विकिपिडिया
maiwiki
https://mai.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%B8%E0%A4%AE%E0%A5%8D%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96_%E0%A4%AA%E0%A4%A8%E0%A5%8D%E0%A4%A8%E0%A4%BE
MediaWiki 1.47.0-wmf.17
first-letter
मेडिया
विशेष
वार्ता
प्रयोगकर्ता
प्रयोगकर्ता वार्ता
विकिपिडिया
विकिपिडिया वार्ता
फाइल
फाइल वार्ता
मेडियाविकि
मेडियाविकि वार्ता
आकृति
आकृति वार्ता
मद्दत
मद्दत वार्ता
श्रेणी
श्रेणी वार्ता
TimedText
TimedText talk
मोड्युल
मोड्युल वार्ता
Event
Event talk
अकबर
0
104
279749
261534
2026-08-26T19:11:12Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279749
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox royalty
|name = अकबर
|image = Portrait of Akbar by Manohar.jpg
|caption =अकबर
| succession = [[फाइल:Flag of the Mughal Empire.png|border|22x20px]]तेसर [[मुगल साम्राज्य|मुगल सम्राट]]
|reign = २७ जनवरी १५५६ - २५ अक्टुबर १६०५<br />({{age in years and days|1556|1|27|1605|10|29}})<ref name=Eraly04>{{cite book|last=Eraly|first=Abraham|title=The Mughal Throne: The Saga of India's Great Emperors|year=2004|publisher=Phoenix|isbn=9780753817582|pages=115, 116|edition=}}</ref><ref>{{cite web|title=Akbar (Mughal emperor)|url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/11421/Akbar|publisher=Encyclopedia Britannica Online|accessdate=18 January 2013}}</ref>
|coronation = १४ फरबरी १५५६<ref name=Eraly04/>
|Full title =
|predecessor = [[हुमायूँ]]
|successor = [[जहाँगिर]]
|regent = [[बैराम खान]] (१५५६-१५६१)
|spouses = [[रुकैया सुल्तान बेगम]]<br>[[सलिमा सुल्तान बेगम]]<br/>[[मरियम-उज-जमानी]]
|issue = [[जहाँगिर]]<br>[[सुल्तान मुराद मिर्जा|मुराद]]<br>[[दनियाल (मुगल राजकुमार)|दनियाल]]<br/> आ ६ बेटासभ
|full name = अबउलफत जलाल उद्दिन मोहम्मद अकबर (प्रथम)<ref name="South">{{cite web|accessdate=23 May 2008|url=http://www.the-south-asian.com/Dec2000/Akbar.htm|title=Akbar|publisher=The South Asian}}</ref>
|house = [[तैमुर वंश|तैमुर]]
|dynasty = [[मुगल साम्राज्य|मुगल]]
|father = [[हुमायूँ]]
|mother = [[हमिदा बानु बेगम]]<ref>{{cite web|url=http://www.google.com.pk/imgres?q=akbarnama&hl=en&biw=1024&bih=673&tbm=isch&tbnid=ZV3LjbwYAx0Q1M:&imgrefurl=http://collections.vam.ac.uk/item/O9283/painting-akbars-mother-travels-by-boat/&docid=roKrcHUoKz9a5M&w=498&h=768&ei=VIiFTrXVPMPf4QTGspWHDw&zoom=1&iact=hc&vpx=316&vpy=157&dur=12469&hovh=279&hovw=181&tx=129&ty=197&page=3&tbnh=143&tbnw=95&start=41&ndsp=21&ved=1t:429,r:9,s:41 |title=Google Images |publisher=Google.com.pk |date= |accessdate=2014-01-18}}</ref>
|birth_date = {{birth date|1542|10|14|df=y}}<ref>{{cite web | url=http://www.historyorb.com/birthdays/october/15 | title=Famous Birthdays on 15th October | accessdate=21 October 2012}}</ref>
|birth_place = [[उमेरकोट]], [[सिन्ध]]
|death_date = {{death date and age|1605|10|27|1542|10|14|df=y}}
|death_place = [[फत्तेहपुर सिक्री]], [[आगरा]]
|date of burial =
|place of burial = [[सिकन्द्रा, आगरा]]
|religion = [[इस्लाम धर्म|इस्लाम]]<ref>{{cite book|last=Eraly|first=Abraham|title=Emperors of the Peacock Throne : The Saga of the Great Mughals|url=https://archive.org/details/emperorsofpeacoc0000eral|year=2000|publisher=Penguin books|isbn=9780141001432|page=[https://archive.org/details/emperorsofpeacoc0000eral/page/189 189]|edition=}}</ref>
}}
'''जलाल उद्दीन मोहम्मद अकबर''' ({{Lang-ur|جلال الدین محمد اکبر}}) (१५ अक्टुबर, १५४२-२७ अक्टुबर, १६०५)<ref name="अकबर महान"/> तैमूरी वंशावलीक [[मुगल]] वंशक तेसर शासक छल।<ref>{{cite web|url=http://www.newworldencyclopedia.org/entry/Timurid_Dynasty |title=तिमुरिड डायनेस्टी |publisher=न्यू वर्ल्ड एन्साइक्लोपीडिया|accessdate=१८ जुलाई २००९}}</ref> अकबरकेँ अकबर-ऐ-आजम (अर्थात अकबर महान), शहंशाह अकबर, महाबली शहंशाहक नामसँ सेहो जानल जाएत अछि।<ref name="South1">{{citeweb|accessdate=2008-05-23|url=http://www.the-south-asian.com/Dec2000/Akbar.htm|title=अकबर|publisher=द साउथ एशियन }}</ref><ref name="date">[http://www.oriold.uzh.ch/static/hegira.html कन्वर्ज़न ऑफ इस्लामिक एण्ड क्रिश्चियन डेट्स (डुअल)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090801034114/http://www.oriold.uzh.ch/static/hegira.html |date=2009-08-01 }} अन्तरण करने वाले के अनुसार बादशाह अकबर की जन्म तिथि ''हुमायुंनामा'' के अनुसार, [[रज्जब]] के चौथे दिन, ९४९ हिज़री, तदनुसार १४ अक्टूबर १५४२ को थी।</ref><ref name="Biography">{{citeweb|accessdate=२३ मई २००८|url=http://www.bookrags.com/biography/jalal-ud-din-mohammed-akbar/|title=जलाल-उद-दीन मोहम्मद अकबर बायोग्राफ़ी |publisher=बुकरैग्स}}</ref> सम्राट अकबर [[मुगल]] साम्राज्यक संस्थापक [[बाबर|जहीरुद्दीन मुहम्मद बाबर]] कऽ पौत्र आओर [[हुमायुं|नासिरुद्दीन हुमायूं]] आ [[हमीदा बानो]]क पुत्र छल। बाबर कऽ वंश [[तैमूर]] आ [[मङ्गोल]] नेता [[जंगेज खां]]सँ सम्बन्धित छल अर्थात ओ वंशज तैमूर वंशावलीक खानदान सँ छल आर मातृपक्षक सम्बन्ध जंगेज खाँ सँ छल ।<ref name="अकबर महान">{{cite book|author=Fazl, Abul|title=अकबर महान|publisher=मनोज पब्लिकेशन|year=अप्रैल ०२, २००५|page=100 |ISBN=3982|}}</ref> अकबर के शासनक अन्त तक १६०५ धरि [[मुगल साम्राज्य]] में [[उत्तर भारत|उत्तरी]] आर [[मध्य भारत]]क अधिकाश भाग सामिल छल आर वो समय के सर्वाधिक शक्तिशाली साम्राज्य में से एक छल ।<ref>{{cite web|url=http://www.writespirit.net/authors/akbar|title=एक्स्टैण्ट ऑफ एम्पायर }}</ref> [[बादशाह|बादशाह सभ]] में अकबर मात्र एगो एहन बादशाह छल, जे [[हिन्दू]] [[मुस्लिम]] दुनु वर्ग के बराबर स्नेह आर सम्मान देलक । वो हिन्दू-मुस्लिम सम्प्रदायसभ के विच दुरी कम करै के लेल [[दीन-ए-इलाही]] नामक धर्मकऽ स्थापना केने छल ।<ref name="अकबर महान"/> अकबर कऽ दरबार सभ के लेल हर समय खुजल रहेत छल । वोकर दरबार में मुस्लिम सरदारसभ के अपेक्षा हिन्दू सरदार बेसी छल । अहि कारण अकबर हिन्दू आर मुस्लिम दुनु वोकर प्रशंसक बनल छल ।<ref>{{cite web|url= http://pustak.org/bs/home.php?bookid=3982|title= अकबर महान|accessdate= [[२००९]]|format= पीएचपी|publisher= भारतीय साहित्य संग्रह|language= हिन्दी|archive-date= 2010-08-14|archive-url= https://web.archive.org/web/20100814095147/http://pustak.org/bs/home.php?bookid=3982|dead-url= yes}}</ref>
अकबर मात्र तेरह वर्ष कऽ आयु में अपन पिता [[हुमायुं|नसीरुद्दीन मुहम्मद हुमायुं]] के मृत्यु उपरांत [[दिल्ली]] कऽ राजगद्दी पर बैठल छल ।<ref name=bolo>{{cite web|accessdate=2008-05-23|url=http://www.boloji.com/history/022.htm|title=द नाइन जेम्स ऑफ अकबर|publisher=बोलोजी|archive-date=2010-01-14|archive-url=https://web.archive.org/web/20100114183721/http://boloji.com/history/022.htm|url-status=dead}}</ref>
== एहो सभ देखु ==
{{मुगल}}
== सन्दर्भ सामग्रीसभ ==
{{reflist}}
==बाह्य जड़ीसभ==
{{Commonscat|Akbar the Great (Mughal emperor)}}
[[श्रेणी:सन् १५४२ मे जन्म]]
[[श्रेणी:मुगल बादशाह]]
[[श्रेणी:सन् १६०५ मे मृत्यु]]
{{stub}}
f9velxg9sjacox7w5fzxsc7o0g0jmbk
आर्यभट्ट
0
232
279786
271309
2026-08-26T19:27:29Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279786
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox_Scientist
| name = आर्यभट
| image = 2064_aryabhata-crp.jpg
| caption = पुणे में आर्यभटके मूर्ति ४७६-५५०
| birth_date = {{birth date|476| 0| 0|df=y}}
| birth_place = अश्मक, महाराष्ट्र, भारत
| death_date = {{death date and age|550|0 |0 |476| 0|0 |df=y}}
| death_place =
| residence = [[फाइल:Flag of India.svg|20px|]] [[भारत]]
| nationality = [[फाइल:Flag of India.svg|20px|]] [[भारतीय]]
| field = [[गणितज्ञ|प्राचीन गणितज्ञ]], [[ज्योतिष्विद]], [[खगोलज्ञ]]
| work_institution = [[नालंदा विश्वविद्यालय]]
| alma_mater =
| doctoral_advisor =
| doctoral_students =
| known_for = [[आर्यभटीय]], [[आर्यभट्ट सिद्धांत]], पाई अन्वेषण
| prizes =
| religion = [[हिन्दू]]
| footnotes =
}}
[[आर्यभट्ट]] वैज्ञानिक (476-550)
== गणित ==
=== स्थानीय मान प्रणाली आर शून्य ===
=== अपरिमेय (इर्रेशनल)कऽ रूप में पाई ===
=== क्षेत्रमिति आर त्रिकोणमिति ===
=== अनिश्चित समीकरण ===
=== बीजगणित ===
''आर्यभटीय '' में आर्यभट्ट वर्गों आर घनोंके [[श्रृंखला (गणित)|श्रृंखला]] के सुरुचिपूर्ण परिणाम प्रदान केने अछि ।।<ref>{{cite book|first=Carl B.| last=Boyer |authorlink=Carl Benjamin Boyer |title=A History of Mathematics |url=https://archive.org/details/historyofmathema00boye|edition=Second |publisher=John Wiley & Sons, Inc. |year=1991 |isbn=0471543977 |page = [https://archive.org/details/historyofmathema00boye/page/209 207] |chapter = The Mathematics of the Hindus |quote= He gave more elegant rules for the sum of the squares and cubes of an initial segment of the positive integers. The sixth part of the product of three quantities consisting of the number of terms, the number of terms plus one, and twice the number of terms plus one is the sum of the squares. The square of the sum of the series is the sum of the cubes.}}</ref>
:<math>1^2 + 2^2 + \cdots + n^2 = {n(n + 1)(2n + 1) \over 6}</math>
आर
:<math>1^3 + 2^3 + \cdots + n^3 = (1 + 2 + \cdots + n)^2</math>
== एहो सभ देखु ==
== सन्दर्भ सामग्रीसभ ==
{{reflist}}
== बाह्य जडीसभ ==
* [http://www.hindinovels.net/2008/03/ch-59b-hindi.html शून्य (हिन्दी उपन्यास)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090429085656/http://www.hindinovels.net/2008/03/ch-59b-hindi.html |date=2009-04-29 }}
* [http://www.bhartiyapaksha.com/?p=6476 प्राचीन भारतके शास्त्र]
* [http://www.cse.iitk.ac.in/ ~ amit/story/19_aryabhata.html ''आर्यभट्ट आर डायोफैन्टसके बेटा,'' [[हिंदुस्तान टाइम्स]] कहानी विज्ञान कॉलम, नवम्बर २००४]
* http://www.charchaa.org/2009/history/aryabhat-1-intro.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130102024031/http://www.charchaa.org/2009/history/aryabhat-1-intro.html |date=2013-01-02 }} आर्यभट्ट प्रथम-एक परिचय
{{Commonscat|Aryabhata}}
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:भारतीय वैज्ञानिकसभ]]
n35yrbu2n5izyp2wxu3m0gick3mrq9x
त्रिपुरा
0
837
279850
270870
2026-08-26T20:01:05Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279850
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox state
| name = त्रिपुरा<br>Tripura
| native_name =
| image_seal = Seal of Tripura.svg
| seal_alt =
| image_skyline = Tripura State Museum Agartala Tripura India.jpg
| image_caption = त्रिपुरामे रहल [[उज्जयन्त महल]]
| image_map = IN-TR.svg
| coordinates = {{coord|23.84|91.28|region:IN-TR_type:adm1st|display=inline,title}}
| coor_pinpoint = अगरतला
| coordinates_footnotes =
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = {{flag|भारत}}
| established_title = गठन
| established_date = २१ जनवरी १९७२{{ref|cap|†}}
| seat_type = राजधानी
| seat = [[अगरतला]]
| parts_type = [[भारतक जिलासभ|जिला]]
| parts_style = para
| p1 = [[त्रिपुराक जिलासभ|८]]
| government_footnotes =
| leader_title = [[त्रिपुराक गभर्नरसभ|गभर्नर]]
| leader_name = [[कप्तान सिंह सोलङ्की]]<ref>{{cite news| url=https://www.thehindu.com/news/national/satya-pal-malik-appointed-as-jk-governor/article24745791.ece| title=Satya Pal Malik appointed as J&K Governor| newspaper=The Hindu| date=21 August 2018| accessdate=1 April 2019| archive-url=https://web.archive.org/web/20181225152549/https://www.thehindu.com/news/national/satya-pal-malik-appointed-as-jk-governor/article24745791.ece| archive-date=25 December 2018| dead-url=no| df=dmy-all}}</ref>
| leader_title1 = [[त्रिपुराक मुख्यमन्त्रीसभ|मुख्यमन्त्री]]
| leader_name1 = [[बिप्लब कुमार देब]] ([[भारतीय जनता पार्टी|भाजपा]])<ref>{{cite news|title=Biplab Deb takes oath as Tripura chief minister|url=http://www.livemint.com/Politics/Xchvm1A5zrM7Zj47RZbxlN/Biplab-Deb-set-to-take-oath-as-Tripura-chief-minister-today.html|work=[[Mint (newspaper)|Livemint]]|date=9 March 2018|access-date=9 March 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180309083239/http://www.livemint.com/Politics/Xchvm1A5zrM7Zj47RZbxlN/Biplab-Deb-set-to-take-oath-as-Tripura-chief-minister-today.html|archive-date=9 March 2018|dead-url=no|df=dmy-all}}</ref>
| leader_title2 = उपमुख्यमन्त्री
| leader_name2 = [[जिष्णु देव बर्मन]] ([[भारतीय जनता पार्टी|भाजपा]])<ref>{{cite news|title=BJP picks Biplab Deb as new Tripura CM, Jishnu Debbarma to be his deputy|url=https://m.hindustantimes.com/india-news/bjp-leader-biplab-deb-will-be-new-tripura-cm-jishnu-dev-varma-his-deputy/story-h0AzOQH581uv1699O5MCeL.html|work=[[Hindustan Times]]|date=9 March 2018|access-date=5 May 2019|archive-date=21 October 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20211021025439/https://www.hindustantimes.com/india-news/bjp-leader-biplab-deb-will-be-new-tripura-cm-jishnu-dev-varma-his-deputy/story-h0AzOQH581uv1699O5MCeL.html|dead-url=yes}}</ref>
| unit_pref = Metric
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 10491.69
| area_rank = २७म् (२०१४)
| area_note =
| elevation_footnotes =
| elevation_m =
| population_total = 3671032
| population_as_of = २०११
| population_footnotes =
| population_density_km2 = auto
| population_rank = २२म् (२०१४)
| population_note =
| timezone1 = [[भारतीय मानक समय]]
| utc_offset1 = +०५:३०
| iso_code = [[:en:ISO 3166-2:IN|IN-TR]]
| registration_plate = TR-
| blank_name_sec1 = [[मानव विकास सूचकाङ्क]]
| blank_info_sec1 = {{increase}} ०.६६३ (<span style="color:#fc0">मध्यम</span>)
| blank1_name_sec1 = एचडिआई क्रम
| blank1_info_sec1 = छठम् (२०१४)
| blank2_name_sec1 = [[भारतमे साक्षरता|साक्षरता]]
| blank2_info_sec1 = ८७.७५% (२०११)<ref>{{citation | url=http://censusindia.gov.in/2011-prov-results/data_files/india/Final_PPT_2011_chapter6.pdf | title=State of Literacy | publisher=censusindia.gov.in | accessdate=20 June 2015 | format=PDF | deadurl=no | archiveurl=https://web.archive.org/web/20150706191931/http://censusindia.gov.in/2011-prov-results/data_files/india/Final_PPT_2011_chapter6.pdf | archivedate=6 July 2015}}</ref>
| blank_name_sec2 = {{nowrap|[[आधिकारिक भाषासभ]]}}<ref name=nclmanurep2010>{{cite web |url = http://www.nclm.nic.in/shared/linkimages/NCLM52ndReport.pdf |title = Report of the Commissioner for linguistic minorities: 52nd report (July 2014 to June 2015) |pages = 79–84 |publisher = Commissioner for Linguistic Minorities, Ministry of Minority Affairs, Government of India |accessdate = 16 February 2016|deadurl = yes |archiveurl = https://web.archive.org/web/20161115133948/http://nclm.nic.in/shared/linkimages/NCLM52ndReport.pdf |archivedate = 15 November 2016 }}</ref>
| blank_info_sec2 = {{hlist |[[अङ्ग्रेजी भाषा|अङ्ग्रेजी]]|[[बङ्गाली भाषा|बङ्गाली]]| [[कोकबोरोक]] }}
| website = {{url|http://tripura.gov.in/}}
| footnotes = {{ref|cap|†}}एकरा पूर्वोत्तर क्षेत्र (पुनर्गठन) अधिनियम, १९७१ द्वारा केन्द्रशासित प्रदेश सँ राज्यक दर्जा देल गेल छल।
| type = [[भारतक राज्यसभ|राज्य]]
| seat1_type = बेसी जनसङ्ख्या भेल शहर
| seat1 = अगरतला
| leader_title3 = [[त्रिपुरा विधानसभा|विधानसभा]]
| leader_name3 = [[एकसदनीय]] (६० सिट)
| leader_title4 = संसदमे प्रतिनिधित्व
| leader_name4 = २ ([[लोकसभा]]) <br> १ ([[राज्यसभा]])
}}
'''त्रिपुरा''' उत्तर-पूर्वी सीमा पर स्थित [[भारत]]क एक [[राज्य]] छी।<ref>{{cite book|last=Wells|first=John C.|year=2008|title=Longman Pronunciation Dictionary|url=https://archive.org/details/longmanpronuncia0000unse|edition=3rd|publisher=Longman|isbn=9781405881180}}</ref>ई भारतक तेसर सभ सँ छोट राज्य छी जकर क्षेत्रफल १०,४९१ वर्ग किलोमिटर अछि। एकर उत्तर, पश्चिम आ दक्षिणमे [[बङ्गलादेश]] स्थित अछि जखन कि एकर पूर्वमे [[असम]] आ [[मिजोरम]] स्थित अछि।<ref>{{cite web|url=http://economictimes.indiatimes.com/news/politics-and-nation/rohingya-crisis-security-tightened-along-india-myanmar-border/articleshow/60526163.cms|title=Rohingya crisis: Security tightened along India-Myanmar border|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170915082041/http://economictimes.indiatimes.com/news/politics-and-nation/rohingya-crisis-security-tightened-along-india-myanmar-border/articleshow/60526163.cms|archivedate=15 September 2017|deadurl=yes}}</ref>सन् २०११ मे ई राज्यक जनसङ्ख्या लगभग ३६ लाख ७१ हजार छल। [[अगरतला]] त्रिपुराक राजधानी छी। [[बङ्गाली भाषा]] आ [[त्रिपुरी भाषा]] एतय बाजल जाएवाला मुख्य भाषा छी।
त्रिपुराक स्थापना १४म् शताब्दीमे माणिक्य नामक भारतीय-मङ्गोलियन आदिवासी मुखियाद्वारा कएल गेल छल, जे [[हिन्दू धर्म]] अपनेनाए छल। सन् १८०८ मे एकरा [[ब्रिटिश साम्राज्य]] जीत लेलक आ ई स्व-शासित शाही राज्य बनि गेल।<ref>{{cite web|url=http://www.theodora.com/encyclopedia/h2/hill_tippera.html|title=Hill Tippera – Encyclopædia Britannica 1911|publisher=|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140910215804/http://www.theodora.com/encyclopedia/h2/hill_tippera.html|archivedate=10 September 2014|deadurl=no}}</ref><ref name="theodora.com">{{cite web|url=http://www.theodora.com/encyclopedia/t/tippera.html|title=Tippera – Encyclopedia|publisher=|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140910215757/http://www.theodora.com/encyclopedia/t/tippera.html|archivedate=10 September 2014|deadurl=no}}</ref>सन् १९५३ मे ई भारतीय गणराज्यमे शामिल भेल छल आ सन् १९७२ मे एकरा राज्यक दर्जा देल गेल। त्रिपुराक आधा सँ बेसी भाग जङ्गलसभ सँ घेराएल अछि, जे प्रकृति-प्रेमी पर्यटकसभकें आकर्षित करैत अछि।
== नामाकरण==
==इतिहास==
==भूगोल==
==मौसम==
==खेलकूद==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
{{भारतक राज्य आर संघ राज्यक्षेत्रसभ}}
[[श्रेणी:भारतक राज्यसभ]]
7to7dcd1atba64d5y27itm6muve1wwa
म्यानमार
0
1293
279893
274194
2026-08-26T23:32:54Z
~2026-42487-87
17707
279893
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox country
|native_name = म्यानमार सङ्घ
|conventional_long_name = <span style="line-height:1.33em;">[[File:Myanmar long form.png|235px]]</span><br /><small>''प्यी-डोङ्ग-जू म्यान-मा न्याङ्ग-न्गान-डा''</small></span>
|common_name = म्यान्मार
|image_flag = Flag of Myanmar.svg
|image_coat = Variant of the State seal of Myanmar (2011-2025).svg
|symbol_type = प्रतीक चिन्ह
|image_map2 = Myanmar - Location Map (2013) - MMR - UNOCHA.svg
|national_motto =
|national_anthem = ''[[काबा मा क्येई]]''
|demonym = बर्मीस
|image_map = Location Burma (Myanmar) ASEAN.svg
|official_languages = [[बर्मी भाषा|बर्मी]]
|capital = [[नेपिडा]]
|latd=19 |latm=45 |latNS=N |longd=96 |longm=12 |longEW=E
|largest_city = [[याङ्गुन]]
|government_type = [[सैनिक शासन]]
|leader_title1 = [[राज्य शान्ति तथा विकास परिषद|राज्य शान्ति तथा विकास पारिषदक अध्यक्ष]]
|leader_title2 = [[म्यानमारक प्रधानमन्त्री|प्रधानमन्त्री]]|
|leader_name1 = [[थान श्वे]]
|leader_name2 = [[थीन सीन]]
|sovereignty_type = [[म्यान्मारक इतिहास|स्थापना]]
|sovereignty_note =
|established_event1 = [[ब्रिटिस राज]] सँ स्वतन्त्रता
|established_date1 = [[४ जनवरी]] [[१९४८]]
|area_km2 = ६,७६,५७८
|area_sq_mi = २,६१,२२७ <!--Do not remove per [[WP:MOSNUM]]-->
|area_rank = ४०अम
|area_magnitude =
|percent_water = ३.०६
|population_estimate = ५०५१९०००<!--UN WPP-->
|population_estimate_year = जुलाई २००५
|population_estimate_rank = २४अम
|population_census = ४८१३७७४१
|population_census_year = जुलाई २००९ (अनुमान)
|population_density = ७५
|population_densitymi² = १९३ <!--Do not remove per [[WP:MOSNUM]]-->
|population_density_rank = ११९अम
|GDP_PPP_year = २००५
|GDP_PPP = $९३.७७ [[अरब]] <!--IMF-->
|GDP_PPP_rank = ५९अम
|GDP_PPP_per_capita = $१,६९१
|GDP_PPP_per_capita_rank = १५०अम
|HDI_year = २०१३ <!--Please use the year to which the data refers, not the publication year-->
|HDI_change = steady<!--increase/decrease/steady-->
|HDI = ०.५२४ <!--number only-->
|HDI_ref = <ref name="HDI">{{cite web |url=http://hdr.undp.org/sites/default/files/hdr14-summary-en.pdf |title=2014 Human Development Report Summary |date=२०१४ |accessdate=२७ जुलाई २०१४ |publisher=संयुक्त राष्ट्र विकास कार्यक्रम|pages=२१–२५}}</ref>
|HDI_rank = १५०अम
|currency = [[म्यानमार क्याट|क्याट]] (K)
|currency_code = mmK
|time_zone = MMT
|utc_offset = +६:३०
|time_zone_DST = नै।
|utc_offset_DST = +६
|cctld = [[.bd]]
|calling_code = ९५ -
|nationality = बर्मी
|footnotes = किछ सरकारसभ [[याङ्गुन]]के देशक राजधानीक रूपमे मान्यता देनए अछि।
}}
'''ब्रह्मदेश''', '''बर्मा''' या '''म्यानमार''' दक्षिण [[एसिया]]क एक देश छी। एकर आधुनिक बर्मी नाम 'म्यन्मा'<ref>[itre.cis.upenn.edu/~myl/languagelog/archives/005024.html Myanmar is Mama]</ref> ( မြန်မာ = म्रन्मा) छी।[[बर्मी भाषा]]मे '''र''' क उच्चारण '''य''' कएल जाइत अछि अतः सही उच्चारण '''म्यन्मार''' छी। एकर पुरान अङ्ग्रेजी नाम '''बर्मा''' छल जे एतौका सर्वाधिक बहुल [[बमा लोक|बमा]] जातिक नाम पर राखल गेल छल। एकर उत्तरमे [[चीन]], पश्चिममे [[भारत]], [[बङ्गलादेश]] तथा [[हिन्द महासागर]] तथा दक्षिण तथा पूर्व दिशामे [[इन्डोनेशिया]] देश स्थित अछि। ई भारत एवम चीनक बीच एक रोधक राज्यक bebकाम करैत अछि। एकर राजधानी [[नेपिडा]] आ सभसँ बड्का शहर देशक पूर्व राजधानी [[याङ्गुन]] छल, जकर पूर्व नाम [[रङ्गुन]] छल।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{सन्दर्भसूची}}
==बाह्य जडीसभ==
{{Commonscat|Myanmar|म्यानमार}}
==एहो सभ देखी==
{{एसियाक देशसभ}}
[[श्रेणी:एसियाक देशसभ]]
jb0dqpgl8xkgnfiukh0ufvca4v2044j
279918
279893
2026-08-27T04:36:32Z
Morkoz
17517
[[Special:Contributions/~2026-42487-87|~2026-42487-87]] ([[User talk:~2026-42487-87|वार्ता]])द्वारा कएल अन्तर [[Special:Diff/279893|279893]] के पूर्ववत कएलक
279918
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox country
|native_name = म्यानमार सङ्घ
|conventional_long_name = <span style="line-height:1.33em;">[[File:Myanmar long form.png|235px]]</span><br /><small>''प्यी-डोङ्ग-जू म्यान-मा न्याङ्ग-न्गान-डा''</small></span>
|common_name = म्यान्मार
|image_flag = Flag of Myanmar.svg
|image_coat = Variant of the State seal of Myanmar (2011-2025).svg
|symbol_type = प्रतीक चिन्ह
|image_map2 = Myanmar - Location Map (2013) - MMR - UNOCHA.svg
|national_motto =
|national_anthem = ''[[काबा मा क्येई]]''
|demonym = बर्मीस
|image_map = Location Burma (Myanmar) ASEAN.svg
|official_languages = [[बर्मी भाषा|बर्मी]]
|capital = [[नेपिडा]]
|latd=19 |latm=45 |latNS=N |longd=96 |longm=12 |longEW=E
|largest_city = [[याङ्गुन]]
|government_type = [[सैनिक शासन]]
|leader_title1 = [[राज्य शान्ति तथा विकास परिषद|राज्य शान्ति तथा विकास पारिषदक अध्यक्ष]]
|leader_title2 = [[म्यानमारक प्रधानमन्त्री|प्रधानमन्त्री]]|
|leader_name1 = [[थान श्वे]]
|leader_name2 = [[थीन सीन]]
|sovereignty_type = [[म्यान्मारक इतिहास|स्थापना]]
|sovereignty_note =
|established_event1 = [[ब्रिटिस राज]] सँ स्वतन्त्रता
|established_date1 = [[४ जनवरी]] [[१९४८]]
|area_km2 = ६,७६,५७८
|area_sq_mi = २,६१,२२७ <!--Do not remove per [[WP:MOSNUM]]-->
|area_rank = ४०अम
|area_magnitude =
|percent_water = ३.०६
|population_estimate = ५०५१९०००<!--UN WPP-->
|population_estimate_year = जुलाई २००५
|population_estimate_rank = २४अम
|population_census = ४८१३७७४१
|population_census_year = जुलाई २००९ (अनुमान)
|population_density = ७५
|population_densitymi² = १९३ <!--Do not remove per [[WP:MOSNUM]]-->
|population_density_rank = ११९अम
|GDP_PPP_year = २००५
|GDP_PPP = $९३.७७ [[अरब]] <!--IMF-->
|GDP_PPP_rank = ५९अम
|GDP_PPP_per_capita = $१,६९१
|GDP_PPP_per_capita_rank = १५०अम
|HDI_year = २०१३ <!--Please use the year to which the data refers, not the publication year-->
|HDI_change = steady<!--increase/decrease/steady-->
|HDI = ०.५२४ <!--number only-->
|HDI_ref = <ref name="HDI">{{cite web |url=http://hdr.undp.org/sites/default/files/hdr14-summary-en.pdf |title=2014 Human Development Report Summary |date=२०१४ |accessdate=२७ जुलाई २०१४ |publisher=संयुक्त राष्ट्र विकास कार्यक्रम|pages=२१–२५}}</ref>
|HDI_rank = १५०अम
|currency = [[म्यानमार क्याट|क्याट]] (K)
|currency_code = mmK
|time_zone = MMT
|utc_offset = +६:३०
|time_zone_DST = नै।
|utc_offset_DST = +६
|cctld = [[.bd]]
|calling_code = ९५ -
|nationality = बर्मी
|footnotes = किछ सरकारसभ [[याङ्गुन]]के देशक राजधानीक रूपमे मान्यता देनए अछि।
}}
'''ब्रह्मदेश''', '''बर्मा''' या '''म्यानमार''' दक्षिण [[एसिया]]क एक देश छी। एकर आधुनिक बर्मी नाम 'म्यन्मा'<ref>[itre.cis.upenn.edu/~myl/languagelog/archives/005024.html Myanmar is Mama]</ref> ( မြန်မာ = म्रन्मा) छी।[[बर्मी भाषा]]मे '''र''' क उच्चारण '''य''' कएल जाइत अछि अतः सही उच्चारण '''म्यन्मार''' छी। एकर पुरान अङ्ग्रेजी नाम '''बर्मा''' छल जे एतौका सर्वाधिक बहुल [[बमा लोक|बमा]] जातिक नाम पर राखल गेल छल। एकर उत्तरमे [[चीन]], पश्चिममे [[भारत]], [[बङ्गलादेश]] तथा [[हिन्द महासागर]] तथा दक्षिण तथा पूर्व दिशामे [[इन्डोनेशिया]] देश स्थित अछि। ई भारत एवम चीनक बीच एक रोधक राज्यक सेहो काम करैत अछि। एकर राजधानी [[नेपिडा]] आ सभसँ बड्का शहर देशक पूर्व राजधानी [[याङ्गुन]] छल, जकर पूर्व नाम [[रङ्गुन]] छल।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{सन्दर्भसूची}}
==बाह्य जडीसभ==
{{Commonscat|Myanmar|म्यानमार}}
==एहो सभ देखी==
{{एसियाक देशसभ}}
[[श्रेणी:एसियाक देशसभ]]
md0hr2880hhhyiubpylp0vc44mvl9sm
लीबिया सागर
0
2152
279886
5706
2026-08-26T23:18:55Z
RandomScottishEdgyTransitGeek524
17708
/* */
279886
wikitext
text/x-wiki
लीबिया
icxc013aq8r6mfsglp9jock595pmkq2
279915
279886
2026-08-27T04:34:05Z
Morkoz
17517
Reverted 1 edit by [[Special:Contributions/RandomScottishEdgyTransitGeek524|RandomScottishEdgyTransitGeek524]] ([[User talk:RandomScottishEdgyTransitGeek524|talk]]) (TwinkleGlobal)
279915
wikitext
text/x-wiki
लीबिया सागर विश्व के एकटा समुन्द्र छि
tn0216mginf1etbw2t046x4s7zok417
विज्ञानके इतिहास
0
2201
279772
212894
2026-08-26T19:20:13Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279772
wikitext
text/x-wiki
{{for|the academic journal|History of Science (journal)}}
{{Use dmy dates|date=May 2016}}
{{#invoke:Sidebar|collapsible
| class = plainlist
| pretitleclass = navbox-title
| pretitlestyle = padding-bottom:0.1em;
| pretitle = '''Part of [[:Category:Science|a series]] on'''
| titleclass = navbox-title
| titlestyle = font-size:175%;padding-top:0; display:block;margin-bottom:0.4em;
| title = [[Science]]
| listtitlestyle = text-align:center;padding-bottom:0;
| liststyle = padding-top:0.6em;
| expanded = {{{expanded|{{{cTopic|{{{1|}}}}}}}}}
<!----------------------- Basics -------------------------->
| list1name = Basics
| list1title = <div class="navbox-abovebelow">{{larger|Overview}}<!--font resize ({{larger}}) here so [show/hide] link not also resized--></div>
| list1 = {{startflatlist}}
*[[History of science|History]]
*[[Scientific literature|Literature]]
*[[Scientific method|Method]]
*[[Philosophy of science|Philosophy]]
{{endflatlist}}
<!----------------------- Branches -------------------------->
| list2name = Branches
| list2title = <div class="navbox-abovebelow">{{larger|[[Branches of science|Branches]]}}<!--font resize ({{larger}}) here so [show/hide] link not also resized--></div>
| list2 = {{startflatlist}}
*[[Formal science|Formal]]
*[[Natural science|Natural]]
**[[Outline of physical science|Physical]]
**[[List of life sciences|Life]]
*[[Social science|Social]]
*[[Interdisciplinarity|Interdisciplinary]]
*[[Applied science|Applied]]
{{endflatlist}}
<!---------------- Society ------------------->
| list3name = Society
| list3title = <div class="navbox-abovebelow">{{hlist|Society|style = font-size:110%;}}</div>
| list3 = {{startflatlist}}
*[[Science education|Education]]
*[[Funding of science|Funding]]
*[[Pseudoscience]]
*[[Science policy|Policy]]
*[[Sociology of scientific knowledge|Sociology]]
{{endflatlist}}
<!--------- below ----------->
| belowclass = hlist
| belowstyle = display:block; margin-top:0.7em<!--(0.4em×175%; see titlestyle)-->; border-top:1px solid #bbf; padding-top:0.15em; border-bottom:1px solid #bbf;
| below =
*[[Outline of science|Outline]]
*[[Portal:Science|Portal]]
*[[:Category:Science|Category]]
| navbarstyle = margin-top:0; padding-top:0.15em;
}}
'''विज्ञानके इतिहास''' विज्ञानके विकासके अध्ययन अछि, दुनु प्राकृतिक आ सामाजिक विज्ञान सहित (कला आ मानविकी के इतिहास छात्रवृत्ति के इतिहास कहाइत अछि)।<ref>Linda E. Voigts, "Anglo-Saxon Plant Remedies and the Anglo-Saxons", ''Isis'', 70 (1979): 250–268; reprinted in Michael H. Shank, ''The Scientific Enterprise in Antiquity and the Middle Ages'', Chicago: Univ. of Chicago Pr., 2000, pp. 163–181. {{ISBN|0-226-74951-7}}.</ref> and timekeeping.<ref>Faith Wallis, ''Bede: The Reckoning of Time'', Liverpool: Liverpool Univ. Pr., 2004, pp. xviii–xxxiv. {{ISBN|0-85323-693-3}}.</ref><ref>{{cite journal|last=Hendrix|first=Scott E. |title=Natural Philosophy or Science in Premodern Epistemic Regimes? The Case of the Astrology of Albert the Great and Galileo Galilei|journal=Teorie Vědy / Theory of Science |year=2011 |volume=33 |issue=1 |pages=111–132 |url=http://teorievedy.flu.cas.cz/index.php/tv/issue/view/10 |accessdate=20 February 2012}}</ref> विज्ञान प्राकृतिक संसारके बारेमे अनुभवजन्य, सैद्धांतिक आ व्यावहारिक ज्ञानके एगो शरीर अछि, जे वैज्ञानिकसभ निर्माण केने छल जे पर्यवेक्षण, व्याख्या, आ वास्तविक विश्व घटनाके भविष्यवाणीमे जोड दैत अछि। एकर विपरीत, विज्ञानके हिस्टोरोग्राफी विज्ञानके इतिहासकारसभ प्रयोग केने विधिसभके अध्ययन करैत अछि।
== प्राचीन सभ्यता==
प्रागैतिहासिक काल सऽ, सलाह ज्ञान [[वाचिक परम्परा]] के रूप में पीढ़ी दर पीढ़ी आगु बढ्हैत रहल अछि। उदाहरण के लेल, मक्का के कृषि के लेल गृहीकरण दक्षिणी मेक्सिको में ९००० वर्षों पूर्व, लिपि के विकास से व पूर्व दिनांकित कारल ग्याल छेल ।<ref>{{Cite journal | last = Matsuoka | first = Yoshihiro | last2 = Vigouroux | first2 = Yves | last3 = Goodman | first3 = Major M. | last4 = Sanchez G. | first4 = Jesus | last5 = Buckler | first5 = Edward | last6 = Doebley | first6 = John | title = A single domestication for maize shown by multilocus microsatellite genotyping | journal = Proceedings of the National Academy of Sciences | volume = 99 | issue = 9 | pages = 6080–6084 | date = April 30, 2002 | url = http://www.pnas.org/content/99/9/6080.long | pmid = 11983901 | pmc = 122905 | doi = 10.1073/pnas.052125199 | ref = harv | postscript = <!-- Bot inserted parameter. Either remove it; or change its value to "." for the cite to end in a ".", as necessary. --> |bibcode = 2002PNAS...99.6080M }}</ref><ref>[http://www.nytimes.com/2010/05/25/science/25creature.html?_r=1 Sean B. Carroll (May 24, 2010),"Tracking the Ancestry of Corn Back 9,000 Years" ''New York Times''].</ref><ref>Francesca Bray (1984), ''[[Science and Civilisation in China]]'' '''VI.2''' '''''Agriculture''''' pp 299, 453 writes that [[teosinte]], 'the father of corn' helps the success and vitality of corn when planted between the rows of its 'children', [[maize]].</ref> ई प्रकार पुरातात्त्विक प्रमाणों के अनुसार साक्षरतापूर्व समाज में खगोलीय ज्ञान के विकास के संकेत मिलैत अछि।<ref>{{Cite book | last = Hoskin | first = Michael | title = Tombs, Temples and their Orientations: a New Perspective on Mediterranean Prehistory | url = https://archive.org/details/tomstemplestheir0000unse | place = Bognor Regis, UK | publisher = Ocarina Books | year = 2001 | isbn = 0-9540867-1-6 | ref = harv | postscript = <!-- Bot inserted parameter. Either remove it; or change its value to "." for the cite to end in a ".", as necessary. -->}}</ref><ref>{{Cite book | last = Ruggles | first = Clive | author-link = Clive Ruggles | title = Astronomy in Prehistoric Britain and Ireland | url = https://archive.org/details/astronomyinprehi0000rugg | place = New Haven | publisher = Yale University Press | year = 1999 | isbn = 0-300-07814-5 | ref = harv | postscript = <!-- Bot inserted parameter. Either remove it; or change its value to "." for the cite to end in a ".", as necessary. -->}}</ref>
==पोस्ट-शास्त्रीय विज्ञान==
मध्य युगमे शास्त्रीय शिक्षा तीन प्रमुख भाषिक संस्कृति आ सभ्यतामे जारी रह्ल: ग्रीक (बाइजान्टिन साम्राज्य), अरबी (इस्लामिक संसार), आ ल्याटिन (पश्चिमी यूरोप)।
==युरोपमे विज्ञानके प्रभाव==
==आधुनिक विज्ञान==
===भौतिक विज्ञान===
===रसायन विज्ञान===
===भूविज्ञान===
===खगोल विज्ञान===
==शैक्षिक अध्ययन==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==एहो सभ देखी==
*[[इतिहास]]
*[[विज्ञान]]
[[श्रेणी:इतिहास]]
[[श्रेणी:विज्ञान]]
1221ce2ns5ymyw4rgwbqugexz4xzskq
एस्टन विला फुटबल क्लब
0
4435
279761
268257
2026-08-26T19:16:04Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279761
wikitext
text/x-wiki
{{आधार}}
{{Infobox football club
| clubname = एस्टन विला
| image = [[फाइल:Aston Villa.png|150px|]]
| fullname = एस्टन विला फुटबल क्लब
| nickname = {{nowrap|''विला'', ''विलान्'', ''लायंस'', ''क्लैरट और ब्लू''}}
| short name = विला
| founded = मार्च १८७४<ref>{{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/teams/a/aston_villa/default.stm |title=Aston Villa Football Club information |publisher=BBC Sport |accessdate=26 जून 2007 |date=1 जनवरी 2010 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20070622084515/http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/teams/a/aston_villa/default.stm |archivedate=2007-06-22 |deadurl=no }}</ref>
| ground = [[विला पार्क]],<ref>{{cite web |url=http://www.avfc.co.uk/page/GettingToVillaPark |title=Getting to Villa Park |publisher=Aston Villa F.C |accessdate=19 मार्च 2012}}</ref><br/>[[बर्मिंघम]]
| capacity = ४२,७८८<ref>{{cite news |url=http://www.skysports.com/football/match_report/0,19764,11065_3150960,00.html |title=Villa held by 10-man United |first=James |last=Riach |accessdate=19 मार्च 2012 |date=10 फ़रवरी 2010 |publisher=Sky Sports}}<br>{{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/eng_prem/8501875.stm |title=Aston Villa 1–1 Man Utd |first=Phil |last=McNulty |publisher=BBC Sport |date=11 फ़रवरी 2010 |accessdate=19 मार्च 2012}}</ref>
| owner = रिफॉर्म अधिग्रहण एलएलसी
| chairman = रन्द्य लेर्नेर्
| manager = [[टिम शेरवुड]]
| league = [[प्रीमियर लीग]]
| season =
| position =
| current =
| website = http://www.avfc.co.uk/
| pattern_la1 = _astonvilla2425h
| pattern_b1 = _astonvilla2425h
| pattern_ra1 = _astonvilla2425h
| pattern_sh1 =
| pattern_so1 = _astonvilla2425hl
| leftarm1 = BBD5F2
| body1 = 69091C
| rightarm1 = BBD5F2
| shorts1 = FFFFFF
| socks1 = BBD5F2
| pattern_la2 = _astonvilla2425a
| pattern_b2 = _astonvilla2425a
| pattern_ra2 = _astonvilla2425a
| pattern_sh2 =
| pattern_so2 = _astonvilla2425al
| leftarm2 = FFFFFF
| body2 = FFFFFF
| rightarm2 = FFFFFF
| shorts2 = BBD5F2
| socks2 = FFFFFF
| pattern_la3 = _astonvilla2425t
| pattern_b3 = _astonvilla2425t
| pattern_ra3 = _astonvilla2425t
| pattern_sh3 = _astonvilla2425t
| pattern_so3 = _astonvilla2425tl
| leftarm3 = 0c1f3e
| body3 = 0c1f3e
| rightarm3 = 0c1f3e
| shorts3 = 0c1f3e
| socks3 = 000000
}}
'''एस्टन विला फुटबल क्लब''', एक प्रसिद्ध अंग्रेजी फुटबल क्लब छी,<ref>{{Cite news |url=http://www.birminghammail.net/news/top-stories/2007/11/26/cup-presented-to-aston-villa-founder-member-jack-hughes-is-back-with-his-family-97319-20162107/ |title=Cup presented to Aston Villa founder member Jack Hughes is back with his family |first=Nick |last=McCarthy |date=26 November 2007 |newspaper=Birmingham Mail |accessdate=21 July 2009 |archive-date=19 August 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140819132833/http://www.birminghammail.co.uk/news/local-news/cup-presented-to-aston-villa-founder-47077 |dead-url=yes }}</ref><ref>Ward, Adam; Griffin, Jeremy; p. 161.</ref> जे [[इंग्ल्याण्ड]] के [[बर्मिंघम]] नगर, में स्थित अछि।<ref name=Derby>{{cite book |last=Matthews |first=Tony |title=The Encyclopedia of Birmingham City Football Club 1875–2000 |url=https://archive.org/details/encyclopaediaofb0000matt |chapter=Aston Villa |year=2000|publisher=Britespot |location=Cradley Heath |page=[https://archive.org/details/encyclopaediaofb0000matt/page/17 17] |isbn=978-0-9539288-0-4}}</ref> ए क्लबक घरेलू मैदान [[विला पार्क]] छी, इ क्लब वर्तमान में प्रीमियर लीग में खेलैत अछि।
{{-}}
== सन्दर्भ सामग्रीसभ ==
{{reflist}}
== बाह्य जडीसभ ==
{{कॉमन्स|Aston Villa FC|एस्टन विला फुटबल क्लब}}
* [http://www.avfc.co.uk एस्टन विला फुटबल क्लबक आधिकारिक साइट]
* [http://www.facebook.com/avfcofficial एस्टन विला फुटबल क्लबक] फेसबुक पर
* [http://twitter.com/#!/avfcofficial एस्टन विला फुटबल क्लबक] ट्विटर पर
* [http://www.skysports.com/football/teams/astonvilla एस्टन विला फुटबल क्लब] स्काई स्पोर्ट्स पर
* [http://www.bbc.com/sport/football/teams/aston-villa एस्टन विला फुटबल क्लब] बीबीसी पर
* [http://www.statto.com/football/teams/aston-villa एस्टन विला फुटबल क्लब] statto.com पर
{{Commonscat|Aston Villa FC}}
[[श्रेणी:इङ्ल्यान्डक फुटबल क्लबसभ]]
aup3mvr78ns85ti9exykdjtrcxjnx6n
आर्सेनल फुटबल क्लब
0
4444
279819
271765
2026-08-26T19:44:09Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279819
wikitext
text/x-wiki
{{आधार}}
{{infobox football club
| clubname = आर्सेनल
| current =
| image = [[फाइल:Arsenal FC.svg.png|185px]]
| fullname = आर्सेनल फुटबल क्लब
| nickname = गनर्स
| founded = १९९६ '' डायल स्क्वायर'' के रूपमें<ref name="soartyler23">{{cite book |first1=Phil |last1=Soar |first2=Martin |last2=Tyler |title=The Official Illustrated History of Arsenal |url=https://archive.org/details/officialillustra0000soar_i5c4 | publisher=Hamlyn | year=2005 | page=[https://archive.org/details/officialillustra0000soar_i5c4/page/23 23] | isbn=978-0-600-61344-2 |lastauthoramp=&}}</ref>
| ground = [[अमीरात स्टेडियम]],<br>[[लण्डन]]
| capacity = ६०,३६१<ref>{{cite web|url=http://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/StatDoc/competitions/UCL/01/67/63/78/1676378_DOWNLOAD.pdf|title=UEFA Champions League Press Release (2011–12) |format=PDF |accessdate=27 फ़रवरी 2012 |work=[[Union of European Football Associations]]}}</ref>
| owner = आर्सेनल होल्डिंग्स पीएलसी
| chairman = चिप्स केस्विच्क्
| manager = [[आर्सेन वेंजर]]
| league = [[प्रीमियर लीग]]
| season =
| position =
| pattern_la1 = _arsenal2526h
| pattern_b1 = _arsenal2526h
| pattern_ra1 = _arsenal2526h
| pattern_sh1 = _arsenal2526h
| pattern_so1 = _arsenal2526hl
| leftarm1 = FFFFFF
| body1 = F00000
| rightarm1 = FFFFFF
| shorts1 = FFFFFF
| socks1 = F00000
| pattern_la2 = _arsenal2526a
| pattern_b2 = _arsenal2526a
| pattern_ra2 = _arsenal2526a
| pattern_sh2 = _arsenal2526a
| pattern_so2 = _adidasredl
| leftarm2 = 192B47
| body2 = 192B47
| rightarm2 = 192B47
| shorts2 = 0c1c3e
| socks2 = 0c1c3e
| pattern_la3 = _arsenal2425T
| pattern_b3 = _arsenal2425T
| pattern_ra3 = _arsenal2425T
| pattern_sh3 = _arsenal2425t
| pattern_so3 = _arsenal2425tl
| leftarm3 = 9adee9
| body3 = 9adee9
| rightarm3 = 9adee9
| shorts3 = 000040
| socks3 = 000040
| website = http://www.arsenal.com/
}}
'''आर्सेनल फुटबल क्लब''', एक प्रसिद्ध अंग्रेजी फुटबल क्लब छी,<ref>{{cite web|title=English Premier League : Full All Time Table|url=http://www.statto.com/football/stats/england/premier-league/all-time-table/full|website=statto.com|accessdate=25 June 2014|archive-date=10 January 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160110074328/http://www.statto.com/football/stats/england/premier-league/all-time-table/full|dead-url=yes}}</ref><ref name="The Independent: Hodgson">{{cite news|title=Football: How consistency and caution made Arsenal England's greatest team of the 20th century|url=http://www.independent.co.uk/sport/football-how-consistency-and-caution-made-arsenal-englands-greatest-team-of-the-20th-century-1133020.html|work=The Independent|accessdate=27 April 2012|location=London|first=Guy|last=Hodgson|date=17 December 1999}}</ref><ref>{{cite web|title=Football Money League|url=http://www.deloitte.com/view/en_GB/uk/industries/sportsbusinessgroup/sports/football/deloitte-football-money-league/|website=deloitte.com|publisher=Deloitte|accessdate=25 June 2014|date=January 2014|archive-date=20 December 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20131220013031/http://www.deloitte.com/view/en_GB/uk/industries/sportsbusinessgroup/sports/football/deloitte-football-money-league/|dead-url=yes}}</ref><ref>{{cite news|last1=O'Connor|first1=Ashling|title=Liverpool lag in fight for global fan supremacy as TV row grows|url=http://www.thetimes.co.uk/tto/sport/football/premierleague/article3192868.ece|accessdate=25 June 2014|publisher=The Times|date=October 13, 2011}}</ref> जे [[इंग्ल्याण्ड]] के [[लण्डन]] नगर, में स्थित अछि। ए क्लबक घरेलू मैदान [[अमीरात स्टेडियम]] छी,<ref>http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/a/arsenal/1011234.stm</ref> इ क्लब वर्तमान में प्रीमियर लीग में खेलैत अछि।
{{-}}
== सन्दर्भ सामग्रीसभ ==
{{reflist}}
== बाह्य जडीसभ ==
{{Commonscat|Arsenal F.C.|आर्सेनल फुटबल क्लब}}
* [http://www.arsenal.com/ आर्सेनल फुटबल क्लबक आधिकारिक साइट]
* [http://www.premierleague.com/en-gb/clubs/profile.overview.html/arsenal आर्सेनल फुटबल क्लब] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141102040907/http://www.premierleague.com/en-gb/clubs/profile.overview.html/arsenal |date=2014-11-02 }} प्रीमियर लीग वेबसाइट पर
* [http://www.uefa.com/teamsandplayers/teams/club=52280/profile/index.html आर्सेनल फुटबल क्लब] यूईएफए की वेबसाइट पर
* [http://www.skysports.com/football/teams/arsenal आर्सेनल फुटबल क्लब] स्काई स्पोर्ट्स पर
* [http://www.bbc.co.uk/sport/football/teams/arsenal आर्सेनल फुटबल क्लब] बीबीसी पर
[[श्रेणी:इङ्ल्यान्डक फुटबल क्लबसभ]]
q7yr8ywuec4a0ag99um2uxz1akp8i52
एभर्टन फुटबल क्लब
0
4492
279799
264032
2026-08-26T19:33:28Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279799
wikitext
text/x-wiki
{{आधार}}
{{Infobox football club
| clubname = एभर्टन
| fullname = एभर्टन फुटबल क्लब
| image = [[फाइल:Everton FC logo.png|210px]]
| current =
| nickname = टफी
| motto =
| founded = १८७८ ''सेन्ट डोमिंगो एफ.सी.'' की तरह<ref>{{cite web |url=http://evertonfc.com/history/everton-the-begining.html?page=0 |title=Everton F.C. website |publisher=Everton F.C. |accessdate=7 March 2010 |archive-date=3 December 2009 |archive-url=https://web.archive.org/web/20091203203826/http://www.evertonfc.com/history/everton-the-begining.html?page=0 |dead-url=yes }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.talkfootball.co.uk/guides/football_clubs_history_everton_fc.html|title=History of Everton F.C.|accessdate=19 November 2008|publisher=Talk Football}}</ref><ref>{{cite web |title=Club profile: Everton |publisher=Premier League |url=http://www.premierleague.com/page/everton |accessdate=23 August 2010 |archive-date=13 August 2010 |archive-url=https://web.archive.org/web/20100813085355/http://www.premierleague.com/page/everton |dead-url=yes }}</ref>
| ground =[[गुडिसन पार्क]],<br />[[लिभरपुल|लिवरपूल]]
| capacity =४०,१२२<ref>{{cite web |url=http://www.premierleague.com/staticFiles/4f/53/0, 12306~152399,00.pdf |title=Official Site of the Premier League |publisher=premierleague.com |accessdate=17 फ़रवरी 2012 }}{{Dead link|date=October 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
| chairman =बिल्ल केन्व्रिघ्त्
| ceo =
| manager = रोबर्टो मार्टिनेज
| league =[[प्रीमियर लीग]]
| season =
| position =
| pattern_la1 = _evertonfc2324h
| pattern_b1 = _evertonfc2324h
| pattern_ra1 = _evertonfc2324h
| pattern_sh1 = _evertonfc2324h
| pattern_so1 = _evertonfc2324hl
| leftarm1 = 0000DE
| body1 = 0000DE
| rightarm1 = 0000DE
| shorts1 = FFFFFF
| socks1 = FFFFFF
| pattern_la2 =
| pattern_b2 = _evertonfc2324a
| pattern_ra2 =
| pattern_sh2 = _evertonfc2324a
| pattern_so2 = _evertonfc2324a
| leftarm2 = fd5a51
| body2 =
| rightarm2 = fd5a51
| shorts2 =
| socks2 =
| pattern_la3 = _evertonfc2324t
| pattern_b3 = _evertonfc2324t
| pattern_ra3 = _evertonfc2324t
| pattern_sh3 = _evertonfc2324t
| pattern_so3 = _evertonfc2324t
| leftarm3 = 7E8588
| body3 = 7E8588
| rightarm3 = D1D6DA
| shorts3 = 7E8588
| socks3 = 7E8588
| website = http://www.evertonfc.com/
}}
'''एभर्टन फुटबल क्लब''', एक प्रसिद्ध अंग्रेजी फुटबल क्लब छी, जे [[इंग्ल्याण्ड]] के [[लिभरपुल|लिवरपूल]] नगर, में स्थित अछि।<ref>{{cite web|title=Townships - Everton|url=http://www.british-history.ac.uk/report.aspx?compid=41282|work=British History Online|accessdate=12 December 2010}}</ref> ए क्लबक घरेलू मैदान [[गुडिसन पार्क]] छी,<ref name="School of Science">{{cite book|last=Corbett|first=James|title=School of Science|year=2003|url=https://archive.org/details/evertonschoolofs0000corb_n8m4|publisher=Macmillan|isbn=978-1-4050-3431-9}}</ref> इ क्लब वर्तमान में प्रीमियर लीग में खेलैत अछि।
{{-}}
== सन्दर्भ सामग्रीसभ ==
{{reflist}}
== बाह्य जडीसभ ==
{{कॉमन्स|Everton FC|एभर्टन फुटबल क्लब}}
* [http://www.evertonfc.com/ एभर्टन फुटबल क्लबक आधिकारिक साइट]
* [http://www.bbc.com/sport/football/teams/everton एभर्टन फुटबल] बीबीसी पर
* [http://www.skysports.com/football/teams/everton एभर्टन फुटबल] स्काई स्पोर्ट्स पर
* [http://www.premierleague.com/page/everton एभर्टन फुटबल] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100813085355/http://www.premierleague.com/page/everton |date=2010-08-13 }} प्रीमियर लीग पर
* [http://www.evertonfc.com/club/everton-former-players-foundation.html Everton Former Players' Foundation] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110716101816/http://www.evertonfc.com/club/everton-former-players-foundation.html |date=2011-07-16 }}
* [http://www.nsno.co.uk एभर्टन फुटबल]क प्रशंसक के वेबसाइट
{{Commonscat|Everton FC}}
[[श्रेणी:इङ्ल्यान्डक फुटबल क्लबसभ]]
hxbtwykfa559je1hpj3prxqycfml1a3
गुडिसन पार्क
0
4494
279840
244204
2026-08-26T19:55:37Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279840
wikitext
text/x-wiki
{{आधार}}
{{Infobox stadium
| stadium_name = गुडिसन पार्क
| nickname = ''ओल्ड लेडी''
| image = [[फाइल:Goodisonview1.JPG|alt=Goodison Park|300px]]
| location = [[लिभरपुल|लिवरपूल]],<br /> [[इंग्ल्याण्ड]]
| opened = २४ अगस्त १८९२<ref name="School of Science">{{cite book|last=Corbett|first=James|title=School of Science|year=2003|url=https://archive.org/details/evertonschoolofs0000corb_n8m4|publisher=Macmillan|isbn=978-1-4050-3431-9}}</ref>
| owner = [[एभर्टन फुटबल क्लब|एवर्टन फुटबल क्लब]]
| coordinates = {{Coord|53|26|20|N|2|57|59|W|type:landmark|display=it}}
| operator = [[एभर्टन फुटबल क्लब|एवर्टन फुटबल क्लब]]
| surface =घास
| construction_cost = £ ३,०००
| architect =
| former_names =
| tenants = [[एभर्टन फुटबल क्लब|एवर्टन फुटबल क्लब]]
| seating_capacity = ३९,५७२<ref>{{cite web|title=History of Goodison Park|url=http://www.evertonfc.com/history/goodison-in-depth.html?page=full|publisher=Everton F.C.|access-date=2015-04-24|archive-date=2014-02-03|archive-url=https://web.archive.org/web/20140203140203/http://www.evertonfc.com/history/goodison-in-depth.html?page=full|dead-url=yes}}</ref>
| dimensions = १००.४८ x ६८ मीटर<br />(११० × ७४ गज) <ref>{{cite book |title=Premier League Handbook Season 2009/10 |format=PDF |year=2009 |publisher=[[Premier League]] |location=London |page=38 |chapter=Club Directory |chapterurl=http://www.premierleague.com/staticFiles/c3/3b/0,,12306~146371,00.pdf |accessdate=5 April 2010 |archivedate=6 June 2011 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110606073445/http://www.premierleague.com/staticFiles/c3/3b/0%2C%2C12306~146371%2C00.pdf }}</ref>
}}
'''गुडिसन पार्क''', इ [[इंग्ल्याण्ड]] के [[लिभरपुल|लिवरपूल]] नगर, में स्थित एक फुटबल स्टेडियम छी।<ref>http://int.soccerway.com/teams/england/everton-football-club/674/venue/</ref> इ [[एभर्टन फुटबल क्लब|एवर्टन फुटबल क्लब]] कें घरेलू मैदान छी,<ref>http://int.soccerway.com/teams/england/everton-football-club/674/</ref> जे में ३९,५७२ लोकनि के बैसै के क्षमता अछि।<ref name="School of Science" />
{{-}}
== सन्दर्भ सामग्रीसभ ==
{{reflist}}
== बाह्य जडीसभ ==
{{कॉमन्स|Goodison Park|गुडिसन पार्क}}
* [http://www.evertoncollection.org.uk/search/results?q=%22Goodison+Park%22 गुडिसन पार्क]
* [http://www.tripadvisor.co.uk/Attraction_Review-g186337-d215374-Reviews-Goodison_Park_Stadium_Tours-Liverpool_Merseyside_England.html गुडिसन पार्क] यात्रा
{{Commonscat|Goodison Park}}
[[श्रेणी:इंग्ल्याण्ड के फुटबल स्टेडियम]]
[[श्रेणी:विश्वके स्टेडियम]]
civ0wbuwfwqmeldy76x3ovmie5rxwv6
साउथह्याम्पटन फुटबल क्लब
0
4977
279818
264049
2026-08-26T19:43:48Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279818
wikitext
text/x-wiki
{{आधार}}
{{Infobox football club
| clubname = साउथह्याम्पटन
| image = [[File:FC Southampton.png|200px]]
| fullname = साउथह्याम्पटन फुटबल क्लब
| current =
| nickname = सेन्ट
| founded = २१ नवम्बर १८८५<ref>{{cite book | title=Saints – A complete record| url=https://archive.org/details/saintscompletere0000chal|last= Chalk|first= Gary|author2=Holley, Duncan | publisher= Breedon Books| year=1987| isbn= 0-907969-22-4|page=[https://archive.org/details/saintscompletere0000chal/page/9 9] }}</ref><ref>{{cite book | title=Match of the Millennium|last= Bull |first= David |author2=Brunskell, Bob | publisher=[[Hagiology Publishing|Hagiology]] | year=2000| isbn=0-9534474-1-3|pages=2–3}}</ref>
| ground = [[सेन्ट मेरिज स्टेडियम]]<br/>[[साउथह्याम्पटन]]
| capacity = ३२,५०५<ref>{{cite web|url=http://www.premierleague.com/content/dam/premierleague/site-content/News/publications/handbooks/premier-league-handbook-2015-16.pdf|title=Premier League Handbook Season 2015/16|format=PDF|accessdate=21 March 2016|work=[[Premier League]]|archive-date=6 September 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150906045556/http://www.premierleague.com/content/dam/premierleague/site-content/News/publications/handbooks/premier-league-handbook-2015-16.pdf|dead-url=yes}}</ref>
| owner = गाओ झिसेङ (८०%)<br>क्याटरिना लेभर (२०%)
| chairman = राल्फ क्रुगर<ref name="BBC 26545304">{{cite web|title=Ralph Krueger named Southampton chairman|url=http://www.bbc.co.uk/sport/0/football/26545304|publisher=BBC Sport|accessdate=12 March 2014|date=12 March 2014}}</ref>
| manager =मार्क ह्युज्स<ref>{{cite web|title=Saints appoint Mark Hughes|url=https://southamptonfc.com/news/2018-03-14/announcement-mark-hughes-new-southampton-manager|work=Southampton FC|accessdate=14 March 2018|archive-date=2020-09-19|archive-url=https://web.archive.org/web/20200919055533/https://www.southamptonfc.com/news/2018-03-14/announcement-mark-hughes-new-southampton-manager|dead-url=yes}}</ref>
| league = [[प्रिमियर लिग]]
| season =
| position =
| pattern_la1 = _southampton2223h
| pattern_b1 = _southampton2223h
| pattern_ra1 = _southampton2223h
| pattern_sh1 = _southampton2223h
| pattern_so1 = _southampton2223hl
| leftarm1 = FFFFFF
| body1 = FFFFFF
| rightarm1 = FFFFFF
| shorts1 = 000000
| socks1 = FFFFFF
| pattern_la2 = _southampton2223a
| pattern_b2 = _southampton2223a
| pattern_ra2 = _southampton2223a
| pattern_sh2 = _southampton2223a
| pattern_so2 = _southampton2223al
| leftarm2 = 78C1D5
| body2 = 78C1D5
| rightarm2 = 78C1D5
| shorts2 = 004860
| socks2 = 78C1D5
| pattern_la3 = _southampton2223t
| pattern_b3 = _southampton2223t
| pattern_ra3 = _southampton2223t
| pattern_sh3 = _southampton2223t
| pattern_so3 = _southampton2223t
| leftarm3 = 2D392D
| body3 = 2D392D
| rightarm3 = 2D392D
| shorts3 = 182420
| socks3 = 2D392D
| website = http://www.saintsfc.co.uk/page/Home/
}}
'''साउथह्याम्प्टन फुटबल क्लब''' एक अङ्ग्रेजी फुटबल क्लब छी जे [[इङ्ल्यान्ड]]क [[साउथह्याम्प्टन]] नगरक [[ह्याम्पशिर]]मे अवस्थित अछि । ई क्लबक घरेलु मैदान [[सेन्ट मेरिज स्टेडियम]] छी ।<ref name="School of Science">{{cite book|last=Corbett|first=James|title=School of Science|year=2003|url=https://archive.org/details/evertonschoolofs0000corb_n8m4|publisher=Macmillan|isbn=978-1-4050-3431-9}}</ref> ई क्लब वर्तमानमे इङ्गलिस [[प्रिमियर लिग]] खेलैत अछि ।<ref>{{cite web|title=St Mary's Stadium|url=http://www.premierleague.com/en-gb/clubs/profile.stadium.html/southampton|work=Club profile: Southampton|publisher=The Premier League|accessdate=21 July 2013|archive-date=30 August 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130830183454/http://www.premierleague.com/en-gb/clubs/profile.stadium.html/southampton|dead-url=yes}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.premierleague.com/en-gb/news/features/premier-league-stadium-focus-st-marys-stadium-southampton.html |title=Around the grounds: St Mary's Stadium |publisher=Premier League |date=15 July 2013 |accessdate=30 October 2013 |archive-date=7 November 2013 |archive-url=https://web.archive.org/web/20131107161141/http://www.premierleague.com/en-gb/news/features/premier-league-stadium-focus-st-marys-stadium-southampton.html |dead-url=yes }}</ref>
{{-}}
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
{{Commonscat|Southampton F.C.|साउथह्याम्पटन फुटबल क्लब}}
*[http://www.saintsfc.co.uk/page/Home/ साउथह्याम्पटन फुटबल क्लबक आधिकारिक साइट]
*[http://www.player.saintsfc.co.uk/home/ सेन्ट टीवी] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141115162540/http://www.player.saintsfc.co.uk/home |date=2014-11-15 }}
*[http://www.historicalkits.co.uk/Southampton/Southampton.htm साउथह्याम्पटन ऐतिहासिक फुटबल वर्दी]
*[http://www.teammead.co.uk/saintsfc साउथह्याम्पटन फुटबल क्लबक ऐतिहासिक टीम तस्वीरें] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141015060058/http://www.teammead.co.uk/saintsfc/ |date=2014-10-15 }}
* [https://www.facebook.com/southamptonfc साउथह्याम्पटन फुटबल क्लब] फेसबुक पर
* [https://twitter.com/SouthamptonFC साउथह्याम्पटन फुटबल क्लब] ट्विटर पर
* [http://instagram.com/southamptonfc/ साउथह्याम्पटन फुटबल क्लब] इन्स्टाग्राम पर
[[श्रेणी:इङ्ल्यान्डक फुटबल क्लबसभ]]
oyzzcir7fufgfrf2egkrwlsw6mkdkfv
कैलाश पर्वत
0
5627
279904
244075
2026-08-27T00:40:01Z
InternetArchiveBot
10060
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
279904
wikitext
text/x-wiki
{{Featured article}}
{{Infobox mountain
| name = कैलाश पर्वत
| photo = Kailash north.JPG
| photo_caption = कैलाश पर्वत के उत्तरी मुख
| elevation_m = 6638
| elevation_ref =
| prominence_m = 1319
| prominence_ref
| map = China Tibet
| map_size = 300
| listing =
| location = [[तिब्बत]]
| range = [[पारहिमालय|ट्रान्स-हिमालय]]
| lat_d = 31 | lat_m = 4 | lat_s = 0 | lat_NS = N
| long_d = 81 | long_m = 18 | long_s = 45 | long_EW = E
| region_code= CN-54
| first_ascent =
| easiest_route =
| province =
}}
'''कैलाश पर्वत''' ({{lang-en|Mount Kailsh}}, {{lang-sa|कैलाश}}) [[तिब्बत]] में स्थित कैलाश हिमश्रृङ्खलाके एगो पर्वत छी । एकर पश्चिम तथा दक्षिण में [[मानसरोवर]] तथा [[राक्षस ताल]] अछि । एतय एसियाके किछु सभसँ पैग नदीके श्रोतलग अवस्थित अछि - जे में [[ब्रह्मपुत्र नदी]], [[सिन्धु नदी]] आ [[सतलुज नदी]] रहल अछि । ऐ पर्वतके चार [[धर्म]]में पवित्र मानल गेल अछि जे छी [[हिन्दू धर्म]], [[जैन धर्म]], [[बोन धर्म]] आ [[बौद्ध धर्म]] ।
== नाम ==
ऐ पर्वत "कैलाश" के संस्कृत में ({{lang|sa|कैलाश}}) कहल जाएत अछि ।<ref>[[Monier-Williams]] Sanskrit Dictionary, [http://www.sanskrit-lexicon.uni-koeln.de/cgi-bin/monier/serveimg.pl?file=/scans/MWScan/MWScanjpg/mw0311-kesaragrAma.jpg page 311 column 3]</ref><ref>[http://dsal.uchicago.edu/cgi-bin/philologic/getobject.pl?c.2:1:1523.apte Entry for कैलासः] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240810074518/https://archive.ph/20120708062933/http:/dsal.uchicago.edu/cgi-bin/philologic/getobject.pl?c.2:1:1523.apte |date=2024-08-10 }} in Apte Sanskrit-English Dictionary</ref> इ शब्द केलाससँ आयल अछि, जेकर माने "स्फटिक" होएत अछि ।<ref>[http://dsal.uchicago.edu/cgi-bin/philologic/getobject.pl?c.2:1:1470.apte Entry for केलासः]{{Dead link|date=October 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} in Apte Sanskrit-English Dictionary</ref>
== धार्मिक महत्त्व ==
=== हिन्दू धर्म ===
ए तीर्थके गणपर्वत आर रजतगिरि ओ कहल जाएत अछि । कैलाश ६,६३८ मिटर (२१,७७८ फिट) ऊँच शिखर आर वो सँ सटल मानसरोवरक इ तीर्थ छी आर ऐ प्रदेशके मानसखण्ड कहल जाएत अछि । कदाचित प्राचीन साहित्य में उल्लिखित मेरु एतएक अछि । पौराणिक अनुश्रुतिसभ के अनुसार [[शिव]] आर [[ब्रह्मा]] आदि देवगण, मरीच आदि ऋषि एवं [[रावण]], [[भस्मासुर]] आदि एतय तप केने छल । पाण्डव के दिग्विजय प्रयास के समय अर्जुन ऐ प्रदेश पर विजय प्राप्त केने छल । युधिष्ठिर के राजसूय यज्ञ में ऐ प्रदेश के राजा उत्तम घोडा, सोना, रत्न आर याकके पुच्छरके बनल कारी आर उज्जर चामर भेंट केने छला । ऐ प्रदेशके यात्रा व्यास, भीम, कृष्ण, दत्तात्रेय आदि केने छल ।
== सन्दर्भ सामग्रीसभ ==
{{reflist}}
== बाह्य जडीसभ ==
{{Commonscat|Mount Kailash|कैलाश पर्वत}}
[[श्रेणी:हिन्दू पवित्र स्थलसभ]]
kymauxyh8tx2g8ag4vcpvxvoao7ghdq
जरीन खान
0
5886
279905
244372
2026-08-27T01:02:53Z
InternetArchiveBot
10060
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
279905
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person
| name = जरीन खान <br> Zarine Khan
| image = Zareen Khan graces the trailer launch of short film Udne Do (04) (cropped).jpg
| imagesize =
| othername = जरीन खान
| birth_date = {{Birth date and age|1987|5|14|df=y}}<ref>{{cite news|title=Zarine’s birthday wish|url=http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2010-05-13/news-interviews/28276910_1_zarine-khan-birthday-animal|publisher=Times of India|date=13 मे 2010|access-date=2015-10-01|archive-date=2012-08-26|archive-url=https://web.archive.org/web/20120826003749/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2010-05-13/news-interviews/28276910_1_zarine-khan-birthday-animal|dead-url=yes}}</ref><ref>{{cite news|last=Dhingra|first=Deepali|title=Old hero, young heroine?|url=http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2008-12-18/news-interviews/27933573_1_deepika-padukone-aamir-khan-shah-rukh-khan|work=Times of India|date=18 डिसेम्बर 2008|access-date=2015-10-01|archive-date=2012-09-15|archive-url=https://web.archive.org/web/20120915014934/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2008-12-18/news-interviews/27933573_1_deepika-padukone-aamir-khan-shah-rukh-khan|dead-url=yes}}</ref><ref>{{cite web|last=Shah|first=Kunal|title=No need to be insecure about Salman Khan|url=http://www.ahmedabadmirror.com/article/13/2011050720110507014208252ef2b405d/No-need-to-be-insecure-about-Salman-Khan.html|work=Ahmedabad Mirror|access-date=2015-10-01|archive-date=2011-05-10|archive-url=https://web.archive.org/web/20110510004847/http://www.ahmedabadmirror.com/article/13/2011050720110507014208252ef2b405d/No-need-to-be-insecure-about-Salman-Khan.html|dead-url=yes}}</ref>
| height={{height|ft=5|in=9}}
| birth_place = [[मुम्बई]], [[महाराष्ट्र]], [[भारत]]
| occupation = मोडल, अभिनेत्री
| yearsactive = २०१० - वर्तमान
}}
'''जरीन खान''' भारतीय चलचित्र [[अभिनेत्री]] तथा [[मोडल (लोग)|मोडल]] छी।<ref>http://movies.ndtv.com/topic/zarine_khan</ref><ref>{{Cite web |url=http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2010-05-13/news-interviews/28276910_1_zarine-khan-birthday-animal |title=Archive copy |access-date=2015-10-01 |archive-date=2012-08-26 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120826003749/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2010-05-13/news-interviews/28276910_1_zarine-khan-birthday-animal |dead-url=yes }}</ref>
== प्रारम्भिक जीवन ==
{{Stub}}
== सन्दर्भ सामग्रीसभ ==
{{reflist}}
== बाह्य जडीसभ ==
* [http://movies.ndtv.com/topic/zarine_khan जरीन खान]
== एहो सभ देखी ==
* {{Commonscat-inline|Zarine Khan|जरीन खान}}
[[श्रेणी:सन् १९८७ मे जन्म]]
[[श्रेणी:भारतीय चलचित्र अभिनेत्रीसभ]]
[[श्रेणी:विकिथन-१ में बनाएल वा सुधारल लेखसभ]]
[[श्रेणी:जीवित लोक]]
[[श्रेणी:भारतीय महिला मोडलसभ]]
[[श्रेणी:भारतीय मुसलमानसभ]]
[[श्रेणी:हिन्दी चलचित्र अभिनेत्रीसभ]]
idbqzv7b14ogzthx35r5r2ypnrq82vr
श्री देवी
0
5891
279920
268661
2026-08-27T04:49:58Z
InternetArchiveBot
10060
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
279920
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person
| name = श्रीदेवी कपूर</br>Sridevi Kapoor
| image = Sridevi.jpg
| caption = श्रीदेवी कपूर २०१३ मे
| birth_name = श्री अम्मा याङ्गर अय्यपण
| birth_date = १३ अगस्त १९६३
| birth_place = [[शिवकाशी]], [[मद्रास राज्य]], भारत
| death_date = {{death date and age|2018|2|24|1963|08|13|df=y}}
| death_place = [[दुबई]], संयुक्त अरब इमिरेट्स<ref>{{cite web |url=https://m.huffingtonpost.in/amp/2018/02/24/breaking-sridevi-dies-at-55_a_23370162/ |title=Breaking: Sridevi Dies At 54 |work=Huffington Post Ibdia |date=2012-09-14 |accessdate=2018-02-25 }}{{Dead link|date=October 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
| death_cause = दुर्घटना [[डूबनाए]]<ref>http://m.gulfnews.com/life-style/celebrity/desi-news/bollywood/bollywood-actress-sridevi-died-from-accidental-drowning-1.2178719{{Dead link|date=August 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.ndtv.com/india-news/sridevis-funeral-likely-today-grieving-bollywood-gathers-at-family-home-1817219|title=Forensic Tests Say Cause Of Sridevi's Death "Accidental Drowning": Report|work=NDTV|date=26 February 2018|accessdate=26 February 2018}}</ref><ref>{{cite web |url=https://www.mid-day.com/articles/bollywood-actress-sridevi-passes-away/19113171 |title=Archived copy |accessdate=2018-02-24 no |archiveurl=https://web.archive.org/web/20180224230833/https://www.mid-day.com/articles/bollywood-actress-sridevi-passes-away/19113171 |archivedate=24 February 2018 |df=dmy-all }}</ref>
| residence =
| occupation = अभिनेत्री, निर्देशक
| spouse = {{married|[[बोनी कपूर]]|1996}}
| children = २
| relatives = [[कपूर खानदान|कपूर परिवार]]
| honours = [[पद्म श्री]] (२०१३)<ref>{{cite news|title=Sridevi receives Padma Shri award|url=http://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/tamil/movies/news/Sridevi-receives-Padma-Shri-award/articleshow/19412606.cms|accessdate=2 October 2015|publisher=The Times of India|date=6 April 2013no|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160111104732/http://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/tamil/movies/news/Sridevi-receives-Padma-Shri-award/articleshow/19412606.cms|archivedate=11 January 2016|df=dmy-all}}</ref>
| years_active = १९६७–१९९७, २०१२–२०१८
}}
श्रीदेवी कपूर (जन्म १३ अक्टुबर १९६३ - २४ फरवरी २०१८) श्री अम्मा याङ्गर अय्यपण, एक भारतीय अभिनेत्री आ चलचित्र निर्माता छल, जे [[तमिल सिनेमा|तमिल]], [[तेलुगु सिनेमा|तेलुगु]], [[बलिउड|हिन्दी]], [[मलयालम सिनेमा|मलयालम]], आ कन्नड चलचित्रसभमे अभिनय केनए छल। [[हिन्दी सिनेमा]]क पहिल '''महिला सुपर स्टार'''क रूपमे मानल जाइत अछि, हुनका पाँचटा [[फिल्मफेयर पुरस्कार]] प्राप्तकर्ता छल । सन् १९८० आ १९९० कऽ दशकमे श्रीदेवी सभसँ अधिक भुक्तान लेनिहार अभिनेतासभमे सँ अग्र स्थान प्राप्त केनए छल आ ई युगक सभसँ लोकप्रिय भारतीय अभिनेत्री मानल जाइत अछि ।
श्रीदेवी चारि सालक उमरमे एम. ए. थिरुमुगमक १९६९ कs भक्ति चलचित्र '''थुनीवन'''मे बाल कलाकारक रूपमे अपन करियर शुरू केलक, आ [[तमिल सिनेमा|तमिल]], [[तेलुगु सिनेमा|तेलगु]], [[मलयालम सिनेमा|मलयालम]] आ [[कन्नड़ सिनेमा|कन्नड़]] चलचित्रसभमे बाल कलाकारक रूपमे काज केनाए जारी राखने छल । ओ [[जुली (१९७५ चलचित्र)|जुली]]मे एक बाल कलाकारक रूपमे अपन [[बलिउड]]मे अभिनयक शुरुवात केलक आ [[तमिल सिनेमा|तमिल]] चलचित्र मोन्द्री मुदिच्छू (१९७६) के संग १३ वरिषक उमरमे अपन पहिल वयस्क भूमिका निर्वाह केनए छल । श्रीदेवी १६ भेटिनील (१९७७), सिगमू रोजक्कल (१९७८), वरुमेयिन निर्राम शिवप्पा (१९८०), मेन्दम कोकीला (१९८१), प्रेमभास्शेम (१९८१), मून्द्राममे प्रमुख भूमिकासभक साथ [[तमिल सिनेमा|तमिल]] आ [[तेलुगु सिनेमा|तेलुगु]] सिनेमाक अग्रणी अभिनेत्रीक रूपमे स्वयम् के स्थापित केलक । पिराई (१९८२), आखरी पोरटम (१९८८), जगदेका वीरडू अतिकोका सुन्दरी (१९९०) आ क्षन कसनम (१९९१)।
[[बलिउड|हिन्दी सिनेमा]]मे श्रीदेवीद्वारा पहिल अभिनीत भूमिका १९७९ के नाटक चलचित्र सोल्वा सावन के साथ आएल आ १९८३ के प्रोडक्शन हिम्मतावाला के साथ बहुतरास ध्यान आकर्षित केलक। ओ मवाली (१९८३), तोहफा (१९८४), नयाँ कदम (१९८४), मक्काद (१९८४), मास्टरजी (१९८५), नजराना (१९८७), श्री भारत (१९८७) सहित अनेकौं सफल व्यावसायिक चलचित्रसभमे शामिल भेल। , वक्ता की आवाज (१९८८) आ चान्दनी (१९८९)। ओ १९९३ मे सद्मा (१९८३), नगीना (१९८६), चालबाज (१९८९), लम्हे (१९९१), खुदा गवाह (१९९२), गुमराह (१९९३), लाडला (१९९४) आ जुदाई (१९९७) जेहन चलचित्रसभक प्रशंसा केलक। टेलिभिजन सिटकम मालिनी अय्यर (२००४-२००५) मे नामाङ्कित नायक के भूमिका के बाद, श्रीदेवी २०१२ मे सफल कमेडी-ड्रामा ईङ्गलिश विङ्ग्लिश के साथ अभिनयमे फेरसँ आएल। ओ २०१७ के थ्रिलर ''माँ'' मे अपन ३००हम चलचित्र के भूमिकामे अभिनय केनए छल। ओ दुनु ही चलचित्रसभमे हुनकर प्रदर्शन के लेल आलोचकसभक प्रशंसा केनए छल।
२०१३ मे, भारत सरकार मनोरञ्जन उद्योगमे हुनकर योगदान के लेल देश के चौथा उच्चतम नागरिक सम्मान [[पद्म श्री]] सँ श्रीदेवी के सम्मानित केनए छल। [[तमिलनाडु]], [[आन्ध्र प्रदेश]] आ [[केरल|केरल राज्य सरकार]]द्वारा हुनका सम्मानित पुरस्कार सेहो प्रदान कएल गेल। [[बलिउड|भारतीय सिनेमा]]क शताब्दीक अवसर पर २०१३ मे आयोजित सिएनएन-आइबिएन राष्ट्रिय सर्वेक्षणमे श्रीदेवीक '१०० सालमे भारतक सभसँ पैग अभिनेत्री' मत देल गेल छल। ओ चलचित्र निर्माता [[बोनी कपूर]]सँ विवाह केनए छल, जकर साथ हुनका दुईटा सन्तान छल। फरवरी २०१८ मे श्रीदेवीक पानिमे डुबएसँ मृत्यु भऽ गेल। दुबई पुलिसद्वारा जारी फोरेन्सिक रिपोर्टक अनुसार, दुर्घटनाग्रस्त डूबैत काल श्रीदेवीक निधन तथा मदिराक निशान हुनकर शरीर आ हुनकर कलेजामे पाएल गेल।<ref>{{cite news|url=http://gulfnews.com/life-style/celebrity/desi-news/bollywood/traces-of-alcohol-found-in-bollywood-actress-sridevi-s-body-died-of-accidental-drowning-1.2178719|title=Traces of alcohol found in Bollywood actress Sridevi’s body, died of accidental drowning|work=[[Gulf News]]|date=26 February 2018|access-date=26 February 2018|archive-date=26 February 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180226140250/http://gulfnews.com/life-style/celebrity/desi-news/bollywood/traces-of-alcohol-found-in-bollywood-actress-sridevi-s-body-died-of-accidental-drowning-1.2178719|url-status=dead}}</ref><ref>https://www.ndtv.com/india-news/sridevis-funeral-likely-today-grieving-bollywood-gathers-at-family-home-1817219</ref><ref>http://www.bbc.com/news/world-asia-india-43196902</ref>
==परिवार आ व्यक्तिगत जीवन==
==करियर==
===बाल कलाकार के रूपमे प्रारम्भिक वर्ष (१९६७-१९७५)===
===दक्षिणी उद्योगसभमे शुरुवात आ सफलता (१९७६-१९८२)===
===बलिउड के शुरुवात आ सफलता (१९८३-१९९७)===
===विवाह आ टेलिभिजन शुरुवात (१९९८-२०११)===
===ईङ्गलिश विङ्ग्लिश के साथ वापसी (२०१२-२०१७)===
==मृत्यु==
==छवि आ कलात्मकता==
===फ्याशन आइकन===
==पुरस्कार आ सम्मान==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखु==
* {{Commonscat-inline|Shree Devi|श्री देवी}}
* {{IMDb name|id=0004437}}
{{Navboxes
| title = पुरस्कारसभ
| list =
{{Padma Shri Award Recipients in Art}}
{{National Film Award for Best Actress}}
{{FilmfareBestActressAward}}
{{FilmfareTamilBestActress}}
{{FilmfareTeluguBestActress}}
{{TamilNaduStateAwardForBestActress}}
}}
[[श्रेणी:सन् १९६३ मे जन्म]]
[[श्रेणी:विकिथन-१ में बनाएल वा सुधारल लेखसभ]]
[[श्रेणी:सन् २०१८ मे मृत्यु]]
[[श्रेणी:भारतीय चलचित्र अभिनेत्रीसभ]]
[[श्रेणी:हिन्दी चलचित्र अभिनेत्रीसभ]]
[[श्रेणी:तमिल चलचित्र अभिनेत्रीसभ]]
[[श्रेणी:तेलुगु चलचित्र अभिनेत्रीसभ]]
[[श्रेणी:कन्नड चलचित्र अभिनेत्रीसभ]]
[[श्रेणी:मलयालम चलचित्र अभिनेत्रीसभ]]
[[श्रेणी:भारतीय बाल अभिनेत्रीसभ]]
[[श्रेणी:भारतीय महिला चलचित्र निर्मातासभ]]
[[श्रेणी:फिल्मफेयर पुरस्कार विजेतासभ]]
[[श्रेणी:फिल्मफेयर पुरस्कार दक्षिण विजेतासभ]]
[[श्रेणी:पद्मश्री धारकसभ]]
[[श्रेणी:नन्दी पुरस्कार विजेतासभ]]
[[श्रेणी:सर्वश्रेष्ठ अभिनेत्रीक लेल राष्ट्रिय चलचित्र पुरस्कार विजेतासभ]]
[[श्रेणी:तमिलनाडु राज्य चलचित्र पुरस्कार विजेतासभ]]
[[श्रेणी:केरल राज्य चलचित्र पुरस्कार विजेतासभ]]
f7nqmpgfzsvq7j64joq3gcepdi4b264
हङकङ
0
8273
279857
256319
2026-08-26T20:04:18Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279857
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox country
|conventional_long_name = हङकङ जनवादी गणतन्त्र चीनक [[विशेष प्रसासनिक क्षेत्र]] <br> Hong Kong Special Administrative Region of the People's Republic of China<!---- NOTE: This is the established decision on the talk page and is clearly substantiated by numerous Hong Kong government documents. This is also the convention in use in all other languages on Wikipedia. Please refrain from editing. ---->
|native_name = {{nobold|中華人民共和國香港特別行政區}}
|common_name = Hong Kong
|image_flag = Flag of Hong Kong.svg
|alt_flag = A flag with a white 5-petalled flower design on solid red background
|image_coat = Regional Emblem of Hong Kong.svg
|alt_coat = A red circular emblem, with a white 5-petalled flower design in the centre, and surrounded by the words "Hong Kong" and "{{zh|t=中華人民共和國香港特別行政區|labels=no}}"
|symbol_type = प्रतिक चिन्ह
|national_anthem = "मार्च अफ द भोलेन्टियर्स"<ref>[[s:Basic Law of the Hong Kong Special Administrative Region/Annex III|Basic Law]] – [[s:Resolution on the Capital, Calendar, National Anthem and National Flag of the People's Republic of China|Anthem]]</ref><br /><br /><center>[[File:March of the Volunteers instrumental.ogg]]</center>
|other_symbol_type = सिटी फ्लावर
|other_symbol = ''बाउहिनिया ब्लाकेना'' (洋紫荊)
|image_map = China Hong Kong 4 levels localisation.svg
|map_caption = हङकङक स्थान
|alt_map = Location of Hong Kong within China
|map_width = 220px
|status = {{nowrap|[[विशेष प्रसासनिक क्षेत्र]]}}
|membership_type = [[सार्वभौम राज्य]]
|membership = [[जनवादी गणतन्त्र चीन]]
|official_languages= <!---- DON'T CHANGE THE POSITION OF THE OFFICIAL LANGUAGES --->
{{hlist
|[[चिनी भाषा|चिनी]] |[[अङ्ग्रेजी भाषा|अङ्ग्रेजी]]}}
|regional_languages = [[क्यान्टोनिज]]<ref>Section 3(1) of the Official Languages Ordinance (Cap 5) provides that the "English and Chinese languages are declared to be the official languages of Hong Kong." The Ordinance does not explicitly specify the standard for "Chinese". While [[Standard Chinese|Mandarin]] and [[Simplified Chinese character]]s are used as the spoken and written standards in [[mainland China]], [[Standard Cantonese|Cantonese]] and [[Traditional Chinese character]]s are the long-established ''de facto'' standards in Hong Kong.</ref>
|ethnic_groups = {{unbulleted list
| ९३.६% चिनी
| ६.४% अन्य
}}
|religion = {{unbulleted list
| २१.३% [[बौद्ध धर्म|बौद्ध]]
| १४.२% [[ताओ धर्म|ताओ]]
| ११.८% [[क्रिस्चियन धर्म|क्रिस्चियन]]
| ३.१% [[इस्लाम धर्म|इस्लाम]]
| ४९.६% [[चिनी आदिवासी धर्म]] र अन्य
}}
|demonym =
{{unbulleted list| हङकङ्गेनर | हङकङ्गेनिज | {{zh|c=香港人|labels=no}}}}<!--- DO NOT add in "Chinese". A demonym refers to the city, not the sovereign country. See articles like New York and Toronto for example, they don't add in "American" or "Canadian" -->
|government_type = {{nowrap|[[विशेष प्रसासनिक क्षेत्र|चीनक विशेष<br />प्रसासनिक क्षेत्र]]}}{{ref label|govttype|a|}}
|leader_title1 = मुख्य कार्यकारी<!--- DO NOT insert Head of State of PRC here; HK is not a sovereign state and the Hong Kong Government's website (http://www.gov.hk) indicates there is no such position as Head of State of Hong Kong. --->
|leader_name1 = लेउङ चुन यिङ
|leader_title2 = सर्वोच्च न्यायालयक न्यायमुर्ति
|leader_name2 = ज्योफ्री मा
|leader_title3 = प्रसासनिक मुख्य सचिव
|leader_name3 = क्यारी लाम
|leader_title4 = आर्थिक सचिव
|leader_name4 = जोन साङ
|leader_title5 = न्यायपालिका सचिव
|leader_name5 = रिम्सकी युएन
|leader_title6 = संसदीय परिषदक अध्यक्ष
|leader_name6 = जेस्पर साङ
|legislature = संसदीय परिषद
|sovereignty_type = इतिहास
|established_event1 = ब्रिटिस आधिपत्य
|established_date1 = २६ जनवरी १८४१
|established_event2 = [[ननकिङक सन्धि]]
|established_date2 = २९ अगस्त १८४२
|established_event3 = [[पेकिङ अधिवेसन]]
|established_date3 = १८ अक्टुबर १८६०
|established_event4 = [[हङकङ क्षेत्रक विस्तारक लेल अधिवेसन|दोसर पेकिङ अधिवेसन]]
|established_date4 = १ जुलाई १८९८
|established_event5 = {{nowrap|जापानी कब्जा}}
|established_date5 = {{nowrap|२५ दिसम्बर १९४१<br />सँ १५ अगस्त १९४५}}
|established_event6 = {{nowrap|[[संयुक्त अधिराज्य]]सँ सार्वभौमसत्ता सौपल<br />गेल}}
|established_date6 =<br />१ जुलाई १९९७
|area_magnitude = 1 E9
|area_km2 = 1104
|area_rank = १७९अम
|area_sq_mi = 426 <!-- Do not remove as per WP:MOSNUM -->
|percent_water = ४.५८ (५० किमी{{smallsup|2}}; १९ वर्ग मी)
|population_estimate = ७२३४८००<ref>{{cite news|url=http://www.censtatd.gov.hk/press_release/pressReleaseDetail.jsp?charsetID=1&pressRID=3461 |title=Mid-year Population for 2014 |work=[[Census and Statistics Department (Hong Kong)]]|date=12 August 2014}}</ref>
|population_estimate_rank = १००अम
|population_estimate_year = २०१४
|population_census =
|population_density_rank =
|population_census_year =
|population_density_km2 = ६५४४<ref name="census1">{{Cite report|date=February 2012|title=2011 Population Census – Summary Results|url=http://www.census2011.gov.hk/pdf/summary-results.pdf|publisher=[[Census and Statistics Department (Hong Kong)|Census and Statistics Department]]|accessdate=5 September 2013|format=PDF|archive-date=21 October 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20191021224429/https://www.census2011.gov.hk/pdf/summary-results.pdf|dead-url=yes}}</ref>
|population_density_sq_mi = 17024 <!-- Do not remove as per WP:MOSNUM -->
|GDP_PPP = $४१२.३०० बिलियन<ref name="imf2">{{cite web|url=http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2015/01/weodata/weorept.aspx?pr.x=44&pr.y=20&sy=2015&ey=2015&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=532&s=NGDPD%2CNGDPDPC%2CPPPGDP%2CPPPPC&grp=0&a= |title=Hong Kong |publisher=[[International Monetary Fund]] |accessdate=2 November 2014}}</ref>
|GDP_PPP_rank = ४४अम
|GDP_PPP_year = २०१५
|GDP_PPP_per_capita = $५६,४२८<ref name="imf2"/>
|GDP_PPP_per_capita_rank = १०अम
|GDP_nominal = $३१०.०७४ बिलियन<ref name="imf2"/>
|GDP_nominal_rank = ३६अम
|GDP_nominal_year = २०१५
|GDP_nominal_per_capita = $४२,४३७<ref name="imf2"/>
|GDP_nominal_per_capita_rank = १८अम
|Gini_year = २०११
|Gini_change = Increase <!-- increase/decrease/steady -->
|Gini = ५३.७ <!-- number only --><!--- DO NOT USE CIA World Factbook. The Gini index is a parameter in calculating the HDI so the Gini index and the HDI should be from the same source, i.e. Human Development Report 2009. --->
|Gini_ref = <ref>{{cite web |url=http://www.hkeconomy.gov.hk/en/pdf/box-12q2-5-2.pdf|title=Half-yearly Economic Report 2012 |publisher=[[Government_of_Hong_Kong]] |accessdate=14 November 2015}}</ref>
|Gini_rank =
|HDI_year = २०१३<!-- Please use the year to which the data refers, not the publication year-->
|HDI_change = steady <!-- increase/decrease/steady -->
|HDI = ०.८९१ <!-- number only -->
|HDI_ref = <ref name="HDI">{{cite web |url=http://hdr.undp.org/sites/default/files/hdr14-summary-en.pdf |title=2014 Human Development Report Summary |date=2014 |accessdate=27 July 2014 |publisher=United Nations Development Programme | pages=21–25}}</ref>
|HDI_rank = १५अम
|EF_year = २००७
|EF = {{decrease}} ८.० घ<ref name="EF">{{cite web |url=http://www.footprintnetwork.org/images/uploads/Ecological_Footprint_Atlas_2010.pdf |title=Ecological Footprint Atlas 2010 |publisher=Global Footprint Network |accessdate=11 July 2011 |archive-date=9 July 2011 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110709224423/http://www.footprintnetwork.org/images/uploads/Ecological_Footprint_Atlas_2010.pdf |dead-url=yes }}</ref>
|EF_rank = ६अम
|currency = [[हङकङ डलर]] (यचके$)
|currency_code = यचकेडी
|country_code = यचकेजी
|utc_offset = +८
|time_zone_DST = {{nowrap|नै देखल}}
|utc_offset_DST = +८
|date_format = {{nowrap|dd-mm-yyyy}}<br />yyyy年mm月dd日
|calling_code = +८५२
|drives_on = बायाँ
|iso3166code = HK
|cctld = {{nowrap|[[.hk]]{{nbsp|3}}[[.香港]]}}
|footnote_a =
}}
'''हङकङ''' ({{zh|c=[[wikt:香港|香港]]|l=Fragrant Harbour|labels=no}}), आधिकारिक रूपमे '''हङकङ जनवादी गणतन्त्र चीनक [[विशेष प्रसासनिक क्षेत्र]]''' रूपमे जानल जाएत अछि । हङकङ [[चिन]]क पर्ल नदी डेल्टा आ [[साउथ चाइना सागर]]क दक्षिणी कोनमे रहल एक स्वायत्त प्रदेश छी ।<ref name="censtatd">{{cite web|url=http://www.censtatd.gov.hk/FileManager/EN/Content_810/geog.pdf
|title=Geography and Climate, Hong Kong
|publisher=Census and Statistics Department, Hong Kong Government
|accessdate=10 January 2007}}</ref> हङकङ अपन गगनचुम्बी इमारत आ गहिर प्राकृतिक बन्दरगाहक लेल प्रसिद्ध अछि ।<ref>{{cite book|last=Ash|first=Russell|authorlink=Russell Ash|title=The Top 10 of Everything 2007|url=https://archive.org/details/top10ofeverythin0000ashr_u2s3|publisher=[[Hamlyn (publishers)|Hamlyn]]
| isbn=0-600-61532-4| page=[https://archive.org/details/top10ofeverythin0000ashr_u2s3/page/78 78]| year=2006 }}</ref> एकर क्षेत्रफल ११०४ किमी<sup>२</sup> अछि आ एकर उत्तरी सिमामे चिनक गुआङ्डोङ प्रदेश अछि । ई ठामक जनसङ्ख्या ७.२ मिलियन अछि जे भिन्न भिन्न राष्ट्रियताक अछि । हङकङ संसारक सबसँ बेसी जनघनत्व भेल महानगर छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
{{Commonscat|Hong Kong|हङकङ}}
==एहो सभ देखी==
{{एसियाक देशसभ}}
[[श्रेणी:चीनक विशेष प्रसासनिक क्षेत्रसभ]]
[[श्रेणी:विकिपिडिया एसियाली महिनामें बनाएल लेखसभ]]
k5no6r8n0h1a6c9cou7gpxn02b8qi08
बिबिसी
0
9050
279870
273626
2026-08-26T20:11:44Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279870
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox company
| name = ब्रिटिश ब्रोडकास्टिङ कर्पोंरेशन (बिबिसी)
| logo = [[File:BBC Logo 2021.svg|200px]]
| caption = २०२१ से प्रयुक्त लोगो
| type = [[सरकारी स्वामित्वक निगम]], [[सार्वजनिक प्रसारण]]
| predecessor = [[ब्रिटिश ब्रोडकास्टिङ कम्पनी]]
| successor =
| foundation = {{Start date|df=yes|1927|01|01}}
| founder = [[जोन रिथ]] ([[मुख्य निर्देशक]]) <br />[[जर्ज भिलियर्स]] (प्रबन्धक)
| defunct =
| location_city = लण्डन, इङ्ल्याण्ड
| location_country = संयुक्त अधिराज्य
| locations =
| area_served = विश्वव्यापी
| key_people =
| industry = प्रसारण
| products =
| services = [[बिबिसी टेलिभिजन|टेलिभिजन]], [[बिबिसी रेडियो|रेडियो]], [[बिबिसी अनलाइन|अनलाइन]]''
| revenue =
| operating_income =
| net_income =
| aum =
| assets =
| equity =
| owner = द क्राउन (सार्वजनिक स्वामित्व)
| num_employees =
| parent =
| divisions =
| subsid =
| homepage = {{URL|1=http://www.bbc.co.uk/|2=bbc.co.uk}}
| footnotes =
| intl =
}}
'''बिबिसी''' अर्थात '''ब्रिटिश ब्रोडकास्टिङ कर्पोंरेशन''' ([[अङ्ग्रेजी भाषा|अङ्ग्रेजी]]: British Broadcasting Corporation, BBC) दर्शक-सङ्ख्याक आधारमे विश्वक सबसँ पैग [[प्रसारण]] संस्था छी । बिबिसीक लेल [[संयुक्त अधिराज्य]]भितरमे २६,००० कर्मचारी अछि आ एकर बजेट ४ अरब [[पाउण्ड स्टर्लिंङ]] अर्थात ७.८ अरब अमेरिकी [[डलर]]सँ बेसी अछि <ref name="AboutBBC">{{cite web |title=About the BBC – What is the BBC|publisher=BBC Online |url=http://www.bbc.co.uk/info/purpose/what.shtml |accessdate=23 September 2010}}</ref><ref>{{cite book | last = फार | first = सूजन | coauthors = क्राउस, एलिस (सम्पादकसभ) | title = मीडिया एण्ड पलिटिक्स इन जापान | year = 1996 | publisher = यूनिभर्सिटी अफ हवाई प्रेस | id = आइएसबीएन 0824817613 | pages = p.5}}</ref>। बिबिसीक मुख्यालय [[लण्डन|लन्डन]]मे अछि आर एकर मुख्य काम [[संयुक्त अधिराज्य]], च्यानल आइल्याण्ड आर आइल अफ म्यानमे सार्वजनिक प्रशारण करनाए अछि । ब्रिटिश राजकीय घोषणा अनुसार प्रशारणक निम्ति सञ्चालित<ref name="crown">{{cite news|author=Andrews, Leighton|title=The handbook of public affairs|url=https://archive.org/details/handbookofpublic0000unse_p6f7|chapter=A UK Case: Lobbying for a new BBC Charter|pages=[https://archive.org/details/handbookofpublic0000unse_p6f7/page/247 247]–48|editor1=Harris, Phil|editor2=Fleisher, Craig S.|publisher=SAGE|year=2005|isbn=9780761943938}}</ref> ई एक स्वायत्त सार्वजनिक प्रशारक छी <ref name="AboutBBC1">{{cite web |title=BBC website: ''About the BBC – What is the BBC'' |url=http://www.bbc.co.uk/info/purpose/what.shtml |accessdate=14 June 2008}}</ref>। एकर मुख्य आयस्रोत [[बेलायत]]क प्रत्येक टेलिभिजन-मालिकसभसँ अनिवार्य उठाबल जाएवाला बार्षिक कर छी<ref name="TrustAR">{{cite web|title=BBC Annual Report & Accounts 2008/9: FINANCIAL PERFORMANCE|url=http://www.bbc.co.uk/annualreport/trust/overview/finan_perf.shtml|accessdate=12 February 2010|archiveurl=https://web.archive.org/web/20091030072751/http://www.bbc.co.uk/annualreport/trust/overview/finan_perf.shtml|archivedate=30 October 2009|dead-url=no}}</ref><ref name="TVLic">{{cite web |title=TV Licensing: ''Legislation and policy'' |url=http://www.tvlicensing.co.uk/about/legislation-and-policy-AB9/#link1 |accessdate=12 February 2010 |archive-date=29 January 2010 |archive-url=https://web.archive.org/web/20100129041323/http://www.tvlicensing.co.uk/about/legislation-and-policy-AB9#link1 |dead-url=yes }}</ref>।
==इतिहास==
बिबिसीी केरऽ स्थापना रॉयल चार्टर के तहत करलऽ गेलऽ छै आरू डिजिटल, संस्कृति, मीडिया आरू खेल केरऽ राज्य सचिव के साथ अपनऽ समझौता के तहत संचालित होय छै । एकरऽ काम क॑ मुख्य रूप स॑ वार्षिक टेलीविजन लाइसेंस शुल्क स॑ वित्त पोषित करलऽ जाय छै, जे लाइव टेलीविजन प्रसारण आरू आईप्लेयर कैच-अप क॑ प्राप्त करै या रिकॉर्ड करै लेली कोनो भी प्रकार के डिवाइस के इस्तेमाल करै वाला सब ब्रिटिश घरऽ, कंपनी आरू संगठनऽ स॑ लेलऽ जाय छै । ई शुल्क ब्रिटिश सरकार द्वारा निर्धारित करलऽ जाय छै, जेकरा प॑ संसद न॑ सहमत छै,[8] आरू एकरऽ उपयोग बीबीसी केरऽ रेडियो, टीवी आरू ऑनलाइन सेवा लेली करलऽ जाय छै जे यूके केरऽ देश आरू क्षेत्रऽ क॑ कवर करै छै।
१ अप्रैल २०१४ स॑ ई बीबीसी वर्ल्ड सर्विस (१९३२ म॑ बीबीसी एम्पायर सर्विस के नाम स॑ शुरू करलऽ गेलऽ) क॑ भी वित्तपोषण करलकै, जे २८ भाषा म॑ प्रसारण करै छै आरू अरबी आरू फारसी म॑ व्यापक टीवी, रेडियो आरू ऑनलाइन सेवा प्रदान करै छै ।
== विभाजन ==
* बिबिसी टेलीविजन<ref name="v180">{{cite web | title=Learn more about what we do | website=BBC Home | date=10 January 2025 | url=https://www.bbc.com/aboutthebbc | access-date=12 June 2025}}</ref>
* बिबिसी स्पोर्ट
* बिबिसी रेडियो
* बिबिसी न्यूज
* बिबिसी ऑनलाइन
* बिबिसी साउंड्स
* बिबिसी मौसम
* बिबिसी संगीत
* बिबिसी अंग्रेजी क्षेत्र
* बिबिसी स्कॉटलैंड
* बिबिसी साइमरू वेल्स
* बिबिसी उत्तरी आयरलैंड
* बिबिसी उत्तर
* बिबिसी बाइटसाइज
* बिबिसी स्टूडियो
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
{{Commonscat|BBC|बिबिसी}}
[[श्रेणी:बिबिसी]]
[[श्रेणी:लण्डनमे अवस्थित कम्पनीसभ]]
19hcbny2xmi7uw4gqrfym2v62tzcruv
स्वात जिला
0
9115
279841
265986
2026-08-26T19:56:05Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279841
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = स्वात<br/>سوات
| official_name =
| native_name =
| nickname = पुरबक स्विटजरल्याण्ड
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline = Mankial Swat valley 02.JPG
| imagesize =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize = 300px
| map_alt =
| map_caption =
<BR>{{Flatlist|
* {{Font color|#ED1C24|#ED1C24|–}} स्वात
* {{Font color|#FFFFFF|#FFFFFF|–}} पखतुन्ख्वा
* {{Font color|#FEF7C5|#FEF7C5|–}} अन्य पाकिस्तानक प्रान्तसभ
}}
| latd = |latm = |lats = |latNS =
| longd = |longm = |longs = |longEW =
| coordinates_type =
| coordinates_display =
| subdivision_type = [[देश]]
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[खैबर-पख्तुनख्वा]]
| subdivision_type2 = राजधानी
| subdivision_name2 =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय]]
| seat =
| government_footnotes =
| leader_party =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 5337
| population_as_of = २०१४
| population_total = 2161000
| population_density_km2 = 236
| timezone1 = [[पाकिस्तानक प्रमाणिक समय|पियसटि]]
| utc_offset1 = +५
| established_title = स्थापना
| established_date =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
|area_code = ०९४६
| blank1_info_sec1 =
| blank_name_sec1 = भाषासभ (१९८१)
| blank_info_sec1 = ९०.२८% [[पश्तो भाषा|पश्तो]]<br/>८.६७% [[कोहिस्तानी भाषा|कोहिस्तानी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref>
| website = [http://www.swatdirectory.com "www.swatdirectory.com"]
[http://www.tourswat.com "www.tourswat.com"]
}}
'''स्वात''' ({{lang-ps|سوات}} {{IPA-ps|ˈswaːt̪|उच्चा}}) एक नदी उपत्यका आ [[पाकिस्तान]]क प्रान्त [[खैबर-पख्तुनख्वा]]क प्रसासनिक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । ई [[स्वात नदी]]क उपरका उपत्यका छी जे [[हिन्दु कुश]] क्षेत्रमे पडैत अछि । स्वातक राजधानी [[सैदु शरिफ]] छी मुदा स्वात जिलाक मुख्य शहर [[मिङ्गोरा]] छी ।<ref name=afp1128>[http://afp.google.com/article/ALeqM5jZ4MUOze82QJmr6Lv7C3sbmc-K1w "Pakistan troops seize radical cleric's base": officials] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070609092458/http://afp.google.com/article/ALeqM5jZ4MUOze82QJmr6Lv7C3sbmc-K1w |date=2007-06-09 }}, Agence France Presse article, 28 November 2007, accessed same day</ref>
==इतिहास==
{{stub}}
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
{{Commons category|Swat District|स्वात जिला}}
* [http://www.apnaswat.com Swat स्वर्ग उपत्यका]
* [http://www.swatvalley.com Swatvalley.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190501123806/http://www.swatvalley.com/ |date=2019-05-01 }}
* [http://www.valleyswat.net स्वात उपत्यका साइट]
==एहो सभ देखी==
{{खाइबर पख्तुनख्वाक जिलासभ}}
[[श्रेणी:खैबर पख्तुनख्वाक जिलासभ]]
rjmirzy9iezc191y1qnfsjhqq5qs9m4
ट्याक्सोनोमी (जीव विज्ञान)
0
9572
279812
212918
2026-08-26T19:39:25Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279812
wikitext
text/x-wiki
[[File:Linné-Systema Naturae 1735.jpg|thumb|right|200px|मुख्य पन्ना सिस्टेमा नेचुरी, सन् १७३५]]
'''जैव वर्गीकरण विज्ञान / जैव वर्गिकी''' जकरा अङ्ग्रेजीमे '''ट्याक्सोनोमी''' ({{lang-grc|[[wiktionary:τάξις|τάξις]]}} ''[[taxis]]'', "arrangement," आ {{lang|grc|[[wiktionary:νόμος|-νομία]]}} ''[[:wikt:-nomy|-nomia]]'', "[[वैज्ञानिक विधि|विधि]]"<ref>{{cite web|url=http://www.etymonline.com/index.php?term=Taxonomy|title=Taxonomy|work=Online Etymology Dictionary |last=Harper |first=Douglas |accessdate=02 नवंबर 2015}}</ref>) कहल जाइत अछि, [[जीव विज्ञान]]क एकटा शाखा छी जाहिमे जीवसभक गुण वा लक्षणक समानता ओ भिन्नताक आधार पर ओकरा अलग-अलग [[वर्गिकी क्रमाङ्क|श्रेणी (समूह)]]मे बाँटल जाइत अछि ओ सङ्गहि सङ्ग ताहि श्रेणीसभक (समूहसभक) नामकरण सेहो कएल जाइत अछि ।<ref name=Judd>Judd, W.S., Campbell, C.S., Kellogg, E.A., Stevens, P.F., Donoghue, M.J. (2007) Taxonomy. In ''Plant Systematics – A Phylogenetic Approach, Third Edition''. Sinauer Associates, Sunderland.</ref><ref name=Simpson>{{cite book|last=Simpson|first=Michael G.|title=Plant Systematics|url=https://archive.org/details/plantsystematics0000simp|year=2010|publisher=Academic Press|isbn=978-0-12-374380-0|edition=2nd|chapter=Chapter 1 Plant Systematics: an Overview}}</ref> [[स्वीडेन]]क वनस्पति विज्ञानी [[कार्ल लिनियस]]केँ [[जैववर्गिकी]]क पिता कहल जाइत अछि।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==एहो सभ देखी==
{{जीव विज्ञान-आधार}}
[[श्रेणी:जीव विज्ञान]]
rpabzqsfz5n4xail86rz5y22ej87pjb
देवनागरी
0
10741
279836
244684
2026-08-26T19:53:53Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279836
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox writing system
|name=देवनागरी
|altname = {{lang|und-Deva|देवनागरी}}
|sample=Chandas typeface specimen.svg
|caption=देवनागरी लिपि (शीर्षमे स्वरवर्ण, व्यञ्जनवर्ण निचामे)
|type=[[आबुगिदा]]
|languages=विविध [[भारतक भाषासभ]] आ [[नेपालक भाषासभ|नेपाल]], समाविष्ट, [[हिन्दी भाषा|हिन्दी]], [[मराठी भाषा|मराठी]], [[नेपाली भाषा|नेपाली]], [[पालि भाषा|पालि]], [[कोंकनी भाषा|कोंकनी]], [[बोडो भाषा|बोडो]], [[मैथिली भाषा|मैथिली]], [[सिन्धी भाषा|सिन्धी]] आ [[संस्कृत भाषा|संस्कृत]] । पहिने [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] आ [[गुजराती भाषा|गुजराती]]मे प्रयोग होएत छल ।
|time=प्रारम्भिक सङ्केत: पहिल शताब्दी, आधुनिक रुप: दशम शताब्दी<ref name="taylor2003">{{Citation | title=History of the Alphabet: Aryan Alphabets, Part 2 | author=Isaac Taylor | year=1883 | isbn=978-0-7661-5847-4 |publisher= Kegan Paul, Trench & Co | url=https://archive.org/stream/alphabet00unkngoog#page/n348/mode/2up/|page=333 | quote=''... In the Kutila this develops into a short horizontal bar, which, in the Devanagari, becomes a continuous horizontal line ... three cardinal inscriptions of this epoch, namely, the Kutila or Bareli inscription of 992, the [[Chalukya]] or Kistna inscription of 945, and a Kawi inscription of 919 ... the Kutila inscription is of great importance in Indian epigraphy, not only from its precise date, but from its offering a definite early form of the standard Indian alphabet, the Devanagari ...''}}</ref><ref>{{Cite book| publisher = Oxford University Press| isbn = 978-0-19-509984-3| last = Salomon| first = Richard| title = Indian epigraphy: a guide to the study of inscriptions in Sanskrit, Prakrit, and the other Indo-Aryan languages| url = https://archive.org/details/indianepigraphyg0000salo| location = Oxford| series = South Asia research| date = 1998|pp=[https://archive.org/details/indianepigraphyg0000salo/page/39 39]–41}}</ref>
|region=भारत आ नेपाल
|fam1=[[ब्राह्मी लिपि|ब्राह्मी]]
|fam2=[[गुप्त लिपि|गुप्त]]
|fam3=[[नागरी लिपि|नागरी]]
|sisters=[[गुरुमुखी लिपि|गुरुमुखी]], [[नन्दीनागरी]]
|children=[[गुजराती लिपि|गुजराती]]<br />[[मोदी लिपि|मोदी]]
|unicode=[http://www.unicode.org/charts/PDF/U0900.pdf U+0900–U+097F] देवनागरी, <br />[http://www.unicode.org/charts/PDF/UA8E0.pdf U+A8E0–U+A8FF] वृहत देवनागरी, <br />[http://www.unicode.org/charts/PDF/U1CD0.pdf U+1CD0–U+1CFF] वेदिक एक्सटेन्सन
|iso15924=Deva
}}
'''देवनागरी''' ({{IPAc-en|ˌ|d|eɪ|v|ə|ˈ|n|ɑː|ɡ|ər|iː}} {{respell|DAY|və|NAH|gər-ee}}; {{IPA-hi|d̪eːʋˈnaːɡri|lang}}; {{lang|sa|देवनागरी}}<ref name="kathleen">Kathleen Kuiper (2010), The Culture of India, New York: The Rosen Publishing Group, ISBN 978-1615301492, page 83</ref> [[भारत]] आ [[नेपाल]]क विभिन्न भाषासभ लिखवाक लेल प्रयोग होमएवाला लिपि छी । ई दाहिनासँ बामादिस लिखल जाएवला लिपि छी ।<ref name="georgec">George Cardona and Danesh Jain (2003), The Indo-Aryan Languages, Routledge, ISBN 978-0415772945, pages 72-74</ref>एकर पहिचान एक क्षैतिज रेखासँ कएल जाएत अछि जकरा 'शिरोरेखा' कहल जाएत अछि। [[संस्कृत]], [[पालि]], [[हिन्दी]], [[मराठी भाषा|मराठी]], [[कोंकणी भाषा|कोंकणी]], [[सिन्धी भाषा|सिन्धी]], [[कश्मीरी भाषा|कश्मीरी]], [[हरियाणवी भाषा|हरियाणवी]] [[डोगरी]], [[खस भाषा|खस]], [[नेपाल भाषा]] (तथा अन्य [[नेपालक भाषासभ|नेपाली भाषा]]), [[तामाङ भाषा]], [[गढ़वाली]], [[बोड़ो भाषा|बोडो]], [[अंगिका भाषा|अंगिका]], [[मगही भाषा|मगही]], [[भोजपुरी]], [[नागपुरी भाषा|नागपुरी]], [[मैथिली]], [[सन्थाली भाषा|सन्थाली]], [[राजस्थानी भाषा|राजस्थानी]] आदि भाषासभ आ स्थानीय बोलीसभ सेहो देवनागरीमे लिखल जाएत अछि। एकर अतिरिक्त किछ स्थितिसभमे [[गुजराती भाषा|गुजराती]], [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]], [[बिष्णुपुरिया मणिपुरी]], [[रोमानी]] आ [[उर्दू]] भाषासभ सेहो देवनागरी लिपिमे लिखल जाएत अछि। देवनागरी विश्वमे सर्वाधिक प्रयुक्त लिपिसभमे सँ एक अछि। ई [[दक्षिण एसिया]]क १७० सँ बेसी भाषासभ लिखवाक लेल प्रयुक्त भऽ रहल अछि। <ref>[https://scriptsource.org/cms/scripts/page.php?item_id=script_detail_use&key=Deva Writing systems that use Devanagari script]</ref>
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
{{Wikibooks|Devanagari|देवनागरी}}
{{Commons category multi|Devanagari stroke order|देवनागरी उच्चारण}}
{{wikivoyage|Learning Devanagari|देवनागरी सिखी}}
* [http://www.unicode.org/charts/PDF/U0900.pdf देवनागरी युनिकोड तालिका]
* [http://www.avashy.com/hindiscripttutor.htm Hindi/Devanagari लिपि अध्ययन] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050406214025/http://www.avashy.com/hindiscripttutor.htm |date=2005-04-06 }}
* [http://hindi-store.tipsadda.com/search/label/tools देवनागरी युनिकोड कन्भर्टर]
* [http://salrc.uchicago.edu/resources/fonts/ डिजिटल देवनागरी फन्ट्स], चिकागो विश्वविद्यालय
[[श्रेणी:ब्राह्मी लिपिसभ]]
[[श्रेणी:मिथिला]]
tsjnmgsuuh7hrh4dt34jv7ecd15re1v
ग्यारेथ बेल
0
11384
279797
244243
2026-08-26T19:32:37Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279797
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox football biography
|name = ग्यारेथ बेल
|image = Gareth Bale RM.jpg
|caption = बेल रियल म्याड्रिड क्लब सँ अभ्यास करैत
|fullname = ग्यारेथ फ्र्याङ्क बेल<ref name="Hugman2010-11">{{Cite book|editor-first=Barry J.|editor-last=Hugman|title=The PFA Footballers' Who's Who 2010–11|url=https://archive.org/details/pfafootballerswh0000unse_v9b9|year=2010|publisher=Mainstream Publishing|isbn=9781845966010|page=[https://archive.org/details/pfafootballerswh0000unse_v9b9/page/31 31]}}</ref>
|birth_date = {{Birth date and age|1989|7|16|df=y}}<ref name="Hugman2010-11"/>
|birth_place = [[कार्डिफ]], वेल्स
|height = ६ फिट<ref>{{cite web|url=http://www.realmadrid.com/en/football/squad/gareth-bale |title=Real Madrid C.F. – Official Web Site – Gareth Bale |publisher=Realmadrid.com|accessdate=2014-04-17}}</ref>
|position = [[मध्यपंक्ति (फुटबल)|विङ्गर]]
|currentclub = [[रियल म्याड्रिड]]
|clubnumber = ११
|youthclubs1 = कार्डिफ जनसेवा
|youthyears2 = १९९९-२००६
|youthclubs2 = साउथह्याम्पटन एकेडमी
|years1 = २००६-२००७
|clubs1 = [[साउथह्याम्पटन फुटबल क्लब|साउथह्याम्पटन]]
|caps1 = ४०
|goals1 = ५
|years2 = २००७-२०१३
|clubs2 = [[टोटेनह्याम हट्सपुर फुटबल क्लब|टोटेनह्याम हट्सपुर]]
|caps2 = १४६
|goals2 = ४२
|years3 = २०१३–
|clubs3 = [[रियल म्याड्रिड]]
|caps3 = ३५
|goals3 = २०
|nationalyears1 = २००५-२००६
|nationalteam1 = वेल्स राष्ट्रिय अन्डर-१७ फुटबल टिम
|nationalcaps1 = ७
|nationalgoals1 = १
|nationalyears2 = २००६
|nationalteam2 = वेल्स राष्ट्रिय अन्डर-१९ फुटबल टिम
|nationalcaps2 = १
|nationalgoals2 = १
|nationalyears3 = २००६-२००८
|nationalteam3 = वेल्स राष्ट्रिय अन्डर-२१ फुटबल टिम
|nationalcaps3 = ४
|nationalgoals3 = २
|nationalyears4 = २००६–
|nationalteam4 = [[वेल्स राष्ट्रिय फुटबल टिम|वेल्स]]
|nationalcaps4 = ४८
|nationalgoals4 = १४
|pcupdate = ८ नवम्बर २०१४
|ntupdate = १९:००, १६ नवम्बर २०१४
}}
'''ग्यारेथ फ्र्याङ्क बेल''' (जन्म १६ जुलाई १९८९) [[वेल्स राष्ट्रिय फुटबल टिम|वेल्स]]क [[फुटबल]] खेलाडी छी । ओ हाल व्यावसायिक रुपमे [[रियल म्याड्रिड]] सँ [[मध्यपंक्ति (फुटबल)|विङ्गर]]क रूपमे खेलैत अछि । ग्यारेथ व्यावसायिक फुटबलक सुरुवात सन् २००७ मे [[साउथह्याम्पटन फुटबल क्लब|साउथह्याम्पटन]] सँ केनए छल । जल्दीए ओ इङ्गलिस प्रिमियर लिगमे फ्री-किक विशेसज्ञक रुपमे चर्चित भएल छल । सन् २०११ तथा २०१३ मे एपिएफ प्लेयर अफ द इअर आ यङ प्लेयर अफ द इअर घोषित भएल छल । इङगल्याण्डक प्रोफेसनल फुटबलर एशोसिएसन २३ वर्षीय बेलके प्लेयर अफ द इयर आ यङ प्लेयर अफ द इअर सँ सम्मान केनए छल ।<ref>{{cite news |url=http://himalayatv.com/news/2013/04/29/ग्यारेथ-बेल-एपीएफ-प्लेयर/ |title=ग्यारेथ बेल एपीएफ प्लेयर अफ दि इयर र योङग प्लेयर अफ दि इयर घोषित |publisher=हिमालय टेलीभिजन |date=२९ अप्रिल २०१३ }}{{Dead link|date=October 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> सन् २०१३ मे दुई महिनाक लम्बा कसरत पश्चात अन्ततः स्पेनी क्लव [[रियल म्याड्रिड]] ग्यारेथ बेलके इङ्गलिस क्लव टोटनह्याम हट्स्परसँ कीर्तिमानी रकम ९९ सय मिलियन युरो बुझा क्लबमे आबद्ध केनए छल ।<ref>{{cite news |url=http://imagekhabar.com/samachar/detail/30657/31/.shtml |title=ग्यारेथ बेल रियाल मड्रिडमा आबद्ध |publisher=इमेज खबर |date=१४ सेप्टेम्बर २०१३ |access-date=2016-06-12 |archive-date=2015-01-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20150103001816/http://imagekhabar.com/samachar/detail/30657/31/.shtml |dead-url=yes }}</ref>
==प्रारम्भिक जीवनी==
{{Stub}}
==सन्दर्भ सामाग्री==
{{reflist}}
==वाह्य लिङ्क==
{{commons category|Gareth Bale|ग्यारेथ बेल}}
* [http://www.realmadrid.com/en/football/squad/gareth-bale रियल म्याड्रिड प्रोफाइल]
* {{UEFA player|102225|ग्यारेथ बेल}}
* {{FIFA player|299610|ग्यारेथ बेल}}
[[श्रेणी:जीवनी]]
ln8jrnf3kgpm1dmb3gftix9kfv1rp6h
मुद्रा
0
11478
279795
278522
2026-08-26T19:31:57Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279795
wikitext
text/x-wiki
'''मुद्रा''' ओ बस्तु अथवा लिखत छी जेकरा बिनिमय माध्यमक रूपमा प्रयोग कएल जाएत अछि आ बस्तु तथा सेवाके भुक्तानी तथा ऋण मोचनक लेल सामाजिक तथा कानूनी रूप सँ स्वीकार कएल जाएत अछि।<ref>{{cite book |title=The Economics of Money, Banking, and Financial Markets (Alternate Edition) |url=https://archive.org/details/economicsofmoney0000mish |last=Mishkin |first=Frederic S. |authorlink=Frederic Mishkin|year= 2007|publisher=Addison Wesley |location=Boston |isbn=0-321-42177-9 |page=[https://archive.org/details/economicsofmoney0000mish/page/8 8] }}</ref><ref>[https://books.google.com/books?id=MDU-NTEJziMC&pg=PA47 ''What Is Money?''] By John N. Smithin. Retrieved July-17-09.</ref><ref>{{cite web |url= http://www.dictionaryofeconomics.com/article?id=pde2008_M000217&edition=current&q=money&topicid=&result_number=5 |title=money : The New Palgrave Dictionary of Economics |work=The New Palgrave Dictionary of Economics |accessdate=18 December 2010}}</ref>धातुसँ बनल सिक्का वा रूपैयाँ पैसाके मात्र मुद्रा कहैक चलन अछि।<ref name="mankiw">{{cite book |title=Macroeconomics |url=https://archive.org/details/macroeconomics0000mank |last=Mankiw |first=N. Gregory |authorlink=N. Gregory Mankiw |year=2007 | edition=6th |pages=[https://archive.org/details/macroeconomics0000mank/page/22 22]–32|chapter=2|publisher=Worth Publishers |location= New York |isbn=0-7167-6213-7 }}</ref><ref name="greco">Vclick. ''Tiền chính là chìa khóa giải quyết mọi khó khăn trong cuộc sống''. [https://vayonline.vclick.vn/tien-chinh-la-chia-khoa-giai-quyet-moi-kho-khan-trong-cuoc-song Tiền - Chìa khóa giải quyết khó khăn]{{Dead link|date=February 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
==इतिहास==
[[File:BMC 06.jpg|thumb|right|६४० इशापूर्व लिडियाक प्रथम सिक्का]]
मुद्राके ([[अङ्ग्रेजी भाषा|अङ्ग्रेजी]]मे: Money) कहल जाएत अछि। मनी ''Money'' [[शब्द]] [[ल्याटिन भाषा]]क मोनेटा ''Moneta'' [[शब्द]] सँ बनल अछि। रोममे स्वर्गक देवीके मोनेटा ''Moneta'' कहल जाएत अछि। सभसँ पहिने सिक्का मोनेटा देवीक मन्दिरमे बनेलाक मुद्राके ''मोनेटा'' कहल गेल आ बादमे ''मनी'' कहल जाए लागल।
==परिभाषा==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{सन्दर्भसूची}}
==बाह्य जडीसभ==
* {{Commons and category-inline|Money|मुद्रा}}
* {{Wikiquote-inline|Money|मुद्रा}}
* {{Wiktionary-inline|Money|मुद्रा}}
[[श्रेणी:अर्थशास्त्र]]
[[श्रेणी:मुद्रा|*]]
375ca4pmql3jw5x72xnikkoec62dshl
एल क्लासिको
0
11823
279810
85732
2026-08-26T19:38:44Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279810
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox sports rivalry
| name = एल क्लासिको
| other names = रियल म्याड्रिड विरुद्ध बार्सिलोना
| image = [[File:RealMadrid-Barcelona.svg|200px|alt=Uniforms]]
| caption =
| city or region = {{flag|स्पेन}}
| Biggest win = रियल म्याड्रिड ११-१ बार्सिलोना<br />१९४३ कोपा डेल<br />सेमी फाइनल<br />(१३ जुन १९४३)
| teams involved = [[रियल म्याड्रिड]]<br />[[बार्सिलोना]]
| most wins = {{nowrap|<small>'''प्रतियोगितात्मक खेलसभ:'''</small> रियल म्याड्रिड (९२)<br /><small>'''प्रदर्शनी खेलसभ:'''</small> बार्सिलोना (१९)<br /><small>'''जम्मा खेलसभ:'''</small> बार्सिलोना (१०८)}}
| most player appearances = [[म्यानुएल स्यानचेस होन्टियुएलो|म्यानुएल स्यानचेस]] (४३)
| top scorer = [[लियोनेल मेस्सी]] (२१)
| mostrecent = {{nowrap|बार्सिलोना २-१ रियल म्याड्रिड}}<br />[[२०१४-१५ ला लिगा|ला लिगा]]<br />{{nowrap|(राउण्ड २८: २३ मार्च २०१५)}}
| total = {{nowrap|<small>'''प्रतियोगितात्मक खेलसभ:'''</small> २२९ <br /><small>'''प्रदर्शनी खेलसभ:'''</small> ३३ <br /><small>'''जम्मा म्याचसभ:'''</small> २६२}}
| league =
| series =
| regularseason =
| postseason =
| broadcasters =
}}
'''एल क्लासिको''' (अङ्ग्रेजी : El Clasico , 'The classic' ) दुई चिर प्रतिद्वन्दी स्पेनी फुटबल क्लब [[रियल म्याड्रिड सिएफ]] आ [[एफसी बार्सिलोना]] बिच होमएवाला कोनोभी खेलके एल क्लासिको कहल जाएत अछि । ई खेल [[युइयफए युरोपेली च्याम्पियनसिप]] फाइनल पछाडी सब सँ बेसी देखल जाएवाला क्लब स्तरीय खेल छी । [[रियल म्याड्रिड सिएफ]] आ [[एफसी बार्सिलोना]] बिश्वभर चर्चित क्लब छी जे [[एथलेटिक्स बिल्बाओ एफसी]] संगे हालधरि [[ला लिगा]] सँ नै बाहर भेल अछि । अखनधरि [[रियल म्याड्रिड सिएफ]] ९२ आ [[एफसी बार्सिलोना]] ८९ खेल जितने अछि ।
==इतिहास ==
==खेलाडीसभ==
==नतिजासभ==
===गोलकर्ता===
====उच्च गोलकर्तासभ====
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center;margin-left:1em"
|-
!स्थान!! style="width:80px;"width=110|राष्ट्रियता!! width=110|खेलाडी!! style="width:100px;"|क्लब!! width=75|ला लिगा!! width=75|कप!! width=75|सुपर कप!! width=75|लिग कप!! width=75|युरोप!! width=75|कुल
|-
|१
|style="text-align:left;"|{{ARG}}
|style="text-align:left;"|'''[[लियोनेल मेस्सी]]'''
|एफसी बार्सिलोना
|'''१४'''
|
|'''५'''
|
|२
|'''२१'''
|-
|२
|style="text-align:left;"|{{ARG}}{{ESP}}
|style="text-align:left;"|[[अल्फ्रेडो डाइ स्टिफानो]]
|रियल म्याड्रिड
|१४
|२
|२
|
|
|'''१८'''
|-
|rowspan=2|३
|style="text-align:left;"|{{ESP}}
|style="text-align:left;"|[[राउल गोन्जालेज]]
|रियल म्याड्रिड
|११
|
|३
|
|१
|'''१५'''
|-
|style="text-align:left;"|{{POR}}
|style="text-align:left;"|'''[[क्रिस्टियानो रोनाल्डो]]'''
|रियल म्याड्रिड
|७
|५
|३
|
|
|'''१५'''
|-
|rowspan=3|३
|style="text-align:left;"|{{ESP}}
|style="text-align:left;"|[[सिजर रोडरिगेज अल्भारेज]]
|बार्सिलोना
|१२
|२
|
|
|
|'''१५'''
|-
|style="text-align:left;"|{{ESP}}
|style="text-align:left;"|[[फ्रान्सिस्को जेन्टो]]
|रियल म्याड्रिड
|१०
|२
|
|
|२
|'''१४'''
|-
|style="text-align:left;"|{{HUN}}{{ESP}}
|style="text-align:left;"|[[फेरेन्स पुस्काज]]
|रियल म्याड्रिड
|९
|२
|
|
|३
|'''१४'''
|-
|rowspan=1|८
|style="text-align:left;"|{{ESP}}
|style="text-align:left;"|[[कार्लोस अलोन्सो गोन्जालेज]]
|रियल म्याड्रिड
|९
|२
|
|१
|
|'''१२'''
|-
|rowspan=3|९
|style="text-align:left;"|{{MEX}}
|style="text-align:left;"|[[ह्युगो सान्चेज]]
|रियल क्रुज
|८
|
|२
|
|
|'''१०'''
|-
|style="text-align:left;"|{{ESP}}
|style="text-align:left;"|[[जुआन गोमेज गोन्जालेज]]
|रियल म्याड्रिड
|८
|
|
|'''२'''
|
|'''१०'''
|-
|style="text-align:left;"|{{ESP}}
|style="text-align:left;"|[[जोसेप सामिटियर]]
|बार्सा / रियल
|४
|६
|
|
|
|'''१०'''
|-
|rowspan=1|१२
|style="text-align:left;"|{{ESP}}
|style="text-align:left;"|[[इस्टेनिस्लाओ बसोरा]]
|बार्सिलोना
|८
|१
|
|
|
|'''९'''
|-
|rowspan=5|१३
|style="text-align:left;"|{{ESP}}
|style="text-align:left;"|[[जेमी लाज्कानो]]
|रियल म्याड्रिड
|८
|
|
|
|
|'''८'''
|-
|style="text-align:left;"|{{CHI}}
|style="text-align:left;"|[[इभान जामोरानो]]
|रियल म्याड्रिड
|४
|२
|२
|
|
|'''८'''
|-
|style="text-align:left;"|{{PAR}}
|style="text-align:left;"|[[युलोगियो मार्टिनेज]]
|बार्सिलोना
|२
|५
|
|
|१
|'''८'''
|-
|style="text-align:left;"|{{ESP}}
|style="text-align:left;"|[[लुइस सुआरेज मिरामोन्टेस|लुइस सुआरेज]]
|बार्सिलोना
|२
|४
|
|
|२
|'''८'''
|-
|style="text-align:left;"|{{ESP}}
|style="text-align:left;"|[[सान्टिएगो बर्नाबेउ येस्ते|सान्टिएगो बर्नाबेउ]]
|रियल म्याड्रिड
|
|८
|
|
|
|'''८'''
|}
====लगातार गोल करनिहार खेलाडीसभ====
{| class="wikitable"
|-
! क्रम
! खेलाडी
! क्लब
! लगातार खेल
! कूल गोल
! सुरू
! समाप्त
|- bgcolor=#D0E7FF
| style="text-align:center;"| १
| style="text-align:left;"| {{flagicon|Portugal}} [[Cristiano Ronaldo]]
| style="text-align:center;"| [[रियल म्याड्रिड सिएफ|रियल म्याड्रिड]]
| style="text-align:center;"| '''६'''
| style="text-align:center;"| ७
| style="text-align:center;"| [[2011–12 Copa del Rey]] (1st leg)
| style="text-align:center;"| [[2012–13 La Liga]] (7th round)
|-
| style="text-align:center;"| 2
| style="text-align:left;"| {{flagicon|Chile}} [[Iván Zamorano]]
| style="text-align:center;"| [[रियल म्याड्रिड सिएफ|रियल म्याड्रिड]]
| style="text-align:center;"| '''5'''
| style="text-align:center;"| 5
| style="text-align:center;"| [[1992–93 La Liga]] (20th Round)
| style="text-align:center;"| [[1993 Supercopa de España]] (2nd leg)
|-
| style="text-align:center;" rowspan="3"| 3
| style="text-align:left;"| {{flagicon|Spain}} [[Simón Lecue]]
| style="text-align:center;"| [[रियल म्याड्रिड सिएफ|रियल म्याड्रिड]]
| style="text-align:center;"| '''4'''
| style="text-align:center;"| 5
| style="text-align:center;"| [[1935–36 La Liga]] (7th Round)
| style="text-align:center;"| [[1939–40 La Liga]] (9th Round)
|-
| style="text-align:left;"| {{flagicon|Brazil}} [[Ronaldinho]]
| style="text-align:center;"| [[एफसी बार्सिलोना|बार्सिलोना]]
| style="text-align:center;"| '''4'''
| style="text-align:center;"| 5
| style="text-align:center;"| [[2004–05 La Liga]] (12th Round)
| style="text-align:center;"| [[2005–06 La Liga]] (31st Round)
|-
| style="text-align:left;"| {{flagicon|Brazil}} [[Giovanni Silva de Oliveira|Giovanni]]
| style="text-align:center;"| [[एफसी बार्सिलोना|बार्सिलोना]]
| style="text-align:center;"| '''4'''
| style="text-align:center;"| 4
| style="text-align:center;"| [[1997 Supercopa de España]] (1st leg)
| style="text-align:center;"| [[1997–98 La Liga]] (28th Round)
|}
==बाह्य लिङ्कसभ==
{{Commonscat|Real Madrid-FC Barcelona rivalry|एल क्लासिको}}
* {{Cite book| last=Ball| first=Phill| title=Morbo: The Story of Spanish Football | url=https://archive.org/details/morbostoryofspan0000ball| year=2003|publisher=WSC Books Limited|isbn=0-9540134-6-8}}
* {{Cite book|title=Long distance love: a passion for football|url=https://archive.org/details/longdistancelove0000farr|first=Grant|last=Farred|publisher=Temple University Press|year=2008|isbn=1-59213-374-6}}
[[श्रेणी:स्पेनक फुटबल प्रतिद्वन्दीसभ]]
8ebk3gyc4v5l2sk3numhv9960shr39l
सार्वभौम सम्पन्न राष्ट्रसभक सूची
0
12088
279878
268237
2026-08-26T20:16:02Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279878
wikitext
text/x-wiki
{{Redirect2|विश्वक राष्ट्रसभक सूची|देशसभक सूची|देशसभक सूचीक लेल|देश तथा क्षेत्रसभक सूची}}
{{अनुवाद}}
ई '''सार्वभौम सम्पन्न राष्ट्रसभक सुची''' [[सार्वभौम सम्पन्न राष्ट्र]]सभक [[विश्व]] मानचित्रमे स्थिति तथा ओसभक अवस्थाक बारेमे जानकारी प्रदान करैत अछि ।
नीचा देल २०६ राष्ट्रसभक सुची दुईभागमने विभाजित अछि :-
# तलको श्रेणी ''[[संयुक्त राष्ट्र संघ]]को सदस्य प्रणाली''अनुसार ३ भागमा बाँडिएको छ जसमा: १९३ [[संयुक्त राष्ट्र संघको सदस्य राष्ट्र|संयुक्त राष्ट्र सदस्य]], <ref name="unms"> {{cite web|title=United Nations Member States|url=http://www.un.org/en/members/index.shtml|publisher=United Nations|author=Press Release ORG/1469|accessdate=28 February 2011|date=3 July 2006}}</ref> २ [[संयुक्त राष्ट्र संघ महासभा पर्यवेक्षक|पर्यवेक्षक राष्ट्र]], तथा ११ अन्य सदस्य राष्ट्रहरू रहेका छन् ।
# ''सीमाक्षेत्र बिबाद'' श्रेणीले जुन राष्ट्रको सीमा बिबाद (१९० राष्ट्र) छैन र सीमा बिबाद रहेको (१६ राष्ट्र)हरुलाई अंकित गर्दछ ।
यस किसिमको सूचीलाई निर्धारण गर्दा केही कठिनाई तथा बिबादास्पद प्रक्रिया हुन सक्छ किन भने राष्ट्रको दर्जाको लागि कुनै मापदण्ड निर्धारण नगरिएको हुँदा समुदायमा रहेको सम्पूर्ण सदस्य राष्ट्र बाध्य छ । यस सूचीको सामाग्रीलाई निर्धारण गर्ने मापदण्ड माथि विशेष जानकारीको लागि तल दिइएको समावेशीको लागी मापदण्ड हेर्नुहोला । सार्वभौम सम्पन्न राष्ट्रको सुची वास्तविक स्थितिलाई दर्साउछ जसको पहिचान भइसकेको छ ।
==राष्ट्रसभक नाम==
{| class="sortable wikitable" border="0" cellpadding="0" style="background:white; text-align:left; font-size'':95%; border-collapse'':collapse; border'':0 solid #aaa;"
|-
!width=35%|वास्तविक आ औपचारिक नाम
! style="width:12.5%;" |[[संयुक्त राष्ट्र संघ]]क सदस्यता
! style="width:12.5%;" |सार्वभौमिकता बिबाद
! class="unsortable" | अवस्था आ सार्वभौमिकताक सम्मान अधिक जानकारी
|- style="background:Darkgrey;"
|align=center|<span style="display:none">A AAA</span>
|<span style="display:none">A AAA</span>
|<span style="display:none">A AAA</span>
|
|- style="background:Lightgrey;"
|align=center|<span style="display:none">ZZZ</span>↓ [[संयुक्त राष्ट्र संघक सदस्य राष्ट्र|संयुक्त राष्ट्र सदस्य]] तथा [[संयुक्त राष्ट्र संघ महासभा पर्यवेक्षक|पर्यवेक्षक राष्ट्र]] ↓
|<span style="display:none">A AAA</span>
|<span style="display:none">ZZZ</span>
|
|-
<!--This is not Abkhazia's entry, but just a link to the "non-UN members" part below. The "UN member state" text keeps this link in place when sorting; it is not visible.-->
|valign=top|<span style="display:none">ZZZ</span>अबखाजिया → [[#अबखाजिया|अबखाजिया]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
{{extent}}
|-
|valign=top|<span id="अफगानिस्तान"></span>'''{{flag|अफगानिस्तान}}''' – इस्लामिक गणतन्त्र अफगानिस्तान
|<span style="display:none">A</span> [[संयुक्त राष्ट्र संघको सदस्य राष्ट्र|संयुक्त राष्ट्र सदस्य]]
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
|valign=top|<span id="अल्बानिया"></span>'''{{flag|अल्बानिया}}''' – गणतन्त्र अल्बानिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
|valign=top|<span id="Algeria"></span>'''{{flag|अल्जेरिया}}''' – प्रजातान्त्रिक गणतन्त्र अल्जेरिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
|valign=top|<span id="Andorra"></span>'''{{flag|एण्डोरा}}''' – एण्डोराको रियासत
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}एण्डोरा राज्यको प्रमुखको नियुक्ति संयुक्त रुपले फ्रान्सको राष्ट्रपति तथा रोमन क्याथोलिकको समुहले गर्दछ <ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/europe/country_profiles/992562.stm#leaders |title=Andorra country profile |publisher=BBC News |accessdate=8 November 2011}}</ref>
|-
|valign=top|<span id="Angola"></span>'''{{flag|अंगोला}}''' – गणतन्त्र अंगोला
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
|valign=top|<span id="Antigua and Barbuda"></span>'''{{flag|एन्टिगुआ र बर्बुडा}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}एन्टिगुआ र बर्बुडा [[:en:Commonwealth realm|राष्ट्रमण्डल सीमा]]मा पर्दछ । <ref name=realm group="Note"> राष्ट्रमण्डल सीमामा पर्ने सदस्यहरुलाई [[:en:Commonwealth of Nations|राष्ट्रमण्डल देश]] भनिन्छ जसको प्रमुख रानी हुन्छ । </ref> जसमा एउटा स्वयात्त क्षेत्र बर्बुडा रहेको छ ।
|-
| valign="top" |<span id="Argentina"></span>'''{{flag|अर्जेन्टिना}}''' – गणतन्त्र अर्जेन्टिना
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}अर्जेन्टिना एउटा संघ हो जसमा [[:en:Provinces of Argentina|२३ प्रान्त तथा एउटा स्वयात्त शहर]] रहेको छ ।
|-
| valign="top" |<span id="Armenia"></span>'''{{flag|अर्मेनिया}}''' – गणतन्त्र अर्मेनिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
| style="background:LightCoral;" |[[पाकिस्तान]]ले मान्यता नदिएको <ref>[http://www.foreignaffairscommittee.org/includes/content_files/Report%2021%20-%20Visit%20to%20Azerbaijan.pdf Pakistan Worldview – Report 21 – Visit to Azerbaijan] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090219074354/http://www.foreignaffairscommittee.org/includes/content_files/Report%2021%20-%20Visit%20to%20Azerbaijan.pdf |date=2009-02-19 }} Senate of Pakistan — Senate foreign relations committee, 2008</ref><ref>[http://www.today.az/news/politics/30102.html Nilufer Bakhtiyar: "For Azerbaijan Pakistan does not recognise Armenia as a country"] 13 September 2006 [14:03] – Today.Az</ref><ref>{{Cite news|url=http://news.az/articles/armenia/86325|title=Pakistan the only country not recognizing Armenia – envoy|publisher=News.Az|date=February 5, 2014|accessdate=February 17, 2014|quote=We are the only country not recognizing Armenia as a state.}}</ref>
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Australia"></span>'''{{flag|अस्ट्रेलिया}}''' – अस्ट्रेलिया राष्ट्रमण्डल
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}अस्ट्रेलिया [[:en:Commonwealth realm|राष्ट्रमण्डल सीमा]]मा पर्दछ । <ref name=realm group="Note"/> र एउटा संघ हो जसमा [[:en:States and territories of Australia|६ राज्य र १० इलाका]] रहेको छ । अस्ट्रेलियाका अन्य इलाकाहरू निम्न रहेका छन् :-
* {{noflag|[[एशमोर र कर्टियर टापु]]}}
* {{noflag|[[अस्ट्रेलियन अन्टार्कटिक क्षेत्र]]}}
* {{flag|क्रिसमस टापु}}
* {{flag|कोकोस टापु}}
* {{noflag|[[कोरल सी टापु क्षेत्र]]}}
* {{noflag|[[हेयर्ड द्वीप र म्याकडोनाल्ड टापु]]}}
* {{flag|नोर्फोक टापु}}
|-
| valign="top" |<span id="Austria"></span>'''{{flag|अस्ट्रिया}}''' – गणतन्त्र अस्ट्रिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र{{#tag:ref|[[युरोपियन युनियन]]का सदस्य राष्ट्रहरुले आफ्नो सार्वभौम सभासद,कार्यकारी तथा न्यायिक शक्तिलाई यसमा रुपान्तरित गरेको छ । जुन आफैमा एउटा शक्तिराष्ट्र संघको उदाहरण हो । युरोपियन युनियनमा हाल २८ राष्ट्र रहेका छन् । <ref>[http://europa.eu/abc/european_countries/eu_members/index_en.htm Europa], retrieved 28 February 2011</ref>|name=EU|group="Note"}} अस्ट्रिया एउटा संघ हो जसमा [[:en:States of Austria|९ राज्य]] निहित रहेको छ ।
|-
| valign="top" |<span id="Azerbaijan"></span>'''{{flag|अजरबैजान}}''' – गणतन्त्र अजरबैजान
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} अजरबैजानले दुई वटा स्वयत्त क्षेत्र ओगटेको छ जो हुन् [[:en:Nakhchivan Autonomous Republic|नाकचिभान]] र [[:en:Nagorno-Karabakh|नोगोर्नो-काराबख]]<ref name=autonomous group="Note"/> नोगोर्नो-काराबखमा, [[:en:Nagorno-Karabakh|डी फाक्टो राज्य]] स्थापना गरिएको छ ।
|-
| valign="top" |<span id="Bahamas"></span>'''{{flag|बहामस}}''' – बहामस राष्ट्रमण्डल
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}बहामस [[:en:Commonwealth realm|राष्ट्रमण्डल सीमा]]मा पर्दछ । <ref name=realm group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Bahrain"></span>'''{{flag|बहराइन}}''' – बहराइन राज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Bangladesh"></span>'''{{flag|बंगलादेश}}''' – गणतन्त्र बंगलादेश
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Barbados"></span>'''{{flag|बार्बाडोस}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}बार्बाडोस [[:en:Commonwealth realm|राष्ट्रमण्डल सीमा]]मा पर्दछ । <ref name=realm group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Belarus"></span>'''{{flag|बेलारूस}}''' – गणतन्त्र बेलारूस
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Belgium"></span>'''{{flag|बेल्जियम}}''' – बेल्जियम राज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}युरोपेली सङ्घको सदस्य<ref name=EU group="Note" /> बेल्जियम एउटा संघ हो जुन विभाजित छ [[:en:Communities, regions and language areas of Belgium|भाषिक समुदाय र क्षेत्र]]मा
|-
| valign="top" |<span id="Belize"></span>'''{{flag|बेलिज}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}बेलिज [[:en:Commonwealth realm|राष्ट्रमण्डल सीमा]]मा पर्दछ ।<ref name=realm group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Benin"></span>'''{{flag|बेनिन}}''' – गणतन्त्र बेनिन<ref group="Note"> सन् १९७५ सम्म दहोमेको नामले चिनिन्थ्यो । </ref>
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Bhutan"></span>'''{{flag|भुटान}}''' – भुटान राज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Bolivia"></span>'''{{flag|बोलिभिया}}''' – सामान्यराष्ट्र राज्य बोलिभिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Bosnia and Herzegovina"></span>'''{{flag|बोस्निया र हर्जगोभिना}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} बोस्निया र हर्जगोभिना दुई घटक एकाइहरुको एउटा संघ हो:
* {{flag|बोस्निया र हर्जगोभिना संघ}}
* {{flag|गणतन्त्र स्पर्स्का}}
र [[:en:Brčko District|बर्को जिल्ला]],एउटा स्वशासित प्रशासनिक एकाई हो ।
|-
| valign="top" |<span id="Botswana"></span>'''{{flag|बोत्स्वाना}}''' – गणतन्त्र बोत्स्वाना
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Brazil"></span>'''{{flag|ब्राजिल}}''' – ब्राजिल संघीय गणतन्त्र
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}ब्राजिल एउटा संघ हो जसमा [[:en:States of Brazil|२६ राज्य र १ संघीय जिल्ला]] रहेको छ ।
|-
| valign="top" |<span id="Brunei"></span>'''{{flag|ब्रुनेई }}''' – ब्रुनेइ राष्ट्र,शान्तिस्थल
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Bulgaria"></span>'''{{flag|बुल्गेरिया}}''' – गणतन्त्र बुल्गेरिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" />
|-
| valign="top" |<span id="Burkina Faso"></span>'''{{flag|बुर्किना फासो }}'''<ref group="Note">बुर्किनाको नामले पनि जानिन्छ;सन् १९८४ सम्म अपर भोल्टाको नामले चिनिन्थ्यो ।</ref>
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Burma"></span>'''{{flag|बर्मा}}''' – गणतन्त्र संघ म्यान्मार<ref group="Note">संयुक्त राष्ट्रद्वारा बर्माको आधिकारिक छोटो नाम "म्यानमार" भनी प्रयोग गर्दछ । यहाँको सरकारले सन् २०१० अक्टोबरमा यसको अङ्ग्रेजी नामलाई परिवर्तन गरेर "म्यान्मार संघ" लाई "गणतन्त्र संघ म्यान्मार" राखेको छ ।</ref><ref>{{Cite news|title=Myanmar gets new flag, official name, anthem|url=http://ca.reuters.com/article/topNews/idCATRE69K2HM20101021|publisher=Reuters|date=21 October 2010|accessdate=22 October 2010|archive-date=27 April 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20110427194356/http://ca.reuters.com/article/topNews/idCATRE69K2HM20101021|url-status=dead}}</ref>
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Burundi"></span>'''{{flag|बुरुन्डी}}''' – गणतन्त्र बुरुन्डी
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Cambodia"></span>'''{{flag|कम्बोडिया}}''' – कम्बोडिया राज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Cameroon"></span>'''{{flag|क्यामेरून}}''' – गणतन्त्र क्यामेरून
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Canada"></span>'''{{flag|क्यानडा}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span>छैन
{{extent}}क्यानाडा [[:en:Commonwealth realm|राष्ट्रमण्डल सीमा]]मा पर्दछ । <ref name=realm group="Note"/> र यो एउटा संघ हो जसमा [[:en:Provinces and territories of Canada|१० प्रान्त र ३ इलाका ]] रहेको छ ।
|-
| valign="top" |<span id="Cape Verde"></span>'''{{flag|केप भर्ड}}''' – गणतन्त्र केप भर्ड
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Central African Republic"></span>'''{{flag|मध्य अफ्रिकी गणतन्त्र}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Chad"></span>'''{{flag|चाड}}''' – गणतन्त्र चाड
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Chile"></span>'''{{flag|चिली}}''' – गणतन्त्र चाड
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}चिलीको [[:en:Valparaíso Region|भलपराइसो क्षेत्र]]मा २ वटा [[:en:Easter Island|इस्टर द्वीप]] र [[:en:Juan Fernández Islands|जुआन फर्नानडेज द्वीप]] "विशेष इलाका" रहेको छ ।
|-
| valign="top" |<span id="China"></span>'''{{flag|चीन}}''' – गणतन्त्र चीन<ref group="Note" name="ChinaTaiwan"> [[जनवादी गणतन्त्र चीन]] सामान्यत: "चीन"को नामले चिनिन्छ, जबकी [[गणतन्त्र चीन]] "ताइवान"को नामले चिनिन्छ । कुटनीतिक रुपमा यो चाइनिज ताइपेइको नामले पनि चिनिन्छ ।</ref>
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
| style="background:LightCoral;" |[[:en:Foreign relations of Taiwan#Countries and other entities with diplomatic relations with Taiwan|२२ वटा राज्यले मान्यता नदिएको]] {{claimedby|ROC}}
{{extent}} जनवादी गणतन्त्र चीनले ५ वटा स्वयात्त क्षेत्रमा आफ्नो अधिकार जमाएको छ । जुन हो [[गुआङसी]], [[भित्री मङ्गोलिया]], [[निङगसिया]], [[सिनजिआङग]] र [[तिब्बत स्वायत्त क्षेत्र|तिब्बत]] ।<ref group ="Note" name="autonomous"> यस अतिरिक्त, यसको सार्वभौमिकता [[:en:Special Administrative Region of the People's Republic of China|विशेष प्रशासनिक क्षेत्र]]मा रहेको छ</ref>:
* {{flag|हङकङ}}
* {{flag|मकाउ}}
संयुक्त राष्ट्र संघको [[:en:Foreign relations of the Republic of China|२२]] सदस्य तथा [[होली सी]]ले चीनलाई यसको मान्यता दिएको छैन जबकी यसको सट्टा [[#ताइवान|ताइवान]]लाई मान्यता दिएको छ ।<ref group="Note">यी पनि हेर्नुहोस [[:en:Dates of establishment of diplomatic relations with the People's Republic of China|चीनको अन्य देशसँग दौत्य सम्बन्ध]] तथा [[:en:Foreign relations of the People's Republic of China|चीनको विदेश नीति]] </ref>
चीनले [[ताइवान]]माथि दाबि गरेको छ तर अहिले उसको यसमाथि नियत्रण छैन ।<ref name="TAI2" group="Note"/>
|-
| valign="top" |गणतन्त्र चीन → [[#ताइवान|ताइवान]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
|
|-
| valign="top" |<span id="Colombia"></span>'''{{flag|कोलम्बिया}}''' – गणतन्त्र कोलम्बिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Comoros"></span>'''{{flag|कोमोरोस}}''' – कोमोरोस संघ
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}कोमोरोस एउटा संघ हो जसमा [[:en:Politics of Comoros#Autonomous islands|३]] द्वीप रहेको छ । <ref name=federal group="Note"> अन्य अधिक जानकारीका लागि [[:en:federation|संघ]] संरचना यहाँ हेर्न सकिन्छ [[:en:Federation#Modern 'federations'|संघहरूको सुची]] </ref><ref>कोमोरोसको संबिधान, धारा १ </ref>
|-
| valign="top" |<span id="Congo, Democratic Republic of the"></span>'''{{flag|गणतन्त्र कङ्गो}}'''<ref group="Note"> कङ्गो किन्सासा भनेर पनि चिनिन्छ । पहिला सन् १९७१ देखि १९९७ सम्म जाइरेको नामले जानिन्थ्यो ।</ref>
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Congo, Republic of the"></span>'''{{flag|प्रजातान्त्रिक गणतन्त्र कंगो}}'''<ref group="Note"> कंगो-ब्राजाभिल्लेको नामले पनि चिनिन्छ । </ref>
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span style="display:none">ZZZ</span>कुक द्वीप → [[#कुक द्वीप|कुक द्वीप]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Costa Rica"></span>'''{{flag|कोस्टारिका}}''' – गणतन्त्र कोस्टारिका
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |कोटे डी आइभोरी → [[#आइभोरी कोस्ट|आइभोरी कोस्ट]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Croatia"></span>'''{{flag|क्रोएसिया}}''' – गणतन्त्र क्रोएसिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" />
|-
| valign="top" |<span id="Cuba"></span>'''{{flag|क्युबा}}''' – गणतन्त्र क्युबा
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Cyprus"></span>'''{{flag|साइप्रस}}''' – गणतन्त्र साइप्रस
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
| style="background:LightCoral;" |[[#टर्की|टर्की]]द्वारा मान्यता नदिएको<ref>{{Cite news|url=http://www.cnn.com/2010/OPINION/07/07/kakouris.cyprus/|publisher=CNN|title=Cyprus is not at peace with Turkey|author=Andreas S. Kakouris|date=July 9, 2010|accessdate=May 17, 2014|quote=Turkey stands alone in violation of the will of the international community. It is the only country to recognize the "TRNC" and is the only country that does not recognize the Republic of Cyprus and its government.}}</ref><!-- and [[#Northern Cyprus|Northern Cyprus]]{{cn|date=May 17, 2014}} -->
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note"/> यस द्विपको उत्तरपूर्वी क्षेत्र [[#उत्तरी साइप्रस|उत्तरी साइप्रस]]को राज्यमा रहेको छ । हेर्नुहोस [[:en:Foreign relations of Cyprus|साइप्रसको विदेश निती]] र [[:en:Cyprus dispute|साइप्रस बिबाद]] । [[टर्की]]ले गणतन्त्र साइप्रस सरकारलाई "दक्षिणी साइप्रसको ग्रीस साइप्रस प्रशासन" मान्दै आएको छ ।<ref>See [http://www.abgs.gov.tr/index.php?p=255&l=2 Republic of Turkey Ministry for European Union Affairs] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150926163208/http://www.abgs.gov.tr/index.php?p=255&l=2 |date=2015-09-26 }} Retrieved June 12, 2012''.</ref>
|-
| valign="top" |<span id="Czech Republic"></span>'''{{flag|चेक गणतन्त्र}}'''<ref group="Note"> चेक सरकारले यसको आधिकारिक छोटो नाम अङ्ग्रेजीमा '''जेचिया''' राखेको छ, तर चेक भाषामा यसलाई (''सेसको'') भन्दछ तथा अन्य भासमा यो अझै लोकप्रिय रहेको छ । हेर्नुहोस [[:en:Name of the Czech Republic|चेक रिप्बलिकको नामहरू]]</ref>
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" />
|-
| valign="top" |प्रजातान्त्रिक गणतन्त्र कोरिया → [[#उत्तर कोरिया|उत्तर कोरिया]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
|
|-
| valign="top" |प्रजातान्त्रिक गणतन्त्र कंगो → [[#प्रजातान्त्रिक गणतन्त्र कंगो| प्रजातान्त्रिक गणतन्त्र कंगो]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
|
|-
| valign="top" |<span id="Denmark"></span>'''{{flag|डेनमार्क}}''' – डेनमार्क अधिराज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" />
डेनमार्क अधिराज्यमा दुईवटा छुट्टा-छुट्टै स्वतन्त्र सरकारी क्षेत्र रहेका छन् :-
* {{flag|फरोइ टापु}}
* {{flag|ग्रीनल्याण्ड}}
|-
| valign="top" |<span id="Djibouti"></span>'''{{flag|जिबुटी}}''' – जिबुटी गणतन्त्र
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Dominica"></span>'''{{flag|डोमिनिका}}''' – डोमिनिका राष्ट्रमण्डल
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Dominican Republic"></span>'''{{flag|डोमिनिकन गणतन्त्र}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="East Timor"></span>'''{{flag|पूर्वी टिमोर}}''' – प्रजातान्त्रिक गणतन्त्र टिमोर-लेस्टे <ref group="Note">पूर्वी टिमोर सरकारले अङ्ग्रेजीमा आफ्नो देशको नाम "टिमोर-लेस्टे" भनी उच्चारण गर्दछ ।</ref>
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Ecuador"></span>'''{{flag|इक्वेडर}}''' – गणतन्त्र इक्वेडर
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Egypt"></span>'''{{flag|मिश्र}}''' – अरबी गणतन्त्र इजिप्ट
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="El Salvador"></span>'''{{flag|एल साल्भादोर}}''' – गणतन्त्र एल साल्भादोर
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Equatorial Guinea"></span>'''{{flag|इक्वेटोरियल गिनी}}''' – गणतन्त्र इक्वेटोरियल गिनी
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Eritrea"></span>'''{{flag|एरिट्रिया}}''' – एरिट्रिया राज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Estonia"></span>'''{{flag|इस्टोनिया}}''' – गणतन्त्र इस्टोनिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" />
|-
| valign="top" |<span id="Ethiopia"></span>'''{{flag|इथियोपिया}}''' – संघीय प्रजातन्त्र इथियोपिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}इथियोपिया राज्य एउटा संघ हो जसमा [[:en:Regions of Ethiopia|९ क्षेत्रहरु र २ विशेषाधिकार शहरहरु]] रहेका छन् ।
<!--The European Union is not a sovereign state and should not be included-->
|-
| valign="top" |<span id="Fiji"></span>'''{{flag|फिजी}}''' – गणतन्त्र फिजी
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}फिजीले एउटा स्वायत्त क्षेत्र [[रोटुमा]]मा आफ्नो अधिकार जमाएको छ । <ref name=autonomous group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Finland"></span>'''{{flag|फिनल्याण्ड}}''' – गणतन्त्र फिनल्याण्ड
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" />
* {{flag|अल्याण्ड द्वीप}} फिनल्याण्डको तटस्थ गैरसैनिक स्वायत्त क्षेत्र हो । <ref name=autonomous group="Note"/><ref group="Note">[[अल्याण्ड द्वीप|अल्याण्ड]] [[:en:Treaty of Paris (1856)|पेरिस सन्धी]]द्वारा सन् १८५६ मा गैरसैनिक मुक्त क्षेत्र बनाइएको थियो । पछी यसलाई सन् १९२१ मा लीग अफ नेसनले पनि पुष्टि गरेको थियो । केही हदसम्म फेरी सन् १९९५ मा [[युरोपियन युनियन]]मा फिनल्याण्डको प्रवेश माथि सन्धीलाई पुष्टि गरिएको थियो । </ref>
|-
| valign="top" |<span id="France"></span>'''{{flag|फ्रान्स}}''' – फ्रेन्च गणतन्त्र
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" /> फ्रान्समा ५ वटा बिदेशी क्षेत्र/बिभागहरु सामेल छन् : [[फ्रेन्च गुएना]], [[गुआडेलौप]], [[मार्टिनिक]], [[मायोट्टे]],र [[रियुनियन]] । फ्रान्समा केही बिदेशी क्षेत्रहरु पनि सामेल रहेका छन् :-
* {{noflag|[[क्लिप्परटन द्वीप]]}}
* {{flag|फ्रेन्च पोलिनेसिया}}
* {{flag|न्यु क्यालोडेनिया}}
* {{flag|सेन्ट बार्थेलेमी|स्थानीय}}
* {{noflag|[[सेन्ट मार्टिन समुह|सेन्ट मार्टिन]]}}
* {{flag|सेन्ट पियेर्रे र मिकुएलन|स्थानीय}}
* {{flag|वाल्लिस र फुटुना|स्थानीय}}
* {{flag|फ्रेन्च दक्षिणी र अन्टार्कटिक द्वीप }}
|-
| valign="top" |<span id="Gabon"></span>'''{{flag|गाबोन}}''' – गाबोनिज गणतन्त्र
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Gambia"></span><span style="display:none">जाम्बिया</span> '''{{flag|जाम्बिया}}''' – गणतन्त्र जाम्बिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Georgia"></span>'''{{flag|जर्जिया (देश)}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}जर्जियामा २ वटा स्वायत्त क्षेत्र रहेका छन् ती हुन् :- [[अडजारा]] र [[अबखाजिया]].<ref name=autonomous group="Note"/> [[#अबखाजिया|अबखाजिया]] र [[#दक्षिण ओसेटिया|दक्षिण ओसेटिया]] भित्र,बास्तविक राज्यको गठन गरिएको छ ।
|-
| valign="top" |<span id="Germany"></span>'''{{flag|जर्मनी}}''' – संघीय गणतन्त्र जर्मनी
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" /> जर्मनी एउटा संघ हो जसमा [[:en:States of Germany|१६ संघीय राज्य]] रहेका छन् ।
|-
| valign="top" |<span id="Ghana"></span>'''{{flag|घाना}}''' – गणतन्त्र घाना
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span>छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Greece"></span>'''{{flag|ग्रीस}}''' – हेलेनिक गणतन्त्र
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" /> [[माउन्ट एथोस]] ग्रीसको एउटा स्वयात्त क्षेत्र हो जसलाई संयुक्त रूपले बहुराष्ट्रिय "पवित्र समुदाय" द्वारा पहाड शासित छ जसमा एउटा नागरिक राज्यपाल ग्रीस सरकारद्वारा नियुक्त गरिन्छ ।<ref>ग्रीसको संबिधान, धारा १०५</ref>
|-
| valign="top" |<span id="Grenada"></span>'''{{flag|ग्रिनाडा}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}ग्रिनाडा [[:en:Commonwealth realm|राष्ट्रमण्डल सीमा]]मा पर्दछ ।<ref name=realm group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Guatemala"></span>'''{{flag|ग्वाटेमाला}}''' – गणतन्त्र ग्वाटेमाला
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Guinea"></span>'''{{flag|गिनी}}''' – गणतन्त्र गिनी <ref group="Note"> गिनी –कोनाक्रीको नामले पनि चिनिन्छ ।</ref>
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Guinea-Bissau"></span>'''{{flag|गिनी-बिसाउ}}''' – गणतन्त्र गिनी-बिसाउ
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Guyana"></span>'''{{flag|गुयना}}''' – गुयनाको सहकारी गणतन्त्र
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Haiti"></span>'''{{flag|हाइटी}}''' – गणतन्त्र हाइटी
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |होली सि → [[#भ्याटिकन सिटी|भ्याटिकन सिटी]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Honduras"></span>'''{{flag|होन्डुरस}}''' – गणतन्त्र होन्डुरस
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Hungary"></span>'''{{flag|हंगेरी}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" />
|-
| valign="top" |<span id="Iceland"></span>'''{{flag|आइसल्याण्ड}}''' – गणतन्त्र आइसल्याण्ड
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="India"></span>'''{{flag|भारत}}''' – गणतन्त्र भारत
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}भारत एउटा संघ हो जसमा [[:en:States and territories of India|२९ राज्य तथा ७ वटा केन्द्रशाषित प्रदेश रहेका छन्]] ।
|-
| valign="top" |<span id="Indonesia"></span>'''{{flag|इण्डोनेशिया}}''' – गणतन्त्र इण्डोनेशिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} इण्डोनेशियामा [[:en:Provinces of Indonesia|५ प्रान्त]] रहेका जुन आधिकारिक रुपले स्वयात्ता पाईसकेका छन्: [[एसेच]], [[जकार्ता]], [[योग्यकार्ता विशेष क्षेत्र|योग्यकार्ता]], [[पपुवा (प्रान्त)|पपुवा]], र [[पश्चिम पपुवा (प्रान्त)|पश्चिम पपुवा]].<ref name=autonomous group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Iran"></span>'''{{flag|इरान}}''' – इस्लामिक गणतन्त्र इरान
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Iraq"></span>'''{{flag|इराक}}''' – इराक गणतन्त्र
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}इराक एउटा संघ हो जसमा<ref name=federal group="Note" /><ref>Source: [http://portal.unesco.org/ci/en/files/20704/11332732681iraqi_constitution_en.pdf/iraqi_constitution_en.pdf Iraqi constitution]</ref> [[:en:Governorates of Iraq|१८ प्रशासनिक निकाय]] छन्, जसमध्ये ३ वटाले [[इराकी कुर्दिस्तान]] बनाउछ ।<ref name=autonomous group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Ireland"></span>'''{{flag|आयरल्याण्ड}}'''<ref group="Note">यो आइरिस राज्यलाई ''गणतन्त्र आयरल्याण्ड'' पनि भनेर चिनिन्छ । (यो आधिकारिक ''विवरण'' मात्र हो तर ''नाम''भने हैन) । </ref>
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" />
|-
| valign="top" |<span id="Israel"></span>'''{{flag|इजरायल}}''' – इजरायल राज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
| style="background:LightCoral;" |[[:en:Recognition of Israel|३२ राज्यले मान्यता दिएको छैन]]
{{extent}} [[#प्यालेस्टाइन|प्यालेस्टाइन]]को क्षेत्र माथि आफ्नो बलियो नियन्त्रण बनाएको छ । [[:en:Jerusalem Law|पूर्वी जेरुसेलम]]लाई इजरायलले कब्जा गरेको छ,<ref>Knesset website, [http://www.knesset.gov.il/laws/special/eng/basic10_eng.htm ''Basic Law: Jerusalem, Capital of Israel'']</ref> जसलाई अन्तर्राष्ट्रिय संगठनहरूले यस कब्जालाई अमान्य भन्दै आएको छ ।<ref name=dis>{{cite web |url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2070.html |title=Disputes – International |publisher=CIA World Factbook |accessdate=8 November 2011 |archive-date=14 May 2011 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110514215411/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2070.html |dead-url=yes }}</ref> इजरायलले [[:en:West Bank Areas in the Oslo II Accord|नियन्त्रणको बेग्लै स्तर]], [[पश्चिम बैंक]]मा कायम गरेको छ, र इजरायलको स्थायी नागरिक तथा सैन्य उपस्थिति [[गाजा पट्टी]]मा छैन तै पनि [[:en:Israel's unilateral disengagement plan|एकहोरो मुक्ति योजना]]को तहत अन्तर्राष्ट्रिय कानुनको आधरमा उसले आफ्नो कब्जामा राखेको छ । <ref>{{cite web
| last = Gold
| first = Dore
| author2 = Institute for Contemporary Affairs
| title = Legal Acrobatics: The Palestinian Claim that Gaza is Still "Occupied" Even After Israel Withdraws
| work = Jerusalem Issue Brief, Vol. 5, No. 3
| publisher = Jerusalem Center for Public Affairs
| date = 26 August 2005
| url = http://www.jcpa.org/brief/brief005-3.htm
| accessdate = 2010-07-16
| archive-date = 2010-06-21
| archive-url = https://web.archive.org/web/20100621082606/http://jcpa.org/brief/brief005-3.htm
| url-status = dead
}}</ref><ref>{{cite web
| last = Bell
| first = Abraham
| title = International Law and Gaza: The Assault on Israel's Right to Self-Defense
| work = Jerusalem Issue Brief, Vol. 7, No. 29
| publisher = Jerusalem Center for Public Affairs
| date = 28 January 2008
| url = http://www.jcpa.org/brief/brief005-3.htm
| accessdate = 2010-07-16
| archive-date = 2010-06-21
| archive-url = https://web.archive.org/web/20100621082606/http://jcpa.org/brief/brief005-3.htm
| url-status = dead
}}</ref><ref>{{Cite press release
| title = Address by Foreign Minister Livni to the 8th Herzliya Conference
| publisher = Ministry of Foreign Affairs of Israel
| date = 22 January 2008
| url = http://www.mfa.gov.il/MFA/Government/Speeches+by+Israeli+leaders/2008/Address+by+FM+Livni+to+the+8th+Herzliya+Conference+22-Jan-2008.htm?DisplayMode=print
| accessdate = 2010-07-16}}</ref><ref>{{cite web
| last = Salih
| first = Zak M.
| title = Panelists Disagree Over Gaza's Occupation Status
| publisher = University of Virginia School of Law
| date = 17 November 2005
| url = http://www.law.virginia.edu/html/news/2005_fall/gaza.htm
| accessdate = 2010-07-16
| archive-date = 2016-03-03
| archive-url = https://web.archive.org/web/20160303200844/http://www.law.virginia.edu/html/news/2005_fall/gaza.htm
| dead-url = yes
}}</ref><ref>{{cite web
| title = Israel: 'Disengagement' Will Not End Gaza Occupation
| publisher = Human Rights Watch
| date = 29 October 2004
| url = http://www.hrw.org/english/docs/2004/10/29/isrlpa9577.htm
| accessdate = 2010-07-16}}</ref> [[:en:International recognition of Israel|३२]] संयुक्त राष्ट्र संघका सदस्य राष्ट्र (बढी अरब राष्ट्रहरू) र [[साहरवी अरब लोकतान्त्रिक गणतन्त्र|एसएडीआर]] ले मान्यता दिएको छैन ।
|-
| valign="top" |<span id="Italy"></span>'''{{flag|इटाली}}''' – इटाली गणतन्त्र
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" /> इटालीको ५ वटा स्वायत्त क्षेत्र रहेको छ, [[एओस्टा उपत्यका]], [[:en:Friuli-Venezia Giulia|फ्रीउली]], [[:en:Sardinia|सरडिनिया]], [[:en:Sicily|सिकिली]] तथा [[:en:Trentino-Alto Adige/Südtirol|सुडीट्रोल]].<ref name=autonomous group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Ivory Coast"></span>'''{{flag|आइभोरी कोस्ट}}''' – गणतन्त्र आइभोरी कोस्ट
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Jamaica"></span>'''{{flag|जमैका}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}जमैका [[:en:Commonwealth realm|राष्ट्रमण्डल सीमा]]मा पर्दछ ।<ref name=realm group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Japan"></span>'''{{flag|जापान}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Jordan"></span>'''{{flag|जोर्डन}}''' – जोर्डन अधिराज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Kazakhstan"></span>'''{{flag|कजाख्स्तान}}''' – गणतन्त्र कजाख्स्तान
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Kenya"></span>'''{{flag|केन्या}}''' – गणतन्त्र केन्या
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Kiribati"></span>'''{{flag|किरिबाटी}}''' – गणतन्त्र किरिबाटी
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Korea North"></span>'''{{flag|उत्तर कोरिया}}''' – जनवादी गणतन्त्र उत्तर कोरिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
| style="background:LightCoral;" |{{claimedby|SKOREA}}
{{extent}}उत्तर कोरियालाई २ वटा संयुक्त राष्ट्र सँग सदस्य राष्ट्र: [[#जापान|जापान]] र दक्षिण कोरियाले मान्यता दिएको छैन ।<ref name="koreas" group="Note"> उत्तर कोरिया र दक्षिण कोरिया दुवै राष्ट्र एकमात्र वैध सरकार कोरिया भएको दाबी गर्दै आएको छ । अरु पनि हेर्नुहोस [[:en:Foreign relations of North Korea|उत्तर कोरियाको विदेश साझेदारी]] तथा [[:en:Foreign relations of South Korea|दक्षिण कोरियाको विदेश साझेदारी]] यहाँ हेर्न सकिन्छ ।</ref><ref>{{cite web
| url = http://www.ioc.u-tokyo.ac.jp/~worldjpn/documents/texts/docs/19650622.T1E.html
| title = Treaty on Basic Relations between Japan and the Republic of Korea
| accessdate = 2008-10-27
}}</ref>
|-
| valign="top" |<span id="Korea South"></span>'''{{flag|दक्षिण कोरिया}}''' – गणतन्त्र कोरिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
| style="background:LightCoral;" |{{claimedby|NKOREA}}
{{extent}}दक्षिण कोरियाको एउटा स्वायत्त क्षेत्र रहेको छ, [[जेजू-डो]] ।<ref name=autonomous group="Note"/><ref>{{cite web|author=Keun Min|title=Greetings|publisher=Jeju Special Self-Governing Province|url=http://english.jeju.go.kr/contents/index.php?mid=02|accessdate = 2010-11-10}}</ref> संयुक्त राष्ट्र संघको सदस्य राष्ट्र उत्तर कोरियाले दक्षिण कोरियालाई मान्यता दिएको छैन । <ref name="koreas" group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span style="display:none">ZZZ</span>कोसोभो → [[#कोसोभो|कोसोभो]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Kuwait"></span>'''{{flag|कुवैत}}''' – कुवैत राज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Kyrgyzstan"></span>'''{{flag|किर्गिजस्तान}}''' – गणतन्त्र किर्गिजस्तान
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Laos"></span>'''{{flag|लाओस}}''' – जनवादी गणतन्त्र लाओस
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Latvia"></span>'''{{flag|लात्भिया}}''' – गणतन्त्र लात्भिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" />
|-
| valign="top" |<span id="Lebanon"></span>'''{{flag|लेबनान}}''' – गणतन्त्र लेबनान
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Lesotho"></span>'''{{flag|लेसोथो}}''' – लेसोथो गणराज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Liberia"></span>'''{{flag|लाईबेरिया}}''' – गणतन्त्र लाईबेरिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Libya"></span>'''{{flag|लिबिया}}''' – लिबिया राज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} लिबियाको स्वयं घोषित एउटा स्वायत्त क्षेत्र रहेको छ :<ref>{{Cite news|url=http://www.aljazeera.com/news/africa/2013/11/east-libya-declares-self-government-2013113195259621122.html|title=East Libya declares self-government|publisher=[[Al Jazeera]]|date=November 3, 2013|accessdate=November 5, 2013}}</ref>
* {{flagicon image|Flag of Cyrenaica.svg}} [[:en:Cyrenaica|साइरेनेका]]
|-
| valign="top" |<span id="Liechtenstein"></span>'''{{flag|लिचटेन्स्टाइन}}''' – लिचटेन्स्टाइनरियासत
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Lithuania"></span>'''{{flag|लिथुआनिया}}''' – गणतन्त्र लिथुआनिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" />
|-
| valign="top" |<span id="Luxembourg"></span>'''{{flag|लक्जेम्बर्ग}}''' – महान डच लक्जेम्बर्ग
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" />
|-
| valign="top" |<span id="Macedonia"></span>'''{{flag|म्यासेडोनिया}}''' – गणतन्त्र म्यासेडोनिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} म्यासेडोनियाको नाममा बिबाद भएको हुनाले यो राष्ट्रलाई संयुक्त राष्ट्र तथा अन्य अन्तर्राष्ट्रिय संगठनले यसलाई "पुर्व युगोस्लाभ गणतन्त्र म्यासेडोनिया "भनेर बोलाउछन् ।
|-
| valign="top" |<span id="Madagascar"></span>'''{{flag|माडागास्कर}}''' – गणतन्त्र माडागास्कर
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Malawi"></span>'''{{flag|मलावी}}''' – गणतन्त्र मलावी
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Malaysia"></span>'''{{flag|मलेशिया}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} मलेशिया एउटा संघ हो जसमा [[:en:States of Malaysia|१३ राज्य तथा ३ संघिय इलाका]] समाहित रहेका छन् ।
|-
| valign="top" |<span id="Maldives"></span>'''{{flag|माल्दिभ्स}}''' – गणतन्त्र माल्दिभ्स
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Mali"></span>'''{{flag|माली}}''' – गणतन्त्र माली
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Malta"></span>'''{{flag|माल्टा}}''' – गणतन्त्र माल्टा
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" />
|-
| valign="top" |<span id="Marshall Islands"></span>'''{{flag|मार्शल द्वीप}}''' – गणतन्त्र मार्शल द्वीप
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} [[#संयुक्त राज्य अमेरिका|संयुक्त राज्य अमेरिका]]को मातहतमा नि:शुल्क संघको रुपमा संकुचित रहेको छ ।
|-
| valign="top" |<span id="Mauritania"></span>'''{{flag|मौरिसनिया}}''' – इस्लामिक गणतन्त्र मौरिसनिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Mauritius"></span>'''{{flag|मौरिसस}}''' – गणतन्त्र मौरिसस
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} मौरिससको एउटा स्वायत्त द्वीप रहेको छ, [[रोड्रीगेज]] । <ref name=autonomous group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Mexico"></span>'''{{flag|मेक्सिको}}''' – संयुक्त मेक्सिको राज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} मेक्सिको एउटा संघ हो जसमा [[:en:Political divisions of Mexico|३१ राज्य तथा १ संघीय जिल्ला]] रहेको छ ।
|-
| valign="top" |<span id="Micronesia"></span>'''{{flag|माइक्रोनेसियाको संघीय राज्य}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} [[#संयुक्त राज्य अमेरिका|संयुक्त राज्य अमेरिका]]को मातहतमा नि:शुल्क संघको रुपमा संकुचित रहेको छ । संघीय राज्य माइक्रोनेसिया एउटा संघ हो जसमा ४ वटा राज्य रहेका छन् ।
|-
| valign="top" |<span id="Moldova"></span>'''{{flag|मोल्डोभा}}''' – मोल्डोभा गणतन्त्र
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} मोल्डोभाको स्वयात्त क्षेत्रहरु [[गागौजिया]] र [[#ट्रान्सनिसट्रिया|ट्रान्सनिसट्रिया]] रहेको छ,जसले पछिल्लो डी फ्याक्टो राज्यको रुप लिएको छ ।
|-
| valign="top" |<span id="Monaco"></span>'''{{flag|मोनाको}}''' – मोनाको रियासत
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Mongolia"></span>'''{{flag|मङ्गोलिया}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Montenegro"></span>'''{{flag|मोन्टेनेग्रो}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Morocco"></span>'''{{flag|मोरक्को}}''' – मोरक्को राज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} [[पश्चिमी सहारा]]क्षेत्र माथि मोरक्कोले आफ्नो सार्वभौमिकता दावी गर्दै आएको छ । र उसको धेरै जसो क्षेत्रमा आफ्नो नियन्त्रण पनि राखेको छ । यस माथि [[#एसएडीआर|साहरवी अरब लोकतान्त्रिक गणतन्त्र]]ले बिबाद उठाउदै आएको छ ।
|-
| valign="top" |<span id="Mozambique"></span>'''{{flag|मोजाम्बिक}}''' – गणतन्त्र मोजाम्बिक
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |म्यानमार → [[#बर्मा|बर्मा]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
|
|-
| valign="top" |<span style="display:none">ZZZ</span>नागोर्नो-काराबाख → [[#नागोर्नो-काराबाख| नागोर्नो-काराबाख]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
|
|-
| valign="top" |<span id="Namibia"></span>'''{{flag|नामिबिया}}''' – गणतन्त्र नामिबिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Nauru"></span>'''{{flag|नाउरु}}''' – गणतन्त्र नाउरु
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Nepal"></span>'''{{flag|नेपाल}}''' – संघीय लोकतान्त्रिक गणतन्त्र नेपाल
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} नेपालमा [[विकास क्षेत्रहरु|५ विकास क्षेत्र]] तथा [[नेपालका अञ्चलहरू|१४ अञ्चल]] रहेको छ ।
|-
| valign="top" |<span id="Netherlands"></span>'''{{flagcountry|नेदरल्याण्ड}}'''<!--Link to state instead of country--> – नेदरल्याण्ड राज्य <!-- Note that the Netherlands is not the sovereign state, the Kingdom is—see [[Kingdom of the Netherlands#The distinction between the Netherlands and "the Kingdom"]]. -->
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" /> नेदरल्याण्ड राज्यले ४ वटा संबैधानिक राष्ट्रहरुलाई समेटेको छ जुन हुन्:
* {{flag|नेदरल्याण्ड}}
* {{flag|अरुबा}}
* {{flag|कुराकाओ}}
* {{flag|सिन्ट मार्टिन }}
राजा र उसको मन्त्रीहरूले राज्यको सरकार संगै उसको घटक राष्ट्रको सरकार नेदरल्याण्डको रुपमा रहेको छ । सन् २०१० [[:en:Netherlands Antilles|नेदरल्याण्डमा रहेको सामुहिक द्वीप]] बिघटन पश्चात कुराकाओ र सिन्ट मार्टिन छुट्टै संबैधानिक राष्ट्र बन्यो भने अरुबालाई स्वयतता प्रदान गरियो । अन्य तीन द्वीपहरु ( [[:en:Bonaire|बोनाएर]], [[:en:Saba|साबा]], [[:en:Sint Eustatius|सिन्ट इयुस्टाटियस]]) नेदरल्याण्डको [[:en:Caribbean Netherlands|विशेष नगरपालिका]]को रुपमा राखिएको छ ।
पुरै नेदरल्याण्ड राज्य [[युरोपियन युनियन]] भित्र पर्छ ।
|-
| valign="top" |<span id="New Zealand"></span>'''{{flag|न्युजिल्यान्ड}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} न्युजिल्यान्ड एउटा [[:en:Commonwealth realm|राष्ट्रमण्डल सीमा]] भित्र पर्दछ,<ref name=realm group="Note"/> र यसको निर्भर इलाकाहरु रहेका छन्:
* {{noflag|[[रोस डिपेन्डेन्सी]]}}
* {{flag|टोकेलाउ}}
न्युजिल्यान्ड २ वटा सम्बन्धित राज्यप्रति जिम्मेवार छ (तर क्षेत्रमाथि कुनै अधिकार छैन):
* {{flag|कुक द्वीप}}
* {{flag|नियु}}
कुक द्वीप तथा नियुले ३९ राष्ट्र तथा ९ संयुक्त राष्ट्र सदस्य राष्ट्रसँग कुटनीतिक सम्बन्ध रहेको छ ।<ref>{{cite web
| author = Federal Foreign Office of Germany
| title = Beziehungen zu Deutschland
| publisher = Government of Germany
| date = November 2009
| url = http://www.auswaertiges-amt.de/diplo/de/Laenderinformationen/Cookinseln/Bilateral.html
| accessdate = 2010-07-16}} For more information, see [[Foreign relations of the Cook Islands]].</ref><ref>{{cite web
| author = China Internet Information Centre
| title = Full text of joint communique on the establishment of diplomatic relations between China and Niue
| publisher = Xinhua News Agency
| date = 13 December 2007
| url = http://www.china.org.cn/english/international/235447.htm
| accessdate = 2010-07-16}}</ref><ref>{{cite web
| author = Republic of Nauru Permanent Mission to the United Nations
| title = Foreign Affairs
| publisher = United Nations
| url = http://www.un.int/nauru/foreignaffairs.html
| accessdate = 2010-07-16}}</ref> यिनीहरु सँग सन्धी गर्ने अधिकार संयुक्त राष्ट्रबाट प्राप्त रहेको छ । <ref name="untreaty1">{{Cite web |url=http://untreaty.un.org/cod/repertory/art102/english/rep_supp8_vol6-art102_e_advance.pdf |title=Archive copy |access-date=2014-08-14 |archive-date=2004-07-23 |archive-url=https://web.archive.org/web/20040723045746/http://untreaty.un.org/cod/repertory/art102/english/rep_supp8_vol6-art102_e_advance.pdf |url-status=dead }}</ref> तथा यिनीहरु केही [[संयुक्त राष्ट्रका स्वतंत्र संस्थाहरु|संयुक्त राष्ट्र विशिष्टीकृत संस्था]]को सदस्य समेत रहेका छन् ।
|-
| valign="top" |<span id="Nicaragua"></span>'''{{flag|निकाराग्वा}}''' – गणतन्त्र निकाराग्वा
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}निकाराग्वाको २ वटा स्वयात्त क्षेत्र रहेको छ : [[:en:Región Autónoma del Atlántico Sur|अटलान्टिको सुर]] तथा [[:en:Región Autónoma del Atlántico Norte|अटलान्टिको नोर्टे]] । <ref name=autonomous group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Niger"></span>'''{{flag|नाइजर}}''' – गणतन्त्र नाइजर
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Nigeria"></span>'''{{flag|नाइजेरिया}}''' – संघीय गणतन्त्र नाइजेरिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} नाइजेरिया एउटा संघ हो जसमा [[:en:States of Nigeria|३६ राज्य र १ संघीय इलाका]] रहेको छ ।
|-
| valign="top" |<span style="display:none">ZZZ</span>नियु → [[#नियु|नियु]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span style="display:none">ZZZ</span>उत्तरी साइप्रस → [[#उत्तरी साइप्रस| उत्तरी साइप्रस]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
|
|-
| valign="top" |उत्तर कोरिया → [[#उत्तर कोरिया|उत्तर कोरिया]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
|
|-
| valign="top" |<span id="Norway"></span>'''{{flag|नर्वे}}''' – नर्वे राज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
* [[सालबर्ड]] नर्वेको अभिन्न भाग हो, तर [[:en:Svalbard Treaty|सालबर्ड सन्धी]]ले उसलाई विशेष दर्जा प्राप्त छ ।
* [[जान मएन]]द्वीप नर्वेको अभिन्न भाग तथा अनिगमित क्षेत्र हो ।
नर्वेको निर्भर इलाकाहरु निम्न रहेका छन्:
* [[बौभेट द्वीप]]
* [[पिटर द्वीप]]
* [[क्वीन माउड ल्याण्ड]]
|-
| valign="top" |<span id="Oman"></span>'''{{flag|ओमान}}''' – ओमान सल्तनत
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Pakistan"></span>'''{{flag|पाकिस्तान}}''' – इस्लामिक गणतन्त्र पाकिस्तान
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} पाकिस्तान एउटा संघ हो जसमा [[:en:Subdivisions of Pakistan|४ प्रान्त, १ राजधानी इलाका, र जनजातीय क्षेत्रहरु]] रहेका छन् । पाकिस्तान र [[#भारत|भारतीय]] बीच [[कश्मीर]]माथि बिबाद रहेको छ । पाकिस्तानले [[आजाद कश्मीर|केही भाग]]मा आफ्नो नियन्त्रन राखेको छ तर स्पष्ट रुपमा कुनै अंश माथि दावी गरेको छैन, <ref>Constitution of Pakistan, Art. 1.</ref><ref>{{Cite news
| author = Aslam, Tasnim
| title = 'Pakistan Does Not Claim Kashmir As An Integral Part...'
| url = http://www.outlookindia.com/article.aspx?233374
| newspaper = Outlook India
| publisher = The Outlook Group
| date = 11 December 2006
| accessdate = }}</ref> किनकी यो एउटा बिबादास्पद क्षेत्रको रुपमा रहेको छ ।<ref>{{Cite book
| last = Williams
| first = Kristen P.
| title = Despite nationalist conflicts: theory and practice of maintaining world peace
| publisher = Greenwood Publishing Group
| year = 2001
| pages = 154–155
| url = http://books.google.com/?id=OYmurpH3ahsC
| isbn = 978-0-275-96934-9}}</ref><ref>{{Cite book
| last = Pruthi
| first = R.K.
| title = An Encyclopaedic Survey Of Global Terrorism In 21St Century
| publisher = Anmol Publications Pvt. Ltd.
| year = 2001
| pages = 120–121
| url = http://books.google.com/?id=C3yDkKDbZ3YC
| isbn = 978-81-261-1091-9
}}{{Dead link|date=October 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> यो नियन्त्रण २ राजनैतिक भागमा बाँडिएको छ,पाकिस्तानको उचित क्षेत्र देखि बेग्लै प्रशासित:<ref name=Kashmir group="Note">[[कश्मीर]]को सार्वभौमिकता माथि [[#भारत|भारत]] तथा [[#पाकिस्तान|पाकिस्तान]] बीच बिबाद रहेको छ । यसको केही भागमाथि [[#चीन|जनवादी गणतन्त्र चीन]] र [[#ताइवान|गणतन्त्र चीन]]ले दावी गरेको छ । बास्तवमा कश्मीर भारत,पाकिस्तान तथा चीनद्वारा विभाजित छ । यो हेर्नुहोस [[:en:List of territorial disputes|सिमा बिबाद सूची]] </ref>
* {{flag|आजाद कश्मीर}}
* {{noflag|[[गिलगीत–बल्तीस्तान]]}}
|-
| valign="top" |<span id="Palau"></span>'''{{flag|पलाउ}}''' – गणतन्त्र पलाउ
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} [[#संयुक्त राज्य अमेरिका|संयुक्त राज्य अमेरिका]]को मातहतमा नि:शुल्क संघको रुपमा संकुचित रहेको छ ।
|-
| valign="top" |<span id="Palestine"></span>'''{{flag|प्यालेस्टाइन}}''' – प्यालेस्टाइन राज्य
| style="background:LightSkyBlue;" |<span style="display:none">A</span> [[संयुक्त राष्ट्र संघ महासभा पर्यवेक्षक|संयुक्त राष्ट्र पर्यवेक्षक राष्ट्र]]; एउटा [[संयुक्त राष्ट्रका स्वतंत्र संस्थाहरु|संयुक्त राष्ट्र विशिष्टीकृत संस्था]]को सदस्यता प्राप्त
| style="background:LightCoral;" |{{claimedby|ISRAEL}}
{{extent}} प्यालेस्टाइन राज्यको घोषणा भएदेखि नै {{Numrec|Pal}} राष्ट्रबाट आफ्नो कुटनैतिक मान्यता प्राप्त गरेको छ । <ref>{{cite web|author=Palestine Liberation Organization|title=Road For Palestinian Statehood: Recognition and Admission|url=http://www.nad-plo.org/etemplate.php?id=5|publisher=Negotiations Affairs Department|accessdate=2011-07-28}}</ref> घोषित राज्यको कुनै प्रादेशिक सिमाना रहेको छैन, वा घोषित राज्यको सिमानामा आफ्नो पूर्ण अधिकार पाउन सकेको छैन । <ref>See the following on statehood criteria:
* {{Cite journal|author=Mendes, Errol|title=Statehood and Palestine for the purposes of Article 12 (3) of the ICC Statute|url=http://uclalawforum.com/media/background/gaza/2010-03-30_Mendes-Memo.pdf|pages=28, 33|date=30 March 2010|publisher=30 March 2010|accessdate=2011-04-17|postscript=:}} "...the Palestinian State also meets the traditional criteria under the Montevideo Convention..."; "...the fact that a majority of states have recognised Palestine as a State should easily fulfill the requisite state practice".
* {{Cite journal|author=McKinney, Kathryn M.|title=The Legal Effects of the Israeli-PLO Declaration ofPrinciples: Steps Toward Statehood for Palestine|url=http://lawpublications.seattleu.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1438&context=sulr&sei-redir=1#search=%22palestine+%22constitutive+theory%22+statehood%22|journal=Seattle University Law Review|volume=18|issue=93|year=1994|page=97|publisher=Seattle University|accessdate=2011-04-17|postscript=:|archive-date=2011-07-22|archive-url=https://web.archive.org/web/20110722063030/http://lawpublications.seattleu.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1438&context=sulr&sei-redir=1#search=%22palestine+%22constitutive+theory%22+statehood%22|dead-url=yes}} "It is possible, however, to argue for Palestinian statehood based on the constitutive theory".
