विकिपिडिया
maiwiki
https://mai.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%B8%E0%A4%AE%E0%A5%8D%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96_%E0%A4%AA%E0%A4%A8%E0%A5%8D%E0%A4%A8%E0%A4%BE
MediaWiki 1.47.0-wmf.17
first-letter
मेडिया
विशेष
वार्ता
प्रयोगकर्ता
प्रयोगकर्ता वार्ता
विकिपिडिया
विकिपिडिया वार्ता
फाइल
फाइल वार्ता
मेडियाविकि
मेडियाविकि वार्ता
आकृति
आकृति वार्ता
मद्दत
मद्दत वार्ता
श्रेणी
श्रेणी वार्ता
TimedText
TimedText talk
मोड्युल
मोड्युल वार्ता
Event
Event talk
आकृति:Commons category
10
3559
279933
262481
2026-08-27T17:15:50Z
Suyash.dwivedi
1973
Fix
279933
wikitext
text/x-wiki
{{Sister project
| position = {{{position|}}}
| project = commons
| text = विकिमिडिया कमन्समे <span style="font-weight: bold; {{#ifeq:{{{nowrap|no}}}|yes|white-space:nowrap;}} {{#ifeq:{{{italic|no}}}|yes|font-style: italic;}}">[[commons:{{#if:{{{1|}}}|Category:{{{1|}}}|{{if then show|{{#invoke:WikidataIB |getCommonsLink|qid={{{qid|}}}|onlycat=True|fallback=False}}|Category:{{PAGENAME}}}}}}|{{#ifeq:{{{lcf|{{{lcfirst|no}}}}}}|yes
|{{lcfirst:{{{2|{{#if:{{{1|}}}|{{{1}}}|{{PAGENAME}}}}}}}}
|{{{2|{{#if:{{{1|}}}|{{{1}}}|{{PAGENAME}}}}}}}
}}]]</span>सँ सम्बन्धित मिडिया अछि।<!--
End of the template code, now add relevant tracking categories
--><includeonly>{{#switch:{{NAMESPACE}}||{{ns:14}}=<!--
Only add tracking categories to articles and categories.
-->{{#if:{{{1|}}}|{{#ifeq:Category:{{replace|{{{1|}}}|_| }}|{{#invoke:WikidataIB |getCommonsLink|qid={{{qid|}}}|onlycat=True|fallback=False}}|<!--
-->[[Category:Commons category link is on Wikidata]]<!--
-->|{{#ifeq:{{replace|{{{1|}}}|_| }}|{{PAGENAME}}|<!--
... the local parameter is the same as the local pagename
-->[[Category:Commons category link is defined as the pagename]]{{preview warning|Commons category does not match the Commons sitelink on Wikidata – [[Template:Commons_category#Resolving_discrepancies|please check]]}}<!--
... the local parameter is not the pagename
-->|[[Category:Commons category link is locally defined]]{{preview warning|Commons category does not match the Commons sitelink on Wikidata – [[Template:Commons_category#Resolving_discrepancies|please check]]}}}} }}<!--
We don't have a locally-defined link
-->|{{#if:{{#invoke:WikidataIB |getCommonsLink|qid={{{qid|}}}|onlycat=True|fallback=False}}|<!--
... so we're using Wikidata
-->[[Category:Commons category link from Wikidata]]<!--
<!-- ... or we're using the pagename
-->|[[Category:Commons category link is the pagename]]{{preview warning|Commons category does not match the Commons sitelink on Wikidata – [[Template:Commons_category#Resolving_discrepancies|please check]]}}
}}
}}
}}</includeonly>
}}<noinclude>
{{Documentation}}
<!-- Add categories to the /doc subpage, not here! -->
</noinclude>
7xlwc0ppanhjw02paee3luebjsjdz9w
279934
279933
2026-08-27T17:16:56Z
Suyash.dwivedi
1973
[[Special:Contributions/Suyash.dwivedi|Suyash.dwivedi]] ([[User talk:Suyash.dwivedi|वार्ता]])द्वारा कएल अन्तर [[Special:Diff/279933|279933]] के पूर्ववत कएलक
279934
wikitext
text/x-wiki
{{Sister project
| position = {{{position|}}}
| project = commons
| text = विकिमिडिया कमन्समे <span style="font-weight: bold; {{#ifeq:{{{nowrap|no}}}|yes|white-space:nowrap;}} {{#ifeq:{{{italic|no}}}|yes|font-style: italic;}}">[[commons:{{#if:{{{1|}}}|Category:{{{1|}}}|{{if then show|{{#invoke:WikidataIB |getCommonsLink|qid={{{qid|}}}|onlycat=True|fallback=False}}|Category:{{PAGENAME}}}}}}|{{#ifeq:{{{lcf|{{{lcfirst|no}}}}}}|yes|{{lcfirst:{{{2|{{#if:{{{1|}}} | {{{1|}}} <!--
-->|{{if then show|{{#invoke:String|replace|{{#invoke:WikidataIB |getCommonsLink|qid={{{qid|}}}|onlycat=True|fallback=False}}|Category:|}}<!--
--> |{{PAGENAME}} }} }} }}} }}<!--
-->|{{{2|{{#if:{{{1|}}} | {{{1|}}} <!--
-->|{{if then show|{{#invoke:String|replace|{{#invoke:WikidataIB |getCommonsLink|qid={{{qid|}}}|onlycat=True|fallback=False}}|Category:|}}|{{PAGENAME}} }}<!--
-->}}}}}}}]]</span>सँ सम्बन्धित मिडिया अछि।<!--
End of the template code, now add relevant tracking categories
--><includeonly>{{#switch:{{NAMESPACE}}||{{ns:14}}=<!--
Only add tracking categories to articles and categories.
-->{{#if:{{{1|}}}|{{#ifeq:Category:{{replace|{{{1|}}}|_| }}|{{#invoke:WikidataIB |getCommonsLink|qid={{{qid|}}}|onlycat=True|fallback=False}}|<!--
-->[[Category:Commons category link is on Wikidata]]<!--
-->|{{#ifeq:{{replace|{{{1|}}}|_| }}|{{PAGENAME}}|<!--
... the local parameter is the same as the local pagename
-->[[Category:Commons category link is defined as the pagename]]{{preview warning|Commons category does not match the Commons sitelink on Wikidata – [[Template:Commons_category#Resolving_discrepancies|please check]]}}<!--
... the local parameter is not the pagename
-->|[[Category:Commons category link is locally defined]]{{preview warning|Commons category does not match the Commons sitelink on Wikidata – [[Template:Commons_category#Resolving_discrepancies|please check]]}}}} }}<!--
We don't have a locally-defined link
-->|{{#if:{{#invoke:WikidataIB |getCommonsLink|qid={{{qid|}}}|onlycat=True|fallback=False}}|<!--
... so we're using Wikidata
-->[[Category:Commons category link from Wikidata]]<!--
<!-- ... or we're using the pagename
-->|[[Category:Commons category link is the pagename]]{{preview warning|Commons category does not match the Commons sitelink on Wikidata – [[Template:Commons_category#Resolving_discrepancies|please check]]}}
}}
}}
}}</includeonly>
}}<noinclude>
{{Documentation}}
<!-- Add categories to the /doc subpage, not here! -->
</noinclude>
s6j0ny7aepeptok142swrt3g8rvfdmc
राक्षस ताल
0
5642
279926
245650
2026-08-27T15:50:01Z
Suyash.dwivedi
1973
Bulk template edit via Templ-a-lot-Everything: +{{Commonscat}}
279926
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox lake
| lake_name = राक्षस ताल
| image_lake = Mt_Kailash_sat.jpg
| caption_lake = उपग्रह चित्र राक्षस तालके
| image_bathymetry =
| caption_bathymetry =
| location = [[तिब्बत]], [[चिन]]
| coords = {{Coord|30.65|81.25|region:CN_type:waterbody|display=inline,title}}<!-- Precision 0.05 deg (3') -->
| type =
| inflow =
| outflow =
| catchment =
| basin_countries =
| length =
| width =
| area =
| depth =
| max-depth =
| volume =
| residence_time =
| shore =
| elevation =
| islands =
| cities =
}}
'''राक्षस ताल''' [[तिब्बत]] में स्थित एक झील छी जे [[मानसरोवर]] आर [[कैलाश पर्वत]] के समिपमें स्थित अछि । [[सतलुज नदी]] राक्षसतल के उत्तरी छोर सँ शुरु होएत अछि । पवित्र मानसरोवर आर कैलाश के एतेक लग भेला के बादो राक्षसताल हिन्दुसभ आर बौद्ध-धर्मिसभद्वारा पवित्र आ पूजनीय नै मानल जाएत अछि । एकरा [[तिब्बती भाषा]] में '''लग्नगर त्सो''' (ལག་ངར་མཚོ།) कहल जाएत अछि ।<ref name="Taruna2001">{{cite book | author=Taruna Vijaya | title=Kailash Manasarovar, an odyssey in Tibet | url=http://books.google.com/books?id=G3rXAAAAMAAJ | accessdate=2012-07-24 | year=2001 | publisher=Ritwik Prakashan | page = 58}}</ref> प्रशासनिक रूपसँ इ तिब्बत के [[न्गारी विभाग]] में भारतके सीमाके लग स्थित अछि ।
==संरचना==
राक्षस ताल लगभग २२५ वर्ग किलोमीटर क्षेत्र, ८४ किलोमीटर परिधि तथा १५० फिट गहिराई में फैलल अछि ।<ref>{{Cite web |url=http://www.mt-kailash.ru/en/node/10016 |title=Archive copy |access-date=2015-09-01 |archive-date=2010-11-05 |archive-url=https://web.archive.org/web/20101105114030/http://www.mt-kailash.ru/en/node/10016 |dead-url=yes }}</ref> ऐ झील के तट राक्षससभ के राजा रावण एते आराध्य देव [[शिव]] के आराधना केने छल । एहि लेल एकरा राक्षस ताल वा रावण ताल कहल जाएत अछि ।<ref name="Pradeep1996">{{cite book | author=Pradeep Chamaria | title=Kailash Manasarovar on the Rugged Road to Revelation | url=http://books.google.com/books?id=ftuRYXyX9S4C&pg=PA67 | accessdate=2012-07-24 | year = 1996 | publisher=Abhinav Publications | isbn=978-81-7017-336-6 | pages=67}}</ref> एक छोट नदी गंगा-चू दुनू झीलसभके जोडएत अछि ।
== मानसरोवर सँ अन्तर ==
राक्षस ताल द इ आस्था अछि कि एहि ताल [[रावण]] सँ सम्बन्धित अछि, जाहि कारणवश एकरा '''रावणताल''' कहल जाएत अछि । जतेक मानसरोवरके पानि मीठ होएत अछि, वोते राक्षसताल के नूनगर होएत अछि ।
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
[[श्रेणी:हिन्दू पवित्र स्थलसभ]]
{{Commonscat}}
o67qq9ej5qvt37r48xpwgajyrzw00h3
कुम्भ मेला
0
11186
279930
279692
2026-08-27T15:50:57Z
Suyash.dwivedi
1973
Bulk template edit via Templ-a-lot-Everything: +{{Commonscat}}
279930
wikitext
text/x-wiki
[[File:Bathing ghat on the Ganges during Kumbh Mela, 2010, Haridwar.jpg|thumb|350px|हरिद्वारक कुम्भ मेला (२०१०)क समय गङ्गा किनारमे स्नान घाट पर श्रद्धालुसभ]]
[[File:Kumbh Mela 2001.jpg|thumb|350px|२००१ मे प्रयाग कुम्भ मेलाक दृष्य]]
'''कुम्भ''' या कुम्भ मेला (/ ʊkˈmb ɪmeələ /) हिन्दू धर्मावलम्बीसभक एक प्रमुख तीर्थ आ पावनि छी। <ref name=britkumbh1/> ई लगभग १२ वर्षक चक्रमे भारतक चारि नदी [[प्रयागराज]] / इलाहाबाद (गङ्गा-यमुना सरस्वती नदीसभक सङ्गम), [[हरिद्वार]] (गङ्गा), [[नासिक]] (गोदावरी), आ उज्जैन (शिप्रा) नदीक किनारमे तीर्थ स्थलसभ पर: मनाओल जाएत अछि,<ref name=britkumbh1>{{cite book|author=The Editors of Encyclopaedia Britannica|title=Kumbh Mela: Hindu festival| publisher=Encyclopaedia Britannica|year= 2015|url=https://www.britannica.com/topic/Kumbh-Mela}} ई पावनि (मेला) कऽ नदीकें पानिमे डुबकी द्वारा एक अनुष्ठानक रुपमे चिह्नित कएल जाएत अछि, मुदा कुम्भ मेला शिक्षा, सन्तसभ द्वारा धार्मिक प्रवचन, भिक्षुसभक सामूहिक भोजन आ गरीबक मनोरन्जनक साथे सामुदायिक वाणिज्यक उत्सव सेहो छी। </ref><ref name=maclean2003>{{cite journal|title=Making the Colonial State Work for You: The Modern Beginnings of the Ancient Kumbh Mela in Allahabad|url=https://archive.org/details/sim_journal-of-asian-studies_2003-08_62_3/page/873| first1=Kama |last1=MacLean| journal=The Journal of Asian Studies| year=2003| volume=62| pages=873–905| number=3| doi=10.2307/3591863| jstor=3591863}}</ref> <ref name=eckp154>{{cite book|author=Diana L. Eck|title=India: A Sacred Geography|url=https://books.google.com/books?id=uD_0P6gS-vMC|year=2012|publisher=Harmony Books|isbn=978-0-385-53190-0|pages=153–155}}</ref><ref name=sox5264>{{cite book|author=Williams Sox| editor= Lindsay Jones| title=Encyclopedia of Religion, 2nd Edition| year= 2005|publisher= Macmillan|volume= 8|pages=5264–5265}}, Quote: "The special power of the Kumbha Mela is often said to be due in part to the presence of large numbers of Hindu monks, and many pilgrims seek the darsan (Skt., darsana; auspicious mutual sight) of these holy men. Others listen to religious discourses, participate in devotional singing, engage brahman priests for personal rituals, organise mass feedings of monks or the poor, or merely enjoy the spectacle. Amid this diversity of activities, the ritual bath at the conjunction of time and place is the central event of the Kumbha Mela."</ref> <ref name="Kama_Seeing">{{cite journal|last1=Maclean|first1=Kama|title=Seeing, Being Seen, and Not Being Seen: Pilgrimage, Tourism, and Layers of Looking at the Kumbh Mela|journal=CrossCurrents|date=September 2009|volume=59|issue=3 |pages=319–341|doi=10.1111/j.1939-3881.2009.00082.x}}</ref> साधकसभक मान्यता अछि कि पइछला गलतिसभक लेल एहि नदिसभमे स्नान (प्रायश्चित्त, तपस्या) करबाक एक साधन छी, आ ई पाप कर्मक नाश करैत अछि।
