Википедиясь myvwiki https://myv.wikipedia.org/wiki/%D0%9F%D1%80%D1%8F%D0%B2%D1%82%D0%BB%D0%BE%D0%BF%D0%B0 MediaWiki 1.47.0-wmf.13 first-letter Медия Башка тевень Кортамо Теиця Теицянь кортамось Википедиясь Википедиясь кортамось Артовкс Артовксто кортамось MediaWiki MediaWiki-нь кортамось ЛопаПарцун ЛопаПарцундо кортамось Лезкс Лезкстэ кортамось Категория Категориядо кортамось TimedText TimedText talk Модуль Обсуждение модуля Event Event talk Италиянь кель 0 4466 154885 151860 2026-08-03T21:14:15Z InternetArchiveBot 10632 Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260803)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]] 154885 wikitext text/x-wiki {{Кель |чачо = ИЕ |лем = Италиянь кель |эсьлем = italiano, la lingua italiana |ёвтавома = |масторт = [[Италия Мастор|Италия]], [[Ватикан Мастор|Ватикан]] |ёнкст = |эсьлемпелень кель = |вети тевкурось = |Келень содыцятнень ламоксчись = 70 млн. |аштемкс = |кулось = |категория = [[Евразия кельтне]] |классификация = [[Индиань-европань келень чувтось]] <!-- [[??? языки|??? семья]]--> <!-- :[[??? языки|??? ветвь]]--> <!-- ::[[??? языки|??? группа]]--> <!-- :::[[??? языки|??? подгруппа]] и т.д.--> |Сёрмадомачись = латиницясь |ISO1 = it |ISO2 = ita |ISO3 = ita }} '''Италиянь кель''' (эсьлем ''lingua italiana'') — те романонь кель.<ref>[[#simone2010|Simone 2010]]</ref><ref>[[#berloco2018|Berloco 2018]]</ref> <gallery mode="packed" heights=230 caption=""> Map Italophone World - updated.png| Corsivo- come scriverlo a mano in italiano, schede didattiche con alcuni esempi di Paolo Villa (prima edizione commons wikimedia org)-Letters-characters in italics-cursive- how to write it by hand in Italian.pdf|Итальянской школаын киын гожтэм курсив Idioma%20italiano.png </gallery> == Литературась == * {{cite book|last=Simone |first=Raffaele |year=2010 |title=Enciclopedia dell'italiano |publisher=Treccani |ISBN= |ref=simone2010}} * {{cite book|last=Berloco |first=Fabrizio |year=2018 |title=The Big Book of Italian Verbs: 900 Fully Conjugated Verbs in All Tenses. With IPA Transcription, 2nd Edition |publisher=Lengu |ISBN=9788894034813 |url=https://books.google.com/books?id=DYynDwAAQBAJ&pg=PA3#v=onepage&q&f=false |ref=berloco2018}} * {{cite book|last=Palermo |first=Massimo |year=2015 |title=Linguistica italiana |url=https://archive.org/details/linguisticaitali0000pale |publisher=Il Mulino |ISBN=9788815258847 |ref=palermo2015}} ==Лисьмапрят== <references /> [[Категория:Романонь кельть|И]] [[Category:Кельть|И]] 98xtmhia693biq9ybc91j5r5rijj8ru Нью-Йорк ош 0 8694 154884 150065 2026-08-03T21:14:00Z InternetArchiveBot 10632 Add 3 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260803)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]] 154884 wikitext text/x-wiki {{ЭТ |статус = ош |Эрзянь лем = Нью-Йорк |оригинальное название = {{Lang-en|New York}} |изображение = |подчинение = |мастор = |герб = |коцт = |описание герба = |описание флага = |ширина герба = |ширина флага = |lat_dir = |lat_deg = |lat_min = |lat_sec = |lon_dir = |lon_deg = |lon_min = |lon_sec = |CoordAddon = |CoordScale = |размер карты страны = |размер карты региона = |размер карты района = |вид региона = |регион = |регион в таблице = |вид района = |район = |район в таблице = |вид общины = |община = |община в таблице = |внутреннее деление = |вид главы = |глава = |дата основания = |первое упоминание = |прежние имена = |статус с = |покшолмазо = |вид высоты = |высота центра ЭТ = |климат = |официальный язык = |эрицятне = |год переписи = |плотность = |агломерация = |национальный состав = |конфессиональный состав= |этнохороним = |шкань каркс = |DST = |кортавксонь код = |почтовый индекс = |почтовые индексы = |автомобильный код = |вид идентификатора = |цифровой идентификатор = |категория в Commons = |сайт = |язык сайта = }} '''Нью-Йорк''' ({{Lang-en|New York}}) — ош [[Американь Вейтьсэндявкс Штаттнэ]]сэ. == Эрицятне == {{USCensusPop | align = left | 1790 = 33131 | 1800 = 60515 | 1810 = 96373 | 1820 = 123706 | 1830 = 202589 | 1840 = 312710 | 1850 = 696490 | 1860 = 813669 | 1870 = 942292 | 1880 = 1206299 | 1890 = 1515301 | 1900 = 3437202 | 1910 = 4766883 | 1920 = 5620048 | 1930 = 6930446 | 1940 = 7454995 | 1950 = 7891957 | 1960 = 7781984 | 1970 = 7894862 | 1980 = 7071639 | 1990 = 7322564 | 2000 = 8008288 | 2010 = 8175133 | estimate = 8253213 | estyear = 2020 | estref = <ref name=CensusEst>{{Cite web | url=http://factfinder.census.gov/servlet/SAFFPopulation?_event=Search&geo_id=16000US3403940&_geoContext=01000US%7C04000US34%7C16000US3403940&_street=&_county=new+york+city&_cityTown=new+york+city&_state=04000US36&_zip=&_lang=en&_sse=on&ActiveGeoDiv=geoSelect&_useEV=&pctxt=fph&pgsl=160&_submenuId=population_0&ds_name=null&_ci_nbr=null&qr_name=null&reg=null%3Anull&_keyword=&_industry=Census | title=Data for New York city, New York | publisher=United States Census Bureau | accessdate=2021-07-06 | archivedate=2011-11-22 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20111122200240/http://factfinder.census.gov/servlet/SAFFPopulation?_event=Search&geo_id=16000US3403940&_geoContext=01000US%7C04000US34%7C16000US3403940&_street=&_county=new+york+city&_cityTown=new+york+city&_state=04000US36&_zip=&_lang=en&_sse=on&ActiveGeoDiv=geoSelect&_useEV=&pctxt=fph&pgsl=160&_submenuId=population_0&ds_name=null&_ci_nbr=null&qr_name=null&reg=null%3Anull&_keyword=&_industry=Census | deadlink=yes }} {{Архивировазь|url=https://web.archive.org/web/20111122200240/http://factfinder.census.gov/servlet/SAFFPopulation?_event=Search&geo_id=16000US3403940&_geoContext=01000US%7C04000US34%7C16000US3403940&_street=&_county=new+york+city&_cityTown=new+york+city&_state=04000US36&_zip=&_lang=en&_sse=on&ActiveGeoDiv=geoSelect&_useEV=&pctxt=fph&pgsl=160&_submenuId=population_0&ds_name=null&_ci_nbr=null&qr_name=null&reg=null%3Anull&_keyword=&_industry=Census |date=2011-11-22 }}{{ref-en}}</ref> <ref>{{Cite web|author=Gibson Campbell |url=http://www.census.gov/population/www/documentation/twps0027.html |title=Population of the 100 largest Cities and Other Urban Places in the United States: 1790 to 1990 |publisher=United States Census Bureau |date=1998}}{{ref-en}}</ref> }} == Ошт-ялгат == {{Wikidata/SisterCities}} == Литературась == {{refbegin|2}} * {{Cite book |ref= harv|title=Regionalism and realism: A Study of Government in the New York Metropolitan Area|author=Benjamin, Gerald, Richard P. Nathan|year=1990|publisher=Brookings Institute |pages=59}}{{ref-en}} * {{MorrisEncyclopediaOfAmericanHistory}} * {{MancallEncyclopediaOfAmericanHistory}} * {{KutlerDictionaryOfAmericanHistory}} * {{BoyerOxfordCompanionToUnitedStatesHistory}} * {{KazinConcisePrincetonEncyclopedia}} * {{cite book |last=Belden |first=E. Porter |year=1849 |url=http://books.google.com/books?id=Jv-nXd8W8b0C&printsec=titlepage |title=New York, Past, Present, and Future: Comprising a History of the City of New York, a Description of its Present Condition, and an Estimate of its Future Increase |location=New York |publisher=G.P. Putnam }} From [[Google Books]]{{ref-en}}. * {{cite book |authorlink=Anthony Burgess |last=Burgess |first=Anthony |year=1976 |title=New York (Anthony Burgess book) |location=New York |publisher=Little, Brown & Co. |isbn=90-6182-266-1}}{{ref-en}} * {{cite book |author=Federal Writers' Project |year=1939 |title=The WPA Guide to New York City |url=https://archive.org/details/wpaguidetonewyor0000unse_j1g5 |location=New York |publisher=The New Press |edition=1995 reissue |isbn=1-56584-321-5}}{{ref-en}} * {{cite book |editor1-last=Jackson |editor1-first=Kenneth T. |editor2-last=Dunbar |editor2-first=David S. |year=2005 |title=Empire City: New York Through the Centuries |publisher=Columbia University Press |isbn=0-231-10909-1}}{{ref-en}} * {{cite book |title=American Metropolis: A History of New York City |url=https://archive.org/details/americanmetropol00lank |last=Lankevich |first=George L. |publisher=NYU Press |year=1998 |isbn=0-8147-5186-5}}{{ref-en}} * {{cite book |last=White |first=E. B. |year=1949 |title=Here is New York |publisher=Little Bookroom |edition=2000 reissue}}{{ref-en}} * {{cite book |last=Whitehead |first=Colson |year=2003 |title=The Colossus of New York: A City in 13 Parts |url=https://archive.org/details/colossusofnewyor0000whit |location=New York |publisher=Doubleday |isbn=0-385-50794-1}}{{ref-en}} * [http://www.lib.ru/INPROZ/IRWING/irving_hystory.txt_Contents Ирвинг Вашингтон «История Нью-Йорка»]{{ref-ru}} * {{книга|автор = [[Иконников, Андрей Владимирович|Иконников А. В.]]|заглавие = Нью-Йорк|ссылка = |ответственный = Художник М. А. Бычков; [[Союз архитекторов СССР]], Ленингр. отд-ние|издание = |место = Л.|издательство = [[Стройиздат]], Ленингр. отд-ние |год = 1980|страниц = 96|серия = [[Архитектура и строительство городов мира]]|isbn = |тираж = 60&nbsp;000}} (обл., суперобл.){{ref-ru}} * {{книга|автор = Эрик Хомбергер.|часть =|заглавие = Нью-Йорк. История города|оригинал = New York City: A Cultural and Literary Companion|издание = |место = М.|издательство = [[Эксмо]]|год = 2008|страницы = 416|isbn = 978-5-699-25413-2}}{{ref-ru}} {{refend}} {{Lisj}} == Невтевкст == * [https://www1.nyc.gov/ Официальный сайт города Нью-Йорк]{{ref-en}} * [https://www.nycgo.com/ Официальный сайт о туризме в Нью-Йорке]{{ref-en}} [[Категория:Американь Вейтьсэндявкс Штаттнэнь ошт]] tbm828pnzl95vlh719lfpxqr80rc4kj Мариинской Посад ош 0 11253 154876 132124 2026-08-03T15:19:15Z Krasny Ermak Pro 15248 /* */ 154876 wikitext text/x-wiki {{ЭТ |статус=Ош |оригинальное название={{lang-cv|Сĕнтĕрвăрри}} |изображение=Mariinsky Posad East side of pedestrian street.jpg |подчинение= |герб=Герб Мариинского Посада (1).jpg |описание герба= |описание флага= |ширина флага=200px |ширина герба=110px |регион=Чувашонь Республикась |вид региона=Республика |регион в таблице=Чувашонь Республикась{{!