* {{Cite journal|author=McDonald, Avril|title=Operation Cast Lead: Drawing the Battle Lines of the Legal Dispute|url=https://litigation-essentials.lexisnexis.com/webcd/app?action=DocumentDisplay&crawlid=1&doctype=cite&docid=16+Hum.+Rts.+Br.+25&srctype=smi&srcid=3B15&key=74ccae52ba220673512e7784449388f0|journal=Human Rights Brief|volume=25|date=Spring 2009|publisher=Washington College of Law, Center for Human Rights and Humanitarian Law|accessdate=2011-04-17|postscript=:}} "Whether one applies the criteria of statehood set out in the Montevideo Convention or the more widely accepted constitutive theory of statehood, Palestine might be considered a state."</ref> [[:en:Palestinian National Authority|प्यालेस्टिनी राष्ट्रिय प्राधिकरण]] [[:en:Palestinian territories|प्यालेस्टिनी इलाका]] भित्र सीमित स्वायत्त क्षेत्राधिकार चलाउछ । जुन [[:en:Oslo Accords|ओस्लो समझौता]]को परिणामको रूपमा गठन अन्तरिम प्रशासनिक निकाय हो । विदेशी निती सम्बन्धमा, प्यालेस्टाइनको [[:en:Palestine Liberation Organization|प्यालेस्टाइन लिबरेशन संगठन]] प्रतिनिधित्व गर्दछ । <ref name="unnms"/> प्यालेस्टाइन [[युनेस्को]]को सदस्यता प्राप्त गरेको छ साथै <ref>{{cite web|author=United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization|title=Arab States: Palestine|url=http://www.unesco.org/new/en/unesco/worldwide/arab-states/palestine/|publisher=United Nations|accessdate=3 December 2011}}</ref> संयुक्त राष्ट्र संघको पर्यवेक्षक राष्ट्रको रुपमा पनि रहेको छ ।
|-
| valign="top" |<span id="Panama"></span>'''{{flag|पानामा}}''' – गणतन्त्र पानामा
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Papua New Guinea"></span>'''{{flag|पपुवा न्युगिनी}}''' – स्वतन्त्र राज्य पपुवा न्युगिनी
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} पपुवा न्युगिनी एउटा [[:en:Commonwealth realm|राष्ट्रमण्डल सीमा]] भित्र पर्दछ । <ref name=realm group="Note"/> जसमा एउटा स्वयात्त क्षेत्र पर्दछ, [[:en:Autonomous Region of Bougainville|बौगेनभिल्ले]] । <ref name=autonomous group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Paraguay"></span>'''{{flag|पाराग्वे}}''' – गणतन्त्र पाराग्वे
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Peru"></span>'''{{flag|पेरु|state}}''' – गणतन्त्र पेरु
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Philippines"></span>'''{{flag|फिलिपिन्स}}''' – गणतन्त्र फिलिपिन्स
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}फिलिपिन्सको एउटा स्वायत्त क्षेत्र रहेको छ, [[:en:Autonomous Region in Muslim Mindanao|मुस्लीम मिन्डानाओ]] । <ref name=autonomous group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Poland"></span>'''{{flag|पोल्याण्ड}}''' – गणतन्त्र पोल्याण्ड
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" />
|-
| valign="top" |<span id="Portugal"></span>'''{{flag|पोर्चुगल}}''' – गणतन्त्र पोर्चुगल
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" /> पोर्चुगलको २ वटा स्वयात्त क्षेत्र रहेको छ, [[अजोरेस]] र [[मडेइरा]] । <ref name=autonomous group="Note"/>
|-
| valign="top" |प्रिडेनेस्ट्रोभी → [[#ट्रान्सनिसट्रिया|ट्रान्सनिसट्रिया]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
|
|-
| valign="top" |<span id="Qatar"></span>'''{{flag|कतार}}''' – कतार राज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |गणतन्त्र कोरिया → [[#दक्षिण कोरिया|दक्षिण कोरिया]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
|
|-
| valign="top" |गणतन्त्र कङ्गो → [[#गणतन्त्र कङ्गो|गणतन्त्र कङ्गो]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
|
|-
| valign="top" |<span id="Romania"></span>'''{{flag|रोमानिया}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" />
|-
| valign="top" |<span id="Russia"></span>'''{{flag|रसिया}}''' – रसिया संघ
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} रसिया आधिकारिक रुपमा ८५ [[:en:federal subjects of Russia|संघीय बिषयहरू]] (गणतन्त्र, ओब्लास्टस, स्वयात्त कोर्गुस, संघीय शहर,तथा स्वयात्त ओब्लास्टस)को एउटा संघ हो । त्यस मध्ये थुप्रै संघीय विषयहरू जातीय गणतन्त्रबाट छन् । <ref name=autonomous group="Note" />
|-
| valign="top" |<span id="Rwanda"></span>'''{{flag|रुवाण्डा}}''' – गणतन्त्र रुवाण्डा
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span style="display:none">ZZZ</span>साहरवी अरब लोकतान्त्रिक गणतन्त्र → [[#एसएडीआर|साहरवी अरब लोकतान्त्रिक गणतन्त्र]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
|
|-
| valign="top" |<span id="Saint Kitts and Nevis"></span>'''{{flag|सेन्ट किट्स र नेभिस}}''' – सेन्ट क्रिस्टोफर र नेभिसको संघ
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} सेन्ट किट्स र नेभिस [[:en:Commonwealth realm|राष्ट्रमण्डल सीमा]] भित्र पर्दछ । <ref name=realm group="Note"/> र <ref name=federal group="Note"/> [[:en:Parishes of Saint Kitts and Nevis|१४ आफ्नै पादरी भएको इलाका]]को एउटा संघ हो ।
|-
| valign="top" |<span id="Saint Lucia"></span>'''{{flag|सेन्ट लुसिया}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} सेन्ट लुसिया [[:en:Commonwealth realm|राष्ट्रमण्डल सीमा]]मा पर्दछ ।<ref name=realm group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Saint Vincent and the Grenadines"></span>'''{{flag|सेन्ट भिन्सेन्ट र ग्रेनाडाइन्स}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} सेन्ट भिन्सेन्ट र ग्रेनाडाइन्स [[:en:Commonwealth realm|राष्ट्रमण्डल सीमा]]मा पर्दछ ।<ref name=realm group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Samoa"></span>'''{{flag|सामोआ}}''' – स्वतन्त्र सामोआ राज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="San Marino"></span>'''{{flag|सान मारिनो}}''' – गणतन्त्र सान मारिनो
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="São Tomé and Príncipe"></span>'''{{flag| साओ टोमे र प्रिन्सिपे}}''' – प्रजातान्त्रिक गणतन्त्र साओ टोमे र प्रिन्सिपे
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} साओ टोमे र प्रिन्सिपेको एउटा स्वायत्त क्षेत्र रहेको छ, [[प्रिन्सिपे]] । <ref name=autonomous group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Saudi Arabia"></span>'''{{flag|साउदी अरब}}''' – साउदी अरब राज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
<!--Sealand is not a sovereign state according to the definition in the introduction of this article and should not be included-->
<!--Scotland is not a sovereign state according to the definition in the introduction of this article and should not be included-->
|-
| valign="top" |<span id="Senegal"></span>'''{{flag|सेनेगल}}''' – गणतन्त्र सेनेगल
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Serbia"></span>'''{{flag|सर्बिया}}''' – गणतन्त्र सर्बिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}सर्बियको २ वटा स्वायत्त क्षेत्र रहेको छ, [[भोजभोदिना]] र [[कोसोभो र मेतोहइजा]] । <ref name=autonomous group="Note"/> यसको अधिकांश भाग [[#कोसोभो|गणतन्त्र कोसोभो]]को वास्तविक नियन्त्रणमा रहेको छ ।
|-
| valign="top" |<span id="Seychelles"></span>'''{{flag|सेसेल्स}}''' – गणतन्त्र सेसेल्स
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Sierra Leone"></span>'''{{flag|सेरा लियोन}}''' – गणतन्त्र सेरा लियोन
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Singapore"></span>'''{{flag|सिंगापुर}}''' – गणतन्त्र सिंगापुर
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Slovakia"></span>'''{{flag|स्लोभाकिया}}''' – गणतन्त्र स्लोभाक
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" />
|-
| valign="top" |<span id="Slovenia"></span>'''{{flag|स्लोभेनिया}}''' – गणतन्त्र स्लोभेनिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" />
|-
| valign="top" |<span id="Solomon Islands"></span>'''{{flag|सोलोमन द्वीप}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}सोलोमन द्वीप [[:en:Commonwealth realm|राष्ट्रमण्डल सीमा]]मा पर्दछ ।<ref name=realm group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Somalia"></span>'''{{flag|सोमालिया}}''' – संघीय गणतन्त्र सोमालिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} सोमालिया हाल आधिकारिक रुपमा [[:en:Federal Government of Somalia|संघीय सोमालिया सरकार]] (एफजीएस)को मातहतमा एउटा राष्ट्रमा विभाजित हुनुका साथै नियन्त्रण पनि त्यस भित्रमा गर्दछ । [[पुटल्याण्ड]] तथा [[गाल्मडग]] ले आफुलाई सोमालियाको स्वयात्त क्षेत्रको रुपमा घोषणा गरेको छ । (जसलाई एफजीएसले अमान्य भन्दै अस्विकार गर्दै आएको छ),<ref>{{Cite book | last = Weller | first = Marc |author2=Nobbs, Katherine | title = Asymmetric Autonomy and the Settlement of Ethnic Conflicts | publisher = University of Pennsylvania Press | year = 2010 | location = Philadelphia, United States | page = | url = http://books.google.com/?id=ru-DIWuuObEC | isbn = 978-0-8122-4230-0}}</ref> जबकी [[#सोमालील्याण्ड|सोमालील्याण्ड]] एउटा अपरिचित राज्यको रुपमा आफुलाई वास्तविक राज्य भन्दै आएको छ ।
|-
| valign="top" |<span style="display:none">ZZZ</span>सोमालील्याण्ड → [[#सोमालील्याण्ड|सोमालील्याण्ड]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
|
|-
| valign="top" |<span id="South Africa"></span>'''{{flag|दक्षिण अफ्रिका}}''' – गणतन्त्र दक्षिण अफ्रिका
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |दक्षिण कोरिया → [[#दक्षिण कोरिया|दक्षिण कोरिया]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
|
|-
| valign="top" |<span style="display:none">ZZZ</span>दक्षिण ओसेटिया → [[#दक्षिण ओसेटिया|दक्षिण ओसेटिया]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
|
|-
| valign="top" |<span id="South Sudan"></span>'''{{flag|दक्षिणी सुडान}}''' – दक्षिणी सुडान
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} दक्षिणी सुडान [[:en: States of South Sudan|१० राज्य]]को एउटा संघ हो ।
|-
| valign="top" |<span id="Spain"></span>'''{{flag|स्पेन}}''' – स्पेन राज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" /> स्पेन [[:en:Autonomous communities of Spain|१७ स्वायत्त सम्प्रदाय तथा २ विशेष स्वायत्त शहर]]मा विभाजित रहेको छ । <ref name=autonomous group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Sri Lanka"></span>'''{{flag|श्रीलंका}}''' – लोकतान्त्रिक समाजवादी गणतन्त्र श्रीलंका
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}पहिले [[:en:Dominion of Ceylon|सलोन]]को रुपमा चिनिन्थ्यो ।
|-
| valign="top" |<span id="Sudan"></span>'''{{flag|सुडान}}''' – गणतन्त्र सुडान
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} सुडान [[:en:States of Sudan|१७ राज्य]]हरूको एउटा संघ हो । जसमध्ये [[एबेई]] तथा [[काफिया किङ]] [[#दक्षिणी सुडान|दक्षिणी सुडान]]सँग बिबादित रहेको छ ।
|-
| valign="top" |<span style="display:none">ZZZ</span>दक्षिणी सुडान → [[#दक्षिणी सुडान|दक्षिणी सुडान]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
|
|-
| valign="top" |<span id="Suriname"></span>'''{{flag|सुरिनेम}}''' – गणतन्त्र सुरिनेम
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Swaziland"></span>'''{{flag|स्वाजिल्याण्ड}}''' – स्वाजिल्याण्ड राज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Sweden"></span>'''{{flag|स्वीडेन}}''' – स्वीडेन राज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" />
|-
| valign="top" |<span id="Switzerland"></span>'''{{flag|स्विजरल्याण्ड}}''' – स्विस संघ
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}स्विजरल्याण्ड [[:en:Cantons of Switzerland|२६ क्यान्टन]]हरूको एउटा संघ हो ।
|-
| valign="top" |<span id="Syria"></span>'''{{flag|सीरिया}}''' – अरब गणतन्त्र सीरिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} २० संयुक्त राष्ट्र सदस्यहरूले सिरियाली जनताको [[:en:International recognition of the Syrian National Coalition|वैध]] प्रतिनिधिको रूपमा मान्यता छ जो [[:en:National Coalition for Syrian Revolutionary and Opposition Forces|सिरियाली राष्ट्रिय गठबन्धन]], [[:en:Syrian civil war|सिरियाली गृहयुद्ध]] समयमा विद्रोही नियन्त्रित इलाका शासन गर्न [[:en:Syrian Interim Government|अन्तरिम सरकार]] स्थापित छ ।
सिरियाको एउटा आत्म-घोषित स्वायत्त क्षेत्र छ:
* {{flag|सीरियन कुर्दिस्तान}}
|-
| valign="top" |<span style="display:none">ZZZ</span>ताइवान (गणतन्त्र चीन) → [[#ताइवान|ताइवान]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
|
|-
| valign="top" |<span id="Tajikistan"></span>'''{{flag|ताजिकिस्तान}}''' – गणतन्त्र ताजिकिस्तान
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} ताजिकिस्तानको एउटा स्वायत्त क्षेत्र रहेको छ, [[:en:Gorno-Badakhshan Autonomous Province|गोर्नो बदाखशान]] ।<ref name=autonomous group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Tanzania"></span>'''{{flag|तन्जानिया}}''' – संयुक्त गणतन्त्र तन्जानिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}तन्जानियाको एउटा स्वायत्त क्षेत्र रहेको छ, [[जान्जीबार]] ।<ref name=autonomous group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Thailand"></span>'''{{flag|थाइल्याण्ड}}''' – थाइल्याण्ड राज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |टिमोर-लेस्टो → [[#पूर्वी टिमोर|पूर्वी टिमोर]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
|
|-
| valign="top" |<span id="Togo"></span>'''{{flag|टोगो}}''' – गणतन्त्र टोगो
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Tonga"></span>'''{{flag|टोंगा}}''' – टोंगा राज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span style="display:none">ZZZ</span>ट्रान्सनिसट्रिया → [[#ट्रान्सनिसट्रिया|ट्रान्सनिसट्रिया]]
|<span style="display:none">A संयुक्त राष्ट्र सदस्य</span>
|<span style="display:none">A None</span>
|
|-
| valign="top" |<span id="Trinidad and Tobago"></span>'''{{flag|ट्रिनिडाड र टोबागो}}''' – गणतन्त्र ट्रिनिडाड र टोबागो
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} ट्रिनिडाड र टोबागो को एउटा स्वयात्त क्षेत्र रहेको छ, [[टोबागो]] ।<ref name=autonomous group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Tunisia"></span>'''{{flag|ट्युनिसिया}}''' – गणतन्त्र ट्युनिसिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Turkey"></span>'''{{flag|टर्की}}''' – गणतन्त्र टर्की
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Turkmenistan"></span>'''{{flag|तुर्कमेनिस्तान}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Tuvalu"></span>'''{{flag|टुभालु}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}टुभालु [[:en:Commonwealth realm|राष्ट्रमण्डल सीमा]]मा पर्दछ ।<ref name=realm group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Uganda"></span>'''{{flag|युगान्डा}}''' – गणतन्त्र युगान्डा
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Ukraine"></span>'''{{flag|युक्रेन}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="United Arab Emirates"></span>'''{{flag|संयुक्त अरब इमिरेट्स}}'''
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}संयुक्त अरब इमिरेट्स [[:en:Emirates of the United Arab Emirates|७ इमिरेट्स]]हरूको एउटा संघ हो ।
|-
| valign="top" |<span id="United Kingdom"></span>'''{{flag|संयुक्त अधिराज्य}}''' – ग्रेट ब्रिटेन तथा उत्तरद्वीपको संयुक्त अधिराज्य
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}[[युरोपियन युनियन]] सदस्य राष्ट्र<ref name=EU group="Note" /> संयुक्त अधिराज्य [[:en:Commonwealth realm|राष्ट्रमण्डल सीमा]]मा पर्दछ । <ref name=realm group="Note"/> जसमा [[:en:Countries of the United Kingdom|४ संबैधानिक राष्ट्रहरु]]: [[इङ्गल्याण्ड]], [[उत्तरी आयरल्याण्ड]], [[स्कटल्याण्ड]], तथा [[वेल्स]] रहेका छन् । संयुक्त अधिराज्यको निम्न बिदेशी इलाकाहरु रहेका छन्:
* {{flag|अक्रोटिरी र धेकेलिया}}
* {{flag|एङगुइला}}
* {{flag|बर्मुडा}}
* {{flag|ब्रिटिस भारतीय हिन्द महासागर क्षेत्र }}
* {{flag|ब्रिटिस भर्जिन टापु}}
* {{flag|केम्यान टापु}}
* {{flag|फकल्याण्ड टापु}}
* {{flag|गिब्राल्टार}}
* {{flag|मोन्टसेराट}}
* {{flag|पिटकेर्न टापु}}
* {{flag|सेन्ट हेलेना,एसेन्सन र ट्रिस्टन डा चुन्हा}}
* {{flag|दक्षिण जर्जिया तथा दक्षिण स्याण्डवीच टापु}}
* {{flag|टुर्क्स तथा काइकोस टापु}}
* {{flag|ब्रिटिस अन्टार्कटिक क्षेत्र}}
व्रिटिस राजसत्ताले ३ आत्म-परिचालक पूर्ण राज्यको प्रत्यक्ष सार्वभौकिता आफुमा निहित राखेको छ:
* {{flag|गुर्न्जी}}, सँग तीन राज्य:
** {{flag|अलडेर्नी}}
** {{flag|हर्म}}
** {{flag|शार्क}}
* {{flag|आइजल अफ म्यान}}
* {{flag|जर्सी}}
|-
| valign="top" |<span id="United States"></span>'''{{flag|संयुक्त राज्य अमेरिका}}''' – संयुक्त राज्य अमेरिका
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} संयुक्त राज्य अमेरिका एउटा संघ हो जसमा [[:en:Political divisions of the United States|५० राज्य, १ संघीय जिल्ला]], [[पल्मीरा एटोल]]को इलाका सामेल रहेको छ । संयुक्त राज्य अमेरिकाको निम्न अधिकृत क्षेत्र तथा राष्ट्रमण्डलमा आफ्नो सार्वभौमिकता रहेको छ:
* {{flag|अमेरिकी सामोआ}}
* {{flag|ग्वाम}}
* {{flag|उत्तरी मारिआना टापु}}
* {{flag|प्युर्तो रिको}}
* {{flag|संयुक्त राज्य भर्जिन टापु}}
यसको अन्य केही निर्जन क्षेत्रमा सार्वभौमिकता छ :
* [[बाजो न्युभो बैंक]]
* [[बेकर टापु]]
* [[हाउल्याण्ड टापु]]
* [[जार्भिस टापु]]
* [[जोन्सन एटोल]]
* [[किङम्यान रीफ]]
* [[मिडवे एटोल]]
* [[नाभासा टापु]]
* [[सेर्रानिल्ला बैंक]]
* [[वेक टापु]]
३ सार्वभौम सम्पन्न राज्य संयुक्त राज्य अमेरिकाको [[:en:Compact of Free Association|संकुचित नि:शुल्क संघको]]रुपमा सम्बद्ध राज्य रहेका छन्:
* {{flag|मार्शल द्वीप}} – गणतन्त्र मार्शल द्वीप
* {{flag|माइक्रोनेसियाको संघीय राज्य}} – माइक्रोनेसियाको संघीय राज्य
* {{flag|पलाउ}} – गणतन्त्र पलाउ
|-
| valign="top" |<span id="Uruguay"></span>'''{{flag|उरुग्वे}}''' – पूर्वी गणतन्त्र उरुग्वे
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Uzbekistan"></span>'''{{flag|उज्बेकिस्तान}}''' – गणतन्त्र उज्बेकिस्तान
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} उज्बेकिस्तानको एउटा स्वयात्त क्षेत्र रहेको छ, [[कराकलपाक्स्तान]] । <ref name=autonomous group="Note"/>
|-
| valign="top" |<span id="Vanuatu"></span>'''{{flag|भानुअटु}}''' – गणतन्त्र भानुअटु
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Vatican City"></span>'''{{flag|भ्याटिकन सिटी}}''' – भ्याटिकन सिटी राज्य
| style="background:LightSkyBlue;" |<span style="display:none">A</span> "होली सी"को पदनाम अन्तर्गत [[संयुक्त राष्ट्र संघ महासभा पर्यवेक्षक|पर्यवेक्षक राष्ट्र]]; ३ [[संयुक्त राष्ट्रका स्वतंत्र संस्थाहरु|संयुक्त राष्ट्र विशिष्टीकृत संस्था]]को सदस्य तथा [[अन्तर्राष्ट्रिय परमाणु ऊर्जा अभिकरण|आइएइए]]को सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} [[होली सी]]द्वारा प्रशासित, यो सार्वभौम संस्थाद्वारा [[:en:Foreign relations of the Holy See#Bilateral relations|१८० राष्ट्र]]सँग कुटनीतिक सम्बन्ध रहेको छ । <ref>{{cite web|url=http://www.vatican.va/roman_curia/secretariat_state/documents/rc_seg-st_20010123_holy-see-relations_en.html|title=Bilateral relations of the Holy See|publisher=Holy See website|accessdate=2012-06-05}}</ref> होली सी [[आईएईए]], [[आईटीयू]], [[यूपीयू]] तथा [[डब्ल्युआईपीओ]]को सदस्य हुनुका साथै संयुक्त राष्ट्रको थाइ पर्यवेक्षक ("गैह्र-सदस्य राज्य"को रुपमा) पनि रहेको छ । <ref name="unnms">{{cite web|title=Non-member States and Entities |url=http://www.un.org/en/members/nonmembers.shtml|publisher=United Nations|accessdate=30 August 2010|date=29 February 2008}}</ref> तथा [[:en:Foreign relations of the Holy See#Participation in international organizations|अन्य संयुक्त राष्ट्र संगठन]]को बहुमुखी सदस्यता रहेको छ । भ्याटिकन सिटीको सार्वभौम नियन्त्रण आधिकारिक रुपमा पदमा रहेको [[पोप]]द्वारा हुन्छ, जो रोमन सम्प्रदायको बिशोप तथा पुर्व अधिकारी हुन्छ जुन पोपद्वारा नियुक्त गरिएका हुन्छन ।
|-
| valign="top" |<span id="Venezuela"></span>'''{{flag|भेनेजुएला}}''' – बोलिभारियन गणतन्त्र भेनेजुएला
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} भेनेजुएला [[:en:States of Venezuela|२३ राज्य, १ राजधानी जिल्ला, र संघीय स्वतन्त्र राज्य]]हरूको एउटा संघ हो ।
|-
| valign="top" |<span id="Vietnam"></span>'''{{flag|भियतनाम}}''' – समाजवादी गणतन्त्र भियतनाम
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Yemen"></span>'''{{flag|यमन}}''' – गणतन्त्र यमन
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Zambia"></span>'''{{flag|जाम्बिया}}''' – गणतन्त्र जाम्बिया
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|-
| valign="top" |<span id="Zimbabwe"></span>'''{{flag|जिम्बावे}}''' – गणतन्त्र जिम्बावे
|<span style="display:none">A</span> संयुक्त राष्ट्र सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}
|- style="background:Lightgrey;"
| align="center" |<span style="display:none">ZZZ</span>↑ [[संयुक्त राष्ट्र संघको सदस्य राष्ट्र|संयुक्त राष्ट्र सदस्य]] र [[संयुक्त राष्ट्र संघ महासभा पर्यवेक्षक|पर्यवेक्षक राष्ट्र]] ↑
|<span style="display:none">A ZZZ</span>
|<span style="display:none">ZZZ</span>
|
|- style="background:Darkgrey;"
| align="center" |<span style="display:none">ZZZ</span>
|<span style="display:none">AB</span>
|<span style="display:none">B</span>
|
|- style="background:Lightgrey;"
| align="center" |<span style="display:none">ZZZ</span>↓ अन्य राज्य ↓
|<span style="display:none">D AAA</span>
|<span style="display:none">ZZZ</span>
|{{Anchor|Other states}}
|-
| valign="top" |<span id="Abkhazia"></span>'''{{flag|अबखाजिया}}''' – गणतन्त्र अबखाजिया
| style="background:LemonChiffon;" |<span style="display:none">D</span> सदस्यता छैन
| style="background:LightCoral;" |{{claimedby|GEORGIA}}
{{extent}}[[:en:International recognition of Abkhazia and South Ossetia|मान्यता दिइएको]] रसिया, नाउरु, निकाराग्वा, भेनेजुएला,<ref name="STPETTIMES">{{cite news|title=Chavez Backs Abkhazia, South Ossetia|url=http://www.times.spb.ru/index.php?action_id=2&story_id=32067|newspaper=St. Petersburg Times| date=27 July 2010|accessdate=5 June 2011|agency=Associated Press}}</ref> नागोर्नो-काराबाख, दक्षिण ओसेटिया तथा ट्रान्सनिसट्रिया ।<ref name=ASOTREC>{{cite web|url=http://www.newsru.com/russia/17nov2006/aup.html|language=Russian|date=2006-11-17|accessdate=2011-06-05|title=Абхазия, Южная Осетия и Приднестровье признали независимость друг друга и призвали всех к этому же|publisher=newsru.com}}</ref> पुरै क्षेत्रमा दावा गरिएको [[#जर्जिया|जर्जिया]] ले [[:en:Government of the Autonomous Republic of Abkhazia|स्वयात्त गणतन्त्र अबाखाजिया]]को पुरै क्षेत्रमा दावा गरेको
|-
| valign="top" |<span id="Cook Islands"></span>'''{{flag|कुक टापु}}'''
| style="background:lightgreen;" |<span style="display:none">D</span> ७ [[संयुक्त राष्ट्रका स्वतंत्र संस्थाहरु|संयुक्त राष्ट्र विशिष्टीकृत संस्था]]को सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}} न्युजिल्यान्ड सँग एउटा संघ राज्यको रुपमा रहेको छ । नियुको [[:en: Foreign relations of the Cook Islands |४१ अन्य राज्य]]सँग सम्बन्ध रहेको छ । नियु [[संयुक्त राष्ट्रका स्वतंत्र संस्थाहरु|संयुक्त राष्ट्र विशिष्टीकृत संस्था]]को सदस्य रहेको छ जसमा उसलाई सन्धी गर्ने विशेष अधिकार प्राप्त रहेको छ । <ref name="untreaty1"/> यसले न्युजिल्यान्ड सँग [[:en:Monarchy of New Zealand|राज्य प्रमुख]]साझा राखेको छ भने आफ्नो [[:en:New Zealand nationality law|नागरिकता]]पनि साटेको छ ।
|-
| valign="top" |<span id="Kosovo"></span>'''{{flag|कोसोभो}}''' – गणतन्त्र कोसोभो
| style="background:lightgreen;" |<span style="display:none">D</span> २ [[संयुक्त राष्ट्रका स्वतंत्र संस्थाहरु|संयुक्त राष्ट्र विशिष्टीकृत संस्था]]को सदस्य
| style="background:LightCoral;" |{{claimedby|SERBIA}}
{{extent}} कोसोभोले एकतर्फी रुपमा आफुलाई सन् २००८ मा स्वतन्त्रत भएको घोषणा गर्यो र यसले {{Numrec|Kos|संयुक्त राष्ट्र सदस्य}}बाट कुटनैतिक मान्यता प्राप्त गरेको छ र ताइवान देखि विशेष मान्यता पनि प्राप्त गरेको छ । [[संयुक्त राष्ट्र संघ सुरक्षा परिषद]]को प्रस्ताव १२४४ बमोजिम, कोसोभो कोसोभोमा संयुक्त राष्ट्रको अन्तरिम प्रशासन मिशनको प्रशासन अन्तर्गत औपचारिकता प्राप्त गरेको छ । सर्भियाले कोसोभोमा आफ्नो सार्वभौमिकता दावी कायमै राखेको छ । अन्य संयुक्त राष्ट्र सदस्यहरु र गैह्र संयुक्त राष्ट्र सदस्यहरुले सर्भियाले जारी राखेको दावीलाई समर्थन जनाउदै आएको छ । कोसोभो [[अंतर्राष्ट्रीय मॉनीटरी फंड]] तथा [[विश्व बैंक]]को सदस्य रहेको छ । गणतन्त्र कोसोभोको लगभग सबै क्षेत्रमा वास्तविक अधिकार रहेको छ तर [[उत्तर कोसोभो]]मा उसको आधिपत्यता कम रहेको छ ।
|-
| valign="top" |<span id="Nagorno-Karabakh"></span>'''{{flag|नागोर्नो-काराबाख}}''' – गणतन्त्र नागोर्नो-काराबाख
| style="background:LemonChiffon;" |<span style="display:none">D</span> सदस्यता छैन
| style="background:LightCoral;" |{{claimedby|AZERBAIJAN}}
{{extent}}एउटा वास्तविक स्वतन्त्र राज्य,<ref name=montevideo/><ref>{{Cite book|author=Krüger, Heiko|title=The Nagorno-Karabakh Conflict: A Legal Analysis|url=http://books.google.com/books?id=7JDCQu-Us8sC&lpg=PP1&pg=PA55#v=onepage&q&f=false|page=55|publisher=Springer|year=2010|isbn=978-3-642-11787-9}}</ref><ref>{{Cite news|author=Nikoghosyan, Hovhannes|title=Kosovo ruling implications for Armenia and Azerbaijan|url=http://www.huliq.com/1/803-kosovo-ruling-implications-armenia-and-azerbaijan|newspaper=HULIQ.com|publisher=Hareyan Publishing, LLC|date=August 2010|accessdate=2011-04-17}}</ref> [[अबखाजिया]],<ref name="NKRrecognition">[http://ararat-online.ru/news/984-2025-vice-spiker-parlamenta-abxazii-vybory-v-nkr-sootvetstvuyut-vsem-mezhdunarodnym-standartam.html Вице-спикер парламента Абхазии: Выборы в НКР соответствуют всем международным стандартам] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110811164310/http://ararat-online.ru/news/984-2025-vice-spiker-parlamenta-abxazii-vybory-v-nkr-sootvetstvuyut-vsem-mezhdunarodnym-standartam.html |date=2011-08-11 }}: "Абхазия, Южная Осетия, НКР и Приднестровье уже давно признали независимость друг друга и очень тесно сотрудничают между собой", – сказал вице-спикер парламента Абхазии. ... "...Абхазия признала независимость Нагорно-Карабахской Республики..." – сказал он."</ref> [[दक्षिण ओसेटिया]]<ref name="NKRrecognition"/> तथा [[ट्रान्सनिसट्रिया]]बाट [[:en:Foreign relations of Nagorno-Karabakh|मान्यता प्राप्त]] गरेको छ ।<ref name="NKRrecognition"/><ref name="transgovt">{{cite web|url=http://pridnestrovie.net/foreignpolicy_full.html|title=In detail: The foreign policy of Pridnestrovie|publisher=[[Pridnestrovie]]|date=2010-05-26|accessdate=2010-06-29|archive-date=2008-05-11|archive-url=https://web.archive.org/web/20080511144044/http://pridnestrovie.net/foreignpolicy_full.html|dead-url=yes}}</ref> [[#अजरबैजान|अजरबैजान]]द्वारा पुरै क्षेत्रमा दावा गरिएको छ ।<ref>See [http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/europe/country_profiles/3658938.stm Regions and territories'': Nagorno-Karabakh] (17 January 2006). BBC News. Retrieved January 17, 2006.</ref>
|-
| valign="top" |<span id="Niue"></span>'''{{flag|नियु}}'''
| style="background-color:lightgreen" |<span style="display:none">D</span> ५ [[संयुक्त राष्ट्रका स्वतंत्र संस्थाहरु|संयुक्त राष्ट्र विशिष्टीकृत संस्था]]को सदस्य
|<span style="display:none">A</span> छैन
{{extent}}न्युजिल्यान्ड सँग एउटा संघ राज्यको रुपमा रहेको छ । नियुको [[:en:Foreign relations of Niue|१० अन्य राज्य]]सँग सम्बन्ध रहेको छ । नियु [[संयुक्त राष्ट्रका स्वतंत्र संस्थाहरु|संयुक्त राष्ट्र विशिष्टीकृत संस्था]]को सदस्य रहेको छ जसमा उसलाई सन्धी गर्ने विशेष अधिकार प्राप्त रहेको छ । <ref name="untreaty1"/> यसले न्युजिल्यान्ड सँग [[:en:Monarchy of New Zealand|राज्य प्रमुख]]साझा राखेको छ भने आफ्नो [[:en:New Zealand nationality law|नागरिकता]]पनि साटेको छ ।
|-
| valign="top" |<span id="Northern Cyprus"></span>'''{{flag|उत्तरी साइप्रस}}''' – टुर्किस गणतन्त्र उत्तरी साइप्रस
| style="background:LemonChiffon;" |<span style="display:none">D</span> सदस्यता छैन
| style="background:LightCoral;" | [[साइप्रस]]द्वारा दावा गरिएको
{{extent}} [[#टर्की|टर्की]]द्वारा "टर्कीश साइप्रस राज्य"को रुपमा मात्र [[:en:Foreign relations of Northern Cyprus|मान्यता प्राप्त]] गरेको छ । यो राज्य [[:en:Organisation of Islamic Cooperation|इस्लामिक संगठन]] तथा [[:en:Economic Cooperation Organization|आर्थिक संघ]]को पर्यवेक्षकको रुपमा रहेको छ । [[#साइप्रस|गणतन्त्र साइप्रस]]ले यसको पुरै इलाकामा आफ्नो दावा गरेको छ ।<ref>See [https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/cy.html The World Factbook|Cyprus] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181226020655/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/cy.html |date=2018-12-26 }} (10 January 2006). Central Intelligence Agency. Retrieved January 17, 2006''.</ref>
|-
| valign="top" |<span id="SADR"></span>'''{{flag|साहरवी अरब लोकतान्त्रिक गणतन्त्र}}'''
| style="background:LemonChiffon;" |<span style="display:none">D</span> सदस्यता छैन
| style="background:LightCoral;" |{{claimedby|MOROCCO}}
{{extent}}केही चरणमा मान्यता पाएको {{Numrec|SADR||संयुक्त राष्ट्र सदस्य}} तथा {{Numrec|SADR|W=Y|link=N}} राष्ट्र जसले गर्दा उसको आधिकारिक मान्यता विचाराधीन अवस्थामा रहेको छ । यो राष्ट्र सन् २००५ को [[:en:Asian-African Conference|एसियाली-अफ्रिकी सम्मेलन]]मा अफ्रिकन युनियनको गठन र एसियाली-अफ्रिकी रणनीतिक साझेदारीको संस्थापक सदस्य हो । जुन क्षेत्रमा यसको अधिकार रहेको छ त्यसलाई [[:en:Free Zone (region)|खुल्ला क्षेत्र]] भन्ने गरिन्छ, जसलाई [[#मोरक्को|मोरक्को]]ले [[:en:Southern Provinces|दक्षिणी प्रान्त]]को रुपमा दावा गरेको छ । यसको बदलामा, सहरावी अरब लोकतान्त्रिक गणतन्त्रले मोरक्कोको नियन्त्रित [[:en:Wall (Western Sahara)|मोरक्कन पर्खाल]]को पश्चिममा रहेको पश्चिमी सहाराको अंश माथि दाबी गर्दै आएको छ । यसको सरकार टिनडफ, [[#अल्जेरिया|अल्जेरिया]]मा निर्वासित रहेको छ ।
|-
| valign="top" |<span id="Somaliland"></span>'''{{flag|सोमालील्याण्ड}}''' – गणतन्त्र सोमालील्याण्ड
| style="background:LemonChiffon;" |<span style="display:none">D</span> सदस्यता छैन
| style="background:LightCoral;" |{{claimedby|SOMALIA}}
{{extent}}एउटा वास्तविक स्वतन्त्र राज्य,<ref name=montevideo>{{cite book|url=http://books.google.com/books?id=4PwmeRG9QsUC|title=The Foreign Policy of Counter Secession: Preventing the Recognition of Contested States|last=Ker-Lindsay|first=James|publisher=[[Oxford University Press]]|year=2012|quote=...there are three other territories that have unilaterally declared independence and are generally regarded as having met the Montevideo criteria for statehood but have not been recognized by any states: Transnistria, Nagorny Karabakh, and Somaliland.|pages=53}}</ref><ref>{{cite journal|url=http://minnjil.org/wp-content/uploads/2010/04/kreuterweb-pdf.pdf|title=Self-Determination, Sovereignty, and the Failure of States: Somaliland and the Case for Justified Secession|journal=[[Minnesota Journal of International Law]]|volume=19:2|year=2010|quote=Considering each of these factors, Somaliland has a colorable argument that it meets the theoretical requirements of statehood. ... On these bases, Somaliland appears to have a strong claim to statehood.|pages=380–381|access-date=2014-08-14|archive-date=2013-09-27|archive-url=https://web.archive.org/web/20130927082111/http://minnjil.org/wp-content/uploads/2010/04/kreuterweb-pdf.pdf|dead-url=yes}}</ref><ref>{{Cite journal|author=International Crisis Group|title=Somaliland: Time for African Union leadership|journal=Africa Report|issue=110|pages=10–13|date=23 May 2006|url=http://www.operationspaix.net/IMG/pdf/ICG_Somaliland_AU_Leadership_2006-05-23_.pdf|accessdate=2011-04-19|postscript=<!-- Bot inserted parameter. Either remove it; or change its value to "." for the cite to end in a ".", as necessary. -->{{inconsistent citations}}|archive-date=2011-07-20|archive-url=https://web.archive.org/web/20110720022321/http://www.operationspaix.net/IMG/pdf/ICG_Somaliland_AU_Leadership_2006-05-23_.pdf|dead-url=yes}}</ref><ref>{{Cite journal|author=Mesfin, Berouk|title=The political development of Somaliland and its conflict with Puntland|journal=ISS Paper|issue=200|page=8|publisher=Institute for Security Studies|date=September 2009|url=http://www.somalilandtimes.net/sl/2009/403/P200.pdf|accessdate=2011-04-19|postscript=<!-- Bot inserted parameter. Either remove it; or change its value to "." for the cite to end in a ".", as necessary. -->{{inconsistent citations}}}}</ref><ref>{{Cite journal|author=Arieff, Alexis|title=De Facto Statehood? The Strange Case of Somaliland|url=http://yalejournal.org/wp-content/uploads/2011/01/083206arieff.pdf|journal=Yale Journal of International Affairs|issue=Spring/Summer 2008|accessdate=2011-04-17|postscript=<!-- Bot inserted parameter. Either remove it; or change its value to "." for the cite to end in a ".", as necessary. -->{{inconsistent citations}}|archive-date=2011-12-13|archive-url=https://web.archive.org/web/20111213214545/http://yalejournal.org/wp-content/uploads/2011/01/083206arieff.pdf|dead-url=yes}}</ref> अन्य राज्यबाट [[:en:Foreign relations of Somaliland|कुतिनितिक रुपमा]]मान्यता प्राप्त गरेको छैन । पुरै क्षेत्रमा [[#सोमालिया|संघीय गणतन्त्र सोमालिया]]द्वारा दावा गरिएको छ ।<ref>See [http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/africa/country_profiles/3794847.stm Regions and territories'': Somaliland] (30 December 2005). BBC News. Retrieved January 17, 2006.</ref>
|-
| valign="top" |<span id="South Ossetia"></span>'''{{flag|दक्षिण ओसेटिया}}''' – गणतन्त्र दक्षिण ओसेटिया
| style="background:LemonChiffon;" |<span style="display:none">D</span> सदस्यता छैन
| style="background:LightCoral;" |{{claimedby|GEORGIA}}
{{extent}}एउटा वास्तविक स्वतन्त्र राज्य,<ref>{{Cite journal|author=Jansen, Dinah|title=The Conflict between Self-Determination and Territorial Integrity: the South Ossetian Paradigm|url=http://centreforforeignpolicystudies.dal.ca/pdf/gradsymp09/Jansen.pdf|journal=Geopolitics vs. Global Governance: Reinterpreting International Security|pages=222–242|year=2009|publisher=Centre for Foreign Policy Studies, University of Dalhousie|isbn=978-1-896440-61-3|postscript=<!-- Bot inserted parameter. Either remove it; or change its value to "." for the cite to end in a ".", as necessary. -->{{inconsistent citations}}}}</ref> [[:en:International recognition of Abkhazia and South Ossetia|मान्यता प्राप्त]] रसिया, निकाराग्वा, नाउरु, भेनेजुएला,<ref name="STPETTIMES" /> अब्खाजिया, नागोर्नो-काराबाख, तथा ट्रान्सनिसट्रिया<ref name=ASOTREC /> [[#जर्जिया|जर्जिया]]द्वारा [[:en:Provisional Administrative Entity of South Ossetia|दक्षिण ओसेटिया]]को रुपमा पुरै क्षेत्रमा दावा गरिएको छ ।<ref name="cnnAbSO">{{Cite news|title=Russia condemned for recognizing rebel regions|url=http://www.cnn.com/2008/WORLD/europe/08/26/russia.vote.georgia/index.html|newspaper=CNN.com|publisher=Cable News Network|date=2008-08-26|accessdate=2008-08-26}}</ref>
|-
| valign="top" |<span id="Taiwan"></span>'''{{flag|गणतन्त्र चीन|name=ताइवान}}''' – गणतन्त्र चीन<ref group="Note" name="ChinaTaiwan" />
| style="background:Orchid;" |<span style="display:none">D</span> पर्यवेक्षकको रुपमा १ [[संयुक्त राष्ट्रका स्वतंत्र संस्थाहरु|संयुक्त राष्ट्र विशिष्टीकृत संस्था]]को सदस्य "[[चाइनिज ताइपेइ]]"को नामले
| style="background:LightCoral;" |{{claimedby|PRC}}
{{extent}}सन् १९४९ देखि [[जनवादी गणतन्त्र चीन]] सँग आफ्नो राज्यको मान्यताको लागि ताइवान लड्दै छ । चीनले [[ताइवान]] टापु तथा उ सँग आबद्ध रहेका टापु क्युमे,मात्सु.द प्रटास तथा [[स्पार्टली टापु]] माथि नियन्त्रण राख्दै आएको छ ।<ref name=Spratly group="Note">[[स्पार्टली टापु]]को सार्वाभौमिता माथि [[चीन]],[[ताइवान]],[[भियतनाम]], केही भूभाग माथि ब्रुनाई, [[#मलेशिया|मलेशिया]] तथा [[#फिलिपिन्स|फिलिपिन्स]]ले बिबाद गर्दै आएको छ । ब्रुनाईलाई छोडेर यस टापु माथि सबैले केही न केही भूभाग माथि आफ्नो कब्जा राखेको छ । हेर्नुहोस ([[सीमा बिबाद सूची]]) </ref> [[:en:Mainland China|मुख्यभुमि]]मा चीनले आफ्नो दावा त्याग गरेको छैन । <ref>{{Cite news |title=Ma refers to China as ROC territory in magazine interview |work=[[Taipei Times]] |date=2008-10-08 |url=http://www.taipeitimes.com/News/taiwan/archives/2008/10/08/2003425320}}</ref> गणतन्त्र चीन {{Numrec|ROC|asof=E|alt=संयुक्त राष्ट्र सदस्य तथा होली सी}}द्वारा मान्यता प्राप्त गरेको छ तर गणतन्त्र चीनको पुरै इलाकामा जनवादी गणतन्त्र चीनले आफ्नो दावा गरेको छ । <ref name="TAI2" group="Note">सन् १९४९ मा गणतन्त्र चीन कोउमिनटाङग सरकारको अगुवाईमा [[चीन गृह युद्ध]]मा [[चीन कम्युनिस्ट पार्टी]] (सीपीसी) सँग पराजित भयो र अस्थायी राजधानी [[ताइपेइ]]मा स्थापित गर्यो । सीपीसीले पीआरसीको स्थापना गर्यो । जस्तै, [[:en:Political status of Taiwan|आरओसीको राजनीतिक अवस्था]] र ([[:en:Free Area of the Republic of China|आरओसी क्षेत्राधिकार]] अन्तर्गत इलाकाको छेउमा) [[:en:legal status of Taiwan| ताइवान]]को [[:en:Political status of Taiwan|कानुनी अवस्था]]मा विवाद रहेको छ । सन् १९७१ मा, संयुक्त राष्ट्रले [[:en:China and the United Nations|चीन सीट]] पीआरसीलाई दियो र आरओसीलाई संयुक्त राष्ट्रबाट छुट्टायायो । अधिकांश राज्य पीआरसीलाई चीनको [[:en:One-China policy|एकमात्र वैध प्रतिनिधि]]को रुपमा हेर्ने गर्छन । तथा संयुक्त राष्ट्रले ताइवानलाई "[[:en:Taiwan Province, People's Republic of China|ताइवान, चीनको प्रान्त]]"भनेर व्याख्या गरेको छ । गणतन्त्र चीनको विभिन्न राष्ट्रहरु सँग वास्तविक समबन्ध रहेको छ । ताइवान भित्र एउटा महत्वपूर्ण राजनैतिक आन्दोलन [[:en:Taiwan independence|ताइवानको स्वतन्त्रता]]को वकालत गर्दै आएको छ । </ref> गणतन्त्र चीनले विभिन्न छद्मनामले[[:en:Foreign relations of Taiwan#Relation with International organizations|अन्तर्राष्ट्रिय संगठनमा भागेदारी]]गर्दै आएको छ । उपयुक्त रुपमा "[[चाइनिज ताइपेइ]]" तथा [[विश्व व्यापार संगठन|डब्लुटिओ]]मा उसको पूर्ण सदस्यता रहेको छ । जनवादी गणतन्त्र चीनको संयुक्त राष्ट्रमा सन् १९४५ देखि १९७१ पूर्ण योग्यता भएकोले उसले भिटोको प्रयोग गरेर यस क्षेत्रमा आफ्नो आधिपत्य जमाउदै आएको छ । हेर्नुहोस [[चीन तथा संयुक्त राष्ट्र संघ]]
|-
| valign="top" |<span id="Transnistria"></span>'''{{flag|ट्रान्सनिसट्रिया|राज्य}}''' – प्रिड्नेसट्रोभियन मोल्डोभियन गणतन्त्र
| style="background:LemonChiffon;" |<span style="display:none">D</span> सदस्यता छैन
| style="background:LightCoral;" |{{claimedby|MOLDOVA}}
{{extent}}एउटा बास्तविक स्वतन्त्र राज्य,<ref name=montevideo/> [[:en:Foreign relations of Transnistria|मान्यता प्रदान गरेको]] अबखाजिया, नागोर्नो-काराबाख, तथा दक्षिण ओसेटिया<ref name=ASOTREC /> [[#मोल्डोभा|मोल्डोभा]]द्वारा ''ट्रान्सनिसट्रिया प्रादेशिक एकाइ''को रुपमा पुरै क्षेत्रमा दावा गरेको छ । <ref>'See [http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/europe/country_profiles/3641826.stm Regions and territories'': Trans-Dniester] (13 December 2005). BBC News. Retrieved January 17, 2006.</ref>
|- style="background:Lightgrey;"
| align="center" |<span style="display:none">ZZZ</span>↑ अन्य राज्य ↑
|<span style="display:none">D ZZZ</span>
|<span style="display:none">ZZZ</span>
|
|- style="background:Darkgrey;"
| align="center" |<span style="display:none">ZZZZ</span>
|<span style="display:none">ZZZZ</span>
|<span style="display:none">ZZZZ</span>
|
|}
{|
|style="vertical-align:top;width:350px;"|'''आदर्श "संयुक्त राष्ट्र प्राणाली भित्र सदस्यता" स्तम्भ'''
{{legend|White|संयुक्त राष्ट्र सदस्य}}
{{legend|LightSkyBlue|संयुक्त राष्ट्र पर्यवेक्षक राष्ट्र}}
{{legend|lightgreen|संयुक्त राष्ट्र विशिष्टीकृत संस्थाको सदस्य }}
{{legend|orchid|संयुक्त राष्ट्र विशिष्टीकृत संस्थाको पर्यवेक्षक}}
{{legend|LemonChiffon|संयुक्त राष्ट्रमा सदस्यता नभएको}}
|style="vertical-align:top;width:350px;"|'''आदर्श "सार्वभौमिकता बिबाद"स्तम्भ'''
{{legend|White|निर्विवाद सार्वभौमिकता}}
{{legend|LightCoral|सार्वभौमिकता बिबाद}}
|}
==समावेशीको लागी मापदण्ड==
राज्यको प्रमुख प्रथागत [[:en:customary international law|अन्तर्राष्ट्रिय कानून मानक]] राज्यको दर्जाको [[:en:Sovereign state#Declarative theory|कथात्मक सिद्धान्त]] हो । "एउटा राज्यलाई परिभाषित गर्न अन्तर्राष्ट्रिय कानुनको एक राज्यको रुपमा देहायका निम्न योग्यताको जरुरी हुन्छ : (क) स्थायी जनसंख्या; (ख) परिभाषित इलाका; (ग) सरकार; र (घ) अन्य राज्यमा प्रवेश गर्न सक्ने सम्बन्ध क्षमता" राज्यको दर्जाको [[:en:Diplomatic recognition|मान्यता]] मापदण्ड रुपमा समावेश गर्न सकिन्छ जुन डिग्रीमा समावेश रहेको छ त्यसमाथि ठुलो बहस चल्दै आएको छ । उदाहरणको रुपमा हामी [[:en:Montevideo Convention|मोन्टेभिडियो चौतारी]]मा पाउन सक्छौ कि राज्यको दर्जाको कथात्मक सिद्धान्त हो र राज्यको दर्जाको लागि बिशुद्ध उद्देश्य हो ।
* (क) (स्वतन्त्रता वा कुनै अन्य साधनको घोषणाको माध्यमले) आफ्नो बिचारमा सार्वभौम सम्पन्न र यसलाई प्राय: राज्यको दर्जालाई कथात्मक सिद्धान्तलाई सन्तुष्ट मानिन्छ ।
वा
* (ख) हरु सार्वभौम सम्पन्न राष्ट्रको रुपमा थोरै भन्दा थोरै एउटा [[संयुक्त राष्ट्र संघको सदस्य राष्ट्र|संयुक्त राष्ट्र सदस्य]]बाट मान्यता प्राप्त गरेको छ ।
याद राख्नुहोला केही अवस्थामा त्यहाँ पहिलो कुराको व्याख्यामा रायको बिचलन छ र एउटा एकाइ यसमै सन्तुष्ट छ कि यसमा बिबाद छ ।
माथिका आधारहरूको आधारमा, यो सूची निम्नलिखित २०६ राष्ट्रहरूलाई समावेश गरेर बनाइएको छ, जसमा
* २०३ राष्ट्रहरु थोरै भन्दा थोरै १ [[संयुक्त राष्ट्र संघको सदस्य राष्ट्र|संयुक्त राष्ट्र सदस्य]]बाट मान्यता पाएको छ ।
* २ राज्यहरुले राज्यत्वको कथात्मक सिद्धान्तलाई सन्तुष्ट गर्दछ र गैर-संयुक्त राष्ट्र सदस्य: [[नागोर्नो-काराबाख गणतन्त्र]], [[ट्रान्सनिसट्रिया]]बाट मान्यता पाएको छ ।
* १ राज्य [[सोमालील्याण्ड]]ले राज्यत्वको कथात्मक सिद्धान्तलाई सन्तुष्ट गर्दछ तर यसलाई कुनै पनि अन्य राज्यले मान्यता दिएको छैन ।
==यी पनि हेर्नुहोस==
{{Div col|2}}
* [[आईएसओ ३१६६-१]]
* [[सार्वभौम सम्पन्न राष्ट्र]]
** [[महादेश अनुसार सार्वभौम राष्ट्र तथा निर्भर इलाकाहरूको सूची]]
** [[सबैभन्दा थोरै समयका लागि सार्वभौम रहेका राष्ट्रहरूको सूची]]
** [[गठन मिति अनुसार सार्वभौम राष्ट्रहरूको सूची]]
*** [[बर्ष अनुसार सार्वभौम राष्ट्रहरूको सूची]]
* [[स्वदेशी भाषामा देशहरु र तीनका राजधानीको सूची]]
* [[वर्णमाला अनुसार राष्ट्रिय राजधानीको सूची]]
* [[राष्ट्रको राज्य-चिन्हको दीर्घा]]
* [[सार्वभौम राष्ट्रहरूको झण्डा दीर्घा]]
* [[अन्तर्राष्ट्रिय क्रम सूची]]
* [[सिमित मान्यता प्राप्त राज्यहरूको सूची]]
* [[सीमा बिबाद सूची]]
{{Div col end}}
==टिप्पणी(हरु)==
{{Reflist|group="Note"|colwidth=30em}}
==श्रोत सामग्री==
{{Reflist|colwidth=30em}}
==ग्रन्थ सूची==
* {{cite web|author = Federal Foreign Office of Germany|title = Amtliche Bezeichnungen ausländischer Staaten in den Landessprachen|publisher = Government of Germany|date = 22 April 2009|url = http://www.auswaertiges-amt.de/cae/servlet/contentblob/373536/publicationFile/3858/StaatennamenLandessprache.pdf|format = PDF|accessdate = 2010-07-14}}
* {{Cite book |title=The World: A Third World Guide: 1995/96 |url=https://archive.org/details/worldthirdworldg0000unse |editor1-last=Bissio |editor1-first=Roberto Remo |publisher=Instituto del Tercer Mundo |year=1995 |location=Montevideo |isbn=978-0-85598-291-1 |oclc=476299738}}
* {{cite web|title=Countries or areas, codes and abbreviations|url=http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49alpha.htm|publisher=Statistics Division, United Nations|date=1 April 2010}}
* {{cite web|last=Davis|first=Tim|title=World Countries and States List |url=http://www.timdavis.com.au/data/|work=Timdavis.com.au|date=19 February 2009}}
* {{cite web|title=Geographic Names|url=http://www.un.org/Depts/Cartographic/english/geoinfo/geoname.pdf|publisher=Department of Public Information, Cartographic Section, United Nations|date=7 September 2000}}
* {{cite web|title=ISO 3166-1 Country names and code elements|url=http://www.iso.org/iso/country_codes/iso_3166_code_lists/country_names_and_code_elements.htm|publisher=International Organization for Standardization|year=2010}}
* {{cite web|title=List of countries, territories and currencies|url=http://publications.europa.eu/code/en/en-5000500.htm|publisher=Publications Office of the European Union|date=4 May 2010}}
* {{cite web|last=Madore|first=David|title=How many countries are there in the world?|url=http://www.madore.org/~david/misc/countries.html|work=Madore.org|date=3 August 2003}}
* {{cite web|title=The World Factbook|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/index.html|publisher=Central Intelligence Agency|location=United States|year=2010|access-date=2014-08-14|archive-date=2008-08-12|archive-url=https://web.archive.org/web/20080812233855/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/index.html|dead-url=yes}}
* {{Cite book |url=http://books.google.com/?id=NYszJtC66FAC&pg=PA161&dq=%22official+name%22+palestine&q=%22official%20name%22%20palestine |page=161 |title=Middle East Review 2003/04: The Economic and Business Report |author=World of Information (Firm), and International Chamber of Commerce |edition=27th |location=London |publisher=Kogan Page |year=2003 |isbn=978-0-7494-4066-4 |oclc=51992589}}
[[श्रेणी:सार्वभौम सम्पन्न राष्ट्रहरू]]
[[श्रेणी:देश|*]]
fbjs7hpbre16chktte6n19kvf4jjh30
लुम्बिनी
0
12411
279740
275452
2026-08-26T19:05:35Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279740
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox World Heritage Site
| WHS = लुम्बिनी, नेपाल गौतम बुद्धक जन्मस्थल
| Image = Ashok Sthamba.jpg
| Caption = लुम्बिनीमे सम्राट अशोकद्वारा निर्माण कएल गेल स्तम्भ
| State Party = [[नेपाल]]
| Type = संस्कृति
| Criteria = iii, vi
| ID = ६६६
| Region = [[एसियाक विश्व सम्पदा क्षेत्रसभक सूची|एसिया-प्रशान्त]]
| Year = १९९७<ref name=UNESC01997>[http://whc.unesco.org/en/news/180 UNESCO World Heritage Centre - World Heritage Committee Inscribes 46 New Sites on World Heritage List<!-- Bot generated title -->]</ref><ref name=UNESCO2014>{{cite web|url=http://whc.unesco.org/en/list/666|title=Lumbini, the Birthplace of the Lord Buddha|publisher=UNESCO|accessdate=1 March 2011}}</ref>
| Session = २१अम
| Link = http://whc.unesco.org/en/list/666
}}
'''लुम्बिनी''' ({{Audio|Ne-Lumbini.oga|सुनी}}, "सौन्दर्य स्थल") एक [[बौद्ध तीर्थ]] क्षेत्र छी जे [[नेपाल]]क [[रुपन्देही जिला]]मे अछि । [[बौद्ध]] परम्पराक अनुसार [[माया (बुद्धक माता)|रानी मायादेवी]] सिद्दार्थ गौतमक ५६३ बिसिई मे जन्म देलक ।<ref name=UNESC01997/><ref name=UNESCO2014/> गौतम, जे लगभग ५२८ बिसिईमे बुद्धत्व प्राप्त कएलक,<ref name=Cousins1996>{{cite journal|last=Cousins|first=LS|authorlink=L. S. Cousins|title=The Dating of the Historical Buddha: A Review Article|journal=Journal of the Royal Asiatic Society|volume=6|issue=1|pages=57–63|year=1996|pmid=|pmc=|doi=10.1017/s1356186300014760|jstor=25183119|url=http://indology.info/papers/cousins/}}</ref><ref>{{cite book|last=Schumann|first=Hans Wolfgang|title=The Historical Buddha: The Times, Life, and Teachings of the Founder of Buddhism|url=https://archive.org/details/historicalbuddha0000hans|publisher=Motilal Banarsidass Press|year=2003|pages=[https://archive.org/details/historicalbuddha0000hans/page/10 10]–13|isbn=8120818172}}</ref>बादमे [[गौतम बुद्ध]] बनल आ [[बौद्ध धर्म]]क स्थापित केलक ।<ref>{{cite web|url=http://whc.unesco.org/en/list/666/|title=Lumbini, the Birthplace of the Lord Buddha – UNESCO World Heritage Centre|publisher=Whc.unesco.org|date=|accessdate=19 August 2013}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.unz.org/Pub/SingletonEsther-1908v01-00124|title="Gautama Buddha (B.C. 623-543)" by T.W. Rhys-Davids, The World's Great Events, B.C. 4004-A.D. 70 (1908) by Esther Singleton, pp. 124–35|publisher=Unz.org|date=28 November 2012|accessdate=19 August 2013}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.booksie.com/religion_and_spirituality/article/myoma_myint_kywe/the-buddha-%28bc-623bc-543%29|title=The Buddha (BC 623-BC 543) – Religion and spirituality Article – Buddha, Bc, 623|publisher=Booksie|date=8 July 2012|accessdate=19 August 2013}}</ref> लुम्बिनी बौद्ध धर्मावलम्बीक लेल जीवनमे एकबेर आबैवाला ठाम छी । लुम्बिनी [[गौतम बुद्ध]]को जन्मथल छी । लुम्बिनी अञ्चल एहि ठामक नाम सँ नामाकरण कएल गेल अछि । लुम्बिनी सन् १९९७ मे [[युनेस्को विश्व सम्पदा क्षेत्र]]मे सूचीकृत कएल गेल अछि ।<ref>name=unesco</ref>
==चित्र दिर्घा==
<gallery>
File:Lumbinibodhi.jpg|बोधी विर्क्ष
File:Birthplacebuddha.jpg|गौतम बुद्धक जन्मस्थल
File:Asokalumbini.jpg|अशोक स्तम्भ
File:Paderia Pillar.png|स्तम्भ
File:Eternal_peace_flame_Lumbini.jpg|अखण्ड शान्तिदीप
File:श्रीलंका_बौध्द_स्तुपा,_लुम्बिनी.JPG|श्रीलंका बौद्ध स्तुप, लुम्बिनी
File:जापानीज_बौध्द_स्तुपा,_लुम्बिनी.JPG|जापानी बौद्ध स्तुप, लुम्बिनी
File:दक्षिण_कोरिया_बौध्द_स्तुपा,_लुम्बिनी.JPG|दक्षिण कोरिया बौद्ध स्तुपा, लुम्बिनी
File:थाईल्याण्ड_बौध्द_स्तुपा,_लुम्बिनी.JPG|थाईल्याण्ड बौद्ध स्तुप, लुम्बिनी
File:म्यान्मार_बौध्द_स्तुपा,_लुम्बिनी.JPG|म्यान्मार बौद्ध स्तुप, लुम्बिनी
File:Lumbhini3.jpg|मायादेवी मन्दिर
File:लुम्बिनी.JPG|लुम्बिनी
</gallery>
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{Reflist}}
==बाहिरी जडीसभ==
* http://nepal.tv/watch/lumbini {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110630135415/http://nepal.tv/watch/lumbini |date=2011-06-30 }}
* http://www.palikanon.com/english/pali_names/l/lumbini.htm
* http://welcomenepal.com/promotional/submain.php?menuid=2&submenuid=552964323523&subpageid=559143316934 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120314024852/http://welcomenepal.com/promotional/submain.php?menuid=2&submenuid=552964323523&subpageid=559143316934 |date=2012-03-14 }}
* http://www.buddhanet.net/e-learning/buddhistworld/lumbini.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120414141529/http://www.buddhanet.net/e-learning/buddhistworld/lumbini.htm |date=2012-04-14 }}
* http://www.nepalphotogallery.com/lumbini.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130713114903/http://www.nepalphotogallery.com/lumbini.htm |date=2013-07-13 }}
* http://lumbini.info/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110511085646/http://www.lumbini.info/ |date=2011-05-11 }}
* http://www.worldheritagesite.org/sites/lumbini.html
* http://www.world-heritage-tour.org/asia/south-asia/nepal/lumbini/
* http://www.nepalopedia.com/destination/Lumbini
* {{Wikivoyage-inline}}
{{Commons category|Lumbini|लुम्बिनी}}
{{Coord|27.46716|N|83.27491|E|type:landmark_region:NP|display=title}}
==एहो सभ देखी==
* [[मायादेवी मन्दिर, लुम्बिनी|मायादेवी मन्दिर]]
[[श्रेणी:नेपालक विश्व सम्पदा क्षेत्रसभ]]
h5hjxa3ayby8g9f4vszedyyy707kq3l
खजुराहोमे रहल स्मारकसभक समूह
0
12871
279846
244135
2026-08-26T19:59:12Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279846
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox World Heritage Site
| WHS = खजुराहोमे रहल स्मारकसभक समूह</br>Khajuraho Group of Monuments
| Image = [[Image:Kandariya mahadev.jpg|250px]]
| caption = कन्दारिया महादेव मन्दिर
| Location = [[छतरपुर]], [[मध्य प्रदेश]], [[भारत]]
| State Party = {{IND}}
| Type = सांस्कृतिक
| Criteria = i, iii
| ID = २४०
| Region = [[भारतक विश्व सम्पदा क्षेत्रसभक सूची|दक्षिण एसिया]]
| Year = १९८६
| Session = १०अम
| locmapin = मध्य प्रदेश
| relief = 1
| latitude = 24.85
| longitude = 79.93
| Link = http://whc.unesco.org/en/list/240
}}
'''खजुराहोमे रहल स्मारकसभक समूह''' [[हिन्दु मन्दिर|हिन्दु]] आ [[जैन मन्दिर]]क एक समूह छी जे [[भारत]]क [[मध्य प्रदेश]]मे अवस्थित अछि । ई [[झाँसी]] सहर सँ {{convert|175|km|mi|0}} दक्षिणपूर्वमे अछि । ई भारतक [[युनेस्को]] [[विश्व सम्पदा क्षेत्र]] छी ।<ref>{{cite web|title=World Heritage Day: Five must-visit sites in India|url=http://www.hindustantimes.com/travel/world-heritage-day-five-must-visit-sites-in-india/article1-1338551.aspx|access-date=2016-09-03|archive-date=2015-08-14|archive-url=https://web.archive.org/web/20150814145305/http://www.hindustantimes.com/travel/world-heritage-day-five-must-visit-sites-in-india/article1-1338551.aspx|dead-url=yes}}</ref><ref name=unesco/> ई मन्दिरसभ नगाडा शैलीक वास्तुकला आ [[कामुक कला|कामुक मूर्ति]]क लेल प्रसिद्ध अछि ।<ref>Philip Wilkinson (2008), India: People, Place, Culture and History, ISBN 978-1405329040, pp 352-353</ref>
बेसी खाजुराहो मन्दिरसभ सन् ९५० सँ सन् १०५० क बीच [[चन्देला]] वंश निर्माण केनए छल ।<ref name=Madan>{{cite book|title=India through the ages|url=https://archive.org/details/indiathroughages00mada|last=Gopal|first=Madan|year= 1990| page= [https://archive.org/details/indiathroughages00mada/page/179 179]|editor=K.S. Gautam|publisher=Publication Division, Ministry of Information and Broadcasting, Government of India}}</ref> एतिहासिक तथ्याङ्कअनुसार १२अम शताब्दीमे खाजुराहो मन्दिर क्षेत्रमे ८५ मन्दिर छल, जे २० वर्ग किलोमिटरमे फैलल छल । ओहिमे सँ,अखन ६ वर्ग किलोमिटरक क्षेत्रमे २० मन्दिर बचि गेल अछि ।<ref name=unesco>[http://whc.unesco.org/en/list/240 Khajuraho Group of Monuments] UNESCO World Heritage Site</ref> विविध बचल मन्दिरसभमे सँ [[कन्दारिया महादेव मन्दिर]] जटिल विवरण, प्रतीकसभ आ प्राचीन भारतीय कलाक अर्थवत्ताक संग मूर्तिसभक प्रचुरताक संग सजाएल गेल अछि ।<ref name=ddesai>Devangana Desai (2005), ''Khajuraho'', Oxford University Press, Sixth Print, ISBN 978-0-19-565643-5</ref>
==इतिहास==
<br><gallery class=center caption="पूर्वावलोकन - Khajuraho">
Khajuraho-06-Kandaria Mahadev-Durga-1976-gje.jpg
Khajuraho-12-Kandaria Mahadev-Skulpturenwand-1976-gje.jpg
Khajuraho-16-Kandaria Mahadev-Koitus mit 2 Gehilfinnen-1976-gje.jpg
Khajuraho-20-Goettin-1976-gje.jpg
Khajuraho-34-Pferd gegen Elefanten-1976-gje.jpg
Khajuraho-44-Kinder-1976-gje.jpg
</gallery>
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
{{Commons category|Khajuraho group of monuments|खजुराहोमे रहल स्मारकसभक समूह}}
{{Wikivoyage-inline|Khajuraho|खजुराहोमे रहल स्मारकसभक समूह}}
* [http://whc.unesco.org/en/list/240 खजुराहोमे रहल स्मारकसभक समूह] युनेस्को
* [http://asibhopal.nic.in/monument/chhatarpur.html पुरातातत्विक विभाग]
==एहो सभ देखी==
{{World Heritage Sites in India}}
[[श्रेणी:भारतक विश्व सम्पदा क्षेत्रसभ]]
qzsj1hydb1y2z14xflzpujxuogu7kmd
एलिसिया किज
0
13885
279879
98903
2026-08-26T20:17:02Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279879
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox musical artist
| name = एलिसिया किज
| image = Alicia Keys 2011.jpg
| caption =
| image_size =
| background =
| birth_name =
| alias = Lellow<!-- NOTE TO EDITORS: Lellow is the name of Keys' in [[The Diary of Alicia Keys]], where she provides sped-up (chipmunk) vocals. This name therefore is an alias per [[Template:Infobox Musical artist#Alias]], please do not add any other nicknames .-->
| birth_date = {{Birt h date and age|1981|1|25}}<ref>{{cite journal|title=Monitor|journal=Entertainment Weekly|date=Jan 25/Feb 1, 2013|year=2013|issue=1243/1244|page=36}}</ref>
| birth_place = [[न्यूयोर्क]], [[संयुक्त राज्य अमेरिका|अमेरिका]]
| origin =
| instrument = <!-- Do not add without a source-->
| genre = <!-- Do not add without a source -->
| occupation = <!-- ABC order -->
| years_active = 1996–present
| height = {{height|ft=5|in=6}} <ref>{{cite web|url=http://www.celebsheight.com/alicia-keys-weight-height-bra-size-shoe-size-body-measurements-waist-hips/|title=Alicia Keys Weight, Height, Bra Size, Shoe Size, Body, Measurements, Waist, Hips|publisher=Celebrities Measurement|date= |accessdate=2015-11-03}}</ref>
| label = [[Arista Records|Arista]], [[Columbia Records|Columbia]], [[J Records|J]], [[RCA Records|RCA]]<!-- ABC order -->
| website = {{URL|http://www.aliciakeys.com}}
| associated_acts = [[Swizz Beatz]], [[Usher (entertainer)|Usher]], [[Beyoncé Knowles]], [[Kerry Brothers, Jr.]], [[Maxwell (musician)|Maxwell]]
}}
'''एलिसिया किज''' एक [[अमेरिकी]] [[गायिका]], [[गीतकार]] तथा [[अभिनेत्री]] छी।
== बाल्यकाल ==
==सन्दर्भ सामग्रीहरूसभ==
{{Reflist|colwidth=30em}}
* {{Cite book|last=Keys|first=Alicia|title=Songs in A Minor|year=2001|publisher=[[Hal Leonard Corporation]]|isbn=0-634-03776-5}}
* {{Cite book|last=Keys|first=Alicia|title=The Diary of Alicia Keys |url=https://archive.org/details/diaryofaliciakey0000keys|year=2004 |publisher=Hal Leonard Corporation|isbn=0-634-07764-3}}
* {{Cite book|last=Keys|first=Alicia|title=Tears for Water: Songbook of Poems and Lyrics|url=https://archive.org/details/tearsforwaterson0000keys|year=2004|publisher=[[G. P. Putnam's Sons]]|isbn=0-425-20560-6}}
* {{Cite book|last=Keys|first=Alicia|title=Unplugged|year=2006|publisher=Hal Leonard Corporation|isbn=1-4234-0822-5}}
* {{Cite book|last=Keys|first=Alicia|title=How Can I Keep from Singing?: Transforming the Lives of African Children and Families Affected by AIDS|year=2006|publisher=Umbrage|isbn=1-884167-60-8}}
==बाहिरी कडीसभ==
{{Wikiquote|Alicia Keys}}
{{Commons category|Alicia Keys}}
* {{Official website|http://www.aliciakeys.com/}}
* {{IMDb name|1006024}}
* [{{BillboardURLbyName|artist=alicia keys|chart=all}} Alicia Keys] at [[Billboard (magazine)|Billboard.com]]
{{Persondata
|NAME = Keys, Alicia
|ALTERNATIVE NAMES = Augello Cook, Alicia
|SHORT DESCRIPTION = American singer-songwriter, pianist, and actress
|DATE OF BIRTH = January 25, 1980
|PLACE OF BIRTH = New York City, New York, United States
|DATE OF DEATH =
|PLACE OF DEATH =
}}
{{Wikipedia books|Alicia Keys}}
* [http://www.huffingtonpost.com/2013/02/03/alicia-keys-national-anthem_n_2612496.html Alicia sings National Anthem at the Super Bowl, २०१३]
* [http://www.discogs.com/artist/Alicia+Keys Alicia Keys] at [[Discogs]]
* [http://www.metacritic.com/person/alicia-keys Alicia Keys] at [[Metacritic]]
* {{Google+|+AliciaKeys|Alicia Keys}}
{{हलिउड अभिनेत्रीसभ}}
{{Commonscat|Alicia Keys|{{PAGENAME}}}}
[[श्रेणी:हलिउड अभिनेत्रीसभ]]
[[श्रेणी:जीवनी]]
8djecnat125fldf95azsp7q0rwf4va0
लेडी गागा
0
13982
279742
278504
2026-08-26T19:06:29Z
InternetArchiveBot
10060
Add 5 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279742
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox musical artist
|name = लेडी गागा
|Img =Lady Gaga interview 2016.jpg<!-- To avoid edit warring, please discuss on the talk page before changing the image -->
|caption =
|alt = Portrait of a young, pale-skinned Caucasian female with blond hair
|background = solo_singer
|birth_name = स्टेफनी जोआने एन्जेलिना जर्मनोट्टा
|birth_date = {{Birth date|1986|3|28|mf=y}}
|birth_place = New York, New York, U.S.
|instrument = Vocals, piano, keyboards
|genre = [[Pop music|Pop]], [[Dance music|dance]]
|occupation = Singer-songwriter, performance artist, record producer, dancer, businesswoman, activist
|years_active = 2005–present
|label = [[Def Jam Recordings|Def Jam]], [[Cherrytree Records|Cherrytree]], Streamline, [[Kon Live#Kon Live Distribution|Kon Live]], [[Interscope Records|Interscope]]
|website = {{URL|http://www.ladygaga.com/|LadyGaga.com}}
}}
'''स्टेफनी जोआने एन्जेलिना जर्मनोट्टा''' ({{IPAc-en|ˈ|s|t|ɛ|f|ə|n|iː|_|dʒ|ʌr|m|ə|ˈ|n|ɑː|t|ə}}; जन्म २८ मार्च १९८६) एक अमेरिकी [[गायिका]], [[अभिनेत्री]], [[उद्यमी]], गीत रचनाकार, व्यापारी तथा फ्यासन डिजाइनर छी।
== बाल्यकाल ==
== व्यक्तिगत जीवन ==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{Reflist|30em}}
{{refbegin}}
*{{Cite book| last = Goodman| first= Elizabeth| year = 2010| title = Lady Gaga: Critical Mass Fashion| url = https://archive.org/details/ladygagacritical0000good| publisher=[[St. Martin's Press]]| isbn = 0-312-66840-6}}
*{{Cite book| editor = Gray, Richard J.| title = The Performance Identities of Lady Gaga : Critical Essays| year = 2012| publisher = [[McFarland & Company]]| location = Jefferson, N.C.| isbn = 0-7864-6830-0}}
*{{Cite book | last = Halberstam| first = J. Jack | title = Gaga Feminism : Sex, Gender, and the End of Normal| url = https://archive.org/details/isbn_9780807010976| year = 2012| publisher = Beacon Press| location = [[Boston]]| isbn = 978-0-8070-1098-3}}
*{{Cite book| last = Herbert| first = Emily| year = 2010| title = [[Lady Gaga: Queen of Pop]]| publisher=[[John Blake Publishing]]| isbn = 978-1-84454-963-4}}
*{{Cite book| last = Morgan| first = Johnny| title = Gaga| url = https://archive.org/details/isbn_9781402780592| year = 2010| publisher=[[Sterling Publishing]]| isbn = 1-4027-8059-1}}
*{{Cite book| last = Parvis| first = Sarah| title = Lady Gaga| url = https://archive.org/details/ladygaga0000parv| year = 2010| publisher=[[Andrews McMeel Publishing]]| isbn = 0-7407-9795-6}}
*{{Cite book| last = Phoenix| first = Helia| year = 2010| title = Lady Gaga: Just Dance—The Biography| url = https://archive.org/details/ladygagajustdanc0000phoe| publisher=[[Orion Publishing Group]]| isbn = 978-1-4091-1567-0}}
*[http://bnreview.barnesandnoble.com/t5/Rock-Roll/Monster-Anthems/ba-p/5087 Monster Anthems] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121109212301/http://bnreview.barnesandnoble.com/t5/Rock-Roll/Monster-Anthems/ba-p/5087 |date=2012-11-09 }} (२०११) by [[Robert Christgau]]
{{refend}}
==बाहिरी कडीहरू==
{{Sister project links|wikt=no |commons=Lady Gaga |b=no |n=no |q=Lady Gaga |s=no |v=no |species=no| voy=no |display=Lady Gaga}}
* {{official website|www.ladygaga.com}}
* [http://www.littlemonsters.com/ LittleMonsters] – Official social network devoted to Lady Gaga fans
* {{IMDb name|3078932}}
==यी पनि हेर्नुहोस्==
{{Wikipedia books|Lady Gaga}}
*[[Honorific nicknames in popular music]]
*[[List of Billboard Social 50 number-one artists]]
*[[List of awards and nominations received by Lady Gaga]]
{{अमेरिकी व्यापारीसभ}}
{{हलिउड अभिनेत्रीसभ}}
{{Persondata
|NAME = Germanotta, Stefani Joanne Angelina
|ALTERNATIVE NAMES = Lady Gaga
|SHORT DESCRIPTION = American pop singer
|DATE OF BIRTH = March 28, 1986
|PLACE OF BIRTH = New York City, New York, U.S.
}}
{{Commonscat|Lady Gaga}}
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:अमेरिकी कलाकारसभ]]
[[श्रेणी:अमेरिकी गायिकासभ]]
[[श्रेणी:हलिउड अभिनेत्रीसभ]]
[[श्रेणी:अमेरिकी व्यापारीसभ]]
4298xqde3l6rt5d3cs489hmmh6hlf4a
सेलिन डियोन
0
13983
279754
268027
2026-08-26T19:13:23Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279754
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox musical artist
| name =सेलिन डियोन
| image = Céline Dion 2012.jpg
| caption = नोवेम्बेर २०१२मा सेलिन डियोन
| image_size = 220px
| background = solo_singer
| birth_name = सेलिन म्यारी क्लाडेड डियोन
| birth_date = स.न् १९६८ मार्च ३०
| origin = क्यूबिक, क्यानाडा
| instrument = भोकल्स
| genre = पप, रक
| occupation = गयीका,<ref name=Brit>{{cite web|title=Celine Dion (Canadian Singer)|url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/164189/Celine-Dion|work=[[Encyclopedia Britannica]]|accessdate=25 September 2013}}</ref> गीतकार
| years_active = १९८०-हाल
| label = [[इपिक रेकर्ड]], [[५५० म्यूजीक]], [[कोलम्बिया रेकर्ड]]
| website = {{URL|celinedion.com}}
}}
'''सेलिन डियोन''' एक क्यानडियन [[गायिका]], [[अभिनेत्री]] तथा गीतकार छी ।
== बाल्यकाल ==
== व्यक्तिगत जीवन ==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{Reflist|30em}}
* {{cite news | title=Celine Dion shuts down parody website | author=Sean Michaels | work=The Guardian | url=http://www.theguardian.com/music/2011/jul/22/celine-dion-parody-website | accessdate=22 July 2011 | location=London | date=22 July 2011}}
* {{Cite book |last =Beaulne |first =Jean |year =2004 |title =René Angélil: the making of Céline Dion : the unauthorized biography |url =http://books.google.ca/books?id=vME4TPh1RXwC&lpg=PP1&dq=Celine%20Dion&pg=PP1#v=onepage&q&f=true |publisher=Dundurn Group|isbn= 1-55002-489-2 }}
* {{cite book |last=Bogdanvo|first=Vladimir|coauthors= Woodstra; Erlewine| title=Allmusic:The Definitive Guide to Popular Music| publisher=Backbeat Books| year=2001 | isbn= 0-87930-627-0 }}
* [http://artistdirect.com/nad/music/artist/bio/0,,423645,00.html#bio ''Céline Dion''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110807034919/http://artistdirect.com/nad/music/artist/bio/0,,423645,00.html#bio |date=2011-08-07 }}. Artist direct. Retrieved on १८ December २००५.
* "Celine Dion." ''Contemporary Musicians, Volume २५''. Gale Group, १९९९.
* "Celine Dion." ''Newsmakers १९९५'', Issue ४. Gale Research, १९९५.
* [http://www.rockonthenet.com/artists-d/celinedion_main.htm ''Céline Dion''] Rock on the Net. Retrieved २० November २००५.
* [http://www.thecanadianencyclopedia.com/index.cfm?PgNm=TCE&Params=U1ARTU0000970 Céline Dion] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060623155654/http://www.thecanadianencyclopedia.com/index.cfm?PgNm=TCE&Params=U1ARTU0000970 |date=2006-06-23 }} ''The Canadian Encyclopedia''. Retrieved २ July २००६
* [http://www.vh1.com/artists/az/dion_celine/artist.jhtml#biographyEnd ''Céline Dion''] provided by [[VH1]].com Retrieved १६ August २००५.
* [http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/3670760.stm ''Dion extends long Las Vegas stint''] bbc news. com. Retrieved ५ November २००५.
* Durchholz, Daniel. ''Review: One Heart''. ''[[St. Louis Post-Dispatch]]''. St. Louis, Mo.: २४ April २००३. p. F.३
* {{cite book |last=Germain|first=Georges-Hébert|title=Céline: The Authorized Biography| publisher=Dundurn Press| year=1998 | isbn= 1-55002-318-7|url=http://books.google.ca/books?id=RTVs3X_s0McC&lpg=PA1&dq=C%C3%A9line%3A%20The%20Authorized%20Biography&pg=PA1#v=onepage&q&f=true}}
* {{cite book |last=Glatzer|first=Jenna| title=Céline Dion: For Keeps|url=http://books.google.ca/books?id=CAvRv-Myw08C&lpg=PP1&dq=C%C3%A9line%20Dion%3A%20For%20Keeps&pg=PP1#v=onepage&q&f=true| publisher=Becker & Mayer Ltd| year=2005 | isbn= 0-7407-5559-5}}
* [http://www.covemagazine.com/100vocalists.html ''The १०० Outstanding Pop Vocalist''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051125144637/http://www.covemagazine.com/100vocalists.html |date=2005-11-25 }} covemagazine.com Retrieved १ November २००५.
* ''Joel Whitburn Presents the Billboard Hot १०० Charts: The Nineties'' (ISBN ०-८९८२०-१३७-३)
* World Music Awards [http://www.worldmusicawards.com/ ''Diamond Award''] Retrieved १ November २००५, <small>(Search by year required)</small>
{{Refend}}
{{refbegin}}
* {{Cite book |last = Beauregard |first =Sylvain |year =2002 |title =Passion Celine Dion the Book: The Ultimate Guide for the Fan |url =http://books.google.ca/books?id=IQ4W5F5UocEC&lpg=PP1&dq=Celine%20Dion&pg=PP1#v=onepage&q&f=true |publisher=Trafford Pub|isbn=1-55369-212-8}}
*{{cite book|last=Dion|first=Céline|title=Céline Dion: My Story, My Dream|url=https://archive.org/details/celinedionmystor00dion|publisher=Avon|year=2001|isbn=0-380-81905-8}}
* {{Cite book |last =Geddes |first = Anne |coauthor= Céline Dion |year =2004 |title =Miracle: a celebration of new life
|url = http://books.google.ca/books?id=7m6YeL1lLVYC&lpg=PP1&dq=Celine%20Dion&pg=PP1#v=onepage&q&f=true|publisher=Andrews McMeel Pub |isbn= 0-7407-4696-0 }}
* {{cite book |last=Wilson|first= Carl| title=Let's Talk About Love: A Journey to the End of Taste|url=https://archive.org/details/letstalkaboutlov0000wils| publisher=Continuum| year=2007 | isbn= 978-0-8264-2788-5}}
{{refend}}
==बाहिरी कडीसभ==
{{Sister project links|s=no|commons=Category:Celine Dion|wikt=no|b=no|q=Céline Dion|n=no|v=no}}
1iyzgrt2pdp2ocza61nrhknnu9sqyov
ब्लेक लाइभ्ली
0
14009
279881
273443
2026-08-26T21:10:00Z
Dostojewskij
344
श्रेणी:सन् १९८७ मे जन्म
279881
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person
| name = ब्लेक लाइभ्ली<br>Blake Lively
| image = Blake Lively Cannes 2016 3.jpg
| caption = ब्लेक लाइभ्ली
| birth_name = ब्लेक एलेण्डर ब्राउन
| birth_date = {{birth date and age|1987|08|25}}
|occupation = [[अभिनेत्री]]
| birth_place = [[लस एन्जलस]], [[क्यालिफोर्निया]], [[संयुक्त राज्य अमेरिका]]
| years_active = १९९८– हाल
}}
'''ब्लेक एलेण्डर ब्राउन''' (जन्म: अगस्ट २५, १९८७)<ref>{{cite web |url=http://www.californiabirthindex.org/birth/blake_ellender_brown_born_1987_17801495 |title=Blake Ellender Brown, Born 08/25/1987 in California |publisher=CaliforniaBirthIndex.org |date=August 25, 1987 |accessdate=March 15, 2015 |archive-date=October 16, 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20141016032528/http://www.californiabirthindex.org/birth/blake_ellender_brown_born_1987_17801495 |dead-url=yes }}</ref> एक अमेरिकी [[अभिनेत्री]] छी ।
== बाल्यकाल ==
==चलचित्र शुरुवात==
==अभिनय जीवन==
==व्यक्तिगत जीवन==
==फिल्मोग्राफी==
==अवार्ड तथा मनोनयन==
==सन्दर्भ सभ==
{{reflist}}
== बाहिरी लिङ्कसभ ==
{{commons category|Blake Lively|ब्लेक लाइभ्ली}}
* {{IMDb name|515116|Blake Lively}}
* {{AllRovi person|407908|Blake Lively}}
* {{tcmdb name|3892892|Blake Lively}}
==एहो सभ देखी==
{{हलिउड अभिनेत्रीसभ}}
[[श्रेणी:हलिउड अभिनेत्रीसभ]]
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:सन् १९८७ मे जन्म]]
jdpjp7o5gbdxk6quj3k2f1web18clxq
डेनियल क्राइग
0
14351
279874
236418
2026-08-26T20:13:24Z
InternetArchiveBot
10060
Add 3 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279874
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person
| image = Daniel Craig 3, 2012.jpg
| image_size= 220px
| caption = Craig at ''[[Skyfall]]'' premiere in Sydney, on 16 November 2012
| birthname = Daniel Wroughton Craig
| birth_date = स.न् १९६८ मार्च २<ref>[http://web.researcha.com/iccquery/detail/?did=1892257&c=uk Web. Researcha.Com] {{dead link|date=March 2011}}</ref><ref>{{cite news|title=Monitor|newspaper=[[Entertainment Weekly]]|date=8 March 2013|issue=1249|page=20}}</ref>
| birth_place = [[Chester]], [[Cheshire]], [[England]]
| occupation = अभिनेता
| yearsactive = 1992–present
| spouse = Fiona Loudon (1992–1994)<br>[[Rachel Weisz]] (2011–present)
| partner = [[Heike Makatsch]] (1994-2001)<br>Satsuki Mitchell (2004-2010)
| children = 1
}}
'''डेनियल क्राइग''' एक [[वेलायती]] [[अभिनेता]] छी ।
== बाल्यकाल ==
==चलचित्र शुरुवात==
== व्यक्तिगत जीवन ==
=== विवहा ===
== प्रसिद्धि ==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{Reflist|30em}}
* {{cite book | last = Marshall | first = Sarah | authorlink = | coauthors = | title = Daniel Craig: The Biography | url = https://archive.org/details/danielcraigbiogr0000mars_r1x9 | publisher=John Blake Publishing |year=2007 | isbn = 978-1-84454-454-7}}
* {{cite book | last = O'Brien | first = Daniel | authorlink = | coauthors = | title = Daniel Craig – Ultimate Professional | url = https://archive.org/details/danielcraigultim0000obri | publisher=Reynolds & Hearn Ltd |year=2007 | isbn = 978-1-905287-44-4}}
* {{cite book | last = Ogle | first = Tina | authorlink = | coauthors = | title = Daniel Craig: The Illustrated Biography | url = https://archive.org/details/danielcraigillus0000ogle_w9d9 | publisher=Carlton Books |year=2009 | isbn = 978-1-84732-266-1}}
==बाहिरी कडीसभ==
{{Commons category|Daniel Craig}}
* {{IMDb name|185819}}
* {{Amg name|15549}}
* {{people.com|daniel_craig|Daniel Craig}}
* {{Screenonline name|id=1150232|name=Daniel Craig biography and credits}}
* [http://www.tiscali.co.uk/entertainment/film/biographies/daniel_craig_biog.html Detailed biography from Tiscali Film & TV]
* [http://www.parade.com/celebrity/2008/10/daniel-craig Personal interview on "being Bond", Parade Magazine २६ Oct २००८]
{{हलिउड अभिनेतासभ}}
{{Commonscat|Daniel Craig}}
[[श्रेणी:बेलायती नागरिकसभ]]
[[श्रेणी:बेलायती कलाकारसभ]]
[[श्रेणी:हलिउड अभिनेतासभ]]
[[श्रेणी:जीवनी]]
1g883hch6m1rfyrtxk5ew7k9w03tlvt
विराज भट्ट
0
14569
279896
246839
2026-08-26T23:46:24Z
RandomScottishEdgyTransitGeek524
17708
279896
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person
| honorific_prefix =
| name = बिराज भट्ट
| honorific_suffix =
| image =
| image_size =
| alt =
| caption =
| native_name =
| native_name_lang = नेपाली
| birth_name =
| birth_date = १३ मे १९८४<br> (३४ बर्ष)
| birth_place = [[धनगढी]]<nowiki>, नेपाल</nowiki>
| disappeared_date =
| disappeared_place =
| disappeared_status =
| monuments =
| nationality = {{flagicon|Nepal}} नेपाली
| other_names =
| education =बिबिएस
| alma_mater =
| occupation = [[अभिनेता]]
| years_active =२००० - अहिलेसम्म
| employer =
| organization =
| agent =
| known_for =नेपाली र भोजपुरी सिनेमा
| notable_works =
| style =
| home_town =
| salary =
| net_worth = <!-- Net worth should be supported with a citation from a reliable source -->
| height = <!--{{height|m=}}-->
| weight = <!--{{convert|kg input|kg|lb}}-->
| television =
| title =
| term =
| predecessor =
| successor =
| party =
| movement =
| opponents =
| boards =
| criminal_charge = <!-- Criminality parameters should be supported with citations from reliable sources -->
| criminal_penalty =
| criminal_status =
| spouse =सरस्वती भट्ट
| partner = <!-- unmarried life partner; use ''Name (1950–present)'' -->
| children =समिर भट्ट <br/> सनिर भट्ट
| parents =
| relatives =
| callsign =
| awards =
| website = {{URL|http://birajbhatt.com/}}
| module =
| module2 =
| module3 =
| module4 =
| module5 =
| module6 =
| signature =
| signature_size =
| signature_alt =
| footnotes =
| baptism_date =
| box_width =
}}
'''विराज भट्ट''' नेपाली चलचित्र क्षेत्रक एक चर्चित [[नायक]] छी ।
Bathtub 🛀
==सुरुवाती जीवन==
==पेशागत जीवनी==
==अवार्डसभ==
==प्रमुख चलचित्रसभ==
*बाटूली
*हिम्मत
*हिम्मत२
*मैले भूल्नै सकिन
*अल्झेछ क्यारे पछ्यौरी
*अग्नि ज्वाला
*अग्निपथ
*तोड
*जंगभूमी
*मैदान
*तकदिर
*नैना रेशम
*सन्देश
*सहारा
*प्रतिकार
*डन
*गिरफ्तार
*सिन्दूर
*ए राजा जी भोजपूरी
*चिनो
*धूम
*जय शिव संकर
*दोस्ती
*देवर बाबु
*भागि भागि नजाऊ
*कवच
*बन्दी
*खोज
*राज
*नबिर्से तिमीलाई नपाए तिमीलाई
*बिरताको चिनो
*नसिव आफ्नो
*बागी भईल सजना हमार (भोजपुरी)
*ईतिहास
*तिमीबिनाको जीवन
*जय परसुराम
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाहिरी कडीसभ==
* [http://kantipur.ekantipur.com/news/2016-03-14/20160314122207.html ६ वर्षपछि नेपाली फिल्ममा फर्किदै विराज भट्ट- ई-कान्तिपुर] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160619075056/http://kantipur.ekantipur.com/news/2016-03-14/20160314122207.html |date=2016-06-19 }}
{{नेपाली अभिनेतासभ}}
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:नेपाली अभिनेतासभ]]
[[श्रेणी:नेपालक कलाकारसभ]]
[[श्रेणी:जीवित लोक]]
{{stub}}
h86k5pbt2gadbytj3cbgl5e65tqx90h
279912
279896
2026-08-27T04:30:37Z
Morkoz
17517
Reverted 1 edit by [[Special:Contributions/RandomScottishEdgyTransitGeek524|RandomScottishEdgyTransitGeek524]] ([[User talk:RandomScottishEdgyTransitGeek524|talk]]) (TwinkleGlobal)
279912
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person
| honorific_prefix =
| name = बिराज भट्ट
| honorific_suffix =
| image =
| image_size =
| alt =
| caption =
| native_name =
| native_name_lang = नेपाली
| birth_name =
| birth_date = १३ मे १९८४<br> (३४ बर्ष)
| birth_place = [[धनगढी]]<nowiki>, नेपाल</nowiki>
| disappeared_date =
| disappeared_place =
| disappeared_status =
| monuments =
| nationality = {{flagicon|Nepal}} नेपाली
| other_names =
| education =बिबिएस
| alma_mater =
| occupation = [[अभिनेता]]
| years_active =२००० - अहिलेसम्म
| employer =
| organization =
| agent =
| known_for =नेपाली र भोजपुरी सिनेमा
| notable_works =
| style =
| home_town =
| salary =
| net_worth = <!-- Net worth should be supported with a citation from a reliable source -->
| height = <!--{{height|m=}}-->
| weight = <!--{{convert|kg input|kg|lb}}-->
| television =
| title =
| term =
| predecessor =
| successor =
| party =
| movement =
| opponents =
| boards =
| criminal_charge = <!-- Criminality parameters should be supported with citations from reliable sources -->
| criminal_penalty =
| criminal_status =
| spouse =सरस्वती भट्ट
| partner = <!-- unmarried life partner; use ''Name (1950–present)'' -->
| children =समिर भट्ट <br/> सनिर भट्ट
| parents =
| relatives =
| callsign =
| awards =
| website = {{URL|http://birajbhatt.com/}}
| module =
| module2 =
| module3 =
| module4 =
| module5 =
| module6 =
| signature =
| signature_size =
| signature_alt =
| footnotes =
| baptism_date =
| box_width =
}}
'''विराज भट्ट''' नेपाली चलचित्र क्षेत्रक एक चर्चित [[नायक]] छी ।
==सुरुवाती जीवन==
==पेशागत जीवनी==
==अवार्डसभ==
==प्रमुख चलचित्रसभ==
*बाटूली
*हिम्मत
*हिम्मत२
*मैले भूल्नै सकिन
*अल्झेछ क्यारे पछ्यौरी
*अग्नि ज्वाला
*अग्निपथ
*तोड
*जंगभूमी
*मैदान
*तकदिर
*नैना रेशम
*सन्देश
*सहारा
*प्रतिकार
*डन
*गिरफ्तार
*सिन्दूर
*ए राजा जी भोजपूरी
*चिनो
*धूम
*जय शिव संकर
*दोस्ती
*देवर बाबु
*भागि भागि नजाऊ
*कवच
*बन्दी
*खोज
*राज
*नबिर्से तिमीलाई नपाए तिमीलाई
*बिरताको चिनो
*नसिव आफ्नो
*बागी भईल सजना हमार (भोजपुरी)
*ईतिहास
*तिमीबिनाको जीवन
*जय परसुराम
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाहिरी कडीसभ==
* [http://kantipur.ekantipur.com/news/2016-03-14/20160314122207.html ६ वर्षपछि नेपाली फिल्ममा फर्किदै विराज भट्ट- ई-कान्तिपुर] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160619075056/http://kantipur.ekantipur.com/news/2016-03-14/20160314122207.html |date=2016-06-19 }}
{{नेपाली अभिनेतासभ}}
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:नेपाली अभिनेतासभ]]
[[श्रेणी:नेपालक कलाकारसभ]]
[[श्रेणी:जीवित लोक]]
{{stub}}
cwg2srf0f10y30hrtaq8p66v8pb83ra
मुकेश
0
14811
279739
238562
2026-08-26T19:04:49Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279739
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox musical artist <!-- See Wikipedia:WikiProject_Musicians -->
| name = मुकेश</br>Mukesh
| background = solo_singer
| image = Mukesh_2016_stamp_of_India.jpg
| image_size =
| birth_name = मुकेश चन्द माथुर
| birth_date = {{Birth date|df=yes|1923|7|22}}
| birth_place = [[दिल्ली]], भारत
| death_date = {{Death date and age|df=yes|1976|8|27|1923|7|22}}
|death_place = [[डेट्रोइट, मिसिगन]], अमेरिका
| genre = [[पार्श्व गायन]], [[भजन]], [[गजल]], शास्त्रीय
| occupation = गायक
| years_active = १९४०-१९७६
}}
'''मुकेश चन्द माथुर''' (२२ जुलाई १९२३ – २७ अगस्त १९७६), लोकप्रिय तौर पर मात्र मुकेशक नाम सँ चिनहल जाइवाला, हिन्दी सिनेमाक एक प्रमुख पार्श्व गायक छल ।<ref>{{cite book |title= Global Bollywood: Travels of Hindi Song and Dance |url= https://archive.org/details/globalbollywoodt0000unse |last= Gopal |first= Sangita |author2=Sujata Moorti |year= 2008 |publisher= University of Minnesota Press|isbn= 0-8166-4579-5 |page= [https://archive.org/details/globalbollywoodt0000unse/page/94 94]}}</ref><ref>''Encyclopedia of Indian Cinema'' by Ashish Rajadhyaksha and Paul Willemen. Oxford University Press, 1994. ISBN 0-85170-455-7, page 169.</ref>
==जीवनी==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
* {{IMDb name|id=0006715}}
==एहो सभ देखी==
{{फिल्मफेयर सर्वश्रेष्ठ पार्श्व गायक पुरस्कार}}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:भारतीय पुरुष गायकसभ]]
3gmg72prdsoxmsbrzogw61p4hxq94kw
इरेन जोलियट क्युरी
0
16183
279766
105138
2026-08-26T19:18:01Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279766
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox scientist
|name = इरेन जोलियट क्युरी
|image =Irène Joliot-Curie Harcourt.jpg
|image_size = 190px
|birth_date = {{birth date|1897|9|12|df=y}}
|birth_place = [[पेरिस]], [[फ्रान्स]]
|death_date = {{Death date and age|1956|3|17|1897|9|12|df=yes}}
|death_place = [[पेरिस]], [[फ्रान्स]]
|residence = [[पेरिस]], [[फ्रान्स]]
|nationality = [[फ्रान्सेली]]
|citizenship = [[फ्रान्सेली]]
|field = रसायन शास्त्र
|work_places = [[पेरिस विश्वविद्यालय|सोर्बन]]<br>[[क्युरी संस्थान (पेरिस)|रडियम इन्स्टिच्युट]]
|alma_mater = [[पेरिस विश्वविद्यालय|सोर्बन]]
|doctoral_advisor = पाउल ल्याङ्गेविन
|doctoral_students =
|spouse = [[फ्रेडरिक जोलियट क्युरी]]
|children = [[हेलेन ल्याङ्गेविन जोलियट]] {{b.|१९२७}}<br />[[पियरे जोलियट]] {{b.|१९३२}}
|parents = [[पियरे क्युरी]] (१८५९–१९०६)<br/>मेरी सक्लडोस्का-क्युरी (१८६७–१९३४)
|prizes = [[रसायन शास्त्रमे नोबेल पुरस्कार]]
}}
'''इरेन जोलियट क्युरी''' ({{IPA-fr|iʁɛn ʒoljokyʁi|-|Fr-Irène Joliot-Curie.ogg}}; १२ सितम्बर १८९७ – १७ मार्च १९५६) एक फ्रेञ्च वैज्ञानिक छल, ओ [[मारिया क्युरी]] आ [[पियरे क्युरी]]क पुत्री आ [[फ्रेडरिक जोलियट क्युरी]]क पत्नी छल । ओ संयुक्त रुपसँ अपन पति फ्रेडरिक जोलियट क्युरी संग [[प्रेरित विकिरणशीलता]]क खोजक लेल सन् १९३५ मे [[रसायन शास्त्रमे नोबेल पुरस्कार]]सँ सम्मानित कएल गेल छल । याह संगे क्युरी परिवार सभसँ बेसी [[नोबेल पुरस्कार]]सँ सम्मानित होमएवला परिवार बनल छल ।<ref>{{cite web | author= | title=Nobel Laureates Facts: 'Family Nobel Laureates' | url=http://nobelprize.org/nobel_prizes/facts | publisher=Nobel Foundation | year=2008 | accessdate=2008-09-04}}</ref> हिनकर दुनू बच्चा [[हेलेन ल्याङ्गेविन जोलियट|हेलेन]] आ [[पियरे जोलियट]] नामचीन वैज्ञानिक छी ।<ref>{{cite book | last=Byers | first=Nina |author2=Williams, Gary A. | title=Out of the Shadows: Contributions of Twentieth-Century Women to Physics | url=https://archive.org/details/outofshadowscont0000unse | chapter=Hélène Langevin-Joliot and Pierre Radvanyi | location=Cambridge, UK | publisher=Cambridge University Press | year=2006 | isbn=0-521-82197-5}}</ref>
==जीवनी==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य लिङ्कसभ==
{{Commonscat|Irène Joliot-Curie|इरेन जोलियट क्युरी}}
==एहो सभ देखी==
* [[नोबेल पुरस्कार विजेता महिलासभक सूची]]
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:नोबेल पुरस्कार विजेता महिलासभ]]
dfjdnvkzxw06pphegpefce10ep4dke3
जातीय संसद भवन
0
17209
279876
274358
2026-08-26T20:14:30Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279876
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox building
| name = जातीय संसद भवन<br />{{lang|en|Jatiyo Sangshad Bhaban}}
| image = National Assembly of Bangladesh (06).jpg
| building_type = राष्ट्रिय संसद भवन
| architectural_style = [[आधुनिक वास्तुकला|आधुनिक]]
| structural_system = कङ्क्रिट, इँटा
| location = [[ढाका]], [[बंगलादेश]]
| start_date = १९६१
| completion_date = १९८२
| architect = [[लुइस कान]]<br />[[मुझारुल इसलाम]] (सह-वास्तुकार)
| cost = अमेरिकी $३२ मिलियन<ref name="banglapedia.org">{{cite web|url=http://en.banglapedia.org/index.php?title=Jatiya_Sangsad_Bhaban|title=Jatiya Sangsad Bhaban|work=banglapedia.org|access-date=2016-11-24|archive-date=2017-08-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20170804173557/http://en.banglapedia.org/index.php?title=Jatiya_Sangsad_Bhaban|dead-url=yes}}</ref>
| structural_engineer =
| services_engineer =
}}
'''जातीय संसद भवन''' वा '''राष्ट्रिय संसद भवन''', ({{lang-bn|জাতীয় সংসদ ভবন}} '''जातियो सोंसद भोवोन''') [[बंगलादेश]]क संसदक नाम छी । ई भवन राजधानी [[ढाका]]क शेर-ए-बाङ्ग्ला नगरमे अवस्थित अछि । एकर डिजाइन लुइस कान केनए अछि आ ई भवन २०० एकड़मे फैलल अछि आ संसारक सबसँ बड़का विधायक भवनसभमे सँ एक छी ।<ref name="banglapedia.org"/>
ई भवन सन् २००३ मे निर्माण भेल '''माई आर्किटेक्ट''' नामक चलचित्रमे स्थायी रूपसँ दर्शाएल गेल छल । ई चलचित्रमे वास्तुकार लुइस कानके पारिवारिक स्थिति आ करियरक बारेमे देखाएल गेल छल । '''लुइस आइ कान''' क लेखक रोबर्ट म्याककार्टर, बंगलादेशक जातीय संसद भवनके २०अम शताब्दीके मुख्य भवनमे सँ एक कहने छल ।<ref name=mccarter>{{cite book |title=Louis I. Kahn |url=https://archive.org/details/louisikahn0000mcca |last=McCarter |first=Robert |year=2005 |publisher=Phaidon Press |location=London |isbn=0-7148-4045-9 |page=[https://archive.org/details/louisikahn0000mcca/page/258 258],270}}</ref>
==इतिहास==
[[File:Jatiyo_Sangshad_Bhaban_(Roehl).jpg|thumb|220px|भवन भितरक दृश्य]]
बंगलादेशी संसद स्थायी रूपसँ जातीय संसद भवनमे बैठैत अछि । ई भवन, विधायकसभक दुनियामे एक शानदार संसदीय निर्माणक नमूना छी । ई भवन २१५ एकड़क भूमिमे राजधानी ढाकाक शेर-ए-बाङ्ग्ला क्षेत्रमे अवस्थित अछि । एकर परिसरमे, मुख्य भवन अतिरिक्त, खुलल हरियर रिक्त स्थान, जल निकास आ सांसदसभक भव्य कार्यालय सेहो अवस्थित अछि । ई भवनक निर्माण सन् १९६१ मे शुरू भेल छल । अनेक उतार चढ़ावक बाद अत्यन्तः ८ जनवरी १९७२ के ई भवनके उद्घाटन कएल गेल छल । ई शानदार भवनक रचना प्रसिद्ध अमेरिकी वास्तुकार लुइस आई कान तैयार केनए छल । संसद भवन क्षेत्रक मुख्य भवन, दक्षिण प्लाजा आ राष्ट्रपति प्लाजा, करि तीन भागमे बांटल गेल अछि ।<ref name=ilondoner>{{cite web |url=http://www.londoni.co/index.php/who-s-who?id=325 |title=Jatiyo Sangsad Bhaban (National Parliament House), Bangladesh |date=2014 |website=londoni.co |access-date=28 December 2015 |archive-date=4 March 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160304091016/http://www.londoni.co/index.php/who-s-who?id=325 |dead-url=yes }}</ref><ref>{{cite journal |last=James-Chakraborty |first=Kathleen |date=2014 |title=Reinforced concrete in Louis Kahn’s National Assembly, Dhaka: Modernity and modernism in Bangladeshi architecture |url=http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2095263514000041?np=y |journal=Frontiers of Architectural Research |volume=3 |pages=81–88 |doi=10.1016/j.foar.2014.01.003}}</ref>
==भवन==
==चित्र दीर्घा==
<gallery class="center">
Image:Sangshad 3.jpg
Image:Jatiyo Sangsad Bhaban Close view.jpg
Image:National Assembly of Bangladesh, Jatiyo Sangsad Bhaban, 2008, 1.JPG
Image:National Assembly of Bangladesh, Jatiyo Sangsad Bhaban, 2008, 5.JPG
File:National Assembly of Bangladesh (12).jpg
Image:National Assembly of Bangladesh, Jatiyo Sangsad Bhaban, 2008, 8.JPG
Image:National Assembly of Bangladesh (07).jpg
Image:Sangshad Assembly Hall.jpg
Image:Sangshad Assembly Hall top view.jpg -->
Image:Sangshad 5.jpg
File:Front sight view of the National Parliament House of Bangladesh.jpg
</gallery>
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
{{commons category|National Assembly of Bangladesh|जातीय संसद भवन}}
* [http://www.parliamentofbangladesh.org जानकारी] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050123150610/http://parliamentofbangladesh.org/ |date=2005-01-23 }}
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:ढाकाक पर्यटकीय स्थलसभ]]
23glpxqb5pdbkh56294algidjr16h02
जोधपुर
0
17279
279847
244438
2026-08-26T19:59:41Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279847
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = Jodhpur
| official_name =
| native_name = जोधपुर
| native_name_lang =
| other_name =
| settlement_type = [[महानगर]]
| image_skyline = Jodhpur, India, Mehrangarh Fort on the hill.jpg
| image_alt =
| image_caption = [[मेहरानगढ़ किला]], जोधपुर
| nickname =
| image_map =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = India Rajasthan
| pushpin_label_position =
| pushpin_map_alt =
| pushpin_map_caption =
| latd = 26.28
| latm =
| lats =
| latNS = N
| longd = 73.02
| longm =
| longs =
| longEW = E
| coordinates_display = inline,title
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = {{flagicon|IND}} [[भारत]]
| subdivision_type1 = [[भारतक राज्य आ सङ्घीय राज्य क्षेत्रसभ|राज्य]]
| subdivision_type2 = [[भारतक जिलासभ|जिला]]
| subdivision_name1 = [[राजस्थान]]
| subdivision_name2 = [[जोधपुर जिला|जोधपुर]]<ref>{{cite web |url=http://jodhpur.nic.in/dp1.htm |title=Jodhpur.nic.in |access-date=2016-11-29 |archive-date=2012-02-19 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120219060828/http://jodhpur.nic.in/dp1.htm |dead-url=yes }}</ref>
| established_title = स्थापना
| established_date = सन् १४५९
| founder = राव [[मन्दौरक जोधा]]
| named_for = [[राव जोधा]]
| unit_pref = Metric
| area_footnotes = <ref name="Jodhpur-Census-2011">{{cite web|url=http://www.censusindia.gov.in/2011census/dchb/0815_PART_B_DCHB_JODHPUR.pdf|format=PDF|title=Jodhpur District Census 2011 Handbook: VILLAGE AND TOWN WISE PRIMARY CENSUS ABSTRACT (PCA)|publisher=Censusofindia.gov.in|accessdate=19 April 2016|page=33}}</ref>
| area_total_km2 = 289.6
| area_metro_km2 = 624.5
| elevation_footnotes =
| elevation_m = 231
| population_total = 1,637,815
| population_as_of = २०१६
| population_footnotes = <ref>{{cite web|url=http://www.censusindia.gov.in/2011-prov-results/prov_data_products__rajasthan.html|title=Census of India : Provisional Population Totals Paper 1 of 2011 : Rajasthan|first=|last=ORGI|publisher=}}</ref>
| population_density_km2 = auto
|population_metro = 1,720,000 <ref>{{cite web|url=https://citypopulation.de/world/Agglomerations.html|title=Major Agglomerations of the World - Population Statistics and Maps|publisher=}}</ref>
|population_metro_footnotes=<ref name="JP"/>
| population_rank = ३५अम
| population_demonym =
| demographics_type1 = भाषासभ
| demographics1_title1 = आधिकारिक
| demographics1_info1 = [[मारवाडी भाषा|मारवाडी]], हिन्दी
| timezone1 = [[भारतीय मानक समय]]
| utc_offset1 = +५:३०
| postal_code_type = डाक कोड
| postal_code = ३४२००१
| registration_plate = RJ 19
| website = {{URL|www.jodhpur.rajasthan.gov.in}}
| footnotes =
}}
'''जोधपुर''' ({{IPAc-en|'|dZ|Q|d|p|oor}} {{audio|Jodhpur.ogg|{{small|सुनी}}}}) [[भारत]]क [[राजस्थान]] राज्यक दोसर सभसँ पैग [[शहर]] छी । ई राज्यक दोसर सभसँ पैग [[महानगरीय क्षेत्र]] आ समुच्चा भारतमे ३५ अम सभसँ पेग शहर छी । ई ऐतिहासिक रजवाड़ा [[मारवाड़]]क याह नामसँ राजधानी सेहो होमैत छल । जोधपुर [[थार मरुभूमि]]क बीच अपन अनगिन्ती शानदार महलसभ, दुर्गसभ आ मन्दिरसभ भेल प्रसिद्ध पर्यटन स्थल छी ।
वर्ष पर्यन्त चमकैत सूर्य मौसमक कारण एकरा '''सूर्य नगरी''' सेहो कहल जाइत अछि । एतय स्थित [[मेहरानगढ़ दुर्ग]]के घेरैवला हजारो बुलु मकानसभक कारण एकरा '''नीली नगरी''' क नाम सँ सेहो जानल जाइत अछि । एतय अवस्थित पुरान शहरक अधिकांश भाग याह दुर्गक घेरामे बैसल अछि, जकर प्रहरी दीवारमे बहुतरास द्वार बनल अछि,<ref name=Madan>{{cite book|title=India through the ages|url=https://archive.org/details/indiathroughages00mada|last=Gopal|first=Madan|year= 1990| page= [https://archive.org/details/indiathroughages00mada/page/178 178]|editor=K.S. Gautam|publisher=Publication Division, Ministry of Information and Broadcasting, Government of India}}</ref> ओनातँ पिछ्ला किछ दशकसभमे याह दीवारक बाहर सेहो नगरक वृहत प्रसार भेल अछि । जोधपुरक भौगोलिक स्थिति [[राजस्थान]]क भौगोलिक केन्द्रक निकट अछि, जकर कारण ई नगर पर्यटकसभक लेल राज्य भरिमे भ्रमणक लेल उपयुक्त आधार केन्द्रक कार्य करैत अछि ।
वर्ष २०१४ मे विश्वके अति विशेष आवास स्थानसभमे (मोस्ट एक्स्ट्रा अर्डिनरी प्लेसेज अफ द वर्ल्ड) क सूचीमे प्रथम स्थान पर आएल छल । <ref>{{URL|http://www.dailymail.co.uk/travel/article-2562228/Lonely-Planet-reveals-10-extraordinary-places-stay-2014.html}}</ref> एक तमिल चलचित्र, '''[[आई (चलचित्र)|आई]]''', जे कि आई धरिक [[भारतीय सिनेमा]]क सबसँ महंग चलचित्र छी ओकर छायांकन एतय भेल अछि ।<ref>[http://bollywood.bhaskar.com/article-hf/ENT-BNE-vikrams-ai-attracts-from-hollywood-4748106-PHO.html?seq=6]</ref><ref name="JP">{{cite web|url=http://www.census2011.co.in/census/city/80-jodhpur.html|title=Jodhpur City Population Census 2011 - Rajasthan|publisher=}}</ref>
== नगर परिचय ==
'''सूर्य नगरी''' क नामसँ प्रसिद्ध '''जोधपुर शहर''' क पहचान एहि ठाममे रहल [[महल|महलसभ]] आ पुरान घरसभमे लागल छितरक पत्थरसभ सँ होइत अछि, पन्द्रहम शताब्दीक विशालकाय [[मेहरानगढ़ दुर्ग]], पत्थरिली चट्टान पहाड़ीपर, मैदानसँ १२५ मिटर उचाई पर विद्यमान अछि । आठ द्वारसभ आ अनगिनत बुजसँ युक्त ई शहर दस किलोमिटर लम्बा उंच दीवारसँ घेरल अछि ।
सोलहम शताब्दीक मुख्य व्यापार केन्द्र, किलासभक शहर '''जोधपुर''', आब [[राजस्थान]]क दोसर विशालतम शहर छी । पुरा शहरमे वैभवशाली [[महल]], किला आ [[मन्दिर]], एक तरफ जतय ऐतिहासिक गौरवक जीवन्त करैत अछि ओतय दोसर दिस उत्कृष्ट हस्तकलासभ, [[लोक नृत्य]], [[सङ्गीत]] आ प्रफुल्ल लोक [[शहर]]के आओरो रङ्गीन बनाबैत अछि ।
== शिक्षा क्षेत्र ==
[[राजस्थान]]मे '''जोधपुर''' [[शिक्षा]]क क्षेत्रमे बहुत आगा अछि । दुर दुरसँ विद्यार्थी एतय पठन-पाठन करैलेल आबैत अछि । जोधपुरके चार्टर्ड एकाउन्टेन्टक खान कहल जाइत अछि । सम्पूर्ण [[भारत]]मे सबसँ बेसी सिए एतयसँ निकलैत अछि । शिक्षाक लेल एतय विभिन्न विकल्प मौजूद अछि । एतय विश्व प्रसिद्ध [[आइआइटी]], नेशनल ल युनिवर्सिटी, एम्स, काजरी, आफरी आयुर्वेदिक विश्वविद्यालय अवस्थित अछि । एकर अलावा [[जयनारायण व्यास विश्वविद्यालय]] तथा राजस्थान विश्वविद्यालय सेहो अछि तथा एतय वालिकासभक लेल कलेजसभ सहो अछि ।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
{{commons category|Jodhpur|जोधपुर}}
{{Wikivoyage|Jodhpur|जोधपुर}}
* [http://jodhpur.rajasthan.gov.in/ आधिकारिक वेबसाइट]
==एहो सभ देखी==
{{Million-plus agglomerations in India}}
[[श्रेणी:भारतक महानगरसभ]]
[[श्रेणी:राजस्थानक शहरसभ]]
8ysonabl4vpu4yydo5xdtcavk8pdnxd
अलकनन्दा नदी
0
17329
279756
243640
2026-08-26T19:13:58Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279756
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox|River
<!-- *** Heading *** -->
| name = अलकनन्दा नदी</br> Alakananda River
| native_name = अलकनन्दा
| other_name =
| category =
<!-- *** Names **** -->
| etymology =
| nickname =
<!-- *** Image *** -->
| image = Alaknanda devprayag.jpg
| image_caption = अलकनन्दा नदी
| image_size =300px
<!-- *** Country *** -->
| country = {{flag|India}}
| state = [[उत्तराखण्ड]]
| region = [[गढ़वाल प्रखण्ड]]
| district =[[चमोली जिला]]
| district1 =[[रुद्रप्रयाग जिला]]
| district2 =[[पौड़ी जिला]]
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| parent =
| tributary_left = [[सरस्वती नदी (उत्तराखण्ड)|सरस्वती नदी]]
| tributary_left1 = [[धौलीगङ्गा नदी|धौलीगङ्गा]]
| tributary_left2 = [[नन्दाकिनी नदी|नन्दाकिनी]]
| tributary_left3 = [[पिण्डार नदी|पिण्डार]]
| tributary_right = [[मन्दाकिनी नदी|मन्दाकिनी]]
| city =
| landmark =
<!-- *** River locations *** -->
| source = सातोपन्थ हिमनदी
| source_location =
| source_region =
| source_country =
| source_elevation = 3880
| source_lat_d =
| source_lat_m =
| source_lat_s =
| source_lat_NS =
| source_long_d =
| source_long_m =
| source_long_s =
| source_long_EW =
| source1 =
| source1_location =
| source1_region =
| source1_country =
| source1_elevation =
| source1_lat_d =
| source1_lat_m =
| source1_lat_s =
| source1_lat_NS =
| source1_long_d =
| source1_long_m =
| source1_long_s =
| source1_long_EW =
| source_confluence =[[भागीरथी नदी]]
| source_confluence_location =
| source_confluence_region =
| source_confluence_country =
| source_confluence_elevation =
| source_confluence_lat_d =
| source_confluence_lat_m =
| source_confluence_lat_s =
| source_confluence_lat_NS =
| source_confluence_long_d =
| source_confluence_long_m =
| source_confluence_long_s =
| source_confluence_long_EW =
| mouth = [[गङ्गा नदी|गङ्गा]]
| mouth_location = [[देवप्रयाग]]
| mouth_region = [[उत्तराखण्ड]]
| mouth_country = भारत
| mouth_elevation = 475
| mouth_lat_d =
| mouth_lat_m =
| mouth_lat_s =
| mouth_lat_NS =
| mouth_long_d =
| mouth_long_m =
| mouth_long_s =
| mouth_long_EW =
<!-- *** Dimensions *** -->
| length = 190
| width =
| depth =
| volume =
| watershed = 10882
| discharge = 439.36
| discharge_max =
| discharge_min =
<!-- *** Free fields *** -->
| free =
| free_type =
<!-- *** Maps *** -->
| map = HeadwatersGanges1.jpg
| map_caption =
| map_background =
| map_locator =
| map_locator_x =
| map_locator_y =
<!-- *** Website *** -->
| website =
| commons =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
'''अलकनन्दा नदी''' [[गङ्गा]]क [[सहयोगी नदी]] छी । ई गङ्गाक चार नामसभमे सँ एक छी । चार धामसभमे गङ्गाक बहुतेक रूप आ नाम अछि । [[गङ्गोत्री]]मे गङ्गाक भागीरथीक नामसँ जानल जाइत अछि, [[केदारनाथ]]मे [[मन्दाकिनी नदी, उत्तराखण्ड|मन्दाकिनी]] आ [[बद्रीनाथ]]मे अलकनन्दा । ई [[उत्तराखण्ड]]मे शतपथ आ भगीरथ खड़क नामक हिमनदीसँ निकलैत अछि । ई स्थान गङ्गोत्री कहलावैत अछि । अलकनन्दा नदी घाटीमे लगभग २२९ किमी धरि प्रवाहित होइत अछि । [[देव प्रयाग]] या विष्णु प्रयागमे अलकनन्दा आ [[भागीरथी]]क सङ्गम होइत अछि आ एकर बाद अलकनन्दा नाम समाप्त भए केवल गङ्गा नाम रहि जाइत अछि ।<ref>{{cite web|url= http://odaligaon.com/chardhamyatra.htm|title= चार धाम यात्रा|accessmonthday= [[२० मार्च]]|accessyear= [[२००८]]|format= एचटीएम|publisher= बहुगुणा का उदाली गांव|language= |access-date= 2016-11-30|archive-date= 2008-11-20|archive-url= https://web.archive.org/web/20081120141450/http://odaligaon.com/chardhamyatra.htm|dead-url= yes}}</ref> अलकनन्दा [[चमोली जिला|चमोली]] [[टेहरी जिला|टहेरी]] आ [[पौड़ी जिला|पौड़ी]] जिला भ जाइत अछि ।.<ref name=singh>Singh Negi, Sharad (1995). ''Uttarakhand: Land and People'', page 6. MD Publications Pvt Ltd. ISBN 81-85880-73-5.</ref> गङ्गाक पानिमे एकर योगदान भागीरथीसँ अधिक अछि ।<ref>{{cite book|title=India through the ages|url=https://archive.org/details/indiathroughages00mada|last=Gopal|first=Madan|year= 1990| page= [https://archive.org/details/indiathroughages00mada/page/65 65]|editor=K.S. Gautam|publisher=Publication Division, Ministry of Information and Broadcasting, Government of India}}</ref> हिन्दू धर्मावलम्बीसभक प्रसिद्ध [[तीर्थस्थल]] [[बद्रीनाथ]] अलखनन्दाक तट पर बैसल अछि । राफ्टिंग इत्यादि साहसिक नाव खेलसभक लेल ई नदी बहुत लोकप्रिय अछि । [[तिब्बत]]क सीमा लग [[केशवप्रयाग]] स्थान पर ई आधुनिक [[सरस्वती नदी]]सँ मिलैत अछि । केशवप्रयाग बद्रीनाथसँ कुछ उचाई पर अवस्थित अछि ।
== गहराई ==
अलकनन्दा नदी कतौ बहुत गहिर, तँ कतौ उथल अछि, नदीक औसत गहराई ५ फिट (१.३ मीटर) आ अधिकतम गहराई १४ फिट (४.४ मीटर) अछि ।
== सहायक नदिसभ ==
अलकनन्दाक पाँच सहायक नदिसभ अछि जे गढ़वाल क्षेत्रमे ५ अलग अलग स्थानसभपर अलकनन्दा सँ मिल [[पञ्च प्रयाग]] बनाबैत अछि ।<ref name=kapadia>Kapadia, Harish (2001). ''Trekking and Climbing in the Indian Himalaya'', page 89. Stackpole Books. ISBN 0-8117-2953-2.</ref> अलकनन्दा नदीक पहिल सहायक नदीसभमे [[विष्णुप्रयाग]] अछि जे धौली गङ्गामे अलकनन्दासँ मिलैत अछि । दोसर सहायक नदी [[नन्दप्रयाग]] छी जे नन्दाकिनी मे अलकनन्दासँ मिलैत अछि । तेसर सहायक नदीसभमे [[कर्णप्रयाग]] छी जे पिण्डारीमे अलकनन्दासँ मिलैत अछि । आ अन्तिम चारिम सहायक नदीसभमे [[रुद्रप्रयाग|रूद्र प्रयाग]] अछि जे मन्दाकिनीमे अलकनन्दासँ मिलैत अछि । [[देवप्रयाग]] जे भागीरथीमे अलकनन्दासँ मिलैत अछि ।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
{{Commons category|Alaknanda River|अलकनन्दा नदी}}
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:भारतक नदीसभ]]
su458hds9tvuek1s1ujjn8meqsahzht
देवप्रयाग
0
17330
279906
214104
2026-08-27T01:40:10Z
InternetArchiveBot
10060
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
279906
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hindu temple
| name = देवप्रयाग</br>Devprayag
| image = Devprayag2008.JPG
| alt =
| caption = रगुनाथ मन्दिर
| pushpin_map = India Uttarakhand
| map_caption = उत्तराखण्डमे स्थान
| latd = 30.146315
| longd = 78.598251
| coordinates_region = IN
| coordinates_display= title
| other_names =
| proper_name =
| country = [[भारत]]
| state = [[उत्तराखण्ड]]
| district = [[टिहरी गढ़वाल जिला|टिहरी गढ़वाल]]
| locale = [[उत्तराखण्ड]], [[भारत]]
| elevation_m =
| important_festivals=
| number_of_temples =
| number_of_monuments=
| inscriptions =
| date_built =
| creator =
| website =
}}
'''देवप्रयाग''' [[भारत]]क [[उत्तराखण्ड]] राज्यमे अवस्थित एक नगर आ प्रसिद्ध तीर्थस्थान छी ।<ref>[http://210.212.78.56/50cities/devprayag/english/bi_fastfacts.asp Fast facts] ''Devprayag Official website.''</ref><ref>[http://210.212.78.56/50cities/devprayag/english/bi_fastfacts.asp Map of Pauri Garhwal district] [[Pauri Garhwal|Pauri Garhwal District]] Official website.</ref> ई [[अलकनन्दा नदी]] तथा [[भागीरथी नदी]]क [[सङ्गम]] पर स्थित अछि । याह सङ्गम स्थलक बाद ई नदीके पहिल बेर [[गङ्गा नदी]]क नाम सँ जानल जाइत अछि । एतय श्री रघुनाथ जी के [[मन्दिर]] अछि, जतय हिन्दू तीर्थयात्री भारतक कोना कोना सँ दर्शन करै लेल आबैत अछि । देवप्रयाग अलकनन्दा आ भागीरथी नदिसभकके सङ्गम पर बैसल अछि । एतय सँ दुनू नदिसभके सम्मिलित धारा गङ्गा कहलाबैत अछि । ई टेहरीसँ १८ माइल दक्षिण-दक्षिण-पूर्व दिशामे स्थित अछि । प्राचीन हिन्दू मन्दिरक कारण ई तीर्थस्थानक विशेष महत्व अछि । सङ्गम पर होमएक कारण तीर्थराज [[प्रयाग]]क स्वरूप एकर नामकरण भेल अछि ।
देवप्रयाग समुद्र सतहसँ १५०० फिटक उचाई पर अवस्थित अछि आ निकटवर्ती शहर ऋषिकेशसँ सड़क मार्गद्वारा ७० किमीक दूरी पर अछि । ई स्थान उत्तराखण्ड राज्यक [[पञ्च प्रयाग]]मे सँ एक मानल जाइत अछि ।<ref>[http://tehri.nic.in/TOURIST/DEVPRAYAG.htm Devprayag] [[Tehri Garhwal district]], Official website.</ref> एकर अलावा एकर बारेमे कहल जाइत अछि कि जब राजा [[भागीरथ]] गङ्गाक पृथ्वी पर आनैक लेल समर्थन बनौलक तहन ३३ करोड़ देवी-देवता सेहो गङ्गाक साथ स्वर्गसँ पृथ्वीलोक आएल छल । तब ओसभ अपन आवास देवप्रयागमे बनेनाए छल जे गङ्गाक जन्म भूमि छी । भागीरथी आ अलकनन्दाक सङ्गमक बाद याह ठामसँ पवित्र नदी गङ्गाक उद्भव होइत अछि । याह ठाम पहिल बेर ई नदी गङ्गाक नामसँ जानल जाइत अछि ।<ref name="33 koti"/>
[[गढ़वाल]] क्षेत्रमे मान्यतानुसार भागिरथी नदीक सौस तथा अलकनन्दा नदी को बौह कहल जाइत अछि । ई स्थानक मुख्य आकर्षणमे सङ्गमक अलावा एक शिव मन्दिर तथा रघुनाथ मन्दिर छी जाहिमे रघुनाथ मन्दिर द्रविड शैलीमे निर्मित अछि । देवप्रयाग प्राकृतिक सम्पदासँ परिपूर्ण अछि । ई ठामक सौन्दर्य अद्वितीय अछि । निकटवर्ती डण्डा नागराज मन्दिर आ चन्द्रवदनी मन्दिर सेहो दर्शनीय अछि । देवप्रयागक सुदर्शन क्षेत्र सेहो कहल जाइत अछि । ई ठाम पर कव्वा नै देखल गेल अछि, जे की एक आश्चर्यक बात छी ।<ref name="33 koti">{{Cite web |url=http://www.merapahadforum.com/religious-places-of-uttarakhand/devprayag/30/ |title=देवप्रयाग: ३३ कोटि देवताओं का आवास |access-date=2016-11-30 |archive-date=2011-03-23 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110323022851/http://www.merapahadforum.com/religious-places-of-uttarakhand/devprayag/30/ |dead-url=yes }}</ref>
== प्रसिद्धि ==
मान्यतानुसार एतय देवशर्मा नामक एक तपस्वी कठोर तपस्या केनए छल, जकार नाम पर ई स्थानक नाम देवप्रयाग पड़ल । प्रयाग कोनो भी सङ्गमक कहल जाइत अछि ।<ref>[http://tehri.nic.in/TOURIST/DEVPRAYAG.htm देवप्रयाग] ''टिहरी गढ़वाल जिला'', आधिकारिक जालस्थल</ref> ई स्व.आचार्य श्री पं.चक्रधर जोशी नामक ज्योतिष्विद आ खगोलशास्त्रीक गृहस्थान छल, जे सन् १९४६ मे नक्षत्र प्रयोगशालाक स्थापना केनए छल ।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
{{commons category|Devprayag|देवप्रयाग}}
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:हिन्दू पवित्र स्थलसभ]]
p2nodvxueaob3thqx5tylqkyl5pe7nb
अमलाचौर
0
18005
279902
254246
2026-08-27T00:25:30Z
~2026-42487-87
17707
[[Special:Contributions/InternetArchiveBot|InternetArchiveBot]] ([[User talk:InternetArchiveBot|वार्ता]])द्वारा कएल अन्तर [[Special:Diff/254246|254246]] के पूर्ववत कएलक
279902
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
<!--See the table at Infobox settlement for all fields and descriptions of usage-->
<!-- Basic info -->
|name = {{PAGENAME}}
|native_name =
|settlement_type = [[गाउँ विकास समिति|गाविस]]
|motto =
<!-- images and maps -->
|image_skyline =
|image_caption =
|image_flag =
|image_seal =
|image_map =
|mapsize =
|map_caption =
|pushpin_map = Nepal
|pushpin_label_position = bottom
|pushpin_mapsize = 300
|pushpin_map_caption = नेपालक नक्साम {{PAGENAME}}
<!-- Location -->
|subdivision_type = देश
|subdivision_name = {{flag|नेपाल}}
|subdivision_type1 = [[नेपालक अञ्चलसभ|अञ्चल]]
|subdivision_name1 = [[धवलागिरी अञ्चल]]
|subdivision_type2 = [[नेपालक जिलासभ|जिला]]
|subdivision_name2 = [[बागलुङ जिला]]
<!-- Politics -->
|government_footnotes =
|government_type =
|leader_title =
|leader_name =
|leader_title1 = <!-- for places with, say, both a mayor and a city manager -->
|leader_name1 =
|established_title = <!-- Settled -->
|established_date =
<!-- Area -->
|unit_pref = <!--Enter: Imperial, if Imperial (metric) is desired-->
|area_footnotes =
|area_total_km2 = <!-- ALL fields dealing with a measurements are subject to automatic unit conversion-->
|area_total_sq_mi =
<!-- Population -->
|population_as_of = २०११ <ref>{{cite web|title=नेपालक जनसंख्या २०६८|url=http://cbs.gov.np/wp-content/uploads/2012/11/VDC_Municipality.pdf|website=केन्द्रीय तथ्याङ्क विभाग|accessdate=२०११}}</ref>
|population_footnotes =
|population_note =
|population_total =
|population_density_km2 = auto
|population_blank1_title = Ethnicities
|population_blank2_title = Religions
<!-- General information -->
|timezone = [[नेपालक प्रमाणिक समय]]
|utc_offset = +५:४५
|timezone_DST =
|utc_offset_DST =
|latd= 28.28
|longd= 83.92
|coordinates_display = title
|coordinates_type = type:adm2nd_region:NP_source:unmaps-enwiki
|elevation_footnotes = <!--for references: use <ref> </ref> tags-->
|elevation_m =
<!-- Area/postal codes & others -->
|postal_code_type = <!-- enter ZIP code, Postcode, Post code, Postal code... -->
|postal_code =
|area_code =
|blank_name =
|blank_info =
|website =
|footnotes =
}}
'''{{PAGENAME}}''' [[नेपाल]]क [[पश्चिमाञ्चल विकास क्षेत्र|पश्चिमाञ्चल]] विकास क्षेत्रक [[धवलागिरी अञ्चल]], [[बागलुङ जिला]]मे अवस्थित गाँउ विकास समिति छी । <ref name="गाविस प्रोफाइल">{{cite web|title=बागलुङ जिलाक गाविससभ|url=http://ddcbaglung.gov.np/ne-vdc-information/|website=नेपाल सरकार|publisher=[[सङ्घीय मामिला तथा स्थानीय विकास मन्त्रालय]]|date=नवम्बर २०१५|ref=जिला विकास समिति}}</ref>
==जनसङ्ख्या==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[[नेपालक प्रशासनिक विभाजन|नेपालक क्षेत्रीय वर्गीकरण]]
==एहो सभ देखी==
{{बागलुङ जिलाक गाविस तथा नगरपालिकासभ}}
[[श्रेणी:बागलुङ जिलाक गाविससभ]]
[[श्रेणी:नेपाल]]
frhznbkmteywb7jme8awid1fj074wig
279917
279902
2026-08-27T04:35:52Z
Morkoz
17517
[[Special:Contributions/~2026-42487-87|~2026-42487-87]] ([[User talk:~2026-42487-87|वार्ता]])द्वारा कएल अन्तर [[Special:Diff/279902|279902]] के पूर्ववत कएलक
279917
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
<!--See the table at Infobox settlement for all fields and descriptions of usage-->
<!-- Basic info -->
|name = {{PAGENAME}}
|native_name =
|settlement_type = [[गाउँ विकास समिति|गाविस]]
|motto =
<!-- images and maps -->
|image_skyline =
|image_caption =
|image_flag =
|image_seal =
|image_map =
|mapsize =
|map_caption =
|pushpin_map = Nepal
|pushpin_label_position = bottom
|pushpin_mapsize = 300
|pushpin_map_caption = नेपालक नक्साम {{PAGENAME}}
<!-- Location -->
|subdivision_type = देश
|subdivision_name = {{flag|नेपाल}}
|subdivision_type1 = [[नेपालक अञ्चलसभ|अञ्चल]]
|subdivision_name1 = [[धवलागिरी अञ्चल]]
|subdivision_type2 = [[नेपालक जिलासभ|जिला]]
|subdivision_name2 = [[बागलुङ जिला]]
<!-- Politics -->
|government_footnotes =
|government_type =
|leader_title =
|leader_name =
|leader_title1 = <!-- for places with, say, both a mayor and a city manager -->
|leader_name1 =
|established_title = <!-- Settled -->
|established_date =
<!-- Area -->
|unit_pref = <!--Enter: Imperial, if Imperial (metric) is desired-->
|area_footnotes =
|area_total_km2 = <!-- ALL fields dealing with a measurements are subject to automatic unit conversion-->
|area_total_sq_mi =
<!-- Population -->
|population_as_of = २०११ <ref>{{cite web|title=नेपालक जनसंख्या २०६८|url=http://cbs.gov.np/wp-content/uploads/2012/11/VDC_Municipality.pdf|website=केन्द्रीय तथ्याङ्क विभाग|accessdate=२०११|archive-date=2015-02-13|archive-url=https://web.archive.org/web/20150213064822/http://cbs.gov.np/wp-content/uploads/2012/11/VDC_Municipality.pdf|dead-url=yes}}</ref>
|population_footnotes =
|population_note =
|population_total =
|population_density_km2 = auto
|population_blank1_title = Ethnicities
|population_blank2_title = Religions
<!-- General information -->
|timezone = [[नेपालक प्रमाणिक समय]]
|utc_offset = +५:४५
|timezone_DST =
|utc_offset_DST =
|latd= 28.28
|longd= 83.92
|coordinates_display = title
|coordinates_type = type:adm2nd_region:NP_source:unmaps-enwiki
|elevation_footnotes = <!--for references: use <ref> </ref> tags-->
|elevation_m =
<!-- Area/postal codes & others -->
|postal_code_type = <!-- enter ZIP code, Postcode, Post code, Postal code... -->
|postal_code =
|area_code =
|blank_name =
|blank_info =
|website =
|footnotes =
}}
'''{{PAGENAME}}''' [[नेपाल]]क [[पश्चिमाञ्चल विकास क्षेत्र|पश्चिमाञ्चल]] विकास क्षेत्रक [[धवलागिरी अञ्चल]], [[बागलुङ जिला]]मे अवस्थित गाँउ विकास समिति छी । <ref name="गाविस प्रोफाइल">{{cite web|title=बागलुङ जिलाक गाविससभ|url=http://ddcbaglung.gov.np/ne-vdc-information/|website=नेपाल सरकार|publisher=[[सङ्घीय मामिला तथा स्थानीय विकास मन्त्रालय]]|date=नवम्बर २०१५|ref=जिला विकास समिति}}</ref>
==जनसङ्ख्या==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[[नेपालक प्रशासनिक विभाजन|नेपालक क्षेत्रीय वर्गीकरण]]
==एहो सभ देखी==
{{बागलुङ जिलाक गाविस तथा नगरपालिकासभ}}
[[श्रेणी:बागलुङ जिलाक गाविससभ]]
[[श्रेणी:नेपाल]]
n023r3w6ut945xhwxne658h5ni6e082
अटक जिला
0
18929
279800
277999
2026-08-26T19:33:53Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279800
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = अटक जिला
| official_name =
| other_name = Attock District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[अटक| अटक शहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 6,858
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 1,274,935
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[अटक]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ६,८५८ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या १२,७४,९३५ छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
fgn7l8d0nzvui2lg6esyh6wek97tl7b
बहावलनगर जिला
0
18942
279764
277963
2026-08-26T19:17:18Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279764
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = {{PAGENAME}}
| official_name =
| other_name = Bahawalnagar District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[म्मम्म|म्मम्म शहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 8,878
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 2,061,447
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[म्मम्म]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ८,८७८ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या २०,६१,४४७ छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
2hupsgjafj2ipnoz3b0xk60rzld4k1r
बहावलपुर जिला
0
18945
279779
277964
2026-08-26T19:24:21Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279779
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = {{PAGENAME}}
| official_name =
| other_name = Bahawalpur District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[बहावलपुर|बहावलपुर शहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 24,830
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 2,433,091
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[बहावलपुर ]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल २४,८३० अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या २४,३३,०९१ छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
9wm2lvk6lrko028dglitwgkd6f1hvg4
रहीम यार खान जिला
0
18948
279859
277973
2026-08-26T20:05:24Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279859
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = {{PAGENAME}}
| official_name =
| other_name = Rahim Yar Khan District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[रहीम यार ख़ान | रहीम यार ख़ान]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 11,880
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 3,141,053
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[ रहीम यार ख़ान]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ११,८८० अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या ३,१४१,०५३ छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
i03s3zx6z07np43intciw0ddj8zukaj
डेरा गाजी खान जिला
0
18952
279824
277956
2026-08-26T19:47:41Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279824
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = {{PAGENAME}}
| official_name =
| other_name = Dera Ghazi Khan District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[डेरा ग़ाज़ी ख़ान| डेरा ग़ाज़ी ख़ान]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 11,922
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 26,43,118
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[डेरा ग़ाज़ी ख़ान ]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ११,९२२ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या २६,४३,११८ छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
jb98djwjyrw8br3poy1hz6ie0qyf1xx
लैय्या जिला
0
18955
279856
277979
2026-08-26T20:03:36Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279856
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = {{PAGENAME}}
| official_name =
| other_name = Layyah District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[लैय्या| लैय्या]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 6,291
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 11,20,951
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[लैय्या]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ६,२९१ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या ११,२०,९५१ छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
t83pugewsarv2vahji00ewoc6ve6duf
मुजफ्फरगढ़ जिला
0
18956
279743
277971
2026-08-26T19:07:04Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279743
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = {{PAGENAME}}
| official_name =
| other_name = Muzaffargarh District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[ मुज़फ़्फ़रगढ़ | मुज़फ़्फ़रगढ़ ]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 8,249
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 2,635,903
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[ मुज़फ़्फ़रगढ़ ]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ८,२४९ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या २,६३५,९०३ छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
qvoqbu7wiw0wl1l6i5sykmg5bxkwump
राजनपुर जिला
0
18958
279765
277974
2026-08-26T19:17:44Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279765
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = {{PAGENAME}}
| official_name =
| other_name = Rajanpur District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[राजनपुर| राजनपुर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 12,319
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 1,103,618
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[राजनपुर]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल १२,३१९ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या १,१०३,६१८ छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
kdjzqr7zponr19g6d29tl0w73lhe7dw
चिनीओट जिला
0
18962
279866
277952
2026-08-26T20:10:17Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279866
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = {{PAGENAME}}
| official_name =
| other_name = Chiniot District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[चिनीओट शहर| चिनीओट शहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 2,643
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 965,124
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[अटक]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल २,६४३ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या ९६५,१२४ छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
9cm3xhicc0dw5iob6neujzhz23cthw0
फैसलाबाद जिला
0
18964
279849
277962
2026-08-26T20:00:27Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279849
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = {{PAGENAME}}
| official_name =
| other_name = Faisalabad District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[ फ़ैसलाबाद| फ़ैसलाबाद]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 5,856
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 5,429,547
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[फ़ैसलाबाद]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ५,८५६ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या ५,४२९,५४७ छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
m0t5gfajyylqp5z371gesl28u3xpyks
झङ जिला
0
18966
279869
278130
2026-08-26T20:11:18Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279869
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = {{PAGENAME}}
| official_name =
| other_name = Jhang District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[झङ| झङ ]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 8,809
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 2,834,545
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी। एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[झङ]] शहर छी। ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ८,८०९ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसङ्ख्या २,८३४,५४५ छल।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि। साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि। प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अङ्ग्रेजी]] छी।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{सन्दर्भसूची}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
1v24z856dxj07htplzd08bjhjjaqjvx
टोबा टेक सिंह जिला
0
18968
279782
277955
2026-08-26T19:26:01Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279782
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = {{PAGENAME}}
| official_name =
| other_name = Toba Tek Singh District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[टोबा टेक सिंह| टोबा टेक सिंह]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 3,252
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 1,621,593
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[टोबा टेक सिंह]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ३,२५२ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या १,६२१,५९३ छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
cc5u1wyrbz8g46rqja0veqi4pge1u49
गुजराँवाला जिला
0
18973
279880
278005
2026-08-26T20:17:27Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279880
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = {{PAGENAME}}
| official_name =
| other_name = Gujranwala District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[गुजराँवाला]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 3,198
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 2,791,600
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्तक]] एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[गुजराँवाला]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ३,१९८ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या २,७९१,६०० छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
== इतिहास ==
== सन्दर्भ सामग्रीसभ ==
{{reflist}}
== बाह्य जडीसभ ==
* [http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
* [http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
== एहो सभ देखी ==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
mpgf5268swmjw3ssmf46vbfhvbqbiqe
गुजरात जिला
0
18974
279855
278006
2026-08-26T20:03:15Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279855
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = {{PAGENAME}}
| official_name =
| other_name = Gujrat District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[गुजरात| गुजरात]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 3,192
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 1,547,778
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[गुजरात]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ३,१९२ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या १,५४७,७७८ छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
jvti70a23mxvgmcohpvs54f2hyore6e
हाफिजाबाद जिला
0
18975
279829
277987
2026-08-26T19:50:39Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279829
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = {{PAGENAME}}
| official_name =
| other_name = Hafizabad District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[म्मम्म| म्मम्म]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 2,367
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 832,980
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[म्मम्म]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल २,३६७ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या ८३२,९८० छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
s4vkmxvcph4haa9zjfcgq77sgigjw2j
मण्डी बहाऊद्दीन जिला
0
19096
279858
277967
2026-08-26T20:04:47Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279858
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = मण्डी बहाऊद्दीन
| official_name =
| other_name = Mandi Bahauddin District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[मण्डी बहाऊद्दीन| मण्डी बहाऊद्दीन]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 2,673
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 1,160,552
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[मण्डी बहाऊद्दीन]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल २,६७३ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या १,१६०,५५२ छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
6tzl5vnqfnijr6fdwuye6o9rh5g1qio
नारोवाल जिला
0
19097
279778
277960
2026-08-26T19:23:58Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279778
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = नारोवाल जिला
| official_name =
| other_name = Narowal District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[नारोवाल| नारोवाल]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 2,337
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 1,265,097
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[नारोवाल]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल २,३३७ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या १,२६५,०९७ छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
13ubr44t3uf7j5grdprto6srgodi10t
सियालकोट जिला
0
19098
279791
277985
2026-08-26T19:29:57Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279791
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = सियालकोट जिला
| official_name =
| other_name = Sialkot District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[ सियालकोट| सियालकोट शहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 3,016
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 4,304,150
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी। एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[सियालकोट]] शहर छी। ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ३,०१६ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसङ्ख्या ४,३०४,१५० छल।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि। साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि। प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अङ्ग्रेजी]] छी।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{सन्दर्भसूची}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
qarqtfy1wpmjypd7p1b1qurbzvib0ul
कसुर जिला
0
19099
279780
278001
2026-08-26T19:25:09Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279780
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = कसुर जिला
| official_name =
| other_name = Kasur District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[कसुर| कसुर शहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 4,796
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 3,466,000
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[कसुर]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ४,७९६ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या ३,४६६,००० छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
oy3dw0t7k8n853tdvx1uhfcmkx9dfte
लाहौर जिला
0
19100
279848
277978
2026-08-26T20:00:09Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279848
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = लाहौर जिला
| official_name =
| other_name = Lahore District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[लाहौर| लाहौरशहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 1,772
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[अटक]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ६,८५८ अछि। एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
0w5dwcgxnxbubvymd67va7kfibv2nz8
खानेवाल जिला
0
19101
279838
278003
2026-08-26T19:54:35Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279838
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = खानेवाल जिला
| official_name =
| other_name = Khanewal District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[खानेवाल| खानेवाल शहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 4,349
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 2,068,490
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[खानेवाल]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ४,३४९ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या २,०६८,४९० छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
sd3nytdruxrvhtzxb69c8l3qf4yhgcx
लोधराँ जिला
0
19102
279762
277980
2026-08-26T19:16:30Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279762
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = लोधराँ जिला
| official_name =
| other_name = Lodhran District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[लोधराँ| लोधराँ शहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 2,778
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 11,71,800
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[लोधराँ]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल २,७७८ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या ११,७१,८०० छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
tjbu0hz2eo2l2at0niv31caxjsd7zeq
मुल्तान जिला
0
19107
279776
277972
2026-08-26T19:23:00Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279776
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = मुल्तान जिला
| official_name =
| other_name = Multan District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[मुल्तान| मुल्तान शहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 3,720
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 3,116,851
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[मुल्तान]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ३,७२० अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या ३,११६,८५१ छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
0vbykhkzzft4svcf0jpluuoln69xmqx
वेहारी जिला
0
19110
279758
277981
2026-08-26T19:14:54Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279758
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = वेहारी जिला
| official_name =
| other_name = Vehari District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[वेहारी| वेहारी शहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 4,373
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 2,613,020
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[वेहारी]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ४,३७३ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या २,६१३,०२० छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
e9u78uk51j0s9zn4vr6a7cekqanui2j
चकवाल जिला
0
19111
279825
278007
2026-08-26T19:48:02Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279825
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = चकवाल जिला
| official_name =
| other_name = Chakwal District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[चकवाल| चकवाल शहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 6,524
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 1,083,725
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[चकवाल]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ६,५२४ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या १,०८३,७२५ छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
31pyj0kszuaf9wxcst9aycq9z8b7o48
झेलम जिला
0
19112
279834
277954
2026-08-26T19:53:23Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279834
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = झेलम जिला
| official_name =
| other_name = Jhelum District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[झेलम| झेलम शहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 3,587
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 1,103,000
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[झेलम]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ३,५८७ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या १,१०३,००० छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
6hncnkf7s6nvglp7n4g4v224svh3oy3
रावलपिण्डी जिला
0
19113
279744
277976
2026-08-26T19:07:22Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279744
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = रावलपिण्डी जिला
| official_name =
| other_name = Rawalpindi District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[रावलपिण्डी| रावलपिण्डी शहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 5,286
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 3,363,911
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[रावलपिण्डी]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ५,२८६ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या ३,३६३,९११ छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
jf2x7zavjl4e91yldd5ry9fbek44ltl
भक्कर जिला
0
19114
279793
277966
2026-08-26T19:30:45Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279793
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = भक्कर जिला
| official_name =
| other_name = Bhakkar District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[भक्कर| भक्कर शहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 8,153
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 1,051,456
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[भक्कर]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ८,१५३ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या १,०५१,४५६ छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
tn9cfvrxxnus2vdxmpitbpdiskh3xpr
खुशाब जिला
0
19115
279769
278004
2026-08-26T19:19:20Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279769
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = खुशाब जिला
| official_name =
| other_name = Khushab District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[जौहराबाद| जौहराबाद शहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[जौहराबाद]] शहर छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
lvct7g7bcqjk20c48bum8kosgn9t5pe
मियांवाली जिला
0
19116
279804
277969
2026-08-26T19:35:55Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279804
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = मियांवाली जिला
| official_name =
| other_name = Mianwali District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[मियांवाली| मियांवाली शहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 5,840
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 1,056,620
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[मियांवाली]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ५,८४० अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या १,०५६,६२० छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
bs8fhb1v6wrk6pzxltcrmhckiw8n23n
सरगोधा जिला
0
19117
279862
277983
2026-08-26T20:08:31Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279862
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = सरगोधा जिला
| official_name =
| other_name = Sargodha District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[सरगोधा| सरगोधा शहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 5,854
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 2,665,979
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[सरगोधा]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ५,८५४ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या २,६६५,९७९ छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
5uasufjp3leaxbm0v2cgklifzq1mbii
साहिवाल जिला
0
19118
279813
277984
2026-08-26T19:39:43Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279813
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = साहिवाल जिला
| official_name =
| other_name = Sahiwal District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[साहिवाल| साहिवाल शहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 3,201
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 1,843,194
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[साहिवाल]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ३,२०१ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या १,८४३,१९४ छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
5uvhqecjxjr53p2g8j6c4vd0wzd6ecs
ओकाड़ा जिला
0
19119
279760
278000
2026-08-26T19:15:44Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279760
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = ओकाड़ा जिला
| official_name =
| other_name = Okara District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[ओकाड़ा| ओकाड़ा शहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 3,004
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 2,232,992
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[ओकाड़ा]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल ३,००४ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या २,२३२,९९२ छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
q49w9366soofr2qo2uu4ylpuz1mx69d
पाकपत्तन जिला
0
19122
279816
277961
2026-08-26T19:41:49Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279816
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = पाकपत्तन जिला
| official_name =
| other_name = Pakpattan District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[पाकपत्तन| पाकपत्तन शहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 1,286,680
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[पाकपत्तन]] शहर छी । सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या १,२८६,६८० छल ।<ref name="1998census"/>
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
06btghk9uaqcbo60s6slfot62p0lkow
शेखुपुरा जिला
0
19145
279806
278167
2026-08-26T19:36:54Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279806
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = शेखुपुरा जिला
| official_name =
| other_name = Sheikhupura District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[शेखुपुरा| शेखुपुरा शहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 15,960
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 2,321,029
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी। एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[शेखुपुरा]] शहर छी। ई जिलाक कुल क्षेत्रफल १५,९६० अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसङ्ख्या २,३२१,०२९ छल।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि। साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि। प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अङ्ग्रेजी]] छी।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{सन्दर्भसूची}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
4jc9lxuxj0c9kuxe3kn1kjqorb4uave
ननकाना साहिब जिला
0
19152
279785
277958
2026-08-26T19:27:08Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279785
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = ननकाना साहिब जिला
| official_name =
| other_name = Nankana Sahib District
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = Pakistan
| pushpin_label_position = top
| pushpin_map_caption = पाकिस्तानक नक्सापर {{PAGENAME}}
| pushpin_mapsize = 300
| latd = 30 | latm = 35| latNS = N
| longd = 71 | longm = 39| longEW = E
| coordinates_display = title
| coordinates_type =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|सुबा प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब]]
| established_title =
| established_date =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय|प्रशासनिक मुख्यालय]]
| seat = [[ननकाना साहिब| ननकाना साहिब शहर]]
| government_footnotes =
| leader_party =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 2,960
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_total = 1,410,000
| population_as_of = १९९८
| population_density_km2 = auto
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| blank_name_sec1 =
| blank_info_sec1 =
| blank1_name_sec1 =
| blank1_info_sec1 =
| website =
}}
'''{{PAGENAME}}''', [[पाकिस्तान]]क [[पञ्जाब (पाकिस्तान)|पञ्जाब प्रान्त]]क एक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[ननकाना साहिब]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल २,९६० अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या १,४१०,००० छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.pakinformation.com/district.html www.pakinformation.com-पाकिस्तानक जिलासभक सूची] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921182510/http://www.pakinformation.com/district.html |date=2016-09-21 }}
*[http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab पाकिस्तान ब्यूरो अफ स्टटिस्टिक्सक आधिकारिक वेबसाइट-१९९८ क जनगणना (जिलानुसार तथ्यांक)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161119183202/http://www.pbscensus.gov.pk/content/punjab |date=2016-11-19 }}
==एहो सभ देखी==
{{पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पञ्जाब, पाकिस्तानक जिलासभ]]
r9528pirvxdg7yl7d1ppsa7d4e5jmv6
बन्नु जिला
0
19177
279787
117430
2026-08-26T19:27:46Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279787
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = बन्नु जिला<br/>بنوں
| official_name =
| native_name =
| native_name_lang =
| settlement_type = [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]]
| image_skyline = Bannu, Pakistan.jpg
| imagesize =
| image_alt =
| image_caption =
| image_map =
| mapsize = 300px
| map_alt =
| map_caption =
<BR>{{Flatlist|
* {{Font color|#ED1C24|#ED1C24|–}} बन्नु
* {{Font color|#FFFFFF|#FFFFFF|–}} पखतुन्ख्वा
* {{Font color|#FEF7C5|#FEF7C5|–}} अन्य पाकिस्तानक प्रान्तसभ
}}
| latd = |latm = |lats = |latNS =
| longd = |longm = |longs = |longEW =
| coordinates_type =
| coordinates_display =
| subdivision_type = [[देश]]
| subdivision_name = [[पाकिस्तान]]
| subdivision_type1 = [[पाकिस्तानक प्रान्तसभ|प्रान्त]]
| subdivision_name1 = [[खैबर-पख्तुनख्वा]]
| subdivision_type2 = राजधानी
| subdivision_name2 =
| founder =
| seat_type = [[मुख्यालय]]
| seat =
| government_footnotes =
| leader_party =
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 1,227
| population_footnotes = <ref name="1998census">{{cite web|url=http://www.pbs.gov.pk/sites/default/files//tables/District%20at%20a%20glance%20Jhang.pdf |title=जिलानुसार आँकड़े |publisher=[[Pakistan Bureau of Statistics]]}}</ref>
| population_as_of = २०१४
| population_total = 1,073,000
| population_density_km2 = 552
| blank2_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank2_info_sec1 = [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]]<ref name="Languages">{{cite book|author=Stephen P. Cohen|title=The Idea of Pakistan|url=https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe|date=2004|publisher=[[Brookings Institution Press]]|isbn=0815797613|page=[https://archive.org/details/ideaofpakistan0000cohe/page/202 202]}}</ref><br> [[उर्दू भाषा|उर्दू]]
| timezone1 = [[पाकिस्तानक प्रमाणिक समय|पियसटि]]
| utc_offset1 = +५
| established_title = स्थापना
| established_date =
| leader_title =
| leader_name =
| leader_title1 =
| leader_name1 =
| blank1_info_sec1 =
}}
'''बन्नु''' [[पाकिस्तान]]क प्रान्त [[खैबर-पख्तुनख्वा]]क दक्षिणमे अवस्थित एक मुख्य शहर आ प्रसासनिक [[पाकिस्तानक जिलासभ|जिला]] छी । एकर प्रशासनिक मुख्यालय, [[बन्नु]] शहर छी । ई जिलाक कुल क्षेत्रफल १,२२७ अछि, तथा वर्ष सन् १९९८ क जनगणनाक अनुसार, एकर कुल जनसंख्या १०,७३,००० छल ।<ref name="1998census"/> एतय बाजल जायवला प्रमुख भाषा [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]] अछि, जबकि [[उर्दू भाषा|उर्दू]] प्रायः हर जगह समझल जाइत अछि । साथे [[अङ्ग्रेजी]] सेहो अधिकांश शहरी केन्द्रसभमे समझल जाइत अछि । प्रमुख प्रशासनिक भाषासभ [[उर्दू]] आ [[अंग्रेजी]] छी ।
==बाह्य जडीसभ==
{{Commons category|Bannu District|बन्नु जिला}}
*{{Official website|http://www.apnabannu.com }}
==एहो सभ देखी==
{{खाइबर पख्तुनख्वाक जिलासभ}}
[[श्रेणी:पाकिस्तानक जिलासभ]]
srsjysvdej0zc4xg2rznl5jfxrs0zke
पेउघा
0
19267
279892
275215
2026-08-26T23:31:31Z
RandomScottishEdgyTransitGeek524
17708
[[Special:Contributions/Bijay Chaurasia|Bijay Chaurasia]] ([[User talk:Bijay Chaurasia|वार्ता]])द्वारा कएल अन्तर [[Special:Diff/275215|275215]] के पूर्ववत कएलक
279892
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
<!--See the table at Infobox settlement for all fields and descriptions of usage-->
<!-- Basic info -->
|name = {{PAGENAME}}
|other_name =
|native_name = Pyaugha
|nickname =
|settlement_type = [[गाउँ विकास समिति]]
|motto =
<!-- images and maps -->
|image_skyline =
|image_caption =
|image_flag =
|image_seal =
|image_map = <!-- NepalSaptariDistrictmap.png -->
|mapsize = 300px
|map_caption =
|pushpin_map = Nepal
|pushpin_label_position = bottom
|pushpin_mapsize = 300
|pushpin_map_caption = नेपालक नक्शामे {{Pagename}} अवस्थित क्षेत्र
<!-- Location -->
|subdivision_type = देश
|subdivision_name = {{flag|नेपाल}}
|subdivision_type1 = [[नेपालक विकास क्षेत्रसभ|विकास क्षेत्र]]
|subdivision_name1 = [[मध्य-पश्चिमाञ्चल विकास क्षेत्र|मध्यपश्चिमाञ्चल]]
|subdivision_type2 = [[नेपालक अञ्चलसभ|अञ्चल]]
|subdivision_name2 = [[राप्ती अञ्चल]]
|subdivision_type3 = [[नेपालक जिलासभ|जिला]]
|subdivision_name3 = [[रुकुम जिला]]
|<!-- Politics -->
|government_footnotes =
|government_type =
|leader_title =
|leader_name =
|leader_title1 = <!-- for places with, say, both a mayor and a city manager -->
|leader_name1 =
|established_title = <!-- Settled -->
|established_date =
<!-- Area -->
|unit_pref = <!--Enter: Imperial, if Imperial (metric) is desired-->
|area_footnotes =
|area_total_km2 = <!-- ALL fields dealing with a measurements are subject to automatic unit conversion-->
<!-- Population -->
|population_as_of = २०११
|population_footnotes = <ref name="नेपालक राष्ट्रिय जनगणना २०६८ (गाविस तह)">{{cite web|title=नेपालको राष्ट्रिय जनगणना २०६८ (गाविस तह)|url=http://cbs.gov.np/image/data/Population/VDC-Municipality%20in%20detail/VDC_Municipality.pdf|website=नेपाल सरकार|publisher=[[राष्ट्रिय योजना आयोग]]|date=नवम्बर २०१२|ref=केन्द्रीय तथ्याङ्क विभाग|access-date=2016-12-11|archive-date=2016-02-02|archive-url=https://web.archive.org/web/20160202182818/http://cbs.gov.np/image/data/Population/VDC-Municipality%20in%20detail/VDC_Municipality.pdf|dead-url=yes}}</ref>
|population_note =
|population_total =
|population_density_km2 = auto
|population_blank1_title = Ethnicities
<!-- General information -->
|timezone = [[नेपालक प्रमाणिक समय]]
|utc_offset = +५:४५
|timezone_DST =
|utc_offset_DST =
|latd= 28.60
|longd= 82.38
|coordinates_display = title
|coordinates_type = type:adm2nd_region:NP_source:unmaps-enwiki
|elevation_footnotes = <!--for references: use <ref> </ref> tags-->
|elevation_m =
<!-- Area/postal codes & others -->
|postal_code_type = <!-- enter ZIP code, Postcode, Post code, Postal code... -->
|postal_code =
|area_code =
|blank_name =
|blank_info =
|website =
|footnotes =
}}
{{DistrictsOfNepal}}
'''{{PAGENAME}}''' [[नेपाल]]क [[मध्य-पश्चिमाञ्चल विकास क्षेत्र|मध्यपश्चिमाञ्चल]] विकास क्षेत्रक [[राप्ती अञ्चल]], [[रुकुम जिला]]मे अवस्थित एक गाउँ विकास समिति छी ।
==जनसंख्या==
नेपालक जनसंख्या २०६८ क अनुसार {{Pagename}} गाउँ विकास समितिक जनसंख्या ४,५९५ अछि तहिमे पुरुषक जनसँख्या २,१३५ आर महिलाके जनसँख्या २,४६० अछि तहिना घरधुरीके संख्या ८१९ अछि ।<ref>{{Cite web |url=http://cbs.gov.np/image/data/Population/VDC-Municipality%20in%20detail/VDC_Municipality.pdf |title=नेपालक राष्ट्रिय जनगणना २०६८ (गाविस तह)". राष्ट्रिय योजना आयोग. नवम्बर २०१२. |access-date=2016-12-11 |archive-date=2016-02-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160202182818/http://cbs.gov.np/image/data/Population/VDC-Municipality%20in%20detail/VDC_Municipality.pdf |dead-url=yes }}</ref>
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==एहो सभ देखी==
{{रुकुम जिलाक गाविससभ}}
{{नेपालक जिलासभ}}
[[श्रेणी:रुकुम जिलाक गाविससभ]]
dfw8v3m34k262i9rla792ba9kpbyfzp
279913
279892
2026-08-27T04:32:43Z
Morkoz
17517
Reverted 1 edit by [[Special:Contributions/RandomScottishEdgyTransitGeek524|RandomScottishEdgyTransitGeek524]] ([[User talk:RandomScottishEdgyTransitGeek524|talk]]) (TwinkleGlobal)
279913
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
<!--See the table at Infobox settlement for all fields and descriptions of usage-->
<!-- Basic info -->
|name = {{PAGENAME}}
|other_name =
|native_name = Pyaugha
|nickname =
|settlement_type = [[गाउँ विकास समिति]]
|motto =
<!-- images and maps -->
|image_skyline =
|image_caption =
|image_flag =
|image_seal =
|image_map = <!-- NepalSaptariDistrictmap.png -->
|mapsize = 300px
|map_caption =
|pushpin_map = Nepal
|pushpin_label_position = bottom
|pushpin_mapsize = 300
|pushpin_map_caption = नेपालक नक्शामे {{Pagename}} अवस्थित क्षेत्र
<!-- Location -->
|subdivision_type = देश
|subdivision_name = {{flag|नेपाल}}
|subdivision_type1 = [[नेपालक विकास क्षेत्रसभ|विकास क्षेत्र]]
|subdivision_name1 = [[मध्य-पश्चिमाञ्चल विकास क्षेत्र|मध्यपश्चिमाञ्चल]]
|subdivision_type2 = [[नेपालक अञ्चलसभ|अञ्चल]]
|subdivision_name2 = [[राप्ती अञ्चल]]
|subdivision_type3 = [[नेपालक जिलासभ|जिला]]
|subdivision_name3 = [[रुकुम जिला]]
|<!-- Politics -->
|government_footnotes =
|government_type =
|leader_title =
|leader_name =
|leader_title1 = <!-- for places with, say, both a mayor and a city manager -->
|leader_name1 =
|established_title = <!-- Settled -->
|established_date =
<!-- Area -->
|unit_pref = <!--Enter: Imperial, if Imperial (metric) is desired-->
|area_footnotes =
|area_total_km2 = <!-- ALL fields dealing with a measurements are subject to automatic unit conversion-->
<!-- Population -->
|population_as_of = २०११
|population_footnotes = <ref name="नेपालक राष्ट्रिय जनगणना २०६८ (गाविस तह)">{{cite web|title=नेपालको राष्ट्रिय जनगणना २०६८ (गाविस तह)|url=http://cbs.gov.np/image/data/Population/VDC-Municipality%20in%20detail/VDC_Municipality.pdf|website=नेपाल सरकार|publisher=[[राष्ट्रिय योजना आयोग]]|date=नवम्बर २०१२|ref=केन्द्रीय तथ्याङ्क विभाग|access-date=2016-12-11|archive-date=2016-02-02|archive-url=https://web.archive.org/web/20160202182818/http://cbs.gov.np/image/data/Population/VDC-Municipality%20in%20detail/VDC_Municipality.pdf|dead-url=yes}}</ref>
|population_note =
|population_total =
|population_density_km2 = auto
|population_blank1_title = Ethnicities
<!-- General information -->
|timezone = [[नेपालक प्रमाणिक समय]]
|utc_offset = +५:४५
|timezone_DST =
|utc_offset_DST =
|latd= 28.60
|longd= 82.38
|coordinates_display = title
|coordinates_type = type:adm2nd_region:NP_source:unmaps-enwiki
|elevation_footnotes = <!--for references: use <ref> </ref> tags-->
|elevation_m =
<!-- Area/postal codes & others -->
|postal_code_type = <!-- enter ZIP code, Postcode, Post code, Postal code... -->
|postal_code =
|area_code =
|blank_name =
|blank_info =
|website =
|footnotes =
}}
{{DistrictsOfNepal}}
'''{{PAGENAME}}''' [[नेपाल]]क [[मध्य-पश्चिमाञ्चल विकास क्षेत्र|मध्यपश्चिमाञ्चल]] विकास क्षेत्रक [[राप्ती अञ्चल]], [[रुकुम जिला]]मे अवस्थित एक गाउँ विकास समिति छी।
==जनसङ्ख्या==
नेपालक जनसङ्ख्या २०६८ क अनुसार {{Pagename}} गाउँ विकास समितिक जनसङ्ख्या ४,५९५ अछि तहिमे पुरुषक जनसँख्या २,१३५ आर महिलाके जनसँख्या २,४६० अछि तहिना घरधुरीके सङ्ख्या ८१९ अछि।<ref>{{Cite web |url=http://cbs.gov.np/image/data/Population/VDC-Municipality%20in%20detail/VDC_Municipality.pdf |title=नेपालक राष्ट्रिय जनगणना २०६८ (गाविस तह)". राष्ट्रिय योजना आयोग. नवम्बर २०१२. |access-date=2016-12-11 |archive-date=2016-02-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160202182818/http://cbs.gov.np/image/data/Population/VDC-Municipality%20in%20detail/VDC_Municipality.pdf |dead-url=yes }}</ref>
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{सन्दर्भसूची}}
==एहो सभ देखी==
{{रुकुम जिलाक गाविससभ}}
{{नेपालक जिलासभ}}
[[श्रेणी:रुकुम जिलाक गाविससभ]]
27cpajysn46dau3d3gdwv6w1e4eplf6
गिलगित-बल्तिस्तान
0
19474
279741
266858
2026-08-26T19:05:54Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279741
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = गिलगित-बल्तिस्तान</br>Gilgit-Baltistan
| official_name = <!-- If different from name -->
| native_name = <small>{{Nastaliq|گلگت - بلتستان}}</small><!-- If different from name -->
| native_name_lang = <!-- ISO 639-2 code e.g. "fr" for French. If more than one, use {{lang}} instead -->
| type = [[पाकिस्तानक प्रशासनिक क्षेत्र|प्रशासनिक इकाई]]
| image_skyline =
{{Photomontage
| photo1a =Aqua Ambulance.jpg
| photo2a = K2_2006b.jpg
| photo2b =
| photo3a = Passu, Gilgit-Baltistan (cropped).jpg
| photo3b = Skardu Cold Desert (cropped).jpg
| photo4a = Deosai_Nauman.jpg
| size = 250
| position = center
| spacing = Number indicating width of spacing between the images (default: 1)
| color = Color of spacing between the images (default: black)
| border = Number indicating width of border surrounding the montage (default: 1)
| color_border = Color of border surrounding the montage (default: black)
| text =
| text_background = Color of background behind text (default: #F8F8FF)
| foot_montage = Top left to right: [[एटाबाद ताल]], [[के२]], [[पास्सु]], [[ठण्डा मरुभूमि, कार्दु|ठण्डा मरुभूमि]] आ [[देवसाई राष्ट्रिय निकुञ्ज]]
}}
| image_alt =
| image_caption =
| image_flag =
| image_seal = Gilgit Baltistan Government Logo.svg
| seal_alt =
| nickname =
| image_map = Gilgit-Baltistan in Pakistan (de-facto + Glacier) (disputed hatched) (claims hatched).svg
| map_alt =
| map_caption = नक्सामे गिलगित-बल्तिस्तान (लाल)क स्थिति
| latd = 35.35
| longd = 75.9
| coor_pinpoint =
| coordinates_type =
| coordinates_display = inline,title
| coordinates_footnotes =
| coordinates_region = PK
| subdivision_type = [[विश्वक देशसभ|देश]]
| subdivision_name = {{flag|पाकिस्तान}}
| subdivision_type1 =
| subdivision_name1 =
| parts_style = para
| parts_type = सबसँ पैग शहर
| p1 = [[गिलगित]]
| established_title = स्थापित
| established_date = १ जुलाई १९७०
| seat_type = राजधानी
| seat = [[गिलगित]]
| blank_name_sec1 = प्रमुख भाषासभ
| blank_info_sec1 = {{unbulleted list|[[उर्दु]] (राष्ट्रिय)|[[शीना भाषा|शीना]]|[[बुरुशस्की]]|[[बलती भाषा|बलती तिब्बती]]|[[वाख़ी भाषा|वाख़ी]]|[[खोवार भाषा|खोवार]]}}
| blank_name_sec2 = विधानसभामे सीटसभ
| blank_info_sec2 = ३३<ref>''Legislative Assembly will have directly elected 24 members, besides
six women and three technocrats.'' "[http://www.unpo.org/content/view/10003/236/ Gilgit Baltistan: New Pakistani Package or Governor Rule] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141225154654/http://www.unpo.org/content/view/10003/236/ |date=2014-12-25 }}" 3 सितंबर 2009, The Unrepresented Nations and Peoples Organization (UNPO)</ref>
| blank1_name_sec2 = जिलासभ
| blank1_info_sec2 = ७
| blank2_name_sec2 = [[शहर]]
| blank2_info_sec2 = ७
| blank3_name_sec2 = [[पाकिस्तानक संघीय परिषदसभ|संघीय परिषदसभ]]
| blank3_info_sec2 =
| government_footnotes =
| government_type = स्वायत्तशासी [[पाकिस्तानक स्वायत्तशासी क्षेत्र|क्षेत्र]]
| governing_body = विधानसभा
| leader_party =
| leader_title = [[पाकिस्तानक राज्यपाल|राज्यपाल]]
| leader_name =[[शमा खालिद]]<ref>{{cite web|url=http://www.dawn.com/wps/wcm/connect/dawn-content-library/dawn/news/pakistan/13+kaira+takes+oath+as+acting+governor-za-06 |title=Pakistan | Kaira takes oath as acting governor |publisher=Dawn.Com |date=2009-09-15 |accessdate=2010-06-05}}</ref>
| leader_title1 = [[पाकिस्तानमे मुख्यमन्त्री|मुख्यमन्त्री]]
| leader_name1 =[[सैय्यद महदी शाह]]<ref>{{cite web|url=http://ftp.app.com.pk/en_/index.php?option=com_content&task=view&id=92218&Itemid=1 |title=Associated Press Of Pakistan (Pakistan's Premier NEWS Agency) - Public service policy to be pursued in Gilgit-Baltistan: PM |publisher=Ftp.app.com.pk |date= |accessdate=2010-06-05}}</ref>
| unit_pref = मीटर प्रणाली<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 72971
| area_note =
| elevation_footnotes =
| elevation_m =
| population_footnotes =
| population_total = 1,800,000
| population_as_of = २००८; (अनुमानित)
| population_density_km2 =
| population_demonym =
| population_note =
| timezone1 = [[पाकिस्तानमे समय]]
| utc_offset1 = +५
| postal_code_type =
| postal_code =
| area_code_type =
| area_code =
| website = [http://gilgitbaltistan.gov.pk/ gilgitbaltistan.gov.pk]
| footnotes =
}}
'''गिलगित-बल्तिस्तान''' (<small>[[उर्दू]]: {{Nastaliq|گلگت بلتستان}}</small>), [[पाक-अधिकृत कश्मीर]]क भीतर एक स्वायत्तशासी क्षेत्र छी जकरा पहिले '''उत्तरी क्षेत्र'''<ref>{{citation |last=Hinman |first=Bonnie |title=We Visit Pakistan |publisher=Mitchell Lane Publishers, Inc. |date=15 September 2011 |isbn=978-1-61228-103-2 |url=https://books.google.com/books?id=kbyXBgAAQBAJ&pg=PA41 |p=41}}</ref> आ '''शुमाली इलाका''' (<small>{{Nastaliq|شمالی علاقہ جات}}, शुमाली इलाकाजात</small>)कें नामसँ जानल जाइत छल ।<ref name="Weightman">{{cite book|last=Weightman|first=Barbara A.|title=Dragons and Tigers: A Geography of South, East, and Southeast Asia|url=https://archive.org/details/dragonstigersgeo0000weig_b4w7|date=2 December 2005|publisher=John Wiley & Sons|isbn=978-0-471-63084-5|page=[https://archive.org/details/dragonstigersgeo0000weig_b4w7/page/193 193]|edition=2nd}}</ref> ई पाकिस्तानक उत्तरतम राजनैतिक एकाई छी । एकर सीमासभ पश्चिममे [[खाइबर पख्तुनख्वा]]सँ, उत्तरमे [[अफगानिस्तान]]के [[वाखान गलियारा|वाखान गलियारे]]सँ, उत्तरपूर्वमे [[चीन]]के [[शिन्जियाङ प्रान्त]]सँ, दक्षिणमे [पाकिस्तान अधिकृत कश्मीर]] आ दक्षिणपूर्वमे भारतीय [[जम्मू आ कश्मीर]] राज्यसँ लगैत अछी ।<ref name="Weightman"/><ref>[http://pamirtimes.net/2016/02/21/gilgit-baltistan-disputed-or-victim-of-kashmir-dispute/ Gilgit-Baltistan: Disputed or victim of Kashmir dispute?]</ref><ref>[http://windowtogb.blogspot.it/1991/08/the-myth-of-gilgit-baltistans-linkage.html The Myth of Gilgit-Baltistan's Linkage with Jammu & Kashmir]</ref>गिलगित-बल्तिस्तानक कुल क्षेत्रफल ७२,९७१ वर्ग किमी (२८,१७४ माइल) आर अनुमानित जनसंख्या लगभग दस लाख अछि । एकर प्रशासनिक केन्द्र [[गिलगित]] शहर छी, जकर जनसंख्या लगभग २,५०,००० अछि ।
==इतिहास==
==चित्र दीर्घा==
<gallery widths="200px" heights="160px">
File:Lake Sudpara.JPG
File:Beauty - Uppaer Kachura Lake Sakardu.jpg
File:Aqua Ambulance.jpg
File:Shangri-La, Skardu.jpg
File:Natlar Lake or Bashkiri Lake-1.jpg
File:Blue Lake 2, Naltar, Gilgit Baltistan.jpg
</gallery>
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==एहो सभ देखी==
{{Administrative units of Pakistan}}
[[श्रेणी:पाकिस्तानक सङ्घीय राज्य क्षेत्रसभ]]
diyw7u18w7ozyr36jnr5t9r47egupxo
चाचा चौधरी
0
19511
279777
117965
2026-08-26T19:23:30Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279777
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox comic book title
<!--Wikipedia:WikiProject Comics-->
| title = चाचा चौधरी
| image = Chacha Chaudhary.jpg
| caption = कॉमिक पात्र चाचा चौधरी आर रकेट
| schedule =
| format = ongoing
| publisher = [[डायमण्ड कॉमिक्स]]
| date = 1971
| issues =
| main_char_team = चाचा चौधरी, साबू आर रकेट
| writers = सैयद नाहिद मियाँ
| artists = [[प्राण कुमार शर्मा]]
| pencillers =
| inkers =
| colorists =
| creative_team_month =
| creative_team_year =
| creators =
}}
'''चाचा चौधरी''' एक बेहद लोकप्रिय भारतीय कमिक्स पुस्तक के चरित्र छी, जेकर रचना दिवंगत कार्टूनिस्ट [[प्राण कुमार शर्मा]] केने छल। <ref>{{cite book
| first = Tim
| last = Pilcher
| title = The Essential Guide to World Comics
| url = https://archive.org/details/essentialguideto0000pilc
| author2=Brad Brooks
| publisher = Collins & Brown
| year = 2005
| isbn = 978-1-84340-300-5
| oclc = 61302672
}}</ref> उनकर कमिक्स हिंदी एवं अंग्रेज़ी समेत अन्य दस भारतीय भाषासभ क साथ प्रकाशित होएत अछि आर दस करोड से अधिक प्रतिसभ क बिक्री होएत अछी। "चाचा चौधरी" आधारित बनल दूरदर्शन धारावाहिक पर एकरा ६०० से अधिक एपीसोड तक एक प्रमुख चैनल पर दिखाएल गेल, जकरा अभिनेता [[रघुवीर यादव]] एकर शीर्षक भूमिका क चरितार्थ केने छल।<ref>{{cite web|title=Raghubir Yadav interview on Rediff|url=http://movies.rediff.com/slide-show/2010/feb/16/slide-show-1-raghubir-yadav-on-peepli-live.htm}}</ref>
==इतिहास==
"चाचा चौधरी" क आगमन १९७१ क प्रकाशित हिन्दी पत्रिका [[लोटपोट]] सँ भेल छल। जाहिमे जल्द ही बच्चासभ एवं बडकासभ के बीच भरपूर लोकप्रियता हासिल केलक। डायमण्ड कमिक्स क प्रेस रिलीज के बाद, १० से १३ उम्र के भारतीय बच्चा के समूह द्वारा सबसँ अधिक मान्यता प्राप्त लोकप्रिय कॉमिक्स पुस्तक किरदारसभ मे से एक मानल गेल ।
<ref name="Lent">{{cite book
| editor-first = John A.
| editor-last = Lent
| title = Illustrating Asia: Comics, Humor Magazines, and Picture Books
| url = https://archive.org/details/illustratingasia0000unse
| publisher = University of Hawai'i Press
| year = 2001
| isbn = 978-0-8248-2471-6
| oclc = 45661703
| page = [https://archive.org/details/illustratingasia0000unse/page/57 55]
}}</ref>
==एहो सभ देखी==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
j1jrhro7e1gn4zw4x201ad0lzh4efn2
रेड सभिना मर्चाई
0
19530
279842
261201
2026-08-26T19:56:30Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279842
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox cultivar
|name = रेड सभिना मर्चाई</br>Red Savina pepper
|image = Red_savina_cropped.jpg
|image_caption = पाकाल मर्चाई
|species = ''[[क्याप्सिकम चिनी]]''
|cultivar='रेड सभिना'
|origin = [[क्यालिफोर्निया]], [[अमेरिका]]
|module = {{Infobox pepper
| embed=yes
| heat=Very Hot
| scoville=२,४८,५५६<ref name="dewittbosland2009">{{Cite book |last1=DeWitt |first1=Dave |last2=Bosland |first2=Paul W. |title=The Complete Chile Pepper Book |url=https://archive.org/details/completechilepep0000dewi |year=2009 |isbn=978-0-88192-920-1}}</ref>
}}
}}
'''रेड सभिना मर्चाई''' ({{lang-ne|अकबरे खुर्सानी}}) हाभानेरो मर्चाईक एक प्रजाति छी । जे उच्च ताप क्षमताक करू आ पैग फल उत्पादन करैत अछि । एकर सुरुवात [[संयुक्त राज्य अमेरिका]]क क्यालिफोर्नियासँ भेल छल ।
वर्तमान समयमे एकर खेति [[नेपाल]] आ एसियाक विभिन्न राष्ट्रमे कएल जाइत अछि ।
== सन्दर्भ सामग्रीसभ ==
{{reflist}}
[[श्रेणी:अमेरिकाक वनस्पतिसभ]]
gl6lvpkm6u8vbohsm18nbpoelf8qyk3
सिङ्घारा
0
20350
279895
278214
2026-08-26T23:44:22Z
RandomScottishEdgyTransitGeek524
17708
/* */
279895
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox prepared food
| name = समोसा</br>Samosa
| image = Samosachutney.jpg
| caption = समोसा
| alternate_name = समोसा, सौमसा, सम्बोसक, सम्बूसा, समूसा, सिङ्घाड़ा, समुजा, आदि
| region = [[भारतीय उपमहाद्वीप]], [[मध्य एशिया]], [[पश्चिम एसिया]], [[अफ्रिकाक सिङ्ग]], [[उत्तर अफ्रिका]], [[दक्षिण अफ्रिका]]
| creator =
| course =
| served =
| main_ingredient = [[मैदा]], [[आलू]], [[प्याज]], [[मसाला]], [[हरियर मचाई]], [[पनीर]], <br />
[[मान्स]] (वैकल्पिक)
| variations = चमुचा
| calories =
| other =
}}
{{भारतीय व्यञ्जन}}
'''सिङ्घारा''' एकटा तरल आकि सेकल भरवां अल्पाहार व्यञ्जन छै । एहिमे प्रायः मसालादार भुजल या पकाएल सुखल [[आलु|आल्लु]], आ एकर वाहेक [[मटर]], [[प्याज]], दालि भरल भऽ सकैत अछि । एकर आकार प्रायः तिकोना होइत अछि मुदा आकार आर नाप भिन्न-भिन्न स [[अङ्ग्रेजी]] पर बदलि सकैत अछि । अधिकतर ई चटनी संग परसल जाइत अछि ।<ref name="KaminskyLong2011">{{cite book|author1= आर्नोल्ड पी. कैमिन्स्की|author2= रॉजर डी.लॉन्ग |title= इण्डिया टुडे: एन एन्साय्क्लोपीडिया ऑफ़ लाइफ़ इन द रिपब्लिक |url=http://books.google.com/books?id=wWDnTWrz4O8C&pg=PA151|accessdate= २२ अप्रैल २०१२|date= २३ सितंबर २०११|publisher=ABC-CLIO|isbn=978-0-313-37462-3|page= १५१}}</ref>
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
[[File:Samosa with onion slice and pudeena chatni.jpg|thumb|samosa with onion slice and pudeena chatni]]
==एहो सभ देखी==
{{भारतीय खाना}}
[[श्रेणी:भारतीय व्यञ्जन]]
[[श्रेणी:पञ्जाबी व्यञ्जन]]
lsgc7doh9mt26mx5azn6qv8f7s1ogp3
279921
279895
2026-08-27T05:18:14Z
NDG
16058
सम्पादन आपस कएल गेल [[Special:Contributions/RandomScottishEdgyTransitGeek524|RandomScottishEdgyTransitGeek524]] ([[User talk:RandomScottishEdgyTransitGeek524|talk]]) सँ अन्तिम संशोधन धरि एकरा द्वारा [[User:Mallikarjunasj|Mallikarjunasj]]।
278214
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox prepared food
| name = समोसा</br>Samosa
| image = Samosachutney.jpg
| caption = समोसा
| alternate_name = समोसा, सौमसा, सम्बोसक, सम्बूसा, समूसा, सिङ्घाड़ा, समुजा, आदि
| region = [[भारतीय उपमहाद्वीप]], [[मध्य एशिया]], [[पश्चिम एसिया]], [[अफ्रिकाक सिङ्ग]], [[उत्तर अफ्रिका]], [[दक्षिण अफ्रिका]]
| creator =
| course =
| served =
| main_ingredient = [[मैदा]], [[आलू]], [[प्याज]], [[मसाला]], [[हरियर मचाई]], [[पनीर]], <br />
[[मान्स]] (वैकल्पिक)
| variations = चमुचा
| calories =
| other =
}}
{{भारतीय व्यञ्जन}}
'''सिङ्घारा''' एकटा तरल आकि सेकल भरवां अल्पाहार व्यञ्जन छै । एहिमे प्रायः मसालादार भुजल या पकाएल सुखल [[आलु|आल्लु]], आ एकर वाहेक [[मटर]], [[प्याज]], दालि भरल भऽ सकैत अछि । एकर आकार प्रायः तिकोना होइत अछि मुदा आकार आर नाप भिन्न-भिन्न स्थानसभ पर बदलि सकैत अछि । अधिकतर ई चटनी संग परसल जाइत अछि ।<ref name="KaminskyLong2011">{{cite book|author1= आर्नोल्ड पी. कैमिन्स्की|author2= रॉजर डी.लॉन्ग |title= इण्डिया टुडे: एन एन्साय्क्लोपीडिया ऑफ़ लाइफ़ इन द रिपब्लिक |url=http://books.google.com/books?id=wWDnTWrz4O8C&pg=PA151|accessdate= २२ अप्रैल २०१२|date= २३ सितंबर २०११|publisher=ABC-CLIO|isbn=978-0-313-37462-3|page= १५१}}</ref>
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
[[File:Samosa with onion slice and pudeena chatni.jpg|thumb|samosa with onion slice and pudeena chatni]]
==एहो सभ देखी==
{{भारतीय खाना}}
[[श्रेणी:भारतीय व्यञ्जन]]
[[श्रेणी:पञ्जाबी व्यञ्जन]]
jzidzj6sbm8vuhzifuh18kdeqi0usxm
तन्दूरी चिकन
0
20351
279774
278768
2026-08-26T19:21:03Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279774
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox prepared food
| name = तन्दूरी चिकन</br>Tandoori Chicken
| image = [[File:Chickentandoori.jpg|250px]]
| caption = [[मुम्बई]], भारतक एक होटलमे तन्दूरी चिकन
| alternate_name =
| country = [[दिल्ली]]<ref>{{cite web|title=Who invented the dal makhani?|url=http://food.ndtv.com/opinions/who-invented-the-dal-makhani-694600|website=NDTV Food|publisher=IANS|accessdate=12 August 2014|archive-date=22 December 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20141222070628/http://food.ndtv.com/opinions/who-invented-the-dal-makhani-694600|dead-url=yes}}</ref><ref>{{cite web|title=Moti Mahal offers complete Tandoori cuisine|url=http://www.dailyexcelsior.com/moti-mahal-offers-complete-tandoori-cuisine/|publisher=Daily Excelsior|accessdate=2 August 2013}}</ref><ref>{{Cite web |url=http://food.ndtv.com/lists/10-best-punjabi-recipes-724174 |title=Archive copy |access-date=2017-01-05 |archive-date=2017-06-24 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170624133927/http://food.ndtv.com/lists/10-best-punjabi-recipes-724174 |dead-url=yes }}</ref><ref>{{Cite web |url=http://qz.com/528366/what-does-it-mean-to-be-a-punjabi/ |title=Archive copy |access-date=2017-01-05 |archive-date=2017-02-05 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170205235904/https://qz.com/528366/what-does-it-mean-to-be-a-punjabi/ |dead-url=yes }}</ref>
| region = [[भारतीय उपमहाद्वीप]]<ref>{{cite web|url=http://ireport.cnn.com/docs/DOC-993245|title=Malaysian Tandoori Chicken|work=CNN iReport|access-date=2017-01-05|archive-date=2016-03-05|archive-url=https://web.archive.org/web/20160305011929/http://ireport.cnn.com/docs/DOC-993245|dead-url=yes}}</ref>
| creator = [[मोती महल डिलक्स|मोती महल]]क कुन्दन लाल गुजराल<ref>{{cite book|last1=Gujral|first1=Monish|title=On the Butter Chicken Trail: A Moti Mahal Cookbook|date=7 March 2013|publisher=Penguin India|location=Delhi, India|isbn=9780143419860|edition=1.0}}</ref><ref>{{cite book|last1=Hosking|first1=Richard|title=Authenticity in the kitchen : proceedings of the Oxford Symposium on food and cookery 2005|url=https://archive.org/details/authenticityinki0000oxfo|date=8 August 2006|publisher=Prospect Books|location=Blackawton|isbn=9781903018477|page=[https://archive.org/details/authenticityinki0000oxfo/page/393 393]|edition=1}}</ref>
| course = [[मुख्य पकवान]]
| served =
| main_ingredient = [[मुर्गा (खाना)|मुर्गा]], [[मौध]], [[तन्दूरी मसाला]]
| variations = [[पनीर तन्दूरी]]
| calories =
| other =
}}
'''तन्दूरी चिकन''' एक भारतीय व्यञ्जन छी जकर उत्पति या विकाश भारतसँ भेल अछि। [[भारत]] तथा दक्षिण एसियामे ई व्यञ्जन बहुतेक लोकप्रिय अछि। वर्तमान समयमे दक्षिण एसिया मात्र सीमित नै भ विश्वक विभिन्न भागमे ई लोकप्रिय अछि। संयुक्त अधिराज्य आ दक्षिण पूर्व एसियाली देशमें खुब लोकप्रिय अछि। ई मुर्गाक प्रयोग करि तैयार कएल गेल एक पकवान छी। ई पारम्परिक वर्तन सिलिण्डर आकारक वर्तन तन्दूरीमे पकाएल गेला कारण एकर नाम तन्दूरी रहल अछि।
==पकावैक विधि==
==चित्र दीर्घा==
<gallery class="center" caption="चित्र दीर्घा" widths="180px" heights="145px">
A piece of a tandoori chicken.JPG|तन्दूरी एक होटलमे
Tandoorimumbai.jpg|मुम्बईकें एक रेस्टुरेन्टमे
Tandoori.JPG|पञ्जाब, पाकिस्तानमे
Tandoori Chicken with oven.jpg|तन्दूरी
</gallery>
{{भारतीय व्यञ्जन}}
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{सन्दर्भसूची}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
{{भारतीय खाना}}
[[श्रेणी:भारतीय व्यञ्जन]]
[[श्रेणी:पञ्जाबी व्यञ्जन]]
[[श्रेणी:खाद्य पदार्थ]]
nufeawdfdlug0ppr05j79t1cr3hlw2m
चिकन टिक्का
0
20359
279835
244285
2026-08-26T19:53:30Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279835
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox prepared food
| name = चिकन टिक्का</br>Chicken Tikka
| image = [[File:Tandoorimumbai.jpg|200px|चिकन टिक्का]]
| caption = चिकन टिक्का
| country = [[भारत]]<ref>{{Cite web |url=http://monishgujral.com/tag/motimahal-restaurants/ |title=Archive copy |access-date=2017-01-08 |archive-date=2018-12-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20181204180335/http://monishgujral.com/tag/motimahal-restaurants/ |dead-url=yes }}</ref>
| region = [[दिल्ली]]<ref>{{Cite web |url=http://monishgujral.com/tag/motimahal-restaurants/ |title=Archive copy |access-date=2017-01-08 |archive-date=2018-12-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20181204180335/http://monishgujral.com/tag/motimahal-restaurants/ |dead-url=yes }}</ref>
| creator =
| course = स्टार्टर
| served = गरम
| main_ingredient = [[चिकन]], [[दही]], [[लाल मर्चाई]] पाउडर, [[आदी]] आ [[लहसुन]]क पेस्ट, [[नेबो]]क रस
| variations =
| calories =
| other =
}}
{{भारतीय व्यञ्जन}}
'''चिकन टिक्का''' एक भारतीय [[पञ्जाबी खाना|पञ्जाबी व्यञ्जन]] छी । ई हड्डी कम भेल चिकनक परम्परागत छोट छोट टुकड़ा छी, मसाला आ [[दही]]मे खटाईमे राखैक बाद तन्दुर नामक एक ओवनक उपयोग कर पकायल जाइत अछि ।<ref name=Curryclub>{{cite book|title=Curry Club Tandoori and Tikka Dishes|url=https://archive.org/details/tandooritikkadis0000chap|year=(1993)|publisher=Piatkus|location=London|isbn=0-7499-1283-9}}</ref> शब्द टिक्का "बिट" या "टुकड़ा" क अर्थ छी चिकन टिक्का । ई आमतौर पर प्याजक छल्ला अ नेबोक साथ सेवा कएल जाइत अछि आ हरियर धनियाक पत्ता आ इमलीक चटनीके साथ खायल जाइत अछि।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
{{भारतीय खाना}}
[[श्रेणी:भारतीय व्यञ्जन]]
[[श्रेणी:पञ्जाबी व्यञ्जन]]
h4ibu2i688g9jyky2k1xjov6p0fv0t0
पनीर टिक्का
0
20484
279763
267580
2026-08-26T19:16:59Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279763
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox prepared food
| name = पनीर टिक्का</br>Paneer tikka
| image = [[File:Panir Tikka Indian cheese grilled.jpg|250px]]
| caption = [[भारत]]क [[गोवा]]मे पनीर टिक्का
| country = [[भारत]]
| region = [[उत्तर भारत]]
| creator =
| course = प्रारम्भिक
| served = गर्म
| main_ingredient = [[पनीर]], [[मसाला]]सभ
| variations = पनीर टिक्का मसाला
| calories =
| other =
}}
{{भारतीय व्यञ्जन}}
'''पनीर टिक्का''' एक भारतीय पकवान छी जे [[पनीर]]क टुकड़ा छी जाहिमे मसाला मिलाए [[तन्दुर]]मे पकाएल जाइत अछि ।<ref name=td07>{{cite book|last=Dalal|first=Tarla|title=Punjabi Khana|url=https://archive.org/details/isbn_9788189491543|year=2007|publisher=Sanjay & Co|isbn=8189491547|page=[https://archive.org/details/isbn_9788189491543/page/29 29]}}</ref><ref name=th11>{{cite news|title=Fine dining on Nizami fare|url=http://www.thehindu.com/life-and-style/Food/article2611904.ece|accessdate=20 March 2012|newspaper=''[[The Hindu]]''|date=9 November 2011}}</ref>ई [[चिकन टिक्का]] आ अन्य मांशाहारी पकवानक शाकाहारी स्वरूप छी ।<ref name=dna08>{{cite news|title=Paneer tikka & kali dal at Kwality|url=http://www.dnaindia.com/entertainment/report_paneer-tikka-and-kali-dal-at-kwality_1182377|accessdate=20 March 2012|newspaper=''[[Daily News and Analysis]]''|date=9 August 2008}}</ref><ref name=sk10>{{cite book|last=Kapoor|first=Sanjeev|title=Paneer|year=2010|publisher=Popular Prakashan|isbn=8179913309|page=3}}</ref><ref name=thm07>{{cite news|title=Paneer platter|url=http://www.hindu.com/mp/2007/05/26/stories/2007052652010400.htm|accessdate=20 March 2012|newspaper=''[[The Hindu]]''|date=26 May 2007|archive-date=1 October 2008|archive-url=https://web.archive.org/web/20081001035144/http://www.hindu.com/mp/2007/05/26/stories/2007052652010400.htm|dead-url=yes}}</ref> ई भारतमे व्यापक रूपसँ उपयोग कएल जाइत् अछि आ भारतीय वसोवास करैवला स्थानमे सेहो एकर प्रयोग व्यापक अछि ।<ref name=tt09>{{cite news|title=A new avatar|url=http://www.telegraphindia.com/1090802/jsp/graphiti/story_11309257.jsp|accessdate=21 March 2012|newspaper=''[[The Telegraph (Calcutta)|The Telegraph]]''|date=2 August 2009}}</ref><ref name=etd06>{{cite news|title=In US, Indian cuisines sell like hot curry!|url=http://articles.economictimes.indiatimes.com/2006-12-20/news/27454694_1_indian-cuisine-mtr-itc-foods|accessdate=21 March 2012|newspaper=''[[The Economic Times]]''|date=20 December 2006|archive-date=9 June 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130609195823/http://articles.economictimes.indiatimes.com/2006-12-20/news/27454694_1_indian-cuisine-mtr-itc-foods|url-status=dead}}</ref><ref name=toi09>{{cite news|title=Punjabi by platter!|url=http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2009-08-31/food-reviews/28157413_1_punjabi-tadka-punjabi-food-punjabi-cuisine|accessdate=20 March 2012|newspaper=''[[The Times of India]]''|date=31 August 2009|archive-date=10 June 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130610041235/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2009-08-31/food-reviews/28157413_1_punjabi-tadka-punjabi-food-punjabi-cuisine|dead-url=yes}}</ref><ref name=scb08>{{cite book|last=Bhatia|first=S.C.|title=Retail Management|year=2008|publisher=Atlantic Publishers & Dist|isbn=8126909811|page=287}}</ref> वहुराष्ट्रिय कम्पनी म्याकडोनाल्ड, सबवेसभ सेहो एकर परिकारसभ बनाबैत अछि ।<ref name=et02>{{cite news|title=Subway plans 12 outlets by March|url=http://articles.economictimes.indiatimes.com/2002-12-15/news/27340399_1_subway-plans-chain-of-sandwich-shops-subway-sandwiches|accessdate=20 March 2012|newspaper=''[[The Economic Times]]''|date=15 December 2002|archive-date=10 June 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130610023302/http://articles.economictimes.indiatimes.com/2002-12-15/news/27340399_1_subway-plans-chain-of-sandwich-shops-subway-sandwiches|url-status=dead}}</ref>
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
{{भारतीय खाना}}
[[श्रेणी:भारतीय व्यञ्जन]]
[[श्रेणी:अवधी व्यञ्जन]]
cdmjl72eijq2tkgxfw48u39aeqdd19h
हलुआ
0
20553
279790
213387
2026-08-26T19:29:10Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279790
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox prepared food
| name = हलुआ</br>Halva
| image = Naschmarkt Wien 2009 PD 20091008 031.JPG
| imagesize =
| caption = हलुआक विविध प्रकार
| alternate_name = हलावा, हलेवेह, हेलवा, हलवाह, हालवा, हेलावा, हेलवा, हलवा, अलुवा, चालवा आ चलवा
| region = [[मध्य पूर्व]], [[दक्षिण एसिया]], [[मध्य एसिया]], पश्चिम एसिया, उत्तरी अफ्रिका
| type = मिठाई
| served =
| main_ingredient = सुजी<br />बादाम आ चिनी
| variations =
| calories =
| other =
}}
{{भारतीय व्यञ्जन}}
'''हलुआ''' '''(या हलवा, हलावा, हलेवेह, हेलवा, हलवाह, हालवा, हेलावा, हेलवा, हलवा, अलुवा, चालवा, चलवा)''' कयन प्रकारक मिठ मिठाईके सन्दर्भित करैत अछि, जकरा समुचा [[मध्य पूर्व]], [[दक्षिण एसिया]], [[मध्य एसिया]], पश्चिम एसिया, उत्तरी अफ्रिका, पूर्वी यूरोप, [[माल्टा]] आ यहुदी जगतमे खानामे प्रयोग कएल जाइत अछि ।
शब्द हलवा (अरबी हलवा حلوى सँ) कऽ प्रयोग दुई प्रकारक मिठाईके वर्णनक लेल कएल जाइत अछि:
* '''आटा-आधारित:''' एहि प्रकारक हलुआ किछ जिलेटिनी होइत अछि तथा अन्नक आटा, अधिकतर सूजीसँ बनायल जाइत अछि । प्राथमिक सामग्री, तेल, आटा आ चीनी छी ।
* '''बदाम-मक्खन-आधारित:''' एहि प्रकारक हलुआ भुरभुरा होइत अछि आ आमतौर पर ताहिनी (तिलक पेस्ट) या अन्य नट मक्खन, जेना [[सूर्यमुखी]]के बियाक मक्खन. प्राथमिक सामग्री नट मक्खन आ चीनी छी ।<ref>{{cite book | last = Davidson | first = Alan | authorlink = Alan Davidson (food writer) | coauthors = | title = The Oxford Companion to Food | publisher = Oxford University press | year = 1999 | location = Oxford | pages = xx + 892 | url =https://archive.org/details/oxfordcompaniont0000davi_g3y4| doi = | isbn = 0-19-211579}}</ref>
[[File:Punjab sujii halwaa (Sweet food).jpg|thumb|]]
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
{{भारतीय खाना}}
[[श्रेणी:भारतीय व्यञ्जन]]
[[श्रेणी:अवधी व्यञ्जन]]
ddw8of9lys83nnu1bnoq3j34aqcmu2k
अदरखी मुर्ग
0
20560
279868
129986
2026-08-26T20:10:54Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279868
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox prepared food
| name = अदरखी मुर्ग</br>Chicken Ginger
| image = [[File:Chicken Ginger.JPG|280px]]
| caption =
| alternate_name =
| country = भारतीय उपमहाद्वीप
| region =
| course = मुख्य भोजन
| served = गरम
| main_ingredient = मुर्गा, टमाटर, अण्डा, आदी, लह्सुन
| variations =
| calories =
| other =
}}
{{भारतीय व्यञ्जन}}
'''अदरखी मुर्ग''' ({{lang|en|Chicken Ginger}}) एक [[मुगल व्यञ्जन|व्यञ्जन]] छी ।<ref>{{cite web|last1=Singh|first1=Prerna|title=Chicken Ginger (Adarakhi Murgh)|url=https://www.theguardian.com/lifeandstyle/interactive/2013/nov/20/thanksgiving-swap-murg-musallam-chicken-recipe|website=https://www.theguardian.com/|publisher=The Guardian}}</ref> अदरखी मुर्ग व्यञ्जन सम्पूर्ण मुगल परिवारमे प्रख्यात अछि । ई भारतक अवध क्षेत्र अर्थात उत्तर प्रदेशमे आ दिल्ली सल्तनतमे प्रसिद्ध अछि ।<ref>{{cite web|last1=Tirmizi|first1=Bisma|title=Food Stories: Adarakhi Murgh|url=http://www.dawn.com/news/1116106/food-stories-murgh-musallam|website=http://www.dawn.com/|publisher=DAWN}}</ref><ref>{{cite book|last1=Pargal|first1=Sharda|title=The Chicken Cookbook|url=https://archive.org/details/chickencookbook0000parg|date=1 January 2001|publisher=Penguin UK|isbn=9789351181514|pages=302}}</ref>
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
{{भारतीय खाना}}
[[श्रेणी:भारतीय व्यञ्जन]]
[[श्रेणी:अवधी व्यञ्जन]]
ee1ht4v2ozfilv33chfwe6yxdigq7qj
मुर्ग मुसल्लम
0
20588
279822
129899
2026-08-26T19:46:43Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279822
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox prepared food
| name = मुर्ग मुसल्लम</br>Murgh Musallam
| image = [[File:Murgh Musallam.JPG|280px]]
| caption =
| alternate_name =
| country = भारतीय उपमहाद्वीप
| region =
| course = मुख्य भोजन
| served = गरम
| main_ingredient = मुर्गा, टमाटर, अण्डा, आदी, लह्सुन
| variations =
| calories =
| other =
}}
{{भारतीय व्यञ्जन}}
'''मुर्ग मुसल्लम''' ({{lang|en|Murgh Musallam}}) एक [[मुगल व्यञ्जन|व्यञ्जन]] छी ।<ref>{{cite web|last1=Singh|first1=Prerna|title=Masala roasted chicken (Murg Musallam)|url=https://www.theguardian.com/lifeandstyle/interactive/2013/nov/20/thanksgiving-swap-murg-musallam-chicken-recipe|website=https://www.theguardian.com/|publisher=The Guardian}}</ref> मुर्ग मसल्लमक अर्थ पूर्ण मुर्गा होइत अछि । ई व्यंजन सम्पूर्ण मुगल परिवारमे प्रख्यात अछि । ई भारतक अवध क्षेत्र अर्थात उत्तर प्रदेशमे आ दिल्ली सल्तनतमे प्रसिद्ध अछि ।<ref>{{cite web|last1=Tirmizi|first1=Bisma|title=Food Stories: Murgh Musallam|url=http://www.dawn.com/news/1116106/food-stories-murgh-musallam|website=http://www.dawn.com/|publisher=DAWN}}</ref><ref>{{cite book|last1=Pargal|first1=Sharda|title=The Chicken Cookbook|url=https://archive.org/details/chickencookbook0000parg|date=1 January 2001|publisher=Penguin UK|isbn=9789351181514|pages=302}}</ref>
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
{{भारतीय खाना}}
[[श्रेणी:भारतीय व्यञ्जन]]
[[श्रेणी:अवधी व्यञ्जन]]
t3behfxvjwl26d3nir3v0d5jdw72d1l
बिमल जालान
0
21481
279888
227665
2026-08-26T23:24:09Z
RandomScottishEdgyTransitGeek524
17708
/* */
279888
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox officeholder
|name = बिमल जालान
|image =
|caption =
|office = भारतीय रिजर्व बैंक के २०अम गवर्नर
|predecessor = सी रंगराजन
|successor = वाय वी रेड्डी
|term = २२-११-१९९७ सँ ०६-०९-२००३
|order1 =
|office1 =
|predecessor1 =
|successor1 =
|term1 =
|birth_place =
|birth_date =
|death_date =
|alma_mater =
|nationality =
|religion =
}}
'''बिमल जालान''' वर्तमान [[राज्यसभा]] के सांसद छी।
ओ २२-११-१९९७ सँ ०६-०९-२००३ धरि भारतीय रिजर्व बैंक के Perrs
== भारतीय रिजर्व बैंक के गवर्नर के रूप मे कार्यकाल ==
१९९७ मे जब ओ पद सम्हारलक, ओ समय विश्व साउथ ईस्ट एशिया करन्सी क्राईसिस से जूझ रहल छल आर भारतीय अर्थ्व्यवस्था सेहो एहीसँ अछूत नै छल। अपन योग्य नेतृत्व से ओ भारत क ई संकट क शिकार होए सँ बचेलक।
== सन्दर्भ ==
{{टिप्पणीसूची}}
{{भारतीय संसद}}
{{भारतीय रिजर्व बैंक के गवर्नर}}
[[श्रेणी:१९४१ मे जन्मल लोग]]
[[श्रेणी:जीवित लोक]]
[[श्रेणी:भारतीय रिजर्व बैंक के गवर्नर]]
[[श्रेणी:राज्यसभा सदस्य]]
[[श्रेणी:राजस्थान के लोग]]
{{जीवनचरित-आधार}}
algbzm9a6emuw757z5y4e7832e67h5s
279914
279888
2026-08-27T04:33:30Z
Morkoz
17517
[[Special:Contributions/RandomScottishEdgyTransitGeek524|RandomScottishEdgyTransitGeek524]] ([[User talk:RandomScottishEdgyTransitGeek524|वार्ता]])द्वारा कएल अन्तर [[Special:Diff/279888|279888]] के पूर्ववत कएलक
279914
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox officeholder
|name = बिमल जालान
|image =
|caption =
|office = भारतीय रिजर्व बैंक के २०अम गवर्नर
|predecessor = सी रंगराजन
|successor = वाय वी रेड्डी
|term = २२-११-१९९७ सँ ०६-०९-२००३
|order1 =
|office1 =
|predecessor1 =
|successor1 =
|term1 =
|birth_place =
|birth_date =
|death_date =
|alma_mater =
|nationality =
|religion =
}}
'''बिमल जालान''' वर्तमान [[राज्यसभा]] के सांसद छी।
ओ २२-११-१९९७ सँ ०६-०९-२००३ धरि भारतीय रिजर्व बैंक के गवर्नर रहल।
== भारतीय रिजर्व बैंक के गवर्नर के रूप मे कार्यकाल ==
१९९७ मे जब ओ पद सम्हारलक, ओ समय विश्व साउथ ईस्ट एशिया करन्सी क्राईसिस से जूझ रहल छल आर भारतीय अर्थ्व्यवस्था सेहो एहीसँ अछूत नै छल। अपन योग्य नेतृत्व से ओ भारत क ई संकट क शिकार होए सँ बचेलक।
== सन्दर्भ ==
{{टिप्पणीसूची}}
{{भारतीय संसद}}
{{भारतीय रिजर्व बैंक के गवर्नर}}
[[श्रेणी:१९४१ मे जन्मल लोग]]
[[श्रेणी:जीवित लोक]]
[[श्रेणी:भारतीय रिजर्व बैंक के गवर्नर]]
[[श्रेणी:राज्यसभा सदस्य]]
[[श्रेणी:राजस्थान के लोग]]
{{जीवनचरित-आधार}}
syvvszmgxt44rjdk59xave9vzc2dxg2
जैक हब्स
0
21596
279885
256752
2026-08-26T23:17:44Z
RandomScottishEdgyTransitGeek524
17708
/* */
279885
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox cricketer
| name = सर जैक हब्स
| image = Hobbs in Australia in 1928 Version 2.jpg
| alt = A man in a cricket shirt
| country = इङ्गल्यान्ड
| countryofbirth = इंग्लैंड
| fullname = जोन बेरी हब्स
| nickname = द मास्टर
| dayofbirth = 16
| monthofbirth = 12
| yearofbirth = 1882
| dayofdeath = 21
| monthofdeath = 12
| placeofbirth = [[कैम्ब्रिज ]]
| yearofdeath = 1963
| placeofdeath = [[होव]], [[ईस्ट ससेक्स]]
| countryofdeath = इंग्लैंड
| batting = दायाँ हाथ के
| bowling = दाहिना हाथ से मध्यम तेज
| role = सलामी बल्लेबाज
| international = true
| testdebutdate = 1 जनवरी
| testdebutyear = 1908
| testdebutagainst = अस्ट्रेलिया
| testcap = 157
| lasttestdate = 16 अगस्त
| lasttestyear = 1930
| lasttestagainst = अस्ट्रेलिया
| club1 = [[सरी काउंटी क्रिकेट क्लब|सरे]]
| year1 = 1905–1934
| columns = 2
| column1 = [[टेस्ट क्रिकेट|टेस्ट]]
| matches1 = 61
| runs1 = 5,410
| bat avg1 = 56.94
| 100s/50s1 = 15/28
| top score1 = 211
| deliveries1 = 376
| wickets1 = 1
| bowl avg1 = 165.00
| fivefor1 = –
| tenfor1 = –
| best bowling1 = 1/19
| catches/stumpings1 = 17/–
| column2 = [[प्रथम श्रेणी क्रिकेट|प्रथम श्रेणी]]
| matches2 = 834
| runs2 = 61,760
| bat avg2 = 50.70
| 100s/50s2 = 199/273
| top score2 = 316[[नाबाद|*]]
| deliveries2 = 5,217
| wickets2 = 108
| bowl avg2 = 25.03
| fivefor2 = 3
| tenfor2 = 0
| best bowling2 = 7/56
| catches/stumpings2 = 342/–
| date = 04 अप्रैल
| year = 2016
| source = http://www.cricketarchive.com/Archive/Players/0/306/306.html ''क्रिकेटआर्काइव''
}}
'''सर जोन बेरी "जैक" example''' (१६ दिसम्बर १८८२ - २१ दिसंबर १९६३, {{lang-en|John Berry "Jack" Hobbs}}) अंग्रेज पेशेवर क्रिकेटर छल, जे १९०५ से १९३४ तक [[सरी काउंटी क्रिकेट क्लब|सरे]] के लेल आर १९०८ से १९३० तक ६१ [[टेस्ट क्रिकेट|टेस्ट मैचसभ]] मे इंग्लैंड के लेल खेललक। अपन समय मे "मास्टर" के रूप मे विख्यात, उनका क्रिकेट के इतिहास मे महानतम बल्लेबाज मे से एक मानल जाएत अछी। ६१,७६० रन आर १९९ शतक{{efn|कुछ स्रोत जेना कि ''[[विज्डन क्रिकेटर्स अल्मनाक]]''<ref>{{cite web|title=Most Runs in First-Class matches|trans-title=प्रथम श्रेणी मैचसभ मे सर्वाधिक रन|url=http://www.wisdenrecords.com/Records/First_Class/Overall/Batting/Most_Career_Runs.html|publisher=विज्डन|accessdate=04 अप्रैल 2016}}</ref>, जैक हब्स के द्वारा बनाएल रन ६१,२३७ आर शतक १९७ बतावैत अछी।}} के साथ ओ [[प्रथम श्रेणी क्रिकेट]] मे सबसँ अधिक [[रन (क्रिकेट)|रन]] आर [[शतक (क्रिकेट)|शतक]] बनावे वाला बल्लेबाज अछी।
== क्रिकेट करियर ==
== कीर्तिमान ==
जैक हब्स के किछ उल्लेखनीय रेकर्ड ई प्रकार अछी:-
* ६१,७६० रन के साथ प्रथम श्रेणी क्रिकेट मे सबसँ अधिक रन।
* सबसँ ज्यादा प्रथम श्रेणी क्रिकेट शतक। (१९९)
* सबसँ बड उमर मे टेस्ट शतक (४६)
==एहो सभ देखी==
*[[प्रथम श्रेणी क्रिकेट मे १०० शतक लगावे वाला बल्लेबाजसभ क सूची]]
== टिप्पणी ==
<references group="lower-alpha"/>
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
{{टिप्पणीसूची}}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:१९६३ मे निधन]]
[[श्रेणी:इंग्लैंड के क्रिकेट खिलाड़ी]]
[[श्रेणी:१८८२ मे जन्मल लोग]]
n5l3wltrm881pafrd0gcz2gevufu2b9
279916
279885
2026-08-27T04:34:27Z
Morkoz
17517
[[Special:Contributions/RandomScottishEdgyTransitGeek524|RandomScottishEdgyTransitGeek524]] ([[User talk:RandomScottishEdgyTransitGeek524|वार्ता]])द्वारा कएल अन्तर [[Special:Diff/279885|279885]] के पूर्ववत कएलक
279916
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox cricketer
| name = सर जैक हब्स
| image = Hobbs in Australia in 1928 Version 2.jpg
| alt = A man in a cricket shirt
| country = इङ्गल्यान्ड
| countryofbirth = इंग्लैंड
| fullname = जोन बेरी हब्स
| nickname = द मास्टर
| dayofbirth = 16
| monthofbirth = 12
| yearofbirth = 1882
| dayofdeath = 21
| monthofdeath = 12
| placeofbirth = [[कैम्ब्रिज ]]
| yearofdeath = 1963
| placeofdeath = [[होव]], [[ईस्ट ससेक्स]]
| countryofdeath = इंग्लैंड
| batting = दायाँ हाथ के
| bowling = दाहिना हाथ से मध्यम तेज
| role = सलामी बल्लेबाज
| international = true
| testdebutdate = 1 जनवरी
| testdebutyear = 1908
| testdebutagainst = अस्ट्रेलिया
| testcap = 157
| lasttestdate = 16 अगस्त
| lasttestyear = 1930
| lasttestagainst = अस्ट्रेलिया
| club1 = [[सरी काउंटी क्रिकेट क्लब|सरे]]
| year1 = 1905–1934
| columns = 2
| column1 = [[टेस्ट क्रिकेट|टेस्ट]]
| matches1 = 61
| runs1 = 5,410
| bat avg1 = 56.94
| 100s/50s1 = 15/28
| top score1 = 211
| deliveries1 = 376
| wickets1 = 1
| bowl avg1 = 165.00
| fivefor1 = –
| tenfor1 = –
| best bowling1 = 1/19
| catches/stumpings1 = 17/–
| column2 = [[प्रथम श्रेणी क्रिकेट|प्रथम श्रेणी]]
| matches2 = 834
| runs2 = 61,760
| bat avg2 = 50.70
| 100s/50s2 = 199/273
| top score2 = 316[[नाबाद|*]]
| deliveries2 = 5,217
| wickets2 = 108
| bowl avg2 = 25.03
| fivefor2 = 3
| tenfor2 = 0
| best bowling2 = 7/56
| catches/stumpings2 = 342/–
| date = 04 अप्रैल
| year = 2016
| source = http://www.cricketarchive.com/Archive/Players/0/306/306.html ''क्रिकेटआर्काइव''
}}
'''सर जोन बेरी "जैक" हब्स''' (१६ दिसम्बर १८८२ - २१ दिसंबर १९६३, {{lang-en|John Berry "Jack" Hobbs}}) अंग्रेज पेशेवर क्रिकेटर छल, जे १९०५ से १९३४ तक [[सरी काउंटी क्रिकेट क्लब|सरे]] के लेल आर १९०८ से १९३० तक ६१ [[टेस्ट क्रिकेट|टेस्ट मैचसभ]] मे इंग्लैंड के लेल खेललक। अपन समय मे "मास्टर" के रूप मे विख्यात, उनका क्रिकेट के इतिहास मे महानतम बल्लेबाज मे से एक मानल जाएत अछी। ६१,७६० रन आर १९९ शतक{{efn|कुछ स्रोत जेना कि ''[[विज्डन क्रिकेटर्स अल्मनाक]]''<ref>{{cite web|title=Most Runs in First-Class matches|trans-title=प्रथम श्रेणी मैचसभ मे सर्वाधिक रन|url=http://www.wisdenrecords.com/Records/First_Class/Overall/Batting/Most_Career_Runs.html|publisher=विज्डन|accessdate=04 अप्रैल 2016}}</ref>, जैक हब्स के द्वारा बनाएल रन ६१,२३७ आर शतक १९७ बतावैत अछी।}} के साथ ओ [[प्रथम श्रेणी क्रिकेट]] मे सबसँ अधिक [[रन (क्रिकेट)|रन]] आर [[शतक (क्रिकेट)|शतक]] बनावे वाला बल्लेबाज अछी।
== क्रिकेट करियर ==
== कीर्तिमान ==
जैक हब्स के किछ उल्लेखनीय रेकर्ड ई प्रकार अछी:-
* ६१,७६० रन के साथ प्रथम श्रेणी क्रिकेट मे सबसँ अधिक रन।
* सबसँ ज्यादा प्रथम श्रेणी क्रिकेट शतक। (१९९)
* सबसँ बड उमर मे टेस्ट शतक (४६)
==एहो सभ देखी==
*[[प्रथम श्रेणी क्रिकेट मे १०० शतक लगावे वाला बल्लेबाजसभ क सूची]]
== टिप्पणी ==
<references group="lower-alpha"/>
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
{{टिप्पणीसूची}}
{{Authority control}}
[[श्रेणी:१९६३ मे निधन]]
[[श्रेणी:इंग्लैंड के क्रिकेट खिलाड़ी]]
[[श्रेणी:१८८२ मे जन्मल लोग]]
82eovzhd17l76pzpf7ow3dslz7m1dfb
टाइगर वुड्स
0
21642
279872
261153
2026-08-26T20:12:34Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279872
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox golfer
| name = टाइगर वुड्स</br>Tiger Woods
| image = TigerWoodsOct2011.jpg
| imagesize = 250px
| caption = सन् २०११ मे टाइगर वुड्स
| fullname = एल्ड्रिक ट्रोन्ट वुड्स
| nickname = टाइगर
| birth_date = सन् १९७५ दिसम्बर ३०
| birth_place = [[क्यालिफोर्निया]]
| death_date =
| death_place =
| height = ६ फिट १ इन्च
| weight = ८४ किलोग्राम
| nationality = {{USA}}
| residence = [[जुपिटर आइसल्याण्ड, फ्लोरिडा]]
| spouse = [[एलिन नोर्देग्रेन]] (२००४-२०१०)
| partner =
| children = साम अलेक्सिस (जन्म २००७)<br>चार्ली एक्सेल (जन्म २००९)
| college = [[स्ट्यानफोर्ड विश्वबिध्यालय]] (२ बर्ष)
| yearpro = सन् १९९६
| retired =
| tour = [[पीजीए टुर]] (सन् १९९६ देखि सामेल)
| prowins = १०६ <ref>This is calculated by adding Woods' 79 PGA Tour victories, 8 regular European Tour titles, 2 Japan Tour wins, 1 Asian Tour crown, and the 16 other wins in his career.</ref>
| pgawins = ७९ (दोसर खेलाडी सबसँ बेसी पीजीए टुर जित्निहार)
| eurowins = ४० (तेसर खेलाडी सबसँ बेसी युरोपियन टुर जित्निहार)
| japwins = २
| asiawins = १
| auswins = १
| champwins = <!-- Number of Champions Tour wins -->
| otherwins = १६
| majorwins = १४
| masters = '''जित''': (१९९७,२००१,२००२ तथा २००५)
| usopen = '''जित''': (२०००,२००२ तथा २००८)
| open = '''जित''': (२०००,२००५ तथा २००६)
| pga = '''जित''': (१९९९,२०००,२००६ तथा २००७)
| wghofid = <!-- World Golf Hall of Fame member ID -->
| wghofyear = <!-- World Golf Hall of Fame year inducted -->
| award1 =
| year1 =
| award2 =
| year2 =
| award3 =
| year3 =
| award4 =
| year4 =
| award5 =
| year5 =
| award6 =
| year6 =
| award7 =
| year7 =
| award8 =
| year8 =
| awardssection =
}}
'''एल्ड्रिक ट्रोन्ट वुड्स''' (जन्म: ३० दिसम्बर १९७५) एक अमेरिकी व्यावसायिक गोल्फ खेलाडी छी । वुड्सक जन्म [[संयुक्त राज्य अमेरिका]]क [[क्यालिफोर्निया]] राज्यमे भेल अछि । <ref>{{Cite book |title=The Wicked Game: Arnold Palmer, Jack Nicklaus, Tiger Woods, and the Story of Modern Golf |url=https://archive.org/details/wickedgame00howa |last=Sounes |first=Howard |authorlink=Howard Sounes |publisher=[[Harper Collins]] |year=2004 |isbn=0-06-051386-1 |pages=[https://archive.org/details/wickedgame00howa/page/122 120]–121, 293|ref=harv}}</ref><ref>[http://i.cdn.turner.com/cnn/2010/images/08/23/final.judgment.pdf?hpt=T1 डाइवोर्स डिक्री] २३ अगस्ट २०१०. 28 सेप्टेम्बर २०१०मा पुन:प्राप्त.</ref> वुड्स सभसँ सफल व्यावसायिक गोल्फ खेलाडी छी जे अखनिधरि गोल्फ उपलब्धिसभक कारण हुनका अखनिधरिक सर्वाधिक सफल गोल्फ खेलाडी बनेनाए अछि । ओ पूर्व विश्व नम्बर १ तथा संसारमे कोनो समयमे सबसँ बेसी पैसा प्राप्त करनिहार व्यवसायिक गोल्फ खेलाडी छल जे एउटा अनुमानका अनुसार सन् २०१० मे गोल्फ उपाधी तथा विज्ञापनसभसँ ९.०५ करोड अमेरिकी डलर अर्जित केनए छल । <ref>{{cite news|title=Tiger Woods stays top of sport earnings list|date=July 21, 2010|url = http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/front_page/8843371.stm|publisher=BBC News}}</ref><ref name="Westwood becomes world number one">{{cite news| url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/golf/9143219.stm | work=BBC News | title=Westwood becomes world number one | date=October 31, 2010}}</ref>
==जीवनी==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
[[श्रेणी:सन् १९७५ मे जन्म]]
[[श्रेणी:जीवित लोक]]
[[श्रेणी:अमेरिकाक गोल्फ खेलाडीसभ]]
6utzlvfi6rftas2flkslc0lk6p6kdcc
चित्राङ्गद
0
22073
279830
270803
2026-08-26T19:51:07Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279830
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox character
| name = चित्राङ्गद</br>Chitrāngada
| family = [[शान्तनु]] (पिता) आ [[सत्यवती]] (माता)
| relatives = [[विचित्रवीर्य]] (भाई) आ [[भीष्म]] (सौतेला भाई)
}}
'''चित्राङ्गद''' सत्यवतीक गर्भसँ उत्पन्न राजा [[शान्तनु]]क एक पुत्र आ [[विचित्रवीर्य]]क छोट भाई छल । शान्तनुक स्वर्गवास चित्राङ्गद आ विचित्रवीर्यके बाल्यकालमे भऽ गेल छल, याहकारण हिनकर पालन पोषण [[भीष्म]] केनए छल । भीष्मद्वारा चित्राङ्गदक पैग भेलापर [[हस्तिनापुर]]क राजगद्दी पर बैठाए देनए छल मुदा किछ समयबाद गन्धर्वसभसँ युद्ध करैतकाल चित्राङ्गद मारल गेल ।<ref>{{cite book|title=Mahabharata of Krishna-Dwaipayana Vyasa.|year=2008|publisher=The Echo Library|location=Teddington, Middlesex|isbn=9781406870459}}</ref><ref>{{cite book|last=Menon|first=[translated by] Ramesh|title=The Mahabharata : a modern rendering|url=https://archive.org/details/mahabharatamoder0000unse|year=2006|publisher=iUniverse, Inc.|location=New York|isbn=9780595401871}}</ref><ref>{{cite book|title=Mahabharata of Krishna-Dwaipayana Vyasa.|year=2008|publisher=The Echo Library|location=Teddington, Middlesex|isbn=9781406870459}}</ref> गन्धर्व आ चित्राङ्गदवीच सत्ताक लेल सरस्वति नदी किनारमे भिषण युद्ध भेल छल ।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{Reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
* [http://www.mahabharataonline.com/ Persons and Stories from Mahabharata] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100117032308/http://mahabharataonline.com/ |date=2010-01-17 }}
==एहो सभ देखी==
{{महाभारत}}
[[श्रेणी:महाभारतक पात्रसभ]]
9ulinoozshdczczf16n7sl22qoe92ek
डेभ बाटिस्टा
0
23566
279823
247193
2026-08-26T19:47:09Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279823
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person
| name = डेभ बाटिस्टा</br>Dave Bautista
| image = Dave Bautista by Gage Skidmore 2.jpg
| caption = बाटिस्टा [[स्यान डिएगो कमिक-कन इन्टरनेशनल]] २०१६ मे
| birth_name = डेभिड माइकल बाटिस्टा जूनियर
| birth_date = {{Birth date and age|1969|01|18|mf=yes}}
| birth_place = [[वाशिंगटन, डि.सी.]],<br>[[संयुक्त राज्य अमेरिका]]
| occupation = पेशेवर पहलवान, अभिनेता, मिश्रित मार्शल कलाकार, बडी बिल्डर
| years_active = २०००–२०१०, २०१४{{small|(पहलवान)}}<br>२००६–वर्तमान{{small|(अभिनेता)}}<br>२०१२{{small|(एमएमए सेनानी)}}
| spouse = {{marriage|ग्लेन्डा बाटिस्टा |1990|1998}}<br>{{marriage|एन्जी बाटिस्टा |1998|2006}}<br>{{marriage|सारा जेड|October 7, 2015}}
| children = २
| module =
{{Infobox professional wrestler|child=yes
| names = बाटिस्टा <br>डेभ बाटिस्टा<br>डिकन बाटिस्टा <ref>{{cite web|url=http://www.onlineworldofwrestling.com/bios/r/rev-d-von-deacon-batista|title=Rev. D-Von & Deacon Batista|publisher=Online World of Wrestling|accessdate=November 1, 2015}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=GcgrPyHNkOw|title=Batista's डब्लू डब्लू ई Debut|accessdate=October 2, 2015|publisher=YouTube}}</ref><br>खान<br>लेविआथन
| billed = वाशिंगटन, डि.सी.<ref name="डब्लू डब्लू ईbio"/>
| trainer = [[एएफए एनोआई]]<br/>म्यरिस्स क्रम्प<br>[[ओहियो भ्याली कुश्ती]]
| height = {{height|ft=6|in=6}}<ref name="डब्लू डब्लू ईbio">{{cite web|url=http://www.डब्लू डब्लू ई.com/superstars/batista|title=Batista bio|accessdate=April 3, 2011|publisher=[[डब्लू डब्लू ई]]}}{{Dead link|date=October 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><!-- Official डब्लू डब्लू ई.com stats. -->
| weight = {{convert|290|lb|kg|abbr=on}}<ref name="डब्लू डब्लू ईbio"/><!-- Official डब्लू डब्लू ई.com stats. -->
| debut = २०००
}}
| birthname = डेभिड माइकल बाटिस्टा जूनियर
}}
'''डेभिड माइकल''' "'''डेभ'''" '''बाटिस्टा जूनियर'''<ref name="batista6">{{cite book|title=Batista Unleashed|url=https://archive.org/details/batistaunleashed00bati|first=Dave|last=Batista|author2=Roberts, Jeremy|isbn=978-1-4165-4410-4|publisher=[[Simon & Schuster]]|page=[https://archive.org/details/batistaunleashed00bati/page/6 6]|date=October 2007}}</ref> (जन्म जनवरी १८, १९६९)<ref name="official">{{cite web|url=http://www.demon-wrestling.com/pages/about.php|title=About Dave|accessdate=August 3, 2008| publisher=Demon Wrestling}}</ref> एक अमेरिकी पेशेवर पहलवान, अभिनेता, मिश्रित मार्शल कलाकार, बडी बिल्डर छी।
==प्रारम्भिक जीवन==
==व्यावसायिक कुस्ती पेसा==
===प्रशिक्षण आ प्रारम्भिक पेसा===
===संघ / मनोरञ्जन / डब्लू डब्लू ई कुश्ती विश्व===
====ओहियो उपत्यका कुश्ती (२०००-२००२)====
====डिकन बाटिस्टा (२००२-२००३)====
====विकास (२००३-२००५)====
====विश्व हैवीवेट च्याम्पियन (२००५-२००८)====
====विभिन्न कथानक (२००८-२००९)====
====डब्लू डब्लू ई च्याम्पियन आ प्रस्थान (२००९-२०१०)====
===डब्लू डब्लू ई फिर्ता (२०१३-२०१४)===
==मिश्रित मार्शल आर्ट==
===मिश्रित मार्शल आर्ट रेकर्ड===
==चलचित्र करियर==
==अन्य मिडिया==
==विवाद==
===बुकर टी कऽ साथ घटना===
===स्टेरयड आरोप===
==व्यक्तिगत जीवन==
==फिल्मोग्राफी==
===फिल्म===
===टेलिभिजन===
==कुस्तीमे==
==च्याम्पियनशिप आ उपलब्धिसभ==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
* {{Twitter}}
* {{IMDb name|1176985|डेभ बाटिस्टा}}
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:जीवित लोक]]
ma12w98w4h6hmob84ycunqyg28ybsuz
डेभिड बेक्ह्याम
0
23653
279821
264940
2026-08-26T19:46:22Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279821
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person
| name = डेभिड बेक्ह्याम</br>David Beckham
| honorific_suffix = [[ब्रिटिश साम्राज्यक आदेश|ओ.बी.ई.]]
