानक संज्ञा देल गेल अछि। ई शान्त होएत अछि, लेकिन इशारामेही अपन बात कहल अछि । ई किसी संग या सहारके सेहो आवश्यक्ता नै होएत अछि । कामदेवक माथा धनुषके समान अछि, जे अपन भीतर चन्चलता समेटल होएत अछि लेकिन ई पूरी तरह स्थिर होएत अछि। माथा पूरे शरीरक सर्वोच्च हिस्सा छी, ई दिशा निर्देश देएत अछि।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
qtr5e5hjjmifg0z47tmgxdu51ugjp0a
अन्दीझान
0
30045
279718
264171
2026-08-22T21:15:48Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279718
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
|name = अन्दीझान</br>Andijan
|native_name = Andijon/Андижон
|official_name =
|settlement_type = शहर
|image_skyline = Devonaboy Jome Mosque in Andijan.jpg
|imagesize = 240px
|image_caption = अन्दीझान मे स्थित एकटा मस्जिद
|image_flag =
|image_seal =
|image_map =
|map_caption =
|pushpin_map = उज्बेकिस्तान
|pushpin_label_position =bottom
|pushpin_mapsize =
|pushpin_map_caption =Location in Uzbekistan
|subdivision_type = [[Countries of the world|Country]]
|subdivision_type1 = [[Regions of Uzbekistan|Region]]
|subdivision_name = [[File:Flag of Uzbekistan.svg|25px]] [[उज्बेकिस्तान]]
|subdivision_name1 = [[अन्दीझान प्रान्त]]
|subdivision_type2 =
|subdivision_name2 =
|established_title = First mention
|established_date = १०अम शताब्दी
|government_type =
|leader_title =
|leader_name =
|area_magnitude =
|area_total_sq_mi =
|area_total_km2 = 74,3
|area_land_sq_mi =
|area_land_km2 =
|area_urban_sq_mi =
|area_urban_km2 =
|area_metro_km2 =
|area_metro_sq_mi =
|population_as_of=२०००
|population_footnotes =
|population_total = 333,400
|population_urban =
|population_metro =
|population_density_sq_mi =
|population_density_km2 = auto
|timezone = [[Uzbekistan Time|युजेडटी]]
|utc_offset = +5
|timezone_DST = संकलन नै कएल गेल
|utc_offset_DST = +5
|coordinates = {{coord|40|47|N|72|20|E|region:UZ|display=inline,title}}
|elevation_footnotes=
|elevation_m = 500
|elevation_ft =
|postal_code_type = Postal code
|postal_code = १७०१००<ref name="SPR">{{cite web|title=Andijan|url=http://uz.spr.ru/andizhan-i-andizhanskiy-gorodskoy-okrug/|work=SPR|accessdate=3 April 2014|language=Russian|archive-date=30 August 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170830154920/http://uz.spr.ru/andizhan-i-andizhanskiy-gorodskoy-okrug/|dead-url=yes}}</ref>
|area_code = +९९८ ७४<ref name="SPR"/>
|registration_plate =
|website =
|footnotes =
}}
अन्दीझान या अन्दीजान (उज्बेक: Андижон, रूसी: Андижан, चगताई: اندیژان, अङग्रेजी: Andijan) मध्य एशियाक उज्बेकिस्तान देशके चारिम सभसँ पैग शहर छी आ ओ देशके अन्दीझान प्रान्तक राजधानी छी। ई फरगना बगैचामे उज्बेकिस्तानक किर्गिजस्तानक सीमाक साथमे ही स्थित अछि। सन् १९९९ क जनगणनामे ई शहरक जनसंख्या ३,२३,९०० अनुमानित कएल गेल छल। ई भारतक मुगल साम्राज्यक संस्थापक आ पहिल सम्राट बाबरक जन्मस्थल सेहो छी। अन्दीझान शहरक बीचमे एकर सभसँ महत्त्वपूर्ण सार्वजनिक केन्द्र 'बाबर चौक' कहावैत अछि।
एन्डीजान देशमे एक महत्वपूर्ण औद्योगिक शहर अछि। शहरमे निर्मित उत्पादित सामानसभमे रसायन, घरेलू उपकरणसभ, इलेक्ट्रोनिक्स, खाद्य पदार्थ, फर्नीचर, हल, पम्प, जूता, खेती मशीनसभक लेल स्पेयर पार्ट्स, विभिन्न इन्जिनीयरिङ उपकरण आ व्हीलचेयर शामिल अछि।
==इतिहास==
===उपनाम===
शहरक नामक उत्पत्ति अनिश्चित अछि।<ref>{{cite book|last=Pospelov|first=E. M.|title=Geographical Names of the World. Toponymic Dictionary|year=1998|publisher=Russkie slovari|location=Moscow|isbn=5-89216-029-7|page=36|language=Russian}}</ref>१०अम शताब्दीक अरब भूगर्भिसभ एन्डिजानक "अन्डुकान", "अन्डुगन" या "ओगिगन" कहलैन् अछि। पारम्परिक व्याख्या तुर्कीक आदिवासी नामसभ एन्डी आ अदोक / अजोकक शहरके नामसँ जोडैत अछि।<ref name="OʻzME">{{cite encyclopedia | year = 2000–2005 | title = Andijon | last = Ziyayev | first = Baxtiyor | encyclopedia = Oʻzbekiston milliy ensiklopediyasi | publisher = Oʻzbekiston milliy ensiklopediyasi | location = Toshkent | language = Uzbek | id =}}</ref>
===प्रारम्भिक आ वर्तमानके इतिहास===
एन्डिजन फरगान उपत्यकामे सभसँ पुरान शहरसभमे सँ एक छी।<ref name="OʻzME"/><ref name="EL">{{cite encyclopedia | year = 1988 | title = Andijon | encyclopedia = Ensiklopedik lugʻat | publisher = Oʻzbek sovet ensiklopediyasi | location = Toshkent | language = Uzbek | id = 5-89890-002-0 | pages = 42–43 | volume = 1}}</ref>शहरक किछ हिस्सासभमे, पुरातत्वविदसभ सातम् आ आठम् शताब्दिसभ धरि फिर्ता मिलल गेल वस्तुसभ पावल जाइत् अछि, ऐतिहासिक रूपसँ, एन्डिजन सिल्क रोड पर एक महत्वपूर्ण शहर छल।<ref>{{cite journal|last=Manz|first=Beatrice Forbes|title=Central Asian Uprisings in the Nineteenth Century: Ferghana under the Russians|url=https://archive.org/details/sim_russian-review_1987-07_46_3/page/267|journal=[[Russian Review]]|year=1987|volume=46|issue=3|pages=267–281|doi=10.2307/130563|jstor=130563}}</ref>
===आधुनिक इतिहास===
मध्य एशियाक सोवियत सीमाक दौरान, एन्डिजनक ऐतिहासिक क्षेत्रसँ अलग करि देल गेल छल, कारण ई छल कि फिरघाना उपत्यकाक तीन अलग-अलग सोभियत गणराज्यसभक बीच विभाजित कएल गेल छल। एन्डीजन ही उज्बेक एसएसआर कऽ हिस्सा बनि गेल।
====मई २००५ के हत्याकाण्ड====
१३ मई २००५ मे उज्बेकिस्तानक सेनासभ भारी संख्यामे लोगसभक आगि लगा देलक जे गरीब रहि कऽ स्थिति आ भ्रष्ट सरकारक विरोध करि रहल छल। १३ मई मे मृत्यु भेनिहार लोगसभक अनुमान १८७ सँ लके सरकारक आधिकारिक गणना बहुतरास सय धरि अछि। एसएनबीक एक दल आरोप लगौलक् कि १५,०० लोगक मृत्यु भेल छल। नरसंहारक पश्चात् मृत्यु भेल अनेकौ लोगसभक शव कथनअनुसार सामूहिक कब्रमे छुपावल गेल छल।
==भूगोल==
एन्डीजान किर्गिस्तानक साथ उज्बेकिस्तानक सीमाके निकट फरगाना उपत्यकाक दक्षिण-पूर्वी किनारासभमे समुद्र तटसँग ४५० मीटर (१४८० फीट) ऊपरमे स्थित अछि। सडकसँ ई आसाकाक २२ किलोमीटर (१४ माइल) उत्तर-पूर्व आ नमांगनके ६८.६ किलोमीटर (४२.६ माइल) दक्षिण-पूर्व मे अछि। एन्डीजोनसोय शहरक साथ बहैत अछि।
===जलवायु===
एन्डीजानमे एक ठन्डा अर्द्ध शुष्क जलवायु (कोपेन जलवायु वर्गीकरण बीएसके) अछि, जाहिमे सर्दी-सर्दिसभ आ गर्म ग्रीष्मकाल होएत अछि, मुद्दा ई एक बहुत ही महाद्वीपीय प्रकृति अछि, मुद्दा मध्य-एशियामे एक स्थानक अपेक्षा सर्दिसभक तुलनामे हल्का अधिक भ सकैत अछि। वर्षा साधारण हिसाबसँ हल्का आ अनियमित होएत अछि। ग्रीष्मकाल विशेष रूपसँ शुष्क अछि।
==जनसांख्यिकी==
सन् २००० मे, एन्डिजनक जनसंख्या ३३३,४०० छल। शहरमे अनेकौं जातीय समूहसभक प्रतिनिधि पावल जा सकैत अछि। उज्बेक सभसँ पैग जातीय समूह अछि, ओकर बाद ताजिकिसभक स्थान अछि।
==अर्थव्यवस्था==
==शिक्षा==
एन्डिझान शहरमे चारिटा उच्च शिक्षण संस्थान अछि, एन्डिझान मेडिकल इन्स्टिच्युट चारिटासभ मध्ये सँ सभसँ पैग अछि। शहरमे चारिटा महाविद्यालयसभ, एक शैक्षिक लाईसियम, २१टा व्यावसायिक स्कूल, ४७टा माध्यमिक विद्यालय, तीनटा संगीत आ कला विद्यालय, नौटा खेल विद्यालय आ ८६टा किन्डरगार्टन अछि।
==उल्लेखनीय व्यक्तिसभ==
* [[बाबर]] (१४८३–१५३०) — मध्यकालीन भारत मे मुगल साम्राज्यक एक सम्राट आ संस्थापक<ref>{{cite encyclopedia
| year = २०००–२००५
| title = बाबर
| last1 = Muhammadjonov
| first1 = Abdulahad
| last2 = Abdugʻafurov
| first2 = Abdurashid
| encyclopedia = Oʻzbekiston milliy ensiklopediyasi
| publisher = Oʻzbekiston milliy ensiklopediyasi
| location = Toshkent
| language = Uzbek
| id =
}}</ref>
* [[नोदीरा]] (१७९२–१८४२) — एक कवि आ राजनेता<ref>{{cite encyclopedia
| year = २०००–२००५
| title = नोदिरा
| last = Qodirova
| first = Mahbuba
| encyclopedia = Oʻzbekiston milliy ensiklopediyasi
| publisher = Oʻzbekiston milliy ensiklopediyasi
| location = Toshkent
| language = Uzbek
| id =
}}</ref>
* [[चोʻल्पों]] (१८९७–१९३८) — एक प्रभावशाली कवि, नाटककार, उपन्यासकार, आ साहित्यिक अनुवादक<ref>{{cite encyclopedia
| year = २०००–२००५
| title = चोʻल्पों
| last = Karimov
| first = Naim
| encyclopedia = Oʻzbekiston milliy ensiklopediyasi
| publisher = Oʻzbekiston milliy ensiklopediyasi
| location = Toshkent
| language = Uzbek
| id =
}}</ref>
* [[अब्स बकरीर]] (१९१०–१९७४) — एक फिल्म अभिनेता आ उज्बेकिस्तान के पीपल्स आर्टिस्ट (१९३९)<ref>{{cite encyclopedia
| year = २०००–२००५
| title = Bakirov Abbos
| last =
| first =
| encyclopedia = Oʻzbekiston milliy ensiklopediyasi
| publisher = Oʻzbekiston milliy ensiklopediyasi
| location = Toshkent
| language = Uzbek
| id =
}}</ref>
* [[हलिमा नोसोरिवा]] (१९१३–२००३) — एक प्रभावशाली ओपेरा गायक, पीपल्स आर्टिस्ट अफ उज्बेकिस्तान (१९३७)<ref>{{cite encyclopedia
| year = २०००–२००५
| title = Nosirova Halima
| last =
| first =
| encyclopedia = Oʻzbekiston milliy ensiklopediyasi
| publisher = Oʻzbekiston milliy ensiklopediyasi
| location = Toshkent
| language = Uzbek
| id =
}}</ref>
* [[मुकरराम तुगुनबुएवा]] (१९१३–१९७८) — नर्तकी, उज्बेकिस्तान के पीपल्स आर्टिस्ट (१९३७); साधारणतः आधुनिक उज्बेक मन्च नृत्य के संस्थापक के रूपमे मानल जाइत अछि।<ref>{{cite encyclopedia
| year = 2000–2005
| title = Turgʻunboyeva Mukarram
| last = Qodirov
| first = Muhsin
| encyclopedia = Oʻzbekiston milliy ensiklopediyasi
| publisher = Oʻzbekiston milliy ensiklopediyasi
| location = Toshkent
| language = Uzbek
| id =
}}</ref>
* [[फोटिमा बोरुस्कोवा]] (१९१६–२००९) — ओपेरा गायक, उज्बेकिस्तानके पीपल्स आर्टिस्ट (१९५०)<ref>{{cite encyclopedia
| year = 2000–2005
| title = Boruxova Fotima
| last =
| first =
| encyclopedia = Oʻzbekiston milliy ensiklopediyasi
| publisher = Oʻzbekiston milliy ensiklopediyasi
| location = Toshkent
| language = Uzbek
| id =
}}</ref>
* [[शाहदात रहिमोवा]] (१९१९–१९७९) — गायक आ अभिनेत्री, पीपुल्स आर्टिस्ट अफ उज्बेकिस्तान (१९४०)<ref>{{cite encyclopedia
| year = 2000–2005
| title = Rahimova Shahodat
| last =
| first =
| encyclopedia = Oʻzbekiston milliy ensiklopediyasi
| publisher = Oʻzbekiston milliy ensiklopediyasi
| location = Toshkent
| language = Uzbek
| id =
}}</ref>
* [[मुहम्मद यूसुफ (कवि)|मुहम्मद यूसुफ ]] (१९५४–२००१) — कवि आ उजबेकिस्तानक सुप्रीम विधानसभा के एक सदस्य, उज्बेकिस्तान के पीपुल्स कवि (१९९८)<ref>{{cite encyclopedia
| year = 2000–2005
| title = Muhammad Yusuf
| last =
| first =
| encyclopedia = Oʻzbekiston milliy ensiklopediyasi
| publisher = Oʻzbekiston milliy ensiklopediyasi
| location = Toshkent
| language = Uzbek
| id =
}}</ref>
* [[रोबर्ट इलाटोव]] (जन्म १९७१) — इजराईली राजनीतिज्ञ आ केसरीक सदस्य इजराईल बेइटेनिनूक लेल<ref>{{cite web|url=https://www.knesset.gov.il/mk/eng/mk_eng.asp?mk_individual_id_t=793|title=Ilatov, Robert (Personal Information)|publisher=The Knesset|accessdate=19 September 2015}}</ref>
* [[रुस्लान चुगएव]] (जन्म १९७८) — [[विश्व मुक्केबाजी एसोसिएशन|डब्ल्युबीए]] [[वजनदार]] [[बक्सिङ]] च्याम्पियन<ref>{{cite encyclopedia
| year = 2000–2005
| title = Chagayev Ruslan Shamilevich
| last =
| first =
| encyclopedia = Oʻzbekiston milliy ensiklopediyasi
| publisher = Oʻzbekiston milliy ensiklopediyasi
| location = Toshkent
| language = Uzbek
| id =
}}</ref>
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
{{Wikivoyage|Andijan}}
{{Commons category|Andijan}}
* [http://andijan.uz The official website of the Andijan Region Administration] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140517005528/http://andijan.uz/ |date=2014-05-17 }} {{en icon}} {{ru icon}}
* [http://andijan.uz/ENG/Xokimliklar/andsh.shtml Information about the city of Andijan on the official website of the Andijan Region Administration] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140407062154/http://andijan.uz/ENG/Xokimliklar/andsh.shtml |date=2014-04-07 }} {{en icon}} {{ru icon}}
==एहो सभ देखी==
* [[अन्दीझान प्रान्त]]
* [[फरगना बगैचा]]
* [[उज्बेकिस्तान]]
[[श्रेणी:उज्बेकिस्तानक शहरसभ]]
[[श्रेणी:विकिमिडियन्स सम्पादन सप्ताह अन्तर्गत निर्मित लेखसभ]]
3lqemut47yoxp305jkv93fby1uj7fbd
प्रकाश-संश्लेषण
0
30923
279697
272164
2026-08-22T20:54:14Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279697
wikitext
text/x-wiki
[[File:Leaf 1 web.jpg|thumb|right|250px| हरीयर पत्तिसभ, प्रकाश संश्लेषण के लेल प्रधान अङ्ग छी।]]
सजीव कोशिकासभक द्वारा [[प्रकाश|प्रकाशीय]] [[उर्जा]] के [[रासायनिक ऊर्जा]] मे परिवर्तित करै के क्रिया के '''प्रकाश संश्लेषण''' (फोटोसिन्थेसिस) कहैत अछि। प्रकाश संश्लेषण ओ क्रिया छी जाहिसँ गाछ अपन हरियर रङ्ग वाला अङ्ग जेना [[पत्ती]], द्वारा [[सूर्य]] के [[प्रकाश]] के उपस्थिति मे [[वायु]] सँ [[कार्बनडाईअक्साइड]] तथा भूमि सँ [[जल]] लके जटिल कार्बनिक खाद्य पदार्थसभ जेना [[कार्बोहाइड्रेट्स]]क निर्माण करैत अछि तथा [[आक्सीजन गयास]] (O<sub>2</sub>) बाहर निकालैत अछि। प्रकाश संश्लेषण के प्रक्रिया मे सूर्य के प्रकाश के उपस्थिति मे गाछ के हरीयार पत्तिसभक कोशिकासभ के भितर कार्बन डाइआक्साइड आ पानी के संयोग सँ पहिने [[साधारण कार्बोहाइड्रेट]] आ बाद मे [[जटिल काबोहाइड्रेट]] के निर्माण होएत अछि। ई प्रक्रिया मे अक्सीजन एवं ऊर्जा सँ भरपूर कार्बोहाइड्रेट ([[सूक्रोज]], [[ग्लूकोज]], [[स्टार्च]] (मन्ड) आदि) के निर्माण होएत अछि तथा अक्सीजन ग्यास बाहर निकलैत अछि। जल, कार्बनडाइअक्साइड, सूर्य के प्रकाश तथा [[क्लोरोफिल]] (हरितलवक) के प्रकाश संश्लेषण के अवयव कहैत अछि। एहीमे सँ जल तथा कार्बनडाइअक्साइड के प्रकाश संश्लेषण के कच्चा माल कहल जाइत अछि। प्रकाश संश्लेषण के प्रक्रिया सभसँ महत्वपूर्ण जैवरासायनिक अभिक्रियासभमे सँ एक अछि।<ref name=bryantfrigaard>{{cite journal
|author=D.A. Bryant & N.-U. Frigaard
|month=November
|year=2006
|title=Prokaryotic photosynthesis and phototrophy illuminated
|journal=Trends Microbiol.
|volume=14
|issue=11
|pages=488
|doi=10.1016/j.tim.2006.09.001
}}</ref> सीधा वा परोक्ष रूप सँ दुनिया के सभ सजीव एही पर आश्रित अछि। प्रकाश संश्वेषण करै वाला सजीवसभक [[स्वपोषी]] कहैत अछि।<ref>{{cite book |last=राय |first=रामाज्ञा |title= सुगम जीवन विज्ञान |year=मार्च १९९१ |publisher=आर के प्रकाशन |location=कोलकाता |id= |page=१-४० |accessday= १४|accessmonth= अगस्त|accessyear= २००९}}</ref>
== रासायनिक समीकरण ==
:6 CO<sub>2</sub> + 12 H<sub>2</sub>O<sub></sub> + प्रकाश + क्लोरोफिल → [[ग्लूकोज|C<sub>6</sub>H<sub>12</sub>O<sub>6</sub>]]<sub></sub> + 6 O<sub>2</sub> + 6 H<sub>2</sub>O<sub></sub> + क्लोरोफिल<ref>{{cite book |last=यादव, नारायण |first=रामनन्दन, विजय |title= अभिनव जीवन विज्ञान |year=मार्च २००३ |publisher=निर्मल प्रकाशन |location=कोलकाता |id= |page=१-४० |accessday= १४|accessmonth= अगस्त|accessyear= २००९}}</ref>
:[[कार्बन डाईआक्साइड]] + [[पानी]] + [[प्रकाश]] + [[क्लोरोफिल]] → [[ग्लूकोज]] + [[अक्सीजन]] + [[पानी]] + क्लोरोफिल <br />
प्रकाश एतय अभिक्रिया मे भाग नै लैत अछि बल्कि ई अभिक्रिया के लेल प्रकाशक उपस्थिति आवश्यक अछि। ई रासायनिक क्रिया मे कार्बनडाइअक्साइड के ६ अणुसभ आ जल के १२ अणुसभ के बीच रासायनिक क्रिया होइत अछि जेकर फलस्वरूप ग्लूकोज के एक अणु, जल के ६ अणु तथा अक्सिजन के ६ अणु उत्पन्न होइत अछि। ई क्रिया मे मुख्य उत्पाद ग्लूकोज होइत अछि तथा अक्सिजन आ जल उप पदार्थ के रूप मे मुक्त होइत अछि। ई प्रतिक्रिया मे उत्पन्न जल कोशिका द्वारा अवशोषित भऽ जाइत अछि आ पुनः जैव-रासायनिक प्रतिक्रियासभमे लग जाइत अछि। मुक्त अक्सिजन वातावरण मे चलल जाइत अछि। ई मुक्त अक्सिजन के स्रोत जल के अणु छी कार्बनडाइअक्साइड के अणु नै। अभिक्रिया मे सूर्य के विकिरण ऊर्जाक रूपान्तरण रासायनिक ऊर्जा मे होइत अछि। जे ग्लूकोज के अणुसभमे सञ्चित भऽ जाइत अछि। प्रकाश-संश्लेषण मे गाछ द्वारा प्रति वर्ष लगभग १00 टेरावाट के सौर्य ऊर्जा के रासायनिक ऊर्जा के रूप मे भोज्य पदार्थ के अणुसभमे बाँधि देनए जाइत अछि।<ref>{{cite journal |author=Nealson KH, Conrad PG |title=Life: past, present and future |journal=Philos. Trans. R. Soc. Lond., B, Biol. Sci. |volume=354 |issue=1392 |pages=1923–39 |year=1999 |month=December |pmid=10670014 |pmc=1692713 |doi=10.1098/rstb.1999.0532 |url=http://journals.royalsociety.org/content/7r10hqn3rp1g1vag/ |access-date=2018-02-12 |archive-date=2018-06-14 |archive-url=https://web.archive.org/web/20180614002738/http://journals.royalsociety.org/content/7r10hqn3rp1g1vag/ |dead-url=yes }}</ref><ref>{{cite journal |author=Nealson KH, Conrad PG |title=Life: past, present and future |journal=Philos. Trans. R. Soc. Lond., B, Biol. Sci. |volume=354 |issue=1392 |pages=1923–39 |year=1999 |month=December |pmid=10670014 |pmc=1692713 |doi=10.1098/rstb.1999.0532 |url=http://journals.royalsociety.org/content/7r10hqn3rp1g1vag/ |access-date=2018-02-12 |archive-date=2018-06-14 |archive-url=https://web.archive.org/web/20180614002738/http://journals.royalsociety.org/content/7r10hqn3rp1g1vag/ |dead-url=yes }}</ref> ई ऊर्जा के परिमाण पूरा मानव सभ्यता के वार्षिक ऊर्जा खर्च सँ सेहो ७ गुणा अधिक अछि।<ref name=EIA>{{cite web | publisher = Energy Information Administration | url = http://www.eia.doe.gov/pub/international/iealf/table18.xls | title = World Consumption of Primary Energy by Energy Type and Selected Country Groups, 1980-2004 | format = XLS | date = July 31, 2006 | access date = 2007-01-20 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20041111015455/http://www.eia.doe.gov/pub/international/iealf/table18.xls | archivedate = November 11, 2004 | access-date = February 12, 2018 | dead-url = no }}</ref> ई ऊर्जा एतय स्थिति ऊर्जा के रूप मे सञ्चित रहैत अछि। अतः प्रकाश-संश्लेषण केएल क्रिया के ऊर्जा बन्धन के क्रिया सेहो कहैत अछि। ई प्रकार प्रकाश-संश्लेषण करै वाला सजीव लगभग १०,००,००,००,००० टन कार्बन के प्रति वर्ष जैव-पदार्थसभमे बदलि दैत अछि।<ref>{{cite journal |author=Field CB, Behrenfeld MJ, Randerson JT, Falkowski P |title=Primary production of the biosphere: integrating terrestrial and oceanic components |url=https://archive.org/details/sim_science_1998-07-10_281_5374/page/237 |journal=Science (journal) |volume=281 |issue=5374 |pages=237–40 |year=1998 |month=July |pmid=9657713 |doi=10.1126/science.281.5374.237}}</ref>
== ऐतिहासिक पृष्ठभूमि ==
[[File:Stephen Hales.jpg|thumb|right|200px|स्टीफन हेलेस]]बहुत प्राचीन काल सँ ई ज्ञात अछि कि गाछ अपन पोषण जडि द्वारा प्राप्त करैत अछि। [[१७७२]] मे [[स्टीफन हेलेस]] बतौलक् कि गाछ की पत्तिसभ [[वायु]] सँ भोजन ग्रहण करैत अछि तथा ई क्रिया मे [[प्रकाश]] के किछ महत्वपूर्ण क्रिया छी। प्रीस्टले [[१७७२]] मे पहिने बतौलक् कि ई क्रिया के दौरान उत्पन्न वायु मे मैनबत्ती जलावाल जाए तँ ई जलैत रहैत अछि। मैनबत्ती जलि के पश्चात् उत्पन्न वायु मे यदि अखन एक जीवित चूहा रखल जाए तँ ओ मरि जाइत अछि। ओ [[१७७५]] मे पुनः बतौलक् कि गाछ द्वारा दिन के समय मे निकलल ग्यास अक्सिजन होएत अछि। एकर पश्चात इन्जन हाउस [[१७७९]] मे बतौलक् कि हरियर गाछ [[सूर्य]] के प्रकाश मे co<sub>2</sub> ग्रहण करैत अछि तथा अक्सिजन निकालैत अछि। डी. सासूर [[१८०४]] मे बतौलक् गाछ दिन आ रात श्वसन मे तँ अक्सिजन ही लैत अछि मुद्दा प्रकाश संश्लेषण के दौरन अक्सिजन मुक्त करैत अछि। अत: अक्सिजन पूरा दिन काम मे आवैत अछि मुद्दा कार्बनडाईअक्साइड सँ अक्सिजन केवल प्रकाश संश्लेषण मे ही बनैत अछि। सास [[१८८७]] मे बतौलक् कि हरियर गाछ के co<sub>2</sub> ग्रहण करवाक तथा o<sub>2</sub> निकलवाक सँ गाछ मे [[स्टार्च]] के निर्माण होइत अछि।
== महत्व ==
हरियर गाछ मे होए वाला प्रकाश संश्लेषण के क्रिया गाछ एवं अन्य जीवित प्राणीसभक लेल एक बहुत ही महत्वपूर्ण क्रिया छी। ई क्रिया मे गाछ सूर्य के प्रकाशीय उर्जा के रासायनिक उर्जा मे परिवर्तित करि दैत अछि तथा CO<sub>2</sub> पानी जेहन साधारण पदार्थसभ सँ जटिल कार्बन यौगिक कार्बोहाइड्रेट्स बनि जाइत अछि। ई कार्बोहाइड्रेट्स द्वारा ही मनुष्य एवं जीवित प्राणीसभ के भोजन प्राप्त होइत अछि। ई प्रकार गाछ प्रकाश संश्लेषण के क्रिया द्वारा सम्पूर्ण प्राणी जगत के लेल भोजन-व्यवस्था करैत अछि। कार्बोहाइड्रेट्स [[प्रोटीन]] एवं [[भिटामिन]] आदि के प्राप्त करै के लेल विभिन्न फसलसभ उगाएल जाइत अछि तथा ई सभ पदार्थसभक निर्माण प्रकाश संश्लेशण द्वारा ही होइत अछि। रबड, प्लास्टिक, तेल, सेल्यूलोज एवं अनेकौं औषधीसभ सेहो गाछ मे प्रकाश संश्लेषण क्रिया मे उत्पन्न होइत अछि। हरियर वृक्ष प्रकाश संश्लेषण के क्रिया मे कार्बन डाईअक्साइड के लैत अछि आ अक्सीजन के निकलैत अछि, एही प्रकार वातावरण के शुद्ध करैत अछि। अक्सिजन सभ जन्तुसभ के साँस लेए के लेल अति आवश्यक अछि। [[पर्यावरण]] के संरक्षण के लेल सेहो ई क्रिया के बहुत महत्व अछि।<ref>{{cite web|url= http://www.hindimilap.com/articles/240/1/aaaaaa-aa-aaaaaaaa-aaaaaaa/Page1.html|title= आवश्यक है पर्यावरण संरक्षण|accessmonthday= [[२२ दिसंबर]]|accessyear= [[२००८]]|format= एचटीएमएल|publisher= हिन्दी मिलाप|language= |access-date= 2018-02-12|archive-date= 2009-05-15|archive-url= https://web.archive.org/web/20090515041050/http://www.hindimilap.com/articles/240/1/aaaaaa-aa-aaaaaaaa-aaaaaaa/Page1.html|dead-url= yes}}</ref><ref>{{cite web|url= http://pustak.org/bs/home.php?bookid=1685|title= आधुनिक जीवन और पर्यावरण|accessmonthday= [[२२ दिसंबर]]|accessyear= [[२००८]]|format= पीएचपी|publisher= भारतीय साहित्य संग्रह|language= |access-date= 2018-02-12|archive-date= 2010-06-13|archive-url= https://web.archive.org/web/20100613102339/http://pustak.org/bs/home.php?bookid=1685|dead-url= yes}}</ref> [[मत्स्य-पालन]] के लेल सेहो प्रकाश संश्लेषण के बहुत महत्व अछि। जखन प्रकाश संश्लेषण के क्रिया अस्थिर भऽ जाइत अछि तँ जल मे कार्बनडाईअक्साइड के मात्रा बढि जाइत अछि। एकर ५ सी.सी. प्रतिलिटर सँ अधिक होनाए मत्स्य पालन हेतु हानिकारक अछि।<ref>{{cite web|url=http://uttara.in/hindi/fisheries/related_info/chemicals.html|title=मत्स्य पालन सम्बंधी जानकारी: भौतिक, रासायनिक एवं जैविक घटक|accessmonthday=[[२२ दिसंबर]]|accessyear=[[२००८]]|format=एचटीएमएल|publisher=मत्स्य पालन विभाग, उत्तराखण्ड|language=|access-date=2018-02-12|archive-date=2016-03-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20160304211548/http://uttara.in/hindi/fisheries/related_info/chemicals.html|dead-url=yes}}</ref> प्रकाश संश्लेषण [[जैव ईन्धन]] बनावे मे सेहो सहायक होइत अछि। एकर द्वारा गाछ सौर ऊर्जा द्वारा जैव ईन्धन के उत्पादन सेहो करैत अछि। ई जैव ईन्धन विभिन्न प्रक्रिया सँ गुजरैत विविध ऊर्जा स्रोतसभक उत्पादन करैत अछि। उदाहरण के लेल पशुसभ के चारा, जेकर बदला हमरासभ के गोबर प्राप्त होइत अछि, [[कृषि]] अवशेष के द्वारा खाना पकानाए आदि।<ref>{{cite web |url=http://www.indg.in/rural-energy/rural-energy/sources-of-energy/91c948935-908902927928/view?set_language=hi|title= जैव ईंधन|accessmonthday=[[२२ दिसंबर]]|accessyear=[[२००८]]|format=|publisher=भारत विकास प्रवेशद्वार
|language=}}</ref>
मनुष्य के अतिरिक्त अन्य जीव जन्तुसभमे सेहो प्रकाश-संश्लेषण के बहुत महत्व अछि। [[मानव]] अपन [[छाला]] मे प्रकाश के द्वारा भिटामिन डी के संश्लेषण करैत अछि। भिटामिन डी एक वसा मे घुलनशील रसायन छी, एकर संश्लेषण मे [[पराबैगनी किरण|पराबैगनी किरणसभ]] के प्रयोग होइत अछि। किछ समुद्री घोघे अपन आहार के माध्यम सँ [[शैवाल]] आदि गाछ के ग्रहण करैत अछि तथा एहीमे मौजूद क्लोरोप्लास्ट के प्रयोग प्रकाश-संश्लेषण के लेल करैत अछि।<ref>{{cite journal |author=Muscatine L, Greene RW |title=Chloroplasts and algae as symbionts in molluscs |journal=Int. Rev. Cytol. |volume=36 |pages=137–69 |year=1973 |pmid=4587388}}</ref> प्रकाश-संश्लेषण एवं [[श्वसन]] के क्रियासभ एक दोसर के पूरक एवं विपरीत होइत अछि। प्रकाश-संश्लेषण मे कार्बनडाइअक्साइड आ जल के बीच रासायनिक क्रिया के फलस्वरूप ग्लूकोज के निर्माण होइत अछि तथा अक्सिजन मुक्त होइत अछि। श्वसन मे एकर विपरीत ग्लूकोज के [[अक्सिकरण]] के फलस्वरूप जल तथा कार्बनडाइअक्साइड बनैत अछि। प्रकाश-संश्लेषण एक रचनात्मक क्रिया छी एकर फलस्वरूप सजीव के शुष्क भार मे वृद्धि होइत अछि। श्वसन एक नासात्मक क्रिया अछि, ई क्रिया के फलस्वरूप सजीव के शुष्क भार मे कमी आवैत अछि। प्रकाश-संश्लेषण मे सौर्य ऊर्जा के प्रयोग सँ भोजन बनैत अछि, विकिरण ऊर्जा के रूपान्तरण रासायनिक ऊर्जा मे होइत अछि। जखन श्वसन मे भोजन के अक्सीकरण सँ ऊर्जा मुक्त होइत अछि, भोजन मे सञ्चित रासायनिक ऊर्जा के प्रयोग सजीव अपन विभिन्न कार्यसभ मे करैत अछि। एही प्रकार ई दुनु क्रियासभ अपन कच्चा माल के लेल एक दोसर के अन्त पदार्थसभ पर निर्भर रहैत एक दोसर के पूरक होइत अछि।
== क्रिया विधि : विभिन्न मत ==
[[File:Simple photosynthesis overviewHindi.svg|thumb|200px|प्रकाश संश्लेषण, जल के तोडि के O<sub>2</sub> निकालैत अछि एवं CO<sub>2</sub> के शर्करा (sugar) के रूप मे बदलि दैत अछि।]] प्रकाश संश्लेषण के क्रिया केवल हरियर गाछ सँ होइत अछि आ समीकरण अत्यन्त साधारण अछि। फेर सेहो ई एक विवादग्रस्त प्रश्न अछि कि केहन प्रकार CO<sub>2</sub> एवं पानी जेहन सरल पदार्थ, कार्बोहाइड्रेट्स जेहन जटिल पदार्थसभक निर्माण करैत अछि। समय-समय पर विभिन्न पादप कार्यिकी विशेषज्ञसभ ई क्रिया के समझि के लेल विभिन्न मत प्रकट कएल गेल अछि। एहीमे बयर, भिल्सटेटर तथा स्टाल तथा आरनोन के मत प्रमुख अछि। बयर, भिल्सटेटर तथा स्टाल के मतसभक केवल ऐतिहासिक महत्व अछि। ई सभ के बाद के परीक्षणसभमे सही नै पावल गेल। [[१९६७]] मे आरनोन बतौलक् कि क्लोरोप्लास्ट मे पावल गेल जाए वाला प्रोटीन फ्यारोरोडोक्सिन प्रकाश संश्लेषण केलक क्रिया मे मुख्य कार्य करैत अछि। आधुनिक युग मे सभ वैज्ञानिकसभ द्वारा ई मान्य अछि कि प्रकाश संश्लेषण मे स्वतन्त्र अक्सिजन पानी सँ आवैत अछि। आधुनिक समय मे अनेक प्रयोगसभ के आधार पर ई सिद्ध भऽ चुकल अछि कि प्रकाश संश्लेषण के क्रिया निम्न दुई चरणसभमे सम्पन्न होइत अछि। पहिल चरण मे प्रकाश प्रक्रिया अथवा हिल प्रक्रिया अथवा फोटोकेमिकल प्रक्रिया। आ दोसर चरण मे अन्धेरी प्रक्रिया अथवा ब्लेकम्यान प्रक्रिया वा प्रकाशहीन प्रक्रिया। प्रकाश संश्लेषण के क्रिया मे दुनु प्रक्रियासभ एक दोसर के पश्चात होइत अछि। प्रकाश प्रक्रिया अन्धेरी प्रक्रिया के उपेक्षा अधिक तेजी सँ होइत अछि।
प्रकाश-संश्लेषण के क्रिया गाछ के सभ क्लोरोप्लास्ट युक्त कोशिकासभ मे होइत अछि। अर्थात गाछ के समस्त हरियर भागसभ मे होइत अछि। ई क्रिया विशेषतः पत्तिसभ के मीसोफिल ऊतक मे होइत अछि किया कि पत्तिसभ के मीसोफिल उतक के पेरेन्काइमे कोशिकासभ मे अन्य कोशिकासभ के उपेक्षा क्लोरोप्लास्ट के मात्रा अधिक होइत अछि।
== प्रकाश प्रक्रिया, हिल प्रक्रिया अथवा फोटोकेमिकल प्रक्रिया ==
[[File:Thylakoid membrane.svg|thumb|280px|right|क्लोपोप्लास्ट मे होए वाला प्रकाश अभिक्रिया]] प्रकाश संश्लेषण के क्रिया मे जे प्रक्रिया प्रकाश के उपस्थिति मे होइत अछि ओकरा प्रकाश क्रिया के अन्तर्गत अध्ययन कएल जाइत अछि। ई क्रिया के हिल आदि अन्य वैज्ञानिकसभ द्वारा अध्ययन कएल गेल। प्रकाश प्रक्रियासभ के समय अन्धेरी प्रक्रियासभ सीमाबद्ध कारक के कार्य करैत अछि। प्रकाश प्रक्रियासभ दुई चरणसभ मे होइत अछि, फोटोलाइसिस एवं हाइड्रोजन के स्थापन। फोटोलाइसिस के प्रक्रिया मे प्रकाश क्लोरोफिल के अणु द्वारा फोटोन के रूप मे अवशोषित कएल जाइत अछि। जखन क्लोरोफिल के अणु एक क्वान्टम प्रकाश शोषित करि लैत अछि ओकर पश्चात् क्लोरोफिल के दूसरा अणु तखन धरि प्रकाश शोषित नै करैत अछि जखन धरि कि पहिल ऊर्जा प्रकाश संश्लेषण के क्रिया मे प्रयोग नै भऽ जाइत अछि। क्लोरोफिल द्वारा ई प्रकार शोषित प्रकाश के फोटोन उच्च ऊर्जा स्तर पर एक [[इलेक्ट्रान]] निकालैत अछि तथा ई शक्ति फास्फेट के तेसर बाँड पर स्थित भऽ उच्च ऊर्जा वाला एडिनोसाइन ट्राइफास्फेट के रूप मे प्रकट होइत अछि। ई प्रकार क्लोरोपिल प्रकाश के उपस्थिति मे एटीपी उत्पन्न करैत अछि तथा ई प्रक्रिया के फोस्फोराइलेशन कहैत अछि। ई प्रकार सूर्य के प्रकाश के ऊर्जा एटीपी अर्थात् रासायनिक ऊर्जा मे परिवर्तित भऽ जाइत अछि। ई प्रकार क्लोरोफिल अणु मे निर्मित एटीपी क्लोरोफिल अणु सँ पृथक भऽ CO<sub>2</sub> के [[शर्करा]] मे अनाक्सीकृत होए आदि अनेक रासायनिक क्रियासभ मे सहायक अछि। क्लोरोफिल ई एटीपी के स्वतन्त्र करै पर फेर अक्रिय भऽ जाइत अछि। वान नील फ्रैङ्क, विशनिक के अनुसार पानी जखन ई क्रियाशील क्लोरोफिल के सम्पर्क मे आवैत अछि तखन पानी अनाक्सीकृत H तथा तेज अक्सीकारक OH मे विच्छेदित भऽ जाइत अछि।<br />
क्लोरोफिल + प्रकाश → सक्रिय क्लोरोफिल<br />
H<sub>2</sub>O + सक्रिय क्लोरोफिल → H<sup>+</sup> + OH<sup>-</sup><br />
ई फोटोलाइसिस प्रक्रिया मे O<sub>2</sub> पानी सँ स्वतन्त्र भऽ जाइत अछि तथा हाइड्रोजन सेहो हाइड्रोजन ग्राहक पर चलि जाइत अछि।<br />
2H<sub>2</sub>O + 2A → 2AH<sub>2</sub> + O<sub>2</sub> <br />
एही प्रकार गाछ के प्रकाश-संश्लेषण के क्रियासभ सँ निकलि समस्त अक्सिजन जल सँ प्राप्त होइत अछि। हिल, रूबेन एकर समर्थन केलक तथा O<sup>18</sup> के प्रयोग करि के एकर सिद्ध केलक। पानी सँ अक्सिजन निकलि के क्लोरील्ला नामक शैवाल मे CO<sub>2</sub> के अनुपस्थिति मे देखाएल गेल। एकर अर्थ भेल कि CO<sub>2</sub> के अनुपस्थिति मे अक्सिजन के उत्पादन भऽ सकैत अछि, मुद्दा एहीमे हाइड्रोजन ग्राहक होनाए चाहि। एहन देखल गेल अछि कि गाछ मे एनएडीपी (NADP) दुइ NADPH<sub>2</sub> बनावैत अछि। <br />
2H<sub>2</sub>O+2NADP=2NADPH<sub>2</sub>+O<sub>2</sub>
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:विज्ञान]]
ftjapzx3ym9jj4sp7hvixh99nlioozr
डोरोथी हजकिन
0
31272
279717
244538
2026-08-22T21:14:38Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279717
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox scientist
|name = डोरोथी हजकिन
|image =डोरोथी क्रोफट हजकिन.jpg
|image_size = 225px
|caption =
|birth_name=डोरोथी क्रोफट हजकिन
|birth_date = {{Birth date|1910|05|12|df=y}}
|birth_place = [[इस्लामिक कायरो|कायरो]], [[इजिप्ट]]
|death_date = {{death date and age|1994|07|29|1910|05|12|df=y}}|
death_place = [[वारिकशायर]], इङ्ल्यान्ड
|residence = इङ्ल्यान्ड
|nationality = ब्रिटिश
}}
'''डोरोथी क्रोफट हजकिन''' (मई १२, १९१० - जुलाई २९, १९९४) ब्रिटिश जीव रसायन शास्त्री छल जे प्रोटिन क्रिस्टलोग्राफीक विकास केनए छल । हुनकर ई काजक लेल सन् १९६४ मे हुनका [[रसायन शास्त्रमे नोबेल पुरस्कार]] सँ सम्मानित कएल गेल छल ।<ref name=frs>{{cite journal|last1=Dodson|first1=Guy|authorlink=Guy Dodson|title=Dorothy Mary Crowfoot Hodgkin, O.M. 12 May 1910 - 29 July 1994|journal=[[Biographical Memoirs of Fellows of the Royal Society]]|publisher=[[Royal Society]]|location=London|volume=48|issue=0|year=2002|pages=179–219|issn=0080-4606|doi=10.1098/rsbm.2002.0011}}</ref><ref name="glusker">{{Cite journal
| last1 = Glusker | first1 = J. P.
| authorlink = Jenny Glusker
| title = Dorothy Crowfoot Hodgkin (1910-1994)
| doi = 10.1002/pro.5560031233
| journal = Protein Science
| volume = 3
| issue = 12
| pages = 2465–2469
| year = 1994
| pmid = 7757003
| pmc =2142778
}}</ref><ref>{{Cite journal | last1 = Glusker | first1 = J. P. | last2 = Adams | first2 = M. J. | doi = 10.1063/1.2808036 | title = Dorothy Crowfoot Hodgkin | journal = Physics Today | volume = 48 | issue = 5 | pages = 80 | year = 1995 | pmid = | pmc = |bibcode = 1995PhT....48e..80G }}</ref><ref>{{Cite journal | last1 = Johnson | first1 = L. N. | last2 = Phillips | first2 = D. | doi = 10.1038/nsb0994-573 | title = Professor Dorothy Hodgkin, OM, FRS | journal = Nature Structural Biology | volume = 1 | issue = 9 | pages = 573–576 | year = 1994 | pmid = 7634095| pmc = }}</ref><ref>{{Cite journal | last1 = Perutz | first1 = Max| authorlink1 = Max Perutz| title = Obituary: Dorothy Hodgkin (1910-94) | url = https://archive.org/details/sim_nature-uk_1994-09-01_371_6492/page/20 | doi = 10.1038/371020a0 | journal = Nature | volume = 371 | issue = 6492 | pages = 20–20 | year = 1994 | pmid = 7980814| pmc = |bibcode = 1994Natur.371...20P }}</ref><ref>{{Cite journal | last1 = Perutz | first1 = M. | title = Professor Dorothy Hodgkin | doi = 10.1017/S0033583500003085 | journal = Quarterly Reviews of Biophysics | volume = 27 | issue = 4 | pages = 333–337 | year = 2009 | pmid = 7784539| pmc = }}</ref>
==प्रारम्भिक जीवन==
डोरोथी क्रोफट हजकिनक जन्म [[इस्लामिक कायरो|कायरो]], [[इजिप्ट]]मे भेल छल ।
==शिक्षा आ अनुसन्धान==
डोरोथी अपना आपमे [[रसायन विज्ञान]]क लेल आवेग युवा अवस्थे सँ विकसित केनए छल आ हुनकर माए सामान्य रूप सँ हुनकर विज्ञान प्रति देखाएल रूचिकें आओरो हौसला प्रदान केनए छल ।
==आविष्कारसभ==
==सामाजिक आ व्यक्तिगत जीवन==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य लिङ्कसभ==
* [http://webofstories.com/gl/dorothy.hodgkin Dorothy Hodgkin tells her life story at Web of Stories] (video)
* [http://cwp.library.ucla.edu/Phase2/Hodgkin,_Dorothy_Crowfoot@841234567.html CWP] – Dorothy Hodgkin in a study of contributions of women to physics
* [http://www.britannica.com/eb/article-9040680/Dorothy-Crowfoot-Hodgkin Encyclopaedia Britannica, Dorothy Crowfoot Hodgkin]
* [http://www.sdsc.edu/ScienceWomen/hodgkin.html Dorothy Crowfoot Hodgkin: A Founder of Protein Crystallography]
* [http://nobelprize.org/chemistry/laureates/1964/index.html Nobel Prize 1964 page]
* [http://dorothyhodgkin.com/ DorothyHodgkin.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140929113543/http://dorothyhodgkin.com/ |date=2014-09-29 }}
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:नोबेल पुरस्कार विजेता महिलासभ]]
[[श्रेणी:महिला सम्पादनथन २०१८ मे बनाएल वा सुधारल लेखसभ]]
rpc5xwid2qkbq05p0b32hcjmycbgu2k
अल्जेरिया
0
32722
279708
273105
2026-08-22T21:04:51Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279708
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox country
| conventional_long_name =
<div style="padding-bottom: 0.3em; white-space: nowrap;">अल्जेरिया कऽ जन-लोकतन्त्रीय गणराज्य</div>| native_name = الجمهورية الجزائرية الديمقراطية الشعبية <small>(अरबी)</small><br/> ⵟⴰⴳⴷⵓⴷⴰ ⵜⴰⵎⴻⴳⴷⴰⵢⵜ ⵜⴰⵖⴻⵔⴼⴰⵏⵜ ⵜⴰⵣⵣⴰⵢⵔⵉⵜ <small>(बर्बर)</small>
| common_name = अल्जेरिया
| national_anthem = [[Kassaman]]<br/>{{small|''हम प्रण लेते हैं''}}<br/> {{small|बाहरी आवाज़: •<ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://www.algeria-un.org/audio/algeria.mp3 |access-date=2018-08-28 |archive-date=2010-06-13 |archive-url=https://web.archive.org/web/20100613055432/http://algeria-un.org/audio/algeria.mp3 |url-status=dead }}</ref>}}
| national_motto = {{native phrase|ar|{{big|بالشّعب وللشّعب}}|italics=off}}<br/>{{small|"लोगों द्वारा और लोगों के लिए"}}{{lower|0.2em|<ref name="CONST-AR">{{cite web|url=http://www.el-mouradia.dz/arabe/symbole/textes/constitution96.htm |title=Constitution of Algeria, Art. 11 |language=Arabic |publisher=El-mouradia.dz |date= |accessdate=17 जनवरी 2013}}</ref><ref name="CONST-EN">{{cite web|url=http://www.apn-dz.org/apn/english/constitution96/titre_01.htm |title=Constitution of Algeria; Art. 11 |publisher=Apn-dz.org |date=28 नवम्बर 1996 |accessdate=17 जनवरी 2013}}</ref>}}
| image_flag = Flag of Algeria.svg
| image_coat = National Emblem of Algeria (bronze effect).svg
| symbol_type = चिह्न
| image_map = Algeria (orthographic projection).svg
| official_languages = [[अरबी भाषा|अरबी]]<ref name="constitution">{{cite web|url=http://www.apn-dz.org/apn/english/constitution96/titre_01.htm |title=Constitution of Algeria; Art. 3 |publisher=Apn-dz.org |date=28 नवम्बर 1996 |accessdate=17 जनवरी 2013}}</ref>
| languages_type = Other languages<ref name="CIA">{{cite web|title=Algeria|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ag.html|publisher=CIA World Factbook|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180828220617/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ag.html|archivedate=2018-08-28|access-date=2018-08-28|dead-url=yes}}</ref>
| languages = {{vunblist |[[बर्बर भाषा|बर्बर]] {{small|(संवैधानिक रूप से राष्ट्रीय)}} | फ़्रान्सीसी ([[लोकभाषा]])}}
| ethnic_groups =<ref name="CIA"/>
{{vunblist
| 99% {{nowrap|[[अरब-बर्बर]]{{ref label|arabberberbox|a|}}<!--end nowrap:-->}}
| 1% ओर}}
| capital = [[अल्जीयर्स]]
| latd=36 |latm=42 |latNS=N |longd=3 |longm=13 |longEW=E
| largest_city = राजधानी
| government_type = [[एकात्मक राज्य|एकात्मक]] [[अर्द्ध राष्ट्रपति प्रणाली|अर्द्ध राष्ट्रपति]] गणराज्य
| leader_title1 = [[अल्जीरिया के राष्ट्रपति|राष्ट्रपति]]
| leader_name1 = [[अब्देलाज़िज़ बौतेफ़्लिका]]
| leader_title2 = [[अल्जेरिया कऽ प्रधान मंत्री|प्रधान मन्त्री]]
| leader_name2 = [[अब्देलमालेक सेल्लाल]]
| legislature = [[अल्जेरिया कऽ संसद|संसद]]
| upper_house = [[राष्ट्र कऽ परिषद]]
| lower_house = {{nowrap|[[लोग कऽ राष्ट्रीय सभा]]}}
| sovereignty_type = स्वतन्त्रता {{nobold|फ़्रान्स सँ}}
| established_event1 = मान्यता प्राप्ति
| established_date1 = ३ जुलाई १९६२
| established_event2 = घोषित
| established_date2 = ५ जुलाई १९६२
| area_rank = 10th
| area_magnitude = 1 E12
| area_km2 = २३८१७४१
| area_sq_mi = ९१९५९५ <!-- Do not remove per [[WP:MOSNUM]] -->
| percent_water = उपेक्षणीय
| population_rank = ३४ अम
| population_estimate = ३७,९००,९००, <ref name="2013aps">{{cite web|url=http://www.aps.dz/L-Algerie-comptait-37-9-millions-d.html|title=L’Algérie comptait 37,9 millions d’habitants au 1er janvier 2013 (ONS)|author=L’Office National des Statistiques (ONS)|publisher=APS|language=French|date=17 अप्रैल 2013|accessdate=17 अप्रैल 2013}}</ref>
| population_estimate_year = २०१२
| population_census = ३४,०८०,०३० <ref name="2008census">{{cite web|title=Population résidente des ménages ordinaires et collectifs (MOC) selon la wilaya de résidence et le sexe et le taux d'accroissement annuel moyen (1998–2008)|url=http://www.ons.dz/IMG/pdf/pop1_national.pdf|publisher=Office National des Statistiques}}</ref>
| population_census_year = २००८
| population_density_km2 = १४.६
| population_density_sq_mi = ३७.९ <!-- Do not remove per [[WP:MOSNUM]] -->
| population_density_rank = २०६ अम
| GDP_PPP_year = २०१२
| GDP_PPP = $272.866 बिलियन<ref name="imf2">{{cite web |url=http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2013/01/weodata/weorept.aspx?sy=2009&ey=2012&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=612&s=NGDPD%2CNGDPDPC%2CPPPGDP%2CPPPPC%2CLP&grp=0&a=&pr.x=68&pr.y=8 |title=Algeria |publisher=International Monetary Fund |accessdate=17 अप्रैल 2013}}</ref>
| GDP_PPP_rank = ४७ अम
| GDP_PPP_per_capita =$7,477<ref name="imf2" />
| GDP_PPP_per_capita_rank = १०० हम
| GDP_nominal =$207.794 बिलियन<ref name="imf2" />
| GDP_nominal_rank = ४९ अम
| GDP_nominal_year = 2012
| GDP_nominal_per_capita = $5,693<ref name="imf2" />
| GDP_nominal_per_capita_rank = ९३ अम
| Gini_year = १९९५
| Gini_change = <!-- increase/decrease/steady -->
| Gini = 35.3 <!-- number only -->
| Gini_ref =<ref>{{cite web |author=Staff |date=undated |url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2172.html |title=Distribution of Family Income – Gini Index |work=[[The World Factbook]] |publisher=[[Central Intelligence Agency]] |accessdate=1 सितंबर 2009 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20180823030812/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2172.html |archivedate=2018-08-23 |deadurl=yes }}</ref>
| HDI_year = २०१३
| HDI_change = increase <!-- increase/decrease/steady -->
| HDI = 0.713 <!-- number only -->
| HDI_ref =<ref name="UN">{{cite web |url=http://hdr.undp.org/en/media/HDR_2011_EN_Table1.pdf |title=Human Development Report 2011. Human Development Index Trends |publisher=संयुक्त राष्ट्र |accessdate=2 नवम्बर 2011}}</ref>
| HDI_rank = ९३ अम
| currency = [[अल्जीरियाई दिनार]]
| currency_code = DZD
| time_zone = [[केन्द्रीय यूरोपीय समय|CET]] ([[UTC+01]])
| time_zone_DST =
| demonym = अल्जीरियाई
| drives_on = right<ref>{{cite news|last=Geoghegan |first=Tom |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/8239048.stm |title=Could the UK drive on the right? |publisher=बीबीसी न्यूज़ |date=7 सितंबर 2009 |accessdate=14 जनवरी 2013}}</ref>
| calling_code = [[+213]]
| iso3166code = DZ
| cctld = {{vunblist |[[.dz]] |[[الجزائر.]]}}
| footnote_a = {{note|arabberberbox}} The [[CIA World Factbook]] states that about 15% of Algerians, a minority, identify as Berber even though almost all Algerians have Berber origins instead of Arab origins. The Factbook explains that of the approximately 15% who identify as Berber, most live in [[Kabylie]], more closely identify with Berber heritage instead of Arab heritage, and are Muslim.
}}
'''अल्जेरिया''' ({{lang-ar|الجزائر}}, ''अल-ज़ज़ायर''; '''{{lang-fr|Algérie}}'''; [[बर्बर]]: ⴷⵣⴰⵢⴻⵔ ''जायेर'') '''अल्जेरिया कऽ जन-लोकतन्त्रीय गणराज्य''' आ '''लोकतन्त्रीय आ लोग-प्यारा अल्जेरियायी गणराज्य'''<ref>{{cite journal |last=Radicati di Brozolo |first=Luca G. |year=1990 |title=Benemar v. Embassy of the Democratic and Popular Republic of Algeria |url=https://archive.org/details/sim_american-journal-of-international-law_1990-04_84_2/page/573 |journal=[[American Journal of International Law]] |volume=84 |issue=2 |pages=573–577 |doi=10.2307/2203476 }}</ref> सेहो कहैल जाएत अछि, अफ़्रीका कऽ मघरेब क्षेत्रमे स्थित एक देश छी जेकर राजधानी सबसँ अधिक आबादी वाला शहर [[अल्जीएर्स]] छी।
==उत्पति==
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:देश]]
fku41up212da493nxywuknw13ui1nzr
मेलानोमा
0
33230
279722
181392
2026-08-22T21:21:30Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279722
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medical condition (new)
| name = मेलानोमा
| synonyms = घातक मेलानोमा
| image = Melanoma.jpg
| caption = एक मेलानोमा लगभग {{convert|2.5|cm|in|0|abbr=on}} by {{convert|1.5|cm|in|1|abbr=on}}
| pronounce = {{IPAc-en|audio=melanoma-pronunciation.ogg|ˌ|m|ɛ|l|ə|ˈ|n|oʊ|m|ə}}
| field = [[क्यान्सर विज्ञान]] आ [[त्वचा विज्ञान]]
| symptoms = [[नेवस|तिल]] जे आकारमे पैग होएत जाएत अछि, अनियमित किनारासभ, रङ्गमे परिवर्तन, खुजली, आ [[अल्सर (त्वचा विज्ञान)|त्वचा फाटनाए]]<ref name=NCI2015/>
| complications =
| onset =
| duration =
| causes = [[परा बैगनी किरण]] (सुर्य, [[बिजली बत्ती]])<ref name=WCR2014/>
| risks = पारिवारिक इतिहास, बहुत तिलसभ, [[प्रतिरक्षादमन|कमजोर प्रतिरक्षा कार्य]]<ref name=NCI2015/>
| diagnosis = [[उतक बयोस्पी]]<ref name=NCI2015/>
| differential = [[सेबोरीक केराटोसिस]], [[लेन्टिगो]], [[ब्लु भेनस]], [[डर्माटोफिब्रोमा]]<ref>{{cite journal|last1=Goldstein|first1=BG|last2=Goldstein|first2=AO|title=Diagnosis and management of malignant melanoma|url=https://archive.org/details/sim_american-family-physician_2001-04-01_63_7/page/1359|journal=American Family Physician|date=1 April 2001|volume=63|issue=7|pages=1359–68, 1374|pmid=11310650}}</ref>
| prevention = [[सनस्क्रीन]], युभी प्रकाश सँ बची<ref name=WCR2014>{{cite book|title=World Cancer Report 2014|date=2014|publisher=World Health Organization|isbn=978-9283204299|pages=Chapter 5.14|url=https://www.iarc.fr/en/publications/pdfs-online/wcr/2003/WorldCancerReport.pdf|deadurl=no|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140530232406/http://www.iarc.fr/en/publications/pdfs-online/wcr/2003/WorldCancerReport.pdf|archivedate=2014-05-30|df=}}</ref>
| treatment = शल्य चिकित्सा <ref name=NCI2015/>
| medication =
| prognosis = [[अमेरिका]]मे ९८% [[पाँच वर्ष जीवित दर]] (स्थानीय), १७% (फैलल)<ref name=SEER2015>{{cite web|title=SEER Stat Fact Sheets: Melanoma of the Skin|url=http://seer.cancer.gov/statfacts/html/melan.html|website=NCI|deadurl=no|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140706134347/http://seer.cancer.gov/statfacts/html/melan.html|archivedate=2014-07-06|df=}}</ref>
| frequency = ३.१ लाख (२०१५)<!-- prevalence --><ref name=GBD2015Pre>{{cite journal|last1=GBD 2015 Disease and Injury Incidence and Prevalence|first1=Collaborators.|title=Global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2015|journal=Lancet|date=8 October 2016|volume=388|issue=10053|pages=1545–1602|pmid=27733282|doi=10.1016/S0140-6736(16)31678-6|pmc=5055577}}</ref>
| deaths = ५९,८०० (२०१५)<ref name=GBD2015De>{{cite journal|last1=GBD 2015 Mortality and Causes of Death|first1=Collaborators.|title=Global, regional, and national life expectancy, all-cause mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death, 1980–2015: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2015|journal=Lancet|date=8 October 2016|volume=388|issue=10053|pages=1459–1544|pmid=27733281|doi=10.1016/s0140-6736(16)31012-1|pmc=5388903}}</ref>
}}
<!-- Definition and symptoms -->
'''मेलानोमा''',जकरा '''मेलिग्नेन्ट मेलानोमा''', सेहो कहल जाएत अछि आ ई एक प्रकारक [[क्यानर]] छी जे वर्णयुक्त कोषिकासभ सँ मेलानोसाइट्सक रुपसँ जानल जाएत अछि ।<ref name=NCI2015>{{cite web|title=Melanoma Treatment–for health professionals (PDQ®)|url=http://www.cancer.gov/types/skin/hp/melanoma-treatment-pdq|website=National Cancer Institute|accessdate=30 June 2015|date=June 26, 2015|deadurl=no|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150704213842/http://www.cancer.gov/types/skin/hp/melanoma-treatment-pdq|archivedate=4 July 2015|df=}}</ref> मेलानोमा खासकऽ त्वचामे होमएवाला रोग छी मुदा सायदे कहियो मुह, [[आत]], आ [[आँखिक पुतली मेलानोमा|आँखि]]मे होएत अछि ।<ref name=NCI2015/><ref name=WCR2014/> महिलासभमे खासकऽ, मेलानोमा छावा पर आ पुरुषसभमे खासकऽ पीठ पर होएत अछि । <ref name=WCR2014/> कहियो काल एकर आकारमे वृद्धि, अनियमित किनारासभ, रङ्गमे परिवर्तन जका बदलावक सङ्गे एक तिल सँ विकसित होएत अछि ।<ref name=NCI2015/>
==सङ्केत आ लक्षण==
==कारण==
===युभी विकिरण===
===वंशाणु===
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
[[श्रेणी:महिला रोगसभ]]
[[श्रेणी:रोग]]
[[श्रेणी:विकिपिडिया महिला स्वास्थ्यविषयक लेख]]
gjcmfjoflhk77eit2yugdv2v2b2o2bp
स्तनक सूजन
0
33494
279706
181408
2026-08-22T21:02:35Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279706
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medical condition (new)
| name = स्तनक सूजन<br>Mastitis
| image = Atlas of clinical surgery; with special reference to diagnosis and treatment for practitioners and students (1908) (14768289625).jpg
| caption = १९०० कें दशक सँ मास्टिटिसक चित्रण
| field = [[प्रसूतिशास्र]]
| pronounce = {{IPAc-en|m|æ|s|t|ˈ|aɪ|t|ᵻ|s}}
| synonyms = स्तनपान/Mammitis
| symptoms = स्थानीय स्तन दर्द आ लाली, बोखार
| complications = [[फोड़ा]] (फुन्सी)
| onset = तीव्र
| duration =
| types =
| causes =
| risks =
| diagnosis = लक्षणसभक अनुसार
| differential = दुग्ध वाहिनी,<ref>{{cite book|last1=Ferri|first1=Fred F.|title=Ferri's Clinical Advisor 2010 E-Book: 5 Books in 1|date=2009|publisher=Elsevier Health Sciences|isbn=9780323076852|page=593|url=https://books.google.ca/books?id=rtcoDwAAQBAJ&pg=PA593|language=en}}</ref> [[स्तन उत्तेजना]],<ref>{{cite book|last1=Buttaro|first1=Terry Mahan|last2=Trybulski|first2=JoAnn|last3=Bailey|first3=Patricia Polgar|last4=Sandberg-Cook|first4=Joanne|title=Primary Care: A Collaborative Practice|date=2007|publisher=Elsevier Health Sciences|isbn=0323078419|page=PT1608|url=https://books.google.ca/books?id=9UKXp6dSSgEC&pg=PT1608|language=en}}</ref> [[स्तन क्यान्सर]] (दुर्लभ)
| prevention = बढ़िया प्रविधिसँ स्तनपान
| treatment =एन्टीबायोटिक्स, इबुप्रोफेन
| medication =
| prognosis =
| frequency = स्तनपान करौनिहार महिलासभक १० प्रतिशत
| deaths =
}}
'''स्तनक सूजन''' स्तन या उदरकें सूजन छी, साधारण रुपमे स्तनपान सँ सम्बन्धित होएत अछि । लक्षणसभमे खासकरि स्थानीय दर्द आ लाली सम्मिलित अछि ।<ref name=Ob2016>{{cite journal|last1=Berens|first1=PD|title=Breast Pain: Engorgement, Nipple Pain, and Mastitis.|journal=Clinical obstetrics and gynecology|date=December 2015|volume=58|issue=4|pages=902–14|doi=10.1097/GRF.0000000000000153|pmid=26512442}}</ref><ref>{{cite book|last1=Institute|first1=The Worldwatch|title=State of the World 2006: Special Focus: China and India|date=2015|publisher=Island Press|isbn=9781610916332|page=36|url=https://books.google.ca/books?id=24TCBgAAQBAJ&pg=PA36|language=en}}</ref><ref>{{cite book|last1=Ratcliffe|first1=Stephen D.|title=Family Medicine Obstetrics|date=2008|publisher=Elsevier Health Sciences|isbn=0323043062|page=634|url=https://books.google.ca/books?id=oHkHP3JLArIC&pg=PA634|language=en}}</ref> एहिमे बोखार आ सामान्य दर्द सेहो होएत अछि ।
शुरुआत काल बहुत तेज होएत अछि साधारणतया [[प्रसूति]]कें पहिने किछ महीनासमे होएत अछि । आ फोड़ा (फुन्सी) गठन सेहो भऽ सकैत अछि । [[जीवाणु]] [[स्टैफिलोकोक्क्स]] आ स्त्रेप्तोकोच्चीकें कारण होएत अछि । निदान लक्षणसभक अनुसार होएत अछि । एक सम्भावित फोड़ाक पता लगाबक लेल पराश्रव्य उपयोगी भऽ सकैत अछि । स्तनपान करौनिहार महिलासभमे सँ लगभग १०% प्रभावित होएत अछि ।<ref name=AFP2008>{{cite journal|last1=Spencer|first1=JP|title=Management of mastitis in breastfeeding women.|url=https://archive.org/details/sim_american-family-physician_2008-09-15_78_6/page/727|journal=American Family Physician|date=15 September 2008|volume=78|issue=6|pages=727–31|pmid=18819238}}</ref>
==संकेत आ लक्षणसभ==
==कारण==
==प्रकार==
===गर्भावस्था सँ सम्बन्धित===
==गैर गर्भावस्था सँ सम्बन्धित==
==एहो सभ देखी==
* [[स्तन एट्रोफी]]
* [[स्तन रोग]]
* [[स्तन पुटी]]
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.mayoclinic.com/health/mastitis/DS00678 Mastitis] on mayoclinic.com
*[http://www.breastfeeding.asn.au/ Australian Breastfeeding Association]
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
[[श्रेणी:महिला रोगसभ]]
[[श्रेणी:रोग]]
[[श्रेणी:विकिपिडिया महिला स्वास्थ्यविषयक लेख]]
i1rjxivipfnqlrg0dcpz24xm9zczkxw
पन्ना नाइक
0
34732
279701
227729
2026-08-22T20:58:01Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279701
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox writer
| name = पन्ना नाइक<br>Panna Naik
| image = Panna Naik.jpg
| caption = सन् २००६ [[अहमदाबाद]]मे पन्ना नाइक
| native_name =
| native_name_lang =
| pseudonym =
| birth_name =
| birth_date = {{birth date and age|df=yes|1933|12|28}}
| birth_place = [[बोम्बई]], [[ब्रिटिश भारत]]
| occupation = कवि, कथा लेखिका
| language = [[गुजराती भाषा|गुजराती]]
| nationality =
| education = एम.ए, एम.एस
| alma_mater = [[युनिवर्सिटी अफ बोम्बई]], [[ड्रेक्सेल युनिवर्सिटी]], [[युनिवर्सिटी अफ पेनसिलवेनिया]]
| period =
| genres = [[मुक्त छन्द]]
| subjects =
| movement =
| notableworks = ''प्रवेश'' (१९७५), ''विदेशिनी'' (२०००)
| spouse = {{married|निकुल नाइक|1960|2004|end=d.}}
| children =
| relatives =
| awards =
| signature = Panna Naik Signature.jpg
| years_active =
| website = {{url|http://pannanaik.com/}}
}}
'''पन्ना नाइक''' (जन्म: २८ दिसम्बर १९३३) गुजराती भाषाक भारतीय कवयत्री आ कहानीकार छी, जे सन् १९६० सँ [[संयुक्त राज्य अमेरिका]]क [[फिलाडेल्फिया]]मे रहैत अछि। स्थानीय विश्वविद्यालयमे काम करैत ओ अपन आसपासक दुनिया सँ तैयार कएल गेल कवितासभ लिखलक। हुनकर पुस्तक ''प्रवेश'' (सन् १९७५) क आलोचनात्मक प्रशंसा भेटल आ ओ तखने सँ बहुत रास कविता सङग्रह प्रकाशित केनए छल।
==जीवनी==
पन्ना नाइकक जन्म २८ दिसम्बर सन् १९३३ क बम्बई (एखन मुम्बई) मे धीरजलाल मोदी आ रतनबेनक घर भेल छल । हुनकर दादा छगनलाल मोदी (१८५७-१९४६) [[बडोदा राज्य]] क शिक्षा निरीक्षक छल आ ओ लोकप्रिय ऐतिहासिक कथा ''इरावती'' लिखने छल। हुनकर परिवार [[सूरत]] सँ छल। हुनकर माता रतनबेन गुजराती आ संस्कृत धार्मिक आ धर्मनिरपेक्ष कवितासभ कऽ पाठ केनए छल, जेहि सँ हुनका कवितामे रुचि बढल छल।<ref name="JSTOR">{{Cite journal|last=Coppola|first=Carlo|date=1982|title=Panna Naik: An Introduction|url=https://archive.org/details/sim_journal-of-south-asian-literature_summer-fall-1982_17_2/page/183|jstor=40872488|journal=Journal of South Asian Literature|volume=17|issue=2|pages=183–186}}</ref> ओ अपन अध्यन बी.ए. सन् १९५४ मे आ सन् सन् १९५६ मे अपन एम.ए. गुजराती आ संस्कृत सँ सेन्ट जेवियर्स कलेज बम्बई विश्वविद्यालय (एखन [[मुम्बई विश्वविद्यालय]]) सँ केलक। सन् १९६० मे, ओ विवाह क संयुक्त राज्य अमेरिका चलि गेल।<ref name="JSTOR" /> ओ सन् १९६२ मे ड्रेक्सेल युनिवर्सिटी, फिलाडेल्फिया सँ [[पुस्तकालय विज्ञान]] मे [[विज्ञान स्नातकोत्तर]] पुरा केलक। आ फेर सन् १९७३ मे दक्षिण एसियाई अध्ययनमे विज्ञान स्नातकोत्तर [[पेन्सिल्वेनिया विश्वविद्यालय]], फिलाडेल्फिया सँ केलक।<ref name="Rustomji-Kerns1995">{{cite book|author=Roshni Rustomji-Kerns|title=Living in America: poetry and fiction by South Asian American writers|url=https://books.google.com/books?id=rBdaAAAAMAAJ|year=1995|publisher=Westview Press|isbn=978-0-8133-2379-4|page=272|deadurl=no|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180228104311/https://books.google.com/books?id=rBdaAAAAMAAJ|archivedate=28 February 2018|df=}}</ref> ओ सन् १९६४ सँ सन् २००३ धरि पेन्सिल्वेनिया विश्वविद्यालयमे वान पेल्ट लाइब्रेरीमे पुस्तकालय अध्यक्ष आ [[ग्रन्थसूची|ग्रन्थकार]]क रूपमे कार्य केलक। ओकर बाद सन् १९८५ सँ सन् २००२ धरि गुजरातीक प्रोफेसर रहल। हुनकर पति निकुल नाइक क सन् २००४ मे निधन भा गेल छल।<ref name="AGSI">{{cite book|title=અર્વાચીન ગુજરાતી સાહિત્યનો ઈતિહાસ - આધુનિક અને અનુઆધુનિક યુગ|last=Brahmabhatt|first=Prasad|publisher=Parshwa Publication|year=2010|isbn=978-93-5108-247-7|location=Ahmedabad|pages=139–141|language=gu|trans-title=History of Modern Gujarati Literature – Modern and Postmodern Era}}</ref> सन् २०१५ मे, ओ एकाउन्टेन्ट नटवर गान्धीक साथ भावनात्मक रूप सँ सम्मलित छल।<ref>{{Cite web|url=https://timesofindia.indiatimes.com/city/ahmedabad/The-accountant-and-the-poetess/articleshow/45931619.cms|title=The accountant and the poetess|last=Shastri|first=Parth}}</ref>