}}Чувашонь Республикась |район=Мариинско-Посадонь буе |вид района= |район в таблице= |община= |вид общины= |община в таблице= |lat_deg=56 |lon_deg=47 |lat_min=07 |lat_sec=00 |lon_min=43 |lon_sec=00 |CoordAddon=type:city(10139)_region:RU |CoordScale= |внутреннее деление= |глава= |вид главы= |дата основания=1620 ие |первое упоминание= |прежние имена=Сундырь |статус с=1856 ие |высота центра НП= |вид высоты= |климат= |официальный язык= |год переписи= |плотность= |агломерация= |национальный состав=ветькеть, рузт |конфессиональный состав= |этнохороним= |DST= |телефонный код=+7 83542 |почтовый индекс=429570 |почтовые индексы= |автомобильный код=21 |цифровой идентификатор= |вид идентификатора= |сайт=http://gov.cap.ru/main.asp?govid=412/ |язык сайта= |размер карты страны= |размер карты региона= |размер карты района= |категория в Commons= |коцт= |Эрзянь лем=Мариинской Посад |мастор=Россия |покшолмазо= |эрицятне= |шкань каркс=+3 |русское название=|флаг=Флаг города Мариинский Посад.jpg}} '''Мариинской Посад''' ({{lang-cv|Сĕнтĕрвăрри}} — те [[Чувашонь Республикась|Чувашонь Республикань]] ошось, [[Мариинско-Посадонь буе|Мариинско-Посадонь буень]] куншка таркась. == Географиянь аштема тарказо == Велесь ашти Рав лейсэ. Юткось 36 вайгельпе Чебоксары ошсто. == Эрицятне == {{Население|Мариинский Посад}} {{население|Мариинский Посад|график}} == Литературась == * ''Дмитриев С. К.'' Мариинский Посад: Исторический очерк. — Чебоксары: Чувашское книжное издательство, 1990 — 173 с. * Мариинско-Посадская сторона — новь и старина: летопись района. — Чебоксары: Чувашское книжное издательство, 1999. — 149 с. == Невтевкст == * [http://gov.cap.ru/main.asp?govid=412/ Офиц. сайт города] * [http://www.mojgorod.ru/chuvashsk_r/marinskpsad/index.html Мариинский Посад в энциклопедии «Мой город»] * [http://wshipunov.ucoz.ru/index/gerb_i_flag_goroda_mariinskogo_posada/0-13 Герб и флаг города Мариинского Посада] == Лисьм. == <references /> [[Категория:Россия Масторонть ошт]] [[Категория:Чувашонь ошт|М]] 4eyg9zgql0zycq5tv5gkcyg5dcdh4mq Кафка, Франц 0 17060 154880 152848 2026-08-03T21:10:46Z InternetArchiveBot 10632 Add 11 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260803)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]] 154880 wikitext text/x-wiki {{Lomanes}} '''Франц Кафка''' ([[1883 ие]]нь [[медьковонь 3 чи]]стэ, [[Прага]], Австро-Венгрия – [[1924 ие]]нь [[аштемковонь 3 чи]]стэ, Клостернойбург, Васенце Австриянь модамастор) – [[немецень кель]]сэ сёрмадей, философ. == Шкинемазо == === {{comment|Тевтеемань ёвтнемат|Новеллы}} ды {{comment|вишка виде кортамот|малая проза}} === * ''«Описание одной борьбы»'' («Beschreibung eines Kampfes», 1904—1905); * ''«Свадебные приготовления в деревне»'' («Hochzeitsvorbereitungen auf dem Lande», 1906—1907); * ''«Разговор с молящимся»'' («Gespräch mit dem Beter», 1909); * ''«Разговор с пьяным»'' («Gespräch mit dem Betrunkenen», 1909); * ''«Аэропланы в Брешии»'' («Die Aeroplane in Brescia», 1909), фельетон; * ''«Молитвенник женщин»'' («Ein Damenbrevier», 1909); * В соавторстве с Максом Бродом: ''«Первая дальняя поездка по железной дороге»'' («Die erste lange Eisenbahnfahrt», 1911); * В соавторстве с Максом Бродом: ''«Рихард и Самуэл: небольшое путешествие по Центральной Европе»'' («Richard und Samuel — Eine kleine Reise durch mitteleuropäische Gegenden»); * ''«Большой шум»'' («Großer Lärm», 1912); * ''«Перед законом»'' («Vor dem Gesetz», 1914), впоследствии притча вошла в сборник «Сельский врач», а позднее была включена в роман «Процесс» (глава 9, «В соборе»); * ''«Erinnerungen an die Kaldabahn» (1914, фрагмент из дневника); * ''«Школьный учитель»'' (''«Гигантский крот»'') («Der Dorfschullehrer» («Der Riesenmaulwurf»), 1914—1915); * ''«Блюмфельд, старый холостяк»'' («Blumfeld, ein älterer Junggeselle», 1915); * ''«Сторож склепа»'' («Der Gruftwächter», 1916—1917), единственная написанная Кафкой пьеса; * ''«Охотник Гракх»'' («Der Jäger Gracchus», 1917); * ''«Как строилась китайская стена»'' («Beim Bau der Chinesischen Mauer», 1917); * ''«Убийство»'' («Der Mord», 1918), впоследствии рассказ был переработан и включён в сборник «Сельский врач» под названием «Братоубийство»; * ''«Верхом на ведре»'' («Der Kübelreiter», 1921); * ''«В нашей синагоге»'' («In unserer Synagoge», 1922); * ''«Кочегар»'' («Der Heizer»), впоследствии — первая глава романа «Америка» («Пропавший без вести»); * ''«На чердаке»'' («Auf dem Dachboden»); * ''«Исследования одной собаки»'' («Forschungen eines Hundes», 1922); * ''«Нора»'' («Der Bau», 1923—1924); * ''«Он. Записи 1920 года»''(«Er. Aufzeichnungen aus dem Jahre 1920», 1931), фрагменты; * ''«К серии „Он“»'' («Zu der Reihe „Er“», 1931); ; пурнавкс «Кары» («Strafen», 1915) * ''«[[Приговор (рассказ)|Приговор]]»'' («Das Urteil», 22—23 сентября 1912); * ''[[Превращение (рассказ)|«Превращение»]]'' («Die Verwandlung», ноябрь—декабрь 1912); * ''«[[В исправительной колонии]]»'' («In der Strafkolonie», октябрь 1914). ; пурнавкс «Созерцание» («Betrachtung», 1913) * ''«Дети на дороге»'' («Kinder auf der Landstrasse», 1913), развёрнутые черновые записи к новелле «Описание одной борьбы»; * ''«Разоблачённый проходимец»'' («Entlarvung eines Bauernfängers», 1913); * ''«Внезапная прогулка»'' («Der plötzliche Spaziergang», 1913), вариант дневниковой записи от 5 января 1912 года; * ''«Решения»'' («Entschlüsse», 1913), вариант дневниковой записи от 5 февраля 1912 года; * ''«Прогулка в горы»'' («Der Ausflug ins Gebirge», 1913); * ''«Горе холостяка»'' («Das Unglück des Junggesellen», 1913); * ''«Купец»'' («Der Kaufmann», 1908); * ''«Рассеянно глядя в окно»'' («Zerstreutes Hinausschaun», 1908); * ''«Дорога домой»'' («Der Nachhauseweg», 1908); * ''«Пробегающие мимо»'' («Die Vorüberlaufenden», 1908); * ''«Пассажир»'' («Der Fahrgast», 1908); * ''«Платья»'' («Kleider», 1908), эскиз к новелле «Описание одной борьбы»; * ''«Отказ»'' («Die Abweisung», 1908); * ''«Наездникам к размышлению»'' («Zum Nachdenken für Herrenreiter», 1913); * ''«Окно на улицу»'' («Das Gassenfenster», 1913); * ''«Желание стать индейцем»'' («Wunsch, Indianer zu werden», 1913); * ''«Деревья»'' («Die Bäume», 1908); эскиз к новелле «Описание одной борьбы»; * ''«Тоска»'' («Unglücklichsein», 1913). ; пурнавкс «Сельский врач» («Ein Landarzt», 1919) * ''«Новый адвокат»'' («Der Neue Advokat», 1917); * ''«Сельский врач»'' («Ein Landarzt», 1917); * ''«На галерее»'' («Auf der Galerie», 1917); * ''«Старинная запись»'' («Ein altes Blatt», 1917); * ''«Перед законом»'' («Vor dem Gesetz», 1914); * ''«Шакалы и арабы»'' («Schakale und Araber», 1917); * ''«Посещение рудника»'' («Ein Besuch im Bergwerk», 1917); * ''«Соседняя деревня»'' («Das nächste Dorf», 1917); * ''«Императорское послание»'' («Eine kaiserliche Botschaft», 1917), впоследствии рассказ стал частью новеллы «Как строилась Китайская стена»; * ''«Забота главы семейства»'' («Die Sorge des Hasvaters», 1917); * ''«Одиннадцать сыновей»'' («Elf Söhne», 1917); * ''«Братоубийство»'' («Ein Brudermord», 1919); * ''«Сон»'' («Ein Traum», 1914), параллель с романом «Процесс»; * ''«Отчёт для академии»'' («Ein Bericht für eine Akademie», 1917). ; пурнавкс «Голодарь» («Ein Hungerkünstler», 1924) * ''«Первое горе»'' («Ersters Leid», 1921); * ''«Маленькая женщина»'' («Eine kleine Frau», 1923); * ''«Голодарь»'' («Ein Hungerkünstler», 1922); * ''«Певица Жозефина, или мышиный народ»'' («Josephine, die Sängerin, oder Das Volk der Mäuse», 1923—1924); ; Вишка виде кортамот * ''«Мост»'' («Die Brücke», 1916—1917) * ''«Стук в ворота»'' («Der Schlag ans Hoftor», 1917); * ''«Сосед»'' («Der Nachbar», 1917); * ''«Гибрид»'' («Eine Kreuzung», 1917); * ''«Воззвание»'' («Der Aufruf», 1917); * ''«Новые лампы»''(«Neue Lampen», 1917); * ''«Железнодорожные пассажиры»'' («Im Tunnel», 1917); * ''«Обыкновенная история»'' («Eine alltägliche Verwirrung», 1917); * ''«Правда о Санчо Пансе»'' («Die Wahrheit über Sancho Pansa», 1917); * ''«Молчание сирен»'' («Das Schweigen der Sirenen», 1917); * ''«Содружество подлецов» («Eine Gemeinschaft von Schurken», 1917); * ''«Прометей»'' («Prometheus», 1918); * ''«Возвращение домой»'' («Heimkehr», 1920); * ''«Городской герб»'' («Das Stadtwappen», 1920); * ''«Посейдон»'' («Poseidon», 1920); * ''«Содружество»'' («Gemeinschaft», 1920); * ''«Ночью» («Nachts», 1920); * ''«Отклонённое ходатайство»'' («Die Abweisung», 1920); * ''«К вопросу о законах»'' («Zur Frage der Gesetze», 1920); * ''«Набор рекрутов» («Die Truppenaushebung», 1920); * ''«Экзамен»'' («Die Prüfung», 1920); * ''«Коршун» («Der Geier», 1920); * ''«Рулевой» («Der Steuermann», 1920); * ''«Волчок»'' («Der Kreisel», 1920); * ''«Басенка»'' («Kleine Fabel», 1920); * ''«Отъезд»'' («Der Aufbruch», 1922); * ''«Защитники»'' («Fürsprecher», 1922); * ''«Супружеская чета»'' («Das Ehepaar», 1922); * ''«Комментарий (не надейся!)»'' («Kommentar — Gibs auf!», 1922); * ''«О притчах»'' («Von den Gleichnissen», 1922). === {{comment|Эрямоёвтнемат|Романы}} === * ''«[[Америка (роман)|Америка]]» («Пропавший без вести»)'' («Amerika» («Der Verschollene»), 1911—1916), включая рассказ «Кочегар» в качестве первой главы; * ''«[[Процесс (роман)|Процесс]]»'' («Der Prozeß», 1914—1915), включая притчу «Перед Законом»; * ''«[[Замок (роман)|За́мок]]»'' («Das Schloß», 1922). === Сёрмат === * Письма к Фелице Бауэр (Briefe an Felice, 1912—1916); * Письма к Грете Блох (1913—1914); * Письма к Милене Есенской (Briefe an Milena); * Письма к Максу Броду (Briefe an Max Brod); * Письмо отцу (ноябрь 1919); * Письма Оттле и другим членам семьи (Briefe an Ottla und die Familie); * Письма родителям с 1922 по 1924 гг. (Briefe an die Eltern aus den Jahren 1922—1924); * Другие письма (в том числе к Роберту Клопштоку, Оскару Поллаку и др.); === Дневникть (Tagebücher) === * 1910. Июль — декабрь; * 1911. Январь — декабрь; * 1911—1912. Путевые дневники, написанные во время путешествия по Швейцарии, Франции и Германии; * 1912. Январь — сентябрь; * 1913. Февраль — декабрь; * 1914. Январь — декабрь; * 1915. Январь — май, сентябрь — декабрь; * 1916. Апрель — октябрь; * 1917. Июль — октябрь; * 1919. Июнь — декабрь; * 1920. Январь; * 1921. Октябрь — декабрь; * 1922. Январь — декабрь; * 1923. Июнь. === Тетрадть ин-октаво === Восемь рабочих тетрадей Франца Кафки (1917—1919 годов), содержащие черновые наброски, рассказы и варианты рассказов, размышления и наблюдения. === [[Афоризма]] === * ''«Размышления о грехе, страдании, надежде и об истинном пути»'' («Betrachtungen über Sünde, Leid, Hoffnung und den wahren Weg», 1931). В списке — более ста высказываний Кафки, отобранных им самим по материалам 3-й и 4-й тетрадей ин-октаво. === Нолдавкст === {{глобализировать}} ==== Рузонь кельсэ ==== {{значимость раздела 2}} ''Кафка Ф. Роман. Новеллы. Притчи // Прогресс. — 1965. — 616 с.'' * ''Кафка Ф''. Замок // Иностранная литература. — 1988. — № 1-3. (Пер. с нем. Р. Я. Райт-Ковалевой) * ''Кафка Ф''. Замок // Нева. — 1988. — № 1-4. (Пер. с нем. Г. Ноткина) * ''Кафка Ф''. Избранное: Сборник: Пер. с нем. / Сост. Е. Кацевой; предисл. Д. Затонского. — М.: Радуга, 1989. — 576 с. Тираж 100000 экз. (Мастера современной прозы) ISBN 5-05-002394-7 * ''Кафка Ф''. Замок: роман; Новеллы и притчи; Письмо отцу; Письма Милене. — М.: Политиздат, 1991. — 576 с. Тираж 150000 экз. * ''Кафка Ф''. Замок / Пер. с нем. Р. Я. Райт-Ковалевой; издание подготовили А. В. Гулыга и Р. Я. Райт-Ковалева. — М.: Наука, 1990. — 222 с. Тираж 25000 экз. (Литературные памятники) ISBN 5-02-012742-6 * {{книга |автор = Кафка Ф. |часть = |заглавие = Процесс |оригинал = |ссылка = |издание = |ответственный = Илл. А. Бисти |место = СПб. |издательство = Вита Нова |год = 2003 |том = |страницы = |страниц = 408 |isbn = 5-93898-017-8 }} * ''Кафка Ф.'' Наказания: Рассказы / Пер. с нем.; Сост., предисл., коммент. М. Рудницкого. — М.: Текст, 2006. — 336 с. (серия «Билингва») [[ISBN|ISBN 5-7516-0500-4]] * ''Кафка Ф. Превращение ''/ Пер. с нем. А. Тулиной — Bиталис, 2008. — 120 с. ISBN 978-80-7253-289-6 * ''Кафка Ф''. Дневники. Письма к Фелиции. М.:, Эксмо, 2009, — 832 с., 4000 экз., ISBN 978-5-699-33311-0 * ''Кафка Ф. ''Замок: Роман / Пер. с нем. М. Рудницкого. — СПб.: Издательская Группа «Азбука-классика», 2009. — 480 с. ISBN 978-5-395-00464-2 {{Lisj}} == Литературась == ; рузонь кельсэ {{refbegin|2}} * [[Белобратов, Александр Васильевич|Белобратов А. В.]] Про­цесс «Про­цес­са» // Каф­ка Ф. Про­цесс [по ма­те­риа­лам ру­ко­пи­си]. СПб., 2006 * {{БРЭ|статья= Кафка, Франц|id=2053918|автор= [[Белобратов, Александр Васильевич|Белобратов А. В.]]|том= 13|страницы= 386|год= 2009|ref=Белобратов}} * [[Гулыга, Арсений Владимирович|Гу­лы­га А. В.]] Че­ло­век в ми­ре от­чу­ж­де­ния (со­ци­аль­ные ас­пек­ты твор­че­ст­ва Ф. Каф­ки) // Гу­лы­га А. В. Эс­те­ти­ка в све­те ак­сио­ло­гии. СПб., 2000 * [[Затонский, Дмитрий Владимирович|За­тон­ский Д. В.]] Ф. Каф­ка и про­бле­мы мо­дер­низ­ма. 2-е изд. М., 1972 * [[Зусман, Валерий Григорьевич|Зус­ман В. Г.]] Ху­до­же­ст­вен­ный мир Ф. Каф­ки: ма­лая про­за. Н. Нов­го­род, 1996 * [[Копелев, Лев Зиновьевич|Ко­пе­лев Л. З.]] У про­пас­ти оди­но­че­ст­ва: Ф. Каф­ка и осо­бен­но­сти со­вре­мен­но­го субъ­ек­ти­виз­ма // Ко­пе­лев Л. З. Серд­це все­гда сле­ва. М., 1960 * [[Подорога, Валерий Александрович|По­до­ро­га В. А.]] Ф. Каф­ка. Кон­ст­рук­ция сно­ви­де­ния // По­до­ро­га В. А. Вы­ра­же­ние и смысл. М., 1995 {{refend}} ; лия кельтнесэ {{refbegin|2}} * {{cite book | last = Gray | first = Ronald | authorlink = Ronald Gray | title = Kafka: A Collection of Critical Essays | url = https://archive.org/details/kafkacollectiono00gray | year = 1962 | publisher = Prentice-Hall | location = Englewood Cliffs, New Jersey | isbn = 978-1-199-77830-7 }} * {{cite book | last = Greenberg | first = Martin | authorlink = Martin Greenberg (poet) | title = The Terror of Art: Kafka and Modern Literature | year = 1968 | publisher = Basic Books | location = New York | isbn = 978-0-465-08415-9 }} * {{cite book | last1 = Deleuze | first1 = Gilles | authorlink1 = Gilles Deleuze | last2 = Guattari | first2 = Félix | authorlink2 = Félix Guattari | title = Kafka: Toward a Minor Literature | series = Theory and History of Literature | volume = 30 | year = 1986 | publisher = {{нп3|University of Minnesota Press||en||University of Minnesota Press}} | location = Minneapolis | isbn = 978-0-8166-1515-5 }} * {{cite book | last = Glatzer | first = Nahum Norbert | authorlink = Nahum Norbert Glatzer | title = The Loves of Franz Kafka | url = https://archive.org/details/lovesoffranzkafk00glat | year = 1986 | publisher = Schocken Books | location = New York | isbn = 978-0-8052-4001-6 }} * {{cite book | last = Glasauer | first = Willi | authorlink = Willi Glasauer | title = Exposición Kafka & CIA.: Hitos y Mitos de la Cultura Dibujos | language = es | year = 1986 | publisher = Círculo de Lectores | location = Barcelona }} * {{cite book | last = Glasauer | first = Willi | authorlink = Willi Glasauer | title = Kafka Gesamtwerk | year = 1986 | publisher = Círculo de Lectores | location = Barcelona }} * {{cite book | last = Citati | first = Pietro | authorlink = Pietro Citati | title = Kafka | year = 1987 | publisher = {{нп3|Alfred A. Knopf||en||Alfred A. Knopf}} | location = New York | isbn = 978-0-394-56840-9 }} * {{cite book | last1 = Kafka | first1 = Franz | authorlink1 = Franz Kafka | last2 = Brod | first2 = Max | authorlink2 = Max Brod | title = The Diaries: 1910–1923 | url = https://archive.org/details/diaries191019230000kafk | year = 1988 | publisher = Schocken Books | location = New York | isbn = 978-0-8052-0906-8 }} * {{cite book | last1 = Montalbán | first1 = Manuel Vázquez | authorlink1 = Manuel Vázquez Montalbán | last2 = Glasauer | first2 = Willi | authorlink2 = Willi Glasauer | title = Escenas de la Literatura Universal y Retratos de Grandes Autores | language = es | year = 1988 | publisher = Círculo de Lectores | location = Barcelona }} * {{cite book | last = Heller | first = Paul | authorlink = Paul Heller | title = Franz Kafka: Wissenschaft und Wissenschaftskritik | year = 1989 | language = German | publisher = Stauffenburg | location = Tübingen | isbn = 978-3-923721-40-5 }} * {{cite book | last = Czech | first = Danuta | authorlink = Danuta Czech | title = Kalendarz wydarzeń w KL Auschwitz | language = Polish | year = 1992 | publisher = Wydawn | location = Oświęcim }} * {{cite journal | last = Kopić | first = Mario | authorlink = Mario Kopić | title = Franz Kafka and Nationalism | location = Amsterdam | journal = Erewhon: An International Quarterly | year = 1995 | volume = 2 | issue = 2 }} * {{cite book | last = Hayman | first = Ronald | authorlink = Ronald Hayman | title = K: A Biography of Kafka | url = https://archive.org/details/kbiographyofkafk0000haym | year = 2001 | publisher = Phoenix Press | location = London | isbn = 978-1-84212-415-4 }} * {{cite book | last = Coots | first = Steve | authorlink = Steve Coots | title = Franz Kafka (Beginner's Guide) | url = https://archive.org/details/kafkabeginnersgu0000coot | year = 2002 | publisher = Hodder & Stoughton | location = London | isbn = 978-0-340-84648-3 }} * {{cite book | last = Calasso | first = Roberto | authorlink = Roberto Calasso | title = K. | url = https://archive.org/details/k00cala | year = 2005 | publisher = Alfred A. Knopf | location = New York | isbn = 978-1-4000-4189-3 }} * {{cite book | last = Begley | first = Louis | authorlink = Louis Begley | title = The Tremendous World I Have Inside My Head, Franz Kafka: A Biographical Essay | url = https://archive.org/details/tremendousworldi0000begl | year = 2008 | publisher = Atlas & Co. | location = New York | isbn = 978-1-934633-06-9 }} * {{cite book | last1 = Engel | first1 = Manfred | authorlink1 = Manfred Engel | last2 = Robertson | first2 = Ritchie | authorlink2 = Ritchie Robertson | language = German, English | title = Kafka und die kleine Prosa der Moderne / Kafka and Short Modernist Prose | work = Oxford Kafka Studies I | year = 2010 | publisher = Würzburg | location = Königshausen & Neumann | isbn = 978-3-8260-4029-0 }} * {{cite book | last1 = Corngold | first1 = Stanley | authorlink1 = Stanley Corngold | last2 = Wagner | first2 = Benno | authorlink2 = Benno Wagner | title = Franz Kafka: The Ghosts in the Machine | location = Evanston, Illinois | publisher = {{нп3|Northwestern University Press||en||Northwestern University Press}} | year = 2011 | isbn = 978-0-8101-2769-2 }} * {{cite book | last1 = Corngold | first1 = Stanley | authorlink1 = Stanley Corngold | last2 = Gross | first2 = Ruth V. | authorlink2 = Ruth V. Gross | title = Kafka for the Twenty-First Century | url = https://archive.org/details/kafkafortwentyfi0000unse | year = 2011 | publisher = Camden House | location = New York | isbn = 978-1-57113-482-0 }} * {{cite book | last = Lundberg | first = Phillip | authorlink = Phillip Lundberg | title = Essential Kafka: Rendezvous with Otherness | url = https://archive.org/details/essentialkafkare0000phil | year = 2011 | publisher = Authorhouse | location = | isbn = 978-1-4389-9021-7 }} * {{cite book | last = Major | first = Michael | authorlink = Michael Major | title = Kafka&nbsp;... For Our Time | year = 2011 | publisher = Harcourt Publishing | location = San Diego, California | isbn = 978-0-9567982-1-3 }} * {{cite book | last1 = Engel | first1 = Manfred | authorlink1 = Manfred Engel | last2 = Robertson | first2 = Ritchie | authorlink2 = Ritchie Robertson | language = German, English | title = Kafka, Prag und der Erste Weltkrieg / Kafka, Prague and the First World War | work = Oxford Kafka Studies II | year = 2012 | publisher = Würzburg | location = Königshausen & Neumann | isbn = 978-3-8260-4849-4 }} * {{cite book | last = Suchoff | first = David | authorlink = David Suchoff | title = Kafka's Jewish Languages: The Hidden Openness of Tradition | url = https://archive.org/details/kafkasjewishlang0000such | year = 2012 | publisher = {{нп3|University of Pennsylvania Press||en||University of Pennsylvania Press}} | location = Philadelphia | isbn = 978-0-8122-4371-0 }} * {{cite book | last = Thiher | first = Allen | authorlink = Allen Thiher | title = Franz Kafka: A Study of the Short Fiction | series = Twayne's Studies in Short Fiction | volume = 12 | year = 2012 | publisher = {{нп3|University of Pennsylvania Press||en||University of Pennsylvania Press}} | location = Philadelphia | isbn = 978-0-8057-8323-0 }} * {{cite book | last1 = Engel | first1 = Manfred | authorlink1 = Manfred Engel | last2 = Robertson | first2 = Ritchie | authorlink2 = Ritchie Robertson | language = German, English | title = Kafka und die Religion in der Moderne / Kafka, Religion, and Modernity | url = https://archive.org/details/kafkaunddierelig0000unse | work = Oxford Kafka Studies III | year = 2014 | publisher = Würzburg | location = Königshausen & Neumann | isbn = 978-3-8260-5451-8 }} * {{cite book | last = Baruffi | first = Alessandro | authorlink = Alessandro Baruffi | title = The Tales of Franz Kafka: English Translation with Original Text in German | year = 2016 | publisher = LiteraryJoint Press | location = Philadelphia, Pennsylvania | isbn = 978-1329821095 }} ''Journals'' * {{cite journal | last = Ryan | first = Michael P. | authorlink = Michael P. Ryan (author) | title = Samsa and Samsara: Suffering, Death and Rebirth in 'The Metamorphosis' | year = 1999 | journal = German Quarterly | location = Durham, North Carolina | volume = 72 | issue = 2 | pages = 133–152 | doi = 10.2307/408369 | jstor = 408369 }} * {{cite web |last = Kopić |first = Mario |authorlink = Mario Kopić |year = 2004 |url = http://www.odjek.ba/eng/index.php?broj=02&id=06 |publisher = Odjek |title = Kafka and Nationalism |accessdate = 10 September 2013 |archive-url = https://web.archive.org/web/20131012015421/http://www.odjek.ba/eng/index.php?broj=02&id=06 |archive-date = 12 October 2013 |dead-url = yes |df = dmy-all |archiveurl = https://web.archive.org/web/20131012015421/http://www.odjek.ba/eng/index.php?broj=02&id=06 |archivedate = 2013-10-12 |deadlink = yes }} * {{cite journal | last = Danta | first = Chris | authorlink = Chris Danta | title = Sarah's Laughter: Kafka's Abraham | date = April 2008 | volume = 15 | issue = 2 | location = Baltimore, Maryland | journal = Modernism/modernity | pages = 343–359 | doi = 10.1353/mod.2008.0048 }} * {{cite journal | last = Jirsa | first = Tomáš | authorlink = Tomáš Jirsa | title = Reading Kafka Visually: Gothic Ornament and the Motion of Writing in Kafka's ''Der Process'' | year = 2015 | journal = Central Europe | location = London | volume = 13 | issue = 1–2 | pages = 36–50 | doi = 10.1080/14790963.2015.1107322 }} * {{cite web | last = McGee | first = Kyle | authorlink = Kyle McGee | url = http://www.kafka.org/index.php?id=185,290,0,0,1,0 | title = Fear and Trembling in the Penal Colony | work = Kafka Project | accessdate = 2019-06-26 | archivedate = 2010-06-28 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20100628232215/http://www.kafka.org/index.php?id=185,290,0,0,1,0 | deadlink = yes }} [[Категория:Франц Кафка| ]] [[Категория:Сёрмадейть-модернистт]] [[Категория:XX пингень немецень сёрмадейть]] [[Категория:Превс путомань пейдемань сёрмадейть]] e4zkfehahok39anwhg6kvg84li5kosi Чоба, Шаке 0 18963 154883 104402 2026-08-03T21:12:45Z InternetArchiveBot 10632 Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260803)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]] 154883 wikitext text/x-wiki {{Lomanes}} '''Шаке Чоба''' ({{lang-sq|Shaqe Çoba}}, мирьдень лисемадо икеле — '''Широка''' ({{lang-sq|Shiroka}}); чач. [[1875 ие|1875]], [[Шкодер]] — кул. [[1954 ие|1954]]) — [[Албания Мастор|албанонь]] [[Феминизма|феминистка]] ды [[суфражисткат|суфражистка]]. Сон ульнесь ({{lang-ru|«Албанская женщина»}}, {{lang-sq|Gruaja Shqiptare}}) вейсендявксонть теиця, сех вере классонь аваломанень вейсэндявксонть, истямо лем ало лиснесь ковставкскак. == Эрямопингензэ == Шаке Широка чачсь 1875 иестэ [[Шкодер]] ошсо, сестэ совавтовиль [[Скадарской санджак]]ось [[Османонь империя]]нть. Сонзэ кавтобуень лелязо ульнесь [[Широка, Филип|Филип Широка]] валморозеесь. Сон тонавтнесь [[католикень школа]]со [[Загреб]]сэ ([[Хорватия Мастор|Хорватия]]), сестэ сон ульнесь [[Австро-Венгрия Мастор|Австро-Венгриянь]] пелькс, тосо сон тонавтесь [[итальянонь кель|итальянонь]], [[немецень кель|немецень]] ды [[сербохорватонь кель|сербохорватонь]] кельть. Зярдо тонавтнесь [[Венеция]]со ([[Италия]]) Шаке 1904 иестэ сон вастовсь эсинзэ мирдензэ марто Ндоцем Чобой. Сон ульнесь содавиксэв Шкодера семиясто. Сынст чачсь [[цёра]]ст<ref>Dibra, p. 99</ref>. 1920 иень умарьковонь 3 чистэ Шаке Чоба теизе ({{lang-ru|«Албанская женщина»}}) кармась сонзе прявтокс. Сон ульнесь теезь Албанонь раськень армиянтень лездамокс, кона ветясь [[Югославиянь Инязмастор]] мартонть торпинге, Вейсэндявксось истяжо нолдтнесь «Албанская женщина» ава ломанень ковкставкс, тосо сёрмадыльть олячинь ды правань коряс сёрмадовкст. 1921 иень медьковсто ковставксось ульнесь пекстазь<ref>Dibra, pp. 99–100</ref>. 1937 иень сундерьковсто Шаке Чобынь улеманзо марто ульнесть теезь реорганизацият аваломанень ассоциациятнень. сестэ ульнесь 150 ават ды сынь пурнавсть вейс тюреме сыре койтнень марто, асодамонть коряс, аваломанень оршамопеленть вадрялгавтоманть ды се тов. сон ламо кон>вт, ледстнема кадсть се шкадонть ды тевтнеде. Сынь ульнесть ванстозь 1954 иестэ, зярдо Чоба кулось<ref>[http://shkoder.net/familja-coba/ Familjet e mëdha: Familja Çoba]</ref>. Зярдо бразнувасть 90-це иень албанонь аулькедь ало аштемасонть, 2002 иень сундерьковсто, [[Албаниянь президент]]эсь [[Мойсиу, Альфред|Альфред Мойсиу]] Шаке Чобуненэ казясь Орден [[Фрашери, Наим|Наима Фрашери]] ({{lang-sq|Urdhri "Naim Frashëri"}}, за её участие в движении за независимость в 1920-е годы в качестве борца "против разделения Албании и за эмансипацию албанских женщин")<ref>Dibra, p. 100</ref>. == Литературась == * {{cite book|last1=Dibra|first1=Zenepe|editor1-last=Haan|editor1-first=Francisca de|editor2-last=Daskalova|editor2-first=Krassimira|editor3-last=Loutfi|editor3-first=Anna|title=Biographical Dictionary of Women's Movements and Feminisms in Central, Eastern, and South Eastern Europe : 19th and 20th Centuries|url=https://archive.org/details/biographicaldict0000unse_u3f7|date=2005|publisher=Central European University Press|location=New York|isbn=978-963-7326-39-4|chapter=Çoba, Shaqe (Marie)}} {{Lisj}} ekb8hoqt1vylgtzytk55s1emiodtvbj Албанонь кельть 0 21598 154887 149837 2026-08-03T21:18:18Z InternetArchiveBot 10632 Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260803)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]] 154887 wikitext text/x-wiki {{UC}} '''[[Албания Мастор|Албания]]''' — ламораськень кирдимасторось, косо сехте покш пелькс корты официальной кельсэ - албанонь кельсэ. [[Албанонь кель|Албанонь келенть]] [[кавто]] {{comment|кортавкст|диалект}}: тосконь (лембе ёнкс) ды гегень (пелеве ёнкс). Албантне эрить ламо масторсо ды кортыть истя жо [[Англань кель|англань]], [[Италиянь кель|италиянь]], [[Грекень кель|грекень]], [[Французонь кель|хранцузонь]], [[Немецень кель|немецень]] ды ламо лия кельсэ. Сехте покш вечкевикс омбоце келесь — италиянь ды грекень кельтьне<ref name="Gloyer">{{cite book|last=Gloyer|first=Gillian|title=Albania: the Bradt travel guide|url=https://archive.org/details/albaniabradttrav0000gloy_q4d9|year=2008|publisher=Bradt Travel Guides|location=Chalfont St. Peter|isbn=9781841622460|edition=3rd|page=[https://archive.org/details/albaniabradttrav0000gloy_q4d9/page/44 44]}}</ref>. == [[Албанонь кель]] == [[Артовкс:Language in Albania with %.png|кенжешка|Албанонь кель тиринь кель (%) эрицят туртов.]] Албанонь Конституиянь 14 статьясь лови албанонь келенть официальнойекс<ref>{{cite web|url=http://www.km.gov.al/skedaret/1231927768-Constitution%20of%20the%20Republic%20of%20Albania.pdf|title=Constitution of the Republic of Albania|publisher=Совет министров Албании|accessdate=2012-11-12|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120808194737/http://www.km.gov.al/skedaret/1231927768-Constitution%20of%20the%20Republic%20of%20Albania.pdf|archivedate=2012-08-08|deadurl=yes}}</ref>. 2011 иень эрицятнень длвлмасонть: албанонь келесь тиринь келесь 2765610 (98,767%) масторонь эрицятнень туртов<ref>{{cite web|url=http://census.al/Resources/Data/Census2011/Instat_print%20.pdf|title=Archived copy|accessdate=2012-06-21|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120112022139/http://census.al/Resources/Data/Census2011/Instat_print%20.pdf|archivedate=2012-01-12|deadurl=yes}}</ref>. == Аламотнень кельтне == [[Артовкс:Albania minorities.png|кенжешка|Аламотнень келень таркат Албаниясо]] === Грекень === Те ули сехте покш аламотнень келесь Албаниясо. Албанонь грект кортыть греконь келень лембеёнксонь диалектсэ<ref name="Nicholas">[https://web.archive.org/web/20041206031419/http://www.tlg.uci.edu/~opoudjis/thesis/thesis9.pdf Appendix A. History & Diatopy of Greek.] The story of pu: The grammaticalisation in space and time of a Modern Greek complementiser. December 1998. University of Melbourne. Nick Nicholas.</ref>. Те диалект криди ламо сыре албанонь валкст кона а улить од грекень кельсэ<ref name="James Minahan">[https://books.google.com/books?id=K94wQ9MF2JsC&hl= Encyclopedia of the stateless nations: ethnic and national groups around the world.] James Minahan. Greenwood Publishing Group, 2002. {{ISBN|0-313-32384-4}}.</ref> (в основном, в акценте)<ref name="Gregoric">[http://www.p-ng.si/~vanesa/doktorati/interkulturni/3GregoricBon.pdf Contested Spaces and Negotiated Identities in Dhermi/Drimades of Himare/Himara area, Southern Albania.] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110610025500/http://www.p-ng.si/~vanesa/doktorati/interkulturni/3GregoricBon.pdf|date=2011-06-10}} Nataša Gregorič Bon. Nova Gorica 2008.</ref>. Грекень кель ули официальной ламосо лембеёнксонь албанонь муниципалитеттнесэ. === [[Арумынэнь кель]] === Арумынэнь кель ули тиринь 100-200 т.л. арумынт туртов, кона эрить Албаниясо<ref>According to [http://www.intereg.org/ INTEREG] - quoted by [http://www.eurominority.org/version/eng/index.asp Eurominority] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060703040707/http://www.eurominority.org/version/eng/index.asp|date=2006-07-03}}: [http://www.eurominority.eu/version/eng/minority-detail.asp?id_minorities=296 Aromanians in Albania] {{webarchive|url=http://arquivo.pt/wayback/20141122043814/http%3A//www.eurominority.eu/version/eng/minority%2Ddetail.asp?id_minorities%3D296|date=2014-11-22}}, [http://www.albanien.ch/nla/26/art262.html Albania's Aromanians; Reemerging into History]</ref><ref name="Tanner">Arno Tanner. [https://books.google.com/books?id=EQtCPAo1XU8C&pg=PA208&dq=200000%2Baromanians%2Bwinnifrith&hl=el&ei=VZbxTK-OHMSgOomY_ZMK&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=4&ved=0CDQQ6AEwAw#v=snippet&q=200000%2Baromanian&f=false The forgotten minorities of Eastern Europe: the history and today of selected ethnic groups in five countries]. East-West Books, 2004 {{ISBN|978-952-91-6808-8}}, p. 218: "In Albania, Vlachs are estimated to number as many as 200,000"</ref>. === [[Македононь кель|Македононь]] === Албаниясо эрисьть малав 5 т.