| image = Beckswimbledon.jpg
| image_size = 250
| caption = बेक्ह्याम [[२०१४ विम्बलडन च्याम्पियनशिप]] मे
| birth_name = डेभिड रोबर्ट जोसफ बेक्ह्याम <ref name="Hugman2003-04">{{cite book |editor-first=Barry J. |editor-last=Hugman |title=The PFA Footballers' Who's Who 2003/2004 |url=https://archive.org/details/pfafootballersfa0000barr |year=2003 |publisher=Queen Anne Press |location=Harpenden |isbn=978-1-85291-651-0 |page=[https://archive.org/details/pfafootballersfa0000barr/page/42 42] }}</ref>
| birth_date = {{birth date and age|1975|5|2|df=y}}<ref name="Hugman2003-04"/>
| birth_place = [[लेटनस्टोन]], [[लण्डन]], इङ्गल्याण्ड
| residence = [[बेकिङगम प्यालेस]] (१९९९–२०१४)<br />लण्डन, इङ्गल्याण्ड (२०१४–वर्तमान)
| nationality = ब्रिटिश
| occupation = {{flatlist|
*[[फुटबल संघ|फुटबल खेलाडी]]
*व्यापारी
*मोडल
*प्रवक्ता}}
| organization = [[यूनिसेफ]], [[मलेरिया नो मोर]]<ref>{{cite web |url=http://www.malarianomore.org.uk/ |title=Malaria No More |publisher=www.malarianomore.ork.uk |accessdate=13 May 2015}}</ref>
| agent = [[साइमन फुलर]] ([[एक्सआईएक्स ईन्टरटेनमेन्ट]])
| net_worth = युएस $३५० मिलियन (२०१३)<ref>{{cite web |title=David Beckham Net Worth |url=http://www.therichest.com/celebnetworth/athletes/footballer/david-beckham-net-worth/ |website=The Richest |accessdate=31 March 2015 |archive-date=26 March 2015 |archive-url=https://web.archive.org/web/20150326172441/http://www.therichest.com/celebnetworth/athletes/footballer/david-beckham-net-worth/ |dead-url=yes }}{{better source|date=July 2016}}</ref>
| height = {{height|ft=6|in=0}}<ref name="Hugman2003-04"/>
| spouse = {{marriage|[[भिक्टोरिया बेक्ह्याम]]|1999}}
| children = ४
| parents = टेड आ स्यानड्रा बेक्ह्याम
| website = {{Official website|www.davidbeckham.com}}
| module =
{{Infobox football biography
| embed = yes
| position = [[मिडफील्डर]]
| youthyears1 = १९८५–१९८७ |youthclubs1 = रिजवे रोवर्स
| youthyears2 = १९८७–१९९१ |youthclubs2 = [[टोटेनहैम हटस्पर एफ.सी.|टोटेनहैम हटस्पर]]
| youthyears3 = १९८९–१९९१ |youthclubs3 = [[ब्रिम्सडाउन रोवर्स एफ.सी.|ब्रिम्सडाउन रोवर्स]]
| youthyears4 = १९९१–१९९३ |youthclubs4 = [[म्यानचेस्टर यूनाइटेड एफ.सी.|म्यानचेस्टर यूनाइटेड]]
| years1 = १९९२–२००३ |clubs1 = [[म्यानचेस्टर यूनाइटेड एफ.सी.|म्यानचेस्टर यूनाइटेड]]
|caps1 = २६५ |goals1 = ६२
| years2 = १९९४–१९९५ |clubs2 = → [[प्रेस्टन नर्थ एण्ड एफ.सी.|प्रेस्टन नर्थ एण्ड]]
(लोन) |caps2 = ५ |goals2 = २
| years3 = २००३–२००७ |clubs3 = [[रियल म्याड्रिड सी.एफ़|रियल म्याड्रिड]] |caps3 = ११६ |goals3 = १३
| years4 = २००७–२०१२ |clubs4 = [[एलए ग्यालेक्सी]] |caps4 = ९८ |goals4 = १८
| years5 = २००९ |clubs5 = → [[एसी मिलान|मिलान]] (लोन) |caps5 = १८ |goals5 = २<!--SEPARATE LOANS-->
| years6 = २०१० |clubs6 = → [[एसी मिलान|मिलान]] (लोन) |caps6 = ११ |goals6 = ०<!--SEPARATE LOANS-->
| years7 = २०१३ |clubs7 = [[पेरिस सेन्ट-जर्मेईन एफ.सी.|पेरिस सेन्ट-जर्मेईन]]
|caps7 = १० |goals7 = ०
| totalcaps = ५२३ |totalgoals = ९७
| nationalyears1 = १९९२–१९९३ |nationalteam1 = [[इङ्गल्याण्ड नेशनल अन्डर-१८ फुटबल टीम|इङ्गल्याण्ड अन्डर-१८]] |nationalcaps1 = ३ |nationalgoals1 = ०
| nationalyears2 = १९९४–१९९६ |nationalteam2 = [[इङ्गल्याण्ड नेशनल अन्डर-२१ फुटबल टीम|इङ्गल्याण्ड अन्डर-२१]] |nationalcaps2 = ९ |nationalgoals2 = ०
| nationalyears3 = १९९६–२००९ |nationalteam3 = [[इङ्गल्याण्ड नेशनल फुटबल टीम|इङ्गल्याण्ड]] |nationalcaps3 = ११५ |nationalgoals3 = १७
}}
}}
'''डेभिड बेक्ह्याम''', (पुरा नाम: डेभिड रोबर्ट जोसेफ बेक्ह्याम) इङ्गल्याण्डक राष्टिय फुटबल टिमक भुतपूर्व खेलाडी आ कप्तान छल।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
* {{Official website|1=http://www.davidbeckham.com}}
* {{FIFA player|161454|डेभिड बेक्ह्याम}}
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:इङ्गल्याण्डक फुटबल खेलाडीसभ]]
[[श्रेणी:सन् १९७५ मे जन्म]]
styxcbd29rzd553jpxfag79o6llz3bq
बहिन
0
24764
279820
131884
2026-08-26T19:46:01Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279820
wikitext
text/x-wiki
'''बहिन''' एकटा [[स्त्री]] [[सहोदर]] छी | यदि कोनो व्यक्ति कोनो स्त्रीक अपन [[बहिन]] कहि करि सम्बोधित करैत अछि तँ ओ [[महिला]]के एवम् ओ व्यक्तिक माता वा पिता या दुनु गोटे एके होइत अछि ।
==अवलोकन==
[[File:Little Julia tending the baby at home.jpg|thumb|right|दुई गोटे बच्चा बहिनसभ, १९११ कऽ लगभगमे ।]]
[[File:Spencer-sisters.jpg|thumb|right|तीन गोटे बहिनसभ, १९०२ कऽ लगभगमे ।]]
'''बहीन'' शब्द पुरान नर्स साइस्टिर जे स्वयममे आद्य-युरोपीय*स्वेसटरसँ उत्पति भेल अछि, जाहीमेसँ दुनुक अर्थ एके छी, अर्थात बहिन । किछ अध्ययनसभसँ पत्ता चलल अछि की बहिनसभ उनकर पुरुष समकक्षसभ, भाईसभसँ कऽ तुलनामे [[सहोदर]]क बीचमे अधिक ईर्ष्या कऽ सङकेत लक्षण प्रदर्शित करैत अछि।<ref>Volling, B. L.; McElwain, N.L.; Miller, A.L. (2002). "Emotion Regulation in Context: The Jealousy Complex between Young Siblings and its Relations with Child and Family Characteristics". Child Development 73 (2): 581–600.</ref> किछ संस्कृतिसभमे, बहिनसभक [[पुरुष]] भाई, बदमाशसभ वा प्रलोभकद्वारा यौन अग्रिमसभसँ लकऽ अनेकौ मुद्दासभसँ विशेष रूपसँ बड़का भाईसभद्वारा सुरक्षाक तहत एक भूमिका निर्वाह करैत अछि।<ref>Handbook of Cultural Psychiatry - Page 67, Wen-Shing Tseng - 2001</ref><ref>{{cite book|last1=van der Burghe|first1=Pierre|title=The Ethnic Phenomenon|url=https://archive.org/details/the-ethnic-phenomenon-1987-pierre-l.-van-den-berghe|date=1987|page=[https://archive.org/details/the-ethnic-phenomenon-1987-pierre-l.-van-den-berghe/page/27 27]}}</ref><ref>{{cite book|last1=Olshewsky|first1=Thomas|title=Problems in the philosophy of language|url=https://archive.org/details/problemsinphilos0000unse_a9w6|date=1969|page=[https://archive.org/details/problemsinphilos0000unse_a9w6/page/286 286]}}</ref>
==अध्ययन==
==प्रसिद्ध बहिनसभ==
==काल्पनिक बहिनसभक बारेमे कार्यसभ==
===चलचित्रसभ===
===साहित्य===
===टेलिभिजन===
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
* {{Wiktionary-inline|sister}}
==एहो सभ देखी==
{{नातासभ}}
o0uu1bdw08k9qtywltdbcxpk8fl1vz2
कर्णम मल्लेश्वरी
0
25057
279923
278033
2026-08-27T06:32:43Z
~2026-46617-58
17710
/* */
279923
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox sportsperson
|name = कर्णम मल्लेश्वरी</br>Karnam Malleswari
|image =
|fullname = कर्णम मल्लेश्वरी
|country = {{flag|India}}
|birth_date = {{birth date and age|1975|6|1}}
|birth_place = [[श्रीकाकुलम]], [[आन्ध्र प्रदेश]]
|death_date =
|death_place =
|known as =[[ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक|ओलम्पिक खेल]]मे भारतक तरफसँ कांस्य पदक जितै वाली प्रथम महिला खेलाडी
|hometown =
|Award =[[अर्जुन पुरस्कार]], [[राजीव गान्धी खेल रत्न]], [[पद्म श्री]]
|residence =
|training =
|height =
|event = ओलम्पिक भारोत्तोलक
|level = ओलम्पिक
}}
'''कर्णम मल्लेश्वरी''' (जन्म: १ जुन १९७५) [[भारत]]क [[महिला]] भारोत्तोलक थिकीह । ओ [[ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक|ओलम्पिक खेल ]]मे भारतक दिस सँ कांस्य पदक जीतैवाली प्रथम महिला खेलाडी छलीह ।<ref>''India’s 50 Most Illustrious Women'' (ISBN 81-88086-19-3) by Indra Gupta</ref>
== प्रारम्भिक जीवन आ करियर ==
कर्णम मल्लेश्वरीक जन्म १ जुन, १९७५ के [[श्रीकाकुलम]], [[आन्ध्र प्रदेश ]]मे भेल छल । ओ अपन करियरक शुरुआत जुनियर वेटलिफ्टिग चैंपियनशिप सँ केने छलीह, जतय ओ प्रथम स्थान प्राप्त केने छलीह। सन् १९९२ मे आयोजित भेल एसियाई चैंपियनशिप मे मल्लेश्वरी ३ रजत पदक जीतने छलीह । ओ विश्व वेटलिफ्टिङ चैंपियनशिप सेहो ३ कांस्य पदक जीतने छलीह, मुदा हुनकर सभ सँ पैघ कामयाबी सन् २००० मे [[सिडनी ]]मे आयोजित भेल [[ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक|ओलम्पिक खेल ]]मे भेटल छल, जतय ओ कांस्य पदक जीति ओलम्पिक खेल मे पदक जित’वाली पहिल भारतीय महिला बनल छलीह ।<ref>{{cite web| url=http://www.time.com/time/world/article/0,8599,2054437,00.html| author=Time| title='I Did What I Could For My Country'| date=Dec 27, 2000| access-date=March 6, 2017| archive-date=November 18, 2011| archive-url=https://web.archive.org/web/20111118051127/http://www.time.com/time/world/article/0,8599,2054437,00.html| dead-url=yes}}</ref>
== व्यक्तिगत जीवन ==
मल्लेश्वरी सन् १९९७ मे विवाह केलनि आ खेल जीवन सँ अल्प विराम हेतु [[यमुनानगर]], [[हरियाणा]] चलि अयलीह । सन् १९९८ मे [[बैङ्कक|बैंकॅाक]] [[एसियाली खेल|एसियाई खेल ]]सँ खेल जीवन मे पुन: वापसी कएलाक बाद ओ रजत पदक हासिल केलनि । सन् १९९९ के [[एथेन्स]] [[विश्व भारोत्तोलन च्याम्पियनसिप|विश्व भारोत्तोलन चैंपियनशिप ]]मे ओ पदक नै जीति सकलीह, मुदा सन २००० के लेल भारतक ओलिम्पिक टीम मे विवादक बादो ओ कांस्य पदक जितबा’ मे सक्षम भेलीह।
== सम्मान/पुरस्कार ==
*[[अर्जुन पुरस्कार]] (१९९४)
*[[राजीव गान्धी खेल रत्न]] (१९९५)
*[[पद्म श्री]] (१९९९)
== सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
== बाह्य जडीसभ==
*[http://www.athens2004.com/en/WeightliftingParticipants/newParticipants?pid=9004256&biotype=Athletes&rsc=WL0000000 एथेन्स २००४ वेबसाइट पर प्रोफाइल] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20041125213814/http://www.athens2004.com/en/WeightliftingParticipants/newParticipants?pid=9004256 |date=2004-11-25 }}
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:ओलम्पिक पदक प्राप्तकर्ता]]
[[श्रेणी:महिला सम्पादनथन २०१७ मे बनाएल वा सुधारल लेखसभ]]
66lw1gdws4u06p40k4lh6w469qlcsuz
नारीवाद
0
25118
279801
279698
2026-08-26T19:34:25Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279801
wikitext
text/x-wiki
[[File:8marchrallydhaka (55).JPG|thumb|upright=1.2|[[बंगलादेश]]क राजधानी [[ढाका]]मे सहभागी महिलासभ [[अन्तर्राष्ट्रिय महिला दिवस]]क अवसरमे]]
'''नारीवाद''' [[राजनैतिक आन्दोलन]]क एक [[सामाजिक सिद्धान्त]] छी जे नारीसभक अनुभवसभसँ जनित अछि ।<ref name="Hawkesworth">{{Cite book |last=Hawkesworth | first=Mary E.|title=Globalization and Feminist Activism |url=https://archive.org/details/globalizationfem0000hawk |year=2006|publisher=Rowman & Littlefield |pages=[https://archive.org/details/globalizationfem0000hawk/page/25 25]–27 |isbn=9780742537835}}</ref><ref name="Beasley">{{Cite book |last=Beasley |first=Chris |title=What is Feminism? |url=https://archive.org/details/whatisfeminismin0000beas |year=1999|publisher=Sage |location=New York |pages=[https://archive.org/details/whatisfeminismin0000beas/page/3 3]–11 |isbn=9780761963356}}</ref> मुदा मूल रूपसँ ई सामाजिक सम्बन्धसँ अनुप्रेरित अछि मुदा कयन नारीवादी विद्वानक मुख्य मुद्दा लैङ्गिक असमानता आ [[महिलाक अधिकार]] इत्यादि पर बेसी जोड़ दैत अछि ।
नारीवादी सिद्धान्तसभक उद्देश्य [[लैङ्गिक असमानता]]क प्रकृति आ कारणसभके समझनाए तथा एकर फलस्वरूप जन्म होमएवला [[लैङ्गिक भेदभाव]]क राजनीति आ शक्ति सन्तुलनक सिद्धान्तसभ पर एकर असरक व्याख्या केनाए छी । नारी विमर्श सम्बन्धी राजनैतिक प्रचारसभक जोड़ [[प्रजनन सम्बन्धी अधिकार]], [[घरेलु हिंसा]], [[मातृत्व अवकाश]], [[समान वेतन सम्बन्धी अधिकार]], [[महिला यौनाङ्ग कर्तन]], [[भेदभाव]] आ [[यौन हिंसा]] पर केन्द्रित अछि ।<ref>{{cite journal|last=Goldstein|first=Leslie F.|year=1982|title=Early Feminist Themes in French Utopian Socialism: The St.-Simonians and Fourier|url=https://archive.org/details/sim_journal-of-the-history-of-ideas_january-march-1982_43_1/page/91|journal=Journal of the History of Ideas|volume=43|issue=1|pages=91–108|doi=10.2307/2709162|jstor=2709162}}</ref>
आधुनिक नारीवादी विमर्शक मुख्य आलोचना सबदिने सँ याह रहल अछि कि एकर सिद्धान्त आ दर्शन मुख्य रूपसँ पश्चिमी मूल्य आ दर्शन पर आधारित रहल अछि । मुदा जमीनी स्तर पर नारीवादी विमर्श हरेक देश आ भौगोलिक सीमासभने अपन स्तरपर सक्रिय रहैत अछि आ हरेक क्षेत्रक नारीवादी विमर्शक अपनी खास समस्यासभ होइत अछि ।
==इतिहास==
[[File:Feminism symbol.svg|frameless|right|upright]]
== नारी विमर्शक इतिहास ==
== नारी विमर्शक विभिन्न रूप ==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
{{Sister project links|wikt=no |commons=Feminism |b=no |n=no |q=Feminism |s=no |v=Women's Studies |display=नारीवाद}}
[[श्रेणी:महिला अधिकारसभ]]
[[श्रेणी:महिला सम्पादनथन २०१७ मे बनाएल वा सुधारल लेखसभ]]
g0ehlnft88gtm3o5u3exs6zz6ela2tw
डायना एडुल्जी
0
25778
279767
232281
2026-08-26T19:18:28Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279767
wikitext
text/x-wiki
'''डायना एडुल्जी''' ({{lang-en|'''Diana Fram Edulji'''}}) (जन्म ; २६ जनवरी १९५६) एक पूर्व [[भारतीय महिला वनडे क्रिकेट खेलाडीसभक सूची|भारतीय महिला क्रिकेट खेलाडी]] छी जे [[भारतीय महिला क्रिकेट टिम]]क लेल १९८० क दशकमे [[टेस्ट क्रिकेट|टेस्ट]] आ [[एकदिवसीय अन्तर्राष्ट्रिय]] क्रिकेट म्याच खेल्ने छल । डायना भारतीय महिला टिमक [[कप्तान (क्रिकेट)|कप्तान]] सेहो रहल छल ।<ref>{{cite book|last1=Hopps|first1=David|title=Great Cricket Quotes|url=https://archive.org/details/centuryofcricket0000hopp|date=29 April 2006|publisher=[[Pavilion Books|Robson Books]]|isbn=978-1861059673|page=[https://archive.org/details/centuryofcricket0000hopp/page/143 143]}}</ref>
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
{{१९७८ महिला क्रिकेट विश्वकपमे भारतीय खेलाडी}}
{{१९९३ महिला क्रिकेट विश्वकपमे भारतीय खेलाडी}}
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:जीवित लोक]]
[[श्रेणी:भारतीय महिला क्रिकेट खेलाडीसभ]]
43w9lhtbj3xkdybz0krp35yevh2fi56
बब मार्ली
0
25913
279805
139786
2026-08-26T19:36:30Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279805
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox musical artist
| honorific-prefix = <small>[[The Honourable]]</small><br/>
| name = बब मार्ली
| image = Bob-Marley.jpg
| alt = Black and white picture of a man with long dreadlocks playing the guitar on stage.
| caption = बब मार्ली ६ जुलाई १९८० दल्य्मौंट पार्कमे भेल कन्सर्ट ।
| background = एकल गायक
| birth_name = नेस्ट रबर्ट मार्ली
| alias = टूफ्फ़ गोंग| birth_date = {{birth date|df=yes|1945|2|6}}
| birth_place = [[नाइन माइल, जमैका|नाइन माइल]], [[सेन्ट एन प्यारिस, जमैका|सेन्ट एन]], [[जमैका]]
| death_date = {{death date and age|df=yes|1981|5|11|1945|2|6}}
| death_place = [[मियामी]], [[फ्लोरिडा]], [[संयुक्त राज्य अमेरिका|संयुक्त राज्य]]
| instrument = आवाजसभ, गिटार, पियानो, सैक्सोफोन, हारमोनिका, टक्कर, सिङ
| genre = [[रेगग्या]], [[स्का]], [[रक]]
| occupation = गायक-गीतकार, संगीतकार
| years_active = १९६२-१९८१
| label =
| associated_acts = [[बब मार्ली र वैलेर्स]], [[वैलेर्स ब्याण्ड]]
| website = {{URL|bobmarley.com}}
| Notable Instruments = [[Gibson Les Paul Special]]
}}
'''नेस्टा रोबर्ट मार्ली''', वा चर्चित नाम '''बब मार्ली''' (६ फरबरी १९४५ – ११ मई १९८१) एक [[जमैका|जमैकन]] गायक, गितकार तथा संगितकार छी ।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==एहो सभ देखी==
* [[Christopher John Farley|Farley, Christopher]] (२००७). ''Before the Legend: The Rise of Bob Marley'', Amistad Press ISBN ०-०६-०५३९९२-५
* [[Vivien Goldman|Goldman, Vivien]] (२००६). ''The Book of Exodus: The Making and Meaning of Bob Marley and the Wailers' Album of the Century'', Aurum Press ISBN १-८४५१३-२१०-६
*<cite id=refHenke२००६>{{Cite book|last=Henke|first=James|title=Marley Legend: An Illustrated Life of Bob Marley|url=|year=2006|place=|publisher=Tuff Gong books|isbn=0-8118-5036-6|ref=harv|postscript=<!--None-->}}</cite>
* [[Rita Marley|Marley, Rita]]; Jones, Hettie (२००४) ''No Woman No Cry: My Life with Bob Marley'' Hyperion Books ISBN ०-७८६८-८७५५-९
* [[John Masouri|Masouri, John]] (२००७) ''Wailing Blues: The Story of Bob Marley's "Wailers"'' Wise Publications ISBN १-८४६०९-६८९-८
*{{Cite book|last=Moskowitz|first=David|title=The Words and Music of Bob Marley|url=http://books.google.com/?id=JJ4ub5h5E6sC&printsec=frontcover|year=2007|place=[[Westport, Connecticut|Westport]], Connecticut, United States|publisher=Greenwood Publishing Group|isbn=0-275-98935-6|ref=harv|postscript=<!--None-->}}
* {{cite book|last=White|first=Timothy|title=Catch a Fire: The Life of Bob Marley|url=https://archive.org/details/catchfirelifeofb0000whit_t2a8|year=2006|publisher=Macmillan|location=New York|isbn=0-8050-8086-4|authorlink=Timothy White (editor)}}
*{{Cite book|last=Middleton|first=J. Richard|title= Religion, culture, and tradition in the Caribbean: Identity and Subversion in Babylon: Strategies for "Resisting Against the System" in music of Bob Marley and the Wailers|url=https://archive.org/details/religionculturet0000unse|year=2000|publisher=Palgrave Macmillan|isbn=0-312-23242-X|ref=harv|postscript=<!--None-->}}
[[श्रेणी:जीवनी]]
8rxrptq8mtjb1s3doddcb54b0auk9db
दीक्षाभूमि
0
25950
279863
140702
2026-08-26T20:08:53Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279863
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox building
| name = दीक्षाभूमि <br />Deekshabhoomi
| native_name= दीक्षाभूमी
| native_name_lang = मराठी
| former_names =
| alternate_names =
| image = Diksha Bhumi.jpg
| caption = पवित्र दीक्षाभूमिक एक दृश्य
| location = [[नागपुर]], [[महाराष्ट्र]], [[भारत]]
| address = मध्य नागपुर<ref>{{cite book | first=Dhananjay | last=Keer | title=Dr. Ambedkar: Life and Mission | year=1954 | url=https://archive.org/details/dli.csl.6522 | language=Marathi }}</ref>
| Website = http://www.deekshabhoomi.org/
| coordinates = {{coord|21|7|41|N|79|4|1|E|type:landmark}}
| start_date = [[जुलाई]] [[१९७८]]
| completion_date =
| inauguration_date = [[१८ दिसम्बर]], [[२००१]]
| demolition_date =
| destruction_date =
| architect =
| landlord =
| owner =
| cost =
| floor_area =
| floor_count =
| awards =
| ren_awards =
| references =
| building_type = [[धार्मिक]] आ [[स्मारक|ऐतिहासिक स्मारक]]
| architectural_style = [[स्तूप]]
| structural_system =
| ren_cost =
| client =
| current_tenants =
| renovation_date =
| height =
| other_dimensions =
| architecture_firm =
| structural_engineer =
| services_engineer =
| civil_engineer =
| other_designers =
| quantity_surveyor =
| main_contractor =
| ren_architect =
| ren_firm =
| ren_str_engineer =
| ren_serv_engineer =
| ren_civ_engineer =
| ren_oth_designers =
| ren_qty_surveyor =
| diameter =
}}
'''दीक्षाभूमि''' भारतमे [[बौद्ध धर्म]]क एक प्रमुख केन्द्र छी । एतह बौद्ध धर्मक पुनरूत्थान भेल छल ।
==इतिहास==
{{काम जारी}}
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
[[श्रेणी:भारतक मन्दिरसभ]]
9q61396s1odj07irw1f9fiez0bmmejj
तटीय मन्दिर, महाबलिपुरम
0
25978
279803
253837
2026-08-26T19:35:29Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279803
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Mandir
| name = तटीय मन्दिर
| image = Mamallapuram (167).jpg
| image_size = 300px
| caption = तटीय मन्दिर परिसरक एक दृश्य
| pushpin_map =
| map_caption = तमिल नाडुमे स्थान
| latd =12 | latm =36 | lats =59 | latNS = N
| longd =80 | longm =11 | longs =55 | longEW = E
| coordinates_region = IN
| coordinates_display= inline,title
| other_names =
| proper_name =
| devanagari =
| sanskrit_translit =
| tamil =
| marathi =
| bengali =
| country = [[भारत]]
| state = [[तमिल नाडु]]
| district =
| location = [[मामल्लपुरम]] आ [[महाबलिपुरम]], [[कान्चीपुरम जिला]]
| elevation_m =
| primary_deity = [[शिव]]
| important_festivals =
| architecture = [[द्रविड स्थापत्यकला]]
| number_of_temples =
| number_of_monuments=
| inscriptions =
| date_built = 700 –728
| creator = [[नरसिंहवर्मन् १]], [[पल्लव राजवंश]]
| website =
}}
'''तटीय मन्दिर''' (७०० - ७२८ ई. मे निर्मित) दक्षिण भारतक सबसँ प्राचीन मन्दिरसभमे एक मानल जाइत अछि ।<ref name=ching2>{{cite book|author1=Frank Ching |author2=Mark Jarzombek |author3=Vikramaditya Prakash | year= 2007| title= A Global History of Architecture|url=https://archive.org/details/globalhistoryofa0000chin_n0o7 |publisher=John Wiley and Sons| location=New York| pages= [https://archive.org/details/globalhistoryofa0000chin_n0o7/page/274 274]| isbn= 0-471-26892-5}}</ref> ई मन्दिर द्रविड वास्तुकलाक बहुत निक नमूना छी । एतह तीनटा मन्दिर अछि । बीचमे भगवान विष्णुक मन्दिर आ जेकर दुनु तरफसँ शिव मन्दिर अछि ।<ref name=Sites>{{Cite web|url=http://asi.nic.in/asi_monu_whs_mahabalipuram.asp|title=World Heritage Sites – Mahabalipuram: Group of Monuments Mahabalipuram (1984), Tamil Nadu|accessdate=30 December 2012|publisher=Archaeological Survey of India by National Informatics Centre}}</ref><ref name=Shore>{{Cite web|url=http://www.bl.uk/onlinegallery/onlineex/apac/other/019wdz000000643u00000000.html|title=The Shore Temple,Mamallapuram|accessdate=30 December 2012|publisher=Onlinenu Library of Encyclopædia Britannica|archive-date=5 March 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160305005436/http://www.bl.uk/onlinegallery/onlineex/apac/other/019wdz000000643u00000000.html|dead-url=yes}}</ref>
==इतिहास==
{{काम जारी}}
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:भारतक मन्दिरसभ]]
7mk3cug5rz7pog9w36i7a8tq4tkfndo
ह्युरन ताल
0
26234
279752
142749
2026-08-26T19:12:35Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279752
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox lake
|name =ह्युरन ताल
|image = Brucesky.jpg
|caption =
|image_bathymetry =Lake-Huron.svg
|caption_bathymetry = ह्युरन ताल तथा अन्य [[विशाल तालसभ]]
|location = [[संयुक्त राज्य]] तथा [[क्यानडा]]
|group = [[विशाल तालहरू]]
|coords = {{coord|44.8|N|82.4|W|type:waterbody_scale:5000000|display=inline,title}}
|lake_type = [[हिमताल]]
|inflow = [[Straits of Mackinac]], [[सेन्ट मारिज नदी (मिचिगन–ओन्टारियो)|सेन्ट मारिज नदी]]
|outflow = [[St. Clair River]]
|catchment = 51,700 sq mi (134,100 km<sup>2</sup>)
|basin_countries = संयुक्त राज्य तथा क्यानडा
|length = {{convert|206|mi|abbr=on}}
|width = {{convert|183|mi|abbr=on}}
|area = २३,००० वर्ग माइल (५९,६०० किमी<sup>२</sup>)
|depth = {{convert|195|ft|abbr=on}}
|max-depth = {{convert|750|ft|0|abbr=on}}
|volume = {{convert|850|cumi|0|abbr=on}}
| shore = {{convert|1850|mi|km|abbr=on}} plus {{convert|1980|mi|km|abbr=on}} for islands<ref>[https://www.michigan.gov/deq/0,4561,7-135-3313_3677-15959--,00.html Shorelines of the Great Lakes]</ref>
|elevation = {{convert|577|ft|abbr=on}}
|residence_time = २२ बर्ष
|islands = [[मनिटोलिन टापू|मनिटोलिन]]
|islands_category = विशाल तालका टापूसभ
|sections = [[Georgian Bay]], [[North Channel (Ontario)|North Channel]]
|cities = [[Bay City, Michigan|Bay City]], [[Alpena, Michigan|Alpena]], [[Cheboygan, Michigan|Cheboygan]], [[St. Ignace, Michigan|St. Ignace]], [[Port Huron, Michigan|Port Huron]] in Michigan; [[Goderich, Ontario|Goderich]], [[Sarnia]] in Ontario
|reference = <ref name=nyt>{{cite book | first=John W. (ed.) | last=Wright | coauthors=Editors and reporters of ''The New York Times'' | year=2006 | title=The New York Times Almanac | url=https://archive.org/details/newyorktimes200700newy | edition=2007 | publisher=Penguin Books | location=New York, New York | isbn=0-14-303820-6 | page=[https://archive.org/details/newyorktimes200700newy/page/70 64]}}</ref>
}}
'''ह्युरन ताल''' ({{lang-fr|Lac Huron}}) [[उत्तर अमेरिका]]मे अवस्थित [[विशाल तालसभ]] मध्ये एक ताल छी । ई तालक पूर्वी भाग [[क्यानडा]]क [[ओन्टारियो]] राज्यमे आ पश्चिमी भाग [[संयुक्त राज्य अमेरिका]]क [[मिचिगन]] राज्यमे परैत अछि ।
==भौगोलिक विवरण==
ह्युरन तालक सतहक क्षेत्रफल २३,००० वर्ग माइल (५९,६०० किमी<sup>२</sup>) रहल अछि । सतहक क्षेत्रफलक आधारमे ई ताल विशाल तालसभ मध्ये दोसर बडका ताल अछि । तहिना पानीक आयतनक आधारमे ई ताल विशाल तालसभ मध्ये तथा विश्वक तेसर पैग सफा पानीक ताल छी ।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
azy2ryj8c19zptf6wyxuhmuhs1soamv
निल आर्मस्ट्रङ
0
27436
279867
271628
2026-08-26T20:10:33Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279867
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox astronaut
| name = निल आर्मस्ट्रङ</br>Neil Armstrong
| othername=निल एल्डेन आर्मस्ट्रङ
| image = Neil Armstrong pose.jpg
| alt = जुलाई १९६९ मे स्पेस सुटमे आर्मस्ट्रङ, हेल्मेट खोलैत
| caption = निल आर्मस्ट्रङ १९६९<br />[[File:Neil Armstrong Signature.svg|100px]]
| type = [[नासा]] अन्तरिक्ष यात्री
| nationality = अमेरिकी
| birth_date = {{Birth date|1930|08|5}}
| birth_place = [[ओहायो]], संयुक्त राज्य अमेरिका
| death_date = {{Death date and age|2012|08|25|1930|08|05|mf=yes}}
| death_place = [[सिनसिनाटी|सिनसिनाटी, ओहायो]], संयुक्त राज्य अमेरिका
| previous_occupation = [[नौसेना]], विमान चालक
| selection = [[:en:List of astronauts by year of selection#1958|अन्तरिक्षमे मानव सन् १९५८]]<br />[[:en:List of astronauts by year of selection#1960|१९६० डायना-सोर]]<br />[[:en:NASA Astronaut Group 2|सन् १९६२ नासा समूह]]
| eva1 = १
| eva2 = २ घण्टा ३१ मिनेट
| time = ८ दिन, १४ घण्टा, १२ मिनेट आ ३० सेकेन्ड
| mission = [[जेमिनी ८]], [[अपोलो ११]]
| insignia = [[File:Ge08Patch orig.png|40px]] [[File:Apollo 11 insignia.png|40px]]</center>
| known for = चन्द्रमामे कदम राखनिहार पहिल व्यक्ति
| awards = [[File:En-NavAstro.jpg|55px|link=astronaut badge|United States Naval Aviator/Astronaut Insignia]] [[File:Nasa civilian astronaut.jpg|55px|link=astronaut badge|NASA Civilian Astronaut Wings]] {{Presidential Medal of Freedom}} {{CS Medal of Honor}}
}}
'''निल आर्मस्ट्रङ''' ('''[[:en:Neil Alden Armstrong|Neil Alden Armstrong]]''') ([[अगस्त ५]], [[१९३०]] – [[अगस्त २५]], [[२०१२]]) एक [[अमेरिका|अमेरिकी]] [[अन्तरिक्ष यात्री]] आ [[अपोलो ११|चन्द्रमामे कदम राखनिहार पहिल व्यक्ति]] छल । एकर वाहेक ओ एक एयरोस्पेस इञ्जीनियर, नौसेना अधिकारी, परीक्षण पायलट, आ प्रोफेसर सेहो छल । अन्तरिक्ष यात्री बनैसँ पूर्व ओ नौसेनामे छल । नौसेनामे रहैत ओ कोरिया युद्धमे सेहो हिस्सा लेनए छल । नौसेनाक बाद ओ पुरुडु विश्वविद्यालयसँ स्नातक उपाधि लेलक आ तत्पश्चात् एक ड्राइडेन फ्लाइट रिसर्च सेन्टरसँ जुड़ल आ एक परीक्षण पायलटक रूपमे ९०० सँ अधिक उड़ान भरलक । एतय सेवा देलाक बाद ओ दक्षिण क्यालिफोर्निया विश्वविद्यालयसँ विद्यावारिधिक उपाधि हासिल केनए छल ।
आर्मस्ट्रङक मुख्यतः अपोलो अभियानक अन्तरिक्ष यात्रीक रूपमे चन्द्रमा पर कदम राखनिहार पहिल व्यक्तिक रूपमे जानल जाइत अछि । एहिसँ पहिने ओ जेमिनी अभियानक दौरान सेहो अन्तरिक्ष यात्रा करि चुकल छल ।<ref name="Gemini 1965–1966">{{cite web | url=http://www.spacecollection.info/us_gemini/gemini.html | title=Gemini 1965–1966 | publisher=Spacecollection.info | accessdate=14 मई 2011 | trans-title=जेमिनी १९६५-१९६६ | archive-date=2011-05-13 | archive-url=https://web.archive.org/web/20110513063104/http://www.spacecollection.info/us_gemini/gemini.html | dead-url=yes }}</ref> अपोलो ११, ओ अभियान छल जहिमे जुलाई १९६९ मे पहिल बेर चन्द्रमा पर मानव सहित कोनो यान अवतरण कएलक आ आर्मस्ट्रङ एकर कमान्डर छल । एकर वाहेक ओ यानमे बज एल्ड्रिन, जे चन्द्रमा पर कदम राखनिहार दोसर व्यक्ति बनल, आ माइकल कलिन्स जे चन्द्रमाक कक्षामे चक्कर लगावैत मुख्य यानमे बैठल रहल, शामिल छल ।
अपन साथिसभक संग, ई उपलब्धिक लेल आर्मस्ट्रङके राष्ट्रपति निक्सनक हाथसँ '''प्रेसिडेन्सियल मेडल फ फ्रीडम''' सँ सम्मानित कएल गेल । राष्ट्रपति जिमी कार्टरद्वारा हुनका सन् [[१९७८]] मे '''कङ्ग्रेसनल स्पेस मेडल अफ अनर''' प्रदान केनए छल आ आर्मस्ट्रङ आ हुनकर सङ्गीक वर्ष [[२००९]]मे '''कङ्ग्रेसनल गोल्ड मेडल''' देल गेल ।
आर्मस्ट्रङक मृत्यु, [[सिनसिनाटी]], [[ओहायो]]मे [[२५ अगस्त]] [[२०१२]]क ८२ वर्षक उमरमे बाइपास सर्जरीक पश्चात् भेल छल ।<ref>{{cite web | url=http://blogs.scientificamerican.com/molecules-to-medicine/2012/09/03/neil-armstrongs-deatha-medical-perspective/ | title=Neil Armstrong's Death—a Medical Perspective | work=साइंटिफिक अमेरिकन | accessdate=30 दिसम्बर 2012 |trans-title=नील आर्मस्ट्रांग की मृत्यु - एक चिकित्सकीय पहलू}}</ref><ref name="CNN-Armstrong-Death">{{cite news | url=http://www.cnn.com/2012/08/25/us/neil-armstrong-obit/index.html | title=Space legend Neil Armstrong dies | work=सीएनएन | accessdate=30 दिसम्बर 2012 |trans-title=अंतरिक्ष कथापुरुष आर्मस्ट्रांग का निधन}}</ref>
==जीवनी==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==अन्य पुस्तकसभ==
{{refbegin}}
* {{cite book | last=बार्बरी | first1=जे (Jay) | title=Neil Armstrong: A Life of Flight | location=न्यूयॉर्क | publisher=थॉमस डन बुक्स | year=2014 | isbn=978-1250040718}}
* {{cite web | last=किर्क | first=ऍमी | title=Astronaut Legend Neil Armstrong Receives Naval Astronaut Wings | publisher=U.S. Naval Forces Central Command | date=11 मार्च 2010 | url=http://www.cusnc.navy.mil/articles/2010/021.html | accessdate=14 मई 2011 | archive-date=2011-05-16 | archive-url=https://web.archive.org/web/20110516221434/http://www.cusnc.navy.mil/articles/2010/021.html | dead-url=yes }}
* {{cite web | last=शेरॉड | first=रॉबर्ट | title=Men for the Moon | publisher=नासा | date=30 जुलाई 1975 | url=http://history.nasa.gov/SP-350/toc.html }}
* {{Cite book | last=थॉम्पसन | first=मिल्टन ओ॰ | title=At The Edge Of Space: The X-15 Flight Program | url=https://archive.org/details/atedgeofspacex1500thom | publisher=स्मिथसोनियन बुक्स | year=1992 | location =वाशिंगटन डी॰सी॰ | isbn=978-1560981077}}
* {{cite web | url=http://www.nasa.gov/vision/space/features/armstrong_ambassador_of_exploration.html | title=NASA Honors Neil Armstrong With Exploration Award | trans-title=नासा ने नील आर्मस्ट्रांग को एक्सप्लोरेशन पुरस्कार से सम्मानित किया | publisher=नासा | date=18 अप्रैल 2006 | accessdate=5 दिसम्बर 2014 | archive-date=2015-06-02 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150602190438/http://www.nasa.gov/vision/space/features/armstrong_ambassador_of_exploration.html | dead-url=yes }}
{{refend}}
==बाह्य जडीसभ==
{{Sister project links |wikt=no|commons=Neil Armstrong|b=no|n=Category:Neil Armstrong|q=Neil Armstrong|s=no|v=no|species=no|display=आर्मस्ट्रङ}}
* [http://www.jsc.nasa.gov/Bios/htmlbios/armstrong-na.html आर्मस्ट्रङक आधिकारिक नासा जीवनी] {{in lang|en}}
* [http://uc.edu/armstrong आर्मस्ट्रङ स्मारक वेबसाइट]{{Dead link|date=July 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} – सिनसिनाटी विश्वविद्यालय {{in lang|en}}
* {{Wayback |url=http://neilarmstronginfo.com/ |title=आर्मस्ट्रङ वेबसाइट|date=20130617234237}} {{in lang|en}}
* {{IMDb name|0035842}}
* [[iarchive:NeilArmstrongFBIFile|आर्मस्ट्रङ पर एफबिआइ फाइलसभ]] {{in lang|en}}
{{Authority control}}
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:अमेरिकी अन्तरिक्ष यात्रीसभ]]
5d81fkz03a408foo8loizmnnzjg901d
रक्षा बन्धन
0
27451
279908
260292
2026-08-27T03:00:56Z
SM7
152
डेट अपडेट
279908
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox holiday
|holiday_name = रक्षा बन्धन<br />जनै पूर्णिमा
|type = हिन्दू
|longtype = धार्मिक, सांस्कृतिक, धर्म निरपेक्ष
|image = OM in Rakhi.jpg|thumb
|caption = रक्ष्या सूत्र
|official_name =
|nickname = राखी, राखडी, {{lang-ne|रक्ष्या बन्धन}}; {{Lang-mr |रक्षा बन्धन}}; {{Lang-hi |रक्षा बन्धन}}, {{Lang-kn |ರಕ್ಷಾ ಬಂಧನ}}, '''राखी पूर्णिमा ''', ({{lang-pa|ਰੱਖੜੀ}})
|observedby = [[हिन्दू]]
|date = [[साउन]]को [[पूर्णिमा]]
| date2017 = सोमवार, ७ अगस्त (नेपालमे शुक्रवार २८ जुलाई)
<!--- please move these dates above after January 1 of the respective year
| date2018 = आइतबार, २६ अगस्त
| date2019 = बिहीबार, १५ अगस्त
| date2020 = सोमबार, ३ अगस्त
--->
| date2026 = शुक, 28 अगस्त<ref>{{cite web |title=Raksha Bandhan 2026 Muhurat: सुबह, दोपहर या शाम, जानें रक्षाबंधन पर बहनें कब बांधे भाई को राखी? |url=https://www.jansatta.com/religion/raksha-bandhan-2026-muhurat-know-rakhi-bandhne-ka-samay-vidhi-mantra-panchak-rahukaal-bhadra-kab-hai-raksha-bandhan/4677219/ |website=[[जनसत्ता]] |access-date=27 अगस्त 2026 |language=hi |date=26 अगस्त 2026}}</ref>
|celebrations =
|relatedto = [[भाई टिका]]
}}
हिन्दुसभक धार्मिक तथा साँस्कृतिक पर्व श्रावणी पूर्णीमाके दिन[[अध्यायोपाकर्म]] वेदोपाकर्म वा वेदारम्भ कर्म करि मनावल जाइत अछी। एही दिन महर्षि याज्ञवल्क्य आदित्य ब्रह्म(सूर्य)सँ वेद प्राप्त केनए छल। अतः ई दिनके वेदजयन्तीके रुपमे सेहो पहचानल जाइत अछि। एही दिनके जनैपूर्णिमा सेहो कहल जाइत अछी। नयाँ यज्ञोपवित तथा रक्षाबन्धन धारण करि ई पर्वके धुमधामक साथ मनावल जाइत अछी। वैदिक सनातन वर्णाश्रमधर्म मान्नैवाला तागाधारी जातिसभ एकदिन आगासँ ही चोखोनितो करि एक छाक खाके, ओ दिन प्रातः प्रहर नित्यस्नान, प्रातःसन्ध्योपासना करि सम्भव होए तँ मध्याह्नमे नदी, तलाउमे जाके सम्भव नै होए तँ घरके ही पवित्र जलसँ अपामार्ग, गाईक गोबर तथा पवित्र स्थानक माटि कुशपानी आदि लगाके विधिपूर्वक श्रावणी निमित्तक मध्याह्न स्नान, सन्ध्योपासना आदि सम्पन्न करैत अछी। ओकर बाद जौ तिल कुश साथमे लके अविच्छिन्न वंशपरम्परा जोगाएल उपाध्याय वैदिक ब्राह्मणसभक गुरु थापि विधिपूर्वक अपन शाखाक वेद-वेदांगक पाठ करैत अछी वा सुनैत अछी। ओकर बाद अपन-अपन गोत्र, प्रवर आ ऋषिगणसभाक तथा वर्तमान समयके अरुन्धतिसहित सप्तर्षिमण्डलक विधिपूर्वक पूजा करि ऋषितर्पणी,यज्ञोपवीताभिमन्त्रण (जनै मन्त्रके काम)करैत अछी।
:उपाकर्मणिचोत्सर्गे
गतेमासचतुष्टये।
नवयज्ञोपवीतानि
धृत्वाजीर्णानि संत्यजेत्॥
अर्थात् उपाकर्म,उत्सर्ग आ लगाएल चार महिना भेलाक बाद वैदिक विधिपूर्वक मन्त्र कएल गेल नयाँ जनै (यज्ञोपवीत) बदलैके चलन अछी। एही दिन मन्त्र कएल गेल यज्ञोपवीत (जनै) वर्षदिनभरि लगावेके भण्डारण करैके चलन अछी।
==पक्ष==
==रक्षा बन्धन==
[[File:Rakshabandhan Poojan Thali 01.jpg|thumb|250px|रक्षा बन्धन की पुजन थाली]]
[[File:Rakhi collage.jpg|thumb|राखी]]
==प्रकार==
==विजयके प्रतीक==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:हिन्दू पावनिसभ]]
3i25vzeyk69vvxnfa3d8sdrytrdh4t9
279909
279908
2026-08-27T03:02:06Z
SM7
152
सुधार
279909
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox holiday
|holiday_name = रक्षा बन्धन<br />जनै पूर्णिमा
|type = हिन्दू
|longtype = धार्मिक, सांस्कृतिक, धर्म निरपेक्ष
|image = OM in Rakhi.jpg|thumb
|caption = रक्ष्या सूत्र
|official_name =
|nickname = राखी, राखडी, {{lang-ne|रक्ष्या बन्धन}}; {{Lang-mr |रक्षा बन्धन}}; {{Lang-hi |रक्षा बन्धन}}, {{Lang-kn |ರಕ್ಷಾ ಬಂಧನ}}, '''राखी पूर्णिमा ''', ({{lang-pa|ਰੱਖੜੀ}})
|observedby = [[हिन्दू]]
|date = [[साउन]]को [[पूर्णिमा]]
| date2017 = सोमवार, ७ अगस्त (नेपालमे शुक्रवार २८ जुलाई)
<!--- please move these dates above after January 1 of the respective year
| date2018 = आइतबार, २६ अगस्त
| date2019 = बिहीबार, १५ अगस्त
| date2020 = सोमबार, ३ अगस्त
--->
| date2026 = शुक, 28 अगस्त<ref>{{cite web |title=Raksha Bandhan 2026 Muhurat: सुबह, दोपहर या शाम, जानें रक्षाबंधन पर बहनें कब बांधे भाई को राखी? |url=https://www.jansatta.com/religion/raksha-bandhan-2026-muhurat-know-rakhi-bandhne-ka-samay-vidhi-mantra-panchak-rahukaal-bhadra-kab-hai-raksha-bandhan/4677219/ |website=[[जनसत्ता]] |access-date=27 अगस्त 2026 |language=hi |date=26 अगस्त 2026}}</ref>
|celebrations =
|relatedto = [[भाई टिका]]
}}
हिन्दुसभक धार्मिक तथा साँस्कृतिक पर्व श्रावणी पूर्णीमाके दिन[[अध्यायोपाकर्म]] वेदोपाकर्म वा वेदारम्भ कर्म करि मनावल जाइत अछी। एही दिन महर्षि याज्ञवल्क्य आदित्य ब्रह्म(सूर्य)सँ वेद प्राप्त केनए छल। अतः ई दिनके वेदजयन्तीके रुपमे सेहो पहचानल जाइत अछि। एही दिनके जनैपूर्णिमा सेहो कहल जाइत अछी। नयाँ यज्ञोपवित तथा रक्षाबन्धन धारण करि ई पर्वके धुमधामक साथ मनावल जाइत अछी। वैदिक सनातन वर्णाश्रमधर्म मान्नैवाला तागाधारी जातिसभ एकदिन आगासँ ही चोखोनितो करि एक छाक खाके, ओ दिन प्रातः प्रहर नित्यस्नान, प्रातःसन्ध्योपासना करि सम्भव होए तँ मध्याह्नमे नदी, तलाउमे जाके सम्भव नै होए तँ घरके ही पवित्र जलसँ अपामार्ग, गाईक गोबर तथा पवित्र स्थानक माटि कुशपानी आदि लगाके विधिपूर्वक श्रावणी निमित्तक मध्याह्न स्नान, सन्ध्योपासना आदि सम्पन्न करैत अछी। ओकर बाद जौ तिल कुश साथमे लके अविच्छिन्न वंशपरम्परा जोगाएल उपाध्याय वैदिक ब्राह्मणसभक गुरु थापि विधिपूर्वक अपन शाखाक वेद-वेदांगक पाठ करैत अछी वा सुनैत अछी। ओकर बाद अपन-अपन गोत्र, प्रवर आ ऋषिगणसभाक तथा वर्तमान समयके अरुन्धतिसहित सप्तर्षिमण्डलक विधिपूर्वक पूजा करि ऋषितर्पणी,यज्ञोपवीताभिमन्त्रण (जनै मन्त्रके काम)करैत अछी।
:उपाकर्मणिचोत्सर्गे
गतेमासचतुष्टये।
नवयज्ञोपवीतानि
धृत्वाजीर्णानि संत्यजेत्॥
अर्थात् उपाकर्म,उत्सर्ग आ लगाएल चार महिना भेलाक बाद वैदिक विधिपूर्वक मन्त्र कएल गेल नयाँ जनै (यज्ञोपवीत) बदलैके चलन अछी। एही दिन मन्त्र कएल गेल यज्ञोपवीत (जनै) वर्षदिनभरि लगावेके भण्डारण करैके चलन अछी।
==पक्ष==
==रक्षा बन्धन==
[[File:Rakshabandhan Poojan Thali 01.jpg|thumb|250px|रक्षा बन्धन की पुजन थाली]]
[[File:Rakhi collage.jpg|thumb|राखी]]
==प्रकार==
==विजयके प्रतीक==
==एहो सभ देखी==
==बाह्य जडीसभ==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
[[श्रेणी:हिन्दू पावनिसभ]]
2rg2uz0kiompsijlmh1e25nkyem56jq
ध्यानचन्द सिंह
0
27573
279922
151954
2026-08-27T06:14:45Z
~2026-46617-58
17710
/* */
279922
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox field hockey player
| name = ध्यानचन्द</br>Dhyan Chand
| image = Dhyan Chand closeup.jpg
| birth_date = {{Birth date|1905|08|29|df=y}}<ref>{{cite news|title=Indian hockey's famous legend Dhyan Chand's resume|url=http://www.mid-day.com/articles/indian-hockeys-famous-legend-dhyan-chands-resume/15527174|accessdate=1 April 2016|work=[[Mid Day]]|date=3 December 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160401094009/http://www.mid-day.com/articles/indian-hockeys-famous-legend-dhyan-chands-resume/15527174|archivedate=1 April 2016}}</ref>
| birth_place = [[इलाहवाद]],<ref>{{cite news|last1=Dharma Raja|first1=M.K.|title=HOCKEY WIZARD DHYAN CHAND. REMEMBERED|url=http://pib.nic.in/feature/feyr2000/faug2000/f220820002.html|accessdate=1 April 2016|work=[[Press Information Bureau]]|publisher=[[Government of India]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160401090715/http://pib.nic.in/feature/feyr2000/faug2000/f220820002.html|archivedate=1 April 2016}}</ref> [[संयुक्त प्रान्त]], [[ब्रिटिश भारत]]
| death_date = {{Death date and age|1979|12|03|1905|08|29|df=yes}}
| death_place = [[दिल्ली]]
| height = {{convert|5|ft|7|in|cm|abbr=on}}
| position = फरवर्ड
| clubs1 = भारतीय सेना
| years1 = १९२१–१९५६
| nationalteam1 = भारतीय पुरुष हकी टीम
| nationalyears1 = १९२६–१९४८
| nationalcaps(goals)1 =
| medaltemplates =
{{MedalSport | पुरुषक [[फिल्ड हकी]] }}
{{MedalCountry | {{IND}} }}
{{MedalCompetition | [[ओलम्पिक खेल]]}}
{{MedalGold | [[१९२८ ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक|१९२८ एम्सटर्डम]] | टिम }}
{{MedalGold | [[१९३२ ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक|१९३२ लस एन्जेल्स]] | टिम }}
{{MedalGold | [[१९३६ ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक|१९३६ बर्लिन]] | टिम }}
}}
'''मेजर ध्यानचन्द सिंह''' (२९ अगस्त, १९०५ -३ दिसम्बर, १९७९) भारतीय फिल्ड हॅाकीक भूतपूर्व खेलाड़ी आ कप्तान छलाह । [[भारत]] आ विश्व हॅाकी कऽ सर्वश्रेष्ठ खेलाड़ी सभ मे हुनकर गिनती होइत अछि। ओ तीन बेर [[ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक|ओलम्पिक]]क स्वर्ण पदक जीतऽवला भारतीय हॅाकी टीम के सदस्य रहल छल (जहि मे सन् १९२८ केरि[[१९२८ ग्रीष्मकालीन ओलम्पिकमे भारत|एम्सटर्डम ओलोम्पिक]], सन १९३२ के [[१९३२ ग्रीष्मकालीन ओलम्पिकमे भारत|लॅास एन्जेल्स ओलम्पिक]] आ सन् १९३६ कऽ [[१९३६ ग्रीष्मकालीन ओलम्पिकमे भारत|बर्लिन ओलम्पिक]] शामिल अछि)। हुनकर जन्म तिथि के भारत मे '''राष्ट्रीय खेल दिवस'''क रूप मे मनाओल जाइत अछि।<ref name="test1">children.co.in/india/festivals/national-sports-day.htm</ref> हुनक छोट भाई [[रूप सिंह]] सेहो बढिया हॅाकी खेलाड़ी छलाह जे ओलम्पिक मे बहुतो गोल दागने छल।
== जीवन परिचय ==
== खेलाड़ी जीवन ==
== ओलम्पिक खेल ==
=== एम्सटर्डम (१९२८) ===
=== लस एन्जिल्स (१९३२) ===
=== बर्लिन (१९३६) ===
[[File:Dhyan Chand with the ball vs. France in the 1936 Olympic semi-finals.jpg|right|thumb|300px|१९३६क बर्लिन ओलम्पिक के समय ध्यानचन्द]]
== हिटलर आ ब्रैडम्यान==
== सम्मान ==
हुनका सन १९५६ मे [[भारत]]क प्रतिष्ठित नागरिक सम्मान [[पद्मभूषण ]]सँ सम्मानित कएल गेल छल । ध्यानचन्द के [[खेल]]क क्षेत्र मे सन् [[१९५६ ]]मे [[पद्म भूषण|पद्मभूषण ]]सँ सम्मानित कएल गेल छल। भारत सरकार हुनकर जन्मदिनक दिन भारतक राष्ट्रीय खेल दिवस घोषित केने अछि । अहि दिन खेल मे उत्कृष्ट प्रदर्शनक लेल राष्ट्रीय पुरस्कार अर्जुन आ द्रोणाचार्य पुरस्कार प्रदान कएल जाइत अछि । भारतीय ओलम्पिक संघ द्वारा ध्यानचन्द के शताब्दीक खेलाड़ी घोषित कएल गेल छल । वर्तमान समय मे ध्यानचन्द के [[भारत रत्न]] देबाऽ लेल मांग भऽ रहल अछि । <ref name="test8">http://indiatoday.intoday.in/story/sachin-tendulkar-dhyan-chand-bharat-ratna/1/170462.html</ref>
[[भारत रत्न]]क लेल ध्यानचन्दक नाम पर एखनो चर्चा चलि रहल अछि ।<ref>{{cite news|title=भारत रत्न के लिए भेजा गया था मेजर ध्यानचंद का नाम |url=http://www.patrika.com/news/upa-government-made-last-minute-change-to-ignore-dhyan-chand-for-bharat-ratna/1020773|work=पत्रिका समाचार समूह |date=३० जुलाई २०१४|accessdate=३० जुलाई २०१४}}</ref>
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.ranchiexpress.com/232516 भारतीय हॅाकीक महानायक छलाह ध्यानचन्द]
{{Commons category|Dhyan Chand|ध्यानचन्द सिंह}}
==एहो सभ देखी==
{{१९५६ पद्म भूषण }}
[[श्रेणी:भारतीय खिलाडी]]
sbcne79294o27kxpwgzdgm4r4oiyb3e
वाणिज्य
0
27777
279875
245856
2026-08-26T20:13:59Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279875
wikitext
text/x-wiki
धनप्राप्ति कऽ उद्देश्यसँ वस्तुसभक क्रय-विक्रय केनाए '''वाणिज्य''' (कमर्स) छी ।<ref>{{cite web|url=http://www.oxforddictionaries.com/definition/english/commerce|title=commerce|publisher=Oxford University Press|access-date=2017-08-26|archive-date=2016-02-24|archive-url=https://web.archive.org/web/20160224202516/http://www.oxforddictionaries.com/definition/english/commerce|dead-url=yes}}</ref> '''कमर्स''' ({{Lang-en|Commerce}}) शब्दक उत्पति ल्याटिन भाषा '''कमर्सियम'''सँ भेल अछि ।<ref>{{cite EB1911|wstitle=Commerce|volume=6|page=766}}</ref> '''वाणिज्य''' अर्थात कोनो [[उत्पादन]] या [[व्यवसाय]] कऽ ओ भाग जे उत्पादित वस्तुसभ आ सेवासभक ओकर उत्पादकसभ आ उपभोक्तासभक बीच [[विनिमय]]सँ सम्बन्ध रखैत अछि । वाणिज्य कऽ अन्तर्गत कोनो आर्थिक महत्वक वस्तु, जेना सामान, [[सेवा]], [[सूचना]] वा धन कऽ दुई वा दुई व्यक्ति या संस्थासभक बीच सौदा कएल जाइत अछि । वाणिज्य [[पूंजीवादी अर्थव्यवस्था]] आ किछ अन्य अर्थव्यवस्थासभक मुख्य वाहक छी ।<ref>Hans Biedermann, James Hulbert (trans.), ''Dictionary of Symbolism - Cultural Icons and the Meanings behind Them'', p. 54.</ref>
[[विश्व]]मे प्रत्येक व्यक्तिसभक किछ आवश्यकता होइत अछि । ओकरा प्राप्त करवाक लेल ओ आवश्यक वस्तुसभ प्राप्त करवाक प्रयत्न करैत अछि । एहिमे सँ किछ वस्तुसभ तँ ओ स्वयं बनाए लेत अछि आ अधिकांश वस्तुसभ ओकरा [[बाजार]]सँ मोल खरीद करैत अछि । वस्तुसभक प्राप्त करवाक लेल ओकरा [[धन]]क आवश्यकता होइत अछि आ ई धन प्राप्त करवाक लेल या तँ ओ दोसर ककरो [[सेवा]] करैत अछि अथवा एहन वस्तुसभ तैयार करैत अछि या क्रय-विक्रय करैत अछि जे दोसर ककरो लेल उपयोगी होए । वस्तुसभक रूप परिवर्तित करि ओकरा अधिक उपयोगी बनबैक कार्य [[उद्योग]] मानल जाइत अछि । वाणिज्यमे ओ सब कार्य सम्मिलित रहैत अछि जे वस्तुसभक क्रय-विक्रयमे सफलता प्राप्त करवाक लेल आवश्यक अछि । जे व्यक्ति वाणिज्य सम्बन्धी कोनो कार्य करैत अछि तँ ओकरा वणिक कहल जाइत अछि ।
==इतिहास==
अन्तर्राष्ट्रिय वाणिज्यक आरम्भ १५,००० वर्ष पहिने सँ भऽ रहल अछि ।<ref>{{cite book | author=Watson, Peter | title=Ideas : A History of Thought and Invention from Fire to Freud | url=https://archive.org/details/ideashistoryofth0000wats | publisher=HarperCollins | year=2005| isbn=0-06-621064-X}} Introduction......./</ref>
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
{{wiktionary|वाणिज्य}}
==एहो सभ देखी==
* [[व्यापार]]
* [[व्यवसाय]]
* [[उद्योग]]
* [[लेखा शास्त्र]]
[[श्रेणी:वाणिज्य]]
5yixg9gxttkwghv7glo9r272qt9wbaa
दीपावली
0
27856
279811
279699
2026-08-26T19:39:03Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279811
wikitext
text/x-wiki
{{Featured article}}
{{Infobox holiday
|holiday_name = दीपावली<br> Deepavali
|type = हिन्दू
|nickname = दिवाली
|image = The Rangoli of Lights.jpg
|caption = दीपावलीमे [[रङ्गोली]] सजावट
|observedby = [[हिन्दू]], [[सिख]], [[जैन]] आ [[बौद्ध धर्म|बौद्ध]]<ref>Charles M Townsend, The Oxford Handbook of Sikh Studies, Oxford University Press, {{ISBN|978-0199699308}}, page 440</ref>
|litcolor =
|longtype = सांस्कृतिक आ धार्मिक
|begins = [[धनतेरस]], दीपावली सँ २ दिन पहिने
|ends = [[भाई द्वितीया]], दीपावलीक २ दिन बाद
|date = [[हिन्दू क्यालेन्डर]] अनुसार
|celebrations = [[दीया (प्रकाश)|दीया]] आ प्रकाश, घर सजावट, खरिददारी, [[पूजा (हिन्दू)|पूजा]] (आराधना), उपहार, धार्मिक रितिरिवाजक प्रदर्शन, आतिशबाजी, भोज आ मिठाई
|date2019 = २७ अक्टुबर<ref name=NextYear/><br>१८ अक्टुबर (बुध दिन) [[दक्षिण भारत]]मे<ref name=NextYear>{{cite web|url=http://india.gov.in/calendar/2017-10 |title=Holiday calendar |publisher=National Portal of India |accessdate=27 October 2016}}</ref>
<!-- move the following to active after March of the relevant year, please cite official holiday calendar from gov.in
|date2018 = ७ नवम्बर (बुध दिन)
|date2019 = २७ अक्टुबर (रवि दिन)
|date2020 = १४ नवम्बर (शनि दिन)
-->
|relatedto = [[काली पूजा]], [[गलुङ्गन]], [[दिवाली (जैन)]], [[बन्दी छोड़ दिवस]], [[तिहार]], [[स्वान्ति]]
}}
'''दीपावाली''' वा '''दिवाली''' अर्थात '''इजोतक पावनि''' [[शरद ऋतु]] ([[उत्तरी गोलार्द्ध]])मे प्रत्येक वर्ष मनाएल जाएवला एक प्राचीन [[हिन्दू]] पावनि छी।<ref name="OED-Diwali">The New Oxford Dictionary of English (1998) ISBN 0-19-861263-X – p.540 "'''Diwali''' /dɪwɑːli/ (also '''Divali''') '''noun''' a Hindu festival with lights...".</ref><ref>[http://www.britannica.com/EBchecked/topic/166786/Diwali Diwali] Encyclopedia Britannica (2009)</ref> दीपावाली [[हिन्दु]] धर्मावलम्वीसभक सभ सँ पैग आ हर्ष-उल्लासक पावनिसभमे सँ एक छी। ई पावनि आध्यात्मिक रूप सँ अन्धकार पर प्रकाशक विजयकेँ दर्शावैत अछि।<ref name="ReferenceA">Jean Mead, How and why Do Hindus Celebrate Divali?, ISBN 978-0-237-534-127</ref><ref name="Demon">{{cite book|url = http://books.google.com/?id=8HhVcspIBU4C&pg=PA179&dq=lamps+kept+on+diwali+lakshmi+evil+spirit#v=fjhfgyuiuyuiyuuiyii99wtwtyeryyywruiuhyuiyy&q&f=false|title = Invisible River: Sir Richard's Last Mission|first=Zak|last=Vera|quote=First Diwali day called ''Dhanteras'' or wealth worship. We perform Laskshmi-Puja in evening when clay diyas lighted to drive away shadows of evil spirits.|accessdate = 26 October 2011|isbn = 978-1-4389-0020-9|date = February 2010}}</ref>
भारतवर्षमे मनाए जाइवला सम्पूर्ण पावनिसभमे दीपावलीकें सामाजिक आ धार्मिक दुनू दृष्टिसँ अत्यधिक महत्त्व अछि । एकरा दीपोत्सव सेहो कहल जाइत अछि । '''तमसो मा ज्योतिर्गमय''' अर्थात '''अन्धकारसँ ज्योति अर्थात प्रकाशक दिस चली''' ई उपनिषदसभक आज्ञा छी । एकरा [[सिख धर्म|सिख]], [[बौद्ध]] तथा [[जैन धर्म]]क लोक सेहो मनावैत अछि । जैन धर्मक लोक एकरा [[महावीर]]क मोक्ष दिवसक रूपमे मनावैत अछि<ref name="Sharma2006">{{Cite book|year=2006|title=Fairs and Festivals of India|first=S.P.|last=Sharma|first2=Seema|last2=Gupta|publisher=Pustak Mahal|isbn=978-81-223-0951-5|page=79|url=http://books.google.com/?id=wPPr9HdmnHcC&pg=PA79&dq=diwali+mahavira+527}}</ref><ref name="N. Upadhye, Review 1982 pp. 231-232">{{cite journal|title=Mahavira and His Teachings|url=https://archive.org/details/sim_journal-of-the-american-oriental-society_january-march-1982_102_1/page/231|first=A. N.|last=Upadhye|editor-first=Richard J.|editor-last=Cohen|journal=Journal of the American Oriental Society|volume=102|date=Jan–Mar 1982|pages=231–232|doi=10.2307/601199|jstor=601199|issue=1|publisher=American Oriental Society}}</ref> तथा सिख समुदाय एकरा [[बन्दी छोड़ दिवस]]क रूपमे मनावैत अछि ।
मानल जाइत अछि कि दीपावलीक दिन [[अयोध्या]]क राजा [[राम|श्री रामचन्द्र]] अपन चौदह वर्षक वनवासक पश्चात घर वापस आएल छल ।<ref>{{Cite web |url=http://www.swargarohan.org/Ramayana/Uttar-Kand.htm |title=Ramcharitmanas, Uttarkand |access-date=2017-10-16 |archive-date=2009-02-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20090209112601/http://swargarohan.org/Ramayana/Uttar-Kand.htm |dead-url=yes }}</ref> अयोध्यावासिसभक ह्रदय अपन परम प्रिय राजाक आगमनसँ उल्लसित छल । श्री रामक स्वागतमे अयोध्यावासिसभ [[घी]]क दीप जलेने छल । [[कातिक]] मासक सघन कारी [[अमावस्या]]क ओ रात्रि दीपक इजोतसँ जगमग भऽ गेल । तहियासँ आईधरि भारत आ नेपालमे प्रति वर्ष ई प्रकाश-पावनि हर्ष आ उल्लाससँ मनाएल जाइत अछि । ई पावनि अधिकतर [[ग्रेगोरियन क्यालेन्डर]]क अनुसार [[अक्टुबर]] वा [[नवम्बर]] महिनामे मनाएल जाइत अछि । दीपावली दीपसभक [[पावनि]] छी । [[भारत|भारतीय]]सभक विश्वास अछि की [[सत्य]]क सदा जीत होइत अछि आ झूठक नाश होइत अछि । दीपावाली याह चरितार्थ करैत अछि- असतो माऽ सद्गमय, तमसो माऽ ज्योतिर्गमय । दीपावली स्वच्छता आ प्रकाशक पर्व छी । कयन सप्ताह पूर्वेसँ दीपावली कऽ तैयारी आरम्भ भऽ जाइत अछि । लोक अपन घरसभ, दोकानसभ आदि कऽ सफाई कार्य आरम्भ करि देत अछि । घरसभमे मरम्मत, रङ्ग-रोगन, सफेदी आदि कार्य होमए लागैत अछि । लोकसभ अपन अपन दोकानकें सेहो साफ सुथरा करि सजावैत अछि ।
दीपावाली [[नेपाल]], [[भारत]],<ref name="about">{{cite web|url=http://india.gov.in/calendar/calendar.php|title=Indian Government Holiday Calendar|publisher=National Portal of India|accessdate=15 March 2010}}</ref> [[श्रीलंका]], [[म्यानमार]], [[मरिसस]], [[गुयाना]], [[त्रिनिदाद आ टोबैगो]], [[सुरीनाम]], [[मलेसिया]], [[सिङ्गापुर]], [[फिजी]], [[पाकिस्तान]] आ [[अस्ट्रेलिया]]क बाहरी सीमामे अवस्थित [[क्रिसमस द्वीप]]मे मनाएल जाइत अछि ।
{{Infobox
| title = दिपावाली उत्सव
| image =
{{image array|perrow=2|width=175|height=115
| image1 = Deepawali-festival.jpg| caption1 = [[नर्क चतुर्दशी]]क रातिमे घर भितर [[दीप]]सँ कएल गेल सजावट
| image2 =| caption2 = दिवालीक रातिमे दीपसँ कएल गेल बाहरी सजावट
| image3 =| caption3 = [[महाराष्ट्र]]मे [[धनतेरस]]सँ पहिने दिवालीक इजोत
| image4 = Glowing Swayambhu (3005358416).jpg| caption4 = दिवाली ([[तिहार]])क लेल जगमग एक [[नेपाल|नेपाली]] मन्दिर
| image5 = Diwali fireworks and lighting celebrations India 2012.jpg| caption5 = [[अमृतसर]]मे दिवाली उत्सव
| image6 = Fireworks Diwali Chennai India November 2013 b.jpg| caption6 = दिवालीक रातिमे [[चेन्नई]]मे कएल गेल आतिशबाजी
| image7 = Ganga At Nibi Gaharwar.jpg| caption7 = ग्रामीण उत्सव – [[गङ्गा नदी|गङ्गा]] नदीमे दीप
| image8 = Sweets Mithai for Diwali and other Festivals of India.jpg|caption8 = दिवाली [[मिठाई]]
}}
|caption = दिवाली नजारा, आतिशबाजी, कला, आ स्वादक पावनि छी । जे देश आ प्रान्तानुसार भिन्नता पायल जाइत अछि ।
}}
==शब्द उत्पति==
दीपावली शब्दक उत्पत्ति [[संस्कृत]]क दू टा शब्दसभ 'दीप' अर्थात 'दिया' आ 'आवली' अर्थात 'पङ्क्ति' या 'श्रृङ्खला' कऽ मिश्रण सँ भेल अछि। एकर उत्सवमे घरक दुआरि, घरसभ आ [[मन्दिर]]सभमे लाखो प्रकाशक प्रज्वलित कएल जाएत अछि। दीपावली जकरा दिवाली सेहो कहल जाएत अछि ओकरा अन्य भाषासभमे भिन्न-भिन्न नामसभ सँ जानल जाएत अछि जना:
* [[उड़िया भासा|उड़िया]]: दीपावली
* [[बङ्गाली भाषा|बङ्गाली]]: दीपाबोली
* [[आसामी भाषा|आसामी]]: दीपावली
* [[कन्नड़ भाषा|कन्नड़]], [[मलयालम भाषा|मलयालम]]: ദീപാവലി
* [[तमिल भाषा|तमिल]]: தீபாவளி
* [[तेलुगु भाषा|तेलुगु]]), दिवाली
* [[गुजराती भाषा|गुजराती]]: દિવાળી
* [[हिन्दी भाषा|हिन्दी]]: दिवाली
* [[मराठी भाषा|मराठी]]: दिवाळी
* [[कोंकणी भाषा|कोंकणी]]: दिवाळी
* [[पञ्जाबी भाषा|पञ्जाबी]], दियारी
* [[सिन्धी भाषा|सिन्धी]]: दियारी
* [[नेपाली भाषा|नेपाली]]: तिहार
* [[मारवाड़ी भाषा|मारवाड़ी]]: दियाळी
==इतिहास==
भारतीय उपमहाद्वीपमे प्राचीन काल सँ दीपावालीकेँ [[हिन्दू पञ्चाङ्ग]]क [[कार्तिक]] मासमे [[गर्मी]]क फसल काटलाक बाद एक पावनिक रूपमे दर्शाएल गेल। दीपावालीकेँ [[पद्म पुराण]] आ [[स्कन्द पुराण]] नामक संस्कृत ग्रन्थसभमे उल्लेख भेटैत अछि जे मानल जाएत अछि कि पहिल सहस्त्राब्दीक अन्तिम समयमे विस्तृत करि लिखल गेल छल। दीया (दीपक) केँ स्कन्द पुराणमे [[सूर्य]]क भागसभक प्रतिनिधित्व केनिहार मानल गेल अछि, सूर्य जे जीवनकेँ लेल प्रकाश आ ऊर्जाक लौकिक दाता छी आ जे हिन्दू पञ्चाङ्ग अनुसार कार्तिक माहमे अपन स्थिति परिवर्तित करैत अछि।<ref name="tp">Pintchman, Tracy. ''Guests at God's Wedding: Celebrating Kartik among the Women of Benares'', pp. 59–65. State University of New York Press, 2005. ISBN 0-7914-6596-9.</ref><ref>Lochtefeld, James G. "Kartik" in ''The Illustrated Encyclopedia of Hinduism'', Vol. 1: A–M, p. 355. Rosen Publishing. ISBN 978-0-8239-3179-8.</ref> कीछ क्षेत्रसभमे हिन्दू दीपवालीकेँ [[यम]] आ [[नचिकेता]]क कथाक सङ्ग सेहो जोड़ैत अछि।<ref>[http://sanskritdocuments.org/articles/diwali-article-200310-tarang.pdf Diwali - the season of Festivals] Tarang (October 2003), page 4</ref> नचिकेताक कथा जे पहिल सहस्त्राब्दी ईसा पूर्व उपनिषदमे दर्ज कएल गेल अछि ओहिमे सही विरुद्ध गलत, ज्ञान विरुद्ध अज्ञान, सुच्चा धन विरुद्ध क्षणिक धन आदिकेँ बारेमे बताएल गेल अछि।<ref>[[Max Müller]] (Translator), The Upanishads, {{Google books|gV8sAAAAYAAJ|Katha Upanishad|page=1}}, Quote: "The wise prefers the good to the pleasant, but the fool chooses the pleasant through greed and avarice. Wide apart are these two, ignorance and wisdom. [...] What is called a treasure is transient, for the eternal is not obtained by things which are not eternal. The wise who, by means of meditation on his Self, recognizes the Ancient, he indeed leaves (transient) joy and sorrow far behind. [...] Beyond the senses there are the objects, beyond the objects there is the mind, beyond the mind there is the intellect, the Self is beyond the intellect. Beyond the Self is the Undeveloped, beyond the Undeveloped is the [[Purusha]]. Beyond the Purusha there is nothing, this is the goal, the highest road. A wise man should keep down speech and (impulses of) mind, he should keep them within the Self which is knowledge."</ref>
७म् शताब्दीक संस्कृत नाटक [[नागानन्द]]मे राजा [[हर्ष]] एकरा '''दीपप्रतिपादुत्सव:''' कहने अछि जहिमे दीया जलाएल जाएत छल आ नव दुल्हीन आ दूल्हाकेँ उपहार देल जाएत छल।<ref name="bnsharma">BN Sharma, Festivals of India, South Asia Books, ISBN 978-0836402834, pp. 9–35</ref><ref name=yaksha>{{cite book|last1=Varadpande|first1=Manohar Laxman|title=History of Indian Theatre, Volume 1|url=https://archive.org/details/historyofindiant0000mlva|date=1987|publisher=Abhinav Publications|isbn=9788170172215|page=[https://archive.org/details/historyofindiant0000mlva/page/159 159]|accessdate=18 October 2014}}</ref> ९म् शताब्दीमे [[राजशेखर]]द्वारा [[काव्यमीमांसा]]मे एकरा '''दीपमालिका''' वर्णित कएल गेल अछि जहिमे घरसभक पोताई कएल जाएत छल आ तेलक दीयासभ सँ रातिमे घर, सड़क आ बाजारसभकेँ सजाएल जाएत छल।<ref name=bnsharma/>
भारत यात्रा करऽ आएल कयन यात्रीसभद्वारा सेहो दीपावलीकेँ वर्णन कएल गेल छल। एघारहम शताब्दीमे भारत भ्रमण करऽ आएल फारसी यात्री आ इतिहासकार [[अल बेरुनी]] कार्तिक मासमे अमावस्याक दिन [[हिन्दू]] धर्मावलम्बीद्वारा दीपावली मनाएल जेबाक यथार्थ अपन स्मृति पुस्तकमे लिखने छल।<ref>R.N. Nandi (2009), in A Social History of Early India (Editor: B. Chattopadhyaya), Volume 2, Part 5, Pearson Education, {{ISBN|978-8131719589}}, pp. 183–84</ref> [[भेनिस]]क व्यापारी आ यात्री [[निकोलो डे कोन्टी]] १५म् शताब्दीक शुरुआतमे भारतक दौरा केनए छल आ अपन संस्मरणमे लिखने छल जे हिन्दूसभक अनेकौं पावनिसभमे सँ एक पावनिक अवसरमे ओ सभ अपन मन्दिरक भीतर आ छतक बाहर असङ्ख्य सङ्ख्यामे तेलक दीपक जलबैत छल जे दिन-राति जलैत रहैत छल आओर परिवारक सदस्यसभ एक जगह जमा भऽ नव परिधानमे अपनाआपकेँ ढालि लैत छल आ उत्सव हर्षोल्लासक सङ्ग मनबैत छल।{{sfn|Abraham Eraly|2015|pp=315–16}}{{sfn|Robert Sewell|2006|pp=85–86}} १६हम शताब्दीमे पुर्तगाली यात्री [[डोमिङ्गो पेस]] भारतक [[विजयनगर साम्राज्य]]क अपन यात्रा वृतान्तमे उल्लेख केनए छल जे हिन्दू धर्मावलम्बीसभ दीपावली पावनि [[अक्टुबर]] मासमे अपन घर आ मन्दिरसभमे दीया सँ प्रज्वलित करि मनबैत छल।{{sfn|Robert Sewell|2006|pp=85–86}}
[[दिल्ली सल्तनत]]क इस्लामिक इतिहासकारसभ आ [[मुगल साम्राज्य]] कालमे सेहो दिवाली आ अन्य हिन्दू पावनिकेँ उल्लेख छल। विशेष रूप सँ मुगल सम्राट [[अकबर]] एहन हिन्दू उत्सवसभक स्वागत केनए छल आ उत्सवमे भाग लेनए छल{{sfn|Richard M. Eaton|1996|pp=159–60 with footnotes}}{{sfn|Charles Melville|2012|p=526, Quote: "He [Mahmud b. Amir Vali] gives a very detailed account of the celebration of the ten days of Moharram, which he witnessed in Lahore in 1965, as well as Hindu festivals such as Diwali (...)".}} जबकि अन्य सम्राट [[औरङ्गजेब]] सन् १६६५ मे भारत वर्षमे दिवाली आ [[होली]] जका पावनिसभ पर प्रतिबन्ध लगाए देनए छल।{{sfn|Kiyokazu Okita|2014|pp=28–29}}{{sfn|Stephen Blake|2013|pp=87–89}}{{refn|group=note|According to Audrey Truschke, the Sunni Muslim emperor Aurangzeb did limit "public observation" of many religious holidays such as Hindu Diwali and Holi, but also of Shia observance of Muharram and the Persian holiday of Nauruz. According to Truschke, Aurangzeb did so because he found the festivals "distasteful" and also from "concerns with public safety" lurking in the background.{{sfn|Audrey Truschke|2017|pp=74–75}} According to Stephen Blake, a part of the reason that led Aurangzeb to ban Diwali was the practice of gambling and drunken celebrations.{{sfn|Stephen Blake|2013|pp=87–89}} Truschke states that Aurangzeb did not ban private practices altogether and instead "rescinded taxes previously levied on Hindu festivals" by his Mughal predecessors.{{sfn|Audrey Truschke|2017|pp=74–75}} John Richards disagrees and states Aurangzeb, in his zeal to revive Islam and introduce strict [[Sharia]] in his empire, issued a series of edicts against Hindu festivals and shrines.<ref name="Richards1995p175"/> According to Richards, it was Akbar who abolished the discriminatory taxes on Hindu festivals and pilgrims, and it was Aurangzeb who reinstated the Mughal era discriminatory taxes on festivals and increased other religion-based taxes.<ref name="Richards1995p175">{{cite book|author=John F. Richards|title=The Mughal Empire|url=https://books.google.com/books?id=HHyVh29gy4QC |year=1995 |publisher=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-56603-2|pages=38–40, 175–76}}</ref>}}{{refn|group=note|Some Muslims joined the Hindu community in celebrating Diwali in the Mughal era. Illustrative Islamic records, states Stephen Blake, include those of 16th-century Sheikh Ahmad Sirhindi who wrote, "during Diwali.... the ignorant ones amongst Muslims, particularly women, perform the ceremonies... they celebrate it like their own Id and send presents to their daughters and sisters,.... they attach much importance and weight to this season [of Diwali]."{{sfn|Stephen Blake|2013|pp=87–89}}}}
==महत्व==
==टिप्पणीसभ==
{{reflist|group="note"}}
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist|2}}
==बाह्य जडीसभ==
{{Commons category|Dipavali|दीपावली}}
{{Wikiquote|Dipavali|दीपावली}}
==एहो सभ देखी==
{{हिन्दू पर्व-त्यौहार}}
[[श्रेणी:हिन्दू पावनिसभ]]
[[श्रेणी:मुख्य लेखसभ]]
k6oqyu7xtmhuj9qm36nqn5dflomyylm
दीया (प्रकाश)
0
28247
279753
206815
2026-08-26T19:12:55Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279753
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox
| title = दीया<br>Diya
| image =
{{image array|perrow=3|width=145|height=100
| image4 = Diya.jpg| caption4 = माटिक दीया- [[दीपावली]]क लेल
| image5 = Oil lamp on rangoli.jpg| caption5 = [[रङ्गोली]]क उपर दीया
| image3 = Diya-1.JPG| caption3 = छतपर दीया
| image1 = Deepavali-haNate.jpg| caption1 = दुईटा दीया तेल संग
| image2 =The Diwali Diya.jpg| caption2 = बहु टेमीक संग दीया
| image6 = 'Diya's' on Ganges river on Dev Deepavali festival.jpg| caption6 = [[गङ्गा नदी]]मे हेलैत दीया
}}
|caption = विभिन्न रूपमे दीया
}}
'''दीया''', '''दीप''', '''दीपक''', '''दीवा''' या '''दियो'''<ref>{{cite book|title=Sacred Places of a Lifetime|url=https://archive.org/details/sacredplacesofli0000unse|date=2008|publisher=National Geographic Society|location=Washington DC|isbn=978-1-4262-0336-7|page=[https://archive.org/details/sacredplacesofli0000unse/page/270 270]}}</ref>ओ पात्र छी जहिमे सूतक बाती आ तेल वा घी राखि केर ज्योति प्रज्वलित कएल जाइत अछि । पारम्परिक दीया माटिक होइत अछि मुदा धातुक दीया सेहो प्रचलनमे अछि । प्राचीन कालमे एकर प्रयोग प्रकाशक लेल कएल जाइत छल किन्तु बिजलीक आविष्कारक बाद आब ई सजावटक वस्तुक रूपमे अधिक प्रयोग होइत अछि । धार्मिक आ सामाजिक अनुष्ठानसभमे एकर महत्व अखनो अछि । ई पञ्चतत्वमे सँ एक अग्निक प्रतीक मानल जाइत अछि । दीपक प्रज्वलितक एक मन्त्र सहो अछि जकर उच्चारण सम्पूर्ण शुभ अवसरसभ पर कएल जाइत अछि । एहिमे कहल गेल अछि कि सुन्दर आ कल्याणकारी, आरोग्य आ सम्पदा दै वला हे दीप, शत्रुक बुद्धि विनाशक लेल हम अहाँकें नमस्कार करैत छी । दीया विशेष रूपसँ [[भारत]] आ [[नेपाल]]क [[हिन्दू धर्म]], [[बुद्ध धर्म]] आ [[जैन धर्म]]क धर्मावलम्बीसभ विशिष्ट अवसरसभ पर प्रज्वलित करैत अछि जेना [[दीपावली]]क दिन । जब दीपकें पङ्क्तिमे राखि केर जलायल जाइत अछि तखन एकरा दीपमाला कहल जाइत अछि एना विशेष रूपसँ खुशीक अवसरसभ जेना दिपावली, विवाह आदि पर कएल जाइत अछि ।
==इतिहास==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
{{commons category|Diya|दीया}}
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:पूजा]]
[[श्रेणी:संस्कृति]]
nne2ve0petz9aiepbqgr5fixtghpscs
बीबी का मकबरा
0
28406
279775
156950
2026-08-26T19:22:23Z
InternetArchiveBot
10060
Add 4 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279775
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox historic site
| name = बीबी का मकबरा<br>Bibi Ka Maqbara
| image = Biwi ka Maqbara.JPG
| image_size = 230px
| caption = बीबी का मकबरा
| designation1 =
| designation1_date =
| designation1_number =
| designation1_criteria =
| designation1_free1value =
| designation1_free2name = समर्पित
| designation1_free2value = [[दिलरास बानो बेगम]]
| location = [[औरङ्गाबाद, महाराष्ट्र]], [[भारत]]
| elevation =
| built = सन् १६६०–१६६१<ref>{{cite book|last1=Bhalla|first1=A.S.|title=Royal tombs of India : 13th to 18th century|date=2009|publisher=Mapin|location=Ahmedabad|isbn=9788189995102|page=15}}</ref>
| architect = अता-उल्लाह, हंसपत राय
| architecture = [[मुगल वास्तुशैली]]
| coordinates = {{coord|19.90151|75.320195|display=inline}}
| locmapin = India Maharashtra
| map_caption = महाराष्ट्र, भारतमे स्थान
| visitation_num =
| visitation_year =
}}
'''बीबी का मकबरा''' ({{lang-en|Bibi Ka Maqbara}})<ref name=Lach>{{cite book|last=Lach|first=Donald F.|title=Asia in the Making of Europe : Volume III, the Century of Advance|year=1998|publisher=University of Chicago Press|isbn=9780226467672|page=738|edition=Pbk.|author2=Kley, Edwin J. Van}}</ref>कऽ निर्माण [[मुगल]] बादशाह [[औरङ्गजेब]]क शहजादा आजमशाहद्वारा अन्तिम सत्रहम् शताब्दीमे कराएल गेल छल ।<ref>{{cite book|title=Asia in the Making of Europe : Volume III, the Century of Advance|last=Lach|first=Donald F.|author2=Kley, Edwin J. Van|publisher=University of Chicago Press|year=1998|isbn=9780226467672|edition=Pbk.|page=738}}</ref><ref name=bibi/><ref name=Eraly/><ref name="Koch">{{cite book|title=King of the World: The Padshahnama|last=Koch|first=Ebba|publisher=Azimuth|year=1997|pages=104}}</ref><ref name="Madan">{{cite book|title=India through the ages|url=https://archive.org/details/indiathroughages00mada|last=Gopal|first=Madan|publisher=Publication Division, Ministry of Information and Broadcasting, [[Government of India]]|year=1990|editor=K.S. Gautam|page=[https://archive.org/details/indiathroughages00mada/page/174 174]}}</ref><ref>{{Cite book|title=The Mughal world: India's tainted paradise.|url=https://archive.org/details/mughalworldindia0000eral|last=Eraly|first=Abraham|publisher=Weidenfeld & Nicolson|year=2008|isbn=|location=|pages=[https://archive.org/details/mughalworldindia0000eral/page/376 376]}}</ref> ओ हुनकर माता, आ औरङ्गजेबक बेगम, दिलरास बानो बेगमक यादमे बनबाएल गेल छल । दिलरास बानो बेगमक राबिया-उद-दौरानीक नामसँ सेहो जानल जाइत छल | ई [[ताजमहल]]क आकृति पर बनवायल गेल छल । ई [[औरङ्गाबाद, महाराष्ट्र|औरङ्गाबाद]], [[महाराष्ट्र]]मे अवस्थित अछि । ई मकबरा [[अकबर]] आ [[शाहजहाँ]]क कालक शाही निर्माणसँ अन्तिम मुगलसभक साधारण वास्तुकलाक परिवर्तनकें दर्शावैत अछि । ताजमहलसँ तुलनाक कारण मात्र ई उपेक्षाक कारण बनल रहल ।<ref>{{cite book |author1=Gascoigne, Bamber |author2=Gascoigne, Christina |title=The Great Moghuls |url=https://archive.org/details/greatmoghuls0000gasc |year=1971 |publisher=Cape |page=[https://archive.org/details/greatmoghuls0000gasc/page/229 229]}}</ref> मुगल कालक समय ई वास्तु औरङ्गाबाद शहरक मध्यमे अवस्थित छल | ई मुगल बादशाह औरङ्गजेबक निर्माण कएल वास्तुमे सर्वोत्तम अछि |<ref name=Eraly>{{cite book |title=The Mughal world: India's tainted paradise |url=https://archive.org/details/mughalworldindia0000eral |last=Eraly |first= Abraham |year=2008| publisher=[[Weidenfeld & Nicolson]] |pages=[https://archive.org/details/mughalworldindia0000eral/page/376 376]}}</ref><ref name=Koch/><ref>{{cite web |title=Bibi Ka Maqbara |url=http://www.aurangabad.net/index.php?option=com_content&view=article&id=196&Itemid=596 |accessdate=28 January 2013 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130222035748/http://www.aurangabad.net/index.php?option=com_content&view=article&id=196&Itemid=596 |archivedate=22 February 2013 |df= }}</ref><ref name=bibi>{{cite web |title=World Heritage Sites. Bibi-Ka-Maqbar |url=http://asi.nic.in/asi_monu_whs_ellora_bibi.asp |accessdate=28 January 2013}}</ref> <ref>{{cite book|last1=text|last2=Sahai|first2=photogr. Surendra|title=Indian architecture : Islamic period : 1192-1857|date=2004|publisher=Prakash Books|location=New Delhi|isbn=9788172340575|page=150|edition=1. publ.}}</ref>
==निर्माण==
अनुमान कएल जाइत अछि की एकर निर्माण सन् १६५१ आ सन् १६६१ कऽ मध्यकालमे भेल । गुलाम मुस्तफाक रचना '''तारीख नाम''' कऽ अनुसार एकर निर्माणक कूल लागत ६,६८,२०३
रुपैया भेल छल ।<ref name="MHGaz1977">{{cite book | author=Maharashtra (India). Gazetteers Dept | title=Maharashtra State gazetteers | url=https://books.google.com/books?id=Lto-AQAAIAAJ | accessdate=25 January 2013 | year=1977 | publisher=Director of Govt. Printing, Stationery and Publications, Maharashtra State | page = 951}}</ref> ई मकबराक गुम्बद पूर्ण रूपसँ सङ्गमरमरक पत्थरसँ बनल अछि | गुम्बद वाहेक दोसर निर्माण प्लास्टरसँ कएल गेल अछि | ई वास्तुक निर्माणक लेल पत्थर [[जयपुर]]क खदानसभसँ लाबल गेल छल | आजमशाह एकरा '''ताजमहल''' सँ बेसी भव्य बनबैलेल चाहैत छल मुदा बादशाह औरङ्गजेबद्वारा देल गेल खर्चमे ओ पूर्ण नै भऽ सकल |
ई मकबराक डिजाइन अताउल्लाहद्वारा कएल गेल छल | अताउल्लाहक पिताजी उस्ताद अहमद लाहोरीकें विश्वप्रसिद्ध [[ताजमहल]]क मुख्य वास्तुकारक तौर पर पहचानल जाइत छल | ई मकबराक गुम्बद ताजमहलक गुम्बदसँ आकारमे छोट अछि | प्राविधिक त्रुटीक कारण आ सङ्गमरमरक कमतरताक कारण ई वास्तु कहियो ताजमहलक बराबर नै मानल गेल |
== सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
== बाह्य जडीसभ ==
* [http://www.pib.nic.in/feature/feyr2003/fmay2003/f060520031.html लिङ्क, प्रेस इनफार्मेस्न ब्यूरो]
* [http://www.goworldtravel.com/ex/aspx/articleGuid.{42ce12dd-4b3e-4975-b7d4-a726b67f6880}/xe/article.htm बीबी का मकबरे पर एक लेख]
* [http://7thtraveler.com/bibi-ka-maqbara-aurangabad-story-history-timings-information/ बीबी का मकबरा औरङ्गाबाद - दक्षिणी ताज]
==एहो सभ देखी==
{{मुगल|state=collapsed}}
[[श्रेणी:भारतक मकबरासभ]]
[[श्रेणी:भारतक सांस्कृतिक धरोहरसभ]]
[[श्रेणी:मुगल वास्तुकला]]
is6m8ribntqvwuc4qlcfu0zek0buob0
बाकु (राजधानी)
0
28437
279865
278829
2026-08-26T20:09:53Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279865
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
|official_name=बाकु
|native_name=Bakı
|nickname = हावाक शहर
|image_skyline =
|image_caption =
|image_shield =Coat of arms of Baku.svg
|image_flag =
|seal_size =80px
|image_map =
|mapsize =220px
|map_caption =
|pushpin_map =
|pushpin_label_position=
|pushpin_map_caption=
|subdivision_type =देश
|subdivision_name ={{AZE}}
|established_title =
|established_date =
|leader_title =मेयर
|leader_name =
|area_magnitude =
|area_total_km2 = 285
|area_footnotes =<ref name="DENSITY">{{cite web
|url=http://www.azstat.org/statinfo/demoqraphic/en/010.shtml#s11
|archiveurl=https://web.archive.org/web/20071124164655/http://www.azstat.org/statinfo/demoqraphic/en/010.shtml#s11
|archivedate=24 November 2007
|title=Administrative, density and territorial units and land size by economic regions of Azerbaijan Republic for January 1. 2007
|accessdate=17 July 2009
|deadurl=yes
|df=dmy
}}</ref>
|area_land_km2 =
|area_water_km2 =
|population_as_of =2012
|population_footnotes =<ref>[http://www.azstat.org/statinfo/demoqraphic/en/AP_/AP_1.shtml The State Statistical Committee of the Republic of Azerbaijan, 2.5 Population by sex, economic and administrative regions, urban settlements at the beginning of 2012, retrieved on October 2, 2012] {{webarchive |url=https://web.archive.org/web/20121023024344/http://www.azstat.org/statinfo/demoqraphic/en/AP_/AP_1.shtml |date=23 October 2012 }}{{dead link|date=June 2017}}</ref>
|population_total =3,202,300
|population_urban =281<ref name="demographia">[http://www.demographia.com/db-worldua.pdf Demographia: World Urban Areas] – Demographia, 2016</ref>
|population_metro =4,308,740
|population_density_km2=996.38
|population_demonym =Bakuvian<ref>{{cite book |author =[[Thomas de Waal]]|title =The Caucasus: An Introduction|url =https://archive.org/details/caucasusintroduc0000dewa|publisher =Oxford University Press|year = 2010 |page = [https://archive.org/details/caucasusintroduc0000dewa/page/16 16]|isbn =0-19-975043-2}}</ref>
{{lang-az|Bakılı}}
|timezone =[[Azerbaijan Time|AZT]]
|utc_offset =+4
|coordinates = {{coord|40|23|43|N|49|52|56|E|type:city(2039700)_region:AZ_source:dewiki|display=inline,title}}
|elevation_m =−28
|area_code=(+994) 12
|postal_code_type=[[Postal code]]
|postal_code=AZ1000
|registration_plate = 10–90 AZ
|website = {{URL|1=http://www.baku-ih.gov.az}}
|footnotes =
}}
'''बाकु''' [[अजरबैजान|अजरवैजान]]क राजधानी तथा क्यासपियन समुद्रमे अवस्थित पैग शहर सेहो छी । ई शहर समुद्री सतह सँ २८ मिटर उपर अवस्थित अछि, जे कारण ई शहर संसारक सबसँ नीचा सतहमे अवस्थित राजधानी रहल अछि । सन् २००९ क शुरूवातमे बाकुक शहरक जनसंख्या जम्मा २० लाख रहल अनुमान केने छल । आधिकारिक रूपमे देशक जनसंख्याक २५ प्रतिशत जनसंख्या ई शहरमे बसोबास करैत अछि ।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:एसियाक राजधानी सहरसभ]]
tiwiu8elalsoth2ci6hkxfxw9hh6kqd
द्रौपदी
0
28476
279826
264269
2026-08-26T19:48:47Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279826
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox character
| series = [[महाभारत]]
| image = Sri Draupadi Maju, Nepal.jpg
| alt = पाञ्चाली
| caption =द्रौपद क नेपाली मूर्तिकला
| spouse= [[युधिष्ठिर]], [[भीम]], [[अर्जुन]], [[नकुल]] आ [[सहदेव]]
| family =[[द्रुपद]] (पिता) <br />प्रशाती (माता)<ref>{{citation |url=http://www.geni.com/people/PRASHATI-DRUPADA/6000000022362549226 |title=PRASHATI DRUPADA|publisher=geni.com|date=March 3, 2015 }}</ref> <br />
|children= प्रतिविन्ध्य, सुतसोम, श्रुतकीर्ती, शतानीक आ श्रुतकर्मा
}}
'''द्रौपदी''' ({{lang-en|Draupadi}}) [[महाभारत]]क सबसँ प्रसिद्ध पात्रसभमे सँ एक छी । ई महाकाव्यक अनुसार द्रौपदी [[पाञ्चाल]] देशक राजा [[द्रुपद]]क पुत्री छी जे बादमे पांचो पाण्डवसभक पत्नी बनल । द्रौपदी पञ्च-कन्यासभमे सँ एक छी जकरा चिर-कुमारी कहल जाइत अछि । ई कृष्णा, यज्ञसेनी, महाभारती, सैरन्ध्री अदि अन्य नामसभ सँ सेहो विख्यात अछि । द्रौपदीक विवाह पांचो [[पाण्डव]] भाईसभ सँ भेल छल । पाण्डवसभद्वारा हिनका सँ जन्मल पांच पुत्र (क्रमशः प्रतिविन्ध्य, सुतसोम, श्रुतकीर्ती, शतानीक आ श्रुतकर्मा) उप-पाण्डव नामसँ विख्यात छल ।
== द्रौपदी कऽ जन्म ==
प्राचीन भारतक महाकाव्य [[महाभारत]]क अनुसार '''द्रौपदी''' क जन्म महाराज [[द्रुपद]]द्वारा आयोजन कएल गेल [[यज्ञकुण्ड]]सँ भेल छल ।<ref>{{cite book|editor=Gayatri Chakravorty Spivak|author = [[Mahasweta Devi]]|chapter = Draupadi |title=In Other Worlds: Essays In Cultural Politics|date=6 December 2012|publisher=Routledge|isbn=978-1-135-07081-6|page=251}}</ref> <ref>{{cite book|author=[[Alf Hiltebeitel]]|title=The cult of Draupadī: Mythologies : from Gingee to Kurukserta|url=https://archive.org/details/snj.cultofdraupadi0000hilt|date=1 January 1991|publisher=Motilal Banarsidass Publishe|isbn=978-81-208-1000-6|page=ii}}
</ref> <ref>{{cite book|author=[[Wendy Doniger]]|title=On Hinduism|url=https://archive.org/details/onhinduism0000doni|date=March 2014|publisher=Oxford University Press|isbn=978-0-19-936007-9|page=[https://archive.org/details/onhinduism0000doni/page/533 533]}}</ref><ref>{{cite book|author=[[Devdutt Pattanaik]]|title=The Goddess in India: The Five Faces of the Eternal Feminine|date=1 September 2000|publisher=Inner Traditions / Bear & Co|isbn=978-1-59477-537-6|page=98}}</ref> द्रौपदीक जन्म महाराज द्रुपदक घर यज्ञकुण्डसँ भेल छल । अतः ओ '''यज्ञसेनी''' सेहो कहायल । द्रौपदी पूर्वजन्ममे कोनो ऋषिक कन्या छल ।<ref>{{cite book|last1=Bhattacharya|first1=Pradip|title=Five Holy Virgins, Five Sacred Myths|publisher=Manushi|url=http://www.manushi-india.org/pdfs_issues/PDF%20141/03%20panchakanya%204-12.pdf}}</ref>
==विवाह==
द्रौपदी पति पावैक कामना सँ तपस्या केनए छल । [[शंकर]] प्रसन्न भऽ हुनका वर देवऽ कऽ इच्छा केलक । ओ भगवान शंकर सँ पांच बेर कहलक की ओ सर्वगुणसम्पन्न पति चाहैत अछि । शंकर कहलक की दोसर जन्ममे ओकर पांच भरतवंशी पति होइत, कियाकी ओ पति पाबैक कामना पांच बेर दोहरेने छल ।
जब [[पाण्डव]] तथा [[कौरव]] राजकुमारसभक शिक्षा पूर्ण भऽ गेल तँ ओ गुरू [[द्रोणाचार्य]]कें गुरू दक्षिणा देबऽ चाहलक । द्रोणाचार्यकें द्रुपदद्वारा कएल गेल अपन अपमानक स्मरण भऽ गेल आ ओ राजकुमासभसँ कहलक - राजकुमारसभ! यदि अहाँ गुरुदक्षिणा देबऽ चाहैत छी तँ पाञ्चाल नरेश द्रुपदकें बन्दी बनाए हमर समक्ष प्रस्तुत करी । याह अहाँ लोकनिक गुरुदक्षिणा होइत ।
गुरुदेवक ई कहलाक बाद समस्त राजकुमार अपन-अपन अस्त्र-शस्त्र लऽ पाञ्चाल देश दिस अपन डेग बढेलक । पाञ्चाल पहुँचलाक बाद [[अर्जुन]] द्रोणाचार्यसँ कहलक - गुरुदेव! अहाँ पहिने कौरवसभकें राजा द्रुपदसँ युद्ध करवाक आज्ञा दी । यदि ओ [[द्रुपद]]कें बन्दी बनेबामे असफल रहल तँ हम पाण्डव युद्ध करब ।
गुरुक आज्ञा पश्चात कौरव दिस सँ [[दुर्योधन]]क नेतृत्वमे कौरवसभ [[पाञ्चाल]] पर आक्रमण करि देलक । दुनू पक्षसभक मध्य भयङ्कर युद्ध होमए लागल मुदा अन्तमे कौरव परास्त भऽ भागि गेल । कौरवसभक पलायन भेला देख पाण्डवसभ आक्रमण आरम्भ करि देलक । भीमसेन तथा अर्जुनक पराक्रमक समक्ष पाञ्चाल नरेशक सेना हारि गेल । अर्जुन आगा जाए द्रुपदकें बन्दी बनाए लेलक आ गुरु द्रोणाचार्यक समक्ष पेश केलक ।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
{{पञ्चकन्यासभ}}
{{Commons category|Draupadi|द्रौपदी}}
{{महाभारत}}
[[श्रेणी:महाभारतक पात्रसभ]]
dklvec4xib6ufhv8ta4tf19gdbxdi7h
इरावन
0
28573
279794
243757
2026-08-26T19:31:22Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279794
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox character
| name = इरावन</br>Iravan
| image = Sri Aravan.jpg
| caption = [[श्री मरिअम्मन मन्दिर, सिङ्गापुर]]मे इरावानक प्रतिमा
| family = [[अर्जुन]] आ [[उलूपी]]
| extra-hdr = सन्दर्भ ग्रन्थ
| lbl31 = ग्रन्थ
| data31 = [[महाभारत]], [[श्रीमद्भगवद्गीता]], [[पुराण]]
}}
''' इरावन '''<ref>{{cite book|last=|title=On thrones of gold: three Javanese shadow plays|url=https://archive.org/details/onthronesofgoldt0000unse|editor=Brandon, James R.|publisher=[[University of Hawaii]] Press|year=1993|isbn=0-8248-1425-8}}</ref> [[अर्जुन]] आ नागकन्या [[उलूपी]]क पुत्र छल। ओ एक कुशल धनुर्धर आ मायावी अस्त्रसभक ज्ञाता छल।
कुरुक्षेत्रक युद्धमे, ओ [[शकुनि]]क छः भाईसभक वध केनए छल आ अन्य बहुतसँ योद्धासभक परास्त केलक। इरावनक वध ८अम दिनक युद्धमे [[अलम्बुष]] नामक राक्षस केनए छल।
==व्युत्पत्ति आ अन्य नामसभ==
==प्रतिमा विज्ञान==
==ऐतिहासिक विकास==
==महाभारत==
==तमिल परम्परासभ==
===बलिके शिकारक रूपमे चयन===
===तीन वरदान===
==पूजा==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==पुस्तक स्रोत==
* {{cite book|title=On thrones of gold: three Javanese shadow plays|url=https://archive.org/details/onthronesofgoldt0000unse|editor=Brandon, James R.|publisher=[[University of Hawaii]] Press|year=1993|isbn=0-8248-1425-8}}
* {{cite book|last=Brockington|first=John|title=The Sanskrit Epics|publisher=[[Brill Publishers]]|year=1998|series=Handbook of Oriental Studies (Handbuch Der Orientalistik part 2)|volume=11|isbn=0-19-565025-5}} [http://www.springerlink.com/content/jw32455x42622x52/ Reviewed]{{Dead link|date=October 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} by Alf Hiltebeitel in ''Indo-Iranian Journal'' '''43''' (2000): 161–169.
* {{cite book|last=Buitenen|first=Johannes Adrianus Bernadus van|title=The Mahābhārata|publisher=[[University of Chicago Press]]|year=1973|volume=1|isbn=0-226-84663-6|url=https://books.google.com/?id=V7QBbkhaxp0C}}
* {{cite journal|last=Creese|first=Helen|year=1999|title=The Balinese kakawin tradition; A preliminary description and inventory|journal=Bijdragen tot de Taal-, Land- en Volkenkunde|publisher=KITLV journals|volume=155|issue=1|url=http://www.kitlv-journals.nl/}}
* {{cite book|last=Dikshitar|first=V. A. Ramachandra|title=The Purāṇa Index|publisher=Motilal Banarsidass Publ|location=Delhi|year=1951|volume=1|isbn=81-208-1273-5|authorlink = V. R. Ramachandra Dikshitar}}
* {{cite book | author=Elmore, Wilber Theodore | title=Dravidian Gods in Modern Hinduism; A Study of the Local and Village Deities of Southern India| url=https://books.google.com/?id=s21S-Cmq03UC&pg=PA18&dq=Aravan | page=18 | publisher=Kessinger Publishing | year=2003|origyear = January 1915|isbn = 978-0-7661-3871-1}}
* {{cite book|last= Florida|first=Nancy K.|title=Writing the past, inscribing the future: history as prophesy in colonial Java|publisher=[[Duke University Press]]|year=1995|url=https://books.google.com/?id=JtXWqGzfzGgC|isbn = 0-8223-1622-6}}
* {{cite book|last= Florida|first=Nancy K.|title=Javanese Literature in Surakarta Manuscripts|publisher=[[South East Asia Program]]|year=2000|volume=2|url=https://books.google.com/?id=Id4dj7txArMC|isbn = 0-87727-604-8}}
==बाह्य जडीसभ==
{{Commons category|Aravan|इरावन}}
* [http://news.bbc.co.uk/2/hi/programmes/from_our_own_correspondent/2975727.stm BBC coverage of the Koovagam festival]
==एहो सभ देखी==
{{महाभारत}}
[[श्रेणी:महाभारतक पात्रसभ]]
1pt5wqogufbzkijza6pfg5kq22uy62z
सिन्धु घाटी सभ्यता
0
28748
279746
246165
2026-08-26T19:08:27Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279746
wikitext
text/x-wiki
[[file:Indus Valley Civilization, Early Phase (3300-2600 BCE).png|300x350px|thumbnail|सिन्धुघाँटीक सभ्यताक शुरुआती कालखण्डमे, ३२५०-२७५० ईसापूर्व]]
'''सिन्धुघाटीक सभ्यता''' (३३०० ईसापूर्व सँ १७०० ईसापूर्व तक)<ref>http://aajtak.intoday.in/education/story/indus-valley-civilization-or-sindhu-valley-culture-general-knowledge-1-769584.html</ref> विश्वक प्राचीन नदी घाटी सभ्यतासभमे एकटा मुख्य सभ्यता थीक ।
<ref name="चिंग २००६ २८-३२">{{cite book|last=Ching|first=Francis D. K.|coauthors=Jarzombek, Mark;Prakash, Vikramaditya|year=2006|title=A Global History of Architecture|url=https://archive.org/details/globalhistoryofa0000chin_n0o7|location=Hoboken, N.J.|publisher=J. Wiley & Sons|isbn=0471268925|pages=[https://archive.org/details/globalhistoryofa0000chin_n0o7/page/28 28]–32}}</ref>
सम्मानित पत्रिका [[नेचर]]मे प्रकाशित शोधक अनुसार ई सभ्यता कम सं कम ८००० बर्ष पुरान रहल अछि । ई हडप्पा-सभ्यता आ 'सिंधु-सरस्वती सभ्यता' केरि नाम सँ सेहो जानल जाइत अछि । एकर विकास सिन्धु नदी तथा घघ्घर (प्राचीन सरस्वती)क तट सँ भेल अछि ।<ref name="चिंग २००६ २८-३२"/> [[मोहनजोदड़ो]], [[कालीबंगा]], [[लोथल]], [[धौलावीरा]], [[राखीगढ़ी]] तथा [[हड़प्पा]] एकर प्रमुख केन्द्र छल । दिसम्बर २०१४ मे भिर्दाना कें एखन धरि सभ सँ प्राचीन नगर मानल जाइत सिन्धु-घाटी सभ्यताक । ब्रिटिश-शासन काल मे भेल उत्खननक आधारमे पुरातत्ववेत्ता तथा इतिहासकार सभक अनुमान अछि जे ई अत्यन्त विकसित सभ्यता छल आ' ई नगरर बहुत बेर बसल आ उजड़ल छल ।
सन् १८२६ मे पहिल बेर चार्ल्स मासोन अहि पुरान सभ्यताक खोज केने छलाह । कनिंघम सन् १८५६ मे ई सभ्यताक पहिल सर्वेक्षण केने छलाह । सन् १८५६ मे कराची सँ लाहौरक मध्य रेलवे- लाइनक निर्माणक समय बर्टन-बन्धु सभ हड़प्पा- स्थलक सूचना सरकार के देने छलाह । अहि क्रम मे सन् १८६१ मे एलेक्जेन्डर कनिंघमक निर्देशन मे भारतीय पुरातत्व सर्वेक्षणक स्थापना भेल छल । सिन्धु-घाटी सभ्यता केरि १४०० केन्द्र सभक खोज भऽ चुकल अछि जाहि मे ९२५ केन्द्र भारत मे पाओल गेल अछि । ८० प्रतिशत स्थल सरस्वती नदी ओ एकर सहायक नदी सभक समीप रहल अछि । एखन धरि अन्वेषित स्थल सभ मे सं ३ प्रतिशत स्थल सभक उत्खनन पूर्ण भेल अछि ।
== नामक उत्पत्ति ==
सिन्धु घाटी सभ्यताक क्षेत्र अत्यन्त व्यापक छल । [[हडप्पा] ओ [[मोहनजोदड़ो]] केरि उत्खनन सँ अहि सभ्यता सम्बन्धित प्रमाण प्राप्त भेल अछि। अतः विद्वान सभ एकरा 'सिन्धु-घाटी सभ्यता'क नाम देलनि, ई क्षेत्र सिन्धु तथा ओकर सहायक नदी सभक क्षेत्रमे अबैत अछि, मुदा [[रोपड़]], [[लोथल]], [[कालीबंगा]], वनमाली, रंगापुर आदि क्षेत्र सभ मे सेहो अहि सभ्यताक अवशेष प्राप्त भेल जे सिन्धु तथा ओकर सहायक नदी सभक प्रवाह-क्षेत्र सँ बहार छल । यैह कारण थीक जे इतिहासकार लोकनि अहि सभ्यताक प्रमुख केन्द्र हड़प्पा होयबाक कारण एकरा "हडप्पा सभ्यता"क नाम देब सेहो उचित मानैत छथि ।
भारतीय पुरातत्व सर्वेक्षणक महानिदेशक ''जोन मार्शल'' सन १९२४ मे सिन्धु सभ्यताक मादे मे तीन महत्वपूर्ण ग्रन्थ लिखने छलाह ।
== चित्र दीर्घा ==
<gallery>
फाइल:WellAndBathingPlatforms-Harappa.jpg|सिन्धु घाटी सभ्यता नगरमे स्थित एकटा कूप
फाइल:Votive Image of Bull, ca. 2000 B.C.E. Hand-modeled terracotta. Brooklyn Museum.jpg|एक मूर्ति
फाइल:A drain at Lothal.jpg|लोथल- स्थित प्राचीन नगर मे स्थित एकटा नली
फाइल:Red pottery, IVC.jpg|लाल-मांटि सँ बनल एक पात्रक अवशेष
फाइल:Ceremonial Vessel LACMA AC1997.93.1.jpg|अनुष्ठानादि वा समारोह सभ मे प्रयुक्त पात्र (ईसापूर्व २६०० सँ २४५०)
</gallery>
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य-जाल संयोजन ==
{{commonscat|Indus Valley Civilization|हड़प्पा सभ्यता}}
*[http://www.panchjanya.com/18-8-2002/29.html सिन्धु-सरस्वती सभ्यता : भारत को उषाकाल] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061027183350/http://www.panchjanya.com/18-8-2002/29.html |date=2006-10-27 }} (मिशेल दनिनो)
{{Wikivoyage|Mohenjo-daro}}
* [http://www.harappa.com/ Harappa and Indus Valley Civilization at harappa.com]
* [https://web.archive.org/web/20051125125109/http://pubweb.cc.u-tokai.ac.jp/indus/english/index.html An invitation to the Indus Civilization (Tokyo Metropolitan Museum)]
* [http://www.upenn.edu/researchatpenn/article.php?674&soc Cache of Seal Impressions Discovered in Western India]
==इहो सभ देखी==
[[श्रेणी:इतिहास]]
pe2bjyy4je1mmr2vupiafmgeq2tr4cf
मस्कट, ओमान
0
28767
279759
278842
2026-08-26T19:15:17Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279759
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Settlement
|name=मस्कट
|official_name = मस्कट
|native_name = مسقط ''मस्कट''
|settlement_type = [[शहर]]
|translit_lang1_type=[[अरबी भाषा|अरबी]]
|translit_lang1_info = مسقط
|image_skyline =Central Business District, Muscat, Oman.jpg
|imagesize = 250px
|image_caption = केन्द्रीय व्यापार जिला (सी बी डी), मुत्तराह, मस्कट
|image_flag = Flag of Muscat.svg
|pushpin_map = Oman
|pushpin_map_caption = मस्कट [[ओमान]]मे स्थिति
|pushpin_mapsize=250
|government_type = [[पूर्ण तानाशाही]]
|subdivision_type = देश
|subdivision_name = {{flag|ओमान}}
|subdivision_type1 = [[ओमानक मुहाफजात|मुहाफजात]]
|subdivision_name1 = [[मस्कट मुहाफजात]]
|leader_title = [[सुल्तान]]
|leader_name = [[कबूस बिन सैद]]
|area_magnitude =
|area_metro_km२ = ३५००
|area_footnotes =
|population_as_of = २००८
|population_metro = १०९०७९७
|population_density_km2 =
|population_density_sq_mi =
|utc_offset = +4
|timezone = ओमान मानक समय
|latd= 23|latm= 36|lats=31|latNS=N
|longd= 58|longm= 35|longs=31|longEW=E
|latitude = 23°36?N
|longitude = 58°35?E
|website = http://www.omanet.om
|skyline = Intermission_in_Mutrah.jpg
|skyline_caption = मुत्तराह शहरक रात्रि रौनक
|footnotes =
}}
'''मस्कट''' [[ओमान]]क राजधानी मात्र नै एहि ठामक सबसँ बड़का शहर सेहो छी। ई शहर आधुनिकता तथा परम्पराक अदभूत सङ्गम छी। अही ठाम एक दिस आधुनिक भवन कऽ देखल जा सकैत छी, ओही ऐतिहासिक स्थलसभक सेहो अही ठाम भरमार अछि। एहि कारण ई शहर सभदिनसँ पर्यटकसभक आकर्षणक केन्द्रमे रहैत अछि। अल जलाली किला तथा अल मिरानी किला, भव्य मस्जिद, मुतराह सोक, कसर अल अलाम रॉयल पैलेस, वेट अज-जुबैर म्यूजियम, कुर्रम नेशनल पार्क आदि अही ठामक प्रमुख दर्शनीय स्थल छी।
== प्रमुख आकर्षण ==
=== अल जलाली किला ===
=== भव्य मस्जिद ===
=== मुतराह सोक ===
=== कसर अल अलाम रॉयल पैलेस ===
=== वेट अज-जुबैर म्यूजियम ===
=== कुर्रम नेशनल पार्क ===
== आवागमन ==
== टिप्पणी ==
{{reflist|2}}
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
* {{citation
| author = Peterson, J. E.
| year = 2004
| title = Oman's Diverse Society: Northern Oman
| journal = Middle East Journal
| volume = 58
| pages = 32–51
| url = http://www.jepeterson.net/sitebuildercontent/sitebuilderfiles/Oman_Diverse_Society_Northern_Oman.pdf
|format=PDF}}
* {{cite book | last = Foster | first = Charles | authorlink = | coauthors = | title = The Historical Geography of Arabia | publisher = Duncun and Malcolm | year = 1844 | location = | pages = | url = http://www.google.com/books?id=Lb42AAAAMAAJ | doi = | id = | isbn = }}
* {{cite book | last = Samuel Barrett Miles | first = | authorlink = | coauthors = Robin Bidwell | title = The Countries and Tribes of the Persian Gulf | publisher = Garnet & Ithaca Press | year = 1997 | location = | pages = | url = http://www.google.com/books?id=dbsOoPpZiSEC | doi = | id = | isbn = 9781873938560 }}
* {{cite book | last = Ghazanfar | first = Shahina A. | authorlink = | coauthors = Martin Fisher | title = Vegetation of the Arabian Peninsula | publisher = स्प्रिंगर | year = 1998 | location = | pages = | url = http://books.google.com/books?id=OPniyjxTu-UC&printsec=frontcover | doi = | id = | isbn = 9780792350156 }}
* {{cite book | last = Salm | first = Rodney V. | authorlink = | coauthors = Rolf A.C. Jensen, Vassili Papastavrou | title = Marine Fauna of Oman | publisher = IUCN | year = 1993 | location = | pages = | url = http://books.google.com/books?id=OPniyjxTu-UC&printsec=frontcover | doi = | id = | isbn = 9782831701806 }}
* {{cite web |url=http://world-gazetteer.com/wg.php?x=&men=gpro&lng=en&des=wg&geo=-2851&srt=npan&col=abcdefghinoq&msz=1500&pt=c&va=&geo=-1049459 |title=World Gazetteer: Masqat - profile of geographical entity including name variants |accessdate=2008-09-17 |archiveurl=https://archive.ph/20121208165548/http://world-gazetteer.com/wg.php?x=&men=gpro&lng=en&des=wg&geo=-2851&srt=npan&col=abcdefghinoq&msz=1500&pt=c&va=&geo=-1049459 |archivedate=2012-12-08 |dead-url=yes }}
* {{cite book | last = John Hailman | first = | authorlink = | coauthors = | title = Thomas Jefferson on Wine | publisher = Univ. Press of Mississippi | year = 2006 | location = | pages = | url = http://www.google.com/books?id=dbsOoPpZiSEC | doi = | id = | isbn = 9781578068418 }}
* {{cite book | last = Phillips | first = Wendell | authorlink = | coauthors = | title = Unknown Oman | publisher = D. McKay Co. | year = 1966 | location = | pages = [https://archive.org/details/unknownoman0000wend/page/4 4] | url =https://archive.org/details/unknownoman0000wend| doi = | id = | isbn = }}
* {{cite book | last = Room | first = Adrian | authorlink = | coauthors = | title = Placenames of the World: Origins and Meanings of the Names for Over 5000 Natural Features, Countries, Capitals, Territories, Cities and Historic Sites | publisher = McFarland | year = 2003 | location = | pages = | url = http://books.google.com/books?id=PzIer-wYbnQC&pg=PA246&lr=&sig=ACfU3U1GFMyeR080NhyZz9ZIDLyFBEOs5g | doi = | id = | isbn = 9780786418145 }}
* {{cite book | last = Barth | first = Hans-Jörg | authorlink = | coauthors = Benno Böer | title = Sabkha Ecosystems: The Arabian Peninsula and Adjacent Countries | publisher = स्प्रिंगर | year = 2002 | location = | pages = | url = http://books.google.com/books?hl=en&lr=&id=O7fIy_Rwgc8C&oi=fnd&pg=PA99&ots=mOJ53Q7HVx&sig=VSysUNsUcQhtTFXmYDPlO8sfQMs#PPA292,M1 | doi = | id = | isbn = 9781402005046 }}
* {{cite web |url=http://www.omancensus.net/english/pdf_files/final_results.pdf |title=Final Results of the Census 2003 |accessdate=2008-09-17 |first=Census Administration |format=PDF |publisher=Ministry of the National Economy, Government of the Sultanate of Oman |archive-date=2007-11-24 |archive-url=https://web.archive.org/web/20071124141932/http://www.omancensus.net/english/pdf_files/final_results.pdf |dead-url=yes }}
* {{cite web |url=http://www.omancensus.net/english/selected_data_population_muscat.asp |title=Data & Indicators of the Population |accessdate=2008-09-17 |first=Census Administration |publisher=Ministry of the National Economy, Government of the Sultanate of Oman |archive-date=2008-06-13 |archive-url=https://web.archive.org/web/20080613154426/http://www.omancensus.net/english/selected_data_population_muscat.asp |url-status=dead }}
* {{cite book | last = Great Britain Parliament | first = | authorlink = | coauthors = House of Commons | title = Parliamentary Papers | publisher = HMSO | year = 1876 | location = Great Britain | pages = | url = http://books.google.com/books?id=-UMTAAAAYAAJ&pg=PA181&as_brr=3 | doi = | id = | isbn = }}
* {{cite book | last = Kechichian | first = Joseph A. | authorlink = | coauthors = | title = Oman and the World: The Emergence of an Independent Foreign Policy | publisher = RAND Corporation | year = 1995 | location = Great Britain | pages = | url = http://books.google.com/books?id=SIns4vhNgRkC&printsec=frontcover&as_brr=3#PPR7,M1 | doi = | id = | isbn = 9780833023322 }}
* {{cite book | last = Fahlbusch | first = Erwin | authorlink = | coauthors = Geoffrey William Bromiley, David B. Barrett | title = The Encyclopedia of Christianity | publisher = Wm. B. Eerdmans Publishing | year = 1999 | location = | pages = | url = http://books.google.com/books?id=7ly4DgtT3LkC&pg=PA829&lr=&as_brr=3&sig=ACfU3U3MsXd8potHt9uqiznf_2P32r8-Mw#PPA829,M1 | doi = | id = | isbn = 9780802824158 }}
* {{cite book | last = Rice | first = Michael | authorlink = | coauthors = | title = The Archeology of the Arabian Gulf | publisher = [[Routledge]] | year = 1994 | location = | pages = | url = http://books.google.com/books?id=kWRfe7AdVaYC | doi = | id = | isbn = 9780415032681 }}
* {{cite book | last = Potter | first = Lawrence | authorlink = | coauthors = Sick, Gary | title = Security in the Persian Gulf | publisher = Macmillan | year = 2002 | location = | pages = | url = http://www.google.com/books?id=nYphS6AV8OwC | doi = | id = | isbn = 9780312239503 }}
* {{cite news | first=JE | last=Peterson | coauthors= | title=Oman | year=2002 | publisher= | url =http://www.jepeterson.net/sitebuildercontent/sitebuilderfiles/Oman_Encyclopedia_Britannica.pdf |format=PDF| work = | pages = | accessdate = 2008-09-21 | language = }}
* {{cite journal|title=Oman: Three and a Half Decades of Change and Development|journal=Middle East Policy|date=Summer 2004|first=Peterson|last=JE|coauthors=|volume=11|issue=2|pages=125–137|id= |url=http://www.jepeterson.net/sitebuildercontent/sitebuilderfiles/Oman_Decades_of_Development.pdf|format=PDF|accessdate=2008-09-21 }}
* {{cite book | last = Long | first = David E. | authorlink = | coauthors = Reich, Bernard; Gasiorowski, Mark | title = The Government and Politics of the Middle East and North Africa | publisher = Westview Press | year = 2007 | location = | pages = | url = http://books.google.com/books?id=LpGGbueEuXsC | doi = | id = | isbn = 9780813343617 }}{{Dead link|date=October 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
==बाह्य जडीसभ==
{{commonscat|Muscat}}
* [http://www.mofa.gov.om Ministry of Foreign Affairs] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060207021009/http://www.mofa.gov.om/ |date=2006-02-07 }}
* [http://www.omantourism.gov.om/ Official Ministry Of Tourism site]
* [http://www.omanair.aero/ Oman Air The National Airline]
* [http://www.pamuscat.com/ PA Muscat Online Guide to Muscat] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081102222055/http://www.pamuscat.com/ |date=2008-11-02 }}
* [http://www.Muscat.Travel Muscat Travel]
* [http://www.omanet.om/english/home.asp Ministry Of Information site]
* [http://omanpocketguide.com/ Muscat, Oman Travel and Tourism Portal]
{{coord|23.61|58.54|type:city|display=title}}
<br />
==एहो सभ देखी==
{{क्षेत्रक आधारमे एसियाक राजधानीसभ}}
[[श्रेणी:एसियाक राजधानी सहरसभ]]
[[श्रेणी:एसियाक मुख्य शहरसभ]]
su2smlfn2gil8eqv1tmlpb398f8hv1j
279907
279759
2026-08-27T02:53:41Z
InternetArchiveBot
10060
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
279907
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Settlement
|name=मस्कट
|official_name = मस्कट
|native_name = مسقط ''मस्कट''
|settlement_type = [[शहर]]
|translit_lang1_type=[[अरबी भाषा|अरबी]]
|translit_lang1_info = مسقط
|image_skyline =Central Business District, Muscat, Oman.jpg
|imagesize = 250px
|image_caption = केन्द्रीय व्यापार जिला (सी बी डी), मुत्तराह, मस्कट
|image_flag = Flag of Muscat.svg
|pushpin_map = Oman
|pushpin_map_caption = मस्कट [[ओमान]]मे स्थिति
|pushpin_mapsize=250
|government_type = [[पूर्ण तानाशाही]]
|subdivision_type = देश
|subdivision_name = {{flag|ओमान}}
|subdivision_type1 = [[ओमानक मुहाफजात|मुहाफजात]]
|subdivision_name1 = [[मस्कट मुहाफजात]]
|leader_title = [[सुल्तान]]
|leader_name = [[कबूस बिन सैद]]
|area_magnitude =
|area_metro_km२ = ३५००
|area_footnotes =
|population_as_of = २००८
|population_metro = १०९०७९७
|population_density_km2 =
|population_density_sq_mi =
|utc_offset = +4
|timezone = ओमान मानक समय
|latd= 23|latm= 36|lats=31|latNS=N
|longd= 58|longm= 35|longs=31|longEW=E
|latitude = 23°36?N
|longitude = 58°35?E
|website = http://www.omanet.om
|skyline = Intermission_in_Mutrah.jpg
|skyline_caption = मुत्तराह शहरक रात्रि रौनक
|footnotes =
}}
'''मस्कट''' [[ओमान]]क राजधानी मात्र नै एहि ठामक सबसँ बड़का शहर सेहो छी। ई शहर आधुनिकता तथा परम्पराक अदभूत सङ्गम छी। अही ठाम एक दिस आधुनिक भवन कऽ देखल जा सकैत छी, ओही ऐतिहासिक स्थलसभक सेहो अही ठाम भरमार अछि। एहि कारण ई शहर सभदिनसँ पर्यटकसभक आकर्षणक केन्द्रमे रहैत अछि। अल जलाली किला तथा अल मिरानी किला, भव्य मस्जिद, मुतराह सोक, कसर अल अलाम रॉयल पैलेस, वेट अज-जुबैर म्यूजियम, कुर्रम नेशनल पार्क आदि अही ठामक प्रमुख दर्शनीय स्थल छी।
== प्रमुख आकर्षण ==
=== अल जलाली किला ===
=== भव्य मस्जिद ===
=== मुतराह सोक ===
=== कसर अल अलाम रॉयल पैलेस ===
=== वेट अज-जुबैर म्यूजियम ===
=== कुर्रम नेशनल पार्क ===
== आवागमन ==
== टिप्पणी ==
{{reflist|2}}
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
* {{citation
| author = Peterson, J. E.
| year = 2004
| title = Oman's Diverse Society: Northern Oman
| journal = Middle East Journal
| volume = 58
| pages = 32–51
| url = http://www.jepeterson.net/sitebuildercontent/sitebuilderfiles/Oman_Diverse_Society_Northern_Oman.pdf
|format=PDF}}
* {{cite book | last = Foster | first = Charles | authorlink = | coauthors = | title = The Historical Geography of Arabia | publisher = Duncun and Malcolm | year = 1844 | location = | pages = | url = http://www.google.com/books?id=Lb42AAAAMAAJ | doi = | id = | isbn = }}
* {{cite book | last = Samuel Barrett Miles | first = | authorlink = | coauthors = Robin Bidwell | title = The Countries and Tribes of the Persian Gulf | publisher = Garnet & Ithaca Press | year = 1997 | location = | pages = | url = http://www.google.com/books?id=dbsOoPpZiSEC | doi = | id = | isbn = 9781873938560 }}
* {{cite book | last = Ghazanfar | first = Shahina A. | authorlink = | coauthors = Martin Fisher | title = Vegetation of the Arabian Peninsula | publisher = स्प्रिंगर | year = 1998 | location = | pages = | url = http://books.google.com/books?id=OPniyjxTu-UC&printsec=frontcover | doi = | id = | isbn = 9780792350156 }}
* {{cite book | last = Salm | first = Rodney V. | authorlink = | coauthors = Rolf A.C. Jensen, Vassili Papastavrou | title = Marine Fauna of Oman | publisher = IUCN | year = 1993 | location = | pages = | url = http://books.google.com/books?id=OPniyjxTu-UC&printsec=frontcover | doi = | id = | isbn = 9782831701806 }}
* {{cite web |url=http://world-gazetteer.com/wg.php?x=&men=gpro&lng=en&des=wg&geo=-2851&srt=npan&col=abcdefghinoq&msz=1500&pt=c&va=&geo=-1049459 |title=World Gazetteer: Masqat - profile of geographical entity including name variants |accessdate=2008-09-17 |archiveurl=https://archive.ph/20121208165548/http://world-gazetteer.com/wg.php?x=&men=gpro&lng=en&des=wg&geo=-2851&srt=npan&col=abcdefghinoq&msz=1500&pt=c&va=&geo=-1049459 |archivedate=2012-12-08 |dead-url=yes }}
* {{cite book | last = John Hailman | first = | authorlink = | coauthors = | title = Thomas Jefferson on Wine | publisher = Univ. Press of Mississippi | year = 2006 | location = | pages = | url = http://www.google.com/books?id=dbsOoPpZiSEC | doi = | id = | isbn = 9781578068418 }}
* {{cite book | last = Phillips | first = Wendell | authorlink = | coauthors = | title = Unknown Oman | publisher = D. McKay Co. | year = 1966 | location = | pages = [https://archive.org/details/unknownoman0000wend/page/4 4] | url =https://archive.org/details/unknownoman0000wend| doi = | id = | isbn = }}
* {{cite book | last = Room | first = Adrian | authorlink = | coauthors = | title = Placenames of the World: Origins and Meanings of the Names for Over 5000 Natural Features, Countries, Capitals, Territories, Cities and Historic Sites | publisher = McFarland | year = 2003 | location = | pages = | url = http://books.google.com/books?id=PzIer-wYbnQC&pg=PA246&lr=&sig=ACfU3U1GFMyeR080NhyZz9ZIDLyFBEOs5g | doi = | id = | isbn = 9780786418145 }}
* {{cite book | last = Barth | first = Hans-Jörg | authorlink = | coauthors = Benno Böer | title = Sabkha Ecosystems: The Arabian Peninsula and Adjacent Countries | publisher = स्प्रिंगर | year = 2002 | location = | pages = | url = http://books.google.com/books?hl=en&lr=&id=O7fIy_Rwgc8C&oi=fnd&pg=PA99&ots=mOJ53Q7HVx&sig=VSysUNsUcQhtTFXmYDPlO8sfQMs#PPA292,M1 | doi = | id = | isbn = 9781402005046 }}
* {{cite web |url=http://www.omancensus.net/english/pdf_files/final_results.pdf |title=Final Results of the Census 2003 |accessdate=2008-09-17 |first=Census Administration |format=PDF |publisher=Ministry of the National Economy, Government of the Sultanate of Oman |archive-date=2007-11-24 |archive-url=https://web.archive.org/web/20071124141932/http://www.omancensus.net/english/pdf_files/final_results.pdf |dead-url=yes }}
* {{cite web |url=http://www.omancensus.net/english/selected_data_population_muscat.asp |title=Data & Indicators of the Population |accessdate=2008-09-17 |first=Census Administration |publisher=Ministry of the National Economy, Government of the Sultanate of Oman |archive-date=2008-06-13 |archive-url=https://web.archive.org/web/20080613154426/http://www.omancensus.net/english/selected_data_population_muscat.asp |url-status=dead }}
* {{cite book | last = Great Britain Parliament | first = | authorlink = | coauthors = House of Commons | title = Parliamentary Papers | publisher = HMSO | year = 1876 | location = Great Britain | pages = | url = http://books.google.com/books?id=-UMTAAAAYAAJ&pg=PA181&as_brr=3 | doi = | id = | isbn = }}
* {{cite book | last = Kechichian | first = Joseph A. | authorlink = | coauthors = | title = Oman and the World: The Emergence of an Independent Foreign Policy | publisher = RAND Corporation | year = 1995 | location = Great Britain | pages = | url = http://books.google.com/books?id=SIns4vhNgRkC&printsec=frontcover&as_brr=3#PPR7,M1 | doi = | id = | isbn = 9780833023322 }}
* {{cite book | last = Fahlbusch | first = Erwin | authorlink = | coauthors = Geoffrey William Bromiley, David B. Barrett | title = The Encyclopedia of Christianity | publisher = Wm. B. Eerdmans Publishing | year = 1999 | location = | pages = | url = http://books.google.com/books?id=7ly4DgtT3LkC&pg=PA829&lr=&as_brr=3&sig=ACfU3U3MsXd8potHt9uqiznf_2P32r8-Mw#PPA829,M1 | doi = | id = | isbn = 9780802824158 }}
* {{cite book | last = Rice | first = Michael | authorlink = | coauthors = | title = The Archeology of the Arabian Gulf | publisher = [[Routledge]] | year = 1994 | location = | pages = | url = http://books.google.com/books?id=kWRfe7AdVaYC | doi = | id = | isbn = 9780415032681 }}
* {{cite book | last = Potter | first = Lawrence | authorlink = | coauthors = Sick, Gary | title = Security in the Persian Gulf | publisher = Macmillan | year = 2002 | location = | pages = | url = http://www.google.com/books?id=nYphS6AV8OwC | doi = | id = | isbn = 9780312239503 }}
* {{cite news | first=JE | last=Peterson | coauthors= | title=Oman | year=2002 | publisher= | url =http://www.jepeterson.net/sitebuildercontent/sitebuilderfiles/Oman_Encyclopedia_Britannica.pdf |format=PDF| work = | pages = | accessdate = 2008-09-21 | language = }}
* {{cite journal|title=Oman: Three and a Half Decades of Change and Development|journal=Middle East Policy|date=Summer 2004|first=Peterson|last=JE|coauthors=|volume=11|issue=2|pages=125–137|id= |url=http://www.jepeterson.net/sitebuildercontent/sitebuilderfiles/Oman_Decades_of_Development.pdf|format=PDF|accessdate=2008-09-21 }}
* {{cite book | last = Long | first = David E. | authorlink = | coauthors = Reich, Bernard; Gasiorowski, Mark | title = The Government and Politics of the Middle East and North Africa | publisher = Westview Press | year = 2007 | location = | pages = | url = http://books.google.com/books?id=LpGGbueEuXsC | doi = | id = | isbn = 9780813343617 }}{{Dead link|date=October 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
==बाह्य जडीसभ==
{{commonscat|Muscat}}
* [http://www.mofa.gov.om Ministry of Foreign Affairs] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060207021009/http://www.mofa.gov.om/ |date=2006-02-07 }}
* [http://www.omantourism.gov.om/ Official Ministry Of Tourism site]
* [http://www.omanair.aero/ Oman Air The National Airline]
* [http://www.pamuscat.com/ PA Muscat Online Guide to Muscat] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081102222055/http://www.pamuscat.com/ |date=2008-11-02 }}
* [http://www.Muscat.Travel Muscat Travel]
* [http://www.omanet.om/english/home.asp Ministry Of Information site]
* [http://omanpocketguide.com/ Muscat, Oman Travel and Tourism Portal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090426182521/http://omanpocketguide.com/ |date=2009-04-26 }}
{{coord|23.61|58.54|type:city|display=title}}
<br />
==एहो सभ देखी==
{{क्षेत्रक आधारमे एसियाक राजधानीसभ}}
[[श्रेणी:एसियाक राजधानी सहरसभ]]
[[श्रेणी:एसियाक मुख्य शहरसभ]]
oqmrx9ar8gg9os2kvsghy2wzc40epyq
अनसूया
0
28990
279783
159730
2026-08-26T19:26:17Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279783
wikitext
text/x-wiki
[[file:Anasuya feeding the Hindu Trinity, The Krishna-Sudama Temple of Porbandar, India.JPG|right|thumb|300px|पोरबन्दरक मन्दिरमे त्रिमूर्ति (ब्रह्मा, विष्णु, शंकर)के भोजन खुवैत सती अनसूयाक मूर्ति]]
'''अनसूया''' [[दक्ष प्रजापति]]क चौबीस कन्यासभ मद्धे एक तथा [[अत्रि ऋषि]]क पत्नी छलिन। अनसूया [[श्रीराम अवतार|राम]], [[सीता]] आ [[लक्ष्मण]]के अपन आश्रममे स्वागत केने छलिन । हुनका सीताके उपदेश देने छलिन आ सीताके अखण्ड सौन्दर्यताक एक ओषधि सेहो देने छलिन ।<ref>{{cite book|title=India through the ages|url=https://archive.org/details/indiathroughages00mada|last=Gopal|first=Madan|year= 1990| page= [https://archive.org/details/indiathroughages00mada/page/66 66]|editor=K.S. Gautam|publisher=Publication Division, Ministry of Information and Broadcasting, Government of India}}</ref> उनी भगवान् [[दत्तात्रेय]]क माता छल ।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
{{आकृति:आदर्श हिन्दू नारीसभ}}
[[श्रेणी:पौराणिक पात्र]]
[[श्रेणी:रामायण]]
jjroo4mjwqftsie4fwh8io2b68z9x3r
बाली (इन्डोनेसिया)
0
29513
279745
278357
2026-08-26T19:08:02Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279745
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = Bali<br>बाली
| native_name =
| native_name_lang = id<!-- ISO 639 code e.g. "id" for Indonesian -->
| image_skyline = {{Photomontage
| photo1a = Amed banner sunset.jpg
| photo2a =
| photo2b = Tanah-Lot Bali Indonesia Pura-Tanah-Lot-01.jpg
| photo3a = Panorama of Bali from Besakih - Mother temple.jpg
| photo4a = Snorkeling Pemuteran Bali 2.jpg
| photo4b = Listening To The Sound of Peace Under The Sunset.jpg
| photo5a = Balinese Dancer (Imagicity 1248).jpg
| photo5b = Balinese vrouwen in een processie bij een festival in Ubud, -7 Aug. 2009 a.jpg
| photo5c = Balinese girl with offering.jpg
| size = 280
| spacing = 1
| color = transparent
| border = 0
}}
| image_alt =
| image_caption = उपरसँग, बायासँ दायादिश:<br/> अमेद बिचसँ देखिएल सूर्यास्त आ अगुङ पहाड, गरुड विष्णु केन्काना स्मारक, तनाह लट मन्दिर, बेसाकी मन्दिर, पेमुतेरानमे स्कुबा डाइभिङ, कुता बिचक सूर्यास्त, परम्परागत झाँकीसभ
| image_seal = Coat of arms of Bali.svg
| seal_alt =
| nickname = ''पुलाउ देवता'' (देवताक टापु), अाइस ल्यान्ड अफ गड, अाइस ल्यान्ड अफ पिस, विश्वक बिहान, हिन्दू धर्मक टापु, प्रेमक टापु<ref>{{cite web|url=http://www.thejakartaglobe.com/news/bali-to-host-2013-miss-world-pageant/514130 |title=Bali to Host 2013 Miss World Pageant |work=Jakarta Globe |date=26 April 2012 |accessdate=30 December 2012 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130112020324/http://www.thejakartaglobe.com/news/bali-to-host-2013-miss-world-pageant/514130 |archivedate=12 January 2013 |df=dmy }}</ref>
| motto = ''बाली द्वीप जय'' (बालेली भाषा)<br />(अर्थ:प्रसिद्ध बाली टापु)
| image_map = IndonesiaBali.png
| map_alt =
| map_caption = Location of Bali in Indonesia (हरियरमे)
| coordinates = {{coord|8|39|S|115|13|E|region:ID-BA_type:adm1st_scale:1000000|display=inline,title}}
| coor_pinpoint =
| coordinates_footnotes =
| subdivision_type = Country
| subdivision_name = {{INA}}
| established_title =
| established_date =
| founder =
| named_for =
| seat_type = [[List of capitals of provinces in Indonesia|Capital]]
| seat = [[File:Lambang Denpasar City.png|20px]] [[Denpasar]]
| government_footnotes =
| leader_party = [[Democratic Party (Indonesia)|PD]]
| leader_title = [[List of Governors of Bali|Governor]]
| leader_name = [[I Made Mangku Pastika]]
| unit_pref = Metric<!-- or US or UK -->
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 5780
| area_note =
| elevation_footnotes =
| elevation_m =
| population_total = 4225384
| population_as_of = 2014
| population_footnotes =
| population_density_km2 = auto
| population_note =
| demographics_type1 = Demographics
| demographics1_footnotes = <!-- for references: use<ref> tags -->
| demographics1_title1 = [[Ethnic groups]]
| timezone1 = [[Time in Indonesia|WITA]]
| utc_offset1 = +08
| postal_code_type =
| postal_code =
| area_code =
| area_code_type =
| registration_plate = [[Vehicle registration plates of Indonesia|DK]]
| blank_name_sec1 = [[Human Development Index|HDI]]
| blank_info_sec1 = {{increase}} 0.724 ({{fontcolor|green|High}})
| blank1_name_sec1 = HDI rank
| blank1_info_sec1 = [[List of Indonesian provinces by Human Development Index|5th out of 34]] (2014) province of Indonesia
| website = [http://www.baliprov.go.id/ www.baliprov.go.id]
| footnotes =
| type = [[Provinces of Indonesia|Province]]
| leader_title2 = Vice Governor
| leader_name2 = I Ketut Sudikerta
| demographics1_info1 = [[Balinese people|Balinese]] (90%), [[Javanese people|Javanese]] (7%), [[Bali Aga|Baliaga]] (1%), [[Madurese people|Madurese]] (1%)<ref>
{{cite book
| publisher = Institute of Southeast Asian Studies
| title = Indonesia's Population: Ethnicity and Religion in a Changing Political Landscape
| url = https://archive.org/details/indonesiaspopula0000sury
| year = 2003|isbn=9812302123|author1=Suryadinata, Leo |author2=Arifin, Evi Nurvidya |author3=Ananta, Aris |lastauthoramp=yes }}</ref>
| demographics1_title2 = Religion
| demographics1_info2 = [[हिन्दू]] (83.5%), मुस्लिम (13.4%), क्रिस्चियन (2.5%), [[बौद्ध]] (0.5%)<ref name=census2010>[http://sp2010.bps.go.id/index.php/site/tabel?tid=321&wid=0 Penduduk Menurut Wilayah dan Agama yang Dianut] (2010 Census). bps.go.id</ref>
| demographics1_title3 = [[भाषाहरू]]
| demographics1_info3 = [[इन्डोनेसियाली भाषा|भाषा]] (अाधिकारिक), [[बालेली भाषा|बालेली]], [[बालेली मले]]
}}
{{Infobox islands
| name = बाली (टापु)
| image name = BaliLandsat001.jpg
| image caption = बाली टापु, इन्डोनेसिया
| locator map =
| native name = ''पुलाउ बाली''
| native name link = इन्डोनेसियाली भाषा
| coordinates =
| archipelago = [[नीचा सुन्दा टापु समूह]]
| area km2 = 5636
|area footnotes=<ref>{{cite web|title=Luas Wilayah dan Letak Geografis Pulau Bali dan Kabupaten/Kota Tahun 2013|url=http://bali.bps.go.id/tabel_detail.php?ed=601001&od=1&id=1|website=BPS Provinsi Bali|accessdate=31 August 2014|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140903191238/http://bali.bps.go.id/tabel_detail.php?ed=601001&od=1&id=1|archivedate=3 September 2014|df=dmy-all}}</ref>
| length km = 145
| length footnotes =
| width km = 80
| width footnotes =
| highest mount = [[अगुङ पर्वत]]
| elevation m = 3,148
| country = इन्डोनेसिया
| country admin divisions title = [[प्रदेश]]
| country admin divisions = बाली
| country largest city = [[देन्पसार]]
| country largest city population = 834,881
| population =
| population as of =
| density km2 =
| ethnic groups = [[बालेली]], [[जाभाली]], [[ससाक]]
}}
'''बाली''' (इन्डोनेसियाली: पुलाउ बाली, प्रोभिन्सी बाली) इन्डोनेसियामे अवस्थित एक टापु तथा प्रदेश छी। बाली प्रदेशमे बाली टापु तथा नजदिक अन्य नुसा पेनिदा, नुसा लेम्बोङान आ नुसा चेनिङान जहिना छोट टापुसभ सेहो समाहित अछि। ई टापु सुन्दा टापुसमूहक नीचा भागमे सबसँ पश्चिमी बगलमे रहल अछि। बालीक पश्चिममे जाभा टापु आ पूर्वमे लोम्बक टापु रहल अछि । एकर राजधानी सहर देन्पासर टापुक दक्षिणमे रहल अछि ।
इन्डोनेसियाली हिन्दू अल्पसङ्ख्यकसभक बाहुल्यता रहल बालीमे सन् २०१० मे कएल जनगणना अनुसार ३८ लाख ९० हजार सात सय सन्ताउन्न<ref>{{cite web|url=http://www.citypopulation.de/Indonesia-MU.html |title=Indonesia (Urban City Population): Provinces & Cities – Statistics & Maps on City Population |publisher=Citypopulation.de |date=1 May 2010 |accessdate=30 December 2012}}</ref> लोगसभ बसोबास करैत छल । सन् २०१४ कऽ जनवरीमे जनसङ्ख्या करीब ४२ लाख २५ हजार पुगल अनुमान कएल गेल छल ।<ref>{{cite web |url=http://www.thejakartapost.com/news/2012/12/17/bali-faces-population-boom-now-home-42-million-residents.html |title=Bali faces population boom, now home to 4.2 million residents |publisher=Bali Daily via The Jakarta Post |author=Ni Komang Erviani |date=17 December 2012 |accessdate=30 December 2012 |archive-date=28 June 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20180628124920/http://www.thejakartapost.com/news/2012/12/17/bali-faces-population-boom-now-home-42-million-residents.html |dead-url=yes }}</ref> सन् २०१० कऽ जनसङ्ख्याक अनुसार बालीमे कुल जनसङ्ख्याक ८३.५ प्रतिसत बालीसभ हिन्दू धर्म अबलम्बन कएल पाइएल छल १३.४ प्रतिसत मुस्लिम, २.५ प्रतिसत क्रिस्चियन आ ०.५ प्रतिसत बौद्ध धर्म अबलम्बन केने छल ।<ref>{{cite web|url=http://sp2010.bps.go.id/index.php/site/tabel?tid=321&wid=5100000000 |title=Penduduk Menurut Wilayah dan Agama yang Dianut |trans-title=Population by Region and Religion Bali Province |publisher=Badan Pusat Statistik |work=Sensus Penduduk 2010 }}</ref>
बाली एकटा प्रख्यात पर्यटकीय गन्तब्यक टापु छी। सन् १९८० कऽ दशकसँ पर्यटकसभक सङ्ख्यामे उल्लेखनीय मात्रामे बृद्धि भेल पावैत अछि ।<ref>{{Cite book|url=https://books.google.com/books?id=y17MAgAAQBAJ|title=Bali: A Paradise Created|last=Vickers|first=Adrian|date=2013-08-13|publisher=Tuttle Publishing|isbn=9781462900084|language=en}}</ref> करीब ८० प्रतिसत ब्यापार व्यवसाय पर्यटनसग सम्बन्धित रहल अछि। ई टापु परम्परागत तथा आधुनिक नृत्य, मूर्तिकला, चित्रकला, छाला तथा धातुका सामग्रीसभ तथा सङ्गीत जहिना उच्चकोटीक कला तथा कला सामग्रीसभक लेल प्रख्यात अछि। प्रत्येक वर्ष आयोजना करै इन्डोनेसियाली अन्तर्राष्ट्रिय चलचित्र महोत्सव बालीमेहि आयोजना करैत अछि। सन् २०१७ कऽ मार्चमे भ्रमणक लेल सुझाब दऽ प्रख्यात वेबसाइट ट्रिपएड्भाइजर बालीके विश्वक सबसँग उत्तम गन्तब्यक रूपमे सूचीकृत कएल गेल छल ।<ref>{{cite news|url=http://www.nzherald.co.nz/travel/news/article.cfm?c_id=7&objectid=11823142|title=Bali named as best destination in the world by TripAdvisor|work=Nzherald.co.nz|date=March 22, 2017|accessdate=April 30, 2017}}</ref>
बाली टापु सबसँ उच्च जलचर जैविक विविधता भेल क्षेत्र कोरल त्रिकोणक एक भाग छी।<ref>{{Cite book|url=https://books.google.com/books?id=-wDJBQAAQBAJ|title=Arguments for Protected Areas: Multiple Benefits for Conservation and Use|last=Dudley|first=Nigel|last2=Stolton|first2=Sue|date=2010-08-12|publisher=Routledge|isbn=9781136542923|language=en}}</ref> ई क्षेत्रमे मात्रै ५०० सँ बेसी प्रजातिक जीवसभ पावैत अछि। तुलनात्मक रूपमे ई सङ्ख्या पूरै क्यारेबियाली क्षेत्रमे पावल एहन जीवसभसँ सात गुणा बेसी अछि।<ref>{{cite web|url=http://coralreef.noaa.gov/aboutcorals/facts/coral_species.html |title=Species diversity by ocean basin |publisher=NOAA Coral Reef Conservation Program |date=9 May 2014 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140512230756/http://coralreef.noaa.gov/aboutcorals/facts/coral_species.html |archivedate=12 May 2014 |df=dmy }}</ref> सन् २०११ कऽ आसियान सम्मेलन, सन् २०१३ क एपेक बैठक तथा सन् २०१३ क मिस वर्ल्ड प्रतियोगिता बालीमे आयोजना केने छल । बालीमे रहल सुबाक सिंचाइ प्रणाली युनेस्कोक विश्व सम्पदा सूचीमे सुचीकृत कएल गेल अछि।<ref>{{Cite news|url=http://www.abc.net.au/news/2012-06-27/an-balis-subak-world-heritage-listed/4096016|title=World heritage listing for Bali's 'Subak' tradition|last=Evans|first=Kate|date=2012-06-27|work=ABC News|access-date=2017-09-14|archive-url=|archive-date=|dead-url=|language=en-AU}}</ref>
==चित्र दिर्घा==
<gallery>
File:Besakih Bali Indonesia Pura-Besakih-01.jpg|पुरा बेसाकिह
File:Kecak dancers cliffside Uluwatu.jpg|केक नर्तकसभ
File:Balinese Stone Carvings.jpg|उबुदमे पत्थर कऽ नक्काशी
File:Nusa-Dua Bali Indonesia Statue-of-Bhima-01.jpg|प्रतिमाक [[भिमा]], नासा दुआ
File:Singapadu Bali Temple-janitors-01.jpg|सिंगापाडु बाली मन्दिर
File:Bali dancer, Ramayana.JPG|बाली नर्तक, [[रामायण]] २०१४
File:Balinese stone guardian.jpg|
File:Kuta Bali Indonesia Pura-Batu-Belig-01.jpg|
File:Temple detail in bali.jpg|
File:Ogoh-Ogoh---Ubud Football Field-Red one with kids.jpeg|
File:Nusa Lembongan Mushroom Beach.JPG|
File:Bali Zoo.jpg|
File:Pura Luhur Uluwatu, Uluwatu, Bali (492079830).jpg|
File:The Rock Bar Bali (7188376333).jpg|जिम्बारन खाड़ी
File:The View of Kuta Beach, Bali.jpg|
</gallery>
==इतिहास==
बाली इसा पूर्व २००० मे स्थापना भेल छल । बाली टापुक पश्चिममे रहल चेकिक गाउँमे भेटल पत्थरके सामग्रीसभसँ बाटके पुष्टी केने अछि। दक्षिणपूर्वी एसिया तथा ओसिनियासँ बसाइँ सरेर गेल अस्ट्रेलोएसियाली लोगसभके बस्तीक स्थापना केने छल ।<ref>[[बाली (इन्डोनेसिया) सांस्कृतिक तथा भाषागत रूपमे बालीक नागरिकसभ इन्डोनेसियाली टापुसमूह, मलेसिया, फिलिपिन्स तथा ओसिनियाक लोगसभ जहिना देखैत अछि।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:इन्डोनेसिया]]
[[श्रेणी:एसिया]]
cywqh854gy74e7swjlrpmegji21y11k
रामसेतु
0
29892
279871
273223
2026-08-26T20:12:07Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279871
wikitext
text/x-wiki
{{Coord|9.1210|N|79.5217|E|region:IN_type:landmark|display=title}}
[[File:Adams Bridge aerial.jpg|thumb|right|250px|आकाशसँ रामसेतुक दृश्य]]
'''रामसेतु''' ({{lang-ta|இராமர் பாலம்}}- {{transl|ta|रामर पालम}}, {{lang-ml|രാമസേതു}}- {{transl|ml|रामसेतु}}, {{lang-en|Adam's Bridge}}- {{transl|en|आदमक पुल}}) [[भारत]]क दक्षिणमे अवस्थित [[तमिलनाडु]]क दक्षिण पूर्वी तटक किनारमे [[रामेश्वरम द्वीप]] तथा [[श्रीलंका]]क उत्तर पश्चिमी तट पर [[मन्नार द्वीप]]क मध्य [[चुना पत्थर]]सँ बनल एक शृङ्खला छी ।<ref>{{cite web|url=https://scroll.in/article/830499/what-will-you-see-if-you-visit-the-precise-point-where-india-ends-and-sri-lanka-begins|title=What will you see if you visit the precise point where India ends and Sri Lanka begins?}}</ref> भौगोलिक प्रमाणसभसँ पता चलल अछि की कोनो समय ई सेतु भारत तथा श्रीलंकाकें भू मार्गसँ आपसमे जोड़ैत अछि ।<ref>[https://timesofindia.indiatimes.com/india/ram-setu-exists-is-man-made-claims-promo-on-us-tv-channel/articleshow/62043679.cms 'Ram Setu' exists, is man-made, claims promo on US TV channel]</ref> हिन्दू पुराणसभक मान्यताक अनुसार ई सेतुक निर्माण अयोध्याक राजा राम [[श्रीराम]]क सेनाक दुई सैनिक नल-निलद्वारा कएल गेल वर्णन [[रामायण]]मे मिलैत अछि । नल आ निल वानर छल आ सुग्रीवक वानर सेना छल ।<ref name = EB>{{cite web|title= Adam's bridge|url= http://www.britannica.com/place/Adams-Bridge|work= [[ब्रिटेनिका विश्वकोश]]|year= 2007|accessdate= 2007-09-14|archiveurl= https://web.archive.org/web/20071012091357/http://www.britannica.com/eb/article-9003680|archivedate= 2007-10-12|deadurl= no}}</ref>
ई बाँध ४८ किलोमिटर (३० माइल) लम्बा अछि<ref name = EB/> तथा [[मन्नारक खाड़ी]]कें (दक्षिण पश्चिम) [[पाक जलडमरूमध्य]] (उत्तर पूर्व) सँ अलग करैत अछि । एकर किछ बलुवा तट शुष्क अछि तथा ई क्षेत्रमे समुद्र बहुत इजोतगर अछि, किछ स्थानसभ पर मात्र ३ फिट सँ ३० फिट (१ मिटर सँ १० मिटर) जे पनिया नावसभक लेल मुश्किल खड़ा करैत अछि ।<ref name = EB/><ref>[http://www.ivarta.com/columns/images/image_OL_070508_3.jpg Map of the area]</ref><ref>[http://www.nation.lk/2007/04/22/lankan.jpg Map of the area2]</ref> समुद्रमे रहल बाँधक स्थान कथित रूपसँ १५ शताब्दीधरि पैदल पार करवाक योग्य छल जाबे धरि की तीव्र तूफानसभ ई समुद्रकें ओ भागकें गहीर बनाए देलक । मन्दिरक अभिलेखसभक अनुसार रामसेतु पूर्ण रूपसँ सागरक जलसँ ऊपर अवस्थित छल, जाबे धरि की एकरा सन् १४८० मे एक चक्रवात तहस नहस नै करि देलक ।<ref>{{cite web|url=http://www.srilanka.travel/adam%27s-bridge|title=Adam's Bridge – The Mythical Bridge Over the Ocean|publisher=srilanka.travel|access-date=2018-01-22|archive-date=2017-12-15|archive-url=https://web.archive.org/web/20171215111023/http://www.srilanka.travel/adam%27s-bridge|dead-url=yes}}</ref>
==नाम==
सेतुक उल्लेख सभसँ पहिने प्राचीन भारतीय [[संस्कृत महाकाव्य]] [[वाल्मीकि]] रामायणमे कएल गेल छल ।<ref name=placenames>{{cite book|last=Room|first=Adrian|title=Placenames of the World|url=https://archive.org/details/placenamesofworl02edroom|publisher=McFarland & Company|year=2006|page=[https://archive.org/details/placenamesofworl02edroom/page/19 19]| isbn=0-7864-2248-3}}</ref> रामक सेतु या राम सेतुक नाम [[हिन्दू धर्म|हिन्दू धर्मशास्त्र]]मे [[राम]]क [[वानर]] सेनाद्वारा बनाएल गेल बाँधक वर्णन करैत अछि । ई बाँध वानर सेना [[नल (रामायण)|नल]]क निर्देशन पर निर्माण भेल छल । ई सेतु निर्माणक मुख्य उद्देश्य [[लंका]] पहुँचि [[राक्षस]] राजा [[रावण]]सँ [[सीता]]कें रक्षा केनाए छल । हिन्दू धर्मग्रन्थ रामायणमे ई सेतु निर्माणक श्रेय [[राम]]के देल गेल अछि जकर वर्णन २-२२-७६ पद्यमे उल्लेख कएल गेल अछि जाहिमे एकर नाम '''सेतुबन्धनम''' कहल गेल अछि ।<ref>{{cite web|last=GRIFFITH, M. A.|first=RALPH T. H.|title=RÁMÁYAN OF VÁLMÍKI|url=http://www.sacred-texts.com/hin/rama/index.htm|publisher=Low Price Publications (January 1, 2003)|accessdate=23 June 2013}}</ref><ref>{{Cite web |url=http://www.valmikiramayan.net/yuddha/sarga22/yuddha_22_frame.htm |title=Valmiki Ramayan calls mythological bridge built by Lord Rama as Setubandhanam |access-date=2018-01-22 |archive-date=2017-12-13 |archive-url=https://web.archive.org/web/20171213010039/http://www.valmikiramayan.net/yuddha/sarga22/yuddha_22_frame.htm |dead-url=yes }}</ref>
भारत आ श्रीलंकाकें अलग करैवला समुद्रकें [[सेतुसमुद्रम]] कहल जाइत अछि जकर अर्थ '''सागरक बाँध''' होइत अछि । [[तञ्जवुर]] [[सरस्वती महल पुस्तकालय]] में उपलब्ध, सन् १७४७ में डच मानचित्रकारद्वारा तैयार कएल गेल मानचित्रमे ई क्षेत्रकें '''रमणकोइल''' कहल गेल अछि जकर सम्वादात्मक तमिल रूप '''रमण कोविल''' (या रामक मन्दिर) होइत अछि ।<ref>[http://www.hindu.com/2007/09/14/stories/2007091453631200.htm Jayalalitha quotes literary evidence for Ramar bridge]</ref>
सन् १७८८ मे जे राइनेलद्वारा तैयार कएल गेल [[मुगल साम्राज्य|मुगल]] भारतक एक अन्य नक्सा जे ओहि पुस्तकालयसँ लेल गेल अछि, ओ नक्सामे सेहो ई क्षेत्रक नाम '''राम मन्दिर क्षेत्र''' कहल गेल अछि आ [[रामेश्वरम]]मे रामकें समर्पित मन्दिरक वर्णन अछि ।<ref>{{Cite web |url=http://www.freshnews.in/protests-against-shipping-canal-hot-up-3837 |title=Protests against shipping canal hot up |access-date=2018-01-22 |archive-date=2008-01-24 |archive-url=https://web.archive.org/web/20080124150019/http://www.freshnews.in/protests-against-shipping-canal-hot-up-3837 |url-status=dead }}</ref> स्वार्जबर्गक ऐतिहासिक एट्लसक बहुतेक अन्य नक्सामे<ref>{{Cite web |url=http://dsal.uchicago.edu/reference/schwartzberg/pager.html?object=069 |title=Schwartzberg Atlas |access-date=2018-01-22 |archive-date=2022-11-30 |archive-url=https://web.archive.org/web/20221130005541/https://dsal.uchicago.edu/reference/schwartzberg/pager.html?object=069 |dead-url=yes }}</ref><ref>{{Cite web |url=http://dsal.uchicago.edu/reference/schwartzberg/pager.html?object=059 |title=Schwartzberg Atlas |access-date=2018-01-22 |archive-date=2023-03-14 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230314185008/https://dsal.uchicago.edu/reference/schwartzberg/pager.html?object=059 |dead-url=yes }}</ref>आ [[मार्को पोलो]]द्वारा यात्रा पाठ ई क्षेत्रकें '''सेतुबन्ध''' आ '''सेतुबन्ध रामेश्वरम''' कहने अछि ।<ref>[http://www.newstodaynet.com/2007sud/may07/090507.htm Special Story<!-- Bot generated title -->] {{webarchive |url=https://web.archive.org/web/20080505062911/http://www.newstodaynet.com/2007sud/may07/090507.htm |date=5 May 2008 }}</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20080505061955/http://www.newstodaynet.com/col.php?section=20&catid=33&id=3813 News Today – An English evening daily published from Chennai<!-- Bot generated title -->]</ref><ref>[http://www.newindpress.com/NewsItems.asp?ID=IE220071001014606&Title=Second+Article&rLink=0 Scrap the shipping channel project] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080421142958/http://www.newindpress.com/NewsItems.asp?ID=IE220071001014606&Title=Second+Article&rLink=0 |date=21 April 2008 }}</ref><ref>Marco Polo (1854) [https://books.google.com/books?id=ojQ2Sdm-8dYC&pg=PA380 The travels of Marco Polo, the Venetian]; "...the celebrated chain of sand-banks and coral reefs named Rama's or Adam's Bridge."</ref><ref>Rajarajan, R.K.K. (2014) Reflections on "Rāma-Setu" in South Asian Tradition. ''The Quarterly Journal of the Mythic Society'', Vol. 105.3: 1-14, {{ISSN|0047-8555}}. https://www.academia.edu/8779702/Reflections_on_R%C4%81ma-Setu_in_South_Asian_Tradition</ref>
पश्चिमी दुनियाकें पहिल बेर '''९अम शताब्दीमे ऐतिहासिक कार्य''' [[इब्न खोरदादबेह]]द्वारा अपन पुस्तक [[बुक अफ रोड्स एन्ड किङ्गडम्स (इब्न खोरदाबदेह|बुक अफ रोड्स एन्ड किङ्गडम्स]] ({{circa|850}})मे एकर उल्लेख '''सेट बन्धाई''' या '''सागरक पुल''' कऽ रूपमे उल्लेख केनए अछि ।<ref>Horatio John Suckling, Ceylon: A General Description of the Island, Historical, Physical, Statistical, London (1876), p. 76.</ref> बादमे, [[एलबेरुनी]] एकर वर्णन केनए छल । '''एडम्स बाँध''' कऽ नामसँ नामाङ्कित पहिल नक्सा सन् १८०४ मे ब्रिटिश मानचित्रकारद्वारा तैयार कएल गेल छल ।<ref name=EB/><ref name= placenames/><ref>[http://www.rediff.com/news/2007/jul/04spec.htm Ramar Sethu, a world heritage centre?]</ref>किछ प्रारम्भिक इस्लामी सूत्रसभ श्रीलंकामे अवस्थित एक पर्वतकें [[एडम्स पर्वत]]क रूपमे उल्लेख केनए अछि ।<ref name=Ricci>{{cite book|last1=Ricci|first1=Ronit|title=Islam Translated: Literature, Conversion, and the Arabic Cosmopolis of South and Southeast Asia|date=2011|publisher=University of Chicago Press|isbn=9780226710884|page=136|url=https://books.google.com/books?id=3OsbFW2KWtEC&pg=PA136}}</ref>
==स्थान==
[[File:Adams bridge map.png|right|thumb|सन् १९६४ मे आएल चक्रवातसँ पहिने रामसेतु आ परिदृश्यक ऐतिहासिक नक्सा]]
ई बाँध भारतक [[पाम्बन द्वीप]]क [[धनुषकोड़ी]]सँ किनार श्रृङ्खलाक रूपमे शुरू होइत अछि आ श्रीलंकाक [[मन्नार द्वीप]]मे समाप्त होइत अछि । पाम्बन द्वीप भारतीय मुख्य भूमिसँ २ किलोमिटर लम्बा [[पाम्बन बाँध]]सँ अर्द्ध-जुड़ल अछि । मन्नार द्वीप मुख्यभूमि श्रीलंकासँ एक पक्का सड़कद्वारा जुड़ल अछि । भारत आ श्रीलंकाक बीच रहल अन्तर्राष्ट्रिय सीमा दुनियामे सभसँ छोट भूमि सीमासभमे सँ एककें गठन करैक लेल एकर किनार जिम्मेवार अछि ।<ref>[http://www.productionhub.com/video/view.aspx?item=5594 Dhanuskodi: The Lost Land]</ref>
रामसेतु आ पड़ोसी क्षेत्रसभ जेना [[रामेश्वरम]], [[धनुषकोड़ी]], देविपट्टिनम आ थिरुपल्लानीक वर्णन रामायणमे विभिन्न किम्वदन्तिसभक सन्दर्भमे कएल जाइत अछि ।<ref>[https://web.archive.org/web/20021226185413/http://www.chennaionline.com/columns/DownMemoryLane/diary167.asp] </ref><ref>{{cite web |url=http://www.madurai.com/suryatours/rameswaramtravel.htm |title=Madurai Travels – Rameswaram |publisher=Madurai.com |date= |accessdate=2010-07-16 |archive-date=2010-09-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20100929013122/http://www.madurai.com/suryatours/rameswaramtravel.htm |dead-url=yes }}</ref><ref>{{cite news |url=http://www.hinduonnet.com/thehindu/2002/06/15/stories/2002061503750500.htm |title=Shattered in 1964, still remains so |author=P. S. Suresh Kumar |newspaper=The Hindu |date=Jun 15, 2002 |access-date=January 23, 2018 |archive-date=January 11, 2009 |archive-url=https://web.archive.org/web/20090111051722/http://www.hinduonnet.com/thehindu/2002/06/15/stories/2002061503750500.htm |dead-url=yes }}</ref>
==यातायात आ पथ प्रदर्शन==
[[File:Pamban Rail Bridge.jpg|thumb|भारतीय मुख्य भूमिसँ [[पाम्बन द्वीप]]धरि रेल बाँध]]
[[File:PambanBridge.jpg|thumb|भारतीय मुख्यभूमिसँ [[पाम्बन द्वीप]] जोड़वला [[पाम्बन बाँध|पाम्बन रेल बाँध]]क निर्माण सन् १९१४ मे भेल छल ।]]
भारतीय मुख्य भूमिसँ रामेश्वरमक छोट बन्दरगाह [[पाम्बन द्वीप]] ([[तमिलनाडु]], [[भारत]]) लगभग २ किलोमिटर दुर अछि । पाम्बन जलधाराक पार करैत [[पाम्बन बाँध]] भारतक मुख्यभूमि आ पाम्बन द्वीपक जोड़ैत अछि । ई दूनू सड़क बाँध आ एक तोहेदार रेलवे बाँधकें सन्दर्भित करैत अछि । छोट नौकासभ {{convert|2065|m|ft|adj=mid|-लम्बा}} सड़क बाँधक नीचासँ चलि जाइत अछि तँ रेलवे बाँध दूनू दिस खुजि जाइत अछि ।
पैग नौका जहाजसभ पाम्बन जलधाराक हिलकोर मारैत पानिमे नै जा सकैत अछि कियाकी पथ प्रदर्शनमे समस्या विद्यमान अछि । पाम्बन जलधारामे तलकर्षण केनाए बेसी लागत ऐबाक सम्भवाना छल जाहि कारण राम सेतु क्षेत्रक जलधारामे तलकर्षण कएल जेबाक निष्कर्ष निकालल गेल जतय पानि तुलनात्मक रूपसँ कम गहीर आ कम गहीर सतह छल । याह कारण, सन् २००५ मे [[भारत सरकार]]द्वारा सेतुसमुद्रम सेतुसमुद्रम जलयात्रा नहर परियोजनाकें मञ्जूरी दऽ देलक, जकर उद्देश्य राम सेतुमे पाक जलसन्धि काटैत एक जलधारा बनेनाए छल ।<ref>{{Cite web|url=http://www.indiaenvironmentportal.org.in/content/350820/sethusamudram-ship-canal-project/|title=Sethusamudram ship canal project|last=|first=|date=|website=India Environment Portal|access-date=July 19, 2017|archive-date=June 6, 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170606020411/http://www.indiaenvironmentportal.org.in/content/350820/sethusamudram-ship-canal-project/|dead-url=yes}}</ref>विभिन्न सङ्गठनसभ धार्मिक, आर्थिक आ पर्यावरणीय आधार पर आधारित ई परियोजनाक विरोध केनए अछि आ चर्चाक पहिल चरणक दौरान वैकल्पिक संरेखणक कार्यान्वयनक माङ्ग केनए अछि ।
श्रीलंकामे [[तलाईमन्नार]]क संग भारतक [[धनुषकोडी]]कें एक नौका सेवासँ जोड़ल गेल । ब्रिटिश शासनक दौरान ई सेवा '''इन्डो-सिलोन रेलवे सेवा''' कऽ हिस्सा छल । कियो [[चेन्नई]]सँ [[कोलम्बो]] धरिक रेलवे टिकट खरीद सकैत छल, जाहिमे लोक रेलवेद्वारा चेन्नईसँ पाम्बन द्वीपधरि यात्रा करैत छल, नौकासँ तलाईमन्नारधरि जाइत छल, आ फेर कोलम्बो रेलसँ यात्रा करैत छल । सन् १९६४ मे एकटा ट्रेन रेलवे स्टेसन पहुँचैवला छल की एक चक्रवात धनुषकोडीकें पूर्ण रूपसँ नष्ट करि देलक । पाक खाड़ी आ पाक जलसन्धिक तटसभक संग रेलपटरी आ घाटकें भारी क्षति भेल । धनुषकोडीकें पुन: नै बनाएल गेल आ ट्रेन अपन यात्रा वर्तमानमे रामेश्वरममे समाप्त करि दैत अछि ।
बादमे धनुषकोडीसँ तलाईमन्नारधरि एक छोट नौका सेवा छल, मुदा सन् १९८२ कें मध्यमे एकरा श्रीलंका सरकारक सैनिक आ अलगाववादी [[लिब्रेसन टाइगर्स अफ तमिल एलम|एलटिटिई]]क बीचक लड़ाईक कारण निलम्बित करि देल गेल छल ।
==भूवैज्ञानिक विकास==
सुझाव आ भ्रमक बहुतेक विविधता ई संरचनाक प्रकृति आ उत्पत्तिक बारेमे विद्यमान अछि । १९हम शताब्दीमे, ई संरचनाकें सम्बन्धमे दुई प्रमुख सिद्धान्त कायम छल । एकटा सिद्दान्त अनुसार ई मानल जाइत अछि की ई भूमि बढ़वाक प्रक्रियाक कारण गठित भेल, जबकि अन्य सिद्दान्त ई अनुमान लगेने छल की ई भारतीय मुख्य भूमिसँ श्रीलंकाकें तोड़वाक लेल स्थापित कएल गेल छल । बादमे भेटल पैग आयातकार पत्थरपर लकीरसभ ई संरचना कृतिम भेल बातकें जन्म देलक ।
मद्रास विश्वविद्यालयक प्राकृतिक खतरा आ आपदा अध्ययन केन्द्रक भी राम मोहनक अनुसार, '''द्वीप श्रृङ्खलाक भूवैज्ञानिक विकासक पुनर्निर्माण एक चुनौतीपूर्ण कार्य छी आ एकर अध्ययन परिस्थितिजन्य साक्ष्यसभक आधार पर कएल जेवाक चाही'''।
Ok
==उमर==
==प्रारम्भिक सर्वेक्षण आ निकर्षणक प्रयाससभ==
==सेतुसमुद्रम जलयात्रा नहर परियोजना==
==विवादित मूल==
==चित्र दीर्घा==
==एहो सभ देखी==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य लिङ्कसभ==
[[श्रेणी:रामायण]]
[[श्रेणी:भारत-श्रीलंका सीमाक्षेत्र]]
dortjoxlilvpm79mda1djg0are1btlh
उत्तर कोरिया
0
30067
279817
243777
2026-08-26T19:43:06Z
InternetArchiveBot
10060
Add 4 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279817
wikitext
text/x-wiki
{{Featured article}}
{{Infobox country
| conventional_long_name = {{nowrap|प्रजातान्त्रिक जनवादी गणतन्त्र कोरिया}}<br />{{lang|ko|조선민주주의인민공화국}}<br />{{lang|en|Democratic People's Republic of Korea}}
| common_name = उत्तर कोरिया
| image_flag = Flag of North Korea.svg
| image_coat = Coat of Arms of North Korea.svg
| symbol_type = प्रतीक
| national_anthem = {{unbulleted list|"[[:en:Aegukka|ऐगुक्का]]"|{{small|{{lang-ko|애국가}}, ''देशभक्ति गीत''}}
}}<center></center>
| image_map = Democratic People's Republic of Korea (orthographic projection).svg
| map_caption = उत्तर कोरियाद्वारा नियन्त्रित क्षेत्र गाढा हरियरमे; उत्तर कोरियाद्वारा दावी कएल गेल मुदा अनियन्त्रित क्षेत्र हलका हरियरमे
| capital = [[प्योङयाङ]]
| largest_city = राजधानी
| coordinates = {{Coord|39|2|N|125|45|E|type:city}}
| official_languages = [[कोरियाली भाषा|कोरियाली]]<ref name="Minahan2014">{{cite book|last=Minahan|first=James B.|title=Ethnic Groups of North, East, and Central Asia: An Encyclopedia|url=https://books.google.com/books?id=oZCOAwAAQBAJ&pg=PA147|year=2014|publisher=ABC-CLIO|location=Santa Barbara|isbn=978-1-61069-018-8|page=147}}</ref>
| languages_type = [[आधिकारिक लिपि]]
| languages = [[चोहोन हुल]]<ref name="AltonChidley2013">{{cite book|last1=Alton|first1=David|last2=Chidley|first2=Rob|title=Building Bridges: Is There Hope for North Korea?|url=https://books.google.com/books?id=eTWqpOOXI_QC&pg=PA89|year=2013|publisher=Lion Books|location=Oxford|isbn=978-0-7459-5598-8|page=89}}</ref>
| demonym = {{hlist |[[Demographics of North Korea|North Korean]] |[[Koreans|Korean]]}}
| government_type = [[जुचे]] [[समाजवादी गणतन्त्र]], [[एकल दल]] [[वामपन्थी राज्य]] (''[[de facto]]'')<!--Do not change without consensus. See Talk page and its archives.--><ref>{{cite book|title=Britannica Book of the Year 2014|chapter-url=https://books.google.com/books?id=LccRAwAAQBAJ&pg=PA642|year=2014|publisher=Encyclopedia Britannica, Inc.|location=London|isbn=978-1-62513-171-3|page=642|chapter=Korea, North}}</ref>
| leader_name1 = [[किम जोङ्ग उन]]<ref group="n" name="aaa"/>
| leader_name2 = [[किम योङ्ग नाम]]<ref group="n" name="bbb"/>
| leader_name3 = [[Choe Ryong-hae]]
| leader_name4 =
| leader_name5 =
| leader_title1 = {{nowrap|[[उत्तर कोरियाक नेतासभक सूची|सर्वोच्च नेता]]}}
| leader_title2 = {{nowrap|[[उत्तर कोरियाक सभामुखसभक सूची|सभाक<br/> मुख्य]]}}
| ethnic_groups =
| ethnic_groups_year =
| leader_title3 = [[कोरियन पिपल्स आर्मीक आम राजनीतिक ब्युरो|आर्मी जनरल राजनीतिक ब्युरो]]क निर्देशक
| leader_title4 =
| leader_title5 =
| legislature = सर्वोच्च आम सभा
| sovereignty_type = स्थापना
| established_event1 = प्रथम वंश
| established_date1 = इशा पूर्व १९४
| established_event2 = तीन राजवंश
| established_date2 = इशा पूर्व १८
| established_event3 = उत्तर-दक्षिण राजवंश
| established_date3 = ६९८
| established_event4 = एकल वंश
| established_date4 = ९१८
| established_event5 = जापानद्वारा शासन
| established_date5 = २९ अगस्त १९१०
| established_event6 = जापानद्वारा स्वतन्त्रता
| established_date6 = १५ अगस्त १९४५
| established_event7 = उत्तर कोरियाक प्रान्तीय लोक समितिक गठन
| established_date7 = ८ फरबरी १९४६
| established_event8 = प्रजगको
| established_date8 = ९ सितम्बर १९४८
| established_event9 = चिनियाँ हस्तान्तरण
| established_date9 = अक्टुबर १९५८
| established_event10 = जुचे प्रेरणा लागु
| established_date10 = २७ दिसम्बर १९७२
| established_event11 = वर्तमान संविधान
| established_date11 = २९ जुन २०१६
| area_km2 = 120,540
| area_sq_mi = 46,528
| area_rank = ९७हम<!--Demographic Yearbook--><!-- Area rank should match List of countries and dependencies by area -->
| area_footnote = <ref name="unstats08">{{Cite journal|url=http://unstats.un.org/unsd/demographic/products/dyb/dyb2012/Table03.pdf#page=5|title=Demographic Yearbook – Table 3: Population by sex, rate of population increase, surface area and density|publisher=United Nations Statistics Division|year=2012|accessdate=29 November 2014|page=5}}</ref>
| percent_water = ४.८७
| population_estimate_year = {{UN_Population|Year}}
| population_estimate = {{UN_Population|Dem. People's Republic of Korea}}{{UN_Population|ref}}
| population_estimate_rank = ४८हम
| population_census_year = २००८
| population_census = 24052231<ref>{{cite web|url=http://unstats.un.org/unsd/demographic/sources/census/2010_PHC/North_Korea/Final%20national%20census%20report.pdf#20 |archive-url=https://web.archive.org/web/20100331091148/http://unstats.un.org/unsd/demographic/sources/census/2010_PHC/North_Korea/Final%20national%20census%20report.pdf |archive-date=31 March 2010 |page=14 |title=DPR Korea 2008 Population Census National Report |year=2009 |publisher=DPRK Central Bureau of Statistics |accessdate=19 February 2011 |location=Pyongyang |deadurl=yes |df= }}</ref>
| population_density_km2 = 198.3
| population_density_sq_mi = 513.8
| population_density_rank = ६३हम
| GDP_PPP = $४० विलयन<ref name="CIAGDP(PPP)">{{cite web|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2001.html#kn |title=GDP (PPP) Field listing |publisher=[[CIA World Factbook]] |accessdate=31 May 2014 |deadurl=no |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140625150555/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2001.html |archivedate=25 June 2014 }}</ref>
| GDP_PPP_year = २०१४
| GDP_PPP_rank =
| GDP_PPP_per_capita = $१,८००<ref name="CIAGDP(PPP)Capita">{{cite web|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2004.html#kn |title=GDP (PPP) per capita Field listing |publisher=[[CIA World Factbook]] |accessdate=31 May 2014 |deadurl=no |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140625151025/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2004.html |archivedate=25 June 2014 }}</ref>
| GDP_PPP_per_capita_rank =
| GDP_nominal = $२५ बिलियन<ref name="unsd">{{cite web|url=http://unstats.un.org/unsd/snaama/selbasicFast.asp |title=National Accounts Main Aggregate Database |publisher=[[United Nations Statistics Division]] |date=December 2012 |deadurl=no |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160205025204/http://unstats.un.org/unsd/snaama/selbasicFast.asp |archivedate=5 February 2016 }}</ref><ref name="nkeconwatch.com">{{cite web|url=http://www.nkeconwatch.com/category/statistics/gdp-statistics/ |title=Archived copy |accessdate=2017-02-09 |deadurl=no |archiveurl=https://web.archive.org/web/20170108045819/http://www.nkeconwatch.com/category/statistics/gdp-statistics/ |archivedate=8 January 2017 }} Hyundai Research Institute (South Korea)</ref>
| GDP_nominal_year = २०१५
| GDP_nominal_rank =
| GDP_nominal_per_capita = $१,०००<ref name="nkeconwatch.com"/>
| GDP_nominal_per_capita_rank =
| currency = [[उत्तर कोरियाली वोन]] (₩)
| currency_code = KPW
| time_zone = [[प्योङयाङ समय]]<ref>{{cite news|url=https://www.reuters.com/article/2015/08/07/northkorea-time-idINKCN0QC04C20150807 |title=Turning back the clock – North Korea creates Pyongyang Standard Time |agency=Reuters |date=6 August 2015 |deadurl=no |archiveurl=https://web.archive.org/web/20151016015037/http://www.reuters.com/article/2015/08/07/northkorea-time-idINKCN0QC04C20150807 |archivedate=16 October 2015 }}</ref>
| utc_offset = +८:३०
| utc_offset_DST =
| DST_note =
| time_zone_DST =
| antipodes =
| date_format = {{unbulleted list |yy, yyyy년 mm월 dd일 |yy, yyyy/mm/dd {{resize|75%|([[जुचे क्यालेन्डर|सन्–१९११]]{{\}}[[एन्नो डोमिनी|सन्]])}}}}
| drives_on = दहिना
| calling_code = +८५०<ref name="CIATelephone">{{cite web|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2124.html#kn |title=Telephone System Field Listing |publisher=CIA The World Factbook |accessdate=17 June 2014 |deadurl=no |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140625143457/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2124.html |archivedate=25 June 2014 }}</ref>
| iso3166code =
| area_magnitude = 1 E11
| cctld = [[:en:.kp|.kp]]<ref name="Hersher2016">{{cite news|last1=Hersher |first1=Rebecca |title=North Korea Accidentally Reveals It Only Has 28 Websites |url=http://www.npr.org/sections/thetwo-way/2016/09/21/494902997/north-korea-accidentally-reveals-it-only-has-28-websites |accessdate=22 September 2016 |agency=NPR |date=21 September 2016 |deadurl=no |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160922004655/http://www.npr.org/sections/thetwo-way/2016/09/21/494902997/north-korea-accidentally-reveals-it-only-has-28-websites |archivedate=22 September 2016 }}</ref>
}}
'''उत्तर कोरिया,''' आधिकारिक रूपसँ '''प्रजातान्त्रिक जनवादी गणतन्त्र कोरिया''' (हङ्गुल: 조선 민주주의 인민 공화국, हाञ्जा:朝鲜民主主义人民共和国) पूर्वी एसियामे कोरिया प्रायद्वीपक उत्तरमे बसल एक देश छी । देशक राजधानी आ सभसँ पैग शहर [[प्योङयाङ]] छी । कोरिया प्रायद्वीपक ३८अम समानान्तर पर बनाएल गेल [[कोरियाली सैन्यविहीन क्षेत्र]] उत्तर कोरिया आ [[दक्षिण कोरिया]]क बीच विभाजन रेखाक रूपमे काज करैत अछि । अमनोक नदी आ तुमेन नदी उत्तर कोरिया आ [[जनबादी गणतन्त्र चीन|चीन]]क बीच सीमाक निर्धारण करैत अछि, ओतय अती उत्तर-पूर्वी छोर पर तुमेन नदीक एक शाखा [[रूस]]क साथ सीमा बनबैत अछि ।
सन् १९१० मे, [[कोरिया साम्राज्य]] पर [[जापान]]द्वारा कब्जा करि लेल गेल छल । सन् १९४५ मे [[द्वितीय विश्वयुद्ध]]क अन्तमे जापानी आत्मसमर्पणक बाद, कोरियाकें [[संयुक्त राज्य]] आ [[सोभियत सङ्घ]]द्वारा दुई क्षेत्रसभमे विभाजित करि देल गेल, जतय एकर उत्तरी क्षेत्र पर सोभियत सङ्घ तथा दक्षिण क्षेत्र पर [[अमेरिका]]द्वारा कब्जा करि लेल गेल । एकर [[कोरियाली पुनर्मिलन|एकीकरण]] पर बातचीत विफल रहल, आ सन् १९४८ मे, दुनू क्षेत्रसभ पर अगल-बगल देश आ सरकार: उत्तरमे समाजवादी प्रजातान्त्रिक जनवादी कोरिया, आ दक्षिणमे पूंजीवादी गणतन्त्र कोरिया बनि गेल । दुनू देशक बीच एक [[कोरियाली युद्ध|युद्ध (१९५०-१९५३)]] सेहो भऽ गेल अछि । [[कोरियाली युद्धविधि समझौता]]सँ युद्धविराम तँ भेल, मुदा दुनू देशक बीच शान्ति समझौता पर हस्ताक्षर नै कएल गेल ।<ref>{{cite news|url=http://www.foxnews.com/story/0,2933,528320,00.html|title=गुरिल्ला वार क्षमताओं को बढ़ाता नार्थ कोरिया :यू.एस |agency=Associated Press|date=23 June 2009|publisher=FOX News Network, LLC|accessdate=4 July 2009}}</ref>
उत्तर कोरिया आधिकारिक तौर पर अपना आपकें आत्मनिर्भर [[समाजवाद|समाजवादी राज्य]]क रूपमे दर्शावैत अछि ।<ref>{{cite book|postscript= Amended and supplemented on 1 April, Juche 102 (2013), at the Seventh Session of the Twelfth Supreme People's Assembly. |title=Socialist Constitution of the Democratic People's Republic of Korea |url=http://www.naenara.com.kp/en/book/download.php?4+4047#.pdf |year=2014 |publisher=Foreign Languages Publishing House |location=Pyongyang |isbn=978-9946-0-1099-1 |page=1 |chapter=Preamble}}</ref> आ औपचारिक रूपसँ चुनाव सेहो कएल जाइत अछि । ओना तँ आलोचक एकरा [[तानाशाही|अधिनायकवादी तानाशाही]]कें रूप मानैत अछि, किया की एहि ठामक सत्ता पर किम इल-सुङ आ हुनकर परिवारक लोकसभक अधिपत्य अछि । बहुतेक अन्तर्राष्ट्रिय सङ्गठनसभक अनुसार उत्तर कोरियामे मानवाधिकार उल्लङ्घनक समकालीन दुनियामे कोनो समानान्तर नै अछि ।<ref>{{citation|title=Report of the Commission of Inquiry on Human Rights in the Democratic People's Republic of Korea, Chapter VII. Conclusions and recommendations|work=United Nations Office of the High Commissioner for Human Rights|date=17 February 2014|url=http://www.ohchr.org/Documents/HRBodies/HRCouncil/CoIDPRK/Report/A.HRC.25.CRP.1_ENG.doc|accessdate= 1 November 2014|page=346}}</ref><ref>{{cite web|title=Issues North Korea|work= Amnesty International UK|url=http://www.amnesty.org.uk/issues/North-Korea|accessdate= 1 November 2014}}</ref><ref>{{cite web|title=World Report 2014: North Korea|work= [[Human Rights Watch]]|url=https://www.hrw.org/world-report/2014/country-chapters/north-korea|accessdate= 1 November 2014}}</ref> सत्तारूढ़ परिवारक सदस्यसभक नेतृत्वमे कोरियाक श्रमिक पार्टी (डब्लुपिके), देशक सत्ता नियन्त्रित अछि आ दुनू देशक पुनर्मिलनक लेल डेमोक्रेटिक फ्रन्टक नेतृत्व करैत अछि जहिमे सम्पूर्ण राजनीतिक अधिकारीसभक सदस्य होनाए आवश्यकता होइत अछि ।<ref name="parlunion5">{{cite web|title=The Parliamentary System of the Democratic People's Republic of Korea | publisher= Association of Secretaries General of Parliaments (ASGP) of the [[Inter-Parliamentary Union]] | work=Constitutional and Parliamentary Information | url=http://www.asgp.info/Resources/Data/Documents/CJOZSZTEPVVOCWJVUPPZVWPAPUOFGF.pdf |format=PDF| accessdate=1 October 2010 |page=5|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120303054935/http://www.asgp.info/Resources/Data/Documents/CJOZSZTEPVVOCWJVUPPZVWPAPUOFGF.pdf|archivedate=3 March 2012}}</ref>
राष्ट्रिय आत्मनिर्भरताक विचारधारा [[जुचे]], सन् १९७२ मे [[मार्क्सवादी-लेनिनवादी]]क रचनात्मक प्रयोगक रूपमे संविधानमे पेश कएल गेल छल । राज्यक उद्यमशील आ [[सामूहिक कृषि]]क माध्यमसँ कृषि उत्पादन पर राज्यकें स्वामित्व रहैत अछि । स्वास्थ्य सेवा, शिक्षा, आवास आ खाद्य उत्पादन जका अधिकांश मूल सेवासभ अनुवृत्ति होइत अछि या राज्य-वित्त पोषित होइत अछि । सन् १९९४ सँ सन् १९९८ धरि, उत्तर कोरियामे अकाल पड़ल छल, जकर परिणामस्वरूप ०.२४ सँ ३.५ मिलियन लोकसभक मौत भेल आ आबो खाद्य उत्पादनमे सङ्घर्ष करि रहल अछि ।<ref name="Pajamas Media">{{cite web|url=http://www.thenational.ae/featured-content/latest/un-north-koreas-policies-cause-the-nations-food-shortages |title=UN: North Korea's policies cause the nation's food shortages |publisher=Pajamas Media |date=23 October 2009 |accessdate=22 October 2011}}</ref> उत्तर कोरिया '''सोङ्गुन''' या '''सैन्य-प्रथम''' नीतिकें पालन करैत अछि ।<ref>H. Hodge (2003). [http://www.carlisle.army.mil/USAWC/Parameters/Articles/03spring/hodge.htm "North Korea’s Military Strategy"], ''Parameters'', U.S. Army War College Quarterly.</ref> १.२१ मिलियन रहल एकर सक्रिय सेना [[चीन]], [[अमेरिका]] आ [[भारत]]क बाद दुनियामे चारिम सभसँ पैग सेना अछि ।<ref name="bgn">{{cite web|url=http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/2792.htm |title=पृष्ठभूमि नोट: उत्तर कोरिया |accessdate=1 August 2007 |author=Bureau of East Asian and Pacific Affairs |date=April 2007 |work=[[United States Department of State]] |authorlink=Bureau of East Asian and Pacific Affairs}}</ref> उत्तर कोरिया एक [[परमाणु हथियार]] सम्पन्न देश छी ।<ref name="economist-armied">{{cite news | url = http://www.economist.com/blogs/dailychart/2011/07/armed-forces | title = सशस्त्र बलों: पूरी तरह से सशस्त्र सेना | work = [[The Economist]] | date = 19 July 2011 | accessdate = 28 July 2011}}</ref><ref>{{cite book | url = http://csis.org/files/publication/110712_Cordesman_KoreaMilBalance_WEB.pdf | title = कोरियाई सैन्य बैलेंस | author = Anthony H. Cordesman | publisher = Center for Strategic & International Studies | date = 21 July 2011 | isbn = 978-0-89206-632-2 | accessdate = 28 July 2011 | page = 156 | quote = The DPRK has [[Nuclear weapon design|implosion fission]] weapons. | archivedate = 11 October 2011 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20111011185007/http://csis.org/files/publication/110712_Cordesman_KoreaMilBalance_WEB.pdf }}</ref> उत्तर कोरिया अपना आपकें एक नास्तिक देश मानैत अछि एतय कोनो आधिकारिक धर्म नै अछि संगे सार्वजनिक रूपसँ धर्मकें नै मानल जाइत अछि ।
== इतिहास ==
===जापानी आधिपत्य (१९१०-१९४५)===
सन् १९०५ मे रुसो-जापान युद्धक बाद [[जापान]]द्वारा कब्जा कएल जाए सँ पहिने प्रायद्वीप पर कोरियाली साम्राज्यक शासन व्यवस्था छल । सन् १९४५ मे [[द्वितीय विश्वयुद्ध]]क समाप्ति पश्चात ई [[सोभियत सङ्घ]] आ [[अमेरिका]]क नियन्त्रित क्षेत्रसभमे बांटि देल गेल । उत्तर कोरियाद्वारा [[संयुक्त राष्ट्र सङ्घ]]क पर्यवेक्षणमे सन् १९४८ मे दक्षिणमे भेल चुनावमे भाग नै लेवाक निर्णय केलक, जकर परिणामस्वरूप दुनू नियन्त्रित क्षेत्रसभमे अलग कोरियाली सरकारसभकें गठन भेल । उत्तर आ [[दक्षिण कोरिया]] दुनू पूरे प्रायद्वीप पर सम्प्रभुताकें दावा केलक, जकर परिणति सन् १९५० मे [[कोरियाली युद्ध]]क रूपमे भेल । सन् १९५३ मे भेल युद्धविरामक बाद युद्ध तँ अन्त भऽ गेल, मुदा दुनू देश अखनो आधिकारिक रूपसँ युद्धरत अछि, कियाकी शान्ति सन्धि पर कहियो हस्ताक्षर नै कएल गेल । दुनू देशसभकें सन् १९९१ मे संयुक्त राष्ट्रमे स्वीकार किएल गेल । २६ मई २००९ मे उत्तर कोरियाद्वारा एकतरफा युद्धविराम वापिस लऽ लेल गेल ।
===सोभियत आधिपत्य आ कोरियाक विभाजन (१९४५-१९५०)===
सन् १९४५ मे जखन [[द्वितीय विश्वयुद्ध]] समाप्त भेल तँ, कोरियाली प्रायद्वीपकें [[३८ समानान्तर रेखा]]सँ दुनू क्षेत्रसभमे विभाजित करि देल गेल, जकर उत्तरी क्षेत्रमे [[सोभियत सङ्घ]] आ दक्षिणी भाग पर [[संयुक्त राज्य अमेरिका]]क कब्जा भेल । विभाजन रेखा हेतु दुई अमेरिकी अधिकारी, डिन रस्क आ चार्ल्स बोनेस्टेलकें काम सौंपल गेल, ओ दुनू देशकें लगभग आधा-आधा भागमे विभाजित केलक मुदा राजधानी [[सियोल]]कें अमेरिकी नियन्त्रणक तहत राखने छल ।<ref>{{Cite book|title=The Two Koreas: A Contemporary History|url=https://archive.org/details/twokoreascontemp0000ober_x9n8|last2=Carlin|first2=Robert|publisher=Basic Books|year=2014|isbn=9780465031238|page=[https://archive.org/details/twokoreascontemp0000ober_x9n8/page/5 5]|last1=Oberdorfer|first1=Don}}</ref><ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=WJtMGXyGlUEC|title=A History of Korea: From Antiquity to the Present|publisher=Rowman & Littlefield Publishers|isbn=9780742567177|publication-date=2010|page=306|last1=Seth|first1=Michael J.|accessdate=16 November 2015}}</ref> ओ अवस्थाक बादो, विभाजन तुरन्त [[सोभियत सङ्घ]]द्वारा स्वीकार करि लेल गेल । सोभियत जनरल तेरेन्ति शैतकोभद्वारा सन् १९४५ मे सोभियत नागरिक प्राधिकरणक स्थापनाक सिफारिश केलक, आ उत्तर कोरियाक लेल फरबरी सन् १९४६ मे स्थापित अस्थायी पिपल्स समितिकें अध्यक्षक रूपमे [[किम इल-सुङ]]क समर्थन केलक । अस्थायी सरकारक समयमे, शैतकोभक मुख्य उपलब्धि, व्यापक भूमि सुधार कार्यक्रम रहल जे उत्तरी कोरियाकें जमीन्दारी प्रणालीके समाप्त करि देलक । ओतय रहल जमीन्दार आ जापानी सहयोगी दक्षिणक क्षेत्रमे भाग गेल । शैतकोभद्वारा ओतय रहल बहुतेक प्रमुख उद्योगसभकें राष्ट्रियकरण करि देलक आ कोरियाक भविष्य पर वार्ता करवाक लेल [[मस्को]] आ सियोलमे सोभियत प्रतिनिधि मण्डलक नेतृत्व सेहो केलक ।<ref name=LankovArticle>{{cite news |last=Lankov|first=Andrei|date=25 January 2012|title=Terenti Shtykov: the other ruler of nascent N. Korea|url=https://www.koreatimes.co.kr/www/news/nation/2012/01/363_103451.html|newspaper=[[The Korea Times]]|access-date=14 April 2015}}</ref><ref name=ABC-CLIO>{{cite web|url=http://www.historyandtheheadlines.abc-clio.com/contentpages/ContentPage.aspx?entryId=1498210¤tSection=1498040&productid=33|title=Terentii Shtykov|author=Timothy Dowling|publisher=ABC-CLIO|access-date=26 April 2015|website=History and the Headlines|date=2011}}</ref><ref name=Lankov1945-1948>{{cite book|last=Lankov|first=Andrei|chapter="North Korea in 1945–48: The Soviet Occupation and the Birth of the State,"|title=From Stalin to Kim Il Sung—The Formation of North Korea, 1945–1960|pages=2–3}}</ref><ref name=Lankov2>{{cite book|last=Lankov|first=Andrei|date=10 April 2013|title=The Real North Korea: Life and Politics in the Failed Stalinist Utopia|url=https://archive.org/details/isbn_9780199964291|page=[https://archive.org/details/isbn_9780199964291/page/7 7]|publisher=Oxford University Press}}</ref><ref>{{cite book|last=Armstrong|first=Charles|date=15 April 2013|title=The North Korean Revolution, 1945–1950|publisher=Cornell University Press. Kindle Locations 1363–1367}}</ref> सन् १९४८ सितम्बर ९ मे डेमोक्रेटिक पिपल्स रिपब्लिक अफ कोरियाकें स्थापित कएल गेल । शैतकोभ एकर पहिल सोभियत राजदूतक रूपमे रहल, जबकि किम इल-सुङ एकर प्रमुखक रुपमे काबिज भेल ।
सन् १९४८ मे सोभियत सेना उत्तरी कोरियासँ वापिस चलि आएल आ सन् १९४९ मे अमेरिकी सेना दक्षिण कोरियासँ हटि गेल । राजदूत शैतकोभकें सन्देह छल की दक्षिणक कम्युनिस्ट विरोधी सरकार, उत्तर पर आक्रमण करवाक योजना बनाए रहल अछि, एतय ओ समाजवादक तहत कोरियाली प्रायद्वीपक एकीकरणक किमक लक्ष्यक प्रति सहानुभूति रखैत छल । बादमे दुनू दक्षिण पर पहिने आक्रमण करवाक लेल [[जोसेफ स्टालिन]]के मनेबामे सफल रहल, जे आगा चलि कोरियाली युद्धक रूपमे भेल ।
===कोरियाली युद्ध (१९५०-१९५३)===
{{Main|कोरियाली युद्ध}}
[[File:Korean War Montage 2.png|thumb|right|कोरियाली युद्धक समयक दृश्यसभ]]
कोरियाली युद्ध [[शीत युद्ध|शीत युद्ध काल]]मे लड़ल गेल पहिल महत्वपूर्ण युद्ध छल ।<ref name="bbc.co.uk">{{cite news|title=North Korea enters 'state of war' with South |url=http://www.bbc.co.uk/news/world-asia-21979127 |accessdate=30 March 2013 |newspaper=BBC News |date=30 March 2013 |deadurl=no |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130330013512/http://www.bbc.co.uk/news/world-asia-21979127 |archivedate=30 March 2013 }}</ref> एक दिस [[उत्तर कोरिया]] छल जकर समर्थन [[सोभियत सङ्घ]] तथा साम्यवादी [[चीन]] करि रहल छल, तँ दोसर दिस [[दक्षिण कोरिया]] छल जकर रक्षा [[अमेरिका]] करि रहल छल । युद्ध अन्तमे बिना निर्णय समाप्त भेल मुदा जन क्षति तथा तनाव बहुत अधिक छल । कोरिया-विवाद सम्भवतः [[संयुक्त राष्ट्र सङ्घ]]क शक्ति-सामर्थ्यक सभसँ महत्वपूर्ण परीक्षण छल । अन्तर्राष्ट्रिय राजनीतिक विद्वान [[शुमा]] एकरा '''सामूहिक सुरक्षा परीक्षण''' कऽ संज्ञा देनए अछि ।<ref>{{Cite book|last=Birtle |first=Andrew J. |date=2000 |url=http://www.history.army.mil/brochures/kw-stale/stale.htm |title=The Korean War: Years of Stalemate |publisher=U.S. Army Center of Military History |page=34 |accessdate=14 December 2007 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20071214151848/http://www.history.army.mil/brochures/kw-stale/stale.htm |archivedate=14 December 2007 }}</ref>
[[द्वितीय विश्वयुद्ध]]क अन्तिम दिनमे मित्र-राष्ट्रसभमे ई तय भेल की [[जापानी आत्म-समर्पण]]क बाद सोभियत सेना उत्तर कोरियाक ३८ अक्षांशधरि तथा संयुक्त राष्ट्र सङ्घक सेना ई अन्तर्राष्ट्रिय सीमारेखाक दक्षिण भागक निगरानी करत । दुनू शक्ति '''अन्तरिम कोरियाली प्रजातान्त्रिक सरकार''' कऽ स्थापनाक लेल संयुक्त आयोगक स्थापना केलक । मुदा सन् १९५० जुन २५ कें उत्तर कोरियाद्वारा [[दक्षिण कोरिया]] पर आक्रमण करि देल गेल । एहि दिन [[संयुक्त राष्ट्र सुरक्षा परिषद]]मे सोभियत अनुपस्थितिकें फायदा उठबैत अमेरिकाद्वारा अन्य सदस्यसभसँ मिल उत्तर कोरियाकें आक्रमणकारी घोषित करवाए देलक । सुरक्षा परिषद ई सिफारिशकें संयुक्त राष्ट्र सङ्घक सदस्य कोरियाली गणतन्त्रक आवश्यक सहायता प्रदान करी जहि सँग ओ सशस्त्र आक्रमणक प्रतिरोक करि सकए तथा ओ क्षेत्रमे शान्ति आ सुरक्षा स्थापित कएल जाए सकै । पहिल बेर सन् १९५० जुलाई ७ कें अमेरिकाक जनरल म्याकार्थरक कमानमे संयुक्त राष्ट्र सङ्घक झण्डाक नीचा संयुक्त कमानक निर्माण कएल गेल ।
मुदा बादमे सोभियत सङ्घ सेहो सुरक्षा परिषदक कारवाहीमे भाग लेनाए आरमभ करि देलक आ कोरियामे संयुक्त राष्ट्र सङ्घक कारवाही रोकैक लेल '''भिटो''' कऽ प्रयोग करि देलक । एकर परिणामस्वरूप सन् १९५० नवम्बर ३, [[संयुक्त राष्ट्र महासभा]]द्वारा '''शान्ति कऽ लेल एकता प्रस्ताव''' पास करि अन्तर्राष्ट्रिय शान्ति आ सुरक्षाकें उत्तरदायित्व स्वयं लऽ लेलक । फलस्वरूप अमेरिकी आ चीनी सेनासभ कोरियाली मामला केर लऽ उलझि गेल । अन्ततः [[भारत]] तथा किछ अन्य शान्तिप्रिय राष्ट्रसभक पहलक कारण सन् १९५३ जुलाई २७, कऽ दिन दुनू पक्षसभक बीच युद्ध विराम-सन्धि भेल । एहि प्रकार कोरियाली युद्धकें संयुक्त राष्ट्र सङ्घ रोक लगेबामे सफल भेल । ओना तँ अखनो उत्तर तथा दक्षिण कोरियामे आपसी तनाव जारी रहैत अछि ।
अमेरिकी रक्षा मन्त्रालय केर अनुसार ई विनाशकारी युद्धक कारण ३३,६८६ सैनिक आ २,८३० आम नागरिकक मृत्यु भऽ गेल । सन् १९५० नवम्बर १, चीनक सैनिकसभक सामना केलाक बाद सैनिकसभक मृत्यु सङ्ख्या ८,५१६ बढि गेल ।<ref>[http://aad.archives.gov/aad/display-partial-records.jsp?dt=2512&sc=27406%2C27409%2C27410%2C27361%2C27363%2C27364%2C27366%2C27384%2C27392&cat=all&tf=F&bc=%2Csl%2Cfd&q=&as_alq=&as_anq=&as_epq=&as_woq=&nfo_27406=V%2C10%2C1900&op_27406=0&txt_27406=&nfo_27409=V%2C40%2C1900&op_27409=0&txt_27409=&nfo_27410=V%2C1%2C1900&cl_27410=&nfo_27361=N%2C8%2C1889&op_27361=3&txt_27361=&txt_27361=&nfo_27363=V%2C50%2C1900&op_27363=0&txt_27363=&nfo_27364=V%2C50%2C1900&op_27364=0&txt_27364=&nfo_27366=V%2C2%2C1900&cl_27366=&nfo_27384=D%2C8%2C1950&op_27384=8&txt_27384=06%2F28%2F1950&txt_27384=10%2F31%2F1950&nfo_27392=V%2C2%2C1900&cl_27392=H Defense Casualty Analysis System search] Korean War Extract Data File. Accessed 21 December 2014.</ref> दक्षिण कोरियाक बतौलक की ई युद्ध सँ ओकर ३,७३,५९९ आम नागरिक आ १,३७,८९९ सैनिक मारल गेल । पश्चिम देशसभक स्रोत अनुसार ई युद्धमे चारि लाख लोकसभक मृत्यु आ ४,८६,००० लोक घायल भेल छल । केपिए अनुसार २,१५,००० लोकसभक मौत आ ३,०३,००० लोक घायल भेल छल ।<ref>Bethany Lacina and Nils Petter Gleditsch, [http://www.bethanylacina.com/LacinaGleditsch_newdata.pdf Monitoring Trends in Global Combat: A New Dataset of Battle Deaths] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141006175909/http://www.bethanylacina.com/LacinaGleditsch_newdata.pdf |date=2014-10-06 }}, European Journal of Population (2005) 21: 145–166. Also available [http://www.prio.org/Global/upload/CSCW/Data/Monitoring%20trends%20in%20global%20combat%20EJP.pdf here] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141006152343/http://www.prio.org/Global/upload/CSCW/Data/Monitoring%20trends%20in%20global%20combat%20EJP.pdf |date=2014-10-06 }}</ref>
===युद्धक बादक स्थिति===
===२१अम शताब्दी===
[[File:Mansudae-Monument-Bow-2014.jpg|300px|thumb|right|उत्तर कोरियाक प्रमुख नेता [[किम इल-सुङ]] आ [[किम जोङ-इल]]क मूर्ति]]
सन् २००१ मे [[अमेरिकाक राष्ट्रपतिसभक सूची|अमेरिकी राष्ट्रपति]] [[जर्ज डब्लु बुश]]क चुनावक संगे अन्तर्राष्ट्रिय राजनैतिक वातावरण परिवर्तित भऽ गेल । बुशक प्रशासनद्वारा दक्षिण कोरियाक सनसाइन नीति आ सहमतीय आधारसभकें खारिज करि देलक । अमेरिकी सरकारद्वारा उत्तर कोरियाकें एक दुष्ट राज्यक रूपमे व्यवहार केलक, जबकि ओ पुन: [[इराक युद्ध]]सँ अपन ध्यान हटेबाक संगे [[परमाणु हथियार]]सभकें अधिग्रहणक प्रयासकें आओरो तीव्र बनेलक ।<ref>{{cite book| last = Jager| first = Sheila Miyoshi| title = Brothers at War – The Unending Conflict in Korea| year = 2013| publisher = Profile Books| location = London| isbn = 978-1-84668-067-0| page = 456}}</ref><ref>{{Cite book|author = Abt, Felix | title=A Capitalist in North Korea: My Seven Years in the Hermit Kingdom|url = https://archive.org/details/capitalistinnort0000abtf | publisher = Tuttle Publishing| year = 2014 | pages = [https://archive.org/details/capitalistinnort0000abtf/page/55 55], 109, 119 | isbn = 9780804844390 }}</ref><ref>{{Cite book| last1= Oberdorfer| first1=Don| last2=Carlin| first2=Robert | title=The Two Koreas: A Contemporary History | url= https://archive.org/details/twokoreascontemp0000ober_x9n8| publisher = Basic Books| year = 2014 | pages = [https://archive.org/details/twokoreascontemp0000ober_x9n8/page/357 357]–359 | isbn = 9780465031238}}</ref>
सन् २००६ अक्टुबर ९ कें दिन उत्तर कोरिया विश्व सञ्चार माध्यममे ई घोषणा केलक की ओ अपन पहिल परमाणु हथियार परीक्षण केलक अछि ।<ref name=radioactive>{{cite news|url=https://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2006/10/13/AR2006101300576.html|date=13 October 2006|title=U.S.: Test Points to N. Korea Nuke Blast|newspaper=The Washington Post|first1=Robert|last1=Burns|first2=Anne|last2=Gearan}}</ref><ref name="nukeconfirmed">{{cite news|url=https://www.bloomberg.com/apps/news?pid=20601101&sid=aO7kW.RjqqaE&refer=japan|title=North Korea Nuclear Test Confirmed by U.S. Intelligence Agency |accessdate=16 October 2006 | work=Bloomberg L.P.|date=16 October 2006}}</ref>
==भूगोल==
[[File:North Korea Topography.png|thumb|उत्तर कोरियाक स्थलीकृत नक्सा]]
उत्तर कोरिया [[एसिया]] महादेशक [[कोरियाली प्रायद्वीप]]क उत्तरमे अवस्थित अछि । ई क्षेत्र ३७° आ ४३° उत्तरी अक्षांश, आ १२४° आ १३१° पूर्वी देशान्तरमे अवस्थित अछि ।
ई {{convert|120540|km2|sqmi|0}} क क्षेत्रफल ओकटने अछि ।<ref name="unstats08">{{Cite journal|url=http://unstats.un.org/unsd/demographic/products/dyb/dyb2012/Table03.pdf#page=5|title=Demographic Yearbook – Table 3: Population by sex, rate of population increase, surface area and density|publisher=United Nations Statistics Division|year=2012|accessdate=29 November 2014|page=5}}</ref> उत्तर कोरियाक उत्तरमे [[चीन]] तथा [[रूस]] आ दक्षिण कोरियाक सीमा कोरियाली सैनिक क्षेत्रधरि अवस्थित अछि । एकर पश्चिममे [[पियर सागर]] आ [[कोरियाक खाड़ी]] अवस्थित अछि, एकर पूर्वमे [[जापान|जापानक सागर]] अवस्थित अछि ।
कोरियाक शुरुआती युरोपेली आगन्तुकसभद्वारा टिप्पणी कएल गेल अछि की ई देश प्रायः बहुत रास [[हिमालय|पर्वत श्रृङ्खला]]सभक कारण सँ '''भारी प्रचण्ड वायु कऽ एक समुन्द्र''' जका देखऽ मे लगैत अछि, जे की एगो सामान्य प्रायद्वीपक विपरीत अछि ।<ref name="Topography">{{cite web|url=http://lcweb2.loc.gov/cgi-bin/query/r?frd/cstdy:@field(DOCID+kp0030)|title=Topography and Drainage|publisher=Library of Congress|accessdate=17 August 2009|date=1 June 1993}}</ref> उत्तर कोरियाक लगभग ८० प्रतिशत भाग पहाड़ आ ऊपरी क्षेत्रसभ सँ बनल अछि, जे की गहीर आ सङ्कीर्ण घाटीसभ सँ भिन्न अछि । उत्तर कोरियामे {{convert|2000|m|ft|sp=us}} या ओहि सँ अधिक उन्नयनक संग कोरियाली प्रायद्वीपक सम्पूर्ण पर्वत अवस्थित अछि । उत्तर कोरियाक उच्चतम बिन्दु समुद्र सतह सँ {{convert|2744|m|ft|sp=us}} कऽ उचाई कऽ संग ज्वालामुखी पर्वत पाक्तु पर्वत अछि ।<ref name="Topography"/> कोरियाली संस्कृतिमे पाक्तु बहुत महत्वपूर्ण अछि, जकरा कोरियाली लोकसभ एक पवित्र स्थान मानैत अछि आ एहि प्रकार किम साम्राज्यक आगल-बगल विस्तृत लोक कथासभमे सेहो एकरा शामिल कएल गेल अछि ।<ref>{{cite journal | last = Song | first = Yong-deok | title = The recognition of mountain Baekdu in the Koryo dynasty and early times of the Joseon dynasty | journal=History and Reality v.64 | year = 2007 }}</ref> अन्य प्रमुख पर्वत श्रेणीसभ अति उत्तरपूर्व आ राङ्गरिम पहाड़सभक ह्यागिङ रेञ्जमे अछि, जे की उत्तर कोरियाक उत्तर-मध्य भागमे अवस्थित अछि । दक्षिण कोरिया धरि अवस्थित ताएब्याक रेञ्जमे रहल माउन्ट कुमग्याङ, एकर अलौकिक सुन्दरताक लेल प्रसिद्ध अछि ।<ref name="Topography"/>
एकर तटीय किनारा क्षेत्र पश्चिमसँ पूर्व धरि फैलल अछि । उत्तर कोरियाक अधिकाश लोकसभ समथर आ निचलका भूमिमे बसोबास करैत अछि । सन् २००३ मे [[संयुक्त राष्ट्र सङ्घ]]क वातावरणीय कार्यक्रमक एक प्रतिवेदन अनुसार उत्तर कोरियाक भूमिमे सँ ७०% भाग वनजङ्गल ओकटने अछि ।<ref name="United Nations Environmental Programme 12">{{cite web |url=http://www.unep.org/PDF/DPRK_SOE_Report.pdf |archive-url=https://wayback.archive-it.org/all/20100724234402/http://www.unep.org/PDF/DPRK_SOE_Report.pdf |dead-url=yes |archive-date=24 July 2010 |title=DPR Korea: State of the Environment, 2003 |author=United Nations Environmental Programme |page=12 }}</ref> उत्तर कोरियाक सभसँ लम्बा नदी [[एम्नोक]] (यालु) छी जकर लम्बाई {{convert|790|km|mi|0}} अछि ।<ref>{{cite web|url=http://www.koreanhistoryproject.org/Jta/Kr/KrGEO0.htm |title=Korea Geography |accessdate=1 August 2007 |author=Bill Caraway |year=2007 |work=The Korean History Project |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20070706035307/http://koreanhistoryproject.org/Jta/Kr/KrGEO0.htm |archivedate=6 July 2007 }}</ref>
<gallery mode=packed>
File:0409 - Nordkorea 2015 - Kumgang Gebirge (22961925095).jpg|thumb|माउन्ट कुमग्याङ
File:North Korean coast near Hamhung (14876597009).jpg|thumb|ह्यामहङक नजदिक उत्तर कोरियाक किनार
</gallery>
== प्रशासनिक विभाग ==
<div class="left">
{| class="wikitable"
|-
!मानचित्र !! !! नाम !! कोरियाली नाम !! प्रशासनिक सिट
|-
|rowspan="15"|{{North Korea Provincial level Labelled Map}}
!colspan="5"| राजधानी (''चिखालसी'')
|-
| १ || [[प्योङयाङ]] ||평양직할시|| ([[चुङ-गुयोक]])
|-
!colspan="5"| विशेष शहर
|-
| २ || [[रसोन]] <cite id = "Ad_1></cite>[[#Ad 2|*]] ||라선특별시|| ([[रेजिन-गुयोक]]) <cite id = "Ad_1></cite>[[#Ad 2|*]]
|-
!colspan="5"| प्रान्त
|-
| ३ || दक्षिण प्योङ्गन ||평안남도|| प्योङसाङ
|-
| ४ || उत्तर प्योङ्गन ||평안북도|| सिनुइजु
|-
| ५ || च्यागाङ ||자강도|| काङ्गये
|-
| ६ || दक्षिण ह्वाङ्गही ||황해남도|| हैजु
|-
| ७ || उत्तर ह्वाङ्गही ||황해북도|| सारिवोन
|-
| ८ || कङ्गवोन ||강원도|| वोनसान
|-
| ९ || दक्षिण हमग्याङ ||함경남도|| हमहुङ
|-
| १० || उत्तर हमग्याङ ||함경북도|| चोङ्गजिन
|-
| ११ || रयङ्गगाङ ||량강도|| ह्यसन
|-
| colspan="5"|<cite id="Ad_2></cite>[[#Ad 1|*]] – दक्षिणी बोली अनुसार प्रतिपादनक रूपमे "याङ्गग्याङ" (양강), "नासोन" (나선), वा "नाजिन" (나진) ।
|}
</div>
{{-}}
==टिप्पणी==
{{reflist|30em|group="n"|refs=<ref name=aaa>Kim Jong-un holds four concurrent positions: [[Chairman of the Workers' Party of Korea|Chairman of the Workers' Party]], Chairman of the [[Central Military Commission of the Workers' Party of Korea|Central Military Commission]], Chairman of the [[State Affairs Commission of North Korea|State Affairs Commission]] and [[Supreme Commander of the Korean People's Army|Supreme Commander of the People's Army]], serving as the "supreme leader" of the DPRK.</ref>
<ref name=bbb>Kim Yong-nam is the "[[Head of State|head of state]] for foreign affairs". The position of president (formerly head of state) was written out of the constitution in 1998. [[Kim Il-sung]], who died in 1994, was given the appellation "[[Eternal President of the Republic|Eternal President]]" in its preamble.</ref>}}
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist|2}}
==बाह्य जडीसभ==
{{Commonscat|North Korea|उत्तर कोरिया}}
==एहो सभ देखी==
* [[भारत]]
* [[अमेरिका]]
* [[पाकिस्तान]]
{{एसियाक देशसभ}}
[[श्रेणी:एसियाक देशसभ]]
[[श्रेणी:मुख्य लेखसभ]]
ehcblo48v5w6xeb7hoav63it9ig78uu
राष्ट्रिय तापविद्युत निगम लिमिटेड
0
30110
279887
247338
2026-08-26T23:22:13Z
RandomScottishEdgyTransitGeek524
17708
[[Chess Opening Theory/1. d4/1...Nf6/2. c4/2...Nc6]] के अनुप्रेषित
279887
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Chess_Opening_Theory/1._d4/1...Nf6/2._c4/2...Nc6]]
r8i23cupd70roxjijjum5y5gviv46fj
279894
279887
2026-08-26T23:34:07Z
RandomScottishEdgyTransitGeek524
17708
/* */
279894
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Chess]]
27dsocy2x2swdq72sfhhnr9dhhckqp1
279897
279894
2026-08-27T00:04:09Z
RandomScottishEdgyTransitGeek524
17708
/* */
279897
wikitext
text/x-wiki
{{Info}}
5nrbby6pb5e5wdt3hqccyvj88wf5zot
279911
279897
2026-08-27T04:30:21Z
Morkoz
17517
[[Special:Diff/279887|279887]] से [[Special:Diff/279897|279897]] तक ३ अवतरण पूर्ववत किए
279911
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox company
| name = राष्ट्रीय तापविद्युत निगम लिमिटेड</br>NTPC Ltd.