खगोल गणनाक अनुसार ई मेला [[मकर सङ्क्रान्ति]]क दिनसँ प्रारम्भ होएत अछि, जखन सूर्य आ चन्द्रमा, वृश्चिक राशीमे आ वृहस्पति, मेष राशीमे प्रवेश करैत अछि । मकर सङ्क्रान्तिक होमएबला ई संयोग कऽ "कुम्भ स्नान-योग" कहल जाएत अछि ।
==अर्ध कुम्भ==
==ज्योतिषीय महत्व==
== पौराणिक मान्यतासभ ==
==बाह्य जडीसभ==
{{Commons category|Kumbh Mela|कुम्भ मेला}}
* [https://web.archive.org/web/20190818205720/http://kumbh.gov.in/ आधिकारिक वेबसाइट]
* [https://kumbhmela2015.maharashtra.gov.in/ नासिक-त्र्यम्बकेश्वर सिंहस्थ]
* [https://web.archive.org/web/20170205051830/http://www.simhasthujjain.in/ उज्जैन सिंहस्थ]
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
{{हिन्दू तीर्थ}}
{{गङ्गा नदी}}
[[श्रेणी:हिन्दू पवित्र स्थलसभ]]
[[श्रेणी:हिन्दू पावनिसभ]]
{{Commonscat}}
nryyi388ygtfxiaztx9pzfwjsbguuyg
काशी विश्वनाथ मन्दिर
0
25684
279931
277727
2026-08-27T15:50:58Z
Suyash.dwivedi
1973
Bulk template edit via Templ-a-lot-Everything: +{{Commonscat}}
279931
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Mandir
| name = काशी विश्वनाथ मन्दिर <br>Kashi Bishwanath Mandir</br>
| image = Benares- The Golden Temple, India, ca. 1915 (IMP-CSCNWW33-OS14-66).jpg
| image_alt =
| caption = काशी विश्वनाथ मन्दिरक एक दृश्य
| pushpin_map =
| map_caption =
| map_size =
|latd =
|latm =
|lats =
|longd=
|longm=
|longs=
| coordinates_region =
| coordinates_display=
| other_names =
| proper_name = काशी विश्वनाथ मन्दिर
| devanagari = <span style="font-size:100%;">काशी विश्वनाथ मन्दिर
| sanskrit_translit = काशी विश्वनाथ मन्दिर
| Gujarati =
| tamil =
| marathi =
| bengali =
| telugu =
| country = {{flag|भारत}}
| state = [[उत्तर प्रदेश]]
| district =
| locale = [[वाराणसी]]
| elevation_m =
| primary_deity = ([[शिव]])
| important_festivals =
| architecture = [[हिन्दु वास्तुकला]]
| number_of_temples =
| number_of_monuments=
| inscriptions =
| date_built =
| creator = महारानी [[अहिल्या बाई होल्कर]]
| temple_board =
| website =
}}
'''काशी विश्वनाथ मन्दिर''' बाह्र [[ज्योतिर्लिङ्ग]]सभमे सँ एक छी । ई मन्दिर [[वाराणसी]]मे अवस्थित अछि । यह मन्दिर हजारो वर्षसँ [[वाराणसी]]मे अवस्थित अछि । [[काशी विश्वनाथ मन्दिर]] कऽ [[हिन्दू धर्म]]में एक विशिष्ट स्थान अछि । ऐहन मानल जाइत अछि कि एक बेर एहि मन्दिरक दर्शन आ पवित्र [[गङ्गा नदी|गङ्गा]]मे स्नान कएलासँ मोक्षक प्राप्ति होइत अछि । एहि मन्दिरमे दर्शन करबाकक लेल [[आदि शङ्कराचार्य]], [[सन्त एकनाथ]] [[रामकृष्ण परमहंस]], स्वामी [[गङ्गा नदी|विवेकानन्द]], महर्षि [[स्वामी दयानन्द सरस्वती|दयानन्द]], गोस्वामी [[तुलसीदास]]सभक आगमन भेल अछि । एहि ठाम सन्त एकनाथजी द्वारा वारकरी सम्प्रदायका महान ग्रन्थ श्रीएकनाथी भागवत लिखिक पुरा केनए छल आ काशिनरेश तथा विद्वतजनसभद्वारा ओ ग्रन्थक हाथी पर सँ शोभायात्रा खुब धुमधामसँ निकालल गेल छल ।महाशिवरात्रिक मध्य रात्रिमे प्रमुख मन्दिरसभसँ भव्य शोभा यात्रा ढोल नगाड़ा इत्यादिक संग बाबा विश्वनाथ जी कऽ मन्दिर धरि जाइत अछि ।
<ref name="homepage">{{cite web|url = http://www.kashivishwanath.org/|title = इतिहास! काशी विश्वनाथ मंदिर|access-date = 2018-03-25|archive-date = 2019-04-19|archive-url = https://web.archive.org/web/20190419051945/http://www.kashivishwanath.org/|url-status = dead}}</ref>
== निर्माण ==
वर्तमान मन्दिरक निर्माण महारानी [[अहिल्या बाई होल्कर]]द्वारा सन 1780मे करवैने छल ।<ref name="govt page">{{cite web|url = http://varanasi.nic.in/temple/KASHI.html|title = श्री काशि विश्वनाथ मन्दिर - एक संक्षेप इतिहास}}</ref>
==एहो सभ देखी==
==बाह्य जडीसभ==
* [http://www.shrikashivishwanath.org/ आधिकारिक साइट]
* [http://www.ignca.nic.in/coilnet/kvj0050.htm काशी विश्वनाथ मंदिर] (इंदिरा गांधी राष्ट्रीय कला केन्द्र)
* [http://www.jyotirlinga.com भगवान शिव के दर्शन और तीर्थ, उनकी वीडियो और चित्रों के संग]
* [http://indiaimage.nic.in/kashivishwanath.htm/ भारत सरकार के पोर्टल पर लेख] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061127051758/http://indiaimage.nic.in/kashivishwanath.htm |date=2006-11-27 }}
* [http://varanasi.nic.in/temple/KASHI.html/ मंदिर पर जिला सरकार का पन्ना]
* [http://www.indhistory.com/hindu-temple/hindu-temple-kashi-vishwanath-temple.html/ इण्डियाहिस्ट्री.कॉम पर]
* [http://www.varanasicity.com/temples/vishwanath-temple.html/ वाराणसी पृष्ठ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180320205245/https://www.varanasicity.com/temples/vishwanath-temple.html |date=2018-03-20 }}
* [http://www.cultureholidays.com/Temples/kashi.htm/ वाराणासी में सांस्कृतिक छुट्टियां]{{Dead link|date=April 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://www.wikimapia.org/1972695/ विकिमैपिया पर]
* [http://www.jyotirlingatemples.com/nindex.asp?tempid=T0222/ ज्योतिर्लिंगों पर सूचना]
* [http://bbs.keyhole.com/ubb/showflat.php?Cat=&Board=EarthTravel&Number=211946&Searchpage=1&Main=211946&Words=jyotirlinga&topic=&Search=true#Post211946 काशी विश्वनाथ - गूगल अर्थ समाज] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081010003456/http://bbs.keyhole.com/ubb/showflat.php?Cat=&Board=EarthTravel&Number=211946&Searchpage=1&Main=211946&Words=jyotirlinga&topic=&Search=true#Post211946 |date=2008-10-10 }}
* [http://www.bhaskar.com/news/UP-VAR-historical-background-of-kashi-vishwanath-4527344-PHO.html?seq=1 जानिए काशी-विश्वनाथ मंदिर पर किसने किया था आक्रमण, फिर क्या हुआ?] (भास्कर)
{{हिन्दू तीर्थ}}
<!-- [[श्रेणी:हिन्दू धर्म के चार धाम ]] -->
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
{{ज्योतिर्लिङ्ग}}
[[श्रेणी:भारतक मन्दिरसभ]]
[[श्रेणी:हिन्दु देवतासभ]]
[[श्रेणी:ज्योतिर्लिङ्ग]]
[[श्रेणी:हिन्दू पवित्र स्थलसभ]]
{{Commonscat}}
qwtkncyc0kvqswtp3jbzzarwb8390ai
279935
279931
2026-08-27T17:24:28Z
Suyash.dwivedi
1973
/* सन्दर्भ सामग्रीसभ */
279935
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Mandir
| name = काशी विश्वनाथ मन्दिर <br>Kashi Bishwanath Mandir</br>
| image = Benares- The Golden Temple, India, ca. 1915 (IMP-CSCNWW33-OS14-66).jpg
| image_alt =
| caption = काशी विश्वनाथ मन्दिरक एक दृश्य
| pushpin_map =
| map_caption =
| map_size =
|latd =
|latm =
|lats =
|longd=
|longm=
|longs=
| coordinates_region =
| coordinates_display=
| other_names =
| proper_name = काशी विश्वनाथ मन्दिर
| devanagari = <span style="font-size:100%;">काशी विश्वनाथ मन्दिर
| sanskrit_translit = काशी विश्वनाथ मन्दिर
| Gujarati =
| tamil =
| marathi =
| bengali =
| telugu =
| country = {{flag|भारत}}
| state = [[उत्तर प्रदेश]]
| district =
| locale = [[वाराणसी]]
| elevation_m =
| primary_deity = ([[शिव]])
| important_festivals =
| architecture = [[हिन्दु वास्तुकला]]
| number_of_temples =
| number_of_monuments=
| inscriptions =
| date_built =
| creator = महारानी [[अहिल्या बाई होल्कर]]
| temple_board =
| website =
}}
'''काशी विश्वनाथ मन्दिर''' बाह्र [[ज्योतिर्लिङ्ग]]सभमे सँ एक छी । ई मन्दिर [[वाराणसी]]मे अवस्थित अछि । यह मन्दिर हजारो वर्षसँ [[वाराणसी]]मे अवस्थित अछि । [[काशी विश्वनाथ मन्दिर]] कऽ [[हिन्दू धर्म]]में एक विशिष्ट स्थान अछि । ऐहन मानल जाइत अछि कि एक बेर एहि मन्दिरक दर्शन आ पवित्र [[गङ्गा नदी|गङ्गा]]मे स्नान कएलासँ मोक्षक प्राप्ति होइत अछि । एहि मन्दिरमे दर्शन करबाकक लेल [[आदि शङ्कराचार्य]], [[सन्त एकनाथ]] [[रामकृष्ण परमहंस]], स्वामी [[गङ्गा नदी|विवेकानन्द]], महर्षि [[स्वामी दयानन्द सरस्वती|दयानन्द]], गोस्वामी [[तुलसीदास]]सभक आगमन भेल अछि । एहि ठाम सन्त एकनाथजी द्वारा वारकरी सम्प्रदायका महान ग्रन्थ श्रीएकनाथी भागवत लिखिक पुरा केनए छल आ काशिनरेश तथा विद्वतजनसभद्वारा ओ ग्रन्थक हाथी पर सँ शोभायात्रा खुब धुमधामसँ निकालल गेल छल ।महाशिवरात्रिक मध्य रात्रिमे प्रमुख मन्दिरसभसँ भव्य शोभा यात्रा ढोल नगाड़ा इत्यादिक संग बाबा विश्वनाथ जी कऽ मन्दिर धरि जाइत अछि ।
<ref name="homepage">{{cite web|url = http://www.kashivishwanath.org/|title = इतिहास! काशी विश्वनाथ मंदिर|access-date = 2018-03-25|archive-date = 2019-04-19|archive-url = https://web.archive.org/web/20190419051945/http://www.kashivishwanath.org/|url-status = dead}}</ref>
== निर्माण ==
वर्तमान मन्दिरक निर्माण महारानी [[अहिल्या बाई होल्कर]]द्वारा सन 1780मे करवैने छल ।<ref name="govt page">{{cite web|url = http://varanasi.nic.in/temple/KASHI.html|title = श्री काशि विश्वनाथ मन्दिर - एक संक्षेप इतिहास}}</ref>
==एहो सभ देखी==
==बाह्य जडीसभ==
* [http://www.shrikashivishwanath.org/ आधिकारिक साइट]
* [http://www.ignca.nic.in/coilnet/kvj0050.htm काशी विश्वनाथ मंदिर] (इंदिरा गांधी राष्ट्रीय कला केन्द्र)
* [http://www.jyotirlinga.com भगवान शिव के दर्शन और तीर्थ, उनकी वीडियो और चित्रों के संग]
* [http://indiaimage.nic.in/kashivishwanath.htm/ भारत सरकार के पोर्टल पर लेख] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061127051758/http://indiaimage.nic.in/kashivishwanath.htm |date=2006-11-27 }}
* [http://varanasi.nic.in/temple/KASHI.html/ मंदिर पर जिला सरकार का पन्ना]
* [http://www.indhistory.com/hindu-temple/hindu-temple-kashi-vishwanath-temple.html/ इण्डियाहिस्ट्री.कॉम पर]