==कविता==
पन्नाक कवितामे आधुनिक शहर आ विदेशी देशमे रहैवाली महिलाक भावनासभक दर्शाएल गेल अछि। ओ पुरुषसभक साथ ओकरसभक सम्बन्धसभ, विवाहित जीवनक भ्रम, आशासभ आ पिडितासभक अपन कवितासभमे कैद करैत अछि। ओ अमेरिकी कवि ऐनी सेक्सटन सँ प्रभावित अछि जकर ''लव पोयम्स'' (सन् १९६७) मे हुनका कविता लिखए क लेल प्रेरित केलक।<ref>{{Cite web|url=http://pannanaik.com/?page_id=20|title=મારા વિશે|last=|first=|date=|website=pannanaik.com|language=gu|trans-title=About Me|archive-url=https://web.archive.org/web/20180221222342/http://pannanaik.com/?page_id=20|archive-date=21 February 2018|access-date=21 February 2018}}</ref> ओ भारतीय आ पश्चिमी काव्य परम्परासभ सँ प्रेरणा लैत अछि। हुनका पहिल कविता सङग्रह ''प्रवेश'' सन् (१९७५) छल जहि हुनका प्रशंसा भेटल छल। ''फिलाडेल्फिया'' सन् (१९८१), ''निस्बत'' सन् (१९८१), ''अर्सपरास'' सन् (१९८१), ''अवनजवन'' सन् (१९९१), ''रङ्ग जरुखे'' सन् (२००५), ''चेरी ब्लसम'' सन् (२००४), ''केटलक काव्यो'' सन् (१९९०) हुनकर कविता सङग्रह छी। [[सुरेश दलाल]] द्वारा सम्पादित ''अब तो बात फैल गई'' मे हुनकर निबन्धक सङकलन अछि।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:जीवित लोक]]
[[श्रेणी:भारतीय महिला लेखकसभ]]
qtzs86kvnadsnb6a0iijwh3hl5kerv4
बेगम हजरत महल
0
36671
279709
277833
2026-08-22T21:05:31Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279709
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox royalty
| name = बेगम हरजत महल
| title = [[अवध]]क बेगम
|birth_name =
| image = Begum hazrat mahal.jpg
| image_size = 200px
| alt =
| caption =
| spouse = नवाब वाजिद अली शाह
| spouse-type = घरवाला
| consort =
| birth_date = सन् १८२०
| birth_place = फैजावाद, [[अवध]]
| death_date = ७ अप्रैल १८८७
| death_place = [[काठमाण्डौ]], नेपाल
| religion = सिया इसलाम <ref>{{Cite web | url=https://www.mapsofindia.com/who-is-who/history/begum-hazrat-mahal.html | title=Begum Hazrat Mahal Biography, History and Facts| date=2018-02-03}}</ref>
}}
'''बेगम हजरत महल''' (بیگم حضرت محل, जन्म: सन् १८२०, मृत्यु: ७ अप्रैल १८७९) जे अवधक बेगमक नाम सँ सेहो परिचित छल।<ref>{{Citation|last=Raja|first=Masood Ashraf|chapter=Competing habitus|date=2018-10-10|pages=348–359|publisher=Routledge|isbn=9781315180618|doi=10.4324/9781315180618-30|title=The Routledge Companion to Pakistani Anglophone Writing}}</ref> ओ अवधक नवाब वाजिद अली शाहक दोसर घरवाली छल। अङ्ग्रेजसभद्वारा [[कलकत्ता]]मे अपन पतिकेँ देशनिकाला करि देलाक बाद बेगम हजरत महलक समर्थकसभक एक समूह पुनः [[लखनउ]]मे कब्जा जमेने छल।<ref>{{Cite journal|last=Narayan|first=Badri|date=February 2004|title=Inventing caste history: Dalit mobilisation and nationalist past|url=https://archive.org/details/contributions-to-indian-sociology_january-august-2004_38_1-2/page/202|journal=Contributions to Indian Sociology|volume=38|issue=1–2|pages=202|doi=10.1177/006996670403800108|issn=0069-9667}}</ref> अपन राज्यकेँ अङ्ग्रेज शासकसभक कब्जा सँ बचेबाक लेल ओ अपन पुत्र नवाबजादा बिरजिस काद्रकेँ अवधक शासक नियुक्त करवाक लेल प्रयास केनए छल मुदा हुनकर ओ प्रयास जल्दिए हुनकर शासनकाल अन्त्य भेलाक कारण असफल भऽ गेल छल।<ref name=":0">{{cite news |date=8 April 2014 |title=A link to Indian freedom movement in Nepal |url=http://www.thehindu.com/news/international/south-asia/a-link-to-indian-freedom-movement-in-nepal/article5884467.ece |newspaper=The Hindu}}</ref> बेगम सन् १८५७ मे भारतीय विद्रोहक समयमे [[ब्रिटिस इस्ट इन्डिया कम्पनी]]केँ विरुद्ध विद्रोह केनए छल। अन्तत: हुनका [[नेपाल]]मे शरण भेटल जतय हुनकर सन् १८७९ मे ५९ वर्षक उमरमे मृत्यु भेल छल।<ref>{{Cite journal|last=Narayan|first=Badri|date=February 2004|title=Inventing caste history: Dalit mobilisation and nationalist past|url=https://archive.org/details/contributions-to-indian-sociology_january-august-2004_38_1-2/page/199|journal=Contributions to Indian Sociology|volume=38|issue=1–2|pages=199|doi=10.1177/006996670403800108|issn=0069-9667}}</ref>
== जीवनी==
बेगम हजरत महलक नाम मुहम्मदी खानुम छल आ हुनकर जन्म [[फैजाबाद]], [[अवध]]मे भेल छल।<ref>{{cite web |url=http://www.royalark.net/India4/oudh15.htm |title=Oudh (Awadh) Genealogy |last=Buyers |first=Christopher |website=The Royal Ark}}</ref> ओ पेशा सँ एक तवायफ (मुगल शासनकालक समयमे शाही वेश्या) छल आ अप्पन माए बापद्वारा बेचल गेलाक बाद ओ ख्वासीनक रूपमे शाही हरममे (एक पुरुषक सङ्ग कयन महिलासभ बैसऽवला एक स्थान जतय अन्य पुरुषकेँ प्रवेश निषेध कएल जाएत अछि) बैसैत आएल छल तखन हुनका शाही अधिकारीसभ सङ्गे बेचल गेल छल मुदा पाछा जाए हुनका परीकेँ रूपमे पदोन्नति कएल गेल छल।<ref>[[Christopher Hibbert]] (1980) ''The Great Mutiny'', Harmondsworth: Penguin; p. 371</ref> बेगम हजरतकेँ पदोन्नति भेलाक बाद हुनका महक परीकेँ रूपमा चिन्हल जाए लागल छल। अवधक नवाबक शाही रखैलक रुपमे स्वीकार कएल गेलाक बाद हुनका बेगमक तक्मा देल गेल छल आ हुनकर पुत्र बिरजिस कद्रक जन्म पश्चात् हुनका हरजत महलक उपाधि देल गेल छल।
ओ अन्तिम ताजदर-ए-अवध, वानिद अली शाहक कनकिरबी घरवाली छल। सन् १८५६ मे अङ्ग्रेजसभद्वारा अवधमे कब्जा जमाए लेलाक बाद वाजिद अली शाहकेँ [[कलकत्ता]]मे देशनिकाला कएल गेल छल।<ref>{{cite web|url=http://www.mapsofindia.com/who-is-who/history/begum-hazrat-mahal.html |title=Begum Hazrat Mahal |publisher=Mapsofindia.com |date= |accessdate=18 October 2012}}</ref> कलकत्तामे हुनकर घरवालाकेँ देशनिकाला कएल गेलाक बाद बेगम आ वानिद अली शाह वीच सम्बन्ध विच्छेद भऽ गेल मुदा बेगम हरजत महल तहियो अवधक राजकीय मामलासभ देखैत रहैत छल।
=== सन् १८५७ भारतीय क्रान्ति ===
स्वतन्त्रताक पहिल युद्धक समय सन् १८५७ सँ सन् १८५८ धरि राजा जयलाल सिंहक नेतृत्वमे बेगम हजरत महलक एक समर्थन समूह ब्रिटिस इस्ट इन्डिया कम्पनीकेँ विरुद्धमे आवाज उठबैलेल सुरु केनए छल तँ बादमे ओ समूह लखनउमे पुनः कब्जा जमेबाऽमे सफल रहल छल आ ओ समूहसभ बेगम हजरत महलक पुत्र बिरजिस कद्रकेँ अवधक शासकक रूपमे घोषित केनए छल।<ref name="Dalrymple">William Dalrymple ''The Last Mughal; the fall of a dynasty: Delhi, 1857'', Viking Penguin, 2006, p. 69</ref>
बेगम हजरत महलक प्रमुख मुद्दासभमे एक ई छल कि इस्ट इन्डिया कम्पनीद्वारा सडक निर्माणक समयमे मन्दिर तथा मस्जिदसभकेँ आंशिक रूपमे ध्वस्त बनाएल गेल छल। विद्रोहक अन्तिम दिनमे जारी कएल गेल एक घोषणामे, ओसभ अङ्ग्रेज सरकारद्वारा धार्मिक स्वतन्त्रताक अनुमति देवाक आस्वासनक खिल्ली उड़ेने छल।<ref>{{cite news|last=Krishna|first=Sharmila|title=Far from the madding crowd she lies, forlorn & forgotten|url=http://oudh.tripod.com/bhm/bhmfar.htm|accessdate=3 September 2013|newspaper=[[The Indian Express|The Indian Express - LUCKNOW]]|date=11 June 2002|archive-date=3 December 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20131203001546/http://oudh.tripod.com/bhm/bhmfar.htm|dead-url=yes}}</ref>
=== अन्तिम जीवन ===
अप्पन जीवक अन्तिम दिस बेगम हजरत महल नेपालमे आबि शरण लेनए छल जतय हुनका पहिल राणा प्रधानमन्त्री [[जङ्गबहादुर राणा]] शरण दै कऽ लेल अस्वीकार केनए छल मुदा पाछा हुनका नेपालमे शरण भेटल छल। सन् १८७९ मे बेगमक मृत्यु नेपालक राजधानी [[काठमाण्डौ]]मे भेल छल आ हुनका जामे मस्जिदक मैदानमे एक अज्ञात स्थानमे गाड़ल गेल छल। हुनकर मृत्यु पश्चात् रानी भिक्टोरियाकेँ जयन्तीक अवसरमे बेलायती सरकारद्वारा बिरजिस कद्रकेँ माफ करैत हुनका घर आपसीकेँ आज्ञा देनए छल।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
* [http://www.iloveindia.com/indian-heroes/begum-hazrat-mahal.html बेगम हरजत महलक जीवनी] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180516174558/http://www.iloveindia.com/indian-heroes/begum-hazrat-mahal.html |date=2018-05-16 }}
* [http://oudh.tripod.com/1857/begum.htm सन् १८५७ – बेगम हरजत महल] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080108094007/http://oudh.tripod.com/1857/begum.htm |date=2008-01-08 }}
* [http://www.tribuneindia.com/2007/20070510/1857/main4.htm अवाध राज्य]
* [https://web.archive.org/web/20110725025549/http://www.nehru-centre.org/newsletters/2007/newsletternovember2007.pdf सन् १८५७ कऽ आन्दोलन]
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:भारतीय स्वतन्त्रता सेनानीसभ]]
[[श्रेणी:भारतीय सिया मुस्लिमसभ]]
[[श्रेणी:भारतीय शाही महिलासभ]]
dv0ll2wo29g57ukz7qyiqy6f6mzxe7n
साध्वी ऋतम्भरा
0
38235
279724
228413
2026-08-22T21:29:30Z
InternetArchiveBot
10060
Add 4 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279724
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hindu leader
| name = साध्वी ऋतम्भरा<br>Sadhvi Rithambara
| image = Sadhvi Rithambara tying ‘Rakhi’ to the Prime Minister, Shri Narendra Modi, on the occasion of ‘Raksha Bandhan’, in New Delhi on August 10, 2014.jpg
| caption = भारतीय प्रधानमन्त्री नरेन्द्र मोदीकें राखी बान्हैत साध्वी ऋतम्भरा
| alt = दीदी माँ साध्वी ऋतम्भरा
| birth_place = [[लुधियाना]],[[पञ्जाब, भारत|पञ्जाब]] भारत
| birth_name =
| birth_date = १ जनवरी १९६४
| founder = वात्सल्य ग्राम<br />दुर्गा वाहिनी<br />परमशक्ति पीठ
| honors =
| nationality = भारतीय
| religion = [[हिन्दु]]
| occupation =
}}
'''साध्वी ऋतम्भरा''' या '''दीदी माँ साध्वी ऋतम्भरा''' विश्वविख्यात आध्यात्मिक विभूति,देश-विदेशमे अपन ओजस्वी वाणीसँ धर्म एवं राष्ट्र जागरण आ संस्था परमशक्ति पीठक विभिन्न सेवा कार्यसभद्वारा प्राणी सेवी कार्यसभ सञ्चालित करैत आबि रहल अछि।<ref name=":4">{{Cite book|url=https://www.taylorfrancis.com/books/9780203379585|title=Appropriating Gender : Women's Activism and Politicized Religion in South Asia|last=Basu|first=Amrita|publisher=Routledge|year=1998|isbn=9780203379585|editor-last=Jeffery|editor-first=Patricia|location=New York|pages=1|chapter=Appropriating Gender|editor-last2=Basu|editor-first2=Amrita|chapter-url=https://www.taylorfrancis.com/books/9780203379585/chapters/10.4324/9780203379585-5|doi=10.4324/9780203379585-5|doi-broken-date=2020-03-19}}</ref>
==प्रारम्भिक जीवन==
दीदी माँ साध्वी ऋतम्भरा जी कें जनम [[पञ्जाब, भारत]] राज्यक [[लुधियाना]] जिलामे अवस्थित एक छोट गाम मण्डी दोराहामे १ जनवरी १९६४ मे भेल छल। ऋतम्भरा अपन माता-पितासँ प्रेरित भऽ वाल्यकालसँ धर्मक कार्यसभ आ मानवसेवा सँ जुड़ि गेल छल।
==सार्वजिनक जीवनमे प्रवेश==
महाविद्यालयीन शिक्षाक समय ओ पूज्य गुरुदेव अनन्तश्री विभूषित युगपुरुष स्वामी परमानन्द जी महाराजक वेदान्त विचारधारासँ प्रभावित भऽ हुनकर शिष्या बनल आ किछ समय बाद सन्यासी बनि गेल। साध्वी ऋतम्भरा जी १९९० कऽ दशकमे विश्व हिन्दू परिषद् द्वारा सञ्चालित "श्रीराम जन्मभूमि मुक्ति आन्दोलन"क एक तेजस्वी व्यक्तित्व बनिकें अग्रणी भूमिका निर्वाह केनए छल। हिनकाद्वारा एहि आन्दोलनक सफलताक लेल समुचा भारतमे धर्म जागरण करैत हिन्दू समाजक विभिन्न जातिसभकें एकताक सूत्रमे सङ्गठित केलक, आ एकात्म भेल हिन्दू शक्तिद्वारा एहि आन्दोलनक सफलताक रूपमे अपन आराध्य श्री रामललाक [[राम मन्दिर, अयोध्या|जन्मभूमि अयोध्या]]मे भव्य मन्दिर निर्माणक सम्पूर्ण न्यायालयीन अधिकार प्राप्त केलक। ई आन्दोलन साध्वी ऋतम्भरा जीकें तेजस्वी भूमिकाक कारण ऐतिहासिक बनल छल। <ref>{{Cite book|url=https://www.fulcrum.org/concern/monographs/xk81jk680|title=Hindu wife, Hindu nation: community, religion, and cultural nationalism|last=Sarkar|first=Tanika|publisher=Indiana University Press|year=2001|location=|pages=|chapter=Aspects of Contemporary Hindutva Theology: The Voice of Sadhvi Rithambhara|chapter-url=https://www.fulcrum.org/epubs/n870zr08h}}</ref><ref>{{Cite journal|last=Sangari|first=Kumkum|date=1993|title=Consent, Agency and Rhetorics of Incitement|url=https://archive.org/details/economic-political-weekly_1993-05-01_28_18/page/877|journal=Economic and Political Weekly|volume=28|issue=18|pages=877|issn=0012-9976|jstor=4399675}}</ref><ref>{{Cite journal|last=Sugirtharajah|first=Sharada|date=2002|title=Hinduism and Feminism: Some Concerns|url=https://archive.org/details/sim_journal-of-feminist-studies-in-religion_fall-2002_18_2/page/104|journal=Journal of Feminist Studies in Religion|volume=18|issue=2|pages=104|issn=8755-4178|jstor=25002442}}</ref><ref>{{Cite journal|last=JAFFRELOT|first=CHRISTOPHE|date=2010|title=Abhinav Bharat, the Malegaon Blast and Hindu Nationalism: Resisting and Emulating Islamist Terrorism|journal=Economic and Political Weekly|volume=45|issue=36|pages=51–58|issn=0012-9976|jstor=25742046}}</ref><ref>{{Cite book|url=https://www.taylorfrancis.com/books/9781315588292/|title=Indian Feminisms : Law, Patriarchies and Violence in India|last=Gangoli|first=Geetanjali|publisher=Routledge|year=2007|isbn=9781315588292|location=|pages=|chapter=Conclusions|doi=10.4324/9781315588292|chapter-url=https://www.taylorfrancis.com/books/9781315588292/chapters/10.4324/9781315588292-11}}</ref>
आन्दोलनक बाद साध्वी अपन पूज्य सद्गुरुदेवक आशीर्वाद लकऽ वर्ष १९९२ मे मानवसेवी संस्था परमशक्ति पीठक गठन केलक । वर्ष १९९७ मे एक सन्तद्वारा सड़क पर निराश्रित हालतमे भेटल एक नवजात बच्चा हिनका सौंपि देनए छल आ पुनः एहि ठामसँ वात्सल्य यात्राक शुरूआत कएने छल। ओहि दिन ओ निश्चय केलक कि आब कोनो भी निराश्रित नवजात सड़क पर दम नै तोड़त्, कोई परित्यक्त बहिन समाजक कोनो प्रकारक क्रूरताक शिकार नै होएत, कोई भी वृद्धा माता अपन सन्तानसँ उपेक्षित भऽ वृद्धाश्रमक संवेदनहीन व्यवस्थामे नै जिबत। दिल्लीक एक छोटे सन् घरमे हिनका द्वारा समाजक ई तीनु वञ्चित वर्गकें साथ पहिल ‘वात्सल्य परिवार’ बनौने छल। हिनकर दृढ़ सङ्कल्पसँ वर्ष १९९८ मे परमशक्ति पीठक विस्तार मिलल। योगेश्वर भगवान श्रीकृष्णक कर्मभूमि [[वृन्दावन]]मे हिनका सेवाकार्यक लेल एक विशाल भूखण्ड आवन्टित भेल जकर नाम राखल गेल ‘वात्सल्य ग्राम’ देश-विदेशक अपन सहयोगी बन्धु-भगिनिसभक सङ्ग मिलिकें हिनकाद्वारा एहिठाम अनेक सेवा कार्यक स्थापना कएल गेल अछि जे निम्नानुसारक कार्य करैत अछि।<ref>{{cite news|url=https://www.independent.co.uk/news/world/hindu-zealots-find-an-avenging-angel-an-amazon-who-loves-barbie-dolls-is-spurring-women-to-communal-violence-tim-mcgirk-reports-from-new-delhi-1475706.html|title=Hindu zealots find an avenging angel|last=McGirk|first=Tim|date=28 February1993|accessdate=14 August 2009|publisher=[[The Independent]]|location=London}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.rediff.com/news/2001/feb/23babri1.htm|title=CBI insists on proceeding against all Ayodhya accused|date=23 February 2001|accessdate=14 August 2009|publisher=[[Rediff.com]]}}</ref><ref>{{Cite journal|last=Kapur|first=Ratna|date=1996|title=Who Draws the Line? Feminist Reflections on Speech and Censorship|journal=Economic and Political Weekly|volume=31|issue=16/17|pages=WS19|issn=0012-9976|jstor=4404055}}</ref><ref>{{Cite journal|last=Cossman|first=Brenda|last2=Kapur|first2=Ratna|date=1996|title=Secularism: Bench-Marked by Hindu Right|url=https://archive.org/details/economic-political-weekly_1996-09-21_31_38/page/2627|journal=Economic and Political Weekly|volume=31|issue=38|pages=2627|issn=0012-9976|jstor=4404599}}</ref><ref>{{Cite journal|last=Navlakha|first=Gautam|date=1995|title=Politics of Silhouetted Anger|url=https://archive.org/details/economic-political-weekly_1995-02_30_7-8/page/367|journal=Economic and Political Weekly|volume=30|issue=7/8|pages=367|issn=0012-9976|jstor=4402404}}</ref>
== वात्सल्य ग्राम, वृन्दावन (उत्तरप्रदेश), भारतक सेवा कार्य ==
== भारतक अन्य स्थानसभ पर परमशक्ति पीठक सेवा कार्य ==
==बाह्य जडीसभ==
* [https://web.archive.org/web/20100425000446/http://amitabhtripathi.com/tag/%E0%A4%8B%E0%A4%A4%E0%A4%AE%E0%A5%8D%E0%A4%AD%E0%A4%B0%E0%A4%BE/ दीदी माँ]
* [https://web.archive.org/web/20090930234252/http://www.vatsalyagram.org/ वात्सल्य ग्राम का जालघर]
* [https://web.archive.org/web/20120516151649/http://www.bhartiyapaksha.com/?p=3910 ‘वात्सल्य ग्राम’ की प्रयोगशाला] (भारतीय पक्ष)
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
[[श्रेणी:व्यक्तिगत जीवन]]
[[श्रेणी:जीवित लोक]]
mk3zuhaly5ryu1829st583qvget177l
इरीटेबल बाउल सिन्ड्रोम
0
43833
279721
242176
2026-08-22T21:20:59Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279721
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medical condition|name=इरीटेबल बाउल सिन्ड्रोम|image=Irritable bowel syndrome.jpg|caption=इरीटेबल बाउल सिन्ड्रोम केँ दर्दक चित्रण|Synonyms=स्पास्टिक कोलन, नर्वस कोलन, म्यूकस कोलाइटिस, स्पास्टिक बाउल<ref name=NIH2015Fact />|field=[[ग्यासट्रोएन्टरोलजी]]|Symptoms=[[दस्त]], [[कब्ज]], [[पेट]] दर्द<ref name=NIH2015Fact />|complications=|Onset=४५ वर्षसँ पहिने<ref name=NIH2015Fact />|Duration=दीर्घकालिक<ref name=NIH2015Cau>{{cite web|title=Symptoms and Causes of Irritable Bowel Syndrome|url=http://www.niddk.nih.gov/health-information/health-topics/digestive-diseases/irritable-bowel-syndrome/Pages/symptoms-causes.aspx|website=NIDDK|access-date=29 March 2016|date=23 February 2015|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160405092200/http://www.niddk.nih.gov/health-information/health-topics/digestive-diseases/irritable-bowel-syndrome/Pages/symptoms-causes.aspx|archive-date=April 5, 2016|df=mdy-all}}</ref>|causes=अज्ञात<ref name=NIH2015Cau />|risks=|Diagnosis=लक्षणक आधार पर अन्य रोगसभक बहिष्कार<ref name=JAMA2015>{{cite journal |vauthors=Chey WD, Kurlander J, Eswaran S |s2cid=205062386 |title=Irritable bowel syndrome: a clinical review |url=https://archive.org/details/sim_jama_2015-03-03_313_9/page/949 |journal=JAMA |volume=313 |issue=9 |pages=949–58 |date=March 2015 |pmid=25734736 |doi=10.1001/jama.2015.0954 }}</ref>|differential=सीलिएक रोग, गैर-सीलिएक ग्लूटेन सम्वेदनशीलता, सूक्ष्म बृहदांत्रशोथ, सूजन आंत्र रोग, अम्ल पित्त कुअवशोषण, कोलन क्यानसर<ref name=JAMA2015 /><ref name=LevyBernstein2014>{{cite journal | vauthors = Levy J, Bernstein L, Silber N | title = Celiac disease: an immune dysregulation syndrome | journal = Current Problems in Pediatric and Adolescent Health Care | volume = 44 | issue = 11 | pages = 324–7 | date = December 2014 | pmid = 25499458 | doi = 10.1016/j.cppeds.2014.10.002 }}</ref>|Prevention=|Treatment=रोगसूचक उपचार{{!}}, प्रोबायोटिक्स, मनोचिकित्सा परामर्श<ref name=NIH2015Tx>{{cite web|title=Treatment for Irritable Bowel Syndrome|url=http://www.niddk.nih.gov/health-information/health-topics/digestive-diseases/irritable-bowel-syndrome/Pages/treatment.aspx|website=NIDDK|access-date=29 March 2016|date=23 February 2015|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160406205101/http://www.niddk.nih.gov/health-information/health-topics/digestive-diseases/irritable-bowel-syndrome/Pages/treatment.aspx|archive-date=April 6, 2016|df=mdy-all}}</ref>|Medication=लोपेरामाइड, पलीइथाइलीन ग्लाइकोल, एन्टीडिप्रेसेन्ट, एन्टीस्पास्मोडिक एस, पेपरमिन्ट<ref name=JAMA2015 /><ref name=BSG2021>{{cite journal |last1=Vasant |first1=DH |last2=Paine |first2=PA |last3=Black |first3=CJ |last4=Houghton |first4=LA |last5=Everitt |first5=HA |last6=Corsetti |first6=M |last7=Agrawal |first7=A |last8=Aziz |first8=I |last9=Farmer |first9=AD |last10=Eugenicos |first10=MP |last11=Moss-Morris |first11=R |last12=Yiannakou |first12=Y |last13=Ford |first13=AC |title=British Society of Gastroenterology guidelines on the management of irritable bowel syndrome. |journal=Gut |date=July 2021 |volume=70 |issue=7 |pages=1214-1240 |doi=10.1136/gutjnl-2021-324598 |pmid=33903147}}</ref>|Prognosis=सामान्य जीवन प्रत्याशा<ref name=Quig2013>{{cite book|last1=Quigley|first1=Eamonn M.M.|title=Irritable Bowel Syndrome: Diagnosis and Clinical Management|date=2013|publisher=Wiley-Blackwell|location=Chichester, West Sussex|isbn=9781118444740|edition=First|chapter-url=https://books.google.com/books?id=qSAruYVwLLcC&pg=PT295|chapter=Treatment level 1|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170908144619/https://books.google.com/books?id=qSAruYVwLLcC&pg=PT295|archive-date=September 8, 2017|df=mdy-all}}</ref>|frequency=१०-१५% (विकसित विश्व)<ref name=NIH2015Fact /><ref name=Max2006>{{cite journal |vauthors=Maxion-Bergemann S, Thielecke F, Abel F, Bergemann R |s2cid=45376327 |title=Costs of irritable bowel syndrome in the UK and US |journal=PharmacoEconomics |volume=24 |issue=1 |pages=21–37 |year=2006 |pmid=16445300 |doi=10.2165/00019053-200624010-00002}}</ref> आ १-४५% (वैश्विक स्तर पर)<ref name="2019IBS">{{cite journal |authors=Alexandros Hadjivasilis, Constantinos Tsioutis, Adamantios Michalinos, Dimitrios Ntourakis, Dimitrios K. Christodoulou, and Aris P. Agouridis |title=New insights into irritable bowel syndrome: from pathophysiology to treatment |journal=Ann Gastroenterol |volume=32 |issue=6 |pages=554–564 |year=2019 |pmid=31700231 |doi=10.20524/aog.2019.0428 |pmc=6826071}}</ref><ref name=Lov2012>{{cite journal |last1=Lovell |first1=RM |last2=Ford |first2=AC |title=Global prevalence of and risk factors for irritable bowel syndrome: a meta-analysis. |journal=Clinical gastroenterology and hepatology : the official clinical practice journal of the American Gastroenterological Association |date=July 2012 |volume=10 |issue=7 |pages=712-721.e4 |doi=10.1016/j.cgh.2012.02.029 |pmid=22426087}}</ref>|Deaths=}}
'''इरीटेबल बाउल सिन्ड्रोम''' (आईबीएस) जाहिसँ पेटमे दर्द आ बिना कोनो अन्तर्निहित क्षतिके मल त्याग होबामे कठिनाई होएत अछि।<ref name=NIH2015Fact>{{cite web|title=Definition and Facts for Irritable Bowel Syndrome|url=http://www.niddk.nih.gov/health-information/health-topics/digestive-diseases/irritable-bowel-syndrome/Pages/definition-facts.aspx|website=NIDDKD|access-date=29 March 2016|date=23 February 2015|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160402144132/http://www.niddk.nih.gov/health-information/health-topics/digestive-diseases/irritable-bowel-syndrome/Pages/definition-facts.aspx|archive-date=April 2, 2016|df=mdy-all}}</ref> एहि लक्षण बेसी समय धरि होइत रहैत अछि। एहिक चारि मुख्य प्रकारमे वर्गीकृत कएल गेल अछि, ई रोगमे दस्त आ कब्ज सामान्य रुपमे देखल जाइत अछि।<ref name=NIH2015Fact/><ref name=White2002>{{cite journal |vauthors=Whitehead WE, Palsson O, Jones KR |title=Systematic review of the comorbidity of irritable bowel syndrome with other disorders: what are the causes and implications? |url=https://archive.org/details/sim_gastroenterology_2002-04_122_4/page/1140 |journal=Gastroenterology |volume=122 |issue=4 |pages=1140–56 |date=April 2002 |pmid=11910364 |doi=10.1053/gast.2002.32392}}</ref>
==एहो सभ देखी==
==बाह्य जडीसभ==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
[[श्रेणी:रोग]]
r30c5cncrszcec2qbexyul68aoz311n
महिला विरुद्धक भेदभाव उन्मूलन सम्बन्धी घोषणापत्र
0
47809
279723
272410
2026-08-22T21:23:38Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279723
wikitext
text/x-wiki
{{महिला विरुद्धक हिंसासभ}}
'''महिला विरुद्धक भेदभाव उन्मूलन सम्बन्धी घोषणापत्र''' [[संयुक्त राष्ट्र महासभा|संयुक्त राष्ट्र सङ्घक महासभा]]द्वारा जारी कएल [[मानव अधिकार]] घोषणापत्र छी, जे [[महिला अधिकार]] सम्बन्धी ओ निकाय केर विचारक रूपरेखा दैत अछि।<ref>{{Cite book |last=Freeman |first=Marsha A. |display-authors=etal |date=2012 |title=The UN Convention on the Elimination of All Forms of Discrimination Against Women: A Commentary |url=https://books.google.com/books?id=HAENi8BnCrMC&pg=PA38 |location=Oxford |publisher=Oxford University Press |page=38 |isbn=9780199565061 |access-date=14 March 2020}}</ref> एकरा सन् १९६७ नवम्बर ७ कऽ दिन महासभाद्वारा स्वीकृति देल गेल छल। ई घोषणापत्र कानुनी रूपमे बाध्यकारी सन् १९७९ केर [[महिला विरुद्ध होमएवला सम्पूर्ण प्रकारक भेदभाव उन्मूलन करऽवला महासन्धि १९७९]]क एक महत्त्वपूर्ण अग्रदूत छल।<ref>United Nations General Assembly Resolution 2263, 7 November 1967.</ref> एकर उद्देश्य विशेष करि महिलाक अधिकारक संरक्षणक लेल लैङ्गिक समानताकेँ प्रवर्द्धन केनाए छल। ई सन् १९६७ मे [[महिलाक स्थिति सम्बन्धी संयुक्त राष्ट्र सङ्घीय आयोग]]द्वारा मस्यौदा कएल गेल छल।<ref>{{Cite journal|last=Evatt|first=Elizabeth|date=2002|title=Finding a voice for women's rights: The early days of CEDAW|url=https://archive.org/details/sim_george-washington-international-law-review_2002_34_3/page/515|journal=George Washington International Law Review|volume=34|pages=515–553|id={{ProQuest|<!-- Add ProQuest data here -->}}}}</ref> घोषणापत्रक सिद्धान्तसभ कार्यान्वयन करवाक लेल सन् १९८१ दिसम्बर ३ मे महिला विरुद्ध होमएवला सम्पूर्ण प्रकारक भेदभाव उन्मूलन करऽवला महासन्धि १९७९ गठन आ लागू कएल गेल छल।
== सारांश ==
ई घोषणापत्र [[मानव अधिकार सम्बन्धी विश्वव्यापी घोषणा पत्र १९४८|मानव अधिकारक विश्वव्यापी घोषणापत्र]] केर संरचनाक पाछा करैत अछि, जहिमे प्रस्तावनाक बाद एगारह टा धारा समावेश अछि।
'''धारा १''' - महिला विरुद्धक भेदभाव "मौलिक रूपमे अन्यायपूर्ण आ मानव मर्यादा विरुद्धक अपराध छी" कहिँ घोषणा करैत अछि।<ref>[https://brill.com/view/book/9789004479449/B9789004479449_s040.xml Declaration on the Elimination of Discrimination against Women], Article 1.</ref> "भेदभाव"केँ परिभाषित नहि कएल गेल अछि।
'''धारा २''' - महिला विरुद्ध भेदभाव करऽवला कानून आ प्रथासभ उन्मूलन करऽलेल, कानून अन्तर्गत समानताकेँ मान्यता देबऽ आ राज्यसभद्वारा भेदभाव विरुद्धक विद्यमान संयुक्त राष्ट्र मानव अधिकार दस्तावेजसभकेँ अनुमोदन आ कार्यान्वयन करऽ लेल आह्वान करैत अछि।
'''धारा ३''' - महिला विरुद्धक पूर्वाग्रह हटेबाक लेल सार्वजनिक शिक्षाक लेल आह्वान करैत अछि।
'''धारा ४''' - महिलासभकेँ मतदान करऽवला अधिकार आ सार्वजनिक पदपर आसिन होनाए आ धारण करऽवला अधिकार सहित पूर्ण निर्वाचन अधिकारक उपभोग करऽलेल आह्वान करैत अछि।
'''धारा ५''' - महिलासभकेँ अप्पन राष्ट्रियता परिवर्तन करऽलेल पुरुष सरह समान अधिकारक माग करैत अछि।
'''धारा ६''' - महिलासभकेँ नागरिक कानूनमे पूर्ण समानताक उपयोग करऽलेल आह्वान करैत अछि तहिना ई विशेष करि [[विआह]] आ [[सम्बन्ध विच्छेद]] आ बालविवाहकेँ गैरकानूनी बनबैक लेल आह्वान करैत अछि।
'''धारा ७''' - फौजदारी सजायमे लैङ्गिक भेदभाव उन्मूलन करवाक लेल आह्वान करैत अछि।
'''धारा ८''' - राज्यसभकेँ महिला खरिद विक्री आ महिलाक वेश्यावृत्तिक शोषणक विरुद्धमे लड़ऽक लेल आह्वान करैत अछि।
'''धारा ९''' - लिङ्गक आधारमे [[शिक्षा]] प्राप्त करवाक लेल समान अधिकारक पुष्टि करैत अछि।
'''धारा १०''' - कार्यस्थलमे समान अधिकारक लेल आह्वान करैत अछि, जहिमे रोजगारीमे भेदभाव नहि केनाए, समान कामक लेल समान पारिश्रमिक, आ वेतन प्रसूति छुट्टी समावेश अछि।
'''धारा ११''' - राज्यसभकेँ घोषणापत्रक सिद्धान्तसभ कार्यान्वयन करवाक लेल आह्वान करैत अछि।
== एहो सभ देखी ==
* [[महिला विरुद्ध होमएवला सम्पूर्ण प्रकारक भेदभाव उन्मूलन करऽवला महासन्धि १९७९]]
* [[महिलाक स्थिति सम्बन्धी संयुक्त राष्ट्र सङ्घीय आयोग]]
* [[महिलाक अधिकार]]
== सन्दर्भ सामग्रीसभ ==
{{सन्दर्भसूची}}
== बाह्य जड़ीसभ ==
* [http://www.lawphil.net/international/treaties/dec_nov_1967.html महिला विरुद्धक भेदभाव उन्मूलन सम्बन्धी घोषणापत्र]
* [https://www.un.org/womenwatch/daw/cedaw/history.htm महिला विरुद्धक भेदभाव उन्मूलन सम्बन्धी घोषणापत्रक इतिहास]
{{अन्तर्राष्ट्रिय मानव अधिकार दस्तावेजसभ}}
[[श्रेणी:महिला अधिकार सम्बन्धी दस्तावेजसभ]]
[[श्रेणी:संयुक्त राष्ट्र सङ्घ महासभाक प्रस्तावसभ]]
[[श्रेणी:उद्घोषसभ]]
3ozhg8kvf8rl3tauuu858pty4jhzgbr
इब्न बाज्जा
0
48776
279696
277121
2026-08-22T20:53:46Z
InternetArchiveBot
10060
Add 4 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279696
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox philosopher
| name = इब्न बाज्जा (अवेम्पेस)
| native_name = أبو بكر محمد بن يحيى بن الصائغ
| native_name_lang = ar
| image = Ibn Bājja, Sayr mulhimah min al-Sharq wa-al-Gharb.png
| caption =
| full_name = अबू बक्र मुहम्मद इब्न याह्या इब्न अस-साएग
| other_names = अवेम्पेस (Avempace)
| birth_date = १०८५ ई. (अनुमानित)
| birth_place = [[ज़ारागोज़ा]], [[अल-अंदलुस]]
| death_date = ११३८ ई. (अनुमानित)
| death_place = फेज़, [[मोरक्को]]
| era = मध्यकालीन दर्शन
| region = पश्चिमी इस्लामी दर्शन (अल-अंदलुस)
| school_tradition = अरस्तूवाद (Aristotelianism), नव-अफलातूनवाद (Neoplatonism)
| main_interests = [[दर्शनशास्त्र]], [[भौतिकी]], [[खगोल विज्ञान]], [[वनस्पति विज्ञान]], [[सङ्गीत]]
| notable_ideas = ''तदबीर अल-मुतवहिद'' (एकान्तवासीक नियम), प्रक्षेप्य गति (Projectile motion)
| influences = [[अल-फराबी]], [[अरस्तू]]
| influenced = [[इब्न रुश्द]], मूसा बिन मैमुन (Maimonides), [[गैलीलियो गैलिली|गैलीलियो]]
}}
'''अबू बक्र मुहम्मद इब्न याह्या इब्न अस-साएग''' ({{lang-ar|أبو بكر محمد بن يحيى بن الصائغ}}; मृत्यु ११३८ ईसवी), जे पश्चिमी साहित्यमे लैटिन नाम '''अवेम्पेस''' (Avempace) वा '''इब्न बाज्जा''' केर नामसँ विख्यात छथि, [[अल-अंदलुस]] (वर्तमान [[स्पेन]]) केर एकटा बहु-विषयक विद्वान छलाह। ओ [[दर्शनशास्त्र]], [[भौतिकी]], [[खगोल विज्ञान]], [[वनस्पति विज्ञान]], चिकित्सा आ [[सङ्गीत]]क क्षेत्रमे अपन महत्त्वपूर्ण ग्रन्थ सभक रचना केलन्हि।<ref>{{cite encyclopedia |last=Montada |first=Josép Puig |year=2022 |title=Ibn Bâjja (Avempace) |editor-last=Zalta |editor-first=Edward N. |encyclopedia=Stanford Encyclopedia of Philosophy |publisher=Metaphysics Research Lab, Stanford University |issn=1095-5054 |url=https://plato.stanford.edu/archives/sum2022/entries/ibn-bajja/ |access-date=18 July 2022}}</ref>
== प्रारम्भिक जीवन आ पृष्ठभूमि ==
इब्न बाज्जाक जन्म [[ज़ारागोज़ा]] (Zaragoza) मे भेल छल। हुनक प्रारम्भिक जीवनक विषयमे ऐतिहासिक प्रमाण अत्यन्त अल्प उपलब्ध अछि। अल-मोरावविद (Almoravid) शासनकालमे ओ ज़ारागोज़ाक गवर्नर केर अधीन वज़ीर (मन्त्री) केर रूपमे सेहो काज केने छलाह। राजनीतिक अस्थिरताक कारणें कालान्तरमे हुनका ज़ारागोज़ा छोड़य पड़लन्हि आ ओ सेविले (Seville) आ ओकर बाद फेज़ (Fez), [[मोरक्को]] चलि गेलाह। ओतय ११३८ ईसवीक आसपास हुनक देहावसान भऽ गेलन्हि।<ref>{{cite encyclopedia |last=Montada |first=Josép Puig |year=2018 |title=Ibn Bâjja [Avempace] |encyclopedia=The Stanford Encyclopedia of Philosophy |access-date=14 November 2018}}</ref>
== दार्शनिक विचार ==
इब्न बाज्जाकेँ अल-अंदलुसमे अरस्तूवादी (Aristotelian) दर्शनकेँ स्थापित करनिहार शुरुआती विचारक सभमे गिनल जाइत अछि। जोसेप पुइग मोंटाडा आ मौरिस हयूनक अकादमिक विश्लेषणक अनुसार, हुनक सभसँ प्रमुख दार्शनिक ग्रन्थ ''तदबीर अल-मुतवहिद'' (Regimen of the Solitary Man / एकान्तवासीक नियम) थिक।<ref>{{cite journal |last=Hayoun |first=Maurice |year=1987 |title=Moses of Narbonne and Ibn Bajja (I): the edition of the Hebrew translation of the Regimen of the Solitary Man (in Hebrew) |journal=Daat |volume=18 |pages=27–44}}</ref><ref>{{cite book |last=Gracia |first=Jorge J. E. |year=2007 |chapter=Philosophy in the Middle Ages: An Introduction |title=A Companion to Philosophy in the Middle Ages |publisher=Blackwell Publishing Ltd |pages=1–11 |isbn=9780470996669}}</ref>
एहि ग्रन्थमे इब्न बाज्जा ई तर्क प्रस्तुत केने छथि जे जँ समाज बौद्धिक रूपसँ अपूर्ण वा भ्रष्ट भऽ जाए, तँ एकटा दार्शनिककेँ आत्मिक आ बौद्धिक पूर्णता प्राप्त करबाक हेतु समाजसँ अलग (Solitary) भऽ कऽ एकान्तमे चिन्तन करबाक चाही। हुनक ई दर्शन मानव आत्मा आ सक्रिय बुद्धि (Active Intellect) केर मध्य सम्बन्ध स्थापित करबापर केन्द्रित अछि।
== भौतिकी आ गतिक नियम ==
[[भौतिकी]]क क्षेत्रमे, इब्न बाज्जा [[अरस्तू]]क गतिक नियम सभक आलोचना केलन्हि आ अपन स्वयं केर सिद्धान्त प्रस्तुत केलन्हि, जाहिक गहन प्रभाव मध्यकालीन [[यूरोप]] पर पड़ल।
* '''गति आ माध्यम:''' अरस्तूक मानब छल जे कोनो वस्तुक पतनक (खसबाक) गति ओहि माध्यम (जेना हवा वा पानि) केर घनत्व पर निर्भर करैत अछि, आ निर्वात (Vacuum) मे गति अनन्त भऽ जाएत। इब्न बाज्जा एकर खण्डन करैत तर्क देलन्हि जे माध्यम गतिकेँ मात्र धीमा करैत अछि (प्रतिरोध उत्पन्न करैत अछि)। हुनक अनुसार, वस्तुक गति मूल रूपसँ प्रेरक बल आ माध्यमक प्रतिरोधक बीचक अन्तर थिक ($V = P - M$)।
[Image of concept of projectile motion]
* '''गैलीलियो पर प्रभाव:''' अर्नेस्ट ए. मूडी आ एबेल बी. फ्रेंकोक शोधक अनुसार, इब्न बाज्जाक प्रक्षेप्य गति (Projectile motion) आ 'इम्पेटस सिद्धान्त' (Impetus theory) केर विचार परवर्ती काल धरि यूरोपीय वैज्ञानिक लोकनि लग पहुँचल। [[गैलीलियो गैलिली]] अपन शुरुआती लेख सभमे पीसाक झुकल मीनार (Leaning Tower experiment) केर सन्दर्भमे 'अवेम्पेस' केर सिद्धान्त सभक उल्लेख आ विश्लेषण केने छलाह।<ref>{{cite journal |last=Moody |first=Ernest A. |date=April 1951 |title=Galileo and Avempace: The Dynamics of the Leaning Tower Experiment (I) |url=https://archive.org/details/sim_journal-of-the-history-of-ideas_1951-04_12_2/page/163 |journal=Journal of the History of Ideas |volume=12 |issue=2 |pages=163–193 |doi=10.2307/2707514}}</ref><ref>{{cite journal |last=Franco |first=Abel B. |date=October 2003 |title=Avempace, Projectile Motion, and Impetus Theory |url=https://archive.org/details/sim_journal-of-the-history-of-ideas_2003-10_64_4/page/521 |journal=Journal of the History of Ideas |volume=64 |issue=4 |pages=521–546 |doi=10.1353/jhi.2004.0004}}</ref>
== खगोल विज्ञान ==
एडवर्ड ग्रांट आ बर्नार्ड आर. गोल्डस्टीनक ऐतिहासिक दस्तावेज़ सभक अनुसार, इब्न बाज्जा [[टॉलेमी]] (Ptolemy) केर ग्रहीय मॉडलकेँ अस्वीकार कऽ देलन्हि। ओ एकटा एहन ब्रह्माण्डीय मॉडलक समर्थन केलन्हि जे पूर्ण रूपसँ अरस्तूक भौतिक सिद्धान्त सभ पर आधारित छल, जाहिमे ग्रह सभक कक्षा स्पष्ट रूपसँ वृत्ताकार छल। एतबे नहि, ओ [[शुक्र (ग्रह)|शुक्र ग्रह]] (Venus) केँ सूर्यक समक्षसँ गुजरबाक (Transit) प्रक्रियाक सेहो प्रत्यक्ष अवलोकन केने छलाह।<ref>{{cite book |last=Grant |first=Edward |year=1996 |title=Planets, Stars, and Orbs: The Medieval Cosmos, 1200-1687 |publisher=CUP Archive |isbn=9780521565097}}</ref><ref>{{cite journal |last=Goldstein |first=Bernard R. |date=March 1972 |title=Theory and Observation in Medieval Astronomy |journal=Isis |volume=63 |issue=1 |pages=39–47}}</ref><ref>{{cite book |last=Ansari |first=S. M. Razaullah |year=2002 |title=History of oriental astronomy |publisher=Springer |page=137 |isbn=978-1-4020-0657-9}}</ref>
== वनस्पति विज्ञान आ सङ्गीत ==
* '''वनस्पति विज्ञान:''' फ्रैंक एन. एगर्टनक अनुसार, इब्न बाज्जा वनस्पति शरीर विज्ञान (Plant physiology) आ अरबी वनस्पति विज्ञान पर सेहो महत्त्वपूर्ण लेख लिखलन्हि। हुनक काजक प्रभाव अल-अंदलुसक परवर्ती वनस्पतिशास्त्री लोकनि पर पड़ल।<ref>{{cite journal |last=Egerton |first=Frank N. |year=2012 |title=History of Ecological Sciences, Part 43: Plant Physiology, 1800s |journal=Bulletin of the Ecological Society of America |volume=93 |issue=3 |pages=197–219 |doi=10.1890/0012-9623-93.3.197}}</ref>
* '''सङ्गीत आ कविता:''' डी. एम. डनलपक शोधक अनुसार, इब्न बाज्जा उत्कृष्ट कविता सभ (दीवान) रचलन्हि। एकर अतिरिक्त, ओ अरबी सङ्गीत शैलीमे अपन बहुमूल्य योगदान देलन्हि, जकरा बादमे अण्डालूसियन शास्त्रीय सङ्गीतक रूपमे जानल गेल।<ref>{{cite journal |last=Dunlop |first=D. M. |year=1952 |title=The Dīwān Attributed to Ibn Bājjah (Avempace) |journal=Bulletin of the School of Oriental and African Studies |volume=14 |issue=3 |pages=463–477}}</ref>
== विरासत ==
इब्न बाज्जाक दर्शन आ वैज्ञानिक काज [[इब्न रुश्द]] (Averroes) आ इब्न तुफैल जेहन बादक इस्लामी दार्शनिक लोकनिकेँ एकटा नव दिशा प्रदान केलक। यहूदी दार्शनिक मूसा बिन मैमुन (Maimonides) केर लेखनमे सेहो हुनक विचार सभक स्पष्ट प्रभाव दृष्टिगोचर होइत अछि।<ref>{{cite journal |last=Rescher |first=Nicholas |date=June 1964 |title=Moses Maimonides: The Guide of the Perplexed, Translated with an Introduction and Notes by Schlomo Pines |url=https://archive.org/details/dialogue-cpa-acp_1964_3_1/page/97 |journal=Dialogue |volume=3 |issue=1 |pages=97–98 |doi=10.1017/s001221730002970x}}</ref>
विज्ञानक क्षेत्रमे हुनकर एहि अद्वितीय योगदानकेँ सम्मान दैत, [[चन्द्रमा]] पर अवस्थित एकटा क्रेटरक नाम हुनक सम्मानमे 'अवेम्पेस' (Avempace) राखल गेल अछि।<ref>{{cite book |last=Cocks |first=Elijah E. |year=1995 |title=Who's who on the moon : a biographical dictionary of lunar nomenclature |publisher=Tudor Publishers |isbn=978-0936389271}}</ref>
== संदर्भ ==
{{reflist}}
== विस्तृत पठन ==
* {{cite journal |last=Haque |first=Amber |year=2004 |title=Psychology from Islamic Perspective: Contributions of Early Muslim Scholars and Challenges to Contemporary Muslim Psychologists |url=https://archive.org/details/sim_journal-of-religion-and-health_winter-2004_43_4/page/357 |journal=Journal of Religion and Health |volume=43 |issue=4 |pages=357–377 |doi=10.1007/s10943-004-4302-z}}
* {{cite book |last=Forcada |first=Miquel |year=2005 |chapter=Ibn Bajja |editor-last=Glick |editor-first=Thomas F. |title=Medieval Science, Technology, and Medicine: An Encyclopedia |publisher=Routledge |pages=243–246 |isbn=978-0415969307}}
== बाहरी कड़ी सभ ==
* [https://www.wikidata.org/wiki/Q11362 विकिडाटा पर इब्न बाज्जा (Q11362)]
[[श्रेणी:१२म सदीक खगोलशास्त्री]]
[[श्रेणी:अल-अंदलुसक वैज्ञानिक]]
[[श्रेणी:अरब दार्शनिक]]
[[श्रेणी:अरब भौतिक विज्ञानी]]
[[श्रेणी:मध्यकालीन इस्लामी खगोलशास्त्री]]
[[श्रेणी:११३८ मे निधन]]
[[श्रेणी:२०२६ विकि लव्ज़ रमजान प्रतियोगिताक लेख]]
ea1j2dxpxwwx5zoom8wh70uqe8byone
व्याचेस्लाव चोर्नोविल
0
48957
279691
278657
2026-08-22T20:48:34Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279691
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox officeholder
| honorific_prefix = यूक्रेनक हीरो
| name = व्याचेस्लाव चोर्नोविल
| native_name = {{nobold|В'ячеслав Чорновіл}}
| image = НДУ 3 Чорновіл Вячеслав Максимович.jpg
| alt = कारिया सूट, नीयर शर्ट आ हरियर टाईमे चोर्नोविल।
| caption = १९९८ मे चोर्नोविल
| office = यूक्रेनक जन प्रतिनिधि
| term_start = २९ मार्च १९९८
| term_end = २५ मार्च १९९९
| constituency = यूक्रेनक जन आन्दोलन, नं॰ १
| term_start1 = १० मई १९९४
| term_end1 = २९ मार्च १९९८
| predecessor1 = ओलेक्ज़ेंडर शेवचेंको
| successor1 = ''निर्वाचन क्षेत्र समाप्त''
| constituency1 = तेरनोपिल ओब्लास्ट, नं॰ ३५७
| term_start2 = १५ मई १९९०
| term_end2 = १० मई १९९४
| predecessor2 = ''पद स्थापित''
| successor2 = ओलेक्ज़ेंडर शैंड्रिउक
| constituency2 =
| office3 = यूक्रेनक जन आन्दोलनक नेता
| term_start3 = दिसम्बर १९९२
| term_end3 = २५ मार्च १९९९{{ref label|Dispute|B}}
| predecessor3 = इवान ड्रेच
| successor3 = हेनादिय उदोवेंको
| office4 = ल्वीव ओब्लास्ट परिषदक अध्यक्ष
| term_start4 = अप्रैल १९९०
| term_end4 = अप्रैल १९९२
| predecessor4 = ''पद स्थापित''
| successor4 = मायकोला होरिन
| birth_date = {{जन्म तिथि|1937|12|24|df=yes}}
| birth_place = येर्की, कीव ओब्लास्ट, यूक्रेनी सोवियत समाजवादी गणराज्य, सोवियत संघ
| death_cause = सड़क दुर्घटना{{ref label|Death|C}}
| death_date = {{मृत्यु तिथि |1999|3|25|df=yes}}
| death_place = बोरिस्पिलक लग, कीव ओब्लास्ट, यूक्रेन
| party = यूक्रेनक जन आन्दोलन (१९८९ सँ)
| other_party = कोम्सोमोल (१९५० कऽ दशकक अन्तसँ–१९६६)
| spouse = {{plainlist|
<br/>{{marriage|इरीना ब्रुनेवेट्स|1960|1962|end=div}}
<br/>{{marriage|ओलेना एंटोनिव|1963||end=div}}
<br/>{{marriage|एटेना पाश्को|1969}}
}}
| children = {{hlist|एंड्री चोर्नोविल|तरास चोर्नोविल}}
| alma_mater = तरास शेवचेंको राष्ट्रिय विश्वविद्यालय कीव
| awards = {{plainlist|
<br/>यूक्रेनक हीरो (२०००)
<br/>ऑर्डर ऑफ प्रिंस यारोस्लाव द वाइज (१९९७)
<br/>शेवचेंको राष्ट्रिय पुरस्कार (१९९६)
}}
| signature = Chornovil autograph.svg
| footnotes = A. {{note|PLPR||आनुपातिक प्रतिनिधित्व सिट।}}<br/>B. {{note|Dispute||''वास्तवमे'' (De facto) ८ सितम्बर १९८९ सँ।
१७ वा १९ फरबरी १९९९ सँ यूरी कोस्तेंकोक सङ्ग विवादित।}}<br/>C. {{note|Death||चोर्नोविलक मृत्युक परिस्थितिसभ विवादित अछि;
अधिक जानकारीक लेल § षड्यंत्रक सिद्धान्त आ जाँच देखी।}}
}}
'''व्याचेस्लाव मक्सिमोविच चोर्नोविल''' ({{lang-uk|В'ячеслав Максимович Чорновіл}}; २४ दिसम्बर १९३७ – २५ मार्च १९९९) एक प्रमुख यूक्रेनी सोवियत असन्तुष्ट, स्वतन्त्रता सेनानी आ दूरदर्शी राजनीतिज्ञ छलाह।
ओ यूक्रेनक राजनीतिक आ सामाजिक पुनर्जागरणक अग्रदूतसभमे गिनल जाइत छथि।
वर्ष १९८९ सँ लऽ कऽ अपन निधन धरि ओ यूक्रेनक जन आन्दोलनक नेता रहलाह, जे देशमे लोकतान्त्रिक परिवर्तन आ राष्ट्रिय स्वतन्त्रताक चेतनाकें सशक्त स्वर प्रदान केलक।
मानवाधिकारसभक रक्षाक प्रति हुनकर अटूट प्रतिबद्धता हुनका सोवियत शासनक विरोधक प्रमुख चेहरा बना देलक।
एकर परिणामस्वरूप हुनका कठोर दमनक सामना करऽ पड़ल आ ओ अपन जीवनक लगभग पन्द्रह वर्ष कारावास आ निर्वासनमे व्यतीत केलन्हि।
वर्ष १९९० सँ १९९९ धरि यूक्रेनक जन प्रतिनिधिक रूपमे कार्य करैवाला चोर्नोविल, यूक्रेनमे सार्वजनिक पद धारण करैवाला पहिल आ सबसँ प्रमुख कम्युनिस्ट-विरोधी नेतासभमे सँ एक छलाह।
ओ यूक्रेनक राष्ट्रपति पदक लेल दुई बेर चुनाव लड़लाह।
वर्ष १९९१ मे अपन पहिल प्रयासमे ओ [[लियोनिद क्रावचुक]] सँ हारि गेल छलाह, जखन कि १९९९ कऽ चुनाव अभियानक दौरान एक कार दुर्घटनामे विवादित परिस्थितिसभमे हुनकर निधन भऽ गेल।
चोर्नोविलक जन्म तत्कालीन [[सोवियत संघ]] कऽ अधीन मध्य यूक्रेनक येर्की गाममे भेल छल।
विश्वविद्यालयक दिनसँ ही कोम्सोमोलक सदस्य रहल चोर्नोविल, प्रति-सांस्कृतिक सिक्सटियर्स आन्दोलनसँ जुड़ि गेल छलाह।
साम्यवादक विरुद्ध आवाज उठाबक कारण अन्ततः हुनका कोम्सोमोल्सँ निष्कासित कऽ देल गेल।
१९६५-१९६६ कऽ सोवियत दमनक दौरान गिरफ्तार कएल गेल बुद्धिजीवीसभक प्रति भेल दुर्व्यवहारक जाँच करैवाला हुनकर ''समिज्दात'' कार्यसभ हुनका पश्चिमी देशसभमे भारी प्रशंसा देलेलक, मुदा एकरे परिणामस्वरूप हुनका याकूतियामे तीन सालक कारावासक सजा सेहो सुनाएल गेल।
रिहाईक बाद, ओ पुनः ''समिज्दात'' कार्यसभमे सक्रिय भऽ गेलाह आ ओ ''द यूक्रेनी हेराल्ड'' कऽ प्रकाशन शुरू केलन्हि, जकरा आधुनिक यूक्रेनी स्वतन्त्र प्रेसक अग्रदूत मानल जाइत अछि।
वर्ष १९७२ मे, बुद्धिजीवीसभक दमनक एक आन चक्रमे चोर्नोविलकें फेरसँ बन्दी बना लेल गेल, आ हुनका १९८५ धरि यूक्रेन घुरबाक अनुमति नहि देल गेल।
ओ अपन ई अधिकांश समय कारावासमे ही व्यतीत केलन्हि।
जेलमे रहबाक दौरान, हुनकर साथी असन्तुष्ट मिखाइल खेइफेट्स यूक्रेनी राजनीतिक कैदीसभक नेतृत्व करबाक कारण चोर्नोविलकें "ज़ेकोक (कैदीसभक) जनरल" कहिकऽ पुकारने छलाह, आ [[एमनेस्टी इंटरनेशनल]] सेहो हुनका 'अन्तरात्माक बन्दी' घोषित केने छल।
हुनकर रिहाई तखन सम्भव भऽ सकल जखन सोवियत सरकार ''पेरेस्त्रोइका'' नीतिक तहत अभिव्यक्तिक स्वतन्त्रता पर लागल प्रतिबन्धसभमे ढील देलक।
चोर्नोविल यूक्रेनमे कम्युनिस्ट शासनक खिलाफ राजनीतिक विपक्ष तैयार करबामे सक्रिय भूमिका निभौलन्हि, जकर परिणामस्वरूप यूक्रेनक जन आन्दोलन पार्टीक स्थापना भेल आ एक एहन लोकप्रिय क्रान्तिक जन्म भेल जे साम्यवादकें जड़िसँ उखाड़ि फेकलक।
ई क्रान्तिक बीच, चोर्नोविल यूक्रेनक संसदक सदस्यक रूपमे पदभार ग्रहण केलन्हि।
ओ १९९१ यूक्रेनी राष्ट्रपति चुनावमे दुई मुख्य उम्मेदवारसभमे सँ एक छलाह, यद्यपि ओ पूर्व कम्युनिस्ट नेता [[लियोनिद क्रावचुक]] सँ पराजित भऽ गेल छलाह।
चोर्नोविल [[यूरोपीय संघ]] मे यूक्रेनक सदस्यताक पुरजोर समर्थन केलन्हि आ यूक्रेनी कुलीन वर्गसभक बढ़त प्रभुत्वक कड़ा विरोध केलन्हि।
अपन जीवनकालमे चोर्नोविल एक अत्यन्त विवादास्पद व्यक्ति मानल जाइत छलाह, आ हुनकर जीवनक अन्तिम महिनासभमे 'रूख' पार्टीक भीतर भारी गुटबाजी हावी रहल।
१९९९ यूक्रेनी राष्ट्रपति चुनावक दौरान एक कार दुर्घटनामे हुनकर मृत्यु भऽ गेल, जतय ओ तत्कालीन राष्ट्रपति [[लियोनिद कुचमा]] कऽ प्रमुख प्रतिद्वन्द्वी छलाह।
हुनकर मृत्यु कयन षड्यंत्रक सिद्धान्तसभकें जन्म देलक आ वर्षो धरि एकर जाँच आ मुकदमा चलैत रहल, जे न तँ [[हत्या]] कऽ सम्भावनाक पूरी तरह सँ पुष्टि केलक आ न ही एकरा सिरासँ खारिज केलक।
ओ वर्तमान यूक्रेनमे एक बेसी लोकप्रिय ऐतिहासिक व्यक्ति छथि;
हुनका दुई बेर यूक्रेनक शीर्ष दस सबसँ लोकप्रिय व्यक्तिसभक सूचीमे स्थान देल गेल अछि आ हुनका देशक लोकतन्त्र, मानवाधिकार सक्रियता तथा यूरोप-समर्थक विचारधाराक प्रतीक मानल जाइत अछि।
== प्रारम्भिक जीवन आ शिक्षा ==
] मे चोर्नोविलक बचपनक घर]]
व्याचेस्लाव मक्सिमोविच चोर्नोविलक जन्म २४ दिसम्बर १९३७ कें तत्कालीन यूक्रेनी सोवियत समाजवादी गणराज्यक येर्की गाममे शिक्षकसभक एक परिवारमे भेल छल।{{sfn|LIGA.net 2009}} हुनकर पिता, मक्सिम इओसिपोविच चोर्नोविल, कोसैक कुलीन वर्गक वंशज छलाह, जखन कि हुनकर माता कुलीन तेरेशचेंको परिवारसँ सम्बन्ध रखैत छलीह।{{sfn|Kherson Oblast Universal Library 2024}} 'ग्रेट पर्ज' कऽ दौरान जन्मल आ पलल-बढ़ल व्याचेस्लावक बचपन पर सोवियत दमनक गहीर छाप छल;
हुनकर काका, पेत्रो इओसिपोविच कें मृत्युदण्ड दऽ देल गेल छल, जखन कि हुनकर पिता यूक्रेनमे कानूनक नजरिसँ नुका कऽ एक भगोड़ाक जीवन जीबि रहल छलाह।{{sfn|Kherson Oblast Universal Library 2024}} [[द्वितीय विश्व युद्ध]] आ यूक्रेन पर जर्मन कब्ज़ाक दौरान चोर्नोविलक परिवार हुसाकोव गाममे रहल, जतय व्याचेस्लाव अपन स्कूली शिक्षा प्राप्त केलन्हि।
ओ बादमे अपन आत्मकथामे ई दावी केलन्हि जे सोवियत संघ द्वारा हुसाकोव पर दोबारा कब्ज़ा कएल जेबाक बाद, हुनकर परिवारकें गामसँ निकालि देल गेल छल।
एकर बाद ओ विल्खोवेट्समे रहऽ लगलाह आ ओतय सँ व्याचेस्लाव १९५५ मे स्वर्ण पदकक सङ्ग अपन माध्यमिक शिक्षा पूरी केलन्हि।{{sfn|Chornovil, autobiography}} हुनकर अशान्त बचपनकें देखैत, चोर्नोविलक माता-पिता हुनका यूक्रेनी राष्ट्रवादक बारेमे बताबय सँ परहेज केलन्हि।
एकर बदलामे हुनकर पालन-पोषण कम्युनिस्ट विचारधाराक शिक्षासभक सङ्ग कएल गेल{{sfn|Derevinskyi 2017a|p=1}} आ हुनका लोकसभक बीच मित्रता तथा सर्वहारा अन्तर्राष्ट्रियवाद जका आदर्श सिखाएल गेल।{{sfn|Matiash|2017|p=6}}
ओही वर्ष चोर्नोविल कीवक तरास शेवचेंको विश्वविद्यालयमे दाखिला लेलन्हि, जतय ओ पत्रकारिताक पढ़ाई कऽ रहल छलाह।
एही दौरान ओ सोवियत संघक कम्युनिस्ट पार्टी (CPSU) कऽ युवा शाखा, कोम्सोमोलमे सेहो शामिल भऽ गेलाह।
कीवक रूसी-भाषी आबादी द्वारा यूक्रेनी भाषा बाजयवालासभक प्रति देखाएल जाएवाला नकारात्मक प्रतिक्रिया हुनका भीतर सँ असन्तुष्ट कऽ देलक आ एक यूक्रेनीक रूपमे हुनकर चेतनाकें जागृत केलक।{{sfn|Ivanova|2024}} ओही समयक आन युवा सोवियत कार्यकर्तासभक भाँति, चोर्नोविल सेहो १९५६ मे सी॰पी॰एस॰यू॰ कऽ २०अम कांग्रेससँ अत्यधिक प्रभावित भेल छलाह, जाहिमे [[निकिता ख्रुश्चेव]][[जोसेफ स्टालिन]] कऽ शासनक कड़ा निन्दा करैत भाषण देने छलाह।{{sfn|Kulchytskyi|2019|p=50}}
१९५७ मे हुनकर गैर-अनुरूपतावादी विचारसभ हुनका संकायक समाचार पत्रक सङ्ग विवादमे लऽ ठाढ़ केलक, जे "अमानक सोच" रखबाक लेल हुनकर निन्दा केलक।{{sfn|Harasymiw|Koshelivets|Senkus|2015}} नतीजतन, हुनका अपन पढ़ाई बीचमे ही रोकऽ पड़ल आ [[डोनबास]] शहर ज़दानोवमे एक ब्लास्ट फर्नेसक निर्माण कार्यमे लगा देल गेल।{{sfn|Chornovil, autobiography}} ओतय ओ ''कीव कोम्सोमोलेट्स'' समाचार पत्रक लेल एक भ्रमणशील सम्पादकक रूपमे सेहो काज केलन्हि।
एक वर्ष पश्चात, ओ अपन पढ़ाई पर घुरि आयलाह आ १९६० मे सम्मानक सङ्ग स्नातकक उपाधि प्राप्त केलन्हि।{{sfn|Harasymiw|Koshelivets|Senkus|2015}} हुनकर डिप्लोमा शोध प्रबन्ध १९अम आ २०अम सदीक शुरुआतक प्रमुख यूक्रेनी लेखक आ स्वतन्त्रता कार्यकर्ता बोरिस ह्रीन्चेंकोक कार्यसभ पर आधारित छल।{{sfn|LB.ua 2015}} ओही वर्ष, ओ अपन पहिल पत्नी, इरीना ब्रुनेवेट्स सँ विवाह कऽ लेलन्हि।
१९६२ मे हुनकर तलाकसँ पूर्व, हुनकर एक बेटा भेल, जकर नाम एंड्री छल।{{sfn|Istorychna Pravda 2017}}
== पत्रकारिता आ पार्टीक करियर ==
स्नातक होयबाक बाद, जुलाई १९६० मे चोर्नोविल ल्वीव टेलीविज़न (वर्तमान - सुस्पिल्ने ल्वीव) मे एक सम्पादक बनि गेलाह।
ओ चैनलक युवा कार्यक्रमसभक लेल पटकथासभ लिखलन्हि।{{sfn|Ostrovskyi 2018a|p=106}} ई अवधिमे, चोर्नोविल साहित्यिक आलोचना पर सेहो काज केलन्हि, जाहिमे मुख्य रूपसँ ह्रीन्चेंको, तरास शेवचेंको आ वलोडिमिर सामिलेंकोक कृतिसभ पर ध्यान केन्द्रित कएल गेल छल।{{sfn|Shvydkyi|2013}} एहिमे सँ किछु रचनासभ टीवी पर सेहो प्रसारित भेल;
उदाहरणक लेल, १९६२ मे ओ मिखाइलो स्टेल्माख, वासिल चुमाक आ 'यंग म्यूज' समूह पर विशेष फीचर प्रसारित केलन्हि।{{sfn|Seko|2020|p=135}} सम्भवतः एही दौरान हुनकर मुलाकात ज़ेनोविय क्रासिव्स्की सँ भेल, जे ल्वीव विश्वविद्यालयमे टेलिविज़न पत्रकारिताक पढ़ाई कऽ रहल छलाह।
चोर्नोविलक ही तरह, क्रासिव्स्की सेहो बादमे असन्तुष्ट आन्दोलनक एक पैग नेता बनलाह।{{sfn|Ostrovskyi 2018a|p=106}}
मई १९६३ मे चोर्नोविल ल्वीव टेलीविज़नक अपन नौकरी छोड़ि देलन्हि आ कीव घुरि आयलाह, जाहिसँ ओ अपन 'कैंडिडेट ऑफ साइंसेज' कऽ शोध प्रबन्ध पूरा कऽ सकथि।{{sfn|Derevinskyi 2017a|pp=1–2}} ओतय, ओ पासक विशहोरोदमे कीव हाइड्रोइलेक्ट्रिक पावर प्लान्टक निर्माणक लेल कोम्सोमोल सचिवक रूपमे कार्य केलन्हि।{{sfn|Shvydkyi|2013}} ओ कीव स्थित समाचार पत्रसभ ''यंग गार्ड'' आ ''सेकंड रीडिंग'' कऽ लेल एक सम्पादकक रूपमे सेहो एक सङ्ग काज केलन्हि,{{sfn|Chornovil, autobiography}} आ ओ 'आर्टिस्टिक यूथ्स क्लब' कऽ हिस्सा बनि गेलाह, जे प्रति-सांस्कृतिक सिक्सटियर्स आन्दोलनसँ जुड़ल बुद्धिजीवीसभक एक अनौपचारिक समूह छल।{{sfn|Ostrovskyi 2018a|p=107}} जून १९६३ मे, चोर्नोविल अपन दोसर पत्नी, ओलेना एंटोनिव सँ विवाह केलन्हि, आ १९६४ मे हुनकर दोसर बेटा, तरासक जन्म भेल।{{sfn|Istorychna Pravda 2017}} चोर्नोविल १९६४ मे कीव शैक्षणिक संस्थानमे स्नातकोत्तर पाठ्यक्रमसभक लेल परीक्षा सेहो उत्तीर्ण कऽ लेलन्हि।
हालाँकि, हुनकर राजनीतिक गतिविधिसभक कारण हुनका 'डॉक्टर ऑफ साइंसेज' कऽ डिग्री हासिल करबाक अधिकारसँ वञ्चित कऽ देल गेल।{{sfn|Shvydkyi|2013}}
९ मार्च १९६४ कें, सोवियत संघ यूक्रेनक राष्ट्रिय कवि तरास शेवचेंकोक १५०अम वर्षगाँठ मनेलक।
शेवचेंको पर सी॰पी॰एस॰यू॰ कऽ आधिकारिक रुख, विशेष रूपसँ 'शेवचेंको दिवस' कऽ दौरान, दास-प्रथा विरोधी गतिविधिसभमे कविक भूमिका आ ज़ारिस्ट निरङ्कुशताक प्रति हुनकर कड़ा प्रतिरोध पर ज़ोर दैत छल।
कीव हाइड्रोइलेक्ट्रिक पावर प्लान्टक श्रमिकसभकें सम्बोधित करैत अपन भाषणमे, चोर्नोविल निर्धारित कम्युनिस्ट व्याख्यासभसँ हटि कऽ शेवचेंकोकें एक विशिष्ट रूपसँ यूक्रेनी नायकक रूपमे प्रस्तुत केलन्हि।
चोर्नोविल श्रोतासभसँ कविक मुख्य कार्यसभक संग्रह, ''कोबज़ार'' कें "अपन अपमानित आ तिरस्कृत मातृभूमिक लेल काँपैत भेल प्रेम" कऽ अभिव्यक्तिक रूपमे व्याख्यायित करबाक आग्रह केलन्हि।
ओ ई सेहो सुझाव देलन्हि जे शेवचेंकोक कार्यसभसँ ई सिद्ध होइत अछि जे "मनुष्य द्वारा मनुष्यक उत्पीड़न पर, मानवीय गरिमा आ अविच्छेद्य मानवाधिकारसभक अवमानना पर, स्वतन्त्र व मानवीय विचारसभक दमन पर, आ एक राष्ट्र द्वारा दोसर राष्ट्रक उत्पीड़न पर टिकल हर व्यवस्था, चाहे ओ कोनो भी नव आवरणमे किएक नहि नुका जाए [...] मानव स्वभावक घोर विरुद्ध अछि, आ एकरा नष्ट कएल जेबाक चाही।"{{sfn|Seko|2020|pp=123–125}} इतिहासकार यारोस्लाव सेको ई भाषणकें सिक्सटियर्स आन्दोलनक एक विशिष्ट उदाहरणक रूपमे देखैत छथि, यद्यपि हुनकर ई सेहो माननाय अछि जे ओही समय ''इंटरनेशनलिज्म आ रसिफिकेशन?'' कऽ लेखक इवान डज़िउबा, आ साथी असन्तुष्ट येवहेन स्वेर्स्टिउकक प्रभाव कतौ अधिक व्यापक छल।{{sfn|Seko|2020|pp=128–129}}
८ अगस्त १९६५ कें, शेषोरी गाममे शेवचेंकोक एक स्मारकक उद्घाटनक अवसर पर, चोर्नोविल घोर कम्युनिस्ट-विरोधी स्वरक सङ्ग एक प्रखर भाषण देलन्हि।
परिणामस्वरूप, हुनका हुनकर कोम्सोमोलक नौकरीसँ बर्खास्त कऽ देल गेल।
अपन बर्खास्तगीक बाद, चोर्नोविल अपन बेगुनाही साबित करबाक एक असफल प्रयासमे कोम्सोमोलक नेतृत्वकें कयन पत्र सेहो लिखलन्हि।{{sfn|Istorychna Pravda 2017}}
== असन्तुष्ट आ मानवाधिकार कार्यकर्ता ==
=== १९६५–१९६६ कऽ दमन आ ओकर परिणाम ===
वर्ष १९६५ मे सिक्सटियर बुद्धिजीवीसभक सामूहिक गिरफ्तारिसभक एक नव सिलसिला शुरू भेल किएक तँ अपेक्षाकृत उदार मानल जाएवाला निकिता ख्रुश्चेवकें हटा कऽ लियोनिद ब्रेझनेवकें नियुक्त कऽ देल गेल छल।
ई गिरफ्तारिसभक विरोधमे, चोर्नोविल, डज़िउबा आ छात्र वासिल स्टस कीव सिनेमाक भीतर एक पैग प्रदर्शन केलन्हि, जे सर्गेई पारजानोवक फिल्म 'शैडोज़ ऑफ़ फॉरगॉटन एंसेस्टर्स' कऽ ४ सितम्बरक प्रीमियरकें बाधित कऽ देलक।
चोर्नोविल जोर सँ चिल्ला कऽ कहलन्हि: "जे भी ई अत्याचारक विरुद्ध अछि, ओ अपन स्थान पर ठाढ़ भऽ जाए!"