| logo = NTPC Logo.svg
| logo_size =
| logo_alt =
| native_name = राष्ट्रीय ताप विद्युत निगम लिमिटेड
| native_name_lang = hi
| former_name = National Thermal Power Corporation Ltd.
| type = [[सार्वजनिक क्षेत्र के उपक्रम]]<br>सार्वजनिक कम्पनी
| traded_as = {{BSE|532555}}<br>{{NSE|NTPC}}<br>[[BSE SENSEX|BSE SENSEX Constituent]]<br>[[S&P CNX Nifty|CNX Nifty Constituent]]
| ISIN = INE733E01010
| industry = [[विद्युतीय उपयोगिता]]
| founded = {{Start date and age|df=yes|1975|11|07}}
| founder = <!-- or: | founders = -->
| hq_location = NTPC Bhawan, SCOPE Complex, Institutional Area, Lodhi Road
| hq_location_city = [[New Delhi]]
| hq_location_country = India<ref>{{cite web|url=http://www.ntpc.co.in/en/contact-us|title=Contact Us - NTPC|website=www.ntpc.co.in|access-date=2018-02-09|archive-date=2018-04-16|archive-url=https://web.archive.org/web/20180416075333/http://www.ntpc.co.in/en/contact-us|dead-url=yes}}</ref>
| area_served = भारत
| key_people = [[Gurdeep Singh (NTPC)|गुरदीप सिंह]] <small>(अध्यक्ष आ [[Managing Director|एमडी]])</small><ref>{{cite web|url=http://www.ntpc.co.in/en/about-us/board-of-directors|title=Board of Directors - NTPC|website=www.ntpc.co.in|access-date=2018-02-09|archive-date=2019-08-25|archive-url=https://web.archive.org/web/20190825074129/https://www.ntpc.co.in/en/about-us/board-of-directors|dead-url=yes}}</ref>
| products =
| production =
| production_year = <!-- Year of production data (if known) -->
| services = [[विद्युत उत्पादन]] आ [[electricity distribution|वितरण]]<br>प्राकृतिक ग्यास [[hydrocarbon exploration|अन्वेषण]], [[energy production|उत्पादन]], परिवहन आ वितरण
| revenue = {{profit}}{{INRConvert|79342.30|c}}<ref name="ntpc">{{cite web |url=http://www.ntpc.co.in/annual-reports/7452/download-complete-annual-report-2016-17 |title=Annual Report |newspaper=Ntpc.co.in/annual-reports/7452/download-complete-annual-report-2016-17 |date= |last= |accessdate=2017-12-11 |archive-date=2017-12-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20171201145022/http://www.ntpc.co.in/annual-reports/7452/download-complete-annual-report-2016-17 |dead-url=yes }}</ref>
| revenue_year = 2016-17
| operating_income = {{profit}}{{INRConvert|12387.90|c}}<ref name="ntpc"/>
| income_year =
| profit_year = 2016-17
| assets = {{profit}}{{INRConvert|236577.49|c}} (२०१७)<ref name="ntpc"/>
| equity =
| equity_year = <!-- Year of equity data (if known) -->
| owner = <!-- or: | owners = -->
| members =
| members_year = <!-- Year of members data (if known) -->
| num_employees = २२,१२४<ref name="ntpc.co.in">{{cite web |url=http://www.ntpc.co.in/en/about-us/human-resources |title=Human Resources |newspaper=Ntpc.co.in/en/about-us/human-resources |date= |last= |accessdate=2017-12-11 |archive-date=2017-12-08 |archive-url=https://web.archive.org/web/20171208052357/http://ntpc.co.in/en/about-us/human-resources |dead-url=yes }}</ref>
| num_employees_year = September 2017
| parent =
| divisions =
| subsid =
| module = <!-- Used to embed other templates -->
| website = {{URL|http://www.ntpc.co.in/}}
| footnotes =
| intl = yes
}}
एनटीपीसी लिमिटेड (पूर्व नाम - राष्ट्रिय तापविद्युत निगम) भारतक सभसँ पैग विद्युत उत्पादक कम्पनी छी। सन् २०१६ के लेल विश्व के २००० सभसँ पैग कम्पनीसभमे एनटीपीसी के ४००हम स्थान अछि। मई, २०१० मे एनटीपीसी ई प्रतिष्ठा प्राप्त करै वाला सम्मानित चारिटा कम्पनीसभमे सँ, एक महारत्न कम्पनी बनि गेल। ई भारत के सार्वजनिक क्षेत्र के कम्पनी अछि जे मुम्बई स्टक विनिमय (Bombay Stock Exchange) मे पञ्जीकृत अछि। एहीमे वर्तमान मे भारत सरकार के हिस्सा ८९.५% अछि। एकर स्थापना ०७ नवम्बर १९७५ मे भेल छल।
कम्पनी के कुल संस्थापित क्षमता ५०,७५० मेगावाट (संयुक्त उद्यम सहित) अछि जाहिमे पूरे भारत मे स्थित १९ कोइला आधारित आ ७ गैस आधारित स्टेशन शामिल अछि। संयुक्त उद्यम के अन्तर्गत ९ स्टेशन कोइला आधारित अछि तथा ११ अक्षय ऊर्जा परियोजनासभ सेहो अछि। कम्पनी वर्ष २०३२ धरि १,२८,००० मेगावाट के स्थापित विद्युत् क्षमता पैदा करवाक लक्ष्य रखने अछि। ई क्षमता मे विविध मिश्रित ईन्धन होएत जाहिमे ५६% कोइला, १६% गैस, ११% परमाणु ऊर्जा, आ हाइड्रो सहित १७% नवीकरणीय ऊर्जा स्रोत होएत। वर्ष २०३२ धरि, गैर जीवाश्म ईन्धन आधारित उत्पादन क्षमता एनटीपीसी के पोर्टफोलियो के लगभग ३०% होएत।
कम्पनी मे कुल राष्ट्रीय क्षमता के १७.७३ प्रतिशत हिस्सेदारी अछि, ई उच्च दक्षता पर अपन ध्यान केन्द्रित करै के कारण कुल विद्युत उत्पादन मे २५.९१ प्रतिशत के योगदान दैत अछि।
एनटीपीसी के मुख्य काम तापविद्युत संयन्त्र के प्रौद्योगिकी, निर्माण एवं सञ्चालनमे अछि। ई भारत एवं विदेश के विद्युत उत्पादक कम्पनीसभक प्राविधिक सलाह सेहो दैत अछि।
एनटीपीसी के जखन उत्तर प्रदेश मे सिङ्गरौली मे पहिल पिटहैड सुपर थर्मल पावर प्रोजेक्ट के निर्माण शुरू भेल ओ दिन सँ आई धरि एनटीपीसी एक लम्बा दूरी तय केनए अछि।
==इतिहास==
===१९७५ सँ १९९४===
===१९९५ सँ २००४===
===२००५ के पेश करै के लेल===
==सञ्चालन==
==एनटीपीसी गाछसभ आ ओकर क्षमता==
===कोइला आधारित थर्मल पावर प्लान्ट्स===
===कोयला आधारित (जेवी के माध्यम सँ स्वामित्व)===
===ग्यास आधारित थर्मल पावर प्लान्ट्स===
==ग्यास आधारित (जेवी के माध्यम सँ स्वामित्व)==
===हाइड्रो-इलेक्ट्रिक पावर प्लान्ट्स===
===सौर फोटोवोल्टेइक पावर प्लान्ट्स===
===पवन ऊर्जा===
==भविष्य के लक्ष्य==
==लिस्टिङ्ग आ शेयरहोल्डिङ्ग==
==कर्मचारी==
==आलोचना==
==एनटीपीसी संयन्त्र==
=== कोयला आधारित ===
१५ कोयला आधारित विद्युत संयन्त्रसभक साथ एनटीपीसी देशमें सभसँ पैग तापीय विद्युत उत्पादन कम्पनी छी। कम्पनी मे कोयला आधारित संस्थापित क्षमता २५,८७५ मेगावाट अछि।
{| class="wikitable"
|-
! क्र.स. !! स्थान !! राज्य !! कमीशन क्षमता (मेगावाट)
|-
| १ || सिङ्गरौली || उत्तर प्रदेश ||२०००
|-
| २ || कोरबा || छत्तीसगढ || २६००
|-
| ३ || रामागुन्डम || आन्ध्र प्रदेश || २६००
|-
| ४ || फरक्का || पश्चिम बङ्गाल || २१००
|-
| ५ || विन्ध्याचल || मध्य प्रदेश || ३२६०
|-
| ६ ||रिहन्द || उत्तर प्रदेश || २०००
|-
| ७ ||कहलगाँव || बिहार || २३४०
|-
| ८ ||एनटीसीपीपी || उत्तर प्रदेश || १८२०
|-
| ९ || तालचर कनिहा || उडीसा || ३०००
|-
| १० ||ऊंचाहार || उत्तर प्रदेश || १०५०
|-
| ११ || तालचर थर्मल || उडीसा || ४६०
|-
| १२ || सिम्हाद्री || आन्ध्र प्रदेश || १५००
|-
| १३ || टान्डा || उत्तर प्रदेश || ४४०
|-
| १४ || बदरपुर || दिल्ली || ७०५
|-
| १५ || सीपत -II || छत्तीसगढ || १०००
|}
=== ग्यास / तरल ईन्धन आधारित ===
एनटीपीसी के संयुक्त ग्यास आधारित कमीशन क्षमता ३९५५ मेगावाट अछि।
{| class="wikitable"
|-
! क्र.स. !! स्थान !! राज्य !! कमीशन क्षमता (मेगावाट)
|-
| १||अन्ता || राजस्थान || ४१३
|-
| २ ||ओरैया || उत्तर प्रदेश || ६५२
|-
| ३||कवास ||गुजरात || ६४५
|-
| ४ || दादरी || उत्तर प्रदेश || ८१७
|-
| ५|| झानौर – गान्धार || गुजरात || ६४८
|-
| ६ || राजीव गान्धी सीसीपीपी कायमकुलम ||केरल ||३५०
|-
| ७ || फरीदाबाद || हरियाणा || ४३०
|}
=== हाइड्रो आधारित ===
एनटीपीसी एक सन्तुलित संविभाग के लेल हाइड्रो आधारित विद्युत परियोजना के विकास पर दीर्घकालिक स्थिरता के लेल जोड देनए अछि| ई दिशा मे पहिल कदम कोलडैम हाइड्रो आधारित विद्युत परियोजना पर हिमाचल प्रदेश के बिलासपुर जिल्ला मे सतलुज नदी पर निवेश करि के लेल गेल छल| अन्य निर्माणाधीन हाइड्रो आधारित विद्युत परियोजना तपोवन विष्नुगाड अछि| ई सभ परियोजनासभक निर्माणाधीन गतिविधिसभ पूरे जोड पर अछि|
{| class="wikitable"
|-
! क्र.स. !! स्थान !! राज्य !! कमीशन क्षमता (मेगावाट)
|-
| १ ||कोलडैम ||हिमाचल प्रदेश || ८००
|-
| २ || तपोवन विष्नुगाड ||उत्तराखंड ||५२०
|-
| ३ ||सिङ्रौली सीडब्लू निर्वहन (लघु हाइड्रो) ||उत्तर प्रदेश || ८
|}
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:विकिमिडियन्स सम्पादन सप्ताह अन्तर्गत निर्मित लेखसभ]]
[[श्रेणी:प्रमुख भारतीय कम्पनीसभ]]
kqpeaspqizlvn686xsmoygrl6xf1yfi
बकिङ्घम प्यालेस
0
30920
279747
245092
2026-08-26T19:09:03Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279747
wikitext
text/x-wiki
{{Featured article}}
{{Infobox building
| building_name = बकिङ्घम प्यालेस
| native_building_name= Buckingham Palace
| former_names = बकिङ्घम हाउस
| alternate_names =
| image = Buckingham Palace, London - April 2009.jpg
| caption = बकिङ्घम प्यालेस
| map_type =
| altitude =
| building_type = [[राजमहल]]
| architectural_style =
| structural_system =
| cost =
| ren_cost =
| location =
| address = [[सिटी अफ वेस्टमिन्स्टर|वेस्टमिन्स्टर शहर]], [[लन्डन]], {{UK}}
| client =
| owner = [[राजमुकुट]]
| current_tenants = [[महारानी एलिजाबेथ द्वितीय]]
| landlord =
| coordinates =
| start_date =
| completion_date =
| inauguration_date =
| renovation_date =
| demolition_date =
| destruction_date =
| height =
| diameter =
| other_dimensions =
| floor_count =
| floor_area =
| main_contractor =
| architect =
| architecture_firm =
| structural_engineer =
| services_engineer =
| civil_engineer =
| other_designers =
| quantity_surveyor =
| awards =
| ren_architect =
| ren_firm =
| ren_str_engineer =
| ren_serv_engineer =
| ren_civ_engineer =
| ren_oth_designers =
| ren_qty_surveyor =
| ren_awards =
| references =
}}
[[File:Dronning victoria.jpg|thumb|upright|250px|महारानी भिक्टोरिया, बकिङ्घम प्यालेसमे वसोबास कएनिहार पहिल महारानी, सन् १८३७ मे अपन राज्याभिषेकक बाद नव बनल महलमे बैसैलेल आएल छल ।]]
'''बकिङ्घम प्यालेस''' ({{lang-en|Buckingham Palace}}) [[ब्रिटिश राजतन्त्र|ब्रिटिश राजशाही]] कऽ [[लन्डन]] अवस्थित आधिकारिक निवास छी ।<ref>पारंपरिक तौर पर ब्रिटिश रॉयल कोर्ट आज भी सेंट जेम्स पैलेस में मौजूद है। जब विदेशी राजदूत अपना पद संभालने आते हैं उन्हें ब्रिटिश राजा द्वारा बकिङ्घम प्यालेस में पदभार ग्रहण कराया जाता है, वास्तव में वे सेंट जेम्स पैलेस के दरबार" से मान्यता प्राप्त करते हैं। यह असंगति परम्परा के लिए चलाई जा रही है क्योंकि बकिङ्घम प्यालेस अपने सभी इरादों और मकसदों से एक आधिकारिक निवास है। देखें [http://www.royal.gov.uk/output/Page589.asp सेंट जेम्स पैलेस का इतिहास] (रॉयल वेबसाइट).</ref> [[सिटी अफ वेस्टमिन्स्टर|वेस्टमिन्स्टर शहर]]मे स्थित ई [[राजमहल]] राजकीय आयोजना आ शाही आतिथ्यक केन्द्र छी । ई ब्रिटेन वासीसभक लेल राष्ट्रिय हर्षोन्माद आ सङ्कटकक समय चर्चाकें विषय रहल अछि ।
मूलतः '''बकिङ्घम हाउस''' कऽ रूपमे जानल जाए वला, ई भवन जे आजुक महलक महत्वपूर्ण भाग छी, सन् १७०३ मे बकिङ्घमक ड्युकक लेल एक एहन जगह पर बनायल गेल एक विशाल टाउन हाउस छल, जे कम सँ कम १५० वर्षधरि निजी स्वामित्वकें अधीन रहल छल । बादमे सन् १७६१<ref name="rob14">रॉबिन्सन, पी. 14</ref> मे एकरा जर्ज तृतीय- महारानी चार्लोटक लेल एक निजी [[घर|आवास]]क रूपमे अधिगृहित करि लेल गेल छल आ '''द क्विन्स हाउस''' कऽ नाम सँ जानल जाइत अछि । १९हम शताब्दीकें समयमे मुख्य रूपसँ [[वास्तुकार|वास्तुकार]] जन न्यास आ एडवर्ड ब्लोरद्वारा एक केन्द्रीय प्राङ्गणक अगल-बगल तीन बालकनी बनाए एकर विस्तार कएल गेल । अन्तत: सन् १८३७ मे [[भिक्टोरिया|महारानी भिक्टोरिया]]क शासनमे बकिङ्घम प्यालेस ब्रिटिश राजशाहीकें आधिकारिक शाही महल बनि गेल । अन्तिम पैग संरचनात्मक परिवर्तन १९हम शताब्दीक अन्त आ २०अम शताब्दीक शुरुआतमे कएल गेल जाहिमे पुर्व दिशाक ठीक आगाक भाग शामिल अछि, जतय ओ सुप्रसिद्ध बालकनी अछि, जतय सँ शाही परिवार पारम्परिक तौर पर बाहर रहल भीड़कें सम्बोधित करैत अछि । ओना तँ, महलक छोट गिर्जाघरकें [[द्वितीय विश्वयुद्ध]]मे एक [[जर्मनी|जर्मन]] बमद्वारा नष्ट करि देल गेल छल; याह कारण ई स्थान पर क्विन्स ग्यालेरी बनाएल गेल आ सन् १९६२ मे एकरा शाही सङ्ग्रहक कलाकृतिसभक प्रदर्शनीक लेल सार्वजनिक तौर पर खुला करि देल गेल छल ।
१९हम शताब्दीक आन्तरिक सजावटक मूल डिजाइन, जहिमे सँ बहुतेक आइयो देखल जाए सकैत अछि, एहिमे सर चार्ल्स लाङ कऽ सलाह पर चमकदार स्काग्लियोला आ बुलु आ गुलाबी ल्यापिसक व्यापक उपयोग शामिल अछि । किङ एडवर्ड सातमद्वारा एक '''बेल एपक''' क्रिम आ सोनगर रङ्गक मेल सँ आंशिक रूपसँ एकर पुन: सजावट करौलक । बहुतेक छोट-छोट स्वागत कक्षसभक सजावट चीनी रिजेन्सी शैलीमे [[ब्रिटेन]]क ब्रिटेन रोयल प्याभिलियन आ कार्लटन हाउससँ लाबल गेल फर्निचर आ फिटिङ्गस सँ करवाएल गेल । बकिङ्घम प्यालेसक गार्डन लन्डनक सभसँ पैग निजी गार्डन छी ।
राजकीय कक्ष, जकरा आधिकारिक आ राजकीय मनोरञ्जनक लेल प्रयोग कएल जाइत छल, गर्मी मौसमक समयमे महलक एक भागक रूपमे प्रदर्शनीक लेल प्रति वर्ष मुख्यतया [[अगस्त]] आ [[सितम्बर]]मे सार्वजनिक तौर पर खोलल जाइत अछि ।
== इतिहास ==
=== स्थलक इतिहास ===
[[मध्ययुग|मध्य काल]]मे, बकिङ्घम प्यालेसक स्थान म्यानर अफ एबरीक एक भाग छल । एकर दलदल सतहकें ट्याबर्न नदीकें पानिसँ पटायल गेल छल, जे आइयो महलक अङ्गना आ दक्षिणी खण्डक नीचा बहैत अछि ।<ref>गोरिंग. पी. 15</ref>ओ ठाम एक गाम आई क्रस विकसित भेल छल जतय नदी हेल केर पार करल जाए सकैत छल । एहि निर्माण क्षेत्रक स्वामित्व बहुतेक बेर परिवर्तन कएल गेल; एकर मालिकसभमे स्याक्सन कालक उत्तरार्धमे एडवर्ड द कनफेसर आ हुनकर महारानी पत्नी एडिथ अफ वेसेक्स आ नर्मन कन्क्वेस्टक बाद विलियम द कन्करर शामिल छल । विलियमद्वारा ई निर्माण क्षेत्र ज्योफरी द म्यान्डेभिलेकें दऽ देलक, जे एकरा वेस्टमिनिस्टर एबीकें भिक्षुसभक नाम वसीयत करि देल गेल छल ।<ref>साइट की भौगोलिक स्थिति और इसके स्वामित्व की चर्चा राईट, 1-4 अध्यायों में की गयी है।</ref>
सन् १५३१ मे हेनरी सातम एटन कलेजसँ सेन्ट जेम्सक अस्पताल (बादमे सेन्ट जेम्स प्यालेस)<ref>गोरिंग. पी. 28</ref> कऽ अधिग्रहण केलक आ सन् १५३६ मे ओ वेस्टमिनिस्टर एबीसँ म्यानर अफ एबरीकें लऽ लेलक ।<ref>गोरिंग. पी. 18</ref> ई हस्तान्तरणसभ बकिङ्घम प्यालेसक साइटकें विलियम द कन्कररद्वारा तकरीबन ५०० वर्ष पहिने एकरा छोडि देलाक बाद सँ पहिल बेर शाही हाथमे वापिस आनि देलक ।<ref>''[http://www.british-history.ac.uk/report.aspx?compid=41820 द एक्विजिशन ऑफ द एस्टेट]'', ''सर्वे ऑफ लंदन:'' खंड 39: द ग्रॉसवेनर एस्टेट इन मायफेयर, पार्ट 1 (सामान्य इतिहास) (1977), पीपी. 1-5. पहुँच की तिथि: 3 फ़रवरी 2009</ref>
बहुतेक स्वामीसभ एकरा शाही जमिन्दारसभसँग लीज पर प्राप्त केनए छल आ एकर फ्रिहोल्ड १७हम शताब्दीक समय उन्मादी अनुमानसभक विषय बनि गेल छल । ताबे धरि पुरान गाम आई क्रस बहुत पहिने नष्ट भऽ गेल छल आ ई क्षेत्र ज्यादातर बेकार जमीनक रूपमे रहि गेल छल ।<ref>राइट, पीपी 76-8.</ref> पैसाक जरूरतक कारण जेम्स प्रथमद्वारा क्राउनक एक भागकें फ्रिहोल्डकें बेच देलक मुदा बाकी भागकें अपन अधिनमे राखलक जहिपर ओ रेशम उत्पादनक लेल एक {{convert|4|acre|m2|adj=on}} मलबरी गार्डन स्थापित केलक । (ई आजुक समयमे महलक उत्तर पश्चिमी किनार पर अछि)।<ref>गोरिंग. पीपी. 31 और 36</ref> एनार्किया एङ्लिकाना (१६४९) मे क्लिमेन्ट वाकर '''सेन्ट जेम्सक मलबरी गार्डनमे नव तैयार कएल गेल सोडोम्स आ स्पिन्ट्रिज''' कऽ सन्दर्भ दैत अछि, जहिसँ ई पता चलैत अछि की ई एक व्यभिचारक स्थान रहल होएत । अन्ततः १७हम शताब्दीक अन्तमे, प्रोपर्टी टाइकुन सर ह्यु औडलीसँ एकर वारिस पोता म्यारी डेभिसद्वारा एकर फ्रिहोल्ड विरासतक रूपमे प्राप्त करि लेल गेल ।<ref>आउडली आ डेभिस, एबरी म्यानर आ ग्रासवेनर एस्टेटक विकासमे मुख्य व्यक्ति छल (देखी ड्यूक्स अफ वेस्टमिनिस्टर), जे आइओ स्थापित अछि । (एकरा नर्थ आउडली स्ट्रिट, साउथ आउडली स्ट्रिट आ डेभिस स्ट्रिट जका सड़कसभक नामसँ याद कएल जाइत अछि, सम्पूर्ण [[मेफेयर|मायफेयर]] मे अछि ।)</ref>
=== महलक स्थल पर बनल पूर्व मकान ===
[[File:Buckingham_Palace_1_db.jpg|thumb|right|300px|महलक वर्तमान रूप]]
==== गोरिङ हाउस ====
एहि निर्माण क्षेत्रक भितर पहिल मकान सम्भवतः सन् १६२४ कऽ अगल-बगल सर विलियम ब्ल्याकद्वारा तैयार कएल गेल छल ।<ref>राइट, पी. 83</ref> एकर दोसर मालिक लर्ड गोरिङ छल जे ब्ल्याकक मकानक विस्तार करि आजुक गार्डनकें ज्यादातर भागकें विकसित केलक, जकरा ओ समय गोरिङ ग्रेट गार्डनक रूपमे जानल जाइत छल ।<ref>गोरिंग. अध्याय V</ref><ref name="Harris, p.21">हैरिस, पी.21</ref>ओना तँ, ओ मलबरी गार्डनमे फ्रिहोल्ड प्राप्त करवाक लेल कोनो रुचि नै देखेनए छल । सन् १६४० मे गोरिङ कऽ नाम एक अज्ञात दस्तावेजमे किङ चार्ल्स प्रथमक लन्डन भाग जाए सँ पहिने, जतय [[मृत्युदण्ड|कानूनी दण्ड]]क लेल एकर आवश्यकता छल, ग्रेट सिलकें पास करवाबैमे असफल रहल ।<ref>राइट, पी. 96</ref> याह
ओ महत्वपूर्ण चूक छल जे किङ जर्ज तृतीयकें अधीन ब्रिटिश शाही परिवारकें एकर फ्रिहोल्ड प्राप्त करैमे सहायता केलक ।<ref>गोरिंग. पी. 62</ref>
==== अर्लिङ्गटन हाउस ====
अदूरदर्शी गोरिङद्वारा अपन मकान महसुलमे चूक केनए छल,<ref>गोरिंग. पी. 58</ref> जखन सन् १६७४ मे एकरा जलाए देल गेल छल, अर्लिङ्गटन क पहिल अर्ल, हेनरी बेनेटद्वारा महलकें प्राप्त कएल गेल आ एहिमे बैसे लागल छल, जकरा आब गोरिङ हाउस क नाम सँ जानल जाइत अछि ।<ref name="Harris, p.21" /> आगुक साल-आजुक महलक दक्षिणी खण्डमे ई निर्माण क्षेत्रमे अर्लिङ्गटन हाउस बनाए खड़ा कएल गेल आ एकर फ्रिहोल्ड सन् १७०२ मे खरिदल गेल ।<ref name="Harris, p.21" />
==== बकिङ्घम हाउस ====
ओ मकान जे वर्तमान महलक वस्तुकलाक एक महत्वपूर्ण भाग छल एकरा सन् १७०३ मे पहिल ड्यूक फ बकिङ्घम आ नर्मनबाई क लेल विलियम विन्डे क डिजाइनसँग तयार कएल गेल छल । जे शैली चुनल गेल ओ एक पैग, दुई छोट फल्याकिङ सर्भिस खण्ड सहित तीन मञ्जिला केन्द्रीय ब्लक छल ।<ref>हैरिस, पी. 22</ref> अन्ततः बकिङ्घम हाउसकें बकिङ्घम क वारिस, सर चार्ल्स शेफिल्डद्वारा सन् १७६१<ref name="rob14" />मे जर्ज तृतीयकें २१,००० पाउन्ड<ref>नैश, पी. 18, ओना तँ खरीद मूल्य राइटद्वारा पी. 142 मे २८,००० पाउन्डक रूपमे देल गेल अछि ।</ref> (£२१,०००) मे बेच देल गेल जे स्रोतक अनुसार £{{Formatnum:{{Inflation|UK|21000|1761|{{CURRENTYEAR}}|r=-4}}}} छी । {{CURRENTYEAR}}{{Inflation-fn|UK}}
अपन दादा जर्ज द्वितीय जका, जर्ज तृतीय मलबरी गार्डनक भाग नै बेचवाक निर्णय केलक, जहिसँ शेफिल्ड ई निर्माण क्षेत्रक सम्पूर्ण फ्रिहोल्ड प्राप्त करैमे नाकाम रहल । जखन शेफिल्डद्वारा बकिङ्घम हाउसकें बेचल गेल तखन ई शाही परिवारकें हाथमे आबि गेल ।
=== महारानीक घरसँ महलधरि ===
[[File:Buckingham-palace-guard-11279634947G5ru.jpg|100px|right|thumb|महलक आगा एक द्वाररक्षक]]
ई मकानकें विशेषरूप सँ क्विन चार्लोटक लेल- जकर १५ बच्चासभमे सँ १४ एतय जन्म लेनए छल, मूलतः एक निजी सम्पति समझल गेल छल आ एकरा द क्विन्स हाउस<ref>सन् १७७५ मे, संसदक अधिनियमक अनुसार सम्पति केर अधिकार क्विन चारलोटकें हुनकर समरसेट हाउसक अधिकारसभकें बदलामे देल गेल (देखी ''ओल्ड एण्ड न्यू लन्डन'' (नीचा)</ref> कऽ नामसँ जानल जाइत छल । सेन्ट जेम्स प्यालेस आधिकारिक आ समारोहसभक लेल शाही निवास रहि गेल छल ।<ref>''[http://www.british-history.ac.uk/report.aspx?compid=45183 वेस्टमिन्स्टर: बकिंघम पैलेस]'', ''ओल्ड एंड न्यू लंदन'' : अंक 4 (1878), पीपी (61-74). पहुँच की तिथि: 3 फ़रवरी 2009. परम्परा के अनुसार विदेशी राजदूत "सेंट जेम्स के दरबार" से मान्यता प्राप्त करते हैं हालांकि यह बकिंघम पैलेस में है जहाँ वे अपनी नियुक्ति के समय अपने क्रेडेंशियल्स और स्टाफ को महाराने के समक्ष प्रस्तुत करते हैं।</ref>
ई निर्माणक जीर्णोद्धार सन् १७६२ मे आरम्भ भेल छल ।<ref>हैरिस, पी.24</ref> सन् १८२० मे राजगद्दी पर बैठलाक बाद जर्ज छठमद्वारा एकरा छोट आरामदायक स्वरूपमे बनेवाक विचार करि पुनरोद्धार कार्यकें आगा बढाएल गेल । जखन ई कार्य प्रगति पर छल, सन् १८२६ मे महराजाद्वारा अपन वास्तुकार जन न्यासक सहायतासँ मकानकें एक महलमे रूपान्तरित करवाक निर्णय केलक ।<ref>हैरिस, पीपी. 30-31</ref> किछ अन्तिम सजवाटक्ल कार्य कार्ल्टन हाउससँ स्थानान्तरित करि एतय लाबल गेल आ बाकीकें फ्रान्सक क्रान्तिकें बाद [[फ्रान्स]]सँ किनल गेल ।<ref>जोन्स, पी. 42</ref> बाहरी भागकें जर्ज चतुर्थकें पोसन्दकें फ्रान्सेली नियो क्लासिकल प्रभावमे डिजाइन कएल गेल । जीर्णोद्धार कार्यसभक लागत बहुत तेजीसँ बढल आ सन् १८२९ धरि न्यासक डिजाइनकें व्यापक स्वरूपक परिणाम स्वरूप हुनकर वास्तुकारक रूपमे हुनका हटाएल जाए पर बाध्य करि देलक । सन् १८३० मे जर्ज चतुर्थक मृत्यु पर, हुनकर छोट भाई विलियम चतुर्थद्वारा हुनकर कामकें पूरा करवाक लेल एडवर्ड ब्लोरक सेवा प्राप्त केलक ।<ref>हैरिस, पी. 33</ref><ref>{{cite web |url=http://www.royal.gov.uk/output/Page568.asp |title=The Royal Residences > Buckingham Palace > History|publisher=www.royal.gov.uk|accessdate=2 फ़रवरी 2009}}</ref> एक समय, सन् १८३४ मे रहल नेमशेक कऽ आगि सँ नष्ट भऽ गेलाक बाद, विलियमद्वारा महलकें संसद कऽ नव मकानसभमे परिवर्तन करवाक विचार कएल गेल ।<ref>{{cite book|last=Ziegler|first=Phillip|title=King William IV|url=https://archive.org/details/kingwilliamiv0000phil|publisher=Collins|year=1971|page=280|isbn=0-00-211934-X.}}</ref>
== महाराजक घर ==
[[File:Buckingham Palace engraved by J.Woods after Hablot Browne & R.Garland publ 1837 edited.jpg|thumb|right|300px|महल सन् १८३७, जतय मार्बल आर्कक कलाकृतिसभ चित्रित अछि ।]]
[[File:Scaffolding at Buckingham Palace, 1913.jpg|thumb|300px|right|सन् १९१३ मे बकिङ्घम प्यालेसक पूर्वी मुहरक निर्माण कार्य]]
बकिङ्घम प्यालेस अन्तत: सन् १८३७ मे [[भिक्टोरिया|महारानी भिक्टोरिया]]<ref>{{cite web|url=http://www.royal.gov.uk/output/page555.asp|title=The Royal Residences > Buckingham Palace|publisher=www.royal.gov.uk|accessdate=2 फ़रवरी 2009|archive-date=2009-01-27|archive-url=https://web.archive.org/web/20090127102112/http://www.royal.gov.uk/output/Page555.asp|dead-url=yes}}</ref> कऽ गद्दी पर बैठवाक बाद, जे एकर बनि तैयार होमए सँ विलियम चतुर्थ कऽ मृत्यु कऽ बाद हुनकर उत्तराधिकारीक रूपमे एतय निवास कएनिहार पहिल सम्राज्ञी छल, प्रमुख शाही निवास बनि गेल ।<ref>हेडली, पी. 10</ref> जतय राजकीय कक्षसभक रङ्ग आ गिल्टक साथ छेड़छाड़ कएल गेल छल, नव महलक जरूरी चीजसभ किछ हद धरि कम आरामदायक छल । एक चीज जकर बारेमे कहल गेल छल की एकर चिमनीसँ एतेक धुंआ निकलैत छल की आगिके बुतबैत पडैत छल आ याह रुपेण प्राङ्गणमे बरफ कऽ फुहार आबैत छल ।<ref name="ws249">वुडहैम-स्मिथ, पी. 249</ref> भेन्टिलेसन एतेक खराब छल की भितर कक्षसँ गन्ध आबैत छल आ जब ग्यास ल्याम्प लगवैक निर्णय कएल गेल, तँ निचलका मञ्जिला पर ग्यास तैयार करवाक गम्भीर चिन्ता उत्पन्न भऽ गेल । एहो कहल गेल छल की स्टाफ बेकाम आ सुस्त छल आओर महल गन्दा छल ।<ref name="ws249" /> सन् १८४० मे महारानीक विवाहक बाद, हुनकर पति [[प्रिन्स अल्बर्ट]]द्वारा स्वयं घरकें कार्यालयसभ आ कर्मचारीक संग-संग महलक डिजाइनक त्रुटीसभकें ठीक करवाक लेल एकरा पुनः व्यवस्थित करवाक विचार केलक । सन् १८४० कऽ अन्तधरि सम्पूर्ण समस्यासभ सुलझाए लेल गेल ।
सन् १८४७ धरि ई दुनू जोड़ीद्वारा अपन बढ़ैत परिवार आ दरबारी जीवनक लेल ई महलकें बहुत छोट महसूस केलक<ref>हैरिस, डी बेलैग एंड मिलर पी.33</ref> आ एकर बाद एडवर्ड ब्लोरद्वारा डिजाइन कएल गेल नव खण्डक केन्द्रीय चौकोरकें शामिल करेत थमस क्युबिटद्वारा<ref>''हॉलैंड एंड हैनेन एंड क्युबिट्स - द इंसेप्शन एंड डेवलपमेंट ऑफ ए ग्रेट बिल्डिंग फर्म'' प्रकाशित 1920 पी. 35</ref> तैयार कएल गेल । पूर्व दिशामे विशाल आगुक भाग '''द मल''' आइयो बकिङ्घम प्यालेसक सार्वजनिक भाग छी आ एहिमे ओ बालकनी अछि जतय सँ यादगार अवसरसभ आ वार्षिक रूप सँ ट्रूपिङ्ग द कलरक बाद शाही परिवार जनसमूहकें सम्बोधित करैत अछि । बालरूम विङ्ग आ राजकीय कक्षसभक एक आगुक सुइट सेहो याह अवधिक समयमे न्यासक एक छात्र सर जेम्स पेनेथोर्नद्वारा तैयार कएल गेल डिजाइनसँ बनाएल गेल ।
प्रिन्स अलबर्ट कऽ मौत सँ पहिने, ई महल प्राय: सङ्गीतमय मनोरञ्जनक स्थल छल<ref>हेडली, पी. 19</ref> आ बहुतेक महानतम समकालीन सङ्गीतकारसभद्वारा बकिङ्घम प्यालेसमे अपन प्रदर्शन केलक । कम्पोजर फेलिक्स मेन्डेलसोन तीन अवसरपर एतय प्रदर्शन करवाक लेल जानल जाइत अछि ।<ref>हीली, पीपी. 137-138</ref> जोहान स्ट्रस द्वितीय आ ओकर आर्केस्ट्रा [[इङ्ल्यान्ड]]मे रहैत काल एतय प्रदर्शन केलक ।<ref>हीली, पी. 122</ref> स्ट्रसक एलिस पोल्काद्वारा सन् १८४९ मे महारानीक बेटी, राजकुमारी एलिसक सम्मानमे पहिल बेर एतय प्रदर्शन केनए छल ।<ref>एलेनक भारतीय मेल आ ब्रिटिश आ विदेशी भारत, चीन आ पूरबक सम्पूर्ण भागक रजिस्टर, १८५०, वॉल्यूम. VIII. [http://books.google.ca/books?id=axgYAAAAYAAJ&pg=PA117&dq=%22Alice+polka%22&num=30&client=firefox-a#PPA117,M1 गूगल बुक लिंक]</ref> भिक्टोरियाक शासनमे बकिङ्घम प्यालेस प्राय नियमित शाही समारोहसभ, उदघाटनसभ आ प्रस्तुतिसभक वाहेक भव्य पोशाक प्रदर्शनसभक दर्शनीय स्थल छल ।
सन् १८६१ मे विधवा भेल, शोकाकुल महारानीद्वारा सार्वजनिक जीवनसँ स्वयंकें अलग करि लेलक आ बकिङ्घम प्यालेसकें त्याग करि विन्डसर क्यासल, बालमोरल क्यासल आ ओसबोर्न हाउसमे बसोबास करै लागल । बहुतेक वर्षधरि महलकें कहियो-काले प्रयोग कएल गेल आ एतय धरि की एकरा पूर्ण रूप सँ अस्वीकार करि देल गेल । अन्तत: जनताक आग्रह पर हुनका [[लन्डन]] आबऽ पड़ल, ओना तँ तहियो ओ जतय सम्भव छल कोनो दोसर स्थान पर रहवाक लेल पोसन्द केलक । दरबारी कार्यक्रम तहियो महलक स्थान पर विन्डसर क्यासलमे आयोजित कएल जाइत छल, जतय शोकमे डुबल महारानी आदतन उदास कारी पोशाक पहिन सभाकें अध्यक्षता करैत छल जबकि बकिङ्घम प्यालेस वर्ष भरि बेसी रास बन्द रहैत छल ।<ref name="rob9">रॉबिन्सन, पी. 9</ref>
=== आन्तरिक सज्जा ===
[[File:Plan of Buckingham palace.gif|thumb|300px|right|बकिङ्घम प्यालेसक पियानो नोबिल ।]]
महलक आकार १०८ मिटर गुणा १२० मिटर अछि, उचाई २४ मिटर अछि आ एहिमे ७७,००० वर्गमिटरक फ्लोर स्पेस (८,२८,८१८ वर्ग फिट) रहल अछि ।<ref>[http://www.royal.gov.uk/LatestNewsandDiary/Factfiles/40factsaboutBuckinghamPalace.aspx ] फ्लोरस्पेस के लिए संदर्भ.</ref> महलक मुख्य कक्ष '''पियानो नोबिल''' मे महलक पिछ्ला भागमे पश्चिमक दिस मुख भेल गार्डेन फ्याकेड कऽ पाछा अवस्थित अछि । राजकीय कक्षसभक ई आकर्षक सुइटक केन्द्र म्युजिक रूम छी जकर विशाल बनावट ई फ्याकेडक सभसँ प्रभावशाली विशेषता छी । म्युजिक रूमक बगलमे बुलु आ उज्जर ड्रोइङ रूम बनल अछि । सुइटक केन्द्रमे, राजकीय कक्षसभ सँ जुड़ल एक कोरिडोरक रूपमे एक पिक्चर ग्यालेरी अछि, जे टप-लिट आ ५५ यार्ड (५० मिटर) लम्बा अछि ।<ref name="Harris, p.41">हैरिस, पी. 41</ref> ग्यालरीमे बहुतेक कलकृतिसभ टङ्गल अछि जहिमे सँ किछ रेम्ब्रान्ट, भ्यान डेक, रुबेन्स आ वर्मीरक अछि,<ref>हैरिस, पीपी.78-79</ref><ref>हीली, पीपी. 387-388</ref> पिक्चर ग्यालरी सँ लगल अन्य कक्षसभमे राजगद्दी कक्ष आ ग्रीन ड्रोइङ्ग रूम शामिल अछि । ग्रीन ड्रोइङ्ग रूम राजगद्दी कक्षक लेल एक विशाल प्रतीक्षालयक रूपमे काम करैत अछि आ गार्डनक सीढिसभक उपर गार्ड रूमसँ [[राजसिंहासन|राजगद्दी]]धरि समारोह मार्गक एक भाग अछि ।<ref name="Harris, p.41" /> गार्ड रूममे क्विन भिक्टोरिया आ प्रिन्स एलबर्टक उज्जर सङ्गमरमरक प्रतिमासभ, रोमन पोशाकमे, कशिदाक संग एक ट्रिब्युन लाइनमे सजाएल गेल अछि । ई अत्यन्त औपचारिक कक्षसभकें मात्र समारोहसभ आ आधिकारिक मनोरञ्जनसभक लेल प्रयोग कएल जाइत अछि, मुदा प्रत्येक गर्मीमे जनताक लेल खोलि देल जाएत अछि ।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist|2}}
==बाह्य जडीसभ==
{{Commons category|Buckingham Palace|बकिङ्घम प्यालेस}}
{{Wikivoyage|Buckingham Palace|बकिङ्घम प्यालेस}}
* [https://www.royal.uk/royal-residences-buckingham-palace बकिङ्घम प्यालेस] शाही परिवारक वेबसाइटपर
* [http://www.british-history.ac.uk/report.asp?compid=45183 बकिङ्घम प्यालेसक हरहिसाव] ओल्ड एन्ड न्यु लन्डन (१८७८)
* [http://www.british-history.ac.uk/report.asp?compid=41820 बकिङ्घम प्यालेस] सर्भे अफ लन्डन
* [https://www.royalcollection.org.uk/visit/the-state-rooms-buckingham-palace बकिङ्घम प्यालेस] रोयल कलेक्सन ट्रस्ट
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:ब्रिटिश राजमहलसभ]]
4y0v1s1xzhwouijb2saisp26nf7c1mc
समाजवाद
0
30941
279757
277750
2026-08-26T19:14:26Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279757
wikitext
text/x-wiki
'''समाजवाद''' (Socialism) एक आर्थिक-सामाजिक [[दर्शन]] छी । समाजवादी व्यवस्थामे धन-सम्पत्तिकें स्वामित्व आ वितरण समाजक नियन्त्रणक अधीन रहैत अछि । आर्थिक, सामाजिक आ वैचारिक प्रत्ययकें तौर पर समाजवाद निजी सम्पत्ति पर आधारित अधिकारसभकें विरोध करैत अछि । ओकर एक बुनियादी प्रतिज्ञा एहो अछि की सम्पदाकें उत्पादन आ वितरण समाज वा राज्यक हाथमे होनाए चाही । राजनीतिकें आधुनिक अर्थमे समाजवादकें [[पूँजीवाद]] या [[मुक्त बाजार]]क सिद्धान्तक विपरीत देखल जाइत अछि । एक राजनीतिक विचारधाराक रूपमे समाजवाद [[युरोप]]मे अठारहम आ उन्नैसम शताब्दीमे निर्माण भेल उद्योगीकरणक अन्योन्यक्रियामे विकसित भेल अछि ।
ब्रिटिश राजनीतिक विज्ञानी [[हेराल्ड लास्की]]द्वारा कहियो समाजवादकें एक एहन टोपी कहने छल जकरा कियो अपन अनुसार पहिन लैत अछि । समाजवादक विभिन्न प्रकार लस्कीकें ई चित्रणकें बहुतेक सीमाधरि रूपायित करैत अछि । समाजवादक एक प्रकार विघटित भऽ चुकल [[सोभियत सङ्घ]]क सर्वसत्तावादी नियन्त्रणमे चरितार्थ होइत अछि जहिमे मानवीय जीवनक हर सम्भव पहलूकें राज्यक नियन्त्रणमे लाबैक आग्रह कएल गेल अछि । ओकर दोसर प्रकार राज्यक [[अर्थव्यवस्था]]कें नियमनद्वारा कल्याणकारी भूमिका निर्वाहक मन्त्र दैत अछि । [[भारत]]मे समाजवादक एक भिन्न प्रकारक शुत्रीकरणक कोशिश कएल गेल अछि । [[राममनोहर लोहिया]], [[जय प्रकाश नारायण]] आ [[नरेन्द्र देव]]क राजनीतिक चिन्तन आ व्यवहार सँ बाहर आबि प्रत्ययकें 'गाँधीवादी समाजवाद' कऽ संज्ञा देल जाएत अछि ।
समाजवाद [[अङ्ग्रेजी]] आ [[फ्रान्सेली]] शब्द 'सोसलिज्म' कऽ [[हिन्दी]] रूपान्तर छी । १९हम शताब्दीक पूर्वार्धमे ई शब्दक प्रयोग [[व्यक्तिवाद]]क विरोधमे आओर ओ विचारसभक समर्थनमे कएल जाइत छल जकर लक्ष्य समाजक आर्थिक आ नैतिक आधारकें परिवर्तन छल आ जे जीवनमे व्यक्तिगत नियन्त्रणक स्थान सामाजिक नियन्त्रण स्थापित करनाए चाहैत छल ।
समाजवाद शब्दक प्रयोग अनेक आओर कहियो काल परस्पर विरोधी प्रसङ्गमे कएल जाइत अछि; उदाहरणक लेल समूहवाद अराजकतावाद, आदिकालीन कबायली साम्यवाद, सैन्य साम्यवाद, इसाई समाजवाद, सहकारितावाद, आदि - एतय धरि की नात्सी दलक पूरा नाम 'राष्ट्रिय समाजवादी दल' छल ।
समाजवादक परिभाषा करनाए कठिन अछि । ई सिद्धान्त तथा आन्दोलन, दुनू अओर ई विभिन्न ऐतिहासिक आ स्थानीय परिस्थितिसभमे विभिन्न रूप धारण करैत अछि । मूलत: ई ओ आन्दोलन छी जे उत्पादनक मुख्य साधनसभक समाजीकरण पर आधारित वर्गविहीन समाज स्थापित करवाक लेल प्रयत्नशील अछि आ जे मजदूर वर्गक एकर मुख्य आधार बनाबैत अछि, कियाकी ओ ई वर्गकें शोषित वर्ग मानैत अछि जकर ऐतिहासिक कार्य वर्गव्यवस्थाकें अन्त करनाए अछि ।
== इतिहास ==
[[File:Charles Fourier (by Hans F. Helmolt).jpg|thumb|right|upright|चार्ल्स फुरिएर]]
आदिकालीन साम्यवादी समाजमे मनुष्य पारस्परिक सहयोगद्वारा आवश्यक चीजसभक प्राप्ति आ प्रत्येक सदस्यक आवश्यकतानुसार ओकर आपसमे बँटवारा करैत छल । मुदा ई साम्यवाद प्राकृतिकें छल; मनुष्यक सचेत कल्पना पर आधारित नै छल । आरम्भक [[इसाई]] पादरीसभक रहन-सहनक ढङ्ग बहुत किछ साम्यवादी छल, ओ एक सङ्ग आ समान रूपसँ रहैत छल, मुदा ओकर आय स्रोत धर्मावलम्बीसभक दान छल आ ओकर आदर्श जनसाधारणक लेल नै, नै तँ मात्र पादरीसभधरि सीमित छल । ओकर उद्देश्य सेहो आध्यात्मिक छल, भौतिक नै । ई बात मध्यकालीन इसाई साम्यवादक सम्बन्धमे सेहो सही अछि । [[पेरु]] देशक प्राचीन [[इन्का]] सभ्यताकें 'सैन्य साम्यवाद' कऽ संज्ञा देल जाइत अछि, मुदा ओकर आधार सैन्य सङ्गठन छल आ ओ व्यवस्था शासक वर्गक हितसाधन करैत छल । नगरपालिकाद्वारा लोकसेवासभक साधनसभक प्राप्त करनाए, अथवा देशक उन्नतिक लेल आर्थिक योजनासभक प्रयोग मात्रक समाजवाद नै कहल जाए सकैत अछि, कियाकी ओ आवश्यक नै अछि की ओकरद्वारा पूँजीवादकें हानी होए । [[नात्सी दल]]द्वारा बैङ्कसभकें राष्ट्रियकरण कएल गेल छल मुदा पूँजीवादी व्यवस्था अक्षुण्ण रहल छल ।<ref>pp. 276–77, [[Alfred Edward Taylor|A.E. Taylor]], ''Plato: The Man and His Work'', Dover 2001.</ref><ref>p. 257, [[W. D. Ross]], ''Aristotle'', 6th ed.</ref><ref>''A Short History of the World''. Progress Publishers. Moscow, 1974</ref>
समाजवादक भावनात्मक ढाँचा गढ़ऽ में [[इङ्ल्यान्ड]]मे सत्रहम शताब्दीक समय इसाई धर्मक दायरामे विकसित [[लेवलर्स तथा डिग्गर्स]] आ सोलहम आ सत्रहम शताब्दीक मध्य युरोपमे विकसित होमए वाला [[एनाब्यापटिस्ट]] जका र्याडिकल आन्दोलनसभक महत्वपूर्ण भूमिका रहल अछि ।<ref>''A Short History of the World''. Progress Publishers. Moscow, 1974</ref><ref>{{cite book |editor1-link=[[John Esposito]] |title=Oxford Encyclopedia of the Modern Islamic World |url=https://archive.org/details/oxfordencycloped04espo |year=1995 |publisher=Oxford University Press |location=New York |isbn=0-19-506613-8 |oclc=94030758 |page=[https://archive.org/details/oxfordencycloped04espo/page/19 19]}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.oxfordislamicstudies.com/article/opr/t125/e30?_hi=0&_pos=5 |title=Abu Dharr al-Ghifari |work=Oxford Islamic Studies Online |accessdate=23 January 2010 |archive-date=18 June 2013 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130618011126/http://www.oxfordislamicstudies.com/article/opr/t125/e30?_hi=0&_pos=5 |url-status=dead }}</ref><ref>{{cite book |title=And Once Again Abu Dharr |authorlink=[[Ali Shariati]] |url=http://www.iranchamber.com/personalities/ashariati/works/once_again_abu_dhar1.php |accessdate=15 August 2011 |archivedate=5 August 2011 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110805112031/http://www.iranchamber.com/personalities/ashariati/works/once_again_abu_dhar1.php }}</ref><ref>{{cite book |title=Arab Socialism: A Documentary Survey |last=Hanna |first=Sami A. |author2=George H. Gardner |year=1969 |publisher=E.J. Brill |location=Leiden |pages=273–74 |url=https://books.google.com/books?id=zsoUAAAAIAAJ&pg=PA273&lpg=PA273#v=onepage&q=&f=false |accessdate=23 January 2010}}</ref><ref>{{cite journal |last1=Hanna |first1=Sami A. |last2= |first2= |year=1969 |title=al-Takaful al-Ijtimai and Islamic Socialism |journal=The Muslim World |volume=59 |issue=3-4 |pages=275–86 |url=http://www.financeinislam.com/article/1_37/1/309 |doi=10.1111/j.1478-1913.1969.tb02639.x |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100913151901/http://www.financeinislam.com/article/1_37/1/309 |archivedate=13 September 2010}}</ref> मुदा समाजवादक आधुनिक आ औपचारिक परिकल्पना फ्रान्सेली विचारकसभ साई-सिमोन आ चार्ल्स फुरिएर तथा ब्रिटिश चिन्तक [[राबर्ट ओभेन]]क निष्पत्ति सँ निकलैत अछि । समाजवादक ई शुरुआती विचारक व्यक्तिवाद आ प्रतिस्पर्द्धाक स्थान आपसी सहयोग पर आधारित समाजक कल्पना करैत छल । हुनका विश्वास छल की मानवीय स्वभाव आ समाजक विज्ञान लाधि सामाजिक अर्थकें बेहतर रूप देल जाए सकैत अछि । मुदा वाञ्छित सामाजिक रूपसभक ठोस ब्योरा, ओकरा प्राप्त करवाक रणनीति तथा मानव प्रकृतिक समझकें लऽ ओ दुनू बीच बहुत प्रकारक मतभेद छल । उदाहरणक लेल, साई-सिमोन तथा फुरिएर, [[रूसो]]क ई मत सँ सहमत नै छल की मनुष्यक प्रकृति अपन बनावटमे तँ नीक, उदात्त आ विवेकपूर्ण अछि मुदा आधुनिक समाज आ निजी सम्पत्ति ओकरा भ्रष्ट करि देनए अछि । एकर विरोधमे हुनकर तर्क ई छल की मानवीय प्रकृतिकें किछु स्थिर आ निश्चित रूप होएत अछि जकर परस्पर सहयोगक आधार पर आपसमे मेल कराएल जाए सकैत अछि । ओभेनक मत साई-सिमोन आ फुरिएर सँ भिन्न छल । ओकर कहनाम् छल की मनुष्यक प्रकृति बाहरी परिस्थितिसभ सँ तय होएत अछि आ ओकर इच्छित रूप देल जाए सकैत अछि । याह लेल समाजक परिस्थितिसभकें एहन प्रकार सँ परिवर्तन कएल जाना चाही की मनुष्यक प्रकृति पूर्णताक दिस बढ़ल जाए सकै । ओकर अनुसार यदि प्रतिस्पर्द्धा आ व्यक्तिवादक स्थान आपसी सहयोग आ एकताकें बढ़ावा देल जाएत तँ पुरे मनुष्यताक भला कएल जाए सकैत अछि ।
समाजवादक राजनीतिक विचारधारा उन्नैसम शताब्दीक तेसर आ चारिम दशकक समय [[इङ्ल्यान्ड]], [[फ्रान्स]] तथा [[जर्मनी]] जका युरोपेली देशसभमे लोकप्रिय होमए लागल छल । उद्योगीकरण आ शहरीकरणक तेज गति तथा पारम्परिक समाजक अवसानद्वारा युरोपेली समाजक सुधार आ परिवर्तनक शक्तिसभक अखाड़ा बनाए देनए छल जहिमे मजदूर सङ्घ आ चार्टरवादी समूहसभ लगायत एहन गुट सक्रिय छल जे आधुनिक समाजक स्थान प्राक-आधुनिक सामुदायिकतावादक वकालत करि रहल छल ।
[[कार्ल मार्क्स|मार्क्स]] आ [[एङ्गेल्स]]द्वारा प्रतिपादित [[वैज्ञानिक समाजवाद]]क विचार सामाजिक आ राजनीतिक उथलपुथलक ई पृष्ठभूमिमे विकसित भेल छल । मार्क्सद्वारा साई-सिमोन, फुरिएर आ ओभेनक विचारसभ सँ प्रेरणा तँ लेलक, मुदा अपन वैज्ञानिक समाजवादक प्रतिस्पर्धा हुनकर समाजवादकें काल्पनिक घोषित करि देलक । याह पूर्ववर्ती चिन्तकसभक जका मार्क्स समाजवादक कोनो एहन आदर्श नै मानैत छल की ओकर स्पष्ट खाका खीचल जाए । मार्क्स आ एङ्गेल्स समाजवादकें कोनो स्वयं-भू सिद्धान्त नै भए पूँजीवादक कार्यप्रणालीसँ उत्पन्न होमए वला स्थितिक रूपमे देखैत अछि । हुनकर ई माननाए छल की समाजवादक कोनो भी रूप ऐतिहासिक प्रक्रिया सँ आएत । याह समझक कारण मार्क्स आ एङ्गेल्सक समाजवादक विस्तृत व्याख्या केनाए या ओकरा परिभाषित केनाए सेहो कठिन छल । हुनका लेल समाजवाद मुख्यतः पूँजीवादके नकारात्मक प्रत्यय छल जकरा एक लम्बा क्रान्तिकारी प्रक्रियाक आधार पर अपन पहचान स्वयं बनेनाए छल । समाजवादक विषयमे मार्क्सक सभसँ महत्त्वपूर्ण रचना 'क्रिटिक अफ द गोथा प्रोग्राम' छी जहिमे ओ समाजवादकें साम्यवादी समाजक दुई चरणसभकें मध्यवर्ती अवस्थाक तौर पर व्याख्यायित केनए अछि ।
सम्भव अछि की मार्क्सक ई रचनाक प्रकाशन हुनकर मृत्युकें आठ साल बाद भेल छल । ता धरि मार्क्सवादी सिद्धान्तसभमे एकरा बहुत अधिक महत्त्व नै देल जाइत छल । ई विमर्शकें मार्क्सवादक मूल सिद्धान्तसभमे शामिल करवाक श्रेय [[लेनिन]]कें जाएत अछि, जे अपन कृति 'स्टेट एन्ड रिभोल्युसन' मे मार्क्सक तर्ज पर समाजवादकें साम्यवादी समाजक रचनामे पहिल या निम्नतर चरण बतौलक । लेनिन कऽ बाद समाजवाद मार्क्सवादी शब्दावलीमे एहि प्रकार विन्यस्त भऽ गेल की कियो व्यक्ति या दल कोनो खास वैचारिक दिक्कतदारीकें बिना स्वयंकें समाजवादी या साम्यवादी कहि सकैत छल । ई विमर्शक विभाजक रेखा ई गप्प सँ तय होइत छल की कोनो दल या व्यक्तिक लेल क्रान्तिकारी गतिविधिसभक तात्कालिक आ दूरगामी लक्ष्य की छी । अर्थात यदि कियो स्वयंकें समाजवादी कहैत छल तँ एकर अर्थ ई होइत छल की ओ साम्यवादी समाजक रचनाकें पहिल चरण पर अधिक जोर दैत अछि । याह कारण अछि की बहुतेक समाजवादी देशसभमे शासन कएनिहार दल जब स्वयंकें कम्युनिस्ट घोषित करैत छल तँ एकरा असङ्गत नै मानल जाइत छल ।
बीसम शताब्दीमे समाजवादक अन्तर्राष्ट्रिय प्रसार तथा सोभियत शासन व्यवस्था एक प्रकारसँ सहवर्ती परिघटनासभ मानल जाइत अछि । ओ एक एहन तथ्य छी जे समाजवादक विचार आ ओकर भविष्यकें गहिरागर जका सँ प्रभावित केनए अछि । उदाहरणार्थ, क्रान्तिक बाद [[सोभियत सङ्घ]] ओकर समर्थकसभ आ आलोचकसभ, दुनूक लेल समाजवादक पर्याय बनि गेल । सोभियत समर्थकसभक दलील ई छल की उत्पादनक प्रमुख साधनसभक समाजीकरण, बजारकें केन्द्रीकृत नियोजनक मातहत केनाए, तथा विदेश व्यापार आ घरेलू वित्त पर राज्यक नियन्त्रण जका उपाय अपनेला सँ सोभियत सङ्घ बहुत कम अवधिमे एक औद्योगिक देश बनि गेल । जबकि ओकर आलोचकसभक कथान ई छल की ई एक प्रचारित छवि छल कियाकी विराट नौकरशाही, राजनीतिक दमन, असमानता तथा [[लोकतन्त्र]]क अनदेखी स्वयंमे समाजवादक आदर्शकें खारिज करवाक लेल अधिक छल । समाजवादक प्रसारमे सोभियत सङ्घक दोसर भूमिका एक सङ्गठनकर्ताक छल । समाजवादी क्रान्तिक प्रसारक लेल [[कम्युनिस्ट इन्टरनेशनल]] जका सङ्गठनक स्थापना करि ओ स्वयंकें समाजवादकें हरावल सिद्ध केलक । ई सङ्गठनद्वारा विश्वक कम्युनिस्ट पार्टीसभकें लम्बा समयधरि दिशा-निर्देशन केलक । सोभियत सङ्घक भूमिकाक तेसर पहलू ई छल की ओ अपन पूर्वी युरोपमे बहुतेक अपनप्रकारक शासन व्यवस्था कायम केलक । अन्ततः सोभियत सङ्घ समाजवादक प्रयोगशाला एहि कारण सेहो मानल गेल कियाकी रूसी क्रान्तिक बाद [[स्टालिन]]क नेतृत्वमे ई सिद्धान्त प्रचारित कएल गेल की समाजवादी क्रान्तिकें अन्य देशसभमे प्रसार आरम्भ करैसँ पहिने ओकरा एक टा देशमे पहिने मजबूत कएल जाना चाही । बहुतेक विद्वानसभक दृष्टिमे ई एक एहन शुत्रीकरण छल जे राष्ट्रिय समाजवादकें बहुतेक प्रकारक उभारकें वैधता देलक ।
[[द्वितीय विश्वयुद्ध]]क बाद शुरू भेल [[वि-उपनिवेशीकरण]]क प्रक्रियाक समय समाजवाद आ [[राष्ट्रवाद]]क ई संश्रय [[तेसर दुनिया]]क देशसभमे समाजवादक विकासक एक प्रारूप जका बनि गेल । [[चीन]], [[भियतनाम]] तथा [[क्युबा]] जका देशसभमे समाजवादक प्रसारक ई एक केन्द्रीय प्रवृत्ति छल । सोभियत समर्थित समाजवादक छोडि ओकर एक अन्य रूप सेहो अछि जे पूँजीवादी देशसभक अप्रत्यक्ष ढङ्ग सँ प्रभावित केनए अछि । सदैव, समाजवादक तर्क आ ओकर आकर्षणक प्रति-सन्तुलित करवाक लेल पश्चिमक पूँजीवादी देशसभकें अपन अर्थव्यवस्थाक आकृतिकें परिवर्तन करि ओकरा कल्याणकारी रूप दै पड़ल । याह सन्दर्भमे स्क्यानडेनभियन देशसभ, पश्चिमी युरोप तथा अस्ट्रेलिया क्षेत्रक देशसभमे किन्सक लोकोपकारी विचारसभ सँ प्रेरित भए सोभियत स्वरुपक समाजवादकें विकल्प गढ़वाक प्रयास कएल गेल । माँगक प्रबन्धन, आर्थिक राष्ट्रवाद, रोजगारक गारन्टी, तथा सामाजिक सेवासभक क्षेत्रकें मुनाफाखोरीक प्रवृत्तिसभ सँ मुक्त करवाक नीति पर टिकल ई कल्याणकारी उपायसभ एकबारगी पूँजीवाद आ समाजवादक अन्तरकें धुमिल करि देने छल । राज्यक ई कल्याणकारी मोडलक एक समय पूँजीवादक विसङ्गती— बेकारी, बेरोजगारी, अभाव, अज्ञान आदिक स्थाई इलाज बतायल जाए रहल छल । ई मोडलक आर्थिक आ राजनीतिक कामयाबीक प्रमाण ई तथ्यकें मानल जाए सकैत अछि की यदि वामपन्थी दायरासभमे ई उपायसभक प्रशंसा कएल गेल तँ दक्षिणपन्थी राजनीति सेहो ओकर खुला विरोध नै करि सकल । द्वितीय विश्व-युद्धक समाप्तिक बाद तीन दशकधरि बाजार केन्द्रित समाजवादक ई मोडल बहुतेक प्रभावशाली ढङ्ग सँ काम करैत रहल ।
मुदा सातम दशकमे मन्दी आ मुद्रास्फीतिक दोहरा मारि तथा कल्याणकारी पूँजीवादक गढ़मे गतिशील सामाजिक आ औद्योगिक असन्तोषक कारण ई मोडलक औचित्यकें लऽ प्रश्न खड़ा होमए लागल । मार्क्सवादी शिविरक विद्वान सेहो लगातार ई कहैत आबि रहल छल की कल्याणकारी भङ्गिमासभद्वारा असमानता आ शोषणकें खत्म नै करि पूँजीवादे कें आओरो मजबूत केनए अछि । ई मोडलक एक आपत्तिजनक पहलू एहो प्रकट भेल की कामगार वर्गक जीवनक बुनियादी सुविधासभ प्रदान करैवला मसिनद्वारा राज्य ओकरासभ पर नियन्त्रण करवाक स्थितिमे आबि गेल अछि ।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:राजनीतिक विचारधारा]]
au26bb28g98n1a57o0ie9f4oonknu75
द्वितीय विश्वयुद्ध
0
30997
279832
275555
2026-08-26T19:52:33Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279832
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Military Conflict
| conflict = द्वितीय विश्वयुद्ध
| image = [[File:Winston Churchill waves to crowds in Whitehall in London as they celebrate VE Day, 8 May 1945. H41849.jpg|300px]]
| caption = व्हाइटहलसँ जर्मनीक सँ युद्धमे जीतक घोसणा करैत चर्चिल, ८ मई १९४५
| date = १ सितम्बर १९३९ - २ सितम्बर १९४५ (६ वर्ष आ १ दिन)
| place = यूरोप, प्रशान्त, अटलान्टिक, दक्षिण-पूर्व एशिया, चीन, मध्य पूर्व, भूमध्यसागर, उत्तरी अफ्रीका आ हर्न अफ अफ्रीका, संक्षेपमे उत्तर आ दक्षिण अमेरिका
| result = [[मित्रपक्ष शक्तिसभ|मित्रराष्ट्र]]क बिजय
* नाजी जर्मनीक पतन
* जापानी आ इतालवी साम्राज्यसभक पतन
* राष्ट्र सङ्घक विघटन
* संयुक्त राष्ट्रक निर्माण
* महाशक्तिसभक रूपमे संयुक्त राज्य अमेरिका आ सोवियत सङ्घक उत्थान
* [[शीत युद्ध]]क शुरुआत
| combatant1 = '''[[मित्रपक्ष शक्तिसभ]]'''
| combatant2 = '''[[अक्ष शक्तिसभ]]'''
| commander1 = '''मुख्य मित्रपक्ष नेता'''<br />{{flagicon|सोवियत सङ्घ|1923|size=22px}} [[जोसफ स्टेलिन]]<br />{{flagicon|संयुक्त राज्य अमेरिका|1912|size=22px}} [[फ्रैन्क्लिन डेलानो रूजवेल्ट]]<br />{{flagicon|यूनाइटेड किङ्गडम|size=22px}} [[विस्टन चर्चिल]]<br />{{flagicon|चीन|(1912–1949)|size=22px}} [[चिआङ्ग काई शेक]]
| commander2 = '''मुख्य अक्ष नेता'''<br />{{flagicon|नाजी जर्मनी|size=22px}} [[एडोल्फ हिटलर]]<br />{{flagicon|जापानी साम्राज्य|size=22px}} [[हिरोहितो]]<br />{{flagicon|इटली|size=22px}} [[बेनितो मुसोलिनी]]
| casualties1 = '''सैन्य मृत:'''<br />१६,०००,००० सँ अधिक<br />'''नागरिक मृत:'''<br />४५,०००,००० सँ अधिक<br />'''कुल मृत:'''<br />६१,०००,००० सँ अधिक<small>(१९३७–४५)</small>
| casualties2 = '''सैन्य मृत:'''<br />८,०००,००० सँ अधिक<br />'''नागरिक मृत:'''<br />४,०००,००० सँ अधिक<br />'''कुल मृत:'''<br />1१२,०००,००० सँ अधिक <small>(१९३७–४५)</small>
}}
'''द्वितीय विश्वयुद्ध''' १९३९ सँ १९४५ धरि चलल विश्व-स्तरीय [[युद्ध]] छल । लगभग ७० देशसभक थल-जल-वायु सेनासभ एही युद्धमे सम्मलित छल । एही युद्धमे विश्व दु भागसभमे बाँटल छल - [[मित्र राष्ट्र]] आ [[धुरी राष्ट्र]]। एही युद्धक काल '''पूर्ण युद्ध'''कऽ मनोभाव प्रचलनमे आएल कियाकी एही युद्धमे लिप्त समुचा महाशक्तिसभ द्वारा अपन आर्थिक, औद्योगिक तथा वैज्ञानिक क्षमता एही युद्धमे झोकि देने छल । एही युद्धमे विभिन्न राष्ट्रसभक लगभग १० करोड़ सैनिकसभ द्वारा भाग लेने छल, तथा ई मानव इतिहासक सभसँ घातक युद्ध साबित भेल । एही महायुद्धमे ५ सँ ७ करोड़ व्यक्तिसभक मृत्यु भेल कियाकी एकर महत्वपूर्ण घटनाक्रममे असैनिक नागरिकसभक नरसंहार- जहिमे [[होलोकास्ट|होलोकास्ट]] सेहो सम्मिलीत अछि- तथा परमाणु हथियारसभक एकमात्र प्रयोग सम्मिलीत अछि (जेकर कारणसँ युद्धक अन्तमे मित्र राष्ट्रसभक जीत भेल)। एही कारण ई मानव इतिहासक सभसँ भयङ्कर युद्ध छल ।<ref>{{Cite book|title=''द कम्पलीट इलुस्ट्रेटेड हिस्ट्री अफ वल्ड वार २: एन आथोरिटेटिव एकाउन्ट अफ द डेडलिएस्ट कोन्फ्लिक्टस इन ह्युमन हिस्ट्री विद एनालिसिस ऑफ डिसिजिव एन्काउंटर्स एंड लैंडमार्क इंगेजमेंटस'' |url=https://archive.org/details/completeillustra0000somm |first=डोनॉल्ड|last=सोमरविले|publisher=लॉरेंज़ बूक्स|year=२००८|page=५|isbn=0-7548-1898-5|accessdate=२५ जुलाई २०१२}}</ref><br />
मुदा [[जापान]] [[चीन]]सँ सन् १९३७ ई. सँ युद्धक अवस्थामे छल<ref>{{Cite book|first1=David P|last1=Barrett|last2=Shyu|title=''चाईना इन द एंटी जापानीज़ वार, 1937–1945: पोलिटिक्स, कल्चर एंड सोसाईटी। वोल्युम 1 ऑफ स्टडीज़ ईन मॉडर्न चाईनीज हिस्टरी''|url=https://archive.org/details/chinainantijapan0001unse|publisher=पीटर लैंग|location=न्यू यॉर्क|year=२००१|isbn=0-8204-4556-8|page=[https://archive.org/details/chinainantijapan0001unse/page/6 6]|first2=लॉरेंस एन|unused_data=first2-लॉरेंस एन}}</ref> दोसर विश्व युद्धक शुरुआत ०१ सितम्बर १९३९ मे जानल जाइत अछि मुदा [[जर्मनी]] द्वारा [[पोल्यान्ड]] पर हमला कएलाक बाद जखन [[फ्रान्स]] द्वारा जर्मनी पर युद्धक घोषणा करि देलक आ [[इङगल्यान्ड]] आ अन्य [[राष्ट्रमन्डल]] देशसभ द्वारा सेहो एकरा अनुमोदन केनए छल ।<br />
जर्मनी द्वारा १९३९ मे [[यूरोप]]मे एकटा पैग [[साम्राज्य]] बनेबाक उद्देश्यसँ पोल्यान्ड पर हमला कएल देने छल । १९३९ क अन्तसँ १९४१ क शुरुआत धरि, अभियान आ [[त्रिपक्षीय गठबन्धन (द्वितीय विश्वयुद्ध)|सन्धि]]क एक शृङ्खलामे जर्मनी द्वारा महाद्वीपीय यूरोपक बड़का भाग या तs अपन अधीन करि लेनए छल या ओकरा जिति लेनए छल । [[नाट्सी-सोवियत सीमा आ व्यापारिक समझौता|नाट्सी-सोवियत समझौतासभ]]के अनुरुप सोवियत रूससँ अपने छःटा पड़ोसी देशसभ, जहिमे पोल्यान्ड सेहो समाबेश छल, लेकिन काबिज भs गेल । फ़्रान्सक हारिक बाद युनाइटेड किंङ्गडम आ अन्य राष्ट्रमन्डल देश मात्र धुरी राष्ट्रसभसँ सङ्घर्ष करि रहल छल, जहिमे [[उत्तरी अफ्रीका]]क लड़ाइसभ बहुत दिन धरि चलल [[अटलान्टिकक लड़ाई]] समाबेश छल । जून १९४१ मे युरोपीय धुरी राष्ट्रसभ द्वारा सोवियत सङ्घ पर हमला करि मानव इतिहासमे जमीनी युद्धक सभसँ पैग [[रणक्षेत्र]]क जन्म देलक । दिसम्बर १९४१ कs जापानी साम्राज्य सेहो धुरी राष्ट्रसभक दिससँ एकरा युद्धमे कूदि गेल । मुदा जापानक उद्देश्य [[पूर्वी एशिया]] आ [[इंडोचायना]]मे अपन प्रभुत्व स्थापित केनाए छल । ओ [[प्रशान्त महासागर]]मे युरोपीय देशसभक आधिपत्य वाला क्षेत्रसभ आ [[संयुक्त राज्य अमेरीका]]क [[पर्ल हार्बर]] पर हमला करि देलक आ जल्दी पश्चिमी प्रशान्तसभ पर कब्जा करि लेलक ।<br />
सन् १९४२ मे आगा बढ़ैत धुरी सेना पर लगाम तखन लागल जखन पहिले तs जापान लगातार बहुतो नौसैनिकसभ झड़पमे हारल आ युरोपीय धुरी ताकतसभ उत्तरी अफ़्रीकामे हारि निर्णायक मोड़मे तखन आएल जखन ओकरा [[स्तालिनग्राड]]मे हारक मुँह देखs पड़ल छल । सन् १९४३ मे जर्मनी पूर्वी युरोपमे बहुतो झड़पसभ हारि, इटलीमे मित्र राष्ट्रसभ द्वारा आक्रमण करि देलक आ अमेरिका द्वारा प्रशान्त महासागरमे जीत दर्ज करि शुरु केलक जकर कारणवश धुरी राष्ट्रसभक समुचा मोर्चा पर सामरिक दृश्टिसँ पाछा हटsक रणनीति अपनाबsक मजबूर होमए पड़ल छल । सन् १९४४ मे जहिठाम एक दिस पश्चिमी मित्र देशसभ जर्मनी द्वारा कब्जा कएल गेल फ्रान्स पर आक्रमण केलक वहीठाम दोसर दिससँ सोवियत सङ्घ द्वारा अपन हारल जमीन पुनः छीनिक बादमे जर्मनी आ ओकर सहयोगी राष्ट्रसभ पर हमला बोलि देने छल । सन् १९४५ कs अप्रिल-मईमे सोवियत आ पोल्यान्डक सेनासभ द्वारा [[बर्लिन]] पर कब्जा करि लेनए छल आ युरोपमे दोसर विश्वयुद्धक अन्त ८ मई १९४५ कs तखन भेल जखन जर्मनी द्वारा बिना शर्त आत्मसमर्पण करि देनए छल ।<br />
सन् १९४४ आ १९४५ कs कालमे अमेरिकाद्वारा बहुतो जगहसभ पर जापानी नौसेनाक हराए आ पश्चिमी प्रशान्तक बहुतो [[द्वीप|द्वीपसभ]]मे अपन कब्जा बनाs लेलक । जखन जापानी द्वीपसमूह पर आक्रमण करsक समय लगभग आएल तखन अमेरिका द्वारा जापानमे दुटा परमाणु बम गिरा देल गेल छल । १५ अगस्त १९४५ कs एशियामे सेहो दोसर विश्वयुद्धक समाप्ती भs गेल जखन जापानी साम्राज्य द्वारा आत्मसमर्पण कनाए स्वीकार करि लेलक ।
== पृष्ठभूमि ==
{{main|दोसर विश्वयुद्धक कारण}}
===यूरोप===
[[प्रथम विश्व युद्ध]]मे केन्द्रीय शक्तिसभ - [[अस्ट्रिया-हङ्गरी]], [[जर्मनी]], [[बुल्गारिया]] आर [[उस्मान साम्राज्य|ओटोमन साम्राज्य]] सहितक हारिक संगे आ रूसमे १९१७ मे बोल्शेविक द्वारा सत्ताक जब्ती ([[सोविएत सङ्घ]]क जन्म) द्वारा यूरोपीय राजनीतिक मानचित्रक मौलिक रूपसँ बदलि देने छल । एहि बीच, फ्रान्स, बेल्जियम, इटली, ग्रीस आ रोमानिया जेहन विश्व युद्धक विजयी मित्र राष्ट्रसभ द्वारा बहुतो नयाँ क्षेत्र प्राप्त करि लेलक, आ अस्ट्रिया-हङ्गरी,ओटोमन आर [[रूसी साम्राज्य|रूसी साम्राज्यसभ]]क पतनसँ बहुतो नव राष्ट्र-राज्य बनिकऽ बाहर आएल।
[[File:Bundesarchiv Bild 102-09042, Genf, Völkerbund, Sitzungssaal.jpg|thumb|right|[[राष्ट्र सङ्घ]]क सभा, [[जेनेवा]] [[स्विट्जरल्यान्ड]]मे आयोजित, १९३०]]
भविष्यक विश्व युद्ध रोकिक लेल, १९१९ [[पेरिस शान्ति सम्मेलन]]क काल [[राष्ट्र सङ्घ]]क निर्माण भेल । सङ्गठनक प्राथमिक लक्ष्य सामूहिक सुरक्षाक माध्यमसँ सशस्त्र सङ्घर्ष कऽ रोकि, सैन्य आ नौसैनिक निरस्त्रीकरण, आ शान्तिपूर्ण वार्ता आ मध्यस्थताक माध्यमसँ अन्तर्राष्ट्रीय विवादसभ कऽ मुर्तरुप देबाक छल ।
[[File:Bundesarchiv Bild 102-10541, Weimar, Aufmarsch der Nationalsozialisten.jpg|thumb|left|[[एडोल्फ हिटलर]] एक जर्मन राष्ट्रीय समाजवादी राजनीतिक रैलीमे, वेमर, अक्टूबर १९३०]]
[[File:Reichsparteitag 1935 mod.jpg|thumb|right|जर्मन सेना १९३५ मे [[नुरेम्बेर्गमे]]]]
===एशिया===
चीनमे [[कुओमिन्ताङ्ग (केएमटी)]] पार्टी द्वारा क्षेत्रीय जमीन्दारसभक बिरुद्ध एकीकरण अभियान शुरू कएलक आ १९२० क दशकमे मध्य धरि एक एकीकृत चीनक गठन कएलक, लेकिन जल्दी एकर पूर्व चीनी कम्युनिस्ट पार्टी सहयोगीसभ आ नव क्षेत्रीय सरदारसभ बीच [[चीन गृहयूद्ध|गृह युद्ध]]मे उलझि गेल ।
१९३१ मे, जापान अपन [[जापानी सैन्यवाद|सैन्यवादी साम्राज्य]]क तेजीसँ बढ़ा रहल छल, ओहिठामक सरकार समुचा एशियामे अधिकार जमाबऽक सपना देखऽ लागल, आ एकर शुरुआत [[मुक्देन घटना|मुक्देनक घटना]]सँ भेल । जहिमे जापान द्वारा [[मन्चूरिया|मन्चूरिया पर आक्रमण]] करि ओहि मान्चुकुसभक कठपुतली सरकार स्थापित करि देने छल ।
जापानक विरोध करऽक लेल असक्षम, चीन द्वारा [[राष्ट्र सङ्घ]]सँ मदतिक लेल अपील केलक । मान्चुरियामे घुसपैठक लिए निन्दा भेलाक बाद जापान द्वारा राष्ट्र सङ्घ सँ अपन नाम आपस लऽ लेनए छल ।
दुनु देशसभद्वारा फेरोसँ [[शङ्घाई]], रहल आ हेबैमे बहुतो लड़ाई लड़लक, जखन धरिक १९३३ मे एक समझौता पर हस्ताक्षर नै कएल गेल । ओकर बाद, चीनी स्वयंसेवी दल द्वारा मान्चुरिया, चहर आ सुयुआनमे जापानी आक्रमणक प्रतिरोध जारी राखलक । १९३६ कऽ [[शीआन घटना]]क बाद, कुओमीटाङ्ग पार्टी आ कम्युनिस्ट बलसभ द्वारा युद्धविराम पर सहमति करि जापान कऽ विरोधक लेल एक संयुक्त मोर्चाक निर्माण कनेए छल ।
==युद्ध पूर्वक घटनासभ==
===इथियोपिया पर इतालवी आक्रमण (१९३५)===
[[File:Soldatietiopia.jpg|thumb|left|युद्धक लेल जाइत काल इतालवी सैनिक, १९३५]]
दोसर इतालवी-एबिसिनियन युद्ध एक संक्षिप्त औपनिवेशिक युद्ध छल जे अक्टूबर १९३५ मे शुरू भेल आ मई १९३६ मे समाप्त भेल । ई युद्ध इथियोपिया साम्राज्य (जकरा एबिसिनिया सेहो कहल जाइत छल) मुदा इतालवी राज्यक आक्रमणसँ शुरू भेल, जेकी इतालवी सोमालील्यान्ड आ [[इरिट्रिया]]क दिससँ कएल गेल छल ।<ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=GtCL2OYsH6wC&printsec=frontcover#v=onepage&q&f=false |title=Cultural Sociology of the Middle East, Asia, and Africa: An Encyclopedia |author1=Andrea L. Stanton |author2=Edward Ramsamy |author3=Peter J. Seybolt |page=308 |accessdate=2014-04-06}}</ref> युद्धक परिणामस्वरूप इथियोपिया पर इतालवी सैन्य कब्जा भऽ गेल आ ई इटलीक अफ्रीकी औपनिवेशिक राज्यक रूपमे शामिल भऽ गेल । एकरा छोरि, शान्तिक लेल बनल [[राष्ट्र सङ्घ]]क कमजोरी खुलिकऽ अगाड़ी आएल । इटली आ इथियोपिया दुनु सदस्य छल, लेकिन जखन इटली द्वारा लीगक अनुच्छेद १० कऽ उल्लङ्घन केलक तैयो सङ्घ द्वारा किछ नै करल गेल । जर्मनी एकमात्र प्रमुख यूरोपीय राष्ट्र छल जेकी एहि आक्रमणक समर्थन केनए छल । कियाकी ओ जर्मनीक अस्ट्रिया पर कब्जाक समर्थन भऽ जाए ।
===स्पेनी गृहयुद्ध (१९३६-३९)===
===चीन पर जापानी आक्रमण (१९३७)===
===सोवियत-जापानी सीमा संघर्ष===
=== यूरोपीय व्यवसाय आ समझौतासभ ===
== युद्धक शुरुआत ==
== दोसर विश्वयुद्ध आ भारत ==
==एहो सभ देखी==
* [[प्रथम विश्वयुद्ध|पहिल विश्वयुद्ध]]
* [[महान देशभक्तिपूर्ण युद्ध]]
==बाह्य जडीसभ==
*[http://aadhiabadi.in/gyan-vigyan/history/1071-why-not-declassifying-netaji-subhash-chandra-bose-files-1 द्वितीय विश्व युद्ध में ब्रिटिश जहां महात्मा गांधी के मित्र थे, वहीं सुभाष चंद्रबोस के लिए दुश्मन!] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170815175420/http://aadhiabadi.in/gyan-vigyan/history/1071-why-not-declassifying-netaji-subhash-chandra-bose-files-1 |date=2017-08-15 }}
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
[[श्रेणी:द्वितीय विश्वयुद्ध]]
[[श्रेणी:संयुक्त राज्य अमेरिकाक युद्ध]]
hrpchnm8wf20ia2sr6vnon156gf831e
इटालियन भाषा
0
31064
279770
269168
2026-08-26T19:19:29Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279770
wikitext
text/x-wiki
'''इटालियन ''' (अथवा '''इटलियन''') भाषा (Italiano ''ईटालियानो'') [[इटली]] के मुख्य आ राष्ट्रियभाषा छी। ई [[हिन्द-यूरोपीय भाषा-परिवार]] के रोमान्स शाखामे आवैत अछि। एकर जननी [[ल्याटिन]] छी। एकर लिपि [[रोमन लिपि]] छी। ई [[स्विजरल्याण्ड]] के दुईटा [[क्याण्टन]] के सेहो राष्ट्रियभाषा छी। कोर्सिका (फ्रान्सीसी), त्रियेस्ते (यूगोस्लाविया) के किछ भाग तथा सानमारीनो के छोट प्रजातन्त्रमे सेहो इटालियन बाजल जाइत अछि।<ref>[[#berloco2018]]</ref><ref>[[#simone2010]]</ref>
[[file:Map Italophone World - updated.png|thumb]]
[[file:Corsivo- come scriverlo a mano in italiano, schede didattiche con alcuni esempi di Paolo Villa (prima edizione commons wikimedia org)-Letters-characters in italics-cursive- how to write it by hand in Italian.pdf|इतालियन विद्यालय में हस्तलिखित कर्सिव|thumb]]
[[file:Idioma%20italiano.png|thumb]]
== इटली के बोलीसभ ==
इटली मे अनेक बोलीसभ बाजल जाइत अछि जाहिमे सँ किछ त साहित्यिक इटालियनसँ बहुत भिन्न प्रतीत होइत अछि। ई सभ बोलीसभमे परस्पर एतेक भेद अछि जे उत्तरी इटली के लोन्बार्द प्रान्तक निवासी दक्षिणी इटली के कालाब्रिया के बोली शायद ही समझ सकत् वा रोममे बसोबास करै वाला केवल साहित्यिक इटालियन जनै वाला विदेशी रोमानो बोली (रोम के त्राएतेवेरे समाज के बोली) के शायद ही समझ सकत्। इटालियन बोलीसभक नाम इटालियन प्रान्तसभक सीमासभसँ हल्का-फूल्का मिलैत अछि। स्विजरल्याण्डसँ मिलि गेल उत्तरी इटली के किछ भागसभमे लादीन वर्ग के बोलीसभ बाजल जाइत् अछि-जे रोमान्स बोलीसभ छी; स्विजरल्याण्डमे सेहो लादीनी बाजल जाइत अछि। वेनत्सियन बोलीसभ इटली के उत्तरी पश्चिमी भागमे बाजल जाइत् अछि, भेनिस नगर एकर प्रतिनिधि केन्द्र कहल जाऽ सकैऽ छी। पीमौते, लिगूरिया, लोम्बार्दिया तथा एमीलिया प्रान्तसभमे एहि सभ नामसभक बोलीसभ बाजल जाइत् अछि जे किछ-किछ फ्रान्सीसी बोलीसभसँ मिलैत अछि। ल्याटिन के अन्त्य स्वर के एहिमे लोप भऽ जाइत अछि-उदाहरणार्थ फात्तसभ (तोस्कानो), फेत्त (पीमोतेसे) ओत्तो, ओत (आठ)। तोस्काना प्रान्तमे तोस्काना वर्ग के बोलीसभ बाजल जाइत् अछि। साहित्यिक इटालियन के आधार तोस्काना प्रान्त के, विशेषकरि के फ्लोरेन्स के बोली (फियोरेम्तीबो) रहल अछि। ई ल्याटिन के अधिक समीप कहल जाऽ सकैऽ छी। कंठ्य के महाप्राण उच्चारण एकर प्रमुख विशेषता अछि-यथा कासा, कहासा (घर)। उत्तरी आ दक्षिणी बोलीसभक क्षेत्रसभक बीचमे होए के कारण सेहो एहिमे दुनु वर्गसभक विशेषतासभ किछ-किछ समन्वित भऽ गेल अछि। उत्तरी कोर्सिका के बोली तोस्कानोसँ मिलैत अछि। लान्सियो (रोम केन्द्र), ऊम्बिया (पेरूज्या केन्द्र) तथा मार्के के बोलीसभक एक वर्गमे रखल जाऽ सकैऽ छी आ दक्षिण के बोलीसभमे अब्रूज्जी, काम्पानिया (नेपल्स प्रधान केन्द्र), कालाब्रिया, पूल्या आ सिसिली के बोलीसभ प्रमुख अछि-एकर सभसँ प्रमुख विशेषता ल्याटिन के संयुक्त व्यञ्जन ण्ड के स्थान पर न्न, म्ब के स्थान पर म्म, ल्ल के स्थान ड्ड के भऽ जानाए सार्देन्या के बोलीसभ इटालियनसँ भिन्न अछि।
एक ही मूल स्रोतसँ विकसित होएतो एकर भिन्नता ई बोलीसभमे कदाचित् [[ल्याटिन]] के भिन्न प्रकारसँ उच्चारण करै मे आवि गेल होएत्। बाहरी आक्रमणसभक सेहो प्रभाव पडल होएत्। इटली के बोलीसभमे सुन्दर ग्राम्य गीत अछि जेकर अखन सङ्ग्रह भऽ रहल अछि आ अध्ययन सेहो कएल जाऽ रहल अछि। बोलीसभमे सजीवता आ व्यञ्जनाशक्ति पर्याप्त अछि। नोपोलीतानो के लोकगीत त अधिक प्रसिद्ध अछि।
== साहित्यिक भाषा ==
९हम शताब्दी के आरम्भ के एक पहिल "इन्दोवीनेल्लो वेरोनेसे" (वेरोना के पहिने) मिलैत अछि जाहिमे आधुनिक इटालियन भाषा के शब्दसभक प्रयोग भेल अछि। ओकर पूर्व के सेहो ल्याटिनी अपभ्रंश (लातीनो बोल्गारे) के प्रयोग ल्याटिनीमे लिखल गेल हिसाब के कागजपत्रसभमे मिलैत अछि जे आधुनिक भाषाके प्रारम्भ के सूचना दैत् अछि। सातम् आ आठम् शताब्दीमे लिखित पत्रसभमे स्थानसभक नाम तथा किछ शब्दसभक रूपमे मिलैत अछि जे नवीन भाषा के द्योतक छी। साहित्यिक ल्याटिनी आ जनसामान्य के बोलीमे हल्का-हल्का अन्तर बढित गेल आ बोली के ल्याटिनीसँ ही आधुनिक इटालियनक विकास भेल। ई बोली के अनेक नमूनासभ मिलैत अछि। सन् ९६० मे मोन्तेकास्सीनो के मठ के सीमा के पञ्चायत के प्रसङ्गमे एक गवाही के बयान तत्कालीन बोलीमे मिलैत अछि; एहि प्रकारक बोली तथा ल्याटिनी अपभ्रंशमे लिखित लेख रोमक सन्त क्लेमेन्ते के गिरजामे मिलैत है। ऊम्ब्रिया तथा मार्के मे सेहो ११हम १२हम शताब्दीक भाषा के नमूनासभ धार्मिक स्वीकारोक्तिसभक रूपमे मिलैत अछि, मुद्दा इटालियन भाषा के पद्यबद्ध रचनासभक उदाहरण सिसिलीक सम्राट् फ्रेडरिक द्वितीय (१३हम शताब्दी) के दरबारी कविसभ के मिलैत अछि। ई कवितासभ सिसिली के बोलीमे रचल गेल होएत्। श्रृङ्गार ही ई कवितासभक प्रधान विषय छी। पिएर देल्ला विन्या, याकोपो द अक्वीनो आदि अनेक पद्यरचयिता फ्रेडरिक के दरबारमे छल। ओ स्वयम् कवि छल।
वेनेवेत्तो के युद्ध के पश्चात् साहित्यिक आ सांस्कृतिक केन्द्र सिसिली के बजाय तोस्काना भऽ गेल जतय शृङ्गारविषयक गीतिकाव्य के रचना भेल, गूइत्तोने देल वीवा द आरेज्जो (मृत्यु १२९४ ई.) ई धारा के प्रधान कवि छल। फ्लोरेन्स, पीसा, लूक्का तथा आरेज्जोमे ई कालमे अनेक कविसभ तत्कालीन बोलीमे कवितासभ लिखीलक्। बोलोन (इता. बोलोन्या) मे साहित्यिक भाषा के रूप स्थिर करवाक प्रयास कएल गेल। सिसिली आ तोस्काना काव्यधारासभ साहित्यिक इटालियन के जे रूप प्रस्तुत केलक ओकरा अन्तिम आ स्थिर रूप देलक "दोल्चे स्तील नोवो" (मीठगर नवीन शैली) के कविसभ। ई कविसभ कलात्मक संयम, परिष्कृत रुचि तथा परिमार्जित समृद्ध भाषाक एहन रूप रखलक् जे आगा के बहुतरास शताब्दी के इटालियन लेखक ओकर आदर्श मानि के एहिमे लिखैत रहत्। दांते अलीमिएरी (१२६५-१३२१) एहि नवीन शैलीमे, तोस्काना के बोलीमे, अपन महान कृति "दिवीना कोमेदिया" लिखलक्। दांते "कोन्वीविओ" मे गद्य के सेहो परिष्कृत रूप प्रस्तुत केलक आ गूइदो फाबा तथा गूइत्तोने द आरेज्जो के कृत्रिम तथा साधारण बोलचाल के भाषासँ भिन्न स्वाभाविक गद्य के रूप उपस्थित केलक। दांते तथा "दोचे स्तील नोवो" के अन्य अनुयायीसभमे अग्रगण्य अछि फ्रोन्चेस्को, पेत्रार्का आ ज्वोवान्नी बोक्काच्यो। पेत्रार्का फ्लोरेन्स के भाषा के परिमार्जित रूप प्रदान केलक तथा ओकरा व्यवस्थित केलक। पेत्रार्का के कवितासभ आ बोक्काच्चो के कथासभ इटालियन साहित्यिक भाषा के अत्यन्त सुव्यवस्थित रूप आगा रखलक्। पाछा के लेखकसभ दांते, पेत्रार्का आ बोक्काच्यो के कृतिसभसँ शताब्दी धरि प्रेरणा ग्रहण केलक।
१५हम शताब्दीमे ल्याटिनी के प्राचीन साहित्य के प्रशंसकसभ ल्याटिनी के चलावे के चेष्टा केलक आ प्राचीन सभ्यता के अध्ययनवादीसभ (मानवतावादी-म्यानिस्ट) नवीन साहित्यिक भाषा बनावे के चेष्टा केलक, मुद्दा एही ल्याटिनी प्राचीन ल्याटिनीसँ भिन्न छल। ई प्रवृत्ति के फलस्वरूप साहित्यिक भाषा के रूप कि होएत्, ई समस्या खाड भऽ गेल। एक दल विभिन्न बोलीसभ के किछ तत्व लके एक नयाँ साहित्यिक भाषा गढि के पक्षमे छल, एक दल तोस्काना, विशेषकर फ्लोरेन्स के बोली के ई स्थान देए के पक्षमे छल आ एक दल, जाहिमे पिएतरो बेम्बो (१४७०-१५८७) प्रमुख छल, चाहैत छल जे दांते, पेत्रार्का आ बोक्काच्यो के भाषा के ही आदर्श मानल जाए। म्याकियावेली सेहो फियोरेम्तीनो के ही पक्ष लेलक। तोस्काना की ही बोली साहित्यिक भाषा के पद पर प्रतिष्ठित भऽ गेल। आगा सन् १६१२ मे क्रूस्का एकेडेमी इटालियन भाषा के प्रथम शब्दकोश प्रकाशित केलक जे साहित्यिक भाषा के रूप के स्थिर करवाकमे सहायता प्रदान केलक।
१८हम शताब्दीमे एक नयाँ स्थिति आएल। इटालियन भाषा पर फ्रेन्च के अत्यधिक प्रभाव पडनाए शुरू भेल। फ्रेन्च विचारधारा, शैली, शब्दावली तथा वाक्यांशसभसँ आ मुहावरा के अनुवादसभसँ इटालियन भाषाके गति रुकि गेल। फ्रान्सीसी बुद्धिवादी आन्दोलन ओकर प्रधान कारण छल। इटालियन भाषा के अनेक लेखकसभ-आल्गारोत्ती, वेर्री, बेक्कारिया- नि:संकोच फ्रेन्च के अनुसरण केलक। शुद्ध इटालियन के पक्षपाती एहिसँ बहुत दु:खित भेल। मिलान के निवासी अलेस्सान्द्रो मान्जोनी (१७७५-१८७३) ई स्थिति के सुलझौलक्। राष्ट्र के एकता के लेल ओ एक भाषा के होनाए आवश्यक मनैत छल आ फ्लोरेन्स के भाषा के ओ स्थान के उपयुक्त समझैत् छल। अपन उपन्यास "ई प्रोमेस्सी स्पोसी" (सगाई भेल) मे फ्लोरेन्स के भाषा के साहित्यिक आदर्श रूप ओ स्थापित केलक आ एहि प्रकार तोस्काना के भाषा ही अन्तिम रूपसँ साहित्यिक भाषा बनि गेल। इटली के राजनीतिक एकता प्राप्त करि लेए के बाद ई समस्या निश्चित रूपसँ हल भऽ गेल।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{Reflist}}
* {{cite book|last=Simone|first=Raffaele|year=2010|title=Enciclopedia dell'italiano|publisher=Treccani|ISBN=|ref=simone2010}}
* {{cite book|last=Berloco|first=Fabrizio|year=2018|title=The Big Book of Italian Verbs: 900 Fully Conjugated Verbs in All Tenses. With IPA Transcription, 2nd Edition|publisher=Lengu|ISBN=9788894034813|url=https://books.google.co.in/books?id=DYynDwAAQBAJ&pg=PA1#v=onepage&q&f=false|ref=berloco2018}}
* {{cite book|last=Palermo|first=Massimo|year=2015|title=Linguistica italiana|url=https://archive.org/details/linguisticaitali0000pale|publisher=Il Mulino|ISBN=9788815258847|ref=palermo2015}}
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:भाषा]]
jhuwt0ep1mmyze3hwmdrwgvw201spzg
राधा
0
31225
279798
222819
2026-08-26T19:33:15Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279798
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox deity
| type = Hindu
| image = File:Radhamadhava.JPG
| alt = Radha
|deity_of = दया, प्रेम आ सौन्दर्यक देवी
| caption = कृष्ण आ राधा [[मायापुर]] मन्दिरमे
| Sanskrit_transliteration = Rādhā
| Devanagari = राधा
| affiliation = [[वैष्णव]], [[लक्ष्मी]]क अवतार,<ref name=coulter276/> Shakti<ref>{{cite book|title=Encyclopedia of Hinduism|url=https://archive.org/details/encyclopediaofhi0000jone|author =Constance Jones, James D. Ryan|publisher=Infobase Publishing|date =2007 |isbn =978-0-8160-5458-9 |page =[https://archive.org/details/encyclopediaofhi0000jone/page/341 341]}}</ref>
| abode = [[गोलोका]], [[बर्साना]], [[वृन्दावन]], ब्रज धाम
| texts = ''[[ब्रह्मा वैश्य पुराण|ब्रह्मवार्ता पुराण]]'','' [[देवी-भागवत पुराण]]'', ''[[गीता गोविन्द]]'', अन्य
| mother = कमलावती<ref name=menzies54>{{cite book|author=Jackie Menzies|title=Goddess: divine energy|url=https://books.google.com/books?id=pzLqAAAAMAAJ|year=2006|publisher=Art Gallery of New South Wales|page=54}}</ref>
| father = वृषभानु<ref name=menzies54/>
| symbol = सुनौला कमल
| consort = [[कृष्ण]]
| birth_place = [[वृन्दावन]], [[सुरसेना|सुरसेना साम्राज्य]] (वर्तमानमे [[उत्तर प्रदेश]], [[भारत]])
}}
'''राधा''', जेकरा राधिका, राधारी आ राधे सेहो कहल जाइत अछि, वैष्णववाद परम्परामे एक हिन्दू देवी छी। ओ एक दूधिया (गोपी), प्रेमी आ हिन्दू भगवान कृष्णक मध्ययुगीन युग के ग्रन्थसभमे सभसँ अधिक प्रतिनिधित्व वाला साथी छी। ओ हिन्दुत्व के देवी परम्परा शक्तिक सेहो एकटा हिस्सा छी, आ लक्ष्मीक अवतार मानल जाइत अछि।
भारतक किछ क्षेत्रसभमे राधाक पूजा कएल जाइत अछि, खास करि के पश्चिम बङ्गाल, असम, मणिपुर आ ओडिशामे वैष्णव। अन्यत्र, ओ निम्बार्का सम्प्रदाय आ चैतन्य महाप्रभु आ चण्डीदाससँ जुड़ल आन्दोलनसभमे सम्मानित अछि।
राधाक आत्माक रूप के रूपमे मानल जाइत अछि, कृष्णक लेल हुनकर लालसा आध्यात्मिकता आ दिव्य के लेल एक प्रतीकात्मकता के रूपमे देखल जाइत अछि। ओ अनेकौं साहित्यिक कार्यसभक प्रेरित कएल गेल अछि, आ कृष्णक साथ हुनकर रास-लीला नृत्य अखनो धरि अनेकौं प्रकारक कलासभक प्रेरित करैत अछि।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:महिला सम्पादनथन २०१८]]
[[श्रेणी:महिला सम्पादनथन २०१८ मे बनाएल वा सुधारल लेखसभ]]
[[श्रेणी:हिन्दू देवीसभ]]
aw0m143ig0xc4bfn70gbpsn2fpxb1qn
अनन्या बिड़ला
0
31236
279889
275293
2026-08-26T23:25:40Z
RandomScottishEdgyTransitGeek524
17708
/* */
279889
wikitext
text/x-wiki
{Infobox musical artist
| name = अनन्या बिड़ला<br>Ananya Birla
| image = Ananya Birla Mpower Fest (cropped).jpg
| caption = अनन्या बिड़ला
| background = solo_singer
| birth_date = {{birth date and age|1994|07|17|df=y}}
| birth_place = [[मुम्बई]], भारत
| occupation = {{hlist|गायिका|गीतकार|अभियन्ता|उद्यमी}}
| genre = {{hlist|[[पप सङ्गीत|पप]]|[[नृत्य-पप]]}}
| instrument = {{hlist|स्वर|गीतार|सन्तुर|पियानो}}
| years_active = २०१६- वर्तमान
| label = [[युनिभर्सल म्युजिक इन्डिया]]
| website = {{URL|Ananyabirla.com}}
}}
'''अनन्या बिड़ला''' ({{IPA-en|ʌˈnənjə ˈbɜːrlæ}}) एक भारतीय गायिका, गीतकार आ उद्यमी छी। सन् २०१६ मे बिड़ला युनिभर्सल म्युजिक इन्डियासंग सम्झौता करि अपन पहिल साङ्गीतिक एल्बम 'लिभिन द लाइफ' जारी केनए छल।<ref>{{cite news|title=Ananya Birla is India’s newest musician on the block|url=https://www.vogue.in/content/ananya-birla-indias-newest-musician-block/#s-cust0|publisher=Vogue India|date=11 November 2016|access-date=10 March 2018|archive-date=26 February 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190226222831/https://www.vogue.in/content/ananya-birla-indias-newest-musician-block/#s-cust0|url-status=dead}}</ref> अपन पहिल गीतसँ चर्चित भेल अनन्या ओकर शीघ्रातिशीघ्र दोसर गीत 'मिन्ट टु बी'<ref>{{cite news|title=After topping charts with her first, Ananya Birla announces her second single|url=https://economictimes.indiatimes.com/magazines/panache/after-topping-charts-with-her-first-ananya-birla-announces-her-second-single/articleshow/59631843.cms|publisher=The Economic Times|date=17 July 2017|access-date=10 March 2018|archive-date=15 December 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20171215053311/https://economictimes.indiatimes.com/magazines/panache/after-topping-charts-with-her-first-ananya-birla-announces-her-second-single/articleshow/59631843.cms|url-status=dead}}</ref><ref>{{cite news|title=Ananya Birla's 'Meant to be' certified platinum|url=http://www.business-standard.com/article/news-ians/ananya-birla-s-meant-to-be-certified-platinum-117112800524_1.html|publisher=Business Standard|date= 28 November 2017}}</ref> जारी केलक, ई ओकरा पहिल भारतीय होमएक श्रेय देलक जे अङ्ग्रेजी साङ्गीतिक क्षेत्रक दुनियामे प्ल्याटिनम श्रेणीमे स्थापित भेल होए।<ref>{{cite news|last1=Chaudhary|first1=Deepti|title=Ananya Birla's 'Meant to be' certified platinum|url=https://in.style.yahoo.com/ananya-birlas-meant-certified-platinum-084005552.html|publisher=Indo Asian News Service|date=28 November 2017|access-date=10 March 2018|archive-date=12 June 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180612140728/https://in.style.yahoo.com/ananya-birlas-meant-certified-platinum-084005552.html|dead-url=yes}}</ref>
== जीवनी ==
भारतक ग्रामीण क्षेत्रमे बसोबास केनिहार महिलासभक लेल ओ [[लघुवित्त]]क स्थापना केनए अछि जकर नाम [[स्वतन्त्र लघुवित्त]] छी।<ref name="Forbes India">{{cite news|last1= Chaudhary |first1=Deepti|title=Ananya Birla: Her father's daughter|url=http://www.forbesindia.com/article/india-rich-list-2015/ananya-birla-her-fathers-daughter/41389/1|publisher=Forbes India|date= 29 October 2015}}</ref> ओ क्युरोकार्टेक संस्थापक आ एमपावरक ओ सह-संस्थापक छी ।<ref>{{cite news|title= Ananya Birla ventures into luxury ecommerce business with CuroCarte |url=http://www.forbesindia.com/article/special/ananya-birla-ventures-into-luxury-ecommerce-business-with-curocarte/44257/1 |publisher=Forbes India|date= 8 September 2016}}</ref><ref>{{cite news|title= MPower urges India to #StampOutStigma on mental health |url=http://www.campaignindia.in/video/mpower-urges-india-to-stampoutstigma-on-mental-health/424280 |publisher=Campaign India|date= 19 February 2016}}</ref> ओकरा सन् २०१६ मे युवा व्यवसायकर्मी विधामे इटी पनाचे ट्रेन्डसेटर्स अवार्ड प्रदान कएल गेल छल।<ref>{{cite news|title= ET Panache Trendsetter Awards 2016: Ananya Birla wins the Trendsetting Young Business Person Award |url=http://economictimes.indiatimes.com/et-panache-trendsetter-awards-2016-ananya-birla-wins-the-trendsetting-young-business-person-award/videoshow/55048385.cms |publisher=The Economic Times|date= 25 October 2016}}</ref> ओ भारतक धनाढ्य व्यवसायी [[कुमार मङ्गलम बिड़ला]] आ [[नीरजा बिड़ला]]क सभसँ छोट सुपुत्री आ [[बिड़ला परिवार]]क छठम पीढ़ीक सन्तान छी। ओकर सम्बन्ध [[राजस्थानी लोक|राजस्थानी]] [[मारवाड़ी लोक|मारवाड़ी]] व्यावसायिक परिवारसँ अछि।<ref name="Forbes India"/>
==साङ्गीतिक संसार==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
* [https://ananyabirla.com आधिकारिक वेबसाइट]
[[श्रेणी:सन् १९९४ मे जन्म]]
[[श्रेणी:भारतीय महिला गायकसभ]]
[[श्रेणी:भारतीय महिला कम्पनी संस्थापकसभ]]
[[श्रेणी:महिला सम्पादनथन २०१८ मे बनाएल वा सुधारल लेखसभ]]
[[श्रेणी:भारतीय महिला पप गायकसभ]]
[[श्रेणी:भारतीय महिला व्यवसायीसभ]]
[[श्रेणी:जीवित लोक]]
2pecq9dgcy6613s1bln3thcqwg85u05
279890
279889
2026-08-26T23:26:10Z
RandomScottishEdgyTransitGeek524
17708
/* */
279890
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox musical artist
| name = अनन्या बिड़ला<br>Ananya Birla
| image = Ananya Birla Mpower Fest (cropped).jpg
| caption = अनन्या बिड़ला
| background = solo_singer
| birth_date = {{birth date and age|1994|07|17|df=y}}
| birth_place = [[मुम्बई]], भारत
| occupation = {{hlist|गायिका|गीतकार|अभियन्ता|उद्यमी}}
| genre = {{hlist|[[पप सङ्गीत|पप]]|[[नृत्य-पप]]}}
| instrument = {{hlist|स्वर|गीतार|सन्तुर|पियानो}}
| years_active = २०१६- वर्तमान
| label = [[युनिभर्सल म्युजिक इन्डिया]]
| website = {{URL|Ananyabirla.com}}
}}
'''अनन्या बिड़ला''' ({{IPA-en|ʌˈnənjə ˈbɜːrlæ}}) एक भारतीय गायिका, गीतकार आ उद्यमी छी। सन् २०१६ मे बिड़ला युनिभर्सल म्युजिक इन्डियासंग सम्झौता करि अपन पहिल साङ्गीतिक एल्बम 'लिभिन द लाइफ' जारी केनए छल।<ref>{{cite news|title=Ananya Birla is India’s newest musician on the block|url=https://www.vogue.in/content/ananya-birla-indias-newest-musician-block/#s-cust0|publisher=Vogue India|date=11 November 2016|access-date=10 March 2018|archive-date=26 February 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190226222831/https://www.vogue.in/content/ananya-birla-indias-newest-musician-block/#s-cust0|url-status=dead}}</ref> अपन पहिल गीतसँ चर्चित भेल अनन्या ओकर शीघ्रातिशीघ्र दोसर गीत 'मिन्ट टु बी'<ref>{{cite news|title=After topping charts with her first, Ananya Birla announces her second single|url=https://economictimes.indiatimes.com/magazines/panache/after-topping-charts-with-her-first-ananya-birla-announces-her-second-single/articleshow/59631843.cms|publisher=The Economic Times|date=17 July 2017|access-date=10 March 2018|archive-date=15 December 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20171215053311/https://economictimes.indiatimes.com/magazines/panache/after-topping-charts-with-her-first-ananya-birla-announces-her-second-single/articleshow/59631843.cms|url-status=dead}}</ref><ref>{{cite news|title=Ananya Birla's 'Meant to be' certified platinum|url=http://www.business-standard.com/article/news-ians/ananya-birla-s-meant-to-be-certified-platinum-117112800524_1.html|publisher=Business Standard|date= 28 November 2017}}</ref> जारी केलक, ई ओकरा पहिल भारतीय होमएक श्रेय देलक जे अङ्ग्रेजी साङ्गीतिक क्षेत्रक दुनियामे प्ल्याटिनम श्रेणीमे स्थापित भेल होए।<ref>{{cite news|last1=Chaudhary|first1=Deepti|title=Ananya Birla's 'Meant to be' certified platinum|url=https://in.style.yahoo.com/ananya-birlas-meant-certified-platinum-084005552.html|publisher=Indo Asian News Service|date=28 November 2017|access-date=10 March 2018|archive-date=12 June 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180612140728/https://in.style.yahoo.com/ananya-birlas-meant-certified-platinum-084005552.html|dead-url=yes}}</ref>
== जीवनी ==
भारतक ग्रामीण क्षेत्रमे बसोबास केनिहार महिलासभक लेल ओ [[लघुवित्त]]क स्थापना केनए अछि जकर नाम [[स्वतन्त्र लघुवित्त]] छी।<ref name="Forbes India">{{cite news|last1= Chaudhary |first1=Deepti|title=Ananya Birla: Her father's daughter|url=http://www.forbesindia.com/article/india-rich-list-2015/ananya-birla-her-fathers-daughter/41389/1|publisher=Forbes India|date= 29 October 2015}}</ref> ओ क्युरोकार्टेक संस्थापक आ एमपावरक ओ सह-संस्थापक छी ।<ref>{{cite news|title= Ananya Birla ventures into luxury ecommerce business with CuroCarte |url=http://www.forbesindia.com/article/special/ananya-birla-ventures-into-luxury-ecommerce-business-with-curocarte/44257/1 |publisher=Forbes India|date= 8 September 2016}}</ref><ref>{{cite news|title= MPower urges India to #StampOutStigma on mental health |url=http://www.campaignindia.in/video/mpower-urges-india-to-stampoutstigma-on-mental-health/424280 |publisher=Campaign India|date= 19 February 2016}}</ref> ओकरा सन् २०१६ मे युवा व्यवसायकर्मी विधामे इटी पनाचे ट्रेन्डसेटर्स अवार्ड प्रदान कएल गेल छल।<ref>{{cite news|title= ET Panache Trendsetter Awards 2016: Ananya Birla wins the Trendsetting Young Business Person Award |url=http://economictimes.indiatimes.com/et-panache-trendsetter-awards-2016-ananya-birla-wins-the-trendsetting-young-business-person-award/videoshow/55048385.cms |publisher=The Economic Times|date= 25 October 2016}}</ref> ओ भारतक धनाढ्य व्यवसायी [[कुमार मङ्गलम बिड़ला]] आ [[नीरजा बिड़ला]]क सभसँ छोट सुपुत्री आ [[बिड़ला परिवार]]क छठम पीढ़ीक सन्तान छी। ओकर सम्बन्ध [[राजस्थानी लोक|राजस्थानी]] [[मारवाड़ी लोक|मारवाड़ी]] व्यावसायिक परिवारसँ अछि।<ref name="Forbes India"/>
==साङ्गीतिक संसार==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
* [https://ananyabirla.com आधिकारिक वेबसाइट]
[[श्रेणी:सन् १९९४ मे जन्म]]
[[श्रेणी:भारतीय महिला गायकसभ]]
[[श्रेणी:भारतीय महिला कम्पनी संस्थापकसभ]]
[[श्रेणी:महिला सम्पादनथन २०१८ मे बनाएल वा सुधारल लेखसभ]]
[[श्रेणी:भारतीय महिला पप गायकसभ]]
[[श्रेणी:भारतीय महिला व्यवसायीसभ]]
[[श्रेणी:जीवित लोक]]
tsff1fhjfmysfuk7kcdukb7bzxli0ex
किकी हाकानस्सन
0
31263
279828
244014
2026-08-26T19:50:16Z
InternetArchiveBot
10060
Add 3 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279828
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox pageant titleholder
|nameकिकी हाकानस्सन
|caption=१९५१ विश्व सुन्दरी – केर्स्टिन हाकानस्सन
|birth_date={{birth date|1929|6|17}}
|birth_place=स्टकहोल्म, [[स्वीडेन]]
|death_date={{death date and age|2011|11|11|1929|6|17}}
|death_place=[[क्यालिफोर्निया]], [[संयुक्त राज्य अमेरिका]]
|occupation=पूर्व विश्व सुन्दरी, मोडल
|height=<!-- "X ft Y in", "X cm" or "X m" plus optional reference (conversions are automatic) -->
|weight=<!-- "X st Y lb", "X lb" or "X kg" plus optional reference (conversions are automatic) -->
|haircolor=कनी खैर
|hair_color=कनी खैर
|eyecolor=निल
|eye_color=निल
|title=विश्व सुन्दरी स्वीडेन १९५१
|competitions=विश्व सुन्दरी स्वीडेन १९५१<br>(विजेता)<br>[[विश्व सुन्दरी १९५१्]]<br>(विजेता)
}}
'''कर्सटिन किकी हाकानस्सन''' (जुन १७, १९२९ - नवम्बर ११, २०११) स्विडिस [[मोडल (लोग)|मोडल]] छी तथा प्रथम [[विश्व सुन्दरी]] प्रतियोगिताक विजेता अछि ।
== विश्वसुन्दरी १९५१ मे उपस्थिति ==
शुरूवाती दिनसभमे विकिनी प्रतियोगिता मेलाक रूपमे आयोजित<ref>{{cite book|first1=Elissa|last1=Stein|first2=Lee|last2=Meriwether|title=Beauty Queen|url=https://archive.org/details/beautyqueenheres0000stei|page=[https://archive.org/details/beautyqueenheres0000stei/page/45 45]|publisher=Chronicle Books|year=2006|isbn=0-8118-4864-7}}</ref> होमएवला विश्व सुन्दरी प्रतियोगिता इरिक मोरलेद्वारा मध्य शताब्दी दिस तैराकीक लेल तयार कपड़ाक विज्ञापनक लेल ब्रिटेन मेलामे ई प्रतियोगिता आयोजना करल गेल छल ।<ref>{{cite book|first=Susan|last=Dewey|title=Making Miss India Miss World|url=https://archive.org/details/makingmissindiam0000dewe|page=[https://archive.org/details/makingmissindiam0000dewe/page/46 46]|publisher=Syracuse University Press|year=2008|isbn=0-8156-3176-6}}</ref>
ताज धारण करैत समयमे हाकानस्सन [[बिकिनी]] पहिरने छल, जहि कारण हुनका क्रिस्चियन धर्मगुरू पोप निन्दा केनए छल,<ref name="magnanti">{{cite web|url=http://www.telegraph.co.uk/women/sex/10105935/Miss-World-2013-bikini-ban-why-its-no-victory-for-feminists.html|title=Miss World bikini ban: why it's no victory for feminists|last=Magnanti|first=Brooke|date=June 7, 2013|publisher=Telegraph|accessdate=December 13, 2013}}</ref><ref>{{cite journal|title=Selvedge: The Fabric of Your Life|page=39|publisher=Selvedge Ltd.|year=2005}}</ref> आ
धार्मिक परम्परा अनुसरण केनिहार बहुतेक देशसभ अपन प्रतियोगी बापिस बोलेबाक धम्की देनए छल ।<ref name="Keith Lovegrove 1967">{{cite book|first=Keith|last=Lovegrove|title=Pageant: The Beauty Contest|url=https://archive.org/details/pageantbeautycon0000love|page=1967|publisher=teNeues|year=2002|isbn=3-8238-5569-7}}</ref> सन् १९५२ मे प्रतियोगितासँ विकिनी प्रतिबन्ध करि देल गेल आर बहुतेक नव तैराकीक कपड़ासभ प्रयोग कएल गेल छल ।<ref>{{cite book|first=Han|last=Shin|title=Beauty with a Purpose|page=193|publisher=iUniverse|year=2004|isbn=0-595-30926-7}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.bikiniscience.com/chronology/1950-1955_SS/1950-1955.html|title=1950-1955: Navel Maneuvers - The Bikini Breakout|publisher=Bikini Science|accessdate=13 December 2013|archive-date=13 October 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20131013211809/http://www.bikiniscience.com//chronology/1950-1955_SS/1950-1955.html|dead-url=yes}}</ref> अन्तत बादमे जाए ई प्रतियोगितामे विकिनी लगाएल गेल मुदा हाकानस्सन एक मात्र विजेता छी जे विकिनी पहिरनमे ताज धारण केनए छल । <ref name="Keith Lovegrove 1967"/>
==एहो सभ देखी==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
[[श्रेणी:महिला सम्पादनथन २०१८ मे बनाएल वा सुधारल लेखसभ]]
[[श्रेणी:विश्व सुन्दरी प्रतियोगिता विजेतासभ]]
[[श्रेणी:जीवनी]]
kk991tf29hniar39hygwkxk2iwc3hq9
मेरिल स्ट्रीप
0
31301
279854
245535
2026-08-26T20:02:54Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279854
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person
| name = मेरिल स्ट्रीप<br>Meryl Streep
| image = Streep san sebastian 2008 2.jpg
| caption = मेरिल स्ट्रीप, स्पेन, २००८
| birth_name = मेरी लुइस स्ट्रीप
| birth_date = {{Birth date and age|1949|06|22}}
| birth_place = समिट, न्यू जर्सी, संयुक्त राज्य
| alma_mater = वस्सर कलेज ;<br />येल ड्रामा स्कूल
| title = ''डक्टर अफ फाइन आर्ट्स (मानद)'' प्रिन्सटन विश्वविद्यालयद्वारा
| spouse = डन गम्मर (१९७८ - वर्तमान)
| children = हेन्री वोल्फे गम्मर<br />मेमी गम्मर<br />ग्रेस गम्मर<br />लूइसा गम्मर
| partner = जोन काजले (१९७६-१९७८, मृत्यु)
| occupation = अभिनेत्री
| years_active = १९७१ - वर्तमान
}}
'''मेरिल स्ट्रीप''' (जन्म '''मेरी लुईस स्ट्रीप''', २२ जुन १९४९) ({{lang-en|Mary Louise "Meryl" Streep}})<ref name=RTEBirthday>{{cite news|url=http://www.rte.ie/ten/2011/0621/merylstreep.html|title=Happy Birthday, Meryl!|work=rte.ie|date=2011-06-21|accessdate=14 अगस्त 2011|archiveurl=https://archive.ph/20121218183608/http://www.rte.ie/ten/2011/0621/merylstreep.html|archivedate=2012-12-18|dead-url=no}}</ref> एक अमेरिकी अभिनेत्री छी जे रङ्गमञ्च, टेलिभिजन आ चलचित्रसभमे काज केनए अछि । हुनका व्यापक रूपसँ आई धरि भेल सम्पूर्ण प्रतिभाशाली कलाकारसभमे सँ एक मानल जाइत अछि ।
<ref>{{cite book |last=Santas |first=Constantine |title=Responding to Film |url=https://archive.org/details/respondingtofilm0000sant |year=2002 |publisher=Rowman & Littlefield|isbn=0-8304-1580-7 |page=[https://archive.org/details/respondingtofilm0000sant/page/187 187]}}</ref>
<ref>{{cite book |last=Hollinger |first=Karen |title=The Actress: Hollywood Acting and the Female Star |year=2006 |publisher=CRS Press |isbn=0-415-97792-4 |pages=94–95}}</ref>
<ref>{{cite book |title=The Middle East |year=2005 |publisher=Library Information and Research Service |page=204}}</ref>
मेरिल मञ्चमे अपन व्यावसायिक शुरुआत ''द प्लेबोय अफ नेविल्ल'' (१९७१) सँ केलक आ छोट पर्दा पर एक टेलिभिजन चलचित्र ''द डेडलिएस्ट सीजन'' (१९७७) कऽ सङ्ग केनए छल । ओहि वर्ष ओ चलचित्र जगतमे अपन पहिल चलचित्र ''जुलिया'' (१९७७) कऽ सङ्ग कदम रखलक ।<ref>{{cite web|url=http://www.imdb.com/title/tt0112313/reviews|title=Akele hum akele tum|accessdate=20 नवम्बर 2012}}</ref>
मेरिल स्ट्रीप [[एकेडमी पुरस्कार]] आ [[गोल्डन ग्लोब पुरस्कार|गोल्डन ग्लोब]]क इतिहासमे सभसँ बेसी बेर नामाङ्कित अभिनेता छी । हुनका अस्कर अवार्डमे १७ बेर नामाङ्कन आ ३ बेर जीत आ गोल्डन ग्लोबमे २६ बेर नामाङ्कन आ ८ बेर जीत प्राप्त भेल अछि ।
==जीवनी==
==फिल्मोग्राफी==
==पुरस्कार आ सम्मान==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:हलिउड अभिनेत्रीसभ]]
[[श्रेणी:महिला सम्पादनथन २०१८ मे बनाएल वा सुधारल लेखसभ]]
lpmjvbpfkyk0obpclss6wc8olojy6hm
दिलरस बानो बेगम
0
31881
279814
171753
2026-08-26T19:40:26Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279814
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox royalty
|name=दिलरस बानो बेगम<br>Dilras Banu Begum
|title=सफवी शहजादी
|image=Female_musicians_wedding_of_Aurangzeb.jpg
|caption=दिलरस बानोक विवाहक समय रकस करनिहारक दृश्य
|reign=
|birth_date={{circa}} १६२२
|birth_place=
|death_date=८ अक्टूबर १६५७ (उम्र ३४–३५)
|death_place=[[औरङ्गाबाद]], [[हिन्दुस्तान]]
|consort=yes
|spouse=[[औरङ्गजेब]]
|issue=[[जेबुन्निसा]]<br>[[जीनतुन्निसा]]<br>[[ज़ुब्तुन्निसा]]<br>[[मुहम्मद आज़म शाह]]<br>[[सुल्तान मुहम्मद अकबर]]
|full name=दिलरस|house=[[सफवी राजवंश]] ''(पैदाइश से)''<br>[[तैमूरी राजवंश|तैमूरी]] ''(विवाह से)''
|father=शाहनवाज़ सफवी
|mother=नौरस बानो बेगम
|religion=[[शिया इस्लाम]]
|place of burial=[[बीबी का मकबरा]], औरङ्गाबाद
}}
'''दिलरस बानो बेगम''' ({{Lang-fa|دلرس بانو بیگم}}, {{Lang-ur|{{Script/Nastaliq|دلرس بانو بیگم}}}}) ({{circa}} १६२२ – ८ अक्टूबर १६५७) [[मुगल साम्राज्य|मुगल राजवंश]]क अन्तिम महान शहंशाह [[औरङ्गजेब]]<ref>{{cite web|url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/43255/Aurangzeb|title=Aurangzeb|work=[[Encyclopædia Britannica]]|accessdate=18 January 2013}}</ref> कऽ पहिल आ मुख्य पत्नी छल ।<ref>{{cite book|title=The Mughal World: Life in India's Last Golden Age|last=Eraly|first=Abraham|publisher=Penguin Books India|year=2007|page=147}}</ref><ref>{{cite book|title=Parties and politics at the Mughal Court, 1707-1740|url=https://archive.org/details/partiespoliticsa0000chan|last=Chandra|first=Satish|publisher=[[Oxford University Press]]|year=2002|page=[https://archive.org/details/partiespoliticsa0000chan/page/50 50]}}</ref><ref name="Koch">{{cite book|title=King of the world: the Padshahnama|last=Koch|first=Ebba|publisher=Azimuth Ed|year=1997|page=104}}</ref><ref name="Nath">{{cite book|title=Notable Mughal and Hindu women in the 16th and 17th centuries A.D.|last=Nath|first=Renuka|publisher=Inter-India Publ.|year=1990|isbn=|location=New Delhi|page=148}}</ref> हुनका मरणोपरान्त खिताब '''राबिया उद्दौरानी''' ('उस युगक राबिया')क नामसँ सेहो चिनहल जाएत अछि । औरङ्गाबादमे स्थित '[[बीबी का मकबरा]]', जे [[ताजमहल|ताज महल]] (औरङ्गजेबक माए अर्थात दिलरस बेगमक सासू [[मुमताज महल]]क मकबरा)क आकृति पर बनाओल गेल छल, हुनकर अन्तिम आरामगाहक रुपसँ अपन शौहरक आदेश अनुसार निर्मित भेल छल ।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:भारतीय रानीसभ]]
h29jrp1msgsx0pz5etsy1zywkxu3nkx
लुका मोड्रिच
0
32179
279864
228080
2026-08-26T20:09:20Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279864
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox football biography
| name = लुका मोड्रिच<br>Luka Modrić
| image = ISL-HRV (7).jpg
| image_size = 260
| caption = [[क्रोएसिया राष्ट्रिय फुटबल टिम|क्रोएसिया]]क कप्तान मोड्रिच [[२०१८ फिफा विश्वकप|२०१८ विश्वकप]]मे
| fullname = लुका मोड्रिच<ref name="Hugman2010-11">{{Cite book |editor-first=Barry J. |editor-last=Hugman |title=The PFA Footballers' Who's Who 2010–11 |url=https://archive.org/details/pfafootballerswh0000unse_v9b9 |year=2010 |publisher=Mainstream Publishing |isbn=978-1-84596-601-0 |page=[https://archive.org/details/pfafootballerswh0000unse_v9b9/page/290 290]}}</ref>
| birth_date = {{Birth date and age|1985|9|9|df=y}}<ref name="Hugman2010-11"/>
| birth_place = [[जदार]], [[क्रोएसिया]], युगोस्लाभिया
| height = १.७२ मी<ref name="Real Profile">{{cite web |url=http://www.realmadrid.com/en/football/squad/luka-modric |title=Player Profile |publisher=realmadrid.com |access-date=18 November 2017}}</ref>
| position = [[मध्यपंक्ति (फुटबल)|मध्यपङ्क्ति]]
| currentclub = [[रियल म्याड्रिड]]
| clubnumber = १०
| youthyears1 = १९९६-२००१
| youthclubs1 = जदार
| youthyears2 = २००२-२००३
| youthclubs2 = दिनामो जाग्रेब
| years1 = २००३-२००८
| clubs1 = दिनामो जाग्रेब
| caps1 = ९४
| goals1 = २६
| years2 = २००३-२००४
| clubs2 = → ज्रिन्ज्सकी (ऋणमे)
| caps2 = २२
| goals2 = ८
| years3 = २००४-२००५
| clubs3 = → इन्टर जेप्रेसिक (ऋणमे)
| caps3 = १८
| goals3 = ४
| years4 = २००८-२०१२
| clubs4 = [[टटनह्याम हट्सपुर फुटबल क्लब|टटनह्याम हट्सपुर]]
| caps4 = १२७
| goals4 = १३
| years5 = २०१२–
| clubs5 = [[रियल म्याड्रिड]]
| caps5 = १६६
| goals5 = ९
| nationalyears1 = २००१
| nationalyears2 = २००१
| nationalyears3 = २००३
| nationalyears4 = २००३-२००४
| nationalyears5 = २००४-२००५
| nationalyears6 = २००६–
| nationalteam1 = क्रोएसिया यु१५
| nationalteam2 = क्रोएसिया यु१७
| nationalteam3 = क्रोएसिया यु१८
| nationalteam4 = क्रोएसिया यु१९
| nationalteam5 = क्रोएसिया यु२१
| nationalteam6 = [[क्रोएसिया राष्ट्रिय फुटबल टिम|क्रोएसिया]]
| nationalcaps1 = २
| nationalcaps2 = २
| nationalcaps3 = ७
| nationalcaps4 = ११
| nationalcaps5 = १४
| nationalcaps6 = ११३
| nationalgoals1 = ०
| nationalgoals2 = ०
| nationalgoals3 = ०
| nationalgoals4 = २
| nationalgoals5 = २
| nationalgoals6 = १४
| club-update = १९ मे २०१८
| nationalteam-update = १७:४७, १५ जुलाई २०१८ (युटिसी)
| medaltemplates =
{{medalCountry|[[क्रोएसिया राष्ट्रिय फुटबल टिम|क्रोएसिया]]}}
{{medalCompetition|[[फिफा विश्वकप]]}}
{{Medal|RU|[[२०१८ फिफा विश्वकप|२०१८ रसिया]]|}}
}}
'''लुका मोड्रिच''' ({{IPA-sh|lûːka mǒːdritɕ|hr}};<ref>{{cite web|url=http://hjp.znanje.hr/index.php?show=search_by_id&id=e15vWBE%3D|title=Lȗka|quote=Lȗka|website=Hrvatski jezični portal|accessdate=17 March 2018|language=sh}}</ref><ref>{{cite web|url=http://hjp.znanje.hr/index.php?show=search_by_id&id=e1lhWBM%3D&keyword=modar|title=mȍdar|quote=Módrić|website=Hrvatski jezični portal|accessdate=17 March 2018|language=sh}}</ref> जन्म ९ सितम्बर १९८५) क्रोएसियाली व्यवसायिक फुटबल खेलाडी छी । मोड्रिच हाल स्पेनी क्लब [[रियल म्याड्रिड]] आ [[क्रोएसिया राष्ट्रिय फुटबल टिम|क्रोएसिया राष्ट्रिय टिम]]क कप्तान हुन् । मोड्रिच मुख्यतः [[मध्यपंक्ति (फुटबल)|प्रमुख मध्यपङ्क्ति]] सँ खेलैत अछि मुदा ओ [[मध्यपंक्ति (फुटबल)|आक्रामक मध्यपङ्क्ति]] या [[मध्यपंक्ति (फुटबल)|रक्षात्मक मध्यपङ्क्ति]]क रूपमे सेहो खेल सकैत छी । हुनका स्ट्राइकर खेलाडीकें फुटबल पास केनिहार प्ले-मेकरक रूपमे मैदानमे प्रवेश कराएल जाएत अछि । मोड्रिचकें अपन समयक सभ सँ उत्कृष्ट मध्यपङ्क्ति खेलाडीकें रूपमे मानल जाएत अछि ।{{#tag:ref|
*Tweedale, Alistair (17 September 2014). "[https://www.whoscored.com/Articles/mjk1X3mqIkuZEsOXI7Pp-Q/Show/Player-Focus-Modest-Modric-Madrids-Superstar-in-the-Shadows Modest Modric Madrid's Superstar in the Shadows]". WhoScored.Com. Retrieved 16 June 2018. "It is fair to say with [[Xavi]]'s decline Modric is now ahead of him in the pecking order, and he, [[Toni Kroos|Kroos]], [[Cesc Fàbregas]] and [[Andrea Pirlo]] are now arguably the best technical central midfielders on the planet at present, and some might even say that Modric is, or could soon be, leading the pack."
*[[Gabriele Marcotti|Marcotti, Gabriele]] (14 November 2016). "[http://www.espn.com/soccer/blog/espn-fc-united-blog/68/post/2986441/espn-fc-100-real-madrid-star-luka-modric-is-ranked-as-the-best-central-midfielder?src=com Real Madrid star Luka Modric is ranked as the best central midfielder]". [[ESPN FC]]. Retrieved 16 June 2018.
*Bidwell, Nick (11 March 2017). "[http://www.worldsoccer.com/features/europes-best-midfielder-luka-modric-biography-396393 Europe's best midfielder? Luka Modric biography]". [[World Soccer (magazine)|World Soccer]]. Retrieved 16 June 2018.
*Ronay, Barney (12 May 2017). "[https://www.theguardian.com/football/blog/2017/may/12/luka-modric-real-madrid-barney-ronay All hail Luka Modric, the maestro who makes Real Madrid's superstars tick]". [[The Guardian]]. Retrieved 16 June 2018.
*Madu, Zito (3 June 2017). "[https://www.sbnation.com/soccer/2017/6/3/15735510/luka-modric-2017-uefa-champions-league-final-real-madrid-juventus Luka Modrić was the most important player in Real Madrid's run to back-to-back Champions League titles]". [[SB Nation]]. Retrieved 16 June 2018.
*Buskulic, Ante; Tironi, Hrvoje Tironi. (18 November 2017). "[http://www.goal.com/en-us/news/how-modric-went-from-rejected-kid-to-the-best-midfielder-in/nbq39is4lpj91cewr005c6kof How Luka Modric went from rejected youth player to the best midfielder in the world]". Goal.com. Retrieved 16 June 2018.
*Burton, Chris. (6 October 2017). "[http://www.goal.com/en-us/news/modric-one-of-the-best-midfielders-ever-madrid-star-saluted/9coo5xrnymcj1edespp8xdrhq Luka Modric one of the best midfielder ever]". Goal.com. Retrieved 16 June 2018. "Croatian playmaker Modric is yet to earn similar acclaim, amid a Cristiano Ronaldo and Lionel Messi duopoly of top individual awards, but his undoubted quality is not lost on those in Madrid and around the world."
*Sherman, Justin. (19 October 2017) "[https://thesefootballtimes.co/2017/10/09/the-making-of-luka-modric-from-war-torn-croatia-to-the-worlds-best-midfielder/ The making of Luka Modric from war-torn Croatia to the world's best midfielder]". The Football Times. Retrieved 16 June 2018
*Abayomi, Tosin (21 June 2018). "[https://www.pulse.ng/sports/football/messi-cannot-save-argentina-from-3-0-loss-to-croatia-id8525598.html Modric score stunner against Argentina]". Pulse Nigeria. Retrieved 1 July 2018. "Luka Modrić is one of the greatest midfielders in the history of football, and deserves to be treated as such."
*Brown, Euan (22 June 2018). "[https://uk.blastingnews.com/sport/2018/06/luka-modric-its-time-to-give-him-a-seat-at-the-elite-table-002630887.html Luka Modric: It's time to give him a seat at the elite table]". [[Blasting News|UK Blasting News]]. Retrieved 1 July 2018. "It's about time [Luka Modric] was recognised as one of the game's all-time greats".
*Nakrani, Sachin. (30 June 2018) "[https://www.theguardian.com/football/2018/jun/30/luka-modric-world-cup-croatia-unassuming-genius Luka Modric: the unassuming genius driving Croatia’s tilt at the World Cup]". The Observer. Retrieved 1 July 2018|group="nb"}}{{#tag:ref|
*Grim, David (22 November 2011). "[https://bleacherreport.com/articles/951728-the-10-most-important-croatian-soccer-players-of-all-time#slide1 The 10 Most Important Croatian Soccer Players of All Time]". [[Bleacher Report]]. Retrieved 1 July 2018.
*Moallim, Mohamed (29 December 2017). "[http://www.squawka.com/en/news/luka-modric-is-the-best-croatian-player-in-history/1005630#lXkx36uohfMuRZ2B.97 Luka Modric is the best Croatian player in history]". [[Squawk Australia|Squawka]]. Retrieved 1 July 2018. "There is no way of looking at this in which he (Modric) doesn’t deserve the title as the best [Croatian] in history".
* Douglas, Steve (29 June 2018). "[https://www.fresnobee.com/sports/article214050609.html Modric the best Croatian player ever]". [[The Fresno Bee]]. "Croatia midfielder [[Ivan Rakitić|Ivan Rakitic]] says teammate Luka Modric plays football "from a different planet" and is the best to have ever played for their [[Croatia national football team|national team]]".
* Associated Press (29 June 2018). "[https://www.nytimes.com/aponline/2018/06/29/sports/soccer/ap-soc-wcup-croatia-rakitic.html Modric From 'Different Planet', Says Rakitic]". [[The New York Times]]. Retrieved 29 June 2018. "The technically gifted Prosinecki has long been seen as Croatia's all-time best player, but even he has recently said Modric surpasses him... "If [[Robert Prosinecki]] said that, it has to be true because nobody knows about football more than Prosinecki. And I would agree with him completely," Rakitic said. "Not only that Luka is the best player ever, but he is a great person, a leader and we are following him".
|group="nb"}}
==प्रारम्भिक जीवनी==
{{-}}
==क्लब करियर==
==अन्तर्राष्ट्रिय करियर==
==करियर तथ्याङ्क==
==टिप्पणीसभ==
{{Reflist|group=lower-alpha}}
{{Reflist|group="nb"}}
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य लिङ्कसभ==
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:जीवित लोक]]
0jzf5lui4e6bj2qas9c92vf86aao67a
स्तन क्यान्सर
0
33192
279773
273952
2026-08-26T19:20:41Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279773
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medical condition (new)
| name = स्तन क्यान्सर</br>Breast cancer
| image = Mammo breast cancer wArrows.jpg
| caption = [[म्यामोग्राम्स]]द्वारा लेल गेल सामान्य स्तन (बामा) आ क्यान्सर प्रभावित स्तन (दहिना, उज्जर तीरमे)
| field = [[कर्कविज्ञान]]
| symptoms = स्तन लम्बा, स्तनक आकार परिवर्तन, चुचक सँ पानि एनाए, एक उल्टा नव चुचक विकास होनाए, लाल आकारक धब्बा एनाए <ref name=NCI2014Pt/>
| complications =
| onset =
| duration =
| causes =
| risks = महिला, [[मोटापा]], शारीरिक व्यायामक कमी, [[मादक पदार्थ|दारू]], [[महिनावारी बन्द]] होनाए, [[आयनकारी विकिरण]], [[पहिल महिनावारी]]क समय बालबोध होनाए, बहुत समय बाद बच्चा होनाए वा नै भेल होनाए, बृद्ध उमर, पूर्व स्तन क्यान्सर, पारिवारिक इतिहास<ref name=NCI2014Pt /><ref name=WCR2014 /><ref name = NICHD>{{cite web |url = http://www.nichd.nih.gov/health/topics/klinefelter_syndrome.cfm |title = Klinefelter Syndrome |accessdate = |date = 24 May 2007 |publisher = [[Eunice Kennedy Shriver National Institute of Child Health and Human Development]] |archiveurl = https://web.archive.org/web/20121127030744/http://www.nichd.nih.gov/health/topics/klinefelter_syndrome.cfm |archivedate = 27 November 2012 |deadurl = yes }}</ref>
| diagnosis = [[तन्तु बायोप्सी]]<ref name=NCI2014Pt />
| differential =
| prevention =
| treatment = [[शल्यक्रिया]], [[विकिरण चिकित्सा]], [[किमोथेरापी]]<ref name=NCI2014Pt />
| medication =
| prognosis = ~८५% (अमेरिका, ब्रिटेन) पाँच वर्षक जीवित शेष दर <ref name=SEER2014 /><ref name=UK2013Prog />
| frequency = सन् २०१५ धरि २१ लाख प्रभावित<!-- prevalence --><ref name=GBD2015Pre>{{cite journal |last1 = GBD 2015 Disease and Injury Incidence and Prevalence |first1 = Collaborators. |title = Global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2015. |journal = Lancet |date = 8 October 2016 |volume = 388 |issue = 10053 |pages = 1545–1602 |pmid = 27733282 |doi = 10.1016/S0140-6736(16)31678-6 |pmc = 5055577 }}</ref>
| deaths = ५,३३,६०० (२०१५)<ref name=GBD2015De>{{cite journal |last1 = GBD 2015 Mortality and Causes of Death |first1 = Collaborators. |title = Global, regional, and national life expectancy, all-cause mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death, 1980–2015: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2015. |journal = Lancet |date = 8 October 2016 |volume = 388 |issue = 10053 |pages = 1459–1544 |pmid = 27733281 |doi = 10.1016/s0140-6736(16)31012-1 |pmc = 5388903 }}</ref>
}}
[[File:Breast Cancer - Project Wiki Women.webm|thumb|स्तन कैंसर के बारे में एक जागरूकता वीडियो]]
'''स्तन क्यान्सर''' एक [[कर्क रोग]] छी जे [[स्तन]] तन्तु सँ विकास होएत अछि।<ref>{{cite web |title = Breast Cancer |url = http://www.cancer.gov/cancertopics/types/breast |website = NCI |accessdate = 29 June 2014 |deadurl = no |archiveurl = https://web.archive.org/web/20140625232947/http://www.cancer.gov/cancertopics/types/breast |archivedate = 25 June 2014}}</ref> स्तन लम्बा, स्तनक आकार परिवर्तन, चुचक सँ पानि एनाए, एक उल्टा नव चुचक विकास होनाए आ लाल आकारक धब्बा एनाए स्तन क्यान्सर लक्षण छी।<ref name=NCI2014Pt>{{cite web |title = Breast Cancer Treatment (PDQ®) |url = http://www.cancer.gov/cancertopics/pdq/treatment/breast/Patient/page1/AllPages |website = NCI |accessdate = 29 June 2014 |date = 23 May 2014 |deadurl = no |archiveurl = https://web.archive.org/web/20140705110404/http://www.cancer.gov/cancertopics/pdq/treatment/breast/Patient/page1/AllPages |archivedate = 5 July 2014}}</ref><ref>{{cite book |last1 = Saunders |first1 = Christobel |last2 = Jassal |first2 = Sunil |title = Breast cancer |date = 2009 |publisher = Oxford University Press |location = Oxford |isbn = 978-0-19-955869-8 |page = Chapter 13 |edition = 1. |url = https://books.google.com/books?id=as46WowY_usC&pg=PT123 |deadurl = no |archiveurl = https://web.archive.org/web/20151025013217/https://books.google.com/books?id=as46WowY_usC&pg=PT123 |archivedate = 25 October 2015}}</ref><ref name=WCR2014>{{cite book |title = World Cancer Report 2014 |url = https://archive.org/details/worldcancerrepor0000unse_p0u5 |date = 2014 |publisher = World Health Organization |isbn = 92-832-0429-8 |pages = Chapter 5.2 }}</ref> महिलासभ जीवन भईर [[स्तन]] परिवर्तनक अनुभव करैत रहैत अछि। एहि परिवर्तसभक बारेमे जागरूक होनाए आ सिखनाए कि महिलसभक स्तन अलग-अलग समय पर केहन महसूस करैत अछि, ई परिवर्तन महिलासभक [[स्तन रोग]]क बुझएमे मदत करि सकैत अछि।<ref name=SEER2014>{{cite web |title = SEER Stat Fact Sheets: Breast Cancer |url = http://seer.cancer.gov/statfacts/html/breast.html |website = NCI |accessdate = 18 June 2014 |deadurl = no |archiveurl = https://web.archive.org/web/20140703030149/http://seer.cancer.gov/statfacts/html/breast.html |archivedate = 3 July 2014}}</ref> यदि महिलासभ अपन स्तन परिवर्तसँ परिचित हओए त ओ सभ कोनो भी असामान्य परिवर्तनक ध्यानमे राईखक, स्तन रोगक सङ्केतक महसूस कऽ सकैत अछि। स्तन रोग कोनो भी आयु, [[हार्मोन]] स्तरमे बदलाव आ कोनो [[दवाई]]क कारण सँ भ सकैत अछि।<ref name=UK2013Prog>{{cite web |title = Cancer Survival in England: Patients Diagnosed 2007–2011 and Followed up to 2012 |url = http://www.ons.gov.uk/ons/dcp171778_333318.pdf |website = Office for National Statistics |accessdate = 29 June 2014 |date = 29 October 2013 |deadurl = no |archiveurl = https://web.archive.org/web/20141129124915/http://www.ons.gov.uk/ons/dcp171778_333318.pdf |archivedate = 29 November 2014}}</ref>
==लक्षण==
स्तन क्यानसर सँ सम्बन्धित लक्षण आम अछि। एहि लक्षणक कारण प्रत्येक साल १५ मिलियन सँ अधिक महिलासभ डाक्टरक पास जाचक लेल जाएत अछि। एहि लक्षणसभमे निम्न समावेश अछि:
* स्तन दर्द
* गाठ: जे अन्य स्तन ऊतक सँ अलग महसूस होएत अछि
* [[सूझन]] जे दुर नै होएत अछि
* [[चुचुक]]क चाईरो दिस त्वचा भिजल महसूस होएत अछि
* स्तनक त्वचामे गहिर-जेना महसूस होनाए, लाली होनाए, मोटाई आ दबाव
* [[स्तन]]क आकारमे परिवर्तन
* चुचुकमे परिवर्तन, जेन भितर खिचल जा रहल अछि
* गाठ जे [[त्वचा]] या छातीक चाईरो दिस महसूस होएत अछि
===स्तन रोग===
स्तन रोग [[क्यानसरमुक्त]] (हलका) आ [[क्यानसर सम्बन्धि]](घातक) होएत अछि। अधिकांश स्तन रोग क्यानसरमुक्त होएत अछि, जकर होए सँ जीवन पर कोनो खतरा नै होएत आ एकर उपचारक आवश्यकता नै होएत अछि। मुदा स्तन क्यानसरक मतलब स्तन या जीवनक नोक्सान होएत अछि । एहि कारण सँ महिलासभमे स्तन क्यानसर ओकर जीवन पर सबसँ पैग खतरा छी। स्तन रोगक या त [[प्रजनन]] प्रणालीक विकार, या प्रजननक विकारक साथ वर्गीकृत कएल जा सकैया।<ref>"MedlinePlus: Breast Diseases"</ref> स्तन रोगक बहुत प्रकार होएत अछि, ई सङ्क्रमणक साथ या बिना सङ्क्रमणक छाती पर गाँठक कारण बनैत अछि।
किछ स्तन रोग हलका होएत अछि, जे हानिरहित होएत अछि। आ किछ घातक, जकर अर्थ छी कि ऊ फैईल सकैत अछि। सबसँ आम छी [[मास्टिटिस]] (जीवाणु सङ्क्रमण), सिस्ट, हलक गाठ आ क्यानसर जका स्तन रोग होएत अछि। स्तन रोगक उपचारक लेल ओकर प्रारम्भिक पता लगेनाए आवश्यक अछि।<ref>World Health Organization (February 2006). "Fact sheet No. 297: Cancer"</ref>
==इलाज==
आईक युगमे, महिलासभमे स्तन क्यानसर मृत्यक सबसँ पैग कारण छी। स्तन क्यानसरक जाँच आत्म-परीक्षण सँ सम्भव अछि। स्तन क्यानसरक बहुतरा सँ लक्षण अछि जे कि शुरुक दिनमे जचेला सँ इलाज कएल जा सकैत अछि।
[[File:Breast DCIS histopathology (1).jpg|thumb|]]
===जाच===
स्तन असामान्यताक पता निम्नलिखित जाँच द्वारा कएल जा सकैत अछि:<ref>Breast Self Examination at The Breast Site</ref>
# [[क्यानसर स्क्रीनिंग]]
# चुंबकीय अनुनाद इमेजिंग (एमआरआई)
# [[म्यामोग्राफी]]
# अल्ट्रासोनोग्राफी
# [[बायोप्सी]]
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{टिप्पणीसूची}}
==आर पढवाक लेल==
1. MedlinePlus: Breast Diseases<br>
२. World Health Organization (February 2006). "Fact sheet No. 297: Cancer" <br>
3. Breast Self Examination at The Breast Site
[[श्रेणी:महिला रोगसभ]]
el35j6ikw8g9m6nkq9iwqb7q7xfdpws
संस्कृति आ मासिक धर्म
0
33244
279755
181399
2026-08-26T19:13:35Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279755
wikitext
text/x-wiki
[[File:Pilbara two.tiff|thumb|दु टा महिलासभक नृत्य आ मासिक धर्म अपर यूल नदी, पिल्बारा, पश्चिमी अस्ट्रेलिया सँ स्वदेशी अस्ट्रेलियाई लोकसभक रक कला ।<ref>{{cite book |last=Knight |first=C. |year=1995 |title=Blood relations: Menstruation and the origins of Culture |location=London & New Haven |publisher=Yale University Press |page=443}} Re-drawn after {{cite book |last=Wright |first=B. J. |year=1968 |title=Rock Art of the Pilbara Region, North-west Australia |url=https://archive.org/details/rockartofpilbara0000wrig |location=Canberra |publisher=Australian Institute of Aboriginal Studies |at=fig. 112 |nopp=y}}</ref>]]
'''संस्कृति आ मासिक धर्म'''मासिक धर्म एक घटना छी जे महिलासभक लेल अद्वितीय अछि । मुदा, ई सामाजिक पारम्परिक रुपसँ मिथ्या आ कुरीति सँ घेरल अछि जहि कारण महिलासभक सामाजिक-सांस्कृतिक जीवनक बहुतो रास वस्तुस्थिति सँ अलग करि दैत अछि ।<ref>Turnbull, C. M. 1960. The Elima: a premarital festival among the Bambuti Pygmies. ''Zaïre'' 14: 175-92.</ref> अपन सभक समाजमे, ई बिषय एखन धरि प्रतिवन्धित रहल अछि बहुतो समाजसभमे मासिक धर्मक बारेमे एहन प्रकारक मान्यता अछि । जहि कारण सँ महिलासभक भावनात्मक ,मानसिकता आ जीवन शैली लगायत सभसँ महत्वपूर्ण, स्वास्थ्य पर प्रभाव होएत अछि । मासिक धर्म चक्र प्रजनन चक्रक प्राकृतिक प्रकृया छी, जहिमे गर्भाशय सँ रक्त योनि सँ निकलैत अछि । ई एक प्राकृतिक प्रक्रिया छी जे लगभग ११ सँ १४ वर्षक उमरक महिलामे शुरू होएत अछि आ एकरा युवावस्थाक शुरुआतक सङ्केतक रुपमे सेहो देखल जाइत अछि ।<ref name="Allen, Kevin 2007 239">{{cite book|title=The Reluctant Hypothesis: A History of Discourse Surrounding the Lunar Phase Method of Regulating Conception|author=Allen, Kevin|publisher=Lacuna Press|year=2007|isbn=978-0-9510974-2-7|page=239}}</ref>
== पौराणिक कथासभ ==
== प्राथमिक देखभाल ==
==एहो सभ देखी==
==बाह्य जडीसभ==
* [http://www.mum.org/ Museum of Menstruation].
