विकिपिडिया newiki https://ne.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%AE%E0%A5%81%E0%A4%96%E0%A5%8D%E0%A4%AF_%E0%A4%AA%E0%A5%83%E0%A4%B7%E0%A5%8D%E0%A4%A0 MediaWiki 1.47.0-wmf.11 first-letter मीडिया विशेष वार्तालाप प्रयोगकर्ता प्रयोगकर्ता वार्ता विकिपिडिया विकिपिडिया वार्ता चित्र चित्र वार्ता मीडियाविकि मीडियाविकि वार्ता ढाँचा ढाँचा वार्ता मद्दत मद्दत वार्ता श्रेणी श्रेणी वार्ता पोर्टल पोर्टल वार्ता मस्यौदा मस्यौदा वार्ता TimedText TimedText talk मोड्युल मोड्युल वार्तालाप Event Event talk तरल 0 4154 1366129 393039 2026-07-16T12:08:48Z Bishaldev100 28807 1366129 wikitext text/x-wiki [[चित्र:Water drop 001.jpg|thumb|300px| पानीको थोपा]] '''तरल''' [[पदार्थ]]को मुख्य तीन अवस्था ([[ठोस]], तरल र [[ग्यास]]) मध्ये एक हो । कुनै पनि पदार्थ जुन झोल अवस्थामा हुन्छ त्यसलाई तरल भनिन्छ । [[पृथ्वी]]मा तरल पानी प्रचुर मात्रामा भए पनि, पदार्थको यो अवस्था वास्तवमा [[ब्रह्माण्ड]]मा सबैभन्दा कम सामान्य छ, किनभने तरल पदार्थहरूको अस्तित्वको लागि अपेक्षाकृत साँघुरो तापक्रम/दबाव दायरा आवश्यक पर्दछ। ब्रह्माण्डमा धेरैजसो पदार्थ या त [[ग्यास|ग्यासीय अवस्था]]मा वा प्लाज्मा (ताराहरूको रूपमा) छन्। {{stub}} {{Commonscat|Liquid}} [[श्रेणी:विज्ञान]] lv5nr7ruwbt9lg2lkvz6x10tj8le4at 1366130 1366129 2026-07-16T12:11:54Z Bishaldev100 28807 1366130 wikitext text/x-wiki [[चित्र:Water drop 001.jpg|thumb|300px| पानीको थोपा]] '''तरल''' [[पदार्थ]]को मुख्य तीन अवस्था ([[ठोस]], तरल र [[ग्यास]]) मध्ये एक हो । कुनै पनि पदार्थ जुन झोल अवस्थामा हुन्छ त्यसलाई तरल भनिन्छ । [[तापक्रम]] बढ्दै जाँदा, तरल पदार्थमा रहेका अणुहरू तीव्र रूपमा कम्पन हुन्छन्, जसले गर्दा तिनीहरू बीचको दूरी बढ्छ। [[उम्लने बिन्दु]]मा, अणुहरू बीचको आकर्षण बल (कोहेसिभ बल) तिनीहरूलाई एकसाथ बाँधेर राख्न पर्याप्त हुँदैनन्, र तरल पदार्थ ग्यासीय अवस्थामा परिवर्तन हुन्छ। यसको विपरीत, तापक्रम घट्दै जाँदा, अणुहरू बीचको दूरी घट्छ। पग्लने बिन्दुमा, अणुहरू संरचित क्रममा व्यवस्थित हुन्छन्, र तरल पदार्थ ठोस अवस्थामा परिवर्तन हुन्छ। [[पृथ्वी]]मा तरल पानी प्रचुर मात्रामा भए पनि, पदार्थको यो अवस्था वास्तवमा [[ब्रह्माण्ड]]मा सबैभन्दा कम सामान्य छ, किनभने तरल पदार्थहरूको अस्तित्वको लागि अपेक्षाकृत साँघुरो तापक्रम/दबाव दायरा आवश्यक पर्दछ। ब्रह्माण्डमा धेरैजसो पदार्थ या त [[ग्यास|ग्यासीय अवस्था]]मा वा प्लाज्मा (ताराहरूको रूपमा) छन्। {{stub}} {{Commonscat|Liquid}} [[श्रेणी:विज्ञान]] 4xbygjwq1s4ulr8a3t19ycdnz16880j नेपालका जिल्लाहरू 0 4521 1366153 1356071 2026-07-16T14:41:22Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366153 wikitext text/x-wiki {{Infobox subdivision type | name = जिल्ला | alt_name = | alt_name1 = | alt_name2 = | alt_name3 = | alt_name4 = | map = | category = [[जिल्ला]] | territory = [[नेपाल]] | upper_unit = | start_date = वि.सं १८७२ अगाडी | start_date1 = | start_date2 = | start_date3 = | start_date4 = | legislation_begin = | legislation_begin1 = | legislation_begin2 = | legislation_begin3 = | legislation_begin4 = | legislation_end = | legislation_end1 = | legislation_end2 = | legislation_end3 = | legislation_end4 = | end_date = | end_date1 = | end_date2 = | end_date3 = | end_date4 = | current_number = ७७ | number_date = ३ असोज २०७२ | type = | type1 = | type2 = | type3 = | type4 = | status = | status1 = | status2 = | status3 = | status4 = | exofficio = | exofficio1 = | exofficio2 = | exofficio3 = | exofficio4 = | population_range = २०,४१,५८७ – ५,६५८ | area_range = {{convert|7889|km2|mi2}} - {{convert|119|km2}} | government = [[जिल्ला समन्वय समिति (नेपाल)|जिल्ला समन्वय समिति]] | government1 = | government2 = | government3 = | government4 = | subdivision = [[नेपालका सहरहरूको सूची|नगरपालिका]] | subdivision1 = [[नेपालका गाउँपालिकाहरू|गाउँपालिकाहरू]] | subdivision2 = | subdivision3 = | subdivision4 = | image = Map of Nepal with Districts.svg }} {{Politics of Nepal}} {{Administrative divisions of Nepal}} '''नेपालका जिल्लाहरू''' [[प्रदेश]] पछिको दोस्रो तहको प्रशासनिक विभाजन हो। जिल्लाहरू [[नगरपालिका]] र [[गाउँपालिका]]मा विभाजित छन्। नेपालमा सात प्रदेश र ७७ जिल्ला छन्।<ref name="Dhankuta">{{cite web|url=http://ddcdhankuta.gov.np/ne-brief-introduction/|title=संक्षिप्त परिचय|date=|website=ddcdhankuta.gov.np|publisher=नेपाल सरकार|language=नेपाली|quote=..."श्री ५ राजेन्द्रविक्रम शाह र प्रधानमन्त्री भीमसेन थापाको शासनकालमा प्रशासनिक दृष्टिकोणले वि.सं.१८७३ साल पश्चात देश १० जिल्लामा विभाजन भयो।"|access-date=6 February 2018}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180303110725/http://ddcdhankuta.gov.np/ne-brief-introduction/ |date=3 March 2018 }}</ref> नेपाल सरकार मन्त्रिपरिषद्को २०७२ भदौ ५ गतेको बैठकले [[नवलपरासी जिल्ला|नवलपरासी]] र [[रुकुम जिल्ला|रुकुम]]लाई दुई/दुई जिल्ला बनाउने निर्णय गरेको थियो। सरकारको निर्णय अनुसार आयोगले [[गण्डकी प्रदेश]]मा पर्ने [[नवलपरासी (बर्दघाट सुस्ता पूर्व) जिल्ला|नवलपरासी (बर्दघाट सुस्ता पूर्व)]] र [[लुम्बिनी प्रदेश]]मा पर्ने [[नवलपरासी (बर्दघाट सुस्ता पश्चिम) जिल्ला|नवलपरासी (बर्दघाट सुस्ता पश्चिम)]] गरी दुई तथा लुम्बिनी प्रदेशमा पर्ने [[पूर्वी रुकुम जिल्ला]] र [[कर्णाली प्रदेश]]मा रहने [[पश्चिम रुकुम जिल्ला]] गरी कायम भएका दुई जिल्लासहित चार जिल्लामा जिल्ला समन्वय समितिको निर्वाचन गराउने निर्णय गरेको थियो।<ref>{{Cite web|url=http://www.myrepublica.com/news/25145/|title=There will be 77 districts in the country: Minister Thapa|date=6 August 2017|publisher=myrepublica.com|access-date=13 September 2017}}</ref><ref>{{cite web|author=|title=जनसङ्ख्या|url=https://censusnepal.cbs.gov.np/results/np/population#population_size_and_distribution|website=नेपाल सरकार, प्रधानमन्त्री तथा मन्त्रिपरिषद्को कार्यालय|publisher=राष्ट्रिय तथ्याङ्क कार्यालय|language=नेपाली|accessdate=१० पुस २०८१}}</ref> ==जिल्ला अधिकारीहरू== जिल्ला अधिकारीहरूमा निम्न समावेश छन्: [[प्रमुख जिल्ला अधिकारी]], [[गृह मन्त्रालय (नेपाल)|गृह मन्त्रालय]] अन्तर्गतका एक अधिकारीलाई सरकारले जिल्लाको सर्वोच्च प्रशासकीय अधिकृतको रूपमा नियुक्त गर्दछ। स्वास्थ्य, शिक्षा, सुरक्षा र अन्य सबै सरकारी कार्यालयहरू जस्ता जिल्लाका सबै विभागहरूको उचित निरीक्षणको लागि प्रमुख जिल्ला अधिकारी जिम्मेवार रहन्छन्। [[जिल्ला समन्वय समिति (नेपाल)|जिल्ला समन्वय समिति]]ले जिल्ला सभाको कार्यकारीको रुपमा काम गर्दछ। जिल्ला समन्वय समितिले [[प्रदेश सभा (नेपाल)|प्रदेश सभा]] र [[गाउँपालिका]] तथा [[नगरपालिका]]बीच समन्वय कायम गर्न र राजनीतिक प्रकृतिका कुनै विवाद भए समाधान गर्न प्रदेश सभासँग समन्वय गर्दछ। यसले प्रदेश र सङ्घीय सरकार तथा जिल्लाका [[नेपालका स्थानीय तहहरू|स्थानीय तह]]बीच समन्वय पनि कायम गरेको हुन्छ। ==इतिहास== राजा [[राजेन्द्र वीरविक्रम शाह]] र प्रधानमन्त्री [[भीमसेन थापा]]को पालामा नेपाललाई १० जिल्लामा विभाजन गरिएको थियो।<ref name="Dhankuta"/> दुधकोशी नदीको पूर्वका सबै क्षेत्रहरू एउटै जिल्ला थिए, धनकुटा। ===राणा काल (वि.सं १९४१–२००७)=== तत्कालीन प्रधानमन्त्री वीरशम्शेर जङ्गबहादुर राणा (वि.सं १९४१–१९५५) को पालामा नेपाललाई ३२ जिल्लामा विभाजन गरिएको थियो भने डोटी, पाल्पा र धनकुटा गरी तीन गौँडा थिए। पहाडी क्षेत्रमा २० जिल्ला र तराईमा १२ जिल्ला थिए।<ref name="Dhankuta"/> वीरशम्शेर जङ्गबहादुर राणापछि २००७ मा नेपालमा [[राणा वंश|राणा शासन]]को अन्त्य र वि.सं २०१८ मा नेपाल अधिराज्यको नयाँ संविधान जारी नहुञ्जेलसम्म नेपाल ३२ जिल्लामा विभाजित रह्यो। प्रत्येकको जिल्लाको सदरमुकाम थियो र यसको प्रमुख बडा हकीम (जिल्ला प्रशासक) थिए। २००७ देखि २०१८ सम्म धेरै ऐन र संविधानहरू पारित भए जसमा जिल्लाहरूको नाम निम्नानुसार देखाइएको छ:<ref>{{cite web |url=http://himalaya.socanth.cam.ac.uk/collections/rarebooks/downloads/Nepal_1948_Government_Act_English.pdf |title=Government of Nepal Act 1948 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240616050256/https://himalaya.socanth.cam.ac.uk/collections/rarebooks/downloads/Nepal_1948_Government_Act_English.pdf |date=2024-06-16 }}</ref><ref>{{cite web |url= http://saruwa.moga.gov.np/mogawebsite/images/pdf/pratibedan/प्रशासकीय%20पुनर्गठन%20समिति%20(बुच%20कमिशन)%20को%20प्रतिवेदन,%20२००९%20.pdf |title= प्रशासकीय पुनर्गठन समिति (बुच कमिशन) को प्रतिवेदन, २००९ }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240419231248/http://saruwa.moga.gov.np/mogawebsite/images/pdf/pratibedan/%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%B6%E0%A4%BE%E0%A4%B8%E0%A4%95%E0%A5%80%E0%A4%AF%20%E0%A4%AA%E0%A5%81%E0%A4%A8%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%97%E0%A4%A0%E0%A4%A8%20%E0%A4%B8%E0%A4%AE%E0%A4%BF%E0%A4%A4%E0%A4%BF%20(%E0%A4%AC%E0%A5%81%E0%A4%9A%20%E0%A4%95%E0%A4%AE%E0%A4%BF%E0%A4%B6%E0%A4%A8)%20%E0%A4%95%E0%A5%8B%20%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%A4%E0%A4%BF%E0%A4%B5%E0%A5%87%E0%A4%A6%E0%A4%A8,%20%E0%A5%A8%E0%A5%A6%E0%A5%A6%E0%A5%AF%20.pdf |date=2024-04-19 }}</ref><ref>{{cite web |url= http://saruwa.moga.gov.np/mogawebsite/images/pdf/pratibedan/नेपालको%20जिल्ला%20प्रशासन%20पुनर्गठनको%20रिपोर्ट,%20२०१३.pdf |title= नेपालको जिल्ला प्रशासन पुनर्गठनको रिपोर्ट, २०१३ |archive-url= https://web.archive.org/web/20220125202443/http://saruwa.moga.gov.np/mogawebsite/images/pdf/pratibedan/नेपालको%20जिल्ला%20प्रशासन%20पुनर्गठनको%20रिपोर्ट,%20२०१३.pdf |archive-date= 25 January 2022 |url-status= dead }}{{Dead link|date=November 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ===वि.सं २०१२ भन्दा अगाडीका जिल्लाहरू=== {{col-begin|width=auto}} {{col-break}} {{ordered list|start=1 |पूर्व नं. १ |पूर्व नं. २ |पूर्व नं. ३ |पूर्व नं. ४ |धनकुटा |इलाम |बारा |महोत्तरी-सर्लाही}} {{col-break}} {{ordered list|start=9 |सप्तरी |विराटनगर |झापा |चिसापानीगढी |उदयपुर |पश्चिम नं. १ |पश्चिम नं. २ |पश्चिम नं. ३}} {{col-break}} {{ordered list|start=17 |पश्चिम नं. ४ |पाल्पा |प्युठान |सल्यान |जुम्ला |दैलेख |डोटी |बझाङ}} {{col-break}} {{ordered list|start=25 |बैतडी |डडेल्धुरा |पाल्ही-माझखण्ड |खजानी शिवराज |दाङ-देउखुरी |बाँके-बर्दिया |कैलाली-कञ्चनपुर |काठमाडौँ उपत्येका}} {{col-end}} === पञ्चायत काल (वि.सं २०१७–२०४६) === वि.सं २०१८ मा परम्परागत ३२ जिल्लालाई १४ अञ्चल र ७५ विकास जिल्लामा पुनर्संरचना गरिएको थियो।<ref>{{cite web |url = http://reviewnepal.com/articles/memorial-step-of-king-mahendra-in-1st-poush-2017-bs.html |title = Memorial Step of King Mahendra in 1st Poush 2017 BS |date = 13 December 2017 |website = reviewnepal.com |publisher = |access-date = 6 February 2018 |trans-title = |language = |quote = ..." " }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180207005325/http://reviewnepal.com/articles/memorial-step-of-king-mahendra-in-1st-poush-2017-bs.html |date=7 February 2018 }}</ref> पञ्चायती व्यवस्था (वि.सं २०१७–२०४६) को समयमा जिल्ला पञ्चायत नेपालको चार प्रशासनिक विभागहरू मध्ये एक थियो। पञ्चायतकालमा देशलाई ७५ जिल्लामा विभाजन गरिएको थियो र अहिले नवलपरासी र रुकुमलाई २ जिल्लामा विभाजन गरी २ जिल्ला थपिएको छ। अहिले जिल्लाको सङ्ख्या ७७ पुगेको छ। === २०१३ देखि २०१७ सम्मका जिल्लाहरू === {{col-begin|width=auto}} {{col-break}} {{ordered list|start=1 |मेची |विराटनगर |ताप्लेजुङ |धनकुटा |भोजपुर |हनुमाननगर |सगरमाथा |जनकपुर}} {{col-break}} {{ordered list|start=9 |दोलखा |चौतारा |काठमाडौँ |बारा |त्रिशूली |राप्ती |गोरखा |पोखरा}} {{col-break}} {{ordered list|start=17 |स्याङ्जा |लुम्बिनी |बागलुङ |गुल्मी |कपिलवस्तु |प्युठान |हुम्ला |कर्णाली}} {{col-break}} {{ordered list|start=25 |जाजरकोट |सल्यान |दैलेख |नेपालगन्ज |बझाङ |डोटी |धनगढी |महाकाली}} {{col-end}} === जिल्ला विकास समिति (वि.सं २०४६–२०७२) === जिल्ला विकास समिति जिल्ला स्तरमा निर्वाचित सदस्यहरू मिलेर बनेको थियो। यसले जिल्लास्तरीय विकास नीति निर्माण गर्ने जिम्मेवारी पाएको थियो। पञ्चायती व्यवस्थाको अन्त्यपछि वि.सं २०४७ मा यसको स्थापना भएको थियो। {{Gallery|width=170|height=190 |title=नेपालका ऐतिहासिक जिल्लाहरूको नक्सा |1942 Geographical Map Nepal by Ganesh Bahadur KC.jpg|नेपालका जिल्लाहरू (वि.सं १९९८) |नेपालका जिल्लाहरू (वि.सं २००८).png|नेपालका जिल्लाहरू (वि.सं २००७) |Districts of Nepal 2015.svg|नेपालका जिल्लाहरू (वि.सं २०७२) |Districts of Nepal 2020 (blank).png|नेपालका जिल्लाहरू (वि.सं २०७७) }} == नयाँ प्रशासन अन्तर्गतका जिल्लाहरू == २०७२ असोज ३ गते देखि नेपाल [[नेपालका प्रदेशहरू|७ वटा प्रदेश]]मा विभाजित छ। नयाँ संविधानको अनुसूची ४ ले विद्यमान जिल्लाहरूलाई एकसाथ मिलाएर तिनीहरूलाई परिभाषित गरेको छ। दुई जिल्ला [[रुकुम जिल्ला|रुकुम]] र [[नवलपरासी जिल्ला|नवलपरासी]]लाई दुई भागमा विभाजन गरी दुई फरक प्रदेशमा विभाजन गरिएको छ। <ref>{{Cite web |url=http://www.myrepublica.com/news/25145/|title= There will be 77 districts in the country: Minister Thapa |date=६ August २०१७|publisher=myrepublica.com |access-date=१३ सेम्टेम्बर २०१७}}</ref> पुरानो जिल्ला विकास समितिलाई [[जिल्ला समन्वय समिति (नेपाल)|जिल्ला समन्वय समिति]]मा बदलिएको छ। {| class="wikitable sortable |+ |- style="background:#98fb98;" !क्रम ! प्रदेशहरू ! राजधानी ! जिल्लाहरू ! क्षेत्रफल<br />(किमी<sup>२</sup>) ! जनसङ्ख्या<br />([[नेपालको बाह्रौँ राष्ट्रिय जनगणना, २०७८|वि.सं २०७८]]) [https://censusnepal.cbs.gov.np/results/population केन्द्रिय तथ्याङ्क विभाग] ! जनघनत्व<br />(मानिस/किमी<sup>२</sup>) ! मुख्य भाषाहरू |- ! ! [[नेपाल]] ! [[काठमाडौँ]] ! ७७ ! १४७,१८१&nbsp;किमी<sup>२</sup> ! २९,१६४,५७८ ! १९८.१५ ! [[नेपाली भाषा|नेपाली]] |- |१ | |[[कोशी प्रदेश]] ||[[विराटनगर महानगरपालिका|विराटनगर]] || १४ || २५,९०५&nbsp;किमी<sup>२</sup> || ४,९६१,४१२ ||१९१.५२ | [[नेपाली भाषा|नेपाली]]/[[राई भाषा|राई]]/[[मैथिली भाषा|मैथिली]]/[[लिम्बू भाषा|लिम्बू]] |- |२ | |[[मधेश प्रदेश]] || [[जनकपुरधाम उपमहानगरपालिका|जनकपुर]] || ८ || ९,६६१&nbsp;किमी<sup>२</sup> || ६,११४,६०० || ६३२.९२ || [[नेपाली भाषा|नेपाली]]/[[मैथिली भाषा|मैथिली]]/[[भोजपुरी भाषा|भोजपुरी]] |- |३ | |[[बागमती प्रदेश]]|| [[हेटौँडा उपमहानगरपालिका|हेटौँडा]] || १३ || २०,३००&nbsp;किमी<sup>२</sup> || ६,११६,८६६ || ३०१.३२ || [[नेपाली भाषा|नेपाली]]/[[तामाङ भाषा|तामाङ]]/[[नेवारी भाषा]] |- |४ | |[[गण्डकी प्रदेश]]|| [[पोखरा महानगरपालिका|पोखरा]] || ११ || २१,७९३&nbsp;किमी<sup>२</sup> || २,४६६,४२७ || ११३.१८ || [[नेपाली भाषा|नेपाली]]/[[गुरुङ भाषा|गुरुङ]]/[[मगर भाषा|मगर]] |- |५ | |[[लुम्बिनी प्रदेश]]|| [[देउखुरी]] || १२ || १९,२७१&nbsp;किमी<sup>२</sup> || ५,१२२,०७८ || २६५.७९ || [[नेपाली भाषा|नेपाली]]/[[थारू भाषा|थारू]]/[[अवधी भाषा|अवधि]] |- |६ | |[[कर्णाली प्रदेश]]|| [[वीरेन्द्रनगर नगरपालिका|वीरेन्द्रनगर]] || १० ||३०,७१२&nbsp;किमी<sup>२</sup> || १,६८८,४१२ || ५४.९७ || [[नेपाली भाषा|नेपाली]]/[[मगर भाषा|मगर]]/[[तामाङ भाषा|तामाङ]] |- |७ | |[[सुदूरपश्चिम प्रदेश]]|| [[गोदावरी नगरपालिका, कैलाली|गोदावरी]]|| ९ || १९,५३९&nbsp;किमी<sup>२</sup> || २,६९४,७८३ || १३७.९२ || [[नेपाली भाषा|नेपाली]]/[[डोटेली भाषा|डोटेली]]/[[थारू भाषा|थारू]] |} == प्रदेश अनुसार जिल्लाहरूको सूची == === कोशी प्रदेश=== {{Koshi Pradesh districts labelled map}} {| class="wikitable sortable |+ कोशी प्रदेशका जिल्लाहरू !क्रम ! नाम ! सदरमुकाम ! क्षेत्रफल (किमी<sup>२</sup>) ! जनसङ्ख्या (वि.सं २०७८)<ref name="cbs">{{Cite web |title=Population of Each Districts in Nepal |date=९ अगस्ट २०२३ |url=https://topnepali.com/population-of-nepal-district-and-province }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20231031060912/https://topnepali.com/population-of-nepal-district-and-province |date=2023-10-31 }}</ref> ! आधिकारिक वेबसाइट |- |१ | [[भोजपुर जिल्ला (नेपाल)|भोजपुर जिल्ला]] | [[भोजपुर नगरपालिका|भोजपुर]] | १,५०७ | १५७,९२३ | [http://www.ddcbhojpur.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190918094712/http://ddcbhojpur.gov.np/ |date=2019-09-18 }} |- |२ |[[धनकुटा जिल्ला]] || [[धनकुटा नगरपालिका|धनकुटा]] || ८९१|| १५०,५९९ | [http://www.ddcdhankuta.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200925162853/http://ddcdhankuta.gov.np/ |date=2020-09-25 }} |- |३ |[[इलाम जिल्ला]] || [[इलाम नगरपालिका|इलाम]] || १,७०३ || २७९,५३४ ||[http://www.ddcilam.gov.np]{{Dead link|date=February 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |४ |[[झापा जिल्ला]] || [[चन्द्रगढी]]|| १,६०६ || ९९८,०५४ ||[http://www.ddcjhapa.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180130110423/http://ddcjhapa.gov.np/ |date=2018-01-30 }} |- |५ |[[खोटाङ जिल्ला]] || [[दिक्तेल रुपाकोट मझुवागढी नगरपालिका|दिक्तेल]] || १,५९१ || १७५,२९८ ||[http://www.ddckhotang.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190922212136/http://ddckhotang.gov.np/ |date=2019-09-22 }} |- |६ |[[मोरङ जिल्ला]] || [[विराटनगर महानगरपालिका|विराटनगर]] || १,८५५ || '''१,१४८,१५६'''||[http://www.ddcmorang.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918064452/http://ddcmorang.gov.np/ |date=2020-09-18 }} |- |७ |[[ओखलढुङ्गा जिल्ला]] || [[ओखलढुङ्गा, ओखलढुङ्गा|ओखलढुङ्गा]]|| १,०७४ || १३९,५५२ ||[http://www.ddcokhaldhunga.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181018152559/http://www.ddcokhaldhunga.gov.np/ |date=2018-10-18 }} |- |८ |[[पाँचथर जिल्ला]] || [[फिदिम नगरपालिका|फिदिम]] || १,२४१ || १७२,४०० ||[http://www.ddcpanchthar.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180131165127/http://www.ddcpanchthar.gov.np/ |date=2018-01-31 }} |- |९ |[[सङ्खुवासभा जिल्ला]] || [[खाँदबारी नगरपालिका|खाँदबारी]] || ३,४८० || १५८,०४१ ||[http://www.ddcsankhuwasabha.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150530025844/http://ddcsankhuwasabha.gov.np/ |date=2015-05-30 }} |- |१० |[[सोलुखुम्बु जिल्ला]] || [[सल्लेरी, सोलुखुम्बु|सल्लेरी]]|| ३,३१२ || १०४,८५१ ||[http://www.ddcsolukhumbu.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190909174505/http://ddcsolukhumbu.gov.np/ |date=2019-09-09 }} |- |११ |[[सुनसरी जिल्ला]] || [[इनरुवा नगरपालिका|इनरुवा]] || १,२५७ || ९२६,९६२ ||[http://www.ddcsunsari.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190921085231/http://ddcsunsari.gov.np/ |date=2019-09-21 }} |- |१२ |[[ताप्लेजुङ जिल्ला]] || [[फुङलिङ नगरपालिका|फुङलिङ]] || ३,६४६ || १२०,५९० ||[http://www.ddctaplejung.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190918065504/http://ddctaplejung.gov.np/ |date=2019-09-18 }} |- |१३ |[[तेह्रथुम जिल्ला]] || [[म्याङलुङ नगरपालिका|म्याङलुङ]] || ६७९ || '''८८,७३१'''||[http://www.ddctehrathum.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180130095926/http://ddctehrathum.gov.np/ |date=2018-01-30 }} |- |१४ |[[उदयपुर जिल्ला]] || [[गाईघाट]]|| २,०६३ || ३४०,७२१ ||[http://www.ddcudayapur.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180130074236/http://www.ddcudayapur.gov.np/ |date=2018-01-30 }} |- ! ![[कोशी प्रदेश]] ![[विराटनगर महानगरपालिका|विराटनगर]] !२५,९०५&nbsp;किमी<sup>२</sup> !४,९६१,४१२ ![http://p1.gov.np] |} === मधेश प्रदेश === {{Madhesh Province districts labelled map}} {| class="wikitable sortable |+ मधेश प्रदेशका जिल्लाहरू |- style="text-align:center;" !क्रम ! जिल्लाहरू ! सदरमुकाम ! क्षेत्रफल (किमी<sup>२</sup>) ! जनसङ्ख्या (वि.सं २०७८)<ref name="cbs" /> ! आधिकारिक वेबसाइट |- |१ | [[पर्सा जिल्ला]] | [[वीरगन्ज महानगरपालिका|वीरगन्ज]] | align=right | १,३५३ | align=right | ६५४,४७१ | [http://www.ddcparsa.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180208211700/http://www.ddcparsa.gov.np/ |date=2018-02-08 }} |- |२ | [[बारा जिल्ला]] | [[कलैया उपमहानगरपालिका|कलैया]] | align=right | १,१९० | align=right | ७६३,१३७ | [http://www.ddcbara.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200922014615/http://ddcbara.gov.np/ |date=2020-09-22 }} |- |३ | [[रौतहट जिल्ला]] | [[गौर नगरपालिका|गौर]] | align=right | १,१२६ | align=right | ८१३,५७३ | [http://www.ddcrautahat.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200921180014/http://ddcrautahat.gov.np/ |date=2020-09-21 }} |- |४ | [[सर्लाही जिल्ला]] | [[मलंगवा नगरपालिका|मलङ्गवा]] | align=right | १,२५९ | align=right | ८६२,४७० | [http://www.ddcsarlahi.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180607113914/http://www.ddcsarlahi.gov.np/ |date=2018-06-07 }} |- |५ | [[धनुषा जिल्ला]] | [[जनकपुरधाम उपमहानगरपालिका|जनकपुर]] | align=right | १,१८० | align=right | ८६७,७४७ | [http://www.ddcdhanusha.gov.np]{{Dead link|date=March 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |६ | [[सिराहा जिल्ला]] | [[सिराहा नगरपालिका|सिराहा]] | align=right | १,१८८ | align=right | ७३९,९५३ | [http://www.ddcsiraha.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200609030358/http://dccsiraha.gov.np// |date=2020-06-09 }} |- |७ | [[महोत्तरी जिल्ला]] | [[जलेश्वर नगरपालिका|जलेश्वर]] | align=right | १,००२ | align=right | ७०६,९९४ | [http://www.ddcmahottari.gov.np]{{Dead link|date=February 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |८ | [[सप्तरी जिल्ला]] | [[राजविराज नगरपालिका|राजविराज]] | align=right | १,३६३ | align=right | ७०६,२५५ | [http://www.ddcsaptari.gov.np] |- ! ![[मधेश प्रदेश]] !'''[[जनकपुरधाम उपमहानगरपालिका|जनकपुर]]''' !'''९,६६१&nbsp;किमी<sup>२</sup>''' !'''६,११४,६००''' ![http://p2.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180428081745/http://p2.gov.np/ |date=2018-04-28 }} |} === बागमती प्रदेश === {{Bagmati Pradesh districts labelled map}} {| class="wikitable sortable |+बागमती प्रदेशका जिल्लाहरू |- style="text-align:center;" !क्रम ! जिल्लाहरू ! सदरमुकाम ! क्षेत्रफल (किमी<sup>२</sup>) ! जनसङ्ख्या (वि.सं २०७८)<ref name="cbs" /> ! आधिकारिक वेबसाइट |- |१ | [[सिन्धुली जिल्ला]] | [[सिन्धुलीमाढी]] | align=right | २,४९१ | align=right | ३००,०२६ | [http://www.ddcsindhuli.gov.np]{{Dead link|date=March 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |२ | [[रामेछाप जिल्ला]] | [[मन्थली नगरपालिका|मन्थली]] | align=right | १,५४६ | align=right | १७०,३०२ | [http://www.ddcramechhap.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918201811/http://ddcramechhap.gov.np/ |date=2020-09-18 }} |- |३ | [[दोलखा जिल्ला]] | [[भीमेश्वर नगरपालिका|भीमेश्वर]] | align=right | २,१९१ | align=right | १७२,७६७ | [http://www.ddcdolakha.gov.np]{{Dead link|date=March 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |४ | [[भक्तपुर जिल्ला]] | [[भक्तपुर नगरपालिका|भक्तपुर]] | align=right | ११९ | align=right | ४३२,१३२ | [http://www.ddcbhaktapur.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160416102720/http://ddcbhaktapur.gov.np/ |date=2016-04-16 }} |- |५ | [[धादिङ जिल्ला]] | [[धादिङवेशी]] | align=right | १,९२६ | align=right | ३२५,७१० | [http://www.ddcdhading.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200804195727/http://ddcdhading.gov.np/ |date=2020-08-04 }} |- |६ | [[काठमाडौँ जिल्ला]] | [[काठमाडौँ]] | align=right | ३९५ | align=right | २,०४१,५८७ | [http://www.ddcktm.gov.np] |- |७ | [[काभ्रेपलाञ्चोक जिल्ला|काभ्रेपलान्चोक जिल्ला]] | [[धुलिखेल नगरपालिका|धुलिखेल]] | align=right | १,३९६ | align=right | ३६४,०३९ | [http://www.ddckavre.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200810221028/http://ddckavre.gov.np/ |date=2020-08-10 }} |- |८ | [[ललितपुर जिल्ला]] | [[ललितपुर महानगरपालिका|ललितपुर]] | align=right | ३८५ | align=right | ५५१,६६७ | [http://www.ddclalitpur.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200804061758/http://ddclalitpur.gov.np/ |date=2020-08-04 }} |- |९ | [[नुवाकोट जिल्ला]] | [[विदुर नगरपालिका|विदुर]] | align=right | १,१२१ | align=right | २६३,३९१ | [http://www.ddcnuwakot.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190926074101/http://ddcnuwakot.gov.np/ |date=2019-09-26 }} |- |१० | [[रसुवा जिल्ला]] | [[धुन्चे]] | align=right | १,५४४ | align=right | ४६,६८९ | [http://www.ddcrasuwa.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200922194956/http://ddcrasuwa.gov.np/ |date=2020-09-22 }} |- |११ | [[सिन्धुपाल्चोक जिल्ला]] | [[चौतारा साँगाचोकगढी नगरपालिका|चौतारा]] | align=right | २,५४२ | align=right | २६२,६२४ | [http://www.ddcsindhupalchowk.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200919034752/http://ddcsindhupalchowk.gov.np/ |date=2020-09-19 }} |- |१२ | [[चितवन जिल्ला]] | [[भरतपुर महानगरपालिका|भरतपुर]] | align=right | २,२१८ | align=right | ७१९,८५९ | [http://www.ddcchitwan.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150404025227/http://www.ddcchitwan.gov.np/ |date=2015-04-04 }} |- |१३ | [[मकवानपुर जिल्ला]] | [[हेटौँडा उपमहानगरपालिका|हेटौँडा]] | align=right | २,४२६ | align=right | ४६६,०७३ | [http://www.ddcmakwanpur.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200814204352/http://ddcmakwanpur.gov.np/ |date=2020-08-14 }} |- ! ![[बागमती प्रदेश]] !'''[[हेटौँडा उपमहानगरपालिका|हेटौँडा]]''' !'''२०,३००&nbsp;किमी<sup>२</sup>''' !'''६,११६,८६६''' ! [http://p3.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241105052423/http://p3.gov.np/ |date=2024-11-05 }} |} === गण्डकी प्रदेश=== {{Gandaki Pradesh districts labelled map}} {| class="wikitable sortable |+गण्डकी प्रदेशका जिल्लाहरू |- style="text-align:center;" !क्रम ! जिल्लाहरू ! सदरमुकाम ! क्षेत्रफल (किमी<sup>२</sup>) ! जनसङ्ख्या (वि.सं २०७८)<ref name="cbs" /> ! आधिकारिक वेबसाइट |- |१ | [[बागलुङ जिल्ला]] | [[बागलुङ नगरपालिका|बागलुङ]] | align=right | १,७८४ | align=right | २४९,२११ | [http://www.ddcbaglung.gov.np] |- |२ | [[गोरखा जिल्ला]] | [[गोरखा नगरपालिका|गोरखा]] | align=right | ३,६११ | align=right | २५१,१२७ | [http://www.ddcgorkha.gov.np]{{Dead link|date=February 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |३ | [[कास्की जिल्ला]] | [[पोखरा महानगरपालिका|पोखरा]] | align=right | २,११७ | align=right | ६११,१५१ | [http://www.ddckaski.gov.np]{{Dead link|date=March 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |४ | [[लमजुङ जिल्ला]] | [[बेसीसहर नगरपालिका|बेसीसहर]] | align=right | १,६९२ | align=right | १५५,८५२ | [http://www.ddclamjung.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200811082802/http://ddclamjung.gov.np/ |date=2020-08-11 }} |- |५ | [[मनाङ जिल्ला]] | [[चामे]] | align=right | २,२४६ | align=right | ५,६५८ | [http://www.ddcmanang.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200814220710/http://ddcmanang.gov.np/ |date=2020-08-14 }} |- |६ | [[मुस्ताङ जिल्ला]] | [[जोमसोम]] | align=right | ३,५७३ | align=right | १४,४५२ | [http://www.ddcmustang.gov.np] |- |७ | [[म्याग्दी जिल्ला]] | [[बेनी नगरपालिका|बेनी]] | align=right | २,२९७ | align=right | ११७,१३३ | [http://www.ddcmyagdi.gov.np]{{Dead link|date=April 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |८ | [[नवलपरासी (बर्दघाट सुस्ता पूर्व) जिल्ला]] | [[कावासोती नगरपालिका|कावासोती]] | align=right | १,३७१ | align=right | ३७८,१७९ | [https://dccnawalparasieast.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241101215359/https://dccnawalparasieast.gov.np/ |date=2024-11-01 }} |- |९ | [[पर्वत जिल्ला]] | [[कुश्मा नगरपालिका|कुश्मा]] | align=right | ४९४ | align=right | १३१,८८७ | [http://www.ddcparbat.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200920103115/http://ddcparbat.gov.np/ |date=2020-09-20 }} |- |१० | [[स्याङ्जा जिल्ला]] | [[पुतलीबजार नगरपालिका|पुतलीबजार]] | align=right | १,१६४ | align=right | २५३,१२४ | [http://www.ddcsyangja.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190404074107/http://ddcsyangja.gov.np/ |date=2019-04-04 }} |- |११ | [[तनहुँ जिल्ला]] | [[दमौली]] | align=right | १,५४६ | align=right | ३२१,१५३ | [http://www.ddctanahun.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161126024652/http://ddctanahun.gov.np/ |date=2016-11-26 }} |- ! ! '''[[गण्डकी प्रदेश]]''' !'''[[पोखरा महानगरपालिका|पोखरा]]''' !'''''२१,७९३'''&nbsp;किमी<sup>२</sup>'' !'''२,४६६,४२७''' ! [http://gandaki.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241104171939/https://gandaki.gov.np/ |date=2024-11-04 }} |} === लुम्बिनी प्रदेश === {{Lumbini Province districts labelled map}} {| class="wikitable sortable |+लुम्बिनी प्रदेशका जिल्लाहरू |- style="text-align:center;" !क्रम ! जिल्ला ! सदरमुकाम ! क्षेत्रफल (किमी<sup>२</sup>।) ! जनसङ्ख्या (वि.सं २०७८)<ref name="cbs" /> ! आधिकारिक वेबसाइट |- |१ | [[कपिलवस्तु जिल्ला]] | [[कपिलवस्तु नगरपालिका|तौलिहवा]] | align=right | १,७३८ | align=right | ६,८२,९६१ | [http://www.ddckapilvastu.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200921151728/http://ddckapilvastu.gov.np/ |date=2020-09-21 }} |- |२ | [[नवलपरासी (बर्दघाट सुस्ता पश्चिम) जिल्ला]] | [[परासी]] | align=right | ''७९२'' | align=right | ३,८६,८६८ | [http://www.dccnawalparasiwest.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241106163850/https://dccnawalparasiwest.gov.np/ |date=2024-11-06 }} |- |३ | [[रुपन्देही जिल्ला]] | [[सिद्धार्थनगर नगरपालिका|सिद्धार्थनगर]] | align=right | १,३६० | align=right | ११,२१,९५७ | [http://www.ddcrupandehi.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200810060843/http://ddcrupandehi.gov.np/ |date=2020-08-10 }} |- |४ | [[अर्घाखाँची जिल्ला]] | [[सन्धिखर्क नगरपालिका|सन्धिखर्क]] | align=right | १,१९३ | align=right | १,७७,०८६ | [http://www.ddcarghakhanchi.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170803031519/http://ddcarghakhanchi.gov.np/ |date=2017-08-03 }} |- |५ | [[गुल्मी जिल्ला]] | [[तम्घास]] | align=right | १,१४९ | align=right | २,४६,४९४ | [http://www.ddcgulmi.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200811013239/http://ddcgulmi.gov.np/ |date=2020-08-11 }} |- |६ | [[पाल्पा जिल्ला]] | [[तानसेन नगरपालिका|तानसेन]] | align=right | १,३७३ | align=right | २,४५,०२७ | [http://www.ddcpalpa.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200815045750/http://ddcpalpa.gov.np/ |date=2020-08-15 }} |- |७ | [[दाङ जिल्ला]] | [[घोराही उपमहानगरपालिका|घोराही]] | align=right | २,९५५ | align=right | ६,७४,९९३ | [http://www.ddcdang.gov.np]{{Dead link|date=February 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |८ | [[प्युठान जिल्ला]] | [[प्युठान नगरपालिका|प्युठान]] | align=right | १,३०९ | align=right | २,३२,०१९ | [http://www.ddcpyuthan.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200919045851/http://ddcpyuthan.gov.np/ |date=2020-09-19 }} |- |९ | [[रोल्पा जिल्ला]] | [[लिवाङ, रोल्पा|लिवाङ]] | align=right | १,८७९ | align=right | २,२४,५०६ | [http://www.ddcrolpa.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200920230302/http://ddcrolpa.gov.np/ |date=2020-09-20 }} |- |१० | [[पूर्वी रुकुम जिल्ला]] | [[रुकुमकोट]] | align=right | १,१६१ | align=right | ५६,७८६ | [http://www.ddcrukum.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201012142418/http://ddcrukum.gov.np/ |date=2020-10-12 }} |- |११ | [[बाँके जिल्ला]] | [[नेपालगन्ज उपमहानगरपालिका|नेपालगन्ज]] | align=right | २,३३७ | align=right | ६,०३,१९४ | [http://www.ddcbanke.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200921022245/http://ddcbanke.gov.np/ |date=2020-09-21 }} |- |१२ | [[बर्दिया जिल्ला]] | [[गुलरिया नगरपालिका|गुलरिया]] | align=right | २,०२५ | align=right | ४,५९,९०० | [http://www.ddcbardiya.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161022113101/http://ddcbardiya.gov.np/ |date=2016-10-22 }} |- ! ! '''[[लुम्बिनी प्रदेश]]''' !'''[[देउखुरी]]''' !'''१९,२७१&nbsp;किमी<sup>२</sup>''' !'''५,१२२,०७८''' ! [https://dccdang.gov.np/]{{Dead link|date=May 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |} === कर्णाली प्रदेश === {{Karnali Pradesh districts labelled map}} {| class="wikitable sortable |+कर्णाली प्रदेशका जिल्लाहरू |- style="text-align:center;" !क्रम ! जिल्लाहरू ! सदरमुकाम ! क्षेत्रफल (किमी<sup>२</sup>) ! जनसङ्ख्या (वि.सं २०७८)<ref name="cbs" /> ! आधिकारिक वेबसाइट |- |१ | [[पश्चिम रुकुम जिल्ला]] | [[मुसिकोट नगरपालिका, पश्चिम रुकुम|मुसिकोट]] | align=right | १,७१६ | align=right | १६६,७४० | [http://www.ddcrukum.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201012142418/http://ddcrukum.gov.np/ |date=2020-10-12 }} |- |२ | [[सल्यान जिल्ला]] | [[खलङ्गा, सल्यान|खलङ्गा]] | align=right | १,४६२ | align=right | २३८,५१५ | [http://www.ddcsalyan.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170824074346/http://www.ddcsalyan.gov.np/ |date=2017-08-24 }} |- |३ | [[डोल्पा जिल्ला]] | [[दुनै]] | align=right | ७,८८९ | align=right | ४२,७७४ | [http://www.ddcdolpa.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200810101025/http://ddcdolpa.gov.np/ |date=2020-08-10 }} |- |४ | [[हुम्ला जिल्ला]] | [[सिमीकोट|सिमिकोट]] | align=right | ५,६५५ | align=right | ५५,३९४ | [http://www.ddchumla.gov.np] |- |५ | [[जुम्ला जिल्ला]] | [[खलङ्गा, जुम्ला|खलङ्गा]] | align=right | २,५३१ | align=right | ११८,३४९ | [http://www.ddcjumla.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200920000938/http://ddcjumla.gov.np/ |date=2020-09-20 }} |- |६ | [[कालिकोट जिल्ला]] | [[मान्म]] | align=right | १,७४१ | align=right | १४५,२९२ | [http://www.ddckalikot.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200811074729/http://ddckalikot.gov.np/ |date=2020-08-11 }} |- |७ | [[मुगु जिल्ला]] | [[गमगढी]] | align=right | ३,५३५ | align=right | ६४,५४९ | [http://www.ddcmugu.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200923113358/http://ddcmugu.gov.np/ |date=2020-09-23 }} |- |८ | [[सुर्खेत जिल्ला]] | [[वीरेन्द्रनगर नगरपालिका|वीरेन्द्रनगर]] | align=right | २,४५१ | align=right | ४१५,१२६ | [http://www.ddcsurkhet.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200924143807/http://ddcsurkhet.gov.np/ |date=2020-09-24 }} |- |९ | [[दैलेख जिल्ला]] | [[नारायण नगरपालिका|नारायण]] | align=right | १,५०२ | align=right | २५२,३१३ | [http://www.ddcdailekh.gov.np]{{Dead link|date=March 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |१० | [[जाजरकोट जिल्ला]] | [[खलङ्गा, जाजरकोट|खलङ्गा]] | align=right | २,२३० | align=right | १८९,३६० | [http://www.ddcjajarkot.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200922141119/http://ddcjajarkot.gov.np/ |date=2020-09-22 }} |- ! ! '''[[कर्णाली प्रदेश]]''' !'''[[वीरेन्द्रनगर नगरपालिका|वीरेन्द्रनगर]]''' !'''३०,७१२&nbsp;किमी<sup>२</sup>''' !'''१,६८८,४१२''' ! [http://karnali.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241007110151/http://www.karnali.gov.np/ |date=2024-10-07 }} |} === सुदूरपश्चिम प्रदेश === {{Sudurpashchim Province districts labelled map}} {| class="wikitable sortable |+सुदूरपश्चिम प्रदेशका जिल्लाहरू |- style="text-align:center;" !क्रम ! जिल्ला ! सदरमुकाम ! क्षेत्रफल (किमी<sup>२</sup>) ! जनसङ्ख्या (वि.सं २०७८)<ref name="cbs" /> ! आधिकारिक वेबसाइट |- |१ | [[कैलाली जिल्ला]] | [[धनगढी उपमहानगरपालिका|धनगढी]] | align=right | ३,२३५ | align=right | ९०४,६६६ | [http://www.ddckailali.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200305144742/http://ddckailali.gov.np/ |date=2020-03-05 }} |- |२ | [[अछाम जिल्ला]] | [[मङ्गलसेन नगरपालिका|मङ्गलसेन]] | align=right | १,६८० | align=right | २२८,८५२ | [http://www.ddcachham.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140516192014/http://ddcachham.gov.np/ |date=2014-05-16 }} |- |३ | [[डोटी जिल्ला]] | [[दिपायल सिलगढी नगरपालिका|दिपायल सिलगढी]] | align=right | २,०२५ | align=right | २०४,८३१ | [http://www.ddcdoti.gov.np]{{Dead link|date=March 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |४ | [[बझाङ जिल्ला]] | [[चैनपुर, बझाङ|चैनपुर]] | align=right | ३,४२२ | align=right | १८९,०८५ | [http://www.ddcbajhang.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200811022444/http://ddcbajhang.gov.np/ |date=2020-08-11 }} |- |५ | [[बाजुरा जिल्ला]] | [[मार्तडी]] | align=right | २,१८८ | align=right | १३८,५२३ | [http://www.ddcbajura.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918110538/http://ddcbajura.gov.np/ |date=2020-09-18 }} |- |६ | [[कञ्चनपुर जिल्ला]] | [[भीमदत्त नगरपालिका|भीमदत्त]] | align=right | १,६१० | align=right | ५१३,७५७ | [http://www.ddckanchanpur.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200925012630/http://ddckanchanpur.gov.np/ |date=2020-09-25 }} |- |७ | [[डडेल्धुरा जिल्ला|डडेलधुरा जिल्ला]] | [[अमरगढी नगरपालिका|अमरगढी]] | align=right | १,५३८ | align=right | १३९,६०२ | [http://www.ddcdadeldhura.gov.np]{{Dead link|date=March 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- |८ | [[बैतडी जिल्ला]] | [[दशरथचन्द नगरपालिका|दशरथचन्द]] | align=right | १,५१९ | align=right | २४२,१५७ |[http://ddcbaitadi.gov.np/en] |- |९ |[[दार्चुला जिल्ला]] |[[खलङ्गा, दार्चुला|खलङ्गा]] | align=right | २,३२२ | align=right | १३३,३१० |[http://www.ddcdarchula.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200921133719/http://ddcdarchula.gov.np/ |date=2020-09-21 }} |- ! !'''[[सुदूरपश्चिम प्रदेश]]''' !'''[[गोदावरी नगरपालिका, कैलाली|गोदावरी]]''' !'''१९,५३९&nbsp;किमी<sup>२</sup>''' !'''५१५,०६९''' ![http://p7.gov.np] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240723060141/https://p7.gov.np/ |date=2024-07-23 }} |} == यो पनि हेर्नुहोस् == * [[नेपालका प्रदेशहरू]] * [[नेपालका विकास क्षेत्रहरू]] (साविकको) * [[नेपालका अञ्चलहरू]] (साविकको) * [[नेपालका गाउँ विकास समितिहरूको सूची]] (साविकको) * [[जिल्ला समन्वय समिति (नेपाल)|जिल्ला समन्वय समिति]] * [[नेपालका नगर प्रमुखहरूको सूची]] ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{सन्दर्भसूची}} == बाह्य कडीहरू == {{Commons category}} * [https://www.nelomasi.com.np/2021/06/list-of-provinces-and-districts-in-nepal.html नेपालका प्रदेश तथा जिल्लाहरूको सूची] {{नेपालका जिल्लाहरू}} [[श्रेणी:नेपालको प्रशासनिक विभाजन]] [[श्रेणी:नेपालका जिल्लाहरू| ]] obbac4akf5pt04kmdz5pwtajo58g05s ताप्लेजुङ जिल्ला 0 6102 1366148 1363856 2026-07-16T14:05:21Z ~2026-40008-84 79836 स्थानिय भाषालाइ थप गरियो र व्याकरण गत मिलाइयो 1366148 wikitext text/x-wiki {{Infobox settlement | type = [[नेपालका जिल्लाहरू|སྟབས་ལས་རྫོང]] | name = | native_name = སྟབས་ལས་རྫོང་རྫོང་ཁག  | nickname = | native_name_lang = <!-- ISO 639-2 code e.g. "fr" for French. If more than one, use {{lang}} instead --> | motto = | image_skyline = {{photomontage | photo1a =Dudhkunda at Yamtari glacier - panoramio.jpg | photo2a = Ghunsa.jpg | photo2b = Lelep.JPG | photo3a = Pathivara, Taplejung.jpg | spacing = 1 | position = centre | size = 300 }} | image_alt = | image_caption = यामातारी हिमनदी स्थित दूधकुण्ड, लेलेप गाउँ, पाथीभरा मन्दिरबाट देखिएको दृश्य, गुन्सा गाउँ (माथिदेखि घडीको दिशामा) | image_map = Taplejung_district_locator_map.png | mapsize = 300 | map_alt = | map_caption = कोशी प्रदेशको नक्सामा ताप्लेजुङ जिल्लाको अवस्थिति (गाढा पहेँलो) | image_map1 = | mapsize1 = 300 | map_alt1 = | map_caption1 = Divisional map of Taplejung | coordinates = {{Coord|27|21|0|N|87|40|0|E|type:adm2nd_region:NP_source:enwiki|display=inline,title}} | coordinates_footnotes = | subdivision_type = देश | subdivision_name = नेपाल | subdivision_type1 = [[नेपालका प्रदेशहरू|प्रदेश]] | subdivision_name1 = [[कोशी प्रदेश]] | parts_type = [[Local self-government in Nepal|Municipality]] | parts_style = coll | p1 = | p2 = | established_title = स्थापना | established_date = वि.सं २०१८ | seat_type = सदरमुकाम | seat = [[फुङलिङ नगरपालिका|फुङलिङ]] | leader_title = जिसस प्रमुख | leader_name = छिरिङ लामा | leader_party = | leader_title1 = जिसस उपप्रमुख | leader_name1 = कृष्णप्रसाद लिङ्खिम | leader_title2 = [[प्रतिनिधि सभा (नेपाल)|संसदीय निर्वाचन क्षेत्र]] | leader_name2 = | leader_title3 = [[प्रदेश सभा (नेपाल)|प्रदेश सभा]] | leader_name3 = | government_footnotes = | government_type = [[जिल्ला समन्वय समिति (नेपाल)|जिल्ला समन्वय समिति]] | governing_body = [[जिल्ला समन्वय समिति (नेपाल)|जिसस]], ताप्लेजुङ | area_footnotes = | area_total_km2 = 3646 | area_note = | area_rank = तेस्रो | elevation_footnotes = | elevation_m = | elevation_min_m = 670 | elevation_max_m = 8586 | population_footnotes = <ref name="CBS">[http://cbs.gov.np/wp-content/uploads/2012/11/VDC_Municipality.pdf Household and population by districts, Central Bureau of Statistics (CBS) Nepal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130731124937/http://cbs.gov.np/wp-content/uploads/2012/11/VDC_Municipality.pdf |date=2013-07-31 }}</ref><ref name="जनगणना २०७८">{{cite web|author=|title=जनसङ्ख्याको आकार र वितरण|url=https://censusnepal.cbs.gov.np/results/np/population?province=1&district=1|website=राष्ट्रिय तथ्याङ्क कार्यालय|publisher=|language=नेपाली|accessdate=२५ फागुन २०८१}}</ref> | population_total = १,२०,५९० | population_as_of = [[नेपालको बाह्रौँ राष्ट्रिय जनगणना, २०७८|वि.सं २०७८]] | population_density_km2 = auto | population_note = | population_rank = | blank_name_sec1 = [[नेपालमा बोलिने भाषाहरू|मुख्य भाषाहरू]] | blank_info_sec1 = [[लिम्बु]],[[शेर्पा भाषा|शेर्पा ]],[[नेपाली]] | blank_name_sec2 = [[नेपालमा भएका सडकहरूको सूची|मुख्य राजमार्गहरू]] | blank_info_sec2 = | timezone1 = [[नेपालको प्रमाणिक समय|नेपाली समय]] | utc_offset1 = +०५:४५ | postal_code_type = हुलाक कोड | postal_code = ५७५०० | area_code_type = [[नेपालमा टेलिफोन नम्बर|टेलिफोन कोड]] | area_code = ०२४ | website = {{URL|ddctaplejung.gov.np}} | footnotes = }} '''ताप्लेजुङ जिल्ला''' ([[शेर्पा भाषा]]: {{bo-textonly| སྟབས་ལས་རྫོང་རྫོང་ཁག}}, नेपालका ७७ वटा जिल्लाहरू वा कोशी प्रदेशका १४ जिल्ला मध्ये एक जिल्ला हो। यो एक हिमाली जिल्ला हो। विश्वको तेस्रो अग्लो चूचूरो [[कञ्चनजङ्घा हिमाल]] यसै जिल्लामा पर्दछ। यो क्षेत्रफलको हिसाबले नेपालको तेस्रो ठुलो जिल्ला हो। ताप्लेजुङ्ग जिल्लाको अर्को सम्पति भनेको [[पाथीभरा देवी (ताप्लेजुङ)|पाथीभरा]] देवीको मन्दिर पनि हो। जहाँ हिन्दू र बौद्ध मार्गीहरू शक्ति प्राप्तिका लागि दर्शन गर्न जाने गर्दछन्। [[झापा जिल्ला]]को [[बिर्तामोड नगरपालिका|बिर्तामोड]] देखि २३४.११ किलोमिटरको सडकले [[इलाम जिल्ला|इलाम]] र [[पाँचथर जिल्ला|पाँचथर]]को सदरमुकाम [[फिदिम नगरपालिका|फिदिम]] हुँदै यस जिल्लाको सदरमुकाम [[फुङलिङ नगरपालिका|फुङलिङ]] बजारलाई जोडेको छ। नेपालको सुदुर उत्तर-पूर्वमा अवस्थित ताप्लेजुङ करिब ३,६४६ वर्ग किलोमिटर क्षेत्रफलमा फैलिएको छ। हिमाली र पहाडी भूवनोटसँगै उत्तर-दक्षिण फैलीएर रहेको यो जिल्ला ७७७ मिटर देखि ८,५९८ मिटरसम्मको उचाइमा रहेको छ। [[नेपालको बाह्रौँ राष्ट्रिय जनगणना, २०७८|वि.सं २०७८ को जनगणना]] अनुसार यहाँको जनसङ्ख्या १,२०,५९० रहेको थियो। यो जिल्ला उत्तरमा [[तिब्बत]], पश्चिममा [[सङ्खुवासभा जिल्ला]], दक्षिणमा [[तेह्रथुम जिल्ला|तेह्रथुम]] र [[पाँचथर जिल्ला]] र पूर्वमा [[सिक्किम]] ([[भारत]])बाट घेरिएको छ। भौगोलिक रूपमा, यो जिल्ला २७º ०६' देखि २७º ५५' उत्तरी अक्षांश र ८७º ५७' देखि ८८° १२' पूर्वी रेखामा अवस्थित छ।<ref name="taple">{{cite web |url=http://dcctaplejung.gov.np/ne-brief-introduction/ |title=Introduction DCC Taplejung |access-date=28 March 2020 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230930231221/https://dcctaplejung.gov.np/ne-brief-introduction/ |date=30 September 2023 }}</ref> ==नामाकरण== ताप्लेजुङ जिल्लाको नामाकरण शेर्पा भाषा र लिम्बु भाषाबाट भएको मानिन्छ। शेर्पा अर्थात भोटे समुदायका मानिसहरू पनि शेर्पा अर्थात भोटे राजा ताप्ले (སྟབས་ལས) र जोङ्(རྫོང) जसको अर्थ किल्ला हुन्छ। यहीँ शब्द अप्रभंस भएर ताप्लेजुङ भएको मानिन्छ। लिम्बु भाषामा ताप्लेजुङ शब्द दुई शब्दको संयोजन भइ बनेको मानिन्छ। मध्यकालिन समयमा "ताप्ले" नाम गरेका राजाले यस क्षेत्रमा शासन गर्ने गर्दथे। लिम्बु भाषामा "जुङ"को अर्थ किल्ला वा सैनिकले घरेको किल्ला हुन आएबाट ताप्लेजुङ्ग अर्थात ताप्ले नाम गरेका राजाले शासन जमाएको किल्ला हो भनिन्छ। ।ताप्लेराजाको राजाको किल्ला हालको सैनिक व्यारेकमा रहेको स्थानमा भएको दाबी गरिन्व्छ। जहाँ २०२४ सालमा सैनिक व्यारेकमा स्थापना गर्दा अहिले खेल मैदान रहेको स्थानमा पोखरी रहेको र उक्त पोखरी उत्खान गर्दा बौद् धर्म सँग सम्बन्धि माला र क्षोर्तेन्अ '''མཆོད་རྟེན''' र्थात स्तुपा को वकनावाशेष भेटिएको प्रत्यक्ष दर्शी र केहि उत्खनन गर्ने समुह ले भनिएको आधारमा शेर्पा अर्थात भोटे समुदायले दावी गर्ने गरेको पाइन्छ| ताप्ले राजाको पतन तत्कालिन पृथ्वीनारायण शाहका गोर्खा सैनिकले हालको ताज्य विस्तारको क्रममा हालको सङ्खुवासभा जिल्ला चैनपुरमा युद्व नगर्ने सन्धि गरी मृतक लास गाड्ने नामममा हतियार लुकाई छिपाई फुटुक पर्ब मन्दे गर्दा एकाशी ३ सय हाराहारीको गोर्खा सेना ले लाश बनाएर गाडेको हतियार निकाली क्षाङ् अर्थात जाँड खाएर मातेको समयमा आक्रामण गरी करिब २ हाजर को हाराहारी मा तिब्बती र पुर्बका सिक्किमे फौजलाई आक्रमण गरी १३०० भन्दा बढीको मृत्यु र केहि पूर्ब तर्फ ताप्लेजुङ् भागेको र केहि किमाथाङ्का तर्फा भागेको भानिछ | केहि मृतकको सब दाहसस्कार गर्दै बाचेको समुहले पुर्ब ताप्लेजुङ को विभिन्न ठाउँमा सबलाई दाहासस्कार गर्दै मृतकको नाममा माने बनाएको ओलाङचुङ्गोला सम्म आज नि पाइन्छ| यस पश्चात केहिले गोर्खा सँग आत्मासमर्पण त केहि ले लिम्बु सँग मिश्रत र केहि तिब्बत र सिक्किम तिर लागेको पाइन्छ। यस भन्ध आदि चोङ् अर्थात लिम्बुहरु सन्धी उन्लंगन गरी - “ ल्हो=भोटे मेन=लेप्चा चोङ्= लिम्बु सुम= तीन” यो सन्धि बाट अलग भई यहि बाट लिम्बु लेखन र लिम्बुवान र किपट लिम्बुलाई नामासिनिया मतवाली भन्न थालेको पाईन्छ | ताप्ले राजा भने चैनपुर मा मारेको या तिब्बत भागेको भन्ने दुई किम्बदन्ती शेर्पा भोटे समुदायमा पाइन्छ | भोटे अर्थात शेर्पा समुदायलाइ तत्कालिन राज्य सरकारले आफु विरुद्व लडेको कारण भोटे मासिनिया मतवाली भनि अधिकार र इतिहास भने मेटाएको र लिम्बु र किरात नाम दिएर प्रवावित पारेको पाइछ | यहि लिम्बु र शेर्पा भन्ने नाम शाह काल पश्चात आएको कारणले दुई समुदायले नै उस्तै दाबि गरेको पाइन्छ| निश्कर्ष र परमाण अनुसार कुनै लिम्बु समुहले इतिहासमा गुम्बा स्तुपा भनाएको भेटिनदैन। यस काराण ताप्ले ताजाको किल्ला मेटाउन सैनिक ब्यारेक भनाएको र इतिहास सधै जित्नेले लेख्ने भएको कारण यसमा तथ्यगत छैन | |।<ref>{{cite web |url=https://www.asiangeo.com/travel-and-adventure/top-5-places-to-visit-in-taplejung/ |title=Top 5 Places to Visit in Taplejung |date=20 July 2019 |access-date=28 March 2020}}</ref> == इतिहास == [[File:Eastern Nepal.png|290px|thumb|वि.सं १९९८ मा पूर्वी नेपालको मानचित्रमा ताप्लेजुङ, ठलो [[धनकुटा जिल्ला]]को एक भागलाई देखाइएको थियो|left]] १७औँ शताब्दीभन्दा पहिला, विशाल सिक्किम साम्राज्य अरुण नदीको पूर्वमा थियो र १८औँ शताब्दी पछि विशाल सिक्किम नेपालमा गाभिएको थियो। नेपालमा गाभिनु अघि, सिक्किम तीन जातिहरूद्वारा शासित थियो। "ल्होमेनचोङसुम"को सन्धिमा उल्लेख गरिए अनुसार ल्हो = भुटिया/तिब्बती/शेर्पा, मेन= लेप्चा,चोङ= लिम्बू/याकथुङ र सुम= तीन लिम्बूहरूलाई बढी अधिकार दिइँदै [[किपट]] दिइएको थियो। [[नेपालको एकीकरण|नेपाल एकीकरण]] हुनु भन्दा पहिले, ताप्लेजुङ र यसको वरपरको क्षेत्रलाई १९औँ शताब्दीको पल्लो किराँत लिम्बुवानको नामबाट नामाकरण गरिएको थियो जसको अर्थ "सुदूर क्षेत्र" हो र उक्त क्षेत्र लिम्बुवानका लिम्बु राजाहरूद्वारा शासित थियो। नेपाल एकीकरण पछि ताप्लेजुङको क्षेत्र ठूलो धनकुटा जिल्लाको एक भाग बनेको थियो शाहकाल मा क्ररिब ४१–४२ वर्ष पूर्बको ९ जिल्ला लिम्बुवान र किपड दिएको समयमा मासिनिया मतेआलीहरु ले सबै भन्दा वढी पिडा र दिखा भोगेको समय थियो । यो त्यो समय थियो जब मानिसहरू आफ्नै भूमिमा दासहरू जस्तै बाँच्नुपर्थ्यो। जहाँ लिम्बू सुब्बाको पालामा भूदासको सामन्ती व्यवस्था, जहाँ निश्चित समयमा काम गर्नुपर्थ्यो, दयनीय समय थियो । त्यसबेला जनता गरिबी र गरिबीमा बाँच्न बाध्य थिए । जहाँ लिम्बुबाहेक अरू कसैसँग कुनै अधिकार थिएन, त्यहाँ राज्यका विरुद्ध लडेका मासिनियन मतवालीहरूको जीवन सुब्बाको काम र कर तिर्नमा मात्र खर्च हुन्थ्यो । जब लिम्बुवान । लिम्बुवानमा सुब्बा अर्थात लिम्बु बाहेक अरु कसैले पानी भूमि दाबी गर्न नपाउने र आफ्नै अन्न बाली पश प्राणी सुद्व भाग लहाउनु पर्ने बाध्यता थियो थिए।<ref>{{cite web |url=https://www.indigenousvoice.com/en/indigenous-peoples/10/limbu.html |title=Indigenous voice Limbu |access-date=28 March 2020 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210610082148/https://www.indigenousvoice.com/en/indigenous-peoples/10/limbu.html |date=10 June 2021 }}</ref> वि.सं २०१८ मा जब परम्परागत पुराना ३२ जिल्लाहरू ७५ वटा जिल्लाहरूमा विभाजित भएका थिए र ठुलो धनकुटा जिल्लाका तीन थुमहरूले छुट्टाछुट्टै "ताप्लेजुङ" नामको नयाँ जिल्ला स्थापना गरेका थिए। == भौगोलिक अवस्थिति == * प्रदेश:- [[कोशी प्रदेश|कोशी]] * अक्षांस:- १०.१५" देखि २७.५६" उत्तरी अक्षांस। * देशान्तर:- ८०.३२" देखि ८८.१२" पूर्वी देशान्तर। * क्षेत्रफल:- ३,६४६ वर्ग किलोमिटर * सिमाना:- पूर्व [[भारत]]को [[सिक्किम]] प्रान्त, पश्चिम [[सङ्खुवासभा जिल्ला]], उत्तर [[चीन]]को स्वशासित क्षेत्र [[तिब्बत]], दक्षिण [[तेह्रथुम जिल्ला]] र [[पाँचथर जिल्ला]] * सदरमुकाम:- [[फुङलिङ नगरपालिका|फुङलिङ]] * होचो स्थान:- समुद्रको सतहदेखि ७७७ मिटर (काबेली दोभान) * अग्लो स्थान:- ८,५८६ मीटर (कञ्चनजङ्घाको चुचुरो) ताप्लेजुङ पूर्वी नेपालमा [[इलाम जिल्ला]] पछिको सबैभन्दा सुन्दर जिल्ला हो| विकट तर मनोरम धरातलीय बनोट, उच्च हिमाली भूभाग र त्यहाँ भएका बहुमूल्य जडीबुटीहरू पोट्लीङ्गो; [[गुराँस]], [[धुपी]], [[चिराइतो]] जस्ता उल्लेखनीय वनस्पति पाइनुले यस जिल्लाको पर्यटकीय आकर्षण पनि उत्तिकै उच्च रहेको छ। विश्वकै तेस्रो अग्लो हिमाल कन्चनजङ्घा (८,५८६ मी.) पनि यसै जिल्लामा रहनु र हरिया घाँसे मैदान, चट्टानी भू-बनोट तथा घना जङ्गलले यस जिल्लालाई सुन्दर पारेका छन। जिल्लामा रहेको [[पाथीभरा देवी (ताप्लेजुङ)|पाथीभरा]] देवीको मन्दिर (३७९४ मी) [[हिन्दु धर्म|हिन्दू]], [[बौद्ध धर्म|बौद्ध]] तथा किराँत धर्मालम्बीहरूको साझा गन्तव्यस्थल हो। == हावापानी == ताप्लेजुङ जिल्लाको ५,००० मिटर भन्दा माथी टुन्ड्रा हावापानी पाइन्छ। हिमाली भागमा बाह्रै महिना हिउँ जमी रहन्छ। ८०० मिटर देखि १४०० मीटर सम्मको उचाईमा सुन्तला जात फलफूल तरकारी र अन्न बालीहरूको खेती गरिन्छ। १४०० मीटर देखि २५०० मीटर सम्मको उचाईमा आलु, मकै, कोदो र लेकाली फलफूलको खेती गरेको पाइन्छ। उत्तरी भेगमा वर्षा याममा बादलले ढाकीराख्ने जाडो समयमा ३२०० मीटर भन्दा तलसम्म हिउँ पर्ने र हिउँदमा हिमाली क्षेत्र खुल्ला हुने भएको हुँदा जाडो हुने यस जिल्लामा न्यूनतम तापक्रम ५.० डिग्री सेल्सियस देखि लिएर अधिकतम २६.३ डिग्री सेल्सियससम्म तथा औषत तापक्रम १६.३९ डिग्री सेल्सियस, औषत वर्षा १,३७२ मिलिलिटर हुनेगरेको पाइन्छ। भौगोलिक हिसाबले तप्लेजुङ एक हिमाली जिल्ला हो।<ref>{{cite web |url=https://www.welcomenepal.com/places-to-see/taplejung.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20160614130506/http://www.welcomenepal.com/places-to-see/taplejung.html |url-status=usurped |archive-date=June 14, 2016 |title=Taplejung |access-date=29 March 2020}}</ref> यो समुद्र सतहबाट ६७० मिटर (२,२०० फिट) देखि ८,५८६ मिटर (२८,१६९ फिट)को उचाइमा रहेको छ। तमोर नदी यस जिल्लाको मुख्य नदी हो, जुन जिल्लाको बीचबाट बहन्छ र पूर्व र पश्चिम तप्लेजुङलाई विभाजन गर्दछ।<ref>{{cite web |url=https://topnepal.com/nepal/taplejung/page/geography |title=Taplejung Geography |access-date=29 March 2020 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230407205130/https://topnepal.com/nepal/taplejung/page/geography |date=7 April 2023 }}</ref> गुन्सा नदी, सिमबुवा नदी र तामुरका धेरै उपनदीहरू ताजा पानीका महत्त्वपूर्ण स्रोतहरू हुन्। जिल्लामा ६० भन्दा बढी नदी र मुहानहरू छन्। यहाँ केही चिसो जलाशयहरू पनि छन्: सिङ्जेन्मा पोखरी, साम्दो पोखरी, तीन पोखरी, काली पोखरी आदि।<ref>{{cite web |url=https://www.researchgate.net/publication/328488014 |title=Inventory of Sinjema-Syamdo and Timbung Pokhari|access-date=29 March 2020}}</ref><ref>{{cite web | url = http://www.visitnepal.com/rafting/rivers_ratings.php#Sun | title = a complete guide to Nepal's rivers | work = Sun Koshi river trip | publisher = . | access-date = 2010-05-14 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130122092530/http://visitnepal.com/rafting/rivers_ratings.php#Sun |date=2013-01-22 }}</ref> यस जिल्लामा धेरै उच्चतम शिखरहरू समावेश छन् जस्तै: जिमिगेला (७३५० मिटर), तालुङ (७३४९ मिटर), काब्रु (७२७६ मिटर), नेपाल शिखर (७१७७ मिटर), कुम्भकर्ण (७०२५ मिटर) आदि। [[कञ्चनजङ्घा संरक्षण क्षेत्र]] यो जिल्लामा रहेको एक संरक्षित क्षेत्र हो जसले २,०३५ वर्ग किलोमिटर (७८६ वर्ग माइल) क्षेत्रफल ओगटेको छ।<ref>{{cite web |url=https://peakvisor.com/adm/taplejung.html |title=Taplejung |access-date=29 March 2020}}</ref> {| class="wikitable" |- ! [[नेपालको भूगोल#हावापानी|हावापानी क्षेत्र]]<ref> {{Citation | title = The Map of Potential Vegetation of Nepal - a forestry/agroecological/biodiversity classification system | series = . Forest & Landscape Development and Environment Series 2-2005 and CFC-TIS Document Series No.110. | year = 2005 | url = http://curis.ku.dk/ws/files/20497354/de2_001.pdf | isbn = 87-7903-210-9 | access-date = Nov 22, 2013}} </ref> ! उचाइ दायरा ! क्षेत्रफलको प्रतिशत |- | माथिल्लो [[उष्णकटिबन्धीय जलवायु|उष्णकटिबन्धीय]] | ३०० देखि १,००० मिटर<br />१,००० देखि ३,०००&nbsp;फिट | २.४% |- | [[उपोष्णकटिबन्ध|उपोष्णकटिबन्धीय]] | १,००० देखि २,००० मिटर<br />३,३०० देखि ६,६००&nbsp;फिट | १४.८% |- | [[समशीतोष्ण जलवायु|शीतोष्ण कटिबन्ध]] | २,००० देखि ३,००० मिटर<br />६,४०० देखि ९,८००&nbsp;फिट | १९.५% |- | [[पर्वतीय पारिस्थितिकी#उप पर्वतीय|उप पर्वतीय]] | ३,००० देखि ४,००० मिटर<br />९,८०० देखि १३,१००&nbsp;फिट | १६.८% |- | [[पर्वतीय पारिस्थितिकी#उच्च पर्वतीय घाँसेमैदान र टुन्ड्रा|उच्च पर्वतीय]] | ४,००० देखि ५,००० मिटर<br />१३,१०० देखि १६,४००&nbsp;फिट | ३८.८% |- | [[हिमरेखा]] | ५,००० मिटर भन्दा माथि | ७.७% |} == जनसाङ्ख्यिकी == {{Historical populations |align=center |percentages=pagr |१९८१|120780 |१९९१|120053 |२००१|134698 |२०११|127461 |२०२१|120590 |footnote= स्रोतहरू:<ref>{{cite web |title=Nepal: Provinces and Districts |url=http://www.citypopulation.de/en/nepal/admin/ |website=www.citypopulation.de|language=en}}</ref> }} [[नेपालको बाह्रौँ राष्ट्रिय जनगणना, २०७८]]को समयमा, ताप्लेजुङ जिल्लाको जनसङ्ख्या १,२0,५९० रहेको थियो।<ref>{{cite web |title=NepalMap profile: Taplejung |url=https://nepalmap.org/profiles/district-73-taplejung/ |website=NepalMap |access-date=17 July 2022 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230410143556/https://nepalmap.org/profiles/district-73-taplejung/ |date=10 April 2023 }}</ref> {{Pie chart |caption=तापल्जुङ जिल्लामा बोलिने भाषाहरू ([[नेपालको बाह्रौँ राष्ट्रिय जनगणना, २०७८|वि.सं २०७८]]) |label1 = [[लिम्बू भाषा|लिम्बू]] |value1 = 35.40 |color1 = blue |label2 = [[शेर्पा भाषा|शेर्पा]] |value2 = 25.90 |color2 = orange |label3 = [[नेपाली भाषा|नेपाली]] |value3 = 23.30 |color3 = teal |label4 = [[तामाङ भाषा|तामाङ]] |value4 = 4.25 |color4 = turquoise |label5 = [[गुरुङ भाषा|गुरुङ]] |value5 = 2.48 |color5 = aqua |label6 = [[किराँती भाषा परिवार|राई]] |value6 = 2.18 |color6 = skyblue |label7 = [[मगर भाषा|मगर]] |value7 = 0.92 |color7 = orchid |label8 = अन्य |value8 = 4.57 |color8 = grey }} ताप्लेजुङमा १००० पुरुषमा ९८४ महिलाको लिङ्ग अनुपात रहेको छ। यहाँ २८,४४९ (२३.५९%) सहरी क्षेत्रमा बसोबास गर्दछन्। ताप्लेजुङ जिल्लामा बोलिने भाषाहरू (२०७८) [[लिम्बू भाषा|लिम्बू भाषा]] (३५.४%) [[शेर्पा भाषा|शेर्पा]] (२४.५९%) [[नेपाली भाषा|नेपाली]] (२४.३%) [[तामाङ भाषा|तामाङ]] (४.२५%) [[गुरुङ भाषा|गुरुङ]] (२.७८%) [[राई भाषा|राई]] (२.१९%) [[थारू भाषा|थारु]] (०.९२%) अन्य (४.५७%) पर्दछन्। जनसङ्ख्याको ३५.४०% ले पहिलो भाषा रूपमा लिम्बू, २४.५९% नेपाली, २४.३०% शेर्पा, ४.२५% तामाङ, २.७८% गुरुङ, २.१९% राई र ०.९२% [[मगर भाषा]] बोल्दछन्।<ref>NepalMap Language [https://nepalmap.org/data/table/?table=LANGUAGE&primary_geo_id=district-73&geo_ids=district-73,province-1,country-NP] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230316085646/https://nepalmap.org/data/table/?table=LANGUAGE&primary_geo_id=district-73&geo_ids=district-73,province-1,country-NP|date=2023-03-16}}</ref> सोही जनगणना अनुसार यहाँ ३८.६०% [[लिम्बू जाति|लिम्बू]], २५.९८% [[शेर्पा जाति|शेर्पा]], ५.६७% [[क्षेत्री]], २.७०% [[खस ब्राह्मण|पहाडी ब्राह्मण]], ४.०६% [[राई जाति|राई]], ४.७३% [[गुरुङ जाति|गुरुङ]], ४.६६% [[तामाङ जाति|तामाङ]], ४.५५% [[विश्वकर्मा जाति|कामी]], १.४५% [[दमाई जाति|दमाई]], १.३९% [[नेवार जाति|नेवार]], १.१०% [[मगर जाति|मगर]], १.०५% [[सुनुवार जाति|सुनुवार]] र ०.९५% [[सार्की जाति|मिजार]] रहेका थिए।<ref>NepalMap Caste [https://nepalmap.org/data/table/?table=CASTE&primary_geo_id=district-73&geo_ids=district-73,province-1,country-NP] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230316085645/https://nepalmap.org/data/table/?table=CASTE&primary_geo_id=district-73&geo_ids=district-73,province-1,country-NP|date=2023-03-16}}</ref> {{bar box | title = ताप्लेजुङ जिल्लामा मानिने धर्महरू (वि.सं २०७८)<ref>{{cite web |title=NepalMap profile: Taplejung |url=https://nepalmap.org/profiles/district-73-taplejung/ |website=NepalMap |access-date=17 July 2022 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230410143556/https://nepalmap.org/profiles/district-73-taplejung/ |date=10 April 2023 }}</ref> | titlebar = #Fcd116 | left1 = धर्म | right1 = प्रतिशत | float = left | bars = {{bar percent|[[किराँत धर्म|किराँत मुन्धुम]]|red|44.22}} {{bar percent|[[बौद्ध धर्म|बौद्ध]]|darkorange|33.97}} {{bar percent|[[हिन्दु धर्म|हिन्दु]]|yellow|21.45}} {{bar percent|[[इसाई धर्म|इसाई]]|dodgerblue|2.60}} {{bar percent|[[बोन धर्म|बोन]]|teal|0.66}} {{bar percent|अन्य|black|0.10}} }} धर्मगत रूपमा ४०.५५% [[किराँत धर्म|किराँत]], १७.४५% [[हिन्दु धर्म|हिन्दू]], ३८.४४% [[बौद्ध धर्म|बौद्ध]], २.६०% [[इसाई धर्म|इसाई]], ०.६६% [[बोन धर्म|बोन]] र ०.३४% अन्य थिए। साक्षरताको स्तर: ७१.०% ले लेख्न र पढ्न सक्थे, २.८% ले केवल पढ्न सक्थे र २६.१% दुबै गर्न सक्दैनथे। == प्रशासन == ताप्लेजुङ जिल्ला ताप्लेजुङ जिल्ला समन्वय समितिद्वारा प्रशासित छ। ताप्लेजुङ जिससलाई ताप्लेजुङ जिल्ला सभाले चयन गर्दछ। ताप्लेजुङ जिसको प्रमुख छिरिङ लामा हुन् र कृष्णप्रसाद लिङ्खिम जिसस उपप्रमुख हुन्। गृह मन्त्रालय अन्तर्गतको ताप्लेजुङ जिल्ला प्रशासन कार्यालयले ताप्लेजुङ जिसससँग सहकार्य गर्दै जिल्लामा शान्ति, क्रम र सुरक्षा कायम गर्न मद्दत गर्दछ। जिल्ला प्रशासन कार्यालयका अधिकृतलाई प्रमुख जिल्ला अधिकृत भनिन्छ र ताप्लेजुङको प्रमुख जिल्ला अधिकृतका नेत्रप्रसाद शर्मा हुन्। ताप्लेजुङ जिल्ला अदालत जिल्ला स्तरमा मानिसहरूको मुद्दा हेरिरहेको एक न्यायिक अदालत हो। {| class="wikitable" |- ! प्रशासन !! नाम !! प्रमुख |- | व्यवस्थापिका||जिल्ला समन्वय समिति || छिरिङ लामा |- | कार्यपालिका||जिल्ला प्रशासन कार्यालय || नेत्रप्रसाद शर्मा |- | न्यायपालिका||जिल्ला अदालत || विकास श्रेष्ठ |} == प्रशासनिक विभाजन == जिल्लामा १ नगरपालिका, ८ गाउँपालिका गरि ९ वटा [[नेपालमा स्थानीय सरकार|स्थानीय तह]]हरू रहेका छन्।<ref>{{cite web |title=स्थानिय तह |url=https://sthaniya.gov.np/gis/ |access-date=२० असोज २०८२ |publisher=सङ्घीय मामिला तथा सामान्य प्रशासन मन्त्रालय |language=नेपाली}}</ref> {| class="wikitable sortable" |+ताप्लेजुङ जिल्लाका स्थानीय तहहरू !क्रम !स्थानीय तहहरू !समावेश गाविसहरू !वडा सङ्ख्या !केन्द्र !जनसङ्ख्या ([[नेपालको बाह्रौँ राष्ट्रिय जनगणना, २०७८|वि.सं २०७८]]) !क्षेत्रफल (वर्ग<br>किमी) !जनघनत्व (वर्ग<br>किमी) |- |१ |[[फुङलिङ नगरपालिका]] |[[फुङलिङ नगरपालिका|फुङलिङ]], [[दोखु]], [[फुरुम्बु]], [[फावाखोला]] र[[हाङ्गदेवा]] |११ |[[फुङलिङ नगरपालिका|फुङलिङ]] |२६,४०६ |१२५.५७ |२३० |- |२ |[[आठराई त्रिवेणी गाउँपालिका]] |[[चाँगे]], [[हाङपाङ]], [[निघुरादिन|निगुरादिन]] र [[फुलबारी, ताप्लेजुङ|फुलबारी]] |५ |[[हाङपाङ]] |१३,७८४ |८८.८३ |१४० |- |३ |[[सिदिङ्वा गाउँपालिका]] |[[कालीखोला]], [[सादेवा]], [[आँखोप]], [[साब्लाखु]], [[लिम्बुदिन]], [[मेहेले]] र [[सुरुमखिम]] |७ |[[साब्लाखु]] |१२,०९९ |२०६ |५३ |- |४ |[[फक्ताङलुङ गाउँपालिका]] |[[सावादिन]], [[खेजेनिम]], [[एखाबु]], [[लेलेप]], [[ओलाङ्चुङ गोला|ओलाङ्चुङगोला]], [[तापेथोक]] र [[लिङखिम]] |७ |[[तापेथोक]] |१२,०१७ |१८५८.५१ |६.३ |- |५ |[[मिक्वाखोला गाउँपालिका]] |[[पापुङ]], [[साँवा]], [[लिवाङ, ताप्लेजुङ|लिवाङ]] र [[खोक्लिङ]] |५ |[[साँवा]] |९,१६० |४४२.९६ |२५ |- |६ |[[मेरिङदेन गाउँपालिका]] | [[खाम्लुङ]], [[सान्थाक्रा]], [[थिङलाबु]], [[थुकिमा]], [[लिङ्गतेप]] र [[नाल्बु]] |६ |[[सान्थाक्रा]] |१२,५४८ |२१०.३३ |५६ |- |७ |[[मैवाखोला गाउँपालिका]] |[[फाकुम्बा]], [[साँघु]] र [[ढुङ्गेसाँघु]] |६ |[[साँघु]] |११,०३७ |१३८ |७४ |- |८ |[[पाथीभरा याङवरक गाउँपालिका]] |[[नाङखोल्याङ]], [[थेचम्बु]], [[तिरिङ्गे]], [[डुम्रिसे]], [[चाक्सीबोटे]] र [[थुम्बेदिन]] |६ |[[थेचम्बु]] |१३,५९१ |९३.७६ |१३० |- |९ |[[सिरिजङ्घा गाउँपालिका]] |[[आम्बेगुदिन]], [[मामाङखे]], [[याम्फुदिन]], [[सिकैँचा]], [[सिनाम]], [[पेदाङ]], [[तेल्लोक]] र [[खेवाङ]] |८ |[[तेल्लोक]] |१५,८०६ |४८१.०९ |२९ |} [[File:NepalTaplejungDistrictmap.png|thumb|ताप्लेजुङ जिल्लाका पूर्व गाविसहरूको नक्सा]] ==यातायात== ताप्लेजुङ (सदरमुकाम) [[मेची राजमार्ग]]द्वारा नेपालका अन्य भागसँग जोडिएको छ, जुन चारआली (मेचीनगर) मा पूर्व–पश्चिम वा महेन्द्र राजमार्गमा जोडिन्छ। [[मेचीनगर नगरपालिका|मेचीनगर]] देखि ताप्लेजुङको दुरी २२७ किलोमिटर (१४१ माइल) रहेको छ। [[ताप्लेजुङ विमानस्थल]] जिल्लाको एकमात्र विमानस्थल हो।<ref>{{cite web |url=https://www.welcomenepal.com/places-to-see/taplejung.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20160614130506/http://www.welcomenepal.com/places-to-see/taplejung.html |url-status=usurped |archive-date=June 14, 2016 |title=Taplejung |access-date=29 March 2020}}</ref> [[झापा जिल्ला]]को चारआली हुँदै ताप्लेजुङ सदरमुकाम फुङलिङ सम्मको (मेची राजमार्ग) बाटो कालोपत्रे भैसकेको छ। त्यहाँबाट सुकेटार सम्मको बाटो पनि कालोपत्र गरिएको छ। यस बाहेक ताप्लेजङ जिल्ला भित्र ग्रामीण सडक या कृषि सडकको रूपमा कावेली-थेचम्बु, ताप्लेजुङ-दोभान, सुकेटार-भालुगौँडे, ताप्लेजुङ्ग-फुरुम्बु, ताप्लेजुङ्ग-कामीडाँडा हुँदै थेचम्बु मोटरबाटोहरू आदि क्रमागत रूपमा विस्तार भइरहेका छन्। ==जैविक विविधता== जैबिक विविधताको दृष्टिले यो जिल्ला धनी छ। यहाँ ५८ प्रजातिका बन्यजन्तु २५३ किसिमका चराहरू, विभिन्न प्रकारका सरिसृपहरू, उभयचरहरू, पुतलीहरू ११ किसिमका सल्लाहरू, १२७३ प्रजातिका फूलफुल्ने बिरुवाहरू, २४ किसिमका गुराँसहरू, ६९ प्रजातिका [[सुनगाभा]]हरू, लगायत विभिन्न प्रकारका जडिबुटीहरू र गैरकाष्ठ पैदावारहरू पाइन्छन्। ताप्लेजुङ जिल्ला होचो भाग ७७७ मीटरदेखि लिएर विश्वको तेस्रो अग्लो हिमाल कञ्चनजङ्घा ८,५९६ मिटरसम्मको उचाई सम्म फैलिएको हुँदा यहाँ विभिन्न प्रकारका वन्यजन्तुहरू पाइन्छन्। जिल्लाको कूल क्षेत्रफलको ३९.८५ प्रतिशत जङ्गलले ढाकेको छ। जिल्लाको सम्पत्ति जैविक विविधतालाई कायम राख्न बिक्रम सम्वत २०३९ देखि यस जिल्लाका २० गाविसमा बृक्षारोपण हुँदै आएको छ। हाल सम्म ताप्लेजुङ जिल्लाको ६५८.५ हेक्टरमा बृक्षारोपण भैसकेको छ। विषम हावापानीको कारणबाट यस जिल्लामा उष्ण प्रदेशीय सदावहार जङ्गलदेखि लिएर ३,५०० मीटर माथिको उचाईमा लेकाली वनस्पति, झाडी पोथ्रा जस्ता रुखहरू पाइन्छ भने ५,००० मिटर भन्दा माथिको उचाईमा सधैँ हिउँले ढाकेको हुँदा वनस्पति प्राय हुँदैनन्। == पर्यटन == ताप्लेजुङ पदयात्रीहरूको लागि उत्तम गन्तव्य हो। [[कञ्चनजङ्घा संरक्षण क्षेत्र]]मा खेती गरिएका भूमि, वन, चरन, नदी, उच्च उचाइको ताल र हिमताल समेटिन्छ। यहाँ [[हिउँ चितुवा]], [[हिमाली कालो भालु]], [[हाब्रे]], [[स्वर्णवक्ष फूलबुट्टा]], [[चिलिमे (चरा)|चिलिमे चरा]], [[टुङ्गा]] आदी देख्न सकिन्छ। ताप्लेजुङमा रहेको [[पाथीभरा देवी (ताप्लेजुङ)|पाथिभरा देवी मन्दिर]] वा मुक्कुमलुङ मङ्गिमलाई लिम्बू समुदायको देवता युमा सम्माङको घर मानिन्छ र यसलाई पूजा गरिन्छ। [[ओलाङ्चुङ गोला]]मा १६औँ शताब्दीको दिकि छ्योलिङ गुम्बा अवस्थित छ।<ref>{{cite book |author=Bhuju, U. R. |author2=Shakya, P. R. |author3=Basnet, T. B. |author4=Shrestha, S. |year=2007 |title=Nepal Biodiversity Resource Book. Protected Areas, Ramsar Sites, and World Heritage Sites |publisher=International Centre for Integrated Mountain Development, Ministry of Environment, Science and Technology, in cooperation with United Nations Environment Programme, Regional Office for Asia and the Pacific |location=Kathmandu |isbn=978-92-9115-033-5 |url=http://lib.icimod.org/record/7560/files/Nepal%20Biodiversity%20Resource%20Book.pdf |access-date=2018-12-14 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110726170342/http://lib.icimod.org/record/7560/files/Nepal%20Biodiversity%20Resource%20Book.pdf |archive-date=2011-07-26 }}</ref> ==प्रमुख नदीनालाहरू== ताप्लेजुङ जिल्लाका मुख्य नदीहरूमा [[तमोर नदी|तमोर]] र कावेली हुन्। त्यस्तै अन्य खोलाहरूमा मेवाखोला, मैवाखोला, याङ्माखोला, फावाखोला, घुन्साखोला, कालीखोला, हेल्लोक, सिस्नेखोला, सोबुवाखोला, फुङ्गुवाखोला आदि हुन्। हिमनदीहरू कञ्चनजङ्घा हिमनदी, कुम्भकर्ण हिमनदी, तमोर हिमनदी, यलुङ हिमनदी हुन्। == उल्लेखनीय व्यक्तिहरू == * [[योगेश भट्टराई]] * [[सन्दुक रुइत]] == सन्दर्भ सामग्रीहरू == {{सन्दर्भसूची}} === सम्बन्धित लेखहरू === *[[नेपालको प्रशासनिक विभाजन]] * [[पाथीभरा देवी (ताप्लेजुङ)|पाथीभरा]] {{Geographic location |Centre = ताप्लेजुङ |North = {{झण्डा चिन्ह|चीन}} [[तिब्बत]] |Northeast = |East = {{झण्डा चिन्ह|भारत}} [[सिक्किम]] |Southeast = [[पाँचथर जिल्ला|पाँचथर]] |South = |Southwest = [[तेह्रथुम जिल्ला|तेह्रथुम]] |West = [[सङ्खुवासभा जिल्ला|सङ्खुवासभा]] |Northwest = }} {{ताप्लेजुङ जिल्लाका स्थानीय तहहरू}} {{नेपालका जिल्लाहरू}} {{कमन्सश्रेणी|Taplejung District|ताप्लेजुङ जिल्ला}} {{ताप्लेजुङ जिल्लाका धार्मिक तथा पर्यटकीय स्थलहरू}} {{incubator|kip/ताप्लेजुङ जिल्ला| http://incubator.wikimedia.org/wiki/Wp/kip/जीम_पाल खाम भाषाको विकिपिडिया}} [[श्रेणी:ताप्लेजुङ जिल्ला| ]] [[श्रेणी:नेपालका जिल्लाहरू]] [[श्रेणी:कोशी प्रदेशका जिल्लाहरू]] b9h0i2rov6mg199eozbskpz141j02wd मेचीनगर नगरपालिका 0 6311 1366177 1352442 2026-07-16T22:29:34Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366177 wikitext text/x-wiki {{Infobox settlement | official_name = मेचीनगर नगरपालिका | settlement_type = [[नगरपालिका]] | nickname = | image_skyline = Nepal - India border Kakarbhitta.jpg | image_caption = नेपाल भारत सीमा स्तम्भ | mapsize = | pushpin_map = Nepal Province1#Nepal | pushpin_mapsize = | pushpin_label_position = | pushpin_map_caption = नक्सामा मेचीनगर नगरपालिका | coordinates = {{coord|26|40|00|N|88|07|20|E|region:NP_type:city|display=inline,title}} | subdivision_type = देश | subdivision_name = {{flag|नेपाल}} | subdivision_type1 = [[नेपालका प्रदेशहरू|प्रदेश]] | subdivision_name1 = [[कोशी प्रदेश]] | subdivision_type2 = [[नेपालका जिल्लाहरू|जिल्ला]] | subdivision_name2 = [[झापा जिल्ला|झापा]] | leader_title = [[नगरप्रमुख|मेयर]] | leader_name = गोपालचन्द्र बुढाथोकी <small> [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (एकीकृत मार्क्सवादी-लेनिनवादी)|नेकपा (एमाले)]] | leader_title1 = [[उपप्रमुख]] | leader_name1 = मीनाकुमारी पोख्रेल <small> [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (एकीकृत मार्क्सवादी-लेनिनवादी)|नेकपा (एमाले)]] | established_title = स्थापना | established_date = वि.सं. २०५३ माघ ११<ref>{{cite news|title=चार किल्ला खोली नगरपालिका क्षेत्र तोकी बिभाजन गरेको |url=http://rajpatra.dop.gov.np/welcome/book/?ref=17871|accessdate=जनवरी २०२२|agency=नेपाल सरकार|publisher=नेपाल राजपत्र}}</ref> | established_title1 = समावेश ([[गाउँ विकास समिति (नेपाल)|गाविस]]) | established_date1 = [[धुलावारी]] र [[काँकडभिट्टा]] | established_title2 = सम्मिलित (मिति) | established_date2 = वि.सं. २०५३ माघ ११ | established_title3 = समावेश ([[गाउँ विकास समिति (नेपाल)|गाविस]]) | established_date3 = [[धाइजन]], [[दुवागढी]], [[बाहुनडाँगी]] र [[ज्यामिरगढी]] | established_title4 = सम्मिलित (मिति) | established_date4 = वि.सं. २०७३ फाल्गुन २२ | area_total_sq_mi = | area_total_km2 = 192.52 <!-- Population -->| population_as_of = [[नेपालको बाह्रौँ राष्ट्रिय जनगणना, २०७८|राष्ट्रिय जनगणना २०७८]] |population_footnotes =<ref name="जनगणना २०७८">{{cite web |title=जनसङ्ख्याको आकार र वितरण|url=https://censusnepal.cbs.gov.np/results/np/population?province=1&district=11&municipality=1|accessdate=२९ जेठ २०८१|work=राष्ट्रिय जनगणना २०७८|publisher=[[राष्ट्रिय तथ्याङ्क कार्यालय (नेपाल)|राष्ट्रिय तथ्याङ्क कार्यालय]]|language=नेपाली}}</ref> | population_total = 133073 | population_density_km2 = auto | population_blank1_title = जातीयता | population_rank = ४औँ (कोशी प्रदेश)<br/>१८औँ (नेपाल) | timezone = [[नेपालको प्रमाणिक समय]] | utc_offset = +५:४५ | elevation_m = | postal_code_type = हुलाक कोड | postal_code = ५७२०४ | area_code_type = | area_code = +९७७-२३ | iso_code = | website = {{URL|http://mechinagarmun.gov.np/}} | footnotes = }} '''मेचीनगर नगरपालिका''' पूर्वी [[नेपाल]]को [[कोशी प्रदेश]]मा पर्ने [[झापा जिल्ला]]को पूर्वी भागमा अवस्थित एक नगरपालिका हो। झापा जिल्लाका दुई प्रमुख बजारहरू [[काँकडभिट्टा]] र [[धुलाबारी]]लाई वि.सं. २०५३ माघ ११ गते मिलाएर घोषणा गरिएको मेचीनगर पूर्वी नेपालको प्रमुख उद्योगिक तथा वाणिज्य केन्द्र हो। यस नगरपालिका अन्तर्गत रहेको [[काँकडभिट्टा]] नाका नेपालको [[भारत]] तथा [[बङ्गलादेश]]सँग व्यापार गर्ने एक प्रमुख नाका हो। वि.सं. २०७३ फाल्गुन २२ मा [[धाइजन]], [[दुवागढी]], [[बाहुनडाँगी]] र [[ज्यामिरगढी]] गाविसहरू समेत यसमा गाभेर यो नगरपालिकाको क्षेत्र विस्तार गरिएको थियो।<ref>{{cite news|url=http://www.enayapatrika.com/2017/01/07/118110/|title=गाउँ र नगरपालिका कुन जिल्लामा कति ?|date=पुष २३, २०७३|accessdate=१४ जेठ २०७४|publisher=[[नयाँ पत्रिका दैनिक]]|ref=http://www.enayapatrika.com/2017/01/07/118110/}}</ref><ref name="जिल्ला समन्वय समिति">{{cite news|url=http://kantipur.ekantipur.com/news/2017-03-13/20170313191214.html|title=जिविस अब देखि जिल्ला समन्वय समिति|last1=काफ्ले|first1=प्रतिक्षा|date=३० फाल्गुन २०७३|accessdate=३० फाल्गुन २०७३|publisher=[[कान्तिपुर दैनिक|कान्तिपुर]]}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170506085135/http://kantipur.ekantipur.com/news/2017-03-13/20170313191214.html |date=2017-05-06 }}</ref><ref name="७४४ स्थानीय तह">{{cite news|url=http://setopati.com/raajneeti/64740/|title=स्थानीय निकाय भङ्ग, अधिकारसम्पन्न ७४४ स्थानीय तह क्रियाशील|date=२८ फाल्गुण २०७३|accessdate=२८ फाल्गुण २०७३|publisher=सेतोपाटी|ref=http://setopati.com/raajneeti/64740/}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170518193518/http://setopati.com/raajneeti/64740/ |date=2017-05-18 }}</ref> कुल १५ वडामा विभाजित यो नगरपालिकाको जनसङ्ख्या वि.सं. २०६८ सालको जनगणना अनुसार १,११,७३७ रहेको छ। == इतिहास == वि.सं. २०५४ को पहिलो चुनावमा नेकपा (एमाले) का [[रबीन कोइराला|रविन कोइराला]] र [[चन्द्र भण्डारी (नेपाली राजनीति)|चन्द्र भण्डारी]] क्रमशः नगरप्रमुख र उपप्रमुखमा निर्वाचित भई वि.सं. २०५९ को असार मसान्तसम्म पदमा बहाल रहेका थिए।<ref>{{Cite web |url=https://janasamsad.com/?p=24178 |title=बन्ने भो मेचीनगर रिङरोड |date=२८ भाद्र २०७८, सोमबार ०६:१६ |website=जनसंसद |language=नेपाली |accessdate=2022-01-28 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220128160911/https://janasamsad.com/?p=24178 |date=2022-01-28 }}</ref><ref>{{Cite web |url=https://loktantrapost.com/मेचीनगरका-एक्ला-अपाङ्ग/ |title=मेचीनगरका ‘एक्ला अपाङ्ग’ उम्मेद्वार |date=२ असार २०७४, शुक्रबार ११:२१ |website=लोकतन्त्र पोस्ट |language=नेपाली |accessdate=2022-01-28 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220128160909/https://loktantrapost.com/%E0%A4%AE%E0%A5%87%E0%A4%9A%E0%A5%80%E0%A4%A8%E0%A4%97%E0%A4%B0%E0%A4%95%E0%A4%BE-%E0%A4%8F%E0%A4%95%E0%A5%8D%E0%A4%B2%E0%A4%BE-%E0%A4%85%E0%A4%AA%E0%A4%BE%E0%A4%99%E0%A5%8D%E0%A4%97/ |date=2022-01-28 }}</ref> वि.सं. २०६० असोज १४ गते [[कल्यान खड्का]] र [[जितन राजवंशी]] क्रमशः नगरप्रमुख र उपप्रमुख मनोनित भएर वि.सं. २०६१ असार मसान्तसम्म पदमा आसिन रहेका थिए। पूर्वी नेपालको [[हङकङ]] बजारको नामले चर्चित [[धुलावारी]]<ref>{{Cite web |url=https://aamsanchar.com/2017/06/13/26679/ |title=स्थानीय तहको निर्बाचन : राजनीति भन्दा विकासको‌ मुद्दा बलियो‌ (समाचार बिष्लेषण) |date=2017-06-13 |website=आमसञ्चार |language=नेपाली |accessdate=2022-01-28 }}{{Dead link|date=April 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> तथा पूर्वको मुख्यद्वार मानिने [[काँकडभिट्टा]] गाविसलाई एकैठाउँमा गाभेर र धाइजन, दुहागढी, ज्यामिरगढी र बाहुनडाँगी गाविसका केही भाग समेटेर नेपाल [[भारत]]को सिमानामा पर्ने [[मेची नदी]] तथा तत्कालिन [[मेची अञ्चल]]कै नामबाट 'मेचीनगर नगरपालिका' नामकरण गरि वि.सं. २०५३ माघ ११ गते यसलाई सरकारद्वारा नगरपालिका घोषणा गरिएको थियो। नेपालमा सङ्घीय शासन व्यवस्था लागू भएपछि वि.सं. २०७४ मा सम्पन्न भएको पहिलो [[स्थानीय तह निर्वाचन, २०७४|स्थानीय तह निर्वाचन]]मा नेपाली काँग्रेसका [[मस्यौदा:बिमल आचार्य|बिमल आचार्य]] नगर प्रमुख पदमा र नेकपा एमालेकी [[मिना उप्रेती]] नगर उप-प्रमुख पदमा निर्वाचित भएका थिए।<ref>{{Cite web |url=https://sajilokhabar.com/?p=49573 |title=मेचीनगरको मेयरमा काँग्रेस र उपमेयरमा एमाले विजयी |date=2017-07-07 |website=सजिलो खबर |language=नेपाली |accessdate=2022-01-28 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220128161436/https://sajilokhabar.com/?p=49573 |date=2022-01-28 }}</ref><ref>{{Cite web |url=https://www.onlinekhabar.com/2017/07/608324 |title=झापाको मेचीनगरमा कांग्रेसका विमल बने मेयर |website=अनलाइन खबर |language=नेपाली |accessdate=2022-01-28}}</ref> वि.सं. २०७९ मा सम्पन्न दोस्रो [[स्थानीय तह निर्वाचन, २०७९|स्थानीय तह निर्वाचन]]बाट [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (एकीकृत मार्क्सवादी-लेनिनवादी)|नेकपा (एमाले)]]का [[गोपालचन्द्र बुढाथोकी]] र [[मीना उप्रेती]] क्रमशः नगर प्रमुख र नगर उप-प्रमुख पदमा निर्वाचित भएका छन्।<ref>{{Cite web |url=https://www.lokpath.com/story/536031 |title=मेचीनगरमा एमालेका गोपालचन्द्र बुढाथोकी विजयी |website=लोकपथ |language=नेपाली |accessdate=2022-06-28 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221203025641/https://www.lokpath.com/story/536031 |date=2022-12-03 }}</ref> == जनसङ्ख्या == [[नेपालको बाह्रौँ राष्ट्रिय जनगणना, २०७८|राष्ट्रिय जनगणना २०७८]]को जनगणना अनुसार {{पृष्ठको नाम}}को कुल जनसङ्ख्या १,३३,०७३ रहेको छ भने यहाँ ३२,६९५ घरधुरी रहेका छन्।<ref name="जनगणना २०७८"/> {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |+ मेचीनगर नगरपालिकाको वडागत तथ्याङ्क |- ! नयाँ वडा !! समावेश साविकका क्षेत्रहरू !! जनसङ्ख्या !! क्षेत्रफल (वर्ग कि.मी.) !! जनघनत्व (व्यक्ति/वर्ग कि.मी.) |- | १ || [[बाहुनडाँगी]] (७, ९) || ६,३४१ || १३.१ || ४८४.०५ |- | २ || [[बाहुनडाँगी]] (४, ६) || ६,८०४ || १३.५ || ५०४.०० |- | ३ || [[बाहुनडाँगी]] (३, ५) || ७,२२७ || १८.५ || ३९०.६५ |- | ४ || [[बाहुनडाँगी]] (१, २) || ५,४३९ || १२.४ || ४३८.६३ |- | ५ || मेचीनगर (८, ९) || ५,३२६ || ९.१७ || ५८०.८१ |- | ६ || मेचीनगर (१०) || १५,७३८ || ४.४३ || ३५५२.६० |- | ७ || मेचीनगर (११-१२) र [[ज्यामिरगढी]] (८, ९) || १३,१८८ || १६.२१ || ८१३.५७ |- | ८ || मेचीनगर (७, १३) || ८,२९६ || १२.१ || ६८५.६२ |- | ९ || मेचीनगर (४, ६) || ११,९८९ || १३.५ || ८८८.०७ |- | १० || मेचीनगर (१, ३) || १५,५०० || ८.०५ || १९२५.४७ |- | ११ || [[धाइजन]] (१, २, ७–९) || ६,५५० || ९.५५ || ६८५.८६ |- | १२ || [[धाइजन]] (३, ६) || ८,१३९ || ७.०१ || ११६१.०६ |- | १३ || [[दुवागढी]] (२, ५) || ७,४०४ || १२.३ || ६०१.९५ |- | १४ || [[दुवागढी]] (१, ६–९) || ६,९०४ || १९.१ || ३६१.४७ |- | १५ || [[ज्यामिरगढी]] (१, ७) || ८,२२८ || २३.६ || ३४८.६४ |- class="sortbottom" style="font-weight: bold; background: #f2f2f2;" | colspan="2" | '''जम्मा''' || '''१,३३,०७३''' || '''१९२.५२''' || '''६९१.२२''' |} == भौगोलिक स्थिति == कुल १९२ वर्ग किलोमिटर क्षेत्रफलमा फैलिएको यस नगरपालिकाको पूर्वमा [[भारत]], पश्चिममा [[अर्जुनधारा नगरपालिका]] र [[बिर्तामोड नगरपालिका|विर्तामोड नगरपालिका]], उत्तरमा [[बुद्धशान्ति गाउँपालिका]] र [[इलाम जिल्ला]] र दक्षिणमा [[भद्रपुर नगरपालिका]] पर्दछन्। यस नगरपालिकामा हिन्दू, किरात, बुद्ध, श्रीकृष्ण प्रणामी, मुस्लिम, शैव, वैष्णव, साई, यशु तथा मानव धर्म मान्नेको वाहुल्य पाइन्छ। नेपाल अधिराज्यमा मात्र नभएर विश्वमै लोपोन्मुख [[किसान जाति]] यो नगरमा मात्र बसोबास गरेको पाइन्छ। यस बाहेक यहाँ धिमाल, दनुवार, मेचे, थारू चौधरी, सुनुवार, राई, लिम्बु, भोटे, तामाङ्ग, शेर्पा, नेवार, मगर, गुरुङ्ग, भुजेल, राजवंशी, जोगी, ब्राम्हण, क्षेत्री, माझी र कुमाल जातिको बसोवास रहेको छ। == रितिथिति == पातालगङ्गा, बौद्ध गुम्बा, विश्वनाथ मन्दिर, पञ्चमुखी हनुमान मन्दिर, दुर्गा मन्दिर, काली मन्दिर, पशुपतिनाथ मन्दिर, कृष्ण प्रणामी मन्दिर यहाँका प्रमुख पर्यटकीय स्थल हुन्। ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{reflist}} ==बाह्य कडीहरू== *[http://mechinagarmun.gov.np मेचीनगर नगरपालिका] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180202123406/http://mechinagarmun.gov.np/ |date=2018-02-02 }} {{झापा जिल्लाका स्थानीय तहहरू}} [[श्रेणी:तराईका नगरपालिकाहरू]] [[श्रेणी:झापा जिल्लाका नगरपालिकाहरू]] [[श्रेणी:वि.सं. २०५३ मा घोषित नगरपालिकाहरू|माघ]] [[श्रेणी:कोशी प्रदेशका नगरपालिकाहरू]] [[श्रेणी:नेपाल–भारत सीमामा स्थित पारवहन र भन्सार चौकीहरू]] ox5qzlcbedo1t33531yqoy29unzc54n वीरेन्द्रनगर नगरपालिका 0 6376 1366207 1351556 2026-07-17T08:42:19Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366207 wikitext text/x-wiki {{Infobox settlement <!--See the Table at Infobox settlement for all fields and descriptions of usage--> <!-- Basic info --> |name = वीरेन्द्रनगर |other_name = चौहानचौर<ref name="परिचय">{{Cite web |url=https://birendranagarmun.gov.np/ne/node/5 |title=वीरेन्द्रनगर नगरपालिका सङ्क्षिप्त परिचय |website=वीरेन्द्रनगर नगरपालिका वेबसाइट|language=नेपाली|accessdate=2022-02-19}}</ref> |native_name = <!-- for cities whose native name is not in English --> |nickname = |settlement_type = [[नगरपालिका]]<br />[[सदरमुकाम]]<br />[[राजधानी|प्रादेशिक राजधानी]]<ref name="राजधानी">{{cite news|title=प्रदेश नाम र राजधानी सम्बन्धमा |url=http://moial.karnali.gov.np/np/images/publication/38_Are%201%20%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%A6%E0%A5%87%E0%A4%B6%20%E0%A4%A8%E0%A4%BE%E0%A4%AE%20%E0%A4%B0%20%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%9C%E0%A4%A7%E0%A4%BE%E0%A4%A8%E0%A5%80_0.pdf |date=वि.सं. २०७४ फागुन १४ |accessdate=वि.सं. २०७८ फागुन ७ |agency=कर्णाली प्रदेश सरकार |language=नेपाली |publisher=प्रदेश राजपत्र}}</ref> |motto = |named_for = [[वीरेन्द्र वीरविक्रम शाह|राजा वीरेन्द्र]]<ref name="परिचय"/> <!-- images and maps --> |image_skyline = Ghantaghar@surkhet.JPG |image_caption = वीरेन्द्रनगरमा रहेको घण्टाघर {{Photomontage | photo1a = Birendranagar.jpg | photo1b = Surkhet Bulbule Lake.jpg | photo2a = | photo3a = | photo3b = | photo4a = | spacing = 1 | position = centre | size = 300 | foot_montage = वीरेन्द्रनगरको पंक्षिनेत्र दृश्य,वीरेन्द्रनगर स्थित बुलबुले ताल }} |image_size = 300px |image_flag = |image_seal = |image_map = |mapsize = |map_caption = |pushpin_map = Nepal Karnali Province#Nepal |pushpin_label_position = bottom |pushpin_mapsize = 300px |pushpin_map_caption = नक्सामा वीरेन्द्रनगरको अवस्थिति |coordinates = {{coord|28|36|N|81|38|E|region:NP_type:city_source:GNS-enwiki|display=inline,title}} <!