л. кона кортыть македонэкс. Течи македонт эрить обедёнкс марто чилисема ёнксо, Преспа иневедьсэ малас<ref name="1989 census">{{cite web|url=http://www.fes.hr/E-books/pdf/Local%20Self%20Government/09.pdf|title=LOCAL SELF-GOVERNMENT AND DECENTRALIZATION: CASE OF ALBANIA. HISTORY, REFORMES AND CHALLENGES|accessdate=2012-11-16|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121025205442/https://www.fes.hr/E-books/pdf/Local%20Self%20Government/09.pdf|archivedate=2012-10-25|deadurl=yes}} {{Архивировазь|url=https://web.archive.org/web/20121025205442/https://www.fes.hr/E-books/pdf/Local%20Self%20Government/09.pdf |date=2012-10-25 }}</ref> ды содамсть официальной аламотнеть [[Пустец]] муниципалитетсэ ([[Корча ёнкс|Корча ёнксо]]). Македононь организациянь информациясь вемельсэ, те 120 - 350 т. македонт эрить Албаниясо<ref>{{cite web|url=http://www.unhcr.org/refworld/country,,MRGI,,ALB,,49749d65b,0.html|title=World Directory of Minorities and Indigenous Peoples - Albania : Macedonians|author=United Nations High Commissioner for Refugees|publisher=Unhcr.org|accessdate=2013-07-26}}{{Недоступная ссылка|date=Май 2018|bot=InternetArchiveBot}}</ref>. === [[Цыганэнь кель|Цыганэнь]] === Малав 10 т. цыгант эрить Албаниясо, сынь кирдить Цыганонь келесь, но те келесь а сёрмады школатнесэ<ref>{{cite book|last=Hemming|first=Andreas|title=Albania: family, society and culture in the 20th century|year=2010|publisher=LIT|location=Münster|isbn=9783643501448|page=132}}</ref>. === Сербохорватонь === [[Сербиянь кель|Сербохорватонь кель]] чарькодемс косовонь албант, Пелевеёнонь Албаниянь эрицят, Сербиянь ды Черногориянь границатнесэ<ref name="Gloyer" />. == Литература == * Mimoza Rista-Dema. Inverse-order constructions in Albanian English discourse and prototype effects. — Bloomington, Indiana: Indiana University, 2006. — ISBN 9780542847905. == Невтевкст == * [http://www.ethnologue.com/show_country.asp?name=AL Языки Албании] {{Lisj}} [[Category:Албанонь кельть|А]] [[Category:Кельть|А]] bag7cf93lgxfvu9r8l3jqxdx9gjlftf Сауле (пазава) 0 21626 154879 146328 2026-08-03T21:07:57Z InternetArchiveBot 10632 Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260803)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]] 154879 wikitext text/x-wiki {{UC}} '''Са́уле''' ({{Lang-lt|Saulė}}, {{Lang-lv|Saule}}, прусск. <span lang="prg" style="font-style:italic;">Saule</span>) — [[Чи (пертпельксэнь вал)|Чинь]] пазава балтонь мифологиясо. ''Сауле'' существительноесь [[Литовонь кель|литовонь]] ды [[Латонь кель|латонь]] кельтнесэ канды [[Чи (пертпельксэнь вал)|Чи]] смусьтенть, ды саи юронзо прото-балтонь *''Sauliā''<ref>[http://starling.rinet.ru/cgi-bin/response.cgi?single=1&basename=/data/ie/baltet&text_number=+++450&root=config Baltic etymology]</ref> валстонть. Ловови малавиксэвикс ведань Сурьей<ref name="gumer">{{Cite web|url=http://www.gumer.info/bogoslov_Buks/Relig/Eliad_4/03.php|title=История веры и религиозных идей. Том третий: от Магомета до Реформации Глава XXXI. Религии древней Евразии: тюрко-монголы, финно-угры, балто-славяне|author=Элиаде М.|accessdate=2015-01-10}}</ref> пазонть марто. == Смустесь == Сауле те авань ды од тейтерькань <ref name="gumer"/> чачо. Сауле те вейке виевтнень панзтнэнь эйстэ, эрямонь ды раштомань пазава, сон максы вий ды раштома паксяс, лезды вешницятненень, ды панси грешной ломанть<ref name="gumer" />. Сон вансты пиштякатнень, седе ламосто урозтнень туртов. Литовонь ды латонь валтнэ ({{lang-ru|«мир»}}'', pasaulis'' и ''pasaule'') ютавтовить кода «[тарка] чинть ало». Кода Диевсэнь, сонзэяк ули эрямо тарказо Пазонь пандо лангсо. Кой-коли Диевс ды Сауле карадо-каршо тюрить, ды те тюремась моли колом чить<ref name="gumer"/>. Прявт покшчись сонзэ алтазесь ютавтови кизэнь чиньстямо чистэ, лиго. Литовонь фольклоронть коряс, Сауле эрьва валске кепедстяви покш [[Сия|сиянь]] пандонть верьга. Сон арды колесницасо, коната перьгавтозь толонь алашасо. [[Чокшне]] Сауле экшели алашатнень иневедьсэ ды валги [[Умарин|умарень]] садс, а [[валске]] одов кепедстяви менельс. Ули истом лецтнема, келя Сауле укшни [[Иневедь|иневедьга]] сиянь веньчсэ<ref>{{Книга|автор=Гимбутас М.|заглавие=Балты. Люди янтарного моря|ответственный=|издание=|место=|издательство=Центрполиграф|год=2004|страницы=|страниц=|isbn=|isbn2=}}</ref>. Сауле лецтняви венке сех кезэрень сёрмадозь литовонь мифологиянть коряс лисьмапрятнесэ, Иоанн Малалонь (1261) хроникасонть. == Кудо-раськезэ == Чись (Сауле) ды Ковось ({{Lang-lv|Mėnuo}} <span lang="lv" style="font-style:italic;">Mėnuo</span>, {{Lang-lv|Mēness}} <span lang="lv" style="font-style:italic;">Mēness</span>) ульнесть мирдеть-полат. Ковось вечкезевсь Аушрине валскень тешет. Те берясь тевенть кис йондол [[Паз|пазось]] Перкунас сёвнось Ковонть лангс. Ульнесть эрьва-кодамот розгань максомат. Вейкес версиясь корты, Ковось ульнесь керязь [[кавто]] пельксэс, ансяк ильведевксэнзэ эзиньде чарькоде, ды сонзэ керьсэсть эрьва [[ков]]. Лия версиянть коряс, Ковось ды Чись явовсть, ансяк эрьванть ульнесь мелезэ неемс сынст тейтерест Жеминань (Модась). Вана мекс Чись валдовты [[Чи (шкань вал)|чинть]] перьть, ды ансяк [[Ве|веть]] [[Ков (|Ковось]] сакшны. Колмоце версиясь корты, Ковонть чамазо ульнесь амазылгавтозь, кие мери теизэ тень Диевас верепазось эли Сауле<ref name=trink75>{{cite book | title= Of Gods & Holidays: The Baltic Heritage | url= https://archive.org/details/ofgodsholidaysba0000unse | editor= Jonas Trikūnas | publisher=Tvermė |year=1999 |isbn=9986-476-27-5 | pages=[https://archive.org/details/ofgodsholidaysba0000unse/page/75 75]–77}}</ref>. Лия мифтнээсэ Аустра артогонь кода Саулень тейтерезэ эли {{comment|варданка|слуга}}. Аустра кирвасти Саулень туртов тол ды аноксты сонзэ кинтень сыця чис. Вакариня (чокшнэнь теште) теи удома тарка Саулень туртов [[чокшне]] ёнов. Литовонь мифологиясо Сауле ульнесь [[Ава|авакс]] лия {{comment|менельмодатнень|планет}}: Индрая (Юпитер), Селия (Сатурн), Жиездре (Марс), Вайвора (Меркурий)<ref name="trink75" />. == Вн. истяжо == * Аусеклис * Аустра {{Lisj}} == Невтевкст == * [http://childrenofbaltic.weebly.com/105110721090109910961089108210721103-108410801092108610831086107510801103.html БОГИ И ГЕРОИ ПРИБАЛТИЙСКИХ МИФОВ] {{Архивировазь|url=https://web.archive.org/web/20150105132432/http://childrenofbaltic.weebly.com/105110721090109910961089108210721103-108410801092108610831086107510801103.html |date=2015-01-05 }} * [http://www.oculus.ru/blog.php?id=3149 Солнце, Луна и планеты в литовской мифологии] [[Категория:Балтонь мифологиясь]] rbskqscwo2rz7j98vz500u134dyfzjs Фома Аквинат 0 23495 154882 151747 2026-08-03T21:12:03Z InternetArchiveBot 10632 Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260803)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]] 154882 wikitext text/x-wiki {{Ломанесь}} '''Фома́ Акви́нэнь''' (лиякс '''Фома Аквинат''', '''Томас Аквинат''', {{lang-la|Thomas Aquinas}}, {{lang-it|Tommaso d'Aquino}}; чачсь [[1225|1225-це иестэ]], [[Рокказекка]] замоксо, вакссо [[Аквино]] — кулось эйсюрковонь 9 чистэ [[1274]] ие, Фоссануова монастырьсо, вакссо [[Рим ош|Рим]] ошось) — [[Италия Мастор|итальянонь]]<ref name="JPC">{{cite book|title=Saint Thomas Aquinas|url=https://archive.org/details/saintthomasaquin0000frpl_q2s9|first=John Placid, O.P., Father|last=Conway|year=1911|place=London}}</ref><ref name="RBV">{{cite book|title=The Life and Labours of St. Thomas of Aquin: Vol.I|url=https://archive.org/details/lifelaboursofstt0001revr|first=Roger Bede|last=Rev. Vaughan|year=1871|place=London}}</ref> философ ды теолог, теевсь [[Католикень церькова|Католикень церьковасо]] пажеттемекс, ортодоксонь схоластика системадей, церьковань тонавтыця, octor Angelicus, Doctor Universalis, «princeps philosophorum» («философтнень инязор»), томизмонь путыця, [[доминиканонь орден]] теиця. Седе покш ды авторитетной католикань пазнэнь философ, кона вейсэньдявсь христианонь тонавтома ([[Августин Уцяскав|Августин Уцяскавонь]] мельтне) [[Аристотель|Аристотелень]] философия марто. Формась вете Пазнэнь улемс невтемат. == Литературась == '''''Рузокс''''' * Сумма теологии / Пер. С. И. Еремеева и А. А. Юдина. — Ч. I . Вопросы 1-43. — Киев: Эльга-Ника-центр; М.: Элькор-МК, 2002. — 560 с.; Ч. I. Вопросы 44-74. — Киев: Ника-Центр, 2003. — 336 с; Ч. I. Вопросы 75-119. — Киев: Ника-Центр, 2005. — 576 с.; Ч. II—I. Вопросы 1-48. — Киев: Ника-Центр, 2006. — 576 с.; Ч. II—I. Вопросы 49-89. — Киев: Ника-Центр, 2008. — 536 с.; Ч. II—I. Вопросы 90-114. — Киев: Ника-Центр, 2010. — 432 с.; Ч. II—II. Вопросы 1-46. — Киев: Ника-Центр, 2011. — 576 с. * Сумма против язычников / Перевод и примечания Т. Ю. Бородай. — М.: Институт философии, теологии и истории св. Фомы. Кн. 1, 2004; Кн. 2, 2004. * Против ошибок греков / Комментированный пер. Ильи Бея. — К.: Кайрос, 2017. — 190 с. == Невтевкст == * [http://www.corpusthomisticum.org/iopera.html Corpus Thomisticum: S. Thomae de Aquino Opera Omnia] — Полное собрание сочинений Фомы Аквинского{{ref-la}} * [http://www.documentacatholicaomnia.eu/20_50_1225-1274-_Thomas_Aquinas,_Sanctus.html Thomas Aquinas, Sanctus] — латинэнь тексттне ды европань кельст ютавтомат * Синицин В. [http://www.binetti.ru/studia/sinicin_1.shtml Пять аргументво Фомы Аквинского в пользу бытия Божия] {{Архивировазь|url=https://web.archive.org/web/20191012204803/http://www.binetti.ru/studia/sinicin_1.shtml |date=2019-10-12 }} {{Lisj}} [[Категория:Философт|Ф]] [[Категория:Католикень пажеттеметь|Ф]] [[Категория:Христианонь пажеттеметь|Ф]] [[Категория:Католикень пазвалонь содыцят|Ф]] ooi14py85gfnqqv0vbeyd41v6tj8cl5 Непал Мастор 0 23799 154886 154758 2026-08-03T21:17:25Z InternetArchiveBot 10632 Add 8 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260803)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]] 154886 wikitext text/x-wiki {{мастор2|Эрзянь лем=Непал Масторось|Родительный падеж=Непал Мастороонь}} '''Непа́л''' ({{lang-ne|नेपाल}} {{IPA|[neˈpaːl]}}), официальной лемезэ — {{lang-ru|Федерати́вная Демократи́ческая Респу́блика Непа́л}} — [[мастор]] [[Гималаи|Гималайтнесэ]] [[Лембеёнкс Азия|Лембеёнксонь Азиясо]]. Шабрацек ашти [[Индия|Индиянь]] ды [[Китаень Раськень Республикась|Китань]] марто. [[Прявтош]]ось — [[Катманду]] ош. == Этимологиясь == Улить знярыя версия «Непал» [[топоним]]енть смустензэ. Вейкень коряс, топонимесь саеви ''-нипа'' («пандонь ало») ды ''-алай'' («эрямо тарка», «тарка косо эрить») [[санскрит]]энь юртнэнь эйстэ. Ды сонзэ смустезэ кода «прямо така пандало». Лия версиянть коряс, «Непал» валось саеви [[Тибетэнь кель|тибетэнь]] «ниампал» («ине мода»), те сюлмави сень марто келя, Непалсо 2500 иеде икеле чачсь [[Будда Шакьямуни|Сиддхартха Гаутама]], кона кармась содавиксэв кода [[Будда]]{{sfn|Поспелов|2002|с=287}}. == Эрицятне == {{ЭрицятнеВД}} Непалонь раськетне: {| class="wikitable" |+ '''Сех ламо раськень пурнавкст ды кстат Непалсл''' |-style="background:#efefef;" !