* [http://www.arhp.org/healthcareproviders/resources/menstruationresources/index.cfm/ ARHP Menstruation Resource Center]
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
[[श्रेणी:मासिक धर्म]]
[[श्रेणी:महिला रोगसभ]]
[[श्रेणी:रोग]]
[[श्रेणी:विकिपिडिया महिला स्वास्थ्यविषयक लेख]]
rj7oyw3dnmqqm2eey1p8lpgoukict13
फिल जोन्स
0
33808
279788
182502
2026-08-26T19:28:28Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279788
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox football biography
| name = फिल जोन्स<br>Phil Jones
| image = Phil Jones 2018-06-28 1.jpg
| image_size = 200
| caption = जोन्स [[२०१८ फिफा विश्वकप]]मे [[इङ्ल्यान्ड राष्ट्रिय फुटबल टिम|इङ्ल्यान्ड]]क लेल खेलैत ।
| fullname = फिल एन्टोनी जोन्स<ref>{{cite book |editor-first=Barry J. |editor-last=हुगमेन |title=The PFA Footballers' Who's Who 2010–11 |url=https://archive.org/details/pfafootballerswh0000unse_v9b9 |year=2010 |publisher=Mainstream Publishing |location=Edinburgh |isbn=978-1-84596-601-0 |page=[https://archive.org/details/pfafootballerswh0000unse_v9b9/page/226 226]}}</ref>
| birth_date = {{birth date and age|1992|2|21|df=y}}<ref>{{cite web |url=https://uk.soccerway.com/players/phil-jones/97299/ |title=फिल जोन्स: Summary |website=सकरवेब |publisher=Perform Group |accessdate=10 June 2018}}</ref>
| birth_place = प्रिस्टन, [[इङ्ल्यान्ड]]
| height = {{convert|1.80|m|order=flip}}<ref>{{cite web |url=https://www.premierleague.com/players/3820/Phil-Jones/overview|title=प्रिमियर लिग |publisher=फिफन |format=PDF |page=10 |date=10 June 2018 |accessdate=10 June 2018}}</ref>
| position = [[रक्षापङ्क्ति (फुटबल)|रक्षापङ्क्ति]]
| currentclub = [[म्यानचेस्टर युनाइटेड फुटबल क्लब|म्यानचेस्टर युनाइटेड]]
| clubnumber = ४
| youthyears1 = २००२–२००९ |youthclubs1 = [[ब्ल्याकबर्न रोभर्स]]
| years1 = २००९–२०११ |clubs1 = [[ब्लयाकबर्न रोभर्स एफसी|ब्ल्याकबर्न रोभर्स]] |caps1 = ३५ |goals1 = ०
| years2 = २०११– |clubs2 = [[म्यानचेस्टर युनाइटेड फुटबल क्लब|म्यानचेस्टर युनाइटेड]] |caps2 = १४८ |goals2 = २
| nationalyears1 = २००९–२०१० |nationalteam1 = [[इङ्ल्यान्ड यू-१९ राष्ट्रिय फुटबल टिम|इङ्ल्यान्ड यू-१९]] |nationalcaps1 = ४ |nationalgoals1 = ०
| nationalyears2 = २०१०–२०११ |nationalteam2 = [[इङ्ल्यान्ड यू-२१ राष्ट्रिय फुटबल टिम|इङ्ल्यान्ड यू-२१]] |nationalcaps2 = ९ |nationalgoals2 = ०
| nationalyears3 = २०११– |nationalteam3 = [[इङ्ल्यान्ड राष्ट्रिय फुटबल टिम|इङ्ल्यान्ड]] |nationalcaps3 = २७ |nationalgoals3 = ०
| club-update = १२:५०, २९ अगस्ट २०१८ (युटिसी)
| nationalteam-update = १५:५८, १४ जुलाई २०१८ (युटिसी)
}}
'''फिल जोन्स''' (जन्म: २१ फेब्रुअरी १९९२) एक अङ्ग्रेजी फुटबल खेलाडी छी जे अङ्ग्रेजी क्लब [[म्यानचेस्टर युनाइटेड फुटबल क्लब|म्यानचेस्टर युनाइटेड]] आ इङ्ल्यान्ड राष्ट्रिय फुटबल टिमक लेल रक्षापङ्क्ति रुपमे फुटबल खेलैत अछि ।
==क्लब कार्यकाल==
==अन्तर्राष्ट्रिय कार्यकाल==
==कार्यकाल तथ्याङ्क==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
[[श्रेणी:फुटबल खेलाडी]]
h6eopzr0svqa51qhyum2znrxudzmz47
मखान
0
34095
279792
269054
2026-08-26T19:30:21Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279792
wikitext
text/x-wiki
{{Taxobox
| name = मखान
| image = Euryale ferox.jpg
| image_caption =
| regnum = [[वनस्पति]]
| divisio = [[म्याग्नोलियोफाइटा]]
| classis = [[म्याग्नोलियोप्सिडा]]
| ordo = [[नाइमफेलेस]]
| familia = [[नाइमफेसी]]
| genus = '''''युरेल'''''
| genus_authority = [[:en:Richard Anthony Salisbury|सैलिस्बरी]], १८०५
| species = '''''ई फेरोक्स'''''
| binomial = ''युरेल फेरक्स''
| binomial_authority = [[:en:Richard Anthony Salisbury|सैलिस्बरी]], १८०५
}}
'''मखान''' ({{lang-en|Fox nut}}, वैज्ञानिक नाम: Euryale ferox) पोषक तत्वसभ सँ भरपुर एक जलीय उत्पाद छी जे [[तालाब]], [[पोखरि]], दलदली क्षेत्रक शान्त पानिमे होएत अछि। मखानक बीयाकें तरि एकर उपयोग मिठाई, नमकीन, खीर आदि बनाबैक लेल कएल जाएत अछि। मखानमे ९.७% सहज सँ पचबैवला प्रोटीन, ७६% कार्बोहाइड्रेट, १२.८% नमी, ०.१% वसा, ०.५% खनिज लवण, ०.९% फस्फोरस आ प्रति १०० ग्राम १.४ मिलीग्राम लौह पदार्थ विद्यमान रहैत अछि। एहिमे औषधीय गुण सेहो होएत अछि।<ref name="Cronquist 1981">{{cite book | last= Cronquist | first= Arthur | year=1981 | title=An Integrated System of Classification of Flowering Plants | url= https://archive.org/details/integratedsystem0000cron_x8b6 | location= New York | publisher= Columbia University Press | isbn=0-231-03880-1 | page=[https://archive.org/details/integratedsystem0000cron_x8b6/page/111 111] }}</ref>
==उत्पादन==
[[File:Roasted Makhana (Foxnut).jpg|thumb|left|250px|भुजल मखान काली मिर्च, घी आ नमक के संग]]
==स्थान आ संरक्षण==
[[File:MakhanaResearchCentreDBG.jpeg|thumb|मखान अनुसन्धान केन्द्र भवन]]
इ मुख्य रुप सँ [[दरभंगा]]मे भैटेत अछि। मखानक उत्पादन संरक्षणक लेल एतय मखाना अनुसन्धान केन्द्रक स्थापना सेहो कएल गेल अछि। जिआई ट्याग श्रेणीमे मखानकें सेहो रखवाक लेल अभियानसभ चलि रहल अछि।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
{{Wikispecies|Euryale (Nymphaeaceae)|मखान}}
{{Commonscat|Euryale ferox|मखान}}
*[[मिथिला]]
*[[मधुबनी चित्रकला]]
*[[दरभंगा]]
*[[मैथिली]]
[[श्रेणी:वनस्पति]]
bhaanv3h4mrp1n904h25yy8t7bjiyqf
भारतीय महिला वनडे क्रिकेट खेलाडीसभक सूची
0
34424
279853
245306
2026-08-26T20:02:18Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279853
wikitext
text/x-wiki
[[File:Snehal Pradhan (10 March 2009, Sydney) 2.jpg|right|240px|thumb|alt=Eight female cricketers stand on a field. Two players are in red practice jerseys; three other players in red jerseys are facing toward them; a player in a blue shirt is facing away and hides another player in a blue game shirt. In the upper left corner is a fan with an Indian flag.|[[महिला क्रिकेट विश्वकप]] आरम्भ होमए सँ पहिने [[भारतीय महिला क्रिकेट टिम]]क खेलाडीसभ]]
'''अन्तर्राष्ट्रिय क्रिकेट म्याच''' [[अन्तर्राष्ट्रिय क्रिकेट परिषद]]द्वारा निर्धारित कएल गेल [[एकदिवसीय अन्तर्राष्ट्रिय]] मान्यता प्राप्त दुई टिमबीच खेलल जाएवला एक खेल छी। महिला संस्करणक खेल पुरुषसभक संस्करण जका समान अछि, जहिमे अम्पायरिङ आ क्रिकेट पिचक आवश्यकतासभमे मामूली संशोधन अछि।<ref>{{cite web|url=http://static.icc-cricket.yahoo.net/ugc/documents/DOC_1F113528040177329F4B40FE47C77AE2_1254317860288_630.pdf |title=Women's ODI Playing Conditions |format=PDF |publisher=[[International Cricket Council]] |accessdate=2009-10-29 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110724135952/http://static.icc-cricket.yahoo.net/ugc/documents/DOC_1F113528040177329F4B40FE47C77AE2_1254317860288_630.pdf |archivedate=24 July 2011 |df= }}</ref> महिला क्रिकेट इतिहासमे पहिल महिला वनडे म्याच सन् १९७३ मे [[इङ्ल्यान्ड महिला क्रिकेट टिम|इङ्ल्यान्ड]] आ [[अस्ट्रेलिया महिला राष्ट्रिय क्रिकेट टिम|अस्ट्रेलिया]]क बीच खेलल गेल छल।<ref>{{cite web|url=http://stats.cricinfo.com/ci/content/records/307854.html|title=Women's ODI – List of match results|publisher=[[Cricinfo]] |accessdate=2009-10-29}}</ref> भारतीय महिला क्रिकेट सङ्घ<ref>{{cite book|last=Stoddart|first=Brian|author2=Keith A. P. Sandiford |title=The imperial game: cricket, culture, and society|url=https://archive.org/details/imperialgamecric0000unse|publisher=Manchester University Press |date=1998|page=[https://archive.org/details/imperialgamecric0000unse/page/5 5]|isbn=978-0-7190-4978-1|oclc=40430869}}</ref> कऽ गठन भेलाक बाद भारतीय महिला टिम अपन पहिल वनडे म्याच सन् १९७८ मे इङ्ल्यान्डक विरुद्ध खेलने छल।<ref>{{cite web|url=http://stats.cricinfo.com/ci/engine/records/team/match_results_year.html?class=9;id=1863;type=team|archive-url=https://archive.is/20120730164149/http://stats.cricinfo.com/ci/engine/records/team/match_results_year.html?class=9;id=1863;type=team|dead-url=yes|archive-date=2012-07-30|title=India women – List of match results (Women's ODI)|publisher=Cricinfo|accessdate=2009-10-29}}</ref> सन् २००६ मे भारतमे महिला क्रिकेटक विकास करवाक लेल महिला क्रिकेट सङ्घकें [[भारतीय क्रिकेट कन्ट्रोल बोर्ड]]क सङ्ग मिलाए देल गल छल ताकी ई [[अन्तर्राष्ट्रिय क्रिकेट परिषद]]क पहलकें हिस्सा बनि जाए।<ref>{{cite news|url=http://in.rediff.com/cms/print.jsp?docpath=//cricket/2006/nov/14message.htm|title=Better days for women's cricket?|date=14 November 2006|publisher=[[Rediff]]|accessdate=2009-10-14|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110604020307/http://in.rediff.com/cms/print.jsp?docpath=%2F%2Fcricket%2F2006%2Fnov%2F14message.htm|archivedate=4 June 2011|df=dmy-all}}</ref>
भारतीय महिला क्रिकेट टिमक चयन पूर्व क्रिकेटरसभक एक निर्णायक मण्डलद्वारा कएल जाएत अछि, जे कम सँ कम २५ प्रथम श्रेणी स्तर या ओहि सँ पैग स्तरक क्रिकेट म्याच खलने अछि।<ref>{{cite news|url=http://www.cricinfo.com/india/content/story/312971.html|title=Indian board sets up women's selection committee|date=29 September 2007|publisher=Cricinfo|accessdate=2009-10-14}}</ref> निर्णायक मण्डलमे पाँच सेवानिवृत्त महिला क्रिकेट खेलाडी, एक अध्यक्ष आ चारि टा अन्य सदस्य, घरेलू क्रिकेटक पाँच क्षेत्रमे सँ एक सदस्य शामिल होएत अछि।<ref>{{cite news|url=http://www.hindu.com/2008/09/28/stories/2008092854941700.htm|title=Srikkanth is chairman of senior selection committee|date=28 September 2008|publisher=''[[The Hindu]]''|accessdate=2009-10-14|archive-date=2009-08-25|archive-url=https://web.archive.org/web/20090825125421/http://www.hindu.com/2008/09/28/stories/2008092854941700.htm|dead-url=yes}}</ref>
भारतक २०% सँ बेसी महिला क्रिकेट खेलाडीसभ घरेलू लिगमे मुम्बई (पहिने बोम्बे) कऽ प्रतिनिधित्व करैत अछि।<ref>{{cite web|url=http://www.mumbaicricket.com/Women_Test_Cricketers_and_ODI_Players_of_Mumbai.asp|title=Women Test and ODI cricketers from Mumbai|publisher=[[Mumbai Cricket Association]]|accessdate=2009-09-23|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20100314144531/http://www.mumbaicricket.com/Women_Test_Cricketers_and_ODI_Players_of_Mumbai.asp|archivedate=14 March 2010}}</ref>भारतीय महिला क्रिकेट टिम एखन धरि १२ टा कप्तानसभक नेतृत्वमे २६३ टा एकदिवसीय म्याच खेलने अछि। महिला क्रिकेट टिम सन् १९७८ मे पहिल वनडे अन्तर्राष्ट्रिय म्याच न्युजिल्यान्ड महिला क्रिकेट टिमक सङ्ग खेलने छल आ सभ सँ अद्यावधिक म्याच सन् २०१९ फरबरीमे न्युजिल्यान्ड महिला क्रिकेट टिमक सङ्ग खेलने अछि। सन् १९८२ मे भारतीय महिला टिम म्याक्लन पार्क, नेपियर, न्युजिल्यान्डमे विश्व महिला एकादशक विरुद्ध अपन पहिल एकदिवसीय मैच जितने छल। एखन धरि, भारतीय महिला क्रिकेट टिम १४४ टा म्याच जितने अछि।<ref>{{cite web|url=https://cricketarchive.com/Archive/Records/India/WOdis/Odi_List.html|title=List of India Women's ODI Matches|publisher=CricketArchive|accessdate=2009-10-29|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20111118212011/http://cricketarchive.com/Archive/Records/India/WOdis/Odi_List.html|archivedate=18 November 2011}}</ref><ref name="Captains">{{cite web |url=http://stats.cricinfo.com/ci/engine/records/individual/list_captains.html?class=9;id=1863;type=team |title=List of captains: India women – ODIs |publisher=Cricinfo |accessdate=2010-03-11 }}</ref>
भारतीय महिला क्रिकेट टिमक पहिल श्रृङ्खला विजयी सन् १९९५ मे [[न्युजिल्यान्ड महिला क्रिकेट टिम]]क विरुद्ध छल।<ref name="History of IWC">{{cite news|url=http://www.cricinfo.com/ci/content/story/94140.html|title=The history of Indian women's cricket|last=[[Shubhangi Kulkarni]]|date=8 September 2000|publisher=Cricinfo|accessdate=2009-10-07}}</ref>
भारतीय महिला क्रिकेट टिमक वर्तमान कप्तान [[मिताली राज]] (६,७२०) भारतक प्रतिनिधित्व करैत सभ सँ बेसी एकदिवसीय अन्तर्राष्ट्रिय रन बनेने अछि। ओकर बाद पूर्व कप्तान [[अञ्जुम चोपड़ा]] (२८५६) आ [[हरमनप्रीत कौर]] (२२४४) अछि।<ref>{{cite web|url=http://stats.cricinfo.com/ci/content/records/284264.html|title=Women's ODI – Batting Records, Most Runs in Career|publisher=Cricinfo|accessdate=2010-03-11}}</ref> [[झूलन गोस्वामी]] (२१८) विकेट लऽ सभ सँ बेसी विकेट लेनिहार भारतीय महिला क्रिकेट खेलाडी छी।<ref>{{cite web|url=http://stats.cricinfo.com/ci/content/records/283976.html|title=Women's ODI – Bowling Records, Most Wickets in Career|publisher=Cricinfo|accessdate=2010-03-11}}</ref>
==कुञ्जी==
==वनडे क्रिकेटरसभ==
==वनडे कप्तानसभ==
==टिप्पणी==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:भारतीय महिला वनडे क्रिकेट खेलाडीसभक सूची]]
ayva6ed414yapbayckjtr83533dw44w
जगत गोसाई
0
34592
279844
271312
2026-08-26T19:58:06Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279844
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox monarch
|image= Taj Bibi Bilqis Makani.jpg
|caption =
|name = '''जगत गोसाई''' <br /> Jagat Gosain
|title =मुगल साम्राज्य
|full name = राजकुमारी श्री मानवती बाईजी लाल साहिबा
|birth_date = मई १३, १५१९
|birth_place = [[जोधपुर]], [[भारत]]
|death_date = अप्रिल १८, १६१९
|place of burial = सोहागपुरा
|consort = [[जहाँगीर]]
|children = [[शाहजहाँ]]
|Royal House =
|dynasty = [[मुगल]]
|father = मोटा राजा उदयसिंह
|religion = [[हिन्दू]]
|ethnicity = [[राजपूत]]
}}
'''जगत गोसाई''' [[जोधपुर]] कऽ [[मारवाड़|मारवाड़ रियासत]]क राजकुमारी छल, जे मुगल बादशाह [[जहाँगीर]]क पत्नी आ पाँचम् मुगल बादशाह [[शाहजहाँ]]क माताकें रुपमे जानल जाएत अछि ।<ref>[http://www.encyclo.co.uk/define/Princess%20Manmati Princess Manmati]</ref>
हिनकर मृत्युक बाद हिनका '''बिलकिस मकानी''' (नस्तालीक)कें नाम सँ सम्मानित कएल गेल छल ।<ref>{{cite book|last1=Sharma|first1=Sudha|title=The Status of Muslim Women in Medieval India|url=https://archive.org/details/statusofmuslimwo0000shar|date=2016|publisher=SAGE Publications India|isbn=9789351505679|page=[https://archive.org/details/statusofmuslimwo0000shar/page/144 144]|language=en}}</ref><ref>{{cite book|last1=Lal|first1=K.S.|title=The Mughal harem|url=https://archive.org/details/mughalharem0000lalk|date=1988|publisher=Aditya Prakashan|location=New Delhi|isbn=9788185179032|page=[https://archive.org/details/mughalharem0000lalk/page/149 149]}}</ref>
== जीवनी ==
बिलकिस मकानी बेगमक जन्म १३ मई १५७३ कऽ भेल छल । ओ [[जोधपुर]]क राजा उदय सिंह आ हिनक पत्नी राजवती कचावाही रानी मंरङ्ग देवीकें पुत्री छल ।<ref>{{Cite web |url=http://www.in.com/princess-manmati/profile-225313.html |title=ABOUT PRINCESS MANMATI |access-date=2019-03-14 |archive-date=2013-10-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20131029200551/http://www.in.com/princess-manmati/profile-225313.html |dead-url=yes }}</ref> हिनकर दादा [[राव मालदेव]] छल । २१ जनवरी १५८६ कऽ फतेहपुर सीकरीमे मुगल शहंशाह जहाँगीर सँ हिनकर विआह कराओल गेल । ई विआह आमेरक राजा भगवन्त दासक बेटी आ जहाँगीरक पहिल पत्नी, राजकुमारी मनभावती ([[शाह बेगम]])क द्वारा आयोजित कएल गेल ।
बिलकिस मकानी बेगम जहाँगीरक तेसर पत्नी छल । मकानी बेगम शहजादा खुर्रमक माए छल जो मुगल शहंशाहक रूपमे [[मयूर सिंहासन]] पर आसीन भेल । १८ अप्रैल १६१९ कें बिलकिस मकानी बेगमक [[आगरा]]मे निधन भऽ गेल आ हिनकर मृत शरीरकें [[सोहागपुरा]]मे दफनाएल गेल ।<ref>[http://www.royalark.net/India4/delhi5.htm The Timurid Dynasty GENEALOGY]</ref>
==एहो सभ देखी==
* [[जहाँगीर]]
* [[शाहजहाँ]]
==बाह्य जडीसभ==
{{commons category}}
* [http://www.kforknowledge.com/2011/09/jehangir-and-shah-jehan.html Jehangir and Shah Jehan] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120505015507/http://www.kforknowledge.com/2011/09/jehangir-and-shah-jehan.html |date=2012-05-05 }}
* [http://www.boloji.com/history/012.htm The World Conqueror: Jahangir] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100528145829/http://www.boloji.com/history/012.htm |date=2010-05-28 }}
* [http://persian.packhum.org/persian/pf?file=11001080&ct=0:The Tūzuk-i-Jahangīrī Or Memoirs of Jahāngīr]
[http://www.gktoday.in/gk/medieval-indian-history/page/44/ Queens of Jahangir]{{Dead link|date=October 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
[[श्रेणी:जीवनी]]
jdmxp3pbkf8c1kwu1stqn84ro9b8mwk
तीस्ता सेटलवाड
0
34625
279831
244580
2026-08-26T19:51:34Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279831
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person
|name= तीस्ता सेटलवाड<br>Teesta Setalvad
|image= Teestapic.jpg
|caption= २०१५ मे तीस्ता सेटलवाड
|birth_date= {{birth date and age|df=yes|1962|2|09}}
|birth_place=[[मुम्बई]], [[महाराष्ट्र]]
|nationality= [[भारतीय]]
|occupation= नागरिक अधिकार कार्यकर्ता आ पत्रकार
}}
'''तीस्ता सेटलाड''' (जन्म: १९६२)<ref name=Dob>{{cite web|title=Teesta Setalvad|url=http://www.nuernberg.de/internet/menschenrechte_e/setalvad_e.html|publisher=Human Rights office of the city of Nuremberg}}</ref> मानवाधिकार कार्यकर्ता, समाज कार्यकर्ता आ पत्रकार छी । ओ ''Citizens for Justice and Peace'' (न्याय आ शान्ति कें लेल नागरिक) या सीजेपी नामक सङ्गठनक सचिव छी, ई सङ्गठन २००२ मे गुजरात मे भेल साम्प्रदायिक दङ्गा कें पीड़ितसभक लेल न्याय लड़बाक लेल स्थापित कएल गेल छल । सीजेपी एक सह-याचिकाकर्ता छी जे [[नरेन्द्र मोदी]] आ ६२ अन्य सरकारी अधिकारिसभक २००२ कऽ गुजरात दङ्गामे हुनकर आरोपित सहभागिताकें लेल अपराधिक मुद्दाक माँग करि रहल अछि ।<ref name="About us">{{cite web|last=us|first=About|title=About us|url=http://www.cjponline.org/|publisher=Citizens for Justice and Peace}}</ref><ref name=Dutta>{{cite book|last=Dutta|first=Bhaskar|title=New and enduring themes in development economic|url=https://archive.org/details/isbn_9789812839411|year=2009|publisher=World Scientific Publishing|isbn=978-9812839411|page=[https://archive.org/details/isbn_9789812839411/page/149 149]}}</ref><ref>{{Cite web |url=http://www.cjponline.org/zakia/Zakia%20CJP%20SLP%201088%20of%202008%20final.pdf |title="Zakia Jafri-CJP Special Leave Petition" |access-date=2019-03-16 |archive-date=2013-09-21 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130921053848/http://www.cjponline.org/zakia/Zakia%20CJP%20SLP%201088%20of%202008%20final.pdf |dead-url=yes }}</ref>
तखन सँ ओ ६० टा मे सँ चारि आरोपिसभक नाम चार्जशीट मे दाख़िल भेल अछि, जाहिमे सँ सभकें अदालत द्वारा आरोप मुक्त कएल जा चुकल अछि ।<ref>{{Cite web |url=http://www.cjponline.org/zakia/SITClosReport/SIT%20Clos%20VolI%201-100.pdf |title="SIT Closure Report" |access-date=2019-03-16 |archive-date=2013-08-25 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130825021315/http://cjponline.org/zakia/SITClosReport/SIT%20Clos%20VolI%201-100.pdf |dead-url=yes }}</ref><ref>[http://www.indianexpress.com/news/naroda-patiya-riots-bjp-mla-maya-kodnani-sentenced-to-28-yrs-in-jail-babu-bajrangi-life/995802/]</ref>
== व्यक्तिगत जीवन ==
सेटलवाडक जनम १९६२ मे एक [[गुजराती]] [[हिन्दू]] परिवारमें भेल छल । हिनकर पिता मुम्बईक प्रसिद्ध वकील अतुल सेटलवाड छी आ हिनकर माता सीता सेटलवाड छी । हिनकर दादा एम सी सेटलवाड, भारतक सभसँ पहिल अटर्नी जनरल छल ।<ref name="exilclub.de">{{cite web|url=http://www.exilclub.de/groups/menschenrechte/_hpgen_content10.htm |title=Nürnberger Menschenrechtspreisträger 2003 |language=de |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120308184841/http://www.exilclub.de/groups/menschenrechte/_hpgen_content10.htm |archivedate=8 March 2012}}</ref><ref>{{cite web| url=http://www.academicfoundation.com/n_detail/IndiaTND.asp| title=India THE NEXT DECADE| access-date=2019-03-16| archive-date=2007-06-25| archive-url=https://web.archive.org/web/20070625144706/http://academicfoundation.com/n_detail/IndiaTND.asp| dead-url=yes}}</ref> तीस्ताक विआह सामाजिक कार्यकर्ता आ पत्रकार जावेद आनन्द सँ भेल आ हिनकासभक दुटा बच्चासभ अछि, एक बेटी टमारा आ एक बेटा जिब्रान छी ।<ref>[http://www.countercurrents.org/comm-setalvad290903.htm Nuremberg Speech]</ref>
==बाह्य जडीसभ==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
[[श्रेणी:व्यक्तिगत जीवन]]
[[श्रेणी:भारतीय महिला कार्यकर्तासभ]]
[[श्रेणी:भारतीय महिला लेखकसभ]]
a8vqosq61xtb2d0xnvzj1bj4is3ljey
सिरार्पी देर नेर्सेसियन
0
35964
279827
199402
2026-08-26T19:49:18Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279827
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox scientist
|name = सिरार्पी देर नेर्सेसियन<br>Sirarpie Der Nersessian
|image = Sirarpie Der Nersessian.jpg
|image_size = 200px
|birth_date = {{birth date|1896|9|5}}
|birth_place = [[कोन्स्ट्याटिनोपल]], [[ओट्टोमन साम्राज्य]]
|death_date = {{death date and age|1989|7|5|1896|9|5}}
|death_place = [[पेरिस]], फ्रान्स
|field = [[अर्मेनियाई अध्ययन]], [[बायजेनटाइन अध्ययन]]
|work_institutions = [[डम्बर्टन ओक्स]], [[वेलेस्ले कलेज]], [[हार्वर्ड विश्वविद्यालय]]
|alma_mater = [[सोरबोन विश्वविद्यालय]]
|doctoral_advisor = [[ग्याब्रिएल मिल्लेट]]
|doctoral_students =
|influences = आन्द्रे ग्राबर, [[चार्ल्स डिएल]], [[हेनरी फोकिलोन]], गेब्रियल बाजरा
|influenced =
|prizes = ओर्डर अफ सेन्ट ग्रेगरी द इलुमिनेटर (१९६०, प्रथम श्रेणी) <br> [[अनन्या शिरकात्सी]] अवार्ड (१९८१, अर्मेनियाई एकेडेमी अफ साइन्स)
|religion =
|footnotes =
}}
'''सिरार्पी देर नेर्सेसियन''' (५ सितम्बर १८९६ {{spaced ndash}}५ जुलाई १९८९ ) एक [[अर्मेनियाई|अर्मेनियाई]] [[कला इतिहासकार]], थे जे [[अर्मेनियाई अध्ययन |अर्मेनियाई]] आ [[बिजान्टिन अध्ययन]]मे विशिष्ट छल। डेर नेरेसियन एक प्रसिद्ध एकेडेमी आ [[अर्मेनियाई कला]] इतिहासमे अग्रणी छल। ओ [[संयुक्त राज्य अमेरिका]]म बहुत रास संस्थासभम पढाब जाएत छल, जेहिम मासाचुसेट्सम [[वेलेस्ले कलेज]] आ [[हार्वर्ड विश्वविद्यालय]]म [[हेनरी फोकिलोन]] कला आ पुरातत्वक प्रोफेसरक रूपम सम्मलित अछि ।<ref>{{cite book|authorlink=Dickran Kouymjian|last=Kouymjian|first=Dickran|contribution=Sirarpie Der Nersessian (1896-1989): Pioneer of Armenian Art History|title=Medievalists and the Academy|url=https://archive.org/details/womenmedievalist0000unse|editor=Jane Chance|location=Madison|publisher=University of Wisconsin Press|year=2005|p=[https://archive.org/details/womenmedievalist0000unse/page/483 483]|isbn=0-299-20750-1}}</ref><ref name=DumbartonOaks>{{cite journal|author=Allen, Jelisaveta, Nina G. Garsoïan, Ihor Ševčenko, Robert W. Thomson|title=Sirarpie Der Nersessian: 1896-1989|journal=Dumbarton Oaks Papers|volume=43|pages=ix–xi|year=1989|jstor=1291601}}</ref> ओ १९५४–५५ आ १९६१–६२ धरि वह डम्बर्टन ओक्सक वरिष्ठ उप-निर्देशक छल आ एकर बोर्ड अफ स्कलर्सक सदस्य सेहो छल। देर नेर्सेसियन बहुत रास अन्तराष्ट्रिय संस्थासभ जेना [[ब्रिटिश एकेडेमी]] (१९७५), एकेडेमी डेस इन्स्क्रिप्शंस एट बेल्स-लेट्रेस (१९७८) आ अर्मेनियाई एकेडमी अफ साइन्सेज (१९६६) क सदस्य सेहो छल <ref name=DumbartonOaks/>
==प्रारम्भिक जीवन==
देर नेर्सेसियनक जन्म सन् १८९६ मे कान्स्टेन्टिनोपलमे अपन परिवारमे रहल तीन बच्चासभमे सँ सभ सँ छोट बच्चाकें रुपमे भेल छल। ओ एक सम्पन्न परिवार सँ अबैत छल आ हुनकर मामा मालासिया ओर्मेनियन, कान्स्टेन्टिनोपल अर्मेनियाई पैट्रिआर्क छल। मात्र नौ सालक उमरमे हुनकर माता अकाबी आ अठारह वर्षक उमरमे हुनकर पिता मिहरनकें मृत्यु भऽ गेल। युवावस्थामे माता-पिताकें मृत्यु भऽ गलाक बाद हुनकर जवानी कष्टकर छल। ओ यसयान पारोचियल स्कूल आ कान्स्टेन्टिनोपल अङ्ग्रेजी उच्च विद्यालय सँ स्नातकक उपाधि प्राप्त केनए छल। ओ बहुतेक कम उमरमे अर्मेनियाई, अङ्ग्रेजी आ फ्रेञ्च भाषामे निपुणता प्राप्त केनए छल। सन् १९१५ मे अर्मेनियाई नरसंहार अपन चरम पर भेलाक समय देर नेर्सेसियन आ हुनकर बहीन आराक्स [[युरोप]] छड़वाक लेल वाध्य भेल आ ओ [[जेनेभा]] जा बसोबास केनाए आरम्भ केलक। सन् १९१९ मे [[पेरिस]] जाए सँ पहिने किछ वर्षधरि ओ जेनेभा विश्वविद्यालयमे अध्ययन केनए छल।
==शिक्षा==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
[[श्रेणी:जीवनी]]
[[श्रेणी:अन्तर्विकी महिला सहकार्य सम्पादनथनमे बनाएल गेल लेखसभ]]
gbi0fwt1kbri78e1xshqeld6i1fryxa
बोरोबुदुर
0
36037
279789
273452
2026-08-26T19:29:04Z
InternetArchiveBot
10060
Add 3 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279789
wikitext
text/x-wiki
{{अनुवाद}}
{{काम जारी}}
{{Infobox building
| image=File:Borobudur Temple.jpg
| caption= युनेस्को [[विश्व सम्पदा क्षेत्र]] बोरोबुदुर
| name=बोरोबुदुर<br>Borobudur
| map_type=Indonesia Java
| map_caption = जाभाकें नक्सा
| map_size=220
| latitude=-7.608
| longitude=110.204
| coordinates_display=x
| coordinates_format=dms
| location_town=मगेलाङकें निकट, [[मध्य जाभा]]
| location_country=इन्डोनेसिया
| architect=[[गुनाधर्मा]]
| client=[[शैलेन्द्र राजवंश|शैलेन्द्र]]
| engineer=
| construction_start_date=
| completion_date=सन् ८२५
| date_demolished=
| cost=
| structural_system=
| style=[[स्तूप]] आ [[इन्डोनेसियामे चण्डी|चण्डी]]
| size=
|footnotes = {{designation list | embed=yes
| designation1=WHS
| designation1_offname = बोरोबुदुर टेम्पल क्षेत्र
| designation1_date = १९९१ <small>(१५हम् [[विश्व धरोहर समिति|शत्र]]मे)</small>
| designation1_type = सांस्कृतिक
| designation1_criteria = i, ii, vi
| designation1_number = [http://whc.unesco.org/en/list/592 ५९२]
| designation1_free1name = राष्ट्र
| designation1_free1value = इन्डोनेसिया
| designation1_free2name = क्षेत्र
| designation1_free2value = [[एसियाक विश्व सम्पदा क्षेत्रसभक सूची|एसिया-प्रशान्त]]
}}
}}
'''बोरोबुदुर विहार''' अथवा '''बरबुदुर''' [[इन्डोनेसिया]]क [[मध्य जाभा]] प्रान्तक मगेलाङ नगरमे अवस्थित सन् ७५०-८५० कऽ मध्य निर्मित [[महायान]] [[बौद्ध धर्म|बौद्ध]] [[विहार]] छी। ई वर्तमान समयमे संसारक सभ सँ पैग बौद्ध [[विहार]] छी। छः वर्गाकार चबुतरा पर बनल ई बौद्ध विहारमे तीन टा चबुतराकें उपरी भाग वृत्ताकार अछि। ई २,६७२ [[उभरल नक्कासी|उच्चावचो]] आ ५०४ बुद्ध प्रतिमासभ सँ सुसज्जित अछि।<ref name="p35-36" /> एकर केन्द्रमे अवस्थित प्रमुख गुम्बदक चारो दिस [[स्तूप]]वला ७२ बुद्ध प्रतिमा अछि। ई विश्वक सभ सँ पैग<ref name="Guiness">
{{cite web| url=http://www.guinnessworldrecords.com/records-3000/largest-buddhist-temple/| title=Largest Buddhist temple |trans-title=सभ सँ पैग बौद्ध विहार| publisher=गिनिज वर्ल्ड रिकर्ड्स|work=[[गिनिज वर्ल्ड रिकर्ड्स]]| accessdate=५ नवम्बर २०१४ | language = en}}</ref><ref name="JakartaPost1">{{cite web| url=http://www.thejakartapost.com/news/2012/07/04/guinness-names-borobudur-world-s-largest-buddha-temple.html| title=Guinness names Borobudur world’s largest Buddha temple| trans-title=गिनिजद्वारा बोरोबुदुरकें विश्वक सभ सँ पैग मन्दिरक रूपमे नामित केलक| author=पुर्नमो सिसवोपरासतजो| date=४ जुलाई २०१२ <!-- , 4:50 PM -->| publisher=द जकार्ता पोस्ट| accessdate=५ नवम्बर २०१४| language=en| archive-date=2014-11-05| archive-url=https://web.archive.org/web/20141105191424/http://www.thejakartapost.com/news/2012/07/04/guinness-names-borobudur-world-s-largest-buddha-temple.html| dead-url=yes}}</ref> आ विश्वक महानतम् बौद्ध मन्दिरसभमे सँ एक छी।<ref name="unesco-whc">{{cite web| url=http://whc.unesco.org/en/list/592| title=Borobudur Temple Compounds |trans-title=बोरोबुदुर मन्दिर प्रशमन| publisher=[[युनेस्को]]| work=[[युनेस्को विश्व सम्पदा क्षेत्र]]| accessdate=५ नवम्बर २०१४ | language = en}}</ref>
एकर निर्माण ९अम शताब्दीमे [[शैलेन्द्र राजवंश]]क कार्यकालमे भेल छल। विहारक बनावट जाभाई बुद्ध स्थापत्यकलाकें अनुरूप अछि जे इन्डोनेसियाई स्थानीय पन्थक पूर्वज पूजा आ बौद्ध अवधारणा [[निर्वाण]]क मिश्रित रूप छी।<ref name="unesco-whc"/> विहारमे [[गुप्त राजवंश|गुप्त]] कलाकें प्रभाव सेहो देखल जा सकैत अछि। ई विहारमे [[भारत]]क क्षेत्रीय प्रभावकें दर्शावैत अछि मुदा विहारमे स्थानीय कलाकें दृश्य आ तत्व पर्याप्त मात्रामे सम्मिलित अछि जे बोरोबुदुरकें अद्वितीय रूप सँ इन्डोनेसियाई निगमित करैत अछि।<ref>{{cite web |url=http://www.indonesia.travel/en/destination/233 |title=Borobudur : A Wonder of Indonesia History |trans-title=बोरोबुदुर: इन्डोनेसियाकें इतिहासक एक आश्चर्य |author= |date= |work= |publisher=इन्डोनेसिया यात्रा |accessdate=६ नवम्बर २०१४ | language = en}}</ref><ref>{{cite book |url=http://books.google.co.in/books?id=9jb364g4BvoC&pg=PA171&lpg=PA171&dq=gupta+empire+architecture+indonesia+borobudur&source=bl&ots=4JScyTgiAX&sig=dJXRAZe-pFMtUR-lBA2fm39BX2U&hl=en&sa=X&ei=z4V9T7-gHcK3rAflyqSBDQ&ved=0CEwQ6AEwAw#v=onepage&q=gupta%20empire%20architecture%20indonesia%20borobudur&f=false |title=Buddhist Architecture |trans-title=बौद्ध स्थापत्यकला |author=ली हू फौक |date=अप्रैल २०१० |work= |publisher=ग्राफिकल |accessdate=६ नवम्बर २०१४ | language = en}}</ref> ई स्मारक [[गौतम बुद्ध]]क एक पूजास्थल आ बौद्ध [[तीर्थ]]स्थल छी। तीर्थस्थलक यात्रा ई स्मारकक नीचा सँ आरम्भ होएत अछि आ स्मारककें चारो दिस रहल [[बौद्ध ब्रह्माडिकी]]कें तीन प्रतीकात्मक स्तरसभ [[कामधातु]] (इच्छाकें दुनिया), [[रूपध्यान]] (रूपसभक दुनिया) आ [[अरूपध्यान]] (निराकार दुनिया) सँ होएत शीर्ष पर पहुँचैत अछि। स्मारकमे सीढ़िसभक विस्तृत व्यवस्था आ गलीसभक सङ्ग १४६० कथा उच्चावचो आ [[स्तम्भवेष्टन|स्तम्भवेष्टनसभ]] सँ तीर्थयात्रीसभक मार्गदर्शन होएत अछि। बोरोबुदुर विश्वमे बौद्ध कलाकें सभ सँ विशाल आ पूर्ण स्थापत्य कलासभमे सँ एक छी।<ref name="unesco-whc"/>
साक्ष्यसभक अनुसार बोरोबुदुर मन्दिरक निर्माण कार्य ९अम शताब्दीमे आरम्भ भेल आ १४अम शताब्दीमे जाभामे हिन्दू राजवंशक पतन आ जाभाई लोकद्वारा इस्लाम अपनेलाक बाद एकर निर्माण कार्य बन्द भेल छल।<ref name="Soekmono4" /> एकर अस्तित्वकें विश्वस्तर पर ज्ञान सन् १८१४ मे [[सर थोमस स्ट्यामफोर्ड र्याफल्स]]द्वारा आनल गेल आ एकर बाद जाभाकें ब्रिटेनक शासकद्वारा काजसभ आगा बढ़ाएल गेल। बोरोबुदुरकें एकर बाद कयन बेर मरम्मत करि संरक्षित रखवाक काज कएल गेल। एकर सभ सँ बेसी मरम्मत, युनेस्कोद्वारा एकरा विश्व सम्पदा क्षेत्रक रूपमे सूचीबद्द करलाक बाद सन् १९७५ सँ सन् १९८२ कऽ मध्य इन्डोनेसिया सरकार आ [[युनेस्को]]द्वारा कएल गेल।<ref name="unesco-whc"/>
बोरोबुदुर एखनो तीर्थयात्रीसभक लेल खुला अछि आ वर्षमे एक बेर [[वैशाख पूर्णिमा]]क दिन इन्डोनेसियामे रहल बौद्ध धर्मावलम्बी स्मारकमे उत्सव मनवैत अछि। बोरोबुदुर इन्डोनेसियाक सभ सँ अधिक भ्रमण कएल जाएवला पर्यटन स्थल छी।<ref>{{cite book | last = | first = | authorlink = |author2= | title =Indonesia |trans-title=इन्डोनेसिया | publisher =लोनली प्लैनेट पब्लिकेशन्स प्राइवेट लिमिटेड |date=नवम्बर २००३ | location =मेलबोर्न | pages =२११–२१५ | url =https://archive.org/details/indonesia0000unse_i2g4| doi = | isbn = 1-74059-154-2 | author = मार्क इलियट ...}}</ref><ref name="Hampton2004" /><ref name="Sedyawati1997" />
==शब्द व्युत्पत्ति==
[[File:Borobudur-Nothwest-view.jpg|thumb|400px|left|उत्तर-पश्चिम सँ [[इन्डोनेसियामे चण्डी|चण्डी]] बोरोबुदुरक दृश्य, स्मारककें [[कराङ्गतेङ्गाह शिलालेख]] आ [[त्री तेपुसन शिलालेख|त्री तेपुसन शिलालेखसभ]]मे उल्लेख भेटैत अछि।]]
इन्डोनेसियामे प्राचीन मन्दिरसभक [[इन्डोनेसियामे चण्डी|चण्डी]]क नाम सँ पुकारल जाएत अछि अतः बोरोबुदुर मन्दिरकें कयन बेर '''चण्डी बोरोबुदुर''' सेहो कहल जाएत अछि। चण्डी शब्द सेहो शिथिलतः प्राचीन बनावटसभ जका द्वार आ स्नान सँ सम्बन्धित रचनासभक लेल प्रयुक्त होएत अछि।<ref name="Soekmono13" /> यद्यपि बोरोबुदुर शब्दक मूल अस्पष्ट अछि तथा इन्डोनेसियाक प्रमुख प्राचीन मन्दिर ज्ञात नै अछि। बोरोबुदुर शब्द सर्वप्रथम सर थोमर र्याफल्सक पुस्तक 'जाभाकें इतिहास'मे प्रयुक्त भेल छल।<ref name="Raffles1814">{{cite book|title=[[द हिस्ट्री अफ जाभा (१८१७ पुस्तक)|द हिस्ट्री अफ जाभा]] |author=थोमस स्ट्यामफोर्ड र्याफल्स |authorlink= स्ट्यामफोर्ड र्याफल्स |year=१८१७ |edition=१९७८ |isbn=0-19-580347-7|publisher=अक्सफोर्ड युनिभर्सिटी प्रेस | language = en }}</ref> र्याफल्स बोरोबुदुर नामक एक स्मारकक बारेमे लेखन केनए छल मुदा ई नामक एकर पुरान कोनो दस्तावेज उपलब्ध नै अछि।<ref name="Soekmono13">Soekmono (1976), पृष्ठ १३</ref> मात्रे [[प्राचीन जाभा]] [[तालपत्र]] एहि दिस सङ्केत करैत अछि की ई स्मारकक नाम '''बुदुर''' पवित्र बौद्ध पूजास्थल '''नगरकरेतागमा'''कें कहल जाएत अछि। ई तालपत्र [[मजापहित साम्राज्य|मजापहित]] राजदरबारी आ बौद्ध विद्वान [[मपु प्रपञ्चा]]द्वारा सन् १३६५ मे लिखल गेल छल।<ref name="moens" />
किछ मतसभक अनुसार '''बोरोबुदुर''', नाम '''बोरे-बुदुर''' कऽ अपभ्रंश रूप छी जे र्याफल्सद्वारा अङ्ग्रेजी व्याकरणमे लिखल गेल छल जकर अर्थ '''बोरे''' गामक निकटवर्ती '''बुदुरक मन्दिर''' छल; अधिकांश चण्डीसभक नामकरण निकटवर्ती गामसभक नाम पर भेल अछि। यदि ओकरा [[जाभा भाषा]]क अनुरूप समझल जाए तँ स्मारकक नाम '''बुदुरबोरो''' होना चाही/ र्याफल्स एहो सुझाव देलक की '''बुदुर''' सम्भवतः आधुनिक जाभा भाषाक शब्द बुद्ध सँ बनल अछि ― '''प्राचीन बोरो'''।<ref name="Soekmono13" /> ओना तँ अन्य पुरातत्त्ववेत्तासभक अनुसार नाम ('बुदुर') कऽ दोसर घटक जाभा भाषा छी जे शब्द 'भूधारा' ('पहाड़') सँ बनल अछि।<ref name="casparis" />
अन्य सम्भावित शब्द-व्युत्पतियसभक अनुसार 'बोरोबुदुर' संस्कृत शब्द 'विहार बुद्ध उहर' कऽ लिखल गेल रूप '''बियरा बेदुहुर''' कऽ स्थानीय जाभा सरलीकृत अपभ्रष्ट उच्चारण छी। शब्द '''बुद्ध-उहर''' कऽ अर्थ '''बुद्धक नगर''' भऽ सकैत अछि जबकि अन्य सम्भावित शब्द '''बेदुहुर''' प्राचीन जाभा भाषाक शब्द छी जे आई धरि [[बाली भाषा|बली शब्दावली]]मे मौजूद अछि जकर अर्थ एक 'उच्च स्थान' होएत अछि जे स्तम्भ शब्द 'धुहुर' अथवा 'लुहुर' (उच्च) सँ बनल अछि। एकर अनुसार बोरोबुदुरक अर्थ उच्च स्थान अथवा पहाड़ी इलाकामे [[बुद्ध]]क [[विहार]] (मट्ठ) सँ अछि।<ref>{{cite web | title=Borobudur | trans-title=बोरोबुदुर | url=http://ina.indonesia.nl/index.php/pariwisata/356-borobudur | date=२१ दिसम्बर २०१२ | publisher=हेगमे इन्डोनेसियाई दूतावास | language=id | accessdate=६ नवम्बर २०१४ | archive-date=2014-11-06 | archive-url=https://web.archive.org/web/20141106221222/http://ina.indonesia.nl/index.php/pariwisata/356-borobudur | dead-url=yes }}</ref>
धार्मिक बौद्ध इमारतक निर्माण आ उद्घाटन—सम्भवतः बोरोबुदुरक सम्बन्धमे— दुई शिलालेखसभमे उल्लिखित अछि। ई दुनू शिलालेखसभ [[तमाङ्गङ रिजेन्सी]] सँ प्राप्त भेल छल। सन् ८२४ सँ दिनाङ्कित [[कराङ्गतेङ्गाह शिलालेख]]क अनुसार [[समरतुङ]]क पुत्री [[प्रमोदवर्धिनी]]द्वारा 'जिनालया' (ओ लोकसभक क्षेत्र जे सांसारिक इच्छा आ अपन आत्मज्ञान पर विजय प्राप्त करि लेने होए) नामक धार्मिक इमारतक उद्घाटन केनए छल। सन् ८४२ सँ दिनाङ्कित [[त्री तेपुसन शिलालेख]]क 'सीमा' मे उल्लिखित अछि कि श्री कहुलुन्नण (प्रमोदवर्धिनी) द्वारा 'भूमिसम्भार' नामक 'कमूलान'कें धन आ रखरखाव सुनिश्चित करवाक लेल भूमि (कर-रहित) प्रदान केनए छल।<ref>{{cite book | author= डा॰ (श्रीमति) आर सोक्मोनो,| title= Pengantar Sejarah Kebudayaan Indonesia 2 |trans-title=पेङ्गङ्तार सेजराह केबुदयान इन्डोनेसिया २ |edition =दोसर | publisher = पेनेरबिट कनिसियस | date= १९७३, पाँचम् पुनर्मुद्रित संस्करण १९८८ | location =योग्यकर्ता | page =४६ }}</ref> 'कमूलान', 'मुला' शब्दक रूपमे अछि जकर अर्थ 'उद्गम स्थल' होएत अछि, [[पूर्वज|पूर्वजसभ]]क यादमे एक धार्मिक स्थल जे सम्भवतः शैलेन्द्र राजंवश सँ सम्बन्धित अछि। कसपरिसक अनुसार बोरोबुदुरक मूल नाम 'भूमि सम्भार सुधार' अछि जे एक संस्कृत शब्द छी आ एकर अर्थ [[बोधिसत्व]]क दस चरणसभक संयुक्त 'गुणसभक पहाड़' छी।<ref>{{cite web |last=वलुबी |first= |title=Borobudur: Candi Berbukit Kebajikan |trans-title=बोरोबुदुर: चण्डी बेरबुकित केबाजीकाण |publisher= |date= |url=http://www.walubi.or.id/waisak2004/Borobudur%20-%20Candi%20Berbukit%20Kebajikan.shtml |doi= |pages= |language=en |access-date=2014-11-06 |archive-date=2013-05-10 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130510142025/http://www.walubi.or.id/waisak2004/Borobudur%20-%20Candi%20Berbukit%20Kebajikan.shtml |dead-url=yes }}</ref>
== स्थान ==
=== तीन मंदिर ===
[[File:Borobudur_Map_hi.svg|thumb|right|380px|एक सीधी रेखा में स्थित तीन बौद्ध मंदिर – बोरोबुदुर, पावोन और मेंदुत।]]
बोरोबुदुर योग्यकर्ता से लगभग 40 किलोमीटर (25 मील) दूर, एवं सुरकर्ता से 86 किलोमीटर (53 मील) दूर स्थित है। यह दो जुड़वां ज्वालामुखियों, सुंदोरो-सुम्बिंग और मेर्बाबू-मेरापी एवं दो नदियों प्रोगो और एलो के बीच एक ऊंचा क्षेत्र पर स्थित है। स्थानीय मिथक के अनुसार, केडू मैदान के रूप में जाना जाने वाला यह क्षेत्र जाभा के "पवित्र" स्थलों में से एक है और इस क्षेत्र की उच्च कृषि उर्वरता के कारण इसे "''द गार्डन ऑफ़ जाभा''" यानी "जाभा का बगीचा" भी कहा जाता है।<ref name="p1">Soekmono (1976), पन्ना नंबर 1.</ref> 20वीं सदी में मरम्मत कार्य के दौरान यह पाया गया कि इस क्षेत्र के तीनो बौद्ध मंदिर, बोरोबुदुर, पावोन और मेंदुत, एक सीधी रेखा में स्थित हैं। <ref name="krom">{{cite book| author=एन जे क्रोम| title=बोरोबुदुर, आर्कियोलॉजिकल डिस्क्रिप्शन| year=1927| publisher=निजहॉफ| location=The Hague| url=http://www.borobudur.tv/mendut_borobudur.htm| accessdate=17 अगस्त 2008| archivedate=2008-08-17| archiveurl=https://web.archive.org/web/20080817055309/http://borobudur.tv/mendut_borobudur.htm}}</ref> ऐसा माना जाता है कि तीनों मंदिर किसी रस्म प्रक्रिया से जुड़े थे, हालांकि प्रक्रिया क्या थी, यह अज्ञात है। <ref name="moens">{{cite journal |title=Barabudur, Mendut en Pawon en hun onderlinge samenhang (''Barabudur, Mendut and Pawon and their mutual relationship'') |author=J. L. Moens |year=1951 |quote=trans. by Mark Long |url=http://www.borobudur.tv/Barabudur_Mendut_Pawon.pdf |journal=Tijdschrift voor de Indische Taai-, Land- en Volkenkunde |publisher=Het Bataviaasch Genootschap van Kunsten en Wetenschappen |pages=326–386 |format=PDF |access-date=2014-11-06 |archive-date=2007-08-10 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070810210020/http://www.borobudur.tv/Barabudur_Mendut_Pawon.pdf |dead-url=yes }}</ref>
=== प्राचीन झील ===
बोरोबुदुर का निर्माण [[समुद्र तल]] से {{convert|265|m|ft|abbr=on}} की ऊंचाई पर एक चट्टान पर, एक सूखे झील की सतह से {{convert|15|m|ft|abbr=on}} ऊपर किया गया था।<ref name="Murwanto">{{cite journal|author=Murwanto, H.; Gunnell, Y; Suharsono, S.; Sutikno, S. and Lavigne, F|title=Borobudur monument (Java, Indonesia) stood by a natural lake: chronostratigraphic evidence and historical implications|journal=The Holocene|issue=3|year=2004|pages=459–463|doi=10.1191/0959683604hl721rr|volume=14}}</ref> इस प्राचीन झील के अस्तित्व का मुद्दा 20वीं सदी में पुरातत्वविदों के बीच गहन चर्चा का विषय था। 1931 में, एक डच कलाकार एवं हिंदू और बौद्ध वास्तुकला विद्वान, डब्ल्यू॰ ओ॰ जे॰ नियूवेनकैम्प द्वारा विकसित सिद्धांत के अनुसार केडू प्लेन प्राचीन काल में एक झील हुआ करता था और बोरोबुदुर शुरू में इसी झील पर तैरते एक कमल के फूल की अभिवेदना थी। <ref name="casparis">J.G. de Casparis, "The Dual Nature of Barabudur", in Gómez and Woodward (1981), page 70 and 83.</ref>
==इतिहास==
===निर्माण===
[[File:Borobudur as Pilgrimage Site Painting by Hooijer c1910s.jpg|thumb|300px|right|जी॰बी॰ हुइगर की चित्रकारी (c. १९१६—१९१९) जिसमें बोरोबुदुर के उमंग के समय का दृश्य बनाया गया है।]]
इसका कोई लिखित अभिलेख नहीं है जो बोरोबुदुर के निर्माता अथवा इसके प्रयोजन को स्पष्ट करे।<ref name="Soekmono9">Soekmono (1976), पृष्ठ ९</ref> इसके निर्माण का समय मंदिर में [[प्रस्तर उत्कीर्णक|उत्कीर्णित]] उच्चावचों और ८वीं तथा ९वीं सदी के दौरान शाही पात्रों सामान्य रूप से प्रयुक्त अभिलेखों की तुलना से प्राकल्लित किया जाता है। बोरोबुदुर सम्भवतः ८०० ई॰ के लगभग स्थापित हुआ।<ref name="Soekmono9" /> यह मध्य जाभा में शैलेन्द्र राजवंश के शिखर काल ७६० से ८३० ई॰ से मेल खाता है।<ref>Miksic (1990)</ref> इस समय यह [[श्रीविजय राजवंश]] के प्रभाव में था। इसके निर्माण का अनुमानित समय ७५ वर्ष है और निर्माण कार्य सन् ८२५ के लगभग [[समरतुंग]] के कार्यकाल में पूर्ण हुआ।<ref name="Dumarcay">Dumarçay (1991).</ref><ref>{{cite book|title= Early Kingdoms of the Indonesian Archipelago and the Malay Peninsula |trans-title=इन्डोनेशियाई द्वीपसमूह और मलय प्रायद्वीप के प्रारंभिक राज्य | author=पॉल मिशेल मुनोज़| publisher=दीदियर मिलेट | year=२००७ | isbn= 981-4155-67-5| page=१४३ | location=सिंगापुर | language = en}}</ref>
[[जाभा (द्वीप)|जाभा]] में हिन्दू और बौद्ध शासकों के समय में भ्रम की स्थिति है। शैलेन्द्र राजवंश को बौद्ध धर्म के कट्टर अनुयायी माना जाता है यद्यपि सोजोमेर्टो में प्राप्त पत्थर शिलालेखों के अनुसार वो हिन्दू थे।<ref name="Dumarcay" /> यह वो समय था जब विभिन्न हिन्दू और बौद्ध स्मारकों का केदु मैदानी इलाके के निकट मैदानी और पहाड़ी क्षेत्रों में निर्माण हुआ। बोरोबुदुर सहित बौद्ध स्मारकों की स्थापना लगभग उसी समय हुई जब हिन्दू [[शिव]] [[प्रमबनन]] मंदिर का निर्माण हुआ। ७२० ई॰ में शैव राजा [[संजय (माताराम)|संजय]] ने बोरोबुदुर से केवल {{convert|10|km|mi|abbr=on}} पूर्व में वुकिर पहाड़ी पर [[शिवलिंग]] देवालय को शुरू किया।<ref name="holing">{{cite journal |journal=इन्डोनेसिया |title=In Search of "Ho-Ling" |trans-title="हो-लिंग" की खोज में |author=डब्ल्यू॰जे॰ वान डेर मैलेन | volume=२३ |year=१९७७ |pages=८७–११२ |url=http://cip.cornell.edu/DPubS?service=UI&version=1.0&verb=Display&handle=seap.indo/1107118718 |doi=10.2307/3350886 | language = en}}</ref>
बोरोबुदुर सहित बौद्ध मंदिर का निर्माण उस समय सम्भव था क्योंकि संजय के उत्तराधिकारी [[पिकतन|रकाई पिकतन]] ने बौद्ध अनुयायीयों को इस तरह के मंदिरों के निर्माण की अनुमति प्रदान कर दी थी।<ref name="meulen">{{cite journal |journal=इन्डोनेसिया |title=King Sañjaya and His Successors |trans-title=राजा संजय और उसके उत्तराधिकारी |author=डब्ल्यू॰जे॰ वान डेर मैलन | volume=२८ |year=१९७९ |pages=१७–५४ |url=http://cip.cornell.edu/DPubS?service=UI&version=1.0&verb=Display&handle=seap.indo/1107121629 |doi=10.2307/3350894 |jstor=3350894 |issue=२८| language = en}}</ref> सन् ७७८ ई॰ से दिनांकित कलसन राज-पत्र में लिखे अनुसार, वास्तव में, उनके प्रति अपना सम्मान प्रदर्शन करने के लिए पिकतन ने बौद्ध समुदाय को [[कलसन]] नामक गाँव दे दिया।<ref name="meulen" /> जिस तरह हिन्दी राजा ने बौद्ध स्मारकों की स्थापना में सहायता करना अथवा एक बौद्ध राजा द्वारा ऐसा ही करना, जैसे विचारों से प्रेरित कुछ पुरातत्वविदों का मत है कि जाभा में कभी भी बड़ा धार्मिक टकराव नहीं था।<ref name="Soekmono10">Soekmono (1976), पृष्ठ १०</ref> हालांकि, यह इस तरह है कि वहाँ पर एक ही समय पर दो विरोधी राजवंश थे—बौद्ध शैलेन्द्र राजवंश और शैव संजय—जिनमें बाद में [[रतु बोको महालय]] पर ८५६ ई॰ में युद्ध हुआ।<ref name="hall">{{cite journal |title=Problems of Indonesian Historiography |trans-title=इन्डोनेसियाई इतिहास विधा में समस्यायें |author=डी॰जी॰ई॰ हाल |journal=पेसिफ़िक अफेयर्स |volume=३८ |issue=३/४ |pages=३५३–३५९ |year=१९५६ |doi=10.2307/2754037 |jstor=2754037| language = en}}</ref> भ्रम की स्थिति [[प्रमबनन]] परिसर के लारा जोंग्गरंग मंदिर के बारे में मौजूद है जो संजय राजवंश के बोरोबुदुर के प्रत्युत्तर में शैलेन्द्र राजवंश के विजेता रकाई पिकतान ने स्थापित करवाया।<ref name="hall" /> लेकिन अन्य मतों के अनुसार वहाँ पर शान्तिपूर्वक सह-अस्तित्व का वातावरण था जहाँ लारा जोंग्गरंग में शैलेन्द्र राजवंश का की भागीदारी रही।<ref>{{cite book| author=रॉय ई॰ जोर्डान |title=Imagine Buddha in Prambanan: Reconsidering the Buddhist Background of the Loro Jonggrang Temple Complex |trans-title=प्रमबनन में बुद्ध की कल्पना: लोरो जोंग्गरंग मंदिर परिसर में बौद्ध पृष्ठभूमि पर पुनर्विचार |location=लैडन |year=१९९३ |publisher=Vakgroep Talen en Culturen van Zuidoost-Azië en Ocenanië, Rijksuniversiteit te Leiden| isbn=90-73084-08-3}}</ref>
===परित्याग===
[[File:Borobudur 2008.JPG|thumb|left|पहाड़ी पर अनदेखे बोरोबुदुर स्तूप। सदियों तक ये सुनसान पड़ा रहा।]]
बोरोबुदुर को कई सदियों तक [[ज्वालामुखीय राख]] और जंगल विकास ने छुपाये रखा। इसके परित्याग के पिछे के कारण भी रहस्यमय हैं। यह ज्ञात नहीं है कि स्मारक का उपयोग और तीर्थयात्रियों के लिए इसे कब बन्द किया गया था। सन् ९२८ और १००६ के मध्य शृंखलाबद्ध ज्वालामुखियाँ फुटने के कारण राजा [[मपु सिनदोक]] ने [[माताराम राजवंश]] की राजधानी को पूर्वी जाभा में स्थानान्तरित कर दिया; यह निश्चित नहीं है कि इससे परित्याग प्रभावित है लेकिन विभिन्न स्रोतों के अनुसार यह परित्याग का सबसे उपयुक्त समय था।<ref name="Soekmono4" /><ref name="Murwanto" /> स्मारक का अस्पष्ट उल्लेख मध्यकाल में १३६५ के लगभग मपु प्रपंचा की पुस्तक ''[[नगरकरेतागमा]]'' में मिलता है जो [[मजापहित साम्राज्य|मजापहित]] काल में लिखी गई तथा इसमें "बुदुर में विहार" का उल्लेख है।<ref>{{cite web|url=http://www.wacananusantara.org/2/379/candi-borobudur |title=Wacana Nusantara Borobudur |trans-title= बोरोबुदुर प्रवचन द्वीपसमूह |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100307151805/http://www.wacananusantara.org/2/379/candi-borobudur? |archivedate=७ मार्च २०१० |date=१५ मई २००९ |language=id}}</ref> सोेक्मोनो (१९७६) ने भी लौकिक मत का उल्लेख किया है जिसके अनुसार १५वीं सदी में जब लोगों ने इस्लाम में धर्मान्तरित करना आरम्भ किया तो मंदिर को उजाड़ना आरम्भ कर दिया।<ref name="Soekmono4" />
स्मारक को पूर्णतया नहीं भूलाया जा सका, क्योंकि लोक कथायें इसके महिमापूर्ण इतिहास से असफलता और दुर्गति के साथ [[अंधविश्वास|अंधविश्वासों]] से जुड़ गयी। १८वीं सदी के दो [[जाभा के ऐतिहासिक ग्रंथ|प्राचीन जाभाई वृत्तांतों]] (''बाबाद'') में स्मारक के साथ जुड़ी नाकामयाबियों की कथा का उल्लेख मिलता है। ''बाबाद तनाह जावी'' (अथवा ''जाभा का इतिहास'') के अनुसार १७०९ में माताराम साम्राज्य के राजा पकुबुवोनो प्रथम के प्रति विद्रोह करना मास डाना के लिए घातक कारक सिद्ध हुआ।<ref name="Soekmono4">Soekmono (1976), पृष्ठ ४</ref> उसमें उल्लिखीत है कि "रेडी बोरोबुदुर" पहाड़ी की घेराबंदी की गई और विद्रोहियों की इसमें पराजय हुई तथा राजा ने उन्हें मौत की सजा सुनायी। ''बाबाद माताराम'' (अथवा ''माताराम साम्राज्य का इतिहास'') में, स्मारक को सन् १७५७ में [[योग्यकर्ता सल्तनत]] के युवराज राजा मोंचोनागोरो के दुर्भाग्य से जोड़ा गया है।<ref name="p5">Soekmono (1976), पृष्ठ ५</ref> इसमें लिखे हुये के अनुसार स्मारक में प्रवेश निषेध होने के बावजूद "वो एक छिद्रित स्तूप (कैद में डाला हुआ एक शूरवीर) लेकर गये"। अपने महल में वापस आने के बाद वो बिमार हो गये और अगले दिन उनका निधन हो गया।
===पुनराविष्कार===
[[File:COLLECTIE TROPENMUSEUM Europese mannen poseren op het tempelcomplex van de Borobudur bij de bovenste stupa waarop een afdak en trapleuningen zijn geplaatst TMnr 60043646.jpg|upright|thumb|१९वीं सदी के मध्य में बोरोबुदुर के मुख्य स्तूप पर काष्ठचत्वर लगाया गया।]]
जाव को [[जाभा पर आक्रमण (१८११)|अधिकृत]] करने के बाद १८११ से १८१६ के मध्य यह ब्रितानी प्रशासन के अधीन रहा। यहाँ का कार्यभार लेफ्टिनेंट [[गवर्नर-जनरल]] [[थॉमस स्टैमफोर्ड रैफल्स]] को सौंपा गया। उन्होंने जाभा के इतिहास में गहरी रूचि ली। उन्होंने जाभा की प्राचीन वस्तुओं को लिया और द्वीप पर अपने दौरे के दौरान वहाँ के स्थानीय निवासीयों के साथ सम्पर्क के माध्यम से सामग्री तैयार की। सन् १८१४ में [[सेमारंग]] के निरीक्षण दौर पर, बुमिसेगोरो के गाँव के पास एक जंगल के खाफी अन्दर एक बड़े स्मारक के बारे में जानकारी प्राप्त की।<ref name="p5" /> वो इसकी खोज करने में स्वयं असमर्थ थे अतः उन्होंने डच अभियंता एच॰सी॰ कॉर्नेलियस को अन्वेषण के लिए भेजा।
दो माह बाद कॉर्नेलियस और उनके २०० लोगों ने पेड़ों को काट दिया, नीचे की घास को जला दिया और जमीन को खोदकर स्मारक को बाहर निकाला। स्मारक के ढ़हने के खतरे को देखते हुये वो सभी वीथिकाओं का पता लगाने में असमर्थ रहे। यद्यपि यह खोज कुछ वाक्यों में ही उल्लिखीत है, रैफल्स को स्मारक के पुनरुद्धार का श्रेय दिया जाता है क्योंकि वो स्मारक को दुनिया के सामने रखने वालों में से एक थे।<ref name="Raffles1814" />
केदु क्षेत्र के डच प्रशासक हार्टमान ने कॉर्नेलियस के कार्य को लगाता आगे बढ़ाया और १८३५ में पूरे परिसर को भूमि से बाहर निकाला। उनकी बोरोबुदुर में आधिकारिक से भी अधिक व्यक्तिगत दिलचस्पी थी। उन्होंने इस बारे में कोई लेखन कार्य नहीं किया। विशेष रूप से कथित कहानियों के अनुसार उन्होंने मुख्य स्तूप में बुद्ध की बड़ी मूर्ति को खोजा।<ref name="p6">Soekmono (1976), पृष्ठ ६</ref> सन् १८४२ में हार्टमान ने मुख्य गुम्बद का अन्वेषण किया, हालांकि उनके द्वारा खोजा गया कार्य अज्ञात है और मुख्य स्तूप खाली है।
[[File:COLLECTIE TROPENMUSEUM De Boroboudour op Java TMnr 60050687.jpg|left|thumb|सन् १८७२ में बोरोबुदुर]]
[[डच ईस्ट इंडीज]] सरकार ने एक डच आधिकारिक अभियंता एफ॰सी॰ विल्सन यह कार्य सौंपा। उन्होंने स्मारक का अध्ययन किया और उच्चावचों के सैकड़ों रेखा-चित्र बनाये। जे॰एफ॰जी॰ ब्रुमुण्ड को भी स्मारक का अध्ययन करने के लिए नियुक्त किया गया और उन्होंने अपना कार्य १८५९ में पूर्ण किया। सरकार ने विल्सन के रेखाचित्रों को साथ जोड़कर ब्रुमुण्ड के कार्य पर आधारित लेख प्रकाशित करना चाहती थी लेकिन ब्रुमुण्ड ने सहयोग नहीं किया। सरकार ने बाद में एक अन्य शोधार्थी सी॰ लीमान्स को यह कार्य सौंपा। उन्होंने विल्सन के स्रोतों और ब्रुमुण्ड के कार्य पर आधारित विनिबंध संकलित किये। सन् १८७३ में बोरोबुदुर के अध्ययन का विनिबंधात्मक अध्ययन उनका अंग्रेज़ी में प्रकाशन हुआ और उसके एक वर्ष बाद इसे फ्रांसीसी भाषा में अनुवाद भी प्रकाशित किया गया।<ref name="p6" /> स्मारक का प्रथम चित्र १८७३ में डच-फ्लेमिश तक्षणकार [[इसिडोर वैन किंस्बेर्गन]] ने लिया।<ref name="p42">Soekmono (1976), पृष्ठ ४२</ref>
धीरे-धीरे इस स्थान का गुणविवेचन होने लगा और यह व्यापक रूप में यादगार के रूप में और चोरों तथा स्मारिका खोजियों के लिए आय का साधन बना रहा। सन् १८८२ में सांस्कृतिक कलाकृतियों के मुख्य निरीक्षक ने स्मारक की अस्थायी स्थिति के कारण उच्चावचों को किसी अन्य स्थान पर संग्राहलय में स्थानान्तरित करने का अनुग्रह किया।<ref name="p42" /> इसके परिणामस्वरूप सरकार ने [[पुरातत्वशास्त्र|पुरातत्वविद्]] ग्रोयनवेल्ड्ट को स्थान का अन्वेषण करने और परिसर की वास्तविक स्थिति ज्ञात करने के लिए नियुक्त किया; अपने प्रतिवेदन में उन्होंने पाया कि इस तरह के डर अनुचित हैं और इसे उसी स्थिति में बरकरार रखने का अनुग्रह किया।
बोरोबुदुर स्मृति चिह्नों के स्रोत के रूप में जाना जाने लगा और इसकी मूर्तियों के भागों को लूट लिया गया। इनमें से कुछ भाग तो औपनिवेशिक सरकार सहमति से भी लूटे गये। सन् १८९६ में [[श्यामदेश]] के राजा [[चुलालोंगकॉर्न]] ने जाभा की यात्रा की और बोरोबुदुर से मूर्तियाँ ले जाने का आग्रह किया। उन्हें मूर्तियों के आठ छकड़ा भर लाने की अनुमति मिल गई। इसमें विभिन्न स्तंभों से लिए गये तीस उच्चावच, पाँच बुद्ध के चित्र, दो शेर की मूर्तियाँ, एक व्यालमुख प्रणाल, सीढ़ियों और दरवाजों से कुछ काला अनुकल्प और [[द्वारपाल]] की प्रतिमा सम्मिलित हैं। इनमें से कुछ प्रमुख कलाकृतियाँ, जैसे शेर, द्वारपाल, काला, मकर और विशाल जलस्थल (नाले) आदि, [[बैंकॉक राष्ट्रीय संग्रहालय]] के जाभा कला कक्ष में प्रदर्शित की जाती हैं।<ref>{{cite book |url=http://books.google.co.id/books?id=MVoZGA2yfywC&pg=PA29&dq=dvarapala+borobudur+dagi&hl=en&sa=X&ei=Q4F6T5baOsbyrQem1JifAg&ved=0CDoQ6AEwAQ#v=onepage&q=dvarapala%20borobudur%20dagi&f=false |title=Borobudur: Golden Tales of the Buddhas |trans-title=बोरोबुदुर: बुद्ध की सुनहरी कहानियाँ |page=२९ |author=जॉन मिक्सिस, मार्सेलो ट्रंकीनी, अनीता ट्रंकीनी |year=१९९६ |work= |publisher=टटल पब्लिशिंग |accessdate=७ नवम्बर २०१४ | language = en}}</ref>
===पुनःस्थापन===
[[File:COLLECTIE TROPENMUSEUM De Borobudur TMnr 10023620.jpg|thumb|right|१९११ में वैन एर्प के पुनःस्थापन के बाद बोरोबुदुर। इसके मुख्य स्तूप के शीर्ष शीखर पर ''छत्र'' बनाया गया था (अब ध्वस्त)।]]
बोरोबुदुर ने सन् १८८५ में उस समय ध्यान आकर्षित किया योग्यकर्ता में पुरातत्व समुदाय के अध्यक्ष यजेर्मन ने एक छुपे हुये पैर को खोज निकाला।<ref name="kompas" /> उच्चावचों के छुपे हुये पैर व्यक्त करने वाले चित्र १८९०–१८९१ में बने थे।<ref name="p43">Soekmono (1976), पृष्ठ ४३</ref> डच ईस्ट इंडीज़ सरकार ने इस खोज के बाद स्मारक की रक्षा के लिए कदम उठाये। सन् १९९० में सरकार ने स्मारक के उपयोग के लिए तीन अधिकारियों का एक आयोग बनाया। इनमें [[कला इतिहासकार]] ब्रांडेस, डच सेना के अभियंता अधिकारी थियोडोर वैन एर्प और लोक निर्माण विभाग के निर्माण अभियंता वैन डी कमर शामिल थे।
सन् १९०२ में आयोग ने सरकार के सामने तीन प्रस्तावों वाली योजना रखी। इसमें पहले प्रस्ताव में कोनों को पुनः स्थापित करने, ठीक से नहीं लगे पत्थरों को हटाना, वेदिकाओं का सुदृढ़ीकरण और झरोखे, महिराब (तोरण), स्तूप और मुख्य गुम्बद को पुनः स्थापित करना शामिल था जिससे तत्काल हो सकने वाले दुर्घटनाओं को रोका जा सके। दूसरे प्रस्ताव में प्रकोष्ठ को हटाना, उचित रखरखाव उपलब्ध कराना, तलों (छतों) और स्तूपों की मरम्मत करके जल की निकासी में सुधार करना शामिल था। उस समय इस कार्य की कुल अनुमानित लागत लगभग ४८,८०० [[डच गिल्डर]] थी।
उसके बाद १९०७ से १९११ के मध्य थियोडोर वैन एर्प और पुरातत्व विभाग के नियमों के अनुसार मरम्मत का कार्य किया गया।<ref name="unesco2004">{{cite press release|publisher=[[युनेस्को]]|title=युनेस्को experts mission to Prambanan and Borobudur Heritage Sites |trans-title=प्रमबनन और बोरोबुदुर विरासत स्थलों के लिए युनेस्को विशेषज्ञ मिशन |date=३१ अगस्त २००४ | language = en}}</ref> इसकी मरम्मत के प्रथम सात माह तक बुद्ध की मूर्तियों के सिर और स्तम्भों के पत्थर खोजने के लिए स्मारक के आसपास खुदाई में लग गये। वैन एर्प ने तीनों उपरी वृत्ताकार चबूतरे और स्तूपों को ध्वस्थ करके पुनः निर्मित किया। इसी बीच, वैन एर्प ने स्मारक में सुधारने हेतु अन्य विषयों की खोज की; उन्होंने के और प्रस्ताव रखा जो अतिरिक्त ३४,६०० गिल्डर की लागत के साथ स्वीकृत हो गया। पहली नज़र में बोरोबुदुर अपनी पुरानी महिमा के साथ स्थापित हो गया। वैन एर्प ने सावधानीपूर्वक मुख्य स्तूप के शिखर पर ''छत्र'' (तीन स्तरीय छतरी) पुनर्निर्माण का कार्य आरम्भ करवाया। हालांकि बाद में उन्होंने ''छत्र'' को पुनः हटा दिया क्योंकि शिखर के निर्माण में मूल पत्थर पर्याप्त मात्रा में उपलब्ध नहीं थे। अर्थात बोरोबुदुर के शिखर की मूल बनावट ज्ञात नहीं है। हटाया गया ''छत्र'' अब बोरोबुदुर से कुछ सैकड़ों मीटर उत्तर में स्थित [[कर्मविभांगगा संग्राहलय]] में रखा गया है।
परिमित बजट के कारण पुनःस्थापन के कार्य को प्राथमिक रूप से मूर्तियों की सफाई पर केन्द्रित रखा गया तथा वैन एर्प ने जलनिकासी की समस्या का समाधान नहीं किया। पन्द्रह वर्षो में गलियारे की दिवारे झुकने लगी और उच्चावचों में दरार तथा ह्रास दिखायी देने लग गया।<ref name="unesco2004" /> वैन एर्प ने कंकरीट काम में लिया था जिससे [[क्षारीय लवण]] तथा [[कैल्शियम हाइड्रोक्साइड]] का घोल बाहर आने लगा जिसका अपवाहन बाकी निर्माण में भी होने अगा। इसके कारण कुछ समस्यायें आने लगी और इसके पूरी तरह से नवीकरण की तत्काल आवश्यकता पड़ी।
[[File:Borobudur restoration.png|thumb|upright|left|१९७३ में की गई मरम्मत के दौरान बोरोबुदुर की जलनिकासी में सुधार के लिए [[पॉलीविनाइल क्लोराइड|पीवीसी]] [[नाला|नाले]] और कंकरीट का अंतःस्थापन]]
तत्काल कुछ लघु मरम्मत का कार्य किया गया लेकिन वो पूर्ण सुरक्षा के लिए पर्याप्त नहीं था। [[द्वितीय विश्वयुद्ध]] और १९४५ से १९४९ में [[इन्डोनेसियाई राष्ट्रीय क्रांति]] के दौरान, बोरोबुदुर के पुनःस्थापन के प्रयासों को रोकना पड़ा। इस समय स्मारक मौसम तथा जलनिकासी की समस्या का सामना करना पड़ा जिसके कारण पत्थरों की मूल बनावट में परिवर्तन तथा दीवारों के जमीन में धँसनें जैसी समस्या उत्पन्न हो गई। १९५० के दशक तक बोरोबुदुर के ढ़हने की कगार पर पहुँच गया था। सन् १९६५ में इन्डोनेसिया ने युनेस्को से बोरोबुदुर सहित अन्य स्मारकों के अपक्षय को रोकने के लिए सहायता मांगी। सन् १९६८ में इन्डोनेसिया के पुरातत्व सेवा के प्रमुख प्रोफेसर सोेक्मोनो ने "बोरोबुदुर सरंक्षण" अभियान आरम्भ किया और बड़े पैमाने पर मरम्मत की परियोजना आरम्भ की।<ref name="PBS">{{cite web | title=Saving Borobudur | trans-title=बोरोबुदुर सरंक्षण | publisher=पीबीएस | url=http://www.pbs.org/treasuresoftheworld/borobudur/blevel_1/b6_saving.html | accessdate=८ नवम्बर २०१४ | language=en | archive-date=2015-09-24 | archive-url=https://web.archive.org/web/20150924152154/http://www.pbs.org/treasuresoftheworld/borobudur/blevel_1/b6_saving.html | dead-url=yes }}</ref>
१९६० के दशक के उत्तरार्द्ध में इन्डोनेसिया सरकार को अन्तर्राष्ट्रीय समुदाय ने स्मारक को बचाने के लिए बड़ा नवीनीकरण कराने का अनुरोध किया। सन् १९७३ में बोरोबुदुर के जीर्णोद्धार का महाअभियान चालु किया गया।<ref name="1973restoration">{{cite journal|title=The Restoration and Conservation Project of Borobudur Temple, Indonesia. Planning: Research: Design|author=सीज़र वौट|journal=स्टडीज इन कंज़र्वेसन |volume=१८ |issue=३ |doi=10.2307/1505654 |year=1973|pages=११३–१३० |last2=वौट |first2=सीज़र |jstor=1505654 | language = en}}</ref> इसके बाद इन्डोनेसिया सरकार और युनेस्को ने १९७५ से १९८२ तक एक बड़ी नवीनीकरण परियोजना में स्मारक का जीर्णोद्धार का कार्य पूर्ण किया।<ref name="unesco2004" /> सन् १९७५ में वास्तविक कार्य आरम्भ हुआ। नवीनीकरण के दौरान दस लाख से भी अधिक पत्थर हटाये गये और उन्हें एक तरफ आरा रूप में रखा गया जिससे उन्हें अलग-अलग पहचाना जा सके तथा सूचीबद्ध रूप से सफैइ और परिरक्षण के लिए काम में लिए जा सकें। बोरोबुदुर नवीन सरंक्षण तकनीक का परीक्षण मैदान बन गया जहाँ पत्थरों के सूक्ष्मजीवों से क्षय की नवीन प्रक्रिया विकसित हो सके।<ref name="PBS"/> इस प्रक्रिया की नींव रखते हुए सभी १४६० स्तम्भों की सफ़ाई की गई। पुनःस्थापन में पाँच वर्गाकार चबूतरों को हटाकर स्मारक में जलनिकासी में सुधार का कार्य भी शामिल था। अपारगम्य और निस्यंदी दोनों परतें बनायी गई। इस विशाल परियोजना में स्मारक लगभग ६०० लोगों ने कार्य किया और कुल मिलाकर यूएस $६,९०१,२४३ की लागत आयी।<ref>{{cite press release|publisher=[[युनेस्को]]|title=Cultural heritage and partnership; |trans-title=सांस्कृतिक विरासत और साझेदारी |year = १९९९ |url=http://unesdoc.unesco.org/images/0011/001163/116321Eo.pdf|accessdate=८ नवम्बर २०१४ |format=पीडीएफ| language = en}}</ref>
नवीनीकरण समाप्त होने के बाद युनेस्को ने १९९१ में बोरोबुदुर को विश्व सम्पदा क्षेत्रों में सूचीबद्ध किया।<ref name="unesco-whc" /> इसे सांस्कृतिक मानदंड (i) "मानव रचित उत्कृष्ट कृति", (ii) "समयान्तराल में मानव मूल्यों का एक महत्वपूर्ण विनिमय प्रदर्शन अथवा विश्व के सांस्कृतिक क्षेत्र में स्थापत्य कला अथवा तकनीकी, स्मारक कला, नगर-योजना अथवा परिदृश्य बनावट में विकास और (vi) "जीवित परम्पराओं, विचारों, विश्वासों और उत्कृष्ठ सार्वभौमिक महत्व के साहित्यिक कार्यों से सीधे अथवा मूर्त रूप से जुड़े हों; के अन्तर्गत सूचिबद्ध किया ग्या।<ref name="unesco-whc" />
===समकालीन घटनायें===
[[File:Borobudur monks 1.jpg|thumb|शीर्ष चबूतरे पर ध्यान करते बौद्ध तीर्थयात्री]]
====धार्मिक समारोह====
सन् १९७३ में युनेस्को द्वारा विशाल नवीनीकरण के बाद,<ref name="1973restoration" /> बोरोबुदुर को पुनः तीर्थयात्रा और पूजास्थल के रूप में काम में लिया जाने लगा। वर्ष में एक बार, मई या जून माह में पूर्णिमा के दिन इन्डोनेसिया में बौद्ध धर्म के लोग [[गौतम बुद्ध|सिद्धार्थ गौतम]] के जन्म, निधन और बुद्ध शाक्यमुनि के रूप में ज्ञान प्राप्त करने के उपलक्ष में वैशाख मनाते हैं। वैसाख का यह दिन इन्डोनेसिया में राष्ट्रीय छुट्टी के रूप में मनाया जाता है<ref>{{cite book|author=वैसटिस, जस्टिन|year=२००७ |title=Indonesia |url=https://archive.org/details/indonesia0000unse_m9k8|trans-title=इन्डोनेसिया |publisher=लोनली प्लेनेट |isbn=1-74104-435-9|page=८५६ | language = en}}</ref> तथा तीन बौद्ध मंदिरों मेदुत से पावोन होते हुये बोरोबुदुर तक समारोह मनाया जाता है।<ref name="walubi-The_Meaning_of_Procession">{{cite web
| title=The Meaning of Procession
| trans-title=शोभायात्रा का अर्थ
| publisher=वालुबी (इन्डोनेसिया की बौद्ध परिषद्)
| work=वैशाख
| url=http://www.walubi.or.id/waisak/waisak_emakna_prosesi.shtml
| accessdate=८ नवम्बर २०१४
| language=en
| archive-date=2009-02-11
| archive-url=https://web.archive.org/web/20090211113440/http://www.walubi.or.id/waisak/waisak_emakna_prosesi.shtml
| dead-url=yes
}}</ref>
====पर्यटन====
[[File:Borobudur on Vesak Day 2011.jpg|thumb|right|बोरोबुदुर में वैशाक उत्सव]]
स्मारक इन्डोनेसिया में पर्यटकों के लिए मुख्य आकर्षण का केन्द्र है। सन् १९७४ में स्मारक को देखने २६०,००० पर्यटक आये जिनमें से ३६,००० विदेशी पर्यटक थे।<ref name="Hampton2004">{{cite journal| author=मार्क पी॰ हैम्पटन| title=Heritage, Local Communities and Economic Development|trans-title=विरासत, स्थानीय समुदाय और आर्थिक विकास | journal=एनल्स ऑफ़ टूरिज्म रिसर्च | doi=10.1016/j.annals.2004.10.010| volume=३२| issue=३| pages=७३५–७५९| year=२००५ | language = en}}</ref> [[१९९७ का एसियाई वित्तीय संकट|देश में अर्थव्यवस्था संकट]] से पूर्व १९९० के दशक के मध्य तक यह संख्या बढ़कर २५ लाख वार्षिक तक पहुँच गई (जिनमें से ८०% घरेलू पर्यटक थे)।<ref name="Sedyawati1997">{{cite conference|author=ई॰ सेड्यावती| title=Potential and Challenges of Tourism: Managing the National Cultural Heritage of Indonesia |trans-title=पर्यटन की सम्भावनायें और चुनौतियाँ: इन्डोनेसिया के राष्ट्रीय सांस्कृतिक धरोहर का प्रबन्धन | booktitle=Tourism and Heritage Management (पर्यटन और धरोहर प्रबन्धन)| editor=डब्ल्यू निरयंति (सम्पादन)| pages=२५–३५| publisher=गाजा माडा यूनिवर्सिटी प्रेस | location=योग्यकर्ता | year= १९९७ | language = en}}</ref> हालांकि पर्यटन विकास को स्थानीय समुदाय को शामिल नहीं करने के कारण हुये आकस्मिक विवाद के कारण आलोचनायें झेलनी पड़ी।<ref name="Hampton2004" /> वर्ष २००३ में बोरोबुदुर के छोटे व्यवसायियों और निवासियों ने प्रांतीय सरकार की तीनमंजिला मॉल परिसर बनाने और "जाभा दुनिया" को संवारने की योजना के विरोध में विभिन्न बैठकें आयोजित की तथा काव्यात्मक विरोध किया।<ref>{{cite news | url=http://www.time.com/time/printout/0,8816,501030203-411454,00.html | accessdate=८ नवम्बर २०१४ | title=Battle of Borobudur | trans-title=बोरोबुदुर के लिए लड़ाई | author=जेमी जेम्स | date=२७ जनवरी २००३ | publisher=[[टाइम (अंग्रेज़ी पत्रिका)|टाइम]] | language=en | archive-date=2007-09-30 | archive-url=https://web.archive.org/web/20070930064236/http://www.time.com/time/printout/0,8816,501030203-411454,00.html | dead-url=yes }}</ref>
[[पेसिफ़िक एसिया ट्रेवल एसोसिएशन|पाटा]] ग्राण्ड पेसिफिल पुरस्कार २००४, पाटा गोल्ड अवार्ड २०११ और पाटा गोल्ड अवार्ड २०१२ जैसे अंतर्राष्ट्रीय पर्यटन पुरस्कार भी बोरोबुदुर पुरातत्व उद्यान को मिले। जून २०१२ में बोरोबुदुर को विश्व के सबसे बड़े पुरातत्व स्थल के रूप में ''[[गिनिज वर्ल्ड रिकर्ड्स]]'' में शामिल किया गया।<ref>{{cite web |url=http://www.antaranews.com/berita/319963/candi-borobudur-dicatatkan-di-guinness-world-records |title=Candi Borobudur dicatatkan di Guinness World Records |trans-title=चण्डी बोरोबुदुर गिनिज वर्ल्ड रिकर्ड्स में |author= |date=५ जुलाई २०१२ |work= |publisher=अन्तरा न्यूज़ डॉट कॉम |language=id |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120709235121/http://www.antaranews.com/berita/319963/candi-borobudur-dicatatkan-di-guinness-world-records |archivedate=९ जुलाई २०१२ }}</ref>
[[File:COLLECTIE TROPENMUSEUM Bezoekers van de Borobudur TMnr 20027041.jpg|thumb|बोरोबुदुर में पर्यटन]]
====संरक्षण====
युनेस्को ने वर्तमान संरक्षण की स्थिति में तीन विशिष्ट क्षेत्रों को चिह्नित किया है: (i) आगंतुकों द्वारा बर्बरता; (ii) स्थल के के दक्षिण-पूर्वी भाग में मिट्टी का कटाव; और (iii) लापता तत्वों का विश्लेषण और बहाली।<ref name="युनेस्को report">
{{cite web
| title=Section II: Periodic Report on the State of Conservation
| publisher=युनेस्को World Heritage
| work=State of Conservation of the World Heritage Properties in the Asia-Pacific Region
| url=http://whc.unesco.org/archive/periodicreporting/apa/cycle01/section2/592.pdf
| accessdate=23 February 2010
}}</ref> नरम मिट्टी, अनेकों भूकम्प और भारी बारिश के कारण बनावट में अस्थिरता आने लगी। भूकम्प इसमें सबसे बड़े कारक रहे जिससे पत्थर गिरने लग गये और मेहराब उखड़ने लग गये लेकिन पृथ्वी भी अपने आप में तरंग गति करती है जिससे इसकी सरंचना में और अधिक विध्वंस हुआ।<ref name="युनेस्को report"/> इसकी बढ़ती हुई लोकप्रियता ने इसमें और अधिक यात्रियों को आकर्षित किया जिनमें से अधिकतर इन्डोनेसिया से थे। किसी भी जगह से न छुने चेतावनियाँ लिखने, ध्वनि-विस्तारक यंत्रों से नियमित तौर पर चेतावनी जारी करने और पहरेदारों की उपस्थिति के बावजूद उच्चावचों और मूर्तियों में बर्बरता सामान्य घटना एवं समस्या बनी रही और लगातार इसका ह्रास होता रहा। वर्ष २००९ तक, उस स्थान पर प्रतिदिन यात्रियों की संख्या को निश्चित करने अथवा अनिवार्य पर्यटन निर्देशित करने वाली कोई प्रणाली नहीं है।<ref name="युनेस्को report"/>
अगस्त २०१४ में, बोरोबुदुर के सरंक्षण प्राधिकरण ने यात्रियों के जूतों से सीढ़ियों के पत्थर के गम्भीर रूप से घिसाई प्रतिवेदित की। सरंक्षण प्राधिकरण ने पत्थर की सीढ़ियों को सुरक्षित रखने के लिए उनके ऊपर लकड़ी का आवरण लगाने की योजना तैयार की, जैसा [[अंकोरवाट मंदिर|अंकोरवाट]] में है।<ref>{{cite web | title=Batu Tangga Candi Borobudur akan Dilapisi Kayu | author=I Made Asdhiana, Kompas.com | publisher=नेशनल ज्योग्राफिक इन्डोनेसिया | date=१९ अगस्त २०१४ | url=http://nationalgeographic.co.id/berita/2014/08/batu-tangga-candi-borobudur-akan-dilapisi-kayu | language=id | accessdate=८ नवम्बर २०१४ | archive-date=2014-11-08 | archive-url=https://web.archive.org/web/20141108194302/http://nationalgeographic.co.id/berita/2014/08/batu-tangga-candi-borobudur-akan-dilapisi-kayu | dead-url=yes }}</ref>
====पुनर्वासन====
[[File:Borobudur route map.png|thumb|मेरापी पर्वत और योग्यकर्ता के सापेक्ष बोरोबुदुर की स्थिति।]]
बोरोबुदुर अक्टूबर और नवम्बर २०१० में [[मेरापी पर्वत]] में भारी ज्वालामुखी विस्फोट से भारी मात्रा में प्रभावित हुआ। मंदिर परिसर से लगभग {{convert|28|km|mi|0}} दक्षिण-पश्चिम में स्थित ज्वालामुखी खड्ड की [[ज्वालामुखीय राख]] मंदिर परिसर में भी गिरी। ३ से ५ नवम्बर तक ज्वालामुखी विस्फोट के समय मंदिर की मूर्तियों पर {{convert|2.5|cm|in|0}} की राख की परत चढ़ गयी।<ref name=antara2983>{{cite web|author=|author2=| title = Covered in volcanic ash, Borobudur closed temporarily |trans-title=ज्वालामुखी की राख से आवरित, बोरोबुदुर अस्थायी रूप से बन्द | url =http://antaranews.com/en/news/1289042983/covered-in-volcanic-ash-borobudur-closed-temporarily | publisher = from, Magelang, C Java (अन्तरा न्यूज़) | date =६ नवम्बर २०१० | archiveurl=https://web.archive.org/web/20101109225131/http://www.antaranews.com/en/news/1289042983/covered-in-volcanic-ash-borobudur-closed-temporarily |archivedate=९ सितम्बर २०१० | language = en}}</ref> इससे आस-पास के पेड़-पौधों को भी नुकसान हुआ और विशेषज्ञों ने इस ऐतिहासिक स्थल को नुकसान की आशंका व्यक्त की। ५ से ९ नवम्बर तक मंदिर परिसर को राख की सफाई करने के लिए बन्द रखा गया।<ref>{{cite web
| title = Borobudur Temple Forced to Close While Workers Remove Merapi Ash |trans-title=बोरोबुदुर मंदिर को बलपूर्वक बन्द किया गया जबकि मजदूर इसमें मेरापी की राख को साफ करेंगे
| publisher = [[जकार्ता ग्लोब]]
| date = ७ नवम्बर २०१०
| url = http://www.thejakartaglobe.com/home/borobudur-temple-forced-to-close-while-workers-remove-merapi-ash/405343
| accessdate =८ नवम्बर २०१४ | language = en}}</ref><ref>{{cite web
| title = Inilah Foto-foto Kerusakan Candi Borobudur |trans-title=ये बोरोबुदुर मंदिर में नुकसान का चित्रण हैं
| language =इन्डोनेसियाई
| publisher = ट्रिब्यून न्यूज़
| date = ७ नवम्बर २०१०
| url = http://www.tribunnews.com/2010/11/07/inilah-foto-foto-kerusakan-candi-borobudur
| accessdate =८ नवम्बर २०१४}}</ref>
[[युनेस्को]] ने २०१० में मेरापी पर्वत से ज्वालामुखी विस्फोट के बाद बोरोबुदुर के पुनःस्थापन की लागत के रूप में यूएस$३० लाख दान दिया।<ref>{{cite news |url=http://www.thejakartapost.com/news/2011/02/17/borobudur%E2%80%99s-postmerapi-eruption-rehabilitating-may-take-three-years-official.html |title=Borobudur's post-Merapi eruption rehabilitating may take three years: Official |trans-title=बोरोबुदुर के मेरापी विस्फोट के बाद पुनःस्थापन में तीन वर्ष लग सकते हैं: अधिकारी |date=१७ फ़रवरी २०११ |language=en |access-date=2014-11-08 |archive-date=2011-08-06 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110806062514/http://www.thejakartapost.com/news/2011/02/17/borobudur%E2%80%99s-postmerapi-eruption-rehabilitating-may-take-three-years-official.html |dead-url=yes }}</ref> ५५,००० से अधिक पत्थरों की सिल्लियाँ बारिस के कारण किचड़ से बन्द हुई जलनिकासी प्रणाली की सफ़ाई के लिए हटाये गये। पुनःस्थापन नवम्बर २०११ तक समाप्त हुआ।<ref>{{cite web|url=http://www.thejakartapost.com/news/2011/06/28/borobudur-clean-finish-november.html |title=Borobudur clean-up to finish in November |trans-title=बोरोबुदुर की सफाई नवम्बर तक सम्पन्न होगी |publisher=द जकार्ता पोस्ट |date=२८ जून २०११ |accessdate=८ नवम्बर २०१४| language = en}}</ref>
जनवरी २०१२ में दो जर्मन पत्थर सरंक्षण विशेषज्ञों ने उस स्थान पर मन्दिर का विश्लेषण करने तथा पत्थरों का दीर्घकालिक संरक्षण सुनिश्चित करने के लिए १० दिन व्यय किये।<ref>{{cite web|url=http://portal.unesco.org/geography/en/ev.php-URL_ID=15160&URL_DO=DO_TOPIC&URL_SECTION=201.html |title=Stone Conservation Workshop, Borobudur, Central Java, Indonesia, 11-12 January 2012 funded by the Federal Republic of Germany - | युनेस्को Office in Jakarta |publisher=पोर्टल डॉट युनेस्को डॉट ओर्ग |date= |accessdate=८ नवम्बर २०१४| language = en}}</ref> जून में जर्मनी द्वितीय चरण के पुनःस्थापन के लिए युनेस्को को $१३०,००० देने के लिए सहमत हो गई जिसके अनुसार पत्थर सरंक्षण, [[सूक्ष्मजैविकी]], [[संरचना इंजीनियरी|सरंचना अभियांत्रिकी]] और [[रासायनिक अभियान्त्रिकी]] के छः विशेषज्ञ वहाँ पर जून में एक सप्ताह रहेंगे तथा सितम्बर अथवा अक्टूबर में इसका पुनः निरीक्षण करेंगे। इस तरह के प्रेरित कार्यों में संरक्षण गतिविधियों का शुभारम्भ हुआ। इसके अलावा इससे सरकारी कर्मचारियों के संरक्षण क्षमताओं तथा युवा सरंक्षण विशेषज्ञों को नया शुभारम्भ प्राप्त हुआ।<ref>{{cite web|url=http://www.thejakartaglobe.com/news/germany-supports-safeguarding-of-borobudur/523717 |title=Germany Supports Safeguarding of Borobudur |trans-title=जर्मनी बोरोबुदुर की सुरक्षा के लिए सहमत |publisher=द जकार्ता ग्लोब |date= १२ जून २०१२ |accessdate=८ नवम्बर २०१४ | language = en}}</ref>
फ़रवरी २०१४ में योगकर्ता से २०० किलोमीटर पूर्व में स्थित पूर्वी जाभा में केलुड ज्वालामुखी में हुये विस्फोट से निकली ज्वालामुखी राख से प्रभावित होने के बाद बोरोबुदुर, [[प्रमबनन]] और [[रतु बोको महालय|रतु बोको]] सहित योग्यकर्ता और मध्य जाभा के बड़े पर्यटन आकर्षण यात्रियों के लिए बन्द कर दिये गये। कामगारों ने ज्वालामुखीय राख से बोरोबुदुर की सरंचना को बचाने के लिए प्रतिष्ठित स्तूप और मूर्तियों को आवरित कर दिया। १३ फ़रवरी २०१४ को केलुड ज्वालामुखी में विस्फोट हुआ जो योग्यकर्ता तक सुनायी दिया।<ref>{{cite news|title=Borobudur, Other Sites, Closed After Mount Kelud Eruption|date=१४ फ़रवरी २०१४ |url=http://www.thejakartaglobe.com/news/borobudur-other-sites-closed-after-mount-kelud-eruption/|publisher=जकार्ता ग्लोब |accessdate=८ नवम्बर २०१४ | language = en}}</ref>
====सुरक्षा खतरे====
२१ जनवरी १९८५ को [[१९८५ बोरोबुदुर बम विस्फोट|नौ बम विस्फोटो]] से नौ स्तूप बूरी तरह से क्षतिग्रस्त हो गये।<ref>{{cite news |title=1,100-Year-Old Buddhist Temple Wrecked By Bombs in Indonesia |trans-title=इन्डोनेसिया में १,१०० वर्ष पुराना बौद्ध मन्दिर को बंब विस्फोटो में भारी नुकसान |publisher=द मियामी हेराल्ड |date=२२ जनवरी १०८५ |url=http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=MH&s_site=miami&p_multi=MH&p_theme=realcities&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0EB3619008FD4B9F&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date:D&s_trackval=GooglePM |accessdate=८ नवम्बर २०१४ |language=en |archive-date=2019-03-31 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190331014119/http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=MH&s_site=miami&p_multi=MH&p_theme=realcities&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0EB3619008FD4B9F&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date:D&s_trackval=GooglePM |url-status=dead }}</ref><ref name="Tempo">{{cite web
| title=Teror Bom di Indonesia (Beberapa di Luar Negeri) dari Waktu ke Waktu
| trans-title=इन्डोनेसिया में (विदेशी) आतंकी बम विस्फोट से नुकसान
| publisher=टेम्पो इंटेरेक्टीफ डॉट कॉम
| work=
| language=id
| date=१७ अप्रैल २००४
| url=http://www.tempo.co.id/hg/timeline/2004/04/17/tml,20040417-01,id.html
| archiveurl=https://web.archive.org/web/20140519115439/http://tempo.co.id/hg/timeline/2004/04/17/tml,20040417-01,id.html
| archivedate=2014-05-19
| access-date=2014-11-08
| dead-url=yes
}}</ref> सन् १९९१ में एक मुस्लिम धर्मोपदेशक हुसैन अली अल हब्स्याई को १९८० के दशक के मध्य में मंदिर पर हमले सहित शृंखलाबद्ध बम विस्फोटों की नीति तैयार करने के लिए [[आजीवन कारावास]] की सज़ा सुनायी।<ref>{{cite journal|author=हेरोल्ड क्राउच|authorlink=हेरोल्ड क्राउच |journal=इंस्टिट्यूट ऑफ़ साउथिस्ट एशियन स्टडीज |title=The Key Determinants of Indonesia's Political Future |trans-title=इन्डोनेसिया के राजनीतिक भविष्य के कुंजी निर्धारक |url=http://www.iseas.edu.sg/72002.pdf |archiveurl=https://web.archive.org/web/20040107044438/http://www.iseas.edu.sg/72002.pdf |archivedate=७ जनवरी २००४ |year=२००२ |issn=0219-3213|volume=७|format=पीडीएफ| language = en}}</ref> बम ले जाने वाले [[उग्रवाद|दक्षिणपंथी उग्रवादी]] समूह के दो अन्य सदस्यों को १९८६ में २० वर्ष की कारावास की सजा सुनाई गयी थी एवं एक अन्य व्यक्ति को १३-वर्ष कारावास की सजा मिली।
२७ मई २००६ को मध्य जाभा के दक्षिणी तट पर [[रिक्टर पैमाना|रिक्टर पैमाने]] पर ६.२ तीव्रता के [[मई २००६ का जाभा भूकम्प|भूकम्प]] टकराया। इस घटना से योग्यकर्ता नगर के निकट के क्षेत्रों में गंभीर क्षति के साथ बहुत से लोग हताहत हुये लेकिन बोरोबुदुर को इससे अप्रभावित रहा।<ref>{{cite news|url=http://www.smh.com.au/news/world/an-ancient-wonder-reduced-to-rubble/2006/05/29/1148754940170.html |title=An ancient wonder reduced to rubble |trans-title=एक प्राचीन आश्चर्य मलबे में बदला |author=सेबेस्टियन बर्जर |date=३० मई २००६ |accessdate=८ नवम्बर २०१४ |publisher=द सिडनी मार्निंग हेराल्ड | language = en}}</ref>
अगस्त २०१४ में [[आईएसआईएस]] की इन्डोनेसियाई शाखा ने सोशल मीडिया पर स्व-उद्धोषित किया कि वो बोरोबुदुर सहित इन्डोनेसिया के अन्य प्रतिमा परियोजनाओं को ध्वस्त करने की योजना बना रहे हैं। इसके बाद इन्डोनेसिया की पुलिस और सुरक्षा बलों ने बोरोबुदुर की सुरक्षा बढ़ा दी।<ref>{{cite web | title=Terkait Ancaman ISIS di Media Sosial, Pengamanan Candi Borobudur Diperketat | author=इका फ़िटरियाना/कोम्पस डॉट कॉम | publisher=नेशनल जियोग्राफिक इन्डोनेसिया | date=२२ अगस्त २०१४ | url=http://nationalgeographic.co.id/berita/2014/08/terkait-ancaman-isis-di-media-sosial-pengamanan-candi-borobudur-diperketat | language=id | accessdate=८ नवम्बर २०१४ | archive-date=2017-03-05 | archive-url=https://web.archive.org/web/20170305201914/http://nationalgeographic.co.id/berita/2014/08/terkait-ancaman-isis-di-media-sosial-pengamanan-candi-borobudur-diperketat | dead-url=yes }}</ref> सुरक्षा सुधारों में मंदिर परिसर में [[क्लोज सर्किट टेलीविजन|सीसीटीवी]] निगरानी की मरम्मत, विस्तार और संस्थापन सहित रात का पहरा लगाना भी शामिल है। [[जिहादी]] समूह इस्लाम के कट्टर रूप का अनुसरण करते हैं जो [[मूर्ति-पूजा]], मुर्तियाँ जैसे किसी भी नृरूपी निरूपण का विरोध करते हैं।
==स्थापत्यकला==
पुनर्निर्माण के दौरान बोरोबुदुर में पुरातात्विक उत्खनन ने सुझाव दिया कि बौद्ध अनुयायीओं के स्वामित्व से पूर्व बोरोबुदुर पहाड़ी पर प्राचीन भारतीय आस्था अथवा हिन्दू अनुयायियों द्वारा बड़ी मात्रा में निर्माण कार्य प्रारम्भ कर दिया था। संस्थान को इसके विपरीत कोई भी हिन्दू अथवा बौद्ध पुण्यस्थान संरचना नहीं मिली और इसी कारण से इसकी प्रारंभिक संरचना हिन्दू अथवा बौद्ध के स्थान पर स्थानीय जाभा संस्कृति के अनुरूप मानी जाती है।<ref name="Golden">{{cite book|title=Borobudur: Golden Tales of the Buddhas, Periplus Travel Guides Series |trans-title=बोरोबुदुर: बुद्ध की सुनहरी कहानियाँ, पेरिप्लस पर्यटन शृंखला |author=जॉन एन॰ मिक्सिक, मार्सेलो ट्रांकिनी |url=http://books.google.co.id/books?hl=id&id=MVoZGA2yfywC&q=Javanese+architecture#v=snippet&q=Javanese%20architecture&f=false|publisher=टटल पब्लिशिंग, १९९० |page=४६ |isbn=0945971907|accessdate=८ नवम्बर २०१४| language = en}}</ref>
===रूपांकन===
[[File:Borobudur Mandala hi.svg|thumb|left|[[मंडल]] रूप में बोरोबुदुर की भू-योजना।]]
बोरोबुदुर को एक बड़े [[स्तूप]] के रूप में निर्मित किया गया और जब इसे ऊपर से देखा जाये तो यह विशाल [[वज्रयान|तांत्रिक बौद्ध]] ''[[मंडल]]'' का रूप प्राप्त करता है इसके साथ ही यह बौद्ध ब्रह्माण्ड विज्ञान और मन के स्वभाव को निरूपित करता है।<ref>{{cite conference|author=ए॰ वैमन| title=Reflections on the Theory of Barabudur as a Mandala |trans-title=मंडल के रूप में बोरोबुदुर के सिद्धान्त पर विचार| booktitle=Barabudu History and Significance of a Buddhist Monument (बोरोबुदु इतिहास और बौद्ध स्मारक का महत्त्व)| publisher=एसियाई हुमनीटीज़ प्रेस| location=बर्कले | year=१९८१ | language = en}}</ref> इसका मूल आधार वर्गाकार है जिसकी प्रत्येक भुजा {{convert|118|m|ft}} है।<ref>{{cite web |url=http://www.borobudurtourandtravel.com/package.php?pack=Unique%20Solo |title=Unique Solo Tours Package |trans-title=अनोखा एकल यात्रा पैकेज |publisher=बोरोबुदुर टूर्स & ट्रेवल |accessdate=८ नवम्बर २०१४ |language=en |archive-date=2014-11-08 |archive-url=https://web.archive.org/web/20141108220238/http://www.borobudurtourandtravel.com/package.php?pack=Unique%20Solo |dead-url=yes }}</ref> इसमें नौ मंजिलें हैं जिनमें से नीचली छः वर्गाकार हैं तथा उपरी तीन वृत्ताकार हैं। उपरी मंजिल पर मध्य में एक बड़े स्तूप के चारों ओर बहत्तर छोटे स्तूप हैं। प्रत्येक स्तूप घण्टी के आकार का है जो कई सजावटी छिद्रों से सहित है। बुद्ध की मूर्तियाँ इन छिद्रयुक्त सहपात्रों के अन्दर स्थापित हैं।
बोरोबुदुर का स्वरूप [[सोपान-पिरामिड]] से ली गयी है। इससे पहले इन्डोनेसिया में [[प्रागैतिहासिक इन्डोनेसिया|प्रागैतिहासिक]] [[ऑस्ट्रोनेशियाई लोग|ऑस्ट्रोनेशियाई]] [[महापाषाण]] संस्कृति में ''पुंडेन बेरुंडक'' नामक विभिन्न जमीनी दुर्ग और पत्थरों से सोपान-पिरामिड संरचना पायी गयी जिसकी खोज पंग्गुयांगां, किसोलोक और गुनुंग पडंग, [[पश्चिम जाभा]] में हुई। पत्थर से बने पिरामिडों के निर्माण निर्माण के पिछे स्थानीय विश्वास यह है कि पर्वतों और ऊँचे स्थानों पर पैतृक आत्माओं अथवा [[ह्यांग]] का निवास होता है। ''पुंडेन बेरुंडक'' सोपान-पिरमिड बोरोबुदुर की आधारभूत बनावट को महायान बौद्ध विचारों और प्रतीकों के साथ निगमित पाषाण परंपरा का विस्तार माना जाता है।<ref>{{cite book|title=Architecturalized Asia: Mapping a Continent through History |trans-title=स्थापत्य में एसिया: इतिहास के माध्यम से महाद्वीप का मानचित्रण |url=http://books.google.co.in/books?id=FCoWAgAAQBAJ&pg=PA128 |author=विमलिन रुजीवाचारकुल, एच॰ हेज़ल हान , केन तादशी ओशिमा, पीटर क्रिस्टेंसन |publisher=हांगकांग यूनिवर्सिटी प्रेस |year=२०१३ |isbn=9789888208050 |page=१२८ | language = en}}</ref>
[[File:Borobudur Architectural Model.jpg|thumb|बोरोबुदुर का [[स्थापत्य मॉडल]]]]
स्मारक के तीन भाग प्रतीकात्मक रूप से तीन लोकों को निरूपित करते हैं। ये तीन लोक क्रमशः कामधातु (इच्छाओं की दुनिया), रूपधातु (रूपों की दुनिया) और अरूपधातु (रूपरहित दुनिया) हैं। साधारण बौधगम्य अपना जीवन इनमें से निम्नतर जीवन स्तर इच्छाओं की दुनिया में रहता है। जो लोग अपनी इच्छाओं पर काबू प्राप्त कर लेते हैं वो प्रथम स्तर से ऊपर उठ जाते हैं और उस जगह पहुँच जाते हैं जहाँ से रूपों को देख तो सकते हैं लेकिन उनकी इच्छा नहीं होती। अन्त में पूर्ण बुद्ध व्यवहारिक वास्तविकता के जीवनस्तर से ऊपर उठ जाते हैं और यह सबसे मूलभूत तथा विशुद्ध स्तर माना जाता है। इसमें वो रूपरहित निर्वाण को प्राप्त होते हैं।<ref>{{cite web|author=तार्ताकोव, गैरी माइकल |work=Lecture notes for Asian Art and Architecture: Art & Design 382/582|publisher=आयोवा स्टेट यूनिवर्सिटी |title=Lecture 17: Sherman Lee's History of Far Eastern Art (Indonesia and Cambodja)|url=http://www.public.iastate.edu/~tart/arth382/lecture17.html|accessdate=९ नवम्बर २०१४| language = en}}</ref> [[संसार]] के जीवन चक्र से उपरी रूप जहाँ प्रबुद्ध आत्मा [[शून्यता]] के समान, सांसारिक रूप के साथ संलग्न नहीं होती, उसे पूर्ण खालीपन अथवा [[अनत्ता|अपने आप अस्तित्वहीन रखना]] आता है। ''कामधातु'' को आधार से निरूपित किया गया है, ''रूपधातु'' को पाँच वर्गाकार मंजिलों (सरंचना) से और ''अरूपधातु'' को तीन वृत्ताकार मंजिलों तथा विशाल शिखर स्तूप से निरूपित किया गया है। इन तीन स्तरों के स्थापत्य गुणों में लाक्षणिक अन्तर हैं। उदाहरण के लिए रूपधातु में मिलने वाले वर्ग और विस्तृत अलंकरण ''अरूपधातु'' के सरल वृत्ताकार मंजिल में लुप्त हो जाते हैं, जिससे रूपों की दुनिया को निरूपित किया जाता है–जहाँ लोग नाम और रूप से जुड़े रहते हैं—रूपहीन दुनिया में परिवर्तित हो जाते हैं।<ref>Soekmono (1976), पृष्ठ १७</ref>
बोरोबुदुर में सामूहिक पूजा घूमते हुये तीर्थ के रूप में की जाती है। तीर्थयात्रियों का शिखर मंजिल तक जाने के लिए सीढ़ियां और गलियारा मार्गदर्शन करते हैं। प्रत्येक मंजिल [[आत्मज्ञान के चार चरण|आत्मज्ञान]] के एक स्तर को निरूपित करती है। तीर्थयात्रियों का मार्गदर्शन करने वाला पथ [[बौद्ध ब्रह्माण्ड विज्ञान]] को प्रतीकात्मक रूप में परिकल्पित करता है।<ref name="Ferschin2004">{{cite conference|title=Architecture as Information Space |trans-title=ज्ञान समष्टि के रूप में स्थापत्यकला |booktitle=8th Int. Conf. on Information Visualization|author=पीटर फेरसचिन और आंद्रेयास ग्रामेलोफेर |doi=10.1109/IV.2004.1320142|pages=१८१–१८६|year=२००४|publisher=[[इंस्टिट्यूट ऑफ़ इलेक्ट्रिकल एंड इलेक्ट्रॉनिक्स एनगिनीर्स इंजीनियर्स]]}}</ref>
सन् १८८५ में आकस्मिक रूप से आधार में छुपी हुई सरंचना खोजी गयी।<ref name="kompas">{{cite news|publisher=[[कोम्पस]]|title=Borobudur Pernah Salah Design?|trans-title=बोरोबुदुर की बनावट गलत नहीं|language=id|url=http://www.kompas.com/kompas-cetak/0004/07/dikbud/boro09.htm|archiveurl=https://web.archive.org/web/20071226230646/http://www.kompas.com/kompas-cetak/0004/07/dikbud/boro09.htm|archivedate=2007-12-26|date=७ अप्रैल २०००|accessdate=९ नवम्बर २०१४|dead-url=no}}</ref> "छुपे हुये पाद" में उच्चावच भी शामिल हैं, जिनमें से १६० वास्तविक ''कामधातु'' के विवरण की व्याख्य करते हैं। इसके अलावा बच्चे हुये उच्चावच शिलालेखित चौखट हैं जिसमें मूर्तिकार ने नक्काशियों के बारे में कुछ आवश्यक अनुदेश लिखे थे।<ref name="p18">Soekmono (1976), पृष्ठ १८</ref> वास्तविक आधार के ऊपर झालरदार आधार बना हुआ है जिसका उद्देश्य आज भी रहस्य बना हुआ है। प्रारम्भिक विचारों के अनुसार पहाड़ी में विनाशकारी घटाव आने की स्थिति में वास्तविक आधार को आच्छादित करने के लिए हैं।<ref name="p18" /> अन्य मतों के अनुसार झालरदार आधार बनाने का कारण [[नगर नियोजन]] और स्थापत्य के बारे में प्राचीन भारतीय पुस्तक ''[[वास्तु शास्त्र]]'' के अनुसार छुपे हुये मूल आधार में बनावट दोष होना है।<ref name="kompas" /> इसके बावजूद चूँकि इसका निर्माण कार्य आरम्भ हो चुका था अतः झालरदार आधार का निर्माण पूर्ण सौंदर्य और धार्मिक विचारों का सुक्ष्मता से ध्यान रखकर किया गया।
==बुद्ध प्रतिमायें==
[[File:Borobudur-perfect-buddha.jpg|thumb|left|upright|''[[धर्मचक्र|धर्मचक्र मुद्रा]]'' में बुद्ध की एक मूर्ति]]
[[बौद्ध ब्रह्माडिकी]] को पत्थर पर उतारने की कहानी के अतिरिक्त भी बोरोबुदुर में बुद्ध की विभिन्न मूर्तियाँ मौजूद हैं। इसमें पैर पर पैर रखकर [[पद्मासन]] स्थिति वाली मूर्तियाँ पाँच वर्गाकार चबूतरों पर (''रुपधातु'' स्तर) के साथ-साथ उपरी चबूतरे (''अरुपधातू'' स्तर) मौजूद हैं।
''रुपधातु'' स्तर पर देवली में बुद्ध की प्रतिमायें स्तंभवेष्टन (वेदिका) के बाहर पंक्तियों में क्रमबद्ध हैं जिसमें उपरी स्तर पर मूर्तियों की संख्या लगातार कम होती है। प्रथम वेदिका में १०४ देवली, दूसरी में ८८, तीसरी में ७२, चौथी में ७२ और पाँचवी में ६४ देवली हैं। कुल मिलाकर ''रुपधातु'' स्तर तक ४३२ बुद्ध की मूर्तियाँ हैं।<ref name="p35-36">Soekmono (1976), पृष्ठ ३५–३६</ref> ''अरुपधातु'' स्तर (अथवा तीन वृत्ताकार चबूतरों पर) पर बुद्ध की मूर्तियाँ स्तूपों के अन्दर स्थित हैं। इसके प्रथम वृत्ताकार चबूतरे पर ३२ स्तूप, दूसरे पर २४ और तीसरे पर १६ स्तूप हैं जिसका कुल ७२ स्तूप होता है।<ref name="p35-36" /> मूल ५०४ बुद्ध मूर्तियों में से ३०० से अधिक क्षतिग्रस्थ (अधिकतर का सिर गायब है) हो चुकी हैं और ४३ मूर्तियाँ गुम हैं। स्मारक की खोज होने तक मूर्तियों के सिर पाश्चात्य संग्राहलयों द्वारा संग्रह की वस्तु के रूप में चोरी कर लिया।<ref>{{cite journal| title=Acquisition |trans-title=अर्जन |journal=क्रिटिकल इन्क्वायरी |author=हीराम डब्ल्यू वुडवर्ड जूनियर |volume=६ |issue=२ |year=१९७९ |pages=२९१–३०३| doi=10.1086/448048 | language = en}}</ref> बोरोबुदुर से बुद्ध की मूर्तियों के इन शिर्षमुखों में से कुछ अब [[ऐम्स्टर्डैम]] के [[ट्रोपेन म्यूजियम]] और [[लंदन]] के [[ब्रिटिश संग्रहालय]] सहित विभिन्न संग्राहलयों में देखे जा सकते हैं।<ref>{{Cite web
| url = http://www.bbc.co.uk/ahistoryoftheworld/objects/CPbWMMoFSnmUlSHF3dkf5A#
| title = Borobudur Buddha head |trans-title=बोरोबुदुर बुद्ध के मस्तिष्क
| date = जून २०१०
| publisher = [[बीबीसी]]
| accessdate = ५ नवम्बर २०१४
| quote = A history of world, The British Museum (विश्व का इतिहास, [[ब्रिटिश संग्रहालय]]) | language = en
}}</ref>
[[File:WLANL - Pachango - Tropenmuseum - Kop Borobudur.jpg|thumb|upright|[[ट्रोपेनमुसुम]], एम्स्टर्डम में बोरोबुदुर बुद्ध प्रतिमा का मस्तिष्क।]]
[[File:Headless buddha.jpg|thumb|upright|बोरोबुदुर में मस्तिष्क रहित बुद्ध की मूर्ति, इसकी खोज के बाद कई मूर्तियाँ विदेशों में संग्राहलयों में रखने के लिए चोरी हो गई।]]
[[File:Borobudur Lion Guardian.jpg|thumb|upright|शेर द्वारपाल]]
पहली नज़र में बुद्ध की सभी मूर्तियाँ समरूप प्रतीत होती हैं लेकिन उन सभी मुर्तियों की ''[[मुद्रा]]'' अथवा हाथों की स्थिति में अल्प भिन्नता है। इनमें ''मुद्रा'' के पाँच समूह हैं: उत्तर, पूर्व, दक्षिण, पश्चिम और शिरोबिंदु। ये सभी मुद्रायें [[महायान]] के अनुसार पाँच क्रममुक्त दिक्सूचक को निरुपित करती हैं। प्रथम चार वेदिकाओं में पहली चार ''मुद्रायें'' (उत्तर, पूर्व, दक्षिण और पश्चिम) में प्रत्येक मूर्ति कम्पास की एक दिशा को निरुपित करता है। पाँचवी वेदिका में बुद्ध की मूर्ति और उपरी चबूतरे के ७२ स्तूपो में स्थित मूर्तियाँ समान ''मुद्रा'' (शिरोबिंदु) में हैं। प्रत्येक मुद्रा में 'पाँच ध्यानी बुद्ध' में से किसी एक को निरूपित करती है जिनमें प्रत्येक का अपना प्रतीकवाद है।<ref>{{cite book|title=The Twilight Language: Explorations in Buddhist Meditation and Symbolism|trans-title=अस्पष्ट भाषा: बौद्ध ध्यान और प्रतीकों की व्याख्या |author= रॉड्रिक एस बुकनेल और मार्टिन स्टुअर्ट-फॉक्स |publisher= रूटलेज |location=यूके |year=१९९५ |isbn=0-7007-0234-2 | language = en}}</ref>
''प्रदक्षिणा'' अथवा दक्षिणावर्त परिक्रमा (घड़ी की दिशा में परिक्रमा) के अनुसार पूर्व से आरम्भ करते हुये बोरोबुदुर में बुद्ध की मुर्तियों की मुद्रा निम्न प्रकार है:
{| class="wikitable sortable" style="width:60%;"
|-
! style="width:70px;"|प्रतिमा
! style="width:70px;"|मुद्रा
! style="width:140px;"|प्रतीकात्मक अर्थ
! style="width:80px;"|ध्यानी बुद्ध
! style="width:60px;"|प्रधान दिग्बिन्दु
! style="width:100px;"|प्रतिमा की स्थति
|-
|[[File:COLLECTIE TROPENMUSEUM Boeddhabeeld van de Borobudur TMnr 10016277.jpg|70px]]
|''भूमिस्पर्श मुद्रा''
|पृथ्वी साक्षी है
|[[अक्षोभ्य]]
| पूर्व
| प्रथम चार पूर्वी वेदिकाओं में ''रूपधातु'' झरोखे पर
|-
|[[File:COLLECTIE TROPENMUSEUM Boeddhabeeld van de Borobudur TMnr 60013976.jpg|70px]]
|''वार मुद्रा''
|परोपकार, दान देने
|[[रत्नसम्भव]]
|दक्षिण
|प्रथम चार दक्षिण वेदिकाओं में ''रूपधातु'' झरोखे पर
|-
|[[File:COLLECTIE TROPENMUSEUM Boeddhabeeld van de Borobudur voorstellende Dhyani Boeddha Amitabha TMnr 10016276.jpg|70px]]
|''ध्यान मुद्रा''
|एकाग्रता और ध्यान
|[[अमिताभ]]
|पश्चिम
|प्रथम चार पश्चिमी वेदिकाओं में ''रूपधातु'' झरोखा
|-
|[[File:COLLECTIE TROPENMUSEUM Boeddhabeeld van de Borobudur voorstellende Dhyani Boeddha Amogasiddha TMnr 10016274.jpg|70px]]
|''अभय मुद्रा''
|साहस, निर्भयता
|[[अमोघसिद्धि]]
|उत्तर
|प्रथम चार उत्तरी वेदिकाओं में ''रूपधातु'' झरोखा
|-
|[[File:COLLECTIE TROPENMUSEUM Boeddhabeeld van de Borobudur voorstellende Dhyani Boeddha Vairocana TMnr 10015947.jpg|70px]]
|''वितर्क मुद्रा''
|तर्क और पुण्य
|[[वैरोचन]]
|शिरोबिंदु
|सभी दिशाओं में पाँचवी (सबसे उपरी) वेदिका के ''रूपधातु'' झरोखे
|-
|[[File:COLLECTIE TROPENMUSEUM Boeddhabeeld van de Borobudur TMnr 60019836.jpg|70px]]
|''[[धर्मचक्र|धर्मचक्र मुद्रा]]''
|घूमता हुआ ''धर्म'' (कानून) का पहिया
|[[वैरोचन]]
|शिरोबिंदु
|तीन परिक्रमा वाले चबूतरों के छिद्रित ७२ स्तूपों में ''अरूपधातु''
|}
==चित्र दीर्घा==
===उच्चावचों की चित्र दीर्घा===
<gallery mode=packed>
File:Borobudur ship.JPG|<small>[[बोरोबुदुर जहाज|बोरोबुदुर में जहाज]] के उच्चावच प्रपट्ट।</small>
File:Musician Borobudur.jpg|<small>संगीत कला का प्रदर्शन करते संगीतकार, सम्भवतः [[गमेलन]] का प्रारम्भिक रूप।</small>
File:Apsara Borobudur.jpg|<small>बोरोबुदुर की [[अप्सरा]]। </small>
File:Sailendra King and Queen, Borobudur.jpg|<small>अपनी प्रजा के साथ राजा और रानी के दृश्य।</small>
File:Borobudur relief 3.jpg|<small>गलियारे की दिवार का एक उच्चावच।</small>
File:Borobudur Keris.jpg|<small>एक हथियार, सम्भवतः केरिस का प्रारम्भिक रूप।</small>
File:Borobodur2.jpg|<small>एक उत्कीर्णित पत्थर।</small>
File:Tara Borobudur 3.jpg|<small>चमारा के साथ [[तारा (बौद्ध धर्म)|तारा]]</small>
File:Tara Borobudur 2.jpg|<small>कमल के फूल के साथ सुरसुन्दरी</small>
File:029 LalitavistaraDeva listening to Dhamma.jpg|<small>एक उच्चावच का दृश्य</small>
</gallery>
===बोरोबुदुर दीर्घा===
<gallery mode=packed>
File:World Heritage inscription of Borobudur Temple 1991.jpg|<small>बोरोबुदुर मंदिर का विश्व धरोहर शिलालेख</small>
File:The procedures visiting Borobudur Temple.jpg|<small>बोरोबुदुर मंदिर में भ्रमण करने के लिए दिशा-निर्देशक</small>
File:The inscription of Borobudur restoration in 1973.jpg|<small>इन्डोनेसिया के पूर्व राष्ट्रपति सोेहरटो द्वारा १९७३ में बोरोबुदुर की मरम्मत का शिलालेख</small>
File:Scaterred Antefix - decorative architectural ornament either on the top of balustrade on Borobudur temple wall.jpg|<small>कर्मविभांगगा संग्राहलय में बोरोबुदुर मंदिर के बिखरे हुये भाग। लोग आजतक इनकी मूल स्थिति ज्ञात नहीं कर पाये।</small>
File:The Unfinished Buddha of Borobudur at Karmawibhangga Museum.jpg|<small>[[कर्मविभांगगा संग्राहलय]] में बोरोबुदुर के मुख्य स्तूप का [[अधूरा बुद्ध]]। लोग इसपर उपहार चढ़ाते हैं <!--please anyone tralanslate it--> On its back is ''chattra'' or three leveled parasol which was dismantled from the top of Borobudur's main stupa because of frequent lightning.।</small>
File:Borobudur Stupas from the ninth levels.jpg|<small>नौंवे स्तर से बोरोबुदुर स्तूप</small>
File:Buddha in the Stupa Borobudur.jpg|<small>एक स्तूप के अन्दर बुद्ध प्रतिमा</small>
</gallery>
==टिप्पणी==
{{टिप्पणीसूची|2}}
==सन्दर्भ==
{{refbegin}}
* {{cite book|author=Parmono Atmadi|title=Some Architectural Design Principles of Temples in Java: A study through the buildings projection on the reliefs of Borobudur temple|publisher=गजह माडा यूनिवर्सिटी प्रेस|location=योग्याकर्ता|year=१९८८ |isbn=979-420-085-9|languag=अंग्रेज़ी}}
* {{cite book|author=Jacques Dumarçay|title=Borobudur|others=trans. and ed. by Michael Smithies|edition=2nd|location=सिंगापुर |publisher=ऑक्सफ़ोर्ड यूनिवर्सिटी प्रेस |year=१९९१ |isbn=0-19-588550-3| language = en}}
* {{cite book|author=Luis O. Gómez and Hiram W. Woodward, Jr. |title=Barabudur: History and Significance of a Buddhist Monument |url=https://archive.org/details/barabuurhistorys0000unse |location=बर्कले |year=१९८१ |isbn=0-89581-151-0|publisher=यूनिवर्सिटी ऑफ़ कैलिफ़ोर्निया| language = en}}
* {{cite book|author=John Miksic|title=Borobudur: Golden Tales of the Buddhas|isbn=0-87773-906-4|year=१९९० |publisher=[[शम्भाला पब्लिकेशन्स]]|location=बोस्टन | language = en}}
* {{cite journal|title=Chandi Borobudur: A Monument of Mankind|author=Soekmono|publisher=युनेस्को प्रेस |location=पेरिस |year=१९७६ |url=http://unesdoc.unesco.org/images/0002/000200/020097E.pdf#search=%22soekmono%20chandi%20borobudur%22| accessdate=६ नवम्बर २०१४| language = en}}
* {{cite book | author = R. Soekmono, J.G. de Casparis, J. Dumarçay, P. Amranand and P. Schoppert| title = Borobudur: A Prayer in Stone| publisher = आर्चीपेलगो प्रेस | year = १९९० | location = सिंगापुर | isbn = 2-87868-004-9| language = en}}
{{refend}}
==इन्हें भी देखें==
*[[ललितविस्तर सूत्र]]
*[[महात्मा बुद्ध]]
==बाहरी कड़ियाँ==
{{Commons category|Borobudur|बोरोबुदुर}}
{{wikivoyage|Borobudur|बोरोबुदुर}}
* [http://www.borobudurpark.com/ आधिकारिक जालस्थल]
* [http://whc.unesco.org/en/list/592 युनेस्को साइट]
* [http://rubens.anu.edu.au/htdocs/bycountry/indonesia/borobudur/ बोरोबुदुर पर ऑस्ट्रेलियाई राष्ट्रीय विश्वविद्यालय के अनुसंधान परियोजना] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140718090136/http://rubens.anu.edu.au/htdocs/bycountry/indonesia/borobudur/ |date=2014-07-18 }}
* [http://masterpieces.asemus.museum/borobudur/ बोरोबुदुर के गुप्त विश्लेषण] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141228053135/http://masterpieces.asemus.museum/borobudur/ |date=2014-12-28 }}
* [http://ghn.globalheritagefund.org/?id=856/ वैश्विक धरोहर नेटवर्क पर बोरोबुदुर का अन्वेषण]
* [http://www.indiamonuments.org/Indonesia/Indonesia%2001.htm बोरोबुदुर स्तूपों के चित्र] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141021181846/http://www.indiamonuments.org/Indonesia/Indonesia%2001.htm |date=2014-10-21 }}
[[श्रेणी:बौद्ध तीर्थ स्थल]]
[[श्रेणी:इण्डोनेशिया]]
[[श्रेणी:इन्डोनेसिया में बौद्ध धर्म]]
[[श्रेणी:बौद्ध विहार]]
[[श्रेणी:इन्डोनेसियाक विश्व सम्पदा क्षेत्रसभ]]
opvkgtgz2l1uctmzdta7wqzpka7l4o6
पानी पुरी
0
36529
279873
234160
2026-08-26T20:13:08Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279873
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox prepared food
| name =पानी पुरी<br>Panipuri
| image =Indian cuisine-Panipuri-03.jpg
| image_size = 250px
| caption = पानी पुरी चटनी कऽ सङ्ग
| country = [[भारत]]
| region = [[उत्तर भारत]]
| creator =
| type = [[नास्ता]]
| served =
| main_ingredient = [[आटा]], मसालादार पानि, [[पिआउज]], [[आलू]], [[चना]]
| variations =
| calories =
| other =
}}
{{भारतीय व्यंजन}}
'''पानी पुरी''' [[भारतीय उपमहाद्वीप]]क एक लोकप्रिय अल्प भोजन छी।<ref>Tarla Dalal, Chaat Cookbook., Gardners Books, 2000, 116 p. ({{ISBN|978-81-86469-62-0}}</ref> भारत, नेपाल आ पाकिस्तानमे एकर अत्यधिक लोकप्रियता अछि। भारतमे एकरा भिन्न भिन्न नामसँ जानल जाएत अछि जेना [[उत्तर भारत]]मे पानी पुरी या '''गोलगप्पे''', [[पूर्वी भारत|पूर्व भारत]]मे '''फुचका''', [[दक्षिण भारत]]मे '''पानी पुरी''' आ [[पश्चिमी भारत|पश्चिम भारत]]मे '''गुपचुप'''।<ref>{{cite web|url=http://www.indiatimes.com/culture/food/11-different-names-for-your-favourite-pani-puri-230821.html|title=11 Different Names For Your Favourite Pani Puri|publisher=}}</ref> प्राय लोकसभ एकरा [[दुपहर]] या साँझक समयमे खाए लेल पसन्द करैत अछि। पानी पुरी २० सँ बेसी तरिकासँ बनाएल जाएत अछि जहिमे खट्टा पानीपुरी, मीठी पानीपुरी आ तीखी पानीपुरी सबसँ लोकप्रिय मानल जाएत अछि।
पानी पुरीकेँ आओर बेसी चहटगर बनेबाक लेल एहिमे [[आलू]], [[पिआउज]] [[मर्चाई]], [[मटर]] सँ बनल चोखा आधा भरि [[इमली]]क [[जल|पानि]] सँ पूरा भरल जाएत अछि। एहि वाहेक अलग किसिमक गोलगप्पा जहिमे सौंठक [[चटनी]], [[मीठ]] चटनी, मीठ [[गुलाब]] पानि, आ [[दही]]क सङ्ग भरि सेहो बनाएल जाएत अछि।<ref>{{Cite book|title=Shadows in the Sun: Healing from Depression and Finding the Light Within|url=https://archive.org/details/shadowsinsunheal0000ramp_v3k3|last=Ramprasad|first=Gayathri|publisher=Hazelden|year=2014|isbn=978-1-61649-531-2|location=|pages=[https://archive.org/details/shadowsinsunheal0000ramp_v3k3/page/262 260]}}</ref><ref>[https://www.vegrecipesofindia.com/pani-puri-recipe-mumbai-pani-puri-recipe/ Pani Puri recipe] in Veg Recipes of India</ref><ref>[http://hindi.webdunia.com/cookery-indian/%E0%A4%9A%E0%A4%9F%E0%A4%AA%E0%A4%9F%E0%A5%87-%E0%A4%95%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A5%80%E0%A4%AE%E0%A5%80-%E0%A4%AB%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A5%82%E0%A4%9F%E0%A5%8D%E2%80%8D%E0%A4%B8-%E0%A4%97%E0%A5%8B%E0%A4%B2%E0%A4%97%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%AA%E0%A5%87-1120703050_1.htm गोल गप्पे बनाने के नुस्ख़े]</ref>
==इतिहास ==
पानी पुरीक शाब्दिक अर्थ छी "पानि कऽ रोटी" एकर मूलक बारेमे बहुत कम जानकारी अछि मुदा पानी पुरी शब्द सन् १९५५ मे आ गोल्गप्पा शब्द सन् १९५१ मे दर्ज कएल गेल छल।<ref>"Some visitors are impressed with the unique foods of the city, famous among them are Aalu Chap (a hot potato preparation), Golgappa (a juicy preparation)..", ''The National Geographical Journal of India'', page 116, published by National Geographical Society of India, 1955.</ref><ref>''Census of India'', 1951, '''8''':1:[https://books.google.com/books?id=lkoOAQAAIAAJ&q=golgappa 474].</ref>
== बनेबाक विधि ==
=== सामग्रीसभ ===
⚈ '''पुरी:''' पुरीक लेल [[सुजी]] १ कटोरी, [[मैदा]] २ कटोरी आ [[तेल]] छानऽक लेल।<br>⚈ '''विधि :''' सूजी आ मैदाकेँ मिलाए एकदम गाढ़ा आटा गुँथी। एक घण्टा गील रुमाल सँ झापि कऽ राखी। तेल गरम करी आ कम आँचमे पातर रोटी बेली। छोट कटोरी सँ गोला काटि छानि ली।<br>⚈ '''पानि कऽ लेल :''' [[इमली]] ५०० ग्राम, जलजीरा ४ चम्मच, कारी निमक २ चायक चम्मच, लाल मर्चाई पाउडर १ चम्मच, सक्कर ४-५ चम्मच। <br>⚈ '''विधि :''' इमलीक छोट-छोट टुकड़ा करि प्रेसर कुकरमे ४ कप पानि राखि २ सँ ३ सीटी आबै धरि उबाली। ठण्डा भऽ गेलाक बाद मिक्सीमे पीसी। आब एकरा छानि ली आ बाँकी सब सामग्री मिलाए ३ कप पानि आओर मिलाए ओकरा ठण्डा करि ली।<br>⚈ '''भरवाक लेल :''' उबलल आलू ४ सानल, चटनी ३ चम्मच, बूँदी १/४ कप भीजल, कारी निमक १/२ चम्मच, लाल मिर्च पाउडर १/४ चम्मच, जीरा (पीसल) १/४ चम्मच निमक स्वादानुसार। सब सामग्री मिलाए राखि ली।<br>⚈ '''मीठ चटनीक लेल :''' २ चम्मच पिसल अमचूरकेँ १ कप पानिमे भिजाए ली आ ओकर बाद ओकरा उबालि ली। आब ओहिमे १/२ चम्मच कारी निमक, १ चम्मच जीरा पीसल, गरम मसाला १/४ चम्मच, लाल मर्चाई १/४ चम्मच, सक्कर १/२ कप मिलाए ओकरा ठण्डा करि ली आ अन्तत: आब ओकरा डुबाबी आ खाए लेल सुरू करी।
==तस्वीरसभ==
<gallery heights="130px" mode="packed">
File:Fuchka_or_Panipuri_in_Kolkata.jpg|सड़क पर दोकानदार बेचैत
File:Home made Indian Panipuri.jpg|घरमे बनाएल पानी पुरी
File:Potato Stuffing.JPG|आलुक सङ्ग
File:Indian cuisine-Panipuri-01.jpg|झिल्लीमे बन्द
File:Rava Pani Puri.JPG|जमाएल
File:Cream wala Gol-Gappa.JPG|क्रीमक सङ्ग
</gallery>
==एहो सभ देखी==
*[[दही पुरी]]
*[[पापड़ी]]
*[[मसाला पुरी]]
*[[सेव पुरी]]
== सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
{{Commons category|Panipuri|पानी पुरी}}
[[श्रेणी:अल्पाहार]]
[[श्रेणी:भारतीय फास्ट फुड]]
htfe4n1mx90lzug9bqf1cb4eib1mlhg
घडीफूल
0
36818
279751
206178
2026-08-26T19:12:01Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279751
wikitext
text/x-wiki
{{Speciesbox
| name = घडीफूल<br>Passiflora caerulea
| image = Passiflora caerulea (2019-06-24) frontal-view.jpg
| image_caption =पूर्ण रुपसँ फूलाएल घडीफूल
| image2 =Passiflora caerulea (2005 10 08) - vrucht open (2).jpg
| image2_caption = फल
| genus = Passiflora
| species = caerulea
| authority = [[कार्ल लिन्नियस|लि.]]
}}
'''घडीफूल''' ({{lang-en|Passiflora Caerulea}}) जकरा सामान्य [[अङ्ग्रेजी भाषा]]मे '''ब्ल्यु प्यासनफ्लावर''',<ref name=BSBI07>{{cite web |title=BSBI List 2007 |publisher=Botanical Society of Britain and Ireland |url=http://www.bsbi.org.uk/BSBIList2007.xls |format=xls |archive-url=https://www.webcitation.org/6VqJ46atN?url=http://www.bsbi.org.uk/BSBIList2007.xls |archive-date=2015-01-25 |accessdate=2014-10-17}}</ref> '''ब्ल्युक्राउन प्यासनफ्लावर'''<ref>{{PLANTS|id=PACA22|taxon=Passiflora caerulea|accessdate=31 January 2016}}</ref> या '''कमन प्यासन फ्लावर''' सेहो कहल जाएत अछि। ई फूल [[दक्षिण अमेरिका]]केँ [[मूल वनस्पति]] छी आ [[फूलदार वनस्पति]]क प्रजाति छी। ई समुचा उष्णकटिबन्धीय क्षेत्रमे लगाएल जाएत अछि। ई फूल झाड़ीदार, पतझड़ी या अर्द्ध-सदाबहार कोमल लतावला होएत अछि जे {{convert|10|m|ft|0|abbr=on}} धरि पैग भऽ सकैत अछि। ई फूलक पत्ता ताड़ आ सुगन्धित होएत अछि, आ एकर फूल बुलु-उज्जर रङ्गक होएत अछि आ एकर फलक रङ्ग बुलु-उज्जर आ भुरा होएत अछि। अण्डा आकारक एकर सन्तोला रङ्गक फलसभ {{convert|6|cm|0|abbr=on}} धरि होएत अछि आ ई खाए योग्य आ नरम रहैत अछि।<ref name=RHSAZ>{{cite book|title=RHS A-Z encyclopedia of garden plants|url=https://archive.org/details/azencyclopediaof0000unse|year=2008|publisher=Dorling Kindersley|location=United Kingdom|isbn=978-1405332965|pages=1136}}</ref>
==नाम==
==विवरण==
==व्यवसायिक खेती==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
{{Commonscat|Passiflora caerulea|घडीफूल}}
[[श्रेणी:नेपालक फूलसभ]]
c8pwhcftbx3gwpv0zkh9t2uz53g6qis
पाल वंश
0
37494
279860
244955
2026-08-26T20:06:17Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279860
wikitext
text/x-wiki
{{other uses|पाल (बहुविकल्पी)}}
{{Infobox former country
|conventional_long_name = पाल वंश
|common_name = पाल
|era = [[प्राचीन भारत]]
|status = साम्राज्य
|government_type = साम्राज्य
|year_start = ८म् शताब्दी
|year_end = १२म् शताब्दी
|p1 = गौड़ राज्य
|s1 = चेरो राज्य
|s2 = सेन राज्य
|image_map = Asia 800ad.jpg
|image_map_alt = पाल साम्राज्य
|image_map_caption = ८०० इस्वीमे [[एशिया]]मे पाल साम्राज्य
|capital = {{collapsible list
| [[Bikrampur]] | [[Pataliputra]] | [[Gauḍa (city)|Gauda]]<ref>{{cite book | author=Michael C. Howard | date=2012 | title=Transnationalism in Ancient and Medieval Societies: The Role of Cross-Border Trade and Travel | url=https://books.google.com/books?id=6QPWXrCCzBIC&pg=PA72 | publisher=McFarland | pages=72 | isbn=978-0-7864-9033-2 }}</ref> | [[Munger|Monghyr]] (Devapala) | [[Somapura]] (Dharampala) | Mahipal in present-day [[Murshidabad district]] (Mahipala I){{sfn|Huntington|1984|p=56}} | Ramavati in [[Varendra]] (Ramapala and successors) }}
|common_languages = [[संस्कृत ]], [[प्रकृत]] (प्रोटो-बङ्गाली सहित)
|religion = [[महायान|महायान बौद्ध]], [[बज्रयान|तान्त्रिक बौद्ध]], [[शैव]]<ref name=Sanderson>The Śaiva Age: The Rise and Dominance of Śaivism during the Early Medieval Period. In: Genesis and Development of Tantrism, edited by Shingo Einoo. Tokyo: Institute of Oriental Culture, University of Tokyo, 2009. Institute of Oriental Culture Special Series, 23, pp. 41–350.</ref>
|title_leader = सम्राट
|leader1 = [[गोपाल (पाल राजा)|गोपाल]]
|year_leader1 = ८म् शताब्दी
|leader2 = [[मदनपाल (पाल वंश)|मदनपाल]]
|year_leader2 = १२म् शताब्दी
|today = [[बङ्गलादेश]]<br />[[भारत]]<br />[[नेपाल]]<br />[[पाकिस्तान]]
}}
'''पाल साम्राज्य''' साम्राज्यवादी शक्ति छल, जे [[प्राचीन भारत|पूर्व प्राचीन समय]]मे [[भारतीय उपमहाद्वीप]]मे अवस्थित छल,<ref name="Sen1999">{{cite book|author=Sailendra Nath Sen|title=Ancient Indian History and Civilization|url=https://books.google.com/books?id=Wk4_ICH_g1EC&pg=PA280|year=1999|publisher=New Age International|isbn=978-81-224-1198-0|pages=280–}}</ref> जकर उत्पति [[बङ्गाल]]मे भेल। एकरसभक नाम एकर शासक वंशक नाम पर राखल गेल अछि, जकर शासककेँ नामक अन्तमे '''पाल''' प्रत्यय लागल रहैत अछि ([[संस्कृत]]: 'रक्षक')। ओसभ [[महायाना]] आ [[बज्रयाना|तान्त्रिक]] [[बुद्ध]] विद्यालयकेँ अनुसरण करैत छल। ई साम्राज्यक स्थापना चुनावद्वारा [[गोपाल]] सम्राटक रुपमे [[गौड़ (शहर)|गौड़]]मे ७५०म् आम युगमे भेल छल।<ref name="Majumdar1977">{{cite book |author=R. C. Majumdar |author-link=R. C. Majumdar |date=1977 |title=Ancient India |url=https://books.google.com/books?id=XNxiN5tzKOgC&pg=PA268 |publisher=Motilal Banarsidass |pages=268– |isbn=978-81-208-0436-4}}</ref> पाल सभक गढ़ [[बङ्गाल]] आ [[बिहार]] छी, जाहिकेँ प्रमुख शहरसभ [[विक्रमपुर]], [[पाटलीपुत्र]], [[गौड़ (शहर)|गौड़]], [[मुङ्गेर]], [[सोमपुर]], रामवत्ति ([[वरेन्द्र]]), [[ताम्रलिप्त]] आ [[जगद्दल]] छल।
पालसभ चतुर कुटनीतिज्ञ आ सैन्य विजेता छल। हुनकर सभक सेना अप्पन विशाल युद्ध [[हाथी]] लेल विख्यात छल। हिनकरसभक नौसेना [[बङ्गालक खाड़ी]]मे व्यापारिक आ रक्षात्मक भूमिका प्रदान केनए अछि। पालसभ शास्त्रीय [[भारतीय दर्शन]]क महत्वपूर्ण प्रवर्तक छल, [[भारतीय साहित्य|साहित्य]], [[भारतीय चित्रकला|चित्रकला]], आ [[भारतीय मूर्तिकला|मूर्तिकला]]। ओसभ भव्य मन्दिर आ मठक निर्माण केनए छल, [[सोमपुरा महाविहार]] सहित, [[नालन्दा]] आ [[विक्रमशिला विश्वविद्यालय|विक्रमशिला]]क महान विश्वविद्यालयसभक संरक्षण केलक। [[बङ्गाली भाषा|प्रोटो-बङ्गाली भाषा]] पाल नियमक तहत विकसित भेल। ई साम्राज्य [[श्रीविजय साम्राज्य]], [[तिब्बती साम्राज्य]] आ [[अरब]] [[खिलाफत ए अब्बासिया]]क सङ्ग सम्बन्धक आनन्द लेलक। पालसभक सम्बन्धमे पुरातात्विक स्थलक सङ्गेसङ्ग अरबक इतिहासकारक अभिलेखसभमे पाओल गेल अब्बासिदक सिक्का, समृद्ध आ बौद्धिक सम्पर्कक इङ्गित करैत अछि। [[बगदाद]]मे [[हाउस अफ विजडम]] एहि अवधिक समय भारतीय सभ्यताक [[गणित|गणितीय]] आ खगोलीय उपलब्धिसभकेँ अवशोषित केलक।<ref>{{cite book |author=Raj Kumar |date=2003 |title=Essays on Ancient India |url=https://books.google.com/books?id=qvnjXOCjv7EC |publisher=Discovery Publishing House |page=199 |isbn=978-81-7141-682-0}}</ref>
९म् शताब्दीक शुरुमे पाल साम्राज्य उत्तरी भारतीय उपमहाद्वीपक प्रमुख शक्ति छल आ एकर क्षेत्र आधुनिक-पूर्वी [[पाकिस्तान]], [[भारत]], [[नेपाल]] आ [[बङ्गलादेश]]क भूभागसभमे पसरल छल।<ref name="Majumdar1977"/><ref>{{cite book |author=Sailendra Nath Sen |date=1999 |title=Ancient Indian History and Civilization |url=https://books.google.com/books?id=Wk4_ICH_g1EC&pg=PA280 |publisher=New Age International |pages=280– |isbn=978-81-224-1198-0}}</ref> सम्राट [[धर्मपाल (सम्राट)|धर्मपाल]] आ [[देवपाल (पाल वंश)|देवपाल]]क तहत ई साम्राज्य अपन चरम पर पहुँचि गेल छल। पालसभ [[तिब्बत]]मे [[अतीश दीपङ्कर]]क सङ्ग-सङ्ग दक्षिण पूर्व एशियामे सेहो एकटा मजबूत सांस्कृतिक प्रभाव छोड़लक। उत्तर भारतमे पालसभक नियन्त्रण अन्ततः अल्पकालिक छल, किआकी ओसभ [[कन्नौज]]क नियन्त्रणक लेल [[गुर्जर प्रतिहार]] आ [[राष्ट्रकूट]] सङ्ग सङ्घर्ष केलक आ पराजित भेल। अल्पकालिक गिरावटक बाद, सम्राट [[महिपाल प्रथम]] दक्षिण भारतीय [[चोल साम्राज्य|चोल]] आक्रमणक विरुद्ध बङ्गाल आ बिहारमे शाही गढ़सभकेँ बचाव केलक। सम्राट [[रामपाल]] अन्तिम मजबूत पाल शासक छल, जे [[कामरूप]] आ [[कलिङ (ऐतिहासिक क्षेत्र)|कलिङ]] उपर नियन्त्रण प्राप्त केलक। ११म् शताब्दीधरि ई साम्राज्य विद्रोहमे संलग्न कतेकौँ क्षेत्रक सङ्ग बहुत कमजोर भऽ गेल छल।
पुनरुत्थान [[हिन्दू]] [[सेन राजवंश]]सभ १२म् शताब्दीमे पाल साम्राज्यकेँ अलग कऽ देलक, जे भारतीय उपमहाद्वीपमे अन्तिम प्रमुख बौद्ध साम्राज्य शासनक अन्त कऽ देलक। पाल कालक बङ्गाली इतिहासक स्वर्ण युगसभमे एकटा मानल जाएत अछि।<ref name = "Sailendra1999" /> {{sfn | सेनगुप्ता | 2011 | pp = 39-49}} पालसभ युद्ध विभाजनक बीच कतेकौँ शताब्दी बाद बङ्गालमे स्थिरता आ समृद्धि आनलक। ओसभ पहिलुक बङ्गाली सभ्यताकेँ उपलब्धिसभक आगा बढ़ेलक आ कला आ वास्तुकलाकेँ उत्कृष्ट कार्य केलक। ओसभ [[बङ्गाली भाषा]]क लेल आधार तैआर केलक, जाहिमे एकर पहिल साहित्यिक कार्य, '[[चर्यापद]]' सेहो शामिल अछि। पाल विरासत एखनो [[तिब्बती बौद्ध धर्म]]मे परिलक्षित होएत अछि।
{{अनुवाद}}
== इतिहास ==
=== मूल ===
खालिमपुर तांबा के प्लेटक शिलालेख के अनुसार, पहिने पाल राजा गोपाल, वेपता नामक योद्धा के पुत्र छल ।"रामचरितम" मे कहलगेल अछि कि [[वरेन्द्र]] (उत्तर बंगाल) पालसभक जन्मभूमि ("जनकभु") छल। राजवंश के जातीय उत्पत्ति अज्ञात अछि, हालांकि हालके रिकॉर्ड इ दावा करैत अछि कि गोपाल एक [[गड़रिया ]] पौराणिक [[सौर वंश]] सऽ संबंधित छल।
'' बल्लाला-कारिता '' मे कहलगेल अछि कि पाल गड़रिया छल, [[तरानाथ]] हुनकर '' भारत मे बौद्ध धर्म के इतिहास '' के संग-संग घनाराम चक्रवर्ती के हुनकर '' [[धर्ममंगलवाक्य] धर्ममंगला] मे सेहो दोहरेलक। ] '' (दुन्नु 16 म् शताब्दी मे लिखल गेल अछि)। '' रामचरितम '' सेहो पंद्रहम पाल सम्राट, [[रामपाल]] के क्षत्रिय के रूप मे प्रस्तुत केने अछि । पौराणिक सौर वंश सऽ संबंधित दावा अविश्वसनीय अछि आ स्पष्ट रूप सऽ वंश के मूल उत्पत्ति के कवर करएके प्रयास प्रतीत होएत अछि। {{sfn | Sengupta | 2011 | pp = 39-49}} पाल वंश के सेहो ब्रांडेड कएलगेल अछि । [['उद्र]] किछ स्रोतसभ जेना '' [[Mañjuśrī-mūla-kalpa | मंजुश्री-मूलकल्प]] ''; इ हुनकर बौद्ध झुकाव के कारण भसकैत अछि। {{sfn|Bagchi|1993|p=37}}<ref>{{cite journal |author=Vasily Vasilyev |author-link=Vasily Vasilyev |translator=E. Lyall |date=December 1875 |title=Taranatea's Account of the Magadha Kings |url=https://archive.org/details/indianantiquarya014355mbp |journal=[[The Indian Antiquary]] |volume= IV |pages=365–66}}</ref><ref>{{cite book |author1=Ramaranjan Mukherji |author-link1=Ramaranjan Mukherji |author2=Sachindra Kumar Maity |date=1967 |title=Corpus of Bengal Inscriptions Bearing on History and Civilization of Bengal |location=Calcutta |publisher=Firma K.L. Mukhopadhyay |page=11}}</ref><ref>{{cite journal |author=J. C. Ghosh |date=1939 |title=Caste and Chronology of the Pala Kings of Bengal |journal=The Indian Historical Quarterly |volume=IX |issue=2 |pages=487–90}}</ref><ref>The Caste of the Palas, The Indian Culture, Vol IV, 1939, pp. 113–114, B Chatterji</ref><ref>{{cite book |last=M. N. Srinivas |author-link=M. N. Srinivas |date=1995 |title=Social Change in Modern India |publisher=Orient Blackswan |page=9 |isbn=978-81-250-0422-6}}</ref><ref>{{cite book |last=Metcalf |first=Thomas R. |date=1971 |title=Modern India: An Interpretive Anthology |url=https://archive.org/details/bwb_W7-BQV-161 |publisher=Macmillan |page=[https://archive.org/details/bwb_W7-BQV-161/page/115 115]}}</ref> [[अबू-फ़ज़ल इब्न मुबारक]] ([[ऐन-ए-अकबरी]] मे) के अनुसार,पाल गोपाल गड़रिया समुदाय से था | । <ref>{{cite book |author=André Wink |date=1990 |title=Al-Hind, the Making of the Indo-Islamic World |url=https://books.google.co.uk/books?id=g2m7_R5P2oAC&pg=PA265|publisher=Brill |page=265 |isbn=90-04-09249-8}}</ref><ref>{{cite book |author=Ishwari Prasad |date=1940 |title=History of Mediaeval India |url=https://books.google.com/?id=-AIdAAAAMAAJ&q=%220The+Pala+kings+have+been+described+as+Ksatriyas+and+Brahmans,+but+it+is+very+difficult+to+determine+this+point+conclusively.%22&dq=%220The+Pala+kings+have+been+described+as+Ksatriyas+and+Brahmans,+but+it+is+very+difficult+to+determine+this+point+conclusively.%22|publisher= |page=20 fn}}</ref>
=== स्थापना ===
[[शशांक]] राज्यक पतन के बाद, बंगाल क्षेत्र अराजकता के स्थिति मे छल । कोनो केंद्रीय प्राधिकरण नहि छल, आ क्षुद्र सरदार सभक बीच निरंतर संघर्ष छल । समकालीन लेखन अहि स्थिति के वर्णन '' मत्स्य नैया '' ("माछ न्याय" के रूप मे करैत अछि, माने एहन स्थिती जाहिमे बड़का माछ छोटका माछ के खाएत अछि)। गोपाल अहि समय के दौरान पहिल पाल राजा के रूप मे सिंहासन पर चढ़ल। खालिमपुर तांबा के प्लेट देख पता चलैत अछि कि क्षेत्रक 'प्रकृत' (लोकसभ) हुनका राजा बनेलक ।{{sfn|Sengupta|2011|pp=39–49}} लगभग ८०० साल बाद लिखएवाला तरानाथ इहो लिखने अछि कि हुनका लोकतांत्रिक तरीका सऽ बंगाल के लोकसभ द्वारा चुनल गेल छल। हालांकि, हुनकर खाता एकटा किंवदंती के रूप मे अछि, आ ऐतिहासिक रूप सऽ अविश्वसनीय मानल जाएत अछि। कह्बैका सभक अनुसार निरंकुशताके बाद, जनता सब पुस्ता दर पुस्ता बहुत राजा सब चुनलक, जाहि मे सभटा राजा के रानी [[नागा(पौराणिक कथा)|नागा]] जे पहिल राजा के रानी छलि तकरासँग चुनाव के बाद जाएत छल । हालांकि, गोपाल रानी के मारएमे कामयाब रहल आ सिंहासन पर बैसल रहल।<ref name="Biplab2005">{{cite book | author=Biplab Dasgupta | author-link = Biplab Dasgupta | date=2005 | title=European Trade and Colonial Conquest | url=https://books.google.com/books?id=YRRnRK8lEYEC&pg=PA341 | publisher=Anthem Press | pages=341– | isbn=978-1-84331-029-7}}</ref> ऐतिहासिक साक्ष्य सऽ संकेत मिलैत अछि कि गोपाल सीधा अपन नागरिक द्वारा नहि चुनल गेल छल, बरु सामंती सरदारक एक समूह द्वारा चुनलगेल। अहि तरहक चुनाव क्षेत्र समकालीन समाजसभ मे बहुत आम बात छल। {{sfn|Sengupta|2011|pp=39–49}}<ref name="Biplab2005"/>
गोपालक अधिरोहण एक महत्वपूर्ण राजनीतिक आयोजन छल किआकी कतेकौं स्वतंत्र प्रमुखसभ बिना कोनो संघर्ष के अपन राजनीतिक अधिकार के मान्यता देलक। <ref name="Sailendra1999">{{cite book | author=Sailendra Nath Sen | date=1999 | title=Ancient Indian History and Civilization | url=https://books.google.com/books?id=Wk4_ICH_g1EC&pg=PA278 | publisher=New Age International | pages=277–287 | isbn=978-81-224-1198-0}}</ref>
===धर्मपाल आ देवपाल के तहत विस्तार===
[[File:Indian Kanauj triangle map.svg|thumb|right|[[कन्नौज]] त्रिकोण के एक चित्रण]]
गोपाल के साम्राज्यक हुनकर बेटा [[धर्मपाल (सम्राट) | धर्मपाल]] आ हुनकर पोता [[देवपाल (पाल वंश) | देवपाल]] बहुत विस्तार केलक । धर्मपाल के [[गुर्जर-प्रतिहार | प्रतिहार]] शासक [[वत्सराज | वत्सराज]] हरौने छल। बाद मे, [[राष्ट्रकूट]] राजा [[ध्रुव धर्मशाला | ध्रुव]] धर्मपाल आ वत्सराज दुन्नु के हरौलक। ध्रुव के दक्कन क्षेत्र दिस प्रस्थान केला बाद, धर्मपाल उत्तरी भारत मे एकटा शक्तिशाली साम्राज्यक निर्माण केलक। हुनकाद्वारा [[कन्नौज]] के इंद्रायुध के हराएलगेल, आ कन्नौज के सिंहासन पर अपन स्वयं के नामपर चकरौधा के स्थापित केलक। उत्तर भारत के अन्य छोटका राज्यसभ सेहो हुनकर आत्महत्या के स्वीकार केलक। जल्दीए, हुनकर विस्तार वत्सराज के पुत्र [[नागभट्ट द्वितीय]] द्वारा परिक्षण लेल गेल, जे कन्नौज पर विजय प्राप्त लेल चकरौधा के हटा देलक। नागभट्ट द्वितीय तखन [[मुंगेर]] तक उन्नत भेल आ धर्मपाल के एक युद्ध मे पराजित केलक।धर्मपालक आत्मसमर्पण केनाए आ [[राष्ट्रकूट वंश | राष्ट्रकूट]] सम्राट [[गोविंद तृतीय]] के संग गठबंधन करएके लेल मजबूर कएलगेल, जे तखन उत्तर भारत पर हस्तक्षेप करैत [नागभट्ट द्वितीय] पर आक्रमण कऽ पराजित केलक। <ref>{{cite book |author1=John Andrew Allan |author2=Sir T. Wolseley Haig |date=1934 |title=The Cambridge Shorter History of India |publisher=Macmillan Company |page=143}}</ref><ref name="Sinha1977p177" /><ref>{{cite book | author=Bindeshwari Prasad Sinha |author-link=Bindeshwari Prasad Sinha | year=1977 | title=Dynastic History of Magadha | url=https://books.google.com/books?id=gYO25eaDrqUC&pg=PA179 | location=New Delhi | publisher=Abhinav Publications | page=179 | isbn=978-81-7017-059-4 | quote=Nāgabhaṭa-II defeated Cakrāyudha and occupied Kanauj ... battle between the king of Vaṅga and Nāgabhaṭa in which the latter emerged victorious ... may have been fought at Mudgagiri (Monghyr in Bihar). If so, it shows the utter humiliation of Dharmapāla and strengthens the suspicion that as a revenge he might have surrendered to and welcomed Govinda III when he invaded North India.}}</ref> राष्ट्रकूट अभिलेखसभ सऽ जानकारी होएत अछि कि चक्रायुध आ धर्मपाल दुन्नु राष्ट्रकूटक आत्महत्या के मान्यता देलक। व्यवहार मे, धर्मपाल गोविंदा तृतीय के डेक्कन लेल गेलाबाद उत्तर भारत पर नियंत्रण प्राप्त केलक। ओ '' परमेस्वर परमभट्टारक महाराजाधिराज '' के उपाधि धारण केलक।.<ref name="Sailendra1999"/>
धर्मपालक उत्तराधिकार हुनक पुत्र देवपाल केलथि, जिनका सभसऽ शक्तिशाली पाल शासक मानल जाएत अछि।<ref name="Sailendra1999"/> हुनक अभियानक परिणामस्वरूप [[प्रागज्योतिषा]] (वर्तमान असम) जतए राजा लड़ाइ केने बिना [[उत्कल साम्राज्य | उत्कल]] (वर्तमान उड़ीसा) के राजा के सौंप देलक, जकर राजा अपन राजधानी सऽ भागि गेल छल।<ref>Bhagalpur Charter of Narayanapala, year 17, verse 6, ''[[The Indian Antiquary]]'', XV p. 304.</ref> हुनक उत्तराधिकारि सभक शिलालेख सेहो हुनकर द्वारा कतेकौं अन्य क्षेत्रीय जीत के दावा करैत अछि, लेकिन इ अत्यधिक अतिरंजित अछि (देखु[[#Geography | भूगोल]] नीचाके अनुभाग)।{{sfn|Sengupta|2011|pp=39–49}}<ref name="Sinha1977p185">{{cite book | author=Bindeshwari Prasad Sinha |author-link=Bindeshwari Prasad Sinha | year=1977 | title=Dynastic History of Magadha | url=https://books.google.com/books?id=gYO25eaDrqUC&pg=PA185 | location=New Delhi | publisher=Abhinav Publications | page=185 | isbn=978-81-7017-059-4 }}</ref>
=== पतन के प्रथम चरण ===
देवपालक मृत्यु क बाद, पाल साम्राज्य धीरे-धीरे विघटित होएत गेल । [[विग्रहपाल I | विग्रहपाल]], जे देवपाल के भतीजा छल, किछुवे समय के शासनक बाद सिंहासन त्याग केलक, आ एकटा तपस्वी बनि गेल। विगरपाल के पुत्र आ उत्तराधिकारी [[नारायणपाल]] एकटा कमजोर शासक साबित भेल। हुनक शासनकालक दौरान, राष्ट्रकूट राजा [[अमोघवर्ष]] पलास के हरौलक। पाल के पतन सऽ उत्साहित होएत, [[असम]] के राजा हरजारा शाही पदवी ग्रहण केलक आ [[शैलोदभावा वंश | सेलोडभवास]] मे अपन शक्ति स्थापित केलक [[उड़ीसा, भारत, उड़ीसा]]।<ref name="Sailendra1999"/>
नारायणपाल के बेटा [[राज्यापाल]] कम सऽ कम १२ वर्ष धरि शासन केलक, आ कतेकौं सार्वजनिक उपयोगितासभ आ बुलंद मंदिर सभक निर्माण केलक। हुनकर बेटा [[गोपाला द्वितीय]] किछ वर्षक शासन के बाद बंगाल के गुमौलक, आ फेर मात्र बिहार पर शासन केलक। अगिला राजा, [[विग्रहपाल द्वितीय]] के [[चंदेला]] के आक्रमणसभ झेलए पड़ल आ [[त्रिपुरी के कलचुरिया | कलचुरिया]] के आक्रमण करए पड़ल। हुनकर शासनकाल के दौरान, पाल साम्राज्य गौड़, राधा, अंगा आ वंगा सनक छोट राज्यसभ मे छिरिआगेल।[[हरिकेला]] (पूर्वी आ दक्षिणी बंगाल) के कांतिदेव सेहो '' महाराजाधिराज '' के उपाधि धारण केलक आ बाद मे [[चंद्र वंश]] द्वारा शासित एक अलग राज्यक स्थापना केलक।
<ref name="Sailendra1999"/> गौड़ राज्य (पश्चिम आ उत्तर बंगाल) पर [[कंबोजा पाल वंश]] के शासन छल। अहि वंश के शासकसभ सेहो प्रत्यय – पाल लगाबैत नामके समाप्त केने अछि(उदाहरण: [[राजयपाल कम्बोज | राज्यापाल]], [[नारायणपाल (कंबोजा) | नारायणपाल]] आ [[नयापाल (कंबोजा)। नयापाल]]। हालांकि, हुनकर उत्पत्ति अनिश्चित अछि, आ सभसऽ प्रशंसनीय दृश्य इ अछि कि हुनक उत्पत्ति एकटा पाल अधिकारी सऽ भेल छल, जे अपन राजधानी के संग-संग पाल साम्राज्यक एकटा प्रमुख हिस्सा के शुरुआत केने छल।<ref name="Sailendra1999"/>{{sfn|Sengupta|2011|pp=39–49}}
=== महिपाल प्रथम के तहत पुनरुद्धार===
[[File:INDIA, Medieval. Palas. Mahipala I and later. Circa 988-1161.jpg|thumb|पाल साम्राज्यक सिक्का, [[महिपाल प्रथम]] आ बादमे। लगभग 988-1161 ईस्वी ]]
महिपाल प्रथम ९८८ ईस्वी मे सिंहासन पर चढ़ला तीन साल के भीतर उत्तरी आ पूर्वी बंगाल के पुनः प्राप्त केलक। ओ वर्तमान [[बर्दवान मंडल]] के उत्तरी भाग के सेहो पुनः प्राप्त केलक। हुनक शासनकाल के दौरान, [[चोल साम्राज्य] के [[राजेंद्र चोल प्रथम]] गंगा के पानि प्राप्त करए लेल १०२१ सऽ १०२३ सी इ तक बंगाल पर प्रायः आक्रमण केलक आ अहि प्रक्रिया मे, शासक सभके नीचा देखाबए मे सफल रहल, जे काफी लूटक शिकार भेल। ओ बंगाल के शासक छल जिनका राजेंद्र चोल हरौने छल, धर्मपाल, राणासुर आ गोविंदचंद्र छल, जे शायद पाल वंश के महिपाल प्रथम के अधीन सामंत छल।{{sfn|Sengupta|2011|p=45}} [[राजेंद्र चोल प्रथम]] सेहो महिपाल के हरौलक, आ पाल राजा सऽ प्राप्त केलक "दुर्लभ शक्तिवला हाथी, जनानीसभ आ खजाना"।<ref>{{cite book |author=John Keay |author-link=John Keay |date=2000 |title=India: A History |url=https://archive.org/details/indiahistoryfrom0000unse |publisher=Grove Press |page=[https://archive.org/details/indiahistoryfrom0000unse/page/220 220] |isbn=978-0-8021-3797-5}}</ref>महिपाल उत्तर आ दक्षिण बिहारक नियंत्रण प्राप्त केलक, संभवतः [[गजनी के महमूद]] के आक्रमण सऽ सहायता प्राप्त केलक, जे उत्तर भारत के अन्य शासक सभक ताकत के समाप्त कऽ देलक। ओ [[वाराणसी]] आ आस-पास के क्षेत्र पर सेहो विजय प्राप्त केलक, किआकी हुनकर भाई शरतपाल आ वसंतपाल वाराणसी मे कतेकौं पवित्र संरचना सभक निर्माण आ मरम्मत के काज केलक। बाद मे, [[त्रिपुरी के कलचुरि | कलचुरि]] के राजा [[गांगेयदेव]] अंग के शासक के पराजित केलाबाद वाराणसी के खंडित कदेलक, जे महिपाल प्रथम भऽ सकै छल।<ref name="Sailendra1999"/>
=== पतन के द्वितीय चरण ===
महिपाल प्रथम के पुत्र नयापाल लंबा संघर्ष के बाद कलचुरी राजा कर्ण (गंग्यदेव के पुत्र) के हरौलक। बाद मे दुन्नु बौद्ध विद्वान [[अतिसा]] के मध्यस्थता मे एकटा शांति संधि पर हस्ताक्षर केलक। नयापाल के पुत्र विग्रहपाल तृतीय के शासनकालक दौरान, कर्ण एकबेर फेर बंगाल पर आक्रमण केलक लेकिन ओ हारिगेल । एकटा शांति संधि के संग संघर्ष समाप्त भेल, आ विग्रहपाल तृतीय कर्ण के बेटी यवनश्री सऽ विवाह केलक। विग्रहपाल तृतीय के बाद मे आक्रमण [[पश्चिमी चालुक्य साम्राज्य | चालुक्य]] राजा [[विक्रमादित्य छवम्]] हरौने छल । विक्रमादित्य छवम् के आक्रमण दक्षिण भारत के कतेकौं सैनिकसभके बंगाल में देखलक, जे कि दक्षिण राजवंश के दक्षिणी मूल के बताबैत अछि।<ref>{{cite book |author1=John Andrew Allan |author2=Sir T. Wolseley Haig |date=1934 |title=The Cambridge Shorter History of India |publisher=Macmillan Company |page=10}}</ref> विग्रहपाल तृतीय के उड़ीसा के राजा महाशिवगुप्त ययाति के [[सोमवि वंश: सोमवमसी]] के नेतृत्व मे एक आर आक्रमण के सामना करए पड़ल।अहिके बाद, आक्रमण सभक एक श्रृंखला पाल के शक्ति काफी कम कदेलक। वर्मनसभ हुनका शासनकाल के दौरान पूर्वी बंगाल पर कब्जा कलेलक।<ref name="Sailendra1999"/>{{sfn|Sengupta|2011|pp=39–49}}
विग्रहपाल तृतीय के उत्तराधिकारी महिपाल द्वितीय सैन्य गौरव के अल्पकालिक शासन केलक। हुनकर शासनकाल '[[रामचरितम]]' मे [[संधीकर नंदी]] द्वारा निक ढंग सऽ प्रलेखित अछि। महिपाल द्वितीय अपन भाइसभ रामपाल आ सुरपाल द्वितीय के अहि संदेह मे कैद कदेलक कि ओसभ हुनक खिलाफ साजिश करैछल। अहि के तुरंत बाद, ओ एक [[वीरेंद्र विद्रोह | काबार्ट से जागीरदार प्रमुखक विद्रोह]] (मलाह) के सामना केलक। दिव्य (वा दिववोका) नामक एक प्रमुख हुनका मारि देलक आ वरेन्द्र क्षेत्र पर कब्जा कलेलक। इ क्षेत्र हुनक उत्तराधिकारिसभ रुडक आ भीम के नियंत्रण मे रहल। सुरपाल द्वितीय मगध भाग गेल आ एकटा छोट शासनकाल के बाद हुनकर मृत्यु भगेल । ओ अपन भाई रामपाल द्वारा सफल भगेल, जे दिव्या के पोता भीम के खिलाफ एकटा बड़का हमला केलक। हुनका राष्ट्रकूट वंशक हुनकर मामा, संगमे दक्षिण बिहार आ दक्षिण-पश्चिम बंगाल के कतेकौं सामंती प्रमुख सभक समर्थन प्राप्त छल। रामपाल निर्णायक रूप सऽ भीम के हरा देलक, हुनका आ हुनकर परिवार के क्रूर तरीका सऽ मारि देलक।<ref name="Sailendra1999"/>{{sfn|Sengupta|2011|pp=39–49}}
=== रामपाल के अधीन पुनरुद्धार ===
[[File:Avalokiteshvara and Scenes from the Buddha's Life (a), Maitreya and Scenes from the Buddha's Life (b), Two Folios from a Prajnaparamita (The Perfection of Wisdom) LACMA M.72.1.19a-b (1 of 4).jpg|thumb|800px|center|<center>[[मैत्रेय]] आ बुद्ध के जीवनक दृश्य। फोलियो शायद पाल वंश के अंतिम महान शासक मानल जाएवाला [[रामपाल]] के तहत पाल काल से छल।</center>]]
वरेंद्र पर नियंत्रण पेलाबाद, रामपाल सीमित सफलता के संग पाल साम्राज्य के पुनर्जीवित करएके कोशिश केलक।ओ रामवती मे एकटा नबका राजधानी सऽ शासन केलक, जे राजवंश के अंत तक पाल राजधानी छल। ओ कर के कम केलक, खेती के बढ़ावा देलक आ सार्वजनिक उपयोगिता सभक निर्माण केलक। ओ अपन नियंत्रण मे [[कामरुपा]] आ [[रार क्षेत्र | रार]] लेलक आ पूर्वी बंगाल के वर्मन राजा के अपन अधीनता स्वीकार करएलेल मजबूर केलक। ओ वर्तमान मे उड़ीसा के नियंत्रणक लेल गंगा राजा के संग संघर्ष केलक; गंगा हुनक मृत्यु के बादे इ क्षेत्र के उपभवन करए मे सफल रहल। रामपाल चोल राजा कुलोत्तुंगा के संग सामान्य शत्रु: गण आ चालुक्य: के खिलाफ सुरक्षित समर्थनक लेल मैत्रीपूर्ण संबंध बनेने रहल। ओ सेना सभके रोकि के राखलक, लेकिन मिथिला के कर्नाटकक एक प्रमुख नान्यदेव के नाम सऽ हारि गेल। ओ एकटा वैवाहिक गठबंधन के माध्यम सऽ गढ़वाला शासक गोविंदचंद्र के आक्रामक डिजाइन के सेहो अपनेलग राखलक।<ref name="Sailendra1999"/>{{sfn|Sengupta|2011|pp=39–49}}
=== अंतिम पतन ===
रामपाल अंतिम मजबूत पाल शासक छल । हुनक मृत्यु के बाद, हुनकर बेटा कुमारपाल के शासनकालक दौरान [[कामरुपा]] मे विद्रोह शुरू भगेल। वैद्यदेव द्वारा विद्रोह के लतखुर्दैन कऽ देलगेल छल, लेकिन कुमारपालक मृत्यु के बाद, वैद्यदेव व्यावहारिक रूप सऽ एक अलग राज्य बनेलक।<ref name="Sailendra1999"/> '' रामचरितम '' के अनुसार, कुमारपालक पुत्र गोपाल तृतीय के हत्या हुनकर कक्का मदनपाल केने छल। मदनपाल के शासनक दौरान, पूर्वी बंगाल मे वर्मनसभ स्वतंत्रता के घोषणा केलक, आ [[पूर्वी गंगा वंश | पूर्वी गंगा]] उड़ीसा मे संघर्षक नवीनीकरण केलक। मदनपाल मुंगेर पर गढ़वाला सऽ कब्जा कऽ लेलक, लेकिन विजयसेना द्वारा पराजित कएलगेल, जे दक्षिणी आ पूर्वी बंगाल पर नियंत्रण हासिल कऽ लेलक। गोविंदपाल नामक एक शासक ११६२ ईस्वी के आसपास गया जिल्ला पर शासन केलक, लेकिन शाही पाल सभक संग हुनकर संबंध के बारे मे कोनो ठोस सबूत नहि अछि। पाल राजवंश [[सेना राजवंश]] मे बदलि गेल।{{sfn|Sengupta|2011|pp=39–49}}
== भूगोल ==
[[File:INDIA, Medieval. Paramaras Jagaddeva. 12th-13th centuries.jpg|thumb|पाल के सिक्का, बंगाल। जगददेव। 12 म्-13 म् शताब्दी।]]
पाल साम्राज्यक सीमासभ अपन पूरा अस्तित्व मे उतार-चढ़ाव करैत रहल। यद्यपि पाल एक समय मे उत्तर भारत मे एकटा विशाल क्षेत्र पर विजय प्राप्त केलक, लेकिन ओ बहुत समय धरि गुर्जर-प्रतिहार, राष्ट्रकूट आ अन्य कम शक्तिशाली राजा सभसऽ निरंतर शत्रुता के कारण एकरा काएम नहि राखिसकल।{{sfn|Bagchi|1993|p=4}}
गोपाल द्वारा स्थापित मूल राज्यक सटीक सीमा सभक बारे मे कोनो रेकॉर्ड उपलब्ध नहि अछि, लेकिन अहिमे [[बंगाल]] क्षेत्र के लगभग सभ शामिल भसकैत अछि।<ref name="Sailendra1999"/> पाल साम्राज्य धर्मपालक शासन मे काफी विस्तार कएलगेल।बंगालक अलावा, ओ वर्तमान बिहार पर सीधा शासन केलक। कन्नौज (वर्तमान उत्तर प्रदेश) राज्य कतेक बेर पाल पर निर्भर छल, जे हुनक नामपर चक्रवर्ती द्वारा शासित छल।<ref name="Sailendra1999"/> कन्नौज के सिंहासन पर अपन उम्मीदवार के स्थापित करैत, धर्मपाल एकटा शाही अदालत के आयोजन केलक। धर्मपाल द्वारा जारी खालिमपुर तांबा के थारीक अनुसार, अहि दरबार मे भोज के शासक (संभवतः [[विदर्भ]]), [[मत्स्य राज्य | मत्स्य]] (जयपुर क्षेत्र), [[मद्रा]] (पूर्वी पंजाब) भाग लैतछल। , [[कुरु (राज्य) | कुरु]] (दिल्ली क्षेत्र), [[यदु]] (संभवतः पंजाब मे मथुरा, द्वारका वा सिम्हपुरा), [[यवन]],[[अवंती (भारत)|अवंती]] , [[गांधार]] आ कीरा ([[कांगड़ा घाटी]])।{{sfn|Sengupta|2011|pp=39–49}}<ref name="Sinha1977p177">{{cite book | author=Bindeshwari Prasad Sinha | author-link=Bindeshwari Prasad Sinha | year=1977 | title=Dynastic History of Magadha | url=https://books.google.com/books?id=gYO25eaDrqUC&pg=PA177 | location=New Delhi | publisher=Abhinav Publications | page=177 | isbn=978-81-7017-059-4 | quote=Dharmapāla after defeating Indrāyudha and capturing Kanuaj made it over to Cakrāyudha, who was a vassal king of Kanuaj subordinate to Dharmapāla ... Dharmapāla was thus acknowledged paramount ruler of almost whole of North India as the Bhojas of Berar, Kīra (Kangra district), Gandhāra (West Punjab), Pañcāla (Ramnagar area of U.P.), Kuru (eastern Punjab), Madra (Central Punjab), Avanti (Malwa), Yadus (Mathura or Dwarka or Siṁhapura in the Punjab), Matsya (a part of Rajputana) were his vassals.}}</ref> इ राजासभ कन्नौज के सिंहासन पर चक्रायुध के स्थापना स्वीकार केलक, जखनकी "हुनक तिरस्कार के सँग सम्मानपूर्वक झुकल"।{{sfn|Paul|1939|p=38}} इ इंगित करैत अछि कि एकटा शासक के रूप मे हुनक स्थिति के अधिकांश शासकसभ द्वारा स्वीकार कएलगेल छल, हालांकि इ [[मौर्य साम्राज्य | मौर्य]] वा [[गुप्त साम्राज्य | गुप्त]] के साम्राज्यक विपरीत एक सुस्त व्यवस्था छल। अन्य शासकसभ धर्मपाल के सैन्य आ राजनीतिक वर्चस्व के स्वीकार केलक, लेकिन अपन स्वयंक क्षेत्र के बनेने रहल।{{sfn|Sengupta|2011|pp=39–49}} गुजरात के कवि सोढाला धर्मपाल के उत्तर भारत पर अपन आत्मीयता के लेल '' उत्तरापथस्वामि '' ("उत्तर का भगवान") कहलक।{{sfn|Bagchi|1993|p=39–40}}
महाकाव्यात्मक रेकॉर्ड देवपला के अतिशयोक्तिपूर्ण भाषा मे व्यापक विजय के संग दर्ज करैत अछि। हुनक उत्तराधिकारी नारायण पाल के बादल स्तंभ शिलालेख मे कहलगेल अछि कि हुनक ब्राह्मण मंत्री दरभापानी के बुद्धिमान वकील आ नीति सऽ, देवपाल विंध्य आ हिमालय सऽ बान्हल उत्तरी भारत के पूरा पथ के सुजैन सम्राट वा चक्रवर्ती बनि गेल। अहिमे इहो कहलगेल अछि कि हुनकर साम्राज्य दु महासागरसभ (संभवतः [[अरब सागर]] आ [[बंगाल के खाड़ी]]) तक विस्तृत छल। इहो दावा अछि कि देवपाल [[उत्कल साम्राज्य| उत्कल]] (वर्तमान उड़ीसा), [[हुना लोग | हुनस]], कम्बोज, [[द्रविड़ लोक| द्रविड़]] के हरौलक। (वर्तमान असम), आ गुर्जर<ref name="Sailendra1999"/>
* गुर्जर विरोधी संभवतः [[मिहिर भोज]] छल, जिनक पूर्ववर्ती विस्तारक परिक्षण देवपाल केने छल ।
* हुना राजा के पहिचान अनिश्चित अछि।
* कम्बोज के राजकुमारक पहिचान सेहो अनिश्चित अछि। जखन कि नाम के संग एकटा प्राचीन देश [[कम्बोज | कंबोजा]] एखन अफगानिस्तान मे स्थित अछि, अहि बात के प्रमाण नहि अछि कि देवपाल के साम्राज्य एखनतक बढ़ल छल। कम्बोज, अहि शिलालेख मे, कम्बोज जनजाति के उल्लेख कऽ सकैत अछि जे उत्तर भारत मे प्रवेश कऽ चुकल छल (देखु [[काम्बोजा पाल वंश]])।
* द्रविड़ राजा के पहचान आमतौर पर राष्ट्रकूट राजा अमोघवर्ष के संग कएलजाएत अछि । किछ विद्वान सभक मत अछि कि द्रविड़ राजा पांड्य शासक श्री मारा श्री वल्लभ भसकैछल, किआकी "द्रविड़" आमतौर पर कृष्णा नदी के दक्षिण मे स्थित क्षेत्र के संदर्भित करैत अछि। अहि सिद्धांत के अनुसार, चंदेला राजा विजय द्वारा अपन दक्षिणी अभियान मे देवपालक मदद कएल जाए सकैछल। कोनो मामला मे, दक्षिण मे देवपाल के लाभ, जौं किओ होए, अस्थायी छल।
देवपाल के जीतक बारे मे दावा अतिरंजित अछि, लेकिन एकरा पूरपुरी खारिज नहि कएल जाए सकैत अछि: उत्कल आ कामरूप के अपन विजय पर संदेह करएके कोनो कारण नहि अछि। अहिके अलावा, राष्ट्रकूट आ गुर्जर-प्रतिहार के पड़ोसी राज्य ओहि समय कमजोर छल, जे शायद हुनका अपन साम्राज्य के विस्तार करएमे मदद केलक।<ref name="Sinha1977p185" /> मानल जाति अछि कि पंजाब मे सिंधु नदी तक सेना के नेतृत्व कएल जाएत अछि।<ref name="Sailendra1999"/>
देवपालक मृत्यु के बाद साम्राज्य के विघटन शुरू भगेल, आ हुनक उत्तराधिकारी नारायणपाल असम आ उड़ीसा के नियंत्रण गुमौलक। ओ मगध आ उत्तर बंगाल पर किछ समय के लेल नियंत्रण गुमौलक। गोपाल द्वितीय बंगाल पर नियंत्रण गुमौलक, आ केवल बिहारक एक हिस्सा सऽ शासन केलक। पाल साम्राज्य के विग्रहपाल द्वितीय के शासनकालक दौरान छोट राज्यसभ मे विघटन भेल। महिपाल बंगाल आ बिहार के किछ हिस्सा बरामद केलक। ओकर उत्तराधिकारिसभ बंगाल के फेर गुमौलक। अंतिम मजबूत पाल शासक, रामपाल बंगाल, बिहार, असम आ उड़ीसा के किछ हिस्सा पर नियंत्रण प्राप्त केलक।<ref name="Sailendra1999"/> मदनपालक मृत्यु के समय धरि, पाल राज्य उत्तरी बंगाल के संग-संग मध्य आ पूर्वी बिहार के किछ हिस्सा धरि मात्र सीमित छल। <ref name="Sailendra1999"/>
== शासन प्रबंध ==
पाल शासन राजतंत्रीय छल। राजा सभटा शक्ति के केंद्र छल। पाल राजा '' परमेश्वर '', '' परमवतारक '', '' महाराजाधिराज '' सनक शाही खिताब अपनाबै छल। पाल राजासभ प्रधान मंत्री नियुक्त केलक। '' '' गार्ग के रेखा '' १०० वर्ष धरि पाल के प्रधानमंत्रिसभ के रूप मे कार्य केलक।
* गार्ग
* दरवपानी (वा दरभपानी)
* सोमेश्वोर
* केदारमिश्र
* भट्ट गौरवमिश्र
पाल साम्राज्य अलग '' भुक्ति '' (प्रांतों) मे विभाजित छल। भुक्तिसभ के '' विभास '' (विभाजन) आ '' मंडला '' (जिल्ला) मे विभाजित कएलगेल। छोट इकाइसभ '' खंडाला '', '' भगा '', '' अव्रीति '', '' चतुरका '' आ पट्टका छल। प्रशासन जमीनी स्तर सऽ शाही अदालत तक व्यापक क्षेत्र के कवर केलक।{{sfn|Paul|1939|p=122–124}}
पाल ताम्रपत्र सभमे निम्नलिखित प्रशासनिक पदक उल्लेख अछि:{{sfn|Paul|1939|p=111–122}}
{{columns-list|colwidth=22em|
* '' राजा ''
* '' रजनीका ''
* '' रानाका '' (संभवतः अधीनस्थ प्रमुख)
* '' सामंत '' आ '' महासंतान '' (वासल राजा)
* '' महासंधि-विज्ञान '' (विदेश मंत्री)
* '' दत्त '' (प्रमुख राजदूत)
* '' राजस्थानिया '' (उप)
* '' अगर्गाक्ष '' (मुख्य संरक्षक)
* '' षष्ठीक्षर '' (कर संग्रहकर्ता)
* '' चौधरदानिका '' (पुलिस कर)
* '' शुलकक '' (व्यापार कर)
* '' दशपराधिका '' (दंड के अधिकारी)
* '' तारिका '' (रिवर क्रॉसिंग के लेल टोल कलेक्टर)
* '' महाकसपतालिका '' (लेखाकार)
* '' ज्येष्ठायक्स्थ '' (दस्तावेजसभ के समहारनाए)
* '' क्षिप्रा '' (भूमि उपयोग प्रभाग के प्रमुख) आ '' प्रमत्र '' (भूमि माप के प्रमुख)
* '' महादंदनायका '' वा 'धर्माधिकारा' '(मुख्य न्यायाधीश)
* '' महाप्रतिहार ''
* '' दंडिका ''
* '' दंडपशिका ''
* '' दंडशक्ति '' (पुलिस बल)
* '' खोला '' (गुप्त सेवा)।
* '' गावदक्षय '' (डेयरी फार्मसभक प्रमुख) जेना कृषि पद
* '' छगध्याक्ष '' (बकरी के खेतक मुखिया)
* '' मेधाद्यक्ष '' (भेड़ा के खेतक मुखिया)
* '' महिषाद्यक्ष '' (भैंस के खेतक प्रमुख) आ 'वोगपति' सनक कतेकौं अन्य
* '' विषयापति ''
* '' षष्टादिकृत ''
* '' द्वादशाध्निका ''
* '' नाध्याक्ष ''
}}
== संस्कृति ==
=== धर्म ===
[[File:Nalanda.jpg|thumb|[[नालंदा]] के रेकॉर्ड इतिहास मे पहिल महान विश्वविद्यालय सभमे एकटा मानल जाइत अछि। इ पाल के शासन तहत अपन ऊंचाई तक पहुँचल।]]
[[File:Atisha.jpg|right|thumb|[[अतीशा]] एकटा बौद्ध शिक्षक छल, जे [[सरमा (तिब्बती बौद्ध धर्म) | सरमा]] [[तिब्बती बौद्ध धर्म]] के वंशावली स्थापित करएमे मदद केलक।]]
पालसभ [[महायान बौद्ध धर्म]] के संरक्षक छल। गोपालक मृत्यु के बाद किछ सूत्रसभ हुनका बौद्ध के रूप मे उल्लेख केने अछि, लेकिन इ सच अछि कि इ ज्ञात नहि अछि।{{sfn|Huntington|1984|p=39}} बादक पाल राजा निश्चित रूप सऽ बौद्ध छल। तरानाथ कहैत अछि कि गोपाल एक कट्टर बौद्ध छल, जे [[ओदंतपुरी]] मे प्रसिद्ध मठ के निर्माण केने छल। <ref>{{cite book |author=Taranatha |author-link=Taranatha |date=1869 |translator=Anton Schiefner |title=Târanâtha's Geschichte des Buddhismus in Indien |trans-title=History of Buddhism in India |language=de |publisher=Imperial Academy of Sciences |location=St. Petersburg |page=206 |quote=Zur Zeit des Königs Gopâla oder Devapâla wurde auch das Otautapuri-Vihâra errichtet.|hdl=2027/uva.x004196825 }}</ref>{{Failed verification|date=May 2016|reason=Unable to locate in Schiefner a description of Gopala as Buddhist, and it only says Odantapuri was built during the time of Gopala *or Devapala*}} धर्मपाल बौद्ध दार्शनिक [[हरिभद्र (बौद्ध दार्शनिक) | हरिभद्र]] के अपन आध्यात्मिक उपदेशक बनेलक। ओ [[विक्रमशिला]] मठ आ [[सोमपुरा महाविहार]] के स्थापना केलक। तरानाथ हुनका ५०टा धार्मिक संस्थान सभक स्थापना आ बौद्ध लेखक हरिभद्र के संरक्षणक श्रेय सेहो देने अछि। देवपाल सोमपुरा महाविहार मे संरचना सभक जीर्णोद्धार आ विस्तार केलक, जाहिमे महाकाव्यसभ '' [[रामायण]] '' आ '' [[महाभारत]] '' सऽ कत्त्ते थीम अछि। महिपाल प्रथम सारनाथ, नालंदा आ बोधगया मे कतेकौं पवित्र संरचना सभक निर्माण आ मरम्मत के आदेश देलक।<ref name="Sailendra1999"/> हुनकाबारे मे लोक गीतसभ '' महीपाल गीत '' ("महीपालक गीत") एखनो बंगालक ग्रामीण इलाका मे लोकप्रिय अछि।
पालसभ [[विक्रमशिला]] आ [[नालंदा]] विश्वविद्यालसभ के बौद्ध केंद्रमे विकसित केलक। नालंदा, जकरा रेकॉर्ड इतिहास मे पहिल महान विश्वविद्यालय सभमे एक मानल जाइत अछि, पाल के संरक्षण मे अपन ऊंचाई पर पहुँचगेल। पाल काल के प्रसिद्ध बौद्ध विद्वान सभमे [[अतीशा]], [[संतराक्षिता]], [[सराहा]], [[तिलोपा]], बिमलमित्र, वंशी, जिनमित्र, ज्ञानसमित्रा, मंजुघोष, मुक्तिमित्र, पद्मनावा, सम्भोगबज्र, शांतारक्षित, सिलभद्र, सुगताश्री आ विरचन शामिल अछि।
[[गौतम बुद्ध]] के शासकक रूप मे, पाल बौद्ध जगत मे बहुत प्रतिष्ठा प्राप्त केलक। बालापुत्रदेवा,जावा के शैलेन्द्र राजा, हुनका एकटा राजदूत पठेलक, जे नालंदा मे एकटा मठके निर्माण लेल पाँच गामक अनुदान देबाक लेल कहैत।<ref name="PNChopra2003">{{cite book | date=2003 |editor1=P. N. Chopra |editor2=B. N. Puri |editor3=M. N. Das |editor4=A. C. Pradhan | title=A Comprehensive History of Ancient India (3 Vol. Set) | url=https://books.google.com/books?id=gE7udqBkACwC&pg=PA201 | publisher=Sterling | pages=200–202 | isbn=978-81-207-2503-4 }}</ref> देवपालद्वारा विन्ती स्वीकार कएलगेल। ओ ब्राह्मण वीरदेव ([[नगरहारा]], वर्तमान जलालाबाद) के नालंदा मठक प्रमुख नियुक्त केलक। बौद्ध कवि वज्रदत्त (लोकेश्वराष्टक के लेखक), हुनक दरबार मे छल। <ref name="Sailendra1999"/> पाल साम्राज्य के बौद्ध विद्वान सभ बौद्ध धर्म के प्रचारक लेल बंगाल सऽ अन्य क्षेत्रक यात्रा केलक। उदाहरणक लेल, आतिशा [[तिब्बत]] आ [[सुमात्रा]] मे प्रचार केलक, आ ११ म् शताब्दी के महायान बौद्ध धर्मक प्रसार मे एक प्रमुख व्यक्ति के रूप मे देखल जाइत अछि।
पाल [[शैव]] तपस्वि सभक समर्थन केलक,खासकऽ गोलगी-मठ सऽ जुड़ल लोक।{{sfn|Bagchi|1993|p=19}} नारायण पाल स्वयं शिव के एकटा मंदिर स्थापित केलक, अपन ब्राह्मण मंत्री द्वारा बलिदान के स्थान पर।{{sfn|Bagchi|1993|p=100}} राजा मदनपालदेव के रानी, चित्रमटिका द्वारा, भूमिचरिद्रय के सिद्धांतक अनुसार, [[महाभारत]] जप के लेल अपन पारिश्रमिक के रूप मे बटेश्वर स्वामी नामक एक ब्राह्मण कऽ भूमि उपहार देलक।{{citation needed|date=July 2013}}बौद्ध देवता सभक चित्र के अलावा, [[विष्णु]], [[शिव | शिव]] आ [[सरस्वती]] के चित्र सेहो पाल वंश के शासनकालक दौरान बनाएल गेल छल।<ref name="KC1987">{{cite book | author=Krishna Chaitanya | date=1987 | title=Arts of India | url=https://books.google.com/books?id=8EGUpX1O0hoC&pg=RA1-PA62 | publisher=Abhinav Publications | pages=38 | isbn=978-81-7017-209-3 }}</ref>
===साहित्य===
पालसभ कतेकौं [[संस्कृत]] विद्वान सभके संरक्षण देलक, जाहि मे किछ हुनक अधिकारी छल। पाल शासन के दौरान रचना कएल '' गौड़ा रीति '' शैली विकसित कएलगेल छल। कतेक [[तांत्रिक बौद्ध धर्म | बौद्ध तांत्रिक]] कार्य के पाल शासनक दौरान लिखल आ अनुवादित कएलगेल छल। उपरोक्त धर्म खंड मे उल्लिखित बौद्ध विद्वान सभक अलावा, [[जिमुतवाहन]], [[संधीकर नंदी]], [[माधव-कारा]], [[सुरेश्वरा]] आ [[चक्रवर्ती दत्ता]] लगाएत किछ अन्य उल्लेखनीय अछि पाल कालक विद्वान।<ref name="Sailendra1999"/>
दर्शन पर उल्लेखनीय पाल ग्रंथ सभमे गौड़ापद द्वारा "अगम शास्त्र", श्रीधर भट्ट द्वारा "न्याय कुंडली" आ भट्ट भावदेव द्वारा "कर्मानुष्ठान पदति" शामिल अछि। चिकित्सा पर ग्रंथसभ मे शामिल अछि
* "चिकत्स समग्रह", "आयुर्वेद दीपिका", "भानुमति", "शबद चंद्रिका" आ "द्रव्य गुणसंग्रह" [[चक्रपाणि दत्त]] द्वारा
* सुरेश्वरा द्वारा "शबदा-प्रदीप", "वृक्खायुर्वेद" आ "लोहपादधती"
* वंगसेना द्वारा " चिकत्स सरसंघरा "
* गदाधर वैद्य द्वारा "सुश्रुत"
* जिमुतवाहन द्वारा "दयाभागा", "विभोर मत्रिका" आ "कलाविवका"
संध्याकर नंदी के अर्ध-काल्पनिक महाकाव्य '' [[रामचरितम]] '' (12 म् शताब्दी) पाल इतिहास के एकटा महत्वपूर्ण स्रोत अछि।
प्रोटो के एक रूप - [[बंगाली भाषा]] '' [[चर्यापद]] 'पाल शासनक दौरान देखल जाए सकैत अछि।<ref name="Sailendra1999"/>
===कला आ वास्तुकला ===
मूर्तिकलाक पाल स्कूल के भारतीय कला के एक विशिष्ट चरण के रूप मे मान्यता प्राप्त अछि, आ बंगाल के मूर्तिकार सभक कलात्मक प्रतिभा के लेल जानल जाएत अछि।<ref>{{cite book |last=Chowdhury |first=AM |year=2012 |chapter=Pala Dynasty |chapter-url=http://en.banglapedia.org/index.php?title=Pala_Dynasty |editor1-last=Islam |editor1-first=Sirajul |editor1-link=Sirajul Islam |editor2-last=Jamal |editor2-first=Ahmed A. |title=Banglapedia: National Encyclopedia of Bangladesh |edition=Second |publisher=[[Asiatic Society of Bangladesh]]}}</ref> इ [[गुप्त साम्राज्य | गुप्त]] कला सऽ प्रभावित अछि।<ref name="Mehta1981">{{cite book | author=Rustam Jehangir Mehta | date=1981 | title=Masterpieces of Indian bronzes and metal sculpture | url=https://books.google.com/books?id=UQw4AQAAIAAJ | publisher=Taraporevala | page = 21 }}</ref>
पाल शैली विरासत मे मिलल छल आ [[सेन साम्राज्य]] के तहत विकसित केनाए जारी रखने छल। अहि समय के दौरान, मूर्तिकला के शैली "पोस्ट-गुप्ता" सऽ एक विशिष्ट शैली मे बदैलगेल जे अन्य क्षेत्रसभ आ बादक शताब्दि सभमे व्यापक रूप सऽ प्रभावशाली छल। आसन मे देवता के चित्र अधिक कठोर अछि, बहुत एक सँग सीधा पैर के संग खड़ा अछि, आ चित्र प्रायः आभूषण सऽ भरल रहैत अछि; मुर्तिमे प्राय कतेक अंग रहैत अछि, एकटा सम्मलेन मे हुनका कतेक विशेषता सभके प्रदर्शित करएके आ [[मुद्रा]] प्रदर्शित करएके अनुमति मिलैत अछि। मंदिरक चित्र सभक लेल विशिष्ट रूप मुख्य आकृति के सँग एकटा स्लैब अछि, आधा जीवन-आकार के बदला, बहुत अधिक राहत मे, छोट परिचर चित्र अछि, जे [[त्रिभंगा]] मुक्त भसकैत अछि। आलोचकसभ शैली के अति-विस्तार केलक आ झुकाव पेने अछि। नक्काशी के गुणवत्ता आमजन मे बहुत अधिक अछि, फुसफुसहा, सटीक विवरण के सँग। पूर्वी भारत मे, चेहरा के विशेषतासभ तेज भजाएत अछि।<ref>Harle, 212-216; Craven, 170, 172-176</ref>
पछिला अवधि के तुलना मे समान रचना के छोट पितल समूह के बहुत बड़का संख्या बचिगेल। संभवतः उत्पादित संख्या बढ़ि रहल छल । इ बेसी निक जेंका बंद घरेलू मंदिर आ मठ सऽ लेलगेल छल। धीरे-धीरे, हिंदू चित्र बौद्ध सऽ आगु निकलैत अछि, जे भारतीय बौद्ध धर्म के टर्मिनल गिरावट के दर्शावैत अछि, एतएतक कि पूर्वी भारत मे सेहो, एकर गढ़ अछि। <ref>Harle, 212; Craven, 176</ref>
<gallery>
File:Lalita statue.jpg|[[त्रिपुर सुंदरी | ललिता]] के एक बेसाल्ट प्रतिमा [[गौरेया]] आ [[कार्तिकेय]] द्वारा फहराएल गेल
File:Carved Conch.jpg|नक़्क़ाशीदार [[शंख]]
File:Khasarpana Lokesvara.jpg|नालंदा सऽ खसारपना लोकेश्वरा के मूर्ति
File:Nswag, india bengala occidentale, periodo pala (760-1142) varana che libera la dea della terra bhudevi, X sec..JPG|[[वराह]] भगवान के मूर्ति [[विष्णु]]
File:Standing Rishabhanatha.jpg|[[तिर्थंकर|जिना]] [[ऋषभनाथ]]
</gallery>
As noted earlier, the Palas built a number of monasteries and other sacred structures. The [[Somapura Mahavihara]] in present-day Bangladesh is a [[World Heritage Site]]. It is a monastery with 21 acre (85,000 m²) complex has 177 cells, numerous stupas, temples and a number of other ancillary buildings. The gigantic structures of other Viharas, including Vikramashila, Odantapuri, and Jagaddala are the other masterpieces of the Palas. These mammoth structures were mistaken by the forces of [[Bakhtiyar Khalji]] as fortified castles and were demolished.{{citation needed|date=March 2014}} The art of Bihar and Bengal during the Pala and Sena dynasties influenced the art of Nepal, Burma, Sri Lanka and Java.<ref name="Stella1994">{{cite book | author=Stella Kramrisch | author-link=Stella Kramrisch | date=1994 | title=Exploring India's Sacred Art Selected Writings of Stella Kramrisch | url=https://books.google.com/books?id=bxPeWwFz9MkC&pg=PA208 | publisher=Motilal Banarsidass Publishe | pages=208 | isbn=978-81-208-1208-6 }}</ref>
<gallery>
File:পাহাড়পুর বৌদ্ধ বিহার 22.jpg|[[Somapura Mahavihara]], a [[World Heritage Site]], was built by Dharmapala
File:Central Sherine deccor-Paharpur.jpg|Central shrine decor at Somapura
File:Vikramshila 2012-08-10-17.48.39.jpg|Ruins of [[Vikramashila]]
</gallery>
== पाल शासक सभक सूची ==
{{पाल शासक सभक सूची}}
{{दक्षिण एशिया के इतिहास}}
== सैन्य ==
पाल साम्राज्य मे सर्वोच्च सैन्य अधिकारी '' महासेनापति '' (सेनापति-प्रमुख) छल। पाल कतेकौं राज्य के सैनिक के भर्ती केलक [[भाड़ा पर]] जाहिमे मालवा, खासा, हुना, कुलिका, कनराटा, [[लता (क्षेत्र) | लता]], ओडरा आ मनहाली शामिल अछि। समकालीन लेख सभक अनुसार, राष्ट्रकूट लग सभसऽ निक पैदल सेना छल, गुर्जर-प्रतिहार लग सुन्दर घोड़सवार सेना छल आ पाल लग सभसऽ बड़का हाथी बल छल। अरब व्यापारी सुलेमान कहैत अछि कि पाल लग बलहारा (संभवत: राष्ट्रकूट) आ जुर्ज़ के राजा (संभवतः गुर्जर-प्रतिहार) के तुलना मे सेना छल। ओ इहो कहलक कि पाल सेना कपड़ा धोएलेल १०,००० -१५००० लोकके नियुक्त केलक । ओ आगु दावा करैत अछि कि लड़ाई के दौरान, पाल राजा ५०,००० [[युद्ध हाथी]] के नेतृत्व करैछल। सुलेमान के खाता अतिरंजित रिपोर्टों पर आधारित प्रतीत होएत अछि; [[इब्न खल्दून]] मे हाथि सभक संख्या ५,००० कहलगेल अछि। {{sfn|Paul|1939|p=139–143}} चूकि बंगाल मे घोड़ा के निक नस्ल नहि छल, पाल अपन घोड़सवार सभक कम्बोज सहित विदेशि सभसऽ आयात केलक। हुनका सँग एकटा नौसेना सेहो छल, जकर उपयोग व्यापारिक आ रक्षा दुन्नु उद्देश्य सभक लेल कएल जाएत अछि।{{sfn|Paul|1939|p=143–144}}
== इहो देखु ==
{{Commons category}}
* [[भारत के मध्य राज्य]]
* [[नालंदा]]
* [[कुर्कीहार होर्ड]]
== सुत्रसभ ==
पाल साम्राज्य के बारे मे जानकारी के मुख्य स्रोत सभमे शामिल अछि:{{sfn|Bagchi|1993|pp=2–3}}
; पाल खाता
* विभिन्न एपिग्राफ, सिक्का, मूर्तिसभ आ वास्तुकला
* '' रामचरित '', अभिनन्द द्वारा संस्कृत के काज (9 म् शताब्दी)
* '' [[रामचरितम]] ', संस्कृत के एक महाकाव्य [[संधीकर नंदी]] (१२म् शताब्दी)
* '' [[सुभासिता रत्नाकोसा]] '', [[विद्याकार]] (पाल शासन के अंत दिस) द्वारा एक संस्कृत संकलन
; दोसर खाता
* अरब व्यापारी सुलेमान (951 इस्वी सम्बत) द्वारा '' सिलसिलेक्ट-तौरीख '', जे पाल साम्राज्य के 'रुहमी' वा '' रहमा '' कहलक।
* 'डीपीएल दुस कीहि 'खोर लोइ चोस बस्कोर ग्या बाईंग खुंग्स नायर मख' '(भारत मे बौद्ध धर्म के इतिहास) [[तरानाथ]] (१६०८), मे पाल शासन के बारेमे किछ पारंपरिक किंवदंति सभक श्रवण अछि।
* [[एन-इ-अकबरी]] [[अबुल-फज्ल इब्न मुबारक] अल-फ़ज़ल द्वारा]] (१६ म् शताब्दी)
== संदर्भ ==
{{reflist|2}}
=== ग्रंथसुची ===
* {{cite book | first=झुनु |last=बगची | date=१९९३ | title= बंगाल आ बिहार के पालक इतिहास आ संस्कृति, Cir. 750 A.D.–cir. 1200 A.D. | url=https://books.google.com/books?id=J7RKoMeAtpUC&pg=PA2 | publisher=अभिनव पब्लिकेशन | isbn=९७८-८१-७०१७-३०१-४ |ref=harv }}
*[[रॉय सी.क्रेवन|क्रेवन, रॉय सी.]], '' इंडियन आर्ट: ए कंसाइस हिस्ट्री '', १९८७, थेम्स आ हडसन (अमरीका मे प्रेगर), {{ISBN|0500201463}}
* हार्ले, जे.सी.,'' भारतीय उपमहाद्वीप के कला आ वास्तुकला '', 2nd edn. 1994, Yale University Press. ([[Pelican History of Art]]), {{ISBN|0300062176}}
* {{cite book | first=Susan L. |last=Huntington | title="पाल-सेना" मूर्तिकला के स्कूल | url=https://books.google.com/books?id=xLA3AAAAIAAJ&pg=PA32 | date=1984 | publisher=Brill Archive | isbn=90-04-06856-2 |ref=harv }}
* {{cite book |first=Pramode Lal |last=Paul |year=1939 |title=बंगाल के प्रारंभिक इतिहास |volume=1 |publisher=Indian Research Institute |series=Indian History |url=http://dli.ernet.in/handle/2015/503174 |accessdate=28 March 2014 |ref=harv |archive-url=https://web.archive.org/web/20160817073236/http://dli.ernet.in/handle/2015/503174 |archive-date=17 August 2016 |url-status=dead |archivedate=17 August 2016 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160817073236/http://dli.ernet.in/handle/2015/503174 }}
* {{cite book | first=Nitish K. |last=Sengupta |author-link=Nitish Sengupta | date=2011 | title=Land of Two Rivers: A History of Bengal from the Mahabharata to Mujib | url=https://books.google.com/books?id=kVSh_TyJ0YoC&pg=PA40 | publisher=Penguin Books India | pages=39–49 | isbn=978-0-14-341678-4 |ref=harv }}
[[श्रेणी: पाल साम्राज्य ]]
[[श्रेणी: बंगाल के इतिहास]]
[[श्रेणी: एशिया मे पूर्व साम्राज्य]]
[[श्रेणी: बिहार के राज्य]]
[[श्रेणी: ७५० प्रतिष्ठान]]
[[श्रेणी: भारत मे ८म् शताब्दी के प्रतिष्ठान]]
[[श्रेणी: भारत मे १२ म् शताब्दी के अव्यवस्था]]
jcenk412idtcwnxok2pkhmkc5pzf3g1
गान्धीवाद
0
38712
279837
244188
2026-08-26T19:54:16Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279837
wikitext
text/x-wiki
[[File:Mahatma-Gandhi, studio, 1931.jpg|thumb| गान्धीवादक प्रणेता महात्मा गान्धी]]
'''गान्धीवाद''' विचारक एक निकाय छी जे महात्मा गान्धीक प्रेरणा, दृष्टि आ जीवन कार्यक वर्णन करैत अछि। ई विशेष रूपसँ अहिंसक प्रतिरोधक विचारमे हुनकर योगदान सँ जुड़ल अछि, जकरा कहियो काल नागरिक प्रतिरोध सेहो कहल जाएत अछि। गान्धीवादक दुटा स्तम्भ अछि सत्य आ अहिंसा।<ref>{{cite book | author = Nicholas F. Gier | title = The Virtue of Nonviolence: From Gautama to Gandhi | url = https://archive.org/details/virtueofnonviole0000unse | publisher = SUNY Press | year = 2004 | isbn = 978-0-7914-5949-2 | page = 222 }}</ref>
== सत्याग्रह ==
=== सत्य ===
== अहिंसा ==
== ब्रम्हचर्य ==
==बाह्य जडीसभ==
*[http://www.mkgandhi.org/philosophy/gandhiphil.htm Gandhian Philosophy in Short]
*[http://bahai-library.com/gandhimohan_gandhi_bahais_nonviolence#9 Gandhian ideals]
*[http://www.fredsakademiet.dk/library/kumar/kumar4.htm Relevance of Gandhism in Modern Polity] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080422002732/http://www.fredsakademiet.dk/library/kumar/kumar4.htm |date=2008-04-22 }}
*[http://www.mkgandhi.org/articles/trusteeship.htm Gandhian Trusteeship as an "Instrument of Human Dignity"]
*[http://www.peacemagazine.org/archive/v14n2p28.htm Review of "Gandhian economics"]
*[http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2005-10-02/edit-page/27850909_1_gandhiji-economics-formulations Gandhian economics is relevant] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121014055753/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2005-10-02/edit-page/27850909_1_gandhiji-economics-formulations |date=2012-10-14 }}
*[https://web.archive.org/web/20070705164639/http://www.iop.or.jp/0414/kawada.pdf Gandhism and Buddhism PDF]
*[http://www.gandhiheritageportal.org/other-books/studies-in-gandhism Studies in Gandhism]
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
[[श्रेणी:भारतक इतिहास]]
oa0030l73jw5mzsz5r3ott82krbwzg5
विश्व हिन्दू परिषद
0
40190
279808
267591
2026-08-26T19:37:53Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279808
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox organization
| name = विश्व हिन्दू परिषद<br/><small>''Vishva Hindu Parishad''</small>
| image = [[फाइल:विश्व हिन्दू परिषदक लोगो.png|200px|VHP Logo]]
| image_size =
| abbreviation = वीएचपी
| caption = वीएचपी
| founder = एस एस आप्टे<br/>[[स्वामी चिन्मयानन्द]]
| type = [[दक्षिणपन्थी राजनीति|दक्षिणपन्थी]] [[हिन्दु राष्ट्रवादी]] सङ्गठन
| purpose = हिन्दु राष्ट्रवादक समर्थक
| formation = सन् २९, अगस्त १९६४
| headquarters = [[नयाँ दिल्ली]], [[भारत]]
| coordinates = {{Coord|28.33|N|77.10|E|display=inline,title}}
| leader_title = अन्तर्राष्ट्रिय अध्यक्ष
| leader_name = विष्णु सदाशिव कोकजे
| leader_title2 = अन्तर्राष्ट्रिय कार्यकारी अध्यक्ष
| leader_name2 = अशोक कुमार एड्भोकेट
| region_served = भारत
| language = [[हिन्दी]]
| affiliations = [[राष्ट्रिय स्वयंसेवक सङ्घ|सङ्घ परिवार]]
| membership = ६८ लाख
| subsid = [[बजरङ्ग दल]] <small>(युवा शाखा)</small><br/>[[दुर्गा वाहिनी]] <small>(महिला शाखा)</small>
| motto = धर्मो रक्षति रक्षितः
| website = {{URL|http://vhp.org/}}
}}
'''विश्व हिन्दू परिषद''' ('''वीएचपी''') (अङ्ग्रेजी:''Universal Hindu Council'') हिन्दू राष्ट्रवाद पर आधारित एक भारतीय दक्षिणपन्थी हिन्दू सङ्गठन छी। <ref>url=http://journals.openedition.org/samaj/1372|journal=South{{Dead link|date=October 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Asia Multidisciplinary Academic Journal|language=en|issue=2|doi=10.4000/samaj.1372|issn=1960-6060|doi-access=free}}</ref> वीएचपीक स्थापना सन् १९६४ में माधव सदाशिव गोलवलकर आ शिवराम शङ्कर आपटे द्वारा स्वामी चिन्मयानन्दक सहयोग सँ कएल गेल छल। एहि सङ्गठन घोषित उद्देश्य "हिन्दू समाज कऽ सङ्गठित करबाक आ हिन्दू धर्मक सेवा संगहि रक्षा करबाक" छल।<ref name="Jelen 2002">{{cite book|last1=Jelen|first1=Ted Gerard|last2=Wilcox|first2=Clyde|title=Religion and Politics in Comparative Perspective: The One, The Few, and The Many.|date=2002|publisher=Cambridge University Press.|isbn=978-0-521-65031-1|page=253|url=https://books.google.com/books?id=6HFq0eyEK4QC&pg=PA344}}</ref><ref>{{cite web |author=DP Bhattacharya, ET Bureau |url=http://articles.economictimes.indiatimes.com/2014-08-04/news/52428512_1_vhp-leader-pravin-togadia-cow-slaughter |title=Communal skirmishes rising after Narendra Modi's departure from Gujarat - Economic Times |publisher=Articles.economictimes.indiatimes.com |date=2014-08-04 |access-date=2014-08-14 |archive-date=2014-08-14 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140814105715/http://articles.economictimes.indiatimes.com/2014-08-04/news/52428512_1_vhp-leader-pravin-togadia-cow-slaughter |url-status=dead }}</ref> एकर स्थापना हिन्दू मन्दिरसभक निर्माण, जीर्णोद्धार, गोहत्या आ धर्म परिवर्तनक मामला सँ निपटनाएक लेल कएल गेल छल।
विशेष रूपसँ सन् १९९२ में भेल अयोध्या विवाद पर बाबरी मस्जिदक विध्वंसमे एकर भूमिका आ भारतमें मुसलमानसभक विरुद्ध हिंसामे योगदान देबाक लेल विहिपक आलोचना कएल गेल अछि,।<ref>{{cite book|author=Thomas Blom Hansen |title=The Saffron Wave: Democracy and Hindu Nationalism in Modern India |url=https://archive.org/details/saffronwavedemoc0000hans_x4m0 |publisher=Princeton University Press |year=1999 |isbn=978-0195645743}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.thehindu.com/todays-paper/tp-national/tp-kerala/vhps-social-service-activities/article2725683.ece |title=VHP's social service activities |newspaper=The Hindu |date=2011-12-18 |access-date=2014-08-24}}</ref> एकरा [[राष्ट्रिय स्वयंसेवक सङ्घ|सङ्घ परिवार]]क नेतृत्वमे रहल हिन्दू राष्ट्रवादी सङ्गठनसभक एक भातृ सङ्गठन रुपमे चिन्हल जाएत अछि।<ref>{{cite web|url=https://www.rss.org/Timeline.html|title=Timeline of events, including formation of VHP|publisher=[[Rashtriya Swayamsevak Sangh|RSS]]|access-date=2021-04-01}}</ref>
[[File:An old building at Haridwar.jpg|thumb|[[हरिद्वार]]मे अवस्थित विश्व हिन्दू परिषद कार्यालय]]
==इतिहास==
==विचारधारा==
==धार्मिक रूपान्तरण==
==आरोपसभ==
==सामाजिक सेवासभ==
==युवा सङ्गठनसभ==
==अन्तर्राष्ट्रिय उपस्थिति==
==एहो सभ देखी==
==बाह्य जडीसभ==
* {{Official website|http://vhp.org/}}
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
[[श्रेणी:हिन्दू सङ्गठनसभ]]
[[श्रेणी:हिन्दुत्व]]
o0yebrm58qi9pv0hw1mi371s4pwrgk4
वर्ण रत्नाकर
0
43216
279771
261533
2026-08-26T19:19:52Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279771
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox manuscript
| name = वर्ण रत्नाकर
| location = [[एसियाटिक सोसाइटी अफ कोलकाता]]<ref name="Intro">{{Cite book |last=Jyotiśvara. |title=Varṇa-ratnākara of Jyotiriśvara of Kaviśekharācārya |url=https://archive.org/details/varnaratnakaraof0000jyot |date=1998 |publisher=Sahitya Akademi |isbn=81-260-0439-8 |location=New Delhi |pages=ix |oclc=40268712}}</ref>
| image = Varṇa Ratnākara manuscript in the Library of Royal Asiatic Society of Bengal.jpg
| width =
| caption = वर्ण रत्नाकर, पृष्ठ ७७ (ख)
| Also known as =
| Type = विश्वकोश<ref>{{Cite book |last=Mukherjee, Sujit. |title=A dictionary of Indian literature |date=1998 |publisher=Orient Longman |isbn=81-250-1453-5 |location=Hyderabad |pages=153 |oclc=42718918}}</ref>
| Date = सन् १३२४
| Place of origin = मिथिला
| Language(s) = [[मैथिली भाषा|मैथिली]]
| Scribe(s) =
| Author(s) = [[ज्योतिरीश्वर ठाकुर]]
| Compiled by =
| Illuminated by =
| Patron =
| Dedicated to =
| Material = पात
| Size = १२.७ × ५ सेमी; ७७ पात; १७ गहदाएल<ref name="Intro" />
| Format =
| Condition = संरक्षित
| Script = [[तिरहुता]]
| Contents =
| Illumination(s) =
| Additions =
| Exemplar(s) =
| Previously kept =
| Discovered = पण्डित [[हर प्रसाद शास्त्री]] (सन् १८८५-९०) [[नेपाल]]मे
| Other =
| below =
}}
'''वर्णरत्नाकर''', शाब्दिक अर्थ '''शब्दसभक सागर''', [[मैथिली भाषा|मैथिली]] भाषाक सबसँ प्राचीन गद्य कृति अछि, जे सन् १३२४ मे कवि [[ज्योतिरीश्वर]] द्वारा लिखल गेल छल। लेखक [[कर्नाटक|कर्नाट]] वंशक राजा [[हरसिंहदेव|हरिसिंहदेव]]क (राज. सन् १३०४-१३२४) दरबारक हिस्सा छल, जकर राजधानी [[सिम्रौनगढ नगरपालिका|सिमरौनगढ]] छल।
एहि कृतिमे विभिन्न विषय आ परिस्थितिक वर्णन अछि। ई कृति मध्यकालीन भारतीय उपमहाद्वीपक जीवन आ संस्कृति केर बारेमे बहुमूल्य जानकारी दैत अछि। ग्रन्थ सात कल्लोल (तरङ्ग)मे विभक्त अछि : नगर वर्णन, नायक वर्णन, अस्थानवर्णन, ऋतुवर्णन, प्रार्थनावर्णन, भट्टादिवर्णन आ श्मशानवर्णन। ८४ सिद्धक अपूर्ण सूची पाठमे भेटैत अछि, जाहिमे मात्र ७६ नाम अछि। एहि ग्रन्थक एकटा [[पाण्डुलिपि]] एसियाटिक सोसाइटी, [[कोलकाता]]मे सुरक्षित अछि।
एहि विश्वकोश ग्रन्थमे अबहट्ट शब्दक प्रयोग पहिल बेर भेल छल। बादमे मैथिली कवि [[विद्यापति]] अबहट्टमे अपन कविता [[कीर्तिलता]] लिखने छल। प्रारम्भिक [[मैथिली साहित्य]]क आधार शीला केर रूपमे एहि ग्रन्थ केर लेल जाएत अछि।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
[[श्रेणी:मैथिली साहित्य]]
[[श्रेणी:हिन्दू ग्रन्थ]]
8b0f8i65bozjh0b03tlheybwagigttz
माँय बाप
0
43721
279851
238530
2026-08-26T20:01:24Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279851
wikitext
text/x-wiki
माँय-बाप ओ सभ अप्पनद्वारा जन्म देल गेल अप्पन प्रजाति या सन्तानसभक रेखदेख केनिहार एकटा माली थिक्। मानवसभमे माँय-बाप बच्चा केरऽ लेल एकटा कानुन-सम्मत अभिभावक छि जतय कि बच्चा एकटा ओ सभक बारी केरऽ एकटा फुल छि जेकर कुनु उमर नै होइए। जैविक माता-पिता ओ लोक होइत अछि जेकर भ्रुणक परिणाम स्वरूप बच्चा होइत अछि, पुरुष केरऽ माध्यमसँ शुक्राणु आ महिला केरऽ माध्यमसँ अण्डाक मिलन भऽ ओ भ्रुण तयार होइत् अछि।<ref>{{Cite news | url = https://www.bbc.co.uk/news/health-23079276 | title = UK government backs three-person IVF | access-date = 30 June 2013| work = BBC News | date = 2013-06-28 | last1 = Gallagher | first1 = James }}</ref><ref>{{cite book|author1=[[Nadine Taub]]|title=The Law of Sex Discrimination|author2=Beth Anne Wolfson|author3=Carla M. Palumbo|page=374}}</ref><ref>{{cite book | author = Browne C. Lewis | date = 2012 | title = Papa's Baby: Paternity and Artificial Insemination | url = https://archive.org/details/papasbabypaterni0000lewi | page = [https://archive.org/details/papasbabypaterni0000lewi/page/136 136]}}</ref><ref>{{Cite book | title = Reproductive Technologies | page =25 | author = Louise I. Gerdes |date = 2009}}</ref>
जैविक माता-पिता प्रथम श्रेणी केरऽ नाता होइत अछि आ ओहिमें ५०% आनुवंशिक समानता होइत अछि। सरोगेसीक माध्यमसँ सेहो माता-पिता बन सकैत अछि। किछ माता-पिता गोद लेल माता-पिता भऽ सकैत अछि, जिनका सन्तानक पालन-पोषण करैत अछि, मुद्दा बच्चासँ जैविक रूपसँ सम्बन्धित नही होइत अछि।<ref>{{cite web|title=mother definition|url=http://www.oxforddictionaries.com/definition/english/mother?rskey=YplwRN&result=1|archive-url=https://web.archive.org/web/20121010013824/http://oxforddictionaries.com/definition/english/mother?rskey=YplwRN&result=1|url-status=dead|archive-date=October 10, 2012|website=www.oxforddictionaries.com|publisher=Oxford Dictionaries}}</ref> <ref>{{Cite book | title = Racial Disproportionality in Child Welfare | page =2 | author = Marian S Harris | date =2014}}</ref><ref>{{Cite book | title = Evidence in the Psychological Therapies: A Critical Guidance for Practitioners | author = Bernard Roberts | date = 2005 | page = 149}}</ref>बिना गोद लेल माता-पिताक अनाथ बच्चाक पालन-पोषण हुनकर दादा-दादी या परिवार केरऽ अन्य सदस्यसभद्वारा कएलऽ जा सकैत अछि।
माता-पिताक एकटा पीढीसँ हटाओल गेल पूर्वजक रूपमे सेहो विस्तृत कएल जा सकैत अछि।
==प्रकार==
===जैविक===
===माँ===
===पिता===
===दादा-दादी===
==पितृत्व मुद्दासभ==
==भूमिकासभ आ जिम्मेदारीसभ==
===संरक्षकता===
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:परिवार]]
[[श्रेणी:मातृत्व]]
[[श्रेणी:पितृत्व]]
[[श्रेणी:पालन-पोषण]]
lhqqb7fd8wag35xwxdp8ewg1e73cl6o
जुनियर च्याम्बर इन्टरनेसनल
0
44284
279784
247743
2026-08-26T19:26:47Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279784
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox organization
| name = जुनियर च्याम्बर इन्टरनेसनल<br/>Junior Chamber International
| pronounce =
| nickname =
| image =
| image_size =
| alt =
| caption =
| logo = Mark_with_tag-blue.jpg
| logo_size = 250px
| logo_alt = JCI logo
| logo_caption =
| map =
| map_size =
| map_alt =
| map_caption =
| map2 =
| map2_size =
| map2_alt =
| map2_caption =
| abbreviation = जेसीआई
| motto =
| predecessor =
| merged =
| successor =
| formation = {{Start date and years ago|df=yes|1915|10|13}}
| founder = [[हेनरी गिसेनबेयर]]
| founding_location = [[सेन्ट लुइस, मिसौरी]]
| extinction = <!-- use {{end date and age|YYYY|MM|DD}} -->
| merger =
| type = [[अन्गैतर्रराष्ट्रिय गैर-सरकारी संगठन|एनजीओ]]
| tax_id = <!-- or | vat_id = (for European organizations) -->
| registration_id = <!-- for non-profit org -->
| status =
| purpose =
| headquarters = [[चेस्टरफिल्ड, मिसौरी]], संयुक्त राज्य अमेरिका<ref name=lawson/>
| location =
| coords = {{Coord|38|39|20|N|90|33|24|W|type:landmark_region:US-MO|display=inline,title}}
| region =
| area_served = दुनियाँभर
| services =
| products =
| methods = [[सामुदायिक सेवा]]
| fields =
| membership = १६०,०००+
| membership_year = 2019
| language = {{flatlist|
*व्यक्तिगत राष्ट्रिय संगठनसभद्वारा अपन आधिकारिक भाषासभक रूपमे अपनाएल गेल सभ भाषासभ जेसीआई के आधिकारिक भाषासभ छी
}}
| sec_gen = {{flagicon|Monaco}} केविन हिन<ref name="whatwedo">{{cite web |title=What We Do - JCI |url=https://jci.cc/en/what-we-do |website=jci.cc |access-date=13 February 2019 |archive-date=7 September 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20180907190001/https://jci.cc/en/what-we-do |url-status=live }}</ref>
| leader_title = World President
| leader_name = विक्टर ओमर्सन (२०२३)
| leader_title2 =
| leader_name2 =
| leader_title3 =
| leader_name3 =
| leader_title4 =
| leader_name4 =
| board_of_directors =
| key_people =
| main_organ =
| parent_organization =
| subsidiaries =
| secessions =
| affiliations =
| budget =
| budget_year =
| revenue =
| revenue_year =
| disbursements =
| expenses =
| expenses_year =
| endowment =
| endowment_year =
| staff = २२
| staff_year = 2020
| website = {{url|jvc.jci.cc}}
| remarks =
| formerly =
}}
[[File:JCI WorldHeadquarterSnow.jpg|thumbnail|जेसीआई विश्व मुख्यालय, [[चेस्टरफिल्ड, मिसौरी]] के सेन्ट लुइस उपनगरमे]]
'''जूनियर च्याम्बर इन्टरनेसनल''', जेकरा साधारण रुपसँ जेसीआई या जेसिज सेहो कहल जाईत अछि, १८ वरिषसँ ४० वरिषधरिके बीच केर युवासभक एकटा गैर-लाभकारी अन्तर्राष्ट्रिय गैर-सरकारी संगठन छी। एकर लगभग १२४ देशसभमे सदस्य अछि, आ ओहीमे सँ अधिकांशमे क्षेत्रीय या राष्ट्रिय संगठन अछि।
पहिल स्थानीय जुनियर च्याम्बर च्याप्टर सन् १९१५ में स्थापित कएल गेल छल, मुद्दा अन्तर्राष्ट्रिय छाता संगठन जुनियर च्याम्बर इन्टरनेसनल (जेसीआई) के स्थापना सन् १९४४ मे [[मेक्सिको]]मे कएल गेल छल। एकरा [[युरोप]]क परिषद, संयुक्त राष्ट्रक आर्थिक आ सामाजिक परिषद केर साथ परामर्शदात्री दर्जा प्राप्त अछि। [[यूनेस्को]]क साथ ई युवासभ केर सक्रिय नागरिक बनेबाक आ सामाजिक आ आर्थिक विकास, अन्तर्राष्ट्रिय सहयोग, सद्भावना आ समझ केर दिशामे प्रयाससभमे भाग लेबाक लेल प्रोत्साहित करैत अछि।<ref name=about>{{cite web |title=Welcome to JCI - Young Active Citizens Creating Positive Change |publisher=Junior Chamber International |url=http://www.jci.cc/guests/en/aboutjci |access-date = 2010-08-15 |url-status = dead |archive-url = https://web.archive.org/web/20100821211235/http://www.jci.cc/guests/en/aboutjci |archive-date = 2010-08-21}}</ref><ref name=history/>
==इतिहास==
==गतिविधिसभ==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{Reflist|refs=
<ref name=history>{{cite book |title=A Legacy of Leadership: The U.S. Junior Chamber of Commerce |url=https://archive.org/details/legacyofleadersh0000unse_f4g4 |last=John Clark |year=1995 |isbn=0964545608 |page=224}}</ref>
<ref name=lawson>"Jaycees International", in Edward Lawson, Mary Lou Bertucci (1996). [https://books.google.com/books?id=J-SrdFtSuDUC&pg=PA911 ''Encyclopedia of human rights''], second edition. Washington, DC: Taylor & Francis. {{ISBN|9781560323624}}. {{nobreak|p. 911.}}</ref>
}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:जुनियर च्याम्बर इन्टरनेसनल]]
[[श्रेणी:सेवा संगठनसभ]]
qh6ujtqrtlhi1p6nfidlsz2thqom8bm
कोरियाकेँ तीन अधिराज्यसभ
0
44641
279802
264242
2026-08-26T19:35:11Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279802
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Korean name<!-- South Korean name -->
| img = History of Korea-476.PNG
| caption = कोरिया के तीन राज्यों के नक्शे—[[गोगुर्यो]], [[बैकजे]], आओर [[सिल्ला]]—पांचवीं शताब्दी में, गोगुर्यो क्षेत्रीय विस्तार के चरम पर |([[गया संघ|गया]] तीन राज्य मे शामिल नहि अछि)
| img2 = History of Korea-576.png
| caption2 = कोरिया के तीन राज्य ५७६में जखन गया के सिल्ला में विलय भेल छल |
| hangul = {{linktext|삼국|시대}}
| hanja = {{linktext|三國|時代}}
| rr = Samguk-sidae
| mr = Samguk-sidae
| context = पूरान
| othername1 = दोसर
नाम
| hangul1 = {{linktext|삼국|시기}}
| hanja1 = {{linktext|三國|時期}}
| rr1 = समगुक-सिगी
| mr1 = समगुक-सिगी
}}
'''कोरिया के तीन राज्य''' या '''समहन''' ([[गोगुर्यो]], [[बैकजे]] आरू [[सिल्ला]]) [[कोरिया]] पर [[आधिपत्य]] के लेलऽ प्रतिस्पर्धा करलकै |कोरियाई प्रायद्वीप]] के प्राचीन काल के दौरान [[कोरिया का इतिहास|कोरियाई इतिहास]]. तीन राज्य काल ({{कोरियाई|hangul=삼국시대}}) के दौरान,{{efn|[[आद्य-तीन राज्य काल]] से पूर्व, तीन राज्य काल के परंपरागत रूप से ५७ ईसा पूर्व से ६६८ ई. } बहुत राज्य आरू स्टेटलेट एकीकृत होय गेलै जब॑ तलक कि, ४९४ म॑ [[बुयेओ]] क॑ विलय होय के बाद आरू ५६२ म॑ [[गया कन्फेडरेशन|गया]] क॑ विलय होय के बाद, कोरियाई प्रायद्वीप प॑ खाली तीन ही बचलै: गोगुर्यो, बेएक्जे आरू सिल्ला । "'''कोरियाई तीन राज्य'''" कोरिया बनत ताहि में योगदान देलक ; आरू गोगुर्यो, बेकजे आरू सिल्ला लोगऽ [[कोरियाई लोगऽ]] बनी गेलै ।<ref>बेंजामिन २०१५ द कैम्ब्रिज वर्ल्ड हिस्ट्री: खंड ४ (पृष्ठ ४२७, पृष्ठ ४३०)</ref>
तीनू राज्य पूरा प्रायद्वीप आ मोटा-मोटी आधा [[मंचुरिया]] (आधुनिक समयक [[पूर्वोत्तर चीन]] आ [[रूसी सुदूर पूर्व]] के छोट-छोट भाग) पर कब्जा कएने छल ।<ref>{{cite book|last1= कोटकिन|first1=स्टीफन|last2=Wolff|first2=डेविड|title=एशिया में रूस के पुनः खोज: साइबेरिया और रूसी सुदूर पूर्व: साइबेरिया और रूसी सुदूर पूर्व|publisher=Routledge|isbn=9781317461296|url=https://books .google.com/books?id=t_DqBgAAQBAJ&q=Koguryo+Siberia+Russia%27s|access-date=15 जुलाई 2016|language=en|date=2015-03-04}}</ref> गोगुर्यो के उत्तरी आधा भाग के नियंत्रित करलऽ गेलऽ छेलै प्रायद्वीप, संगहि [[लियाओडोंग प्रायद्वीप]] आ मंचूरिया। बेकजे आ सिल्ला प्रायद्वीपक दक्षिणी आधा भाग पर कब्जा कएने छल । [[तमना]] आ [[उसान]] के द्वीप राज्य क्रमशः बेकजे आ सिल्ला के अधीन छल |
तीनू राज्यक संस्कृति आ भाषा एक समान छल | बेकजे आरू गोगुर्यो न॑ संस्थापक मिथक साझा करलकै जेकरऽ उत्पत्ति संभवतः बुयेओ स॑ भेलऽ छेलै ।<ref>{{cite book |last1=कोरिया केरऽ राष्ट्रीय लोक संग्रहालय (दक्षिण कोरिया) |url=https://books.google.com/books?id=DsR3BgAAQBAJ&pg =PA41 |title=कोरियाई लोक साहित्य के विश्वकोश: कोरियाई लोककथा और पारंपरिक संस्कृति के विश्वकोश Vol. III |date=2014 |publisher=길잡이미디어 |isbn=9788928900848 |page=41 |language=en |access-date=10 सितम्बर 2017}}</ref> [[कोरियाई बौद्ध धर्म|बौद्ध धर्म]], जो कोरिया में 1960 में पहुँचा 3 शताब्दी ई. भारत सँ [[तिब्बत]] आ चीन के माध्यम सँ, तीनू राज्य के सब घटक के राज्य धर्म बनल, 372 ई. मे गोगुर्यो सँ शुरू भेल।<ref name="camb1" /> कोरिया के तीन राज्य सब मे क चीन के साहित्यिक अभिजात वर्ग के विपरीत योद्धा कुलीन वर्ग.<ref>होलकॉम्ब, चार्ल्स (2017); पूर्वी एशिया के एक इतिहास : सभ्यता के उत्पत्ति से एकइसवीं शताब्दी तक; कैम्ब्रिज विश्वविद्यालय प्रेस; पृष्ठ 10। 87</ref>क अछि
ई काल 7वीं शताब्दी में समाप्त भेल, सिल्ला के [[तांग राजवंश|तांग चीन]] के साथ गठबंधन के बाद आ इतिहास में पहिल बेर प्रायद्वीप के एकीकरण के बाद | बेकजे आरू गोगुर्यो के पतन के बाद तांग राजवंश न॑ कोरियाई प्रायद्वीप केरऽ कुछ हिस्सा के प्रबंधन लेली अल्पकालिक [[प्रोटेक्टोरेट जनरल टू पैसिफाई द ईस्ट|सैन्य सरकार]] के स्थापना करलकै । सिल्ला के साथ गोगुर्यो आरू बेएक्जे के वफादार आरू [[सिल्ला-तांग युद्ध|तांग स॑ लड़लऽ]] कोरियाई प्रायद्वीप प॑ वर्चस्व के लेलऽ शामिल छेलै ।<ref>वांग २०१३ बहु-ध्रुवीय एशिया म॑ तांग चीन: कूटनीति आरू युद्ध के इतिहास (पृष्ठ 100) । 95)</ref> सिल्ला के अंततः [[बाद के तीन राज्य]] में विभाजित कयल गेल आ अंततः [[गोर्यो]] के नव गोगुर्यो पुनर्जागरणवादी राज्य द्वारा विलय कयल गेल।
{{कोरिया_के_इतिहास}}
==नामकरण ==
{{ई सेहो देखू|कोरिया के नाम}}
7वीं शताब्दी स॑ शुरू होय क॑ "[[संहान]]" नाम कोरिया केरऽ तीन राज्यऽ के पर्याय बनलै । [[कोरियाई साम्राज्य]], ''दाएहान जेगुक'', आ [[कोरिया गणराज्य]] (दक्षिण कोरिया), ''दाएहान मिंगुक'' या ''हंगुक'', कोरिया के तीन राज्यों के संदर्भ में नामित किया गया है, दक्षिणी कोरियाई प्रायद्वीप में प्राचीन संघ के संदर्भ में नहीं।<ref name="kyunghyang">{{cite web |last1=이기환 |title=[이기환의 흔적의 역사]국호논쟁의 전말...대한민국이냐 고려화국이냐 |url=http://news.khan.co.kr/kh_news/khan_art_view.html?artid=201708300913001&code=960100&www |वेबसाइट=경 신문 |publisher=द क्युंगह्यांग शिनमुन |पहुंच-तिथि=2 जुलाई २०१८ |language=ko |date=३० अगस्त २०१७}}</ref><ref name="chosun">{{cite web |last1=이덕일 |title=[이덕일 사랑] 대~한민국 |url=http:/ /news.chosun.com/site/data/html_dir/2008/08/14/2008081401512.html |वेबसाइट=조선닷컴 |प्रकाशक=चोसुन इल्बो |पहुंच-तिथि=2 जुलाई 2018 |भाषा=ko}}</ref>
''[[समगुक सागी]]'' आरू ''[[समगुक युसा]]'' के अनुसार, [[सिल्ला]] न॑ एक राष्ट्रीय नीति, "समहान एकीकरण" ({{कोरियाई|삼한일통|三韓一統) लागू करलकै |labels=no}}), [[Baekje]] आरू [[Goguryeo]] शरणार्थी क॑ एकीकृत करै लेली । 1982 में [[चेओन्गजू]] में 686 के स्मारक पत्थर के खोज भेल छल जाहि में एकटा शिलालेख छल: "तीन हान के एकीकृत कयल गेल आ डोमेन के विस्तार कयल गेल।"<ref name="kyunghyang" /> [[बाद में सिल्ला] के दौरान। ]. ब्योनहान संघ|ब्योनहान]] से बेकजे, [[जिनहान संघ|जिनहान]] से सिल्ला, और [[महान संघ|महान]] से गोगुर्यो।<ref name="chosun" /> [[गोर्यो]] काल तक, सम्हान कोरिया के सब के संदर्भ में एक आम नाम बनी गेलै।<ref name="kyunghyang" /> अपनऽ वंशज के प्रति अपनऽ दस जनादेश में, [[वांग जियोन]] न॑ घोषणा करलकै कि हुनी तीन हान (संहान) क॑ एकीकृत करी लेल॑ छै, जेकरऽ संदर्भ म॑... कोरिया के तीन राज्य।<ref name="kyunghyang" /><ref name="chosun" /> सम्हान [[जोसेन]] काल में कोरिया के लेल एकटा आम नाम बनल रहल आ एकर व्यापक संदर्भ ''[[] में देल गेल। जोसेन राजवंश के एनाल्स]]''.<ref name="kyunghyang" />
चीन में कोरिया के तीन राज्यों को सामूहिक रूप से 7वीं शताब्दी के आरंभ से सम्हान कहल जाइत छल।<ref name="National">{{cite web |title=고현묘지명(高玄墓誌銘) |url=http:// gsm.nricp.go.kr/_third/user/frame.jsp?View=search&No=4&ksmno=7190 |website=한국금석문 종합영상정보시스템 |प्रकाशक=सांस्कृतिक धरोहर के राष्ट्रीय शोध संस्थान |परिचय-तिथि=10 सितम्बर 2018 } . }</ref> कोरिया के तीन राज्य के संकेत के लेल सम्हान नाम के प्रयोग तांग राजवंश में व्यापक छल।<ref name="kwon">{{cite journal |last1=Deok-young |first1=Kwon |title= T'ang(唐) काल के एपिटाफ पर अंकित तीन राज्य(三國) के नाम पर एक जांच |journal=कोरियाई प्राचीन इतिहास के जर्नल |date=2014 |volume=75 |pages=105–137 |url=http ://www.dbpia.co.kr/Journal/ArticleDetail/NODE02486618 |access-date=2 July 2018 |language=ko |issn=1226-6213}}</ref> गोगुर्यो क॑ तांग राजवंश द्वारा बारी-बारी स॑ महान कहलऽ जाय छेलै, । जेकरऽ प्रमाण एक तांग दस्तावेज स॑ मिलै छै जेकरा म॑ गोगुर्यो सेनापति सिनी क॑ ६४५ म॑ "महान नेता" ({{कोरियाई|마한추장|馬韓酋長|labels=no}}) कहलऽ गेलऽ छेलै ।<ref name="राष्ट्रीय" /> ६५१ म॑ [[सम्राट तांग के गाओजोंग]] न॑ बेकजे के राजा क॑ कोरिया केरऽ तीन राज्यऽ क॑ सम्हान के रूप म॑ संदर्भित करी क॑ एगो संदेश भेजलकै ।<ref name="kyunghyang" /> तांग राजवंश केरऽ एपिटाफ, जेकरा म॑ बेकजे, गोगुर्यो, आरू सिल्ला शरणार्थी आरू... प्रवासी, कोरिया के तीन राज्यों को "संहान" कहते हैं, विशेष रूप से गोगुर्यो।<ref name="kwon" /> उदाहरण के लिये, गो ह्योन ({{कोरियाई|고현|高玄|labels=no}}) के एपिटाफ, क गोगुर्यो मूल के तांग राजवंश के जनरल जे 690 में मरि गेल छल, हुनका "लियाओडोंग सम्हान आदमी" ({{कोरियाई|요동 삼한인|遼東 三韓人|labels=no}}) कहैत अछि।<ref name="राष्ट्रीय" />
"तीन राज्य" नाम के प्रयोग कोरियाई इतिहास के शीर्षक में ''[[Samguk sagi]]'' (12वीं शताब्दी) आरू ''[[Samguk yusa]]'' (13वीं शताब्दी) में करलऽ गेलऽ छेलै, आरू नै होना चाहियऽ चीन के [[तीन राज्य]] के साथ भ्रमित हो |
==नींव ==
तीन राज्य केरऽ स्थापना [[विमन जोसॉन]] केरऽ पतन के बाद करलऽ गेलऽ छेलै आरू धीरे-धीरे विभिन्न अन्य छोटऽ राज्य आरू संघऽ क॑ जीती क॑ आत्मसात करी लेलकै । [[गोजोसेओन]] के पतन के बाद, [[हान राजवंश]] ने उत्तर-पश्चिमी [[कोरियाई प्रायद्वीप]] में [[हान के चार सेना|चारि कमांडरी]] की स्थापना की]<ref>{{citation|title="कोरियाई" के निर्माण " उत्पत्ति: कोरियाई राज्य गठन सिद्धांतों में पुरातत्व, इतिहास लेखन, और नस्लीय मिथक की एक आलोचनात्मक समीक्षा|first=Hyung Il|last=Pai|url=https://books.google.com/books?id=QxztLeLoVkQC&pg=PA129|प्रकाशक।" =हार्वर्ड विश्वविद्यालय एशिया केंद्र|पृष्ठ=127–129|वर्ष=2000|isbn=9780674002449}}</ref><ref>{{cite book|last=संयुक्त राज्य अमेरिका कांग्रेस|title=उत्तर कोरिया: एक देश अध्ययन|url= https://books.google.com/books?id=ybmFuqReAqUC&pg=PA6|वर्ष=2016|प्रकाशक=नोवा साइंस प्रकाशक|isbn=978-1590334430|पृष्ठ=6}}</ref><ref>
{{cite book|last=Connor|first=एडगर वी.|title=कोरिया: वर्तमान मुद्दे और ऐतिहासिक पृष्ठभूमि|url=https://archive.org/details/koreacurrentissu0000many|year=2003|publisher=नोवा साइंस प्रकाशक|isbn=978-1590334430|page=[https://archive.org/details/koreacurrentissu0000many/page/112 112]}}
</ref><ref>{{cite book|last=Kim|first=Jinwung|title=कोरिया के एक इतिहास: "भोर के शांत के भूमि" से संघर्ष में राज्य तक|url=https://books.google. com/books?id=QFPsi3IK8gcC&pg=PA18|वर्ष=2012 |प्रकाशक=इंडियाना विश्वविद्यालय प्रेस|isbn=978-0253000248|पृष्ठ=18}}</ref><ref>{{पुस्तक का उद्धरण|अंतिम=ली|पहिल=पीटर एच.|title=कोरियाई सभ्यता की स्रोतपुस्तक|url=https://books.google.com/books?id=N66XyMJ_sNsC&pg=PA227|वर्ष=1993|प्रकाशक=कोलंबिया विश्वविद्यालय प्रेस|isbn=978-0231079129|page=227} }</ref> आ वर्तमान [[Liaoning]].<ref>{{cite journal |url=http://www.upkorea.net/news/photo/5880-2-5623.pdf |title=द पुयेओ- कोगुर्यो ये-मैक द सुशेन-यिलौ तुंगस, और जियानबेई यान |author=Hong, Wontack |pages=1–7 |journal=पूर्व एशियाई इतिहास: एक कोरियाई परिप्रेक्ष्य |volume=1 |issue=12 |year=2005 |access-date=2023-11-13 |archive-date=2016-03-14 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160314144543/http://www.upkorea.net/news/photo/5880-2-5623.pdf |dead-url=yes }}</ref> तीनटा जल्दीए [[संहान]] पर खसि पड़ल, आ अंतिम केँ गोगुर्यो द्वारा 313 मे नष्ट क' देल गेल।
[[Baekje]] आरू [[Silla]] केरऽ नवजात पूर्ववर्ती [[आद्य–तीन राज्य काल|आद्य-तीन राज्य काल]] के दौरान स्टेटलेट केरऽ जाल के भीतर विस्तार करलकै, आरू [[गोगुर्यो]] न॑ पड़ोसी राज्य क॑ जीती लेलकै जेना कि [ [[मंचुरिया]] में [बुयेओ (राज्य)|बुयेओ]] और [[ओक्जेओ]] में मुखिया, [[पूर्वी ये|डोंगये]] जो पूर्वोत्तर कोरियाई प्रायद्वीप पर कब्जा कर लिया | तीनू राजनीति पहिल – तृतीय शताब्दी ई. के बीच देबाल वाला शहर राज्य स पूर्ण राज्य स्तरीय समाज मे संक्रमण केलक ।
एहि कालखंडक प्राथमिक स्रोत मे कोरिया मे ''[[Samguk sagi]]'' आ ''[[Samguk yusa]]'', आ ''बुक ऑफ वी'' सँ "पूर्वी बर्बर" खंड (東夷傳) शामिल अछि | ' (魏書) के ''[[तीन राज्यों के अभिलेख]]'' चीन में।{{Cn|date=जुलाई 2023}}
तीनू राज्यक संस्कृति आ भाषा एक समान छल | ''सुई केरऽ किताब'' (खंड ८१) म॑ दर्ज छै: "गोगुर्यो, बेकजे आरू सिल्ला केरऽ रीति-रिवाज, कानून आरू कपड़ा सामान्यतः एक जैसनऽ छै । "<ref>{{cite web |date= |title=한국사데이터베이스 비교보기 > 風俗·刑政·衣服은 대략 高[句]麗·百濟와 같다 |url=https://db.history.go.kr/item/compareViewer.do?levelId=jo_013r_0010_0030_0040 |तिथि=2022- 2022। 08-27 |publisher=Db.history.go.kr |access-date=2023-11-13 |archive-date=2023-06-07 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230607211013/https://db.history.go.kr/item/compareViewer.do?levelId=jo_013r_0010_0030_0040 |url-status=dead }}</ref> इनका मूल धर्म [[शमनवाद|शमनवादी]] प्रतीत होता है, लेकिन चीनी संस्कृति, विशेष रूप से [[कन्फ्यूशियस]] और... [[ताओवाद]]। चतुर्थ शताब्दी मे [[बौद्ध धर्म]] प्रायद्वीप मे प्रवेश कयल गेल आ तेजी सँ प्रसार भेल, संक्षेप मे तीनू राज्यक आधिकारिक धर्म बनि गेल |
लिसा के बेली के अनुसार तीन राज्य के भौतिक संस्कृति के स्पष्ट रूप स॑ भेद करलऽ जाब॑ सकै छै, कैन्हेंकि ई राज्यऽ म॑ अलग-अलग क्षेत्रऽ के सांस्कृतिक प्रभाव के प्रदर्शन करलऽ गेलऽ छेलै । गोगुर्यो के संस्कृति में उत्तरी चीनी कला के मजबूत प्रभाव, बेकचे दक्षिणी चीनी कला के मजबूत प्रभाव देखैलकै, आरू सिल्ला, जे चीन स॑ अधिक दूर छेलै, यूरेशियन स्टेपी खानाबदोश संस्कृति स॑ अधिक प्रभाव आरू देशी परंपरा के अधिक संरक्षण देखैलकै ।<ref>{{cite book |last1=सुसान पारेस, जिम होरे |title=कोरिया: अतीत और वर्तमान (2 vols): ब्रिटिश एसोसिएशन फॉर कोरियन स्टडीज बक्स पेपर्स सीरीज, 1991–2005 से चयनित पत्र |date=2008 |publisher=ग्लोबल ओरिएंटल | isbn=9789004217829 |pages=363–381}}</ref> एहि कालखंड मे तीनू राज्य कए एखन धरि अपन अलग-अलग पहचान कए एकीकृत नहि करबाक छल । प्रत्येक राज्य अपन-अपन व्यक्तिगत इतिहासक निर्माण केलक; केवल गोर्यो राजवंश काल में कोरियाई प्रायद्वीप के सामूहिक इतिहास एक साथ लिखा गया था।<ref>{{cite book |first=J. पी. |last=पार्क|first2=जुह्युंग |last2=Rhi|first3=बर्ग्लिंड |last3=जंगमैन|first4=दाना |last4=अर्नोल्ड |title=कोरियाई कला के साथी |तिथि=2020 |प्रकाशक=जॉन वाइली एंड संस | isbn=9781118927014 |पृष्ठ=15}}</संदर्भ>
==राज्य==
===गोगुर्यो===
{{देखें भी|गोगुर्यो का सैन्य इतिहास}}
[[फाइल:गोगुर्यो मकबरा भित्ति चित्र.jpg|अंगूठा|बाँया|250px|गोगुर्यो मकबरा भित्ति चित्र.]]