-- Location --> |subdivision_type = देश |subdivision_name = {{झण्डा|नेपाल}} |subdivision_type1 = [[नेपालका प्रदेशहरू|प्रदेश]] |subdivision_name1 = [[कर्णाली प्रदेश]] |subdivision_type2 = [[नेपालका जिल्लाहरू|जिल्ला]] |subdivision_name2 = [[सुर्खेत जिल्ला]] <!-- Politics --> |government_footnotes =<ref name="निर्वाचन २०७९">{{cite news|title=स्थानीय तह निर्वाचन २०७९|url=https://localelection2079.ekantipur.com/pradesh-1/district-solukhumbu/Sotang?lng=nep|accessdate=०९ साउन २०८१|language=नेपाली|publisher=कान्तिपुर दैनिक}}</ref> |government_type = |leader_title = [[नगरप्रमुख|मेयर]] |leader_name = मोहनमाया भण्डारी ढकाल <small> ([[नेकपा (एमाले)]]) |leader_title1 = [[उपप्रमुख]] |leader_name1 = निलकण्ठ खनाल <small> ([[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (एकीकृत मार्क्सवादी-लेनिनवादी)|नेकपा एमाले]]) |established_title = नगर पञ्चायत |established_date = वि.सं. २०३३ फागुन १२<ref name="नगर">{{cite news|title=वीरेन्द्रनगर नगरपञ्चायत क्षेत्र घोषित गरेको |url=http://rajpatra.dop.gov.np/welcome/book?ref=11100 |date=वि.सं. २०३७ असोज २७ |accessdate=वि.सं. २०७८ फागुन ७ |agency=नेपाल सरकार |language=नेपाली |publisher=नेपाल राजपत्र}}</ref> |established_title1 = समावेश गाउँ पञ्चायत |established_date1 = गोठी काँडा र जर्बुटा (आंशिक) र कटुकुवा (पूर्ण) |established_title2 = सम्मिलित ([[गाउँ विकास समिति (नेपाल)|गाविस]]) |established_date2 = [[लाटिकोइली]] र [[उत्तरगङ्गा]] |established_title3 = सम्मिलित मिति |established_date3 = वि.सं. २०७१ बैशाख २५<ref name="थप">{{cite news|title=नगरपालिका घोषणा गरी क्षेत्र तोकेको |url=http://rajpatra.dop.gov.np/welcome/book/?ref=22724 |date=वि.सं. २०७१ बैशाख २५ |accessdate=वि.सं. २०७८ फागुन ७ |agency=नेपाल सरकार |language=नेपाली |publisher=नेपाल राजपत्र}}</ref> |established_title4 = सम्मिलित ([[गाउँ विकास समिति (नेपाल)|गाविस]]) |established_date4 = [[जर्बुटा]] |established_title5 = सम्मिलित मिति |established_date5 = वि.सं. २०७१ पुस २८<ref name="गाविस थप">{{cite news|title=शङ्खरापुर लगायत विभिन्न नगरपालिका घोषणा |url=http://rajpatra.dop.gov.np/welcome/book/?ref=22634 |date=वि.सं. २०७१ पुस २८ |accessdate=वि.सं. २०७८ फागुन ७ |agency=नेपाल सरकार |language=नेपाली |publisher=नेपाल राजपत्र}}</ref> |established_title6 = सम्मिलित ([[गाउँ विकास समिति (नेपाल)|गाविस]]) |established_date6 = [[रतु]], [[गर्पन]] र [[गडि वयलकाँडा]] |established_title7 = सम्मिलित मिति |established_date7 = वि.सं. २०७३ फागुन २७<ref name="अन्य थप">{{cite news|title=गाउँपालिका नगरपालिका उपमहानगरपालिका र महानगरपालिकाको क्षेत्र तोकी केन्द्र कायम गरेको |url=http://rajpatra.dop.gov.np/welcome/book/?ref=22690 |date=वि.सं. २०७३ फागुन २७ |accessdate=वि.सं. २०७८ माघ २९ |agency=नेपाल सरकार |language=नेपाली |publisher=नेपाल राजपत्र}}</ref> <!-- Area --> |unit_pref = |area_footnotes = |area_total_km2 = 245.06 |area_total_sq_mi = <!-- Population --> |population_as_of = [[नेपालको बाह्रौँ राष्ट्रिय जनगणना, २०७८|राष्ट्रिय जनगणना २०७८]] |population_footnotes =<ref name="जनगणना २०७८">{{cite web |title=जनसङ्ख्याको आकार र वितरण|url=https://censusnepal.cbs.gov.np/results/np/population?province=1&district=3&municipality=3|accessdate=२९ जेठ २०८१|work=राष्ट्रिय जनगणना २०७८|publisher=[[राष्ट्रिय तथ्याङ्क कार्यालय (नेपाल)|राष्ट्रिय तथ्याङ्क कार्यालय]]|language=नेपाली}}</ref> |population_note = |population_total = 153863 |population_density_km2 = auto |population_blank1_title = <!-- demographics (section 1) --> | demographics_type1 = जातीयता | demographics1_title1 = मुख्य जाति | demographics1_info1 = [[ब्राह्मण]], [[क्षेत्री]], [[मगर जाति|मगर]], [[गुरुङ जाति|गुरुङ]], [[नेवार जाति|नेवार]], [[दमाई जाति|परियार]], [[सुनार]], [[थारू जाति|थारु]] <!-- demographics (section 2) --> | demographics_type2 = भाषा | demographics2_title1 = मुख्य भाषाहरू | demographics2_info1 = [[नेपाली भाषा|नेपाली]], [[अवधी भाषा|अवधी]], [[गुरुङ भाषा|गुरुङ]], [[नेवारी भाषा|नेवारी]], [[मगर भाषा|मगर]], [[थारू भाषा|थारू]] |timezone = [[नेपालको प्रमाणिक समय]] |utc_offset = +५:४५ |timezone_DST = |utc_offset_DST = <!-- elevation --> | elevation_max_m = 665 | elevation_min_m = <!-- Area/postal codes & others --> |postal_code_type = <!-- enter ZIP code, Postcode, Post code, Postal code... --> |postal_code = |area_code = +९७७-८३ |website = {{URL|http://birendranagarmun.gov.np/}} |footnotes = }} '''वीरेन्द्रनगर''' (पूर्व नाम: '''चौहानचौर''')<ref name="स्मारिका"/> [[नेपाल]]को [[कर्णाली प्रदेश]] अन्तर्गत पर्ने [[सुर्खेत उपत्यका]]को [[सुर्खेत जिल्ला]]मा रहेको प्रादेशिक राजधानी<ref>{{Cite web |url=https://annapurnapost.com/news/91835-91835 |title=प्रदेश ६ : नाम कर्णाली, राजधानी वीरेन्द्रनगर |website=अन्नपूर्ण पोस्ट |language=नेपाली |accessdate=2022-02-19}}</ref><ref name="राजधानी"/>, जिल्ला सदरमुकाम<ref name="स्मारिका">{{Cite book |url=https://books.google.com.np/books?id=PPFFAQAAIAAJ&q |title=स्मारिका |quote=महेन्द्र सरकारको उद्गारलाई मूर्त रूप दिने सिलसिलामा वि.सं. २०२३ सालको हिउँददेखि जिल्लाको सदरमुकाम गोठीकाँडाबाट हालको स्थानमा सारियो। |date=सन् १९८९ |publisher=सुर्खेती कल्याण समाज |page=१० |language=नेपाली}}</ref> र एक नगरपालिका हो।<ref name="परिचय"/> यो सहर तत्कालीन [[मध्य-पश्चिमाञ्चल विकास क्षेत्र|मध्य-पश्चिमाञ्चल]] विकास क्षेत्रको सदरमुकाम समेत रहेको थियो। सुर्खेत जिल्लाको पहिलो नगरपालिका रहेको यो नगरको नामकरण तत्कालीन राजा [[वीरेन्द्र वीरविक्रम शाह|वीरेन्द्र शाह]]को नामबाट भएको हो। राजा वीरेन्द्रबाट नै सुर्खेत उपत्यकामा मलेरियाको उन्मूलन पछि वीरेन्द्रनगर सहरको परिकल्पना गरिएको थियो। सुर्खेत जिल्लाको तत्कालिन गोठी काँडा र जर्बुटा गाउँ पञ्चायतको आंशिक भाग र कटुकुवा गाउँ पञ्चायतको सम्पूर्ण क्षेत्रलाई वि.सं. २०३३ फागुन १२ गते मिलाएर वीरेन्द्रनगर नगर पञ्चायत घोषणा गरिएको थियो।<ref name="नगर"/> यसै प्रकार वि.सं. २०७२ बैशाख २४ मा नेपाल सरकारको निर्णय र वि.सं. २०७२ बैशाख २४ गते नेपाल राजपत्रमा प्रकाशित सूचना अनुसार तत्कालिन [[लाटिकोइली]] र [[उत्तरगङ्गा]] गाउँ विकास समितिहरू समेत यसमा गाभेर यो नगरपालिकाको क्षेत्र विस्तार गरिएको थियो।<ref name="थप"/><ref>{{Cite web |url=https://ekantipur.com/ampnews/2014-05-08/388826.html |title=थप ७२ नगरपालिका घोषणा (सूचिसहित) |website=कान्तिपुर समाचार |language=नेपाली |accessdate=2022-02-19}}</ref> पुन: एक पटक वि.सं. २०७१ मङ्सिर १६ मा नेपाल सरकारको निर्णय र वि.सं. २०७१ पुष २८ गते नेपाल राजपत्रमा प्रकाशित सूचना अनुसार [[जर्बुटा]] गाउँ विकास समिति समेत यसमा गाभेर यो नगरपालिकाको क्षेत्र विस्तार गरिएको थियो।<ref name="गाविस थप"/> यसै प्रकार सङ्घीय शासन व्यवस्था लागु भएपछि देशमा स्थानीय तहको गठन भएसँगै वि.सं. २०७३ फागुन २२ गते नेपाल सरकारको निर्णय तथा वि.सं. २०७३ फागुन २७ गते नेपाल राजपत्रमा प्रकाशित सूचना अनुसार तत्कालिन [[रतु]], [[गर्पन]] र [[गडि वयलकाँडा|गढी]] गाउँ विकास समितिको सम्पूर्ण क्षेत्र गाभेर यो नगरपालिकाको क्षेत्र विस्तार गरिएको थियो।<ref name="अन्य थप"/><ref>{{Cite web |url=https://www.setopati.com/chapa-bata/60472/ |title=गाउँ र नगरपालिका कुन जिल्लामा कति ? |website=सेतोपाटी |language=नेपाली |accessdate=वि.सं. २०७८ फागुन ०७ }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220219161531/https://www.setopati.com/chapa-bata/60472/ |date=2022-02-19 }}</ref><ref name="जिल्ला समन्वय समिति">{{cite news|url=http://kantipur.ekantipur.com/news/2017-03-13/20170313191214.html|title=जीविस अब देखि जिल्ला समन्वय समिति|last1=काफ्ले|first1=प्रतिक्षा|date=वि.सं. २०७३ फागुन ३०|accessdate=वि.सं. २०७८ फागुन ०७|publisher=[[कान्तिपुर दैनिक|कान्तिपुर]]}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170506085135/http://kantipur.ekantipur.com/news/2017-03-13/20170313191214.html |date=2017-05-06 }}</ref><ref name="७४४ स्थानीय तह">{{cite news|url=http://setopati.com/raajneeti/64740/|title=स्थानीय निकाय भङ्ग, अधिकारसम्पन्न ७४४ स्थानीय तह क्रियाशील|date=वि.सं. २०७३ फागुन ३०|accessdate=वि.सं. २०७८ फागुन ०७|publisher=सेतोपाटी|ref=http://setopati.com/raajneeti/64740/}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170518193518/http://setopati.com/raajneeti/64740/ |date=2017-05-18 }}</ref> वर्तमान समयमा वीरेन्द्रनगर पश्चिम नेपालको प्रमुख वाणिज्य केन्द्रका साथै शिक्षा र स्वास्थ्यको पनि केन्द्र हो। == नामकरण == नेपाल अधिराज्यको तत्कालीन राजा [[वीरेन्द्र वीरविक्रम शाह|वीरेन्द्र शाह]]को नाममा यो नगर क्षेत्रको नाम वीरेन्द्रनगर राखिएको हो।<ref name="परिचय"/> ==नगर प्रशासनिक इतिहास== वि.सं. २०१९ मङ्सिर ५ गते तत्कालिन श्री ५ को सरकारको निर्णय र वि.सं. २०१९ पुष २ गते नेपाल गजेटमा प्रकाशित सूचना अनुसार नेपाल अधिराज्यलाई १४ अञ्चल र ७५ जिल्लामा विभाजन गरेपछि सुर्खेत जिल्ला गठन भएपछि सर्वप्रथम यसको सदरमुकाम 'सुर्खेत' गोठीकाँडा बजारमा रहेको थियो।<ref name="सदरमुकाम साविक">{{cite news|url=http://rajpatra.dop.gov.np/welcome/book?ref=2685|title=नेपाल अधिराज्यलाई १४ अञ्चल, ७५ जिल्लामा विभाजित|date=वि.सं. २०१९ पुष २|accessdate=वि.सं. २०७८ माघ २९|publisher=नेपाल राजपत्र|agency=नेपाल सरकार|page=१|language=नेपाली}}</ref> वि.सं. २०२३ सालको हिउँदमा तत्कालिन श्री ५ को सरकारको निर्णय अनुसार जिल्ला सदरमुकामहरू विवादास्पद देखिएकोले सुर्खेत जिल्लाको सदरमुकाम वीरेन्द्रनगर सारिएको थियो।<ref name="स्मारिका"/> ==जनसङ्ख्या== [[नेपालको बाह्रौँ राष्ट्रिय जनगणना, २०७८|राष्ट्रिय जनगणना २०७८]]को जनगणना अनुसार {{पृष्ठको नाम}}को कुल जनसङ्ख्या १,५३,८६३ रहेको छ भने यहाँ ३८,३७७ घरधुरी रहेका छन्।<ref name="जनगणना २०७८"/> {| class="wikitable sortable mw-datatable" style="text-align:center" |+ वीरेन्द्रनगर नगरपालिकाको वडागत विभाजन, जनसङ्ख्या र जनघनत्व (२०७८) |- ! वडा नं. !! समावेश साविकका वडा/गाविसहरू !! जनसङ्ख्या (२०७८) !! क्षेत्रफल (वर्ग कि.मी.) !! जनघनत्व (व्यक्ति/वर्ग कि.मी.) |- | १ || वीरेन्द्रनगर (१-२) || १०,२०८ || ६.१० || १,६७३.४४ |- | २ || [[उत्तरगङ्गा]] (१-७) || १४,३२६ || २९.२० || ४९०.६२ |- | ३ || [[उत्तरगङ्गा]] (८-९) || १९,६१९ || ६.६२ || २,९६३.५९ |- | ४ || वीरेन्द्रनगर (३-४) || १०,२२७ || ७.१ कि.मी. || १,४४०.४२ |- | ५ || वीरेन्द्रनगर (५) || ६,३३६ || ५.८० || १,०९२.४१ |- | ६ || वीरेन्द्रनगर (६) || ७,६९१ || ०.६० || १२,८१८.३३ |- | ७ || वीरेन्द्रनगर (७-८) || ९,३९७ || ५.२ कि.मी. || १,८०७.१२ |- | ८ || वीरेन्द्रनगर (९-१०) || ७,८२४ || १.४० || ५,५८८.५७ |- | ९ || [[लाटिकोइली]] (६-८) || ११,६७८ || २८.८२ || ४०५.२० |- | १० || [[लाटिकोइली]] (२-५,९) || १८,०९१ || १७.०० || १,०६४.१८ |- | ११ || [[लाटिकोइली]] (१), [[जर्बुटा]] (१)|| १२,१५१ || २६.७० || ४५५.०९ |- | १२ || वीरेन्द्रनगर (११-१२) || १४,३५८ || ८.८२ || १,६२७.८९ |- | १३ || [[जर्बुटा]] (२-९) || ५,९८२ || २५.९० || २३०.९७ |- | १४ || [[गडि वयलकाँडा|गढी वयलकाँडा]] || २,५७६ || २८.९६ || ८८.९५ |- | १५ || [[रतु]] || १,५५७ || २४.६१ || ६३.२७ |- | १६ || [[गर्पन]] || १,८४२ || २२.२३ || ८२.८६ |- class="sortbottom" style="font-weight:bold; background:#f2f2f2" | colspan="2" | जम्मा / औसत || १,५३,८६३ || २४५.०६ || ६२७.८६ |} == यातायात == ===सडक यातायात=== वीरेन्द्रनगरलाई देशका प्रमुख स्थानसँग जोडने कार्य [[रत्न राजमार्ग]]ले [[कोहलपुर नगरपालिका|कोहलपुर]]मा [[महेन्द्र राजमार्ग]]सँग जोड्दै पुरा गरेको छ। महेन्द्र राजमार्ग प्रयोग गरेर वीरेन्द्रनगरबाट नेपालका प्रमुख सहरहरू जस्तै [[बुटवल उपमहानगरपालिका|बुटवल]], [[भरतपुर महानगरपालिका|भरतपुर]], [[हेटौँडा उपमहानगरपालिका|हेटौँडा]], [[काठमाडौँ]], [[इटहरी उपमहानगरपालिका|इटहरी]], [[धरान उपमहानगरपालिका|धरान]], [[विराटनगर महानगरपालिका|विराटनगर]], [[दमक नगरपालिका|दमक]], [[बिर्तामोड नगरपालिका|बिर्तामोड]], [[काँकडभिट्टा]]सँग जोड्ने गरेको छ।<ref>{{Cite web |url=https://www.khabarhub.com/2022/16/351623/ |title=ब‍न्दको प्रभाव : कर्णालीमा लामो दूरीको यातायात ठप्प |website=खबर हब |language=नेपाली |accessdate=2022-02-20}}</ref> यसै सहरलाई काटेर गएको [[कर्णाली राजमार्ग]]ले [[दैलेख जिल्ला]]का साथै दुर्गम जिल्लाको रूपमा रहेको [[कालिकोट जिल्ला|कालीकोट]], [[जुम्ला जिल्ला|जुम्ला]] लगायतका जिल्लासँग जोडेको छ।<ref>{{Cite web |url=https://ekantipur.com/pradesh-6/2021/01/12/161043115408786579.html?author=1 |title=साँघुरो बसपार्कमा फोहरले सास्ती |website=कान्तिपुर समाचार |language=नेपाली |accessdate=2022-02-20}}</ref> यसै प्रकार [[दाङ उपत्यका]]बाट [[सल्यान जिल्ला|सल्यान]] हुँदै [[सुर्खेत जिल्ला|सुर्खेत]] पसेको कच्ची सडकले यो सहरलाई [[तुलसीपुर उपमहानगरपालिका|तुल्सीपुर]] तथा [[घोराही उपमहानगरपालिका|त्रिभुवननगर]]सँग जोडेको छ तथा जाजरकोट सडकले [[जाजरकोट जिल्ला|जाजरकोट]]को सदरमुकाम तथा [[रुकुम जिल्ला|रूकुम]]को [[चौरजहारी नगरपालिका|चौरजाहारी]]सँग जोडेको छ। ===हवाई=== यो नगरको पूर्वमा [[सुर्खेत विमानस्थल]] रहेको छ जसलाई वीरेन्द्रनगर विमानस्थल पनि भन्ने गरिन्छ।<ref>{{Cite web |url=https://gorkhapatraonline.com/open/2021-07-28-43096 |title=अघि बढेन सुर्खेत विमानस्थल विस्तार योजना |website=गोरखापत्र |language=नेपाली |accessdate=2022-02-20}}</ref> यस विमानस्थलबाट नेपालको राजधानी सहर [[काठमाडौँ|काठमाडौँ]] लगायत नेपालको पश्चिममा रहेका दुर्गम जिल्लाहरू [[जुम्ला जिल्ला]], [[हुम्ला जिल्ला]], [[कालिकोट जिल्ला]], [[डोल्पा जिल्ला]], [[मुगु जिल्ला]] लगायतका स्थानहरूका लागि सोझै उडान रहेको छ।<ref>{{Cite web |url=https://www.khabarhub.com/2020/05/224850/ |title=सुर्खेत विमानस्थल विस्तारका लागि ३० बिघा जग्गा अधिग्रहण |website=खबरहब |language=नेपाली |accessdate=2022-02-20}}</ref> ==मौसम== सन् १९९९ को मे महिनाको ५ तारिखमा वीरेन्द्रनगरमा अहिलेसम्मकै उच्चतम तापक्रम {{convert|41.8|°C}} दर्ज गरिएकोथियो, जबकि सबैभन्दा कम तापक्रम सन् २०१३ जनवरी ९ मा {{convert|-0.7|°C}} दर्ज गरिएको थियो।<ref>{{cite report |title= तापक्रम तालिका |publisher= जल तथा मौसम विज्ञान विभाग, नेपाल सरकार |url= http://www.dhm.gov.np/uploads/climatic/1749218667Ext%20temp%20of%20January.pdf |access-date= वि.सं. २०७८ फागुन ११ }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304221858/http://www.dhm.gov.np/uploads/climatic/1749218667Ext%20temp%20of%20January.pdf |date=2016-03-04 }}</ref> {{Weather box |location = वीरेन्द्रनगर (सन् १९८१- सन् २०१०) |metric first = Yes |single line = Yes |Jan high C = 19.9 |Feb high C = 22.5 |Mar high C = 27.6 |Apr high C = 32.8 |May high C = 33.9 |Jun high C = 33.1 |Jul high C = 30.7 |Aug high C = 30.6 |Sep high C = 29.9 |Oct high C = 28.4 |Nov high C = 24.9 |Dec high C = 21.2 |year high C = 28.0 |Jan mean C = 12.6 |Feb mean C = 15.2 |Mar mean C = 19.7 |Apr mean C = 24.7 |May mean C = 27.2 |Jun mean C = 28.0 |Jul mean C = 27.1 |Aug mean C = 26.9 |Sep mean C = 25.8 |Oct mean C = 22.1 |Nov mean C = 17.7 |Dec mean C = 13.8 |year mean C = 21.7 |Jan low C = 5.4 |Feb low C = 7.9 |Mar low C = 11.8 |Apr low C = 16.6 |May low C = 20.4 |Jun low C = 22.9 |Jul low C = 23.5 |Aug low C = 23.3 |Sep low C = 21.6 |Oct low C = 15.8 |Nov low C = 10.4 |Dec low C = 6.4 |year low C = 15.5 |precipitation colour= green |Jan precipitation mm = 34.4 |Feb precipitation mm = 42.5 |Mar precipitation mm = 26.0 |Apr precipitation mm = 29.2 |May precipitation mm = 91.3 |Jun precipitation mm = 252.3 |Jul precipitation mm = 471.9 |Aug precipitation mm = 422.6 |Sep precipitation mm = 190.9 |Oct precipitation mm = 42.4 |Nov precipitation mm = 9.7 |Dec precipitation mm = 18.5 |year precipitation mm = 1631.7 |source 1= जल तथा मौसम विज्ञान विभाग, नेपाल सरकार<ref>{{cite report |title= मौसम तापक्रम तालिका |publisher= जल तथा मौसम विज्ञान विभाग, नेपाल सरकार |url=http://www.dhm.gov.np/uploads/climatic/880251189NORMAL%20FILE.pdf |access-date=वि.सं. २०७८ फागुन ११}}</ref> }} ==स्वास्थ्य== वीरेन्द्रनगरमा सरकारी नियन्त्रणमा सञ्चालित स्वास्थ्य संस्थाहरू मध्ये [[कर्णाली प्रादेशिक अस्पताल]], एक जिल्ला अस्पताल र एक नेत्र उपचार केन्द्र रहेका छन्। == शिक्षा == कर्णाली प्रदेशको शैक्षिक सहरको रूपमा नाम कमाएको वीरेन्द्रनगरमा उच्च शिक्षाका लागि सरकारको लगानीमा स्थापना गरिएका सुर्खेत बहुमुखी क्याम्पस र [[वीरेन्द्रनगर बहुमुखी क्याम्पस]] रहेका छन्।<ref>{{Cite web |url=https://skynewsnepal.com.np/2021/02/05/9307 |title=सुर्खेत क्याम्पस (शिक्षा) बहुमुखि हुँदै |date=२३ माघ २०७७, शुक्रबार ०१:०९ |website=स्काई न्युज नेपाल |language=नेपाली |accessdate=2022-02-20 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220220153340/https://skynewsnepal.com.np/2021/02/05/9307 |date=2022-02-20 }}</ref> यसको साथै सामुदायिक चिकित्सा क्याम्पस पनि यहाँको मुख्य शैक्षिक संस्था हो। वीरेन्द्रनगरमा [[मध्यपश्चिम विश्वविद्यालय|मध्यपश्चिमाञ्चल विश्वविद्यालय]] समेत रहेको छ।<ref>{{Cite web |url=https://ekantipur.com/pradesh-6/2020/02/08/15811360099958882.html?author=1 |title=केन्द्रीय विश्वविद्यालय बनाउन माग |website=कान्तिपुर समाचार |language=नेपाली |accessdate=2022-02-20}}</ref> == पर्यटकीय स्थल == [[तिब्बत]]मा रहेको [[हिन्दु धर्म|हिन्दु]]हरूको प्रसिद्ध तिर्थस्थल [[मानसरोवर]] जाने यात्रुले [[हुम्ला जिल्ला]]सम्म जानका लागि हेलिकप्टर तथा हवाई जहाज चढ्ने प्रमुख स्थान वीरेन्द्रनगर हो।<ref>{{Cite web |url=https://nepalkhabar.com/blog/9907-2019-10-14-5-36-13 |title=कर्णाली रेशम मार्ग: विकासको ‘गेम चेन्जर’ |website=नेपाल खबर |language=नेपाली |accessdate=2022-02-20}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://nayapatrikadaily.com/news-details/42753/2020-05-05 |title=सुनसान कैलाश मानसरोवर तीर्थयात्रा |website=नयाँ पत्रिका |language=नेपाली |accessdate=2022-02-20 }}{{Dead link|date=April 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> यस नगर क्षेत्रभित्र रहेका [[देउतीबज्यै]]<ref>{{Cite web |url=https://www.lokpath.com/story/59430 |title=सुर्खेतको देउती बज्यै मन्दिरको भित्रि कथा |website=लोकपथ |language=नेपाली |accessdate=2022-02-20 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220220153337/https://www.lokpath.com/story/59430 |date=2022-02-20 }}</ref> तथा [[काँक्रे विहार]]<ref>{{Cite web |url=https://ekantipur.com/bibidha/2019/10/04 |title=विविध |website=कान्तिपुर समाचार |language=नेपाली |accessdate=2022-02-20}}</ref> क्षेत्र यहाँका मुख्य प्राकृतिक तथा सांस्कृतिक आकर्षण हुन्।<ref>{{Cite web |url=https://www.nepalgunjnews.com/finance/20191036999/ |title=सुर्खेतका पर्यटकीयस्थलमा चहलपहल, रारा पुग्ने सुर्खेत ‘ट्रान्जिट प्वाइन्ट’ |date=2019-10-17 |website=नेपालगन्ज समाचार |language=नेपाली |accessdate=2022-02-20}}</ref> नगर भित्रै रहेको पश्चिम नेपालको एकमात्र घण्टाघर वीरेन्द्रनगर सहरको गौरव हो।<ref>{{Cite web |url=https://www.nepalpress.com/2021/12/31/139924/ |title=वीरेन्द्रनगर घण्टाघरका घडी चार वर्षसम्म मर्मतको पर्खाइमा |website=नेपाल प्रेस |language=नेपाली |accessdate=2022-02-20}}</ref> नगरसँग टासिएर [[बुलबुले ताल|बुलबुल ताल]] तथा पार्क रहेका छन्।<ref>{{Cite web |url=https://ehimalayatimes.com/karnali-pradesh/67779 |title=दसैंसँगै वीरेन्द्रनगर झलमल्ल |website=हिमालय टाइम्स |language=नेपाली |accessdate=2022-02-20 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220220153336/https://ehimalayatimes.com/karnali-pradesh/67779 |date=2022-02-20 }}</ref> ==चित्र दीर्घा== <gallery mode=packed> Kakrebihar 21.jpg|काँक्रे विहारमा रहेको प्राचीन कलाकृति Kakrebihar 11.jpg|काँक्रे विहारमा रहेको प्राचीन कलाकृति Kakrebihar 14.jpg|काँक्रे विहारमा रहेको प्राचीन कलाकृति Deuti Bajai Temple 1.JPG|देउतीबज्यै मन्दिर Boating at Bulbule lake 04.jpg|बुलबुल ताल </gallery> ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{सन्दर्भसूची}} {{सुर्खेत जिल्लाका स्थानीय तहहरू}} {{नेपालका सङ्घीय तथा प्रादेशिक राजधानीहरू}} [[श्रेणी:सुर्खेत जिल्लाका नगरपालिकाहरू]] [[श्रेणी:नेपालका जिल्ला सदरमुकामहरू]] [[श्रेणी:नेपालका राजधानी सहरहरू]] [[श्रेणी:वि.सं. २०३३ मा स्थापित नगरपालिकाहरू]] [[श्रेणी:नेपालका पूर्व नगर पञ्चायतहरू]] [[श्रेणी:नेपालका राजारानीहरूको नामबाट नामकरण गरिएका ठाउँहरू]] [[श्रेणी:कर्णाली प्रदेशका नगरपालिकाहरू]] 387qw6chcj15i84x5zyu1vfckkw0gqg नेपाल बीमा प्राधिकरण 0 8632 1366147 1321154 2026-07-16T14:02:28Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366147 wikitext text/x-wiki {{Infobox organization | name = | native_name = नेपाल बीमा प्राधिकरण | formation = वि.सं २०२६ | logo = File:Nepal_Insurance_Authority_Logo.png | image =Rastriya bima samiti.Nepal.krish.jpg | caption = बीमा समितिको कार्यालय | type = नियमनकारी निकाय | headquarters = कुपोन्डोल [[ललितपुर जिल्ला|,ललितपुर]] | location_city = [[वीरेन्द्रनगर नगरपालिका|वीरेन्द्रनगर]], [[वीरगन्ज महानगरपालिका|वीरगञ्ज]], [[धनगढी उपमहानगरपालिका|धनगढी]], [[विराटनगर महानगरपालिका|विराटनगर]],[[बुटवल उपमहानगरपालिका|बुटवल]] र [[पोखरा महानगरपालिका|पोखरा]] | employees = ९१ | staff_year = वि.सं २०७९ | key_people = सूर्यप्रसाद सिलवाल {{small|([[अध्यक्ष]])}} <br> राजुरमण पौडेल {{small|(कार्यकारी निर्देशक)}} | website = {{URL|https://nia.gov.np/}} | formerly = बीमा समिति | footnotes = | bodystyle = }} '''नेपाल बीमा प्राधिकरण''' [[नेपाल सरकार]]को आधिकारिक बीमा नियामक निकाय हो। नेपालमा निष्पक्ष, प्रतिस्पर्धी र भरपर्दो बीमा सेवा सुनिश्चित गर्ने उद्देश्यका साथ [[अर्थ मन्त्रालय (नेपाल)|अर्थ मन्त्रालय]] अन्तर्गत सञ्चालित यस प्राधिकरणलाई जिम्मेवारी दिइएको छ।<ref>{{Cite web |title=Introduction – नेपाल बीमा प्राधिकरण |url=https://nib.gov.np/introduction/ |access-date=2023-02-08 |language=नेपाली }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230208102713/https://nib.gov.np/introduction/ |date=2023-02-08 }}</ref> यसका साथै बीमितको हक हितको प्रभावकारी संरक्षण गर्न बीमाको पूर्ण नियमन गर्ने दायित्व पनि प्राधिकरणको रहेको छ। [[ललितपुर जिल्ला]]मा प्रधान कार्यालय रहेको यस प्राधिकरणको कर्णाली, मधेश, सुदूरपश्चिम, गण्डकी, लुम्बिनी र कोशी प्रदेशमा ६ वटा प्रादेशिक कार्यालयहरू रहेका छन्। == इतिहास == वि.सं. २००४ मा [[नेपाल बैङ्क|नेपाल बैंक]]को माल चलानी तथा बीमा कम्पनीले नेपालमा बीमा व्यवसायको सुरुवात गरेको थियो। वि.सं. २०२६ सम्म नेपालको बीमा व्यवसायलाई [[नेपाल सरकार]]को बीमा ऐन, २०४९ ले नियमन गर्दै आएकोमा बीमा व्यवसायको प्रभावकारी नियमन र नियन्त्रणको आवश्यकता महसुस गर्दै नेपाल सरकारले एक समर्पित नियामक निकायको स्थापना गर्न कदम चालेको थियो। यसको परिणाम स्वरुप वि.सं २०२६ सालमा नेपाल बीमा समितिको स्थापना भएको थियो। वि.सं. २०७९ मा नेपाल बीमा समितिको औपचारिक नाम परिवर्तन गरी नेपाल बीमा प्राधिकरण राखिएको थियो।<ref>{{Cite web|author= |title= आजदेखि बीमा समिति ‘नेपाल बीमा प्राधिकरण’ बन्यो, नियमनमा फड्को मार्न सकोस|url= https://insurancekhabar.com/2022/11/158608/|access-date= २५ माघ २०८०|website= इन्स्योरेन्स खबर|language= नेपाली}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240208162824/https://insurancekhabar.com/2022/11/158608/ |date=2024-02-08 }}</ref> == सङ्गठनात्मक संरचना == प्राधिकरण विशेष गरी [[नेपाल सरकार]]ले नियुक्त गरेको [[सञ्चालक समिति]]द्वारा सञ्चालित छ। बोर्डको संरचना यस प्रकार रहेको छ:<ref>{{Cite web |title=Board Members – नेपाल बीमा प्राधिकरण |url=https://nib.gov.np/board-of-directors/ |access-date=2023-02-08 |language=en }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230208102723/https://nib.gov.np/board-of-directors/ |date=2023-02-08 }}</ref> * '''अध्यक्ष:''' नेपाल सरकारद्वारा नियुक्त * '''सदस्य:''' सहसचिव, अर्थ मन्त्रालय * '''सदस्य:''' सहसचिव, कानून, न्याय तथा संसदीय मामिला मन्त्रालय * '''सदस्य:''' जीवन बीमा विशेषज्ञ * '''सदस्य:''' निर्जीवन बीमा विशेषज्ञ अध्यक्ष प्राधिकरणको [[प्रमुख कार्यकारी अधिकृत|कार्यकारी प्रमुख]] पनि हो। अध्यक्षको मातहतमा एक जना कार्यकारी निर्देशक र चार जना सञ्चालक छन्। चार निर्देशकहरूले कम्पनीको चार सम्बन्धित विभागहरूको नेतृत्व गर्छन्, जुन यस प्रकार रहेका छन्: # कानुन तथा नियमन महाशाखा # मानव संशाधन तथा बीमा ऐन महाशाखा # सुपरिवेक्षण, कृषि तथा लघु बीमा, पुनर्बीमा/अनुसन्धान महाशाखा # व्यवस्थापन सूचना प्रणाली र इजाजतपत्र महाशाखा वि.सं २०७९ सम्ममा, प्राधिकरणमा ९१ जना कर्मचारीहरू कार्यरत छन्।<ref>{{Cite web |title=Staff Profile – नेपाल बीमा प्राधिकरण |url=https://nib.gov.np/staff-profile/ |access-date=2023-02-08 |language=en }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230208101210/https://nib.gov.np/staff-profile/ |date=2023-02-08 }}</ref> ==प्राधिकरण काम, कर्तव्य र अधिकार == नेपालको बीमा ब्यवसायलाई व्यवस्थित, विकसित, नियमित र नियन्त्रित गर्नको लागि नेपाल बीमा प्राधिकरणको निम्न काम, कर्तव्य र अधिकार हुनेछ। *बीमा व्यवसायलाई व्यवस्थित, नियमित, विकसित तथा नियन्त्रित गर्नको लागि नीति निर्धारण गर्न नेपाल सरकारलाई आवश्यक सुझाव दिने, *बीमाबाट प्राप्त हुन आएको रकम लगानी गर्नको लागि नीति निर्धारण गरी प्राथमिकता क्षेत्र तोक्ने, *बीमक, बीमा अभिकर्ता, सर्भेयर वा दलालको दर्ता र नवीकरण गर्ने तथा दर्ता खारेज गर्ने, गराउने, *बीमक तथा बीमित बीचको वाद विवादमा मध्यस्थता गर्ने, *बीमा दायित्व निर्धारणका सम्बन्धमा बीमक विरुद्ध बीमितले दिएको उजुरी उपर निर्णय गर्ने, *बीमा व्यवसायका सम्बन्धमा बीमकलाई समय समयमा आवश्यक निर्देशन दिने *बीमितको हित रक्षाको निम्ति आवश्यक आधार तर्जुमा गर्ने, र *बीमा व्यवसायसँग सम्बन्धित अन्य आवश्यक काम गर्ने == नेपालका बीमा कम्पनीहरू == वि.सं २०७९ सम्ममा नेपालमा बीमा प्राधिकरण अन्तर्गत ३८ वटा इजाजतपत्र प्राप्त बीमा कम्पनीहरू संचालनमा रहेका छन्। ३५ कम्पनी मध्ये १४ जीवन बीमा कम्पनी, १४ निर्जीवन बीमा कम्पनी, २ पुनर्बीमा कम्पनी, २ जीवन लघु बीमा कम्पनी र ३ लघु निर्जीवन बीमा कम्पनी रहेका छन्।<ref>{{Cite web |title=नेपाल बीमा प्राधिकरण – Nepal insurance Authority: Insurance Regulatory Authority of Nepal |url=http://nib.gov.np/ |access-date=2023-02-08 |language=en-US}}</ref> == यो पनि हेर्नुहोस् == *[[नेपालका बीमा कम्पनीहरूको सूची]] {{ढाँचा:नेपालका बीमा कम्पनीहरू}} == सन्दर्भ सामग्रीहरू == {{सन्दर्भसूची}} [[श्रेणी:नेपालका नियमनकारी निकायहरू]] 82jc9hptz331t9ttovlaahxzgqw3qri बाबुराम भट्टराई 0 10512 1366169 1356689 2026-07-16T19:09:40Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366169 wikitext text/x-wiki {{विशेष लेख}} {{संक्षिप्त विवरण|नेपालको ३६औँ प्रधानमन्त्री}} {{Infobox officeholder | honorific_prefix = | name = | native_name = | image = | office = [[नेपालका प्रधानमन्त्रीहरूको सूची|नेपालको ३६औँ प्रधानमन्त्री]] | deputy = [[विजयकुमार गच्छदार]] | president = [[रामवरण यादव]] | term_start = २०६८ भदौ १२ | term_end = २०६९ चैत १ | predecessor = [[झलनाथ खनाल]] | successor = [[खिलराज रेग्मी]] | office1 = अर्थमन्त्री | primeminister1 = [[पुष्पकमल दाहाल]] | president1 = [[रामवरण यादव]] | term_start1 = २०६५ भदौ २ | term_end1 = २०६६ जेठ ११ | predecessor1 = | successor1 = | office3 = [[नेपाल समाजवादी पार्टी]]को अध्यक्ष | term_start3 = २०७९ साउन १२ | term_end3 = | predecessor3 = पद स्थापित | successor3 = | office4 = [[प्रतिनिधि सभा (नेपाल)|प्रतिनिधि सभा]]को सदस्य | term_start4 = २०७४ फागुन २० | term_end4 = २०७९ असोज २ | constituency4 =[[गोरखा २ (निर्वाचन क्षेत्र)|गोरखा २]] | predecessor4 = हरिराज अधिकारी | successor4 = [[पुष्पकमल दाहाल]] | office5 = [[नेपालको पहिलो संविधान सभा|संविधान सभा]] सदस्य | term_start5 = २०६५ जेठ १५ | term_end5 = २०६९ जेठ १५ | constituency5 =[[गोरखा २ (निर्वाचन क्षेत्र)|गोरखा २]] | predecessor5 = पार्वती थापा श्रेष्ठ | successor5 = हरिराज अधिकारी | term_start6 = २०७० माघ ७ | term_end6 = २०७२ असोज ९<ref>{{Cite web |title=Baburam Bhattarai severs ties with UCPN-Maoist, resigns from Parliament also, to remain as independent citizen for now|url=https://thehimalayantimes.com/kathmandu/breaking-baburam-bhattarai-severe-ties-with-ucpn-maoist-announces-he-will-resign-from-parliament-also |access-date=2022-06-13 |website=thehimalayantimes.com}}</ref> | constituency6 =[[गोरखा १ (निर्वाचन क्षेत्र)|गोरखा १]] | predecessor6 = कमला पन्त | successor6 = हितराज पाण्डे | birth_date = ४ असार २०११<ref name=KRS>{{cite web |url=http://www.baburambhattarai.com/details.php?cat_id=2 |title=शब्दचित्रमा बाबुराम भट्टराई |publisher=www.baburambhattarai.com |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20101122145526/http://baburambhattarai.com/details.php?cat_id=2 |archive-date=22 November 2010 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101122145526/http://baburambhattarai.com/details.php?cat_id=2 |date=22 November 2010 }}</ref> | birth_place = [[खोप्लाङ]], [[गोरखा जिल्ला|गोरखा]], [[नेपाल]] | party = [[नेपाल समाजवादी पार्टी]] | otherparty = नेकपा (चौथो महाधिवेशन) <br/>[[संयुक्त जनमोर्चा नेपाल]]<br/>[[एकीकृत नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी)|एनेकपा (माओवादी)]] <small>(वि.सं २०७२ अगाडि)</small><br />[[नयाँ शक्ति पार्टी, नेपाल]] <small>(वि.सं २०७३-२०७६)</small> | father = भोजप्रसाद भट्टराई | mother = धर्मकुमारी भट्टराई | spouse = {{Married|[[हिसिला यमी|हिसिला यमि]]|1980}} | children = १ | alma_mater = | education = [[अमृत साइन्स क्याम्पस]]<br /> चण्डीगढ वास्तुकला विद्यालय (स्नातक)<br /> योजना तथा वास्तुकला विद्यालय (स्नातकोत्तर)<br />[[जवाहरलाल नेहरू विश्वविद्यालय]] ([[विद्यावारिधी|विद्यावारिधि]]) | signature = | website = {{url|http://www.baburambhattarai.com}} }} '''{{पृष्ठको नाम}}''' (जन्म: ४ असार २०११) एक नेपाली राजनीतिज्ञ तथा पूर्व [[नेपालको प्रधानमन्त्री|प्रधानमन्त्री]] हुन्। उनी [[नेपाल समाजवादी पार्टी]]का अध्यक्ष हुन्।<ref>{{Cite web|last=Sen|first=Sandeep|date=2017-11-19|title=Bhattarai says he has not renounced Marxism yet|url=https://thehimalayantimes.com/nepal/baburam-bhattarai-says-he-has-not-renounced-marxism-yet|access-date=2022-02-17|website=The Himalayan Times|language=en}}</ref> [[नयाँ शक्ति पार्टी, नेपाल]] स्थापना गर्नुअघि भट्टराई [[एकीकृत नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी)|एकीकृत नेपाल कम्युनिष्ट पार्टी (माओवादी)]] का सदस्य तथा उपाध्यक्ष थिए।<ref>{{Cite web|date=2015-09-27|title=The end of the Nepali Maoists in sight as Baburam Bhattarai resigns|url=https://www.hindustantimes.com/world/the-end-of-the-nepali-maoists-in-sight-as-baburam-bhattarai-resigns/story-RyK7TZA2tJ7AeNwYc80c1J.html|access-date=2022-02-17|website=Hindustan Times|language=en}}</ref> पछि उनले प्रजातान्त्रिक समाजवादलाई अङ्गीकार गरेका थिए।<ref>{{Cite web|last=Sureis|date=2017-12-04|title=Democratic socialism, not communism, is need of the hour: Baburam Bhattarai|url=https://thehimalayantimes.com/nepal/democratic-socialism-not-communism-need-hour-baburam-bhattarai|access-date=2022-02-17|website=The Himalayan Times|language=en}}</ref> == प्रारम्भिक जीवन र शिक्षा == ४ असार २०११ मा, [[गोरखा जिल्ला]]को [[खोप्लाङ]]मा जन्मिएका भट्टराईको बुबाको नाम भोजप्रसाद भट्टराई र आमा धर्मकुमारी भट्टराई हो।। उनी बाबुआमाका दोस्रा सन्तान हुन्। उनको एक दिदी, एक भाइ र एक बहिनी छन्। बाल्यकालमा बाबुराम भट्टराईले अनौपचारिक शिक्षा गाउँकै सेवानिवृत्त सैनिक भक्तबहादुर भुजेलबाट हासिल गरेका थिए। उनले अमर ज्योति उच्च माध्यमिक विद्यालयमा माध्यमिक तहसम्म अध्ययन गरेका थिए। उनी [[उपेन्द्र देवकोटा]]का सहपाठी थिए जो वरिष्ठ स्नायुरोग चिकित्सक थिए। उनी [[अमृत साइन्स क्याम्पस]]मा पनि अध्ययन गरेका थिए। त्यसपछि कोलम्बो योजना छात्रवृत्ति अन्तर्गत उनले सन् १९७७ मा [[चण्डीगढ]]बाट वास्तुकलामा स्नातक हासिल गरेका थिए। यसै समयमा उनी अखिल भारतीय नेपाली विद्यार्थी सङ्घको संस्थापक अध्यक्ष बनेका थिए। यो सङ्गठन वास्तुकला क्षेत्र भन्दा बाहिर आफ्नो शैक्षिक रुचिहरू निर्माण गर्ने दिशामा उनको पहिलो कदम बन्न पुगेको थियो। भट्टराईले [[दिल्ली]] स्थित योजना तथा वास्तुकला विद्यालयबाट स्नातकोत्तर हासिल गरेका थिए। उनको विवाह माओवादी नेतृ [[हिसिला यमी]]सँग भएको थियो। उनकी एक छोरी छ, मानुषी छिन्। उनले वि.सं २०४२ सालमा, मा [[जवाहरलाल नेहरू विश्वविद्यालय]]बाट [[विद्यावारिधी|विद्यावारिधि]] गरेका थिए। उनको शोध वि.सं २०५९ मा "नेपालको अल्पविकास र क्षेत्रीय संरचनाको प्रकृति - एक मार्क्सवादी विश्लेषण" को रूपमा प्रकाशित भएको थियो। == राजनीतिक जीवन == २०५२ फागुन १ गते [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)|माओवादी]]ले [[माओवादी जनयुद्ध|जनयुद्ध]] सुरु गरेको थियो, जसले नेपालको राजनीतिक प्रणालीमा ठूलो प्रभाव पारेको थियो। एक दशक लामो गृहयुद्धमा १७,००० भन्दा बढी नेपालीको मृत्यु भएको थियो। यसले नेपाललाई [[शाह वंश|राजतन्त्र]]बाट गणतन्त्रमा रूपान्तरण गर्न प्रमुख भूमिका खेलेको थियो। [[संविधान सभा निर्वाचन, २०६४|विसं २०६४ को निर्वाचन]]मा [[गोरखा १ (निर्वाचन क्षेत्र)|गोरखा १]] बाट माओवादी उम्मेदवारका रुपमा [[नेपालको पहिलो संविधान सभा|नेपालको संविधान सभा]]को सदस्यमा निर्वाचित भएका भट्टराई निर्वाचनपछि बनेको मन्त्रिपरिषद्मा अर्थमन्त्री बनेका थिए।<ref>{{cite web|url=http://www.deccanherald.com/content/318802/nepals-chief-justice-takes-oath.html|title=Nepal's Chief Justice takes the oath|access-date=20 November 2014|publisher=Deccanherald.com|date=14 March 2013}}</ref> भट्टराई ११ भदौ २०६८ मा नेपालको ३६औँ [[नेपालका प्रधानमन्त्रीहरूको सूची|प्रधानमन्त्री]] बनेका थिए। २०६९ जेठ १५ [[नेपालको पहिलो संविधान सभा]]को विघटन पछिको राजनीतिक गतिरोधबाट बाहिर निस्कने उपायको रूपमा, उनको ठाउँमा प्रधान न्यायाधीश [[खिलराज रेग्मी]]लाई अन्तरिम सरकारको प्रमुखको रूपमा नियुक्त गरिएको थियो भने नेपालमा [[संविधान सभा निर्वाचन २०७०|दोस्रो संविधान सभाको निर्वाचन]] २०७० मङ्सिर ४ गते सम्पन्न भएको थियो। यसभन्दा अगाडि उनले २०६९ फागुन ३० मा उनले आफ्नो पद र पार्टीका सबै जिम्मेवारीहरूबाट राजीनामा दिएकम थिए। राजिनामा अगाडि उनी माओवादी पार्टीका वरिष्ठ स्थायी समिति सदस्य र उपाध्यक्ष थिए। केही समयअघिसम्म उनी [[नयाँ शक्ति पार्टी, नेपाल]]का संयोजकको रूपमा रहेका थिए। वि.सं २०७६ मा [[नयाँ शक्ति पार्टी, नेपाल]] र [[सङ्घीय समाजवादी फोरम, नेपाल]]को एकीकरणबाट बनेको नवगठित [[समाजवादी पार्टी, नेपाल]]को सङ्घीय परिषद्को अध्यक्ष थिए। पछि [[समाजवादी पार्टी, नेपाल]] र [[राष्ट्रिय जनता पार्टी नेपाल]]बीच एकीकरण भई [[जनता समाजवादी पार्टी, नेपाल]] गठन भएको थियो।<ref>{{Cite web|author=|title=मध्यरातमा समाजवादी र राजपा बीच पार्टी एकता घोषणा|url=https://www.himalkhabar.com/news/113389|website=हिमाल खबर|language=नेपाली|accessdate=१० फागुन २०७९}}{{Dead link|date=April 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === सशस्त्र बिद्रोह === बाबुराम भट्टराईले २०५२ माघ २१ गते नेपाली काङ्ग्रेसको तर्फबाट प्रधानमन्त्री बनेका [[शेरबहादुर देउवा]] नेतृत्वको सरकारलाई [[४० बुँदे मागहरू|४० वटा मागको सूची]] दिएका थिए।<ref>[[बाबुराम भट्टराई]], [http://www.satp.org/satporgtp/countries/nepal/document/papers/40points.htm "40 Point Demand"], ''South Asia Intelligence Review'', 4 February 1996</ref> 'राष्ट्रियता, लोकतन्त्र र जीविकोपार्जन' सँग सम्बन्धित मागहरूमा 'नेपाली उद्योग, व्यवसाय र वित्तमा विदेशी पूँजीको प्रभुत्व बन्द गर्ने, सन् १९५० को नेपाल–भारत सन्धि लगायत विभेदकारी सन्धिहरू खारेज (यहाँ सन् १९५० को भारत–नेपाल शान्ति तथा मैत्री सन्धिलाई उल्लेख गर्दै) र सामन्ती व्यवस्थाको नियन्त्रणमा रहेको जमिन जफत गरी भूमिहीन र घरबारविहीनलाई वितरण गरिनुपर्ने जस्ता विषय समेटिएका थिए। माग सम्बोधन नभएसँगै [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)|नेकपा (माओवादी)]]को नेतृत्वमा नेपालमा दस वर्षे जनयुद्ध २०५२ फागुन १ गते घोषणा भएको थियो। [[शाह वंश|नेपालको राजतन्त्र]]लाई समाप्त र जनगणतन्त्र स्थापना गर्ने उद्देशका साथ यसको सुरुवात भएको थियो। विसं २०६३ साल मङ्सिर ५ गते तत्कालीन प्रधानमन्त्री [[गिरिजाप्रसाद कोइराला]] र नेकपा माओवादीका अध्यक्ष पुष्पकमल दाहालले विस्तृत शान्ति सम्झौतामा हस्ताक्षर गरेसँग यस युद्ध समाप्त भएको थियो। यस भन्दा अगाडि, २०६३ वैशाख १३ सम्म, प्रचण्डले [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)|नेकपा (माओवादी)]]को सैन्य प्रयासलाई विशेष गरी पहाडी क्षेत्र र पश्चिम नेपालमा नियन्त्रणका क्षेत्रहरू स्थापना गर्न निर्देशन दिएका थिए। त्यसपछिको राजनीतिक वार्तामा ४० वटा मागलाई घटाएर २४ मा झारिएको थियो।<ref>[http://www.nepalnews.com.np/contents/englishdaily/ktmpost/2003/apr/apr28/index1.htm "Maoists Demand Interim Constitution,"] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080927091159/http://www.nepalnews.com.np/contents/englishdaily/ktmpost/2003/apr/apr28/index1.htm |date=27 September 2008 }} ''Kathmandu Post'', 28 April 2003</ref> [[File: Baburam and prachanda.jpg|thumb|माओवादी नेता बाबुराम भट्टराई र प्रचण्ड सहित अन्य नेताहरू]] शान्ति प्रक्रिया पश्चात् [[पुष्पकमल दाहाल]] र भट्टराईबीचको सम्बन्ध चिसिएको थियो। पार्टी भित्र शक्ति साझेदारीमा असहमतिको कारण भएको बताइएको छ। प्रचण्डको नेतृत्वमा सत्ता एकीकरण भएकोमा भट्टराई असन्तुष्ट थिए। एक पटक प्रचण्डले भट्टराईलाई पार्टीबाट निष्कासित गरेतापनि पछि उनलाई पुनर्बहाली गरिएको थियो। पछि उनीहरूले कम्तीमा पनि आफ्ना केही मतभेदहरूमा समझदारी बनाएका थिए। २०६२ मङ्सिर ७ मा प्रचण्ड र सातदलीय गठबन्धनले '१२ बुँदे सहमति' जारी गरेका थिए जसमा नेकपा (माओवादी) र [[आम निर्वाचन २०४८|२०४८ सालको संसदीय निर्वाचन]]मा ठूलो बहुमत प्राप्त गरेका पार्टीहरूबीच सहमतिका क्षेत्रहरू व्यक्त गरिएको थियो। यस दस्तावेजमा [[ज्ञानेन्द्र वीरविक्रम शाह|राजा ज्ञानेन्द्र]]को तानाशाही राजतन्त्र नै नेपालको प्रगतिको प्रमुख बाधक रहेको उल्लेख गरिएको थियो। माओवादी मानव अधिकार, प्रेस स्वतन्त्रता र बहुदलीय शासन प्रणालीप्रति प्रतिबद्ध रहेको विज्ञप्तिमा उल्लेख थियो। यसले आत्मआलोचना र माओवादी र सात दलको विगतका गल्ती नदोहोर्‍याउने प्रतिबद्धता व्यक्त गरेको थियो।<ref>Unofficial translation, [http://www.nepalnews.com/archive/2005/nov/nov25/12-point_Maoist_MoU.php "The 12-point agreement between the Maoists and the seven-party alliance as listed in the statement by Pushpa Kamal Dahal on Tuesday,"] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080829004402/http://www.nepalnews.com/archive/2005/nov/nov25/12-point_Maoist_MoU.php |date=29 August 2008 }} ''Nepal News'' (25 November 2005).</ref> === युद्धविराम === [[माओवादी जनयुद्ध]] दौडान थुप्रै युद्धविरामहरू भएका थिए।<ref>Kamala Sarup (ed.), [http://peacejournalism.com/ReadArticle.asp?ArticleID=5495 "Maoists declare three-month-long ceasefire,"] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110717061747/http://peacejournalism.com/ReadArticle.asp?ArticleID=5495 |date=17 July 2011 }} ''Peace Journalism/Nepal News,'' (3 September 2005).</ref> २०६३ वैशाख १३ मा, प्रचण्डले ९० दिनको घोषित अवधिको साथ युद्धविरामको घोषणा गरेका थिए। ६२/६३ मा, काठमाडौँ र अन्य स्थानमा हप्तौँसम्म चलेको व्यापक विरोध प्रदर्शनपछि [[ज्ञानेन्द्र वीरविक्रम शाह|राजा ज्ञानेन्द्र]]ले २०६१ माघ १९ मा स्थापना गरेको व्यक्तिगत अधिनायकत्व त्याग्न र विघटन भएको संसद्को पुनस्र्थापना गर्न बाध्य भएका थिए। त्यसपछि सात दलीय गठबन्धनले नयाँ सरकार गठन गरेको थियो। संसद् र नयाँ सरकारले युद्धविरामलाई समर्थन गर्दै बाह्रबुँदे सहमतिका आधारमा माओवादीसँग वार्ता सुरु गरेको थियो। दुवै पक्ष नयाँ संविधान लेखन र राजतन्त्रको भाग्य निर्धारण गर्न नयाँ संविधान सभाको निर्वाचन गर्ने कुरामा सहमत भएका थिए। माओवादीले नेपाल गणतान्त्रिक नेपाल बनेसँगै यो प्रक्रियाको अन्त्य होस् भन्ने चाहेको थियो।<ref>[http://news.bbc.co.uk/2/hi/south_asia/4949066.stm "Nepal Maoist rebels declare truce,"] बीबीसी (27 April 2006).</ref> === प्रधानमन्त्रीकाल (वि.सं २०६८-२०७९) === [[File:Bhattarai_Pm.jpg|thumb|प्रधानमन्त्री बनेपछि भट्टराई]] भट्टराई नेपालको [[नेपालका प्रधानमन्त्रीहरूको सूची|३६औँ प्रधानमन्त्री]]मा २०६८ भदौ १२मा, निर्वाचित भएका थिए।<ref>{{Cite news|date=2011-08-28|title=Baburam Bhattarai elected prime minister of Nepal|language=en|work=BBC News|url=https://www.bbc.com/news/world-south-asia-14700892|access-date=2022-02-17}}</ref> उनी [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)|एकीकृत नेकपा (माओवादी)]]बाट निर्वाचित भएका थिए। उनी [[मधेशी जनअधिकार फोरम, नेपाल (लोकतान्त्रिक)]], [[मधेशी जनअधिकार फोरम, नेपाल|मधेशी जनअधिकार फोरम (गणतान्त्रिक)]], तमलोपा, [[तराई मधेश लोकतान्त्रिक पार्टी]] र [[नेपाल सद्भावना पार्टी]] सहित साना पार्टीहरूको समर्थनमा निर्वाचित भएका थिए।<ref>{{Cite news|date=2016-08-11|title=Nepal Prime Minister Bhattarai expands cabinet|language=en-IN|work=The Hindu|url=https://www.thehindu.com/news/international//article60482059.ece|access-date=2022-02-17|issn=0971-751X}}</ref> भट्टराईले २०६८ भदौ १२ देखि २०६९ चैत १ सम्म देशको नेतृत्व गरेका थिए।<ref>{{Cite news|last=Chapagain|first=Kiran|date=2011-08-28|title=Nepal Elects a Maoist as Prime Minister|language=en|work=The New York Times|url=https://www.nytimes.com/2011/08/29/world/asia/29nepal.html|access-date=2022-02-17|issn=0362-4331}}</ref> उनले आफ्नो कार्यकालमा चक्रपथ (रिङ रोड) विस्तार लगायत केही उदाहरणीय कार्यहरू गरेका थिए।<ref>{{Cite web|title=ringroad project in baburam - Google Search|url=https://www.google.com/search?q=ringroad+project+in+baburam|access-date=2022-02-17|website=www.google.com}}</ref> === नयाँ शक्ति पार्टी गठन === २०७३ असार २८ मा बाबुराम भट्टराईले आफ्नो नेतृत्वमा [[नयाँ शक्ति पार्टी, नेपाल]]को स्थापना को घोषणा गरेका थिए।<ref>{{cite web|url=http://kathmandupost.ekantipur.com/news/2016-03-23/baburam-bhattarai-led-naya-shakti-registered-at-ec.html|title=Baburam Bhattarai led Naya Shakti registered at EC|publisher=kathmandupost|accessdate=2016-05-13}}</ref><ref>{{cite web|url=http://kathmandupost.ekantipur.com/news/2016-04-13/naya-shakti-close-to-unveiling-party-ideology.html|title=Naya Shakti close to unveiling party, ideology|publisher=kathmandupost|accessdate=2016-05-13}}</ref> समारोहमा प्रमुख दलका नेताहरुको सहभागिता रहेको थियो। उक्त समारोहमा अशोक शर्मा, [[करिश्मा मानन्धर]] लगायत ३३ जना नयाँ सदस्यको घोषणा गरिएको थियो। [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (एकीकृत मार्क्सवादी-लेनिनवादी)|नेकपा (एमाले)]] र [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)|नेकपा (माओवादी केन्द्र)]]सँग गठबन्धन घोषणा गर्ने समारोहमा सहभागी भए पनि टिकट नपाएपछि दुई सातापछि गठबन्धन बाट बाहिरिएका थिए। उक्ति पार्टी २०७६ वैशाख २३ मा, [[उपेन्द्र यादव]] नेतृत्वको [[सङ्घीय समाजवादी फोरम, नेपाल]]सँग एकीकृत हुँदै [[समाजवादी पार्टी, नेपाल]] बनेको थियो।<ref>{{cite web|title=Forum, Naya Shakti unify to form Samajwadi Party|url=http://english.onlinekhabar.com/forum-naya-shakti-unify-to-form-samajwadi-party.html|website=OnlineKhabar English|date=6 May 2019 |accessdate=6 May 2019}} </ref> [[File:Cadres of the Babruam Bhattarai-led Naya Shakti Nepal marching towards the Dasthrath Stadium.jpg|thumb| बाबुराम भट्टराई नेतृत्वको नयाँ शक्ति पार्टी नेपालका कार्यकर्ताहरू, २०७३ जेठ ३० का दिन पार्टी स्थापनाको घोषणा समारोहमा भाग लिन [[दशरथ रङ्गशाला]]तर्फ जाँदै तस्वीर: रासस।]] === पार्टी एकीकरण === १४ वैशाख २०७६ मा, भट्टराई नेतृत्वको [[नयाँ शक्ति पार्टी, नेपाल]] र [[उपेन्द्र यादव]] नेतृत्वको [[सङ्घीय समाजवादी फोरम, नेपाल]]बीच एकीकरण भएको थियो।<ref>{{Cite web|author= |title=फोरम–नयाँ शक्ति एकता : बन्ला त एक नम्बर पार्टी ?|url=https://www.onlinekhabar.com/2019/05/763928|website=अनलाइन खबर|language=नेपाली|accessdate=१० फागुन २०७९}}</ref> नवगठित दलको नाम [[समाजवादी पार्टी, नेपाल]] राखिएको थियो। <ref>{{Cite web|author= |title=फोरम र नयाँ शक्ति मिलेर समाजवादी पार्टी गठन|url=https://www.karobardaily.com/news/19099|website=|language=नेपाली|accessdate=१० फागुन २०७९}}</ref> समाजवादी पार्टी पुन: [[महन्थ ठाकुर]] नेतृत्वको [[राष्ट्रिय जनता पार्टी नेपाल]]बीच एकीकरण भएको थियो र नयाँ बनेको दलको नाम [[जनता समाजवादी पार्टी, नेपाल]] राखिएको थियो। <ref>{{Cite web|author= |title=राजपा र समाजवादीबीच एकीकरण, पार्टीको नाम 'जनता समाजवादी'|url=https://nepallive.com/story/215110|website=नेपाल लाइभ|language=नेपाली|accessdate=१० फागुन २०७९}}</ref> विभिन्न मतभेदका कारण दुइ दल पुनः छुट्टा भिन्न भएका थिए जहाँ भट्टराई उपेन्द्र यादव तिर गएका थिए। २०७९ साउन १२ गते भट्टराईले [[जनता समाजवादी पार्टी, नेपाल]]बाट छुट्टिँदै आफ्नो नेतृत्वमा [[नेपाल समाजवादी पार्टी]] गठन गरेका थिए<ref>{{Cite web|author= |title=बाबुराम भट्टराई समूहले पायो ‘नेपाल समाजवादी पार्टी’|url=https://www.onlinekhabar.com/2022/07/1164556|website=अनलाइन खबर|language=नेपाली|accessdate=१० फागुन २०७९}}</ref> जहाँ सो दलले [[प्रतिनिधि सभा निर्वाचन, २०७९]]मा [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)|नेपाल कम्युनिष्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)]]को चुनाव चिन्ह लिएर निर्वाचनमा होमिएको थियो। <ref>{{Cite web|author= |title=दाहाल–भट्टराई सहमति : चुनाव चिह्न 'गोलाकारभित्र हँसिया हथौडा'|url=https://radiokantipur.com/ampnews/main-news/2022/08/14/1660482565|website=अनलाइन खबर|language=नेपाली|accessdate=१० फागुन २०७९}}</ref> ४ मङ्सिर २०७९ मा, भएको निर्वाचनमा भट्टराईले निर्वाचन नलड्ने घोषणा गरेका थिए र उनले जितेको स्थानमा माओवादी अध्यक्ष [[पुष्पकमल दाहाल|प्रचण्ड]] गोरखा २ बाट निर्वाचित भएका थिए।<ref>{{Cite web|author=|title=१३ हजार मतान्तरसहित गोरखा–२ बाट प्रचण्ड निर्वाचित|url=https://www.lokpath.com/story/601049|website=लोकपथ|language=नेपाली|accessdate=१० फागुन २०७९}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230227074612/https://www.lokpath.com/story/601049 |date=2023-02-27 }}</ref> == निर्वाचनको इतिहास == === [[संविधान सभा निर्वाचन, २०६४]] === {| class="wikitable" ! colspan="2" |दल !उम्मेदवार !मत |- | style="background-color:darkred" | |[[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)|नेकपा (माओवादी)]] |बाबुराम भट्टराई |२२,८२४ |- | style="background-color:{{party color|Nepali Congress}}" | |[[नेपाली काङ्ग्रेस]] |किरणबाबु श्रेष्ठ |८,९७१ |- | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist-Leninist)}}" | |[[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (एकीकृत मार्क्सवादी-लेनिनवादी)|नेकपा (एमाले)]] |रामशरण बस्नेत |४,९४३ |- | style="background-color:indianred" | |[[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (मार्क्सवादी-लेनिनवादी)|नेकपा (माले)]] |नारायणबाबु आचार्य |१,५५७ |- | | colspan="2" |अन्य |८६६ |- ! colspan="2" |नतिजा ! colspan="2" |माओवादी विजयी |- | colspan="4" |स्रोत: नेपाल न्युज<ref name=":0">{{Cite web|date=2015-03-25|title=Nepalnews.com - News from Nepal as it happens|url=http://vote.nepalnews.com/election/pages/bhaktapur.php#top|access-date=2020-11-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20150325225411/http://vote.nepalnews.com/election/pages/bhaktapur.php#top|archive-date=2015-03-25}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150325225411/http://vote.nepalnews.com/election/pages/bhaktapur.php#top |date=2015-03-25 }}</ref> |} === [[प्रतिनिधि सभा निर्वाचन, २०७४]] === {| class="wikitable" ! colspan="2" |दल !उम्मेदवार !मत |- | style="background-color:crimson" | |[[नयाँ शक्ति पार्टी, नेपाल]] |बाबुराम भट्टराई |३१,८०७ |- | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}}" | |[[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)|नेकपा (माओवादी केन्द्र)]] |[[नारायणकाजी श्रेष्ठ]] |२४,९३३ |- | | colspan="2" |अन्य |७३९ |- | colspan="3" |अवैध मत |२,६३६ |- ! colspan="2" |नतिजा ! colspan="2" |नयाँ शक्ति विजयी |- | colspan="4" |स्रोत: [https://result.election.gov.np/ElectionResultCentral.aspx निर्वाचन आयोग] |} == सन्दर्भहरू == {{सन्दर्भसूची}} == बाह्य कडीहरू == {{Commons category}} * {{Official website|http://www.baburambhattarai.com/}} {{s-start}} {{s-off}} {{s-bef|before=[[झलनाथ खनाल]]}} {{s-ttl|title=[[नेपालका प्रधानमन्त्रीहरूको सूची|नेपालको प्रधानमन्त्री]]|years=वि.सं २०६८–२०६९}} {{s-aft|after=[[खिलराज रेग्मी]]}} {{s-end}} {{नेपालका प्रधानमन्त्रीहरू}} [[श्रेणी:संविधान सभा सदस्य]] [[श्रेणी:नेपाली राजनीतिज्ञहरू]] [[श्रेणी:कम्युनिष्ट सभासद]] [[श्रेणी:नेपालका अर्थ मन्त्रीहरू]] [[श्रेणी:गोरखा जिल्लाका मानिसहरू]] [[श्रेणी:माओवादी जनयुद्धका मानिसहरू]] [[श्रेणी:नेपालका सांसदहरू २०७४–२०७९]] [[श्रेणी:नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)का राजनीतिज्ञहरू]] [[श्रेणी:खस जाति]] [[श्रेणी:खस ब्राह्मणहरू]] [[श्रेणी:नेपाली वास्तुकारहरू]] [[श्रेणी:२१औँ शताब्दीका नेपालका प्रधानमन्त्रीहरू]] lq1du1ujl5b5au4rwsnoevda4mn3ofb माकुरा 0 13156 1366179 1167082 2026-07-16T22:42:28Z Sunlightson 66105 1366179 wikitext text/x-wiki {{automatic taxobox | name = माकुरा | image = Spiders Diversity.jpg | image_width = 250px | image_caption = | fossil_range = [[Pennsylvanian (geology)|Pennsylvanian]] - [[Holocene]], {{Fossil range|319|0}} | taxon = Araneae | authority = [[Carl Alexander Clerck|Clerck]], 1757 | diversity_link = Araneae families | diversity = <small>109 families, c. 40,000 species</small> | subdivision_ranks = Suborders | subdivision = [[Mesothelae]]<br /> [[Mygalomorphae]]<br /> [[Araneomorphae]]<br /> &nbsp;''See [[Spider taxonomy|table of families]]'' }} '''माकुरा''' [[आर्थोपेडा]] श्रेणीमा पर्ने एक प्रकारको जिव हो । यसको आठ वटा खुट्टा तथा मुखमा दुइवटा तिखो बिषालु चुच्चाहरू हुन्छन् । माकुरा [[अन्टार्क्टिका|अन्टार्टिका]] बाहेक विश्वका सबै स्थानहरूमा पाइन्छन । २००८ को तथ्यांक अनुसार विश्वमा ४३,६७८ प्रजातिका माकुरहरू पाइन्छन ।<ref>[http://www.economist.com/news/science-and-technology/21570673-strange-example-co-operative-behaviour-arachnids-come-my-parlour Sociable spiders: Come into my parlour]. Economist, January 26, 2013</ref> ==शारीरिक बनावट== [[File:Spider internal anatomy-en.svg|700px|center]] [[File:Baby spiders captured at night.jpg|thumb|Baby spiders]] '''मोटा अक्षर''' ===खाद्य ग्रहण, पाचन र उत्सर्जन=== [[File:Fly captured by spider in web.jpg|thumb|A syrphid fly captured in the web of a spider]] [[File:Cheiracanthium punctorium frei 1 17 Forst Jungfernhdeide Jg 46 070920.jpg|thumb|''[[Cheiracanthium punctorium]]'', displaying fangs]] अद्वितीय रूपमा [[chelicerate]]हरूमा, मकुराहरूको chelicerae को अन्तिम भाग दाँतहरू हुन्, र अधिकांश मकुराहरूले ती प्रयोग गरेर सिकारमा [[venom]] इन्जेक्ट गर्न सक्छन्, जुन chelicerae का जरामा रहेको विष ग्रन्थि [[gland]] बाट आउँछ।<ref name="RuppertFoxBarnes2004Spiders"/> परिवारहरू Uloboridae र Holarchaeidae, र केही Liphistiidae माकुराहरूले आफ्नो विष ग्रन्थी हराइसकेका छन्, र सट्टा आफ्नो मापनले भने शिकार मार्छन्।<ref>{{cite web|url=http://drsamchapala.com/wp/?page_id=27|title=Spiders-Arañas – Dr. Sam Thelin|website=Drsamchapala.com|access-date=31 October 2017|archive-date=21 February 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170221105905/http://drsamchapala.com/wp/?page_id=27}}</ref> अधिकांश arachnid हरूको जस्तै, scorpion हरू समेत समावेश गर्दै,<ref name="RuppertFoxBarnes2004ArachnidaGen"/> मकडिहरूको पेट साँघुरो हुन्छ जसले मात्र तरल खाना पचाउन सक्छ र ठोसहरूलाई बाहिर राख्न दुई सेट फिल्टरहरू हुन्छन्।उनीहरू बाह्य पाचनको दुई भिन्न प्रणालीहरूमध्ये एक प्रयोग गर्छन्। केहीले मिडगटबाट पाचन एन्जाइमहरू सिकारमा पठाएर त्यसको तरल बनिएका तन्तुहरूलाई ग्यूटमा सोक्छन्, अन्ततः सिकारको खाली खोल मात्र छोड्छन्। अन्यले चिलिसेरा र पेडिपाल्पको आधार प्रयोग गरेर सिकारलाई पल्पमा पिस्छन् र यसरी तिनीहरूलाई एन्जाइमले जलाशय गर्छन्; यी प्रजातिमा, चिलिसेरा र पेडिपाल्पको आधारले खाना प्रशोधन गरिरहेको पूर्वमौखिक कोठा बनाउँछ।<ref name="RuppertFoxBarnes2004Spiders"/> सिफालोथोराक्समा रहेको पेटले पंपको रूपमा काम गर्छ जसले खाना पाचन प्रणाली भित्र गहिरो पठाउँछ। मिडगटमा धेरै पाचन ceca हुन्छन्, अन्य कुनै निकास नभएका खण्डहरू, जसले खानाबाट पोषक तत्व निकाल्छन्; अधिकांश पेटमा हुन्छन्, जुन पाचन प्रणालीले प्रभुत्व राख्छ, तर केही सिफालोथोराक्समा पनि पाइन्छन्।<ref name="RuppertFoxBarnes2004Spiders"/> धेरै मकुराहरू [[नाइट्रोजन]]युक्त फोहोर पदार्थहरूलाई [[युरिक एसिड]]मा परिणत गर्छन्, जसलाई सुक्खा पदार्थको रूपमा निकास गर्न सकिन्छ। मल्फिजियन ट्यूब्युल्स ("सानो नलीहरू") यी फोहोरहरूलाई हीमोकोएलको रगतबाट निकाल्छन् र तिनीहरूलाई क्लोअकाल कोठामा फ्याँक्छन्, जहाँबाट तिनीहरूलाई [[मलद्वार]] मार्फत बाहिर निकालीन्छ।<ref name="RuppertFoxBarnes2004Spiders"/> युरिक एसिडको उत्पादन र यसलाई म्याल्फिजियन ट्युब्युल्समार्फत हटाउनु पानी बचाउने एक विशेषता हो जुन पानीबाट टाढा बस्न सक्ने विभिन्न अर्थ्रोपोड प्रजातिहरूमा स्वतन्त्र रूपमा विकसित भएको छ।<ref name="RuppertFoxBarnes2004P529To530">{{harvnb|Ruppert|Fox|Barnes|2004|pp=529–30}}</ref> उदाहरणका लागि, कीरा र मकुरासँग सम्बन्धित प्रजातिका ट्युब्युलहरू पूर्ण रूपमा फरक भागबाट विकास हुन्छन्।<ref name="RuppertFoxBarnes2004ArachnidaGen"/> तर, केही प्राचीन मकडीहरू, उपक्रम Mesothelae र infraorder Mygalomorphae, पुराना अर्थ्रोपोड nephridia ("सानो किड्नीहरू") राखेका छन्,<ref name="RuppertFoxBarnes2004Spiders"/> जसले ammonia का रूपमा नाइट्रोजेनयुक्त फोहोर पदार्थ निकास गर्न ठूलो मात्रामा पानी प्रयोग गर्छ।<ref name="RuppertFoxBarnes2004P529To530"/> ==यो पनि हेर्नुहोस्== {{किराहरू}} ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{reflist}} ==बाह्य कडीहरू== {{Sister project links |Spider|display= माकुरा}} * {{dmoz|Science/Biology/Flora_and_Fauna/Animalia/Arthropoda/Arachnida/Araneae|Spiders}} * [http://www.naturbildarchiv-guenter.de/index.php?id=2343&L=1 Picture story about the jumping spider ''Aelurillus v-insignitus''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130728082256/http://www.naturbildarchiv-guenter.de/index.php?id=2343&L=1 |date=2013-07-28 }} * [http://aces.nmsu.edu/academics/spiders/ New Mexico State University "The Spiders of the Arid Southwest"] * [http://www.rkwalton.com/jump.html Online Videos of Jumping Spiders (Salticids) and other arachnids] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110512023838/http://www.rkwalton.com/jump.html |date=2011-05-12 }} * [http://media.library.uiuc.edu/cgi/b/bib/bix-idx?type=simple&c=bix&sid=54d8a20e4f1eb5f2de074bad4caba7ae&Submit=search&sort=title&q1=spiders&rgn1=Entire+record list of field guides to spiders] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110511234340/http://media.library.uiuc.edu/cgi/b/bib/bix-idx?type=simple&c=bix&sid=54d8a20e4f1eb5f2de074bad4caba7ae&Submit=search&sort=title&q1=spiders&rgn1=Entire+record |date=2011-05-11 }}, from the International Field Guides database * {{YouTube|78mYtPHRqpk|Spider hunts}} {{ठुटो}} [[श्रेणी:किराहरू]] 1qw3jabqypbzziv16owdbmnq5wjniea नागपञ्चमी 0 13354 1366134 1347247 2026-07-16T12:46:15Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366134 wikitext text/x-wiki {{Short description|Hindu festival honouring serpents}} {{Infobox holiday | holiday_name = {{पृष्ठको नाम}} | image = Naag Deuta Naag Sthan Indradaha Dahachwok Chandragiri Kathmandu Nepal Rajesh Dhungana (9).jpg | caption = नागस्थानमा अवस्थित नागको मन्दिर, [[चन्द्रागिरी नगरपालिका|चन्द्रागिरी]], [[काठमाडौँ जिल्ला|काठमाडौँ]] | nickname = नाग पूजा | observedby = [[हिन्दु धर्म|हिन्दु]], [[जैन धर्म|जैन]], र [[बौद्ध धर्म|बौद्ध]] | date = {{Hindu festival date}} | observances = नागको विभिन्न स्वरूप | celebrations = | type = हिन्दू, जैन, बौद्ध | longtype = धार्मिक, [[भारत]] र [[नेपाल]] | significance = | date2019 = 5 August (Mon)<ref name="auto">{{Cite web|url=https://www.calendarlabs.com/holidays/hindu/nag-panchami.php|title=Nag Panchami in 2022 &#124; Calendar Labs|website=CalendarLabs}}</ref> | date2020 = 25 July (Sat)<ref name="auto"/> }} {{Hindu festival date info}} [[File:Snake poster Naga Panchami (cropped).jpg|thumb|ढोका माथि टाँसिएको नागको तस्वीर|191x191px]] '''नागपञ्चमी''' [[नेपाल]] भरका [[हिन्दु धर्म|हिन्दू]], [[जैन धर्म|जैन]] र [[बौद्ध धर्म|बौद्ध]] धर्मावलम्बीहरू र हिन्दू, जैन र बौद्ध धर्मावलम्बीहरू बसोबास गर्ने अन्य देशमा मनाइने [[नाग]] वा सर्प (जुन पौराणिक नाग प्राणीहरूसँग सम्बन्धित छन्)को परम्परागत पूजाको दिन हो।{{sfn|Verma|2000|pp=37–38}}<ref name=Nag>{{cite news|url=http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2013-08-11/nagpur/41293949_1_nag-panchami-snakes-rahu-and-ketu|archive-url=https://web.archive.org/web/20130814235056/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2013-08-11/nagpur/41293949_1_nag-panchami-snakes-rahu-and-ketu|url-status=dead|archive-date=14 August 2013|work=The Times of India|title=Nag Panchami: A mix of faith and superstition|access-date=23 August 2013}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130814235056/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2013-08-11/nagpur/41293949_1_nag-panchami-snakes-rahu-and-ketu |date=2013-08-14 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://quintdaily.com/2017/07/nag-panjami-images-wishes-2017/|title=Nag Panchami 2017 Wishes With Images – QuintDaily|date=26 July 2017}}</ref> [[हिन्दु पञ्चाङ्ग|हिन्दू पञ्चाङ्ग]] अनुसार साउन महिनाको शुक्ल पक्षको पाँचौँ दिन यो पूजा गरिन्छ।नागपञ्चमी एक श्रद्धा र विश्वासको पर्व हो।<ref>{{Cite book |last=Lochtefeld |first=James G. |url=https://books.google.com/books?id=GnmPzgEACAAJ |title=The Illustrated Encyclopedia of Hinduism: N-Z |date=2002 |publisher=Rosen |isbn=978-0-8239-3180-4 |pages=454 |language=en}}</ref> यस दिन आठ प्रकारको अष्ट नागको पूजा गर्ने गरिन्छ। यस दिनमा नागको साथै नाग धारण गर्ने भगवान [[शिव|भोलेनाथ]]को पूजा आराधना पनि गरिन्छ। केही भारतीय राज्यहरू, जस्तै [[कर्नाटक]], [[राजस्थान]] र [[गुजरात]] एकै महिनाको कृष्ण पक्षमा नाग पञ्चमी मनाउँछन्। उत्सवको एक भागको रूपमा, चाँदी, पत्थर, काठ, वा चित्रकलाबाट बनेको नागा वा नाग देवतालाई दूधले श्रद्धापूर्वक स्नान दिइन्छ र परिवारको कल्याणको लागि उनीहरूको आशीर्वाद मागिन्छ।<ref>{{Cite web|url=http://www.drikpanchang.com/gujarati/festivals/nag-pancham/nag-pancham-date-time.html|title=2019 Nag Pancham Puja Date and Time for New Delhi, NCT, India|website=Drikpanchang|language=en|access-date=2019-08-20}}</ref> यस दिन जिउँदो सर्प वा विशेष गरी नगलाई दूधको प्रसाद दिइएर वा सामान्यतया [[बाजीगर]]को सहायताले पूजा गर्ने गरिन्छ।<ref name="The Wrestler’s Body">{{Cite web|url=https://publishing.cdlib.org/ucpressebooks/view?docId=ft6n39p104&chunk.id=ch06&toc.id=ch06&brand=ucpress|title=The Wrestler's Body|website=publishing.cdlib.org|access-date=2019-08-20}}</ref> [[महाभारत]]मा, ऋषि अस्तिकले राजा [[जनमेजय]]लाई त्याग गर्न र अन्ततः सर्प जाति (सर्प सत्र) लाई नष्ट गर्नबाट रोकेको बनेर वर्णन गरिएको छ। यो बलि जनमेजयले आफ्ना पिता [[परीक्षित]]को मृत्युको बदला लिनका लागि गरेका थिए, जसलाई सर्पका राजा तक्षकले मारेका थिए। जुन दिन बलि बन्द गरिएको थियो, त्यो दिन साउन महिनाको शुक्ल पक्ष पञ्चमीका दिन थियो। यस यज्ञको क्रममा सम्पूर्ण महाभारतको वर्णन सर्वप्रथम ऋषि [[वैशम्पायन]]ले गरेका थिए।<ref>{{Cite web |title=The Mahabharata, Book 1: Adi Parva: Adivansavatarana Parva: Section LX |url=http://www.sacred-texts.com/hin/m01/m01061.htm |access-date=2019-08-20 |website=www.sacred-texts.com}}</ref> त्यस दिनदेखि यस दिनलाई नाग पञ्चमीको रूपमा मनाइँदै आएको छ।{{sfn|Garg|1992|p=743}} == किंवदन्ती == हिन्दू धर्ममा सर्पको पूजाको महत्वबारे धेरै किंवदन्तीहरू छन् र तिनिहरूलाई लोककथाहरू वर्णन गरिएका छन्।{{sfn|Verma|2000|pp=37-38}} [[पुराण|हिन्दू पुराण]] र [[महाभारत]]का अनुसार, विश्वव्यापी सृष्टिकर्ता भगवान [[ब्रह्मा]]का नाति कश्यपले प्रजापति दक्ष, कद्रु र विनाताका दुई छोरीहरूसँग विवाह गरेका थिए। त्यसपछि काद्रुले नाग जातिलाई जन्म दिइन् भने विनताले सूर्यदेवकी सारथी बनेकी अरुणालाई जन्म दिइन् र विष्णुको वहान बनेका महान् चील गरुडलाई पनि जन्म दिइन्।<ref>{{Cite web|url=http://www.sacred-texts.com/hin/m01/m01017.htm|title=The Mahabharata, Book 1: Adi Parva: Astika Parva: Section XVI|website=www.sacred-texts.com|access-date=2019-08-20}}</ref> परम्परागत रूपमा भारतमा भारतीय कुस्ती, जिम, पौरुष र [[कुण्डलिनी]] ऊर्जाको प्रतीकको रूपमा सर्पको रहस्यमय प्रतीकात्मकताको सम्मान गर्नका लागि विशेष उत्सवहरू आयोजना गरिन्छ।<ref name="The Wrestler’s Body" /> == इतिहास == [[अग्नि पुराण]], [[स्कन्द पुराण]], [[नारद पुराण]] र [[महाभारत]] जस्ता भारतीय धर्मग्रन्थहरूले सर्पहरूको पूजाको प्रशंसा गर्ने सर्पहरूको इतिहासको विवरण दिएका छन्।{{sfn|Verma|2000|pp=37-38}} महाभारत महाकाव्यमा कुरु वंशका राजा [[परीक्षित]]का छोरा [[जनमेजय]]ले तक्षक नामक सर्प राजाको सर्पको टोकाइबाट आफ्ना पिताको मृत्युको बदला लिन सर्प सत्र नामक सर्पबलि दिएका थिए।<ref>{{Cite web|date=2017-07-27|title=Naag Panchami: A festival of serpents|url=https://steemit.com/culture/@aayu/naag-panchami-a-festival-of-serpents|access-date=2020-07-23|website=Steemit|language=en}}</ref>[[File:Snakesacrifice.jpg|thumb|सर्प सत्र, अस्तिक र ब्राह्मणले रोकेको यज्ञको चित्र|257x257px]] एक यज्ञशाला विशेष रूपमा खडा गरिएको थियो र संसारका सबै सर्पहरूलाई मार्नको लागि अग्निबलि विद्वान ब्राह्मण ऋषिहरूद्वारा सुरु गरिएको थियो। जनमेजयको उपस्थितिमा गरिने बलि यति शक्तिशाली थियो कि यसले सबै सर्पलाई यज्ञकुण्ड (यज्ञको अग्निकुण्ड) मा खस्न बाध्य बनाइरहेको थियो। जब पुजारीहरूले थाहा पाए कि परिक्षितलाई काट्ने र मार्ने तक्षक मात्र इन्द्रको रक्षाको खोजीमा इन्द्रको संसारमा भागेको थियो, तब ऋषिहरूले तक्षक र इन्द्रलाई पनि यज्ञको अग्निमा तान्न मन्त्र उच्चारण गर्ने गति बढाए। तक्षकले इन्द्रको खाटको चारैतिर आफूलाई बाँधेका थिए तर यज्ञको बल यति शक्तिशाली थियो कि तक्षकसहित इन्द्रलाई पनि आगोतिर तानिएको थियो। यसले देवताहरूलाई डरायो जसले त्यसपछि मनसादेवीलाई हस्तक्षेप गर्न र संकट समाधान गर्न अपील गरे। त्यसपछि उनले आफ्नो छोरा अस्तिकालाई यज्ञस्थलमा गएर जनमेजयलाई सर्प सत्र यज्ञ रोक्न आग्रह गरिन्। अस्तिकाले जनमेजयलाई वरदान खोज्ने सबै शास्त्रको ज्ञानद्वारा प्रभावित पारिन्। त्यसपछि अस्तिकले जनमेजेयलाई सर्प सत्र रोक्न अनुरोध गरिन्। राजाले ब्राह्मणलाई दिएको वरदान अस्वीकार गर्न कहिल्यै नजानेकाले यज्ञ गर्ने ऋषिहरूले रक्षा गरे तापनि उनी नरम भए। त्यसपछि यज्ञ रोकियो र यसरी इन्द्र, तक्षक र उनका अन्य नाग जातिको जीवन जोगियो। [[हिन्दु पञ्चाङ्ग|हिन्दू पात्रो]] अनुसार यो दिन नदीवर्धिनी पञ्चमी थियो र त्यस दिनदेखि यो दिन नागहरूको चाडको दिन हो किनकि यस दिन उनीहरूको जीवन बचेको थियो।{{sfn|Garg|1992|p=743}} [[गरुड पुराण]]का अनुसार यस दिन सर्पको पूजा गर्नु शुभ हुन्छ र यसले मानिसको जीवनमा शुभ समाचार प्रदान गर्दछ। ब्राह्मणहरूलाई खुवाएर यसको पालना गर्नुपर्छ।{{sfn|Alter|1992|pp=137-138}} == पूजा == नाग पञ्चमीका दिन नाग, र सर्पलाई दूध, मिठाइ, फूल, दीप र बलिसहित पूजा गरिन्छ। चाँदी, ढुङ्गा, काठ वा भित्तामा राखिएका चित्रबाट बनेका नाग वा नाग देवतालाई पहिले पानी र दूधले नुहाइन्छ र त्यसपछि निम्न मन्त्रोच्चारणद्वारा पूजा गरिन्छ।{{sfn|Verma|2000|pp=37-38}}<ref>{{Cite web|url=http://www.marehieronimus.com/blog/2016/1/12/the-nag-and-the-nav-nag-stotra|title=The NAG and the Nav Nag Stotra|website=maré hieronimus {{!}} Dance Art {{!}} The Sacred Body|language=en|access-date=2019-08-20}}{{Dead link|date=August 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> {| width="100%" |- <!--please do not change the vowels in this passage. If they show up in the wrong place on your computer, it's a problem with your browser, not with the article.--> ! [[देवनागरी लिपि|देवनागरी]] |- valign="top" |<!--please do not change the vowels in this passage. If they show up in the wrong place on your computer, it's a problem with your browser, not with the article.--> {{poem quote|{{lang|sa|नाग प्रीता भवन्ति शान्तिमाप्नोति बिअ विबोह् सशन्ति लोक मा साध्य मोदते सस्थित समः}}}} |- | {{poem quote|{{lang|sa|अनंतं वासुकीं शेषं पद्मनाभं च कंबलम् शंखपालं धृतराष्ट्रं च तक्षकं कालियं तथा एतानि नव नामानि नागानाम् च महात्मन: सायंकाले पठेन्नित्यं प्रात:काले विशेषत: तस्य विषभयं नास्ति सर्वत्र विजयी भवेत्}}}} |} यस दिन व्रत बस्ने र ब्राह्मणलाई खुवाउने गरिन्छ। पूजा गर्नाले सर्पदंशको डरबाट सुरक्षा प्रदान गर्ने विश्वास गरिन्छ। धेरै ठाउँमा वास्तविक सर्पको पूजा गरिन्छ र मेला पनि लाग्छ। यस दिन पृथ्वी खन्नु वर्जित छ किनकि यसले [[पृथ्वी]]मा बस्ने सर्पहरूलाई मार्न वा हानि पुर्याउन सक्छ।{{sfn|Verma|2000|pp=37-38}} [[File:Naga182.JPG|right|thumb|नागलोकमा नाग|348x348px]] [[File:Nag at Nag pokhari.jpg|thumb|[[नागपोखरी]]मा नाग, नक्साल, [[काठमाडौँ]]|237x237px]] देशका केही क्षेत्रहरूमा दूधलाई खिरको साथ चढाइन्छ। चाँदीको कचौरामा राखिएको कमलको फूल चढाउनु विशेष मानिन्छ। यस कचौराको अगाडि काठ, माटो, चाँदी वा सुनौलो रङका रूपमा चन्दन वा बेसारको लेप लगाएर भुइँमा सर्पको रङ्गोली बनाइन्छ। यसको विनोट पाँचवटा टाउको भएको सर्पसँग मिल्दोजुल्दो हुन्छ। त्यसपछि भक्तजनहरूले भुइँमा रहेको यस मूर्तिको पूजा गर्छन्।{{sfn|Alter|1992|pp=137-138}} नागा पञ्चमीलाई देशका केही भागमा विशारी पूज रूपमा पनि मनाइन्छ।{{sfn|Sharma|2008|pp=68-70}} == क्षेत्रीय परम्परा == [[File:Naag or serpent.jpg|thumb|नाग वा सर्प|301x301px]] सर्पमा मानिसभन्दा बढी शक्ति हुन्छ र शिव, देवी, विष्णु र सुब्रमण्यमसँग यसको सम्बन्धका कारण एक हदसम्म डर पैदा हुन्छ जसले गर्दा नागको देवत्वकरण हुन्छ र हिन्दूहरूद्वारा देशभरि यसको पूजा गरिन्छ।{{sfn|Sharma|2008|pp=68-70}} हिन्दू ज्योतिषशास्त्रमा उल्लेखित चन्द्रमासँग सर्पको अर्थ हुन्छ। सर्पको टाउकोलाई [[राहु]] र यसको पुच्छरलाई [[केतु]]द्वारा प्रतिनिधित्व गरिन्छ। यदि कुनै व्यक्तिको राशिचक्रमा सातवटै प्रमुख ग्रहहरू राहु र केतुको बीचमा उल्टो क्रम (घडीको विपरीत दिशामा) बाँधिएका छन् भने यसलाई कालसर्प दोष (कालो सर्पका कारण दोष) भनिन्छ, जसले व्यक्तिको जीवनमा दुर्भाग्य र कठिनाइको पूर्वाभास गर्दछ यसैले नाग पञ्चमीको दिन सर्पको पूजा गरेर यसलाई शान्त पारिन्छ।<ref>{{Cite web|url=https://www.hamropatro.com/posts/articles-hamro-jyotish/articles-hamro-jyotish-K-ho-kaal-sarpa-yog|title=के हो काल सर्प योग ?|author=|website=|date=|accessdate=२२ साउन २०८१|language=नेपाली|work=[[हाम्रो पात्रो]]|publisher=}}</ref> == नेपालमा == [[File:Hand_drawn_Nag_Panchami_poster_above_a_Nepali_family's_house's_main_door_in_the_United_States.png|thumb|ढोकाको माथि टाँसिएको नागको प्रतिमा|343x343px]] नेपालमा विशेष गरी गरुड र ठूलो सर्पबीचको लडाइँका लागि यो पर्व मनाइन्छ।{{sfn|Claus|Diamond|Mills |2003|p=689}} {{sfn|Brockman|2011|p=93}} [[काठमाडौँ]]को [[चाँगुनारायण मन्दिर]]मा गरुडको मूर्ति रहेको छ जसलाई गरुड आफैले स्थापना गरेको मानिन्छ र नाग पञ्चमीका दिन विशाल सर्पसँगको आफ्नो महान् युद्धको सम्झना गर्दै पसिना बगाउने गरिन्छ। पसिना सङ्कलन गरेर कुष्ठरोग निको पार्ने विश्वास रहेको छ। [[नेपालको जनसाङ्ख्यिकी|आप्रवासी नेपाली]] समुदायले पनि [[नेपाल]]बाहिर आफ्नो बस्तीका विभिन्न देशमा यो संस्कार पुर्‍याएका छन्। == सन्दर्भ सामग्रीहरू == {{सन्दर्भसूची}} == बाह्य कडीहरू == *[http://www.shivshankar.in/nag-panchmi/ नागपञ्चमी] *[https://traveltoggle.com/nag-panchami-festival-nepal/ नेपालमा नागपञ्चमी] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240524005739/https://traveltoggle.com/nag-panchami-festival-nepal/ |date=2024-05-24 }} {{portal bar|हिन्दु धर्म}} {{Commons category|Nag Panchami|नागपञ्चमी}} [[श्रेणी:हिन्दु चाडपर्वहरू]] [[श्रेणी:चाडपर्वहरू]] [[श्रेणी:नेपालका हिन्दु चाडपर्वहरू]] [[श्रेणी:नागहरू]] eibhqzzld20u642vbhdrbd9pi74wrg5 रक्सी 0 13628 1366180 1301870 2026-07-16T23:33:18Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366180 wikitext text/x-wiki [[File:Distillery Nagarkot Nepal.jpg|250px|thumb|right|एक नेपाली महिला रक्सी पार्दै]] '''रक्सी''' [[जाँड]] लाई पकाएर त्यसको वाफबाट बनाइने [[मादक पदार्थ]] हो। विश्वमा रक्सीका सयौं प्रकारहरू छन्। नेपालीमा भने साधारण घरायसी प्रयोगमा पिइने नशालु पदार्थलाई रक्सी भनिन्छ। सामन्यतया रक्सी कोदो वा चामल जस्ता अन्नहरूबाट बनाइन्छ ।<ref>[http://www.globalgourmet.com/destinations/nepal/nepalliq.html Nepal: Liquor]</ref> रक्सी कार्बन, हाईडोजन, र अक्सिजन मिस्रित रासायनिक यौगिक हो । कार्बोहाइड्रेट यूक्त खाद्दयपदार्थ कुहिएपछि प्राकृतिक रूपमा अल्कोहोल, अर्थात मदिरामा हुने मुख्य मादक पदार्थ बन्छ । अन्न तथा फलफुललाई कुहाएर त्यसमा मर्चा (यीस्ट नामक ब्याक्टेरिया) हालेर जाँड बनाउने गरिन्छ । यस्ता पदार्थमा चीनी तत्व पाइन्छ । सोहि तत्व नै रासायनिक प्रतिक्रियाद्वारा रक्सी बन्छ । हामीले खाएको खाना आमाशयले पचाउन समय लगाउँछ तर रक्सी निकै छिटो सोस्ने गर्दछ । रक्सीसेवन गर्ने बित्तिकै करिब २० प्रतिशत अल्कोहल तुरुन्तै सानो आन्द्रामा पुगी सोसीएर रगतमा मिसिन्छ । तत्पश्चात शरिरको सबै कोषकोषिकाहरु प्रवाह हुन्छ । जसलाई हामी ‘रक्सी लाग्नु’ भनेर बुझ्छौं । रक्सी लागिसकेपछी सेवनकर्ताले समाज, संस्कृति, नीति, मान्यता एवं दिमागी सन्तुलन गुमाउँछ । तत्पश्चात सेवनकर्ता आपराधिक गतिविधि जस्तै: गालीगलौज, होहल्ला, कुटपाट, लडाईझगडा, चोरीडकैतीको अवस्थामा पुग्दछ । जसका कारण सेवन कर्ता दुर्घटित हुन् पुग्दछ या दुर्घटना निम्ताउन पुग्दछ । विज्ञान भन्छ, “रक्सी मानिसको दिमागलाई डिप्रेस बनाउने तथा लत लगाउने एक प्रकारको लागूऔषध हो ।” रक्सी सेवनकर्ताको केन्द्रिय स्नायु प्रणालीको गति कम गराई मस्तिष्कका विभिन्न कोषहरु बीचको पारस्परिक सम्बन्ध निर्माणमा तगारो बनेर उभिदिन्छ । जसका कारण व्यक्तिको कुनै पनि कुराको ग्रहण क्षमता, श्रव्य क्षमता, दृश्य, भावना, आवेग, शारीरिक गतिशिलतामा क्षयीकरण भइ मानिस अव्यवस्थित, अव्यावहारिक र अस्वाभाविक बन्ने गर्दछ । अत्याधिक रक्सीसेवनका कारण पारिवारिक, सामाजिक र आर्थिक हैसियत निर्माणमा सेवनकर्ता पछाडि पर्ने गर्दछ । साथै सामाजीक तवरले उच्छृङ्खल, अराजक, अनैतिक, असभ्य एवं गैर जिम्मेवार बन्न पुग्छ । ==इतिहास:== मदिरा सेवन भर्खर भर्खर शुरु गरिएको चलन भने होईन । मदीरा सेवन परम्परा मानव जाती कै उत्प्पति जत्तिकै पुरानो भेटिन्छ । हरेक प्राचिन मानव समाजमा अन्न तथा फलफूलको अलावा जनावर, पशुपंक्षीका छाला/मासु कुहाएर समेत मदिरा उत्पादन, सङ्कलन र सेवन गरिँदै आइएको विविध तथा विस्तारित चलनचल्तीहरु भेटिन्छन् । परापुर्वकालिन धर्मग्रन्थ तथा पुराणहरूमा पनि विषजन्य पदार्थको रूपमा सोम, प्रहामना जस्ता नाम दिइएर रक्सी वर्णन गरिेएको भेटिन्छ । अन्नबाट यदि बनाइएको हो भने त्यो असुरहरूले प्रयोग गर्दथे र त्यसलाई विष भनिन्थ्यो । यद्दपी वनस्पतिबाट बनाइएको छ भने त्यसलाई अमृत भनिएको र त्यसलाई भगवानहरूले चोटपटक लाग्दा औषधीको रूपमा प्रयोगमा ल्याएको कथनहरु भेटिन्छ । सि.एन.एनले संसारको पचास मीठो पेय पदार्थको सूचिमा ४१औँ स्थानमा राखेर यसरी वर्णन गरेका थियो -,''" कोदो वा चामलबाट बनाइने रक्सीको गन्ध नाकले थाहा पाइहाल्छ र पिउँदा घाँटीमा एकैछिन पोलेपनि पछि अचम्मको रूपमा आन्नदायी हुन्छ । नेपालीहरु रक्सी चाडपर्वमा पिउँछन् तर हामीलाई लाग्छ रक्सी नै चाड मान्नुपर्ने कारण हो।"''<ref>[http://travel.cnn.com/explorations/drink/worlds-50-most-delicious-drinks-883542 CNN: World's 50 most delicious drinks] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170708052338/http://travel.cnn.com/explorations/drink/worlds-50-most-delicious-drinks-883542/ |date=2017-07-08 }}</ref> अत दैनिक जीवनमा रक्सीको असामान्य प्रयोग स्वास्थ्यका लागि हानीकार मानिन्छ | {{stub}} ==औषधोपचार== *हैजा लागेमा :हैजाले हातखुट्टा चिसो भएमा शुद्ध रक्सीमा कपुर मिलाएर एक\एक चम्चा पानीमा हाली खान दिएमा हात गोडा तातेर आउँछ र हैजा ठीक हुँदै जान्छ । ==जनजातिय परम्परामा== ==यो पनि हेर्नुहोस्== {{portal|पेय}} {{div col|colwidth=30em}} *[[मादक पदार्थ]] *[[जिन]] *[[बियर]] *[[वाइन]] *[[तोङवा]] *[[रम]] *[[टकिला]] *[[भोड्का]] *[[व्हिस्की]] {{div col end}} ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{Reflist|30em}} ==ग्रन्थसूची== *{{cite book | last = Blue | first = Anthony Dias | authorlink = | coauthors = | title = The Complete Book of Spirits: A Guide to Their History, Production, and Enjoyment | publisher = HarperCollins Publishers | year = 2004 | location = New York | url = | doi = | id = | isbn = 0-06-054218-7 | page = }} *{{cite book | last = Forbes | first = Robert | authorlink = | coauthors = | title = Short History of the Art of Distillation from the Beginnings up to the Death of Cellier Blumenthal | publisher = Brill Academic Publishers | year = 1997 | location = | url = | doi = | id = | isbn = 90-04-00617-6 | page = }} *{{cite book | last = Multhauf | first = Robert | authorlink = | coauthors = | title = The Origins of Chemistry | publisher = Gordon & Breach Science Publishers | year = 1993 | location = | url = | doi = | id = | isbn = 2-88124-594-3 | page = }} *सुर्य अस्त नेपाल मस्त (https://www.sallerikhabar.com/archives/56923 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190813161859/https://www.sallerikhabar.com/archives/56923 |date=2019-08-13 }}) ==बाह्य सूत्र== *[http://www.alexreisner.com/spirits History and Taxonomy of Distilled Spirits.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120624060425/http://www.alexreisner.com/spirits |date=2012-06-24 }} *[http://www.burningstill.com/ Burning Still - Distilling Community.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090514014059/http://www.burningstill.com/ |date=2009-05-14 }} {{Commonscat|Distilled beverages}} [[श्रेणी:नशालु पदार्थ]] [[श्रेणी:नेपाली मादक पदार्थ]] fsikz9504ldyefscuyokpgow4tr3gs8 लियोनेल मेसी 0 25708 1366194 1365904 2026-07-17T04:57:59Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366194 wikitext text/x-wiki {{विशेष लेख|व्यक्तित्व}} {{Infobox football biography | playername = लियोनेल मेसी | image = Lionel Messi Argentina v Egypt 7 July 2026-112(cropped).jpg|<nowiki>250px]]</nowiki> | caption = २०२६ फिफा विश्वकपमा | fullname = लियोनेल आन्द्रेस मेसी | dateofbirth = {{Birth date and age|1987|06|24}} | cityofbirth = [[रोसारियो, सान्टा फे|रोसारियो]] | countryofbirth = [[अर्जेन्टिना]] | height = ५ फिट ७ इन्च <ref>{{cite web|url=http://www.celebheightweight.com/2015/01/lionel-messi-height-weight-age-measurements-net-worth/|title=Lionel Messi Height, Weight, Age, Measurements, Net Worth |publisher=Celebrity Measurements|date= |accessdate=2015-01-12}}</ref> | position = [[अग्रपङ्क्ति (फुटबल)|अग्रपङ्ति]]/[[अग्रपङ्क्ति (फुटबल)#विङ्गर|विङ्गर]] | currentclub = [[एफसी बार्सिलोना|बार्सिलोना]] | clubnumber = १० | youthyears1 = १९९५–२००० | youthyears2 = २०००–२००४ | youthclubs1 = [[न्युवेल्स ओल्ड ब्वाइज]] | youthclubs2 = [[एफसी बार्सिलोना|बार्सिलोना]] | years1 = २००४–२००५ | clubs1 = [[एफसी बार्सिलोना|बार्सिलोना]] ख | caps1 = २२<!--LEAGUE APPS ONLY --> | goals1 = ६<!--LEAGUE GOALS ONLY --> | years2 = २००४–२०२१ | clubs2 = [[एफसी बार्सिलोना|बार्सिलोना]] | caps2 = ५२०<!--LEAGUE APPS ONLY --> | goals2 = ४७४<!--LEAGUE GOALS ONLY --> | nationalyears1 = २००५ | nationalyears2 = २००८ | nationalyears3 = २००५– | nationalteam1 = [[अर्जेन्टिना राष्ट्रिय फुटबल टोली|अर्जेन्टिना]] यु-२० | nationalteam2 = [[अर्जेन्टिना ओलम्पिक फुटबल टोली|अर्जेन्टिना यु-२३]] | nationalteam3 = [[अर्जेन्टिना राष्ट्रिय फुटबल टोली|अर्जेन्टिना]] | nationalcaps1 = १८ | nationalgoals1 = १४ | nationalcaps2 = ५ | nationalgoals2 = २ | nationalcaps3 = १८७ | nationalgoals3 = १०९ | medaltemplates = {{MedalCountry|{{ARG}}}}{{MedalSport|पुरुष [[फुटबल खेल|फुटबल]]}}{{MedalGold|[[२००८ बेइजिङ ओलम्पिक|२००८ बेइजिङ]]|[[२००८ बेइजिङ ओलम्पिक#पुरुष फुटबल प्रतियोगिता|समूह प्रतियोगिता]]}} {{ARG}}{{Trophy}}|[[२०२१ कोपा अमेरिका]] | pcupdate = २२:४८, २२ अक्टोबर २०१७ (युटिसी(UTC)) | ntupdate = २२:४८, २२ मे २०१९ (युटिसी(UTC)) | years3 = २०२१-२०२३ | clubs3 = पेरिस साइन्ट जर्मा | caps3 = ५८ | goals3 = २२ | years4 = २०२३- | clubs4 = इन्टर मायामी | caps4 = १८ | goals4 = १३ }} '''लियोनेल आन्द्रेस मेसी''' (जन्मः २४ जुन, १९८७) अर्जेन्टिनी [[फुटबल खेलाडी]] हुन्। वर्तमान उनी अमेरिकी [[मेजर लिग सकर]] क्लब [[इन्टर मियामी]] र [[अर्जेन्टिना राष्ट्रिय फुटबल टोली|अर्जेन्टिना]]को लागि अग्रपङ्क्तिको रूपमा खेल्दै आएका छन्। यसअघि उनी फ्रान्सेली क्लब [[पेरिस सेन्ट-जर्मेन फुटबल क्लब|पेरिस सेन्ट-जर्मेन]]बाट लिग वान (लिग १) र [[ला लिगा]]मा प्रतिस्पर्धा गर्ने क्लब [[एफसी बार्सिलोना|बार्सिलोना]]को लागि खेल्नेेेे गरेका थिए। मेसी आफ्नो पुस्ताका सर्वश्रेष्ठ [[फुटबल खेलाडी]]हरू मध्ये एक मानिन्छन्;<ref>{{cite news | last = Broadbent | first = Rick | date = 2006-02-24 | url = http://www.timesonline.co.uk/tol/sport/football/european_football/article734407.ece | title = Messi could be focal point for new generation | publisher = ''Times Online'' | accessdate = 2009-03-31 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110727181929/http://www.timesonline.co.uk/tol/sport/football/european_football/article734407.ece |date=2011-07-27 }}</ref><ref>{{cite news | last = Gordon | first = Phil | date = 2008-07-28 | url = http://www.timesonline.co.uk/tol/sport/football/scotland/article4412665.ece | title = Lionel Messi proves a class apart | publisher = ''Times Online'' | accessdate = 2009-03-31 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081204081721/http://www.timesonline.co.uk/tol/sport/football/scotland/article4412665.ece |date=2008-12-04 }}</ref><ref>{{cite news | last = Williams | first = Richard | date = 2008-04-24 | url = http://www.guardian.co.uk/sport/blog/2008/apr/24/ronaldosspotofanguishmessi?commentpage=2 | title = Messi's dazzling footwork leaves an indelible mark | publisher = ''The Guardian'' | accessdate = 2009-03-31}}</ref> उनले २१ वर्षको उमेरमानै [[फिफा बेलोन डी' ओर|बेलोन डी' ओर]] र [[फिफा]] सर्वश्रेष्ठ [[फिफा वर्षको सर्वोत्कृष्ट खेलाडी|वर्षको खेलाडी]]को उपाधि जितेका थिए।<ref>{{cite news | url = http://www.rsssf.com/miscellaneous/europa-poy.html | title = European Footballer of the Year ("Ballon d'Or") | publisher = RSSSF | accessdate = 2009-07-07}}</ref><ref name="Gala 2008">{{cite news | url = http://es.fifa.com/mm/document/classic/awards/99/15/28/resultsmenforfifa.combyplayer.pdf | title = FIFA World Player Gala 2008 | publisher = FIFA | accessdate = 2009-07-07 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190515125420/https://es.fifa.com/mm/document/classic/awards/99/15/28/resultsmenforfifa.combyplayer.pdf |date=2019-05-15 }}</ref><ref>{{cite news | url = http://www.fifa.com/mm/document/classic/awards/finalmenbyplayer_32209.pdf | title = FIFA World Player Gala 2007 | publisher = FIFA | accessdate = 2009-07-07}}</ref> उनको खेल शैली र क्षमताको कारणले गर्दा उनलाई फुटबलको बादशाह भनेर चिनिने [[डिएगो म्याराडोना|म्याराडोना]]सँग तुलना गरिन्छ।