* [http://www.varanasicity.com/temples/vishwanath-temple.html/ वाराणसी पृष्ठ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180320205245/https://www.varanasicity.com/temples/vishwanath-temple.html |date=2018-03-20 }}
* [http://www.cultureholidays.com/Temples/kashi.htm/ वाराणासी में सांस्कृतिक छुट्टियां]{{Dead link|date=April 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://www.wikimapia.org/1972695/ विकिमैपिया पर]
* [http://www.jyotirlingatemples.com/nindex.asp?tempid=T0222/ ज्योतिर्लिंगों पर सूचना]
* [http://bbs.keyhole.com/ubb/showflat.php?Cat=&Board=EarthTravel&Number=211946&Searchpage=1&Main=211946&Words=jyotirlinga&topic=&Search=true#Post211946 काशी विश्वनाथ - गूगल अर्थ समाज] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081010003456/http://bbs.keyhole.com/ubb/showflat.php?Cat=&Board=EarthTravel&Number=211946&Searchpage=1&Main=211946&Words=jyotirlinga&topic=&Search=true#Post211946 |date=2008-10-10 }}
* [http://www.bhaskar.com/news/UP-VAR-historical-background-of-kashi-vishwanath-4527344-PHO.html?seq=1 जानिए काशी-विश्वनाथ मंदिर पर किसने किया था आक्रमण, फिर क्या हुआ?] (भास्कर)
{{हिन्दू तीर्थ}}
<!-- [[श्रेणी:हिन्दू धर्म के चार धाम ]] -->
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
{{ज्योतिर्लिङ्ग}}
[[श्रेणी:भारतक मन्दिरसभ]]
[[श्रेणी:हिन्दु देवतासभ]]
[[श्रेणी:ज्योतिर्लिङ्ग]]
[[श्रेणी:हिन्दू पवित्र स्थलसभ]]
{{Commonscat|Kashi Vishwanath Temple|काशी विश्वनाथ मन्दिर}}
8x61b0g5wbsja7rewb6nnckz6q1cwmv
279936
279935
2026-08-27T17:27:00Z
Suyash.dwivedi
1973
सन्दर्भ
279936
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Mandir
| name = काशी विश्वनाथ मन्दिर <br>Kashi Bishwanath Mandir</br>
| image = Benares- The Golden Temple, India, ca. 1915 (IMP-CSCNWW33-OS14-66).jpg
| image_alt =
| caption = काशी विश्वनाथ मन्दिरक एक दृश्य
| pushpin_map =
| map_caption =
| map_size =
|latd =
|latm =
|lats =
|longd=
|longm=
|longs=
| coordinates_region =
| coordinates_display=
| other_names =
| proper_name = काशी विश्वनाथ मन्दिर
| devanagari = <span style="font-size:100%;">काशी विश्वनाथ मन्दिर
| sanskrit_translit = काशी विश्वनाथ मन्दिर
| Gujarati =
| tamil =
| marathi =
| bengali =
| telugu =
| country = {{flag|भारत}}
| state = [[उत्तर प्रदेश]]
| district =
| locale = [[वाराणसी]]
| elevation_m =
| primary_deity = ([[शिव]])
| important_festivals =
| architecture = [[हिन्दु वास्तुकला]]
| number_of_temples =
| number_of_monuments=
| inscriptions =
| date_built =
| creator = महारानी [[अहिल्या बाई होल्कर]]
| temple_board =
| website =
}}
'''काशी विश्वनाथ मन्दिर''' बाह्र [[ज्योतिर्लिङ्ग]]सभमे सँ एक छी । ई मन्दिर [[वाराणसी]]मे अवस्थित अछि।<ref name="m742">{{cite web | title=जिला वाराणसी , उत्तर प्रदेश सरकार | website=Varanasi the city Eternal | date=20 March 2018 | url=https://varanasi.nic.in/hi/tourist-place/%E0%A4%B6%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A5%80-%E0%A4%95%E0%A4%BE%E0%A4%B6%E0%A5%80-%E0%A4%B5%E0%A4%BF%E0%A4%B6%E0%A5%8D%E0%A4%B5%E0%A4%A8%E0%A4%BE%E0%A4%A5-%E0%A4%AE%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A4%BF%E0%A4%B0/ | language=hi | ref={{sfnref|Varanasi the city Eternal|2018}} | access-date=27 August 2026}}</ref> यह मन्दिर हजारो वर्षसँ [[वाराणसी]]मे अवस्थित अछि । [[काशी विश्वनाथ मन्दिर]] कऽ [[हिन्दू धर्म]]में एक विशिष्ट स्थान अछि । ऐहन मानल जाइत अछि कि एक बेर एहि मन्दिरक दर्शन आ पवित्र [[गङ्गा नदी|गङ्गा]]मे स्नान कएलासँ मोक्षक प्राप्ति होइत अछि । एहि मन्दिरमे दर्शन करबाकक लेल [[आदि शङ्कराचार्य]], [[सन्त एकनाथ]] [[रामकृष्ण परमहंस]], स्वामी [[गङ्गा नदी|विवेकानन्द]], महर्षि [[स्वामी दयानन्द सरस्वती|दयानन्द]], गोस्वामी [[तुलसीदास]]सभक आगमन भेल अछि । एहि ठाम सन्त एकनाथजी द्वारा वारकरी सम्प्रदायका महान ग्रन्थ श्रीएकनाथी भागवत लिखिक पुरा केनए छल आ काशिनरेश तथा विद्वतजनसभद्वारा ओ ग्रन्थक हाथी पर सँ शोभायात्रा खुब धुमधामसँ निकालल गेल छल ।महाशिवरात्रिक मध्य रात्रिमे प्रमुख मन्दिरसभसँ भव्य शोभा यात्रा ढोल नगाड़ा इत्यादिक संग बाबा विश्वनाथ जी कऽ मन्दिर धरि जाइत अछि ।
<ref name="homepage">{{cite web|url = http://www.kashivishwanath.org/|title = इतिहास! काशी विश्वनाथ मंदिर|access-date = 2018-03-25|archive-date = 2019-04-19|archive-url = https://web.archive.org/web/20190419051945/http://www.kashivishwanath.org/|url-status = dead}}</ref>
== निर्माण ==
वर्तमान मन्दिरक निर्माण महारानी [[अहिल्या बाई होल्कर]]द्वारा सन 1780मे करवैने छल ।<ref name="govt page">{{cite web|url = http://varanasi.nic.in/temple/KASHI.html|title = श्री काशि विश्वनाथ मन्दिर - एक संक्षेप इतिहास}}</ref>
==एहो सभ देखी==
==बाह्य जडीसभ==
* [http://www.shrikashivishwanath.org/ आधिकारिक साइट]
* [http://www.ignca.nic.in/coilnet/kvj0050.htm काशी विश्वनाथ मंदिर] (इंदिरा गांधी राष्ट्रीय कला केन्द्र)
* [http://www.jyotirlinga.com भगवान शिव के दर्शन और तीर्थ, उनकी वीडियो और चित्रों के संग]
* [http://indiaimage.nic.in/kashivishwanath.htm/ भारत सरकार के पोर्टल पर लेख] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061127051758/http://indiaimage.nic.in/kashivishwanath.htm |date=2006-11-27 }}
* [http://varanasi.nic.in/temple/KASHI.html/ मंदिर पर जिला सरकार का पन्ना]
* [http://www.indhistory.com/hindu-temple/hindu-temple-kashi-vishwanath-temple.html/ इण्डियाहिस्ट्री.कॉम पर]
* [http://www.varanasicity.com/temples/vishwanath-temple.html/ वाराणसी पृष्ठ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180320205245/https://www.varanasicity.com/temples/vishwanath-temple.html |date=2018-03-20 }}
* [http://www.cultureholidays.com/Temples/kashi.htm/ वाराणासी में सांस्कृतिक छुट्टियां]{{Dead link|date=April 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://www.wikimapia.org/1972695/ विकिमैपिया पर]
* [http://www.jyotirlingatemples.com/nindex.asp?tempid=T0222/ ज्योतिर्लिंगों पर सूचना]
* [http://bbs.keyhole.com/ubb/showflat.php?Cat=&Board=EarthTravel&Number=211946&Searchpage=1&Main=211946&Words=jyotirlinga&topic=&Search=true#Post211946 काशी विश्वनाथ - गूगल अर्थ समाज] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081010003456/http://bbs.keyhole.com/ubb/showflat.php?Cat=&Board=EarthTravel&Number=211946&Searchpage=1&Main=211946&Words=jyotirlinga&topic=&Search=true#Post211946 |date=2008-10-10 }}
* [http://www.bhaskar.com/news/UP-VAR-historical-background-of-kashi-vishwanath-4527344-PHO.html?seq=1 जानिए काशी-विश्वनाथ मंदिर पर किसने किया था आक्रमण, फिर क्या हुआ?] (भास्कर)
{{हिन्दू तीर्थ}}
<!-- [[श्रेणी:हिन्दू धर्म के चार धाम ]] -->
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
{{ज्योतिर्लिङ्ग}}
[[श्रेणी:भारतक मन्दिरसभ]]
[[श्रेणी:हिन्दु देवतासभ]]
[[श्रेणी:ज्योतिर्लिङ्ग]]
[[श्रेणी:हिन्दू पवित्र स्थलसभ]]
{{Commonscat|Kashi Vishwanath Temple|काशी विश्वनाथ मन्दिर}}
t20xxlz5gc9p6kktylsoabiuefo9jri
केदारनाथ
0
27860
279932
271624
2026-08-27T15:50:59Z
Suyash.dwivedi
1973
Bulk template edit via Templ-a-lot-Everything: +{{Commonscat}}
279932
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| name = केदारनाथ<br>Kedarnath
| native_name =
| native_name_lang =
| other_name =
| settlement_type = शहर
| image_skyline = Kedarnath View1.jpg
| image_alt =
| image_caption = केदारनाथ
| nickname =
| image_map =
| map_alt =
| map_caption =
| pushpin_map = भारत उत्तराखण्ड|भारत
| pushpin_label_position =
| pushpin_map_alt =
| pushpin_map_caption = भारत, उत्तराखण्ड स्थान
| coordinates = {{coord|30.73|N|79.07|E|format=dms|display=inline,title}}
| subdivision_type = देश
| subdivision_name = भारत
| subdivision_type1 = [[राज्य]]
| subdivision_type2 = [[जिला]]
| subdivision_name1 = [[उत्तराखण्ड]]
| subdivision_name2 = [[रुद्रप्रयाग जिला|रुद्रप्रयाग]]
| established_title = <!-- Established -->
| established_date =
| founder =
| named_for =
| government_type =
| governing_body =
| unit_pref = मेट्रिक
| area_footnotes =
| area_total_km2 =
| area_rank =
| elevation_footnotes =
| elevation_m = 3553
| population_total = 479
| population_as_of = 2001
| population_footnotes =
| population_density_km2 = auto
| population_rank =
| population_demonym =
| demographics_type1 = भाषा
| demographics1_title1 = आधिकारिक
| timezone1 = [[भारतीय मानक समय |IST]]
| utc_offset1 = +5:30
| postal_code_type = <!-- [[Postal Index Number|PIN]] -->
| postal_code =
| registration_plate = UK 13
| website = {{URL|uk.gov.in}}
| footnotes =
| demographics1_info1 = [[हिन्दी भाषा | हिन्दी]], [[गढवाली भाषा | गढवाली]]
}}
'''केदारनाथ''' [[हिमालय]]क लगमे रहल [[भारत]]क [[उत्तराखण्ड]] [[राज्य]]क एक ठाम छी। ई [[रुद्रप्रयाग]]क एक नगर पंचायत सेहो छी। ई [[हिन्दू]] धर्मक लेल पवित्र स्थान छी। एहि स्थित [[केदारनाथ मन्दिर]] कऽ [[शिव]] [[लिंग]] १२ [[ज्योतिर्लिंग|ज्योतिर्लिंगसभ]]मे सं एक छी आर [[हिन्दू धर्म]]क [[उत्तराखण्ड कऽ चारि धाम]] [[पंच केदार]]मे गिनल जाएत अछि। श्रीकेदारनाथ कऽ मन्दिर ३,५९३ मीटरकऽ ऊँचाई पर बनाओल गेल एक भव्य एवं विशाल मन्दिर छी । [[सतयुग]]मे शासन करनिहार एक राजा छलाह हुनकर नाम पर एहि स्थानक नाम केदार रहल अछि। राजा केदार सात महाद्वीपसभ पर शासन एक बहुत पुण्यात्मा राजा छलाह। हुनकर एक पुत्री छलिन वृन्दा जे [[देवी लक्ष्मी]] कऽ एक आन्शिक अवतार छल।<ref>{{Cite web |url=http://tdil.mit.gov.in/coilnet/ignca/brij706.htm |title=वृन्दावनक प्राचीनता |access-date=2017-08-31 |archive-date=2008-01-12 |archive-url=https://web.archive.org/web/20080112042654/http://tdil.mit.gov.in/CoilNet/IGNCA/brij706.htm |dead-url=yes }}</ref> वृन्दा ६०,००० वर्ष धरि तपस्या केने छलिन। वृन्दा कऽ नाम पर ही इस स्थान वृन्दावन सेहो कहल जाएत अछी।
== भ्रमण ==
एहि स्थापित प्रसिद्ध [[हिन्दू तीर्थ]] केदारनाथ मन्दिर प्राचीन छी। [[भारत]] कऽ चारि दिशासभमे [[चारि धाम]] स्थापित करलाक बादमे [[ जगतगुरु शंकराचार्य]] द्वारा ३२ वर्ष कऽ आयुमे एहि श्री केदारनाथ धाममे समाधि लेलक। ओ वर्तमान मन्दिर बनौने छलाह । एक झील अछि जहिमे बर्फ हेलैत रहैत अछी एहि झीलक बारेमे प्रचलित अछि की एहि झील [[युधिष्ठिर]] स्वर्ग गेल छल। श्री केदारनाथ धामसँ ६ किलोमीटर दूर चौखम्बा पर्वत पर वासुकी ताल अछि ओहि ठाम [[ब्रह्म कमल]] बहुत होएत अछि तथा एहि तालऽ पानि बहुत ठण्डा सेहो होएत अछि। एहि गौरी कुण्ड, सोन प्रयाग, त्रिजुगीनारायण, गुप्तकाशी, उखीमठ, अगस्तयमुनि, [[पंच केदार]] आदि दर्शनीय स्थल छि।<ref>{{cite news |title=KEDARNATH |work=chardhamtour |url=https://www.traveltoindia.org/kedarnath-dham.html |access-date=2023-02-28 |archive-date=2023-01-18 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230118172157/https://www.traveltoindia.org/kedarnath-dham.html |dead-url=yes }}</ref>