गोगुर्यो [[यालू नदी|यालू (अमरोक)]] नदी के उत्तर आ दक्षिण तट पर, [[गोजोसेओन]] के पतन के बाद, उभरल छल | चीनी अभिलेख में गोगुर्यो के पहिल उल्लेख चीनी [[हान राजवंश]] द्वारा स्थापित एकटा कमांडरी के संदर्भ में 75 ईसा पूर्व के अछि, हालांकि "गुरी" (구리) के पहिने सेहो उल्लेख ओही अवस्था के भ सकैत अछि | साक्ष्य संकेत करै छै कि गोगुर्यो तीनों राज्यऽ में सबसें उन्नत छेलै, आरू संभवतः पहिलऽ स्थापित छेलै ।
गोगुर्यो, जे अंततः तीनू राज्य मे सबस पैघ छल, के बारी-बारी स कईटा राजधानी छल: ऊपरी यालू क्षेत्र मे दूटा राजधानी, आ बाद मे नंगरांग (चीनी मे ''[[लेलांग]]'') जे आब [[प्योंगयांग]] क हिस्सा अछि। . शुरू में ई राज्य चीनक सीमा पर छल; एकरऽ विस्तार धीरे-धीरे मंचूरिया में होय गेलै आरू ३१३ में चीनी [[लेलांग कमांडरी]] के नष्ट करी देलकै ।चीनी के सांस्कृतिक प्रभाव जारी रहलै, कैन्हेंकि ३७२ में बौद्ध धर्म के आधिकारिक धर्म के रूप में अपनालऽ गेलै ।
गोगुर्यो एक अत्यंत सैन्यवादी राज्य था;<ref>{{cite book|last1=Yi|first1=Ki-baek|title=कोरिया का एक नया इतिहास|publisher=हार्वर्ड विश्वविद्यालय प्रेस|isbn=9780674615762|pages=23–24|url =https://books.google.com/books?id=g2mdVwXpMzwC&pg=PA23|पहुंच-तिथि=21 नवम्बर 2016|भाषा=hi|वर्ष=1984}}</ref><ref>{{पुस्तक के उद्धरण|अंतिम1= वाकर|first1=ह्यू डायसन|title=पूर्व एशिया: एक नया इतिहास|प्रकाशक=AuthorHouse|isbn=9781477265161|page=104|url=https://books.google.com/books?id=3Z3a0NU4RHMC&q=%22नागरिक+के +कोगुर्यो+अपन+सैन्य+शक्ति%2C+प्राचीन+ग्रीक+शहर-राज्य+स्पार्टा+के+समान+में+होने+पर+केंद्रित।%22|पहुंच-तिथि=21 नवम्बर 2016|language=en|date=नवंबर 2012}}</ref> ई एकटा शक्तिशाली साम्राज्य छल आ [[पूर्व एशिया]] मे महान शक्ति मे सँ एक छल।<ref>{{cite book|last1=Roberts|first1=John मॉरिस|last2=वेस्टैड|first2=विषम अर्ने|title=दुनिया के इतिहास|प्रकाशक=ऑक्सफोर्ड विश्वविद्यालय प्रेस|isbn=9780199936762|page=443|url=https://books.google.com/books?id=A2cfZkU5aQgC&q =koguryo+powerful+empire|access-date=15 जुलाई 2016|language=hi|year=2013}}</ref><ref>{{cite book|last1=गार्डनर|first1=हॉल|title=वैश्विक युद्ध टालब: अमेरिकी रणनीति के लिए क्षेत्रीय चुनौतियों, अतिविस्तार, और विकल्प|publisher=Palgrave Macmillan|isbn=9780230608733|pages=158–159|url=https://books.google.com/books?id=acvGAAAAQBAJ&q=great+powers|access- date=15 जुलाई 2016|language=hi|date=2007-11-27|access-date=2023-11-13|archivedate=2021-04-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210417203941/https://books.google.com/books?id=acvGAAAAQBAJ&q=great+powers}}</ref><ref>{{cite book|last1=Laet|first1=सिगफ्राइड जे de|title=मानवता का इतिहास: से सातवीं से सोलहवीं शताब्दी तक|प्रकाशक=यूनेस्को|isbn=9789231028137|page=1133|url=https://books.google.com/books?id=PvlthkbFU1UC&pg=PA1133|access-date=10 अक्टूबर 2016|भाषा=hi| year=1994}}</ref><ref name="वाकर">{{cite book|last1=वाकर|first1=ह्यू डायसन|title=पूर्व एशिया: एक नया इतिहास|publisher=AuthorHouse|isbn=9781477265178|pages= 6–7|url=https://books.google.com/books?id=GBvRs-za0CIC&pg=PA6|पहुंच-तिथि=21 नवम्बर 2016|भाषा=hi|तिथि=2012-11-20}}</ref > ई राज्य 5वीं शताब्दी में, [[Gwanggaeto the Great|King Gwanggaeto the Great]] आरू हुनकऽ बेटा [[Goguryeo के जंगसू|राजा जंगसू]] के शासन के दौरान, आरू खास करी क॑ मंचूरिया में हुनकऽ अभियान के दौरान, अपनऽ चरम पर छेलै । अगिला शताब्दी या ओहि स बेसी समय तक गोगुर्यो मंचूरिया आ उत्तरी कोरियाई प्रायद्वीप में प्रबल राष्ट्र छल।<ref name="autogenerated1">[http://www.ancientworlds.net/aw/Article/583379 कोरिया के तीन राज्य] {{ webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110516120345/http://www.ancientworlds.net/aw/लेख/583379 |तिथि=2011-05-16 }}। एन्शियंटवर्ल्ड्स डॉट नेट (2005-06-19)। अभिगमन तिथि २०१५-११-१५ ।</ref> गोगुर्यो अंततः मंचूरिया केरऽ लिआओडोंग मैदान आरू आज केरऽ [[सियोल]] क्षेत्र प॑ कब्जा करी लेलकै । ग्वांगएटो कोरिया के तीन राज्यों के एक ढीला एकीकरण प्राप्त किया।<ref name="Jinwung">{{cite
book|last1=Kim|first1=Jinwung|title=कोरिया के एक इतिहास: "सुबह शांत की भूमि" से संघर्ष में राज्य तक|publisher=इंडियाना विश्वविद्यालय प्रेस|isbn=978-0253000781|page=35|url=https: //books.google.com/books?id=QFPsi3IK8gcC&pg=PA35|पहुंच-तिथि=11 अक्टूबर 2016|भाषा=hi|तिथि=2012-11-05}}</ref><ref>{{वेब|शीर्षक उद्धृत करू =कोरिया के राजा और रानी|url=http://world.kbs.co.kr/english/archive/program/program_dynasty.htm?no=10039827|website=KBS वर्ल्ड रेडियो|प्रकाशक=कोरिया संचार आयोग|पहुँच-तिथि =7 अक्टूबर 2016}}</ref>
गोगुर्यो मंचूरिया मे [[Tungusic peoples|Tungusic]] जनजाति पर सेहो नियंत्रण रखैत छलाह | चीन में [[सुई राजवंश]] आरू बाद में तांग राजवंश के स्थापना के बाद ई राज्य चीन, सिल्ला आरू बेक्जे हमला के खिलाफ आक्रामक कार्रवाई करतें रहलै जब तलक कि 668 में मित्र राष्ट्र के सिल्ला–तांग सेना द्वारा एकरा पर विजय नै मिललै क्षेत्र चीन के तांग राजवंश द्वारा आत्मसात कयल गेल छल, आ बैकजे के क्षेत्र सिल्ला द्वारा आत्मसात कयल गेल छल |
===बैकजे===
[[फाइल:백제 금동대향로.jpg|thumb|[[बैकजे के गिल्ट-कांस्य धूप बर्नर]]]]
बेकजे के स्थापना महान संघ के सदस्य के रूप में भेल छल | [[Goguryeo के Dongmyeong|Goguryeo के संस्थापक]] के दो पुत्र रिकॉर्ड है कि एक उत्तराधिकार संघर्ष भागी, वर्तमान सियोल क्षेत्र के आसपास Baekje स्थापित करने के लिए.<ref>{{cite book|last1=Pratt|first1=अध्यक्ष विभाग के पूर्वी एशियाई अध्ययन कीथ|last2=Pratt|first2=कीथ|last3=Rutt|first3=रिचर्ड|title=कोरिया: एक ऐतिहासिक और सांस्कृतिक शब्दकोश|publisher=Routledge|isbn=9781136793936|page=135|url=https://books .google.com/books?id=r15cAgAAQBAJ&q=%22prince+of+Koguryo%22|access-date=22 जुलाई 2016|भाषा=hi|तिथि=2013-12-16}}</ref><ref>{{ cite book|last1=यू|first1=चाई-शिन|title=कोरियाई सभ्यता के नया इतिहास|publisher=iUniverse|isbn=9781462055593|page=27|url=https://books.google.com/books?id= TYKNdiDCGLAC&pg=PA27|access-date=22 जुलाई 2016|language=en|year=2012}}</ref><ref>{{cite book|last1=Kim|first1=Jinwung|title=कोरिया के एक इतिहास: से " सुबह शांत की भूमि" संघर्ष में राज्यों को|publisher=इंडियाना विश्वविद्यालय प्रेस|isbn=978-0253000781|page=28|url=https://books.google.com/books?
id=QFPsi3IK8gcC&q=%22son+of+Chumong%22|access-date=22 जुलाई 2016|language=en|date=2012-11-05}}</ref> बेएक्जे अन्य महान मुखिया राज्य के आत्मसात या जीत लेलक आ, अपन चरम पर 4वीं शताब्दी में, पश्चिमी कोरियाई प्रायद्वीप के अधिकांश भाग पर नियंत्रण रखने छल | बौद्ध धर्म केरऽ परिचय ३८४ म॑ गोगुर्यो स॑ बेकजे म॑ करलऽ गेलै, जेकरऽ स्वागत बेकजे न॑ करलकै ।<ref name="autogenerated1" />
Baekje एक महान समुद्री शक्ति छल;<ref>{{cite book|last1=Ebrey|first1=पैट्रिसिया बकले|last2=Walthall|first2=Anne|last3=Palais|first3=जेम्स बी|title=पूर्व एशिया: एक सांस्कृतिक, सामाजिक, आ राजनीतिक इतिहास|प्रकाशक=हॉटन मिफ्लिन|isbn=9780618133840|page=123|url=https://books.google.com/books?id=0entAAAAMAAJ&q=%22पैक्चे+शायद+सबसँ+महत्वपूर्ण++ छल maritime+nation+in+the+late+fourth+century%22|access-date=12 September 2016|language=en|year=2006}}</ref> एकर समुद्री कौशल, जे एकरा [[फोनिसिया]] बना देलक। पूर्वी एशिया के, पूरा पूर्वी एशिया में बौद्ध धर्म के प्रसार में अहम भूमिका निभाई और [[जापानी संस्कृति पर कोरियाई प्रभाव|जापान तक महाद्वीपीय संस्कृति]].<ref>{{cite book|last1=Kitagawa|first1=Joseph|title=The Religious एशिया की परंपराएँ: धर्म, इतिहास, और संस्कृति|publisher=Routledge|isbn=9781136875908|page=348|url=https://books.google.com/books?id=9fyzAAAAQBAJ&q=%22Of+vital+importance+for+ पूरा+पूर्व+एशिया%2C+में+बौद्ध धर्मक+प्रसार+हालांकि%2C+पैक्चे%27s+नौटिकल+कौशल%2C+ छल जे राज्य के मध्ययुगीन+पूर्व+ के+फीनसिया+बना देलक | एशिया.%22|access-date=29 जुलाई 2016|language=en|date=2013-09-05}}</ref><ref>{{cite book|last1=Ebrey|first1=पैट्रिसिया बकले|last2=वालथॉल |first2=ऐनी|last3=पैलेस|first3=जेम्स बी|title=पूर्व एशिया: एक सांस्कृतिक, सामाजिक, और राजनीतिक इतिहास, खंड I: 1800 तक|publisher=Cengage Learning|isbn=978-1111808150|page=104| url=https://books.google.com/books?id=CWE8AAAAQBAJ&pg=PA104|access-date=12 सितम्बर 2016|language=en|year=2013}}</ref> सांस्कृतिक आ... [[कोफुन काल|प्राचीन जापान]] तक के भौतिक विकास, जाहि में [[चीनी लेखन प्रणाली|चीनी लिखित वर्ण]], [[चीनी साहित्य|चीनी]] और [[कोरियाई साहित्य]], [[लौह धातु विज्ञान] जैसी प्रौद्योगिकी शामिल छै। ]. "autogenerated1" /><ref>[https://web.archive.org/web/20071013104942/http://baekje.chungnam.net/eng/new_hist/main/reli_budd_6.htm परिचय जापान में बेकजे के बौद्ध धर्म]. baekje.chungnam.net</ref><ref>फैरिस, विलियम वेन, 1999।
<ref name=""></ref>
0f8miw599df97r2rilos25nhqttw8g6
क्रिसमस द्वीप
0
44655
279809
257609
2026-08-26T19:38:31Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279809
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox dependency
| name = क्रिसमस द्वीप
| official_name = क्रिसमस द्वीपक इलाकासभ
| settlement_type = अस्ट्रेलियाई भारतीय समुद्री इलाकासभ<br />अस्ट्रेलियाक बाह्य इलाकासभ
| image_skyline = Flying Fish Cove at Christmas Island.jpg
| image_caption = राजधानी क्षेत्र
| image_flag = Flag of Christmas Island.svg
| flag_size = 130px
| flag_link = क्रिसमस द्वीपक झण्डासभ
| image_seal =
| seal_size =
| seal_type =
| seal_link =
| motto =
| anthem =
| song_type =
| song =
| image_map = Australia on the globe (Christmas Island special) (Southeast Asia centered).svg
| map_alt = विश्व मानचित्रमे स्थान
| map_caption =विश्व मानचित्रमे स्थान
| subdivision_type = [[सार्वभौम राष्ट्र]]
| subdivision_name = {{flag|अस्ट्रेलिया}}
| established_title = ब्रिटिश विलय
| established_date = सन् १८८८ जुन ६
| established_title2 = सिङ्गापुर सँ अस्ट्रेलिया स्थानान्तरित कएल गेल
| established_date2 = सन् १९५८ अक्टोबर १
| official_languages = कोनो नहि{{efn|अङ्ग्रेजी भाषाक नहि तँ क्रिसमस द्वीप पर आ नहि तँ अस्ट्रेलियामे आधिकारिक दर्जा प्राप्त अछि, मुदा ई सरकारमे सञ्चारक ''वास्तविक'' भाषा छी।}}
| languages_type = बाजल जाएवला भाषासभ
| languages = {{hlist|[[अङ्ग्रेजी भाषा|अङ्ग्रेजी]]|[[मलाय भाषा|मलाय]]|[[मानक चिनियाँ|मन्डारिन]]}}
| capital = [[फ्लाइङ फिस कोभ]]<br />("वस्ती")
| coordinates = {{Coord|10|25|18|S|105|40|41|E|type:city}}
| largest_city = राजधानी
| demonym = क्रिसमस द्वीपवासी
| ethnic_groups =
| ethnic_groups_year =
| government_type = [[प्रत्यक्ष नियम|प्रत्यक्ष रूपमे प्रशासित]] निर्भरता
| leader_title1 = राजशाही
| leader_name1 = चार्ल्स तृतीय
| leader_title2 = राज्यपाल
| leader_name2 = डेभिड हुर्ले
| leader_title3 = प्रशासक
| leader_name3 = फर्जियाँ जैनल
| leader_title4 = प्रादेशिक राष्ट्रपति
| leader_name4 = गोर्डन थोम्सन
| national_representation = अस्ट्रेलियाक संसद
| national_representation_type1 = सिनेट
| national_representation1 = उत्तरी इलाकाक सिनेटरसभद्वारा प्रतिनिधित्व
| national_representation_type2 = प्रतिनिधि सभा
| national_representation2 = लिनगियारी प्रशासनिक क्षेत्रमे समाहित
| area_km2 = 135
| area_sq_mi = 52
| percent_water = 0
| elevation_max_m = 361
| elevation_max_ft =
| population_census = 1,692<ref name=Census2021>{{cite web |publisher=Australian Government |department=[[Department of Infrastructure and Regional Development]] |title=2021 Census: Christmas Island |url=https://abs.gov.au/census/find-census-data/quickstats/2021/LGA51710 |archive-url=https://web.archive.org/web/20221116101421/https://www.abs.gov.au/census/find-census-data/quickstats/2021/LGA51710 |archive-date=16 November 2022|access-date=27 November 2022|url-status=live}}</ref>
| population_census_rank = अक्रमाङ्कित
| population_census_year = २०२१
| population_density_km2 = 10.39
| population_density_sq_mi = 26.96
| population_density_rank = अक्रमाङ्कित
| GDP_PPP =
| GDP_PPP_rank =
| GDP_PPP_year =
| GDP_PPP_per_capita =
| GDP_PPP_per_capita_rank =
| GDP_nominal =अमेरिकी$५,२१,७७,९००<ref>{{Cite book|last=Lundy|first=Kate|url=https://www.aph.gov.au/Parliamentary_Business/Committees/House_of_Representatives_Committees?url=/ncet/economicenvironment/report/chapter%203.pdf|title=Inquiry into the changing economic environment in the Indian Ocean Territories|publisher=Joint Standing Committee on the National Capital and External Territories|year=2010|isbn=978-0-642-79276-1|location=Parliament House, Canberra|pages=22|chapter=Chapter 3: The economic environment of the Indian Ocean Territories}}</ref>
| GDP_nominal_rank =
| GDP_nominal_year = सन् २०१०
| GDP_nominal_per_capita =
| GDP_nominal_per_capita_rank =
| HDI_year =
| HDI_change = <!--increase/decrease/steady-->
| HDI = <!--number only-->
| currency = [[अस्ट्रेलियाई डलर]] (AU$)
| currency_code = AUD
| timezone = क्रिसमस द्वीप समय
| utc_offset = +०७:००
| drives_on = बामा
| calling_code = +६१ ८ ९१{{efn|name=wa|[[पश्चिमी अस्ट्रेलिया]]क आवंटनक भूभाग}}
| postal_code_type = डाक कोड
| postal_code = ६७९८{{efn|name=wa}}
| iso_code = [[:en:ISO 3166-2:CX|CX]]
| cctld = [[.cx]]<ref>{{Cite web |url=https://google.com.cx/ |title=Archived copy |access-date=17 July 2021 |archive-date=9 November 2019 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191109025116/http://google.com.cx/ |url-status=live }}</ref>
|named_for=[[क्रिसमस|क्रिसमस दिवस]]
}}
'''क्रिसमस द्वीप''' [[दक्षिण-पूर्व एसिया]]मे रहल [[अस्ट्रेलियाक राज्य आ क्षेत्र#बाह्य क्षेत्र|अस्ट्रेलियाई बाह्य क्षेत्र]]मे अवस्थित द्वीपसभमे शामिल अछि। ई [[हिन्द महासागर]]क [[जाभा]] आ [[सुमात्रा]] टापुक दक्षिणमे {{convert|350|km|nmi|abbr=off}} कऽ आसपास आ [[अस्ट्रेलिया]]क मुख्य भूमिक सभसँ नजदीकी बिन्दुक लगभग {{Convert|1550|km| nmi|abbr=on}} उत्तर-पश्चिममे अवस्थित अछि। एकर क्षेत्रफल {{convert|135|km2|sqmi|frac=2}} अछि।
क्रिसमस द्वीपक आवादी सन् {{as of|2021|lc=y}} १,६९२ छल।<ref name=Census2021/> एकर मुख्य आवादी द्वीप कऽ उत्तरी छोरमे अवस्थित वस्तीसभमे बसोबास करैत अछि। एहि द्वीपक राजधानी [[फ्लाइङ फिस कोभ]] छी। ऐतिहासिक रूपसँ एहि द्वीपमे [[एसियाई अस्ट्रेलियाई]] [[चीनी अस्ट्रेलियाई|चीनी]], [[मलाय (जातीय समूह)|मलाय]], आ [[भारतीय अस्ट्रेलियाई|भारतीय]] मूल कऽ आबादी अत्यधिक अछि।<ref name="SCMP">{{cite web |url=http://www.scmp.com/magazines/post-magazine/travel/article/2124098/christmas-island-next-big-thing-travel-home-chinese |title=Christmas Island – the next big thing in travel? Home to Chinese, Indians, and Malays, it's a fascinating mix of cultures |last1=Neville-Hadley |first1=Peter |date=14 December 2017 |website=www.scmp.com |publisher=[[South China Morning Post]] |access-date=17 January 2017 |archive-url=https://web.archive.org/web/20171215234632/http://www.scmp.com/magazines/post-magazine/travel/article/2124098/christmas-island-next-big-thing-travel-home-chinese |archive-date=15 December 2017 |url-status=live}}</ref><ref>{{cite magazine |url=http://www5.austlii.edu.au/au/journals/AUFPPlatypus/1980/36.pdf |title=The Christmas Island Story |magazine=AUFP Platypus |year=1980 |volume=36 |pages=12–13 |access-date=7 December 2019 |archive-date=7 December 2019 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191207110541/http://www5.austlii.edu.au/au/journals/AUFPPlatypus/1980/36.pdf |url-status=live }}</ref> एहि द्वीपक लगभग दू तिहाई आबादी चिनियाँ मूलक रहल अनुमान कएल गेल अछि (यद्यपि सन् २०२१ मे मात्र २२.२% आबादी चीनी वंशक घोषणा केनए छल)।<ref name=Census2021/>एकर सङ्गे एतय मलाय आ [[युरोपिई अस्ट्रेलियाई]]सभक महत्वपूर्ण जनसङ्ख्या रहल अछि। अङ्ग्रेजी, [[मलाय भाषा|मलाय]], आ विभिन्न चीनी बोली सहित अनेक भाषासभ एहि ठाममे प्रयोगमे अछि। [[इस्लाम]] आ [[बौद्ध धर्म]] एहि द्वीपक प्रमुख धर्म छी। [[अस्ट्रेलियाई जनगणना]]मे धर्म सम्बन्धी प्रश्न वैकल्पिक अछि, आ २८% आवादी अप्पन धार्मिक विश्वासक घोषणा नहि करैत अछि।<ref name="relp">{{cite web |title=Religious Affiliation (RELP) |url=https://www.abs.gov.au/ausstats/abs@.nsf/Lookup/2900.0main+features100752016 |website=Census of Population and Housing: Understanding the Census and Census Data, Australia, 2016 |date=8 November 2017 |publisher=Australian Bureau of Statistics |access-date=11 April 2020 |location=7 November 2017 |archive-date=8 April 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200408061936/https://www.abs.gov.au/ausstats/abs@.nsf/Lookup/2900.0main+features100752016 |url-status=live }}</ref>
सन् १६१५ मे '''थोमस''' कऽ रिचर्ड रोभ क्रिसमस द्वीपक खोज केनए छल। सन् १६४३ दिसम्बर २५ कऽ दिन कप्तान [[विलियम मायनर्स]] एकर नाम ठीक्क [[क्रिसमस]]क दिन रखने छल। एहि द्वीपपर पहिल बेर १९म शताब्दीक अन्तमे लोकसभ बैसार सुरु केनए छल।<ref name="lus19">{{cite web |first=Stephen |last=Luscombe |url=https://www.britishempire.co.uk/maproom/christmasisland.htm |title=Christmas Island |website=The British Empire |year=2019 |access-date=16 March 2019 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190104153136/https://www.britishempire.co.uk/maproom/christmasisland.htm|archive-date=4 January 2019 |url-status=live}}</ref> क्रिसमस द्वीपक भौगोलिक अलगाव आ न्यूनतम मानवीय अशान्तिक इतिहासक कारण एहि जगहक वनस्पतिसभ आ जीवसभमे [[स्थानिकवाद]] कऽ स्तर उच्च भऽ गेल अछि, जे वैज्ञानिक आ प्रकृतिवादीसभक लेल दिलचस्पीक विषय छी<ref name="wilderness society">{{cite web |url=http://www.wilderness.org.au/campaigns/marine/christmas_island/save_ci/ |title=Save Christmas Island – Introduction |publisher=The Wilderness Society |access-date=14 April 2007 |date=19 September 2002 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070609110000/http://www.wilderness.org.au/campaigns/marine/christmas_island/save_ci/ |archive-date=9 June 2007}}</ref>एहि द्वीपक बहुमत (६३%) [[क्रिसमस द्वीप राष्ट्रिय निकुञ्ज]]मे समाविष्ट कएल गेल अछि, जहिमे प्राथमिक मनसुनी वनक बहुतेक क्षेत्रसभ अछि। सन् १८९९ सँ एहि द्वीपमे [[फस्फेट]]क उत्खनन कएल जा रहल अछि।
==इतिहास==
===युरोपीय लोकनिक पहिल यात्रा, सन् १६४३===
एहि द्वीप कए देखनिहार पहिल युरोपीय 'थोमस' कऽ रिचर्ड रोभ छल।<ref>{{cite web |last1=James |first1=David J. |last2=Mcallan |first2=Ian A.W. |title=The birds of Christmas Island, Indian Ocean: A review |url=https://www.researchgate.net/publication/274639116 |website=ResearchGate |publisher=Australian Field Ornithology |access-date=20 January 2017 |date=August 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170202000221/https://www.researchgate.net/publication/274639116_The_birds_of_Christmas_Island_Indian_Ocean_A_review |archive-date=2 February 2017 |url-status=live}}</ref> [[इस्ट इन्डिया कम्पनी]] कऽ जहाज 'रोयल मेरी' कऽ कप्तान [[विलियम मायनर्स]]द्वारा सन् १६४३ मे क्रिसमसक दिन जखन एहि स्थानसँ अप्पन नावसँ गुजरल छल तखने ओ एहि द्वीपक नामकरण केनए छल।<ref>{{cite web |url=http://www.environment.gov.au/parks/christmas/culture-history/island-history.html |title=Department of the Environment, Water, Heritage and the Arts – Christmas Island History |publisher=Australian Government |access-date=26 April 2009 |date=8 July 2008 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20120304001240/http://www.environment.gov.au/parks/christmas/culture-history/island-history.html |archive-date=4 March 2012 }}</ref> एहि द्वीपकेँ १७म् शताब्दीक शुरुआतमे अङ्ग्रेजी आ डच मार्गदर्शन तालिकामे शामिल कएल गेल छल, मुदा सन् १६६६ धरि डच मानचित्रकार [[पिटर गुस]]द्वारा प्रकाशित मानचित्रमे द्वीप शामिल नहि कएल गेल छल। गुस एहने द्वीपक 'मोनी' या 'माउनी' नाम देनए छल<ref name=EB1911>{{cite EB1911 |wstitle=Christmas Island |volume=6 |pages=294–295}}</ref>जकर अर्थ अस्पष्ट अछि।<ref>{{cite web |url=http://www.nla.gov.au/apps/cdview?pi=nla.map-nk1574-sd&rgn=0.5309855310%2C0.5141004862%2C0.6401856402%2C0.6437601297&cmd=zoomin&width=400&x=200&y=199 |archive-url=https://archive.today/2012.08.05-120217/http://www.nla.gov.au/apps/cdview?pi=nla.map-nk1574-sd&rgn=0.5309855310,0.5141004862,0.6401856402,0.6437601297&cmd=zoomin&width=400&x=200&y=199 |url-status=dead |archive-date=5 August 2012 |title=Digital Collections – Maps – Goos, Pieter, ca. 1616–1675. Paskaerte Zynde t'Oosterdeel Van Oost Indien (cartographic material) : met alle de Eylanden deer ontrendt geleegen van C. Comorin tot aen Iapan |publisher=National Library of Australia |access-date=26 April 2009 }}</ref>
अङ्ग्रेज नाविक [[विलियम ड्याम्पियर]] आ [[चार्ल्स स्वान (पाइरेट)|चार्ल्स स्वान]] अप्पन निजी जहाज 'साइग्नेट' पर सवार भए सन् १६८८ मार्चमे द्वीपक अगल बगल रहल समुद्रक सभसँ पहिल कीर्तिमान यात्रा केनए छल<ref name=EB1911/> ओ अप्पन यात्रा वृतान्त विवरण लिखैत काल एहि द्वीप पर कोनो मानव वा वस्ती नहि देखने छल।<ref name=EB1911/><ref>{{cite book |last=Carney |first= Gerard |title=The constitutional systems of the Australian states and territories |url=https://archive.org/details/constitutionalsy0000carn |publisher=[[Cambridge University Press]] |year=2006 |isbn=0-521-86305-8 |page=[https://archive.org/details/constitutionalsy0000carn/page/477 477] |quote=The uninhabited island was named on Christmas Day, 1643, by Captain William Mynors as he sailed past, leaving to William Dampier the honour of first landing ashore in 1688.}}</ref><ref>{{cite book |title=A New Voyage Round the World |url=https://archive.org/details/b30534562_0001 |last=Dampier |first=William |author-link=William Dampier |year=1703 |publisher=James Knapton |location=The Crown in St. Paul's Church-yard, London, England}}</ref> ड्याम्पियर [[न्यु हल्यान्ड (अस्ट्रेलिया)|न्यु हल्यान्ड]] सँ [[कोकोस (किलिङ) द्वीप|कोकोस]] द्वीपधरि पहुँचवाक प्रयास करि रहल छल। ओकर पनिया जहाज पूर्वी दिशामे बढ़ैत बढ़ैत ठीक्क २८ दिन बाद क्रिसमस द्वीप पर पहुँचि गेल। ड्याम्पियर पश्चिमी तट 'द [[द डेल्स (क्रिसमस द्वीप)|डेल्स]]' पर उतरल आ हुनक दू टा सहचालक सदस्य क्रिसमस द्वीप पर पएर राखऽ वला पहिल युरोपीय बनल छल।<ref>{{cite web |title=Where is Christmas Island? |url=http://www.hamiltonstampclub.com/christmas-islands.html |website=Hamilton Stamp Club |access-date=18 September 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160820120024/http://www.hamiltonstampclub.com/christmas-islands.html |archive-date=20 August 2016 |url-status=dead}}</ref>
'इगल' नामक जहाजक कप्तान ड्यानियल बेकम्यान सन् १७१४ अप्रैल ५ कऽ दिन एहि द्वीप भऽ गुजरल छल आ एकर विषयमे सन् १७१८ मे हुनकाद्वारा लिखित पुस्तक 'ए भोएज टु एन्ड फ्रम द आइल्यान्ड अफ बोर्नियो, इन द इस्ट-इन्डिज' मे अप्पन यात्रा वृतान्त लिखने छल।<ref>{{cite journal |title=The early history of Christmas Island, in the Indian Ocean |journal=Journal of the Malaysian Branch of the Royal Asiatic Society |year=1949 |volume=22 |pages=73–74}}</ref>
===अन्वेषण आ विलय===
एहि द्वीप कऽ खोज करवाक पहिल प्रयास सन् १८५७ मे 'एमेथिस्ट' कऽ चालक दलद्वारा कएल गेल छल। ओ सब द्वीपक शिखर पर पहुँचवाक कोशिश केनए छल मुदा चट्टान दुर्गम पाबि ओ सभ छोड़ि देनए छल। इन्डोनेसियाक च्यालेन्जर अभियानक दौरान प्रकृतिवादी [[जन मरे (समुद्र विज्ञानी)|जन मरे]] एहि द्वीपक व्यापक सर्वेक्षण केनए छल।<ref name="Tourism">{{cite web |title=History |url=http://www.christmas.net.au/about/history.html |publisher=Christmas Island Tourism Association |access-date=18 September 2016 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20141208180546/http://www.christmas.net.au/about/history.html |archive-date=8 December 2014 }}</ref>
सन् १८८६ मे {{HMS|फ्लाइङ फिस|१८७३|6}} कऽ कप्तान [[जन म्याकलियर]]द्वारा एक खाड़ीमे एक बन्दरगाहक खोज केलक जकरा ओ 'फ्लाइङ फिस कोभ' नाम देनए छल ओ ओतय अप्पन दल उतारि वनस्पति आ जीव-जन्तुक एकटा छोट सङ्ग्रह बनौने छल।<ref name="EB1911" /> अगिला साल [[पेल्हम एल्ड्रिच]] {{HMS|इगेरिया|१८७३|6}} जहाज पर चढ़ि एहि द्वीप पर पहुँचल आ १० दिन धरि द्वीपक दौरा केलक। ओ अपना सङ्गहि [[जोसेफ ज्याक्सन लिस्टर (प्रकृतिविद)|जे.जे. लिस्टर]] केर सेहो लऽ गेल आ ओतय सँ एकटा पैघ जैविक आ खनिज सङ्ग्रह एकत्रित केलक।<ref name="EB1911" /> एहि द्वीपसँ प्राप्त चट्टान आ बहुत रास लगभग शुद्ध चुनाक फस्फेट केर जाँच मुरेद्वारा करवेनए छल। एहि खोजक कारण सन् १८८८ जुन ६ केँ ब्रिटिश ताजद्वारा एहि द्वीपक विलय भऽ गेल।<ref name="Tourism" />
==टिप्पणीसभ==
{{notelist|1}}
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
{{एसियाक देशसभ}}
[[श्रेणी:अस्ट्रेलियाक द्वीपसभ]]
[[श्रेणी:हिन्द महासागरक द्वीप राष्ट्रसभ]]
1g9ex6bubohoatr8dnhppjqsoak5xmp
प्योङ्गयाङ
0
44657
279768
266862
2026-08-26T19:18:54Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279768
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement <!-- modelled after [[Seoul]] and [[Daegu]] -->
| name = प्योङ्गयाङ
| official_name = प्योंगयांग सीधे शासित शहर <br />{{lang|ko|{{nobold|평양직할시}}<br />{{nobold|平壤直轄市}}}}
| native_name = {{nobold|평양시<br />{{nobold|平壤市}}}}
| native_name_lang = ko
| settlement_type = [[उत्तर कोरिया के विशेष शहर|प्रत्यक्ष शासित शहर]]
| translit_lang1 =
| image_skyline = {{multiple image
|image_seal = Emblem of Pyongyang.svg
|border = infobox
|total_width = 280
|image_style = border:1;
|perrow = 1/2/2/2
|image1 = Panoramic view from Juche Tower.jpg
|image2 = 0643 - Nordkorea 2015 - Pjöngjang - Triumphbogen (22781888920).jpg
|image3 = Pyongyang_at_night_06.JPG
|image4 = Tomb of King Tongmyong, Pyongyang, North Korea-1.jpg
|image5 = Arch of Reunification.jpg
|image6 = 0855 - Nordkorea 2015 - Pjöngjang - Metro (22356826393).jpg
|image7 = Chollima statue 04.JPG
}}
| imagesize =
| image_caption = ऊपर स घड़ी क दिशा मे : प्योंगयांग क क्षितिज आ... [[ताएडोंग नदी]]; [[जुचे टावर|''जुचे'' टावर]]; [[पुनर्एकीकरण के मेहराब]]; [[कोलिमा मूर्ति]]; [[प्योंगयांग मेट्रो]] में पुहौंग स्टेशन; [[राजा टोंगम्योंग के कब्र]] आ [[विजय के मेहराब (प्योंगयांग)|विजय के मेहराब]]
| image_seal =
| nickname = <span style="line-height:1.5em;"> (류경/{{lang|ko|柳京}}){{nbsp|2}}<small>([[कोरियाई भाषा|कोरियाई]])<br />"विलोज के राजधानी "</small></span><ref>{{cite book |last=Funabashi |first=Yoichi |title=The Peninsula Question: A Chronicle of the Second Northern Korean Nuclear Crisis |url=https://archive.org/details/peninsulaquestio0000funa |publisher=[[Brookings Institution]] Press |location=Washington, DC |year=2007 |page=[https://archive.org/details/peninsulaquestio0000funa/page/50 50] |isbn=978-0-8157-3010-1}}</ref>
| image_map = {{maplink|frame=yes|plain=yes|frame-align=center|frame-width=280|type=shape|stroke-width=2|stroke-color=#000000|zoom=8}}
| map_caption = ''उत्तर कोरिया में प्योंगयांग के स्थान''
| pushpin_relief = 1
| pushpin_map = उत्तर कोरिया # एशिया
| pushpin_map_caption =
| coordinates = {{Coord|39|01|00|N|125|44|51|E|type:city(3,200,000)_region:KP-01|display=inline,title}}
| coor_pinpoint =
| subdivision_type = Country
| subdivision_name = {{flag|North Korea}}
| subdivision_type1 =
| subdivision_type2 =
| subdivision_name1 =
| subdivision_name2 =
| parts_type = [[Administrative divisions of North Korea#Second-level divisions|Districts]]
| parts_style = <!-- =list (for list), coll (for collapsed list), para (for paragraph format)
Default is list if up to 5 items, coll if more than 5-->
| parts = 19 जिला(युद्ध के), 2 देश,1 पड़ोस| p1 = [[Chung-guyok]]
| government_footnotes =
| governing_body = प्योंगयांग शहर जनसभा| government_type = [[Special cities of North Korea|Directly governed city]]
| leader_title1 = Secretary of the City Committee
| leader_name1 = [[किम योंग-ह्वा (राजनेता)|किम योंग-ह्वा]]<ref>{{cite web |url=https://www.yna.co.kr/view/AKR20200301048600504 |script-title=ko:김정은 '최고권력' 조직지도부장 해임 파격...기강잡기 칼 빼들다 |date=1 March 2020 |script-website=ko:연합뉴스 |access-date=29 April 2020 |archive-date=2 March 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200302101707/https://www.yna.co.kr/view/AKR20200301048600504 |url-status=live }}</ref>
| leader_title2 = Chairman of the People's Committee
| leader_name2 = [[चा हुई-हिगुराशी]]<ref name="hrnk.org">{{cite book |last=Collins |first=Robert |date=2016 |url=https://www.hrnk.org/uploads/pdfs/Collins_PyongyangRepublic_FINAL_WEB.pdf#page=63 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160306091549/https://www.hrnk.org/uploads/pdfs/Collins_PyongyangRepublic_FINAL_WEB.pdf |archive-date=2016-03-06 |url-status=live |title=Pyongyang Republic |location=Washington, D.C. |publisher=Committee for Human Rights in North Korea |isbn=978-0-9856480-6-0 |page=54 |access-date=2023-11-14 |archivedate=2017-02-02 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20170202000628/https://www.hrnk.org/uploads/pdfs/Collins_PyongyangRepublic_FINAL_WEB.pdf#page=63 }}</ref>
| unit_pref =
| area_footnotes = <ref>{{cite book |title=The Statesman's Yearbook 2016: The Politics, Cultures and Economies of the World |editor=Nick Heath-Brown |page=720}}</ref>
| area_total_km2 = 829.1
| area_metro_km2 = 3194
| population_total = 3,157,538
| population_as_of = 2021
| population_density_km2 = auto
| iso_code = KP-01
| translit_lang1_type1 = [[Hangul|Chosŏn'gŭl]]
| translit_lang1_info1 = {{lang|ko|{{linktext|평양|직할시}}}}
| translit_lang1_type2 = [[Hanja|Hancha]]
| translit_lang1_info2 = {{lang|ko|{{linktext|平壤|直轄市}}}}
| translit_lang1_type3 = [[McCune–Reischauer]]
| translit_lang1_info3 = {{nowrap|P'yŏngyang Chikhalsi}}
| translit_lang1_type4 = [[Revised Romanization of Korean|Revised Romanization]]
| translit_lang1_info4 = Pyeongyang Jikhalsi
| p2 = [[Pyongchon-guyok]]
| p3 = [[Potonggang-guyok]]
| p4 = [[Moranbong-guyok]]
| p5 = [[Sosong-guyok]]
| p6 = [[Songyo-guyok]]
| p7 = [[Tongdaewon-guyok]]
| p8 = [[Taedonggang-guyok]]
| p9 = [[Sadong-guyok]]
| p10 = [[Taesong-guyok]]
| p11 = [[Mangyongdae-guyok]]
| p12 = [[Hyongjesan-guyok]]
| p13 = [[Ryongsong-guyok]]
| p14 = [[Samsok-guyok]]
| p15 = [[Ryokpo-guyok]]
| p16 = [[Rangrang-guyok]]
| p17 = [[Sunan-guyok]]
| p18 = [[Unjong-guyok]]
| p19 = [[Hwasong-guyok]]
| p20 = [[Kangdong County]]
| p21 = [[Kangnam County]]
| p22 = [[Banghyundong]]
| timezone = [[Time in North Korea|Pyongyang Time]]
| utc_offset = +09:00
| population_footnotes = <ref>{{cite web |author=United Nations |url=https://data.un.org/en/iso/kp.html |title=Democratic People's Republic of Korea |publisher=Data.un.org |date= |access-date=2023-07-16 |archive-date=28 November 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20221128065859/https://data.un.org/en/iso/kp.html |url-status=live }}</ref>
| population_demonym = Pyongyangite(s)<ref>{{Cite book |url=http://www.korean-books.com.kp/KBMbooks/en/book/ordinary/20221208150725.pdf |title=Specialties of Korea |publisher=Foreign Languages Publishing House of the DPR Korea |year=2022 |access-date=12 January 2023 |archive-date=12 January 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230112220942/http://www.korean-books.com.kp/KBMbooks/en/book/ordinary/20221208150725.pdf |url-status=live }}</ref>
}}
'''प्योंगयांग''' ({{IPAc-en|ˌ|p|j|ɒ|ŋ|ˈ|j|æ|ŋ}} {{respell|प्योंग|YANG}}, {{IPAc-en|USalso |ˌ|p|j|ʌ|ŋ|ˈ|j|ɑː|ŋ}} {{respell|pyung|YAHNG}},<ref>{{पुस्तक का उद्धरण |अंतिम=कुआ |पहले=जॉन सी |वर्ष= 2008 |title=लॉन्गमैन उच्चारण शब्दकोश |edition=3rd |publisher=लॉन्गमैन |isbn= 978-1-40588118-0}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://www.collinsdictionary.com /dictionary/english/pyongyang |title=प्योंगयांग परिभाषा और अर्थ |कोलिन्स अंग्रेजी शब्दकोश |access-date=15 मई 2023 |archive-date=7 जून 2016 |archive-url=https://web.archive.org /web/20160607214659/http://www.collinsdictionary.com/dictionary/अंग्रेजी/प्योंगयांग |url-status=live }}</ref><ref>{{उद्धरण वेब |url=https://www.merriam- webster.com/dictionary/P%27y%C7%92ngyang |title=P'YǑNGYANG की परिभाषा |वेबसाइट=www.merriam-webster.com |access-date=15 मई 2023 |archive-date=12 मई 2023 |archive- url=https://web.archive.org/web/20230512131740/https://www.merriam-webster.com/dictionary/P%27y%C7%92ngyang |url-स्थिति=लाइव }}</ref> { {कोरियाई|हंगुल =평양시}}; {{IPA-ko|pʰjʌŋjaŋ|lang|Ko-평양.oga}}) [[राजधानी शहर|राजधानी]] आरू [[उत्तर कोरिया]] केरऽ सबसें बड़ऽ शहर छेकै, जहाँ एकरा कखनी-कखनी "राजधानी केरऽ" के रूप म॑ लेबल करलऽ जाय छै क्रांति".<ref>{{cite web |date=1989-07-03 |title=「혁명의 수도」선포...금속·건재 공업이 주류 |url=https://www.joongang.co.kr/article%20/2342714 |access-date=2022-08-11 |वेबसाइट=중앙일보 |language=ko |archive-date=2022-08-11 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220811165705/http://https/ |url-status=live |dead-url=no }}</ref> प्योंगयांग अपनऽ मुंह स॑ लगभग {{cvt|109|km}} ऊपर [[ताएडोंग नदी]] प॑ स्थित छै [[पीला सागर]] पर। २००८ के जनगणना के अनुसार एकर जनसंख्या ३,२५५,२८८ अछि ।<ref name="Nkorea2008">{{cite book |url=https://unstats.un.org/unsd/demographic/sources/census/wphc/North_Korea /अंतिम%20राष्ट्रीय%20जनगणना%20report.pdf |title=D पी आर कोरिया, 2008 जनसंख्या जनगणना, राष्ट्रीय रिपोर्ट |archive-url=https://web.archive.org/web/20090325102712/http://unstats.un.org /unsd/demographic/sources/census/2010_PHC/North_Corea/2008_North_Korea_Census.pdf |archive-date=25 मार्च 2009 |access-date=17 फरवरी 2018}}</ref> प्योंगयांग एक [[उत्तर कोरिया के विशेष शहर|सीधी प्रशासित शहर]] ({{कोरियाई|hangul=직할시|hanja=直轄市|rr=|mr=chikhalsi|labels=no||}}) के बराबर दर्जा के साथ [[उत्तर कोरिया के प्रांत|उत्तर कोरियाई प्रांत ]]।
प्योंगयांग कोरिया केरऽ सबसें पुरानऽ शहरऽ म॑ स॑ एक छै ।<ref name="EBPyongyang"/> ई दू प्राचीन कोरियाई राज्य [[गोजोसेओन]] आरू [[गोगुर्यो]] केरऽ राजधानी छेलै, आरू [[] केरऽ गौण राजधानी के रूप म॑ काम करलकै । गोर्यो]]। १९४८ म॑ उत्तर कोरिया केरऽ स्थापना के बाद प्योंगयांग ओकरऽ ''वास्तविक'' राजधानी बनलै । [[कोरियाई युद्ध]] के दौरान ई शहर फेरू तबाह होय गेलै, लेकिन युद्ध के बाद [[सोवियत संघ|सोवियत]] के सहायता स॑ जल्दी ही एकरऽ पुनर्निर्माण करलऽ गेलै ।
प्योंगयांग उत्तर कोरियाक राजनीतिक, औद्योगिक आ परिवहन केन्द्र छी । ई उत्तर कोरिया केरऽ प्रमुख [[उत्तर कोरिया केरऽ सरकार|सरकारी संस्था]] केरऽ घर छै, साथ ही साथ सत्ताधारी [[कोरिया केरऽ मजदूर पार्टी]] केरऽ मुख्यालय [[निषिद्ध शहर (प्योंगयांग)|निषिद्ध शहर] म॑ छै । ].
==नाम==
{{stack|{{Infobox Korean name
|image=Pyongyang (East Asian characters).svg
|image_size=115px
|caption="Pyongyang" in ''[[Chosŏn'gŭl]]'' (top) and ''[[hanja]]'' (bottom)
|hanja={{linktext|平壤}}
|hangul={{linktext|평양}}
|text=[[Literal translation|lit.]] "Flat Soil"
|mr=P'yŏngyang
|rr=Pyeongyang
|context=north
}}}}
शहर के अन्य ऐतिहासिक नामों में शामिल हैं ''र्युग्योंग'',<ref>{{cite book |last=Funabashi |first=Yōichi |title=प्रायद्वीप के प्रश्न : कोरियाई परमाणु संकट के दूसरा इतिहास |प्रकाशक=ब्रूकिंग्स इंस्टीट्यूशन प्रेस |प्रकाशन -place=वाशिंगटन, डी.सी. ''सोग्योंग'', ''सोडो'', ''होग्योंग'', ''चांगन'',<ref>{{उद्धरण वेब |title=नक्शा - प्योंगयांग - नक्शा[N]ALL.COM |url=https: //www.mapnall.com/hi/Map-Pyongyang_1104342.html |access-date=2023-07-12 |website=www.mapnall.com |archive-date=12 जुलाई 2023 |archive-url=https:// web.archive.org/web/20230712090011/https://www.mapnall.com/hi/नक्शा-प्योंगयांग_1104342.html |url-status=live }}</ref> आ ''हेइजो''<ref>{{ cite map |url=http://www.drben.net/publishImages/कोरिया_रिपोर्ट~स्रोत~कोरिया_नक्शे~ऐतिहासिक~1945~नक्शा-जापान-कोरिया-1945-01~~element1972.jpg |archive-url=https:// web.archive.org/web/20180511180030/http://www.drben.net/publishImages/कोरिया_रिपोर्ट~स्रोत~कोरिया_नक्शे~ऐतिहासिक~1945~नक्शा-जापान-कोरिया-1945-01~~element1972.jpg |url-status =dead |archive-date=11 मई 2018 |title=जापान और कोरिया द नेशनल जियोग्राफिक पत्रिका के लिए नेशनल जियोग्राफिक सोसाइटी के मानचित्रण अनुभाग में संकलित और खींचा |location=Washington |publisher=Gilbert Grosvenor |date=1945 |access-date =30 सितम्बर 2018 |oclc=494696670}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.geographic.org/geographic_names/name.php?uni=-268903&fid=3334&c=%E0%A4%89%E0%A4%A4%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%B0_%E0%A4%95%E0%A5%8B%E0%A4%B0%E0%A4%BF%E0%A4%AF%E0%A4%BE |शीर्षक=हेइजो: उत्तर कोरिया |access-date=26 जून 2013 |archive-date=2016-08-27 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160827193546/http://www.geographic.org/ |url-status=live |title=Archive copy |dead-url=no }}</ref> ([[कोरिया मे जापानी शासन]] के दौरान)। एकरऽ कई रूप छै.{{efn|एहऽ म॑ शामिल छै: Heijō-fu,<ref>{{cite web |url=http://www.geographic.org/geographic_names/name.php?uni=-268905&fid=3353&c=north_korea |title=Heijō-fu: उत्तर कोरिया |access-date=26 जून 2013 |archive-date=27 अगस्त 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160827070316/http://www. geographic.org/geographic_names/name.php?uni=-268905&fid=3353&c=उत्तर_कोरिया |url-status=live }}</ref> हेइज़्यो,<ref>{{वेब के उद्धरण |url=http://www.geographic. org/geographic_names/name.php?uni=-268917&fid=3381&c=north_korea |title=Heizyō: उत्तर कोरिया |पहुंच-तिथि=26 जून 2013 |संग्रह-तिथि=27 अगस्त 2016 |archive-url=https://web. archive.org/web/20160827193541/http://www.geographic.org/geographic_names/name.php?uni=-268917&fid=3381&c=उत्तर_कोरिया |url-स्थिति=लाइव }}</ref> हेइज़्यो हू,<ref> {{cite web |url=http://www.geographic.org/geographic_names/name.php?uni=-268918&fid=3325&c=north_korea |title=Heizyō हू: उत्तर कोरिया |access-date=26 जून 2013 |आर्काइव- date=27 अगस्त 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160827193537/http://www.geographic.org/भौगोलिक_नाम/नाम.php?uni=-268918&fid=3325&c=उत्तर_कोरिया |url -status=live }}</ref> Hpyeng-yang,<ref>{{cite web |url=http://www.geographic.org/भौगोलिक_नाम/नाम.php?uni=-269384&fid=3353&c=उत्तर_कोरिया |शीर्षक =Hpyeng-yang: उत्तर कोरिया |access-date=26 जून 2013 |archive-date=27 अगस्त 2016 |archive-
url=https://web.archive.org/web/20160827191838/http://www.geographic.org/भौगोलिक_नाम/नाम.php?uni=-269384&fid=3353&c=उत्तर_कोरिया |url-status=live }}</ संदर्भ> पी-हजोंग-जंग,<ref>{{उद्धरण वेब |url=http://www.geographic.org/भौगोलिक_नाम/नाम.php?uni=-279136&fid=3353&c=उत्तर_कोरिया |शीर्षक=पी-हजोंग-जंग : उत्तर कोरिया |access-date=26 जून 2013 |archive-date=27 अगस्त 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160827130757/http://www.geographic.org/geographic_names/ name.php?uni=-279136&fid=3353&c=उत्तर_कोरिया |url-status=live }}</ref> फ्यूंग-यांग,<ref>{{वेब के उद्धरण |url=http://www.geographic.org/geographic_names/ name.php?uni=-279138&fid=3362&c=north_korea |title=Phyeng-yang: उत्तर कोरिया |access-date=26 जून 2013 |archive-date=27 अगस्त 2016 |archive-url=https://web.archive. org/web/20160827191844/http://www.geographic.org/geographic_names/name.php?uni=-279138&fid=3362&c=उत्तर_कोरिया |url-status=live }}</ref> फ्योंग-यांग,<ref>{ {cite web |url=http://www.geographic.org/geographic_names/name.php?uni=-279139&fid=3381&c=उत्तर_कोरिया |title=फ्योंग-यांग: उत्तर कोरिया |पहुंच-तिथि=26 जून 2013 |आर्काइव- date=27 अगस्त 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160827130809/http://www.geographic.org/भौगोलिक_नाम/नाम.php?uni=-279139&fid=3381&c=उत्तर_कोरिया |url -status=live }}</ref> पिएनयांग,<ref>{{cite web |url=http://www.geographic.org/geographic_names/name.php?uni=-279152&fid=3353&c=%E0%A4%89%E0%A4%A4%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%B0_%E0%A4%95%E0%A5%8B%E0%A4%B0%E0%A4%BF%E0%A4%AF%E0%A4%BE |शीर्षक=पिएनयांग : उत्तर कोरिया |access-date=26 जून 2013 |archive-date=2016-08-27 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160827132226/http://www.geographic.org/geographic_names/ |url-status=live |title=Archive copy |dead-url=no }}</ref> P'ing-jang,<ref name="blunden">{{पुस्तक का उद्धरण |वर्ष=1998 |अंतिम=ब्लुंडेन |first=कैरोलिन |chapter=राजपत्र |title=चीन के सांस्कृतिक एटलस |chapter-url=https://archive.org/details/culturalatlasofc00blun_0/page/235/ |edition=संशोधित |publisher={{w|फाइल पर तथ्य }} |isbn=0-8160-3814-7 |lccn=98-34322 |oclc=43168341 |pages=232, 235}}: "''इटालिक'' मे नाम पूर्ववर्ती पिनयिन प्रतिलेखन के वेड-गाइल्स समकक्ष के प्रतिनिधित्व करै छै." ....पिंगरांग/''P'ing-jang see'' प्योंगयांग"</ref><ref name="columbia">{{cite book |year=1975 |chapter=Pyongyang |editor1=विलियम एच. हैरिस | editor2=जूडिथ एस लेवी |title=द न्यू कोलंबिया विश्वकोश |chapter-url=https://archive.org/details/newcolumbiaencyc00harr/page/2250/ |edition=चौथा |प्रकाशक={{w|कोलंबिया विश्वविद्यालय प्रेस}} |isbn=0-231-03572-1 |lccn=74-26686 |oclc=1103123 |पृष्ठ=2250}} "चिन।" ''P'ing-jang''"</ref> पिंगरांग,<ref name="blunden"/><ref>{{cite book |year=2012 |last=विल्किंसन |first=Endymion |author-link=Endymion विल्किंसन |chapter=परिचय |title=चीनी इतिहास: एक नया मैनुअल |chapter-url=https://archive.org/details/chinesehistoryne0000wilk/page/14/ |edition=तीसरा, संशोधित |publisher={{w|हार्वर्ड विश्वविद्यालय प्रेस}} |isbn=978-0-674-06715-8 |lccn=2011285309 |oclc=873859851 |page=14}} "डीपीआरके (जोसियन मिन्जुई इनमिन कोंगगुआगुक {{lang|zh|朝霮民主主義人民共和和和和}} } . ) क॑ चीनी भाषा म॑ चाओक्सियन मिन्झु झुयी रेनमिन गोंघे गुओ के रूप म॑ पढ़लऽ जाय छै, आरू एकरऽ राजधानी प्योनयांग के उच्चारण पिंगरांग {{lang|zh|平壤}} होय छै।"</ref> पिंगयांग,<ref>{{cite web |url=http ://www.geographic.org/geographic_names/name.php?uni=-279198&fid=3325&c=north_korea |title=पिंगयांग: उत्तर कोरिया |access-date=26 जून 2013 |archive-date=27 अगस्त 2016 |archive-url =https://web.archive.org/web/20160827071507/http://www.geographic.org/भौगोलिक_नाम/नाम.php?uni=-279198&fid=3325&c=उत्तर_कोरिया |url-status=live }}</ref > प्यंगयांग,<ref>{{cite web |url=http://www.geographic.org/geographic_names/name.php?uni=-280505&fid=3372&c=%E0%A4%89%E0%A4%A4%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%B0_%E0%A4%95%E0%A5%8B%E0%A4%B0%E0%A4%BF%E0%A4%AF%E0%A4%BE |title=प्यंगयांग: उत्तर कोरिया |पहुंच-तिथि=26 जून २०१३ |archive-date=2016-08-27 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160827130820/http://www.geographic.org/geographic_names/name.php?uni=-280505&fid= |url-status=live |access-date=2023-11-16 |dead-url=no }}</ref> आओर Pieng-tang.{{sfnp|''EB''|1878|p=390}}}}<ref>{{cite book |year=1988 |author=Hermann Lautensech |title=कोरिया: लेखक की यात्राओं और साहित्य पर आधारित एक भूगोल |url=https://books.google.com/books?id=OrHtCAAAQBAJ&pg=PA9 |page=9 |publisher=Springer |isbn= 9783642735783 |access-date=16 जून 2023 |archive-date=4 जून 2023 |archive-
url=https://web.archive.org/web/20230604012703/https://books.google.com/books?id=OrHtCAAAQBAJ&pg=PA9 |url-status=live }}</ref> 20वीं सदी के प्रारंभ के दौरान , प्योंगयांग क॑ मिशनरी सिनी के बीच पूर्व केरऽ "[[यरूशलेम]] के रूप म॑ जानलऽ जाय लगलै, जेकरऽ कारण छेलै एकरऽ ऐतिहासिक दर्जा [[ईसाई धर्म]] केरऽ गढ़ के रूप म॑, यानी [[प्रोटेस्टेंट धर्म]], खास करी क॑ [[प्योंगयांग] के दौरान पुनरुद्धार]] के 1907.<ref name=AsiaTimesNick>{{cite web |url=http://www.atimes.com/atimes/कोरिया/GC16Dg03.html |archive-url=https://web.archive.org /web/20050318052905/http://www.atimes.com/atimes/Korea/GC16Dg03.html |url-status=unfit |archive-date=18 मार्च 2005 |अंतिम=लैंकोव |पहिल=आंद्रेई |title=उत्तर कोरिया के मिशनरी position |work=Asia Times Online |date=16 मार्च 2005 |quote=1940 के दशक के शुरुआत तक प्योंगयांग कोरिया के सब प्रमुख शहरों में अब तक सबसे प्रोटेस्टेंट छल, जकर वयस्क आबादी के लगभग 25–30% चर्च जाय वाला ईसाई छल. मिशनरी हलका में एहि सं शहर के "पूर्व के यरूशलेम" उपनाम भेटल. |access-date=25 जनवरी 2013}}</ref><ref name=DailyBeastNick>{{cite web |url=http://www.thedailybeast.com/newsweek/2007/09/15/%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A5%8B%E0%A4%82%E0%A4%97%E0%A4%AF%E0%A4%BE%E0%A4%82%E0%A4%97%20%E0%A4%AE%E0%A5%87%E0%A4%82%20%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%A5%E0%A4%A8%E0%A4%BE%20.html |last=कैरिल |first=ईसाई |title=प्योंगयांग में प्रार्थना |work=द डेली बीस्ट |publisher=द न्यूजवीक/डेली बीस्ट कंपनी |date=15 सितम्बर 2007 |quote=ई कहना मुश्किल है कि उत्तर में कितने गुप्त ईसाई |9=पास अछि; अनुमान दस हजार के निचला स्तर सं ल क एक लाख तक के अछि. ईसाई धर्म 19वीं सदी के अंत में प्रायद्वीप में आयल छल. प्योंगयांग, वास्तव में, कहियो 'पूर्व के यरूशलेम' के नाम सं जानल जाइत छल. |access-date=25 जनवरी 2013 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120523004545/http://www.thedailybeast.com/newsweek/2007/09/15/%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A5%8B%E0%A4%82%E0%A4%97%E0%A4%AF%E0%A4%BE%E0%A4%82%E0%A4%97 |archive-date=2012-05-23 |dead-url=no }}</ref>
मूल कोरियाई भाषा में शहर के "बुरुना (부루나)"<ref name=":0">{{Cite web |date=2023-03-30 |title="'평양(平壤)' 지명은 '부루나' कहल जाइत छल। 에서 유래" |url=http://www.spnews.co.kr/news/articleView.html?idxno=63534 |access-date= |वेबसाइट=एसपीएन 서울평양뉴스 |भाषा=को}}</ref> या कम आमतौर पर "बराना (바라나)"<ref name=":1">{{उद्धरण वेब |title=평양이라는 이름의 유래 |url=http://www.uriminzokkiri.com/index.php?ptype=csense&mtype= view&no=1140 |access-date= |website=www.uriminzokkiri.com}}</ref> जे [[Idu script|idu system]] क उपयोग कए, "प्योंगयांग" क चीनी अक्षर क उच्चारण छल।<ref name=":0" /><ref name=":1" /> "बुरू (부루)" के मतलब छै "खेत" जबकि "ना (나)" के मतलब छै "भूमि", अतः मूल कोरियाई में प्योंगयांग के अर्थ होतै "खेत के भूमि".<ref name=":0" />
[[किम इल सुंग|किम इल सुंग के मृत्यु]] के बाद 1994 में [[किम जोंग इल]] के गुट के कुछ सदस्यों ने प्योंगयांग के नाम बदलकर "किम इल सुंग शहर" ({{ korean|hangul=김일성시|hanja=金日成市|links-no}}), लेकिन दोसरऽ लोगऽ न॑ सुझाव देलकै कि उत्तर कोरिया क॑ एकरऽ बदला म॑ [[सियोल]] क॑ "किम इल सुंग सिटी" कहना शुरू करना चाहियऽ आरू प्योंगयांग क॑ "किम जोंग" के मोनिकर देना चाहियऽ इल सिटी"। अंत मे दुनू मे स कोनो प्रस्ताव कए लागू नहि कैल गेल।<ref>{{cite news |url=http://www.dailynk.com/english/read.php?cataId=nk01300&num=58 |title=प्योंगयांग कए 'किम इल' बनबाक छल गाओल शहर'; किम जोंग इल के अनुयायी ने विचार सुझाया |work=[[Daily NK]] |date=21 फरवरी 2005 |access-date=5 अक्टूबर 2014 |archive-date=2017-11-07 |archive-url=https://web.archive.org/web/20171107021723/http://www.dailynk.com/english/read.php?cataId=nk01300&num=58 |url-status=लाइव |dead-url= }}</ref>
1yffthnc36udjnrecf1einee62ogy1y
सुखुमी
0
44674
279748
275395
2026-08-26T19:10:24Z
InternetArchiveBot
10060
Add 4 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279748
wikitext
text/x-wiki
{{Short description|Capital city of Abkhazia}}
{{redirect|Aqwa|the aquarium|Aquarium of Western Australia}}
{{About|the capital of Abkhazia}}
{{Use dmy dates|date=May 2014}}
{{Infobox settlement
| official_name = सुखुमी
| other_name = सुखुमी, अकुआ
| native_name = {{native name|ab|Аҟәа|italics=no}}<br/>{{native name|ka|სოხუმი|italics=no}}<br/>{{native name|ru|Сухум(и)|italics=no}}
| nickname =
| settlement_type = सहर
| motto =
| image_skyline = Sokhumi Collage.jpg
| image_caption = कोलोनेड, तटबंध, मनोरम, समुद्र तट पैनोरमा, मंत्री परिषद के पूर्व भवन |
| image_flag =
| flag_size =
| image_seal =
| seal_size =
| image_shield = Coat of Arms of Sukhumi.svg
| shield_size =
| image_map = <!-- Sokhumi on the map (en).svg -->
| map_caption = location of Sukhumi
| pushpin_map = Abkhazia#Georgia
| pushpin_relief = 1
| pushpin_map_caption = Location of Sukhumi in Abkhazia##Location of Sukhumi in Georgia
| pushpin_mapsize = 280
| subdivision_type = देश(''[[de jure]]'')
| subdivision_name = {{flag|Georgia}}
| subdivision_type1 = Country (''[[de facto]]'')
| subdivision_name1 = {{flag|Abkhazia}}{{efn|{{Abkhazia-note}}}}
| subdivision_type2 =
| subdivision_name2 =
| government_footnotes =
| government_type =
| leader_title = Mayor
| leader_name = [[बेसलान एशबा]]
| leader_title1 = <!-- for places with, say, both a mayor and a city manager -->
| leader_name1 =
| established_title = बसि गेल
| established_date = ६ वीं शताब्दी ई.पू
| established_title2 = City status
| established_date2 = १८४८
| area_footnotes =
| area_total_km2 = 372
| area_land_km2 = <!--See table @ Template:Infobox Settlement for details on automatic unit conversion-->
| area_water_km2 =
| area_water_percent =
| population_as_of = 2018
| population_footnotes =
| population_note =
| population_total = 65,439<ref>{{Cite web|url=https://ugsra.org/ofitsialnaya-statistika.php?ELEMENT_ID=386|title=Государственный комитет Республики Абхазия по статистике|website=ugsra.org|access-date=15 November 2023|archive-date=6 June 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200606105925/https://ugsra.org/ofitsialnaya-statistika.php?ELEMENT_ID=386|dead-url=yes}}</ref>
| population_density_km2 = auto
| timezone = [[मास्को समय|MSK]]
| utc_offset = +3
| timezone_DST =
| utc_offset_DST =
| coordinates = {{coord|43|00|12|N|41|00|55|E|region:GE-AB<!--ABK-->|display=inline}}
| elevation_footnotes = <!--for references: use <ref> </ref> tags-->
| elevation_max_m = 140
| elevation_min_m = 5
| postal_code_type = Postal code
| postal_code = ३८४९००
| area_code_type = [[अबखाज़िया में टेलीफोन नंबर|क्षेत्र कोड]]
| area_code = +7 840 22x-xx-xx
| registration_plate = एबीएच
| footnotes =
| name =
| website = {{URL|https://www.sukhumcity.ru/}}
}}
'''सुखुमी''' (नीचाँ [[#Toponym|अन्य नाम]] सेहो देखू) [[काला सागर]] के पूर्वी तट पर एकटा चौड़ा खाड़ी में एकटा शहर अछि | ई [[राजधानी शहर|राजधानी]] आरू [[अबखाज़िया]] गणराज्य केरऽ सबसें बड़ऽ शहर दोनों छेकै, जे आंशिक रूप स॑ मान्यता प्राप्त राज्य छेकै जेकरा व्यापक रूप स॑ [[जॉर्जिया (देश)|जॉर्जिया]] केरऽ हिस्सा के रूप म॑ मान्यता देलऽ गेलऽ छै । ई शहर पर अबखाज़िया केरऽ नियंत्रण १९९२-९३ म॑ [[अबखाज़िया म॑ युद्ध (१९९२–१९९३)|अबखाज़िया युद्ध]] के बाद स॑ छै । ई शहर, जेकरऽ [[सुखुमी द्रांडा हवाई अड्डा|हवाई अड्डा]] छै, समुद्र तट, [[सैनेटोरियम (रिसॉर्ट)|सैनेटोरियम]], खनिज-जल स्पा आरू अर्ध-उष्णकटिबंधीय जलवायु के कारण बंदरगाह, प्रमुख रेल जंक्शन आरू छुट्टी के रिसॉर्ट छै . ई [[अंतर्राष्ट्रीय काला सागर क्लब]] केरऽ सदस्य भी छै ।<ref>{{Cite web |url=http://www.i-bsc.info/emember.php |title=अंतर्राष्ट्रीय काला सागर क्लब, सदस्य |access-date=30 मई 2008 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110722072027/http://www.i-bsc.info/emember.php |archive-date=22 जुलाई 2011 |url-status=मृत }}</ref>
सुखुमी के इतिहास ईसा पूर्व 6वीं शताब्दी स॑ लगैलऽ जाब॑ सकै छै, जब॑ एकरऽ बस्ती यूनानी लोगऽ न॑ करलकै, जेकरा न॑ एकरऽ नाम डियोसकुरियास रखलकै । एहि समय आ ओकर बादक रोमन काल मे शहरक बहुत रास हिस्सा काला सागरक नीचाँ गायब भ' गेल । ई शहर केरऽ नाम त्स्खुमी रखलऽ गेलै जब॑ ई [[अबखाजिया केरऽ राज्य]] आरू फेरू [[जॉर्जिया केरऽ राज्य]] के हिस्सा बनलै । स्थानीय राजकुमारऽ द्वारा प्रतिस्पर्धा करलऽ गेलऽ ई १५७० के दशक म॑ [[उस्मानी साम्राज्य]] के हिस्सा बनी गेलै, जहां ई तब तलक रहलै जब॑ तलक कि १८१० म॑ एकरा [[रूसी साम्राज्य]] न॑ जीत नै लेलकै ।[[रूसी गृहयुद्ध के दौरान एक अवधि के संघर्ष के बाद ]], ई [[जॉर्जिया के लोकतांत्रिक गणराज्य|स्वतंत्र जॉर्जिया]] के हिस्सा बनल, जाहि में अबखाजिया सेहो शामिल छल, 1918 में।<ref>{{cite encyclopedia|editor-first=Dale H.|editor-last=Hoiberg|विश्वकोश =विश्वकोश ब्रिटैनिका|शीर्षक=अबखाज़िया|संस्करण=15वां|वर्ष=2010|प्रकाशक=विश्वकोश ब्रिटानिका इंक|खंड=I: ए-अक बेयस|स्थान=शिकागो, आईएल|isbn=978-1-59339-837-8| पृष्ठ=[https://archive.org/details/newencyclopaedia2009ency/page/33 33]|url-access=पंजीकरण|url=https://archive.org/details/newencyclopaedia2009ency/page/33}}</ref> १९२१ मे जॉर्जिया लोकतांत्रिक गणराज्य [[लाल सेना के जॉर्जिया पर आक्रमण|कब्जा]] रूस स सोवियत [[बोल्शेविक|बोल्शेविक]] सेना द्वारा छल । [[सोवियत संघ]] के भीतर एकरा छुट्टी के रिसॉर्ट के रूप में मानल जाय छेलै । 1990 केरऽ दशक केरऽ शुरुआत म॑ सोवियत संघ केरऽ टूटै के साथ-साथ [[अबखाज–जॉर्जियन संघर्ष]] के दौरान ई शहर क॑ काफी नुकसान पहुँचलै । वर्तमान में 60,000 के आबादी सोवियत शासन के अंत के तरफ ओतय रहय वाला आबादी के आधा मात्र अछि.
==टोपोनिम==
[[जॉर्जियन भाषा|जॉर्जियन]] में, ई शहर के ''सोखुमी'' (სოხუმი) के नाम से जानल जाय छै, [[Samurzakano|Samurzakans]] के बीच [[Megrelian language|Megrelian]] में ई शहर क॑ कहीं-कहीं '' अकुजिखा'' (აყუჯიხა),<ref>ओतार काजइया, २००१–२००४, [http://titus.uni-frankfurt.de/texte/etca/cauc/megr/kajaia/kajai.htm मेग्रेलियन-जॉर्जियन शब्दकोश] (प्रविष्टि ''aq'ujixa'').</ref><ref name=Chirikba>[http://www.abkhazworld.com/Pdf/Abkhaz_Loans_in_Megrelian_Chirikba.pdf मेग्रेलियन में अबखाज ऋण], पृष्ठ 10। 65</ref> आ रूसी मे Сухум (''सुखुम'') वा Сухуми (''सुखुमी'') के रूप मे। स्थलनाम सोखुमी जॉर्जियाई शब्द ''Tskhomi/Tskhumi'' (ცხომი/ცხუმი) स॑ बनलऽ छै, जेकरा बदला म॑ [[स्वान भाषा|स्वान]] [[wikt:ცხუმ#Svan|tskhum (ცხუმ)] स॑ बनलऽ मानलऽ जाय छै । ]] अर्थ "[[hornbeam]] पेड़".<ref name="व्युत्पत्ति">{{cite book |title= जॉर्जिया के इतिहास से परख। अबखाज़िया प्राचीन काल से वर्तमान समय तक |year=2011 |url=http://dspace.nplg.gov.ge/handle/1234/10253 |language=en|location=Tbilisi, जॉर्जिया |publisher=Intelect |isbn=978 -9941-410-69-7}}</ref> अबखाज में ई शहर क॑ ''अकवा'' (Аҟәа) के नाम स॑ जानलऽ जाय छै जेकरऽ उत्पत्ति ''a-qwara'' (а-ҟәара) स॑ होय के मानलऽ जाय छै, जेकरऽ अर्थ छै "पत्थर वाला समुद्र तट".<ref name=Chirikba/> अबखाज परंपरा के अनुसार ''अकवा'' (Аҟәа) ''पानी'' के बोध कराबैत अछि।<ref name="colarusso_mp54">{{cite web|url=http:// www.safarmer.com/Indo-Eurasian/Pontic-horse.pdf|title=अधिक पोंटिक: भारत-यूरोपीय और उत्तर-पश्चिम कोकेशियान के बीच और व्युत्पत्ति|last=कोलारुसो|first=जॉन|author-link=जॉन कोलारुसो|page=54| access-date=22 अगस्त 2009}}</ref>
मध्यकालीन जॉर्जियाई स्रोत एहि शहर कए ''Tskhumi'' (ცხუმი) क नाम स जनैत छल।<ref>[http://titus.uni-frankfurt.de/texte/etcs/cauc/ageo/gh/gh039.htm ''वीटा सैंक्टे निनोनिस ''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121005152820/http://titus.uni-frankfurt.de/texte/etcs/cauc/ageo/gh/gh039.htm |date=5 October 2012 }} {{वेबरकाइव|url=https://web.archive.org/web/20121005152820/http://titus.uni-frankfurt.de/texte/etcs/cauc/ageo/gh/gh039.htm |तिथि =5 अक्टूबर 2012 }}। [[TITUS (परियोजना)|TITUS]] पुराने जॉर्जियाई hagiographical और homiletic ग्रंथ: भाग सं 39</ref><ref>[http://titus.uni-frankfurt.de/texte/etcs/cauc/ageo/gh /gh041.htm ''मार्टिरियम डेविड एट कॉन्स्टेंटिनी''] {{वेबरकाइव|url=https://web.archive.org/web/20121005152847/http://titus.uni-frankfurt.de/texte/etcs/cauc /ageo/gh/gh041.htm |date=5 अक्टूबर 2012 }}. [[TITUS (परियोजना)|TITUS]] पुराने जॉर्जियाई hagiographical और homiletic ग्रंथ: भाग सं 41</ref><ref>[http://titus.uni-frankfurt.de/texte/etcs/cauc/ageo/kcx1 /kcx1233.htm ''कार्टलिस Cxovreba'': भाग सं 233]. [[TITUS (project)|TITUS]]</ref> बाद में [[Ottoman Empire|Ottoman]] केरऽ नियंत्रण में ई शहर क॑ तुर्की में ''सुहुम-काले'' के नाम स॑ जानलऽ जाय छेलै, जे पूर्व केरऽ जॉर्जियाई रूप स॑ बनलऽ छेलै त्स्खुमी या "त्स्खुमी किला" के अर्थ में पढ़ें।<ref name="goltzgd056">{{cite book|last=Goltz|first=थॉमस|title=जॉर्जिया डायरी|प्रकाशक=एम.ई. शार्प|स्थान=आर्मॉन्क, न्यूयॉर्क / लंदन, इंग्लैंड|तिथि=2009|संस्करण=विस्तारित|पृष्ठ=56|अध्याय=4. एक अबखाज़ियन इंटरलूड|isbn=978-0-7656-2416-1}}</ref><ref>{{उद्धरण वेब|url=https://abkhazeti.info/ethno/EkplpAVElyHNzaIaLX2.php|title=Путеводитель по городу Сухуму и Сухумскому Округу с историко-этнографическим очерком|वेबसाइट=Путеводитель по городу Сухуму и Сухумомом у Округу с историко-этнографическим очерком}}</ref> अछि
उपरोक्त रूपों में अंत -i जॉर्जियाई नामवाचक प्रत्यय का प्रतिनिधित्व करता है | ई शहर क॑ आधिकारिक तौर प॑ रूसी भाषा म॑ Сухум (''सुखुम'') कहलऽ जाय छेलै, जब॑ तलक कि १६ अगस्त १९३६ तलक एकरा ''सुखुमी'' (Сухуми) म॑ बदली देलऽ गेलै ।<ref>{{cite journal |last1=Заяц |first1=Д । В। |title=Изменение административно-территориального деления союзных республик |पत्रिका=География |तिथि=2001 |खंड=28 |url=https://geo.1. ruar ticle.php?ID=200102809 |access-date=10 मार्च 2022 |language=ru }}{{Dead link|date=February 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ई ४ दिसम्बर १९९२ धरि रहल, जखन अबखाजियाक सर्वोच्च परिषद् पूर्व संस्करण केँ पुनर्स्थापित केलक।<ref name="post1992">{{cite book| लेखक = | अध्याय = | chapter-url = | प्रारूप = | url = http://www.rrc.ge/law/dadg_1992_12_04_R.htm?lawid=719&lng_3=ru| title = Сборник законодательных актов Республики Абхазия, выпуск 3| orig-year = | एजेंसी = | edition = | स्थान = Сухум| तिथि = 1995| प्रकाशक = | खंड = | पृष्ठ = 94–95| श्रृंखला = | isbn = | archive-url = https://web.archive.org/web/20130522151230/http://www.rrc.ge/law/dadg_1992_12_04_R.htm?lawid=719&lng_3=ru| archive-date = २२ मई २०१३| access-date = 15 November 2023| archivedate = 2 April 2015| archiveurl = https://web.archive.org/web/20150402142954/http://www.rrc.ge/law/dadg_1992_12_04_R.htm?lawid=719&lng_3=ru}}</ref> रूस न॑ भी २००८ म॑ अपनऽ आधिकारिक वर्तनी क॑ पुनः अपनालकै,<ref>{{Cite web|url=https://www.newsru.com/russia/13nov2008/colors.html| title=Абхазию и Южную Осетию на картах в РФ выкрасят в "негрузинские" цвета|तिथि=13 नवम्बर 2008|वेबसाइट=NEWSru.com}}</ref> यद्यपि Суму и सेहो एखनो प्रयोग भ रहल अछि।
अंग्रेजी में आजुक समय में सबसँ बेसी प्रचलित रूप ''सुखुमी'' अछि, यद्यपि ''सोखुमी'' के प्रयोग बढ़ि रहल अछि आ ''[[संयुक्त राष्ट्र]]'',<ref>{{cite web सहित स्रोत द्वारा एकरा अपनाओल गेल अछि | |title=भू-स्थानिक, एक बेहतर दुनिया के लिए स्थान जानकारी |url=https://www.un.org/geospatial/content/georgia |website=संयुक्त राष्ट्र |publisher=UN Geospatial |access-date=14 जुलाई 2021}}< /ref> ''[[विश्वकोश ब्रिटैनिका]]'',<ref>"सोखुमी". (2006)। [[एन्साइक्लोपीडिया ब्रिटैनिका]] में। अभिगमन तिथि 6 नवम्बर 2006, Encyclopædia Britannica ऑनलाइन: [http://www.britannica.com/eb/article-9070213 Britannica.com]</ref> ''[[MSN Encarta]]'',<ref>"सोखुमी"। (2006)। [[एनकार्टा]] में। अभिगमन तिथि: ६ नवम्बर २००६: [http://encarta.msn.com/encyclopedia_761584388/Sokhumi.html Encarta.msn.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071230011021/http://http/ |date=30 December 2007 }}</ref> [[एस्री]]<ref>{{cite news|title=एस्री आर्कगिस वेबमैप|url=http://www .arcgis.com/home/webmap/viewer.html|access-date=2 मई 2016|work=Esri}}</ref> आओर [[गूगल मैप्स]].<ref>{{cite news|title=गूगल मैप्स जॉर्जिया केरऽ अनुरोध के बाद सुखुमी क॑ सोखुमी म॑ बदली दै छै|url=http://agenda.ge/news/29597/eng|access-date=22 फरवरी 2015|work=Agenda.ge|date=10 फरवरी 2015|archive-date=22 February 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150222152225/http://agenda.ge/news/29597/eng|url-status=dead}}</ref>
==इतिहास==
[[File:Colchis coin.jpg|thumb|देवताओं के सिक्का, 2 शताब्दी ईसा पूर्व के अंत। अग्रभाग : टोपियों के ([[पिलेयस (टोपी)|टोपी]]) क [[डियोसकुरी]] तारा द्वारा अतिक्रमित; विपरीत: [[थाइरसोस]], DIOSKOURIADOS के|left]]
ई शहर के इतिहास ईसा पूर्व 6वीं शताब्दी के मध्य में शुरू होलै जबे ईसा पूर्व दोसर आरू प्रारंभिक प्रथम सहस्राब्दी के एक पूर्व बस्ती, जेकरा में स्थानीय [[कोल्चियन जनजाति]] अक्सर आबै छेलै, के जगह [[मिलेटस|माइलेशियन]] [[उपनिवेश प्राचीन काल में|ग्रीक उपनिवेश]] के '''Dioscurias''' ({{lang-el|Διοσκουριάς}}).<ref name = arrian-original>{{Cite web|url=https://el.wikisource. org/wiki/%CE%A0%CE%B5%CF%81%CE%AF%CF%80%CE%BB%CE%BF%CF%85%CF%82_%CE%95%CF%85%CE %BE%CE%B5%CE%AF%CE%BD%CE%BF%CF%85_%CE%A0%CF%8C%CE%BD%CF%84%CE%BF%CF%85|शीर्षक=Περίπλους Ευξείνου Πόντου – Βικιθήκη|website=el.wikisource.org}}{{Dead link|date=February 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name = arrian-translation>{{cite book |last1=राजा |first1=चार्ल्स |लेखक1-लिंक=चार्ल्स किंग (अंतर्राष्ट्रीय मामलों के प्रोफेसर ) |title=काला सागर। एकटा इतिहास। |url=https://archive.org/details/blackseahistory00king |date=2004 |publisher=ऑक्सफोर्ड यूनिवर्सिटी प्रेस |isbn=978-0-19-924161-3 |chapter=फ्लेवियस एरियानस के अभियान}}</ref> शहर के स्थापना<ref>{{Cite web|url=https://toposttext.org/work/206#275|title=ToposText|वेबसाइट=topostext.org}}{{Dead link|date=November 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{वेब|url=https://topostext.org के उद्धरण दियौ /work/145#1.111|title=ToposText|website=topostext.org}}</ref> आ [[Castor and Pollux|Dioscuri]] द्वारा नामित, [[शास्त्रीय पौराणिक कथा]] के जुड़वाँ कैस्टर आ Pollux. एकटा आओर किंवदंती के अनुसार एकर स्थापना [[Sparta]] के एम्फिटस आ सर्सियस द्वारा कयल गेल छल, जे डियोसकुरी के सारथी छलाह.<ref>{{Cite web|url=https://topostext.org/work/493#22.8.24| title=ToposText|वेबसाइट=toposttext.org}}</ref><ref>{{उद्धृत वेब|url=https://topostext.org/work/747#15.17|title=ToposText|वेबसाइट=toposttext.org}} | braund-esheray>{{cite book |last1=डेविड |first1=ब्रांड |title=प्राचीन काल में जॉर्जिया। कोलचिस और ट्रांसकॉकेशियन आइबेरिया का एक इतिहास 550 ईसा पूर्व 562 |url=https://archive.org/details/georgiainantiqui0000brau |date=1994 |publisher=कैलेंडन प्रेस |isbn=0198144733 |pages=[https://archive.org/details/georgiainantiqui0000brau/page/107 107]–108}}</ref>
ई ग्रीस आ मूल निवासी जनजाति के बीच वाणिज्य में व्यस्त भ गेल, नमक के आयात करय लागल<ref name = braund-economy>{{cite book |last1=David |first1=Braund |title=जॉर्जिया प्राचीन काल में. कोलचिस और ट्रांसकॉकेशियन आइबेरिया का एक इतिहास 550 ईसा पूर्व 562 |url=https://archive.org/details/georgiainantiqui0000brau |date=1994 |publisher=Calendon Press |isbn=0198144733 |pages=[https://archive.org/details/georgiainantiqui0000brau/page/58 58]}}</ref> और ग्रीस के कई भागों से माल, और स्थानीय लकड़ी, [[लिनन ]], आ [[भांग]]। ई कोलचिस में [[गुलामी के इतिहास|दास व्यापार]] के प्रमुख केंद्र सेहो छल।<ref>{{cite book |title= रोमन के बीच गुलामी के स्थिति के जांच|अंतिम= ब्लेयर|पहिल= विलियम|वर्ष = 1833|publisher= T. Clark|page= 25}}</ref> शहर आ एकर आसपास अपन बाजार मे बाजल जाय वाला भाषा के बहुलता के लेल उल्लेखनीय छल.<ref>{{Cite web|url=https://www .gutenberg.org/files/44885/44885-h/44885-h.htm|title=स्ट्रेबो के भूगोल के परियोजना गुटेनबर्ग ईबुक Vol. II., अनुवाद एच. सी. हैमिल्टन द्वारा.|website=www.gutenberg.org}}</ref>
यद्यपि समुद्र डियोसकुरियास के इलाका में गंभीर घुसपैठ केलक, मुदा ई पनपैत रहल आ ईसा पूर्व द्वितीय शताब्दी में [[पोंटस के मिथ्रिडेट्स छठम]] के क्षेत्र के प्रमुख शहर में स एक बनल आ अंत तक हुनकर काज के समर्थन केलक । डियोस्कुरियास ने लगभग १०० ईसा पूर्व में कांस्य सिक्का जारी करलकै जेकरा में [[Dioskuri]] आरू [[Dionysus]] के प्रतीक छेलै ।<ref name = braund-mithridates>{{cite book |last1=David |first1=Braund |title=Georgia in Antiquity . कोलचिस और ट्रांसकॉकेशियन आइबेरिया का एक इतिहास 550 ईसा पूर्व 562 |url=https://archive.org/details/georgiainantiqui0000brau |date=1994 |publisher=Calendon Press |isbn=0198144733 |pages=[https://archive.org/details/georgiainantiqui0000brau/page/158 158]–159}}</ref> के तहत [[रोमन सम्राट]] [[अगस्टस]] द शहर '''सेबास्टोपोलिस'''<ref name=hewitt_taah>[https://books.google.com/books?id=MNOHKnF1nl8C हेविट, जॉर्ज (1998) ''द अबखाज़ियन: एक हैंडबुक''] के नाम ग्रहण कर लेलक। सेंट मार्टिन प्रेस, न्यूयॉर्क, पृष्ठ 10। 62, {{ISBN|0-312-21975-X}}</ref> ({{लैंग-एल|Σεβαστούπολις}})। लेकिन एकरऽ समृद्धि बीती गेलऽ छेलै, आरू प्रथम शताब्दी में [[प्लिनी द एल्डर]] न॑ ई जगह क॑ वस्तुतः सुनसान बतैलकै हालांकि ई शहर केरऽ अस्तित्व १३० के दशक म॑ [[एरियन]] के समय म॑ भी जारी छेलै ।<ref>Dioscurias । ''प्राचीन दुनिया के एक गाइड'', एच.डब्ल्यू. विल्सन (1986)। अभिगमन तिथि २० जुलाई २००६, [http://www.xreferplus.com/entry/5073174 Xreferplus.com]{{Dead link|date=November 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} सँ{{मृत लिंक|तिथि=नवम्बर २०१९ |bot=InternetArchiveBot |fix-attempt=yes }}</ref> The सेबास्टोपोलिस केर टावर आ देबालक अवशेष पानिक भीतर भेटल अछि ; जमीन पर पुरातत्वविद सब द्वारा एखन धरि पहुँचल सबसँ निचला स्तर 1 आ 2 शताब्दी ई. के अछि | [[Nyssa के ग्रेगरी]] के अनुसार 4वीं शताब्दी के अंत में शहर में ईसाई थे।<ref>{{cite journal|last1= Vinogradov|first1= Andrey|date= 2014|title= Some Notes On The Topography Of Eastern देर से प्राचीनता और प्रारंभिक बीजान्टिन में पोन्टोस यूक्सेनोस|url= https://poseidon01.ssrn.com/delivery.php?ID=3350741110740150641091011250901050731090170240720350301060790211111210 50090640821070370330350600580991120050130970300991241080620660430490611241131180060921090140670860290231241260881020821208 51061030220800210281061211190820940670071100040241160
09091&EXT=pdf}}{{Dead link|date=November 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> 542 मे रोमन लोकनि एहि शहर केँ खाली क' देलनि आ एकर किला केँ तोड़ि देलनि जाहि सँ एकरा [[सासानी साम्राज्य]] द्वारा कब्जा नहि कयल जा सकय. लेकिन ५६५ में सम्राट [[जस्टिनियन प्रथम]] किला के पुनर्स्थापित करी देलकै आरू सेबास्टोपोलिस कोलचिस के बीजान्टिन गढ़ऽ में से एक बनलऽ रहलै जब तलक [[मरवान इब्न मुहम्मद के जॉर्जिया पर आक्रमण|बदली नै करलऽ गेलै]] [[उमय्यद खिलाफत|अरब ]] विजेता [[मारवान द्वितीय]] 736 में।
76uqm8yp5hfxmt7keogl38z07ogjqxc
मनु भाकर
0
47000
279924
269478
2026-08-27T06:41:32Z
~2026-46617-58
17710
/* */
279924
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox sportsperson
| name = मनु भाकर
| image = Manu Bhaker with the bronze medal (10m air pistol event, Paris Olympics 2024) (cropped).jpg
| caption =
| birth_date = {{birth date and age|2002|02|18}}
| birth_place = गोरिया, [[झज्जर]], [[हरियाणा]], भारत
| education =
| alma_mater =
| sport = [[Shooting sports|निशानेबाजी]]
| height = १६८ सेमी
| weight = ६० किलो
| medaltemplates = {{Medal|Country| {{IND}}}}
{{MedalSport| महिला [[निशानेबाजी]]}}
{{MedalCount | total = yes
| [[ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक|ओलम्पिक]] | 0 | 0 | 2
| [[आइएसएसएफ विश्व निशानेबाजी चैंपियनशिप |विश्व चैंपियनशिप]] | 1 | 1 | 0
| [[एशियाई खेल]] | 1 | 0 | 0
| [[आइएसएसएफ विश्व कप|विश्व कप]] | 9 | 2 | 0
| [[युवा ओलम्पिक खेल]] | 1 | 1 | 0
| [[आइएसएसएफ जुनियर विश्व चैंपियनशिप]] | 4 | 0 | 1
| [[राष्ट्रमण्डल खेल]] | 1 | 0 | 0
}}
{{MedalCompetition|[[ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक खेल मे निशानेबाजी|ओलम्पिक गेम्स]]}} [[File:Olympic rings.svg|center|80px]]
{{MedalBronze| [[२०२४ ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक|२०२४ पेरिस]] | [[२०२४ ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक मे निशानेबाजी|१० मीटर एयर पिस्टल]]}}
{{MedalBronze| [[२०२४ ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक|२०२४ पेरिस]] | [[२०२४ ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक मे निशानेबाजी|१० मीटर एयर पिस्टल मिश्रित दल]]}}
{{Medal|Competition | [[आइएसएसएफ विश्व निशानेबाजी चैंपियनशिप |विश्व चैंपियनशिप]] }}
{{MedalGold|[[२०२३ आइएसएसएफ विश्व निशानेबाजी चैंपियनशिप |२०२३ बाकु]]|{{nowrap|२५ मीटर एयर पिस्टल दल}}}}
{{Medal|Silver| [[२०२२ आइएसएसएफ विश्व निशानेबाजी चैंपियनशिप|२०२२ काहिरा]] |२५ मीटर एयर पिस्टल दल}}
{{MedalCompetition|[[एशियाई खेल]]}}
{{MedalGold|[[२०२२ एसियाई खेल|२०२२ हेङ्गझाउ]]|२५ मीटर एयर पिस्टल दल}}
}}
'''मनु भाकर''' (जन्म: सन् २००२ फरबरी १८) एक भारतीय महिला निशानेबाज छी। ओ सन् २०२४ केर पेरिस [[२०२४ ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक|ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक]] खेलमे १० मिटर एयर पिस्टल प्रतिस्पर्धा आ १० मिटर मिश्रित युगलमे कांस्य पदक जीतने छली। मनु भाकर एके टा ओलम्पिक खेलमे दू टा पदक जीतऽ वाली एकलौती भारतीय खेलाडी छी। सन् २०१८ केर आइएसएसएफ वर्ल्ड कपमे ओ [[भारत]]क लेल दू स्वर्ण पदक जीतने छली। एहि प्रतिस्पर्धामे स्वर्ण पदक जीतऽ वाली ओ भारतक सबसँ कम उमरऽक महिला छी। मनु मात्र १६ वरिषक उमरमे सन् २०१८ केर राष्ट्रमण्डल खेलमे एयर पिस्टल स्पर्धामे दू स्वर्ण पदक जीतने छली।
== व्यक्तिगत जीवन ==
मनुक जन्म [[हरियाणा]] केर [[झज्जर जिला|झज्जर]] जिलाक गोरिया गाँव केर एक ग्रामीण परिवारमे भेल छल। हिनकर पिता समुद्री इन्जिनियर आ माए विद्यालयमे प्रधानाध्यापक छथि। ओ वाल्यकालमे निशानेबाजी केर सङ्ग-सङ्गे मुक्केबाजी, एथलेटिक्स, स्केटिङ्ग आ जुडो कराटे सेहो खेलैत छल। जब मनु केर उमर १८ सालसँ कम छल तखन हुनकर पिता अप्पन नौकरी छोड़ि देलक आ अप्पन लाइसेन्सी पिस्टल कऽ सङ्ग बेटी केर प्रशिक्षणक लेल छोड़ऽ लेल जाए लागल। कोनो नाबालिगक लेल सार्वजनिक परिवहनमे यात्राक दौरान पिस्टल सङ्गे लऽ जाए केर लेल अवैध छल।<ref>{{Cite news|url=https://www.bbc.com/hindi/sport-43299203|title='गोल्डन शूटर' मनु को कितना जानते हैं आप?|work=BBC News हिंदी|access-date=2021-02-17|language=hi}}</ref> भाकर केर सन् २०१२ [[ओलम्पिक खेल|ओलम्पिक]]क बाद गठित कएल गेल राष्ट्रिय राइफल सङ्घ आ भारतीय खेल प्राधिकरण (साई)सँ मदति भेटल छल। एकर कार्यक्रमसभमे व्यक्तिगत प्रशिक्षक रखवाक नव व्यवस्था आरम्भ कएल गेल आ जहिमे जानल मानल निशानेबाज केर प्रशिक्षक राखल जाइत छल। भाकर केर भारतक प्रतिष्ठित निशानेबाज जसपाल राणा प्रशिक्षित केनए छल।<ref>{{Cite web|url=https://scroll.in/field/871928/young-guns-how-indias-investment-in-a-junior-shooting-system-post-2012-is-striking-gold|title=Young Guns: How India’s investment in a junior shooting system post 2012 is striking gold|last=D'Cunha|first=Zenia|website=Scroll.in|language=en-US|access-date=2021-02-17}}</ref>
== सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
[[श्रेणी:सन् २००२ मे जन्म]]
[[श्रेणी:भारतीय महिला निशानेबाजसभ]]
[[श्रेणी:ओलम्पिक पदक विजेतासभ]]
[[श्रेणी:जीवित लोक]]
jo0m0laz3flx531uny6yqubmwynrx3p
279925
279924
2026-08-27T06:52:05Z
~2026-46617-58
17710
/* व्यक्तिगत जीवन */
279925
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox sportsperson
| name = मनु भाकर
| image = Manu Bhaker with the bronze medal (10m air pistol event, Paris Olympics 2024) (cropped).jpg
| caption =
| birth_date = {{birth date and age|2002|02|18}}
| birth_place = गोरिया, [[झज्जर]], [[हरियाणा]], भारत
| education =
| alma_mater =
| sport = [[Shooting sports|निशानेबाजी]]
| height = १६८ सेमी
| weight = ६० किलो
| medaltemplates = {{Medal|Country| {{IND}}}}
{{MedalSport| महिला [[निशानेबाजी]]}}
{{MedalCount | total = yes
| [[ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक|ओलम्पिक]] | 0 | 0 | 2
| [[आइएसएसएफ विश्व निशानेबाजी चैंपियनशिप |विश्व चैंपियनशिप]] | 1 | 1 | 0
| [[एशियाई खेल]] | 1 | 0 | 0
| [[आइएसएसएफ विश्व कप|विश्व कप]] | 9 | 2 | 0
| [[युवा ओलम्पिक खेल]] | 1 | 1 | 0
| [[आइएसएसएफ जुनियर विश्व चैंपियनशिप]] | 4 | 0 | 1
| [[राष्ट्रमण्डल खेल]] | 1 | 0 | 0
}}
{{MedalCompetition|[[ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक खेल मे निशानेबाजी|ओलम्पिक गेम्स]]}} [[File:Olympic rings.svg|center|80px]]
{{MedalBronze| [[२०२४ ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक|२०२४ पेरिस]] | [[२०२४ ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक मे निशानेबाजी|१० मीटर एयर पिस्टल]]}}
{{MedalBronze| [[२०२४ ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक|२०२४ पेरिस]] | [[२०२४ ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक मे निशानेबाजी|१० मीटर एयर पिस्टल मिश्रित दल]]}}
{{Medal|Competition | [[आइएसएसएफ विश्व निशानेबाजी चैंपियनशिप |विश्व चैंपियनशिप]] }}
{{MedalGold|[[२०२३ आइएसएसएफ विश्व निशानेबाजी चैंपियनशिप |२०२३ बाकु]]|{{nowrap|२५ मीटर एयर पिस्टल दल}}}}
{{Medal|Silver| [[२०२२ आइएसएसएफ विश्व निशानेबाजी चैंपियनशिप|२०२२ काहिरा]] |२५ मीटर एयर पिस्टल दल}}
{{MedalCompetition|[[एशियाई खेल]]}}
{{MedalGold|[[२०२२ एसियाई खेल|२०२२ हेङ्गझाउ]]|२५ मीटर एयर पिस्टल दल}}
}}
'''मनु भाकर''' (जन्म: सन् २००२ फरबरी १८) एक भारतीय महिला निशानेबाज थीक। ओ सन् २०२४ केर पेरिस [[२०२४ ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक|ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक]] खेल मे १० मीटर एयर पिस्टल प्रतिस्पर्धा आ १० मिटर मिश्रित युगल मे कांस्य पदक जीतने छली। मनु भाकर एके टा ओलम्पिक खेल मे दू टा पदक जीतऽ वाली एकमात्र भारतीय खेलाडी थीक। सन् २०१८ केर आइएसएसएफ वर्ल्ड कप मे ओ [[भारत]]क लेल दू स्वर्ण पदक जीतने छली। एहि प्रतिस्पर्धा मे स्वर्ण पदक जीतऽवाली ओ भारतक सभ सँ कम उम्रक महिला थीक। मनु मात्र १६ वरिषक उम्र मे सन २०१८ केर राष्ट्रमण्डल खेल मे एयर पिस्टल स्पर्धा मे दू स्वर्ण पदक जीतने छली।
== व्यक्तिगत जीवन ==
मनुक जन्म [[हरियाणा]] केर [[झज्जर जिला|झज्जर]] जिलाक गोरिया गाँव केरि एक ग्रामीण परिवार मे भेल छल। हिनक पिता समुद्रीजलपोत इन्जिनियर आ माय विद्यालय मे प्रधानाध्यापक छथि। ओ बाल्यकाल मे निशानेबाजी केर सङ्ग-सङ्गे मुक्केबाजी, एथलेटिक्स, स्केटिङ्ग आ जुडो कराटे सेहो खेलैत छल। जब मनु केर उमर १८ साल सँ कम छल तखन हुनकर पिता अप्पन नौकरी छोड़ि देलक आ अप्पन लाइसेन्सी पिस्टलक सङ्ग बेटी केर प्रशिक्षणक लेल छोड़ऽ लेल जाए लागल। कोनो नाबालिगक लेल सार्वजनिक परिवहन मे यात्राक दौरान पिस्टल सङ्गे लऽ जायब अवैध छल।<ref>{{Cite news|url=https://www.bbc.com/hindi/sport-43299203|title='गोल्डन शूटर' मनु को कितना जानते हैं आप?|work=BBC News हिंदी|access-date=2021-02-17|language=hi}}</ref> भाकर केर सन् २०१२ [[ओलम्पिक खेल|ओलम्पिक]]क बाद गठित कएल गेल राष्ट्रीय राइफल सङ्घ आ भारतीय खेल प्राधिकरण(साई) सँ मदति भेटल छल। एकर कार्यक्रम सभ मे व्यक्तिगत प्रशिक्षक रखवाक नव व्यवस्था आरम्भ कएल गेल आ जहिमे जानल मानल निशानेबाज केर प्रशिक्षक राखल जाइत छल। भाकर के भारतक प्रतिष्ठित निशानेबाज जसपाल राणा प्रशिक्षित केने छलाह।<ref>{{Cite web|url=https://scroll.in/field/871928/young-guns-how-indias-investment-in-a-junior-shooting-system-post-2012-is-striking-gold|title=Young Guns: How India’s investment in a junior shooting system post 2012 is striking gold|last=D'Cunha|first=Zenia|website=Scroll.in|language=en-US|access-date=2021-02-17}}</ref>
== सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
[[श्रेणी:सन् २००२ मे जन्म]]
[[श्रेणी:भारतीय महिला निशानेबाजसभ]]
[[श्रेणी:ओलम्पिक पदक विजेतासभ]]
[[श्रेणी:जीवित लोक]]
qmotsw3xa0b2ofan5mulrak1m5sqou5
प्रयोगकर्ता वार्ता:TamilSelvan
3
47451
279882
271193
2026-08-26T21:22:26Z
FlightTime
13190
FlightTimeद्वारा [[प्रयोगकर्ता वार्ता:Malayalee from India]] पृष्ठ [[प्रयोगकर्ता वार्ता:TamilSelvan]] पर स्थानान्तरित केलक: "[[Special:CentralAuth/Malayalee from India|Malayalee from India]]" का नाम "[[Special:CentralAuth/TamilSelvan|TamilSelvan]]" करते समय पृष्ठ स्वतः स्थानांतरित हुआ
271193
wikitext
text/x-wiki
{{आकृति:स्वागतम|realName=|name=Malayalee from India}}
-- [[प्रयोगकर्ता:मैथिली विकिपिडिया स्वागतम|मैथिली विकिपिडिया स्वागतम]] ([[प्रयोगकर्ता वार्ता:मैथिली विकिपिडिया स्वागतम|वार्ता]]) १३:२३, २८ मई २०२५ (+0545)
1bunzciqk8b9ehqwnl4i76rjg5stut4
रजोनिवृत्ति
0
47782
279833
272201
2026-08-26T19:52:58Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279833
wikitext
text/x-wiki
रजोनिवृत्ति, ओ समय छी जखन मासिक धर्म स्थायी रूपसँ बन्द भऽ जाएत अछि, जे महिला पुरुषक लेल प्रजनन अवस्था केर अनतक चिन्हित करैत अछि। <ref>{{cite book|date=July 2, 2020 |title=Menopause: Overview |url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK279311/ |access-date=October 20, 2022 |via=National Library of Medicine - Bookshelf |publisher=Institute for Quality & Efficiency in Health Care}}</ref><ref>{{Cite journal |last1=Angelou |first1=Kyveli |last2=Grigoriadis |first2=Themos |last3=Diakosavvas |first3=Michail |last4=Zacharakis |first4=Dimitris |last5=Athanasiou |first5=Stavros |date=2020-04-08 |title=The Genitourinary Syndrome of Menopause: An Overview of the Recent Data |journal=Cureus |volume=12 |issue=4 |pages=e7586 |language=en}}</ref>
== सङ्केत आ लक्षणसभ ==
[[File:Symptoms of menopause (vector).svg|thumb|303x303px|Symptoms of menopause]]
रजोनिवृत्तिक प्रारमभिक सङ्क्रमणक दौरान [[मासिक धर्म चक्र]] नियमित रहैत अछि मुदा चक्रक बीच अन्तराल लम्बा होएत जाएत अछि। हार्मोनक स्तरमे उतार-चढ़ाव होमएऽ लगैत अछि। प्रत्येक चक्रक सङ्गे डिम्बाशय नहि भऽ सकैत अछि।<ref name="Hoffman20122">{{cite book |title=Williams Gynecology |url=https://archive.org/details/williamsgynecolo0000unse |vauthors=Hoffman B |publisher=McGraw-Hill Medical |year=2012 |isbn=9780071716727 |location=New York |pages=[https://archive.org/details/williamsgynecolo0000unse/page/555 555]–56}}</ref>
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
[[श्रेणी:महिला रोगसभ]]
[[श्रेणी:विकिपिडिया महिला स्वास्थ्यविषयक लेख]]
3b16id7tq0frujx5shkptawdjjvy4k3
मातृहत्या
0
47859
279852
272889
2026-08-26T20:01:56Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279852
wikitext
text/x-wiki
[[Image:Orestes Pursued by the Furies by William-Adolphe Bouguereau (1862) - Google Art Project.jpg|thumb|विलियम-एडोल्फ बुगेरोद्वारा बनाएल [[ओरेस्टेस पर्स्युड बाय द फ्युरिज]]।]]
'''मातृहत्या''' (वा '''माए केर हत्या''') अप्पन [[माता]]क [[हत्या]] केनाए छी।
==मातृहत्याक घटनासभ==
* [[हेरक्लिय पोन्टिका]]क रानी [[एमास्त्रिस]]केँ ई.पू. २८४ मे हुनकर दुनू पुत्रसभ पानिमे डुबाए हत्या केनए छल।
* [[मिस्रक क्लियोपेट्रा तेसर]]केँ ई.पू. १०१ मे हुनकर पुत्र [[टोल्मी दशम्]]क आदेशमे षड्यन्त्रक आरोपमे हत्या कएल गेल छल।
* [[टोल्मी एघारहम एलेक्जेन्डर दोसर]]द्वारा ई.पू. ८० मे अप्पन विआह भेल किछेक समयमे घरवाली [[बेरिनिस तेसर]]क हत्या करौने छल। बेनिरिस तेसर हुनकर सौतेली माए आ सौतेली बहिन सेहो छली।
* सन् ५९ मे [[रोमन साम्राज्य]]क सम्राट [[नेरो]]द्वारा अप्पन [[एग्रिप्पिना जुनियर]]केँ षड्यन्त्र कएल आरोपमे हत्या करवाक आदेश देनए छल।
* निबन्धकार [[चार्ल्स ल्याम्ब]]क बहिन मेरी ल्याम्ब सन् १७९६ मे मानसिक असन्तुलनक अवस्थामे अप्पन माए केर हत्या केनए छली।
* बीमा रकम चोरेबाक उद्देश्यसँ अप्पन माए केर हत्या कएल आरोपमे [[सिड्नी ह्यारी फक्स]]केँ सन् १९३० मे फाँसी केर सजाय देनए छली।
* सन् १९४५ मे घटल ओकिनावा युद्ध सम्बन्धी किछुक विवरणक अनुसार, अमेरिकी सेना कब्जा करि बलात्कार, यातना वा हत्या करि देत तकर डरक कारण ओकिनावामे रहल बासिन्दासभ अप्पन अप्पन मातासभक हत्या केनए छली।<ref>{{Cite book|last=Gibney |first= Frank |year= 1995 |title= Senso: The Japanese Remember the Pacific War: Letters to the Editor of Asahi Shimbun |url=https://archive.org/details/sensojapanesere00gibn |place= Armonk, NY |publisher= M.E. Sharpe }}</ref>
* [[पार्कर–हुल्म हत्या घटना]] : सन् १९५४ मे १६ वर्षिय पौलिन पार्कर अप्पन माए होनोरा पार्करक हत्या करवाक लेल साथी ज्युलियट हुल्मक सहयोग लेनए छली। एहि घटनामे आधारित भऽ सन् १९९४ मे '[[हेभेन्ली क्रिएचर्स]]' नामक चलचित्र निर्माण कएल गेल छल।
* [[ज्याक गिल्बर्ट ग्राहम]] सन् १९५५ मे अप्पन माएसहित ४३ गोटेक जान लेबक लेल हुनकर ब्यागमे डाइनामाइट बम राखि [[युनाइटेड एयरलाइन्स उडान ६२९]] मे चढ़ेनाए छल।
* [[हेनरी ली लुकास]]द्वारा सन् १९६० मे अप्पन माए केर घेचमे छुरा प्रहार करि हत्या केनए छल।
* [[चार्ल्स ह्विट्म्यान]]द्वारा सन् १९६६ अगस्त १ मे [[टेक्सस विश्वविद्यालय]] परिसरमे गोलीकाण्ड आरम्भ करऽसँ पहिने अप्पन माए आ पत्नी केर हत्या केनए छल। एहि घटनामे १४ गोटे मारल गेल छल आ ३१ गोटे घाइल भेल छल। बादमे ह्विट्म्यानकेँ प्रहरीद्वारा गोली मारि देल गेल छल।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{Reflist}}
mhgprsb0nxqozp23ag7xnwn8zq56tng
भूटानक वस्त्र
0
48661
279796
275533
2026-08-26T19:32:20Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279796
wikitext
text/x-wiki
'''भूटान के वस्त्र''' से आशय [[भूटान]] में प्रचलित पारंपरिक और राष्ट्रीय परिधानों के समग्र स्वरूप से है, जो देश की सांस्कृतिक पहचान, सामाजिक रीति-रिवाजों और परंपराओं को प्रतिबिंबित करते हैं। भूटान सरकार द्वारा प्रवर्तित आचार-संहिता [[ड्रिगलाम नमझा]] के अंतर्गत इन वस्त्रों को सरकारी समारोहों, विद्यालयों तथा औपचारिक अवसरों पर पहनना अनिवार्य है। ये वस्त्र केवल दैनिक पहनावे तक सीमित नहीं हैं, बल्कि भूटानी समाज में वर्ग-भेद, सामाजिक प्रतिष्ठा और सांस्कृतिक उत्तराधिकार की अभिव्यक्ति का एक महत्वपूर्ण माध्यम भी माने जाते हैं।
== डुमद्याम ==
'''डुमद्याम''' ([[:en:Dumdyam|Dumdyam]]) [[लेपचा जनजाति|लेपचा]] महिलाओं का पारंपरिक परिधान है। यह टखने तक लंबा वस्त्र होता है, जो सामान्यतः चिकने सूती या रेशमी कपड़े के एक ही टुकड़े से बनाया जाता है और प्रायः एकरंगी होता है। इसे पहनते समय कपड़े को एक कंधे पर मोड़कर दूसरे कंधे पर पिन से बाँधा जाता है तथा कमर पर बेल्ट या '''टेगोर''' की सहायता से स्थिर किया जाता है, जिसके ऊपर अतिरिक्त कपड़ा लटका रहता है। इसके नीचे विपरीत रंग की लंबी बाँहों वाली ब्लाउज़ पहनी जा सकती है। औपचारिक और उत्सव के अवसरों पर इसे आधुनिक शैली में धारण किया जाता है।<ref>{{cite book|last=Plaisier |first=Heleen |year=2007 |title=A Grammar of Lepcha |volume=5 |series=Tibetan studies library: Languages of the greater Himalayan region |publisher=[[Brill Publishers|Brill]] |location=Leiden; Boston |isbn=978-90-04-15525-1 |url=https://books.google.com/books?id=DpCXEc_9RWcC |page=4}}</ref><ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=0ACBAAAAMAAJ |title=Family, marriage, and social change on the Indian fringe |first=S. M |last=Dubey |editor=S. M. Dubey |editor2=P. K. Bordoloi |editor3=B. N. Borthakur |publisher=Cosmo |year=1980 |pages=53, 56}}</ref><ref>{{cite book|title=Himalayan Lepchas |first=Rudranand |last=Thakur |publisher=Archives Publishers |year=1988 |page=131}}</ref><ref>{{cite book|title=Present Buddhist tribals and vihāras in West Bengal |first=Chittaranjan |last=Patra |publisher=Sarkar & Co |year=1991 |page=59 }}</ref>
[[File:Lepcha female, aboriginal, Sikhim.jpg|thumb|1860 में डुमद्याम पहने एक लेपचा महिला]]
== डुमप्रा ==
'''डुमप्रा''' ([[:en:Dumpra|Dumpra]]) लेपचा पुरुषों का पारंपरिक परिधान है। यह बहुरंगी हाथ-बुना कपड़ा होता है, जिसे एक कंधे पर पिन से बाँधा जाता है और '''गियाटोमु''' नामक कमरबंध से स्थिर किया जाता है। सामान्यतः इसे सफ़ेद शर्ट और पतलून के ऊपर पहना जाता है। इसके साथ पुरुष '''थैक्टुक''' नामक एक चपटी गोल टोपी पहनते हैं, जिसकी किनारी कठोर काले रेशम जैसी होती है और ऊपर के भाग में बहुरंगी डिज़ाइन होते हैं। बहुत कम अवसरों पर बाँस और बेंत से बनी शंकु-आकार की पारंपरिक टोपी का भी उपयोग किया जाता है।<ref>{{cite book|last=Plaisier |first=Heleen |year=2007 |title=A Grammar of Lepcha |volume=5 |series=Tibetan studies library: Languages of the greater Himalayan region |publisher=[[Brill Publishers|Brill]] |page=4}}</ref><ref>{{cite book|title=Family, marriage, and social change on the Indian fringe |first=S. M |last=Dubey |year=1980 |pages=53, 56}}</ref><ref>{{cite book|title=Himalayan Lepchas |first=Rudranand |last=Thakur |year=1988 |page=131}}</ref><ref>{{cite book|title=Present Buddhist tribals and vihāras in West Bengal |first=Chittaranjan |last=Patra |year=1991 |page=59}}</ref>
[[Image:Bundesarchiv Bild 135-S-02-08-14, Tibetexpedition, Lepscha.jpg|thumb|डुमप्रा पहने एक लेपचा पुरुष]]
== घो ==
'''घो''' ([[:en:Gho|Gho]]) [[भूटान]] में पुरुषों का पारंपरिक और राष्ट्रीय परिधान है। सत्रहवीं शताब्दी में ज़्हाबद्रुंग रिनपोछे ङावांग नामग्याल ने न्गालोप समुदाय को एक विशिष्ट पहचान देने के उद्देश्य से इस परिधान को प्रचलित किया। यह घुटनों तक लंबा, ढीला वस्त्र होता है, जिसे कमर पर '''केरा''' नामक कपड़े की पेटी से बाँधा जाता है। उत्सवों और औपचारिक अवसरों पर इसे '''काबने''' के साथ पहना जाता है।<ref name=LP>{{cite book|title=Bhutan |url=https://archive.org/details/bhutan0000brow_m9s0 |publisher=Lonely Planet |year=2007 |pages=[https://archive.org/details/bhutan0000brow_m9s0/page/48 49]–52}}</ref>
भूटान सरकार ने सभी पुरुषों के लिए सरकारी कार्यालयों और विद्यालयों में कार्य करते समय घो पहनना अनिवार्य किया है। आधुनिक रूप में यह नियम 1989 में लागू हुआ, हालाँकि ड्रिगलाम नमझा की पोशाक-संहिता इससे कहीं अधिक प्राचीन है।
[[File:Boys in Bhutan national dress.jpg|thumb|पुनाखा में एक उत्सव के दौरान घो पहने भूटानी बालक, नवंबर 2006]]
== काबने ==
'''काबने''' ([[:en:Kabney|Kabney]]) भूटान में पुरुषों के राष्ट्रीय परिधान '''घो''' के साथ पहना जाने वाला रेशमी स्कार्फ़ है।
[[File:King Jigme Khesar Namgyel Wangchuck (edit).jpg|thumb|भूटान के राजा [[जिग्मे खेसर नामग्येल वांगचुक]], काबने पहने हुए]]
== केरा ==
'''केरा''' ([[:en:Kera (clothing)|Kera]]) कपड़े की एक पेटी होती है, जो भूटान के पारंपरिक परिधानों का महत्वपूर्ण अंग है। इसका उपयोग घो और क़िरा को बाँधने के लिए किया जाता है। केरा सामान्यतः सूती, ऊनी या रेशमी आयताकार बुना हुआ कपड़ा होता है, जिसके दोनों सिरों पर झालर होती है। इसकी चौड़ाई प्रायः 30–45 सेंटीमीटर और लंबाई 180–240 सेंटीमीटर तक होती है।<ref>{{Cite book |last=Barker |first=David K. |title=Designs of Bhutan |url=https://archive.org/details/designsofbhutan0000bark |year=1985 |pages=[https://archive.org/details/designsofbhutan0000bark/page/121 121]–122}}</ref>
== क़िरा ==
'''क़िरा''' ([[:en:Kira (Bhutan)|Kira]]) भूटानी महिलाओं का राष्ट्रीय परिधान है। यह टखने तक लंबा आयताकार बुना हुआ कपड़ा होता है, जिसे शरीर के चारों ओर लपेटकर कंधों पर '''कोमा''' नामक चाँदी की ब्रोच से बाँधा जाता है और कमर पर पेटी से कस दिया जाता है। सामान्यतः इसके साथ '''वांजु''' और '''तोएगो''' पहना जाता है।<ref name=Schicklgruber>{{cite book|title=Bhutan: Mountain Fortress of the Gods |year=1998 |page=263}}</ref>
[[File:Bhutanese women at festival wearing Kira and Tego.jpg|thumb|क़िरा पहने भूटानी महिलाएँ]]
== तोएगो ==
'''तोएगो''' या '''तेगो''' ([[:en:Toego|Toego]]) एक छोटी जैकेट-नुमा पोशाक है, जिसे क़िरा के ऊपर पहना जाता है। यह ड्रिगलाम नमझा के अंतर्गत निर्धारित भूटान की राष्ट्रीय पोशाक-संहिता का हिस्सा है।
== वांजु ==
'''वांजु''' ([[:en:Wonju (Bhutan)|Wonju]]) भूटानी महिलाओं द्वारा पहनी जाने वाली लंबी बाँहों वाली ब्लाउज़ है, जिसे क़िरा के नीचे पहना जाता है और यह भी राष्ट्रीय पोशाक-संहिता में शामिल है।
[[File:Bhutanese Girls in National Dress.jpg|thumb|वांजु दिखाई देती हुई क़िरा पहने भूटानी बालिकाएँ]]
== संदर्भ ==
{{Reflist}}
[[श्रेणी:भूटान]]
[[श्रेणी:भूटानी समाज]]
[[श्रेणी:संस्कृति]]
etw83xxqetgcxlo66c3wt6x58h6e6hu
ग्युमुश्तेकिन
0
48762
279839
277109
2026-08-26T19:55:24Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279839
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox military person
| name = ग्युमुश्तेकिन
| native_name = كمتكين
| death_date = 1177 ईसवी
| death_place = हारीम, [[सीरिया]]
| allegiance = [[ज़ंगी राजवंश]]
| rank = हाजिब (चैम्बरलेन) आ संरक्षक (Regent)
| commands = [[अलेप्पो]]क सेना
| battles = सालादीनक विरुद्ध घेराबन्दी, हारीमक युद्ध
}}
'''ग्युमुश्तेकिन''' ({{lang-ar|كمتكين}}; मृत्यु 1177 ईसवी) 12म शताब्दीक एकटा अत्यन्त प्रभावशाली मुस्लिम सैन्य कमाण्डर आ राजनेता छलाह, जे '''[[ज़ंगी राजवंश]]''' केर अधीन महत्त्वपूर्ण भूमिका निभौलन्हि। ओ सुल्तान '''[[नूरुद्दीन ज़ंगी]]''' केर शासनकाल मे हुनक दरबारक मुख्य 'हाजिब' (चैम्बरलेन) केर पद पर आसीन छलाह। 1174 ईसवी मे नूरुद्दीनक मृत्युक बाद, ओ हुनक छोट पुत्र [[अस-सालिह इस्माइल अल-मलिक]]क संरक्षक (Regent) केर रूप मे वास्तविक सत्ता सम्हारलन्हि। हुनका मध्यकालीन [[इतिहास]] मे प्रसिद्ध योद्धा '''[[सालादीन]]''' (सलाह अद्-दीन) केर सभ सँ प्रखर राजनीतिक प्रतिद्वन्द्वीक रूप मे याद कएल जाइत अछि।<ref name="Holt1986">{{cite book |last=Holt |first=Peter Malcolm |title=The Age Of The Crusades |url=https://archive.org/details/ageofcrusadesnea0000holt |year=1986 |publisher=Pearson Longman |isbn=978-0-58249-302-5 |page=[https://archive.org/details/ageofcrusadesnea0000holt/page/53 53]}}</ref>
== सत्ताक केन्द्र: अलेप्पो ==
नूरुद्दीन ज़ंगीक निधनक बाद ज़ंगी साम्राज्य मे उत्तराधिकारक युद्ध प्रारम्भ भऽ गेल। नूरुद्दीनक उत्तराधिकारी अस-सालिह ओहि समय मात्र एगारह वर्षक बालक छलाह। ग्युमुश्तेकिन त्वरित निर्णय लैत अस-सालिह केँ [[दमिश्क]] सँ [[अलेप्पो]] (हलब) स्थानान्तरित कऽ देलन्हि। एतय ओ स्वयं केँ सुल्तानक रक्षक घोषित केलन्हि आ अलेप्पो केँ अपन मुख्य राजनीतिक आ सैन्य केन्द्र बनौलन्हि।
हुनक मुख्य उद्देश्य ज़ंगी सत्ता केँ सुरक्षित राखब आ [[मिस्र]] सँ [[सीरिया]]क दिस तीव्र गति सँ बढ़ि रहल सालादीनक कदम केँ रोकब छल। ग्युमुश्तेकिन सालादीन केँ एकटा विद्रोही आ सत्ताक लोभी सेनापतिक रूप मे मानैत छलाह, जे ज़ंगी परिवारक प्रति अपन निष्ठा त्यागि देने छल। ग्युमुश्तेकिनक मानब छल जे सालादीन इस्लामी दुनिया पर अपन व्यक्तिगत वर्चस्व स्थापित करय चाहैत अछि, तेँ ओकरा रोकब ज़ंगी साम्राज्यक अस्तित्वक हेतु अनिवार्य अछि।<ref name="Barber2012">{{cite book |last=Barber |first=Malcolm |title=The Crusader States |year=2012 |publisher=Yale University Press |isbn=978-0-300-11312-9 |page=415}}</ref>
== सालादीनक विरुद्ध रणनीतिक गठबन्धन ==
ग्युमुश्तेकिन एकटा कुशल कूटनीतिज्ञ छलाह। सालादीन जकाँ पैघ सैन्य शक्तिक सामना करबाक हेतु ओ कतेको एहन गठबन्धन केलन्हि जे ओहि समयक लेल अत्यन्त विवादित मानल जाइत छल:
* '''[[क्रूसेड|क्रूसेडर]] सभक संगे सहयोग:''' सालादीन द्वारा अलेप्पोक घेराबन्दीक अवधि मे, ग्युमुश्तेकिन त्रिपोलीक काउन्ट रेमण्ड तृतीय (Raymond III of Tripoli) केर संगे समझौता केलन्हि। ओ क्रूसेडर सभ केँ सालादीनक रसद आपूर्ति लाइन पर हमला करबाक हेतु प्रेरित केलन्हि जाहि सँ अलेप्पो पर सँ सैन्य दबाव कम भऽ सकै। एकर बदला मे ओ कतेको [[ईसाई]] युद्धबन्दी सभ केँ विना कोनो शर्तक रिहा कऽ देलन्हि। ई कदम ओहि काल मे मुस्लिम जगत मे आलोचनाक विषय बनल छल।<ref name="Kohler2013p213">{{cite book |last=Köhler |first=Michael A. |title=Alliances and Treaties between Frankish and Muslim Rulers |year=2013 |publisher=Brill Publishers |isbn=978-90-04-24857-1 |page=213}}</ref>
* '''[[हशशिन]] (Assassins) केर उपयोग:''' सालादीन केँ समाप्त करबाक हेतु ग्युमुश्तेकिन 'हशशिन' (निज़ारी इस्माइली) समूहक संगे सेहो सम्पर्क साधलन्हि। इतिहासकार एम.सी. लायन्सक अनुसार, सालादीनक शिविर मे भेल हत्याक असफल प्रयास सभक पाछाँ ग्युमुश्तेकिनक रणनीतिक योजना छल। ओ चाहैत छलाह जे कोनो प्रकारें सालादीन केँ मार्ग सँ हटाओल जाए, जाहि सँ अलेप्पो आ ज़ंगी राजवंशक सम्प्रभुता सुरक्षित रहि सकै।<ref name="Lyons1982">{{cite book |last=Lyons |first=M. C. |last2=Jackson |first2=D. E. P. |title=Saladin: the Politics of the Holy War |url=https://archive.org/details/saladinpoliticso0000lyon |year=1982 |publisher=Cambridge University Press |isbn=978-0-521-31739-9 |page=[https://archive.org/details/saladinpoliticso0000lyon/page/126 126]}}</ref>
== पतन आ मृत्यु ==
ग्युमुश्तेकिनक सत्ताक अन्त बाहरी आक्रमण सँ नहि, अपितु आन्तरिक षड्यन्त्र सभक कारण भेल। 1177 ईसवी मे अलेप्पोक दरबार मे हुनक प्रतिद्वन्द्वी सभ युवा सुल्तान अस-सालिह केँ ई कहि कऽ भ्रमित केलन्हि जे ग्युमुश्तेकिन गुप्त रूप सँ हारीम (Harim) केर किला केँ सालादीन वा क्रूसेडर सभ केँ बेचबाक योजना बना रहल छथि। ई आरोप ग्युमुश्तेकिनक छवि केँ बहुत क्षति पहुँचौलक।
स्टीवन रन्सीमानक ऐतिहासिक वृत्तान्तक अनुसार, युवा सुल्तान अस-सालिह अफवाह सभ पर विश्वास कऽ लेलन्हि आ अपने संरक्षक केँ बन्दी बनेबाक आदेश दऽ देलन्हि। ग्युमुश्तेकिन केँ हारीमक किला लग लऽ जाइल गेल आ सार्वजनिक रूप सँ हुनका मृत्युदण्ड दऽ देल गेल। हुनक मृत्युक संगे सालादीनक विरुद्ध ज़ंगी साम्राज्यक सभ सँ सशक्त राजनीतिक प्रतिरोध समाप्त भऽ गेल, जकर लाभ उठा कऽ सालादीन सीरिया पर अपन नियन्त्रण आरो सुदृढ़ कऽ लेलक।<ref name="Runciman1952">{{cite book |last=Runciman |first=Steven |title=A History of the Crusades, Volume II |year=1952 |publisher=Cambridge University Press |page=408}}</ref>
== ऐतिहासिक मूल्याङ्कन ==
आधुनिक इतिहासकार माइकल कोहलरक मानब अछि जे ग्युमुश्तेकिनक नीति सभ केवल अवसरवादी नहि छल अपितु ई एकटा 'अस्तित्व बचेबाक कूटनीति' (Survival Diplomacy) छल। ओ सालादीनक साम्राज्यवादी विस्तार केँ रोकबाक हेतु ओ सभ मार्ग अपनाउलन्हि जे ओहि समय उपलब्ध छल। यद्यपि ओ सालादीन केँ रोकबा मे विफल रहलाह, मुदा हुनक नेतृत्व मे अलेप्पो दीर्घ काल धरि अपन स्वायत्तता कायम राखलक। ग्युमुश्तेकिनक जीवन ई दर्शावैत अछि जे मध्यकालीन [[मध्य पूर्व]] मे सत्ताक सङ्घर्ष कतेक जटिल आ क्रूर छल, जतय निष्ठा आ कूटनीतिक परिभाषा समयक संगे परिवर्तित होइत रहैत छल।<ref name="Kohler2013p216">{{cite book |last=Köhler |first=Michael A. |title=Alliances and Treaties between Frankish and Muslim Rulers |year=2013 |publisher=Brill Publishers |pages=216–217}}</ref>
== संदर्भ ==
{{reflist}}
== बाहरी कड़ी सभ ==
* [https://www.wikidata.org/wiki/Q104752880 विकिडाटा पर ग्युमुश्तेकिन (Q104752880)]
[[श्रेणी:1177 मे मृत लोक]]
[[श्रेणी:12म शताब्दीक लोक]]
[[श्रेणी:मुस्लिम सैन्य कमाण्डर]]
[[श्रेणी:सीरियाक इतिहास]]
[[श्रेणी:ज़ंगी राजवंश]]
[[श्रेणी:2026 विकि लव्ज़ रमजान प्रतियोगिताक लेख]]
eiyytcicplqrsurrtmn9wwsg74jpkhb
अली इब्न खलफ
0
48763
279877
277110
2026-08-26T20:15:48Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279877
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person
| name = अली इब्न खलफ
| native_name = علي بن خلف
| native_name_lang = ar
| other_names = अबू अल-हसन अली इब्न खलफ अल-सैदलानी
| birth_date = ११म शताब्दी
| death_date = ११म शताब्दी (लगभग १०७५ केर बाद)
| birth_place = [[टोलेडो, स्पेन|तुलैतुला (टोलेडो)]], [[अल-अंडालस]]
| occupation = [[खगोलशास्त्र|खगोलशास्त्री]], [[गणित|गणितज्ञ]], आविष्कारक
| known_for = लामिना यूनिवर्सल (सार्वभौमिक खगोलीय यन्त्र) केर आविष्कार
| religion = [[इस्लाम]]
}}
'''अली इब्न खलफ''' ({{lang-ar|علي بن خلف}}; सक्रिय काल ११म शताब्दी) मध्यकालीन [[इस्लामी स्वर्ण युग]]क एकटा प्रमुख [[खगोलशास्त्र|खगोलशास्त्री]], [[गणित|गणितज्ञ]] आ वैज्ञानिक उपकरण निर्माणकर्ता छलाह। हुनक जन्म आ कर्मक्षेत्र [[स्पेन]]क प्रसिद्ध मुस्लिम क्षेत्र '''[[अल-अंडालस]]''' छल। विज्ञानक इतिहासमे अली इब्न खलफकेँ हुनक महत्त्वपूर्ण आविष्कार '''"लामिना यूनिवर्सल"''' (Universal Plate) केर हेतु जानल जाइत अछि, जे खगोलीय प्रेक्षणक पद्धति केँ सर्वदाक हेतु परिवर्तित कऽ देलक। ओ टोलेडो (तुलैतुला) केर शासक अल-मामूनक दरबारसँ जुड़ल छलाह आ प्रसिद्ध खगोलशास्त्री '''[[अल-ज़रक़ाली]]''' (Azarquiel) केर समकालीन आ निकट सहयोगी छलाह।<ref name="puig">{{cite encyclopedia |last=Puig |first=Roser |title=Alī ibn Khalaf: Abū al-Ḥasan ibn Aḥmar al-Ṣaydalānī |encyclopedia=The Biographical Encyclopedia of Astronomers |year=2007 |pages=34–35 |doi=10.1007/978-0-387-30400-7_36 |isbn=978-0-387-31022-0}}</ref>
== जीवनी आ ऐतिहासिक सन्दर्भ ==
अबू अल-हसन अली इब्न खलफ अल-सैदलानीक जन्म ११म शताब्दीक प्रारम्भिक कालमे [[टोलेडो, स्पेन|टोलेडो]] मे भेल छल। ओहि समय टोलेडो वैज्ञानिक आ बौद्धिक प्रगतिक एकटा वैश्विक केन्द्र छल, जतय मुस्लिम, ईसाई आ यहूदी विद्वान मिलि कऽ विज्ञानक विकासमे अपन योगदान दऽ रहल छलाह। अली इब्न खलफ अल-ज़रक़ालीक नेतृत्वबला ओहि वैज्ञानिक दलमे काज केलन्हि, जे विख्यात "टोलेडो टेबल्स" (Toledo Tables) केर निर्माण केने छल।
हुनक विशेषज्ञता खगोलीय उपकरणक निर्माण आ ओकरा अधिक सटीक बनेबामे छल। हुनक नाम संगे जुड़ल 'अल-सैदलानी' उपनाम ई सङ्केत दैत अछि जे हुनक परिवारक सम्बन्ध पारम्परिक चिकित्सा वा औषध विज्ञान (Pharmacy) सँ रहल होएत, मुदा ओ अपन सम्पूर्ण जीवन ब्रह्माण्डीय अध्ययन आ गणितीय गणना सभकेँ सरल बनेबामे समर्पित कऽ देलन्हि।
== लामिना यूनिवर्सल: एकटा महत्त्वपूर्ण आविष्कार ==
अली इब्न खलफक सर्वोच्च उपलब्धि हुनक द्वारा विकसित कएल गेल खगोलीय यन्त्र "लामिना यूनिवर्सल" (Lámina Universal) छल। हिनकासँ पूर्व, खगोलशास्त्री सभ द्वारा उपयोग कएल जायबला '[[एस्ट्रोलेब]]' (Astrolabe) केवल एकटा विशिष्ट [[अक्षांश]] (Latitude) केर हेतु बनाओल जाइत छल, जाहिसँ यात्री आ वैज्ञानिक सभकेँ अलग-अलग स्थानक हेतु अलग-अलग उपकरणक आवश्यकता होइत छल।
अली इब्न खलफ पहिल बेर एकटा एहन "सार्वभौमिक यन्त्र" बनौलन्हि जकरा पृथ्वीक कोनो स्थान आ कोनो अक्षांश पर बिना कोनो बदलाव कऽ उपयोग कएल जा सकैत छल। इतिहासकार डेविड ए. किंगक अनुसार, ई यन्त्र मध्यकालीन नौवहन आ [[मानचित्रकला]] (Cartography) मे एकटा नव क्रान्ति आनि देलक। एकर सहायतासँ नहि केवल तारा सभक स्थिति मापल जा सकैत छल, अपितु [[मक्का]]क दिशा ([[क़िबला|किबला]]) केर निर्धारण सेहो दुनियाक कोनो कोनासँ सम्भव भऽ गेल।<ref name="king">{{cite book |last=King |first=David A. |title=World-maps for finding the direction and distance to Mecca |url=https://archive.org/details/worldmapsforfind00king |year=1999 |publisher=Brill |page=[https://archive.org/details/worldmapsforfind00king/page/330 330]}}</ref>
== वैज्ञानिक प्रभाव आ यूरोपीय विरासत ==
अली इब्न खलफक शोध कार्य सभक प्रभाव केवल मुस्लिम स्पेन धरि सीमित नहि रहल। १३म शताब्दीमे, कैस्टिलक राजा '''अल्फोंसो दशम''' (Alfonso X) हुनक अरबी शोधग्रन्थ सभक पुरान कैस्टिलियन भाषामे अनुवाद करौलन्हि, जाहिसँ हुनक ज्ञान सम्पूर्ण [[यूरोप]] मे प्रसारित भऽ गेल। ई अनुवाद "लिब्रोस डेल साबेर डी एस्ट्रोनोमिया" केर हिस्सा बनल, जे बादक यूरोपीय खगोलविद सभकेँ प्रेरित केलक।
आधुनिक शोधकर्ता सभ जेना एमिलिया कैल्वो आ कोएनराड वैन क्लीम्पोएलक अनुसार, अली इब्न खलफक यन्त्रक तकनीक बादक सदी सभमे फ्लेमिश आ जर्मन उपकरण निर्माता सभक हेतु एकटा आधार बनल। हुनक द्वारा विकसित "अल-शकुज़िया" ग्रिड प्रणालीक उपयोग [[पुनर्जागरण]] कालक प्रमुख वैज्ञानिक सभ अपन खगोलीय चार्ट तैयार करबामे केने छलाह।<ref name="calvo">{{cite journal |last=Calvo |first=Emilia |date=2017 |title=Some Features of the Old Castilian Alfonsine Translation |journal=Medieval Encounters |volume=23 |pages=106–123 |doi=10.1163/15700674-12342244}}</ref><ref name="vancl">{{cite book |last=Van Cleempoel |first=Koenraad |title=The Migration of Instrumental Knowledge from Flanders to Spain |year=2011 |publisher=Transaction Publishers |page=76}}</ref>
== प्रमुख कृति सभ ==
* '''मजमुआ अल-अलात (Majmu' al-Alat):''' विभिन्न खगोलीय उपकरण सभक उपयोग पर हुनक मौलिक शोधग्रन्थ।
* '''लामिना यूनिवर्सल पर लेख:''' जाहिमे ओ सार्वभौमिक एस्ट्रोलेबक निर्माणक गणितीय विधि स्पष्ट केने छलाह।
== संदर्भ ==
{{reflist}}
== बाहरी कड़ी सभ ==
* [https://www.wikidata.org/wiki/Q104858959 विकिडाटा पर अली इब्न खलफ (Q104858959)]
* [https://en.wikipedia.org/wiki/Ali_ibn_Khalaf अंग्रेजी विकिपीडिया पर जीवनी]
[[श्रेणी:११म शताब्दीक वैज्ञानिक]]
[[श्रेणी:मुस्लिम खगोलशास्त्री]]
[[श्रेणी:अंडालूसी लोक]]
[[श्रेणी:मध्यकालीन खगोलशास्त्री]]
[[श्रेणी:२०२६ विकि लव्ज़ रमजान प्रतियोगिताक लेख]]
jh4nd9b4r7q9lsz7qnanxbtfdmrc26j
शफ़िउर रहमान फ़राबी
0
48764
279919
277481
2026-08-27T04:39:02Z
InternetArchiveBot
10060
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
279919
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person
| name = शफिउर रहमान फराबी
| native_name = শফিউর রহমান ফারাবী
| image = Shafiur Rahman Farabi.jpg
| caption =
| birth_date = लगभग १९८६
| birth_place = [[बांग्लादेश]]
| nationality = बांग्लादेशी
| education = [[चटगाँव विश्वविद्यालय]]
| occupation = लेखक, राजनीतिक कार्यकर्ता
| known_for = २०१५ केर [[अविजित रॉय]] हत्याकाण्डक मामलामे आरोप आ दोषसिद्धि
| term = २०१५ सँ २०२५ धरि कारावास
| spouse = २०२५ मे विवाहित
}}
'''शफिउर रहमान फराबी''' (जन्म लगभग १९८६) एकटा बांग्लादेशी लेखक आ राजनीतिक कार्यकर्ता छथि। हुनका मुख्य रूपसँ २०१५ मे भेल बांग्लादेशी-अमेरिकी लेखक आ ब्लॉगर '''[[अविजित रॉय]]''' केर हत्याक मामलामे एकटा प्रमुख आरोपीक रूपमे जानल जाइत अछि। मीडिया आ पुलिस रिपोर्टक अनुसार, फराबी [[सोशल मीडिया]] आ ब्लॉग्सक माध्यमसँ [[धर्मनिरपेक्षता|धर्मनिरपेक्ष]] लेखक लोकनिक विरुद्ध अभियान चलेने छलाह। एहि मामलामे हुनका अदालत द्वारा हत्याक हेतु दुष्प्रेरण (Abetment) केर दोषी पावल गेल आ ओ लगभग एक दशक धरि कारागार (जेल) मे बन्दी रहलाह। अगस्त २०२५ मे हुनका उच्च न्यायालयसँ जमानत पर रिहा कऽ देल गेल।<ref name="guardian2015">{{Cite news|url=https://www.theguardian.com/world/2015/mar/02/bangladesh-authorities-arrest-man-atheist-bloggers-murder-avijit-roy|title=Bangladesh authorities arrest man over atheist blogger's murder|last=Hammadi|first=Saad|date=2015-03-02|work=The Guardian|access-date=2026-03-13|last2=Tran|first2=Mark|language=en-GB|issn=0261-3077}}</ref>
== प्रारम्भिक जीवन आ पृष्ठभूमि ==
फराबी [[चटगाँव विश्वविद्यालय]] मे [[भौतिकी]] विज्ञानक छात्र छलाह। विश्वविद्यालय प्रशासन द्वारा बादमे हुनका निष्कासित कऽ देल गेल छल। विभिन्न रिपोर्टक अनुसार, ओ '[[हिज्ब उत-तहरीर]]' नामक संगठनक विचारक समर्थक रहल छथि। ओ इण्टरनेट, विशेष रूपसँ [[फेसबुक]] आ विभिन्न बंगाली ब्लॉग साइट सभक उपयोग अपन वैचारिक दृष्टिकोणकेँ साझा करबाक हेतु केलन्हि।<ref>{{Cite web|url=https://bdnews24.com/bangladesh/farabi-in-5-day-remand-for-interrogation|title=Farabi in 5-day remand for interrogation|last=|website=Farabi in 5-day remand for interrogation|language=en|access-date=2026-03-13}}</ref>
२०१३ मे, हुनका पहिल बेर तखन गिरफ्तार कएल गेल छल जखन हुनका पर फेसबुकक माध्यमसँ एकटा इमामकेँ धमकी देबाक आरोप लागल छल। ई धमकी ओहि इमाम द्वारा एकटा चर्चित ब्लॉगर [[अहमद रजीब हैदर]] केर अन्त्येष्टि प्रार्थना (जनाजाक नमाज) पढ़ेबाक विरोधमे देल गेल छल। एहि घटनाक उपरान्त, ऑनलाइन प्लेटफॉर्म पर हुनक उग्र गतिविधि सभमे अत्यधिक वृद्धि देखल गेल।<ref name="allchin2019">{{cite book |last=Allchin |first=Joseph |year=2019 |title=Many Rivers, One Sea: Bangladesh and the Challenge of Islamist Militancy |publisher=Oxford University Press |isbn=978-1-84904-874-3 |page=86}}</ref>
== अविजित रॉय हत्याकाण्ड आ कानूनी कार्यवाही ==
२६ फरवरी २०१५ केँ [[ढाका]] मे अविजित रॉय केर हत्या कऽ देल गेल। एहि घटनाक सम्बन्धमे, २ मार्च २०१५ केँ [[बांग्लादेश]]क रैपिड एक्शन बटालियन (RAB) फराबीकेँ गिरफ्तार केलक। पुलिस जाँचक अवधिमे डिजिटल साक्ष्यक आधार पर ई दावा कएल गेल जे फराबी अविजित रॉयकेँ फेसबुक पर सार्वजनिक रूपसँ धमकी देने छलाह, जाहिमे ईहो स्पष्ट रूपसँ शामिल छल जे जँ अविजित रॉय बांग्लादेश अबैत छथि तँ हुनक हत्या कऽ देल जाएत।<ref>{{Cite web|url=https://www.voanews.com/a/bangladeshi-bloggers-father-hopeful-police-will-catch-killers/2678659.html|title=Bangladeshi Blogger’s Father Hopeful Police Will Catch Killers|date=2015-03-13|website=Voice of America|language=en|access-date=2026-03-13}}</ref>
'''अदालत केर फैसला:'''
फरवरी २०२१ मे ढाकाक एकटा विशेष अदालत एहि मामलामे अपन निर्णय सुनौलक। अदालत ५ आन आरोपी लोकनिकेँ [[मृत्युदण्ड]] केर सजा देलक, जखन कि शफिउर रहमान फराबीकेँ हत्याक हेतु दुष्प्रेरण (Abetment) केर आरोपमे '''[[आजीवन कारावास]]''' केर सजा सुनाओल गेल। न्यायाधीश अपन फैसलामे स्पष्ट रूपसँ उल्लेख केलन्हि जे यद्यपि फराबी प्रत्यक्ष रूपसँ घटनास्थल पर उपस्थित नहि छलाह, तथापि हुनक द्वारा देल गेल निरन्तर धमकी आ सोशल मीडिया पोस्ट हमलावर सभकेँ मानसिक रूपसँ प्रेरित केने छल।<ref name="bbc2021">{{cite news |title=Bangladesh Avijit Roy murder: Five sentenced to die for machete attack on blogger |work=BBC News |date=16 February 2021 |url=https://www.bbc.com/news/world-asia-56082305 |access-date=11 March 2025 }}{{Dead link|date=April 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> एकरा अतिरिक्त, सूचना आ सञ्चार प्रौद्योगिकी (ICT) अधिनियमक तहत दर्ज एकटा आन मामलामे सेहो हुनका ७ वर्षक कारावासक सजा सुनाओल गेल छल।<ref name="prothom">{{cite news |title=শফিউর রহমান ফারাবীর সাত বছরের কারাদণ্ড |trans-title=Shafiur Rahman Farabi sentenced to seven years in prison |work=Prothom Alo |language=bn |access-date=2026-03-13|url=https://www.prothomalo.com/bangladesh/zuthpbk8a8}}</ref>
== २०२५ केर रिहाई आ वर्तमान स्थिति ==
२०२४ आ २०२५ मे बांग्लादेशक राजनीतिक परिदृश्यमे आयल व्यापक परिवर्तन केर मध्य, फराबीक वकील सभ हुनक सजाक विरुद्ध अपीलक कानूनी प्रक्रियाकेँ तीव्र कऽ देलन्हि। जुलाई २०२५ मे, [[बांग्लादेश उच्च न्यायालय]] हुनका जमानत प्रदान केलक।<ref>{{Cite web|url=https://www.prothomalo.com/bangladesh/district/wtijxxycdm|title=ব্লগার অভিজিৎ রায় হত্যা মামলায় জামিনে মুক্ত যাবজ্জীবন কারাদণ্ডপ্রাপ্ত ফারাবী|last=প্রতিনিধি|date=2025-08-22|website=Prothomalo|language=bn|access-date=2026-03-13}}</ref>
२२ अगस्त २०२५ केँ, लगभग १० वर्षक कारावासक बाद फराबीकेँ ढाकाक जेलसँ रिहा कऽ देल गेल। हुनक रिहाईक समय जेलक बाहर हुनक बहुत रास समर्थक उपस्थित छलाह। रिहाईक किछु समयक बाद, सितम्बर २०२५ मे हुनक विवाह सम्पन्न भेल। हुनक रिहाई पर समाजक विभिन्न वर्ग, [[मानवाधिकार]] संगठन आ धर्मनिरपेक्ष समूह सभक दिससँ विभिन्न प्रकारक प्रतिक्रिया सभ व्यक्त कएल गेल, जाहिमे किछु लोक चिन्ता सेहो व्यक्त केलन्हि।<ref name="dt2025">{{Cite web|url=https://www.banglanews24.com/national/news/bd/1578509.details|title=জামিনে মুক্ত হলেন শফিউর রহমান ফারাবী|last=Banglanews24|date=2025-08-22|website=Banglanews24|language=bn|access-date=2026-03-13}}</ref><ref name="bn24">{{Citation|last=Bangla Edition|title=বিয়ে করে নতুন জীবনে ফারাবী; দেশবাসীর কাছে চেয়েছেন দোয়া {{!}} Bangla Edition|date=2025-09-18|url=https://www.youtube.com/watch?v=p7FZCRVL7iM|access-date=2026-03-13}}</ref>
== लेखन कार्य ==
कारावासक अवधिमे फराबी कतेको धार्मिक आ वैचारिक विषय सभ पर विस्तृत रूपसँ लेखन काज केलन्हि। हुनक रचना सभकेँ "फराबी रचना समग्र" केर नामसँ प्रकाशित कएल गेल अछि, जे वर्तमानमे बांग्लादेशक विभिन्न ऑनलाइन बुकस्टोर सभ पर उपलब्ध अछि। हुनक ई पुस्तक सभ मुख्य रूपसँ इस्लामी [[दर्शनशास्त्र|दर्शन]], समाज आ सम्बन्धित वैचारिक विषय सभ पर आधारित अछि।<ref>{{Cite web|url=https://www.wafilife.com/farabi-rochona-somogro-1st-part/pd/70189|title=ফারাবী রচনা সমগ্র ১ম খণ্ড - শাফিউর রহমান ফারাবী {{!}} farabi rochona somogro 1st part {{!}} Wafilife.com|website=www.wafilife.com|access-date=2026-03-13|archive-date=2026-04-20|archive-url=https://web.archive.org/web/20260420222050/https://www.wafilife.com/farabi-rochona-somogro-1st-part/pd/70189|dead-url=yes}}</ref>
== संदर्भ ==
{{reflist}}
== बाहरी कड़ी सभ ==
* [https://www.wikidata.org/wiki/Q133187726 विकिडाटा पर शफिउर रहमान फराबी (Q133187726)]
[[श्रेणी:१९८६ मे जन्मल लोक]]
[[श्रेणी:जीवित लोक]]
[[श्रेणी:बांग्लादेशी राजनीतिक कार्यकर्ता]]
[[श्रेणी:२०१५ केर हत्या]]
[[श्रेणी:२०२६ विकि लव्ज़ रमजान प्रतियोगिताक लेख]]
trv857u5t6y7q70f7sk15n0u1l5i26e
अबू इशाक इब्राहीम अल-ज़रकाली
0
48774
279845
277120
2026-08-26T19:58:55Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279845
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person
| name = अबू इशाक इब्राहीम अल-ज़रकाली
| native_name = أبو إسحاق إبراهيم بن يحيى النقاش التجيبي الزرقالي
| native_name_lang = ar
| image = Azarquiel (MUNCYT, Eulogia Merle).jpg
| caption = अल-ज़रकालीक एकटा काल्पनिक चित्रण (MUNCYT)
| birth_name = अबू इशाक इब्राहीम इब्न याह्या अल-नक्काश अल-तुजीबी अल-ज़रकाली
| birth_date = १०२९ ई. (अनुमानित)
| birth_place = [[टोलेडो, स्पेन|टोलेडो]], [[अल-अंदलुस]]
| death_date = ११०० ई. (अनुमानित)
| death_place = [[सेविला]], अल-अंदलुस
| occupation = [[खगोलशास्त्र|खगोलशास्त्री]], [[गणित|गणितज्ञ]], उपकरण निर्माता
| known_for = 'अज़ाफ़िया', टोलेडोक सारणी सभ, सौर सिद्धान्त
| religion = [[इस्लाम]]
}}
'''अबू इशाक इब्राहीम इब्न याह्या अल-नक्काश अल-तुजीबी अल-ज़रकाली''' ({{lang-ar|أبو إسحاق إبراهيم بن يحيى النقاش التجيبي الزرقالي}}; मृत्यु अनुमानित ११०० ईसवी), जिनका [[लैटिन भाषा|लैटिन]] ग्रन्थ सभमे '''अज़ारक्विएल''' (Azarquiel) वा '''अरज़ाचेल''' (Arzachel) लिखल गेल अछि, ११म सदीमे [[अल-अंदलुस]] (वर्तमान [[स्पेन]]) केर एकटा ख्याति प्राप्त [[खगोलशास्त्र|खगोलशास्त्री]] आ खगोलीय उपकरण निर्माता छलाह। [[इस्लामी स्वर्ण युग]] मे विज्ञानक विकासमे हुनक अद्वितीय योगदान रहल अछि।<ref>{{cite book |last=Kalin |first=Ibrahim |year=2014 |title=The Oxford Encyclopedia of Philosophy, Science, and Technology in Islam |publisher=Oxford University Press |page=72}}</ref>
== प्रारम्भिक जीवन आ काज ==
अल-ज़रकालीक जन्म [[टोलेडो, स्पेन|टोलेडो]] (Toledo) मे भेल छल। जॉन डेविड नॉर्थ (John David North) केर ऐतिहासिक विवरणक अनुसार, ओ अपन प्रारम्भिक जीवनमे धातु पर नक्काशी करनिहार एकटा प्रशिक्षित आ निपुण कारीगर छलाह। समयक संगे हुनक ज्ञान आ रुचि [[विज्ञान]]क दिस आकृष्ट भेल। बादमे, ओ टोलेडोक [[कादी (न्यायाधीश)|कादी]] (न्यायाधीश) आ प्रख्यात वैज्ञानिक 'सईद अल-अंदलुसी' केर हेतु काज केलन्हि। ओतय ओ नहि केवल खगोलीय उपकरण सभक निर्माण केलन्हि अपितु सैद्धान्तिक खगोल विज्ञानक क्षेत्रमे सेहो अपन महत्त्वपूर्ण योगदान देलन्हि।<ref>{{cite book |last=North |first=John David |year=2008 |title=Cosmos: an illustrated history of astronomy and cosmology |url=https://archive.org/details/cosmosillustrate0000nort |publisher=University of Chicago Press |page=[https://archive.org/details/cosmosillustrate0000nort/page/218 218]}}</ref>
== खगोलीय उपकरण: 'अज़ाफ़िया' आ जल-घड़ी सभ ==
ओहि कालमे प्रचलित पारम्परिक एस्ट्रोलेब (Astrolabe) मे अलग-अलग [[अक्षांश]] सभक (Latitudes) हेतु अलग-अलग प्लेटक उपयोग कएल जाइत छल, जे अत्यन्त असुविधाजनक छल। अल-ज़रकाली एकटा एहन उन्नत उपकरण विकसित केलन्हि जकरा कोनो अक्षांश पर सुगमतासँ उपयोग कएल जा सकैत छल। एहि उपकरणकेँ अरबीमे ''अल-सफीहा'' (al-ṣafīḥah) आ लैटिनमे ''अज़ाफ़िया'' (Azafea) वा ''सफ़िया'' (Saphaea) कहल गेल।<ref>{{cite encyclopedia |title=Spain - Culture of Muslim Spain |encyclopedia=Encyclopedia Britannica |url=https://www.britannica.com/place/Spain/Culture-of-Muslim-Spain}}</ref> एहि उपकरणमे वसन्त वा शरद ऋतुक [[विषुव]] बिन्दु सभकेँ (Equinoxes) केन्द्रमे राखल गेल छल।<ref>{{cite book |last=Hill |first=Donald |year=2013 |title=A History of Engineering in Classical and Medieval Times |publisher=Routledge |page=193}}</ref> ऐतिहासिक दस्तावेज़ सभ प्रमाणित करैत अछि जे १६म शताब्दी धरि नाविक आ खगोलशास्त्री लोकनि द्वारा एकर व्यापक रूपसँ उपयोग कएल जाइत रहल।
एकर अतिरिक्त, अल-ज़रकाली टोलेडोमे टैगस नदीक तट पर दू टा अति-जटिल जल-घड़ी (Water clocks) केर निर्माण सेहो केने छलाह। ई घड़ी सभ चन्द्र क्यालेण्डरक रूपमे काज करैत छल, जे [[चन्द्रमा]]क कला (Phases of the moon) केर अनुसार पैनिक स्तरकेँ स्वतः समायोजित करैत छल। ई घड़ी सभ ११३३ ईसवी धरि सुचारू रूपसँ काज करैत रहल। मुदा कालान्तरमे ओकरा ओकर कार्यप्रणाली बुझबाक हेतु खोलल गेल आ फेर ओकरा पुनः सही ढङ्गसँ जोड़ल नहि जा सकल।
== टोलेडोक खगोलीय सारणी सभ ==
अल-ज़रकालीक एकटा अन्य प्रमुख काज 'टोलेडोक खगोलीय सारणी सभ' (Toledan Tables) केर सङ्कलन छल। सईद अल-अंदलुसीक मार्गदर्शनमे, ओ अन्य खगोलशास्त्री सभक एकटा समूहक संगे मिलि कऽ ई अत्यन्त सटीक सारणी सभ तैयार केलन्हि। एहि सारणी सभमे [[सूर्य]], [[चन्द्रमा]] आ [[ग्रह]] सभक सटीक स्थितिक विस्तृत विवरण छल। एहि काजक अवधिमे, अल-ज़रकाली [[टॉलेमी|क्लॉडियस टॉलेमी]] (Ptolemy) द्वारा [[भूमध्य सागर]]क लम्बाईक हेतु देल गेल ६२ डिग्रीक प्राचीन अनुमानकेँ सुधारि कऽ ४२ डिग्री केलन्हि, जे आधुनिक भौगोलिक मापनक अधिक निकट आ पूर्णतः सटीक अछि।
== सौर आ ग्रहीय सिद्धान्त ==
खगोलीय सिद्धान्त सभ पर अल-ज़रकालीक विशिष्ट काज एहि प्रकार अछि:
* '''सौर सिद्धान्त:''' ओ सूर्यक गति आ ओकर अपभू (Apogee) केर गहन अध्ययन केलन्हि। अल-ज़रकाली ई स्थापित केलन्हि जे सूर्यक अपभू तारा सभक सापेक्ष स्थिर नहि अछि, अपितु ओ गतिशील अछि। ओ एहि गतिक गणना १२.०४ सेकेण्ड प्रति वर्ष केलन्हि (आधुनिक वैज्ञानिक गणना ११.८ सेकेण्ड अछि)। जी. जे. ट्यूमर (G. J. Toomer) केर शोधक अनुसार, ओ सूर्यक पथक आकलन करबाक हेतु पूर्ववर्ती मॉडल सभमे आवश्यक संशोधन प्रस्तुत केलन्हि।<ref>{{Cite journal|last=Toomer|first=G. J.|date=|title=The Solar Theory of az-Zarqal A History of Errors|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1600-0498.1969.tb00146.x|journal=Centaurus|language=en|volume=14|issue=1|pages=306–336|doi=10.1111/j.1600-0498.1969.tb00146.x|issn=0008-8994}}</ref><ref>{{cite journal |last=Toomer |first=G. J. |year=1987 |title=The Solar Theory of az-Zarqāl: An Epilogue |journal=Annals of the New York Academy of Sciences |volume=500 |issue=1 |pages=513–519 |doi=10.1111/j.1749-6632.1987.tb37222.x}}</ref>
* '''बुध ग्रहक कक्षा:''' जूलियो सैम्सो (Julio Samsó) आ विली हार्टनर (Willy Hartner) केर शोधक अनुसार, [[बुध (ग्रह)|बुध ग्रह]]क कक्षाक अध्ययनमे अल-ज़रकाली एकरा पूर्णतः वृत्ताकार (Circular) केर स्थान पर अण्डाकार (Oval) केर रूपमे वर्णित केने छलाह, जे खगोल विज्ञानक क्षेत्रमे एकटा क्रान्तिकारी विचार छल।<ref>{{cite journal |last=Samsó |first=Julio |last2=Honorino |first2=Honorino |year=1994 |title=Ibn al-Zarqalluh on Mercury |journal=Journal for the History of Astronomy |volume=25 |issue=4 |page=292 |doi=10.1177/002182869402500403}}</ref><ref>{{cite book |last=Qadir |first=Asghar |year=1989 |title=Relativity: An Introduction to the Special Theory |publisher=World Scientific |pages=5–10 |isbn=9971-5-0612-2}}</ref>
== लैटिन अनुवाद आ उल्लेख ==
कैस्टिलेक राजा अल्फोंसो दशम (Alfonso X) केर निर्देश पर हुनक काजक [[स्पेनिश भाषा|स्पेनिश]] आ लैटिन भाषामे अनुवाद ''लिब्रोस डेल साबेर'' (Libros del Saber) केर रूपमे कएल गेल।<ref>{{cite book |last=Glick |first=Thomas F. |last2=Livesey |first2=Steven John |last3=Wallis |first3=Faith |year=2005 |title=Medieval Science, Technology, and Medicine: An Encyclopedia |url=https://archive.org/details/medievalsciencet0000unse |publisher=Routledge |page=[https://archive.org/details/medievalsciencet0000unse/page/30 30] |isbn=0-415-96930-1}}</ref>
अल-ज़रकालीक खगोलीय मापनक उपयोग परवर्ती कतेको यूरोपीय खगोलशास्त्री सभ द्वारा कएल गेल। [[निकोलस कोपरनिकस]] (Nicolaus Copernicus) अपन प्रसिद्ध पुस्तक ''डी रिवोल्यूशनिबस ऑर्बियम कोएलेस्टियम'' (De revolutionibus orbium coelestium) मे तारा सभक गति पर चर्चा करैत अल-ज़रकाली आ अल-बत्तानीक काजक सन्दर्भ देने छथि। अङ्ग्रेजी कवि [[जेफ्री चॉसर]]क रचना सभमे सेहो हुनक उल्लेख भेटैत अछि।<ref>{{cite book |last=Weever |first=J. |year=1996 |title=Chaucer Name Dictionary: A Guide to Astrological, Biblical, Historical, Literary, and Mythological Names in the Works of Geoffrey Chaucer |publisher=Routledge |page=41 |isbn=9780815323020}}</ref> चन्द्रमा पर अवस्थित एकटा क्रेटरक नाम हुनक सम्मानमे 'अरज़ाचेल' (Arzachel) राखल गेल अछि।
== संदर्भ ==
{{reflist}}
== बाहरी कड़ी सभ ==
* [https://www.wikidata.org/wiki/Q11133 विकिडाटा पर अल-ज़रकाली (Q11133)]
[[श्रेणी:११म सदीक खगोलशास्त्री]]
[[श्रेणी:अरब खगोलशास्त्री]]
[[श्रेणी:मध्यकालीन इस्लामी खगोलशास्त्री]]
[[श्रेणी:११०० मे निधन]]
[[श्रेणी:२०२६ विकि लव्ज़ रमजान प्रतियोगिताक लेख]]
rrj8s34j2kqo35s5s9e2q089q7er3b9
इब्न बाज्जा
0
48776
279807
279696
2026-08-26T19:37:30Z
InternetArchiveBot
10060
Add 3 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279807
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox philosopher
| name = इब्न बाज्जा (अवेम्पेस)
| native_name = أبو بكر محمد بن يحيى بن الصائغ
| native_name_lang = ar
| image = Ibn Bājja, Sayr mulhimah min al-Sharq wa-al-Gharb.png
| caption =
| full_name = अबू बक्र मुहम्मद इब्न याह्या इब्न अस-साएग
| other_names = अवेम्पेस (Avempace)
| birth_date = १०८५ ई. (अनुमानित)
| birth_place = [[ज़ारागोज़ा]], [[अल-अंदलुस]]
| death_date = ११३८ ई. (अनुमानित)
| death_place = फेज़, [[मोरक्को]]
| era = मध्यकालीन दर्शन
| region = पश्चिमी इस्लामी दर्शन (अल-अंदलुस)
| school_tradition = अरस्तूवाद (Aristotelianism), नव-अफलातूनवाद (Neoplatonism)
| main_interests = [[दर्शनशास्त्र]], [[भौतिकी]], [[खगोल विज्ञान]], [[वनस्पति विज्ञान]], [[सङ्गीत]]
| notable_ideas = ''तदबीर अल-मुतवहिद'' (एकान्तवासीक नियम), प्रक्षेप्य गति (Projectile motion)
| influences = [[अल-फराबी]], [[अरस्तू]]
| influenced = [[इब्न रुश्द]], मूसा बिन मैमुन (Maimonides), [[गैलीलियो गैलिली|गैलीलियो]]
}}
'''अबू बक्र मुहम्मद इब्न याह्या इब्न अस-साएग''' ({{lang-ar|أبو بكر محمد بن يحيى بن الصائغ}}; मृत्यु ११३८ ईसवी), जे पश्चिमी साहित्यमे लैटिन नाम '''अवेम्पेस''' (Avempace) वा '''इब्न बाज्जा''' केर नामसँ विख्यात छथि, [[अल-अंदलुस]] (वर्तमान [[स्पेन]]) केर एकटा बहु-विषयक विद्वान छलाह। ओ [[दर्शनशास्त्र]], [[भौतिकी]], [[खगोल विज्ञान]], [[वनस्पति विज्ञान]], चिकित्सा आ [[सङ्गीत]]क क्षेत्रमे अपन महत्त्वपूर्ण ग्रन्थ सभक रचना केलन्हि।<ref>{{cite encyclopedia |last=Montada |first=Josép Puig |year=2022 |title=Ibn Bâjja (Avempace) |editor-last=Zalta |editor-first=Edward N. |encyclopedia=Stanford Encyclopedia of Philosophy |publisher=Metaphysics Research Lab, Stanford University |issn=1095-5054 |url=https://plato.stanford.edu/archives/sum2022/entries/ibn-bajja/ |access-date=18 July 2022}}</ref>
== प्रारम्भिक जीवन आ पृष्ठभूमि ==
इब्न बाज्जाक जन्म [[ज़ारागोज़ा]] (Zaragoza) मे भेल छल। हुनक प्रारम्भिक जीवनक विषयमे ऐतिहासिक प्रमाण अत्यन्त अल्प उपलब्ध अछि। अल-मोरावविद (Almoravid) शासनकालमे ओ ज़ारागोज़ाक गवर्नर केर अधीन वज़ीर (मन्त्री) केर रूपमे सेहो काज केने छलाह। राजनीतिक अस्थिरताक कारणें कालान्तरमे हुनका ज़ारागोज़ा छोड़य पड़लन्हि आ ओ सेविले (Seville) आ ओकर बाद फेज़ (Fez), [[मोरक्को]] चलि गेलाह। ओतय ११३८ ईसवीक आसपास हुनक देहावसान भऽ गेलन्हि।<ref>{{cite encyclopedia |last=Montada |first=Josép Puig |year=2018 |title=Ibn Bâjja [Avempace] |encyclopedia=The Stanford Encyclopedia of Philosophy |access-date=14 November 2018}}</ref>
== दार्शनिक विचार ==
इब्न बाज्जाकेँ अल-अंदलुसमे अरस्तूवादी (Aristotelian) दर्शनकेँ स्थापित करनिहार शुरुआती विचारक सभमे गिनल जाइत अछि। जोसेप पुइग मोंटाडा आ मौरिस हयूनक अकादमिक विश्लेषणक अनुसार, हुनक सभसँ प्रमुख दार्शनिक ग्रन्थ ''तदबीर अल-मुतवहिद'' (Regimen of the Solitary Man / एकान्तवासीक नियम) थिक।<ref>{{cite journal |last=Hayoun |first=Maurice |year=1987 |title=Moses of Narbonne and Ibn Bajja (I): the edition of the Hebrew translation of the Regimen of the Solitary Man (in Hebrew) |journal=Daat |volume=18 |pages=27–44}}</ref><ref>{{cite book |last=Gracia |first=Jorge J. E. |year=2007 |chapter=Philosophy in the Middle Ages: An Introduction |title=A Companion to Philosophy in the Middle Ages |publisher=Blackwell Publishing Ltd |pages=1–11 |isbn=9780470996669}}</ref>
एहि ग्रन्थमे इब्न बाज्जा ई तर्क प्रस्तुत केने छथि जे जँ समाज बौद्धिक रूपसँ अपूर्ण वा भ्रष्ट भऽ जाए, तँ एकटा दार्शनिककेँ आत्मिक आ बौद्धिक पूर्णता प्राप्त करबाक हेतु समाजसँ अलग (Solitary) भऽ कऽ एकान्तमे चिन्तन करबाक चाही। हुनक ई दर्शन मानव आत्मा आ सक्रिय बुद्धि (Active Intellect) केर मध्य सम्बन्ध स्थापित करबापर केन्द्रित अछि।
== भौतिकी आ गतिक नियम ==
[[भौतिकी]]क क्षेत्रमे, इब्न बाज्जा [[अरस्तू]]क गतिक नियम सभक आलोचना केलन्हि आ अपन स्वयं केर सिद्धान्त प्रस्तुत केलन्हि, जाहिक गहन प्रभाव मध्यकालीन [[यूरोप]] पर पड़ल।
* '''गति आ माध्यम:''' अरस्तूक मानब छल जे कोनो वस्तुक पतनक (खसबाक) गति ओहि माध्यम (जेना हवा वा पानि) केर घनत्व पर निर्भर करैत अछि, आ निर्वात (Vacuum) मे गति अनन्त भऽ जाएत। इब्न बाज्जा एकर खण्डन करैत तर्क देलन्हि जे माध्यम गतिकेँ मात्र धीमा करैत अछि (प्रतिरोध उत्पन्न करैत अछि)। हुनक अनुसार, वस्तुक गति मूल रूपसँ प्रेरक बल आ माध्यमक प्रतिरोधक बीचक अन्तर थिक ($V = P - M$)।
[Image of concept of projectile motion]
* '''गैलीलियो पर प्रभाव:''' अर्नेस्ट ए. मूडी आ एबेल बी. फ्रेंकोक शोधक अनुसार, इब्न बाज्जाक प्रक्षेप्य गति (Projectile motion) आ 'इम्पेटस सिद्धान्त' (Impetus theory) केर विचार परवर्ती काल धरि यूरोपीय वैज्ञानिक लोकनि लग पहुँचल। [[गैलीलियो गैलिली]] अपन शुरुआती लेख सभमे पीसाक झुकल मीनार (Leaning Tower experiment) केर सन्दर्भमे 'अवेम्पेस' केर सिद्धान्त सभक उल्लेख आ विश्लेषण केने छलाह।<ref>{{cite journal |last=Moody |first=Ernest A. |date=April 1951 |title=Galileo and Avempace: The Dynamics of the Leaning Tower Experiment (I) |url=https://archive.org/details/sim_journal-of-the-history-of-ideas_1951-04_12_2/page/163 |journal=Journal of the History of Ideas |volume=12 |issue=2 |pages=163–193 |doi=10.2307/2707514}}</ref><ref>{{cite journal |last=Franco |first=Abel B. |date=October 2003 |title=Avempace, Projectile Motion, and Impetus Theory |url=https://archive.org/details/sim_journal-of-the-history-of-ideas_2003-10_64_4/page/521 |journal=Journal of the History of Ideas |volume=64 |issue=4 |pages=521–546 |doi=10.1353/jhi.2004.0004}}</ref>
== खगोल विज्ञान ==
एडवर्ड ग्रांट आ बर्नार्ड आर. गोल्डस्टीनक ऐतिहासिक दस्तावेज़ सभक अनुसार, इब्न बाज्जा [[टॉलेमी]] (Ptolemy) केर ग्रहीय मॉडलकेँ अस्वीकार कऽ देलन्हि। ओ एकटा एहन ब्रह्माण्डीय मॉडलक समर्थन केलन्हि जे पूर्ण रूपसँ अरस्तूक भौतिक सिद्धान्त सभ पर आधारित छल, जाहिमे ग्रह सभक कक्षा स्पष्ट रूपसँ वृत्ताकार छल। एतबे नहि, ओ [[शुक्र (ग्रह)|शुक्र ग्रह]] (Venus) केँ सूर्यक समक्षसँ गुजरबाक (Transit) प्रक्रियाक सेहो प्रत्यक्ष अवलोकन केने छलाह।<ref>{{cite book |last=Grant |first=Edward |year=1996 |title=Planets, Stars, and Orbs: The Medieval Cosmos, 1200-1687 |url=https://archive.org/details/planetsstarsorbs0000gran |publisher=CUP Archive |isbn=9780521565097}}</ref><ref>{{cite journal |last=Goldstein |first=Bernard R. |date=March 1972 |title=Theory and Observation in Medieval Astronomy |journal=Isis |volume=63 |issue=1 |pages=39–47}}</ref><ref>{{cite book |last=Ansari |first=S. M. Razaullah |year=2002 |title=History of oriental astronomy |publisher=Springer |page=137 |isbn=978-1-4020-0657-9}}</ref>
== वनस्पति विज्ञान आ सङ्गीत ==
* '''वनस्पति विज्ञान:''' फ्रैंक एन. एगर्टनक अनुसार, इब्न बाज्जा वनस्पति शरीर विज्ञान (Plant physiology) आ अरबी वनस्पति विज्ञान पर सेहो महत्त्वपूर्ण लेख लिखलन्हि। हुनक काजक प्रभाव अल-अंदलुसक परवर्ती वनस्पतिशास्त्री लोकनि पर पड़ल।<ref>{{cite journal |last=Egerton |first=Frank N. |year=2012 |title=History of Ecological Sciences, Part 43: Plant Physiology, 1800s |journal=Bulletin of the Ecological Society of America |volume=93 |issue=3 |pages=197–219 |doi=10.1890/0012-9623-93.3.197}}</ref>
* '''सङ्गीत आ कविता:''' डी. एम. डनलपक शोधक अनुसार, इब्न बाज्जा उत्कृष्ट कविता सभ (दीवान) रचलन्हि। एकर अतिरिक्त, ओ अरबी सङ्गीत शैलीमे अपन बहुमूल्य योगदान देलन्हि, जकरा बादमे अण्डालूसियन शास्त्रीय सङ्गीतक रूपमे जानल गेल।<ref>{{cite journal |last=Dunlop |first=D. M. |year=1952 |title=The Dīwān Attributed to Ibn Bājjah (Avempace) |journal=Bulletin of the School of Oriental and African Studies |volume=14 |issue=3 |pages=463–477}}</ref>
== विरासत ==
इब्न बाज्जाक दर्शन आ वैज्ञानिक काज [[इब्न रुश्द]] (Averroes) आ इब्न तुफैल जेहन बादक इस्लामी दार्शनिक लोकनिकेँ एकटा नव दिशा प्रदान केलक। यहूदी दार्शनिक मूसा बिन मैमुन (Maimonides) केर लेखनमे सेहो हुनक विचार सभक स्पष्ट प्रभाव दृष्टिगोचर होइत अछि।<ref>{{cite journal |last=Rescher |first=Nicholas |date=June 1964 |title=Moses Maimonides: The Guide of the Perplexed, Translated with an Introduction and Notes by Schlomo Pines |url=https://archive.org/details/dialogue-cpa-acp_1964_3_1/page/97 |journal=Dialogue |volume=3 |issue=1 |pages=97–98 |doi=10.1017/s001221730002970x}}</ref>
विज्ञानक क्षेत्रमे हुनकर एहि अद्वितीय योगदानकेँ सम्मान दैत, [[चन्द्रमा]] पर अवस्थित एकटा क्रेटरक नाम हुनक सम्मानमे 'अवेम्पेस' (Avempace) राखल गेल अछि।<ref>{{cite book |last=Cocks |first=Elijah E. |year=1995 |title=Who's who on the moon : a biographical dictionary of lunar nomenclature |url=https://archive.org/details/isbn_9780936389271 |publisher=Tudor Publishers |isbn=978-0936389271}}</ref>
== संदर्भ ==
{{reflist}}
== विस्तृत पठन ==
* {{cite journal |last=Haque |first=Amber |year=2004 |title=Psychology from Islamic Perspective: Contributions of Early Muslim Scholars and Challenges to Contemporary Muslim Psychologists |url=https://archive.org/details/sim_journal-of-religion-and-health_winter-2004_43_4/page/357 |journal=Journal of Religion and Health |volume=43 |issue=4 |pages=357–377 |doi=10.1007/s10943-004-4302-z}}
* {{cite book |last=Forcada |first=Miquel |year=2005 |chapter=Ibn Bajja |editor-last=Glick |editor-first=Thomas F. |title=Medieval Science, Technology, and Medicine: An Encyclopedia |url=https://archive.org/details/medievalsciencet0000unse |publisher=Routledge |pages=[https://archive.org/details/medievalsciencet0000unse/page/243 243]–246 |isbn=978-0415969307}}
== बाहरी कड़ी सभ ==
* [https://www.wikidata.org/wiki/Q11362 विकिडाटा पर इब्न बाज्जा (Q11362)]
[[श्रेणी:१२म सदीक खगोलशास्त्री]]
[[श्रेणी:अल-अंदलुसक वैज्ञानिक]]
[[श्रेणी:अरब दार्शनिक]]
[[श्रेणी:अरब भौतिक विज्ञानी]]
[[श्रेणी:मध्यकालीन इस्लामी खगोलशास्त्री]]
[[श्रेणी:११३८ मे निधन]]
[[श्रेणी:२०२६ विकि लव्ज़ रमजान प्रतियोगिताक लेख]]
7u9m39zezz8yldo0mbr2d3q55ir10dc
हफ्सा बिन्त उमर
0
48795
279843
277143
2026-08-26T19:57:28Z
InternetArchiveBot
10060
Add 3 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279843
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person
| name = हफ़्सा बिन्त उमर
| image = تخطيط كلمة حفصة بنت عمر.png
| image_size = 250px
| caption = हफ़्सा बिन्त उमरक नामक इस्लामी सुलेख (कैलीग्राफी)
| native_name = {{lang|ar|حفصة بنت عمر}}
| birth_date = लगभग ६०५ ईसवी
| birth_place = [[मक्का]], हेजाज़, अरब
| death_date = शाबान ४५ हिजरी (अक्टूबर/नवम्बर ६६५ ईसवी)
| death_place = [[मदीना]], हेजाज़, [[उमय्यद खिलाफत|उमय्यद ख़िलाफ़त]]
| resting_place = [[जन्नत अल-बक़ी]], मदीना
| nationality = अरब
| religion = [[इस्लाम]]
| known_for = इस्लामी पैगम्बर मुहम्मदक पत्नी, [[उम्मुल मोमिनीन]], कुरआनक प्रारम्भिक पाण्डुलिपिक संरक्षिका
| spouse = {{bulleted list|खुनैस इब्न हुज़ैफ़ा (विवाह ?–६२४; हुनक निधन)|[[मुहम्मद]] (विवाह ६२५–६३२; हुनक निधन)}}
| parents = [[उमर|उमर इब्न अल-ख़त्ताब]] (पिता)<br>ज़ैनब बिन्त मज़ऊन (माता)
}}
'''हफ़्सा बिन्त उमर''' ({{lang-ar|حفصة بنت عمر}}; लगभग ६०५–६६५ ईसवी) [[इस्लाम|इस्लामक]] पैग़म्बर [[मुहम्मद]] केर पत्नी आ दोसर [[ख़िलाफ़त|खलीफा]] [[उमर|उमर इब्न अल-ख़त्ताब]] केर पुत्री छलीह। इस्लामी परम्परा आ साहित्य मे हुनका [[उम्मुल मोमिनीन]] ("विश्वास करनिहार लोकनिक माँ") केर उपाधि देल जाइत अछि। ओ इस्लामी इतिहासक प्रारम्भिक कालखण्ड मे एकटा प्रमुख महिला छलीह।
== प्रारम्भिक जीवन आ पृष्ठभूमि ==
हफ़्सा, उमर इब्न अल-ख़त्ताब आ ज़ैनब बिन्त मज़ऊनक सभ सँ पैघ सन्तान छलीह। हुनक जन्म लगभग ६०५ ईसवी मे मक्का शहर मे भेल छल। ऐतिहासिक इस्लामी स्रोत सभक अनुसार, हुनक जन्म ओही समय भेल जखन कुरैश जनजाति मक्का मे [[काबा]] केर पुनर्निर्माण कऽ रहल छल। ई समय पैगम्बर मुहम्मद केँ पहिल बेर ईश्वरीय सन्देश प्राप्त होएबा सँ लगभग पाँच वर्ष पूर्वक मानल जाइत अछि।<ref>{{Cite book |last=Ibn Saad |first=Muhammad |translator-last=Bewley |translator-first=Aisha |year=1995 |title=The Women of Madina (Tabaqat vol. 8) |url=https://archive.org/details/womenofmadina0000ibns |publisher=Ta-Ha Publishers |location=London |page=[https://archive.org/details/womenofmadina0000ibns/page/56 56] |isbn=978-1897940242}}</ref>
== विवाह आ पारिवारिक सम्बन्ध ==
हफ़्साक पहिल विवाह एकटा [[सहाबा|सहाबी]] (पैगम्बरक साथी) खुनैस इब्न हुज़ैफ़ा अस-सहमी सँ भेल छल। अगस्त ६२४ ईसवी मे [[बद्रक लड़ाई]]क किछु समय पश्चात खुनैसक निधन भऽ गेलन्हि, जकर कारणेँ ओ युवावस्था मे विधवा भऽ गेलीह।<ref>{{Cite book |last=Ibn Saad |first=Muhammad |translator-last=Bewley |translator-first=Aisha |year=2013 |title=The Companions of Badr (Tabaqat vol. 3) |publisher=Ta-Ha Publishers |location=London |page=307 |isbn=978-1842001332}}</ref>
इद्दत (विधवाक शोक आ प्रतीक्षाक अवधि) समाप्त होएबाक पश्चात, हुनक पिता उमर अपन पुत्रीक विवाहक प्रस्ताव सर्वप्रथम [[उस्मान बिन अफ़्फ़ान|उस्मान इब्न अफ़्फ़ान]] आ फेर [[अबु बक्र|अबू बक्र]] केर समक्ष रखलन्हि, मुदा ओ दुनू गोटे प्रस्ताव अस्वीकार कऽ देलन्हि। जखन उमर पैगम्बर मुहम्मद सँ एहि विषय मे बात केलन्हि, तखन मुहम्मद उत्तर देलन्हि: "हफ़्साक विवाह उस्मान सँ बेहतर व्यक्ति सँ होएत आ उस्मानक विवाह हफ़्सा सँ बेहतर स्त्री सँ होएत।"<ref>{{Cite book |last=Ibn Saad |first=Muhammad |translator-last=Bewley |translator-first=Aisha |year=1995 |title=The Women of Madina (Tabaqat vol. 8) |url=https://archive.org/details/womenofmadina0000ibns |publisher=Ta-Ha Publishers |location=London |pages=[https://archive.org/details/womenofmadina0000ibns/page/56 56]-58 |isbn=978-1897940242}}</ref>
पैगम्बर मुहम्मद शाबान ३ हिजरी (जनवरीक अन्त अथवा फरवरी ६२५ ईसवीक शुरुआत) मे हफ़्सा सँ विवाह केलन्हि।<ref>{{Cite book |last=Margoliouth |first=D. S. |year=1905 |title=Mohammed and the Rise of Islam |publisher=G. P. Putnam's Sons |location=New York & London |page=307 |url=https://archive.org/details/mohammedandrise03marggoog |access-date=2026-03-20}}</ref> एहि विवाह सँ पैगम्बर मुहम्मद आ हुनक साथी उमर इब्न अल-ख़त्ताबक मध्यक सम्बन्ध पारिवारिक रूप सँ सेहो सुदृढ़ भऽ गेल।
== कुरआनक सङ्कलन मे भूमिका ==
इस्लामिक इतिहास मे हफ़्साक एकटा महत्त्वपूर्ण भूमिका [[कुरआन]] केर संरक्षण मे रहल अछि। पहिल खलीफा अबू बक्रक समय मे जखन कुरआन केँ पहिल बेर एकटा पुस्तक (मुसहफ़) केर रूप मे सङ्कलित कएल गेल, तखन ओ मूल पाण्डुलिपि सुरक्षित रूप सँ उमर इब्न अल-ख़त्ताब लग राखल गेल। उमरक निधनक पश्चात ई पाण्डुलिपि हफ़्साक देखरेख आ संरक्षण मे रहल। कालान्तर मे, जखन तेसर खलीफा उस्मान इब्न अफ़्फ़ान कुरआनक पाठक मानकीकरण (Standardization) केलन्हि, तखन ओ ओही सुरक्षित मूल पाण्डुलिपिक उपयोग केलन्हि जे हफ़्सा लग राखल छल।<ref>{{Cite web |title=Sahih al-Bukhari 4986: Virtues of the Qur'an |url=https://sunnah.com/bukhari:4986 |publisher=Sunnah.com |access-date=2026-03-20}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://sunnah.com/bukhari:6691|title=Sahih al-Bukhari 6691 - Oaths and Vows - كتاب الأيمان والنذور - Sunnah.com - Sayings and Teachings of Prophet Muhammad (صلى الله عليه و سلم)|website=sunnah.com|access-date=2026-03-20}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://sunnah.com/bukhari:2468|title=Sahih al-Bukhari 2468 - Oppressions - كتاب المظالم - Sunnah.com - Sayings and Teachings of Prophet Muhammad (صلى الله عليه و سلم)|website=sunnah.com|access-date=2026-03-20}}</ref>
== हदीस तथा ऐतिहासिक दृष्टिकोण ==
हफ़्सा इस्लामी ज्ञान आ परम्परा सभ केँ आगाँ बढ़यबा मे योगदान देलन्हि। हुनका सँ लगभग साठि (६०) [[हदीस]] सभक वर्णन भेटैत अछि।<ref>{{Cite book |last=Siddiqi |first=M. Z. |year=2006 |title=Hadith Literature: Its Origin, Development, Special Features and Criticism |publisher=Islamic Book Trust |location=Kuala Lumpur |page=25 |isbn=978-9839154160}}</ref>
सहीह अल-बुख़ारी जकाँ हदीस सङ्ग्रह सभ मे हफ़्साक जीवन सँ सम्बन्धित घटना सभ, हुनक प्रतिज्ञा सभ आ सामाजिक न्यायक प्रसङ्ग सभक उल्लेख अछि।<ref>{{Cite web |title=Sahih al-Bukhari 6691 - Oaths and Vows |url=https://sunnah.com/bukhari:6691 |publisher=Sunnah.com |access-date=2026-03-20}}</ref><ref>{{Cite web |title=Sahih al-Bukhari 2468 - Oppressions |url=https://sunnah.com/bukhari:2468 |publisher=Sunnah.com |access-date=2026-03-20}}</ref> एकर अतिरिक्त, कुरआनक सूरा अल-तहरीम आ सूरा अल-अहज़ाबक किछु आयत सभक अवतरण (शान-ए-नुज़ूल) केर ऐतिहासिक सन्दर्भ मे सेहो हुनक नाम अबैत अछि।<ref>{{Cite web|url=https://www.abuaminaelias.com/hafsa-maria-surat-at-tahreem/|title=Story of Hafsa and Maria in Surat al-Tahrim|last=Elias|first=Abu Amina|date=2016-03-26|website=www.abuaminaelias.com|language=en-US|access-date=2026-03-20}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://quran.com/al-ahzab/6|title=Surah Al-Ahzab - 6|website=Quran.com|language=en|access-date=2026-03-20}}</ref> तथापि, इस्लामी इतिहासक किछु प्रसङ्ग सभ मे हुनक आ [[आयशा|आयशाक]] वर्णन केँ लऽ कऽ सुन्नी आ शिया परम्परा सभक दृष्टिकोण सभ मे किछु अन्तर सेहो देखल जाइत अछि।<ref>{{Cite web|url=https://al-islam.org/spurious-arguments-about-shia-abu-talib-tabrizi/sixteenth-spurious-argument-shia-opinon-about-hafsa|title=The Sixteenth Spurious Argument: Shia Opinon about Hafsa and Aisha|date=2014-02-20|website=al-islam.org|language=en|access-date=2026-03-20}}</ref>
== मृत्यु ==
हफ़्साक निधन शाबान ४५ हिजरी (अक्टूबर अथवा नवम्बर ६६५ ईसवी) मे भेल। हुनका मदीनाक [[जन्नत अल-बक़ी]] कब्रिस्तान मे दफनाओल गेल।<ref>{{Cite book |last=Ibn Saad |first=Muhammad |translator-last=Bewley |translator-first=Aisha |year=1995 |title=The Women of Madina (Tabaqat vol. 8) |url=https://archive.org/details/womenofmadina0000ibns |publisher=Ta-Ha Publishers |location=London |page=[https://archive.org/details/womenofmadina0000ibns/page/60 60] |isbn=978-1897940242}}</ref><ref>{{Cite book|url=http://archive.org/details/KitabAlQiratOfAhmadB.MuhammadAlSayyari|title=Kitab Al Qir'at Of Ahmad B. Muhammad Al Sayyari|last=احمد بن محمد السياري|language=Arabic}}</ref>
== एकरो देखू ==
* [[मुहम्मद]]
* [[मुहम्मदक अभियान सभक सूची]]
* [[उम्मुल मोमिनीन]]
[[श्रेणी:६०५ मे जन्मल लोक]]
[[श्रेणी:६६५ मे निधन]]
[[श्रेणी:इस्लाम]]
[[श्रेणी:मुहम्मद]]
[[श्रेणी:सहाबिया]]
pqb9ar8bgcpk99awtps9qpls6n35s9l
रतिचित्रण
0
48807
279861
277161
2026-08-26T20:08:10Z
InternetArchiveBot
10060
Add 6 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279861
wikitext
text/x-wiki
{| class="ambox" style="width: 100%; margin: 0 auto 1em; border: 1px solid #a2a9b1; border-left: 10px solid #d33; background-color: #fbfbfb; padding: 0.25em 0.5em; box-sizing: border-box;"
|-
| style="width: 40px; text-align: center;" | [[File:Ambox warning pn.svg|40px]]
| style="padding: 0.25em 0.5em; font-size: 95%;" | '''चेतावनी:''' एहि पृष्ठ पर अश्लील, कामुक वा वयस्क सामग्री (Adult material) आ चित्र भऽ सकैत अछि, जे किछु पाठक सभक हेतु आपत्तिजनक भऽ सकैत अछि। पाठक सभक सुविधाक हेतु अश्लील चित्र सभ केँ डिफ़ॉल्ट रूप सँ नुकाओल (Hidden) गेल अछि, जे मात्र क्लिक केलाक पश्चात देखल जा सकैत अछि।
|}
{{Infobox
| above = रतिचित्रण (पॉर्न)
| image = [[File:XXX P icon.svg|120px|alt=Circular icon with the letters "xxx"]]
| caption = "XXX" केर उपयोग कोनो सामग्रीक पॉर्नोग्राफ़िक होएबाक सङ्केत देबाक हेतु कएल जाइत अछि।
| label1 = आन नाम
| data1 = पॉर्नोग्राफ़ी, कामोद्दीपक चित्र, संभोगचित्रण, अश्लील साहित्य
| label2 = उपवर्ग (Subclass of)
| data2 = इरोटिका (Erotica), यौन प्रतिनिधित्व
| label3 = ककर अङ्ग अछि (Part of)
| data3 = यौन उद्योग (Sex industry)
| label4 = माध्यम
| data4 = फ़िल्म, चित्र, साहित्य, इंटरनेट, कला, पत्रिका
| label5 = मुख्य प्रभाव / उद्देश्य
| data5 = यौन उत्तेजना (Sexual arousal) उत्पन्न करब
| label6 = सम्बन्धित व्यवसायी
| data6 = [[अश्लील अभिनेता]] (Pornographic actor/actress), यौनकर्मी
| label7 = इतिहास
| data7 = रतिचित्रणक इतिहास
| label8 = विकिडाटा आइटम
| data8 = [https://www.wikidata.org/wiki/Q291 Q291]
}}
'''पॉर्न''', '''रतिचित्रण''', '''पॉर्नोग्राफ़ी''', '''कामोद्दीपक चित्र''' वा '''संभोगचित्रण''' (Pornography) कोनो [[पुस्तक]], चित्र, [[फ़िल्म]], मूर्तिकला वा आन कोनो दृश्य-श्रव्य माध्यम सँ यौन क्रिया सभ आ नग्नताक ओ चित्रण थिक, जकर प्राथमिक उद्देश्य दर्शक वा पाठक सभ मे यौन उत्तेजना (Sexual arousal) उत्पन्न करब होइत अछि।<ref>{{cite book |last=McNair |first=Brian |year=2013 |title=Porno? Chic!: How Pornography Changed the World and Made it a Better Place |url=https://archive.org/details/pornochichowporn0000mcna |publisher=Routledge |isbn=978-0-415-57290-3 |pages=[https://archive.org/details/pornochichowporn0000mcna/page/19 19]-20}}</ref> भारत सहित विश्वक अनेक देश सभ मे अश्लील सामग्रीक उत्पादन, प्रकाशन, प्रसारण वा व्यावसायिक वितरण कानूनी रूप सँ विनियमित वा पूर्णतः अवैध अछि।<ref>{{cite book|last=Rajak|first=Brajesh|title=Pornography Laws: XXX Must not be Tolerated|year=2011|publisher=Universal Law Publishing|isbn=978-8175349995|page=[https://archive.org/details/nlsiu.363.47.raj-2.25456/page/61 61]|url=https://archive.org/details/nlsiu.363.47.raj-2.25456|url-status=live}}</ref>
== व्युत्पत्ति (Etymology) ==
अङ्ग्रेजी शब्द "Pornography" (पॉर्नोग्राफी) केर उत्पत्ति प्राचीन यूनानी (Greek) भाषा सँ भेल अछि। ई शब्द πορνογραφία (pornographia) सँ बनल अछि, जे दू टा शब्द सभक मेल अछि: πόρνη (pórnē), जकर अर्थ अछि "वेश्या", आ γράφειν (graphein), जकर अर्थ अछि "लिखब" वा "चित्रित करब"।<ref>{{cite web|url=https://www.etymonline.com/word/pornography |title=pornography |work=Online Etymology Dictionary |access-date=21 April 2011 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220618000000/https://www.etymonline.com/word/pornography |archive-date=18 June 2022 |url-status=live}}</ref> मूल रूप सँ, एकर शाब्दिक अर्थ "वेश्या सभक विषय मे लेखन वा चित्रण" छल। १९म सदीक मध्य मे एहि शब्दक उपयोग कला आ साहित्यक सन्दर्भ मे ओहि सामग्री केँ परिभाषित करबाक हेतु कएल जेबा लागल जकरा समाज मे "अश्लील" मानल जाइत छल।
== इतिहास आ विकास ==
<div class="mw-collapsible mw-collapsed" style="border: 1px solid #c8ccd1; padding: 5px; margin-bottom: 10px; background-color:#f9f9f9; float:right; clear:right; width:180px;">
<div style="font-weight: bold; color: #d33; text-align: center; font-size:90%;">⚠️ चेतावनी: अश्लील चित्र<br>देखबाक हेतु क्लिक करू</div>
<div class="mw-collapsible-content" style="padding-top: 10px;">
{{multiple image
| align = center
| direction = vertical
| width = 160
| image1 = Nude study (36207592445).jpg
| caption1 = प्रारम्भिक नग्न अध्ययन (Nude study), जे परवर्ती काल मे फोटोग्राफी आ रतिचित्रणक आधार बनल।
| image2 = Nude male torso 0360.jpg
| caption2 = पुरुष शरीरक नग्न चित्रण। कला आ अश्लीलताक मध्य ऐतिहासिक रूप सँ सर्वदा बहस रहल अछि।
| image3 = Jenna Jameson Dirty Bob.jpg
| caption3 = जेना जेमिसन (Jenna Jameson), जे १९९० आ २००० केर दशक मे एहि उद्योग केँ मुख्यधारा मे व्यापक पहिचान देलन्हि।
}}
</div>
</div>
पॉर्नोग्राफीक इतिहास मानव सभ्यता जतबे पुरान अछि। यद्यपि प्राचीन काल मे एकरा वर्तमान जकाँ 'अश्लील' केर रूप मे नहि देखल जाइत छल, अपितु ई कामुक कला आ धर्मक अङ्ग होइत छल।
=== प्राचीन काल ===
प्राचीन सभ्यता सभ जेना [[मेसोपोटामिया]], रोम आ यूनान मे कामुक कलाकृति सभ आ चित्र आम छल।<ref>{{cite book |last=Black |first=Jeremy |author2=Green, Anthony |year=1992 |title=Gods, Demons and Symbols of Ancient Mesopotamia: An Illustrated Dictionary |publisher=The British Museum Press |isbn=0-7141-1705-6 |pages=150-152 |url=https://archive.org/details/godsdemonssymbol00jere |archive-url=https://web.archive.org/web/20230317000000/https://archive.org/details/godsdemonssymbol00jere |archive-date=17 March 2023 |url-status=live |access-date=22 August 2020}}</ref> रोमन साम्राज्यक पोम्पेई (Pompeii) शहरक खण्डहर सभ मे भित्तिचित्र सभ पर यौन क्रिया सभक स्पष्ट चित्रण प्राप्त भेल अछि। प्राचीन भारत मे सेहो कामुकता केँ जीवनक चारि पुरुषार्थ सभ (धर्म, अर्थ, काम, मोक्ष) मे सँ एक मानल गेल अछि। महर्षि वात्स्यायन द्वारा रचित '[[कामसूत्र]]' (Kamasutra) आ खजुराहो व कोणार्कक मन्दिर सभक मूर्ति सभ एकर ऐतिहासिक प्रमाण अछि जे प्राचीन भारत मे यौन क्रिया सभक वैज्ञानिक आ कलात्मक चित्रण निर्बाध रूप सँ मोजूद छल।<ref>{{cite book |last=Doniger |first=Wendy |author2=Kakar, Sudhir |year=2002 |title=Kamasutra |url=https://archive.org/details/kamasutra00vats |publisher=Oxford University Press |series=Oxford World's Classics |isbn=0-19-283982-9 |pages=xi–xii}}</ref>
=== आधुनिक युग आ सिनेमा ===
आधुनिक पॉर्नोग्राफीक फ़िल्मक रूप मे निर्माण १८९५ ई. केर आसपास सिनेमाक आविष्कारक पश्चात प्रारम्भ भेल। प्रारम्भिक दौर मे चित्रकार सभ आ फोटोग्राफर सभ द्वारा नग्न शरीरक अध्ययन (Nude study) कएल जाइत छल। १८६९ ई. मे प्रथम बेर 'एउगुने फिराऊ' (Eugène Pirou) आ 'अल्बर्ट किर्च्नर' (Albert Kirchner) एकटा फ्रेंच फिल्म प्रदर्शित केने छलाह जाहि मे एकटा महिला केँ नग्न देखाओल गेल छल।<ref>{{cite web |last=Bottomore |first=Stephen |year=1996 |title=Léar (Albert Kirchner) |editor-last=Herbert |editor-first=Stephen |editor2-last=McKernan |editor2-first=Luke |work=Who's Who of Victorian Cinema |publisher=British Film Institute |url=http://www.victorian-cinema.net/kirchner.htm |archive-url=https://web.archive.org/web/20061010150917/http://www.victorian-cinema.net/kirchner.htm |archive-date=10 October 2006 |url-status=dead |access-date=15 October 2006}}</ref>
१९२० केर दशकक आसपास एकर व्यावसायिक निर्माण प्रारम्भ भेल, जकर मुख्य केन्द्र फ़्रांस आ अमेरिका छल। ओहि समय अनेक देश सभ मे कठोर सेंसरशिप कानून सभ (जेना अमेरिकाक 'कॉमस्टॉक एक्ट') केर कारण एकर व्यापार गुप्त रूप सँ कएल जाइत छल।<ref>{{cite book |last=Giesberg |first=Judith Ann |year=2017 |title=Sex and the Civil War: Soldiers, Pornography, and the Making of American Morality |location=United States |publisher=University of North Carolina Press |isbn=978-1-4696-3128-8 |url=https://muse.jhu.edu/book/52011 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230404000000/https://muse.jhu.edu/book/52011 |archive-date=4 April 2023 |url-status=live |access-date=19 March 2023}}</ref>
=== 'गोल्डन एज' सँ इंटरनेट धरि ===
१९७० आ १९८० केर दशक केँ अश्लील सिनेमाक 'स्वर्ण युग' (Golden Age of Porn) कहल जाइत अछि। एहि अवधि मे "डीप थ्रोट" (Deep Throat, १९७२) सन फिल्म सभ मुख्यधाराक सिनेमाघर सभ मे रिलीज़ भेल आ ओ विपुल मुनाफा अर्जन केलक। कालान्तर मे वीसीआर (VCR) आ वीएचएस (VHS) टेपक आविष्कार पॉर्न केँ सार्वजनिक सिनेमाघर सभ सँ निकालि कऽ लोक सभक निजी शयनकक्ष धरि पहुँचा देलक। १९९० केर दशकक अन्त आ २००० केर दशक मे हाई-स्पीड इंटरनेट आ फेर 'ट्यूब साइट्स' (जेना Pornhub, Xvideos) केर आगमन एकरा एकटा विशाल, सुलभ आ वैश्विक उद्योग बना देलक।<ref>{{cite book |last=Lane |first=Frederick S. |year=2000 |title=Obscene Profits: The Entrepreneurs of Pornography in the Cyber Age |publisher=Routledge |isbn=978-0-415-92096-4 |page=11 |url=https://archive.org/details/obsceneprofits00fred |archive-url=https://web.archive.org/web/20230307000000/https://archive.org/details/obsceneprofits00fred |archive-date=7 March 2023 |url-status=live |access-date=6 March 2023}}</ref>
== वर्गीकरण आ कला सँ भिन्नता ==
<div class="mw-collapsible mw-collapsed" style="border: 1px solid #c8ccd1; padding: 5px; margin-bottom: 10px; background-color:#f9f9f9; float:left; clear:left; margin-right:15px; width:170px;">
<div style="font-weight: bold; color: #d33; text-align: center; font-size:90%;">⚠️ चेतावनी: अश्लील चित्र<br>देखबाक हेतु क्लिक करू</div>
<div class="mw-collapsible-content" style="padding-top: 10px;">
{{multiple image
| align = center
| direction = vertical
| width = 150
| image1 = Nudist in nature 2.jpg
| caption1 = प्रकृतिवाद (Nudism) आ अश्लीलता मे स्पष्ट अन्तर अछि। प्रकृतिवाद मे नग्नता केँ प्राकृतिक रूप सँ स्वीकार कएल जाइत अछि।
| image2 = CFNM Paris.jpg
| caption2 = CFNM (Clothed Female, Naked Male) अश्लील साहित्यक एकटा विशिष्ट उप-शैली अछि।
| image3 = Mahe Titof Inkorrekt(e)s.jpg
| caption3 = टीटोफ़ (Titof), प्रसिद्ध फ्रांसीसी पॉर्न अभिनेता। वयस्क उद्योग मे पुरुष अभिनेता सभक सेहो विशाल वर्ग अछि।
}}
</div>
</div>
अश्लीलता केँ बुझब आ परिभाषित करब सर्वदा सँ कानूनविद सभ आ कला समीक्षक सभक हेतु जटिल रहल अछि। एकरा प्रायः 'इरोटिका' (Erotica) सँ भिन्न मानल जाइत अछि। इरोटिका मे कलात्मकता, सौन्दर्य, रोमांस आ भावना सभ पर ध्यान केन्द्रित कएल जाइत अछि, जखन कि पॉर्नोग्राफी मे मुख्य रूप सँ शारीरिक कृत्य सभक प्रत्यक्ष, यांत्रिक आ स्पष्ट चित्रण होइत अछि।<ref>{{cite web |last=Seltzer |first=Leon F. |date=6 April 2011 |title=What Distinguishes Erotica from Pornography? |work=Psychology Today |url=https://www.psychologytoday.com/us/blog/evolution-of-the-self/201104/what-distinguishes-erotica-from-pornography |access-date=2 February 2016}}</ref>
एकरा मुख्य रूप सँ दू श्रेणी सभ मे विभक्त कएल जाइत अछि:
* '''सॉफ़्टकोर (Softcore):''' एहि मे आंशिक नग्नता आ यौन सुझाव वला दृश्य होइत अछि, मुदा स्पष्ट यौन गतिविधि वा यौन अङ्ग सभक प्रत्यक्ष प्रवेश (Penetration) केर दृश्य नहि देखाओल जाइत अछि। एकरा प्रायः मुख्यधाराक पत्रिका सभ आ टीवी चैनल सभ पर किछु सीमा सभक संगे अनुमति देल जाइत अछि।
* '''हार्डकोर (Hardcore):''' एहि मे ग्राफिक यौन गतिविधि, गुप्ताङ्ग सभक स्पष्ट प्रदर्शन आ प्रवेशक दृश्य सम्मिलित होइत अछि, जाहि मे वास्तविक (Non-simulated) सेक्स दृश्य सेहो सम्मिलित अछि।<ref>{{cite news |last=Amis |first=Martin |date=17 March 2001 |title=A rough trade |work=The Guardian |url=https://www.theguardian.com/books/2001/mar/17/martin.amis |archive-url=https://web.archive.org/web/20200524000000/https://www.theguardian.com/books/2001/mar/17/martin.amis |archive-date=24 May 2020 |url-status=live |access-date=29 February 2012}}</ref>
=== उप-शैली सभ (Sub-genres) ===
आधुनिक पॉर्नोग्राफी मे अनगिनत विधा सभ सम्मिलित अछि, जे दर्शकक भिन्न-भिन्न मनोवैज्ञानिक पसन्द, फैंटेसी आ रुझान (Fetishes) पर आधारित होइत अछि। यद्यपि विषमलैंगिक (Heterosexual) कृत्य सभक अश्लीलता सर्वाधिक देखल जाइत अछि, मुदा एकर अनेक गैर-पारम्परिक रूप सेहो लोकप्रिय अछि:<ref>{{cite journal |last=Mulholland |first=Monique |year=2011 |title=When Porno Meets Hetero |journal=Australian Feminist Studies |volume=26 |issue=67 |pages=119–135 |doi=10.1080/08164649.2011.546332}}</ref>
* '''एमेच्योर (Amateur pornography):''' जाहि मे सामान्य लोक (नॉन-प्रोफेशनल) अपन निजी वीडियो साझा करैत छथि।
* '''गोंजो (Gonzo):''' एहि मे कोनो पटकथा (Script) नहि होइत अछि आ अभिनेता प्रत्यक्ष कैमरा दिस देखि कऽ (Fourth wall तोड़ि कऽ) दर्शक सँ जुड़ैत छथि।
* '''बॉन्डेज आ बी.डी.एस.एम (BDSM / Bondage):''' जाहि मे प्रभुत्व, अधीनता आ साधो-मसोचिज्म (Sadomasochism) केर चित्रण होइत अछि।
* '''यौन अभिविन्यास आधारित:''' स्ट्रेट पॉर्न, [[गे पॉर्न]] (Gay pornography), लेस्बियन आ बाइसेक्सुअल पॉर्न।
* '''JAV (जापानी एडल्ट वीडियो):''' एशिया मे [[जापान]] एहि उद्योगक सभ सँ विशाल केन्द्र अछि, जकर अपन एकटा विशिष्ट शैली अछि।
== वयस्क मनोरंजन उद्योग आ प्रमुख हस्ती सभ ==
<div class="mw-collapsible mw-collapsed" style="border: 1px solid #c8ccd1; padding: 5px; margin-bottom: 10px; background-color:#f9f9f9; float:right; clear:right; width:160px;">
<div style="font-weight: bold; color: #d33; text-align: center; font-size:90%;">⚠️ चेतावनी: अश्लील चित्र<br>देखबाक हेतु क्लिक करू</div>
<div class="mw-collapsible-content" style="padding-top: 10px;">
{{multiple image
| align = center
| direction = vertical
| width = 140
| image1 = Asa Akira at Exxxotica 2008 1.jpg
| caption1 = आसा अकीरा (Asa Akira), उद्योगक सर्वाधिक सफल अभिनेत्री सभ मे सँ एक।
| image2 = Lana Rhoades 2-2017.jpg
| caption2 = लाना रोड्स (Lana Rhoades), आधुनिक इंटरनेट युगक लोकप्रिय हस्ती।
| image3 = Emily Willis B&W.jpg
| caption3 = एमिली विलिस (Emily Willis)
| image4 = Alexis Texas (6992657707).jpg
| caption4 = एलेक्सिस टेक्सास (Alexis Texas)
| image5 = Uehara Ai (上原亜衣) at Tokyo Game Show 2014 (2).jpg
| caption5 = उएहारा ऐ (Uehara Ai), प्रसिद्ध जापानी एवी अभिनेत्री।
}}
</div>
</div>
वयस्क मनोरंजन उद्योग (Adult Entertainment Industry) वर्तमान मे अरबों डॉलरक वैश्विक कारोबार बनि चुकल अछि। एकाकी अमेरिका, यूरोप आ जापान एकर सर्वाधिक विस्तृत बजार अछि। एहि उद्योगक विस्तार फिल्म निर्माण सँ लऽ कऽ सेक्स टॉयज, वेबकैम मॉडलिंग आ मैगजीन धरि व्याप्त अछि। एहि उद्योग मे उत्कृष्ट कार्य करनिहार अभिनेता सभ, अभिनेत्री सभ आ निर्देशक सभ केँ लास वेगास मे आयोजित होय वला 'एवीएन अवार्ड्स' (AVN Awards) जकाँ प्रतिष्ठित समारोह सभ मे सम्मानित कएल जाइत अछि, जकरा 'पॉर्नक ऑस्कर' सेहो कहल जाइत अछि।<ref>{{cite book |last=Tarrant |first=Shira |year=2016 |title=The Pornography Industry: What Everyone Needs to Know |publisher=Oxford University Press |isbn=978-0-19-020512-6 |page=11 |url=https://books.google.com/books?id=QJkSDAAAQBAJ |archive-url=https://web.archive.org/web/20230305000000/https://books.google.com/books?id=QJkSDAAAQBAJ |archive-date=5 March 2023 |url-status=live |access-date=11 January 2023}}</ref>
इंटरनेट आ 'ओनलीफैंस' (OnlyFans) सन सदस्यता-आधारित (Subscription-based) सोशल मीडिया प्लेटफॉर्मक उदय एहि उद्योगक परिदृश्य केँ पूर्णतः परिवर्तित कऽ देलक अछि। आब अभिनेता सभ केँ पैघ प्रोडक्शन हाउस पर निर्भर नहि रहय पड़ैत अछि।<ref>{{cite news |last=Shane |first=Charlotte |date=18 May 2021 |title=OnlyFans Isn't Just Porn ;) |work=The New York Times |url=https://www.nytimes.com/2021/05/18/style/onlyfans-porn.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20230307000000/https://www.nytimes.com/2021/05/18/style/onlyfans-porn.html |archive-date=7 March 2023 |url-status=live |access-date=8 March 2023}}</ref> अनेक पॉर्न स्टार्स आब विश्व स्तर पर पॉप-कल्चर सेलिब्रिटीक दर्जा रखैत छथि। दर्शक प्रायः अपन पसन्दीदा अभिनेत्री सभ जेना आसा अकीरा, लाना रोड्स, एमिली विलिस, एलेक्सिस टेक्सास, निकी बेंज, आ जापानी अभिनेत्री उएहारा ऐ केँ हुनक विशिष्ट प्रदर्शनक हेतु फॉलो करैत छथि।
=== एसटीडी रोकथाम आ जन्म नियन्त्रण ===
एहि उद्योग मे यौन संचारित रोग सभ (STDs) आ एचआईवी (HIV) केर रोकथामक हेतु कठोर नियम अछि। अमेरिका मे अधिकांश वैध स्टूडियो 'PASS' (Performer Availability Screening Services) प्रणालीक उपयोग करैत अछि, जकर अन्तर्गत अभिनेता सभक प्रत्येक १४ दिन मे एसटीडी परीक्षण होएब अनिवार्य अछि। कैलिफोर्निया मे २०१२ ई. केर 'मेज़र बी' (Measure B) कानूनक अन्तर्गत फिल्म निर्माणक अवधि मे कंडोमक उपयोग अनिवार्य करबाक प्रयास कएल गेल छल, जकर कारणेँ अनेक प्रोडक्शन हाउस अपन कार्य आन राज्य सभ मे स्थानान्तरित कऽ लेलक। एकर अतिरिक्त, अवांछित गर्भावस्था सँ बचबाक हेतु अनेक महिला कलाकार आईयूडी (IUD) वा जन्म नियन्त्रण गोली सभक आश्रय लैत छथि।
== अश्लीलताक सामाजिक प्रभाव आ हानि ==
<div class="mw-collapsible mw-collapsed" style="border: 1px solid #c8ccd1; padding: 5px; margin-bottom: 10px; background-color:#f9f9f9; float:left; clear:left; margin-right:15px; width:160px;">
<div style="font-weight: bold; color: #d33; text-align: center; font-size:90%;">⚠️ चेतावनी: अश्लील चित्र<br>देखबाक हेतु क्लिक करू</div>
<div class="mw-collapsible-content" style="padding-top: 10px;">
{{multiple image
| align = center
| direction = vertical
| width = 140
| image1 = NikkiBenz.jpg
| caption1 = निकी बेंज (Nikki Benz)
| image2 = Pasties and black skirt.jpg
| caption2 = नताशा नाइस (Natasha Nice)
| image3 = AN Eva Angelina 2.jpg
| caption3 = ईवा एंजेलिना (Eva Angelina)
| image4 = Olga_Alberti_(Russian_model).png
| caption4 = ओल्गा अल्बर्टी (Olga Alberti), रूसी मॉडल।
}}
</div>
</div>
अश्लील सामग्रीक सुलभता समाज, मनोविज्ञान आ व्यक्तिगत सम्बन्ध सभ पर गहीर प्रभाव देलक अछि। मनोवैज्ञानिक सभ, समाजशास्त्री सभ आ शोधकर्ता सभ एकर अनेक दुष्परिणाम उल्लिखित केने छथि:
* '''सेक्सक लत (Porn Addiction):''' नियमित रूप सँ पॉर्न देखबा सँ मस्तिष्कक 'रिवार्ड सर्किट' मे डोपामाइन (Dopamine) केर स्तर कृत्रिम रूप सँ बढ़ि जाइत अछि, जे मादक पदार्थ सभक लतक समान व्यवहार उत्पन्न कऽ सकैत अछि। व्यक्ति सामान्य यौन सम्बन्ध सभक स्थान पर स्क्रीन पर प्राप्त होय वला उत्तेजनाक आदी भऽ जाइत अछि।<ref>{{cite journal |last1=Kraus |first1=Shane W. |last2=Voon |first2=Valerie |last3=Potenza |first3=Marc N. |date=19 February 2016 |title=Should compulsive sexual behavior be considered an addiction? |journal=Addiction |volume=111 |issue=12 |pages=2097–2106 |doi=10.1111/add.13297 |pmc=4990495 |pmid=26893127}}</ref>
* '''मानसिक आ संज्ञानात्मक प्रभाव:''' निरन्तर अश्लील वीडियो देखनिहार लोक सभ मे स्मरण शक्ति ह्रास, एकाग्रताक कमी, अवसाद आ सामाजिक चिन्ता (Social anxiety) सन समस्या सभ दृष्टिगोचर भेल अछि। व्यक्ति समाज सँ विमुख भऽ एकान्तवास पसन्द करय लगैत अछि।
* '''अवास्तविक अपेक्षा सभ आ वैवाहिक कलह:''' पॉर्नोग्राफी प्रायः यौन सम्बन्ध सभ, शरीरक आकार आ सहनशक्तिका एकटा अवास्तविक आ अतिरंजित रूप प्रस्तुत करैत अछि। एहि सँ व्यक्ति अपन वास्तविक जीवनक साथी सँ असन्तुष्ट भऽ सकैत अछि, जाहि सँ तलाक आ वैवाहिक कलहक सम्भावना बढ़ि जाइत अछि।<ref>{{cite journal |last=Perry |first=Samuel L. |date=1 February 2017 |title=Does Viewing Pornography Reduce Marital Quality Over Time? Evidence from Longitudinal Data |journal=Archives of Sexual Behavior |volume=46 |issue=2 |pages=549–559 |doi=10.1007/s10508-016-0770-y |pmid=27388511}}</ref>
* '''शोषणक जोखिम आ मानव तस्करी:''' यद्यपि अनेक मॉडल अपन मर्जी सँ आ प्रचुर आर्थिक लाभक हेतु एहि उद्योग मे अबैत छथि, मुदा एमेच्योर आ अंडरग्राउंड पॉर्न उद्योग मे शोषण, बलपूर्वक कार्य कराबय आ कम उमरिक लड़की सभक तस्करीक भयानक मामला सेहो समक्ष अबैत रहैत अछि। नेटफ्लिक्सक डॉक्यूमेंट्री *"हॉट गर्ल्स वांटेड"* (२०१५) एहि उद्योगक अन्धकारमय आ शोषक पक्ष केँ उजागर करैत अछि।
== कानून आ विनियम (Laws and Regulations) ==
<div class="mw-collapsible mw-collapsed" style="border: 1px solid #c8ccd1; padding: 5px; margin-bottom: 10px; background-color:#f9f9f9; float:right; clear:right; width:320px;">
<div style="font-weight: bold; color: #d33; text-align: center; font-size:90%;">⚠️ चेतावनी: नक्शा देखबाक हेतु क्लिक करू</div>
<div class="mw-collapsible-content" style="padding-top: 10px;">
[[File:Pornography laws.svg|300px|center|अश्लील साहित्य का विश्व मानचित्र (18+) कानून
{{legend|#47c223|पॉर्नोग्राफी कानूनी}}
{{legend|#ece117|पॉर्नोग्राफी कानूनी अछि, मुदा किछु प्रतिबन्ध सभक तहत}}
{{legend|red|पॉर्नोग्राफी अवैध}}
{{legend|#b4b4b4|डेटा अनुपलब्ध}}]]
</div>
</div>
पॉर्नोग्राफ़ीक कानूनी स्थिति विभिन्न देश सभक संस्कृति, धर्म आ न्यायशास्त्रक अनुसार व्यापक रूप सँ भिन्न होइत अछि। पश्चिमी देश सभ (जेना अमेरिका, यूरोप) मे वयस्क सभक हेतु ई साधारणतः कानूनी अछि, बशर्ते सामग्री मे भाग लेबनिहार सभ वयस्क होथि आ ओ सहमति देने होथि। मुदा, अमेरिका मे 'मिलर टेस्ट' (Miller Test) केर अन्तर्गत ई निर्धारित कएल जाइत अछि जे कोनो सामग्री अश्लील (Obscene) अछि वा नहि, जकरा प्रथम संशोधन (First Amendment) केर अन्तर्गत अभिव्यक्तिक स्वतन्त्रताक संरक्षण नहि भेटैत अछि।
यूनाइटेड किंगडम मे 'एक्सट्रीम पॉर्नोग्राफी' (हिंसा वा जानवर सभक संगे यौन सम्बन्ध) केर कब्ज़ा गैरकानूनी अछि। ओतहि दोसर दिस, '''बाल पॉर्नोग्राफ़ी (Child Pornography)''' केर निर्माण, वितरण, वा एकरा केवल अपन कंप्यूटर/फोन पर राखब विश्वक लगभग प्रत्येक देश (अन्तरराष्ट्रीय कानूनक अन्तर्गत) मे एकटा अत्यन्त गम्भीर आ गैर-जमानती अपराध अछि।
=== भारत मे कानून ===
<div class="mw-collapsible mw-collapsed" style="border: 1px solid #c8ccd1; padding: 5px; margin-bottom: 10px; background-color:#f9f9f9; float:left; clear:left; margin-right:15px; width:160px;">
<div style="font-weight: bold; color: #d33; text-align: center; font-size:90%;">⚠️ चेतावनी: अश्लील चित्र<br>देखबाक हेतु क्लिक करू</div>
<div class="mw-collapsible-content" style="padding-top: 10px;">
{{multiple image
| align = center
| direction = vertical
| width = 140
| image1 = Sienna West at AVN Adult Entertainment Expo 2012 1.jpg
| caption1 = सिएना वेस्ट (Sienna West)
| image2 = Sally (7577060278) (2).jpg
| caption2 = सैली (Sally)
| image3 = GMNT-NLN07-02 Noname Jane nude2 RfuillUnused violet solo 057.jpg
| caption3 = नोनेम जेन (Noname Jane)
}}
</div>
</div>
[[भारत]] मे अश्लील सामग्रीक उत्पादन, व्यावसायिक बिक्री आ वितरण पर कठोर कानून लागू अछि। भारतीय न्याय व्यवस्था एकरा सामाजिक नैतिकताक हेतु हानिकारक मानैत अछि:
* '''भारतीय दण्ड संहिता (IPC):''' एकर धारा २९२ आ २९३ केर अन्तर्गत कोनो भी अश्लील पुस्तक, पैम्फलेट, कागज, चित्र वा फिल्मक बिक्री, वितरण आ सार्वजनिक प्रदर्शन पूर्णतः अवैध अछि। २० वर्ष सँ कम आयु वला व्यक्ति केँ एहन सामग्री विक्रय करब एकटा गम्भीर दंडनीय अपराध अछि।<ref>{{cite web|url=https://indiankanoon.org/doc/1704109/|title=Section 292 in The Indian Penal Code|publisher=Indian Kanoon}}</ref>
* '''सूचना प्रौद्योगिकी अधिनियम, २००० (IT Act):''' एहि अधिनियमक धारा ६७, ६७A आ ६७B केर अन्तर्गत इलेक्ट्रॉनिक रूप मे अश्लील सामग्रीक प्रकाशन वा प्रसारण सख्त वर्जित अछि। धारा ६७B विशेष रूप सँ बाल अश्लीलता (Child Pornography) सँ सम्बन्धित अछि, जाहि मे अत्यन्त कठोर कारावास आ भारी जुर्मानाक प्रावधान अछि।
* '''सर्वोच्च न्यायालय आ सरकारी प्रतिबन्ध:''' जुलाई २०१५ मे भारतक सर्वोच्च न्यायालय स्पष्ट केलक जे कोनो व्यक्ति द्वारा बन्द कमराक पूर्ण निजता मे पॉर्न देखब स्वयंक रूप मे अपराध नहि अछि, मुदा एकरा व्यावसायिक रूप सँ प्रसारित करब अपराध अछि। एकर पश्चात, अगस्त २०१५ मे भारत सरकार ८५७ अश्लील वेबसाइट्स केँ ब्लॉक करबाक आदेश देलक।
* अक्टूबर २०१८ मे, [[उत्तराखण्ड]] उच्च न्यायालयक एकटा ऐतिहासिक आदेशक पश्चात भारत सरकार इंटरनेट सेवा प्रदाता सभ (ISPs) केँ ८२७ अश्लील वेबसाइट्स केँ ब्लॉक करबाक निर्देश देने छल। न्यायालय ई निर्णय देहरादून मे एकटा नाबालिगक संगे भेल बलात्कारक मामलाक पश्चात देने छल, जतय आरोपी सभ स्वीकार केने छल जे ओ सभ इंटरनेट पर पॉर्नोग्राफी देखि कऽ एहि अपराध केँ अंजाम देलक।<ref>{{cite news|url=https://www.indiatoday.in/technology/news/story/ban-porn-sites-or-lose-license-high-court-to-isps-1351836-2018-09-28|title=Ban porn sites or lose license: High Court to ISPs|publisher=India Today|date=28 September 2018}}</ref>
== सामाजिक आ वैचारिक दृष्टिकोण ==
<div class="mw-collapsible mw-collapsed" style="border: 1px solid #c8ccd1; padding: 5px; margin-bottom: 10px; background-color:#f9f9f9; float:right; clear:right; width:160px;">
<div style="font-weight: bold; color: #d33; text-align: center; font-size:90%;">⚠️ चेतावनी: अश्लील चित्र<br>देखबाक हेतु क्लिक करू</div>
<div class="mw-collapsible-content" style="padding-top: 10px;">
{{multiple image
| align = center
| direction = vertical
| width = 140
| image1 = Mari Possa by Mike South adjusted.jpg
| caption1 = मारी पोसा (Mari Possa)
| image2 = Rachel Starr and Fan 2.jpg
| caption2 = राचेल स्टार (Rachel Starr)
| image3 = Reya Sunshine, December 2024.jpg
| caption3 = रेया सनशाइन (Reya Sunshine)
}}
</div>
</div>
अश्लील साहित्य केँ लऽ कऽ समाज मे सर्वदा सँ गम्भीर विमर्श रहल अछि। एकर विचार मुख्य रूप सँ तीन स्रोत सभ सँ अबैत अछि: कानून, नारीवाद आ धर्म।
=== नारीवादी विचार ===
नारीवादी विचारक सभक मध्य पॉर्नोग्राफी केँ लऽ कऽ गहन विभाजन अछि:
* '''एंटी-पॉर्न नारीवाद:''' एंड्रिया ड्वर्किन (Andrea Dworkin) आ कैथरीन मैककिनोन (Catharine MacKinnon) सन नारीवादी विचारक सभक दृढ़ता सँ मानब छन्हि जे सभ प्रकारक पॉर्नोग्राफी महिला सभक हेतु अपमानजनक अछि। हुनक तर्क अछि जे ई महिला सभ केँ निर्जीव वस्तु (Sex Object) मानैत अछि, हुनक शोषण करैत अछि आ समाज मे पितृसत्तात्मक वर्चस्व, बलात्कार आ यौन उत्पीड़न केँ कामुक बना कऽ प्रस्तुत करैत अछि।<ref>{{cite book |last=MacKinnon |first=Catharine A. |year=1989 |chapter=Pornography: on morality and politics |editor-last=MacKinnon |editor-first=Catharine A. |title=Toward a Feminist Theory of the State |url=https://archive.org/details/towardfeministth0000mack_h6u6 |location=Cambridge, Mass. |publisher=Harvard University Press |pages=[https://archive.org/details/towardfeministth0000mack_h6u6/page/195 195]–214 |isbn=978-0-674-89646-8}}</ref>
* '''सेक्स-पॉजिटिव नारीवाद:''' दोसर दिस, किछु नारीवादी विद्वान सभक तर्क अछि जे जँ यौन क्रिया पूर्ण सहमति सँ हुए, तँ ई महिला सभ केँ आर्थिक स्वतन्त्रता प्रदान करैत अछि। हुनक मानब अछि जे महिला सभक अश्लील उद्योग मे (विशेषकर निर्देशक वा निर्माताक रूप मे) प्रवेश करबा सँ हुनका अपन कामुकता केँ स्वतंत्र रूप सँ व्यक्त करबाक आ पुरुष-प्रधान दृष्टिकोण केँ चुनौती देबाक अवसर भेटल अछि।<ref>{{cite journal |last=Ziv |first=Amalia |date=October 2014 |title=Girl meets boy: cross-gender queer and the promise of pornography |journal=Sexualities |volume=17 |issue=7 |pages=885–905 |doi=10.1177/1363460714532937}}</ref>
=== धार्मिक दृष्टिकोण ===
विश्वक लगभग सभ प्रमुख धर्म ([[ईसाई धर्म|ईसाई]], [[इस्लाम]], [[हिन्दू धर्म]], [[बौद्ध धर्म]] आदि) आधुनिक पॉर्नोग्राफीक कठोर विरोध करैत अछि। धार्मिक संस्था सभ एकरा नैतिकताक पतन, व्यभिचार, पारिवारिक मूल्य सभक ह्रास आ आध्यात्मिक भटकावक मुख्य कारण मानैत अछि। विशेष रूप सँ इस्लाम आ ईसाई धर्मक कट्टरपंथी समूह एकर विरुद्ध राजनीतिक लामबन्दी आ प्रतिबन्ध सभक माँग करैत रहल अछि।
== एकरो देखू ==
* [[एवीएन एडल्ट एंटरटेनमेंट एक्पो]]
* [[गे पॉर्न]]
* [[वेश्यावृत्ति]]
* [[यौन प्रतीकात्मकता]]
== संदर्भ ==
{{टिप्पणीसूची|2}}
== विस्तृत ग्रन्थ सूची ==
* {{cite book |last=Hyde |first=H. Montgomery |year=1964 |title=A History of Pornography |publisher=New English Library |location=London |oclc=1331692}}
* {{cite book |last=McNair |first=Brian |year=2013 |title=Porno? Chic!: How Pornography Changed the World and Made it a Better Place |url=https://archive.org/details/pornochichowporn0000mcna |publisher=Routledge |isbn=978-0-415-57290-3}}
* {{cite book |last=Tarrant |first=Shira |year=2016 |title=The Pornography Industry: What Everyone Needs to Know |url=https://archive.org/details/pornographyindus0000tarr |publisher=Oxford University Press |isbn=978-0-19-020512-6}}
* {{cite book |editor-last=Weitzer |editor-first=Ronald |year=2023 |title=Sex For Sale: Prostitution, Pornography, and Erotic Dancing |edition=3rd |publisher=Routledge |isbn=978-1-032-13315-7}}
* {{cite book |last=Rothman |first=Emily F. |year=2021 |title=Pornography and Public Health |publisher=Oxford University Press |isbn=978-0-19-007549-1}}
* {{cite book |last=Giesberg |first=Judith Ann |year=2017 |title=Sex and the Civil War: Soldiers, Pornography, and the Making of American Morality |url=https://archive.org/details/sexcivilwarsoldi0000gies |publisher=University of North Carolina Press |isbn=978-1-4696-3128-8}}
* {{cite book |last=Mikkola |first=Mari |year=2019 |title=Pornography: A Philosophical Introduction |publisher=Oxford University Press |isbn=978-0-19-064008-8}}
[[श्रेणी:रतिचित्रण]]
nocar1wj4yecdkdnhofhg0ui6c9aq1c
व्याचेस्लाव चोर्नोविल
0
48957
279781
279691
2026-08-26T19:25:34Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279781
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox officeholder
| honorific_prefix = यूक्रेनक हीरो
| name = व्याचेस्लाव चोर्नोविल
| native_name = {{nobold|В'ячеслав Чорновіл}}
| image = НДУ 3 Чорновіл Вячеслав Максимович.jpg
| alt = कारिया सूट, नीयर शर्ट आ हरियर टाईमे चोर्नोविल।
| caption = १९९८ मे चोर्नोविल
| office = यूक्रेनक जन प्रतिनिधि
| term_start = २९ मार्च १९९८
| term_end = २५ मार्च १९९९
| constituency = यूक्रेनक जन आन्दोलन, नं॰ १
| term_start1 = १० मई १९९४
| term_end1 = २९ मार्च १९९८
| predecessor1 = ओलेक्ज़ेंडर शेवचेंको
| successor1 = ''निर्वाचन क्षेत्र समाप्त''
| constituency1 = तेरनोपिल ओब्लास्ट, नं॰ ३५७
| term_start2 = १५ मई १९९०
| term_end2 = १० मई १९९४
| predecessor2 = ''पद स्थापित''
| successor2 = ओलेक्ज़ेंडर शैंड्रिउक
| constituency2 =
| office3 = यूक्रेनक जन आन्दोलनक नेता
| term_start3 = दिसम्बर १९९२
| term_end3 = २५ मार्च १९९९{{ref label|Dispute|B}}
| predecessor3 = इवान ड्रेच
| successor3 = हेनादिय उदोवेंको
| office4 = ल्वीव ओब्लास्ट परिषदक अध्यक्ष
| term_start4 = अप्रैल १९९०
| term_end4 = अप्रैल १९९२
| predecessor4 = ''पद स्थापित''
| successor4 = मायकोला होरिन
| birth_date = {{जन्म तिथि|1937|12|24|df=yes}}
| birth_place = येर्की, कीव ओब्लास्ट, यूक्रेनी सोवियत समाजवादी गणराज्य, सोवियत संघ
| death_cause = सड़क दुर्घटना{{ref label|Death|C}}
| death_date = {{मृत्यु तिथि |1999|3|25|df=yes}}
| death_place = बोरिस्पिलक लग, कीव ओब्लास्ट, यूक्रेन
| party = यूक्रेनक जन आन्दोलन (१९८९ सँ)
| other_party = कोम्सोमोल (१९५० कऽ दशकक अन्तसँ–१९६६)
| spouse = {{plainlist|
<br/>{{marriage|इरीना ब्रुनेवेट्स|1960|1962|end=div}}
<br/>{{marriage|ओलेना एंटोनिव|1963||end=div}}
<br/>{{marriage|एटेना पाश्को|1969}}
}}
| children = {{hlist|एंड्री चोर्नोविल|तरास चोर्नोविल}}
| alma_mater = तरास शेवचेंको राष्ट्रिय विश्वविद्यालय कीव
| awards = {{plainlist|
<br/>यूक्रेनक हीरो (२०००)
<br/>ऑर्डर ऑफ प्रिंस यारोस्लाव द वाइज (१९९७)
<br/>शेवचेंको राष्ट्रिय पुरस्कार (१९९६)
}}
| signature = Chornovil autograph.svg
| footnotes = A. {{note|PLPR||आनुपातिक प्रतिनिधित्व सिट।}}<br/>B. {{note|Dispute||''वास्तवमे'' (De facto) ८ सितम्बर १९८९ सँ।
१७ वा १९ फरबरी १९९९ सँ यूरी कोस्तेंकोक सङ्ग विवादित।}}<br/>C. {{note|Death||चोर्नोविलक मृत्युक परिस्थितिसभ विवादित अछि;
अधिक जानकारीक लेल § षड्यंत्रक सिद्धान्त आ जाँच देखी।}}
}}
'''व्याचेस्लाव मक्सिमोविच चोर्नोविल''' ({{lang-uk|В'ячеслав Максимович Чорновіл}}; २४ दिसम्बर १९३७ – २५ मार्च १९९९) एक प्रमुख यूक्रेनी सोवियत असन्तुष्ट, स्वतन्त्रता सेनानी आ दूरदर्शी राजनीतिज्ञ छलाह।
ओ यूक्रेनक राजनीतिक आ सामाजिक पुनर्जागरणक अग्रदूतसभमे गिनल जाइत छथि।
वर्ष १९८९ सँ लऽ कऽ अपन निधन धरि ओ यूक्रेनक जन आन्दोलनक नेता रहलाह, जे देशमे लोकतान्त्रिक परिवर्तन आ राष्ट्रिय स्वतन्त्रताक चेतनाकें सशक्त स्वर प्रदान केलक।
मानवाधिकारसभक रक्षाक प्रति हुनकर अटूट प्रतिबद्धता हुनका सोवियत शासनक विरोधक प्रमुख चेहरा बना देलक।
एकर परिणामस्वरूप हुनका कठोर दमनक सामना करऽ पड़ल आ ओ अपन जीवनक लगभग पन्द्रह वर्ष कारावास आ निर्वासनमे व्यतीत केलन्हि।
वर्ष १९९० सँ १९९९ धरि यूक्रेनक जन प्रतिनिधिक रूपमे कार्य करैवाला चोर्नोविल, यूक्रेनमे सार्वजनिक पद धारण करैवाला पहिल आ सबसँ प्रमुख कम्युनिस्ट-विरोधी नेतासभमे सँ एक छलाह।
ओ यूक्रेनक राष्ट्रपति पदक लेल दुई बेर चुनाव लड़लाह।
वर्ष १९९१ मे अपन पहिल प्रयासमे ओ [[लियोनिद क्रावचुक]] सँ हारि गेल छलाह, जखन कि १९९९ कऽ चुनाव अभियानक दौरान एक कार दुर्घटनामे विवादित परिस्थितिसभमे हुनकर निधन भऽ गेल।
चोर्नोविलक जन्म तत्कालीन [[सोवियत संघ]] कऽ अधीन मध्य यूक्रेनक येर्की गाममे भेल छल।
विश्वविद्यालयक दिनसँ ही कोम्सोमोलक सदस्य रहल चोर्नोविल, प्रति-सांस्कृतिक सिक्सटियर्स आन्दोलनसँ जुड़ि गेल छलाह।
साम्यवादक विरुद्ध आवाज उठाबक कारण अन्ततः हुनका कोम्सोमोल्सँ निष्कासित कऽ देल गेल।
१९६५-१९६६ कऽ सोवियत दमनक दौरान गिरफ्तार कएल गेल बुद्धिजीवीसभक प्रति भेल दुर्व्यवहारक जाँच करैवाला हुनकर ''समिज्दात'' कार्यसभ हुनका पश्चिमी देशसभमे भारी प्रशंसा देलेलक, मुदा एकरे परिणामस्वरूप हुनका याकूतियामे तीन सालक कारावासक सजा सेहो सुनाएल गेल।
रिहाईक बाद, ओ पुनः ''समिज्दात'' कार्यसभमे सक्रिय भऽ गेलाह आ ओ ''द यूक्रेनी हेराल्ड'' कऽ प्रकाशन शुरू केलन्हि, जकरा आधुनिक यूक्रेनी स्वतन्त्र प्रेसक अग्रदूत मानल जाइत अछि।
वर्ष १९७२ मे, बुद्धिजीवीसभक दमनक एक आन चक्रमे चोर्नोविलकें फेरसँ बन्दी बना लेल गेल, आ हुनका १९८५ धरि यूक्रेन घुरबाक अनुमति नहि देल गेल।
ओ अपन ई अधिकांश समय कारावासमे ही व्यतीत केलन्हि।
जेलमे रहबाक दौरान, हुनकर साथी असन्तुष्ट मिखाइल खेइफेट्स यूक्रेनी राजनीतिक कैदीसभक नेतृत्व करबाक कारण चोर्नोविलकें "ज़ेकोक (कैदीसभक) जनरल" कहिकऽ पुकारने छलाह, आ [[एमनेस्टी इंटरनेशनल]] सेहो हुनका 'अन्तरात्माक बन्दी' घोषित केने छल।
हुनकर रिहाई तखन सम्भव भऽ सकल जखन सोवियत सरकार ''पेरेस्त्रोइका'' नीतिक तहत अभिव्यक्तिक स्वतन्त्रता पर लागल प्रतिबन्धसभमे ढील देलक।
चोर्नोविल यूक्रेनमे कम्युनिस्ट शासनक खिलाफ राजनीतिक विपक्ष तैयार करबामे सक्रिय भूमिका निभौलन्हि, जकर परिणामस्वरूप यूक्रेनक जन आन्दोलन पार्टीक स्थापना भेल आ एक एहन लोकप्रिय क्रान्तिक जन्म भेल जे साम्यवादकें जड़िसँ उखाड़ि फेकलक।
ई क्रान्तिक बीच, चोर्नोविल यूक्रेनक संसदक सदस्यक रूपमे पदभार ग्रहण केलन्हि।
ओ १९९१ यूक्रेनी राष्ट्रपति चुनावमे दुई मुख्य उम्मेदवारसभमे सँ एक छलाह, यद्यपि ओ पूर्व कम्युनिस्ट नेता [[लियोनिद क्रावचुक]] सँ पराजित भऽ गेल छलाह।
चोर्नोविल [[यूरोपीय संघ]] मे यूक्रेनक सदस्यताक पुरजोर समर्थन केलन्हि आ यूक्रेनी कुलीन वर्गसभक बढ़त प्रभुत्वक कड़ा विरोध केलन्हि।
अपन जीवनकालमे चोर्नोविल एक अत्यन्त विवादास्पद व्यक्ति मानल जाइत छलाह, आ हुनकर जीवनक अन्तिम महिनासभमे 'रूख' पार्टीक भीतर भारी गुटबाजी हावी रहल।
१९९९ यूक्रेनी राष्ट्रपति चुनावक दौरान एक कार दुर्घटनामे हुनकर मृत्यु भऽ गेल, जतय ओ तत्कालीन राष्ट्रपति [[लियोनिद कुचमा]] कऽ प्रमुख प्रतिद्वन्द्वी छलाह।
हुनकर मृत्यु कयन षड्यंत्रक सिद्धान्तसभकें जन्म देलक आ वर्षो धरि एकर जाँच आ मुकदमा चलैत रहल, जे न तँ [[हत्या]] कऽ सम्भावनाक पूरी तरह सँ पुष्टि केलक आ न ही एकरा सिरासँ खारिज केलक।
ओ वर्तमान यूक्रेनमे एक बेसी लोकप्रिय ऐतिहासिक व्यक्ति छथि;
हुनका दुई बेर यूक्रेनक शीर्ष दस सबसँ लोकप्रिय व्यक्तिसभक सूचीमे स्थान देल गेल अछि आ हुनका देशक लोकतन्त्र, मानवाधिकार सक्रियता तथा यूरोप-समर्थक विचारधाराक प्रतीक मानल जाइत अछि।
== प्रारम्भिक जीवन आ शिक्षा ==
] मे चोर्नोविलक बचपनक घर]]
व्याचेस्लाव मक्सिमोविच चोर्नोविलक जन्म २४ दिसम्बर १९३७ कें तत्कालीन यूक्रेनी सोवियत समाजवादी गणराज्यक येर्की गाममे शिक्षकसभक एक परिवारमे भेल छल।{{sfn|LIGA.net 2009}} हुनकर पिता, मक्सिम इओसिपोविच चोर्नोविल, कोसैक कुलीन वर्गक वंशज छलाह, जखन कि हुनकर माता कुलीन तेरेशचेंको परिवारसँ सम्बन्ध रखैत छलीह।{{sfn|Kherson Oblast Universal Library 2024}} 'ग्रेट पर्ज' कऽ दौरान जन्मल आ पलल-बढ़ल व्याचेस्लावक बचपन पर सोवियत दमनक गहीर छाप छल;
हुनकर काका, पेत्रो इओसिपोविच कें मृत्युदण्ड दऽ देल गेल छल, जखन कि हुनकर पिता यूक्रेनमे कानूनक नजरिसँ नुका कऽ एक भगोड़ाक जीवन जीबि रहल छलाह।{{sfn|Kherson Oblast Universal Library 2024}} [[द्वितीय विश्व युद्ध]] आ यूक्रेन पर जर्मन कब्ज़ाक दौरान चोर्नोविलक परिवार हुसाकोव गाममे रहल, जतय व्याचेस्लाव अपन स्कूली शिक्षा प्राप्त केलन्हि।
ओ बादमे अपन आत्मकथामे ई दावी केलन्हि जे सोवियत संघ द्वारा हुसाकोव पर दोबारा कब्ज़ा कएल जेबाक बाद, हुनकर परिवारकें गामसँ निकालि देल गेल छल।
एकर बाद ओ विल्खोवेट्समे रहऽ लगलाह आ ओतय सँ व्याचेस्लाव १९५५ मे स्वर्ण पदकक सङ्ग अपन माध्यमिक शिक्षा पूरी केलन्हि।{{sfn|Chornovil, autobiography}} हुनकर अशान्त बचपनकें देखैत, चोर्नोविलक माता-पिता हुनका यूक्रेनी राष्ट्रवादक बारेमे बताबय सँ परहेज केलन्हि।
एकर बदलामे हुनकर पालन-पोषण कम्युनिस्ट विचारधाराक शिक्षासभक सङ्ग कएल गेल{{sfn|Derevinskyi 2017a|p=1}} आ हुनका लोकसभक बीच मित्रता तथा सर्वहारा अन्तर्राष्ट्रियवाद जका आदर्श सिखाएल गेल।{{sfn|Matiash|2017|p=6}}
ओही वर्ष चोर्नोविल कीवक तरास शेवचेंको विश्वविद्यालयमे दाखिला लेलन्हि, जतय ओ पत्रकारिताक पढ़ाई कऽ रहल छलाह।
एही दौरान ओ सोवियत संघक कम्युनिस्ट पार्टी (CPSU) कऽ युवा शाखा, कोम्सोमोलमे सेहो शामिल भऽ गेलाह।
कीवक रूसी-भाषी आबादी द्वारा यूक्रेनी भाषा बाजयवालासभक प्रति देखाएल जाएवाला नकारात्मक प्रतिक्रिया हुनका भीतर सँ असन्तुष्ट कऽ देलक आ एक यूक्रेनीक रूपमे हुनकर चेतनाकें जागृत केलक।{{sfn|Ivanova|2024}} ओही समयक आन युवा सोवियत कार्यकर्तासभक भाँति, चोर्नोविल सेहो १९५६ मे सी॰पी॰एस॰यू॰ कऽ २०अम कांग्रेससँ अत्यधिक प्रभावित भेल छलाह, जाहिमे [[निकिता ख्रुश्चेव]][[जोसेफ स्टालिन]] कऽ शासनक कड़ा निन्दा करैत भाषण देने छलाह।{{sfn|Kulchytskyi|2019|p=50}}
१९५७ मे हुनकर गैर-अनुरूपतावादी विचारसभ हुनका संकायक समाचार पत्रक सङ्ग विवादमे लऽ ठाढ़ केलक, जे "अमानक सोच" रखबाक लेल हुनकर निन्दा केलक।{{sfn|Harasymiw|Koshelivets|Senkus|2015}} नतीजतन, हुनका अपन पढ़ाई बीचमे ही रोकऽ पड़ल आ [[डोनबास]] शहर ज़दानोवमे एक ब्लास्ट फर्नेसक निर्माण कार्यमे लगा देल गेल।{{sfn|Chornovil, autobiography}} ओतय ओ ''कीव कोम्सोमोलेट्स'' समाचार पत्रक लेल एक भ्रमणशील सम्पादकक रूपमे सेहो काज केलन्हि।
एक वर्ष पश्चात, ओ अपन पढ़ाई पर घुरि आयलाह आ १९६० मे सम्मानक सङ्ग स्नातकक उपाधि प्राप्त केलन्हि।{{sfn|Harasymiw|Koshelivets|Senkus|2015}} हुनकर डिप्लोमा शोध प्रबन्ध १९अम आ २०अम सदीक शुरुआतक प्रमुख यूक्रेनी लेखक आ स्वतन्त्रता कार्यकर्ता बोरिस ह्रीन्चेंकोक कार्यसभ पर आधारित छल।{{sfn|LB.ua 2015}} ओही वर्ष, ओ अपन पहिल पत्नी, इरीना ब्रुनेवेट्स सँ विवाह कऽ लेलन्हि।
१९६२ मे हुनकर तलाकसँ पूर्व, हुनकर एक बेटा भेल, जकर नाम एंड्री छल।{{sfn|Istorychna Pravda 2017}}
== पत्रकारिता आ पार्टीक करियर ==
स्नातक होयबाक बाद, जुलाई १९६० मे चोर्नोविल ल्वीव टेलीविज़न (वर्तमान - सुस्पिल्ने ल्वीव) मे एक सम्पादक बनि गेलाह।
ओ चैनलक युवा कार्यक्रमसभक लेल पटकथासभ लिखलन्हि।{{sfn|Ostrovskyi 2018a|p=106}} ई अवधिमे, चोर्नोविल साहित्यिक आलोचना पर सेहो काज केलन्हि, जाहिमे मुख्य रूपसँ ह्रीन्चेंको, तरास शेवचेंको आ वलोडिमिर सामिलेंकोक कृतिसभ पर ध्यान केन्द्रित कएल गेल छल।{{sfn|Shvydkyi|2013}} एहिमे सँ किछु रचनासभ टीवी पर सेहो प्रसारित भेल;
उदाहरणक लेल, १९६२ मे ओ मिखाइलो स्टेल्माख, वासिल चुमाक आ 'यंग म्यूज' समूह पर विशेष फीचर प्रसारित केलन्हि।{{sfn|Seko|2020|p=135}} सम्भवतः एही दौरान हुनकर मुलाकात ज़ेनोविय क्रासिव्स्की सँ भेल, जे ल्वीव विश्वविद्यालयमे टेलिविज़न पत्रकारिताक पढ़ाई कऽ रहल छलाह।
चोर्नोविलक ही तरह, क्रासिव्स्की सेहो बादमे असन्तुष्ट आन्दोलनक एक पैग नेता बनलाह।{{sfn|Ostrovskyi 2018a|p=106}}
मई १९६३ मे चोर्नोविल ल्वीव टेलीविज़नक अपन नौकरी छोड़ि देलन्हि आ कीव घुरि आयलाह, जाहिसँ ओ अपन 'कैंडिडेट ऑफ साइंसेज' कऽ शोध प्रबन्ध पूरा कऽ सकथि।{{sfn|Derevinskyi 2017a|pp=1–2}} ओतय, ओ पासक विशहोरोदमे कीव हाइड्रोइलेक्ट्रिक पावर प्लान्टक निर्माणक लेल कोम्सोमोल सचिवक रूपमे कार्य केलन्हि।{{sfn|Shvydkyi|2013}} ओ कीव स्थित समाचार पत्रसभ ''यंग गार्ड'' आ ''सेकंड रीडिंग'' कऽ लेल एक सम्पादकक रूपमे सेहो एक सङ्ग काज केलन्हि,{{sfn|Chornovil, autobiography}} आ ओ 'आर्टिस्टिक यूथ्स क्लब' कऽ हिस्सा बनि गेलाह, जे प्रति-सांस्कृतिक सिक्सटियर्स आन्दोलनसँ जुड़ल बुद्धिजीवीसभक एक अनौपचारिक समूह छल।{{sfn|Ostrovskyi 2018a|p=107}} जून १९६३ मे, चोर्नोविल अपन दोसर पत्नी, ओलेना एंटोनिव सँ विवाह केलन्हि, आ १९६४ मे हुनकर दोसर बेटा, तरासक जन्म भेल।{{sfn|Istorychna Pravda 2017}} चोर्नोविल १९६४ मे कीव शैक्षणिक संस्थानमे स्नातकोत्तर पाठ्यक्रमसभक लेल परीक्षा सेहो उत्तीर्ण कऽ लेलन्हि।
हालाँकि, हुनकर राजनीतिक गतिविधिसभक कारण हुनका 'डॉक्टर ऑफ साइंसेज' कऽ डिग्री हासिल करबाक अधिकारसँ वञ्चित कऽ देल गेल।{{sfn|Shvydkyi|2013}}
९ मार्च १९६४ कें, सोवियत संघ यूक्रेनक राष्ट्रिय कवि तरास शेवचेंकोक १५०अम वर्षगाँठ मनेलक।
शेवचेंको पर सी॰पी॰एस॰यू॰ कऽ आधिकारिक रुख, विशेष रूपसँ 'शेवचेंको दिवस' कऽ दौरान, दास-प्रथा विरोधी गतिविधिसभमे कविक भूमिका आ ज़ारिस्ट निरङ्कुशताक प्रति हुनकर कड़ा प्रतिरोध पर ज़ोर दैत छल।
कीव हाइड्रोइलेक्ट्रिक पावर प्लान्टक श्रमिकसभकें सम्बोधित करैत अपन भाषणमे, चोर्नोविल निर्धारित कम्युनिस्ट व्याख्यासभसँ हटि कऽ शेवचेंकोकें एक विशिष्ट रूपसँ यूक्रेनी नायकक रूपमे प्रस्तुत केलन्हि।
चोर्नोविल श्रोतासभसँ कविक मुख्य कार्यसभक संग्रह, ''कोबज़ार'' कें "अपन अपमानित आ तिरस्कृत मातृभूमिक लेल काँपैत भेल प्रेम" कऽ अभिव्यक्तिक रूपमे व्याख्यायित करबाक आग्रह केलन्हि।
ओ ई सेहो सुझाव देलन्हि जे शेवचेंकोक कार्यसभसँ ई सिद्ध होइत अछि जे "मनुष्य द्वारा मनुष्यक उत्पीड़न पर, मानवीय गरिमा आ अविच्छेद्य मानवाधिकारसभक अवमानना पर, स्वतन्त्र व मानवीय विचारसभक दमन पर, आ एक राष्ट्र द्वारा दोसर राष्ट्रक उत्पीड़न पर टिकल हर व्यवस्था, चाहे ओ कोनो भी नव आवरणमे किएक नहि नुका जाए [...] मानव स्वभावक घोर विरुद्ध अछि, आ एकरा नष्ट कएल जेबाक चाही।"{{sfn|Seko|2020|pp=123–125}} इतिहासकार यारोस्लाव सेको ई भाषणकें सिक्सटियर्स आन्दोलनक एक विशिष्ट उदाहरणक रूपमे देखैत छथि, यद्यपि हुनकर ई सेहो माननाय अछि जे ओही समय ''इंटरनेशनलिज्म आ रसिफिकेशन?'' कऽ लेखक इवान डज़िउबा, आ साथी असन्तुष्ट येवहेन स्वेर्स्टिउकक प्रभाव कतौ अधिक व्यापक छल।{{sfn|Seko|2020|pp=128–129}}
८ अगस्त १९६५ कें, शेषोरी गाममे शेवचेंकोक एक स्मारकक उद्घाटनक अवसर पर, चोर्नोविल घोर कम्युनिस्ट-विरोधी स्वरक सङ्ग एक प्रखर भाषण देलन्हि।
परिणामस्वरूप, हुनका हुनकर कोम्सोमोलक नौकरीसँ बर्खास्त कऽ देल गेल।
अपन बर्खास्तगीक बाद, चोर्नोविल अपन बेगुनाही साबित करबाक एक असफल प्रयासमे कोम्सोमोलक नेतृत्वकें कयन पत्र सेहो लिखलन्हि।{{sfn|Istorychna Pravda 2017}}
== असन्तुष्ट आ मानवाधिकार कार्यकर्ता ==
=== १९६५–१९६६ कऽ दमन आ ओकर परिणाम ===
वर्ष १९६५ मे सिक्सटियर बुद्धिजीवीसभक सामूहिक गिरफ्तारिसभक एक नव सिलसिला शुरू भेल किएक तँ अपेक्षाकृत उदार मानल जाएवाला निकिता ख्रुश्चेवकें हटा कऽ लियोनिद ब्रेझनेवकें नियुक्त कऽ देल गेल छल।
ई गिरफ्तारिसभक विरोधमे, चोर्नोविल, डज़िउबा आ छात्र वासिल स्टस कीव सिनेमाक भीतर एक पैग प्रदर्शन केलन्हि, जे सर्गेई पारजानोवक फिल्म 'शैडोज़ ऑफ़ फॉरगॉटन एंसेस्टर्स' कऽ ४ सितम्बरक प्रीमियरकें बाधित कऽ देलक।
चोर्नोविल जोर सँ चिल्ला कऽ कहलन्हि: "जे भी ई अत्याचारक विरुद्ध अछि, ओ अपन स्थान पर ठाढ़ भऽ जाए!"