<ref>{{cite news | last = Gardner | first = Neil | date = 2007-04-19 | url = http://www.timesonline.co.uk/tol/sport/football/article1676692.ece | title = Is Messi the new Maradona? | publisher = ''Times Online'' | accessdate = 2009-03-31 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110629112333/http://www.timesonline.co.uk/tol/sport/football/article1676692.ece |date=2011-06-29 }}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.chinadaily.com.cn/english/doc/2006-02/25/content_523966.htm|title=Maradona proclaims Messi as his successor|author=Reuters|publisher=''China Daily''|date=2006-02-25|accessdate=2006-10-08}}</ref> मेसीले कम उमेरमानै फुटबल खेल्न शुरू गरे र चाँडै नै [[बार्सिलोना]]ले उनको क्षमता पहिचान गर्‍यो। उनले सन् २००० मा [[रोसारियो]]मा अवस्थित [[न्युवेल्स ओल्ड ब्वाइज]] युवा टोली छोडेर आफ्नो परिवारसित युरोप आए, किनकि [[बार्सिलोना]]ले उनको विकास हार्मोनको कमीको लागि उपचार गरिदिने प्रस्ताव राखेको थियो। सन् २००४-०५ सिजनमा पहिलो पटक मैदानमा ओर्लेर उनले सबैभन्दा कम उमेरमा लिग खेल खेल्ने फुटबल खेलाडीको [[ला लिगा रेकर्ड]] तोडे र साथै सबैभन्दा कम उमेरमा लिग गोल स्कोर गर्ने खेलाडी बने। मेसीको प्रथम आगमनमै उनले [[बार्सिलोना]]लाई [[ला लिगा]] जिताउन सफल भए र सन् २००६ मा पुन: सो लिग र [[युइएफए युरोपेली च्याम्पियनसिप|युइएफए यूरोपियन च्याम्पियनशीप]] जिताएर चाँडै नै प्रमुख सम्मान प्राप्त गरे। सन् २००६-०७ उनको सफलताको सिजन थियो: [[एल क्लासिको]]मा एक ह्याट्रिक र २६ लिग म्याचहरूमा १४ गोल गर्दै, उनले नियमित रूपले खेल जित्ने पहिलो समूहमा ठाउँ बनाए। सम्भवतः सन् २००८-०९ को सिजन उनको सबैभन्दा सफल सिजन थियो, जसमा मेसी ३८ गोल गर्दै लगातार तेस्रो विजय अभियानको अभिन्न अङ्ग बने। मेसी, २००५ फिफा विश्व युवा च्याम्पियनसिपमा अन्तिम खेलमा २ गोल सहित जम्मा ६ गोल गरी शीर्ष स्कोर गर्ने खेलाडी बने। त्यसको लगत्तै, उनी [[अर्जेन्टिना]]को अन्तर्राष्ट्रिय टोलीको एक सदस्यको रूपमा स्थापित भए। सन् २००६ मा, उनी अर्जेन्टिनाबाट [[फिफा विश्वकप]]मा खेल्ने सबैभन्दा कम उमेरको खेलाडी बने र अर्को वर्ष उनले [[कोपा अमेरिका]] प्रतियोगितामा उप-विजेताको पदक जित्न सफल भए। सन् २००८ मा, उनले [[अर्जेन्टिना]] ओलम्पिक फुटबल टोलीसँग [[बेइजिङ]]मा भएको [[ओलम्पिक खेल|ओलम्पिक]] खेलमा आफ्नो पहिलो अन्तर्राष्ट्रिय सम्मान, [[ओलम्पिक खेल|ओलम्पिक]] स्वर्ण पदक जितेका थिए। २०२१ [[ब्राजिल]] मा भएको [[कोपा अमेरिका]] को उपाधि पनि मेसी कै कप्तानीमा अर्जेन्टिनाले जितेको थियो। == प्रारम्भिक जीवन == मेसीको जन्म सन् २४ जुन, १९८७ मा [[रोसारियो]], [[अर्जेन्टिना]]मा जर्ज मेसी (एक [[कारखाना]] मजदुर) र सीलिया (उर्फ कुक्कीटिनी) (एक अंशकालिक क्लीनर) दम्पतीको घरमा भएको थियो।<ref>{{cite web | url = http://www.pagina12.com.ar/diario/deportes/8-121094-2009-03-07.html | last = Veiga | first = Gustavo | publisher = ''Página/12'' | title = Los intereses de Messi | accessdate = 2009-05-31|language= Spanish}}</ref><ref name="mission">{{cite web | url = http://www.timesonline.co.uk/tol/sport/football/european_football/article3779961.ece | publisher = ''Times Online'' | title = Lionel Messi on a mission | last = Hawkey | first = Ian | date = 2008-04-20 | accessdate = 2009-05-30 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080830020412/http://www.timesonline.co.uk/tol/sport/football/european_football/article3779961.ece |date=2008-08-30 }}</ref> उनको पुर्खाको उद्गम [[इटाली]]को सहर एङ्कोनाबाट भयो, जहाँबाट सन् १८८३ मा उनको पूर्वज, एञ्जलो मेसी अर्जेन्टिनामा प्रवेश गरेका थिए।<ref name="El origen de los Messi">{{cite web |url=http://www.aldia.cr/ad_ee/2006/febrero/24/ovacion11.html |title= El origen de los Messi está en Italia |accessdate=2009-07-07 | date=2006-02-24 | publisher=''Al Día'' | last = Aguilar | first = Alexander |language= Spanish}}</ref><ref name="Las raíces italianas de Leo Messi">{{cite web |url=http://hemeroteca.elmundodeportivo.es/preview/2005/10/07/pagina-5/722791/pdf.html |title= Las raíces italianas de Leo Messi |accessdate=2009-07-07 |date = 2005-10-07 |publisher=''El Mundo Deportivo''| last = Cubero | first = Cristina|language= Spanish}}</ref> उनको रडरिगो तथा मेशियस नाम गरेका दुई दाजुहरूका साथै मारिया सोल नाम गरेकी एक बहिनी पनि छन्।<ref>{{cite web | url = http://www.nbcolympics.com/athletes/athlete=1246/bio/ | publisher = NBC | title = Lionel Messi bio | accessdate = 2009-05-30 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170513153151/http://www.nbcolympics.com/athletes/athlete=1246/bio |date=2017-05-13 }}</ref> मेसी पाँच वर्षको उमेरदेखि आफ्ना बुवा जर्ज मेसीले प्रशिक्षण गरिरहेको एक स्थानीय क्लब ग्रैन्डोलीको लागि फुटबल खेल्न आरम्भ गरे।<ref name="Williams"/> सन् १९९५ मा मेसी आफ्नो गृहनगर रोसारियोमा अवस्थित [[न्युवेल ओल्ड ब्वाइज]] क्लबको लागि खेल्न शुरू गरे।<ref name="Williams">{{cite web | last = Williams | first = Richard | url = http://www.guardian.co.uk/football/2006/feb/24/championsleague1 | publisher = ''The Guardian'' | title = Messi has all the qualities to take world by storm | accessdate = 2008-05-03 | date = 2006-02-26}}</ref> ११ वर्षको उमेरमा उनको प्रारम्भिक परीक्षणमा शारीरिक विकास हार्मोनको कमी पाइयो।<ref>{{cite news | url = http://www.telegraph.co.uk/sport/football/european/championsleague/5099857/Franck-Ribery-the-man-to-challenge-Lionel-Messi-and-Barcelona.html | title = Franck Ribery the man to challenge Lionel Messi and Barcelona | publisher = ''Daily Telegraph'' | last = White | first = Duncan | date = 2009-04-04 | accessdate = 2009-07-07}}</ref> प्राथमिक डिभिजन क्लब रिभर प्लेटले मेसीको उपचार प्रति चासो देखायो तर क्लबसँग उनको उपचारको लागि पर्याप्त सम्पति थिएन किनभने उनको उपचारमा प्रति महिना ९०० अमेरिकी डलर लाग्थ्यो।<ref name="mission"/>[[लेइडा]], [[क्याटालोनिया]]मा रहेका मेसीका एकजना आफन्तले [[बार्सिलोना]]का खेल प्रबन्धक [[कार्ल्स रिक्सैक]]लाई मेसीको प्रतिभाको बारेमा बताए र मेसी र उनको बुवाको लागि परीक्षण दिने व्यवस्था मिलाए।<ref name="mission"/> उनको खेल परीक्षण गरे पछि बार्सिलोनाले उनलाई यदि उनी [[स्पेन]] स्थान्तरित हुन तयार छन् भने उनको उपचार खर्च ब्यहोर्ने शर्तमा अनुबन्धन गर्‍यो।<ref name="Williams"/><ref name="fifa.com"/> त्यसपछि मेसी सपरिवार [[युरोप]] स्थान्तरित भए र [[बार्सिलोना]]क्लबको युवा टोलीमा खेल्न शुरू गरे।<ref name="fifa.com">{{cite news |url=http://www.fifa.com/tournaments/archive/tournament=107/edition=248388/news/newsid=103182.html |title=The new messiah |publisher=FIFA |date=2006-03-05 |accessdate=2006-07-25}}</ref> == क्लब जीवन == === बार्सिलोना === मेसीले सन् १६ नोभेम्बर, २००३ मा (१६ वर्ष र १४५ दिनको उमेरमा) [[पोर्टो]] बिरुद्ध एक [[मैत्रीपूर्ण खेल]]बाट आफ्नो पहिलो क्लबको लागि आफ्नो खेल जीवनको औपचारिक शुरूवात गरे।<ref name="footballdb"/><ref>{{cite news|url=http://edition.cnn.com/2009/SPORT/football/05/22/messi.football.best.world/index.html|title=Profile: Lionel Messi|author=Tutton, Mark and Duke, Greg|publisher=CNN|date=2009-05-22|accessdate=2009-05-30}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190411213640/http://edition.cnn.com/2009/SPORT/football/05/22/messi.football.best.world/index.html |date=2019-04-11 }}</ref> त्यसको एक वर्षभन्दा पनि कम समयमा नै सन् २०१६ अक्टोबर, २००४ मा (१७ वर्ष र ११४ दिनको उमेरमा) [[फ्रान्क रिजकार्ड]]ले उनलाई [[इस्पेन्योल]] बिरुद्धको खेलबाट आफ्नो पहिलो लिग खेल शुरूवात गर्ने मौका दिए र उनी त्यस समयसम्ममा [[बार्सिलोना]]को लागि खेल्न तेस्रो सबैभन्दा कम उमेरको खेलाडी र [[ला लिगा]]मा गोल गर्ने सबैभन्दा युवा क्लब खेलाडी बने (जुन रेकर्ड सन् सेप्टेम्वर, २००७ उनकै सहकर्मी [[बोजन क्रिच]]ले तोडे)।<ref name="footballdb"/> जब उनले सन् १ मे, २००५ मा [[अल्बासेट बोलाम्पि]]को बिरुद्ध क्लबको लागि आफ्नो पहिलो सिनियर गोल गरे तब मेसी १७ वर्ष, १० महिना र ७ दिनको उमेरका थिए र उनी [[बार्सिलोना]]को लागि ला लिगा खेलमा गोल गर्ने सबैभन्दा कम उमेरको खेलाडी बने,<ref>{{cite web | url = http://www.fcbarcelona.com/web/english/noticies/futbol/temporada07-08/10/n071016101878.html | title = Meteoric rise in three years | accessdate = 2008-05-03 | publisher = fcbarcelona.com }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110906093707/http://www.fcbarcelona.com/web/english/noticies/futbol/temporada07-08/10/n071016101878.html |date=2011-09-06 }}</ref> जुन रेकर्ड २००७ मा मेसीकै सहयोगमा बोजन क्रिचले तोडे।)<ref>{{cite web | url = http://www.fcbarcelona.cat/web/english/noticies/futbol/temporada07-08/10/n071020101276.html | title = Krkic enters the record books | accessdate = 2009-07-16 | date= 2007-10-21| publisher = fcbarcelona.cat|last = Nogueras | first = Sergi}}</ref> मेसीले आफ्नो पूर्व प्रशिक्षक [[फ्रान्क रिजकार्ड]]को बारेमा भनेका छन्: '''उनले मेरो खेल जीवनको शुरुवात गराएको तथ्य म कहिल्यै भुल्न सक्दिन, उनले म १६/१७ वर्षको मात्र हुँदा नै ममा विश्वास जगाए।''' <ref>{{cite web | url = http://www.goal.com/nl/news/545/spanje/2009/12/10/1679579/messi-rijkaard-gaf-ons-meer-vrijheid | title = Messi: "Rijkaard gave us more freedom" | accessdate = 2009-12-10 | date= 2007-12-10| publisher = Goal.com}}</ref> ==== २००५-०६ सिजन ==== १६ सेप्टेम्बरमा तीन महिनामा नै दोस्रोपटक बार्सिलोनाले मेसीको अनुबन्धनको म्याद थप गरेको घोषणा गर्‍यो, यसपल्ट उनलाई पहिलो समूहको सदस्यको रूपमा भुक्तानी दिने र जुन २०१४ सम्म अनुबन्धन म्याद थप्ने कार्य भयो।<ref name="Williams"/> मेसीले २६ सेप्टेम्बर<ref>{{cite news |url=http://thestar.com.my/sports/story.asp?file=/2005/9/28/sports/12165057&sec=sports |title=Good news for Barcelona as Messi gets his Spanish passport |publisher=''The Star Online''|date=2005-05-28 |accessdate=2009-05-29}}</ref> मा स्पेनी [[नागरिकता]] प्राप्त गरेर ग्रहण गरे र अन्ततः [[सिजन]]को [[स्पेनी फर्स्ट डिभिजन]]मा पहिलोपल्ट खेल्नमा सक्षम भए। मेसीले २७ सेप्टेम्बरमा पहिलोपटक गृहमैदान बाहिर [[युएएफए च्याम्पियनस लिग]]मा इटालियन क्लब [[उडिनीज]] बिरुद्ध खेले।<ref name="footballdb">{{cite news |url=http://www.footballdatabase.com/index.php?page=player&Id=222&b=true |title=Lionel Andres Messi - FCBarcelona and Argentina |publisher=Football Database |accessdate=2006-08-23}}</ref> मेसीको आत्मसंयम र [[रोनाल्डिन्हो]]सँग संयोजनले बार्सिलोना राम्रो स्थितिमा पुगेकोले बार्सिलोना [[क्याम्प नउ]] स्टेडियममा प्रशंसकहरूले उभिएर ताली बजाएर सम्मान गरेका थिए।<ref>{{cite news |author=Reuters |url=http://in.rediff.com/sports/2005/sep/28messi.htm |title=Ronaldinho scores the goals, Messi takes the plaudits |publisher=Rediff|date= 2005-09-28 |accessdate=2006-08-23}}</ref> मेसीले सत्र लिग खेलहरूमा ६ (छ) गोल गरे, सो छ मध्यमा एक [[च्याम्पियन्स लिग]] गोल स्कोर गरे। ७ मार्च, २००६मा [[च्याम्पियन्स लिग टाई]]को दोस्रो चरणको खेलमा [[चेल्सी फुटबल क्लब|चेल्सी]] बिरुद्धको खेलको क्रममा दायाँ तिग्राको मासु पल्टिएको कारण समय भन्दा पहिले उनको सिजन समाप्त भयो।<ref>{{cite news |url=http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=366008&cc=3436 |title=Frustrated Messi suffers another injury setback |publisher=ESPN Soccernet |date=2006-04-26 |accessdate=2006-07-22 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121024073801/http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=366008&cc=3436 |date=2012-10-24 }}</ref> [[फ्रान्क रिजकार्ड]]को बार्सिलोनाले सो सिजन [[स्पेन]] र [[युरोप|यूरोप]]को विजेताको रूपमा समापन गर्‍यो।<ref>{{cite news |url=http://www.independent.co.uk/sport/football/premier-league/arsenal-1-barcelona-2-barcelona-crush-heroic-arsenal-in-space-of-four-brutal-minutes-478659.html |title=Arsenal 1 Barcelona 2: Barcelona crush heroic Arsenal in space of four brutal minutes |last = Wallace | first = Sam | publisher=''The Independent'' |date= 2006-05-18 |accessdate=2009-06-03 }}</ref><ref>{{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/europe/4970966.stm |title=Barca retain Spanish league title | publisher=BBC Sport |date= 2006-05-03 |accessdate=2009-06-03 }}</ref> ==== २००६-०७ सिजन ==== [[चित्र:Barcelona vs Rangers.jpg|thumb|220px|right|२००७मा रेन्जर्सको बिरुद्ध एक खेलमा मेसी]] [[२००६-०७ सिजन]]मा, २६ खेलहरूमा १४ गोल गर्दै मेसीले आफूलाई समूहको नियमित अग्रस्थानको खेलाडीको रूपमा स्थापित गरे।<ref>{{cite news | url=http://www.national-football-teams.com/v2/player.php?id=12563 |title=Lionel Messi at National Football Teams |publisher=National Football Teams |accessdate=2009-07-17 }}</ref> १२ नोभेम्बरमा भएको [[रियल जारागोजा]] बिरुद्धको खेलमा मेसीको [[खु्ट्टा]]को हड्डी भाँचियो, जसको कारणले उनी तीन महिनाको खेल खेल्नबाट वञ्चित भए।<ref>{{cite press release |url=http://www.fcbarcelona.com/eng/noticias/noticias/n06111404.shtml |title=Doctors happy with Messi op |publisher=FCBarcelona.com |date=2006-11-14 |accessdate=2006-11-16 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061126040828/http://www.fcbarcelona.com/eng/noticias/noticias/n06111404.shtml |date=2006-11-26 }}</ref><ref>{{cite news |url=http://www.fifa.com/en/comp/index/0,2442,125576,00.html?articleid=125576 |title=Messi to miss FIFA Club World Cup |date=2006-11-13 |publisher=FIFA.com/Reuters |accessdate=2006-01-18 }}</ref> मेसी आफ्नो चोट निको नहुँदासम्म अर्जेन्टिनामा बसे र निको भएपछि ११ फेब्रुअरीमा [[रेसिङ्ग स्याट्यान्डर]] बिरुद्धको खेलमा मैदानमा उत्रिए।<ref>{{cite news |url=http://barcelona.theoffside.com/la-liga/barcelona-racing-santander-sunday-3pm-est.html |title=Barcelona - Racing Santander |publisher=The Offside |date=2008-01-19 |accessdate=2009-05-30 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081012110422/http://barcelona.theoffside.com/la-liga/barcelona-racing-santander-sunday-3pm-est.html |date=2008-10-12 }}</ref> जसमा उनी दोस्रो-हाफमा स्थानापन्नको रूपमा संलग्न भए। ११ मार्चमा, रियल म्याड्रिड बिरुद्धको खेल ''([[एल क्लासिको]])''मा १० जना खेलाडी मात्र सीमित बार्सिलोनाबाट खेलेका मेसीले [[ह्याट-ट्रिक]] गर्दै ३-३ को बराबरीमा रोकेर आफ्नो क्षमता प्रदर्शन गरे, जसमा उनले तेस्रो गोल इन्जुरी-समयमा गरेका थिए।<ref>{{cite news|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/european/barcelona-3-real-madrid-3-magical-messi-is-barcelonas-hero-439788.html|title=Magical Messi is Barcelona's hero|last = Hayward | first = Ben |publisher=''The Independent''|date=2007-03-11|accessdate=2009-05-30|archiveurl=http://web.archive.org/web/20110906081352/http://www.independent.co.uk/sport/football/european/barcelona-3-real-madrid-3-magical-messi-is-barcelonas-hero-439788.html|archivedate=2011-09-06}}</ref> यस प्रदर्शनबाट उनी [[इवान जमोरानो]] (रियल मैड्रिडको १९९४-९५ सिजनमा) पछि ''एल क्लासिको''मा लगातार तीन गोल गर्ने पहिले खेलाडी बने,<ref>{{cite news |url=http://www.fifa.com/worldfootball/clubfootball/news/newsid=113101.html |title=Inter beat AC, Messi headlines derby |date=2007-03-11 |publisher=FIFA |accessdate=2009-05-30 }}</ref> साथै मेसी यस खेलमा गोल गर्ने सबैभन्दा कम उमेरको खेलाडी पनि बने। उनले यस सिजनमा गरेका १४ गोलहरू मध्य ११ गोल अन्तिम १३ खेलहरूमा गरेका थिए।<ref>{{cite news |url=http://soccernet.espn.go.com/players/gamelog?id=45843&season=2006&cc=5739 |title=Lionel Messi 2006/07 season statistics |publisher=ESPN Soccernet |accessdate=2009-06-03 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100326235840/http://soccernet.espn.go.com/players/gamelog?id=45843 |date=2010-03-26 }}</ref> [[चित्र:Lionel Messi goal 19abr2007.jpg|thumb|left|220px|मेसी, गेटाफे बिरुद्ध गोल गर्नु भन्दा ठीक पहिले]] मेसीले एकै सिजनको क्रममा म्याराडोनाको सबैभन्दा प्रसिद्ध गोलहरूलाई लगभग दोहोराउँदै आफूलाई "नयाँ म्याराडोना"को रूपमा साबित गरे।<ref name="maradonalike">{{cite news |url=http://www.telegraph.co.uk/sport/football/european/2311407/The-greatest-goal-ever.html |title=The greatest goal ever? |date=2007-04-20 |publisher=''Daily Telegraph'' | last = Lowe| first = Sid | accessdate=2009-07-07 }}</ref> १८ अप्रिल, २००७मा उनले [[कोपा डेल रे]]को सेमी-फाइनलमा [[गेटाफे]] बिरुद्धको खेलमा दुई गोल गरे, जुन मेक्सिकोमा सम्पन्न [[१९८६ FIFA विश्व कप]]मा [[बेलायत|इङ्ल्यान्ड]] बिरुद्धको खेलमा म्याराडोनाले गरेका [[प्रसिद्ध गोल]]हरू सँग धेरै मिल्दो-जुल्दो थियो।<ref>{{cite web| url=http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=423002&cc=3888| title=Messi dazzles as Barça reach Copa Final| publisher=ESPN Soccernet| date=2007-04-18}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121024073812/http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=423002&cc=3888 |date=2012-10-24 }}</ref> विश्वका खेल पत्रकारहरूले उनलाई म्याराडोनासँग तुलना गरे र स्पेनिश पत्रिकाहरूले मेसीलाई "मेसीडोना" उपनाम दिए।<ref>{{cite web| url=http://www.hindu.com/2007/07/14/stories/2007071455691800.htm | title= Can ‘Messidona’ beat Maradona? | publisher=''The Hindu''| date=2007-07-14}}</ref> उनले यस खेलमा उही ६२ मिटरको दुरी पार गर्दै, त्यति नै खेलाडीहरू (गोलकीपर सहित ६ जना)लाई छक्काउँदै, लगभग एउटै नै स्थानबाट गोल गरे र कुनाको झन्डातिर दौडिए, जुन २१ वर्ष पहिला म्याराडोनाले मेक्सिकोमा गरेका थिए।<ref name="maradonalike"/> खेलपछि एक पत्रकार सम्मेलनमा मेसीका समकक्षी खेलाडी [[डेको]]ले भने: "यो मैले आफ्नो जीवनमा देखेका गोल मध्य सर्वोत्कृष्ट गोल हो।"<ref>{{cite news |url=http://www.telegraph.co.uk/sport/main.jhtml?xml=/sport/2007/04/20/sfnmes20.xml |title=The greatest goal ever? |last=Lowe |first=Sid |publisher=''Daily Telegraph'' |date=2007-04-20 |accessdate=2007-05-07 }}</ref> [[स्पेनियोल]] बिरुद्धको खेलमा पनि मेसीले एउटा यस्तो गोल गरे, जुन विश्वकपको क्वार्टर फाइनलमा इंग्ल्यान्ड बिरुद्धको खेलमा म्याराडोनाले गरेको गोल]]सँग मिल्दो-जुल्दो थियो।<ref name="Hand of Messi">{{cite news |url=http://www.timesonline.co.uk/tol/sport/football/european_football/article1910271.ece |title=Hand of Messi saves Barcelona |last=Mitten |first=Andy |publisher=''Times Online'' |date=2007-06-10 |accessdate=2008-01-12 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081013021540/http://www.timesonline.co.uk/tol/sport/football/european_football/article1910271.ece |date=2008-10-13 }}</ref> स्पेनियोलका खेलाडीहरूको विरोधको बावजूद र रिप्लेमा पनि त्यो स्पष्टतः [[ह्याण्डबल]] भन्ने देखिंदा देखिंदै पनि त्यो गोल बनिरह्यो.<ref name="Hand of Messi"/> ==== २००७-०८ सिजन ==== [[२००७-०८ सिजन]]को क्रममा, मेसीले एक हप्तामा पाँच गोल गर्दै बार्सिलोनालाई ला लिगाको शीर्ष चारमा पुर्याए। १९ सेप्टेबरमा च्याम्पियन्स लिग म्याचमा आफ्नो गृहमैदानमा बार्सिलोनाले [[ओलम्पिक लियोनयस|लियोन]]लाई ३-०को अन्तरले हराउँदा मेसीले एक गोल गरे।<ref>{{cite news|url=http://soccernet.espn.go.com/report?id=228758&&cc=5739|title=Barcelona 3-0 Lyon: Messi orchestrates win|publisher=ESPN Soccernet|date=2007-09-19|accessdate=2009-05-27}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121024081230/http://soccernet.espn.go.com/report?id=228758&&cc=5739 |date=2012-10-24 }}</ref> उनले २२ सेप्टेबरमा [[सेभिला (फुटबल क्लब)]]को बिरुद्ध दुई गोल गरे<ref>{{cite news|url=http://www.soccerway.com/matches/2007/09/22/spain/primera-division/futbol-club-barcelona/sevilla-futbol-club/480859/|title=Barcelona vs. Sevilla|publisher=Soccerway|date=2007-09-22|accessdate=2009-05-29}}</ref> र फेरि २६ सेप्टेबरमा मेसीले [[रियल जारागोजा]] बिरुद्ध ४-१को जितमा दुई गोल गरे।<ref>{{cite news|url=http://barcelona.theoffside.com/injuries/barcelona-4-1-zaragoza-review.html|title=Barcelona 4-1 Zaragoza|author=Isaiah|publisher=The Offside|date=2007-09-26|accessdate=2009-05-27}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120311091432/http://barcelona.theoffside.com/injuries/barcelona-4-1-zaragoza-review.html |date=2012-03-11 }}</ref> २७ फेब्रुअरीमा मेसीले [[भ्यालेन्शिया]] बिरुद्ध [[बार्सिलोना]]को लागि आफ्नो १००औँ आधिकारिक खेल खेले।<ref>{{cite news|url=http://www.fifa.com/worldfootball/clubfootball/news/newsid=700689.html|title=Xavi late show saves Barca|author=FIFA|publisher=FIFA|date=2008-02-27|accessdate=2009-05-27}}</ref> मेसी अग्रपंक्तिको श्रेणीमा [[फिफाप्रो विश्वका दश खेलाडी अवार्ड]]को लागि मनोनित गरियो।<ref>{{cite news|url=http://worldx1.fifpro.org/index.php?mod=plink&id=14697|title=FIFPro World XI|publisher=FIFPro|accessdate=2009-05-30}}</ref> एक स्पेनिश पत्रिका ''[[मार्का]]''को अन-लाईन संस्करणमा गरिएको सर्वेक्षणमा उनलाई ७७ प्रतिशत मत सहित विश्वको सर्वोत्कृष्ट खेलाडीको रूपमा चुनियो।<ref>{{cite news|url=http://archivo.marca.com/futbol/2007/messi_kun/handicho.html|title=El fútbol a sus pies|last=Villalobos|first=Fran|publisher=''MARCA''|language=Spanish|date=2007-04-10|accessdate=2009-07-07}}</ref> बार्सिलोना-आधारित अखबार ''[[एल मुन्डो डिपोर्टिवो]]'' र ''[[स्पोर्ट]]''को स्तम्भकारहरूले उल्लेख गरे कि मेसीलाई [[ब्यालन डी'ओर]] दिनु पर्छ र [[फ्रान्ज बेकेनबएर]]ले पनि यसको समर्थन गरे।<ref>{{cite news|url=http://www.sport.es/default.asp?idpublicacio_PK=44&idioma=CAS&idtipusrecurs_PK=7&idnoticia_PK=447107|title=Si Messi sigue trabajando así, será como Maradona y Pelé|last=Fest|first=Leandro|publisher=Sport.es|language=Spanish|accessdate=2009-07-07}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080524062418/http://www.sport.es/default.asp?idpublicacio_PK=44&idioma=CAS&idtipusrecurs_PK=7&idnoticia_PK=447107 |date=2008-05-24 }}</ref> [[फ्रान्सेस्को टोट्टी]] जस्ता फुटबलका महान हस्तिहरूले घोषणा गरे कि उनीहरू मेसीलाई अहिलेका विश्वका सर्वोत्कृष्ट फुटबल खेलाडीहरू मध्य एक मान्छन्।<ref>{{cite news| url=http://archivo.marca.com/edicion/marca/futbol/internacional/es/desarrollo/1063306.html|title=Totti le daría el Balón de Oro a Messi antes que a Kaká|publisher=''MARCA''|language=Spanish|date=2007-11-29|accessdate=2009-07-07}}</ref> ४ मार्चमा [[केल्टिक]] बिरुद्धको खेलमा मेसीको बायाँ तिघ्राको मांसपेशी फाटेपछि उनी एक हफ्ता भरीको लागि खेलबाट बाहिरिए। मेसीको यस प्रकारको चोट लागेको यो तीन सिजनहरूमा चौथो पल्ट थियो।<ref>{{cite news|url=http://www.cbc.ca/sports/soccer/story/2008/03/05/lionel-messi.html?ref=rss|title=Barcelona's Lionel Messi sidelined with thigh injury|publisher=CBC.ca|date=2008-03-05|accessdate=2009-06-14}}</ref> मेसी यो चोटबाट फिर्ता भएपछि ४ मे २००८मा भ्यालेन्सिया बिरुद्धक ६-०को जितमा उनको २००७-०८ सिजनको अन्तिम गोल गरे। यस सिजनका सबै खेलहरूमा मेसीले १६ गोल र १३मा सहायता प्दान गर्न सफल भए। ==== २००८-०९ सिजन : पहिले ट्रेबल ==== [[चित्र:Lionel Messi 31mar2007.jpg|150px|thumb|left|मेस्सि, डेपोर्टिवोको बिरुद्धको एक खेलमा]] क्लबबाट [[रोनाल्डिन्हो]]को प्रस्थान सँगै उनको १० नम्बर जर्सी मेसीले प्राप्त गरे।<ref>{{cite news|url=http://www.goal.com/en/news/8/main/2008/08/04/803776/messi-inherits-ronaldinhos-no-10-shirt|title=Messi Inherits Ronaldinho's No. 10 Shirt|last=Sica|first=Gregory|publisher=Goal.com|date=2008-08-04|accessdate=2009-06-02}}</ref> सन् १ अक्टोबर २००८ मा, सख्टार डोनेट्स्क बिरुद्धको च्याम्पियन्स लिग म्याचको क्रममा मेसीले [[थियरी हेनरी]]को सट्टामा खेलमा प्रवेश गरेर अन्तिम सात मिनेटमा दुई गोल गरेर [[बार्सिलोना]]को लागि १-० को हारको अवस्थालाई १-२को जितमा परिणत गरी दिए।<ref>{{cite news|url=http://soccernet.espn.go.com/report?id=254681&cc=5739|title=Late Messi brace nicks it|publisher=ESPN Soccernet|date=2008-10-01|accessdate=2009-05-29}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121024081234/http://soccernet.espn.go.com/report?id=254681&cc=5739 |date=2012-10-24 }}</ref> यस पछिको [[एट्लेटिको म्याड्रिड]] बिरुद्धको लिग खेललाई मेसी र उनको राम्रा साथी [[सर्जियो अग्वेरो]]को बीच एक मैत्रिपूर्ण सङ्घर्षको रूपमा प्रचार गरियो।<ref>{{cite news|url=http://bleacherreport.com/articles/65327-barcelona-6-1-atletico-madrid-match-report-and-player-ratings|title=Barcelona 6-1 Atletico Madrid| last = Osaghae | first = Efosa |publisher=Bleacher Report|date=2008-10-04|accessdate=2009-05-31}}</ref> मेसीले फ्रि किकमा एक गोल गरे र बाँकीमा सहायता गरेर बार्सालाई ६-१ को जित हासिल गराए।<ref>{{cite news|url=http://soccernet-assets.espn.go.com/report?id=252817&league=ESP.1&cc=5739|title=Goal rush for Barcelona|publisher=ESPN Soccernet|date=2008-10-04|accessdate=2009-05-31}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140810090950/http://soccernet-assets.espn.go.com/report?id=252817&league=ESP.1&cc=5739 |date=2014-08-10 }}</ref> मेसीले सेभिलाको बिरुद्ध २३ मिटर (२५ यार्ड) देखि बललाई उठाएर गोलरक्षकलाई छक्काउँदै टाइट एङ्गलबाट एक अर्को उत्कृष्ट गोल गरे।<ref>{{cite news|url=http://www.fifa.com/worldfootball/clubfootball/news/newsid=964294.html|title= Messi magical, Real miserable |publisher=FIFA|date=2008-11-29|accessdate=2009-06-02}}</ref> सन् १३ डिसेम्बर २००८ मा, एल क्लासिकोको पहिलो सिजनको क्रममा मेसीले [[रियल म्याड्रिड]] बिरुद्धको बार्सिलोनाको २-० जितमा दोस्रो गोल गरे।<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/europe/7776472.stm|title= Barcelona 2-0 Real Madrid |publisher=BBC Sport|date=2008-12-13|accessdate=2009-05-29}}</ref> यसै वर्ष उनलाई २००८ फिफा वर्षको विश्वको खेलाडी अवार्डमा ६७८ अङ्क सहित दोस्रो स्थानमा मनोनित भए।<ref name="Gala 2008"/> मेसीले एटलेटिको म्याड्रिड विरुद्धको कोपा डेल रे टाईमा पहिलो पल्ट ह्याटट्रिक गर्दै बार्सिलोनालाई ३-१ को जित हासिल गराए।<ref>{{cite news|url=http://www.shanghaidaily.com/sp/article/2009/200901/20090107/article_387234.htm|title=Messi scores hat trick in Barca's 3–1 win over Atletico|publisher=''Shanghai Daily''|date=2009-01-07|accessdate=2009-05-29}}</ref> मेसीले सन् १ फेब्रुअरी २००९ मा रेसिङ्ग स्यान्टेन्डर बिरुद्धको खेलमा पहिलो हाफमा १-० ले तल इरेको अवस्थामा दोस्रो हाफमा सट्टामा प्रवेश गरी महत्त्वपूर्ण दुई गोल गर्दै बार्सिलोनालाई १-२ को जित दिलाउन मद्दत गरे। यस मध्ये दोस्रो गोल बार्सिलोनाको लागि ५०००औँ लिग गोल थियो।<ref>[https://web.archive.org/web/20090204172913/http://www.google.com/hostednews/afp/article/ALeqM5iZaLqalXOwOJ2FwjihA3svGql1Mw Supersub Messi fires 5,000-goal Barcelona to comeback victory.] AFP (01-02-2009). 01-02-2009को पुनःप्राप्त</ref> ला लिगाको २८औँ चरणमा, मेसीले सबै प्रतियोगिताहरूमा सिजनको आफ्नो ३०औँ गोल गर्दै आफ्नो टोलीलाई [[मलागा सीएफ]] बिरुद्ध ६-० को जित हासिल गर्नमा सहयोग गरे।<ref>{{cite news|url=http://english.aljazeera.net/sport/2009/03/2009322164115611397.html|title=Barcelona hit Malaga for six|publisher=Al Jazeera English|date=2009-03-23|accessdate=2009-06-02}}</ref> ८ अप्रिल २००९मा उनले [[बायर्न म्यूनिख]] बिरुद्धको च्याम्पियन्स लिगमा दुई पल्ट गोल गर्दै प्रतियोगितामा नौ गोलहरूको व्यक्तिगत रेकर्ड बनाए।<ref>{{cite news|url=http://www.usatoday.com/sports/soccer/2009-04-09-2372732048_x.htm|title=Barcelona returns to earth with league match|publisher=''USA Today''|date=2009-04-09|accessdate=2009-07-07|last=Logothetis|first=Paul}}</ref> १८ अप्रिलमा मेसीले गेटाफमा प्राप्त १-०को जितमा सिजनको आफ्नो २०औँ लिग गोल गरे, जसको कारणले बार्सिलोना रियल म्याड्रिडलाई छ-अङ्कले तल पार्दै लिग तालिकाको शीर्ष स्थानमा रहन सफल भयो।<ref>{{cite news|url=http://www.shanghaidaily.com/sp/article/2009/200904/20090419/article_398171.htm|title=Messi leads Barcelona to 1-0 win over Getafe|publisher=''Shanghai Daily''|date=2009-04-19|accessdate=2009-06-02}}</ref> [[चित्र:039 men at work UEFA 2009, Rome.jpg|200px|thumb|right|2009 UEFA च्याम्पियन्स लिग फाइनलमा प्रहार गर्दै गरेका लियोनेल मेसीलाई हेर्दै माइकल क्यारिक (पृष्ठभूमिमा)]] बार्सिलोना सिजनको समापन तिर उन्मुख रहँदा मेसीले [[सान्टियागो बर्नब्यू]]मा [[रियल म्याड्रिड]] माथि ६-२को विजयमा दुई गोल (सबै प्रतियोगिताहरूमा उनको ३५औँ र ३६औँ गोल) गरे।<ref>{{cite news|url=http://www.guardian.co.uk/football/2009/may/02/la-liga-real-madrid-barcelona|title=Barcelona run riot at Real Madrid and put Chelsea on notice|last=Lowe|first=Sid|publisher=''The Guardian''|date=2009-05-02|accessdate=2009-05-31}}</ref> यो हार रियल म्याड्रिडको लागि १९३० पछिको सबैभन्दा ठुलो हार थियो।<ref>{{cite news|url=http://www.goal.com/en/news/12/spain/2009/05/03/1244468/real-madrid-fan-poll-says-barcelona-loss-is-most-painful-in-club|title=Real Madrid Fan Poll Says Barcelona Loss Is Most Painful In Club History|last=Macdonald|first=Paul|publisher=Goal.com|date=2009-05-03|accessdate=2009-05-31}}</ref> मेसीले च्याम्पियन्स लिग सेमी-फाइनलमा [[चेल्सी फुटबल क्लब|चेल्सी]] बिरुद्ध [[आन्ड्रेस इनिएस्टा]]लाई अतिरिक्त समयमा गोल बनाउन सहयोग गरेका थिए, जसबाट बार्सिलोनाले फाइनलमा [[म्यानचेस्टर युनाइटेड फुटबल क्लब|म्यानचेस्टर युनाइटेड]]को सामना गर्न पायो। उनले [[एथलीटिक बिलबाओ]] बिरुद्ध ४-१को जितमा एक गोल तथा अन्य दुईमा सहयोग गर्दै १३ मेमा आफ्नो पहिलो कोपा डेल रे जिते।<ref>{{cite news|url=http://www.telegraph.co.uk/sport/football/european/5321324/Barcelona-defeat-Athletic-Bilbao-to-win-Copa-del-Rey.html|title=Barcelona defeat Athletic Bilbao to win Copa del Rey|publisher=''Daily Telegraph''|date=2009-05-14|accessdate=2009-05-28}}</ref> उनले ला लिगा जितेर आफ्नो टोलीलाई दोहरो जित दिलाउँनमा सहयोग गरे। २७ मेमा उनले ७० मिनेटमा दोस्रो गोल गर्दै बार्सिलोनालाई [[२००९ UEFA च्याम्पियन्स लिग फाइनल|२००९ युइएफए च्याम्पियन्स लिग फाइनल]] दुई गोलको अग्रताले जित्नमा मद्दत गरे, साथै नौ गोलको साथ उनी टुर्नामेन्टको इतिहासमा सबैभन्दा युवा तथा चैम्पियन्स लिगको सर्वाधिक गोलकर्ता बने।<ref>{{cite news|url=http://www.uefa.com/competitions/ucl/news/kind=1/newsid=833286.html|title=Messi sweeps up goalscoring honours|publisher=uefa.com|date=2009-05-27|accessdate=2009-06-04}}</ref> यूरोपमा शानदार वर्ष संपन्न गर्दै मेसीले [[UEFA वर्षको क्लब अग्रपंक्तको खेलाडी|युइएफए वर्षको क्लब अग्रपंक्तको खेलाडी]] र [[UEFA वर्षको क्लब फुटबल खेलाडी|युइएफए वर्षको क्लब फुटबल खेलाडी]]को उपाधी पनि जिते।<ref>{{cite news|url=http://www.uefa.com/competitions/supercup/news/kind=1/newsid=877275.html|title=Messi recognised as Europe's finest|publisher=uefa.com|date=2009-08-27|accessdate=2009-08-30}}</ref> उनको यस जितको मतलब बार्सिलोनाले पहिलो पल्ट कुनै स्पेनिश क्लबले नसकेको एकै सिजनमा [[कोपा डेल रे]], [[ला लिगा]] र [[UEFA च्याम्पियन्स लिग|युइएफए च्याम्पियन्स लिग]]मा विजय थियो।<ref>{{cite news|url=http://www.gulf-daily-news.com/NewsDetails.aspx?storyid=251667|title=Barcelona win treble in style|publisher=''Gulf Daily News''|date=2009-05-28|accessdate=2009-05-28}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150703215248/http://www.gulf-daily-news.com/NewsDetails.aspx?storyid=251667 |date=2015-07-03 }}</ref><ref>{{cite news|url=http://uk.eurosport.yahoo.com/01062009/3/barcelona-eclipse-dream-team-historic-treble.html|title=Barcelona eclipse dream team with historic treble|publisher=UK Eurosport|date=2009-06-01|accessdate=2009-06-03}}</ref> ==== २००९-१० सिजन: पहिलो बेलोन डी' ओर ==== [[चित्र:Lionel Messi Joan Gamper Trophy.jpg|250px|thumb|left|बार्सिलोनाका लियोनेल मेस्सि, क्याम्प नउ रङ्गशालामा जोआन ग्याम्पर ट्रफी म्याचमा म्यानचेस्टर सिटी बिरुद्ध खेल्दै]] [[२००९ UEFA सुपर कप|२००९ युइएफए सुपर कप]] जिते पछि, बार्सिलोनाका प्रबन्धक [[जोसेप गार्डियोला]]ले जोड दिदै भने कि मेसी उनले अहिले सम्म देखेका खेलाडी मध्य सबैभन्दा राम्रो खेलाडी हुन।<ref>{{cite news|url=http://www.elmundo.es/elmundodeporte/2009/08/29/futbol/1251499664.html|title= 'Messi es el mejor jugador que veré jamás'|publisher=''El Mundo Deportivo''|date=2009-08-29|accessdate=2009-08-29|language=Spanish}}</ref> १८ सेप्टेम्बरमा, मेसीले बार्सिलोनासँग जसमा €२.५ अरबको खरीद-नियन्त्रणको प्रावधान सहित २०१६ सम्मको लागि नयाँ अनुबन्धनमा हस्ताक्षर गरे, जसबाट मेसी लगभग € ९५ लाख वार्षिक आय सहित, [[जाल्टन इब्राहिमोभिच|जाल्टान इब्राहिमोभिच]] बराबर ला लिगाको उच्चतम पारिश्रमीक लिने खेलाडी बने।<ref>{{cite news|url=http://www.fcbarcelona.com/web/english/noticies/futbol/temporada09-10/09/n090918106811.html|title=Leo Messi extends his stay at Barça|publisher=fcbarcelona.com|date=2009-09-18|accessdate=2009-09-18}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110907013314/http://www.fcbarcelona.com/web/english/noticies/futbol/temporada09-10/09/n090918106811.html |date=2011-09-07 }}</ref><ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/europe/8184399.stm|title=Messi signs new deal at Barcelona|publisher=BBC Sport|date=2009-09-18|accessdate=2009-09-18}}</ref> चार दिन पछि २२ सेप्टेम्बरमा, मेसीले ला लिगामा रेसिङ्ग स्यान्टेन्डर बिरुद्ध दुई गोल र अर्को एक गोलमा सहयोग गर्दै बार्सालाई ४-१ जित दिलाए।<ref>{{cite news|url=http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=678702&sec=europe&cc=5901|title=Messi and Ibrahimovic put Racing to the sword|publisher=ESPN Soccernet|date=2009-09-22|accessdate=2009-09-23}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121024081351/http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=678702&sec=europe&cc=5901 |date=2012-10-24 }}</ref> मेसीले २९ सेप्टेम्बरमा [[डाइनमो कीव]] माथिको २-० जितमा सिजनको पहिलो यूरोपीय गोल गरे।<ref>{{cite news|url=http://www.goal.com/en/news/1716/champions-league/2009/09/29/1530963/barcelona-2-0-dynamo-kiev-messi-pedro-unlock-stubborn|title=Barcelona 2-0 Dynamo Kiev: Messi & Pedro Unlock Stubborn Ukrainians|publisher=Goal.com|date=2009-09-29|accessdate=2009-10-03|last=Leong|first=KS}}</ref> मेसीले [[क्याम्प नउ]]मा [[रियल जारागोजा]]को ६-१को ठुलो पराजयको क्रममा एक गोल गर्दै [[ला लिगा]]मा सात खेलमा छ गोलको अनुपात बनाए <ref>{{cite news|url=http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=689856&cc=5739|title=Xavi: All is well at Barca|publisher=ESPN Soccernet|date=2009-10-26|accessdate=2009-11-28}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121024081409/http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=689856&cc=5739 |date=2012-10-24 }}</ref><ref>{{cite news|url=http://sportsillustrated.cnn.com/2009/soccer/10/25/spanish.rdp.ap/|title=Barcelona thrashes Zaragoza to go clear at top|publisher=CNN|date=2009-10-25|accessdate=2009-11-28}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091231144944/http://sportsillustrated.cnn.com/2009/soccer/10/25/spanish.rdp.ap/ |date=2009-12-31 }}</ref> र ७ नोभेम्बरमा क्याम्प नउमा [[मालर्का]] माथि बार्साको ४-२को जितमा पनि पेनाल्टोलीा गोल गरे।<ref>{{cite news|url=http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=695820&cc=5739|title=Guardiola expects more after win over Mallorca|publisher=ESPN Soccernet|date=2009-11-09|accessdate=2009-11-28}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111203071732/http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=695820&cc=5739 |date=2011-12-03 }}</ref> १ डिसेम्बर २००९ मा, मेसी उपविजेता [[क्रिस्टियानो रोनाल्डो]]लाई २३३को बिरुद्ध ४७३को ठुलो मतान्तरले पछाडी पार्दै [[२००९ ब्यालन डी'ओर]]को विजेताको रूपमा घोषित भए।<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/europe/8387679.stm|title=Barcelona forward Lionel Messi wins Ballon d'Or award|publisher=BBC Sport|date=2009-12-01|accessdate=2009-12-01}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.abc.net.au/news/stories/2009/12/01/2759069.htm|title=Messi wins prestigious Ballon d'Or award|publisher=ABC Sport|date=2009-12-01|accessdate=2009-12-10}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.independent.co.uk/sport/football/news-and-comment/lionel-messi-a-rare-talent-1831871.html|title=Lionel Messi: A rare talent|publisher=''The Independent''|date=2009-12-01|accessdate=2009-12-10|last=Barnett|first=Phil}}</ref> यसपछि [[फ्रान्स फुटबल पत्रिका]]ले मेसीको भनाईलाई उद्धृत गर्दै लेख्यो: "म यसलाई आफ्नो परिवारलाई समर्पित गर्दछु। मलाई उनीहरूको आवश्यकता पर्दा उनीहरू संधै म सँगै हुन्थे र कहिलेकाँही उनीहरूले म भन्दा पनि ज्यादा गहराईबाट मेरा भावनाहरूलाई महसूस गरेका छन।<ref>{{cite news|url=http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=706306&sec=europe&cc=5739|title=Messi takes Ballon d'Or|publisher=ESPN Soccernet|date=2009-12-01|accessdate=2009-12-10}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121024081427/http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=706306&sec=europe&cc=5739 |date=2012-10-24 }}</ref> १९ डिसेम्बरमा, [[अबूधाबी]]मा [[एस्टुडियान्टेस]] बिरुद्ध [[२००९ फिफा क्लब विश्वकप]]को फाइनलमा मेसीले गोल गर्दै क्लबलाई विजयि बनाए।<ref>{{citeweb|url=http://soccernet.espn.go.com/report?id=285375&cc=5739&league=FIFA.CWC|title=Messi seals number six|date=2009-12-19|publisher=ESPN Soccernet|accessdate=2009-12-21}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121020091844/http://soccernet.espn.go.com/report?id=285375&league=FIFA.CWC&cc=5739 |date=2012-10-20 }}</ref> दुई दिन पछि, उनी क्रिस्टियानो रोनाल्डो, [[जावी हर्नान्डेज]], [[काका (फुटबल खेलाडी)|काका]] र [[आन्ड्रेस इनिएस्टा]]लाई पछि पार्दै [[फिफा वर्षको खेलाडी]]को रूपमा घोषित भए। उनले यो पुरस्कार पहिलो पटक जितेका थिए र उनी यो सम्मान पाउने पहिलो अर्जेन्टिनी खेलाडी बने।<ref>{{cite news|url=http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=716683&sec=world&cc=5901|title=FC Barcelona's Messi wins World Player of the Year|date=2009-12-21|publisher=ESPN Soccernet|accessdate=2009-12-22}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121024081437/http://soccernet.espn.go.com/news/story?id=716683&sec=world&cc=5901 |date=2012-10-24 }}</ref> १० जनवरी २०१० मा, मेसीले [[सीडी टेनेरिफ]] बिरुद्धको ०-५को जितमा २०१०को आफ्नो पहिलो [[ह्याट-ट्रिक]] र सिजनको पहिलो ह्याट-ट्रिक गरे।<ref>{{citeweb|url=http://www.goal.com/en/news/12/spain/2010/01/10/1737345/tenerife-0-5-barcelona-messi-masterclass-sees-barca-back-on|title=Tenerife 0-5 Barcelona: Messi Masterclass Sees Barca Back On Top|date=2010-01-10|publisher=Goal.com|accessdate=2010-01-11}}</ref> १७ जनवरीमा, मेसीले [[सेविला]] माथि ४-०को जितमा क्लबको लागि आफ्नो १००औँ गोल गरे।<ref>{{citeweb|url=http://www.fcbarcelona.com/web/catala/noticies/futbol/temporada09-10/01/n100117108826.html|title=Messi 101: el golejador centenari més jove|date=2010-01-17|publisher=fcbarcelona.cat|accessdate=2010-01-17|language=Catalan|last=Bogunyà|first=Roger}}</ref> ==== २०१०-११ सिजन: पाँचौ ला लिगा उपाधि र तेस्रो च्याम्पियन्स लिग ==== मेसीले सेभिल्ला विरुद्ध [[ह्याट्रिक]] गर्दै २०१०-११ को सिजनको पहिलो उपाधी सुपरकोपा डे स्पाना सुनिश्चित गराए। पहिलो लेगमा पराजित भएपनि दोस्रो लेगमा ४-० ले जितेर यो उपाधी जितेको थियो।<ref>{{cite web|url=http://www.espnfc.com/story/816500/magic-lionel-messi-wins-supercopa-for-barca|title=Magic Messi Wins Supercopa for Barça|date=21 August 2010|publisher=ESPN FC|access-date=27 July 2010}}</ref> प्लेमेकरको भूमिकामा, २०१० नोभेम्बर २९ मा भएको खेल [[एल क्लासिको]] मा, जोसे मौरिन्होको रियल म्याड्रिड संगको पहिलो खेलमा बार्सिलोनाले रियल म्याड्रिडलाई ५-० ले पराजित गर्यो।<ref>{{cite news|url=https://www.theguardian.com/football/2010/nov/29/barcelona-real-madrid-la-liga|title=David Villa Strikes Twice as Slick Barcelona Thrash Real Madrid|last=Lowe|first=Sid|date=29 November 2010|newspaper=The Guardian|access-date=27 July 2015}}</ref> मेसीले आफ्नो टोलीलाई १६ औ लगातार विजय हासिल गराए, जुन स्पेनिस फुटबलमा एक किर्तिमान बन्यो र उनले २०११ फेब्रुअरी ५ मा अथ्लेटिको म्याड्रिड विरुद्ध ह्याट्रिक गरे।<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/9388847.stm|title=Lionel Messi Stars as Barcelona Seal Record League Win|date=6 February 2011|work=BBC Sport|access-date=27 July 2015}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.guinnessworldrecords.com/world-records/most-consecutive-wins-in-the-top-division-of-spanish-football-(soccer)|title=Most Consecutive Wins in the Top Division of Spanish football (Soccer)|work=Guinness World Records|access-date=27 July 2015}}</ref> उनको २०१० को क्लब प्रदर्शनले उनलाई उनको [[२०१० फिफा बेलोन डी' ओर|पहिलो]] [[फिफा बेलोन डी' ओर]] दिलायो। यो बेलोन डी ओर र फिफा विश्व खेलाडीको एकै पुरस्कार थियो। यद्यपि उनले यो पुरस्कार दिइदा [[२०१० फिफा विश्वकप]] मा अर्जेन्टिनाको लागि केही गर्न नसकेकाले केही आलोचना पनि भयो।{{sfn|Balagué|2013|pp=519–524}}<ref name="Lionel Messi Is the World's Best Player but Xavi Deserved FIFA's Award">{{cite news|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2011/jan/11/lionel-messi-xavi-ballon-dor|title=Lionel Messi Is the World's Best Player but Xavi Deserved FIFA's Award|last=Lowe|first=Sid|date=11 January 2011|newspaper=The Guardian|access-date=27 July 2015}}</ref> अवार्डको पुरानो ढाँचा अनुसार, उनी शीर्ष तीनबाट बाहिर हुन्थे, उनको जित अन्तराष्ट्रिय प्रशिक्षक र कप्तानहरूको मतबाट भयो।<ref name="Lionel Messi Is the World's Best Player but Xavi Deserved FIFA's Award" /> सिजनको अन्त्यतिर, बार्सिलोनाले १८ दिनको दौरानमा चार [[एल क्लासिको]] खेल खेल्यो। अप्रिल १६ मा भएको लिगको खेल बराबरीमा सकियो। यसमा मेसीले पेनाल्टीमा गोल गरेका थिए। चार दिन पछि भएको [[कोपा डेल रे]]को फाइनलमा बार्सिलोना पराजित भयो। च्याम्पियन्स लिग सेमीफाइनलको पहिलो लेगमा बार्सिलोनाको २-० को जितमा दुवै गोल मेसीले गरेका थिए। दोस्रो गोल उनले तीन रियल खेलाडीहरू बीच द्रिबल गरेर गरेका थिए-यो गोल प्रतियोगिताकै उत्कृष्ट गोल ठहरियो।<ref>{{cite web|url=https://m.youtube.com/watch?v=fmGdOYFwHsE|title=Ronaldo's overhead kick and five other classic UCL goals|publisher=UEFA.com.|access-date=23 June 2018}}</ref> दोस्रो लेगमा उनले गोल नगरे पनि बार्सिलोनालाई सेमीफैनलमा पुर्याउन निकै महत्वपूर्ण थिए,<ref>{{cite magazine|first=Sid|last=Lowe|title=The Good, the Bad and the Ugly in the Aftermath of the Clásico Series|magazine=Sports Illustrated|date=5 May 2011|url=http://sportsillustrated.cnn.com/2011/writers/sid_lowe/05/05/clasico.aftermath/index.html|archive-url=https://web.archive.org/web/20110508163612/http://sportsillustrated.cnn.com/2011/writers/sid_lowe/05/05/clasico.aftermath/index.html|archive-date=8 May 2011}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110508163612/http://sportsillustrated.cnn.com/2011/writers/sid_lowe/05/05/clasico.aftermath/index.html |date=8 May 2011 }}</ref>{{sfn|Balagué|2013|pp=494–499}} जहाँ उनीहरूको भेट [[म्यानचेस्टर युनाइटेड फुटबल क्लब|म्यानचेस्टर युनाइटेड]]संग भयो, यो खेल दुइ वर्ष अघिको पुनरावृति हुने भयो, १२ गोल सहित प्रतियोगिताको उच्च गोलकर्ताको रुपमा उनले २८ मे मा [[वेम्बली स्टेडियम]]मा भएको खेलमा उच्च प्रदर्शन गरे र बार्साको ३-१ को विजयमा विजयी गोल गरे।<ref>{{cite web|url=http://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=1634951.html|title=Top Scorer Messi Matches Van Nistelrooy Mark|date=28 May 2011|publisher=UEFA|access-date=27 July 2015}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.bbc.com/sport/0/football/13576522|title=Barcelona 3–1 Man Utd|last=McNulty|first=Phil|date=28 May 2011|work=BBC Sport|access-date=27 July 2015}}</ref> बार्सिलोनाले लगातार तेस्रो ला लिगा उपाधी जित्यो। ३१ गोल सहित उनी उच्च गोलकर्ता र १८ एसिस्ट सहित उनी उनी उच्च एसिस्ट पनि दिएका थिए।<ref name="Matches 2010–11">{{cite web|url=http://www.bdfutbol.com/en/p/j1753.html?temp=2010-11|title=Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2010–11|publisher=BDFutbol|access-date=27 July 2015}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.espnfc.com/spanish-primera-division/15/statistics/assists?season=2010|title=Spanish Primera División Statistics: Top Assists 2010–11|publisher=ESPN FC|access-date=27 July 2015}}</ref> उनले यो सिजन सबै खाले प्रतियोगितामा ५३ गोल र २४ एसिस्ट सहित पुरा गरे। यससंगै उनी बार्सिलोनाको लागि एउटी सिजन सर्वाधिक गोलकर्ता र स्पेनिस फुटबलमा ५० गोल पुरा गर्ने पहिलो खेलाडी पनि भए।<ref name="Matches 2010–11" /><ref name="Sublime">{{cite news|url=http://www.thetimes.co.uk/tto/sport/football/europe/article3041129.ece|title=Is Sublime Lionel Messi the Greatest Footballer Ever?|last1=Cascarino|first1=Tony|date=27 May 2011|newspaper=The Times|access-date=27 July 2015|last2=Barclay|first2=Patrick|url-access=subscription}}</ref> [[चित्र:FC_Barcelona_Team_2,_2011.jpg|right|thumb|२०११ डिसेम्बरमा मेसी (बीच) आफ्ना सहकर्मीहरू संग फिफा क्लब विश्वकप जितेपछि खुसीयाली मनाउदै ]] मेसी नम्बर ८ (क्रिएटर), ९ (गोलकर्ता) र १० (एसिस्टेन्ट) को समिश्रणको रुपमा उदाएपछि,<ref>{{Cite news|url=http://www.projectsportsmastery.com/lionel-messi-creator-scorer-assistant/|title=Professional Soccer Training Drills – Lionel Messi a Combination|date=11 January 2018|work=Project Sports Mastery|access-date=5 February 2018}}</ref> उनले २०११-१२ को सिजनमा अनपेक्षित ७३ गोल गरे र २९ एसिस्ट दिए। यसमा उनले १० मौका ह्याट्रिक वा बढी गोल गरे। {{sfn|Balagué|2013|p=512}}<ref name="Matches 2011–12">{{cite web|url=http://www.bdfutbol.com/en/p/j1753.html?temp=2011-12|title=Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2011–12|publisher=BDFutbol|access-date=30 July 2015}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/european/lionel-messi-the-best-goalscorer-ever-but-is-the-barcelona-player-the-greatestever-footballer-8398696.html|title=Lionel Messi: The Best Goalscorer Ever but Is the Barcelona Player the Greatest-Ever Footballer?|last=Mohamed|first=Majid|date=10 December 2012|newspaper=The Independent|access-date=30 July 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150925211000/http://www.independent.co.uk/sport/football/european/lionel-messi-the-best-goalscorer-ever-but-is-the-barcelona-player-the-greatestever-footballer-8398696.html|archive-date=25 September 2015|url-status=dead}}</ref> उनले बार्सालाई स्पेनिस सुपर कप र युरोपियन सुपर कप दुवै जिताए, उनले रियल म्याड्रिड विरुद्धको समग्रको ५-४ को जितमा तीन पटक गोल गरे , र [[राऊल गोन्झालेझ]] लाई पछि पारे।<ref>{{cite news|url=http://usatoday30.usatoday.com/sports/soccer/europe/2011-08-17-supercup-brawl-barcelona-real-madrid_n.htm|title=Tempers Flare into Brawl as Barcelona Beats Real Madrid|date=17 August 2011|newspaper=USA Today|access-date=30 July 2015}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/european/8726103/Barcelona-2-Porto-0-match-report.html|title=Barcelona 2 Porto 0: Match Report|last=Winter|first=Henry|date=26 August 2011|newspaper=The Daily Telegraph|access-date=30 July 2015}}</ref> वर्षको अन्त्यमा, उनले फिफा क्लब विश्व कप को फाइनलमा [[सान्तोस फुटबल क्लब|सान्तोस]] विरुद्ध दुई गोल गरे , र प्रतियोगिताको गोल्डेन बल जिते, जुन दुई वर्ष अघि पनि उनले जितेका थिए।<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.com/sport/0/football/16234168|title=Barcelona Win FIFA Club World Cup|date=18 December 2011|work=BBC Sport|access-date=30 July 2015}}</ref> २०११ मा उनको यो प्रयासको लागि, उनले [[फिफा बेलोन डी' ओर]] जिते। उनी [[जोहान क्राइफ]], [[मिसेल प्लातिनी]] र मार्को भान बास्तिन पछि बालों डी ओर तीन पटक जित्ने उनी चौथो खेलाडी बने।<ref>{{cite web|url=http://www.espnfc.com/story/1006543/2011-fifa-ballon-dor-lionel-messi-crowned-worlds-best|title=Messi Crowned World's Best|date=9 January 2012|publisher=ESPN FC|access-date=30 July 2015}}</ref> यसबाहेक , उनले पहिलो यूएफा बेस्ट प्लेयर इन युरोप जिते, जुन बेलों दिओर को पुरानो ढाँचा थियो।<ref>{{cite web|url=http://www.uefa.org/uefa-best-player-award/news/newsid=1667736.html#messi+wins+uefa+best+player+europe+award|title=Messi Wins UEFA Best Player in Europe Award|date=25 August 2011|publisher=UEFA|access-date=30 July 2015}}</ref> त्यसपछि , मेसीलाई व्यापक रुपमा इतिहासको [[डिएगो म्याराडोना]] र [[पेले]] जस्तै एक महान् खेलाडीको रुपमा हेर्न थालियो।<ref name="BoyGenius" /> ==== २०१२: कीर्तिमानी वर्ष ==== {{quote box|width=33%|align=right|quote="मलाई मेसीको सिंहासनको लागि प्रतिस्पर्धा गर्न चाहनेहरू प्रति दुख लाग्छ - यो असम्भव छ, यो फुच्चे अद्वितीय छ। "|source=– [[पेप ग्वार्दिओला]] २०१२ मार्च २४ मा २४ वर्षको उमेरमा मेसी बार्सिलोनाको सर्वोच्च गोलकर्ता बनेपछि <ref>{{cite news |first=Paul |last=Hayward |title=FIFA Ballon d'Or 2012: Lionel Messi Rewarded for Displays No Rival Could Ever Match |newspaper=The Daily Telegraph |date=7 January 2013 |url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/lionel-messi/9786403/Fifa-Ballon-dOr-2012-Lionel-Messi-rewarded-for-displays-no-rival-could-ever-match.html |access-date=30 July 2015}}</ref><ref name="Dominant">{{cite news |title=Lionel Messi as Dominant as Michael Jordan, Claims Barcelona's Pep Guardiola, After He Breaks Goal Record |newspaper=The Daily Telegraph |date=21 March 2012 |url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/lionel-messi/9157192/Lionel-Messi-as-dominant-as-Michael-Jordan-claims-Barcelonas-Pep-Guardiola-after-he-breaks-goal-record.html |access-date=30 July 2015}}</ref>}}मेसीले सिजनको दोस्रो खण्डमा पनि आफ्नो लय कायम राखे , र २०१२ को वर्षमा उनले लामो समय देखि कायम रहेका किर्तिमानहरू भंग गरे। मार्च ७ मा, [[भ्यालेन्सिया सीएफ|भ्यालेन्सिया]] विरुद्ध चार गोल गरेको दुई साता पछि, उनले च्याम्पियन्स लिगमा अन्तिम १६ को खेलमा [[बायर ०४ लिभरकुसेन]] विरुद्ध पाँच गोल गरे, च्याम्पियन्स लिगको इतिहासमा यो उपलब्धी यसअघि कसैले हासिल गरेका थिएनन्।<ref>{{cite web|url=http://edition.cnn.com/2012/02/19/sport/football/football-barcelona-messi-milan/|title=Messi Scores Four as Barcelona Rout Valencia|date=20 February 2012|publisher=CNN|access-date=30 July 2015}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.bbc.com/sport/0/football/17291685|title=Lionel Messi Scores Five in Barcelona Champions League Win|last=Rostance|first=Tom|date=7 March 2012|work=BBC Sport|access-date=30 July 2015}}</ref> यस अतिरिक्त उनले पाँच एसिस्ट दिएका थिए, यससंगै उनले जोसे अल्ताफिनीको किर्तिमान संग बराबरी गरे जुन १९६२-६३ को सिजनमा कायम भएको थियो, र उनी [[गर्ड मुलर]]पछि कै दोश्रो उच्च गोलकर्ता भए।<ref>{{cite web|url=http://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2012/statistics/index.html|title=UEFA Champions League 2011–12: Statistics|publisher=UEFA|access-date=30 July 2015}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=1795767.html|title=Record-Breaking Messi Takes Top Scorer Honour|date=19 May 2012|publisher=UEFA|access-date=30 July 2015}}</ref> दुई साता पछि , मार्च २० मा, मेसी २४ वर्षको उमेरमा बार्सिलोनाको उच्च गोलकर्ता भए, उनले ग्रानाडा एफ सी विरुद्ध ह्याट्रिक गर्दै ५७ वर्ष पहिलेको सिजर रोद्रिग्वेजको २३२ गोलको किर्तिमानलाई पछि पारे।<ref name="Dominant" /> [[चित्र:FC_Barcelona_-_Bayer_04_Leverkusen,_7_mar_2012_(07).jpg|left|thumb|२०१२ मार्चा मा यूएफा च्याम्पियन्स लिगको अन्तिम १६ मा [[बायर ०४ लिभरकुसेन|बायर लिभरकुसेन]] विरुद्ध पाँच गोल गरेपछि आकास तिर औला देखाउँदै मेसी ]] मेसीको व्यक्तिगत लय बाहेक पनि, पप ग्वार्दिओलाको मातहतमा रहेको बार्सिलोनाको चार वर्ष -क्लबको इतिहासमा एक महान युग मध्ये एक थियो।<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.com/sport/0/football/17867892|title=Pep Guardiola Leaves Lasting Legacy at Barcelona|last=Brassell|first=Andy|date=27 April 2012|work=BBC Sport|access-date=30 July 2015}}</ref> बार्सिलोनाले मे २५ मा एथ्लेतिको बिल्बाउ बिरुद्ध कोपा डेल रे जिते पनि टोलीले लिगमा रियल म्याड्रिड संग पछि रहनु पर्यो र च्याम्पियन्स लिगमा चेल्सी संग पराजित हुनु पर्यो। त्यसमा मेसीले पेनाल्टी मिस गरे।<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.com/sport/0/football/18216611|title=Pep Guardiola's Final Game: Barcelona Win Copa del Rey|date=26 May 2012|work=BBC Sport|access-date=30 July 2015}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.bbc.com/sport/0/football/17817584|title=Barcelona 2–2 Chelsea (agg 2–3)|last=Dawkes|first=Phil|date=24 April 2012|work=BBC Sport|access-date=30 July 2015}}</ref> मे ५ मा लिगमा बार्साको अन्तिम होम खेलमा, मेसीले सबै चार गोल गरे र ग्वार्दिओलालाई गला लगाए र उनले बार्सिलोनाको प्रशिक्षकबाट राजीनामाको घोषणा गरे।<ref>{{cite news|url=https://www.theguardian.com/football/2012/may/05/lionel-messi-four-goals-guardiola|title=Four-Goal Lionel Messi Gives Pep Guardiola Perfect Barcelona Send-Off|date=5 May 2012|newspaper=The Guardian|access-date=30 July 2015}}</ref> यो सिजन उनले ५० गोल सहित दोस्रो पटक स्पेनी लिग र युरोपको सर्वाधिक गोलकर्ता बने। उनले सबै खाले प्रतियोगितामा ७३ गोल गर्दै गर्ड मुलर ले ६७ गोल सहित बुन्देस लिगा मा, एकै सिजनाको सर्वाधिक गोलकर्ताको किर्तिमान भंग गरे।<ref>{{cite magazine|title=Lionel Messi Receives Golden Boot Award as Europe's Top Scorer|magazine=Sports Illustrated|date=29 October 2012|url=https://www.si.com/soccer/2012/10/29/lionel-messi-golden-boot-barcelona-ap|access-date=30 July 2015}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.espnfc.com/story/1258108/messi-breaks-40-year-record-with-86th-goal-of-2012|title=Messi Smashes Müller's 40-Year Record|date=9 December 2012|publisher=ESPN FC|access-date=30 July 2015}}</ref> टिटो भिलानोभा, जसले मेसीलाई १४ वर्षको उमेरमा प्रशिक्षण दिएका थिए, को प्रशिक्षकत्वमा मेसीले क्लबलाई उत्कृष्ट सुरुवात दिलाए , र कुल ५५ अङ्कको अग्रता हासिल गर्यो, जुन स्पेनिस फुटबलाको एक किर्तिमान हो।<ref>{{cite news|url=https://www.nytimes.com/2014/04/30/sports/soccer/tito-vilanovas-death-cut-through-spanish-soccers-rivalries.html|title=To See Coach's Legacy at Barcelona, Just Look on Field|last=Hughes|first=Rob|date=29 April 2014|newspaper=The New York Times|access-date=9 August 2015}}</ref><ref>{{cite web|url=http://edition.cnn.com/2013/01/19/sport/football/football-barcelona-defeat-sociedad/index.html|title=Ten-Man Barcelona Shocked by Sociedad|date=19 January 2013|publisher=CNN|access-date=9 August 2015}}</ref> [[रियल बेटिस]] विरुद्ध दुई गोल गरेर उनले लामो समय देखि कायम रहेको किर्तिमान भंग गरे , उनले बार्सिलोनाको लागि ला लिगामा सिजर रोड्रीग्वेजको १९० लिग गोलाको किर्तिमानलाई पछि पारे, उनी ला लिगामा बार्सीलोनाको लागि सबैभन्दा उच्च गोलकर्ता भए , र गर्ड मुलरले १९७२ मा मा बायर्न म्युनिख र [[पश्चिम जर्मनी]]को लागि एउतै क्यालेन्डर वर्षमा गरेको सर्वाधिक ८५ गोलको किर्तिमान भंग गरे।<ref>{{cite web|url=http://uk.reuters.com/article/soccer-spain-messi-idUKL5E8NA1RM20121210|title=Fatherhood Hasn't Slowed Record-Breaking Messi|last=Rogers|first=Iain|date=10 December 2012|work=Reuters|access-date=9 August 2015}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190408012732/https://uk.reuters.com/article/soccer-spain-messi-idUKL5E8NA1RM20121210 |date=8 April 2019 }}</ref> मेसीले मुलरको ४० वर्ष पुरानो किर्तिमान तोदेपछि मुलरलाई बार्सिलोनाको १० नम्बरको जर्सीमा "सम्मान र प्रशंशा सहित" भन्ने लेखेर जर्सी पठाए।<ref>{{cite magazine|title=Mueller Gets Messi's No. 10 Barcelona Shirt|magazine=Sports Illustrated|date=17 January 2013|url=https://www.si.com/soccer/2013/01/17/lionel-messi-gerd-mueller-jersey|access-date=9 August 2015}}</ref> त्यो वर्षको अन्त्यमा. मेसीले सबै खाले प्रतियोगितामा अर्जेन्टिना र बार्सिलोनाको लागि ९१ गोल गरे।<ref name="MostDecorated">{{cite news|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/news-and-comment/barcelonas-lionel-messi-becomes-most-decorated-player-in-history-after-winning-unprecedented-fourth-8441605.html|title=Barcelona's Lionel Messi Becomes Most Decorated Player in History after Winning Unprecedented Fourth Straight Ballon d'Or|last=Mohamed|first=Majid|date=8 January 2013|newspaper=The Independent|access-date=9 August 2015}}</ref> यो उपलब्धीलाई प्रमाणिकताको विषयलाई लिएर [[फिफा]]ले स्वीकार नगरेपनि , उनले एउट क्यालेन्डर वर्षमा सर्वाधिक गोलको लागि [[गिनिज वर्ल्ड रेकर्ड्स|गिनिज वर्ल्ड रेकर्ड्स किर्तिमान]] प्राप्त गरे।<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.com/sport/0/football/20727929|title=FIFA Refuses to Back Lionel Messi or Godfrey Chitalu for Goal Record|date=14 December 2012|work=BBC Sport|access-date=9 August 2015}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.guinnessworldrecords.com/news/2012/12/barcelona-star-lionel-messi-sets-new-goalscoring-record-46285/|title=Barcelona Star Lionel Messi Sets New Goal-Scoring Record|date=10 December 2012|work=Guinness World Records|access-date=9 August 2015}}</ref> निर्बिकल्प रुपमा, मेसीले पुन: [[फिफा बेलोन डी' ओर]] जिते, फुटबल इतिहासमा चार पटक बेलों डी ओर जित्ने एक मात्र खेलाडी बने।<ref name="MostDecorated" /><ref>{{cite news|url=https://www.bbc.com/sport/0/football/20910453|title=Ballon d'Or Contenders Messi, Ronaldo and Iniesta in Profile|last=Chowdhury|first=Saj|date=9 January 2013|work=BBC Sport|access-date=9 August 2015}}</ref> ==== २०१३-१४ :मेसीडेपेनडेनसिया ==== ==== २०१४-१५ :दोस्रो ट्रेबल ==== ==== २०१५-१६: घरेलु सफलता ==== ==== २०१६-१७: चौथो गोल्डेन बुट ==== ==== २०१७-१८: घरेलु डबल तथा कीर्तिमानी पाँचौ गोल्डेन बुट ==== ==== २०१८-१९: कप्तान, १०औँ ला लिगा उपाधी र कीर्तिमानी छैटौ गोल्डेन बुट ==== ==== २०१९-२०: कीर्तिमानी छैटौ बेलोन डी ओर ==== ==== २०२०-२१: बार्सीलोनामा आखिरी सिजन ==== === पेरिस सेन्ट जर्मेन === सन् २०२१ अगस्ट १० मा, मेसी [[पेरिस सेन्ट-जर्मेन फुटबल क्लब|पेरिस सेन्ट-जर्मेनमा]] अनुबन्ध भए।<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/58163106|title=Lionel Messi signs two-year Paris St-Germain deal after leaving Barcelona|work=BBC|access-date=10 August 2021}}</ref> उनले थप एक वर्षको विकल्प सहित उनले फ्रेन्च क्लबमा दूई वर्षको सम्झौतामा हस्ताक्षर गरे।<ref>{{Cite web|url=https://en.psg.fr/teams/first-team/content/cp-lionel-messi-psg-paris-saint-germain-mercato|title=Leo Messi signs for Paris Saint-Germain|date=10 August 2021|website=PSG}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220718074124/https://en.psg.fr/teams/first-team/content/cp-lionel-messi-psg-paris-saint-germain-mercato |date=18 July 2022 }}</ref> [[चित्र:Mbappe_Messi_Neymar.jpg|left|thumb|198x198px|मसी (बिचमा ) र उनका सहकर्मी [[किलियन एम्बाप्पे]] र [[नेयमार]]]] मेस्सीले आफ्नो स्क्वाड नम्बरको रूपमा ३० चयन गरे, जुन उनले किशोरावस्थामा बार्सिलोनाका लागि सिनियर टोलीमा डेब्यू गर्दा लगाएका थिए।<ref>{{cite news|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/lionel-messi-psg-shirt-number-transfer-b1900397.html|title=Lionel Messi shirt number revealed by PSG|work=The Independent|access-date=11 August 2021|archive-url=https://ghostarchive.org/archive/20220614/https://www.independent.co.uk/sport/football/lionel-messi-psg-shirt-number-transfer-b1900397.html|archive-date=14 June 2022|url-access=subscription|url-status=live}}</ref> मेस्सीले २९ अगस्टमा क्लबका लागि डेब्यु गरे, [[लिग वान|लिग १]] मा रेम्समाथि २–० को जितको दोस्रो हाफमा वैकल्पिक खेलाडीको रूपमा आए।<ref>{{cite web|url=https://www.espn.com/soccer/paris-saint-germain--frapsg/story/4465426/lionel-messis-psg-debut-becomes-most-watched-french-football-match-in-spain|title=Messi's PSG debut breaks Spain viewing records|date=30 August 2021|work=ESPN.com|access-date=30 August 2021}}</ref> उनले क्लबको लागि यूएफा च्याम्पियन्स लिगको पहिलो खेल १५ सेप्टेम्बरमा क्लब ब्रुगी बिरुद्धको १-१ अवे बराबरीमा खेलेका थिए।<ref>{{Cite web|url=https://sports.ndtv.com/football/lionel-messi-makes-first-psg-start-but-club-brugge-hold-on-for-a-draw-2542485|title=Lionel Messi Makes First PSG Start But Club Brugge Hold On For A Draw|website=NDTVSports.com|access-date=19 September 2021}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211109020921/https://sports.ndtv.com/football/lionel-messi-makes-first-psg-start-but-club-brugge-hold-on-for-a-draw-2542485 |date=9 November 2021 }}</ref> चार दिन पछि, मसीले लियोन विरूद्ध २-१ को जितमा पहिलो पटक होम म्याच खेलेका थिए।<ref>{{Cite web|url=https://www.reuters.com/lifestyle/sports/icardi-strikes-late-give-psg-win-over-lyon-messis-home-debut-2021-09-19/|title=Icardi strikes late to give PSG win over Lyon on Messi's home debut|date=19 September 2021|website=Reuters|access-date=19 September 2021}}</ref> २८ सेप्टेम्बरमा, उनले क्लबको लागि पहिलो गोल गरेका थिए। [[पेप ग्वार्दिओला|पेप ग्वर्दिओला]]को मेनचेस्टर सिटि बिरुद्ध को खेलमा उनले १८ यार्ड पर बाट गरेको प्रहार गोल भएको थियो। सो खेलमा पी एस जी २-० ले विजियी भयो।<ref>{{Cite web|url=https://www.cnn.com/2021/09/29/football/lionel-messi-first-psg-goal-ucl-spt-intl/index.html|title=Lionel Messi scores first PSG goal in Champions League win over Manchester City|last=Morse|first=Ben|date=29 September 2021|website=CNN|access-date=30 September 2021}}</ref> On 21 November (matchday 14), Messi scored his first Ligue 1 goal in a 3–1 home victory over [[FC Nantes|Nantes]].<ref>{{Cite web|url=https://www.firstpost.com/sports/ligue-1-lionel-messi-scores-first-league-goal-for-psg-rennes-beat-montpellier-10152801.html|title=Ligue 1: Lionel Messi scores first league goal for PSG, Rennes beat Montpellier-Sports News , Firstpost|date=21 November 2021|website=Firstpost|access-date=21 November 2021}}</ref> Later that month, he provided a hat-trick of assists for the fifth time in his career as PSG beat [[AS Saint-Étienne|Saint-Étienne]] 3–1 away from home.<ref>{{Cite web|url=https://www.espn.in/football/blog-espn-fc-united/story/4534088/erling-haaland-beats-cristiano-ronaldo-record-lionel-messi-fifth-hattrick-of-assists-bayern-munich-historic-102|title=Stats: Haaland beats Ronaldo record, Messi's fifth hattrick of assists, Bayern's historic 102|date=29 November 2021|website=ESPN|access-date=29 November 2021}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211201012357/https://www.espn.in/football/blog-espn-fc-united/story/4534088/erling-haaland-beats-cristiano-ronaldo-record-lionel-messi-fifth-hattrick-of-assists-bayern-munich-historic-102 |date=1 December 2021 }}</ref> Having scored 40 goals at club and international level for the calendar year and helped Argentina win the 2021 Copa América, Messi received a record [[2021 Ballon d'Or|seventh Ballon d'Or]] on 29 November.<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/59454640|title=Ballon d'Or: Lionel Messi wins award as best player in world football for seventh time|access-date=29 November 2021|agency=BBC}}</ref>{{quote box|width=33%|align=right|quote="I think about being able to reverse the situation, about not having the feeling of having changed clubs and that it didn’t go well for me. I’m already prepared for what’s to come, I know the club, I know the city, I’m a little more comfortable with the dressing room, with my teammates and I know it’s going to be different."|source=– Messi reflects on his difficult first season at PSG and how he wants to improve in his second season in an interview with [[TyC Sports]].<ref>{{Cite web|title=Messi talks leaving Barcelona, Real Madrid, Sergio Aguero and PSG|date=30 May 2022 |url=https://www.barcablaugranes.com/2022/5/30/23147668/messi-talks-leaving-barcelona-real-madrid-sergio-aguero-and-psg|access-date=7 August 2022|publisher=Barca Blaugranes}}</ref>}}On 2 January 2022, PSG announced that Messi had tested positive for [[COVID-19]], he later went on to miss two league games and one cup game.<ref>{{Cite web|url=https://www.espn.in/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4560395/covid-lionel-messithree-other-psg-players-positive|title=PSG's Messi tests positive for COVID-19|date=2022-01-02|website=ESPN|access-date=2022-06-12}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.cnn.com/2022/05/30/football/lionel-messi-covid-struggles-psg-spt-intl/index.html|title=Lionel Messi reveals his behind-the-scenes Covid-19 struggle|last=Foster|first=Matt|date=30 May 2022|website=CNN|access-date=2022-06-12}}</ref> He made his return against on 23 January in the league against [[Stade de Reims|Reims]] where he came on as a substitute in the second half and assisted PSG's third goal in a 4–0 home victory.<ref>{{Cite web|url=https://timesofindia.indiatimes.com/sports/football/top-stories/messi-returns-ramos-scores-and-psg-cruise/articleshow/89084711.cms|title=Messi returns, Ramos scores and PSG cruise|date=January 24, 2022|website=The Times of India|access-date=2022-06-12}}</ref> On 13 March, following their Champions League elimination against Real Madrid in the [[2021–22 UEFA Champions League knockout phase#Round of 16|round of 16]], Messi and his team-mate Neymar were booed by some of the PSG fans at the [[Parc des Princes]] in the league match against Bordeaux.<ref>{{Cite web|url=https://www.espn.in/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4617314/why-psg-fans-booed-messimbappe-and-co-their-frustration-runs-much-deeper-than-the-champions-league|title=PSG fans' frustrations run a lot deeper than Messi and the Champions League|date=2022-03-16|website=ESPN|access-date=2022-06-12}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.goal.com/en/news/psg-fans-booing-messi-unbelievable-pochettino/bltd15fedeeb21fe971|title=PSG fans booing Messi 'unbelievable' - Pochettino|website=www.goal.com|access-date=2022-06-12}}</ref> Then-PSG manager [[Mauricio Pochettino]] defended Messi by saying "To judge Messi in this way is unfair," adding "It was a year of learning, and not just on a professional level coming to Paris Saint-Germain, in a new league and with new teammates, but also on a family level."<ref>{{Cite web|url=https://www.espn.in/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4655753/psgs-lionel-messi-has-been-judged-unfairly-mauricio-pochettino|title=Pochettino: Messi has been judged unfairly at PSG|date=2022-05-02|website=ESPN|language=en|access-date=2022-06-13}}</ref> On 23 April, he helped PSG clinch their 10th Ligue 1 title after scoring from a strike outside the 18-yard box in a 1–1 draw against [[RC Lens|Lens]] at home.<ref>{{Cite web|url=https://global.espn.com/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4646307/lionel-messi-scores-as-paris-saint-germain-win-ligue-1-to-equal-marseillesaint-etienne-title-record|title=Messi scores as PSG win title, equal Ligue 1 mark|date=23 April 2022|website=ESPN.com|access-date=24 April 2022}}</ref> Messi finished his debut season with 11 goals and 14 assists across all competitions.<ref>{{Cite web|url=https://www.goal.com/en-in/news/lionel-messi-psg-performance-2021-22-season/bltcd4c10b617272ed1|title=Worst season in Lionel Messi's career! How did the Argentine perform in the 2021-22 season for PSG?|website=www.goal.com|access-date=2022-06-12}}</ref> He failed to reach double figure league goals for the first time since 2005–06, ending the campaign with 6.<ref>{{Cite web|url=https://www.sportsmax.tv/football/international/item/95781-real-madrid-v-psg-messi-is-in-mbappe-s-shadow-but-do-not-buy-the-myth-that-he-is-finished|title=Real Madrid v PSG: Messi is in Mbappe's shadow but do not buy the myth that he is finished|website=sportsmax.tv|access-date=2022-06-12}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220920170602/https://www.sportsmax.tv/football/international/item/95781-real-madrid-v-psg-messi-is-in-mbappe-s-shadow-but-do-not-buy-the-myth-that-he-is-finished |date=2022-09-20 }}</ref> === इन्टर मियामी === पेरिस सेन्ट जर्मेनबाट बिदाइको पुष्टि पछि, मेस्सी पूर्व क्लब बार्सिलोनामा फर्कने, साथै साउदी प्रोफेशनल लिग क्लब अल-हिलालमा ठुलो पैसा सार्नको साथ जोडिएको थियो, तर उनको अन्तिम निर्णय [[मेजर लिग सकर]] क्लब [[इन्टर मियामी]]मा अनुबन्धित भएको थियो। ५ जून २०२३ द्वारा बार्सिलोना अध्यक्ष जोन लापोर्टालाई सूचित गरिएको थियो।<ref name="MessiMiamiBBC">{{#invoke:Cite web||url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/65832658|title=Lionel Messi to join Inter Miami after leaving Paris St-Germain|last=Balague|first=Guillem|website=BBC Sport|date=7 June 2023|access-date=7 June 2023}}</ref><ref name="MessiBarcaReturn">{{#invoke:Cite web||url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3532021/fc-barcelona-wishes-lionel-messi-the-best-of-luck-in-his-new-professional-phase|title=FC Barcelona wishes Lionel Messi the best of luck in his new professional phase|website=fcbarcelona.com|date=7 June 2023|access-date=7 June 2023}}</ref>आर्थिक अभावका कारण बार्सिलोनाले उनलाई अनुबन्ध गर्न सकेन।<ref name=":0" /> == अन्तर्राष्ट्रिय खेल जीवन == जुन २००४ मा, [[पाराग्वे]] बिरुद्ध अन्डर-२० [[मैत्रीपूर्ण खेल]]मा उनले अर्जेन्टिनाको लागि पहिलो खेल खेले।<ref>{{cite news|url=http://www.lionelmessi.com/biography/|title=Lionel Messi Biography|publisher=Lionelmessi.com|accessdate=2009-07-07}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080802154715/http://lionelmessi.com/biography/ |date=2008-08-02 }}</ref> सन् २००५ मा वहाँले नेदरल्यान्डमा [[२००५ फिफा वर्ल्ड युथ च्याम्पियनसिप]] जितने टोलीको खेलाडी थिए। यहाँ उनले अर्जेन्टिनाको लागि अन्तिम चार खेल खेलेर प्रतियोगिता अवधिमा सर्वाधिक ६ गोल गर्दै [[गोल्डन बल]] र [[गोल्डन बुट]] जिते।<ref>{{cite web|url=http://www.fifa.com/tournaments/archive/tournament=104/edition=9102/index.html|title=FIFA World Youth Championship Netherlands 2005|publisher=FIFA|accessdate=2009-07-07}}</ref> उनले १७ अगस्ट २००५मा १८ वर्षको उमेरमा [[हङ्गेरी]] बिरुद्ध पहिलो पूर्ण अन्तर्राष्ट्रिय खेल खेले। ६३औँ मिनेटमा उनले अर्को खेलाडीलाई प्रतिस्थापित गरे, तर ६५औँ मिनेटमा निष्कासित भए किन भने रेफ्री, [[मार्कस मर्क]]ले उनले आफ्नो सर्ट तान्दै गरेका रक्षापंक्ति [[विलमस भ्यानज्याक]]लाई टाउकाले हानेका देखेका थिए। यो निर्णय विवादास्पद थियो र [[डिएगो म्याराडोना|म्याराडोना]]ले पनि निर्णय पूर्व-निर्धारित भएको दावा गरेका थिए।<ref>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/world_football/4172400.stm|title=Messi handles 'new Maradona' tag|publisher=BBC Sport| date=2005-08-22| accessdate=2009-07-07| last=Vickery |first=Tim}}</ref><ref>{{cite web|url=http://english.people.com.cn/200508/20/eng20050820_203655.html|title=Argentine striker Messi recalled for World Cup qualifier|publisher=''People's Daily Online''| date=2005-08-20| accessdate=2009-07-07}}</ref> ३ सेप्टेम्बरमा [[विश्वकप छनौट]]मा [[पाराग्वे]]लाई १-०ले हराएको खेलबाट मेसी टोलीमा फिर्ता भए। म्याच अगावै उनले भने कि "यो मेरो पून:शुरूआत हो। पहिलो धेरै कम समयको लागि नै थियो।"<ref>{{cite web|url=http://soccernet.espn.go.com/preview?id=178848&cc=5739|title=Messi tries again as Argentina face Paraguay|publisher=ESPN Soccernet|date=2005-09-02|accessdate=2009-07-07}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110628224026/http://soccernet.espn.go.com/preview?id=178848&cc=5739 |date=2011-06-28 }}</ref> यसपछि उनले अर्जेन्टिनाको लागि [[पेरू]] बिरुद्ध आफ्नो पहिलो खेल शुरू गरे; म्याच पछि पेकरम्यानले मेसीलाई एक "रत्न"को रूपमा वर्णन गरे।<ref>{{cite web|url=http://www.rediff.com/sports/2005/oct/10messi.htm|title=Messi is a jewel says Argentina coach|publisher=Rediff| date=2005-10-10| accessdate=2009-07-07|last=Homewood|first=Brian}}</ref> २८ मार्च, २००९मा [[भेनेजुएला]] बिरुद्द विश्वकप छनौटमा मेसीले पहिलो पल्ट अर्जेन्टिनाको लागि १० नम्बरको जर्सी लगाए। यो म्याच डिएगो म्यारडोनाको लागि अर्जेन्टिनाको प्रशिक्षकको रूपमा पहिलो आधिकारिक म्याच थियो। लियोनेल मेसीको शुरुवाती गोलको मद्दतले अर्जेन्टिनाले खेल ४-० ले जित्यो।<ref>{{cite web| url = http://soccernet.espn.go.com/report?id=230046&cc=5739| title = Argentina 4-0 Venezuela: Messi the star turn| date = 2009-03-28| accessdate = 2009-07-07| publisher = Allaboutfcbarcelona.com}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121024081458/http://soccernet.espn.go.com/report?id=230046&cc=5739 |date=2012-10-24 }}</ref> === २००६ फिफा विश्व कप === यस चोटले मेसीलाई २००५-०६ सिजनको अन्तमा दुई महिनाको लागि खेलबाट बाहिर राख्यो, यसको कारणले [[विश्वकप]]मा मेसीको उपस्थिति पनि आशङ्काको घेरामा पर्‍यो। तापनि, मेसीलाई १५ मे २००६मा हुने प्रतियोगिताको लागि अर्जेन्टिनी टोलीमा छानियो। उनले विश्वकप भन्दा पहिले, अर्जेन्टिना अन्डर-२० टोलीको बिरुद्ध फाइनल म्याचमा १५ मिनेट र [[अङ्गोला|एङ्गोला]] बिरुद्ध मैत्रिपूर्ण खेलमा ६४ मिनेट खेले।<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/world_cup_2006/teams/argentina/5047440.stm| title=Messi comes of age|publisher=BBC Sport|date=2006-06-05|accessdate=2009-07-07| last = Vickery | first = Tim }}</ref><ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/world_cup_2006/teams/argentina/5023884.stm| title=Argentina allay fears over Messi|publisher=BBC Sport|date=2006-05-30|accessdate=2009-07-07}}</ref> उनले [[आइभाेरी काेस्ट|आइभरी कोस्ट]] बिरुद्ध [[अर्जेन्टिना]]को शुरूवाती म्याच विजय प्रतिस्थापकहरूको बेञ्चबाट हेर्न मात्र पाए।<ref>{{cite news|url=http://www.kicker.de/fussball/wm/startseite/artikel/350938| title=Messi weiter auf der Bank|publisher=Kicker.de|date=2006-06-13|accessdate=2009-07-07|language=German}}</ref> [[सर्बिया]] बिरुद्ध अर्को म्याचमा मेसी ७४औँ मिनेटमा [[म्याक्सी रोड्रिग्वेज]]को स्थानमा मैदानमा छिरेर विश्वकपमा अर्जेन्टिनाबाट खेल्ने सबैभन्दा कम उमेरको खेलाडी बने। उनले खेलमा प्रवेश गरेको केही मिनेटमा नै [[हरनान क्रेस्पो]]लाई गोल गर्नमा सहयोग गरे र ६-० को जितमा अन्तिम गोल पनि गर्न सफल भए, यसबाट उनी प्रतियोगितामा सबैभन्दा कम उमेरको स्कोरर र [[विश्व कप]]को इतिहासमा सबैभन्दा कम उमेरको छैठौ गोल गर्ने स्कोरर बने।<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/world_cup_2006/4853028.stm| title=Argentina 6-0 Serbia & Montenegro|publisher=BBC Sport|date=2006-06-16|accessdate=2009-07-07}}</ref> मेसीले [[नेदरल्यान्ड]] बिरुद्ध अर्जेन्टिना ०-० को बराबरीमा शुरूवात गरे।<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/world_cup_2006/4853328.stm| title=Holland 0-0 Argentina|publisher=BBC Sport|date=2006-06-21|accessdate=2009-07-07}}</ref> [[मेक्सिको]] बिरुद्धको अर्को खेलमा १-१ गोलको बराबरी संगै, मेसी ८४औँ मिनेटमा स्थानापन्नको रूपमा मैदान प्रवेश गरे। अर्जेन्टिनालाई अगाडि बढनको लागि [[अतिरिक्त समय]]मा एक गोलको आवश्यकता रहेको अवस्थामा उनले गोल स्कोर गर्नै लागेका थिए, तर उनलाई [[अफसाइड]] घोषित गरियो।<ref>{{cite news|url=http://blogs.guardian.co.uk/worldcup06/2006/06/26/rodriguez_finds_an_answer_but.html|title=Rodríguez finds an answer but many questions still remain|publisher=''The Guardian''|date=2006-06-26|accessdate=2009-07-07|last=Walker|first=Michael}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060630153833/http://blogs.guardian.co.uk/worldcup06/2006/06/26/rodriguez_finds_an_answer_but.html |date=2006-06-30 }}</ref><ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/world_cup_2006/4991492.stm|title=Argentina 2-1 Mexico (aet)|publisher=BBC Sport|date=2006-06-24|accessdate=2009-07-07}}</ref> प्रशिक्षक जोस पेकरम्यानले [[जर्मनी]] बिरुद्धको क्वार्टर-फाइनल खेलमा मेसीलाई मैदान प्रवेश गराएनन्, जुन खेल अर्जेन्टिनाले [[पेनाल्टी शूटआउट]]मा ४-२ले हार्‍यो।<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/world_cup_2006/4991602.stm|title=Germany 1-1 Argentina|publisher=BBC Sport|date=2006-06-30|accessdate=2009-07-07}}</ref> === २००७ कोपा अमेरिका कप === [[चित्र:Messi in Copa America 2007.jpg|thumb|220px|कोपा अमेरीका कप २००७मा मेस्सि]] मेस्सिले २९ जुन २००७ मा, [[कोपा अमेरिका कप]] २००७ मा आफ्नो पहिलो खेल खेले, यस खेलमा [[अर्जेन्टिना राष्ट्रिय फुटबल टोली|अर्जेन्टिना]]ले [[संयुक्त राज्य अमेरिका राष्ट्रिय फुटबल टोली|संयुक्त राज्य अमेरिका]]लाई ४-१को गोल अन्तरले हरायो। यस खेलमा, उनले एक प्लेमेकरको रूपमा आफ्नो क्षमता प्रदर्शन गरे। उनले आफ्नो सहकर्मी स्ट्राइकर [[हरनान क्रेस्पो]]को लागि गोल गर्नमा सहयोग गरे। ७९औँ मिनेटमा टेभेज मेसीको बदलामा मैदानमा आए र केही मिनेट पछि गोल स्कोर गरे।<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/internationals/6252156.stm|title=Tevez Nets In Argentina Victory|publisher=BBC Sport|date=2007-06-29|accessdate=2008-10-11}}</ref> उनको दोस्रो म्याच [[कोलोम्बिया राष्ट्रिय फुटबल टोली|कोलम्बिया]]को बिरुद्ध खेले, जसमा उनले एक पेनाल्टी पाए र यसलाई क्रेस्पोले सहि सदुपयोग गर्दै खेललाई १-१को बराबरीमा परिवर्तित गर्नमा सफल भए। उनी अर्जेन्टिनाको दोस्रो गोलको पनि भगिदार भए किन भनें उनीलाई बक्सको बाहिर फल भएको थियो, जसलाई [[जुआन रिकेल्मी]]ले फ्रिकिकबाट गोलमा परिणत गरिदिए र अर्जेन्टीनाले ३-१को अग्रता हासिल गर्‍यो। खेलको अन्तिम स्कोर ४-२ का साथ अर्जेन्टिना टूर्नामेन्टको क्वार्टर-फाइनलमा प्रवेस गर्‍यो।<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/internationals/6263888.stm|title=Argentina into last eight of Copa |publisher=BBC Sport|date=2007-07-03|accessdate=2008-10-11}}</ref> [[पाराग्वे]]को बिरुद्ध तेस्रो खेलमा, मेसी क्वार्टर-फाइनलको लागि योग्य साबित भईसकेकाले प्रशिक्षकले उनलाई विश्राम दिए। उनलाई ६४औँ मिनेटमा ०-० स्कोरको अवस्थामा [[इस्टेबन क्याम्बियासो]]को बदलामा मैदानमा उत्रिने मौका मिल्यो। ७९औँ मिनेटमा उनले [[ज्यावियर म्यास्चरानो]]लाई गोल गर्न सहयोग गरे।<ref>{{cite news|url=http://www.conmebol.com/competiciones_evento_reporte.jsp?evento=1055&ano=2007&dv=1&flt=C&id=18&slangab=E|title= Argentina-Paraguay|publisher=Conmebol|date=2007-07-05|accessdate=2009-05-28}}</ref> क्वार्टर-फाइनलमा [[अर्जेन्टिना]]ले [[पेरू]]लाई ४-०को गोल अन्तरले हराउँदा मेसीले रिकेल्मीको पासमा भन्दा खेलको दोस्रो गोल गरे।<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/internationals/6282908.stm|title=Argentina and Mexico reach semis|publisher=BBC Sport|date=2007-07-09|accessdate=2008-10-11}}</ref> [[मेक्सिको]]को बिरुद्ध सेमी-फाइनल म्याचमा मेसीले गोलरक्षक [[ओसवाल्डो स्यान्शेज]] भन्दा माथिबाट उफारेर गोल गरे, जसबाट अर्जेन्टिना ३-० जितका साथ फाइनलमा पुग्न सफल भयो।<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/internationals/6294930.stm|title=Messi's Magic Goal|publisher=BBC Sport|date=2007-07-12|accessdate=2008-10-11}}</ref> तर फाइनलमा अर्जेन्टिनाले [[ब्राजिल]] सँग ३-०को हार ब्यहोर्नु पर्‍यो।<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/6899694.stm|title=Brazil victorious in Copa America|publisher=BBC Sport|date=2007-07-16|accessdate=2009-05-28}}</ref> [[चित्र:Messi olympics-soccer-7.jpg|thumb|left|220px|२००८ ओलम्पिकमा ब्राजिल बिरुद्धको खेलमा मेसी]] === २००८ ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक === [[२००८ ग्रीष्मकालीनओलम्पिक]]मा मेसीलाई [[अर्जेन्टिना]]को लागि खेल्नबाट निषेध गरिए पछि,<ref>{{cite news|url=http://www.telegraph.co.uk/sport/othersports/olympics/2510034/Lionel-Messi-out-of-Olympics-after-Barcelona-win-court-appeal-against-Fifa.html|title=Lionel Messi out of Olympics after Barcelona win court appeal against Fifa|publisher=''Daily Telegraph''|date=2008-08-06|accessdate=2009-05-27}}</ref> उनले बार्सिलोनाका नयाँ प्रशिक्षक [[जोसेप गार्डियोला]] सँग वार्ता गरे र पछि मात्र उनलाई खेल्न दिने सहमति जनाए।