==चित्र दिर्घा==
<gallery>
File:1882 Photograph of Kedarnath.jpg|1982 मे केदारनाथ।
File:Kedarnathji-mandir.JPG|केदारनाथ मंदिर
File:Kedarnath View1.jpg|केदारनाथ क हवाई दृश्य।
File:Adi shankara.jpg|समाधि मन्दिर मे शंकराचार्य मूर्ति
</gallery>
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:हिन्दू पवित्र स्थलसभ]]
{{Commonscat}}
s0zj7idgct1xhvdfw8ainogjr8uthpp
राम मन्दिर, अयोध्या
0
38175
279928
277290
2026-08-27T15:50:03Z
Suyash.dwivedi
1973
Bulk template edit via Templ-a-lot-Everything: +{{Commonscat}}
279928
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hindu temple
| native_name = Ram Mandir, Ayodhya
| image = Shri Ram Janambhoomi Mandir, Ayodhya Dham.jpg
| alt =
| caption = श्री राम जन्मभूमि मन्दिर
| coordinates =
| map_type =
| locale = [[श्री राम जन्मभूमि तीर्थ क्षेत्र|राम जन्मभूमि]], [[अयोध्या]], [[उत्तर प्रदेश]], भारत
| elevation_m =
| deity =
| festivals =
| temple_quantity =
| monument_quantity =
| inscriptions =
| year_completed = Under construction since {{Age in years, months, weeks and days|month1=03|day1=25|year1=2020|month2=|day2=|year2=}}
| creator = [[श्री राम जन्मभूमि तीर्थ क्षेत्र]]
| architect = चन्द्रकान्त सोमपुरा<ref name="architect">{{cite news |last1=Umarji |first1=Vinay |title=Chandrakant Sompura, the man who designed a Ram temple for Ayodhya |url=https://www.business-standard.com/article/current-affairs/chandrakant-sompura-the-man-who-designed-a-ram-temple-for-ayodhya-119111501801_1.html |accessdate=27 May 2020 |work=Business Standard |date=15 November 2019}}</ref><br>निखिल सोमपुरा आ आशीष सोमपुरा
| website =
}}
'''श्री राम जन्मभूमि मन्दिर''' एक हिन्दु मन्दिर छी जे भारतक [[उत्तर प्रदेश]]कें अयोध्यामे राम जन्मभूमिक तीर्थ स्थल पर बनाओल जा रहल अछि ।<ref>{{Cite web|title=Land levelling for Ayodhya Ram temple soon, says mandir trust after video conference|url=https://www.newindianexpress.com/nation/2020/may/07/land-levelling-for-ayodhya-ram-temple-soon-says-mandir-trust-after-video-conference-2140354.html|last=Bajpai|first=Namita|date=7 May 2020|website=The New Indian Express|archive-url=|archive-date=|access-date=2020-05-08}}</ref> ई मन्दिर राम जन्मभूमि पवित्र स्थल पर निर्माण होएत जकरा भगवान श्री रामक जन्मभूमि मानल जाएत अछि। एहि मन्दिरक निर्माण [[श्री राम जन्मभूमि तीर्थ क्षेत्र]] द्वारा होबाक निश्चित भेल अछि।
[[फाइल:Prime Minister, Shri Narendra Modi performing Bhoomi Pujan at ‘Shree Ram Janmabhoomi Mandir’, in Ayodhya, Uttar Pradesh on August 05, 2020.jpg|अंगूठाकार|भारतीय प्रधानमन्त्री [[नरेन्द्र मोदी]]द्वारा राम मन्दिर निर्माणार्थ [[श्री राम जन्मभूमि तीर्थ क्षेत्र|राम जन्मभूमि]] अयोध्यामे भुमि पुजन करैत।]]
==[[राम मन्दिर प्राण प्रतिष्ठा |प्राण प्रतिष्ठा]]==
[[फाइल:PM at the Pran Pratishtha ceremony of Shree Ram Janmaboomi Temple in Ayodhya, Uttar Pradesh on January 22, 2024 (cropped).jpg|अंगूठाकार|श्री राम मंदिरमे स्थापित भगवान श्री रामक बाल रूप (रामलला) क विग्रह]]
भगवान [[श्रीराम]] लल क विग्रह क शुभ प्राण प्रतिष्ठा, पौष मास क शुक्ल पक्ष क कर्म द्वादशी क तिथि क दिन (२२ जनवरी, २०२४), प्राण प्रतिष्ठा अभिजीत मुहूर्त मे कयल जाएत <ref name="आज तक 2024 l401">{{cite web | title=Ayodhya Ram Mandir: मूर्ति प्रवेश, तीर्थ पूजन... प्राण प्रतिष्ठा से पहले अयोध्या में आज से शुरू हो रहा 7 दिन का अनुष्ठान | website=आज तक | date=15 January 2024 | url=https://www.aajtak.in/india/news/story/ram-mandir-ayodhya-16th-january-7-days-ritual-starts-before-pran-pratishtha-ntc-1859969-2024-01-15#:~:text=%E0%A4%AD%E0%A4%97%E0%A4%B5%E0%A4%BE%E0%A4%A8%20%E0%A4%B6%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A5%80%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%AE%20%E0%A4%B2%E0%A4%B2%E0%A4%BE%20%E0%A4%95%E0%A5%87%20%E0%A4%B5%E0%A4%BF%E0%A4%97%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%B9,%E0%A4%85%E0%A4%AD%E0%A4%BF%E0%A4%9C%E0%A5%80%E0%A4%A4%20%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%B9%E0%A5%82%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%A4%20%E0%A4%AE%E0%A5%87%E0%A4%82%20%E0%A4%95%E0%A5%80%20%E0%A4%9C%E0%A4%BE%E0%A4%8F%E0%A4%97%E0%A5%80. | language=hi | access-date=16 January 2024}}</ref>। २२ जनवरी, २०२४ कें<ref name="NDTVIndia 2023 q979">{{cite web | title=Ayodhya Ram Mandir : प्राण प्रतिष्ठा क्या है और किस तरह की जाती है, चलिए बताते हैं 22 जनवरी को होने वाले इस अनुष्ठान के बारे में | website=NDTVIndia | date=29 December 2023 | url=https://ndtv.in/faith/ram-mandir-update-what-is-pran-pratishtha-kyu-ki-jati-hai-pran-pratishtha-4762384 | language=hi | access-date=16 January 2024 }}{{Dead link|date=March 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> भारतक प्रधानमंत्री [[नरेन्द्र मोदी]] द्वारा एहि मंदिरक प्राण प्रतिष्ठा होयत, जाहि के बाद श्री रामलला कें हुनकर मुख्य गर्भगृह मे पूर्ण विधि-विधानक संग स्थापित क देल जायत। एहि विशेष अवसर पर देश-विदेश सं लाखों संख्या मे श्रद्धालु आएत छथिन्ह।
== इतिहास ==
[[श्री राम]] एक [[हिन्दू]] देवता छी जे विष्णुक अवतार मानल जाइत अछि। प्राचीन भारतीय महाकाव्य रामायणक अनुसार राम अयोध्यामे जन्मल छल।<ref name="Deccan Herald 2019 q549">{{cite web | title='Faith in Ram's birthplace based on Valmiki Ramayana' | website=Deccan Herald | date=10 November 2019 | url=https://www.deccanherald.com/india/faith-in-rams-birthplace-based-on-valmiki-ramayana-775047.html | archive-url=https://web.archive.org/web/20231228211440/https://www.deccanherald.com/india/faith-in-rams-birthplace-based-on-valmiki-ramayana-775047.html | archive-date=28 December 2023 | url-status=live | access-date=18 January 2024}}</ref>
१६म् शताब्दीमे, बाबर अपन आक्रमणसभक क्रममे पूरा उत्तर भारतमे मन्दिरसभ पर आक्रमण केलक आ नष्ट केलक । बादमे मुगलसभ बाबरी मस्जिद नामक मस्जिद बनौलनि, जकरा राम जन्मभूमि मानल जाइत अछि । मस्जिदक सबसँ पहिल रेकर्ड १७६७ मे भेटैत अछि, जे जेसुइट मिशनरी जोसेफ टिफेंथेलर द्वारा लिखल लैटिन पुस्तक डिस्क्रिप्टियो इंडियामे भेटैत अछि । हुनक अनुसार मस्जिदक निर्माण रामकोट मन्दिर, जे अयोध्यामे रामक किला मानल जाइत अछि, आ बेदी, जतय रामक जन्मस्थान अछि, केँ नष्ट कऽ कऽ कएल गेल छल।
धार्मिक हिंसाक पहिल घटना १८५३ मे दर्ज कएल गेल छल। दिसम्बर १८५८ मे, ब्रिटिश प्रशासन विवादित स्थल पर हिन्दूसभके पूजा (अनुष्ठान) आयोजित करबासँ प्रतिबन्धित केलक । मस्जिदक बाहर एक मंच बनाओल गेल छल जाहि पर अनुष्ठान आयोजित कएल जाएत छल।
[[भारतीय पुरातत्व सर्वेक्षण]] (एएसआई) द्वारा १९७८ आ २००३ मे कएल गेल दूटा पुरातात्विक उत्खननमे एहि बातक प्रमाण भेटल जे एहि स्थल पर हिन्दू मन्दिरक अवशेष मौजूद छल।<ref name="archive.indianexpress.com 2014 i171">{{cite web | title=I found pillar bases back in mid-seventies: Prof Lal | website=archive.indianexpress.com | date=29 December 2014 | url=http://archive.indianexpress.com/oldStory/19644/ | archive-url=https://web.archive.org/web/20160116055005/http://archive.indianexpress.com/oldStory/19644/ | archive-date=16 January 2016 | url-status=dead | access-date=18 January 2024}}</ref> पुरातत्वविद [[के.के. मुहम्मद]] कहला जे वामपंथी इतिहासकारसभ निष्कर्षकेँ कमजोर बना रहल अछि । एहि वर्षसभमे, विभिन्न शीर्षक आ कानूनी विवाद भेल, जेना कि १९९३ मे अयोध्यामे निश्चित क्षेत्रक अधिग्रहण अधिनियमक पारित होएब । २०१९ मे अयोध्या विवाद पर सुप्रीम कोर्टक फैसलाक बाद ई तय भ गेल छल जे विवादित जमीन राम मंदिर निर्माणक लेल भारत सरकार द्वारा गठित ट्रस्ट केँ सौंपल जायत। ट्रस्टक गठन अन्ततः श्री राम जन्मभूमि तीर्थ क्षेत्रक नामसँ कएल गेल। ५ फरबरी २०२० मे, भारतक संसदमे ई घोषणा कएल गेल जे भारत सरकार मन्दिर निर्माणक योजना स्वीकार कएने अछि। दू दिनक बाद, ७ फरवरी केँ, अयोध्यासँ दूर धन्नीपुर गाममे २२ टा नव मस्जिद बनयबाक लेल पाँच एकड़ जमीन आवंटित कएल गेल।
== वास्तुकला ==
== निर्माण ==
==एहो सभ देखी==
* [[राम मन्दिर प्राण प्रतिष्ठा]]
==बाह्य जडीसभ==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
[[श्रेणी:हिन्दू पवित्र स्थलसभ]]
[[श्रेणी:हिन्दू धर्म]]
{{Commonscat}}
2ljl389k7nb8p63tg1jehrdq41v7zrm
रामराजा मन्दिर, ओरछा
0
44588
279929
260268
2026-08-27T15:50:03Z
Suyash.dwivedi
1973
Bulk template edit via Templ-a-lot-Everything: +{{Commonscat}}
279929
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox temple
| name = रामराजा मंदिर
| native_name = Ram Raja Temple
| image = Ram Raja Temple.jpg
| caption = [[ओरछा]] रामराजा मन्दिर (पुराना मन्दिरक शिखरसँ देखैत)
| deity = [[राम|श्रीराम]]
| map_type = India Madhya Pradesh#Indi
| map_caption = [[मध्य प्रदेश]] में ओरछा की स्थिति
| coordinates = {{coord|25.350875|N|78.639274|E|region:IN_type:landmark|format=dms|display=inline,title}}
| elevation_m = 214
| location = [[ओरछा]], [[मध्य प्रदेश]], [[भारत]]
| website = {{URL|http://ramrajatempleorchha.com}}
}}
'''रामराजा मन्दिर''' [[मध्य प्रदेश]] के [[ओरछा]] नगरम स्थित अछि। <ref>{{cite web|title=Ram Raja Temple|url=http://www.mapsofindia.com/orchha/travel/ram-raja-temple.html|publisher=Maps of India|accessdate=30 March 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20121008031526/http://www.mapsofindia.com/orchha/travel/ram-raja-temple.html|archive-date=8 अक्तूबर 2012|url-status=live}}</ref> ई एक पवित्र हिन्दू तीर्थस्थल छी आ नियमित रूप सँ विशाल संख्या मे भक्तसभक स्वागत करैत अछि आ ई आम तौर पर ओरछा मन्दिरक रूपमे सेहो जानल जाइत अछि। वार्षिक घरेलू पर्यटक संख्या लगभग ६५०,००० अछि आ विदेशी पर्यटक संख्या लगभग २५,००० अछि. मंदिरक दैनिक आगन्तुकक संख्या १५०० सँ ३००० तक होइत अछि आ मकर संक्रांति, वसन्त पंचमी, [[शिवरात्]]रि, [[राम नवमी]], [[कार्तिक पूर्णिमा]] आ विवाहा पंचमी जहिना किछु महत्वपूर्ण हिन्दू उत्सवसभमे ओरछामे घुमएबला भक्तसभक संख्या हजारोमे होइत अछि। भारतमे ई एकमात्र मन्दिर अछि जतय भगवान रामके राजाक रूपमे पूजल जाइत अछि आ ओहो एक राजमहलमे। एक गार्ड आफ आनर हर दिन आयोजित कएल जाइत अछि, पुलिसकर्मी सभकेँ मंदिरमे गार्डक रूपमे नियुक्त कएल गेल अछि, राजाक तरीकामे। भोजन आ अन्य सुविधासभ जे मन्दिरमे देवताकेँ देल जाइत अछि ओ शाही भोजन छी। भगवान राम केँ प्रतिदिन सशस्त्र प्रणाम देल जाइत अछि.