Раське !Процент эрицятнень коряс !Эрямо таркаст !келень пурнавкс |- |[[Непалецт]] |46 % |весе мода-таркаванть |индо-европеецт |- |[[Чхетри]] |12,8 % |весе мода-таркаванть |индо-европеецт, тибето-бирманецт |- |Пандонь [[Бахунт]] |12,7 % |весе мода-таркаванть |индо-европеецт |- |[[Магары]] |7,1 % |куншка-чивалгомань пандт |тибето-бирманецт |- |[[Тхару]] |6,8 % |чивалгомань тераить |индо-европеецт |- |[[Тамангить]] |5,6 % |[[Катманду]] лашмось ды куншань пандт |тибето-бирманцы |- |[[Неварецт|Неварить]] |5,5 % |[[Катманду]] лашмось |тибето-бирманецт |} Тебе башка эряви лезтямс истят раськеть, кода [[гурунгить]], [[шерпт]], [[Лимбу (раське)|лимбу]] ды [[раи (раське)|раи]]. 49 % эрицятнень туртов ([[2001 ие]]нть ловноманть коряс) [[тиринь кель|тиринь келест]] — [[Непалонь кель|непали]]. Лия вастневиця кельтне: [[майтхили]] (12,4 %), [[бходжпури]] (7,6 %), [[тхару]] (5,9 %), [[таманг]] (5,2 %), [[Неварецт|невари]] (3,6 %) ды [[магарт]] (3,4 %). <br><gallery class=center caption="Непал Мастор"> Kathmandu-Hanuman Dhoka-Nasal Chowk-10-Pancamukhi Hanuman Mandir-2013-gje.jpg|Kathmandu Pashupatinath-Menschen-28-Vatsala-Frau-2015-gje.jpg|Pashupatinath Patan-24-PalastP-Sundhara Chowk-1976-gje.jpg|Patan Bhaktapur-Palastplatz 02 mit Siddhilakshmi-Cyasilim-Bhupatindramalla-Saeule-Vatsala-Yaksheshvara-gje.jpg|Bhaktapur Gokyo surroundings-78-Geroell-Yak-2007-gje.jpg|Himalaya Dingboche to Chhukung-56-Eis-2007-gje.jpg|Himalaya Mustang-Chhungkar-13-Manistein-2015-gje.jpg|Mustang Mustang-Dhakmar-01-rote Wand-2015-gje.jpg|Mustang </gallery> == Литературась == {{Refbegin|30em}} * {{книга |автор= |часть= |ссылка часть= |заглавие=Современный Непал: Справочник |оригинал= |ссылка= |викитека= |ответственный=Отв. ред. [[Редько, Илья Борисович|И. Б. Редько]]; [[Институт народов Азии АН СССР]] |издание= |место=М. |издательство=[[Наука (издательство)|Наука]]. Главная редакция восточной литературы |год=1967 |том= |страницы= |столбцы= |страниц=280 |серия= |isbn= |тираж=8400 |ref= }} * {{книга |автор=[[Кононов, Юрий Вячеславович|Кононов Ю. В.]] |часть= |ссылка часть= |заглавие=Страна субтропиков и заснеженных гор: Путешествие по Непалу |оригинал= |ссылка= |викитека= |ответственный= |издание= |место=М. |издательство=[[Мысль (издательство)|Мысль]] |год=1985 |том= |страницы= |столбцы= |страниц=144 |серия= |isbn= |тираж=70000 |ref= }} * {{книга |автор=[[Манвелов, Владимир Иванович|Манвелов В. И.]] |часть= |ссылка часть= |заглавие=В стране заоблачных вершин |оригинал= |ссылка=https://search.rsl.ru/ru/record/01001087010 |викитека= |ответственный=Послесл. [[Редько, Илья Борисович|И. Б. Редько]] |издание= |место=М. |издательство=[[Наука (издательство)|Наука]]. Главная редакция восточной литературы |год=1982 |том= |страницы= |столбцы= |страниц=176, [4] |серия=Рассказы о странах Востока |isbn= |тираж=30000 |ref= |archivedate=2019-11-15 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20191115082513/https://search.rsl.ru/ru/record/01001087010 }} * {{книга |автор=[[Поспелов, Евгений Михайлович|Поспелов Е. М.]]|заглавие=[[Географические названия мира. Топонимический словарь]]|издание=2-е изд., стереотип|ответственный=отв. ред. Р. А. Агеева |ссылка= |место=М.|издательство=Русские словари, Астрель, АСТ|год=2002|том= |страниц=512|страницы=|isbn=5-17-001389-2 |тираж=3000 |ref=Поспелов}} * {{Cite book |last=Shaha |first=Rishikesh |title=Ancient and Medieval Nepal |url=https://archive.org/details/ancientmedievaln0000shah |year=1992 |publisher=Manohar Publications |location=New Delhi |isbn=978-81-85425-69-6}} * {{Cite book |last=Tiwari |first=Sudarshan Raj |title=The Brick and the Bull: An account of Handigaun, the Ancient Capital of Nepal |year=2002 |publisher=Himal Books |isbn=978-99933-43-52-3}} * {{cite web |title=India Nepal Open Border |work=Nepal Democracy |url=http://www.nepaldemocracy.org/documents/treaties_agreements/nep_india_open_border.htm |accessdate=23 September 2005 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20051018202001/http://www.nepaldemocracy.org/documents/treaties_agreements/nep_india_open_border.htm |archivedate=2005-10-18 |deadlink=yes }} * {{cite web |title=Football at the heart of the Himalaya |publisher=[[FIFA]] |url=https://www.fifa.com/en/regulations/magazine/index/0,1569,102162,00.html?articleid=102162 |accessdate=23 September 2005 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20050909093135/http://www.fifa.com/en/regulations/magazine/index/0%2C1569%2C102162%2C00.html?articleid=102162 |archivedate=9 September 2005 |deadurl=yes |df=dmy}} * {{cite web |title=Nepal: Information Portal |work=Explore Nepal |url=http://www.explorenepal.com |accessdate=1 September 2007}} * {{cite news |title=The Best Memoir You Never Heard Of: "Shadow Over Shangri-La" |work=San Francisco Chronicle |url=http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?f=/c/a/2006/11/12/RVGJ6M4RGA1.DTL |first=Cynthia |last=Haven |date=24 August 2010 |accessdate=10 November 2019 |archivedate=10 August 2007 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20070810084842/http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?f=/c/a/2006/11/12/RVGJ6M4RGA1.DTL }} * {{cite web |title=Nepal: A state under siege |work=The South Asian: Featured Articles |url=http://www.thesouthasian.org/archives/000155.html |accessdate=23 September 2005 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20041231180826/http://www.thesouthasian.org/archives/000155.html |archivedate=31 December 2004 }} {{Архивировазь|url=https://web.archive.org/web/20041231180826/http://www.thesouthasian.org/archives/000155.html |date=31 December 2004 }} * {{cite web |title=Nepal: Basic Fact Sheet |work=Nepal homepage |url=http://www.nepalhomepage.com/general/glance.html |accessdate=23 September 2005 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20050524001847/http://www.nepalhomepage.com/general/glance.html |archivedate=24 May 2005}} * {{cite news |title=Jailed ex-PM in Nepal court plea |publisher=BBC News |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/south_asia/4194160.stm |accessdate=29 September 2005 |date=29 August 2005 |first=Sushil |last=Sharma}} * {{cite web |title=Nepal's new emblem |work=Citizen Journalism Nepal |url=http://www.cjnepal.org/story/547/nepals-new-emblem |accessdate=7 February 2007 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20070209095759/http://www.cjnepal.org/story/547/nepals-new-emblem |archivedate=9 February 2007 }} {{Архивировазь|url=https://web.archive.org/web/20070209095759/http://www.cjnepal.org/story/547/nepals-new-emblem |date=9 February 2007 }} * {{Cite book |first=Gotz |last=Hagmuller |title=Patan Museum: The Transformation of a Royal Palace in Nepal |url=https://archive.org/details/patanmuseumtrans0000hagm |location=London |publisher=Serindia |year=2003 |isbn=978-0-906026-58-8}} * {{Cite book |first=Kunda |last=Dixit |title=A people war: Images of the Nepal conflict 1996–2006 |location=Kathmandu |publisher=nepa-laya |year=2006}} * {{Cite book |first=Barbara |last=Crossette |title=So Close to Heaven: The Vanishing Buddhist Kingdoms of the Himalayas |url=https://archive.org/details/soclosetoheavenv0000cros |location=New York |publisher=Vintage |year=1995 |isbn=978-0-679-74363-7}} * {{Cite book |author=Bista, Dor Bahadur |title=People of Nepal |url=https://archive.org/details/peopleofnepal0000dorb |publisher=Department of Publicity, Ministry of Information and Broadcasting, Government of Nepal |year=1967 |isbn=978-99933-0-418-0}} * {{Cite book |last=Whelpton |first=John |title=A History of Nepal |url=https://archive.org/details/historyofnepal00whel |publisher=Cambridge University Press |year=2005 |isbn=978-0-521-80470-7}} * Michael Hutt, ed., ''Himalayan 'people’s war' : Nepal’s Maoist rebellion'', London: C. Hurst, 2004 * {{Cite book |first=Peter |last=Matthiessen |title=The Snow Leopard |url=https://archive.org/details/snowleopard0000matt_k0o9 |publisher=Penguin |year=1993 |isbn=978-0-00-272025-0}} * {{Cite book |first=Joe |last=Simpson |title=Storms of Silence |url=https://archive.org/details/stormsofsilence0000simp |publisher=Mountaineers Books |year=1997 |isbn=978-0-89886-512-7}} * {{Cite book |first=Samrat |last=Upadhyay |title=Arresting God in Kathmandu |publisher=Mariner Books |year=2001 |isbn=978-0-618-04371-2}} * {{Cite book |author=Joseph R. Pietri |title=The King of Nepal |year=2001 |isbn=978-0-615-11928-1 |publisher=Indiana Creative Arts |location=Indianapolis, IN}} * {{Cite book |first=Maurice |last=Herzog |title=Annapurna |publisher=The Lyons Press |year=1951 |isbn=978-1-55821-549-8}} * {{Cite book |first=Dervla |last=Murphy |title=The Waiting Land: A Spell in Nepal |publisher=Transatlantic Arts |year=1968 |isbn=978-0-7195-1745-7}} * {{Cite book |author=[[Rishikesh Shaha]] |title=Modern Nepal: A Political History |publisher=Manohar Publishers and Distributors |year=2001 |isbn=978-81-7304-403-8}} * {{Cite book |author=[[Jane Wilson-Howarth]] |title=A Glimpse of Eternal Snows: a family's journey of love and loss in Nepal |url=https://archive.org/details/glimpseofeternal0000wils |publisher=Bradt Travel Guides, UK |year=2012 |page=[https://archive.org/details/glimpseofeternal0000wils/page/390 390] |isbn=978-1-84162-435-8}} * [http://ice.tsu.ru/index.php?option=com_content&task=view&id=406 Glacial Lakes and Glacial Lake Outburst Floods in Nepal. — International Centre for Integrated Mountain Development, Kathmandu, March 2011] {{Архивировазь|url=https://web.archive.org/web/20110901073151/http://ice.tsu.ru/index.php?option=com_content&task=view&id=406 |date=2011-09-01 }} {{Refend}} == Невтевкст == {{Навигация |Проект = Непал }} * {{Official website|http://www.nepal.gov.np|Правительства Непала}} * [http://www.conflictologist.org/main/vojni-i-konflikty-na-indostane.htm#nepal Материалы по новейшей истории Непала] {{Архивировазь|url=https://web.archive.org/web/20140407090916/http://www.conflictologist.org/main/vojni-i-konflikty-na-indostane.htm#nepal |date=2014-04-07 }} * [http://ice.tsu.ru/index.php?option=com_content&task=view&id=406 Glacial Lakes and Glacial Lake Outburst Floods in Nepal. — International Centre for Integrated Mountain Development, Kathmandu, March 2011] {{Архивировазь|url=https://web.archive.org/web/20110901073151/http://ice.tsu.ru/index.php?option=com_content&task=view&id=406 |date=2011-09-01 }} * [http://www.welcomenepal.com/ Official Site of Nepal Tourism Board] {{Архивировазь|url=https://web.archive.org/web/20190910113144/https://www.welcomenepal.com/ |date=2019-09-10 }} * [https://www.bbc.com/news/world-south-asia-12511455 Nepal] from the [[BBC News]] * [https://web.archive.org/web/20090518023657/http://ucblibraries.colorado.edu/govpubs/for/nepal.htm Nepal] from ''UCB Libraries GovPubs'' * {{dmoz|Regional/Asia/Nepal}} * [https://www.britannica.com/place/Nepal Nepal] ''Encyclopædia Britannica'' entry * {{wikiatlas|Nepal}} * [http://www.ifs.du.edu/ifs/frm_CountryProfile.aspx?Country=NP Key Development Forecasts for Nepal] from International Futures {{Lisj}} {{Азиянь мастортнэ}} [[Категория:Масторт|Н]] ewo5s2uz232rbji6423zg3413zr6zd0 Иудаизма Грециясо 0 24727 154878 153744 2026-08-03T21:07:38Z InternetArchiveBot 10632 Add 2 books for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260803)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]] 154878 wikitext text/x-wiki [[Артовкс:Saloniki Synagogue Monastir a.jpg|кенжешка|Синагога Салоникисо]] '''Иудаизм Греция Масторсо''' ({{lang-el|Ιστορία των Εβραίων στην Ελλάδα}}) — те история ды течинь аштема ёжодо [[Иудаизма|иудаизмонь]] ошныцянть [[Греция Мастор|Греция Масторсо]]. Грециянь [[Иудейть|иудейтнень]] история ашти нилестэ икеле минек пингезэ. Сехте сыре [[Еврейть|евреень]] группа кона эри Грециясо — [[Романиотт|романиоттне]], кона содавикс истя грекень еврейть. Куш «Грекень еврейтне» течи ули эрьва еврей эрявикс Греция Масторсо, аволь ансяк романиоттне. Тосо эрязь сефардонь еврейтне; [[Салоники ош]] ды Салоники [[Пелевеёнксонь Македония Мастор|Макидония Масторсо]] ёвтазь «Израиленть Ава»<ref>Samuel Usque, The Foundation for the Advancement of Sephardic Studies and Culture, p. 1</ref>. Грекень еврейтне теевсь покш роль кристаньчинь касоманень, улнесть тонавтнемань ды микшнеманть чилисемась [[Византиянь Империя|Византиянь]] ды [[Османонь Империя|Османонь Империтнень]] пингезэ<ref>The Foundation for the Advancement of Sephardic Studies and Culture, p.2</ref><ref>[http://www.ushmm.org/information/exhibitions/online-features/special-focus/holocaust-in-greece/zakynthos Zakynthos: The Holocaust in Greece] Archived 2014-05-21 at the Wayback Machine, ''United States Holocaust Memorial Museum'', URL accessed May 25, 2014.</ref>. Окупация ды [[Холокост]] мейле сехте покш грециянь еврейтне пелькс молезь [[Израиль Мастор|Израиль Масторов]] ды [[Американь Вейтьсэндявкс Штаттнэ|Американь Вейтьсэндявкс Штаттнэв]]. == Течинь аштема ёжо == [[Артовкс:Saloniki Synagogue c.jpg|кенжешка|Синагога Салоникисо]] Течи Грециясо эрить малав 4500-5000 еврейтне<ref>[https://apnews.com/45e8f5bbc8c54a66a607eb51ecd629fd Doctor thought to be 1st Jew voted mayor in Greece.] ''Associated Press''</ref>. Греция Масторсо улить вейксэ иудеень вейсэньдявкст: [[Афины ош|Афинысо]], Салоникисо, Лариссасо, Халкиссо, Волоссо, Корфусо, Трикалсо, Иоаннинсо ды [[Родос усия|Родос усиясо]]<ref>https://web.archive.org/web/20070926175738/http://www.kis.gr/chr_olokautoma_english.pdf</ref>. Вейсэнь ламочи трациядо иудейтнень теемс ули малав 500. Афинэнь вейсэндявкс сехте покш, но Салоникань вейсэньдявкс ули седе покш активнай ды ули кезэрень историясь (2500 иеть). Колмо синагогатнесэ улить свалшкань службатне. Афинысо ды Салоникисо улить истя жо евреень школатне. Прявт греконь еврейчи ули Сехте эрявикс евреень вейсэньдвкст, кона содавикс грекень нурькине сёрмадомашка KIS. Евреень музей Греция Масторсо теевсь 1977-це иестэ кирди вейсэньдявксонь икеле пингень сатовкст<ref>{{Cite web |url=http://www.kis.gr/jmuseum_news_en.html |title=Current Activities of the Jewish Museum of Greece |accessdate=2020-03-23 |archivedate=2006-10-09 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20061009184935/http://www.kis.gr/jmuseum_news_en.html |deadlink=yes }} {{Архивировазь|url=https://web.archive.org/web/20061009184935/http://www.kis.gr/jmuseum_news_en.html |date=2006-10-09 }}</ref>. == Литературась == '''''Англакс:''''' * Giorgios Antoniou, A. Dirk Moses: ''The Holocaust in Greece''. Cambridge University 2018, {{ISBN|978-1-108-47467-2}}. * [[Misha Glenny|Glenny, Misha]] (1999). ''The Balkans: nationalism, war and the great powers 1804-1999'', New York: Viking Penguin. {{ISBN|0-14-023377-6}}. * {{cite book|last1=Fleming|first1=KE|title=Greece: A Jewish History|url=https://archive.org/details/greeceajewishhis0000flem|year=2008|publisher=Princeton University Press|location=|language=|isbn=|oclc=|doi=|id=}} * {{cite book|last1=Mazower|first1=Mark|title=Salonica, City of Ghosts: Christians, Muslims and Jews, 1430-1950|url=https://archive.org/details/salonicacityofgh0000mazo_t2f4|year=2004|publisher=HarperCollins|location=|language=|isbn=|oclc=|doi=|id=}} * Naar, Devin E. ''Jewish Salonica: Between the Ottoman Empire and Modern Greece.'' Stanford Studies in Jewish History and Culture Series. Stanford Stanford University Press, 2016. 400 pp. {{ISBN|978-1-5036-0008-9}}. * [https://web.archive.org/web/20060626232509/http://eumc.eu.int/eumc/as/PDF04/AS-Country-EL-PDF04.pdf Manifestations of Antisemitism in the EU, 2002-2003 Part on Greece], ''European Monitoring Centre on Racism and Xenophobia (EUMC)''. URL accessed April 15, 2006. [PDF] * [http://www.sephardicstudies.org/thes.html Jewish Community of Thessaloniki] {{Архивировазь|url=https://web.archive.org/web/20210125021231/http://www.sephardicstudies.org/thes.html |date=2021-01-25 }}. ''Foundation for the Advancement of Sephardic Studies and Culture''. URL accessed April 15, 2006. * [http://www.ushmm.org/greece/eng/intro.htm The Holocaust in Greece at the United States Holocaust Memorial Museum] * Andrew Apostolou, "Mother of Israel, Orphan of History: Writing on Jewish Salonika", ''Israel Affairs'' '''13''':1:193-204 {{doi|10.1080/13537120601063499}}. A review of recent work on the Jewish community of Thessaloniki. * Annette B. Fromm, Folklore and Ethnic Identity of the Jewish Community of Ioannina, Greece, Lexington Books, 2008, {{ISBN|978-0-7391-2061-3}} * Connerty, Mary C. Judeo-Greek: The Language, The Culture. Jay Street Publishing, 2003. {{ISBN|1-889534-88-9}} * {{cite web|url=http://www.jewishmuseum.gr/en/index.html|title=Jewish Museum of Greece|work=JewishMuseum.gr|access-date=2012-01-31|archive-url=https://web.archive.org/web/20120127121011/http://www.jewishmuseum.gr/en/index.html|archive-date=2012-01-27|url-status=dead|accessdate=2020-03-23|archivedate=2012-01-27|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120127121011/http://www.jewishmuseum.gr/en/index.html|deadlink=yes}} {{Архивировазь|url=https://web.archive.org/web/20120127121011/http://www.jewishmuseum.gr/en/index.html |date=2012-01-27 }} == Невтевкст == * [http://www.yadvashem.org/holocaust/video-lectures/salonikan-jewry The Catastrophe of Salonikan Jewry and the Looting of their Property] {{Архивировазь|url=https://web.archive.org/web/20170227174224/http://www.yadvashem.org/holocaust/video-lectures/salonikan-jewry |date=2017-02-27 }} an online lecture by Dr. Nikos Tzafleris, Postdoctoral Researcher at the Aristotle University of Thessaloniki on the Yad Vashem website * [http://www.kis.gr/home_en.html KIS, The Central Board of Jewish Communities in Greece] {{Архивировазь|url=https://web.archive.org/web/20191119085027/https://kis.gr/home_en.html |date=2019-11-19 }} * [http://www.jmth.gr/ The Jewish Museum of Thessaloniki] * [https://web.archive.org/web/20060217073415/http://www.rhodesjewishmuseum.org/index.htm The Jewish Museum of Rhodes] * [https://web.archive.org/web/20071012042234/http://www.ushmm.org/museum/exhibit/online/greece/ The Holocaust in Greece] online exhibition at the [http://www.ushmm.org/ United States Holocaust Memorial Museum] * [http://www.sephardicstudies.org/thess.html List of 13 000 of the Greek Sephardic Holocaust Victims] {{Архивировазь|url=https://web.archive.org/web/20200109083157/http://www.sephardicstudies.org/thess.html |date=2020-01-09 }} from the Foundation for the Advancement of Sephardic Studies and Culture. * [http://www.sephardicstudies.org/portraits.html Portraits of Our Past: The Sephardic Communities of Greece and the Holocaust] {{Архивировазь|url=https://web.archive.org/web/20200128003741/http://www.sephardicstudies.org/portraits.html |date=2020-01-28 }} * [http://www.balkanalysis.com/2005/11/29/the-holocaust-in-greece-1941-1944-part-1/ The Holocaust in Greece, 1941-1944- Part 1 (Balkanalysis.com)] {{Архивировазь|url=https://web.archive.org/web/20101210035951/http://www.balkanalysis.com/2005/11/29/the-holocaust-in-greece-1941-1944-part-1/ |date=2010-12-10 }} * [http://www.balkanalysis.com/2005/11/30/the-holocaust-in-greece-1941-1944-part-2/ The Holocaust in Greece, 1941-1944- Part 2 (Balkanalysis.com)] {{Архивировазь|url=https://web.archive.org/web/20101210040004/http://www.balkanalysis.com/2005/11/30/the-holocaust-in-greece-1941-1944-part-2/ |date=2010-12-10 }} * [http://www.chabad.gr Chabad Lubavitch of Athens Greece] * [https://web.archive.org/web/20070728042543/http://www.kis.gr/volos_en.html The Jewish Community of Volos] * [http://www.sefarad.org/publication/lm/011/volos.html The Jewish Community of Volos, Greece] * [https://web.archive.org/web/20190518081155/http://www.jewishrhodes.org/ The Jewish Community of Rhodes] * [http://www.umass.edu/judaic/anniversaryvolume/articles/30-F3-Bowman.pdf The Jews in Greece] {{Архивировазь|url=https://web.archive.org/web/20150402171054/http://www.umass.edu/judaic/anniversaryvolume/articles/30-F3-Bowman.pdf |date=2015-04-02 }} Steven Bowman, University of Cincinnati * [http://www.nylou.com/html/ent/154/ent.37154.1.asp 23 centuries of history interrupted] {{Архивировазь|url=https://web.archive.org/web/20081021142548/http://www.nylou.com/html/ent/154/ent.37154.1.asp |date=2008-10-21 }} A history of the Jewish communities and sites of interest of Greece with photographs * http://www.rieas.gr/images/mavro5.pdf The Greek Lion From Judea Colonel Mordochai Fritzis * [http://vimeo.com/5207246 "The Revolt of the Greek Jews"] Documentary from the book by Photini Tomai (Constantopoulou) "Greeks in Auschwitz-Birkenau" * [http://www.kkjsm.org Kehila Kedosha Janina - The only remaining Romaniote synagogue in the Western Hemisphere] * Empty Boxcars (2011) Documentary [http://vimeo.com/25341520 at Vimeo] {{Lisj}} nwqte64eo253heeb2r89o98p2w6k26w Кенкш (кинось, 2012) 0 25929 154877 154264 2026-08-03T21:05:03Z InternetArchiveBot 10632 Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260803)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]] 154877 wikitext text/x-wiki {{UC}} '''Кенкш''' ({{lang-hu|Az ajtó}}) — [[Мадьяронь Мастор]]онь драмань [[эрямарт]]ось, лиссь [[2012 ие]]стэ [[англань кель]]сэ. Прявт снимицязо [[Иштван Сабо]] ({{lang-hu|István Szabó}}), прявт налксицятне [[Гедек Мартина]] ({{lang-de|Martina Gedeck}}) ды [[Хелен Миррен]] ({{lang-en|Dame Helen Lydia Mirren}}).