<ref name="Messi Olympics">{{cite news|url=http://afp.google.com/article/ALeqM5hBwBdQawHH84xSfUkq2uo3w1nwvA|title=Barcelona give Messi Olympics thumbs-up|publisher=AFP|date=2008-08-07|accessdate=2009-05-27|archiveurl=http://web.archive.org/web/20110711111228/http://afp.google.com/article/ALeqM5hBwBdQawHH84xSfUkq2uo3w1nwvA|archivedate=2011-07-11}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110711111228/http://afp.google.com/article/ALeqM5hBwBdQawHH84xSfUkq2uo3w1nwvA |date=2011-07-11 }}</ref> उनी अर्जेन्टिनाको टोलीमा समावेस भएर [[आइभाेरी काेस्ट|आइभोरी कोस्ट]] माथिको २-१ को जितमा पहिलो गोल स्कोर गरे।<ref name="Messi Olympics"/> यसपछि खेलमा उनले शुरूवाती गोल गरे र दोस्रो गोलको लागि [[एन्जल डी मारिया]]लाई सहयोग गर्दे अर्जेन्टिनालाई [[नेदरल्यान्ड]] बिरुद्ध अतिरिक्त समयमा २-१ को जित हासिल गराए।<ref>{{cite news|url=http://www.fifa.com/mensolympic/matches/round=250022/match=300051809/summary.html|title=Messi sets up Brazil semi|publisher=FIFA|date=2008-08-16|accessdate=2009-05-27}}</ref> उनले प्रतिद्वन्द्वी [[ब्राजिल]] बिरुद्धको म्याचमा पनि भाग लिए, जसमा अर्जेन्टिनाले ३-०को जित हासिल गरी फाइनलमा प्रवेश गर्‍यो।<ref>{{cite news|url=http://www.examiner.com/x-642-Soccer-Examiner~y2008m8d19-Argentina-Takes-Down-Brazil-30-in-Olympic-Semifinal-Nigera-Awaits-in-Final|title=Argentina Takes Down Brazil 3-0| last = Baumgartner | first = Jesse |publisher=Examiner|date=2008-08-19|accessdate=2009-05-27}}</ref> फाइनल खेलमा मेसीले फेरी एकमात्र गोलको लागि डी मारियालाई सहयोग गरी [[नाइजेरिया]]लाई १-०ले पराजित गरी अर्जेन्टिनालाई विजयी बनाए।<ref>{{cite news|url=http://www.usatoday.com/sports/olympics/2008-08-23-860591452_x.htm|title=Argentina beats Nigeria 1-0 for Olympic gold| last = Millward | first = Robert |publisher=''USA Today''|date=2008-08-23|accessdate=2009-05-27}}</ref> === २००८-२०११: लगातार खराब प्रदर्शन === २००८ को उत्तरार्ध पछि, अर्जेन्टिनी राष्ट्रिय टोलीले तीन वर्ष लगातार खराब गर्यो।{{sfn|Balagué|2013|pp=384–387}} डिएगो म्याराडोनाको प्रशिक्षणमा २०१० फिफा विश्वकपमा छनोट हुन निकै सङ्घर्ष गर्नु पर्यो। छनोट को अन्तिम खेलमा उरुग्वेलाई १-० ले पराजित गरेर मात्र उबीहरू आफ्नो विश्वकपमा प्रवेश पाए। म्याराडोनालाई उनको रणनीतिक निर्णय(मेसीलाई उनको स्थान भन्दा बाहिर राखिने निर्णय)को लागि आलोचना गरियो। म्याराडोनाको प्रशिक्षणमा खेलेको छनोटको ८ खेलमा, मेसीले एक गोल गरे। उनले भेनेजुएला बिरुद्ध ४-० को जितमा सुरुवाती गोल गरेका थिए।<ref name="Century"/>{{sfn|Lisi|2011|pp=533–539}} २००९ मार्च २९ मा भएको त्यो खेलमा उनले पहिलो पटक अर्जेन्टिनाको १० नम्बरको जर्सी लगाएका थिए। रिक्विलमेले अन्तर्राष्ट्रिय सन्यास लिएपछि उनले त्यो मौका पाएका थिए।<ref>{{cite news |first=Ian |last=Chadband |title=Lionel Messi Can Achieve More at Barcelona than Diego Maradona |newspaper=The Daily Telegraph |date=28 April 2009 |url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/chelsea/5231676/Lionel-Messi-can-achieve-more-at-Barcelona-than-Diego-Maradona.html |access-date=13 August 2015}}</ref> समग्रमा, छनोट चरणमा १८ खेलमा चार गोल गरे <ref name="Century"/> प्रतियोगिता भन्दा अगाडि, म्याराडोनाले बार्सीलोनामा मेसीलाई भेटे र रणनीतिको लागि आग्रह गरे; मेसीले ४-३-१-२ फर्मेसन उल्लेख गरे, जसमा उनी दुई स्ट्राइकरको बेचमा खेल्ने चाल थियो। यो फर्मेसनलाई अर्जेन्टिनी फुटबलमा ''एन्गाछे'' भनिन्थ्यो र यो मेसी बाल्यकाल देखि नै यसमा खेल्न रुचाउँथे। {{sfn|Balagué|2013|pp=155–156, 405–406}} [[चित्र:Messi Copa America 2011.jpg|thumb|upright|left|[[२०११ कोपा अमेरिका]]मा उद्घाटन खेलमा बोलिभिया विरुद्धको खेलमा मेसी ]] उनीहरूको खराब प्रदर्शनको बाबजुद, अर्जेन्टिनालाई दक्षिण अफ्रिकामा हुने विश्वकपको दाबेदार मानिन्थ्यो। प्रतियोगिताको सुरुवातमा, यो नयाँ फर्मेसन असरदार देखियो; उनीहरूको उद्घाटन खेलमा नाइजेरिया बिरुद्ध मेसीले गोलका चार अवसर सिर्जना गरे तर ती सबै प्रहारहरू नाइरेजेली गोलकिपरले रोके। त्यो खेल अर्जेन्टिनाले १-० ले जित्यो। अर्को खेलमा, दक्षिण कोरिया विरुद्धको एकतर्फी जितमा, ४-१ को जितमा सबै गोलमा उनको योगदान रह्यो। यो जित पछि नक आउट चरणमा उनीहरूको स्थान सुरक्षित भयो। मेसी बाहेक मुख्य खेलाडीहरूलाई विश्राम दिइयो।{{sfn|Lisi|2011|pp=533–539}} समूह चरणको अन्तिम खेलमा उनले पहिलो पटक खेलको कप्तानी गरे। ग्रीस विरुद्धको त्यो खेलमा २-० ले जित्यो र दोश्रो गोलमा उनको असिस्ट रह्यो र अर्जेन्टिनाले समूहको बिजेता बनेर समूह चरणको खेल सम्पन्न गर्यो।<ref>{{cite news |first=Rory |last=Smith |title=Greece 0 Argentina 2: Match Report |newspaper=The Daily Telegraph |date=22 June 2010 |url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/world-cup/news/7842201/Greece-0-Argentina-2-match-report.html |access-date=13 August 2015}}</ref> अन्तिम १६ को खेलमा, अर्जेन्टिनाले मेक्सिकोलाई ३-१ ले परजित गर्यो। मेसीले असिस्ट गरेको पहिलो गोल अफसाइडको कारणले विवादमा रह्यो। {{sfn|Lisi|2011|pp=564–567}} क्वाटरफाइनलमा उनीहरूको भेट जर्मनीसँग तय भयो। चार वर्ष अगाडि क्वाटरफाइनलमा नै जर्मनीले अर्जेन्टिनालाई पराजित गरेको थियो। यसपाली जर्मनीले अर्जेन्टिनालाई ४-० ले निरीह बनायो। यो हार १९७४ विश्वकप यताकै खराब नतिजा थियो। {{sfn|Lisi|2011|pp=564–567}} फिफाले मेसीलाईउनको "उत्कृष्ट" गति र सिर्जना र "अनौठो र कुशल" ड्रिबलिङ, सुट र पास उल्लेख गर्दै प्रतियोगिताको उत्कृष्ट १० खेलाडीको सूचीमा राख्यो।<ref>{{cite web |title=Adidas Golden Ball Nominees Announced |publisher=FIFA |date=9 July 2010 |url=https://www.fifa.com/worldcup/news/y=2010/m=7/news=adidas-golden-ball-nominees-announced-1270753.html |access-date=13 August 2015}}</ref> घर फर्कदा, मेसीले कठोर प्रतिक्रियाको सामना गर्नुपर्यो। विश्वको नै उत्कृष्ट खेलाडी मानिएको उनलाई १९८६ मा म्याराडोनाले झै उपाधी जिताउने अपेक्षा गैएको थियो, तर मेसीले बार्सिलोनामा जुन उत्कृष्ट प्रदर्शन गर्दै आएका थिए, राष्ट्रिय टोलीबाट पनि त्यस्तै खालको प्रदर्शन गर्न सफल भएनन्। यसकारणले उनलाई क्लब भन्दा देशलाई कम ध्यान महत्व दिएको आरोप लाग्यो। {{sfn|Balagué|2013|pp=414–420}} म्याराडोनाको स्थानमा सर्जियो बाटिस्टा आए। उनको प्रशिक्षणमा अर्जेन्टिनाले ओलम्पिक जितेको थियो। उनले सार्वजनिक रुपमा मेसीको छायाँको टोली बनाउने कुरा व्यक्त गरे। उनलाई फरवार्ड बनाएर ४-३-३ को फर्मेसनमा खेल्ने जुनमा बार्सीलोना अत्यधिक सफल रहेको थियो। {{sfn|Balagué|2013|pp=414–420}}<ref name="NewRole">{{cite web |first=Michael |last=Cox |title=Lionel Messi Showing Some Promising Signs in a New Argentina Role |publisher=ESPN FC |date=13 November 2014 |url=http://www.espnfc.com/blog/tactics-and-analysis/67/post/2144957/argentina-national-team-lionel-messi-showing-some-promising-signs-in-a-new-argentina-role |access-date=13 August 2015}}</ref> मेसीले २०१०-११ क्लब सिजनमा कीर्तिमानी ५३ गोल गरेपनि उनले अर्जेन्टिनाको लागि आधिकारिक खेलमा २००९ मार्च यता कुनै गोल गर्न सकेका थिएनन्।<ref name="Matches 2010–11" /><ref name="Century"/> ट्याक्टिकल परिवर्तन गरेपनी [[२०११ कोपा अमेरिका]]मा गोलको खडेरी लागिरह्यो। यो कोपा प्रतियोगिता अर्जेन्टिनाले नै आयोजना गरेको थियो। उनीहरूको पहिलो दुई खेलमा, बोलिभिया र कोलम्बिया बिरुद्धको, बराबरीमा सकियो। मिडिया र फ्यानहरूले उनको र अर्का स्ट्राइकर [[कार्लोस टेभेज]]को तालमेल राम्रो नमिलेको कुरा याद गरे। कार्लोस टेभेजको अर्जेन्टिनी समुदाय माझ ठुलो लोकप्रियता थियो। मेसीलाई करिअरमा पहिलो पटक उनकै टोलीको समर्थकले नै निरन्तर दुर्ववहार गरिरहेका थिए। टेभेजलाई बेन्चमा राखेर खेलिएको अर्को महत्वपूर्ण खेलमा, मेसीले राम्रो प्रदर्शन गरे। कोस्टा रिका विरुद्धको यो खेलमा उनले २ गोल असिस्ट गरे। क्वाटरफाइनलमा उरुग्वे विरुद्धको खेलमा १-१ को बराबरी भएपछि भएको पेनाल्टी सुटआउटमा अर्जेन्टिना ४-५ ले पराजित हुँदै बाहिरियो। उरुग्वे यो प्रतियोगिताको च्याम्पियन बन्यो।{{sfn|Balagué|2013|pp=414–420}} === २०११-१३: कम्तानी === [[चित्र:Suisse vs Argentine - Granit Xhaka & Lionel Messi crop.jpg|thumb|upright|मेसी आफ्नो पहिलो अन्तर्राष्ट्रिय [[ह्याट्रिक]] स्विट्जरल्यान्ड विरुद्ध २०१२ फेब्रुअरी मा गरेका थिए।]] कोपा अमेरिकामा अर्जेन्टिनाको असफल प्रदर्शन रहेपछि, बटिस्टाको स्थानमा अलेजान्द्रो साबेला आए। २०११ अगस्टमा उनको नियुक्ति भएपछि उनले त्यतिबेलाका कप्तान जाभियर मास्चेरानोको सम्मतिमा २४- वर्षीय मेसीलाई कप्तानी दिए। पहिले रिजर्भमा अहेका मेसीले आफ्नो स्क्वाडको उत्कृष्ट खेलाडीको उदाहरण दिएर नेतृत्व गरे भने मास्चेरानोले टोलीको अन फिल्ड लिडर र अभिप्रेरकको भूमिका पूरा गरे। {{sfn|Balagué|2013|pp=595–602}}<ref>{{cite news |first=Rob |last=Hughes |title=If Messi Is Argentina's Star, Then Mascherano Is the Glue |newspaper=The New York Times |date=10 July 2014 |url=https://www.nytimes.com/2014/07/11/sports/soccer/if-messi-is-argentinas-star-then-mascherano-is-the-glue.html |access-date=13 August 2015}}</ref> टोलीमा थप परिवर्तन गर्दै साबेलाले टेभेजलाई हटाए र युवा खेलाडीहरू ल्याए जोसँग मेसीले वर्ल्ड युथ च्यापियनसिप र ओलम्पिक स्वर्ण पदक जितेका थिए। अहिले सुधारिएको टोलीमा, अक्टोबर ७ मा चिली विरुद्धको विश्व छनोटको पहिलो खेलमा गोल गर्दै मेसीले गोलको खडेरी तोडे। यो साढे दुई वर्ष पछि आधिकारिक खेलमा अर्जेन्टिनाको लागि उनको पहिलो गोल थियो।<ref name="Century"/>{{sfn|Balagué|2013|pp=595–602}} सबेलाको मातहतमा, मेसीको गोल गर्ने दर आमूल परिवर्तन भयो।यस अघिका प्रशिक्षकहरूको मा, ६१ खेलमा १७ गोल मात्र गरेका थिए भने, त्यसपछिको तीन वर्षमा ३२ खेलमा उनको गोलदर २५ गुणाले बढ्यो।<ref name="Century"/>{{sfn|Balagué|2013|pp=595–602}} २०१२ मा उनले ९ खेलमा १२ गोल गरे, र ग्राबियल बाटिस्टुटाले अर्जेन्टिनाको लागि एउटै वर्षमा सर्वाधिक गोल गर्ने कीर्तिमानसँग बराबरी गरे।<ref>{{cite news |first=Mike |last=Adamson |title=Lionel Messi's Incredible Record-Breaking Year in Numbers |newspaper=The Guardian |date=10 December 2012 |url=https://www.theguardian.com/football/blog/2012/dec/10/lionel-messi-record-year-numbers |access-date=13 August 2015}}</ref> अर्जेन्टिनाको लागि उनको पहिलो ह्याट्रिक २०१२ फेब्रुअरी २९ मा स्विट्जरल्यान्ड विरुद्धको मैत्रीपुर्ण खेलमा भयो, त्यसपछि अर्को वर्ष ब्राजिल र ग्वाटेमाला विरुद्धको मैत्रीपूर्ण खेलमा उनले ह्याट्रिक गरे। मेसी २०१३ सेप्टेम्बर १० मा पाराग्वे विरुद्धको खेलमा ५-२ को जित कायम गर्दै २०१४ फिफा विश्वकपमा अर्जेन्टिनाको स्थान सुनिश्चित गराए। त्यो खेलमा उनले पेनाल्टीमा दुई गोल गर्नुका साथै अर्को एक गोलमा असिस्ट गरे। त्यो गोल सँगै उनी ३७ गोल सँगै अर्जेन्टिना को सर्वाधिक गोलकर्तामा बाटिस्टुटा पछिको दोस्रो स्थानमा पुगे। समग्रमा, छनोट चरणको १४ खेलमा उनले कुल १० गोल गरे।<ref name="Century"/><ref>{{cite magazine |title=FIFA World Cup Qualifying: Paraguay 2 Argentina 5 |magazine=FourFourTwo |date=11 September 2013 |url=http://www.fourfourtwo.com/news/fifa-world-cup-qualifying-paraguay-2-argentina-5 |access-date=13 August 2015}}</ref> उनको सुधारिएको प्रदर्शनसँगै, सहकर्मीसँगको उनको सम्बन्ध सुधार भयो र बिस्तारै अर्जेन्टिनामा उनको पक्षमा लहर आएको महसुस हुन थाल्यो। {{sfn|Balagué|2013|pp=595–602}} ===२०१४-१५: विश्वकप र कोपा अमेरिका फाइनल === [[चित्र:Iran vs. Argentina match, 2014 FIFA World Cup 37.jpg|thumb|left|[[२०१४ फिफा विश्वकप]] मा इरान विरुद्ध २५-यार्डबाट घुमाउरो प्रहारमा विजयी गोल गरेपछि मेसी]] ब्राजिल विश्वकप भन्दा अगाडि, घाइते भएर बार्सिलोनाबाट असफल सिजन भएकाले मेसीको प्रदर्शनलाई लिएर विभिन्न शंका उपशंका उब्जेका थिए। यद्यपि प्रतियोगिताको सुरुवातमा उनले राम्रो प्रदर्शन रह्यो र सुरुका चार खेलमा [[प्लेयर अफ द म्याच|म्यान अफ द म्याच]] चयन भए।<ref name="TechnicalReport">{{cite web |title=2014 FIFA World Cup Brazil Technical Report and Statistics |publisher=FIFA |pages=170–171 |url=http://resources.fifa.com/mm/document/footballdevelopment/technicalsupport/02/42/15/40/2014fwc_tsg_report_15082014web_neutral.pdf |access-date=14 August 2015 |archive-date=7 July 2015 |archive-url=https://web.archive.org/web/20150707023419/http://resources.fifa.com/mm/document/footballdevelopment/technicalsupport/02/42/15/40/2014fwc_tsg_report_15082014web_neutral.pdf |url-status=dead }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150614131111/http://resources.fifa.com/mm/document/footballdevelopment/technicalsupport/02/42/15/40/2014fwc_tsg_report_15082014web_neutral.pdf |date=14 June 2015 }}</ref> कप्तानको रुपमा उनको यो पहिलो विश्वकप थियो। बोस्निया र हर्जगोभिना विरुद्धको खेलमा २-१ को विजय भयो। उनले गरेको प्रहार सिड कोलासिनाकलाई लागेर आत्मघाती गोल भयो। अर्जेन्टिनाको अर्को गोल मेसीले तीन जना विपक्षी खेलाडीलाई छलाएर ड्रिबल गर्दै गोल गरे। यो आठ वर्षपछि उनले विश्वकपमा गरेको पहिलो गोल थियो।<ref>{{cite news |first=Mandeep |last=Sanghera |title=Argentina 2–1 Bos-Herce |work=BBC Sport |date=15 June 2014 |url=https://www.bbc.com/sport/0/football/25285099 |access-date=14 August 2015}}</ref> [[इरान राष्ट्रिय फुटबल टोली|इरान]] विरुद्धको दोस्रो खेलमा, उनले [[इन्जुरी समय]]मा {{convert|23|m|yd|disp=out|abbr=off}} परबाट गोल गरे। र नक आउट चरणमा आफ्नो स्थान सुरक्षित गर्यो।<ref>{{cite news |first=Rob |last=Smyth |title=Argentina v Iran, World Cup 2014: Live |newspaper=The Daily Telegraph |date=21 June 2014 |url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/world-cup/10916423/Argentina-vs-Iran-World-Cup-2014-live.html |access-date=14 August 2015}}</ref> उनले समूह चरणको अन्तिम खेलमा [[नाइजेरिया राष्ट्रिय फुटबल टोली|नाइजेरिया]] विरुद्धको ३-२ को जितमा दुई गोल गरे। उनको दोस्रो गोल फ्रिकिक बाट भएको थियो। यो जित सँगै अर्जेन्टिना समूह बिजेता भयो।<ref>{{cite news |first=Saj |last=Chowdhury |title=Nigeria 2–3 Argentina |work=BBC Sport |date=25 June 2014 |url=https://www.bbc.com/sport/0/football/25285406 |access-date=14 August 2015}}</ref> अन्तिम १६ मा स्विट्जरल्यान्ड बिरुद्धको १-० को जित भएको खेलमा अन्तिम समयमा एन्जल डि मारियाले गोल गरे। सो गोलमा मेसीले पास दिएका थिए। क्वाटरफाइनलमा अर्जेन्टिनाले [[बेल्जियम राष्ट्रिय फुटबल टोली|बेल्जियम]]लाई पनि १-० ले पराजित गर्दै [[१९९० फिफा विश्वकप|१९९०]] पछि पहिलो पटक विश्वकपको सेमिफाइनलमा पुग्यो।<ref>{{cite news |first=Jonathan |last=Jurejko |title=Argentina 1–0 Switzerland |work=BBC Sport |date=1 July 2014 |url=https://www.bbc.com/sport/0/football/27990606 |access-date=14 August 2015}}</ref><ref>{{cite web |first=Ken |last=Ferris |title=Argentina Beat Belgium to Reach First Semi since 1990 |work=Reuters |date=5 July 2014 |url=http://in.reuters.com/article/soccer-world-m60-arg-bel-idINKBN0FA0PA20140705 |access-date=14 August 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190322143741/https://in.reuters.com/article/soccer-world-m60-arg-bel-idINKBN0FA0PA20140705 |date=22 March 2019 }}</ref> सेमिफाइनलमा एक्ट्रा समयमा पनि ०-० नतिजा पछि भएको पेनाल्टी सुट आउटमा [[नेदरल्यान्ड राष्ट्रिय फुटबल टोली|नेदरल्यान्डस]] लाई ४-२ ले हराउँदै अर्जेन्टिना फाइनलमा पुग्यो। मेसीले आफ्नो टोलीको पहिलो पेनाल्टी प्रहारमा स्कोर गरे।<ref>{{cite news |first=Phil |last=McNulty |title=Netherlands 0–0 Argentina |work=BBC Sport |date=9 July 2014 |url=https://www.bbc.com/sport/0/football/28122293 |access-date=14 August 2015}}</ref> [[चित्र:Messi in Germany and Argentina face off in the final of the World Cup 2014 -2014-07-13 (24).jpg|thumb|upright|right|२०१४ फिफा विश्वकप फाइनलमा जर्मनीका मेट्स ह्युमेल्ससँग सङ्घर्ष गर्दै मेसी ]] [[चित्र:Lionel_Messi_in_tears_after_the_final.jpg|बायाँ|अङ्गुठाकार|Lionel Messi in tears after the final]] २०१४ फिफा विश्वकप फाइनललाई मेसी विरुद्ध [[जर्मनी राष्ट्रिय फुटबल टोली|जर्मनी]], विश्वको सर्वोत्कृष्ट खेलाडी विरुद्ध सर्वोत्कृष्ट टोली भनेर प्रस्तुत गरिएको थियो। यसमा [[डिएगो म्याराडोना]] सहभागी [[१९९० फिफा विश्वकप|१९९० विश्वकप]]को फाइनलको नतिजा दोहोरियो।<ref>{{cite news |first=Matthew |last=Futterman |title=The World Cup Final: The Best Team vs. the Best Player |work=The Wall Street Journal |date=11 July 2014 |url=https://www.wsj.com/articles/the-world-cup-final-the-best-team-vs-the-best-player-1405115575 |access-date=14 August 2015}}</ref> पहिलो हाफ सम्म, मेसीले गोल पनि गरे तर अफसाइड भएर रुल आउट गरियो। उनले गोल गर्ने कयौँ अवसरहरू उपयोग गर्न सकेनन्। सब्स्टिच्युट मारियो गोट्जेले ११३ मिनेट मा गोल गरे। खेलको अन्तिम मिनेटमा मेसीले फ्रिकिक प्रहार गरेका थिए, तर पोस्ट माथि लाग्यो र जर्मनीले खेल १-० ले जिती विश्वकप जित्यो।<ref>{{cite news |first=Scott |last=Murray |title=World Cup Final 2014: Germany v Argentina – as It Happened |newspaper=The Guardian |date=13 July 2014 |url=https://www.theguardian.com/football/2014/jul/13/world-cup-final-2014-germany-v-argentina-live-report |access-date=14 August 2015}}</ref> फाइनलको समापनमा, प्रतियोगिताको सर्वोत्कृष्ट खेलाडी घोषित भइ मेसीले गोल्डेन बल पाए। चार गोल सहित तेस्रो उच्च गोलकर्ता बाहेक उनले सर्वाधिक गोलको मौका सिर्जना गरे, सर्वाधिक धेरै ड्रिबल रन पूरा गरे, पेनाल्टी एरियामा सर्वाधिक धेरै डेलिभरी गरे।<ref name="TechnicalReport"/><ref>{{cite web |first=Adam |last=Bate |title=World Cup Final: Was Lionel Messi Really a Disappointment in Brazil or Have We Just Become Numb to His Genius? |publisher=Sky Sports |date=16 July 2014 |url=http://www.skysports.com/football/news/15241/9381511/world-cup-final-was-lionel-messi-really-a-disappointment-in-brazil-or-have-we-just-become-numb-to-his-genius |access-date=14 August 2015}}</ref> यद्यपि, नक आउट चरणमा गोल गर्न नसकेकाले उनको चयनलाई लिएर केही आलोचना पनि भयो। फिफा अध्यक्ष [[सेप ब्लाटर]]ले आश्चर्य व्यक्त गरे भने म्याराडोनाले बजारीकरणको उद्देश्यले मेसीको चयन गरिएको शंका गरे।<ref>{{cite news |title=World Cup 2014: Lionel Messi Golden Ball Surprised Sepp Blatter |work=BBC Sport |date=14 July 2014 |url=https://www.bbc.com/sport/0/football/28294339 |access-date=14 August 2014}}</ref> मेसीको अन्तर्राष्ट्रिय करिअरमा तेस्रो फाइनल चिलीमा भएको [[२०१५ कोपा अमेरिका]] पुगे। विश्वकप फुटबलको दोस्रो स्थानको टोली भएकाले [[एफसी बार्सिलोना|बार्सिलोना]]को पूर्व व्यवस्थापक गेरार्डो मार्टिनोको प्रशिक्षणमा रहेको अर्जेन्टिनालाई प्रतियोगिताको दाबेदार मानिन्थ्यो।<ref>{{cite web |title=Gerardo 'Tata' Martino Appointed Argentina Coach |publisher=CNN |date=13 August 2014 |url=http://edition.cnn.com/2014/08/13/sport/football/gerardo-tata-martino-argentina-football/ |access-date=14 August 2015}}</ref><ref>{{cite web |first1=Rex |last1=Gowar |first2=Santiago |last2=Torres |first3=Justin |last3=Palmer |title=Messi Bemoans Scoring Difficulties at Copa América |work=Reuters |date=29 June 2015 |url=https://www.reuters.com/article/us-soccer-copa-argentina-idUSKCN0P91I820150629 |access-date=14 August 2015 |archive-date=2 July 2015 |archive-url=https://web.archive.org/web/20150702070537/https://www.reuters.com/article/2015/06/29/us-soccer-copa-argentina-idUSKCN0P91I820150629 |url-status=live }}</ref> [[पाराग्वे राष्ट्रिय फुटबल टोली|पाराग्वे]] विरुद्ध उद्घाटन खेलमा, उनीहरू २ गोलले अघि थिए तर खेलको अन्त्य सम्म उनीहरूले अग्रता गुमाए र २-२ को बराबरी भयो। मेसीले पेनाल्टीमा एक गोल गरे र त्यो नै प्रतियोगितामा उनको एक मात्र गोल रह्यो।<ref>{{cite news |title=Argentina 2–2 Paraguay |work=BBC Sport |date=13 June 2015 |url=https://www.bbc.com/sport/0/football/33081605 |access-date=14 August 2015}}</ref> साविक विजेता [[उरुग्वे राष्ट्रिय फुटबल टोली|उरुग्वे]] १-० को जित पछि, समूह चरणको जामैका विरुद्धको अन्तिम खेलमा उनले देशको १००औँ क्याप खेले, यो कोशेढुङ्गा हासिल गर्ने उनी पाँचौ अर्जेन्टिनी खेलाडी थिए। [[जमैका राष्ट्रिय फुटबल टोली|जामैका]] बिरुद्ध १-० को जित हासिल भयो।<ref name="100thCap">{{cite web |first1=Gideon |last1=Long |first2=Tony |last2=Jimenez |title=Messi Wins 100th Argentina Cap |work=Reuters |date=21 June 2015 |url=http://in.reuters.com/article/soccer-copa-messi-idINKBN0P106720150621 |access-date=14 August 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160810204854/http://in.reuters.com/article/soccer-copa-messi-idINKBN0P106720150621 |date=10 August 2016 }}</ref> १०० खेलमा उनले कुल ४६ गोल गरे, ती मध्ये २२ आधिकारिक प्रतिस्पर्धाको खेलमा भएको थियो।<ref name="Century"/><ref name="100thCap"/> === २०१६-१७: तेस्रो कोपा अमेरिका फाइनल, सन्यास, र फिर्ती === २०१६ मे २७ मा प्रि कोपा अमेरिका वार्म अप म्याचमा [[होन्डुरस राष्ट्रिय फुटबल टोली|होन्डुरस]] विरुद्धको १-० को जित भएको मैत्रीपूर्ण खेलमा मेसी घाइते भएपछि अर्जेन्टिनी टोलीमा मेसीको सहभागितालाई लिएर अन्योलपूर्ण स्थिति रहेको थियो।<ref>{{cite web|url=http://www.espnfc.us/report?gameId=448440|title=Lionel Messi leaves Argentina's friendly win vs. Honduras with back injury|date=27 May 2016|publisher=ESPN FC|access-date=7 June 2016}}</ref> उनको कम्मर माथिको भागमा गहिरो चोट लागेको खबर आएको थियो। उनको फिटनेसलाई लिएर जुन ६ मा भएको अर्जेन्टिनाको सुरुवाती खेलमा उनी बेन्चमा रहे। साविक बिजेता चिली विरुद्धको खेलमा अर्जेन्टिना २-१ ले विजयी भयो। <ref>{{cite news|url=https://www.theguardian.com/football/2016/jun/07/argentina-top-chile-in-rematch-of-last-years-copa-america-final|title=Argentina top Chile in rematch of last year's Copa América final|date=7 June 2016|work=The Guardian|access-date=7 June 2016}}</ref> मेसी समूह चरणको दोस्रो खेलमा जुन १० मा [[पानामा राष्ट्रिय फुटबल टोली|पानामा]] विरुद्ध फिट रहेको घोषणा भए पनि, मार्तिनोले उनलाई एकपटक फेरी बेन्चमा राखे; उनी अगस्टो फर्नान्डेज को स्थानमा ६१औँ मिनेटमा मैदान प्रवेश गरे र १९ मिनेटमा ह्याट्रिक गरे। [[सर्जियो अग्वेरो]]को गोलबाट अग्रता लिएको अर्जेन्टिनाले उक्त खेल ५-० ले जित्यो , यससंगै अर्जेन्टिनाले प्रतियोगिताको क्वाटरफाइनलमा स्थान पक्का गर्यो।;<ref>{{cite news|url=https://www.theguardian.com/football/2016/jun/10/lionel-messi-hat-trick-argentina-panama-copa-america|title=Lionel Messi scores brilliant hat-trick as Argentina surge into quarter-finals|date=11 June 2016|work=The Guardian|access-date=11 June 2016}}</ref> उनको प्रदर्शनको लागि उनी खेलको [[प्लेयर अफ द म्याच|म्यान अफ द म्याच]] भए।<ref name="MOTM-ARG-PAN">{{cite web|url=http://www.ca2016.com/matches/16|title=Match 16 : Argentina vs Panama|date=10 June 2016|publisher=[[Copa América Centenario]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20160609183110/http://www.ca2016.com/matches/16|archive-date=9 June 2016|access-date=10 June 2016|url-status=dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160609183110/http://www.ca2016.com/matches/16 |date=9 June 2016 }}</ref>{{quote box|width=30%|align=right|quote="Did it annoy me that Messi took the record? A little, yes. You go around the world and people say, 'he's the top scorer for the Argentina national team.' But the advantage I have is that I'm second to an extraterrestrial."|source=– [[ग्याब्रियल बाटिस्टुटा]] on the consolation of Messi breaking his record.<ref>{{cite news |url=http://www.espn.co.uk/football/argentina/story/3268110/gabriel-batistuta-lionel-messi-taking-my-argentina-record-annoyed-me |title=Gabriel Batistuta – Lionel Messi taking my Argentina record annoyed me |agency=ESPN |first=Adriana |last=Garcia |date=13 November 2017 |access-date=15 August 2018}}</ref>}}जुन १८ मा, कोपा अमेरिकाको क्वाटरफाइनलमा , मेसीले [[भेनेजुएला राष्ट्रिय फुटबल टोली|भेनेजुएला]]विरुद्ध अर्को प्रेरणादायी प्रदर्शन गरे,<ref name="MOTM-ARG-VEN">{{cite web|url=http://www.ca2016.com/matches/27|title=Match 27 : Argentina vs Venezuela|date=18 June 2016|publisher=[[Copa América Centenario]]|access-date=18 June 2016|df={{cbignore}}}}</ref> उनले दूई असिस्ट प्रदान गरे र अर्को एक गोल गरी ४-१ को विजय सुनिश्चित गरे, यसबाट उनले [[ग्याब्रियल बाटिस्टुटा]]को आधिकारिक अन्तराष्ट्रिय खेलमा ५४ गोलको राष्ट्रिय किर्तिमान बराबरी गरे।<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.com/sport/football/36569759|title=Copa America: Lionel Messi equals Gabriel Batistuta's Argentina record|date=19 June 2016|work=BBC Sport|access-date=19 June 2016}}</ref> यो किर्तिमान तीन दिन पछि भंङ्ग भयो जब मेसीले आयोजक संयुक्त राष्ट्र विरुद्धको ४-० को जितमा फ्रिकिक गोल गरे; त्यस खेलमा उनले दुई असिस्ट पनि गरे, र अर्जेन्टिनाले लगातार दोस्रो वर्ष प्रतियोगिताको फाइनलमा स्थान पक्का गर्यो ,<ref name="record">{{cite news|url=http://www.espnfc.com/argentina/story/2897489/lionel-messi-equals-argentinas-gabriel-batistuta-all-time-goal-scoring-record|title=Lionel Messi equals Argentina's all-time goal-scoring record|date=22 June 2016|work=ESPN FC|access-date=22 June 2016}}</ref> र एक पटक फेरी म्यान अफ द म्याच घोषित भए।<ref name="MOTM-USA-ARG">{{cite web|url=http://www.ca2016.com/matches/29|title=Match 29 : United States vs Argentina|date=21 June 2016|publisher=[[Copa América Centenario]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20160618001954/http://www.ca2016.com/matches/29|archive-date=18 June 2016|access-date=21 June 2016|url-status=dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160618001954/http://www.ca2016.com/matches/29 |date=18 June 2016 }}</ref> फाइनलमा अर्जेन्टिनाको भेट चिली संग भयो र फाइनलको नतिजा गत वर्ष कै पुनरावृति भयो। निर्धारित समय ०-२ मा सकिएपछि भएको पेनाल्टी सुटआउटमा अर्जेन्टिना चिली संग पराजित भयो।यो मेसीको लगातार मुख्य प्रतियोगिताको तेस्रो पराजय थियो र समग्रमा चौथो। उनले पेनाल्टी सुटआउटमा पेनाल्टी मिस गरेका थिएA खेलपछि, मेसीले अन्तराष्ट्रिय फुटबलबाट सन्यासको घोषणा गरे।<ref name="Messi retirement">{{cite news|url=http://www.espnfc.com/copa-america/story/2902891/lionel-messi-flags-potential-argentina-retirement-after-penalty-loss-to-chile|title=Lionel Messi retires from Argentina after Copa America final loss to Chile|date=27 June 2016|work=ESPN FC}}</ref> उनले बताए, "मैले मेरो सक्दो गरे। मेरो लागि टोली सकियो, मैले निर्णय गरे।"<ref>{{cite news|url=http://edition.cnn.com/2016/06/27/football/copa-america-lionel-messi/|title=Devastated Messi announces likely retirement from Argentina|date=27 June 2016|publisher=CNN}}</ref> चिलीका प्रशिक्षक जुआन एन्टोनियो पिज्जीले खेलपछि भने, " म्याराडोनाले अर्जेन्टिनी फुटबलको लागि जे गरेका थिए त्यो हिसाबले मेरो पुस्ताले उनलाई मेरो पुस्ताको म्याराडोनासँग तुलना गर्न सक्दैन। तर मा यो सोच्छु कि आजको सबै भन्दा उत्कृष्ट खेलाडी आज अमेरिकामा खेले।"<ref>{{cite news|url=https://www.theguardian.com/football/2016/jun/27/lionel-messi-says-he-is-quitting-argentina-team-after-copa-america-final-defeat|title=Lionel Messi says his Argentina career is over after Copa América final defeat|date=26 June 2016|work=The Guardian}}</ref> मेसी पाँच गोल सहित [[एदुआर्दो भार्गास]]पछि प्रतियोगिताको दोस्रो उच्च गोलकर्ता भए, र चार असिस्ट सहित सबैभन्दा धेरै असिस्ट दिएका थिए, र प्रतियोगितामा सबैभन्दा धेरै (तीन वटा) म्यान अफ द म्याच जितेका थिए ;<ref name="conmebol-stats">{{Cite web|url=http://estadisticas.conmebol.com/html/v3/index.html?channel=deportes.futbol.copaamerica.statsCenterPerPlayer&lang=es_LA|title=HTML Center|website=estadisticas.conmebol.com|access-date=8 April 2020}}</ref> उनलाई उनको प्रदर्शनको लागि टोली अफ द टुर्नामेन्टमा समावेश गरिएको थियो, उनले गोल्डेन बल अवार्डमा सहभागी भएनन् र [[एलेक्सिस सान्चेस]]लाई प्रदान गरियो।<ref name="Copa América 2016: Awards">{{cite web|url=http://www.ca2016.com/awards|title=Copa América 2016: Awards|date=27 June 2016|publisher=Copa America Organisation|access-date=27 June 2016}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160627172846/http://www.ca2016.com/awards |date=27 June 2016 }}</ref> ==== "नजाऊ लियो " ==== उनको घोषणापछि, सन्यास सम्बन्धी उनको मन परिवर्तन गर्न एक अभियान सुरु भयो।<ref>{{cite news|url=http://www.skysports.com/football/news/12026/10327302/argentina-hope-lionel-messi-reconsiders-retirement-says-guillem-balague|title=Argentina don't want Messi to retire|date=28 June 2016|agency=Sky Sports}}</ref> अर्जेन्टिनी फुटबल टोली राजधानी ब्युनोस आयर्समा अवतरण गरेपछि उनलाई फ्यानहरूले "लियो नजाऊ" जस्ता नाराले सम्बोधन गरे। अर्जेन्टिनाका राष्ट्रपति मौरिसियो माक्रीले नछोड्नको लागि अनुरोध गरे, उनले भने ,"हामी भाग्यमानी छौ, यो हाम्रो जीवनको एक खुसीको पल हो, हाम्रो जस्तो फुटबलिङ सस्कृति भएको देशमा विश्वकै उत्कृस्ट खेलाडी हुनु यो एक उपहार हो... लियोनेल मेसी अर्जेन्टिनामा भएको सबैभन्दा महान मध्ये एक हुन् र हामीले उनको ख्याल गर्नुपर्छ।"<ref>{{cite news|url=http://en.as.com/en/2016/06/28/football/1467141271_384638.html|title=Messi 'God's gift' to Argentina – president|date=28 June 2016|newspaper=AS}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200923184002/https://en.as.com/en/2016/06/28/football/1467141271_384638.html |date=23 September 2020 }}</ref> [[बुएनोस आइरेस]]का मेयर होरासियो रोड्रीग्वेज लारेताले मेसीलाई सन्यासबारे पुनर्विचार गर्न मनाउन राजधानीमा मेसीको सालिक अनावरण गरे।<ref>{{cite news|url=http://www.mundodeportivo.com/futbol/20160628/402829485468/inauguran-en-buenos-aires-estatua-en-homenaje-a-messi.html|title=Inauguran en Buenos Aires una estatua en homenaje a Messi|date=28 June 2016|newspaper=El Mundo Deportivo (Spanish)}}</ref> यो अभियान टोल टोल गल्ली गल्लीमा पुग्यो र जुलाई २ मा अर्जेन्टिनी राजधानीको सडकमा ५०,००० समर्थकहरू सोही नारा लिएर सडकमा आए।<ref>{{cite news|url=http://www.sport-english.com/en/news/world-football/macri-maradona-and-the-argentine-people-rally-together-prompt-messi-u-turn-5234915|title=Macri, Maradona and the Argentine people rally together to prompt Messi U-turn|date=28 June 2016|work=Sport}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161031150321/http://www.sport-english.com/en/news/world-football/macri-maradona-and-the-argentine-people-rally-together-prompt-messi-u-turn-5234915 |date=31 October 2016 }}</ref> ==== फिर्ती ==== {{Quote box|quote="फाइनलको रात मेरो दिमागमा धेरै कुराहरू खेले र मैले छोड्ने बारेमा गम्भीरतापूर्वक सोचें, तर मेरो देश र यो जर्सीप्रतिको मेरो माया धेरै छ।"|source=– २०१६ अगस्ट १२ मा मेसी अन्तर्राष्ट्रिय खेलबाट आफ्नो सन्यासको निर्णय उल्टाउदै <ref>{{cite news |date=12 August 2016 |title=Lionel Messi: Argentina striker reverses decision to retire from national team |url=https://www.bbc.com/sport/football/37066033}}</ref>|align=left|width=30%}} मेसीले आफ्नो अन्तर्राष्ट्रिय सन्यास घोषणा गरेको एक हप्ता पछि, सेप्टेम्बरमा अर्जेन्टिनी पत्रिका ''ला नाकिओन'' मा उनले अर्जेन्टिनाको लागि २०१८ फिफा विश्व कप छनोट खेल्ने बारे पुनर्विचार गरिरहेको खबर आयो।<ref>{{cite web|url=http://www.cbssports.com/soccer/news/report-friend-of-messi-hints-reconsidering-retirement-from-argentina/|title=La Nacion claims to know that Lionel Messi will return to Argentina national team|last=Gonzalez|first=Roger|date=3 July 2016|work=[[CBSSports.com]]|access-date=5 July 2016}}</ref> १२ अगस्टमा, यो कुरा पुष्टि भयो कि उनले अन्तर्राष्ट्रिय फुटबलबारे आफ्नो सन्यासको निर्णय फिर्ता लिए, र राष्ट्रिय टोलीको आउँदो २०१८ विश्व कप छनोटको टोलीमा उनलाई पनि समावेश गरियो।<ref>{{cite web|url=http://www.espnfc.us/argentina/story/2928133/lionel-messi-to-make-argentina-return-after-brief-international-retirement|title=Lionel Messi to make Argentina return after brief international retirement|date=12 August 2016|publisher=ESPN FC|access-date=13 August 2016}}</ref> सेप्टेम्बर १ मा, उनी फिर्ता आएको पहिलो खेलमा, उनले २०१८ विश्व कप छनोटको उरुग्वे सँगको १-० को जितमा भएको खेलमा उनले गोल गरे।<ref>{{cite web|url=http://www.beinsports.com/en/world-cup-qualifiers/news/messi-strikes-back-as-argentina-sink-uruguay/328680|title=Messi strikes back as Argentina sink Uruguay|date=1 September 2016|publisher=beIN SPORTS|access-date=1 September 2016}}</ref> [[चित्र:ECUADOR_VS_ARGENTINA_(37594548472).jpg|right|thumb|२०१७ अक्टोबर १० मा भएको [[इक्वेडर राष्ट्रिय फुटबल टोली|इक्वेडर]] विरुद्धको खेलमा ह्याट्रिक गरेपछि खुसी मनाउदै मेसी। उनको गोलले अर्जेन्टिना रसियामा आयोजना हुने [[२०१८ फिफा विश्वकप]]मा छनोट भयो।]] २०१७ मार्च २८ मा, मेसीलाई २०१७ मार्च २३ मा चिलीसँगको खेलमा सहायक रेफ्रीलाई अपमान गरेकोमा चार अन्तर्राष्ट्रिय खेलमा निलम्बन गरियो। उनलाई १०,००० CHF पनि जरिवाना लगाइयो।<ref>{{cite web|url=https://www.fifa.com/worldcup/news/y=2017/m=3/news=lionel-messi-suspended-for-four-matches-2877817.html|title=Lionel Messi suspended for four matches|date=28 March 2017|publisher=FIFA}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.bbc.com/sport/football/39423000|title=Lionel Messi: Barcelona and Argentina forward banned for 'insulting' assistant ref|date=28 March 2017|work=BBC Sport}}</ref> मे ५ मा, अर्जेन्टिना फुटबल सङ्घको अपिलमा उनको चार खेलको निलम्बन र १०,००० CHF को जरिवाना फिफा द्वारा फुकुवा भयो, यसको मतलब अब उनले अर्जेन्टिनाको बाँकी विश्वकप छनोट खेल खेल्न सक्थे।<ref>{{Cite news|url=https://www.fifa.com/governance/news/y=2017/m=5/news=fifa-appeal-committee-passes-decision-on-lionel-messi-2882666.html|title=FIFA Appeal Committee passes decision on Lionel Messi|last=FIFA.com|date=5 May 2017|access-date=6 June 2017|publisher=FIFA}}</ref> [[२०१८ विश्वकप]]मा अर्जेन्टिनाको स्थान जोखिममा पर्दै थियो। [[दक्षिण अमेरिकी फुटबल सङ्घ]]बाट पाँच राष्ट्र छनोट हुनेमा अर्जेन्टिना छैटौँ स्थानमा थियो, यसको अर्थ १९७० यता अर्जेन्टिना पहिलो पटक विश्वकपमा छनोट हुन असफल हुन्थ्यो। अक्टोबर १० मा, मेसीले आफ्नो देशलाई विश्वकपमा छनोट गराए। [[इक्वेडर राष्ट्रिय फुटबल टोली|इक्वेडर]] विरुद्धको खेलमा उनले ह्याट्रिक गर्दै ३-१ को जित सुनिश्चित गराए। २००१ यता अर्जेन्टिना इक्वेडरको राजधानी क्विटोमा पराजित भएको थिएन।<ref name="Guardian 2017">{{cite news|url=https://www.theguardian.com/football/2017/oct/11/lionel-messi-hat-trick-secures-argentinas-passage-to-world-cup|title=Lionel Messi hat-trick secures Argentina's passage to World Cup|date=11 October 2017|work=The Guardian}}</ref> मेसीको तीन गोलले उनी [[दक्षिण अमेरिकी फुटबल सङ्घ|दक्षिण अमेरिकी फुटबल]] छनोटमा २१ गोलका साथ [[उरुग्वे]]का [[लुइस स्वारेज]] सँगै सर्वाधिक गोलकर्ता भए। यस अधि यो उपलब्धि [[हेर्नान क्रेस्पो]]को नाममा थियो। <ref name="Guardian 2017" /> === २०१८: विश्वकप === === २०१९-२०: कोपा अमेरिका तेस्रो स्थान, प्रतिबन्ध र सुपरक्लासिको विजय === ===२०२१-२०२२: कोपा अमेरिका र विश्वकप विजय=== {{quote box | width = 25% | align = right | quote="यो मेरो लागि स्पष्ट थियो कि मैले अन्तिम प्रतियोगितासम्म प्रयास गर्नुपर्छ र मैले केही नजिती राष्ट्रिय टोलीबाट म पछि हट्न सक्दिन।" | source = – Messi on winning the 2021 Copa América in an interview with ''Diario Sport''.<ref>{{cite AV media |date=1 November 2021 |url=https://www.youtube.com/watch?v=OibxiyBMAf8 |title=🤩 ¡ENTREVISTA EXCLUSIVA A LEO MESSI EN PARÍS! |publisher=SPORT |via=[[YouTube]] |access-date=20 December 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20221218145302/https://www.youtube.com/watch?v=OibxiyBMAf8 |archive-date=18 December 2022 |url-status=live}}</ref> }} २०२१ जुन १४ मा, ब्राजिलमा भएको [[२०२१ कोपा अमेरिका|कोपा अमेरिका कप]]को अर्जेन्टिनाको पहिलो खेलमा मेसीले चिली विरुद्ध फ्रिकिक मा १ गोल गरे। उक्त खेल १-१ को बराबरीमा सकियो।<ref>{{cite news |url=https://www.marca.com/en/football/copa-america/argentina-vs-chile/cronica/2021/06/15/60c7e18e22601d45348b45ac.html |title=Messi's Argentina thwarted by Chile |work=MARCA |date=14 June 2021 |access-date=15 June 2021}}</ref> २१ जुनमा, मेसीले अर्जेन्टिनाको लागि १४७औँ खेल खेलेर ज्याभियर मास्चेरानोको अर्जेन्टिनाको लागि सर्वाधिक उपस्थितिको रेकर्ड बराबर गरे। पाराग्वे विरुद्धको उक्त खेलमा अर्जेन्टिना १-० ले विजयी भयो।<ref>{{Cite web |title=Lionel Messi sigue haciendo historia: igualó a Mascherano como el jugador con más presencias en la Selección |language=ES |url=https://www.afa.com.ar/es/posts/lionel-messi-sigue-haciendo-historia-igualo-a-mascherano-como-el-jugador-con-mas-presencias-en-la-seleccion |website=afa.com.ar |date=21 June 2021|access-date=22 June 2021}}</ref> एक हप्ता पछि, उनले [[बोलिभिया राष्ट्रिय फुटबल टोली|बोलिभिया]] बिरुद्धको खेलमा उनले अर्जेन्टिनी जर्सीमा सर्वाधिक खेलको रेकर्ड कायम गरे। उक्त खेलमा ४-१ ले जित्यो। उनले २ गोल गरे र एक गोल असिस्ट गरे।<ref>{{Cite web |url=https://www.espn.com/soccer/argentina-arg/story/4422176/messi-sets-argentina-appearances-mark-in-copa-america-match-vs-bolivia |title=Messi sets Argentina appearances mark in Copa America match vs. Bolivia |work=ESPN |first=Sam |last=Marsden |date=28 June 2021|access-date=29 June 2021}}</ref> ३ जुलाई मा, प्रतियोगिताको क्वाटरफाइनलमा इक्वेडर माथिको ३-० को जितमा उनले ३ असिस्ट गरे र एक फ्रिकिक गोल गरे।.<ref>{{cite news |url=https://www.cbssports.com/soccer/news/argentina-vs-ecuador-score-sensational-messi-leads-albiceleste-into-copa-america-semifinals/live/ |title=Argentina vs. Ecuador score: Sensational Messi leads Albiceleste into Copa America semifinals |work=CBSSports.com |date=3 July 2021 |access-date=4 July 2021}}</ref> ६ जुलाईमा, सेमिफाइनलमा कोलम्बिया बिरुद्ध १-१ को बराबरीमा मेसीले एक असिस्ट गरे। पेनाल्टी सुट आउटमा उनले गोल गरे र अर्जेन्टिना ३-२ ले विजयी भयो। उनी आफ्नो अन्तर्राष्ट्रिय करियरको पाँचौ फाइनलमा पुगे।<ref>{{cite web |url=https://www.espn.com/soccer/report?gameId=603184 |title=Argentina vs. Colombia – Football Match Report – July 6, 2021 – ESPN |work=ESPN.com |date=6 July 2021 |access-date=7 July 2021}}</ref><ref>{{cite web |url=https://www.thescore.com/esp_fed/news/2186119 |title=Messi driving Argentina at Copa America |publisher=theScore.com |date=6 July 2021 |access-date=7 July 2021}}</ref> जुलाई १० मा, अर्जेन्टिनाले आयोजक ब्राजिललाई फाइनलमा १-० ले पराजित गरेर मेसीले आफ्नो पहिलो र अर्जेन्टिनाले १९९३ यता पहिलो प्रमुख अन्तर्राष्ट्रिय उपाधी जित्यो। यसको साथै उनको देशले १५औँ उपाधिको उरुग्वेसँग कीर्तिमान बराबर गर्यो।<ref name="Copa América final">{{cite news |url=https://www.theguardian.com/football/live/2021/jul/10/argentina-v-brazil-copa-america-final-live |title=Argentina 1-0 Brazil: Copa América final – live! |work=The Guardian |last=Graham |first=Bryan Armen |date=11 July 2021 |access-date=11 July 2021}}</ref> अर्जेन्टिनाले गरेको १२ गोलमा ९ गोल (४ गोल र ५ असिस्ट) मा उनको सहभागिता थियो। उनी प्रतियोगिताको सर्वोत्कृष्ट खेलाडी घोषित भए। उनले यो सम्मान नेयमार सँगै साझा गरे। उनी कोलम्बियाका लुइस डियाज सँगै ४ गोल सहित सर्वाधिक गोलकर्ता बने। उनको असिस्ट धेरै भएकाले मेसीलाई गोल्डेन बुट अवार्ड दिइयो।<ref>{{Cite web |title=Leo Messi named player of tournament in Copa América |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/2187432/leo-messi-named-player-of-tournament-in-copa-america |access-date=11 July 2021 |work=FC Barcelona}}</ref><ref>{{cite news |title=Lionel Messi wins 2021 Copa America Golden Boot |url=https://www.goal.com/en-in/news/who-is-leading-the-race-for-copa-americas-golden-boot/1unofbxrqy1bm10fsnoy5cyvi6 |access-date=11 July 2021 |work=Goal}}</ref> [[चित्र:Lionel Messi WC2022.jpg|thumb|left|Messi at the 2022 FIFA World Cup]] २०२२ विश्वकप छनोट अन्तर्गत, सेप्टेम्बर ९ मा, मेसीले बोलिभिया बिरुद्धको ३-० को विजयमा उनले ह्याट्रिक गरे सर्वाधिक गोल गर्ने दक्षिण अमेरिकी खेलाडीमा ७९ गोल गरेका पेलेलाई उछिने।<ref>{{Cite web |title=Argentina's Lionel Messi breaks Brazil legend Pele's South American men's goals record |url=https://www.espn.co.uk/football/argentina-arg/story/4427665/argentinas-lionel-messi-breaks-brazil-legend-peles-south-american-mens-goals-record |work=ESPN |date=10 September 2021|access-date=10 September 2021}}</ref> २ जुन २०२२ मा इंल्यान्डको वेम्बेलीमा भएको २०२२ फिनालेसिम्मा, युएफा युरो कप- कोपा अमेरिका कप च्याम्पियनको तेस्रो संस्करण, मा इटाली बिरुद्धको ३-० को विजयमा मेसीले २ असिस्ट गरे र म्यान अफ द म्याच भए, र उनले सिनियर टोलीमा अर्जेन्टिनाको लागि दोस्रो उपाधी जिते।<ref>{{Cite web |last=UEFA.com |date=1 June 2022 |title=Argentina's Lionel Messi named official Finalissima Player of the Match |url=https://www.uefa.com/finalissima/news/0276-1549531afce1-16d40688390d-1000--player-of-the-match-messi/ |access-date=2 June 2022 |website=UEFA.com}}</ref> ६ जुन मा भएको इस्टोनिया बिरुद्धको मैत्रीपूर्ण खेलको ५-० को जितमा मेसीले २ गोल गरे र अन्तर्राष्ट्रिय फुटबलको पुरुष तर्फको सर्वाधिक गोलकर्तामा फेरेन्क पुस्कासलाई उछिने।<ref>{{Cite web |date=6 June 2022 |title=Lionel Messi scores all five Argentina goals in friendly to overhaul Puskás |url=https://www.theguardian.com/football/2022/jun/06/lionel-messi-scores-all-five-argentina-goals-in-friendly-to-overhaul-puskas |access-date=6 June 2022 |website=The Guardian}}</ref> कतारमा भएको [[२०२२ फिफा विश्वकप]]मा, अर्जेन्टिनाको पहिलो खेलमा साउदी विरुद्ध उनले पेनाल्टीमा गोल गरे। त्तो ख्लेमा [[साउदी अरब राष्ट्रिय फुटबल टोली|साउदी अरब]] २-१ ले विजयी भयो। [[मेक्सिको राष्ट्रिय फुटबल टोली|मेक्सिको]] बिरुद्धको २-० ले विजयी भएको अर्को खेलमा उनले २० यार्ड परबाट होचो प्रहार गरेर गोल गरे र इन्जो फर्नान्डेजलाई गोलको लागि असिस्ट गरे।<ref>{{cite news |title=How Argentina and Messi stayed alive with a 2-0 win over Mexico |url=https://theathletic.com/live-blogs/mexico-argentina-world-cup-match-live/5wa7Cfxxwt1s/ |date=26 November 2022 |access-date=3 December 2022 |work=The Atheltic}}</ref> अन्तिम १६ को अष्ट्रेलिया विरुद्धको २-१ को जितमा मेसीले सुरुवाती गोल गरे। यो उनको सिनियर करिअरमा १०००औँ उपस्थिति थियो ,<ref>{{cite news |title=Messi scored in 1,000th game as Argentina progress |url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/63765129 |access-date=3 December 2022 |publisher=BBC}}</ref> र उनी सबैभन्दा धेरै खेल खेल्ने दक्षिण अमेरिकी पुरुष खेलाडी भए, जुन रेकर्ड यसभन्दा अघि इक्वेडरका इभान हर्टाडो (Iván Hurtado) को नाममा थियो।<ref>{{cite web |url=https://www.sportsmole.co.uk/football/argentina/world-cup-2022/news/messi-breaks-two-maradona-records-in-argentinas-win-over-australia_501212.html |title=Lionel Messi breaks two Diego Maradona records in Argentina's win over Australia |website=SportsMole.co.UK |publisher=Sports Mole |access-date=4 December 2022 |date=3 December 2022 |archive-date=4 December 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20221204140157/https://www.sportsmole.co.uk/football/argentina/world-cup-2022/news/messi-breaks-two-maradona-records-in-argentinas-win-over-australia_501212.html |url-status=live}}</ref><ref>{{cite web |url=https://www.terra.com.br/esportes/mil-jogos-e-recordes-messi-chega-a-novas-marcas-contra-a-australia,84099d8f9c138efa894b3f833d7a75092edg4dg7.html |title=Mil jogos e recordes: Messi chega a novas marcas contra a Austrália |trans-title=A thousand games and records: Messi reaches new milestones against Australia |website=Terra.com.br |publisher=Terra |access-date=4 December 2022 |date=3 December 2022 |language=pt-br |archive-date=4 December 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20221204141315/https://www.terra.com.br/esportes/mil-jogos-e-recordes-messi-chega-a-novas-marcas-contra-a-australia,84099d8f9c138efa894b3f833d7a75092edg4dg7.html |url-status=live}}</ref> नेदरल्यान्डस विरुद्धको क्वाटरफाइनलको खेलमा, मेसीले अर्जेन्टिनाको पहिलो गोलमा नहुएल मोलिनालाई असिस्ट गरे र पेनाल्टीमा गोल गरे। खेल २-२ को बराबरीमा सकियो। [[पेनाल्टी-सुटआउट|पेनाल्टी सुट-आउटमा]] अर्जेन्टिनाको पहिलो पेनाल्टी प्रहारमा मेसीले गोल गरे। अर्जेन्टिना ४-३ ले विजयी भयो।<ref>{{cite news |last=Murphy |first=Phil |date=9 December 2022 |title=Messi's World Cup dream lives on with Argentina win |url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/63830319 |access-date=9 December 2022 |publisher=BBC}}</ref> [[क्रोएसिया राष्ट्रिय फुटबल टोली|क्रोयसिया]] विरुद्धको सेमिफाइनलमा, जर्मनीका लोथार म्याथ्युजको नाममा रहेको विश्वकपमा सर्वाधिक २५ उपस्थितिसँग बराबरी गरे। अर्जेन्टिना ३-० ले विजयी भएक खेलमा, उनले पेनाल्टीमा पहिलो गोल गरे र तेस्रो गोलमा [[जुलियन अल्भारेज]]लाई असिस्ट गरे;<ref>{{cite news |title=Inspired Lionel Messi takes Argentina past Croatia and into World Cup final |url=https://www.theguardian.com/football/2022/dec/13/argentina-croatia-world-cup-semi-final-match-report |last=Hytner |first=David |date=13 December 2022 |access-date=13 December 2022 |work=The Guardian}}</ref> मेसीले गरेको गोल विश्वकपमा उनको ११औँ गोल थियो र उनले विश्वकपमा सर्वाधिक गोलकर्तामा बाटिस्टुटालाई उछिने।<ref>{{cite web |url=https://www.fifa.com/fifaplus/en/articles/world-cup-2022-qatar-batistuta-messi-argentina |title=Batistuta on Messi's record: He deserves this |publisher=FIFA.com |access-date=22 December 2022 }}</ref> अर्जेन्टिना फाइनलमा पुग्यो जहाँ उनको भेट फ्रान्स सँग हुँदै थियो। मेसीले यो उनको अन्तिम विश्वकप उपस्थिति उनले बताएका थिए।<ref>{{cite news |title=Lionel Messi confirms final will be last World Cup game ever as Argentina overpowers Croatia 3-0 |url=https://www.cnn.com/2022/12/13/football/argentina-croatia-lionel-messi-qatar-world-cup-spt-intl/index.html |last=Grez |first=Matias |date=14 December 2022|access-date=15 December 2022 |website=[[CNN]]}}</ref><ref>{{cite news |last=Kay |first=Oliver |date=15 December 2022 |title=Lionel Messi winning World Cup would define him but he's already among the greatest of all |website=[[The Athletic]] |url=https://theathletic.com/4001739/2022/12/15/lionel-messi-world-cup-greatness/ |url-access=subscription |access-date=15 December 2022}}</ref> १८ डिसेम्बरमा [[२०२२ फिफा विश्वकप फाइनल|२०२२ फिफा विश्वकप फाइनलमा]], लुसेल रङ्गशालामा मेसीले आफ्नो २६औँ विश्वकप उपस्थितिको कीर्तिमान बनाए। मेसीले पेनाल्टीमा अर्जेन्टिनाको पहिलो गोल गरे, र एउटै विश्वकप संस्करणमा समूहचरण, अन्तोम १६, क्वाटरफाइनल, सेमिफाइनल र फाइनलमा गोल गर्ने पहिलो खेलाडी बने।<ref name=BCC221218>{{cite news |title=World Cup final: Lionel Messi named best player as Kylian Mbappe wins Golden Boot |url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/64019023 |access-date=18 December 2022 |work=BBC Sport |date=18 December 2022}}</ref> अर्जेन्टिनाको दुई गोलको अग्रता फ्रेन्च फरवार्ड [[किलियन एम्बाप्पे|केलियन एम्बाप्पे]], जसले २ मिनेट भित्र २ गोल गरे, ले मेटाए। अतिरिक्त समयमा मेसीले गोल गरेर फेरि अर्जेन्टिनाको अग्रता बनाए। पुनः एम्बाप्पेले गोल गरि [[फ्रान्स राष्ट्रिय फुटबल टोली|फ्रान्सलैइ]] बराबरीमा ल्याए। अतिरिक्त समयमा खेल ३-३ को बराबरीमा सकियो र खेल पेनाल्टी सुट-आउटमा पुग्यो। सुट-आउटमा अर्जेन्टिनाको पहिलो प्रहारमा मेसीले गोल गरे, आखिरीमा अर्जेन्टिनाले खेल ४-२ ले जित्यो र राष्ट्रको ३६ वर्ष लामो विश्वकप ट्रफीको प्रतीक्षा सकियो।<ref>{{cite news |last=Church |first=Ben |date=18 December 2022 |url=https://edition.cnn.com/2022/12/18/football/argentina-france-world-cup-final-qatar-2022-spt-intl/index.html |title=Lionel Messi-inspired Argentina wins World Cup after beating France in sensational final |publisher=[[सिएनएन]]|access-date=18 December 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20221218185037/https://edition.cnn.com/2022/12/18/football/argentina-france-world-cup-final-qatar-2022-spt-intl/index.html|archive-date=18 December 2022|url-status=live}}</ref> मेसीले प्रतियोगिताको सर्वोत्कृष्ट खेलाडी भएर गोल्डेन बल जिते, उनी गोल्डेन बल दुईपटक जित्ने पहिले खेलाडी बने। गोल्डेन बुटको दौडमा उनी सात गोल सहित दोस्रो भए, एम्बाप्पेले ८ गोल सहित गोल्डेन बुट जिते।<ref name=BCC221218/> फाइनलमा उनको उपस्थिती र दुई गोल संगै, मेसीले विश्वकपमा सर्वाधिक उपस्थितिमा लओथार म्याथ्युजलाई उछिने (मेसीको २६ उपस्थिति) र गोल योगदानमा पेलेलाई उछिने (२१-१३ गोल र ८ असिस्ट)।<ref>{{cite web |url=https://www.espn.in/football/blog-espn-fc-united/story/4834907/2022-world-cup-final-stats-messi-mbappe-argentina-france |title=2022 World Cup stats: Messi joins Maradona, overtakes Ronaldo; Mbappe's record 4 |publisher=ESPN |date=19 December 2022 |access-date=22 December 2022 }}</ref> यो फाइनल खेल अहिलेसम्मको उत्कृष्ट खेलको रुपमा प्रसंशित भयो र यो खेललाई मिडियाले भारी रुपमा मेसी र एम्बाप्पेको प्रतिद्वन्दको रुपमा प्रस्तुत गरेका थिए।<ref>{{cite news |last=Shearer |first=Alan |date=19 December 2022 |title=Lionel Messi and Kylian Mbappe: Thank you for that beautiful madness |website=[[The Athletic]] |url=https://theathletic.com/4015186/2022/12/19/lionel-messi-kylian-mbappe-world-cup-final-shearer-column/ |url-access=subscription |access-date=21 December 2022}}</ref><ref>{{cite news |last=Gay |first=Jason |date=18 December 2022 |title=Messi, Mbappé, and a World Cup Masterpiece |newspaper=[[The Wall Street Journal]] |url=https://www.wsj.com/articles/messi-mbappe-world-cup-final-argentina-france-11671392972 |access-date=21 December 2022}}</ref><ref>{{cite news |last=Arthur |first=Bruce |date=18 December 2022 |title=It was Messi. It was Mbappé. Argentina’s World Cup win over France was magnificent |newspaper=[[The Toronto Star]] |url=https://www.thestar.com/sports/worldcup/opinion/2022/12/18/it-was-messi-it-was-mbapp-argentinas-world-cup-win-over-france-was-magnificent.html |access-date=21 December 2022}}</ref><ref>{{cite news |last=Grez |first=Matias |date=19 December 2022 |title=Lionel Messi cements his place among the greats after winning epic duel against Kylian Mbappé |website=CNN |url=https://www.cnn.com/2022/12/18/football/lionel-messi-kylian-mbappe-greatest-world-cup-final-spt-intl/index.html |access-date=21 December 2022}}</ref> यो खेलपछि, मेसीले "म च्याम्पियनको रुपमा अझै खेल्न चाहन्छु" बताउँदै राष्ट्रिय टोलीबाट संन्यास लिनेबारे कुनै योजना नभएको स्पष्ट बनाए।<ref>{{cite news |last=Brown |first=Luke |date=18 December 2022 |title=Lionel Messi to continue playing for Argentina after World Cup final victory |website=The Athletic |url=https://theathletic.com/4014345/2022/12/18/messi-argentina-retirement-plans/ |url-access=subscription |access-date=21 December 2022}}</ref> === २०२३–वर्तमान: पछिल्ला वर्षहरू === [[चित्र:Selección_Argentina_Amistoso_marzo_2023_en_Santiago_Del_Estero_Estero_01.jpg|दायाँ|अङ्गुठाकार|आफ्नो देशमा मैत्रीपूर्ण खेलको क्रममा अर्जेन्टिनाको राष्ट्रिय टोलीले विश्वकप जितको उत्सव मनाउँदै]] विश्वकप जितको तीन महिना पछि, मेस्सी र राष्ट्रिय टोली अर्जेन्टिनामा दुई मैत्रीपूर्ण खेलको लागि मैदानमा फर्किए।<ref name="Curacao">{{cite web |last=Borg |first=Simon |date=28 March 2023 |title=Argentina vs Curacao score, result, highlights, as Lionel Messi scores hat trick in 7-0 win |url=https://www.sportingnews.com/in/football/news/argentina-vs-curacao-live-score-result-highlights-friendly/y3pqsbulgh1kl3p2rmute5eq |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20230610041912/https://www.sportingnews.com/in/football/news/argentina-vs-curacao-live-score-result-highlights-friendly/y3pqsbulgh1kl3p2rmute5eq |archive-date=10 June 2023 |access-date=13 November 2024 |publisher=[[The Sporting News]]}}</ref> मेस्सीले पहिलो खेलमा पानामा विरुद्ध क्लब र देशको लागि आफ्नो ८०० औं करियर गोल गरे।<ref>{{#invoke:Cite|web |first=Francesco|last=Porzio|url=https://www.cbssports.com/soccer/news/lionel-messi-scores-800th-career-goal-argentina-celebrates-the-2022-world-cup-in-front-of-home-fans/ |title=Lionel Messi scores 800th career goal: Argentina celebrates the 2022 World Cup in front of home fans |work=CBS Sports |date=23 March 2023 |access-date=27 March 2023}}</ref> खेल पछि, मेस्सीले भाषण दिए, विश्वकप ट्रफी उठाए र आतिशबाजी सुरु हुँदा रंगशाला वरिपरि विजयी चक्कर लगाए।<ref>{{#invoke:Cite|news |last1=Rey |first1=Débora |last2=Politi |first2=Daniel |url=https://apnews.com/article/messi-argentina-world-cup-panama-b143edb1adcb11bae0b7829f9c66404e |title=Messi mania grips Argentina in 1st match as World Cup champs |publisher=[[Associated Press]] |date=23 March 2023 |access-date=10 October 2024}}</ref><ref>{{#invoke:Cite|news |url=https://apnews.com/article/argentina-panama-soccer-world-cup-messi-d8b2f3e9cd977f41922f7e53721c1075 |title=Argentina beats Panama in 1st match after World Cup title |publisher=[[Associated Press]] |date=23 March 2023 |access-date=2 February 2025}}</ref> २८ मार्चमा कुराकाओ विरुद्धको दोस्रो मैत्रीपूर्ण खेलमा, मेस्सीको टोलीको ७-० को जितमा ह्याट्रिकले उनलाई १०० अन्तर्राष्ट्रिय गोल गर्ने पहिलो दक्षिण अमेरिकी खेलाडी र कोसेढुङ्गामा पुग्ने समग्रमा तेस्रो खेलाडी बनायो।<ref name="Curacao" /><ref>{{#invoke:Cite|web |url=https://www.foxsports.com/stories/soccer/lionel-messi-makes-history-with-100th-goal-for-argentina |title=Lionel Messi makes history with 100th goal for Argentina |work=FOX Sports |date=28 March 2023 |access-date=30 March 2023}}</ref>अर्जेन्टिनाको २०२६ को विश्वकप छनोट अभियानको क्रममा, मेस्सी ३१ गोलका साथ दक्षिण अमेरिकी विश्वकप छनोटमा सबै समयका शीर्ष गोलकर्ता बने।<ref>{{Cite web |date=October 18, 2023 |title=Lionel Messi becomes Conmebol WC qualifiers all-time leading scorer |url=https://www.marca.com/en/football/2023/10/18/652f5288268e3e8b258b45ad.html |access-date=July 13, 2024 |website=Marca}}</ref> ==== २०२४ कोपा अमेरिका ==== {{see also|२०२४ कोपा अमेरिका}} जुन २१ मा, मेस्सीले २०२४ कोपा अमेरिकाको उद्घाटन खेलमा ३५ खेल खेले र सबैभन्दा धेरै कोपा अमेरिका खेल खेल्ने खेलाडी बने।{{efn|Attributed to multiple references:<ref>{{cite web |last1=Becherano |first1=Lizzy |title=Messi, Di María headline Argentina Copa squad |url=https://www.espn.com.au/football/story/_/id/40355987/lionel-messi-di-maria-headline-argentina-squad |website=ESPN |access-date=19 June 2024 |date=15 June 2024}}</ref><ref>{{cite news |url=https://www.theguardian.com/football/article/2024/jun/20/lionel-messi-pulls-strings-as-argentina-tame-canada-in-copa-america-opener |title=Messi breaks another record at CONMEBOL Copa América™ |work=CONMEBOL Copa América™ |date=June 20, 2024 |access-date=September 3, 2024}}</ref><ref>{{cite news |url=https://copaamerica.com/en/news/lionel-messi-breaks-record-copa-america |title=Lionel Messi pulls strings as Argentina tame Canada in Copa América opener |work=The Guardian |date=21 June 2024 |access-date=24 June 2024}}</ref>}} जुलाई ९ मा क्यानडा विरुद्धको सेमिफाइनलमा, मेस्सीले अर्जेन्टिनाको २-० को जितमा दोस्रो गोल गरे, जसले गर्दा उनी १०९ गोलका साथ इतिहासमा दोस्रो [[सर्वाधिक अन्तर्राष्ट्रिय गोल भएका पुरुष फुटबलरहरूको सूची|सर्वाधिक अन्तर्राष्ट्रिय गोलकर्ता]] बने।<ref>{{cite news|url=https://www.nytimes.com/athletic/live-blogs/argentina-canada-live-updates-2024-copa-america-lionel-messi-score-result/yRrle4paHuhm/BeNQ1qaCPjJZ/|title=Messi passes Ali Daei|date=10 July 2024|work=The Athletic|access-date=10 July 2024}}</ref> कोलम्बिया विरुद्धको फाइनलमा मेस्सीको लिगामेन्टमा गम्भीर चोट लागेको थियो, तर अर्जेन्टिनाले अझै पनि प्रतियोगिता जित्न सफल भयो। यो जितले मेस्सीको टोली ट्रफीको कुल संख्या ४४ पुर्‍यायो, जसले गर्दा उनी सबै समयका सबैभन्दा धेरै सजिएका खेलाडी बने।{{efn|Attributed to multiple references:<ref>{{#invoke:Cite|web |last=Thames |first=Alanis |title=Argentina wins record 16th Copa America title, beats Colombia 1-0 after Messi gets hurt |url=https://apnews.com/article/copa-america-argentina-colombia-score-messi-6753475603a48683a3c4971e451e8263 |publisher=[[Associated Press]] |date=14 July 2024 |access-date=10 September 2024}}</ref><ref name="LigamentInjury">{{cite web |title=Lionel Messi out indefinitely with ankle ligament injury |url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/40575229/lionel-messi-miss-two-miami-games-ankle-injury |website=ESPN |access-date=16 July 2024 |date=19 August 2024}}</ref><ref name="injurytears">{{Cite web |date=July 15, 2024 |title=Argentina win Copa final as Messi exits in tears |url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/40564886/lionel-messi-argentina-injury-tears-copa-america-final |access-date=July 15, 2024 |website=ESPN.com}}</ref><ref name="FirstMiami" /><ref name="mosttrophies" />}} पछि उनलाई प्रतियोगिताको टोलीमा नाम दिइएको थियो।<ref>{{Cite web |date=2024-08-01 |title=Messi named in Copa Team of the Tournament |url=https://www.espn.co.uk/football/story/_/id/40696626/lionel-messi-named-copa-america-team-tournament |access-date=2025-03-11 |website=ESPN.com}}</ref> === २०२६ फिफा विश्वकप छनोट === २०२४ कोपा अमेरिकाको समयमा चोटबाट निको भएपछि, मेस्सीले २०२६ फिफा विश्वकपको लागि धेरै छनोट खेलहरू खेले।<ref>{{Cite web |last=Olé |first=Diario Deportivo |date=2024-10-02 |title=Selección: la lista para las Eliminatorias, con la vuelta de Messi y la baja del Dibu Martínez |url=https://www.ole.com.ar/seleccion/seleccion-lista-enfrentar-venezuela-bolivia-vuelta-messi-baja-dibu-martinez_0_AiKrXOU4iP.html |access-date=2024-10-04 |website=Olé |language=es-AR}}</ref> १५ अक्टोबर २०२४ मा, उनले बोलिभियामाथि ६-० को जित हासिल गर्दै आफ्नो १० औं अन्तर्राष्ट्रिय ह्याट्रिक गरे, जसले क्रिस्टियानो रोनाल्डोले बनाएको कीर्तिमान बराबरी गर्यो।<ref>{{cite web |date=16 October 2024 |title=Messi hits hat-trick as Argentina hammer Bolivia 6-0 |url=https://www.reuters.com/sports/soccer/messi-hat-trick-leads-argentina-6-0-win-over-bolivia-2024-10-16/ |publisher=Reuters}}</ref> मार्च २०२५ मा, अर्जेन्टिनाले विश्वकपमा स्थान सुरक्षित गर्यो।<ref>{{cite web |last=Associated Press |date=30 March 2025 |title=Lionel Messi at 2026 World Cup? Leave him alone, says Scaloni |url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/44421368/lionel-messi-2026-world-cup-argentina-lionel-scaloni |access-date=30 March 2025 |website=[[ESPN]]}}</ref><ref>{{cite web |date=25 March 2025 |title=World Cup 2026: Argentina qualify ahead of Brazil showdown |url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/44405982/world-cup-2026-argentina-qualify-brazil |access-date=25 March 2025 |website=[[ESPN]]}}</ref> सेप्टेम्बर ४ मा, मेस्सीले अर्जेन्टिनामा राष्ट्रिय टोलीको लागि आफ्नो अन्तिम विश्वकप छनोट खेल खेले, र उनी २०२६ को विश्वकपमा भाग लिनेछन् कि छैनन् भनेर पुष्टि गरेनन्।{{efn|Attributed to multiple references:<ref>{{cite web |url=https://www.reuters.com/sports/soccer/messi-scores-twice-argentina-beat-venezuela-3-0-his-final-home-world-cup-2025-09-05/ |title=Messi scores twice as Argentina beats Venezuela 3-0 in his final home World Cup qualifier |website=[[Reuters]] |date=4 September 2025 |access-date=4 September 2025}}</ref><ref>{{Cite web |last=Pardo |first=Daniel Villar |url=https://bolavip.com/en/soccer/conmebol-2026-world-cup-qualifiers-top-scorers-who-finished-atop-the-scoring-charts |title=Conmebol 2026 World Cup Qualifiers top scorers: Who finished atop the scoring charts? |website=bolavip.com |date=9 September 2025 |access-date=9 September 2025}}</ref><ref>{{Cite web |date=9 September 2025 |title=Top goalscorers in World Cup qualifying history |url=https://www.fifa.com/en/tournaments/mens/worldcup/articles/top-goalscorers-qualifying-history |access-date=9 September 2025 |website=[[FIFA]] |archive-date=9 September 2025 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250909232032/https://www.fifa.com/en/tournaments/mens/worldcup/articles/top-goalscorers-qualifying-history |url-status=live}}</ref><ref>{{Cite web |last=Becherano |first=Lizzy |date=8 September 2025 |title=Messi will 'take his time' on '26 World Cup decision - Scaloni |url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/46198079/messi-take-26-world-cup-decision-scaloni |access-date=9 September 2025 |website=[[ESPN]]}}</ref>}} अक्टोबर १४ मा प्योर्टो रिको विरुद्धको ६-० को मैत्रीपूर्ण जितमा, मेस्सीका दुई असिस्टले उनको कुल अन्तर्राष्ट्रिय असिस्ट ६० मा पुर्‍याए, जसले गर्दा उनी [[नेयमार|नेमार]]को ५९ असिस्टलाई उछिन्दै पुरुष अन्तर्राष्ट्रिय फुटबल इतिहासमा शीर्ष असिस्ट-प्रदायक बने।<ref>{{Cite web |date=2025-10-15 |title=Argentina's Lionel Messi becomes all-time international assists leader, surpassing Brazil's Neymar and USMNT's Landon Donovan {{!}} Goal.com UK |url=https://www.goal.com/en-gb/lists/argentina-s-lionel-messi-becomes-all-time-international-assists-leader-surpassing-brazil-s-neymar-and-usmnt-s-landon-donovan/blt73c53ddfe7b9c911 |access-date=2025-10-15 |website=www.goal.com}}</ref> ==== २०२६ फिफा विश्वकप ==== {{see also|२०२६ फिफा विश्वकप}} २८ मे २०२६ मा, मेस्सीलाई २०२६ फिफा विश्वकपको लागि २६ सदस्यीय टोलीमा नाम दिइएको थियो।<ref name="SixthWorldCup">{{cite web |last=Becherano |first=Lizzy |date=28 May 2026 |title=Lionel Messi to lead Argentina at record 6th World Cup |url=https://www.espn.co.uk/football/story/_/id/48904313/lionel-messi-argentina-2026-world-cup-squad |publisher=ESPN}}</ref> केही दिन अघि, उनले आफ्नो बायाँ ह्यामस्ट्रिङमा मांसपेशी समस्याअ अनुभव गरेका थिए, जसले गर्दा प्रतियोगिताको लागि उनको फिटनेसको बारेमा चिन्ता बढेको थियो।<ref name="Philly-Injury" /> उनी होन्डुरस विरुद्धको प्रि-टूर्नामेंट मैत्रीपूर्ण खेलमा बेन्चमा बसे, तर पक्ची मैदानमा आए र आइसल्याण्ड विरुद्धको मैत्रीपूर्ण खेलमा पेनाल्टी किक गरे।<ref>{{Cite web |last=Gomez |first=Luis Miguel Echegaray |date=May 29, 2026 |title=Lionel Messi's drive to defend Argentina's World Cup title remains strong |url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/48998220/lionel-messi-feature-argentina-world-cup-nico-paz-back-training |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20260529140617/https://www.espn.com/soccer/story/_/id/48998220/lionel-messi-feature-argentina-world-cup-nico-paz-back-training |archive-date=May 29, 2026 |access-date=June 9, 2026 |website=[[ESPN FC]] |publisher=[[ESPN Inc.]]}}</ref><ref>{{Cite web |date=June 8, 2026 |title=Argentina wins as Messi scores in cameo in front of 88K in Alabama |url=https://www.espn.com/soccer/report/_/gameId/401867950 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20260609002144/https://www.espn.com/soccer/report/_/gameId/401867950 |archive-date=June 9, 2026 |access-date=June 9, 2026 |website=[[ESPN FC]] |publisher=[[ESPN Inc.]]}}</ref> प्रतियोगिताको पहिलो खेलमा, अर्जेन्टिनाले अल्जेरियालाई ३-० ले पराजित गर्दा मेस्सीले आफ्नो पहिलो विश्वकप ह्याट्रिक हासिल गरे। उनी ११ ह्याट्रिक सहित सबैभन्दा धेरै अन्तर्राष्ट्रिय ह्याट्रिक गर्ने खेलाडी बने।<ref>{{cite web |date=17 June 2026 |title=Argentina’s Messi equals World Cup goalscoring record with hat-trick in defeat of Algeria |url=https://www.france24.com/en/sport/20260617-argentina-messi-opens-record-sixth-world-cup-with-hat-trick-victory-against-algeria |publisher=France 24}}</ref><ref>{{cite web |date=17 June 2026 |title=FIFA World Cup 2026 stats: Messi's 38 breaks Ronaldo's record; Mbappe's 58 sets France record, Haaland's 2 first for Norway |url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/49083873/fifa-world-cup-2026-stats-lionel-messi-38-breaks-cristiano-ronaldo-record-kylian-mbappe-58-sets-france-erling-haaland-2-first-norway |publisher=ESPN}}</ref> यो खेल उनको २०० औं अन्तर्राष्ट्रिय उपस्थिति थियो, र उनी छ विश्वकप खेल्ने पहिलो पुरुष खेलाडी र पाँच विश्वकपमा गोल गर्ने दोस्रो खेलाडी बने।<ref>{{cite web |date=16 June 2026 |title=Lionel Messi becomes 1st man to play at 6 World Cups |url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/49013816/lionel-messi-play-6-world-cups-argentina-record-cristiano-ronaldo |publisher=ESPN}}</ref><ref>{{Cite web |title=Lionel Messi Ties All-Time World Cup Scoring Record with Hat Trick Against Algeria |url=https://www.foxsports.com/stories/soccer/lionel-messi-matches-cristiano-ronaldos-rare-five-world-cup-scoring-record |access-date=2026-06-17 |website=Fox Sports |language=en-US}}</ref> ३८ वर्ष ३५७ दिनको उमेरमा, उनी विश्वकप ह्याट्रिक गर्ने सबैभन्दा जेठो खेलाडी पनि बने।<ref>{{cite web |last=Milano |first=Bruno |date=16 June 2026 |title=Lionel Messi breaks Cristiano Ronaldo’s record for the oldest player with a World Cup hat-trick |url=https://bolavip.com/en/world-cup/lionel-messi-breaks-cristiano-ronaldos-record-for-the-oldest-player-with-a-world-cup-hat-trick |publisher=bolavip.com}}</ref> २२ जुनमा, मेस्सीले अस्ट्रियामाथि २-० को जितमा अर्जेन्टिनाका दुवै गोल गरे, [[मिरोस्लाभ क्लोज|मिरोस्लाभ क्लोस]]लाई पछि पार्दै १८ गोलका साथ विश्वकपमा सर्वाधिक गोल गर्ने खेलाडी बने।<ref>{{cite web |last=Emons |first=Michael |date=22 June 2026 |title=Argentina 2–0 Austria |url=https://www.bbc.com/sport/football/live/cze914jw558t |publisher=BBC Sport}}</ref> उनी म्यान अफ द म्याच भए र जस्ट फन्टेन र जैरजिन्हो पछि लगातार छ विश्वकप खेलमा गोल गर्ने तेस्रो खेलाडी बने।<ref>{{cite web |date=22 June 2026 |title=Messi enters record books as Argentina reach knockouts |url=https://www.fifa.com/en/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/articles/argentina-austria-match-report-highlights |publisher=FIFA}}</ref> यो जित उनको १८ औं विश्वकप खेल जित थियो, जसले क्लोसको विश्वकप खेल जित्ने रेकर्डलाई उछिनेको थियो।<ref>{{cite web |date=22 June 2026 |title=Players with most World Cup victories |url=https://www.fifa.com/en/tournaments/mens/worldcup/articles/players-most-wins-victories |publisher=FIFA}}</ref> जुन २७ मा, मेस्सीले लगातार सातौं विश्वकप खेलमा गोल गरे जब अर्जेन्टिनाले जोर्डनलाई ३-१ ले पराजित गर्यो।<ref>{{cite web |last=Becherano |first=Lizzy |date=27 June 2026 |title=Lionel Messi scores again to seal perfect group stage for Argentina |url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/49203555/lionel-messi-scores-again-seal-perfect-group-stage-argentina |publisher=ESPN}}</ref><ref>{{Cite news|url=https://www.nbcnews.com/sports/soccer/messi-becomes-first-score-7-straight-world-cup-games-goals-rord-rcna352089|title=Messi becomes first to score in 7 straight World Cup games while extending goals record|date=28 June 2026|work=NBC News|access-date=28 June 2026|archive-date=}}</ref> केप भर्डे विरुद्धको अन्तिम ३२ मा, मेस्सीले लगातार आठौं खेलमा अतिरिक्त समय पछि ३-२ को जितमा गोल गरे, जसले गर्दा उनको विश्वकप करियरको संख्या २० गोल र ३० खेलमा २० जित पुगेको छ।<ref>{{cite web |date=4 July 2026 |title=Argentina 3-2 Cape Verde (aet) Stats: More Messi History as Scaloni’s Men Survive World Cup Classic |url=https://theanalyst.com/articles/argentina-vs-cape-verde-stats-world-cup-2026 |publisher=Opta Analyst}}</ref> उनी ३९ वर्ष ९ दिनमा नकआउट चरणमा गोल गर्ने सबैभन्दा जेठो दक्षिण अमेरिकी खेलाडी बने, र म्यान अफ द म्याच घोषित भए।<ref>{{cite web |date=4 July 2026 |title=Argentina survive Cabo Verde scare to book Egypt date |url=https://www.fifa.com/en/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/articles/matchday-23-round-up-review-highlights |publisher=FIFA}}</ref><ref>{{cite web |last=Davey |first=Lee |date=4 July 2026 |title=Lionel Messi decision slammed as Cape Verde left unrecognised for World Cup heroics |url=https://talksport.com/football/world-cup/4390079/lionel-messi-man-of-the-match-cape-verde/ |publisher=talkSPORT}}</ref> उनी ग्योर्गी सारोसी र भाभा पछि लगातार पाँच विश्वकप नकआउट खेलहरूमा गोल गर्ने तेस्रो खेलाडी पनि बने।<ref>{{cite web |last=Sagar |first=Sunaadh |date=4 July 2026 |title=FIFA World Cup 2026 stats: Messi goes past Pele and Mbappe with record 12; Lisandro first-ever for Argentina; Vozinha 8 |url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/49262035/fifa-world-cup-2026-stats-lionel-messi-goes-pele-kylian-mbappe-record-12-lisandro-martinez-first-ever-argentina |publisher=ESPN}}</ref> इजिप्ट विरुद्धको अन्तिम १६ को खेलामाअ, अर्जेन्टिनाले २-० ले पछिपरेको स्थितिबाट ३-२ को पुनरागमन जितमा गोल गरे र असिस्ट प्रदान गरेपछि मेस्सीलाई म्यान अफ द म्याच घोषित गरियो।<ref>{{cite web |date=7 July 2026 |title=Argentina fightback stuns Egypt |url=https://www.fifa.com/en/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/articles/argentina-egypt-match-report-highlights |publisher=FIFA}}</ref> उनी लगातार छ विश्वकप नकआउट खेलहरूमा गोल गर्ने पहिलो खेलाडी बने, जबकि असिस्ट उनको विश्वकप करियरको नवौं थियो, जसले फ्रिट्ज वाल्टरको विश्वकप असिस्टको रेकर्ड बराबरी गर्यो।{{efn|Attributed to multiple references:<ref>{{cite web |last=Howarth |first=Matthew |url=https://www.bbc.com/sport/football/live/cdr4m2122lgt |title=Argentina 3–2 Egypt |publisher=BBC Sport |date=7 July 2026 }}</ref><ref>{{cite web |url=https://www.foxsports.com/stories/soccer/lionel-messi-breaks-world-cup-all-time-assists-record-comeback-win-vs-egypt |title=Lionel Messi Breaks World Cup All-Time Assists Record In Comeback Win vs. Egypt |publisher=FOX Sports |date=7 July 2026 }}</ref><ref>{{cite web |last=Chopping |first=Ben |url=https://news.williamhill.com/football/world-cup/most-assists-and-assist-records/ |title=World Cup Assists Record: All-time List Of Assists At World Cup |publisher=William Hill News |date=June 2026 }}</ref>}} उनले १९३० मा एकै विश्वकपमा अर्जेन्टिनाले आठ गोल गर्ने गुइलेर्मो स्टाबिलको रेकर्डसँग बराबरी पनि गरे।<ref>{{cite web |last=Taina |first=Gianni |date=7 July 2026 |title=Video: Lionel Messi scores for Argentina against Egypt to match Guillermo Stabile’s 96-year-old record |url=https://worldsoccertalk.com/world-cup/video-lionel-messi-scores-for-argentina-against-egypt-to-match-guillermo-stabiles-96-year-old-record/ |publisher=World Soccer Talk}}</ref> यसका साथै, मेस्सीले पहिलो हाफको पेनाल्टी किक गुमाए, जसले गर्दा उनी आफ्नो करियरमा चार विश्वकप पेनाल्टी मिस गर्ने इतिहासकै पहिलो खेलाडी बने।<ref>{{cite web |last=Villar Pardo |first=Daniel |date=7 July 2026 |title=Video: Messi misses a penalty against Egypt, his second failed spot kick of the 2026 World Cup |url=https://worldsoccertalk.com/world-cup/video-messi-misses-a-penalty-against-egypt-his-second-failed-spot-kick-of-the-2026-world-cup/ |publisher=World Soccer Talk}}</ref> == मेसी–रोनाल्डो प्रतिस्पर्धा == {{मुख्य|मेसी–रोनाल्डो प्रतिस्पर्धा}} [[File:Cristiano Ronaldo and Lionel Messi - Portugal vs Argentina, 9th February 2011.jpg|thumb|upright|मेस्सीको करियरको अधिकांश समय क्रिस्टियानो रोनाल्डो (बायाँ) सँग तुलना गरिएको छ।]] उनका समकालीन साथीहरूमध्ये, मेस्सीको तुलना प्रायः [[क्रिस्टियानो रोनाल्डो]]सँग गरिन्छ, जसलाई धेरैले उनको करियरको प्रतिद्वन्द्वी मान्छन्। <ref name="RonaldoRivalry" /><ref name="RonaldoRivalry">Multiple sources: * {{cite web |url=http://www.goal.com/story/messi-ronaldo-the-future/index.html |title=A future without Messi and Ronaldo |work=[[Goal (website)|Goal]] |access-date=8 June 2018 |last=Macdonald |first=Paul |archive-date=29 October 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20201029200613/https://www.goal.com/story/messi-ronaldo-the-future/index.html |url-status=live }} * {{cite web |last=Staunton |first=Peter |url=http://www.goal.com/story/messi-ronaldo-changing-face-of-football/index.html |title=Messi and Ronaldo: Changing the face of football |work=[[Goal (website)|Goal]] |access-date=8 June 2018 |archive-date=4 August 2019 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190804214954/http://www.goal.com/story/messi-ronaldo-changing-face-of-football/index.html |url-status=live }} * {{cite web |url=https://www.eurosport.co.uk/football/whoever-wins-the-ballon-d-or-the-messi-ronaldo-duopoly-is-coming-to-an-end_sto5054730/story.shtml |title=Whoever wins the Ballon d'Or, the Messi-Ronaldo duopoly is coming to an end |work=[[Eurosport]] |date=11 January 2016 |access-date=8 June 2018 |last=Haugstad |first=Thore |archive-date=20 January 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210120014411/https://www.eurosport.co.uk/football/whoever-wins-the-ballon-d-or-the-messi-ronaldo-duopoly-is-coming-to-an-end_sto5054730/story.shtml |url-status=live }}</ref> उनलाई खेलको इतिहासमा सबैभन्दा महान् फुटबलरहरू मध्ये एक पनि मानिन्छ।<ref name="goat"> Multiple sources: * {{cite web |title=Why Lionel Messi is the best male athlete of all time |publisher=[[BBC Sport]] |date=13 December 2022 |url=https://www.bbc.com/sport/football/63964902 |access-date=26 February 2025 |url-status=live |archive-date=2 September 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240902160444/https://www.bbc.com/sport/football/63964902}} * {{cite web |last=Lane |first=Barnaby |date=18 December 2022 |title=Lionel Messi cements status as soccer GOAT as Argentina wins thrilling World Cup final |url=https://www.businessinsider.com/lionel-messi-cements-status-as-goat-argentina-win-world-cup-2022-12 |access-date=20 December 2022 |website=[[Business Insider]] |archive-date=24 February 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240224021804/https://www.businessinsider.com/lionel-messi-cements-status-as-goat-argentina-win-world-cup-2022-12 |url-status=live}} * {{cite web |last=McIntyre |first=Doug |date=18 December 2022 |title=Lionel Messi Cements His Goat Status With A Little Help From His Friends |url=https://www.foxsports.com/stories/soccer/lionel-messi-cements-his-goat-status-with-a-little-help-from-his-friends|access-date=20 January 2023 |website=Fox Sports|archive-date=4 April 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20230404023500/https://www.foxsports.com/stories/soccer/lionel-messi-cements-his-goat-status-with-a-little-help-from-his-friends|url-status=live}} * {{cite web |last=O'Hanlon |first=Ryan |title=Why Lionel Messi is the best male athlete of all time |publisher=[[ESPN]] |date=16 December 2022 |url=https://www.espn.com/sports/soccer/insider/story/_/id/35259622/lionel-messi-world-cup-proves-best-male-athlete-ever |access-date=26 February 2025 |url-status=live |archive-date=18 December 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20221218003939/https://www.espn.com/sports/soccer/insider/story/_/id/35259622/lionel-messi-world-cup-proves-best-male-athlete-ever}} * {{cite web |last1=Robinson |first1=Joshua |last2=Clegg |first2=Jonathan |title=Messi's Argentina Beats France to Win the World Cup |publisher=[[The Wall Street Journal]] |date=19 December 2022 |url=https://www.wsj.com/articles/argentina-france-world-cup-messi-mbappe-11671386377 |access-date=26 February 2025 |url-status=live |archive-date=9 October 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241009060605/https://www.wsj.com/articles/argentina-france-world-cup-messi-mbappe-11671386377}} * {{cite web |last=Robson |first=James |title=Messi wins World Cup to push claim to be soccer's GOAT |publisher=[[Associated Press]] |date=18 December 2022 |url=https://apnews.com/article/lionel-messi-wins-world-cup-final-is-he-the-goat-0bf74af4ef88ea1e6b3eadce375ebb4a |access-date=7 October 2024 |url-status=live |archive-date=3 July 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240703140046/https://apnews.com/article/lionel-messi-wins-world-cup-final-is-he-the-goat-0bf74af4ef88ea1e6b3eadce375ebb4a}} * {{cite web |last=Smith |first=Rory |title=For Messi, and Argentina, the (Extra) Wait Is Worth It |work=[[The New York Times]] |date=18 December 2022 |url=https://www.nytimes.com/2022/12/18/sports/soccer/messi-world-cup-win.html |access-date=26 February 2025 |url-status=live |archive-date=22 November 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241122063447/https://www.nytimes.com/2022/12/18/sports/soccer/messi-world-cup-win.html}}</ref> २०२५ मा, उनलाई आइएफएफएचएस द्वारा अल टाइम मेन्स वर्ल्ड बेस्ट प्लेयर घोषित गरिएको थियो।<ref>{{Cite web |title=IFFHS ALL TIME TOP 10 |url=https://www.iffhs.com/posts/4380 |access-date=31 July 2025 |website=www.iffhs.com }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250803225633/https://iffhs.com/posts/4380 |date=3 August 2025 }}</ref> दुवैले धेरै व्यक्तिगत उपलब्धी हासिल गरेकाअ छन्, क्लब र देश दुवैका लागि दर्जनौं ट्रफी जिते, र इतिहासका दुई प्रमुख गोल स्कोरर हुन्। मेस्सीले समय सम्यमा कुनै पनि प्रतिद्वन्द्वितालाई अस्वीकार गरे पनि,<ref>{{Cite news |title=Barcelona's Lionel Messi Blames Media for Inventing Rivalry with Real Madrid's Cristiano Ronaldo |newspaper=The Daily Telegraph |date=15 August 2012 |url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/9478241/Barcelonas-Lionel-Messi-blames-media-for-inventing-rivalry-with-Real-Madrids-Cristiano-Ronaldo.html |archive-url=https://ghostarchive.org/archive/20220110/https://www.telegraph.co.uk/sport/football/9478241/Barcelonas-Lionel-Messi-blames-media-for-inventing-rivalry-with-Real-Madrids-Cristiano-Ronaldo.html |archive-date=10 January 2022 |url-access=subscription |access-date=17 August 2015}}{{cbignore}}</ref><ref>{{cite web |first=Ben |last=Snowball |title=Lionel Messi: Cristiano Ronaldo Is Not My Rival|website=Eurosport|publisher=TNT Sports International|date=11 June 2015 |url=http://www.eurosport.co.uk/football/lionel-messi-cristiano-ronaldo-is-not-my-rival_sto4779011/story.shtml |access-date=17 August 2015 |archive-date=24 September 2015 |archive-url=https://web.archive.org/web/20150924004853/http://www.eurosport.co.uk/football/lionel-messi-cristiano-ronaldo-is-not-my-rival_sto4779011/story.shtml |url-status=live}}</ref> उनीहरूले विश्वको सर्वश्रेष्ठ खेलाडी बन्ने आफ्नो लक्ष्यमा एकअर्कालाई अगाडि बढाउने व्यापक रूपमा विश्वास गरिन्छ। <ref name="Overtaken">{{cite news |first=Andy |last=West |title=Real Madrid v Barcelona: Has Ronaldo Overtaken Messi? |work=BBC Sport |date=22 March 2014 |url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/26651301 |access-date=10 August 2015 |archive-date=24 August 2015 |archive-url=https://web.archive.org/web/20150824045031/http://www.bbc.co.uk/sport/0/football/26651301 |url-status=live}}</ref> पण्डितहरूले उनीहरू चीचको प्रतिद्वन्द्वितालाई बक्सिङमा मुहम्मद अली-जो फ्रेजियर प्रतिद्वन्द्विता, मोटरस्पोर्टमा प्रोस्ट-सेना प्रतिद्वन्द्विता, र [[रोजर फेडरर|फेडेरर]]-[[रफाएल नाडाल|नाडाल]] र बोर्ग-म्याकएनरो बीचको टेनिस प्रतिद्वन्द्विता जस्ता विगतका खेलकुद प्रतिद्वन्द्विताहरूसँग तुलना गरेका छन्। <ref>Multiple sources: * {{cite news |last=Hunter |first=Graham |url=https://www.espn.com/sports/soccer/news/_/id/5842703/el-clasico-all-ronaldo-vs-messi |title=The game's best rivalry |date=28 November 2010 |access-date=30 September 2014 |work=ESPN |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20141006150207/http://espn.go.com/sports/soccer/news/_/id/5842703/el-clasico-all-ronaldo-vs-messi |archive-date=6 October 2014}} * {{cite web |title=Messi v Ronaldo|website=Sky Sports|publisher=Sky Group|date=17 October 2011 |url=http://www.skysports.com/news/21227/7235124/messi-v-ronaldo |archive-url=https://web.archive.org/web/20141006105413/http://www.skysports.com/news/21227/7235124/messi-v-ronaldo |archive-date=6 October 2014 }} * {{cite news |url=https://www.thetimes.com/sport/football/article/the-special-two-g7dbcfsfgxt |title=The Special Two |date=21 December 2012 |access-date=13 October 2014 |work=The Times |url-access=subscription |archive-date=26 June 2015 |archive-url=https://web.archive.org/web/20150626225332/http://www.thetimes.co.uk/tto/opinion/leaders/article3637725.ece |url-status=live}}</ref> प्रशंसक र पण्डितहरू दुवै खेलाडीको व्यक्तिगत गुणहरूको बारेमा नियमित रूपमा तर्क गर्छन्।