चोर्नोविल आ डज़िउबाक ई घटनाक संस्मरण काफी भिन्न रहल अछि।
डज़िउबा बादमे ई दावी केलन्हि जे हुनका याद नहि जे चोर्नोविल ओतय उपस्थित छलाह वा हुनका ओ घटनाक पूर्व जानकारी छल।
दोसर दिस, चोर्नोविल कहलन्हि जे ओ आ डज़िउबा स्वतन्त्र रूपसँ एही निष्कर्ष पर पहुँचल छलाह जे दमनक खिलाफ एक सार्वजनिक विरोध नितान्त आवश्यक छल, आ जखन डज़िउबाक भाषण दर्शकक शोरमे दबि गेल, तँ चोर्नोविल ओ वाक्य चिल्ला कऽ विरोधकें जारी राखलन्हि।
सेको डज़िउबाक अधिक सतर्क आ सूचनात्मक भाषणक तुलना चोर्नोविलक अधिक उग्र आ टकराववाला दृष्टिकोणसँ करैत छथि।{{sfn|Seko|2014|pp=128–130}}
ओही वर्ष ३० सितम्बर कें, चोर्नोविलक ल्वीव स्थित फ्लैटक सोवियत सुरक्षा एजेन्सी, के॰जी॰बी॰ द्वारा तलाशी लेल गेल।
ओतय सँ साहित्यक १९० अंश जब्त कएल गेल, जाहिमे 'गैलिसियन-वोलहिनियन क्रॉनिकल', 'बुक्स ऑफ द जेनेसिस ऑफ द यूक्रेनी पीपल', पांटेलीमोन कुलिश, वलोडिमिर एंटोनोविच, वलोडिमिर हनतियुक, दिमित्रो डोरोशेंको, इवान कृपियाकेविच आ वलोडिमिर विन्नीचेंकोक मोनोग्राफ व लेख, साथ ही पोलिश-लिथुआनियाई राष्ट्रमण्डल, प्रथम विश्व युद्ध आ यूक्रेनी स्वतन्त्रता संग्रामक इतिहाससँ जुड़ल पुस्तकसभ शामिल छल।
के॰जी॰बी॰ द्वारा हुनकर फ्लैट पर ३ अगस्त १९६७ आ १२ जनवरी १९७२ कें कएल गेल दुई आन छापेमारीमे सेहो साहित्यक जब्ती भेल, हालाँकि ई दुनू सितम्बर १९६५ कऽ छापेमारीक तुलनामे आकारमे बहुत छोट छल।{{sfn|Ostrovskyi 2018b|p=119}}
ओही वर्ष किछु समय पश्चात, दमन जारी रहबाक कारण, चोर्नोविलकें सिक्सटियर्स मिखाइलो ओसादची, बोहदान होरिन आ मिखाइलो होरिन, तथा मायरोस्लावा ज़वारीचेवस्काक मुकदमासभमे साक्ष्य देबाक लेल बजाएल गेल।
चोर्नोविल स्पष्ट रूपसँ गवाही देबा सँ इनकार कऽ देलन्हि, जकर परिणामस्वरूप हुनका 'सेकंड रीडिंग' मे हुनकर सम्पादक पदसँ हटा देल गेल।
ओ ''समिज्दात'' कऽ दिस रुख केलन्हि आ मई १९६६ मे अपन रचना 'कोर्ट ऑफ लॉ ऑर ए रिटर्न ऑफ द टेरर?' प्रकाशित केलन्हि, जे सिक्सटियर्सकें देल गेल सजाक वैधता आ संवैधानिकता पर गम्भीर सवाल उठेलक।{{sfn|Derevinskyi|2007|p=38}} ८ जुलाई कें यूक्रेनी एस॰एस॰आर॰ कऽ आपराधिक संहिताक अनुच्छेद १७९ कऽ तहत मुकदमासभमे गवाही देबा सँ इनकार करबाक हुनका पर आरोप लगाएल गेल, आ वेतनमे २०% कऽ कटौतीक सङ्ग हुनका तीन महिनाक कठोर श्रमक सजा सुनाएल गेल।
ई अवधिमे, ओ कार्पेथियन पर्वतमे यूक्रेनक विज्ञान अकादमीक अभियानसभमे एक तकनीशियनक रूपमे, 'कीवकनीहतोर्ह' कऽ लेल एक विज्ञापनदाताक रूपमे, आ प्रकृति संरक्षणक लेल ल्वीव क्षेत्रीय केन्द्रमे एक शिक्षकक रूपमे विभिन्न कार्य केलन्हि।{{sfn|Shvydkyi|2013}}
१९६७ मे चोर्नोविल ''समिज्दात'' कऽ अपन दोसर महत्वपूर्ण कृति प्रकाशित केलन्हि।
'वूम फ्रॉम विट: पोर्ट्रेट्स ऑफ ट्वेंटी "क्रिमिनल्स"' कऽ नामसँ विख्यात ई कृतिमे १९६५–१९६६ कऽ दमनक दौरान गिरफ्तार कएल गेल लोकसभक जानकारी आ हुनकर गिरफ्तारीक दौरान सोवियत अधिकारीसभ द्वारा कएल गेल घोर कानून उल्लङ्घनसभक पूरा विवरण शामिल छल।
चोर्नोविल ई कृतिक प्रतिया यूक्रेनक कम्युनिस्ट पार्टीक केन्द्रीय समिति, यूक्रेनी एस॰एस॰आर॰ कऽ के॰जी॰बी॰, यूक्रेनक राइटर्स यूनियन आ यूक्रेनक कलाकारसभक संघकें सेहो भेजलन्हि।
२१ अक्टुबर १९६७ कें संयुक्त राज्य अमेरिका द्वारा समर्थित 'रेडियो लिबर्टी' कऽ एक प्रसारणक दौरान एकरा पढ़ल गेल, आ वर्षक अन्त धरि एकरा व्यावसायिक रूपसँ मुद्रित सेहो कऽ देल गेल छल।{{sfn|Shvydkyi|2013}} चोर्नोविलक ई ''समिज्दात'' १९६९ मे पश्चिमी देशसभमे 'द चोर्नोविल पेपर्स' शीर्षकक तहत प्रकाशित भेल, जे एहन समयमे ई दमनक दिस पूरी दुनियाक ध्यान आकर्षित केलक जखन वैश्विक जनचेतना मुख्य रूपसँ सिन्याव्स्की-डैनियल परीक्षण पर केन्द्रित छल।{{sfn|Bociurkiw|1970|p=343}} चोर्नोविलक ई साहसिक कार्य हुनका ओही समय यूक्रेनी कार्यकर्तासभक बीच अग्रणी हस्तीसभमे सँ एकक रूपमे स्थापित कऽ देलक।{{sfn|Matiash|2017|p=11}}
''वूम फ्रॉम विट'' कऽ अतिरिक्त, चोर्नोविल गिरफ्तारिसभक दौरान जाँचकर्तासभ द्वारा कएल गेल कानूनी उल्लङ्घनसभक सम्बन्धमे यूक्रेनी के॰जी॰बी॰ कऽ प्रमुख आ यूक्रेनी एस॰एस॰आर॰ कऽ अभियोजक जनरलकें औपचारिक शिकायता सेहो लिखलन्हि।
५ मई १९६७ कें, हुनका ल्वीव ओब्लास्टक उप अभियोजक जनरल ई॰ स्तारिकोवक कार्यालयमे तलब कएल गेल, जे हुनका यूक्रेनी एस॰एस॰आर॰ कऽ आपराधिक संहिताक अनुच्छेद १८७-१ कऽ अस्तित्वसँ अवगत करेलन्हि।
ई कानून, जे सोवियत व्यवस्था वा सरकारक निन्दा करबा पर पूरी तरह रोक लगबैत छल, अस्तित्वमे तँ छल मुदा आधिकारिक पुस्तकसभमे दर्ज नहि छल।
तयँ केवल ओही बैठकक दौरान ही चोर्नोविलकें आधिकारिक तौर पर ई ज्ञात भऽ सकल जे ओ शायद किछु अवैध कार्य केने छलाह।
ओही समय धरि, के॰जी॰बी॰ कऽ नजरिसभमे हुनकर छवि एक उपद्रवीक बनि चुकल छल।{{sfn|Istorychna Pravda 2017}}
=== याकूतियामे निर्वासन ===
''वूम फ्रॉम विट'' कऽ प्रकाशनक प्रत्युत्तरमे अगस्त १९६७ मे चोर्नोविलकें गिरफ्तार कऽ लेल गेल आ हुनका पर अनुच्छेद १८७-१ कऽ तहत आरोप तय कएल गेल।{{sfn|Melnykova-Kurhanova|2019|p=79}} हुनकर फ्लैटक एक आन तलाशी लेल गेल जकर परिणामस्वरूप ''वूम फ्रॉम विट'' कऽ एक प्रतिक सङ्ग-सङ्ग वैलेन्टिन मोरोज़क ''समिज्दात'' पुस्तिका ''रिपोर्ट फ्रॉम द बेरिया रिज़र्व'' सेहो जब्त कऽ लेल गेल, जे हुनकर खिलाफ मानहानिक आरोपसभक मुख्य आधार बनल।
चोर्नोविल पूछताछक दौरान मौखिकक बदला अपन लिखित गवाही देबाक विकल्प चुनलन्हि, किएक तँ ओही समय मौखिक पूछताछक दौरान तर्कसभकें विकृत आ हेरफेर कएल जेबाक भारी जोखिम छल।
चोर्नोविल अपन बेगुनाही, साथ ही दमनक दौरान गिरफ्तार कएल गेल आन सभ लोकक बेगुनाहीक पुरजोर तर्क दैत लिखलन्हि:{{sfn|Istorychna Pravda 2017}}
ओ ई सेहो स्पष्ट केलन्हि जे ई पूरी प्रक्रिया, आ हुनकर शिकायतसभ पर सोवियत अधिकारीसभक दिस सँ कोनो भी कार्रवाईक कमी, सोवियत प्रणालीमे हुनकर विश्वासकें काफी हद धरि समाप्त कऽ देने छल।
हालाँकि, ओ एही बात पर जोर देनाय जारी राखलन्हि जे सोवियत सरकारक प्रति हुनकर मनमे कोनो दुर्भावना नहि छल, बल्कि ओ ई आरोप लगौलन्हि जे हुनका किछु एहन भ्रष्ट अधिकारीसभ द्वारा निशाना बनाएल जा रहल छल जे अवैध रूपसँ हुनका देशक वास्तविक स्थितिक बारेमे उच्च पदस्थ अधिकारीसभकें सूचित करबा सँ रोकऽ चाहैत छलाह।{{sfn|Istorychna Pravda 2017}} ई तर्कसभक बावजूद १३ नवम्बर १९६७ कें चोर्नोविलकें दोषी ठहराएल गेल आ हुनका तीन सालक कारावासक सजा सुनाएल गेल।{{sfn|Melnykova-Kurhanova|2019|p=79}} ई अवधिक दौरान, हुनका याकूत स्वायत्त सोवियत समाजवादी गणराज्यक चप्पनदा गाममे राखल गेल छल।{{sfn|Matiash|2017|p=29}}
[[चित्र:Атена Пашко на Донбасі1.jpg|alt=कैप्शन देखी|thumb|[[एटेना पाश्को]], चोर्नोविलक तेसर आ अन्तिम पत्नी]]
१९६९ मे, चोर्नोविल साथी कार्यकर्ता एटेना पाश्को सँ विवाह केलन्हि, जिनकें सँ ओ एक आन असन्तुष्ट इवान स्वितलीचनीक घर पर पहिल बेर मिलल छलाह।
ओ दुनू याकूतियाक निउर्बा शहरमे औपचारिक रूपसँ विवाह सम्पन्न केलन्हि।{{sfn|Matiash|2017|p=29}}
=== गिरफ्तारिसभक बीचक जीवन (१९६९–१९७२) ===
१९६९ मे एक [[आम माफी]] कऽ तहत चोर्नोविलकें जेलसँ रिहा कऽ देल गेल छल।
रिहाईक बाद हुनका एक स्थिर नौकरी खोजबाक लेल भारी संघर्ष करऽ पड़ल;
ओ ज़कारपट्टिया ओब्लास्टमे एक मौसम केन्द्र पर, ओडेसा ओब्लास्टक एक पुरातात्विक अभियानक दौरान एक उत्खननकर्ताक रूपमे, आ स्क्निलिव रेलवे स्टेशन पर एक सामान्य कर्मचारीक रूपमे विभिन्न कार्य केलन्हि।{{sfn|Matiash|2017|p=13}} सितम्बर १९६९ मे, ओ वैलेन्टिन मोरोज़ सँ सेहो मिललाह, जे एक आन प्रमुख असन्तुष्ट छलाह जिनकें १९६५-१९६६ कऽ दमनक दौरान कैद कएल गेल छल।
ओ दुनू जल्दी ही गहीर मित्रता कऽ लेलन्हि आ ओ अक्सर एक-दोसर सँ मिलैत-जुलैत रहैत छलाह, किएक तँ ओ दुनू असन्तुष्ट आन्दोलनकें मजबूत करबाक आ सरकारी दुर्व्यवहारसभक अधिक दृढ़तासँ सामना करबाक प्रयास कऽ रहल छलाह।
ई समयावधिक दौरान, चोर्नोविल, स्वितलीचनी आ स्वेर्स्टिउकक सङ्ग मिलकऽ, मोरोज़कें घोर गरीबीमे जेबा सँ रोकबाक लेल एक दान अभियानक सेहो सफल नेतृत्व केलन्हि।
ई अभियान ३,५०० सोवियत रूबल एकत्र केलक।{{sfn|Paska|2018|p=135}} ओ आन पूर्व-कैद असन्तुष्टसभ, जेना कि शिवतोस्लाव कारावन्स्की आ नीना स्ट्रोकाटाक लेल सेहो एहन ही दान अभियान आयोजित केने छलाह।{{sfn|Fedunyshyn|2018|p=199}}
जनवरी १९७० मे चोर्नोविल ''द यूक्रेनी हेराल्ड'' कऽ नामसँ एक नव ''समिज्दात'' अखबार शुरू केलन्हि।
ई अखबारमे आन ''समिज्दात'' प्रकाशनसभक सङ्ग-सङ्ग ओ महत्वपूर्ण जानकारीकें सेहो शामिल कएल गेल जकरा ओ महान रूसी अन्धराष्ट्रवाद आ यूक्रेन-विरोधी भावना मानैत छलाह।
एहिमे सोवियत सरकार आ पुलिस द्वारा कएल जा रहल मानवाधिकारसभक दुरुपयोगक विस्तृत विवरण देल गेल छल, जकरा चोर्नोविल सोवियत संघक संविधानक सर्वथा विपरीत मानैत छलाह, आ एहिमे यूक्रेनमे असन्तुष्ट आन्दोलनसँ सम्बन्धित आन जानकारी सेहो मौजूद छल।{{sfn|Shanovska|2019|pp=144–145}} चोर्नोविल ''द यूक्रेनी हेराल्ड'' कऽ मुख्य सम्पादक छलाह, आ एकर तीन संस्थापकसभ व सम्पादकसभमे सँ एक छलाह।
''द यूक्रेनी हेराल्ड'' एक पैग पेशेवर कर्मचारीसभक दलकें बनाए रखने छल, जकर संवाददाता पूरे यूक्रेनमे मौजूद छलाह,{{sfn|Dubyk|Zaitsev|2019}} आ जीवनी लेखक वी॰ आई॰ मत्याश द्वारा ई अखबारकें यूक्रेनमे स्वतन्त्र प्रेंसक अग्रदूतक रूपमे वर्णित कएल गेल अछि।{{sfn|Matiash|2017|p=8}}
गिरफ्तारीक डरसँ, जुलाई १९७१ मे चोर्नोविल संयुक्त राष्ट्र मानवाधिकार समितिकें एक विस्तृत पत्र लिखलन्हि, ई आशाक सङ्ग जे यदि ओ फेरसँ कैद भऽ गेलाह तँ अन्तर्राष्ट्रिय निकाय एकरा प्रकाशित करत।
ई पत्रमे, ओ सोवियत अधिकारीसभ द्वारा कएल गेल कानूनक उल्लङ्घनसभक ठोस उदाहरणसभकें रेखांकित केलन्हि, आ ई तर्क देलन्हि जे सोवियत राजनीतिक कैदीसभक पास अपन बचाव करबाक कोनो कानूनी अधिकार नहि छल आ ओ निरन्तर निगरानी, ब्लैकमेल आ धमकीसभक क्रूर अभियानक अधीन छलाह।
ओ जाँचकर्तासभक सङ्ग सहयोग करबाक कोनो भी सम्भावनाकें ई लिखैत सिरासँ खारिज कऽ देलन्हि: "हम उपर्युक्त सिद्धान्तसभक आगू झुकबाक बदला सलाखसभक पाछा मरब अधिक पसन्द करब।"{{sfn|Fedunyshyn|2018|p=200}}
ई समय, चोर्नोविल मायखाइलो द्रागोमानोवक मान्यतासभक आधार पर उदार लोकतन्त्रमे सेहो अपन विश्वास अपनायलन्हि।
अक्टुबर १९७१ मे मोरोज़कें लिखल एक पत्रमे, चोर्नोविल टिप्पणी केलन्हि जे अराजकतावादी क्रान्तिकारीसभ पियरे-जोसेफ प्राउधोन आ मिखाइल बाकुनिनक अपन अध्ययनमे, ओ द्रागोमानोवक नीतीसभक लेल बिना शर्त समर्थनकें तँ अस्वीकार कऽ देने छलाह, मुदा हुनकर ई माननाय छल जे स्वशासन पर ई शुरुआती बुद्धिजीवीक विचार पूर्णतः समर्थन करबा योग्य छल।
एही दृष्टिकोण बादमे संघवादक लेल हुनकर मजबूत समर्थनकें आकार देलक।{{sfn|Seko|2021|pp=95–96}} ई दौरान, चोर्नोविल स्वयंकें एक समाजवादीक रूपमे वर्णित करनाय जारी राखलन्हि, आ एक बिना तिथिक पत्रमे ओ लिखलन्हि जे ओ "हमेशा समाजवादक मूल सिद्धान्तसभक दृढ़तासँ पालन केने छथि आ एहन करनाय जारी राखने छथि", जखन कि राजनीतिक स्वतन्त्रता पर प्रतिबन्धसभक लेल ओ सोवियत सरकारक घोर आलोचना केलन्हि।{{sfn|Bellezza|2019|p=119}}
कार्यकर्ता नीना स्ट्रोकाटाक गिरफ्तारीक पश्चात २१ दिसम्बर १९७१ कें चोर्नोविल 'नीना स्ट्रोकाटाक रक्षाक लेल नागरिक समिति' कऽ स्थापना केलन्हि।
ई समिति मानवाधिकार संगठनसभक गठनक प्रति हुनकर दृष्टिकोणमे एक पैग बदलावकें चिह्नित केलक;
ओ एहीसँ पहिने याचिका अभियानसभक पक्षमे हुनका अस्वीकार कऽ चुकल छलाह, किएक तँ ओ सोवियत संघक भीतर यूक्रेनक स्थितिक कठोर परिस्थितिसभक कारण एक संगठनक गठनकें लगभग असम्भव मानैत छलाह।
हालाँकि, हुनकर ई पुरान दृष्टिकोणक असन्तुष्टसभ आ यूक्रेनी जनता द्वारा बढ़त आलोचना भेल छल, जे ई याचिका अभियानसभकें बहुत धीमा आ महत्वपूर्ण परिणाम नहि देबयवाला मानैत छलाह।
ई नव समितिक जड़ि एंजेला डेविसक कानूनी रक्षाक लेल स्थापित सार्वजनिक समितिसभमे निहित छल, जे एक अमेरिकी नागरिक अधिकार कार्यकर्ता छलीह, जिनकर मामला सोवियत संघमे एही लेल लोकप्रिय छल किएक तँ ओ एक कम्युनिस्ट छलीह।
चोर्नोविलक माननाय छल जे संयुक्त राष्ट्र मानवाधिकार समितिकें मामलाक जानकारी दऽ कऽ स्ट्रोकाटाकें मुक्त कएल जा सकैत अछि, आ एकर अतिरिक्त ओ दज़िउबा, स्ट्रोकाटाक करीबी दोस्त लियोनिद तिमचुक, मॉस्को स्थित कार्यकर्तासभ प्योत्र याकिर आ ल्यूडमिला अलेक्सेयेवा, आ लेखक इवान फ्रांकोक पोती ज़िनोविया फ्रांकोक प्रत्यक्ष समर्थनक सेहो अनुरोध केलन्हि।{{sfn|Derevinskyi|2015|pp=21–22}}
दज़िउबा आ फ्रांको सहित कयन आन असन्तुष्टसभ ई समितिमे भाग लेबा सँ इनकार कऽ देलन्हि।
ई इनकारसभ चोर्नोविलकें काफी प्रभावित केलक, विशेष रूपसँ फ्रांकोक इनकार, जिनकर पारिवारिक सम्बन्धसभक बारेमे हुनकर ई माननाय छल जे ओ समितिकें सोवियत सरकारक हमलासभसँ सुरक्षित रखबामे मदद कऽ सकैत छलाह।{{sfn|Derevinskyi|2015|pp=21–22}} तिमचुक अन्ततः एहिमे शामिल भऽ गेलाह, आ वासिल स्टस सेहो आबि जुड़लाह।
ई समूह अपन बचाव कऽ तर्क सोवियत संविधान, [[मानवाधिकारसभक सार्वभौम घोषणा]] आ नागरिक आ राजनीतिक अधिकारसभ पर अन्तर्राष्ट्रिय नियम पर आधारित केलक।
समितिक प्रकाशनसभमे, सोवियत कार्यकर्तासभक इतिहासमे पहिल बेर, एकर सदस्यसभक पता स्पष्ट रूपसँ शामिल छल, जतय स्ट्रोकाटाक दिस सँ सामग्री प्रस्तुत कएल जेबाक छल।
ई यूक्रेनक इतिहासमे पहिल मानवाधिकार संगठन छल, मुदा अगिला ही वर्ष एकर सदस्यकें छोड़ि सभकें गिरफ्तार होयबाक बाद एकरा पूरी तरह नष्ट कऽ देल जाएत।{{sfn|Zaitsev|2006}}
=== रूसमे जीवन (१९७२–१९८५) ===
==== ''यूक्रेनी हेराल्ड'' परीक्षण ====
], जतय १९७२ कऽ गिरफ्तारीक बाद चोर्नोविलकें पूर्व-परीक्षण निरोधमे राखल गेल छल]]
यूक्रेनी बुद्धिजीवीसभ पर एक आन अत्यन्त व्यापक दमन जनवरी १९७२ मे शुरू भेल, जे बेल्जियम-यूक्रेनी यारोस्लाव दोबोशक गिरफ्तारीसँ भड़क गेल छल।
दोबोश यूक्रेनी राष्ट्रवादीसभक संगठनक एक सक्रिय सदस्य छलाह, जिनका सोवियत संघसँ ''समिज्दात'' कऽ तस्करी करबाक गुप्त काम सौंपल गेल छल।
चोर्नोविलकें ओलेना एंटोनिवक ल्वीव फ्लैटमे एक उत्सवक ठीक बाद १२ जनवरी कें गिरफ्तार कऽ लेल गेल छल।
हुनका पर यूक्रेनी एस॰एस॰आर॰ कऽ आपराधिक संहिताक अनुच्छेद ६२ (सोवियत विरोधी आन्दोलन) आ १८७-१ (सोवियत संघक खिलाफ निन्दा) कऽ तहत गम्भीर आरोप लगाएल गेल छल।{{sfn|Tereshchuk|2022}} ई समारोह सोवियत सांस्कृतिक आ धार्मिक नीतिक मुखर विरोधक रूपमे आयोजित कएल गेल छल, आ एकर अतिरिक्त ई ''द यूक्रेनी हेराल्ड'' आ राजनीतिक कैदीसभ तथा हुनकर बेसहारा परिवारसभक लेल धन उगाहबाक एक प्रयासक रूपमे सेहो काम केने छल।
ई २५० रूबल जुटाएल्क, जकर उपयोग दमनक दौरान गिरफ्तार कएल गेल लोकसभक आर्थिक सहायताक लेल कएल गेल।
चोर्नोविलकें इरीना कालियनेट्स, इवान गेल, स्टेफानिया शबतुरा, मिखाइलो ओसादची आ यारोस्लाव दशकेविच कऽ सङ्ग ल्वीवक के॰जी॰बी॰ पूर्व-परीक्षण निरोध केन्द्रमे कैद कएल गेल छल।{{sfn|Hrytsiv|2017}}
चोर्नोविलक ई परीक्षण बन्द दरवाजासभक पाछा सम्पन्न भेल छल।{{sfn|Istorychna Pravda 2017}} अभियोजकसभ तर्क देलन्हि जे चोर्नोविल ही ''द यूक्रेनी हेराल्ड'' कऽ सामग्रीक लेल पूरी तरह जिम्मेदार छलाह, जे आरोपसँ ओ स्पष्ट इनकार केलन्हि।{{sfn|Seko|2020|p=134}} जाँचक दौरान, आन असन्तुष्ट कार्यकर्तासभ समाचार पत्रमे चोर्नोविलक भूमिकासँ सबूत देबा सँ सेहो इनकार कऽ देलन्हि;
अन्ततः सरकार अपन तर्कसभक लेल ज़िनोविया फ्रांको जका आन व्यक्तिसभक अनुमानसभ पर भरोसा केलक।{{sfn|Derevinskyi 2017b}} चोर्नोविल सेहो साथी असन्तुष्टसभक खिलाफ कोनो भी प्रकारक सबूत देबा वा जाँचकर्तासभक सङ्ग सहयोग करबा सँ साफ इनकार कऽ देलन्हि।
पूछताछक दौरान, ओ अपन ई दृढ़ विश्वास व्यक्त केलन्हि जे ई परीक्षण पूरी तरह अवैध छल आ आन असन्तुष्टसभसँ असम्बन्धित छल{{sfn|Istorychna Pravda 2017}} आ ओ आरोप लगौलन्हि जे अधिकारी अपन निपटानमे उपलब्ध सभ साधनसभक उपयोग करैत, हुनकर खिलाफ "एक नरसंहार" कऽ तैयारी कऽ रहल छलाह।{{sfn|Seko|2020|p=134}} ई परीक्षणक दौरान हुनका सँ सौ सँ भी अधिक बेर कड़ा पूछताछ कएल गेल।{{sfn|Istorychna Pravda 2017}} अभियोजकसभ ब्लैकमेलक सेहो सहारा लेलन्हि, हुनकर रिश्तेदारसभकें गिरफ्तारी आ शारीरिक नुकसान पहुँचाबक धमकी देलन्हि, मुदा ई प्रयासक उल्टा ही असर भेल आ चोर्नोविल पूछताछमे सहयोग करबा सँ पूरी तरह इनकार कऽ देलन्हि।{{sfn|Bazhan|2018|p=35}}
चोर्नोविल द्वारा लेखन आ वर्तनीक कयन अलग-अलग परस्पर विरोधी रूपसभक उपयोग हुनकर बचाव कऽ एक महत्वपूर्ण हिस्सा बनौलक, आ ओ ई तर्क देबाक लेल एकर इस्तेमाल केलन्हि जे हुनका पाठक उचित भाषाई विश्लेषणक बिना ही दोषी ठहराएल गेल छल।{{sfn|Seko|2020|p=134}} चोर्नोविलक ई तर्कसभक बावजूद, के॰जी॰बी॰ एहन सबूतसभकें उजागर केलक जे चोर्नोविलकें समाचार पत्र शुरू करबा आ जाँचकें विफल करबाक स्पष्ट उद्देश्यसँ एकर तस्करीक समन्वय करबामे पूरी तरह फँसबैत छल;
मुदा ओ निर्णायक रूपसँ ई साबित करबामे विफल रहलाह जे चोर्नोविल ही एकर मुख्य सम्पादक छलाह।
चोर्नोविलक सेलमे गुप्त रूपसँ सुनबाक उपकरण लगाएल गेल छल, ताहि लेल सुरक्षा सेवाकें ई सेहो पता चलि गेल जे यदि हुनका यूक्रेनक बाहर निर्वासनमे भेजल जाइत अछि तँ हुनकर इरादा भूख हड़तालक घोषणा करबाक छल, आ ओ सोवियत संघ छोड़ि यूगोस्लाविया जेबाक अनुमति चाहैत छलाह।{{sfn|Bazhan|2018|p=35}}
चोर्नोविलक परीक्षणक समापन पर देल गेल सजा काफी विवादित रहल अछि;
[[एमनेस्टी इंटरनेशनल]] १९७७ मे कहने छल जे हुनका सात सालक कारावास आ पाँच सालक निर्वासनक कड़ा सजा सुनाएल गेल छल;{{sfn|Amnesty International 1977}} मार्च १९७३ मे ''द न्यूयॉर्क टाइम्स'' दावी केलक जे हुनका दुनूक बीच अन्तर कएल बिना सोझे बारह सालक कारावास आ निर्वासनक अधीन कएल गेल छल;{{sfn|The New York Times 1973}} २०१५ मे एनसाइक्लोपीडिया ऑफ यूक्रेन दावी केलक जे हुनका छह सालक कारावास आ तीन सालक आन्तरिक निर्वासनक अवधि भेटल छल,{{sfn|Harasymiw|Koshelivets|Senkus|2015}} जकरा इतिहासकार बोहदान पास्का{{sfn|Paska|2018|p=141}} आ ओलेह बाज़ान सेहो समान रूपसँ स्वीकार केलन्हि।
बाज़ानक अनुसार, चोर्नोविलकें ८ अप्रैल १९७३ कें ल्वीव ओब्लास्ट कोर्ट द्वारा सजा सुनाएल गेल छल,{{sfn|Bazhan|2018|p=35}} यद्यपि चोर्नोविल १९७४ मे याद केने छलाह जे हुनका १२ अप्रैल कें सजा सुनाएल गेल छल।{{sfn|Chornovil|1976|p=58}} चोर्नोविल अपन मामलाक सम्बन्धमे उच्च न्यायालयसभमे तीन अपीलसभ दायर केलन्हि;
पहिल दुई कें खारिज कऽ देल गेल, जखन कि तेसर कें आंशिक रूपसँ औपचारिक रूपसँ स्वीकार कऽ लेल गेल - हालाँकि चोर्नोविलक अन्तिम सजायमे कोनो बदलाव नहि कएल गेल।{{sfn|Istorychna Pravda 2017}}
==== मोर्दोवियामे कारावास (१९७२-१९७८) ====
अपन दोषसिद्धिक बाद, चोर्नोविलकें मोर्दोवियन स्वायत्त सोवियत समाजवादी गणराज्यमे एक सुधारात्मक श्रम कॉलोनीमे भेज देल गेल।
१९७३ सँ १९७८ धरि हुनका विभिन्न रूपसँ दुई कठोर शिविरसभमे कैद राखल गेल छल;
ZhKh-385/17-अ आ ZhKh-385/3।{{sfn|Shvydkyi|2013}} अपन अमानवीय कारावासक बावजूद, चोर्नोविल सक्रिय रूपसँ कैदीसभक विरोध प्रदर्शनसभक नेतृत्व करनाय जारी राखलन्हि, जकर कारण लेखक आ असन्तुष्ट मिखाइल खेइफेट्स द्वारा हुनका "ज़ेकोक (कैदीसभक) जनरल" कऽ उपनाम देल गेल।
हुनका आन कैदीसभसँ पूरी तरह अलग कऽ देल गेल आ ओ नियमसभक पालन करबा सँ इनकार करबाक बाद हुनका कड़ा निगरानीमे राखल गेल जिनकर सभ कैदीसभकें पालन करनाय अनिवार्य छल।{{sfn|Kheifets|2018}} बी॰ एज़र्निकोव आ एल॰ कामिंस्की, दुई रिफ्यूसेनिक जिनकें चोर्नोविलक समान ही शिविरमे कैद कएल गेल छल, सेहो हुनका "सभ राजनीतिक कैदीसभक बीच महान अधिकार" रखैवाला एक प्रभावशाली व्यक्तिक रूपमे वर्णित केलन्हि, आ १९७५ मे सोवियत संघ छोड़बाक बाद वैश्विक समाजसँ हुनकर रिहाईक आग्रह करैत एक खुला पत्र सेहो लिखलन्हि।{{sfn|Fedunyshyn|2021|pp=119–120}}
हुनकर कारावासक दौरान चोर्नोविलक गतिविधिसभ अन्तर्राष्ट्रिय ध्यान आकर्षित करनाय जारी राखलक।
हुनका मानवाधिकार समूह एमनेस्टी इंटरनेशनल द्वारा 'अन्तरात्माक बन्दी' कऽ रूपमे मान्यता देल गेल छल,{{sfn|Amnesty International 1977}} आ १९७५ मे अभिव्यक्तिक स्वतन्त्रताक लेल खतरावाला लेखकसभकें मान्यता देबयवाला निकोलस टोमालिन पत्रकारिता पुरस्कारसँ सेहो सम्मानित कएल गेल छल।{{sfn|Chornovil|1976|p=57}} एही समयक आसपास, चोर्नोविल अपन लेखनकें जेलसँ बाहर तस्करी करनाय सेहो शुरू कऽ देने छलाह, आ सोवियत मानवाधिकारसभक हननकें प्रदर्शित करबाक साधनक रूपमे ई अवसरक भरपूर उपयोग केलन्हि।{{sfn|Fedunyshyn|2021|p=120}} ओ अमेरिकी राष्ट्रपति जेराल्ड फोर्डकें एक पत्र लिखिकऽ सोवियत संघमे मानवाधिकारसभक दिशामे बढ़ल भेल ध्यानक सङ्ग 'डिटेंटे' कऽ नीतिक मिलान करबाक आग्रह केलन्हि, ई आरोप लगवैत जे सोवियत अधिकारीसभ असन्तुष्ट आवाजसभकें बेरहमी सँ दबाबक साधनक रूपमे एकर इस्तेमाल केने छल।{{sfn|Chornovil|1975}} ओ आगू हुनका सँ जैक्सन-वैनिक संशोधनक पूर्ण समर्थन करबाक आग्रह केलन्हि, जे देशसँ प्रवासनक स्वतन्त्रताक अनुमतिक देबाक प्रयासमे सोवियत संघ पर प्रतिबन्ध लगा देलक।{{sfn|Fedunyshyn|2018|pp=201–202}} बोरिस पेंसनक सङ्ग मिलकऽ, ओ ''समिज्दात'' पुस्तिका "डेली लाइफ इन द मोर्दोवियन कैंप्स" लिखलन्हि, जकरा यरूशलेम लेल गेल आ रूसीमे प्रकाशित कएल गेल, एहीसँ पहिने जे अगिला वर्ष म्यूनिख स्थित ''सुचास्निस्ट'' पत्रिकामे एकर यूक्रेनीमे अनुवाद कएल गेल।{{sfn|Harasymiw|Koshelivets|Senkus|2015}}
हेलसिंकी समझौता ३० जुलाई आ १ अगस्त १९७५ कऽ बीच हस्ताक्षरित कएल गेल छल।
हस्ताक्षरकर्ता देशसभमे सम्पूर्ण यूरोप, सोवियत संघ, संयुक्त राज्य अमेरिका आ क्यानाडा शामिल छल।{{sfn|Commission on Security and Cooperation in Europe 2019}} सोवियत संघमे, ई हेलसिंकी समझौताकें असन्तुष्टसभक लेल एक नव शुरुआतक रूपमे देखल गेल, जे पाबलन्हि जे हुनकर पास आब सोवियत मानवाधिकारसभक हननकें उजागर करबाक एक साधन छल।{{sfn|Marynovych|2021|p=86}} कीवमे एक असन्तुष्ट माइकोला रुडेंको ओ उद्देश्यक लेल ९ नवम्बर १९७५ कें यूक्रेनी हेलसिंकी समूह (UHG) कऽ गठनक ऐतिहासिक घोषणा केलन्हि।{{sfn|Marynovych|2021|p=90}} चोर्नोविल समूहक स्थापनाक समय जेलमे छलाह आ १९७९ धरि ओ एहिमे शामिल नहि भेल छलाह।{{sfn|Marynovych|2021|p=102}}
मोरोज़ आ आन राजनीतिक कैदीसभक सङ्ग, चोर्नोविलक प्रतिरोध गतिविधिसभ UHG कऽ स्थापनाक बाद सेहो निर्बाध जारी रहल।
दुनू १२ जनवरी १९७७ कऽ भूख हड़तालमे भाग लेलन्हि, जाहिमे ओ अपन गैर-अनुरूपतावादी दृष्टिकोणसभक आधार पर उत्पीड़नकें पूरी तरह समाप्त करबाक आह्वान केलन्हि।
हालाँकि, ई समय, यूक्रेनी राजनीतिक कैदीसभक बीच एक पैग विभाजन बनि रहल छल जे की सोवियत जेल प्रणालीक सक्रिय रूपसँ विरोध करब नीक छल वा ओ जे आत्म-संरक्षणक पक्ष लैत छलाह।
के॰जी॰बी॰ कऽ प्रभावसँ, दुनू गुट खुलि कऽ आपसमे भिड़य लगलाह।
मोरोज़ आ शुमुकसँ अलग एक शिविरमे कैद चोर्नोविल ई संघर्षमे पक्ष लेबा सँ साफ इनकार कऽ देलन्हि आ एक मध्यस्थक रूपमे कार्य केलन्हि।
१९७७ कऽ शुरुआतमे, एक अस्पतालमे शुमुकक सङ्ग बैठकक दौरान, चोर्नोविल पूर्व पर मोरोज़क सङ्ग अपन संघर्षकें कृत्रिम रूपसँ तेज करबाक आरोप लगौलन्हि, आ क्यानाडाई परिवारक सदस्यसभकें शुमुकक पत्रसभक तुलना सोझे पुलिस शिकायतसभक समकक्ष केलन्हि।
जेलसँ रिहाईक बाद, चोर्नोविल शुमुक आ मोरोज़ दुनू पर हुनकर अहङ्कारी रवैयाक परिणामस्वरूप ई विवादक लेल समान रूपसँ जिम्मेदार होयबाक आरोप लगौलन्हि।{{sfn|Paska|2018|pp=141–142}}
==== याकूतिया वापसी (१९७८-१९८०) ====
चोर्नोविलकें जेलसँ रिहा कऽ देल गेल आ १९७८ कऽ शुरुआतमे हुनका फेरसँ चप्पनदा भेज देल गेल।
ओतय, ओ सोवियत संघक भीतर राजनीतिक कैदीसभक स्थिति आ मानवाधिकारसभक बारेमे अपन लेखन जारी राखलन्हि।{{sfn|Zakharov|2005}} ओ मोरोज़ आ शुमुकक बीच चलि रहल संघर्षमे सेहो शामिल होइत रहलाह;
मोरोज़क पत्नी रायसाकें लिखल एक पत्रमे, ओ शुमुकक सार्वजनिक "बहिष्कार" कऽ आह्वान केलन्हि, जखन कि ई तर्क देलन्हि जे मोरोज़ आब अनम्य भऽ रहल छलाह।
मोरोज़क नौ सालक लाम्ब कारावास हुनकर मानसिक आ भावनात्मक स्थितिकें गम्भीर रूपसँ प्रभावित केने छल;
चोर्नोविल हुनका आत्म-प्रशंसक आ संकीर्ण बतौलन्हि। अपन निर्वासनक दौरान, मोरोज़क सङ्ग चोर्नोविलक मित्रता सेहो समाप्त भऽ गेल किएक तँ पूर्व शुमुकक सङ्ग संघर्षक कारण बादवाला सँ स्वयंकें दूर करबाक कड़ा माँग केने छल।{{sfn|Paska|2018|p=142}}
अपन निर्वासनक दौरान, चोर्नोविल सोवियत अधिकारीसभकें पत्र भेजनाय जारी राखलन्हि।
सोवियत संघक अभियोजक जनर लकें लिखल १० अप्रैल १९७८ कऽ एक पत्रमे, ओ ई तथ्यक घोर आलोचना केलन्हि जे सोवियत संविधान द्वारा सैद्धान्तिक रूपसँ देल गेल व्यापक अधिकार वास्तविकतामे पूरी तरह अनुपस्थित छल, ई पुछैत जे "सोवियत कानून किएक मौजूद अछि?"।{{sfn|Fedunyshyn|2018|p=202}} ओ "ओनली वन ईयर" नामक एक ''समिज्दात'' पैम्फलेट सेहो लिखलन्हि,{{sfn|Matiash|2017|p=13}} आ हुनका ओही वर्ष पीईएन इंटरनेशनलमे भर्ती कराएल गेल।{{sfn|Zakharov|2005}} ओही समय, ओ निउर्बामे एक खेतमे एक मजदूरक रूपमे काम कऽ रहल छलाह,{{sfn|Matiash|2017|p=13}} जतय हुनका अक्टुबर १९७९ मे भेजल गेल छल।
पहिने जका, चोर्नोविलक ''समिज्दात'' कार्यसभमे सँ अधिकांश मानवाधिकारसभक हनन आ अन्तरात्माक बन्दीसभ द्वारा सामना कएल जाएवाला स्थितिसभकें चित्रित करबाक महत्वपूर्ण काम केलक।{{sfn|Ostrovskyi 2018a|pp=110–111}}
चोर्नोविल २२ मई १९७९ कें अपन निर्वासनसँ यूक्रेनी हेलसिंकी समूह (UHG) मे शामिल भेल।{{sfn|Marynovych|2021|p=102}} नवम्बर १९७९ सँ मार्च १९८० धरि हुनका के॰जी॰बी॰ द्वारा निरन्तर निगरानीमे राखल गेल छल, जे ई दर्ज केलक जे ओ असन्तुष्टसभ मिखाइलो होरिन, ओक्साना मेश्को आ इवान सोकुलस्कीक सङ्ग सम्पर्क स्थापित केने छलाह।
ओ कयन आन व्यक्तिसभसँ सेहो सम्पर्क केलन्हि जे यूक्रेनक ओब्लास्टमे UHG कऽ अध्याय स्थापित करऽ चाहैत छलाह।
चोर्नोविलक अज्ञात, मेश्को, जे ओही समय UHG कऽ नेता छलाह, ओ सेहो भारी के॰जी॰बी॰ निगरानीमे आबि गेल छलाह, आ ओ अपन गिरफ्तारीकें रोकबाक लेल व्यक्तिसभकें प्रवेश देनाय बन्द कऽ देने छलाह।
एक प्रमुख UHG सदस्य ज़ेनोविय क्रासिव्स्की कैद आ निर्वासित असन्तुष्टसभसँ मिलबाक लेल पेट्रो रोज़ुमनीकें भेजलन्हि।
ओहिमे चोर्नोविल सेहो छलाह, जिनकें UHG कऽ प्रमुखक रूपमे मेश्कोकें बदलबाक लेल विशेष रूपसँ कहल गेल छल।{{sfn|Ostrovskyi 2018a|pp=110–111}}
==== बलात्कारक प्रयासक लेल गलत सजा (१९८०-१९८५) ====
चोर्नोविलकें ८,{{sfn|Kryzhanovska|2022}} ९,{{sfn|A Chronicle of Current Events 1983}} वा १५{{sfn|Shvydkyi|2013}} अप्रैल १९८० कें बलात्कारक प्रयासक घिनौना आरोपमे फेरसँ गिरफ्तार कऽ लेल गेल छल।
यूक्रेनी इतिहासलेखनमे ई आरोपसभकें अक्सर मनगढ़न्तक रूपमे वर्णित कएल जाइत अछि,{{sfn|Shvydkyi|2013}}{{sfn|Kryzhanovska|2022}}{{sfn|Matiash|2017|p=14}} आ ओहिना अमेरिकी पत्रिका ''[[टाइम (पत्रिका)|टाइम]]'' द्वारा सेहो एकरा सन्दर्भित कएल गेल छल।{{sfn|Blake|1980}} मायकोला होरबल, यारोस्लाव लेसियव आ योसिफ़ ज़िसेल्स सहित कयन आन प्रमुख असन्तुष्टसभकें ओही समय ई तरहक फर्जी आरोप भेटल छल।
UHG कऽ सदस्य मायरोस्लाव मैरिनोविच एक के॰जी॰बी॰ अधिकारीक हवाले सँ कहलन्हि जे "हम विशेष रूपसँ राजनीतिक आरोपसभ पर व्यक्तिसभकें गिरफ्तार कऽ कऽ आब कोनो नव शहीद नहि बनाएब।"{{sfn|Marynovych|2021|p=115}} चोर्नोविलक गिरफ्तारी, साथ ही यूक्रेन आ पूरे सोवियत संघक कयन आन असन्तुष्टसभक गिरफ्तारी, मैड्रिडमे यूरोपमे सुरक्षा आ सहयोग पर सम्मेलनक एक बैठकक ठीक बीच भेल, आ ''टाइम'' कहलक जे किछु पर्यवेक्षकसभक ई माननाय छल जे हेलसिंकी समझौताक प्रति सोवियत नाराजगी प्रदर्शित करबाक लेल ही ई गिरफ्तारिया कएल गेल छल।{{sfn|Blake|1980}}
अपन गिरफ्तारीक बाद, चोर्नोविल भूख हड़तालक घोषणा कऽ देलन्हि,{{sfn|A Chronicle of Current Events 1983}} आ अपन तथा दोसरक गिरफ्तारीकें लेनिनवादी आदर्शसभक घोर विपरीत आ १९८० कऽ ग्रीष्मकालीन ओलम्पिकक अगुवाईमे असन्तोष कें दबाव प्रयासक रूपमे चित्रित केलन्हि।{{sfn|Chornovil|2007|p=673}} हुनका याकूतियाक तबागामे एक जेल शिविरमे लेल गेल, जतय हुनका उल्टी आ मलसँ सनल एक अत्यन्त गन्दा सेलमे राखल गेल छल।
एक समय पर, हुनका एक "मनोरंजन कक्ष" मे स्थानान्तरित कऽ देल गेल छल, जतय हुनकर पानी धरि कोनो पहुँच नहि छल।
अपन भूख हड़तालक परिणामस्वरूप शक्तिक भारी कमीक कारण, चोर्नोविल जेलक शौचालय धरि पहुँचबाक लेल चारो हाथ-पैरक बल रेंगैत छलाह, जे हुनकर सेल्सँ एक मंजिल नीचा आ जेलक यार्डक पार स्थित छल।
कयन बेर, ओ थकावटसँ बेहोश भऽ गेलाह, आ पहरेदारसभ द्वारा हुनका पर पानी डारि कऽ जगाएल गेल।
चोर्नोविलकें अपन ई विरोध तखन रोकऽ पड़ल जखन डाक्टरसभ कड़ा चेतावनी देलन्हि जे यदि ओ भोजनसँ इनकार करनाय जारी राखलन्हि तँ शिविरमे एक महामारीक दौरान अनुबंधित पेचिशक लेल हुनकर इलाज नहि कएल जाएत।
ई हड़तालक लेल, चोर्नोविलकें ५ सँ २१ नवम्बर १९८० धरि एकान्तवासमे राखल गेल छल।{{sfn|A Chronicle of Current Events 1983}} हुनका मिर्नी शहरमे एक बन्द अदालत द्वारा दोषी पाबल गेल आ पाँच सालक जेलक सजा सुनाएल गेल।{{sfn|Shvydkyi|2013}}
चोर्नोविल जेलमे लिखनाय जारी राखलन्हि, जाहिमे सी॰पी॰एस॰यू॰ कऽ २६अम कांग्रेसकें लिखल गेल फरबरी १९८१ कऽ एक खुला पत्र शामिल अछि, जाहिमे ओ महासचिव लियोनिद ब्रेझनेव आ के॰जी॰बी॰ अध्यक्ष यूरी एंड्रोपोव पर UHG कऽ खिलाफ पैग पैमाना पर दमन करबाक सोझे आरोप लगौने छलाह।
ओ अपन पत्नीकें सेहो लिखलन्हि, आ कांग्रेसक प्रति असन्तुष्टसभक प्रतिक्रियासभमे "कोनो भी समझौता नहि" करबाक आग्रह केलन्हि।
ओ ९ अप्रैल १९८१ कें एक आन पत्र लिखलन्हि, ई बेर संयुक्त राष्ट्र मानवाधिकार समिति, एमनेस्टी इंटरनेशनल, कमिटी फॉर द फ्री वर्ल्ड आ हेलसिंकी कमिटी फॉर ह्यूमन राइट्सकें, सोवियत संघक प्रति अपन कूटनीतिक नीतीसभकें तैयार करबामे UHG कऽ सोवियत उत्पीड़नक दिशामे अधिक ध्यान बढ़ाबक आग्रह केलन्हि।{{sfn|Fedunyshyn|2018|pp=202–203}} १९८३ मे चोर्नोविलकें रिहा कऽ देल गेल, मुदा हुनका यूक्रेन घुरबा सँ सख्त रोक देल गेल।
ओ पोक्रोव्स्क शहरमे ही रहलाह,{{sfn|Shvydkyi|2013}} एक फायर स्टोकरक रूपमे काम करैत।{{sfn|Matiash|2017|p=14}} अन्ततः १५ अप्रैल १९८५ कें{{sfn|Shvydkyi|2013}} नव महासचिव मिखाइल गोर्बाचेव चोर्नोविलकें ''पेरेस्त्रोइका'' कऽ हिस्साक रूपमे यूक्रेन घुरबाक अनुमति प्रदान केलन्हि।{{sfn|Ivanova|2024}}{{sfn|Kulchytskyi|2019|p=50}} चोर्नोविल सोवियत सरकार द्वारा कुल १५ साल कैदमे बितेने छलाह।{{sfn|Ivanova|2024}}
=== यूक्रेन वापसी ===
जखन धरि चोर्नोविल यूक्रेन घुरलाह, तखन धरि देश नाटकीय रूपसँ बदलि चुकल छल।
यूक्रेनक कम्युनिस्ट पार्टीक प्रथम सचिव पेट्रो शेलेस्ट, जे एक उदारवादी नेता छलाह, कें हटा देल गेल आ हुनकर स्थान कट्टरपन्थी वलोडिमिर शेर्बित्स्कीकें नियुक्त कऽ देल गेल, जे ब्रेझनेवक निप्रॉपेट्रोस माफियाक एक सदस्य छलाह।
शेर्बित्स्की रूसीकरण नीतीसभ आ यूक्रेनी संस्कृति पर नकेल कसबाकें नाटकीय रूपसँ बढ़ा देने छलाह।
आंशिक रूपसँ शेर्बित्स्कीक नीतीसभक परिणामस्वरूप, १९८२ मे ब्रेझनेवक मृत्युक समय धरि, जोसेफ स्टालिनक शासनक दौरान ब्रेझनेवक नेतृत्वमे यूक्रेनीमे बहुत कम किताबा प्रकाशित भेल छल।{{sfn|Kuzio|2010}} यूक्रेनी संस्कृतिमे ई भारी गिरावट कऽ सङ्ग-सङ्ग १९८६ कऽ [[चेर्नोबिल दुर्घटना]] कऽ प्रति सरकारक धीमा प्रतिक्रिया जनमतकें नराम्रो तरह सँ खराब कऽ देलक आ चोर्नोविलकें कम्युनिस्ट शासनक खिलाफ एक संयुक्त मोर्चा बनबै लेल प्रेरित केलक।{{sfn|Poberezhets|2013|p=115}}
गोर्बाचेवक सुधारसभक बावजूद, सोवियत सरकार चोर्नोविल आ आन असन्तुष्टसभक खिलाफ हस्तक्षेप करनाय जारी रखने छल।
१९८७ मे राज्य चोर्नोविलक खिलाफ एक मानहानि अभियान शुरू केलक, जकर आंशिक कारण शेर्बित्स्कीक रूसीकरणक प्रयाससभ पर आन्तरिक असन्तोष छल{{sfn|Bilyk|2019|pp=14–15}} आ आंशिक रूपसँ मॉस्कोक भारी दबाव छल।{{sfn|Danylenko|2019|pp=27-28}} ''द यूक्रेनी हेराल्ड'', जकरा अगस्त १९८७ मे फेरसँ लन्च कएल गेल छल आ जाहिमे प्रमुख विपक्षी-दिमागवाला बुद्धिजीवीसभक निबन्ध प्रकाशित कएल गेल छल,{{sfn|Kipiani|2002}} "विदेशी विध्वंसक सुरक्षा एजेन्सीसभ" द्वारा समर्थित होयबाक राज्य-समर्थित आरोपसभकें बहुत आकर्षित केलक।{{sfn|Kipiani|2011}} ओही समयक आसपास, चोर्नोविल ''द यूक्रेनी वीकली'' कें एक विस्तृत साक्षात्कार देलन्हि, जाहिमे ओ धर्म आ यूक्रेनी संस्कृतिक प्रति असन्तुष्ट आन्दोलनक दृष्टिकोणकें स्वतन्त्र रूपसँ स्पष्ट केलन्हि।
सरकार चोर्नोविल आ असन्तुष्ट आन्दोलनक छविकें धूमिल करबाक प्रयासमे टेलिविज़न पर बातचीतक किछु क्लिप प्रसारित केलक, मुदा ई प्रयासक उल्टा ही असर भेल।
मार्था कोलोमियट्स, ओ पत्रकार जे चोर्नोविलसँ बात केने छलीह, कें बादमे एक "अमेरिकी सबोटूर" कऽ रूपमे गिरफ्तार कएल गेल छल, मुदा तखन धरि ई साक्षात्कार पहिने ही व्यापक रूपसँ प्रचारित आ साझा कएल जा चुकल छल।{{sfn|Bila|2020}} दिसम्बरमे, शेर्बित्स्कीक कार्यालय एक प्रेस विज्ञप्ति जारी केलक जाहिमे विपक्षक, विशेष रूपसँ चोर्नोविलक के॰जी॰बी॰ निगरानी बढ़ाबक वादा कएल गेल छल, जे प्रिन्ट आ प्रसारण मीडिया दुनूसँ हमलासभक एक नव लहर देखलक।{{sfn|Danylenko|2019|pp=27-28}} ल्वीव स्थित ''फ्री यूक्रेन'' समाचार पत्रमे प्रकाशित एक राय-सम्पादकीयमे, चोर्नोविल ई उपायसभक कड़ा आलोचना केलन्हि आ कहलन्हि जे हुनकर आ मिखाइलो होरिनक सङ्ग कएल गेल व्यवहार १५ साल पहिने अलेक्सांद्र सोल्झेनित्सिनक व्यवहारक बिल्कुल बराबर छल।{{sfn|Chornovil|2011|pp=81–82}}
मानवाधिकार गतिविधिया हुनकर रिहाईक बाद चोर्नोविलक अथक प्रयाससभक लेल एक महत्वपूर्ण फोकस बनल रहल।
चोर्नोविल आ होरिन वासिल बारलादियानु, गेल, ज़ोरियन पोपादियुक, आ स्टीफन खमाराक सङ्ग आपराधिक संहितासँ सोवियत विरोधी आन्दोलनकें पूरी तरह हटायब आ सभ राजनीतिक कैदीसभक रिहाई आ पुनर्वासक वकालत करबामे शामिल भेल।{{sfn|Kharkiv Human Rights Protection Group 2006}} २४ फरबरी १९८७ कें, ओ मॉस्कोक के॰जी॰बी॰ मुख्यालय, लुब्यंका भवनक यात्रा केलन्हि, जतय ओ ई माँगसभकें मजबूतीसँ दोहरौलन्हि आ जब्त कएल गेल सम्पत्तिकें वापस करबाक आग्रह केलन्हि।
लुब्यंकामे रहैत, ओ घोषणा केलन्हि जे, रूसक ईसाईकरण (१९८८) कऽ १०००अम वर्षगाँठक आधिकारिक समारोहसभक जवाबमे, असन्तुष्ट आन्दोलन १९४६ कऽ ल्वीव धर्मसभाक फैसलाकें उलटाबक लेल एक अभियान शुरू करत जे यूक्रेनी ग्रीक कैथोलिक चर्चक रूसी रूढ़िवादी चर्चमे विलय कऽ देने छल।{{sfn|Danylenko|2019|p=26}} हालाँकि, सरकार हुनकर सभाक स्वतन्त्रतामे भारी हस्तक्षेप केलक - उदाहरणक लेल, चोर्नोविलकें ल्वीवमे एक "निवारक" साक्षात्कारक लेल बजा कऽ सोवियत संघक भीतर गैर-रूसी देशसभक अधिकारसभ पर एक नियोजित दिसम्बर १९८७ कऽ संगोष्ठीमे भाग लेबा सँ रोकि देल गेल छल, जतय हुनका "असामाजिक" गतिविधिसभमे शामिल होयबाक खिलाफ कड़ा चेतावनी देल गेल छलीह।{{sfn|Danylenko|2019|pp=26-27}}
११ मार्च १९८८ कें, चोर्नोविल औपचारिक रूपसँ होरिन आ क्रासिव्स्की द्वारा सह-हस्ताक्षरित एक पत्रमे यूक्रेनी हेलसिंकी समूह (UHG) कें फेरसँ स्थापित केलन्हि, हालाँकि समूह पिछला वर्षक गर्मीमे ही अपन गतिविधि फेरसँ शुरू कऽ देने छल आ चोर्नोविलक ''हेराल्ड'' एकर प्रेस अङ्ग छल।{{sfn|Zakharov|2005}} ई समय धरि, लायंस सोसाइटी, ''स्पाद्शच्यना'', आ यूक्रेनी कल्टूरोलॉजिकल क्लब जका कयन स्वतन्त्र संगठन अस्तित्वमे छलाह।
असन्तुष्ट आन्दोलनक खण्डित प्रकृति चोर्नोविलकें अप्रैल १९८८ मे एक ही संरचनामे संगठनसभकें एक साथ लाबय लेल प्रेरित केलक।{{sfn|Krupnyk|2019|p=45}}
चोर्नोविल ७ जून १९८८ कें यूक्रेनी हेलसिंकी संघ (UHS) कऽ स्थापना केलन्हि।
ई सोवियत यूक्रेनमे पहिल स्वतन्त्र राजनीतिक पार्टी छल।{{sfn|Krupnyk|2019|pp=45-46}} चोर्नोविल पार्टीक मञ्चक सह-लेखक बनलाह आ ओकरा प्रस्तुत केलन्हि,{{sfn|Kobuta|2020|pp=36–37}} जे सोवियत राज्यसभक परिसंघीय ढाँचाक भीतर यूक्रेनी स्वतन्त्रताक आह्वान केलक।
घोषणापत्रमे ई तर्क देल गेल जे यूक्रेनी स्वतन्त्रतासँ यूक्रेनियन आ गैर-यूक्रेनियन दुनूकें समान रूपसँ लाभ हेतैक, मुदा परिसंघक बारेमे बिन्दु जोड़लक जाहिसँ UHS कें अलगाववादीक रूपमे प्रतिबन्धित होयबा सँ रोकल जा सकै।{{sfn|Krupnyk|2019|p=46}}
ई समयावधिक दौरान चोर्नोविलक गतिविधिया केवल यूक्रेन धरि ही सीमित नहि छल;
ओ आन असन्तुष्टसभक सङ्ग सेहो व्यापक सम्पर्क बनाए राखलन्हि, विशेष रूपसँ बाल्टिक राज्यसभ, आर्मेनिया आ जॉर्जियाक असन्तुष्टसभक सङ्ग।
यूक्रेनी के॰जी॰बी॰ कऽ ८ सितम्बर १९८८ कऽ एक आन्तरिक नोटिस गुर्गासभकें सूचित केलक जे अन्तर्राष्ट्रिय राजनीतिक कैदीसभक संरक्षणक लेल समिति नामक एक संगठन मौजूद अछि।
ई समितिक स्थापना चोर्नोविल आ अर्मेनियाई असन्तुष्ट पिरुयर हेयरिकयान द्वारा जनवरी १९८८ मे कएल गेल छल, आ ई सोवियत विरोधी आन्दोलन कानूनकें निरस्त करब, जेल शिविरसभ आ मनोरोग अस्पतालसभकें बन्द करबाक प्रयाससभमे सक्रिय रूपसँ शामिल छल, आ यूक्रेन आ सोवियत संघक भीतर आन देशसभक राष्ट्रवादी आन्दोलनसभक बीच सहयोगकें मजबूत करबाक लेल पूरी तरह प्रतिबद्ध छल।{{sfn|Krupnyk|2019|pp=46-47}} २४-२५ सितम्बर कें, चोर्नोविल रीगामे असन्तुष्ट समूहसभक एक सम्मेलनमे UHS कऽ प्रतिनिधित्व केलन्हि।
चोर्नोविल सम्मेलनक समापन बयान लिखलन्हि, जाहिमे सभ "राष्ट्रिय लोकतान्त्रिक आन्दोलनसभ" सँ एक संयुक्त मोर्चा बनबै आ बैनरक तहत विरोध करबाक पुरजोर आग्रह कएल गेल।{{sfn|Krupnyk|2019|p=47}}
==== क्रान्ति ====
पूरा १९८८ आ १९८९ मे मध्य आ पूर्वी यूरोपमे चलि रहल १९८९ कऽ क्रान्तिसभ चोर्नोविलकें बहुत दिलचस्पी देलक, विशेष रूपसँ अहिंसाक पालनमे।
हुनकर सफलता चोर्नोविलकें कम्युनिस्ट-विरोधीक पक्षमे मार्क्सवाद-लेनिनवादक लेल अपन सार्वजनिक समर्थनकें त्यागबा लेल प्रेरित केलक, जकर ओ १९६० कऽ दशकक मध्यसँ निजी तौर पर समर्थन केने छलाह, मुदा एक उदारवादीक रूपमे प्रकट होयबाक प्रयासमे एकरा सार्वजनिक रूपसँ बताबय सँ परहेज केने छलाह।{{sfn|Seko|2019|p=124}} आन यूक्रेनी बुद्धिजीवी सेहो कम्युनिस्ट-विरोधी समर्थन करनाय शुरू कऽ देलन्हि, आ राइटर्स यूनियन ऑफ यूक्रेन १९८८ कऽ अन्तमे एक लोकप्रिय मोर्चा विकसित करनाय शुरू केलक, एकरा स्थानीय सरकारमे अधिक सक्रिय होयबा आ आर्थिक चिन्तासभमे अधिक रुचि लेबाक लेल जनताकें प्रोत्साहित करबाक रूपमे न्यायोचित ठहराएल।{{sfn|Adamovych|2020|p=8}} चोर्नोविल सोवियत संघमे एक मानवाधिकार आन्दोलन, मेमोरियल, कें यूक्रेनमे फयलाबक सेहो समर्थन केलन्हि, आ मार्च १९८९ मे एकर स्थापना पर समूहक यूक्रेनी अध्याय कऽ प्रेसिडियमकें एक सकारात्मक पत्र लिखलन्हि।{{sfn|Chornovil|2009|pp=476–477}}
१८ जुलाई १९८९ कें, पूरे संघमे खनन हड़तालसभक लहर पूर्वी यूक्रेनक डोनबास क्षेत्रक माकिव्का शहरमे कोयला खनिकसभ धरि पहुँचि गेल।{{sfn|Lykhobova|Kuzina|2009|pp=155–156}}{{sfn|Safire|1989}} कर्मचारीसभ पहिने नीक काज करबाक स्थिति, नीक मजदूरी आ बढ़ल सामाजिक सुरक्षाक माँग केलन्हि।
हालाँकि, शुरुआतसँ ही, कयन डोनबास खनिक स्व-शासनक सम्भावित मार्गक रूपमे सहानुभूति कऽ सङ्ग यूक्रेनी स्वतन्त्रता आन्दोलनकें सेहो देखने छल।{{sfn|Walkowitz|1991}} चोर्नोविल अपन शुरुआती दिनसँ ही हड़तालसभक समर्थन केलन्हि, एक बयान जारी करैत कहलन्हि, आन बातसभक सङ्ग-सङ्ग, जे हड़ताल "पार्टी आ लोकसभक एकताक बारेमे पार्टीक लफ्फाजीक पर्दा फाड़ि देलक", जकर कम्युनिस्टसभ दावी केने छल जे ओतय विभिन्न "चरमपन्थीसभ" द्वारा हमला कएल जा रहल छल।{{sfn|Radio Liberty 2014}} दोसर दिस, शेर्बित्स्की खुश नहि छलाह आ सरकारी नियन्त्रणवाला मीडियामे हड़तालीसभकें बदनाम कऽ कऽ आ हड़ताल समितिसभक लेल सञ्चार काटि कऽ हुनका पर कड़ा नकेल कसलन्हि।{{sfn|Walkowitz|1991}} ई खनिकसभकें कट्टरपन्थी बना देलक, जे जल्दी ही शेर्बित्स्कीक इस्तीफाक आह्वान करनाय शुरू कऽ देलन्हि।{{sfn|Radio Liberty 2021}}
मार्च १९९० कऽ लेल निर्धारित सर्वोच्च सोवियतक चुनाव करीब अएबाक सङ्ग, चोर्नोविल अभियान मोडमे स्विच केलन्हि।
हुनकर घोषणापत्र "राज्यक दर्जा, लोकतन्त्र आ स्वशासन" आ गैर-जातीय यूक्रेनियनसभक सङ्ग सहयोगक आह्वान केलक।
चोर्नोविलक कार्यक्रमक आधारशिला बारह "भूमि" पर आधारित एक संघीय यूक्रेनक हुनकर विचार छल, जकरा मोट तौर पर यूक्रेनी जनवादी गणराज्यक गवर्नरेट आ डोनबास्क लेल एक अलग भूमि द्वारा परिभाषित कएल गेल छल।
क्रीमियाकें एक स्वतन्त्र राज्य वा यूक्रेनक स्वायत्त गणराज्यक रूपमे मौजूद होनाय छल।
विधायिकाकें एक द्विसदनीय केन्द्रीय राडाक रूपमे फेरसँ स्थापित कएल जेबाक छल, निचला सदनकें आनुपातिक प्रतिनिधित्व द्वारा चुनल जेबाक छल आ ऊपरी सदनकें भूमिसँ चुनल जेबाक छल।{{sfn|Chornovil|2009|pp=580–583}} चोर्नोविलक माननाय छल जे संघवाद यूक्रेन आ ओकर क्षेत्रसभकें सोवियत संघसँ स्वतन्त्र अर्थव्यवस्था, संस्कृति आ राजनीति विकसित करबाक अनुमति देत आ सोवियत शैलीक नौकरशाहीक स्थापनकें रोकत।{{sfn|Derevinskyi|2023|pp=54–55}} चोर्नोविल ई समय UHS कऽ भीतर स्वतन्त्रता-समर्थक पदसभकें अपनाबय पर जोर देबयवाला प्राथमिक व्यक्तिसभमे सँ एक छलाह, ई प्रस्ताव करैत जे पार्टीक कार्यक्रममे स्वतन्त्रताक प्रश्न प्रस्तावित कएल जाए।{{sfn|Derevinskyi|2023|p=335}}
८ सितम्बर १९८९ कें, यूक्रेनक जन आन्दोलन (रूख) कऽ स्थापना यूक्रेनी एस॰एस॰आर॰ कऽ राज्य भाषाक रूपमे यूक्रेनीक स्थापना, एक राष्ट्रिय आ सांस्कृतिक पुनरुद्धार, आ यूक्रेनी स्वशासनक साथ-साथ यूक्रेनक भीतर अल्पसंख्यकसभक लेल भाषाई अधिकारसभकें मजबूत करबाक वकालत करैवाला एक कार्यक्रमक सङ्ग कएल गेल छल।
ई पद राइटर्स यूनियनक लोकसभ पर आधारित छल, जे ओही वर्ष फरबरीमे ओकरा अपनायने छलाह।{{sfn|Adamovych|2020|pp=8–9}} पूरी तरह सँ "पेरेस्त्रोइकाक लेल यूक्रेनक जन आन्दोलन" कऽ रूपमे नामित, एकर पहिल नेता कवि इवान ड्रेच छलाह।
एकर बावजूद, हालाँकि, चोर्नोविल पार्टीक वास्तविक नेता छलाह आ इतिहासकार रोमन ह्रीत्स्किंवक अनुसार, एकर स्थापनाक आयोजन सेहो ओ ही केने छलाह।{{sfn|Popovych|2023}} चोर्नोविल कट्टरपन्थी आ स्वतन्त्रताक उदारवादी समर्थकसभकें फेरसँ जोड़ैत, 'रूख' कें यूक्रेनी राष्ट्रवादीसभक जन आन्दोलनमे बदलबाक माँग केलन्हि।{{sfn|Derevinskyi|2023|p=10}}
संयोगसँ, खनिकसभक हड़ताल{{sfn|Radio Liberty 2021}} आ गोर्बाचेवक दबाव कऽ संयोजनक कारण शेर्बित्स्कीकें ओही महिना इस्तीफा देबा लेल मजबूर कएल गेल छल।{{sfn|Senkus|2007}}
चोर्नोविल १९१९ कऽ एकीकरण अधिनियमक वर्षगाँठ मनेबाक सङ्ग, २२ जनवरी १९९० कें ल्वीवसँ कीव धरि एक मानव शृङ्खला आयोजित करबामे महत्वपूर्ण भूमिका निभौलन्हि।{{sfn|Adamovych|2018|p=3}} लगभग तीस लाख लोकसभ शृङ्खलामे भाग लेलन्हि जे ओही समय धरि 'रूख' द्वारा कएल गेल सबसँ पैग विरोध प्रदर्शन छल।{{sfn|Poberezhets|2011|p=288}} चोर्नोविल एकीकरण अधिनियमक वर्षगाँठकें अवकाशक रूपमे मान्यता देबाक वकालत केलन्हि।{{sfn|Adamovych|2018|p=3}}
== चोर्नोविल सत्तामे ==
{{Multiple image
| header = चोर्नोविलक आधिकारिक चित्र, [[यूक्रेनक संसद|संसद]]
| width = 100
| image1 = НДУ 1 Чорновіл Вячеслав Максимович.jpg
| caption1 = पहिल (१९९०–१९९४)
| image2 = НДУ 2 Чорновіл Вячеслав Максимович.jpg
| caption2 = दोसर (१९९४–१९९८)
| image3 = НДУ 3 Чорновіл Вячеслав Максимович.jpg
| caption3 = तेसर (१९९८–१९९९)
}}
सोवियत यूक्रेनक इतिहासमे पहिल बहुदलीय मतदान, सर्वोच्च सोवियत चुनाव, ४ मार्च १९९० कें आयोजित कएल गेल छल।
ई उच्च मतदान द्वारा चिह्नित कएल गेल छल, जाहिमे ८५% पंजीकृत मतदातासभ भाग लेलन्हि।
अधिकांश यूक्रेनमे, परिणाम कम्युनिस्टसभक लेल फायदेमंद छल, ९०% पहिने चुनल गेल प्रतिनिधि फेरसँ चुनल गेलाह आ ४५० प्रतिनिधिसभमे सँ ३७३ कम्युनिस्ट पार्टीक छलाह।
हालाँकि, सभ तीन गैलिशियन ओब्लास्टमे, डेमोक्रेटिक ब्लॉक, एक 'रूख' नेतृत्ववाला गठबन्धन{{sfn|Kozhanov|2020|p=44}} अधिकांश सिट जीतलक।
सुप्रीम सोवियतक उपाध्यक्षक रूपमे चुनल गेल इवान प्लियुश्च २०१० मे लिखने छलाह जे कम्युनिस्ट बहुमत संसदीय स्तर पर समान प्रभावकें कमान करबामे असमर्थ छल जेना कि डेमोक्रेटिक ब्लॉक छल।{{sfn|Kulchytskyi|2019|pp=51–52}} चोर्नोविलकें ल्वीव शहरक शेवचेंकिव्स्की जिलासँ डेमोक्रेटिक ब्लॉकक उप-प्रतिनिधिक रूपमे पूर्ण बहुमतसँ चुनल गेल, जे सात आन उम्मेदवारसभक खिलाफ ६८.६०% भोट जीतलाह।{{sfn|1st Verkhovna Rada}} सुप्रीम सोवियतक भीतर, चोर्नोविल डेमोक्रेटिक ब्लॉकक कट्टरपन्थी विंगक नेतासभमे सँ छलाह।{{sfn|Fedunyshyn|2019|p=137}}
चोर्नोविलकें अप्रैल १९९० मे ल्वीव ओब्लास्ट परिषदक अध्यक्ष सेहो चुनल गेल, जाहिसँ ओ ल्वीव ओब्लास्टक पहिल गैर-कम्युनिस्ट प्रमुख बनि गेलाह।{{sfn|Fedunyshyn|2019|p=137}} ओ जल्दी ही एक असन्तुष्टक रूपमे जीवनसँ राजनीतिमे स्वयंकें अनुकूलित कऽ लेलन्हि, दहिना दिस मुड़ैत आ स्पष्ट रूपसँ कम्युनिस्ट-विरोधी क्रान्तिक समर्थन करैवाला पहिल यूक्रेनी राजनेतासभमे सँ एक बनि गेलाह।{{sfn|Seko|2018|p=174}} आर्थिक क्षेत्रमे, ओ आवास बजार आ प्रकाश उद्योगक निजीकरण केलन्हि, आ सामूहिक खेतसभकें समाप्त कऽ कऽ आ किसानसभकें भूमि पुनर्वितरित कऽ कऽ भूमि सुधार शुरू केलन्हि।{{sfn|Fedunyshyn|2019|p=137}} सामाजिक रूपसँ, ओ यूक्रेनक सांस्कृतिक आ राष्ट्रिय पुनरुद्धारक सक्रिय समर्थन केलन्हि; हुनकर सरकार द्वारा सोवियतक बदला यूक्रेनी प्रतीकक उपयोग कएल गेल, यूक्रेनी विद्रोही सेनाक सैनिकसभकें दिग्गजक रूपमे मान्यता देल गेल, धर्मसभा ल्वीव द्वारा लगाएल गेल यूक्रेनी ग्रीक कैथोलिक चर्च पर प्रतिबन्ध निरस्त कऽ देल गेल आ धार्मिक छुट्टीसभकें सार्वजनिक छुट्टीसभक रूपमे मान्यता देल गेल।{{sfn|Adamovych|2018|p=3}} व्लादिमीर लेनिनक मूर्तिसभकें पहिल बेर चोर्नोविलक सरकारक तहत ध्वस्त कएल गेल छल,{{sfn|Kobuta|2020|pp=37–38}} १ जुलाई १९९० कें चेर्वोनोग्रादमे मूर्तिकें गिरा देल गेल छल।
ई १९९० आ १९९१ कऽ दौरान गैलिसियामे लेनिन स्मारककें गिराबक लहर शुरू कऽ देलक।{{sfn|Gazeta.ua 2018}}
चोर्नोविलक नीतिया सोझे तौर पर यूक्रेनी एस॰एस॰आर॰ आ सोवियत संघक ओही समयक कानूनसभक विपरीत छल, आ यूक्रेनी आ संघ-व्यापी सरकार-समर्थक मीडियामे हुनकर सरकारक आलोचना कएल गेल छल।
एकर बावजूद, आन गैलिशियन ओब्लास्ट, जे 'रूख' कऽ नियन्त्रणमे आबि गेल छल, जल्दी ही सुधारसभकें आगू बढ़ाबयमे चोर्नोविलक उदाहरणक पालन केलक।{{sfn|Kobuta|2020|pp=38–39}} इतिहासकार स्टीफन कोबुटा तर्क देने छथि जे गैलिसिया द्वारा सोवियत कानूनसभक अस्वीकृति चोर्नोविलक संघीय विश्वाससभक अभिव्यक्ति छल।{{sfn|Kobuta|2020|p=39}} अपन लोकतान्त्रिक लाभकें बनाए रखबाक आ सोवियत राज्य संस्थानसभक मुकाबला करबाक लेल, गैलिशियन राष्ट्रिय डेमोक्रेट्स फरबरी १९९१ मे चोर्नोविलकें एकर प्रमुखक रूपमे नियुक्त कऽ कऽ गैलिशियन असेंबलीक गठन केलक।{{sfn|Muravskyi|2019|pp=139-140}}{{sfn|Semkiv|2014}}{{sfn|Adamovych|2018|p=3}}
सुप्रीम सोवियतक एक उप-प्रतिनिधिक रूपमे, चोर्नोविल सोवियत संघक भीतर यूक्रेनक सम्प्रभुताकें स्वतन्त्रताक अन्तिम उद्देश्यक सङ्ग-सङ्ग भूमि सुधार, पर्यावरण संरक्षण, अल्पसंख्यक आ धार्मिक अधिकारसभ, संघवाद आ सरकारक एकमात्र भाषाक रूपमे यूक्रेनीकें स्थापित करबाक लेल स्वयंकें समर्पित केलन्हि।{{sfn|Kobuta|2020|p=37}} हुनका सुप्रीम सोवियतक अध्यक्षक लेल डेमोक्रेटिक ब्लॉकक उम्मेदवारक रूपमे नामित कएल गेल छल, हालाँकि ओ नामाङ्कनकें अस्वीकार कऽ देलन्हि आ गठबन्धनक नेता, इहोर युखनोवस्कीक समर्थन केलन्हि।
अन्ततः, दुनूमे सँ कोनो नहि चुनल गेल, किएक तँ कम्युनिस्टसभ व्लादिमीर इवाश्कोक लेल मतदान केलन्हि।{{sfn|Kulchytskyi|2019|p=52}} मतदानक दौरान, चोर्नोविल खुले तौर पर सोवियत संघसँ यूक्रेनक स्वतन्त्रताक आह्वान केलन्हि, ई तर्क दैत जे ओही समय यूक्रेनक सामना कऽ रहल "आर्थिक, पर्यावरणीय आ आध्यात्मिक तबाही" कें समाप्त करबाक ई एकमात्र सम्भव तरीका छल।{{sfn|Kobuta|2020|pp=37–38}}
चोर्नोविल संघवादक वकालत करनाय जारी राखलन्हि, मई १९९० कऽ एक प्रेस कॉन्फ्रेंसमे कहलन्हि जे "कीवन केन्द्रवाद" डोनबासमे रूसी राष्ट्रवाद आ ज़कारपट्टिया ओब्लास्टमे रुसिन पहचानक उद्भवकें जन्म देत।{{sfn|Riabinin|2021|p=90}} ओही महिना, जेना ग्रामीण ग्रीक कैथोलिक आ रूढ़िवादी ईसाईसभक बीच संघर्ष छिड़ि गेल, ल्वीव ओब्लास्टक सरकार ई निर्धारित करबाक लेल गामसभमे जनमत संग्रह करेबाक प्रयोग केलक जे कोन सम्प्रदायकें चर्चसभक नियन्त्रण देल जाएत।
चोर्नोविल द्वारा लिखल गेल ई प्रस्ताव कऽ अनुसार, बहुसंख्यक सम्प्रदाय अल्पसंख्यकक आस्थासँ सम्बन्धित एक चर्चक निर्माणक जिम्मेदारी वहन करत।
ई प्रणाली क्षेत्रमे एक धार्मिक संघर्षकें उभरय सँ सफलतापूर्वक रोकलक।{{sfn|Yurash|2021|pp=134–135}}
१२ जून १९९० कें, रूस सोवियत संघक भीतर राज्य सम्प्रभुताक घोषणा केलक।
ई डेमोक्रेटिक ब्लॉक द्वारा यूक्रेनक राज्य सम्प्रभुताक घोषणा पर मतदान पर जोर देबाक प्रयाससभकें बढ़ावा देलक, जकरा कम्युनिस्ट प्रतिनिधिसभ अवरुद्ध कऽ देने छलाह।
घोषणा पर ५ जुलाईक बहसक दौरान, चोर्नोविल आ साथी गठबन्धन सदस्य मायखाइलो बतिह कम्युनिस्टसभ पर पार्टी द्वारा मतदान करबाक तरीका बताबक आरोप लगौलन्हि।
चोर्नोविल बादमे खुलासा केलन्हि जे कयन प्रतिनिधिसभकें एक स्वतन्त्र सेना वा कानूनी प्रणालीक स्थापना जका उपायसभकें खत्म करबाक लेल सम्प्रभुता पर मसौदा कानूनमे संशोधन करबाक निर्देश भेटल छल।
ई खुलासासँ कार्यवाहक सर्वोच्च सोवियत अध्यक्ष इवान प्लियुश्च एक जाँच शुरू केलन्हि, जे ई पता चलबाक बाद तेज भऽ गेल जे कयन प्रतिनिधिसभ निर्देशसभकें शब्दशः उद्धृत केने छलाह।{{sfn|Kulchytskyi|2019|pp=57–59}}
चोर्नोविल आ एक अज्ञात कम्युनिस्ट उप-प्रतिनिधि तखन घोषणा पर मतदान शुरू करबाक प्रयास केलन्हि।
प्लियुश्च ई कहैत इनकार कऽ देलन्हि जे सोवियत संघक पीपुल्स डिपुटीजक सदस्य अखन धरि नहि घुरल छथि आ ताहि लेल कोरम असम्भव छल।
जवाबमे, चोर्नोविल सोवियत पीपुल्स डिपुटीजक तत्काल वापसीक माँग करबाक लेल कदम उठेलन्हि, जकरा तखन सम्प्रभुता-समर्थक कम्युनिस्टसभ द्वारा समर्थन देल गेल आ पैग अन्तरसँ पारित कएल गेल।
चारि दिन बाद, प्रतिनिधि घुरि आयलाह आ राज्य सम्प्रभुताक घोषणा पर बहस फेरसँ शुरू भऽ गेल।
घोषणा-विरोधी समूहक नेतृत्व स्टैनिस्लाव हुरेंको आ लियोनिद क्रावचुक केलन्हि, जे दावी केलन्हि जे सम्प्रभुताक मामला कीवक बदला मॉस्कोमे हल कएल जाएत।{{sfn|Kulchytskyi|2019|pp=59–61}}
इवाश्को सोवियत संघक कम्युनिस्ट पार्टीक उप महासचिव बनबाक लेल ११ जुलाई कें अपन यूक्रेनी सरकारी पदसभसँ औपचारिक रूपसँ इस्तीफा दऽ देलन्हि।
ई कदम यूक्रेनी जनताक लेल एक सदमाक रूपमे आयल, किएक तँ सी॰पी॰एस॰यू॰ कें ढहबाक रूपमे मानल जाइत छल, आ पार्टीक सेवाक लेल यूक्रेनी पदसभसँ इवाश्कोक इस्तीफा यूक्रेनी आबादीक प्रति उदासीनताक प्रदर्शन केलक।
इवाश्कोक इस्तीफाक बाद, कम्युनिस्ट हतोत्साहित रहि गेलाह, जाहिसँ चोर्नोविलकें कार्यालयक माध्यमसँ घोषणाकें आगू बढ़ाबक अनुमति मिलल।
ई अन्ततः १६ जुलाई १९९० कें पारित कएल गेल छल, जे सोवियत सरकारक कानूनसभ पर यूक्रेनी कानूनसभकें प्राथमिकता दैत छल।{{sfn|Kulchytskyi|2019|pp=61–63}} ई चोर्नोविलक लेल एक पैग जीत छल, जे जुलाई १९८९ सँ राज्य सम्प्रभुताक घोषणाक निजी तौर पर माँग केने छलाह।{{sfn|Kobuta|2020|p=37}}
१९९० कऽ शेष भागमे यूक्रेनी जनभावना सरकारक खिलाफ मुड़नाय जारी रहल।
छात्रसभक विरोधक एक शृङ्खला, जकरा क्रान्ति पर ग्रेनाइटक रूपमे जानल जाइत अछि, अक्टुबरमे शुरू भेल जखन छात्रसभक समूह दावी केलक जे सरकार डेमोक्रेटिक ब्लॉककें बहुमत हासिल करय सँ रोकबाक लेल परिणामसभमे हेरफेर केने छल।
छात्रसभ कीवमे अक्टुबर क्रान्ति स्क्वायर पर भूख हड़ताल शुरू कऽ देलक, आ बादमे कम्युनिस्ट प्रतिनिधिसभ द्वारा हुनकर मज़ाक उड़ाएल गेल।
ई असंवेदनशील रवैया लगभग सभ नरमपन्थीसभ आ राष्ट्रिय कम्युनिस्टसभकें लेखक ओल्स होन्चरक नेतृत्वक पालन करैत कम्युनिस्ट पार्टीकें छोड़बा लेल प्रेरित केलक।
ई व्यक्ति राष्ट्रिय-डेमोक्रेट्सक दिस दलबदल कऽ लेलन्हि, जाहिसँ शेष कम्युनिस्टसभकें आउर कमजोर कऽ देलक।{{sfn|Pipash|2021|p=82}}
जनवरीक घटनासभ, जाहिमे सोवियत सरकार लिथुआनियाकें स्वतन्त्र होयबा सँ रोकबाक प्रयासमे १६ जनवरी १९९१ कें सेना तैनात केलक, चोर्नोविलकें अस्थायी रूपसँ सोवियत सेनासँ अलग यूक्रेनी सेनाक स्थापनाक दिशामे अपन नीतीसभकें फेरसँ उन्मुख करबा लेल प्रेरित केलक।
एकरा प्राप्त करबाक लेल, ओ इहोर डेरकाच, मायकोला पोरोव्स्की, विटाली लाज़ोर्किन आ विलेन मार्टिरोसियनक सङ्ग मिलकऽ 'रूख' कऽ सैन्य कॉलेजियमक सह-स्थापना केलन्हि, जकरा यूक्रेनक सशस्त्र बलसभक निर्माण करबाक आ सोवियत सरकारक कार्रवाईमे यूक्रेनी सैनिकसभक उपयोगकें रोकबाक काम सौंपल गेल छल।{{sfn|Lazorkin|2020|p=74}} चोर्नोविल १६ फरबरी १९९१ कें गैलिशियन असेंबलीक दोसर बैठकमे गैलिशियन ओब्लास्टक एकीकरणक वकालत करनाय जारी राखलन्हि, विशेष रूपसँ शिक्षा आ अन्तर-ओब्लास्ट व्यापार धरि पहुँचकें विस्तार करबामे।{{sfn|Adamovych|2018|p=4}} चोर्नोविल मार्च १९९१ कऽ यूक्रेनी स्वतन्त्रता जनमत संग्रहक सेहो निरीक्षण केलन्हि, जाहिमे गैलिशियन ओब्लास्टक अधिकांश आबादी सोवियत संघसँ अलग होयबाक लेल मतदान केलक।{{sfn|Fedyk|2019|p=137}}
=== स्वतन्त्रताक घोषणा आ राष्ट्रपति चुनाव ===
सुप्रीम सोवियत ५ जुलाई १९९१ कें एक कानून पारित केलक जाहिमे राष्ट्रपतिक कार्यालय स्थापित कएल गेल, जकर धारककें चुनाव द्वारा निर्धारित कएल जाएत।{{sfn|Law on Ukrainian SSR presidential elections 1991}}
सोवियत संघक गोर्बाचेवक नेतृत्वक विरोध करैवाला कट्टरपन्थीसभ १९ अगस्त १९९१ कें तख्तापलट शुरू केलक।
तख्तापलटक समय, चोर्नोविल एक व्यापार यात्रा पर ज़ापोरिज़्ज़िया शहरमे छलाह।
ई जानिकऽ जे पुट्स भेल छल, ओ तुरन्त कीव घुरि आयलाह आ यूक्रेनी एस॰एस॰आर॰ कऽ सर्वोच्च सोवियतक आपातकालीन सत्रक आह्वान करनाय शुरू कऽ देलन्हि;
ओ ल्वीव ओब्लास्टमे कम्युनिस्ट पार्टीक गतिविधिसभ पर सेहो प्रतिबन्ध लगा देलन्हि।
सुप्रीम सोवियतमे, डेमोक्रेटिक ब्लॉकक प्रतिनिधिसभ यूक्रेनी स्वतन्त्रताक वकालत करनाय शुरू कऽ देलन्हि, ई तर्क दैत जे यूक्रेन यूरोप कऽ हिस्सा छल न कि सोवियत संघ कऽ।{{sfn|Bohatchuk|2020|p=225}} तख्तापलटक विफलताक बाद, सुप्रीम सोवियत २४ अगस्त १९९१ कें यूक्रेनक स्वतन्त्रताक घोषणाकें अपनायलक।{{sfn|Adamovych|2018|p=4}}
राष्ट्रपति चुनावक लेल अभियान आधिकारिक तौर पर १ सितम्बर १९९१ कें शुरू भेल।{{sfn|Zolotariova 2021a}} राष्ट्रिय-लोकतान्त्रिक शिविरमे तीन प्रमुख उम्मेदवार छलाह, जखन कि क्रावचुक राज्यक प्रमुखक रूपमे एक निक तरह सँ स्थापित व्यक्ति छलाह।{{sfn|Potichnyj|1991|p=135}} दौड़ जल्दी ही चोर्नोविल बनाम क्रावचुकक सङ्ग एक प्रभावी दुई-व्यक्ति अभियानमे संकुचित भऽ गेल, किएक तँ ओ राष्ट्रिय स्तर पर प्रतिस्पर्धा करबाक लेल आवश्यक संगठनक सङ्ग एकमात्र उम्मेदवार छलाह।
डेमोक्रेटिक ब्लॉकक युखनोव्स्कीक नेतृत्वक बावजूद, ओ बौद्धिक शहरी केन्द्रसभ आ पश्चिमी यूक्रेनक बाहर अलोकप्रिय छलाह, जखन कि लुक्यानेंको, एक पसन्दीदा स्वतन्त्रता-समर्थक व्यक्ति होयबाक बावजूद, एक संगठित अभियानक अभाव छल आ यूक्रेनक अधिकांश हिस्सासभमे अज्ञात छलाह।{{sfn|Potichnyj|1991|pp=137–138}}
चोर्नोविल यूक्रेनी स्वतन्त्रताक सन्देश फयलाबक लेल पूरे यूक्रेनक यात्रा केलन्हि, जाहिमे क्रीमिया जका कट्टर रूसी-समर्थक क्षेत्र सेहो शामिल छल।
दुनू भाषासभमे बाजिकऽ रूसोफोन आ यूक्रेनी-भाषाक दर्शक दुनू सँ अपील करैत, चोर्नोविल एक एहन कार्यक्रमक लेल तर्क देलन्हि जाहिमे ओ एक नियोजित अर्थव्यवस्थासँ मुक्त-बजार पूँजीवादमे एक वर्षक भीतर कयन आदेशसभ आ पश्चिमी निवेशकसभक ध्यान आकर्षित कऽ कऽ संक्रमण करताह,{{sfn|Dahlburg|1991}} साथ ही यूरोपीय आर्थिक समुदाय आ एक काल्पनिक अखिल-यूरोपीय सामूहिक सुरक्षा संगठनमे सदस्यता लेत।{{sfn|Derevinskyi|2016|p=34}} चोर्नोविल क्रावचुककें "एक धूर्त राजनीतिज्ञ" कऽ रूपमे निन्दा केलन्हि जे "[यूक्रेन] कें वापस [सोवियत संघ] मे लाबक कोशिश कऽ रहल छलाह," ई चेतावनी दैत जे ओ रूसक सङ्ग राजनीतिक आ आर्थिक सम्बन्धसभकें फेरसँ स्थापित करताह।{{sfn|Dahlburg|1991}}
[[चित्र:1991 Ukrainian presidential election.svg|alt=१९९१ कऽ यूक्रेनी राष्ट्रपति चुनावक परिणामसभक एक रङ्गीन मानचित्र|thumb|[[१९९१ यूक्रेनी राष्ट्रपति चुनाव]] कऽ परिणाम।
चोर्नोविल द्वारा जीतल गेल ओब्लास्ट नीयर रङ्गमे देखाएल गेल अछि।]]
चोर्नोविल शुरूमे अपन विश्वाससभक खिलाफ दशकसभक सोवियत प्रचारक कारण अलोकप्रिय छलाह, जकरा क्रावचुक पहिने निर्देशित केने छलाह।{{sfn|Dahlburg|1991}} नेशनल-डेमोक्रेट्स द्वारा एकल उम्मेदवारकें नामित करबामे असमर्थता सेहो ई विश्वासमे योगदान देलक जे असन्तुष्ट जनचेतनामे शासन करबा लेल अयोग्य छलाह।{{sfn|Kulchynskyi|2023}} एकर बावजूद, चोर्नोविलक अभियान जनमत सर्वेक्षणमे गैलिसियाक बाहरक खाँईकें धीरे-धीरे बन्द करनाय शुरू कऽ देलक;
नवम्बर १९९१ कऽ एक पोल ओडेसामे क्रावचुकक २८% कऽ तुलनामे चोर्नोविलकें २२% भोटक सङ्ग देखेलक, जाहिमे अनिर्णीत मतदातासभक सङ्ख्या एक चौथाईसँ बढ़ि कऽ स्थानीय मतदातासभक एक तिहाई भऽ गेल।{{sfn|Dahlburg|1991}} उत्तर पश्चिमी यूक्रेन अक्टुबरसँ एक महत्वपूर्ण युद्धक मैदानक रूपमे काम केलक, किएक तँ सर्वेक्षण शुरूमे एक व्यावहारिक टाईक पूर्वानुमान लगौने छल आ बादमे चोर्नोविलकें तनी बढ़त देने छल।{{sfn|Potichnyj|1991|p=136}}
यूक्रेनियनसभ राष्ट्रपति चुनाव आ यूक्रेनक स्वतन्त्रताक पुष्टि करैवाला जनमत संग्रह दुनूमे १ दिसम्बर १९९१ कें मतदान केलक।
८४.१८% आबादी जनमत संग्रहमे भाग लेलक, जाहिमे ९०.३२% पक्षमे मतदान केलक।{{sfn|Potichnyj|1991|p=129}} क्रावचुक चुनावक ६१.५९% कऽ सङ्ग राष्ट्रपति चुनाव जीतलन्हि।
चोर्नोविल २३.२७% भोटक सङ्ग दूर दोसर स्थान पर रहलाह, एक रनऑफसँ बचैत।
उत्तर पश्चिमी ओब्लास्टमे चोर्नोविलक जीतक पूर्व भविष्यवाणिसभक विपरीत, ओ अन्ततः केवल गैलिसियामे जीत हासिल केलन्हि, हालाँकि ओ चेर्निवत्सी, चर्कासी, कीव, रिव्ने, वोलिन आ ज़कारपट्टिया ओब्लास्टक सङ्ग-सङ्ग कीव शहरमे नीक प्रदर्शन केलन्हि।
चोर्नोविल चुनावक दिन हार स्वीकार कऽ लेलन्हि, कहलन्हि "चुनाव पूर्व अभियान हमरा पूरे यूक्रेनक यात्रा करबाक, लोकसभसँ मिलबाक आ पूर्वक राजनीतिकरण करबाक अवसर देलक।"{{sfn|Potichnyj|1991|pp=134–135}} ओ बादमे कहलन्हि जे १९९१ मे भेल संक्षिप्त अभियानक बदला अभियानक एक आउर छह महिना जीतक अनुमति देने होइत।{{sfn|Urban|1992|p=40}}
=== स्वतन्त्र यूक्रेन ===
==== पार्टी शासन ====
राष्ट्रपति चुनावक बाद, समूहक भविष्यकें लऽ कऽ 'रूख' कऽ भीतर दरारि आबि गेल।
ड्रेच आ मिखाइलो होरिनक नेतृत्वमे एक गुट संगठनकें भङ्ग करबाक आ क्रावचुकक राष्ट्र निर्माणक प्रयाससभक समर्थन करबाक माँग केलक, जखन कि चोर्नोविल आ हुनकर समर्थक चोर्नोविलक भविष्यक राष्ट्रपति महत्वाकांक्षासभक समर्थन करबाक लेल संगठनकें एक पार्टीमे सुधारबाक माँग केलन्हि।{{sfn|Potichnyj|1991|pp=138}} कयन सदस्य 'रूख' कऽ चोर्नोविलक समर्थनकें मात्र एक सिफारिश मानैत युखनोवस्की वा लुक्यानेंकोक पाछा अपन समर्थन देलन्हि, जाहिसँ अन्तर्दलीय तनाव आउर बढ़ि गेल।{{sfn|Malynovskyi|2019|p=72}}
२८ फरबरी १९९२ कें 'रूख' कऽ तेसर कांग्रेसमे, संगठनमे विभाजनकें संक्षेपमे टारि देल गेल छल।
दुनू गुटसभक बीच एक समझौताक रूपमे ड्रेच, होरिन आ चोर्नोविलकें 'रूख' कऽ सह-अध्यक्षसभक रूपमे चुनल गेल छल।{{sfn|Kulchytskyi|2020}} बहरहाल, यूक्रेनी रिपब्लिकन पार्टी आ यूक्रेनक डेमोक्रेटिक पार्टी, जे 'रूख' सँ बनल छल, क्रावचुकक सङ्ग सहयोग करबाक फैसला केलक।{{sfn|Haran|Sydorchuk|2010}} अन्ततः दिसम्बर १९९२ मे चारिम कांग्रेसमे चोर्नोविलक गुटक जीत भेल किएक तँ 'रूख' कें हुनकर नेतृत्वमे एक केन्द्र-दक्षिणपन्थी राजनीतिक दलक रूपमे पुनर्गठित कएल गेल छल।{{sfn|Kulchytskyi|2020}}
==== क्रीमियन मुद्दा ====
]
सोवियत संघक टुटबाक किछुए समय बाद, क्रीमियाक जातीय-रूसी आबादी यूक्रेनसँ अलग होयबाक आ रूसक सङ्ग एकीकरण करबाक माँग केलक।
५ मई १९९२ कें, क्रीमिया एकतरफा रूपसँ यूक्रेनसँ अपन स्वतन्त्रताक घोषणा केलक, जाहिसँ तनाव फैलि गेल।
यूक्रेनक झण्डाकें रूसक झण्डा सँ बदलि देल गेल, आ स्वदेशी क्रीमियन तातार आबादीक खिलाफ दमनक लहर शुरू भऽ गेल।{{sfn|Derevinskyi|2018|p=50}} चोर्नोविल, जे अपन कारावासक बादसँ क्रीमियन तातारसभमे रुचि बनाए रखने छलाह,{{sfn|Finnin|2022|pp=147–148}} यूक्रेनक संसदसँ क्रीमियाक स्वतन्त्रताक घोषणाकें रद्द करबाक आ ओकर संसदक लेल नव चुनावसभक माँग करबाक आह्वान केलन्हि।
कयन वर्षो धरि चलल ई संकटक दौरान, ओ ई मुद्दा पर आक्रामक राजनेतासभमे सँ छलाह।{{sfn|Derevinskyi|2018|p=50}}
१९९३ धरि, रूस क्रीमिया संकटमे कूदि पड़ल। रूसक सर्वोच्च सोवियतक उपाध्यक्ष वैलेंटाइन अगाफोनोव जनमत संग्रह द्वारा क्रीमियाक स्वतन्त्रताक पुष्टि होयबा पर ओकरा मान्यता देबाक सङ्कल्प लेलन्हि।
जूनमे, सेवस्तोपोल शहर सेहो रूसी संघमे शामिल होयबाक लेल आवेदन केलक।
अग्रणी रूसी-समर्थक कार्यकर्ता यूरी मेशकोव सोवियत काला सागर बेड़ासँ बनल एक सेनाक व्यवस्था केलन्हि आ समर्थकसभक सङ्ग पुलिस आ मीडिया भवनसभ पर नियन्त्रण कऽ लेलन्हि।{{sfn|Derevinskyi|2018|p=51}} एक समय पर, यूक्रेनी सरकार आर्थिक दबावसभकें कम करबाक लेल सोवियत संघसँ विरासतमे भेटल परमाणु शस्त्रागारकें बेचय पर विचार केलक,{{sfn|Schmemann|1992|p=10}} मुदा अलगाव कऽ खतरा आ मॉस्कोक व्यवहार यूक्रेनी आबादीकें ई लेनदेनक विरोध करबा लेल प्रेरित केलक।
चोर्नोविल ओ राजनेतासभमे सँ छलाह जे एक स्वतन्त्र परमाणु शस्त्रागार, वा वैकल्पिक रूपसँ नाटोक सदस्यताक समर्थन केलन्हि, जकरा ओ रूसी विस्तारवादक लेल एकमात्र सम्भावित निवारक कऽ रूपमे देखने छलाह यदि यूक्रेनकें परमाणु हथियार छोड़बाक आवश्यकता होइ।{{sfn|Blank|1994|pp=10, 15}} ओ स्वतन्त्र राज्यसभक राष्ट्रमण्डलमे यूक्रेनक भागीदारीक विरोध केलन्हि, हालाँकि १९९७ कऽ रूसी-यूक्रेनी मैत्री सन्धिक अनुसमर्थनक समर्थन केलन्हि।{{sfn|Derevinskyi|2013|pp=358-359,493}}
चोर्नोविल जोर दऽ कऽ कहलन्हि जे तत्काल अवधिमे क्रीमियाकें लऽ कऽ युद्ध नहि हेतैक;
हुनकर माननाय छल जे आधा सालसँ एक सालक भीतर, क्रीमियाई अलगाववाद लोकप्रियता खो देत आ रूसी कार्य क्रीमियाई अलगाववादीसभक वित्तपोषण आ यूक्रेनक खिलाफ एक सूचना युद्ध अभियान धरि सीमित रहत।
ई दुनू भविष्यवाणिया अन्ततः सटीक साबित हेतैक। हालाँकि, हुनकर ई सेहो माननाय छल जे अलगाववादक खतरा अखन सेहो वास्तविक छल।
हुनकर माननाय छल जे एकर मुकाबला केवल एक एहन रणनीति सँ कएल जा सकैत अछि जे यूक्रेनक रूसीकृत क्षेत्रसभकें एकल अखिल-यूक्रेनी राजनीतिक, आर्थिक आ सामाजिक-सांस्कृतिक वातावरणक दिस धकेलै - जाहि पर कार्रवाई नहि कएल गेल छल।
चोर्नोविल क्रीमियन स्वायत्तताक विरोध केलन्हि जेना कि ई मौजूद छल, जकरा ओ कृत्रिम मानैत छलाह किएक तँ ई हाल ही मे प्रत्यावर्तित क्रीमियन तातार आबादी पर आधारित नहि छल बल्कि रूसिसभ पर आधारित छल जे पैग पैमाना पर द्वितीय विश्व युद्धक बाद पहुँचल छलाह;
ओ ई सेहो सोचलन्हि जे प्रायद्वीपक विशेष स्थिति केवल संघर्षकें रोकि देलक।{{sfn|Derevinskyi|2018|p=51}}
==== अर्थव्यवस्थामे विचार ====
स्वतन्त्रताक पहिल वर्षसभमे तेजी सँ बिगड़ैत अर्थव्यवस्थामे ठीक करब एक अत्यन्त गम्भीर मुद्दा छल।
समस्या पूर्व सोवियत संघक भीतर बदलैत आर्थिक वास्तविकतासभक अनुकूल होयबामे सरकारक विफलता आ आयात कऽ प्रभुत्ववाला यूक्रेनक अर्थव्यवस्थासँ उपजल छल।
हाइपरइन्फ्लेशन शुरू भऽ गेल आ उत्पादकता खसि गेल। ई राजनीतिक आ आर्थिक संकट कयन प्रतिनिधिसभक बीच ई आशङ्का पैदा कऽ देलक जे यूक्रेन जल्दी ही अपन स्वतन्त्रता खो देत;{{sfn|Schmemann|1992|p=10}} एकर विपरीत, चोर्नोविलक माननाय छल जे यूक्रेनक सम्प्रभुता सुनिश्चित करबासँ राजनीतिक आ आर्थिक स्थितिसभमे सुधार हेतैक।
ओ क्रावचुकक विरोध करनाय जारी राखलन्हि, जिनकें सङ्ग ओ तीखी प्रतिद्वंद्विता बनाए रखैत छलाह।{{sfn|Schmemann|1992|p=19}}
स्वतन्त्र व्यापार संघ क्रावचुकक सरकार द्वारा श्रमिकसभक लाभ आ मुआवजाक गारण्टी देबा सँ इनकार करबासँ क्षुब्ध भऽ कऽ २ सितम्बर १९९२ कें व्यापक हड़तालसभ शुरू केलक।
१९८९-१९९१ कऽ हड़तालसभ जका हड़ताल करैवाला पैग पैमाना पर कोयला खनिक छलाह, मुदा पिछली हड़तालसभक विपरीत ओ व्यापक समर्थन हासिल करबामे विफल रहलाह, ई तथ्यकें लाफयेत्ते कॉलेजक प्रोफेसर स्टीफन क्रॉले ई कारण बतवैत छथि जे एकरा स्थानीय, डोनबास-आधारित हड़ताल समितिसभक बदला राष्ट्रव्यापी संघ द्वारा बजाएल गेल छल।
फरबरी १९९३ मे कोयला खनिकसभक सङ्ग कीवक सार्वजनिक परिवहन कर्मचारी सेहो शामिल भऽ गेलाह, एक एहन उपाय जे हड़तालिकें जनताक बीच गहिराई सँ अलोकप्रिय बना देलक।
पिछली हड़तालसभक विपरीत, 'रूख' हड़तालीसभक निन्दा केलक आ सरकारसँ "हड़तालक असली आयोजकसभकें दण्डित करबाक" आह्वान केलक।
चोर्नोविल विशेष रूपसँ स्थिरता सुनिश्चित करबाक लेल राजनीतिक गतिविधि, विशेष रूपसँ हड़तालसभकें कम करबाक तर्क देलन्हि।{{sfn|Crowley|1995|pp=54–55}}
==== १९९४ कऽ चुनावसभ ====
क्रावचुकक सरकार खनिकसभक गुस्साकें रोकबाक लेल १७ जून १९९३ कें सुप्रीम राडाकें भङ्ग कऽ देलक आ संसदीय आ राष्ट्रपति चुनावसभकें जल्दी बजौलक।{{sfn|Zolotariova 2021b}}{{sfn|Stoliarova|Chernova|2021}} चोर्नोविल शुरूमे संसदीय चुनावमे कीव सिट पर चुनाव लड़बाक फैसला केलन्हि, किएक तँ हुनका लगल जे ई हुनका एक राष्ट्रिय व्यक्तिक रूपमे स्थापित करत आ हुनका अपन वैचारिक दृष्टिकें फयलाबक लेल पूरे यूक्रेनक दौरा करबाक अवसर देत।
हुनकर करीबी सहयोगी आ दोस्त मिखाइलो बॉयच्यशिनकें 'रूख' द्वारा ल्वीवक शेवचेंकिव्स्की जिलाक लेल उम्मेदवारक रूपमे नामित कएल गेल छल।
ओही समय बॉयच्यशिन 'रूख' कऽ सचिवालयक अध्यक्ष छलाह, आ अधिक आर्थिक रूपसँ केन्द्रित नीतिक लेल पार्टीक मुख्य पैरोकारसभमे सँ एक छलाह।{{sfn|Olenin|2021}}
१४ वा १५ जनवरी १९९४ कें बॉयच्यशिन कीवमे 'रूख' कऽ चुनाव प्रचार मुख्यालयसँ निकललाह।
बादमे ओही शाम, सशस्त्र व्यक्तिसभ द्वारा हुनकर अपहरण कऽ लेल गेल{{sfn|Zdorovylo|2025}} वा दुई हथियारबन्द व्यक्ति अभियान मुख्यालय भवनमे दाखिल भेल आ बॉयच्यशिनक ठिकानक बारेमे जानऽ चाहलक।{{sfn|Olenin|2021}} ओ तखन सँ नहि देखल गेल छथि, आ मानल जाइत अछि जे हुनकर मृत्यु भऽ चुकल अछि।
बॉयच्यशिनक जबरन गायब होनाय यूक्रेनमे एक महत्वपूर्ण क्षण छल, पत्रकार एंड्री ओलेनिनक अनुसार ई राजनीति सँ प्रेरित गायब होयबा आ हत्यासभक शृङ्खलामे पहिल छल।
बॉयच्यशिनक गायब होयबाक बाद, 'रूख' सामाजिक नीति आ मानवाधिकारसभ पर ध्यान केन्द्रित करबाक पक्षमे एक आर्थिक कार्यक्रमकें काफी हद धरि छोड़ि देत।{{sfn|Olenin|2021}} बॉयच्यशिनक अपहरणक समय, चोर्नोविल दक्षिणी मायकोलाइव ओब्लास्टमे प्रचार कऽ रहल छलाह, आ बॉयच्यशिनक "गायब" होयबा सँ किछु समय पहिने दुनू फोन पर बात केने छलाह।
बॉयच्यशिनक गायब होयबाक चोर्नोविल पर महत्वपूर्ण प्रभाव पड़ल।
ओ बादमे कीवमे एक सिटक बदला ३५७अम चुनावी जिलामे चुनाव लड़बाक विकल्प चुनलन्हि, आ ओ १४ विरोधीसभक खिलाफ ६२.५% भोटक सङ्ग सफलतापूर्वक चुनल गेलाह{{sfn|2nd Verkhovna Rada}}।{{sfn|Harasymiw|Koshelivets|Senkus|2015}}
संसदीय चुनावक नतीजा राष्ट्रपति चुनावमे क्रावचुकक सम्भावनाक लेल खराब संकेत देलक: ७५% आबादी मतदान केलक, जे कम मतदान आ उदासीनताक उम्मीदसभसँ कतौ अधिक छल।
पूर्वी यूक्रेन, जे नव-पुनर्स्थापित कम्युनिस्ट पार्टी ऑफ़ यूक्रेनक उम्मेदवारसभकें चुनलक, आ मध्य आ पश्चिमी यूक्रेनक बीच एक विभाजन विकसित भेल, जतय 'रूख' विशेष रूपसँ नीक प्रदर्शन केलक।
चुनावक बाद ''द न्यूयॉर्क टाइम्स'' कहलक जे पूर्व प्रधान मन्त्री लियोनिद कुचमा आ इवान प्लियुश्च कऽ सङ्ग-सङ्ग चोर्नोविलकें क्रावचुकक एक अपेक्षित प्रतियोगी मानल जाइत छल, जे क्रावचुकक सम्भावित विरोधीसभक रूपमे स्थापित होयबाक बाद महत्वपूर्ण अन्तरसँ जीत हासिल केने छलाह।
चुनावक बाद, क्रावचुक २५ मार्च १९९४ कऽ सम्बोधनमे तर्क देलन्हि जे जून १९९४ कऽ लेल निर्धारित राष्ट्रपति चुनावकें रद्द करबाक आवश्यकता हेतैक आ आर्थिक सुधारसभ आ संगठित अपराधसँ लड़बाक लेल आपातकालीन शक्तिया प्रदान करबाक लेल सुप्रीम राडामे याचिका दायर केलन्हि।{{sfn|Erlanger|1994}}
१२० प्रतिनिधि, जे पैग पैमाना पर राष्ट्रिय-लोकतान्त्रिक विपक्षसँ सम्बन्धित छलाह, क्रावचुककें चुनावसभकें रद्द करबा आ अधिक शक्तिया प्राप्त करबाक हुनकर प्रयाससभमे अपन समर्थन देलन्हि।
'रूख' ई औचित्यक तहत चुनावसभकें स्थगित करबाक क्रावचुकक आह्वानक अनिच्छा सँ समर्थन केलक जे चुनाव कानूनसभमे सुधारक बिना एहन नहि करबासँ राजनीतिक संकट पैदा हेतैक, हालाँकि चोर्नोविल हुनकर शक्तियसभक विस्तारक समर्थन करबा सँ इनकार कऽ देलन्हि आ तर्क देलन्हि जे ओ एकर इस्तेमाल पूर्व कम्युनिस्ट अधिकारीसभकें सशक्त बनाबय आ रूसकें परमाणु हथियार आ काला सागर बेड़ा दुनू सौंपबाक लेल सहमत होयबाक लेल करताह।
चोर्नोविल तर्क देलन्हि जे राष्ट्रपति शक्तियसभक विस्तार करबासँ "कुलीनतन्त्रक एक मूक तानाशाही" कऽ उदय हेतैक।
अन्ततः, कोनो भी प्रस्ताव पारित नहि भेल किएक तँ चुनावक बाद कम्युनिस्टसभ सर्वोच्च राडाक नेतृत्व पर नियन्त्रण कऽ लेलक आ चुनाव स्थगित करबा वा रद्द करबाक कोनो भी प्रयासकें अवरुद्ध कऽ देलक।{{sfn|Kuzio|1996|pp=120–121}}
संसदीय चुनावमे अपन चुनावी सफलताक बावजूद, चोर्नोविल १९९४ कऽ राष्ट्रपति चुनावमे नहि लड़बाक फैसला केलन्हि आ एकर बदला अर्थशास्त्री वलोडिमिर लानोवीक समर्थन केलन्हि,{{sfn|Harasymiw|Koshelivets|Senkus|2015}} जिनकें आर्थिक संकटकें समाप्त करबाक लेल सुधारसभक प्रस्ताव देबाक बाद क्रावचुक द्वारा सरकारसँ हटा देल गेल छल।{{sfn|Erlanger|1994}} पत्रकार आ 'रूख' कऽ सहयोगी तारास ज़दोरोविलो दावी केने छथि जे ई सम्भव अछि जे ई निर्णय हुनकर जीवन आ 'रूख' कऽ भविष्यक डरसँ लेल गेल होइ;
ज़दोरोविलो कऽ अनुसार, चोर्नोविल जेलमे अपन समयक सम्पर्कसभक उपयोग यूक्रेनी माफियाक प्रमुख हस्तीसभसँ गुप्त रूपसँ मिलबाक लेल केलन्हि, जे जिम्मेदारीसँ इनकार केलक आ दावी केलक जे सरकार बॉयच्यशिनक अपहरणक आदेश देने छल।{{sfn|Zdorovylo|2025}} ई आरोपकें २०१३ मे 'रूख' कऽ प्रेस सचिव दिमित्रो पोनोमारचुक दोहरौने छलाह।{{sfn|Olenin|2021}} ज़दोरोविलो ई सेहो कहैत छथि जे क्रावचुकक सरकार चुनावक दौरान 'रूख' कऽ वित्तमे राजनीति सँ प्रेरित जाँच शुरू केलक आ चोर्नोविल आ पार्टीक उच्च-रैंकिंग सदस्य ओलेक्ज़ेंडर लवरिनोविच दुनू कें एक सुरक्षा एस्कॉर्टक तहत राखलक, जे हुनकर बातचीतक निगरानी केलक।{{sfn|Zdorovylo|2025}}
==== दोसर संसदीय कार्यकाल ====
लियोनिद कुचमा चुनावमे क्रावचुककें हरेलन्हि, आ यूक्रेनक दोसर राष्ट्रपति बनलाह।
स्वतन्त्र मीडिया पर कुचमाक बादक कार्रवाई चोर्नोविलकें हुनकर सरकारक प्रमुख आलोचकसभमे सँ एक बना देलक।{{sfn|Marusenko|1999}} यद्यपि कुचमाक जीतक परिणामस्वरूप सत्ता एक व्यक्तिसँ दोसर व्यक्तिमे स्थानान्तरित भऽ गेल, मुदा राजनीतिक स्थितिमे महत्वपूर्ण बदलाव नहि आयल;
देश पूर्व-कम्युनिस्ट ''नोमेनक्लातुरा'' द्वारा नियन्त्रित रहल, जकरा चोर्नोविल १९९६ मे "सत्ताक पार्टी" कऽ रूपमे सन्दर्भित करताह, आ हुनका सँ जुड़ल औद्योगिक कुलीन वर्गसभक एक उभरैत भेल वर्ग।
चोर्नोविल कुलीन वर्गसभक आलोचक छलाह, सैनिकसभ, डाक्टरसभ आ शिक्षकसभकें वेतनक भुगतान नहि करबा, संस्कृति आ विज्ञानक लेल कम धन आ टेलिविज़न प्रोग्रामिंगक खराब गुणवत्ताक लेल हुनका दोषी ठहरबैत छलाह।
ओ कुलीन वर्गसभ पर "गैर-यूक्रेनी यूक्रेन" कऽ भीतर एक निर्दलीय प्रणाली बनबै कऽ प्रयास करबाक आरोप लगौलन्हि, जाहिमे सत्ता एकर बदला एक महानगरीय वित्तीय अभिजात वर्गमे निहित होइत।{{sfn|Derevinskyi|2021|pp=20–21}}
स्वतन्त्र यूक्रेनक लेल संविधानक मसौदा तैयार करबा आ ओकर अनुसमर्थन करबाक प्रक्रिया १९९५ मे शुरू भेल।
चोर्नोविल, यूक्रेनक अधिकांश आन दक्षिणपन्थी आ मध्यमार्गी राजनेतासभक तरह, स्वयंकें कुचमाक सङ्ग गठबन्धनमे पाबलन्हि किएक तँ संसदीय वामपन्थीसभ भूमिक बिक्री आ खरीदकें रोकबा आ सोवियत युगक स्थानीय सरकारी निकायसभक संरक्षणक लेल संवैधानिक लेखसभ पर जोर देलक।
चोर्नोविल २५ मार्च १९९५ कें संकेत देलन्हि जे ओ कुचमाक प्रस्तावित संविधानक समर्थन केने छलाह, हालाँकि पत्रकार यूरी लुकानाव कहैत छथि जे ओ व्यक्त केलन्हि जे एकर अंगीकरण पर 'रूख' कें "एगारह गम्भीर आपत्तिया" छल।{{sfn|Lukanov|2023}}
कुचमाक प्रस्तावित संविधानकें ओलेक्ज़ेंडर मोरोज़ द्वारा एक अत्यधिक-केन्द्रीकृत राज्य बनाबक रूपमे वर्णित कएल गेल छल जाहिमे कार्यपालिकाक लेल मजबूत शक्तिया छल आ एक स्वतन्त्र न्यायपालिकाक अभाव छल।
ओ सबसँ पहिने कुचमाक संविधानकें ई कहैत खारिज कऽ देलन्हि जे मार्चमे "एहन अलोकतान्त्रिक संविधान यूरोपमे कतौ नहि अछि"।
हालाँकि, ओही वर्ष जूनमे, मोरोज़ "संवैधानिक आयोग" कऽ हिस्साक रूपमे कुचमा आ ३८ आन व्यक्तिसभक सङ्ग दोसर संवैधानिक मसौदा तैयार केलन्हि।
ई मसौदाकें बदलामे दाहिना आ मध्य द्वारा ओही कारणसँ खारिज कऽ देल गेल छल जे कारण मोरोज़ पहिल मसौदाकें खारिज केने छलाह।
२४ नवम्बर कें, चोर्नोविल ''चास-टाइम'' समाचार पत्रमे लिखलन्हि जे मसौदा "संसदीय विरोधी" छल आ मसौदा तैयार करैवालासभ पर सुप्रीम राडाकें बाधित करबाक प्रयास करबाक आरोप लगौलन्हि।{{sfn|Lukanov|2023}} अन्ततः २८ जून १९९६ कें एक संविधान अपनाएल गेल, हालाँकि निजी सम्पत्तिक अधिकार, एक एकात्मक राज्यक रूपमे यूक्रेनक पुष्टि आ आत्मनिर्णयक लेल यूक्रेनी लोकसभक अधिकार जका 'रूख' द्वारा समर्थित कयन प्रावधानसभकें नहि अपनाएल गेल।{{sfn|Lukanov|2023}}
संविधानक अलावा, चोर्नोविल १९९४ मे वासिल सिमोनेनको इंटरनेशनल ह्यूमन राइट्स फाउंडेशनक अध्यक्षक रूपमे काम करनाय शुरू केलन्हि।
ओही वर्ष हुनका यूरोप कऽ परिषदक संसदीय सभामे पहिल यूक्रेनी प्रतिनिधिसभमे सँ एकक रूपमे सेहो नियुक्त कएल गेल छल,{{sfn|Fedunyshyn|2019|p=138}} आ यूक्रेनी रेड क्रॉस सोसाइटीक सङ्ग प्रथम चेचन युद्धक दौरान चेचन नागरिकसभकें ५० टन मानवीय सहायताक दानक आयोजन केलन्हि।{{sfn|Pustovhar|2024}} समाचार पत्र ''गाज़ेटा.यूए'' २०१७ मे लिखने छल जे पैट्रिआर्क वलोडिमिरक अन्तिम संस्कारक दौरान चोर्नोविल यूक्रेनी रूढ़िवादी चर्च - कीव पैट्रिआर्कटक समर्थकसभमे सँ छलाह, जिनकें सङ्ग हुनका कैद कएल गेल छल, किएक तँ प्रदर्शनकारीसभ हुनका सेंट सोफिया कैथेड्रलमे दफनेबाक प्रयास केने छल,{{sfn|Gazeta.ua 2017}} हालाँकि यूक्रेनी राष्ट्रिय स्मृति संस्थान इंगित करैत अछि जे एकर बदला ओ दफन जारी रखबाक माँग केने छलाह।{{sfn|Ukrainian Institute of National Memory}} चोर्नोविल अपन राष्ट्रपति पदक शुरुआती वर्षसभमे कयन मौकसभ पर कुचमाक सरकारी पदसभ पर राष्ट्रिय-लोकतान्त्रिक नेतासभक नियुक्तिक लेल प्रशंसा केलन्हि।{{sfn|Bondarenko|2002}} चोर्नोविल १४ सँ १६ सितम्बर १९९४ धरि ओडेसाक सेहो दौरा केलन्हि, जतय ओ 'रूख' कऽ राजनीति आ ऐतिहासिक भूमिका पर ओडेसा नेशनल पॉलिटेक्निक यूनिवर्सिटीमे एक सम्मेलनक मेजबानी केलन्हि।
ओडेसा पॉलिटेक्निकमे चोर्नोविलक भाषण लोकतान्त्रिक मानदण्डसभकें मजबूत करबा आ आर्थिक सुधारसभक माध्यमसँ एक मध्यम वर्गक निर्माणक वकालत केलक।
ओही समय, ओ उभरैत भेल कुलीनतन्त्रक अपन आलोचना जारी राखलन्हि।{{sfn|Honcharuk|2018|p=45}}
१९९७ मे, चोर्नोविल मोरोज़क सङ्ग अपन विवादकें बढ़ा देलन्हि, हुनकर भाषणसभकें "आदिम लोकलुभावनवाद" कऽ रूपमे निन्दा केलन्हि आ यूक्रेनमे राजनीतिक ध्रुवीकरणकें बढ़ाबक लेल हुनका दोषी ठहरौलन्हि।{{sfn|Suspilne 1997}} चोर्नोविल आन मध्य आ पूर्वी यूरोपीय राज्यसभक सङ्ग यूक्रेनी एकीकरणक वकालत सेहो तेजी सँ केलन्हि, बेलारूसी असन्तुष्ट ज़ियानोन पज़नियाकक सङ्ग एक "बाल्टिक-ब्लैक सी यूनियन", वा मिज़्मोरियाक स्थापनाक आह्वान केलन्हि।
ओ अतिरिक्त रूपसँ काला सागरक विसैन्यीकरण आ नाटोमे यूक्रेनी सदस्यताक वकालत केलन्हि।
अमेरिकी विदेश मन्त्री मेडेलीन अलब्राइट, पूर्व ब्रिटिश प्रधान मन्त्री मार्गरेट थैचर आ चेक राष्ट्रपति वाक्लाव हावेल जका पश्चिमी सहयोगीसभ कयन मौकसभ पर चोर्नोविलसँ मुलाकात केलन्हि, आ पश्चिमी नेतासभ द्वारा यूक्रेनक पैग पैमाना पर पूर्व कम्युनिस्ट नेतृत्वक तुलनामे हुनका तेजी सँ अधिक भरोसेमन्द वार्ताकारक रूपमे मानल जेबा लागल।{{sfn|Bila|2021}} चोर्नोविल एक समर्पित अटलांटिसवादी छलाह, आ ओ यूक्रेनक नाटो आ [[यूरोपीय संघ]] दुनूक सदस्य बनबाक वकालत केलन्हि।
ओ यूक्रेनकें यूरोपीय एकीकरणक लेल अभिन्न मानलन्हि।{{sfn|Derevinskyi|p=118}}
मुट्ठी भरि आन राजनेतासभक सङ्ग, चोर्नोविल १९९७ मे चेचन गणराज्य इचकेरियाक राष्ट्रपतिक रूपमे असलान मस्खादोवक उद्घाटनमे भाग लेलन्हि।{{sfn|Ukraina Moloda 2011}} 'रूख' ओही वर्ष अक्टुबरमे औपचारिक रूपसँ कुचमाक शासनक विरोधमे स्वयंकें घोषित केलक।{{sfn|Gawdiak|2003|p=7}}
==== १९९८ कऽ चुनावसभ ====
चोर्नोविल फेरसँ १९९८ कऽ संसदीय चुनावमे 'रूख' कऽ नेतृत्व केलन्हि, ई बेर पार्टीक आनुपातिक प्रतिनिधित्व सूचीमे पहिल उम्मेदवारक रूपमे चलि रहल छलाह।{{sfn|3rd Verkhovna Rada}} चुनावक दौरान, 'रूख' संघवाद पर अपन रुख बदलि लेलक, चोर्नोविल तर्क देलन्हि जे यूक्रेनकें एक संघीय गणराज्य बनबाक लेल आह्वान "कबीला संघवाद" छल।{{sfn|Semkiv|2014}} चोर्नोविलक सङ्ग वलोडिमिर चेर्नियाक, विदेश मन्त्री हेनादिय उदोवेंको, ड्रेच आ पर्यावरण मन्त्री यूरी कोस्टेंको प्रमुख पार्टी-सूचीक उम्मेदवारसभक रूपमे, क्रीमियन तातार कार्यकर्ता मुस्तफा दज़ेमिलेवक सङ्ग शामिल भेल।
'रूख' चुनाव लड़बाक लेल कोनो आन दलक सङ्ग गठबन्धन नहि केलक, हालाँकि एकर उम्मेदवारसभमे गैर-सरकारी संगठनसभ जेना कि 'प्रोस्विता' आ 'यूक्रेनी महिला संघ' कऽ सदस्य शामिल छलाह।
पार्टी सामान्य रूपसँ वामपन्थक खिलाफ प्रचार केलक।{{sfn|Gawdiak|2003|p=7}} चोर्नोविल वामपन्थी आ दक्षिणपन्थी 'कांग्रेस ऑफ यूक्रेनी नेशनलिस्ट्स' कऽ खिलाफ गठबन्धन बनबै कऽ लेल सभ राष्ट्रिय-लोकतान्त्रिक दलसभक आह्वान केलन्हि, साथ ही कुचमा-समर्थक पीपुल्स डेमोक्रेटिक पार्टी आ 'सोशल डेमोक्रेटिक पार्टी ऑफ यूक्रेन (यूनाइटेड)' कऽ सङ्ग एक महागठबन्धनक सेहो तर्क देलन्हि।{{sfn|Ukraina Moloda 2011}} कोनो दल चोर्नोविलक गठबन्धनक अनुरोधसभ पर सहमति नहि देलक।{{sfn|Smiian|2017}}
यद्यपि ओ सुप्रीम राडामे दोसर सबसँ पैग पार्टी छलाह, परिणाम 'रूख' कऽ लेल सकारात्मक छल, जे १९९४ कऽ तुलनामे अपन सिटसभ दुगुनी कऽ लेलक।{{sfn|Bilyk|2019|p=39}} सामान्य रूपसँ दक्षिणपन्थीसभक लेल, हालाँकि, चुनाव निराशाजनक छल, किएक तँ केवल 'रूख' पार्टी-सूची प्रतिनिधित्वक लेल ४% कऽ सीमा पार केलक आ सामान्य रूपसँ दक्षिणपन्थीसभ २०-२५% सिटसभक अपन पारम्परिक परिणामसँ कम प्रदर्शन केलक।{{sfn|Birch|Wilson|1999|p=280}} 'रूख' चुनावक बाद अवैधक रूपमे चुनाव परिणामसभकें चुनौती देबाक अपन इरादाक घोषणा केलक।
यूक्रेनक कम्युनिस्ट पार्टी फेरसँ सुप्रीम राडामे सबसँ पैग पार्टी बनि गेल, जाहिमे वामपन्थी दलसभ बहुमत बनौलक।
हालाँकि ओ नोट केलन्हि जे परिणाम दक्षिणपन्थीसभक लेल पिछला चुनाव जतबा खराब नहि छल,{{sfn|Gawdiak|2003|p=5}} चोर्नोविल अभियानसँ थकि चुकल छलाह आ लगातार थकल होयबाक सार्वजनिक छवि प्राप्त केलन्हि।{{sfn|Smiian|2017}} ओही समय, ओ 'चास-टाइम' आ नीतिक बीच प्रतिबद्धतासभकें सन्तुलित करबाक कारण प्रतिदिन पाँच घन्टासँ अधिक नहि सुतैत छलाह।
ल्वीव ओब्लास्टमे, हुनकर पारम्परिक समर्थन आधार आ पूरे यूक्रेनमे भेल निजीकरणक खिलाफ एक होल्डआउटमे, 'रूख' कऽ सरकारकें एग्रेरियन पार्टी द्वारा बदलि देल गेल छल, जकर तहत किकबैक, मनी लॉन्ड्रिंग आ व्यापारिक विवादसभक परिणामस्वरूप हिंसासँ जुड़ल राजनीतिक घोटाला आम भऽ गेल छल।{{sfn|Kushnir|2011}}
==== नवम कांग्रेस, १९९९ राष्ट्रपति चुनाव, 'रूख' मे विभाजन ====
१२ सँ १३ दिसम्बर १९९८ धरि आयोजित 'रूख' कऽ नवम कांग्रेसमे, चोर्नोविल १९९९ कऽ राष्ट्रपति चुनावक लेल पार्टीक रणनीतिक घोषणा केलन्हि।
"फॉरवर्ड्स, टू द ईस्ट" नामक, एहिमे पूर्वी आ दक्षिणी यूक्रेनक आबादी पर अधिक ध्यान केन्द्रित करबाक आह्वान कएल गेल छल, जखन कि यूक्रेनीक सङ्ग सह-आधिकारिक भाषाक रूपमे रूसीक स्थापनाक लेल अपन विरोध बनाए राखलक।{{sfn|Adamovych|2018|p=24}}
ओही कांग्रेसमे, चोर्नोविल १९९९ कऽ चुनावमे दोसर बेर राष्ट्रपति पदक चुनाव लड़बाक अपन इरादाक घोषणा केलन्हि।
चोर्नोविल आ हेनादिय उदोवेंको राष्ट्रपति पदक लेल नामांकित होयबावाला 'रूख' कऽ दुई प्राथमिक उम्मेदवार छलाह;
अन्तिम निर्णय बादक तारीखमे लेल जेबाक छल।{{sfn|Hai-Nyzhnyk|2012}} केन्द्र-दक्षिणपन्थी रिफॉर्म्स एंड ऑर्डर पार्टीक नेता विक्टर पिन्ज़ेनिकक अनुसार, ओ आ चोर्नोविल यूक्रेनक नेशनल बैंकक गवर्नर विक्टर युशचेंकोकें १९९९ मे राष्ट्रपति पदक लेल दौड़बा लेल मनाबक सेहो प्रयास केलन्हि।{{sfn|Espreso TV 2018}}
ई समय धरि, 'रूख' कऽ ओ सदस्यसभक बीच विभाजन तेजी सँ स्पष्ट भऽ रहल छल जे चोर्नोविलकें एक पुरान शख्सियत मानैत छलाह आ ओ जे हुनकर समर्थन करैत छलाह।
पार्टीक भीतर चोर्नोविलक विरोधीसभ हुनका अति-सत्तावादी, पार्टी नियमसभक अनादर करैवाला{{sfn|Woronowycz 1999a|p=1}} आ कुचमाक बहुत करीब मानलन्हि;{{sfn|Ovsiienko|2022|p=146}} चोर्नोविलक समर्थक सेहो हुनकर विरोधीसभकें कुचमाक बहुत करीब मानलन्हि{{sfn|Ovsiienko|2022|p=146}} आ पैसावाला हितसभ द्वारा समर्थित मानलन्हि।{{sfn|Woronowycz 1999a|p=3}} यूक्रेनी इतिहासकार पावलो हाई-न्यज़्न्यक कहने छथि जे चोर्नोविल जनवरी १९९९ मे राष्ट्रपति पदक नामाङ्कनसँ अपन नाम वापस लऽ लेलन्हि{{sfn|Hai-Nyzhnyk|2012}} आ जेम्सटाउन फाउंडेशनक अनुसार ओ उदोवेंकोक समर्थन केलन्हि,{{sfn|Jamestown Foundation 1999}} हालाँकि चोर्नोविलक बेटा तारास एकर विरोध करैत कहने छथि जे ओ अपन मृत्यु धरि राष्ट्रपति पदक लेल प्रचार कऽ रहल छलाह।{{sfn|Khalupa|2004}}
ई विभाजन फरबरी १९९९ मे अपन चरम पर पहुँचि गेल।
यूरी कोस्टेंको 'रूख' कऽ एक दलक नेतृत्व करैत १७{{sfn|Woronowycz 1999a|p=1}} वा १९ फरबरी{{sfn|Koshiw|1999}} कऽ संसदीय बैठकमे चोर्नोविलकें नेताक पदसँ हटाबक घोषणा केलन्हि, आ २७ फरबरी कें अपन समर्थकसभक बैठकमे स्वयंकें पार्टीक नेता घोषित केलन्हि।{{sfn|Woronowycz 1999a|p=1}} चोर्नोविल २२ फरबरीक एक प्रेस कॉन्फ्रेंसमे जवाब देलन्हि जतय ओ हुनकर तुलना स्टेट कमेटी ऑन द स्टेट ऑफ़ इमरजेंसीसँ केलन्हि, जे १९९१ कऽ सोवियत तख्तापलटक नेतृत्व केने छल आ हुनका पर यूक्रेनी सरकारसँ प्रति महिना $४०,००० लेबाक, 'रूख' कार्यालयसँ ४,००० रिव्निया लेबाक आ 'रूख' पीपुल्स डिप्टी ओलेह इश्चेंकोसँ दस लाख डॉलरक रिश्वत लेबाक आरोप लगौलन्हि।
''कीव पोस्ट'' कऽ उप सम्पादक जारोस्लाव कोशिव २५ फरबरीक एक राय लेखमे लिखने छलाह जे कोस्टेंकोक दलबदलक बाद केवल १७ प्रतिनिधि ही चोर्नोविलक प्रति वफादार रहलाह।{{sfn|Koshiw|1999}}
'रूख' सँ जुड़ल कयन समाचार पत्र ई झगड़ासँ विभाजित भऽ गेल;
११ चोर्नोविलक समर्थन केलक, जखन कि पाँच कोस्टेंकोक समर्थन केलक।
''दज़ेरकालो त्ज़न्ह्या'' एक स्वतन्त्र रुख अपनायलक, मुदा सामान्य रूपसँ कुचमा आ राष्ट्रपति पदक उम्मेदवार येवहेन मार्चुकक सङ्ग विभाजनक लेल चोर्नोविलकें दोषी ठहरौलक।{{sfn|Ovsiienko|2022|p=145}} चोर्नोविल आ हुनकर अनुयायी विभाजनक बाद कोस्टेंकोक गुटक प्रति तिरस्कारपूर्ण छलाह;
लेस् तनयुक कहलन्हि जे "ई ओ लोक छथि जे अखन अपन मर्सिडीज पाबय आ अपन डाचा बनाबक लेल अधिक चिन्तित छथि", जखन कि चोर्नोविल कोस्टेंकोक अधिग्रहणक प्रयासकें "पार्टीक निजीकरण" बतौलन्हि आ कुचमा आ सरकारकें विभाजनकें व्यवस्थित करबाक लेल दोषी ठहरौलन्हि।{{sfn|Woronowycz 1999a|p=3}}
चोर्नोविलक मौतसँ जुड़ल २०१२ कऽ अदालती कार्यवाहीमे, उदोवेंको गवाही देलन्हि जे फरबरी १९९९ मे रूसी संघीय सुरक्षा सेवा (FSB) द्वारा नियोजित एक यूक्रेनी नागरिक व्याचेस्लाव बाबेन्को हुनका सँ सम्पर्क केने छलाह।
उदोवेंकोक अनुसार, बाबेन्को हुनका चेतावनी देने छलाह जे रूसी खुफिया एजेन्सीसभकें शामिल करैत चोर्नोविलक जीवन पर एक प्रयास हेतैक।
चोर्नोविल बाबेन्कोक चेतावनीकें डराबय-धमकाक प्रयास बता कऽ खारिज कऽ देलन्हि।
चोर्नोविलक मौतक जाँच करबाक काम सौंपल गेल आन्तरिक मामलासभक मन्त्रालयक एक कर्मचारी मायकोला स्टेपनेन्को बाबेन्कोकें एक एहन व्यक्तिक रूपमे उल्लेख केलन्हि जकरा चोर्नोविलक दैनिक दिनचर्या आ यात्रा योजनासभक पर्याप्त ज्ञान छल।{{sfn|Ukrainska Pravda 2012}}
चोर्नोविल २४ फरबरी कें 'रूख' कऽ संसदीय गुटक नाम बदलिकऽ "पीपुल्स मूवमेंट ऑफ यूक्रेन - 1" कऽ देलन्हि।
२८ फरबरी कें, कोस्टेंकोक समर्थक 'रूख' कऽ दशम कांग्रेसक रूपमे सन्दर्भित केलक, जकर दौरान ओ घोषणा केलन्हि जे चोर्नोविलकें आधिकारिक तौर पर नेताक पदसँ हटा देल गेल अछि आ पार्टीक विरोधक अवधिकें "समान भागीदारी" मे सँ एक द्वारा बदलि देल जाएत।
चोर्नोविलक अनुयायीसभक एक कांग्रेस, जकरा चोर्नोविल द्वारा नवम कांग्रेसक "दोसर चरण" कऽ रूपमे सन्दर्भित कएल गेल छल, ७ मार्च कें आयोजित कएल गेल छल आ एहिमे 'रूख' विधानसभाक ५२० प्रतिनिधि भाग लेने छलाह, जे पार्टीक क़ानूनक तहत दुई-तिहाई आवश्यकतासँ अधिक छल।{{sfn|Ovsiienko|2022|pp=147–148}}
== मृत्यु आ अन्तिम संस्कार ==
२४ मार्च १९९९ कें, चोर्नोविल किरोवोह्राद शहरमे एक अभियान कार्यक्रममे छलाह, वा तँ अपन लेल वा उदोवेंकोक लेल।{{sfn|Woronowycz 1999b|p=1}} किरोवोह्रादमे रहैत, ओ एक साक्षात्कार देलन्हि जतय ओ ई विश्वास व्यक्त केलन्हि जे यूक्रेनक वित्तीय आ संगठित अपराध कुल एकरा नष्ट करबाक आ वित्तीय पूँजीक आउर संचयकें सुरक्षित करबाक प्रयासमे 'रूख' कें लक्षित केने छल।
ओ आगू दावी केलन्हि जे कुचमा केवल अपन विरोधीसभक हत्या कऽ कऽ वा हुनका एक-दोसरक खिलाफ कऽ कऽ ही जीत सकैत छलाह।
हुनकर आखिरी फोन कॉलक विवरण विवादित अछि; हुनकर बहिन वेलेंटीना कहने छथि जे ओ हुनका जन्मदिनक शुभकामना देलन्हि आ 'रूख' कऽ विभाजनकें "हमरासभक पाछा" बतौलन्हि,{{sfn|Fedunyshyn|2019|pp=138–139}} जखन कि कोस्टेंको आरोप लगौलन्हि जे ओ संकेत देलन्हि जे ओ अपन मन बदलि लेलन्हि अछि आ राष्ट्रपति पदक लेल उदोवेंकोक बदला हुनकर समर्थन करऽ चाहैत छथि।{{sfn|Perevozna|2007}}
२५ मार्च १९९९ कऽ मध्यरात्रिसँ ठीक पहिने,{{sfn|Harasymiw|Koshelivets|Senkus|2015}} चोर्नोविल किरोवोह्रादसँ कीव घुरि रहल छलाह, हुनकर सङ्ग सहयोगी येवहेन पावलोव आ 'रूख' कऽ प्रेस सचिव दिमित्रो पोनोमारचुक छलाह।
बोरिस्पिलसँ पाँच किलोमीटर दूर, १४० किमी/घन्टाक गति सँ यात्रा करैत,{{sfn|Yasynskyi|2021}} चोर्नोविलक टोयोटा कोरोला अनाज लऽ जा रहल एक कामाज़ लॉरीसँ टकरा गेल, जे राजमार्ग पर एक मोड़ पर रुकि रहल छल।
चोर्नोविल आ पावलोव दुनूक मौके पर ही मौत भऽ गेल, जखन कि पोनोमारचुककें गम्भीर चोटसभक सङ्ग अस्पतालमे भर्ती कराएल गेल छल।{{sfn|Karatnycky|2024|p=45}}
चोर्नोविलक अन्तिम संस्कार २९ मार्च कें कीवक सिटी टीचर्स हाउसमे आयोजित कएल गेल छल,{{sfn|Woronowycz 1999b|p=1}} जाहिमे एक जुलूस बैकोव कब्रिस्तानमे हुनका दफनेबा सँ पहिने सेंट वलोडिमिरक कैथेड्रलक यात्रा कऽ रहल छल।{{sfn|Harasymiw|Koshelivets|Senkus|2015}}{{sfn|Woronowycz 1999b|p=4}} ''[[द गार्जियन]]'' बतौलक जे "दशौ हज़ार यूक्रेनियन" मौजूद छलाह;{{sfn|Marusenko|1999}} मिलिशिया १०,००० कऽ आँकड़ाक दावी केलक;
जखन कि ''द यूक्रेनी वीकली'' लिखलक जे लगभग ५०,००० लोक "ओ अन्तिम संस्कारमे शामिल भेल जकरा कयन लोक ई शहर [कीव] मे अखन धरिक सबसँ पैग अन्तिम संस्कार मानैत अछि"।
हुनका राज्य सम्मान गार्डक सङ्ग-सङ्ग एक सैन्य ऑर्केस्ट्रा सेहो देल गेल छल।
यूक्रेनक अधिकांश राजनीतिक अभिजात वर्ग अन्तिम संस्कारमे मौजूद छलाह, जाहिमे क्रावचुक, कुचमा, प्रधान मन्त्री वालेरी पुस्टोवोइटेंको, आ सुप्रीम राडाक अध्यक्ष ओलेक्ज़ेंडर टकाचेंको, साथ ही कयन पूर्व असन्तुष्ट आ कम्युनिस्ट पार्टी आ प्रोग्रेसिव सोशलिस्ट पार्टी ऑफ़ यूक्रेनक उल्लेखनीय अपवादसभक सङ्ग लगभग सभ राजनीतिक दलसभक नेता शामिल छलाह।{{sfn|Woronowycz 1999b|p=1, 4}}
=== षड्यंत्रक सिद्धान्त आ जाँच ===
चोर्नोविलक मृत्युमे यूक्रेनी सरकारक भागीदारीक सन्देह लगभग तुरन्त उभरि आयल,{{sfn|archives.gov.ua}} जे चोर्नोविलक विवादास्पद प्रकृति आ आगामी राष्ट्रपति चुनावसँ भड़क गेल छल।
आन्तरिक मामलासभक मन्त्री यूरी क्रावचेंको चोर्नोविलक मृत्युक शामकें एक टेलिविज़न भाषणमे कहलन्हि जे चोर्नोविलक मृत्युक जाँचमे हत्या पर विचार नहि कएल जाएत।
हुनकर दफनसँ पहिने, टैन्युक आ क्रिश्चियन डेमोक्रेटिक पार्टीक डिप्टी विटाली ज़ुरावस्की दुनू आरोप लगौलन्हि जे चोर्नोविलक हत्या कऽ देल गेल छल, जखन कि पत्रकार सेरही नाबोका उल्लेख केलन्हि जे हुनकर मृत्युक परिस्थितिया सोवियत नेतासभक राजनीतिक विरोधीसभक आन सन्दिग्ध मौतसभक समान छल।{{sfn|Woronowycz 1999c|p=5}} लॉरी चालक पर शुरूमे लापरवाहीक आरोप लगाएल गेल छल,{{sfn|Karatnycky|2024|p=45}} मुदा एक महिनाक भीतर ओकरा आम माफी दऽ देल गेल,{{sfn|archives.gov.ua}} आ लॉरीक एक यात्रीक अस्पष्ट परिस्थितिसभमे मृत्यु भऽ गेल।{{sfn|Istorychna Pravda 2017}} करतनीकी, कुचमाक १९९९ कऽ अभियानक एक अनाम सदस्यक हवाला दैत, नोट करैत छथि जे कुचमाक आन गैर-कम्युनिस्ट प्रतिद्वन्द्वी हुनकर खिलाफ गठबन्धन बनबामे विफल रहलाह, जकर कारण अन्ततः हुनकर जीत भेल;{{sfn|Karatnycky|2024|pp=46–47}} यूक्रेनी राजनीतिक वैज्ञानिक तारास कुज़ियो ओहिना चोर्नोविलक मृत्युक बाद कुचमा आ येवहेन मार्चुककें राष्ट्रपति पदक लेल एकमात्र गम्भीर गैर-वामपन्थी दावेदारसभक रूपमे वर्णित केलन्हि।{{sfn|Kuzio|2007|p=34}}
चोर्नोविलक मृत्युक जाँच करबाक पहिल प्रयास अप्रैल १९९९ मे एक सुप्रीम राडा आयोगक सङ्ग शुरू भेल।{{sfn|BBC News 1999}} २००४-२००५ कऽ ऑरेंज क्रान्तिक बाद, कुचमाक उत्तराधिकारी विक्टर युशचेंको घोषणा केलन्हि जे २३ अगस्त २००६ कें चोर्नोविलक एक प्रतिमाक उद्घाटन समारोहमे चोर्नोविलक मौतक परिस्थितिसभक जाँच फेरसँ शुरू कएल जाएत।{{sfn|BBC News Ukrainian 2006}} ६ सितम्बर २००६ कें, आन्तरिक मामलासभक मन्त्री यूरी लुट्सेंको घोषणा केलन्हि जे चोर्नोविलक हत्या कऽ देल गेल छल आ एकरा साबित करैवाला सबूत अभियोजक जनर लकें सौंपि देल गेल छल।{{sfn|Radio Ukraine 2006}}
अभियोजक जनरल ऑलेक्ज़ेंडर मेदवेदको मामलाक बारेमे लुट्सेंकोक बयानसभकें "हल्के ढंगसँ, अव्यवसायिक" बता कऽ आलोचना केलन्हि, आ आरोप लगौलन्हि जे जानकारी एक एहन व्यक्तिसँ आयल अछि जकरा धोखाधड़ीक लेल दोषी ठहराएल गेल अछि आ जकर लेल इंटरपोल नोटिस जारी कएल गेल छल।{{sfn|Yakhno|2006}} तखन सँ, चोर्नोविलक मृत्युक जाँचकें बेर-बेर बन्द कएल गेल अछि आ बिना ई निष्कर्ष निकालने फेरसँ खोलल गेल अछि जे चोर्नोविल एक हत्याक साजिशक शिकार छलाह वा एक साधारण कार दुर्घटनाक।
बोरिस्पिल डिस्ट्रिक्ट कोर्ट घोषणा केलक जे जनवरी २०१४ मे कोनो हत्याक साजिश मौजूद नहि छल आ मामला बन्द कऽ देलक, मुदा मार्च २०१५ धरि ई फेरसँ अभियोजक जनरलक कार्यालय द्वारा जाँचक विषय छल।{{sfn|Harasymiw|Koshelivets|Senkus|2015}} २०१९ धरि, मामला जाँचक अधीन रहल।{{sfn|Bellezza|2019|p=104}}
== विरासत ==
जीवनकालमे, चोर्नोविल एक अत्यन्त विवादास्पद व्यक्ति रहलाह। १९९१ कऽ चुनावमे हुनकर विरोधीसभमे सँ एक, वलोडिमिर ह्रीनीव १९९२ मे कहने छलाह जे मतदातासभकें चोर्नोविलक राष्ट्रवादी दृष्टिकोणक अविश्वास आ ई विश्वास जे ओ यहूदी-विरोधी आ रूसी-विरोधी छलाह, कऽ कारण क्रावचुकक समर्थन करबाक लेल लुभाएल गेल छल;
चोर्नोविल ई दावीसभकें खारिज केलन्हि, दावी केलन्हि जे "रोजमर्राक जीवनमे कोनो यहूदी-विरोध नहि अछि" आ ई देखैत जे ल्वीवक अधिकांश जातीय-रूसी आबादी यूक्रेनी स्वतन्त्रताक समर्थन केने छल।{{sfn|Clarity|1992}} UHS कऽ सह-नेतक रूपमे, चोर्नोविल आ पार्टीक आन नेतासभक अधिक कट्टरपन्थी कम्युनिस्ट-विरोधी दृष्टिकोण सेंट्रल यूरोपियन यूनिवर्सिटीक मारियाना कोलिनचॉकक अनुसार, पार्टीमे अतिवादक लेबल लऽ आयल।{{sfn|Kolinchak|2007|p=5}} दहिना दिस, अधिक कट्टरपन्थी राष्ट्रवादीसभ, जेना कि ज़ेनोविय क्रासिव्स्की, राजनीतिक आदर्शक रूपमे स्वतन्त्रताकें तुरन्त अपनाबक बदला, १९८० कऽ दशकक अन्तमे सोवियत राजनीतिक संरचनासभक भीतर काम करबाक लेल चोर्नोविल आ लुक्यानेंकोक आलोचना केलन्हि।{{sfn|Kuzio|1997|p=223}} 'रूख' कऽ भीतर, एक सत्तावादी नेताक रूपमे चोर्नोविलक धारणासभक कारण दुई विभाजन (१९९३ आ १९९९ मे) भेल।{{sfn|Parfionov|1999|p=77}}
''द गार्जियन'' कऽ एक पत्रकार पीटर मारुसेंको चोर्नोविलक अन्तिम संस्कारक रिपोर्टिंग करैत समय तर्क देलन्हि जे यूक्रेनी इतिहासमे हुनकर योगदानकें कयन यूक्रेनियनसभ द्वारा हुनकर मृत्युक बाद धरि मान्यता नहि देल गेल छल।{{sfn|Marusenko|1999}} २०१७ कऽ अपन पुस्तक ''द नियर एब्रॉड'' मे, प्रोफेसर ज़बिग्न्यू वोज्नोव्स्की चोर्नोविलकें २०अम सदीक शुरुआती आ मध्यक राष्ट्रवादी नेता स्टीफन बांदेराक विपरीत "यूक्रेनक अधिक समावेशी दृष्टि, स्पष्ट रूपसँ यूरोपीय समर्थक आ कानूनक शासन आ संसदीय लोकतन्त्रक प्रति प्रतिबद्धतासँ एकजुट" कऽ रूपमे वर्णित केलन्हि, आ कहलन्हि जे २०१३-२०१४ कऽ यूरोमैडन विरोध प्रदर्शनसभक दौरान चोर्नोविलक एक पैग पोस्टर मौजूद छल।{{sfn|Wojnowski|2017|pp=207–208}} वोज्नोव्स्की चोर्नोविलक "सुधारवादी देशभक्ति" कऽ विचारधाराकें परिभाषित केलन्हि अछि, जे यूक्रेनकें सुधारसभक पालन करबा आ मध्य यूरोपक सङ्ग ऐतिहासिक सम्बन्धसभकें बनाए रखबाक वकालत करैत अछि, जे कि यूरोमैडन आ ऑरेंज क्रान्तिक बाद यूक्रेनी समाजमे फैलि गेल।{{sfn|Wojnowski|2017|p=212}}
अधिक आलोचनात्मक रूपसँ, दार्शनिक आ लेखक पेट्रो क्रालियुक द्वारा २०१७ कऽ 'रेडियो लिबर्टी' लेखमे चोर्नोविल पर "रोमांटिसिज्म" कऽ बदला राजनीतिक वास्तविकतासभकें नज़रअन्दाज़ करबा आ नीतिक प्रति एक भोला रवैया रखबाक आरोप लगाएल गेल अछि।
विशेष रूपसँ, क्रालियुक १९९१ कऽ चुनावमे हारक बाद क्रावचुकक सङ्ग काम करबा सँ इनकार करबा आ संघवादमे चोर्नोविलक विश्वासकें रचनात्मक नहि मानैत छथि।{{sfn|Kraliuk|2017}}
एक यूक्रेनी राज्यकें फेरसँ स्थापित करबामे हुनकर महत्वक मान्यतामे, चोर्नोविलकें २००० मे मरणोपरान्त यूक्रेनक हीरोक उपाधिसँ सम्मानित कएल गेल छल।{{sfn|Ukrainian Institute of National Memory 2017}} हुनका १९९६ मे हुनकर खोजी पत्रकारिता, विशेष रूपसँ हुनकर ''समिज्दात'' कऽ लेल शेवचेंको राष्ट्रिय पुरस्कारसँ सेहो सम्मानित कएल गेल छल,{{sfn|Hrytsenko}} आ १९९७ मे ऑर्डर ऑफ प्रिंस यारोस्लाव द वाइजसँ सम्मानित कएल गेल छल।{{sfn|Kherson Oblast Universal Library 2024}} हुनका दुई बेर सर्वकालिक दस सबसँ लोकप्रिय यूक्रेनियनसभमे स्थान देल गेल अछि।
२००८ कऽ ''वेलीकी उक्रेन्त्सी'' पोलमे, हुनका यूक्रेनक सातम् सबसँ लोकप्रिय व्यक्तिक रूपमे स्थान देल गेल छल, जाहिमे २.६३% सर्वेक्षणवाला व्यक्ति हुनका सर्वकालिक महान यूक्रेनीक रूपमे नामित केने छलाह।{{sfn|Inter 2008}} २०२२ कऽ "पीपुल्स टॉप" पोलमे, ओ नौम सबसँ लोकप्रिय यूक्रेनी छलाह, जाहिमे पिछला मतदानसँ संकेत भेटल छल जे हुनकर समर्थन २०१२ मे ३.५% सँ बढ़ि कऽ २०२२ मे ८.७% भऽ गेल छल।{{sfn|People's Top 2022}}
२००३ मे, यूक्रेनक नेशनल बैंक चोर्नोविलकें समर्पित २ रिव्नियाक नाममात्रक सङ्ग एक स्मारक सिक्का जारी केलक।{{sfn|National Bank of Ukraine}} २००९ मे, चोर्नोविलकें समर्पित एक यूक्रेनी स्टैम्प जारी कएल गेल छल।{{sfn|Ukrinform 2008}}
== सन्दर्भ सामग्रीसभ ==
{{notelist}}
{{reflist|colwidth=20em}}
=== पुस्तकें ===
{{refbegin}}
* {{Cite book |last=Adamovych |first=Serhii |title=Чорноволівські читання: Матеріали VI Всеукраїнської наукової конференції |date=14 March 2020 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=8–12 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 6th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Ставлення Народного Руху України до національних меншин напередодні здобуття державної незалежності |trans-chapter=Attitude of the People's Movement of Ukraine towards national minorities on the eve of the attainment of state independence|url=https://www.academia.edu/127917089/%D0%A7%D0%BE%D1%80%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%BB%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D1%87%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_v%D0%B0%D1%82%D0%B5%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D0%B8_VI_%D0%92%D1%81%D0%B5%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D1%97_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D1%97_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%97_%D0%9A%D0%B8%D1%97%D0%B2_14_%D0%B1%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%B7%D0%BD%D1%8F_2020_%D1%83%D0%BF%D0%BE%D1%80%D1%8F%D0%B4_%D0%92_%D0%A4_%D0%94%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%B2%D1%96%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%9A%D0%B8%D1%97%D0%B2_%D0%91%D0%B5%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B4%D0%B8_2020_150_%D1%81}}
* {{Cite book |last=Bazhan |first=Oleh |title=Чорновілські читання. Візія майбутнього України: Матеріали III і IV наукових конференцій, присвячених 80-й річниці з дня народження Вячеслава Чорновола |publisher=Beskydy |year=2018 |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv, Ternopil |pages=31–36 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: a Vision of Ukraine's Future: materials of the third and fourth scientific conferences celebrating the 80th birth anniversary of Viacheslav Chornovil |chapter=Вячеслав Чорновіл як об'єкт секретної справи КДБ «Блок» |trans-chapter=Viacheslav Chornovil as an object of the KGB's secret 'Bloc' case|url=https://shron2.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Chornovolivski_chytannia_Viziia_maibutnoho_Ukrainy_Materialy_III_i_IV_naukovykh_konferentsii_prysvia.pdf}}
* {{Cite book |last=Bilyk |first=Yaroslav |title=Чорноволівські читання: Матеріали V Всеукраїнської наукової конференції |date=15 March 2019 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=14–18 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 5th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Мовна політика в діяльності лідерів НРУ |trans-chapter=Language politics in the activities of the leaders of the NRU}}
* {{Cite book |last=Chornovil |first=Viacheslav |title=Вячеслав Чорновіл. Твори в десяти томах. Том 5. публіцистика, документи, матеріали «Справи No.196» (1970–1984) |publisher=Smoloskyp |year=2007 |isbn=978-966-7332-87-7 |editor-last=Chornovil |editor-first=Valentyna |location=Kyiv |page=911 |language=uk |trans-title=Viacheslav Chornovil: Works in Ten Books. Book 5: Publications, Documents, and Materials of "Case No. 196" (1970–1984)}}
* {{Cite book |last=Chornovil |first=Viacheslav |title=Вячеслав Чорновіл. Твори в десяти томах. Том 6. Документи та матеріали (листопад 1985 – квітень 1990) |publisher=Smoloskyp |year=2009 |isbn=978-966-2164-07-7 |editor-last=Chornovil |editor-first=Valentyna |location=Kyiv |pages=1051 |language=uk |trans-title=Viacheslav Chornovil: Works in Ten Books. Book 6: Documents and Materials (November 1985–April 1990)}}
* {{Cite book |last=Chornovil |first=Viacheslav |title=Шлях до незалежності: суспільні настрої в Україні кін. 80-х рр. ХХ ст. Документи і матеріали. До 20-ї річниці незалежності України |publisher=[[Institute of History of Ukraine]] |year=2011 |isbn=978-966-02-5425-1 |editor-last=Smoliy |editor-first=Valeriy |editor-link=Valeriy Smoliy |location=Kyiv |pages=81–83 |language=uk |trans-title=Path to Independence: Public attitudes in late 1980s Ukraine: Documents and Materials: to the 20th anniversary of Ukrainian independence |chapter=Лист-відповідь В. Чорновола «Ось же вона, охоронна журналістика!» Любомирі Петрівні та Миколі Яковичу (авторам статті «Під маскою борців за гласність» / Вільна Україна, 20.12.1987 р.) |trans-chapter=V. Chornovil's letter response "Here it is, secure journalism!" to Lyubomira Petrivna and Mykola Yakovych (authors of the article "Under the Mask of Fighters for Glasnost" / Free Ukraine, 20.12.1987)}}
* {{Cite book |last=Danylenko |first=Viktor |title=Чорноволівські читання: Матеріали V Всеукраїнської наукової конференції |date=15 March 2019 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=25–30 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 5th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Політичний нагляд за діяльністю В. Чорновола в роки «перебудови» (друга половина 1980-х рр.) |trans-chapter=Political supervision of V. Chornovil's activities in the Perestroika years (second half of the 1980s)}}
* {{Cite book |last=Derevinskyi |first=Vasyl |url=https://irbis-nbuv.gov.ua/ulib/item/ukr0000015008 |title=В'ячеслав Чорновіл |publisher=Family Leisure Club |year=2017 |location=Kharkiv |pages=383 |language=uk |trans-title=Viacheslav Chornovil |ref={{sfnRef|Derevinskyi 2017a}}}}
* {{Cite book |last=Derevinskyi |first=Vasyl |title=Чорновілські читання. Візія майбутнього України: Матеріали III і IV наукових конференцій, присвячених 80-й річниці з дня народження Вячеслава Чорновола |publisher=Beskydy |year=2018 |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv, Ternopil |pages=47–55 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: a Vision of Ukraine's Future: materials of the third and fourth scientific conferences celebrating the 80th birth anniversary of Viacheslav Chornovil |chapter=Вячеслав Чорновіл та кримське питання |trans-chapter=Viacheslav Chornovil and the Crimean question|url=https://shron2.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Chornovolivski_chytannia_Viziia_maibutnoho_Ukrainy_Materialy_III_i_IV_naukovykh_konferentsii_prysvia.pdf}}
* {{Cite book |last=Derevinskyi |first=Vasyl |title=Чорноволівські читання: Матеріали VII Всеукраїнської наукової конференції |date=27 March 2021 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=17–23 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 7th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Вячеслав Чорновіл: П'ятиріччя незалежності та неукраїнська Україна |trans-chapter=Viacheslav Chornovil: Five Years of Independence and a Non-Ukrainian Ukraine}}
* {{Cite book |last=Fedunyshyn |first=Liubomyra |title=Чорновілські читання. Візія майбутнього України: Матеріали III і IV наукових конференцій, присвячених 80-й річниці з дня народження Вячеслава Чорновола |publisher=Beskydy |year=2018 |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv, Ternopil |pages=197–203 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: a Vision of Ukraine's Future: materials of the third and fourth scientific conferences celebrating the 80th birth anniversary of Viacheslav Chornovil |chapter=Правозахисна діяльність В. Чорновола у 1960–1970-х рр. |trans-chapter=Human rights activities of V. Chornovil in the 1960s and 1970s|url=https://shron2.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Chornovolivski_chytannia_Viziia_maibutnoho_Ukrainy_Materialy_III_i_IV_naukovykh_konferentsii_prysvia.pdf}}
* {{Cite book |last=Fedunyshyn |first=Liubomyra |title=Чорноволівські читання: Матеріали V Всеукраїнської наукової конференції |date=15 March 2019 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=137–142 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 5th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Вячеслав Чорновіл і Народний Рух України |trans-chapter=Viacheslav Chornovil and the People's Movement of Ukraine}}
* {{Cite book |last=Fedunyshyn |first=Liubomyra |title=Чорноволівські читання: Матеріали VII Всеукраїнської наукової конференції |date=27 March 2021 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=117–121 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 7th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Емоційно-психологічний світ Вячеслава Чорновола |trans-chapter=Viacheslav Chornovil's emotional and psychological world}}
* {{Cite book |last=Fedyk |first=Lidiia |title=Чорноволівські читання: Матеріали V Всеукраїнської наукової конференції |date=15 March 2019 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=132–136 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 5th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Особливості «вирішення національного питання» в УРСР крізь призму поглядів В. Чорновола |trans-chapter=Idiosyncracies of the "solution to the national question" in the Ukrainian SSR through the prism of V. Chornovil's views}}
* {{Cite book |last=Finnin |first=Rory |title=Blood of Others: Stalin's Crimean atrocity and the poetics of solidarity |publisher=[[University of Toronto Press]] |year=2022 |isbn=978-1-4875-3700-5 |location=Toronto |pages=334 |jstor=10.3138/j.ctv2p7j53j |lccn=2024391355}}
* {{Cite book |last=Hai-Nyzhnyk |first=Pavlo |author-link=Pavlo Hai-Nyzhnyk |title=Українська багатопартійність: політичні партії, виборчі блоки, лідери (кінець 1980-х – початок 2012 рр.). Енциклопедичний довідник |publisher=I. F. Kuras Institute of Political and Ethnonational Studies, National Academy of Sciences of Ukraine |year=2012 |location=Kyiv |pages=274–280 |language=uk |trans-title=Ukrainian Multi-Partisanship: Political Parties, Electoral Blocs, Leaders (Late 1980s–Early 2012): an Encyclopedic Overview |chapter=Народний Рух України |trans-chapter=People's Movement of Ukraine |chapter-url=https://hai-nyzhnyk.in.ua/doc/2012doc..n2.php}}
* {{Cite book |last=Honcharuk |first=Hryhorii |title=Чорновілські читання. Візія майбутнього України: Матеріали III і IV наукових конференцій, присвячених 80-й річниці з дня народження Вячеслава Чорновола |publisher=Beskydy |year=2018 |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv, Ternopil |pages=45–46 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: a Vision of Ukraine's Future: materials of the third and fourth scientific conferences celebrating the 80th birth anniversary of Viacheslav Chornovil |chapter=Вячеслав Чорновіл в Одесі |trans-chapter=Viacheslav Chornovil in Odesa|url=https://shron2.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Chornovolivski_chytannia_Viziia_maibutnoho_Ukrainy_Materialy_III_i_IV_naukovykh_konferentsii_prysvia.pdf}}
* {{Cite book |last=Karatnycky |first=Adrian |title=Battleground Ukraine: From Independence to the War with Russia |publisher=[[Yale University Press]] |year=2024 |isbn=978-0-300-26946-8 |location=New Haven and London |pages=346 |lccn=2023949848}}
* {{Cite book |last=Wojnowski |first=Zbigniew |title=The Near Abroad: Socialist Eastern Europe and Soviet Patriotism in Ukraine, 1956–1985 |publisher=[[University of Toronto Press]] |year=2017 |isbn=9781442631069 |location=Toronto, Buffalo, London |pages=317 |doi=10.3138/9781442631069}}
* {{Cite book |last=Kobuta |first=Stepan |title=Чорноволівські читання: Матеріали VI Всеукраїнської наукової конференції |date=14 March 2020 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=36–40 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 6th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Майбутній державно-політичний устрій та система владних відносин в Україні у бачення В.Чорновола у 1988–1991 роках |trans-chapter=The future state-political organisation and system of governing relations in Ukraine in the vision of V. Chornovil, 1988–1991|url=https://www.academia.edu/127917089/%D0%A7%D0%BE%D1%80%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%BB%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D1%87%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_v%D0%B0%D1%82%D0%B5%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D0%B8_VI_%D0%92%D1%81%D0%B5%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D1%97_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D1%97_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%97_%D0%9A%D0%B8%D1%97%D0%B2_14_%D0%B1%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%B7%D0%BD%D1%8F_2020_%D1%83%D0%BF%D0%BE%D1%80%D1%8F%D0%B4_%D0%92_%D0%A4_%D0%94%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%B2%D1%96%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%9A%D0%B8%D1%97%D0%B2_%D0%91%D0%B5%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B4%D0%B8_2020_150_%D1%81}}
* {{Cite book |last=Kozhanov |first=Andrii |title=Чорноволівські читання: Матеріали VI Всеукраїнської наукової конференції |date=14 March 2020 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=41–45 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 6th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Нонконформізм і протестні настрої на Одещині (1960–1980 рр.) |trans-chapter=Non-conformism and protest moods in Odeshchyna (1960–1980)|url=https://www.academia.edu/127917089/%D0%A7%D0%BE%D1%80%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%BB%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D1%87%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_v%D0%B0%D1%82%D0%B5%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D0%B8_VI_%D0%92%D1%81%D0%B5%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D1%97_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D1%97_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%97_%D0%9A%D0%B8%D1%97%D0%B2_14_%D0%B1%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%B7%D0%BD%D1%8F_2020_%D1%83%D0%BF%D0%BE%D1%80%D1%8F%D0%B4_%D0%92_%D0%A4_%D0%94%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%B2%D1%96%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%9A%D0%B8%D1%97%D0%B2_%D0%91%D0%B5%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B4%D0%B8_2020_150_%D1%81}}
* {{Cite book |last1=Kozhanov |first1=Andrii |last2=Shypotilova |first2=Olena |title=Чорноволівські читання: Матеріали VII Всеукраїнської наукової конференції |date=27 March 2021 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=32–35 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 7th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Неформальна преса як форма діяльності українських націонал-демократичних сил на завершальному етапі «перебудови» |trans-chapter=Informal press as a form of activity of Ukrainian National-Democratic forces at the final stage of perestroika}}
* {{Cite book |last=Krupnyk |first=Liuba |title=Чорноволівські читання: Матеріали V Всеукраїнської наукової конференції |date=15 March 2019 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=43–49 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 5th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Роль Вячеслава Чорновола в ході Української національго-демократичної революції кінця 1980-х – 1991 років |trans-chapter=Viacheslav Chornovil's role during the Ukrainian National-Democratic revolution of the late 1980s–1991}}
* {{Cite book |last=Kulchytskyi |first=Stanislav |title=Чорноволівські читання: Матеріали V Всеукраїнської наукової конференції |date=15 March 2019 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=50–63 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 5th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Діяльність Вячеслава Чорновола під час суверенізації радянської України (1990) |trans-chapter=Viacheslav Chornovil's activities during the sovereigntisation of Soviet Ukraine (1990)}}
* {{Cite book |last=Lazorkin |first=Vitalii |author-link=Vitalii Lazorkin |title=Чорноволівські читання: Матеріали VI Всеукраїнської наукової конференції |date=14 March 2020 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=63–76 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 6th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Вячеслав Чорновіл. Деякі сторінки з історії творення збройних сил України |trans-chapter=Viacheslav Chornovil: Some pages on the history of the Armed Forces of Ukraine's establishment|url=https://www.academia.edu/127917089/%D0%A7%D0%BE%D1%80%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%BB%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D1%87%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_v%D0%B0%D1%82%D0%B5%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D0%B8_VI_%D0%92%D1%81%D0%B5%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D1%97_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D1%97_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%97_%D0%9A%D0%B8%D1%97%D0%B2_14_%D0%B1%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%B7%D0%BD%D1%8F_2020_%D1%83%D0%BF%D0%BE%D1%80%D1%8F%D0%B4_%D0%92_%D0%A4_%D0%94%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%B2%D1%96%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%9A%D0%B8%D1%97%D0%B2_%D0%91%D0%B5%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B4%D0%B8_2020_150_%D1%81}}
* {{Cite book |last=Malynovskyi |first=Valentyn |title=Чорноволівські читання: Матеріали V Всеукраїнської наукової конференції |date=15 March 2019 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=71–77 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 5th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Вплив ІІІ Всеукраїнських Зборів НРУ на подальший розвиток організації |trans-chapter=Influence of the Third All-Ukrainian Assembly of the NRU on further development of the organisation}}
* {{Cite book |last=Marples |first=David R. |url=https://link.springer.com/book/10.1007/978-1-349-10880-0 |title=Ukraine under Perestroika: Ecology, Economics and the Workers' Revolt |publisher=University of Alberta Press |year=1991 |isbn=9780888642295 |pages=243 |author-link=David R. Marples |doi=10.1007/978-1-349-10880-0 }}
* {{Cite book |last=Marynovych |first=Myroslav |author-link=Myroslav Marynovych |id={{Project MUSE|84843|type=book}} |title=The Universe behind Barbed Wire: Memoirs of a Ukrainian Soviet Dissident |publisher=University of Rochester Press |year=2021 |isbn=978-1-78744-832-2 |editor-last=Younger |editor-first=Katherine |location=Rochester |pages=453 |translator-last=Hayuk |translator-first=Zoya }}
* {{Cite book |last=Matiash |first=V. I. |title="Я вірую в свій народ!": До 80-річчя від дня народження В.М. Чорновола |publisher=Oles Honchar Poltava Regional Children's Library |year=2017 |location=Poltava |pages=41 |language=uk |trans-title="I Believe in my People!": to the 80th birth anniversary of Viacheslav Chornovil}}
* {{Cite book |last=Melnykova-Kurhanova |first=Olena |title=Чорноволівські читання: Матеріали V Всеукраїнської наукової конференції |date=15 March 2019 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=78–83 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 5th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Правозахисна публіцистика та діяльність Вячеслава Чорновола |trans-chapter=The human rights writing and activity of Vyacheslav Chornovil}}
* {{Cite book |last=Ostrovskyi |first=Valerii |title=Чорновілські читання. Візія майбутнього України: Матеріали III і IV наукових конференцій, присвячених 80-й річниці з дня народження Вячеслава Чорновола |publisher=Beskydy |year=2018 |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv, Ternopil |pages=105–117 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: a Vision of Ukraine's Future: materials of the third and fourth scientific conferences celebrating the 80th birth anniversary of Viacheslav Chornovil |chapter=Вячеслав Чорновіл і Зіновій Красівський: переплетіння доль і звершень |trans-chapter=Viacheslav Chornovil and Zinovii Krasivskyi: intertwined fates and achievements |ref={{sfnRef|Ostrovskyi 2018a}}|url=https://shron2.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Chornovolivski_chytannia_Viziia_maibutnoho_Ukrainy_Materialy_III_i_IV_naukovykh_konferentsii_prysvia.pdf}}
* {{Cite book |last=Ostrovskyi |first=Valerii |title=Чорновілські читання. Візія майбутнього України: Матеріали III і IV наукових конференцій, присвячених 80-й річниці з дня народження Вячеслава Чорновола |publisher=Beskydy |year=2018 |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv, Ternopil |pages=118–127 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: a Vision of Ukraine's Future: materials of the third and fourth scientific conferences celebrating the 80th birth anniversary of Viacheslav Chornovil |chapter=Трактування історії України в епістолярній спадщині Вячеслава Чорновола |trans-chapter=Interpretations of the history of Ukraine in the epistolary heritage of Vyacheslav Chornovil |ref={{sfnRef|Ostrovskyi 2018b}}|url=https://shron2.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Chornovolivski_chytannia_Viziia_maibutnoho_Ukrainy_Materialy_III_i_IV_naukovykh_konferentsii_prysvia.pdf}}
* {{Cite book |last=Parfionov |first=Aleksandr |url=https://books.google.com/books?id=810jAQAAIAAJ |title=Between Russia and the West: Foreign and Security Policy of Independent Ukraine |publisher=[[Peter Lang (publisher)|Peter Lang]] |year=1999 |isbn=9780820446295 |editor-last=Spillman |editor-first=Kurt R. |series=Studies in Contemporary History and Security Policy |volume=2 |pages=75–94 |chapter=Foreign and Security Policy Views of Relevant Ukrainian Political Forces |issn=1422-8327 |editor-last2=Wenger |editor-first2=Andreas |editor-last3=Müller |editor-first3=Derek}}
* {{Cite book |last=Paska |first=Bohdan |title=Чорновілські читання. Візія майбутнього України: Матеріали III і IV наукових конференцій, присвячених 80-й річниці з дня народження Вячеслава Чорновола |publisher=Beskydy |year=2018 |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv, Ternopil |pages=132–144 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: a Vision of Ukraine's Future: materials of the third and fourth scientific conferences celebrating the 80th birth anniversary of Viacheslav Chornovil |chapter=Взаємини Вячеслава Чорноволо та Валентина Мороза: від співпраці до конфронтації |trans-chapter=Relations between Vyacheslav Chornovil and Valentin Moroz: from cooperation to confrontation|url=https://shron2.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Chornovolivski_chytannia_Viziia_maibutnoho_Ukrainy_Materialy_III_i_IV_naukovykh_konferentsii_prysvia.pdf}}
* {{Cite book |last=Pipash |first=Volodymyr |title=Чорноволівські читання: Матеріали VII Всеукраїнської наукової конференції |date=27 March 2021 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=79–140 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 7th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Націонал-комунізм та національно орієнтовані комуністи в Україні (60-ті – 80-ті рр. ХХ ст.) |trans-chapter=National communism and the national orientation of communists in Ukraine (1960s–1980s)}}
* {{Cite book |last=Riabinin |first=Yevhen |title=Чорноволівські читання: Матеріали VII Всеукраїнської наукової конференції |date=27 March 2021 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=89–92 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 7th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Ідеї В.Чорновола стосовно державно-територіального устрою України |trans-chapter=V. Chornovil's ideas regarding the state and territorial structure of Ukraine}}
* {{Cite book |last=Seko |first=Yaroslav |title=Другі Чорновілські читання. Матеріали наукової конференції, присвяченої 75-й річниці з дня народження В'ячеслава Чорновола |year=2014 |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Ternopil |pages=127–137 |language=uk |trans-title=Second Chornovil Readings: Materials of the Scientific Conference celebrating the 75th birth anniversary of Viacheslav Chornovil |chapter=В'ячеслав Чорновіл: на роздоріжжі шістдесятницта |trans-chapter=Viacheslav Chornovil: at the crossroads of the sixties}}
* {{Cite book |last=Seko |first=Yaroslav |title=Чорновілські читання. Візія майбутнього України: Матеріали III і IV наукових конференцій, присвячених 80-й річниці з дня народження Вячеслава Чорновола |publisher=Beskydy |year=2018 |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv, Ternopil |pages=174–184 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: a Vision of Ukraine's Future: materials of the third and fourth scientific conferences celebrating the 80th birth anniversary of Viacheslav Chornovil |chapter=Вячеслав Чорновіл і криза дисидентства у період перебудови|trans-chapter=Viacheslav Chornovil and the crisis of dissent in the perestroika period|url=https://shron2.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Chornovolivski_chytannia_Viziia_maibutnoho_Ukrainy_Materialy_III_i_IV_naukovykh_konferentsii_prysvia.pdf}}
* {{Cite book |last=Seko |first=Yaroslav |title=Чорноволівські читання: Матеріали V Всеукраїнської наукової конференції |date=15 March 2019 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=124–131 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 5th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Концепція антикомунісичної революції Вячеслава Чорновола |trans-chapter=The Conception of Viacheslav Chornovil's Anticommunist Revolution}}
* {{Cite book |last=Seko |first=Yaroslav |title=Чорноволівські читання: Матеріали VI Всеукраїнської наукової конференції |date=14 March 2020 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=123–136 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 6th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Шевченкіана Вячеслава Чорновола |trans-chapter=The Shevchenkiana of Viacheslav Chornovil|url=https://www.academia.edu/127917089/%D0%A7%D0%BE%D1%80%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%BB%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D1%87%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_v%D0%B0%D1%82%D0%B5%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D0%B8_VI_%D0%92%D1%81%D0%B5%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D1%97_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D1%97_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%97_%D0%9A%D0%B8%D1%97%D0%B2_14_%D0%B1%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%B7%D0%BD%D1%8F_2020_%D1%83%D0%BF%D0%BE%D1%80%D1%8F%D0%B4_%D0%92_%D0%A4_%D0%94%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%B2%D1%96%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%9A%D0%B8%D1%97%D0%B2_%D0%91%D0%B5%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B4%D0%B8_2020_150_%D1%81}}
* {{Cite book |last=Seko |first=Yaroslav |title=Чорноволівські читання: Матеріали VII Всеукраїнської наукової конференції |date=27 March 2021 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=93–103 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 7th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Драгоманівський контекст ідеї федералізму Вячеслава Чорновола |trans-chapter=The Drahomanov context of Viacheslav Chornovil's ideas of federalism}}
* {{Cite book |last=Shanovska |first=Olena |title=Чорноволівські читання: Матеріали V Всеукраїнської наукової конференції |date=15 March 2019 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=143–146 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 5th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Еволюція світоглядних позицій В. Чорновола: від комуністичної прихильності до категоричного неприйняття радянської ідеології |trans-chapter=Evolution of the position of V. Chornovil's worldview: from communist participation to categorical rejection of Soviet ideology}}
* {{Cite book |last=Yurash |first=Andrii |title=Чорноволівські читання: Матеріали VII Всеукраїнської наукової конференції |date=27 March 2021 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=134–140 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 7th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Релігійні та етнонаціональні політики в сучасній Україні: плюралізм чи хаос? |trans-chapter=Religious and ethno-national politics in modern Ukraine: pluralism or chaos?}}
{{refend}}
=== जर्नल लेख ===
{{refbegin}}
* {{Cite journal|last=Adamovych|first=Serhii|date=2018|title=Vyacheslav Chornovil – intelektual, polityk, tvorets novitnoyi Ukrayinskoyi derzhavnosti|trans-title=Viacheslav Chornovil: an intellectual, a politician and the creator of modern Ukrainian statehood|url=http://lib.pnu.edu.ua:8080/handle/123456789/4255|journal=Beskedy|language=uk|pages=5|isbn=978-966-457-176-7|via=Precarpathian National University Repository|archive-date=15 March 2022|access-date=3 February 2025|archive-url=https://web.archive.org/web/20220315130315/http://lib.pnu.edu.ua:8080/handle/123456789/4255|url-status=live}}