[[File:Ram Raja Temple, Orchha.jpg|thumb|मन्दिरक प्रवेशद्वार]]
मंदिरमे, राजा राम सीता (बाँयामे), भाई लक्ष्मण (दाहिना), महाराज सुग्रीव आ नरसिंह भगवान (दाहिना) सँ मिलैत छथि। दुर्गा मा क दरबार मे दहिना कात उपस्थित अछि। हनुमान जी आ जाम्बवन जी [[सीता]]क नीचाँ पूजा कऽ रहल छथि। एहि मन्दिरक विशेषता ई अछि जे भगवान राम अपन दहिना हाथमे एकटा तरवार आ दोसर हाथमे एकटा ढाल रखने छथि। श्री राम पद्मासन मे बैसल छथि, हुनकर बामा पैर दाहिना जांघक ऊपर अछि।
==इतिहास==
बहुतो स्थानीय लोकक अनुसार राम राजा मंदिरक कथा एहि तरहेँ चलैत अछि : ओरछाक राजा मधुकर शाह जू देव (१५५४ सँ १५९२) (मधुकर धुहजू देव) बृन्दावनक बाँके भिहारी (देव कृष्ण) केर भक्त छलाह जखन कि हुनक पत्नी शाज रानी छलाह | गणेश कुंवरी (गणेश कुवरी), जेकरा कमला देवी सेहो कहल जाइत अछि, भगवान राम के भक्त छलाह | एक दिन राजा (गणेश कुवरी) भगवान कृष्णक मंदिर गेलाह मुदा ओहि समय धरि मंदिर बंद भ गेल छल | रानी राजा के वापस जेबाक आग्रह केलनि मुदा राजा रहय चाहैत छलाह | तेँ राजा-रानी दुनू गोटे पाछू रहबाक निर्णय कयलनि। मंदिर के बाहर भगवान श्री[[कृष्ण]] के स्तुति में गाबि-नाचय वाला भक्त के समूह में शामिल भ गेलाह | राजा-रानी सेहो प्रार्थना मे शामिल भ' गेलाह आ गाबय-नाचय लगलाह | मान्यता अछि जे भगवान श्रीकृष्ण आ राधा हुनका लोकनिक संग मूर्त रूप देलनि आ नृत्य केलनि आ ओहि क्षण स्वर्ग सँ सोनाक फूलक वर्षा भेल |
ओहि घटनाक बाद राजा रानी केँ हुनका संग भगवान कृष्णक भूमि ब्रज-मथुरा पहुँचबाक लेल कहलनि, मुदा रानी अयोध्या जेबाक इच्छा केलनि | राजा चिढ़ि रानी के कहलखिन जे भगवान राम के बाल रूप के प्रार्थना छोड़ि ब्रज के संग चलि जाउ | मुदा रानी अडिग छलीह, तकर बाद राजा कहलखिन जे "अहाँ राम सँ प्रार्थना करैत रहू मुदा राम हमरा सभक सोझाँ कहियो नहि देखाइत छथि, जेना भगवान कृष्ण हमरा सभक संग परसू राधा संग नाचने छलाह। जँ अहाँ अयोध्या जेबाक लेल एतेक अडिग छी।" तखन जाउ, मुदा तखने घुरि जाउ जखन अहाँक संग रामक बाल रूप रहत। तखनहि हम अहाँक सच्चा भक्ति केँ स्वीकार करब।" रानी प्रण लेलक जे अयोध्या जा कए रामक बाल रूप ल' क' घुरब नहि त' अयोध्याक सरयू नदी मे डूबि जेतीह । रानी महल छोड़ि पैदल अयोध्याक लम्बा यात्रा शुरू केलनि जे भगवान राम केँ अपना संग ओर्छा अनबाक लेल | ओ राजा केँ जेबा सँ पहिने ई नहि कहलखिन जे जखन ओ भगवान राम केँ अपना संग अनैत छथि तखन अपन सेवक केँ मंदिर (चतुर्भुज मंदिर) बनेनाइ शुरू करबाक आदेश देने छलीह |
==मंदिर में महत्वपूर्ण कार्यक्रम==
[[राम नवमी]] : ई पावनि हिन्दू कैलेंडर मे चैत्र मासक नवमी नवमी केँ शुक्ल पक्ष मनाओल जाइत अछि | एहि दौरान भगवान राम के मूर्ति के मंदिर (वासगृह) के भीतर स बरामदा में एकटा सिंहासन पर स्थानांतरित क देल जाइत अछि | रामनवमी भगवान राम के जन्म अछि, एहि दौरान राम के जन्म प्रदर्शनी के प्रदर्शनी लगाओल जाइत अछि आ मंदिर में एहि आयोजन के साक्षी बनय लेल चारू कात स लोक अबैत छथि |
*गंगा दशहरा
*रथ यात्रा
*सावन तीज
*रहेस्य पूरनमाशी
*विवाह पंचमी
*गणेश कुँवारी जयंती
*होलिका महोत्सव
*भगवान राम के विवाह
== दर्शन एवं मंदिर दिनचर्या ==
मंदिर के दिनचर्या/ समय हिन्दू कैलेंडर महीना के आधार पर निम्नलिखित अछि :
{| class="wikitable"
|-
! हिन्दू कैलेंडर !! फागुन% से क्वार/कार्तिक^ !! कार्तिक^ सँ माघ/फागुन%
|-
| कैलेंडर महीने || फरवरी से अक्टूबर तक || अक्टूबर से फरवरी तक
|-
| आरती || ८:०० am || ९:०० am
|-
| राजभोग चिक (१५min) || १२:०० pm || १२:३० pm
|-
| आरती राजभोग || १२:३० pm || १:०० pm
|-
| श्याम आरती || ८:०० pm || ७:०० pm
|-
| बियारी की चिक (१५min) || १०:०० pm || ९:०० pm
|-
| बियारी की आरती || १०:३० pm || ९:३० pm
|}
===दर्शनस===
*भोर - आरती से आरती राजभोग + ५ min या मंदिर में आने वाले अंतिम व्यक्ति तक |
*सांझ - श्याम आरती से बियारी की आरती + ५ मि.
नोट : आरती मोटा-मोटी २० मिनट के अछि।
===नोट===
<br> % फागुन माह - लगभग शुरू। होली से १५ दिन पहले
<br> ↑ कार्तिक मास - प्रारम्भ लगभग। दिवाली स १५ दिन पहिने
== आवागमन ==
ओरछा झांसी सँ लगभग १८ किलोमीटर दूर अछि आ [[दिल्ली]] सँ [[भोपाल]] शताब्दी एक्सप्रेस द्वारा आसानी सँ पहुँचल जा सकैत अछि।
=== वायुमार्ग ===
ओरछाक निकटतम हवाई अड्डा खजुराहो अछि जे १६३ किलोमीटर दूर अछि। ई हवाई अड्डा दिल्ली, वाराणसी आ आगरा सं नियमित उड़ान सं जुड़ल अछि।
===रेल मार्ग===
झांसी ओरछाक नजदीक रेलवे मुख्यालय अछि। दिल्ली, [[ललितपुर]], [[आगरा]], भोपाल, [[मुम्बई]], ग्वालियर आदि प्रमुख शहरसँ झांसीक लेल अनेक रेलगाड़ी अछि। ओर्चा तक रेल लाइन अछि जतय पैसेंजर ट्रेन सँ पहुँचल जा सकैत अछि।
===सड़क मार्ग===
ओरछा झांसी-खजुराहो मार्ग पर स्थित अछि। नियमित बस सेवा ओरछा आ [[झांसी]] केँ जोड़ैत अछि। दिल्ली, ललितपुर, आगरा, भोपाल, [[ग्वालियर]] आ [[वाराणसी]] सँ एहिठाम नियमित बस चलैत अछि।
==एहो सभ देखी==
*[[राम]]
*[[सीता]]
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{reflist}}
==बाह्य जडीसभ==
*[https://ramrajatemple.mp.gov.in/ आधिकारिक वेबसाइट] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221203202957/https://ramrajatemple.mp.gov.in/ |date=2022-12-03 }}
[[श्रेणी:हिन्दू पवित्र स्थलसभ]]
{{Commonscat}}
97hc4wkv4jqmqgpjzmasflkr599ai2f
राम जन्मभूमि
0
45272
279927
269884
2026-08-27T15:50:01Z
Suyash.dwivedi
1973
Bulk template edit via Templ-a-lot-Everything: +{{Commonscat}}
279927
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox ancient site
| name = राम जन्मभूमि<br/>Ram Janmabhoomi
| native_name =
| alternate_name =
| image = {{Location map|India Uttar Pradesh|label=अयोध्या|mark=Purple pog.svg|lat=26.7956|long=82.1943|width=250|float=center}}
| alt =
| caption =
| coordinates = {{coord|26.7956|82.1943|display=inline,title}}
| location = [[अयोध्या]]
| region = [[उत्तर प्रदेश]]
| ownership = [[श्री राम जन्मभूमि तीर्थ क्षेत्र]]<ref>{{cite news|url= https://www.indiatoday.in/india/story/ayodhya-ram-temple-trust-pm-narendra-modi-announces-in-lok-sabha-1643403-2020-02-05|title= Sri Ram Janmabhoomi Teerth Kshetra: PM Modi announces formation of Ayodhya temple trust|access-date= 9 June 2023|archive-date= 6 November 2022|archive-url= https://web.archive.org/web/20221106182232/https://www.indiatoday.in/india/story/ayodhya-ram-temple-trust-pm-narendra-modi-announces-in-lok-sabha-1643403-2020-02-05|url-status= live}}</ref>
}}
'''राम जन्मभूमि''' (शाब्दिक रूपसँ 'भगवान श्रीराम भगवानक जन्मस्थान')कें ओ स्थान छी जाहि ठाम भगवान राम केर जन्म भेल से मान्यता अछि, जिनका हिन्दु देवता विष्णुके सातम् अवतार सेहो मानल जाईत अछि। रामायणमें कहल गेल अछि जे भगवान रामक जन्मस्थान "अयोध्या" नामक शहरमें सरयू नदी केर किनारामें अछि। आधुनिक अयोध्या उत्तर भारतीय राज्य उत्तर प्रदेशमें अछि।
किछ हिन्दुसभक दाबी अछि जे रामक जन्मस्थान ओहिठाम अछि जतय कहियो बाबरी मस्जिद वर्तमान अयोध्या, उत्तर प्रदेशमें छल।<ref name="MeenakshiJain2017">{{citation|last=Jain|first=Meenakshi|title=The Battle for Rama – Case of the Temple at Ayodhya|year=2017|publisher=Aryan Books International|isbn=978-8-173-05579-9}}{{page needed|date=December 2021}}</ref>
राम आ सीताक मूर्ति सन् १९४९ में मस्जिदमें रखल गेल आ अगला दिनसँ भक्त जम्मा होव लगैत अछि।<ref name="AgrawalAggarwal">{{cite book|last1=Agrawal|first1=S.P.|last2=Aggarwal|first2=J.C.|title=Information India 1990–91 : Global View|publisher=Concept Publishing Company|series=Concepts in communication informatics and librarianship|year=1992|isbn=978-81-7022-293-4|url=https://books.google.com/books?id=ZXFk-DAX8fQC&pg=PA489|page=489}}</ref><ref name="Kishore">{{Cite book|last=Kunal|first=Kishore|title=Ayodhya Revisited|publisher=Ocean Books Pvt. Ltd|year=2016|isbn=978-81-8430-357-5|edition=1st|location=New Delhi|pages=xxxii|language=English}}</ref> सन् १९९२ में, हिन्दु राष्ट्रवादीसभद्वारा बाबरी मस्जिदक विध्वंससँ व्यापक हिन्दु-मुस्लिम हिंसा भडिक गेल। सम्पत्ति पर कानूनी विवाद भारतीय सुप्रीम कोर्ट धरि पहुँच गेल, जे अगस्तसँ अक्टूबर २०१९ धरि स्वामित्व विवाद मामिला कें सुनवाई केलक।<ref name="BBC News">{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-asia-india-50065277|title=Ayodhya dispute: The complex legal history of India's holy site|date=16 October 2019|publisher=BBC News|access-date=16 October 2019|archive-date=17 October 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20191017092145/https://www.bbc.com/news/world-asia-india-50065277|url-status=live}}</ref><ref name="Press Trust of India">{{Cite web|url=https://www.thehindubusinessline.com/news/supreme-court-hearing-ends-in-ayodhya-dispute-orders-reserved/article29710840.ece|title=Supreme Court hearing ends in Ayodhya dispute; orders reserved|date=2019-10-16|website=Business Line|publisher=Press Trust of India|archive-url=https://web.archive.org/web/20191023101322/https://www.thehindubusinessline.com/news/supreme-court-hearing-ends-in-ayodhya-dispute-orders-reserved/article29710840.ece|archive-date=23 October 2019|access-date=2019-10-18|url-status=live}}</ref> ९ नवम्बर २०१९ में सुप्रीम कोर्ट हिन्दु मन्दिर बनावे कें लेल जमिन एकटा ट्रस्ट कें जिम्मा लगेबाक आदेश देलक।<ref name=":12">{{Cite web|url=https://timesofindia.indiatimes.com/india/ayodhya-babri-masjid-ram-mandir-case-verdict-highlights-supreme-court-declared-verdict-on-ram-janmabhoomi-case/articleshow/71978918.cms|title=Ram Mandir verdict: Supreme Court verdict on Ram Janmabhoomi-Babri Masjid case|date=2019-11-09|work=The Times of India|archive-url=https://web.archive.org/web/20191109143026/https://timesofindia.indiatimes.com/india/ayodhya-babri-masjid-ram-mandir-case-verdict-highlights-supreme-court-declared-verdict-on-ram-janmabhoomi-case/articleshow/71978918.cms|archive-date=9 November 2019|access-date=2019-11-09|url-status=live}}</ref>
== ऐतिहासिक महत्व ==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{सन्दर्भसूची}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:हिन्दू पवित्र स्थलसभ]]
{{Commonscat}}
jccplsm6zp5pnppk7g34ksg57m210py
279937
279927
2026-08-27T17:33:22Z
Suyash.dwivedi
1973
279937
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox ancient site