<ref name="Overtaken" /><ref>{{Cite news |first=Chris |last=Mendes |title=World Cup 2014: Cristiano Ronaldo's Personal Duel with Lionel Messi Is Affecting His Performances for Portugal |newspaper=The Daily Telegraph |date=24 June 2014 |url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/10923614/World-Cup-2014-Cristiano-Ronaldos-personal-duel-with-Lionel-Messi-is-affecting-his-performances-for-Portugal.html |archive-url=https://ghostarchive.org/archive/20220110/https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/cristiano-ronaldo/10923614/World-Cup-2014-Cristiano-Ronaldos-personal-duel-with-Lionel-Messi-is-affecting-his-performances-for-Portugal.html |archive-date=10 January 2022 |url-access=subscription |access-date=17 August 2015}}{{cbignore}}</ref> मेस्सीलाई ड्रिब्लिङ, प्लेमेकिङ, पासिङ र गोलस्कोरिङको संयोजनको लागि प्रशंसा गरिन्छ, जबकि रोनाल्डोले आफ्नो असाधारण गति र एथलेटिक्सिज्म, गोलस्कोरिङ सीप र दबाबमा प्रदर्शनको लागि प्रशंसा पाएका छन्। <ref> {{cite news |last=Smith |first=Ben |url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/17786045 |title=Barcelona's Messi v Real Madrid's Ronaldo |date=20 April 2012 |access-date=13 October 2014 |work=BBC Sport|publisher=BBC|url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20120905081616/http://www.bbc.co.uk/sport/0/football/17786045 |archive-date=5 September 2012 }}</ref><ref>{{cite news |last=Rice |first=Simon |url=https://www.independent.co.uk/sport/football/european/lionel-messi-v-cristiano-ronaldo--worlds-greatest-players-locked-in-new-battle-8567328.html |title=Lionel Messi v Cristiano Ronaldo – world's greatest players locked in new battle |date=10 April 2013 |access-date=13 October 2014 |work=The Independent |archive-url=https://web.archive.org/web/20141028195727/http://www.independent.co.uk/sport/football/european/lionel-messi-v-cristiano-ronaldo--worlds-greatest-players-locked-in-new-battle-8567328.html |archive-date=28 October 2014 }}</ref> उनीहरूको खेल शैलीभन्दा बाहिर, बहस उनीहरूको फरक शारीरिक बनावटको वरिपरि पनि घुम्छ - रोनाल्डो {{height|m=1.87}} मांसपेशीयुक्त संरचनाको साथ छन्, जबकि मेस्सी {{height|m=1.70}} उचाइका छन् । – र उनीहरूको सार्वजनिक व्यक्तित्व विपरीत छ, रोनाल्डोको आत्मविश्वास र मेस्सीको नम्रता भन्दा फरक छन्।<ref>Multiple sources: * {{Cite news |first=Rob |last=Hughes |title=Ronaldo May Look Like the Best, but There Is Someone Better |newspaper=The New York Times |date=13 September 2011 |url=https://www.nytimes.com/2011/09/14/sports/soccer/14iht-soccer14.html?pagewanted=all&_r=1 |access-date=17 August 2015 |archive-date=1 October 2017 |archive-url=https://web.archive.org/web/20171001165502/http://www.nytimes.com/2011/09/14/sports/soccer/14iht-soccer14.html?pagewanted=all&_r=1 |url-status=live}} * {{cite web |first1=Pedro |last1=Pinto |first2=James |last2=Montague |url=https://edition.cnn.com/2012/05/17/sport/football/football-champions-league-ronaldo-interview/ |title=Cristiano Ronaldo: I'm Better than Messi |publisher=CNN |date=29 May 2012 |access-date=17 August 2015 |archive-date=6 October 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20141006125456/http://edition.cnn.com/2012/05/17/sport/football/football-champions-league-ronaldo-interview/ |url-status=live}} * {{Cite news |first=Tim |last=Lewis |title=Cristiano Ronaldo: He's Got a God-Given Talent – and He Knows It |newspaper=The Guardian |date=24 November 2013 |url=https://www.theguardian.com/theobserver/2013/nov/24/cristiano-ronaldo-real-madrid-portugal-football |access-date=17 August 2015 |archive-date=6 October 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20141006163656/http://www.theguardian.com/theobserver/2013/nov/24/cristiano-ronaldo-real-madrid-portugal-football |url-status=live}}</ref> व्यक्तिगत उपलब्धिहरूको सन्दर्भमा, मेस्सीले रोनाल्डोको पाँच जनालाई आठ बालोन डी'ओर, छ युरोपियन गोल्डेन बुट- रोनाल्डोको पाँच, चार युरोपियन गोल्डेन बुट<ref>{{Cite news |title=Ballons d'Or winners list |url=https://www.telegraph.co.uk/football/2016/12/07/ballon-dor-winners-list/ |archive-url=https://ghostarchive.org/archive/20220110/https://www.telegraph.co.uk/football/2016/12/07/ballon-dor-winners-list/ |archive-date=10 January 2022 |url-access=subscription |work=The Telegraph |date=2 April 2017}}{{cbignore}}</ref><ref>{{cite web |first1=Sorin |last1=Arotaritei |first2=Roberto |last2=Di Maggio |first3=Karel |last3=Stokkermans |title=Golden Boot (Soulier d'Or) Awards |website=[[RSSSF]] |url=https://www.rsssf.org/miscellaneous/gboot.html |access-date=17 August 2015 |archive-date=1 June 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230601072653/https://www.rsssf.org/miscellaneous/gboot.html |url-status=live}}</ref> मैदान बाहिर, तलब, प्रायोजन र सामाजिक सञ्जालका फ्यानबेसको हिसाबले रोनाल्डो उनका प्रत्यक्ष प्रतिस्पर्धी हुन्।<ref name="50million">{{cite web |first=Kurt |last=Badenhausen |title=Lionel Messi Reaches $50 Million-A-Year Deal With Barcelona |url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2014/05/16/lionel-messi-agrees-to-new-50-million-a-year-deal-with-barcelona/ |work=Forbes |date=16 May 2014 |access-date=17 August 2015 |archive-date=6 October 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20141006091338/http://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2014/05/16/lionel-messi-agrees-to-new-50-million-a-year-deal-with-barcelona/ |url-status=live}}</ref> रोनाल्डो समावेश भएका क्लब विरुद्ध मेस्सीको हेड-टू-हेड रेकर्डमा प्रतिस्पर्धी क्लब खेलहरूमा १५ जित, ९ बराबरी र १० हार समावेश छन्। यी दुई बीचको पहिलो प्रतिस्पर्धात्मक खेल २००८ मा भएको थियो, जब रोनाल्डोको म्यानचेस्टर युनाइटेडले २००७-०८ को युईएफए च्याम्पियन्स लिग सेमिफाइनलमा मेस्सीको बार्सिलोनासँग खेलेको थियो; [[म्यानचेस्टर युनाइटेड फुटबल क्लब|म्यानचेस्टर युनाइटेड]]ले बार्सिलोनालाई हराएर, फाइनल पुज्ञो र अन्ततः फाइनल पनि जित्यो।<ref>{{cite news |last=Rutledge |first=Lewis |url=http://www1.skysports.com/football/live/match/102148/report |title=Scholes seals final spot |date=29 April 2008 |access-date=30 September 2014 |work=Sky Sports |archive-url=https://web.archive.org/web/20141006083710/http://www1.skysports.com/football/live/match/102148/report |archive-date=6 October 2014}}</ref> यी दुई खेलाडी र क्लब टोली अर्को वर्षको च्याम्पियन्स लिग फाइनलमा फेरि भेटे, यसपटक मेस्सी र बार्सिलोनाले २-० को जित हासिल गरे।<ref>{{cite news |last=Lowe |first=Sid |author-link=Sid Lowe |url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/37583118/messi-ronaldos-most-memorable-clashes-champions-league-el-clasico |title=Messi and Ronaldo's most memorable clashes: From the Champions League to El Clasico |date=17 January 2023 |access-date=9 June 2023 |work=ESPN |archive-date=28 October 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20231028173107/https://www.espn.com/soccer/story/_/id/37583118/messi-ronaldos-most-memorable-clashes-champions-league-el-clasico |url-status=live }}</ref> यसपछि, रोनाल्डो बार्सिलोनाको मुख्य प्रतिद्वन्द्वी रियल म्याड्रिडमा आए, जसको परिणामस्वरूप मेस्सीले [[एल क्लासिको]]मा रोनाल्डोको धेरै पटक सामना गरे, जुन विश्वको सबैभन्दा धेरै हेरिने वार्षिक खेलकुद कार्यक्रमहरू मध्ये एक हो।<ref>{{cite news |last1=Taylor |first1=Daniel |author-link1=Daniel Taylor (journalist)|last2=Jackson |first2=Jamie |url=https://www.theguardian.com/football/2009/jun/11/cristiano-ronaldo-manchester-united-real-madrid1 |title=Manchester United accept £80m Cristiano Ronaldo bid from Real Madrid |date=11 June 2009 |access-date=30 September 2014 |work=The Guardian |archive-date=23 November 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20181123043733/https://www.theguardian.com/football/2009/jun/11/cristiano-ronaldo-manchester-united-real-madrid1 |url-status=live }}</ref><ref name="50million" /> धेरै फुटबल समीक्षक, टिप्पणीकार र खेलाडीहरूले भनेका छन् कि [[२०२२ फिफा विश्वकप|२०२२ को विश्वकप]]मा अर्जेन्टिनासँग मेस्सीको विजयले दुई खेलाडीहरू बीचको प्रतिस्पर्धालाई टुंगो लागेको छ।{{efn|group=upper-alpha|Attributed to multiple references:<ref>{{cite web |last=Sharland |first=Pete |date=18 December 2022 |title=World Cup 2022 Final: Win Or Lose, Argentina Star Lionel Messi Has Settled The Goat Debate Forever |url=https://www.eurosport.com/football/world-cup/2022/world-cup-2022-final-win-or-lose-argentina-star-lionel-messi-has-settled-the-goat-debate-forever_sto9275487/story.shtml |access-date=19 January 2023 |website=Eurosport |archive-date=22 December 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20221222185828/https://www.eurosport.com/football/world-cup/2022/world-cup-2022-final-win-or-lose-argentina-star-lionel-messi-has-settled-the-goat-debate-forever_sto9275487/story.shtml |url-status=live}}</ref><ref>{{Cite web |last=Usry |first=Rob |date=18 December 2022 |title=Lionel Messi puts the GOAT debate to rest with storybook World Cup win |url=https://www.sbnation.com/soccer/2022/12/18/23515312/lionel-messi-world-cup-who-is-soccer-football-goat-argentina |access-date=20 December 2022 |website=SBNation.com |archive-date=21 December 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20221221220741/https://www.sbnation.com/soccer/2022/12/18/23515312/lionel-messi-world-cup-who-is-soccer-football-goat-argentina |url-status=live}}</ref><ref>{{cite web |title=Cristiano Ronaldo: Lionel Messi rivalry now 'gone' says Portuguese great |url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/66738794 |website=[[BBC Sport]] |access-date=11 September 2023 |date=7 September 2023 |archive-date=13 September 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230913002953/https://www.bbc.co.uk/sport/football/66738794 |url-status=live }}</ref>}} === डिएगो म्याराडोनासँग तुलना === {{quote box|width=25%|align=right|quote="मैले अर्जेन्टिनाको फुटबलमा मेरो स्थान पाउने खेलाडी देखेको छु र उनको नाम मेस्सी हो।""|source=– डिएगो म्याराडोनाले फेब्रुअरी २००६ मा १८ वर्षीय मेस्सीलाई आफ्नो उत्तराधिकारीको रूपमा प्रशंसा गर्दै<ref name="successor">{{Cite news |title=Maradona Hails Messi as Successor |work=BBC Sport |date=24 February 2006 |url=https://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/4746070.stm |access-date=17 August 2015 |archive-date=1 October 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20181001190650/http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/4746070.stm |url-status=live}}</ref>}} आफ्नो करियरभरि, मेस्सीको तुलना [[डिएगो म्याराडोना]]सँग गरिएको छ। [[डिएगो म्याराडोना|म्याराडोना]]लाई उनको पुस्ताको उत्कृष्ट खेलाडी र खेलको इतिहासमा सबैभन्दा महान खेलाडीहरू मध्ये एक पनि मानिन्थ्यो।<ref name="adept">{{Cite news|url=https://www.nytimes.com/2014/07/13/sports/worldcup/world-cup-2014-in-argentina-lionel-messi-is-not-loved-as-much-as-diego-maradona.html|title=Adept? Yes. Adored? Not Yet.|last=Longman|first=Jeré|date=12 July 2014|newspaper=The New York Times|access-date=17 August 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20140715030203/https://www.nytimes.com/2014/07/13/sports/worldcup/world-cup-2014-in-argentina-lionel-messi-is-not-loved-as-much-as-diego-maradona.html|archive-date=15 July 2014|url-status=live}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.fourfourtwo.com/features/fourfourtwos-100-greatest-footballers-ever-no1-diego-maradona|title=FourFourTwo's 100 Greatest Footballers EVER: No.1, Diego Maradona|last=Murray|first=Andrew|date=26 September 2017|magazine=[[FourFourTwo]]|access-date=29 September 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170929135411/https://www.fourfourtwo.com/features/fourfourtwos-100-greatest-footballers-ever-no1-diego-maradona|archive-date=29 September 2017}}</ref> दुवै खेलाडीहरूको छोटो उचाइ, बायाँ खुट्टा भएका [[प्लेमेकर]]को रूपमा उनीहरूको समान खेल शैली र अर्जेन्टिनाको रूपमा उनीहरूको साझा राष्ट्रियताबाट व्यापक रूपमा उत्पन्न हुन्छन्।<ref name="Daily">{{cite news|url=http://www.chinadaily.com.cn/english/doc/2006-02/25/content_523966.htm|title=Maradona proclaims Messi as his successor|date=25 February 2006|newspaper=China Daily|access-date=28 December 2012|archive-url=https://web.archive.org/web/20190407203458/http://www.chinadaily.com.cn/english/doc/2006-02/25/content_523966.htm|archive-date=7 April 2019|agency=Reuters|quote="I have seen the player who will inherit my place in Argentine football and his name is Messi," Argentina's 1986 World Cup-winning captain was quoted as saying on Friday.|url-status=live}}</ref> सुरुमा, मेस्सी "नयाँ म्याराडोना" उपनाम प्राप्त गर्ने धेरै युवा अर्जेन्टिनी खेलाडीहरू मध्ये एक मात्र थिए, तर आफ्नो करियर अगाडि बढ्दै जाँदा, उनले सबै अघिल्ला दावेदारहरू भन्दा बाहिर आफ्नो समानता प्रमाणित गरे, आफूलाई म्याराडोना पछि अर्जेन्टिनाले उत्पादन गरेको सर्वश्रेष्ठ खेलाडीको रूपमा स्थापित गरे।<ref name="Aimar" />{{sfn|Lisi|2011|pp=533–539}} मेस्सी १८ वर्षको हुँदा, म्याराडोनाले उनलाई विश्वको सर्वश्रेष्ठ खेलाडी भने र उनको उत्तराधिकारीको रूपमा प्रशंसा गरे। <ref name="successor" /> २००८ देखि २०१० फिफा विश्वकप सम्म, मेस्सीले म्याराडोनाको प्रबन्धकको रूपमा अर्जेन्टिनाको राष्ट्रिय टोलीको लागि खेले, र यो अवधिमा मेस्सीलाई म्याराडोनाले प्रसिद्ध रूपमा लगाएको १० नम्बरको जर्सी दिइएको थियो। म्याराडोनाले मेस्सीलाई आशीर्वाद दिँदै भने: "नम्बर १० तिम्रो हो। यसलाई लगाउन तिमी भन्दा राम्रो कोही छैन।"<ref name="telegraph.co.uk" /> [[चित्र:Maradona_vs_england.jpg|बायाँ|अङ्गुठाकार|शरीरको आकार र खेल्ने शैलीको समानताका कारण, मेस्सीलाई बारम्बार उनकै देशका [[डिएगो म्याराडोना]]सँग तुलना गरिन्छ।]] मेस्सीको करियरको सुरुवाती र मध्य भागमा, अर्जेन्टिनाको समाजमा उनलाई सामान्यतया म्याराडोना भन्दा कम सम्मान दिइन्थ्यो। यसको एउटा कारण मेस्सीको प्रतियोगिता सफलताको कमी र राष्ट्रिय टोलीसँगको असमान प्रदर्शन थियो; म्याराडोनाले १९८६ को फिफा विश्वकपमा अर्जेन्टिनालाई विजयको लागि प्रसिद्ध रूपमा नेतृत्व गरेका थिए, जसबाट मेस्सीको लागि पनि त्यस्तै गर्ने अपेक्षा स्थापित भएको थियो ।{{efn|Attributed to multiple references:<ref name="laughable"/><ref name="adept"/><ref name="Burden" />|group=upper-alpha}} अर्जेन्टिनाले रोसारियोमा अन्तर्मुखी र नम्र मेस्सीको विपरीत, बस्तीबाट आएका ज्वलन्त, बहिर्मुखी र विवादास्पद म्याराडोनासँग बढी पहिचान गरे।{{efn|Attributed to multiple references:<ref name="Lea"/><ref name="Burden">{{cite news |first=Jeff |last=Himmelman |title=The Burden of Being Messi |newspaper=The New York Times |date=5 June 2014 |url=https://www.nytimes.com/2014/06/08/magazine/the-burden-of-being-messi.html |access-date=11 August 2015 |archive-date=3 April 2015 |archive-url=https://web.archive.org/web/20150403064416/http://www.nytimes.com/2014/06/08/magazine/the-burden-of-being-messi.html |url-status=live}}</ref><ref>{{Cite news |first=Marcela |last=Mora y Araujo |title=Lionel Messi Is Not the New Maradona – He Can Be Better than That |newspaper=The Guardian |date=23 December 2009 |url=https://www.theguardian.com/football/blog/2009/dec/23/lionel-messi-diego-maradona-argentina-barcelona |access-date=17 August 2015 |archive-date=19 January 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210119233541/https://www.theguardian.com/football/blog/2009/dec/23/lionel-messi-diego-maradona-argentina-barcelona |url-status=live}}</ref>|group=upper-alpha}} म्याराडोना, धेरै विद्वानहरू र फुटबल खेलाडीहरूले मेस्सीको स्वभावले उनलाई राष्ट्रिय टोलीको लागि सक्षम नेता बनाएको छ कि छैन भनेर प्रश्न गरे। {{efn|Attributed to multiple references:<ref name="laughable"/><ref>{{Cite news |url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/46279184 |title=Lionel Messi: Is Barcelona forward really cut out for captaincy? |work=BBC Sport |first=Andy |last=West |date=22 November 2018 |access-date=1 May 2019 |archive-date=26 May 2019 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190526082244/https://www.bbc.co.uk/sport/football/46279184 |url-status=live}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.espn.com/soccer/argentina/story/2889220/diego-maradona-says-lionel-messi-lacks-leadership-to-carry-a-team?src=com |title=Diego Maradona: Lionel Messi lacks the leadership needed to carry a team |publisher=ESPN FC |date=9 June 2016 |access-date=1 May 2019 |archive-date=1 May 2019 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190501160742/http://www.espn.com/soccer/argentina/story/2889220/diego-maradona-says-lionel-messi-lacks-leadership-to-carry-a-team%3Fsrc%3Dcom |url-status=live}}</ref>|group=upper-alpha}} यसबाहेक, अर्जेन्टिनाको जर्सीप्रति मेस्सीको बाह्य जोशको कमी, राष्ट्रिय गान नगाउने उनको प्रारम्भिक प्रवृत्ति, र भावनात्मक प्रदर्शनको उनको सापेक्षिक अभावले उनलाई अर्जेन्टिना भन्दा बढी क्याटलान लाग्छ भन्ने धारणा सिर्जना गरेको छ।{{sfn|Balagué|2013|pp=414–420}}<ref name="Vickery" /> यद्यपि, १३ वर्षको उमेरदेखि बार्सिलोनामा बसोबास गर्दै आए पनि, मेस्सीले अन्तर्राष्ट्रिय स्तरमा स्पेनको प्रतिनिधित्व गर्ने विकल्पलाई अस्वीकार गर्दै भने: "अर्जेन्टिना मेरो देश हो, मेरो परिवार हो, आफूलाई अभिव्यक्त गर्ने मेरो तरिका हो। मेरो देशका मानिसहरूलाई खुसी बनाउन म मेरा सबै रेकर्डहरू परिवर्तन गर्नेछु।"<ref>{{Cite news|url=https://www.theguardian.com/football/2014/jun/10/lionel-messi-vomits-argentina-alejandro-sabella-world-cup|title=Lionel Messi Vomits Because of Nerves, Says Argentina's Alejandro Sabella|date=10 June 2014|newspaper=The Guardian|access-date=17 August 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20210125222532/https://www.theguardian.com/football/2014/jun/10/lionel-messi-vomits-argentina-alejandro-sabella-world-cup|archive-date=25 January 2021|url-status=live}}</ref> == व्यक्तिगत जीवन == मेसी एक चरणमा, आफ्नो गृहनगर [[रोसारियो]]को माकारीना लीमोससँग रूमानी तरिकामा आवद्ध थिए। उनी भन्छन् कि जब उनी [[२००६ विश्वकप]] शुरू हुनु भन्दा केही दिन पहिले चोटबाट मुक्ति पाउनको लागि रोसारियो फर्किए थिए तब केटीको बुवाले नै उनीसँग परिचय गराएका थिए।<ref>{{cite news|url=http://www.gente.com.ar/nota.php?ID=11359|title=Lionel me prometió venir a mi cumple de quince después del Mundial|publisher=Gente Online|accessdate=2009-06-18|language=Spanish}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130127191019/http://www.gente.com.ar/nota.php?ID=11359 |date=2013-01-27 }}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.vefutbol.com.mx/notas/16849.html|title= Aún le mueve el tapete a Messi|publisher=''El Universal''|date=2008-06-19|accessdate=2009-06-18|language=Spanish}}</ref> अतीतमा पनि उनको नाम अर्जेन्टिनी मोडल [[लूसियाना सालाजार]]सँग जोडिएको थियो।<ref>{{cite news|url=http://www.cronicaviva.com.pe/content/view/45050/1/|title= Luciana Salazar y Messi serían pareja|publisher=Crónica Viva|date=2008-06-19|accessdate=2009-06-18|language=Spanish|archiveurl=http://web.archive.org/web/20090608003136/http://www.cronicaviva.com.pe/content/view/45050/1/|archivedate=2009-06-08}}</ref><ref name="Messi y Antonella pasean"/> जनवरी २००९मा उनले [[च्यानल ३३]]को एक कार्यक्रम "ह्याट-ट्रिक बार्सा"मा भने: "मेरो एउटा प्रेमिका छ र उनी अर्जेन्टिनामा बस्छिन, म निश्चिन्त र खुशी छु।"<ref name="Messi y Antonella pasean">{{cite news|url=http://www.elperiodico.com/default.asp?idpublicacio_PK=46&idioma=CAS&idnoticia_PK=590154&idseccio_PK=1028|title=Messi y Antonella pasean por el Carnaval de Sitges su noviazgo|publisher=''El Periódico de Catalunya''|date=2009-02-25|accessdate=2009-06-18|language=Spanish}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090610003322/http://www.elperiodico.com/default.asp?idpublicacio_PK=46&idioma=CAS&idnoticia_PK=590154&idseccio_PK=1028 |date=2009-06-10 }}</ref> उनी बार्सिलोना-एस्पेनयल डर्बी पछि, [[सिटजेस]]को एक कार्निवलमा एन्टोनेला रोकुजो नामक युवती सँग देखिए।<ref name="Roccuzzo">{{cite news|url=http://www.calciomercato.it/news/46787/Messi-a-dicembre-sogni-doro!.html|title=Messi, a dicembre... sogni d'oro|publisher=Calcio Mercato News|date=21 April 2009|accessdate=13 July 2009|language=Italian}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101030032522/http://www.calciomercato.it/news/46787/Messi-a-dicembre-sogni-doro!.html |date=30 October 2010 }}</ref> रोकुजो पनि रोसारियो कै वासिन्दा हुन।<ref>{{cite news|url=http://www.taringa.net/posts/noticias/2213473/La-verdad-sobre-la-nueva-novia-de-Messi__.html|title=La verdad sobre la nueva novia de Messi|publisher=Taringa|date=2009-02-24|accessdate=2009-06-18|language=Spanish}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120327092623/http://www.taringa.net/posts/noticias/2213473/La-verdad-sobre-la-nueva-novia-de-Messi__.html |date=2012-03-27 }}</ref> फुटबल क्षेत्रमा उनको दुई काकाका छोराहरू [[म्याक्सी]] र [[इमान्युअल बियानकुची]] पनि छन। म्याक्सी पाराग्वेको क्लब ओलम्पियाका विङ्गर छन् र इमान्युअल बियानकुची स्पेनको गिरोना एफसीमा मध्यपंक्ति छन।<ref>{{cite news|url=http://ultimosegundo.ig.com.br/esportes/seu_time/flamengo/2007/08/20/maxi_afirma_que_messi_deve_vir_ao_brasil_para_ve_lo_jogar_972383.html|title=Maxi afirma que Messi deve vir ao Brasil para vê-lo jogar|publisher=Último Segundo|date=2007-08-20|accessdate=2009-11-03|language=Portuguese}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090227172313/http://ultimosegundo.ig.com.br/esportes/seu_time/flamengo/2007/08/20/maxi_afirma_que_messi_deve_vir_ao_brasil_para_ve_lo_jogar_972383.html |date=2009-02-27 }}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.tz-online.de/sport/fussball/tsv-1860/biancucchi-hoert-mir-mit-messi-auf-498339.html|title=Hört mir auf mit Messi!|publisher=TZ Online|date=2009-10-20|accessdate=2009-11-03|language=German|first=Claudius |last=Mayer}}</ref> भिडियो गेम [[प्रो इभोल्यूशन सकर २००९]] र [[प्रो इभोल्यूशन सकर २०११]]को मुख्यपृष्ठमा उनको तस्बीर अङ्कित छ र उनी यस खेलको प्रचार अभियानमा पनि समावेश छन।<ref>{{cite news|url=http://www.gamezine.co.uk/news/game-types/sports/football/konami-names-messi-as-face-pes-2009-$1234471.htm|title=Konami names Messi as face of PES 2009|publisher=Gamezine.co.uk|date=2008-08-01|accessdate=2009-06-09}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.pesunites.com/eng/index.htm|title=PES Unites - Messi|publisher=PESunites.com|accessdate=2009-06-09}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090603173802/http://www.pesunites.com/eng/index.htm |date=2009-06-03 }}</ref> मेसी, [[प्रो इभोल्यूशन सकर २०१०]]मा [[फर्नान्डो तोरेस|फर्नान्डो टोरेस]] सँग<ref>{{cite news|url=http://www.videogamer.com/news/torres_signs_for_pes_2010.html|title=Torres signs for PES 2010|publisher=Videogamer.com|date=2009-06-23|accessdate=2009-07-07|last=Orry|first=James}}</ref> देखिएका छन् र यसको [[मोशन कयाप्चरिङग]] र [[ट्रेलर]]मा पनि शामिल थिए।<ref>{{cite news|url=http://uk.games.konami-europe.com/blog.do;jsessionid=E3F32E431E73A1D6AF0B71D695498692#blog-entry-116|title=Motions and Emotions in Barcelona|publisher=Konami|date=2009-06-08|accessdate=2009-06-09}}</ref><ref>{{cite news|url=http://uk.games.konami-europe.com/news.do;jsessionid=A2FD1270B2C75DE70A52446CBF821D5A?idNews=411|title=E3 2009: PES 2010: Messi fronts exclusive E3 trailer|publisher=Konami|date=2009-06-02|accessdate=2009-06-09}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.pesfan.com/news/8212537/Messi-mo-cap-photos/#newsarticle|title=MOTD magazine crew meet Messi in Barcelona|publisher=PESFan (Match of the Day Magazine)|accessdate=2009-06-18}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130127192339/http://www.pesfan.com/news/8212537/Messi-mo-cap-photos/#newsarticle |date=2013-01-27 }}</ref> मेसीको प्रायोजन जर्मन स्पोर्ट्सवेयर कम्पनी [[एडिडास]]ले गरेको छ र उनी यसकोको [[टेलिभिजन विज्ञापनहरू]]मा पनि उनी देखिन्छन्।<ref>{{cite news|url=http://www.guardian.co.uk/media/video/2009/may/27/zidane-messi-adidas-ad|title=Watch Zinedine Zidane and Lionel Messi in Adidas ad|publisher=''The Guardian''|date=2009-05-27|accessdate=2009-08-16}}</ref> == कर छली == सन् २०१३ मा कर छलीको आशंकामा मेस्सीको आर्थिक मामिलामाथि अनुसन्धान भएको थियो। कर हेभन्स उरुग्वे र बेलिजमा रहेका अपतटीय कम्पनीहरू 2007 र 2009 को बीचमा प्रायोजन आम्दानीसँग सम्बन्धित करमा € 4.1 मिलियन छल्न प्रयोग गरियो। पनामामा 2012 मा स्थापित एक असंबद्ध शेल कम्पनी पछि पनामा पेपर्स डाटा लीकमा मेसिसको रूपमा पहिचान गरिएको थियो।। मेस्सी, जसले कथित योजनाको अज्ञानताको गुनासो गरे, स्वेच्छिक रूपमा अगस्ट 2013 मा € 5.1 मिलियनको बक्यौता तिर्यो। 6 जुलाई 2016 मा, मेस्सी र उनका बुबा दुबै कर छलीको दोषी पाए र क्रमशः 21 महिनाको जेल सजाय र निलम्बन गरिएको थियो। €1.7 मिलियन र €1.4 मिलियन जरिवाना तिर्नुहोस्। न्यायाधीशको सामना गर्दै उनले भने, "मैले भर्खर फुटबल खेलेको छु। मैले मेरो बुबा र वकिलहरूलाई विश्वास गरेकोले मैले सम्झौतामा हस्ताक्षर गरें र हामीले ती चीजहरूको जिम्मा उनीहरूले लिने निर्णय गरेका थियौं।" == करियरको तथ्याङ्क == === क्लबको तथ्याङ्क === २९ मे, २०११को तथ्याङ्क अनुसार<ref>{{cite news|url=http://hemeroteca.elmundodeportivo.es/preview/2010/01/18/pagina-7/5259184/pdf.html?search=messi 101|title= 'Pichichi' y centenario|publisher=elmundodeportivo|accessdate= 17 January 2010 |language=Spanish}}</ref><ref name="Argentina">{{cite web|url=http://www.national-football-teams.com/v2/player.php?id=12563 |title=Player – Lionel Messi |publisher=National Football Teams |accessdate=29 June 2010}}</ref> {| class="wikitable" style="font-size:90%;text-align:center" |- ! rowspan="2"|क्लब ! rowspan="2"|सिजन ! colspan="3"|लिग ! colspan="3"|कप<ref group="nb">[[कोपा डेल रे]] र [[सुपरकोपा डी एस्पाना]] पनि समावेश</ref> ! colspan="3"|[[युरोप|यूरोप]] <ref group="nb">[[युरोपीयन सुपरकप]] र [[युरोपीयन च्याम्पियन्स लिग]] पनि समावेश</ref> ! colspan="3"|[[क्लब विश्वकप]] ! colspan="3"|कुल |- !प्रदर्शन !गोल !असिस्ट !प्रदर्शन !गोल !असिस्ट !प्रदर्शन !गोल !असिस्ट !प्रदर्शन !गोल !असिस्ट !प्रदर्शन !गोल !असिस्ट |- | rowspan="7"|'''[[बार्सिलोना]]''' | [[२००४-०५]] | ७ | १ | ० | १ | ० | ० | १ | ० | ० | - | - | - | ९ | १ | ० |- | [[२००५-०६]] | १७ | ६ | ३ | २ | १ | ० | ६ | १ | १ | - | - | - | २५ | ८ | ४ |- | [[२००६-०७]] | २६ | १४ | २ | ४ | २ | १ | ६ | १ | ० | ० | ० | ० | ३६ | १७ | ३ |- | [[२००७-०८]] | २८ | १० | १२ | ३ | ० | ० | ९ | ६ | १ | - | - | - | ४० | १६ | १३ |- | [[२००८-०९]] | ३१ | २३ | ११ | ८ | ६ | २ | १२ | ९ | ५ | - | - | - | ५१ | ३८ | १८ |- | [[२००९-१०]] | १७ | १५ | ६ | ४ | ३ | ० | ६ | २ | १ | २ | २ | ० | २९ | २२ | ८ |- | [[२०१०-११]] | ३३ | ३१ | १८ | ९ | १० | ३ | १३ | १२ | ३ | - | - | - | ५५ | ५३ | २४ |- ! colspan="2"| करियरको कुल !१७७ !११९ !५६ !३१ !२२ !६ !५९ !३७ !११ !२ !२ !० !२६९ !१८० !७३ |} === अन्तर्राष्ट्रिय तथ्याङ्क === {| class="wikitable" style="font-size:90%; text-align: center;" |- !राष्ट्रिय टोली!!वर्ष!!खेल!!गोलहरू!!सहायता |- |rowspan=10|'''{{fb|ARG}} |२००५||५||०||० |- |२००६||७||२||१ |- |२००७||१४||६||३ |- |२००८||८||२||१ |- |२००९||१०||३||२ |- |२०१०||१०||२||२ |- |२०११||१३||४|| |- |२०१२||९||१२|| ‍|- |२०१३||७||६|| |- |२०१४||१३||८|| |- !colspan=2|कुल!!७६!!४५!!११ |} === अन्तर्राष्ट्रिय गोलहरू === {{Main|लियोनेल मेसीले गरेका अन्तराष्ट्रिय गोलहरू}} मेसी अर्जेन्टिनाको राष्ट्रिय फुटबल टोलीका वर्तमान सर्वाधिक गोलकर्ता हुन्।भने उनले आफ्नो अन्तरास्ट्रिय फुटबल करियरमा ५० गोलको कोसे-ढुङ्गा समेत पार गरिसकेका छन्। ===वर्ष अनुसार गोल=== ===प्रतियोगिता अनुसार गोल=== == सम्मान == === बार्सिलोना === * '''[[ला लिगा]] (५):''' [[सन् २००४-०५ को ला लिगा संस्करण|सन् २००४-०५]], [[सन् २००५-०६ को ला लिगा संस्करण|सन् २००५-०६]], [[सन् २००८-०९ को ला लिगा संस्करण|सन् २००८-०९]] [[सन् २००९-१० को ला लिगा संस्करण|सन् २००९-१०]] [[सन् २०१०-११ को ला लिगा संस्करण|सन् २०१०-११]], [[सन् २०१५-१६ को ला लिगा संस्करण|सन् २०१५-१६]], [[सन् २०१७-१८ को ला लिगा संस्करण|सन् २०१७-१८]], [[सन् २०१८-१९ को ला लिगा संस्करण|सन् २०१८-१९]] * '''[[स्पेनी कप]] (१):''' [[सन् २००८-०९ को स्पेनी कप|सन् २००८-०९]] * '''[[स्पेनी सुपरकप]] (३):''' सन् २००५, २००६, २००९ * '''[[युएफा च्याम्पियन्स लिग]] (३):''' सन् २००५-०६, सन् २००८-०९ सन् २०१०-११ * '''युरोपेेेेेेेली सुपरकप (१):''' सन् २००९ * '''[[फिफा क्लब विश्वकप]] (१):''' सन् २००९ === अन्तर्राष्ट्रिय === * [[फिफा यु-२० विश्वकप]]: [[सन् २००५|२००५]] * [[ओलम्पिक स्वर्ण पदक]]: [[सन् २००८|२००८]] == मेसीको ५०० गोल == मेसीले आफ्नो खेल जीवनमा ५०० गोलको कोसे ढुङ्गा पनि पूरा गरी सकेका छन्। सर्वाधिक फिफा वर्षको उपाधि जित्न सफल मेसीले आफ्नो ५०० गोल सन् २०१६ अप्रिल १७ (ला लिगा) मा भ्यालेन्सिया विरूद्ध १ गोल गर्दै पूरा गरेका थिए तर उक्त ऐतिहासिक खेलमा भने उनको क्लब २-१ गोल अन्तरले पराजित हुन पुगेेेेेेेेको थियोे। साथै उनले सन् २००५ मे मा आल्बासेते विरूद्ध पहिलो वरिष्ठ टोलीको खेलमा गोल गरेका थिए। उनले ५०० गोल मध्ये ५० गोल राष्ट्रका लागि भने ४५० गोल क्लब बार्सिलोनाका लागि गरेका थिए। उनको ५०० गोल मध्ये ४०६ अथवा ७०% गोल देब्रे खुट्टाले गरेका थिए। == व्यक्तिगत == * [[फिफा यु-२० विश्वकप शीर्ष स्कोरर]]: २००५ * [[फिफा यु-२० विश्वकप प्रतियोगिता खेलाडी]]: २००५ * [[कोपा अमेरिका प्रतियोगिता युवा खेलाडी]]: २००७ * [[यु-२१ वर्षको युरोपेली फुटबल खेलाडी]]: २००७ * [[अर्जेन्टिनाको वर्ष खेलाडी]]: २००५, २००७, २००९ * [[फिफाप्रो वर्षको विशेष युवा खेलाडी]]: २००६-०७, २००७-०८ * [[फिफाप्रो वर्षको विश्व युवा खेलाडी]]: २००५-०६, २००६-०७, २००७-०८, * [[वर्षको विश्व फुटबल युवा खेलाडी]]: २००५-०६, २००६-०७, २००७-०८ * [[प्रिमियो डन बेलन (ला लिगा सर्वश्रेष्ठ विदेशी खेलाडी)]]: २००६-०७, २००८-०९ * [[इएफई ट्रफी (ला लिगामा उत्कृष्ट इबेरो अमेरिकी खेलाडी)]]: २००६-०७, २००८-०९ * [[फिफाप्रो विश्वका दस उत्कृष्ट]]: २००६-०७,, २००७-०८, २००८-०९ * [[युरोपेली वर्षको टोली]]: २००७-०८, २००८-०९ * [[फिफा वर्षको टोली]]: २००८, २००९ * [[युरोपेली च्याम्पियन्स लिग शीर्ष स्कोरर]]: २००८-०९ * [[ट्रोफियो अल्फ्रेडो डी स्टेफानो]]: २००८-०९ * [[युरोपेली क्लब वर्षको फरवर्ड]]: २००८-०९ * [[युरोपेली क्लब वर्षको फुटबलर]]: २००८-०९ * [[एलएफपी]] सर्वश्रेष्ठ खेलाडी: २००८-०९ * [[एलएफपी]] सर्वश्रेष्ठ स्ट्राइकर: २००८-०९ * [[ओन्ज डी' ओर]]: २००९ * [[फिफा बेलोन डी' ओर]]: २००९, २०१०,२०११,२०१२ * [[फिफा वर्ष खेलाडी]]: २००९ * [[फिफा क्लब विश्वकप गोल्डन बल]]: २००९ * [[टोयोटा पुरस्कार]]: २००९ * [[फिफा वर्षको विश्व युवा खेलाडी]]: १९९६, १९९७, २००२ * [[फिफाप्रो वर्षको विश्व खेलाडी]]: २००८-०९ * [[विश्वकप गोल्डेन बल]] २०१४ * [[फिफा बेलोन डी’ओर]] २०१५ == नोट == <references group="nb"></references> == सन्दर्भ सामग्रीहरू == {{सन्दर्भसूची}} ==बाह्य कडीहरू== {{Commonscat|Lionel Messi|लियोनेल मेसी}} * [http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_09-10/plantilla/jugadors/messi.html लियोनल मेसीको जीवनी]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110903171616/http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_09-10/plantilla/jugadors/messi.html |date=2011-09-03 }} बार्सिलोना फुटबल क्लबको आधिकारिक वेबसाइटमा * [http://www.fifa.com/worldfootball/statisticsandrecords/players/player=229397/index.html लियोनल मेसीको खेल तथ्याङ्क] फिफा डटकममा * [http://www.football-lineups.com/players/player.php?route=9 जानकारी ] - फुटबल लाइनअफ डटकममा * [https://worldcupbest.com/news/lionel-messi/ लियोनल मेस्सी] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220826165735/https://worldcupbest.com/news/lionel-messi/ |date=2022-08-26 }} - पेलेको कीर्तिमान मेस्सीले तोडे {{फिफा वर्षको सर्वोत्कृष्ट खेलाडीहरू}} {{ढाँचा:Argentina squad 2022 FIFA World Cup}} {{DEFAULTSORT:Messi, Lionel}} [[श्रेणी:अर्जेन्टिनाका फुटबल खेलाडीहरू]] [[श्रेणी:फिफा विश्वकप विजेता कप्तानहरू]] [[श्रेणी:जीवित मानिसहरू]] [[श्रेणी:सन् १९८७ मा जन्म]] [[श्रेणी:बेलोन डी' ओर विजेताहरू]] [[श्रेणी:ला लिगा खेलाडीहरू]] [[श्रेणी:एफसी बार्सिलोनाका खेलाडीहरू]] [[श्रेणी:२०२६ फिफा विश्वकपका खेलाडीहरू]] 1wbgewl2e1940pmvrqw86tw5rxrzngh बाल दिवस 0 29438 1366171 1322082 2026-07-16T19:14:28Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366171 wikitext text/x-wiki {{Infobox holiday |holiday_name = बाल दिवस |type = सांस्कृतिक |longtype = सांस्कृतिक, व्यापारिक |image = File:1958 CPA 2159.jpg |caption = बाल दिवसको झल्को दिने सन् १९५८ को सोभियतको टिकट |official_name = |nickname = |observedby = अन्तर्राष्ट्रिय (संयुक्त राष्ट्र सङ्घ) |date = नोभेम्बर २० (अन्तर्राष्ट्रिय), २९ भदौ (नेपाल) |week_ordinal = |weekday = |month = |celebrations = |duration = १ दिन |scheduling = |frequency = वार्षिक |observances = |relatedto = }} '''बाल दिवस''' बालबालिकाहरूको सम्मानमा प्रत्येक वर्ष मनाइन्छ जसको पालनको मिति देश अनुसार फरक रहेको छ। अर्को शब्दमा भन्नु पर्दा बाल बालिकाहरूको नाममा मनाइने दिवसलाई 'बाल दिवस' भनिन्छ। बालदिवस ले सम्पूर्ण बालबालिकाको हक अधिकारका लागि आवाज उठाउने काम गर्दछ । अन्तर्राष्ट्रिय रूपमा '''१ जुन'''<ref name="Yang 2015">{{cite book |last=Yang |first= Unity Elias|date= 2015|title=Women's and Children's Chambers of Parliament |url=https://www.authorhouse.com/en-gb/bookstore/bookdetails/711104-women-s-and-children-s-chambers-of-parliament |location=Bloomington, IN, US|publisher=AuthorHouse |isbn=978-1-5049-4192-1}}</ref> तथा [[नेपाल]]मा भदौ महिनाको २९ गते मनाइन्छ। वि.स.२०६३ साल भन्दा अघि बाल दिवस भाद्र ४ ते मनाइने गरिन्थ्यो भने हाल भदौ २९ मा यस दिवस मनाइन्छ।<ref>{{cite web|author=|title=बाल दिवसको कथा व्यथा|url=https://www.onlinekhabar.com/2020/09/896169|language=नेपाली |work=|website=अनलाइन खबर|date=|accessdate=२३ भदौ २०७९}}</ref> [[नेपालको संविधान]]मा पनि बालबालिकाको हक अधिकारको व्यवस्था गरिएको छ। [[नेपालको संविधान २०७२]] भाग ३ र धारा ३९ अन्तर्गत पर्ने मौलिक हकहरूमा बालबालिकाको हक अधिकारकाे व्यवस्था गरिएको छ।<ref>{{cite web|author=|title=बाल अधिकार, बाल दिवस र नेपाल|url=https://www.eadarsha.com/nep/article/%E0%A4%AC%E0%A4%BE%E0%A4%B2-%E0%A4%85%E0%A4%A7%E0%A4%BF%E0%A4%95%E0%A4%BE%E0%A4%B0-%E0%A4%AC%E0%A4%BE%E0%A4%B2-%E0%A4%A6%E0%A4%BF%E0%A4%B5%E0%A4%B8-%E0%A4%B0-%E0%A4%A8%E0%A5%87%E0%A4%AA%E0%A4%BE/|language=नेपाली|work=आदर्श समाज|website=|date=|accessdate=२३ भदौ २०७९}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220912115704/https://www.eadarsha.com/nep/article/%E0%A4%AC%E0%A4%BE%E0%A4%B2-%E0%A4%85%E0%A4%A7%E0%A4%BF%E0%A4%95%E0%A4%BE%E0%A4%B0-%E0%A4%AC%E0%A4%BE%E0%A4%B2-%E0%A4%A6%E0%A4%BF%E0%A4%B5%E0%A4%B8-%E0%A4%B0-%E0%A4%A8%E0%A5%87%E0%A4%AA%E0%A4%BE/ |date=2022-09-12 }}</ref> == इतिहास == [[File:2011. День защиты детей в Донецке 174.jpg|thumb|सन् २०११ मा, [[युक्रेन]]मा बाल दिवस]] === सुरुवात === सन् १८५७ मा [[म्यासेचुसेट्स]]को चेल्सीस्थित युनिभर्सलिस्ट चर्च अफ द रिडीमरका पादरी रेभरेन्ड डा चार्ल्स लियोनार्दले बाल दिवसको सुरुवात गरेका थिए। लियोनार्दले यस दिनको नाम गुलाफ दिवस राखेका थिए र त्यसपछि यसलाई बाल दिवसमा परिणत गरिएको थियो।<ref>{{cite web|url=https://news.google.com/newspapers?nid=1955&dat=19170611&id=uI4tAAAAIBAJ&pg=3467,1386815&hl=en|title=Reading Eagle – Google News Archive Search|access-date=14 June 2016}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.thesharonbaptistchurch.com/index.php?p=1_36_The-Family|title=The Sharon Baptist Church|access-date=14 June 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160401102727/http://thesharonbaptistchurch.com/index.php?p=1_36_The-Family|archive-date=1 April 2016|url-status=dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160401102727/http://thesharonbaptistchurch.com/index.php?p=1_36_The-Family |date=1 April 2016 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://christianadopt.org/today-is-universal-childrens-day/|title=Today is Universal Children's Day – Christian Adoption Services|access-date=14 June 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160616190650/http://christianadopt.org/today-is-universal-childrens-day/|archive-date=16 June 2016|url-status=dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160616190650/http://christianadopt.org/today-is-universal-childrens-day/ |date=16 June 2016 }}</ref> सन् १९२० मा [[टर्की]]ले बाल दिवसलाई आधिकारिक रूपमा राष्ट्रिय बिदाको रूपमा घोषणा गरेको थियो। सन् १९२० देखि नै सरकार र तत्कालीन पत्रपत्रिकाले यसलाई बालबालिकाका लागि दिवस घोषणा गरेसँगै राष्ट्रियस्तरमा बाल दिवस मनाउन थालिएको हो। यद्यपि, यस उत्सवलाई स्पष्ट पार्न र यसको औचित्य सावित गर्न आधिकारिक पुष्टिकरण आवश्यक रहेको बताएको थियो। यसको आधिकारिक घोषणा सन् १९२९ मा गणतन्त्र टर्कीका संस्थापक तथा राष्ट्रपति [[कमाल अतातुर्क|मुस्तफा कमाल अतातुर्क]]द्वारा राष्ट्रिय रूपमा गरिएको थियो।<ref>Veysi Akın (1997). "23 Nisan Millî Hâkimiyet ve Çocuk Bayramı'nın Tarihçesi" (akademik yayın). PAÜ Eğitim Fakültesi Dergisi 3. sayı: s. 91.</ref><ref>Veysi Akın (1997). "23 Nisan Millî Hâkimiyet ve Çocuk Bayramı'nın Tarihçesi" (akademik yayın). PAÜ Eğitim Fakültesi Dergisi 3. sayı: s. 92.</ref><ref>{{cite web|url=https://www.tbmm.gov.tr/kultursanat/23_Nisan.htm|title=23 Nisan|language=tr|access-date=20 November 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20170806133206/https://www.tbmm.gov.tr/kultursanat/23_Nisan.htm|archive-date=6 August 2017|url-status=dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170806133206/https://www.tbmm.gov.tr/kultursanat/23_Nisan.htm |date=6 August 2017 }}</ref> === विश्वव्यापी अभिग्रहण === सन् १९२५ मा जेनेभामा भएको बाल कल्याणसम्बन्धी विश्व सम्मेलनका क्रममा अन्तर्राष्ट्रिय बाल दिवसको घोषणा गरिएको थियो। सन् १९४९ नोभेम्बर ४ का दिन [[मस्को]]मा महिला अन्तर्राष्ट्रिय प्रजातान्त्रिक महासङ्घले जुन १ लाई अन्तर्राष्ट्रिय बाल संरक्षण दिवसका रूपमा मनाउने घोषणा गरेको थियो।<ref name="Yang 2015">{{cite book |last=Yang |first= Unity Elias|date= 2015|title=Women's and Children's Chambers of Parliament |url=https://www.authorhouse.com/en-gb/bookstore/bookdetails/711104-women-s-and-children-s-chambers-of-parliament |location=Bloomington, IN, US|publisher=AuthorHouse |isbn=978-1-5049-4192-1}}</ref> सन् १९५० देखि जुन १ लाई धेरै कम्युनिस्ट र साम्यवादी पछिका देशहरूमा बाल दिवसको रूपमा मनाइन्छ। १४ डिसेम्बर १९५४ मा, [[भारत]] र [[उरुग्वे]]द्वारा [[संयुक्त राष्ट्र सङ्घ]]को महासभामा एक संयुक्त प्रस्ताव पारित गरिएको थियो<ref>{{Cite web|title=UN Yearbook|url=https://www.unmultimedia.org/searchers/yearbook/page.jsp?volume=1954&page=279|access-date=2021-11-14|website=www.unmultimedia.org}}</ref> जसमा सबै देशहरूलाई विश्वव्यापी बाल दिवस स्थापना गर्न प्रोत्साहित गरिएको थियो, पहिलो बालबालिकाहरूका बीच पारस्परिक आदानप्रदान र समझदारीलाई बढावा दिन र दोस्रो संयुक्त राष्ट्र सङ्घको बडापत्रका आदर्शहरू र विश्वका बालबालिकाको कल्याणलाई बढावा दिन कार्य सुरु गर्ने सङ्कल्प गरिएको थियो।<ref name="United Nations">{{cite web|url=https://www.un.org/en/events/childrenday/ |title=United Nations |publisher=United Nations |date=14 December 1954 |access-date=28 July 2013}}</ref> २० नोभेम्बर १९५९ मा [[संयुक्त राष्ट्र महासभा|संयुक्त राष्ट्रसङ्घको महासभा]]ले बाल अधिकारको घोषणा गरेको सम्झनामा नोभेम्बर २० मा विश्व बाल दिवस मनाइन्छ।<ref name="World Children's Day">{{cite web|title=World Children's Day|url=https://www.un.org/en/events/childrenday/|access-date=2 June 2020}}</ref> ==राष्ट्रिय बाल दिवसको प्रारम्भ== विसं २०१६ सालको भाद्र ४ गतेदेखि मनाउन सुरु गरिएको राष्ट्रिय बालदिवस २०६३ सालमा आएर भदौ २९ गते मनाउन सुरु गरिएको थियो। इतिहासलाई फर्केर हेर्दा नेपालमा बालदिवसमा [[रानी रत्न राज्यलक्ष्मी देवी शाह|रत्नराज्य लक्ष्मीदेवी शाह]]ले भारत भ्रमण गर्ने क्रममा [[भारत]]मा [[महात्मा गान्धी]]को जन्मदिनमा बालदिवस मनाउने गरेको र भारतका प्रभावशाली राजनेताद्वारा समाजसेवामा सक्रियताका साथ लागेको देखेकी थिइन्। भारतबाट फर्केपछि रानी रत्नद्वारा आफ्नो जन्म दिनपारी विसं २०२१ भाद्र ४ मा [[नेपाल बाल सङ्गठन]] स्थापना गरि आफ्नै जन्म दिनमा बालमन्दिर मार्फत टुहुरा अनाथ बालबालिकाको संरक्षणको थालनी गरेको दिनलाई नै राष्ट्रिय बालदिवसको घोषणा गरि सो समयदेखि नियमित रूपमा बालदिवस मनाउन थालिएको पाइन्छ।<ref>{{cite web|author=|title=आज राष्ट्रिय बाल दिवस मनाइदै|url=https://www.onlinekhabar.com/2016/09/478284|language=नेपाली |work=|website=अनलाइन खबर|date=|accessdate=२३ भदौ २०७९}}</ref> वि.सं २०६३ सालमा लोकतन्त्रको स्थापना पश्चात् यसको पूरानो संरचनामा केही फेरबदल भएको थियो जसको परिणाम स्वरुप देशमा स्थापना भएको लोकतन्त्रले बालदिवसको मितिलाई पनि परिवर्तन गरेको थियो।<ref>{{cite web|author=|title=राष्ट्रिय बाल दिवस: ‘सुखी नेपाली समृद्ध नेपालः बाल अधिकार सबैको सरोकार’|url=https://www.lokpath.com/story/56092|language=नेपाली|work=|website=लोकपथ|date=|accessdate=२३ भदौ २०७९}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220912122307/https://www.lokpath.com/story/56092 |date=2022-09-12 }}</ref> ==मिति परिवर्तनको कारण== वास्तवमा वि.सं २०४६ सालको प्रजातन्त्रको पुनस्थापना पछि गठित आन्तरिम सरकारले [[संयुक्त राष्ट्र सङ्घ|संयुक्त राष्ट्र]] बालअधिकार सम्बन्धी महासन्धि-१९८९ लाई २०४७ भदौ २९ मा अनुमोदन गरेको दिन नै बालदिवसको रूपमा मनाउने घोषणा [[नेपाल सरकार]]ले गरेको थियो। आजसम्म जुन ढङ्गबाट बालदिवस मनाइएको थियो, त्यसमा आधारभूत परिवर्तन खोजिएको अवस्थामा नयाँ ढङ्गबाट अधिकारमुखी समानुपातिक ढङ्गबाट सबै बालबालिकाले आफ्नो अधिकार पाउने र आफ्नो दिवसको रूपमा मनाउन सकुन् भन्ने अवधारणाका साथ राष्ट्रिय बालदिवसको मिति परिवर्तन गरिएको पाइन्छ। २०६३ साल अघि सम्मको बालदिवसको सार्थकता नरहेको तमाम सचेत जनताले महसुस गरि बालदिवसलाई बालबालिकाको आफ्नो दिवसको रूपमा मनाउन अवधारणाको साथ [[बाल अधिकार महासन्धि|संयुक्त राष्ट्र बालअधिकार सम्बन्धी महासन्धि]]-१९८९ लाई २९ भदौ मा नेपालले अनुमोदन गरेको दिनलाई बालबालिकाको विशेष दिनको रूपमा आत्मसाथ गरि सोही दिनलाई राष्ट्रिय बालदिवसको रूपमा मनाउने निर्णय गरिएको हो। २९ भाद्रलाई २०६३ देखि राष्ट्रिय बालदिवसको रूपमा मनाउने कार्यको थालनी भएको छ।<ref>{{cite web|author=|title=आज अन्तर्राष्ट्रिय बाल दिवस, बाल दिवस मनाऊनुको सार्थकता र महत्त्व|url=https://jagaranpost.com/20895/53/|language=नेपाली|work=|website=जागरण पोस्ट|date=|accessdate=२३ भदौ २०७९}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220912122914/https://jagaranpost.com/20895/53/ |date=2022-09-12 }}</ref> ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{reflist}} ==बाह्य कडीहरू== * {{Commons category-inline}} * [https://www.un.org/en/events/childrenday/ संयुक्त राष्ट्र सङ्घको वेबसाइटमा अन्तर्राष्ट्रिय बाल दिवस] {{दिवसहरू}} [[श्रेणी:दिवसहरू]] [[श्रेणी:संयुक्त राष्ट्र सङ्घका दिवसहरू]] ecpc6tibbw9s2x6pawg2m0ar91quy26 शनिका प्राकृतिक उपग्रहहरु 0 32044 1366208 1354917 2026-07-17T09:16:10Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366208 wikitext text/x-wiki {{Orphan|date=अक्टोबर २०११}} [[चित्र:Saturn's Rings PIA03550.jpg|upright=1.25|thumb|[[शनि (ग्रह)|शनि]] को छल्लाहरु र उनको केही मुख्य उपग्रह (चित्रकार द्वारा बनाइएको चित्र)]] [[चित्र:Moons of Saturn 2007.jpg|upright=1.25|thumb|[[शनि (ग्रह)|शनि]] को केही मुख्य उपग्रह: टाइटन बीचको ठूलो नारंगी गोला छ जसको माथि बाकी चन्द्रमा दर्शाए गए हैं]] हाम्रो सौर मण्डलको छैटौँ [[ग्रह]] [[शनि (ग्रह)|शनि]]का धेरै प्रकारका उपग्रह छन्, जसमा १ कि॰मी॰ भन्दा पनि कम आकारको शिशु-चन्द्र र भयंकर आकार भएको [[टाइटन (चंद्रमा)|टाइटन]] (जो [[बुध (ग्रह)|बुध ग्रह]] भन्दा पनि ठूलो छ) शामिल छन्। शनि को छल्लाहरूमा लाखों वस्तुहरूले शनिको परिक्रमा गरिरहेका छन् - तर यिनीहरु मध्ये धेरै त साना पत्थर वा धुलोका कण नै छन्। कुल मिलएर, सन् २०१० तक, शनि को ६२ ज्ञात [[उपग्रह]] थिए जसको [[कक्षा (भौतिकी)|परिक्रमा को कक्षाएँ]] परखी जा चुगरेको थियों। यिनीहरु मध्ये केवल १३को व्यास (डायामीटर) ५० किमी भन्दा अधिक थियो, र यिनीहरु मध्ये ५३को नामकरण गरे गयसकोको थियो। शनि को सात चन्द्रमा यति ठूलो छं को उनी आफ्नो [[गुरुत्वाकर्षण]] को खींच देखि स्वयं को पूरा गोल आकारको गरेर पाएँ छन्। यिनी सारा चंद्रमाहरूमा भन्दा दुइ वैज्ञानिकों को लागि विशेष दिलचस्पी राखछन: टाइटन, जुन सौरमंडलको दोस्रो सबै भन्दा ठूलो उपग्रह छ र जसपर पृथ्वी को तरिका [[नाइट्रोजन]] ग्याँस देखि भरपूर पृथ्वी भन्दा पनि घना वायुमंडल छ, र [[ऍनसलअडस (उपग्रह)|ऍनसलअडस]], जसपर ग्याँस र धुल को फव्वारे हैं र जसको दक्षिणी ध्रुव को सतह को तल पानीको ठूलो जलाशय होने को सम्भावना छ। == आकार == [[चित्र:Quadruple Saturn moon transit.jpg|right|thumb|[[हबल अंतरिक्ष दूरबीन]] देखि खींची गयी [[शनि (ग्रह)|शनि]] को अगाडि देखि गुजरते चार चंद्रमाहरूलाई तस्वीर]] शनिको उपग्रह मण्डल धेरै नै एक-तरफा है: शनि को इर्द-गिर्द उनको उपग्रहों र छल्लोंमा मिलएर जितना पनि द्रव्यमान उनको परिक्रमा गरेर रहेको छ उनको ९६% भन्दा अधिक हिस्सा सिर्फ एक उपग्रह, टाइटनमा निहित छ। शनि को बाकी ६ गोलाकार चंद्रमाहरूमा लगभग ४% छ। अन्य ५० भन्दा पनि अधिक उपग्रहों र छल्लहरूलाई मिलाएर सिर्फ ०.०४% नै बनइन्छ। {| class="wikitable" style="clear:left;" |- ! colspan="6" style="background:#fff;"| शनि को मुख्य उपग्रह (पृथ्वी को [[चन्द्रमा]] को तुलना मा) |- style="background:#efefef;" !| नाम<br /> ! व्यास<br />(किमी)<ref name="Thomas2007">{{cite journal|last=Thomas|first=P.C|coauthors=Burns, J.A.; Helfenstein, P. ''et al.''|title=Shapes of the saturnian icy satellites and their significance|journal=Icarus|volume=190|pages=573–584|url=http://www.geoinf.fu-berlin.de/publications/denk/2007/ThomasEtAl_SaturnMoonsShapes_Icarus_2007.pdf|format=PDF|year=2007|doi=10.1016/j.icarus.2007.03.012|bibcode=2007Icar..190..573T}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110927220431/http://www.geoinf.fu-berlin.de/publications/denk/2007/ThomasEtAl_SaturnMoonsShapes_Icarus_2007.pdf |date=2011-09-27 }}</ref> ! [[पीण्ड|द्रव्यमान]]<br />(किलोग्राम)<ref name="Jacobson2006">Jacobson, R. A.; Antreasian, P. G.; Bordi, J. J.; Criddle, K. E.; et al. (December 2006). "The Gravity Field of the Saturnian System from Satellite Observations and Spacecraft Tracking Data". The Astronomical Journal 132 (6): 2520–2526. Bibcode 2006AJ....132.2520J. doi:10.1086/508812</ref> ! परिक्रमा [[कक्षा (भौतिकी)|कक्षा]]को अर्धव्यास<br />(किमी)<ref name="NASA">{{cite web|title=Saturnian Satellite Fact Sheet|publisher=NASA (National Space Science Data Center)|last=Williams|first=David R.|url=http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/factsheet/saturniansatfact.html|date=August 21, 2008|accessdate=April 27, 2010}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100430122034/http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/factsheet/saturniansatfact.html |date=April 30, 2010 }}</ref> ! एक परिक्रमाको समय<br />(दिन)<ref name=NASA/> |- style="background:#eef; text-align:center;" | '''[[माइमस (उपग्रह)|माइमस]]''' || 400<br />(जुनको 12%) || 0.4×10<sup>20</sup><br />(जुनको 0.05%) || 185,000<br />(जुनको 50%) || 0.9<br />(जुनको 3%) |- style="background:#eef; text-align:center;" | '''[[ऍनसलअडस (उपग्रह)|ऍनसलअडस]]''' || 500<br />(जुनको 14%) || 1.1×10<sup>20</sup><br />(जुनको 0.2%) || 238,000<br />(जुनको 60%) || 1.4<br />(जुनको 5%) |- style="background:#eef; text-align:center;" | '''[[टथिस (उपग्रह)|टथिस]]''' || 1,070<br />(जुनको 30%) || 6.2×10<sup>20</sup><br />(जुनको 0.8%) || 295,000<br />(जुनको 80%) || 1.9<br />(जुनको 7%) |- style="background:#eef; text-align:center;" | '''[[डायोनी (उपग्रह)|डायोनी]]''' || 1,120<br />(जुनको 32%) || 11×10<sup>20</sup><br />(जुनको 1.5%) || 377,000<br />(जुनको 100%) || 2.7<br />(जुनको 10%) |- style="background:#eef; text-align:center;" | '''[[रिया (उपग्रह)|रिया]]''' || 1,530<br />(जुनको 44%) || 23×10<sup>20</sup><br />(जुनको 3%) || 527,000<br />(जुनको 140%) || 4.5<br />(जुनको 20%) |- style="background:#eef; text-align:center;" | '''[[टाइटन]]''' || 5,150<br />(जुनको 148%)<br />(जुनको 75%) || 1,350×10<sup>20</sup><br />(जुनको 180%) || 1,222,000<br />(जुनको 320%) || 16<br />(जुनको 60%) |- style="background:#eef; text-align:center;" | '''[[आऐपिटस (उपग्रह)|आऐपिटस]]''' || 1,470<br />(जुनको 42%) || 18×10<sup>20</sup><br />(जुनको 2.5%) || 3,560,000<br />(जुनको 930%) || 79<br />(जुनको 290%) |} == यिनलाई पनि हेर्नुहोस == *[[शनि (ग्रह)]] *[[टाइटन|टाइटन (चंद्रमा)]] *[[प्राकृतिक उपग्रह]] *[[शनिको छल्लाहरु]] == सन्दर्भ == <small>{{reflist|2}}</small> {{Commonscat|Moons of Saturn}} [[श्रेणी:प्राकृतिक उपग्रह]] [[श्रेणी:शनिको प्राकृतिक उपग्रह]] [[श्रेणी:सौर मण्डल]] krp4rpyaiauoxu4hl89c9onzyadb4h6 मन्टेसरी शिक्षा 0 33141 1366175 1316648 2026-07-16T21:23:40Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366175 wikitext text/x-wiki {{Orphan|date=जुन २०११}} '''मन्टेसरी शिक्षा''' (Montessori education) ढाईबाट ६ वर्षका बालकहरूका हेतु प्रयोगमा ल्याइने पद्धति हो जसको विकास बीसौं शताब्दीका प्रारम्भमा डा० [[मारिए मण्टेसरी]] द्वारा भयो। [[रोम विश्वविद्यालय]]मा मंदबुद्धि बालकहरूको चिकित्साको कार्य गर्दै तिनहरूको ध्यान उक्त बालकहरूको शिक्षा तिर गयो र उनले मन्टेसरी शिक्षाको विकास गरे जुन पछिल्लो समयमा सामान्य बुद्धि भएका बालबालिकाहरूका शिक्षाको लागि पनि उपयोगमा ल्याईएको हो । यस पद्धतिमा चलाईने पहिलो स्कूल अर्ध बर्बर श्रमिक बालकहरूको लोरहरूजोमा ६ जनवरी, १९०७ लाई खुलेको हो। सन् १९१३ मा प्रथम अन्तर्राष्ट्रीय मन्टेसरी प्रशिक्षण पाठ्यक्रमको आयोजन भयो जसमा [[संयुक्त राज्य अमेरिका|अमेरिका]], अफ्रिका, भारत तथा धेरै यूरोपीय देशहरूका मान्छे सम्मिलित भए। डा० मान्टेसरी स्वयं आफ्ना दत्तक पुत्र मारिओ मान्टेसरी सहित जीवन भर यसका प्रसारमा लागि रहिन्। हाल नेपालमा यो शिक्षाको बिकाश भैरहेको छ । == बाहरी कडिहरू == * [http://www.montessori.edu/ The International Montessori Index] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100608214653/http://www.montessori.edu/ |date=2010-06-08 }} * [http://www.montessori-ami.org/ Association Montessori Internationale (AMI)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/19981203062640/http://www.montessori-ami.org/ |date=1998-12-03 }} * [http://www.amshq.org/ American Montessori Society (AMS)] * [http://www.amonco.org/ American Montessori Consulting] * [http://www.montessoricommunity.com/ Montessori Community (Forum)] * [http://www.montessori.org/ The Montessori Foundation] * [http://www.imsmontessori.org/ International Montessori Society (IMS)] * [http://www.montessori.ru/ Association Montessori – teacher Russia (AMPR)] {{Commonscat|Maria Montessori}} [[श्रेणी:शिक्षा]] 5h5ry9tjuf1bm5p99sz8okhehvlysdz भृकुटी पल्प एन्ड पेपर लिमिटेड 0 33528 1366172 1252205 2026-07-16T20:52:52Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366172 wikitext text/x-wiki {{Infobox company | name = {{पृष्ठको नाम}} | trade_name = | industry = कागज कारखाना | founded = वि.सं २०४२ [[गैँडाकोट नगरपालिका|गैँडाकोट]], नेपाल | founder = [[नेपाल सरकार]] | defunct = वि.सं २०६७ | owner = गोल्छा समूह | hq_location_city = गैँडाकोट | hq_location_country = नेपाल | num_employees = ४८५ | num_employees_year = वि.सं २०६७ }} '''भृकुटी पल्प एण्ड पेपर लिमिटेड''' [[चीन]] सरकारको सहयोगमा वि.स.२०४२ सालमा बनेको कागज कारखाना हो। सुरुमा [[सरकारी स्वामित्वको संस्थान|सरकारी स्वामित्व]]मा रहेपनि वि.सं. २०४९ सालमा [[निजीकरण]] गरिएपछि [[गोल्छा समूह]]ले यो कारखाना चलाउँदै आएको थियो। वि.सं २०६७ मा, स्थायी रूपमा बन्द हुनुपूर्व यसले महिनाको १,५३० टन कागज उत्पादन गर्दथ्यो भने यसको क्षमता ७० हजार मेट्रिक टन रहेको थियो। <ref>{{Cite web|url=https://ekantipur.com/printedition/2011/01/25/235362.html|title=भृकुटी कागज कारखाना बन्द|author=|website=कान्तिपुर|date=माघ ११, २०६७|accessdate=१० असार २०८१|language=नेपाली|work=|publisher=}}</ref> == इतिहास == भृकुटी पल्प एन्ड पेपरको स्थापना वि.सं २०४२ मा कम्पनी ऐन २०२१ अन्तर्गत [[जनवादी गणतन्त्र चीन]]को सहयोगमा भएको थियो।<ref>{{Cite journal|last=Chitrakar|first=Tara Devi|year=2012|title=Performance of Bhrikuti Paper and Pulp Limited: Before and After Privatization|url=https://www.pyc.edu.np/index.php?option=com_content&view=article&id=604:performance-of-bhrikuti-paper-and-pulp-limited-before-and-after-privatization&catid=97:volume-v-2012&Itemid=530|journal=PYC Nepal Journal of Management|volume=5|pages=44–54|via=Public Youth Campus}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210727084203/https://www.pyc.edu.np/index.php?option=com_content&view=article&id=604%3Aperformance-of-bhrikuti-paper-and-pulp-limited-before-and-after-privatization&catid=97%3Avolume-v-2012&Itemid=530 |date=2021-07-27 }}</ref><ref name=":0">{{Cite web|date=6 December 2011|title=Largest Paper Mill in Nepal Closing|url=https://www.globalpapermoney.com/largest-paper-mill-in-nepal-closing--cms-5946|access-date=27 July 2021|website=Global Paper Money}}</ref> यो [[नवलपरासी (बर्दघाट सुस्ता पूर्व) जिल्ला]]को [[गैँडाकोट नगरपालिका|गैँडाकोट]]मा अवस्थित छ। भृकुटी पल्प एन्ड पेपर नेपालको पहिलो कागज कम्पनी थियो।<ref>{{Cite web|title=Bhrikuti paper mill shut|url=https://thehimalayantimes.com/business/bhrikuti-paper-mill-shut|url-status=live|access-date=27 July 2021|website=The Himalayan Times|archive-url=https://web.archive.org/web/20160317051129/http://thehimalayantimes.com/business/bhrikuti-paper-mill-shut/ |archive-date=17 March 2016 }}</ref> वि.सं २०४९ मा भृकुटी पल्प एन्ड पेपरलाई [[निजीकरण]] गरिए पछि यो गोल्छा समूहको स्वामित्वमा पुगेको थियो।<ref>{{Cite web|title=यसरी ढल्यो चीनले बनाइदिएको भृकुटी कागज कारखाना|url=https://www.onlinekhabar.com/2016/10/489171|access-date=27 July 2021|website=अनलाइन खबर|language=नेपाली}}</ref> उनीहरूका प्रमुख कागज खरिदकर्ताहरू [[साझा प्रकाशन]], [[जनक शिक्षा सामग्री केन्द्र]] र [[गोरखापत्र]] थिए। वि.सं २०६४ मा, कारखाना प्रशासनले सरकारले श्रमिकहरूका लागि छुट्याएको वृद्धि गरिएको तलब नदिएको कारण मजदुरहरूले विरोध प्रदर्शन गरेका थिए।<ref name=":1">{{Cite web|last=Singh|first=Rishi|date=27 December 2008|title=Bhrikuti paper mill shut|url=https://thehimalayantimes.com/business/bhrikuti-paper-mill-shut|access-date=27 July 2021|website=The Himalayan Times|language=en}}</ref> कामदारहरूले कम्पनीले उनीहरूको अनुरोधलाई बेवास्ता गरेको आरोप लगाउँदै मुद्दाको समाधान नभएसम्म काम गर्न बन्द गरेका थिए। वि.सं २०६७ मा भृकुटी पल्प एन्ड पेपर स्थायी रूपमा बन्द भएको थियो।<ref>{{Cite web|title=Nepal's largest paper mill Bhrikuti Paper and Pulp to shut down permanently|url=https://www.risiinfo.com/industry-news/nepals-largest-paper-mill-bhrikuti-paper-and-pulp-to-shut-down-permanently-from-the-web/|access-date=27 July 2021|website=Fastmarkets RISI|language=en}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210727081310/https://www.risiinfo.com/industry-news/nepals-largest-paper-mill-bhrikuti-paper-and-pulp-to-shut-down-permanently-from-the-web/ |date=27 July 2021 }}</ref> == सन्दर्भ सामग्रीहरू == {{सन्दर्भसूची}} [[श्रेणी:नेपालका कम्पनीहरू]] j4w641wyswxke3pjqencfsjsqnel5xh राधा 0 43333 1366182 1365947 2026-07-17T00:18:36Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366182 wikitext text/x-wiki {{छोटो विवरण|हिन्दु धर्मकी प्रेमकी देवी र भगवान श्रीकृष्णकी मुख्य सङ्गी}} {{Infobox deity | type = हिन्दु | name = राधा | other_names = <!--Only add significant names--> माधवी, केशवी, श्रीजी, श्यामा, किशोरी, राधारानी, राधे | deity_of = [[प्रकृति (हिन्दु दर्शन)|मूलप्रकृति]] - आदि देवी<ref name="Diana Dimitrova 2018">{{cite book|title=Divinizing in South Asian Traditions|url=https://books.google.com/books?id=4HHbtAEACAAJ |author=Diana Dimitrova|publisher=Routledge |year=2018|isbn=978-0-8153-5781-0|quote=Radha is mentioned as the personification of the Mūlaprakriti, the 'Root nature, that original seed from which all material forms evolved}}</ref><ref>{{harvnb|Vemsani|2016|p=222}}: "The Devibhagvata purana and Padma purana describe Radha's cosmological role as Prakriti and Shakti"</ref> <br /> जगन्माता (आदिमाता)<ref>{{cite book|title=Hindu Goddesses |url=https://books.google.com/books?id=hgTOZEyrVtIC |author=David R. Kinsley|publisher=Motilala Banarsidass |year=1986|pages=91|isbn=978-81-208-0394-7 |quote= "Radha is called mother of the world and Krishna father of the world"}}</ref><br /> ह्लादिनी शक्ति ("आनन्ददायिनी ऊर्जा")<ref>{{cite book|author=Wendy Doniger|title=Merriam-Webster's Encyclopedia of World Religions |url=https://archive.org/details/isbn_9780877790440|url-access=registration|year=1999|publisher=Merriam-Webster|isbn=978-0-87779-044-0|page=900}}</ref><ref>{{cite journal|title= Mask and Creative Symbolisation in Contemporary Oriya Literature: Krishna, Radha and Ahalya|url=https://www.jstor.org/stable/23341400|author=Prafulla Kumar Mohanty|journal=Indian Literature |year=2003|volume=2 |issue=214 |publisher=Sahitya Akademi|pages=182|jstor=23341400 |quote=Radha is the power of joy, the Hladini shakti of Krishna}}</ref><br /> प्रेम, करुणा र भक्तिकी देवी<ref>{{cite book|title=Alternative Krishnas: Regional and Vernacular Variations on a Hindu Deity|url=https://books.google.com/books?id=0SJ73GHSCF8C&pg=PA65 |author=Guy Beck|publisher=SUNY Press|year=2005|pages=64–81|isbn=978-0-7914-6415-1 |quote=Radha is goddess of love to Krishna}}</ref><br>[[कृष्ण धर्म]]की सर्वोच्च देवी<ref>{{cite book|title=Krishna: A Sourcebook|url= https://books.google.com/books?id=HVDqCkW1WpUC|author=Edwin Francis Bryant|publisher=SUNY Press|year=2007|pages=443| isbn=978-0-19-803400-1 |quote=Significant manifestation of the feminine in Vaishnavism...the supreme goddess Radha, the favorite ''gopi'' of Krishna}}</ref><ref>{{cite journal|title= Religion in India|url=https://academic.oup.com/jaar/article-abstract/XLIV/2/366-a/680648?redirectedFrom=fulltext&login=false |author= Roy C Amore|journal= Journal of the American Academy of Religion|year=1976|volume= 14|issue= 2|page= 366|quote=Radha as Prakriti comes to supreme prominence, assuming epithets of transcendence - Brahmasvarupa, Nirguna... }}</ref> | image = Radharani 10.JPG | caption = [[इस्कोन मन्दिर, पुणे]]मा राधाको मूर्ति | Sanskrit_transliteration = | Devanagari = | affiliation = {{bulleted list|[[राधाकृष्ण]]|[[देवी]]|श्री[[कृष्ण]]की ह्लादिनी [[शक्ति]]|[[लक्ष्मी]]को [[अवतार]]}} | abode = {{hlist|[[गोलोक]]|[[वृन्दावन]]|[[बरसाना]]|[[वैकुण्ठ]]}} | texts = [[ब्रह्मवैवर्त पुराण]], [[देवीभागवत पुराण]], [[नारद पुराण]], [[पद्म पुराण]], [[स्कन्द पुराण]], [[शिव पुराण]], [[गीत गोविन्द]], [[गोपाल तापनी उपनिषद्]], [[गर्ग संहिता]], [[ब्रह्म संहिता]], [[चैतन्य चरितामृत]] | birth_place = | parents = {{ubl|[[वृषभानु]] (पिता)|कीर्तिदा (माता){{sfn|Menzies|2006|p=54}}}} | symbol = सुनौलो कमल | consort = [[कृष्ण]] | festivals = {{hlist|[[राधाष्टमी]]|[[होली]]|[[शरद पूर्णिमा]]|[[कार्तिक पूर्णिमा]]|[[गोपाष्टमी]]|[[लठमार होली]]|[[झुलन पूर्णिमा]]}} | mantra = {{bulleted list|''ॐ ह्रीं राधिकायै नमः''|''ॐ राधायै स्वाहा''|''ॐ ह्रीं श्रीं राधिकायै स्वाहा''}}<ref>{{cite book|title=Brahma Vaivarta Purana|url=https://archive.org/details/brahma-vaivarta-purana-gitapress-hindi/page/n305/mode/1up|author= Ved Vyaas|publisher=Gita Press, Gorakhpur|pages=297}}</ref> | gender = महिला | dynasty = [[यदुवंश]]-[[चन्द्रवंश]] | member_of = [[प्रकृति (हिन्दु दर्शन)|पञ्च प्रकृति]]<ref>{{cite journal|title= The Purāṇas (A History of Indian Literature|url= https://www.academia.edu/26399308|author= Ludo Rocher|journal= Bulletin of the School of Oriental and African Studies|year=1988|volume= 51|issue= 2|page= 355}}</ref> | venerated_in = [[राधावल्लभ सम्प्रदाय]], [[निम्बार्क सम्प्रदाय]], [[गौडीय वैष्णव सम्प्रदाय]], [[पुष्टिमार्ग]], [[महानम सम्प्रदाय]], [[मणिपुरी वैष्णव सम्प्रदाय]], [[स्वामीनारायण सम्प्रदाय]], [[वैष्णव-सहजिया]], हरिदासी सम्प्रदाय{{sfn|Vemsani|2016|pp=222–223}} | avatar_birth = रावल, [[बरसाना]] (हालको [[उत्तर प्रदेश]], [[भारत]]) | day = [[शुक्रवार]] }} {{Hinduism}} {{Vaishnavism}} '''राधा''' जसलाई '''राधिका''' पनि भनिन्छ, एक [[हिन्दु देवी]] र भगवान [[कृष्ण]]की मुख्य सङ्गी हुन्। उनी प्रेम, कोमलता, करुणा र भक्तिकी देवी हुन्। शास्त्रहरूमा राधालाई [[लक्ष्मी]]को [[अवतार]]<ref>{{Cite journal |last=Jones |first=Naamleela Free |date=2015 |title=From Gods To Gamers: The Manifestation of the Avatar Throughout Religious History and Postmodern Culture |url=https://escholarship.org/uc/item/4mn5k202 |journal=Berkeley Undergraduate Journal |language=en |volume=28 |issue=2 |page=8 |doi=10.5070/B3282028582|doi-access=free }}</ref><ref>{{Cite book |last1=Gokhale |first1=Namita |url=https://books.google.com/books?id=KWJ7DwAAQBAJ&dq=Finding+Radha%3A+The+Quest+for+Love&pg=PT8 |title=Finding Radha: The Quest for Love |last2=Lal |first2=Malashri |date=2018-12-10 |publisher=Penguin Random House India Private Limited |isbn=978-93-5305-361-1 |language=en |quote=Like Sita, Radha is also a manifestation of Lakshmi.}}</ref> र श्रीकृष्णको आन्तरिक शक्ति (''ह्लादिनी [[शक्ति]]'') एवम् मूलप्रकृतिको रूपमा वर्णन गरिएको छ, जो श्रीकृष्णको स्त्री स्वरूप र आन्तरिक सामर्थ्य हुन्।<ref name="Diana Dimitrova 2018"/><ref name=":4"/><ref>{{Cite book |last=Bryant |first=Edwin Francis |url=https://books.google.com/books?id=CIDawAEACAAJ |title=Krishna: A Sourcebook |date=2007 |publisher=Oxford University Press |isbn=978-0-19-514892-3 |pages=551 |language=en}}</ref><ref>{{Cite journal |last=Kar |first=Nishamani |date=2001 |title=Sriradha: A Study |url=https://www.jstor.org/stable/23344745 |journal=Indian Literature |volume=45 |issue=2 (202) |pages=184–192 |jstor=23344745 |issn=0019-5804}}</ref><ref name=":5"/> राधाले श्रीकृष्णका हरेक अवतारहरूमा उनलाई साथ दिन्छिन्।<ref>{{Cite book |last=Vyasadeva |url=https://archive.org/details/NaradaPancaratraPart2/Narada%20Pancaratra%20part%202/page/n446/mode/1up |title=Narada Pancaratra Part 2 |date=2015-06-18 |pages=448 |quote=Whenever Sri Hari appears in this world, Sri Radhika appears with him}}</ref><ref>{{Cite journal |last=Farquhar |first=J. N. |date=1926 |title=The Narada Pancharatra |url=https://www.jstor.org/stable/25221011 |journal=Journal of the Royal Asiatic Society of Great Britain and Ireland |issue=3 |pages=492–495 |jstor=25221011 |issn=0035-869X}}</ref> राधाको जन्मोत्सव हरेक वर्ष [[राधाष्टमी]]को अवसरमा मनाइन्छ।{{sfn|Vemsani|2016|p=223}}<ref>{{Cite journal |last=Mohanty |first=Prafulla Kumar |date=2003 |title=Mask and Creative Symbolisation in Contemporary Oriya Literature: Krishna, Radha and Ahalya |url=https://www.jstor.org/stable/23341400 |journal=Indian Literature |volume=47 |issue=2 (214) |pages=181–189 |jstor=23341400 |issn=0019-5804}}</ref> प्रेमिका सङ्गी र विवाहित सङ्गी गरी श्रीकृष्णसँगको सम्बन्धका आधारमा राधाको दुईवटा रूपको व्याख्या गरिएको पाइन्छ। [[निम्बार्क सम्प्रदाय]] जस्ता परम्पराहरूले राधालाई श्रीकृष्णको शाश्वत सङ्गी र विवाहित पत्नीको रूपमा पूजा गर्छन्।<ref name=":7">{{Cite journal |last=Farquhar |first=J. N. |date=1926 |title=The Narada Pancharatra |journal=Journal of the Royal Asiatic Society of Great Britain and Ireland |issue=3 |pages=492–495 |issn=0035-869X |jstor=25221011}}</ref><ref name=":0">{{Cite book |last=Bhattacharya |first=Sunil Kumar |url=https://books.google.com/books?id=SyyNIL7Ug2kC&q=chaitanya+c&pg=PA14 |title=Krishna-cult in Indian Art |date=1996 |publisher=M.D. Publications Pvt. Ltd. |isbn=978-81-7533-001-6 |pages=13 |language=en |quote=Radha is the eternal consort and wedded wife of Krishna, who lives forever with him in Goloka.}}</ref>{{sfn|Lochtefeld|2002|p=542}}{{sfn|Jones|Ryan|2007|p=341|loc=Radha}} यसको विपरीत, [[गौडीय वैष्णव सम्प्रदाय]] जस्ता परम्पराहरूले उनलाई कृष्णको प्रेमिका र दिव्य सङ्गीको रूपमा सम्मान गर्छन्।<ref name="britannica2">{{cite encyclopedia |title=Radha |encyclopedia=[[इन्साइक्लोपिडिया ब्रिटानिका]] अनलाइन |url=https://www.britannica.com/topic/Radha-Hindu-mythology |access-date=2020-12-13}}</ref>{{sfn|Lochtefeld|2002|p=542}} [[राधावल्लभ सम्प्रदाय]] र हरिदासी सम्प्रदायमा राधालाई मात्र [[ब्रह्म|सर्वोच्च सत्ता]]को रूपमा पूजा गरिन्छ।{{sfnm|1a1=White|1y=1977|1p=|2a1=Snell|2y=1991|2loc=chapter1|3a1=Rosenstein|3y=1998|3p= |4a1=Beck|4y=2005|4p=|Vemsani|2016|5p=222}} अन्यत्र, उनलाई निम्बार्क सम्प्रदाय, [[पुष्टिमार्ग]], [[महानम सम्प्रदाय]], [[स्वामीनारायण सम्प्रदाय]], [[वैष्णव-सहजिया]], [[मणिपुरी वैष्णव सम्प्रदाय]], र [[चैतन्य महाप्रभु]]सँग जोडिएका गौडीय वैष्णव सम्प्रदायहरूमा श्रीकृष्णको प्रमुख सङ्गीको रूपमा पूजा गरिन्छ।{{sfnm|1a1=Hawley|1a2=Wulff|1y=1982|1pp=xiii–xviii|Dalal|2010|2pp=321–322|Hayes|2005|3pp=19–32|Vemsani|2016|4p=221}} राधालाई ''[[ब्रज]]का [[गोपी|गोपीहरू]]'' (ब्रजका गोपिनीहरू) की प्रमुख र [[वृन्दावन]] तथा [[बरसाना]] सहित [[गोलोक]] र ब्रजकी रानीको रूपमा वर्णन गरिएको छ।{{sfn|Lochtefeld|2002|p=542}} उनले थुप्रै साहित्यिक कृतिहरूलाई प्रेरित गरेकी छिन्, र श्रीकृष्णसँगको उनको [[रासलीला]] नृत्यले विभिन्न प्रकारका प्रदर्शन कलाहरूलाई प्रेरित गरेको छ।{{sfn|Archer|2004}}{{sfn|Hawley|Wulff|1982|pp=xiii–xviii}}<ref name="britannica2"/>{{sfn|Pintchman|2005|pp=46–47}} == व्युत्पत्ति र उपनामहरू == [[File:RadhaKrishnaUdaipur.JPG|thumb|राजस्थानको [[उदयपुर]]मा रहेको राधा (दायाँ) र कृष्ण (बायाँ, बाँसुरी बजाउँदै) को १४औँ शताब्दीको भित्तेचित्र।]] संस्कृत शब्द राधाको अर्थ "समृद्धि, सफलता, पूर्णता र धन" भन्ने हुन्छ।<ref name=mmwradha>Monier Monier-Williams, [http://www.ibiblio.org/sripedia/ebooks/mw/0900/mw__0909.html Rādhā], Sanskrit-English Dictionary with Etymology, Oxford University Press, page 876</ref><ref name=sen434>Sukumar Sen (1943), "Etymology of the name Radha-Krishana," Indian Linguistics, Vol. 8, pp. 434–435</ref>{{sfn|Miller|1975|pp=655–671}} यो भारतका प्राचीन तथा मध्यकालीन ग्रन्थहरूमा विभिन्न सन्दर्भहरूमा पाइने एक सामान्य शब्द र नाम हो। यो शब्द [[वेद|वैदिक]] साहित्यका साथै [[हिन्दु महाकाव्यहरू]]मा पनि देखा पर्दछ, तर यसको निश्चित उत्पत्ति ठम्याउन गाह्रो छ।{{sfn|Miller|1975|pp=655–671}} यो नाम महाकाव्य ''[[महाभारत]]'' की एक पात्रका लागि पनि प्रयोग भएको छ।<ref name=mmwradha/> 'राधिका'ले राधाको प्रिय वा मायालु रूपलाई जनाउँछ।<ref name=mmwradha /> ''[[गर्ग संहिता]]'' को १५औँ अध्याय, ''[[गोलोक]] खण्ड'' मा महर्षि गर्गले राधा नामको पूर्ण अर्थ विस्तारमा बताएका छन्। राधा शब्दमा, 'र' ले ''रमा'' अर्थात् देवी [[लक्ष्मी]]लाई जनाउँछ, 'आ' ले ''[[गोपी]]हरू'' लाई जनाउँछ, 'ध' ले ''धरा'' अर्थात् देवी [[भूमि (देवी)|भूदेवी]]लाई जनाउँछ र अन्तिम 'आ' ले ''विराजा नदी'' (जसलाई [[यमुना नदी|''यमुना'']] पनि भनिन्छ) लाई प्रतीक गर्दछ।<ref>{{Cite book |last=Gita Press Gorakhpur |url=http://archive.org/details/garga-samhita-gita-press-gorakhpur |title=Garga Samhita Gita Press Gorakhpur |pages=58}}</ref> ''[[पञ्चरात्र|नारद पञ्चरात्र]]'' को पाँचौँ अध्याय, ''पाँचौँ रात्रि'' मा 'श्री राधा सहस्रनाम स्तोत्रम्' शीर्षक अन्तर्गत राधाका १००८ नामहरू उल्लेख गरिएको छ।<ref>{{Cite book |last=Swami Vijnanananda |url=https://archive.org/details/swami-vijnanananda-1997.-narada-pancharatram-english-translation-with-sanskrit-text/page/300/mode/1up |title=Swami Vijnanananda ( 1997). ' Narada Pancharatram English Translation With Sanskrit Text' |date=1997 |pages=301}}</ref><ref>{{Cite book |last=Vyasadeva |url=http://archive.org/details/NaradaPancaratraPart2 |title=Narada Pancaratra Part 2 |date=2015-06-18 |pages=447–503}}</ref> ''[[नारद पुराण]]'' को ६८औँ अध्याय, 'तृतीय पाद' मा पनि राधाका ५०० नामहरूको सूची दिइएको छ।<ref name=":13"/> केही सामान्य नाम र उपनामहरू यस प्रकार छन्:<ref>{{Cite web |title=Sri Radha-sahasra-nama, The Thousand Names of Sri Radha |url=http://www.stephen-knapp.com/sri_radha-sahasra-nama.htm |access-date=2024-08-21 |website=www.stephen-knapp.com}}</ref><ref>{{Cite web |title=Śrī Rādhā Sahasranāma—English translation |url=http://www.vrindavan.de/1000-radha.htm |access-date=2024-08-21 |website=www.vrindavan.de}}</ref><ref>{{Cite book |last=Swami Vijnanananda |url=https://archive.org/details/swami-vijnanananda-1997.-narada-pancharatram-english-translation-with-sanskrit-text/page/n602/mode/1up |title=Narada Pancharatram English Translation With Sanskrit Text |date=1997 |pages=300, 603–614 |language=Sanskrit |trans-title="On the thousand names of Sri Radhika"}}</ref><ref name=":13" /> * ''[[श्री]]'', ''श्रीजी'', ''श्रीजी'': कान्ति, वैभव र धनकी देवी; [[लक्ष्मी]] * ''माधवी'': माधवको स्त्री स्वरूप * ''केशवी'': [[केशव]]को स्त्री स्वरूप * ''अपराजिता'': जसलाई कसैले जित्न सक्दैन (अजेय) * ''किशोरी'': सधैँ युवावस्थामै रहने * ''नित्या'': जो शाश्वत हुनुहुन्छ * ''नित्य-गेहिनी'': कृष्णकी शाश्वत पत्नी * ''[[गोपी]]'': गोपिनी * ''श्यामा'': [[श्याम]]की प्रिय * ''गौराङ्गी'': चम्किलो सुन जस्तै गोरो वर्ण भएकी * ''रासेश्वरी'' र ''रास-प्रिया'': [[रासलीला]]की रानी र रास नृत्य मन पराउने * ''वृन्दावनेश्वरी'': [[वृन्दावन]]की रानी * ''कृष्णेश्वरी'': कृष्णको स्त्री स्वरूप == पौराणिक कथाहरू == === गोपिनीको रूपमा === मानवीय रूपमा राधालाई वृन्दावनकी एक गोपिनी ([[गोपी]]) को रूपमा पुजिन्छ, जो कृष्णकी परम प्रिय बन्छिन्। राधाको एक मुख्य विशेषता भनेको कृष्णप्रतिको उनको निस्स्वार्थ प्रेम र विरहको पीडा हो, जसले गर्दा राधालाई भक्तिको सर्वोच्च आदर्शको रूपमा सम्मान गरिन्छ।{{sfn|Pauwels|1996}} ==== जन्म र प्रारम्भिक जीवन ==== [[File:Bal Radha.jpg|thumb|रावल, उत्तर प्रदेश स्थित "श्री राधा रानी जन्मस्थान मन्दिर" मा बाल रूपमा राधाको मूर्ति (विग्रह)।]] राधाको जन्म [[बरसाना]]का [[यदुवंश|यादव]] राजा [[वृषभानु]] र उनकी पत्नी कीर्तिदाको कोखबाट भएको थियो।<ref name="Saraswati2001">{{cite book|author=Prakashanand Saraswati|url=https://books.google.com/books?id=IhLN2I9yTTkC&q=vrishbhanu%20barsana&pg=PA666|title=The True History and the Religion of India: A Concise Encyclopedia of Authentic Hinduism|publisher=Motilal Banarsidass Publ.|year=2001|isbn=978-81-208-1789-0|pages=666–}}</ref><ref name="Varma2009">{{cite book|author=Pavan K. Varma|url=https://books.google.com/books?id=_anlsbp56aoC&pg=PA46|title=The Book of Krishna|date=July 2009|publisher=Penguin Books India|isbn=978-0-14-306763-4|pages=46–}}</ref><ref name="Vishwananda2017">{{cite book|author=Paramahamsa Sri Swami Vishwananda|url=https://books.google.com/books?id=CJ3JDwAAQBAJ&pg=PT1472|title=Shreemad Bhagavad Gita: The Song of Love|date=12 January 2017|publisher=Bhakti Marga Publications|isbn=978-3-940381-70-5|pages=1472–}}</ref> उनको जन्मस्थल [[उत्तर प्रदेश]]को [[गोकुल]] नजिकै अवस्थित एक सानो सहर रावल हो, तर उनी हुर्केको स्थान बरसाना भएकाले धेरैजसो बरसानालाई नै उनको जन्मस्थल मान्ने गर्छन्।<ref>{{Cite book |last=Anand |first=D. |url=https://books.google.com/books?id=EsvSwdUgQYcC |title=Krishna: The Living God of Braj |date=1992 |publisher=Abhinav Publications |isbn=978-81-7017-280-2 |pages=66 |language=en}}</ref> प्रचलित कथा अनुसार, राजा वृषभानुले राधालाई [[यमुना]] नदीमा तैरिरहेको एक दैवीय प्रकाशयुक्त हजार पत्रदल भएको कमलको फूलमा फेला पारेका थिए। राधा कृष्णभन्दा नौ महिना जेठी छिन्।<ref>{{Cite book |last=Anand |first=D. |url=https://books.google.com/books?id=EsvSwdUgQYcC&q=radha&pg=PA61 |title=Krishna: The Living God of Braj |date=1992 |publisher=Abhinav Publications |isbn=978-81-7017-280-2 |pages=35–36 |language=en |quote=Radha was only nine months elder to Krishna, to whom she was married.}}</ref> कृष्ण आफैँ बाल रूपमा उनको अगाडि प्रकट नभएसम्म राधाले आफ्ना आँखाहरू खोलेकी थिइनन्।<ref name="Dash">{{cite book|author=Trilochan Dash|url=https://books.google.com/books?id=7YjhTtkcwE0C&q=Brushabhanu%20Yadav%20chieftain&pg=PA192|title=Krishna Leeela in Brajamandal a Retrospect|publisher=Soudamini Dash|pages=192–|id=GGKEY:N5C1YTUK5T3}}</ref><ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=NbDWAAAAMAAJ&q=vrishabhanu+yadava|title=The Vedanta Kesari|publisher=Sri Ramakrishna Math.|year=1970}}</ref><ref name="Das1990">{{cite book|author=R. K. Das|url=https://books.google.com/books?id=OXXXAAAAMAAJ&q=vrishabhanu+yadav|title=Temples of Vrindaban|publisher=Sandeep Prakashan|year=1990|isbn=978-81-85067-47-6}}</ref> "अष्टसखी" (आठ जना साथीहरू) राधाको बाल्यकाल र युवावस्थाका अभिन्न अङ्ग हुन्।<ref>{{Cite web |last=gaudiya |date=2021-08-07 |title=Ashta Sakhi of Radha—8 Principal Gopis of Vrindavan |url=https://thegaudiyatreasuresofbengal.com/2021/08/07/ashta-sakhi-of-sri-radha-eight-gopis-of-vrindavan/ |access-date=2023-07-06 |website=The Gaudiya Treasures of Bengal |language=en-US}}</ref> यी सबै अष्टसखीहरू राधा कृष्णका परम मित्र हुन् र उनीहरू पनि [[गोलोक]]बाट ब्रज क्षेत्रमा अवतरित भएका हुन् भन्ने विश्वास गरिन्छ। यी आठ सखीहरूमध्ये [[ललिता सखी|ललिता]] र विशाखा प्रमुख हुन्।<ref>{{Cite web|title=Radhe.net {{!}} General Description of All The Gopis|url=http://radhe.net/radhas-friends/general-description.php|access-date=2021-05-30|website=radhe.net}}</ref> ''[[चैतन्य चरितामृत]]'' को अन्त्य लीला (२:६:११६) अनुसार, राधाले आफ्नो बाल्यकालमा महर्षि [[दुर्वासा]]बाट एक वरदान पाएकी थिइन् थियो, जसअनुसार उनले जे पकाए पनि त्यो अमृतभन्दा पनि मिठो हुने गर्दथ्यो।<ref>{{Cite web|title=gp-durvasas|url=https://www.salagram.net/gp-durvasas.htm|access-date=2021-05-30|website=www.salagram.net}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230205135450/https://www.salagram.net/gp-durvasas.htm |date=2023-02-05 }}</ref> ==== युवावस्था ==== [[File:Radha, Krishna and the gopis, Bharatiya Lok Kala Museum, Udaipur, India.jpg|thumb|upright|गोपिनीहरूसँग [[राधाकृष्ण]]को रासलीला।]] राधाको युवावस्थाका कथाहरू कृष्णसँगका उनका दिव्य लीलाहरूले भरिएका छन्।<ref>{{Cite journal|last=Fahy|first=John|date=2018-07-23|title=The Constructive Ambiguity of Vedic Culture in ISKCON Mayapur|journal=The Journal of Hindu Studies|volume=11|issue=3|pages=234–259|doi=10.1093/jhs/hiy008|issn=1756-4255}}</ref> राधाकृष्णका केही प्रसिद्ध लीलाहरूमा: ''[[रासलीला]]'', ''राधा कुण्ड''का लीलाहरू, ''[[गोपाष्टमी]] लीला'',<ref>{{Cite web|title=Gopastami – ISKCON VRINDAVAN|url=https://iskconvrindavan.com/2017/10/gopastami/|access-date=2021-05-30|language=en-US}}</ref> ''[[लठमार होली]]'', ''सेवा कुञ्ज लीला'' (जसमा कृष्णले राधाको शृङ्गार गरेका हुन्छन्),<ref>{{Cite web|title=Sewa Kunj or Nikunja Vana - Divine Pastimes|url=https://brajrasik.org/articles/5912a87b11ec2c04484ec006/sewa-kunj-or-nikunja-vana-divine-pastimes|access-date=2021-05-30|website=Braj Ras - Bliss of Braj Vrindavan.}}</ref> ''मान लीला'' (दिव्य प्रेमको एक विशेष अवस्था जहाँ भक्तको भगवानप्रति यति धेरै प्रेम विकास हुन्छ कि उसले भगवानसँग रिसाउने अधिकार समेत प्राप्त गर्छ),<ref>{{Cite web|title=Maan Garh/Mandir, Barsana - (Divine Pastimes)|url=https://brajrasik.org/articles/588e4c1158f4ac271a08b95c/maan-garh-mandir-divine-pastimes|access-date=2021-05-30|website=Braj Ras - Bliss of Braj Vrindavan.}}</ref> ''मोर कुटिर लीला'' (जसमा कृष्णले राधालाई प्रसन्न तुल्याउन मयूरको भेष धारण गरेर नृत्य गरिएको),<ref>{{Cite web|title=Morkuti, Barsana|url=https://brajrasik.org/media/morkuti|access-date=2021-05-30|website=Braj Ras - Bliss of Braj Vrindavan.}}</ref> ''गोपदेवी लीला'' (राधालाई भेट्न कृष्णले महिलाको रूप धारण गरेको लीला) र ''लीलाहाव'' (जसमा राधा र कृष्णले एकअर्काको लुगा लगाएका) सामेल छन्।<ref>{{Cite web|title=(Radha and Krishna Dressed in Each Other's Clothes - Lilahava|url=http://www.harekrsna.de/clothes-exchange.htm|access-date=2021-05-30|website=www.harekrsna.de}}</ref> ==== कृष्णसँगको सम्बन्ध ==== राधा र कृष्णबिच दुई प्रकारको सम्बन्ध रहेको मानिन्छ: परकीय (सामाजिक बन्धनभन्दा बाहिरको प्रेम) र स्वकीय (विवाहित सम्बन्ध)।{{efn|परकीय रसले त्यस्तो सम्बन्धलाई जनाउँछ जुन कुनै पनि प्रकारको स्वार्थ, अपेक्षा, नियम र सामाजिक मान्यताबाट मुक्त हुन्छ। यो केवल निस्स्वार्थ प्रेममा आधारित हुन्छ र यसलाई भगवानसँग राख्न सकिने सर्वोच्च सम्बन्ध मानिन्छ। स्वकीय रसले वैवाहिक सम्बन्धलाई जनाउँछ जुन सामाजिक नियम र मान्यता अनुसार चल्छ।}} राधाले कृष्णलाई आफूसँग किन विवाह गर्न किन नससेको भनेर प्रश्न गर्दा कृष्णले "विवाह दुई आत्माको मिलन हो। तिमी र म त एउटै आत्मा हौँ, म आफैँसँग कसरी विवाह गर्न सक्छु? भनेर उत्तर दिन्छन्।