चोर्नोविल आ डज़िउबाक ई घटनाक संस्मरण काफी भिन्न रहल अछि।
डज़िउबा बादमे ई दावी केलन्हि जे हुनका याद नहि जे चोर्नोविल ओतय उपस्थित छलाह वा हुनका ओ घटनाक पूर्व जानकारी छल।
दोसर दिस, चोर्नोविल कहलन्हि जे ओ आ डज़िउबा स्वतन्त्र रूपसँ एही निष्कर्ष पर पहुँचल छलाह जे दमनक खिलाफ एक सार्वजनिक विरोध नितान्त आवश्यक छल, आ जखन डज़िउबाक भाषण दर्शकक शोरमे दबि गेल, तँ चोर्नोविल ओ वाक्य चिल्ला कऽ विरोधकें जारी राखलन्हि।
सेको डज़िउबाक अधिक सतर्क आ सूचनात्मक भाषणक तुलना चोर्नोविलक अधिक उग्र आ टकराववाला दृष्टिकोणसँ करैत छथि।{{sfn|Seko|2014|pp=128–130}}
ओही वर्ष ३० सितम्बर कें, चोर्नोविलक ल्वीव स्थित फ्लैटक सोवियत सुरक्षा एजेन्सी, के॰जी॰बी॰ द्वारा तलाशी लेल गेल।
ओतय सँ साहित्यक १९० अंश जब्त कएल गेल, जाहिमे 'गैलिसियन-वोलहिनियन क्रॉनिकल', 'बुक्स ऑफ द जेनेसिस ऑफ द यूक्रेनी पीपल', पांटेलीमोन कुलिश, वलोडिमिर एंटोनोविच, वलोडिमिर हनतियुक, दिमित्रो डोरोशेंको, इवान कृपियाकेविच आ वलोडिमिर विन्नीचेंकोक मोनोग्राफ व लेख, साथ ही पोलिश-लिथुआनियाई राष्ट्रमण्डल, प्रथम विश्व युद्ध आ यूक्रेनी स्वतन्त्रता संग्रामक इतिहाससँ जुड़ल पुस्तकसभ शामिल छल।
के॰जी॰बी॰ द्वारा हुनकर फ्लैट पर ३ अगस्त १९६७ आ १२ जनवरी १९७२ कें कएल गेल दुई आन छापेमारीमे सेहो साहित्यक जब्ती भेल, हालाँकि ई दुनू सितम्बर १९६५ कऽ छापेमारीक तुलनामे आकारमे बहुत छोट छल।{{sfn|Ostrovskyi 2018b|p=119}}
ओही वर्ष किछु समय पश्चात, दमन जारी रहबाक कारण, चोर्नोविलकें सिक्सटियर्स मिखाइलो ओसादची, बोहदान होरिन आ मिखाइलो होरिन, तथा मायरोस्लावा ज़वारीचेवस्काक मुकदमासभमे साक्ष्य देबाक लेल बजाएल गेल।
चोर्नोविल स्पष्ट रूपसँ गवाही देबा सँ इनकार कऽ देलन्हि, जकर परिणामस्वरूप हुनका 'सेकंड रीडिंग' मे हुनकर सम्पादक पदसँ हटा देल गेल।
ओ ''समिज्दात'' कऽ दिस रुख केलन्हि आ मई १९६६ मे अपन रचना 'कोर्ट ऑफ लॉ ऑर ए रिटर्न ऑफ द टेरर?' प्रकाशित केलन्हि, जे सिक्सटियर्सकें देल गेल सजाक वैधता आ संवैधानिकता पर गम्भीर सवाल उठेलक।{{sfn|Derevinskyi|2007|p=38}} ८ जुलाई कें यूक्रेनी एस॰एस॰आर॰ कऽ आपराधिक संहिताक अनुच्छेद १७९ कऽ तहत मुकदमासभमे गवाही देबा सँ इनकार करबाक हुनका पर आरोप लगाएल गेल, आ वेतनमे २०% कऽ कटौतीक सङ्ग हुनका तीन महिनाक कठोर श्रमक सजा सुनाएल गेल।
ई अवधिमे, ओ कार्पेथियन पर्वतमे यूक्रेनक विज्ञान अकादमीक अभियानसभमे एक तकनीशियनक रूपमे, 'कीवकनीहतोर्ह' कऽ लेल एक विज्ञापनदाताक रूपमे, आ प्रकृति संरक्षणक लेल ल्वीव क्षेत्रीय केन्द्रमे एक शिक्षकक रूपमे विभिन्न कार्य केलन्हि।{{sfn|Shvydkyi|2013}}
१९६७ मे चोर्नोविल ''समिज्दात'' कऽ अपन दोसर महत्वपूर्ण कृति प्रकाशित केलन्हि।
'वूम फ्रॉम विट: पोर्ट्रेट्स ऑफ ट्वेंटी "क्रिमिनल्स"' कऽ नामसँ विख्यात ई कृतिमे १९६५–१९६६ कऽ दमनक दौरान गिरफ्तार कएल गेल लोकसभक जानकारी आ हुनकर गिरफ्तारीक दौरान सोवियत अधिकारीसभ द्वारा कएल गेल घोर कानून उल्लङ्घनसभक पूरा विवरण शामिल छल।
चोर्नोविल ई कृतिक प्रतिया यूक्रेनक कम्युनिस्ट पार्टीक केन्द्रीय समिति, यूक्रेनी एस॰एस॰आर॰ कऽ के॰जी॰बी॰, यूक्रेनक राइटर्स यूनियन आ यूक्रेनक कलाकारसभक संघकें सेहो भेजलन्हि।
२१ अक्टुबर १९६७ कें संयुक्त राज्य अमेरिका द्वारा समर्थित 'रेडियो लिबर्टी' कऽ एक प्रसारणक दौरान एकरा पढ़ल गेल, आ वर्षक अन्त धरि एकरा व्यावसायिक रूपसँ मुद्रित सेहो कऽ देल गेल छल।{{sfn|Shvydkyi|2013}} चोर्नोविलक ई ''समिज्दात'' १९६९ मे पश्चिमी देशसभमे 'द चोर्नोविल पेपर्स' शीर्षकक तहत प्रकाशित भेल, जे एहन समयमे ई दमनक दिस पूरी दुनियाक ध्यान आकर्षित केलक जखन वैश्विक जनचेतना मुख्य रूपसँ सिन्याव्स्की-डैनियल परीक्षण पर केन्द्रित छल।{{sfn|Bociurkiw|1970|p=343}} चोर्नोविलक ई साहसिक कार्य हुनका ओही समय यूक्रेनी कार्यकर्तासभक बीच अग्रणी हस्तीसभमे सँ एकक रूपमे स्थापित कऽ देलक।{{sfn|Matiash|2017|p=11}}
''वूम फ्रॉम विट'' कऽ अतिरिक्त, चोर्नोविल गिरफ्तारिसभक दौरान जाँचकर्तासभ द्वारा कएल गेल कानूनी उल्लङ्घनसभक सम्बन्धमे यूक्रेनी के॰जी॰बी॰ कऽ प्रमुख आ यूक्रेनी एस॰एस॰आर॰ कऽ अभियोजक जनरलकें औपचारिक शिकायता सेहो लिखलन्हि।
५ मई १९६७ कें, हुनका ल्वीव ओब्लास्टक उप अभियोजक जनरल ई॰ स्तारिकोवक कार्यालयमे तलब कएल गेल, जे हुनका यूक्रेनी एस॰एस॰आर॰ कऽ आपराधिक संहिताक अनुच्छेद १८७-१ कऽ अस्तित्वसँ अवगत करेलन्हि।
ई कानून, जे सोवियत व्यवस्था वा सरकारक निन्दा करबा पर पूरी तरह रोक लगबैत छल, अस्तित्वमे तँ छल मुदा आधिकारिक पुस्तकसभमे दर्ज नहि छल।
तयँ केवल ओही बैठकक दौरान ही चोर्नोविलकें आधिकारिक तौर पर ई ज्ञात भऽ सकल जे ओ शायद किछु अवैध कार्य केने छलाह।
ओही समय धरि, के॰जी॰बी॰ कऽ नजरिसभमे हुनकर छवि एक उपद्रवीक बनि चुकल छल।{{sfn|Istorychna Pravda 2017}}
=== याकूतियामे निर्वासन ===
''वूम फ्रॉम विट'' कऽ प्रकाशनक प्रत्युत्तरमे अगस्त १९६७ मे चोर्नोविलकें गिरफ्तार कऽ लेल गेल आ हुनका पर अनुच्छेद १८७-१ कऽ तहत आरोप तय कएल गेल।{{sfn|Melnykova-Kurhanova|2019|p=79}} हुनकर फ्लैटक एक आन तलाशी लेल गेल जकर परिणामस्वरूप ''वूम फ्रॉम विट'' कऽ एक प्रतिक सङ्ग-सङ्ग वैलेन्टिन मोरोज़क ''समिज्दात'' पुस्तिका ''रिपोर्ट फ्रॉम द बेरिया रिज़र्व'' सेहो जब्त कऽ लेल गेल, जे हुनकर खिलाफ मानहानिक आरोपसभक मुख्य आधार बनल।
चोर्नोविल पूछताछक दौरान मौखिकक बदला अपन लिखित गवाही देबाक विकल्प चुनलन्हि, किएक तँ ओही समय मौखिक पूछताछक दौरान तर्कसभकें विकृत आ हेरफेर कएल जेबाक भारी जोखिम छल।
चोर्नोविल अपन बेगुनाही, साथ ही दमनक दौरान गिरफ्तार कएल गेल आन सभ लोकक बेगुनाहीक पुरजोर तर्क दैत लिखलन्हि:{{sfn|Istorychna Pravda 2017}}
ओ ई सेहो स्पष्ट केलन्हि जे ई पूरी प्रक्रिया, आ हुनकर शिकायतसभ पर सोवियत अधिकारीसभक दिस सँ कोनो भी कार्रवाईक कमी, सोवियत प्रणालीमे हुनकर विश्वासकें काफी हद धरि समाप्त कऽ देने छल।
हालाँकि, ओ एही बात पर जोर देनाय जारी राखलन्हि जे सोवियत सरकारक प्रति हुनकर मनमे कोनो दुर्भावना नहि छल, बल्कि ओ ई आरोप लगौलन्हि जे हुनका किछु एहन भ्रष्ट अधिकारीसभ द्वारा निशाना बनाएल जा रहल छल जे अवैध रूपसँ हुनका देशक वास्तविक स्थितिक बारेमे उच्च पदस्थ अधिकारीसभकें सूचित करबा सँ रोकऽ चाहैत छलाह।{{sfn|Istorychna Pravda 2017}} ई तर्कसभक बावजूद १३ नवम्बर १९६७ कें चोर्नोविलकें दोषी ठहराएल गेल आ हुनका तीन सालक कारावासक सजा सुनाएल गेल।{{sfn|Melnykova-Kurhanova|2019|p=79}} ई अवधिक दौरान, हुनका याकूत स्वायत्त सोवियत समाजवादी गणराज्यक चप्पनदा गाममे राखल गेल छल।{{sfn|Matiash|2017|p=29}}
[[चित्र:Атена Пашко на Донбасі1.jpg|alt=कैप्शन देखी|thumb|[[एटेना पाश्को]], चोर्नोविलक तेसर आ अन्तिम पत्नी]]
१९६९ मे, चोर्नोविल साथी कार्यकर्ता एटेना पाश्को सँ विवाह केलन्हि, जिनकें सँ ओ एक आन असन्तुष्ट इवान स्वितलीचनीक घर पर पहिल बेर मिलल छलाह।
ओ दुनू याकूतियाक निउर्बा शहरमे औपचारिक रूपसँ विवाह सम्पन्न केलन्हि।{{sfn|Matiash|2017|p=29}}
=== गिरफ्तारिसभक बीचक जीवन (१९६९–१९७२) ===
१९६९ मे एक [[आम माफी]] कऽ तहत चोर्नोविलकें जेलसँ रिहा कऽ देल गेल छल।
रिहाईक बाद हुनका एक स्थिर नौकरी खोजबाक लेल भारी संघर्ष करऽ पड़ल;
ओ ज़कारपट्टिया ओब्लास्टमे एक मौसम केन्द्र पर, ओडेसा ओब्लास्टक एक पुरातात्विक अभियानक दौरान एक उत्खननकर्ताक रूपमे, आ स्क्निलिव रेलवे स्टेशन पर एक सामान्य कर्मचारीक रूपमे विभिन्न कार्य केलन्हि।{{sfn|Matiash|2017|p=13}} सितम्बर १९६९ मे, ओ वैलेन्टिन मोरोज़ सँ सेहो मिललाह, जे एक आन प्रमुख असन्तुष्ट छलाह जिनकें १९६५-१९६६ कऽ दमनक दौरान कैद कएल गेल छल।
ओ दुनू जल्दी ही गहीर मित्रता कऽ लेलन्हि आ ओ अक्सर एक-दोसर सँ मिलैत-जुलैत रहैत छलाह, किएक तँ ओ दुनू असन्तुष्ट आन्दोलनकें मजबूत करबाक आ सरकारी दुर्व्यवहारसभक अधिक दृढ़तासँ सामना करबाक प्रयास कऽ रहल छलाह।
ई समयावधिक दौरान, चोर्नोविल, स्वितलीचनी आ स्वेर्स्टिउकक सङ्ग मिलकऽ, मोरोज़कें घोर गरीबीमे जेबा सँ रोकबाक लेल एक दान अभियानक सेहो सफल नेतृत्व केलन्हि।
ई अभियान ३,५०० सोवियत रूबल एकत्र केलक।{{sfn|Paska|2018|p=135}} ओ आन पूर्व-कैद असन्तुष्टसभ, जेना कि शिवतोस्लाव कारावन्स्की आ नीना स्ट्रोकाटाक लेल सेहो एहन ही दान अभियान आयोजित केने छलाह।{{sfn|Fedunyshyn|2018|p=199}}
जनवरी १९७० मे चोर्नोविल ''द यूक्रेनी हेराल्ड'' कऽ नामसँ एक नव ''समिज्दात'' अखबार शुरू केलन्हि।
ई अखबारमे आन ''समिज्दात'' प्रकाशनसभक सङ्ग-सङ्ग ओ महत्वपूर्ण जानकारीकें सेहो शामिल कएल गेल जकरा ओ महान रूसी अन्धराष्ट्रवाद आ यूक्रेन-विरोधी भावना मानैत छलाह।
एहिमे सोवियत सरकार आ पुलिस द्वारा कएल जा रहल मानवाधिकारसभक दुरुपयोगक विस्तृत विवरण देल गेल छल, जकरा चोर्नोविल सोवियत संघक संविधानक सर्वथा विपरीत मानैत छलाह, आ एहिमे यूक्रेनमे असन्तुष्ट आन्दोलनसँ सम्बन्धित आन जानकारी सेहो मौजूद छल।{{sfn|Shanovska|2019|pp=144–145}} चोर्नोविल ''द यूक्रेनी हेराल्ड'' कऽ मुख्य सम्पादक छलाह, आ एकर तीन संस्थापकसभ व सम्पादकसभमे सँ एक छलाह।
''द यूक्रेनी हेराल्ड'' एक पैग पेशेवर कर्मचारीसभक दलकें बनाए रखने छल, जकर संवाददाता पूरे यूक्रेनमे मौजूद छलाह,{{sfn|Dubyk|Zaitsev|2019}} आ जीवनी लेखक वी॰ आई॰ मत्याश द्वारा ई अखबारकें यूक्रेनमे स्वतन्त्र प्रेंसक अग्रदूतक रूपमे वर्णित कएल गेल अछि।{{sfn|Matiash|2017|p=8}}
गिरफ्तारीक डरसँ, जुलाई १९७१ मे चोर्नोविल संयुक्त राष्ट्र मानवाधिकार समितिकें एक विस्तृत पत्र लिखलन्हि, ई आशाक सङ्ग जे यदि ओ फेरसँ कैद भऽ गेलाह तँ अन्तर्राष्ट्रिय निकाय एकरा प्रकाशित करत।
ई पत्रमे, ओ सोवियत अधिकारीसभ द्वारा कएल गेल कानूनक उल्लङ्घनसभक ठोस उदाहरणसभकें रेखांकित केलन्हि, आ ई तर्क देलन्हि जे सोवियत राजनीतिक कैदीसभक पास अपन बचाव करबाक कोनो कानूनी अधिकार नहि छल आ ओ निरन्तर निगरानी, ब्लैकमेल आ धमकीसभक क्रूर अभियानक अधीन छलाह।
ओ जाँचकर्तासभक सङ्ग सहयोग करबाक कोनो भी सम्भावनाकें ई लिखैत सिरासँ खारिज कऽ देलन्हि: "हम उपर्युक्त सिद्धान्तसभक आगू झुकबाक बदला सलाखसभक पाछा मरब अधिक पसन्द करब।"{{sfn|Fedunyshyn|2018|p=200}}
ई समय, चोर्नोविल मायखाइलो द्रागोमानोवक मान्यतासभक आधार पर उदार लोकतन्त्रमे सेहो अपन विश्वास अपनायलन्हि।
अक्टुबर १९७१ मे मोरोज़कें लिखल एक पत्रमे, चोर्नोविल टिप्पणी केलन्हि जे अराजकतावादी क्रान्तिकारीसभ पियरे-जोसेफ प्राउधोन आ मिखाइल बाकुनिनक अपन अध्ययनमे, ओ द्रागोमानोवक नीतीसभक लेल बिना शर्त समर्थनकें तँ अस्वीकार कऽ देने छलाह, मुदा हुनकर ई माननाय छल जे स्वशासन पर ई शुरुआती बुद्धिजीवीक विचार पूर्णतः समर्थन करबा योग्य छल।
एही दृष्टिकोण बादमे संघवादक लेल हुनकर मजबूत समर्थनकें आकार देलक।{{sfn|Seko|2021|pp=95–96}} ई दौरान, चोर्नोविल स्वयंकें एक समाजवादीक रूपमे वर्णित करनाय जारी राखलन्हि, आ एक बिना तिथिक पत्रमे ओ लिखलन्हि जे ओ "हमेशा समाजवादक मूल सिद्धान्तसभक दृढ़तासँ पालन केने छथि आ एहन करनाय जारी राखने छथि", जखन कि राजनीतिक स्वतन्त्रता पर प्रतिबन्धसभक लेल ओ सोवियत सरकारक घोर आलोचना केलन्हि।{{sfn|Bellezza|2019|p=119}}
कार्यकर्ता नीना स्ट्रोकाटाक गिरफ्तारीक पश्चात २१ दिसम्बर १९७१ कें चोर्नोविल 'नीना स्ट्रोकाटाक रक्षाक लेल नागरिक समिति' कऽ स्थापना केलन्हि।
ई समिति मानवाधिकार संगठनसभक गठनक प्रति हुनकर दृष्टिकोणमे एक पैग बदलावकें चिह्नित केलक;
ओ एहीसँ पहिने याचिका अभियानसभक पक्षमे हुनका अस्वीकार कऽ चुकल छलाह, किएक तँ ओ सोवियत संघक भीतर यूक्रेनक स्थितिक कठोर परिस्थितिसभक कारण एक संगठनक गठनकें लगभग असम्भव मानैत छलाह।
हालाँकि, हुनकर ई पुरान दृष्टिकोणक असन्तुष्टसभ आ यूक्रेनी जनता द्वारा बढ़त आलोचना भेल छल, जे ई याचिका अभियानसभकें बहुत धीमा आ महत्वपूर्ण परिणाम नहि देबयवाला मानैत छलाह।
ई नव समितिक जड़ि एंजेला डेविसक कानूनी रक्षाक लेल स्थापित सार्वजनिक समितिसभमे निहित छल, जे एक अमेरिकी नागरिक अधिकार कार्यकर्ता छलीह, जिनकर मामला सोवियत संघमे एही लेल लोकप्रिय छल किएक तँ ओ एक कम्युनिस्ट छलीह।
चोर्नोविलक माननाय छल जे संयुक्त राष्ट्र मानवाधिकार समितिकें मामलाक जानकारी दऽ कऽ स्ट्रोकाटाकें मुक्त कएल जा सकैत अछि, आ एकर अतिरिक्त ओ दज़िउबा, स्ट्रोकाटाक करीबी दोस्त लियोनिद तिमचुक, मॉस्को स्थित कार्यकर्तासभ प्योत्र याकिर आ ल्यूडमिला अलेक्सेयेवा, आ लेखक इवान फ्रांकोक पोती ज़िनोविया फ्रांकोक प्रत्यक्ष समर्थनक सेहो अनुरोध केलन्हि।{{sfn|Derevinskyi|2015|pp=21–22}}
दज़िउबा आ फ्रांको सहित कयन आन असन्तुष्टसभ ई समितिमे भाग लेबा सँ इनकार कऽ देलन्हि।
ई इनकारसभ चोर्नोविलकें काफी प्रभावित केलक, विशेष रूपसँ फ्रांकोक इनकार, जिनकर पारिवारिक सम्बन्धसभक बारेमे हुनकर ई माननाय छल जे ओ समितिकें सोवियत सरकारक हमलासभसँ सुरक्षित रखबामे मदद कऽ सकैत छलाह।{{sfn|Derevinskyi|2015|pp=21–22}} तिमचुक अन्ततः एहिमे शामिल भऽ गेलाह, आ वासिल स्टस सेहो आबि जुड़लाह।
ई समूह अपन बचाव कऽ तर्क सोवियत संविधान, [[मानवाधिकारसभक सार्वभौम घोषणा]] आ नागरिक आ राजनीतिक अधिकारसभ पर अन्तर्राष्ट्रिय नियम पर आधारित केलक।
समितिक प्रकाशनसभमे, सोवियत कार्यकर्तासभक इतिहासमे पहिल बेर, एकर सदस्यसभक पता स्पष्ट रूपसँ शामिल छल, जतय स्ट्रोकाटाक दिस सँ सामग्री प्रस्तुत कएल जेबाक छल।
ई यूक्रेनक इतिहासमे पहिल मानवाधिकार संगठन छल, मुदा अगिला ही वर्ष एकर सदस्यकें छोड़ि सभकें गिरफ्तार होयबाक बाद एकरा पूरी तरह नष्ट कऽ देल जाएत।{{sfn|Zaitsev|2006}}
=== रूसमे जीवन (१९७२–१९८५) ===
==== ''यूक्रेनी हेराल्ड'' परीक्षण ====
], जतय १९७२ कऽ गिरफ्तारीक बाद चोर्नोविलकें पूर्व-परीक्षण निरोधमे राखल गेल छल]]
यूक्रेनी बुद्धिजीवीसभ पर एक आन अत्यन्त व्यापक दमन जनवरी १९७२ मे शुरू भेल, जे बेल्जियम-यूक्रेनी यारोस्लाव दोबोशक गिरफ्तारीसँ भड़क गेल छल।
दोबोश यूक्रेनी राष्ट्रवादीसभक संगठनक एक सक्रिय सदस्य छलाह, जिनका सोवियत संघसँ ''समिज्दात'' कऽ तस्करी करबाक गुप्त काम सौंपल गेल छल।
चोर्नोविलकें ओलेना एंटोनिवक ल्वीव फ्लैटमे एक उत्सवक ठीक बाद १२ जनवरी कें गिरफ्तार कऽ लेल गेल छल।
हुनका पर यूक्रेनी एस॰एस॰आर॰ कऽ आपराधिक संहिताक अनुच्छेद ६२ (सोवियत विरोधी आन्दोलन) आ १८७-१ (सोवियत संघक खिलाफ निन्दा) कऽ तहत गम्भीर आरोप लगाएल गेल छल।{{sfn|Tereshchuk|2022}} ई समारोह सोवियत सांस्कृतिक आ धार्मिक नीतिक मुखर विरोधक रूपमे आयोजित कएल गेल छल, आ एकर अतिरिक्त ई ''द यूक्रेनी हेराल्ड'' आ राजनीतिक कैदीसभ तथा हुनकर बेसहारा परिवारसभक लेल धन उगाहबाक एक प्रयासक रूपमे सेहो काम केने छल।
ई २५० रूबल जुटाएल्क, जकर उपयोग दमनक दौरान गिरफ्तार कएल गेल लोकसभक आर्थिक सहायताक लेल कएल गेल।
चोर्नोविलकें इरीना कालियनेट्स, इवान गेल, स्टेफानिया शबतुरा, मिखाइलो ओसादची आ यारोस्लाव दशकेविच कऽ सङ्ग ल्वीवक के॰जी॰बी॰ पूर्व-परीक्षण निरोध केन्द्रमे कैद कएल गेल छल।{{sfn|Hrytsiv|2017}}
चोर्नोविलक ई परीक्षण बन्द दरवाजासभक पाछा सम्पन्न भेल छल।{{sfn|Istorychna Pravda 2017}} अभियोजकसभ तर्क देलन्हि जे चोर्नोविल ही ''द यूक्रेनी हेराल्ड'' कऽ सामग्रीक लेल पूरी तरह जिम्मेदार छलाह, जे आरोपसँ ओ स्पष्ट इनकार केलन्हि।{{sfn|Seko|2020|p=134}} जाँचक दौरान, आन असन्तुष्ट कार्यकर्तासभ समाचार पत्रमे चोर्नोविलक भूमिकासँ सबूत देबा सँ सेहो इनकार कऽ देलन्हि;
अन्ततः सरकार अपन तर्कसभक लेल ज़िनोविया फ्रांको जका आन व्यक्तिसभक अनुमानसभ पर भरोसा केलक।{{sfn|Derevinskyi 2017b}} चोर्नोविल सेहो साथी असन्तुष्टसभक खिलाफ कोनो भी प्रकारक सबूत देबा वा जाँचकर्तासभक सङ्ग सहयोग करबा सँ साफ इनकार कऽ देलन्हि।
पूछताछक दौरान, ओ अपन ई दृढ़ विश्वास व्यक्त केलन्हि जे ई परीक्षण पूरी तरह अवैध छल आ आन असन्तुष्टसभसँ असम्बन्धित छल{{sfn|Istorychna Pravda 2017}} आ ओ आरोप लगौलन्हि जे अधिकारी अपन निपटानमे उपलब्ध सभ साधनसभक उपयोग करैत, हुनकर खिलाफ "एक नरसंहार" कऽ तैयारी कऽ रहल छलाह।{{sfn|Seko|2020|p=134}} ई परीक्षणक दौरान हुनका सँ सौ सँ भी अधिक बेर कड़ा पूछताछ कएल गेल।{{sfn|Istorychna Pravda 2017}} अभियोजकसभ ब्लैकमेलक सेहो सहारा लेलन्हि, हुनकर रिश्तेदारसभकें गिरफ्तारी आ शारीरिक नुकसान पहुँचाबक धमकी देलन्हि, मुदा ई प्रयासक उल्टा ही असर भेल आ चोर्नोविल पूछताछमे सहयोग करबा सँ पूरी तरह इनकार कऽ देलन्हि।{{sfn|Bazhan|2018|p=35}}
चोर्नोविल द्वारा लेखन आ वर्तनीक कयन अलग-अलग परस्पर विरोधी रूपसभक उपयोग हुनकर बचाव कऽ एक महत्वपूर्ण हिस्सा बनौलक, आ ओ ई तर्क देबाक लेल एकर इस्तेमाल केलन्हि जे हुनका पाठक उचित भाषाई विश्लेषणक बिना ही दोषी ठहराएल गेल छल।{{sfn|Seko|2020|p=134}} चोर्नोविलक ई तर्कसभक बावजूद, के॰जी॰बी॰ एहन सबूतसभकें उजागर केलक जे चोर्नोविलकें समाचार पत्र शुरू करबा आ जाँचकें विफल करबाक स्पष्ट उद्देश्यसँ एकर तस्करीक समन्वय करबामे पूरी तरह फँसबैत छल;
मुदा ओ निर्णायक रूपसँ ई साबित करबामे विफल रहलाह जे चोर्नोविल ही एकर मुख्य सम्पादक छलाह।
चोर्नोविलक सेलमे गुप्त रूपसँ सुनबाक उपकरण लगाएल गेल छल, ताहि लेल सुरक्षा सेवाकें ई सेहो पता चलि गेल जे यदि हुनका यूक्रेनक बाहर निर्वासनमे भेजल जाइत अछि तँ हुनकर इरादा भूख हड़तालक घोषणा करबाक छल, आ ओ सोवियत संघ छोड़ि यूगोस्लाविया जेबाक अनुमति चाहैत छलाह।{{sfn|Bazhan|2018|p=35}}
चोर्नोविलक परीक्षणक समापन पर देल गेल सजा काफी विवादित रहल अछि;
[[एमनेस्टी इंटरनेशनल]] १९७७ मे कहने छल जे हुनका सात सालक कारावास आ पाँच सालक निर्वासनक कड़ा सजा सुनाएल गेल छल;{{sfn|Amnesty International 1977}} मार्च १९७३ मे ''द न्यूयॉर्क टाइम्स'' दावी केलक जे हुनका दुनूक बीच अन्तर कएल बिना सोझे बारह सालक कारावास आ निर्वासनक अधीन कएल गेल छल;{{sfn|The New York Times 1973}} २०१५ मे एनसाइक्लोपीडिया ऑफ यूक्रेन दावी केलक जे हुनका छह सालक कारावास आ तीन सालक आन्तरिक निर्वासनक अवधि भेटल छल,{{sfn|Harasymiw|Koshelivets|Senkus|2015}} जकरा इतिहासकार बोहदान पास्का{{sfn|Paska|2018|p=141}} आ ओलेह बाज़ान सेहो समान रूपसँ स्वीकार केलन्हि।
बाज़ानक अनुसार, चोर्नोविलकें ८ अप्रैल १९७३ कें ल्वीव ओब्लास्ट कोर्ट द्वारा सजा सुनाएल गेल छल,{{sfn|Bazhan|2018|p=35}} यद्यपि चोर्नोविल १९७४ मे याद केने छलाह जे हुनका १२ अप्रैल कें सजा सुनाएल गेल छल।{{sfn|Chornovil|1976|p=58}} चोर्नोविल अपन मामलाक सम्बन्धमे उच्च न्यायालयसभमे तीन अपीलसभ दायर केलन्हि;
पहिल दुई कें खारिज कऽ देल गेल, जखन कि तेसर कें आंशिक रूपसँ औपचारिक रूपसँ स्वीकार कऽ लेल गेल - हालाँकि चोर्नोविलक अन्तिम सजायमे कोनो बदलाव नहि कएल गेल।{{sfn|Istorychna Pravda 2017}}
==== मोर्दोवियामे कारावास (१९७२-१९७८) ====
अपन दोषसिद्धिक बाद, चोर्नोविलकें मोर्दोवियन स्वायत्त सोवियत समाजवादी गणराज्यमे एक सुधारात्मक श्रम कॉलोनीमे भेज देल गेल।
१९७३ सँ १९७८ धरि हुनका विभिन्न रूपसँ दुई कठोर शिविरसभमे कैद राखल गेल छल;
ZhKh-385/17-अ आ ZhKh-385/3।{{sfn|Shvydkyi|2013}} अपन अमानवीय कारावासक बावजूद, चोर्नोविल सक्रिय रूपसँ कैदीसभक विरोध प्रदर्शनसभक नेतृत्व करनाय जारी राखलन्हि, जकर कारण लेखक आ असन्तुष्ट मिखाइल खेइफेट्स द्वारा हुनका "ज़ेकोक (कैदीसभक) जनरल" कऽ उपनाम देल गेल।
हुनका आन कैदीसभसँ पूरी तरह अलग कऽ देल गेल आ ओ नियमसभक पालन करबा सँ इनकार करबाक बाद हुनका कड़ा निगरानीमे राखल गेल जिनकर सभ कैदीसभकें पालन करनाय अनिवार्य छल।{{sfn|Kheifets|2018}} बी॰ एज़र्निकोव आ एल॰ कामिंस्की, दुई रिफ्यूसेनिक जिनकें चोर्नोविलक समान ही शिविरमे कैद कएल गेल छल, सेहो हुनका "सभ राजनीतिक कैदीसभक बीच महान अधिकार" रखैवाला एक प्रभावशाली व्यक्तिक रूपमे वर्णित केलन्हि, आ १९७५ मे सोवियत संघ छोड़बाक बाद वैश्विक समाजसँ हुनकर रिहाईक आग्रह करैत एक खुला पत्र सेहो लिखलन्हि।{{sfn|Fedunyshyn|2021|pp=119–120}}
हुनकर कारावासक दौरान चोर्नोविलक गतिविधिसभ अन्तर्राष्ट्रिय ध्यान आकर्षित करनाय जारी राखलक।
हुनका मानवाधिकार समूह एमनेस्टी इंटरनेशनल द्वारा 'अन्तरात्माक बन्दी' कऽ रूपमे मान्यता देल गेल छल,{{sfn|Amnesty International 1977}} आ १९७५ मे अभिव्यक्तिक स्वतन्त्रताक लेल खतरावाला लेखकसभकें मान्यता देबयवाला निकोलस टोमालिन पत्रकारिता पुरस्कारसँ सेहो सम्मानित कएल गेल छल।{{sfn|Chornovil|1976|p=57}} एही समयक आसपास, चोर्नोविल अपन लेखनकें जेलसँ बाहर तस्करी करनाय सेहो शुरू कऽ देने छलाह, आ सोवियत मानवाधिकारसभक हननकें प्रदर्शित करबाक साधनक रूपमे ई अवसरक भरपूर उपयोग केलन्हि।{{sfn|Fedunyshyn|2021|p=120}} ओ अमेरिकी राष्ट्रपति जेराल्ड फोर्डकें एक पत्र लिखिकऽ सोवियत संघमे मानवाधिकारसभक दिशामे बढ़ल भेल ध्यानक सङ्ग 'डिटेंटे' कऽ नीतिक मिलान करबाक आग्रह केलन्हि, ई आरोप लगवैत जे सोवियत अधिकारीसभ असन्तुष्ट आवाजसभकें बेरहमी सँ दबाबक साधनक रूपमे एकर इस्तेमाल केने छल।{{sfn|Chornovil|1975}} ओ आगू हुनका सँ जैक्सन-वैनिक संशोधनक पूर्ण समर्थन करबाक आग्रह केलन्हि, जे देशसँ प्रवासनक स्वतन्त्रताक अनुमतिक देबाक प्रयासमे सोवियत संघ पर प्रतिबन्ध लगा देलक।{{sfn|Fedunyshyn|2018|pp=201–202}} बोरिस पेंसनक सङ्ग मिलकऽ, ओ ''समिज्दात'' पुस्तिका "डेली लाइफ इन द मोर्दोवियन कैंप्स" लिखलन्हि, जकरा यरूशलेम लेल गेल आ रूसीमे प्रकाशित कएल गेल, एहीसँ पहिने जे अगिला वर्ष म्यूनिख स्थित ''सुचास्निस्ट'' पत्रिकामे एकर यूक्रेनीमे अनुवाद कएल गेल।{{sfn|Harasymiw|Koshelivets|Senkus|2015}}
हेलसिंकी समझौता ३० जुलाई आ १ अगस्त १९७५ कऽ बीच हस्ताक्षरित कएल गेल छल।
हस्ताक्षरकर्ता देशसभमे सम्पूर्ण यूरोप, सोवियत संघ, संयुक्त राज्य अमेरिका आ क्यानाडा शामिल छल।{{sfn|Commission on Security and Cooperation in Europe 2019}} सोवियत संघमे, ई हेलसिंकी समझौताकें असन्तुष्टसभक लेल एक नव शुरुआतक रूपमे देखल गेल, जे पाबलन्हि जे हुनकर पास आब सोवियत मानवाधिकारसभक हननकें उजागर करबाक एक साधन छल।{{sfn|Marynovych|2021|p=86}} कीवमे एक असन्तुष्ट माइकोला रुडेंको ओ उद्देश्यक लेल ९ नवम्बर १९७५ कें यूक्रेनी हेलसिंकी समूह (UHG) कऽ गठनक ऐतिहासिक घोषणा केलन्हि।{{sfn|Marynovych|2021|p=90}} चोर्नोविल समूहक स्थापनाक समय जेलमे छलाह आ १९७९ धरि ओ एहिमे शामिल नहि भेल छलाह।{{sfn|Marynovych|2021|p=102}}
मोरोज़ आ आन राजनीतिक कैदीसभक सङ्ग, चोर्नोविलक प्रतिरोध गतिविधिसभ UHG कऽ स्थापनाक बाद सेहो निर्बाध जारी रहल।
दुनू १२ जनवरी १९७७ कऽ भूख हड़तालमे भाग लेलन्हि, जाहिमे ओ अपन गैर-अनुरूपतावादी दृष्टिकोणसभक आधार पर उत्पीड़नकें पूरी तरह समाप्त करबाक आह्वान केलन्हि।
हालाँकि, ई समय, यूक्रेनी राजनीतिक कैदीसभक बीच एक पैग विभाजन बनि रहल छल जे की सोवियत जेल प्रणालीक सक्रिय रूपसँ विरोध करब नीक छल वा ओ जे आत्म-संरक्षणक पक्ष लैत छलाह।
के॰जी॰बी॰ कऽ प्रभावसँ, दुनू गुट खुलि कऽ आपसमे भिड़य लगलाह।
मोरोज़ आ शुमुकसँ अलग एक शिविरमे कैद चोर्नोविल ई संघर्षमे पक्ष लेबा सँ साफ इनकार कऽ देलन्हि आ एक मध्यस्थक रूपमे कार्य केलन्हि।
१९७७ कऽ शुरुआतमे, एक अस्पतालमे शुमुकक सङ्ग बैठकक दौरान, चोर्नोविल पूर्व पर मोरोज़क सङ्ग अपन संघर्षकें कृत्रिम रूपसँ तेज करबाक आरोप लगौलन्हि, आ क्यानाडाई परिवारक सदस्यसभकें शुमुकक पत्रसभक तुलना सोझे पुलिस शिकायतसभक समकक्ष केलन्हि।
जेलसँ रिहाईक बाद, चोर्नोविल शुमुक आ मोरोज़ दुनू पर हुनकर अहङ्कारी रवैयाक परिणामस्वरूप ई विवादक लेल समान रूपसँ जिम्मेदार होयबाक आरोप लगौलन्हि।{{sfn|Paska|2018|pp=141–142}}
==== याकूतिया वापसी (१९७८-१९८०) ====
चोर्नोविलकें जेलसँ रिहा कऽ देल गेल आ १९७८ कऽ शुरुआतमे हुनका फेरसँ चप्पनदा भेज देल गेल।
ओतय, ओ सोवियत संघक भीतर राजनीतिक कैदीसभक स्थिति आ मानवाधिकारसभक बारेमे अपन लेखन जारी राखलन्हि।{{sfn|Zakharov|2005}} ओ मोरोज़ आ शुमुकक बीच चलि रहल संघर्षमे सेहो शामिल होइत रहलाह;
मोरोज़क पत्नी रायसाकें लिखल एक पत्रमे, ओ शुमुकक सार्वजनिक "बहिष्कार" कऽ आह्वान केलन्हि, जखन कि ई तर्क देलन्हि जे मोरोज़ आब अनम्य भऽ रहल छलाह।
मोरोज़क नौ सालक लाम्ब कारावास हुनकर मानसिक आ भावनात्मक स्थितिकें गम्भीर रूपसँ प्रभावित केने छल;
चोर्नोविल हुनका आत्म-प्रशंसक आ संकीर्ण बतौलन्हि। अपन निर्वासनक दौरान, मोरोज़क सङ्ग चोर्नोविलक मित्रता सेहो समाप्त भऽ गेल किएक तँ पूर्व शुमुकक सङ्ग संघर्षक कारण बादवाला सँ स्वयंकें दूर करबाक कड़ा माँग केने छल।{{sfn|Paska|2018|p=142}}
अपन निर्वासनक दौरान, चोर्नोविल सोवियत अधिकारीसभकें पत्र भेजनाय जारी राखलन्हि।
सोवियत संघक अभियोजक जनर लकें लिखल १० अप्रैल १९७८ कऽ एक पत्रमे, ओ ई तथ्यक घोर आलोचना केलन्हि जे सोवियत संविधान द्वारा सैद्धान्तिक रूपसँ देल गेल व्यापक अधिकार वास्तविकतामे पूरी तरह अनुपस्थित छल, ई पुछैत जे "सोवियत कानून किएक मौजूद अछि?"।{{sfn|Fedunyshyn|2018|p=202}} ओ "ओनली वन ईयर" नामक एक ''समिज्दात'' पैम्फलेट सेहो लिखलन्हि,{{sfn|Matiash|2017|p=13}} आ हुनका ओही वर्ष पीईएन इंटरनेशनलमे भर्ती कराएल गेल।{{sfn|Zakharov|2005}} ओही समय, ओ निउर्बामे एक खेतमे एक मजदूरक रूपमे काम कऽ रहल छलाह,{{sfn|Matiash|2017|p=13}} जतय हुनका अक्टुबर १९७९ मे भेजल गेल छल।
पहिने जका, चोर्नोविलक ''समिज्दात'' कार्यसभमे सँ अधिकांश मानवाधिकारसभक हनन आ अन्तरात्माक बन्दीसभ द्वारा सामना कएल जाएवाला स्थितिसभकें चित्रित करबाक महत्वपूर्ण काम केलक।{{sfn|Ostrovskyi 2018a|pp=110–111}}
चोर्नोविल २२ मई १९७९ कें अपन निर्वासनसँ यूक्रेनी हेलसिंकी समूह (UHG) मे शामिल भेल।{{sfn|Marynovych|2021|p=102}} नवम्बर १९७९ सँ मार्च १९८० धरि हुनका के॰जी॰बी॰ द्वारा निरन्तर निगरानीमे राखल गेल छल, जे ई दर्ज केलक जे ओ असन्तुष्टसभ मिखाइलो होरिन, ओक्साना मेश्को आ इवान सोकुलस्कीक सङ्ग सम्पर्क स्थापित केने छलाह।
ओ कयन आन व्यक्तिसभसँ सेहो सम्पर्क केलन्हि जे यूक्रेनक ओब्लास्टमे UHG कऽ अध्याय स्थापित करऽ चाहैत छलाह।
चोर्नोविलक अज्ञात, मेश्को, जे ओही समय UHG कऽ नेता छलाह, ओ सेहो भारी के॰जी॰बी॰ निगरानीमे आबि गेल छलाह, आ ओ अपन गिरफ्तारीकें रोकबाक लेल व्यक्तिसभकें प्रवेश देनाय बन्द कऽ देने छलाह।
एक प्रमुख UHG सदस्य ज़ेनोविय क्रासिव्स्की कैद आ निर्वासित असन्तुष्टसभसँ मिलबाक लेल पेट्रो रोज़ुमनीकें भेजलन्हि।
ओहिमे चोर्नोविल सेहो छलाह, जिनकें UHG कऽ प्रमुखक रूपमे मेश्कोकें बदलबाक लेल विशेष रूपसँ कहल गेल छल।{{sfn|Ostrovskyi 2018a|pp=110–111}}
==== बलात्कारक प्रयासक लेल गलत सजा (१९८०-१९८५) ====
चोर्नोविलकें ८,{{sfn|Kryzhanovska|2022}} ९,{{sfn|A Chronicle of Current Events 1983}} वा १५{{sfn|Shvydkyi|2013}} अप्रैल १९८० कें बलात्कारक प्रयासक घिनौना आरोपमे फेरसँ गिरफ्तार कऽ लेल गेल छल।
यूक्रेनी इतिहासलेखनमे ई आरोपसभकें अक्सर मनगढ़न्तक रूपमे वर्णित कएल जाइत अछि,{{sfn|Shvydkyi|2013}}{{sfn|Kryzhanovska|2022}}{{sfn|Matiash|2017|p=14}} आ ओहिना अमेरिकी पत्रिका ''[[टाइम (पत्रिका)|टाइम]]'' द्वारा सेहो एकरा सन्दर्भित कएल गेल छल।{{sfn|Blake|1980}} मायकोला होरबल, यारोस्लाव लेसियव आ योसिफ़ ज़िसेल्स सहित कयन आन प्रमुख असन्तुष्टसभकें ओही समय ई तरहक फर्जी आरोप भेटल छल।
UHG कऽ सदस्य मायरोस्लाव मैरिनोविच एक के॰जी॰बी॰ अधिकारीक हवाले सँ कहलन्हि जे "हम विशेष रूपसँ राजनीतिक आरोपसभ पर व्यक्तिसभकें गिरफ्तार कऽ कऽ आब कोनो नव शहीद नहि बनाएब।"{{sfn|Marynovych|2021|p=115}} चोर्नोविलक गिरफ्तारी, साथ ही यूक्रेन आ पूरे सोवियत संघक कयन आन असन्तुष्टसभक गिरफ्तारी, मैड्रिडमे यूरोपमे सुरक्षा आ सहयोग पर सम्मेलनक एक बैठकक ठीक बीच भेल, आ ''टाइम'' कहलक जे किछु पर्यवेक्षकसभक ई माननाय छल जे हेलसिंकी समझौताक प्रति सोवियत नाराजगी प्रदर्शित करबाक लेल ही ई गिरफ्तारिया कएल गेल छल।{{sfn|Blake|1980}}
अपन गिरफ्तारीक बाद, चोर्नोविल भूख हड़तालक घोषणा कऽ देलन्हि,{{sfn|A Chronicle of Current Events 1983}} आ अपन तथा दोसरक गिरफ्तारीकें लेनिनवादी आदर्शसभक घोर विपरीत आ १९८० कऽ ग्रीष्मकालीन ओलम्पिकक अगुवाईमे असन्तोष कें दबाव प्रयासक रूपमे चित्रित केलन्हि।{{sfn|Chornovil|2007|p=673}} हुनका याकूतियाक तबागामे एक जेल शिविरमे लेल गेल, जतय हुनका उल्टी आ मलसँ सनल एक अत्यन्त गन्दा सेलमे राखल गेल छल।
एक समय पर, हुनका एक "मनोरंजन कक्ष" मे स्थानान्तरित कऽ देल गेल छल, जतय हुनकर पानी धरि कोनो पहुँच नहि छल।
अपन भूख हड़तालक परिणामस्वरूप शक्तिक भारी कमीक कारण, चोर्नोविल जेलक शौचालय धरि पहुँचबाक लेल चारो हाथ-पैरक बल रेंगैत छलाह, जे हुनकर सेल्सँ एक मंजिल नीचा आ जेलक यार्डक पार स्थित छल।
कयन बेर, ओ थकावटसँ बेहोश भऽ गेलाह, आ पहरेदारसभ द्वारा हुनका पर पानी डारि कऽ जगाएल गेल।
चोर्नोविलकें अपन ई विरोध तखन रोकऽ पड़ल जखन डाक्टरसभ कड़ा चेतावनी देलन्हि जे यदि ओ भोजनसँ इनकार करनाय जारी राखलन्हि तँ शिविरमे एक महामारीक दौरान अनुबंधित पेचिशक लेल हुनकर इलाज नहि कएल जाएत।
ई हड़तालक लेल, चोर्नोविलकें ५ सँ २१ नवम्बर १९८० धरि एकान्तवासमे राखल गेल छल।{{sfn|A Chronicle of Current Events 1983}} हुनका मिर्नी शहरमे एक बन्द अदालत द्वारा दोषी पाबल गेल आ पाँच सालक जेलक सजा सुनाएल गेल।{{sfn|Shvydkyi|2013}}
चोर्नोविल जेलमे लिखनाय जारी राखलन्हि, जाहिमे सी॰पी॰एस॰यू॰ कऽ २६अम कांग्रेसकें लिखल गेल फरबरी १९८१ कऽ एक खुला पत्र शामिल अछि, जाहिमे ओ महासचिव लियोनिद ब्रेझनेव आ के॰जी॰बी॰ अध्यक्ष यूरी एंड्रोपोव पर UHG कऽ खिलाफ पैग पैमाना पर दमन करबाक सोझे आरोप लगौने छलाह।
ओ अपन पत्नीकें सेहो लिखलन्हि, आ कांग्रेसक प्रति असन्तुष्टसभक प्रतिक्रियासभमे "कोनो भी समझौता नहि" करबाक आग्रह केलन्हि।
ओ ९ अप्रैल १९८१ कें एक आन पत्र लिखलन्हि, ई बेर संयुक्त राष्ट्र मानवाधिकार समिति, एमनेस्टी इंटरनेशनल, कमिटी फॉर द फ्री वर्ल्ड आ हेलसिंकी कमिटी फॉर ह्यूमन राइट्सकें, सोवियत संघक प्रति अपन कूटनीतिक नीतीसभकें तैयार करबामे UHG कऽ सोवियत उत्पीड़नक दिशामे अधिक ध्यान बढ़ाबक आग्रह केलन्हि।{{sfn|Fedunyshyn|2018|pp=202–203}} १९८३ मे चोर्नोविलकें रिहा कऽ देल गेल, मुदा हुनका यूक्रेन घुरबा सँ सख्त रोक देल गेल।
ओ पोक्रोव्स्क शहरमे ही रहलाह,{{sfn|Shvydkyi|2013}} एक फायर स्टोकरक रूपमे काम करैत।{{sfn|Matiash|2017|p=14}} अन्ततः १५ अप्रैल १९८५ कें{{sfn|Shvydkyi|2013}} नव महासचिव मिखाइल गोर्बाचेव चोर्नोविलकें ''पेरेस्त्रोइका'' कऽ हिस्साक रूपमे यूक्रेन घुरबाक अनुमति प्रदान केलन्हि।{{sfn|Ivanova|2024}}{{sfn|Kulchytskyi|2019|p=50}} चोर्नोविल सोवियत सरकार द्वारा कुल १५ साल कैदमे बितेने छलाह।{{sfn|Ivanova|2024}}
=== यूक्रेन वापसी ===
जखन धरि चोर्नोविल यूक्रेन घुरलाह, तखन धरि देश नाटकीय रूपसँ बदलि चुकल छल।
यूक्रेनक कम्युनिस्ट पार्टीक प्रथम सचिव पेट्रो शेलेस्ट, जे एक उदारवादी नेता छलाह, कें हटा देल गेल आ हुनकर स्थान कट्टरपन्थी वलोडिमिर शेर्बित्स्कीकें नियुक्त कऽ देल गेल, जे ब्रेझनेवक निप्रॉपेट्रोस माफियाक एक सदस्य छलाह।
शेर्बित्स्की रूसीकरण नीतीसभ आ यूक्रेनी संस्कृति पर नकेल कसबाकें नाटकीय रूपसँ बढ़ा देने छलाह।
आंशिक रूपसँ शेर्बित्स्कीक नीतीसभक परिणामस्वरूप, १९८२ मे ब्रेझनेवक मृत्युक समय धरि, जोसेफ स्टालिनक शासनक दौरान ब्रेझनेवक नेतृत्वमे यूक्रेनीमे बहुत कम किताबा प्रकाशित भेल छल।{{sfn|Kuzio|2010}} यूक्रेनी संस्कृतिमे ई भारी गिरावट कऽ सङ्ग-सङ्ग १९८६ कऽ [[चेर्नोबिल दुर्घटना]] कऽ प्रति सरकारक धीमा प्रतिक्रिया जनमतकें नराम्रो तरह सँ खराब कऽ देलक आ चोर्नोविलकें कम्युनिस्ट शासनक खिलाफ एक संयुक्त मोर्चा बनबै लेल प्रेरित केलक।{{sfn|Poberezhets|2013|p=115}}
गोर्बाचेवक सुधारसभक बावजूद, सोवियत सरकार चोर्नोविल आ आन असन्तुष्टसभक खिलाफ हस्तक्षेप करनाय जारी रखने छल।
१९८७ मे राज्य चोर्नोविलक खिलाफ एक मानहानि अभियान शुरू केलक, जकर आंशिक कारण शेर्बित्स्कीक रूसीकरणक प्रयाससभ पर आन्तरिक असन्तोष छल{{sfn|Bilyk|2019|pp=14–15}} आ आंशिक रूपसँ मॉस्कोक भारी दबाव छल।{{sfn|Danylenko|2019|pp=27-28}} ''द यूक्रेनी हेराल्ड'', जकरा अगस्त १९८७ मे फेरसँ लन्च कएल गेल छल आ जाहिमे प्रमुख विपक्षी-दिमागवाला बुद्धिजीवीसभक निबन्ध प्रकाशित कएल गेल छल,{{sfn|Kipiani|2002}} "विदेशी विध्वंसक सुरक्षा एजेन्सीसभ" द्वारा समर्थित होयबाक राज्य-समर्थित आरोपसभकें बहुत आकर्षित केलक।{{sfn|Kipiani|2011}} ओही समयक आसपास, चोर्नोविल ''द यूक्रेनी वीकली'' कें एक विस्तृत साक्षात्कार देलन्हि, जाहिमे ओ धर्म आ यूक्रेनी संस्कृतिक प्रति असन्तुष्ट आन्दोलनक दृष्टिकोणकें स्वतन्त्र रूपसँ स्पष्ट केलन्हि।
सरकार चोर्नोविल आ असन्तुष्ट आन्दोलनक छविकें धूमिल करबाक प्रयासमे टेलिविज़न पर बातचीतक किछु क्लिप प्रसारित केलक, मुदा ई प्रयासक उल्टा ही असर भेल।
मार्था कोलोमियट्स, ओ पत्रकार जे चोर्नोविलसँ बात केने छलीह, कें बादमे एक "अमेरिकी सबोटूर" कऽ रूपमे गिरफ्तार कएल गेल छल, मुदा तखन धरि ई साक्षात्कार पहिने ही व्यापक रूपसँ प्रचारित आ साझा कएल जा चुकल छल।{{sfn|Bila|2020}} दिसम्बरमे, शेर्बित्स्कीक कार्यालय एक प्रेस विज्ञप्ति जारी केलक जाहिमे विपक्षक, विशेष रूपसँ चोर्नोविलक के॰जी॰बी॰ निगरानी बढ़ाबक वादा कएल गेल छल, जे प्रिन्ट आ प्रसारण मीडिया दुनूसँ हमलासभक एक नव लहर देखलक।{{sfn|Danylenko|2019|pp=27-28}} ल्वीव स्थित ''फ्री यूक्रेन'' समाचार पत्रमे प्रकाशित एक राय-सम्पादकीयमे, चोर्नोविल ई उपायसभक कड़ा आलोचना केलन्हि आ कहलन्हि जे हुनकर आ मिखाइलो होरिनक सङ्ग कएल गेल व्यवहार १५ साल पहिने अलेक्सांद्र सोल्झेनित्सिनक व्यवहारक बिल्कुल बराबर छल।{{sfn|Chornovil|2011|pp=81–82}}
मानवाधिकार गतिविधिया हुनकर रिहाईक बाद चोर्नोविलक अथक प्रयाससभक लेल एक महत्वपूर्ण फोकस बनल रहल।
चोर्नोविल आ होरिन वासिल बारलादियानु, गेल, ज़ोरियन पोपादियुक, आ स्टीफन खमाराक सङ्ग आपराधिक संहितासँ सोवियत विरोधी आन्दोलनकें पूरी तरह हटायब आ सभ राजनीतिक कैदीसभक रिहाई आ पुनर्वासक वकालत करबामे शामिल भेल।{{sfn|Kharkiv Human Rights Protection Group 2006}} २४ फरबरी १९८७ कें, ओ मॉस्कोक के॰जी॰बी॰ मुख्यालय, लुब्यंका भवनक यात्रा केलन्हि, जतय ओ ई माँगसभकें मजबूतीसँ दोहरौलन्हि आ जब्त कएल गेल सम्पत्तिकें वापस करबाक आग्रह केलन्हि।
लुब्यंकामे रहैत, ओ घोषणा केलन्हि जे, रूसक ईसाईकरण (१९८८) कऽ १०००अम वर्षगाँठक आधिकारिक समारोहसभक जवाबमे, असन्तुष्ट आन्दोलन १९४६ कऽ ल्वीव धर्मसभाक फैसलाकें उलटाबक लेल एक अभियान शुरू करत जे यूक्रेनी ग्रीक कैथोलिक चर्चक रूसी रूढ़िवादी चर्चमे विलय कऽ देने छल।{{sfn|Danylenko|2019|p=26}} हालाँकि, सरकार हुनकर सभाक स्वतन्त्रतामे भारी हस्तक्षेप केलक - उदाहरणक लेल, चोर्नोविलकें ल्वीवमे एक "निवारक" साक्षात्कारक लेल बजा कऽ सोवियत संघक भीतर गैर-रूसी देशसभक अधिकारसभ पर एक नियोजित दिसम्बर १९८७ कऽ संगोष्ठीमे भाग लेबा सँ रोकि देल गेल छल, जतय हुनका "असामाजिक" गतिविधिसभमे शामिल होयबाक खिलाफ कड़ा चेतावनी देल गेल छलीह।{{sfn|Danylenko|2019|pp=26-27}}
११ मार्च १९८८ कें, चोर्नोविल औपचारिक रूपसँ होरिन आ क्रासिव्स्की द्वारा सह-हस्ताक्षरित एक पत्रमे यूक्रेनी हेलसिंकी समूह (UHG) कें फेरसँ स्थापित केलन्हि, हालाँकि समूह पिछला वर्षक गर्मीमे ही अपन गतिविधि फेरसँ शुरू कऽ देने छल आ चोर्नोविलक ''हेराल्ड'' एकर प्रेस अङ्ग छल।{{sfn|Zakharov|2005}} ई समय धरि, लायंस सोसाइटी, ''स्पाद्शच्यना'', आ यूक्रेनी कल्टूरोलॉजिकल क्लब जका कयन स्वतन्त्र संगठन अस्तित्वमे छलाह।
असन्तुष्ट आन्दोलनक खण्डित प्रकृति चोर्नोविलकें अप्रैल १९८८ मे एक ही संरचनामे संगठनसभकें एक साथ लाबय लेल प्रेरित केलक।{{sfn|Krupnyk|2019|p=45}}
चोर्नोविल ७ जून १९८८ कें यूक्रेनी हेलसिंकी संघ (UHS) कऽ स्थापना केलन्हि।
ई सोवियत यूक्रेनमे पहिल स्वतन्त्र राजनीतिक पार्टी छल।{{sfn|Krupnyk|2019|pp=45-46}} चोर्नोविल पार्टीक मञ्चक सह-लेखक बनलाह आ ओकरा प्रस्तुत केलन्हि,{{sfn|Kobuta|2020|pp=36–37}} जे सोवियत राज्यसभक परिसंघीय ढाँचाक भीतर यूक्रेनी स्वतन्त्रताक आह्वान केलक।
घोषणापत्रमे ई तर्क देल गेल जे यूक्रेनी स्वतन्त्रतासँ यूक्रेनियन आ गैर-यूक्रेनियन दुनूकें समान रूपसँ लाभ हेतैक, मुदा परिसंघक बारेमे बिन्दु जोड़लक जाहिसँ UHS कें अलगाववादीक रूपमे प्रतिबन्धित होयबा सँ रोकल जा सकै।{{sfn|Krupnyk|2019|p=46}}
ई समयावधिक दौरान चोर्नोविलक गतिविधिया केवल यूक्रेन धरि ही सीमित नहि छल;
ओ आन असन्तुष्टसभक सङ्ग सेहो व्यापक सम्पर्क बनाए राखलन्हि, विशेष रूपसँ बाल्टिक राज्यसभ, आर्मेनिया आ जॉर्जियाक असन्तुष्टसभक सङ्ग।
यूक्रेनी के॰जी॰बी॰ कऽ ८ सितम्बर १९८८ कऽ एक आन्तरिक नोटिस गुर्गासभकें सूचित केलक जे अन्तर्राष्ट्रिय राजनीतिक कैदीसभक संरक्षणक लेल समिति नामक एक संगठन मौजूद अछि।
ई समितिक स्थापना चोर्नोविल आ अर्मेनियाई असन्तुष्ट पिरुयर हेयरिकयान द्वारा जनवरी १९८८ मे कएल गेल छल, आ ई सोवियत विरोधी आन्दोलन कानूनकें निरस्त करब, जेल शिविरसभ आ मनोरोग अस्पतालसभकें बन्द करबाक प्रयाससभमे सक्रिय रूपसँ शामिल छल, आ यूक्रेन आ सोवियत संघक भीतर आन देशसभक राष्ट्रवादी आन्दोलनसभक बीच सहयोगकें मजबूत करबाक लेल पूरी तरह प्रतिबद्ध छल।{{sfn|Krupnyk|2019|pp=46-47}} २४-२५ सितम्बर कें, चोर्नोविल रीगामे असन्तुष्ट समूहसभक एक सम्मेलनमे UHS कऽ प्रतिनिधित्व केलन्हि।
चोर्नोविल सम्मेलनक समापन बयान लिखलन्हि, जाहिमे सभ "राष्ट्रिय लोकतान्त्रिक आन्दोलनसभ" सँ एक संयुक्त मोर्चा बनबै आ बैनरक तहत विरोध करबाक पुरजोर आग्रह कएल गेल।{{sfn|Krupnyk|2019|p=47}}
==== क्रान्ति ====
पूरा १९८८ आ १९८९ मे मध्य आ पूर्वी यूरोपमे चलि रहल १९८९ कऽ क्रान्तिसभ चोर्नोविलकें बहुत दिलचस्पी देलक, विशेष रूपसँ अहिंसाक पालनमे।
हुनकर सफलता चोर्नोविलकें कम्युनिस्ट-विरोधीक पक्षमे मार्क्सवाद-लेनिनवादक लेल अपन सार्वजनिक समर्थनकें त्यागबा लेल प्रेरित केलक, जकर ओ १९६० कऽ दशकक मध्यसँ निजी तौर पर समर्थन केने छलाह, मुदा एक उदारवादीक रूपमे प्रकट होयबाक प्रयासमे एकरा सार्वजनिक रूपसँ बताबय सँ परहेज केने छलाह।{{sfn|Seko|2019|p=124}} आन यूक्रेनी बुद्धिजीवी सेहो कम्युनिस्ट-विरोधी समर्थन करनाय शुरू कऽ देलन्हि, आ राइटर्स यूनियन ऑफ यूक्रेन १९८८ कऽ अन्तमे एक लोकप्रिय मोर्चा विकसित करनाय शुरू केलक, एकरा स्थानीय सरकारमे अधिक सक्रिय होयबा आ आर्थिक चिन्तासभमे अधिक रुचि लेबाक लेल जनताकें प्रोत्साहित करबाक रूपमे न्यायोचित ठहराएल।{{sfn|Adamovych|2020|p=8}} चोर्नोविल सोवियत संघमे एक मानवाधिकार आन्दोलन, मेमोरियल, कें यूक्रेनमे फयलाबक सेहो समर्थन केलन्हि, आ मार्च १९८९ मे एकर स्थापना पर समूहक यूक्रेनी अध्याय कऽ प्रेसिडियमकें एक सकारात्मक पत्र लिखलन्हि।{{sfn|Chornovil|2009|pp=476–477}}
१८ जुलाई १९८९ कें, पूरे संघमे खनन हड़तालसभक लहर पूर्वी यूक्रेनक डोनबास क्षेत्रक माकिव्का शहरमे कोयला खनिकसभ धरि पहुँचि गेल।{{sfn|Lykhobova|Kuzina|2009|pp=155–156}}{{sfn|Safire|1989}} कर्मचारीसभ पहिने नीक काज करबाक स्थिति, नीक मजदूरी आ बढ़ल सामाजिक सुरक्षाक माँग केलन्हि।
हालाँकि, शुरुआतसँ ही, कयन डोनबास खनिक स्व-शासनक सम्भावित मार्गक रूपमे सहानुभूति कऽ सङ्ग यूक्रेनी स्वतन्त्रता आन्दोलनकें सेहो देखने छल।{{sfn|Walkowitz|1991}} चोर्नोविल अपन शुरुआती दिनसँ ही हड़तालसभक समर्थन केलन्हि, एक बयान जारी करैत कहलन्हि, आन बातसभक सङ्ग-सङ्ग, जे हड़ताल "पार्टी आ लोकसभक एकताक बारेमे पार्टीक लफ्फाजीक पर्दा फाड़ि देलक", जकर कम्युनिस्टसभ दावी केने छल जे ओतय विभिन्न "चरमपन्थीसभ" द्वारा हमला कएल जा रहल छल।{{sfn|Radio Liberty 2014}} दोसर दिस, शेर्बित्स्की खुश नहि छलाह आ सरकारी नियन्त्रणवाला मीडियामे हड़तालीसभकें बदनाम कऽ कऽ आ हड़ताल समितिसभक लेल सञ्चार काटि कऽ हुनका पर कड़ा नकेल कसलन्हि।{{sfn|Walkowitz|1991}} ई खनिकसभकें कट्टरपन्थी बना देलक, जे जल्दी ही शेर्बित्स्कीक इस्तीफाक आह्वान करनाय शुरू कऽ देलन्हि।{{sfn|Radio Liberty 2021}}
मार्च १९९० कऽ लेल निर्धारित सर्वोच्च सोवियतक चुनाव करीब अएबाक सङ्ग, चोर्नोविल अभियान मोडमे स्विच केलन्हि।
हुनकर घोषणापत्र "राज्यक दर्जा, लोकतन्त्र आ स्वशासन" आ गैर-जातीय यूक्रेनियनसभक सङ्ग सहयोगक आह्वान केलक।
चोर्नोविलक कार्यक्रमक आधारशिला बारह "भूमि" पर आधारित एक संघीय यूक्रेनक हुनकर विचार छल, जकरा मोट तौर पर यूक्रेनी जनवादी गणराज्यक गवर्नरेट आ डोनबास्क लेल एक अलग भूमि द्वारा परिभाषित कएल गेल छल।
क्रीमियाकें एक स्वतन्त्र राज्य वा यूक्रेनक स्वायत्त गणराज्यक रूपमे मौजूद होनाय छल।
विधायिकाकें एक द्विसदनीय केन्द्रीय राडाक रूपमे फेरसँ स्थापित कएल जेबाक छल, निचला सदनकें आनुपातिक प्रतिनिधित्व द्वारा चुनल जेबाक छल आ ऊपरी सदनकें भूमिसँ चुनल जेबाक छल।{{sfn|Chornovil|2009|pp=580–583}} चोर्नोविलक माननाय छल जे संघवाद यूक्रेन आ ओकर क्षेत्रसभकें सोवियत संघसँ स्वतन्त्र अर्थव्यवस्था, संस्कृति आ राजनीति विकसित करबाक अनुमति देत आ सोवियत शैलीक नौकरशाहीक स्थापनकें रोकत।{{sfn|Derevinskyi|2023|pp=54–55}} चोर्नोविल ई समय UHS कऽ भीतर स्वतन्त्रता-समर्थक पदसभकें अपनाबय पर जोर देबयवाला प्राथमिक व्यक्तिसभमे सँ एक छलाह, ई प्रस्ताव करैत जे पार्टीक कार्यक्रममे स्वतन्त्रताक प्रश्न प्रस्तावित कएल जाए।{{sfn|Derevinskyi|2023|p=335}}
८ सितम्बर १९८९ कें, यूक्रेनक जन आन्दोलन (रूख) कऽ स्थापना यूक्रेनी एस॰एस॰आर॰ कऽ राज्य भाषाक रूपमे यूक्रेनीक स्थापना, एक राष्ट्रिय आ सांस्कृतिक पुनरुद्धार, आ यूक्रेनी स्वशासनक साथ-साथ यूक्रेनक भीतर अल्पसंख्यकसभक लेल भाषाई अधिकारसभकें मजबूत करबाक वकालत करैवाला एक कार्यक्रमक सङ्ग कएल गेल छल।
ई पद राइटर्स यूनियनक लोकसभ पर आधारित छल, जे ओही वर्ष फरबरीमे ओकरा अपनायने छलाह।{{sfn|Adamovych|2020|pp=8–9}} पूरी तरह सँ "पेरेस्त्रोइकाक लेल यूक्रेनक जन आन्दोलन" कऽ रूपमे नामित, एकर पहिल नेता कवि इवान ड्रेच छलाह।
एकर बावजूद, हालाँकि, चोर्नोविल पार्टीक वास्तविक नेता छलाह आ इतिहासकार रोमन ह्रीत्स्किंवक अनुसार, एकर स्थापनाक आयोजन सेहो ओ ही केने छलाह।{{sfn|Popovych|2023}} चोर्नोविल कट्टरपन्थी आ स्वतन्त्रताक उदारवादी समर्थकसभकें फेरसँ जोड़ैत, 'रूख' कें यूक्रेनी राष्ट्रवादीसभक जन आन्दोलनमे बदलबाक माँग केलन्हि।{{sfn|Derevinskyi|2023|p=10}}
संयोगसँ, खनिकसभक हड़ताल{{sfn|Radio Liberty 2021}} आ गोर्बाचेवक दबाव कऽ संयोजनक कारण शेर्बित्स्कीकें ओही महिना इस्तीफा देबा लेल मजबूर कएल गेल छल।{{sfn|Senkus|2007}}
चोर्नोविल १९१९ कऽ एकीकरण अधिनियमक वर्षगाँठ मनेबाक सङ्ग, २२ जनवरी १९९० कें ल्वीवसँ कीव धरि एक मानव शृङ्खला आयोजित करबामे महत्वपूर्ण भूमिका निभौलन्हि।{{sfn|Adamovych|2018|p=3}} लगभग तीस लाख लोकसभ शृङ्खलामे भाग लेलन्हि जे ओही समय धरि 'रूख' द्वारा कएल गेल सबसँ पैग विरोध प्रदर्शन छल।{{sfn|Poberezhets|2011|p=288}} चोर्नोविल एकीकरण अधिनियमक वर्षगाँठकें अवकाशक रूपमे मान्यता देबाक वकालत केलन्हि।{{sfn|Adamovych|2018|p=3}}
== चोर्नोविल सत्तामे ==
{{Multiple image
| header = चोर्नोविलक आधिकारिक चित्र, [[यूक्रेनक संसद|संसद]]
| width = 100
| image1 = НДУ 1 Чорновіл Вячеслав Максимович.jpg
| caption1 = पहिल (१९९०–१९९४)
| image2 = НДУ 2 Чорновіл Вячеслав Максимович.jpg
| caption2 = दोसर (१९९४–१९९८)
| image3 = НДУ 3 Чорновіл Вячеслав Максимович.jpg
| caption3 = तेसर (१९९८–१९९९)
}}
सोवियत यूक्रेनक इतिहासमे पहिल बहुदलीय मतदान, सर्वोच्च सोवियत चुनाव, ४ मार्च १९९० कें आयोजित कएल गेल छल।
ई उच्च मतदान द्वारा चिह्नित कएल गेल छल, जाहिमे ८५% पंजीकृत मतदातासभ भाग लेलन्हि।
अधिकांश यूक्रेनमे, परिणाम कम्युनिस्टसभक लेल फायदेमंद छल, ९०% पहिने चुनल गेल प्रतिनिधि फेरसँ चुनल गेलाह आ ४५० प्रतिनिधिसभमे सँ ३७३ कम्युनिस्ट पार्टीक छलाह।
हालाँकि, सभ तीन गैलिशियन ओब्लास्टमे, डेमोक्रेटिक ब्लॉक, एक 'रूख' नेतृत्ववाला गठबन्धन{{sfn|Kozhanov|2020|p=44}} अधिकांश सिट जीतलक।
सुप्रीम सोवियतक उपाध्यक्षक रूपमे चुनल गेल इवान प्लियुश्च २०१० मे लिखने छलाह जे कम्युनिस्ट बहुमत संसदीय स्तर पर समान प्रभावकें कमान करबामे असमर्थ छल जेना कि डेमोक्रेटिक ब्लॉक छल।{{sfn|Kulchytskyi|2019|pp=51–52}} चोर्नोविलकें ल्वीव शहरक शेवचेंकिव्स्की जिलासँ डेमोक्रेटिक ब्लॉकक उप-प्रतिनिधिक रूपमे पूर्ण बहुमतसँ चुनल गेल, जे सात आन उम्मेदवारसभक खिलाफ ६८.६०% भोट जीतलाह।{{sfn|1st Verkhovna Rada}} सुप्रीम सोवियतक भीतर, चोर्नोविल डेमोक्रेटिक ब्लॉकक कट्टरपन्थी विंगक नेतासभमे सँ छलाह।{{sfn|Fedunyshyn|2019|p=137}}
चोर्नोविलकें अप्रैल १९९० मे ल्वीव ओब्लास्ट परिषदक अध्यक्ष सेहो चुनल गेल, जाहिसँ ओ ल्वीव ओब्लास्टक पहिल गैर-कम्युनिस्ट प्रमुख बनि गेलाह।{{sfn|Fedunyshyn|2019|p=137}} ओ जल्दी ही एक असन्तुष्टक रूपमे जीवनसँ राजनीतिमे स्वयंकें अनुकूलित कऽ लेलन्हि, दहिना दिस मुड़ैत आ स्पष्ट रूपसँ कम्युनिस्ट-विरोधी क्रान्तिक समर्थन करैवाला पहिल यूक्रेनी राजनेतासभमे सँ एक बनि गेलाह।{{sfn|Seko|2018|p=174}} आर्थिक क्षेत्रमे, ओ आवास बजार आ प्रकाश उद्योगक निजीकरण केलन्हि, आ सामूहिक खेतसभकें समाप्त कऽ कऽ आ किसानसभकें भूमि पुनर्वितरित कऽ कऽ भूमि सुधार शुरू केलन्हि।{{sfn|Fedunyshyn|2019|p=137}} सामाजिक रूपसँ, ओ यूक्रेनक सांस्कृतिक आ राष्ट्रिय पुनरुद्धारक सक्रिय समर्थन केलन्हि; हुनकर सरकार द्वारा सोवियतक बदला यूक्रेनी प्रतीकक उपयोग कएल गेल, यूक्रेनी विद्रोही सेनाक सैनिकसभकें दिग्गजक रूपमे मान्यता देल गेल, धर्मसभा ल्वीव द्वारा लगाएल गेल यूक्रेनी ग्रीक कैथोलिक चर्च पर प्रतिबन्ध निरस्त कऽ देल गेल आ धार्मिक छुट्टीसभकें सार्वजनिक छुट्टीसभक रूपमे मान्यता देल गेल।{{sfn|Adamovych|2018|p=3}} व्लादिमीर लेनिनक मूर्तिसभकें पहिल बेर चोर्नोविलक सरकारक तहत ध्वस्त कएल गेल छल,{{sfn|Kobuta|2020|pp=37–38}} १ जुलाई १९९० कें चेर्वोनोग्रादमे मूर्तिकें गिरा देल गेल छल।
ई १९९० आ १९९१ कऽ दौरान गैलिसियामे लेनिन स्मारककें गिराबक लहर शुरू कऽ देलक।{{sfn|Gazeta.ua 2018}}
चोर्नोविलक नीतिया सोझे तौर पर यूक्रेनी एस॰एस॰आर॰ आ सोवियत संघक ओही समयक कानूनसभक विपरीत छल, आ यूक्रेनी आ संघ-व्यापी सरकार-समर्थक मीडियामे हुनकर सरकारक आलोचना कएल गेल छल।
एकर बावजूद, आन गैलिशियन ओब्लास्ट, जे 'रूख' कऽ नियन्त्रणमे आबि गेल छल, जल्दी ही सुधारसभकें आगू बढ़ाबयमे चोर्नोविलक उदाहरणक पालन केलक।{{sfn|Kobuta|2020|pp=38–39}} इतिहासकार स्टीफन कोबुटा तर्क देने छथि जे गैलिसिया द्वारा सोवियत कानूनसभक अस्वीकृति चोर्नोविलक संघीय विश्वाससभक अभिव्यक्ति छल।{{sfn|Kobuta|2020|p=39}} अपन लोकतान्त्रिक लाभकें बनाए रखबाक आ सोवियत राज्य संस्थानसभक मुकाबला करबाक लेल, गैलिशियन राष्ट्रिय डेमोक्रेट्स फरबरी १९९१ मे चोर्नोविलकें एकर प्रमुखक रूपमे नियुक्त कऽ कऽ गैलिशियन असेंबलीक गठन केलक।{{sfn|Muravskyi|2019|pp=139-140}}{{sfn|Semkiv|2014}}{{sfn|Adamovych|2018|p=3}}
सुप्रीम सोवियतक एक उप-प्रतिनिधिक रूपमे, चोर्नोविल सोवियत संघक भीतर यूक्रेनक सम्प्रभुताकें स्वतन्त्रताक अन्तिम उद्देश्यक सङ्ग-सङ्ग भूमि सुधार, पर्यावरण संरक्षण, अल्पसंख्यक आ धार्मिक अधिकारसभ, संघवाद आ सरकारक एकमात्र भाषाक रूपमे यूक्रेनीकें स्थापित करबाक लेल स्वयंकें समर्पित केलन्हि।{{sfn|Kobuta|2020|p=37}} हुनका सुप्रीम सोवियतक अध्यक्षक लेल डेमोक्रेटिक ब्लॉकक उम्मेदवारक रूपमे नामित कएल गेल छल, हालाँकि ओ नामाङ्कनकें अस्वीकार कऽ देलन्हि आ गठबन्धनक नेता, इहोर युखनोवस्कीक समर्थन केलन्हि।
अन्ततः, दुनूमे सँ कोनो नहि चुनल गेल, किएक तँ कम्युनिस्टसभ व्लादिमीर इवाश्कोक लेल मतदान केलन्हि।{{sfn|Kulchytskyi|2019|p=52}} मतदानक दौरान, चोर्नोविल खुले तौर पर सोवियत संघसँ यूक्रेनक स्वतन्त्रताक आह्वान केलन्हि, ई तर्क दैत जे ओही समय यूक्रेनक सामना कऽ रहल "आर्थिक, पर्यावरणीय आ आध्यात्मिक तबाही" कें समाप्त करबाक ई एकमात्र सम्भव तरीका छल।{{sfn|Kobuta|2020|pp=37–38}}
चोर्नोविल संघवादक वकालत करनाय जारी राखलन्हि, मई १९९० कऽ एक प्रेस कॉन्फ्रेंसमे कहलन्हि जे "कीवन केन्द्रवाद" डोनबासमे रूसी राष्ट्रवाद आ ज़कारपट्टिया ओब्लास्टमे रुसिन पहचानक उद्भवकें जन्म देत।{{sfn|Riabinin|2021|p=90}} ओही महिना, जेना ग्रामीण ग्रीक कैथोलिक आ रूढ़िवादी ईसाईसभक बीच संघर्ष छिड़ि गेल, ल्वीव ओब्लास्टक सरकार ई निर्धारित करबाक लेल गामसभमे जनमत संग्रह करेबाक प्रयोग केलक जे कोन सम्प्रदायकें चर्चसभक नियन्त्रण देल जाएत।
चोर्नोविल द्वारा लिखल गेल ई प्रस्ताव कऽ अनुसार, बहुसंख्यक सम्प्रदाय अल्पसंख्यकक आस्थासँ सम्बन्धित एक चर्चक निर्माणक जिम्मेदारी वहन करत।
ई प्रणाली क्षेत्रमे एक धार्मिक संघर्षकें उभरय सँ सफलतापूर्वक रोकलक।{{sfn|Yurash|2021|pp=134–135}}
१२ जून १९९० कें, रूस सोवियत संघक भीतर राज्य सम्प्रभुताक घोषणा केलक।
ई डेमोक्रेटिक ब्लॉक द्वारा यूक्रेनक राज्य सम्प्रभुताक घोषणा पर मतदान पर जोर देबाक प्रयाससभकें बढ़ावा देलक, जकरा कम्युनिस्ट प्रतिनिधिसभ अवरुद्ध कऽ देने छलाह।
घोषणा पर ५ जुलाईक बहसक दौरान, चोर्नोविल आ साथी गठबन्धन सदस्य मायखाइलो बतिह कम्युनिस्टसभ पर पार्टी द्वारा मतदान करबाक तरीका बताबक आरोप लगौलन्हि।
चोर्नोविल बादमे खुलासा केलन्हि जे कयन प्रतिनिधिसभकें एक स्वतन्त्र सेना वा कानूनी प्रणालीक स्थापना जका उपायसभकें खत्म करबाक लेल सम्प्रभुता पर मसौदा कानूनमे संशोधन करबाक निर्देश भेटल छल।
ई खुलासासँ कार्यवाहक सर्वोच्च सोवियत अध्यक्ष इवान प्लियुश्च एक जाँच शुरू केलन्हि, जे ई पता चलबाक बाद तेज भऽ गेल जे कयन प्रतिनिधिसभ निर्देशसभकें शब्दशः उद्धृत केने छलाह।{{sfn|Kulchytskyi|2019|pp=57–59}}
चोर्नोविल आ एक अज्ञात कम्युनिस्ट उप-प्रतिनिधि तखन घोषणा पर मतदान शुरू करबाक प्रयास केलन्हि।
प्लियुश्च ई कहैत इनकार कऽ देलन्हि जे सोवियत संघक पीपुल्स डिपुटीजक सदस्य अखन धरि नहि घुरल छथि आ ताहि लेल कोरम असम्भव छल।
जवाबमे, चोर्नोविल सोवियत पीपुल्स डिपुटीजक तत्काल वापसीक माँग करबाक लेल कदम उठेलन्हि, जकरा तखन सम्प्रभुता-समर्थक कम्युनिस्टसभ द्वारा समर्थन देल गेल आ पैग अन्तरसँ पारित कएल गेल।
चारि दिन बाद, प्रतिनिधि घुरि आयलाह आ राज्य सम्प्रभुताक घोषणा पर बहस फेरसँ शुरू भऽ गेल।
घोषणा-विरोधी समूहक नेतृत्व स्टैनिस्लाव हुरेंको आ लियोनिद क्रावचुक केलन्हि, जे दावी केलन्हि जे सम्प्रभुताक मामला कीवक बदला मॉस्कोमे हल कएल जाएत।{{sfn|Kulchytskyi|2019|pp=59–61}}
इवाश्को सोवियत संघक कम्युनिस्ट पार्टीक उप महासचिव बनबाक लेल ११ जुलाई कें अपन यूक्रेनी सरकारी पदसभसँ औपचारिक रूपसँ इस्तीफा दऽ देलन्हि।
ई कदम यूक्रेनी जनताक लेल एक सदमाक रूपमे आयल, किएक तँ सी॰पी॰एस॰यू॰ कें ढहबाक रूपमे मानल जाइत छल, आ पार्टीक सेवाक लेल यूक्रेनी पदसभसँ इवाश्कोक इस्तीफा यूक्रेनी आबादीक प्रति उदासीनताक प्रदर्शन केलक।
इवाश्कोक इस्तीफाक बाद, कम्युनिस्ट हतोत्साहित रहि गेलाह, जाहिसँ चोर्नोविलकें कार्यालयक माध्यमसँ घोषणाकें आगू बढ़ाबक अनुमति मिलल।
ई अन्ततः १६ जुलाई १९९० कें पारित कएल गेल छल, जे सोवियत सरकारक कानूनसभ पर यूक्रेनी कानूनसभकें प्राथमिकता दैत छल।{{sfn|Kulchytskyi|2019|pp=61–63}} ई चोर्नोविलक लेल एक पैग जीत छल, जे जुलाई १९८९ सँ राज्य सम्प्रभुताक घोषणाक निजी तौर पर माँग केने छलाह।{{sfn|Kobuta|2020|p=37}}
१९९० कऽ शेष भागमे यूक्रेनी जनभावना सरकारक खिलाफ मुड़नाय जारी रहल।
छात्रसभक विरोधक एक शृङ्खला, जकरा क्रान्ति पर ग्रेनाइटक रूपमे जानल जाइत अछि, अक्टुबरमे शुरू भेल जखन छात्रसभक समूह दावी केलक जे सरकार डेमोक्रेटिक ब्लॉककें बहुमत हासिल करय सँ रोकबाक लेल परिणामसभमे हेरफेर केने छल।
छात्रसभ कीवमे अक्टुबर क्रान्ति स्क्वायर पर भूख हड़ताल शुरू कऽ देलक, आ बादमे कम्युनिस्ट प्रतिनिधिसभ द्वारा हुनकर मज़ाक उड़ाएल गेल।
ई असंवेदनशील रवैया लगभग सभ नरमपन्थीसभ आ राष्ट्रिय कम्युनिस्टसभकें लेखक ओल्स होन्चरक नेतृत्वक पालन करैत कम्युनिस्ट पार्टीकें छोड़बा लेल प्रेरित केलक।
ई व्यक्ति राष्ट्रिय-डेमोक्रेट्सक दिस दलबदल कऽ लेलन्हि, जाहिसँ शेष कम्युनिस्टसभकें आउर कमजोर कऽ देलक।{{sfn|Pipash|2021|p=82}}
जनवरीक घटनासभ, जाहिमे सोवियत सरकार लिथुआनियाकें स्वतन्त्र होयबा सँ रोकबाक प्रयासमे १६ जनवरी १९९१ कें सेना तैनात केलक, चोर्नोविलकें अस्थायी रूपसँ सोवियत सेनासँ अलग यूक्रेनी सेनाक स्थापनाक दिशामे अपन नीतीसभकें फेरसँ उन्मुख करबा लेल प्रेरित केलक।
एकरा प्राप्त करबाक लेल, ओ इहोर डेरकाच, मायकोला पोरोव्स्की, विटाली लाज़ोर्किन आ विलेन मार्टिरोसियनक सङ्ग मिलकऽ 'रूख' कऽ सैन्य कॉलेजियमक सह-स्थापना केलन्हि, जकरा यूक्रेनक सशस्त्र बलसभक निर्माण करबाक आ सोवियत सरकारक कार्रवाईमे यूक्रेनी सैनिकसभक उपयोगकें रोकबाक काम सौंपल गेल छल।{{sfn|Lazorkin|2020|p=74}} चोर्नोविल १६ फरबरी १९९१ कें गैलिशियन असेंबलीक दोसर बैठकमे गैलिशियन ओब्लास्टक एकीकरणक वकालत करनाय जारी राखलन्हि, विशेष रूपसँ शिक्षा आ अन्तर-ओब्लास्ट व्यापार धरि पहुँचकें विस्तार करबामे।{{sfn|Adamovych|2018|p=4}} चोर्नोविल मार्च १९९१ कऽ यूक्रेनी स्वतन्त्रता जनमत संग्रहक सेहो निरीक्षण केलन्हि, जाहिमे गैलिशियन ओब्लास्टक अधिकांश आबादी सोवियत संघसँ अलग होयबाक लेल मतदान केलक।{{sfn|Fedyk|2019|p=137}}
=== स्वतन्त्रताक घोषणा आ राष्ट्रपति चुनाव ===
सुप्रीम सोवियत ५ जुलाई १९९१ कें एक कानून पारित केलक जाहिमे राष्ट्रपतिक कार्यालय स्थापित कएल गेल, जकर धारककें चुनाव द्वारा निर्धारित कएल जाएत।{{sfn|Law on Ukrainian SSR presidential elections 1991}}
सोवियत संघक गोर्बाचेवक नेतृत्वक विरोध करैवाला कट्टरपन्थीसभ १९ अगस्त १९९१ कें तख्तापलट शुरू केलक।
तख्तापलटक समय, चोर्नोविल एक व्यापार यात्रा पर ज़ापोरिज़्ज़िया शहरमे छलाह।
ई जानिकऽ जे पुट्स भेल छल, ओ तुरन्त कीव घुरि आयलाह आ यूक्रेनी एस॰एस॰आर॰ कऽ सर्वोच्च सोवियतक आपातकालीन सत्रक आह्वान करनाय शुरू कऽ देलन्हि;
ओ ल्वीव ओब्लास्टमे कम्युनिस्ट पार्टीक गतिविधिसभ पर सेहो प्रतिबन्ध लगा देलन्हि।
सुप्रीम सोवियतमे, डेमोक्रेटिक ब्लॉकक प्रतिनिधिसभ यूक्रेनी स्वतन्त्रताक वकालत करनाय शुरू कऽ देलन्हि, ई तर्क दैत जे यूक्रेन यूरोप कऽ हिस्सा छल न कि सोवियत संघ कऽ।{{sfn|Bohatchuk|2020|p=225}} तख्तापलटक विफलताक बाद, सुप्रीम सोवियत २४ अगस्त १९९१ कें यूक्रेनक स्वतन्त्रताक घोषणाकें अपनायलक।{{sfn|Adamovych|2018|p=4}}
राष्ट्रपति चुनावक लेल अभियान आधिकारिक तौर पर १ सितम्बर १९९१ कें शुरू भेल।{{sfn|Zolotariova 2021a}} राष्ट्रिय-लोकतान्त्रिक शिविरमे तीन प्रमुख उम्मेदवार छलाह, जखन कि क्रावचुक राज्यक प्रमुखक रूपमे एक निक तरह सँ स्थापित व्यक्ति छलाह।{{sfn|Potichnyj|1991|p=135}} दौड़ जल्दी ही चोर्नोविल बनाम क्रावचुकक सङ्ग एक प्रभावी दुई-व्यक्ति अभियानमे संकुचित भऽ गेल, किएक तँ ओ राष्ट्रिय स्तर पर प्रतिस्पर्धा करबाक लेल आवश्यक संगठनक सङ्ग एकमात्र उम्मेदवार छलाह।
डेमोक्रेटिक ब्लॉकक युखनोव्स्कीक नेतृत्वक बावजूद, ओ बौद्धिक शहरी केन्द्रसभ आ पश्चिमी यूक्रेनक बाहर अलोकप्रिय छलाह, जखन कि लुक्यानेंको, एक पसन्दीदा स्वतन्त्रता-समर्थक व्यक्ति होयबाक बावजूद, एक संगठित अभियानक अभाव छल आ यूक्रेनक अधिकांश हिस्सासभमे अज्ञात छलाह।{{sfn|Potichnyj|1991|pp=137–138}}
चोर्नोविल यूक्रेनी स्वतन्त्रताक सन्देश फयलाबक लेल पूरे यूक्रेनक यात्रा केलन्हि, जाहिमे क्रीमिया जका कट्टर रूसी-समर्थक क्षेत्र सेहो शामिल छल।
दुनू भाषासभमे बाजिकऽ रूसोफोन आ यूक्रेनी-भाषाक दर्शक दुनू सँ अपील करैत, चोर्नोविल एक एहन कार्यक्रमक लेल तर्क देलन्हि जाहिमे ओ एक नियोजित अर्थव्यवस्थासँ मुक्त-बजार पूँजीवादमे एक वर्षक भीतर कयन आदेशसभ आ पश्चिमी निवेशकसभक ध्यान आकर्षित कऽ कऽ संक्रमण करताह,{{sfn|Dahlburg|1991}} साथ ही यूरोपीय आर्थिक समुदाय आ एक काल्पनिक अखिल-यूरोपीय सामूहिक सुरक्षा संगठनमे सदस्यता लेत।{{sfn|Derevinskyi|2016|p=34}} चोर्नोविल क्रावचुककें "एक धूर्त राजनीतिज्ञ" कऽ रूपमे निन्दा केलन्हि जे "[यूक्रेन] कें वापस [सोवियत संघ] मे लाबक कोशिश कऽ रहल छलाह," ई चेतावनी दैत जे ओ रूसक सङ्ग राजनीतिक आ आर्थिक सम्बन्धसभकें फेरसँ स्थापित करताह।{{sfn|Dahlburg|1991}}
[[चित्र:1991 Ukrainian presidential election.svg|alt=१९९१ कऽ यूक्रेनी राष्ट्रपति चुनावक परिणामसभक एक रङ्गीन मानचित्र|thumb|[[१९९१ यूक्रेनी राष्ट्रपति चुनाव]] कऽ परिणाम।
चोर्नोविल द्वारा जीतल गेल ओब्लास्ट नीयर रङ्गमे देखाएल गेल अछि।]]
चोर्नोविल शुरूमे अपन विश्वाससभक खिलाफ दशकसभक सोवियत प्रचारक कारण अलोकप्रिय छलाह, जकरा क्रावचुक पहिने निर्देशित केने छलाह।{{sfn|Dahlburg|1991}} नेशनल-डेमोक्रेट्स द्वारा एकल उम्मेदवारकें नामित करबामे असमर्थता सेहो ई विश्वासमे योगदान देलक जे असन्तुष्ट जनचेतनामे शासन करबा लेल अयोग्य छलाह।{{sfn|Kulchynskyi|2023}} एकर बावजूद, चोर्नोविलक अभियान जनमत सर्वेक्षणमे गैलिसियाक बाहरक खाँईकें धीरे-धीरे बन्द करनाय शुरू कऽ देलक;
नवम्बर १९९१ कऽ एक पोल ओडेसामे क्रावचुकक २८% कऽ तुलनामे चोर्नोविलकें २२% भोटक सङ्ग देखेलक, जाहिमे अनिर्णीत मतदातासभक सङ्ख्या एक चौथाईसँ बढ़ि कऽ स्थानीय मतदातासभक एक तिहाई भऽ गेल।{{sfn|Dahlburg|1991}} उत्तर पश्चिमी यूक्रेन अक्टुबरसँ एक महत्वपूर्ण युद्धक मैदानक रूपमे काम केलक, किएक तँ सर्वेक्षण शुरूमे एक व्यावहारिक टाईक पूर्वानुमान लगौने छल आ बादमे चोर्नोविलकें तनी बढ़त देने छल।{{sfn|Potichnyj|1991|p=136}}
यूक्रेनियनसभ राष्ट्रपति चुनाव आ यूक्रेनक स्वतन्त्रताक पुष्टि करैवाला जनमत संग्रह दुनूमे १ दिसम्बर १९९१ कें मतदान केलक।
८४.१८% आबादी जनमत संग्रहमे भाग लेलक, जाहिमे ९०.३२% पक्षमे मतदान केलक।{{sfn|Potichnyj|1991|p=129}} क्रावचुक चुनावक ६१.५९% कऽ सङ्ग राष्ट्रपति चुनाव जीतलन्हि।
चोर्नोविल २३.२७% भोटक सङ्ग दूर दोसर स्थान पर रहलाह, एक रनऑफसँ बचैत।
उत्तर पश्चिमी ओब्लास्टमे चोर्नोविलक जीतक पूर्व भविष्यवाणिसभक विपरीत, ओ अन्ततः केवल गैलिसियामे जीत हासिल केलन्हि, हालाँकि ओ चेर्निवत्सी, चर्कासी, कीव, रिव्ने, वोलिन आ ज़कारपट्टिया ओब्लास्टक सङ्ग-सङ्ग कीव शहरमे नीक प्रदर्शन केलन्हि।
चोर्नोविल चुनावक दिन हार स्वीकार कऽ लेलन्हि, कहलन्हि "चुनाव पूर्व अभियान हमरा पूरे यूक्रेनक यात्रा करबाक, लोकसभसँ मिलबाक आ पूर्वक राजनीतिकरण करबाक अवसर देलक।"{{sfn|Potichnyj|1991|pp=134–135}} ओ बादमे कहलन्हि जे १९९१ मे भेल संक्षिप्त अभियानक बदला अभियानक एक आउर छह महिना जीतक अनुमति देने होइत।{{sfn|Urban|1992|p=40}}
=== स्वतन्त्र यूक्रेन ===
==== पार्टी शासन ====
राष्ट्रपति चुनावक बाद, समूहक भविष्यकें लऽ कऽ 'रूख' कऽ भीतर दरारि आबि गेल।
ड्रेच आ मिखाइलो होरिनक नेतृत्वमे एक गुट संगठनकें भङ्ग करबाक आ क्रावचुकक राष्ट्र निर्माणक प्रयाससभक समर्थन करबाक माँग केलक, जखन कि चोर्नोविल आ हुनकर समर्थक चोर्नोविलक भविष्यक राष्ट्रपति महत्वाकांक्षासभक समर्थन करबाक लेल संगठनकें एक पार्टीमे सुधारबाक माँग केलन्हि।{{sfn|Potichnyj|1991|pp=138}} कयन सदस्य 'रूख' कऽ चोर्नोविलक समर्थनकें मात्र एक सिफारिश मानैत युखनोवस्की वा लुक्यानेंकोक पाछा अपन समर्थन देलन्हि, जाहिसँ अन्तर्दलीय तनाव आउर बढ़ि गेल।{{sfn|Malynovskyi|2019|p=72}}
२८ फरबरी १९९२ कें 'रूख' कऽ तेसर कांग्रेसमे, संगठनमे विभाजनकें संक्षेपमे टारि देल गेल छल।
दुनू गुटसभक बीच एक समझौताक रूपमे ड्रेच, होरिन आ चोर्नोविलकें 'रूख' कऽ सह-अध्यक्षसभक रूपमे चुनल गेल छल।{{sfn|Kulchytskyi|2020}} बहरहाल, यूक्रेनी रिपब्लिकन पार्टी आ यूक्रेनक डेमोक्रेटिक पार्टी, जे 'रूख' सँ बनल छल, क्रावचुकक सङ्ग सहयोग करबाक फैसला केलक।{{sfn|Haran|Sydorchuk|2010}} अन्ततः दिसम्बर १९९२ मे चारिम कांग्रेसमे चोर्नोविलक गुटक जीत भेल किएक तँ 'रूख' कें हुनकर नेतृत्वमे एक केन्द्र-दक्षिणपन्थी राजनीतिक दलक रूपमे पुनर्गठित कएल गेल छल।{{sfn|Kulchytskyi|2020}}
==== क्रीमियन मुद्दा ====
]
सोवियत संघक टुटबाक किछुए समय बाद, क्रीमियाक जातीय-रूसी आबादी यूक्रेनसँ अलग होयबाक आ रूसक सङ्ग एकीकरण करबाक माँग केलक।
५ मई १९९२ कें, क्रीमिया एकतरफा रूपसँ यूक्रेनसँ अपन स्वतन्त्रताक घोषणा केलक, जाहिसँ तनाव फैलि गेल।
यूक्रेनक झण्डाकें रूसक झण्डा सँ बदलि देल गेल, आ स्वदेशी क्रीमियन तातार आबादीक खिलाफ दमनक लहर शुरू भऽ गेल।{{sfn|Derevinskyi|2018|p=50}} चोर्नोविल, जे अपन कारावासक बादसँ क्रीमियन तातारसभमे रुचि बनाए रखने छलाह,{{sfn|Finnin|2022|pp=147–148}} यूक्रेनक संसदसँ क्रीमियाक स्वतन्त्रताक घोषणाकें रद्द करबाक आ ओकर संसदक लेल नव चुनावसभक माँग करबाक आह्वान केलन्हि।
कयन वर्षो धरि चलल ई संकटक दौरान, ओ ई मुद्दा पर आक्रामक राजनेतासभमे सँ छलाह।{{sfn|Derevinskyi|2018|p=50}}
१९९३ धरि, रूस क्रीमिया संकटमे कूदि पड़ल। रूसक सर्वोच्च सोवियतक उपाध्यक्ष वैलेंटाइन अगाफोनोव जनमत संग्रह द्वारा क्रीमियाक स्वतन्त्रताक पुष्टि होयबा पर ओकरा मान्यता देबाक सङ्कल्प लेलन्हि।
जूनमे, सेवस्तोपोल शहर सेहो रूसी संघमे शामिल होयबाक लेल आवेदन केलक।
अग्रणी रूसी-समर्थक कार्यकर्ता यूरी मेशकोव सोवियत काला सागर बेड़ासँ बनल एक सेनाक व्यवस्था केलन्हि आ समर्थकसभक सङ्ग पुलिस आ मीडिया भवनसभ पर नियन्त्रण कऽ लेलन्हि।{{sfn|Derevinskyi|2018|p=51}} एक समय पर, यूक्रेनी सरकार आर्थिक दबावसभकें कम करबाक लेल सोवियत संघसँ विरासतमे भेटल परमाणु शस्त्रागारकें बेचय पर विचार केलक,{{sfn|Schmemann|1992|p=10}} मुदा अलगाव कऽ खतरा आ मॉस्कोक व्यवहार यूक्रेनी आबादीकें ई लेनदेनक विरोध करबा लेल प्रेरित केलक।
चोर्नोविल ओ राजनेतासभमे सँ छलाह जे एक स्वतन्त्र परमाणु शस्त्रागार, वा वैकल्पिक रूपसँ नाटोक सदस्यताक समर्थन केलन्हि, जकरा ओ रूसी विस्तारवादक लेल एकमात्र सम्भावित निवारक कऽ रूपमे देखने छलाह यदि यूक्रेनकें परमाणु हथियार छोड़बाक आवश्यकता होइ।{{sfn|Blank|1994|pp=10, 15}} ओ स्वतन्त्र राज्यसभक राष्ट्रमण्डलमे यूक्रेनक भागीदारीक विरोध केलन्हि, हालाँकि १९९७ कऽ रूसी-यूक्रेनी मैत्री सन्धिक अनुसमर्थनक समर्थन केलन्हि।{{sfn|Derevinskyi|2013|pp=358-359,493}}
चोर्नोविल जोर दऽ कऽ कहलन्हि जे तत्काल अवधिमे क्रीमियाकें लऽ कऽ युद्ध नहि हेतैक;
हुनकर माननाय छल जे आधा सालसँ एक सालक भीतर, क्रीमियाई अलगाववाद लोकप्रियता खो देत आ रूसी कार्य क्रीमियाई अलगाववादीसभक वित्तपोषण आ यूक्रेनक खिलाफ एक सूचना युद्ध अभियान धरि सीमित रहत।
ई दुनू भविष्यवाणिया अन्ततः सटीक साबित हेतैक। हालाँकि, हुनकर ई सेहो माननाय छल जे अलगाववादक खतरा अखन सेहो वास्तविक छल।
हुनकर माननाय छल जे एकर मुकाबला केवल एक एहन रणनीति सँ कएल जा सकैत अछि जे यूक्रेनक रूसीकृत क्षेत्रसभकें एकल अखिल-यूक्रेनी राजनीतिक, आर्थिक आ सामाजिक-सांस्कृतिक वातावरणक दिस धकेलै - जाहि पर कार्रवाई नहि कएल गेल छल।
चोर्नोविल क्रीमियन स्वायत्तताक विरोध केलन्हि जेना कि ई मौजूद छल, जकरा ओ कृत्रिम मानैत छलाह किएक तँ ई हाल ही मे प्रत्यावर्तित क्रीमियन तातार आबादी पर आधारित नहि छल बल्कि रूसिसभ पर आधारित छल जे पैग पैमाना पर द्वितीय विश्व युद्धक बाद पहुँचल छलाह;
ओ ई सेहो सोचलन्हि जे प्रायद्वीपक विशेष स्थिति केवल संघर्षकें रोकि देलक।{{sfn|Derevinskyi|2018|p=51}}
==== अर्थव्यवस्थामे विचार ====
स्वतन्त्रताक पहिल वर्षसभमे तेजी सँ बिगड़ैत अर्थव्यवस्थामे ठीक करब एक अत्यन्त गम्भीर मुद्दा छल।
समस्या पूर्व सोवियत संघक भीतर बदलैत आर्थिक वास्तविकतासभक अनुकूल होयबामे सरकारक विफलता आ आयात कऽ प्रभुत्ववाला यूक्रेनक अर्थव्यवस्थासँ उपजल छल।
हाइपरइन्फ्लेशन शुरू भऽ गेल आ उत्पादकता खसि गेल। ई राजनीतिक आ आर्थिक संकट कयन प्रतिनिधिसभक बीच ई आशङ्का पैदा कऽ देलक जे यूक्रेन जल्दी ही अपन स्वतन्त्रता खो देत;{{sfn|Schmemann|1992|p=10}} एकर विपरीत, चोर्नोविलक माननाय छल जे यूक्रेनक सम्प्रभुता सुनिश्चित करबासँ राजनीतिक आ आर्थिक स्थितिसभमे सुधार हेतैक।
ओ क्रावचुकक विरोध करनाय जारी राखलन्हि, जिनकें सङ्ग ओ तीखी प्रतिद्वंद्विता बनाए रखैत छलाह।{{sfn|Schmemann|1992|p=19}}
स्वतन्त्र व्यापार संघ क्रावचुकक सरकार द्वारा श्रमिकसभक लाभ आ मुआवजाक गारण्टी देबा सँ इनकार करबासँ क्षुब्ध भऽ कऽ २ सितम्बर १९९२ कें व्यापक हड़तालसभ शुरू केलक।
१९८९-१९९१ कऽ हड़तालसभ जका हड़ताल करैवाला पैग पैमाना पर कोयला खनिक छलाह, मुदा पिछली हड़तालसभक विपरीत ओ व्यापक समर्थन हासिल करबामे विफल रहलाह, ई तथ्यकें लाफयेत्ते कॉलेजक प्रोफेसर स्टीफन क्रॉले ई कारण बतवैत छथि जे एकरा स्थानीय, डोनबास-आधारित हड़ताल समितिसभक बदला राष्ट्रव्यापी संघ द्वारा बजाएल गेल छल।
फरबरी १९९३ मे कोयला खनिकसभक सङ्ग कीवक सार्वजनिक परिवहन कर्मचारी सेहो शामिल भऽ गेलाह, एक एहन उपाय जे हड़तालिकें जनताक बीच गहिराई सँ अलोकप्रिय बना देलक।
पिछली हड़तालसभक विपरीत, 'रूख' हड़तालीसभक निन्दा केलक आ सरकारसँ "हड़तालक असली आयोजकसभकें दण्डित करबाक" आह्वान केलक।
चोर्नोविल विशेष रूपसँ स्थिरता सुनिश्चित करबाक लेल राजनीतिक गतिविधि, विशेष रूपसँ हड़तालसभकें कम करबाक तर्क देलन्हि।{{sfn|Crowley|1995|pp=54–55}}
==== १९९४ कऽ चुनावसभ ====
क्रावचुकक सरकार खनिकसभक गुस्साकें रोकबाक लेल १७ जून १९९३ कें सुप्रीम राडाकें भङ्ग कऽ देलक आ संसदीय आ राष्ट्रपति चुनावसभकें जल्दी बजौलक।{{sfn|Zolotariova 2021b}}{{sfn|Stoliarova|Chernova|2021}} चोर्नोविल शुरूमे संसदीय चुनावमे कीव सिट पर चुनाव लड़बाक फैसला केलन्हि, किएक तँ हुनका लगल जे ई हुनका एक राष्ट्रिय व्यक्तिक रूपमे स्थापित करत आ हुनका अपन वैचारिक दृष्टिकें फयलाबक लेल पूरे यूक्रेनक दौरा करबाक अवसर देत।
हुनकर करीबी सहयोगी आ दोस्त मिखाइलो बॉयच्यशिनकें 'रूख' द्वारा ल्वीवक शेवचेंकिव्स्की जिलाक लेल उम्मेदवारक रूपमे नामित कएल गेल छल।
ओही समय बॉयच्यशिन 'रूख' कऽ सचिवालयक अध्यक्ष छलाह, आ अधिक आर्थिक रूपसँ केन्द्रित नीतिक लेल पार्टीक मुख्य पैरोकारसभमे सँ एक छलाह।{{sfn|Olenin|2021}}
१४ वा १५ जनवरी १९९४ कें बॉयच्यशिन कीवमे 'रूख' कऽ चुनाव प्रचार मुख्यालयसँ निकललाह।
बादमे ओही शाम, सशस्त्र व्यक्तिसभ द्वारा हुनकर अपहरण कऽ लेल गेल{{sfn|Zdorovylo|2025}} वा दुई हथियारबन्द व्यक्ति अभियान मुख्यालय भवनमे दाखिल भेल आ बॉयच्यशिनक ठिकानक बारेमे जानऽ चाहलक।{{sfn|Olenin|2021}} ओ तखन सँ नहि देखल गेल छथि, आ मानल जाइत अछि जे हुनकर मृत्यु भऽ चुकल अछि।
बॉयच्यशिनक जबरन गायब होनाय यूक्रेनमे एक महत्वपूर्ण क्षण छल, पत्रकार एंड्री ओलेनिनक अनुसार ई राजनीति सँ प्रेरित गायब होयबा आ हत्यासभक शृङ्खलामे पहिल छल।
बॉयच्यशिनक गायब होयबाक बाद, 'रूख' सामाजिक नीति आ मानवाधिकारसभ पर ध्यान केन्द्रित करबाक पक्षमे एक आर्थिक कार्यक्रमकें काफी हद धरि छोड़ि देत।{{sfn|Olenin|2021}} बॉयच्यशिनक अपहरणक समय, चोर्नोविल दक्षिणी मायकोलाइव ओब्लास्टमे प्रचार कऽ रहल छलाह, आ बॉयच्यशिनक "गायब" होयबा सँ किछु समय पहिने दुनू फोन पर बात केने छलाह।
बॉयच्यशिनक गायब होयबाक चोर्नोविल पर महत्वपूर्ण प्रभाव पड़ल।
ओ बादमे कीवमे एक सिटक बदला ३५७अम चुनावी जिलामे चुनाव लड़बाक विकल्प चुनलन्हि, आ ओ १४ विरोधीसभक खिलाफ ६२.५% भोटक सङ्ग सफलतापूर्वक चुनल गेलाह{{sfn|2nd Verkhovna Rada}}।{{sfn|Harasymiw|Koshelivets|Senkus|2015}}
संसदीय चुनावक नतीजा राष्ट्रपति चुनावमे क्रावचुकक सम्भावनाक लेल खराब संकेत देलक: ७५% आबादी मतदान केलक, जे कम मतदान आ उदासीनताक उम्मीदसभसँ कतौ अधिक छल।
पूर्वी यूक्रेन, जे नव-पुनर्स्थापित कम्युनिस्ट पार्टी ऑफ़ यूक्रेनक उम्मेदवारसभकें चुनलक, आ मध्य आ पश्चिमी यूक्रेनक बीच एक विभाजन विकसित भेल, जतय 'रूख' विशेष रूपसँ नीक प्रदर्शन केलक।
चुनावक बाद ''द न्यूयॉर्क टाइम्स'' कहलक जे पूर्व प्रधान मन्त्री लियोनिद कुचमा आ इवान प्लियुश्च कऽ सङ्ग-सङ्ग चोर्नोविलकें क्रावचुकक एक अपेक्षित प्रतियोगी मानल जाइत छल, जे क्रावचुकक सम्भावित विरोधीसभक रूपमे स्थापित होयबाक बाद महत्वपूर्ण अन्तरसँ जीत हासिल केने छलाह।
चुनावक बाद, क्रावचुक २५ मार्च १९९४ कऽ सम्बोधनमे तर्क देलन्हि जे जून १९९४ कऽ लेल निर्धारित राष्ट्रपति चुनावकें रद्द करबाक आवश्यकता हेतैक आ आर्थिक सुधारसभ आ संगठित अपराधसँ लड़बाक लेल आपातकालीन शक्तिया प्रदान करबाक लेल सुप्रीम राडामे याचिका दायर केलन्हि।{{sfn|Erlanger|1994}}
१२० प्रतिनिधि, जे पैग पैमाना पर राष्ट्रिय-लोकतान्त्रिक विपक्षसँ सम्बन्धित छलाह, क्रावचुककें चुनावसभकें रद्द करबा आ अधिक शक्तिया प्राप्त करबाक हुनकर प्रयाससभमे अपन समर्थन देलन्हि।
'रूख' ई औचित्यक तहत चुनावसभकें स्थगित करबाक क्रावचुकक आह्वानक अनिच्छा सँ समर्थन केलक जे चुनाव कानूनसभमे सुधारक बिना एहन नहि करबासँ राजनीतिक संकट पैदा हेतैक, हालाँकि चोर्नोविल हुनकर शक्तियसभक विस्तारक समर्थन करबा सँ इनकार कऽ देलन्हि आ तर्क देलन्हि जे ओ एकर इस्तेमाल पूर्व कम्युनिस्ट अधिकारीसभकें सशक्त बनाबय आ रूसकें परमाणु हथियार आ काला सागर बेड़ा दुनू सौंपबाक लेल सहमत होयबाक लेल करताह।
चोर्नोविल तर्क देलन्हि जे राष्ट्रपति शक्तियसभक विस्तार करबासँ "कुलीनतन्त्रक एक मूक तानाशाही" कऽ उदय हेतैक।
अन्ततः, कोनो भी प्रस्ताव पारित नहि भेल किएक तँ चुनावक बाद कम्युनिस्टसभ सर्वोच्च राडाक नेतृत्व पर नियन्त्रण कऽ लेलक आ चुनाव स्थगित करबा वा रद्द करबाक कोनो भी प्रयासकें अवरुद्ध कऽ देलक।{{sfn|Kuzio|1996|pp=120–121}}
संसदीय चुनावमे अपन चुनावी सफलताक बावजूद, चोर्नोविल १९९४ कऽ राष्ट्रपति चुनावमे नहि लड़बाक फैसला केलन्हि आ एकर बदला अर्थशास्त्री वलोडिमिर लानोवीक समर्थन केलन्हि,{{sfn|Harasymiw|Koshelivets|Senkus|2015}} जिनकें आर्थिक संकटकें समाप्त करबाक लेल सुधारसभक प्रस्ताव देबाक बाद क्रावचुक द्वारा सरकारसँ हटा देल गेल छल।{{sfn|Erlanger|1994}} पत्रकार आ 'रूख' कऽ सहयोगी तारास ज़दोरोविलो दावी केने छथि जे ई सम्भव अछि जे ई निर्णय हुनकर जीवन आ 'रूख' कऽ भविष्यक डरसँ लेल गेल होइ;
ज़दोरोविलो कऽ अनुसार, चोर्नोविल जेलमे अपन समयक सम्पर्कसभक उपयोग यूक्रेनी माफियाक प्रमुख हस्तीसभसँ गुप्त रूपसँ मिलबाक लेल केलन्हि, जे जिम्मेदारीसँ इनकार केलक आ दावी केलक जे सरकार बॉयच्यशिनक अपहरणक आदेश देने छल।{{sfn|Zdorovylo|2025}} ई आरोपकें २०१३ मे 'रूख' कऽ प्रेस सचिव दिमित्रो पोनोमारचुक दोहरौने छलाह।{{sfn|Olenin|2021}} ज़दोरोविलो ई सेहो कहैत छथि जे क्रावचुकक सरकार चुनावक दौरान 'रूख' कऽ वित्तमे राजनीति सँ प्रेरित जाँच शुरू केलक आ चोर्नोविल आ पार्टीक उच्च-रैंकिंग सदस्य ओलेक्ज़ेंडर लवरिनोविच दुनू कें एक सुरक्षा एस्कॉर्टक तहत राखलक, जे हुनकर बातचीतक निगरानी केलक।{{sfn|Zdorovylo|2025}}
==== दोसर संसदीय कार्यकाल ====
लियोनिद कुचमा चुनावमे क्रावचुककें हरेलन्हि, आ यूक्रेनक दोसर राष्ट्रपति बनलाह।
स्वतन्त्र मीडिया पर कुचमाक बादक कार्रवाई चोर्नोविलकें हुनकर सरकारक प्रमुख आलोचकसभमे सँ एक बना देलक।{{sfn|Marusenko|1999}} यद्यपि कुचमाक जीतक परिणामस्वरूप सत्ता एक व्यक्तिसँ दोसर व्यक्तिमे स्थानान्तरित भऽ गेल, मुदा राजनीतिक स्थितिमे महत्वपूर्ण बदलाव नहि आयल;
देश पूर्व-कम्युनिस्ट ''नोमेनक्लातुरा'' द्वारा नियन्त्रित रहल, जकरा चोर्नोविल १९९६ मे "सत्ताक पार्टी" कऽ रूपमे सन्दर्भित करताह, आ हुनका सँ जुड़ल औद्योगिक कुलीन वर्गसभक एक उभरैत भेल वर्ग।
चोर्नोविल कुलीन वर्गसभक आलोचक छलाह, सैनिकसभ, डाक्टरसभ आ शिक्षकसभकें वेतनक भुगतान नहि करबा, संस्कृति आ विज्ञानक लेल कम धन आ टेलिविज़न प्रोग्रामिंगक खराब गुणवत्ताक लेल हुनका दोषी ठहरबैत छलाह।
ओ कुलीन वर्गसभ पर "गैर-यूक्रेनी यूक्रेन" कऽ भीतर एक निर्दलीय प्रणाली बनबै कऽ प्रयास करबाक आरोप लगौलन्हि, जाहिमे सत्ता एकर बदला एक महानगरीय वित्तीय अभिजात वर्गमे निहित होइत।{{sfn|Derevinskyi|2021|pp=20–21}}
स्वतन्त्र यूक्रेनक लेल संविधानक मसौदा तैयार करबा आ ओकर अनुसमर्थन करबाक प्रक्रिया १९९५ मे शुरू भेल।
चोर्नोविल, यूक्रेनक अधिकांश आन दक्षिणपन्थी आ मध्यमार्गी राजनेतासभक तरह, स्वयंकें कुचमाक सङ्ग गठबन्धनमे पाबलन्हि किएक तँ संसदीय वामपन्थीसभ भूमिक बिक्री आ खरीदकें रोकबा आ सोवियत युगक स्थानीय सरकारी निकायसभक संरक्षणक लेल संवैधानिक लेखसभ पर जोर देलक।
चोर्नोविल २५ मार्च १९९५ कें संकेत देलन्हि जे ओ कुचमाक प्रस्तावित संविधानक समर्थन केने छलाह, हालाँकि पत्रकार यूरी लुकानाव कहैत छथि जे ओ व्यक्त केलन्हि जे एकर अंगीकरण पर 'रूख' कें "एगारह गम्भीर आपत्तिया" छल।{{sfn|Lukanov|2023}}
कुचमाक प्रस्तावित संविधानकें ओलेक्ज़ेंडर मोरोज़ द्वारा एक अत्यधिक-केन्द्रीकृत राज्य बनाबक रूपमे वर्णित कएल गेल छल जाहिमे कार्यपालिकाक लेल मजबूत शक्तिया छल आ एक स्वतन्त्र न्यायपालिकाक अभाव छल।
ओ सबसँ पहिने कुचमाक संविधानकें ई कहैत खारिज कऽ देलन्हि जे मार्चमे "एहन अलोकतान्त्रिक संविधान यूरोपमे कतौ नहि अछि"।
हालाँकि, ओही वर्ष जूनमे, मोरोज़ "संवैधानिक आयोग" कऽ हिस्साक रूपमे कुचमा आ ३८ आन व्यक्तिसभक सङ्ग दोसर संवैधानिक मसौदा तैयार केलन्हि।
ई मसौदाकें बदलामे दाहिना आ मध्य द्वारा ओही कारणसँ खारिज कऽ देल गेल छल जे कारण मोरोज़ पहिल मसौदाकें खारिज केने छलाह।
२४ नवम्बर कें, चोर्नोविल ''चास-टाइम'' समाचार पत्रमे लिखलन्हि जे मसौदा "संसदीय विरोधी" छल आ मसौदा तैयार करैवालासभ पर सुप्रीम राडाकें बाधित करबाक प्रयास करबाक आरोप लगौलन्हि।{{sfn|Lukanov|2023}} अन्ततः २८ जून १९९६ कें एक संविधान अपनाएल गेल, हालाँकि निजी सम्पत्तिक अधिकार, एक एकात्मक राज्यक रूपमे यूक्रेनक पुष्टि आ आत्मनिर्णयक लेल यूक्रेनी लोकसभक अधिकार जका 'रूख' द्वारा समर्थित कयन प्रावधानसभकें नहि अपनाएल गेल।{{sfn|Lukanov|2023}}
संविधानक अलावा, चोर्नोविल १९९४ मे वासिल सिमोनेनको इंटरनेशनल ह्यूमन राइट्स फाउंडेशनक अध्यक्षक रूपमे काम करनाय शुरू केलन्हि।
ओही वर्ष हुनका यूरोप कऽ परिषदक संसदीय सभामे पहिल यूक्रेनी प्रतिनिधिसभमे सँ एकक रूपमे सेहो नियुक्त कएल गेल छल,{{sfn|Fedunyshyn|2019|p=138}} आ यूक्रेनी रेड क्रॉस सोसाइटीक सङ्ग प्रथम चेचन युद्धक दौरान चेचन नागरिकसभकें ५० टन मानवीय सहायताक दानक आयोजन केलन्हि।{{sfn|Pustovhar|2024}} समाचार पत्र ''गाज़ेटा.यूए'' २०१७ मे लिखने छल जे पैट्रिआर्क वलोडिमिरक अन्तिम संस्कारक दौरान चोर्नोविल यूक्रेनी रूढ़िवादी चर्च - कीव पैट्रिआर्कटक समर्थकसभमे सँ छलाह, जिनकें सङ्ग हुनका कैद कएल गेल छल, किएक तँ प्रदर्शनकारीसभ हुनका सेंट सोफिया कैथेड्रलमे दफनेबाक प्रयास केने छल,{{sfn|Gazeta.ua 2017}} हालाँकि यूक्रेनी राष्ट्रिय स्मृति संस्थान इंगित करैत अछि जे एकर बदला ओ दफन जारी रखबाक माँग केने छलाह।{{sfn|Ukrainian Institute of National Memory}} चोर्नोविल अपन राष्ट्रपति पदक शुरुआती वर्षसभमे कयन मौकसभ पर कुचमाक सरकारी पदसभ पर राष्ट्रिय-लोकतान्त्रिक नेतासभक नियुक्तिक लेल प्रशंसा केलन्हि।{{sfn|Bondarenko|2002}} चोर्नोविल १४ सँ १६ सितम्बर १९९४ धरि ओडेसाक सेहो दौरा केलन्हि, जतय ओ 'रूख' कऽ राजनीति आ ऐतिहासिक भूमिका पर ओडेसा नेशनल पॉलिटेक्निक यूनिवर्सिटीमे एक सम्मेलनक मेजबानी केलन्हि।
ओडेसा पॉलिटेक्निकमे चोर्नोविलक भाषण लोकतान्त्रिक मानदण्डसभकें मजबूत करबा आ आर्थिक सुधारसभक माध्यमसँ एक मध्यम वर्गक निर्माणक वकालत केलक।
ओही समय, ओ उभरैत भेल कुलीनतन्त्रक अपन आलोचना जारी राखलन्हि।{{sfn|Honcharuk|2018|p=45}}
१९९७ मे, चोर्नोविल मोरोज़क सङ्ग अपन विवादकें बढ़ा देलन्हि, हुनकर भाषणसभकें "आदिम लोकलुभावनवाद" कऽ रूपमे निन्दा केलन्हि आ यूक्रेनमे राजनीतिक ध्रुवीकरणकें बढ़ाबक लेल हुनका दोषी ठहरौलन्हि।{{sfn|Suspilne 1997}} चोर्नोविल आन मध्य आ पूर्वी यूरोपीय राज्यसभक सङ्ग यूक्रेनी एकीकरणक वकालत सेहो तेजी सँ केलन्हि, बेलारूसी असन्तुष्ट ज़ियानोन पज़नियाकक सङ्ग एक "बाल्टिक-ब्लैक सी यूनियन", वा मिज़्मोरियाक स्थापनाक आह्वान केलन्हि।
ओ अतिरिक्त रूपसँ काला सागरक विसैन्यीकरण आ नाटोमे यूक्रेनी सदस्यताक वकालत केलन्हि।
अमेरिकी विदेश मन्त्री मेडेलीन अलब्राइट, पूर्व ब्रिटिश प्रधान मन्त्री मार्गरेट थैचर आ चेक राष्ट्रपति वाक्लाव हावेल जका पश्चिमी सहयोगीसभ कयन मौकसभ पर चोर्नोविलसँ मुलाकात केलन्हि, आ पश्चिमी नेतासभ द्वारा यूक्रेनक पैग पैमाना पर पूर्व कम्युनिस्ट नेतृत्वक तुलनामे हुनका तेजी सँ अधिक भरोसेमन्द वार्ताकारक रूपमे मानल जेबा लागल।{{sfn|Bila|2021}} चोर्नोविल एक समर्पित अटलांटिसवादी छलाह, आ ओ यूक्रेनक नाटो आ [[यूरोपीय संघ]] दुनूक सदस्य बनबाक वकालत केलन्हि।
ओ यूक्रेनकें यूरोपीय एकीकरणक लेल अभिन्न मानलन्हि।{{sfn|Derevinskyi|p=118}}
मुट्ठी भरि आन राजनेतासभक सङ्ग, चोर्नोविल १९९७ मे चेचन गणराज्य इचकेरियाक राष्ट्रपतिक रूपमे असलान मस्खादोवक उद्घाटनमे भाग लेलन्हि।{{sfn|Ukraina Moloda 2011}} 'रूख' ओही वर्ष अक्टुबरमे औपचारिक रूपसँ कुचमाक शासनक विरोधमे स्वयंकें घोषित केलक।{{sfn|Gawdiak|2003|p=7}}
==== १९९८ कऽ चुनावसभ ====
चोर्नोविल फेरसँ १९९८ कऽ संसदीय चुनावमे 'रूख' कऽ नेतृत्व केलन्हि, ई बेर पार्टीक आनुपातिक प्रतिनिधित्व सूचीमे पहिल उम्मेदवारक रूपमे चलि रहल छलाह।{{sfn|3rd Verkhovna Rada}} चुनावक दौरान, 'रूख' संघवाद पर अपन रुख बदलि लेलक, चोर्नोविल तर्क देलन्हि जे यूक्रेनकें एक संघीय गणराज्य बनबाक लेल आह्वान "कबीला संघवाद" छल।{{sfn|Semkiv|2014}} चोर्नोविलक सङ्ग वलोडिमिर चेर्नियाक, विदेश मन्त्री हेनादिय उदोवेंको, ड्रेच आ पर्यावरण मन्त्री यूरी कोस्टेंको प्रमुख पार्टी-सूचीक उम्मेदवारसभक रूपमे, क्रीमियन तातार कार्यकर्ता मुस्तफा दज़ेमिलेवक सङ्ग शामिल भेल।
'रूख' चुनाव लड़बाक लेल कोनो आन दलक सङ्ग गठबन्धन नहि केलक, हालाँकि एकर उम्मेदवारसभमे गैर-सरकारी संगठनसभ जेना कि 'प्रोस्विता' आ 'यूक्रेनी महिला संघ' कऽ सदस्य शामिल छलाह।
पार्टी सामान्य रूपसँ वामपन्थक खिलाफ प्रचार केलक।{{sfn|Gawdiak|2003|p=7}} चोर्नोविल वामपन्थी आ दक्षिणपन्थी 'कांग्रेस ऑफ यूक्रेनी नेशनलिस्ट्स' कऽ खिलाफ गठबन्धन बनबै कऽ लेल सभ राष्ट्रिय-लोकतान्त्रिक दलसभक आह्वान केलन्हि, साथ ही कुचमा-समर्थक पीपुल्स डेमोक्रेटिक पार्टी आ 'सोशल डेमोक्रेटिक पार्टी ऑफ यूक्रेन (यूनाइटेड)' कऽ सङ्ग एक महागठबन्धनक सेहो तर्क देलन्हि।{{sfn|Ukraina Moloda 2011}} कोनो दल चोर्नोविलक गठबन्धनक अनुरोधसभ पर सहमति नहि देलक।{{sfn|Smiian|2017}}
यद्यपि ओ सुप्रीम राडामे दोसर सबसँ पैग पार्टी छलाह, परिणाम 'रूख' कऽ लेल सकारात्मक छल, जे १९९४ कऽ तुलनामे अपन सिटसभ दुगुनी कऽ लेलक।{{sfn|Bilyk|2019|p=39}} सामान्य रूपसँ दक्षिणपन्थीसभक लेल, हालाँकि, चुनाव निराशाजनक छल, किएक तँ केवल 'रूख' पार्टी-सूची प्रतिनिधित्वक लेल ४% कऽ सीमा पार केलक आ सामान्य रूपसँ दक्षिणपन्थीसभ २०-२५% सिटसभक अपन पारम्परिक परिणामसँ कम प्रदर्शन केलक।{{sfn|Birch|Wilson|1999|p=280}} 'रूख' चुनावक बाद अवैधक रूपमे चुनाव परिणामसभकें चुनौती देबाक अपन इरादाक घोषणा केलक।
यूक्रेनक कम्युनिस्ट पार्टी फेरसँ सुप्रीम राडामे सबसँ पैग पार्टी बनि गेल, जाहिमे वामपन्थी दलसभ बहुमत बनौलक।
हालाँकि ओ नोट केलन्हि जे परिणाम दक्षिणपन्थीसभक लेल पिछला चुनाव जतबा खराब नहि छल,{{sfn|Gawdiak|2003|p=5}} चोर्नोविल अभियानसँ थकि चुकल छलाह आ लगातार थकल होयबाक सार्वजनिक छवि प्राप्त केलन्हि।{{sfn|Smiian|2017}} ओही समय, ओ 'चास-टाइम' आ नीतिक बीच प्रतिबद्धतासभकें सन्तुलित करबाक कारण प्रतिदिन पाँच घन्टासँ अधिक नहि सुतैत छलाह।
ल्वीव ओब्लास्टमे, हुनकर पारम्परिक समर्थन आधार आ पूरे यूक्रेनमे भेल निजीकरणक खिलाफ एक होल्डआउटमे, 'रूख' कऽ सरकारकें एग्रेरियन पार्टी द्वारा बदलि देल गेल छल, जकर तहत किकबैक, मनी लॉन्ड्रिंग आ व्यापारिक विवादसभक परिणामस्वरूप हिंसासँ जुड़ल राजनीतिक घोटाला आम भऽ गेल छल।{{sfn|Kushnir|2011}}
==== नवम कांग्रेस, १९९९ राष्ट्रपति चुनाव, 'रूख' मे विभाजन ====
१२ सँ १३ दिसम्बर १९९८ धरि आयोजित 'रूख' कऽ नवम कांग्रेसमे, चोर्नोविल १९९९ कऽ राष्ट्रपति चुनावक लेल पार्टीक रणनीतिक घोषणा केलन्हि।
"फॉरवर्ड्स, टू द ईस्ट" नामक, एहिमे पूर्वी आ दक्षिणी यूक्रेनक आबादी पर अधिक ध्यान केन्द्रित करबाक आह्वान कएल गेल छल, जखन कि यूक्रेनीक सङ्ग सह-आधिकारिक भाषाक रूपमे रूसीक स्थापनाक लेल अपन विरोध बनाए राखलक।{{sfn|Adamovych|2018|p=24}}
ओही कांग्रेसमे, चोर्नोविल १९९९ कऽ चुनावमे दोसर बेर राष्ट्रपति पदक चुनाव लड़बाक अपन इरादाक घोषणा केलन्हि।
चोर्नोविल आ हेनादिय उदोवेंको राष्ट्रपति पदक लेल नामांकित होयबावाला 'रूख' कऽ दुई प्राथमिक उम्मेदवार छलाह;
अन्तिम निर्णय बादक तारीखमे लेल जेबाक छल।{{sfn|Hai-Nyzhnyk|2012}} केन्द्र-दक्षिणपन्थी रिफॉर्म्स एंड ऑर्डर पार्टीक नेता विक्टर पिन्ज़ेनिकक अनुसार, ओ आ चोर्नोविल यूक्रेनक नेशनल बैंकक गवर्नर विक्टर युशचेंकोकें १९९९ मे राष्ट्रपति पदक लेल दौड़बा लेल मनाबक सेहो प्रयास केलन्हि।{{sfn|Espreso TV 2018}}
ई समय धरि, 'रूख' कऽ ओ सदस्यसभक बीच विभाजन तेजी सँ स्पष्ट भऽ रहल छल जे चोर्नोविलकें एक पुरान शख्सियत मानैत छलाह आ ओ जे हुनकर समर्थन करैत छलाह।
पार्टीक भीतर चोर्नोविलक विरोधीसभ हुनका अति-सत्तावादी, पार्टी नियमसभक अनादर करैवाला{{sfn|Woronowycz 1999a|p=1}} आ कुचमाक बहुत करीब मानलन्हि;{{sfn|Ovsiienko|2022|p=146}} चोर्नोविलक समर्थक सेहो हुनकर विरोधीसभकें कुचमाक बहुत करीब मानलन्हि{{sfn|Ovsiienko|2022|p=146}} आ पैसावाला हितसभ द्वारा समर्थित मानलन्हि।{{sfn|Woronowycz 1999a|p=3}} यूक्रेनी इतिहासकार पावलो हाई-न्यज़्न्यक कहने छथि जे चोर्नोविल जनवरी १९९९ मे राष्ट्रपति पदक नामाङ्कनसँ अपन नाम वापस लऽ लेलन्हि{{sfn|Hai-Nyzhnyk|2012}} आ जेम्सटाउन फाउंडेशनक अनुसार ओ उदोवेंकोक समर्थन केलन्हि,{{sfn|Jamestown Foundation 1999}} हालाँकि चोर्नोविलक बेटा तारास एकर विरोध करैत कहने छथि जे ओ अपन मृत्यु धरि राष्ट्रपति पदक लेल प्रचार कऽ रहल छलाह।{{sfn|Khalupa|2004}}
ई विभाजन फरबरी १९९९ मे अपन चरम पर पहुँचि गेल।
यूरी कोस्टेंको 'रूख' कऽ एक दलक नेतृत्व करैत १७{{sfn|Woronowycz 1999a|p=1}} वा १९ फरबरी{{sfn|Koshiw|1999}} कऽ संसदीय बैठकमे चोर्नोविलकें नेताक पदसँ हटाबक घोषणा केलन्हि, आ २७ फरबरी कें अपन समर्थकसभक बैठकमे स्वयंकें पार्टीक नेता घोषित केलन्हि।{{sfn|Woronowycz 1999a|p=1}} चोर्नोविल २२ फरबरीक एक प्रेस कॉन्फ्रेंसमे जवाब देलन्हि जतय ओ हुनकर तुलना स्टेट कमेटी ऑन द स्टेट ऑफ़ इमरजेंसीसँ केलन्हि, जे १९९१ कऽ सोवियत तख्तापलटक नेतृत्व केने छल आ हुनका पर यूक्रेनी सरकारसँ प्रति महिना $४०,००० लेबाक, 'रूख' कार्यालयसँ ४,००० रिव्निया लेबाक आ 'रूख' पीपुल्स डिप्टी ओलेह इश्चेंकोसँ दस लाख डॉलरक रिश्वत लेबाक आरोप लगौलन्हि।
''कीव पोस्ट'' कऽ उप सम्पादक जारोस्लाव कोशिव २५ फरबरीक एक राय लेखमे लिखने छलाह जे कोस्टेंकोक दलबदलक बाद केवल १७ प्रतिनिधि ही चोर्नोविलक प्रति वफादार रहलाह।{{sfn|Koshiw|1999}}
'रूख' सँ जुड़ल कयन समाचार पत्र ई झगड़ासँ विभाजित भऽ गेल;
११ चोर्नोविलक समर्थन केलक, जखन कि पाँच कोस्टेंकोक समर्थन केलक।
''दज़ेरकालो त्ज़न्ह्या'' एक स्वतन्त्र रुख अपनायलक, मुदा सामान्य रूपसँ कुचमा आ राष्ट्रपति पदक उम्मेदवार येवहेन मार्चुकक सङ्ग विभाजनक लेल चोर्नोविलकें दोषी ठहरौलक।{{sfn|Ovsiienko|2022|p=145}} चोर्नोविल आ हुनकर अनुयायी विभाजनक बाद कोस्टेंकोक गुटक प्रति तिरस्कारपूर्ण छलाह;
लेस् तनयुक कहलन्हि जे "ई ओ लोक छथि जे अखन अपन मर्सिडीज पाबय आ अपन डाचा बनाबक लेल अधिक चिन्तित छथि", जखन कि चोर्नोविल कोस्टेंकोक अधिग्रहणक प्रयासकें "पार्टीक निजीकरण" बतौलन्हि आ कुचमा आ सरकारकें विभाजनकें व्यवस्थित करबाक लेल दोषी ठहरौलन्हि।{{sfn|Woronowycz 1999a|p=3}}
चोर्नोविलक मौतसँ जुड़ल २०१२ कऽ अदालती कार्यवाहीमे, उदोवेंको गवाही देलन्हि जे फरबरी १९९९ मे रूसी संघीय सुरक्षा सेवा (FSB) द्वारा नियोजित एक यूक्रेनी नागरिक व्याचेस्लाव बाबेन्को हुनका सँ सम्पर्क केने छलाह।
उदोवेंकोक अनुसार, बाबेन्को हुनका चेतावनी देने छलाह जे रूसी खुफिया एजेन्सीसभकें शामिल करैत चोर्नोविलक जीवन पर एक प्रयास हेतैक।
चोर्नोविल बाबेन्कोक चेतावनीकें डराबय-धमकाक प्रयास बता कऽ खारिज कऽ देलन्हि।
चोर्नोविलक मौतक जाँच करबाक काम सौंपल गेल आन्तरिक मामलासभक मन्त्रालयक एक कर्मचारी मायकोला स्टेपनेन्को बाबेन्कोकें एक एहन व्यक्तिक रूपमे उल्लेख केलन्हि जकरा चोर्नोविलक दैनिक दिनचर्या आ यात्रा योजनासभक पर्याप्त ज्ञान छल।{{sfn|Ukrainska Pravda 2012}}
चोर्नोविल २४ फरबरी कें 'रूख' कऽ संसदीय गुटक नाम बदलिकऽ "पीपुल्स मूवमेंट ऑफ यूक्रेन - 1" कऽ देलन्हि।
२८ फरबरी कें, कोस्टेंकोक समर्थक 'रूख' कऽ दशम कांग्रेसक रूपमे सन्दर्भित केलक, जकर दौरान ओ घोषणा केलन्हि जे चोर्नोविलकें आधिकारिक तौर पर नेताक पदसँ हटा देल गेल अछि आ पार्टीक विरोधक अवधिकें "समान भागीदारी" मे सँ एक द्वारा बदलि देल जाएत।
चोर्नोविलक अनुयायीसभक एक कांग्रेस, जकरा चोर्नोविल द्वारा नवम कांग्रेसक "दोसर चरण" कऽ रूपमे सन्दर्भित कएल गेल छल, ७ मार्च कें आयोजित कएल गेल छल आ एहिमे 'रूख' विधानसभाक ५२० प्रतिनिधि भाग लेने छलाह, जे पार्टीक क़ानूनक तहत दुई-तिहाई आवश्यकतासँ अधिक छल।{{sfn|Ovsiienko|2022|pp=147–148}}
== मृत्यु आ अन्तिम संस्कार ==
२४ मार्च १९९९ कें, चोर्नोविल किरोवोह्राद शहरमे एक अभियान कार्यक्रममे छलाह, वा तँ अपन लेल वा उदोवेंकोक लेल।{{sfn|Woronowycz 1999b|p=1}} किरोवोह्रादमे रहैत, ओ एक साक्षात्कार देलन्हि जतय ओ ई विश्वास व्यक्त केलन्हि जे यूक्रेनक वित्तीय आ संगठित अपराध कुल एकरा नष्ट करबाक आ वित्तीय पूँजीक आउर संचयकें सुरक्षित करबाक प्रयासमे 'रूख' कें लक्षित केने छल।
ओ आगू दावी केलन्हि जे कुचमा केवल अपन विरोधीसभक हत्या कऽ कऽ वा हुनका एक-दोसरक खिलाफ कऽ कऽ ही जीत सकैत छलाह।
हुनकर आखिरी फोन कॉलक विवरण विवादित अछि; हुनकर बहिन वेलेंटीना कहने छथि जे ओ हुनका जन्मदिनक शुभकामना देलन्हि आ 'रूख' कऽ विभाजनकें "हमरासभक पाछा" बतौलन्हि,{{sfn|Fedunyshyn|2019|pp=138–139}} जखन कि कोस्टेंको आरोप लगौलन्हि जे ओ संकेत देलन्हि जे ओ अपन मन बदलि लेलन्हि अछि आ राष्ट्रपति पदक लेल उदोवेंकोक बदला हुनकर समर्थन करऽ चाहैत छथि।{{sfn|Perevozna|2007}}
२५ मार्च १९९९ कऽ मध्यरात्रिसँ ठीक पहिने,{{sfn|Harasymiw|Koshelivets|Senkus|2015}} चोर्नोविल किरोवोह्रादसँ कीव घुरि रहल छलाह, हुनकर सङ्ग सहयोगी येवहेन पावलोव आ 'रूख' कऽ प्रेस सचिव दिमित्रो पोनोमारचुक छलाह।
बोरिस्पिलसँ पाँच किलोमीटर दूर, १४० किमी/घन्टाक गति सँ यात्रा करैत,{{sfn|Yasynskyi|2021}} चोर्नोविलक टोयोटा कोरोला अनाज लऽ जा रहल एक कामाज़ लॉरीसँ टकरा गेल, जे राजमार्ग पर एक मोड़ पर रुकि रहल छल।
चोर्नोविल आ पावलोव दुनूक मौके पर ही मौत भऽ गेल, जखन कि पोनोमारचुककें गम्भीर चोटसभक सङ्ग अस्पतालमे भर्ती कराएल गेल छल।{{sfn|Karatnycky|2024|p=45}}
चोर्नोविलक अन्तिम संस्कार २९ मार्च कें कीवक सिटी टीचर्स हाउसमे आयोजित कएल गेल छल,{{sfn|Woronowycz 1999b|p=1}} जाहिमे एक जुलूस बैकोव कब्रिस्तानमे हुनका दफनेबा सँ पहिने सेंट वलोडिमिरक कैथेड्रलक यात्रा कऽ रहल छल।{{sfn|Harasymiw|Koshelivets|Senkus|2015}}{{sfn|Woronowycz 1999b|p=4}} ''[[द गार्जियन]]'' बतौलक जे "दशौ हज़ार यूक्रेनियन" मौजूद छलाह;{{sfn|Marusenko|1999}} मिलिशिया १०,००० कऽ आँकड़ाक दावी केलक;
जखन कि ''द यूक्रेनी वीकली'' लिखलक जे लगभग ५०,००० लोक "ओ अन्तिम संस्कारमे शामिल भेल जकरा कयन लोक ई शहर [कीव] मे अखन धरिक सबसँ पैग अन्तिम संस्कार मानैत अछि"।
हुनका राज्य सम्मान गार्डक सङ्ग-सङ्ग एक सैन्य ऑर्केस्ट्रा सेहो देल गेल छल।
यूक्रेनक अधिकांश राजनीतिक अभिजात वर्ग अन्तिम संस्कारमे मौजूद छलाह, जाहिमे क्रावचुक, कुचमा, प्रधान मन्त्री वालेरी पुस्टोवोइटेंको, आ सुप्रीम राडाक अध्यक्ष ओलेक्ज़ेंडर टकाचेंको, साथ ही कयन पूर्व असन्तुष्ट आ कम्युनिस्ट पार्टी आ प्रोग्रेसिव सोशलिस्ट पार्टी ऑफ़ यूक्रेनक उल्लेखनीय अपवादसभक सङ्ग लगभग सभ राजनीतिक दलसभक नेता शामिल छलाह।{{sfn|Woronowycz 1999b|p=1, 4}}
=== षड्यंत्रक सिद्धान्त आ जाँच ===
चोर्नोविलक मृत्युमे यूक्रेनी सरकारक भागीदारीक सन्देह लगभग तुरन्त उभरि आयल,{{sfn|archives.gov.ua}} जे चोर्नोविलक विवादास्पद प्रकृति आ आगामी राष्ट्रपति चुनावसँ भड़क गेल छल।
आन्तरिक मामलासभक मन्त्री यूरी क्रावचेंको चोर्नोविलक मृत्युक शामकें एक टेलिविज़न भाषणमे कहलन्हि जे चोर्नोविलक मृत्युक जाँचमे हत्या पर विचार नहि कएल जाएत।
हुनकर दफनसँ पहिने, टैन्युक आ क्रिश्चियन डेमोक्रेटिक पार्टीक डिप्टी विटाली ज़ुरावस्की दुनू आरोप लगौलन्हि जे चोर्नोविलक हत्या कऽ देल गेल छल, जखन कि पत्रकार सेरही नाबोका उल्लेख केलन्हि जे हुनकर मृत्युक परिस्थितिया सोवियत नेतासभक राजनीतिक विरोधीसभक आन सन्दिग्ध मौतसभक समान छल।{{sfn|Woronowycz 1999c|p=5}} लॉरी चालक पर शुरूमे लापरवाहीक आरोप लगाएल गेल छल,{{sfn|Karatnycky|2024|p=45}} मुदा एक महिनाक भीतर ओकरा आम माफी दऽ देल गेल,{{sfn|archives.gov.ua}} आ लॉरीक एक यात्रीक अस्पष्ट परिस्थितिसभमे मृत्यु भऽ गेल।{{sfn|Istorychna Pravda 2017}} करतनीकी, कुचमाक १९९९ कऽ अभियानक एक अनाम सदस्यक हवाला दैत, नोट करैत छथि जे कुचमाक आन गैर-कम्युनिस्ट प्रतिद्वन्द्वी हुनकर खिलाफ गठबन्धन बनबामे विफल रहलाह, जकर कारण अन्ततः हुनकर जीत भेल;{{sfn|Karatnycky|2024|pp=46–47}} यूक्रेनी राजनीतिक वैज्ञानिक तारास कुज़ियो ओहिना चोर्नोविलक मृत्युक बाद कुचमा आ येवहेन मार्चुककें राष्ट्रपति पदक लेल एकमात्र गम्भीर गैर-वामपन्थी दावेदारसभक रूपमे वर्णित केलन्हि।{{sfn|Kuzio|2007|p=34}}
चोर्नोविलक मृत्युक जाँच करबाक पहिल प्रयास अप्रैल १९९९ मे एक सुप्रीम राडा आयोगक सङ्ग शुरू भेल।{{sfn|BBC News 1999}} २००४-२००५ कऽ ऑरेंज क्रान्तिक बाद, कुचमाक उत्तराधिकारी विक्टर युशचेंको घोषणा केलन्हि जे २३ अगस्त २००६ कें चोर्नोविलक एक प्रतिमाक उद्घाटन समारोहमे चोर्नोविलक मौतक परिस्थितिसभक जाँच फेरसँ शुरू कएल जाएत।{{sfn|BBC News Ukrainian 2006}} ६ सितम्बर २००६ कें, आन्तरिक मामलासभक मन्त्री यूरी लुट्सेंको घोषणा केलन्हि जे चोर्नोविलक हत्या कऽ देल गेल छल आ एकरा साबित करैवाला सबूत अभियोजक जनर लकें सौंपि देल गेल छल।{{sfn|Radio Ukraine 2006}}
अभियोजक जनरल ऑलेक्ज़ेंडर मेदवेदको मामलाक बारेमे लुट्सेंकोक बयानसभकें "हल्के ढंगसँ, अव्यवसायिक" बता कऽ आलोचना केलन्हि, आ आरोप लगौलन्हि जे जानकारी एक एहन व्यक्तिसँ आयल अछि जकरा धोखाधड़ीक लेल दोषी ठहराएल गेल अछि आ जकर लेल इंटरपोल नोटिस जारी कएल गेल छल।{{sfn|Yakhno|2006}} तखन सँ, चोर्नोविलक मृत्युक जाँचकें बेर-बेर बन्द कएल गेल अछि आ बिना ई निष्कर्ष निकालने फेरसँ खोलल गेल अछि जे चोर्नोविल एक हत्याक साजिशक शिकार छलाह वा एक साधारण कार दुर्घटनाक।
बोरिस्पिल डिस्ट्रिक्ट कोर्ट घोषणा केलक जे जनवरी २०१४ मे कोनो हत्याक साजिश मौजूद नहि छल आ मामला बन्द कऽ देलक, मुदा मार्च २०१५ धरि ई फेरसँ अभियोजक जनरलक कार्यालय द्वारा जाँचक विषय छल।{{sfn|Harasymiw|Koshelivets|Senkus|2015}} २०१९ धरि, मामला जाँचक अधीन रहल।{{sfn|Bellezza|2019|p=104}}
== विरासत ==
जीवनकालमे, चोर्नोविल एक अत्यन्त विवादास्पद व्यक्ति रहलाह। १९९१ कऽ चुनावमे हुनकर विरोधीसभमे सँ एक, वलोडिमिर ह्रीनीव १९९२ मे कहने छलाह जे मतदातासभकें चोर्नोविलक राष्ट्रवादी दृष्टिकोणक अविश्वास आ ई विश्वास जे ओ यहूदी-विरोधी आ रूसी-विरोधी छलाह, कऽ कारण क्रावचुकक समर्थन करबाक लेल लुभाएल गेल छल;
चोर्नोविल ई दावीसभकें खारिज केलन्हि, दावी केलन्हि जे "रोजमर्राक जीवनमे कोनो यहूदी-विरोध नहि अछि" आ ई देखैत जे ल्वीवक अधिकांश जातीय-रूसी आबादी यूक्रेनी स्वतन्त्रताक समर्थन केने छल।{{sfn|Clarity|1992}} UHS कऽ सह-नेतक रूपमे, चोर्नोविल आ पार्टीक आन नेतासभक अधिक कट्टरपन्थी कम्युनिस्ट-विरोधी दृष्टिकोण सेंट्रल यूरोपियन यूनिवर्सिटीक मारियाना कोलिनचॉकक अनुसार, पार्टीमे अतिवादक लेबल लऽ आयल।{{sfn|Kolinchak|2007|p=5}} दहिना दिस, अधिक कट्टरपन्थी राष्ट्रवादीसभ, जेना कि ज़ेनोविय क्रासिव्स्की, राजनीतिक आदर्शक रूपमे स्वतन्त्रताकें तुरन्त अपनाबक बदला, १९८० कऽ दशकक अन्तमे सोवियत राजनीतिक संरचनासभक भीतर काम करबाक लेल चोर्नोविल आ लुक्यानेंकोक आलोचना केलन्हि।{{sfn|Kuzio|1997|p=223}} 'रूख' कऽ भीतर, एक सत्तावादी नेताक रूपमे चोर्नोविलक धारणासभक कारण दुई विभाजन (१९९३ आ १९९९ मे) भेल।{{sfn|Parfionov|1999|p=77}}
''द गार्जियन'' कऽ एक पत्रकार पीटर मारुसेंको चोर्नोविलक अन्तिम संस्कारक रिपोर्टिंग करैत समय तर्क देलन्हि जे यूक्रेनी इतिहासमे हुनकर योगदानकें कयन यूक्रेनियनसभ द्वारा हुनकर मृत्युक बाद धरि मान्यता नहि देल गेल छल।{{sfn|Marusenko|1999}} २०१७ कऽ अपन पुस्तक ''द नियर एब्रॉड'' मे, प्रोफेसर ज़बिग्न्यू वोज्नोव्स्की चोर्नोविलकें २०अम सदीक शुरुआती आ मध्यक राष्ट्रवादी नेता स्टीफन बांदेराक विपरीत "यूक्रेनक अधिक समावेशी दृष्टि, स्पष्ट रूपसँ यूरोपीय समर्थक आ कानूनक शासन आ संसदीय लोकतन्त्रक प्रति प्रतिबद्धतासँ एकजुट" कऽ रूपमे वर्णित केलन्हि, आ कहलन्हि जे २०१३-२०१४ कऽ यूरोमैडन विरोध प्रदर्शनसभक दौरान चोर्नोविलक एक पैग पोस्टर मौजूद छल।{{sfn|Wojnowski|2017|pp=207–208}} वोज्नोव्स्की चोर्नोविलक "सुधारवादी देशभक्ति" कऽ विचारधाराकें परिभाषित केलन्हि अछि, जे यूक्रेनकें सुधारसभक पालन करबा आ मध्य यूरोपक सङ्ग ऐतिहासिक सम्बन्धसभकें बनाए रखबाक वकालत करैत अछि, जे कि यूरोमैडन आ ऑरेंज क्रान्तिक बाद यूक्रेनी समाजमे फैलि गेल।{{sfn|Wojnowski|2017|p=212}}
अधिक आलोचनात्मक रूपसँ, दार्शनिक आ लेखक पेट्रो क्रालियुक द्वारा २०१७ कऽ 'रेडियो लिबर्टी' लेखमे चोर्नोविल पर "रोमांटिसिज्म" कऽ बदला राजनीतिक वास्तविकतासभकें नज़रअन्दाज़ करबा आ नीतिक प्रति एक भोला रवैया रखबाक आरोप लगाएल गेल अछि।
विशेष रूपसँ, क्रालियुक १९९१ कऽ चुनावमे हारक बाद क्रावचुकक सङ्ग काम करबा सँ इनकार करबा आ संघवादमे चोर्नोविलक विश्वासकें रचनात्मक नहि मानैत छथि।{{sfn|Kraliuk|2017}}
एक यूक्रेनी राज्यकें फेरसँ स्थापित करबामे हुनकर महत्वक मान्यतामे, चोर्नोविलकें २००० मे मरणोपरान्त यूक्रेनक हीरोक उपाधिसँ सम्मानित कएल गेल छल।{{sfn|Ukrainian Institute of National Memory 2017}} हुनका १९९६ मे हुनकर खोजी पत्रकारिता, विशेष रूपसँ हुनकर ''समिज्दात'' कऽ लेल शेवचेंको राष्ट्रिय पुरस्कारसँ सेहो सम्मानित कएल गेल छल,{{sfn|Hrytsenko}} आ १९९७ मे ऑर्डर ऑफ प्रिंस यारोस्लाव द वाइजसँ सम्मानित कएल गेल छल।{{sfn|Kherson Oblast Universal Library 2024}} हुनका दुई बेर सर्वकालिक दस सबसँ लोकप्रिय यूक्रेनियनसभमे स्थान देल गेल अछि।
२००८ कऽ ''वेलीकी उक्रेन्त्सी'' पोलमे, हुनका यूक्रेनक सातम् सबसँ लोकप्रिय व्यक्तिक रूपमे स्थान देल गेल छल, जाहिमे २.६३% सर्वेक्षणवाला व्यक्ति हुनका सर्वकालिक महान यूक्रेनीक रूपमे नामित केने छलाह।{{sfn|Inter 2008}} २०२२ कऽ "पीपुल्स टॉप" पोलमे, ओ नौम सबसँ लोकप्रिय यूक्रेनी छलाह, जाहिमे पिछला मतदानसँ संकेत भेटल छल जे हुनकर समर्थन २०१२ मे ३.५% सँ बढ़ि कऽ २०२२ मे ८.७% भऽ गेल छल।{{sfn|People's Top 2022}}
२००३ मे, यूक्रेनक नेशनल बैंक चोर्नोविलकें समर्पित २ रिव्नियाक नाममात्रक सङ्ग एक स्मारक सिक्का जारी केलक।{{sfn|National Bank of Ukraine}} २००९ मे, चोर्नोविलकें समर्पित एक यूक्रेनी स्टैम्प जारी कएल गेल छल।{{sfn|Ukrinform 2008}}
== सन्दर्भ सामग्रीसभ ==
{{notelist}}
{{reflist|colwidth=20em}}
=== पुस्तकें ===
{{refbegin}}
* {{Cite book |last=Adamovych |first=Serhii |title=Чорноволівські читання: Матеріали VI Всеукраїнської наукової конференції |date=14 March 2020 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=8–12 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 6th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Ставлення Народного Руху України до національних меншин напередодні здобуття державної незалежності |trans-chapter=Attitude of the People's Movement of Ukraine towards national minorities on the eve of the attainment of state independence|url=https://www.academia.edu/127917089/%D0%A7%D0%BE%D1%80%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%BB%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D1%87%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_v%D0%B0%D1%82%D0%B5%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D0%B8_VI_%D0%92%D1%81%D0%B5%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D1%97_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D1%97_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%97_%D0%9A%D0%B8%D1%97%D0%B2_14_%D0%B1%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%B7%D0%BD%D1%8F_2020_%D1%83%D0%BF%D0%BE%D1%80%D1%8F%D0%B4_%D0%92_%D0%A4_%D0%94%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%B2%D1%96%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%9A%D0%B8%D1%97%D0%B2_%D0%91%D0%B5%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B4%D0%B8_2020_150_%D1%81}}
* {{Cite book |last=Bazhan |first=Oleh |title=Чорновілські читання. Візія майбутнього України: Матеріали III і IV наукових конференцій, присвячених 80-й річниці з дня народження Вячеслава Чорновола |publisher=Beskydy |year=2018 |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv, Ternopil |pages=31–36 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: a Vision of Ukraine's Future: materials of the third and fourth scientific conferences celebrating the 80th birth anniversary of Viacheslav Chornovil |chapter=Вячеслав Чорновіл як об'єкт секретної справи КДБ «Блок» |trans-chapter=Viacheslav Chornovil as an object of the KGB's secret 'Bloc' case|url=https://shron2.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Chornovolivski_chytannia_Viziia_maibutnoho_Ukrainy_Materialy_III_i_IV_naukovykh_konferentsii_prysvia.pdf}}
* {{Cite book |last=Bilyk |first=Yaroslav |title=Чорноволівські читання: Матеріали V Всеукраїнської наукової конференції |date=15 March 2019 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=14–18 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 5th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Мовна політика в діяльності лідерів НРУ |trans-chapter=Language politics in the activities of the leaders of the NRU}}
* {{Cite book |last=Chornovil |first=Viacheslav |title=Вячеслав Чорновіл. Твори в десяти томах. Том 5. публіцистика, документи, матеріали «Справи No.196» (1970–1984) |publisher=Smoloskyp |year=2007 |isbn=978-966-7332-87-7 |editor-last=Chornovil |editor-first=Valentyna |location=Kyiv |page=911 |language=uk |trans-title=Viacheslav Chornovil: Works in Ten Books. Book 5: Publications, Documents, and Materials of "Case No. 196" (1970–1984)}}
* {{Cite book |last=Chornovil |first=Viacheslav |title=Вячеслав Чорновіл. Твори в десяти томах. Том 6. Документи та матеріали (листопад 1985 – квітень 1990) |publisher=Smoloskyp |year=2009 |isbn=978-966-2164-07-7 |editor-last=Chornovil |editor-first=Valentyna |location=Kyiv |pages=1051 |language=uk |trans-title=Viacheslav Chornovil: Works in Ten Books. Book 6: Documents and Materials (November 1985–April 1990)}}
* {{Cite book |last=Chornovil |first=Viacheslav |title=Шлях до незалежності: суспільні настрої в Україні кін. 80-х рр. ХХ ст. Документи і матеріали. До 20-ї річниці незалежності України |publisher=[[Institute of History of Ukraine]] |year=2011 |isbn=978-966-02-5425-1 |editor-last=Smoliy |editor-first=Valeriy |editor-link=Valeriy Smoliy |location=Kyiv |pages=81–83 |language=uk |trans-title=Path to Independence: Public attitudes in late 1980s Ukraine: Documents and Materials: to the 20th anniversary of Ukrainian independence |chapter=Лист-відповідь В. Чорновола «Ось же вона, охоронна журналістика!» Любомирі Петрівні та Миколі Яковичу (авторам статті «Під маскою борців за гласність» / Вільна Україна, 20.12.1987 р.) |trans-chapter=V. Chornovil's letter response "Here it is, secure journalism!" to Lyubomira Petrivna and Mykola Yakovych (authors of the article "Under the Mask of Fighters for Glasnost" / Free Ukraine, 20.12.1987)}}
* {{Cite book |last=Danylenko |first=Viktor |title=Чорноволівські читання: Матеріали V Всеукраїнської наукової конференції |date=15 March 2019 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=25–30 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 5th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Політичний нагляд за діяльністю В. Чорновола в роки «перебудови» (друга половина 1980-х рр.) |trans-chapter=Political supervision of V. Chornovil's activities in the Perestroika years (second half of the 1980s)}}
* {{Cite book |last=Derevinskyi |first=Vasyl |url=https://irbis-nbuv.gov.ua/ulib/item/ukr0000015008 |title=В'ячеслав Чорновіл |publisher=Family Leisure Club |year=2017 |location=Kharkiv |pages=383 |language=uk |trans-title=Viacheslav Chornovil |ref={{sfnRef|Derevinskyi 2017a}}}}
* {{Cite book |last=Derevinskyi |first=Vasyl |title=Чорновілські читання. Візія майбутнього України: Матеріали III і IV наукових конференцій, присвячених 80-й річниці з дня народження Вячеслава Чорновола |publisher=Beskydy |year=2018 |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv, Ternopil |pages=47–55 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: a Vision of Ukraine's Future: materials of the third and fourth scientific conferences celebrating the 80th birth anniversary of Viacheslav Chornovil |chapter=Вячеслав Чорновіл та кримське питання |trans-chapter=Viacheslav Chornovil and the Crimean question|url=https://shron2.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Chornovolivski_chytannia_Viziia_maibutnoho_Ukrainy_Materialy_III_i_IV_naukovykh_konferentsii_prysvia.pdf}}
* {{Cite book |last=Derevinskyi |first=Vasyl |title=Чорноволівські читання: Матеріали VII Всеукраїнської наукової конференції |date=27 March 2021 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=17–23 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 7th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Вячеслав Чорновіл: П'ятиріччя незалежності та неукраїнська Україна |trans-chapter=Viacheslav Chornovil: Five Years of Independence and a Non-Ukrainian Ukraine}}
* {{Cite book |last=Fedunyshyn |first=Liubomyra |title=Чорновілські читання. Візія майбутнього України: Матеріали III і IV наукових конференцій, присвячених 80-й річниці з дня народження Вячеслава Чорновола |publisher=Beskydy |year=2018 |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv, Ternopil |pages=197–203 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: a Vision of Ukraine's Future: materials of the third and fourth scientific conferences celebrating the 80th birth anniversary of Viacheslav Chornovil |chapter=Правозахисна діяльність В. Чорновола у 1960–1970-х рр. |trans-chapter=Human rights activities of V. Chornovil in the 1960s and 1970s|url=https://shron2.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Chornovolivski_chytannia_Viziia_maibutnoho_Ukrainy_Materialy_III_i_IV_naukovykh_konferentsii_prysvia.pdf}}
* {{Cite book |last=Fedunyshyn |first=Liubomyra |title=Чорноволівські читання: Матеріали V Всеукраїнської наукової конференції |date=15 March 2019 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=137–142 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 5th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Вячеслав Чорновіл і Народний Рух України |trans-chapter=Viacheslav Chornovil and the People's Movement of Ukraine}}
* {{Cite book |last=Fedunyshyn |first=Liubomyra |title=Чорноволівські читання: Матеріали VII Всеукраїнської наукової конференції |date=27 March 2021 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=117–121 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 7th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Емоційно-психологічний світ Вячеслава Чорновола |trans-chapter=Viacheslav Chornovil's emotional and psychological world}}
* {{Cite book |last=Fedyk |first=Lidiia |title=Чорноволівські читання: Матеріали V Всеукраїнської наукової конференції |date=15 March 2019 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=132–136 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 5th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Особливості «вирішення національного питання» в УРСР крізь призму поглядів В. Чорновола |trans-chapter=Idiosyncracies of the "solution to the national question" in the Ukrainian SSR through the prism of V. Chornovil's views}}
* {{Cite book |last=Finnin |first=Rory |title=Blood of Others: Stalin's Crimean atrocity and the poetics of solidarity |publisher=[[University of Toronto Press]] |year=2022 |isbn=978-1-4875-3700-5 |location=Toronto |pages=334 |jstor=10.3138/j.ctv2p7j53j |lccn=2024391355}}
* {{Cite book |last=Hai-Nyzhnyk |first=Pavlo |author-link=Pavlo Hai-Nyzhnyk |title=Українська багатопартійність: політичні партії, виборчі блоки, лідери (кінець 1980-х – початок 2012 рр.). Енциклопедичний довідник |publisher=I. F. Kuras Institute of Political and Ethnonational Studies, National Academy of Sciences of Ukraine |year=2012 |location=Kyiv |pages=274–280 |language=uk |trans-title=Ukrainian Multi-Partisanship: Political Parties, Electoral Blocs, Leaders (Late 1980s–Early 2012): an Encyclopedic Overview |chapter=Народний Рух України |trans-chapter=People's Movement of Ukraine |chapter-url=https://hai-nyzhnyk.in.ua/doc/2012doc..n2.php}}
* {{Cite book |last=Honcharuk |first=Hryhorii |title=Чорновілські читання. Візія майбутнього України: Матеріали III і IV наукових конференцій, присвячених 80-й річниці з дня народження Вячеслава Чорновола |publisher=Beskydy |year=2018 |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv, Ternopil |pages=45–46 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: a Vision of Ukraine's Future: materials of the third and fourth scientific conferences celebrating the 80th birth anniversary of Viacheslav Chornovil |chapter=Вячеслав Чорновіл в Одесі |trans-chapter=Viacheslav Chornovil in Odesa|url=https://shron2.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Chornovolivski_chytannia_Viziia_maibutnoho_Ukrainy_Materialy_III_i_IV_naukovykh_konferentsii_prysvia.pdf}}
* {{Cite book |last=Karatnycky |first=Adrian |title=Battleground Ukraine: From Independence to the War with Russia |url=https://archive.org/details/battlegroundukra0000adri |publisher=[[Yale University Press]] |year=2024 |isbn=978-0-300-26946-8 |location=New Haven and London |pages=346 |lccn=2023949848}}
* {{Cite book |last=Wojnowski |first=Zbigniew |title=The Near Abroad: Socialist Eastern Europe and Soviet Patriotism in Ukraine, 1956–1985 |publisher=[[University of Toronto Press]] |year=2017 |isbn=9781442631069 |location=Toronto, Buffalo, London |pages=317 |doi=10.3138/9781442631069}}
* {{Cite book |last=Kobuta |first=Stepan |title=Чорноволівські читання: Матеріали VI Всеукраїнської наукової конференції |date=14 March 2020 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=36–40 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 6th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Майбутній державно-політичний устрій та система владних відносин в Україні у бачення В.Чорновола у 1988–1991 роках |trans-chapter=The future state-political organisation and system of governing relations in Ukraine in the vision of V. Chornovil, 1988–1991|url=https://www.academia.edu/127917089/%D0%A7%D0%BE%D1%80%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%BB%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D1%87%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_v%D0%B0%D1%82%D0%B5%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D0%B8_VI_%D0%92%D1%81%D0%B5%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D1%97_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D1%97_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%97_%D0%9A%D0%B8%D1%97%D0%B2_14_%D0%B1%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%B7%D0%BD%D1%8F_2020_%D1%83%D0%BF%D0%BE%D1%80%D1%8F%D0%B4_%D0%92_%D0%A4_%D0%94%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%B2%D1%96%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%9A%D0%B8%D1%97%D0%B2_%D0%91%D0%B5%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B4%D0%B8_2020_150_%D1%81}}
* {{Cite book |last=Kozhanov |first=Andrii |title=Чорноволівські читання: Матеріали VI Всеукраїнської наукової конференції |date=14 March 2020 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=41–45 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 6th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Нонконформізм і протестні настрої на Одещині (1960–1980 рр.) |trans-chapter=Non-conformism and protest moods in Odeshchyna (1960–1980)|url=https://www.academia.edu/127917089/%D0%A7%D0%BE%D1%80%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%BB%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D1%87%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_v%D0%B0%D1%82%D0%B5%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D0%B8_VI_%D0%92%D1%81%D0%B5%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D1%97_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D1%97_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%97_%D0%9A%D0%B8%D1%97%D0%B2_14_%D0%B1%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%B7%D0%BD%D1%8F_2020_%D1%83%D0%BF%D0%BE%D1%80%D1%8F%D0%B4_%D0%92_%D0%A4_%D0%94%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%B2%D1%96%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%9A%D0%B8%D1%97%D0%B2_%D0%91%D0%B5%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B4%D0%B8_2020_150_%D1%81}}
* {{Cite book |last1=Kozhanov |first1=Andrii |last2=Shypotilova |first2=Olena |title=Чорноволівські читання: Матеріали VII Всеукраїнської наукової конференції |date=27 March 2021 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=32–35 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 7th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Неформальна преса як форма діяльності українських націонал-демократичних сил на завершальному етапі «перебудови» |trans-chapter=Informal press as a form of activity of Ukrainian National-Democratic forces at the final stage of perestroika}}
* {{Cite book |last=Krupnyk |first=Liuba |title=Чорноволівські читання: Матеріали V Всеукраїнської наукової конференції |date=15 March 2019 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=43–49 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 5th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Роль Вячеслава Чорновола в ході Української національго-демократичної революції кінця 1980-х – 1991 років |trans-chapter=Viacheslav Chornovil's role during the Ukrainian National-Democratic revolution of the late 1980s–1991}}
* {{Cite book |last=Kulchytskyi |first=Stanislav |title=Чорноволівські читання: Матеріали V Всеукраїнської наукової конференції |date=15 March 2019 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=50–63 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 5th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Діяльність Вячеслава Чорновола під час суверенізації радянської України (1990) |trans-chapter=Viacheslav Chornovil's activities during the sovereigntisation of Soviet Ukraine (1990)}}
* {{Cite book |last=Lazorkin |first=Vitalii |author-link=Vitalii Lazorkin |title=Чорноволівські читання: Матеріали VI Всеукраїнської наукової конференції |date=14 March 2020 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=63–76 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 6th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Вячеслав Чорновіл. Деякі сторінки з історії творення збройних сил України |trans-chapter=Viacheslav Chornovil: Some pages on the history of the Armed Forces of Ukraine's establishment|url=https://www.academia.edu/127917089/%D0%A7%D0%BE%D1%80%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%BB%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D1%87%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_v%D0%B0%D1%82%D0%B5%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D0%B8_VI_%D0%92%D1%81%D0%B5%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D1%97_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D1%97_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%97_%D0%9A%D0%B8%D1%97%D0%B2_14_%D0%B1%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%B7%D0%BD%D1%8F_2020_%D1%83%D0%BF%D0%BE%D1%80%D1%8F%D0%B4_%D0%92_%D0%A4_%D0%94%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%B2%D1%96%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%9A%D0%B8%D1%97%D0%B2_%D0%91%D0%B5%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B4%D0%B8_2020_150_%D1%81}}
* {{Cite book |last=Malynovskyi |first=Valentyn |title=Чорноволівські читання: Матеріали V Всеукраїнської наукової конференції |date=15 March 2019 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=71–77 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 5th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Вплив ІІІ Всеукраїнських Зборів НРУ на подальший розвиток організації |trans-chapter=Influence of the Third All-Ukrainian Assembly of the NRU on further development of the organisation}}
* {{Cite book |last=Marples |first=David R. |url=https://link.springer.com/book/10.1007/978-1-349-10880-0 |title=Ukraine under Perestroika: Ecology, Economics and the Workers' Revolt |publisher=University of Alberta Press |year=1991 |isbn=9780888642295 |pages=243 |author-link=David R. Marples |doi=10.1007/978-1-349-10880-0 }}
* {{Cite book |last=Marynovych |first=Myroslav |author-link=Myroslav Marynovych |id={{Project MUSE|84843|type=book}} |title=The Universe behind Barbed Wire: Memoirs of a Ukrainian Soviet Dissident |publisher=University of Rochester Press |year=2021 |isbn=978-1-78744-832-2 |editor-last=Younger |editor-first=Katherine |location=Rochester |pages=453 |translator-last=Hayuk |translator-first=Zoya }}
* {{Cite book |last=Matiash |first=V. I. |title="Я вірую в свій народ!": До 80-річчя від дня народження В.М. Чорновола |publisher=Oles Honchar Poltava Regional Children's Library |year=2017 |location=Poltava |pages=41 |language=uk |trans-title="I Believe in my People!": to the 80th birth anniversary of Viacheslav Chornovil}}
* {{Cite book |last=Melnykova-Kurhanova |first=Olena |title=Чорноволівські читання: Матеріали V Всеукраїнської наукової конференції |date=15 March 2019 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=78–83 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 5th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Правозахисна публіцистика та діяльність Вячеслава Чорновола |trans-chapter=The human rights writing and activity of Vyacheslav Chornovil}}
* {{Cite book |last=Ostrovskyi |first=Valerii |title=Чорновілські читання. Візія майбутнього України: Матеріали III і IV наукових конференцій, присвячених 80-й річниці з дня народження Вячеслава Чорновола |publisher=Beskydy |year=2018 |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv, Ternopil |pages=105–117 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: a Vision of Ukraine's Future: materials of the third and fourth scientific conferences celebrating the 80th birth anniversary of Viacheslav Chornovil |chapter=Вячеслав Чорновіл і Зіновій Красівський: переплетіння доль і звершень |trans-chapter=Viacheslav Chornovil and Zinovii Krasivskyi: intertwined fates and achievements |ref={{sfnRef|Ostrovskyi 2018a}}|url=https://shron2.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Chornovolivski_chytannia_Viziia_maibutnoho_Ukrainy_Materialy_III_i_IV_naukovykh_konferentsii_prysvia.pdf}}
* {{Cite book |last=Ostrovskyi |first=Valerii |title=Чорновілські читання. Візія майбутнього України: Матеріали III і IV наукових конференцій, присвячених 80-й річниці з дня народження Вячеслава Чорновола |publisher=Beskydy |year=2018 |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv, Ternopil |pages=118–127 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: a Vision of Ukraine's Future: materials of the third and fourth scientific conferences celebrating the 80th birth anniversary of Viacheslav Chornovil |chapter=Трактування історії України в епістолярній спадщині Вячеслава Чорновола |trans-chapter=Interpretations of the history of Ukraine in the epistolary heritage of Vyacheslav Chornovil |ref={{sfnRef|Ostrovskyi 2018b}}|url=https://shron2.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Chornovolivski_chytannia_Viziia_maibutnoho_Ukrainy_Materialy_III_i_IV_naukovykh_konferentsii_prysvia.pdf}}
* {{Cite book |last=Parfionov |first=Aleksandr |url=https://books.google.com/books?id=810jAQAAIAAJ |title=Between Russia and the West: Foreign and Security Policy of Independent Ukraine |publisher=[[Peter Lang (publisher)|Peter Lang]] |year=1999 |isbn=9780820446295 |editor-last=Spillman |editor-first=Kurt R. |series=Studies in Contemporary History and Security Policy |volume=2 |pages=75–94 |chapter=Foreign and Security Policy Views of Relevant Ukrainian Political Forces |issn=1422-8327 |editor-last2=Wenger |editor-first2=Andreas |editor-last3=Müller |editor-first3=Derek}}
* {{Cite book |last=Paska |first=Bohdan |title=Чорновілські читання. Візія майбутнього України: Матеріали III і IV наукових конференцій, присвячених 80-й річниці з дня народження Вячеслава Чорновола |publisher=Beskydy |year=2018 |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv, Ternopil |pages=132–144 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: a Vision of Ukraine's Future: materials of the third and fourth scientific conferences celebrating the 80th birth anniversary of Viacheslav Chornovil |chapter=Взаємини Вячеслава Чорноволо та Валентина Мороза: від співпраці до конфронтації |trans-chapter=Relations between Vyacheslav Chornovil and Valentin Moroz: from cooperation to confrontation|url=https://shron2.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Chornovolivski_chytannia_Viziia_maibutnoho_Ukrainy_Materialy_III_i_IV_naukovykh_konferentsii_prysvia.pdf}}
* {{Cite book |last=Pipash |first=Volodymyr |title=Чорноволівські читання: Матеріали VII Всеукраїнської наукової конференції |date=27 March 2021 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=79–140 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 7th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Націонал-комунізм та національно орієнтовані комуністи в Україні (60-ті – 80-ті рр. ХХ ст.) |trans-chapter=National communism and the national orientation of communists in Ukraine (1960s–1980s)}}
* {{Cite book |last=Riabinin |first=Yevhen |title=Чорноволівські читання: Матеріали VII Всеукраїнської наукової конференції |date=27 March 2021 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=89–92 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 7th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Ідеї В.Чорновола стосовно державно-територіального устрою України |trans-chapter=V. Chornovil's ideas regarding the state and territorial structure of Ukraine}}
* {{Cite book |last=Seko |first=Yaroslav |title=Другі Чорновілські читання. Матеріали наукової конференції, присвяченої 75-й річниці з дня народження В'ячеслава Чорновола |year=2014 |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Ternopil |pages=127–137 |language=uk |trans-title=Second Chornovil Readings: Materials of the Scientific Conference celebrating the 75th birth anniversary of Viacheslav Chornovil |chapter=В'ячеслав Чорновіл: на роздоріжжі шістдесятницта |trans-chapter=Viacheslav Chornovil: at the crossroads of the sixties}}
* {{Cite book |last=Seko |first=Yaroslav |title=Чорновілські читання. Візія майбутнього України: Матеріали III і IV наукових конференцій, присвячених 80-й річниці з дня народження Вячеслава Чорновола |publisher=Beskydy |year=2018 |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv, Ternopil |pages=174–184 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: a Vision of Ukraine's Future: materials of the third and fourth scientific conferences celebrating the 80th birth anniversary of Viacheslav Chornovil |chapter=Вячеслав Чорновіл і криза дисидентства у період перебудови|trans-chapter=Viacheslav Chornovil and the crisis of dissent in the perestroika period|url=https://shron2.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Chornovolivski_chytannia_Viziia_maibutnoho_Ukrainy_Materialy_III_i_IV_naukovykh_konferentsii_prysvia.pdf}}
* {{Cite book |last=Seko |first=Yaroslav |title=Чорноволівські читання: Матеріали V Всеукраїнської наукової конференції |date=15 March 2019 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=124–131 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 5th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Концепція антикомунісичної революції Вячеслава Чорновола |trans-chapter=The Conception of Viacheslav Chornovil's Anticommunist Revolution}}
* {{Cite book |last=Seko |first=Yaroslav |title=Чорноволівські читання: Матеріали VI Всеукраїнської наукової конференції |date=14 March 2020 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=123–136 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 6th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Шевченкіана Вячеслава Чорновола |trans-chapter=The Shevchenkiana of Viacheslav Chornovil|url=https://www.academia.edu/127917089/%D0%A7%D0%BE%D1%80%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%BB%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D1%87%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_v%D0%B0%D1%82%D0%B5%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D0%B8_VI_%D0%92%D1%81%D0%B5%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D1%97_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D1%97_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%97_%D0%9A%D0%B8%D1%97%D0%B2_14_%D0%B1%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%B7%D0%BD%D1%8F_2020_%D1%83%D0%BF%D0%BE%D1%80%D1%8F%D0%B4_%D0%92_%D0%A4_%D0%94%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%B2%D1%96%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%9A%D0%B8%D1%97%D0%B2_%D0%91%D0%B5%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B4%D0%B8_2020_150_%D1%81}}
* {{Cite book |last=Seko |first=Yaroslav |title=Чорноволівські читання: Матеріали VII Всеукраїнської наукової конференції |date=27 March 2021 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=93–103 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 7th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Драгоманівський контекст ідеї федералізму Вячеслава Чорновола |trans-chapter=The Drahomanov context of Viacheslav Chornovil's ideas of federalism}}
* {{Cite book |last=Shanovska |first=Olena |title=Чорноволівські читання: Матеріали V Всеукраїнської наукової конференції |date=15 March 2019 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=143–146 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 5th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Еволюція світоглядних позицій В. Чорновола: від комуністичної прихильності до категоричного неприйняття радянської ідеології |trans-chapter=Evolution of the position of V. Chornovil's worldview: from communist participation to categorical rejection of Soviet ideology}}
* {{Cite book |last=Yurash |first=Andrii |title=Чорноволівські читання: Матеріали VII Всеукраїнської наукової конференції |date=27 March 2021 |publisher=Beskydy |editor-last=Derevinskyi |editor-first=Vasyl |location=Kyiv |pages=134–140 |language=uk |trans-title=Chornovil Readings: materials of the 7th all-Ukrainian scientific conference |chapter=Релігійні та етнонаціональні політики в сучасній Україні: плюралізм чи хаос? |trans-chapter=Religious and ethno-national politics in modern Ukraine: pluralism or chaos?}}
{{refend}}
=== जर्नल लेख ===
{{refbegin}}
* {{Cite journal|last=Adamovych|first=Serhii|date=2018|title=Vyacheslav Chornovil – intelektual, polityk, tvorets novitnoyi Ukrayinskoyi derzhavnosti|trans-title=Viacheslav Chornovil: an intellectual, a politician and the creator of modern Ukrainian statehood|url=http://lib.pnu.edu.ua:8080/handle/123456789/4255|journal=Beskedy|language=uk|pages=5|isbn=978-966-457-176-7|via=Precarpathian National University Repository|archive-date=15 March 2022|access-date=3 February 2025|archive-url=https://web.archive.org/web/20220315130315/http://lib.pnu.edu.ua:8080/handle/123456789/4255|url-status=live}}
* {{Cite journal|last=Bellezza|first=Simone A.|date=Winter 2019|title=The "Transnationalization" of Ukrainian Dissent: New York City Ukrainian Students and the Defense of Human Rights, 1968–80|url=https://muse.jhu.edu/pub/28/article/717541/pdf|journal=[[Kritika: Explorations in Russian and Eurasian History]]|volume=20|issue=1|pages=99–120|doi=10.1353/kri.2019.0005|via=Project MUSE|url-access=subscription}}
* {{Cite journal|last1=Birch|first1=Sarah|author-link1=Sarah Birch|last2=Wilson|first2=Andrew|author-link2=Andrew Wilson (historian)|date=1999|title=The Ukrainian parliamentary elections of 1998|url=https://www.academia.edu/8365169|journal=Electoral Studies|volume=18|issue=2|pages=276–282|doi=10.1016/S0261-3794(98)00050-X|via=Academia.edu}}
* {{Cite book|last=Blank|first=Stephen J.|date=1 July 1994|title=Proliferation and Nonproliferation in Ukraine: Implications for European and U.S. Security|chapter=Implications for European and U.S. Security|journal=[[Strategic Studies Institute]]|publisher=[[United States Army War College]]|pages=36|jstor=resrep11595}}
* {{Cite journal|last=Bociurkiw|first=Bohdan R.|author-link=Bohdan Bociurkiw|date=June 1970|title=The Chornovil Papers. by Vyacheslav Chornovil and Frederick C. Barghoorn: Dear Comrade: Pavel Litvinov and the Voices of Soviet Citizens in Dissent|journal=[[Slavic Review]]|volume=29|issue=2|pages=343–344|doi=10.2307/2493419|jstor=2493419}}
* {{Cite journal|last=Bohatchuk|first=S. S.|date=April 2020|title=V. Chornovil. "Velykyy lider velykoyi natsiyi"|trans-title=V. Chornovil: "The great leader of a great nation"|journal=Scientific Journal Virtus|language=uk|volume=43|pages=223–226}}
* {{Cite journal|last=Chornovil|first=Viacheslav|date=March 1976|title=My trial|journal=[[Index on Censorship]]|volume=5|issue=1|pages=57–69|doi=10.1080/03064227608532501}}
* {{Cite journal|last=Crowley|first=Stephen|date=March 1995|title=Between Class and Nation: Worker Politics in the New Ukraine|url=https://archive.org/details/sim_communist-and-post-communist-studies_1995-03_28_1/page/43|journal=Communist and Post-Communist Studies|publisher=[[University of California Press]]|volume=28|issue=1|pages=43–69|doi=10.1016/0967-067x(95)00005-f|jstor=45301918}}
* {{Cite journal|last=Derevinskyi|first=Vasyl|date=2007|title=Pratsi V. Chornovola - "Pravosuddya chy retsydyvy teroru?" ta "Lykho z rozumu" yak dzherelo do vyvchennya radyanskykh represiy 1965-1966 rr.|trans-title=Viacheslav Chornovil's works "Court of Law or a Return of the Terror?" and "Woe from Wit" as a source of study of the 1965–1966 Soviet repressions|url=https://ekmair.ukma.edu.ua/handle/123456789/14339|journal=Magisterium|language=uk|publisher=[[National University of Kyiv-Mohyla Academy]]|volume=28|pages=37–42}}
* {{Cite web|last=Derevinskyi|first=Vasyl|date=2013|title=Hromadsko-politychna ta derzhavotvorcha diyalnist Vyacheslava Chornovola|trans-title=Public, political and state-building activities of Vyacheslav Chornovil|language=Ukrainian|publisher=PhD diss., [[Kyiv National University of Construction and Architecture]]|url=https://enpuir.udu.edu.ua/entities/publication/6fa4d828-9786-41f8-b196-3e4e3a5389db}}
* {{Cite journal|last=Derevinskyi|first=Vasyl|date=2015|title=Ukrainian Human Rights Organization (1971–1972)|url=https://oaji.net/articles/2015/739-1426694509.pdf|journal=European Journal of Social and Human Sciences|volume=5|issue=1|pages=19–23|issn=1339-6773|eissn=1339-875X}}{{Dead link|date=July 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* {{Cite journal|last=Derevinskyi|first=Vasyl|date=2016|title=Zovnishnopolitychni priorytety V. Chornovola|trans-title=Foreign policy priorities of V. Chornovil|url=https://www.academia.edu/106480094|journal=Historical and Political Studies|volume=1|issue=5|pages=32–37|via=Academia.edu}}
* {{Cite journal|last=Derevinskyi|first=Vasyl|date=2023|title=Vyacheslav Chornovil i pytannya suverenitetu: vid ideyi do deklaratsiyi pro derzhavnyy suverenitet Ukrayiny|trans-title=Viacheslav Chornovil and the issue of sovereignty: from the idea to the declaration of state sovereignty of Ukraine|url=https://www.academia.edu/108849595|journal=History Pages|language=uk|issue=56|pages=328–340|doi=10.20535/2307-5244.56.2023.288789|doi-access=free}}
* {{Cite journal|last=Gawdiak|first=Natalie|date=April 2003|title=The 1998 Ukrainian Parliamentary Election|url=https://tile.loc.gov/storage-services/service/ll/llglrd/2019669442/2019669442.pdf|journal=The Law Library of Congress|publisher=[[Library of Congress]]|pages=10}}
* {{Cite journal|last=Kuzio|first=Taras|date=June 1996|author-link=Taras Kuzio|title=Kravchuk to Kuchma: The Ukrainian presidential elections of 1994|journal=The Journal of Communist Studies and Transition Politics|volume=12|issue=2|pages=117–144|doi=10.1080/13523279608415306|doi-access=free}}
* {{Cite journal|last=Kuzio|first=Taras|date=June 1997|title=Radical Nationalist Parties and Movements in Contemporary Ukraine Before and After Independence: The Right and Its Politics, 1989–1994|url=https://www.cambridge.org/core/journals/nationalities-papers/article/abs/radical-nationalist-parties-and-movements-in-contemporary-ukraine-before-and-after-independence-the-right-and-its-politics-19891994/11EFDD3605247437554F3417BD152EA9|journal=Nationalities Papers|volume=25|issue=2|pages=211–242|doi=10.1080/00905999708408500|url-access=subscription}}
* {{Cite journal|last=Kuzio|first=Taras|date=2007|title=Oligarchs, Tapes and Oranges: 'Kuchmagate' to the Orange Revolution|journal=Journal of Communist Studies and Transition Politics|volume=23|issue=1|pages=30–56|doi=10.1080/13523270701194839|issn=1352-3279|eissn=1743-9116|doi-access=free}}
* {{Cite journal|last1=Lykhobova|first1=Zoia|last2=Kuzina|first2=Kseniia|date=April 2009|title=Lypnevi strayky 1989 roku v shakhtarskykh mistakh Donbasu|trans-title=The July strikes of 1989 in the mining cities of the Donbas|url=http://dspace.nbuv.gov.ua/handle/123456789/85577|journal=Ukraine in the 20th Century: Culture, Ideology, Politics|language=uk|volume=15|issue=1|pages=155–170|via=Scientific Electronic Library of Periodical Publications of the National Academy of Sciences of Ukraine|archive-date=30 August 2024|access-date=30 August 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240830052846/http://dspace.nbuv.gov.ua/handle/123456789/85577|url-status=dead}}
* {{Cite journal|last=Muravskyi|first=O. I.|title=Halytska asambleya (1991): vytoky, spekulyatsiyi, ukhvaly|trans-title=The Galician assembly (1991): origins, speculations, resolutions|date=2019|journal=Ukraine: Cultural Heritage, National Identity, Statehood|language=Ukrainian|issue=32|pages=139–148|url=http://jnas.nbuv.gov.ua/article/UJRN-0001098594}}
* {{Cite journal|last=Ovsiienko|first=Stanislav|date=2022|title=«Розкол» Народного Руху України в 1999 році: ретроспективний аналіз|trans-title=The "split" of the People's Movement of Ukraine in 1999: a retrospective analysis|url=https://dspace.onu.edu.ua/server/api/core/bitstreams/69428480-e899-46ba-a907-f0b1207499d3/content|journal=Dialog: Mediastudios|language=uk|issue=28|pages=143–159|doi=10.18524/2308-3255.2022.28.268495|via=Odesa University Electronic Archive Repository|doi-access=free}}
* {{Cite journal|last=Poberezhets|first=Hanna|date=2011|title=V. M. Chornovil: zhyttya, diyalnist ta tvorchist|trans-title=V. M. Chornovil: Life, work and art|url=https://dspace.mnau.edu.ua/jspui/handle/123456789/15380|journal=Scientific Journal of Mykolaiv National University|language=uk|volume=3|issue=31|pages=285–290|via=Mykolaiv National Academy of Sciences}}
* {{Cite journal|last=Poberezhets|first=Anna|date=2013|title=Uchast V. Chornovola ta Narodnoho Rukhu Ukrayiny v derzhavotvorchykh protsesakh 90-kh rr. XX st.|trans-title=Participation of V. Chornovil and the People's Movement of Ukraine in state-building processes in the 1990s|url=http://dspace.tnpu.edu.ua/handle/123456789/3975|journal=Scientific Notes of Ternopil Volodymyr Hnatiuk National Pedagogical University: History Series|language=uk|volume=1|issue=1|pages=114–118}}
* {{Cite journal|last=Potichnyj|first=Peter J.|author-link=Peter Potichnyj|date=June 1991|title=The Referendum and Presidential Elections in Ukraine|journal=[[Canadian Slavonic Papers]]|publisher=[[Taylor & Francis]]|volume=33|issue=2|pages=123–138|doi=10.1080/00085006.1991.11091956|jstor=40869291}}
* {{Cite journal|last=Urban|first=George|date=Spring 1992|title=The Awakening|url=https://archive.org/details/sim_national-interest_spring-1992_27/page/39|journal=[[The National Interest]]|issue=27|pages=39–47|jstor=42896806}}
{{refend}}
=== समाचार लेख और अन्य संसाधन ===
{{refbegin}}
* {{cite web|title=Chornovil, Viacheslav Maksymovych|url=https://static.rada.gov.ua/zakon/new/NEWSAIT/DEPUTAT1/264.htm|website=Verkhovna Rada|access-date=27 February 2025|language=uk|ref={{sfnRef|1st Verkhovna Rada}}|archive-date=23 January 2025|archive-url=https://web.archive.org/web/20250123191847/https://static.rada.gov.ua/zakon/new/NEWSAIT/DEPUTAT1/264.htm|url-status=live}}
* {{cite web|title=Chornovil, Viacheslav Maksymovych|url=http://w1.c1.rada.gov.ua/pls/radan_gs09/d_ank_arh?kod=35102|website=Verkhovna Rada|access-date=22 December 2014|language=uk|archive-date=21 August 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130821122337/http://w1.c1.rada.gov.ua/pls/radan_gs09/d_ank_arh?kod=35102|url-status=live|ref={{sfnRef|2nd Verkhovna Rada}}}}
* {{cite web|title=People's Deputy of Ukraine of the III convocation|url=http://w1.c1.rada.gov.ua/pls/radan_gs09/d_ank_arh?kod=52703|website=Verkhovna Rada|access-date=22 December 2014|language=uk|archive-date=4 March 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160304070740/http://w1.c1.rada.gov.ua/pls/radan_gs09/d_ank_arh?kod=52703|url-status=live|ref={{sfnRef|3rd Verkhovna Rada}}}}
* {{Cite web|title=Journalists and writers in prison|url=https://www.amnesty.org/fr/wp-content/uploads/2021/06/act730051977en.pdf|access-date=19 May 2024|website=[[Amnesty International]]|ref={{sfnRef|Amnesty International 1977}}}}
* {{Cite web|title=V. Chornovil: Fatal Car Accident, Ugly Story|url=http://www.archives.gov.ua/Sections/Ukraineomni/prechornovil.htm|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20160303233412/http://www.archives.gov.ua/Sections/Ukraineomni/prechornovil.htm|archive-date=3 March 2016|website=Orange Revolution: Democracy Emerging in Ukraine|ref={{sfnRef|archives.gov.ua}}}}
* {{Cite news|date=9 April 1999|title=Ukraine probes politician's death|url=https://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/315859.stm|access-date=27 April 2025|work=[[BBC News]]|ref={{sfnRef|BBC News 1999}}}}
* {{Cite news|date=23 August 2006|title=Yushchenko vidkryv pamyatnyk Chornovolu i vidnovyv slidstvo|trans-title=Yushchenko opens monument to Chornovil and resumes investigation|url=https://www.bbc.com/ukrainian/domestic/story/2006/08/060823_chornovil_flag_oh|access-date=27 April 2025|work=[[BBC News Ukrainian]]|language=uk|ref={{sfnref|BBC News Ukrainian 2006}}}}
* {{Cite news|last=Bila|first=Andriana|date=24 December 2020|title=Dokumentalne kinodoslidzhennya. Chy mozhna mizh Chornovolom i Ukrayinoyu postavyty znak dorivnyuye?|trans-title=Documentary film study: Can one place an equal sign between Chornovil and Ukraine?|url=https://www.radiosvoboda.org/a/chornovil-dokumentalny-film/31015837.html|access-date=10 July 2024|work=Radio Free Europe/Radio Liberty|language=uk|archive-date=11 July 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240711023221/https://www.radiosvoboda.org/a/chornovil-dokumentalny-film/31015837.html|url-status=live}}
* {{Cite news|last=Bila|first=Andriana|date=22 August 2021|title=30 rokiv Nezalezhnosti Ukrayiny: vid vidnovlennya derzhavnosti do vtilennya idey Chornovola|trans-title=30 years of Ukraine's Independence: from the restoration of statehood to the implementation of Chornovil's ideas|url=https://www.radiosvoboda.org/a/vyacheslav-chornovil-film/31420418.html|access-date=23 April 2025|work=Radio Free Europe/Radio Liberty|language=uk}}
* {{Cite magazine |last=Blake |first=Patricia |date=1 December 1980 |title=SOVIET UNION: Killing the Spirit of Helsinki |url=https://time.com/archive/6858428/soviet-union-killing-the-spirit-of-helsinki/ |access-date=2 June 2024 |magazine=[[Time (magazine)|Time]] |archive-date=2 June 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240602092401/https://time.com/archive/6858428/soviet-union-killing-the-spirit-of-helsinki/ |url-status=live}}
* {{Cite news|last=Bondarenko|first=Kost|date=14 October 2002|title=Desyatylittya pid znakom Kuchmy|trans-title=A decade under Kuchma|url=https://www.pravda.com.ua/news/2002/10/14/2991073/|access-date=23 April 2025|work=Ukrainska Pravda|language=uk}}