<ref>{{cite book |title=International Film Guide 2012 |url=https://archive.org/details/internationalfil0000unse_b7g9 |first=Ian Hayden |last=Smith |year= 2012 |isbn= 978-1908215017 |page= [https://archive.org/details/internationalfil0000unse_b7g9/page/135 135]}}</ref>. Эрямартось снимазь [[Мадьяронь Мастор]]онь '''''''Кенкш''''''' новелланть коряс ды ёвтни сёрмадыцянь (Гедек) ды сонзэ тердезь кудоютко тевень коряс важодицянть (Миррен) ладямо тевтнеде. Кинонь тевесь моли Мадьяронь Масторсо, 1970 иень ушодксо.<ref name="Roger Ebert">{{cite news|url=http://www.rogerebert.com/reviews/the-door-2013 |title=The Door |accessdate=10 February 2017}}</ref> Эрямартось кочксезель улемс пелькстамо кинотнень ютксо 34-це [[Московонь раськеютконь кинофестиваль]]сэ 2012 иестэ.<ref name="culture">{{cite web |url=http://www.culture.hu/main.php?folderID=1319&articleID=327239&ctag=articlelist&iid=1 |title=Szabó Film in Competition in Moscow |accessdate=9 September 2012 |work=culture.hu |archivedate=1 August 2009 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090801033837/http://www.culture.hu/main.php?folderID=1319&articleID=327239&ctag=articlelist&iid=1 |deadlink=yes }} {{Архивировазь|url=https://web.archive.org/web/20090801033837/http://www.culture.hu/main.php?folderID=1319&articleID=327239&ctag=articlelist&iid=1 |date=1 August 2009 }}</ref> Эрямартось истяжо изнизе [[Майкл Кёртис]]энь ({{lang-en|Michael Curtiz}}) ваныцятнень призэнть Мадьяронь Масторонь Кинонь Фестивалсэ [[Лос-Анжелес]]сэ, сундерьковонь [[2012 ие]]стэ.<ref name="hufestival">{{cite web |url=http://www.hufestival.com/ |title=Hungarian Film Festival of Los Angeles |accessdate=2 December 2012 |work=hufestival |archivedate=6 November 2011 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20111106230745/http://www.hufestival.com/ |deadlink=yes }}</ref><ref name="magyar.film">{{cite web|url=http://magyar.film.hu/filmhu/hir/a-vizsga-nyerte-a-los-angeles-i-magyar-filmfesztivalt-hir-vizsga-az-ajto.html |title=A Vizsga nyerte a Los Angeles-i Magyar Filmfesztivált |accessdate=2 December 2012 |work=magyar.film}}</ref> ==Налксицятне== * [[Helen Mirren]] - Эмеренс * [[Мартина Гедек]] - Магда * [[Károly Eperjes]] - Тибор * [[Enikő Börcsök]] - Суту * [[Ági Szirtes]] - Полет * [[Erika Marozsán]] - Ева "Евике" Гроссман * [[Ildikó Tóth (actress)|Ildikó Tóth]] - Докторось * [[Mari Nagy]] - Адель * [[Péter Andorai]] - Мистер Бродекикс ==Наградат== * Hungarian Film Festival of Los Angeles – Michael Curtiz Audience Award: The Door (2012) ==Лисьапрят== {{reflist}} ==Омболисьмапрят== * {{IMDb title|1194577|The Door}} {{István Szabó}} {{DEFAULTSORT:Door}} [[Категория:Эрямартт]] {{Hungary-film-stub}} {{2010s-drama-film-stub}} 6p1o7c92sy8wz03np9j09cp11sxutg2 Тырва ош 0 33632 154881 147987 2026-08-03T21:10:56Z InternetArchiveBot 10632 Add 1 book for [[en:Wikipedia:Verifiability|verifiability]] (20260803)) #IABot (v2.0.9.5) ([[User:GreenC bot|GreenC bot]] 154881 wikitext text/x-wiki {{ЭТ |статус = Ош |Эрзянь лем = Тырва |оригинальное название = {{lang-et|Tõrva}} |изображение = {{Photomontage |position=center |color=#ffffff |photo1a = Keskväljak.jpg |photo2a = Tõrva kino.jpg |photo2b = Kauplus-Elamu Tõrvas Valga t. 2.jpg |photo3a = Kauplus-Elamu Tõrvas Valga t. 4.jpg |photo3b = Trafoalajaam Tõrvas Veski t. 6.jpg |photo4a = Veskijärv3.jpg | spacing = 2 | border = 0 | size = 280 }} |подчинение = |мастор = Эстэнь Мастор |герб = |коцт = |описание герба = |описание флага = |ширина герба = |ширина флага = |lat_dir = |lat_deg = |lat_min = |lat_sec = |lon_dir = |lon_deg = |lon_min = |lon_sec = |CoordAddon =type:city |CoordScale = |размер карты страны = |размер карты региона = |размер карты района = |вид региона = ёнкс |регион = Вильяндимаа ёнкс{{!}}Вильяндимаа |регион в таблице = |вид района = Буе |район = Тырва (буе){{!}}Тырва |район в таблице = |вид общины = |община = |община в таблице = |внутреннее деление = |вид главы = Бургомистр |глава = |дата основания = |первое упоминание = |прежние имена = |статус с = |покшолмазо = |вид высоты = |высота центра НП = |климат = |официальный язык = |эрицятне = |год переписи = |плотность = |агломерация = |национальный состав = |конфессиональный состав= |этнохороним = |часовой пояс = |DST = |телефонный код = |почтовый индекс = |почтовые индексы = |автомобильный код = |вид идентификатора = |цифровой идентификатор = |категория в Commons = |язык сайта=ee |язык сайта 2= |язык сайта 3= |язык сайта 4= |язык сайта 5= }} '''Тырва ош''' ({{lang-et|Tõrva}}) — ош лембень ёнкссо [[Эстэнь Мастор]]со, [[Валгамаа ёнкс]]о<ref>{{cite book|author=Adrian Room|title=Placenames of the World: Origins and Meanings of the Names for Over 5000 Natural Features, Countries, Capitals, Territories, Cities and Historic Sights|url=https://archive.org/details/placenamesofworl0000room_q0o4|publisher=McFarland|year=2003|isbn=9780786418145}}{{ref-en}}</ref>. == Венельксчачо == {| |- |{{Climate chart | Тырва |-6.8 |-2.7 |54 |-7.3 |-2.6 |43 |-5.0 |1.5 |40 |0.4 |9.0 |41 |5.8 |14.9 |50 |10.4 |18.5 |81 |14.1 |21.6 |78 |13.1 |20.1 |90 |9.3 |1.3 |66 |4.0 |8.4 |65 |0.3 |3.5 |54 |-3.5 |0.1 |55 |float=left |clear=left |source = «Climate-Data.org»<ref>[https://en.climate-data.org/europe/estonia/torva/torva-9451/ Тырва ош] «Climate-Data.org» {{ref-en}}</ref> }} |} == Эрицятне == {{ЭрицятнеВД}} <timeline> Colors = id:linegrey2 value:gray(0.9) id:linegrey value:gray(0.7) id:cobar value:rgb(0.2,0.7,0.8) id:cobar2 value:rgb(0.6,0.9,0.6) ImageSize = width:800 height:320 PlotArea = left:50 bottom:50 top:20 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:4 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = late ScaleMajor = unit:year gridcolor:linegrey increment:5 start:0 ScaleMinor = unit:year gridcolor:linegrey2 increment:1 start:0 PlotData= color:cobar width:28 align:left bar:1909 from:0 till:1.750 bar:1922 from:0 till:1.810 bar:1932 from:0 till:2.482 bar:1940 from:0 till:3.128 bar:1989 from:0 till:3.564 color:cobar2 bar:2006 from:0 till:3.112 bar:2008 from:0 till:3.101 bar:2010 from:0 till:3.099 bar:2011 from:0 till:2.729 bar:2012 from:0 till:2.736 bar:2013 from:0 till:2.820 bar:2014 from:0 till:2.913 bar:2015 from:0 till:2.855 bar:2016 from:0 till:2.820 bar:2017 from:0 till:2.804 bar:2018 from:0 till:2.741 bar:2019 from:0 till:2.723 bar:2020 from:0 till:2.744 bar:2021 from:0 till:2.690 bar:2022 from:0 till:2.641 PlotData= bar:1909 at: 1.750 fontsize:S text: 1.750 shift:(-16,5) bar:1922 at: 1.810 fontsize:S text: 1.810 shift:(-16,5) bar:1932 at: 2.482 fontsize:S text: 2.482 shift:(-16,5) bar:1940 at: 3.128 fontsize:S text: 3.128 shift:(-16,5) bar:1989 at: 3.564 fontsize:S text: 3.564 shift:(-16,5) bar:2006 at: 3.112 fontsize:S text: 3.112 shift:(-16,5) bar:2008 at: 3.101 fontsize:S text: 3.101 shift:(-16,5) bar:2010 at: 3.099 fontsize:S text: 3.099 shift:(-16,5) bar:2011 at: 2.729 fontsize:S text: 2.729 shift:(-16,5) bar:2012 at: 2.736 fontsize:S text: 2.736 shift:(-16,5) bar:2013 at: 2.877 fontsize:S text: 2.820 shift:(-16,5) bar:2014 at: 2.913 fontsize:S text: 2.913 shift:(-16,5) bar:2015 at: 2.855 fontsize:S text: 2.855 shift:(-16,5) bar:2016 at: 2.820 fontsize:S text: 2.820 shift:(-16,5) bar:2017 at: 2.804 fontsize:S text: 2.804 shift:(-16,5) bar:2018 at: 2.741 fontsize:S text: 2.741 shift:(-16,5) bar:2019 at: 2.723 fontsize:S text: 2.723 shift:(-16,5) bar:2020 at: 2.744 fontsize:S text: 2.744 shift:(-16,5) bar:2021 at: 2.690 fontsize:S text: 2.690 shift:(-16,5) bar:2022 at: 2.641 fontsize:S text: 2.641 shift:(-16,5) TextData= fontsize:S pos:(180,30) </timeline> == Содавикс ломанть, конат сюлмавозь те ошонть марто == == Ошт-ялгат == {{Wikidata/SisterCities}} == Фотокувт == <gallery mode="packed" heights=110px> Tõrva veskijärv lennult.jpg Õhnejõe hoiuala Tõrvalinnavalitsuse juures mai 2014 255.jpg Riiska järv lennult2.jpg Vanamõisa järv lennuklt2.jpg Tõrva staadion.jpg Õhne jõgi.jpg </gallery> <gallery mode="packed" heights=120px> Tõrva church 2008 2.jpg Elamu Tõrvas Kevade t. 2.jpg Kauplus-Elamu Tõrvas Valga t. 3.jpg Tõrva Linnaraamatukogu 2016 juuli.jpg Torva gymnasium.jpg Haigla Tõrvas Tartu t. 1.jpg Tõrva kõrts.jpg Kauplus-Elamu Tõrvas Tartu t. 6.jpg </gallery> {{Lisj}} {{Эстэнь Масторонь ошт}} [[Категория:Эстэнь Масторонь ошт]] [[Категория:Валгамаа ёнкс]] 4k4bn8kfr1lmhk1l9qgfb9y8tiww4ec Шаблон:Potd/2026-08-05 0 39180 154888 2026-08-04T11:47:09Z Frhdkazan 4987 Од лопа: "HMS Belfast with rainbow.jpg" 154888 wikitext text/x-wiki HMS Belfast with rainbow.jpg b3fygkesx1flopax5wq0gjdxze355mg Шаблон:Motd/2026-08-05 0 39181 154889 2026-08-04T11:50:04Z Frhdkazan 4987 Од лопа: "Candlepin pinsetter.webm" 154889 wikitext text/x-wiki Candlepin pinsetter.webm tke4a5r4rlgsse2cz0wywwnpdqkxbj4