| name = राम जन्मभूमि<br/>Ram Janmabhoomi
| native_name =
| alternate_name =
| image = {{Location map|India Uttar Pradesh|label=अयोध्या|mark=Purple pog.svg|lat=26.7956|long=82.1943|width=250|float=center}}
| alt =
| caption =
| coordinates = {{coord|26.7956|82.1943|display=inline,title}}
| location = [[अयोध्या]]
| region = [[उत्तर प्रदेश]]
| ownership = [[श्री राम जन्मभूमि तीर्थ क्षेत्र]]<ref>{{cite news|url= https://www.indiatoday.in/india/story/ayodhya-ram-temple-trust-pm-narendra-modi-announces-in-lok-sabha-1643403-2020-02-05|title= Sri Ram Janmabhoomi Teerth Kshetra: PM Modi announces formation of Ayodhya temple trust|access-date= 9 June 2023|archive-date= 6 November 2022|archive-url= https://web.archive.org/web/20221106182232/https://www.indiatoday.in/india/story/ayodhya-ram-temple-trust-pm-narendra-modi-announces-in-lok-sabha-1643403-2020-02-05|url-status= live}}</ref>
}}
'''राम जन्मभूमि''' (शाब्दिक रूपसँ 'भगवान श्रीराम भगवानक जन्मस्थान')कें ओ स्थान छी जाहि ठाम भगवान राम केर जन्म भेल से मान्यता अछि, जिनका हिन्दु देवता विष्णुके सातम् अवतार सेहो मानल जाईत अछि। रामायणमें कहल गेल अछि जे भगवान रामक जन्मस्थान "अयोध्या" नामक शहरमें सरयू नदी केर किनारामें अछि। आधुनिक अयोध्या उत्तर भारतीय राज्य उत्तर प्रदेशमें अछि।
किछ हिन्दुसभक दाबी अछि जे रामक जन्मस्थान ओहिठाम अछि जतय कहियो बाबरी मस्जिद वर्तमान अयोध्या, उत्तर प्रदेशमें छल।<ref name="MeenakshiJain2017">{{citation|last=Jain|first=Meenakshi|title=The Battle for Rama – Case of the Temple at Ayodhya|year=2017|publisher=Aryan Books International|isbn=978-8-173-05579-9}}{{page needed|date=December 2021}}</ref>
राम आ सीताक मूर्ति सन् १९४९ में मस्जिदमें रखल गेल आ अगला दिनसँ भक्त जम्मा होव लगैत अछि।<ref name="AgrawalAggarwal">{{cite book|last1=Agrawal|first1=S.P.|last2=Aggarwal|first2=J.C.|title=Information India 1990–91 : Global View|publisher=Concept Publishing Company|series=Concepts in communication informatics and librarianship|year=1992|isbn=978-81-7022-293-4|url=https://books.google.com/books?id=ZXFk-DAX8fQC&pg=PA489|page=489}}</ref><ref name="Kishore">{{Cite book|last=Kunal|first=Kishore|title=Ayodhya Revisited|publisher=Ocean Books Pvt. Ltd|year=2016|isbn=978-81-8430-357-5|edition=1st|location=New Delhi|pages=xxxii|language=English}}</ref> सन् १९९२ में, हिन्दु राष्ट्रवादीसभद्वारा बाबरी मस्जिदक विध्वंससँ व्यापक हिन्दु-मुस्लिम हिंसा भडिक गेल। सम्पत्ति पर कानूनी विवाद भारतीय सुप्रीम कोर्ट धरि पहुँच गेल, जे अगस्तसँ अक्टूबर २०१९ धरि स्वामित्व विवाद मामिला कें सुनवाई केलक।<ref name="BBC News">{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-asia-india-50065277|title=Ayodhya dispute: The complex legal history of India's holy site|date=16 October 2019|publisher=BBC News|access-date=16 October 2019|archive-date=17 October 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20191017092145/https://www.bbc.com/news/world-asia-india-50065277|url-status=live}}</ref><ref name="Press Trust of India">{{Cite web|url=https://www.thehindubusinessline.com/news/supreme-court-hearing-ends-in-ayodhya-dispute-orders-reserved/article29710840.ece|title=Supreme Court hearing ends in Ayodhya dispute; orders reserved|date=2019-10-16|website=Business Line|publisher=Press Trust of India|archive-url=https://web.archive.org/web/20191023101322/https://www.thehindubusinessline.com/news/supreme-court-hearing-ends-in-ayodhya-dispute-orders-reserved/article29710840.ece|archive-date=23 October 2019|access-date=2019-10-18|url-status=live}}</ref> ९ नवम्बर २०१९ में सुप्रीम कोर्ट हिन्दु मन्दिर बनावे कें लेल जमिन एकटा ट्रस्ट कें जिम्मा लगेबाक आदेश देलक।<ref name=":12">{{Cite web|url=https://timesofindia.indiatimes.com/india/ayodhya-babri-masjid-ram-mandir-case-verdict-highlights-supreme-court-declared-verdict-on-ram-janmabhoomi-case/articleshow/71978918.cms|title=Ram Mandir verdict: Supreme Court verdict on Ram Janmabhoomi-Babri Masjid case|date=2019-11-09|work=The Times of India|archive-url=https://web.archive.org/web/20191109143026/https://timesofindia.indiatimes.com/india/ayodhya-babri-masjid-ram-mandir-case-verdict-highlights-supreme-court-declared-verdict-on-ram-janmabhoomi-case/articleshow/71978918.cms|archive-date=9 November 2019|access-date=2019-11-09|url-status=live}}</ref>
== ऐतिहासिक महत्व ==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{सन्दर्भसूची}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:हिन्दू पवित्र स्थलसभ]]
fgiy97uai1a3vmf2hn18ksefcve9lat
279938
279937
2026-08-27T17:35:01Z
Suyash.dwivedi
1973
link
279938
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox ancient site
| name = राम जन्मभूमि<br/>Ram Janmabhoomi
| native_name =
| alternate_name =
| image = {{Location map|India Uttar Pradesh|label=अयोध्या|mark=Purple pog.svg|lat=26.7956|long=82.1943|width=250|float=center}}
| alt =
| caption =
| coordinates = {{coord|26.7956|82.1943|display=inline,title}}
| location = [[अयोध्या]]
| region = [[उत्तर प्रदेश]]
| ownership = [[श्री राम जन्मभूमि तीर्थ क्षेत्र]]<ref>{{cite news|url= https://www.indiatoday.in/india/story/ayodhya-ram-temple-trust-pm-narendra-modi-announces-in-lok-sabha-1643403-2020-02-05|title= Sri Ram Janmabhoomi Teerth Kshetra: PM Modi announces formation of Ayodhya temple trust|access-date= 9 June 2023|archive-date= 6 November 2022|archive-url= https://web.archive.org/web/20221106182232/https://www.indiatoday.in/india/story/ayodhya-ram-temple-trust-pm-narendra-modi-announces-in-lok-sabha-1643403-2020-02-05|url-status= live}}</ref>
}}
'''राम जन्मभूमि''' (शाब्दिक रूपसँ 'भगवान श्रीराम भगवानक जन्मस्थान')कें ओ स्थान छी जाहि ठाम भगवान [[राम]] केर जन्म भेल से मान्यता अछि, जिनका हिन्दु देवता विष्णुके सातम् अवतार सेहो मानल जाईत अछि। [[रामायण|रामायणमें]] कहल गेल अछि जे भगवान रामक जन्मस्थान "अयोध्या" नामक शहरमें सरयू नदी केर किनारामें अछि। आधुनिक [[अयोध्या]] उत्तर भारतीय राज्य उत्तर प्रदेशमें अछि।
किछ हिन्दुसभक दाबी अछि जे रामक जन्मस्थान ओहिठाम अछि जतय कहियो बाबरी मस्जिद वर्तमान अयोध्या, उत्तर प्रदेशमें छल।<ref name="MeenakshiJain2017">{{citation|last=Jain|first=Meenakshi|title=The Battle for Rama – Case of the Temple at Ayodhya|year=2017|publisher=Aryan Books International|isbn=978-8-173-05579-9}}{{page needed|date=December 2021}}</ref>
राम आ सीताक मूर्ति सन् १९४९ में मस्जिदमें रखल गेल आ अगला दिनसँ भक्त जम्मा होव लगैत अछि।<ref name="AgrawalAggarwal">{{cite book|last1=Agrawal|first1=S.P.|last2=Aggarwal|first2=J.C.|title=Information India 1990–91 : Global View|publisher=Concept Publishing Company|series=Concepts in communication informatics and librarianship|year=1992|isbn=978-81-7022-293-4|url=https://books.google.com/books?id=ZXFk-DAX8fQC&pg=PA489|page=489}}</ref><ref name="Kishore">{{Cite book|last=Kunal|first=Kishore|title=Ayodhya Revisited|publisher=Ocean Books Pvt. Ltd|year=2016|isbn=978-81-8430-357-5|edition=1st|location=New Delhi|pages=xxxii|language=English}}</ref> सन् १९९२ में, हिन्दु राष्ट्रवादीसभद्वारा बाबरी मस्जिदक विध्वंससँ व्यापक हिन्दु-मुस्लिम हिंसा भडिक गेल। सम्पत्ति पर कानूनी विवाद भारतीय सुप्रीम कोर्ट धरि पहुँच गेल, जे अगस्तसँ अक्टूबर २०१९ धरि स्वामित्व विवाद मामिला कें सुनवाई केलक।<ref name="BBC News">{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-asia-india-50065277|title=Ayodhya dispute: The complex legal history of India's holy site|date=16 October 2019|publisher=BBC News|access-date=16 October 2019|archive-date=17 October 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20191017092145/https://www.bbc.com/news/world-asia-india-50065277|url-status=live}}</ref><ref name="Press Trust of India">{{Cite web|url=https://www.thehindubusinessline.com/news/supreme-court-hearing-ends-in-ayodhya-dispute-orders-reserved/article29710840.ece|title=Supreme Court hearing ends in Ayodhya dispute; orders reserved|date=2019-10-16|website=Business Line|publisher=Press Trust of India|archive-url=https://web.archive.org/web/20191023101322/https://www.thehindubusinessline.com/news/supreme-court-hearing-ends-in-ayodhya-dispute-orders-reserved/article29710840.ece|archive-date=23 October 2019|access-date=2019-10-18|url-status=live}}</ref> ९ नवम्बर २०१९ में सुप्रीम कोर्ट हिन्दु मन्दिर बनावे कें लेल जमिन एकटा ट्रस्ट कें जिम्मा लगेबाक आदेश देलक।<ref name=":12">{{Cite web|url=https://timesofindia.indiatimes.com/india/ayodhya-babri-masjid-ram-mandir-case-verdict-highlights-supreme-court-declared-verdict-on-ram-janmabhoomi-case/articleshow/71978918.cms|title=Ram Mandir verdict: Supreme Court verdict on Ram Janmabhoomi-Babri Masjid case|date=2019-11-09|work=The Times of India|archive-url=https://web.archive.org/web/20191109143026/https://timesofindia.indiatimes.com/india/ayodhya-babri-masjid-ram-mandir-case-verdict-highlights-supreme-court-declared-verdict-on-ram-janmabhoomi-case/articleshow/71978918.cms|archive-date=9 November 2019|access-date=2019-11-09|url-status=live}}</ref>
== ऐतिहासिक महत्व ==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{सन्दर्भसूची}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:हिन्दू पवित्र स्थलसभ]]
40jl1lqt85rzbdh5m19lcg50ifsvgpn
279939
279938
2026-08-27T17:37:13Z
Suyash.dwivedi
1973
279939
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox ancient site
| name = राम जन्मभूमि<br/>Ram Janmabhoomi
| native_name =
| alternate_name =
| image = {{Location map|India Uttar Pradesh|label=अयोध्या|mark=Purple pog.svg|lat=26.7956|long=82.1943|width=250|float=center}}