{{sfn|Pauwels|2008|pp=13–14}} धेरै हिन्दु ग्रन्थहरूले यी परिस्थितिहरूलाई सङ्केत गर्छन्।{{Sfn|Kinsley|1988}} [[File:Radha Krishna Bhandirvan 2.jpg|thumb|वृन्दावनको भाण्डीरवनमा ब्रह्माद्वारा राधा कृष्णको विवाह गराइँदै]] संस्कृत ग्रन्थहरू, ''[[ब्रह्मवैवर्त पुराण]]'' र ''[[गर्ग संहिता]]'' मा उल्लेख भए अनुसार, कृष्णले वृन्दावन छोड्नुअघि ''भाण्डीरवन'' जङ्गलमा [[ब्रह्मा]]को उपस्थितिमा राधासँग गोप्य रूपमा विवाह गर्छन्।<ref>{{Cite book |last=Gita Press Gorakhpur |url=https://archive.org/details/brahma-vaivarta-puran-gita-press-gurakhpur/page/n490/mode/1up |title=Brahma Vaivarta Puran Gita Press Gorakhpur |pages=481–488}}</ref><ref>{{Cite book |last=Gita Press Gorakhpur |url=https://archive.org/details/garga-samhita-gita-press-gurakhpur/page/n61/mode/1up |title=Garga Samhita by Gita Press Gorakhpur |pages=58}}</ref> राधा र कृष्णको विवाह भएको सो स्थान अहिले पनि वृन्दावनको बाहिरी भागमा अवस्थित छ, जसलाई 'भाण्डीरवन राधा कृष्ण विवाह स्थली' भनिन्छ।<ref name=":1" /> ब्रह्मवैवर्त पुराणको कथाले राधा सधैँ कृष्णकी दिव्य सङ्गी रहेको सङ्केत गर्छ। तर स्वकीय (वैवाहिक सम्बन्ध) भन्दा परकीय सम्बन्ध (सामाजिक बन्धनविहीन प्रेम) लाई बढी महत्त्व दिनका लागि राधा कृष्णको विवाहलाई गोप्य राखिएको हुन्छ।{{sfn|Beck|2005|pp=71, 77–78}}{{sfn|Pintchman|2005|pp=57–59}}{{sfn|Varma|1993|p=}}{{sfn|Pauwels|2008|p=207}} ==== कृष्णले वृन्दावन छोडेपछिको जीवन ==== ''[[गर्ग संहिता]]'' र ''[[ब्रह्मवैवर्त पुराण]]'' अनुसार, कृष्णको प्रस्थानपछि राधाले पनि आफ्नो घर छाड्छिन् र बरसानामा आफ्नो भ्रामक रूप (जसलाई ''छाया राधा'' वा उहाँको प्रतिबिम्ब भनिन्छ) छोडेर कदली वन तर्फ लाग्छिन्। राधाले आफ्ना [[अष्टसखी]]हरूसँगै यसै जङ्गलमा [[उद्धव]]लाई भेट्छिन्, जसले उनीहरूलाई कृष्णको सन्देश सुनाउँछन्।<ref>{{Cite book |last=Gita Press Gorakhpur |url=https://archive.org/details/garga-samhita-gita-press-gurakhpur/page/n222/mode/1up |title=Garga Samhita by Gita Press Gorakhpur |pages=217–224}}</ref><ref>{{Cite book |last=Gita Press Gorakhpur |url=https://archive.org/details/brahma-vaivarta-puran-gita-press-gurakhpur/page/n728/mode/1up |title=Brahma Vaivarta Puran by Gita Press Gorakhpur |pages=717–720}}</ref> ==== कृष्णसँगको पुनर्मिलन ==== [[File:Radha and Krsna Seated in a Grove with Gopis and Gopas.jpg|thumb|वनमा कृष्णलाई भेट्दै राधा र गोपिनीहरू।]] ब्रह्मवैवर्त पुराण (''कृष्णजन्म खण्ड, अध्याय ९६'')<ref>{{Cite book |last=Gita Press Gorakhpur |url=https://archive.org/details/brahma-vaivarta-puran-gita-press-gurakhpur/page/n795/mode/1up |title=Brahma Vaivarta Puran by Gita Press Gorakhpur |pages=786}}</ref> र गर्ग संहिता (''अश्वमेध खण्ड, अध्याय ४१'')<ref>{{Cite book |last=Gita Press Gorakhpur |url=https://archive.org/details/garga-samhita-gita-press-gurakhpur/page/n512/mode/1up |title=Garga Samhita by Gita Press Gorakhpur |pages=508–510}}</ref> मा उल्लेख भए अनुसार, १०० वर्षको विरहको श्राप समाप्त भएपछि,{{efn|गर्ग संहिता र ब्रह्मवैवर्त पुराणका अनुसार, पृथ्वीमा अवतरण हुँदा राधालाई गोलोकमा श्रीदामाले कृष्णसँग १०० वर्षको विरह भोग्नुपर्ने श्राप दिएका थिए।}} कृष्णले पुनः ब्रजको भ्रमण गरी राधा र गोपिनीहरूलाई भेट्छन्। केही समयसम्म दिव्य लीलाहरू गरेपछि, कृष्णले एउटा विशाल दिव्य रथ बोलाउँछन्, जसले ब्रजवासीहरूका साथै राधा र गोपिनीहरूलाई उनीहरूको परम धाम गोलोक लिएर जान्छ, जहाँ राधा र कृष्णको अन्तिम पुनर्मिलन हुन्छ।<ref>{{Cite book |last=Gita Press Gorakhpur |url=https://archive.org/details/garga-samhita-gita-press-gurakhpur/page/n564/mode/1up |title=Garga Samhita by Gita Press Gorakhpur |pages=560–561}}</ref><ref>{{Cite book |last=Gita Press Gorakhpur |url=https://archive.org/details/brahma-vaivarta-puran-gita-press-gurakhpur/page/n799/mode/1up |title=Brahma Vaivarta Puran by Gita Press Gorakhpur |pages=790–791}}</ref>{{Sfn|Dalal|2010|p=322}} == टिप्पणीहरू == <references group="lower-alpha"/> == सन्दर्भ सामग्रीहरू == {{सन्दर्भसूची}} == बाह्य कडीहरू == {{Spoken Wikipedia|En-Radha-article.ogg|date=2016-11-13}} {{Commons category|Rādhā|राधा}} {{Wikiquote}} * [https://www.encyclopedia.com/philosophy-and-religion/eastern-religions/hinduism/radha राधा] — इन्साइक्लोपिडिया डटकमम * [https://web.archive.org/web/20001205155300/http://www.asia.si.edu/devi/index.htm हिन्दु धर्ममा देवी (राधा सहित)], आर्थर एम. स्याक्लर ग्यालेरी र फ्रिर ग्यालेरी अफ आर्ट, स्मिथसोनियन इन्स्टिच्युसन, वासिङ्टन, डिसी * [https://web.archive.org/web/20170414081614/http://www.religion-online.org/showarticle.asp?title=146&$NMW_TRANS$=ext ब्रह्माण्डको कामुक लीलामा राधा], डेभिड सी. स्कट, युनाइटेड थियोलोजिकल कलेज, बङ्गलोर {{हिन्दु देवी देवता}} {{हिन्दु धर्म}} {{Krishna}} [[श्रेणी:कृष्णका पत्नीहरू]] [[श्रेणी:हिन्दु देवीहरू]] 1f6wbdk4jqtzmoq34e8ekuxhbd3av12 टेलर स्विफ्ट 0 47195 1366202 1343960 2026-07-17T07:03:41Z Saroj 31493 +spouse 1366202 wikitext text/x-wiki {{Infobox person | name = टेलर स्विफ्ट<br>Taylor Swift | image = 191125 Taylor Swift at the 2019 American Music Awards (cropped).png | alt = Medium shot of Swift in dress with little sequins, in front of AMA backdrop | caption = २०१९ अमेरिकी सङ्गीत पुरस्कारमा स्विफ्ट | birth_name = टेलर एलिसन स्विफ्ट | birth_date = {{Birth date and age|1989|12|13}} | birth_place = [[वेस्ट रिडिङ, पेन्सिलभेनिया]], संयुक्त राज्य अमेरिका | spouse = {{marriage|[[ट्राभिस केल्सी]]|<!-- Please do not add the full date here. It is unnecessary because the template will only display the year even if you put in the full date.-->2026}} | relatives = {{plainlist| * [[अस्टिन स्विफ्ट]] (भाई) * [[मार्जोरी फिनले]] (हजुरआमा) }} | occupation = <!-- The list is organized from most prominent in Swift's career to least prominent in Swift's career. Please keep note of this when adding to this list. -->{{flatlist| * गायिका-गीतकार * {{nowrap|रेकर्ड निर्माता}} * अभिनेत्री * निर्देशक }}<!---occupation(s) artist is notable for, "as given in the lead", per: [[Template:Infobox person#Parameters]]--> | other_names = Nils Sjöberg<ref>{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/news/dance/7438158/taylor-swift-calvin-harris-co-wrote-this-is-what-you-came-for-pseudonym|title=Taylor Swift Co-Wrote Calvin Harris' 'This Is What You Came For' Under Swedish Pseudonym|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=July 13, 2016|access-date=May 25, 2020}}</ref> | years_active = २००४–वर्तमान | net_worth = युएस$३६५ मिलियन (२०२० को अनुमान)<ref>{{cite news|url=https://www.forbes.com/profile/taylor-swift/#1637dd7818e2|title=America's Self Made Women — Taylor Swift|date=October 13, 2020|magazine=[[Forbes]]|access-date=October 13, 2020}}</ref> | awards = [[टेलर स्विफ्टद्वारा प्राप्त पुरस्कार र नामाङ्कनहरूको सूची|पूर्ण सूची]] | website = {{URL|taylorswift.com}} | module = {{Infobox musical artist|embed=yes | origin = [[न्यासभिल, टेनेसी|न्यासभिल]], [[टेनेसी]], संयुक्त राज्य अमेरिका | genre = {{flatlist| * [[पप सङ्गीत|पप]] * [[कन्ट्री सङ्गीत|कन्ट्री]] * [[रक सङ्गीत|रक]] * [[लोकगीत|लोक]] * [[अल्टर्नेटिभ रक|अल्टर्नेटिभ]] <!-- see the "Musical Style" section for references--> }} | instrument = {{flatlist| * स्वर * गितार * बेन्जो * पियानो * उकुलेली }} | label = {{flatlist| * [[बिग मेसिन रेकर्ड्स|बिग मेसिन]] (२००४-२०१८) * [[रिपब्लिक रेकर्ड्स|रिपब्लिक]] (२०१९-वर्तमान) <!--UMG is Swift's "worldwide recorded music partner"; Republic Records is her label in the US only according to a UMG press release (https://www.universalmusic.com/taylor-swift-signs-exclusive-global-recording-agreement-universal-music-group/)--> }} | associated_acts = <!-- DO NOT add people who only served as songwriters or producers. As well, only add acts that have collaborated with Swift three or more times. Read [[Template:Infobox musical artist#associated acts]] for the criteria. --> }} }} '''टेलर एलिसन स्विफ्ट''' (जन्म १३ डिसेम्बर १९८९) एक अमेरिकी विश्व प्रसिद्धि कन्ट्रि-पप गायिका, गीत रचनाकार, सङ्गीतिकार तथा [[अभिनेत्री]] हुन्। उनी आफ्नै व्यक्तिगत जीवनको बारेमा गीत लेख्ने गायिकाको रूपमा प्रचलित छिन्। स्विफ्टको जन्म पेन्सीलभेनियामा भएको थियो भने उनी त्यहीँ हुर्किएकी थिइन्। पछि गएर गायिका बन्ने सपना बोक्दे स्विफ्ट १४ वर्षको उमेरमा पेन्सिलभेनियाबाट न्यासभिल गएकी थिइन्। स्विफ्टले सानै उमेरमा बिग मेसिन रेकर्ड्ससँग अनुबन्धन पत्रमा हस्ताक्षर गर्दै सबैभन्दा सानो उमेरमानै रेकर्ड लेबलमा हस्ताक्षर गर्ने पहिलो गायिका बनेकी थिइन्। उनको आफ्नो पहिलो साङ्गीतिक एल्बमको रूपमा सन् २००६ मा ''टेलर स्विफ्ट'' नामक एल्बम सार्वजनिक गरेकी थिइन् जुन बिलबोर्ड २०० को शीर्ष ५ मा आएको थियो भने सन् २००० को दशकको सबैभन्दा लामो समयसम्म चार्टमा अढिक रहन एल्बम बन्न सफल भएको थियो। उक्त एल्बमको तेस्रो गीत "आवर सङ"ले बिलबोर्ड हट कन्ट्रि चार्टमा शीर्ष स्थान आयो भने त्यस गीतले गर्दा स्विफ्ट कसैको मद्दत बिनानै गीत लेख्ने र प्रस्तुत गर्ने सक्न सबैभन्दा युवा गायिकाको रूपमा चिनिन थालिन् । स्विफ्ले आफ्नो दोस्रो एल्बमको रूपमा फियरलेस एल्बम सार्वजनिक गरिन् जसको दुई गीत "लभ स्टोरी" र "यु बिलङ विथ मी" नामक गीतहरूले निकै प्रख्यात बने भने उक्त गीतहरूले गर्दा फियरलेस सन् २००९ को उत्कृष्ट बिक्री हुन सफल हुने एल्बम बन्यो। फियरलेस एल्बमले चौँथो ग्र्यामी अवार्ड जितेको थियो। == बाल्यकाल == टेलर एलिसन स्विफ्टको जन्म सन् १९८९ डिसेम्बर १३ का दिन रिडिङ [[पेन्सिलभेनिया]]मा भएको थियो। उनको पिता स्कट किंग्स्ले स्विफ्ट एक वित्तीय सल्लाहकार थिए भने उनको आमा अन्ड्रा गार्डनर स्विफ्ट गृहेणी जो पहिले नै एक [[सामुहिक लगानी कोष]] कार्यकारी को रूप मा काम गरेकी थिइन। स्विफ्ट सँग अस्टिन नाम गरेको भाइ छ। उनले आफ्नो जीवनको प्रारम्भिक वर्ष क्रिसमसको रुख खेतीमा बिताईन। द वाइनड्रोफफ्ट स्कूल मा स्थानांतरित हुनुभन्दा पहिले उनले फ्रान्सस्केन नुन्स द्वारा संचालित एल्वरनिया मन्टेस्वरि स्कूल मा पूर्वशिक्षा लिएकी थिईन। == डिस्कोग्राफी == {{col-begin}} {{col-2}} '''स्टुडियो एल्बमहरू''' * ''[[टेलर स्विफ्ट (एल्बम)|टेलर स्विफ्ट]]'' (२००६) * ''[[फियरलेस (टेलर स्विफ्टको एल्बम)|फियरलेस]]'' (२००८) * ''[[स्पिक नाउ]]'' (२०१०) * ''[[रेड (टेलर स्विफ्टको एल्बम)|रेड]]'' (२०१२) * ''[[१९८९ (टेलर स्विफ्टको एल्बम)|१९८९]]'' (२०१४) * ''[[रेपुटेसन (टेलर स्विफ्टको एल्बम)|रेपुटेसन]]'' (२०१७) * ''[[लभर (एल्बम)|लभर]]'' (२०१९) * ''[[फोकलोर (टेलर स्विफ्टको एल्बम)|फोकलोर]]'' (२०२०) * ''[[एभरमोर (टेलर स्विफ्टको एल्बम)|एभरमोर]]'' (२०२०) {{col-2}} '''Re-recorded studio albums''' * ''[[Fearless (Taylor's Version)]]'' (2021) * ''[[Red (Taylor's Version)]]'' (2021) {{col-end}} ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{reflist}} ==बाह्य कडीहरू== {{Commons}} * {{Official website}} * {{IMDb name}} [[श्रेणी:टेलर स्विफ्ट]] [[श्रेणी:सन् १९८९ मा जन्म]] [[श्रेणी:जीवित मानिसहरू]] [[श्रेणी:अमेरिकी पप गायिकाहरू]] [[श्रेणी:अमेरिकी गायिका-गीतकारहरू]] [[श्रेणी:अमेरिकी महिला गीतकारहरू]] [[श्रेणी:ग्रामी पुरस्कार विजेताहरू]] [[श्रेणी:अमेरिकी टेलिभिजन अभिनेत्रीहरू]] [[श्रेणी:अमेरिकी चलचित्र अभिनेत्रीहरू]] [[श्रेणी:अमेरिकी आवाज अभिनेत्रीहरू]] [[श्रेणी:अमेरिकी रक गायिकाहरू]] [[श्रेणी:पेन्सिलभेनियाका अभिनेत्रीहरू]] [[श्रेणी:२१औँ शताब्दीका अमेरिकी अभिनेत्रीहरू]] {{stub}} mv59191boeb9n0s6j6385svxfxfk3c0 ठोस 0 49336 1366131 371170 2026-07-16T12:15:22Z Bishaldev100 28807 1366131 wikitext text/x-wiki [[चित्र:Insulincrystals.jpg|thumb|300px|ठोस अवस्थमा रहेको इन्सुलिनको मणिभ ]] '''ठोस''' पदार्थको मुख्य तीन अवस्था ([[ठोस]], [[तरल]] र [[ग्यास]]) मध्ये एक हो। यसमा अणुहरू खाँदिएर भरिएका हुन्छन् र एकअर्काबाट पार हुन गाह्रो हुन्छ। {{stub}} {{Commonscat|Solids (matter)}} [[श्रेणी:विज्ञान]] fr1e2v9fj6uf63w5h37npz9bcn1minv 1366132 1366131 2026-07-16T12:20:55Z Bishaldev100 28807 1366132 wikitext text/x-wiki [[चित्र:Insulincrystals.jpg|thumb|300px|ठोस अवस्थमा रहेको इन्सुलिनको मणिभ ]] '''ठोस''' पदार्थको मुख्य तीन अवस्था ([[ठोस]], [[तरल]] र [[ग्यास]]) मध्ये एक हो। यसमा अणुहरू खाँदिएर भरिएका हुन्छन् र एकअर्काबाट पार हुन गाह्रो हुन्छ। तरल पदार्थहरू जस्तो नभई, ठोस पदार्थहरू आफ्नो भाँडोको आकार लिन बग्दैनन्। यो ग्यास जस्तै सम्पूर्ण उपलब्ध ठाउँ भर्न विस्तार हुन सक्दैन।<ref>{{Cite web |date=2014-07-03 |title=7.2: Solids, Liquids, and Gases |url=https://chem.libretexts.org/Courses/Sacramento_City_College/SCC:_Chem_309_-_General_Organic_and_Biochemistry_(Bennett)/Text/07._States_of_Matter_and_the_Gas_Laws/7.2:_Solids_Liquids_and_Gases |access-date=2025-03-18 |website=Chemistry LibreTexts |language=en}}</ref> अन्य तीन आधारभूत अवस्थाहरू जस्तै, ठोस पदार्थहरू पनि तताउँदा विस्तार हुन्छन्।,<ref>{{Cite magazine |last=Allain |first=Rhett |title=Why Do Solids Expand When Heated? |url=https://www.wired.com/2013/08/why-do-solids-expand-when-heated/ |language=en-US |issn=1059-1028 |access-date=2025-03-18 |magazine=Wired}}</ref> यद्यपि, ठोस पदार्थहरूले यो धेरै कम हदसम्म गर्छन्।<ref>{{Citation |last=Elert |first=Glenn |title=Thermal Expansion |date=2025 |url=https://physics.info/expansion/ |work=The Physics Hypertextbook |access-date=2025-03-18 |publisher=hypertextbook |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |title=Why solids expand on heating |url=https://physics.stackexchange.com/questions/279932/why-solids-expand-on-heating |access-date=2025-03-18 |website=Physics Stack Exchange |language=en}}</ref> जब यसलाई यसको पग्लने बिन्दु मा तताइन्छ, ठोस पदार्थहरू क्रमशः तरलमा पग्लिन्छन् वा सिधै ग्यासमा परिवर्तन हुन्छन्।<ref>{{Cite web |date=2019-07-12 |title=3: Phase Changes |url=https://chem.libretexts.org/Courses/Bellarmine_University/BU:_Chem_104_(Christianson)/Phase_1:_The_Phases_of_Matter/3:_Phase_Changes |access-date=2025-03-19 |website=Chemistry LibreTexts |language=en}}</ref> {{stub}} {{Commonscat|Solids (matter)}} [[श्रेणी:विज्ञान]] aqrmp68fprz162inm5vxzzjo020u4ag 1366133 1366132 2026-07-16T12:21:09Z Bishaldev100 28807 1366133 wikitext text/x-wiki [[चित्र:Insulincrystals.jpg|thumb|300px|ठोस अवस्थमा रहेको इन्सुलिनको मणिभ ]] '''ठोस''' पदार्थको मुख्य तीन अवस्था ([[ठोस]], [[तरल]] र [[ग्यास]]) मध्ये एक हो। यसमा अणुहरू खाँदिएर भरिएका हुन्छन् र एकअर्काबाट पार हुन गाह्रो हुन्छ। तरल पदार्थहरू जस्तो नभई, ठोस पदार्थहरू आफ्नो भाँडोको आकार लिन बग्दैनन्। यो ग्यास जस्तै सम्पूर्ण उपलब्ध ठाउँ भर्न विस्तार हुन सक्दैन।<ref>{{Cite web |date=2014-07-03 |title=7.2: Solids, Liquids, and Gases |url=https://chem.libretexts.org/Courses/Sacramento_City_College/SCC:_Chem_309_-_General_Organic_and_Biochemistry_(Bennett)/Text/07._States_of_Matter_and_the_Gas_Laws/7.2:_Solids_Liquids_and_Gases |access-date=2025-03-18 |website=Chemistry LibreTexts |language=en}}</ref> अन्य तीन आधारभूत अवस्थाहरू जस्तै, ठोस पदार्थहरू पनि तताउँदा विस्तार हुन्छन्।,<ref>{{Cite magazine |last=Allain |first=Rhett |title=Why Do Solids Expand When Heated? |url=https://www.wired.com/2013/08/why-do-solids-expand-when-heated/ |language=en-US |issn=1059-1028 |access-date=2025-03-18 |magazine=Wired}}</ref> यद्यपि, ठोस पदार्थहरूले यो धेरै कम हदसम्म गर्छन्।<ref>{{Citation |last=Elert |first=Glenn |title=Thermal Expansion |date=2025 |url=https://physics.info/expansion/ |work=The Physics Hypertextbook |access-date=2025-03-18 |publisher=hypertextbook |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |title=Why solids expand on heating |url=https://physics.stackexchange.com/questions/279932/why-solids-expand-on-heating |access-date=2025-03-18 |website=Physics Stack Exchange |language=en}}</ref> जब यसलाई यसको पग्लने बिन्दु मा तताइन्छ, ठोस पदार्थहरू क्रमशः तरलमा पग्लिन्छन् वा सिधै ग्यासमा परिवर्तन हुन्छन्।<ref>{{Cite web |date=2019-07-12 |title=3: Phase Changes |url=https://chem.libretexts.org/Courses/Bellarmine_University/BU:_Chem_104_(Christianson)/Phase_1:_The_Phases_of_Matter/3:_Phase_Changes |access-date=2025-03-19 |website=Chemistry LibreTexts |language=en}}</ref> {{stub}} {{Commonscat|Solids (matter)}} ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{सन्दर्भसूची}} [[श्रेणी:विज्ञान]] gfm9zjwm6f6qlua9a56545rwsyuv3xn प्रयोगकर्ता:Ganesh Paudel/प्रयोगस्थल 2 51108 1366189 1327177 2026-07-17T03:36:46Z Ganesh Paudel 306 1366189 wikitext text/x-wiki <includeonly><div style="color:red;font-size:2em;font-weight:bold;text-align:center;">This page should not be transcluded!</div></includeonly><noinclude>{{DISPLAYTITLE:<span style="position: absolute; clip: rect(1px 1px 1px 1px); clip: rect(1px, 1px, 1px, 1px);">{{FULLPAGENAME}}</span>}} <div style="top:-3.8em; margin:0px auto; position:relative; overflow:hidden; height:9em; width:100%; background:#FFF;"> <div style="position:absolute; top: -10px; bottom: -0px; left: -50px; right: -150px;z-index:0;"> {{#invoke:random|item|[[Image:Medbanner.jpg|2000px]]}} </div> <div style="position:absolute; top: 0px; bottom: 0px; left: 0px; right: 0px;z-index:1;padding: 0em 0px 0px 2em;"> <div style="display: inline-block;text-align: center;"> </div> <div style="position: absolute; bottom: 7em; right: 5px; width: 35%;"> <div style="position: absolute; bottom: -20px; right: 46px;> [[Image:F_icon.svg|35px|link=https://www.facebook.com/groups/1146703935372290/]] [[File:Twitter icon.png|35px|link=https://twitter.com/WikiProjectMed]] </div> <div style="position: absolute; bottom: 0px; right: 1px;>[[Image:CC-BY-SA.png|35px|link=File:Medbanner.jpg]]</div></div> <div style="position:absolute; bottom: 1em; right: 1em; width: 5em; border:solid, 2px; border-color: grey; background: rgba(255,255,255,0.82); font-family: bold, sans-serif; font-size: 0.85em; font-weight: bold;text-align: center; padding: 5px;>[[Wikipedia:Shortcut|Shortcut:]]</br>[[Wikipedia:WikiProject Medicine|WP:MED]]</div> <div style="text-shadow: 0ex 0ex 1ex #000;color: #eee;"></div> </div></div></div> <div style="position:relative; top:-3.6em;> <div style="position:relative; top:-16px;> </div> </noinclude><noinclude> {{विकिपीडिया:विकिपरियोजना चिकित्सा/शीर्षक}} {{विकिपीडिया:विकिपरियोजना चिकित्सा/साइड प्यानल}} '''विकिपरियोजना चिकित्सा''' को मुख्यपृष्ठमा तपाइँलाई स्वागत छ। यो परियोजनाको उद्देश्य नेपाली विकिपीडियामा [[चिकित्सा विज्ञान]] सँग सम्बन्धित लेख निर्माण तथा सुधार गर्नु रहेको छ। ===[[Image:Namespace Wikipedia.svg|30px]] कार्य-क्षेत्र=== यस परियोजनाको उद्देश्य चिकित्सा विज्ञान सँग सम्बन्धित नयाँ लेख सृजना गर्नु र निर्मित लेखको विस्तार एवं सुधार गर्नु हो। ===[[Image:Nuvola apps korganizer.svg|30px]] लक्ष्य=== उद्देश्य * चिकित्सा विज्ञान सम्बंधित नयाँ लेख सृजना गर्नु, * निर्मित लेख विस्तार तथा सुधार गर्नु, * चिकित्सा सँग सम्बन्धित लेखको गुणस्तर तथा संख्यात्मक बृद्धि गर्नु। * मेशिन अनुवाद बाट बनेका लेखको अनुवाद गुणस्तर सुधार्नु। * [[अंग्रेजी विकिपीडिया]] मा रहेका चिकित्सा सँग सम्बन्धित अत्यधिक महत्वपूर्ण लेख नेपालीमा अनुवाद गर्नु। ===[[Image:Nuvola apps kdmconfig.png|30px]] आउनुहोस् परियोजनामा सामिल हुनुहोस् === * परियोजना [[विकिपीडिया:विकिपरियोजना चिकित्सा#सहभागी|सदस्य]] को रूपमा साइन अप गर्नुहोस्। * शरुवात गर्नका लागि हाम्रो [[विकिपीडिया:विकिपरियोजना चिकित्सा/आरम्भ गर्नुहोस्|दिशानिर्देश]] हेर्नुहोस्। * परियोजनाको [[विकिपीडिया:विकिपरियोजना चिकित्सा/महत्वपूर्ण कार्य|महत्वपूर्ण कार्यहरू]] पूरा गर्न सहयोग गर्नुहोस्। ===सहभागी=== कृपया यहाँ आफ्नो नाम थप्न धक नमान्नुहोस्। नामसँगै आफ्नो रूचिको विषय पनि उल्लेख गर्न सक्नुहुन्छ। <!-- वर्णक्रमानुसार आफ्नो नाम हस्ताक्षर गरी प्रवेश गर्नुहोस्। प्रवेश प्रारूप: # {{Usertc|नेपाली विकिमा तपाइँको प्रयोगकर्ता नाम}} — (यहाँ आफ्नो विशेष रुचिको केही क्षेत्र उल्लेख गर्नुहोस्) ~~~ Please note that it is "User|" not "User:" and three tildes at the end, not four. --> [[श्रेणी:विकिपरियोजना चिकित्सा]] [[श्रेणी:सक्रिय विकिपरियोजना]] 10br6uq8lxvzlvfukxbc8415a8g0mhs दिल्ली 0 55210 1366151 1366086 2026-07-16T14:28:02Z Rajeeb bastola 39875 1366151 wikitext text/x-wiki '''दिल्ली''', आधिकारिक रुपमा '''राष्ट्रिय राजधानी क्षेत्र दिल्ली'''<ref>{{Cite web |url=https://india.gov.in/hi/ |title=राष्ट्रीय-राजधानी-क्षेत्र-दिल्ली-की-वेबसाइट-देखें |access-date=12 जुलाई 2017 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170701055708/https://india.gov.in/hi |archive-date=1 जुलाई 2017 |url-status=dead }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170701055708/https://india.gov.in/hi |date=2017-07-01 }}</ref> ({{Langx|en|Delhi|italic=no}} भारतको राजधानी र एक केन्द्र-शासित प्रदेश हो। भारतको राजधानी ''[[नयाँ दिल्ली]]'' यसमा नै सम्मिलित छ। दिल्ली राजधानी भएकाले केन्द्र सरकारको तीन अंग - कार्यपालिका, संसद र न्यायपालिकाको मुख्यालय नयाँ दिल्ली र दिल्लीमा स्थापित छन्। १४८३ वर्ग किलोमीटरमा फैलिएको दिल्ली जनसंख्या को हिसाबले भारतको दोस्रो सबैभन्दा ठूलो महानगर हो। यहाँको जनसंख्या लगभग १ करोड़ ७० लाख रहेको छ। यहाँ बोलिने मुख्य भाषाहरूमा : [[हिन्दी भाषा|हिन्दी]], [[पन्जाबी भाषा|पंजाबी]], [[उर्दु भाषा|उर्दू]] र [[अङ्ग्रेजी भाषा|अंग्रेजी]] पर्छन्। भारतमा दिल्लीको ऐतिहासिक महत्त्व छ। यसको दक्षिण पश्चिममा [[अरावली]] पहाड र पूर्वमा [[यमुना नदी|यमुना]] नदी छ, जसको किनारामा यो सहर अवस्थित छ। यो प्राचीन समय मा [[गङ्गा नदी|गंगा]]को मैदान हुँदै जाने वाणिज्य पथको बाटोमा पर्ने मुख्य केन्द्र थियो।<ref>{{cite book |last=Necipoglu |first=Gulru |title=Muqarnas: An Annual on the Visual Culture of the Islamic World |origyear=2002 |url=http://books.google.com/books?id=UJc2u33fCKQC&pg=PA16&dq=delhi+sultanate+political+center+city+delhi&sig=ACfU3U3zNMesuCjnsH7iAlLe5mKHpddn8w#PPA12,M1 |publisher=BRILL |isbn=9004125930 |pages=12–43 |chapter=Epigraphs, Scripture, and Architecture in the Early Sultanate of Delhi |chapterurl= |year=2002 |access-date=14 मार्च 2009 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140920212841/http://books.google.com/books?id=UJc2u33fCKQC&pg=PA16&dq=delhi+sultanate+political+center+city+delhi&sig=ACfU3U3zNMesuCjnsH7iAlLe5mKHpddn8w#PPA12,M1 |archive-date=20 सितंबर 2014 |url-status=live }}</ref> [[यमुना नदी]]को किनारमा स्थित यस नगरको गौरवशाली पौराणिक इतिहास छ। यो भारतको अति प्राचीन नगर हो। यसको इतिहासको प्रारम्भ [[सिन्धु घाटीको सभ्यता]]सँग जोडिएको छ। [[हरियाणा]]को आसपासको क्षेत्रमा भएको उत्खननमा यसको प्रमाण मिलेको छ। [[महाभारत]] कालमा यसको नाम [[इन्द्रप्रस्थ]] थियो। [[दिल्ली सल्तनत]]को उत्थानको साथसाथ दिल्ली एक प्रमुख राजनैतिक, सांस्कृतिक एवं वाणिज्यिक शहरको रुपमा उदायो।<ref>{{cite book|last=Aitken|first=Bill|title=Speaking Stones: World Cultural Heritage Sites in India|origyear=2002|url=http://books.google.com/books?id=lu5jGGQ8fJkC&pg=PA21&dq=delhi+continuously+inhabited&sig=ACfU3U1Z52ojRmD1-ZS2QeQlb8UlGZeBhA|publisher=Eicher Goodearth Limited|isbn=8187780002|pages=264 pages|chapter=|chapterurl=|year=2001|access-date=14 मार्च 2009|archive-url=https://web.archive.org/web/20110914123144/http://books.google.com/books?id=lu5jGGQ8fJkC&pg=PA21&dq=delhi+continuously+inhabited&sig=ACfU3U1Z52ojRmD1-ZS2QeQlb8UlGZeBhA|archive-date=14 सितंबर 2011|url-status=live}}</ref> यहाँ कयौं प्राचीन एवं मध्यकालीन भवन इमारत तथा त्यसको अवशेषहरु देख्न सकिन्छ। [[सन् १६३९|१६३९]] मा मुगल बादशाह [[शाहजहाँ]]ले दिल्लीमा नै एक चारदीवारी बाट घेरिएको शहरको निर्माण गराए जुन [[१६७९]] देखि [[१८५७]] सम्म [[मुगल साम्राज्य]]को राजधानी रह्यो। १८औं एवं १९औं शताब्दीमा [[इस्ट इन्डिया कम्पनी|ब्रिटिश इस्ट इन्डिया कम्पनी]]ले लगभग सम्पूर्ण भारतमा आफ्नो कब्जामा लिए। कम्पनी सरकारले [[कोलकाता]]लाई आफ्नो राजधानी बनाएका थिए। [[१९११]] मा अंग्रेजी सरकारले राजधानी दिल्लीमा स्थापित गर्ने निर्णय गर्यो। यसको लागि पुरानो दिल्लीको दक्षिणमा एक नयाँ नगर नयाँ दिल्लीको निर्माण प्रारम्भ भयो। अंग्रेज बाट सन् [[१९४७]] मा स्वतन्त्रता प्राप्त गरिएपछि नयाँ दिल्लीलाई भारतको राजधानी घोषित गरियो। स्वतन्त्रता प्राप्ति पश्चात् दिल्लीमा विभिन्न क्षेत्रबाट मानिसहरूको प्रवासन भयो, यसबाट दिल्लीको स्वरूपमा आमूल परिवर्तन भयो विभिन्न प्रान्त, धर्म एवं जातिका मानिसहरू दिल्लीमा ओइरिनुको कारण दिल्लीको शहरीकरण त थियो नै साथै यहाँ एक मिश्रित संस्कृतिले पनि जन्म लियो। आज दिल्ली भारतको एक प्रमुख राजनैतिक, सांस्कृतिक एवं व्यापारिक (वाणिज्यिक) केन्द्र हो। == नामकरण == यस नगरको नाम "दिल्ली" कसरी रह्यो भन्नेमा कुनै निश्चित सन्दर्भ छैन, यद्यपि यो एक प्राचीन राजा "ढिल्लु" सँग सम्बन्धित भएकोमा व्यापक स्वीकार्य छ। केही इतिहासकारका अनुसार यो "देहलीज"को एक विकृत रूप हो। एक अर्को अनुमान अनुसार यस नगरको प्रारम्भिक नाम "ढिलिका" थियो। हिन्दी/प्राकृत "ढीली" पनि यस क्षेत्रको लागि प्रयोग गरिन्छ। == इतिहास == {{main|दिल्लीको इतिहास}} [[चित्र:Delhi Red fort.jpg|thumb|300px|बाएँ|लाल किला]] दिल्लीको प्राचीनतम उल्लेख [[महाभारत]] नामक महापुराणमा पाइन्छ जहाँ यसका उल्लेख प्राचीन [[इन्द्रप्रस्थ]]को रूपमा गरिएको छ। इन्द्रप्रस्थ महाभारत कालमा पाण्डवको राजधानी थियो।<ref name=ecosurv1>{{cite web |url=http://delhiplanning.nic.in/Economic%20Survey/ES%202005-06/Chpt/1.pdf |title=Chapter 1: Introduction |accessdate=21 दिसंबर 2006 |format=PDF |work=Economic Survey of Delhi, 2005–2006 |publisher=Planning Department, Government of National Capital Territory of Delhi |pages=pp1–7 |archive-url=https://web.archive.org/web/20161113174155/http://delhiplanning.nic.in/Economic%20Survey/ES%202005-06/Chpt/1.pdf |archive-date=13 नवंबर 2016 |url-status=dead }}</ref> पुरातात्विक रूपबाट इसा पूर्व सय देखि दुई हजारमा दिल्ली र यस आसपास मानव निवास रहेको कुराको ज्ञात हुन्छ।<ref name=tourhist>{{cite web |url=http://www.indiatourism.com/delhi-history/index.html |title=Delhi History |accessdate=22 दिसंबर 2006 |work=Delhi Tourism |publisher=Advent InfoSoft (P) Ltd |archive-url=https://web.archive.org/web/20061208210557/http://www.indiatourism.com/delhi-history/index.html |archive-date=8 दिसंबर 2006 |url-status=dead }}</ref>। दिल्लीको इतिहास निकै पुरानो छ करीब ७३० ईसा पूर्वको दौरान मालवाको शासक [[राजा धन्ना भील]]का एक उत्तराधिकारीले दिल्लीको सम्राटलाई चुनौती दिएका थिए। <ref>{{shorturl.at/bCYZ6}}</ref> [[मौर्य-काल]] (ईसा पूर्व ३००) बाट यहाँ एक नगरको विकास हुन आरम्भ भयो। महाराज पृथ्वीराज चौहानका दरबारी कवि [[चन्द बरदाई]]को हिन्दी रचना [[पृथ्वीराज रासो]]मा [[तोमर वंश|तोमर]] राजा [[अनंगपाल]]लाई दिल्लीको संस्थापक बताइन्छ। उसले नै 'लाल-कोट'को निर्माण गराएको र महरौलीको गुप्त कालीन लौह-स्तंभलाई दिल्ली ल्याइएको विश्वास गरिन्छ। दिल्लीमा तोमर शासनकाल वर्ष सन् [[९००]]-[[१२००]] सम्म मानिन्छ। 'दिल्ली' वा 'दिल्लिका' शब्दको प्रयोग सर्वप्रथम उदयपुरमा प्राप्त शिलालेखमा पाइन्छ। यस शिलालेखको समय वर्ष [[११७०]] निर्धारित गरिएको छ। महाराज पृथ्वीराज चौहानलाई दिल्लीको अन्तिम हिन्दू सम्राट मानिन्छ। ==सुधार== [[१२०६]] ई० पश्चात् दिल्ली [[दिल्ली सल्तनत]]को राजधानी बन्यो। दिल्ली माथि [[खिलजी वंश]], [[तुगलक वंश]], [[सैयद वंश]] र [[लोदी वंश]] समेत केही अन्य वंशले शासन गरे। यस्तो मानिन्छ की कि आजको आधुनिक दिल्ली बन्नु भन्दा पहिले दिल्ली सात पटक उजाड भयो र विभिन्न स्थानहरुमा बस्यो, जसको केही अवशेष आधुनिक दिल्ली मा अहिले पनि देख्न सकिन्छ। दिल्लीको तत्कालीन शासकहरु ले यसको स्वरूप मा धेरै पट्क परिवर्तन गरे। मुगल बादशाह हुमायूँ ले सरहिन्द को निकट युद्ध मा अफ़गानहरु लाई पराजित गरे तथा बिना कुनै विरोध दिल्ली मा अधिकार प्राप्त गरे । हुमायूँ को मृत्यु पछी हेमू विक्रमादित्य को नेतृत्व मा अफ़गानहरु ले मुगल सेना लाई पराजित गरेर आगरा तथा दिल्ली मा पुनः अधिकार प्राप्त गरे। मुगल बादशाह [[अकबर]] ले आफ्नो राजधानी लाई दिल्ली बाट [[आगरा]] स्थान्तरित गरेका थिए। अकबर को नाती [[शाहजहाँ]] ([[१६२८]]-[[१६५८]]) ले सत्रौं सदी को मध्य मा यसलाई सातौ पटक बसाए जसलाई शाहजहाँनाबाद को नामबाट सम्बोधित गरियो । शाहजहाँनाबादलाई आम बोल-चालको भाषा मा पुरानो शहर या पुरानो दिल्ली भनिन्छ। प्राचीनकाल देखी नै पुरानो दिल्ली मा धेरै राजा एवं सम्राटहरु ले राज्य गरेका छन तथा समय-समय मा यसको नाम मा पनि परिवर्तन गर्ने काम भै रहेको थियो। पुरानो दिल्ली [[१६३८]] पछी मुग़ल सम्राटहरुको राजधानी रह्यो। दिल्लीको अन्तिम मुगल बादशाह बहादुर शाह जफ़र थिए जसको मृत्यू निवार्सन मा नै रंगून मा भयो। [[चित्र:ITO crossroads, New Delhi in 1950.jpg|thumb|दाँया|300px|दिल्लीको आईटीओ चौराहे को दृश्य, १९५०]] [[१८५७]] को [[१८५७ सिपाही विद्रोह|सिपाही विद्रोह]] पछी दिल्ली मा ब्रिटिश शासन को हुकूमत मा शासन चल्न थाल्यो । [[१८५७]] मा यो [[प्रथम भारतीय स्वतन्त्रता संग्राम]] को आंदोलनलाई पूर्ण रुपमा दवाए पछी अंग्रेजहरुले [[बहादुरशाह ज़फ़र]] लाई [[रंगून]] पठाइ दिए तथा भारत पूर्ण रुपमाबाट अंग्रेजहरु को अधीन भयो । शुरुमा उनीहरुले कलकत्ता (आजकल [[कोलकाता]]) बाट शासन सम्हाले तर ब्रिटिश शासन कालको अन्तिम दिनहरुमा [[पीटर महान]] को नेतृत्व मा [[रुसी साम्राज्य]] को प्रभाव [[भारतीय उपमहाद्वीप]] मा तीव्र गति मा बढन थाल्यो। जसको कारण अंग्रेजहरु लाई यो लाग्न थाल्यो कि कलकत्ता जो कि भारत को एकदमै पूर्व मा थियो त्यहाबाट अफ़ग़ानिस्तान एवं ईरान आदि मा सक्षम तरीका बाट सजिलै संग नियन्त्रण गर्न सकिदैन पछी गएर यसै कारण बाट [[१९११]] मा [[उपनिवेश]] राजधानी लाई दिल्ली स्थानान्तरित गरियो एवं धेरै आधुनिक निर्माण कार्य गराईयो। शहर को ठुलो भागहरुलाई को ब्रिटिश आर्किटेक्ट्स सर एडविन लुटियंस र सर हर्बर्ट बेकर द्वारा डिजाइन गरिएको थियो । [[१९४७]] मा भारत को स्वतन्त्रता को पछी यसलाई अधिकारिक रूप बाट भारत को राजधानी घोषित गरिएको थियो। दिल्ली मा धेरै राजाहरु को साम्राज्य को उदय तथा पतन को प्रमाण आज पनि विद्यमान छ। साचो अर्थ मा दिल्ली हाम्रो देश को भविष्य, भूतकाल एवं वर्तमान परिस्थितिहरु को मेल-मिश्रण हो। तोमर शासकहरु मा दिल्ली को स्थापना का श्रेय अनंगपाल जान्छ। == जलवायु, भूगोल र जनसाङ्ख्यिकी == ===दिल्ली-एनसीआर=== {{main|राष्ट्रीय राजधानी क्षेत्र (भारत)}} एनसीआरमा दिल्लीसँग जोडिएको राज्यहरूमा उत्तर प्रदेश, हरियाणा र राजस्थानका धेरै शहरहरू समावेश छन्।।<ref>{{Cite web|url=https://www.bhaskar.com/union-territory/new-delhi/news/ut-del-hmu-new-haryanas-jind-and-karnal-add-in-part-of-ncr-zone-5017644-nor.html|title=एनसीआर में शामिल हुए जींद,करनाल र मुजफ्फरनगर, मथुरा को नहीं मिली मंजूरी|date=9 जून 2015|website=Dainik Bhaskar|accessdate=1 मार्च 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190407170136/https://www.bhaskar.com/union-territory/new-delhi/news/ut-del-hmu-new-haryanas-jind-and-karnal-add-in-part-of-ncr-zone-5017644-nor.html|archive-date=7 अप्रैल 2019|url-status=live}}</ref> एनसीआर मा ४ करोड़ ७० भन्दा धेरै आबादी बास गर्छ । समुचा एनसीआर मा दिल्ली को क्षेत्रफल १,४८४ वर्ग किलोमीटर छ। देश को राजधानी एनसीआर को २.९ प्रतिशत भाग समेटदछ। एनसीआर को अन्तरगत पर्ने क्षेत्र मा उत्तर प्रदेश को मेरठ, [[गाजियाबाद]], गौतम बुद्ध नगर ([[नोएडा]]), बुलंदशहर,शामली, बागपत, हापुड़ र मुजफ्फरनगर; र [[हरियाणा]] को [[फरीदाबाद]], [[गुड़गांव]], मेवात, रोहतक, सोनीपत, रेवाड़ी, झज्जर, [[पानीपत]], पलवल, महेंद्रगढ़, भिवाड़ी, जिंद र करनाल जस्ता जिल्ला शामिल छन। राजस्थान बाट दुई जिल्लाहरू - भरतपुर र अलवर एनसीआर मा शामिल गरिएको छ ।<ref>{{Cite web|url=https://abpnews.abplive.in/india-news/ncr-national-capital-region-of-india-a-to-z-things-you-must-know-about-it-762031|title=आप जिस दिल्ली-NCR में रहते हैं, जानिए- उसके बारे में A टू Z जानाकरी|first=एबीपी न्यूज़ वेब|last=डेस्क|date=4 जन॰ 2018|website=abpnews.abplive.in|accessdate=1 मार्च 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190407170215/https://abpnews.abplive.in/india-news/ncr-national-capital-region-of-india-a-to-z-things-you-must-know-about-it-762031|archive-date=7 अप्रैल 2019|url-status=dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190407170215/https://abpnews.abplive.in/india-news/ncr-national-capital-region-of-india-a-to-z-things-you-must-know-about-it-762031 |date=2019-04-07 }}</ref> === भौगोलिक स्थिति === {{main|दिल्ली को भूगोल}} [[चित्र:YamunaRiver.jpg|thumb|200px|दिल्ली मा [[यमुना नदी|यमुना]] नदी]] [[राष्ट्रीय राजधानी क्षेत्र]] दिल्ली {{convert|1484|km2|sqmi|abbr=on}} मा विस्तृत छ, मध्ये {{convert|783|km2|sqmi|abbr=on|0}} भाग ग्रामीण र {{convert|700|km2|sqmi|abbr=on|0}} भाग शहरी घोषित छ। दिल्ली उत्तर-दक्षिण मा अधिकतम {{convert|51.9|km|mi|abbr=on|0}} छ र पूर्व-पश्चिम मा अधिकतम चौड़ाई {{convert|48.48|km|mi|abbr=on|0}} छ। दिल्ली को मर्मत सम्भारका हेतु तीनवटा संस्थाहरू कार्यरत छन:- * [[दिल्ली नगर निगम]]:विश्वको सबैभन्दा ठूलो स्थानीय निकाय हो, जो कि अनुमानित १३७.८० लाख नागरिकहरू (क्षेत्रफल {{convert|1397.3|km2|sqmi|abbr=on|0|disp=or}}) लाई नागरिक सेवाहरू प्रदान प्रदान गर्दछ। यो क्षेत्रफ़लको हिसाबले बाट पनि मात्र [[टोकियो|टोक्यो]] टोकियो पछि छ।"<ref>Municipal Corporation of Delhi: About us [http://www.mcdonline.gov.in/mcd/aboutus.jsp] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090324083412/http://www.mcdonline.gov.in/mcd/aboutus.jsp |date=24 मार्च 2009 }})</ref>. नगर निगमले १३९७ वर्ग किलोमिटर क्षेत्रफल हेर्छ । हाल, दिल्ली नगर निगमलाई तीन भागमा विभाजन गरिएको छ, उत्तर दिल्ली नगर निगम, पूर्वी दिल्ली नगर निगम र दक्षिण दिल्ली नगर निगम। * [[नयाँ दिल्ली नगरपालिका परिषद]]: (एन डी एम सी) (क्षेत्रफल {{convert|42.7|km2|sqmi|abbr=on|0|disp=or}}) [[नयाँ दिल्ली]] को नगर परिषदको नाम हो। यसको अधीन पर्न कार्यक्षेत्र एन डी एम सी क्षेत्र भनिन्छ। * [[दिल्ली छावनी बोर्ड]]: (क्षेत्रफल ({{convert|43|km2|sqmi|abbr=on|0|disp=or}})<ref>{{cite web |url=http://www.ndmc.gov.in/AboutNDMC/NNDMCAct.aspx |title=परिचय |accessdate=3 जुलाई 2007 |work=द न्यू देल्ही म्युनिसिपल कॉन्सिल एक्ट १९९४ |publisher=[[नई दिल्ली नगर पालिका परिषद]] |archive-url=https://web.archive.org/web/20080302220220/http://www.ndmc.gov.in/AboutNDMC/NNDMCAct.aspx |archive-date=2 मार्च 2008 |url-status=live }}</ref> जसले दिल्लीको [[दिल्ली छावनी|छावनी]] क्षेत्रहरूलाई हेर्छ। दिल्ली एक अति-विस्तृत क्षेत्र है। यह अपने चरम पर उत्तर मा सरूप नगर से दक्षिण मा [[रजोकरी]] तक फैला है। पश्चिमतम छोर [[नजफगढ़]] से पूर्व मा [[यमुना नदी]] तक (तुलनात्मक परंपरागत पूर्वी छोर)। वैसे [[शाहदरा]], [[भजनपुरा]], आदि यसको पूर्वतम छोर होने के साथ ही बड़े बाज़ारों मा भी आते हैं। रा.रा.क्षेत्र मा उपर्युक्त सीमाओं से लगे निकटवर्ती प्रदेशहरु को [[नोएडा]], [[गुड़गांव]] आदि क्षेत्र भी आते हैं। दिल्ली की भू-प्रकृति बहुत बदलती हुई है। यह उत्तर मा समतल कृषि मैदानों से लेकर दक्षिण मा शुष्क [[अरावली|अरावली पर्वत]] को आरम्भ तक बदलती है। दिल्ली को दक्षिण मा बड़ी प्राकृतिक झीलें हुआ करती थीं, जो अब अत्यधिक खनन को कारण सूखती चली गईं हैं। इनमें से एक है [[बड़खल झील]]। [[यमुना नदी]] शहर को पूर्वी क्षेत्रों को अलग करती है। ये क्षेत्र [[पूर्वी दिल्ली|यमुना पार]] कहलाते हैं, वैसे ये नई दिल्ली से बहुत से पुलों द्वारा भली-भांति जुड़े हुए हैं। [[दिल्ली मेट्रो]] भी अभी दो पुलों द्वारा नदी को पार करती है। दिल्ली {{coord|28.61|N|77.23|E|}} पर [[भारत|उत्तरी भारत]] मा बसा हुआ है। यह समुद्रतल से ७०० से १००० फीट की ऊँचाई पर [[हिमालय]] से १६० किलोमीटर दक्षिण मा [[यमुना नदी]] को किनारे पर बसा है। यह उत्तर, पश्चिम एवं दक्षिण तीन तरफं से [[हरियाणा]] राज्य तथा पूर्व मा [[उत्तर प्रदेश]] राज्य द्वारा घिरा हुआ है। दिल्ली लगभग पूर्णतया [[गंगा को मैदान|गांगेय क्षेत्र]] मा स्थित है। दिल्ली को भूगोल को दो प्रधान अंग हैं [[यमुना नदी|यमुना]] सिंचित समतल एवं दिल्ली रिज (पहाड़ी)। अपेक्षाकृत निचले स्तर पर स्थित मैदानी उपत्यकाकृषि हेतु उत्कृष्ट भूमि उपलब्ध कराती है, हालांकि ये बाढ़ संभावित क्षेत्र रहे हैं। ये दिल्ली को पूर्वी ओर हैं। र पश्चिमी ओर रिज क्षेत्र है। इसकी अधिकतम ऊँचाई ३१८ मी.(१०४३ फी.)<ref name=gisridge>{{cite web |url=http://www.fig.net/pub/fig_2002/Ts3-9/TS3_9_mohan.pdf |title=जीआईएस-बेस्ड स्पैशियल इन्फ़ॉर्मेशन इंटीग्रेशन, मॉडलिंग एण्ड डिजिटल मैपिंग: ए न्यू ब्लेन्ड ऑफ टूल फ़ॉर जियोस्पेशियल एन्वायरेनमेण्टल हेल्थ एनालिसिस फ़ॉर देल्ही रिज |accessdate=३ फ़रवरी २००३ |last=मोहन |first=मदन |date= |year=२००२ |month=अप्रैल |format=PDF |work=स्पैशियल इन्फ़ॉर्मेशन फ़ॉर हेल्थ मॉनीटरिंग एण्ड पॉपुलेशन मैंनेजमेंट |publisher=एफ़आईजी XXII अन्तर्राष्ट्रीय कांग्रेस |pages=पृ. ५ |archive-url=https://www.webcitation.org/684JsgcnW?url=http://www.fig.net/pub/fig_2002/Ts3-9/TS3_9_mohan.pdf |archive-date=31 मई 2012 |url-status=dead }}</ref> तक जाती है। यह दक्षिण मा [[अरावली|अरावली पर्वत]]माला से आरम्भ होकर शहर को पश्चिमी, उत्तर-पश्चिमी एवं उत्तर-पूर्वी क्षेत्रों तक फैले हैं। दिल्ली की जीवनरेखा [[यमुना नदी|यमुना]] [[हिन्दु धर्म|हिन्दू धर्म]] मा अति पवित्र नदिहरु मध्ये एक है। एक अन्य छोटी नदी [[हिंडन नदी]] [[पूर्वी दिल्ली]] को [[गाजियाबाद]] से अलग करती है। दिल्ली [[भुईँचालो|सीज़्मिक क्षेत्र-IV]] मा आने से इसे बड़े [[भुईँचालो|भूकम्पों]] का संभावी बनाती है।<ref name=hazardprofile>{{cite web |url=http://www.undp.org.in/dmweb/hazardprofile.pdf |title=हैज़ार्ड प्रोफ़ाइल ऑफ़ इंडियन डिस्ट्रिक्ट्स |format=PDF |work=नेशनल कैपेसिटी बिल्डिंग प्रोजेक्ट इन डाइज़ास्टार मैंनेजमेण्ट |publisher=[[यूएनडीपी]] |archiveurl=https://web.archive.org/web/20060519100611/http://www.undp.org.in/dmweb/hazardprofile.pdf |access-date=31 जुलाई 2009 |archive-date=19 मई 2006 |url-status=dead }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060519100611/http://www.undp.org.in/dmweb/hazardprofile.pdf |date=2006-05-19 }}</ref> ==यो पनि हेर्नुहोस्== {{भारतका राज्यहरू}} ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{reflist}} [[श्रेणी:भारतका सर्वाधिक जनसङ्ख्या भएका शहरहरू]] [[श्रेणी:सहरहरू]] [[श्रेणी:उत्तर भारत]] akaxa7qth7vkgn6aqdgy8eujnuv9hap 1366152 1366151 2026-07-16T14:28:48Z Rajeeb bastola 39875 1366152 wikitext text/x-wiki '''दिल्ली''', आधिकारिक रुपमा '''राष्ट्रिय राजधानी क्षेत्र दिल्ली'''<ref>{{Cite web |url=https://india.gov.in/hi/ |title=राष्ट्रीय-राजधानी-क्षेत्र-दिल्ली-की-वेबसाइट-देखें |access-date=12 जुलाई 2017 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170701055708/https://india.gov.in/hi |archive-date=1 जुलाई 2017 |url-status=dead }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170701055708/https://india.gov.in/hi |date=2017-07-01 }}</ref> ({{Langx|en|Delhi|italic=no}}) भारतको राजधानी र एक केन्द्र-शासित प्रदेश हो। भारतको राजधानी ''[[नयाँ दिल्ली]]'' यसमा नै सम्मिलित छ। दिल्ली राजधानी भएकाले केन्द्र सरकारको तीन अंग - कार्यपालिका, संसद र न्यायपालिकाको मुख्यालय नयाँ दिल्ली र दिल्लीमा स्थापित छन्। १४८३ वर्ग किलोमीटरमा फैलिएको दिल्ली जनसंख्या को हिसाबले भारतको दोस्रो सबैभन्दा ठूलो महानगर हो। यहाँको जनसंख्या लगभग १ करोड़ ७० लाख रहेको छ। यहाँ बोलिने मुख्य भाषाहरूमा : [[हिन्दी भाषा|हिन्दी]], [[पन्जाबी भाषा|पंजाबी]], [[उर्दु भाषा|उर्दू]] र [[अङ्ग्रेजी भाषा|अंग्रेजी]] पर्छन्। भारतमा दिल्लीको ऐतिहासिक महत्त्व छ। यसको दक्षिण पश्चिममा [[अरावली]] पहाड र पूर्वमा [[यमुना नदी|यमुना]] नदी छ, जसको किनारामा यो सहर अवस्थित छ। यो प्राचीन समय मा [[गङ्गा नदी|गंगा]]को मैदान हुँदै जाने वाणिज्य पथको बाटोमा पर्ने मुख्य केन्द्र थियो।<ref>{{cite book |last=Necipoglu |first=Gulru |title=Muqarnas: An Annual on the Visual Culture of the Islamic World |origyear=2002 |url=http://books.google.com/books?id=UJc2u33fCKQC&pg=PA16&dq=delhi+sultanate+political+center+city+delhi&sig=ACfU3U3zNMesuCjnsH7iAlLe5mKHpddn8w#PPA12,M1 |publisher=BRILL |isbn=9004125930 |pages=12–43 |chapter=Epigraphs, Scripture, and Architecture in the Early Sultanate of Delhi |chapterurl= |year=2002 |access-date=14 मार्च 2009 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140920212841/http://books.google.com/books?id=UJc2u33fCKQC&pg=PA16&dq=delhi+sultanate+political+center+city+delhi&sig=ACfU3U3zNMesuCjnsH7iAlLe5mKHpddn8w#PPA12,M1 |archive-date=20 सितंबर 2014 |url-status=live }}</ref> [[यमुना नदी]]को किनारमा स्थित यस नगरको गौरवशाली पौराणिक इतिहास छ। यो भारतको अति प्राचीन नगर हो। यसको इतिहासको प्रारम्भ [[सिन्धु घाटीको सभ्यता]]सँग जोडिएको छ। [[हरियाणा]]को आसपासको क्षेत्रमा भएको उत्खननमा यसको प्रमाण मिलेको छ। [[महाभारत]] कालमा यसको नाम [[इन्द्रप्रस्थ]] थियो। [[दिल्ली सल्तनत]]को उत्थानको साथसाथ दिल्ली एक प्रमुख राजनैतिक, सांस्कृतिक एवं वाणिज्यिक शहरको रुपमा उदायो।<ref>{{cite book|last=Aitken|first=Bill|title=Speaking Stones: World Cultural Heritage Sites in India|origyear=2002|url=http://books.google.com/books?id=lu5jGGQ8fJkC&pg=PA21&dq=delhi+continuously+inhabited&sig=ACfU3U1Z52ojRmD1-ZS2QeQlb8UlGZeBhA|publisher=Eicher Goodearth Limited|isbn=8187780002|pages=264 pages|chapter=|chapterurl=|year=2001|access-date=14 मार्च 2009|archive-url=https://web.archive.org/web/20110914123144/http://books.google.com/books?id=lu5jGGQ8fJkC&pg=PA21&dq=delhi+continuously+inhabited&sig=ACfU3U1Z52ojRmD1-ZS2QeQlb8UlGZeBhA|archive-date=14 सितंबर 2011|url-status=live}}</ref> यहाँ कयौं प्राचीन एवं मध्यकालीन भवन इमारत तथा त्यसको अवशेषहरु देख्न सकिन्छ। [[सन् १६३९|१६३९]] मा मुगल बादशाह [[शाहजहाँ]]ले दिल्लीमा नै एक चारदीवारी बाट घेरिएको शहरको निर्माण गराए जुन [[१६७९]] देखि [[१८५७]] सम्म [[मुगल साम्राज्य]]को राजधानी रह्यो। १८औं एवं १९औं शताब्दीमा [[इस्ट इन्डिया कम्पनी|ब्रिटिश इस्ट इन्डिया कम्पनी]]ले लगभग सम्पूर्ण भारतमा आफ्नो कब्जामा लिए। कम्पनी सरकारले [[कोलकाता]]लाई आफ्नो राजधानी बनाएका थिए। [[१९११]] मा अंग्रेजी सरकारले राजधानी दिल्लीमा स्थापित गर्ने निर्णय गर्यो। यसको लागि पुरानो दिल्लीको दक्षिणमा एक नयाँ नगर नयाँ दिल्लीको निर्माण प्रारम्भ भयो। अंग्रेज बाट सन् [[१९४७]] मा स्वतन्त्रता प्राप्त गरिएपछि नयाँ दिल्लीलाई भारतको राजधानी घोषित गरियो। स्वतन्त्रता प्राप्ति पश्चात् दिल्लीमा विभिन्न क्षेत्रबाट मानिसहरूको प्रवासन भयो, यसबाट दिल्लीको स्वरूपमा आमूल परिवर्तन भयो विभिन्न प्रान्त, धर्म एवं जातिका मानिसहरू दिल्लीमा ओइरिनुको कारण दिल्लीको शहरीकरण त थियो नै साथै यहाँ एक मिश्रित संस्कृतिले पनि जन्म लियो। आज दिल्ली भारतको एक प्रमुख राजनैतिक, सांस्कृतिक एवं व्यापारिक (वाणिज्यिक) केन्द्र हो। == नामकरण == यस नगरको नाम "दिल्ली" कसरी रह्यो भन्नेमा कुनै निश्चित सन्दर्भ छैन, यद्यपि यो एक प्राचीन राजा "ढिल्लु" सँग सम्बन्धित भएकोमा व्यापक स्वीकार्य छ। केही इतिहासकारका अनुसार यो "देहलीज"को एक विकृत रूप हो। एक अर्को अनुमान अनुसार यस नगरको प्रारम्भिक नाम "ढिलिका" थियो। हिन्दी/प्राकृत "ढीली" पनि यस क्षेत्रको लागि प्रयोग गरिन्छ। == इतिहास == {{main|दिल्लीको इतिहास}} [[चित्र:Delhi Red fort.jpg|thumb|300px|बाएँ|लाल किला]] दिल्लीको प्राचीनतम उल्लेख [[महाभारत]] नामक महापुराणमा पाइन्छ जहाँ यसका उल्लेख प्राचीन [[इन्द्रप्रस्थ]]को रूपमा गरिएको छ। इन्द्रप्रस्थ महाभारत कालमा पाण्डवको राजधानी थियो।<ref name=ecosurv1>{{cite web |url=http://delhiplanning.nic.in/Economic%20Survey/ES%202005-06/Chpt/1.pdf |title=Chapter 1: Introduction |accessdate=21 दिसंबर 2006 |format=PDF |work=Economic Survey of Delhi, 2005–2006 |publisher=Planning Department, Government of National Capital Territory of Delhi |pages=pp1–7 |archive-url=https://web.archive.org/web/20161113174155/http://delhiplanning.nic.in/Economic%20Survey/ES%202005-06/Chpt/1.pdf |archive-date=13 नवंबर 2016 |url-status=dead }}</ref> पुरातात्विक रूपबाट इसा पूर्व सय देखि दुई हजारमा दिल्ली र यस आसपास मानव निवास रहेको कुराको ज्ञात हुन्छ।<ref name=tourhist>{{cite web |url=http://www.indiatourism.com/delhi-history/index.html |title=Delhi History |accessdate=22 दिसंबर 2006 |work=Delhi Tourism |publisher=Advent InfoSoft (P) Ltd |archive-url=https://web.archive.org/web/20061208210557/http://www.indiatourism.com/delhi-history/index.html |archive-date=8 दिसंबर 2006 |url-status=dead }}</ref>। दिल्लीको इतिहास निकै पुरानो छ करीब ७३० ईसा पूर्वको दौरान मालवाको शासक [[राजा धन्ना भील]]का एक उत्तराधिकारीले दिल्लीको सम्राटलाई चुनौती दिएका थिए। <ref>{{shorturl.at/bCYZ6}}</ref> [[मौर्य-काल]] (ईसा पूर्व ३००) बाट यहाँ एक नगरको विकास हुन आरम्भ भयो। महाराज पृथ्वीराज चौहानका दरबारी कवि [[चन्द बरदाई]]को हिन्दी रचना [[पृथ्वीराज रासो]]मा [[तोमर वंश|तोमर]] राजा [[अनंगपाल]]लाई दिल्लीको संस्थापक बताइन्छ। उसले नै 'लाल-कोट'को निर्माण गराएको र महरौलीको गुप्त कालीन लौह-स्तंभलाई दिल्ली ल्याइएको विश्वास गरिन्छ। दिल्लीमा तोमर शासनकाल वर्ष सन् [[९००]]-[[१२००]] सम्म मानिन्छ। 'दिल्ली' वा 'दिल्लिका' शब्दको प्रयोग सर्वप्रथम उदयपुरमा प्राप्त शिलालेखमा पाइन्छ। यस शिलालेखको समय वर्ष [[११७०]] निर्धारित गरिएको छ। महाराज पृथ्वीराज चौहानलाई दिल्लीको अन्तिम हिन्दू सम्राट मानिन्छ। ==सुधार== [[१२०६]] ई० पश्चात् दिल्ली [[दिल्ली सल्तनत]]को राजधानी बन्यो। दिल्ली माथि [[खिलजी वंश]], [[तुगलक वंश]], [[सैयद वंश]] र [[लोदी वंश]] समेत केही अन्य वंशले शासन गरे। यस्तो मानिन्छ की कि आजको आधुनिक दिल्ली बन्नु भन्दा पहिले दिल्ली सात पटक उजाड भयो र विभिन्न स्थानहरुमा बस्यो, जसको केही अवशेष आधुनिक दिल्ली मा अहिले पनि देख्न सकिन्छ। दिल्लीको तत्कालीन शासकहरु ले यसको स्वरूप मा धेरै पट्क परिवर्तन गरे। मुगल बादशाह हुमायूँ ले सरहिन्द को निकट युद्ध मा अफ़गानहरु लाई पराजित गरे तथा बिना कुनै विरोध दिल्ली मा अधिकार प्राप्त गरे । हुमायूँ को मृत्यु पछी हेमू विक्रमादित्य को नेतृत्व मा अफ़गानहरु ले मुगल सेना लाई पराजित गरेर आगरा तथा दिल्ली मा पुनः अधिकार प्राप्त गरे। मुगल बादशाह [[अकबर]] ले आफ्नो राजधानी लाई दिल्ली बाट [[आगरा]] स्थान्तरित गरेका थिए। अकबर को नाती [[शाहजहाँ]] ([[१६२८]]-[[१६५८]]) ले सत्रौं सदी को मध्य मा यसलाई सातौ पटक बसाए जसलाई शाहजहाँनाबाद को नामबाट सम्बोधित गरियो । शाहजहाँनाबादलाई आम बोल-चालको भाषा मा पुरानो शहर या पुरानो दिल्ली भनिन्छ। प्राचीनकाल देखी नै पुरानो दिल्ली मा धेरै राजा एवं सम्राटहरु ले राज्य गरेका छन तथा समय-समय मा यसको नाम मा पनि परिवर्तन गर्ने काम भै रहेको थियो। पुरानो दिल्ली [[१६३८]] पछी मुग़ल सम्राटहरुको राजधानी रह्यो। दिल्लीको अन्तिम मुगल बादशाह बहादुर शाह जफ़र थिए जसको मृत्यू निवार्सन मा नै रंगून मा भयो। [[चित्र:ITO crossroads, New Delhi in 1950.jpg|thumb|दाँया|300px|दिल्लीको आईटीओ चौराहे को दृश्य, १९५०]] [[१८५७]] को [[१८५७ सिपाही विद्रोह|सिपाही विद्रोह]] पछी दिल्ली मा ब्रिटिश शासन को हुकूमत मा शासन चल्न थाल्यो । [[१८५७]] मा यो [[प्रथम भारतीय स्वतन्त्रता संग्राम]] को आंदोलनलाई पूर्ण रुपमा दवाए पछी अंग्रेजहरुले [[बहादुरशाह ज़फ़र]] लाई [[रंगून]] पठाइ दिए तथा भारत पूर्ण रुपमाबाट अंग्रेजहरु को अधीन भयो । शुरुमा उनीहरुले कलकत्ता (आजकल [[कोलकाता]]) बाट शासन सम्हाले तर ब्रिटिश शासन कालको अन्तिम दिनहरुमा [[पीटर महान]] को नेतृत्व मा [[रुसी साम्राज्य]] को प्रभाव [[भारतीय उपमहाद्वीप]] मा तीव्र गति मा बढन थाल्यो। जसको कारण अंग्रेजहरु लाई यो लाग्न थाल्यो कि कलकत्ता जो कि भारत को एकदमै पूर्व मा थियो त्यहाबाट अफ़ग़ानिस्तान एवं ईरान आदि मा सक्षम तरीका बाट सजिलै संग नियन्त्रण गर्न सकिदैन पछी गएर यसै कारण बाट [[१९११]] मा [[उपनिवेश]] राजधानी लाई दिल्ली स्थानान्तरित गरियो एवं धेरै आधुनिक निर्माण कार्य गराईयो। शहर को ठुलो भागहरुलाई को ब्रिटिश आर्किटेक्ट्स सर एडविन लुटियंस र सर हर्बर्ट बेकर द्वारा डिजाइन गरिएको थियो । [[१९४७]] मा भारत को स्वतन्त्रता को पछी यसलाई अधिकारिक रूप बाट भारत को राजधानी घोषित गरिएको थियो। दिल्ली मा धेरै राजाहरु को साम्राज्य को उदय तथा पतन को प्रमाण आज पनि विद्यमान छ। साचो अर्थ मा दिल्ली हाम्रो देश को भविष्य, भूतकाल एवं वर्तमान परिस्थितिहरु को मेल-मिश्रण हो। तोमर शासकहरु मा दिल्ली को स्थापना का श्रेय अनंगपाल जान्छ। == जलवायु, भूगोल र जनसाङ्ख्यिकी == ===दिल्ली-एनसीआर=== {{main|राष्ट्रीय राजधानी क्षेत्र (भारत)}} एनसीआरमा दिल्लीसँग जोडिएको राज्यहरूमा उत्तर प्रदेश, हरियाणा र राजस्थानका धेरै शहरहरू समावेश छन्।।<ref>{{Cite web|url=https://www.bhaskar.com/union-territory/new-delhi/news/ut-del-hmu-new-haryanas-jind-and-karnal-add-in-part-of-ncr-zone-5017644-nor.html|title=एनसीआर में शामिल हुए जींद,करनाल र मुजफ्फरनगर, मथुरा को नहीं मिली मंजूरी|date=9 जून 2015|website=Dainik Bhaskar|accessdate=1 मार्च 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190407170136/https://www.bhaskar.com/union-territory/new-delhi/news/ut-del-hmu-new-haryanas-jind-and-karnal-add-in-part-of-ncr-zone-5017644-nor.html|archive-date=7 अप्रैल 2019|url-status=live}}</ref> एनसीआर मा ४ करोड़ ७० भन्दा धेरै आबादी बास गर्छ । समुचा एनसीआर मा दिल्ली को क्षेत्रफल १,४८४ वर्ग किलोमीटर छ। देश को राजधानी एनसीआर को २.९ प्रतिशत भाग समेटदछ। एनसीआर को अन्तरगत पर्ने क्षेत्र मा उत्तर प्रदेश को मेरठ, [[गाजियाबाद]], गौतम बुद्ध नगर ([[नोएडा]]), बुलंदशहर,शामली, बागपत, हापुड़ र मुजफ्फरनगर; र [[हरियाणा]] को [[फरीदाबाद]], [[गुड़गांव]], मेवात, रोहतक, सोनीपत, रेवाड़ी, झज्जर, [[पानीपत]], पलवल, महेंद्रगढ़, भिवाड़ी, जिंद र करनाल जस्ता जिल्ला शामिल छन। राजस्थान बाट दुई जिल्लाहरू - भरतपुर र अलवर एनसीआर मा शामिल गरिएको छ ।<ref>{{Cite web|url=https://abpnews.abplive.in/india-news/ncr-national-capital-region-of-india-a-to-z-things-you-must-know-about-it-762031|title=आप जिस दिल्ली-NCR में रहते हैं, जानिए- उसके बारे में A टू Z जानाकरी|first=एबीपी न्यूज़ वेब|last=डेस्क|date=4 जन॰ 2018|website=abpnews.abplive.in|accessdate=1 मार्च 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190407170215/https://abpnews.abplive.in/india-news/ncr-national-capital-region-of-india-a-to-z-things-you-must-know-about-it-762031|archive-date=7 अप्रैल 2019|url-status=dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190407170215/https://abpnews.abplive.in/india-news/ncr-national-capital-region-of-india-a-to-z-things-you-must-know-about-it-762031 |date=2019-04-07 }}</ref> === भौगोलिक स्थिति === {{main|दिल्ली को भूगोल}} [[चित्र:YamunaRiver.jpg|thumb|200px|दिल्ली मा [[यमुना नदी|यमुना]] नदी]] [[राष्ट्रीय राजधानी क्षेत्र]] दिल्ली {{convert|1484|km2|sqmi|abbr=on}} मा विस्तृत छ, मध्ये {{convert|783|km2|sqmi|abbr=on|0}} भाग ग्रामीण र {{convert|700|km2|sqmi|abbr=on|0}} भाग शहरी घोषित छ। दिल्ली उत्तर-दक्षिण मा अधिकतम {{convert|51.9|km|mi|abbr=on|0}} छ र पूर्व-पश्चिम मा अधिकतम चौड़ाई {{convert|48.48|km|mi|abbr=on|0}} छ। दिल्ली को मर्मत सम्भारका हेतु तीनवटा संस्थाहरू कार्यरत छन:- * [[दिल्ली नगर निगम]]:विश्वको सबैभन्दा ठूलो स्थानीय निकाय हो, जो कि अनुमानित १३७.८० लाख नागरिकहरू (क्षेत्रफल {{convert|1397.3|km2|sqmi|abbr=on|0|disp=or}}) लाई नागरिक सेवाहरू प्रदान प्रदान गर्दछ। यो क्षेत्रफ़लको हिसाबले बाट पनि मात्र [[टोकियो|टोक्यो]] टोकियो पछि छ।"<ref>Municipal Corporation of Delhi: About us [http://www.mcdonline.gov.in/mcd/aboutus.jsp] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090324083412/http://www.mcdonline.gov.in/mcd/aboutus.jsp |date=24 मार्च 2009 }})</ref>. नगर निगमले १३९७ वर्ग किलोमिटर क्षेत्रफल हेर्छ । हाल, दिल्ली नगर निगमलाई तीन भागमा विभाजन गरिएको छ, उत्तर दिल्ली नगर निगम, पूर्वी दिल्ली नगर निगम र दक्षिण दिल्ली नगर निगम। * [[नयाँ दिल्ली नगरपालिका परिषद]]: (एन डी एम सी) (क्षेत्रफल {{convert|42.7|km2|sqmi|abbr=on|0|disp=or}}) [[नयाँ दिल्ली]] को नगर परिषदको नाम हो। यसको अधीन पर्न कार्यक्षेत्र एन डी एम सी क्षेत्र भनिन्छ। * [[दिल्ली छावनी बोर्ड]]: (क्षेत्रफल ({{convert|43|km2|sqmi|abbr=on|0|disp=or}})<ref>{{cite web |url=http://www.ndmc.gov.in/AboutNDMC/NNDMCAct.aspx |title=परिचय |accessdate=3 जुलाई 2007 |work=द न्यू देल्ही म्युनिसिपल कॉन्सिल एक्ट १९९४ |publisher=[[नई दिल्ली नगर पालिका परिषद]] |archive-url=https://web.archive.org/web/20080302220220/http://www.ndmc.gov.in/AboutNDMC/NNDMCAct.aspx |archive-date=2 मार्च 2008 |url-status=live }}</ref> जसले दिल्लीको [[दिल्ली छावनी|छावनी]] क्षेत्रहरूलाई हेर्छ। दिल्ली एक अति-विस्तृत क्षेत्र है। यह अपने चरम पर उत्तर मा सरूप नगर से दक्षिण मा [[रजोकरी]] तक फैला है। पश्चिमतम छोर [[नजफगढ़]] से पूर्व मा [[यमुना नदी]] तक (तुलनात्मक परंपरागत पूर्वी छोर)। वैसे [[शाहदरा]], [[भजनपुरा]], आदि यसको पूर्वतम छोर होने के साथ ही बड़े बाज़ारों मा भी आते हैं। रा.रा.क्षेत्र मा उपर्युक्त सीमाओं से लगे निकटवर्ती प्रदेशहरु को [[नोएडा]], [[गुड़गांव]] आदि क्षेत्र भी आते हैं। दिल्ली की भू-प्रकृति बहुत बदलती हुई है। यह उत्तर मा समतल कृषि मैदानों से लेकर दक्षिण मा शुष्क [[अरावली|अरावली पर्वत]] को आरम्भ तक बदलती है। दिल्ली को दक्षिण मा बड़ी प्राकृतिक झीलें हुआ करती थीं, जो अब अत्यधिक खनन को कारण सूखती चली गईं हैं। इनमें से एक है [[बड़खल झील]]। [[यमुना नदी]] शहर को पूर्वी क्षेत्रों को अलग करती है। ये क्षेत्र [[पूर्वी दिल्ली|यमुना पार]] कहलाते हैं, वैसे ये नई दिल्ली से बहुत से पुलों द्वारा भली-भांति जुड़े हुए हैं। [[दिल्ली मेट्रो]] भी अभी दो पुलों द्वारा नदी को पार करती है। दिल्ली {{coord|28.61|N|77.23|E|}} पर [[भारत|उत्तरी भारत]] मा बसा हुआ है। यह समुद्रतल से ७०० से १००० फीट की ऊँचाई पर [[हिमालय]] से १६० किलोमीटर दक्षिण मा [[यमुना नदी]] को किनारे पर बसा है। यह उत्तर, पश्चिम एवं दक्षिण तीन तरफं से [[हरियाणा]] राज्य तथा पूर्व मा [[उत्तर प्रदेश]] राज्य द्वारा घिरा हुआ है। दिल्ली लगभग पूर्णतया [[गंगा को मैदान|गांगेय क्षेत्र]] मा स्थित है। दिल्ली को भूगोल को दो प्रधान अंग हैं [[यमुना नदी|यमुना]] सिंचित समतल एवं दिल्ली रिज (पहाड़ी)। अपेक्षाकृत निचले स्तर पर स्थित मैदानी उपत्यकाकृषि हेतु उत्कृष्ट भूमि उपलब्ध कराती है, हालांकि ये बाढ़ संभावित क्षेत्र रहे हैं। ये दिल्ली को पूर्वी ओर हैं। र पश्चिमी ओर रिज क्षेत्र है। इसकी अधिकतम ऊँचाई ३१८ मी.(१०४३ फी.)<ref name=gisridge>{{cite web |url=http://www.fig.net/pub/fig_2002/Ts3-9/TS3_9_mohan.pdf |title=जीआईएस-बेस्ड स्पैशियल इन्फ़ॉर्मेशन इंटीग्रेशन, मॉडलिंग एण्ड डिजिटल मैपिंग: ए न्यू ब्लेन्ड ऑफ टूल फ़ॉर जियोस्पेशियल एन्वायरेनमेण्टल हेल्थ एनालिसिस फ़ॉर देल्ही रिज |accessdate=३ फ़रवरी २००३ |last=मोहन |first=मदन |date= |year=२००२ |month=अप्रैल |format=PDF |work=स्पैशियल इन्फ़ॉर्मेशन फ़ॉर हेल्थ मॉनीटरिंग एण्ड पॉपुलेशन मैंनेजमेंट |publisher=एफ़आईजी XXII अन्तर्राष्ट्रीय कांग्रेस |pages=पृ. ५ |archive-url=https://www.webcitation.org/684JsgcnW?url=http://www.fig.net/pub/fig_2002/Ts3-9/TS3_9_mohan.pdf |archive-date=31 मई 2012 |url-status=dead }}</ref> तक जाती है। यह दक्षिण मा [[अरावली|अरावली पर्वत]]माला से आरम्भ होकर शहर को पश्चिमी, उत्तर-पश्चिमी एवं उत्तर-पूर्वी क्षेत्रों तक फैले हैं। दिल्ली की जीवनरेखा [[यमुना नदी|यमुना]] [[हिन्दु धर्म|हिन्दू धर्म]] मा अति पवित्र नदिहरु मध्ये एक है। एक अन्य छोटी नदी [[हिंडन नदी]] [[पूर्वी दिल्ली]] को [[गाजियाबाद]] से अलग करती है। दिल्ली [[भुईँचालो|सीज़्मिक क्षेत्र-IV]] मा आने से इसे बड़े [[भुईँचालो|भूकम्पों]] का संभावी बनाती है।<ref name=hazardprofile>{{cite web |url=http://www.undp.org.in/dmweb/hazardprofile.pdf |title=हैज़ार्ड प्रोफ़ाइल ऑफ़ इंडियन डिस्ट्रिक्ट्स |format=PDF |work=नेशनल कैपेसिटी बिल्डिंग प्रोजेक्ट इन डाइज़ास्टार मैंनेजमेण्ट |publisher=[[यूएनडीपी]] |archiveurl=https://web.archive.org/web/20060519100611/http://www.undp.org.in/dmweb/hazardprofile.pdf |access-date=31 जुलाई 2009 |archive-date=19 मई 2006 |url-status=dead }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060519100611/http://www.undp.org.in/dmweb/hazardprofile.pdf |date=2006-05-19 }}</ref> ==यो पनि हेर्नुहोस्== {{भारतका राज्यहरू}} ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{reflist}} [[श्रेणी:भारतका सर्वाधिक जनसङ्ख्या भएका शहरहरू]] [[श्रेणी:सहरहरू]] [[श्रेणी:उत्तर भारत]] lfs3livhdyo9ehjslbcvlqm8w85mzrj 1366188 1366152 2026-07-17T02:27:37Z Rajeeb bastola 39875 1366188 wikitext text/x-wiki '''दिल्ली''', आधिकारिक रुपमा '''राष्ट्रिय राजधानी क्षेत्र दिल्ली'''<ref>{{Cite web |url=https://india.gov.in/hi/ |title=राष्ट्रीय-राजधानी-क्षेत्र-दिल्ली-की-वेबसाइट-देखें |access-date=12 जुलाई 2017 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170701055708/https://india.gov.in/hi |archive-date=1 जुलाई 2017 |url-status=dead }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170701055708/https://india.gov.in/hi |date=2017-07-01 }}</ref> ({{Langx|en|Delhi|italic=no}}) भारतको राजधानी र एक केन्द्र-शासित प्रदेश हो। भारतको राजधानी ''[[नयाँ दिल्ली]]'' यसमा नै सम्मिलित छ। दिल्ली राजधानी भएकाले केन्द्र सरकारको तीन अंग - कार्यपालिका, संसद र न्यायपालिकाको मुख्यालय नयाँ दिल्ली र दिल्लीमा स्थापित छन्। १४८३ वर्ग किलोमीटरमा फैलिएको दिल्ली जनसंख्या को हिसाबले भारतको दोस्रो सबैभन्दा ठूलो महानगर हो। यहाँको जनसंख्या लगभग १ करोड़ ७० लाख रहेको छ। यहाँ बोलिने मुख्य भाषाहरूमा : [[हिन्दी भाषा|हिन्दी]], [[पन्जाबी भाषा|पंजाबी]], [[उर्दु भाषा|उर्दू]] र [[अङ्ग्रेजी भाषा|अंग्रेजी]] पर्छन्। भारतमा दिल्लीको ऐतिहासिक महत्त्व छ। यसको दक्षिण पश्चिममा [[अरावली]] पहाड र पूर्वमा [[यमुना नदी|यमुना]] नदी छ, जसको किनारामा यो सहर अवस्थित छ। यो प्राचीन समय मा [[गङ्गा नदी|गंगा]]को मैदान हुँदै जाने वाणिज्य पथको बाटोमा पर्ने मुख्य केन्द्र थियो।<ref>{{cite book |last=Necipoglu |first=Gulru |title=Muqarnas: An Annual on the Visual Culture of the Islamic World |origyear=2002 |url=http://books.google.com/books?id=UJc2u33fCKQC&pg=PA16&dq=delhi+sultanate+political+center+city+delhi&sig=ACfU3U3zNMesuCjnsH7iAlLe5mKHpddn8w#PPA12,M1 |publisher=BRILL |isbn=9004125930 |pages=12–43 |chapter=Epigraphs, Scripture, and Architecture in the Early Sultanate of Delhi |chapterurl= |year=2002 |access-date=14 मार्च 2009 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140920212841/http://books.google.com/books?id=UJc2u33fCKQC&pg=PA16&dq=delhi+sultanate+political+center+city+delhi&sig=ACfU3U3zNMesuCjnsH7iAlLe5mKHpddn8w#PPA12,M1 |archive-date=20 सितंबर 2014 |url-status=live }}</ref> [[यमुना नदी]]को किनारमा स्थित यस नगरको गौरवशाली पौराणिक इतिहास छ। यो भारतको अति प्राचीन नगर हो। यसको इतिहासको प्रारम्भ [[सिन्धु घाटीको सभ्यता]]सँग जोडिएको छ। [[हरियाणा]]को आसपासको क्षेत्रमा भएको उत्खननमा यसको प्रमाण मिलेको छ। [[महाभारत]] कालमा यसको नाम [[इन्द्रप्रस्थ]] थियो। [[दिल्ली सल्तनत]]को उत्थानको साथसाथ दिल्ली एक प्रमुख राजनैतिक, सांस्कृतिक एवं वाणिज्यिक शहरको रुपमा उदायो।<ref>{{cite book|last=Aitken|first=Bill|title=Speaking Stones: World Cultural Heritage Sites in India|origyear=2002|url=http://books.google.com/books?id=lu5jGGQ8fJkC&pg=PA21&dq=delhi+continuously+inhabited&sig=ACfU3U1Z52ojRmD1-ZS2QeQlb8UlGZeBhA|publisher=Eicher Goodearth Limited|isbn=8187780002|pages=264 pages|chapter=|chapterurl=|year=2001|access-date=14 मार्च 2009|archive-url=https://web.archive.org/web/20110914123144/http://books.google.com/books?id=lu5jGGQ8fJkC&pg=PA21&dq=delhi+continuously+inhabited&sig=ACfU3U1Z52ojRmD1-ZS2QeQlb8UlGZeBhA|archive-date=14 सितंबर 2011|url-status=live}}</ref> यहाँ कयौं प्राचीन एवं मध्यकालीन भवन इमारत तथा त्यसको अवशेषहरु देख्न सकिन्छ। [[सन् १६३९|१६३९]] मा मुगल बादशाह [[शाहजहाँ]]ले दिल्लीमा नै एक चारदीवारी बाट घेरिएको शहरको निर्माण गराए जुन [[१६७९]] देखि [[१८५७]] सम्म [[मुगल साम्राज्य]]को राजधानी रह्यो। १८औं एवं १९औं शताब्दीमा [[इस्ट इन्डिया कम्पनी|ब्रिटिश इस्ट इन्डिया कम्पनी]]ले लगभग सम्पूर्ण भारतमा आफ्नो कब्जामा लिए। कम्पनी सरकारले [[कोलकाता]]लाई आफ्नो राजधानी बनाएका थिए। [[१९११]] मा अंग्रेजी सरकारले राजधानी दिल्लीमा स्थापित गर्ने निर्णय गर्यो। यसको लागि पुरानो दिल्लीको दक्षिणमा एक नयाँ नगर नयाँ दिल्लीको निर्माण प्रारम्भ भयो। अंग्रेज बाट सन् [[१९४७]] मा स्वतन्त्रता प्राप्त गरिएपछि नयाँ दिल्लीलाई भारतको राजधानी घोषित गरियो। स्वतन्त्रता प्राप्ति पश्चात् दिल्लीमा विभिन्न क्षेत्रबाट मानिसहरूको प्रवासन भयो, यसबाट दिल्लीको स्वरूपमा आमूल परिवर्तन भयो विभिन्न प्रान्त, धर्म एवं जातिका मानिसहरू दिल्लीमा ओइरिनुको कारण दिल्लीको शहरीकरण त थियो नै साथै यहाँ एक मिश्रित संस्कृतिले पनि जन्म लियो। आज दिल्ली भारतको एक प्रमुख राजनैतिक, सांस्कृतिक एवं व्यापारिक (वाणिज्यिक) केन्द्र हो। == नामकरण == यस नगरको नाम "दिल्ली" कसरी रह्यो भन्नेमा कुनै निश्चित सन्दर्भ छैन, यद्यपि यो एक प्राचीन राजा "ढिल्लु" सँग सम्बन्धित भएकोमा व्यापक स्वीकार्य छ। केही इतिहासकारका अनुसार यो "देहलीज"को एक विकृत रूप हो। एक अर्को अनुमान अनुसार यस नगरको प्रारम्भिक नाम "ढिलिका" थियो। हिन्दी/प्राकृत "ढीली" पनि यस क्षेत्रको लागि प्रयोग गरिन्छ। == इतिहास == {{main|दिल्लीको इतिहास}} [[चित्र:Delhi Red fort.jpg|thumb|300px|बाएँ|लाल किला]] दिल्लीको प्राचीनतम उल्लेख [[महाभारत]] नामक महापुराणमा पाइन्छ जहाँ यसका उल्लेख प्राचीन [[इन्द्रप्रस्थ]]को रूपमा गरिएको छ। इन्द्रप्रस्थ महाभारत कालमा पाण्डवको राजधानी थियो।<ref name=ecosurv1>{{cite web |url=http://delhiplanning.nic.in/Economic%20Survey/ES%202005-06/Chpt/1.pdf |title=Chapter 1: Introduction |accessdate=21 दिसंबर 2006 |format=PDF |work=Economic Survey of Delhi, 2005–2006 |publisher=Planning Department, Government of National Capital Territory of Delhi |pages=pp1–7 |archive-url=https://web.archive.org/web/20161113174155/http://delhiplanning.nic.in/Economic%20Survey/ES%202005-06/Chpt/1.pdf |archive-date=13 नवंबर 2016 |url-status=dead }}</ref> पुरातात्विक रूपबाट इसा पूर्व सय देखि दुई हजारमा दिल्ली र यस आसपास मानव निवास रहेको कुराको ज्ञात हुन्छ।<ref name=tourhist>{{cite web |url=http://www.indiatourism.com/delhi-history/index.html |title=Delhi History |accessdate=22 दिसंबर 2006 |work=Delhi Tourism |publisher=Advent InfoSoft (P) Ltd |archive-url=https://web.archive.org/web/20061208210557/http://www.indiatourism.com/delhi-history/index.html |archive-date=8 दिसंबर 2006 |url-status=dead }}</ref>। दिल्लीको इतिहास निकै पुरानो छ करीब ७३० ईसा पूर्वको दौरान मालवाको शासक [[राजा धन्ना भील]]का एक उत्तराधिकारीले दिल्लीको सम्राटलाई चुनौती दिएका थिए। <ref>{{shorturl.at/bCYZ6}}</ref> [[मौर्य-काल]] (ईसा पूर्व ३००) बाट यहाँ एक नगरको विकास हुन आरम्भ भयो। महाराज पृथ्वीराज चौहानका दरबारी कवि [[चन्द बरदाई]]को हिन्दी रचना [[पृथ्वीराज रासो]]मा [[तोमर वंश|तोमर]] राजा [[अनंगपाल]]लाई दिल्लीको संस्थापक बताइन्छ। उसले नै 'लाल-कोट'को निर्माण गराएको र महरौलीको गुप्त कालीन लौह-स्तंभलाई दिल्ली ल्याइएको विश्वास गरिन्छ। दिल्लीमा तोमर शासनकाल वर्ष सन् [[९००]]-[[१२००]] सम्म मानिन्छ। 'दिल्ली' वा 'दिल्लिका' शब्दको प्रयोग सर्वप्रथम उदयपुरमा प्राप्त शिलालेखमा पाइन्छ। यस शिलालेखको समय वर्ष [[११७०]] निर्धारित गरिएको छ। महाराज पृथ्वीराज चौहानलाई दिल्लीको अन्तिम हिन्दू सम्राट मानिन्छ। ==सुधार== [[१२०६]] ई० पश्चात् दिल्ली [[दिल्ली सल्तनत]]को राजधानी बन्यो। दिल्ली माथि [[खिलजी वंश]], [[तुगलक वंश]], [[सैयद वंश]] र [[लोदी वंश]] समेत केही अन्य वंशले शासन गरे। यस्तो मानिन्छ की कि आजको आधुनिक दिल्ली बन्नु भन्दा पहिले दिल्ली सात पटक उजाड भयो र विभिन्न स्थानहरुमा बस्यो, जसको केही अवशेष आधुनिक दिल्ली मा अहिले पनि देख्न सकिन्छ। दिल्लीको तत्कालीन शासकहरु ले यसको स्वरूप मा धेरै पट्क परिवर्तन गरे। मुगल बादशाह हुमायूँ ले सरहिन्द को निकट युद्ध मा अफ़गानहरु लाई पराजित गरे तथा बिना कुनै विरोध दिल्ली मा अधिकार प्राप्त गरे । हुमायूँ को मृत्यु पछी हेमू विक्रमादित्य को नेतृत्व मा अफ़गानहरु ले मुगल सेना लाई पराजित गरेर आगरा तथा दिल्ली मा पुनः अधिकार प्राप्त गरे। मुगल बादशाह [[अकबर]] ले आफ्नो राजधानी लाई दिल्ली बाट [[आगरा]] स्थान्तरित गरेका थिए। अकबर को नाती [[शाहजहाँ]] ([[१६२८]]-[[१६५८]]) ले १७ औँ शताब्दी को मध्य मा यसलाई सातौ पटक बसाए जसलाई शाहजहाँनाबाद को नामबाट सम्बोधित गरियो । शाहजहाँनाबादलाई आम बोल-चालको भाषा मा पुरानो शहर या पुरानो दिल्ली भनिन्छ। प्राचीनकाल देखी नै पुरानो दिल्ली मा धेरै राजा एवं सम्राटहरु ले राज्य गरेका छन तथा समय-समय मा यसको नाम मा पनि परिवर्तन गर्ने काम भै रहेको थियो। पुरानो दिल्ली [[१६३८]] पछी मुग़ल सम्राटहरुको राजधानी रह्यो। दिल्लीको अन्तिम मुगल बादशाह बहादुर शाह जफ़र थिए जसको मृत्यू निवार्सन मा नै रंगून मा भयो। [[चित्र:ITO crossroads, New Delhi in 1950.jpg|thumb|दाँया|300px|दिल्लीको आईटीओ चौराहे को दृश्य, १९५०]] [[१८५७]] को [[१८५७ सिपाही विद्रोह|सिपाही विद्रोह]] पछी दिल्ली मा ब्रिटिश शासन को हुकूमत मा शासन चल्न थाल्यो । [[१८५७]] मा यो [[प्रथम भारतीय स्वतन्त्रता संग्राम]] को आंदोलनलाई पूर्ण रुपमा दवाए पछी अंग्रेजहरुले [[बहादुरशाह ज़फ़र]] लाई [[रंगून]] पठाइ दिए तथा भारत पूर्ण रुपमाबाट अंग्रेजहरु को अधीन भयो । शुरुमा उनीहरुले कलकत्ता (आजकल [[कोलकाता]]) बाट शासन सम्हाले तर ब्रिटिश शासन कालको अन्तिम दिनहरुमा [[पीटर महान]] को नेतृत्व मा [[रुसी साम्राज्य]] को प्रभाव [[भारतीय उपमहाद्वीप]] मा तीव्र गति मा बढन थाल्यो। जसको कारण अंग्रेजहरु लाई यो लाग्न थाल्यो कि कलकत्ता जो कि भारत को एकदमै पूर्व मा थियो त्यहाबाट अफ़ग़ानिस्तान एवं ईरान आदि मा सक्षम तरीका बाट सजिलै संग नियन्त्रण गर्न सकिदैन पछी गएर यसै कारण बाट [[१९११]] मा [[उपनिवेश]] राजधानी लाई दिल्ली स्थानान्तरित गरियो एवं धेरै आधुनिक निर्माण कार्य गराईयो। शहर को ठुलो भागहरुलाई को ब्रिटिश आर्किटेक्ट्स सर एडविन लुटियंस र सर हर्बर्ट बेकर द्वारा डिजाइन गरिएको थियो । [[१९४७]] मा भारत को स्वतन्त्रता को पछी यसलाई अधिकारिक रूप बाट भारत को राजधानी घोषित गरिएको थियो। दिल्ली मा धेरै राजाहरु को साम्राज्य को उदय तथा पतन को प्रमाण आज पनि विद्यमान छ। साचो अर्थ मा दिल्ली हाम्रो देश को भविष्य, भूतकाल एवं वर्तमान परिस्थितिहरु को मेल-मिश्रण हो। तोमर शासकहरु मा दिल्ली को स्थापना का श्रेय अनंगपाल जान्छ। == जलवायु, भूगोल र जनसाङ्ख्यिकी == ===दिल्ली-एनसीआर=== {{main|राष्ट्रीय राजधानी क्षेत्र (भारत)}} एनसीआरमा दिल्लीसँग जोडिएको राज्यहरूमा उत्तर प्रदेश, हरियाणा र राजस्थानका धेरै शहरहरू समावेश छन्।।<ref>{{Cite web|url=https://www.bhaskar.com/union-territory/new-delhi/news/ut-del-hmu-new-haryanas-jind-and-karnal-add-in-part-of-ncr-zone-5017644-nor.html|title=एनसीआर में शामिल हुए जींद,करनाल र मुजफ्फरनगर, मथुरा को नहीं मिली मंजूरी|date=9 जून 2015|website=Dainik Bhaskar|accessdate=1 मार्च 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190407170136/https://www.bhaskar.com/union-territory/new-delhi/news/ut-del-hmu-new-haryanas-jind-and-karnal-add-in-part-of-ncr-zone-5017644-nor.html|archive-date=7 अप्रैल 2019|url-status=live}}</ref> एनसीआर मा ४ करोड़ ७० भन्दा धेरै आबादी बास गर्छ । समुचा एनसीआर मा दिल्ली को क्षेत्रफल १,४८४ वर्ग किलोमीटर छ। देश को राजधानी एनसीआर को २.९ प्रतिशत भाग समेटदछ। एनसीआर को अन्तरगत पर्ने क्षेत्र मा उत्तर प्रदेश को मेरठ, [[गाजियाबाद]], गौतम बुद्ध नगर ([[नोएडा]]), बुलंदशहर,शामली, बागपत, हापुड़ र मुजफ्फरनगर; र [[हरियाणा]] को [[फरीदाबाद]], [[गुड़गांव]], मेवात, रोहतक, सोनीपत, रेवाड़ी, झज्जर, [[पानीपत]], पलवल, महेंद्रगढ़, भिवाड़ी, जिंद र करनाल जस्ता जिल्ला शामिल छन। राजस्थान बाट दुई जिल्लाहरू - भरतपुर र अलवर एनसीआर मा शामिल गरिएको छ ।<ref>{{Cite web|url=https://abpnews.abplive.in/india-news/ncr-national-capital-region-of-india-a-to-z-things-you-must-know-about-it-762031|title=आप जिस दिल्ली-NCR में रहते हैं, जानिए- उसके बारे में A टू Z जानाकरी|first=एबीपी न्यूज़ वेब|last=डेस्क|date=4 जन॰ 2018|website=abpnews.abplive.in|accessdate=1 मार्च 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190407170215/https://abpnews.abplive.in/india-news/ncr-national-capital-region-of-india-a-to-z-things-you-must-know-about-it-762031|archive-date=7 अप्रैल 2019|url-status=dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190407170215/https://abpnews.abplive.in/india-news/ncr-national-capital-region-of-india-a-to-z-things-you-must-know-about-it-762031 |date=2019-04-07 }}</ref> === भौगोलिक स्थिति === {{main|दिल्ली को भूगोल}} [[चित्र:YamunaRiver.jpg|thumb|200px|दिल्ली मा [[यमुना नदी|यमुना]] नदी]] [[राष्ट्रीय राजधानी क्षेत्र]] दिल्ली {{convert|1484|km2|sqmi|abbr=on}} मा विस्तृत छ, मध्ये {{convert|783|km2|sqmi|abbr=on|0}} भाग ग्रामीण र {{convert|700|km2|sqmi|abbr=on|0}} भाग शहरी घोषित छ। दिल्ली उत्तर-दक्षिण मा अधिकतम {{convert|51.9|km|mi|abbr=on|0}} छ र पूर्व-पश्चिम मा अधिकतम चौड़ाई {{convert|48.48|km|mi|abbr=on|0}} छ। दिल्ली को मर्मत सम्भारका हेतु तीनवटा संस्थाहरू कार्यरत छन:- * [[दिल्ली नगर निगम]]:विश्वको सबैभन्दा ठूलो स्थानीय निकाय हो, जो कि अनुमानित १३७.८० लाख नागरिकहरू (क्षेत्रफल {{convert|1397.3|km2|sqmi|abbr=on|0|disp=or}}) लाई नागरिक सेवाहरू प्रदान प्रदान गर्दछ। यो क्षेत्रफ़लको हिसाबले बाट पनि मात्र [[टोकियो|टोक्यो]] टोकियो पछि छ।"<ref>Municipal Corporation of Delhi: About us [http://www.mcdonline.gov.in/mcd/aboutus.jsp] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090324083412/http://www.mcdonline.gov.in/mcd/aboutus.jsp |date=24 मार्च 2009 }})</ref>. नगर निगमले १३९७ वर्ग किलोमिटर क्षेत्रफल हेर्छ । हाल, दिल्ली नगर निगमलाई तीन भागमा विभाजन गरिएको छ, उत्तर दिल्ली नगर निगम, पूर्वी दिल्ली नगर निगम र दक्षिण दिल्ली नगर निगम। * [[नयाँ दिल्ली नगरपालिका परिषद]]: (एन डी एम सी) (क्षेत्रफल {{convert|42.7|km2|sqmi|abbr=on|0|disp=or}}) [[नयाँ दिल्ली]] को नगर परिषदको नाम हो। यसको अधीन पर्न कार्यक्षेत्र एन डी एम सी क्षेत्र भनिन्छ। * [[दिल्ली छावनी बोर्ड]]: (क्षेत्रफल ({{convert|43|km2|sqmi|abbr=on|0|disp=or}})<ref>{{cite web |url=http://www.ndmc.gov.in/AboutNDMC/NNDMCAct.aspx |title=परिचय |accessdate=3 जुलाई 2007 |work=द न्यू देल्ही म्युनिसिपल कॉन्सिल एक्ट १९९४ |publisher=[[नई दिल्ली नगर पालिका परिषद]] |archive-url=https://web.archive.org/web/20080302220220/http://www.ndmc.gov.in/AboutNDMC/NNDMCAct.aspx |archive-date=2 मार्च 2008 |url-status=live }}</ref> जसले दिल्लीको [[दिल्ली छावनी|छावनी]] क्षेत्रहरूलाई हेर्छ। दिल्ली एक अति-विस्तृत क्षेत्र है। यह अपने चरम पर उत्तर मा सरूप नगर से दक्षिण मा [[रजोकरी]] तक फैला है। पश्चिमतम छोर [[नजफगढ़]] से पूर्व मा [[यमुना नदी]] तक (तुलनात्मक परंपरागत पूर्वी छोर)। वैसे [[शाहदरा]], [[भजनपुरा]], आदि यसको पूर्वतम छोर होने के साथ ही बड़े बाज़ारों मा भी आते हैं। रा.रा.क्षेत्र मा उपर्युक्त सीमाओं से लगे निकटवर्ती प्रदेशहरु को [[नोएडा]], [[गुड़गांव]] आदि क्षेत्र भी आते हैं। दिल्ली की भू-प्रकृति बहुत बदलती हुई है। यह उत्तर मा समतल कृषि मैदानों से लेकर दक्षिण मा शुष्क [[अरावली|अरावली पर्वत]] को आरम्भ तक बदलती है। दिल्ली को दक्षिण मा बड़ी प्राकृतिक झीलें हुआ करती थीं, जो अब अत्यधिक खनन को कारण सूखती चली गईं हैं। इनमें से एक है [[बड़खल झील]]। [[यमुना नदी]] शहर को पूर्वी क्षेत्रों को अलग करती है। ये क्षेत्र [[पूर्वी दिल्ली|यमुना पार]] कहलाते हैं, वैसे ये नई दिल्ली से बहुत से पुलों द्वारा भली-भांति जुड़े हुए हैं। [[दिल्ली मेट्रो]] भी अभी दो पुलों द्वारा नदी को पार करती है। दिल्ली {{coord|28.61|N|77.23|E|}} पर [[भारत|उत्तरी भारत]] मा बसा हुआ है। यह समुद्रतल से ७०० से १००० फीट की ऊँचाई पर [[हिमालय]] से १६० किलोमीटर दक्षिण मा [[यमुना नदी]] को किनारे पर बसा है। यह उत्तर, पश्चिम एवं दक्षिण तीन तरफं से [[हरियाणा]] राज्य तथा पूर्व मा [[उत्तर प्रदेश]] राज्य द्वारा घिरा हुआ है। दिल्ली लगभग पूर्णतया [[गंगा को मैदान|गांगेय क्षेत्र]] मा स्थित है। दिल्ली को भूगोल को दो प्रधान अंग हैं [[यमुना नदी|यमुना]] सिंचित समतल एवं दिल्ली रिज (पहाड़ी)। अपेक्षाकृत निचले स्तर पर स्थित मैदानी उपत्यकाकृषि हेतु उत्कृष्ट भूमि उपलब्ध कराती है, हालांकि ये बाढ़ संभावित क्षेत्र रहे हैं। ये दिल्ली को पूर्वी ओर हैं। र पश्चिमी ओर रिज क्षेत्र है। इसकी अधिकतम ऊँचाई ३१८ मी.(१०४३ फी.)<ref name=gisridge>{{cite web |url=http://www.fig.net/pub/fig_2002/Ts3-9/TS3_9_mohan.pdf |title=जीआईएस-बेस्ड स्पैशियल इन्फ़ॉर्मेशन इंटीग्रेशन, मॉडलिंग एण्ड डिजिटल मैपिंग: ए न्यू ब्लेन्ड ऑफ टूल फ़ॉर जियोस्पेशियल एन्वायरेनमेण्टल हेल्थ एनालिसिस फ़ॉर देल्ही रिज |accessdate=३ फ़रवरी २००३ |last=मोहन |first=मदन |date= |year=२००२ |month=अप्रैल |format=PDF |work=स्पैशियल इन्फ़ॉर्मेशन फ़ॉर हेल्थ मॉनीटरिंग एण्ड पॉपुलेशन मैंनेजमेंट |publisher=एफ़आईजी XXII अन्तर्राष्ट्रीय कांग्रेस |pages=पृ. ५ |archive-url=https://www.webcitation.org/684JsgcnW?url=http://www.fig.net/pub/fig_2002/Ts3-9/TS3_9_mohan.pdf |archive-date=31 मई 2012 |url-status=dead }}</ref> तक जाती है। यह दक्षिण मा [[अरावली|अरावली पर्वत]]माला से आरम्भ होकर शहर को पश्चिमी, उत्तर-पश्चिमी एवं उत्तर-पूर्वी क्षेत्रों तक फैले हैं। दिल्ली की जीवनरेखा [[यमुना नदी|यमुना]] [[हिन्दु धर्म|हिन्दू धर्म]] मा अति पवित्र नदिहरु मध्ये एक है। एक अन्य छोटी नदी [[हिंडन नदी]] [[पूर्वी दिल्ली]] को [[गाजियाबाद]] से अलग करती है। दिल्ली [[भुईँचालो|सीज़्मिक क्षेत्र-IV]] मा आने से इसे बड़े [[भुईँचालो|भूकम्पों]] का संभावी बनाती है।<ref name=hazardprofile>{{cite web |url=http://www.undp.org.in/dmweb/hazardprofile.pdf |title=हैज़ार्ड प्रोफ़ाइल ऑफ़ इंडियन डिस्ट्रिक्ट्स |format=PDF |work=नेशनल कैपेसिटी बिल्डिंग प्रोजेक्ट इन डाइज़ास्टार मैंनेजमेण्ट |publisher=[[यूएनडीपी]] |archiveurl=https://web.archive.org/web/20060519100611/http://www.undp.org.in/dmweb/hazardprofile.pdf |access-date=31 जुलाई 2009 |archive-date=19 मई 2006 |url-status=dead }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060519100611/http://www.undp.org.in/dmweb/hazardprofile.pdf |date=2006-05-19 }}</ref> ==यो पनि हेर्नुहोस्== {{भारतका राज्यहरू}} ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{reflist}} [[श्रेणी:भारतका सर्वाधिक जनसङ्ख्या भएका शहरहरू]] [[श्रेणी:सहरहरू]] [[श्रेणी:उत्तर भारत]] fw3o76qtemh4dnbd29c6opys9c6pt4d बोनर ल 0 58720 1366124 662907 2026-07-16T11:59:32Z Bishaldev100 28807 1366124 wikitext text/x-wiki '''बोनर ल''' एक [[बेलायती]] राजनितिज्ञ तथा [[संयुक्त अधिराज्यको प्रधानमन्त्री|बेलायतका प्रधानमन्त्री]] थिए । ==बाहिरी लिङ्कहरू== ==यी पनि हेर्नुहोस्== {{Commonscat|Andrew Bonar Law}} * [[संयुक्त अधिराज्यका प्रधानमन्त्रीहरूको सूची]] [[श्रेणी:बेलायतका प्रधानमन्त्रीहरू]] [[श्रेणी:बेलायती राजनितिज्ञहरू]] e6q6j5lc0ny9408if8sv9vtjg6wed9e 1366127 1366124 2026-07-16T12:03:02Z Bishaldev100 28807 1366127 wikitext text/x-wiki {{Infobox officeholder | honorific_prefix = The Right Honourable | name = बोनर ल | image = Bonar Law 1923 portrait by Walter Stoneman (3x4 cropped).jpg | alt = Black-and-white head shot of Law | caption = Law in 1923 | office1 = [[Prime Minister of the United Kingdom]] | term_start1 = 23 October 1922 | term_end1 = 20 May 1923 | monarch1 = [[George V]] | predecessor1 = [[David Lloyd George]] | successor1 = [[Stanley Baldwin]] }}'''एन्ड्रयू बोनर ल''' (/ˈbɒnər ˈlɔː/;[1] १६ सेप्टेम्बर १८५८ - ३० अक्टोबर १९२३) एक बेलायती राजनीतिज्ञ र [[कन्जर्भेटिभ पार्टी (संयुक्त अधिराज्य)|कन्जरभेटिभ]] राजनीतिज्ञ थिए जो अक्टोबर १९२२ देखि मे १९२३ सम्म [[संयुक्त अधिराज्यको प्रधानमन्त्री]] थिए। ==बाहिरी लिङ्कहरू== ==यी पनि हेर्नुहोस्== {{Commonscat|Andrew Bonar Law}} * [[संयुक्त अधिराज्यका प्रधानमन्त्रीहरूको सूची]] [[श्रेणी:बेलायतका प्रधानमन्त्रीहरू]] [[श्रेणी:बेलायती राजनितिज्ञहरू]] bbtbjsu7u748an52mbns7sk9is46dwi 1366128 1366127 2026-07-16T12:05:19Z Bishaldev100 28807 1366128 wikitext text/x-wiki {{Infobox officeholder | honorific_prefix = The Right Honourable | name = बोनर ल | image = Bonar Law 1923 portrait by Walter Stoneman (3x4 cropped).jpg | alt = Black-and-white head shot of Law | caption = १९२३ | office1 = [[संयुक्त अधिराज्यको प्रधानमन्त्री]] | term_start1 = २३ अक्टोबर १९२२ | term_end1 = 20 May १९२३ | monarch1 = जर्ज पाँचौं | predecessor1 = डेभिड लयड जर्ज | successor1 = स्टेनली बाल्डविन }}'''एन्ड्रयू बोनर ल''' (/ˈbɒnər ˈlɔː/;[1] १६ सेप्टेम्बर १८५८ - ३० अक्टोबर १९२३) एक बेलायती राजनीतिज्ञ र [[कन्जर्भेटिभ पार्टी (संयुक्त अधिराज्य)|कन्जरभेटिभ]] राजनीतिज्ञ थिए जो अक्टोबर १९२२ देखि मे १९२३ सम्म [[संयुक्त अधिराज्यको प्रधानमन्त्री]] थिए। ==बाहिरी लिङ्कहरू== ==यी पनि हेर्नुहोस्== {{Commonscat|Andrew Bonar Law}} * [[संयुक्त अधिराज्यका प्रधानमन्त्रीहरूको सूची]] [[श्रेणी:बेलायतका प्रधानमन्त्रीहरू]] [[श्रेणी:बेलायती राजनितिज्ञहरू]] 43munotrjn4x3dk1aoj8kqpd4g3mng1 बोहरा 0 64015 1366191 1345753 2026-07-17T04:09:11Z Khagendra Prasad Bohara 79850 तथा ब्राह्मण हो। नेपालमा ब्राह्मण बोहरा वा शर्मा बोहराको संख्या न्यून छ 1366191 wikitext text/x-wiki '''[[बोहरागाउँ|बोहरा]]''' [[नेपाल]] बसोवास गर्ने खस समुदायको एक क्षत्री तथा ब्राह्मण हो। नेपालमा ब्राह्मण बोहरा वा शर्मा बोहराको संख्या न्यून छ। मुख्यतया क्षेत्री बोहरा एक कुशल योद्धा हुन्। यही बिशेषताले लामो समय काजी पदमा रहेर नै युद्ध लडे। बोहरा थरका मानिसहरू नेपालको [[सुदूर-पश्चिमाञ्चल विकास क्षेत्र|सुदुर]] तथा [[मध्य-पश्चिमाञ्चल विकास क्षेत्र|मध्य]] गोरखा, लमजुङ्ग, कर्णाली र केही [[उत्तराखण्ड]]मा बढी बसोवास गर्छन् । शर्मा बोहराहरू मुख्यतया नेपालको सुदूरपश्चिमी क्षेत्रमा बसोबास गर्छन्। जिल्ला अनुसार ब्राह्मण बोहराको बसोबास डडेल्धुरा, कञ्चनपुर, कैलाली र काठमाडौं रहेको पाइन्छ।