* {{Cite journal|last=Bellezza|first=Simone A.|date=Winter 2019|title=The "Transnationalization" of Ukrainian Dissent: New York City Ukrainian Students and the Defense of Human Rights, 1968–80|url=https://muse.jhu.edu/pub/28/article/717541/pdf|journal=[[Kritika: Explorations in Russian and Eurasian History]]|volume=20|issue=1|pages=99–120|doi=10.1353/kri.2019.0005|via=Project MUSE|url-access=subscription}}
* {{Cite journal|last1=Birch|first1=Sarah|author-link1=Sarah Birch|last2=Wilson|first2=Andrew|author-link2=Andrew Wilson (historian)|date=1999|title=The Ukrainian parliamentary elections of 1998|url=https://www.academia.edu/8365169|journal=Electoral Studies|volume=18|issue=2|pages=276–282|doi=10.1016/S0261-3794(98)00050-X|via=Academia.edu}}
* {{Cite book|last=Blank|first=Stephen J.|date=1 July 1994|title=Proliferation and Nonproliferation in Ukraine: Implications for European and U.S. Security|chapter=Implications for European and U.S. Security|journal=[[Strategic Studies Institute]]|publisher=[[United States Army War College]]|pages=36|jstor=resrep11595}}
* {{Cite journal|last=Bociurkiw|first=Bohdan R.|author-link=Bohdan Bociurkiw|date=June 1970|title=The Chornovil Papers. by Vyacheslav Chornovil and Frederick C. Barghoorn: Dear Comrade: Pavel Litvinov and the Voices of Soviet Citizens in Dissent|journal=[[Slavic Review]]|volume=29|issue=2|pages=343–344|doi=10.2307/2493419|jstor=2493419}}
* {{Cite journal|last=Bohatchuk|first=S. S.|date=April 2020|title=V. Chornovil. "Velykyy lider velykoyi natsiyi"|trans-title=V. Chornovil: "The great leader of a great nation"|journal=Scientific Journal Virtus|language=uk|volume=43|pages=223–226}}
* {{Cite journal|last=Chornovil|first=Viacheslav|date=March 1976|title=My trial|journal=[[Index on Censorship]]|volume=5|issue=1|pages=57–69|doi=10.1080/03064227608532501}}
* {{Cite journal|last=Crowley|first=Stephen|date=March 1995|title=Between Class and Nation: Worker Politics in the New Ukraine|url=https://archive.org/details/sim_communist-and-post-communist-studies_1995-03_28_1/page/43|journal=Communist and Post-Communist Studies|publisher=[[University of California Press]]|volume=28|issue=1|pages=43–69|doi=10.1016/0967-067x(95)00005-f|jstor=45301918}}
* {{Cite journal|last=Derevinskyi|first=Vasyl|date=2007|title=Pratsi V. Chornovola - "Pravosuddya chy retsydyvy teroru?" ta "Lykho z rozumu" yak dzherelo do vyvchennya radyanskykh represiy 1965-1966 rr.|trans-title=Viacheslav Chornovil's works "Court of Law or a Return of the Terror?" and "Woe from Wit" as a source of study of the 1965–1966 Soviet repressions|url=https://ekmair.ukma.edu.ua/handle/123456789/14339|journal=Magisterium|language=uk|publisher=[[National University of Kyiv-Mohyla Academy]]|volume=28|pages=37–42}}
* {{Cite web|last=Derevinskyi|first=Vasyl|date=2013|title=Hromadsko-politychna ta derzhavotvorcha diyalnist Vyacheslava Chornovola|trans-title=Public, political and state-building activities of Vyacheslav Chornovil|language=Ukrainian|publisher=PhD diss., [[Kyiv National University of Construction and Architecture]]|url=https://enpuir.udu.edu.ua/entities/publication/6fa4d828-9786-41f8-b196-3e4e3a5389db}}
* {{Cite journal|last=Derevinskyi|first=Vasyl|date=2015|title=Ukrainian Human Rights Organization (1971–1972)|url=https://oaji.net/articles/2015/739-1426694509.pdf|journal=European Journal of Social and Human Sciences|volume=5|issue=1|pages=19–23|issn=1339-6773|eissn=1339-875X}}{{Dead link|date=July 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* {{Cite journal|last=Derevinskyi|first=Vasyl|date=2016|title=Zovnishnopolitychni priorytety V. Chornovola|trans-title=Foreign policy priorities of V. Chornovil|url=https://www.academia.edu/106480094|journal=Historical and Political Studies|volume=1|issue=5|pages=32–37|via=Academia.edu}}
* {{Cite journal|last=Derevinskyi|first=Vasyl|date=2023|title=Vyacheslav Chornovil i pytannya suverenitetu: vid ideyi do deklaratsiyi pro derzhavnyy suverenitet Ukrayiny|trans-title=Viacheslav Chornovil and the issue of sovereignty: from the idea to the declaration of state sovereignty of Ukraine|url=https://www.academia.edu/108849595|journal=History Pages|language=uk|issue=56|pages=328–340|doi=10.20535/2307-5244.56.2023.288789|doi-access=free}}
* {{Cite journal|last=Gawdiak|first=Natalie|date=April 2003|title=The 1998 Ukrainian Parliamentary Election|url=https://tile.loc.gov/storage-services/service/ll/llglrd/2019669442/2019669442.pdf|journal=The Law Library of Congress|publisher=[[Library of Congress]]|pages=10}}
* {{Cite journal|last=Kuzio|first=Taras|date=June 1996|author-link=Taras Kuzio|title=Kravchuk to Kuchma: The Ukrainian presidential elections of 1994|journal=The Journal of Communist Studies and Transition Politics|volume=12|issue=2|pages=117–144|doi=10.1080/13523279608415306|doi-access=free}}
* {{Cite journal|last=Kuzio|first=Taras|date=June 1997|title=Radical Nationalist Parties and Movements in Contemporary Ukraine Before and After Independence: The Right and Its Politics, 1989–1994|url=https://www.cambridge.org/core/journals/nationalities-papers/article/abs/radical-nationalist-parties-and-movements-in-contemporary-ukraine-before-and-after-independence-the-right-and-its-politics-19891994/11EFDD3605247437554F3417BD152EA9|journal=Nationalities Papers|volume=25|issue=2|pages=211–242|doi=10.1080/00905999708408500|url-access=subscription}}
* {{Cite journal|last=Kuzio|first=Taras|date=2007|title=Oligarchs, Tapes and Oranges: 'Kuchmagate' to the Orange Revolution|journal=Journal of Communist Studies and Transition Politics|volume=23|issue=1|pages=30–56|doi=10.1080/13523270701194839|issn=1352-3279|eissn=1743-9116|doi-access=free}}
* {{Cite journal|last1=Lykhobova|first1=Zoia|last2=Kuzina|first2=Kseniia|date=April 2009|title=Lypnevi strayky 1989 roku v shakhtarskykh mistakh Donbasu|trans-title=The July strikes of 1989 in the mining cities of the Donbas|url=http://dspace.nbuv.gov.ua/handle/123456789/85577|journal=Ukraine in the 20th Century: Culture, Ideology, Politics|language=uk|volume=15|issue=1|pages=155–170|via=Scientific Electronic Library of Periodical Publications of the National Academy of Sciences of Ukraine|archive-date=30 August 2024|access-date=30 August 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240830052846/http://dspace.nbuv.gov.ua/handle/123456789/85577|url-status=dead}}
* {{Cite journal|last=Muravskyi|first=O. I.|title=Halytska asambleya (1991): vytoky, spekulyatsiyi, ukhvaly|trans-title=The Galician assembly (1991): origins, speculations, resolutions|date=2019|journal=Ukraine: Cultural Heritage, National Identity, Statehood|language=Ukrainian|issue=32|pages=139–148|url=http://jnas.nbuv.gov.ua/article/UJRN-0001098594}}
* {{Cite journal|last=Ovsiienko|first=Stanislav|date=2022|title=«Розкол» Народного Руху України в 1999 році: ретроспективний аналіз|trans-title=The "split" of the People's Movement of Ukraine in 1999: a retrospective analysis|url=https://dspace.onu.edu.ua/server/api/core/bitstreams/69428480-e899-46ba-a907-f0b1207499d3/content|journal=Dialog: Mediastudios|language=uk|issue=28|pages=143–159|doi=10.18524/2308-3255.2022.28.268495|via=Odesa University Electronic Archive Repository|doi-access=free}}
* {{Cite journal|last=Poberezhets|first=Hanna|date=2011|title=V. M. Chornovil: zhyttya, diyalnist ta tvorchist|trans-title=V. M. Chornovil: Life, work and art|url=https://dspace.mnau.edu.ua/jspui/handle/123456789/15380|journal=Scientific Journal of Mykolaiv National University|language=uk|volume=3|issue=31|pages=285–290|via=Mykolaiv National Academy of Sciences}}
* {{Cite journal|last=Poberezhets|first=Anna|date=2013|title=Uchast V. Chornovola ta Narodnoho Rukhu Ukrayiny v derzhavotvorchykh protsesakh 90-kh rr. XX st.|trans-title=Participation of V. Chornovil and the People's Movement of Ukraine in state-building processes in the 1990s|url=http://dspace.tnpu.edu.ua/handle/123456789/3975|journal=Scientific Notes of Ternopil Volodymyr Hnatiuk National Pedagogical University: History Series|language=uk|volume=1|issue=1|pages=114–118}}
* {{Cite journal|last=Potichnyj|first=Peter J.|author-link=Peter Potichnyj|date=June 1991|title=The Referendum and Presidential Elections in Ukraine|journal=[[Canadian Slavonic Papers]]|publisher=[[Taylor & Francis]]|volume=33|issue=2|pages=123–138|doi=10.1080/00085006.1991.11091956|jstor=40869291}}
* {{Cite journal|last=Urban|first=George|date=Spring 1992|title=The Awakening|url=https://archive.org/details/sim_national-interest_spring-1992_27/page/39|journal=[[The National Interest]]|issue=27|pages=39–47|jstor=42896806}}
{{refend}}
=== समाचार लेख और अन्य संसाधन ===
{{refbegin}}
* {{cite web|title=Chornovil, Viacheslav Maksymovych|url=https://static.rada.gov.ua/zakon/new/NEWSAIT/DEPUTAT1/264.htm|website=Verkhovna Rada|access-date=27 February 2025|language=uk|ref={{sfnRef|1st Verkhovna Rada}}|archive-date=23 January 2025|archive-url=https://web.archive.org/web/20250123191847/https://static.rada.gov.ua/zakon/new/NEWSAIT/DEPUTAT1/264.htm|url-status=live}}
* {{cite web|title=Chornovil, Viacheslav Maksymovych|url=http://w1.c1.rada.gov.ua/pls/radan_gs09/d_ank_arh?kod=35102|website=Verkhovna Rada|access-date=22 December 2014|language=uk|archive-date=21 August 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130821122337/http://w1.c1.rada.gov.ua/pls/radan_gs09/d_ank_arh?kod=35102|url-status=live|ref={{sfnRef|2nd Verkhovna Rada}}}}
* {{cite web|title=People's Deputy of Ukraine of the III convocation|url=http://w1.c1.rada.gov.ua/pls/radan_gs09/d_ank_arh?kod=52703|website=Verkhovna Rada|access-date=22 December 2014|language=uk|archive-date=4 March 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160304070740/http://w1.c1.rada.gov.ua/pls/radan_gs09/d_ank_arh?kod=52703|url-status=live|ref={{sfnRef|3rd Verkhovna Rada}}}}
* {{Cite web|title=Journalists and writers in prison|url=https://www.amnesty.org/fr/wp-content/uploads/2021/06/act730051977en.pdf|access-date=19 May 2024|website=[[Amnesty International]]|ref={{sfnRef|Amnesty International 1977}}}}
* {{Cite web|title=V. Chornovil: Fatal Car Accident, Ugly Story|url=http://www.archives.gov.ua/Sections/Ukraineomni/prechornovil.htm|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20160303233412/http://www.archives.gov.ua/Sections/Ukraineomni/prechornovil.htm|archive-date=3 March 2016|website=Orange Revolution: Democracy Emerging in Ukraine|ref={{sfnRef|archives.gov.ua}}}}
* {{Cite news|date=9 April 1999|title=Ukraine probes politician's death|url=https://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/315859.stm|access-date=27 April 2025|work=[[BBC News]]|ref={{sfnRef|BBC News 1999}}}}
* {{Cite news|date=23 August 2006|title=Yushchenko vidkryv pamyatnyk Chornovolu i vidnovyv slidstvo|trans-title=Yushchenko opens monument to Chornovil and resumes investigation|url=https://www.bbc.com/ukrainian/domestic/story/2006/08/060823_chornovil_flag_oh|access-date=27 April 2025|work=[[BBC News Ukrainian]]|language=uk|ref={{sfnref|BBC News Ukrainian 2006}}}}
* {{Cite news|last=Bila|first=Andriana|date=24 December 2020|title=Dokumentalne kinodoslidzhennya. Chy mozhna mizh Chornovolom i Ukrayinoyu postavyty znak dorivnyuye?|trans-title=Documentary film study: Can one place an equal sign between Chornovil and Ukraine?|url=https://www.radiosvoboda.org/a/chornovil-dokumentalny-film/31015837.html|access-date=10 July 2024|work=Radio Free Europe/Radio Liberty|language=uk|archive-date=11 July 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240711023221/https://www.radiosvoboda.org/a/chornovil-dokumentalny-film/31015837.html|url-status=live}}
* {{Cite news|last=Bila|first=Andriana|date=22 August 2021|title=30 rokiv Nezalezhnosti Ukrayiny: vid vidnovlennya derzhavnosti do vtilennya idey Chornovola|trans-title=30 years of Ukraine's Independence: from the restoration of statehood to the implementation of Chornovil's ideas|url=https://www.radiosvoboda.org/a/vyacheslav-chornovil-film/31420418.html|access-date=23 April 2025|work=Radio Free Europe/Radio Liberty|language=uk}}
* {{Cite magazine |last=Blake |first=Patricia |date=1 December 1980 |title=SOVIET UNION: Killing the Spirit of Helsinki |url=https://time.com/archive/6858428/soviet-union-killing-the-spirit-of-helsinki/ |access-date=2 June 2024 |magazine=[[Time (magazine)|Time]] |archive-date=2 June 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240602092401/https://time.com/archive/6858428/soviet-union-killing-the-spirit-of-helsinki/ |url-status=live}}
* {{Cite news|last=Bondarenko|first=Kost|date=14 October 2002|title=Desyatylittya pid znakom Kuchmy|trans-title=A decade under Kuchma|url=https://www.pravda.com.ua/news/2002/10/14/2991073/|access-date=23 April 2025|work=Ukrainska Pravda|language=uk}}
* {{Cite news|last=Chornovil|first=Viacheslav|date=8 November 1975|title=V. Chornovil's letter to President Ford|url=https://www.ukrweekly.com/archive/1975/The_Ukrainian_Weekly_1975-43.pdf|access-date=2 June 2024|work=[[The Ukrainian Weekly]]|pages=2|archive-date=14 May 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240514061259/https://www.ukrweekly.com/archive/1975/The_Ukrainian_Weekly_1975-43.pdf|url-status=live}}
* {{Cite web|last=Chornovil|first=Viacheslav|title=Vyacheslav Chornovil: Avtobiohrafiya|url=https://rukhpress.com.ua/002005/index.phtml|archive-url=https://web.archive.org/web/20120102123224/http://rukhpress.com.ua/002005/print.phtml|url-status=live|archive-date=2 January 2012|access-date=14 May 2024|website=Rukh Press|language=uk|ref={{sfnRef|Chornovil, autobiography}}}}
* {{Cite book|url=https://chronicle-of-current-events.com/wp-content/uploads/2013/10/no-63-july-1983.pdf|title=A Chronicle of Current Events: No. 63|publisher=Amnesty International Publications|year=1983|isbn=0-86210-059-3|location=London|pages=163–164|ref={{sfnRef|A Chronicle of Current Events 1983}}}}
* {{Cite news|last=Clarity|first=James F.|date=12 February 1992|title=Free Ukraine's Nationalism: Will Pride Become Prejudice?|url=https://www.nytimes.com/1992/02/12/world/free-ukraine-s-nationalism-will-pride-become-prejudice.html|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20180116033206/https://www.nytimes.com/1992/02/12/world/free-ukraine-s-nationalism-will-pride-become-prejudice.html|archive-date=16 January 2018|access-date=3 November 2025|work=The New York Times}}
* {{Cite web|date=June 2019|title=The Helsinki Process: An Overview|url=https://www.csce.gov/sites/helsinkicommission.house.gov/files/The%20Helsinki%20Process%20Four%20Decade%20Overview.pdf|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20210815155808/https://www.csce.gov/sites/helsinkicommission.house.gov/files/The%20Helsinki%20Process%20Four%20Decade%20Overview.pdf|archive-date=15 August 2021|access-date=2 June 2024|website=[[Commission on Security and Cooperation in Europe]]|ref={{sfnRef|Commission on Security and Cooperation in Europe 2019}}}}
* {{Cite news|last=Dahlburg|first=John-Thor|date=21 November 1991|title=After Life as Dissident, Running for President of Ukraine Is Easy|url=https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1991-11-21-mn-397-story.html|access-date=10 February 2025|work=[[The Los Angeles Times]]|archive-date=14 May 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240514061259/https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1991-11-21-mn-397-story.html|url-status=live}}
* {{Cite news|last=Derevinskyi|first=Vasyl|date=5 March 2017|title=Kryminalna sprava "Ukrayinskoho visnyka"|trans-title=The criminal case of The Ukrainian Herald|url=https://tyzhden.ua/kryminalna-sprava-ukrainskoho-visnyka/|access-date=20 May 2024|work=[[The Ukrainian Week]]|language=uk|archive-date=26 May 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240526210852/https://tyzhden.ua/kryminalna-sprava-ukrainskoho-visnyka/|url-status=live|ref={{sfnRef|Derevinskyi 2017b}}}}
* {{Cite web|last1=Dubyk|first1=M. H.|last2=Zaitsev|first2=Yurii|date=2019|title=UKRAYiNSKYY VISNYK|trans-title=The Ukrainian Herald|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Ukrainskyj_visnyk_1970_z|access-date=17 May 2024|website=Encyclopedia of History of Ukraine|language=uk|archive-date=18 May 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240518020252/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Ukrainskyj_visnyk_1970_z|url-status=live}}
* {{Cite news|last=Erlanger|first=Steven|author-link=Steven Erlanger|date=29 March 1994|title=Economic Protest Seen in Ukrainian Election|url=https://www.nytimes.com/1994/03/29/world/economic-protest-seen-in-ukrainian-election.html|url-access=registration|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20240710123220/https://www.nytimes.com/1994/03/29/world/economic-protest-seen-in-ukrainian-election.html|archive-date=10 July 2024|access-date=27 February 2025|work=The New York Times}}
* {{Cite news|date=31 March 2018|title=Chornovil prosyv Yushchenka pity v prezydenty shche v 1999 rotsi, - Pynzenyk|trans-title="Chornovil asked Yushchenko to run for president in 1999" - Pynzenyk|url=https://espreso.tv/news/2018/03/31/chornovil_prosyv_yuschenka_pity_v_prezydenty_sche_1999_roku_pynzenyk|access-date=23 April 2025|work=[[Espreso TV]]|language=uk|ref={{sfnRef|Espreso TV 2018}}}}
* {{Cite news|date=24 December 2017|title=Lyudy zakhyshchaly Vyacheslava Chornovola vid militsiyi pislya mitynhiv|trans-title=People defended Viacheslav Chornovil from police after rallies|url=https://gazeta.ua/articles/history/_lyudi-zahischali-vyacheslava-cornovola-vid-miliciyi-pislya-mitingiv/811237|access-date=23 April 2025|work=Gazeta.ua|language=uk|ref={{sfnRef|Gazeta.ua 2017}}}}
* {{Cite news|date=8 December 2018|title=Pershyy Lenin vpav 1990 roku: yak skydaly idola komunizmu|trans-title=The first Lenin fell in 1990: how communism's idol was toppled|url=https://gazeta.ua/articles/politics/_pershij-lenin-vpav-1990-roku-yak-skidali-idola-komunizmu/873618|access-date=4 February 2025|work=[[Gazeta.ua]]|language=uk|archive-date=15 April 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210415161321/https://gazeta.ua/articles/politics/_pershij-lenin-vpav-1990-roku-yak-skidali-idola-komunizmu/873618|url-status=live|ref={{sfnRef|Gazeta.ua 2018}}}}
* {{Cite web|last1=Haran|first1=Oleksii|last2=Sydorchuk|first2=Oleksii|date=2010|title=Narodnyy rukh Ukrayiny|trans-title=People's Movement of Ukraine|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=DOP&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Narodnyj_rukh|access-date=16 February 2025|website=[[Encyclopedia of History of Ukraine]]|publisher=Institute of History of Ukraine|publication-place=Kyiv|archive-date=14 May 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240514061321/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=DOP&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Narodnyj_rukh|url-status=live}}
* {{Cite web|last1=Harasymiw|first1=Bohdan|last2=Koshelivets|first2=Ivan|last3=Senkus|first3=Roman|date=2015|title=Chornovil, Viacheslav|url=https://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CC%5CH%5CChornovilViacheslav.htm|access-date=14 May 2024|website=[[Encyclopedia of Ukraine]]|archive-date=10 May 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240510112338/https://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CC%5CH%5CChornovilViacheslav.htm|url-status=live}}
* {{Cite web|last=Hrytsenko|first=Yu. A.|title=Do 85-richchya vid dnya narodzhennya V. M. Chornovola (1937–1999), ukrayinskoho politychnoho ta derzhavnoho diyacha, zhurnalista, publitsysta, literaturnoho krytyka|trans-title=To the 85th birthday of V. M. Chornovil (1937–1999), Ukrainian political and state figure, journalist, publicist and literary critic|url=https://nlu.org.ua/vustavki.php?id=1167|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20231028000120/https://nlu.org.ua/vustavki.php?id=1167|archive-date=28 October 2023|access-date=6 June 2025|website=[[Yaroslav Mudryi National Library of Ukraine]]|language=uk}}
* {{Cite news|last=Hrytsiv|first=Mariia|date=12 January 2017|title=Areshtovana kolyada, abo Pohrom 12 sichnya 1972-ho|trans-title=The Arrested Koliada, or the 12 January 1972 pogrom|url=https://www.istpravda.com.ua/articles/2011/01/12/13866/|access-date=19 May 2024|work=Istorychna Pravda|language=uk|archive-date=15 May 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240515085629/https://www.istpravda.com.ua/articles/2011/01/12/13866/|url-status=live}}
* {{Cite news|date=19 May 2008|title=Yaroslav the Wise - the Greatest Ukrainian of all times|url=https://inter.ua/en/news/yaroslav-the-wise-the-greatest-ukrainian-of-all-times|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20250509171933/https://inter.ua/en/news/yaroslav-the-wise-the-greatest-ukrainian-of-all-times|archive-date=9 May 2025|access-date=23 April 2025|work=[[Inter (TV channel)|Inter]]|ref={{sfnRef|Inter 2008}}}}
* {{Cite news|date=24 August 2017|title=Vyacheslav Chornovil. Neuhomonnыy u borotbi za Ukrayinu|trans-title=Viacheslav Chornovil: Restless in the fight for Ukraine|url=https://www.istpravda.com.ua/articles/2017/08/24/150177/|access-date=17 May 2024|work=[[Ukrainska Pravda|Istorychna Pravda]]|language=uk|ref={{sfnRef|Istorychna Pravda 2017}}|archive-date=18 May 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240518020252/https://www.istpravda.com.ua/articles/2017/08/24/150177/|url-status=live}}
* {{Cite news|last=Ivanova|first=Kateryna|date=25 March 2024|title=25 rokiv z dnya zahybeli Vyacheslava Chornovola. Shlyakh polityka ta obstavyny zahybeli|trans-title=25 years since the day of Viacheslav Chornovil's death: the politician's path and circumstances of his death|url=https://glavcom.ua/country/society/25-rokiv-z-dnja-zahibeli-vjacheslava-chornovola-shljakh-politika-ta-obstavini-zahibeli-992626.html|access-date=14 May 2024|work=Glavcom|language=uk|archive-date=14 May 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240514072928/https://glavcom.ua/country/society/25-rokiv-z-dnja-zahibeli-vjacheslava-chornovola-shljakh-politika-ta-obstavini-zahibeli-992626.html|url-status=live}}
* {{Cite web|date=17 September 1999|title=Udovenko and Kostenko: Rukh contenders|url=https://jamestown.org/program/udovenko-and-kostenko-rukh-contenders/|access-date=23 April 2025|website=[[Jamestown Foundation]]|ref={{sfnRef|Jamestown Foundation 1999}}}}
* {{Cite news|last=Khalupa|first=Iryna|date=24 March 2004|title=Vyacheslav Chornovil yak symvol politychnoho lidera: do pyatoyi richnytsi zahybeli|trans-title=Viacheslav Chornovil as the symbol of a political leader: the fifth anniversary of his death|url=https://www.radiosvoboda.org/a/914027.html|access-date=23 April 2025|work=Radio Free Europe/Radio Liberty|language=uk}}
* {{Cite web|date=3 November 2006|title=Ukrayinska initsiatyvna hrupa za zvilnennya vyazniv sumlinnya|trans-title=Ukrainian Initiative Group for Liberation of Prisoners of Conscience|url=https://museum.khpg.org/1162536782|access-date=10 July 2024|website=Kharkiv Human Rights Protection Group|language=uk|ref={{sfnRef|Kharkiv Human Rights Protection Group 2006}}}}
* {{Cite news |last=Kheifets |first=Mikhail |date=9 December 2018 |title=Vyacheslav Chornovil – zekivskyy heneral. Frahment knyhy "Ukrayinski syluety" |trans-title=Viacheslav Chornovil – General of the Zeks: Fragments from the book 'Ukrainian Silhouettes' |url=https://www.istpravda.com.ua/articles/2018/12/9/153389/ |access-date=2 June 2024 |work=Istorychna Pravda |language=uk |archive-date=2 June 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240602050942/https://www.istpravda.com.ua/articles/201
rbd36rpowf9wpji3s0igehjnvrgh5cx
बिग डाटा
0
49129
279713
278592
2026-08-22T21:11:50Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279713
wikitext
text/x-wiki
[[File:Revised_NIST_Big_Data_Taxonomy.jpg|thumb|440x440px|बिग डाटाक उत्पादन आ सामान्य अनुप्रयोगक चित्र]]
'''बिग डाटा''' मुख्य रूप सँ एहन [[डाटा सेट]]केँ कहल जाइत अछि जे पारम्परिक डाटा-प्रोसेसिङ सफ्टवेयर द्वारा सम्भारब वा विश्लेषण करब लेल बहुत पैघ वा जटिल होइत अछि। बहुत रास प्रविष्टि (पंक्ति) वाला डाटा अधिक सांख्यिकीय शक्ति प्रदान करैत अछि, जबकि अधिक जटिलता वाला डाटा, अर्थात् बेसी विशेषता वा स्तम्भ वाला डाटा, झूठ खोज दर बढ़ा सकैत अछि।<ref>{{Cite journal |last= Breur |first=Tom|date=July 2016|title=Statistical Power Analysis and the contemporary "crisis" in social sciences|journal=Journal of Marketing Analytics |publisher=[[Palgrave Macmillan]] |location= London, England |volume=4 |issue=2–3 |pages=61–65 |doi=10.1057/s41270-016-0001-3 |issn=2050-3318|doi-access=free}}</ref>
बिग डाटाक विश्लेषणक चुनौतीसभमे [[डाटा सङ्कलन|डाटा सङ्कलन]], [[डाटा भण्डारण|डाटा भण्डारण]], [[डाटा विश्लेषण|डाटा विश्लेषण]], खोज, [[डाटा साझेदारी|साझेदारी]], [[डाटा स्थानान्तरण|स्थानान्तरण]], [[डाटा दृश्यांकन|दृश्यांकन]], [[क्वेरी भाषा|क्वेरी भाषा]], अद्यावधिक करब, [[सूचना गोपनीयता|सूचना गोपनीयता]], आ डाटा स्रोतसभ सम्मिलित अछि। बिग डाटा मूल रूप सँ तीनटा मुख्य अवधारणासँ सम्बन्धित छल: ‘‘आयतन’’, ‘‘विविधता’’, आ ‘‘वेग’’।<ref>{{Cite journal |last1=McAfee |first1=Andrew |last2=Brynjolfsson |first2=Erik |date=2012-10-01 |title=Big data: the management revolution |url=https://archive.org/details/sim_harvard-business-review_2012-10_90_10/page/60 |journal=Harvard Business Review |volume=90 |issue=10 |pages=60–66, 68, 128 |issn=0017-8012 |pmid=23074865}}</ref>
बिग डाटाक विश्लेषण, जाहिमे केवल आयतन, वेग आ विविधता होइत अछि, नमूना चयनमे चुनौती उत्पन्न कऽ सकैत अछि। तेँ चौठ अवधारणा “सत्यता” जोड़ल गेल, जे डाटाक विश्वसनीयताक स्तरकेँ जनबैत अछि।<ref>{{Citation|chapter=Theoretical Framework|chapter-url=https://www.jstor.org/stable/j.ctv9hj9z6.7|publisher=Peter Lang AG|title=Big Data in Organizations and the Role of Human Resource Management|date=2017|access-date=27 November 2025|isbn=978-3-631-71890-2|pages=9–82|series=A Complex Systems Theory-Based Conceptualization|first=Tobias M.|last=Scholz}}</ref> बिग डाटाक सत्यता सुनिश्चित करबाक लेल विशेषज्ञतामे पर्याप्त लगानी नहि भेलापर, डाटाक आयतन आ विविधता एहन लागत आ जोखिम उत्पन्न कऽ सकैत अछि जे कोनो संगठनक बिग डाटासँ मूल्य सिर्जना आ प्राप्त करबाक क्षमतासँ बेसी भऽ सकैत अछि।<ref>{{Cite journal |last1=Cappa |first1= Francesco |last2=Oriani |first2=Raffaele |last3=Peruffo |first3=Enzo |last4=McCarthy |first4=Ian |date=2021 |title=Big Data for Creating and Capturing Value in the Digitalized Environment: Unpacking the Effects of Volume, Variety, and Veracity on Firm Performance |url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/jpim.12545 |journal=Journal of Product Innovation Management |language=en |volume=38 |issue=1 |pages=49–67 |doi=10.1111/jpim.12545 |s2cid=225209179 |issn=0737-6782|url-access=subscription }}</ref>
==एहो सभ देखी==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
[[श्रेणी:डाटा]]
[[श्रेणी:डाटा व्यवस्थापन]]
[[श्रेणी:डाटाबेसक प्रकारसभ]]
ggnisyg4tokptc9rpgg4sb0iaw76m3w
मलप्पुरम जिला
0
49167
279716
279538
2026-08-22T21:14:12Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260822sim)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279716
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = मलप्पुरम ज़िला
| other_name =
| settlement_type = [[केरलक ज़िला सभ|ज़िला]]
| image_skyline = {{Photomontage
| photo1a = Manjeri Town Calicut Road View.jpg
| photo2a = Near Cherumb eco village.jpg
| photo2b = Kerala Houseboat (191490747).jpeg
| photo3a = Kadalundi Bridge - A border of Malappuram and Kozhikode.jpg
| photo3b = Nilambur teak forest 3740.JPG
| photo4a = Chamravattam bridge kerala.jpg
| spacing = 1
| color_border = black
| color = white
| size = 210
| foot_montage = '''ऊपर सँ दक्षिणावर्त:'''<br/>[[मंजेरी]] शहर, [[पोन्नानी]] मे बिय्यम बैकवाटर झील, निलांबुर मे कोनोली प्लॉट, चाम्रवट्टम रेगुलेटर-कम-ब्रिज, वल्लीकुन्नु मे [[कडलुंडी नदी]] केर मुहाना, करुवरकुन्डु
}}
| nickname =
| image_map = India Kerala Malappuram district.svg
| mapframe = yes
| mapframe-point = none
| map_caption = '''[[केरल]] मे स्थिति'''
| pushpin_map =
| pushpin_map_alt =
| pushpin_map_caption =
| coordinates = {{coord|11.03|N|76.05|E|region:IN-KL_type:adm3rd|display=inline,title}}
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = {{flag|भारत}}
| subdivision_type1 = [[भारतक राज्य आ केन्द्र-शासित प्रदेश|राज्य]]
| subdivision_name1 = [[केरल]]
| established_title = ज़िला गठन
| subdivision_type2 =
| subdivision_name2 =
| established_date = {{start date and age|df=yes|1969|06|16}}
| seat_type = मुख्यालय
| seat = [[मलप्पुरम]]
| founder = [[केरल सरकार]]
| parts_type = [[राजस्व प्रभाग|उप-विभाग]]
| parts_style = para
| p1 = {{collapsible list|title=तालुक (7)|
*एरानाड (मंजेरी)
*[[कोंडोट्टी]]
*निलांबुर
*[[पेरिंतलमन्ना]]
*[[पोन्नानी]]
*[[तिरूर]]
*[[तिरूंगाड़ी]]|}}
| government_type = ज़िला प्रशासन
| governing_body =
| leader_title = ज़िला प्रभारी मंत्री
| leader_name = पी॰ के॰ बशीर
| leader_title1 = [[ज़िलाधिकारी]]
| leader_name1 = डॉ॰ विनय गोयल (IAS)
| unit_pref = Metric
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 3,554
| area_rank = [[केरलक ज़िला सभ|तेसर]]
| elevation_footnotes =
| elevation_m =
| elevation_max_m = 2594
| elevation_max_point = मुकुर्थी
| elevation_min_m =
| elevation_min_point = <!-- माप बिंदु दर्शाने के लिए -->
| population_total = 4,494,998<ref name="mlpdemo_2018">{{Cite book|title=Annual Vital Statistics Report - 2018|publisher=Department of Economics and Statistics, Government of Kerala|year=2020|location=Thiruvananthapuram|pages=55|url=http://www.ecostat.kerala.gov.in/images/pdf/publications/Vital_Statistics/data/vital_statistics_2018.pdf|access-date=29 October 2020|archive-date=27 November 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201127040140/http://www.ecostat.kerala.gov.in/images/pdf/publications/Vital_Statistics/data/vital_statistics_2018.pdf|url-status=live|archivedate=2 November 2021|archiveurl=https://web.archive.org/web/20211102023933/http://www.ecostat.kerala.gov.in/images/pdf/publications/Vital_Statistics/data/vital_statistics_2018.pdf}}</ref>
| population_as_of = 2018
| population_footnotes =
| population_density_km2 = 1265
| population_rank = [[केरलक ज़िला सभ|पहिल]]
| population_demonym =
| population_urban = 44.18%<ref name="CensusMalappuram"/>
| population_metro = 1729522<ref name="CensusMalappuram"/>
| demographics_type1 = जनसांख्यिकी
| demographics1_title1 = {{nobold|[[मानव लिंगानुपात|लिंगानुपात]] (2011)}}
| demographics1_info1 = 1098 [[महिला|♀]]/1000[[पुरुष|♂]]<ref name="CensusMalappuram"/>
| leader_name2 = चैत्र टेरेसा जॉन (IPS)
| leader_title2 = [[पुलिस अधीक्षक (भारत)|ज़िला पुलिस प्रमुख]]
| demographics1_title2 = {{nobold|[[भारत मे साक्षरता|साक्षरता]] (2011)}}
| demographics1_info2 = 93.57%<ref name="CensusMalappuram"/>
| timezone1 = [[भारतीय मानक समय|IST]]
| utc_offset1 = +5:30
| postal_code_type =
| postal_code =
| iso_code = {{nobold|[[ISO 3166-2:IN|IN-KL]]}}
| registration_plate = '''KL-10''' [[मलप्पुरम]], <br/> '''KL-53''' [[पेरिंतलमन्ना]], <br/> '''KL-54''' [[पोन्नानी]], <br/> '''KL-55''' [[तिरूर]],<br/> '''KL-65''' तिरूरंगाडी, <br/> '''KL-71''' निलांबुर, <br/> '''KL-84''' [[कोन्दोट्टी]]
| website = {{URL|malappuram.nic.in}}
| footnotes =
| blank_info_sec1 = {{nowrap|{{increase}} 0.749<ref name="unhdi-gdl">{{Cite web|url=https://niti.gov.in/planningcommission.gov.in/docs/plans/stateplan/sdr_pdf/shdr_kerala05.pdf|title=Kerala | UNDP in India|website=niti.gov.in|access-date=25 May 2021|archive-date=25 May 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210525135510/https://niti.gov.in/planningcommission.gov.in/docs/plans/stateplan/sdr_pdf/shdr_kerala05.pdf|url-status=live}}</ref> ({{color|Green| उच्च}})}} ·
| blank_name_sec1 = [[मानव विकास सूचकांक|HDI]] {{nobold|(2005)}}
| parts = {{unbulleted list|[[पेरिंथलमन्ना]]|[[तिरूर]]|}}
}}
'''मलप्पुरम ज़िला''' ({{IPA|ml|mɐlɐpːurɐm|lang|Malappuram.ogg}}), भारतीय राज्य [[केरल]] केर 14 ज़िला सभ मे सँ एक अछि, जाहिक तटरेखा {{convert|70|km|mi|abbr=on}} नमगर अछि। ई केरलक सभ सँ बेसी आबादी वाला ज़िला अछि, जतय राज्यक कुल आबादीक लगभग 13% हिस्सा निवास करैत अछि। एहि ज़िलाक गठन 16 जून 1969 कें भेल छल, आ एकर क्षेत्रफल लगभग {{convert|3554|km2|sqmi|0|abbr=on}} अछि। क्षेत्रफलक आधार पर ई केरलक तेसर सभ सँ पैघ ज़िला अछि। ई एक दिस [[पश्चिमी घाट]] आ दोसर दिस [[अरब सागर]] सँ घिरल अछि। प्रशासनिक रूप सँ ज़िला कें सात तालुक सभ मे विभाजित कएल गेल अछि: एरानाड, कोंडोट्टी, निलांबुर, पेरिंथलमन्ना, पोन्नानी, तिरूर आ तिरूरंगाडी।
एतय सभ सँ बेसी बाजल जाय वाली भाषा [[मलयालम]] अछि। 1970 आ 1980 केर दशकक शुरुआत मे खाड़ी बूम केर दौरान एहि ज़िला सँ पैघ पैमाना पर लोक सभ मुख्य रूप सँ अरब देशक दिस प्रवास केलक। आइ एहि ज़िलाक अर्थव्यवस्था काफी हद धरि एकटा पैघ मलयाली प्रवासी समुदाय द्वारा पठाओल गेल धन पर निर्भर अछि।<ref>{{Cite news|last=Radhakrishnan|first=S. Anil|date=14 December 2019|title=Engaging Kerala's non-resident diaspora|work=The Hindu|url=https://www.thehindu.com/news/national/kerala/engaging-the-diaspora/article30307914.ece|access-date=9 September 2020|issn=0971-751X|archive-date=14 June 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200614015308/https://www.thehindu.com/news/national/kerala/engaging-the-diaspora/article30307914.ece|url-status=live}}</ref> मलप्पुरम भारतक पहिल ई-साक्षर आ संगे पहिल साइबर साक्षर ज़िला अछि।<ref>{{cite web |url=https://timesofindia.indiatimes.com/india/Log-on-to-Indias-first-e-district/articleshow/818786.cms |website=The Times of India |title=The first E-literate district of India |date=18 August 2004 |access-date=3 July 2020 |archive-date=26 January 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210126203012/https://timesofindia.indiatimes.com/india/log-on-to-indias-first-e-district/articleshow/818786.cms |url-status=live }}</ref><ref>{{cite news |url=https://www.thehindu.com/news/national/kerala/malappuram-set-to-become-first-cyber-literate-district/article24352909.ece |website=The Hindu |title=Malappuram set to become first cyber literate district |date=6 July 2018 |access-date=3 July 2020 |archive-date=14 October 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20231014142904/https://www.thehindu.com/news/national/kerala/malappuram-set-to-become-first-cyber-literate-district/article24352909.ece |url-status=live |last1=Naha |first1=Abdul Latheef }}</ref> एहि ज़िला मे मुख्य रूप सँ चारि टा नदी बहैत अछि—भरतप्पुड़ा, चालियार, कडलुंडीप्पुड़ा आ तिरूर पुड़ा—जाहि मे सँ पहिल तीन नदी केरलक पाँच सभ सँ नमगर नदी सभ मे शुमार अछि।
मलप्पुरम शहरी समूह, कोच्चि, कालीकट आ त्रिशूर शहरी क्षेत्रक बाद [[केरल|केरलक चारिम सभ सँ पैघ शहरी समूह]] अछि आ 17 लाखक कुल आबादीक संगे भारतक 25म सभ सँ पैघ शहरी समूह अछि।<ref name="census 2011">{{cite web |url=https://www.censusindia.gov.in/2011-prov-results/paper2-vol2/data_files/kerala/Chapter_IV.pdf |website=censusindia.gov.in |title=The Malappuram Urban Agglomeration |access-date=25 June 2020 |archive-date=24 September 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200924223843/https://www.censusindia.gov.in/2011-prov-results/paper2-vol2/data_files/kerala/Chapter_IV.pdf |url-status=live }}</ref> भारतक 2011 केर जनगणना केर अनुसार, ज़िलाक 44.2% आबादी शहरी क्षेत्र मे रहैत अछि। राज्यक 4 विश्वविद्यालय (जाहि मे कनाटीकट विश्वविद्यालय सेहो शामिल अछि) केर केंद्र होयबाक कारण मलप्पुरम केरल मे उच्च शिक्षाक एकटा प्रमुख केंद्र अछि। एहि ज़िला मे 2 राजस्व प्रभाग, 7 तालुक, 12 [[नगरपालिका|नगरपालिका सभ]], 15 ब्लॉक, 94 ग्राम पंचायत आ 16 केरल विधान सभा क्षेत्र शामिल अछि।<ref name=":1">{{Cite web |title=India – Census of India 2011 – Kerala – Series 33 – Part XII A – District Census Handbook, Malappuram |url=https://censusindia.gov.in/nada/index.php/catalog/658 |access-date=2023-05-05 |website=censusindia.gov.in}}</ref><ref>{{Cite news |date=2020-01-09 |title=Kerala: Malappuram tops list of world's fastest-growing urban areas |work=The Times of India |url=https://timesofindia.indiatimes.com/city/kozhikode/malappuram-tops-list-of-worlds-fastest-growing-urban-areas/articleshow/73163346.cms |access-date=2023-05-05 |issn=0971-8257}}</ref><ref>{{Cite journal |last=Census Bureau of India |date=2011 |title=Basic Population Figures of India, States, Districts, Sub-District and Town (With Ward), 2011. |url=https://censusindia.gov.in/nada/index.php/catalog/42560/download/46186/2011-IndiaStateDistSbDistTwnWrd-0000.xlsx |journal=[[भारत की जनगणना]]}}</ref>
[[ब्रिटिश राज]] केर दौरान, मलप्पुरम विदेशी आ भारतीय सैन्य टुकड़ी सभक आ बाद मे मालाबार स्पेशल पुलिस (एम॰एस॰पी॰) केर मुख्यालय बनि गेल छल। मालाबार स्पेशल पुलिसक गठन 1885 मे मलप्पुरम स्पेशल फ़ोर्स केर रूप मे भेल छल, जे राज्यक सभ सँ पुरान सशस्त्र पुलिस बटालियन अछि।<ref>{{cite book |last1=Innes |first1=C.A. |title=Madras District Gazetteers: Malabar and Anjengo |date=1908 |publisher=Government Press, Madras |page=371 |url=https://books.google.com/books?id=w806vgAACAAJ |access-date=30 September 2020 |archive-date=20 April 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210420020014/https://books.google.com/books?id=w806vgAACAAJ |url-status=live }}</ref><ref name="mal">{{Cite news|title=അമ്പതിന്റെ നിറവില് മലപ്പുറം; മലപ്പുറത്തിന്റെ മാനവിക മഹാപൈതൃകം|url=https://www.mathrubhumi.com/malappuram/specials/50-years-of-malappuram/alamkode-leelakrishnan-writes-about-malappuram-1.3880292|last=Leelakrishnan|first=Alamkode|date=17 June 2019|access-date=21 February 2021|work=Mathrubhumi|archive-date=12 February 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210212220928/https://www.mathrubhumi.com/malappuram/specials/50-years-of-malappuram/alamkode-leelakrishnan-writes-about-malappuram-1.3880292|url-status=live}}</ref> दुनियाक सभ सँ पुरान सागौन केर बागान निलांबुर मे चालियार घाटी मे स्थित अछि। राज्यक सभ सँ पुरान रेलवे लाइन 1861 मे तिरूर सँ चालियम धरि बिछाओल गेल छल, जे तानूर, परप्पनंगाडी आ वल्लीकुन्नु भऽ कऽ गुज़रैत छल।<ref name="mpm"/> ओही वर्ष राज्यक दोसर रेलवे लाइन सेहो तिरूर सँ तिरुनावाय होइत कुट्टीप्पुरम धरि बिछाओल गेल छल।<ref name="mpm"/> औपनिवेशिक युग मे बिछाओल गेल निलांबुर-शोरानूर लाइन भारतक सभ सँ छोट आ दर्शनीय शॉर्ट-गेज रेलवे लाइन सभ मे सँ एक अछि।
== नामकरण ==
[[File:Valamangalam Pulpetta (386717435).jpg|thumbnail|ज़िलाक एकटा विशिष्ट पहाड़ी परिदृश्य (पुलपट्टा केर समीप)]]
[[File:Chaliyar Edavanna (251932360).jpg|thumbnail|एदावन्ना मे चालियार केर पहाड़ी ढलान]]
'मलप्पुरम' शब्दक अर्थ [[मलयालम]] मे "पहाड़ीक ऊपर" होइत अछि। ई नाम ज़िलाक प्रशासनिक मुख्यालय [[मलप्पुरम]] केर भौगोलिक स्थिति सँ लेल गेल अछि।<ref>{{Cite web|url=https://www.nativeplanet.com/travel-guide/malappuram-the-hill-top-town-000626.html|title=Malappuram, The Hill Top Town|date=30 June 2014|website=nativeplanet.com|access-date=4 July 2020|archive-date=7 June 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200607002725/https://www.nativeplanet.com/travel-guide/malappuram-the-hill-top-town-000626.html|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.financialexpress.com/archive/cultural-counterpoint/1092461/|title=Cultural counterpoint|date=24 March 2013|website=The Financial Express|access-date=4 July 2020|archive-date=7 June 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200607002847/https://www.financialexpress.com/archive/cultural-counterpoint/1092461/|url-status=live}}</ref> ज़िलाक मध्य क्षेत्र कतयको लहरदार पहाड़ी सभ सँ भरल अछि, जाहि मे अरिम्ब्रा पहाड़ी, अम्मिनिक्कडन पहाड़ी, ऊरकम पहाड़ी, चेरियम पहाड़ी, पंदलुर पहाड़ी आ चेक्कुन्नु पहाड़ी शामिल अछि; ई सभ [[पश्चिमी घाट]] सँ दूर स्थित अछि।<ref>{{Cite web|url=https://www.nativeplanet.com/travel-guide/must-visit-camping-sites-in-malappuram-district-004762.html|title=Hilly areas of Malappuram|date=7 May 2018|access-date=11 October 2020|website=Native Planet|last=Akash Singh|archive-date=17 October 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201017165621/https://www.nativeplanet.com/travel-guide/must-visit-camping-sites-in-malappuram-district-004762.html|url-status=live}}</ref> मुदा, नारियलक गाछ सँ घिरल रेतीला तटीय मैदान एहि सामान्य पहाड़ी प्रकृतिक एकटा अपवाद अछि।
== इतिहास ==
[[फाइल:TabulaPeutingerianaMuziris.jpg|अंगूठाकार|प्यूटिंगर टेबल पर टिंडिस (म्यूज़िरिसक उत्तर मे)]]
[[फाइल:Periplous_of_the_Erythraean_Sea.svg|बाएँ|अंगूठाकार|''पेरिप्लस ऑफ़ द एरिथ्रियन सी'' (प्रथम शताब्दी ई॰) केर नाम, मार्ग आ स्थान]]
ज़िलाक विभिन्न हिस्सा सँ डोलमेन, मेनहिर आ शैलकृत गुफा सभ सहित प्रागैतिहासिक प्रतीक सभक अवशेष भेटल अछि। पुलियक्कोड, तिक्कुलम, ऊरकम, मेल्मुरी, पोनमाला, वल्लीकुन्नु आ वेंगरा सँ शैलकृत गुफा सभ प्राप्त भेल अछि।<ref name="mh">{{cite web|url=http://censusindia.gov.in/2011census/dchb/3205_PART_A_MALAPPURAM.pdf|title=History of Malappuram|website=censusindia.gov.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20191127005243/http://censusindia.gov.in/2011census/dchb/3205_PART_A_MALAPPURAM.pdf|archive-date=27 November 2019|access-date=17 April 2020|url-status=live}}</ref> प्राचीन समुद्री बंदरगाह टिंडिस, जे ओहि समय प्राचीन रोम केर संगे व्यापारक एकटा केंद्र छल, एकर पहचान मोट तौर पर पोन्नानी, तानूर आ कडलुंडी-वल्लीकुन्नु-चालियम-बेपोर क्षेत्रक रूप मे कएल जाइत अछि। चेर राजवंश आ रोमन साम्राज्य केर बीच व्यापारक मामला मे, म्यूज़िरिसक बाद टिंडिस दोसर सभ सँ पैघ केंद्र छल।<ref>Coastal Histories: Society and Ecology in Pre-modern India, Yogesh Sharma, Primus Books 2010</ref> प्लिनी द एल्डर (प्रथम शताब्दी ई॰) केर उल्लेख अछि जे ''टिंडिस'' बंदरगाह केप्रोबोटोस (चेर राजवंश) केर उत्तर-पश्चिमी सीमा पर स्थित छल।<ref name=":2">Gurukkal, R., & Whittaker, D. (2001). In search of Muziris. ''Journal of Roman Archaeology,'' ''14'', 334–350.</ref> ''टिंडिस'' बंदरगाहक उत्तर मे स्थित क्षेत्र पर संगम काल केर दौरान एज़िमाला राज्यक शासन छल।<ref name="odra">A. Shreedhara Menon, A Survey of Kerala History</ref> ''पेरिप्लस ऑफ़ द एरिथ्रियन सी'' केर अनुसार, ''लिमाइरिक'' नामक क्षेत्र नौरा आ ''टिंडिस'' सँ शुरू होइत छल। मुदा टॉलेमी केवल ''टिंडिस'' कें ही ''लिमाइरिक'' केर शुरुआती बिंदुक रूप मे उल्लेखित केलक अछि। ई क्षेत्र संभवतः [[कन्याकुमारी]] पर समाप्त होइत छल; एहि प्रकार ई मोट तौर पर वर्तमान मालाबार तट केर अनुरूप अछि। एहि क्षेत्रक संगे रोम केर वार्षिक व्यापारक मूल्य लगभग 50,000,000 सेस्टर्सेस आकल गेल छल।<ref>According to [[Pliny the Elder]], goods from India were sold in the Empire at 100 times their original purchase price. See [https://web.archive.org/web/20131106031753/http://www.cartage.org.lb/en/themes/BookLibrary/books/bibliographie/P/Plinyelder/elder/pliny-india.html]</ref> प्लिनी द एल्डर उल्लेख कएने छल जे ''लिमाइरिक'' समुद्री लुटेरा सभक प्रति संवेदनशील क्षेत्र छल।<ref>Bostock, John (1855). "26 (Voyages to India)". Pliny the Elder, The Natural History. London: Taylor and Francis.</ref> कॉसमस इंडिकोपेल्यूस्टेस उल्लेख कएने छल जे ''लिमाइरिक'' कारी मरिचक एकटा प्रमुख स्रोत छल।<ref>Indicopleustes, Cosmas (1897). Christian Topography. 11. United Kingdom: The Tertullian Project. pp. 358–373.</ref><ref>Das, Santosh Kumar (2006). The Economic History of Ancient India. Genesis Publishing Pvt Ltd. p. 301.</ref> पालक्काड दर्राक उपस्थितिक कारण संगम काल (पहिल सँ चारिम शताब्दी ई॰) सँ ही भरतप्पुड़ा नदीक विशेष महत्व छल, किएक तँ ई अंतर्देशीय मार्ग सँ मालाबार तट कें कोरोमंडल तट सँ जोड़ैत छल।<ref name="Trade">{{cite news|last=Subramanian|first=T. S|title=Roman connection in Tamil Nadu|url=http://www.hindu.com/thehindu/thscrip/print.pl?file=2007012800201800.htm&date=2007/01/28/&prd=th|access-date=28 October 2011|newspaper=[[The Hindu]]|date=28 January 2007|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20130919235748/http://www.hindu.com/thehindu/thscrip/print.pl?file=2007012800201800.htm&date=2007%2F01%2F28%2F&prd=th|archive-date=19 September 2013}}</ref>
[[फाइल:Kurumathur_inscription.jpg|अंगूठाकार|कुरुमाथुर शिलालेख (871 ई॰)]]
अरीकोडक लग भेटल कुरुमाथुर शिलालेख 871 ई॰ केर अछि।<ref name="Veluthat">Veluthat, Kesavan (1 June 2018). "History and historiography in constituting a region: The case of Kerala". ''Studies in People's History''. '''5''' (1): 13–31. [https://doi.org/10.1177/2348448918759852] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210913063330/https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/2348448918759852|date=13 September 2021}}</ref> पुरान मलयालम मे लिखल गेल तीन टा शिलालेख जे 932 ई॰ केर अछि आ त्रिप्रंगोड, कोट्टक्कल आ चालियार सँ प्राप्त भेल अछि, ओहि मे चेर राजवंश केर गोदा रवि केर नाम उल्लिखित अछि।<ref name=":0">Narayanan, M. G. S. ''[https://books.google.com/books?id=0YDCngEACAAJ&q=Perumals+of+Kerala Perumals of Kerala: Brahmin Oligarchy and Ritual Monarchy Perumāḷs of Kerala] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210129082837/https://books.google.co.in/books?id=0YDCngEACAAJ&dq=Perumals%20of%20Kerala&hl=en&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwiH-dbD57HuAhXIbn0KHeY5BHkQ6AEwAXoECAYQAQ|date=29 January 2021}}.'' Thrissur (Kerala): CosmoBooks, 2013. 438-42.</ref> त्रिप्रंगोड शिलालेख थावनूर केर समझौताक विषय मे जानकारी दैत अछि।<ref name=":0" /> 10म शताब्दी ई॰ केर पुरान मलयालम मे लिखल कतयको शिलालेख एडप्पलक निकट सुकापुरम सँ भेटल अछि, जे केरलक 64 पुरान नम्बूदिरी गांव सभ मे सँ एक छल।
[[फाइल:Aalthiyoor_Nambi_Illam.jpg|बाएँ|अंगूठाकार|300x300पिक्सेल|तिरूरक निकट ''अलथियूर नम्बी इल्लम'']]
एरानाड आ वल्लुवनाड क्षेत्रक शासक सभक विषय मे विवरण भास्कर रवि वर्मन (लगभग 1000 ई॰) केर कोचीन केर यहूदी ताम्रपत्र आ वीर राघव चक्रवर्ती (लगभग 1225 ई॰) केर वीरराघव ताम्रपत्र सभ मे देखल जा सकैत अछि।<ref name="mh" /> कालीकटक ज़ामोरिन मूल रूप सँ पड़ोसी [[कोझिकोड]] मे अपन राजधानी स्थानांतरित करय सँ पूर्व एरानाड मे कोंडोट्टीक लग नेदियिरुप्पु सँ ताल्लुक रखैत छलाह।<ref name="askh">{{cite book|last1=Sreedhara Menon|first1=A.|title=A Survey of Kerala History|year=2007|publisher=DC Books|location=Kottayam|isbn=9788126415786|edition=2007|url=https://dcbookstore.com/books/a-survey-of-kerala-history|access-date=26 July 2020|archive-date=26 July 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200726034742/https://dcbookstore.com/books/a-survey-of-kerala-history|url-status=live}}</ref> एरानाड पर एराडी नामक एकटा सामंत कबीलाक शासन छल, जे पड़ोसी वल्लुवनाडक वेल्लोडी आ ओट्टापलम केर नेदुंगनाडक नेदुंगाडी केर समान छलाह।<ref name="askh" /> एरानाडक शासक सभ कें 'एराल्पड/एराडी' केर उपाधि सँ जानल जाइत छल।<ref name="askh" /> ई एरानाडक शासक (नेदियिरुप्पु केर एराडी) ही छलाह जे कालीकट राज्यक स्थापना केलनि आ [[कोझिकोड]] कें मालाबार तट पर एकटा प्रमुख बंदरगाह शहरक रूप मे विकसित केलनि।<ref name="askh" /> ओकर ठीक बाद, परप्पनाड (परप्पनंगाडी) आ वेट्टथुनाडू (तानूर) केर शासक ज़ामोरिन केर सामंत बनि गेलाह। परप्पनाड शाही परिवार त्रावणकोर शाही परिवारक एकटा चचेरा राजवंश अछि।<ref name="askh" /> एकर अतिरिक्त, वल्लुवनाड कोविलकम (निलांबुर, मंजेरी, मलप्पुरम, कोट्टक्कल आ पोन्नानी) केर एकटा पैघ हिस्सा सेहो ज़ामोरिन केर सामंत बनि गेल।<ref name="askh" />
[[फाइल:South_India_in_early_11th_century_AD.jpg|अंगूठाकार|11म शताब्दी ई॰ केर शुरुआत मे दक्षिण भारत (लगभग 1000 ई॰ - मलप्पुरम ज़िला मे सत्ताक दू टा महत्वपूर्ण सीट शामिल छल - ''एराला नाडु'' (एरानाड) आ ''वल्लुवा नाडु'')]]
पेरुम्बदप्पु स्वरूपम, जे बाद मे कोचीन केर राज्य बनल, एकर मूल मुख्यालय वन्नेरी, पेरुम्बदप्पु मे चित्रकूदम मे छल, जे पोन्नानी तालुक मे पुथुपोन्नानी सँ 10 किमी दक्षिण मे स्थित अछि।<ref name="askh" /> जखन पेरुम्बदप्पु, कालीकटक ज़ामोरिन केर राज्यक अधीन आबि गेल, तँ पेरुम्बदप्पु केर शासक कोडंगलूर भागि गेलाह, आ बाद मे ओ सभ कोच्चि चलि गेलाह, जतय ओ कोचीन राज्यक स्थापना केलनि।<ref name="askh" /> 1250-1300 ई॰ धरि, ज़िलाक लगभग पूरा हिस्सा ज़ामोरिन केर शासनक अधीन आबि गेल छल।<ref name="askh" /><ref name="mh" />
मामंकम उत्सव, जाहिकर मध्यकालीन केरल मे विशेष राजनीतिक महत्व छल, ज़िला मे भरतप्पुड़ा नदीक उत्तरी तट पर स्थित तिरुनावाया मे आयोजित कएल जाइत छल।<ref name="askh" /> पन्नियूर आ चोव्वारा केर नम्बूदिरी गांव सभ मे नम्बूदिरी ब्राह्मण सभक बीच मौजूद प्रतिद्वंद्विता सेहो मध्यकालीन केरल मे राजनीतिक दृष्टि सँ बहुत महत्वपूर्ण छल।<ref name="askh" /> पन्नियूर कुट्टीप्पुरम शहरक विपरीत स्थित अछि जखन कि सुकापुरम एडप्पल मे स्थित अछि। ज़ामोरिन स्वयं कें पन्नियूरकूर आ चोव्वाराकूर केर नम्बूदिरी सभक बीच चलि रहल 'कूरमत्सरम' मे हस्तक्षेप करैत पौलनि। नवीनतम घटनाक्रम मे, तिरुमनस्सेरी नम्बूदिरी समीप केर प्रतिद्वंद्वी गांव पर हमला कऽ ओकरा जरा देने छलाह। वल्लुवनाड आ पेरुम्बदप्पु केर शासक चोव्वारम केर मदतिक लेल अएलाह आ एक संगे पन्नियूर पर छापा मारलनि। दक्षिण आ पूर्व मे अपन पड़ोसी सभ द्वारा तिरुमनस्सेरी नाडु पर कब्ज़ा कऽ लेल गेल। तिरुमनस्सेरी नम्बूदिरी मदतिक लेल ज़ामोरिन सँ अपील केलनि, आ अपन सुरक्षाक कीमतक रूप मे पोन्नानी बंदरगाह, जतय भरतप्पुड़ा नदी अरब सागर मे मिलैत अछि, ओकरा ज़ामोरिन कें सौंपबाक वादा केलनि। तिरुमनस्सेरी नम्बूदिरी, कोझिकोडक कोया आ वेट्टथुनाडू केर शासक ज़ामोरिन केर समर्थन केलनि। एहन अवसरक तलाश मे बैसल ज़ामोरिन खुशी-खुशी एहि प्रस्ताव कें स्वीकार कऽ लेलनि।<ref name="KrishnaIyer2">K. V. Krishna Iyer, ''Zamorins of Calicut: From the earliest times to AD 1806''. Calicut: Norman Printing Bureau, 1938.</ref> वल्लुवनाड मे अपन सैन्य अभियान सभक दौरान, ज़ामोरिन कें बेपोर, चालियम, तानूर आ कोडंगलूर केर मुस्लिम मध्य-पूर्वी नाविक सभ आ कोझिकोडक कोया सँ स्पष्ट सहायता प्राप्त भेल।<ref name="VVHaridas">V. V., Haridas. ''"King court and culture in medieval Kerala – The Zamorins of Calicut (AD 1200 to AD 1767)"''. [http://shodhganga.inflibnet.ac.in/handle/10603/131929] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210913065714/https://shodhganga.inflibnet.ac.in/handle/10603/131929|date=13 September 2021}} Unpublished PhD Thesis. Mangalore University</ref> ज़ामोरिन द्वारा इनाम केर रूप मे, पोन्नानी बंदरगाह मध्य-पूर्वी नाविक सभक एकटा महत्वपूर्ण व्यापारिक आ सांस्कृतिक केंद्र बनि गेल। एहन प्रतीत होइत अछि जे कोझिकोडक मुस्लिम न्यायाधीश तिरुनावाया पर हमला करबाक लेल सामूतिरि कें "धन आ सामग्री" मे हर संभव मदतिक पेशकश कएने छलाह।<ref name="KrishnaIyer2" /> ज़ामोरिन वल्लुवनाडक दिस अपन विजय जारी रखलनि आ कोट्टक्कल, मलप्पुरम, मंजेरी आ निलांबुर केर क्षेत्र सभ पर विजय प्राप्त केलनि। एहि प्रकार पेरुम्बदप्पु आ वल्लुवनाडक एकटा पैघ हिस्सा ज़ामोरिन केर शासनक अधीन आबि गेल। एहि तरहें ज़ामोरिन मामंकमक ''रक्षा पुरुष'', आ तिरुनावाया, पड़ोसी त्रिप्रंगोड आ पोन्नानी केर शासक बनि गेलाह।<ref name="askh" />
[[फाइल:Kottakkunnu,_Malappuram_municipality.jpg|बाएँ|अंगूठाकार|मलप्पुरम मे कोट्टक्कुन्नु]]
ज़ामोरिन केर अधीन, ज़िला मे शामिल क्षेत्र मध्यकालीन केरल मे विदेशी समुद्री व्यापारक प्रमुख केंद्र सभक रूप मे उभरल। ज़ामोरिन अपन बंदरगाह सभक माध्यम सँ मसालाक व्यापार पर कर लगा कऽ अपन राजस्व केर एकटा पैघ हिस्सा कमौलनि। ज़ामोरिन केर राज्यक प्रमुख बंदरगाह सभ मे परप्पनंगाडी, तानूर आ पोन्नानी शामिल छल।<ref name="ReferenceB">K. V. Krishna Iyer ''Zamorins of Calicut: From the Earliest Times to AD 1806''. Calicut: Norman Printing Bureau, 1938</ref><ref name="Kunhali">Kunhali. V. "Calicut in History" Publication Division, University of Calicut (Kerala), 2004</ref> 16म शताब्दीक ऐतिहासिक कृति ''तुहफ़त उल मुजाहिदीन'' केर अनुसार, ज़ामोरिन केर शासन मे व्यापारिक बस्ती सभ मे परप्पनंगाडी (बारबुरनकाड), तिरूरंगाडी (तिरुवारनकाड), तानूर आ पोन्नानी (फ़ुनान) सेहो महत्वपूर्ण छल।<ref name="Makhdoom">{{cite book|author=S. Muhammad Hussain Nainar|year=1942|title=Tuhfat-al-Mujahidin: An Historical Work in The Arabic Language|publisher=University of Madras|url=https://archive.org/details/Tuhfat-al-MujahidinAnHistoricalWorkInTheArabicLanguage}}</ref> पोन्नानी मे ''तिक्काविल कोविलकम'' ज़ामोरिन केर दोसर घर केर रूप मे कार्य करैत छल। पोन्नानी हुनकर राज्यक नौसैनिक मुख्यालयक रूप मे कार्य केलक।<ref name="ReferenceB" /> मलप्पुरम, ''पारा नम्बी'' केर मुख्यालय छल, जे ज़ामोरिन केर एकटा स्थानीय मुखिया छल।<ref name="Malabar Manual Appendix">{{cite book|last1=Logan|first1=William|title=MALABAR MANUAL: With Commentary by VED from VICTORIA INSTITUTIONS|publisher=VICTORIA INSTITUTIONS, Aaradhana, DEVERKOVIL 673508|edition=Volume 2|url=https://books.google.com/books?id=0TJFDwAAQBAJ&pg=PA1|access-date=12 July 2020|archive-date=13 September 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210913063330/https://books.google.com/books?id=0TJFDwAAQBAJ&pg=PA1|url-status=live}}</ref> ज़ामोरिन केर अन्य कोविलकम सभ मे कोट्टक्कल मे ''किझक्के कोविलकम'', मंजेरी मे ''मंजेरी कोविलकम'',<ref name="MGS">{{Cite book|url=https://books.google.com/books?id=n6CNHAAACAAJ&q=Perumals+of+Kerala|title=Perumals of Kerala: Political and Social Conditions of Kerala Under the Cēra Perumals of Makotai (c. 800 A.D.-1124 A.D.)|last=Narayanan|first=M. G. S.|date=1996|publisher=Xavier Press|access-date=16 November 2020|archive-date=13 September 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210913063330/https://books.google.com/books?id=n6CNHAAACAAJ&q=Perumals+of+Kerala|url-status=live}}</ref> आ निलांबुर मे ''निलांबुर कोविलकम'' शामिल छल। परप्पनंगाडी मे ''परप्पनाड कोविलकम'' आ तानूर मे ''तानूर कोविलकम'' ज़ामोरिन केर सामंत शाही घराना छल। मुदा अंगडीपुरमक समीप मनकडा मे ''मनकडा कोविलकम'' ''वल्लुवनाड राजा सभक'' शासक परिवारक सीट छल। तिरूर तालुक मे कुट्टीप्पुमरक समीप अथावनाड मे ''आज़वांचेरी माना'' स्थित अछि, जे अज़वांचेरी थम्प्रक्कल केर मुख्यालय छल, जे केरलक नम्बूदिरी ब्राह्मण सभक सर्वोच्च प्रमुख छलाह। एकटा नव ज़ामोरिन केर ''अरियाट्टु वाज़चा'' (राज्याभिषेक) केर समय आज़वांचेरी थम्प्रक्कल आ तानूर राज्य मे कल्पकांचेरी केर भगवान आमतौर पर मौजूद रहैत छलाह।<ref name="MGS" /> प्रारंभिक मध्य युग मे व्यापार पर अरब सभक एकाधिकार छल।<ref name="MGS" /> ''पालक्काड राजा सभक'' मूल मुख्यालय सेहो अथावनाड मे ही छल।<ref name="mnn">{{Cite book|title='Kerala Charitram|last=Shreedhara Menon|first=A|publisher=DC Books|year=2007|isbn=9788126415885|location=Kottayam|page=200|url=https://keralabookstore.com/book/keralacharithram/11148/|access-date=22 April 2020|archive-date=9 July 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200709123203/https://keralabookstore.com/book/keralacharithram/11148/|url-status=live}}</ref>
[[फाइल:Map_of_Samoothiris_kingdom.jpg|अंगूठाकार|1498 मे ज़ामोरिन केर साम्राज्य]]
[[फाइल:Ponnani_harbour_2.jpg|बाएँ|अंगूठाकार|ज़ामोरिन केर दोसर निवास पोन्नानी मे ''तिक्काविल कोविलकम'' छल]]
[[फाइल:Caminho_maritimo_para_a_India.png|बाएँ|अंगूठाकार|ओह मार्ग जाहि सँ वास्को द गामा 1498 मे कोझिकोड पहुँचल छल (कारी रेखा)। ई यूरोप सँ भारतक लेल समुद्री मार्गक खोज छल, जे अंततः भारतीय उपमहाद्वीपक यूरोपीय उपनिवेशीकरणक मार्ग प्रशस्त केलक। ओहि समय, कालीकटक ज़ामोरिन पोन्नानी मे ''तिक्काविल कोविलकम'' मे रहि रहल छलाह।]]