| alt =
| caption =
| coordinates = {{coord|26.7956|82.1943|display=inline,title}}
| location = [[अयोध्या]]
| region = [[उत्तर प्रदेश]]
| ownership = [[श्री राम जन्मभूमि तीर्थ क्षेत्र]]<ref>{{cite news|url= https://www.indiatoday.in/india/story/ayodhya-ram-temple-trust-pm-narendra-modi-announces-in-lok-sabha-1643403-2020-02-05|title= Sri Ram Janmabhoomi Teerth Kshetra: PM Modi announces formation of Ayodhya temple trust|access-date= 9 June 2023|archive-date= 6 November 2022|archive-url= https://web.archive.org/web/20221106182232/https://www.indiatoday.in/india/story/ayodhya-ram-temple-trust-pm-narendra-modi-announces-in-lok-sabha-1643403-2020-02-05|url-status= live}}</ref>
}}
'''राम जन्मभूमि''' (शाब्दिक रूपसँ 'भगवान श्रीराम भगवानक जन्मस्थान')कें ओ स्थान छी जाहि ठाम भगवान [[राम]] केर जन्म भेल से मान्यता अछि, जिनका हिन्दु देवता विष्णुके सातम् अवतार सेहो मानल जाईत अछि। [[रामायण|रामायणमें]] कहल गेल अछि जे भगवान रामक जन्मस्थान "अयोध्या" नामक शहरमें सरयू नदी केर किनारामें अछि। आधुनिक [[अयोध्या]] उत्तर भारतीय राज्य उत्तर प्रदेशमें अछि।
[[File:Shri Ram Janambhoomi Mandir, Ayodhya Dham.jpg|thumb|श्री राम जन्मभूमि मंदिर ध्वजरोहन उत्सव, अयोध्या, उत्तर प्रदेश ]]
किछ हिन्दुसभक दाबी अछि जे रामक जन्मस्थान ओहिठाम अछि जतय कहियो बाबरी मस्जिद वर्तमान अयोध्या, उत्तर प्रदेशमें छल।<ref name="MeenakshiJain2017">{{citation|last=Jain|first=Meenakshi|title=The Battle for Rama – Case of the Temple at Ayodhya|year=2017|publisher=Aryan Books International|isbn=978-8-173-05579-9}}{{page needed|date=December 2021}}</ref>
राम आ सीताक मूर्ति सन् १९४९ में मस्जिदमें रखल गेल आ अगला दिनसँ भक्त जम्मा होव लगैत अछि।<ref name="AgrawalAggarwal">{{cite book|last1=Agrawal|first1=S.P.|last2=Aggarwal|first2=J.C.|title=Information India 1990–91 : Global View|publisher=Concept Publishing Company|series=Concepts in communication informatics and librarianship|year=1992|isbn=978-81-7022-293-4|url=https://books.google.com/books?id=ZXFk-DAX8fQC&pg=PA489|page=489}}</ref><ref name="Kishore">{{Cite book|last=Kunal|first=Kishore|title=Ayodhya Revisited|publisher=Ocean Books Pvt. Ltd|year=2016|isbn=978-81-8430-357-5|edition=1st|location=New Delhi|pages=xxxii|language=English}}</ref> सन् १९९२ में, हिन्दु राष्ट्रवादीसभद्वारा बाबरी मस्जिदक विध्वंससँ व्यापक हिन्दु-मुस्लिम हिंसा भडिक गेल। सम्पत्ति पर कानूनी विवाद भारतीय सुप्रीम कोर्ट धरि पहुँच गेल, जे अगस्तसँ अक्टूबर २०१९ धरि स्वामित्व विवाद मामिला कें सुनवाई केलक।<ref name="BBC News">{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-asia-india-50065277|title=Ayodhya dispute: The complex legal history of India's holy site|date=16 October 2019|publisher=BBC News|access-date=16 October 2019|archive-date=17 October 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20191017092145/https://www.bbc.com/news/world-asia-india-50065277|url-status=live}}</ref><ref name="Press Trust of India">{{Cite web|url=https://www.thehindubusinessline.com/news/supreme-court-hearing-ends-in-ayodhya-dispute-orders-reserved/article29710840.ece|title=Supreme Court hearing ends in Ayodhya dispute; orders reserved|date=2019-10-16|website=Business Line|publisher=Press Trust of India|archive-url=https://web.archive.org/web/20191023101322/https://www.thehindubusinessline.com/news/supreme-court-hearing-ends-in-ayodhya-dispute-orders-reserved/article29710840.ece|archive-date=23 October 2019|access-date=2019-10-18|url-status=live}}</ref> ९ नवम्बर २०१९ में सुप्रीम कोर्ट हिन्दु मन्दिर बनावे कें लेल जमिन एकटा ट्रस्ट कें जिम्मा लगेबाक आदेश देलक।<ref name=":12">{{Cite web|url=https://timesofindia.indiatimes.com/india/ayodhya-babri-masjid-ram-mandir-case-verdict-highlights-supreme-court-declared-verdict-on-ram-janmabhoomi-case/articleshow/71978918.cms|title=Ram Mandir verdict: Supreme Court verdict on Ram Janmabhoomi-Babri Masjid case|date=2019-11-09|work=The Times of India|archive-url=https://web.archive.org/web/20191109143026/https://timesofindia.indiatimes.com/india/ayodhya-babri-masjid-ram-mandir-case-verdict-highlights-supreme-court-declared-verdict-on-ram-janmabhoomi-case/articleshow/71978918.cms|archive-date=9 November 2019|access-date=2019-11-09|url-status=live}}</ref>
== ऐतिहासिक महत्व ==
==सन्दर्भ सामग्रीसभ==
{{सन्दर्भसूची}}
==बाह्य जडीसभ==
==एहो सभ देखी==
[[श्रेणी:हिन्दू पवित्र स्थलसभ]]
8mjko2bn19oaj0m63okvel7p7s4x1wo
प्रयोगकर्ता वार्ता:Madhurendra Kr
3
46232
279940
266887
2026-08-28T10:47:37Z
Madhurendra Kr
14761
मधुरेंद्र कुमारक जीवनी आ कला-सँ सम्बन्धित लेखमे आवश्यक सुधार, विस्तार आ विश्वसनीय सन्दर्भ जोड़ल गेल अछि।
279940
wikitext
text/x-wiki
{{आकृति:स्वागतम|realName=|name=Madhurendra Kr}}
-- [[प्रयोगकर्ता:मैथिली विकिपिडिया स्वागतम|मैथिली विकिपिडिया स्वागतम]] ([[प्रयोगकर्ता वार्ता:मैथिली विकिपिडिया स्वागतम|वार्ता]]) १७:५२, ३१ अगस्त २०२४ (+0545)
'''मधुरेंद्र कुमार''' (जन्म: 5 सितम्बर 1994) बिहारक पूर्वी चम्पारण जिलासँ सम्बद्ध भारतीय बालू कलाकार छथि। ओ बालूसँ मूर्ति आ पैघ आकारक कलाकृति बनाबऽक संग-संग पात जेकाँ प्राकृतिक माध्यम पर सूक्ष्म कला लेल सेहो जानल जाइत छथि। हुनकर कला-कार्य आ विभिन्न कला आयोजनमे सहभागिताक सम्बन्धमे भारतीय समाचार माध्यमसभमे रिपोर्ट प्रकाशित भेल अछि।<ref name="TOI2020">{{cite news |title=Bihar labourer participates in sand art festival in spite of Rs 90,000 loan burden |url=https://timesofindia.indiatimes.com/city/bhubaneswar/bihar-labourer-participates-in-sand-art-festival-in-spite-of-rs-90k-loan-burden/articleshow/79596360.cms |work=The Times of India |date=7 December 2020 |access-date=28 August 2026}}</ref>
== प्रारम्भिक जीवन ==
मधुरेंद्र कुमारक सम्बन्ध बिहारक पूर्वी चम्पारण जिलाक बिजबनी गामसँ अछि। दिसम्बर 2020 मे ''द टाइम्स ऑफ इंडिया'' मे प्रकाशित एकटा रिपोर्टक अनुसार, हुनका कम उमेरसँ बालू कलामे रुचि छल आ ओ अपन गामक आसपास बालूसँ आकृति बना कऽ अभ्यास करैत छलाह। रिपोर्टमे हुनकर 9म International Sand Art Festival मे सहभागिताक उल्लेख सेहो अछि।<ref name="TOI2020"/>
रिपोर्टक अनुसार, कोविड-19 महामारीक समयमे काजक कमी भेला कारण हुनका आर्थिक कठिनाइक सामना करऽ पड़ल छल आ हुनका पर लगभग 90,000 रुपैयाक ऋण छल। एहि कठिनाइक बावजूद ओ ओडिशामे आयोजित अन्तर्राष्ट्रीय सैंड आर्ट महोत्सवमे सहभागी भेलाह।<ref name="TOI2020"/>
ओहि रिपोर्टक अनुसार, ओ बिहारक बोधगया, राजगीर आ सोनपुर जेकाँ स्थानपर आयोजित कार्यक्रमसभमे सेहो बालू कलाक प्रदर्शन कएने छलाह।<ref name="TOI2020"/>
== कला ==
मधुरेंद्र कुमार मुख्य रूपसँ बालूसँ मूर्ति आ पैघ आकारक कलाकृति बनबैत छथि। हुनकर कलाकृतिमे धार्मिक, सांस्कृतिक, सामाजिक आ समसामयिक विषयसभ शामिल रहल अछि।<ref name="TOI2020"/>
बालूक अतिरिक्त ओ पातपर सेहो सूक्ष्म कलाकृति बनौने छथि। अगस्त 2024 मे ''नवभारत टाइम्स'' हुनका द्वारा लगभग 5 सेन्टिमीटरक पीपलक पातपर प्रधानमंत्री नरेन्द्र मोदीक तस्वीर, भारतक मानचित्र आ तिरंगासँ सम्बन्धित कलाकृति बनेबाक रिपोर्ट प्रकाशित कएने छल। रिपोर्टक अनुसार, एहि कलाकृति केँ बनाबऽमे लगभग पाँच घण्टा लागल छल।<ref name="NBT2024">{{cite news |title=बिहार के सैंड आर्टिस्ट का कमाल! पीपल के पत्ते पर बनाई PM मोदी की तस्वीर, 'हर घर तिरंगा' को समर्थन |url=https://navbharattimes.indiatimes.com/state/bihar/east-champaran/bihar-sand-artist-madhurendra-from-motihari-made-pm-modis-picture-on-a-peepal-leaf-supporting-har-ghar-tiranga/articleshow/112541430.cms |work=Navbharat Times |date=15 August 2024 |access-date=28 August 2026}}</ref>
== प्रमुख कलाकृति ==
=== भागलपुरक बालू कलाकृति ===
24 फरवरी 2025 केँ प्रधानमंत्री नरेन्द्र मोदीक भागलपुर यात्राक अवसरपर मधुरेंद्र कुमार भागलपुरक नाथनगर स्थित कर्णगढ़मे बालूसँ एकटा पैघ कलाकृति बनौने छलाह। ''एबीपी न्यूज''क अनुसार, ई कलाकृति लगभग 20 फीट ऊँच छल आ एकरामे लगभग 50 टन बालूक उपयोग भेल छल। एकरा बनाबऽमे लगभग 12 घण्टा लागल छल।<ref name="ABP2025">{{cite news |title=भागलपुर में 50 टन रेत से सैंड आर्टिस्ट ने बनाई PM मोदी की 20 फीट ऊंची कलाकृति, देखने के लिए उमड़ी भीड़ |url=https://www.abplive.com/states/bihar/sand-artist-madhurendra-kumar-created-pm-narendra-modi-artwork-in-bhagalpur-bihar-ann-2891157 |work=ABP News |date=24 February 2025 |access-date=28 August 2026}}</ref>
समाचार रिपोर्टक अनुसार, एहि कलाकृतिमे प्रधानमंत्री नरेन्द्र मोदीक छविक संग बिहारक सांस्कृतिक विरासत आ भागलपुरमे स्वागतक सन्देश शामिल छल।<ref name="ABP2025"/>
=== पात कला ===
अगस्त 2024 मे मधुरेंद्र कुमार ''हर घर तिरंगा'' अभियानक समर्थनमे पीपलक पातपर सूक्ष्म कलाकृति बनौने छलाह। ''नवभारत टाइम्स''क अनुसार, एकरामे प्रधानमंत्री नरेन्द्र मोदीक तस्वीर, भारतक नक्शा, तिरंगा तथा ''I Love India'' आ ''हर घर तिरंगा'' जेकाँ सन्देश शामिल छल।<ref name="NBT2024"/>
मई 2025 मे ''नवभारत टाइम्स'' हुनका द्वारा पीपलक पातपर ''ऑपरेशन सिंदूर''सँ सम्बन्धित कलाकृति बनेबाक रिपोर्ट प्रकाशित कएने छल। रिपोर्टक अनुसार, लगभग तीन सेन्टिमीटरक पातपर भारतीय सैनिक आ प्रधानमंत्री नरेन्द्र मोदीक छवि उकेरल गेल छल।<ref name="NBT2025">{{cite news |title='ऑपरेशन सिंदूर' को बिहार के कलाकार का अनूठा सलाम, पेड़ के पत्तों पर उड़ेल दी दिल की बात, लोग कर रहे तारीफ |url=https://navbharattimes.indiatimes.com/state/bihar/patna/bihar-artist-madhurendra-unique-tribute-to-operation-sindoor-and-narendra-modi/articleshow/121038503.cms |work=Navbharat Times |date=9 May 2025 |access-date=28 August 2026}}</ref>
== अन्तर्राष्ट्रीय सहभागिता ==
दिसम्बर 2020 मे ''द टाइम्स ऑफ इंडिया'' मधुरेंद्र कुमारक ओडिशामे आयोजित 9म International Sand Art Festival मे सहभागिताक रिपोर्ट प्रकाशित कएने छल। रिपोर्टमे बिहार आ नेपालमे हुनकर किछु पूर्व कला आयोजनमे सहभागिताक सेहो उल्लेख अछि।<ref name="TOI2020"/>
हुनकर अन्य अन्तर्राष्ट्रीय सहभागिताक जानकारी विभिन्न समाचार रिपोर्ट आ हुनकर आधिकारिक वेबसाइटपर उपलब्ध अछि। मुदा कोनो विशेष आयोजन वा देशक विवरण एतऽ तखने जोड़ल जेबाक चाही जखन ओकर स्वतंत्र आ विश्वसनीय स्रोत उपलब्ध हो।