यस बाहेक नेपालको अरु जिल्ला र युद्धकालमा भारतमा युद्ध गरि त्यहि बसोवास गरेको पुष्टि भएको पाइन्छ। बोहरा क्षत्रीहरू [[कत्युरी राज्य|कत्युरी]] राज्यकालमा कटक (सेना) थिए । बोहरा काजी हुन्। कत्युरी राज्य माथी चन्द र चन्द्र माथी मल्ल को बिजय पछि पनि राज्य मा बोहराको उपस्थिति देखिन्छ। पिरी बोहरा तत्कालिन (1565AD) [[डोटी राज्य|डोटी]] राज्यका सेनापति थिए । बोहरा काजी [[कुमाउँ मण्डल|कुमाउँ]] राज्यले डोटी राज्य माथि युद्धको घोषणा गरेपछि तत्कालिन डोटेली राजा हरि शाही प्रथमले डोटी राज्यको नेतृत्व गर्दै दलबल सहित पिरी बोहरालाई कुमाउँको युद्धमा लड्न पठाएका थिए । पिरी बोहराले कुमाउँको युद्धमा निकै रण कौशल देखाएका थिए । तर अन्तिम चरणमा लड्दालड्दै [[वीरगति]] प्राप्त गरेका थिए । त्यो युद्धमा डोटी राज्यले एक वीर पैकला गुमाउनु पर्दा डोटीका तत्कालिन राजाले युद्धमा भए गरेको सम्पूर्ण घटनाको सार संक्षप प्रस्तुत हुने गरी चैतको रचना गर्न लाएका थिए । {{citation needed}} आज पनि सुदूर पश्चिमका जनता चाड पर्वमा विशेष गरेर गौरा पर्वको अवसरमा आफ्नो राष्ट्रिय समाज र स्वजातिय अस्तित्वकोलागि आफ्नो जीवन उत्शर्ग गर्ने वीर शहिद प्रतिको श्रदा प्रकट गर्ने उद्देस्यले यस्ता वीर गाथाहरूलाई प्रस्तुतीको रूपमा गाउने गर्दछन् । बोहरा सुर वीर र योद्धा हुननले पृथ्वीनारायण शाह लाई पनी एकीकरणमा ठुलो सहयोग पुराएको ईतीहास छ। बडामहाराजाधिराज पृथ्वीनारायण शाहको गोरखा दरबारका काजीको पद पनि बोहरा हो। बाेहरा बैतडी,गोरखा,लमजुङ,कर्णाली,महकाली,गडसेरा,काेटेली,डडेलधुरा,कैैलाली,को हुन्। बहादुर, योद्धा र कुशल नेतृत्वले गर्दा वि. सं. १५०० भन्दा अगाडिको समय देखी युद्ध गरेको गाथा छ। पृथ्वीनारायण शाहलाई नेपालको एतिहासिक युद्ध र एकीकरणमा बोहरा काजीको पदमा महत्वपूर्ण योगदान दिएको पाईन्छ। {{citation needed}} अझै पनि गोरखा दरबारमा नित्य कार्यमा संलग्न भेटिन्छ। गुरू गोरखनाथलाई ईष्ट देव साक्षी, गोरखकाली लाई पुग्दैन आएको पाइन्छ। आज पनि गोरखामा धेरै बोहरा क्षत्री बसोवास गर्दै आएको पाइन्छ भने केही बोहराहरू पृथ्वीनारायण शाह संग युद्ध सकाएर एकीकरण पश्चात काठमाडौं उपत्यकाभित्र नै बसोवास गरे। नेपालको काजीहरू मध्य एक विर योद्धाको रुपमा बोहरा काजीलाई पनि चिनिन्छ। {{citation needed}} ==कोटेली बोहरा== डडेलधुरा जिल्लाको [[कोटेली]] गाविस वडा नंवर २ निन्तोला गाउँका बोहराहरू पिरी बोहराका सन्तती हुन् । पिरी बोहरालाई डोटी राज्यका एक वीर पुरुषको रूपमा चिनिन्छ । पिरी बोहराको जिवनीमा आधारित [[चैत गीत|चैत]] गीत त्यो क्षेत्रमा आज [[गौरा पर्व|गौरा]] का साथै स्थानिय मेला तथा चाडपर्वहरूमा गाउने गरेको पाइन्छ । </> ===पिरी बोहराको जीवन परिचय=== नेपाल तत्कालिन [[बाइसे राज्यहरू|बाईसे]] चौबिसे राज्य अवस्थामा विभाजित थियो । सो मध्य [[डोटी राज्य|डोटी]] राज्य पनि एक थियो । यहा नागी मल्ल देखि दिप शाहीसम्मका राजाहरूले राज्य गरे । राजा भुपती शाही पश्चात राजा हरि शाहि प्रथमको राज्यकाल थियो । राजा हरिशाही प्रथम सहित विभिन्न राजाहरू आफ्नो राज्यलाई फराकिलो अथवा ठुलो बनाउन युद्ध गरेर हार जीतबाट बनाउने गर्दथे । डोटी राज्यको राजधानी [[डडेल्धुरा जिल्ला|डडेलधुरा]] जिल्लाको [[अजयमेरु गाउँपालिका|अजयमेरु]] गाविस वडा नंवर ७ मा पर्ने [[अजयमेरुकोट]]मा थियो । तत्कालिन [[कुमाउँ मण्डल|कुमाउँ]] राज्यका राजा विजय चन्द थिए । डोटीका राजा हरिशाहीले कुमाउँ राज्य कब्ज्याउने होडबाजीमा युद्ध गर्ने प्रस्ताव आयो । राजा हरिशाहीले आफ्नो सेना बलियो बनाउन रण गर्ने आफ्नो सेनाको सेनापति प्रगलाको चयन गर्ने आफ्ना युवराज तपिराम शाही सङ्ग्राम शाहीलाई सक्रिय गराए । गाउँ गर्खामा पैकलाको चयन गर्ने कार्यको थालनी भयो । डोटी कुमाउँ ढुकुरीको खेट पिरी मल्ल कुँवर चलिगया रैका जयुकी भन्दै पिरी मल्ल कुंवर शाहीका लुगा धुने नाउलो बोहरो जन्मी गयो गढ पिरी बोहरो । विष्णू बोहराका नाती कृष्ण कुजर बोहरा तथा माता रानी जायका वीर सपुत पिरी बोहराको जन्म विक्रम संवत १६०७ सालमा तत्कालिन गर्खा निन्तोला गाउँ हालको डडेल्धुरा जिल्ला कोटेली गाविस वडा नंवर २ निन्तोलामा भएको थियो । वंशावलीका अनुसार यिनका पुर्खाहरूसँग अजयमेरुकोटमा रणको कला कौशलता र ढाल तरवार चलाउनको निपूर्णता देखाउने यिनको खेल रहि आएको थियो । {{citation needed}} '''सिइ हाल्यो झगुली उडेली हाल्यो फेर, रिसको बोहरा कसैकी नहेर सिइ हाल्यो झगुली राखी हाल्यो कठौ तिन्तोले बोहरा बचनको छटो सिइहाल्यो झगुली राखी हाल्यो पाती सोही पिरो बोहराको वंश लगाइ नघाती भाइ जईतारो मेरो बोल लेन मेरो हतियार बाहिर सारिदेउ ।''' दुवै राज्यका सेनाको [[पिथौरागढ जिल्ला|पिथौरागढ]]मा भेट भेट हुन्छ दुबै सेनाको भिडन्त भएको थियो जसको विवरण बताएको छ । '''सिइहल्यो झगुली उडेली हाल्यो बाउला, पिरी बोहरा जाइ लाग्यो खाउला, बोहराको कटर पिलैको घुन छ परी झुकाइ बोहरा मारी दिनु हुन्छ । रण मुख सण मुख बोहरा लडान थियो कुमैयाको जुल्फी समाई खेल खेलिन्थ्यो चन्द्र सूर्य दिपिनी घाम तल हेर पिरी बोहरा मुगलकी राम। {{citation needed}} यसै सन्दर्भमा डोटी राज्यमा मुगलहरूले पटक पटक युद्ध गरी सताइ राखेका थिए । यस युद्ध पूर्व र पश्चात पनि मुगलहरूसँग युद्ध गर्नु पर्ने थियो । पिरी बोहराले कैयों पटक युद्ध गरेका उदाहरणहरू चैत चित्रणको गायनबाट झल्केका छन् । अब यहाँ पिथौरागढको युद्ध चरणमा आइ पुगेको छ र पिरी बोहराले युद्धमा वीरता देखाएको वीर कथाको वर्णन गरिएको छ । {{citation needed}} '''पिथौरा माथी फूली गइ भडग्याल पिरो बोहरा पडी गइ सयकी अङ्ग्याल, सनु ताली खुकुरी चन्दनैको भिड शयकी अपाल पिरी लय लय हिंड पिथौरा माथी बाजोलो भानो जो बोहरा भलो छियो बैसहोयो नानो धन्नो पायल पिरी बोहरा धन्न तेरिया हरी ठाकुरकी निम्ती आफ्नो जीउ दिय ।''' विक्रमको १७ औँ शताब्दीको प्रारम्भमा भएको पिथौरागढ युद्धमा पिरी बोहराले धेरै वीरता कला कौशलताका साथ आफ्नो पूर्ण जिउ ज्यानबाट युद्ध गर्दै विक्रम संवत १६३७ शाके संवत १५०२ मा [[वीरगति]] प्राप्त भयो । पिरी बोहराले आफ्नो हातबाट ककलको पातमा लेखेको पत्र रणमा परेको विवरण सिपिही पिरी बोहराको मृत्यु पश्चात ठाकुर हरी शाहीले संदेश निन्तोला पुराए तथा सुदुर पश्चिमको महान चाड गौरापर्वमा चैत गायनको प्रचलन चलाएका थिए । '''कोही जोलिया चेलाको सुनी बात रण परया पिरी बोहरा वेली प्रभाव सातका सतिया भाईला मिलिजुली रहया मेरो हुनु लाडु चिउडा बाँडीचुडी खाया मेरा माया बा खी अपुता जन कया मेरी रानी खी रणी जन कया मेरा जति चेलाचेली खी हे मुले जन कया मेरी रानी खी आउनै छ कया जौ गडा ज्वाँतो धान गडा साउँ तेरो पिरी बोहरा चम जुग जुग नाउँ ।''' मातृभूमिको निमित्त जिउ ज्यान दिने यस वीर पुरुष पिरी बोहराको चैत गाथा सुदूर पश्चिमका विभिन्न जिल्लामा हुने गौरा पर्वमा पनि गाइने गरिन्छ । डडेल्धुरा जिल्ला कोटेली गाविसको निन्तोला गाउँका बोहराको कुल देवता कालिदुर्गाको स्थापना, रण विजय गरी ल्याएका प्राचिन [[देवल]] माथी राखिएको ढुङ्गाको मुर्ती पिरी बोहराकी रानीको नुहाउने नाउलो यस वीर पुरुषका चिन्ह हुन् । पिरी बोहरा आज पनि अमर छन् । ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{reflist}} == नगार्जी बोहरा == ईतिहासका अनुसार शक्ती सिंह र जक्ती सिंह दुइ दाजु भाई चितुवन गढ बाट बिभिन्न भेग हुँदै बुङ्गल हुँदै बझाँगा मा राज्य गर्ने उद्देस्य बोकेर बझाङ तर्फ हिडेका थिए । तर बझाङ जादै गर्दा दुबै दाजु भाई बिच बझाङ को राजा को हुने राजपाठ कस्ले सम्हाल्ने भन्ने बारे बहस हुन पुग्दा, बझाङ मा दुबै दाजु भाई मध्य जो पहिले पुगेर इसरा (कुनै पनि तरिकले सुचित गर्नु)दिनेछ उसैले राज्य स्थापना गर्ने र राज पाठ चलौने निष्कर्ष मा पुगे । दुबै दाजु भाई ले आफु सित रहेका सेवक हरु लाई आपसमा बाढेर फरक फरक बाटो हुँदै बझाङ तर्फ चढाइ गर्न थाले । उकालो चढ्ने क्रम मा शक्ती सिंह ले बुङ्गल का वासिन्धा दुईजना दाजु-भाई "जेठा दाजु गुरु बोहरा र भाई ढेक्रे बोहरा" लाई बझाङ मा राज्य स्थापान गर्न सहयता का लागी गुहार गरे । दाजु गुरु बोहरा र भाई ढेक्रे बोहरा ले तत्कालाई सय थान कोराको (एक किसिम्को कपडाको प्रकार) सय थान कपडा लट्ठी मा बेरी घ्यू मा डुबाएर राको (उज्यलो को लागि बनाइएको एक किसिमको चिराक) बनाएर राजा शक्ती सिंह सहित गुरु बोहरा र भाई ढेक्रे बोहरा राता रात बुझाँग मा पुगेका थिए । सर्त अनुसार जो पहिले बझाङ पुगेर इसरा अथवा सँकेत दिने छ, उसैले बझाङ मा राज गेर्ने सर्त भएका कारण राजा शक्ती सिंह ले गुरु बोहरा र ढेक्रे बोहरा लाई नगरा तथा दमहा (घाटी मा झुन्डाएर लट्ठी ले पिटेर बझाइने एक किसिम को बझा) बजाएर सुचित गर्न आग्रह गरे छन र बजाए सँगै बझाङ मा राजा शक्ती सिंह ले आफ्नु राजपाठ सुरु गरेको संकेत राजा जक्ती सिंह लाई दिए छन । उता जक्ती सिंह ले यो कुरा थाहा पाए पछी जक्ती सिंह आफ्नु बाटो मोडेर थलारा भन्ने ठाउँ मा आफ्नु राज्य स्थापना गर्छन । तर, राजा शक्ती सिंहले राज्य स्थापित गर्न सहयता गर्ने दाजु - भाई गुरु बोहरा र ढेक्रे बोहरा लाई तपाईं हरु ले नगारा पिटेको हुँदा आज देखी तपाईं हरु जात खस्काएर बोहोरा बाट नगार्जी भयौ भनेर नगार्जी भनेर सम्बोधन गर्नु भए छ । जात खस्काएको कुरा सुनेर दाजु गुरु बोहोरा ले यो कुरा सुइकार्न नसकी ("मैले हजुर को राज्य स्थापित गर्न साहयता गरे तर बद्लामा मलाई जात खस्कायो ") - भनि आफ्नु कम्मर मा बाँधेको खुकुरी निकाली अत्महत्या गरेको र दजु गुरु बोहरा मरे पछी भाई ढेक्रे बोहरा ले पनि सोही खुकुरी निकाली अत्म्हत्या गर्न खोज्दा राजा शक्ती सिंहv हात बाट खुकुरी खोसी अत्महत्या गर्न बाट रोखेको र आज बाट माथिल्लो कोटको राज म तल्ल कोटको ( बझाङकोट मुनि) कार्य भार ढेक्रे बोहोरा (नगार्जी) ले बनाई खानु भनेर समेत बचन दिएर तक्मा समेत देइएको र त्यो दिन देखी तल्लो कोटमा लिनु पर्नी सम्पूर्ण कार्य कार्वाही हरु , न्याय निसाब हरु सङ्गै कर तथा भात्ता उठाउने काम ढेक्रे बोहोरा तथा ढेक्रे बोहोरा सन्तान अथवा बंश नगार्जी हरुले गर्दै आएको तर समय बित्दै जादा नगार्जी उच्चारण परिवर्तन भएर नगार्जी वंश का केहि परिवार नगार्जी बाट नगर्ची भएको जस्को अस्तित्व राजा पृथ्वी सिंह को पाला सम्म पनि राजा को सल्हाकार रहेको भन्ने भनाइ छ । === बझाङकोट (नगार्जी बोहरा) === बझाङको सदरमुकाम चैनपुरदेखि लगभग १५ किमी दक्षिण–पश्चिममा अवस्थित छ, प्राचीन ‘बझाङकोट’ । हाल छबिस–पाथिभेरे गाउँपालिकाको ब्याँसी–तामाखानीमा पर्ने बझाङकोट पुग्न जयपृथ्वी राजमार्गको मोरिबगर–भाँडेबगरबाट तीन–चार किमी ठाडै उकालो चढ्नुपर्छ । ब्यासी–तामाखानी नजिक तीन सय मिटरको फरकमा उभिएका दुई टाकुराहरूमध्ये पश्चिमी टाकुरामा अवस्थित छ– बझाङकोट । यसको उत्तर, दक्षिण र पश्चिममा भीर छ । पश्चिम दिशाबाट सोझै तल तारुगाड (खोला) देखिने कहालीलाग्दो पहरो छ । कोटमुनि केही घर नगार्जी हरूका छन् । बझाङी राजाहरूको राजकाज र शुभकार्यमा बढाइँ गर्ने नगार्जी हरू आफूलाई ढेक्रे बोहराका दरसन्तान मान्छन् र अफुलाई ढेक्रे बोहरा को वंशज भएको हुँदा आफु हरु (नगार्जी बोहरा) भएको इतिहस द्वार पिष्टी गर्छन । । नगार्जीहरूले ‘बझाङकोट’ मुनि ‘कालासैन’ को मन्दिर स्थापना गरेर पूजापाठ गर्ने गरेका छन् । यतिबेला बझाङकोटमा नगार्जी / नगार्जी बोहराहरूको बस्ती थोरै रहेको र कमाइको सिलसिला मा केहि तराई तर्फ झरेका र केहि भारत तर्फ हिडेका भनाई छ । {{citation needed}} ==यो पनि हेर्नुहोस्== ==बाह्य कडीहरू== काजी एक नेपाली प्रशासनिक एवम् सैनिक मर्यादाको पद वा उपाधि हो। काजी पदको सुरूवाती पदभार मुगल साम्राज्यको देवान र बेलायती परम्पराको प्रधानमन्त्री सरह थियो । कालान्तरमा ४ काजीको नियुक्ति हुन थाल्यो । फ्रान्सिस बुचानन ह्यामिल्टन तथा डिल्ली रमण रेग्मीका अनुसार नेपालको भारदारी सभामा ४ काजी हुने गर्दथे ।[१] त्यसपछि तिनीहरूमध्ये एक मूलकाजी छानिन्थ्यो । राजा रणबहादुर शाहले नाबालक छोरा गीर्वाणयुद्ध विक्रम शाहको निम्ति गद्दी त्याग गर्दा काजीहरूको सङ्ख्या बढेको थियो । विशेषतः क्षेत्री परिवारका सदस्यलाई दिइने यस उपाधि अन्य जातहरूमा पनि दिइन्थ्यो। पाँच थरका पुरूषहरूलाई भने यो उपाधि वंशाणुगत रूपमा दिइएको थियो। ती ५ काजी खलकका थरहरूः १) थापा वंश २) बोहरा वंश ३) बस्न्यात परिवार ४) पाँडे वंश ५) कुँवर थप: भण्डारी परिवारलाई पनि दरबारिया खलकसम्म मानिएको थियो। अन्य थरीहरू पनि उक्त पदबाट सम्मानित थिए। यो पद विशेषतः प्रशासनिक वा सैनिक क्षेत्रका उच्च ओहोदाका जो कोही व्यक्तिलाई दिइन्थ्यो। काजीहरूको सूची सम्पादन गर्नुहोस् गोरखा राज्य, नेपाल अधिराज्य तथा अन्य राज्यहरूका काजीहरूको सूची: गणेश पाँडे (Kaji of Gorkha) कालु पाँडे (Kaji of Gorkha) गुरू बोहरा (Kaji of Bajhang) शिवराम सिंह बस्न्यात (Senapati Kaji) कोटेली बोहरा (Bir Kaji of Bajhang) वीरभद्र थापा (Kaji Jethabudha) चन्द बहादुर बोहरा (Kaji) रामकृष्ण कुँवर (Kaji Jethabudha) काशीराम थापा (Kaji of Kantipur) नवल सिंह बोहरा ( Kaji) वंशराज पाँडे (Dewan Kaji) केहरसिंह बस्न्यात (Kaji) अभिमान सिंह बस्न्यात (Mulkaji) नयन सिंह बोहरा (Sanukaji) स्वरुप सिंह कार्की (Mulkaji) वीर सिंह बोहरा (Kaji) अमरसिंह थापा (Badakaji) ढक्रे बोहरा (Kaji of Bajhang) दामोदर पाँडे (Mulkaji) डम्मर सिंह बोहरा (Kaji) कीर्तिमान सिंह बस्न्यात (Mulkaji) भीम सिंह बोहरा (Mulkaji) बख्तावर सिंह बस्न्यात (Mulkaji) ढेक्रे वोहरा (Mulkaji of Bajhang) अमरसिंह थापा (सानुकाजी) (Sanukaji) रणजीत सिंह बोहरा (Kaji of Gorkha) भीमसेन थापा (Kaji later Mukhtiyar) रणजीत पाँडे रणध्वज थापा (Kaji) नैनसिंह थापा (Kaji General) बालनरसिंह कुँवर (Kaji) रणवीर सिंह थापा (Kaji General) पिरि बोहरा ( Kaji of Baise Chaubise Rajye) रणजङ्ग पाँडे (Kaji later Mukhtiyar) माथवरसिंह थापा (Kaji later Mukhtiyar) गगन सिंह भण्डारी (Kaji) जङ्गबहादुर राणा (Kaji later Prime Minister) [[श्रेणी:थरहरू]] rcti1sq1rvy8sk921tva3rrbxf0baok प्लास्टिक 0 69445 1366164 1365883 2026-07-16T18:01:03Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366164 wikitext text/x-wiki [[कार्बन]]युक्त मनोमरहरूको पोलिमराइजेसन प्रक्रियाद्वारा निर्माण गरिएको कृत्रिम [[पदार्थ]]हरूलाई प्लास्टिक भनिन्छ । [[चित्र:Plastic_household_items.jpg|अङ्गुठाकार|Household items made of various types of plastics]] विशेषता, प्लास्टिसिटीलाई परिभाषित गर्ने, प्लास्टिकलाई विभिन्न प्रकारका ठोस रूपहरूमा ढाल्न, बाहिर निकाल्न वा थिच्न सजिलो बनाउँछ। यो अनुकूलनशीलता, कम तौल, स्थायित्व, लचिलोपन, रासायनिक प्रतिरोध, कम विषाक्तता, र कम लागत उत्पादन जस्ता अन्य गुणहरूको विस्तृत दायरासँग मिलेर, विश्वभर यसको व्यापक प्रयोग भएको छ।<ref name="Ull">{{cite book|doi=10.1002/14356007.a20_543.pub2|chapter=Plastics, General Survey, 1. Definition, Molecular Structure and Properties|title=Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry|date=2015|last1=Elias|first1=Hans-Georg|last2=Mülhaupt|first2=Rolf|pages=1–70|isbn=978-3-527-30673-2}}</ref> धेरैजसो प्लास्टिक [[प्राकृतिक ग्याँस|प्राकृतिक ग्यास]] र पेट्रोलियमबाट उत्पादन गरिन्छ भने, बढ्दो अल्पसंख्यक पोलिल्याक्टिक एसिड जस्ता नवीकरणीय स्रोतहरूबाट उत्पादन गरिन्छ।<ref>{{cite web |title=Life Cycle of a Plastic Product |url=http://www.americanchemistry.com/s_plastics/doc.asp?CID=1571&DID=5972 |archive-url=https://web.archive.org/web/20100317004747/http://www.americanchemistry.com/s_plastics/doc.asp?CID=1571&DID=5972 |archive-date=March 17, 2010 |access-date=July 1, 2011 |website=Americanchemistry.com |language=en }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100317004747/http://www.americanchemistry.com/s_plastics/doc.asp?CID=1571&DID=5972 |date=March 17, 2010 }}</ref> १९५० देखि २०१७ सम्म, ९.२ अर्ब मेट्रिक टन प्लास्टिक बनेको अनुमान गरिएको छ, जुन आधाभन्दा बढी २००४ देखि उत्पादन भएको छ। २०२३ मा मात्र, प्रारम्भिक तथ्याङ्कले विश्वव्यापी रूपमा ४० करोड मेट्रिक टन भन्दा बढी प्लास्टिक उत्पादन भएको देखाउँछ।<ref name=":2">{{Cite web |last= |first= |date=2023-04-13 |title=Global plastic production with projections, 1950 to 2060 |url=https://ourworldindata.org/grapher/global-plastic-production-projections?form=MG0AV3 |access-date=2025-01-06 |website=Our World In Data |language=en}}</ref> यदि प्लास्टिकको मागमा विश्वव्यापी प्रवृत्ति जारी रह्यो भने, २०६० सम्ममा वार्षिक विश्वव्यापी प्लास्टिक उत्पादन १.३ अर्ब टन नाघ्ने अनुमान गरिएको छ।<ref name=":2" /> प्लास्टिकको प्राथमिक प्रयोगमा प्याकेजिङ समावेश छ, जसले यसको प्रयोगको लगभग ४०% ओगटेको छ, र भवन र निर्माण, जसले यसको प्रयोगको लगभग २०% ओगटेको छ।<ref name="Ull" /> [[श्रेणी:विज्ञान]] sq35u0ri817tf82h6aqf2cy68etiysr फु दोर्जे 0 71538 1366165 1365877 2026-07-16T18:12:31Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366165 wikitext text/x-wiki {{Wikify|नोभेम्बर २०१४}}{{Infobox person | name = | image = | alt = | caption = | other_names = | birth_name = फु दोर्जे | birth_date = 1949 | birth_place = सिक्किम | death_date = 1987 | death_place = कञ्चनजङ्घा, नेपाल | occupation = [[पर्वतारोहण ]] | known_for = | spouse = }} '''फु डोर्जे''' बिना अक्सिजन [[सगरमाथा]] आरोहण पहिलो ब्यक्ति हुन । == सगरमाथा == उनले ५ मे १९८४ मा दर्शन कुमार खुल्लरको नेतृत्वमा भारतीय अभियानको सदस्यको रूपमा सगरमाथाको एकल आरोहण गरेका थिए। उनले साउथ इस्ट रिजबाट चुचुरो चढे<ref name="Hoyland">{{cite web |last=Hoyland |first=Graham |date=29 January 2022 |title=Who Was the First Indian Man to Climb Mount Everest? |url=https://mounteverest.info/who-was-the-first-indian-man-to-climb-mount-everest/ |access-date=5 February 2025}}</ref> र कुनै पनि अक्सिजन प्रयोग नगरी शिखरमा पुग्ने पहिलो भारतीय थिए।<ref>{{Cite web |title=The first Indian man to climb Mount Everest without oxygen-Phu Dorjee |url=https://www.indianbookofrecords.com/first-man-to-climb-mount-everest-without-oxygen.html |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20190827094449/https://www.indianbookofrecords.com/first-man-to-climb-mount-everest-without-oxygen.html |archive-date=27 August 2019 |access-date=27 August 2019 |website=www.indianbookofrecords.com }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190827094449/https://www.indianbookofrecords.com/first-man-to-climb-mount-everest-without-oxygen.html |date=27 August 2019 }}</ref> == आरोहण == {| class="wikitable sortable" ! !तस्वीर !शिखर !उचाइ !महाद्वीप !आरोहण मिति |- |1 |[[चित्र:Everest_kalapatthar_crop.jpg|122x122पिक्सेल]] |[[सगरमाथा]] |{{Convert|8848|m|ft|0|abbr=on}} |एशिया |१९८४ |- | | |[[ससेर काङ्गरी]] |७,६७२&#x20;मी (२५,१७१&#x20;फिट) |एशिया |१९८५ |- | | |[[कञ्चनजङ्घा हिमाल|कञ्चनजङ्घा]] | |एशिया | |} {{ठुटो}} ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{सन्दर्भसूची}} [[श्रेणी:अनाथ पृष्ठहरू]] se2f2b16r54ur5i6ovtue728zry9dh0 लुकास पोडोलस्की 0 73984 1366199 1310098 2026-07-17T05:11:48Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366199 wikitext text/x-wiki {{Infobox football biography | name = लुकास पोडोल्स्की | image = File:FIFA WC-qualification 2014 - Austria vs. Germany 2012-09-11 -Lukas Podolski 01.jpg | image_size = 250px | caption = २०१४ मा लुकास पोडोल्स्की | fullname = लुकास जोसेफ पोडोल्स्की<ref name="List of Players">{{cite web|title=List of Players|url=http://www.fifa.com/mm/document/tournament/competition/01/22/85/78/fwc_2010_squadlists.pdf|publisher=[[FIFA]]|format=PDF|accessdate=8 November 2010}}</ref> | dateofbirth = {{birth date and age|1985|6|4|df=y}} | cityofbirth = [[ग्लीविस]], पोल्याण्ड | height = {{convert|1.82|m|abbr=on}}<ref>{{cite news|url=http://www.premierleague.com/en-gb/players/profile.overview.html/lukas-podolski|title=Player Profile: Lukas Podolski|publisher=Premier League|accessdate=31 July 2012}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140113033544/http://www.premierleague.com/en-gb/players/profile.overview.html/lukas-podolski |date=13 January 2014 }}</ref> | position = [[अग्रपङ्क्ति (फुटबल)|अग्रपंक्ति]]<ref name=PodolskiArsenalProfile>{{cite web|title=Lukas Podolski|url=http://www.arsenal.com/first-team/players/lukas-podolski|work=Arsenal Football Club|accessdate=20 August 2012}}</ref> | currentclub = [[गालातासराय]] | clubnumber = ११ | youthyears1 = १९९१–१९९५ |youthclubs1 = एफसी ०७ बेगहिम | youthyears2 = १९९५–२००३ |youthclubs2 = [[१. एफसी कोल्न]] | years1 = २००३ |clubs1 = [[१. एफसी कोल्न|१. एफसी कोल्न II]] |caps1 = २ |goals1 = ० | years2 = २००३-२००६ |clubs2 = [[१. एफसी कोल्न]] |caps2 = ८१ |goals2 = ४६ | years3 = २००६–२००९ |clubs3 = [[एफसी बायर्न म्युनिख|बायर्न म्युनिख]] |caps3 = ७१ |goals3 = १५ | years4 = २००७–२००८ |clubs4 =[[बायर्न म्युनिख II]] |caps4 = २ |goals4 = ० | years5 = २००९–२०१२ |clubs5 = [[१. एफसी कोल्न]] |caps5 = ८८ |goals5 = ३३ | years6 = २०१२–२०१५ |clubs6 = [[आर्सनल फुटबल क्लब|आर्सनल]] |caps6 = ६० |goals6 = १९ | years7 = २०१५ |clubs7 = → [[इन्टर मिलान]] (ऋण) |caps7 = १७ |goals7 = १ | years8=२०१५- |clubs8=[[गालातासराय]] | caps8=३४ | goals8=१५ | nationalyears1 = २००१-२००२|nationalteam1 = [[Germany national youth football team|जर्मनी यू-१७]] |nationalcaps1 = ६ |nationalgoals1 = २ | nationalyears2 = २००२–२००३ |nationalteam2 = [[Germany national youth football team|जर्मनी यू-१८]] |nationalcaps2 = ७ |nationalgoals2 = ४ | nationalyears3 = २००३ |nationalteam3 = [[Germany national youth football team|जर्मनी यू-१९]] |nationalcaps3 = ३ |nationalgoals3 = ६ | nationalyears4 = २००४ |nationalteam4 = [[Germany national under-21 football team|जर्मनी यू-२१]] |nationalcaps4 = ५ |nationalgoals4 = ० | nationalyears5 = २००४–२०१६ |nationalteam5 = [[जर्मनी राष्ट्रिय फुटबल टोली|जर्मनी]] |nationalcaps5 = १२९ |nationalgoals5 = ४८<!-- When you update this parameter, please update the ntupdate parameter! --> | pcupdate = १२ सेप्टेम्बर २०१५ | ntupdate = १२ सेप्टेम्बर २०१५ | medaltemplates = {{Medal|Team|{{fb|GER}}}} {{Medal|W|[[फिफा विश्वकप]]|[[२०१४ फिफा विश्वकप|२०१४]]}} }} '''लुकास 'जोसेफ' पोडोल्स्की''' ({{IPA-de|ˈluːkas poˈdɔlski}} वा {{IPA-pl|ˈwukaʂ poˈdɔlski|IPA}} जन्म:४ जुन १९८५) जर्मन फुटबलर हुन् जो टर्कीस क्लब गालातासराय र जर्मनी राष्ट्रिय फुटबल टोलीबाट फरवार्डको रूपमा खेल्दछन् । उनी २०१५ जनवरीमा इङ्ग्लीस क्लब आर्सनलबाट ऋणमा इन्टर मिलान प्रवेश गरेका थिए भने २०१५ सम्मर ट्रान्सफर विन्डो खुल्नासाथ उनी टर्कीस क्लब गालातासरायमा ट्रान्सफर गरिएका थिए । उनी विशेष गरी आफ्नो बायाँ खुट्टाले बायाँ दिशाबाट गर्ने सशक्त प्रहारका कारण चिनिन्छन् । एफसी कोल्नबाट २००३ मा सिनियर क्लब करियर सुरू गरेका उनले बायर्न म्युनिखमा स्थानान्तरण हुनु अघि ८१ क्याप जितेका थिए । २००९ मा एफसी कोल्नमा फर्कनुअघि उनले बायर्नलाई २००८ को बुन्डेसलिगा उपाधि जिताएका थिए । २०१२ मा उनले प्रिमियर लिग क्लब आर्सनलका लागि खेल्ने निर्णय गरे जसलाई २०१४ को एफए कप जिताउन उनी सफल भए । पोल्याण्डमा जन्मिएका पोडोल्स्कीले २००४ मा जर्मन टोलीबाट फुटबल जीवन सुरू गरे र त्यसयता उनले जर्मन राष्ट्रिय फुटबल टोलीबाट ६ वटा प्रमुख अन्तराष्ट्रिय प्रतियोगितामा सहभागिता जनाएका छन्, जसमा २०१४ को फिफा विश्वकप विजय पनि समावेश छ । == सम्मान == === क्लब === ; कोल्न * [[२. बुन्डेसलिगा]]: [[२००४–०५ २. बुन्डेसलिगा|२००४-०५]]<ref name="Soccerway">{{cite web | url = http://www.soccerway.com/players/lukas-podolski/2053/ | title = L. Podolski | publisher = Soccerway | accessdate = 2 September 2014}}</ref> ; बायर्न म्युनिख<ref name="Soccerway" /> * [[बुन्डेसलिगा]]: [[२००७-०८ बुन्डेसलिगा|२००७-०८]] * [[डिएफबी-पोकल]]: [[२००७-०८ डिएफबी-पोकल|२००७-०८]] * [[डिएफएल-लिगापोकल]]: [[२००७ डिएफएल-लिगापोकल|२००७]] ; आर्सनल<ref name="Soccerway" /> * [[एफए कप]]: [[२०१३-१४ एफए कप|२०१३-१४]] ; गालातासारे * [[टर्कीस सुपर कप]]: [[२०१५ टर्कीस सुपर कप|२०१५]] === अन्तर्राष्ट्रिय === ; जर्मनी<ref name="Soccerway" /> * [[फिफा विश्वकप]]: [[२०१४ फिफा विश्वकप|२०१४]]; तेस्रो: [[२००६ फिफा विश्वकप|२००६]], [[२०१० फिफा विश्वकप|२०१०]] * [[यूइएफए युरोपियन च्याम्पियनशीप]]: उप-विजेता: [[यूइएफए यूरो २००८|२००८]] * [[फिफा कन्फिडरेसन्स कप]]: तेस्रो: [[२००५ फिफा कन्फिडरेसन्स कप|२००५]] === व्यक्तिगत === * [[FIFA World Cup awards#Best Young Player Award|FIFA World Cup Best Young Player]]: [[2006 FIFA World Cup|2006]] * [[Silbernes Lorbeerblatt]]: 2006, 2010,<ref>{{cite web|url=http://www.rp-online.de/sport/fussball/nationalelf/wm/dfb/DFB-Elf-erhaelt-Silbernes-Lorbeerblatt_bid_59101.html|title=DFB-Elf erhält Silbernes Lorbeerblatt|accessdate=19 December 2010|language=German|work=[[Rheinische Post]]}}</ref> 2014<ref>{{cite web|url=http://www.stuttgarter-nachrichten.de/inhalt.dfb-team-bei-gauck-silbernes-lorbeerblatt-fuer-schweinsteiger-und-co.64b324ea-aba9-46a8-a25d-b9d7bff28bac.html|title=Silbernes Lorbeerblatt für Schweinsteiger und Co.|language=de|publisher=stuttgarter-nachrichten.de|date=10 November 2014|accessdate=7 January 2015}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230416175652/https://www.stuttgarter-nachrichten.de/inhalt.dfb-team-bei-gauck-silbernes-lorbeerblatt-fuer-schweinsteiger-und-co.64b324ea-aba9-46a8-a25d-b9d7bff28bac.html |date=16 April 2023 }}</ref> * [[UEFA Euro 2008]] [[UEFA Euro 2008#Awards|Team of the Tournament]]<ref name="uefaeuro2008">{{cite web|url=http://www.euro2008.uefa.com/news/kind=1/newsid=729372.html|title=Spain dominate Team of the Tournament|date=30 June 2008|accessdate=30 June 2008|publisher=UEFA}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080902032257/http://www.euro2008.uefa.com/news/kind%3D1/newsid%3D729372.html |date=2 September 2008 }}</ref> * [[UEFA Euro 2008#Awards|UEFA Euro 2008 Silver Boot]] * [[Arsenal F.C.|Arsenal]] Player of the Month: April 2014<ref>{{cite web|url=http://www.arsenal.com/news/news-archive/20140429/podolski-is-arsenal-player-of-the-month|date=29 April 2014|accessdate=29 April 2014|publisher=Arsenal F.C.}}</ref> * [[List of 2. Bundesliga top scorers|2.Bundesliga top goalscorer]]: [[2004–05 2. Bundesliga|2004-05]] ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{reflist}} ==बाह्य कडीहरू== {{Wikiquote}} {{Commons category|Lukas Podolski}} {{S-start}} {{S-ach|aw}} {{Succession box| before=[[ल्यान्डन डोनोभान]]| title=[[जीलेट उत्कृष्ट युवा खेलाडी]]| years=२००६| after=[[थोमस मुलर]]|}} {{Succession box| before=[[रूड भान निस्टेलरोय]] & [[वाइने रुनी]]| title=[[UEFA Euro 2008#Awards|यूइएफए यूरो सिल्भर बुट]]| years=२००८| after=Incumbent|}} {{S-end}} {{Navboxes colour | bg = white | fg = black | bordercolor = black | title = Germany squads | list1 = {{Germany squad UEFA Euro 2004}} {{Germany Squad 2005 FIFA Confederations Cup}} {{Germany squad 2006 FIFA World Cup}} {{Germany squad UEFA Euro 2008}} {{Germany squad 2010 FIFA World Cup}} {{Germany squad UEFA Euro 2012}} {{Germany squad 2014 FIFA World Cup}} }} {{Navboxes colour | bg= gold | title= Awards | list1= {{2. Bundesliga top scorers}} {{FIFA World Cup Best Young Player}} {{UEFA Euro 2008 Team of the Tournament}} }} [[श्रेणी:जर्मनीका फुटबल खेलाडीहरू]] [[श्रेणी:जीवित मानिसहरू]] [[श्रेणी:सन् १९८५ मा जन्म]] bjzykzsh55hnrcsgv5v2j4pdkwapwsf भ्लादिमिर पुटिन 0 80480 1366173 1362405 2026-07-16T21:02:03Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366173 wikitext text/x-wiki {{Infobox officeholder | name = भ्लादिमिर पुटिन | image = Vladimir Putin (2017-07-08) (cropped).jpg | caption = | office = [[रुसको राष्ट्रपति|रूसको राष्ट्रपति]] | primeminister = [[भिक्टर जुबकोभ]]<br />[[दिमित्री मेदभेदेभ]]<br>[[मिखाइल मिसुस्तिन]] | term_start = ७ मे २०१२ | term_end = | predecessor = [[दिमित्री मेदभेदेभ]] | successor = | primeminister1 = [[मिखाइल कास्यानोभ]]<br />[[मिखाइल फ्रादकोभ]]<br />[[भिक्टर जुबकोभ]] | term_start1 = ७ मे २००० | term_end1 = ७ मे २००८<br />{{small|कार्यकारी: ३१ डिसेम्बर १९९९ – ७ मे २०००}} | predecessor1 = [[बोरिस येल्तसिन]] | successor1 = [[दिमित्री मेदभेदेभ]] | office2 = [[रुसका प्रधानमन्त्री]] | president2 = [[दिमित्री मेदभेदेभ]] | deputy2 = [[इगोर सुभालोभ]] | term_start2 = ८ मे २००८ | term_end2 = ७ मे २०१२ | predecessor2 = [[भिक्टर जुबकोभ]] | successor2 = [[दिमित्री मेदभेदेभ]] | president3 = [[बोरिस येल्तसिन]] | deputy3 = [[भिक्टर ख्रिसतेन्को]]<br />[[मिखाइल कास्यानोभ]] | term_start3 = ९ अगस्ट १९९९ | term_end3 = ७ मे २०००<br />{{small|कार्यकारी: ९ अगस्ट १९९९ – १६ अगस्ट १९९९}} | predecessor3 = [[सर्गेई स्तेपासिन]] | successor3 = [[मिखाइल कास्यानोभ]] | office4 = [[संयुक्त रूस]]का नेता | term_start4 = १ जनवरी २००८ | term_end4 = ३० मे २०१२ | predecessor4 = [[बोरिस ग्रिजलोभ]] | successor4 = [[दिमित्री मेदभेदेभ]] | office5 = सुरक्षा परिषद्को अध्यक्ष | president5 = [[बोरिस येल्तसिन]] | term_start5 = ९ मार्च १९९९ | term_end5 = ९ अगस्ट १९९९ | predecessor5 = [[निकोले बोर्दयुझा]] | successor5 = [[सर्गेई इभानोभ]] | office6 = सङ्घीय सुरक्षा परिषद्को अध्यक्ष | president6 = [[बोरिस येल्तसिन]] | term_start6 = २५ जुलाई १९९८ | term_end6 = २९ मार्च १९९९ | predecessor6 = निकोले कोभाल्योभ | successor6 = निकोलाई पात्रुसेभ | birth_name = भ्लादिमिर भ्लादिमिरोभिच पुटिन | birth_date = {{birth date and age|1952|10|7|df=y}} | birth_place = [[सेन्ट पिटर्सवर्ग|लेनिनग्राद]], [[सोभियत सङ्घ]]<br />{{small|(हाल [[सेन्ट पिटर्सवर्ग|सेन्ट पिटर्सबर्ग]], [[रुस|रुस]])}} | death_date = | death_place = | party = [[सोभियत सङ्घ कम्युनिस्ट पार्टी]] {{small|(१९७५-९१)}}<br />आवर होम रूस {{small|(१९९५–९९)}}<br />युनिटी {{small|(१९९९-२००१)}}<br /> [[स्वतन्त्र राजनीतिज्ञ|स्वतन्त्र]] <small>(सन् १९९१-९५; २००१-०८)</small><br /> युनाइटेड रसिया<small>(सन् २००८-वर्तमान)</small> | otherparty = पिपल्स फ्रन्ट{{small|(सन् २०११–वर्तमान)}} | nationality = रूसी | spouse = {{marriage|[[ल्युदमिला पुटिना|ल्युदमिला पुटिन]]|28 July 1983|2014|reason=divorced}}<ref>{{cite news |url=http://www.usatoday.com/story/news/nation-now/2014/04/02/vladimir-putin-divorce/7210689/ |work=USA Today |first1=Cooper |last1=Allen |title=Putin divorce finalized, Kremlin says |date=2 April 2014}}</ref> | children = मारिया <small>(जन्म १९८५)</small><br />येकातेरिना <small>(जन्म १९८६)</small><ref>http://viola.bz/family-album-of-putin/</ref> | alma_mater = सेन्ट पिटर्सबर्ग स्टेट विश्वविद्यालय | religion = रसियन | signature = Putin signature.svg | website = {{Official website|http://eng.putin.kremlin.ru/}} | allegiance = {{Flag|सोभियत सङ्घ|size=23px}} | branch = [[केजिबी]] | serviceyears = सन् १९७५-१९९१ | rank = [[File:CCCP air-force Rank podpolkovnik infobox.svg|25px]] [[कर्नल]] | awards = [[File:Orden of Honour.png|23px|border|alt==Order of Honor of the Russian Federation]] सम्मान | native_name = {{Nobold|Владимир Путин}} | native_name_lang = ru }} '''भ्लादिमिर भ्लादिमिरोभिच पुटिन''' ({{IPAc-en|ˈ|p|uː|t|ɪ|n}}; {{lang-ru|Влади́мир Влади́мирович Пу́тин|translit=}} {{IPA-ru|vɫɐˈdʲimʲɪr vɫɐˈdʲimʲɪrəvʲɪtɕ ˈputʲɪn||Ru-Vladimir Vladimirovich Putin.ogg}}; जन्म; ७ अक्टोबर १९५२) [[रुस|रूस]]का राजनीतिज्ञ तथा वर्तमान [[रुसको राष्ट्रपति|राष्ट्रपति]] हुन्। पुटिनले ७ मे २०१२ देखि रूसमा राष्ट्रपतिको रूपमा सेवा गरिरहेका छन्। यसभन्दा पहिले उनी सन् २००० देखि २००८ सम्म रुसको राष्ट्रपति र सन् १९९९ देखि सन् २००० तथा सन् २००८ देखि सन् २०१२ सम्म रूसको प्रधानमन्त्री बनिसकेका छन्। सन् २०२१ काा अनुसार पुटिन युरोपेली राष्ट्रपतिहरूमा बेलारुसका [[अलेक्जेन्डर लुकासेन्को]] पछि दोस्रो सबैभन्दा लामो समय शासन चलाउने राष्ट्रपति हुन्। पुटिनको जन्म लेनिनग्रादमा (अहिलेको [[सेन्ट पिटर्सवर्ग|सेन्ट पिटर्सबर्ग]]) भएको थियो। उनले लेनिनग्राद राज्य विश्वविद्यालयमा कानूनको अध्यायन गर्दै सन् १९७५ मा [[स्नातक तह|स्नातक]]सम्मको अध्ययन पुरा गरेका थिए। पुटिनले [[सोभियत सङ्घ]]को वैदेशिक गुप्तचार संस्था [[केजिबी]]को विदेशी गुप्तचर अधिकारीको रूपमा १६ वर्ष काम गरेका थिए। त्यो क्रममा उनी [[कर्नल#समकक्षता|कर्नल]] (नेपाली सेनाको [[प्रमुख सेनानी (नेपाली सेना)|प्रमुख सेनानी]] दर्जाको समकक्ष) पदसम्म बढुवा भएका थिए। सन् १९९१ मा उनले केजिबीबाट राजिनामा दिएर सेन्ट पिटर्सबर्गमा राजनैतिक यात्रा सुरु गरेका थिए। त्यसपछि सन् १९९६ मा उनी राष्ट्रपति [[बोरिस येल्तसिन|बोरिस यल्तसिन]]को प्रशासनमा सामेल हुन मस्को सरेका थिए। उनले त्यहाँ सङ्घीय सुरक्षा सेवाको निर्देशक र सुरक्षा परिषदको सचिवको रूपमा काम गरेका थिए। सन् १९९९ को अगस्टमा उनी प्रधानमन्त्री पदमा नियुक्त भएका थिए। राष्ट्रपति बोरिस यल्तसिनको राजिनामा पश्चात् पुटिन कार्यबाहक राष्ट्रपति हुँदै त्यसको ४ महिना पछि भएको निर्वाचनमा उनी पहिलो राष्ट्रपतिको पहिलो कार्यकालको लागि निर्वाचित भएका थिए भने सन् २००४ मा पुनः निर्वाचित भएका थिए। संविधानले लगातर दुई कार्यकालसम्म मात्र सिमित गरेको हुनाले सन् २००८ देखी २०१२ सम्म प्रधानमन्त्री बनेका पुटिन सन् २०१२ र २०१८ मा राष्ट्रपतिको रूपमा निर्वाचित भएका थिए। सन् २०२१ अप्रिलमा उनले एउटा संवैधानिक बदलावको कानूनमा हस्ताक्षर गरेपछि उनी अर्को दुई पटक राष्ट्रपति बन्न सक्छन् र उनको राष्ट्रपतिकाल सन् २०३६ सम्म लम्बिन सक्छ। <ref>{{Cite web|url=https://www.cbsnews.com/news/vladimir-putin-president-russia-signs-law-allowing-2-more-presidential-terms/|title=Putin signs law allowing him to serve 2 more terms as Russia's president|website=www.cbsnews.com}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.usatoday.com/story/news/world/2021/04/05/vladimir-putin-may-remain-russian-president-until-2036-under-new-law/7092738002/|title=Putin — already Russia's longest leader since Stalin — signs law that may let him stay in power until 2036|website=USA TODAY}}</ref> उनको पहिलो राष्ट्रपति कार्यकालमा रूसको अर्थतन्त्र सिधा आठ वर्षसम्म बृद्धि भएको थियो भने त्यस अवधिमा क्रय शक्तिअनुसार मापन गरिने [[कुल ग्राहस्थ उत्पादन|जिडिपी]] ७२% बृद्धि हुनुका साथै आय २.५ गुणाले बढेको थियो। पहिलोपटक राष्ट्रपतिमा नियुक्त भएका पुटिनको कार्यकालमा ज्याला-तलब ३ गुणा भन्दा धेरैले वृद्धि हुनका साथै [[बेरोजगारी]] र [[गरिबी]] आधा भन्दा धेरै कम भएको थियो भने आत्म-मूल्याङ्कन जीवन सन्तुष्टी उल्लेख्यनीय रूपले वृद्धि भएको थियो।<ref name="challenges_p12">{{cite book|editor=Anders Åslund|editor2=Sergei Guriev|editor3=Andrew C. Kuchins|title=Russia After the Global Economic Crisis|chapter=Challenges Facing the Russian Economy after the Crisis<!-- |pages=9–39 -->|last1=Guriev|first1=Sergei|last2=Tsyvinski|first2=Aleh|publisher=Peterson Institute for International Economics; Centre for Strategic and International Studies; New Economic School|year=2010|isbn=978-0-88132-497-6|pages=12–13}}<!-- This reference needs fixed with repeated pages --></ref> [[इराक युद्ध]]पछि तेल र [[प्राकृतिक ग्याँस|ग्याँस]]को मूल्यमा भएको पाँच गुणा वृद्धि, कम्युनिष्ट शासन पछिको [[आर्थिक मन्दी]] र वित्तीय सङ्कटबाट पुन: सामान्यकरण, वैदेशिक लगानीमा वृद्धि<ref>[http://www.gks.ru/free_doc/new_site/business/invest/in_inv1.htm ПОСТУПЛЕНИЕ ИНОСТРАННЫХ ИНВЕСТИЦИЙ ПО ТИПАМ] Rosstat</ref> र विवेकपूर्ण आर्थिक तथा वित्तीय नीतिहरू<ref name="Putin 2007">''Putin: Russia's Choice'', (Routledge 2007), by [[Richard Sakwa]], Chapter 9.</ref><ref name="Fragile Empire 2013 page 17">''Fragile Empire: How Russia Fell In and Out of Love with Vladimir Putin'', Yale University Press (2013), by Ben Judah, page 17.</ref>को परिणाम यी वृद्धि थियो। सन् २००८ देखि २०१२ सम्म [[दिमित्री मेदभेदेभ]]को मातहतमा प्रधानमन्त्री बनेर उनले ठूलो मात्रामा सैन्य सुधार र प्रहरी सुधारकाा कार्यहरू गरेका थिए। सन् २०१२ मा पुटिनले लगभग ६४% मतले विजय हासिल गरेपछि उनले राष्ट्रपतिको रूपमा तेस्रो कार्यकाल सम्हालेका थिए। <ref>Shuster, Simon. [http://content.time.com/time/world/article/0,8599,2108309,00.html "In Russia, an Election Victory for Putin and Then a 'Paid Flash Mob'"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190626224232/http://content.time.com/time/world/article/0,8599,2108309,00.html |date=2019-06-26 }}, ''[[टाइम (पत्रिका)|टाइम]]'' (5 March 2012).</ref> सन् २०१४ को सुरुवातमा [[रूसद्वारा क्रिमियाको बिलय]] र डोनबासको युद्ध पश्चात् तेलको मूल्यमा अन्तर्राष्ट्रिय प्रतिबन्ध लगाइएको थियो भने सन् २०१५ मा [[कुल ग्राहस्थ उत्पादन]] ३.७% ले घटेको थियो। सन् २०१६ मा रूसी अर्थव्यवस्थामा ०.३% कुल ग्राहस्थ उत्पादनमा वृद्धि देखा परेेपछि [[आर्थिक मन्दी|मन्दी]] आधिकारिक रूपमा समाप्त भएको थियो।<ref>{{cite news|url=https://www.forbes.com/sites/kenrapoza/2017/04/03/its-official-sanctioned-russia-now-recession-free/|title=It's Official: Sanctioned Russia Now Recession Free|date=3 April 2017|work=Forbes}}</ref> पुटिनको नेतृत्वमा भएको विकासमा पाइपलाइन निर्माण, उपग्रह नेभिगेसन प्रणाली ग्लोसनासको पुनर्स्थापना र सोचीमा सन् २०१४ शीतकालीन ओलम्पिक जस्ता अन्तर्राष्ट्रिय कार्यक्रमहरूको लागि पूर्वाधारको निर्माण समावेश छ। पुटिनले सन् २०१८ को चुनावमा ७६% मत प्राप्त गर्दै सन् २०२४ सम्मका लागि राष्ट्रपतिको रूपमा पुनः निर्वाचित भएका थिए। == प्रारम्भिक जीवनी == भ्लादिमिर पुटिनको जन्म सन् १९५२ अक्टोबर ७ मा लेनिनग्रादमा भएको थियो। किशोरावस्थामा भ्लादिमिर पनि अन्तरिक्ष यात्री बन्ने सपना बनाएका थिए तर बढ्दो उमेरसँगै विश्वका प्रमुख युद्धहरूमा जासुसहरूले खेलेको भूमिकाका बारेमा लेखिएका चर्चित कथाले उनलाई आकर्षित गरेपछि उनले सोभियत सङ्घको गुप्तचर संस्था [[केजिबी]]मा सेवा गर्ने मन बनाएका थिए। एउटा सफल गुप्तचर बन्नको लागि [[कानून]] विषयको राम्रो ज्ञान आवश्यक पर्ने सल्लाह बमोजिम उनले लेनिनग्राद राजकीय विश्वविद्यालयमा भर्ना लिएका थिए। कानून विषयमा उच्च शिक्षा प्राप्त गरिसकेपछि उनले सन् १९७५ मा [[केजिबी]] भर्ना भएका थिए। उनलाई केजिबी एजेन्टको रूपमा सन् १९८५ मा तत्कालीन [[पूर्व जर्मनी|पूर्वी जर्मनी]]मा नियुक्त गरिएको थियो। उर्जावान र प्रतिभाशाली युवा भएकै कारणले उनलाई पाँच वर्षमा एउटै कार्यालयभित्र दुईपटक बढुवा गरिएको थियो। सन् १९९० मा [[जर्मनी]]बाट फिर्ता भएपछि उनले [[सेन्ट पिटर्सवर्ग|लेनिनग्राद]]को मेयरको अन्तर्राष्ट्रिय सम्बन्ध सल्लाहकारको रूपमा काम गर्न थालेका थिए। == राजनीतिक जीवन == === सेन्ट पिटर्सबर्गमा प्रशासन कार्य (सन् १९९०–१९९६) === सन् १९९० मा पुटिनलाई लेनिनग्रादका मेयर अनातोली सब्चाकको सल्लाहकारको रूपमा नियुक्त गरिएको थियो भने त्यहाँबाट उनले आफ्नो राजनीतिक जीवन सुरु गरेका थिए। २८ जुन १९९१ मा उनी सेन्ट पिटर्सबर्ग मेयर कार्यालयको विदेश समितिको प्रमुख बन्दै उनले अन्तर्राष्ट्रिय सम्बन्ध र वैदेशिक लगानी प्रबर्द्धनको जिम्मेवारी प्राप्त गरेका थिए। पुटिनको अध्यक्षतामा यो समितिले व्यवसायिक उद्यमहरू पनि दर्ता गरेको थियो। सन् १९९४ देखी १९९६ सम्म पुटिनले सेन्ट पिटर्सबर्गमा अन्य विभिन्न राजनीतिक र सरकारी क्षेत्रमा काम गरेका थिए।<ref name="30bio">{{cite web|url=http://gazeta.lenta.ru/daynews/09-08-1999/30bio.htm|title=Владимир Путин: от ассистента Собчака до и.о. премьера|date=९ अगस्त १९९९|publisher=गजेता डट आरयु|language=रूसी|trans-title=भ्लादिमिर पुटिन: सहायकबाट अन्तरीम प्रधानमन्त्री सम्म|archive-url=https://web.archive.org/web/20130810054603/http://gazeta.lenta.ru/daynews/09-08-1999/30bio.htm|archive-date=10 अगस्त 2013|accessdate=१० मे २०१४}}</ref> === मस्कोमा प्रारम्भिक वृती  (सन् १९९६–१९९९) === [[चित्र:RIAN archive 100306 Vladimir Putin, Federal Security Service Director.jpg|thumb|upright|सङ्घीय सुरक्षा सेवाको निर्देशकको रूपमा पुटिन, सन् १९९८ जनवरी १]] सन् १९९६ मा मेयर अनातोली सब्चाक लेनिनग्रादको चुनावमा पराजित भएपछि पुटिनलाई मस्को बोलाइएको थियो। सङ्घीय सुरक्षा सेवाको निर्देशकको रूपमा पुटिन, १ जनवरी १९९८ बाट राष्ट्रपति बोरिस येल्तसिनको प्रशासन कार्यालयमा काम सुरु गरेका थिए। उनी यस पदमा मार्च १९९७ सम्म बसेका थिए।<ref>{{cite web|url=http://www.itogi.ru/Paper2006.nsf/Article/Itogi_2006_11_19_01_5543.html|title=Продукты полураспада|date=20 सेप्टेम्बर 2006|language=ru|trans-title=उत्पाद अर्ध-क्षय आयु|archive-url=https://web.archive.org/web/20081007063156/http://www.itogi.ru/Paper2006.nsf/Article/Itogi_2006_11_19_01_5543.html|archive-date=७ अक्टोबर २००८|accessdate=९ जुन २०१४|author=अलेग आदनकलेनको|url-status=dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081007063156/http://www.itogi.ru/Paper2006.nsf/Article/Itogi_2006_11_19_01_5543.html |date=2008-10-07 }}</ref> सन् १९९७ मार्च २६ मा राष्ट्रपति बोरिस येल्तसिनले पुटिनलाई राष्ट्रपति प्रशासनको उप-प्रमुखको रूपमा नियुक्त गरेपछि उनले सन् १९९८ को मे महिनासम्म काम गरेका थिए। यसका साथै सन् १९९८ जुुन सम्ममा उनी राष्ट्रपति सम्पत्ति प्रबन्धन विभागको मुख्य नियन्त्रण निर्देशालयको प्रमुख पनि थिए।<ref name="Vlast">{{cite book|last=प्रिबिलोभ्सेकी|authorlink=:en:Vladimir Pribylovsky|archive-date=31 जुलाई 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130731145504/http://scilla.ru/works/knigi/vlast2010.pdf|access-date=8 मई 2014|chapter=भ्लादिमिर पुटिन|language=रूसी|location=मास्को|url=http://scilla.ru/works/knigi/vlast2010.pdf|first=व्लादिमीर|pages=132–139|isbn=978-5-94420-038-9|publisher=प्यानेरोमा|year=2010|trans-title=शक्ति-२०१० (६० जीवनी)|title=Власть-2010 (60 биографий)|url-status=dead}}</ref> २५ मे १९९८ मा पुटिनलाई सङ्घीय सुरक्षा सेवाको (उत्तराधिकारी एजेन्सी मध्ये एक) प्रमुखमा नियुक्त गरिएको थियो। उनी १ अक्टोबर १९९८ मा रूसी सङ्घको सुरक्षा परिषद्को स्थायी सदस्य र २९ मार्च १९९९ मा पुनः परिषदीयको सचिव बनेका थिए। === प्रधानमन्त्री (सन् १९९९) === ९ अगस्ट १९९९ मा भ्लादिमिर पुटिनलाई तीन उप-प्रधानमन्त्री मध्ये एकमा नियुक्ति गरिएपछि सोही दिन राष्ट्रपति [[बोरिस येल्तसिन]]ले उनलाई रूसी सङ्घीय सरकारको कार्यवाहक प्रधानमन्त्रीको रूपमा नियुक्त गरेका थिए।<ref>{{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/not_in_website/syndication/monitoring/415278.stm |title=Text of President Yeltsin's speech |trans-title=राष्ट्रपति येल्तसिनको भाषणको पाठ |accessdate=११ मे 2014 |date=9 अगस्त 1999 |publisher=बीबीसी समाचार |archive-url=https://web.archive.org/web/20090115065357/http://news.bbc.co.uk/1/hi/not_in_website/syndication/monitoring/415278.stm |archive-date=१५ जनवरी २००९ |url-status=live }}</ref> एक टेलिभिजन सम्बोधनमा राष्ट्रपति येल्तसिनले पुटिनलाई आफ्नो उत्तराधिकारीको रूपमा प्रस्तुत गरेेेकै दिन पुटिनले राष्ट्रपति पदको चुनावमा लड्ने सहमति जनाएका थिए।<ref>{{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/europe/415087.stm |title=Yeltsin redraws political map|publisher=बीबीसी समाचार |date=१० अगस्ट १९९९ |accessdate=११ जुन २०१४ |language=अङ्ग्रेजी |archive-url=https://web.archive.org/web/20090115100905/http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/europe/415087.stm |archive-date=१५ जनवरी २००९ |url-status=live }}</ref> १६ अगस्टमा [[राजकीय डुमा]]ले पुटिनको पक्षमा २३३ मत दिएर प्रधानमन्त्री पदमा उनको नियुक्तिलाई मञ्जुरी दिएको थियो। बहुमतको लागि २२६ आवश्यक भएकोमा उनले साधारण बहुमत प्राप्त गरेका थिए।<ref>{{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/europe/422001.stm |title=Yeltsin's man wins approval |trans-title=येल्तसिन के आदमी ने अनुमोदन जीता |publisher=बीबीसी समाचार |date=१६ अगस्ट १९९९ |accessdate=२२ जुन २०१३ |language=अङ्ग्रेजी |archive-url=https://web.archive.org/web/20090115095231/http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/europe/422001.stm |archive-date=१५ जनवरी २००९ |url-status=live }}</ref> यसको साथ उनी अठार महिना भित्र रूसको पाँचौँ प्रधानमन्त्री बनेका थिए। सुरुवातमा उनलाई येल्तसिनको समर्थकको रुपमा देखिएको थियो भने बोरिस येल्तसिनको अन्य प्रधानमन्त्री जस्तै पुटिनले पनि आफ्नो मन्त्रीको चयन आफै गरेका थिएनन्। उनको मन्त्रीमण्डलको निर्धारण राष्ट्रपति प्रशासनद्वारा गरिन्थ्यो।<ref>{{cite book|author=रिचर्ड साकवा|title=Putin: Russia's choice|trans-title=पुटिन: रूस की पसंद|year=2008|page=20| language = अङ्ग्रेजी|isbn= 978-0415407663}}</ref> यस बीच रूस चेचन्यामा रूसबाट पृथकातावादी लडाइँ चलिरहेको थियो। रूसी सेनाले चेचन्यामाथि छिटो नियन्त्रण जमाएपछि पुटिनको कानूनी व्यवस्थाको समर्थ छवि र चेचन्यामा कडा नजरको कारण उनको लोकप्रियता निकै बढेको थियो। पुटिनले नवगठित संयुक्त पार्टी<ref>{{cite web |url=http://www.nupi.no/cgi-win/Russland/polgrupp.exe?Unity |title=Political groups and parties: Unity |trans-title=राजनीतिक समूह और दल: एकता |archiveurl=https://web.archive.org/web/20010702200941/http://www.nupi.no/cgi-win/Russland/polgrupp.exe?Unity |archivedate=२ जुलाई २००१ |access-date=६ मे २०१४ |url-status=dead }}</ref> प्रति आफ्नो समर्थन जनाएका थिए। यस पार्टीले सन् १९९९ को डिसेम्बरमा भएको ड्युमा निर्वाचनमा लोकप्रिय मतको दोस्रो सबैभन्दा ठूलो अंश (२३.३%) जितेको थियो। यसको बदलामा पार्टीले पनि उनको समर्थन गरेेको थियो === कार्यवाहक राष्ट्रपति (सन् १९९९-२०००) === [[चित्र:Putin and Yeltsin cropped.jpg|thumb|left|[[बोरिस येल्तसिन|येल्तसिन]] सँगै राष्ट्रपति पदको शपथ लिँदै पुटिन, सन् २००० मे]] सन् १९९९ डिसेम्बरमा राष्ट्रपति येल्तसिनको कार्यकाल पूरा हुनुभन्दा अगाडिनै आफ्नो पदबाट राजीनामा दिएका थिए भने रूसको संविधान अनुसार पुटिन रूसको कार्यवाहक राष्ट्रपति बनेका थिए। त्यसै दिन उनले आफ्नो पहिलो आदेशमा हस्ताक्षर गरेपछि त्यसको अनुसार "निवर्तमान राष्ट्रपति र उनका नातेदार विरुद्ध भ्रष्टाचारको आरोपमा कुनै कारबाही गरिँदैन।" भन्ने सुनिश्चित गरिएको थियो।<ref name=Time.com-POTY2007>{{cite web |author=आदि इग्नेसियस |url=http://content.time.com/time/specials/2007/personoftheyear/article/0,28804,1690753_1690757_1690766-4,00.html |title=Person of the Year 2007: A Tsar Is Born |trans-title=वर्ष २००७ का व्यक्ति: एक ज़ार (रूसी राजा) का जन्म |publisher=टाइम मैगज़ीन |page=4 |date=19 दिसम्बर 2007 |accessdate=११ जुन २०१४ |language=अङ्ग्रेजी |archive-url=https://web.archive.org/web/20140814181532/http://content.time.com/time/specials/2007/personoftheyear/article/0,28804,1690753_1690757_1690766-4,00.html |archive-date=१४ अगस्ट २०१३ |url-status=live }}</ref> सन् २००१ फेब्रुअरी १२ मा पुटिनले यसै आदेशसँग मिल्दोजुल्दो सङ्घीय कानूनमा हस्ताक्षर गरे जसले सन् १९९९ मा दिइएको आदेशको स्थान लिएको थियो। येल्तसिनको राजिनामाको परिणामस्वरूप तीन महिना भित्र राष्ट्रपतीय निर्वाचन गरिएपछि पुटिनको पक्षमा ५२.९४% मत झरेपछि उनले निर्वाचनमा विजय हासिल गरेका थिए। <ref name=elections-history>{{cite web |url=http://www.ria.ru/vybor2012_infographics/20120309/590825026.html |title=История президентских выборов в России |trans-title=रूसको राष्ट्रपतीय निर्वाचनको इतिहास |publisher=आरआईए नोभेस्ती |date=९ मार्च २०१२ |accessdate=११ जुन २०१४ |language=रूसी |archive-url=https://web.archive.org/web/20141011131408/http://ria.ru/vybor2012_infographics/20120309/590825026.html |archive-date=११ अक्टोबर २०१४ |url-status=live }}</ref> === राष्ट्रपतिको रूपमा पहिलो कार्यकाल (सन् २०००-२००४) === सन् २००० को मे ७ का दिन राष्ट्रपति कार्यलय सम्हालेका पुटिनले अर्थमन्त्री मिखाइल कास्यानोभलाई प्रधानमन्त्रीको रूपमा नियुक्त गरेका थिए। पुटिनले राष्ट्रपति पद सम्हाले लगत्तै उनले देशको राजनीतिलाई प्रभावित गर्ने कोशिस गरिरहेका ठूला व्यवसायी र अरबपतीहरू विरुद्ध सङ्घर्ष सुरु गरेका थिए। पुटिनको शासनकालमा रूसले ठूलो सफलता हासिल गरेको थियो। उनको शासनकालमा कार्यकालमा कुल गार्हस्थ उत्पादनको औसत वार्षिक वृद्धि दर ६.५ प्रतिशत थियो। त्यसपछि उनकै कार्यकालमा विदेशी ऋणलाई पनि रूसले चुक्ता गरेेको थियो जसकारण विदेशी मुद्रा भण्डारमा वृद्धि भएको थियो। [[युरोपेली सङ्घ]] र [[संयुक्त राज्य अमेरिका]]सँग रूसको सम्बन्ध बलियो बनाउन, [[नाटो]]को साथ सहयोगको सुरुवात गर्न र रूसलाई [[विश्व व्यापार सङ्गठन]]को सदस्य बनाउनको लागि गरिएको प्राथमिक कदममा पुटिनलाई सफलता हासिल भएको थियो। यस अवधिमा पुटिनको छवि बिगार्ने केही घटना पनि घटेका थिए। पनडुब्बी 'कुर्स्क' डुबेको घटनालाई संवेदनशील ढङ्गबाट नसम्हालेको कारण उनको आलोचना भएको थियो।<ref name=Kursk>{{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/europe/1487112.stm|title=Spectre of Kursk haunts Putin|publisher=[[बीबीसी समाचार]]|date=१२ अगस्ट २००१|accessdate=११ जुन २०१४|language=अङ्ग्रेजी|archive-url=https://web.archive.org/web/20090115100835/http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/europe/1487112.stm|archive-date=१५ जनवरी २००९|url-status=live}}</ref> अगस्ट २००० को यस पनडुब्बी डुबेको घटनामा त्यहाँ सवार ११८ मानिसहरू मारिएका थिए। त्यतिबेला पुटिन आफ्नो बिदामा बसेका कारण फर्केर आएका थिएनन् बिदाबाट फर्केको कयौँ दिन पछि मात्र उनले घटनास्थलको भ्रमण गरेका थिए।<ref name=Kursk /> सन् २००२ मा जब चेचेन आतङ्ककारीले मस्कोको एक सङ्गीत थिएटरमा कब्जा गरेपछि त्यहाँका १२९ दर्शकहरू मारिएका थिए। पुटिनका आलोचकहरूले "यस कारबाहीको समयमा आम सर्वसाधारणको जीवनसँग खेलवाड गरिएको थियो र क्रेमलिनद्वारा वास्तविक जानकारी आम मानिसबाट लुकाइएको थियो" भन्नेे गरेका थिए। त्यससमय रूसी प्रेस र अन्तर्राष्ट्रिय सञ्चार माध्यमहरूमा "यस घटनाबाट राष्ट्रपति पुटिनको लोकप्रियतामा गम्भीर नोक्सान हुने" बताइएको थियो। यसको बाबजुद घेराबन्दी समाप्त भएको केही समयपछि यी अनुमानहरू गलत साबित भएका थिए। रूसी राष्ट्रपति पुटिनको सार्वजनिक लोकप्रियता शिखरमा थियो। रूसको ८३% जनता पुटिन र यस घटन सम्हाल्ने उनको तरिकाबाट सन्तुष्ट बनेका थिए। <ref>{{cite web |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/2565585.stm |title=Moscow siege leaves dark memories |publisher=बीबीसी समाचार |date=१६ डिसेम्बर २००२ |accessdate=११ जुन २०१४ |language=अङ्ग्रेजी |archive-url=https://web.archive.org/web/20140705182703/http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/2565585.stm |archive-date=५ जुलाई २०१४ |url-status=live }}</ref> सन् २००३ मा चेचन्यामा एक [[जनमत सङ्ग्रह]] आयोजित गरिएपछि त्यसका अनुसार एक नयाँ संविधानले स्वीकृत प्राप्त गरेको थियो। यस संविधान अनुसार चेचन्यालाई रूसको एक अंशको रूपमा घोषणा गरिएको थियो। चेचन्यामा संसदीय चुनाव र एक क्षेत्रीय सरकारको स्थापना गरेर अवस्था विस्तारै विस्तारै स्थिर भएको थियो।<ref>{{cite news |url=http://news.independent.co.uk/europe/article2331993.ece |title=Can Grozny be groovy? |work=द इन्डिपेन्डेन्ट |date=६ मार्च २००७ |archivedate=६ मार्च २००७ |archiveurl=http://archive.is/iiuWk |location=लन्डन |language=अङ्ग्रेजी }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080706151117/http://news.independent.co.uk/europe/article2331993.ece |date=2008-07-06 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.hrw.org/campaigns/russia/chechnya/ |archiveurl=https://web.archive.org/web/20061121224006/http://www.hrw.org/campaigns/russia/chechnya/ |archivedate=२१ नोभेम्बर २००६ |title=Human Rights Watch Reports, on human rights abuses in Chechnya|publisher=ह्युमन राइट्स वाच}}</ref> === राष्ट्रपतिको रूपमा दोस्रो कार्यकाल (सन् २००४-२००८)=== [[चित्र:Victory Day Parade 2005-5.jpg|thumb|सन् २००५ मा [[लाल चोक]]को विजय दिवस परेडमा बोलिरहेका पुटिन]] सन् २००४ मा ७१ प्रतिशत मतको साथ पुटिन दोस्रोपटक राष्ट्रपति निर्वाचित भएका थिए। <ref name=elections-history /> २००४ सेप्टेम्बरमा आतङ्कवादीहरूले बेसलानमा स्थित एक विद्यालयमा १,१०० भन्दा बढी मानिसहरूलाई बन्धक बनाएका थिए। यस घटनामा सयौँ मानिसहरूको मृत्यु भएको थियो। यो घटनापछि पुटिनले कयौँ व्यापक प्रसाशनिक कदम उठाएका थिए। रूसमा सञ्चार माध्यममा स्वतन्त्रताको विरुद्ध व्यापक स्तरमा कारबाहीको लागि पश्चिमी जगत एवम् रूसी उदारवादीहरूमाझ पुटिनको आलोचना भएको थियो। सन् २००६ अक्टोबर ७ मा अना पलिटकोभ्स्काया नामक एक पत्रकारको उनकै कोठामा गोली हानी हत्या गरिएको थियो जसले चेच्न्यामा रूसी सेनाको अनुचित आचरण र भ्रष्टाचारको उजागर गरेका थिए। पलिटकोभ्सेकायाको मृत्युप्रति पश्चिमी सञ्चार माध्यमहरूले तीखो प्रतिकृया दिएका थिए भने उनीहरूले पुटिनमाथि स्वतन्त्र सञ्चार माध्यमको रक्षा गर्न असफल भएको आरोप लगाएका थिए।<ref>{{cite news |url=http://comment.independent.co.uk/columnists_m_z/joan_smith/article1822204.ece |title=Putin's Russia failed to protect this brave woman – Joan Smith |work=द इन्डिपेन्डेन्ट |date=९ अक्टोबर २००६ |accessdate=११ जुन २०१४ |location=लन्डन |language=अङ्ग्रेजी |archive-url=https://web.archive.org/web/20070927201301/http://comment.independent.co.uk/columnists_m_z/joan_smith/article1822204.ece |archive-date=२७ सेप्टेम्बर २००७ |url-status=dead }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070927201301/http://comment.independent.co.uk/columnists_m_z/joan_smith/article1822204.ece |date=2007-09-27 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.democracynow.org/article.pl?sid=06/10/09/1358259|title=Anna Politkovskaya, Prominent Russian Journalist, Putin Critic and Human Rights Activist, Murdered in Moscow|publisher=डेमोक्रेसी नाउ|date=९ अक्टोबर २००६|accessdate=११ जुन २०१४|language=अङ्ग्रेजी|archive-url=https://web.archive.org/web/20071114163923/http://www.democracynow.org/article.pl?sid=06%2F10%2F09%2F1358259|archive-date=१४ नोभेम्बर २००७|url-status=live}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071114163923/http://www.democracynow.org/article.pl?sid=06%2F10%2F09%2F1358259 |date=2007-11-14 }}</ref> सन् २००७ को सेप्टेम्बर १२ का दिन पुटिनले प्रधानमन्त्री मिखाइल फ्रादकोभको अनुरोधमा सरकार भङ्ग गरेपछि उनले भिक्टर जुबकोभलाई नयाँ प्रधानमन्त्री नियुक्त गरेका थिए। === प्रधानमन्त्रीको रूपमा दोस्रो कार्यकाल (सन् २००८-२०१२)=== रूसी संविधान अनुसार पुटिन लगातार तेस्रो पटकसम्म राष्ट्रपति बन्न पाउँदैनथे। सन् २००८ मा राष्ट्रपति निर्वाचनमा पुटिनले दिमित्री मेदभेदेभलाई समर्थन गरे भने उनले आफ्नो तर्फबाट चिनाव जितेपछि पुटिनलाई प्रधानमन्त्रीमा नियुक्त गर्ने वचन दिएका थिए। मेदभेदेभले ७०.२८ प्रतिशत मत पाएर चुनावमा भारी बहुमतले जित हासिल गरेपछि उनले निर्वाचन अघि आफूले गरेको वचन पूरा गर्दै पुटिनलाई प्रधानमन्त्री नियुक्त गरेका थिए।<ref>{{cite web|url=http://www.nytimes.com/2008/05/09/world/europe/09russia.html |title=Putin Is Approved as Prime Minister|url=http://www.nytimes.com/2008/05/09/world/europe/09russia.html?_r=0|publisher= न्युयोर्क टाइम्स |date=९ मे २००८ |accessdate= ११ जुन २०१४|author=सिजे चिभेर्स | language = अङ्ग्रेजी}}</ref> यसपछि पत्रकारहरूले यी दुई नेताद्वारा बनाइएको सत्तातन्त्रलाई एक "राजनैतिक जोडीको सत्ता" को नाम दिएका थिए। यस बीच रूसी अर्थव्यवस्थामाथि ठूलो आर्थिक शिथिलता (सन् २००७-८) को गहिरो असर पर्नुका साथै पश्चिमी ऋण तथा लगानी प्रवाहमा रुकावट आउन सुरु भएको थियो। यसै समय सन् २००८ मा [[रुस-जर्जिया युद्ध|दक्षिणी ओसेसिया युद्ध]] पनि सुरु भएकाले युद्धमा रूसले [[नाटो|नेटो]] सहयोगी [[जर्जिया (स्पष्टता)|जर्जिया]]लाई पराजित गरेपछि त्यसको परिणामस्वरूप युरोपेली सङ्घ र अमेरिकासँग रूस सम्बन्धमा तनाव आएको थियो। रूसको स्थिरीकरण कोषमा सञ्चित एक ठूलो वित्तीय भण्डार र कुशल व्यवस्थापनका कारण यस सङ्कट जुध्न र सन् २००९ पछि आर्थिक वृद्धिको यात्रा सुरु गर्न देशलाई सहायता मिलेेेेको थियो। सङ्कटसँग जुध्न लिइएको निर्णय र उठाइएको कदमको [[विश्व बैङ्क|विश्व बैंक]]ले सन् २००८ नोबेम्बरको रूस आर्थिक प्रतिवेदनमा प्रशंसा गरेको थियो।<ref name=worldbankreports>{{cite web |url=http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/COUNTRIES/ECAEXT/RUSSIANFEDERATIONEXTN/0, contentMDK:20888536~menuPK:2445695~pagePK:1497618~piPK:217854~theSitePK:305600,00.html |title=Russian Economic Reports |publisher=विश्व बैंक |date=१० नोभेम्बर २००९ |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100411130322/http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/COUNTRIES/ECAEXT/RUSSIANFEDERATIONEXTN/0, |archivedate=११ अप्रिल २०१० |access-date=१५ जुन २०२० |url-status=live }}{{Dead link|date=March 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> सन् २०११ को सेप्टेम्बर २४ का दिन मस्कोमा संयुक्त रूसको काङ्ग्रेसमा राष्ट्रपति मेदभेदेभले सार्वजनिक रूपमा सन् २०१२ को राष्ट्रपति चुनावमा आफू उम्मेदवार नहुने र यस पदमा पुटिनलाई समर्थन गर्ने घोषणा गरेका थिए। सन् २०११ डिसेम्बर ४ मा भएको संसदीय चुनावमा राष्ट्रपति समर्थक सत्तारूढ पार्टी "युनाइटेड रसिया" लाई लगभग ५० प्रतिशत मत प्राप्त भए लगत मस्को र रूसको अन्य सहरमा चुनावको समयमा सत्तारूढ पार्टीद्वारा धाँधली गरिएको दाबी गर्दै भएको सडक प्रदर्शनमा हजारौँ मानिसहरू सहभागी भएका थिए। यो पुटिनको समयमा भएको सबैभन्दा ठूलो विरोध प्रदर्शन थियो। प्रदर्शनकारिहरूले पुटिन र युनाइटेड रसिया आलोचना गर्दै चुनाव परिणाम खारेज गर्न माग गरेका थिए।<ref name=GuardLive>{{cite web|url=http://www.guardian.co.uk/global/2011/dec/10/russia-elections-putin-protest|title=Russian election protests – follow live updates|publisher=द गार्डियन|date=१० डिसेम्बर २०११|author=डेभिड बेतली|accessdate=११ जुन २०१४|language=अङ्ग्रेजी|archive-url=https://web.archive.org/web/20130114235300/http://www.guardian.co.uk/global/2011/dec/10/russia-elections-putin-protest|archive-date=१४ जनवरी २०१३|url-status=live}}</ref> यसको बदलामा पुटिनका समर्थकहरूले पनि कयौँँ र्‍याली प्रदर्शन गरे जुन पुटिन विरोधी प्रदर्शन भन्दा निकै व्यापक थियो।<ref>{{cite web |url=http://www.politonline.ru/comments/10432.html |title=Как митинг на Поклонной собрал около 140 000 человек |publisher=पोलित अनलाइन |date=४ फेब्रुअरी २०१२ |accessdate=११ जुन २०१४ |language=रूसी |archive-url=https://web.archive.org/web/20140427082724/http://www.politonline.ru/comments/10432.html |archive-date=२७ अप्रिल २०१४ |url-status=dead }}</ref> === राष्ट्रपतिको रूपमा तेस्रो कार्यकाल (सन् २०१२-२०१८)=== सन् २०१२ मार्च ४ मा पुटिन ६३.६% मतका साथ राष्ट्रपतीय निर्वाचनमा निर्वाचित भएका थिए।<ref name=elections-history/> चुनावलाई पारदर्शी बनाउनको लागि मतदान केन्द्रमा वेब क्यामराको प्रयोग सहित अन्य प्रयास प्रचारित गरिएको थियो। यद्यपि रूसी विपक्षी तथा अन्तराष्ट्रिय पर्यवेक्षकहरूले चुनावको आलोचना गर्दै प्रक्रियामा अनियमितता भएको आरोप लगाएका थिए।<ref>{{cite web|title=Russia’s presidential election marked by unequal campaign conditions, active citizens’ engagement, international observers say|url=http://www.osce.org/odihr/elections/88661|publisher=ओएससिई (युरोपमा सुरक्षा तथा सहयोगका लागि एक सङ्गठन)|date=५ मार्च २०१२|accessdate=११ जुन २०१४|language=अङ्ग्रेजी|archive-url=https://web.archive.org/web/20140801023330/http://www.osce.org/odihr/elections/88661|archive-date=1 अगस्त 2014|url-status=live}}</ref> राष्ट्रपति पदको प्रचार अभियानको तत्कालै पुटिन विरोधी प्रदर्शन भएका थिए। यसमा फेब्रुअरी २१ को पुस्की विरोध र यसमा सहभागीहरूमा मुद्दा सबभन्दा चर्चामा रहेको थियो।<ref>{{cite news | url=http://www.guardian.co.uk/music/2012/aug/17/pussy-riot-sentenced-prison-putin | work=द गार्डियन | first=मिरियम | last=एल्डर | title=Pussy Riot sentenced to two years in prison colony over anti-Putin protest | date=१७ अगस्ट २०१२ | location=लन्डन | language=अङ्ग्रेजी | access-date=१० मे २०१४ | archive-url=https://web.archive.org/web/20130618034231/http://www.guardian.co.uk/music/2012/aug/17/pussy-riot-sentenced-prison-putin | archive-date=१८ जुन २०१३ | url-status=live }}</ref> यसबाहेक मे ६ का दिन पुटिनको स्वदेश फिर्ताका विरुद्धमा मस्कोको एक र्‍यालिमा प्रहरीसँग भएको झडपमा ८० मानिसहरू घाइते भएका थिए भने<ref>{{cite web|url=http://lenta.ru/news/2012/05/10/more/|title=СК пересчитал пострадавших полицейских во время "Марша миллионов"|publisher=लेन्ता डट आरयु|date=१० मे २०१२|accessdate=११ जुन २०१४|language=रूसी|archive-url=https://web.archive.org/web/20140320101533/http://lenta.ru/news/2012/05/10/more|archive-date=२० मार्च २०१४|url-status=live}}</ref> ४५० प्रदर्शनकारीहरूलाई हिरासतमा लिइएको थियो। प्रहरी र प्रदर्शनकारीहरू बीच भएको यस झडपको विरोधमा त्यस दिन लगभग ८,००० देखि २०,००० व्यक्तिहरू जम्मा भएका थिए। <ref name=vz-provocation>{{cite web|url=http://vz.ru/politics/2012/5/6/577272.html|title=Провокация вместо марша|publisher=विज डट आरयु|accessdate=११ जुन २०१४|date=६ मे २०१२|language=रूसी|author=इवान एफिनेगोनभ|archive-url=https://web.archive.org/web/20140810225000/http://vz.ru/politics/2012/5/6/577272.html|archive-date=१० अगस्ट २०१४|url-status=live}}</ref><ref name="Russian police battle anti-Putin protesters">{{cite news|url=http://www.reuters.com/article/2012/05/06/us-russia-protests-idUSBRE8440CK20120506|title=Russian police battle anti-Putin protesters|agency=रायटर्स|accessdate=11 जुन २०१४|date=६ मे २०१२|language=अङ्ग्रेजी|archive-url=https://web.archive.org/web/20140710152811/http://www.reuters.com/article/2012/05/06/us-russia-protests-idUSBRE8440CK20120506|archive-date=१० जुलाई २०१४|url-status=live}}</ref> राष्ट्रपतिको रूपमा आफ्नो पहिलो दिन पुटिनले १४ आदेश जारी गरेका थिए जसमा रूसी अर्थव्यवस्थाको लागि व्यापक लक्ष्यको विस्तारमा वर्णन गरिएको थियो। अन्य आदेशमा शिक्षा, आवास, कुशल श्रम प्रशिक्षण, युरोपेली सङ्घसँगको सम्बन्ध, रक्षा उद्योग, अन्तर जातीय सम्बन्ध र अन्य नीति क्षेत्रसँग सम्बन्धित थिए जुन राष्ट्रपति अभियानको समयमा पुटिनद्वारा जारी गरिएको थियो। <ref>{{cite web |url=http://larouchepac.com/node/22623 |title="Putin Inaugurated; States Intention for Russia to Be "Center of Gravity for the Whole of Eurasia", May 8, 2012 |publisher=लारोचेपक डटकम |accessdate=११ जुन २०१४ |date=८ मे २०१२ |language=en |archive-url=https://web.archive.org/web/20130731192357/http://larouchepac.com/node/22623 |archive-date=३१ जुलाई २०१३ |url-status=dead }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130731192357/http://larouchepac.com/node/22623 |date=July 31, 2013 }}</ref><ref>{{cite web |url=http://voiceofrussia.com/2012_05_07/74079067/ |title="Putin decrees EU closeness policy", Voice of Russia, May 7, 2012 |publisher=रेडियो रूस |date=७ मे २०१२ |accessdate=११ जुन २०१४ |language=अङ्ग्रेजी |archive-url=https://web.archive.org/web/20140625131307/http://voiceofrussia.com/2012_05_07/74079067/ |archive-date=२५ जुन २०१४ |url-status=dead }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140625131307/http://voiceofrussia.com/2012_05_07/74079067/ |date=June 25, 2014 }}</ref> सन् २०१२ र सन् २०१३ मा पुटिन र संयुक्त रूस पार्टीले सेन्ट पिटर्सबर्ग, अर्चँगेल्स्क र नोभोसिबिर्स्कमा समलैङ्गिक, उभयलिङ्गी र विपरीतलिङ्गी समुदायको विरुद्ध कडा कानून बनाउनेमा समर्थन जनाएका थिए। सन् २०१३ मा राजकिय डुमामा "समलैङ्गिक प्रचार" विरुद्ध एक कानून (जुनले इन्द्रेणी झन्डा जस्तो प्रतीकहरू र समलैङ्गिक सामग्री युक्त प्रकाशित कृतिहरू माथी प्रतिबन्ध लगाउँछ) पारित गरिएको थियो। <ref name="BBC-LGBT">{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/russian/russia/2013/06/130611_duma_gay_propaganda.shtml?print=1|title=Госдума приняла закон о "нетрадиционных отношениях"|publisher=बीबीसी रूस|date=११ जुन २०१३|accessdate=११ जुन २०१४|archiveurl=https://www.webcitation.org/6HJ6j62nr?url=http://www.bbc.co.uk/russian/russia/2013/06/130611_duma_gay_propaganda.shtml?print=1|archivedate=११ जुन २०१३|language=रूसी|url-status=live}}</ref><ref name="RBC-LGBT">{{cite web|url=http://www.rbc.ru/rbcfreenews/20130611172814.shtml?print|title=ГД приняла закон об усилении наказания за пропаганду гомосексуализма среди подростков|publisher=आरबिसी|date=११ जुन २०१३|accessdate=११ जुन २०१४|archiveurl=https://www.webcitation.org/6HJ6l84Me?url=http://www.rbc.ru/rbcfreenews/20130611172814.shtml?print|archivedate=११ जुन २०१३|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite web|title = Discrimination in Russia: Arrests for Violation of St. Petersburg Anti-Gay Law|url = http://www.spiegel.de/international/world/two-arrested-in-st-petersburg-for-violating-city-s-new-anti-gay-law-a-826199.html|date = ६ अप्रिल २०१२|accessdate = ११ जुन २०१४|publisher = स्पिगेल नलाइन|language = अङ्ग्रेजी|archive-url = https://web.archive.org/web/20140813040454/http://www.spiegel.de/international/world/two-arrested-in-st-petersburg-for-violating-city-s-new-anti-gay-law-a-826199.html|archive-date = 13 अगस्त 2014|url-status = live}}</ref><ref>{{cite web|title = Russian parliament backs ban on "gay propaganda"|url = http://www.reuters.com/article/2013/01/25/us-russia-gay-idUSBRE90O0QT20130125|date = 25 जनवरी 2013|author = गाब्रिएला बकजिन्स्का र अलिस्सा डी कार्बोनेल|accessdate = ११ जुन २०१४|language = अङ्ग्रेजी|archive-url = https://web.archive.org/web/20140804122853/http://www.reuters.com/article/2013/01/25/us-russia-gay-idUSBRE90O0QT20130125|archive-date = 4 अगस्त 2014|url-status = live}}</ref><ref>{{cite web|title = Russia moves to enact laws against 'homosexual propaganda'|url = http://www.foxnews.com/world/2013/01/21/russia-moves-to-enact-anti-gay-laws/d|date = 21 जनवरी 2013|accessdate = 11 जून 2014|publisher = फक्स समाचार| language = अङ्ग्रेजी}}</ref> रूसको यस कानून माथी अन्तर्राष्ट्रिय जगतमा उठेका प्रश्नहरूको जवाफ दिँदै पुटिनले भने ,"यो कानूनले केवल बाल यौन शोषण र समलैङ्गिकताको प्रचार माथि प्रतिबन्ध लगाउँछ"। उनले बताए अनुसार सन् २०१४ शीतकालीन ओलम्पिक हेर्न आउने समलैङ्गिक आगन्तुकहरूलाई बालबच्चाहरूबाट अलग राखिनुपर्छ। पुटिनले रूसमा समलैङ्गिकहरू विरुद्ध कुनै प्रकारको सामाजिक भेदभाव भएको कुरा अस्वीकार गरेका थिए। <ref>{{cite news | url=http://www.independent.co.uk/news/world/europe/vladimir-putin-i-know-some-people-who-are-gay-were-on-friendly-terms-9070363.html | title=Vladimir Putin: 'I know some people who are gay, we're on friendly terms' | work=द इन्डिपेन्डेन्ट | first=टम्स | last=जिवन्दा | date=१९ जनवरी २०१४ | accessdate=११ जुन २०१४ | location=लन्डन language=अङ्ग्रेजी | archive-url=https://web.archive.org/web/20140310162310/http://www.independent.co.uk/news/world/europe/vladimir-putin-i-know-some-people-who-are-gay-were-on-friendly-terms-9070363.html | archive-date=१० मार्च २०१४ | url-status=live }}</ref> उनले खेलको समयमा उभयलिङ्गी आइस स्केट खेलाडी आइरिन बुस्टलाई सबैका अगाडि अङ्कमाल गरेका थिए। <ref>{{cite web |url=http://www.ad.nl/ad/nl/1421/Nederland/video/detail/3593997/De-knuffel-van-Poetin-en-Wust-die-iedereen-wil-zien.dhtml |title=De knuffel van Poetin en Wüst die iedereen wil zien |language=nl |publisher=एडी डट एनएल |date=१० फेब्रुअरी २०१४ |accessdate=११ जुन २०१४ |archive-url=https://web.archive.org/web/20140223012947/http://www.ad.nl/ad/nl/1421/Nederland/video/detail/3593997/De-knuffel-van-Poetin-en-Wust-die-iedereen-wil-zien.dhtml |archive-date=२३ फेब्रुअरी २०१४ |url-status=live }}</ref> ===राष्ट्रपतिको रूपमा चौँथो कार्यकाल (सन् २०१८–हाल)=== सन् २०१८ मा भएको राष्ट्रपति चुनावमा पुटिनले ७६% भन्दा अधिक मतबाट [[विजय]] हासिल गरेका थिए।<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-43455950|title=Muted Western reaction to Putin victory|date=19 March 2018|work=BBC News|access-date=19 March 2018}}</ref> अहिले उनको चौँथो कार्यकाल जारी छ।<ref>{{Cite web |url=https://khabar.ndtv.com/news/world/vladimir-putin-registered-big-victory-in-russias-central-election-to-became-presidents-again-1825518 |title=चुनाव में रेकर्ड जीत के साथ ही चौथी बार रूस के राष्ट्रपति बने भ्लादिमिर पुटिन |access-date=19 मार्च 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20180319035215/https://khabar.ndtv.com/news/world/vladimir-putin-registered-big-victory-in-russias-central-election-to-became-presidents-again-1825518 |archive-date=19 मार्च 2018 |url-status=dead }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180319035215/https://khabar.ndtv.com/news/world/vladimir-putin-registered-big-victory-in-russias-central-election-to-became-presidents-again-1825518 |date=2018-03-19 }}</ref> उनको नयाँ कार्यकाल सन् २०१८ को मेमा प्रारम्भ भएको थियो।<ref>{{Cite web|url=http://www.aif.ru/politics/russia/kogda_budet_inauguraciya_prezidenta_rf|title=Когда будет инаугурация президента РФ?|website=aif.ru|accessdate=20 मार्च 2018|trans-title=रूसी राष्ट्रपतिको नयाँ कार्यकाल कहिले प्रारम्भ होला?|lang=रूसी|archive-url=https://web.archive.org/web/20180320004027/http://www.aif.ru/politics/russia/kogda_budet_inauguraciya_prezidenta_rf|archive-date=20 मार्च 2018|url-status=live}}</ref> र २०२४ सम्म कायम रहनेछ।<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-43452449|title=Russia's Putin wins by big margin|date=18 March 2018|work=BBC News|access-date=18 March 2018}}</ref> त्यहि दिन, पुटिनले दिमित्री मेदभेदेबलाई नयाँ सरकार बनाउन आह्वान गरे ।<ref>{{cite web|url=https://ria.ru/20180507/1520044323.html|title=Путин предложил кандидатуру Медведева на пост премьера|date=7 May 2018|website=РИА Новости}}</ref> २०१८ मे १५ मा, पुटिन क्रिमियाको पुल खण्डको राजमार्ग उद्घाटनमा सहभागी भए। १८ मे २०१८ मा, पुटिनले नयाँ सरकार गठन को आदेशमा हस्ताक्षर गरे <ref>{{Cite news|url=http://kremlin.ru/events/president/news/57495|date=18 May 2018|work=Kremlin.ru|access-date=18 May 2018|language=ru|script-title=ru:Президент подписал указы о составе нового Правительства}}</ref>| २५ मे २०१८ मा, पुटिनले रुसी संबिधान विपरित २०२४ मा राष्ट्रपति पदको लागि नउठ्ने घोषणा गरे |<ref>{{cite news|url=https://www.reuters.com/article/us-russia-putin-rule-constitution-idUSKCN1IQ2H9|title=Putin says will step down as president after term expires in 2024|date=25 May 2018|access-date=16 November 2020|publisher=[[Reuters]]}}</ref> १४ जुन २०१८ मा, पुटिनले [[२०१८ फिफा विश्वकप|२१ औं फिफा विश्वकप, २०१८]] को उद्घाटन गरे| यो विश्वकप रसियामा आयोजना हुने पहिलो विश्व कप थियो| [[चित्र:Meeting_with_Government_members2.jpg|thumb|पुटिन र नव नियुक्त प्रधानमन्त्री [[मिखाइल मिसुस्तिन]], मन्त्रीपरिषद बैठकमा, २१ जनवरी २०२० ]] ==आन्तरिक नीति== ===अर्थ, औद्योगिक र उर्जा नीति=== सन् २००० मा पुटिनले "२०००-२०१० अवधिका लागि रूसी सङेघको सामाजिक-आर्थिक विकासका लागि कार्यक्रम" सुरू गरेेका थिए तर सन् २००८ मा यो कार्यक्रम बन्द गरिएको थियो। यस कार्यक्रमलाई अन्त्य गरिनेबेला यसको ३० प्रतिशत कार्यहरू मात्र सम्पन्न भएको थियो। <ref>{{Cite web|url=https://www.themoscowtimes.com/2019/08/19/long-read-russias-economy-under-putin-in-numbers-a66924|title=Long Read: 20 Years of Russia's Economy Under Putin, in Numbers|last1=Aris|first1=Ben|last2=Tkachev|first2=Ivan|date=19 August 2019|website=The Moscow Times|language=en|access-date=15 October 2020}}</ref> ===वातावरणीय नीति=== सन् २००४ मा राष्ट्रपति पुटिनले हरितगृह ग्याँस उत्सर्जन कम गर्ने उद्देश्यले बनाइएको क्योटो प्रोटोकल सन्धिमा हस्ताक्षर गरेका थिए।<ref>''The New York Times''. 6 November 2004. Retrieved 20 April 2008.</ref> यद्यपि रूसले क्योटो प्रोटोकलले सिमित गरेको उत्सर्जन सिमितता अनुसार कटौती गर्नु परेको भने थिएन। [[सोभियत सङ्घको विखण्डन]] पश्चात् आर्थिक गतिविधिमा कम भएको हुनाले रूसको हरितगृह ग्याँस उत्सर्जनमा समेत कमी आएको थियो।<ref>{{cite web|url=http://www.cfr.org/publication/13640/g8s_gradual_move_toward_postkyoto_climate_change_policy.html|title=G8's Gradual Move toward Post-Kyoto Climate Change Policy|author=Tony Johnson|publisher=Council on Foreign Relations|access-date=2 March 2010}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091229130613/http://www.cfr.org/publication/13640/g8s_gradual_move_toward_postkyoto_climate_change_policy.html |date=29 December 2009 }}</ref> पुटिनले व्यक्तिगत रुपमा नै रूसमा रहेका अमुर बाघ, सेतो ह्वेल, ध्रुविय भालु र हिउँ चितुवा लगायतका दुर्लभ तथा लोपोन्मुख जनावरका कयौँ संरक्षणीीय कार्यक्रमहरूको निरिक्षण गरेका छन्। <ref>[http://premier.gov.ru/patron/en/tiger/ The Amur Tiger Programme] premier.gov.ru {{webarchive |url=https://web.archive.org/web/20110922002142/http://premier.gov.ru/patron/en/tiger/ |date=22 September 2011 }}</ref><ref>[http://premier.gov.ru/patron/en/beluha/ The White Whale Programme] premier.gov.ru {{webarchive |url=https://web.archive.org/web/20120613063658/http://premier.gov.ru/patron/en/beluha/ |date=13 June 2012 }}</ref><ref>[http://premier.gov.ru/patron/en/bear/ The Polar Bear Programme] premier.gov.ru {{webarchive |url=https://web.archive.org/web/20120613064004/http://premier.gov.ru/patron/en/bear/ |date=13 June 2012 }}</ref><ref>[http://premier.gov.ru/patron/en/leopard/ The Snow Leopard Programme] premier.gov.ru {{webarchive |url=https://web.archive.org/web/20120613063809/http://premier.gov.ru/patron/en/leopard/ |date=13 June 2012 }}</ref> ===धार्मिक नीति=== [[File:Vladimir Putin 21 February 2001-2.jpg|thumb|रूसका धार्मिक नेताहरूसँग पुटिन, सन् २००१ फेब्रुअरी]] पुटिनको शासनकालमा बौद्ध धर्म, पूर्वी अर्थोडक्स ईसाई धर्म, इस्लाम र यहूदी धर्मले राज्यको सीमित समर्थन प्राप्त गरेको थियो। सन् १९९० को दशकमा सुरु भएको गिर्जाघरहरूको विशाल निर्माण र पुनर्स्थापनाले पुटिन शासनकालमा निरन्तरमा प्राप्त गरेपछि राज्यले विद्यालयहरूमा धर्मको पढाइलाई अनुमति दिएको थियो। ===सैन्य विकास === रुसी रक्षा मन्त्री एनातोली सेर्दिउकोभले २००७ डिसेम्बर ५ मा पुटिनसँगको छलफलपछि लामो दुरीको रुसी स्ट्राटेजिक बम्बर फेरि सुरु गर्ने घोषणा गरे। यसमा एयरक्राफ्ट क्यारियर कुज्नेत्सोभ सहित ११ जहाजले सोभियत समय पछि पहिलो पटक भु-मध्य सागरमा पहिलो प्रमुख नौसेना छोटो यात्रा गर्यो। यो यात्रामा स्ट्राटेजिक बम्बर सहित ४७ एयरक्राफ्टको ब्याक-अप थियो।<ref>Guy Faulconbridge [https://www.reuters.com/article/us-russia-navy-idUSL0518563620071205 Russian navy to start sorties in Mediterranean]. Reuters. 5 December 2007.</ref><ref>{{cite web|url=http://president.kremlin.ru/appears/2007/12/05/1940_type63378_153373.shtml|date=5 December 2007|publisher=Kremlin.ru|language=ru|script-title=ru:Начало встречи с Министром обороны Анатолием Сердюковым|trans-title=Start of the meeting with Defence Minister Anatoliy Serdyukov|archive-url=https://web.archive.org/web/20080608051601/http://president.kremlin.ru/appears/2007/12/05/1940_type63378_153373.shtml|archive-date=8 June 2008|url-status=dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080608051601/http://president.kremlin.ru/appears/2007/12/05/1940_type63378_153373.shtml |date=8 June 2008 }}</ref> २००० को दशकको प्रारम्भ देखि नै रसियाले आफ्नी सैन्य तथा रक्षा उद्योगमा पैसा बगाउन सुरु गरेको थियो। २००८ मा मात्र पूर्ज्न स्तरको रुसी सैन्य सुधार सुरु भय्प। यसको उद्देश्य रुसी सैन्य बलको आधुनिकीकरण र यसलाई अझ बढी प्रभावशाली बनाउनु थियो। यी सुधार धेरै हदसम्म रक्षा मन्त्री एनातोली सेर्दिउकोभबाट मेदभेदेबको राष्ट्रपतिकालमा, पुटिन, [[सरकार प्रमुख]]को रुपमा र मेदभेदेब, रुसी सैन्य बलको कमान्डर इनचिफको रुपमा, को सुपरिवेक्षणमा भएको थियो। यी सुधारको प्रमुख तत्त्वमा सैन्य बलको संख्या १० लाखमा सिमित गर्नु, अधिकृतको संख्या कम गर्नु, रिजर्भ फौजको पुनर्संरचना, सेनालाई ब्रिगेड प्रणालीमा पुनर्संरचना गर्नु, हवाई सेनालाई रेजीमेन्टको साटो एयर बेस प्रणालीमा पुनर्संरचना गर्नु थियो।अ<ref name="military-reform">{{cite news|url=http://en.rian.ru/analysis/20081017/117787642.html|title=Military reform to change army structure. What about its substance?|date=17 October 2008|access-date=7 May 2012|agency=RIA Novosti}}</ref> अमेरिकी राष्ट्रपति जर्ज डब्लु बुसले १९७२ को [[ब्यालेस्टिक क्षेप्यास्त्र|ब्यालेस्टिक मिसाइल]] सन्धिबाट पछि हटेपछि, पुटिनले अमेरिकी क्षमतालाई सन्तुलनमा राख्न रुसी परमाणु क्षमता निर्माणको आदेश दिएर प्रतिक्रिया जनाए।<ref>{{cite news|url=https://nationalinterest.org/blog/the-buzz/russias-nuclear-weapons-buildup-aimed-beating-us-missile-24716|title=Russia's Nuclear Weapons Buildup Is Aimed at Beating U.S. Missile Defenses|last=Majumdar|first=Dave|date=1 March 2018|work=The National Interest|access-date=26 October 2018|location=US}}</ref> धेरै विश्लेषकहरू पुटिनको रुसी परमाणु रणनीति [[मध्यम दूरीको आणविक शक्ति सन्धि|१९८७ को मध्यम दुरीको परमाणु सन्धि]]को उल्लंघन भएको मान्छन्। यसको कारण अमेरिकी राष्ट्रपति [[डोनाल्ड ट्रम्प]]ले अमेरिका आफूलाई यो सन्धिको बन्धनमा रहेको नमान्ने घोषणा गरे। र दुई शक्ति राष्ट्रबीच परमाणु संकट चुलियो।<ref>{{cite news|url=https://nationalinterest.org/blog/the-buzz/russias-nuclear-weapons-buildup-aimed-beating-us-missile-24716|title=Russia Violated an Arms Treaty. Trump Ditched It, Making the Nuclear Threat Even Worse.|last=Hurlbert|first=Heather|date=26 October 2018|work=New York|access-date=26 October 2018|location=US}}</ref> यसपछि पुटिनले रसियाले परमाणु संकटमा पहिलो लन्च नगर्ने बताए तर जुनसुकै दुश्मनलाई खरानी बनाउने र यस्तो संकटमा वीरगती हुने रुसीहरू "सहिदको रुपमा स्वर्ग जाने" कुरा बताए।<ref>{{cite news|url=https://themoscowtimes.com/news/aggressors-will-be-annihilated-we-will-go-to-heaven-as-martyrs-putin-says-63235|title='Aggressors Will Be Annihilated, We Will Go to Heaven as Martyrs,' Putin Says|author=<!--Staff writer(s); no by-line.-->|date=19 October 2018|work=The Moscow Times|access-date=26 October 2018|location=Russia}}</ref> धेरै सैन्य विश्लेषकहरू यो मान्छन् कि यदि परम्परागत युद्धमा पराजय बेहोरे रसियाले प्रतिद्वन्दीलाई वार्तामा ल्याउन पहिले परमाणु हमला गर्न सक्छ।<ref>{{cite news|url=https://thehill.com/opinion/international/375340-getting-russias-nuclear-strategy-mostly-right|title=Getting Russia's nuclear strategy mostly right|last=Blank|first=Stephen|date=25 February 2018|work=The Hill|access-date=26 October 2018|location=US}}</ref> पुटिनले आर्टिक क्षेत्रमा रसियाको क्षेत्रीय दाबी र सैन्य उपस्थितिलाई पनि बढाउन खोजेका छन्। २००७ अगस्तमा, रुसी अभियान आर्टिका २००७ ले [[उत्तरी ध्रुव]]मा [[रुसी झण्डा]] फहरायो। आर्क्टिकमा तैनाथ रुसी सबमरिन र फौज दुवैको संख्यामा वृद्धि गरिएको छ।<ref name="Military_buildup1">{{cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/russia/2111507/Russia-plans-Arctic-military-build-up.html|title=Russia plans Arctic military build-up|author=Adrian Blomfield|date=11 June 2008|work=The Daily Telegraph|access-date=27 July 2011|location=London}}</ref><ref name="Military_buildup2">{{cite web|url=http://foreignpolicyblogs.com/2011/07/04/russia-arctic-states-solidifying-northern-military-presence/|title=Russia, Like Other Arctic States, Solidifies Northern Military Presence|date=4 July 2011|publisher=Foreign Policy Association|author=Mia Bennett|access-date=27 July 2011}}</ref> ===अन्तराष्ट्रिय खेलकुद=== * २०१४ शीतकालीन ओलम्पिक, सोची * [[२०१८ फिफा विश्वकप]] ===वन्यजन्तु संरक्षण === [[File:Vladimir Putin and Sergey Lavrov Kremlin 21 May 2015.jpg|thumb|सन् २००४ देखि पुटिनका विदेश मन्त्री रहेका [[सेर्गेई लाभ्रोभ|सेर्गेइ लाभ्रोभ]]]] ==विदेश नीति== {{Main|भ्लादिमिर पुटिनको विदेश नीति}} [[चित्र:Vladimir Putin in the United States 13-16 November 2001-22.jpg|thumb|नोबेम्बर २००१ मा पुटिनको अमेरिकी भ्रमण]] [[चित्र:Vladimir Putin and Sooronbay Jeenbekov (2019-03-28) 04.jpg|thumb|[[बिस्केक]]मा पुटिन]] {{see also|रूसको वैदेशिक सम्बन्ध|भ्लादिमिर पुटिनको अन्तर्राष्ट्रिय राष्ट्रपतीय भ्रमणहरूको सूची}} परराष्ट्र मामिलामा पुटिनले [[कृत्रिम बौद्धिकता]]को पक्षमा बोलेका छन्। "कृत्रिम बौद्धिकता भविष्य हो, रूसको लागि मात्र नभई सम्पूर्ण मानवजातिको लागि। यसबाट विशाल अवसर आउँछ तर अनुमान गर्न गाह्रो हुने चुनौतीहरू पनि सिर्जना हुन्छ। जो यस क्षेत्रको नायक हुन्छ उसैले सारा संसारको शासक बन्छ।”<ref>{{cite web |last1=Kotkin |first1=Stephen |title=Technology and Governance in Russia: Possibilities |url=https://www.hoover.org/research/technology-and-governance-russia-possibilities |website=Hoover Institution |publisher=Hoover Institution |accessdate=7 May 2020}}</ref> ===दक्षिण तथा पूर्वी एसिया=== सन् २०१२ मा द हिन्दुमा पुटिनले एक लेख लेखे जुनमा उनले उल्लेख गरेका थिए, "रूस र भारत बिच सन् २००० ओक्टोबरमा हस्ताक्षर भएको रणनीतिक साझेदारी सच्चा रूपमा एक ऐतिहासिक पाइला बनेको छ।"<ref>{{cite news|author=Vladimir Putin |url=http://www.thehindu.com/opinion/op-ed/for-russia-deepening-friendship-with-india-is-a-top-foreign-policy-priority/article4232857.ece |title=For Russia, deepening friendship with India is a top foreign policy priority by President Vladimir Putin |work=The Hindu |date=24 December 2012 |accessdate=22 June 2013 |location=Chennai, India}}</ref><ref name="bbc.co.uk">{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/news/world-asia-india-20834910 |title=India, Russia sign new defence deals |publisher=BBC |date=24 December 2012 |accessdate=22 June 2013}}</ref> पुटिनको सन् २०१२ को भारत भ्रमणको क्रममा [[मनमोहन सिंह|प्रधानमन्त्री मनमोहन सिंह]]ले "राष्ट्रपति पुटिन भारतको मूल्यवान मित्र र भारत-रूस रणनीतिक साझेदारीको वास्तविक वास्तुकार हुन्" भनेका थिए।<ref>{{cite web|author=Rajeev Sharma, specially for RIR |url=http://indrus.in/articles/2012/12/24/13th_indo-russian_summit_reaffirms_time-tested_tie_21243.html |title=13th Indo-Russian Summit reaffirms time-tested ties: Russia & India Report|publisher=Indrus.in|date=24 December 2012|accessdate=22 June 2013}}</ref> रूसले अन्य [[ब्रिक]] राष्ट्रसँग सकारात्मक सम्बन्ध राख्दछ। रूसले जनवादी गणतन्त्र चीनसँग सन् २००१ को चीन-रूस मैत्री सन्धि र चीनको उर्जा आवश्यकता पूर्ति गर्न ट्रान्स साइबेरिया तेल पाइपलाइनको निर्माणमा हस्ताक्षर गरी सम्बन्ध अझै सुदृढ बनाएको थियो।<ref>{{cite news|url=http://online.wsj.com/article/SB10001424052748704082104575515543164948682.html|title=Russian Oil Route Will Open to China|first=Jeremy|last=Page|newspaper=The Wall Street Journal|date=26 September 2010|accessdate=28 September 2010}}</ref> यी दुई राष्ट्रको र मध्य एसियायी छिमेकीको आपसी सुरक्षा सहयोगलाई सन् २००१ मा चीन कजाख्स्तान, किर्गिस्तान, रूस, ताजकिस्तान र उज्बेकिस्तानका नेताबाट [[साङ्घाई सहयोग सङ्गठन]] स्थापना भएको थियो।<ref>{{Cite web|url=https://www.cfr.org/backgrounder/shanghai-cooperation-organization|title=The Shanghai Cooperation Organization|website=Council on Foreign Relations|access-date=14 March 2019}}</ref> ===पूर्वी सोभियत राज्य=== पुटिनको मतहतमा क्रेमलिनले निरन्तर पूर्व सोभियत राज्यमा रूसको प्रभाव क्षेत्र र "विशेष स्वार्थ" रहेको बताएको थियो। यी राज्यहरूलाई रूसमा "नजिकको विदेश" भनिन्छ। पूर्व सोभियत राज्यहरू रूसका <ref>{{cite web|last=Kramer|first=Andrew E.|url=https://www.nytimes.com/2008/09/01/world/europe/01russia.html|title=Russia Claims Its Sphere of Influence in the World|date=31 August 2008|access-date=3 August 2021}}</ref> केही रूसी विश्लेषकहरूले यसलाई [[मोनेरो सिद्धान्त]]सँग तुलना गरेका छन्। <ref>{{cite web|last=Safire|first=William|url=https://www.nytimes.com/1994/05/22/magazine/on-language-the-near-abroad.html|title=ON LANGUAGE; The Near Abroad|date=22 May 1994|access-date=3 August 2021}}</ref> सन् २००३ मा जर्जियामा भएको गुलाब क्रान्ति, सन् २००४ मा युक्रेनमा भएको सुन्तला क्रान्ति र सन् २००५ मा किर्गिस्तानमा भएको ट्युलिप क्रान्ति जस्ता क्रान्तिको शृङ्खलाले यी देश र रूसबीचको सम्बन्धमा खटपट आएको थियो। २००८ अगस्ट मा, जर्जियाका राष्ट्रपति मिखाइल साकास्विलीले अलग हुन खोजेको दक्षिण ओसेसियामा नियन्त्रण कायम गर्ने प्रयास गरे। यद्यपि, २००८ को दक्षिण ओसेसिया युद्धमा रुसी सेना दक्षिण ओसेसिया र अन्य जर्जियाली क्षेत्रमा प्रवेश गरेर जर्जियाबाट अलग हुन खोजेको अर्को प्रान्त अब्खाजियामा नयाँ मोर्चा खोलेपछि जर्जियाली सेना छिट्टै पराजित भयो। <ref>{{cite web |url=http://www.heritage.org/research/RussiaandEurasia/wm2017.cfm |title=Russia and Eurasia |publisher=Heritage.org |access-date=10 May 2009 |archive-url=https://web.archive.org/web/20090425165904/http://www.heritage.org/Research/RussiaandEurasia/wm2017.cfm |archive-date=25 April 2009 |url-status=dead }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090425165904/http://www.heritage.org/Research/RussiaandEurasia/wm2017.cfm |date=25 April 2009 }}</ref><ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7551576.stm|title=Day-by-day: Georgia-Russia crisis|work=BBC News|date=21 August 2008|access-date=10 May 2009}}</ref> रुस र अन्य सोभियत राज्यहरू वीचको विगतका र विद्यमान विवादको वावजुद, पुटिनले युरेसियन एकताको नीति अवलम्बन गरे। पुटिनले २०११ मा [[युरेसियन आर्थिक संघ]]को अवधारणालाई समर्थन गरे;<ref>[https://web.archive.org/web/20130604193552/http://www.america-russia.net/eng/geopolitics/288470359 New Integration Project for Eurasia – A Future That Is Being Born Today], [[Izvestiya]] (3 October 2011).