वास्को द गामा केर बेड़ा 1497 मे पुर्तगाल सँ रवाना भेल, केपक चक्कर लगौलक आ पूर्वी अफ़्रीकाक तट केर संगे-संगे आगू बढ़ल, जतय एकटा स्थानीय पायलट कें सवार कएल गेल जे हिंद महासागर केर पार हुनकर मार्गदर्शन केलक आ ओ सभ मई 1498 मे कालीकट पहुँचलाह।<ref>[[मलप्पुरम जिला#refScammell|Scammell]], p. 13</ref> वास्को द गामा आ ओकर पुर्तगाली बेड़ाक कालीकट पहुँचबाक समय, कालीकटक ज़ामोरिन पोन्नानी मे निवास कऽ रहल छलाह।<ref>E. G. Ravenstein, ed., ''A Journal of the First Voyage of Vasco da Gama, Delhi'', 1995, p. 50</ref> ज़ामोरिन पुर्तगाली सभ कें व्यापारक लेल सभ सुविधा सभ प्रदान कएने छलाह।<ref name="mh" /> मुदा, अरब संपत्ति सभ पर पुर्तगाली उकसाबाक कारण ज़ामोरिन आ पुर्तगाली सभक बीच संघर्ष शुरू भऽ गेल। एकर अतिरिक्त, पोन्नानी, जे ज़ामोरिन केर दोसर मुख्यालय छल, पुर्तगाली सभक एकटा महत्वपूर्ण लक्ष्य छल।<ref name="mh" /> तानूर राज्यक शासक, जे कालीकटक ज़ामोरिन केर सामंत छल, कोझिकोड मे अपन अधिपति केर विरुद्ध पुर्तगाली सभक पक्ष मे भऽ गेल।<ref name="askh" /> परिणामस्वरूप, तानूर राज्य (वेट्टथुनाडू) भारत मे सभ सँ प्रारंभिक पुर्तगाली उपनिवेश सभ मे सँ एक बनि गेल। तानूरक शासक कोचीनक सेहो पक्ष लेलक।<ref name="askh" /> 16म आ 17म शताब्दी मे कोचीनक शाही परिवारक कतयको सदस्य वेट्टम सँ चुनल गेल छलाह।<ref name="askh" /> मुदा, तानूर बल सभ कोचीन केर युद्ध (1504) मे कालीकटक ज़ामोरिन केर लेल लड़ाई लड़ने छल।<ref name="Logan">{{Cite book|title=Malabar Manual (Volume-I)|last=Logan|first=William|publisher=Asian Educational Services|year=2010|isbn=9788120604476|location=New Delhi|pages=631–666}}</ref> तइयो तानूर क्षेत्र मे मापिला व्यापारी सभक निष्ठा कालीकटक ज़ामोरिन केर प्रति ही बनल रहल।<ref name="Makhdoom" /> आधुनिक मलयालम साहित्य केर जनक मानल जाय वाला थुनचाथु एज़ुथचन केर जन्म पुर्तगाली काल केर दौरान तिरूर (वेट्टथुनाडू) मे भेल छल।<ref name="askh" /> 14म आ 16म शताब्दीक बीच पनपल खगोल विज्ञान आ गणितक मध्यकालीन केरल स्कूल सेहो मुख्य रूप सँ वेट्टथुनाडू (तिरूर क्षेत्र) पर आधारित छल।<ref name="roy">{{cite journal|title=Discovery of the Series Formula for π by Leibniz, Gregory, and Nilakantha|url=https://archive.org/details/sim_mathematics-magazine_1990-12_63_5/page/291|last=Roy|first=Ranjan|journal=Mathematics Magazine|issue=5|doi=10.2307/2690896|year=1990|volume=63|pages=291–306|jstor=2690896}}</ref><ref name="Pingree 1992 554–563">{{Citation|last=Pingree|first=David|author-link=David Pingree|title=Hellenophilia versus the History of Science|year=1992|journal=Isis|volume=83|issue=4|pages=554–563|jstor=234257|doi=10.1086/356288|quote=One example I can give you relates to the Indian Mādhava's demonstration, in about 1400 A.D., of the infinite power series of trigonometrical functions using geometrical and algebraic arguments. When this was first described in English by Charles Whish, in the 1830s, it was heralded as the Indians' discovery of the calculus. This claim and Mādhava's achievements were ignored by Western historians, presumably at first because they could not admit that an Indian discovered the calculus, but later because no one read anymore the ''Transactions of the Royal Asiatic Society'', in which Whish's article was published. The matter resurfaced in the 1950s, and now we have the Sanskrit texts properly edited, and we understand the clever way that Mādhava derived the series ''without'' the calculus, but many historians still find it impossible to conceive of the problem and its solution in terms of anything other than the calculus and proclaim that the calculus is what Mādhava found. In this case, the elegance and brilliance of Mādhava's mathematics are being distorted as they are buried under the current mathematical solution to a problem to which he discovered an alternate and powerful solution.|bibcode=1992Isis...83..554P|s2cid=68570164}}</ref>
1507 मे, पुर्तगाली वायसराय फ़्रांसिस्को डी अल्मेडा पोन्नानी पर छापा मारलनि आ 1585 मे ओतय एकटा किला बनेबाक शुरू केलनि।<ref name="mh" /> ज़िला मसालाक व्यापार मे एकाधिकारक लेल कोझिकोडक नौसैनिक प्रमुख सभ (जाहि कें कुन्हाली मरक्कार कहल जाइत छल) आ पुर्तगाली सभक बीच कतयको लड़ाई सभ देखलक। कुन्हाली मरक्कार सभ कें भारतीय तटक पहिल नौसैनिक रक्षाक आयोजनक श्रेय देल जाइत अछि।<ref>{{cite web|url=https://www.joinindiannavy.gov.in/en/about-us/maritime-heritage.html|title=Maritime Heritage – Join Indian Navy {{!}} Government of India|website=joinindiannavy.gov.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20200331151728/https://www.joinindiannavy.gov.in/en/about-us/maritime-heritage.html|archive-date=31 March 2020|access-date=10 March 2020|url-status=live}}</ref><ref>{{cite news|last=Singh|first=Arun Kumar|title=Give Indian Navy its due|url=https://www.asianage.com/opinion/columnists/110217/give-indian-navy-its-due.html|access-date=6 March 2020|work=[[The Asian Age]]|date=11 February 2017|archive-date=8 March 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210308123207/https://www.asianage.com/opinion/columnists/110217/give-indian-navy-its-due.html|url-status=live}}</ref> तानूर शहर भारतीय उपमहाद्वीप मे सभ सँ शुरुआती पुर्तगाली उपनिवेश सभ मे सँ एक छल। पुर्तगाली सभ द्वारा पोन्नानी आ परप्पनंगाडी शहर सभ कें क्रमशः वर्ष 1525 आ 1573-74 मे जरा देल गेल छल।<ref name="ReferenceB" /> 16म शताब्दी ई॰ मे कोचीनक किछु राजा सभ कें, जखन कोचीन मालाबार तट पर एकटा प्रमुख शक्ति बनि गेल छल, आमतौर पर तानूर राज्यक शाही परिवार सँ ही चुनल जाइत छल।<ref name="askh" /> 1571 केर चालियम किलाक युद्ध मे पुर्तगाली सभ कें तानूर राज्य सँ खदेड़ि देल गेल। चालियम तानूर राज्यक उत्तरी सीमा छल। ओहि युद्धक दौरान, ज़ामोरिन कें पोन्नानी, तानूर आ परप्पनंगाडी केर मापिला सभ सँ स्पष्ट सहायता प्राप्त भेल छल।
[[फाइल:Ponnani_harbour.jpg|बाएँ|अंगूठाकार|400x400पिक्सेल|2012 मे चित्रित पोन्नानी बंदरगाह। पोन्नानी बंदरगाह तानूर राज्यक सभ सँ दक्षिणी छोर छल]]
[[फाइल:From_a_map_by_Emanuel_Bowen,_1744.jpg|अंगूठाकार|इमानुएल बोवेन (एकटा अंग्रेज़ मानचित्रकार) केर 1744 केर मानचित्र सँ दक्षिण भारत। ध्यान दिअ जे मानचित्र मे, केवल तानूर राज्य कें ज़ामोरिन केर राज्यक भीतर एकटा अलग सीमाक संगे देखाओल गेल अछि]]
16म शताब्दीक दौरान पोन्नानी मे ज़ैनुद्दीन मखदूम द्वितीय (जन्म लगभग 1532) द्वारा लिखल गेल ''तुहफ़त उल मुजाहिदीन'' कोनो भी केरलवासी द्वारा लिखल केरलक इतिहास पर आधारित पहिल ज्ञात पुस्तक अछि। ई [[अरबी भाषा|अरबी]] मे लिखल गेल अछि आ एहि मे 1498 सँ 1583 धरि मालाबार तट कें उपनिवेश बनेबाक पुर्तगाली प्रयास सभक विरुद्ध कालीकटक ज़ामोरिन केर संगे मिल कऽ कुंजाली मरक्कारक नौसेना द्वारा कएल गेल प्रतिरोधक विषय मे जानकारी देल गेल अछि।<ref name="Noorani">AG Noorani {{cite web|url=http://www.frontlineonnet.com/fl2704/stories/20100226270407900.htm|title=Islam in Kerala|archive-url=https://web.archive.org/web/20121221021629/http://www.frontlineonnet.com/fl2704/stories/20100226270407900.htm|archive-date=21 December 2012|access-date=5 January 2013|url-status=dead}}</ref> एकरा पहिल बेर लिस्बन मे मुद्रित आ प्रकाशित कएल गेल छल। एहि संस्करणक एकटा प्रति काहिराक अल-अज़हर विश्वविद्यालयक पुस्तकालय मे सुरक्षित राखल गेल अछि।<ref name="A. Sreedhara Menon 2011">A. Sreedhara Menon. ''Kerala History and its Makers''. D C Books (2011)</ref><ref name="frontline.in">[http://www.frontline.in/static/html/fl2704/stories/20100226270407900.htm A G Noorani. Islam in Kerala. Books]</ref><ref>Roland E. Miller. ''Mappila Muslim Culture'' SUNY Press, 2015</ref> 1532 मे तानूर केर शासकक मदति सँ, चालियम मे एकटा चैपल केर निर्माण कएल गेल, संगे-संगे कमांडरक लेल एकटा घर, सैनिक सभक लेल बैरक आ व्यापारक लेल भंडार-गृह बनाएल गेल। डिएगो डी परेरा, जे ज़ामोरिन केर संगे संधि पर बातचीत कएने छल, ओकरा 250 लोकक गैरीसनक संगे एहि नव किलाक कमान सौंपल गेल छल; आ मैनुअल डी सूसा कें बाइस जहाजक एकटा स्क्वाड्रन केर संगे समुद्रक मार्ग सँ एकर सुरक्षा सुनिश्चित करबाक आदेश छल।<ref name="columbia.edu">{{Cite web|url=http://www.columbia.edu/itc/mealac/pritchett/00generallinks/kerr/vol06chap01sect07.html|title=Vol06chap01sect07|archive-url=https://web.archive.org/web/20200222081409/http://www.columbia.edu/itc/mealac/pritchett/00generallinks/kerr/vol06chap01sect07.html|archive-date=22 February 2020|access-date=1 May 2021|url-status=live}}</ref> ज़ामोरिन जल्दिये अपन प्रभुत्व मे एहि किलाक निर्माणक अनुमति देबा पर पश्चाताप केलनि, आ परप्पनंगाडी केर शासक, कारमानली (किछु रिकॉर्ड कहैत अछि जे तानूर केर शासक सेहो हुनका संगे छलाह <ref name="columbia.edu" />) कें पुर्तगाली सभ सँ नाता तोड़बाक लेल प्रेरित करबाक निष्फल प्रयास केलनि, एतय धरि जे हुनकर विरुद्ध युद्ध सेहो केलनि।<ref name="Makhdoom" /> 1571 मे, चालियम किलाक युद्ध मे पुर्तगाली ज़ामोरिन बल सभ सँ हारि गेल छल।<ref>{{cite book|author=K. K. N. Kurup|year=1997|title=India's Naval Traditions: The Role of Kunhali Marakkars|url=https://books.google.com/books?id=HKmXcBCKEcAC&pg=PA51|access-date=9 August 2012|publisher=Northern Book Centre|isbn=978-81-7211-083-3|pages=37–38|archive-date=27 May 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130527084909/http://books.google.com/books?id=HKmXcBCKEcAC&pg=PA51|url-status=live}}</ref> एक दिस पुर्तगाली सभ आ दोसर दिस ज़ामोरिन (जाहि कें अरब व्यापारी सभ आ स्थानीय चेकोर आ मापिला बल सभक समर्थन प्राप्त छल) केर बीच लगातार होवय वाला युद्ध अंततः तटीय शहर सभ मे विदेशी व्यापारक अरब एकाधिकारक पतनक मार्ग प्रशस्त केलक। पुर्तगाली विरोधक परवाह कएने बिना, ज़ामोरिन 11 नवंबर 1604 कें डच ईस्ट इंडिया कंपनी केर संगे एकटा संधि केलनि।<ref name="mh" /> एकर बाद 1608 मे एकटा आओर संधि भेल, जे पछिला संधिक पुष्टि केलक आ डच सभ पुर्तगाली सभ कें खदेड़बा मे ज़ामोरिन कें सहायताक आश्वासन देलक।<ref name="mh" /> डच एकाधिकारक उदयक कारण पुर्तगाली प्रभुत्व मे सेहो गिरावट आयल। 16म शताब्दीक अशांतिक बाद आयल सांस्कृतिक पुनर्जागरण थुनचाथु एज़ुथचन आ पूनथानम नम्बूदिरी जेहन कवि सभ कें जन्म देलक, जे मलयालम साहित्य कें ओकर वर्तमान स्वरूप मे विकसित करबा मे सहायक छलाह, आ मेल्पथुर नारायण भट्टथिरि, जे खगोल विज्ञान आ गणितक मध्ययुगीन केरल स्कूल केर सदस्य सेहो छलाह।
17म शताब्दीक मध्य धरि, पोन्नानी आ कोझिकोड मे छोट अंग्रेज़ी फैक्ट्री सभ कें छोड़ि कऽ, केरलक बंदरगाह सभ मे विदेशी व्यापार पर डच सभक एकाधिकार भऽ गेल छल।<ref name="mh" /> मुदा 1650 मे विलियम कीलिंगक आगमन एहि क्षेत्र मे ब्रिटिश ईस्ट इंडिया कंपनी केर एकाधिकारक शुरुआत छल, मुदा ओ 1792 धरि अपन वर्चस्व स्थापित नहि कऽ सकलाह।<ref name="mh" /> 18म शताब्दीक दौरान, मैसूर राज्यक वास्तविक शासक हैदर अली आ टीपू सुल्तान उत्तरी केरल (मालाबार ज़िला) केर सभ छोट सामंती राज्य सभ कें एकीकृत केलनि आ ओकरा सभ कें मैसूर राज्यक हिस्सा बना देल गेल। 1766 मे थोड़े समयक लेल, मंजेरी सुल्तान हैदर अली केर मुख्यालय छल।<ref name="1961_kkd">{{Cite book|title=District Census Handbook (2) – Kozhikode (1961)|last=Devassy|first=M. K.|publisher=Government of Kerala|year=1965|location=Ernakulam|url=http://lsi.gov.in:8081/jspui/bitstream/123456789/5665/1/22059_1961_KOZ.pdf|access-date=19 December 2020|archive-date=2 February 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210202005030/http://lsi.gov.in:8081/jspui/bitstream/123456789/5665/1/22059_1961_KOZ.pdf|url-status=live}}</ref> जखन 18म शताब्दी ई॰ मे मैसूरक सुल्तान हैदर अली कालीकट मे सामूतिरि कोविलकमक घेराबंदी केलनि, तँ ज़ामोरिन अपन परिवारक सदस्य सभ कें पोन्नानी मे ''तिक्काविल कोविलकम'' पठा देलनि।<ref>Panikkar. K.M. ''A History of Kerala (1498–1801)'' Coimbatore (1960) p. 64</ref> तिरूरंगाडीक युद्ध ब्रिटिश सेना आ टीपू सुल्तान केर बीच 7 आ 12 दिसंबर 1790 केर बीच तिरूरंगाडी मे तेसर आंग्ल-मैसूर युद्धक दौरान भेल कतयको संघर्ष सभक एकटा श्रृंखला छल।<ref name="Naravane">{{Cite book|last=Naravane|first=M.S.|title=Battles of the Honorable East India Company|publisher=A.P.H. Publishing Corporation|year=2014|isbn=9788131300343|pages=176}}</ref> 1792 मे, टीपू सुल्तान तेसर आंग्ल-मैसूर युद्ध मे इंग्लिश ईस्ट इंडिया कंपनी सँ हारि गेल, आ श्रीरंगपट्टनमक संधि पर सहमति भेल। एहि संधिक अनुसार, मालाबार क्षेत्रक अधिकांश हिस्सा (जाहि मे वर्तमान मलप्पुरम ज़िला शामिल अछि) इंग्लिश ईस्ट इंडिया कंपनी मे एकीकृत भऽ गेल। त्रावणकोर केर कोयि थम्पुरान परप्पनाड शाही परिवार सँ ताल्लुक रखैत छथि। एहि परिवार सँ आमतौर पर त्रावणकोर परिवारक रानी सभक जीवनसाथी चुनल जाइत छलाह।<ref name="1961_kkd" /> कोनोली प्लॉट मे दुनियाक सभ सँ पुरान सागौन केर बागान निलांबुर शहर सँ मात्र {{cvt|2|km}} दूर अछि। एकर नाम मालाबारक तत्कालीन ज़िला कलेक्टर हेनरी वैलेंटाइन कोनोली केर स्मृति मे राखल गेल छल।<ref>{{Cite news|title=Oldest teak plantation, Conolly's Plot, to reopen after maintenance|url=https://english.mathrubhumi.com/travel/travel-news/oldest-teak-plantation-conolly-s-plot-to-reopen-after-maintenance-kerala-nilambur-teak-plantations-1.1942105|date=16 May 2017|access-date=12 October 2020|work=Mathrubhumi|archive-date=12 October 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201012215336/https://english.mathrubhumi.com/travel/travel-news/oldest-teak-plantation-conolly-s-plot-to-reopen-after-maintenance-kerala-nilambur-teak-plantations-1.1942105|url-status=live}}</ref> राज्य मे पहिल रेलवे लाइन 12 मार्च 1861 कें तिरूर सँ चालियम धरि शुरू भेल, जाहिकर सभ सँ पुरान रेलवे स्टेशन तिरूर रेलवे स्टेशन अछि।<ref name="ll">{{cite web|url=https://www.thehindu.com/news/national/kerala/lifeline-of-malabar-turns-125/article4250472.ece|title='Lifeline' of Malabar turns 125|date=29 December 2012|website=thehindu.com|archive-url=https://web.archive.org/web/20210130150107/https://www.thehindu.com/news/national/kerala/lifeline-of-malabar-turns-125/article4250472.ece|archive-date=30 January 2021|access-date=19 December 2020|url-status=live}}</ref><ref name="mpm2">{{Cite news|title=ആ ചൂളംവിളി പിന്നെയും പിന്നെയും...|url=https://www.mathrubhumi.com/malappuram/specials/50-years-of-malappuram/kerala-first-railway-line-tirur-to-beypore-1.3880175|date=17 June 2019|access-date=19 December 2020|work=Mathrubhumi|archive-date=30 November 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201130082010/https://www.mathrubhumi.com/malappuram/specials/50-years-of-malappuram/kerala-first-railway-line-tirur-to-beypore-1.3880175|url-status=live}}</ref>
[[फाइल:Canoly_hanging_bridge_nilambur.jpg|बाएँ|अंगूठाकार|कोनोली प्लॉट, निलांबुर मे दुनियाक सभ सँ पुरान सागौन केर बागान]]
ई ज़िला 1792 सँ 1921 केर बीच कतयको मापिला विद्रोह सभक स्थल रहल। अनुमान अछि जे एहि अवधिक दौरान छोट-पैघ लगभग 830 दंगा भेल। 1841-1921 केर दौरान अकेले ब्रिटिश अधिकारी सभक विरुद्ध 86 सँ अधिक विद्रोह भेल।<ref>K. Madhavan, 'Malayalathile Mappila Lahala,' Mathrubhumi, 24 March 1923.</ref> ब्रिटिश शासनक दौरान ज़िला कें दक्षिण मालाबार मे एरानाड, वल्लुवनाड आ पोन्नानी उप-ज़िला सभ मे शामिल कएल गेल छल। मालाबार स्पेशल पुलिसक मुख्यालय मलप्पुरम मे छल। एम॰एस॰पी॰ राज्यक सभ सँ पुरान सशस्त्र पुलिस बटालियन सेहो अछि। अंग्रेज सभ अपन सेना सभ कें तैनात करबाक लेल कडलुंडी नदीक किनार मे मलप्पुरम शहरक शीर्ष पर हेग बैरक केर स्थापना कएने छल।<ref>{{Cite web|url=https://www.malappuramtourism.org/history.php|title=Malappuram British History|archive-url=https://web.archive.org/web/20201010035952/https://www.malappuramtourism.org/history.php|archive-date=10 October 2020|access-date=12 July 2020|url-status=live}}</ref>
[[फाइल:Codacal_Tile_Factory.jpg|अंगूठाकार|तिरुनावाया केर कोडक्कल मे कॉमनवेल्थ ट्रस्ट द्वारा कोडक्कल टाइल फैक्ट्री चलाओल जाइत छल। 1887 मे शुरू भेल कोडक्कल मे टाइल फैक्ट्री भारतक दोसर टाइल-निर्माण उद्योग अछि। पहिल टाइल फैक्ट्री फेरोक मे छल, जे ओहि समय एरानाड तालुक केर हिस्सा छल]]
28 अप्रैल 1920 कें मंजेरी मे आयोजित भारतीय राष्ट्रीय कांग्रेस केर मालाबार ज़िला राजनीतिक सम्मेलन ब्रिटिश मालाबार मे भारतीय स्वतंत्रता आन्दोलन आ राष्ट्रीय आंदोलन कें मजबूत केलक।<ref name="Manjericonference_1920">{{cite news|title=The 1920 political conference at Manjeri|url=https://www.deccanchronicle.com/nation/in-other-news/290616/rare-letters-on-historic-meet-found-in-malappuram.html|access-date=18 July 2020|work=Deccan Chronicle|date=29 June 2016|archive-date=18 July 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200718131229/https://www.deccanchronicle.com/nation/in-other-news/290616/rare-letters-on-historic-meet-found-in-malappuram.html|url-status=live}}</ref> ओ सम्मेलन घोषित केलक जे मोंटेग्यू-चेम्सफ़ोर्ड सुधार ब्रिटिश भारतक आवश्यकता सभ कें पूरा करबा मे सक्षम नहि छल। ई मालाबार मे मौजूद किरायेदारीक कारण होमय वाली समस्या सभक समाधान खोजबाक लेल भूमि सुधारक सेहो तर्क देलक। मुदा, एहि निर्णय सँ कांग्रेसक भीतर चरमपंथी आ नरमपंथी सभक बीचक खाई चौड़ी भऽ गेल। एहि सम्मेलनक परिणामस्वरूप जमींदार सभ मे भारतीय राष्ट्रीय कांग्रेस केर प्रति असंतोष पैदा भेल। एकर कारण मालाबार ज़िला कांग्रेस कमेटी केर नेतृत्व ओहि चरमपंथी सभक नियंत्रण मे आबि गेल जे मजदूर आ मध्यम वर्ग केर पक्ष मे छलाह।<ref name="askh" />
[[फाइल:മലപ്പുറം_ജില്ലയിൽ_പൊന്നാനിയിലെ_ഹാർബർ_(1930-37).jpg|बाएँ|अंगूठाकार|300x300पिक्सेल|1930 केर दशकक मध्य मे पोन्नानी बंदरगाह]]
[[फाइल:Tirurangadi_Hajur_Kacheri.jpg|अंगूठाकार|तिरुंरंगाडी तालुक कार्यालय मे 1921 केर विद्रोह मे शहीद भेल ब्रिटिश सैनिक सभक कब्र]]
मालाबार विद्रोह (मोपला विद्रोह) एहि विद्रोह सभ मे अंतिम आ महत्वपूर्ण छल। पूकोट्टूर केर युद्ध एहि विद्रोह मे एकटा महत्वपूर्ण भूमिका निभबैत अछि।<ref name="tottenham grf">Tottenham GRF (ed), The Mappila Rebellion 1921–22, Govt Press Madras 1922 P 71</ref><ref name="karim kk">Karim KK Muhammed Abdul, Variam Kunnath Kunjahammed Haji, Kalima Books, Kozhikkode 1992 (Malayalam)</ref> सेना, पुलिस आ ब्रिटिश अधिकारी सभक भागि जेबाक बाद, 28 अगस्त 1921 धरि एरानाड, वल्लुवनाड, पोन्नानी आ कोझिकोड तालुक सभक 200 सँ अधिक गांव सभ मे स्वतंत्रताक घोषणा कएल गेल छल।<ref>''Malabar Desiyathayude Idapedalukal''. Dr. M. T. Ansari. DC Books</ref> मुदा स्वायत्तताक घोषणाक छह महिना सँ सेहो कम समयक बाद, ईस्ट इंडिया कंपनी एहि क्षेत्र पर फेर सँ कब्ज़ा कऽ लेलक आ एकरा ब्रिटिश राज मे मिला लेलक। मालाबार विद्रोहक बाद ही वैगन त्रासदी भेल छल, जतय 20 नवंबर 1921 कें 64 कैदी सभक मौत भऽ गेल छल।<ref>Panikkar, K. N., ''Against Lord and State: Religion and Peasant Uprisings in Malabar 1836–1921''</ref>
[[फाइल:കരിപ്പുര്_വിമാനത്താവളം.jpg|बाएँ|अंगूठाकार|कोंडोट्टी केर करिपुर मे कालीकट अंतर्राष्ट्रीय हवाई अड्डा]]
1947 मे भारतक स्वतंत्रताक बाद तत्कालीन मद्रास प्रेसीडेंसी मद्रास राज्य बनि गेल। मलप्पुरम राजस्व प्रभाग तत्कालीन मालाबार ज़िलाक पाँच राजस्व प्रभाग सभ मे सँ एक छल, जाहिकर अधिकार क्षेत्र मे एरानाड (मंजेरी) आ वल्लुवनाड (पेरिंथलमन्ना) तालुक छल। मालाबार ज़िलाक अन्य चारि टा राजस्व प्रभाग थालास्सेरी, कोझिकोड, पालक्काड आ फोर्ट कोचीन छल।<ref name="Malabar">{{Cite book|title=1951 census handbook – Malabar district|publisher=Government of Madras|year=1953|location=Chennai|pages=1|url=http://lsi.gov.in:8081/jspui/bitstream/123456789/6425/1/20493_1951_MAL.pdf|access-date=27 September 2020|archive-date=8 October 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201008060411/http://lsi.gov.in:8081/jspui/bitstream/123456789/6425/1/20493_1951_MAL.pdf|url-status=live}}</ref> 1 नवंबर 1956 कें भाषाई आधार पर [[केरल]] राज्यक गठन कएल गेल छल। मलप्पुरम ज़िलाक गठन ओहि समय चारि उप-ज़िला सभ (एरानाड, पेरिंथलमन्ना, तिरूर आ पोन्नानी), चारि शहर सभ, चौदह विकास ब्लॉक सभ आ 95 ग्राम पंचायत सभक संगे कएल गेल छल।<ref name="c1971">{{Cite book|title=District Census Handbook – Malappuram (Part-C) – 1971|last=K. Narayanan|publisher=Directorate of Census Operations, Kerala|year=1972|location=Thiruvananthapuram|pages=3|url=http://lsi.gov.in:8081/jspui/bitstream/123456789/5714/1/51172_1971_MAL.pdf}}</ref> बाद मे, तिरूरंगाडी तालुक बनेबाक लेल तिरूर तालुक कें विभाजित कएल गेल, आ निलांबुर आ कोंडोट्टी नामक दू टा आओर तालुक सभ बनेबाक लेल एरानाड तालुक कें तीन भाग मे विभाजित कएल गेल। केरलक दोसर सभ सँ पुरान मौजूदा विश्वविद्यालय कालीकट विश्वविद्यालय आ राज्यक दोसर सभ सँ पुरान मौजूदा हवाई अड्डा कालीकट अंतर्राष्ट्रीय हवाई अड्डा क्रमशः 1968 आ 1988 मे तेनहिपलम आ करिपुर मे शुरू भेल।<ref>{{Cite news|title=Calicut airport turns 80|url=https://www.thehindu.com/news/cities/kozhikode/calicut-airport-turns-30/article23508804.ece|last=Special Currespondent|date=12 April 2018|access-date=31 March 2021|work=The Hindu|archive-date=9 November 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201109042642/https://www.thehindu.com/news/cities/kozhikode/calicut-airport-turns-30/article23508804.ece|url-status=live}}</ref> 1970 केर दशक मे, फ़ारस केर खाड़ीक देश सभ मे तेल भंडार व्यावसायिक निष्कर्षणक लेल खोलि देल गेल आ हजारो अकुशल श्रमिक खाड़ी चलि गेलाह। ओ सभ ग्रामीण अर्थव्यवस्था कें समर्थन दैत घर पर पाइ पठौलनि, आ 20म सदीक अंत धरि, ई क्षेत्र प्रथम विश्वक स्वास्थ्य मानक सभ आ लगभग सार्वभौमिक साक्षरता कें प्राप्त कऽ लेलक।<ref>{{cite magazine|url=http://www.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2084273_2084272_2084259,00.html|title=Summer Journey 2011|date=21 July 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20110722004134/http://www.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2084273_2084272_2084259,00.html|archive-date=22 July 2011|url-status=dead|magazine=Time}}</ref>
ऐतिहासिक रूप सँ, मलप्पुरम ज़िला अष्टवैद्य परंपराक संरक्षणक केंद्र रहल अछि, जे आठ नम्बूदिरी ब्राह्मण परिवार सभक एकटा समूह अछि जाहि कें पारंपरिक रूप सँ आयुर्वेदक आठ शाखा सभक उस्तादक रूप मे मान्यता प्राप्त अछि। एहि मे सँ, पुलमंतोल मूस परिवार (पेरिंथलमन्ना केर समीप पुलमंतोल क्षेत्र सँ जुड़ल) सदियो सँ वंशानुगत चिकित्सा पद्धति आ संस्कृत छात्रवृत्तिक एकटा अटूट वंश बनाए रखने अछि।<ref name="Sreedharan2002">{{cite book|last=Sreedharan|first=N|title=Ashtavaidya Tradition of Kerala|publisher=Publications Division, University of Calicut|year=2002}}</ref>
कर्नाटक संगीतकार चेम्बई वैद्यनाथ भागवतर केर संगे एकर जुड़ावक माध्यम सँ केरलक सांस्कृतिक इतिहास मे पुलमंतोल वंश केर ऐतिहासिक महत्व कें नोट कएल गेल अछि। 1952 मे एकटा प्रदर्शनक दौरान अपन आवाज़ खोयबाक बाद, चेम्बई पुलमंतोल मूस परिवार केर तहत पारंपरिक आयुर्वेदिक उपचारक अवधि गुज़ार्ने छलाह। हुनकर बादक रिकवरी आ मंच पर वापसी क्षेत्रीय आत्मकथा सभ मे नीक जकाँ प्रलेखित अछि।<ref name="ChembaiBio">{{cite book|last=Sarma|first=L. R. Viswanatha|title=Chembai Selvam|publisher=Amudha Nilayam Ltd|year=1954|location=Madras}}</ref>
एहि वंशक विरासत कें पुलमंतोल मे श्री रुद्र धन्वंतरि मंदिर केर माध्यम सँ क्षेत्रीय धार्मिक इतिहास मे आओर एकीकृत कएल गेल अछि। तूतापुज़ा नदीक तट पर स्थित ई ऐतिहासिक मंदिर रुद्र आ धन्वंतरि दुनू कें समर्पित होयबाक कारण अद्वितीय अछि, जे मालाबार क्षेत्र मे आध्यात्मिक परंपरा आ आयुर्वेदिक चिकित्सा कला सभक प्रतिच्छेदन केर लेल एकटा केंद्र बिंदुक रूप मे कार्य करैत अछि।<ref name="HeritagePortal">{{cite web|url=https://ayurvedathanal.com/sree-rudhra-dhanwanthari-temple|title=Sree Rudhra Dhanwanthari Temple Heritage|website=Ayurveda Thanal|access-date=12 May 2026}}{{Dead link|date=August 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== भूगोल ==
[[फाइल:Cherumb_eco_tourism_village,_Karuvarakundu_India_(3).JPG|पाठ=A village|बाएँ|अंगूठाकार|करुवरकुन्डु केर पहाड़ी क्षेत्र]]
[[फाइल:Puthuponnani_(2).JPG|पाठ=A beach|अंगूठाकार|पुथुपोन्नानी मुनंबम तट]]
उत्तर-पश्चिम मे कोझिकोड ज़िला, उत्तर-पूर्व मे वायनाड ज़िला, पूर्व मे नीलगिरि पहाड़ी सभ, दक्षिण-पूर्व मे पालक्काड ज़िला, दक्षिण-पश्चिम मे त्रिशूर ज़िला आ पश्चिम मे अरब सागर सँ घिरल मलप्पुरम केर कुल भौगोलिक क्षेत्रफल 3,554 वर्ग किमी अछि, जे क्षेत्रफलक मामला मे राज्य मे तेसर स्थान पर अछि। ज़िला मे राज्यक कुल क्षेत्रफलक 9॰15% हिस्सा अबैत अछि। भौगोलिक मानचित्र पर ज़िला 75°E - 77°E देशांतर आ 10°N - 12°N अक्षांश पर स्थित अछि। केरलक अन्य हिस्सा जकाँ, मलप्पुरम मे सेहो एकटा तटीय क्षेत्र अछि जे पश्चिम मे अरब सागर सँ घिरल अछि, केंद्र मे एकटा मध्य क्षेत्र अछि, आ पूर्व मे पश्चिमी घाट सँ घिरल एकटा पहाड़ी क्षेत्र अछि। केरलक अन्य ज़िला सभक विपरीत, मध्य क्षेत्र मे सेहो पहाड़ी क्षेत्र व्यापक रूप सँ देखल जाइत अछि। 2,554 मीटर ऊँच मुकुर्थी चोटी मलप्पुरम ज़िलाक सभ सँ ऊँच स्थान अछि, जे निलांबुर तालुक आ ऊटी तालुकक सीमा पर स्थित अछि, आ अनामुडी (2,696 मीटर) आ मीसापुलिमाला (2,651 मीटर) केर बाद केरल मे तेसर सभ सँ ऊँच चोटीक संगे-संगे दक्षिण भारत मे पाँचम सभ सँ ऊँच चोटी सेहो अछि। ई इडुक्की ज़िलाक बाहर केरलक सभ सँ ऊँच चोटी सेहो अछि। 2,383 मीटर ऊँच अंगिंडा चोटी दोसर सभ सँ ऊँच चोटी अछि, जे मलप्पुरम-पालक्काड-नीलगिरि ज़िलाक सीमाक करीब स्थित अछि। 2,339 मीटर ऊँच वावुल माला चोटी मलप्पुरम केर निलांबुर तालुक, वायनाड आ कोझिकोड ज़िला सभक थमारास्सेरी तालुक केर त्रिकोणीय जंक्शन पर स्थित अछि, ई ज़िलाक तेसर सभ सँ ऊँच स्थान अछि।
=== सीमावर्ती तालुक ===
मलप्पुरम ज़िला 5 ज़िला सभक निम्नलिखित 12 तालुक सभक संगे अपन सीमा साझा करैत अछि:
* वायनाड ज़िला: वैथिरी तालुक।
* कोझिकोड ज़िला: कोझिकोड आ थामरास्सेरी तालुक।
* नीलगिरि ज़िला: पंडालूर, गुडालूर, ऊटी आ कुंदा तालुक।
* पालक्काड ज़िला: पट्टांबी, ओट्टापलम आ मन्नारक्काड तालुक।
* त्रिशूर ज़िला: चावक्काड आ कुन्नमकुलम तालुक।
=== स्थलाकृति ===
स्थलाकृति, भूविज्ञान, माटि, जलवायु आ प्राकृतिक वनस्पति केर आधार पर ज़िला कें 5 उप-सूक्ष्म क्षेत्र सभ मे विभाजित कएल गेल अछि:
* मलप्पुरम तट
* मलप्पुरम लहरदार मैदान
* चालियार नदी बेसिन
* निलांबुर जंगली पहाड़ी सभ
* पेरिंथलमन्ना लहरदार ऊँच इलाका सभ।
[[फाइल:Chaliyar_-_Areekode_Bridge.jpg|बाएँ|अंगूठाकार|अरीकोड मे चालियार नदी बेसिन]]
[[फाइल:Map_of_Malappuram_District_(April_2021).svg|अंगूठाकार|मलप्पुरम ज़िलाक मानचित्र]]
मलप्पुरम तट उत्तर मे वल्लीकुन्नु सँ लऽ कऽ दक्षिण मे पेरुम्बदप्पु धरि मलप्पुरम केर तटीय क्षेत्रक संगे-संगे स्थित अछि। ई उत्तर मे कोझिकोड तट, पूर्व मे मलप्पुरम लहरदार मैदान, दक्षिण मे त्रिशूर तट आ पश्चिम मे लक्षद्वीप सागरक संगे अपन सीमा बनबैत अछि। एहि क्षेत्र सँ चालियार, कडलुंडी, भरतप्पुड़ा, तिरुरपुड़ा आदि प्रमुख नदी सभ, नहर सभ आ बैकवाटर बहैत अछि। ई क्षेत्र नारियलक गाछ सँ घिरल अछि। तटीय मैदान पश्चिम दिस बहुत धीरे-धीरे ढलान लैत अछि।<ref name="geographymalappuram">{{cite web|url=http://censusindia.gov.in/2011census/dchb/3205_PART_A_MALAPPURAM.pdf|title=Physical divisions of Malappuram|website=censusindia.gov.in|pages=21–22|archive-url=https://web.archive.org/web/20191127005243/http://censusindia.gov.in/2011census/dchb/3205_PART_A_MALAPPURAM.pdf|archive-date=27 November 2019|access-date=18 April 2020|url-status=live}}</ref> पोन्नानी, एडप्पल, तिरूर, वलांचेरी, कुट्टीप्पुरम, तानूर, तिरूरंगाडी आ परप्पनंगाडी सहित प्रमुख शहर एहि क्षेत्र मे अबैत अछि। एहि क्षेत्रक अधिकतम ऊँचाई तिरूर तालुक केर कल्पकांचेरी गाँव (104 मीटर) मे स्थित अछि।<ref name="geographymalappuram" />
मलप्पुरम लहरदार मैदान तटक समानांतर स्थित अछि, जे उत्तर मे नादापुरम-मावूर लहरदार मैदान सभ, पूर्व मे चालियार नदी बेसिन आ पेरिंथलमन्ना लहरदार ऊँच इलाका सभ, दक्षिण मे पट्टांबी लहरदार मैदान आ पश्चिम मे मलप्पुरम तटक संगे अपन सीमा बनबैत अछि। कन्नमंगलाम मे नेन्मिनी पहाड़ी (478 मीटर) सभ सँ ऊँच स्थान अछि आ उत्तरी भाग मे वज़ायूर (95 मीटर) एहि क्षेत्र मे सभ सँ नीचा स्थान अछि। एतय किछु पहाड़ी आ ढलान देखल जा सकैत अछि।<ref name="geographymalappuram" />
[[फाइल:Chekkunnu.jpg|अंगूठाकार|एदावन्ना मे चेक्कुन्नु पहाड़ी सभ]]
चालियार नदी बेसिन केर उत्तर आ पूर्व मे निलांबुर जंगली पहाड़ी सभ, दक्षिण मे पेरिंथलमन्ना लहरदार ऊँच इलाका सभ आ पूर्व मे मलप्पुरम लहरदार मैदान अपन सीमा बनबैत अछि। ई चालियारक मध्य मार्गक अंतर्गत अबैत अछि आ एहि मे अलग-थलग पहाड़ी सभक रूप मे उतार-चढ़ाव अछि।<ref name="geographymalappuram" />
निलांबुर जंगली पहाड़ी सभ, जाहि कें औपनिवेशिक अभिलेख सभ मे ''निलांबुर घाटी'' सेहो कहल जाइत अछि, उत्तर मे कोझिकोड जंगली पहाड़ी सभ आ वायनाड जंगली पहाड़ी सभ, पूर्व मे [[तमिलनाडु]], दक्षिण मे मन्नारक्काड-पालक्काड जंगली पहाड़ी सभ आ पश्चिम मे चालियार नदी बेसिन केर संगे अपन सीमा बनबैत अछि। ई पश्चिमी घाटक एकटा हिस्सा अछि। एतय समुद्र तल सँ 1000 मीटर सँ अधिक ऊंचाई वाली कतयको चोटी सभ देखल जा सकैत अछि।<ref name="geographymalappuram" /> एहि क्षेत्रक सभ सँ ऊँच चोटी मुकुर्थी (2594 मीटर) पर अछि, जे तमिलनाडु केर संगे केरलक सीमा पर करीमपुज़ा वन्यजीव अभयारण्य केर पूर्व मे स्थित अछि। सभ सँ निचला बिंदु मम्पड (115 मीटर) पर स्थित अछि।<ref name="geographymalappuram" /> निलांबुर केर पहाड़ी जंगली क्षेत्र नीलगिरि बायोस्फीयर रिज़र्व केर एकटा हिस्सा बनबैत अछि।
पेरिंथलमन्ना लहरदार ऊँच इलाका सभ उत्तर मे चालियार नदी बेसिन, पूर्व मे मन्नारक्काड-पालक्काड जंगली पहाड़ी सभ, दक्षिण मे पालक्काड गैप आ पश्चिम मे मलप्पुरम लहरदार मैदान केर संगे अपन सीमा बनबैत अछि। एतय कतयको छोट अलग-थलग पहाड़ी सभ देखल जा सकैत अछि। कोडीकुथिमला ओहि मे सँ एक अछि। कडलुंडी नदी एहि क्षेत्र कें अपवाहित करैत अछि। एहि क्षेत्रक अधिकतम ऊंचाई मक्करपरम्बा मे 610 मीटर अछि।<ref name="geographymalappuram" />
=== तटरेखा ===
[[फाइल:Light_house_in_Ponnani.jpg|अंगूठाकार|पोन्नानी केर लाइटहाउस]]
70 किमी नमगर तटरेखा (राज्यक कुल तटरेखाक 11॰87%) केर संगे मलप्पुरम केरलक ज़िला सभ मे तटरेखाक लंबाई मे पाँचम स्थान पर अछि।<ref>{{cite web|url=http://www.kerenvis.nic.in/Database/Coastline_2346.aspx|title=The coastal area of Malappuram|website=kerenvis.nic.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20191123153736/http://www.kerenvis.nic.in/Database/Coastline_2346.aspx|archive-date=23 November 2019|access-date=30 November 2019|url-status=live}}</ref> मलप्पुरमक तटीय बेल्ट तीन टा नगरपालिका कस्बा सभ (तानूर, पोन्नानी आ परप्पनंगाडी) आ आठ टा ग्राम पंचायत सभ (वल्लीकुन्नु, तनालूर, निरमरुथुर, वेट्टम, मंगलम, पुरथुर, वेलियांकोडे आ पेरुंबडप्पू) मे फैलल अछि। पोन्नानी, तानूर, परप्पनंगाडी आ पडिंजारक्कारा बीच, जे सभ ज़िलाक पश्चिमी भाग मे स्थित अछि, मछरी पकड़बाक प्रमुख केंद्र अछि। ज़िलाक समुद्री तट समुद्री संपदा सँ भरल अछि।<ref name="geographymalappuram" /> पहिने अरब व्यापारी सभक पसंदीदा गंतव्य होयबाक अतिरिक्त, पोन्नानी कतयको मुस्लिम आध्यात्मिक नेता सभक लेल सेहो एकटा मनोरम स्थल छल, जे एतय इस्लाम केर प्रचार मे सहायक छलाह। एहि बंदरगाह शहर कें 'मालाबारक छोट मक्का' आ 'सोनाक सिक्काक शहर' सेहो कहल जाइत अछि।<ref name="pkd">{{cite book|author=M. K. Devassy|year=1965|title=1961 Census Handbook- Palghat District|publisher=Directorate of Census Operations, Kerala and The Union Territory of Laccadive, Minicoy, and Amindivi Islands|url=http://lsi.gov.in:8081/jspui/bitstream/123456789/5667/1/51592_1961_PAL.pdf|access-date=11 March 2021|archive-date=8 May 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210508155754/http://lsi.gov.in:8081/jspui/bitstream/123456789/5667/1/51592_1961_PAL.pdf|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.nativeplanet.com/travel-guide/the-mecca-of-malabar-ponnani-004132.html|title=Ponnani, the Mecca of Malabar|date=24 October 2017|website=nativeplanet.com|archive-url=https://web.archive.org/web/20210510143226/https://www.nativeplanet.com/travel-guide/the-mecca-of-malabar-ponnani-004132.html|archive-date=10 May 2021|access-date=19 April 2020|url-status=live}}</ref> फरवरी/अप्रैल केर महिना सभक दौरान हज़ारो प्रवासी पक्षी एतय अबैत अछि। पोन्नानी केर करीब बिय्यम कयाल स्थित अछि, जे वाटर स्पोर्ट्स सुविधा वाला एकटा शांत, हर-ियर जलमार्ग अछि। कोनोली नहर पुथुपोन्नानी मे अरब सागर सँ मिलैत अछि। तटीय शहर तानूर प्रारंभिक मध्ययुगीन काल मे 'वेट्टथुनाड राज्य' केर राजधानी छल, आ केरलदेशपुरम मंदिर केर लेल जानल जाइत अछि। परप्पनंगाडी प्रारंभिक मध्ययुगीन काल मे परप्पनाड राज्य केर शासक परिवार सभक सीट छल।
=== नदी सभ ===
[[फाइल:View_from_Chamravattam_Bridge_-_panoramio.jpg|अंगूठाकार|त्रिप्रंगोड मे भरतप्पुड़ा]]
[[फाइल:Kadalundi_river,_Malappuram.jpg|अंगूठाकार|मलप्पुरम मे कडलुंडी नदी]]
ज़िला सँ बहय वाली प्रमुख नदी सभ चालियार, कडलुंडी नदी, भरतप्पुड़ा आ तिरूर नदी अछि। चालियारक कुल लंबाई लगभग 168 किमी अछि आ एकर जल निकासी क्षेत्र 2818 वर्ग किमी अछि। ई निलांबुर, मम्पड, एदावन्ना, अरीकोड आ वाज़क्कड सँ भऽ कऽ गुज़रैत अछि आ फेर कोझिकोड-मलप्पुरम ज़िलाक सीमा सँ बहैत चालियम मे अरब सागर मे मिलि जाइत अछि। निलांबुर तालुकक घाटी मे चालियारक कतयको पैघ आ छोट सहायक नदी सभ अछि।<ref name="geographymalappuram" /><ref name="river">{{cite web|url=https://malappuram.nic.in/about-district/|title=Rivers in Malappuram district|website=malappuram.nic.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20200210004256/https://malappuram.nic.in/about-district/|archive-date=10 February 2020|access-date=23 November 2019|url-status=live}}</ref> चालियारक सभ सँ पैघ सहायक नदी करीमपुज़ा, आ भरतप्पुड़ाक सभ सँ पैघ सहायक नदी सभ मे सँ एक तूतापुज़ा, आ कडलुंडी नदीक सभ सँ पैघ सहायक नदी सभ मे सँ एक ओलिपुज़ा सेहो ज़िला सँ भऽ कऽ बहैत अछि। कडलुंडी नदी मेलात्तुर, कीज़ट्टूर, पंडीक्कड, मंजेरी, मलप्पुरम, पनाक्कड, परप्पुर, वेंगरा, तिरूरंगाडी, परप्पनंगाडी आ वल्लीकुन्नु सँ भऽ कऽ गुजरैत अछि आ ज़िलाक उत्तर-पश्चिमी सीमा पर वल्लीकुन्नु मे कडलुंडी नगरम मे अरब सागर मे खसैत अछि। ई ओलिपुज़ा नदी आ वेलियार नदीक संगम सँ बनैत अछि। कडलुंडी नदी साइलेंट वैलीक पश्चिमी सीमा पर पश्चिमी घाट सँ निकलैत अछि आ ज़िला सँ भऽ कऽ बहैत अछि। कीज़ट्टूर मे ओलिपुज़ा आ वेलियार मिल कऽ कडलुंडी नदीक निर्माण करैत अछि। कडलुंडी नदी एरानाड आ वल्लुवनाड क्षेत्र सभ सँ भऽ कऽ गुज़रैत अछि। एकर लंबाई 130 किमी अछि, जाहिकर जलग्रहण क्षेत्र 1114 वर्ग किमी आ कुल प्रवाह 2189 मिलियन घन फीट अछि।<ref name="geographymalappuram" /><ref name="river" /> भरतप्पुड़ाक कुल लंबाई 209 किमी अछि। ई अपन सहायक नदी तूतापुज़ा केर रूप मे तूथा, एलामकुलम, मलप्पुरम-पालक्काड ज़िला सीमा पर पुलमंतोल सँ भऽ कऽ बहैत अछि आ पल्लीप्पुरम मे मुख्य नदी मे मिल जाइत अछि। फेर ई किछु पड़ोसी ज़िला सभ सँ बहबाक बाद थिरुवेगाप्पुरा सँ कुट्टीप्पुरम पहुँचि कऽ फेर सँ ज़िला मे प्रवेश करैत अछि। एकर बाद ई पूरी तरह सँ ज़िला सँ भऽ कऽ बहैत अछि। भरतप्पुड़ा पोन्नानी मे अरब सागर मे खसैत अछि। तिरुनावाया, कुट्टीप्पुरम, त्रिप्रंगोड, इरिम्बीलियम, थावनूर आ पोन्नानी भरतप्पुड़ाक तट पर स्थित किछु महत्वपूर्ण शहर अछि।<ref name="geographymalappuram" /><ref name="river" /> तिरूर नदी 48 किमी नमगर अछि। ई पोन्नानीक समीप पडिंजारक्कारा मे भरतप्पुड़ा सँ मिलैत अछि।<ref name="geographymalappuram" /><ref name="river" /> एहि पैघ नदी सभक अतिरिक्त, ज़िला मे पुराप्परम्बा नदी नामक एकटा छोट नदी सेहो अछि, जे केवल 8 किमी नमगर अछि। ई कोनोली नहर केर माध्यम सँ प्रमुख नदी सभ सँ जुड़ल अछि।<ref name="geographymalappuram" /><ref name="river" /> ऊपर वर्णित प्रमुख नदी सभक कतयको पैघ आ छोट सहायक नदी आ धारा सभ सेहो ज़िला सँ भऽ कऽ बहैत अछि।
एतय चारि टा मुहाना अछि - पुरथुर मे ''पडिंजारक्कारा अज़िमुकम'' जतय भरतप्पुड़ा आ तिरूर नदी अरब सागर मे मिलबाक लेल एक संगे मिलैत अछि, पुथुपोन्नानी अंतरीप जतय कोनोली नहर समुद्र मे बहैत अछि, तानूर मे ''पुरप्पुज़ा अज़िमुकम'', आ ज़िलाक उत्तर-पश्चिमी सीमा पर वल्लीकुन्नु मे ''कडलुंडी नगरम अज़िमुकम''।<ref name="geographymalappuram" /><ref name="river" /> बिय्यम, वेलियांकोडे, मनूर आ कोडिन्ही जेहन बैकवाटर तटीय तालुक सभ मे स्थित अछि।<ref name="geographymalappuram" /><ref name="river" /> ब्रिटिश राज केर दौरान पोन्नानी सँ तिरूर रेलवे स्टेशन धरि मालक परिवहनक लेल पोन्नानी नहरक निर्माण कएल गेल छल। एतय कोडाक्कल (तिरुनावाया) मे बेसल मिशन केर कर्मचारी सभ द्वारा पोन्नानी नहरक विषय मे एकटा विवरण देल गेल अछि।<ref>{{Cite web|url=http://www.ineszupanov.com/|title=Website of Ines Zupanov|archive-url=https://web.archive.org/web/20210427041408/http://www.ineszupanov.com/|archive-date=27 April 2021|access-date=13 September 2021|url-status=live}}</ref>{{cquote|''...आजकाल्हि एकटा स्टीमशिप पोन्नानी आ तिरूरक बीच नहर सँ यात्रा करैत अछि, जतय पोन्नानीक लेल सभ सँ सुविधाजनक रेलवे स्टेशन पाबल जा सकैत अछि। टिकट केर कीमत मात्र 4 आना अछि, यद्यपि दूरी 10 किमी अछि...''
}}
=== जलवायु ===
[[फाइल:Monsoon_Clouds_-_Manjeri_and_Pandalloor_hill.jpg|बाएँ|अंगूठाकार|मंजेरीक लग पंदलुर पहाड़ी सभ पर मानसूनक बादल]]
[[फाइल:Ottumpuram_Beach.JPG|अंगूठाकार|ओट्टमपुरम तट, तानूर]]
ज़िलाक तापमान पूरा वर्ष लगभग स्थिर रहैत अछि। एकर जलवायु उष्णकटिबंधीय अछि। एतय अधिकांश महिना सभ मे उल्लेखनीय वर्षा होइत अछि, आ शुष्क मौसम छोट होइत अछि। कोपेन आ गीगर केर अनुसार, एहि जलवायु कें ए॰एम॰ केर रूप मे वर्गीकृत कएल गेल अछि। मलप्पुरम मे औसत वार्षिक तापमान 27॰3 °C अछि। एक वर्ष मे औसत वर्षा 2952 मिमी होइत अछि। गर्मी आमतौर पर मार्च सँ मई धरि रहैत अछि; मानसून जून मे शुरू होइत अछि आ सितंबर मे समाप्त होइत अछि। मलप्पुरम मे दक्षिण-पश्चिम आ उत्तर-पूर्व दुनू मानसून अबैत अछि। जाड़क मौसम दिसंबर सँ फरवरी धरि होइत अछि।<ref name="MSN">{{Cite web|url=http://weather.msn.com/monthly_averages.aspx|title=MSN Weather|archive-url=https://web.archive.org/web/20091009070528/http://weather.msn.com/monthly_averages.aspx|archive-date=9 October 2009|access-date=29 November 2019|url-status=dead}}</ref><div style="width:75%;">{{Weather box|location=मलप्पुरम|width=90%|metric first=yes|single line=yes|Jan high C=32.0|Feb high C=32.9|Mar high C=34.0|Apr high C=33.8|May high C=32.7|Jun high C=29.3|Jul high C=28.1|Aug high C=28.7|Sep high C=29.7|Oct high C=30.3|Nov high C=31.1|Dec high C=31.4|year high C=34.0|Jan low C=21.8|Feb low C=22.8|Mar low C=24.4|Apr low C=25.4|May low C=25.1|Jun low C=23.5|Jul low C=22.8|Aug low C=23.3|Sep low C=23.3|Oct low C=23.4|Nov low C=23.1|Dec low C=21.9|year low C=21.8|Jan precipitation mm=1|Feb precipitation mm=9|Mar precipitation mm=16|Apr precipitation mm=101|May precipitation mm=253|Jun precipitation mm=666|Jul precipitation mm=830|Aug precipitation mm=398|Sep precipitation mm=233|Oct precipitation mm=281|Nov precipitation mm=140|Dec precipitation mm=24|year precipitation mm=2952|source=<ref>{{cite web |url = https://en.climate-data.org/asia/india/kerala/malappuram-34234/ |website = en.climate-data.org |title = Climate of Malappuram |access-date = 30 November 2019 |archive-date = 13 September 2021 |archive-url = https://web.archive.org/web/20210913063337/https://en.climate-data.org/asia/india/kerala/malappuram-34234/ |url-status = live }}</ref>|date=नवंबर 2019}}
== वनस्पति आ जीव ==
{{multiple image
| align = left
| direction = vertical
| caption_align = left
| image1 = Nilambur Teak Garden.jpg
| caption1 = टीक म्यूज़ियम
| image2 = Green Vallikkunnu.jpg
| caption2 = वल्लीकुन्नु मे मैन्ग्रोव
| image3 = Beeyam Kayal River near Athani.jpg
| caption3 = एडप्पल मे पोन्नानी कोल आर्द्रभूमि
}}
ज़िला मे विविध वन्य जीवन आ कतयको छोट पहाड़ी सभ, जंगल, नदी सभ आ पश्चिम दिस बहय वाली जलधारा सभ, बैकवाटर आ धान, सुपारी, काजू, कारी मरिच, आदि, दालि, नारियल, केरा, कसावा, चाह आ रबर केर बागान अछि। कोनोलीक प्लॉट, दुनियाक सभ सँ पुरान सागौन केर बागान अछि जे निलांबुर मे स्थित अछि। निलांबुर कें 'टीक म्यूज़ियम' केर लेल सेहो जानल जाइत अछि। निलांबुर केर सागौन बागान सभक समीप बांस केर गाछ बहुतायत मे देखल जाइत अछि। टीक म्यूज़ियम सँ जुड़ल एकटा बायो-रिसोर्स नेचुरल पार्क सेहो अछि। तत्कालीन मद्रास प्रेसीडेंसी केर पुरान प्रशासनिक अभिलेख सभ मे ई दर्ज अछि जे 1844 मे निलांबुर मे लगाओल गेल सागौन केर बागान तत्कालीन मद्रास प्रेसीडेंसी मे सरकारक स्वामित्व वाला सभ सँ उल्लेखनीय बागान छल।<ref name="Mbsp">{{cite book|url=https://www.tamildigitallibrary.in/admin/assets/book/TVA_BOK_0023302_The_Madras_Presidency_1881_1931.pdf|title=The Madras Presidency (1881–1931)|last=Boag|first=GT|publisher=Government of Madras|location=Madras|year=1933|page=63|access-date=9 June 2021|archive-date=9 June 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210609102848/https://www.tamildigitallibrary.in/admin/assets/book/TVA_BOK_0023302_The_Madras_Presidency_1881_1931.pdf|url-status=live|archivedate=9 June 2021|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210609102848/https://www.tamildigitallibrary.in/admin/assets/book/TVA_BOK_0023302_The_Madras_Presidency_1881_1931.pdf}}</ref>
ज़िलाक 3,554 वर्ग किमी क्षेत्र मे सँ 1034 वर्ग किमी (29%) हिस्सा वन क्षेत्र अछि। ई कम वा अधिक घना भऽ सकैत अछि।<ref>{{cite web|url=http://industry.kerala.gov.in/images/pdf/malappuram.pdf|title=Forest area of Malappuram|website=industry.kerala.gov.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20210426034953/http://industry.kerala.gov.in/images/pdf/malappuram.pdf|archive-date=26 April 2021|access-date=21 April 2020|url-status=live}}</ref> ज़िलाक उत्तर-पूर्वी भाग मे 758॰87 वर्ग किमी केर विशाल वन क्षेत्र अछि। एहि मे सँ 325॰33 वर्ग किमी आरक्षित वन अछि आ शेष निहित वन अछि। एहि मे सँ 80% पर्णपाती अछि जखन कि शेष सदाबहार अछि। वन क्षेत्र मुख्य रूप सँ निलांबुर उपज़िला मे केंद्रित अछि, जे वायनाड, पश्चिमी घाट आ तमिलनाडु केर पहाड़ी क्षेत्र सभ (नीलगिरि) केर पहाड़ी ज़िलाक संगे अपन सीमा साझा करैत अछि। निलांबुर वन क्षेत्र मे सागौन, शीशम आ महोगनी जेहन गाछ देखल जाइत अछि। जंगल मे बांस केर पहाड़ी सभ बहुतायत मे देखल जाइत अछि। ज़िलाक करीमपुज़ा वन्यजीव अभयारण्य राज्यक सभ सँ पैघ वन्यजीव अभयारण्य अछि।<ref>{{cite web|url=https://www.thehindu.com/news/national/kerala/karimpuzha-sanctuary-comes-into-being/article31984618.ece|title=The Karimpuzha Wildlife Sanctuary|date=3 July 2020|website=The Hindu|archive-url=https://web.archive.org/web/20200705053212/https://www.thehindu.com/news/national/kerala/karimpuzha-sanctuary-comes-into-being/article31984618.ece|archive-date=5 July 2020|access-date=5 July 2020|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|url=http://touristinindia.com/new-amarambalam-wildlife-sanctuary/|title=The largest wildlife sanctuary of Kerala|date=19 February 2018|website=touristinindia.com|archive-url=https://web.archive.org/web/20200705054712/http://touristinindia.com/new-amarambalam-wildlife-sanctuary/|archive-date=5 July 2020|access-date=5 July 2020|url-status=live}}</ref> न्यू अमराम्बलम आरक्षित वन, जे करीमपुज़ा वन्यजीव अभयारण्य केर एकटा हिस्सा अछि, ओहि मे जीव सभक एकटा विस्तृत विविधता अछि। जंगल सभ मे हाथी, हरिण, बाघ, बानर, भालू, सूगर, खराहा, पक्षी आ सरीसृप सहित कतयको तरहक जानवर पाबल जाइत अछि। एतय सँ मधु, औषधीय जड़ी-बूटी सभ आ मसाला जेहन वन उत्पाद सेहो एकत्र कएल जाइत अछि। नेदुमकयम वर्षावन सेहो निलांबुर घाटी मे मौजूद अछि। जंगल सभ कें दू प्रभाग सभ—निलांबुर उत्तर आ निलांबुर दक्षिण—द्वारा संरक्षित कएल जाइत अछि। केरल वन अनुसंधान संस्थान केर निलांबुर मे एकटा उपकेंद्र अछि। ज़िलाक तटीय आ अंतर्देशीय क्षेत्र सभ मे पाबल जाय वाली मछरी सभक महत्वपूर्ण प्रकार सभ मे झींगा, इंडियन ऑयल सार्डिन, सिल्वर बेली, शार्क, कैटफ़िश, मैकेरल, स्केट, चेम्बा, सोल फिश, सीर फिश आ रिबनफिश शामिल अछि।<ref name="geographymalappuram2" />
निलांबुर सागौन अपन भौगोलिक संकेत टैग प्राप्त करय वाला पहिल वन उत्पाद अछि।<ref>{{Cite news|title=First for forest produce, GI tag for Nilambur teak|url=https://timesofindia.indiatimes.com/city/kochi/first-for-forest-produce-gi-tag-for-nilambur-teak/articleshow/62320961.cms|last=T Ramavarman|date=1 January 2018|access-date=30 October 2020|work=[[The Times of India]]|archive-date=24 October 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201024042425/https://timesofindia.indiatimes.com/city/kochi/first-for-forest-produce-gi-tag-for-nilambur-teak/articleshow/62320961.cms|url-status=live}}</ref> तिरूर मे पाबल जाय वाला 'तिरूर वेट्टिला' नामक एक प्रकारक पान केर पात कें सेहो जीआई टैग प्राप्त भेल अछि।<ref>{{cite news|url=https://www.thehindu.com/news/national/kerala/tirur-vettila-obtains-gi-tag/article29214761.ece|website=The Hindu|title=Tirur Vettila gets GI tag|date=21 August 2019|access-date=19 April 2020|archive-date=7 November 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201107231046/https://www.thehindu.com/news/national/kerala/tirur-vettila-obtains-gi-tag/article29214761.ece|url-status=live|last1=Muringatheri|first1=Mini}}</ref> ज़िलाक तटीय क्षेत्र मे स्थित वल्लीकुन्नु मे लगभग 50 एकड़ मैन्ग्रोव वन पाबल जाइत अछि। मैन्ग्रोव वन अन्य तटीय क्षेत्र सभ मे सेहो व्यापक रूप सँ देखल जाइत अछि। कडलुंडी पक्षी अभयारण्य ज़िलाक वल्लीकुन्नु ग्राम पंचायत मे स्थित अछि।<ref>{{cite web|url=https://malappuram.nic.in/about-district/|title=Flora and fauna of Malappuram|website=malappuram.nic.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20200210004256/https://malappuram.nic.in/about-district/|archive-date=10 February 2020|access-date=24 November 2019|url-status=live}}</ref> कडलुंडी-वल्लीकुन्नु सामुदायिक रिज़र्व केरलक पहिल सामुदायिक रिज़र्व अछि। एकरा आब एकटा इको-टूरिज्म केंद्र घोषित कएल गेल अछि।<ref name="Vallikkunnu">{{cite web|url=https://www.onmanorama.com/travel/kerala/2018/04/04/kadalundi-vallikunnu-community-reserve-ecotourism-centre.html|title=Kadalundi-Vallikkunnu community reserve|date=4 April 2018|website=onmanorama.com|archive-url=https://web.archive.org/web/20200725065854/https://www.onmanorama.com/travel/getting-about-kerala/kozhikode/2018/04/04/kadalundi-vallikunnu-community-reserve-ecotourism-centre.amp.html|archive-date=25 July 2020|access-date=25 July 2020|url-status=live}}</ref> पुरथुर मे पडिंजारक्कारा मुहानाक समीप एकटा पक्षी अभयारण्य 2010 मे प्रस्तावित कएल गेल छल।<ref>{{cite news|last1=Sudhi|first1=K. S.|title=Birds get 12 more havens in State|url=https://www.thehindu.com/news/national/Birds-get-12-more-havens-in-State/article16567247.ece/|access-date=7 April 2021|work=The Hindu|date=15 March 2010|archive-date=13 September 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210913063337/https://www.thehindu.com/news/national/Birds-get-12-more-havens-in-State/article16567247.ece/amp/|url-status=live}}</ref> तिरुनावाया अपन कमल केर खेत सभक लेल जानल जाइत अछि।<ref>{{Cite news|title=Lotus fields of Tirunavaya|url=https://www.onmanorama.com/news/kerala/2018/09/03/lotus-farming-muslim-kerala-hindu.html|last=Anupama Mili|date=4 September 2018|access-date=26 July 2020|work=Malayala Manorama|archive-date=26 July 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200726065643/https://www.onmanorama.com/news/kerala/2018/09/03/lotus-farming-muslim-kerala-hindu.html|url-status=live}}</ref>
</div>
== प्रशासन ==
[[File:Malappuram DownHill Aerial View.jpg|left|thumb|ज़िलाक प्रशासनिक मुख्यालय मलप्पुरम]]
=== राजस्व प्रशासन ===
ज़िला प्रशासनक मुख्यालय, कलेक्ट्रेट अपहिल, मलप्पुरम मे स्थित अछि। ज़िला प्रशासनक नेतृत्व ज़िलाधिकारी करैत छथि। सामान्य मामला सभ, भूमि अधिग्रहण, राजस्व वसूली, भूमि सुधार आ चुनावक ज़िम्मेदारीक संगे पाँच टा डिप्टी कलेक्टर हुनकर सहायता करैत छथि। अतिरिक्त ज़िला मजिस्ट्रेट सभटा प्रशासनिक गतिविधि सभ मे ज़िला कलेक्टर कें सहायता प्रदान करैत छथि।<ref>{{Cite web|url=https://malappuram.nic.in/collectrate/|title=Collectorate Malappuram|access-date=3 October 2020|website=Official website of Malappuram district|archive-date=25 October 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201025100613/https://malappuram.nic.in/collectrate/|url-status=live}}</ref>
मलप्पुरम राजस्व ज़िलाक दू टा प्रभाग अछि - तिरूर आ पेरिंथलमन्ना। ज़िला कें आगू 138 गाँव सभ मे विभाजित कएल गेल अछि जे मिलि कऽ 7 उपज़िला बनबैत अछि।<ref>{{cite web
|url = https://malappuram.nic.in/tehsil/
|website = malappuram.nic.in
|title = Talukas in Malappuram district
|access-date = 23 November 2019
|archive-date = 19 February 2020
|archive-url = https://web.archive.org/web/20200219085134/https://malappuram.nic.in/tehsil/
|url-status = live
}}</ref><ref name="admn_mpm">{{cite web
| title= Administrative divisions of Malappuram district
| url= https://malappuram.nic.in/administrative-setup/
| access-date= 23 November 2019
| website= malappuram.nic.in
| archive-date= 24 August 2019
| archive-url= https://web.archive.org/web/20190824213421/https://malappuram.nic.in/administrative-setup/
| url-status= live
}}</ref>
==== राजस्व प्रभाग ====
ज़िला मे दू टा राजस्व प्रभाग अछि: पेरिंथलमन्ना आ तिरूर। पोन्नानी, तिरूर, तिरूरंगाडी आ कोंडोट्टी उपज़िला तिरूर राजस्व प्रभाग मे शामिल अछि, जखन कि शेष निलांबुर, एरानाड आ पेरिंथलमन्ना मिलि कऽ पेरिंथलमन्ना राजस्व प्रभाग बनबैत अछि। राजस्व प्रभागीय कार्यालयक नेतृत्व एकटा राजस्व प्रभागीय अधिकारी / उप ज़िलाधिकारी करैत छथि, जे राजस्व प्रभागक उप-विभागीय मजिस्ट्रेट सेहो होइत छथि। राजस्व प्रभागीय कार्यालय क्रमशः तिरूर आ पेरिंथलमन्ना मे अछि।
==== तालुक ====
तालुक ज़िलाक भीतर एकटा प्रशासनिक प्रभाग अछि। मलप्पुरम ज़िला मे 7 तालुक अछि, आ प्रत्येक तालुकक नेतृत्व एकटा तहसीलदार करैत छथि, जे भू-राजस्व प्रशासन आ कार्यकारी मजिस्ट्रेट संबंधी कार्य सभक लेल ज़िम्मेदार होइत छथि। निलांबुर केरलक सभ सँ पैघ उपज़िला अछि। पोन्नानी, तिरूर आ तिरूरंगाडी उपज़िला तटीय क्षेत्र मे स्थित अछि। पेरिंथलमन्ना, एरानाड आ कोंडोट्टी मध्य क्षेत्र मे स्थित अछि, जखन कि निलांबुर उपज़िला ऊँच पहाड़ी क्षेत्र मे स्थित अछि। ज़िला-स्तरीय प्रशासनक समन्वय केर लेल मलप्पुरम मे सिविल स्टेशन केर अतिरिक्त, तालुक-स्तरीय प्रशासनिक गतिविधि सभक समन्वय केर लेल मंजेरी, निलांबुर, पेरिंथलमन्ना, तिरूरंगाडी, तानूर, तिरूर, कुट्टीप्पुरम आ पोन्नानी मे मिनी-सिविल स्टेशन सेहो अछि।<ref>{{cite web | url=https://malappuram.nic.in/en/tehsil/#:~:text=For%20administrative%20purpose%20the%20district,office%20is%20headed%20by%20Tahsildar | title=Tehsils / Taluks | Welcome to Malappuram | India }}</ref>
[[File:Subdistricts of Malappuram (August 2020).svg|thumb|left|मलप्पुरम मे तालुक]]
{| align="left" class="toccolours" cellspacing="1" cellpadding="1" style="margin-right: .5em; margin-top: .4em; font-size: 90%"
|-
|- bgcolor="#cccccc" valign="top"
!उपज़िला<br/>(''तालुक'')
!क्षेत्रफल<br/>(वर्ग किमी मे)
!कुल जनसंख्या<br/>(2011)
!गाँव
!शहरीकरण<br/>(2011)
|-
| [[पोन्नानी तालुक|पोन्नानी]] || 200 || 379,798 || 11 || 57.36%
|-
| [[तिरूर तालुक|तिरूर]] || 448 || 928,672 || 30 || 48.73%
|-
| [[तिरूरंगाडी तालुक|तिरूरंगाडी]] || 290* || 631,906 || 17 || 90.40%
|-
| [[कोंडोट्टी तालुक|कोंडोट्टी]] || 258* || 410,577 || 12 || 43.10%
|-
| [[एरानाड तालुक|एरानाड]] || 491* || 581,512 || 23 || 37.93%
|-
| [[पेरिंथलमन्ना तालुक|पेरिंथलमन्ना]] || 506 || 606,396 || 24 || 21.73%
|-
| [[निलांबुर तालुक|निलांबुर]] || 1,343 || 574,059 || 21 || 8.08%
|-
| style="font-size: 80%" colspan=5 bgcolor="#cceeff" align="center"| स्रोत: भारतक जनगणना 2011,<ref name="demomalapuram">{{cite web |url= http://censusindia.gov.in/2011census/dchb/3205_PART_B_MALAPPURAM.pdf |website=censusindia.gov.in |title= Taluk-wise demography of Malappuram |access-date=19 April 2020 |publisher=Directorate of Census Operations, Kerala |pages= 161–193 |archive-date=27 November 2019 |archive-url= https://web.archive.org/web/20191127005248/http://censusindia.gov.in/2011census/dchb/3205_PART_B_MALAPPURAM.pdf |url-status=live}}</ref> मलप्पुरम ज़िलाक आधिकारिक वेबसाइट<ref name = Villages_Malappuram>{{cite web |title=Villages in Malappuram |url = https://malappuram.nic.in/village-panchayats/ |website = malappuram.nic.in |access-date=25 November 2019 |archive-date = 24 August 2019 |archive-url = https://web.archive.org/web/20190824213539/https://malappuram.nic.in/village-panchayats/ |url-status = live }}</ref>
|}
==== राजस्व गाँव ====
राजस्व गाँव तालुक सभक उप-विभाजन अछि, आ ई ज़िलाक राजस्व प्रशासनक सभ सँ निचुलका संस्था अछि। प्रत्येक तालुकक अधिकार क्षेत्र मे कतयको गाँव अबैत अछि। मलप्पुरम ज़िला मे 138 राजस्व गाँव अछि। भू-राजस्व मामला सभक लेल राजस्व गाँव सभ कें आगू देसम (Desam) सभ मे विभाजित कएल गेल अछि।
=== ज़िला योजना समिति ===
मलप्पुरमक ज़िला योजना समिति मे नगर पालिका सभक दू टा सदस्य, ज़िला पंचायतक 10 सदस्य आ एकटा पंचायत-मनोनीत सदस्यक अतिरिक्त एकटा अध्यक्ष आ एकटा सचिव होइत छथि। अध्यक्षक पद ज़िला पंचायतक पदेन सदस्यक लेल आ सचिवक पद ज़िला कलेक्टरक पदेन सदस्यक लेल आरक्षित अछि।<ref>{{Cite web|url=http://sec.kerala.gov.in/index.php/Content/index/lsgd|title=District Planning Committee, Malappuram|access-date=7 November 2020|website=SEC Kerala|archive-date=13 November 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201113145804/http://sec.kerala.gov.in/index.php/Content/index/lsgd|url-status=live}}</ref>
=== न्यायपालिका ===
[[File:Perinthalmanna Munsif Court.png|thumbnail|पेरिंथलमन्ना मे एकटा न्यायालय परिसर]]
ज़िलाक न्यायिक मुख्यालय मंजेरी मे अछि। मंजेरी न्यायिक ज़िलाक अंतर्गत 24 अदालत काज करैत अछि जाहि मे मंजेरी, मलप्पुरम, तिरूर, पेरिंथलमन्ना, परप्पनंगाडी, पोन्नानी आ निलांबुर शामिल अछि।<ref name="district_police">{{cite web |url=https://districts.ecourts.gov.in/malappuram |website=districts.ecourts.gov.in |title=Judicial administration of Malappuram |access-date=17 June 2020 |archive-date=17 June 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200617045439/https://districts.ecourts.gov.in/malappuram |url-status=live}}</ref> 16 जून 1969 कें मलप्पुरम ज़िलाक स्थापनाक बाद, 25 मई 1970 कें कोझिकोड मे एकटा ज़िला न्यायालय काज करब शुरू केलक। एकर बाद, 1 फरवरी 1974 कें अदालत कें मंजेरी न्यायालय परिसर मे स्थानांतरित कऽ देल गेल।
मंजेरी न्यायिक ज़िलाक भीतर, वर्तमान मे ज़िलाक विभिन्न स्थान सभ पर 24 कार्यशील अदालत सभ वितरित अछि, जाहि मे मंजेरी, मलप्पुरम, तिरूर, पेरिंथलमन्ना, परप्पनंगाडी, पोन्नानी, तिरूर आ निलांबुर शामिल अछि। मलप्पुरमक न्यायिक मुख्यालय मंजेरी मे स्थित अछि।
ज़िला मे तीन टा अतिरिक्त ज़िला आ सत्र न्यायालय, दू टा पारिवारिक न्यायालय (एकटा मलप्पुरम मे आ दोसर तिरूर मे), संगे-संगे दू टा मोटर दुर्घटना दावा न्यायाधिकरण (एकटा मंजेरी मे आ दोसर तिरूर मे) अछि। एकर अतिरिक्त, दू टा उप न्यायालय अछि—एकटा मंजेरी मे आ दोसर तिरूर मे। ज़िला मे दू टा मुंसिफ़ मजिस्ट्रेट अदालत सेहो अछि, जाहि मे सँ एकटा पोन्नानी मे आ दोसर पेरिंथलमन्ना मे अछि। अंत मे, मलप्पुरम ज़िला मे नौ टा न्यायिक प्रथम श्रेणी मजिस्ट्रेट अदालत काज कऽ रहल अछि।
=== पुलिस ===
मलप्पुरम ज़िला पुलिस, केरल पुलिसक एकटा पुलिस ज़िला अछि, जाहि कें ज़िलाक भीतर कानून प्रवर्तन आ जाँचक काज सौंपल गेल अछि। ज़िला पुलिस कार्यालय मलप्पुरम मे स्थित अछि, आ एकर नेतृत्व एकटा ज़िला पुलिस प्रमुख करैत छथि जे पुलिस अधीक्षकक पदक होइत छथि। मलप्पुरम ज़िला मे छह टा पुलिस उप-विभाजन आ 36 पुलिस स्टेशन अछि। एहि पुलिस उप-विभाजन सभक मुख्यालय निम्नलिखित क्षेत्र सभ मे स्थित अछि: मलप्पुरम, कोंडोट्टी, पेरिंथलमन्ना, तिरूर, तानूर आ निलांबुर। प्रत्येक पुलिस उप-विभाजनक नेतृत्व एकटा पुलिस उपाधीक्षक करैत छथि, आ प्रत्येक पुलिस स्टेशनक देखरेख पुलिस निरीक्षक केर पद वाला एकटा स्टेशन हाउस अधिकारी द्वारा कएल जाइत अछि।
मलप्पुरम पुलिस ज़िला, पालक्काड, त्रिशूर शहर आ त्रिशूर ग्रामीण पुलिस ज़िला सभक संगे, त्रिशूर रेंज पुलिसक अधिकार क्षेत्र मे अबैत अछि।<ref>{{Cite web|url=https://keralapolice.gov.in/page/ranges|title=Thrissur Range Police districts|access-date=2 November 2020|website=Kerala Police|archive-date=24 October 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201024123751/https://keralapolice.gov.in/page/ranges|url-status=live}}</ref> ज़िला पुलिस कार्यालय, ज़िला विशेष शाखा, ज़िला अपराध रिकॉर्ड ब्यूरो, ज़िला 'C' (सी) शाखा, नारकोटिक सेल, ज़िला पुलिस नियंत्रण कक्ष, साइबर सेल, महिला सेल आ दूरसंचार इकाई मलप्पुरम मे अछि। तटीय पुलिस स्टेशन पोन्नानी मे अछि जखन कि ज़िला सशस्त्र रिज़र्व शिविर पदिनहत्तुम्मुरी मे स्थित अछि। मलप्पुरम पुलिसक यातायात प्रवर्तन इकाई सभ मलप्पुरम, मंजेरी, कोंडोट्टी, पेरिंथलमन्ना आ तिरूर मे केंद्रित अछि।<ref>{{cite web |url=https://malappuram.keralapolice.gov.in/wings/general-executive/district-police-office |website=malappuram.keralapolice.gov.in |title=Malappuram police |access-date=17 June 2020 |archive-date=28 September 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200928184347/https://malappuram.keralapolice.gov.in/wings/general-executive/district-police-office |url-status=live}}</ref>
केरल पुलिसक अंतर्गत एकटा सशस्त्र पुलिस बटालियन, मालाबार स्पेशल पुलिस (1884 मे गठित) केर मुख्यालय मलप्पुरम मे अछि। ई राज्यक सभ सँ पुरान सशस्त्र पुलिस बटालियन सेहो अछि।<ref name="district_police" /> ई भीड़ नियंत्रण, आंतरिक सुरक्षा, दंगा नियंत्रण आ वीआईपी सुरक्षा मे नागरिक पुलिसक सहायता करैत अछि। आवश्यकता पड़बा पर एकरा राज्यक बाहर सेहो तैनात कएल जाइत अछि।<ref>{{Cite web |title=Malabar Special Police (MSP), Armed Police Battalions of Kerala |url=https://keralapolice.gov.in/page/malabar-special-police |access-date=2026-01-02 |website=keralapolice.gov.in |language=en}}</ref>
== स्थानीय सरकार सभ ==
स्थानीय स्वशासन संस्था सभ कें दू श्रेणी सभ मे विभाजित कएल गेल अछि: शहरी स्थानीय निकाय आ पंचायत ।
=== शहरी स्थानीय निकाय ===
शहरी क्षेत्र सभक प्रशासनक लेल ज़िला मे 12 नगरपालिका सभ स्थापित कएल गेल अछि। प्रत्येक नगरपालिकाक अपन निर्वाचित परिषद होइत अछि आ ओ स्थानीय शासन, शहरी नियोजन आ अपन संबंधित अधिकार क्षेत्रक भीतर आवश्यक सेवा सभ प्रदान करबाक लेल ज़िम्मेदार होइत अछि। पार्षद सभ द्वारा चुनल गेल एकटा अध्यक्ष आ उपाध्यक्ष प्रत्येक नगरपालिकाक नेतृत्व करैत छथि। एहि नगर पालिका सभ कें 505 वार्ड सभ मे विभाजित कएल गेल अछि, जाहि मे सँ प्रत्येक वार्ड सँ पाँच वर्षक कार्यकालक लेल एकटा पार्षद चुनल जाइत छथि।<ref>{{Cite news|date=2025-08-12|title=Ward delimitation exercise in Kerala local bodies completed: State Delimitation Commission|url=https://www.thehindu.com/news/national/kerala/ward-delimitation-exercise-in-kerala-local-bodies-completed-state-delimitation-commission/article69924380.ece|access-date=2025-12-22|work=The Hindu|language=en-IN|issn=0971-751X}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://lsgkerala.gov.in/en/lbelection/electlbrpt/3/10/2015|title=Malappuram – municipalities and wards|website=lsgkerala|archive-url=https://web.archive.org/web/20210825132910/https://lsgkerala.gov.in/en/lbelection/electlbrpt/3/10/2015|archive-date=25 August 2021|access-date=3 October 2020|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://delimitation.lsgkerala.gov.in/press_releases|title=Press Release {{!}} Delimitation Commission|website=delimitation.lsgkerala.gov.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20250910204304/https://delimitation.lsgkerala.gov.in/press_releases|archive-date=2025-09-10|access-date=2025-12-22}}</ref>
{| class="toccolours" align="left" cellspacing="1" cellpadding="1" style="margin-right: .5em; margin-top: .4em; font-size: 90%"
|-
|- valign="top" bgcolor="#cccccc"
!