== पुरस्कार आ सम्मान ==
2018 मे ''प्रभात खबर'' मधुरेंद्र कुमार केँ चम्पारण गौरव सम्मान भेटबाक रिपोर्ट प्रकाशित कएने छल।<ref name="PK2018">{{cite news |title=चंपारण गौरव सम्मान से सम्मानित हुए मधुरेंद्र |url=https://www.prabhatkhabar.com/state/bihar/champaran-east/1173439 |work=Prabhat Khabar |date=2018 |access-date=28 August 2026}}</ref>
2025 मे ''प्रभात खबर'' London Book of World Records सँ सम्बन्धित सम्मान भेटबाक रिपोर्ट प्रकाशित कएने छल। रिपोर्टक अनुसार, हुनका लन्दनमे आयोजित एकटा समारोहमे सम्मानित कएल गेल छल।<ref name="PKLondon2025">{{cite news |title=Bihar Sand Artist: मोतिहारी के मधुरेंद्र की दुनियाभर में चर्चा, लंदन में मिला सम्मान, रचा इतिहास |url=https://www.prabhatkhabar.com/state/bihar/champaran-east/bihar-sand-artist-madhurendra-of-motihari-got-honored-in-london-created-history |work=Prabhat Khabar |date=3 August 2025 |access-date=28 August 2026}}</ref>
== विश्व रिकॉर्ड सम्बन्धी दाबी ==
2025 मे ''प्रभात खबर'' रिपोर्ट कएने छल जे London Book of World Records मे मधुरेंद्र कुमारक नाम दर्ज कएल गेल। रिपोर्टमे 5,000 सँ बेसी कलात्मक रचनासँ सम्बन्धित रिकॉर्ड केर दावा कएल गेल अछि।<ref name="PKLondon2025"/>
एहि उपलब्धिक सम्बन्धमे अन्य समाचार रिपोर्टसभमे सेहो London Book of World Records मे नाम दर्ज होयबाक जानकारी प्रकाशित भेल अछि। रिकॉर्डसँ सम्बन्धित दाबी केँ हुनकर सम्बन्धित स्रोतक सन्दर्भमे प्रस्तुत कएल जेबाक चाही।<ref name="PKLondon2025"/>
== पुस्तकमे उल्लेख ==
दिसम्बर 2023 मे ''OneIndia Hindi'' रिपोर्ट कएने छल जे लेखक ललित कुमार सिंहक पुस्तक ''बिहार की महान हस्तियां'' मे मधुरेंद्र कुमारक उल्लेख कएल गेल छल। रिपोर्टक अनुसार, एहि पुस्तकमे बिहारक 18 व्यक्तित्वक उल्लेख छल।<ref name="OneIndia2023">{{cite web |title=Photos: बिहार की महान हस्तियां किताब में दर्ज हुआ सैंड आर्टिस्ट मधुरेंद्र का नाम |url=https://hindi.oneindia.com/photos/photos-sand-artist-madhurendra-s-name-entered-in-book-of-great-personalities-of-bihar-oi111553.html |website=OneIndia Hindi |date=13 December 2023 |access-date=28 August 2026}}</ref>
== सन्दर्भ ==
{{Reflist}}
== बाहरी कड़ी ==
* [https://internationalsandartist.com/ आधिकारिक वेबसाइट]
[[श्रेणी:जीवित लोक]]
[[श्रेणी:भारतीय कलाकार]]
[[श्रेणी:बिहारक कलाकार]]
[[श्रेणी:मूर्तिकार]]
[[श्रेणी:बालू कलाकार]]
[[श्रेणी:पूर्वी चम्पारण जिलाक लोक]]
307ajdrg15mmotih5yigxio0w0e5lom
मधुरेंद्र कुमार
0
49209
279941
2026-08-28T11:34:09Z
Madhurendra Kr
14761
बिहारक भारतीय बालू कलाकार मधुरेंद्र कुमारक जीवन, कला-यात्रा, प्रमुख कलाकृति, अन्तर्राष्ट्रीय सहभागिता आ पुरस्कार-सम्मानक परिचय।
279941
wikitext
text/x-wiki
[[फाइल:Madhurendra Kumar portrait in white kurta 2026.jpg|पाठ=भारतीय बालू कलाकार मधुरेंद्र कुमार का चित्र|अंगूठाकार|भारतीय बालू कलाकार - मधुरेंद्र कुमार]]
'''मधुरेंद्र कुमार''' (जन्म: 5 सितंबर 1994) बिहारक पूर्वी चम्पारण जिलासँ सम्बन्धित भारतीय बालू कलाकार छथि। ओ बालूसँ मूर्ति आ बड़ आकारक कलाकृति बनाबै छथि। एहि अतिरिक्त ओ पात-जकाँ प्राकृतिक माध्यम पर सूक्ष्म कला सेहो करैत छथि। हुनकर कला-काज आ विभिन्न कला आयोजनमे सहभागिताक सम्बन्धमे भारतीय समाचार माध्यमसभमे रिपोर्ट प्रकाशित भेल अछि।<ref name="TOI2020">{{cite news|title=Bihar labourer participates in sand art festival in spite of Rs 90,000 loan burden|url=https://timesofindia.indiatimes.com/city/bhubaneswar/bihar-labourer-participates-in-sand-art-festival-in-spite-of-rs-90k-loan-burden/articleshow/79596360.cms|work=The Times of India|date=7 December 2020|access-date=28 August 2026}}</ref>
== प्रारम्भिक जीवन ==
मधुरेंद्र कुमारक सम्बन्ध बिहारक पूर्वी चम्पारण जिलाक बिजबनी गाँबसँ अछि। दिसम्बर 2020 मे ''द टाइम्स ऑफ इण्डिया'' मे प्रकाशित एकटा रिपोर्टक अनुसार, हुनका बाल्यकालसँ बालू कला मे रुचि छल आ ओ अपन गाँमक आसपास बालूसँ आकृति बना कऽ अभ्यास करैत छलाह। रिपोर्टमे हुनकर ओडिशामे आयोजित 9म International Sand Art Festival मे सहभागिताक उल्लेख सेहो अछि।<ref name="TOI2020" />
रिपोर्टक अनुसार, कोविड-19 महामारीक समयमे काजक कमी भेलाक कारण हुनका आर्थिक कठिनाइक सामना करऽ पड़ल छल आ हुनका पर लगभग 90 हजार रुपयाक कर्ज छल। एहि कठिन परिस्थितिक बावजूद ओ ओडिशामे आयोजित अन्तर्राष्ट्रीय बालू कला महोत्सवमे सहभागी भेलाह।<ref name="TOI2020" />
उक्त रिपोर्टक अनुसार, ओ बिहारमे बोधगया, राजगीर आ सोनपुर जेकाँ स्थानपर आयोजित कार्यक्रमसभमे सेहो बालू कलाक प्रदर्शन कएने छलाह।<ref name="TOI2020" />
== कला ==
मधुरेंद्र कुमार मुख्य रूपसँ बालूसँ मूर्ति आ बड़ आकारक कलाकृति बनबैत छथि। हुनकर काजमे धार्मिक, सांस्कृतिक, सामाजिक आ समसामयिक विषय देखबाक लेल भेटैत अछि।<ref name="TOI2020" />
बालूक अतिरिक्त ओ पातपर सेहो सूक्ष्म कलाकृति बनबैत छथि। अगस्त 2024 मे ''नवभारत टाइम्स'' हुनका द्वारा लगभग 5 सेन्टीमीटरक पीपलक पातपर प्रधानमन्त्री नरेन्द्र मोदीक तस्वीर, भारतक मानचित्र आ तिरंगासँ सम्बन्धित कलाकृति बनेबाक रिपोर्ट प्रकाशित कएने छल। रिपोर्टक अनुसार, एहि कलाकृति केँ बनेबामे लगभग पाँच घण्टा लागल छल।<ref name="NBT2024">{{cite news|title=बिहार के सैंड आर्टिस्ट का कमाल! पीपल के पत्ते पर बनाई PM मोदी की तस्वीर, 'हर घर तिरंगा' को समर्थन|url=https://navbharattimes.indiatimes.com/state/bihar/east-champaran/bihar-sand-artist-madhurendra-from-motihari-made-pm-modis-picture-on-a-peepal-leaf-supporting-har-ghar-tiranga/articleshow/112541430.cms|work=Navbharat Times|date=15 August 2024|access-date=28 August 2026}}</ref>
== प्रमुख कलाकृति ==
=== भागलपुरक बालू कलाकृति ===
24 फरवरी 2025 केँ प्रधानमन्त्री नरेन्द्र मोदीक भागलपुर यात्राक अवसरपर मधुरेंद्र कुमार भागलपुरक नाथनगर स्थित कर्णगढ़मे बालूसँ एकटा बड़ कलाकृति बनेने छलाह। ''एबीपी न्यूज''क अनुसार, ई कलाकृति लगभग 20 फीट ऊँच छल आ एकर निर्माणमे लगभग 50 टन बालूक प्रयोग भेल छल। एकरा बनेबामे लगभग 12 घण्टा लागल छल।<ref name="ABP2025">{{cite news|title=भागलपुर में 50 टन रेत से सैंड आर्टिस्ट ने बनाई PM मोदी की 20 फीट ऊंची कलाकृति, देखने के लिए उमड़ी भीड़|url=https://www.abplive.com/states/bihar/sand-artist-madhurendra-kumar-created-pm-narendra-modi-artwork-in-bhagalpur-bihar-ann-2891157|work=ABP News|date=24 February 2025|access-date=28 August 2026}}</ref>
समाचार रिपोर्टक अनुसार, एहि कलाकृतिमे प्रधानमन्त्री नरेन्द्र मोदीक छविक संग बिहारक सांस्कृतिक विरासत आ भागलपुरमे स्वागतसँ सम्बन्धित सन्देश शामिल छल।<ref name="ABP2025" />
=== पात कला ===
अगस्त 2024 मे मधुरेंद्र कुमार ''हर घर तिरंगा'' अभियानक समर्थनमे पीपलक पातपर एकटा सूक्ष्म कलाकृति बनेने छलाह। ''नवभारत टाइम्स''क अनुसार, एहिमे प्रधानमन्त्री नरेन्द्र मोदीक तस्वीर, भारतक नक्शा, तिरंगा तथा ''I Love India'' आ ''हर घर तिरंगा'' जेकाँ सन्देश शामिल छल।<ref name="NBT2024" />
मई 2025 मे ''नवभारत टाइम्स'' हुनका द्वारा पीपलक पातपर ''ऑपरेशन सिंदूर''सँ सम्बन्धित कलाकृति बनेबाक रिपोर्ट प्रकाशित कएने छल। रिपोर्टक अनुसार, लगभग तीन सेन्टीमीटरक पातपर भारतीय सैनिक आ प्रधानमन्त्री नरेन्द्र मोदीक छवि उकेरल गेल छल।<ref name="NBT2025">{{cite news|title='ऑपरेशन सिंदूर' को बिहार के कलाकार का अनूठा सलाम, पेड़ के पत्तों पर उड़ेल दी दिल की बात, लोग कर रहे तारीफ|url=https://navbharattimes.indiatimes.com/state/bihar/patna/bihar-artist-madhurendra-unique-tribute-to-operation-sindoor-and-narendra-modi/articleshow/121038503.cms|work=Navbharat Times|date=9 May 2025|access-date=28 August 2026}}</ref>
== अन्तर्राष्ट्रीय सहभागिता ==
दिसम्बर 2020 मे ''द टाइम्स ऑफ इण्डिया'' मधुरेंद्र कुमारक ओडिशामे आयोजित 9म International Sand Art Festival मे सहभागिताक रिपोर्ट प्रकाशित कएने छल। रिपोर्टमे बिहार आ नेपालमे हुनकर किछु पूर्व कला आयोजनमे सहभागिताक सेहो उल्लेख अछि।<ref name="TOI2020" />
== पुरस्कार आ सम्मान ==
2018 मे ''प्रभात खबर'' मधुरेंद्र कुमार केँ चम्पारण गौरव सम्मान भेटबाक रिपोर्ट प्रकाशित कएने छल।<ref name="PK2018">{{cite news|title=चंपारण गौरव सम्मान से सम्मानित हुए मधुरेंद्र|url=https://www.prabhatkhabar.com/state/bihar/champaran-east/1173439|work=Prabhat Khabar|date=2018|access-date=28 August 2026}}</ref>
2025 मे ''प्रभात खबर'' London Book of World Records सँ सम्बन्धित सम्मान भेटबाक रिपोर्ट प्रकाशित कएने छल। रिपोर्टक अनुसार, हुनका लन्दनमे आयोजित एकटा समारोहमे सम्मानित कएल गेल छल।<ref name="PKLondon2025">{{cite news|title=Bihar Sand Artist: मोतिहारी के मधुरेंद्र की दुनियाभर में चर्चा, लंदन में मिला सम्मान, रचा इतिहास|url=https://www.prabhatkhabar.com/state/bihar/champaran-east/bihar-sand-artist-madhurendra-of-motihari-got-honored-in-london-created-history|work=Prabhat Khabar|date=3 August 2025|access-date=28 August 2026}}</ref>
== विश्व रिकॉर्ड सम्बन्धी दावा ==
2025 मे ''प्रभात खबर'' रिपोर्ट कएलक जे London Book of World Records मे मधुरेंद्र कुमारक नाम दर्ज कएल गेल। रिपोर्टमे 5,000 सँ बेसी कलात्मक रचनासँ सम्बन्धित रिकॉर्ड केर दावा कएल गेल अछि।<ref name="PKLondon2025" />
एहि उपलब्धिक सम्बन्धमे अन्य समाचार रिपोर्टमे सेहो London Book of World Records मे नाम दर्ज होयबाक जानकारी प्रकाशित भेल अछि। रिकॉर्डसँ सम्बन्धित दावाक प्रस्तुति सम्बन्धित स्रोतक आधारपर करब उचित अछि।<ref name="PKLondon2025" />
== पुस्तकमे उल्लेख ==
दिसम्बर 2023 मे ''OneIndia Hindi'' रिपोर्ट कएलक जे लेखक ललित कुमार सिंहक पुस्तक ''बिहार की महान हस्तियां'' मे मधुरेंद्र कुमारक उल्लेख कएल गेल छल। रिपोर्टक अनुसार, एहि पुस्तकमे बिहारक 18 व्यक्तिक उल्लेख छल।<ref name="OneIndia2023">{{cite web|url=https://hindi.oneindia.com/photos/photos-sand-artist-madhurendra-s-name-entered-in-book-of-great-personalities-of-bihar-oi111553.html|title=Photos: बिहार की महान हस्तियां किताब में दर्ज हुआ सैंड आर्टिस्ट मधुरेंद्र का नाम|date=13 December 2023|website=OneIndia Hindi|access-date=28 August 2026}}</ref>
== सन्दर्भ ==
{{Reflist}}
== बाहरी कड़ी ==
* [https://internationalsandartist.com/ आधिकारिक वेबसाइट]
__अनुक्रम_दिखाएँ__
__अनुभाग_सम्पादन_नहीं__
__DISAMBIG__
0u83zd65xbqesz0nrtq446w5279cbbd