* {{Cite news|last=Chornovil|first=Viacheslav|date=8 November 1975|title=V. Chornovil's letter to President Ford|url=https://www.ukrweekly.com/archive/1975/The_Ukrainian_Weekly_1975-43.pdf|access-date=2 June 2024|work=[[The Ukrainian Weekly]]|pages=2|archive-date=14 May 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240514061259/https://www.ukrweekly.com/archive/1975/The_Ukrainian_Weekly_1975-43.pdf|url-status=live}}
* {{Cite web|last=Chornovil|first=Viacheslav|title=Vyacheslav Chornovil: Avtobiohrafiya|url=https://rukhpress.com.ua/002005/index.phtml|archive-url=https://web.archive.org/web/20120102123224/http://rukhpress.com.ua/002005/print.phtml|url-status=live|archive-date=2 January 2012|access-date=14 May 2024|website=Rukh Press|language=uk|ref={{sfnRef|Chornovil, autobiography}}}}
* {{Cite book|url=https://chronicle-of-current-events.com/wp-content/uploads/2013/10/no-63-july-1983.pdf|title=A Chronicle of Current Events: No. 63|publisher=Amnesty International Publications|year=1983|isbn=0-86210-059-3|location=London|pages=163–164|ref={{sfnRef|A Chronicle of Current Events 1983}}}}
* {{Cite news|last=Clarity|first=James F.|date=12 February 1992|title=Free Ukraine's Nationalism: Will Pride Become Prejudice?|url=https://www.nytimes.com/1992/02/12/world/free-ukraine-s-nationalism-will-pride-become-prejudice.html|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20180116033206/https://www.nytimes.com/1992/02/12/world/free-ukraine-s-nationalism-will-pride-become-prejudice.html|archive-date=16 January 2018|access-date=3 November 2025|work=The New York Times}}
* {{Cite web|date=June 2019|title=The Helsinki Process: An Overview|url=https://www.csce.gov/sites/helsinkicommission.house.gov/files/The%20Helsinki%20Process%20Four%20Decade%20Overview.pdf|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20210815155808/https://www.csce.gov/sites/helsinkicommission.house.gov/files/The%20Helsinki%20Process%20Four%20Decade%20Overview.pdf|archive-date=15 August 2021|access-date=2 June 2024|website=[[Commission on Security and Cooperation in Europe]]|ref={{sfnRef|Commission on Security and Cooperation in Europe 2019}}}}
* {{Cite news|last=Dahlburg|first=John-Thor|date=21 November 1991|title=After Life as Dissident, Running for President of Ukraine Is Easy|url=https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1991-11-21-mn-397-story.html|access-date=10 February 2025|work=[[The Los Angeles Times]]|archive-date=14 May 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240514061259/https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1991-11-21-mn-397-story.html|url-status=live}}
* {{Cite news|last=Derevinskyi|first=Vasyl|date=5 March 2017|title=Kryminalna sprava "Ukrayinskoho visnyka"|trans-title=The criminal case of The Ukrainian Herald|url=https://tyzhden.ua/kryminalna-sprava-ukrainskoho-visnyka/|access-date=20 May 2024|work=[[The Ukrainian Week]]|language=uk|archive-date=26 May 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240526210852/https://tyzhden.ua/kryminalna-sprava-ukrainskoho-visnyka/|url-status=live|ref={{sfnRef|Derevinskyi 2017b}}}}
* {{Cite web|last1=Dubyk|first1=M. H.|last2=Zaitsev|first2=Yurii|date=2019|title=UKRAYiNSKYY VISNYK|trans-title=The Ukrainian Herald|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Ukrainskyj_visnyk_1970_z|access-date=17 May 2024|website=Encyclopedia of History of Ukraine|language=uk|archive-date=18 May 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240518020252/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Ukrainskyj_visnyk_1970_z|url-status=live}}
* {{Cite news|last=Erlanger|first=Steven|author-link=Steven Erlanger|date=29 March 1994|title=Economic Protest Seen in Ukrainian Election|url=https://www.nytimes.com/1994/03/29/world/economic-protest-seen-in-ukrainian-election.html|url-access=registration|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20240710123220/https://www.nytimes.com/1994/03/29/world/economic-protest-seen-in-ukrainian-election.html|archive-date=10 July 2024|access-date=27 February 2025|work=The New York Times}}
* {{Cite news|date=31 March 2018|title=Chornovil prosyv Yushchenka pity v prezydenty shche v 1999 rotsi, - Pynzenyk|trans-title="Chornovil asked Yushchenko to run for president in 1999" - Pynzenyk|url=https://espreso.tv/news/2018/03/31/chornovil_prosyv_yuschenka_pity_v_prezydenty_sche_1999_roku_pynzenyk|access-date=23 April 2025|work=[[Espreso TV]]|language=uk|ref={{sfnRef|Espreso TV 2018}}}}
* {{Cite news|date=24 December 2017|title=Lyudy zakhyshchaly Vyacheslava Chornovola vid militsiyi pislya mitynhiv|trans-title=People defended Viacheslav Chornovil from police after rallies|url=https://gazeta.ua/articles/history/_lyudi-zahischali-vyacheslava-cornovola-vid-miliciyi-pislya-mitingiv/811237|access-date=23 April 2025|work=Gazeta.ua|language=uk|ref={{sfnRef|Gazeta.ua 2017}}}}
* {{Cite news|date=8 December 2018|title=Pershyy Lenin vpav 1990 roku: yak skydaly idola komunizmu|trans-title=The first Lenin fell in 1990: how communism's idol was toppled|url=https://gazeta.ua/articles/politics/_pershij-lenin-vpav-1990-roku-yak-skidali-idola-komunizmu/873618|access-date=4 February 2025|work=[[Gazeta.ua]]|language=uk|archive-date=15 April 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210415161321/https://gazeta.ua/articles/politics/_pershij-lenin-vpav-1990-roku-yak-skidali-idola-komunizmu/873618|url-status=live|ref={{sfnRef|Gazeta.ua 2018}}}}
* {{Cite web|last1=Haran|first1=Oleksii|last2=Sydorchuk|first2=Oleksii|date=2010|title=Narodnyy rukh Ukrayiny|trans-title=People's Movement of Ukraine|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=DOP&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Narodnyj_rukh|access-date=16 February 2025|website=[[Encyclopedia of History of Ukraine]]|publisher=Institute of History of Ukraine|publication-place=Kyiv|archive-date=14 May 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240514061321/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=DOP&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Narodnyj_rukh|url-status=live}}
* {{Cite web|last1=Harasymiw|first1=Bohdan|last2=Koshelivets|first2=Ivan|last3=Senkus|first3=Roman|date=2015|title=Chornovil, Viacheslav|url=https://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CC%5CH%5CChornovilViacheslav.htm|access-date=14 May 2024|website=[[Encyclopedia of Ukraine]]|archive-date=10 May 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240510112338/https://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CC%5CH%5CChornovilViacheslav.htm|url-status=live}}
* {{Cite web|last=Hrytsenko|first=Yu. A.|title=Do 85-richchya vid dnya narodzhennya V. M. Chornovola (1937–1999), ukrayinskoho politychnoho ta derzhavnoho diyacha, zhurnalista, publitsysta, literaturnoho krytyka|trans-title=To the 85th birthday of V. M. Chornovil (1937–1999), Ukrainian political and state figure, journalist, publicist and literary critic|url=https://nlu.org.ua/vustavki.php?id=1167|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20231028000120/https://nlu.org.ua/vustavki.php?id=1167|archive-date=28 October 2023|access-date=6 June 2025|website=[[Yaroslav Mudryi National Library of Ukraine]]|language=uk}}
* {{Cite news|last=Hrytsiv|first=Mariia|date=12 January 2017|title=Areshtovana kolyada, abo Pohrom 12 sichnya 1972-ho|trans-title=The Arrested Koliada, or the 12 January 1972 pogrom|url=https://www.istpravda.com.ua/articles/2011/01/12/13866/|access-date=19 May 2024|work=Istorychna Pravda|language=uk|archive-date=15 May 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240515085629/https://www.istpravda.com.ua/articles/2011/01/12/13866/|url-status=live}}
* {{Cite news|date=19 May 2008|title=Yaroslav the Wise - the Greatest Ukrainian of all times|url=https://inter.ua/en/news/yaroslav-the-wise-the-greatest-ukrainian-of-all-times|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20250509171933/https://inter.ua/en/news/yaroslav-the-wise-the-greatest-ukrainian-of-all-times|archive-date=9 May 2025|access-date=23 April 2025|work=[[Inter (TV channel)|Inter]]|ref={{sfnRef|Inter 2008}}}}
* {{Cite news|date=24 August 2017|title=Vyacheslav Chornovil. Neuhomonnыy u borotbi za Ukrayinu|trans-title=Viacheslav Chornovil: Restless in the fight for Ukraine|url=https://www.istpravda.com.ua/articles/2017/08/24/150177/|access-date=17 May 2024|work=[[Ukrainska Pravda|Istorychna Pravda]]|language=uk|ref={{sfnRef|Istorychna Pravda 2017}}|archive-date=18 May 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240518020252/https://www.istpravda.com.ua/articles/2017/08/24/150177/|url-status=live}}
* {{Cite news|last=Ivanova|first=Kateryna|date=25 March 2024|title=25 rokiv z dnya zahybeli Vyacheslava Chornovola. Shlyakh polityka ta obstavyny zahybeli|trans-title=25 years since the day of Viacheslav Chornovil's death: the politician's path and circumstances of his death|url=https://glavcom.ua/country/society/25-rokiv-z-dnja-zahibeli-vjacheslava-chornovola-shljakh-politika-ta-obstavini-zahibeli-992626.html|access-date=14 May 2024|work=Glavcom|language=uk|archive-date=14 May 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240514072928/https://glavcom.ua/country/society/25-rokiv-z-dnja-zahibeli-vjacheslava-chornovola-shljakh-politika-ta-obstavini-zahibeli-992626.html|url-status=live}}
* {{Cite web|date=17 September 1999|title=Udovenko and Kostenko: Rukh contenders|url=https://jamestown.org/program/udovenko-and-kostenko-rukh-contenders/|access-date=23 April 2025|website=[[Jamestown Foundation]]|ref={{sfnRef|Jamestown Foundation 1999}}}}
* {{Cite news|last=Khalupa|first=Iryna|date=24 March 2004|title=Vyacheslav Chornovil yak symvol politychnoho lidera: do pyatoyi richnytsi zahybeli|trans-title=Viacheslav Chornovil as the symbol of a political leader: the fifth anniversary of his death|url=https://www.radiosvoboda.org/a/914027.html|access-date=23 April 2025|work=Radio Free Europe/Radio Liberty|language=uk}}
* {{Cite web|date=3 November 2006|title=Ukrayinska initsiatyvna hrupa za zvilnennya vyazniv sumlinnya|trans-title=Ukrainian Initiative Group for Liberation of Prisoners of Conscience|url=https://museum.khpg.org/1162536782|access-date=10 July 2024|website=Kharkiv Human Rights Protection Group|language=uk|ref={{sfnRef|Kharkiv Human Rights Protection Group 2006}}}}
* {{Cite news |last=Kheifets |first=Mikhail |date=9 December 2018 |title=Vyacheslav Chornovil – zekivskyy heneral. Frahment knyhy "Ukrayinski syluety" |trans-title=Viacheslav Chornovil – General of the Zeks: Fragments from the book 'Ukrainian Silhouettes' |url=https://www.istpravda.com.ua/articles/2018/12/9/153389/ |access-date=2 June 2024 |work=Istorychna Pravda |language=uk |archive-date=2 June 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240602050942/https://www.istpravda.com.ua/articles/201
74vdidsevbgyin1uck6afa34yh520pl
यूक्रेनक इतिहास
0
48991
279815
279539
2026-08-26T19:41:23Z
InternetArchiveBot
10060
Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279815
wikitext
text/x-wiki
[[#प्रागैतिहासिक काल|प्रागैतिहासिक]]<nowiki/>यूक्रेन, पूर्वी यूरोपमे पोंटिक-कैस्पियन स्टेपीक एक हिस्साक रूपमे, यूरेशियाई सांस्कृतिक घटनासभमे एक महत्वपूर्ण भूमिका निभौलक, जाहिमे ताम्रपाषाण युग आ कांस्य युगक प्रसार, भारोपीय प्रवास, आ घोड़ाक पालतूकरण शामिल अछि।<ref>मतोसियन ''शेपिंग वर्ल्ड हिस्ट्री'' पृष्ठ ४३</ref><ref>{{cite web |url= http://imh.org/history-of-the-horse/legacy-of-the-horse/the-domestication-of-the-horse/what-we-theorize-when-and-where-did-domestication-occur.html/ |title= वाट वी थियोराइज – वेन एंड व्हेयर डिड डोमेस्टिकेशन अकर |access-date= १२ दिसम्बर २०१० |work= इन्टरनेशनल म्युजियम अफ द हर्स |archive-date= १४ दिसम्बर २०१९ |archive-url= https://web.archive.org/web/20191214163832/http://imh.org/history-of-the-horse/legacy-of-the-horse/the-domestication-of-the-horse/what-we-theorize-when-and-where-did-domestication-occur.html/ |url-status= dead }}(उद्धरण आब मौजूद नहि अछि)</ref><ref name="सीबीसी.सीए">{{cite news |title= होर्सी-आर्कियोलोजी, बाइनरी ब्ल्याक होल्स, ट्र्याकिङ रेड टाइड्स, फिस रि-इभोल्युसन, वाक लाइक ए म्यान, फ्याक्ट अर फिक्सन |url= http://www.cbc.ca/quirks/episode/2009/03/07/horsey-aeology-binary-black-holes-tracking-red-tides-fish-re-evolution-walk-like-a-man-fact-or-ficti/|work= क्वार्क्स एन्ड क्वार्क्स पडकास्ट विथ बब म्याकडोनाल्ड |publisher= [[सीबीसी रेडियो]] |date=७ मार्च २००९|access-date=१८ सितम्बर २०१०}}(लिङ्क आब मौजूद नहि अछि)</ref>
प्राचीन कालमे स्किथियाक एक हिस्सा, यूक्रेन मुख्य रूपसँ प्रवास कालमे ग्रेथुङ्गी, गेटे, गोथसभ आ हूणसभ द्वारा बसाएल गेल छल, जखन कि यूक्रेनक दक्षिणी भागसभमे पहिने यूनानी आ फेर रोमन द्वारा उपनिवेश स्थापित कएल गेल छल। प्रारम्भिक मध्य युगमे ई प्रारम्भिक स्लाभ विस्तारक एक स्थल सेहो छल। मध्ययुगीन राज्य कीवन रुसक स्थापनाक सङ्ग ई भीतरी क्षेत्र लिखित इतिहासमे प्रवेश केलक, जे एक शक्तिशाली राष्ट्रक रूपमे उभरल मुदा उच्च मध्य युगक दौरान एकर विघटन भऽ गेल, आ १३अम शताब्दीमे मङ्गोल साम्राज्य द्वारा एकरा नष्ट कऽ देल गेल।
१४अम आ १५अम शताब्दीक दौरान, वर्तमान यूक्रेनी क्षेत्रसभ चारि बाहरी शक्तिसभक शासनक अधीन आबि गेल: गोल्डेन होर्ड, क्रीमियाई खानते, लिथुआनियाक ग्रान्ड डची आ पोल्यान्डक राजतन्त्रक मुकुट। बादक दुनू फेर क्रेवो कऽ सङ्घ आ ल्युब्लिन कऽ सङ्घक बाद पोलिश-लिथुआनियाई राष्ट्रमण्डलमे विलीन भऽ जाएत। एही बीच, उस्मानी साम्राज्य[[काला सागर]]क आसपास आ ओकर भीतर एक प्रमुख क्षेत्रीय शक्तिक रूपमे उभरल, जाहिमे क्रीमियाई खानते जका संरक्षित राज्यसभक सङ्ग-सङ्ग सीधे-प्रशासित क्षेत्र सेहो शामिल छल।
पोलिश-लिथुआनियाई राष्ट्रमण्डलक खिलाफ कोसाकसभक १६४८ कऽ विद्रोहक बाद, हेतमानबोगदान ख्मेलनित्स्की जनवरी १६५४ मे पेरेयास्लाव कऽ सन्धि पर सहमत भऽ गेलाह। कोसाक हेतमानते आ रूसक बीच ई सन्धि द्वारा स्थापित सम्बन्धक सटीक प्रकृति विद्वानसभक विवादक विषय बनल अछि।<ref>{{cite book|last=क्रोल|first=पियोत्र|date=२००८|title=ओद उगोदी हादजियाकिएज दो कुद्नोवा. कोजाकिज्ना मिएद्जी रजेक्जोपोस्पोलिता आ मोस्क्वा डब्ल्यु लाताक १६५८-१६६०|doi=10.31338/uw.9788323518808|isbn=978-83-235-1880-8}}</ref> ई समझौता १६५४-६७ कऽ रूस-पोलिश युद्ध आ विफल हादियाच कऽ सन्धि कें प्रेरित केलक, जे एक पोलिश-लिथुआनियाई-रुथेनियन राष्ट्रमण्डल बनबैत। परिणामस्वरूप, १६८६ मे हस्ताक्षरित शाश्वत शान्तिक सन्धि द्वारा, यूक्रेनक पूर्वी हिस्सा (नीपर नदीक पूर्वमे) रूसी शासनक अधीन आबि गेल,<ref>{{cite book |title= ए हिस्ट्री अफ रसिया |page= १९९ |author= रियासानोव्स्की, निकोलस भी. |publisher= अक्सफोर्ड युनिभर्सिटी प्रेस |year= १९६३}}</ref> दाहिना-तट यूक्रेनक नुकसानक लेल पोल्यान्डकें मुआवजाक रूपमे १,४६,००० रूबलक भुगतान कएल जेबाक छल,<ref name="डिक्ट">{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=S6aUBuWPqywC&q=Eternal+Peace+Treaty+1686&pg=PA183|title=हिस्टोरिकल डिक्सनरी अफ पोल्यान्ड, ९६६-१९४५|author1=जेर्जी जान लेर्स्की|author2=पियोत्र व्रोबेल|author3=रिचर्ड जे. कोज़िकी|publisher=ग्रीनवुड पब्लिसिङ ग्रुप|year=१९९६|isbn=978-0-313-26007-0|page=१८३}}</ref> आ दुनू पक्ष उस्मानी साम्राज्यक सङ्ग कोनो अलग सन्धि पर हस्ताक्षर नहि करबाक लेल सहमत भेल।<ref name="डिक्ट"/> पोल्यान्डमे ई सन्धिक कड़ा विरोध भेल आ १७१० धरि पोलिश-लिथुआनियाई सेजम द्वारा एकर पुष्टि नहि कएल गेल।<ref name="डिक्ट"/><ref name="डेभिस१९८२">{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=WdO7hoxNThAC&pg=PA406|title=गड्स प्लेग्राउन्ड, ए हिस्ट्री अफ पोल्यान्ड: द ओरिजिन्स टु १७९५|author=नर्मन डेभिस|publisher=कोलम्बिया युनिभर्सिटी प्रेस|year=१९८२|isbn=978-0-231-05351-8|page=४०६}}</ref> एकर पुष्टिक कानूनी वैधता विवादित रहल अछि।<ref>[[यूजेनियस रोमर]], ओ वस्चोदनिएज ग्रानिसी पोल्स्की ज प्रजेद १७७२ आर., डब्ल्यु: क्सिएगा पामियात्कोवा कु च्सी ओस्वाल्दा बाल्जेरा, टी. II, ल्वोव १९२५, एस. [३५५].</ref> ज्यासेक स्तास्जेवस्कीक अनुसार, १७६४ कऽ सत्र धरि सेजमक कोनो प्रस्ताव द्वारा ई सन्धिक पुष्टि नहि भेल छल।<ref>ज्यासेक स्तास्जेवस्की, अगस्ट II मोक्नी, व्रोकला १९९८, पृष्ठ १००.</ref>
महान उत्तरी युद्धक दौरान, हेतमान इवान मजेपा १७०८ मे स्वीडेनक चार्ल्स बारहम्क सङ्ग गठबन्धन केलन्हि। हालाँकि, १७०९ कऽ महान ठण्डी स्वीडिश सेनाकें बहुत कमजोर कऽ देलक। १७०९ कऽ अन्तमे भेल पोल्टावाक युद्धक बाद, हेतमानते शक्तिमे भारी कमी आयल, जकर परिणति १७६० कऽ दशकमे कोसाक हेतमानतेक समाप्ति आ १७७० कऽ दशकमे जापोरिजियन सिचक विनाशक सङ्ग भेल। पोल्यान्डक विभाजन (१७७२-१७९५) आ क्रीमियाई खानते पर रूसी विजयक बाद, रूसी साम्राज्य आ हैब्सबर्ग अस्ट्रिया एक सौ सँ अधिक वर्षो धरि वर्तमान यूक्रेनक निर्माण करैवाला सभ क्षेत्रसभ पर नियन्त्रणमे छलाह। १९अम शताब्दीमे यूक्रेनी राष्ट्रवाद विकसित भेल।
१९१७ कऽ रूसी क्रान्तिसभक बाद युद्धक एक अराजक काल शुरू भेल, साथ ही [[प्रथम विश्व युद्ध]]क बाद हैब्सबर्ग राजतन्त्रक विघटनक बाद पूर्व गैलिसिया आ लोडोमेरियाक राजतन्त्रमे एक समवर्ती युद्ध सेहो भेल। एकर बाद सोवियत-यूक्रेनी युद्ध (१९१७-१९२१) भेल, जाहिमे बोल्शेविकलाल सेना १९१९ कऽ अन्तमे नियन्त्रण स्थापित केलक।<ref>रियासानोव्स्की (१९६३), पृष्ठ ५३७.</ref> यूक्रेनी बोल्शेविकसभ, जे कीभमे राष्ट्रिय सरकार कें हरेने छल, यूक्रेनी सोवियत समाजवादी गणराज्यक स्थापना केलक, जे ३० दिसम्बर १९२२ कें सोवियत संघक संस्थापक गणतन्त्रसभमे सँ एक बनि गेल। यूक्रेनी भाषा आ यूक्रेनी संस्कृति पर प्रारम्भिक सोवियत नीति यूक्रेनीकें प्रशासन आ विद्यालयसभक [[आधिकारिक भाषा]] बनेलक। १९३० कऽ दशकमे ई नीति रूसीकरणमे बदलि गेल। १९३२ आ १९३३ मे, यूक्रेनमे लाखो लोक, जाहिमे सँ अधिकांश किसान छलाह, एक विनाशकारी अकालमे भुखसँ मरि गेलाह, जकरा होलोडोमोरक नामसँ जानल जाइत अछि। ई अनुमान अछि जे ई अवधिक दौरान सोवियत संघमे ६ सँ ८ मिलियन लोक भुखसँ मरि गेलाह, जाहिमे सँ ४ सँ ५ मिलियन यूक्रेनी छलाह।<ref>{{cite encyclopedia |url= https://www.britannica.com/eb/article-275913/Ukraine |title= यूक्रेन – द फेमाइन अफ १९३२-३३ |access-date= २६ जुन २००८ |encyclopedia= इन्साइक्लोपिडिया ब्रिटानिका}}</ref>
सितम्बर १९३९ मे सोवियत संघ आ नाजी जर्मनी द्वारा पोल्यान्ड पर आक्रमण करबाक बाद, यूक्रेनी एसएसआर कऽ क्षेत्र पश्चिम दिस विस्तारित भेल। धुरी राष्ट्रक सेनासभ १९४१ सँ १९४४ धरि यूक्रेन पर कब्जा कऽ लेलक। द्वितीय विश्व युद्धक दौरान, यूक्रेनी विद्रोही सेनाक किछु गुट जर्मनी आ सोवियत संघ दुनूक खिलाफ यूक्रेनी स्वतन्त्रताक लेल लड़ल, जखन कि अन्य गुटसभ नाजीसभक सङ्ग सहयोग केलक, आ यूक्रेनमे प्रलय (होलोकास्ट) आ पोलिश लोकसभक दमनमे हुनकर सहायता केलक। १९५३ मे, यूक्रेनक कम्युनिस्ट पार्टीक पूर्व प्रमुख आ जातीय रूसीनिकिता ख्रुश्चेव, सोवियत संघक कम्युनिस्ट पार्टीक प्रमुख बनलाह आ अधिक राजनीतिक आ सांस्कृतिक स्वतन्त्रता सक्षम केलन्हि, जकर परिणामस्वरूप एक यूक्रेनी पुनरुद्धार भेल। १९५४ मे रूससँ क्रीमियाक हस्तान्तरणक सङ्ग गणतन्त्रक विस्तार दक्षिण दिस भेल। एकर बावजूद, कवि, इतिहासकार आ अन्य बुद्धिजीवीसभक खिलाफ राजनीतिक दमन जारी रहल, जेना कि सोवियत संघक अन्य सभ भागसभमे छल।
१९९१ मे जखन सोवियत संघक विघटन भेल तखन यूक्रेन फेरसँ स्वतन्त्र भऽ गेल। ई एक बजार अर्थव्यवस्थामे संक्रमणक अवधिक शुरुआत केलक, जाहिमे यूक्रेनकें आठ सालक मन्दीक सामना करऽ पड़ल।<ref name="म्याक्रोइन्डिकेटर्स एनबियु">{{cite web|url= http://www.bank.gov.ua/ENGL/Macro/index.htm|title= म्याक्रोइकोनोमिक इन्डिकेटर्स|publisher= [[यूक्रेनक राष्ट्रिय बैङ्क]]|archive-url= https://web.archive.org/web/20071021232506/http://bank.gov.ua/Engl/Macro/index.htm|archive-date= २१ अक्टुबर २००७}}</ref> हालाँकि एकर बाद, अर्थव्यवस्थामे जीडीपी वृद्धिमे भारी उछाल देखल गेल जखन धरि ई महान मन्दीक दौरान खसि नहि गेल।<ref>इनोज्मि, [http://unian.net/eng/news/news-325554.html "यूक्रेन – म्याक्रोइकोनोमिक इकोनोमिक सिचुएसन"] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20120222203413/http://www.unian.net/eng/news/news-325554.html |तिथि=२२ फरबरी २०१२ }}. जुन २००९.</ref>
२१ नवम्बर २०१३ कें एक लम्बा राजनीतिक संकट शुरू भेल, जखन राष्ट्रपति विक्टर यानुकोविचयूरोपीय संघक सङ्ग एक सङ्घ समझौता लागू करबाक तैयारी रोकि देलन्हि, आ एकर बदला [[रूस]]क सङ्ग घनिष्ठ सम्बन्ध बनबै कऽ विकल्प चुनलन्हि। ई निर्णयक परिणामस्वरूप यूरोमैदान विरोध प्रदर्शन भेल आ बादमे, गरिमाक क्रान्ति भेल। फरबरी २०१४ मे यूक्रेनी संसद द्वारा यानुकोविच पर महाभियोग लगाएल गेल छल। २० फरबरी कें, जखन रूसी सेना क्रीमियामे प्रवेश केलक तखन रूस-यूक्रेन युद्ध शुरू भेल। किछुए समय बाद, रूस-समर्थक अशान्ति यूक्रेनक मुख्य रूपसँ रूसी भाषीपूर्वी आ दक्षिणी क्षेत्रसभकें अपन चपेटमे लऽ लेलक, जतय सँ यानुकोविच अपन अधिकांश समर्थन प्राप्त केने छलाह। क्रीमियाक मुख्य रूपसँ जातीय रूसी यूक्रेनी स्वायत्त क्षेत्रमे एक अन्तर्राष्ट्रिय रूपसँ अमान्य जनमत संग्रह आयोजित कएल गेल छल आ १८ मार्च २०१४ कें क्रीमियाकें वास्तवमे रूस द्वारा कब्जा कऽ लेल गेल छल। यूक्रेनक डोनेट्स्क आ लुहान्स्क ओब्लास्टमे रूसी सेनाक भागीदारीसँ डोनबासक युद्ध शुरू भेल। ई युद्ध २४ फरबरी २०२२ धरि जारी रहल, जखन रूस देशक अधिकांश हिस्सा पर एक पैग आक्रमण शुरू केलक।
== प्रागैतिहासिक काल ==
=== पुरापाषाण काल ===
आ प्रारम्भिक स्लाभसभसँ जुड़ल पुरातात्विक संस्कृतिसभ: चेर्नोल्स संस्कृति (५०० ईसा पूर्व सँ पहिने), जारुबिन्त्सी संस्कृति (३०० ईसा पूर्व सँ १०० ईस्वी धरि), प्रजेवोर्स्क संस्कृति (३०० ईसा पूर्व सँ ४०० ईस्वी धरि), प्राग-कोर्चाक क्षितिज (६अम सँ ७अम शताब्दी, स्लाव विस्तार)]]
यूक्रेनमे ''होमो'' वंशक सदस्यसभ द्वारा बस्ती बसाएब सुदूर पुरापाषाण[[प्रागैतिहासिक काल|प्रागैतिहासिक]] कालसँ प्रलेखित कएल गेल अछि। पश्चिमी यूक्रेनमे स्थित कोरोलेभोमे १४ लाख वर्ष पुरान पत्थरक औजारसभक खोज [[यूरोप]]मे होमिनिनक प्रारम्भिक सुरक्षित-दिनांकित उपस्थितिमे सँ एक कें चिह्नित करैत अछि।<ref name="गार्बा२०२४">{{cite journal |last1=गार्बा |first1=आर. |last2=उसिक |first2=भी. |last3=यला-मेला |first3=एल. |last4=कामेनिक |first4=जे. |last5=स्टुब्नर |first5=के. |last6=लाचनर |first6=जे. |last7=रुगेल |first7=जी. |last8=वेसेलोव्स्की |first8=एफ. |last9=गेरासिमेन्को |first9=एन. |last10=हेरीस |first10=ए. आई. आर. |last11=कुसेरा |first11=जे. |last12=कनुडसेन |first12=एम. एफ. |last13=ज्यान्सेन |first13=जे. डी. |title=ईस्ट-टु-वेस्ट ह्युमन डिस्पर्सल इन्टु यूरोप १.४ मिलियन इयर्स अगो |journal=नेचर |date=२८ मार्च २०२४ |volume=६२७ |issue=८००५ |pages=८०५-८१० |pmid=38448591 |doi=10.1038/s41586-024-07151-3 |bibcode=2024Natur.627..805G }}</ref> ई औजार ''होमो'' वंशक प्रारम्भिक सदस्यसभ, सम्भवतः ''होमो इरेक्टस'' कऽ व्यवहार आ अनुकूली रणनीतियसभक बारेमे महत्वपूर्ण अन्तरदृष्टि प्रदान करैत अछि, जखन ओ निम्न पुरापाषाण कालक दौरान महाद्वीपमे विस्तार केने छल। नियन्डरथलक सम्बन्ध मोलोडोवा पुरातात्विक स्थलसभ (४५,०००-४३,००० ईसा पूर्व) सँ अछि, जाहिमे एक मैमथ हड्डीक आवास शामिल अछि।<ref>{{cite news | url = https://www.telegraph.co.uk/science/science-news/8963177/Neanderthals-built-homes-with-mammoth-bones.html | archive-url = https://web.archive.org/web/20111221004746/http://www.telegraph.co.uk/science/science-news/8963177/Neanderthals-built-homes-with-mammoth-bones.html | archive-date = २१ दिसम्बर २०११ | title = नियन्डरथल्स बिल्ट होम्स विथ मैमथ बोन्स | work = टेलिग्राफ.को.यूके | first = रिचर्ड | last = ग्रे | date = १८ दिसम्बर २०११ }}</ref><ref>{{cite web |url=http://archaeology.about.com/od/mterms/g/molodova.htm |title=मोलोडोवा I आ V (यूक्रेन) |access-date=४ दिसम्बर २०११ |archive-date=३ दिसम्बर २०१३ |archive-url=https://web.archive.org/web/20131203005437/http://archaeology.about.com/od/mterms/g/molodova.htm |url-status=live }}</ref> आधुनिक मानवक सबसँ प्रारम्भिक प्रलेखित साक्ष्य क्रीमियाक पर्वतसभक बुरान-काया गुफा स्थलमे ३२,००० ईसा पूर्वक ग्रेभेटियन बस्तीसभमे भेटैत अछि।<ref name="ओरिग">{{cite journal | शीर्षक = द ओल्डेस्ट एनाटोमिकली मोर्डन ह्युमन्स फ्रम फार साउथइस्ट यूरोप: डाइरेक्ट डेटिङ, कल्चर एन्ड बिहेभियर | first1 = सैंड्रिन | last1= प्रैट | first2= स्टीफन सी. | last2= पियन | first3= लरेन्ट | last3= क्रेपिन | first4 =डोरोथी जी. |last4= ड्रकर | first5 =साइमन जे. | last5= पुऔड | first6 =हेलेन | last6=वल्लाडास | first7= मार्टिना |last7 =लाज्निकोवा-गालेटोवा | first8 =जोहानेस | last8 =भ्यान डर प्लिक्ट | first9= अलेक्जेन्डर | last9= यानेविच | journal = प्लोज वन | display-authors = 8|date = १७ जुन २०११ | volume = ६ | issue = ६ | article-number = e20834 | publisher = प्लोजवन | doi = 10.1371/journal.pone.0020834 | pmid = 21698105 | pmc = 3117838 | bibcode = 2011PLoSO...620834P | doi-access = free }}</ref><ref name="बीबीसी">{{cite news | url = https://www.bbc.co.uk/news/science-environment-13846262 | title = अर्ली ह्युमन फसिलस अनअर्थड इन यूक्रेन | first = जेनिफर | last = कारपेन्टर |date = २० जुन २०११ | publisher = बीबीसी | access-date = २१ जुन २०११}}</ref>
=== नवपाषाण आ कांस्य युग ===
उत्तर नवपाषाण कालमे, कुकुटेनी-ट्रिपिलियन संस्कृति लगभग ४,५००-३,००० ईसा पूर्व फल्ल-फूलल।<ref name="नवपाषाण">{{cite web|url=http://www.trypillia.com/info/index.shtml|title=ट्रिपिलियन सिभिलाइजेसन ५,५०८ – २,७५० बीसी|access-date=१६ दिसम्बर २००७|work=द ट्रिपिलिया-युएसए-प्रोजेक्ट|archive-url=https://web.archive.org/web/20071212222638/http://www.trypillia.com/info/index.shtml|archive-date=१२ दिसम्बर २००७}}</ref> कुकुटेनी-ट्रिपिलियन संस्कृति कऽ ताम्र युग कऽ लोक पश्चिमी भागमे रहैत छलाह, आ स्रेड्नी स्टोग संस्कृति आगू पूर्वमे, जकर बाद प्रारम्भिक कांस्य युग कऽ पोंटिक स्टेपी कऽ याम्ना संस्कृति ("कुर्गन") संस्कृति, आ ३सर सहस्राब्दी ईसा पूर्वमे कैटकोम्ब संस्कृति आयल।
== लौह युग आ शास्त्रीय प्राचीनता ==
=== स्किथियाई बस्ती, यूनानी उपनिवेशीकरण, आ रोमन प्रभुत्व ===
लौह युग कऽ दौरान, ई लोकसभक बाद डेशियनसभ आ साथ ही किमेरियनसभ (पुरातात्विक नोवोचेरकास्क संस्कृति), स्किथियनसभ आ सरमेटियनसभ जका खानाबदोश लोक आयल। स्किथियाई साम्राज्य एतय ७५० सँ २५० ईसा पूर्व धरि अस्तित्वमे छल।<ref name="इबी-स्किथ">{{cite encyclopedia|url=https://www.britannica.com/eb/article-9066426|title=स्किथियन|access-date=१२ सितम्बर २००७|encyclopedia=[[इन्साइक्लोपिडिया ब्रिटानिका]]}}</ref> ५१३ ईसा पूर्वमे डेरियस महान कऽ स्किथियाई अभियान मे, अकेमेनिड फारसी सेना कयन थ्रेसियन लोकसभ, आ [[काला सागर]] कऽ यूरोपीय भागक सङ्ग-सङ्ग लगभग अन्य सभ क्षेत्रसभ, जेना कि आजुक [[बुल्गारिया]], [[रोमानिया]], यूक्रेन, आ [[रूस]] कऽ किछु हिस्सासभ पर विजय प्राप्त केलक, एकरा सँ पूर्व कि ई एशिया माइनर घुरल।<ref>जोसेफ रोइसमैन, इयान वर्थिंगटन. "ए कम्पैनियन टु एन्सियन्ट म्यासेडोनिया" जन विली एन्ड सन्स, २०११. ISBN 978-1-4443-5163-7 पृष्ठ १३५–१३८, पृष्ठ ३४३–३४५</ref><ref>साइमन होर्नब्लोअर आ एन्टोनी स्पॉफोर्थ द्वारा द अक्सफोर्ड क्लासिकल डिक्सनरी, ISBN 0-19-860641-9,"पृष्ठ १५१५,"थ्रेसियनसभकें ५१६ धरि फारसीसभ द्वारा अधीन कएल गेल छल"</ref> यूनानीसभ ७अम वा ६अम शताब्दी ईसा पूर्वमे प्राचीन काल कऽ दौरान क्रीमिया आ यूक्रेनक अन्य तटीय क्षेत्रसभमे उपनिवेश स्थापित केलक।<ref name="ह्यामंड१९५९">{{cite book|author=निकोलस जेफ्री लेम्प्रेयर ह्यामंड|title=ए हिस्ट्री अफ ग्रीस टु ३२२ बी.सी.|url=https://books.google.com/books?id=Y0FoAAAAMAAJ|access-date=८ अगस्त २०१३|year=१९५९|publisher=क्लारेन्डन प्रेस|page=१०९|isbn=978-0-19-814260-7 }}</ref> सांस्कृतिक रूपसँ यूनानीबोस्पोरन साम्राज्य तब धरि फलल-फूलल जखन धरि कि ४अम शताब्दी ईस्वीमे गोथसभ आ हूणसभ द्वारा एकरा पर आक्रमण आ कब्जा नहि कऽ लेल गेल।<ref>{{cite book |last=मिशिनर |first=माइकल |url=https://books.google.com/books?id=zuQLAQAAMAAJ |title=द एन्सियन्ट एन्ड क्लासिकल वर्ल्ड, ६०० बी.सी.-ए.डी. ६५० |date=१९७८ |publisher=हकिन्स पब्लिकेशन्स |isbn=978-0-904173-16-1 |page=६९ |language=en}}</ref> ६२ सँ ६८ ईस्वी धरि रोमन साम्राज्य सम्राट नीरो कऽ अधीन राज्य पर संक्षेपमे कब्जा कऽ लेलक जखन ओ बोस्पोरन राजाटिबेरियस जूलियस कोटिस प्रथम कें अपदस्थ कऽ देलक।<ref>{{cite book|last=बन्सन|first=म्याथ्यू|title=ए डिक्सनरी अफ द रोमन एम्पायर|url=https://archive.org/details/dictionaryofroma0000buns|year=१९९५|publisher=अक्सफोर्ड युनिभर्सिटी प्रेस|location=न्यूयोर्क|isbn=0-19-510233-9|page=११६}}</ref> एकर बाद १म शताब्दी ईस्वी कऽ मध्यक दौरान बोस्पोरन साम्राज्यकें रोमन सैन्य उपस्थितिक सङ्ग एक रोमनग्राहक राज्य बना देल गेल।<ref>{{cite web|url=http://www.chersonesos.org/?p=history_ant&l=eng#7|archive-url=https://web.archive.org/web/20040812152424/http://www.chersonesos.org/?p%3Dhistory_ant%26l%3Deng|archive-date=२००४-०८-१२|title=एन्सियन्ट पिरियड - हिस्ट्री - अबाउट चेर्सोनेसस, सेवास्तोपोल|website=www.chersonesos.org}}</ref><ref>{{cite book| last = मिग्लियोराटी| first = गुइडो| title = कैसियो डियोन ई लिम्पेरो रोमानो डा नर्वा एड एनोटोनिनो पियो: अल्ला लुस देई नुओवी डॉक्युमेंटी| url = https://books.google.com/books?id=jbS5KHJ4uqcC&pg=PA6| year = २००३| publisher = विटा ई पेनसिएरो| isbn = 88-343-1065-9| page = ६ | language = it }}</ref>
=== गोथसभ आ हूणसभक आगमन ===
३अम शताब्दी ईस्वीमे, गोथसभ लगभग २५०-३७५ ईस्वी कऽ आसपास आधुनिक यूक्रेन कऽ भूमि पर प्रवास केलक, जकरा ओ ओइयुम कहैत छलाह, जे पुरातात्विक चेर्न्याखोव संस्कृति कऽ अनुरूप अछि।<ref name="हिस्ट्री अफ यूक्रेन२७">{{cite book|first=पॉल रोबर्ट|last=मैगोकसी|year=१९९६|title=ए हिस्ट्री अफ यूक्रेन|publisher=[[युनिभर्सिटी अफ टोरंटो प्रेस]]|location=[[टोरंटो]]|isbn=0-8020-0830-5|page=२७}}</ref> ओस्ट्रोगोथसभ ई क्षेत्रमे रहलाह मुदा ३७० कऽ दशक सँ हूणसभ कऽ प्रभावमे आबि गेलाह। ओस्ट्रोगोथिक साम्राज्यक उत्तरमे कीभ संस्कृति छल, जे २अम-५अम शताब्दी सँ फलल-फूलल, जखन एकरा पर हूणसभ द्वारा सेहो कब्जा कऽ लेल गेल छल। ४५४ मे नेदाओ कऽ युद्ध मे हूणसभकें हराएबामे मदद करबाक बाद, ओस्ट्रोगोथसभकें रोमन द्वारा पन्नोनिया मे बसबाक अनुमति देल गेल छल। [[काला सागर]] कऽ उत्तर-पूर्वी तट पर ६अम शताब्दी ईसा पूर्वमे स्थापित अन्य प्राचीन यूनानी उपनिवेशसभक सङ्ग-सङ्ग, टायरस, ओल्बिया, आ हर्मोनासा कऽ उपनिवेशसभ ६अम शताब्दी ईस्वी धरि रोमन आ बीजान्टिन (पूर्वी रोमन) शहरसभक रूपमे जारी रहल। गोथिक प्रभाव ५अम शताब्दी ईस्वी कऽ अन्त धरि कम भऽ गेल, जखन पूर्वी रोमन साम्राज्य ई क्षेत्र पर अपन नियन्त्रण आ प्रभावकें फेरसँ पुष्ट केलक।<ref>{{cite journal |last=फ्रोलोवा |first=एन. |date=१९९९ |title=द क्वेस्चन अफ कन्टिन्युइटी इन द लेट क्लासिकल बोस्पोरस अन द बेसिस अफ नुमिस्मेटिक डाटा |url=https://brill.com/view/journals/acss/5/3/article-p179_12.xml |journal=एन्सियन्ट सिभिलाइजेसन फ्रम स्किथिया टु साइबेरिया |language=en |volume=५ |issue=३ |pages=१७९–२०५ |doi=10.1163/157005799X00188 |issn=0929-077X|url-access=subscription }}</ref> हूणक राजागोर्डास ६अम शताब्दी ईस्वी कऽ शुरुआतमे बोस्पोरन साम्राज्य पर शासन केलक आ पूर्वी रोमन सम्राट जस्टिनियन प्रथम कऽ सङ्ग नीक सम्बन्ध बनाए राखलक, मुदा ५२७ ईस्वीमे विद्रोहमे गोर्डासक मारल जेबाक बाद बादवाला देश पर आक्रमण आ कब्जा कऽ लेलक।<ref>{{cite book |last=लॉलर |first=जेनिफर |url=https://books.google.com/books?id=sEWeCQAAQBAJ |title=इन्साइक्लोपिडिया अफ द बीजान्टिन एम्पायर |date=२०१५ |publisher=म्यकफार्लेन्ड |isbn=978-1-4766-0929-4 |page=१३७ |language=en}}</ref> १२अम शताब्दी ईस्वी धरि पूर्वी रोमन सम्राटसभकिमेरियन बोस्पोरोस कऽ क्षेत्र पर अधिपात्यक दावा केलक।<ref>गौतियर, पॉल. "ले डोजियर डुन हाउट फोंक्सियनेयर बाइजान्टिन डाएलेक्सिस Iएर कॉमनेने, मैनुअल स्ट्रा-बोरोमानोस". ''रेव्यू डेस एट्यूड्स बाइजान्टिन्स'', पेरिस, खण्ड २३, १९६५. पृष्ठ १७८, १९०</ref>
=== प्रारम्भिक स्लाभ ===
हूण आ गोथिक शासनक अन्त कऽ सङ्ग उत्पन्न भेल सत्ताक शून्यताक सङ्ग, प्रारम्भिक स्लाभ, कीभ संस्कृतिक बाद, ५अम शताब्दीक दौरान अधिकांश क्षेत्र पर विस्तार करनाय शुरू केलक जे आब यूक्रेन अछि, आ ६अम शताब्दी सँ बाल्कन धरि। यद्यपि प्रारम्भिक स्लाभसभ कऽ उत्पत्ति निश्चित रूपसँ ज्ञात नहि अछि, कयन सिद्धान्त सुझाव दैत अछि जे हुनकर उत्पत्ति पोलेसिया कऽ लग भेल होएत।<ref>{{cite book |last=बारफोर्ड |first=पी. एम. |title=द अर्ली स्लाभ्स: कल्चर एन्ड सोसाइटी इन अर्ली मेडिएवल इस्टर्न यूरोप |url=https://archive.org/details/bwb_W7-CTW-851 |date=२००१ |publisher=कर्नेल युनिभर्सिटी प्रेस |isbn=0-8014-3977-9 |page=३२|location=इथाका, एनवाई |oclc=47054689}}</ref>५अम आ ६अम शताब्दीमे, एंटेस संघ (एक जनजातीय सङ्घ) कें आम तौर पर ओही क्षेत्रमे स्थित मानल जाइत अछि जे आब यूक्रेन अछि। एंटेस यूक्रेनियनसभ कऽ पूर्वज छलाह: ह्वाइट क्रोट्स, सेवेरियनसभ, पोलानसभ, ड्रेवलियनसभ, ड्यूलेबसेस, उलीचियनसभ, आ टिवेरियाईसभ। यूक्रेन सँ पूरे बाल्कन मे प्रवास कयन दक्षिण स्लाविक राष्ट्रसभक स्थापना केलक। उत्तरी प्रवास, लगभग लेक इल्मेन धरि पहुँचैत, इल्मेन स्लावसभ, क्रिविचसभ, आ रादिमिचसभ कऽ उदय कऽ नेतृत्व केलक, जे रूसीसभ कऽ पैतृक समूह छी। ६०२ मे एक पैनोनियन अवार छापाक बाद आ एंटेस सङ्घक पतनक बाद, ई लोकसभमे सँ अधिकांश दोसर सहस्राब्दीक शुरुआत धरि अलग-अलग जनजातियसभक रूपमे जीवित रहलाह।<ref name="सो">एम. ह्रुशेवस्की – "इस्तोरिया यूक्रेनी". तोम I, रोज्दिल IV, वेलीके स्लोवयांस्के रोजसेलेन्या: इस्तोरिया एंटीव, यिख पोखोडी, वियना ज स्लोव्यानामी, बोरोतबा ज अवारामी, ओस्टान्नी ज्विस्तकी, प्रो एंटीव</ref>
== मध्य युग ==
=== प्रारम्भिक मध्य युग ===
७अम शताब्दीमे, आधुनिक यूक्रेनक क्षेत्र बुल्गारसभ (जकरा अक्सर पुरान महान बुल्गारिया कहल जाइत अछि) राज्यक मूल छल जाहिक राजधानी फानागोरिया छल। ७अम शताब्दीक अन्तमे, अधिकांश बुल्गार जनजातियसभ कयन दिशासभमे प्रवास केलक आ हुनकर राज्यक अवशोषक मध्य एशिया कऽ एक अर्ध-खानाबदोश लोक, खजारसभ द्वारा कऽ लेल गेल।<ref name="हिस्ट्री अफ यूक्रेन२७"/>
खजारसभ कैस्पियन सागर आ काकेशस कऽ लग खजार साम्राज्य कऽ स्थापना केलक। ई साम्राज्यमे पश्चिमी कजाकिस्तान आ क्रीमिया, पूर्वी यूक्रेन, दक्षिणी [[रूस]] आ [[अजरबैजान]] कऽ हिस्सासभ शामिल छल। खजारसभ पोंटिक-कैस्पियन स्टेपी कऽ एतबा हिस्सा पर हावी छलाह जे व्यापारक मामलामे एक ''पैक्स खजारिका'' छल, जे सुरक्षित रूपसँ लम्बा दूरीक व्यापार करबाक अनुमति दैत छल, जाहिमे राधानाईट यहूदीसभ जका समूह शामिल छलाह जे चीन सँ लऽ कऽ तबरीज़ धरि व्यापार करैत छलाह, साथ ही व्यापार नेटवर्क जे वोल्गा बुल्गारिया कें घेरने छल। ई वाइकिंग युग मे वाइकिंग्स जका अन्य व्यापारिसभकें आकर्षित केलक जे कीवन रुस कऽ स्थापना करैत।
=== कीवन रुस ===
ई अनिश्चित अछि जे कीवन रुस राज्य कहिया अस्तित्वमे आयल, मुदा वरंगियन रईस ओलेग द वाइज कें आम तौर पर ८८० वर्ष कऽ आसपास कीभ शहरमे एक रियासत स्थापित करबाक श्रेय देल जाइत अछि।{{efn|'रुसक उत्पत्तिकें लऽ कऽ अनिश्चिततासभक बावजूद, हेल्गी/ओलेह (शासन ८७८-९१२) कऽ सङ्ग हमरासभ लग एक ज्ञात ऐतिहासिक व्यक्ति अछि जकरा कीवन राज्यक नींव रखबाक श्रेय देल जाइत अछि। (...) ८८२ मे ओलेहक कीभ पर आक्रमण आ [[अस्कोल्ड आ डिर|अस्कोल्ड आ डिर]] कऽ हत्याक सङ्ग, वरंगियन रुसक अधिकारक तहत पूर्वी स्लाविक आ फिनिक जनजातियसभक समेकन शुरू भऽ गेल छल।'{{sfn|मैगोक्सी|२०१०|पृष्ठ=६५-६६}}}} कीभ पहिने सँ ही स्थापित भऽ चुकल छल, मुदा एकर उत्पत्ति सेहो अस्पष्ट अछि। पुरातत्वविदसभ आ इतिहासकारसभ जेना कि पेट्रो तोलोचको (२००७) कऽ अनुसार, ५अम शताब्दीक अन्त सँ ओही क्षेत्रमे स्लाविक बस्ती मौजूद छल जे बादमे शहरक रूपमे विकसित भेल।<ref>तोलोचको पी. पी., इवाकिन जी. वाई., वर्मेनिच वाई.वी. कीभ. ''इन्साइक्लोपिडिया अफ यूक्रेनी हिस्ट्री'' (Енциклопедія історії України) मे. — कीभ: नौकोवा डमका, २००७. — खण्ड ४. — पृष्ठ २०१-२१८.</ref> ओलेग द्वारा एकरा जीतबा सँ पहिने कीभ शायद खजारसभ कें श्रद्धांजलि दैत छल।{{sfn|प्लोखी|२००६|पृष्ठ=३०}}{{sfn|मैगोक्सी|२०१०|पृष्ठ=५९}} तोलोचको आ अन्य विद्वान सेहो सिद्धान्त दैत छथि जे 'कीभ कोनो विशेष जनजातिक केन्द्र नहि छल बल्कि एक विशाल क्षेत्रक अन्तर-जनजातीय केन्द्र छल'; ''प्राइमरी क्रॉनिकल'', ''डी एडमिनिस्ट्रान्डो इम्पेरियो'' आ अन्य स्रोतसभक आलोचनात्मक विश्लेषणसँ पता चलैत अछि जे ई स्लाविक आ गैर-स्लाविक समूहसभ, जेना कि स्कैंडिनेवियाई वरांगियनसभ आ फिनो-उग्रिक लोकसभक लेल एक महानगरीय शहरी घर भऽ सकैत अछि।{{sfn|प्लोखी|२००६|पृष्ठ=३१-३२, ४७}} स्लाविक लोकसभ जे कथित तौर पर यूक्रेनक मूल निवासी छलाह, ओहिमे पोलानसभ (वा पोलियानियनसभ), ड्रेवलियनसभ, सेवेरियनसभ, उलीचसभ, टिवेरियनसभ, ह्वाइट क्रोट्स आ ड्यूलेबसेस शामिल छलाह, मुदा हुनकर सटीक पहचान आ अन्तरसम्बन्ध स्थापित आ सत्यापित करनाय कठिन अछि, किएक तँ स्रोतसभ अस्पष्ट, विरोधाभासी आ कखनो कखनो गलत छथि।{{sfn|प्लोखी|२००६|पृष्ठ=३०-३२, ४७, ५७}}
]
१०अम आ ११अम शताब्दीमे, कीभ [[यूरोप]] कऽ सबसँ अमीर व्यावसायिक केन्द्रसभमे सँ एक बनि गेल, आ एकर चारु दिस कीवन रुस साम्राज्य लगातार विस्तार केलक।<ref name="Enc Kiev">{{cite encyclopedia |title=कीव; रुसलैंड §२. हेट रिजक वान कीव |encyclopedia=एनकार्टा इनसाइक्लोपीडी विंकलर प्रिंस |date=२००२ |publisher=माइक्रोसफ्ट कोर्पोरेशन/हेट स्पेक्ट्रम |language=nl}}</ref> प्रारम्भमे पेरुन जका स्लाविक देवी-देवतासभक पूजा कऽ एक परोपकारी, व्लादिमीर प्रथम ९८० कऽ दशकमे रूढ़िवादी ईसाई धर्म मे परिवर्तित भऽ गेलाह, जाहिसँ ई क्षेत्र बीजान्टिन साम्राज्य कऽ सङ्ग एक राजनीतिक आ पारिस्थितिक गठबन्धनमे बान्धल गेल।<ref name="Enc Kiev"/> यारोस्लाव द वाइज कऽ शासनकालकें आम तौर पर एकर चरम मानल जाइत अछि; कीवन रुस ईसाई धर्मक भीतर सबसँ समृद्ध आ शक्तिशाली साम्राज्य छल।<ref name="Enc Kiev"/> कीवन रुस कखनो पूरी तरह सँ केन्द्रीकृत राज्य नहि छल, बल्कि रुरिक वंश कऽ सदस्यसभ द्वारा शासित रियासतसभक एक ढीला एकत्रीकरण छल।{{sfn|प्लोखी|२००६|पृष्ठ=१३}} उत्तर मध्य युग मे, ई शेष यूरोपमे रुथेनिया (रुसक लेल ल्याटिन नाम) कऽ रूपमे जानल जेबा लागल, विशेष रूपसँ मङ्गोल आक्रमण कऽ बाद रुसक पश्चिमी रियासतसभक लेल।
=== ईसाईकरण ===
जखन कि [[ईसाई धर्म]] पहिल पारिस्थितिक परिषद, निसियाक प्रथम परिषद (३२५) (विशेष रूपसँ काला सागर तट कऽ सङ्ग, जेकर सबसँ स्पष्ट साक्ष्य क्रीमियन गोथसभक ईसाईकरण छल) सँ पहिने आधुनिक यूक्रेन कऽ क्षेत्रमे प्रगति केने छल, आ, महान मोराविया कऽ साम्राज्यक समयमे पश्चिमी यूक्रेनमे, रुसमे ईसाई धर्मक औपचारिक सरकारी स्वीकृति ९८८ मे भेल छल। कीवन रुसक ईसाईकरण कऽ प्रमुख प्रमोटर ग्रैंड-ड्यूक व्लादिमीर महान छलाह जिनकर दादी, राजकुमारी ओल्गा, एक ईसाई छलीह। बादमे कीभन शासक, यारोस्लाव प्रथम ने रुस्काया प्रावदा (रुसक सत्य) कें प्रख्यापित केलक जे रुसक लिथुआनियाई काल धरि जारी रहल।
१३२२ मे, पोप जॉन बाइसमकफ्फा (आधुनिक फियोदोसिया) मे एक धर्मप्रांत कऽ स्थापना केलक, जे खानबलिक (आधुनिक बीजिंग) कऽ धर्मप्रांतकें तोड़ि देलक, जे मङ्गोल भूमिसभमे एकमात्र कैथोलिक उपस्थिति छल। किछु शताब्दीसभ धरि ई बाल्कन सँ सराय धरि कऽ क्षेत्र पर मुख्य सीट छल।<ref>{{cite book |last=ख्वालकोव |first=एवगेनी |title=द कलोनीज अफ जेनोआ इन द ब्ल्याक सी रिजन: इभोल्युसन एन्ड ट्रान्सफर्मेसन |date=२०१७ |isbn=978-1-351-62306-3 |page=६९|location=न्यूयोर्क, एनवाई |oclc=994262849}}</ref>
=== कीवन रुसक विघटन आ मङ्गोल आक्रमण ===
रुसक विभिन्न रियासतसभक बीच संघर्ष, ग्रैंड प्रिंस व्लादिमीर मोनोमाख कऽ प्रयाससभक बावजूद, पतनक कारण बनल, जे १२अम शताब्दीमे शुरू भेल। रुस प्रोप्रियामे, कीभ क्षेत्र, गैलिच आ वोलहिनिया कऽ नवोदित रुस रियासतसभ अपन शासनक विस्तार केलक। उत्तरमे, ऐतिहासिक रेकर्डमे निज़नी नोवगोरोड-सुज़दल कऽ रियासत मे मास्को कऽ नाम प्रकट भेल, जे रूस राष्ट्रकें जन्म देलक। उत्तर-पश्चिममे, पोलोत्स्क कऽ रियासत तेजी सँ [[बेलारूस]] कऽ स्वायत्तताक दावी केलक। कीभ कें राजकुमारसभक बीच सत्ता संघर्षमे व्लादिमीर कऽ रियासत (११६९) द्वारा आ बादमे क्रमशः १२अम आ १३अम शताब्दीमे क्युमान आ मङ्गोल हमलावरसभ द्वारा लूटल गेल छल। एकर बाद, वर्तमान यूक्रेनक सभ रियासतसभ मङ्गोलसभ (१२३९-१२४०) पर निर्भरता स्वीकार केलक। १२४० मे, मङ्गोलसभ कीभ कें लूटि लेलक।
=== गैलिसिया-वोलहिनिया ===
आजुक यूक्रेन कऽ क्षेत्रक एक हिस्सा पर कीवन रुस कऽ एक उत्तराधिकारी राज्यगैलिसिया-वोलहिनिया कऽ रियासत छल। पूर्वमे, व्लादिमीर महान क्षेत्रीय राजधानिसभक रूपमे गैलिच आ वोलोडिमिर शहरसभक स्थापना केने छलाह। ई क्षेत्रमे डुलेबे, टिवेरियन आ ह्वाइट क्रोट जनजातियसभक निवास छल। प्रारम्भमे वोलहिनिया आ गैलिसिया दुनू अलग-अलग रियासतसभ छल, जकरा पर यारोस्लाव द वाइज कऽ वंशजसभक शासन छल (गैलिसिया पर रोस्टिस्लाविच राजवंश द्वारा, आ वोलहिनिया प्रारम्भमे इगोरेविच द्वारा आ अन्ततः इजिस्लाविच राजवंश द्वारा)।{{Sfn|मैगोक्सी|२०१०|पृष्ठ=१२३}} यारोस्लाव ओस्मोमिस्ल (११५३-११८७) कऽ शासनकालक दौरान गैलिसिया काला सागर धरि फैल गेल।{{Sfn|मैगोक्सी|२०१०|पृष्ठ=१२३}} दुनू रियासतसभक शासक एक-दोसर पर शासनक विस्तार करबाक प्रयास कऽ रहल छलाह। एकरा अन्ततः रोमन महान (११९७-१२०५) द्वारा हासिल कएल गेल छल, जे न केवल गैलिसिया आ वोलहिनिया दुनू कें एकजुट केलन्हि, बल्कि किछु समयक लेल कीभ पर सेहो अपन शासनक विस्तार केलन्हि।
हुनकर मृत्युक बाद उथल-पुथलक एक दौर आयल जे तब धरि चलल जखन धरि कि हुनकर बेटा डेनियल १२३८ मे सिंहासन फेरसँ प्राप्त नहि कऽ लेलन्हि। डेनियल कीभ सहित अपन पिताक राज्यकें फेरसँ बनबै मे कामयाब रहलाह। डेनियल मङ्गोल खान कें श्रद्धांजलि देलन्हि, जे हुनका बस्काक नियुक्त केलन्हि, जे रुस राजकुमारसभ सँ श्रद्धांजलि एकत्र करबाक लेल जिम्मेदार छलाह। १२५३ मे हुनका एक पापल प्रतिनिधिमण्डल द्वारा "रुसक राजा" कऽ ताज पहिनायल गेल; पहिने, रुसक शासकसभकें "ग्रैंड ड्यूक" वा "राजकुमार" कहल जाइत छल।
=== उत्तर मध्य युग ===
१३अम शताब्दी सँ, वर्तमान यूक्रेनक तट कऽ कयन हिस्सासभ पर जेनोआक गणतन्त्र कऽ प्रभुत्व छल, जे काला सागरक चारु दिस कयन उपनिवेशसभ कऽ निर्माण केलक, जाहिमे सँ अधिकांश आजुक ओडेसा ओब्लास्ट मे स्थित अछि। जेनोइज उपनिवेशसभ नीक सँ गढल छल, आ किलासभमे गैरीसन छल आ जेनोइज गणतन्त्र द्वारा मुख्य रूपसँ काला सागरमे व्यापार पर हावी होयबाक उद्देश्यसँ उपयोग कएल जाइत छल। ई क्षेत्रमे जेनोआक प्रभुत्व १५अम शताब्दी धरि रहत।<ref>{{cite web |date=२०१८-०२-०५ |title=गेनुआज्सकिए कलोनी वी ओडेस्स्नोज ओब्लास्टी - बिजनेस-पोर्टाल इजमाइला |url=http://izm-biz.info/genuezskie-kolonii-v-odesskoj-oblasti/ |access-date=२०२३-०९-१९ |archive-url=https://web.archive.org/web/20180205001115/http://izm-biz.info/genuezskie-kolonii-v-odesskoj-oblasti/ |archive-date=५ फरबरी २०१८ }}</ref><ref>{{cite web |title=ओ सोपेर्निचेस्ट्वे वेनेसी एस गेनुइजु वी XIV-म वेके |url=https://www.vostlit.info/Texts/Dokumenty/Italy/venice/Veneto-genua/pred.phtml |access-date=२०२३-०९-१९ |website=www.vostlit.info}}</ref><ref>{{cite web |date=२०१९-०३-२६ |title=एपियोग्राफिचेस्किए पाम्यत्नीकी कफ्फी {{!}} स्टारी मुजे |url=https://old-museum.org/halls/history_hall_20.htm |access-date=२०२३-०९-१९ |language=ru-RU |archive-date=२८ सितम्बर २०२३ |archive-url=https://web.archive.org/web/20230928200045/https://old-museum.org/halls/history_hall_20.htm |url-status=dead }}</ref>१४अम शताब्दीक दौरान, [[पोल्यान्ड]] आ लिथुआनियामङ्गोल हमलावरसभक खिलाफ युद्ध लड़ल, आ अन्ततः अधिकांश यूक्रेन पोल्यान्ड आ लिथुआनियाक शासनमे आबि गेल। अधिक विशेष रूपसँ, रेड रुथेनिया, आ वोलहिनिया आ पोडोलिया कऽ किछु हिस्सा पोल्यान्डक हिस्सा बनि गेल। पोल्यान्डक राजा "रुथेनियाक स्वामी आ उत्तराधिकारी" कऽ टाइल अपनायलक। लिथुआनिया ब्लू वाटर्स कऽ युद्ध (१३६२/६३) कऽ बाद पोलोत्स्क, वोलहिनिया, चेर्निहाइव, आ कीभ पर नियन्त्रण कऽ लेलक, आ लिथुआनियाक शासकसभ फेर रुसक शासकक उपाधि अपनायलक।
कीभन रुस आ गैलिसिया-वोलहिनिया कऽ पतनक बाद, हुनकर राजनीतिक, सांस्कृतिक आ धार्मिक जीवन लिथुआनियाई नियन्त्रणक तहत जारी रहल।<ref name="द लिथुआनियाई-यूक्रेनी स्टेट">{{cite web|url=http://www.encyclopediaofukraine.com/History.asp#Topic_8|title=हिस्ट्री|website=www.encyclopediaofukraine.com}}</ref> रुथेनियन रईससभ, उदाहरणक लेल, ओलेल्कोविच, लिथुआनियाक ग्रान्ड डची कऽ शासी वर्गमे ग्रैंड ड्यूक कऽ प्रिवी काउंसिल कऽ सदस्यसभ, वरिष्ठ सैन्य नेतासभ, आ प्रशासकसभक रूपमे शामिल भेल।<ref name="द लिथुआनियाई-यूक्रेनी स्टेट" /> शासी वर्गक मूल भाषा लिथुआनियाई होयबाक बावजूद, लिथुआनियाक ग्रान्ड डचीक भीतर मुख्य लिखित भाषासभ लैटिन, पुरान चर्च स्लावोनिक, साथ ही रुथेनियन छलीह, जाहिमे प्रारम्भिक आधुनिक काल मे पूर्वी स्लावोनिक चान्सरीक स्थान [[पोलिश भाषा|पोलिश]] द्वारा लेल गेल छल।<ref>{{cite book |last=मिलर |first=रोबर्ट |url=https://books.google.com/books?id=NGKJDAAAQBAJ |title=अथॉरिटी एन्ड आइडेन्टिटी: ए सोसियोलिङ्ग्विस्टिक हिस्ट्री अफ यूरोप बिफोर द मोडर्न एज |date=२०१०-०७-२१ |publisher=स्प्रिंगर |isbn=978-0-230-28203-2 |page=184 |language=en}}</ref>
अन्ततः, पोल्यान्ड दक्षिण-पश्चिमी क्षेत्र पर नियन्त्रण कऽ लेलक। पोल्यान्ड आ लिथुआनियाक बीच सङ्घ कऽ बाद, पोलसभ, जर्मनसभ, लिथुआनियाईसभ आ यहूदीसभ ई क्षेत्रमे प्रवास केलक, जाहिसँ यूक्रेनियनसभकें ओ सत्ताक पदसभसँ बाहर कऽ देल गेल जे ओ लिथुआनियाईसभक सङ्ग साझा करैत छलाह, पोलिश प्रवास, पोलोनाइजेशन, आ यूक्रेन आ यूक्रेनियनसभक खिलाफ उत्पीड़नक अन्य रूपसभक परिणामस्वरूप अधिक यूक्रेनियनसभकें मध्य यूक्रेनमे धकेलि देल गेल, जे सभ पूरी तरह सँ आकार लेबाक लागल छल।
१४९० मे, पोलिशसभक हाथो यूक्रेनियनसभक बढ़त उत्पीड़नक कारण, मोल्डावियनसभ (रोमानियाईसभ) कऽ अतिरिक्त, अन्य यूक्रेनियनसभ, जेना कि प्रारम्भिक कोसाकसभ आ हुतसुलसभ द्वारा शामिल यूक्रेनी पेट्रो मुखा कऽ नेतृत्वमे सफल विद्रोहसभक एक शृङ्खला भेल। मुखाक विद्रोह कऽ रूपमे जानल जाएवाला, लड़ाईक ई शृङ्खलाकें मोल्डावियन राजकुमार स्टीफन महान द्वारा समर्थन देल गेल छल, आ ई पोलिश उत्पीड़नक खिलाफ यूक्रेनियनसभक सबसे प्रारम्भिक ज्ञात विद्रोहसभमे सँ एक छी। ई विद्रोहसभ पोकुट्ट्या कऽ कयन शहरसभकें कब्जा करैत देखलक, आ पश्चिममे ल्वीव धरि पहुँचल, मुदा बादवाला पर कब्जा केने बिना।<ref name="Mukhas_Rebellion">{{cite web|url=http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CM%5CU%5CMukharebellion.htm|title=मुखा रिबेलियन|website=www.encyclopediaofukraine.com}}</ref>
१५अम शताब्दीमे गोल्डेन होर्ड कऽ पतनसँ क्रीमियाई खानते कऽ नींव सक्षम भेल, जे वर्तमान काला सागरक तटसभ आ दक्षिणी यूक्रेनक स्टेपीसभ पर कब्जा केलक। १८अम शताब्दीक अन्त धरि, क्रीमियाई खानते उस्मानी साम्राज्य आ मध्य पूर्व कऽ सङ्ग एक विशाल दास व्यापार बनाए राखलक,<ref>{{cite web |author=ब्रायन ग्लिन विलियम्स |title=द सुल्तानस रेडर्स: द मिलिट्री रोल अफ द क्रीमियन तातर्स इन द अटोमन एम्पायर |url=http://www.jamestown.org/uploads/media/Crimean_Tatar_-_complete_report_01.pdf |work=[[द जेम्सटाउन फाउन्डेसन]] |year=२०१३ |page=२७ |archive-url=https://web.archive.org/web/20131021092115/http://www.jamestown.org/uploads/media/Crimean_Tatar_-_complete_report_01.pdf |archive-date=२१ अक्टुबर २०१३ |author-link=ब्रायन ग्लिन विलियम्स }}</ref> १५००-१७०० कऽ अवधिसँ रूस आ यूक्रेन सँ लगभग २ मिलियन दाससभकें निर्यात केलक।<ref>दारजुस कोलोदजेज्जिक, जेना कि रिपोर्ट कएल गेल अछि {{cite journal |author=मिखाइल किजिलोव |title=स्लाभ्स, मनी लेन्डर्स, एन्ड प्रिजोनर गार्डस:द ज्यू एन्ड द ट्रेड इन स्लाभ्स एन्ड कैप्टिभसिन द क्रीमियन खानाते |url=https://www.academia.edu/3706285 |journal=द जर्नल अफ ज्यू स्टडीज|year=२००७|volume=५८ |issue=२ |pages=१८९–२१० |doi=10.18647/2730/JJS-2007 }}</ref> ई १७७४ धरि उस्मानी साम्राज्यक एक जागीरदार राज्य बनल रहल, जखन एकरा अन्ततः १७८३ मे रूसी साम्राज्य द्वारा भङ्ग कऽ देल गेल।
== प्रारम्भिक आधुनिक काल ==
=== पोलिश-लिथुआनियाई राष्ट्रमण्डल ===
१५६९ मे ल्युब्लिन कऽ सङ्घ आ पोलिश-लिथुआनियाई राष्ट्रमण्डल कऽ गठनक बाद यूक्रेन पोलिश प्रशासनक अधीन आबि गेल, जे पोल्यान्डक राजतन्त्रक मुकुट कऽ हिस्सा बनि गेल। राष्ट्रमण्डलक निर्माणक ठीक बादक अवधिमे उपनिवेशीकरणक प्रयाससभमे भारी पुनरुद्धार देखल गेल। कयन नव शहरसभ आ गामसभक स्थापना कएल गेल आ विभिन्न यूक्रेनी क्षेत्रसभ, जेना कि गैलिच भूमि आ वोलहिनिया कऽ बीच सम्बन्धसभकें बहुत विस्तारित कएल गेल।<ref>[[नतालिया याकोवेन्को|याकोवेन्को, एन.]] ''यूक्रेनी नोबिलिटी फ्रम द एन्ड अफ १४थ सेन्चुरी टु द मिड अफ १७थ सेन्चुरी''. एड.२. {{ill|क्रिटिका (प्रकाशक)|uk|Критика (видавництво)|lt=क्रिटिका}}. कीभ २००८. {{ISBN|966-8978-14-5}}.</ref>
नव विद्यालयसभ पुनर्जागरण कऽ विचारसभकें फैलेलक; पोलिश किसान भारी सङ्ख्यामे आयल आ जल्दी ही स्थानीय आबादीक सङ्ग मिलि गेल; ई समयक दौरान, अधिकांश यूक्रेनी रईससभ पोलोनाइज्ड भऽ गेलाह आ कैथोलिक धर्म मे परिवर्तित भऽ गेलाह, आ जखन कि अधिकांश रुथेनियन भाषी किसान पूर्वी रूढ़िवादी चर्च कऽ भीतर रहलाह, सामाजिक तनाव बढ़ि गेल। किछु पोलोनाइज्ड रईस भारी रूपसँ पोलिश संस्कृतिकें आकार देताह, उदाहरणक लेल, स्टैनिस्लाव ओरज़ेकोवस्की।
रुथेनियन किसान जे अपनें कें दासप्रथा मे मजबूर करबाक प्रयाससभसँ भागि गेलाह ओ कोसाकसभ कऽ रूपमे जानल जेबा लागलाह आ अपन भयंकर मार्शल भावनाक लेल एक प्रतिष्ठा अर्जित केलक। किछु कोसाकसभकें तातारीसभ सँ राष्ट्रमण्डलक दक्षिण-पूर्वी सीमासभक रक्षा करबाक लेल वा विदेशमे अभियानसभमे भाग लेबाक लेल (जेना कि १६२१ मे खोटिन कऽ लड़ाईमे पेट्रो कोनाशेविच-सहैदचनी) सैनिकसभक रूपमे राष्ट्रमण्डल द्वारा नामाङ्कित कएल गेल छल। कोसाक इकाइया पोलिश-लिथुआनियाई राष्ट्रमण्डल आ रूस कऽ ज़ारडोम कऽ बीच युद्धसभमे सेहो सक्रिय छलीह। कोसाकक सैन्य उपयोगिताक बावजूद, राष्ट्रमण्डल, जे अपन रईससभ द्वारा हावी छल, हुनका कोनो भी महत्वपूर्ण स्वायत्तता देबा सँ इनकार कऽ देलक, एकर बदला अधिकांश कोसाक आबादीकें दास मे बदलबाक प्रयास केलक। एकर परिणामस्वरूप राष्ट्रमण्डलक उद्देश्यसँ कोसाक विद्रोह कऽ सङ्ख्यामे वृद्धि भेल।
=== कोसाक युग ===
१६४८ यूक्रेनी कोसाक (''कोजाक'') विद्रोह वा ख्मेलनित्स्की विद्रोह, जे एक युगक शुरुआत केलक जकरा रुआइन कऽ रूपमे जानल जाइत अछि (पोलिश इतिहास मे प्रलय कऽ रूपमे), राष्ट्रमण्डलक नींव आ स्थिरताकें कमजोर कऽ देलक। नवोदित कोसाक राज्य, कोसाक हेतमानते,<ref name="सेरही"/> जेकरा आम तौर पर यूक्रेनक अग्रदूतक रूपमे देखल जाइत अछि,<ref name="सेरही">''यूक्रेन: बर्थ अफ ए मोर्डन नेसन'' द्वारा [[सेरही येकेलचिक]], [[अक्सफोर्ड युनिभर्सिटी प्रेस]] (२००७), {{ISBN|978-0-19-530546-3}}</ref> स्वयं कें उस्मानी तुर्कसभ कऽ सङ्ग एक त्रिपक्षीय सैन्य आ कूटनीतिक प्रतिद्वंद्वितामे पाबलक, जे दक्षिणमे तातारसभ, पोल्यान्ड आ लिथुआनियाक राष्ट्रमण्डल, आ पूर्वमे रूस कऽ ज़ारडोम कें नियन्त्रित करैत छल।
जापोरिजियन होस्ट, पोलिश-लिथुआनियाई राष्ट्रमण्डल सँ बाहर निकलबाक लेल, १६५४ मे रूसक सङ्ग सुरक्षाक एक सन्धिक माँग केलक।<ref name="सेरही"/> ई समझौता पेरेयास्लाव कऽ सन्धि कऽ रूपमे जानल जाइत छल।<ref name="सेरही"/> राष्ट्रमण्डल अधिकारीसभ फेर १६५८ मे हादियाच कऽ सन्धि पर हस्ताक्षर कऽ कऽ यूक्रेनी कोसाक राज्यक सङ्ग समझौता करबाक माँग केलक, मुदा—लगातार तेरह सालक युद्ध कऽ बाद—ई समझौता बादमे १६६७ पोलिश-रूसी एन्ड्रूसोवो कऽ सन्धि द्वारा अधिक्रमित भऽ गेल, जे राष्ट्रमण्डल आ रूसक बीच यूक्रेनी क्षेत्रकें विभाजित केलक। रूसक तहत, कोसाकसभ प्रारम्भमे हेतमानते मे आधिकारिक स्वायत्तता बनाए राखलक।<ref name="सेरही"/> किछु समयक लेल, ओ जापोरिज्जिया मे एक अर्ध-स्वतन्त्र गणतन्त्र आ स्लोबोडा यूक्रेन मे रूसी सीमा पर एक उपनिवेश सेहो बनाए राखलक।
१६८६ मे, कीभ कऽ मेट्रोपॉलिटनेट कें कांस्टेंटिनोपल कऽ पारिस्थितिक पितृसत्ताडायोनिसियस चतुर्थ कऽ धर्मसभा पत्रक माध्यमसँ मास्को पितृसत्ता द्वारा कब्जा कऽ लेल गेल छल।
=== रूसी साम्राज्य आ अस्ट्रिया-हङ्गेरी ===
बादक दशकसभक दौरान, मध्य यूक्रेन पर ज़ारिस्ट शासन धीरे-धीरे 'सुरक्षा' कें बदलि देलक। छिटपुट कोसाक विद्रोहसभकें आब रूसी अधिकारीसभ पर लक्षित कएल गेल छल, मुदा अन्ततः १८अम शताब्दीक अन्त धरि सम्पूर्ण कोसाक होस्ट कऽ विनाशक बाद समाप्त भऽ गेल। १७७२, १७९३ आ १७९५ मे पोल्यान्डक विभाजन कऽ बाद, यूक्रेनक चरम पश्चिमअस्ट्रियाईसभक नियन्त्रणमे आबि गेल, जखन कि बाँकी हिस्सा रूसी साम्राज्यक हिस्सा बनि गेल। रूस-तुर्की युद्धसभ कऽ परिणामस्वरूप, उस्मानी साम्राज्य कऽ नियन्त्रण दक्षिण-मध्य यूक्रेनसँ पाछा हटि गेल, जखन कि ट्रांसकार्पेथियन क्षेत्र पर हङ्गेरी कऽ शासन जारी रहल। यूक्रेनी लेखकसभ आ बुद्धिजीवीसभ अन्य शाही सरकारसभक अधीन रहैत अन्य यूरोपीय लोकसभकें हिलाबयवाला राष्ट्रवादी भावनासँ प्रेरित छलाह आ यूक्रेनी भाषाई आ सांस्कृतिक परम्परासभ कें पुनर्जीवित करबाक आ एक यूक्रेनी राष्ट्र-राज्यकें फेरसँ स्थापित करबाक लेल दृढ़-सङ्कल्पित भऽ गेलाह, एक एहन आन्दोलन जे यूक्रेनोफिलिज्म कऽ रूपमे जानल जेबा लागल।
रूस, अलगाववादक डर सँ, यूक्रेनी भाषा आ संस्कृतिकें बढ़ावा देबाक प्रयाससभ पर सख्त सीमासभ लगौने छल, एतय धरि कि एकर उपयोग आ अध्ययन पर सेहो प्रतिबन्ध लगा देलक: १८६३ मे, वैल्यूव सर्कुलर धार्मिक आ शैक्षिक साहित्यमे यूक्रेनी कऽ उपयोग पर प्रतिबन्ध लगा देलक, १८७६ मे, एम्स उकाज़ यूक्रेनी-भाषाक प्रकाशनसभकें पूरी तरह सँ गैरकानूनी घोषित कऽ देलक, साथ ही यूक्रेनी भाषामे विदेशमे प्रकाशित पाठसभक आयात, नाट्य प्रस्तुतिसभ आ सार्वजनिक पाठनसभमे यूक्रेनी कऽ उपयोग, विद्यालयसभमे यूक्रेनी कऽ उपयोग।<ref>{{cite web |date=२०१६-०८-१९ |title=दोकुमेंती प्रो जाबोरोनू यूक्रेन्स्कोई मोवी |url=http://ridivira.com/uk/buttia-ukraintsiv/397-dokumenty-pro-zaboronu-ukrainskoi-movy |access-date=२०२२-१०-०४ |archive-url=https://web.archive.org/web/20160819125540/http://ridivira.com/uk/buttia-ukraintsiv/397-dokumenty-pro-zaboronu-ukrainskoi-movy |archive-date=१९ अगस्त २०१६ }}</ref> यूक्रेनक रूसीकरण आ पैनस्लाविज्म कऽ रूसोफाइल नीतियसभक परिणामस्वरूप कयन यूक्रेनी बुद्धिजीवीसभक पश्चिमी यूक्रेनमे पलायन भेल। हालाँकि, कयन यूक्रेनियनसभ रूसी साम्राज्य मे अपन भाग्य स्वीकार केलक आ किछु ओतय महान सफलता प्राप्त करबामे सक्षम छलाह।
अस्ट्रियाई साम्राज्य कऽ तहत यूक्रेनियनसभक भाग्य बहुत अलग छल जतय ओ मध्य आ दक्षिणी यूरोपक लेल रूस-अस्ट्रियाई सत्ता संघर्षक मोहरा स्थितिमे स्वयंकें पाबलक। रूसक विपरीत, गैलिसिया पर शासन करैवाला अधिकांश अभिजात वर्ग अस्ट्रियाई वा पोलिश वंशक छल, जाहिमे रुथेनियनसभकें लगभग विशेष रूपसँ किसानीमे रखल गेल छल। १९अम शताब्दीक दौरान, स्लाविक आबादीक बीच रूसोफिलिया एक आम घटना छल, मुदा पूर्वी यूक्रेनमे रूसी दमन सँ बचल यूक्रेनी बुद्धिजीवीसभक सामूहिक पलायन, साथ ही अस्ट्रियाई अधिकारीसभक हस्तक्षेपसँ, आन्दोलनकें यूक्रेनोफिलिया द्वारा बदलि देल गेल, जे फेर रूसी साम्राज्यमे पार भऽ जाएत। [[प्रथम विश्व युद्ध]] कऽ शुरुआतक सङ्ग, ओ सभ जे रूसक समर्थन करैत छलाह, हुनका अस्ट्रियाई सेनासभ द्वारा पकड़ि लेल गेल आ तालेरहोफ मे एक यातना शिविरमे राखल गेल जतय कयन लोकसभक मृत्यु भऽ गेल।
== आधुनिक इतिहास ==
=== १७अम आ १८अम शताब्दीक यूक्रेन ===
मध्य १८अम शताब्दीमे यूक्रेनी राष्ट्रिय पुनरुद्धार कऽ सङ्ग, १७६८/१७६९ कऽ किसान विद्रोह आ अन्ततः पोलिश-लिथुआनियाई राष्ट्रमण्डलक विभाजन कऽ मद्देनजर, यूक्रेन एक राष्ट्रक अवधारणाक रूपमे उभरैत अछि, आ यूक्रेनियनसभ एक राष्ट्रियताक रूपमे। गैलिसियाअस्ट्रियाई साम्राज्य कऽ हिस्सा बनि गेल, आ बाँकी यूक्रेन रूसी साम्राज्य कऽ हिस्सा बनि गेल।
जखन कि दाहिना-तट यूक्रेन १७९३ कऽ अन्त धरि पोलिश-लिथुआनियाई राष्ट्रमण्डल कऽ हिस्सा छल, बायां-तट यूक्रेन १६६७ मे (एन्ड्रूसोवो कऽ सन्धि कऽ तहत) रूस कऽ ज़ारडोम मे शामिल भऽ गेल छल। १६७२ मे, पोडोलिया पर तुर्की उस्मानी साम्राज्य द्वारा कब्जा कऽ लेल गेल छल, जखन कि कीभ आ ब्राकलाव १६८१ धरि हेतमानपेट्रो डोरोशेंको कऽ नियन्त्रणमे आबि गेल, जखन ओ सेहो तुर्कसभ द्वारा कब्जा कऽ लेल गेल छल, मुदा १६९९ मे कार्लोवित्ज़ कऽ सन्धि ई भूमिसभकें राष्ट्रमण्डलमे घुरा देलक।
अधिकांश यूक्रेन कैथरीन महान कऽ शासनकालमे रूसी साम्राज्यक अधीन आबि गेल; १७७८ मे ईसाईसभक क्रीमिया सँ प्रवास कऽ बाद, १७८३ मे रूस द्वारा क्रीमियाई खानते पर कब्जा कऽ लेल गेल छल, आ १७९३ मे दाहिना-तट यूक्रेन पर पोल्यान्डक दोसर विभाजन मे रूस द्वारा कब्जा कऽ लेल गेल छल।<ref>ओरेस्ट सुबटेल्नी; [https://archive.org/details/ukrainehistory00subt_0 ''यूक्रेन: ए हिस्ट्री'']; युनिभर्सिटी अफ टोरंटो प्रेस; २०००. {{ISBN|0-8020-8390-0}}. पृष्ठ ११७-१४५-१४६-१४८</ref>
यूक्रेनी लेखकसभ आ बुद्धिजीवीसभ अन्य शाही सरकारसभक अधीन रहैत अन्य यूरोपीय लोकसभकें हिलाबयवाला राष्ट्रवादी भावनासँ प्रेरित छलाह। रूस, अलगाववादक डर सँ, यूक्रेनी भाषा आ संस्कृतिकें बढ़ावा देबाक प्रयाससभ पर सख्त सीमासभ लगौने छल, एतय धरि कि एकर उपयोग आ अध्ययन पर सेहो प्रतिबन्ध लगा देलक। यूक्रेनक रूसीकरण आ पैनस्लाविज्म कऽ रूसोफाइल नीतियसभक परिणामस्वरूप कयन यूक्रेनी बुद्धिजीवीसभक पश्चिमी यूक्रेनमे पलायन भेल, जखन कि अन्य लोक एक पैन-स्लाविक वा रूसी पहचान अपनायलक।
=== १९अम शताब्दी ===
अलेक्जेन्डर प्रथम (१८०१-१८२५) कऽ शासनकालक तहत यूक्रेनमे रूसी उपस्थिति केवल शाही सेना आ ओकर नौकरशाही शामिल छल, मुदा निकोलस प्रथम (१८२५-१८५५) कऽ शासनकाल धरि, रूस ओही समय धरि यूक्रेनमे एक केन्द्रीकृत प्रशासन स्थापित कऽ लेने छल। १८३० कऽ नवम्बर विद्रोह कें दबाबक बाद, ज़ारिस्ट शासन दाहिना तट पर रूसीकरण नीतियसभकें स्थापित केलक।<ref name=":2">{{cite web |title=हिस्ट्री अफ यूक्रेन |url=http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CH%5CI%5CHistoryofUkraine.htm |access-date=२०२२-०९-१४ |website=www.encyclopediaofukraine.com}}</ref>
हैब्सबर्ग साम्राज्यक तहत २.४ मिलियन यूक्रेनियन पूर्वी गैलिसियामे रहैत छलाह आ एहिमे मुख्य रूपसँ किसानी (९५%) शामिल छल आ बाँकी पुजारी परिवार छलाह। गैलिशियन कुलीन वर्ग मुख्य रूपसँ पोलिश वा पोलोनाइज्ड यूक्रेनी छल। एतय विकास रूसी-शासित यूक्रेन सँ पाछा छल आ ई यूरोपक सबसँ गरीब क्षेत्रसभमे सँ एक छल।<ref name=":2" />
राष्ट्रिय चेतनामे वृद्धि १९अम शताब्दीमे भेल, रईससभक बीच बुद्धिजीवीसभक प्रतिनिधित्वमे कमी आ आम लोकसभ आ किसानसभक दिस वृद्धि कऽ सङ्ग, ओ राष्ट्रिय अधिकारसभ आ सामाजिक न्यायमे सुधार करबाक लेल राष्ट्र-निर्माणक एक प्रक्रिया देखने छलाह मुदा ज़ारिस्ट अधिकारीसभ द्वारा जल्दी ही एकरा उजागर कऽ देल गेल। १८४८ कऽ क्रान्तिसभ कऽ बाद, यूक्रेनियनसभ सुप्रीम रुथेनियन काउंसिल कऽ स्थापना केलक, स्वायत्तताक माँग करैत, ओ पहिल यूक्रेनी-भाषाक समाचार पत्र (''ज़ोरिया हल्यात्स्का'') सेहो शुरू केलक। १८६१ कऽ मुक्ति यूक्रेनी लोकसभ पर बहुत प्रभाव डाललक किएक तँ ओहिमे सँ ४२% दास छलाह। १९अम शताब्दीक अन्त धरि, भारी करसभ, तीव्र जनसङ्ख्या वृद्धि आ भूमिक कमी सँ किसान गरीब भऽ गेलाह। हालाँकि स्टेपी क्षेत्रसभ गेहूँक विश्व उत्पादनक २०% आ साम्राज्यक चीनीक ८०% उत्पादन करबामे कामयाब रहल। बादमे, १८६६ मे निर्मित पहिल रेलवे ट्र्याकक सङ्ग औद्योगिकीकरण आयल। यूक्रेनक अर्थव्यवस्था आब धरि शाही प्रणालीमे एकीकृत भऽ चुकल छल आ एहिमे बहुत शहरी विकास देखल गेल।<ref name=":2" />
=== २०अम शताब्दी ===
==== रूसी क्रान्ति आ स्वतन्त्रता सङ्ग्राम ====
इतिहासकार पॉल कुबिसेक कहैत छथि:
:१९१७ आ १९२० कऽ बीच, कयन संस्थासभ जे स्वतन्त्र यूक्रेनी राज्य बनबाक आकाङ्क्षा रखैत छलीह, अस्तित्वमे आयल। ई अवधि, मुदा, अत्यन्त अराजक छल, जे क्रान्ति, अन्तर्राष्ट्रिय आ गृह युद्ध, आ मजबूत केन्द्रीय अधिकारक कमी सँ चिह्नित छल। कयन गुटसभ ओही क्षेत्रमे सत्ताक लेल प्रतिस्पर्धा केलक जे आजुक यूक्रेन अछि, आ सभ समूह एक अलग यूक्रेनी राज्य नहि चाहैत छलाह। अन्ततः, यूक्रेनी स्वतन्त्रता अल्पकालिक छल, किएक तँ अधिकांश यूक्रेनी भूमिसभकें सोवियत संघमे शामिल कऽ लेल गेल आ बाँकी, पश्चिमी यूक्रेनमे, पोल्यान्ड, चेकोस्लोवाकिया आ रोमानियाक बीच विभाजित कऽ देल गेल।<ref>पॉल कुबिसेक, ''द हिस्ट्री अफ यूक्रेन'' (२००८) पृष्ठ ७९</ref>
क्यानेडियन विद्वान ओरेस्ट सुबटेल्नी कहैत छथि:
:१९१९ मे कुल अराजकता यूक्रेनकें अपन चपेटमे लऽ लेलक। वास्तवमे, यूरोपक आधुनिक इतिहासमे कोनो भी देश एतबा पूर्ण अराजकता, कटु नागरिक कलह, आ अधिकारक पूर्ण पतनक अनुभव नहि केलक जतबा ई समयमे यूक्रेन केने छल। छह अलग-अलग सेनासभ-– यूक्रेनियन, बोल्शेविक, ह्वाइट्स, एंटेंटे [फ्रान्सीसी], पोलिश आ अराजकतावादीसभक – एकर क्षेत्र पर सञ्चालित छल। एक साल सँ सेहो कम समयमे कीभ पाँच बेर हाथ बदललक। कयन मोर्चोसभ द्वारा शहरसभ आ क्षेत्रसभकें एक दोसर सँ काटि देल गेल छल। बाहरी दुनियाक सङ्ग सञ्चार लगभग पूरी तरह सँ टूटि गेल। भुखमरी सँ मरि रहल शहर खाली भऽ गेल किएक तँ लोक भोजनक तलाशमे ग्रामीण इलाकासभमे चलि गेलाह।<ref>{{cite book|author=ओरेस्ट सुबटेल्नी|title=यूक्रेन: ए हिस्ट्री|url=https://archive.org/details/ukrainehistory00subt_0|url-access=registration|year=२०००|publisher=यु अफ टोरंटो प्रेस|page=[https://archive.org/details/ukrainehistory00subt_0/page/359 359]|isbn=978-0-8020-8390-6}}</ref>
१९१७ सँ १९२१ कऽ यूक्रेनी स्वतन्त्रता युद्ध मे अन्य अल्पकालिक राज्यसभक सङ्ग-सङ्ग मख्नोव्श्चीना, यूक्रेनी जनवादी गणतन्त्र, यूक्रेनी सोवियत समाजवादी गणराज्य, आ पश्चिम यूक्रेनी जनवादी गणतन्त्र कऽ निर्माण भेल, जे ज्यादातर सोवियत संघ मे समाहित भऽ गेलाह, यद्यपि पश्चिमी यूक्रेन पोल्यान्ड मे आबि गेल।<ref>{{cite web |last=जुकोवस्की |first=अर्कादी |year=१९९३ |title=यूक्रेनियन-सोवियत वार, १९१७-२१ |url=https://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CU%5CK%5CUkrainian6SovietWar1917hD721.htm |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20260107233833/https://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CU%5CK%5CUkrainian6SovietWar1917hD721.htm |archive-date=७ जनवरी २०२६ |access-date=१८ जनवरी २०२६ |website=[[इन्टरनेट इन्साइक्लोपिडिया अफ यूक्रेन]]}}</ref><ref>{{cite web |last=मार्कुस |first=वसील |last2=स्ताखिव |first2=मातवी |year=१९९३ |title=वेस्टर्न यूक्रेनियन नेसनल रिपब्लिक |url=https://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CW%5CE%5CWesternUkrainianNationalRepublic.htm |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20251104001527/https://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CW%5CE%5CWesternUkrainianNationalRepublic.htm |archive-date=४ नवम्बर २०२५ |access-date=१८ जनवरी २०२६ |website=[[इन्टरनेट इन्साइक्लोपिडिया अफ यूक्रेन]]}}</ref>
१९३०-३३ कऽ सोवियत अकाल, जकरा आब होलोडोमोर कऽ रूपमे जानल जाइत अछि, सोवियत संघमे लाखो लोकसभकें मृत छोड़ि देलक, ओहिमे सँ अधिकांश यूक्रेनियन न केवल यूक्रेनमे बल्कि कुबान आ पूर्व डोन कोसाक भूमिसभमे सेहो छलाह।<ref name="ब्रिटानिका"> {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20150505162714/http://www.britannica.com/EBchecked/topic/612921/Ukraine/275912/Industrialization-and-collectivization |तिथि=५ मई २०१५ }}, ''इन्साइक्लोपिडिया ब्रिटानिका''। उद्धरण: "१९३२-३३ कऽ महान अकाल (होलोडोमोर) – शांतिकालमे अभूतपूर्व मानव-निर्मित जनसांख्यिकीय तबाही। सोवियत संघमे मरल अनुमानित छह सँ आठ मिलियन लोकसभमे सँ, लगभग चारि सँ पाँच मिलियन यूक्रेनी छलाह... एकर जानबूझकऽ प्रकृति ई तथ्य सँ रेखांकित होइत अछि जे यूक्रेनमे अकालक लेल कोनो भौतिक आधार मौजूद नहि छल... सोवियत अधिकारीसभ यूक्रेनक लेल एक असंभव उच्च स्तर पर मांग कोटा निर्धारित केलक। खरीदमे सहायता करबाक लेल विशेष एजेन्ट्सक ब्रिगेड्सकें यूक्रेन भेजल गेल छल, आ घरसभक नियमित रूपसँ तलाशी लेल जाइत छल आ खाद्य पदार्थ जब्त कएल जाइत छल... ग्रामीण आबादीक पास खुदकें खुवाबक लेल अपर्याप्त भोजन छोड़ि देल गेल छल।"</ref><ref>ऐनी एप्पलबाउम. [http://www.h-net.org/reviews/showpdf.php?id=51300 ''रेड फेमाइन: स्टालिन्स वार अन यूक्रेन'' (२०१७)] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20220227202140/https://www.h-net.org/reviews/showpdf.php?id=51300 |तिथि=२७ फरबरी २०२२ }}</ref>
==== द्वितीय विश्व युद्ध ====
द्वितीय विश्व युद्ध सितम्बर १९३९ मे शुरू भेल, जखन हिटलर आ स्टालिन पोल्यान्ड पर आक्रमण केलक, सोवियत संघ पूर्वी पोल्यान्डक अधिकांश हिस्सा लऽ लेलक। नाजी जर्मनी अपन सहयोगिसभ कऽ सङ्ग १९४१ मे सोवियत संघ पर आक्रमण केलक। ४.५ सँ ६ मिलियन कऽ बीच यूक्रेनी सोवियत सेनामे नाजीसभक खिलाफ लड़ल।<ref>{{cite book |editor1-last=रोसेनफेल्ड |editor1-first=एल्विन एच. |title=रिसर्जेन्ट एन्टीसेमिटिजम |date=२०१३ |publisher=इन्डियाना युनिभर्सिटी प्रेस |isbn=978-0-253-00890-9}}</ref> किछु यूक्रेनियन प्रारम्भमे वेहरमाच सैनिकसभकें सोवियत शासन सँ मुक्तिदातक रूपमे देखलन्हि, जखन कि अन्य एक पार्टिसन आन्दोलन बनौलक। यूक्रेनी राष्ट्रवादी भूमिगत कऽ किछु तत्वसभ एक यूक्रेनी विद्रोही सेना बनौलक जे सोवियत सेनासभ आ नाजीसभ दुनूक खिलाफ लड़ल। अन्य जर्मनसभक सङ्ग सहयोग केलक। यूक्रेनी राष्ट्रिय आन्दोलनमे पोलिश-समर्थक प्रवृत्ति, दोसर पोलिश गणतन्त्र कऽ प्रति वफादारीक घोषणा करैत आ बददलामे यूक्रेनियनसभक लेल स्वायत्तता कऽ माँग करैत (उदा. यूक्रेनी राष्ट्रिय लोकतान्त्रिक गठबन्धन), मुख्य रूपसँ पोलिश पक्ष द्वारा एकर अस्वीकृतिक कारण हाशिए पर चलि गेल, जतय पोलिश संस्कृतिमे यूक्रेनियनसभक जबरन आत्मसात कऽ समर्थक हावी छलाह।<ref>{{cite book |last= पिएट्राक |first= माइकल |title= ओ उस्त्रोजु, प्रावि आई पोलितिस II रिजेकपोस्पोलितेज. पिस्मा वाइब्रेन |editor-last = बोरेकी |editor-first = पावेल |chapter = वप्रोवाडजेनी |language= PL |publisher= वोल्टर्स क्लूवर |date = २०१८ |page= ९}}</ref> हुनकर कब्जा कऽ दौरान नाजीसभ द्वारा लगभग १.५ मिलियन यहूदीसभक हत्या कऽ देल गेल छल।<ref>{{cite web|url=https://www.nbcnews.com/think/opinion/ukraine-impeachment-inquiry-messy-bloody-history-brought-them-together-ncna1059876|title=ओपिनियन | द मेसी, ब्लडी हिस्ट्री द्याट लेड यूक्रेन इन्टु द इम्पीचमेंट इन्क्वायरी|website=एनबीसी न्यूज|date=२८ सितम्बर २०१९ }}</ref> वोलहिनियामे, यूक्रेनी लड़ाकुसभ १,००,००० धरि पोलिश नागरिकसभक खिलाफ एक नरसंहार केलक।<ref>{{cite web |url=http://www.volhyniamassacre.eu/spory-o-wolyn/polish-ukrainian-historical-disputes-over-the-volhynian-massacres |title=मारियस जाजाक्जोव्स्की: ''१९४३ वोलहिनिया म्यासेकर'' |access-date=९ अप्रैल २०१४ |archive-url=https://web.archive.org/web/20140413132510/http://www.volhyniamassacre.eu/spory-o-wolyn/polish-ukrainian-historical-disputes-over-the-volhynian-massacres |archive-date=१३ अप्रैल २०१४ }}</ref> यूपीए-पक्षपातपूर्ण कऽ अवशिष्ट छोट समूह १९५० कऽ दशक धरि पोलिश आ सोवियत सीमाक लग काज केलक।<ref>{{cite web|url=https://www.kyivpost.com/article/opinion/op-ed/ukrainian-insurgent-army-myths-and-facts-314313.html|title=यूक्रेनियन इन्सर्जेन्ट आर्मी: मिथ्स एन्ड फ्याक्टस - अक्टुबर १२, २०१२|website=कीवपोस्ट|date=१२ अक्टुबर २०१२ }}</ref> गैलिसिया, वोलहिनिया, दक्षिण बेस्सारबिया, उत्तरी बुकोविना, आ कार्पेथियन रुथेनिया जे १९३९ मे मोलोटोव-रिबेंट्रॉप पैक्ट कऽ परिणामस्वरूप संलग्न कएल गेल छल, यूक्रेनी एसएसआर मे जोड़ल गेल छल।
द्वितीय विश्व युद्धक बाद, यूक्रेनी एसएसआर कऽ संविधानमे किछु संशोधन स्वीकार कएल गेल, जाहिसँ ई किछु मामलसभमे आ एक निश्चित सीमा धरि अन्तर्राष्ट्रिय कानून कऽ एक अलग विषयक रूपमे काज करबामे सक्षम भेल, साथ ही सोवियत संघक हिस्सा सेहो बनल रहल। विशेष रूपसँ, ई संशोधनसभ यूक्रेनी एसएसआर कें सोवियत संघ आ बाइलोरुसियन एसएसआर कऽ सङ्ग [[संयुक्त राष्ट्र]] (यूएन) कऽ संस्थापक सदस्यसभमे सँ एक बनबाक अनुमति देलक। ई महासभा मे सन्तुलनक एक स्तर सुनिश्चित करबाक लेल [[संयुक्त राज्य अमेरिका]] कऽ सङ्ग एक सौदेक हिस्सा छल, जेकर यूएसएसआर कऽ माननाय छल जे पश्चिमी गुटक पक्षमे असन्तुलित छल। संयुक्त राष्ट्रक एक सदस्यक रूपमे अपन क्षमतारे, यूक्रेनी एसएसआर १९४८-१९४९ आ १९८४-१९८५ मे [[संयुक्त राष्ट्र सुरक्षा परिषद]] कऽ एक निर्वाचित सदस्य छल। क्रीमियन ओब्लास्ट कें १९५४ मे आरएसएफएसआर सँ यूक्रेनी एसएसआर मे हस्तान्तरित कएल गेल छल।<ref>[https://www.bbc.com/news/world-europe-18287223 क्रीमिया प्रोफाइल – ओवरव्यू], बीबीसी न्यूज़</ref>
=== स्वतन्त्रता ===
१९९१ मे सोवियत संघक पतनक सङ्ग, यूक्रेन एक स्वतन्त्र राज्य बनि गेल, जकरा दिसम्बर १९९१ मे एक जनमत संग्रह कऽ सङ्ग औपचारिक रूप देल गेल। २१ जनवरी १९९० कें, ३,००,००० सँ अधिक यूक्रेनियनसभ<ref name="सुबटेल्नी-५७६">{{cite book|title=यूक्रेन: ए हिस्ट्री|author=सुबटेल्नी, ओरेस्ट|publisher=[[युनिभर्सिटी अफ टोरंटो प्रेस]]|year=२०००|isbn=0-8020-8390-0|page=[https://archive.org/details/ukrainehistory00subt_0/page/576 576]|author-link=ओरेस्ट सुबटेल्नी|url=https://archive.org/details/ukrainehistory00subt_0/page/576}}</ref> यूक्रेनी स्वतन्त्रताक लेल कीभ आ ल्वीव कऽ बीच एक मानव शृङ्खला आयोजित केलक। यूक्रेन आधिकारिक तौर पर २४ अगस्त १९९१ कें स्वयंकें एक स्वतन्त्र देश घोषित केलक, जखन यूक्रेनक कम्युनिस्ट सुप्रीम सोवियत (संसद) ई घोषणा केलक जे यूक्रेन आब यूएसएसआर कऽ कानूनसभक पालन नहि करत आ केवल यूक्रेनी एसएसआर कऽ कानूनसभक पालन करत, जे वास्तवमे सोवियत संघ सँ यूक्रेनक स्वतन्त्रताक घोषणा करैत अछि। १ दिसम्बर कें, मतदातासभ सोवियत संघ सँ स्वतन्त्रताकें औपचारिक रूप देबाक एक जनमत संग्रह कें मंजूरी देलक। ९०% सँ अधिक यूक्रेनी नागरिकसभ स्वतन्त्रताक लेल मतदान केलक, जाहिमे प्रत्येक क्षेत्रमे बहुमत छल, जाहिमे क्रीमिया मे ५६% शामिल अछि। सोवियत संघ २६ दिसम्बर कें औपचारिक रूपसँ अस्तित्वमे नहि रहल, जखन यूक्रेन, बेलारूस आ रूस (यूएसएसआर कऽ संस्थापक सदस्य) कऽ राष्ट्रपतिसभ सोवियत संविधानक अनुसार संघकें औपचारिक रूपसँ भङ्ग करबाक लेलबियालोविजा वन मे भेटलाह। एकर सङ्ग, यूक्रेनक स्वतन्त्रताकें कानूनी रूप देल गेल आ अन्तर्राष्ट्रिय समुदाय द्वारा मान्यता देल गेल।
१ दिसम्बर १९९१ कें सेहो, यूक्रेनी मतदातासभ अपन पहिल राष्ट्रपति चुनाव मे लियोनिद क्रावचुक कें चुनलक।<ref name="बीबीसीप्रोफाइलयूक्रेन" /> हुनकर राष्ट्रपतिक कालक दौरान, यूक्रेनी अर्थव्यवस्थाप्रति वर्ष १०% सँ अधिक सिकुड़ि गेल (१९९४ मे २०% सँ अधिक)।<ref name="बीबीसीप्रोफाइलयूक्रेन">[https://www.bbc.com/news/world-europe-18018002 यूक्रेन कन्ट्री प्रोफाइल – ओवरव्यू] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20220325182022/https://www.bbc.com/news/world-europe-18018002 |तिथि=२५ मार्च २०२२ }}, [[बीबीसी न्यूज]]</ref> यूक्रेनक दोसर राष्ट्रपति, लियोनिद कुचमा कऽ राष्ट्रपति पद (१९९४-२००५), कयन भ्रष्टाचार घोटालासभ आ मिडियाक स्वतन्त्रतामे कमीसँ घिरल छल, जाहिमे कैसेट स्क्यान्डल सेहो शामिल छल।<ref name="बीबीसीप्रोफाइलयूक्रेन" /><ref>एड्रियन कराट्नीकी, "यूक्रेन्स अरेन्ज रेभोल्युसन," ''फोरेन अफेयर्स,'' खण्ड ८४, नम्बर २ (मार्च - अप्रैल २००५), पृष्ठ ३५-५२ {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20181206103903/https://www.jstor.org/stable/20034274 |तिथि=६ दिसम्बर २०१८ }}</ref> कुचमाक राष्ट्रपति कालक दौरान, अर्थव्यवस्थामे सुधार भेल, जाहिमे हुनकर कार्यालयक अन्तिम वर्षसभमे जीडीपी वृद्धि प्रति वर्ष लगभग १०% छल।<ref name="बीबीसीप्रोफाइलयूक्रेन" />
==== अरेन्ज क्रान्ति आ यूरोमैदान ====
२००४ मे, कुचमा घोषणा केलन्हि जे ओ फेरसँ चुनाव नहि लड़ताह। २००४ कऽ राष्ट्रपति चुनाव मे दुई प्रमुख उम्मेदवार उभरलाह। विक्टर यानुकोविच,<ref>{{cite web |date=२०२२-०३-२९ |title=यानुकोविच इज प्रेसिडेन्ट |url=https://www.uawarexplained.com/yanukovych/?version=sixty-minutes/ |access-date=२०२२-०३-२९ |website=UaWarExplained.com |language=en}}</ref> तत्कालीन प्रधान मन्त्री, जिनकें कुचमा आ रूसी संघ दुनूक समर्थन प्राप्त छल, रूसक सङ्ग घनिष्ठ सम्बन्ध चाहैत छलाह। मुख्य विपक्षी उम्मेदवार, विक्टर युशचेंको, यूक्रेन कें पश्चिमक दिस अपन ध्यान केन्द्रित करबाक आ अन्ततः ईयू मे शामिल होयबाक लक्ष्य रखबाक आह्वान केलन्हि।
रनअफ चुनावमे, यानुकोविच आधिकारिक तौर पर कम अन्तरसँ जीत हासिल केलन्हि, मुदा युशचेंको आ हुनकर समर्थकसभ आरोप लगौलन्हि जे भोटमे धांधली आ डराबय-धमकाकें कारण हुनका कयन भोटसभक नुकसान भेल अछि, विशेष रूपसँ पूर्वी यूक्रेनमे। विपक्षक कीभ आ अन्य शहरसभमे सड़कसभ पर भारी विरोध प्रदर्शन ("अरेन्ज क्रान्ति") शुरू करबाक बाद एक राजनीतिक संकट पैदा भऽ गेल, आ यूक्रेनक सर्वोच्च न्यायालय चुनाव परिणामसभकें शून्य आ अमान्य घोषित कऽ देलक। दोसर रनअफ मे विक्टर युशचेंको कें विजेता घोषित कएल गेल। पाँच दिनक बाद, यानुकोविच पद सँ इस्तीफा दऽ देलन्हि आ हुनकर क्याबिनेट कें ५ जनवरी २००५ कें बर्खास्त कऽ देल गेल।
युशचेंकोक कार्यकालक दौरान, रूस आ यूक्रेनक बीच सम्बन्ध अक्सर तनावपूर्ण देखाएल देलक किएक तँ युशचेंको यूरोपीय संघ कऽ सङ्ग सम्बन्धसभमे सुधार कऽ दिस अधिक आ रूसक दिस कम देखलन्हि।<ref name="बीबीसीप्रोफाइलयुशचेंको">[http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/4035789.stm प्रोफाइल: विक्टर युशचेंको] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20171023150016/http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/4035789.stm |तिथि=२३ अक्टुबर २०१७ }}, [[बीबीसी न्यूज]]</ref> २००५ मे, रूसक सङ्ग प्राकृतिक गैसक कीमतो पर एक अत्यधिक प्रचारित विवाद कऽ कारण कयन यूरोपीय देशसभमे कमी आयल जे एक पारगमन देशक रूपमे यूक्रेन पर निर्भर छलाह।<ref name="बीबीसीप्रोफाइलयूक्रेन२०१२" /> जनवरी २००६ मे एक समझौता भेल।<ref name="बीबीसीप्रोफाइलयूक्रेन२०१२">[http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/country_profiles/1102303.stm यूक्रेन कन्ट्री प्रोफाइल – ओवरव्यू २०१२] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20120609073220/http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/country_profiles/1102303.stm |तिथि=९ जुन २०१२ }}, [[बीबीसी न्यूज]]</ref>
२०१० कऽ राष्ट्रपति चुनाव धरि, युशचेंको आ यूलिया टिमोशेंको — जे अरेन्ज क्रान्तिक दौरान सहयोगी छलीह<ref>{{cite web |date=२०२२-०३-२९ |title=द अरेन्ज रेभोल्युसन |url=https://www.uawarexplained.com/orange-revolution/?version=sixty-minutes/ |access-date=२०२२-०३-२९ |website=UaWarExplained.com |language=en}}</ref> — कड़वा दुश्मन बनि चुकल छलीह।<ref name="बीबीसीप्रोफाइलयूक्रेन" /> टिमोशेंको युशचेंको आ विक्टर यानुकोविच दुनूक खिलाफ राष्ट्रपतिक चुनाव लड़लीह, जाहिसँ त्रिकोणीय मुकाबला बनि गेल। युशचेंको, जिनकर लोकप्रियता कम भऽ चुकल छल,<ref name="बीबीसीप्रोफाइलयुशचेंको" /> चुनाव लड़बामे डटल रहलाह, आ कयन अरेन्ज-समर्थक मतदाता घर पर ही रहलाह।<ref>[https://web.archive.org/web/20100215041206/http://www.time.com/time/world/article/0,8599,1963613,00.html यूक्रेन्स न्यू प्रेसिडेन्ट: इज द अरेन्ज रेभोल्युसन ओवर?],] (११ फरबरी २०१०)</ref> चुनावक दोसर दौरमे, यानुकोविच ४८% भोटक सङ्ग रन-अफ ब्यालेट जीतलन्हि, जखन कि टिमोशेंकोकें ४५% भोट भेटल।<ref>{{cite web |date=२०२२-०३-२९ |title=द अरेन्ज रेभोल्युसन |url=https://www.uawarexplained.com/yanukovych/?version=sixty-minutes/ |access-date=२०२२-०३-२९ |website=UaWarExplained.com |language=en}}</ref>
अपन राष्ट्रपति काल (२०१०-२०१४) कऽ दौरान, यानुकोविच आ हुनकर पार्टी अफ रिजनस पर यूक्रेनमे "नियन्त्रित लोकतन्त्र" बनाबक प्रयास करबाक आ मुख्य विपक्षी दल ब्लक यूलिया टिमोशेंको कें नष्ट करबाक प्रयास करबाक आरोप लगाएल गेल छल, मुदा दुनू ई आरोपसभसँ इनकार केने अछि।<ref>[http://www.opendemocracy.net/od-russia/andreas-umland/ukraine-right-wing-politics-is-genie-out-of-bottle यूक्रेन राइट-विङ्ग पोलिटिक्स: इज द जीनी आउट अफ द बोटल?] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20171014083516/http://www.opendemocracy.net/od-russia/andreas-umland/ukraine-right-wing-politics-is-genie-out-of-bottle |तिथि=१४ अक्टुबर २०१७ }},] (३ जनवरी २०११)<br />[https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-12171740 यूक्रेन भ्युपोइन्ट: नोवेलिस्ट आन्द्रे कुकोव] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20181011223832/https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-12171740 |तिथि=११ अक्टुबर २०१८ }}, [[बीबीसी न्यूज]] (१३ जनवरी २०११)<br />[https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-12042561 यूक्रेन एक्स-पीएम टिमोशेन्को चार्ज्ड विथ मिसयुजिङ्ग फण्डस] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20171201225215/http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-12042561 |तिथि=१ दिसम्बर २०१७ }}, [[बीबीसी न्यूज]] (२० दिसम्बर २०१०)<br />[http://www.osw.waw.pl/en/publikacje/osw-commentary/2010-09-29/party-regions-monopolises-power-ukraine#_ftn5 द पार्टी अफ रिजन्स मोनोपोलाइजेज पावर इन यूक्रेन] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20110903124818/http://www.osw.waw.pl/en/publikacje/osw-commentary/2010-09-29/party-regions-monopolises-power-ukraine#_ftn5 |तिथि=३ सितम्बर २०११ }}, [[सेन्टर फर इस्टर्न स्टडिज]] (२९ सितम्बर २०१०)<br />[https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-12219712 यूक्रेन लन्चेज ब्याटल एगेन्स्ट करप्सन] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20170321003502/http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-12219712 |तिथि=२१ मार्च २०१७ }}, [[बीबीसी न्यूज]] (१८ जनवरी २०११)<br />[https://www.bbc.co.uk/news/business-11549381 यूक्रेनियन्स लङ्ग वेट फर प्रोस्पेरिटी] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20170321004648/http://www.bbc.co.uk/news/business-11549381 |तिथि=२१ मार्च २०१७ }}, [[बीबीसी न्यूज]] (१८ अक्टुबर २०१०)<br />[http://pulitzercenter.org/blog/news-points/ukraine-press-censorship-journalists-uncertain-future यूक्रेन:जर्नलिस्ट्स फेस अनसर्टेन फ्युचर] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111005000000/http://pulitzercenter.org/blog/news-points/ukraine-press-censorship-journalists-uncertain-future |date=2011-10-05 }} {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20111005204055/http://pulitzercenter.org/blog/news-points/ukraine-press-censorship-journalists-uncertain-future |तिथि=५ अक्टुबर २०११ }}, [[पुलित्जर सेन्टर अन क्राइसिस रिपोर्टिङ]] (२७ अक्टुबर २०१०)<br />{{cite news |date=२५ मई २०११ |title=आवर यूक्रेन कम्स टु डिफेन्स अफ टिमोशेंको, लुत्सेंको, डिडेंको, मकारेंको इन स्टेटमेन्ट |publisher=[[इन्टरफेक्स-यूक्रेन]] |url=http://www.interfax.com.ua/eng/main/69573/ |archive-url=https://web.archive.org/web/20120603124713/http://www.interfax.com.ua/eng/main/69573/ |archive-date=३ जुन २०१२ }}</ref> यानुकोविच द्वारा सत्ता कें केन्द्रीकृत करबाक प्रयाससभक एक अक्सर उद्धृत उदाहरण २०११ मे यूलिया टिमोशेंको कें सजा सुनावनाय छल, जकरा पश्चिमी सरकारसभ द्वारा संभावित रूपसँ राजनीति सँ प्रेरित होयबाक लेल निन्दा कएल गेल अछि।<ref>{{cite web |title=यू.एस. गभर्मेन्ट स्टेटमेन्ट अफ कन्सर्न अबाउट अरेस्ट अफ पूर्व प्राइम मिनिस्टर युलिया टिमोशेन्को |url=http://ukraine.usembassy.gov/government-statement-tymoshenko.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20160304025646/http://ukraine.usembassy.gov/government-statement-tymoshenko.html |archive-date=४ मार्च २०१६ |access-date=८ फरबरी २०१६}} [[संयुक्त राज्य अमेरिकाक दूतावास, कीभ|यूएस दूतावास, कीभ]], (२४ सितम्बर २०११)<br />https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-14459446 {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20181021141928/https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-14459446 |तिथि=२१ अक्टुबर २०१८ }} [[बीबीसी न्यूज]], (२४ सितम्बर २०११)</ref>
नवम्बर २०१३ मे, राष्ट्रपति यानुकोविच यूक्रेन-यूरोपीय संघ सङ्घ समझौता पर हस्ताक्षर नहि केलन्हि आ एकर बदलामे रूसक सङ्ग घनिष्ठ सम्बन्ध बनाबक विकल्प चुनलन्हि।<ref>[https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-25182823 ह्वाई इज यूक्रेन इन टरमोइल?] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20131218180637/https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-25182823 |तिथि=१८ दिसम्बर २०१३ }}, [[बीबीसी न्यूज]] (२१ फरबरी २०१४)</ref><ref name="अलजेवीएस२९१११३">{{cite web |title=यूक्रेन 'स्टिल वान्ट्स टु साइन ईयू डिल' | न्यूज | अल जजीरा |url=http://www.aljazeera.com/news/europe/2013/11/ukraine-still-wants-sign-eu-deal-20131129111345619208.html}}</ref> ई कदम सँ कीभक सड़कसभ पर विरोध प्रदर्शन शुरू भेल आ अन्ततः गरिमाक क्रान्ति भेल। प्रदर्शनकारीसभ कीभ कऽ मैदान नेज़ालेझनोस्ती (स्वतन्त्रता स्क्वायर) मे शिविर स्थापित केलक,<ref>[https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-26249330 यूक्रेन क्राइसिस: पुलिस स्टोर्म मेन कीभ 'मैदान' प्रोटेस्ट क्याम्प] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20081201194141/http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-26249330 |तिथि=१ दिसम्बर २००८ }}, [[बीबीसी न्यूज]] (१९ फरबरी २०१४)</ref> आ दिसम्बर २०१३ आ जनवरी २०१४ मे प्रदर्शनकारीसभ विभिन्न सरकारी भवनसभ पर कब्जा करनाय शुरू कऽ देलक, पहिने कीभमे, आ बादमे पश्चिमी यूक्रेन मे।<ref>[https://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-26248275 यूक्रेन प्रोटेस्ट्स टाइमलाइन] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20140603193226/http://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-26248275 |तिथि=३ जुन २०१४ }}, [[बीबीसी न्यूज]] (२१ फरबरी २०१४)</ref> प्रदर्शनकारीसभ आ पुलिसक बीच भेल झड़प कऽ परिणामस्वरूप फरबरी २०१४ मे लगभग ८० लोकक मौत भेल।<ref>{{cite news |author=सैंडफोर्ड डैनियल |date=१९ फरबरी २०१४ |title=यूक्रेन क्राइसिस: रिन्यूड कीभ असल्ट अन प्रोटेस्टर्स |work=बीबीसी न्यूज |url=https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-26252679 |access-date=१९ फरबरी २०१४}}</ref><ref>{{cite news |date=२१ फरबरी २०१४ |title=यूक्रेन क्राइसिस: यानुकोविच अनाउन्सेज 'पिस डिल' |work=बीबीसी न्यूज |url=https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-26284505 |access-date=२१ फरबरी २०१४}}</ref>
हिंसाक बाद, यूक्रेनी संसद २२ फरबरी कें यानुकोविच कें सत्ता सँ हटाबक लेल मतदान केलक (ई आधार पर जे हुनकर अता-पता अज्ञात छल आ एहि लेल ओ अपन कर्तव्यसभक पालन नहि कऽ सकैत छलाह), आ यूलिया टिमोशेंको कें जेल सँ मुक्त करबाक लेल मतदान केलक। ओही दिन, यानुकोविच कऽ समर्थक वोलोडिमिर रयबक संसदक अध्यक्षक पद सँ इस्तीफा दऽ देलन्हि, आ हुनकर स्थान पर टिमोशेंको कऽ वफादार ओलेक्ज़ेंडर तुर्चिनोव कें नियुक्त कएल गेल, जिनकें बादमे अन्तरिम राष्ट्रपतिक रूपमे स्थापित कएल गेल।<ref>{{cite news |date=२३ फरबरी २०१४ |title=प्रोफाइल: ओलेक्ज़ेंडर तुर्चिनोव |work=बीबीसी न्यूज |url=https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-26316268 |access-date=२५ फरबरी २०१४}}</ref> यानुकोविच कीभ सँ भागि गेलाह, आ बादमे रूसी शहर रोस्तोव-ऑन-डॉन मे एक प्रेस कॉन्फ्रेंस देलन्हि।<ref>{{cite news |author=टेलर, चार्ल्स |date=२८ फरबरी २०१४ |title=प्रोफाइल: यूक्रेन्स आउस्टेड प्रेसिडेन्ट विक्टर यानुकोविच |work=बीबीसी न्यूज |url=https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-25182830 |access-date=४ मई २०१४}}</ref>
==== पश्चिमी एकीकरण ====
१ जनवरी २०१६ कें, यूक्रेन ईयू कऽ सङ्ग डीसीएफटीए मे शामिल भेल। यूक्रेनी नागरिकसभकें ११ जुन २०१७ कें कोनो भी १८० दिनक अवधिक दौरान ९० दिन धरि शेंगेन क्षेत्र मे वीज़ा-मुक्त यात्रा कऽ अनुमति देल गेल छल, आ सङ्घ समझौता औपचारिक रूपसँ १ सितम्बर २०१७ कें लागू भेल।<ref name="२०१७-एसोस">{{cite web |title=यूरोपियन कमिसन - ईयू-यूक्रेन एसोसिएसन एग्रीमेंट फुल्ली इन्टर्स इन्टु फोर्स |url=https://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-3045_en.htm |website=europa.eu}} (प्रेस विज्ञप्ति)</ref> विदेश नीति क्षेत्रमे महत्वपूर्ण उपलब्धिसभमे रूस-विरोधी प्रतिबन्धसभकें समर्थन करनाय, यूरोपीय संघ कऽ देशसभक सङ्ग वीज़ा-मुक्त शासन प्राप्त करनाय, आ देशक भीतर अत्यन्त कठिन कार्यसभकें दूर करबाक आवश्यकताकें नीक तरहसँ पहचाननाय शामिल अछि। हालाँकि, पुरान स्थानीय अधिकारी कोनो बदलाव नहि चाहैत छलाह; हुनका एन्टी-मैदान कार्यकर्तासभ सँ साफ कऽ देल गेल छल (लुस्ट्रेशन), मुदा केवल आंशिक रूपसँ। भ्रष्टाचारक खिलाफ लड़ाई शुरू कएल गेल छल, मुदा ई क्षुद्र अधिकारीसभ आ इलेक्ट्रॉनिक घोषणासभक सजाय धरि सीमित छल, आ नव स्थापित एनएबीयू आ एनएसीपी अपन काजमे घोटालासभ द्वारा चिह्नित छल। न्यायिक सुधारकें पुरान, समझौतावादी न्यायाधीशसभक नियुक्तिक सङ्ग जोड़ल गेल छल। मैदान निवासिसभक खिलाफ अपराधसभक जाँचमे देरी भेल। "सूचना युद्ध" कऽ विशाल वैश्विक रूसी यूक्रेनी-विरोधी प्रचार कऽ मुकाबला करबाक लेल, सूचना नीति मन्त्रालय कऽ निर्माण कएल गेल छल, जे ५ साल धरि कोनो प्रभावी काज नहि देखेलक, सिवाय कैस्परस्की लैब, डॉ. वेब, १सी, मेल.रू, यांडेक्स आ रूसी सामाजिक नेटवर्क वीकॉन्टैक्टे वा ओड्नोक्लास्निकी आ प्रचार मिडिया पर प्रतिबन्ध कऽ। २०१७ मे, राष्ट्रपति "शिक्षा पर" कानून पर हस्ताक्षर केलन्हि, जकरा राष्ट्रिय अल्पसंख्यकसभक विरोधक सामना करऽ पड़ल, आ हङ्गेरीक सरकार कऽ सङ्ग झगड़ा भेल। ओही समय, आर्थिक स्थिति मुख्य रूपसँ व्यापक भ्रष्टाचारक कारण बिगड़ैत रहल। २०१८ धरि यूक्रेन यूरोपक सबसँ गरीब देश बनि गेल, जकर प्रति व्यक्ति जीडीपी ३,००० डलर सँ कम छल।<ref>{{cite news |last1=स्टारोबिन |first1=पॉल |title=यूक्रेन्स रियल पावर ब्रोकर |url=https://www.businessinsider.com/ukraines-real-power-broker-yermak-zelensky-russia-war-biden-2023-12?r=US&IR=T&fbclid=IwAR1UEZLoZyZ37Lo5RirygbAMp94HRKf49VtRXnOMbkkXAJ1Wc0ecHLN28_I |work=[[बिजनेस इनसाइडर]] |date=१८ दिसम्बर २०२३}}</ref>
१९ मई २०१८ कें, पोरोशेंको एक डिक्री पर हस्ताक्षर केलन्हि जे स्वतन्त्र राज्यसभक राष्ट्रमण्डल कऽ वैधानिक निकायसभमे यूक्रेनक भागीदारी कें अन्तिम रूप सँ समाप्त करबा पर राष्ट्रिय सुरक्षा आ रक्षा परिषदक निर्णयकें लागू केलक।<ref>{{cite web |title=उक्रेना ओस्टाटोच्नो व्यस्ला ज एसएनडी |url=https://espreso.tv/news/2018/05/19/ukrayina_ostatochno_vyyshla_z_snd |access-date=२०१८-०५-१९ |website=espreso.tv}}</ref><ref>{{cite news |title=प्रेजिडेन्ट पिडपिसाव उकाज प्रो ओस्टाटोच्ने प्रिपिनेन्न्या उचास्टी उक्रेनी उ स्टाटुटनिख ओर्गानाख एसएनडी — ओफिसिने इन्टरनेट-प्रेदस्ताव्नित्स्त्वो प्रेजिडेन्टा उक्रेनी |language=uk |work=ओफिसिने इन्टरनेट-प्रेदस्ताव्नित्स्त्वो प्रेजिडेन्टा उक्रेनी |url=http://www.president.gov.ua/news/prezident-pidpisav-ukaz-pro-ostatochne-pripinennya-uchasti-u-47554 |access-date=२०१८-०५-१९}}</ref> फरबरी २०१९ धरि, यूक्रेन स्वतन्त्र राज्यसभक राष्ट्रमण्डलमे अपन भागीदारीकें एक महत्वपूर्ण न्यूनतम धरि कम कऽ देलक आ प्रभावी रूपसँ अपन वापसी पूरा कऽ लेलक। यूक्रेनक वर्खोव्ना राडा सम्मिलनक पुष्टि नहि केलक, अर्थात् यूक्रेन कहियो सीआईएस कऽ सदस्य नहि रहल अछि।<ref>{{cite news |title=उक्रेनी ने पोत्रिबनो व्यखोडिती इज एसएनडी – वोना निकोली ने बुला इ ने जे जराज च्लेनोम सिएई स्ट्रक्चुरी |url=https://www.radiosvoboda.org/a/ukrayina-dosi-v-snd-chy-ni/30969197.html |newspaper=रादियो स्वोबोदा|date=२६ नवम्बर २०२० |last1=लाशेंको |first1=ओलेक्जेन्डर }}</ref>
६ जनवरी २०१९ कें, फेनेर मे, यूक्रेनक राष्ट्रपति पेट्रो पोरोशेंको कऽ भागीदारीक सङ्ग यूक्रेनक रूढ़िवादी चर्च कऽ एक प्रतिनिधिमण्डल स्वतन्त्र एक टोमोसप्राप्त केलक। टोमोस ओसीयू कऽ प्रमुख, मेट्रोपोलिटन एपिफेनियस कें पारिस्थितिक पितृसत्ता कऽ सङ्ग एक संयुक्त लिटुरजीक दौरान भेंट कएल गेल छल।<ref>{{cite web |title=Οικουμενικό Πατριαρχείο |url=https://ec-patr.org/ |access-date=२०२१-०६-१४ |language=el}}</ref> अगिला दिन, टोमोसकें सेंट सोफिया कैथेड्रल मे एक प्रदर्शनक लेल यूक्रेन लाएल गेल छल। ९ जनवरी कें, कांस्टेंटिनोपल रूढ़िवादी चर्च कऽ धर्मसभा कऽ सभ सदस्यसभ धर्मसभाक निर्धारित बैठकक दौरान टोमोस पर हस्ताक्षर केलक।
२१ फरबरी २०१९ कें, यूक्रेनक संविधान मे संशोधन कएल गेल छल, जाहिमे यूरोपीय संघ आ नाटो मे सदस्यताक लेल यूक्रेनक रणनीतिक पाठ्यक्रम पर नियमसभकें बेसिक कानूनक प्रस्तावना, तीन लेखसभ आ संक्रमणकालीन प्रावधानसभमे निहित कएल गेल छल।<ref>{{cite web |title=द ल अमेन्डिङ द कन्स्टिच्युसन अन द कोर्स अफ एक्सेसन टु द ईयू एन्ड नाटो ह्याज इन्टर्ड इन्टु फोर्स {{!}} यूरोपियन इन्टिग्रेसन पोर्टल |url=https://eu-ua.org/novyny/zakon-pro-zminy-do-konstytuciyi-shchodo-kursu-na-vstup-v-yes-i-nato-nabuv-chynnosti |access-date=२०२१-०३-२३ |website=eu-ua.org |language=uk |archive-date=२८ सितम्बर २०२० |archive-url=https://web.archive.org/web/20200928024828/https://eu-ua.org/novyny/zakon-pro-zminy-do-konstytuciyi-shchodo-kursu-na-vstup-v-yes-i-nato-nabuv-chynnosti |url-status=dead }}</ref>
२१ अप्रैल २०१९ कें, वोलोडिमिर जेलेन्स्की राष्ट्रपति चुनावक दोसर दौरमे राष्ट्रपति चुनल गेलाह। २१ जुलाई कें प्रारम्भिक संसदीय चुनावसभ मे नवगठित राष्ट्रपति-समर्थक सर्वेंट अफ द पीपुल पार्टी कें स्वतन्त्र यूक्रेनक इतिहासमे पहिल बेर सीटसभक पूर्ण बहुमत (२४८) जीतबाक अनुमति देलक। पार्टीक अध्यक्ष दिमित्रो राज़ुमकोव कें संसदक अध्यक्ष चुनल गेल। बहुमत २९ अगस्त कें बिना कोनो गठबन्धनक अपने दम पर सरकार बनाबयमे सक्षम छल, आ ओलेक्सी होन्चारुक कें प्रधान मन्त्रीक रूपमे मन्जूरी देलक।<ref>{{cite web |last=किटसफ्ट |title=क्याबिनेत मिनिस्टिरिव उक्रेनी — नोभिम प्रिमियर-मिनिस्ट्रोम उक्रेनी स्टाव ओलेक्सी होन्चारुक |url=https://www.kmu.gov.ua/news/novim-premyer-ministrom-ukrayini-stav-oleksij-goncharuk |access-date=२०२०-०७-०६ |website=www.kmu.gov.ua |language=uk}}</ref> ४ मार्च २०२० कें, जीडीपी मे १.५% कऽ गिरावट (चुनावक समयमे ४.५% वृद्धिक बदलामे) कऽ कारण, वर्खोव्ना राडा होन्चारुकक सरकार कें बर्खास्त कऽ देलक आ डेनिस श्यामहल<ref>{{cite news |date=२०२०-०३-०४ |title=होन्चारुका ज्विल्न्यली ज पोसाडी प्रिमियरा आ वीडस्तव्यली भेस उर्याद |language=uk |work=बीबीसी न्यूज यूक्रेना |url=https://www.bbc.com/ukrainian/news-51734007 |access-date=२०२०-०७-०६}}</ref> नव प्रधान मन्त्री बनलाह।<ref>{{cite web |title=डेनिस श्यामहल – नोभी प्रिमियर उक्रेनी |url=http://www.pravda.com.ua/news/2020/03/4/7242529/ |access-date=२०२०-०७-०६ |website=यूक्रेन्स्का प्रावदा |language=uk}}</ref>
२८ जुलाई २०२० कें, लिथुआनिया, [[पोल्यान्ड]] आ यूक्रेन ल्यूब्लिन मे ल्युब्लिन त्रिकोण पहलक निर्माण केलक, जकर उद्देश्य पोलिश-लिथुआनियाई राष्ट्रमण्डल कऽ तीन ऐतिहासिक देशसभक बीच आगु सहयोग पैदा करनाय आ ईयू आ नाटो मे यूक्रेनक एकीकरण आ सम्मिलनकें आगू बढ़ानाय अछि।<ref>{{cite news |title=लिथुआनिया, पोल्यान्ड एन्ड यूक्रेन इनागुराते 'ल्युब्लिन ट्राइंगल' |url=https://jamestown.org/program/lithuania-poland-and-ukraine-inaugurate-lublin-triangle/ |website=जेम्सटाउन}}</ref>
१७ मई २०२१ कें, जॉर्जियाक विदेश मन्त्रीसभ, मोल्दोवा आ यूक्रेन कऽ बीच एक संयुक्त ज्ञापन पर हस्ताक्षर कऽ कऽ एसोसिएशन ट्रियो कऽ गठन कएल गेल छल। एसोसिएशन ट्रियो तीन देशसभ (जे ईयू कऽ सङ्ग सङ्घ समझौता पर हस्ताक्षर केने अछि) कऽ बीच यूरोपीय संघ कऽ सङ्ग यूरोपीय एकीकरण सँ सम्बन्धित आम हितक मुद्दा पर उन्नत सहयोग, समन्वय, आ संवाद, पूर्वी साझेदारी कऽ ढाँचाक भीतर सहयोग बढ़ाबक, आ यूरोपीय संघमे शामिल होयबाक सम्भावनाक लेल प्रतिबद्ध होयबाक लेल त्रिपक्षीय ढाँचा अछि।<ref>{{cite web |title=उक्रेना, ग्रुजिया टा मोल्डोवा स्टवोरीली नोभयी फोरम्याट स्पिवप्रात्सी डल्या स्पिल्नोगो रुखु वी ईएस |url=https://www.eurointegration.com.ua/news/2021/05/17/7123240/ |website=www.eurointegration.com.ua}}</ref>
जुन २०२१ ब्रुसेल्स शिखर सम्मेलन मे, नाटो नेतासभ २००८ बुखारेस्ट शिखर सम्मेलन मे लेल गेल निर्णयकें दोहरायल जे यूक्रेन प्रक्रियाक एक अभिन्न अङ्गक रूपमे सदस्यता कार्य योजना (एमएपी) कऽ सङ्ग गठबन्धनक सदस्य बनत आ बिना कोनो बाहरी हस्तक्षेप कऽ अपन भविष्य आ विदेश नीतिकें निर्धारित करबाक यूक्रेनक अधिकार अछि।<ref name=":0">{{cite web |title=ब्रुसेल्स समिट कम्युनिक इस्युड बाय द हेड्स अफ स्टेट एन्ड गभर्मेन्ट पार्टिसिपेटिङ इन द मिटिङ अफ द नर्थ अटलान्टिक काउंसिल इन ब्रुसेल्स १४ जुन २०२१ |url=https://www.nato.int/cps/en/natohq/news_185000.htm |website=नाटो}}</ref>
यूक्रेन मूल रूपसँ २०२४ मे ईयू सदस्यता कऽ लेल औपचारिक रूपसँ आवेदन देबाक तैयारी कऽ रहल छल, मुदा एकर बदलामे फरबरी २०२२ मे सदस्यताक लेल एक आवेदन पर हस्ताक्षर केलक।<ref name=":1">{{cite web |title=यू २०२४ रोसी उक्रेना पोडस्ट जायवकु ना वस्तूप दो ईएस |url=https://www.ukrinform.ua/rubric-polytics/2629440-u-2024-roci-ukraina-podast-zaavku-na-vstup-do-es.html |website=www.ukrinform.ua|date=२९ जनवरी २०१९ }}</ref>
==== रूस-यूक्रेन युद्ध ====
मार्च २०१४ मे, रूसी संघ द्वारा क्रीमियाक विलय भेल। यद्यपि रूसक सङ्ग क्रीमियाई एकीकरण पर एक जनमत संग्रह कऽ आधिकारिक परिणामसभकें प्रस्ताव कऽ पक्षमे भारी बहुमत देखाबक रूपमे रिपोर्ट कएल गेल छल, मुदा ई मतदान रूसी सैन्य कब्जाक तहत आयोजित कएल गेल छल आ एकरा यूरोपीय संघ आ [[संयुक्त राज्य अमेरिका]] द्वारा अवैध घोषित कएल गेल छल।<ref>{{cite news| url = https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-26606097| title = क्रीमिया जनमत संग्रह: मतदाता 'रूसक सङ्ग मिलबाक समर्थन केलक'| date = १० मार्च २०१४| पहुँच-तिथि = ४ मई २०१४ |कार्य = बीबीसी न्यूज}}</ref>क्रीमियाई संकटक बाद पूर्वी यूक्रेन आ दक्षिणी यूक्रेन मे रूस-समर्थक अशान्ति भेल।<ref name="यूक्रेन क्राइसिस टाइमलाइन बीबीसी">[https://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-26248275 यूक्रेन क्राइसिस टाइमलाइन] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20140603193226/http://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-26248275 |तिथि=३ जुन २०१४ }}, [[बीबीसी न्यूज]]</ref> अप्रैल २०१४ मे यूक्रेनी अलगाववादीसभ डोनेट्स्क जनवादी गणतन्त्र आ लुहांस्क जनवादी गणतन्त्र कें स्वघोषित केलक आ ११ मई २०१४ कें जनमत संग्रह आयोजित केलक; अलगाववादीसभ दावी केलक जे लगभग ९०% लोकसभ स्वतन्त्रताक पक्षमे मतदान केलक।<ref>[https://www.npr.org/blogs/thetwo-way/2014/05/07/310451535/putin-tells-separatists-to-postpone-may-11-referendum पुतिन अलगाववादीसभकें ११ मई कऽ जनमत संग्रहकें टालबाक लेल कहलन्हि] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20150319033458/http://www.npr.org/blogs/thetwo-way/2014/05/07/310451535/putin-tells-separatists-to-postpone-may-11-referendum |तिथि=१९ मार्च २०१५ }}, [[एनपीआर]] (७ मई २०१४)<br />{{cite news | युआरएल=https://www.bbc.com/news/world-europe-27360146 | title=यूक्रेनी विद्रोही डोनेट्स्क आ लुहांस्कमे जनमत संग्रह आयोजित केलक | work=बीबीसी न्यूज | date=११ मई २०१४ | access-date=११ मई २०१४ }}<br />{{cite news|url=https://news.vice.com/video/russian-roulette-dispatch-thirty-eight|title=रसियन रूले (डिस्प्याच थर्टी-एट)|date=१३ मई २०१४|access-date=७ जुलाई २०१४|newspaper=[[वाइस न्यूज]]|archive-date=४ जुलाई २०१४|archive-url=https://web.archive.org/web/20140704073504/https://news.vice.com/video/russian-roulette-dispatch-thirty-eight|url-status=dead}}</ref><ref name="यूक्रेन क्राइसिस टाइमलाइन बीबीसी" /> बादमे अप्रैल २०१४ मे, एक दिस यूक्रेनी सेना आ यूक्रेन-समर्थक स्वयम्सेवक बटालियनसभ, आ दोसर दिस डोनेट्स्क आ लुहांस्क जनवादी गणतन्त्रसभक समर्थन करैवाला सेनासभक बीच लड़ाई, डोनबासक युद्ध मे बढ़ि गेल।<ref name="यूक्रेन क्राइसिस टाइमलाइन बीबीसी" /><ref>[https://www.bbc.com/news/world-europe-30414955 यूक्रेन संघर्षमे चरम दक्षिणपन्थी भूमिका कें कम आंकैत अछि] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20180602182154/http://www.bbc.com/news/world-europe-30414955 |तिथि=२ जुन २०१८ }}, [[बीबीसी न्यूज]] (१३ दिसम्बर २०१४)</ref> दिसम्बर २०१४ धरि, ई संघर्षमे ६,४०० सँ अधिक लोकसभक मृत्यु भऽ चुकल छल, आ [[संयुक्त राष्ट्र]] कऽ आँकड़ाक अनुसार एकर परिणामस्वरूप आधा मिलियन सँ अधिक लोक यूक्रेनक भीतर आन्तरिक रूपसँ विस्थापित भऽ गेलाह आ दुई लाख शरणार्थी (ज्यादातर) [[रूस]] आ अन्य पड़ोसी देशसभमे भागि गेलाह।<ref>[https://www.bbc.com/news/world-europe-30454746 फरगल किन यूक्रेनक 'जमल भेल संघर्ष' पर मारियुपोल सँ रिपोर्ट करैत छथि] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20160723122836/http://www.bbc.com/news/world-europe-30454746 |तिथि=२३ जुलाई २०१६ }}, [[बीबीसी न्यूज]] (१२ दिसम्बर २०१४)</ref><ref> {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20161111091846/http://www.un.org/apps/news/story.asp?NewsID=49533#.VI4Wv3vX4Yg |तिथि=११ नवम्बर २०१६ }}, [[संयुक्त राष्ट्र]] (५ दिसम्बर २०१४)</ref><ref>[https://www.bbc.com/news/world-europe-28656147 यूक्रेन संघर्ष: युद्ध बढ़त ही शरणार्थिसभक सङ्ख्या बढैत अछि] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20180708145441/https://www.bbc.com/news/world-europe-28656147 |तिथि=८ जुलाई २०१८ }}, [[बीबीसी न्यूज]] (५ अगस्त २०१४)</ref><ref>[http://www.rferl.mobi/a/ukraine-death-toll/27047512.html संयुक्त राष्ट्रक कहब अछि जे अप्रैल २०१४ सँ यूक्रेनक संघर्षमे कम सँ कम ६,४०० लोक मारल गेल] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20151223061830/http://www.rferl.mobi/a/ukraine-death-toll/27047512.html |तिथि=२३ दिसम्बर २०१५ }}, [[आरएफई/आरएल]] (१ जुन २०१५)</ref> ओही अवधिक दौरान, राजनीतिक (जाहिमे लुस्ट्रेशन पर कानून आ वि-साम्यवादीकरण पर कानून कऽ अपनाएब शामिल अछि) आ आर्थिक सुधार शुरू भेल।<ref name="कारनेगी" /> २५ मई २०१४ कें, पेट्रो पोरोशेंको कें राष्ट्रपति चुनावक पहिल दौरमे राष्ट्रपति<ref>{{cite web |date=२०२२-०३-२९ |title=पेट्रो पोरोशेन्को बिकम्स प्रेसिडेन्ट अफ यूक्रेन |url=https://www.uawarexplained.com/petro-poroshenko-becomes-president-of-ukraine/?version=sixty-minutes/ |access-date=२०२२-०३-२९ |website=UaWarExplained.com |language=en}}</ref> चुनल गेल छल। २०१५ कऽ दोसर छमाही धरि, स्वतन्त्र पर्यवेक्षकसभ नोट केलक जे यूक्रेनमे सुधार काफी धीमा भऽ गेल छल, भ्रष्टाचार कम नहि भेल छल, आ यूक्रेनक अर्थव्यवस्था अखनो गहरे संकटमे छल।<ref name="कारनेगी">{{cite web|url=http://carnegieendowment.org/2015/08/19/ukraine-reform-monitor-august-2015/iewe|title=यूक्रेन रिफर्म मोनिटर: अगस्त २०१५|date=अगस्त २०१५|publisher=कारनेगी एंडोमेंट फॉर इंटरनेशनल पीस|access-date=२२ दिसम्बर २०१५}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.bloombergview.com/articles/2015-11-06/unreformed-ukraine-is-self-destructing|title=यूक्रेन इज इन डेन्जर अफ बिकमिङ ए फेल्ड स्टेट|last=बर्शिडस्की|first=लियोनिद|date=६ नवम्बर २०१५|work=[[ब्लूमबर्ग न्यूज़]]|access-date=८ नवम्बर २०१५|archive-date=१० नवम्बर २०१५|archive-url=https://web.archive.org/web/20151110025333/http://www.bloombergview.com/articles/2015-11-06/unreformed-ukraine-is-self-destructing}}</ref><ref>{{cite news|url=https://foreignpolicy.com/2015/08/25/money-still-rules-ukraine-poroshenko-corruption/|title=मनी स्टिल रूल्स यूक्रेन|last=कुजियो|first=तारास|date=२५ अगस्त २०१५|work=[[फॉरेन पॉलिसी]]|access-date=२२ दिसम्बर २०१५}}</ref><ref>{{cite news|url=https://opendemocracy.net/od-russia/mikhail-minakov-maryna-stavniichuk/ukrainian-constitution-reform-or-crisis|title=यूक्रेन्स कन्स्टिच्युसन: रिफर्म अर क्राइसिस?|last1=मिनाकोव|first1=मिखाइल|first2=मैरीना|last2=स्टावनीचुक|date=१६ फरबरी २०१६|publisher=ओपेनडेमोक्रेसी|access-date=१९ फरबरी २०१६|archive-date=१७ फरबरी २०१६|archive-url=https://web.archive.org/web/20160217091235/https://www.opendemocracy.net/od-russia/mikhail-minakov-maryna-stavniichuk/ukrainian-constitution-reform-or-crisis}}</ref> दिसम्बर २०१५ धरि, डोनबासक युद्धमे ९,१०० सँ अधिक लोकसभ (अधिकतर नागरिक) कऽ मृत्यु भऽ चुकल छल,<ref>{{cite web |date=२०२२-०३-२९ |title=सेपरेट डिस्ट्रिक्ट्स अफ डोनबास एन्ड लुहांस्क रिजनस (ORDLO) |url=https://www.uawarexplained.com/ldnr/?version=sixty-minutes/ |access-date=२०२२-०३-२९ |website=UaWarExplained.com |language=en}}</ref> संयुक्त राष्ट्र कऽ आँकड़ासभ कऽ अनुसार।<ref>[https://www.nytimes.com/2015/12/10/world/europe/ukraine-conflict-toll.html?_r=0 एट लीस्ट ९,११५ किल्ड इन यूक्रेन कनफ्लिक्ट, यू.एन. सेज] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20160724003009/http://www.nytimes.com/2015/12/10/world/europe/ukraine-conflict-toll.html?_r=0 |तिथि=२४ जुलाई २०१६ }}, [[न्यूयॉर्क टाइम्स]] (९ दिसम्बर २०१५)<br />[http://www.rferl.mobi/a/ukraine-separatists-holiday-cease-fire-violations/27445518.html कीभ, सेपरेटिस्ट्स एक्युज इच अदर अफ भायोलेटिङ होलिडे सीज-फायर] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20151226020428/http://www.rferl.mobi/a/ukraine-separatists-holiday-cease-fire-violations/27445518.html |तिथि=२६ दिसम्बर २०१५ }}, [[रेडियो फ्री यूरोप]] (२४ दिसम्बर २०१५)</ref> २ फरबरी २०२१ कें, एक राष्ट्रपतीय डिक्रीसँ रूस-समर्थक टीवी चैनलसभ ११२ यूक्रेन, न्यूज़वन आ जेडआईके कऽ टेलिभिजन प्रसारण पर प्रतिबन्ध लगा देल गेल।<ref>{{cite web |title=उकाज प्रेजिडेन्टा उक्रेनी №४३/२०२१ |url=https://www.president.gov.ua/documents/432021-36441 |access-date=२०२१-०२-०६ |website=ओफिसिने इन्टरनेट-प्रेदस्ताव्नित्स्त्वो प्रेजिडेन्टा उक्रेनी |language=uk}}</ref><ref>{{cite news |title=जेलेन्स्की "विम्कनुभ" ११२, ZIK आ NewsOne ज एफिरू. श्छो विदोमो |language=uk |work=बीबीसी न्यूज यूक्रेना |url=https://www.bbc.com/ukrainian/news-55907449 |access-date=२०२१-०२-०६}}</ref> राष्ट्रिय सुरक्षा आ रक्षा परिषदक निर्णय आ १९ फरबरी २०२१ कऽ राष्ट्रपतीय डिक्री द्वारा ८ व्यक्तिसभ आ १९ कानूनी संस्थासभ पर प्रतिबन्ध लगाएल गेल, जाहिमे पुतिनक रूस-समर्थक राजनीतिज्ञ आ पुतिनक गडफादर विक्टर मेदवेदचुक आ हुनकर पत्नी ओक्साना मार्चेंको शामिल छलीह।<ref>{{cite web |title=उकाज प्रेजिडेन्टा उक्रेनी №६४/२०२१ |url=https://www.president.gov.ua/documents/642021-36753 |access-date=२०२१-०२-२० |website=ओफिसिने इन्टरनेट-प्रेदस्ताव्नित्स्त्वो प्रेजिडेन्टा उक्रेनी |language=uk}}</ref><ref>{{cite web |title=जेलेन्स्की व्विव यू डियु साङ्क्सी प्रोती मेदवेदचुका |url=https://www.pravda.com.ua/news/2021/02/20/7284161/ |access-date=२०२१-०२-२० |website=यूक्रेन्स्का प्रावदा |language=uk}}</ref>
केर्च स्ट्रेटक घटना २५ नवम्बर २०१८ कें भेल जखन [[रूस|रूसी]]<nowiki/>संघीय सुरक्षा सेवा (एफएसबी) तटरक्षक तीन यूक्रेनी नौसेना कऽ जहाजसभ पर गोलीबारी केलक आ कब्जा कऽ लेलक, जे मारीउपोल बन्दरगाहक दिस अपन रास्तमे केर्च जलडमरूमध्य कऽ माध्यमसँ [[काला सागर]] सँ अजोव सागर मे प्रवेश करबाक प्रयास कऽ रहल छल।<ref>{{cite news |date=२०१८-११-२६ |title=टेन्सन एस्केलेट्स आफ्टर रसिया सीजेज यूक्रेन नेभल शिप्स |work=बीबीसी न्यूज |url=https://www.bbc.com/news/world-europe-46338671 |access-date=२०२१-०६-१४}}</ref><ref>{{cite news |last=पोलितियुक |first=एन्ड्र्यू ओस्बोर्न, पावेल |date=२०१८-११-२६ |title=रसिया फायर्स अन एन्ड सीजेज यूक्रेनियन शिप्स नियर एनेक्स्ड क्रीमिया |work=रॉयटर्स |url=https://www.reuters.com/article/us-ukraine-crisis-russia-idUSKCN1NU0DL |access-date=२०२१-०६-१४}}</ref>
पूरा २०२१ मे, रूसी सेनासभ रूस-यूक्रेन सीमा कऽ सङ्ग, कब्जा कएल गेल क्रीमिया आ डोनबासमे, आ बेलारूसमे अपन सेनाकें जमा केलक।<ref>{{cite news |title=बिल्डअप अफ रसियन फोर्सेज अलंग यूक्रेन्स बोर्डर द्याट ह्याज सम टकिङ अफ वार |language=en |work=एनपीआर.ओआरजी |url=https://www.npr.org/2021/12/01/1060608432/buildup-of-russian-forces-along-ukraines-border-that-has-some-talking-of-war |access-date=२०२२-१०-०४}}</ref> २४ फरबरी २०२२ कें, रूसी सेनासभ यूक्रेन पर आक्रमण केलक।<ref>{{cite web |last=एलीयट |first=हॉली |title=रसियन फोर्सेज इन्भेड यूक्रेन |url=https://www.cnbc.com/2022/02/24/russian-forces-invade-ukraine.html |access-date=२०२२-१०-०४ |website=सीएनबीसी |date=२४ फरबरी २०२२ |language=en}}</ref> रूस जल्दी ही देशक अधिकांश पूर्व आ दक्षिण पर कब्जा कऽ लेलक, मुदा माइकोलाइव शहरसँ आगू ओडेसा कऽ दिस बढ़यमे विफल रहल, आ कीभ, चेर्निहाइव, सुमी, आ खार्किव पर कब्जा करबामे विफल रहबाक बाद उत्तर सँ पाछा हटबाक लेल मजबूर भेल।<ref>{{cite news |last=बिग |first=म्याथ्यू मपोके |date=२०२२-०९-१३ |title=रसिया इन्भेडेड यूक्रेन मोर द्यान २०० डेज अगो. हियर इज वन की डेभलपमेन्ट फ्रम एभ्री मन्थ अफ द वार. |language=en-US |work=द न्यूयोर्क टाइम्स |url=https://www.nytimes.com/article/ukraine-russia-war-timeline.html |access-date=२०२२-१०-०४ |issn=0362-4331}}</ref> आगु क्षेत्र प्राप्त करबामे विफल रहबाक बाद आ एक तेज गति सँ यूक्रेनी जवाबी हमला द्वारा खार्किव ओब्लास्ट सँ बाहर निकालल जेबाक बाद,<ref>{{cite web |last=ओर्टिज़ |first=जोन बेकन आ जोर्गे एल. |title=रसियन्स एडमिट डिफिट इन खार्किव; जेलेन्स्की भिजिट्स इजियम आफ्टर ट्रुप्स फ्ली शैटर्ड सिटी: यूक्रेन अपडेट्स |url=https://www.usatoday.com/story/news/world/2022/09/14/ukraine-russia-war-live-updates/10375099002/ |access-date=२०२२-१०-०४ |website=यूएसए टुडे |language=en-US}}</ref> रूस आधिकारिक रूपसँ ३० सितम्बर कें डोनेट्स्क जनवादी गणतन्त्र आ लुहांस्क जनवादी गणतन्त्र, कऽ सङ्ग-सङ्ग अधिकांश खेरसॉन आ जापोरिज्जिया ओब्लास्ट सभ पर कब्जा कऽ लेलक।<ref>{{cite news |last=मायनेस |first=चार्ल्स |date=२०२२-०९-३० |title=पुतिन इल्लीगली एनेक्सेज टेरिटरीज इन यूक्रेन, इन स्पाइट अफ ग्लोबल अपोजिसन |language=en |work=एनपीआर |url=https://www.npr.org/2022/09/30/1126020895/russia-ukraine-putin-annexation |access-date=२०२२-१०-०४}}</ref>
२०२२ मे यूक्रेन पर रूसी आक्रमणक पूर्व संध्या पर, ई देश यूरोपमे सबसँ गरीब छल,<ref>{{cite web |title=जीडीपी पर क्यापिटा (करेन्ट यूएस$) | डाटा |url=https://data.worldbank.org/indicator/NY.GDP.PCAP.CD?most_recent_value_desc=true}}</ref> एक एहन बाधा जकर कारण उच्च भ्रष्टाचार स्तरसभ<ref>{{cite web |last=बुलोघ |first=ओलिभर |date=६ फरबरी २०१५ |title=वेलकम टु यूक्रेन, द मोस्ट करप्ट नेसन इन यूरोप |url=https://www.theguardian.com/news/2015/feb/04/welcome-to-the-most-corrupt-nation-in-europe-ukraine |access-date=३ मार्च २०२१ |work=[[द गार्डियन]] |quote="१९९१ सँ, अधिकारीसभ, संसद सदस्यसभ आ व्यवसायीसभ राज्यक बजटकें लूटबाक लेल जटिल आ अत्यधिक आकर्षक योजनासभ बनौने अछि। ई चोरी यूक्रेनकें पङ्गु बना देने अछि। स्वतन्त्रताक समय अर्थव्यवस्था पोल्यान्ड कऽ जतबा पैग छल, आब ई एक तिहाई आकारक अछि। आम यूक्रेनियनसभ अपन जीवन स्तरकें स्थिर देखने अछि, जखन कि मुट्ठी भरि कुलीन वर्ग अरबपति बनि गेल अछि।"}}</ref> आ आर्थिक उदारीकरण आ संस्थागत सुधार कऽ धीमी गतिकें मानल जाइत छल।<ref>{{cite web |title=यूक्रेन: क्यान मिनिङफुल रिफर्म कम आउट अफ कन्फ्लिक्ट? |url=https://www.bruegel.org/policy-brief/ukraine-can-meaningful-reform-come-out-conflict |access-date=२०२३-०३-१७ |website=ब्रुगेल {{!}} द ब्रुसेल्स-बेस्ड इकोनोमिक थिङ्क ट्याङ्क |date=२५ जुलाई २०२२ |language=en}}</ref><ref>{{cite web |last=पिकुलिका-विल्चेव्स्का |first=अग्निज्का |date=२०१७-०७-१९ |title=ह्वाई द रिफर्म्स इन यूक्रेन आर सो स्लो? |url=https://neweasterneurope.eu/2017/07/19/why-the-reforms-in-ukraine-are-so-slow/ |access-date=२०२३-०३-१७ |website=न्यू ईस्टर्न यूरोप - ए बाइमन्थली न्यूज़ म्यागजिन डेडिकेटेड टु सेन्ट्रल एन्ड ईस्टर्न यूरोपियन अफेयर्स |language=en-GB }}{{Dead link|date=May 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{cite web |title=द स्लो-रिफर्म ट्र्याप |url=https://www.bruegel.org/blog-post/slow-reform-trap |access-date=२०२३-०३-१७ |website=ब्रुगेल {{!}} द ब्रुसेल्स-बेस्ड इकोनोमिक थिङ्क ट्याङ्क |language=en}}</ref><ref>{{cite web |date=नवम्बर ८, २००० |title=यूक्रेन कन्ट्री असिस्टेन्स इभ्यालुएसन |url=https://www.oecd.org/countries/ukraine/35290615.pdf |website=www.oecd.org}}</ref> देश पर रूसक आक्रमण यूक्रेनक अर्थव्यवस्था आ सुधारक भविष्यक सम्भावनासभकें एतबा नुकसान पहुँचाएल जे देशक जीडीपी कें आक्रमणक बाद अपन पहिल वर्षमे ही ३५% धरि सिकुड़बाक अनुमान लगाएल गेल छल।<ref>{{cite web |last=ग्रामर |first=एमी मैकिनन, रोबी |title=द ब्याटल टु सेभ यूक्रेन्स इकोनोमी फ्रम द वार |url=https://foreignpolicy.com/2022/10/05/russia-ukraine-war-reconstruction-european-bank-odile-renaud-basso/ |access-date=२०२३-०३-१८ |website=फॉरेन पॉलिसी |date=५ अक्टुबर २०२२ |language=en-US}}</ref>
== राष्ट्रिय इतिहासलेखन ==
दुनियाक अन्य हिस्सासभमे यूक्रेनक बारेमे ज्ञान अपेक्षाकृत हाल धरि मुख्य रूपसँ रूसी माध्यमिक स्रोतसभ सँ आयल छल। सत्रहम् शताब्दीक दोसर भागक बाद, जखन मस्कोवी आ बादमे रूसी साम्राज्य यूक्रेनी क्षेत्रक अधिकांश हिस्सा पर नियन्त्रण करय लागल, रूसी लेखकसभ यूक्रेनकें रूसी इतिहासक हिस्साक रूपमे शामिल केलक। एहिमे मध्ययुगीन कीवन रुस कें "कीवन रूस" आ एकर पुरान पूर्वी स्लाविक संस्कृति आ निवासिसभकें "कीवन रूसी" वा "पुरान रूसी" कहब शामिल छल। बादमे यूक्रेन वा एकर हिस्सासभकें "लिटिल रूस", "दक्षिण रूस", "पश्चिम रूस" (बेलारूस कऽ सङ्ग), वा "न्यू रूस" (काला सागर तट आ दक्षिण-पूर्वी स्टेपी) कहल गेल। मुदा रूसक पहुँच सँ बाहर यूक्रेनक हिस्सासभकें रुथेनिया आ ओकर लोकसभकें रुथेनियन कहल जाइत छल। यूक्रेन आ यूक्रेनियनसभकें सन्दर्भित करबाक लेल चुनल गेल नाम अक्सर एक निश्चित राजनीतिक स्थितिकें दर्शावैत छल, आ कखनो-कखनो यूक्रेनी राष्ट्रियताक अस्तित्वसँ इनकार करबाक लेल सेहो।<ref name="हिस्ट्री अफ यूक्रेन२७" /> यूक्रेनी इतिहासक रूसी दृष्टिकोण पश्चिमी शिक्षाविदामे प्रचलित बनि गेल, आ यद्यपि १९५० कऽ दशक धरि पूर्वाग्रहक पहचान कऽ लेल गेल छल, स्लाविक अध्ययन आ इतिहासक कयन विद्वानसभक माननाय अछि जे मस्को-केन्द्रित दृष्टिकोणकें ठीक करबाक लेल अखनो महत्वपूर्ण बदलाव आवश्यक अछि।<ref>{{cite news |last=प्रिन्स |first=टोड |date=२०२३-०१-०१ |title=मस्कोज इन्भेजन अफ यूक्रेन ट्रिगर्स 'सोल-सर्चिङ' एट वेस्टर्न युनिभर्सिटीज एज स्कोलर्स रिथिङ्क रसियन स्टडिज |language=en |work=रेडियो फ्री यूरोप/रेडियो लिबर्टी |url=https://www.rferl.org/a/russia-war-ukraine-western-academia/32201630.html |access-date=२०२३-१२-१७}}</ref>
यूक्रेनक इतिहासक विद्वत्तापूर्ण अध्ययन १९अम शताब्दीक अन्तमे रूमानी आवेगसभसँ उभरल जखन जर्मन रूमानियत पूर्वी यूरोपमे फैल गेल। उत्कृष्ट नेता कीभ स्थित वोलोडिमिर एंटोनोविच (१८३४-१९०८) आ हुनकर छात्र माइखाइलो ह्रुशेव्स्की (१८६६-१९३४) छलाह।<ref>सेरही प्लोखी, ''अनमेकिङ इम्पेरियल रसिया: माइखाइलो ह्रुशेव्स्की एन्ड द राइटिङ अफ यूक्रेनियन हिस्ट्री'' (२००५)</ref> यूक्रेनक रूसी दृष्टिकोणक पहिल गम्भीर चुनौती ह्रुशेव्स्की कऽ १९०४ कऽ लेख "द ट्रेडिशनल स्कीम अफ 'रसियन' हिस्ट्री एन्ड द प्रोब्लेम अफ द रेसनल अर्गनाइजेसन अफ द हिस्ट्री अफ द ईस्टर्न स्लाभ्स" छल।{{sfn|मैगोक्सी|२०१०|page=२१}} पहिल बेर अभिलेखीय स्रोतसभ, आधुनिक अनुसन्धान तकनीकसभ, आ आधुनिक ऐतिहासिक सिद्धान्तसभ पर आधारित पूर्ण पैमाने पर विद्वत्तापूर्ण अध्ययन सम्भव भेल। हालाँकि, सरकारी अधिकारीसभक माँगसभ—ज़ारिस्ट, कुछ हद धरि अस्ट्रो-हङ्गेरियन आ पोलिश, आ बादमे सोवियत—एहन विचारसभकें फैलायनाय कठिन बना देलक जे केन्द्रीय सरकारक विपरीत छलाह। एहि लेल, १९२० कऽ बाद मध्य यूरोप आ क्यानाडामे इतिहासकारसभक निर्वासित विद्यालय उभरलाह।
यूक्रेनक भीतर इतिहासलेखनक चारि विद्यालयसभमे कीभन रुसक मध्ययुगीन राज्यक आश्चर्यजनक रूपसँ भिन्न व्याख्यासभ प्रकट होइत अछि: रूसोफाइल, सोवियतफाइल, पूर्वी स्लाविक, आ यूक्रेनोफाइल। सोवियत संघमे, १९२१ कऽ बाद एक कट्टरपन्थी विराम आयल, जकर नेतृत्व मिखाइल पोक्रोव्स्की केलन्हि। १९३४ धरि, इतिहासकें आम तौर पर अन्धराष्ट्रवादी नहि मानल जाइत छल, मुदा मार्क्सवादी इतिहासलेखन कऽ शैलीमे फेरसँ लिखल गेल छल। राष्ट्रिय "अतीत" कें गैर-रूसीसभक लेल सामाजिक आ राष्ट्रिय मुक्तिक रूपमे, आ रूसीसभक लेल सामाजिक मुक्तिक रूपमे फेरसँ लिखल गेल, एक एहन प्रक्रियामे जे १९१७ मे समाप्त भेल। स्टालिनक तहत, राज्य आ एकर आधिकारिक इतिहासलेखनकें एक विशिष्ट रूसी चरित्र आ एक निश्चित रूसो-केन्द्रितता देल गेल छल। शाही इतिहासकें एहन तरहसँ फेरसँ लिखल गेल जे गैर-रूसी प्रेम (ज़ारिस्ट) रूसी राज्यक हिस्सा बनिकऽ रूसी लोकसभमे "शामिल" होयबाक अनुकरण आ सम्मानक कारण बनल, आ बददलामे, रूसी राज्यक हित पड़ोसी लोकसभक लेल परोपकारिता आ चिन्ता सँ प्रेरित छलाह।<ref>{{cite book |last=वेलिचेंको |first=स्टीफन |title=शेपिङ आइडेन्टिटी इन इस्टर्न यूरोप एन्ड रसिया: सोवियत-रसियन एन्ड पोलिश एकाउन्ट्स अफ यूक्रेनियन हिस्ट्री, १९१४-१९९१ |date=१९९३ |isbn=978-1-137-05825-6 |page=२३|location=न्यूयोर्क |oclc=1004379833}}</ref> रूसोफाइल आ सोवियतफाइल विद्यालय स्वतन्त्र यूक्रेनमे हाशिए पर चलि गेल अछि, जाहिमे २१अम शताब्दीक शुरुआतमे यूक्रेनोफाइल विद्यालयक हावी अछि। यूक्रेनोफाइल विद्यालय एक एहन पहचानकें बढ़ावा दैत अछि जे रूसक परस्पर अनन्य अछि। ई देशक शैक्षिक प्रणाली, सुरक्षा बलसभ, आ राष्ट्रिय प्रतीक आ स्मारक पर हावी भऽ गेल अछि, यद्यपि पश्चिमी इतिहासकारसभ द्वारा एकरा राष्ट्रवादी कहिकऽ खारिज कऽ देल गेल अछि। ईस्ट स्लाविक विद्यालय, यूक्रेनोफाइल्स आ रूसोफिलिज्म कऽ बीच एक उदार समझौता, कऽ वैचारिक आ प्रतीकात्मक आधार कमजोर अछि, यद्यपि ई यूक्रेनक केन्द्रवादी पूर्व अभिजात वर्ग द्वारा पसन्द कएल जाइत अछि।<ref>तारास कुजियो, "नेशनल आइडेन्टिटी एन्ड हिस्ट्री राइटिङ इन यूक्रेन," ''नेशनलिटीज पेपर्स'' २००६ ३४(४): ४०७-४२७, [[ईबीएससीओ इंफॉर्मेशन सर्विसेज|ईबीएससीओ]] पर अनलाइन</ref>
हालक वर्षसभमे कयन इतिहासकारसभ राष्ट्रिय इतिहाससभक विकल्प खोजबाक प्रयास केने छथि, आ यूक्रेनी इतिहास एहन दृष्टिकोण आमन्त्रित केलक जे एक राष्ट्रिय प्रतिमान सँ पर देखैत अछि। बहुजातीय इतिहास यूक्रेनमे कयन लोकसभकें मान्यता दैत अछि; पार-राष्ट्रिय इतिहास यूक्रेनकें विभिन्न साम्राज्यसभक लेल एक सीमा क्षेत्रक रूपमे चित्रित करैत अछि; आ क्षेत्र अध्ययन यूक्रेनकें पूर्व-मध्य यूरोपक हिस्साक रूपमे वा, कम अक्सर, यूरेशियाक हिस्साक रूपमे वर्गीकृत करैत अछि। सेरही प्लोखी कऽ तर्क अछि जे देशक राष्ट्रिय इतिहास सँ पर देखबासँ यूक्रेन, एकर लोकसभ आ आसपासक क्षेत्रसभक अधिक समृद्ध समझ सम्भव भेल अछि।<ref>सेरही प्लोखी, "बियोन्ड नेशनलिटी" ''अब इम्पेरियो'' २००७ (४): २५-४६,</ref> २०१५ सँ, यूक्रेनक "क्षेत्रीय-नागरिक" आ "भाषाई-जातीय" इतिहासकें एकीकृत करबामे नव रुचि भेल अछि। उदाहरणक लेल, क्रीमियन तातारसभ कऽ इतिहास आ क्रीमिया प्रायद्वीपक अधिक दूरक इतिहास आब यूक्रेनी विद्यालयक इतिहासमे एकीकृत अछि। ई "यूक्रेनी लोक" कऽ बदला संवैधानिक रूपसँ अनिवार्य "यूक्रेनक लोक" कऽ हिस्सा अछि। धीरे-धीरे, पोलिश आ यहूदीसभक इतिहासकें सेहो फेरसँ एकीकृत कएल जा रहल अछि। हालाँकि, रूस द्वारा क्षेत्रीय सम्प्रभुताक उल्लङ्घनक कारण उत्पन्न वर्तमान राजनीतिक माहौलक कारण, "सह-मेजबान" कऽ रूपमे रूसीसभक भूमिकासभकें बहुत कम कऽ देल गेल अछि, आ अखनो अतीत कऽ अनसुलझे कठिन मुद्दामे, उदाहरणक लेल, होलोडोमोर कऽ दौरान यूक्रेनियनसभक भूमिका अछि।<ref>{{cite book |title=द पोलिटिक्स अफ मेमोरी इन पोल्यान्ड एन्ड यूक्रेन: फ्रम रिकन्सिलिएसन टु डि-कन्सिलिएसन |date=२०२२ |others=टॉमाज़ स्ट्रीजेक, जोआना कोनीज़ना-सालामाटिन |isbn=978-1-003-01734-9 |location=लंदन |page=९८|oclc=1257314140}}</ref>
१९९१ कऽ बाद, ऐतिहासिक स्मृति सोवियत-बादक यूक्रेनी राज्यक राजनीतिक लामबन्दी आ वैधीकरणमे एक शक्तिशाली उपकरण छल, साथ ही यूक्रेनी समाजक राजनीतिक विभाजनक तर्ज पर चुनिंदा रूपसँ उपयोग कएल गेल स्मृतिक विभाजन। यूक्रेन अन्य सोवियत-बादक राष्ट्रसभक लेल विशिष्ट पुनर्स्थापनावादी प्रतिमानक अनुभव नहि केलक, उदाहरणक लेल तीन बाल्टिक देश —लिथुआनिया, लातविया, आ एस्टोनिया, यद्यपि स्वतन्त्रताक बहुआयामी इतिहास, यूक्रेनमे रूढ़िवादी चर्च, सोवियत युगक दमन, सामूहिक अकाल, आ द्वितीय विश्व युद्धक सहयोगक उपयोग यूक्रेनी राष्ट्रवादकें विकसित करबाक लेल एक अलग निर्माणात्मक रूपरेखा प्रदान करबाक लेल कएल गेल छल। पहचान राजनीति (जाहिमे इतिहासक पाठ्यपुस्तकक उत्पादन आ स्मारक प्रथासभक प्राधिकरण शामिल अछि) खण्डित रहल अछि आ यूक्रेनक व्यक्तिगत क्षेत्रसभक वैचारिक चिन्ता आ चिन्तासभकें दर्शाबक लेल तैयार कएल गेल अछि।<ref>देखू एंड्री पोर्टनोव, "एक्सरसाइजेस विथ हिस्ट्री यूक्रेनी स्टाइल (सोवियत-बादक यूक्रेनमे इतिहासक कार्यप्रणालीक सार्वजनिक पहलुसभ पर नोट्स)," ''अब इम्पेरियो'' २००७ (३): ९३-१३८, यूक्रेनीमे</ref>
=== यूक्रेन पर क्यानेडियन इतिहासलेखन ===
सोवियत यूक्रेनमे, बीसम शताब्दीक इतिहासकारसभकें ओही मोडल आ विषयसभक सीमामे सख्ती सँ सीमित कएल गेल छल जे ओ कवर कऽ सकैत छलाह, मस्को एक आधिकारिक मार्क्सवादी दृष्टिकोण पर जोर दैत छल। हालाँकि, निर्वासित क्यानाडामे यूक्रेनियन एक स्वतन्त्र छात्रवृत्ति विकसित केलक जे मार्क्सवादकें नजरअन्दाज केलक, आ इतिहासलेखनमे पश्चिमी प्रवृत्तियसभकें साझा केलक।<ref>रोमन सेनकस, "यूक्रेनियन स्टडिज इन क्यानाडा सिन्स द १९५०: एन इन्ट्रोडक्सन।" ''ईस्ट/वेस्ट: जर्नल अफ यूक्रेनियन स्टडिज'' ५.१ (२०१८): ३-७.</ref> जॉर्ज डब्ल्यू. सिम्पसन आ ओरेस्ट सुबटेल्नी क्यानाडाई शिक्षाविद्दामे यूक्रेनी अध्ययनकें बढ़ावा देबयवाला नेता छलाह।<ref>बोहदान क्रवचेंको, "यूक्रेनियन स्टडिज इन क्यानाडा।" ''नेशनलिटीज पेपर्स'' ६#१ (१९७८): २६-४३.</ref> यूक्रेनमे स्वतन्त्रताक कमीक अर्थ छल जे कूटनीति आ राजनीति पर पारम्परिक इतिहासलेखन पर जोर देनाय बाधक छल। १९६० कऽ बाद सामाजिक इतिहासक फलना-फूलना शोधकर्तासभक लेल कयन नव दृष्टिकोण खोललक; सुबटेल्नी आधुनिकीकरण मोडल कऽ उपयोग केलक। बादक इतिहासलेखन प्रवृत्तियसभकें जल्दी ही यूक्रेनी साक्ष्यक अनुकूल कएल गेल, जाहिमे यूक्रेनी राष्ट्रवाद पर विशेष ध्यान देल गेल। नव सांस्कृतिक इतिहास, उत्तर-औपनिवेशिक अध्ययन, आ "भाषाई मोड़" बढ़ैत, यदि प्रतिस्थापित नहि करैत सामाजिक इतिहास, दृष्टिकोणक कयन कोणसभक अनुमति देलक। १९९१ धरि, क्यानाडामे इतिहासकार स्वतन्त्रताक सङ्ग राष्ट्रिय पहचान कऽ उदय कऽ सम्बन्धमे दृष्टिकोणक एक विस्तृत शृङ्खलाक स्वतन्त्रतापूर्वक अन्वेषण केने छलाह। स्वतन्त्रताक बाद, क्यानाडामे एक उच्च प्राथमिकता यूक्रेनी छात्रवृत्तिकें सोवियत-मार्क्सवादी रूढ़िवाद सँ मुक्त करबामे सहायता करब छल—जे यूक्रेनी राष्ट्रवादकें कम आंकैत छल आ जोर दैत छल जे सच्चा यूक्रेनियन हमेशा रूसक सङ्ग फेरसँ जुड़बाक प्रयास कऽ रहल छलाह। मस्को सँ स्वतन्त्रताक अर्थ एक एहन रूढ़िवाद सँ स्वतन्त्रता छल जे यूक्रेनी घटनाक्रमक लेल कहियो नीक तरहसँ अनुकूल नहि छल। यूक्रेनमे विद्वानसभ "राष्ट्रिय प्रतिमान" कऽ स्वागत केलक जकरा विकसित करबामे क्यानाडाई इतिहासकार मदद केने छलाह। १९९१ कऽ बाद सँ, यूक्रेनी राष्ट्र-निर्माण कऽ अध्ययन एक तेजी सँ वैश्विक आ सहयोगी उद्यम बनि गेल अछि, जाहिमे यूक्रेनक विद्वान क्यानाडामे अध्ययन आ काज कऽ रहल छथि, आ सम्बन्धित विषयसभ पर सम्मेलनसभ दुनिया भरक विद्वानसभकें आकर्षित करैत छथि।<ref>सेरही येकेलचिक, "स्टडीइंग द ब्लूप्रिंट फॉर ए नेशन: क्यानेडियन हिस्टोरियोग्राफी अफ मोर्डन यूक्रेन," ''ईस्ट/वेस्ट: जर्नल अफ यूक्रेनियन स्टडिज'' (२०१८) ५#१ पृष्ठ ११५-१३७। [https://www.ewjus.com/index.php/ewjus/article/view/373/pdf अनलाइन] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20190228191910/https://www.ewjus.com/index.php/ewjus/article/view/373/pdf |तिथि=२८ फरबरी २०१९ }}</ref>
== टिप्पणीसभ ==
{{notelist}}
== सन्दर्भ ==
{{Reflist|30em}}
== ग्रन्थसूची ==
=== सर्वेक्षण आ सन्दर्भ ===
*''इन्साइक्लोपिडिया अफ यूक्रेन'' (युनिभर्सिटी अफ टोरंटो प्रेस, १९८४-९३) ५ खण्ड; [https://web.archive.org/web/20121001155033/http://www.utoronto.ca/cius/webfiles/eu.htm क्यानेडियन इन्स्टिच्युट अफ यूक्रेनियन स्टडिज] सँ, आंशिक रूपसँ [http://www.encyclopediaofukraine.com/ ''इन्टरनेट इन्साइक्लोपिडिया अफ यूक्रेन''] कऽ रूपमे अनलाइन।
*''यूक्रेन: ए कनसाइज इन्साइक्लोपिडिया।'' वलोडिमिर कुबिजोवी द्वारा सम्पादित; युनिभर्सिटी अफ टोरंटो प्रेस। १९६३; ११८८ पृष्ठ
* {{cite book |last= एलेन|first=डब्ल्यू. ई. डी.|author-link=डब्ल्यू. ई. डी. एलेन|title=द यूक्रेन: ए हिस्ट्री|year= १९६३|publisher=रसेल आ रसेल|page=४०४|oclc=578666051}}
* बिलिंस्की, यारोस्लाव ''द सेकेन्ड सोवियत रिपब्लिक: द यूक्रेन आफ्टर वर्ल्ड वार II'' (रटगर्स यूपी, १९६४)
* [[दिमित्रो डोरोशेंको|डोरोशेंको, दिमित्रो]], ''हिस्ट्री अफ द यूक्रेन''। इन्स्टिच्युट प्रेस (एडमॉन्टन, अलबर्टा), १९३९:।
* [[माइखाइलो ह्रुशेव्स्की|ह्रुशेव्स्की, माइखाइलो]]। ''ए हिस्ट्री अफ यूक्रेन'' (१९८६ [१९४१])।
*ह्रुशेव्स्की, माइखाइलो। ९ खण्डसभमे ''हिस्ट्री अफ यूक्रेन-रुस'' (१८६६-१९३४)। यूक्रेनी भाषामे [http://litopys.org.ua/hrushrus/iur.htm "Історія України-Руси"] (१९५४-५७) कऽ रूपमे अनलाइन उपलब्ध अछि। [https://www.ciuspress.com/about-author/?v=3e8d115eb4b3 अङ्ग्रेजीमे अनूदित]{{Dead link|date=August 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (१९९७-२०१४)।
*[[इवान काचानोवस्की]]; [[जेनोन कोहुट|कोहुट, जेनोन ई.]]; नेबेसिओ, बोहदान वाई.; आ युर्केविच, मायरोस्लाव। ''हिस्टोरिकल डिक्सनरी अफ यूक्रेन।'' दोसर संस्करण (२०१३)। ९६८ पृष्ठ
*कुबिसेक, पॉल। ''द हिस्ट्री अफ यूक्रेन'' (२००८) [https://www.amazon.com/dp/0313349207 अंश आ पाठ खोज]
* लिबर, जर्ज। ''टोटल वार्स एन्ड द मेकिङ अफ मोडर्न यूक्रेन, १९१४-१९५४'' (यु अफ टोरंटो प्रेस, २०१६)।
* {{cite book |last=मैगोक्सी |first=पॉल आर. |author-link=पॉल आर. मैगोक्सी |title=ए हिस्ट्री अफ यूक्रेन: द ल्यान्ड एन्ड इट्स पिपुल्स |year=२०१० |orig-date=१९९६ |edition=2nd rev. |location=टोरंटो |publisher=युनिभर्सिटी अफ टोरंटो प्रेस |isbn=978-1-4426-1021-7 |url=https://books.google.com/books?id=TA1zVKTTsXUC}}
* [[क्लेरेन्स म्यानिङ|मन्निंग, क्लेरेन्स]], ''द स्टोरी अफ द यूक्रेन''। [[जर्जटाउन युनिभर्सिटी प्रेस]], १९४७:।
* {{cite book |author-link=सेरही प्लोखी |last=प्लोखी |first=सेरही |title=द ओरिजिन्स अफ द स्लाविक नेसन्स: प्रीमोर्डन आइडेन्टिटीज इन रसिया, यूक्रेन, एन्ड बेलारूस |date=२००६ |publisher=कैम्ब्रिज युनिभर्सिटी प्रेस |isbn=978-1-139-45892-4 |url= }}
* {{cite book |last=प्लोखी |first=सेरही |date=२०१५ |title=द गेट्स अफ यूरोप: ए हिस्ट्री अफ यूक्रेन |publisher=बेसिक बुक्स |isbn=978-0-465-05091-8 |ref=none}}
*रीड, अन्ना। ''बोर्डरल्यान्ड: ए जर्नी थ्रु द हिस्ट्री अफ यूक्रेन'' (२००३) {{ISBN|0-7538-0160-4}}
*{{cite book|author=स्नाइडर, टिमोथी डी.|title=द रिकन्स्ट्रक्सन अफ नेसन्स: पोल्यान्ड, यूक्रेन, लिथुआनिया, बेलारूस, १५६९-१९९९|url=https://books.google.com/books?id=xSpEynLxJ1MC|year=२००३|publisher=येल यु.पी.|isbn=978-0-300-10586-5 |ref=none}} पृष्ठ १०५–२१६.
*{{cite book|first=ओरेस्ट|last=सुबटेल्नी|title=यूक्रेन: ए हिस्ट्री|location=टोरंटो|publisher=युनिभर्सिटी अफ टोरंटो प्रेस|year=२००९|isbn=978-0-8020-8390-6|author-link=ओरेस्ट सुबटेल्नी|url=https://archive.org/details/ukrainehistory00subt_0 |ref=none}} एक यूक्रेनी अनुवाद उपलब्ध अछि {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20101216193300/http://infoukes.com/ukremb/history/SUBTELNY/title.htm |तिथि=१६ दिसम्बर २०१० }}।
*[[एन्ड्र्यू विल्सन (इतिहासकार)|विल्सन, एन्ड्र्यू]]। ''द यूक्रेनियन्स: अनएक्सपेक्टेड नेसन।'' येल युनिभर्सिटी प्रेस; दोसर संस्करण (२००२) {{ISBN|0-300-09309-8}}।
* {{cite book|last=येकेलचिक|first=सेरही|author-link=सेरही येकेलचिक|year=२००७|title=यूक्रेन: बर्थ अफ ए मोडर्न नेसन|location=[[अक्सफोर्ड]]|publisher=[[अक्सफोर्ड युनिभर्सिटी प्रेस]]|isbn=978-0-19-530546-3|oclc=219616283}}
=== सामयिक अध्ययन ===
* कोनोनेन्को, कोन्स्टैनटाइन। ''यूक्रेन एन्ड रसिया: ए हिस्ट्री अफ द इकोनोमिक रिलेसन्स बिट्वीन यूक्रेन एन्ड रसिया, १६५४-१९१७'' (मार्क्वेट युनिभर्सिटी प्रेस १९५८)
* लकीज, जर्ज एस। ''टुवार्ड्स एन इन्टेलेक्चुअल हिस्ट्री अफ यूक्रेन: एन एन्थोलोजी अफ यूक्रेनी थॉट फ्रम १७१० टु १९९५।'' (१९९६)
* श्कन्द्रिज, मायरोस्लाव। ''यूक्रेनियन नेशनलिज्म: पोलिटिक्स, आइडियोलोजी, एन्ड लिटरेचर, १९२९-१९५६'' (येल युनिभर्सिटी प्रेस; २०१४) ३३१ पृष्ठ; यूक्रेनी राष्ट्रवादिसभक संगठनक विचारधारा आ विरासतक अध्ययन विशेष रूपसँ दिमित्रो डोन्ट्सोव, ओलेना तेलीहा, लियोनिद मोसेंड्ज़, ओलेह ओलज़ीच, [[यूरी लीपा]], उलास समचुक, यूरी क्लेन, आ डोकिया हुमेन्ना द्वारा।
=== १९३० कऽ दशक, द्वितीय विश्व युद्ध ===
* [[ऐनी एप्पलबाउम|एप्पलबाउम, ऐनी]]। ''[[रेड फेमाइन: स्टालिन्स वार अन यूक्रेन]]'' (२०१७); ४९६ पृष्ठ [http://www.h-net.org/reviews/showpdf.php?id=51300 अनलाइन समीक्षा]
* {{cite book|title=यूक्रेन ड्युरिङ वर्ल्ड वार II: हिस्ट्री एन्ड इट्स आफ्टरमथ|last=बोशिक|first=यूरी|year=१९८६|publisher=क्यानेडियन इन्स्टिच्युट अफ यूक्रेनी स्टडिज|isbn=0-920862-37-3|url-access=registration|url=https://archive.org/details/ukraineduringwor0000unse |ref=none}}
* [[कारेल सी. बर्कहॉफ|बर्कहॉफ, कारेल सी.]], ''हार्वेस्ट अफ डेस्पेयर: लाइफ एन्ड डेथ इन यूक्रेन अन्डर नाजी रूल।'' हार्वर्ड यु. प्रेस, २००४। ४४८ पृष्ठ
*ब्रैंडन, रे, आ [[वेंडी लोअर]], सम्पादक। ''द शोआह इन यूक्रेन: हिस्ट्री, टेस्टिमोनी, मेमोरियलाइजेसन।'' (२००८)। ३७८ पृष्ठ [http://www.h-net.org/reviews/showrev.php?id=24078 अनलाइन समीक्षा]
* [[रोबर्ट कंकवेस्ट|कंकवेस्ट, रोबर्ट]]। ''[[द हार्वेस्ट अफ सोरो|द हार्वेस्ट अफ सोरो: सोवियत कलेक्टिवाइजेशन एन्ड द टेरर-फेमाइन]]'' (१९८६)
* ग्रॉस, जन टी। ''रेभोल्युसन फ्रम अब्रोड: द सोवियत कनक्वेस्ट अफ पोल्यान्ड्स वेस्टर्न यूक्रेन एन्ड वेस्टर्न बेलोरोसिया'' (१९८८)।
* कोस्टिउक, ह्रीहोरी। ''स्टालिनिस्ट रूल इन द यूक्रेन''। फ्रेडरिक ए. प्रेगर, इंक., न्यूयोर्क, १९६० (१५६ पृष्ठ):।
* कुडेलिया, सेरही। "चूजिंग वायलेंस इन इरेगुलर वार्स: द केस ऑफ एंटी-सोवियत इंसर्जेंसी इन वेस्टर्न यूक्रेन," ''ईस्ट यूरोपियन पॉलिटिक्स एंड सोसाइटीज'' (२०१३) २७#१ पृष्ठ १४९-१८१
* लोअर, वेंडी। ''नाजी एम्पायर-बिल्डिंग एंड द होलोकॉस्ट इन यूक्रेन।'' यु. ऑफ नॉर्थ कैरोलिना प्रेस, २००५। ३०७ पृष्ठ
* [[क्लेरेंस मैनिंग|मन्निंग, क्लेरेंस]], ''यूक्रेन अंडर द सोवियत''। बुकमैन एसोसिएट्स, न्यूयोर्क, १९५३ (२१९ पृष्ठ):।
* नार्वसेलियस, एलोनोरा। "द 'बांदेरा डिबेट': द कंटेंटियस लिगेसी ऑफ वर्ल्ड वार II एंड लिबरलाइजेशन ऑफ collective memory in Western Ukraine," ''कैनेडियन स्लावोनिक पेपर्स'' (२०१२) ५४#३ पृष्ठ ४६९-४९०।
* रेडलिच, शिमोन। ''टुगेदर एंड अपार्ट इन ब्रजेजानी: पोल्स, ज्यूस, एंड यूक्रेनियन्स, १९१९-१९४५।'' इंडियाना यु. प्रेस, २००२। २०२ पृष्ठ
* जाबार्को, बोरिस, संपादक। ''होलोकॉस्ट इन द यूक्रेन'', मिशेल वालेंटाइन एंड कंपनी, २००५। ३९४ पृष्ठ
=== हालक इतिहास ===
*अस्लुंड, एंडर्स, और माइकल मैकफॉल। ''रेवोल्यूशन इन ऑरेंज: द ओरिजिन्स ऑफ यूक्रेन्स डेमोक्रेटिक ब्रेकथ्रू'' (२००६)
*{{cite journal | doi = 10.1080/0965156X.2013.841797| title = यूक्रेन्स इंडिपेंडेंस एंड इट्स जियोस्ट्रैटेजिक इम्पैक्ट इन ईस्टर्न यूरोप| journal = डिबेट: जर्नल ऑफ कंटेम्परेरी सेंट्रल एंड ईस्टर्न यूरोप| volume = २१| issue = २–३| page = १६५| year = २०१३| last1 = ब्लाज | first1 = एल. | s2cid = 143454991 |ref=none}}
*{{cite book|author=पॉल डी'एनेरी|title=पॉलिटिक्स एंड सोसाइटी इन यूक्रेन|year=१९९९|publisher=एवलॉन |isbn=978-0-8133-3538-4 |ref=none}}
*[[अनातोली दिमारोव|दिमारोव, अनातोली]] आदि। ''ए हंगर मोस्ट क्रुएल: द ह्यूमन फेस ऑफ द १९३२-१९३३ टेरर-फेमाइन इन सोवियत यूक्रेन'' (२००२) [https://www.amazon.com/dp/096838997X अंश और पाठ खोज]
*[[अस्कोल्ड क्रुशेलनित्स्की]]। ''एन ऑरेंज रेवोल्यूशन: ए पर्सनल जर्नी थ्रू यूक्रेनी हिस्ट्री।'' (२००६)। {{ISBN|0-436-20623-4}}। ३२० पृष्ठ।
*कुटैसोव, अलेक्सांद्र। ''[https://archive.org/details/ukrainaby00kutauoft उक्रेना]'' (१९१८)।
*कुजियो, तारास। ''यूक्रेन: स्टेट एंड नेशन बिल्डिंग'' (१९९८){{ISBN|0-415-17195-4}}
*लकीज, जॉर्ज एस। ''लिटरेरी पॉलिटिक्स इन द सोवियत यूक्रेन, १९१७-१९३४'' (१९९०)।{{ISBN|0-8223-1081-3}}
*वानर, कैथरीन। ''बर्डन ऑफ ड्रीम्स: हिस्ट्री एंड आइडेंटिटी इन पोस्ट-सोवियत यूक्रेन'' (१९९८) [https://www.amazon.com/dp/0271030011 अंश और पाठ खोज]
=== इतिहासलेखन आ स्मृति ===
*[[जॉन-पॉल हिमका|हिमका, जॉन-पॉल]]। "द नेशनल एंड द सोशल इन द यूक्रेनी रेवोल्यूशन ऑफ १९१७-१९२०- द हिस्टोरियोग्राफिकल एजेंडा।" ''आर्काइव फर सोजियाल्गेस्चिचटे,'' खण्ड ३४ (१९९४): ९५-११०।
* कैसियानोव, जॉर्जी, आ [[फिलीप थेर]], संपादक। ''लेबोरेटरी ऑफ ट्रांसनेशनल हिस्ट्री: यूक्रेन एंड रिसेंट यूक्रेनी हिस्टोरियोग्राफी'' (सेंट्रल यूरोपियन यूनिवर्सिटी प्रेस २००९)
* [[बोहदान क्रावचेंको|क्रावचेंको, बोहदान]]। "यूक्रेनी स्टडीज इन कनाडा।" ''नेशनलिटीज पेपर्स'' ६.१ (१९७८): २६-४३।
* [[अन्ना रीड|रीड, अन्ना]]। "पुतिन्स वॉर ऑन हिस्ट्री: द थाउजेंड-ईयर स्ट्रगल ओवर यूक्रेन" ''फॉरेन अफेयर्स'' (मई/जून २०२२) १०१#१ पृष्ठ ५४-६३। [https://tribunecontentagency.com/article/putins-war-on-history-the-thousand-year-struggle-over-ukraine/ अंश]{{Dead link|date=May 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* वेलिचेंको, स्टीफन, ''नेशनल हिस्ट्री एज़ कल्चरल प्रोसेस: ए सर्वे ऑफ़ द इंटरप्रिटेशन्स ऑफ़ यूक्रेन्स पास्ट इन पोलिश, रशियन, एंड यूक्रेनी हिस्टोरिकल राइटिंग फ्रॉम द अर्लीस्ट टाइम्स टू १९१४'' (एडमोंटन, १९९२)
* वेलिचेंको, स्टीफन, ''शेपिंग आइडेंटिटी इन ईस्टर्न यूरोप एंड रशिया: सोवियत-रशियन एंड पोलिश अकाउंट्स ऑफ़ यूक्रेनी हिस्ट्री, १९१४-१९९१'' (लंदन, १९९३)
* वर्स्तियुक, व्लादिस्लाव। "कंसेप्चुअल इश्यूज इन स्टडीइंग द हिस्ट्री ऑफ द यूक्रेनी रेवोल्यूशन।" ''जर्नल ऑफ यूक्रेनी स्टडीज'' २४.१ (१९९९): ५-२०
* [[रेक्स ए. वेड|वेड, रेक्स ए.]] "द रेवोल्यूशन एट नाइन्टी-(वन): एंग्लो-अमेरिकन हिस्टोरियोग्राफी ऑफ द रशियन रेवोल्यूशन ऑफ १९१७" ''जर्नल ऑफ मॉडर्न रशियन हिस्ट्री एंड हिस्टोरियोग्राफी'' १.१ (२००८): vii-४२।
* [[सेरही येकेलचिक|येकेलचिक, सेरही]]। "स्टडीइंग द ब्लूप्रिंट फॉर ए नेशन: कनाडाई हिस्टोरियोग्राफी ऑफ मॉडर्न यूक्रेन।" ''ईस्ट/वेस्ट: जर्नल ऑफ यूक्रेनी स्टडीज'' ५.१ (२०१८)।
=== शिक्षण आ अध्ययन मार्गदर्शिका ===
* जॉन वसेटेका, "[https://clioandthecontemporary.com/2022/07/03/let-ukraine-speak-integrating-ukraine-into-syllabi/ इंटीग्रेटिंग स्कॉलरशिप ऑन यूक्रेन इनटु क्लासरूम सिलेबी लेट यूक्रेन स्पीक: इंटीग्रेटिंग स्कॉलरशिप ऑन यूक्रेन इनटु क्लासरूम सिलेबी]"।
* हार्वर्ड यूक्रेनी अनुसंधान संस्थान, "[https://huri.harvard.edu/teaching-resources-list टीचिंग एंड स्टडीइंग यूक्रेन: लिस्ट ऑफ रिसोर्सेज] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20260225190738/https://www.huri.harvard.edu/teaching-resources-list |date=2026-02-25 }}"।
=== अङ्ग्रेजीमे प्राथमिक स्रोत ===
*लकीज, जॉर्ज एस। ''टुवार्ड्स एन इंटेलेक्चुअल हिस्ट्री ऑफ यूक्रेन: एन एंथोलॉजी ऑफ यूक्रेनी थॉट फ्रॉम १७१० टू १९९५।'' (१९९६)
==== यूक्रेनी भाषा ====
*''एस्सेज ऑन हिस्ट्री ऑन यूक्रेन''
**नतालिया याकोवेंको द्वारा खंड १, [https://web.archive.org/web/20050110172544/http://www.vesna.org.ua/txt/yakovenkon/znaid/index.html ''"प्राचीन काल से १८वीं शताब्दी के अंत तक"'']
**खंड २: {{cite book|author=यारोस्लाव ह्रीत्साक (Yaroslav Hrytsak)|title=Формування модерної української нації XIX-XX ст. (१९वीं-२०वीं शताब्दी के अंत में आधुनिक यूक्रेनी राष्ट्र का गठन)|location=[[कीभ]]|publisher=Генеза (Heneza)|year=१९९६|isbn=966-504-150-9 |ref=none}}। [https://web.archive.org/web/20050302102308/http://www.vesna.org.ua/txt/grytsakj/formuv/index.html अनलाइन] उपलब्ध अछि।
*"[http://www.wumag.kiev.ua/index2.php?param=pgs20031/4 यूक्रेन: संक्षेप में उसके अतीत और वर्तमान के बारे में] {{वेबआर्काइभ|युआरएल=https://web.archive.org/web/20160411070753/http://www.wumag.kiev.ua/index2.php?param=pgs20031%2F4 |तिथि=११ अप्रैल २०१६ }}", ''वेलकम टू यूक्रेन'' में, २००३, १।
*[[अलेक्जेंडर एफ. त्स्विरकुन]] इतिहास ऑफ यूक्रेन. ७ क्लास इलेक्ट्रॉनिक टेक्सटबुक्स. कीव., २००५ (सह-लेखक [[वैलेंटिन ए.सावेली]])
*[[अलेक्जेंडर एफ. त्स्विरकुन]] ई-लर्निंग कोर्स. इतिहास ऑफ यूक्रेन. [[जर्नल ऑडिटोरियम]], कीव २०१०
== बाह्य जडीसभ ==
*''[[डेन']]'' मे प्रकाशित [http://www.day.kiev.ua/131109/ यूक्रेनी इतिहास अवलोकन] (यूक्रेनी भाषामे)।
{{DEFAULTSORT:यूक्रेन क इतिहास}}
[[श्रेणी:यूक्रेनक इतिहास| ]]
[[श्रेणी:यूक्रेनी अध्ययन]]
[[श्रेणी:अस्ट्रिया-हङ्गेरी कऽ इतिहास|यूक्रेन]]
rvsnf1rjp7a7r4hfy5085kwpad3szx6
टाइपोग्राफी
0
49105
279750
278415
2026-08-26T19:11:47Z
InternetArchiveBot
10060
Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260826)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]]
279750
wikitext
text/x-wiki
'''टाइपोग्राफी''' लिखित भाषाकेँ स्पष्ट, पठनीय आ आकर्षक रूपमे प्रस्तुत करबाक लेल अक्षरकेँ व्यवस्थित करबाक कला आ तकनीक छी। टाइपकेँ व्यवस्थित करबामे [[टाइपफेस]] चुनब, बिन्दु आकार, पंक्ति लम्बाइ, पंक्ति बीचक दूरी, अक्षर बीचक दूरी, आ अक्षरक जोड़ीसभक बीचक खाली स्थान तय करब शामिल होइत अछि। टाइपोग्राफी शब्दक प्रयोग अक्षर, अंक आ प्रतीकसभक शैली, व्यवस्था आ रूप-रंगक लेल सेहो कएल जाइत अछि, जे एहि प्रक्रियाद्वारा बनैत अछि। टाइप डिजाइन एकटा नजदीकी सम्बन्धित शिल्प छी, जेकरा कखनो-कखनो टाइपोग्राफीक हिस्सा मानल जाइत अछि; बेसीतर टाइपोग्राफर [[टाइपफेस]] डिजाइन नहि करैत छथि, आ किछु टाइप डिजाइनर अपना केँ टाइपोग्राफर नहि मानैत छथि। टाइपोग्राफीकेँ सजावटी आ अलंकारिक साधनक रूपमे सेहो प्रयोग कएल जा सकैत अछि, जे सूचना संप्रेषण सँ प्रत्यक्ष रूपमे सम्बन्धित नहि होइत अछि।<ref>{{Citation | last = Pipes | first = Alan | title = Production For Graphic Designers | edition = 2nd | publisher = [[Prentice Hall]] | year = 1997}}</ref><ref name="Berry, J 2004">{{cite web|last1=Berry|first1=John D.|title=dot-font: Being a Typographer |url=http://www.creativepro.com/article/dot-font-being-a-typographer |website= CreativePro |publisher= Creative Publishing Network and CreativePro |access-date=7 April 2015|date=16 August 2004}}</ref>
टाइपोग्राफी ग्राफिक डिजाइनर, आर्ट डायरेक्टर, मांगा कलाकार, कोमिक बुक कलाकार, आ आब ओ सभक काज सेहो छी जे प्रकाशन, प्रदर्शन वा वितरणक लेल शब्द, अक्षर, अंक आ प्रतीकसभकेँ व्यवस्थित करैत छथि—कार्यालयक कर्मचारी आ समाचार-पत्रिका लेखकसँ लऽ कऽ स्वयं सामग्री प्रकाशित करयवला लोकधरि। डिजिटल युगसँ पहिने टाइपोग्राफी एकटा विशेष पेशा छल। व्यक्तिगत कम्प्युटरसभ टाइपोग्राफीकेँ एहन नव पीढ़ीक डिजाइनर आ सामान्य प्रयोगकर्तासभक लेल खोलि देलक, जे पहिने एहि क्षेत्रसँ प्रत्यक्ष रूपमे जुड़ल नहि छलाह। जेना-जेना टाइपोग्राफी बनाबयक क्षमता सर्वसुलभ भेल, तहिना-तहिना अनुभवी कारीगर आ पेशेवरसभ द्वारा पीढ़ी-दर-पीढ़ी विकसित सिद्धान्त आ सर्वोत्तम अभ्याससभक प्रयोग घटैत गेल।<ref>{{cite journal |last1=Koch |first1= Beth E |title=Emotion in Typographic Design: An Empirical Examination | journal=Visible Language |volume= 46 | number=3 | pages= 208–227 | year=2012}}</ref><ref>{{cite book|last1=Walker |first1= Sue | year=2014 | publisher= Routledge |title=Typography and language in everyday life: Prescriptions and practices |url=https://archive.org/details/typographylangua0000walk | location = London, New York |isbn= 9780582357556 |orig-date=2001}}</ref>
== व्युत्पत्ति ==
अंग्रेजी भाषामे ‘‘typography’’ शब्द ग्रीक मूल शब्द ‘‘týpos’’ अर्थात् ‘टाइप’ आ ‘’-graphía’’ अर्थात् ‘लेखन’ सँ बनल अछि।
==एहो सभ देखी==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
[[श्रेणी:टाइपोग्राफी]]
6ifmriw3s7avvji4ssh0cpn7jy9drtg
प्रयोगकर्ता वार्ता:Malayalee from India
3
49204
279883
2026-08-26T21:22:26Z
FlightTime
13190
FlightTimeद्वारा [[प्रयोगकर्ता वार्ता:Malayalee from India]] पृष्ठ [[प्रयोगकर्ता वार्ता:TamilSelvan]] पर स्थानान्तरित केलक: "[[Special:CentralAuth/Malayalee from India|Malayalee from India]]" का नाम "[[Special:CentralAuth/TamilSelvan|TamilSelvan]]" करते समय पृष्ठ स्वतः स्थानांतरित हुआ
279883
wikitext
text/x-wiki
#पुनर्प्रेषित [[प्रयोगकर्ता वार्ता:TamilSelvan]]
5zk38wpov5q392ruh1n259xyq3zhgha
प्रयोगकर्ता वार्ता:RandomScottishEdgyTransitGeek524
3
49205
279884
2026-08-26T23:15:42Z
मैथिली विकिपिडिया स्वागतम
1653
नव प्रयोगकर्तासभके वार्ता पृष्ठमे [[आकृति:स्वागतम|स्वागतम सन्देश]] भेजल गेल
279884
wikitext
text/x-wiki
{{आकृति:स्वागतम|realName=|name=RandomScottishEdgyTransitGeek524}}
-- [[प्रयोगकर्ता:मैथिली विकिपिडिया स्वागतम|मैथिली विकिपिडिया स्वागतम]] ([[प्रयोगकर्ता वार्ता:मैथिली विकिपिडिया स्वागतम|वार्ता]]) ०५:००, २७ अगस्त २०२६ (+0545)
li8ukelkfp9tkg6h3f8olkk4qys84em