!नगरपालिका<ref name="Malappuram_municipalities">{{cite web|url=https://malappuram.nic.in/public-utility-category/municipality/|title=Municipalities in Malappuram|website=malappuram.nic.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20200229232532/https://malappuram.nic.in/public-utility-category/municipality/|archive-date=29 February 2020|access-date=1 December 2019|url-status=live}}</ref>
!वार्ड<ref>{{Cite web|url=https://wardmap.ksmart.live/index.html|title=Ward Mapping|website=wardmap.ksmart.live|access-date=2025-12-22}}</ref>
!जनसंख्या
(2011)<ref>{{cite web|url=http://urbanaffairskerala.org/images/downloads/ulb_population2011.pdf|title=Population of urban bodies|website=Urban Affairs Kerala|archive-url=https://web.archive.org/web/20200924173424/http://urbanaffairskerala.org/images/downloads/ulb_population2011.pdf|archive-date=24 September 2020|access-date=14 August 2020|url-status=live}}</ref>
!अध्यक्ष <ref>{{Cite news|date=2025-12-26|title=UDF assumes power in 11 municipalities in Malappuram|url=https://www.thehindu.com/news/national/kerala/udf-assumes-power-in-11-municipalities-in-malappuram/article70440784.ece|access-date=2025-12-27|work=The Hindu|language=en-IN|issn=0971-751X}}</ref>
!राजनीतिक
दल
!चुनाव-पूर्व
गठबंधन
|-
|1
|[[मंजेरी]]
|53
|97,102
|अब्दुल मजीद वी
| style="background-color:{{party color|Indian Union Muslim League}};" |[[इंडियन यूनियन मुस्लिम लीग|<span style="color:white;">आई॰यू॰एम॰एल॰</span>]]
|{{legend2|{{party color|United Democratic Front (Kerala)}}|[[यूनाइटेड डेमोक्रेटिक फ्रंट (केरल)|यू॰डी॰एफ॰]]|border=solid 1px #AAAAAA}}
|-
|2
|[[पोन्नानी]]
|53
|90,491
|सी॰वी॰ सुधा
| style="background-color:{{party color|Communist Party of India (Marxist)}};" |[[भारतीय कम्युनिस्ट पार्टी (मार्क्सवादी)|<span style="color:white;">CPI(M)</span>]]
|{{legend2|{{party color|Left Democratic Front (Kerala)}}|[[लेफ्ट डेमोक्रेटिक फ्रंट (केरल)|एल॰डी॰एफ॰]]|border=solid 1px #AAAAAA}}
|-
|3
|[[परप्पनंगाडी]]
|46
|71,239
|सुबैदा टीचर
| style="background-color:{{party color|Indian Union Muslim League}};" |[[इंडियन यूनियन मुस्लिम लीग|<span style="color:white;">आई॰यू॰एम॰एल॰</span>]]
|{{legend2|{{party color|United Democratic Front (Kerala)}}|[[यूनाइटेड डेमोक्रेटिक फ्रंट (केरल)|यू॰डी॰एफ॰]]|border=solid 1px #AAAAAA}}
|-
|4
|[[तानूर, मलप्पुरम|तानूर]]
|45
|69,534
|नसला बशीर
| style="background-color:{{party color|Indian Union Muslim League}};" |[[इंडियन यूनियन मुस्लिम लीग|<span style="color:white;">आई॰यू॰एम॰एल॰</span>]]
|{{legend2|{{party color|United Democratic Front (Kerala)}}|[[यूनाइटेड डेमोक्रेटिक फ्रंट (केरल)|यू॰डी॰एफ॰]]|border=solid 1px #AAAAAA}}
|-
|5
|[[मलप्पुरम]]
|45
|68,088
|वी॰ रिनिशा
| style="background-color:{{party color|Indian Union Muslim League}};" |[[इंडियन यूनियन मुस्लिम लीग|<span style="color:white;">आई॰यू॰एम॰एल॰</span>]]
|{{legend2|{{party color|United Democratic Front (Kerala)}}|[[यूनाइटेड डेमोक्रेटिक फ्रंट (केरल)|यू॰डी॰एफ॰]]|border=solid 1px #AAAAAA}}
|-
|6
|[[कोंडोट्टी]]
|41
|59,256
|यू॰के॰ मम्माथिस्सा
| style="background-color:{{party color|Indian Union Muslim League}};" |[[इंडियन यूनियन मुस्लिम लीग|<span style="color:white;">आई॰यू॰एम॰एल॰</span>]]
|{{legend2|{{party color|United Democratic Front (Kerala)}}|[[यूनाइटेड डेमोक्रेटिक फ्रंट (केरल)|यू॰डी॰एफ॰]]|border=solid 1px #AAAAAA}}
|-
|7
|[[तिरूरंगाडी]]
|40
|56,632
|हबीबा बशीर
| style="background-color:{{party color|Indian Union Muslim League}};" |[[इंडियन यूनियन मुस्लिम लीग|<span style="color:white;">आई॰यू॰एम॰एल॰</span>]]
|{{legend2|{{party color|United Democratic Front (Kerala)}}|[[यूनाइटेड डेमोक्रेटिक फ्रंट (केरल)|यू॰डी॰एफ॰]]|border=solid 1px #AAAAAA}}
|-
|8
|[[तिरूर]]
|40
|56,058
|इब्राहिम हाजी कीज़ेडथ
| style="background-color:{{party color|Indian Union Muslim League}};" |[[इंडियन यूनियन मुस्लिम लीग|<span style="color:white;">आई॰यू॰एम॰एल॰</span>]]
|{{legend2|{{party color|United Democratic Front (Kerala)}}|[[यूनाइटेड डेमोक्रेटिक फ्रंट (केरल)|यू॰डी॰एफ॰]]|border=solid 1px #AAAAAA}}
|-
|9
|[[पेरिंथलमन्ना]]
|37
|49,723
|सुरय्या फ़ारूक
| style="background-color:{{party color|Indian Union Muslim League}};" |[[इंडियन यूनियन मुस्लिम लीग|<span style="color:white;">आई॰यू॰एम॰एल॰</span>]]
|{{legend2|{{party color|United Democratic Front (Kerala)}}|[[यूनाइटेड डेमोक्रेटिक फ्रंट (केरल)|यू॰डी॰एफ॰]]|border=solid 1px #AAAAAA}}
|-
|10
|[[कोट्टक्कल]]
|35
|48,342
|के॰के॰ निसार
| style="background-color:{{party color|Indian Union Muslim League}};" |[[इंडियन यूनियन मुस्लिम लीग|<span style="color:white;">आई॰यू॰एम॰एल॰</span>]]
|{{legend2|{{party color|United Democratic Front (Kerala)}}|[[यूनाइटेड डेमोक्रेटिक फ्रंट (केरल)|यू॰डी॰एफ॰]]|border=solid 1px #AAAAAA}}
|-
|11
|[[निलांबुर]]
|36
|46,342
|पद्मिनी गोपीनाथ
| style="background-color:{{party color|Indian National Congress}};" |[[भारतीय राष्ट्रीय कांग्रेस|<span style="color:white;">आई॰एन॰सी॰</span>]]
|{{legend2|{{party color|United Democratic Front (Kerala)}}|[[यूनाइटेड डेमोक्रेटिक फ्रंट (केरल)|यू॰डी॰एफ॰]]|border=solid 1px #AAAAAA}}
|-
|12
|[[वलांचेरी]]
|34
|44,437
|हसीना वाट्टोली
| style="background-color:{{party color|Indian Union Muslim League}};" |[[इंडियन यूनियन मुस्लिम लीग|<span style="color:white;">आई॰यू॰एम॰एल॰</span>]]
|{{legend2|{{party color|United Democratic Front (Kerala)}}|[[यूनाइटेड डेमोक्रेटिक फ्रंट (केरल)|यू॰डी॰एफ॰]]|border=solid 1px #AAAAAA}}
|}
{{Largest cities|country=मलप्पुरम ज़िला, केरल, भारत|stat_ref=स्रोत:<ref name="Malappuram_municipalities" /><ref name="No. of wards in Malappuram">{{cite web |title=No. of wards in Malappuram |url=https://lsgkerala.gov.in/electionupdates/deStatusLB.php?distID=10 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20200219141043/http://lsgkerala.gov.in/electionupdates/deStatusLB.php?distID=10 |archive-date=19 February 2020 |access-date=24 June 2020 |website=lsgkerala.gov.in}}</ref>|list_by_pop=|div_name=|div_link=केरल केर तालुक सभक सूची{{!}}तालुक|city_1=मंजेरी|div_1=एरानाड तालुक{{!}}एरानाड|pop_1=97,102|city_2=पोन्नानी|div_2=पोन्नानी तालुक{{!}}पोन्नानी|pop_2=90,491|city_3=परप्पनंगाडी|div_3=तिरूरंगाडी तालुक{{!}}तिरूरंगाडी|pop_3=71,239|city_4=तानूर, मलप्पुरम{{!}}तानूर|div_4=तिरूर तालुक{{!}}तिरूर|pop_4=69,534|city_5=मलप्पुरम|div_5=एरानाड तालुक{{!}}एरानाड|pop_5=68,088|city_6=कोंडोट्टी|div_6=कोंडोट्टी तालुक{{!}}कोंडोट्टी|pop_6=59,256|city_7=तिरूरंगाडी|div_7=तिरूरंगाडी तालुक{{!}}तिरूरंगाडी|pop_7=56,632|city_8=तिरूर|div_8=तिरूर तालुक{{!}}तिरूर|pop_8=56,058|city_9=पेरिंथलमन्ना|div_9=पेरिंथलमन्ना तालुक{{!}}पेरिंथलमन्ना|pop_9=49,723|city_10=कोट्टक्कल|div_10=तिरूर तालुक{{!}}तिरूर|pop_10=48,342|city_11=निलांबुर|div_11=निलांबुर तालुक{{!}}निलांबुर|pop_11=46,342|city_12=वलांचेरी|div_12=तिरूर तालुक{{!}}तिरूर|pop_12=44,437}}
=== ग्रामीण शासन ===
मलप्पुरम ज़िला पंचायत ज़िला मे ग्रामीण शासनक लेल सर्वोच्च निकाय केर रूप मे कार्य करैत अछि। ज़िला पंचायत मे 33 प्रभाग अछि, आ प्रत्येक प्रभाग सँ सदस्य चुनल जाइत छथि।<ref>{{Cite web|url=https://wardmap.ksmart.live/FinalN/FinalDP_Malappuram_Malappuram.html|title=Malappuram District Panchayat Final Map|website=wardmap.ksmart.live|access-date=2025-12-22}}</ref> ज़िला पंचायत केर अधिकार क्षेत्र नगर पालिका क्षेत्र सभ कें छोड़ि कऽ ज़िलाक सभटा ग्राम पंचायत सभ कें कवर करैत अछि। ज़िला पंचायतक नेतृत्व सदस्य सभ द्वारा चुनल गेल एकटा अध्यक्ष आ उपाध्यक्ष द्वारा कएल जाइत अछि, आ एहि मे विकास, स्वास्थ्य आ शिक्षा, लोक निर्माण, कल्याण आ वित्तक लेल पाँच टा स्थायी समिति सभ अछि।<ref>{{Cite web|url=http://malappuramdistrictpanchayath.kerala.gov.in/general/standingCommittee.htm|title=Malappuram District Panchayat|website=malappuramdistrictpanchayath.kerala.gov.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20220617094007/http://malappuramdistrictpanchayath.kerala.gov.in/general/standingCommittee.htm|archive-date=2022-06-17|access-date=2025-12-26}}</ref>
ब्लॉक स्तरक शासनक लेल, ज़िला मे 15 ब्लॉक पंचायत सभ अछि। एहि ब्लॉक पंचायत सभ कें आगू 250 वार्ड सभ मे विभाजित कएल गेल अछि, जाहि मे सँ प्रत्येकक प्रतिनिधित्व एकटा निर्वाचित सदस्य करैत छथि। प्रत्येक ब्लॉक पंचायतक नेतृत्व सदस्य सभ द्वारा चुनल गेल एकटा अध्यक्ष आ उपाध्यक्ष द्वारा कएल जाइत अछि। 2025 केर केरल स्थानीय चुनाव सभ मे, यूडीएफ 15 मे सँ 14 ब्लॉक पंचायत सभ जीतलक, जखन कि एलडीएफ एकटा पोन्नानी ब्लॉक पंचायत जीतलक।<ref>{{Cite news|date=2025-12-13|title=Kerala local body polls: UDF sweeps Malappuram|url=https://www.thehindu.com/news/national/kerala/kerala-local-body-polls-udf-sweeps-malappuram/article70391788.ece|access-date=2025-12-26|work=The Hindu|language=en-IN|issn=0971-751X}}</ref>
ग्रामीण ज़िला कें 94 ग्राम पंचायत सभ मे विभाजित कएल गेल अछि जे 15 ब्लॉक सभ मे शामिल अछि—अरीकोड, कालिकवु, कोंडोट्टी, कुट्टीप्पुरम, मलप्पुरम, मनकडा, निलांबुर, पेरिंथलमन्ना, पेरुंबडप्पू, पोन्नानी, तानूर, तिरूर, तिरूरंगाडी, वेंगरा आ वांडूर।<ref>{{Cite web|url=https://malappuram.nic.in/panchayats/|title=Rural administration in Malappuram district|website=Official website of Malappuram district|archive-url=https://web.archive.org/web/20200809110957/https://malappuram.nic.in/panchayats/|archive-date=9 August 2020|access-date=2 August 2020|url-status=live}}</ref> ई ब्लॉक सभ मिलि कऽ मलप्पुरम ज़िला पंचायत बनबैत अछि, जे ग्रामीण शासनक सर्वोच्च ज़िला निकाय अछि। ज़िला पंचायतक 33 प्रभाग सभ मे सँ, 2025 केर चुनाव सभ मे यू॰डी॰एफ॰ सभटा 33 सीट सभ जीतलक, जखन कि एल॰डी॰एफ॰ कोनो सीट नहि जीतलक, जाहि सँ कोनो विपक्ष नहि बचल।<ref>{{Cite web|url=https://trend.sec.kerala.gov.in/|title=Local Body Elections 2025 - TREND by State Election Commission Kerala|website=trend.sec.kerala.gov.in|access-date=2025-12-22}}</ref> मलप्पुरम ज़िला पंचायत राज्यक सभ सँ पैघ ज़िला पंचायत होयबाक संगे-संगे सभ सँ पैघ स्थानीय निकाय सेहो अछि। 94 ग्राम पंचायत सभ कें फेर सँ 2001 वार्ड सभ मे विभाजित कएल गेल अछि।<ref>{{Cite web|url=https://keralakaumudi.com/en/news/news.php?id=1538360&u=final-notification-out-17337-more-wards-in-kerala-1375-new-wards|title=Final notification out; 17337 more wards in Kerala; 1375 new wards|last=Daily|first=Keralakaumudi|website=Keralakaumudi Daily|language=en|access-date=2025-12-22}}</ref> जनगणना कस्बा सभ (शहरी विशेषता सभ वाला छोट शहर) सेहो ग्राम पंचायत सभक अधिकार क्षेत्र मे अबैत अछि। मुदा 2015 मे नव ग्राम पंचायत सभ अर्थात् अनामंगड, अनंथावूर, अरक्कुपरम्बा, अरियाल्लूर, चेम्ब्रास्सेरी, एलंकुर, करिपुर, कूट्टायि, कुरुम्बलंगोडे, मरुथा, पांग, वणियाम्बलम आ वेलिमुक्कू केर गठनक लेल मसौदा अधिसूचना सभ प्रकाशित कएल गेल छल, मुदा अखनो धरि एकर गठन नहि भेल अछि।<ref>{{Cite web|url=http://delimitation.lsgkerala.gov.in/mlp_notification|title=Draft notifications for new local bodies in Malappuram|website=Delimitation Commission, Kerala|publisher=Government of Kerala|archive-url=https://web.archive.org/web/20210125145004/http://delimitation.lsgkerala.gov.in/mlp_notification|archive-date=25 January 2021|access-date=10 October 2020|url-status=live}}</ref> एकर गठनक संगे, ज़िला मे ग्राम पंचायत सभक संख्या 106 भऽ जाएत।
{| class="toccolours" align="left" cellspacing="1" cellpadding="1" style="margin-right: .5em; margin-top: .4em; font-size: 90%"
|-
|- valign="top" bgcolor="#cccccc"
! colspan="5" |मलप्पुरम ज़िला मे ग्राम पंचायत सभ[[फाइल:2020_Kerala_Local_body_Elections_-_Malappuram_District_(Gram_Panchayats_and_Municipalities).svg|केंद्र|250x250पिक्सेल]]
|- style="background:#efefef;"
!'''ग्राम पंचायत'''
| style="background: silver" |'''क्षेत्रफल'''
'''(वर्ग किमी मे)'''
| style="background: silver" |'''जनसंख्या'''
'''(2011)'''
| style="background: silver" |'''वार्ड'''
{{Small|(2025)}}<ref name="DelimitationKerala2025">''Final Notification'', Delimitation Commission, Kerala. [https://wardmap.ksmart.live/index.html Ward Map Portal – KSMART] and [https://delimitation.lsgkerala.gov.in/ Delimitation – Local Self Government Department, Kerala].</ref>
| style="background: silver" |'''[[तालुक|उपज़िला]]'''
|-
| colspan="5" style="text-align: center; background-color: grey; color: white;" |'''अरीकोड ब्लॉक'''
|-
|अरीकोड
|12.21
|31,563
|20
|एरानाड
|-
|चीक्कोड
|23.96
|32,867
|21
|कोंडोट्टी
|-
|एदावन्ना
|52.10
|46,128
|24
|एरानाड
|-
|कवानूर
|31.30
|37,977
|23
|एरानाड
|-
|किझुपरम्बा
|14.99
|22,062
|16
|एरानाड
|-
|कुझिमन्ना
|22.05
|34,413
|21
|कोंडोट्टी
|-
|पुलपट्टा
|30.12
|42,683
|24
|एरानाड
|-
|उरंगत्तिरी
|76.09
|40,318
|24
|एरानाड
|-
| colspan="5" style="text-align: center; background-color: grey; color: white;" |'''कालिकवु ब्लॉक'''
|-
|अमरम्बलम
|84.64
|35,975
|22
|निलांबुर
|-
|चोक्कड
|76.08
|32,224
|20
|निलांबुर
|-
|एडप्पाट्टा
|25.77
|22,729
|17
|पेरिंथलमन्ना
|-
|कालिकवु
|92.00
|35,210
|22
|निलांबुर
|-
|करुलै
|131.31
|23,277
|17
|निलांबुर
|-
|करुवरकुन्डु
|78.69
|41,583
|24
|निलांबुर
|-
|तुव्वुर
|31.38
|40,297
|19
|निलांबुर
|-
| colspan="5" style="text-align: center; background-color: grey; color: white;" |'''कोंडोट्टी ब्लॉक'''
|-
|चेलेम्ब्रा
|15.91
|34,149
|21
|कोंडोट्टी
|-
|चेरुकावु
|16.87
|36,773
|22
|कोंडोट्टी
|-
|मुथुवल्लूर
|21.49
|26,028
|18
|कोंडोट्टी
|-
|पल्लिक्कल
|25.96
|46,962
|24
|कोंडोट्टी
|-
|पुलिक्कल
|28.70
|40,133
|24
|कोंडोट्टी
|-
|वज़ायूर
|21.19
|30,262
|20
|कोंडोट्टी
|-
|वाज़क्कड
|23.89
|35,774
|22
|कोंडोट्टी
|-
| colspan="5" style="text-align: center; background-color: grey; color: white;" |'''कुट्टीप्पुरम ब्लॉक'''
|-
|अथावनाड
|26.77
|41,187
|24
|तिरूर
|-
|एडायूर
|30.43
|36,498
|22
|तिरूर
|-
|इरिम्बीलियम
|24.06
|30,635
|20
|तिरूर
|-
|कल्पकांचेरी
|16.25
|33,721
|21
|तिरूर
|-
|कुट्टीप्पुरम
|31.32
|47,023
|24
|तिरूर
|-
|माराक्कारा
|27.00
|40,404
|24
|तिरूर
|-
| colspan="5" style="text-align: center; background-color: grey; color: white;" |'''मलप्पुरम ब्लॉक'''
|-
|अनाकय्याम
|45.23
|50,634
|24
|एरानाड
|-
|कोडुर
|18.42
|38,258
|23
|पेरिंथलमन्ना
|-
|मोरायुर
|24.57
|25,261
|21
|कोंडोट्टी
|-
|ओथुक्कुंगल
|17.28
|39,139
|23
|तिरूरंगाडी
|-
|पोनमाला
|21.65
|33,922
|21
|तिरूर
|-
|पूकोट्टूर
|20.63
|28,077
|23
|एरानाड
|-
| colspan="5" style="text-align: center; background-color: grey; color: white;" |'''मनकडा ब्लॉक'''
|-
|कूट्टिलंगाडी
|21.54
|36,602
|22
|पेरिंथलमन्ना
|-
|कुरुवा
|35.77
|45,354
|24
|पेरिंथलमन्ना
|-
|मक्करपरम्बा
|11.17
|18,702
|15
|पेरिंथलमन्ना
|-
|मनकडा
|31.00
|32,748
|21
|पेरिंथलमन्ना
|-
|मूर्कनाद
|17.60
|36,324
|22
|पेरिंथलमन्ना
|-
|पुज़ाक्कत्तिरी
|22.72
|29,886
|19
|पेरिंथलमन्ना
|-
| colspan="5" style="text-align: center; background-color: grey; color: white;" |'''निलांबुर ब्लॉक'''
|-
|चालियार
|125.00
|20,834
|16
|निलांबुर
|-
|चुंगाथारा
|129.69
|36,269
|22
|निलांबुर
|-
|एदाक्कारा
|58.09
|28,162
|19
|निलांबुर
|-
|मूथेदाम
|48.00
|33,960
|18
|निलांबुर
|-
|पोथुकल
|77.00
|29,561
|19
|निलांबुर
|-
|वाज़िक्कादवु
|114.00
|47,322
|24
|निलांबुर
|-
| colspan="5" style="text-align: center; background-color: grey; color: white;" |'''पेरिंथलमन्ना ब्लॉक'''
|-
|अलीपरम्बा
|34.37
|41,725
|24
|पेरिंथलमन्ना
|-
|अंगडीपुरम
|38.50
|56,451
|24
|पेरिंथलमन्ना
|-
|एलामकुलम
|21.31
|26,456
|18
|पेरिंथलमन्ना
|-
|कीज़ट्टूर
|40.00
|36,317
|22
|पेरिंथलमन्ना
|-
|मेलात्तुर
|27.24
|27,250
|18
|पेरिंथलमन्ना
|-
|पुलमंतोल
|32.15
|37,785
|23
|पेरिंथलमन्ना
|-
|ताज़ेकोड
|45.02
|41,982
|24
|पेरिंथलमन्ना
|-
|वेट्टथुर
|35.84
|37,456
|19
|पेरिंथलमन्ना
|-
| colspan="5" style="text-align: center; background-color: grey; color: white;" |'''पेरुंबडप्पू ब्लॉक'''
|-
|आलमकोडे
|20.50
|33,918
|21
|पोन्नानी
|-
|मारनचेरी
|20.47
|35,011
|22
|पोन्नानी
|-
|नन्नामुक्कू
|19.35
|28,989
|19
|पोन्नानी
|-
|पेरुम्बदप्पु
|15.02
|29,766
|19
|पोन्नानी
|-
|वेलियांकोडे
|15.15
|32,554
|21
|पोन्नानी
|-
| colspan="5" style="text-align: center; background-color: grey; color: white;" |'''पोन्नानी ब्लॉक'''
|-
|एडप्पल
|23.70
|32,550
|21
|पोन्नानी
|-
|कलाडी
|16.48
|25,872
|18
|पोन्नानी
|-
|थावनूर
|25.28
|34,500
|21
|पोन्नानी
|-
|वाट्टमकुलम
|20.73
|36,147
|22
|पोन्नानी
|-
| colspan="5" style="text-align: center; background-color: grey; color: white;" |'''तानूर ब्लॉक'''
|-
|चेरियामुंडम
|11.95
|31,212
|20
|तिरूर
|-
|निरमरुथुर
|9.20
|29,846
|19
|तिरूर
|-
|ओझुर
|15.92
|34,016
|21
|तिरूर
|-
|पेरुमन्ना-क्लारी
|11.8
|27,278
|18
|तिरूर
|-
|पोनमुंडम
|9.16
|25,855
|18
|तिरूर
|-
|तनालूर
|15.12
|47,976
|24
|तिरूर
|-
|वालावन्नूर
|15.28
|33,159
|21
|तिरूर
|-
| colspan="5" style="text-align: center; background-color: grey; color: white;" |'''तिरूर ब्लॉक'''
|-
|मंगलम
|12.17
|33,442
|21
|तिरूर
|-
|पुरथुर
|19.50
|31,915
|20
|तिरूर
|-
|थलक्कड़
|16.30
|35,820
|22
|तिरूर
|-
|तिरुनावाया
|19.59
|45,848
|24
|तिरूर
|-
|त्रिप्रंगोड
|20.67
|41,167
|24
|तिरूर
|-
|वेट्टम
|13.46
|28,104
|22
|तिरूर
|-
| colspan="5" style="text-align: center; background-color: grey; color: white;" |'''तिरूरंगाडी ब्लॉक'''
|-
|मुन्नियूर
|22.66
|55,535
|24
|तिरूरंगाडी
|-
|नन्नाम्ब्रा
|18.35
|40,543
|24
|तिरूरंगाडी
|-
|पेरुवल्लुर
|21.19
|34,941
|21
|तिरूरंगाडी
|-
|तेनहिपलम
|17.98
|32,045
|20
|तिरूरंगाडी
|-
|वल्लीकुन्नु
|25.14
|48,006
|24
|तिरूरंगाडी
|-
| colspan="5" style="text-align: center; background-color: grey; color: white;" |'''वेंगरा ब्लॉक'''
|-
|अब्दू रहिमान नगर
|14.83
|41,993
|24
|तिरूरंगाडी
|-
|एडारीकोडे
|15.65
|27,356
|18
|तिरूरंगाडी
|-
|कन्नमंगलाम
|28.24
|41,260
|24
|तिरूरंगाडी
|-
|ऊरकम
|21.65
|29,157
|19
|तिरूरंगाडी
|-
|परप्पुर
|18.50
|36,270
|22
|तिरूरंगाडी
|-
|थेन्नाला
|10.00
|29,190
|19
|तिरूरंगाडी
|-
|वेंगरा
|18.66
|48,600
|24
|तिरूरंगाडी
|-
| colspan="5" style="text-align: center; background-color: grey; color: white;" |'''वांडूर ब्लॉक'''
|-
|मम्पड
|84.67
|37,221
|22
|निलांबुर
|-
|पंडीक्कड
|57.01
|55,213
|24
|एरानाड
|-
|पोरुर
|35.60
|37,636
|19
|निलांबुर
|-
|तिरुवली
|33.83
|27,734
|19
|निलांबुर
|-
|त्रिक्कलंगोडे
|59.99
|52,090
|24
|एरानाड
|-
|वांडूर
|45.45
|49,013
|24
|निलांबुर
|-
| colspan="6" align="center" style="font-size: 80%" bgcolor="#cceeff" |स्रोत: भारतक जनगणना 2011,<ref name="demomalapuram2" /> केरल सरकार<ref name="Panchayat_Malappuram">{{cite web|url=https://dop.lsgkerala.gov.in/en/node/1030|title=Villages in Malappuram|website=lsgkerala.gov.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20200925053634/https://dop.lsgkerala.gov.in/en/node/1030|archive-date=25 September 2020|access-date=2 August 2020|url-status=live}}</ref>
|}
== राजनीति ==
=== राज्य विधानमंडल ===
केरल विधान सभा मे मलप्पुरमक प्रतिनिधित्वक लेल ज़िला मे 16 टा विधान सभा क्षेत्र अछि। ई सभ 3 टा लोकसभा क्षेत्र सभ मे शामिल अछि। राज्य मे सभ सँ अधिक विधानसभा क्षेत्र मलप्पुरम मे अछि। एहि मे सँ एरानाड, निलांबुर आ वांडूर विधानसभा क्षेत्र मिलि कऽ वायनाड लोकसभा क्षेत्रक हिस्सा बनबैत अछि, जखन कि तिरूरंगाडी, तानूर, तिरूर, कोट्टक्कल, थावनूर आ पोन्नानी, पोन्नानी लोकसभा क्षेत्र मे शामिल अछि। शेष सात टा विधानसभा क्षेत्र मिलि कऽ मलप्पुरम लोकसभा क्षेत्र बनबैत अछि।<ref name="admn_mpm"/><ref>{{cite web |title=Niyamasabha constituencies of Malappuram |url=http://www.ceo.kerala.gov.in/malappuram.html |website=ceo.kerala.gov.in |access-date=25 November 2019 |archive-date=20 August 2019 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190820130501/http://www.ceo.kerala.gov.in/malappuram.html |url-status=live }}</ref> केरल विधान सभाक 140 सदस्य सभ मे सँ 16 टा ज़िला सँ चुनल जाइत छथि।<ref>{{Cite web|url=http://www.ceo.kerala.gov.in/pdf/03-DELIMITATION/03-DELIMITED-LAC.pdf|title=Constituencies for Kerala Legislative Assembly – Districtwise|access-date=7 November 2020|website=CEO Kerala|archive-date=12 October 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20191012075808/http://www.ceo.kerala.gov.in/pdf/03-DELIMITATION/03-DELIMITED-LAC.pdf|url-status=live}}</ref> 2026 केर केरल विधान सभा चुनाव सभ मे, यूडीएफ ज़िलाक सभ 16 टा सीट सभ जितलक।<ref>{{Cite news |last=Naha |first=Abdul Latheef |date=2026-05-04 |title=Kerala Assembly polls 2026: IUML anchors UDF’s comeback in Malabar region |url=https://www.thehindu.com/elections/kerala-assembly/kerala-assembly-polls-2026-iuml-anchors-udfs-comeback-in-malabar-region/article70938892.ece |access-date=2026-05-06 |work=The Hindu |language=en-IN |issn=0971-751X}}</ref>
=== संसदीय क्षेत्र ===
मलप्पुरम ज़िला मे दू टा लोकसभा क्षेत्र अछि: मलप्पुरम आ पोन्नानी। ज़िला मे वायनाड लोकसभा क्षेत्रक एकटा छोट हिस्सा सेहो शामिल अछि।<ref>{{Cite news |author=Staff Reporter |date=2021-05-02 |title=Samadani wins Malappuram LS bypoll|work=The Hindu |url=https://www.thehindu.com/news/national/kerala/malappuram-ls-bypoll-samadani-wins/article34467551.ece |access-date=2023-12-14 |issn=0971-751X}}</ref>
इंडियन यूनियन मुस्लिम लीग (आई॰यू॰एम॰एल॰) सँ संबंधित आ केरलक प्रतिनिधित्व करय वाला [[राज्य सभा]] मे संसद सदस्य पी॰ वी॰ अब्दुल वहाब सेहो मलप्पुरम ज़िलाक निलांबुर सँ छथि।<ref>{{Cite news |date=2025-02-01 |title=Disappointing for all sections alike, says Wahab |url=https://www.thehindu.com/news/national/kerala/disappointing-for-all-sections-alike-says-wahab/article69169277.ece |access-date=2025-12-09 |work=The Hindu |language=en-IN |issn=0971-751X}}</ref>
{| class="toccolours" align="left" cellspacing="1" cellpadding="1" style="margin-right: .5em; margin-top: .4em; font-size: 90%"
|- valign="top" bgcolor="#cccccc"
!संसदीय <br />क्षेत्र
!राजनीतिक <br />दल
!चुनाव-पूर्व <br />गठबंधन
!निर्वाचित <br /> प्रतिनिधि<ref>{{Cite web |title=Members - Kerala Legislature |url=http://www.niyamasabha.org/codes/lokhsabha_members.htm |access-date=2025-12-09 |website=www.niyamasabha.org}}</ref>
|-
| [[वायनाड (लोकसभा निर्वाचन क्षेत्र)|वायनाड]] (छोट हिस्सा)
| style="background-color:{{party color|Indian National Congress}};" |[[भारतीय राष्ट्रीय कांग्रेस|<span style="color:white;">आई॰एन॰सी॰</span>]]
| {{legend2|{{party color|United Democratic Front (Kerala)}}|[[यूनाइटेड डेमोक्रेटिक फ्रंट (केरल)|यू॰डी॰एफ॰]]|border=solid 1px #AAAAAA}}
| [[प्रियंका गाँधी]]
|-
| [[मलप्पुरम (लोकसभा निर्वाचन क्षेत्र)|मलप्पुरम]]
| style="background-color:{{party color|Indian Union Muslim League}};" |[[इंडियन यूनियन मुस्लिम लीग|<span style="color:white;">आई॰यू॰एम॰एल॰</span>]]
| {{legend2|{{party color|United Democratic Front (Kerala)}}|[[यूनाइटेड डेमोक्रेटिक फ्रंट (केरल)|यू॰डी॰एफ॰]]|border=solid 1px #AAAAAA}}
| [[ई. टी. मोहम्मद बशीर|ई॰ टी॰ मोहम्मद बशीर]]
|-
| [[पोन्नानी (लोकसभा निर्वाचन क्षेत्र)|पोन्नानी]] (पैघ हिस्सा)
| style="background-color:{{party color|Indian Union Muslim League}};" |[[इंडियन यूनियन मुस्लिम लीग|<span style="color:white;">आई॰यू॰एम॰एल॰</span>]]
| {{legend2|{{party color|United Democratic Front (Kerala)}}|[[यूनाइटेड डेमोक्रेटिक फ्रंट (केरल)|यू॰डी॰एफ॰]]|border=solid 1px #AAAAAA}}
| [[एम. पी. अब्दुस्समद समदानी|एम॰ पी॰ अब्दुस्समद समदानी]]
|}
== अर्थव्यवस्था ==
वित्तीय वर्ष 2018-19 मे ज़िलाक सकल ज़िला मूल्य वर्धन (जी॰डी॰वी॰ए॰) ₹698॰37 बिलियन अनुमानित अछि, आ पछिला वर्षक तुलना मे जी॰डी॰वी॰ए॰ मे 11॰30% केर वृद्धि भेल अछि। 2018-19 धरि, एर्नाकुलम आ तिरुवनंतपुरमक बाद, केरलक ज़िला सभ मे जी॰डी॰वी॰ए॰ मे ई ज़िला तेसर स्थान पर अछि।<ref name="GDVA_Malappuram">{{cite web|url=http://www.ecostat.kerala.gov.in/index.php/economy-state-mlp|title=Economy of Malappuram|website=ecostat.kerala.gov.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20200701171533/http://www.ecostat.kerala.gov.in/index.php/economy-state-mlp|archive-date=1 July 2020|access-date=20 June 2020|url-status=live}}</ref> वर्ष 2018-19 मे ज़िलाक शुद्ध ज़िला मूल्य वर्धन (एन॰डी॰वी॰ए॰) ₹631॰90 बिलियन छल आ वार्षिक वृद्धि दर 11॰59% छल। वित्तीय वर्ष मे प्रति व्यक्ति जी॰डी॰वी॰ए॰ ₹154,463 आकल गेल अछि। जी॰डी॰वी॰ए॰ केर वृद्धि दर 2017-18 मे 18॰12%, 2016-17 मे 9॰49%, 2015-16 मे 7॰86%, 2014-15 मे 8॰83%, 2013-14 मे 14॰08% आ 2012-13 मे 9॰70% छल। ई एकटा ज़िगज़ैग प्रवृत्ति कें दर्शाबैत अछि।<ref name="GDVA_Malappuram" />
मलप्पुरमक अर्थव्यवस्था प्रवासी सभ पर काफी हद धरि निर्भर करैत अछि। मलप्पुरम मे राज्य मे सभ सँ बेसी प्रवासी छथि। केरल सरकार द्वारा प्रकाशित 2016 केर आर्थिक समीक्षा रिपोर्टक अनुसार, ज़िला मे प्रति 100 घर सभ मे सँ 54 घर प्रवासी सभक अछि।<ref>{{cite web|url=http://spb.kerala.gov.in/EconomicReview2016/web/chapter06_03.php|title=Malappuram ranks first in the number of emigrants from Kerala|website=spb.kerala.gov.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20191121020814/http://spb.kerala.gov.in/EconomicReview2016/web/chapter06_03.php|archive-date=21 November 2019|access-date=3 December 2019|url-status=live}}</ref> एहि मे सँ बेसीतर मध्य पूर्व मे काज करैत छथि। ओ सभ ज़िलाक अर्थव्यवस्था मे प्रमुख योगदानकर्ता छथि। केरल ग्रामीण बैंकक मुख्यालय मलप्पुरम मे स्थित अछि।<ref>{{cite web|url=https://www.newindianexpress.com/business/2013/jul/15/kgb-to-expand-operations-in-all-panchayats-496821.html|title=KGB to expand operations in all Panchayats|date=15 July 2013|website=The New Indian Express|archive-url=https://web.archive.org/web/20200626211219/https://www.newindianexpress.com/business/2013/jul/15/KGB-to-expand-operations-in-all-Panchayats-496821.html|archive-date=26 June 2020|access-date=25 June 2020|url-status=live}}</ref>
[[फाइल:KGB_logo.png|अंगूठाकार|250x250पिक्सेल|केरल ग्रामीण बैंक केरलक सभ सँ पैघ क्षेत्रीय ग्रामीण बैंकिंग नेटवर्क अछि]]
=== आर्थिक खनिज ===
ज़िलाक मध्य क्षेत्र मे लेटराइट पाथर व्यापक रूप सँ देखल जाइत अछि। अंगडीपुरम लेटराइट एकटा राष्ट्रीय भू-विरासत स्मारक केर रूप मे मान्यता प्राप्त कएने अछि।<ref name="gsi3">[http://naturalheritage.intach.org/wp-content/uploads/2016/09/Geoheritage-Monograph.pdf national geo-heritage of India] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170111120428/http://naturalheritage.intach.org/wp-content/uploads/2016/09/Geoheritage-Monograph.pdf|date=11 January 2017}}, [[Indian National Trust for Art and Cultural Heritage|INTACH]]</ref> आर्कियन गनीस ज़िलाक सभ सँ बेसी देखल जाय वाला भूवैज्ञानिक निर्माण अछि। पोरुर मे पाबल जाय वाला क्वार्ट्ज़ मैग्नेटाइट ज़िला मे पाबल जाय वाला खनिज सभ मे सँ एक अछि जाहिकर आर्थिक महत्व अछि। क्वार्ट्ज़ गनीस निलांबुर, एदावन्ना आ पंडीक्कड केर क्षेत्र सभ मे देखल जाइत अछि। गार्नेलिफोरस क्वार्ट्ज़ मंजेरी आ कोंडोट्टी केर क्षेत्र सभ मे देखल जाइत अछि। चार्नोकाइट चट्टान सभ निलांबुर आ एदावन्ना मे पाबल जाइत अछि। विशिष्ट लेटराइट बनावट मे प्लाजियोक्लेस, फेल्डस्पार आ पाइरोक्सिन सँ युक्त डाइक मंजेरी मे अछि। एरानाड क्षेत्र सँ नीक गुणवत्ता वाला लौह अयस्क केर भंडार केर सूचना भेटल अछि। पोन्नानी आ कडलुंडिनगरमक तटीय क्षेत्र सभ मे चूनाक गोलाक भंडार पाबल गेल अछि। पोन्नानी आ वेलियांकोडे केर तटीय बालू मे इल्मेनाइट आ मोनाज़ाइट भारी खनिज सभक उच्च मात्रा होइत अछि। पोन्नानी आ पेरिंथलमन्ना केर तालुक सभ सँ काओलिनाइट पाबल गेल अछि। थेक्कुमुरी गाँव सँ बॉल क्ले केर भंडार भेटल अछि। निलांबुर उपज़िलाक किछु हिस्सा वायनाडक छिपल स्वर्ण क्षेत्र सभ मे शामिल अछि। निलांबुर तालुक, वायनाड आ अट्टापडी घाटीक निकटवर्ती क्षेत्र सभक संगे प्राकृतिक स्वर्ण क्षेत्र सभक लेल जानल जाइत अछि। निलांबुर मे चालियार नदीक घाटी मे कएल गेल अन्वेषण सभ सँ 0॰1 ग्राम प्रति घन मीटर सोनाक संगे 25 लाख घन मीटर प्लेसर केर भंडार केर पता चलल अछि।<ref name="geographymalappuram3" /> ज़िलाक किछु हिस्सा सभ जेना कोट्टक्कल, परप्पिल, ऊरकम आ मेल्मुरी सँ बॉक्साइट केर खोज कएल गेल छल।<ref>{{cite web|url=http://industry.kerala.gov.in/images/pdf/malappuram.pdf|title=Minerals of Malappuram|website=industry.kerala.gov.in|page=35|archive-url=https://web.archive.org/web/20210426034953/http://industry.kerala.gov.in/images/pdf/malappuram.pdf|archive-date=26 April 2021|access-date=21 April 2020|url-status=live}}</ref> करुवरकुन्डु, जाहिकर अर्थ 'लोहारक स्थान' अछि, एकर नाम लौह-अयस्क काटय आ लोहारी सँ लेल गेल अछि।<ref>{{cite journal|title=Proceedings of the Indian History Congress|year=2000|volume=60|pages=1204|oclc=1752882}}</ref>
=== उद्योग ===
[[फाइल:Manjeri_Town_Calicut_Road_View.jpg|अंगूठाकार|मंजेरी, मलप्पुरम शहरी समूहक एकटा घटक शहर]]
1887 मे स्थापित तिरुनावाया स्थित कोडक्कल टाइल फैक्ट्री भारतक दोसर टाइल फैक्ट्री छल। भारतक पहिल टाइल फैक्ट्री फेरोक मे छल, जे ओहि समय एरानाड तालुक केर हिस्सा छल। 2011 मे कएल गेल जनगणना केर अनुसार, एस॰एस॰आई॰/एम॰एम॰एस॰ई॰ केर तहत 10,629 औद्योगिक इकाई सभ पंजीकृत अछि, आ एहि मे सँ 396 इकाई सभ अनुसूचित जाति सभ द्वारा, 83 अनुसूचित जनजाति सभ द्वारा, आ शेष इकाई सभ सामान्य श्रेणी द्वारा प्रमोट कएल जाइत अछि। लगभग 1,000 लोक सभ कें सालाना स्व-रोजगार कार्यक्रम केर तहत सहायता देल जाइत अछि। तेनहिपलम केर समीप कक्कानचेरी (चेलेम्ब्रा) मे किनफरा खाद्य-प्रसंस्करण आ आईटी औद्योगिक एस्टेट अछि,<ref>{{cite web|url=http://kinfra.org/departments/kinfra-techno-industrial-park-malappuram|title=KINFRA Techno Industrial Park, Malappuram|website=kinfra.org|archive-url=https://web.archive.org/web/20191122114925/http://kinfra.org/departments/kinfra-techno-industrial-park-malappuram|archive-date=22 November 2019|access-date=27 November 2019|url-status=live}}</ref> छोट आ मध्यम उद्योग सभक लेल मलप्पुरम मे आई॰एन॰के॰ई॰टी॰ एस॰एम॰टी॰ पार्क आ मंजेरी केर पय्यानाड मे एकटा रबर प्लांट आ औद्योगिक एस्टेट अछि। मलप्पुरम मे 168 एकड़ मे फैलल आई॰एन॰के॰ई॰टी॰ ग्रीन्स मे एकटा औद्योगिक क्षेत्र, 'एस॰एम॰टी॰ पार्क' आ एकटा शैक्षिक क्षेत्र, 'एज्युसिटी' शामिल अछि।<ref>{{Cite news|title=Kerala's INKEL to bring an invest of Rs 1000 crore|url=https://economictimes.indiatimes.com/news/economy/infrastructure/keralas-inkel-to-bring-an-invest-of-rs-1000-crore/articleshow/47541323.cms|date=4 June 2015|access-date=6 October 2020|work=The Economic Times|archive-date=13 September 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210913065709/https://economictimes.indiatimes.com/news/economy/infrastructure/keralas-inkel-to-bring-an-invest-of-rs-1000-crore/articleshow/47541323.cms|url-status=live}}</ref>
माल्कोस्पिन (मलप्पुरम स्पिनिंग मिल्स लिमिटेड) राज्य सरकारक अधीन ज़िलाक सभ सँ पुरान औद्योगिक प्रतिष्ठान सभ मे सँ एक अछि। काठ सँ संबंधित उद्योग कोट्टक्कल, एदावन्ना, वणियाम्बलम, करुलै, निलांबुर आ मम्पड मे आम अछि। पछिला दशक सभ धरि ज़िला मे आरा मशीन, फर्नीचर निर्माता आ काठक व्यापार सभ सँ महत्वपूर्ण व्यवसाय छल। तिरूर इलेक्ट्रॉनिक्स, मोबाइल फोन आ अन्य गैजेट्स केर लेल एकटा प्रमुख क्षेत्रीय व्यापार केंद्र अछि। कर्मचारी राज्य बीमाक शाखा कार्यालय मलप्पुरम मे अछि।<ref name="geographymalappuram3" /> कुट्टीप्पुरम मे केलट्रॉन इलेक्ट्रो सिरेमिक,<ref>{{Cite web|url=http://www.keltronelcera.com/index.php/home.html|title=KELCERA|website=keltronelcera|archive-url=https://web.archive.org/web/20210205010009/http://www.keltronelcera.com/index.php/home.html|archive-date=5 February 2021|access-date=30 January 2021|url-status=live}}</ref> कुट्टीप्पुरम मे केलट्रॉन टूल रूम, एडारीकोडे मे एडारीकोडे टेक्सटाइल्स, एडप्पल मे के॰एस॰आर॰टी॰सी॰ (KSRTC) बॉडी वर्कशॉप, अथावनाड मे माल्कोटेक्स (मालाबार को-ऑपरेटिव टेक्सटाइल्स लिमिटेड),<ref>{{Cite web|url=http://www.malcotex.co.in/|title=MALCOTEX|website=malcotex|archive-url=https://web.archive.org/web/20210913065710/https://fonts.googleapis.com/css?family=Noto+Serif%3A400%2C400italic%2C700%7COpen+Sans%3A300%2C400%2C600%2C700|archive-date=13 September 2021|access-date=30 January 2021|url-status=live}}</ref> आ अथावनाड मे केल्टेक्स (केरल हाई-टेक टेक्सटाइल कोऑपरेटिव लिमिटेड),<ref>{{Cite web|url=http://www.keltex.org/|title=KELTEX Athavanad|website=keltex|archive-url=https://web.archive.org/web/20210127203929/http://www.keltex.org/|archive-date=27 January 2021|access-date=30 January 2021|url-status=live}}</ref> सार्वजनिक क्षेत्र केर तहत अन्य प्रमुख औद्योगिक केंद्र अछि।<ref>{{cite web|url=http://www.msmedithrissur.gov.in/assets/uploads/downloadfile/Malappuram%202017-18.pdf|title=Brief Industrial Profile of Malappuram District 2017–18|website=msmedithrissur.gov.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20200714131013/http://www.msmedithrissur.gov.in/assets/uploads/downloadfile/Malappuram%202017-18.pdf|archive-date=14 July 2020|access-date=13 July 2020|url-status=live}}</ref> केरल स्टेट डिटर्जेंट्स एंड केमिकल्स लिमिटेड आ केरल स्टेट वुड इंडस्ट्रीज लिमिटेड केर मुख्यालय क्रमशः कुट्टीप्पुरम आ निलांबुर मे अछि।<ref>{{Cite web|url=https://economictimes.indiatimes.com/company/kerala-state-detergents-and-chemicals-ltd-/U24243KL1976SGC002816|title=Kerala State Detergents and Chemicals Limited|website=The Economic Times|archive-url=https://web.archive.org/web/20210913063631/https://economictimes.indiatimes.com/company/kerala-state-detergents-and-chemicals-ltd/U24243KL1976SGC002816|archive-date=13 September 2021|access-date=29 July 2020|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://economictimes.indiatimes.com/company/kerala-state-wood-industries-ltd-/U36101KL1970SGC003411|title=Kerala State Wood Industries Ltd.|website=The Economic Times|archive-url=https://web.archive.org/web/20210913063633/https://economictimes.indiatimes.com/company/kerala-state-wood-industries-ltd/U36101KL1970SGC003411|archive-date=13 September 2021|access-date=29 July 2020|url-status=live}}</ref> दुनिया मे सभ सँ पैघ बेबी कपड़ा निर्माता ब्रांड सभ मे सँ एक, पोपीज़ बेबी केयर, मुख्य रूप सँ मलप्पुरम मे आधारित अछि।<ref>{{Cite web|url=https://timesofindia.indiatimes.com/city/kozhikode/pvt-firm-gives-out-free-clothes-to-newborns/articleshow/74998448.cms|title=Popees baby care|last=TNN|date=6 April 2020|website=Times of India|archive-url=https://web.archive.org/web/20210913063642/https://timesofindia.indiatimes.com/city/kozhikode/pvt-firm-gives-out-free-clothes-to-newborns/articleshow/74998448.cms|archive-date=13 September 2021|access-date=16 August 2020|url-status=live}}</ref>
=== कृषि ===
[[फाइल:Kcaet.JPG|अंगूठाकार|थावनूर मे के॰सी॰ए॰ई॰टी॰ केर स्थापना 1963 मे भेल छल, जे राज्यक एकमात्र कृषि इंजीनियरिंग संस्थान अछि]]
[[फाइल:Agricultural_Research_Station,_Anakkayam_-_1.jpg|बाएँ|अंगूठाकार|कृषि अनुसंधान केंद्र, अनाकय्याम]]
[[फाइल:Edappal_malappuram(district)_kerala_infia.jpg|अंगूठाकार|एडप्पल मे एकटा खेत]]
नारियल, ताड़ आ धान मुख्य रूप सँ मलप्पुरम तट पर पाबल जाइत अछि। लहरदार मैदान मे काजू, नारियल आ कसावा देखल जाइत अछि। रबर, काजू, कारी मरिच आ नारियल चालियार नदी बेसिन मे पाबल जाय वाली महत्वपूर्ण वनस्पति सभ अछि। निलांबुर घाटी मे प्रजाति सभक एकटा विस्तृत विविधताक खेती होइत अछि। एहि क्षेत्र मे बेसीतर सागौन देखल जाइत अछि। पेरिंथलमन्ना लहरदार ऊँच इलाका सभ मे नारियल, ताड़क गाछ, कारी मरिच, रबर आ काजू केर प्रजाति सभक खेती होइत अछि। एहि क्षेत्र कें कडलुंडी नदी अपवाहित करैत अछि। सामान्य फसल सभक अतिरिक्त, आम, कटहर, केरा आदि प्रजाति सभक खेती सेहो कएल जाइत अछि।<ref name="geographymalappuram3" /> ज़िलाक सामान्य पहाड़ी प्रकृति सीढ़ीदार खेती कें समर्थन करैत अछि। त्रिशूर-पोन्नानी कोल आर्द्रभूमिक एकटा हिस्सा ज़िलाक पोन्नानी तालुक मे स्थित अछि, जे धानक अत्यधिक उत्पादक खेतीक लेल अनुकूल अछि।
2016-17 केर आँकड़ा सभक अनुसार, सकल फसली क्षेत्र 237,860 हेक्टेयर छल, जखन कि शुद्ध फसली क्षेत्र 173,178 हेक्टेयर छल। ज़िलाक फसल तीव्रता 137 हेक्टेयर अछि। 2016-17 मे सभ सँ बेसी उत्पादित बेहिसाब फसल टैपिओका (185,880 मीट्रिक टन) छल, ओकर बाद केरा (58,564 मीट्रिक टन) आ रबर (40,000 मीट्रिक टन) केर स्थान रहल। 2016-17 मे 878 मिलियन नारियल आ 19 मिलियन कटहर केर उत्पादन कएल गेल छल। मुदा, भूमिक उपयोग अधिकतम नारियल (102,836 हेक्टेयर) केर खेतीक लेल कएल गेल छल, ओकर बाद रबर (42,770 हेक्टेयर), आ सुपारी (18,379 हेक्टेयर) केर स्थान छल।<ref>{{cite web|url=http://www.ecostat.kerala.gov.in/index.php/agri-state-mlp|title=Agriculture in Malappuram|website=ecostat.kerala.gov.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20200701171416/http://www.ecostat.kerala.gov.in/index.php/agri-state-mlp|archive-date=1 July 2020|access-date=20 June 2020|url-status=live}}</ref> अनाकय्याम मे एकटा कृषि अनुसंधान स्टेशन काज करैत अछि। मुंडेरी मे बीज उद्यान परिसर एशियाक सभ सँ पैघ खेत सभ मे सँ एक मानल जाइत अछि। चोक्कड, थावनूर आ अनाकय्याम मे राज्य बीज फार्म अछि। चुंगाथारा मे एकटा ज़िला कृषि फार्म काज करैत अछि आ परप्पनंगाडी मे एकटा नारियल नर्सरी काज करैत अछि।<ref>{{Cite web|url=https://www.fibkerala.gov.in/index.php?option=com_content&task=view&id=409&Itemid=156|title=Important farms in Malappuram|website=Farm Information Bureau, Kerala|archive-url=https://web.archive.org/web/20210913063805/https://www.fibkerala.gov.in/index.php?option=com_content&task=view&id=409&Itemid=156|archive-date=13 September 2021|access-date=28 August 2020|url-status=live}}</ref> थावनूर मे के॰सी॰ए॰ई॰टी॰ राज्यक एकमात्र कृषि इंजीनियरिंग संस्थान अछि।<ref name="kcaet">{{Cite web|url=http://www.kau.in/kcaet-tavanur|title=Kelappaji College of Agricultural Engineering & Technology, Tavanur | Kerala Agricultural University|website=kau.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20200702012845/http://www.kau.in/kcaet-tavanur|archive-date=2 July 2020|access-date=30 June 2020|url-status=live}}</ref>
== यातायात ==
=== सड़क सभ ===
[[फाइल:Wandoor_Town_2017.jpg|अंगूठाकार|2017 मे वांडूर शहर]]
[[फाइल:Muriyankanni_bridge.jpg|अंगूठाकार|पेरिंथलमन्ना केर करिंकल्लाथनी मे मुरीयनकन्नी पुल]]
[[फाइल:Edavannappara.1.jpg|बाएँ|अंगूठाकार|एलमाराम मे चालियार नदी केर माध्यम सँ एकटा नाव सेवा]]
[[फाइल:Bridge_-bharatappuzha_-kuttippuram_(1).jpg|अंगूठाकार|1953 मे निर्मित कुट्टीप्पुरम पुल]]
मलप्पुरम सड़क सभ द्वारा नीक जकाँ जुड़ल अछि। ज़िला मे चारि टा के॰एस॰आर॰टी॰सी॰ (KSRTC) स्टेशन अछि।<ref>{{cite web|url=https://www.keralartc.com/unit.html|title=KSRTC stations of Malappuram|website=keralartc.com|archive-url=https://web.archive.org/web/20210604095619/https://www.keralartc.com/unit.html|archive-date=4 June 2021|access-date=6 July 2020|url-status=live}}</ref> ज़िला सँ भऽ कऽ 2 राष्ट्रीय राजमार्ग गुज़रैत अछि - राष्ट्रीय राजमार्ग 66 आ राष्ट्रीय राजमार्ग 966। राष्ट्रीय राजमार्ग 66 रामनट्टुकारा केर माध्यम सँ ज़िला मे प्रवेश करैत अछि आ तिरूरंगाडी, कक्काड, कोट्टक्कल, वलांचेरी, कुट्टीप्पुरम आ पोन्नानी सहित शहर सभ/कस्बा सभ कें जोड़ैत अछि आ चावक्काड केर माध्यम सँ ज़िला सँ बाहर निकलैत अछि। राष्ट्रीय राजमार्ग 966 केर माध्यम सँ जुड़ल प्रमुख शहर सभ/कस्बा सभ मे कोंडोट्टी (करिपुर हवाई अड्डा), मलप्पुरम आ पेरिंथलमन्ना शामिल अछि। ज़िला मे राज्य राजमार्ग एस॰एच॰ 23 (शोरनूर-पेरिंथलमन्ना), एस॰एच॰ 28 (मलप्पुरम-वाज़िक्कादवु), एस॰एच॰ 34 (क्विलैंडी-एदावन्ना), एस॰एच॰ 39 (पेरुम्बिलवु-निलांबुर), एस॰एच॰ 53 (मुंडूर-पेरिंथलमन्ना), हिल हाईवे, एस॰एच॰ 60 (अंगडीपुरम-चेरुकरा), एस॰एच॰ 62 (गुरुवायूर-पोन्नानी), एस॰एच॰ 65 (परप्पनंगाडी-अरीकोड), एस॰एच॰ 69 (त्रिशूर-कुट्टीप्पुरम), एस॰एच॰ 70 (करुवरकुन्डु - मेलात्तुर), एस॰एच॰ 71 (तिरूर-मंजेरी), एस॰एच॰ 72 (मलप्पुरम - तिरूरंगाडी), आ एस॰एच॰ 73 (वलांचेरी-निलांबुर) अछि। ज़िला मे केरल पी॰डब्लू॰डी॰ द्वारा बना कऽ राखल जाय वाला सड़कक लंबाई 2,680 किमी अछि। एहि मे सँ 2,305 किमी ज़िला सड़क सभ अछि। शेष 375 किमी राज्य राजमार्ग सभक अंतर्गत अबैत अछि।<ref>{{Cite web|url=http://www.kerenvis.nic.in/Database/RoadNetworkKerala_2284.aspx|title=Length of PWD Roads in Malappuram|website=kerenvis.nic.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20200306070657/http://www.kerenvis.nic.in/Database/RoadNetworkKerala_2284.aspx|archive-date=6 March 2020|access-date=19 April 2020|url-status=live}}</ref> 'नादुकाणी चुरम' मलप्पुरम कें नीलगिरि ज़िला सँ जोड़ैत अछि।<ref name="Nadukani2">{{Cite news|title=നാടുകാണിച്ചുരം വിളിക്കുന്നു, അപൂര്വകാഴ്ചകളുമായി|url=https://www.mathrubhumi.com/travel/kerala/malappuram/rare-beauty-of-nadukani-churam-what-to-see-at-nadukani-pass-1.3901911|last=|date=25 June 2019|access-date=1 March 2021|work=Mathrubhumi|archive-date=28 November 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201128011007/https://www.mathrubhumi.com/travel/kerala/malappuram/rare-beauty-of-nadukani-churam-what-to-see-at-nadukani-pass-1.3901911|url-status=live}}</ref>
नादुकाणी-परप्पनंगाडी रोड मलप्पुरम ज़िलाक तटीय क्षेत्र कें निलांबुर केर समीप, तमिलनाडु केर नीलगिरि ज़िलाक सीमा सँ लागल 'नादुकाणी चुरम' केर सभ सँ पूर्वी पहाड़ी सीमा सँ जोड़ैत अछि।<ref name="npr">{{cite news|url=https://www.manoramaonline.com/404.html|title=നാടുകാണി–പരപ്പനങ്ങാടി റോഡ് ടാറിങ് തുടങ്ങി; വീതികൂട്ടലും ഓടനിർമാണവും പിന്നീട്|date=12 February 2020|publisher=Manorama Online|access-date=28 March 2021|archive-date=4 June 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210604095618/https://www.manoramaonline.com/district-news/malappuram/2020/02/12/malappuram-tirurangadi-nadukani-parappanangadi-road-taring.amp.html|url-status=live}}</ref> परप्पनंगाडी सँ शुरू भऽ कऽ, ई नादुकाणी चुरम धरि पहुँचय सँ पूर्व तिरूरंगाडी, मलप्पुरम, मंजेरी आ निलांबुर जेहन अन्य प्रमुख शहर सभ सँ भऽ कऽ गुजरैत अछि।<ref name="npr" />
ज़िला मे पहिल आधुनिक तरहक सड़क अठारहम शताब्दी मे टीपू सुल्तान द्वारा बिछाओल गेल छल।<ref name="mpm3" /> तानूर, परप्पनंगाडी आ वल्लीकुन्नु केर माध्यम सँ तिरूर सँ चालियम धरिक सड़क हुनका द्वारा प्रस्तावित कएल गेल छल।<ref name="mpm3" /> टीपू मलप्पुरम सँ थामरास्सेरी, मलप्पुरम सँ पश्चिमी घाट, फेरोक सँ तिरूरंगाडी होइत कोट्टक्कल आ कोट्टक्कल सँ अंगडीपुरम धरिक सड़क सभक सेहो प्रस्ताव रखने छलाह।<ref name="1961_kkd2" />
=== रेलवे ===
[[फाइल:Tirur_Railway_Station.jpg|अंगूठाकार|तिरूर रेलवे स्टेशन राज्यक सभ सँ पुरान रेलवे स्टेशन अछि। राज्यक पहिल रेलवे लाइन 1861 मे तिरूर सँ चालियम धरि बिछाओल गेल छल]]
[[फाइल:Mankeri_kunnu.jpg|अंगूठाकार|कुट्टीप्पुरम केर समीप इरिम्बीलियम मे ''मनकेरी कुन्नु'' मे रेलवे]]
[[फाइल:Angadipuram_Railway_station_(2356310689).jpg|बाएँ|अंगूठाकार|अंगडीपुरम रेलवे स्टेशन मलप्पुरम, पेरिंथलमन्ना शहर सभ कें सेवा प्रदान करैत अछि]]
ज़िला सँ भऽ कऽ गुजरय वाली रेलवे लाइनक कुल लंबाई 142 किमी अछि।<ref>{{cite web|url=http://industry.kerala.gov.in/images/pdf/malappuram.pdf|title=Railway in Malappuram|website=industry.kerala.gov.in|page=45|archive-url=https://web.archive.org/web/20210426034953/http://industry.kerala.gov.in/images/pdf/malappuram.pdf|archive-date=26 April 2021|access-date=21 April 2020|url-status=live}}</ref> ज़िलाक रेलवे पालक्काड रेलवे डिवीजन केर अंतर्गत अबैत अछि, जे दक्षिण रेलवे क्षेत्र केर तहत छह डिवीजन सभ मे सँ एक अछि। केरल मे रेलवेक इतिहास एही ज़िला सँ शुरू होइत अछि। राज्यक सभ सँ पुरान रेलवे स्टेशन तिरूर रेलवे स्टेशन अछि।<ref name="mpm3" /> तानूर, परप्पनंगाडी आ वल्लीकुन्नु केर स्टेशन सेहो तिरूर सँ चालियम धरि बिछाओल गेल राज्यक सभ सँ पुरान रेलवे लाइनक हिस्सा अछि।<ref name="mpm3" /> एहि लाइनक उद्घाटन 12 मार्च 1861 कें कएल गेल छल।<ref name="ll2" /> ओही वर्ष, एकरा तिरूर सँ तिरुनावाया होइत कुट्टीप्पुरम धरि बढ़ाओल गेल छल।<ref name="mpm3" /> बाद मे, एकरा 1862 मे कुट्टीप्पुरम सँ पट्टांबी धरि बढ़ाओल गेल, आ ओही वर्ष एकरा पट्टांबी सँ पोदानूर धरि फेर सँ बढ़ाओल गेल।<ref name="mpm3" /> वर्तमान चेन्नई-मंगलौर रेलवे लाइन बाद मे एहि तरहें निर्मित बेपोर-पोदानूर लाइन केर विस्तारक रूप मे बनाएल गेल छल।<ref name="mpm3" />
निलांबुर-शोरानूर लाइन भारतक सभ सँ छोट आ दर्शनीय ब्रॉड-गेज रेलवे लाइन सभ मे सँ एक अछि।<ref>{{cite web|url=http://nilamburnews.com/m_train.htm|title=The Nilambur news|publisher=Kerala Tourism|archive-url=https://web.archive.org/web/20160920133828/http://nilamburnews.com/m_train.htm|archive-date=20 September 2016|access-date=13 November 2020|url-status=dead}}</ref> एकरा ब्रिटिश औपनिवेशिक युग मे 'निलांबुर टीक' केर लट्ठा सभ कें कोझिकोडक रस्ता सँ यूनाइटेड किंगडम लऽ जायक लेल बिछाओल गेल छल। निलांबुर-नंजनगुड लाइन एकटा प्रस्तावित रेलवे लाइन अछि, जे निलांबुर कें वायनाड, नीलगिरि आ मैसूर ज़िला सभ सँ जोड़त।<ref>{{cite web|url=https://timesofindia.indiatimes.com/city/thiruvananthapuram/Kerala-govt-inks-deal-on-joint-venture-with-railways/articleshow/53978367.cms|title=Nilambur-Nanjandgud way to be realised|date=2 September 2016|website=The Times of India|archive-url=https://web.archive.org/web/20210421161817/https://timesofindia.indiatimes.com/city/thiruvananthapuram/Kerala-govt-inks-deal-on-joint-venture-with-railways/articleshow/53978367.cms|archive-date=21 April 2021|access-date=26 June 2020|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite news|title=Nilambur teak set to enter elite club of products with GI tag|url=https://www.thehindu.com/news/national/kerala/Nilambur-teak-set-to-enter-elite-club-of-products-with-GI-tag/article17280134.ece|last=Muringatheri|first=Mini|date=10 February 2017|access-date=24 January 2021|work=The Hindu|archive-date=29 January 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210129101512/https://www.thehindu.com/news/national/kerala/Nilambur-teak-set-to-enter-elite-club-of-products-with-GI-tag/article17280134.ece|url-status=live}}</ref> गुरुवायूर-तिरुनावाया रेलवे लाइन एकटा अन्य प्रस्तावित परियोजना अछि।<ref>{{Cite news|title=Guruvayur-Thirunavaya railway line project in focus again|url=https://www.thehindu.com/news/cities/kozhikode/guruvayur-thirunavaya-railway-line-project-in-focus-again/article27473510.ece|last=Special Currepondent|date=4 June 2019|work=The Hindu|access-date=19 May 2021|archive-date=19 May 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210519071303/https://www.thehindu.com/news/cities/kozhikode/guruvayur-thirunavaya-railway-line-project-in-focus-again/article27473510.ece|url-status=live}}</ref> रेल मंत्रालय कोझिकोड-मलप्पुरम-अंगडीपुरम कें जोड़य वाली रेलवे लाइन कें अपन विजन 2020 मे एकटा सामाजिक रूप सँ वांछनीय रेलवे लाइन केर रूप मे शामिल कएने अछि। लाइन पर पहिने ही कतयको सर्वेक्षण कएल जा चुकल अछि। भारतीय रेलवे कम्प्यूटरीकृत आरक्षण काउंटर फ्रेंड्स जनसेवा केंद्रम, डाउन हिल पर उपलब्ध अछि। एतय सँ कोनो भी ट्रेनक आरक्षण कएल जा सकैत अछि। मलप्पुरम शहर कें अंगडीपुरम (17 किमी दूर), तिरूर आ परप्पनंगाडी (दुनू 26 किमी, 40 मिनट केर ड्राइव दूर) रेलवे स्टेशन सभ द्वारा सेवा प्रदान कएल जाइत अछि।
{| class="wikitable" style="margin: 1em auto"
|+मलप्पुरम ज़िलाक रेलवे स्टेशन
|'''अंगडीपुरम'''
|चेरुकरा
|'''कुट्टीप्पुरम'''
|-
|मेलात्तुर
|'''निलांबुर रोड'''
|परप्पनंगाडी
|-
|पट्टिक्कड
|पेरास्सनूर
|तानूर
|-
|थोडिकापुलम
|तिरुनावाया
|'''तिरूर'''
|-
|तुव्वुर
|वल्लीकुन्नु
|वणियाम्बलम
|}
=== मेट्रो रेल ===
मलप्पुरम ज़िला मे, घनी आबादी वाला मलप्पुरम शहरी समूह मे यातायात केर भीड़ कें हल करबाक लेल, विभिन्न एजेंसी सभ आ विधायी प्रतिनिधि सभ वर्ष 2012, 2017 आ 2025 मे मेट्रो रेलक लेल प्रस्ताव प्रस्तुत केलनि। 2025 मे, तिरूर विधानसभा क्षेत्रक विधायक कुरुक्कोली मोइदीन केरल विधान सभा मे तिरूर-निलांबुर मेट्रोक प्रस्ताव प्रस्तुत केलनि।<ref>{{cite web|url=https://www.thehindu.com/news/national/kerala/tirur-nilambur-metro-demand-evokes-sharp-riposte-from-cm/article69132501.ece|title=Tirur-Nilambur metro demand evokes sharp riposte from CM|date=23 January 2025|work=The Hindu}}</ref>
=== हवाई अड्डा ===
[[फाइल:Flights_Parked_at_Calicut_Airport.jpg|अंगूठाकार|करिपुर मे कालीकट अंतर्राष्ट्रीय हवाई अड्डा पर ठाढ़ विमान]]
मलप्पुरम कें कालीकट अंतर्राष्ट्रीय हवाई अड्डा {{Airport codes|CCJ|VOCL}} द्वारा सेवा प्रदान कएल जाइत अछि जे मलप्पुरम शहर सँ लगभग 25 किलोमीटर दूर करिपुर मे स्थित अछि। हवाई अड्डा अप्रैल 1988 मे परिचालन शुरू कएने छल। एहि मे दू टा टर्मिनल अछि, एकटा घरेलू उड़ान सभक लेल आ दोसर अंतर्राष्ट्रीय उड़ान सभक लेल।<ref>{{Cite news|url=https://timesofindia.indiatimes.com/city/kozhikode/Silver-jubilee-does-not-bring-cheer-to-Karipur-airport-users/articleshow/12498757.cms|title=Silver jubilee does not bring cheer to Karipur airport users|work=The Times of India|access-date=13 September 2021|archive-date=4 June 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210604110846/https://timesofindia.indiatimes.com/city/kozhikode/Silver-jubilee-does-not-bring-cheer-to-Karipur-airport-users/articleshow/12498757.cms|url-status=live}}</ref> ई हवाई अड्डा एयर इंडिया एक्सप्रेसक लेल एकटा ऑपरेटिंग बेसक रूप मे काज करैत अछि आ केरल सँ मदीना आ जेद्दा केर लेल हज तीर्थयात्रा सेवा सभ संचालित करैत अछि। बैंगलोर, चेन्नई, मुंबई, हैदराबाद, गोवा, कोच्चि, तिरुवनंतपुरम, मंगलौर आ कोयंबटूर सहित प्रमुख शहर सभक लेल घरेलू उड़ान सेवा सभ उपलब्ध अछि, जखन कि अंतर्राष्ट्रीय उड़ान सेवा सभ मलप्पुरम कें दुबई, जेद्दा, रियाद, शारजाह, अबू धाबी, अल ऐन, बहरीन, दम्मम, दोहा, मस्कट, सलालाह आ कुवैत सँ जोड़ैत अछि। परिवहनक लेल हवाई अड्डाक लेल सोझ बस सभ अछि। बस सभक अतिरिक्त परिवहनक लेल टैक्सी सभ, ऑटो रिक्शा सेहो उपलब्ध अछि।
भारतीय विमानपत्तन प्राधिकरण द्वारा 2019-20 मे उपलब्ध कराओल गेल आँकड़ा सभक अनुसार, ई देशक 17म सभ सँ व्यस्त हवाई अड्डा अछि आ राज्यक तेसर सभ सँ व्यस्त हवाई अड्डा अछि।
== जनसांख्यिकी ==
=== जनसंख्या ===
{{historical populations|11=1901|12=682151|13=1911|14=747929|15=1921|16=764138|17=1931|18=874504|percentages=pagr|19=1941|20=977085|footnote=स्रोत:<ref>{{Cite web|url=http://www.censusindia.gov.in/2011census/PCA/A2_Data_Table.html|title=Census of India Website : Office of the Registrar General & Census Commissioner, India|website=censusindia.gov.in|access-date=13 September 2021|archive-date=8 August 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190808131957/http://www.censusindia.gov.in/2011census/PCA/A2_Data_Table.html|url-status=live}}</ref><ref name="mlpdemo_2018"/>|21=1951|22=1149718|align=center|23=1961|24=1387370|25=1971|26=1856357|27=1981|28=2402701|29=1991|30=3096330|31=2001|32=3625471|33=2011|34=4112920|35=2018|36=4494998}}
[[फाइल:Distribution_of_Population_in_Malappuram_District.svg|बाएँ|अंगूठाकार|स्थानीय निकाय सभ मे जनसंख्याक वितरण (2011)]]
2018 केर सांख्यिकी रिपोर्ट केर अनुसार, ज़िलाक आबादी 4,494,998 छल,<ref name="mlpdemo_2018" /> जे मॉरिटानिया वा अमेरिकी राज्य केंटकी केर आबादीक लगभग बराबर अछि। केरलक कुल आबादीक 12.98% हिस्सा मलप्पुरम मे रहैत अछि।<ref name="mlpdemo_2018" /> ई केरलक सभ सँ अधिक आबादी वाला ज़िला अछि आ 1265 व्यक्ति प्रति वर्ग किमी केर जनसंख्या घनत्वक संगे भारतक 640 ज़िला सभ मे 50म सभ सँ अधिक आबादी वाला ज़िला सेहो अछि। 2001 सँ 2011 धरि एकर जनसंख्या वृद्धि दर 13.39 प्रतिशत छल। भारतक 2011 केर जनगणना केर अनुसार, मलप्पुरमक लिंगानुपात 1000 पुरुष सभ पर 1098 महिला सभक अछि, आ एकर साक्षरता दर 93.57 प्रतिशत अछि, जे राज्यक औसत साक्षरता दर (93.91%) केर लगभग बराबर अछि। 2011 केर जनगणना केर लेल कुल मलप्पुरम आबादी मे सँ 44.18 प्रतिशत ज़िलाक शहरी क्षेत्र सभ मे रहैत अछि। 2011 मे, 0-6 वर्षक बच्चा सभ कुल आबादीक 13.96 प्रतिशत हिस्सा बनौलक, जखन कि 2001 मे ई 15.21 प्रतिशत छल। 2011 केर जनगणना केर अनुसार बाल लिंगानुपात 965 छल, जखन कि 2001 केर जनगणना मे ई 960 छल। 2011 केर जनगणना केर अनुसार, ज़िलाक कुल आबादीक मात्र 0.02% बेघर अछि। अनुसूचित जाति आ अनुसूचित जनजाति क्रमशः जनसंख्याक 7.50% आ 0.56% बनबैत अछि।<ref name="CensusMalappuram">{{cite web|url=https://censusindia.gov.in/nada/index.php/catalog/658/download/2280/DH_2011_3205_PART_A_DCHB_MALAPPURAM.pdf|title=District Census Hand Book: Malappuram|website=[[Census of India]]|publisher=[[Registrar General and Census Commissioner of India]]}}</ref>
वर्ष 2011 मे कएल गेल जनगणना केर अनुसार, पोन्नानी नगरपालिका ज़िला मे सभ सँ घनी आबादी वाला स्थानीय निकाय अछि, जतय प्रति वर्ग किलोमीटर 3,646 निवासी छथि, एकर बाद तानूर (3,568/वर्ग किमी) आ तिरूर (3,387/वर्ग किमी) नगर पालिका सभक स्थान अछि।<ref name="CensusMalappuram" /> सभ सँ कम घनी आबादी वाला स्थानीय निकाय पूर्वी पहाड़ी क्षेत्र मे स्थित अछि।<ref name="CensusMalappuram" /> चालियार मे प्रति वर्ग किलोमीटर मात्र 167 निवासी सभक संगे सभ सँ कम जनसंख्या घनत्व अछि, एकर बाद करुलै (177/वर्ग किमी) आ चुंगाथारा (280/वर्ग किमी) ग्राम पंचायत सभक स्थान अछि।<ref name="CensusMalappuram" /> तालुक सभ मे, तिरूरंगाडी सभ सँ घनी आबादी वाला अछि जखन कि निलांबुर मे जनसंख्याक घनत्व सभ सँ कम अछि।<ref name="CensusMalappuram" /> मलप्पुरम महानगरीय क्षेत्रक आबादी 1.7 मिलियन अछि।<ref name="census 20112" /> जनवरी 2020 मे द इकोनॉमिस्ट द्वारा प्रकाशित एकटा रिपोर्ट केर अनुसार, मलप्पुरम दुनिया मे सभ सँ तेज़ी सँ बढ़य वाला महानगरीय क्षेत्र अछि।<ref>{{cite web|url=https://www.cnbctv18.com/politics/four-of-the-worlds-fastest-growing-cities-in-kerala-5026281.htm|title=Malappuram, the fastest growing city|date=9 January 2020|website=cnbctv18.com|archive-url=https://web.archive.org/web/20200701044017/https://www.cnbctv18.com/politics/four-of-the-worlds-fastest-growing-cities-in-kerala-5026281.htm|archive-date=1 July 2020|access-date=28 June 2020|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|url=https://scroll.in/article/949294/even-with-the-lowest-population-growth-rate-this-indian-state-has-the-worlds-fastest-growing-city|title=Malappuram, the fastest growing city of world|date=10 January 2020|website=scroll.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20200805234947/https://scroll.in/article/949294/even-with-the-lowest-population-growth-rate-this-indian-state-has-the-worlds-fastest-growing-city|archive-date=5 August 2020|access-date=26 June 2020|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.newindianexpress.com/states/kerala/2020/jan/09/malappuram-is-worlds-fastest-growing-city-kozhikode-kollam-also-in-top-10-2087011.html|title=Malappuram is world's fastest-growing city; Kozhikode, Kollam also in top 10|date=9 January 2020|website=The New Indian Express|archive-url=https://web.archive.org/web/20200113110924/https://www.newindianexpress.com/states/kerala/2020/jan/09/malappuram-is-worlds-fastest-growing-city-kozhikode-kollam-also-in-top-10-2087011.html|archive-date=13 January 2020|access-date=26 June 2020|url-status=live}}</ref>
=== शहरी संरचना ===
मलप्पुरम शहरी समूह राज्यक चारिम सभ सँ अधिक आबादी वाला शहरी समूह अछि। मलप्पुरम भारत मे सभ सँ अधिक आबादी वाला शहरी समूह सभक सूची मे 25म स्थान पर अछि। पूरा ज़िलाक कुल शहरी आबादी ज़िलाक आबादीक 44.18% अछि।<ref name="CensusMalappuram" /> मलप्पुरम केर महानगरीय क्षेत्र मे अब्दू रहिमान नगर, आलमकोडे, अरियाल्लूर, चेलेम्ब्रा, चेरियामुंडम, चेरुकावु, एडप्पल, इरिम्बीलियम, कलाडी, कन्नमंगलाम, कोडुर, कोंडोट्टी, कूट्टिलंगाडी, कोट्टक्कल, कुट्टीप्पुरम, मंजेरी, मारनचेरी, मुन्नियूर, नादुवट्टम, नन्नाम्ब्रा, नेडुवा, ऊरकम, ओथुक्कुंगल, पल्लिक्कल बज़ार, परप्पुर, पेरुमन्ना, पेरुवल्लुर, पोन्नानी, पोनमुंडम, तनालूर, तेनहिपलम, थलक्कड़, थेन्नाला, तिरुनावाया, तिरूर, तिरूरंगाडी, त्रिक्कलंगोडे, त्रिप्रंगोड, वलांचेरी, वज़ायूर आ वेंगरा शामिल अछि।<ref name="Mma">{{cite web|url=https://kerala.gov.in/documents/10180/622777/urban|title=Constituents of Malappuram metropolitan area|website=kerala.gov.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20201230044541/https://kerala.gov.in/documents/10180/622777/urban|archive-date=30 December 2020|access-date=24 February 2021|url-status=live}}</ref>
=== धर्म ===
{{bar box|title=मलप्पुरम ज़िला मे धर्म (2011)<ref name="religion">{{Cite web|date=2011|title=Table C-01: Population by religious community: Kerala |url=https://censusindia.gov.in/nada/index.php/catalog/11379/download/14492/DDW32C-01%20MDDS.XLS |website=[[Census of India]] |publisher=[[Registrar General and Census Commissioner of India]]}}</ref>|titlebar=#Fcd116|left1=धर्म|right1=प्रतिशत|float=left|bars={{bar percent|[[इस्लाम]]|green|70.24}}
{{bar percent|[[हिन्दू धर्म]]|darkorange|27.60}}
{{bar percent|[[ईसाई धर्म]]|dodgerblue|1.98}}
{{bar percent|अन्य वा नहि बताओल गेल|black|0.18}}}}मलप्पुरम ज़िलाक अंतर्गत आवय वाला क्षेत्र प्रारंभिक मध्ययुगीन काल सँ ही बहु-जातीय आ बहु-धार्मिक रहल अछि। अरब सागरक पार सदियोक व्यापार मलप्पुरम कें एकटा महानगरीय आबादी देने अछि।<ref>{{Cite book|title=Tuhfat-al-Mujahidin: An Historical Work in The Arabic Language|last=Nainar|first=S. Muhammad Hussain|publisher=University of Madras|year=1942|url=https://archive.org/details/Tuhfat-al-MujahidinAnHistoricalWorkInTheArabicLanguage}}</ref> ज़िला मे पालन कएल जाय वाला धर्म सभ मे इस्लाम, हिंदू धर्म, ईसाई धर्म आ अन्य अल्पसंख्यक धर्म शामिल अछि।<ref name="ReferenceA">pp. 396, ''Malayala Manorama Yearbook 2006'', Kottayam, 2006 ISSN 0970-9096</ref> मलप्पुरम दक्षिण भारतक ओहि दू टा ज़िला सभ मे सँ एक अछि जतय मुस्लिम बहुसंख्यक छथि, दोसर लक्षद्वीप ज़िला अछि। ज़िलाक अधिकांश ईसाई सेंट थॉमस ईसाई सभक वंशज छथि जे 20म शताब्दी (मालाबार प्रवासन) मे उत्तरी त्रावणकोर सँ मालाबार चलि गेल छलाह।<ref>{{Cite news|title=Malabar migration: is the dream coming to an end?|url=https://www.thehindu.com/news/national/kerala/malabar-migration-end-of-a-dream/article30497658.ece|last=Joseph|first=Mithosh|date=7 January 2020|access-date=31 October 2020|work=The Hindu|archive-date=10 January 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200110022037/https://www.thehindu.com/news/national/kerala/malabar-migration-end-of-a-dream/article30497658.ece|url-status=live}}</ref> ज़िला सभ मे मलंकारा रूढ़िवादी ईसाई सभक प्रतिनिधित्व मालाबार डायोसीज़ द्वारा कएल जाइत अछि जे वर्तमान मे 85 पल्ली सभ कें कवर करैत अछि। मलप्पुरम मे मलंकारा ऑर्थोडॉक्स चर्च केर सभ सँ पैघ पल्ली चुंगाथारा मे सेंट जॉर्ज ऑर्थोडॉक्स चर्च अछि, जे मालाबारक सभ सँ पैघ वार्षिक ऑर्थोडॉक्स ईसाई सम्मेलन केर स्थान अछि, जाहि मे सालाना दसियो हज़ार मलंकारा ऑर्थोडॉक्स ईसाई भाग लैत छथि।
{| class="wikitable sortable"
|+मलप्पुरम ज़िला मे तालुक-वार धर्म वितरण (%) (2011 केर जनगणना)
!तालुक
!मुस्लिम (%)
!हिंदू (%)
!ईसाई (%)
!अन्य (%)
|-
|एरानाड
| style="background:#43A047; color:white;" |72.3
|26.2
|1.3
|0.2
|-
|कोंडोट्टी
| style="background:#43A047; color:white;" |75.9
|21.7
|2.4
|0.0
|-
|निलांबुर
| style="background:#43A047; color:white;" |57.9
|33.5
|8.5
|0.1
|-
|पेरिंथलमन्ना
| style="background:#43A047; color:white;" |71.1
|26.9
|1.8
|0.2
|-
|तिरूर
| style="background:#43A047; color:white;" |75.5
|23.8
|0.5
|0.2
|-
|तिरूरंगाडी
| style="background:#43A047; color:white;" |75.5
|23.9
|0.5
|0.1
|-
|पोन्नानी
| style="background:#43A047; color:white;" |59.9
|39.4
|0.4
|0.3
|}
=== भाषा सभ ===
ज़िला मे मुख्य रूप सँ मलयालम भाषाक उपयोग कएल जाइत अछि। पछिला शताब्दी सभ मे ज़िला मे 'अरबी मलयालम' लिपि, जाहि कें 'पोन्नानी लिपि' केर रूप मे सेहो जानल जाइत अछि, एकर व्यापक रूप सँ उपयोग कएल जाइत छल। अल्पसंख्यक द्रविड़ भाषा सभ अलर (लगभग 350 बाजय वाला)<ref name="ethnoallar">{{cite encyclopedia|editor=M. Paul Lewis|encyclopedia=Ethnologue: Languages of the World|title=Allar: A language of India|url=http://www.ethnologue.com/show_language.asp?code=all|access-date=28 September 2011|edition=16th|year=2009|publisher=SIL International|location=Dallas, Texas|archive-date=5 August 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20110805101511/http://www.ethnologue.com/show_language.asp?code=all|url-status=live}}</ref> आ अरनदान (लगभग 200 बाजय वाला) अछि।<ref name="ethnoaranadan">{{cite encyclopedia|editor=M. Paul Lewis|encyclopedia=Ethnologue: Languages of the World|title=Aranadan: A language of India|url=http://www.ethnologue.com/show_language.asp?code=aaf|access-date=28 September 2011|edition=16th|year=2009|publisher=SIL International|location=Dallas, Texas|archive-date=11 November 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20111111015932/http://www.ethnologue.com/show_language.asp?code=aaf|url-status=live}}</ref> लोक सभक एकटा छोट हिस्सा द्वारा तमिल सेहो बाजल जाइत अछि।
मलयालम प्रमुख भाषा अछि, जे 99.46% आबादी द्वारा बाजल जाइत अछि।<ref name="languages">{{Cite web|url=https://censusindia.gov.in/nada/index.php/catalog/10209/download/13321/DDW-C16-STMT-MDDS-3200.XLSX|title=Table C-16 Population by Mother Tongue: Kerala|website=censusindia.gov.in|publisher=[[Registrar General and Census Commissioner of India]]}}</ref>
== स्वास्थ्य सेवा ==
[[फाइल:Kottakkal_Arya_Vaidya_Sala_OP_Block.jpg|बाएँ|अंगूठाकार|कोट्टक्कल आर्य वैद्य शालाक आउट पेशेंट ब्लॉक]]
[[फाइल:പൊന്നാനി_1z_.jpg|अंगूठाकार|सरकारी महिला आ बाल अस्पताल, पोन्नानी]]
ज़िला मे आधुनिक चिकित्सा, आयुर्वेद आ होम्योपैथी उपलब्ध अछि। एलोपैथी केर लेल केरल सरकारक अधीन एकटा सामान्य अस्पताल, 3 टा ज़िला अस्पताल आ 6 टा तालुक अस्पताल कार्यरत अछि। 2013 मे स्थापित 'सरकारी मेडिकल कॉलेज, मंजेरी', ज़िलाक सर्वोच्च मेडिकल कॉलेज अछि।<ref>{{cite news|title=A new government medical college in Kerala after 31 years|url=https://www.thehindu.com/news/national/kerala/a-new-government-medical-college-in-kerala-after-31-years/article5082996.ece|newspaper=The Hindu|date=2 September 2013|access-date=13 September 2021|archive-date=30 August 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210830004614/https://www.thehindu.com/news/national/kerala/a-new-government-medical-college-in-kerala-after-31-years/article5082996.ece|url-status=live}}</ref> ज़िला मे तीन टा सरकारी ज़िला अस्पताल अछि, जे तिरूर, पेरिंथलमन्ना आ निलांबुर मे स्थित अछि।<ref name="Malappuram-Public Hospitals – sha">{{Cite web|url=https://sha.kerala.gov.in/?page_id=530&lang=en|title=Malappuram-Public Hospitals – sha|website=sha.kerala.gov.in|access-date=2025-12-28}}</ref> ज़िला मे मलप्पुरम, कोंडोट्टी, वांडूर, अरीकोड, पोन्नानी आ तिरूरंगाडी मे छह टा सरकारी तालुक अस्पताल अछि, संगे पोन्नानी मे एकटा सरकारी महिला आ बाल अस्पताल आ एदावन्ना मे सीथीहाजी कैंसर पहचान आ उपचार केंद्र अछि।<ref name="Malappuram-Public Hospitals – sha" />
सार्वजनिक क्षेत्र केर तहत स्थानीय स्वास्थ्य केंद्र सभक एकटा नेटवर्क काज करैत अछि। एहि मे 66 टा प्राथमिक स्वास्थ्य केंद्र, 20 टा चौबीसो घंटा काज करय वाला प्राथमिक स्वास्थ्य केंद्र, 20 टा सामुदायिक स्वास्थ्य केंद्र आ 2 टा TBC शामिल अछि। एतय 5 टा प्रमुख सार्वजनिक स्वास्थ्य केंद्र, 77 टा मिनी सार्वजनिक स्वास्थ्य केंद्र आ 565 टा उप-केंद्र अछि। सार्वजनिक क्षेत्र केर तहत 3 टा कुष्ठ नियंत्रण इकाई सभ, 2 टा फाइलेरिया नियंत्रण इकाई सभ आदि सेहो काज करैत अछि। सरकारी अस्पताल सभ मे बिछाओनक कुल क्षमता 1500 अछि। ज़िला मे एलोपैथी केर तहत सुपर-स्पेशियलिटी इकाई सभ वाला कतयको निजी अस्पताल सेहो अछि।<ref>{{cite web|url=http://www.ecostat.kerala.gov.in/index.php/health-state-mlp|title=Healthcare in Malappuram|website=ecostat.kerala.gov.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20191228215258/http://www.ecostat.kerala.gov.in/index.php/health-state-mlp|archive-date=28 December 2019|access-date=20 June 2020|url-status=live}}</ref><ref name="Malappuramhealthcare">{{cite web|url=https://malappuram.nic.in/health/|title=Healthcare in Malappuram|website=malappuram.nic.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20200927083348/https://malappuram.nic.in/health/|archive-date=27 September 2020|access-date=20 June 2020|url-status=live}}</ref>
मलप्पुरम ज़िला मे पेरिंथलमन्ना केर समीप पुलमंतोल मे अष्टवैद्य चिकित्सक सभक 'पुलमंतोल मूस' वंश केर माध्यम सँ पारंपरिक आयुर्वेदिक पद्धतिक उपस्थिति अछि।<ref>{{cite web|url=https://www.pulamantholemoosshospital.com|title=Ashtavaidyan Pulamanthole Mooss Ayurveda Hospital|website=pulamantholemoosshospital.com|access-date=13 May 2026}}</ref>
कोट्टक्कल केर समीप पोट्टीप्परा मे 'सरकारी आयुर्वेद मानसिक रोग अनुसंधान संस्थान' केरलक एकमात्र सरकारी आयुर्वेदिक मानसिक अस्पताल अछि। ई देश मे सार्वजनिक क्षेत्र केर तहत अपन प्रकारक पहिल अस्पताल सेहो अछि। कोट्टक्कल प्रसिद्ध आयुर्वेदिक स्वास्थ्य केंद्र 'आर्य वैद्य शाला' केर सेहो घर अछि। सरकारी क्षेत्र केर तहत, एकटा ज़िला आयुर्वेदिक अस्पताल एडारीकोडे मे काज करैत अछि। मंजेरी, वेलिमुक्कू, पेरिंथलमन्ना, मलप्पुरम, वेंगरा, कल्पकांचेरी, तिरुवली आ चेलेम्ब्रा मे सेहो सरकारी आयुर्वेदिक अस्पताल काज करैत अछि। सार्वजनिक क्षेत्र केर तहत होम्योपैथिक अस्पताल मलप्पुरम, मंजेरी, वांडूर आ कुट्टीप्पुरम मे काज करैत अछि।<ref name="Malappuramhealthcare" /><ref>{{cite web|url=http://homoeopathy.kerala.gov.in/2018/04/28/malappuram-01/#1525080050368-2f4492de-835c|title=Homeopathy in Malappuram|website=homoeopathy.kerala.gov.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20200713100512/http://homoeopathy.kerala.gov.in/2018/04/28/malappuram-01/#1525080050368-2f4492de-835c|archive-date=13 July 2020|access-date=13 July 2020|url-status=live}}</ref> कतयको अस्पताल निजी क्षेत्र केर तहत सेहो काज करैत अछि।
2003 धरि, केरलक ज़िला सभ मे मलप्पुरम मे आत्महत्याक दर (13.3) सभ सँ कम छल, जे राज्यक औसत (32.8) सँ बहुत कम अछि।<ref name="unhdi-gdl" />
== शिक्षा ==
[[फाइल:MESCE_Kuttippuram.jpg|अंगूठाकार|MESCE कुट्टीप्पुरम, केरलक पहिल स्व-वित्तपोषित इंजीनियरिंग कॉलेज]]
खगोल विज्ञान आ गणितक केरल स्कूल 14म आ 16म शताब्दीक बीच विकसित भेल। खगोलीय समस्या सभ कें हल करबाक प्रयास मे, केरल स्कूल त्रिकोणमितीय कार्य सभक लेल श्रृंखला विस्तार सहित स्वतंत्र रूप सँ कतयको महत्वपूर्ण गणित अवधारणा सभ बनौलक।<ref name="roy2" /><ref name="Pingree 1992 554–5632" /> खगोल विज्ञान आ गणितक केरल स्कूल वेट्टथुनाडू (तिरूर क्षेत्र) पर आधारित छल।<ref name="roy2" />
2019-20 केर स्कूल सांख्यिकीक अनुसार ज़िला मे केरल मे सभ सँ बेसी स्कूल अछि। ज़िला मे 898 लोअर प्राइमरी स्कूल,<ref>{{cite web|url=https://sametham.kite.kerala.gov.in/publicView/districtwise/LP|title=LP schools in Malappuram|website=sametham.kite.kerala.gov.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20200807045715/https://sametham.kite.kerala.gov.in/publicView/districtwise/LP|archive-date=7 August 2020|access-date=17 April 2020|url-status=live}}</ref> 363 अपर प्राइमरी स्कूल,<ref>{{cite web|url=https://sametham.kite.kerala.gov.in/publicView/districtwise/UP|title=UP schools in Malappuram|website=sametham.kite.kerala.gov.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20200927204905/https://sametham.kite.kerala.gov.in/publicView/districtwise/UP|archive-date=27 September 2020|access-date=17 April 2020|url-status=live}}</ref> 355 हाई स्कूल,<ref>{{cite web|url=https://sametham.kite.kerala.gov.in/publicView/districtwise/HS|title=High schools in Malappuram|website=sametham.kite.kerala.gov.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20200804173003/https://sametham.kite.kerala.gov.in/publicView/districtwise/HS|archive-date=4 August 2020|access-date=17 April 2020|url-status=live}}</ref> 248 हायर सेकेंडरी स्कूल,<ref>{{cite web|url=https://sametham.kite.kerala.gov.in/publicView/schoolconsolidationhse|title=HSE schools in Malappuram|website=sametham.kite.kerala.gov.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20200804174020/https://sametham.kite.kerala.gov.in/publicView/schoolconsolidationhse|archive-date=4 August 2020|access-date=17 April 2020|url-status=live}}</ref> आ 27 वोकेशनल हायर सेकेंडरी स्कूल<ref>{{cite web|url=https://sametham.kite.kerala.gov.in/publicView/schoolconsolidationvhse|title=VHSE schools in Malappuram|website=sametham.kite.kerala.gov.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20200921171308/https://sametham.kite.kerala.gov.in/publicView/schoolconsolidationvhse|archive-date=21 September 2020|access-date=17 April 2020|url-status=live}}</ref> अछि। एहि प्रकार ज़िला मे कुल 1620 स्कूल अछि।<ref>{{cite web|url=https://sametham.kite.kerala.gov.in/search/districtWiseSchools/10|title=Schools in Malappuram|website=sametham.kite.kerala.gov.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20200804172322/https://sametham.kite.kerala.gov.in/search/districtWiseSchools/10|archive-date=4 August 2020|access-date=17 April 2020|url-status=live}}</ref> एकर अतिरिक्त, 120 सी॰बी॰एस॰ई॰ स्कूल आ 3 आई॰सी॰एस॰ई॰ स्कूल अछि।
केरल सरकार द्वारा मान्यता प्राप्त 554 सरकारी स्कूल सभ, 810 सहायता प्राप्त स्कूल सभ आ 1 गैर-सहायता प्राप्त स्कूल कें डिजिटल कएल गेल अछि।<ref>{{cite web|url=https://sametham.kite.kerala.gov.in/hitech/hitech_reports/advanced_search|title=Hi-tech schools in Malappuram|website=sametham.kite.kerala.gov.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20210602221916/https://sametham.kite.kerala.gov.in/hitech/hitech_reports/advanced_search|archive-date=2 June 2021|access-date=17 April 2020|url-status=live}}</ref> शैक्षणिक वर्ष 2019-20 मे, केरल सरकार द्वारा मान्यता प्राप्त स्कूल सभ मे पढ़य वाला छात्र सभक कुल संख्या 739,966 अछि - सहायता प्राप्त स्कूल सभ मे 407,690, सरकारी स्कूल सभ मे 245,445 आ मान्यता प्राप्त गैर-सहायता प्राप्त स्कूल सभ मे 86,831 छात्र छथि।<ref>{{cite web|url=https://sametham.kite.kerala.gov.in/welcome/sixthWorkingdayD2019|title=Strength of schools in Malappuram|website=sametham.kite.kerala.gov.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20191206045049/https://sametham.kite.kerala.gov.in/welcome/sixthWorkingdayD2019|archive-date=6 December 2019|access-date=17 April 2020|url-status=live}}</ref>
राज्यक उच्च शिक्षा क्षेत्र मे ज़िलाक महत्वपूर्ण भूमिका अछि। ई राज्यक दू टा मुख्य विश्वविद्यालय सभक घर अछि - कालीकट विश्वविद्यालय जे तेनहिपलम मे केंद्रित अछि आ 1968 मे केरल मे दोसर विश्वविद्यालयक रूप मे स्थापित कएल गेल छल,<ref>{{cite web|url=https://www.uoc.ac.in/|title=The University of Calicut|website=uoc.ac.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20200305235858/https://uoc.ac.in/|archive-date=5 March 2020|access-date=28 November 2019|url-status=live}}</ref> आ तिरूर नगर पालिका मे केंद्रित थुनचाथ एज़ुथचन मलयालम विश्वविद्यालय जाहि कें वर्ष 2012 मे स्थापित कएल गेल छल।<ref>{{cite web|url=http://malayalamuniversity.edu.in/en/|title=Malayalam University|website=malayalamuniversity.edu.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20191211184029/http://malayalamuniversity.edu.in/en/|archive-date=11 December 2019|access-date=28 November 2019|url-status=live}}</ref> अलीगढ़ मुस्लिम विश्वविद्यालय केर तीन टा ऑफ-कैंपस केंद्र सभ मे सँ एक अलीगढ़ मुस्लिम विश्वविद्यालय मलप्पुरम चेरुकरा मे स्थित अछि, जाहि कें 2010 मे स्थापित कएल गेल छल।<ref>{{cite web|url=https://www.amu.ac.in/malappuram/|title=Aligarh Muslim University Malappuram Off-centre|website=amu.ac.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20190725192823/https://www.amu.ac.in/malappuram/|archive-date=25 July 2019|access-date=28 November 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.malappuramtourism.org/institutions.php|title=Universities in Malappuram district|website=malappuramtourism.org|archive-url=https://web.archive.org/web/20200305125423/https://www.malappuramtourism.org/institutions.php|archive-date=5 March 2020|access-date=13 September 2021|url-status=live}}</ref> 'इंग्लिश एंड फॉरेन लैंग्वेजेज यूनिवर्सिटी' केर एकटा ऑफ-कैंपस पनाक्कड मे काज करैत अछि।<ref>{{cite web|url=https://timesofindia.indiatimes.com/city/kozhikode/Eflu-to-start-courses-in-Malappuram-campus-on-January-31/articleshow/28958910.cms|title=Eflu to start courses in Malappuram campus on January-31|date=17 January 2014|website=The Times of India|archive-url=https://web.archive.org/web/20200809211656/https://timesofindia.indiatimes.com/city/kozhikode/Eflu-to-start-courses-in-Malappuram-campus-on-January-31/articleshow/28958910.cms|archive-date=9 August 2020|access-date=24 June 2020|url-status=live}}</ref> ई ज़िला थावनूर मे केरल कृषि विश्वविद्यालय केर एकटा उपकेंद्र आ तिरुनावाया मे श्री शंकराचार्य संस्कृत विश्वविद्यालय केर एकटा उपकेंद्रक सेहो घर अछि। 'दारुल हुदा इस्लामिक विश्वविद्यालय' केर मुख्यालय तिरूरंगाडी केर चेम्माड मे अछि। मलप्पुरम मे आई॰एन॰के॰ई॰टी॰ ग्रीन्स औद्योगिक क्षेत्रक संगे-संगे एकटा शैक्षिक क्षेत्र सेहो प्रदान करैत अछि।<ref>{{Cite news|title=Inkel Greens beckons firms to Malappuram|url=https://www.thehindubusinessline.com/news/national/inkel-greens-beckons-firms-to-malappuram/article8784293.ece|date=28 June 2016|access-date=6 October 2020|work=The Hindu Businessline|archive-date=13 September 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210913065710/https://www.thehindubusinessline.com/news/national/inkel-greens-beckons-firms-to-malappuram/article8784293.ece|url-status=live}}</ref> मंजेरी मे 'एरानाड नॉलेज सिटी' राज्य मे अपन तरहक पहिल परियोजना अछि।<ref>{{Cite web|url=http://www.ekc.edu.in/about|title=Eranad knowledge city|website=eku.edu.in|archive-url=https://web.archive.org/web/20200604171424/http://www.ekc.edu.in/about|archive-date=4 June 2020|access-date=4 November 2020|url-status=live}}</ref> मलप्पुरम भारतक पहिल ई-साक्षर ज़िला सेहो अछि।<ref>Past, present and future of research in the information society by Wesley Shrum p.233</ref>
== संस्कृति ==
[[File:Thunchan Smarakam1.jpg|thumb|थुनचाथु एज़ुथचन केर स्मृति मे तिरूर मे ''थुनचन स्मारक'']]
[[File:Vaidyar.JPG|left|thumb|कोंडोट्टी मे महाकवि मोयिनकुट्टी वैद्यर स्मारक]]
वर्तमान मे स्वीकृत मलयालम वर्णमाला कें सभ सँ पहिने थुनचाथु एज़ुथचन द्वारा स्वीकार कएल गेल छल, जिनकर जन्म तिरूर मे भेल छल आ जनिका आधुनिक मलयालम भाषाक जनक केर रूप मे जानल जाइत अछि।<ref name="mal"/> तिरूर मलयालम अनुसंधान केंद्रक मुख्यालय अछि। सभ सँ प्रसिद्ध 'मापिला पाट्टु' कवि मोयिनकुट्टी वैद्यर केर जन्म कोंडोट्टी मे भेल छल। हुनका मापिला गीतक 'महाकवि सभ' (महान कविक लेल एकटा उपाधि) मे सँ एक मानल जाइत अछि।<ref name="mal"/>
थुनचाथु एज़ुथचन आ मोयिनकुट्टी वैद्यर केर अतिरिक्त, मलयालमक प्रसिद्ध लेखक सभ मे अच्युता पिशारदी, आलमकोडे लीलाकृष्णन, एडासेरी गोविंदन नायर, के॰ पी॰ रामानुन्नी, कुट्टीकृष्ण मारार, कुट्टीप्पुरम केसवन नायर, मेल्पथुर नारायण भट्टथिरि, एन॰ दामोदरन, नंदनार, पूनथानम नम्बूदिरी, पुलिक्कोट्टिल हैदर, उरूब, वी॰ सी॰ बालकृष्ण पणिक्कर, वल्लथोल गोपाला मेनन आ वल्लथोल नारायण मेनन एहि ज़िलाक मूल निवासी छलाह।<ref name="mal"/> एम॰ गोविंदन, एम॰ टी॰ वासुदेवन नायर, आ अक्कीथम अचुतन नंबूथिरी पोन्नानी स्थित ''पोन्नानी कलारी'' सँ जुड़ल लेखक छलाह।<ref name="mal"/> नालापत नारायण मेनन, बालामणि अम्मा, वी॰ टी॰ भट्टथिरिपाद आ कमला सुरय्या सेहो तत्कालीन पोन्नानी तालुक सँ छथि।
ज़िलाक पुलमंतोल क्षेत्र ऐतिहासिक रूप सँ पुलमंतोल मूस परिवार सँ जुड़ल अछि, जे केरल मे आयुर्वेदक पारंपरिक अभ्यास सँ जुड़ल एकटा अष्टवैद्य वंश अछि।<ref>{{Cite web |url=https://www.keralatourism.org/districts/malappuram/ |title=District of Malappuram |website=Kerala Tourism}}</ref>
मलप्पुरम राज्य मे 'मापिला पाट्टु' साहित्यक मुख्य केंद्र सेहो छल।<ref name="mal"/> मोयिनकुट्टी वैद्यर आ पुलिक्कोट्टिल हैदर केर अतिरिक्त, कतयको मापिला पाट्टु कवि सभ जाहि मे कुलंगरा वीट्टिल मोइदु मुसलियार (जनिका चक्कीरी शुजायी केर नाम सँ जानल जाइत अछि), चक्कीरी मोइदीनकुट्टी, मनाक्काराकथ कुन्हिकोया, नल्ललम बीरन, के॰ के॰ मुहम्मद अब्दुल करीम, बालकृष्णन वल्लीकुन्नु, पुन्नयुरकुलम बापू, वेलियांकोडे उमर कासी आदि शामिल छथि, ओ सभ मलप्पुरम कें अपन कार्य मंचक रूप मे चुनने छलाह।<ref name="mal"/>
[[File:Tirur, Kerala.jpg|left|thumbnail|तिरूरक समीप एकटा ग्रामीण इलाका]]
ज़िला कथकली, केरलक शास्त्रीय कला आ आयुर्वेद कें अपन योगदान देने अछि।<ref name="mal"/> कोट्टक्कल चंद्रशेखरन, कोट्टक्कल शिवरामन आ कोट्टक्कल मधु प्रसिद्ध कथकली कलाकार छथि जे कोट्टक्कल मे पी॰ एस॰ वारियर द्वारा स्थापित 'कोट्टक्कल नाट्य संगम' सँ जुड़ल छथि। वेट्टथुनाडू शासक सभ कें (जिनकर वर्तमान तिरूरंगाडी, तिरूर आ पोन्नानी तालुक सभक किछु हिस्सा पर नियंत्रण छल) कला आ शिक्षाक संरक्षणक लेल जानल जाइत छल। कहल जाइत अछि जे एकटा वेट्टथुनाडू राजा (शासनकाल 1630-1640) कथकली कलाक रूप मे नवाचार पेश कएने छलाह, जाहि कें "वेट्टथु परंपरा" केर रूप मे जानल जाय लागल अछि।<ref>Menon, A Sreedhara. ''A Survey of Kerala History.'' Kottayam: DC Books, 2007. Print</ref> थुनचाथु एज़ुथचन आ वल्लथोल नारायण मेनन वेट्टथुनाड सँ छथि। वल्लथोल नारायण मेनन कें चेरुथुरुथी मे 'केरल कलामंडलम' केर स्थापनाक माध्यम सँ आधुनिक काल मे 'कथकली' केर पुनरुद्धारकर्ता सेहो मानल जाइत अछि।<ref name="mal"/> वाज़ेनकदा कुंचू नायर (एकटा प्रमुख कथकली प्रशिक्षक), आ शंकरन एम्ब्रान्थिरी आ तिरूर नम्बिस्सन (जे सभ सँ लोकप्रिय कथकली गायक सभ मे सँ छलाह) सेहो मलप्पुरम सँ छलाह।<ref name="mal"/> कलामंडलम कल्याणीकुट्टी अम्मा, जे आधुनिक केरल मे 'मोहिनीअट्टम' कें पुनर्जीवित करय मे प्रमुख भूमिका निभेलनि, ज़िलाक तिरुनावाया सँ छथि।<ref name="mal"/> एकटा भारतीय शास्त्रीय नृत्यांगना मृणालिनी साराभाई, तत्कालीन पोन्नानी तालुक सँ छलीह। कोट्टक्कल मे आर्य वैद्य शाला दुनियाक सभ सँ पैघ आयुर्वेदिक औषधीय नेटवर्क सभ मे सँ एक अछि।<ref name="mal"/> पहिल ज्ञात केरलवासी इतिहासकार ज़ैनुद्दीन मखदूम द्वितीय सेहो एहि ज़िला सँ छथि।<ref name="mal"/>
[[File:Kottakkal Bypass.jpg|thumbnail|प्रसिद्ध आर्य वैद्य शालाक केंद्र कोट्टक्कल]]
केरल वर्मा वलिया कोइल थम्पुरान (केरल कालिदासन), राज राजा वर्मा (केरल पाणिनी) आ राजा रवि वर्मा (प्रसिद्ध चित्रकार) परप्पनाड शाही परिवारक विभिन्न शाखा सभ सँ छथि, जे बाद मे परप्पनंगाडी सँ हरिप्पाड, चंगनास्सेरी, मावेलिक्कारा आ किलिमानूर चलि गेलाह।<ref>{{Cite book|title=Visakham thirunal.|date=2012|publisher=Duc|isbn=978-613-9-12064-2|location=[Place of publication not identified]|oclc=940373421}}</ref> किछु विद्वान सभक अनुसार, वेलु थम्पी दलवा केर पूर्वज सेहो परप्पनंगाडीक समीप वल्लीकुन्नु सँ छथि। "द हिन्दू" केर मुख्य संपादक (1898 सँ 1905) आ "द इंडियन पैट्रियट" केर संस्थापक मुख्य संपादक दीवान बहादुर सी॰ करुणाकर मेनन (1863-1922) सेहो परप्पनंगाडी सँ छलाह।<ref>{{Cite book|url=http://archive.org/details/somemadrasleader00allauoft|title=Some Madras Leaders|date=1922|publisher=Allahabad Printed at Standard Press}}</ref> ओ॰ चंदू मेनन परप्पनंगाडी मुंसिफ कोर्ट मे न्यायाधीश रहैत अपन उपन्यास ''इंदुलेखा'' आ ''शारदा'' लिखलनि। ''इंदुलेखा'' मलयालम भाषा मे लिखल गेल पहिल प्रमुख उपन्यास सेहो अछि। 'मातृभूमि' दैनिक केर संस्थापक के॰ माधवन नायर मलप्पुरम सँ अबैत छथि। पोन्नानी क्षेत्र के॰ केलप्पन (जनिका केरल गांधीक नाम सँ जानल जाइत अछि), ए॰ वी॰ कुट्टीमालु अम्मा आ मोहम्मद अब्दुर्रहमान आ कतयको अन्य स्वतंत्रता सेनानी सभक कार्य मंच छल।<ref name="mal"/> पोन्नानी तालुकक अन्य स्वतंत्रता कार्यकर्ता सभ मे लक्ष्मी सहगल, वी॰ टी॰ भट्टथिरिपाद आ अम्मू स्वामीनाथन शामिल छलाह। महात्मा गांधी, जवाहरलाल नेहरू आ लाल बहादुर शास्त्रीक अस्थि केरल मे भरतप्पुड़ा नदीक तट पर तिरुनावाया मे विसर्जित कएल गेल छल।<ref name="askh"/><ref name="mal"/> के॰ माधवनर, जे महात्मा गांधीक आत्मकथाक मलयालम मे अनुवाद कएने छलाह, ओहो मलप्पुरम केर मूल निवासी छलाह।
प्राचीन काल सँ विदेशी देश सभक संगे पोन्नानीक व्यापारिक संबंध सांस्कृतिक आदान-प्रदानक मार्ग प्रशस्त केलक।<ref name="mal"/> फ़ारसी-अरब कला रूप आ उत्तर भारतीय संस्कृति एहि रस्ता सँ पोन्नानी आयल। भाषा मे सेहो एकर गूँज छल। एहि तरहें हाइब्रिड भाषा 'अरबी-मलयालम' अस्तित्व मे आयल।<ref name="mal"/> एहि हाइब्रिड भाषा मे कतयको कविता सभ लिखल गेल अछि।<ref name="mal"/> हिंदुस्तानी सँ कव्वाली आ ग़ज़ल, जे हुनकर सांस्कृतिक आदान-प्रदानक हिस्साक रूप मे एतय आयल छल, अखनो पोन्नानी मे फलैत-फूलैत अछि। ई॰के॰ अबूकर, मैन आ खलील भाई (खलील रहमान) पोन्नानीक किछु प्रसिद्ध कव्वाली गायक छथि।
[[File:Nila Nadhi.jpg|left|thumbnail|मध्ययुगीन मामंकम उत्सव केर स्थान तिरुनावाया]]
आज़वांचेरी थम्प्रक्कल केर मुख्यालय अथावनाड मे छल, जनिका केरलक नम्बूदिरी ब्राह्मण सभक सर्वोच्च धार्मिक प्रमुख मानल जाइत छल।<ref name="mal"/> पालक्काड राजा सभक मूल मुख्यालय सेहो अथावनाड मे छल।<ref name="mnn"/> तिरूर, पेरिंथलमन्ना आ पोन्नानी केर तालुक सभ मे कतयको कुलीन 'नम्बूदिरी माना' मौजूद अछि। मध्ययुगीन मामंकम उत्सव केर स्थान तिरुनावाया सेहो ज़िला मे मौजूद अछि। कोचीन राज्यक पैतृक मुख्यालय पेरुम्बदप्पु आ कालीकटक ज़ामोरिन केर पैतृक मुख्यालय नेदियिरुप्पु सेहो ज़िला मे मौजूद अछि। कुन्हाली मरक्कार सभक पोन्नानी, तानूर आ परप्पनंगाडी केर बंदरगाह कस्बा सभक संगे घनिष्ठ संबंध छल।<ref name="mal"/> 16म शताब्दी ई॰ मे कोचीन राज्यक किछु राजा सभ कें, जखन कोचीन मालाबार तट पर एकटा प्रमुख शक्ति बनि गेल छल, आमतौर पर तानूर राज्यक शाही परिवार सँ लेल जाइत छल।<ref name="askh"/> त्रावणकोरक रानी सभक कतयको जीवनसाथी आमतौर पर परप्पनाड शाही परिवार सँ चुनल जाइत छलाह। केरलक पहिल मुख्यमंत्री ई॰ एम॰ एस॰ नम्बूदिरीपाद ज़िलाक पेरिंथलमन्ना सँ छथि।<ref name="mal"/> मध्यकालीन वल्लुवनाड राज्यक शासक परिवार सभक सीट अंगडीपुरम आ मनकडा, पेरिंथलमन्ना केर निकट स्थित अछि।
मध्यकालक दौरान, ई ज़िला वैदिक आ इस्लामी दुनू ही अध्ययनक केंद्र छल।<ref name="mal"/> मानल जाइत अछि जे मलिक दीनार पोन्नानी बंदरगाह शहरक दौरा कएने छलाह।<ref>{{Cite web|url=https://www.keralatourism.org/malabar/ponnani/68|title=History of Ponnani|access-date=12 October 2020|website=Kerala Tourism|archive-date=13 September 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210913065714/https://www.keralatourism.org/malabar/ponnani/68|url-status=live}}</ref> पोन्नानीक ''वलिया जुमा मस्जिद'' मध्यकालक दौरान एशियाक सभ सँ पैघ इस्लामी अध्ययन केंद्र सभ मे सँ एक छल। परमेश्वर, नीलकंठ सोमयाजी, ज्येष्ठदेव, अच्युता पिशारदी आ मेल्पथुर नारायण भट्टथिरि, जे खगोल विज्ञान आ गणितक केरल स्कूल केर मुख्य सदस्य छलाह, तिरूर क्षेत्र सँ छलाह।<ref name="mal"/> 'अरबी मलयालम' लिपि, जाहि कें 'पोन्नानी लिपि' केर नाम सँ सेहो जानल जाइत अछि, एकर जन्म 16म शताब्दीक अंत आ 17म शताब्दीक शुरुआत केर दौरान भेल छल।<ref name="mal"/> पछिला शताब्दी सभक दौरान ज़िला मे एहि लिपिक व्यापक रूप सँ उपयोग कएल जाइत छल।<ref name="mal"/>
ज़िलाक नाटककार आ अभिनेता सभ मे के॰ टी॰ मुहम्मद, निलांबुर बालन, निलांबुर आयशा, आदिल इब्राहिम, अनीश जी॰ मेनन, अपर्णा नायर, बेबी अनिखा, दानिश कार्तिक, हेमंत मेनन, रशिन रहमान, रवि वल्लथोल, संगीता माधवन नायर, श्वेता मेनन, सूरज थेलाक्कड आदि शामिल छथि। सुकुमारन, जे मलयालम फ़िल्म उद्योगक दू टा उल्लेखनीय अभिनेता आ पार्श्व गायक सभ, अर्थात् पृथ्वीराज सुकुमारन आ इंद्रजीत सुकुमारन केर पिता सेहो छथि, ओहो ज़िलाक मूल निवासी छलाह। पार्श्व गायक जाहि मे कृष्णचंद्रन, पार्वती जयदेवन, शाहबाज़ अमन, सितारा कृष्णकुमार, सुदीप पलनाड आ उन्नी मेनन सेहो ज़िला सँ अबैत छथि। ज़िला किछु उल्लेखनीय फ़िल्म निर्माता, गीतकार, सिनेमेटोग्राफर आ निर्देशक सेहो देने अछि जाहि मे आर्यदान शौकत, दीपू प्रदीप, हरि नायर, इकबाल कुट्टीप्पुरम, मनकडा रवि वर्मा, मुहम्मद मुस्तफा, मुहसिन परारी, राजीव नायर, सलाम बापू, शनावास के बवाकुट्टी, शनावास नरनीप्पुज़ा, टी॰ ए॰ रज्जाक, टी॰ ए॰ शाहिद, विनय गोविंद आ ज़कारिया मोहम्मद शामिल छथि। ज़िलाक सभ सँ उल्लेखनीय चित्रकार सभ मे आर्टिस्ट नंबूथिरी, के॰ सी॰ एस॰ पणिक्कर आ टी॰ के॰ पद्मिनी शामिल छथि।<ref name="mal"/> एकटा अन्य चित्रकार अक्कीथम नारायणन कुमारनल्लूर सँ छलाह। केरलक सभ सँ उल्लेखनीय इतिहासकार सभ मे सँ एक एम॰ जी॰ एस॰ नारायणन सेहो एतय सँ छथि।<ref name="mal"/> ज़िलाक समाज सुधारक सभ मे वेलियांकोडे उमर खासी (1757-1852), चालिलाकथ कुन्हमद हाजी, ई॰ मोइदु मौलवी आ सैय्यद सनाउल्लाह मक्ती तंगल (1847-1912) शामिल छथि।<ref name="mal"/>
=== खान-पान ===
[[File:Pathiri.jpg|thumb|upright|''पथिरि'', चाउरक आटा सँ बनल एकटा पैनकेक, मलप्पुरम मे आम नाश्ताक व्यंजन सभ मे सँ एक अछि]]
सदियोक समुद्री व्यापार मलप्पुरम कें एकटा महानगरीय व्यंजन देने अछि। ई व्यंजन पारंपरिक केरल, फ़ारसी, यमनी आ अरब खाद्य संस्कृतिक मिश्रण अछि।<ref name="MC"/> एहि व्यंजनक मुख्य तत्व सभ मे सँ एक 'पथिरि' अछि, जे चाउरक आटा सँ बनल एकटा पैनकेक अछि। 'पथिरि' केर प्रकार सभ मे 'नेयपथिरि' (घी सँ बनल), 'पोरिचा पथिरि' (सेंकल नहि बल्कि तलर), 'मीन पथिरि' (मछरी सँ भरल) आ 'इराची पथिरि' (मांस सँ भरल) शामिल अछि। कारी मरिच, सुकुमेल आ लवंग जेहन मसाला सभक मलप्पुरमक व्यंजन सभ मे व्यापक रूप सँ उपयोग कएल जाइत अछि। पाबनि-तिहार मे इस्तेमाल कएल जाय वाला मुख्य आइटम मालाबार शैलीक बिरयानी अछि। साध्या कें बियाह आ पाबनि-तिहारक अवसर सभ पर सेहो देखल जाइत अछि। ज़िलाक पोन्नानी क्षेत्र मे स्वदेशी व्यंजन सभक एकटा विस्तृत विविधता अछि। 'अरिकादुक्का', 'चट्टीपथिरि', 'मुट्टामला', 'पज़म निराचथु' आ 'उन्नाक्कया' जेहन स्नैक्स केर पोन्नानी मे अपन अलग शैली अछि। एकर अतिरिक्त, केरलक अन्य सामान्य खाद्य पदार्थ सेहो मलप्पुरमक व्यंजन सभ मे देखल जाइत अछि।<ref>{{cite web |url=https://www.malappuramtourism.org/mappila-cuisine.php |website=malappuramtourism.org |title=Cuisine of Malappuram |access-date=18 April 2020 |archive-date=6 April 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200406215142/https://www.malappuramtourism.org/mappila-cuisine.php |url-status=live }}</ref> मालाबार संस्करणक बिरयानी, जाहि कें मलयालम मे 'कुझी मंडी' केर नाम सँ जानल जाइत अछि, एकटा अन्य लोकप्रिय आइटम अछि, जाहि पर यमन केर प्रभाव अछि।<ref name="MC">{{Cite news|title=Straight from the Malabar Coast|url=https://www.thehindu.com/life-and-style/food/straight-from-the-malabar-coast/article27942808.ece|last=Sabhnani|first=Dhara Vora|date=14 June 2019|access-date=26 January 2021|work=The Hindu|archive-date=2 February 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210202121206/https://www.thehindu.com/life-and-style/food/straight-from-the-malabar-coast/article27942808.ece|url-status=live}}</ref>
=== मीडिया ===
[[File:MANJERI F.M 102.7.jpg|thumbnail|AIR मंजेरी एफ़एम (FM) रेडियो स्टेशन]]
मलयाला मनोरमा, मातृभूमि, माध्यमम, चंद्रिका, देशाभिमानी, सुप्रभातम् आ सिराज दैनिक सभक मलप्पुरम शहर आ ओकर आसपास छपाई केंद्र अछि। 'द हिंदू' केर एकटा संस्करण आ छपाई प्रेस मलप्पुरम मे अछि। धर्म आ संस्कृति कें समर्पित किछु पत्रिका सभ - मासिक, पाक्षिक आ साप्ताहिक - सेहो प्रकाशित होइत अछि। लगभग सभटा मलयालम चैनल सभ आ समाचार पत्र सभक अपन ब्यूरो अप हिल (Up Hill) मे अछि। एतय कतयको स्थानीय केबल विज़न आ ओकर क्षेत्रीय मीडिया अछि। मलप्पुरम प्रेस क्लब सेहो नगर निगम टाउन हॉल केर बगल मे अपहिल मे स्थित अछि। ज़िला मे मलप्पुरम आ मंजेरी मे दूरदर्शन केर दू टा प्रमुख रिले स्टेशन अछि। भारत सरकारक प्रसार भारती नेशनल पब्लिक सर्विस ब्रॉडकास्टर केर ज़िला मे एकटा FM स्टेशन (AIR मंजेरी एफ़एम) अछि, जे 102॰7 मेगाहर्ट्ज पर प्रसारित होइत अछि। कोनो भी निजी एफ़एम स्टेशन केर बिना सेहो, मलप्पुरम, पोन्नानी आ तिरूर भारत मे सभ सँ अधिक रेडियो श्रोता सभ वाला दस शहर सभ मे अपन जगह बनबैत अछि।<ref>{{cite web|url=http://www.mapsofindia.com/top-ten-cities-of-india/top-ten-towns-in-highest-radio-listenership.html|title=Top Ten Towns with Highest Radio Listenership|access-date=28 July 2015|archive-date=6 September 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150906202510/http://www.mapsofindia.com/top-ten-cities-of-india/top-ten-towns-in-highest-radio-listenership.html|url-status=live}}</ref>
=== खेल ===
[[File:Manjeri Stadium 2020.jpg|thumb|मलप्पुरम ज़िला खेल परिसर स्टेडियम]]
[[File:Malappuram District Sports Complex Stadium.jpg|thumbnail|2013–14 इंडियन फेडरेशन कप केर दौरान एम॰डी॰एस॰सी॰ स्टेडियम]]
मलप्पुरम कें प्रायः ''केरल फुटबॉलक मक्का'' कहल जाइत अछि।<ref name= "Football_a">{{cite news |url=https://www.thehindu.com/news/national/kerala/malabar-premier-league-to-be-launched-in-malappuram/article6953851.ece |title=Malabar Premier League to be launched in Malappuram |newspaper=The Hindu |date=3 March 2015 |access-date=28 November 2019 |archive-date=28 November 2019 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191128180448/https://www.thehindu.com/news/national/kerala/malabar-premier-league-to-be-launched-in-malappuram/article6953851.ece |url-status=live }}</ref><ref name= "Football_b">{{cite web |url=https://www.deccanchronicle.com/sports/in-other-news/180716/football-hub-proposed-in-malappuram.html |title=Football hub proposed in Malappuram |website=Deccan Chronicle |date=18 July 2016 |access-date=28 November 2019 |archive-date=28 November 2019 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191128180459/https://www.deccanchronicle.com/sports/in-other-news/180716/football-hub-proposed-in-malappuram.html |url-status=live }}</ref> मलप्पुरम जिला खेल परिसर आ फुटबॉल अकादमी मंजेरी केर पय्यानाड मे अवस्थित अछि। एम॰डी॰एस॰सी॰ (MDSC) स्टेडियम कें 2013-14 इंडियन फेडरेशन कप केर ग्रुप चरण केर मेजबानीक लेल जवाहरलाल नेहरू स्टेडियम केर संगे दू टा स्टेडियम मे सँ एकक रूप मे चुनल गेल छल।<ref name="Federation Cup 2014">{{cite news|title=Federation Cup 2013–14 to kickoff on January 14|url=https://timesofindia.indiatimes.com/sports/football/top-stories/Federation-Cup-2013-14-to-kickoff-on-January-14/articleshow/27291593.cms|archive-url=https://web.archive.org/web/20140113071115/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2013-12-13/top-stories/45161159_1_federation-cup-january-14-group-c|url-status=live|archive-date=13 January 2014|work=[[The Times of India]]|date=13 December 2013 |access-date=12 January 2014}}</ref> ई स्टेडियम ग्रुप बी आ डी केर मैच सभक मेजबानी कएने छल।<ref name="Federation Cup 2014"/> कोट्टाप्पडी फुटबॉल स्टेडियम एकटा ऐतिहासिक फुटबॉल स्टेडियम अछि। जिलाक अन्य प्रमुख स्टेडियम सभ मे तिरूर स्थित राजीव गांधी नगर स्टेडियम आ पेरिन्थल मन्ना स्थित पेरिन्थल मन्ना क्रिकेट स्टेडियम शामिल अछि। तिरूर नगर स्टेडियमक संगे एकटा सिंथेटिक ट्रैक सेहो मौजूद अछि। जिला मे फुटबॉल कें बढ़ावा देबाक लेल 2015 मे मालाबार प्रीमियर लीग केर शुरुआत कएल गेल छल।<ref>{{cite web |url=https://www.thehindu.com/news/national/kerala/malabar-premier-league-to-be-launched-in-malappuram/article6953851.ece |website=The Hindu |title=Malabar Premier League |date=3 March 2015 |access-date=24 June 2020 |archive-date=28 November 2019 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191128180448/https://www.thehindu.com/news/national/kerala/malabar-premier-league-to-be-launched-in-malappuram/article6953851.ece |url-status=live }}</ref> तेनहिपालम मे कालीकट विश्वविद्यालयक सिंथेटिक ट्रैक जिलाक सभ सँ प्रमुख सिंथेटिक ट्रैक अछि। ई तेनहिपालम मे सी॰ एच॰ मुहम्मद कोया स्टेडियम सँ जुड़ल अछि।<ref>{{cite web |url=https://www.deccanchronicle.com/nation/in-other-news/020416/new-calicut-university-synthetic-track-gets-ready-to-host-meets.html |website=Deccan Chronicle |title=Tenhipalam Synthetic Track |date=2 April 2016 |access-date=24 June 2020 |archive-date=26 June 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200626150923/https://www.deccanchronicle.com/nation/in-other-news/020416/new-calicut-university-synthetic-track-gets-ready-to-host-meets.html |url-status=live }}</ref> जिलाक अन्य प्रमुख स्टेडियम अरीकोड, कोट्टक्कल आ पोन्नानी मे स्थित अछि। जिलाक आठ प्रमुख फुटबॉल स्टेडियम कें अंतरराष्ट्रीय स्तरक बनेबाक लेल एकटा फुटबॉल हब सेहो प्रस्तावित अछि।<ref>{{cite web |url=https://www.deccanchronicle.com/sports/in-other-news/180716/football-hub-proposed-in-malappuram.html |website=Deccan Chronicle |title=Football hub proposed in Malappuram |date=18 July 2016 |access-date=24 June 2020 |archive-date=28 November 2019 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191128180459/https://www.deccanchronicle.com/sports/in-other-news/180716/football-hub-proposed-in-malappuram.html |url-status=live }}</ref> तानूर आ निलांबुर मे दू टा नव स्टेडियम परिसरक निर्माण कार्य प्रगति पर अछि।<ref>{{cite web |url=http://www.newsexperts.in/sports-minister-inaugurate-thanur-nilambur-stadium-complexes/ |website=newsexperts.in |title=Stadium complexes at Tanur and Nilambur |date=14 February 2019 |access-date=24 June 2020 |archive-date=26 June 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200626213013/http://www.newsexperts.in/sports-minister-inaugurate-thanur-nilambur-stadium-complexes/ |url-status=live }}</ref>
== पर्यटन स्थल ==
{{multiple image
| align = left
| direction = vertical
| total_width = 150
| caption_align = center
| image1 = Adhyan para water fall.jpg
| caption1 = [[आद्यनपारा जलप्रपात]]
| image2 = Thamara 1.jpg
| caption2 = [[लोटस लेक वेटलैंड तिरुनावाया मलप्पुरम|लोटस लेक वेटलैंड, तिरुनावाया]]
| image3 = Kodikuthimala, Malappuram.jpg
| caption3 = [[कोडिकुथिमला]]
| image4 = Kottakkunnu mazhaveed.jpg
| caption4 = [[कोट्टाकुन्नु]]
| image5 = DR0034DSC 6627.jpg
| caption5 = [[अंगडिप्पुरम रेलवे स्टेशन|अंगडिप्पुरम]] मे [[निलांबुर-शोरानूर लाइन|निलांबुर-शोरानूर रेलवे लाइन]]
| image6 = Noor Lake - Tirur, Kerala (2).jpg
| caption6 = नूर झील, [[तिरूर]]
| image7 = View of Arimbra mala through old rubber plantation of Late Chakeeri Kunhami Umma1.jpg
| caption7 = [[अरिम्बरा हिल्स, मलप्पुरम|अरिम्बरा हिल्स]]
| image8 = Parappanangadi Beach.JPG
| caption8 = [[परप्पनंगडी]] मे [[अरब सागर]]
| image9 = Nedumkayam Forest, nilambur - panoramio.jpg
| caption9 = निलांबुरक लग [[नेदुमकयम]] आरक्षित वन
| image10 = Padinharekkara beach.png
| caption10 = [[पडिंजारेकारा बीच]] - तिरूर
}}
* आद्यनपारा जलप्रपात- कुरुंबलंगोड मे एकटा जलप्रपात।<ref>{{cite web|url=https://www.keralatourism.org/destination/adyanpara-waterfalls/38|website=keralatourism.org|title=Adyanpara Waterfalls|access-date=22 June 2020|archive-date=25 June 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200625104803/https://www.keralatourism.org/destination/adyanpara-waterfalls/38|url-status=live}}</ref>
* अंगिंदा चोटी – करुवरकुण्डु केर समीप 2,383 मीटर ऊँच एकटा पर्वत चोटी।
* अरिम्बरा हिल्स, जाहि कें 'मिनी-ऊटी' केर नाम सँ सेहो जानल जाइत अछि। ई समुद्र तल सँ 1050 फीट केर ऊंचाई पर अवस्थित अछि।<ref>{{cite web|title=Arimbra Hills Aka Mini Ooty of Kerala|url=http://post.artoflegendindia.com/2013/05/arimbra-hills-aka-mini-ooty-of-kerala.html|website=Art of Legend India|access-date=30 May 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150530182410/http://post.artoflegendindia.com/2013/05/arimbra-hills-aka-mini-ooty-of-kerala.html|archive-date=30 May 2015|url-status=dead}}</ref>
* आर्य वैद्य शाला, कोट्टक्कल – आयुर्वेदक भारतीय पारंपरिक चिकित्सा प्रणाली मे अपन विरासत आ विशेषज्ञता लेल विश्व भरि मे प्रसिद्ध अछि।
* अय्यपनोव जलप्रपात – अथावनाड केर वलांचेरी मे एकटा जलप्रपात।
* भरतप्पुझा – केरलक दोसर सभ सँ पैघ नदी। एकरा पोन्नानी नदी, निला आ पेरार केर नाम सँ सेहो जानल जाइत अछि।<ref>{{cite web
| title=Infobox facts
| work=All Kerala River Protection Council
| url=http://puzhakal0.tripod.com/river.html
| access-date=30 January 2006
| archive-date=16 July 2012
| archive-url=https://web.archive.org/web/20120716182531/http://puzhakal0.tripod.com/river.html
| url-status=live
}}</ref>
* ''बिय्यम कायल''- पोन्नानी मे एकटा बैकवाटर झील।<ref>{{cite web |url=https://www.nativeplanet.com/ponnani/attractions/biyyam-kayal/ |website=nativeplanet.com |title=The Biyyam backwaters in Ponnani |access-date=22 June 2020 |archive-date=22 June 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200622175347/https://www.nativeplanet.com/ponnani/attractions/biyyam-kayal/ |url-status=live }}</ref>
* चालियार – केरलक चारिम सभ सँ पैघ नदी। दुनियाक सभ सँ पुरान सागौन केर बागान, 'कोनोली प्लॉट', चालियार केर निकट घाटी पर स्थित अछि।
* चाम्रवट्टम रेगुलेटर-कम-ब्रिज – तिरूर तालुका कें पोन्नानी बंदरगाह सँ जोड़य वाला केरलक सभ सँ पैघ रेगुलेटर-कम-ब्रिज।<ref>{{cite web |url=http://www.mathrubhumi.com/story.php?id=272379 |title=ചമ്രവട്ടം പാലം നാളെ നാടിന്റെ സ്വന്തം – Latest News – Mathrubhumi |access-date=16 May 2012 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20120516041713/http://www.mathrubhumi.com/story.php?id=272379|archive-date=16 May 2012 }}</ref>
* चेक्कुन्नु मला – एडावन्ना मे चालियार नदीक समीप एकटा धुंध सँ भरल हर-ियर पहाड़ी।<ref>{{Cite web|url=https://www.onmanorama.com/travel/getting-about-kerala/malappuram/2018/07/22/chekkunnu-malappuram-adventure-trek.html|title=Chekkunnu Malappuram|access-date=11 August 2020|website=Onmanorama|archive-date=19 September 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200919013416/https://www.onmanorama.com/travel/getting-about-kerala/malappuram/2018/07/22/chekkunnu-malappuram-adventure-trek.html|url-status=live}}</ref>
* चेरुम्ब इको-पर्यटन गांव – करुवरकुण्डु मे एकटा इको-गांव।<ref>{{cite web |url=https://www.tripadvisor.in/Attraction_Review-g12461783-d17735187-Reviews-Cherumb_Echo_Village-Karuvarakundu_Malappuram_District_Kerala.html |website=tripadvisor.in |title=Cherumb |access-date=22 June 2020 |archive-date=24 June 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200624174617/https://www.tripadvisor.in/Attraction_Review-g12461783-d17735187-Reviews-Cherumb_Echo_Village-Karuvarakundu_Malappuram_District_Kerala.html |url-status=live }}</ref>
* कडलुंडी पक्षी अभयारण्य – देशी पक्षी सभक सौ सँ अधिक प्रजाति आ प्रवासी पक्षी सभक 60 सँ अधिक प्रजातिक आवास।<ref>{{cite web |url=https://www.keralatourism.org/kerala-article/kadalundi-bird-sanctuary/122 |website=keralatourism.org |title=Birds of Kadalundi |access-date=22 June 2020 |archive-date=25 June 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200625004216/https://www.keralatourism.org/kerala-article/kadalundi-bird-sanctuary/122 |url-status=live }}</ref>
* कडलुंडी-वल्लीकुन्नु सामुदायिक रिजर्व – केरलक पहिल सामुदायिक रिजर्व आ एकटा इको-पर्यटन स्थल।<ref name="Vallikkunnu"/>
* कक्कादम्पोयिल – चेरुपुझा नदीक तट पर एकटा पहाड़ी गांव।
* केरलमकुण्डु जलप्रपात – करुवरकुण्डु मे समुद्र तल सँ 1500 फीट ऊपर अवस्थित अछि।<ref>{{cite web |url=https://www.keralatourism.org/video-gallery/keralamkundu-waterfalls/1064 |website=keralatourism.org |title=Keralamkundu waterfalls |access-date=27 June 2020 |archive-date=27 June 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200627070438/https://www.keralatourism.org/video-gallery/keralamkundu-waterfalls/1064 |url-status=live }}</ref>
* कोडिकुथिमला – पेरिन्थल मन्नाक अम्मिनिकडन पहाड़ी पर। एकरा 'मिनी-ऊटी' सेहो कहल जाइत अछि।<ref>{{cite web |url= https://www.keralatourism.org/kerala-article/kodukuthimala/873 |website= keralatourism.org |title= Kodikuthimala |access-date= 22 June 2020 |archive-date= 21 October 2019 |archive-url= https://web.archive.org/web/20191021131640/https://www.keralatourism.org/kerala-article/kodukuthimala/873 |url-status= live }}</ref>
* कोल्लम कोल्ली जलप्रपात – अरीकोड केर समीप एकटा जलप्रपात।
* कोट्टाकुन्नु – मलप्पुरम शहरक मध्य मे स्थित। एकरा ''मलप्पुरमक मरीन ड्राइव'' सेहो कहल जाइत अछि। एतय एकटा पुरान किला, एकटा वाटर-पार्क आ प्राचीन भित्ति चित्र देखल जा सकैत अछि।<ref>{{cite web|url=https://www.keralatourism.org/destination/kottakkunnu-malappuram/396|website=keralatourism.org|title=Kottakkunnu|access-date=22 June 2020|archive-date=22 June 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200622214435/https://www.keralatourism.org/destination/kottakkunnu-malappuram/396|url-status=live}}</ref>
* कुट्टिप्पुरम पुल – भरतप्पुझा नदी पर बनल सभ सँ पैघ आ सभ सँ पुरान पुल, जे सड़क मार्गक जरिए मालाबार क्षेत्र कें तत्कालीन त्रावणकोर-कोचीन सँ जोड़य मे प्रमुख भूमिका निभबैत अछि।
* लोटस लेक वेटलैंड, तिरुनावाया – कमल झील आ प्रवासी पक्षी अभयारण्य।<ref>{{cite news | url=https://timesofindia.indiatimes.com/city/kozhikode/its-gloom-amid-bloom-for-lotus-farmers/articleshow/74870963.cms | title=It's gloom amid bloom for lotus farmers | newspaper=The Times of India | date=29 March 2020 }}</ref>
* मुकुर्ती – दक्षिण भारतक पांचम सभ सँ ऊँच चोटी (समुद्र तल सँ 2,554 मीटर)।
* ''नाडुकानी चुरम'' – निलांबुर तालुलाक पूर्वोत्तर छोर पर एकटा घाट सड़क, जे मलप्पुरम जिला कें [[तमिलनाडु]] केर पहाड़ी ज़िला नीलगिरी सँ जोड़ैत अछि।<ref name="Nadukani"/>
* नेदुमकयम वर्षावन (रेनफॉरेस्ट) – नीलगिरी बायोस्फीयर रिजर्व केर एकटा हिस्सा, जे अपन हरियाली लेल जानल जाइत अछि।<ref>{{cite web |url=https://www.keralatourism.org/destination/nedumkayam-rainforest/395 |website=keralatourism.org |title=Nedumkayam Rainforest |access-date=22 June 2020 |archive-date=25 June 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200625154923/https://www.keralatourism.org/destination/nedumkayam-rainforest/395 |url-status=live }}</ref>
* न्यू अमराम्बलम आरक्षित वन – निलांबुर केर समीप एकटा वन्यजीव अभयारण्य।<ref name="birdlife.org">{{cite web|url=http://www.birdlife.org/datazone/sitefactsheet.php?id=18238|title=BirdLife International (2016) Important Bird and Biodiversity Area factsheet: Amarambalam Wildlife Sanctuary – Nilambur|publisher=[[BirdLife International]]|access-date=27 June 2020|archive-date=25 November 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20151125112844/http://www.birdlife.org/datazone/sitefactsheet.php?id=18238|url-status=live}}</ref>
* ''निलांबुर कोविलकम'' – निलांबुर शाही परिवारक मुख्यालय।<ref>{{cite web |url=https://www.keralatourism.org/destination/nilambur-kovilakom-malappuram/560 |website=keralatourism.org |title=Nilambur Kovilakam |access-date=22 June 2020 |archive-date=25 June 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200625030708/https://www.keralatourism.org/destination/nilambur-kovilakom-malappuram/560 |url-status=live }}</ref>
* निलांबुर-शोरानूर लाइन – हरियाली सँ युक्त भारतक सभ सँ छोट ब्रॉड-गेज रेलवे लाइन सभ मे सँ एक।
* नूर झील – तिरूर मे एकटा झील।
* ऊरकम हिल – [[मलप्पुरम]] केर लग एकटा पहाड़ी।
* पडिंजारेकारा बीच – कूट्टायी, तिरूर मे एकटा समुद्र तट।
* ''पूरप्पुझा'' नदी – वल्लीकुन्नु-परप्पनंगडी-तानूर क्षेत्र मे कडलुंडी नदी केर एक सुंदर तटीय सहायक नदी।
* ''पडिंजारेकारा अझीमुखम'' तट – एतय दू टा नदी (तिरूर नदी आ भरतप्पुझा) [[अरब सागर]] मे मिलैत अछि।<ref>{{cite web |url=https://www.keralatourism.org/video-gallery/padinjarekkara-beach/1067 |website=keralatourism.org |title=Padinjarekara Beach |access-date=22 June 2020 |archive-date=22 June 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200622224229/https://www.keralatourism.org/video-gallery/padinjarekkara-beach/1067 |url-status=live }}</ref> पोन्नानी बंदरगाहक विपरीत, पुराथुर मे ई एकटा समुद्र तट, मुहाना आ प्रवासी पक्षी सभक केंद्र अछि।
* पलूर कोट्टा जलप्रपात – पेरिन्थल मन्ना केर लग टीपू सुल्तान द्वारा बनाएल गेल पलूर किलाक निकट एकटा जलप्रपात।<ref>{{Cite web|url=https://english.mathrubhumi.com/travel/kerala/kerala-travel/a-trip-to-paloor-kotta-where-tippu-sulthan-once-sought-asylum-1.4049141|title=A trip to Paloor Kotta|date=18 August 2019|access-date=10 August 2020|website=Mathrubhumi|last=Rajesh R.|publisher=english.mathrubhumi.com|archive-date=7 August 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200807121357/https://english.mathrubhumi.com/travel/kerala/kerala-travel/a-trip-to-paloor-kotta-where-tippu-sulthan-once-sought-asylum-1.4049141|url-status=live}}</ref>
* परप्पनंगडी बीच – परप्पनंगडी केर तटीय शहरक एकटा समुद्र तट।
* परवन्ना बीच – वेट्टम मे एकटा मनोरम समुद्र तट।
* पोन्नानी बीच – पोन्नानी मे एकटा समुद्र तट।
* ''पून्थानम इल्लम'' – पेरिन्थल मन्ना केर समीप 16म सदीक मलयालम कवि पून्थानम नंबूदिरी केर जन्मस्थान।<ref>{{cite news |url=https://www.thehindu.com/society/history-and-culture/the-charms-of-poonthanam-illam/article25308319.ece/ |title=The Charms of Poonthanam Illam |last=Arun Narayanan |date=25 October 2018 |work=The Hindu |access-date=28 March 2021 |archive-date=10 April 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210410144928/https://www.thehindu.com/society/history-and-culture/the-charms-of-poonthanam-illam/article25308319.ece/amp/ |url-status=live }}</ref>
* ''पूरप्पुझा अझीमुखम'' – तानूर मे एकटा मुहाना।
* पुथनथेरु – एकटा छोट तटीय शहर।
* साइलेंट वैली राष्ट्रीय उद्यान – करुवरकुण्डु केर समीप स्थित अछि।
* शांतिथीरम पार्क - मलप्पुरम शहर मे स्थित अछि।
* तानूर बीच – तानूर मे एकटा समुद्र तट।
* सागौन संग्रहालय (टीक म्यूजियम) – निलांबुर मे दुनियाक पहिल सागौन केर बागान।<ref>{{cite web |url=https://www.keralatourism.org/destination/teak-museum-nilambur/344 |website=keralatourism.org |title=Teak Museum |access-date=22 June 2020 |archive-date=23 June 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200623183504/https://www.keralatourism.org/destination/teak-museum-nilambur/344 |url-status=live }}</ref>
* थुंचन परम्बु – ई थुंचत्तु एषुत्तच्छन केर जन्मस्थान अछि, जाहि कें आधुनिक मलयालम भाषाक जनक मानल जाइत अछि।
* तिरूर नदी – तिरूर तालुका सँ भऽ कऽ बहय वाली नारियलक गाछ सँ घिरल एकटा हर-ियर नदी। एकर किनारा पर [[मैंग्रोव]] केर बागान आ 'कदावु' (घाट) देखल जा सकैत अछि।
* यूनिटी हिल व्यूप्वाइंट – मंजेरी मे एकटा दृश्य-बिंदु।
* उन्नियाल बीच – निरमरुतूर मे एकटा समुद्र तट।
* वक्कड़ बीच – तिरूर आ पोन्नानीक बीच स्थित।<ref>{{cite web |url=https://www.keralatourism.org/related-destinations/vakkad-beach-malappuram/ds543 |website=keralatourism.org |title=Vakkad beach |access-date=27 June 2020 |archive-date=27 June 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200627074826/https://www.keralatourism.org/related-destinations/vakkad-beach-malappuram/ds543 |url-status=live }}</ref>
* वल्लीकुन्नु बीच – ज़िलाक उत्तर-पश्चिमी तट पर नारियलक गाछ सँ घिरल एकटा समुद्र तट।<ref>{{cite web |url=https://www.keralatourism.org/destination/vallikunnu-beach-malappuram/515 |website=keralatourism.org |title=Vallikunnu beach |access-date=25 July 2020 |archive-date=27 June 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200627075206/https://www.keralatourism.org/destination/vallikunnu-beach-malappuram/515 |url-status=live }}</ref>
* वावुल मला – चुंगथरा केर समीप 2,339 मीटर ऊँच पर्वत श्रृंखला।
== उल्लेखनीय व्यक्ति ==
{{columns-list|colwidth=22em|
* ए० विजयराघवन – [[राज्य सभा]] केर पूर्व सदस्य आ [[भारतीय कम्युनिस्ट पार्टी (मार्क्सवादी)|भाकपा (मार्क्सवादी)]] केर राज्य सचिव।
* ए० पी० अनिल कुमार – केरलक पूर्व मंत्री।
* ए० आर० राजराजा वर्मा – [[मलयालम]] कवि आ वैयाकरण जाहि कें ''केरल पाणिनी'' केर नाम सँ जानल जाइत अछि (परप्पनद शाही परिवार सँ संबंधित)।
* अब्दुल नेदियोदथ – फुटबॉलर।
* अब्दुरहमान रंदाथनी – राजनेता।
* अच्युत पिशारदी – एकटा [[संस्कृत व्याकरण|संस्कृत वैयाकरण]], [[भारतीय खगोलशास्त्र|खगोलशास्त्री]] आ [[भारतीय गणित|गणितज्ञ]]।
* आदिल इब्राहिम – अभिनेता।
* अहमद कुट्टी – उत्तर अमेरिकी इस्लामी विद्वान।
* अजिजेश पचत – [[मलयालम]] [[उपन्यासकार]], [[लघुकथा|लघु कथाकार]] आ [[स्तंभकार]]।
* अक्कीथम अच्युतन नंबूदिरी – [[मलयालम]] कवि आ निबंधकार। (मलप्पुरम आ पलक्कड़ ज़िलाक बीच स्थित एकटा सीमावर्ती गांव [[कुमारनल्लूर]] मे जन्मल। ओ ''पोन्नानी कलारी'' केर एकटा लेखक छलाह)।
* अक्कीथम नारायणन – चित्रकार।
* अली मुसलियार – स्वतंत्रता सेनानी।
* [[अम्मू स्वामीनाथन]] – स्वतंत्रता सेनानी आ भारतक संविधान सभाक सदस्या।
* अनस एडाथोडिका – भारतीय पेशेवर [[एसोसिएशन फुटबॉल|फुटबॉलर]]।
* अनीश जी० मेनन – अभिनेता।<ref>{{cite news |title=Being the usual and unusual actor: Aneesh G Menon |url=https://www.deccanchronicle.com/entertainment/mollywood/190917/being-the-usual-and-unusual-actor-aneesh-g-menon.html |work=[[Deccan Chronicle]] |date=19 September 2017|access-date=1 December 2019 |archive-date=21 December 2019 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191221152248/https://www.deccanchronicle.com/entertainment/mollywood/190917/being-the-usual-and-unusual-actor-aneesh-g-menon.html |url-status=live }}</ref><ref>{{cite news |last=Pillai |first=Radhika C |date=9 March 2015 |title=Length of the character matters to me: Aneesh |url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/malayalam/movies/news/Length-of-the-character-matters-to-me-Aneesh/articleshow/46492733.cms |work=[[The Times of India]] |access-date=1 April 2021 |archive-date=18 November 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20181118040720/https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/malayalam/movies/news/Length-of-the-character-matters-to-me-Aneesh/articleshow/46492733.cms |url-status=live }}</ref>
* अनिखा – अभिनेत्री।
* अपर्णा नायर – अभिनेत्री।
* अर्जुन जयराज – पेशेवर फुटबॉलर।
* आर्टिस्ट नंबूदिरी – [[चित्रकला|चित्रकार]]।
* आर्यदान मुहम्मद – केरलक पूर्व मंत्री।
* आर्यदान शौकत – भारतीय फिल्म निर्माता आ राजनेता।
* आशिक कुरुनियन – भारतीय पेशेवर [[एसोसिएशन फुटबॉल|फुटबॉलर]]।
* आसिफ जहीर – भारतीय फुटबॉल खिलाड़ी।
* आज़ाद मूपेन – डॉक्टर आ परोपकारी।<ref>{{cite web | url=http://www.vccircle.com/news/healthcare-services/2014/02/12/we-are-looking-turnover-1b-2017-azad-moopen-chairman-aster-dm | title=We are looking at a turnover of $1B by 2017: Azad Moopen, chairman of Aster DM Healthcare | publisher=VC Circle | date=12 February 2014 | access-date=5 May 2014 | author=Jagwani, Lohit | archive-date=5 May 2014 | archive-url=https://web.archive.org/web/20140505162506/http://www.vccircle.com/news/healthcare-services/2014/02/12/we-are-looking-turnover-1b-2017-azad-moopen-chairman-aster-dm | url-status=live }}</ref><ref>[http://www.pib.nic.in/newsite/erelease.aspx?relid=69364 Padma Awards Announced] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140222101141/http://www.pib.nic.in/newsite/PrintRelease.aspx?relid=102735 |date=22 February 2014 }} Ministry of Home Affairs, 25 January 2011</ref><ref name="forbes1">{{cite web|url=http://english.forbesmiddleeast.com/details.php?list=44480&row=3869 |title=Top 100 Indian Leaders in UAE |work=Forbes |access-date=5 May 2014 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20140505172839/http://english.forbesmiddleeast.com/details.php?list=44480&row=3869 |archive-date=5 May 2014 }}</ref>
* अझवांचेरी थंप्राक्कल – केरलक नंबूदिरी ब्राह्मण सभक पूर्व प्रमुख।
* बी० एम० कुट्टी – पत्रकार आ कार्यकर्ता।
* [[बालामणि अम्मा]] – [[मलयालम साहित्य]] केर लेखिका।
* सी० करुणाकरण मेनन – पत्रकार आ राजनेता।
* सी० राधाकृष्णन – [[मलयालम]] भाषाक लेखक आ फिल्म निर्देशक।
* सी० एन० अहमद मौलवी – [[मलयालम साहित्य]] केर भारतीय लेखक।
* चक्कीरी अहमद कुट्टी – केरलक पूर्व मंत्री आ [[केरल विधान सभा]] केर पूर्व अध्यक्ष।
* चालिलाकथ कुनाहमेद हाजी – समाज सुधारक।<ref>{{cite journal |last1=H. Abdul Rahman |title=Vakkom Moulavi and the Renaissance Movement among the Muslims |journal=University |date=6 April 2009 |publisher=University of Kerala-Shodhganga |location=Conclusion |page=257 |hdl=10603/164340 |url=https://shodhganga.inflibnet.ac.in/handle/10603/164340 |access-date=21 March 2020 |archive-date=21 March 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200321184159/https://shodhganga.inflibnet.ac.in/handle/10603/164340 |url-status=live }}</ref>
* चेरुकाड गोविंदा पिशारोडी – मलयालम नाटककार, उपन्यासकार, कवि आ राजनीतिक कार्यकर्ता।
* [[दामोदर]] – खगोलशास्त्री-गणितज्ञ।
* दीपू प्रदीप – पटकथा लेखक।
* [[देवदत्त पडिक्कल]] – भारतीय क्रिकेटर।
* धनीश कार्तिक – अभिनेता।
* दिलीप के० नायर – शिक्षाविद्, कौशल विकास प्रचारक, सामाजिक कार्यकर्ता आ प्रकाशक।
* ई० हरिकुमार – [[मलयालम]] [[उपन्यासकार]] आ [[लघुकथा|लघु कथाकार]]।
* ई० मोइदु मौलवी – भारतीय स्वतंत्रता सेनानी आ इस्लामी विद्वान।<ref>{{cite news |title=Nationalism now linked to mob psychology |url=https://www.thehindu.com/news/cities/kozhikode/nationalism-now-linked-to-mob-psychology/article18868671.ece |access-date=12 March 2020 |work=The Hindu |date=8 June 2017 |archive-date=4 November 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20201104213235/https://www.thehindu.com/news/cities/kozhikode/nationalism-now-linked-to-mob-psychology/article18868671.ece |url-status=live }}</ref>
* ई० श्रीधरन – भारतक मेट्रोमैन।
* ई० के० इम्बിച്ചി बावा – राजनेता।
* ई० एम० एस० नंबूदिरीपाद – केरलक पहिल मुख्यमंत्री आ [[भारतीय कम्युनिस्ट पार्टी (मार्क्सवादी)|भाकपा (मार्क्सवादी)]] केर संस्थापक।<ref>{{cite news | url=https://www.independent.co.uk/news/obituaries/obituary-e-m-s-namboodiripad-1153957.html | newspaper=[[The Independent]] | first=Kuldip | last=Singh | date=1 April 1998 | title=Obituary: E. M. S. Namboodiripad | access-date=20 May 2018 | archive-date=26 December 2017 | archive-url=https://web.archive.org/web/20171226090424/http://www.independent.co.uk/news/obituaries/obituary-e-m-s-namboodiripad-1153957.html | url-status=live }}</ref>
* ई० टी० मोहम्मद बशीर – केरलक पूर्व मंत्री आ [[लोकसभा]] सदस्य।
* एडासेरी गोविंदन नायर – कवि।
* एलामराम करीम – केरलक पूर्व मंत्री आ [[राज्य सभा]] सदस्य।
* फैसल कुट्टी – वकील, शिक्षाविद, लेखक, सार्वजनिक वक्ता आ मानवाधिकार कार्यकर्ता।<ref>{{cite web|url=http://www.nwitimes.com/news/local/porter/valparaiso/vu-law-professor-among-world-s-most-influential-muslims/article_b6309641-37be-51a4-a76f-0ed6d1da2066.html|title=VU law professor among world's most influential Muslims|publisher=nwitimes.com|date=31 December 2012|access-date=18 February 2013|archive-date=7 January 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130107013356/http://www.nwitimes.com/news/local/porter/valparaiso/vu-law-professor-among-world-s-most-influential-muslims/article_b6309641-37be-51a4-a76f-0ed6d1da2066.html|url-status=live}}</ref>
* गोपीनाथ मुथुकाड – [[जादूगर]], आ प्रेरक वक्ता।<ref>{{cite web|title=Indian magician performs Houdini-like escape|url=http://www.rediff.com/news/feb/14magic.htm|work=Rediff.com|access-date=3 May 2017|date=14 February 1997|archive-date=30 May 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20100530120526/http://www.rediff.com//news/feb/14magic.htm|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite web|url=http://imsmagic.com/2010_ma/2011_yearbook.php |title=2011 Yearbook |website=[[International Magicians Society]] |archive-url=https://web.archive.org/web/20160820194038/http://imsmagic.com/2010_ma/2011_yearbook.php |archive-date=20 August 2016 |access-date=20 August 2016 |url-status=dead }}</ref>
* गोविंदा भट्टाथिरी – भारतीय ज्योतिषी आ खगोलशास्त्री।
* हरि नायर – छायाकार।
* हेमंत मेनन – अभिनेता।
* इकबाल कुट्टिप्पुरम – पटकथा लेखक आ [[होम्योपैथी|होम्योपैथिक चिकित्सक]]।<ref name='khal'>{{Cite web |url=http://www.khaleejtimes.ae/DisplayArticleNew.asp?col=§ion=citytimes&xfile=data%2Fcitytimes%2F2007%2FAugust%2Fcitytimes_August183.xml |title=A chest of stories |access-date=23 March 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110725152540/http://www.khaleejtimes.ae/DisplayArticleNew.asp?col=§ion=citytimes&xfile=data%2Fcitytimes%2F2007%2FAugust%2Fcitytimes_August183.xml |archive-date=25 July 2011 |url-status=dead }}</ref>
* जयश्री कलाथिल – लेखिका, अनुवादक, मानसिक स्वास्थ्य शोधकर्ता आ कार्यकर्ता।
* के० अब्दुरहमान – [[चालियार]] आंदोलनक संस्थापक।<ref>{{cite news|url=http://www.hindu.com/2009/01/10/stories/2009011054250300.htm|archive-url=https://web.archive.org/web/20121107084532/http://www.hindu.com/2009/01/10/stories/2009011054250300.htm|url-status=dead|archive-date=7 November 2012|title=Honouring a legend of the Chaliyar|date=10 January 2009|newspaper=[[The Hindu]]|access-date=25 January 2021}}</ref>
* के० अवुखादर कुट्टी नाहा – [[केरल]] केर पूर्व उपमुख्यमंत्री।
* के० सी० एस० पणिकर – एकटा आध्यात्मिक आ [[अमूर्त कला|अमूर्त]] चित्रकार।
* के० सी० मानवेदन राजा – भारतीय [[कुलीन]]।
* के० एम० आसिफ – क्रिकेटर।
* के० एम० मौलवी – भारतीय स्वतंत्रता सेनानी, समाज सुधारक आ [[इंडियन यूनियन मुस्लिम लीग|आईयूएमएल (आई॰यू॰एम॰एल॰)]] मालाबार ज़िला समितिक संस्थापक उपाध्यक्ष।<ref name="SMW19-48-47">{{cite journal |title=Article |journal=Samakalika Malayalam Weekly |date=22 April 2016 |volume=19 |issue=48 |page=47 |url=http://epaper.malayalamvaarika.com/786340/Malayalam-Vaarika/18042016#page/47/2 |access-date=27 May 2020 |archive-date=17 July 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200717035307/https://epaper.malayalamvaarika.com/786340/Malayalam-Vaarika/18042016#page/47/2 |url-status=live }}</ref><ref name="IM115">{{cite book |last1=Muhammed Rafeeq |title=Development of Islamic movement in Kerala in modern times |location=Islahi Movement |page=115 |url=https://shodhganga.inflibnet.ac.in/bitstream/10603/52387/11/11_chapter%204.pdf#page=28 |access-date=24 October 2019 |archive-date=21 March 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200321184205/https://shodhganga.inflibnet.ac.in/bitstream/10603/52387/11/11_chapter%204.pdf#page=28 |url-status=live }}</ref>
* के० पी० ए० मजीद – [[केरल सरकार]] केर पूर्व [[सचेतक|मुख्य सचेतक]]।
* के० पी० रामानुन्नी – उपन्यासकार आ लघु कथाकार।<ref>{{cite news|url=http://www.thehindu.com/arts/books/article2520983.ece|title=Vayalar award for K.P. Ramanunni|date=8 October 2011|newspaper=[[The Hindu]]|access-date=12 October 2011|archive-date=11 October 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20111011125321/http://www.thehindu.com/arts/books/article2520983.ece|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|url=http://english.manoramaonline.com/cgi-bin/MMOnline.dll/portal/ep/contentView.do?contentId=10204035&tabId=1&programId=1080132912&channelId=-1073865030&BV_ID=@@@|title=manorama online-english|access-date=12 October 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20120403030848/http://english.manoramaonline.com/cgi-bin/MMOnline.dll/portal/ep/contentView.do?contentId=10204035&tabId=1&programId=1080132912&channelId=-1073865030&BV_ID=@@@|archive-date=3 April 2012|url-status=dead}}</ref>
* के० टी० इरफान – एथलीट।<ref name=dailysports>{{cite web|title=Irfan qualifies for Olympics in 20 km walk.He completed the walk by touching the finish line at 10th position.|url=http://www.dailysports.co/irfan-qualifies-for-olympics-in-20km-walk-2/|publisher=dailysports.co|access-date=2 July 2012|archive-url=https://web.archive.org/web/20140329093542/http://www.dailysports.co/irfan-qualifies-for-olympics-in-20km-walk-2/|archive-date=29 March 2014|url-status=dead}}</ref><ref>{{cite news|title=Irfan Thodi|url=http://timesofindia.indiatimes.com/london-olympics-2012/olympics-2012-teamindia/irfanthodi.cms|access-date=19 July 2013|newspaper=The Times of India|archive-date=5 May 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160505060142/http://timesofindia.indiatimes.com/london-olympics-2012/olympics-2012-teamindia/irfanthodi.cms|url-status=live}}</ref>
* के० टी० जलील – केरलक पूर्व मंत्री।
* के० टी० मुहम्मद- मलयालम नाटककार आ पटकथा लेखक।
* के० वी० राबिया – सामाजिक कार्यकर्ता।
* के० वी० रामकृष्णन – मलयालम भाषाक कवि आ पत्रकार।
* कडवानद कुट्टिकृष्णन – मलयालम कवि आ पत्रकार।
* [[कलामंडलम कल्याणिकुट्टी अम्मा]] – मोहिनीअट्टमक पुनरुद्धारक।
* [[कमला सुरय्या]] – [[मलयालम साहित्य]] केर लेखिका।
* केरल वर्मा वलिया कोइल थंपुरान – [[मलयालम]] कवि आ अनुवादक, जाहि कें ''केरलक कालिदास'' सेहो कहल जाइत अछि (परप्पनद शाही परिवार सँ)।
* कृष्णचंद्रन – अभिनेता, डबिंग कलाकार आ पार्श्व गायक।
* कुट्टिकृष्ण मारार – [[मलयालम साहित्य]] केर [[निबंधकार]] आ साहित्यिक आलोचक।
* [[लक्ष्मी सहगल]] – भारतीय स्वतंत्रता आंदोलनक एकटा क्रांतिकारी, आजाद हिंद फौजक अधिकारी आ [[आज़ाद हिन्द सरकार|आज़ाद हिन्द सरकार]] मे महिला मामलाक मंत्री।
* एम० गोविंदन – [[मलयालम साहित्य]] केर लेखक।
* एम० स्वराज – राजनेता।
* एम० जी० एस० नारायणन – इतिहासकार, शिक्षाविद् आ राजनीतिक टिप्पणीकार।
* एम० के० वेलोडी – पूर्व भारतीय राजनयिक।
* [[एम० एम० अकबर]] – इस्लामी विद्वान आ तुलनात्मक धर्मक विशेषज्ञ।<ref>{{Cite web|url=https://www.arabnews.com/|title=Arab News|website=Arab News|access-date=21 July 2020|archive-date=21 July 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200721202258/https://www.arabnews.com/|url-status=live}}</ref>
* एम० पी० अब्दुस्समद समदानी – [[राज्य सभा]] केर पूर्व सदस्य।
* एम० पी० एम० अहमद कुरिक्कल – केरलक पूर्व मंत्री।
* एम० पी० एम० मेनन – [[भारत|भारतीय]] [[राजनयिक]], कतयको देशक [[राजदूत]]।<ref>[http://gulfnews.com/news/uae/general/indian-community-in-uae-mourns-death-of-diplomat-1.1146275 "Indian community in UAE mourns death of diplomat"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210913065712/https://gulfnews.com/uae/indian-community-in-uae-mourns-death-of-diplomat-1.1146275 |date=13 September 2021 }}, ''[[Gulf News]]'', Abu Dhabi, 14 February 2013. Retrieved 14 February 2013.</ref>
* एम० टी० वासुदेवन नायर – [[मलयालम]] लेखक, [[पटकथा लेखक]] आ फिल्म निर्देशक। (मलप्पुरम आ पलक्कड़ ज़िलाक बीच एकटा सीमावर्ती गांव [[कुडल्लूर]] मे जन्मल। ओ ''पोन्नानी कलारी'' केर लेखक छथि)।
* मलायथ अप्पुन्नी – मलयालम भाषाक कवि आ बाल साहित्यकार।
* मंजलमकुझी अली – केरलक पूर्व मंत्री।
* मंकाडा रवि वर्मा – छायाकार आ निर्देशक।<ref>{{cite news|url=http://www.deccanherald.com/content/112496/directors-cut.html|title=Directpr's Cut|author=S Nanda Kumar|newspaper=[[Deccan Herald]]|access-date=23 November 2010|archive-date=22 June 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20110622034945/http://www.deccanherald.com/content/112496/directors-cut.html|url-status=live}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.hindu.com/thehindu/fr/2007/09/07/stories/2007090750230100.htm|archive-url=https://web.archive.org/web/20071203223207/http://www.hindu.com/thehindu/fr/2007/09/07/stories/2007090750230100.htm|url-status=dead|archive-date=3 December 2007|title=Painting with light|date=7 September 2007|work=[[The Hindu]]|location=Chennai, India}}</ref><ref>{{cite magazine|url=https://variety.com/2010/film/news/indian-cinematographer-varma-dies-1118027967/|title=Indian cinematographer Varma dies: He worked on Adoor Gopalakrishnan's films|date=24 November 2010|magazine=[[Variety (magazine)|Variety]]|first=Shalini|last=Dore|access-date=20 February 2020|archive-date=7 November 2012|archive-url=https://web.archive.org/web/20121107052009/http://www.variety.com/article/VR1118027967?refCatId=13|url-status=live}}</ref>
* मनोरमा थंपुरत्ती – एकटा [[संस्कृत]] लेखिका छलीह।
* मशूर शरीफ – पेशेवर फुटबॉलर।
* मेलत्तूर सहदेवन – [[कर्नाटक संगीत]] गायक।
* मेलपत्तूर नारायण भट्टाथिरी – गणितीय [[भाषाविद्]]।
* मर्शीना नीनू – अभिनेत्री।
* मोहम्मद इरशाद – पेशेवर फुटबॉलर।
* मोहम्मद सालाह – फुटबॉलर।
* मोहनकृष्णन कलाडी – मलयालम कवि।
* मोइनकुट्टी वैद्यर – [[मप्पिला पट्टू]] कवि।<ref>{{cite news|url=http://www.hindu.com/2007/03/31/stories/2007033110250500.htm|archive-url=https://web.archive.org/web/20121108104937/http://www.hindu.com/2007/03/31/stories/2007033110250500.htm|url-status=dead|archive-date=8 November 2012|title=Mappila songs cultural fountains of a bygone age, says MT|date=31 March 2007|access-date=15 August 2009|work=[[The Hindu]]|location=Chennai, India}}</ref>
* [[मृणालिनी साराभाई]] – भारतीय शास्त्रीय नृत्यांगना।
* मुहम्मद मुस्तफा – अभिनेता आ निर्देशक।
* मुहसिन परारी– निर्देशक, लेखक आ गीतकार।
* नलकाथ सूपी – केरलक पूर्व मंत्री।
* नालापत नारायण मेनन – [[मलयालम साहित्य]] केर लेखक।
* नंदनार – [[मलयालम साहित्य]] केर लेखक।
* निलांबुर आयशा – मलयालम फिल्म उद्योग आ नाटकक अभिनेत्री।
* निलांबुर बालन – मलयालम अभिनेता।
* [[निरुपमा राव]] – भारतक पूर्व विदेश सचिव।<ref>[http://www.business-standard.com/india/news/nirupama-rao-takes-over-as-foreign-secy/69625/on Nirupama Rao takes over as Foreign Secy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121013134243/http://www.business-standard.com/india/news/nirupama-rao-takes-over-as-foreign-secy/69625/on |date=13 October 2012 }} [[Press Trust of India]] / [[New Delhi]], ''[[Business Standard]]'', 1 August 2009.</ref><ref name=toi>[http://timesofindia.indiatimes.com/NEWS/India/Nirupama-Rao-is-Indias-new-foreign-secretary/articleshow/4844580.cms Nirupama Rao is India's new foreign secretary] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090804072924/http://timesofindia.indiatimes.com/NEWS/India/Nirupama-Rao-is-Indias-new-foreign-secretary/articleshow/4844580.cms |date=4 August 2009 }} ''[[The Times of India]]'', 1 August 2009."Chokila Iyer was first woman, Indian Foreign Secretary in 2001."</ref>
* पी० श्रीरामकृष्णन – [[केरल विधान सभा]] केर पूर्व अध्यक्ष।
* पी० सुरेंद्रन – लेखक, स्तंभकार, कला आलोचक आ परोपकारी।<ref>{{Cite web|title = Award for Short Stories|url = http://www.keralasahityaakademi.org/sp/Writers/ksa/Awards/Stories.htm|website = keralasahityaakademi.org|access-date = 27 October 2015|archive-url = https://web.archive.org/web/20170705154727/http://www.keralasahityaakademi.org/sp/Writers/ksa/Awards/Stories.htm|archive-date = 5 July 2017|url-status = dead}}</ref>
* पी० के० अब्दु रब्ब – केरलक पूर्व मंत्री।
* पी० के० कुन्हालीकुट्टी – केरलक पूर्व मंत्री।
* पी० के० वारियर – [[आयुर्वेद|आयुर्वेदिक]] चिकित्सक आ [[पद्म भूषण]] विजेता।
* पी० पी० रामचंद्रन – मलयालम कवि।
* पी० वी० अब्दुल वहाब – व्यवसायी आ [[राज्य सभा]] सदस्य।
* पालोली मोहम्मद कुट्टी – केरलक पूर्व मंत्री।
* [[परमेश्वर]] – भारतीय गणितज्ञ आ खगोलशास्त्री।
* पार्वती जयदेवन – पार्श्व गायिका।
* पून्थानम नंबूदिरी – मलयालम कवि।<ref>{{cite book|author=I K K Menon|title=FOLK TALES OF KERALA|year=1995 |url=https://books.google.com/books?id=pCv2DAAAQBAJ&pg=PT194|publisher=Publications Division Ministry of Information & Broadcasting Government of India|isbn=978-81-230-2188-1|pages=194–|access-date=27 November 2019|archive-date=29 February 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200229140139/https://books.google.com/books?id=pCv2DAAAQBAJ&pg=PT194|url-status=live}}</ref>
* प्रेमजी - समाज सुधारक, सांस्कृतिक नेता आ अभिनेता।
* पुलाप्रेड बालकृष्णन – अर्थशास्त्री आ शिक्षाविद्।
* पुलिक्कोट्टिल हैदर – [[मप्पिला पट्टू]] कवि।<ref name="mlpgov">{{cite web |url=http://www.mlp.kerala.gov.in/heri.htm |title=The Official Website of Malappuram District |access-date=25 November 2010 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20100629045500/http://www.mlp.kerala.gov.in/heri.htm |archive-date=29 June 2010 }}</ref>
* राजीव नायर – लेखक, गीतकार आ निर्माता।
* रंजीत पडिन्हाटीरी – जैविक भौतिक विज्ञानी आ एकटा प्रोफेसर।
* [[रहमान (अभिनेता)|राशिन रहमान]] – अभिनेता।
* [[राजा रवि वर्मा]] – भारतीय चित्रकार आ कलाकार (परप्पनद शाही परिवार सँ)।
* रवि मेनन – अभिनेता।
* रवि वल्लथोल – अभिनेता।
* रिनशाद रीरा – छात्र कार्यकर्ता।
* सलाम बाप्पू – फिल्म निर्देशक।
* सलमान कल्लियथ – भारतीय पेशेवर फुटबॉलर।
* संगीता माधवन नायर – अभिनेत्री।
* संकरन एम्ब्रान्थिरी – [[कथकली]] संगीतकार।
* सावित्री राजीवन – भारतीय कवयित्री, लघु कथाकार आ चित्रकार।
* सैय्यद सनाउल्लाह मक्ती तंगल – समाज सुधारक।<ref>''Journal of Kerala Studies'' Volume 9. (1982): 84.</ref><ref>Mohammed, U. ''Educational Empowerment of Kerala Muslims.'' Calicut (Kerala): Other Books, 2017. 33.</ref>
* शाहबाज़ अमान – पार्श्व गायक आ संगीतकार।<ref>{{cite web |url=http://hellobahrain.com/content/shaam-e-ehsas-ghazal-nite-shahabaz-aman |title="Shaam-e-Ehsas" Ghazal Nite by Shahabaz Aman |publisher=Hello Bahrain |date=29 March 2012 |access-date=9 December 2013 |archive-url=https://web.archive.org/web/20131213100614/http://hellobahrain.com/content/shaam-e-ehsas-ghazal-nite-shahabaz-aman |archive-date=13 December 2013 |url-status=dead }}</ref><ref>{{cite news|url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/malayalam/music/shahabaz-aman-when-i-die-id-rather-have-people-say-that-malabars-renowned-romantic-passed-away-than-just-a-singer/articleshow/63233070.cms|title=Shahabaz Aman: When I die, I'd rather have people say that Malabar's renowned romantic passed away than just a singer|newspaper=[[The Times of India]]|access-date=14 June 2019|archive-date=15 February 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190215160141/https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/malayalam/music/shahabaz-aman-when-i-die-id-rather-have-people-say-that-malabars-renowned-romantic-passed-away-than-just-a-singer/articleshow/63233070.cms|url-status=live}}</ref>
* शहनवाज के बवाकुट्टी – फिल्म निर्देशक।
* [[श्वेता मेनन]] – मॉडल, अभिनेत्री आ टेलीविजन एंकर।
* सितारा – पार्श्व गायिका, संगीतकार आ सामयिक अभिनेत्री।
* सूरज थेलाक्कड – एकटा अभिनेता।
* सुकुमारन – फिल्म अभिनेता आ निर्माता।
* सनी वेन – फिल्म अभिनेता (उच्च शिक्षाक दौरान एतय रहलाह)।
* सैयद मोहम्मदअली शिहाब थंगल – धार्मिक नेता आ राजनेता।<ref name="articles.timesofindia.indiatimes.com">{{cite news| url=https://timesofindia.indiatimes.com/india/President-PM-Sonia-pay-homage-to-IUML-leader-Thangal/articleshow/4848046.cms | archive-url=https://web.archive.org/web/20120612045904/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2009-08-02/india/28200612_1_iuml-indian-union-muslim-league-homage | url-status=live | archive-date=12 June 2012 | work=[[The Times of India]] | title=President, PM, Sonia pay homage to IUML leader Thangal | date=2 August 2009}}</ref>
* टी० ए० रज्जाक – पटकथा लेखक।
* टी० के० हमजा – केरलक पूर्व मंत्री।
* टी० के० पद्मिनी – भारतीय चित्रकार।
* टी० एम० नायर – [[द्रविड़ आंदोलन]] केर राजनीतिक कार्यकर्ता।
* थुंचत्तु एषुत्तच्छन - आधुनिक मलयालम भाषाक जनक।<ref>Lewis, M. Paul, Gary F. Simons, and Charles D. Fennig (eds.) "[http://www.ethnologue.com/language/mal Malayalam] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304102619/http://www.ethnologue.com/language/mal |date=4 March 2016 }}" ''Ethnologue: Languages of the World.'' 2014: (Dallas, Texas) Web. 29 September 2014.</ref><ref name="ref002">K. SANTHOSH. [http://www.thehindu.com/news/national/kerala/when-malayalam-found-its-feet/article6217620.ece "When Malayalam found its feet"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200229125632/http://www.thehindu.com/news/national/kerala/when-malayalam-found-its-feet/article6217620.ece |date=29 February 2020 }} THRISSUR, 17 July 2014 ''The Hindu''</ref>
* तिरूर नंबिसन – ''कथकली'' गायक।
* यू० ए० बीरन – केरलक पूर्व मंत्री।
* यू० शराफ अली – पूर्व भारतीय अंतरराष्ट्रीय फुटबॉल खिलाड़ी।<ref name="hindu_jul09">{{cite news|url=http://www.hindu.com/2009/07/04/stories/2009070456811800.htm|archive-url=https://web.archive.org/web/20090707015857/http://www.hindu.com/2009/07/04/stories/2009070456811800.htm|url-status=dead|archive-date=7 July 2009|title=Minister convenes high-level meet|date=4 July 2009|work=[[The Hindu]]|access-date=10 October 2009}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.universityofcalicut.info/dpe/dpe_stars.htm |title=Department of Physical Education |publisher=[[Calicut University]] |access-date=10 October 2009 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20080725053103/http://www.universityofcalicut.info/dpe/dpe_stars.htm |archive-date=25 July 2008 }}</ref>
* उन्नी मेनन – पार्श्व गायक।
* उरूब – [[मलयालम साहित्य]] केर लेखक।
* वी० अब्दुरहमान – केरलक मंत्री।
* वी० सी० बालकृष्ण पणिकर – भारतीय कवि आ लेखक।
* वी० टी० भट्टाथिरीपाद – समाज सुधारक (तत्कालीन [[पोन्नानी तालुका]] सँ संबंधित)।
* वैद्यरत्नम पी० एस० वारियर – [[आयुर्वेद|आयुर्वेदिक]] चिकित्सक।<ref name="aryavaidyasala">{{cite web|url=http://www.aryavaidyasala.com/(S(uiytac45y0tizh45dbjufynb))/about_avs.aspx#rec|title=ARYA VAIDYA SALA – Kottakkal|author=mail at aryavaidyasala dot com|publisher=aryavaidyasala.com|access-date=22 March 2015|archive-date=24 March 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150324015649/http://aryavaidyasala.com/(S(ixhcnwrxysjapimo32dgnx3w))/about_avs.aspx#rec|url-status=live}}</ref>
* वैद्यरत्नम त्रिप्रंगोड मूसाद – आयुर्वेदिक चिकित्सक।
* वल्लथोल नारायण मेनन – मलयालम कवि।<ref name="Zarrilli">{{cite book |title=Kathakali Dance-Drama: Where Gods and Demons Come to Play |first=Phillip |last=Zarrilli |publisher=Routledge |year=2004 |isbn=9780203197660 |url=https://books.google.com/books?id=eVHCnqglqyoC&pg=PA30 |pages=30–31 |access-date=27 November 2019 |archive-date=28 February 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200228232855/https://books.google.com/books?id=eVHCnqglqyoC&pg=PA30 |url-status=live }}</ref>
* वरियमकुन्नथु कुंजाहम्मद हाजी – भारतीय स्वतंत्रता सेनानी।<ref>{{cite book|title=EncyclopaediaDictionaryIslamMuslimWorld Volume 6|url=https://archive.org/stream/EncyclopaediaDictionaryIslamMuslimWorldEtcGibbKramerScholars.13/06.EncycIslam.NewEdPrepNumLeadOrient.EdEdComCon.BosDonLewPel.etc.UndPatIUA.v6.Mah-Mid.Leid.EJBrill.1990.1991.#page/n481/mode/1up|page=460|year=1988|quote=Contemporary evaluation within India tends to the view that the Malabar Rebellion was a war of liberation, and in 1971 the Kerala Government granted the remaining active participants in the revolt the accolade of Ayagi, "freedom fighter"}}</ref>
* वझेनकाडा कुंचू नायर – [[कथकली]] गुरु आ [[पद्म श्री]] विजेता।
* वझेनकाडा विजयन – [[केरल कलामंडलम]] केर सेवानिवृत्त प्राचार्य।
* वेलियमकोड उमर खासी – स्वतंत्रता सेनानी आ कवि।
* विनय गोविंद – भारतीय फिल्म निर्देशक।
* ज़ैनुद्दीन मखदूम द्वितीय – [[तुहफ़त उल मुजाहिदीन]] केर लेखक।
* जकारिया मोहम्मद – फिल्म निर्देशक, पटकथा लेखक आ अभिनेता।<ref>{{Cite news|url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/events/kochi/aravindan-puraskaram-awarded-to-zakariya-mohammed/articleshow/68440801.cms|title=Aravindan Puraskaram awarded to Zakariya Mohammed – Times of India|website=The Times of India|date=16 March 2019 |access-date=1 December 2019|archive-date=30 June 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190630023804/https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/events/kochi/aravindan-puraskaram-awarded-to-zakariya-mohammed/articleshow/68440801.cms|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.newindianexpress.com/entertainment/malayalam/2019/jun/04/sudani-from-nigeria-wins-audience-choice-award-at-russian-film-festival-1985753.html|title=Sudani from Nigeria wins audience choice award at Russian film festival|website=The New Indian Express|date=4 June 2019 |access-date=1 December 2019|archive-date=31 March 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200331221711/https://www.newindianexpress.com/entertainment/malayalam/2019/jun/04/sudani-from-nigeria-wins-audience-choice-award-at-russian-film-festival-1985753.html|url-status=live}}</ref>
* जाकिर मुंडमपारा – फुटबॉलर।
* ज़ीनत - अभिनेत्री।
}}
== विभाजनक मांग ==
पछिला किछु वर्ष सँ, तिरूर कें केंद्र बनाए कऽ एकटा नव तटीय 'तिरूर ज़िला' बनयबाक मांग जोर पकड़ि रहल अछि।<ref name="auto1"/> लोक सभक तर्क छन्हि जे विकासक नजरिया सँ अलाप्पुझा ज़िलाक तुलना मे दोबर आबादी आ आकार वाला ई ज़िला कें दू हिस्सा मे बांटब अनिवार्य अछि। केरलक कोनो अन्य ज़िला मे एक संगे सात उप-ज़िला, 94 ग्राम पंचायत आ 12 नगरपालिका नहि अछि। जहिठाम धरि एकर विस्तारक सवाल अछि, जँ कियो त्रिशूर ज़िलाक सीमा सँ लागल पेरुंबडप्पु सँ तमिलनाडु केर सीमा सँ लागल वझिक्कडवु धरि यात्रा करैत अछि, तँ सामान्यतः 115 किलोमीटर केर ओहि दूरी कें तय करय मे तीन घंटा सँ बेसीक समय लगैत अछि। ओ सभ ईहो बताबैत छथि जे स्वास्थ्य आ शिक्षा क्षेत्रक समस्या मामूली नहि अछि आ ओकर समाधानक आवश्यकता अछि। 2019 मे आईयूएमएल (आई॰यू॰एम॰एल॰) केर विधायक के० एन० ए० खादर एहि मुद्दा कें फेर सँ उठौने छलाह।<ref name="auto1">{{cite web | title = The demand for bifurcation of Malappuram | url = https://www.thenewsminute.com/article/demand-bifurcate-malappuram-district-and-political-tussle-around-it-107975 | website = thenewsminute.com | date = 28 August 2019 | access-date = 25 November 2019 | archive-date = 28 August 2019 | archive-url = https://web.archive.org/web/20190828172833/https://www.thenewsminute.com/article/demand-bifurcate-malappuram-district-and-political-tussle-around-it-107975 | url-status = live }}</ref> मुख्य मांग ई अछि जे वर्तमान मलप्पुरम ज़िला कें विभाजित कऽ, ओहि मे सँ तिरूर नामक एकटा नव ज़िला बनाएल जाए।<ref name="auto1"/> ओतहि, केरल कांग्रेस (एम) एडाप्पल कें केंद्र बनाए कऽ एकटा नव ज़िलाक लेल अभियान चला रहल अछि।<ref>{{cite web |url=https://timesofindia.indiatimes.com/city/kozhikode/kcm-to-seek-bifurcation-of-malappuram/articleshow/72090008.cms |website=The Times of India |title=KC(M) to raise new Edappal district |date=17 November 2019 |access-date=15 June 2020 |archive-date=7 August 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200807211639/https://timesofindia.indiatimes.com/city/kozhikode/kcm-to-seek-bifurcation-of-malappuram/articleshow/72090008.cms |url-status=live }}</ref> वयोवृद्ध कांग्रेस नेता आर्यदान मुहम्मद आ आईयूएमएल ज़िला सचिव यू० ए० लतीफ सहित किछु लोक मलप्पुरम केर विभाजनक विरोध सेहो करैत छथि।<ref name="auto">{{cite web |url=https://english.manoramaonline.com/news/kerala/2019/06/25/pinarayi-govt-rejects-demand-for-partition-of-malappuram.html |website=Manoramaonline |title=Pinarayi govt rejects demand for partition of Malappuram |access-date=25 December 2019 |archive-date=29 February 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200229121002/https://english.manoramaonline.com/news/kerala/2019/06/25/pinarayi-govt-rejects-demand-for-partition-of-malappuram.html |url-status=live }}</ref><ref name="auto2">{{cite news |url=https://economictimes.indiatimes.com/articleshow/20781137.cms?from=mdr |newspaper=The Economic Times |title=No move to bifurcate of Malappuram district: Oommen Chandy |date=26 June 2013 |access-date=25 December 2019 |archive-date=13 September 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210913064036/https://economictimes.indiatimes.com/news/politics-and-nation/no-move-to-bifurcate-of-malappuram-district-oommen-chandy/articleshow/20781137.cms?from=mdr |url-status=live }}</ref>
यद्यपि, 2013 आ 2019 मे केरल मे शासन करय वाली लगातार दू टा सरकार ई मांग कें खारिज कऽ देने छल।<ref name="auto"/><ref name="auto2"/> मुदा ज़िलाक विभाजन सँ संबंधित अध्ययन अखनो धरि केरल सरकार केर विचाराधीन अछि।
== इहो देखू ==
*[[मलप्पुरम]]
== संदर्भ ==
{{Reflist}}
== विस्तृत पठन ==
* ''मनोरमा ईयरबुक 1995'' (मलयालम संस्करण) {{ISSN|0970-9096}}॰
* ''मनोरमा ईयरबुक 2003'' (अंग्रेजी संस्करण) {{ISBN|81-900461-8-7}}॰
* {{cite book
| author = S. Muhammad Hussain Nainar | year=1942
| title= Tuhfat-al-Mujahidin: An Historical Work in The Arabic Language | publisher=University of Madras
| url= https://archive.org/details/Tuhfat-al-MujahidinAnHistoricalWorkInTheArabicLanguage
}}
* {{cite book
| author = Government of Madras | year=1953
| title= 1951 Census Handbook- Malabar District | publisher=Madras Government Press
| url= http://lsi.gov.in:8081/jspui/bitstream/123456789/6425/1/20493_1951_MAL.pdf
}}
* {{cite book
| author = M. K. Devassy | year=1965
| title= 1961 Census Handbook- Kozhikode District | publisher=Directorate of Census Operations, Kerala and The Union Territory of Laccadive, Minicoy, and Amindivi Islands
| url= http://lsi.gov.in:8081/jspui/bitstream/123456789/5665/1/22059_1961_KOZ.pdf
}}
* {{cite book
| author = M. K. Devassy | year=1965
| title= 1961 Census Handbook- Palghat District | publisher=Directorate of Census Operations, Kerala and The Union Territory of Laccadive, Minicoy, and Amindivi Islands
| url= http://lsi.gov.in:8081/jspui/bitstream/123456789/5667/1/51592_1961_PAL.pdf
}}
* {{cite book
| author = K. Narayanan | year=1973
| title= 1971 Census Handbook- Malappuram District (Part-A&B) | publisher=Directorate of Census Operations, Kerala
| url= http://lsi.gov.in:8081/jspui/bitstream/123456789/5688/1/25455_1971_MAL.pdf
}}
* {{cite book
| author = K.Narayanan | year=1973
| title= 1971 Census Handbook- Malappuram District (Part-C) | publisher=Directorate of Census Operations, Kerala
| url= http://lsi.gov.in:8081/jspui/bitstream/123456789/5714/1/51172_1971_MAL.pdf
}}
* {{cite book
| author = M. Vijayanunni | year=1983
| title= 1981 Census Handbook- Malappuram District (Part-A&B) | publisher=Directorate of Census Operations, Kerala
| url= http://lsi.gov.in:8081/jspui/bitstream/123456789/5733/1/29611_1981_MAL.pdf
}}
* {{cite book
| author = Sheela Thomas | year=2003
| title= 2001 Census Handbook- Malappuram District (Part-A&B) | publisher=Directorate of Census Operations, Kerala
| url= http://lsi.gov.in:8081/jspui/bitstream/123456789/5814/1/43637_2001_MAL.pdf
}}
* {{cite book
| author = Government of India | year=2014–15
| title= District Census Handbook – Malappuram (Part-A) 2011 | publisher=Directorate of Census Operations, Kerala
| url= https://censusindia.gov.in/2011census/dchb/3205_PART_A_MALAPPURAM.pdf
}}
* {{cite book
| author = Government of India | year=2014–15
| title= District Census Handbook – Malappuram (Part-B) 2011 | publisher=Directorate of Census Operations, Kerala
| url= https://censusindia.gov.in/2011census/dchb/3205_PART_B_MALAPPURAM.pdf
}}
== बाह्य जड़ी सभ ==
{{Commons category|Malappuram district}}
{{Wikivoyage|Malappuram District}}
* {{Official website|http://malappuram.nic.in}}
[[श्रेणी:मलप्पुरम ज़िला| ]]
[[श्रेणी:केरल के जिले]]
tm06t6xi68w6q2rtho3h9p8bzhuli20