</ref><ref name="yahoo-reuters">{{cite news|title=Russia's Putin says wants to build "Eurasian Union" |first=Gleb |last=Bryanski |url=https://news.yahoo.com/russias-putin-says-wants-build-eurasian-union-222139037.html |work=[[Yahoo! News]] |agency=[[Reuters]] |date=3 October 2011 |access-date=4 October 2011 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20111006174652/http://news.yahoo.com/russias-putin-says-wants-build-eurasian-union-222139037.html |archive-date=6 October 2011 }}</ref> यो अवधारणा १९९४ मा काजख्स्तानका राष्ट्रपतिले प्रस्ताव गरेका थिए। <ref>{{cite news|title=Kazakhstan welcomes Putin's Eurasian Union concept|url=https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/asia/kazakhstan/8808500/Kazakhstan-welcomes-Putins-Eurasian-Union-concept.html |archive-url=https://ghostarchive.org/archive/20220110/https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/asia/kazakhstan/8808500/Kazakhstan-welcomes-Putins-Eurasian-Union-concept.html |archive-date=10 January 2022 |url-access=subscription |url-status=live|newspaper=[[The Daily Telegraph]]|date=6 October 2011|access-date=8 October 2011|location=London|first=James|last=Kilner}}{{cbignore}}</ref> २०११ नोभेम्बर १८ मा, बेलारुस, काजख्स्तान र रसियाले २०१५ भित्रमा युरेसियन युनियनको स्थापना गर्ने लक्ष्य कायम गर्ने बारे सम्झौतामा हस्ताक्षर गरे। <ref name="bbc18Nov2011">{{cite news|title=Russia sees union with Belarus and Kazakhstan by 2015|url=https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-15790452|work=BBC News|date=18 November 2011|access-date=19 November 2011}}</ref> २०१५ जनवरी १ मा युरेसियन युनियनको स्थापना भयो।<ref>{{cite web|url=http://docs.eaeunion.org/en-us/Pages/DisplayDocument.aspx?s=bef9c798-3978-42f3-9ef2-d0fb3d53b75f&w=632c7868-4ee2-4b21-bc64-1995328e6ef3&l=540294ae-c3c9-4511-9bf8-aaf5d6e0d169&EntityID=3610 |title=Ru-ru |publisher=Eurasian Economic Union |access-date=9 April 2016 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20160417110445/https://docs.eaeunion.org/en-us/Pages/DisplayDocument.aspx?s=bef9c798-3978-42f3-9ef2-d0fb3d53b75f&w=632c7868-4ee2-4b21-bc64-1995328e6ef3&l=540294ae-c3c9-4511-9bf8-aaf5d6e0d169&EntityID=3610 |archive-date=17 April 2016 }}</ref> ===अमेरिका, युरोप र नेटो=== <gallery> President Bush and President Putin Discuss Iraq.jpg|thumb|पुटिन र अमेरिकी राष्ट्रपति [[जर्ज डब्लु बुस]] जी-८ शिखर सम्मेलनमा, सन् २००४ जुन ८ Barack Obama and Vladimir Putin shake hands at G8 summit, 2013.jpg|thumb|पुटिन र अमेरिकी राष्ट्रपति [[बाराक ओबामा]] जी-८ शिखर सम्मेलन आयरल्याण्डमा, सन् २०१३ जुन १७ Vladimir Putin & Donald Trump in Helsinki, 16 July 2018 (2).jpg|thumb|पुटिन र अमेरिकी राष्ट्रपति [[डोनाल्ड ट्रम्प]] रूस संयुक्त राज्य शिखर सम्मेलनमा, हेलसिन्की फिनल्यान्ड, सन् २०१८ जुलाई १६ Joe Biden and Vladimir Putin in Geneva, 16 June 2021 (05).jpg|thumb|पुटिन र अमेरिकी राष्ट्रपति [[जो बाइडेन]] सन् २०२१ को रूस-संयुक्त राज्य शिखर सम्मेलनमा, जेनेभा, स्विट्जरल्यान्ड, २०२१ जुन १६ </gallery> पुटिनको मातहतमा रूस [[नाटो|नेटो]] र अमेरिकासँगको विभिन्न चरण हुँदै गुज्रिएको थियो। पुटिन पहिलो पटक राष्ट्रपति बन्दा, सम्बन्ध सावधानीपूर्ण थियो। [[सेप्टेम्बर ११ को हमला]] पछि पुटिनले तुरुन्तै अमेरिकाको आतङ्कवाद विरुद्धको युद्धलाई समर्थन गर्दा साझेदारीको अवसर देखा परेेेेको थियो। <ref name="Bi-Partisan2">[https://www.huffingtonpost.com/stephen-f-cohen/us-russia-policy_b_1307727.html America's Failed (Bi-Partisan) Russia Policy] by [[Stephen F. Cohen]], ''HuffPost''</ref> यद्यपि अमेरिकाले रूसी सिमाना सम्मै नेटोको विस्तार र एकपक्षीय रूपमा सन् १९७२ को एन्टी ब्यालेस्टिक मिसाइल सन्धिबाट हात झिकेर प्रतिक्रिया दिएको थियो।<ref name="Bi-Partisan2"/> [[चित्र:Vladimir_Putin_2_April_2002-2.jpg|thumb|इटालीका प्रधानमन्त्री [[सिल्भिओ बेर्लुस्कोनी]]को साथमा पुटिन। दुई नेताहरूले निकट मित्रता कायम गरेका थिए।]] सन् २००३ बाट जब रूसले इराक युद्धको समर्थन नगरी पुटिनले आफ्नो आन्तरिक तथा विदेश नीतिमा पश्चिमासँग फरक र टाढा हुँदै गए त्यसपछि सम्बन्ध बिग्रन जारी रहेेेेको थियो। त्यसपछि अमेरिकी मुलधारका सञ्चार माध्यमहरूको नजर [[ह्वाइट हाउस]]सँगै पुटिन विरोधी बनेेको थियो।<ref name="Bi-Partisan2"/> २०२० जुन १८ मा, ''[[:en:The_National_Interest|द नेसनल इन्ट्रेस्ट]] ले'' ९ हजार शब्द भएको 'द रियल लेसन अफ द सेभेन्टि फिफ्थ एन्निभर्सरी अफ वर्ल्ड वार टु" (अनुवाद: दोश्रो विश्व युद्धको ७५औं वार्षिकीको वास्तविक पाठ) शिर्षकको पुटिनको एक लेख प्रकाशित गर्यो ।<ref>{{cite news|url=https://nationalinterest.org/feature/vladimir-putin-real-lessons-75th-anniversary-world-war-ii-162982|title=The Real Lessons of the 75th Anniversary of World War II|last=Putin|first=Vladimir|date=18 June 2020|work=The National Interest}}</ref> त्यस लेखमा, पुटिनले [[मोलोटोभ-रिबेनट्रोप सन्धि]]लाई दोस्रो विश्व युद्धको सुरुवातको रुपमा व्याख्या गर्ने पश्चिमा ऐतिहासिक दृष्टिकोणको आलोचना गरे। उनले [[मोलोटोभ-रिबेनट्रोप सन्धि]] सन्धि नभई [[:en:Munich_Agreement|म्युनिख सम्झौता]]लाई युद्धको सुरुवातको रुपमा उल्लेख गरेका छन्।<ref>{{cite news|url=https://www.nrc.nl/nieuws/2020/06/26/poetin-is-politicus-en-dus-historicus-a4004120|title=Poetin is politicus, en dus historicus|last=Middelaar|first=Luuk van|date=26 June 2020|work=NRC Handelsblad}}</ref> [[चित्र:With_Greek_Prime_Minister_Alexis_Tsipras.jpg|thumb|युनानी प्रधानमन्त्री [[एलेक्सिस सिप्रास]] र राष्ट्रपति भ्लादिमीर पुटिन, १५ मे २०१७]] ===बेलायत=== [[चित्र:Vladimir Putin and Prince Philip.jpg|thumb|left|पुटिन र उनकी पत्नी [[ल्युदमिला पुटिना]] महारानी एलिजाबेथ द्वितीय, उनका पति [[राजकुमार फिलिप]] र प्रधानमन्त्री टोनी ब्लेयरसँँग भेट्दै, सन् २००५]] सन् २००३ मा संयुक्त अधिराज्यले पुटिनका पूर्व सहयोगी रूसी ओर्लीगार्क बोरिस बेरेजोब्स्कीलाई राजनैतिक शरण दिएपछि रूस- संयुक्त अधिराज्य सम्बन्ध बिग्रन सुरु भएको थियो। <ref name=expul/> बेलायतीहरूले जासुसी गरिरहेको तथा प्रजातन्त्र समर्थक र मानवअधिकार समूहलाई गोप्य रूपमा भुक्तानी गरेको आरोप लगाएपछि सम्बन्धमा झनै तिक्तता आएको थियो।<ref name="spy-rock">{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-16614209|title=UK spied on Russians with fake rock|work=BBC News|access-date=25 November 2015}}</ref> ==== एलेक्जेन्डर लित्भिनेन्को माथि विष हमला ==== सन् २००६ को अन्त्यसम्ममा सम्बन्ध झनै खराब भएको थियो। पूर्व केजिबी तथा फेडरल सुरक्षा सेवाका अधिकारी एलेक्जेन्डर लित्भिनेन्को जो सन् २००३ मा गुप्तचर संस्थाको सदस्य बनेका थिए। सन् २००७ मा सम्बन्धको यो सङ्कट निरन्तर जारी रहेको थियो। पूर्व केजिबी अङ्गरक्षक अन्द्री लुगोभोइलाई लिभिनेन्कोको हत्यामा मुद्दा चलाउन रूसले सुपुर्दुगी गर्न अस्वीकार गरेपछि बेलायतले ४ रूसी दूतलाई निष्कासन गरेको थियो। <ref name="expul">{{cite news|title=Brown Defends Russian Expulsions, Decries Killings|author1=Gonzalo Vina|author2=Sebastian Alison|url=https://www.bloomberg.com/apps/news?pid=20601102&sid=ajvS9NfMW2EE&refer=uk|publisher=Bloomberg News|date=20 July 2007|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20070930035325/http://www.bloomberg.com/apps/news?pid=20601102&sid=ajvS9NfMW2EE&refer=uk|archive-date=30 September 2007}}</ref> बेलायतको कदमको प्रतिक्रिया स्वरूप रूसले बेलायती कुटनीतिज्ञलाई निष्कासन गर्दै प्रतिकारात्मक जवाफी कदम चालेेेेको थियो। <ref name=expul/> सन् २०१५-१६ मा बेलायत सरकारले एलेक्जेन्डर लित्भिनेन्कोको मृत्युको छनबिन गरेेेेको थियो।<ref>{{cite news|title=Full Report of the Litvinenko Inquiry|date=21 January 2016|work=The New York Times|url=https://www.nytimes.com/interactive/2016/01/21/world/europe/100000004158141.mobile.html}}</ref> यसको प्रतिवेदनमा भनिएको थियो, "लित्भिनेन्कोलाई हत्या गर्ने एफएसबी अपरेसनलाई सायद पत्रुसेभ र राष्ट्रपति पुटिनले स्वीकृत दिएका थिए।" यो प्रतिवेदनले हत्याको लागि लित्भिनेन्कोको सार्वजनिक बयान र रूसी अपार्टमेन्ट बम हमलामा एफएसबिको सम्लग्नताबारे पुस्तक र "पुटिन र लित्भिनेन्को बीच व्यक्तिगत शत्रुता" सहित केही सम्भावित उद्देश्यहरू पनि उल्लेख गरेको थियो। ====सेर्गेइ स्क्रिपालमाथिको विष हमला ==== सन् २०१८ मार्च ४ मा सेल्सबेरीमा पूर्व डबल एजेन्ट सेर्गेइ स्क्रिपाल माथि नोभिचोक नर्भ एजेन्टको विष हमला भएको थियो।<ref>{{cite web|url=https://www.theguardian.com/uk-news/2018/mar/07/russian-spy-police-appeal-for-witnesses-as-cobra-meeting-takes-place|title=Sergei Skripal: former Russian spy poisoned with nerve agent, say police|last1=Dodd|first1=Vikram|last2=Harding|first2=Luke|date=8 March 2018|website=The Guardian|access-date=17 March 2018|last3=MacAskill|first3=Ewen}}</ref> त्यसको दश दिन पश्चात् बेलायत सरकारले औपचारिक रूपमा रूसमाथी हत्या प्रयासको आरोप लगाएको थियो जुन रूसले खारेज गरिदिएको थियो। <ref>{{cite web|url=https://www.theguardian.com/world/2018/mar/14/uk-spy-poisoning-russia-tells-un-it-did-not-make-nerve-agent-used-in-attack|title=Spy poisoning: allies back UK and blast Russia at UN security council|last=Borger|first=Julian|date=15 March 2018|website=The Guardian|access-date=17 March 2018}}</ref> संयुक्त राज्यले २३ रूसी कुटनीतिज्ञलाई निष्कासन गरेेेेेपछि त्यसको प्रतिक्रियामा रूसले पनि २३ बेलायती कुटनीतिज्ञलाई निष्कासन गरेको थियो।<ref>{{cite web|url=https://www.theguardian.com/world/2018/mar/17/sergei-skripal-russia-expels-23-british-diplomats|title=Sergei Skripal: Russia expels 23 UK diplomats as row deepens|last1=Grierson|first1=Jamie|last2=Wintour|first2=Patrick|date=17 March 2018|website=The Guardian|access-date=17 March 2018}}</ref>मार्च १५ मा [[संयुक्त अधिराज्यको प्रधानमन्त्री|बेलायती प्रधानमन्त्री]] [[टरिजा मे]]ले भनिन् "यस्तो निन्दनीय कार्यका लागि हामी रूसलाई दोषी ठहर्‍याउँदछौँ।" मार्च १६ मा बेलायती विदेश मन्त्री [[बोरिस जोनसन]]ले पुटिनले व्यक्तिगत रूपमा नै विषहमलाको आदेश दिएको बताएका थिए। पुटिनका प्रवक्ता दिमित्री पेस्कोभले आरोपलाई "कठोर र कुटनैतिक मर्यादा बाहिरको"को बताएका थिए। <ref>{{cite web|url=https://www.thetimes.co.uk/article/west-unites-to-confront-russia-over-poisonings-n88qmsttf|title=Johnson points finger at Putin for Salisbury spy attack|last=Fiona Hamilton|first=Tom Parfitt, Moscow {{!}} Sam Coates, Rhys Blakely, Lucy Fisher|access-date=17 March 2018}}</ref> ===अस्ट्रेलिया === सन् २००७ सेप्टेम्बरमा पुटिनले इन्डोनेसियाको भ्रमण गरेका थिए। ५० वर्ष भन्दा धेरै समय पछि रूसी नेताको यो पहिली इन्डोनेसिया भ्रमण थियो।<ref>{{cite web|url=http://brtsis.com/rrubb.htm|archive-url=https://web.archive.org/web/20071012181540/http://brtsis.com/rrubb.htm|archive-date=12 October 2007|title=Russia Courts Indonesia|publisher=Brtsis.com|date=12 October 2007|access-date=24 September 2011}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071012181540/http://brtsis.com/rrubb.htm |date=12 October 2007 }}</ref> यसै महिना पुुुतिनले सिड्नीमा भएको अपेक सम्मेलनमा उपस्थिति जनाएका थिए। उनले अस्ट्रेलियाली प्रधानमन्त्री जोन होवार्डसँग भेट्दै अस्ट्रेलियाबाट रूसले युरेनियम खरिद गर्न अस्ट्रेलियासँग युरेनियम व्यापार सम्झौतामा हस्ताक्षर गरेका थिए। रूसी राष्ट्रपतिको यो पहिलो अस्ट्रेलिया भ्रमण थियो। <ref>{{cite news|author1=Phillip Coorey|title=Putin and Howard Sign Uranium Deal|url=https://www.smh.com.au/news/national/putin-and-howard-sign-uranium-deal/2007/09/07/1188783452227.html|access-date=14 October 2014|work=The Sydney Morning Herald|date=7 September 2007}}</ref> ===ल्याटिन अमेरिका=== [[चित्र:2019_Reunião_Informal_do_BRICS_-_48142656362.jpg|thumb|पुटिन र ब्राजिलका राष्ट्रपति [[जइर बोल्सोनारू]], २०१९ जि २० शिखर मम्मेलन ओसाका जापानमा]] पुटिन र उनका उत्तराधिकारी मेदेभेदेभको समयमा [[भेनेजुएला]]का [[ह्युगो चाभेज]]सँग राम्रो सम्बन्ध थियो। यो सम्बन्ध सैन्य उपकरणले बलियो बनेको थियो। सन् २००५ यता भेनेजुएलाले रूससँग ४ अर्ब डलर बराबरको सैन्य उपकरण खरिद गरिसकेको थियो। <ref>[http://www.france24.com/en/20080925-russia-nuclear-putin-chavez-nuclear-energy Russia Forges Nuclear Links With Venezuela] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131110051027/http://www.france24.com/en/20080925-russia-nuclear-putin-chavez-nuclear-energy|date=10 November 2013}} France 24</ref> सन् २००८ को सेप्टेम्बर मा रूसले प्रशिक्षण उडानको लागि तुपोलेभ तु-१६० बम्बर भेनेजुएला पठाएको थियो।<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/7609577.stm|title=World – Americas – Russian bombers land in Venezuela|access-date=25 November 2015|publisher=BBC}}</ref> सन् २००८ को नोभेम्बरमा [[क्यारिबियाली|क्यारिबियन]]मा दुवै देशले संयुक्त नौसेना अभ्यास गरेका थिए। सन् २००० को प्रारम्भमा पुटिनले [[फिडेल क्यास्ट्रो]] र क्युबासँग पनि बलियो सम्बन्ध पुनर्स्थापना गरेको थियो।<ref>{{cite news|url=https://www.nytimes.com/2000/12/16/world/putin-in-cuba-signals-priority-of-ties-to-us.html|title=Putin, in Cuba, Signals Priority of Ties to U.S.|last=Tyler|first=Patrick|date=16 December 2000|work=The New York Times|access-date=23 August 2016}}</ref> ===मध्यपूर्व र उत्तर अफ्रिका=== [[चित्र:Trilateral_Iran-Russia-Turkey_Summit_September_2018_in_Tehran_4.jpg|left|thumb|पुटिनका साथमा इरानी राष्ट्रपति [[हसन रुहानी]] र टर्कीका राष्ट्रपति [[रजेप तैयप एर्दोगान]], सेप्टेम्बर २०१८ ]] १६ अक्टोबर २००७ मा पुटिन तेहरानमा दोस्रो क्यास्पियन शिखर सम्मेलनमा सहभागी हुन इरानको भ्रमण गरेका थिए।<ref name="rbc-iran-tehran">[http://top.rbc.ru/politics/16/10/2007/122607.shtml Putin: Iran Has Right to Develop Peaceful Nuclear Programme] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080406094726/http://top.rbc.ru/politics/16/10/2007/122607.shtml|date=6 April 2008}}, 16 October 2007, Rbc.ru</ref><ref>{{cite news|url=https://www.reuters.com/news/video/videoStory?videoId=68897|title=Putin's warning to the U.S.|date=16 October 2007|archive-url=https://web.archive.org/web/20071017065727/http://www.reuters.com/news/video/videoStory?videoId=68897|archive-date=17 October 2007|agency=Reuters|url-status=dead}}</ref> जहाँ उनले इरानी राष्ट्रपति [[मोहम्मद अहमदिनेजाद|मोहमद अहमदिनेजाद]]सँग भेटवार्ता गरेका थिए। <ref>{{cite web|url=http://president.kremlin.ru/text/news/2007/10/148432.shtml|date=16 October 2007|publisher=Kremlin.ru|language=ru|title=Владимир Путин положительно оценил итоги Второго Каспийского саммита на встрече с Президентом Ирана Махмудом Ахмадинежадом|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080504052206/http://president.kremlin.ru/text/news/2007/10/148432.shtml|archivedate=4 May 2008|url-status=dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080504052206/http://president.kremlin.ru/text/news/2007/10/148432.shtml |date=4 May 2008 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://president.kremlin.ru/events/chron/2007/10/148247.shtml|date=16 October 2007|publisher=Kremlin.ru|language=ru|script-title=ru:Визит в Исламскую Республику Иран. Второй Каспийский саммит|trans-title=Visit to Iran. Second Caspian Summit|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080504052159/http://president.kremlin.ru/events/chron/2007/10/148247.shtml|archivedate=4 May 2008|url-status=dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080504052159/http://president.kremlin.ru/events/chron/2007/10/148247.shtml |date=4 May 2008 }}</ref> यो [[जोसेफ स्टालिन]]ले सन् १९४३ मा तेहरान सम्मेलनमा सहभागी भए पश्चातको सोभियत वा रूसी नेताको पहिलो इरान भ्रमण थियो।<ref>Leonid Brezhnev travelled to shah Mohammad Reza Pahlavi's Iran in 1963, but at that time he was not yet the [[General Secretary of the Communist Party of the Soviet Union]], {{cite news|url=http://www.lebanonwire.com/0710MLN/07101516AF.asp|title=Putin confirms Iran visit, brushes off 'plot' reports|date=15 October 2007|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151016052242/http://www.lebanonwire.com/0710MLN/07101516AF.asp|archivedate=16 October 2015|agency=Lebanon Wire|url-status=dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151016052242/http://www.lebanonwire.com/0710MLN/07101516AF.asp |date=16 October 2015 }}</ref> भने यसले इरान-रूस सम्बन्धमा महत्वपूर्ण छाप छोडेको थियो।<ref>[http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/europe/article2666142.ece Vladimir Putin defies assassination threats to make historic visit to Tehran] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080726124113/http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/europe/article2666142.ece |date=2008-07-26 }}, 16 October 2007, ''The Times''.</ref> शिखर सम्मेलन पश्चातको पत्रकार सम्मेलनमा पुटिनले हामी क्यास्पियन राष्ट्रहरूसँग विना कुनै अवरोध शान्तिपूर्ण परमाणु कार्यक्रम विकास गर्ने अधिकार रहेको बताएका थिए।<ref>{{cite web|url=http://president.kremlin.ru/eng/speeches/2007/10/16/2020_type82914type82915_148460.shtml|title=Answer to a Question at the Joint Press Conference Following the Second Caspian Summit|date=16 October 2007|publisher=Kremlin.ru|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080504052153/http://president.kremlin.ru/eng/speeches/2007/10/16/2020_type82914type82915_148460.shtml|archivedate=4 May 2008|url-status=dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080504052153/http://president.kremlin.ru/eng/speeches/2007/10/16/2020_type82914type82915_148460.shtml |date=4 May 2008 }}</ref> त्यसपछि मेदभेदेभको राष्ट्रपतिकालमा इरान-रूस सम्बन्ध अनियमित भएको थियो। रूसले इरानलाई हालसम्मकै सबैभन्दा प्रभावकारी एन्टी मिसाइल प्रणाली एस-३०० बिक्री गर्ने सम्झौता पुरा गरेको थिएन। यद्यपि रूसी विशेषज्ञहरूले इरान र मध्य पूर्वको पहिलो नागरिक बुसेहर परमाणु विद्युत् गृहको निर्माण सम्पन्न गरेको थियो भने रूसले लगातार इरानमाथि अमेरिका र युरोपेली सङ्घले लगाउने प्रतिबन्धको र इरान माथि गरिने सैन्य आक्रमणको चेतावनीको लगातार विरोध गरिरहेको थियो। पुटिनले इरानलाई "साझेदार"को रूपमा व्याख्या गरेतापनि<ref name="Sturmer" /> उनले इरानी परमाणु कार्यक्रममा चासो व्यक्त गरेका भने थिएनन्।<ref name="Sturmer" /> अप्रिल २००८ मा पुटिन [[लिबिया]] भ्रमण गर्ने प्रथम रूसी राष्ट्रपति बनेका थिए।<ref>{{cite web|url=http://gulfnews.com/news/region/libya/putin-s-visit-historic-and-strategic-1.98399|title=Putin's visit 'historic and strategic'|date=18 April 2008|website=Gulf News|archive-url=https://web.archive.org/web/20130514014600/http://gulfnews.com/news/region/libya/putin-s-visit-historic-and-strategic-1.98399|archive-date=14 May 2013|accessdate=22 June 2013|url-status=dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130514014600/http://gulfnews.com/news/region/libya/putin-s-visit-historic-and-strategic-1.98399 |date=14 May 2013 }}</ref> पुटिनले लिबिया माथि भएको विदेशी सैन्य हस्तक्षेपको निन्दा गर्दै संयुक्त राष्ट्रसङ्घको सङ्कल्प प्रस्ताव १९७३ "दोषपूर्ण र त्रुटिपूर्ण" रहेको बताएका थिए।<ref>{{cite news|url=https://www.huffingtonpost.com/2011/03/21/putin-libya-intervention-_n_838293.html|title=Putin: Military Intervention In Libya Resembles 'Crusades'|last=Parks|first=Cara|date=21 March 2011|work=HuffPost}}</ref><ref>{{cite web|url=http://rt.com/politics/putin-rasmussen-visit-denmark/|title=Putin states the West has no legal right to execute Gaddafi|date=26 April 2011|publisher=RT|location=Russia|accessdate=22 June 2013}}</ref> [[कर्णेल मुअम्मर गद्दाफी]]को मृत्यु प्रति पुटिनले यसलाई अमेरिकाले गरेको "सुनियोजित हत्या" बताएका थिए। उनले भनेका थिए "तिनीहरूले (गद्दाफी) कसरी मारिए भनेर सम्पूर्ण विश्वलाई देखाए"र "त्यहाँ रगत जताततै थियो। के उनीहरूले भन्ने गरेको लोकतन्त्र यहि हो ?"<ref>{{cite web|url=http://www.mediaite.com/online/vladimir-putin-blames-us-drones-for-gaddafi-death-slams-john-mccain/|title=Vladimir Putin Blames US Drones For Gaddafi Death, Slams John McCain|last=Crugnale|first=James|date=15 December 2011|publisher=Mediaite.com|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120104145441/http://www.mediaite.com/online/vladimir-putin-blames-us-drones-for-gaddafi-death-slams-john-mccain/|archivedate=4 January 2012|accessdate=22 June 2013}}</ref><ref>{{cite web|url=http://canada.com/ottawacitizen/news/world/story.html?id=883c4e8f-cd01-4705-b446-fe9c72d3a291|title=Putin claims U.S. planned murder of Gadhafi|last=Citizen|first=Ottawa|date=16 December 2011|publisher=Canada.com|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131020152422/http://www.canada.com/ottawacitizen/news/world/story.html?id=883c4e8f-cd01-4705-b446-fe9c72d3a291|archivedate=20 October 2013|accessdate=22 June 2013|url-status=dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131020152422/http://www.canada.com/ottawacitizen/news/world/story.html?id=883c4e8f-cd01-4705-b446-fe9c72d3a291 |date=20 October 2013 }}</ref> [[चित्र:Remembering_the_Holocaust._Fighting_Antisemitism_forum_(2020-01-23)_02.jpg|thumb|पुटिन [[बेन्जामिन नेतन्याहु]] र इजरेली राष्ट्रपतिका साथमा, सन् २०२०]] [[सिरिया]]को सम्बन्धमा सन् २००० देखि सन् २०१० सम्म रूसले १.५ अर्ब डलर मूल्य बराबरको हतियार बिक्री भएपछि [[दमास्कस]] मस्कोको सातौँ ठूलो क्रेता बनेेेेको थियो।<ref>{{cite news|url=https://www.nytimes.com/2012/02/10/opinion/why-russia-supports-assad.html?_r=2&partner=rss&emc=rss|title=Why Russia Supports Assad|last=Trenin|first=Dmitri|date=9 February 2012|work=The New York Times}}</ref> [[सिरियाली गृहयुद्ध]]को समयमा रूसले सिरियाली सरकार विरुद्धका जुनसुकै प्रतिबन्धलाई [[संयुक्त राष्ट्र सुरक्षा परिषद् भिटो अधिकार|भिटो]] गर्ने चेतावनी दिएको थियो<ref>{{cite web|url=http://www.csmonitor.com/World/Europe/2012/0119/Why-Russia-is-willing-to-sell-arms-to-Syria|title=Why Russia is willing to sell arms to Syria|date=19 January 2012|website=The Christian Science Monitor|accessdate=22 June 2013|author=Fred Weir}}</ref> भने रूसले सिरियाली सत्तालाई हतियार बिक्री गर्नलाई निरन्तरता दिइरहेको थियो। पुटिनले सबै वैदेशिक हस्तक्षेपको विरोध गरेका थिए जसमा उनले २०१२ मा फ्रान्सेली राष्ट्रपति [[फ्रँस्वा ओलँद]]ले दिएको [[बसर अल असद]] राजीनामा दिनु पर्छ भन्ने अभिव्यक्तिलाई विरोध गर्दै त्यसलाई अस्विकार गरेका थिए। "शासनविरोधी अतिवादीहरू धेरै रक्तपातका लागि जिम्मेवार थिए" भनेर पुटिनले असदको तर्क प्रतिध्वनि गरेका थिए।<ref>{{cite web|url=http://www.businessweek.com/news/2012-06-01/hollande-clashes-with-putin-over-ouster-of-syria-s-assad|title=Hollande Clashes With Putin Over Ouster of Syria's Assad|last=Viscusi|first=Gregory|date=1 June 2012|website=Bloomberg BusinessWeek|accessdate=22 June 2013}}</ref> २०१९ अक्टोबरमा, रुसी राष्ट्रपति पुटिनले संयुक्त अरब एमिरेट्सको भ्रमण गरे। उक्त भ्रमणमा युवराज मोहम्मद बिन जायदसँग अबु धाबीमा छ बुँदे सम्झौता भयो। ती मध्ये एकमा रुसी सार्वभौम सम्पत्ति कोष र एमेराती लगानी कोषको संयुक्त लगानी थियो। दुई देशले उर्जा, स्वास्थ्य र उन्नत प्रविधि क्षेत्रमा १.३ अर्ब डलरको लगानी सम्झौतामा हस्ताक्षर गरे। <ref>{{cite web|url=http://youngherald.com/2019/10/vladimir-putin-signs-deals-worth-1-3bn-during-uae-visit/|title=Vladimir Putin signs deals worth $1.3bn during UAE visit|access-date=17 October 2019|website=Young Herald}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210226021123/http://youngherald.com/2019/10/vladimir-putin-signs-deals-worth-1-3bn-during-uae-visit/ |date=26 February 2021 }}</ref> ===ब्रिक्स शिखर सम्मेलन=== [[चित्र:Foto_de_família_dos_Chefes_de_Estado_e_Governo_do_BRICS_2018-2.jpg|thumb|[[ब्रिक्स|ब्रिक्स नेताहरू]]को सामूहिक तस्विर ; सन् २०१८]] राष्ट्रपति पुटिन सन् २०१३ देखि [[ब्रिक्स]] (ब्राजिल, रूस, भारत, चीन र दक्षिण अफ्रिका ) शिखर सम्मेलन मा सहभागी भएका छन्। == व्यक्तिगत छबी == ===लोकप्रियता === ===मूल्यांकन === आलोचकहरू पुटिनले रसियालाई [[बोरिस येल्तसिन]]को प्रतिनिधित्व सरकारको मार्गबाट मोडेर अधिनायकवादी दिशामा डोर्याइरहेको बताउँछन्। <ref>{{cite web |url=https://www.theguardian.com/world/2015/may/06/vladimir-putin-15-ways-he-changed-russia-world |title=15 Years of Vladimir Putin: 15 Ways He Has Changed Russia and the World |website=The Guardian |date=6 May 2015}}</ref> पुटिनका राजनैतिक विपक्षी ग्यारी कास्पारोभले पुटिनलाई "[[अधिनायक]]", पूर्व अमेरिकी विदेशमन्त्री [[हिलरी रडम क्लिन्टन|हिलारी क्लिन्टन]]ले "बुली" र "अहंकारी", र [[दलाई लामा]]ले "आत्मकेन्द्रित" र "एकलौटी" बताएका छन्।<ref>{{cite web|url=https://www.theatlantic.com/international/archive/2015/10/putin-russia-obama-kasparov/412804/|title=Garry Kasparov: How the United States and Its Western Allies Propped Up Putin|author=Garry Kasparov|website=The Atlantic|date=28 October 2015|access-date=9 April 2016}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.politico.com/blogs/live-from-charleston-sc/2016/01/hillary-clinton-vladimir-putin-its-interesting-217926|title=Hillary Clinton Describes Relationship With Putin: 'It's... interesting'|date=17 January 2016|website=Politico|access-date=14 April 2016}}</ref><ref>{{cite web |title=Hillary Clinton: Putin is Arrogant and Tough |url=https://www.youtube.com/watch?v=8wJXJWL8XgY | archive-url=https://web.archive.org/web/20160625091510/https://www.youtube.com/watch?v=8wJXJWL8XgY&gl=US&hl=en| archive-date=2016-06-25 | url-status=dead|via=YouTube |publisher=GPS with Fareed Zakaria |date=27 July 2014 |access-date=15 July 2016}}</ref><ref>{{cite news|title=President Vladimir Putin on Sec. Hillary Clinton |url=http://www.cnn.com/videos/tv/2016/06/17/exp-gps-putin-on-hillary.cnn |publisher=CNN |access-date=15 July 2016}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/vladimir-putin/11080133/Dalai-Lama-attacks-self-centred-Vladimir-Putin.html |archive-url=https://ghostarchive.org/archive/20220110/https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/vladimir-putin/11080133/Dalai-Lama-attacks-self-centred-Vladimir-Putin.html |archive-date=10 January 2022 |url-access=subscription |url-status=live|title=Dalai Lama attacks 'self-centered' Vladimir Putin|date=7 September 2014|website=The Daily Telegraph|access-date=9 April 2016}}{{cbignore}}</ref> पूर्व अमेरिकी विदेशमन्त्री [[हेनरी किसिन्जर]]ले २०१४ मा पश्चिमा जगतले पुटिनको दानवीकरण गरेको कुरा "द वासिङटन पोस्टमा" व्यक्त गरेका थिए। <ref>{{cite news|url=https://www.washingtonpost.com/opinions/henry-kissinger-to-settle-the-ukraine-crisis-start-at-the-end/2014/03/05/46dad868-a496-11e3-8466-d34c451760b9_story.html |author=Henry Kissinger|title=How The Ukraine Crisis Ends |newspaper=[[The Washington Post]]|date=5 March 2014|author-link=Henry Kissinger}}</ref> [[पूर्व जर्मनी|पूर्वी जर्मनी]]का पूर्‍व नेता एगोन क्रेन्जले शीत युद्धको अन्त्य कहिल्यै नभएको कुरा बताए र भने, "गोर्वाचोभ र येल्तसिन जस्ता कमजोर राष्ट्रपति पछि [राष्ट्रपति भ्लादिमिर] पुटिन पाउनु रसियाको अहोभाग्य हो।" <ref>{{cite news |last1=Rosenberg |first1=Steve |title=Berlin Wall anniversary: The 'worst night of my life' |work=BBC News |date=9 October 2019 |url=https://www.bbc.com/news/world-europe-49971599 |access-date=21 July 2020}}</ref> अहिले रुसी जनताले पुटिनलाई पुरानो रुसी गौरव फिर्ता ल्याएको जस/ श्रेय दिने गर्छन्। <ref name="auto">{{cite web|url=http://www.ibtimes.co.uk/mikhail-gorbachev-claims-vladimir-putin-saved-russia-falling-apart-1481065 |title=Mikhail Gorbachev claims Vladimir Putin saved Russia from falling apart |website=International Business Times |date=27 December 2014}}</ref> सोभियत संघका पूर्व नेता [[मिखायल गोर्वाचोभ]]ले बोरिस येल्तसिनको कार्यकालमा भएको अस्तव्यस्तताबाट जोगाएको बताए, र "रुसी ज्न्नताले पुटिनले रसियालाई बर्बादीबाट बचाएको याद गर्नुपर्बे" बताए। <ref name=auto/><ref>{{cite news |first=Doug |last=Struck |url=https://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2007/12/04/AR2007120402218.html |title=Gorbachev Applauds Putin's Achievements |newspaper=The Washington Post |date=5 December 2007}}</ref> २०१५ मा, विपक्षी राजनीतिज्ञ बोरिस नेम्त्सोभले पुटिनले देशलाई चीनको कच्चा पदार्थको उपनिवेश बनाएको आरोप लागाए।<ref>{{cite web|url=https://www.usnews.com/news/articles/2015/01/05/decoding-vladimir-putins-plan-for-russia |title=Decoding Vladimir Putin's Plan |website=U.S. News & World Report |date=5 January 2015}}</ref> [[चेचेन गणतन्त्र]] प्रमुख तथा पुटिनका समर्थन, [[राम्जेन कादिरोभ]]ले पुटिनले चेचेन जनता र रसियालाई बचाएको कुरा व्यक्त गरे।<ref>[https://books.google.com/books?id=SGKM0BjaQJcC&pg=PA278&lpg=PA278&dq=kadyrov+putin+%22saved+russia%22&source=bl&ots=5-2iIh98NO&sig=uWbHsB7QMrydA7J6gN-zG5BdJno&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwi3_ZWPtfXLAhVFuxQKHU9tDW0Q6AEIIzAB#v=onepage&q=kadyrov%20putin%20%22saved%20russia%22&f=false State Building in Putin's Russia: Policing and Coercion after Communism] p. 278, Brian D. Taylor. Cambridge University Press, 2011.</ref> === अमेरिकी प्रकाशनमा पुटिन === सन् २००७ मा उनी [[टाइम वर्ष व्यक्ति]] भएका थिए।<ref>{{cite news|url=http://www.time.com/time/specials/2007/0,28757,1690753,00.html|title=Person of the Year 2007|work=Time|accessdate=8 July 2009|year=2007}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130824201145/http://www.time.com/time/specials/2007/0,28757,1690753,00.html |date=24 August 2013 }}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=rFMQz6AN3B0|title=Putin Answers Questions From Time Magazine|date=20 December 2007|accessdate=21 June 2016|via=YouTube}}</ref> सन् २०१५ मा उनलाई टाइम पत्रिकाद्वारा सबैभन्दा प्रभावशाली व्यक्ति मानेको थियो।<ref>{{cite news|url=https://www.rt.com/news/249513-putin-time-poll-russia/|title=Vladimir Putin Steals The Show in TIME 100 Magazine Reader's Poll|last1=Druzhinin|first1=Alexei|date=14 April 2015|accessdate=27 June 2016|agency=Russia Today (RT)}}</ref><ref>{{cite magazine|url=http://time.com/70855/vladimir-putin-2014-time-100/|title=Vladimir Putin – The Russian Leader Who Truly Tests The West|first1=Madeleine|last1=Albright|date=23 April 2014|magazine=Time Magazine|accessdate=2 November 2016}}</ref><ref>{{cite magazine|url=http://www.newsweek.com/putin-smart-truly-evil-man-says-madeleine-albright-450332|title=Putin Is a 'Smart But Truly Evil Man,' says Madeleine Albright|first1=Damien|last1=Sharkov|date=20 April 2016|magazine=Newsweek|accessdate=2 November 2016}}</ref> सन् २०१३ देखि सन् २०१६ सम्म फोर्ब्सले उनलाई [[संसारको सबैभन्दा शक्तिशाली व्यक्तिहरूको फोर्ब्स सूची|संसारको सबैभन्दा शक्तिशाली व्यक्ति]]को रूपमा सूचीकृत गरेको थियो।<ref>{{cite news|url=https://www.forbes.com/sites/davidewalt/2016/12/14/the-worlds-most-powerful-people-2016/|title=The World's Most Powerful People 2016|date=14 December 2016|work=Forbes|quote=For the fourth consecutive year, Forbes ranked Russian President Vladimir Putin as the world's most powerful person. From the motherland to Syria to the U.S. presidential elections, Russia's leader continues to get what he wants.}}</ref> सन् २०१८ मा उनी चीनका राष्ट्रपति [[सि जिनपिङ]] पछि दोस्रो स्थानमा रहेका छन्।<ref>{{cite news|url=https://www.forbes.com/sites/davidewalt/2018/05/08/the-worlds-most-powerful-people-2018|title=The World's Most Powerful People 2018|last1=Ewalt|first1=David M.|date=8 May 2018|work=Forbes|accessdate=10 May 2018}}</ref> ===पुटिनवाद=== {{मुख्य|पुटिनवाद}}{{wikiquote|Vladimir Putin|भ्लादिमिर पुटिन}} पुटिनको धेरै तर्कपूर्ण भनाइ तथा ओजपूर्ण तर्कहरू सार्वजनिक हुन्छन् ; जसलाई '''[[पुतिनवाद|पुटिनवाद]]'''को नामले पनि जानिन्छ।<ref name="putinisms">{{citation|url=http://news.bbc.co.uk/hi/russian/russia/newsid_3535000/3535811.stm|trans-title=Putinism – "Thoughtful personal outrageous"|title=Путинизмы – "продуманный личный эпатаж"?|work=बीबीसी रूस|language=ru|first=Cyril|last=Sukhotsky|date=5 March 2004|accessdate=29 January 2017}}</ref> ती मध्ये अधिकांशहरू उनको वार्षिक प्रश्नोत्तर सम्मेलनमा आउँछन् जहाँ पुटिन पत्रकार र स्टुडियोका अन्य मानिस र रूस भरीका मानिसहरूका प्रश्नको जवाफ दिन्छन्। पुटिनलाई रूसी चुटकिला र लोक कथनहरू सहित कडा, तिखो र सटिक तर्कपूर्ण भाषाको लागि परिचित मानिन्छ।<ref name="putinisms" /><ref>{{citation|url=http://www.vedomosti.ru/opinion/articles/2012/12/25/citata_nedeli|title=Кирилл Харатьян: Жаргон Владимира Путина|work={{lang|ru|Ведомости}} ({{transl|ru|Vedomosti.ru}})|language=ru|first=Kirill|last=Kharatyan|date=25 December 2012|accessdate=29 January 2017}}</ref> == सम्मान == === विभिन्न राष्ट्र द्वारा प्रदान गरिएको नागरिक सम्मान === {| class="wikitable sortable" !मिति !देश ! colspan="2" |विभूषण ! ! style="width:25%;" |टिप्पणी |- |७ मार्च २००१ |भियतनाम |[[चित्र:Vietnam_Hochiminh_Order_ribbon.png|frameless|100x100px]] |हो चि मिन्ह सम्मान <ref>{{cite news|url=http://www.aif.ru/archive/1623363|date=7 March 2001|agency=Аргументы и Факты|language=रूसी|title=Вьетнам: Наш президент круче американского. Путину – орден Хо Ши Мина. Нас там пока любят}}</ref> | |भियतनामको दोस्रो सर्वोच्च सम्मान |- |सन् २००४ |कजाख्स्तान |[[चित्र:Ord.GoldenEagle-ribbon.gif|frameless]] |गोल्डेन इगल सम्मान | |कागस्तानको सर्वोच्च सम्मान |- |सन् २००६ |मुस्लिम बोर्ड अफ ककेसस | |शेख उल-इस्लाम सम्मान |Allahshukur Pasha-zade |सर्वोच्च मुस्लिम सम्मान,<ref>{{cite news|url=http://www.interfax-religion.com/?act=news&div=1673|title=Alexy II is awarded the highest Muslim Order|date=4 July 2006|agency=Interfax-Religion}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210303015114/http://www.interfax-religion.com/?act=news&div=1673 |date=3 March 2021 }}</ref> <ref>{{cite web|url=http://www.qafqazislam.com/rus/seyxulislam_ordeni.php|publisher=Управление Мусульман Кавказа|language=Russian|title=Орден Шейх-уль-ислама|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160305061821/http://www.qafqazislam.com/rus/seyxulislam_ordeni.php|archivedate=5 March 2016|url-status=dead}}</ref> |- |२२ सेप्टेम्बर २००६ |[[फ्रान्स]] |[[चित्र:Legion_Honneur_GC_ribbon.svg|frameless|100x100px]] |लिज्योँ देनोर<ref>{{Cite web|url=https://www.dailymotion.com/video/xhvhv|title=Chirac décore Poutine|website=Vidéo Dailymotion}}</ref> |राष्ट्रपति Jacques Chirac |''Grand-Croix'' (Grand Cross) rank सर्वोच्च फ्रान्सेली विभुषण |- |सन् २००७ |[[ताजिकिस्तान]] | | इस्मोइली सोमोनी सम्मान <ref>{{cite journal|year=2007|title=CSTO: SAFE CHOICE IN CENTRAL ASIA|journal=Eurasia Daily Monitor|volume=4|issue=191}}</ref> | |ताजकिस्तानको सर्वोच्च सम्मान |- |१२ फेब्रुअरी २००७ |[[साउदी अरब]] |[[चित्र:Spange_des_König-Abdulaziz-Ordens.png|frameless|99x99px]] | अब्दुल्लाह अल साउद सम्मान<ref>Atul Aneja [http://www.hindu.com/2007/02/20/stories/2007022002561100.htm Putin goes calling on the Saudis] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070223061501/http://www.hindu.com/2007/02/20/stories/2007022002561100.htm |date=2007-02-23 }}. ''द हिन्दु''. २० फेब्रुअरी २००८</ref> |राजा अब्दुल्लाह |साउदी अरबकोको सर्वोच्च नागरिक सम्मान |- |१० सेप्टेम्बर २००७ |[[संयुक्त अरब इमिरेट्स]] |[[चित्र:Ribbon bar of the Order of Zayed.svg|frameless|98x98px]] |जायद सम्मान<ref>[http://top.rbc.ru/politics/10/09/2007/117887.shtml Putin Receives Top UAE's Decoration, Order of Zayed] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130525033420/http://top.rbc.ru/politics/10/09/2007/117887.shtml|date=25 May 2013}}, Rbc.ru, 10 September 2007</ref> |शेख खलिफा |संयुक्त अरब इमिरेट्सको सर्वोच्च नागरिक सम्मान |- |२ अप्रिल २०१० |[[भेनेजुएला]] |[[चित्र:VEN_Order_of_the_Liberator_-_Grand_Cordon_BAR.png|frameless|100x100px]] | लिबरेटर सम्मान <ref>{{cite news|url=http://www.seattletimes.com/nation-world/russia-offers-venezuela-nuclear-help-chavez-says/|title=Russia offers Venezuela nuclear help, Chavez says|last1=Sanchez|first1=Fabiola|date=2 April 2010|work=The Seattle Times}}</ref> |राष्ट्रपति [[ह्युगो चाभेज]] |भेनेजुएलाको सर्वोच्च सम्मान |- |२४ मार्च २०११ |सर्बियाली अर्थोडक्स चर्च |[[चित्र:Order_of_Saint_Sava_-_Ribbon_bar.svg|frameless|100x100px]] |अदर अफ सेन्ट साभा <ref>{{Cite web|url=http://spc.rs/eng/russian_prime_minister_vladimir_putin_awarded_serbian_orthodox_church%E2%80%99s_highest_distinction|title=Russian Prime Minister Vladimir Putin awarded the Serbian Orthodox Church's highest distinction {{!}} Serbian Orthodox Church [Official web site]|website=spc.rs|access-date=16 November 2019}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191116151607/http://spc.rs/eng/russian_prime_minister_vladimir_putin_awarded_serbian_orthodox_church%25E2%2580%2599s_highest_distinction |date=16 November 2019 }}</ref> |Irinej, Serbian Patriarch |सर्बियाली अर्थोडक्स चर्चको सर्वोच्च सम्मान |- |४ अक्टोबर २०१३ |[[मोनाको]] |[[चित्र:MCO Order of Saint-Charles - Grand Cross BAR.svg|frameless|100x100px]] |अदर अफ सेन्ट चार्ल्स <ref>{{cite news|url=http://www.legimonaco.mc/Dataweb/jourmon.nsf/9bf97b0da6308cfdc12568c40037f873/5b93238ce0e6ee84c1257c01002ec12d!OpenDocument|title=Ordonnance Souveraine n° 4.504 du 4 octobre 2013 portant élévation dans l'Ordre de Saint-Charles|date=4 October 2013|agency=Journal de Monaco|language=फ्रान्सेली}}</ref> |राजकुमार अल्बर्ट |मोनाकोको सर्वोच्च सम्मान |- |११ जुलाई २०१४ |[[क्युबा]] |[[चित्र:Ribbon_jose_marti.png|frameless]] |अदर अफ जोसे मार्ती <ref>{{cite news|url=http://en.escambray.cu/2014/raul-castro-welcomes-russian-president-vladimir-putin/|title=Raul Castro Welcomes Russian President Vladimir Putin|date=11 July 2014|agency=Escambray}}</ref> |राष्ट्रपति [[राउल क्यास्ट्रो]] |क्युबाको सर्वोच्च सम्मान |- |१६ अक्टोबर २०१४ |[[सर्बिया]] |[[चित्र:Orden_Republike_Srbije.gif|100x100px]] |अडर अफ रिपब्लिक अफ सर्बिया <ref>{{cite news|url=http://www.b92.net/eng/news/society.php?yyyy=2014&mm=10&dd=16&nav_id=91926|title=Putin receives Serbia's top state decoration|date=16 October 2014|agency=B92}}</ref> |राष्ट्रपति Tomislav Nikolić | सर्बियाको सर्वोच्च सम्मान |- |३ अक्टोबर २०१७ |[[तुर्कमेनिस्तान]] | |"सहकार्य बिकासको योगदानको लागि" सम्मान |राष्ट्रपति गुर्बानगुली बेर्दीमुखामेदोभ | |- |२२ नोबेम्बर २०१७ |[[किर्गिस्तान]] |[[चित्र:KRG_Order_Manas.png|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:KRG_Order_Manas.png|98x98px]] |ओर्जेन मनस |राष्ट्रपति अल्माजबेक अटामबायेभ | |- |८ जुलाई २०१८ |चीन | |मैत्री सम्मान <ref>{{cite web|url=http://tass.com/society/1008739/amp|title=Putin becomes first foreign leader to get China's Order of Friendship|date=1 January 2016|accessdate=19 June 2018|agency=TASS}}</ref> |राष्ट्रपति [[सि जिनपिङ|सि]] |चीनको सर्वोच्च सम्मान |- |२८ मे २०१९ |[[कजाख्स्तान|काजकिस्थान]] |[[चित्र:OrdenNazar.png|72x72px]] | नजरबायेव सम्मान<ref>{{cite web|url=https://www.inform.kz/en/article/3531551|title=Nursultan Nazarbayev awards Order of Yelbasy to Vladimir Putin|last=INFORM.KZ|website=inform.kz}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220820034357/https://www.inform.kz/en/nursultan-nazarbayev-awards-order-of-yelbasy-to-vladimir-putin_a3531551 |date=2022-08-20 }}</ref> |एल्बेसी नूरसुल्तान नजरबायेव | |} ===मानार्थ विद्यावारिधि === {| class="wikitable" !मिति ! विश्वविद्यालय/ संस्थान |- |सन् २००१ |येरेभान राज्य विश्वविद्यालय<ref>{{cite news|url=http://asbarez.com/45463/putin-concludes-visit-to-armenia-lays-wreath-at-genocide-monument/|title=Putin Concludes Visit to Armenia Lays Wreath at Genocide Monument|date=17 September 2001|agency=Asbarez}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210421031352/http://asbarez.com/45463/putin-concludes-visit-to-armenia-lays-wreath-at-genocide-monument/ |date=21 April 2021 }}</ref> |- |सन् २००१ |एथेन्स विश्वविद्यालय<ref>{{cite news|url=http://www.hri.org/news/greek/apeen/2001/01-12-07_1.apeen.html|title=Putin receives honorary doctorate from Athens University|date=7 December 2001|agency=Athens News Agency}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211123232939/http://www.hri.org/news/greek/apeen/2001/01-12-07_1.apeen.html |date=23 November 2021 }}</ref> |- |सन् २०११ |बेलग्राद विश्वविद्यालय<ref>{{cite web|url=http://www.b92.net/eng/news/society.php?yyyy=2011&mm=03&dd=16&nav_id=73273|title=B92 News: Belgrade University to award Putin honorary doctorate|accessdate=11 June 2012}}</ref> |} === अन्य पुरस्कार === ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{reflist}} ==बाह्य कडीहरू== {{sister project links|b=no|n=no|v=no|wikt=no|author=yes|commons=Category:Vladimir Putin|d=Q7747|display=भ्लादिमिर पुटिन}} {{टाइम वर्ष व्यक्ति}} {{Vladimir Putin}} * [http://eng.putin.kremlin.ru/ आधिकारिक वेबसाइट] * [http://eng.kremlin.ru/ रुसको राष्ट्रपतिको आधिकारिक वेबसाइट] [[श्रेणी:रुसका राष्ट्रपतिहरू]] [[श्रेणी:भ्लादिमिर पुतिन|श्रेणी:भ्लादिमिर पुटिन]] [[श्रेणी:सन् १९५२ मा जन्म]] [[श्रेणी:रुसका प्रधानमन्त्रीहरू]] pwn17aieuom2bseltdfsy01d6ej6vds जेन्डेया 0 80518 1366211 1344321 2026-07-17T09:50:49Z Saroj 31493 उद्यतन गरियो 1366211 wikitext text/x-wiki {{विशेष लेख}} {{About|अभिनेत्री र गायिका|एल्बम|जेन्डेया (एल्बम)}} {{Infobox person | name = जेन्डेया<br>Zendaya | image = Zendaya - 2019 by Glenn Francis.jpg | caption = सन् २०१९ मा '[[स्पाइडर-म्यान: फार फ्रम होम]]'को प्रचार कार्यक्रममा जेन्डेया | birth_name = जेन्डेया मेरी स्टोएर्मर कोलेमन<ref name=usmag/> | birth_date = {{Birth date and age|1996|9|1}} | birth_place = [[ओकल्यान्ड, क्यालिफोर्निया]], संयुक्त राज्य अमेरिका | spouse = {{Marriage|[[टम हल्यान्ड]]|2026}} | occupation = {{flatlist| * अभिनेत्री * गायिका }} | years_active = सन् २००९–वर्तमान | module = {{Infobox musical artist|embed=yes | background = solo_singer | genre = {{flatlist| * आर एन्ड बी * [[पप सङ्गीत|पप]] }} | instrument = भोकल | label = {{flatlist| * हलिउड * [[रिपब्लिक रेकर्ड्स|रिपब्लिक]]<ref>{{वेब स्रोत |युआरएल = https://www.billboard.com/biz/articles/news/record-labels/6296641/after-selena-gomezs-exit-and-a-thawing-frozen-is-disney |शीर्षक=After Selena Gomez's Exit and a Thawing 'Frozen,' Is Disney Headed for a Cold Spell? |अन्तिम=Lipshutz |प्रथम=Jason |मिति=October 24, 2014 |वेबसाइट=Billboard}}</ref>}} | associated_acts = | website = {{URL|zendaya.com}} }} | signature = Signature of Zendaya.svg }} '''जेन्डेया मेरी स्टोएर्मर कोलेमन''' ({{IPAc-en|z|ɛ|n|'|d|eɪ|.|ə}}; जन्म सेप्टेम्बर १, १९९६)<ref name=allmusicbiography>{{वेब स्रोत|युआरएल= https://www.allmusic.com/artist/zendaya-mn0002732005/biography | शीर्षक= Zendaya Biography|प्रथम= Heather |अन्तिम=Phares |वेबसाइट=अल म्युजिक| पहुँचमिति= June 8, 2016}}</ref> एक अमेरिकी अभिनेत्री र गायिका हुन्। [[डिज्नी च्यानल]]को धारावाहिक [[शेक इट अप (अमेरिकी टिभी शृङ्खला)|सेक इट अप]] (सन् २०१०–२०१३) मा रकी ब्लूको भूमिकाको लागि ख्याती प्राप्त गर्नु अघि, उनले एक बाल कलाकार र पृष्ठभूमि नर्तकीको रूपमा आफ्नो अभिनय सुरु गरेकी थिइन्। सन् २०१३ मा जेन्डेया प्रतियोगितात्मक शृङ्खला [[डान्सिङ विथ द स्टार्स (अमेरिकी टिभी शृङ्खला)|डान्सिङ विथ द स्टार्स]]को सोह्रौँ संस्करणमा एक प्रतिस्पर्धीको रूपमा देखापरेकी थिइन्। सन् २०१५ देखि २०१८ सम्म उनले शीर्षक जासुस, के.सी. कूपरको रूपमा धारावाहिक [[के.सी. अन्डरकभर]]मा अभिनय र निर्माण गरेकी थिइन्। [[एचबिओ|एचबीओ]] नाटक शृङ्खला [[युफोरिया (अमेरिकी टिभी शृङ्खला)|युफोरिया]] (सन् २०१९) मा उनको अभिनयले उनलाई नाटक शृङ्खलामा उत्कृष्ट मुख्य अभिनेत्रीको लागि प्राइमटाइम एमी पुरस्कार जित्ने सबैभन्दा कान्छी व्यक्ति बनाएको थियो। उनको चलचित्र भूमिकाहरूमा साङ्गीतिक नाटक चलचित्र [[द ग्रेटेस्ट सोम्यान]] (सन् २०१७) र सुपरहिरो चलचित्र [[स्पाइडर-म्यान: होमकमिङ]] (सन् २०१७) र यसको उत्तरकथा, [[स्पाइडर-म्यान: फार फ्रम होम]] (सन् २०१९) समावेश छन्। जेन्डेयाले सन् २०११ मा स्वतन्त्र गीत "[[स्वाग इट आउट]]"बाट आफ्नो सङ्गीत कार्यकाल सुरु गरेकी थिइन्। सोही वर्ष [[बेला थोर्न]]को साथमा "[[वाच मी (बेला थोर्न र जेन्डेयाको गीत)|वाच मी]]" गीत सार्वजनिक गरेकी थिइन्। उनले सन् २०१२ मा हलिउड रेकर्डसँग हस्ताक्षर गर्दै आफ्नो पहिलो एकल गीत, "[[रिप्ले (जेन्डेयाको गीत)|रिप्ले]]" सार्वजनिक गरेकी थिइन् जुन संयुक्त राज्य अमेरिकाको [[बिलबोर्ड हट १००]] सङ्गीत तालिकामा ४०औँ स्थानमा पुग्न सफल भएको थियो। सन् २०१३ मा उनको [[जेन्डेया (एल्बम)|स्व-शीर्षक पहिलो स्टुडियो एल्बम]] [[बिलबोर्ड २००]] साङ्गीतिक सङ्गालो तालिकाको ५१औँ स्थानमा पर्दापण गरेको थियो। "द ग्रेटेस्ट सोम्यान" साउन्डट्र्याकबाट लिइएको "[[रिराइट द स्टार्स]]" सन् २०१८ मा एकल गीतको रूपमा सार्वजनिक भएको थियो। यो गीत [[इङ्ल्यान्ड|बेलायत]] र [[अस्ट्रेलिया]]का राष्ट्रिय सङ्गीत तालिकाको शीर्ष २०औँ स्थानमा पुगेको थियो। [[इङ्ल्यान्ड|बेलायत]] र [[संयुक्त राज्य अमेरिका|अमेरिका]]मा प्लेटिनम र अस्ट्रेलियामा दोहोरो प्लेटिनम प्रमाणित गरिएको थियो। ==प्रारम्भिक जीवन== उनको जन्म सेप्टेम्बर १, १९९६, मा [[ओकल्यान्ड, क्यालिफोर्निया]]मा क्लेयर मेरी (स्टोइमर) र काजेम्बे आजमू (जन्म समुएल डेभिड कोलेमन)की एक मात्र सन्तानको रूपमा भएको थियो। उनका बुबातर्फ उनका पाँच जना दाजु र दिदीहरू छन्।<ref name=comp1>{{वेब स्रोत|प्रथम=Kristen Yoonsoo|अन्तिम=Kim|युआरएल=http://ca.complex.com/pop-culture/zendaya-interview-2015-cover-story|शीर्षक=REAL GOOD - The multitalented teenager began her career as a Disney star. But don't expect Zendaya to have a Miley moment anytime soon.|कार्य=[[Complex (magazine)|Complex magazine]] (Canada)|मिति=December 2015}}</ref> उनका बुबा अफ्रिकी-अमेरिकी हुन्, जसका वंशजहरू [[आर्कान्स]]मा छन्, जबकि उनको आमाका पुर्खाहरू जर्मनेली र स्कटल्यान्डेली मूलका हुन्।<ref name=usmag>{{वेब स्रोत|प्रथम=Allison|अन्तिम=Takeda|युआरएल=http://www.usmagazine.com/celebrity-news/news/zendaya-digs-deep-into-her-past-for-immigrant-heritage-month-video-201596|शीर्षक=Zendaya Gets to the Heart of Her Family Tree for Immigrant Heritage Month|कार्य=Us Weekly|मिति=June 9, 2015}}</ref><ref name=comp1/> जेन्डेयाको नाम सोना भाषाको शब्द तेन्दायीबाट आएको हो, जसको अर्थ "धन्यवाद दिनु" भन्ने हुन्छ।<ref>{{वेब स्रोत|शीर्षक=Who and what Bay Area celebs are named after|युआरएल=https://www.sfgate.com/entertainment/slideshow/Who-and-what-Bay-Area-celebs-are-named-after-186869.php|वेबसाइट=SFGate.com|मिति=November 2, 2018}}</ref> उनी ओरिन्डा, क्यालिफोर्नियामा नजिकैको क्यालिफोर्निया सेक्सपियर थिएटरमा बाल कलाकारको रूपमा हुर्केकी थिइन्, जहाँ उनकी आमा घर ब्यकस्थापकको रूपमा काम गर्थिन्। उनले रङ्गमञ्चमा विद्यार्थी संरक्षण कार्यक्रममा प्रशिक्षण पनि लिएकी थिइन्।<ref>{{वेब स्रोत |अन्तिम=Field|प्रथम=Genevieve |मिति=February 6, 2016 |शीर्षक=The Unstoppable Zendaya|युआरएल=https://www.glamour.com/story/zendaya-speaks-on-unaids-कार्य-supporting-young-fans|वेबसाइट=Glamour}}</ref> ओक्ल्यान्ड स्कूल फर द आर्ट्समा पढ्दै गरेको बेलामा उनी धेरै पटक रङ्गमञ्चमा पनि देखा परेकी थिइन्। उनले बर्कले प्लेहाउसमा वन्स अन दिस आइल्यान्डमा लिटिल टी माउन र पालो आल्टोको थिएटरवर्क्समा क्यारोलिन, अर चेन्जमा ब्रेकआउट भूमिका पुरुष पात्र जोको रूपमा अभिनय गरेकी थिइन्।<ref>{{वेब स्रोत |अन्तिम=Cohen|प्रथम=Bethany |मिति=June 13, 2014|शीर्षक=Zendaya: A Rising Star|युआरएल=https://www.axs.com/zendaya-a-rising-star-12217|वेबसाइट=AXS}}</ref> आठ वर्षको उमेरमा, जेन्डेया हिप-हप र हुला नृत्यमा केन्द्रित फ्युचर सक ओकल्यान्ड नामक नृत्य समूहमा सामेल भएकी थिइन् र तीन वर्षसँम सदस्यको रूपमा रहेकी थिइन्।<ref name="Cover Girl Interview">[http://thedreamagazine.com/july-cover-girl-zendaya/ name Cover Girl Interview]July 8, 2011 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131110172414/http://thedreamagazine.com/july-cover-girl-zendaya/ |date=November 10, 2013 }}</ref><ref name="about Zendaya-old">{{वेब स्रोत |युआरएल=http://zendaya.com/about/ |शीर्षक=About Zendaya |वेबसाइट=Zendaya.com |पहुँचमिति=February 9, 2011 |युआरएलस्थिति=मृत|अभिलेखयुआरएल=https://web.archive.org/web/20110319201938/http://zendaya.com/about/ |अभिलेखमिति=March 19, 2011}}</ref><ref>{{वेब स्रोत |युआरएल=http://zendaya.com/2012/01/27/zendayas-flashback-friday-video/ |शीर्षक=Zendaya's Flashback Friday (Video) |वेबसाइट=Zendaya.com |मिति=January 27, 2012 |पहुँचमिति=June 21, 2016 |अभिलेखयुआरएल=https://web.archive.org/web/20160808082730/http://zendaya.com/2012/01/27/zendayas-flashback-friday-video/ |अभिलेखमिति=August 8, 2016 |युआरएलस्थिति=मृत }}</ref> उनले क्याल्ससेक्स कन्जर्वेटरी प्रोग्राम र अमेरिकी कन्जर्वेटरी थिएटरमा अध्ययन गरेकी थिइन्।<ref>{{वेब स्रोत|अन्तिम=Wimbley|प्रथम=Jessica|मिति=March 31, 2013|शीर्षक="Dancing with the Stars": Zendaya Tops Competition at age 16|युआरएल=https://www.sdentertainer.com/tv/dancing-with-the-stars-zendaya-tops-competition-at-age-16/|वेबसाइट=San Diego Entertainer Magazine}}</ref> उनको अन्य रङ्गमञ्च प्रस्तुतिहरूमा [[विलियम सेक्सपियर]]को रिचर्ड III, [[ट्वेल्फ्थ नाइट]], र ऐज यू लाइक इट इट समावेश छन्।<ref>{{वेब स्रोत|last1=Sampson|first1=Mike (March 2016)|शीर्षक=Singer Zendaya Lands Lead Role in Marvel's 'Spider-Man' Movie|युआरएल=https://screencrush.com/zendaya-spider-man/|publisher=Screen Crush}}</ref> ==कार्यकाल== ===२००९–२०१५: ''सेक इट अप'' र ''डान्सिङ विथ द स्टार्स''=== [[File:Bella Thorne & Zendaya 2011 (WB) (cropped).jpg|thumb|right|150px|२०११ मा जेन्डेया [[शेक इट अप (अमेरिकी टिभी शृङ्खला)|सेक इट अप]]को प्रचार गर्दै]] जेन्डेयाले मेसिज, मेर्भेन्स र ओल्ड नेभीका लागि फेसन मोडलको रूपमा काम गर्दै आफ्नो व्यावसायिक कार्यकाल सुरु गरेकी थिइन्। उनले आइकार्लीको खेलौनाको एक विज्ञापनमा पनि काम गरेकी थिइन्।<ref name="Disney Channel Medianet" /> पछि जेन्डेया डिज्नी अभिनेत्री [[सेलेना गोमेज]]को विशेषता रहेको सिअर्स विज्ञापनमा पृष्ठभूमि नर्तकीको रूपमा देखा परेकी थिइन्। सन् २००९ मा, उनी "हट एन्ड कोल्ड" गीतको आवरणको लागि किड्ज बोप साङ्गीतिक भिडियोमा विशेष कलाकारको रूपमा रहेकी थिइन्, जुन किड्ज बोप १५ मा सार्वजनिक गरिएको थियो।<ref name="Disney Channel Medianet" /><ref name="KidzBop.com" /> नोभेम्बर २००९ मा उनले [[शेक इट अप (अमेरिकी टिभी शृङ्खला)|डान्स डान्स सिकागो]], (पछि सेक इट अप! मा परिवर्तन गरिएको), को कलाकारको सूचीमा सम्मिलित हुन सिसी जोन्सको भूमिकाका लागि परीक्षण प्रस्तुति दिएकी थिइन्, तर त्यसको सट्टा रकी ब्लूको रूपमा छनोट भएकी थिइन्।<ref name="Zendaya Shake It Up! audition">{{Cite video|publisher=[[युट्युब]]|युआरएल=https://www.youtube.com/watch?v=hxTqXKT2s2U|शीर्षक=Zendaya Coleman Audition – Shake It Up}}</ref> उनको परीक्षण प्रस्तुतिका लागि, उनले [[माइकल ज्याक्सन]]को "लिभ मी अलोन" नामक गीत प्रदर्शन गरेकी थिइन्।<ref name="Variety" /> [[शेक इट अप (अमेरिकी टिभी शृङ्खला)|सेक इट अप]]को नोभेम्बर ७, २०१० मा सार्वजनिक भएको थियो, र यसलाई ६२ लाख दर्शकहरूले हेरेका थिए, जुन डिज्नी च्यानलको २७-वर्षको इतिहासमा दोस्रो उच्च मुल्याङ्कन प्राप्त कार्यक्रम बन्न सफल भयो।<ref>{{वेब स्रोत|शीर्षक=Shake It Up's Debut|युआरएल=http://tvbythenumbers.zap2it.com/network-press-releases/shake-it-up-averages-6-2-million-viewers-disney-channels-2-highest-rated-series-premiere-of-all-time/71247/|वेबसाइट=TV By The Numbers|पहुँचमिति=November 9, 2010|मिति=November 8, 2010}}</ref> सन् २०११ मा जेन्डेयाले "[[स्वाग इट आउट]]" सार्वजनिक गरेकी थिइन्, जुन एक प्रचारमुखी एकल गीत थियो। यो गीत बबी ब्रेकिन्सले लेखेर ग्लेन ए फोस्टरले निर्माण गरेका थिए।<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=https://itunes.apple.com/us/album/swag-it-out-single/id4396622455|शीर्षक=Swag It Out – Single by Zendaya|कार्य=[[आइट्युन्स]]|स्थान=संयुक्त राज्य अमेरिका|पहुँचमिति=३० मे २०११}}</ref> उनले केटी एलेन्डरको "फ्रम ब्याड टु कर्सड" पुस्तकको ट्रेलरमा पनि अभिनय गरेकी थिइन्।<ref>{{वेब स्रोत |प्रथम=केलेइघ|अन्तिम=रोबर्ट्स |युआरएल=http://www.mtv.com/news/2555999/from-bad-to-cursed-trailer/ |शीर्षक='From Bad To Cursed' Book Trailer Gives Us The Creeps — In A Good Way |कार्य=एमटिभी समाचार |मिति=जुन १४, २०११}}</ref> सोही वर्ष, उनले जुन २१ मा बेला थोर्नको विशेषता रहेको "[[वाच मी (बेला थोर्न र जेन्डेयाको गीत)|वाच मी]]" जारी गरेकी थिइन्। उक्त गीत [[बिलबोर्ड हट १००]] मा ८६ मा पुगेको थियो। सेक इट अपको दोस्रो संस्करण मार्च १६, २०११ मा घोषणा गरिएको थियो, र सेप्टेम्बर १८, २०११ मा यसलाई सार्वजनिक गरिएको थियो। जुन ५, २०११ मा, सेक इट अप, गुड लक चार्ली सँग संयुक्त शृङ्खलामा प्रस्तुत गरिएको थियो थियो। जेन्डेयाले मेक योर मार्क: अल्टिमेट डान्स अफ २०११ को आयोजना गरेकी थिइन्। उनले सन् २०१२ मा डिज्नी च्यानलको मूल चलचित्र फ्रेनेमिस बाट चलचित्र क्षेत्रमा पर्दापण गरेकी हुन्।<ref name="Disney Channel Medianet" /><ref name="Variety" /><ref name="Diablo Magazine" /> फेब्रुअरी २९, २०१२ मा, लाइभ २ डान्सको लागि प्रचारमुखी एकल गीतको रूपमा "समथिङ टू डान्स फर" सार्वजनिक गरिएको थियो। उक्त श्रव्यको लागि, जेन्डेयाले तीन अन्य गीतहरू पनि रेकर्ड गराएकी थिइन् जसमा "मेड इन जापान," "सेम हार्ट", र "फेसन इन क्रिटोनाइट" लगायतका गीतहरू समावेश छन् जुन प्रचारमुखी एकलका रूपमा सार्वजनिक गरिएको थिए। सेप्टेम्बर २, २०१२ मा, उनले हलिउड रेकर्ड्समा हस्ताक्षर गरेकी थिइन्।<ref>{{वेब स्रोत|शीर्षक=Zendaya Signs to Hollywood Records | युआरएल=http://popcrush.com/zendaya-signs-hollywood-records/ | author=Amy Sciarretto}}</ref> अक्टोबरमा, जेन्डेयाले किशोर सङ्गीत समारोह र अपरेसन स्माइलमा प्रदर्शन प्रस्तुत गरेकी थिइन्।<ref>{{वेब स्रोत |शीर्षक=Zendaya Coleman Performing At The Los Angeles Sports Arena On October 21, 2012 To Benefit Operation Smile |युआरएल=http://www.disneydreaming.com/2012/10/09/zendaya-coleman-performing-at-the-los-angeles-sports-arena-on-october-21-2012-to-benefit-operation-smile/ |पहुँचमिति=November 19, 2012 |अभिलेखयुआरएल=https://web.archive.org/web/20121118111214/http://www.disneydreaming.com/2012/10/09/zendaya-coleman-performing-at-the-los-angeles-sports-arena-on-october-21-2012-to-benefit-operation-smile/ |अभिलेखमिति=November 18, 2012 |युआरएलस्थिति=मृत}}</ref> सन् २०११ मा, खुद्रा व्यापार शृङ्खलाहरूले टिभी शृङ्खला [[शेक इट अप (अमेरिकी टिभी शृङ्खला)|सेक इट अप]]मा जेन्डेया र अन्य कलाकारहरूले लगाएको लुगाबाट प्रेरित हुँदै डि-साइन्ड नामक कपडाको शृङ्खला बेच्न सुरु गरेका थिए।<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=http://www.disneydreaming.com/2011/06/27/cece-and-rocky-shake-it-up-d-signed-collection-at-target/|शीर्षक=CeCe And Rocky "Shake It Up" D-Signed Collection At Target|publisher=Disney Dreaming|पहुँचमिति=May 21, 2013|अभिलेखयुआरएल=https://web.archive.org/web/20130126164835/http://www.disneydreaming.com/2011/06/27/cece-and-rocky-shake-it-up-d-signed-collection-at-target/|अभिलेखमिति=January 26, 2013|युआरएलस्थिति=dead}}</ref><ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=http://zendaya.com/2012/02/13/shake-it-up-dance-clothing-line/|शीर्षक='Shake It Up' Dance Clothing Line|वेबसाइट=Zendaya.com|पहुँचमिति=May 21, 2013|अभिलेखयुआरएल=https://web.archive.org/web/20131218222430/http://zendaya.com/2012/02/13/shake-it-up-dance-clothing-line/|अभिलेखमिति=December 18, 2013|युआरएलस्थिति=dead}}</ref> [[File:Zendaya 2013 (cropped).jpg|thumb|150px|left|२०१३ मा जेन्डेया]] फेब्रुअरी २०१३ मा, जेन्डेया [[डान्सिङ विथ द स्टार्स (अमेरिकी टिभी शृङ्खला)|डान्सिङ विथ द स्टार्स]]को सोह्रौँ संस्करणमा प्रतिस्पर्धा गर्ने हस्तिहरू मध्ये एकको रूपमा घोषित भएकी थिइन्।<ref>{{वेब स्रोत|शीर्षक=Dorothy Hamill and Andy Dick among 'Dancing' stars|युआरएल=http://www.nypost.com/p/entertainment/tv/dorothy_hamill_and_andy_dick_among_art7dOspaAd3bBHI5z2ekN|कार्य=न्यू योर्क पोस्ट|पहुँचमिति=February 26, 2013|मिति=February 26, 2013}}</ref> १६ वर्षको उमेरमा, उनी कार्यक्रममा भाग लिने अहिले सम्मको सबैभन्दा कान्छी प्रतिस्पर्धी थिइन्, पछि विलो शिल्ड्सले १४ वर्षको उमेरमा २०औँ संस्करण मा भाग लिएकी थिइन्। उनले पछि व्यावसायिक नर्तक भ्यालेन्टीन चेरकोभस्कीसँग साझेदारीमा थिइन्। मेमा, केली पिकलर र डेरेक हफको जोडी विजेता बनेका थिए भने उनीहरू उप-विजेता बनेका थिए।<ref>{{वेब स्रोत|प्रथम=Christina|अन्तिम=Garibaldi|शीर्षक=Zendaya's 'Crying' Fans 'So Sad' About 'Dancing With The Stars' Loss|युआरएल=http://www.mtv.com/news/1708018/zendaya-dancing-with-the-stars/|कार्य=[[MTV News]]|मिति=May 24, 2013|पहुँचमिति=June 21, 2016}}</ref><ref>{{वेब स्रोत|शीर्षक=Dancing with the Stars' Season 16 finale: Kellie Pickler edges out Zendaya|युआरएल=http://www.nydailynews.com/entertainment/tv-movies/dancing-stars-season-16-finale-kellie-pickler-edges-zendaya-article-1.1351177|प्रकाशक=न्यू योर्क दैनिक समाचार|पहुँचमिति=May 21, 2013}}</ref> उनको [[जेन्डेया (एल्बम)|स्व-शीर्षक डेब्यू एल्बम]] सेप्टेम्बर १७, २०१३ मा सार्वजनिक गरिएको थियो। यो जुलाई १६, २०१३ मा जारी गरिएको सफल एकल गीत "[[रिप्ले (जेन्डेयाको गीत)|रिप्ले]]"द्वारा सुरु गरिएको थियो। यो गीत टिफनी फ्रेड र पल "फेमस" शेल्टनले लेखेका थिए। उक्त गीतको साङ्गीतिक श्रव्य दृश्यलाई कोलेमनले जुन २०१३ मा, छायाङ्कन पूरा गरेको थियो। जुलाई २५ मा, [[डिज्नी च्यानल]]ले तेस्रो सत्रको अन्त्य पछि सेक इट अप कार्यक्रम रद्द हुने पुष्टि गरेको थियो।<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=http://www.disneydreaming.com/2013/07/26/shake-it-up-canceled-after-season-3/|शीर्षक="Shake It Up" Canceled After Season 3|publisher=Disney Dreaming|पहुँचमिति=May 21, 2013|अभिलेखयुआरएल=https://web.archive.org/web/20130729164628/http://www.disneydreaming.com/2013/07/26/shake-it-up-canceled-after-season-3/|अभिलेखमिति=July 29, 2013|युआरएलस्थिति=dead}}</ref><ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=https://www.huffingtonpost.com/2013/07/25/shake-it-up-canceled_n_3655320.html|शीर्षक='Shake It Up' Canceled: Disney Channel Will End Zendaya And Bella Thorne's Show After Season 3|कार्य=हफ पोस्ट|मिति=July 25, 2013|पहुँचमिति=May 21, 2013}}</ref> ६ अगस्त २०१३ मा, जेन्डेयाले आफ्नो पहिलो पुस्तक, बिटवीन यू एन्ड मी: हाउ टु रक योर टुइन इयर्स विथ स्टाइल एन्ड कन्फिडेन्स सार्वजनिक गरेकी थिइन्।<ref>{{cite book|title= Between U and Me: How to Rock Your Tween Years with Style and Confidence|isbn = 978-1-4231-7008-2|author1 = Zendaya|date= August 27, 2013|url= https://archive.org/details/betweenumehowtor0000zend}}</ref><ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=http://www.disneydreaming.com/2013/05/16/zendaya-colemans-book-between-u-and-me-arrives-august-6-2013/|शीर्षक=Zendaya Coleman's Book 'Between U And Me' Arrives August 6, 2013|publisher=Disney Dreaming|पहुँचमिति=May 21, 2013|अभिलेखयुआरएल=https://web.archive.org/web/20140104205341/http://www.disneydreaming.com/2013/05/16/zendaya-colemans-book-between-u-and-me-arrives-august-6-2013/|अभिलेखमिति=January 4, 2014|युआरएलस्थिति=dead}}</ref> स‍ोही महिनामा, उनलाई १६ वर्षे जोए स्टिभन्सको रूपमा, डिज्नी च्यानल मूल चलचित्र ज्याप्ड ज्याप्डमा मुख्य चरित्रमा चयन गरिएको थियो। चलचित्रमा उनको "स्मार्ट फोनले कुनै न कुनै तरिकाबाट वरिपरिका सबै केटाहरूलाई नियन्त्रण गरेको दृश्य समावेश छ।<ref>{{cite press release|url=http://tvbythenumbers.zap2it.com/2013/08/23/zendaya-to-star-zapped-slated-to-premiere-on-disney-channels-around-the-world-in-2014/199101/|title=Zendaya to Star In 'Zapped' Slated to Premiere on Disney Channels Around the World in 2014|publisher=Disney Channel|via=TV by the Numbers|date=August 23, 2013|accessdate=June 21, 2016}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130825054903/http://tvbythenumbers.zap2it.com/2013/08/23/zendaya-to-star-zapped-slated-to-premiere-on-disney-channels-around-the-world-in-2014/199101/ |date=August 25, 2013 }}</ref> नोभेम्बर २०१३ मा, जेन्डेयालाई एल्विस दुरानको महिना कलाकारको रूपमा चयन गरिएको थियो जसलाई एनबीसीको टुडे नामक कार्यक्रममा प्रस्तुत गरिएको थियो, जहाँ उनले प्रत्यक्ष रूपमा उनको एकल गीत "रिप्ले" प्रदर्शन गरेकी थिइन्। सोही महिनामा, उनी सुपर असम केटी नामक डिज्नी च्यानल पाइ।लटमा मुख्य भूमिकामा चयन भएकी थिइन्।<ref>{{वेब स्रोत |प्रथम=Philiana|अन्तिम=Ng |युआरएल=https://www.hollywoodreporter.com/live-feed/shake-up-star-zendaya-topline-654027 |शीर्षक='Shake It Up' Star Zendaya to Topline Disney Channel Spy Pilot (Exclusive) |कार्य=[[The Hollywood Reporter]] |मिति=November 6, 2013 |पहुँचमिति=June 21, 2016 |quote=''Super Awesome Katy'' centers on 16-year-old Katy Cooper (Zendaya), an outspoken and confident technology wiz and skilled black belt, who discovers that both her parents are spies who expect her to follow in their footsteps.}}</ref> शृङ्खला अब [[के.सी. अन्डरकभर]] शीर्षक अन्तर्गत, र जेन्डायाको चरित्र अब केटी कूपरको सट्टा के.सी. कूपरको नामसँग, यो डिज्नी च्यानलद्वारा शृङ्खलाका लागि मे २०१४ मा आदेश गरिएको थियो।<ref>{{वेब स्रोत |प्रथम=Philiana|अन्तिम=Ng |युआरएल=https://www.hollywoodreporter.com/live-feed/shake-up-star-zendaya-topline-654027 |शीर्षक=Disney Channel Orders Zendaya's 'K.C. Undercover' to Series |कार्य=The Hollywood Reporter |मिति=May 8, 2014 |पहुँचमिति=June 21, 2016 |quote=The cable network has given a series order to spy comedy ''K.C. Undercover'' (previously ''Super Awesome Katy''), starring the ''Shake It Up'' alum.}}</ref> सन् २०१७ मा, जेन्डेयाले भनेकी थिइन् कि उनको चरित्रको नामकरण र शृङ्खलाको पुन: निर्माण र चरित्रको व्यक्तित्वका धेरै प्रमुख तत्वहरू निर्णय गर्नमा उनको ठूलो प्रभाव थियो।<ref>{{वेब स्रोत |प्रथम=Abby|अन्तिम=Aguirre|युआरएल=http://www.vogue.com/article/zendaya-interview-july-vogue-cover-spider-man-homecoming |शीर्षक=Zendaya Talks Spider-Man, Her First Love, and Reinventing Disney Stardom |कार्य=[[Vogue (magazine)|Vogue]] |मिति=June 15, 2017 |पहुँचमिति=June 22, 2017}}</ref> के.सी. अन्डरकभर डिज्नी च्यानलमा जनवरी १८, २०१५ मा प्रिमियर भयो<ref>{{cite press release |url=http://tvbythenumbers.zap2it.com/2014/12/11/new-series-k-c-undercover-starring-zendaya-to-premiere-sunday-january-18-on-disney-channel/ |title=New Series 'K.C. Undercover' Starring Zendaya to Premiere Sunday, January 18 on Disney Channel |publisher=Disney Channel |via=[[TV by the Numbers]] |date=December 11, 2014 |accessdate=June 21, 2016 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160715051827/http://tvbythenumbers.zap2it.com/2014/12/11/new-series-k-c-undercover-starring-zendaya-to-premiere-sunday-january-18-on-disney-channel/ |date=July 15, 2016 }}</ref> र मे २०१५ मा दोस्रो सत्रको लागि नवीकरण गरिएको थियो।<ref>{{वेब स्रोत |प्रथम=Matt Webb|अन्तिम=Mitovich |युआरएल=http://tvline.com/2015/05/15/zendaya-kc-undercover-renewed-season-2/ |शीर्षक=Disney's K.C. Undercover Renewed for Season 2 — Watch a Wild New Trailer |कार्य=[[TVLine]] |मिति=May 15, 2015 |पहुँचमिति=June 21, 2016}}</ref> सन् २०१४ मा, जेन्डेया प्रोजेक्ट रनवे: अन्डर द गनको एक एपिसोडमा अतिथि जज थिइन्। एपिसोडमा, प्रतिस्पर्धी डिजाइनरहरूलाई आगामी कन्सर्टको प्रदर्शनमा जेन्डेयाको लागि पोशाक बनाउनको लागि चुनौती दिइएको थियो।<ref>{{वेब स्रोत |युआरएल=http://www.cincinnati.com/story/tvandmediablog/2014/02/14/asha-daniels-wins-5000-on-under-the-gunn/5481563/ |शीर्षक=Asha Daniels wins $5,000 on 'Under the Gunn' |मिति=February 14, 2014 |अन्तिम=Kiesewetter |प्रथम=John |publisher=Cincinnati.com |पहुँचमिति=December 20, 2016}}</ref><ref>{{वेब स्रोत |युआरएल=http://magazine.uc.edu/famousalumni/tv/asha-daniels/Daniels2.html |शीर्षक=DAAP grad designs winning fashions while 'Under the Gunn' |अन्तिम=Rieselman |प्रथम=Deborah |publisher=University of Cincinnati |पहुँचमिति=December 20, 2016}}</ref> फेब्रुअरी २०१५ मा, ८७औँ एकेडेमी पुरस्कारमा उनको कपालको "पचौली तेल" र "खरपतवार" को गन्धको सन्दर्भमा, जेन्डेयाको बारेमा जियुलियाना रानिकद्वारा गरिएको मजाक पछि,<ref>{{वेब स्रोत | युआरएल=https://www.vulture.com/2015/02/kelly-osbourne-quits-fashion-police.html | प्रथम=E. Alex | अन्तिम=Jung | शीर्षक=Kelly Osbourne Reportedly Quits Fashion Police Over Giuliana Rancic's Zendaya Jokes | publisher=Vulture | मिति=February 28, 2015 | पहुँचमिति=March 1, 2015}}</ref> जेन्डेयाले टिप्पणी सम्बोधन गर्न को लागि तुरून्त इन्स्टाग्राम लिएकी थिइन् र भनेकी थिइन् कि धेरै सफल मानिसहरूसँग "लोक्स" छन्, एक हेयरस्टाइल जसको ड्रग्ससँग कुनै सरोकार छैन। म्याटेलले उनको ओस्कार लुकको नक्कल गर्दै जेन्डायालाई उनको आफ्नै बार्बीको साथ सम्मान गरेको थियो।<ref>{{वेब स्रोत|last1=Spector|first1=Nicole (September 29, 2015)|शीर्षक=Zendaya's Barbie|युआरएल=http://www.today.com/popculture/zendaya-barbie-honors-star-standing-her-culture-t47001|वेबसाइट=Today|पहुँचमिति=August 7, 2017}}</ref> अर्को महिना, सङ्गीतकार टिम्बाल्यान्डले पुष्टि गरे कि डिज्नीबाट रिपब्लिकमा रेकर्ड लेबल स्विच गरेपछि उनी जेन्डेयासँग उनको दोस्रो एल्बममा काम गर्दै थिए।<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=http://www.idolator.com/7583747/zendaya-timbaland-sophomore-album|शीर्षक=It Looks Like Zendaya Is Working With Timbaland On Her Sophomore Album|मिति=March 6, 2015|पहुँचमिति=May 21, 2015}}</ref><ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=http://www.mtv.com/news/2426877/zendaya-close-up-video/|शीर्षक=Zendaya Is Ready For Her 'Close Up' In New High-Fashion Music Vid|मिति=November 12, 2015|पहुँचमिति=February 2, 2016}}</ref> [[क्रिस ब्राउन]]को विशेषता रहेको "समथिङ न्यू" फेब्रुअरी ५ मा हलिउड रेकर्ड्स र [[रिपब्लिक रेकर्ड्स]] मार्फत रिलिज गरिएको थियो। रिपब्लिक रेकर्डमा हस्ताक्षर गरेपछि गीतले यसलाई उनको पहिलो आधिकारिक रिलिजको रूपमा चिह्नित गर्दछ।<ref>{{वेब स्रोत | युआरएल=http://www.republicplaybook.com/track/zendaya-fchris-brown-something-new/ | शीर्षक=Zendaya F/Chris Brown 'Something New' | publisher=Republic | मिति=January 25, 2016 | पहुँचमिति=January 25, 2016}}</ref> अगस्त २०१५ मा, जेन्डेयाले उनको जूता सङ्ग्रह, डेया, जुन उनको बाल्यकालको उपनाम थियो, सुरु गरेकी थिइन्।<ref>{{वेब स्रोत|last1=Kinonen|first1=Sarah (August 6, 2015)|शीर्षक=Sole of Daya|युआरएल=http://people.com/style/zendaya-designs-a-line-of-dope-shoes-and-you-dont-have-to-spend-three-years-trying-to-buy-them/|वेबसाइट=[[People Style]]|पहुँचमिति=August 7, 2017}}</ref> ===२०१६–वर्तमान: चलचित्र सफलता र ''युफोरिया''=== [[File:Zendaya by Gage Skidmore.jpg|thumb|upright|२०१६ सान डिएगो कमिक-कनमा जेन्डेया [[स्पाइडर-म्यान: होमकमिङ]] प्रचार गर्दै]] ४ नोभेम्बर, २०१६ मा, जेन्डेयाको कपडा शृङ्खला, डेया बाय जेन्डेया, बिक्रीमा गएको थियो।<ref>{{वेब स्रोत|शीर्षक=Zendaya Wants Your Shoes to Feel Luxurious, Even if You Can't Afford Louboutins|युआरएल=http://www.instyle.com/news/zendaya-shoe-line-daya-by-zendaya|वेबसाइट=[[InStyle]]|पहुँचमिति=September 10, 2016}}</ref> उक्त डिसेम्बर महिनामा, उनी प्रोजेक्ट रनवेको १५औँ सत्रको समापनमा अतिथि निर्णायकको रूपमा रहेकी थिइन्।<ref>{{वेब स्रोत |युआरएल=http://people.com/tv/zendaya-to-guest-judge-on-project-runway-season-15/ |शीर्षक=Zendaya to guest judge on project runway season 15 |मिति=September 8, 2016 |अन्तिम=Stone |प्रथम=Natalie |magazine=People|पहुँचमिति=December 20, 2016}}</ref> जेन्डेयाले जुलाई २०१७ मा प्रदर्शनमा आएको सुपरहिरो चलचित्र [[स्पाइडर-म्यान: होमकमिङ]]मा मिसेलको रूपमा आफ्नो प्रमुख चलचित्रको सुरुवात गरेकी थिइन्।<ref>{{वेब स्रोत|अन्तिम=Fleming Jr.|प्रथम=Mike|युआरएल=https://deadline.com/2016/03/zendaya-spider-man-tom-holland-marvel-sony-1201715599/|शीर्षक=Zendaya Lands A Lead In Spider-Man Reboot At Sony And Marvel Studios|वेबसाइट=[[Deadline Hollywood]]|मिति=March 7, 2016|पहुँचमिति=June 21, 2016|अभिलेखयुआरएल=https://web.archive.org/web/20160308053416/http://deadline.com/2016/03/zendaya-spider-man-tom-holland-marvel-sony-1201715599/|अभिलेखमिति=March 8, 2016|युआरएलस्थिति=live}}</ref> यस चलचित्रले पहिलो साताको अन्त्यमा ११७ मिलियन डलर कमाएको थियो, जुन बक्स अफिसमा पहिलो स्थानमा रहेको थियो।<ref>{{वेब स्रोत|last1=Fuster|first1=Jeremy (July 11, 2017)|शीर्षक=Homecoming's Box Office|युआरएल=https://www.thewrap.com/spider-man-homecoming-box-office-debut-still-trail-tobey-maguires-original/|वेबसाइट=The Wrap|पहुँचमिति=August 7, 2017}}</ref> द हलिउड रिपोर्टरका जोन डेफोरले उनलाई "दृश्य चोर" को रूपमा प्रशंसा गरेका थिए,<ref>DeFore, John (June 29, 2017). [https://www.hollywoodreporter.com/review/spider-man-homecoming-review-1017796 "'Spider-Man: Homecoming': Film Review"]. ''The Hollywood Reporter''. Retrieved April 29, 2019.</ref> जबकि इन्डिवायरका डेभिड एरलिचले उनलाई संक्षिप्त प्रदर्शनको समयको बावजुद चलचित्रको "सबैभन्दा मूल्यवान खेलाडी" भनेका थिए।<ref>Ehrlich, David (June 29, 2017). [https://www.indiewire.com/2017/06/spider-man-homecoming-review-marvel-future-superhero-movies-tom-holland-zendaya-1201848553/2/ "'Spider-Man: Homecoming' Review: Marvel Has Finally Started To Figure Out The Future Of Superhero Movies"]. [[IndieWire]]. Retrieved April 29, 2019.</ref> अगस्ट २०१७ मा, जेन्डेया [[ब्रुनो मार्स]]को गीत वर्सास अन द फ्लोर" को लागि साङ्गीतिक श्रव्य दृश्यमा देखा परेकी थिइन्।<ref>{{समाचार स्रोत|युआरएल=https://www.rollingstone.com/music/news/watch-bruno-mars-versace-on-the-floor-video-with-zendaya-w497470|शीर्षक=Watch Bruno Mars' Transfixing 'Versace on the Floor' Video With Zendaya|कार्य=Rolling Stone|पहुँचमिति=May 18, 2018}}</ref> डिसेम्बर २०१७ मा, जेन्डेयाले [[ह्यु ज्याकम्यान]], [[ज्याक एफ्रोन]], [[मिसेल विलियम्स]], र रिबेका फर्गुसनसँग साङ्गीतिक चलचित्र [[द ग्रेटेस्ट सोम्यान]] सह-अभिनय गरेकी थिइन्। उनले एनी ह्वीलर नामको ट्रापेज कलाकारको रूपमा चित्रण गरेकी थिइन् जसले एफ्रोनको चरित्र फिलिप कार्लिललाई माया गर्छिन्, जुन समयमा अन्तरजातीय प्रेमलीला वर्जित थियो। चलचित्रले आलोचकहरूको मिश्रित समीक्षा प्राप्त गरेता पनि यो व्यावसायिक रूपमा सफल भएको थियो। जेन्डेयाको अभिनयका साथै एफ्रोनसँगको सहकार्यलाई पनि विशेष प्रशंसा गरिएको थियो। समालोचक ओवेन ग्लेबर्मनले भेराइटी (अनुवादित शीर्षक: विविधता) नामक पत्रिकामा लेखेका थिए, "एफ्रोन र जेन्डायाको भयानक सहकार्य छ - तिनीहरू एक अर्कालाई खोज्न कहिल्यै रोक्दैनन्।"<ref>{{वेब स्रोत | युआरएल=https://variety.com/2017/film/reviews/the-greatest-showman-review-hugh-jackman-1202644784/ | शीर्षक=Greatest Showman Review | publisher=Variety | मिति=December 25, 2017 | पहुँचमिति=December 25, 2017}}</ref> जेन्डेयालाई फेसन वेबसाइट नेट-ए-पोर्टरद्वारा राम्रो लुगा लगाएका महिलाहरू मध्ये एक स्थान दिइएको थियो।<ref>{{वेब स्रोत |शीर्षक=Best Dressed 2018 |युआरएल=https://www.net-a-porter.com/gb/en/porter/article-f0fe0982c9ceac88/cover-stories/cover-stories/best-dressed-2018 |वेबसाइट=Net-a-porter.com}}</ref> उक्त सेप्टेम्बर महिनामा, वार्नर ब्रदर्सले एनिमेटेड चलचित्र स्मलफुट सार्वजनिक गरेको थियो, जसमा जेन्डायाले [[यति|यती]] मीचीको आवाज दिएकी थिइन्। अर्को महिना, टोमी हिलफिगरले जेन्डेयालाई ब्रान्डको नयाँ विश्वव्यापी महिला राजदूतको रूपमा हस्ताक्षर गरेको थियो, जुन उनीहरूको मुख्य शृङ्खला अभियान र टोमी x जेन्डेया सम्पुटिका सङ्ग्रह सृजनामा देखा परेको थियो।<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=https://www.vogue.co.uk/article/zendaya-tommy-hilfiger-collaboration|शीर्षक=Tommy Hilfiger Taps Zendaya For Next Collaboration|वेबसाइट=Vogue.com|पहुँचमिति=October 16, 2018}}</ref> फेब्रुअरी २०१९ मा, उनी सौन्दर्य प्रसाधन कम्पनी लन्कोमकी प्रवक्ता भएकी थिइन्।<ref>{{वेब स्रोत|author=Stalder, Erika|युआरएल=https://www.refinery29.com/en-us/2019/02/225101/zendaya-lancome-campaign|शीर्षक=Zendaya Just Landed A ''Major'' New Beauty Campaign|मिति=February 22, 2019|कार्य=[[Refinery29]]}}</ref> जुन २०१९ मा, जेन्डेयाले [[एचबिओ|एचबीओ]] नाटक शृङ्खला [[युफोरिया (अमेरिकी टिभी शृङ्खला)|युफोरिया]]मा अभिनय गर्न सुरु गरेकी थिइन् जुन इजरायली शृङ्खलाको यही नामको अनुकूलन थियो। उनले रु, लागु औषध दुर्व्यसनीमा फसेकी १७ वर्षीया केटी र शृङ्खलाको कथावाचकको भूमिका खेलेकी थिइन्।<ref>{{समाचार स्रोत|युआरएल=https://www.hollywoodreporter.com/live-feed/zendaya-star-hbos-euphoria-pilot-1117394|शीर्षक=Zendaya to Star in HBO's 'Euphoria' Pilot|कार्य=The Hollywood Reporter|पहुँचमिति=June 5, 2018|language=en}}</ref> इन्डिवायरका बेन ट्राभर्सले उनलाई "हरेक मोडमा असाधारण" भनेर सम्बोधन गर्दै लेखेका थिए, "उनी क्षणिकमा हृदय विदारक क्षमता थप्छिन् जब उनको घुमाउरो चरित्र नाजुकको सट्टा अजेय महसुस गर्दछ"।<ref>{{Cite news|url=https://www.indiewire.com/2019/06/euphoria-hbo-review-zendaya-series-1202146636/|title='Euphoria' Review: Zendaya's HBO Series Is a Teens-In-Crisis Horror Show|work=[[IndieWire]]|access-date=June 4, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190605101731/https://www.indiewire.com/2019/06/euphoria-hbo-review-zendaya-series-1202146636/|archive-date=June 5, 2019|url-status=live}}</ref> द गार्जियनकी रेबेका निकोलसनले उनको अभिनयलाई "आश्चर्यजनक" र "मन्त्रमुग्ध" मानेकी थिइन्, जबकि द न्यु योर्करका डोरेन सेन्ट फेलिक्सले उनलाई शृङ्खलाको "सर्वश्रेष्ठ भाग" मानेका थिए।<ref>{{cite web|last1=Nicholson|first1=Rebecca|url=https://www.theguardian.com/tv-and-radio/2019/aug/06/euphoria-review-zendaya-rue-sex-drugs-teen-drama-skins|title=Euphoria review – so explicit it makes Skins look positively Victorian|work=The Guardian|date=August 6, 2019|accessdate=September 21, 2020|archive-date=September 21, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200921053209/https://www.theguardian.com/tv-and-radio/2019/aug/06/euphoria-review-zendaya-rue-sex-drugs-teen-drama-skins|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|last1=St. Félix|first1=Doreen|authorlink1=Doreen St. Félix|url=https://www.newyorker.com/culture/on-television/euphoria-and-the-flawed-art-of-gen-z-prophesying|title=Review: "Euphoria" and the Flawed Art of Gen Z Prophesying|work=[[The New Yorker]]|date=June 16, 2019|accessdate=September 21, 2020|archive-date=September 21, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200921053247/https://www.newyorker.com/culture/on-television/euphoria-and-the-flawed-art-of-gen-z-prophesying|url-status=live}}</ref> उनको अभिनयका लागि, उनले नाटक शृङ्खलामा उत्कृष्ट मुख्य अभिनेत्रीको लागि प्राइमटाइम एमी पुरस्कार जितेकी थिइन् र पुरस्कार जित्ने सबैभन्दा कान्छी व्यक्ति बनेकी थिइन्।<ref name="youngest">{{Cite news|last=Bahr|first=Sarah|date=September 21, 2020|title=Zendaya Makes History with Her Emmy Win|work=The New York Times|url=https://www.nytimes.com/2020/09/20/arts/television/emmys-zendaya-euphoria.html|access-date=September 21, 2020|issn=0362-4331|archive-date=September 21, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200921053209/https://www.nytimes.com/2020/09/20/arts/television/emmys-zendaya-euphoria.html|url-status=live}}</ref> सन् २०१९ को अन्त्यमा, उनले जुलाई २, २०१९ मा सार्वजनिक गरिएको [[स्पाइडर-म्यान: फार फ्रम होम]]मा एमजेको भूमिकालाई पुनःप्रदर्शन गरेकी थिइन्, जुन व्यावसायिक सफलता भएको थियो।<ref>{{cite web|url=https://screenrant.com/spider-man-far-from-home-release-date/|title=Spider-Man: Far from Home Release Date Moves Up 3 Days|website=[[Screen Rant]]|last=Schaefer|first=Sandy|date=April 17, 2019|accessdate=April 17, 2019|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190417185047/https://screenrant.com/spider-man-far-from-home-release-date/|archivedate=April 17, 2019|url-status=live}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.hollywoodreporter.com/news/jake-gyllenhaal-ansel-elgort-zendaya-star-crime-drama-finest-kind-1083439|title=Jake Gyllenhaal, Ansel Elgort, Zendaya to Star in Crime Drama 'Finest Kind'|access-date=February 10, 2018|archive-url=https://www.webcitation.org/6x8KdVaYg?url=https://www.hollywoodreporter.com/news/jake-gyllenhaal-ansel-elgort-zendaya-star-crime-drama-finest-kind-1083439|archive-date=February 10, 2018|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://variety.com/2018/film/news/jake-gyllenhaal-spider-man-2-tom-holland-1202719941/|title=Jake Gyllenhaal Eyed for Villain Role in 'Spider-Man: Homecoming' Sequel|first1=Justin|last1=Kroll|website=[[Variety (magazine)|Variety]]|date=May 21, 2018|access-date=June 6, 2018|archive-url=https://www.webcitation.org/6zaIni2dV?url=http://variety.com/2018/film/news/jake-gyllenhaal-spider-man-2-tom-holland-1202719941/|archive-date=May 21, 2018|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite web|last1=D'Alessandro|first1=Anthony|last2=D'Alessandro|first2=Anthony|date=April 22, 2020|title='Spider-Man: Far From Home' Reps Sony's Most Profitable Movie Of 2019: No. 8 In Deadline's Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2020/04/spider-man-far-from-home-movie-profit-2019-avengers-endgame-marvel-1202915318/|access-date=September 21, 2020|website=[[Deadline Hollywood]]|archive-date=September 21, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200921053201/https://deadline.com/2020/04/spider-man-far-from-home-movie-profit-2019-avengers-endgame-marvel-1202915318/|url-status=live}}</ref> जेन्डायाले आगामी विज्ञान काल्पनिक चलचित्र ड्युन, उही नामको सन् १९६५ को उपन्यासको रूपान्तरण, मा चानीको चरित्र चित्रण गर्नेछिन्, जसमा टिमोथी चेलमेट पनि छन्।<ref>{{वेब स्रोत | युआरएल = https://www.hollywoodreporter.com/heat-vision/dune-movie-zendaya-early-talks-star-1181245 | शीर्षक= Zendaya Circling Denis Villeneuve's ''Dune'' | प्रथम= Mia | अन्तिम = Galuppo |मिति = January 30, 2019 | पहुँचमिति = January 30, 2019 | कार्य = The Hollywood Reporter }}</ref> उनी अनीता हेमिङ्ग्सको रूपमा अ ह्वाइट लाईमा अभिनय र उत्पादन गर्नेछिन्, एक अफ्रिकी-अमेरिकी महिला जो दासहरूको वंशज थिइन् र सेतो व्यक्तिको रूपमा उत्तीर्ण भएकी थिइन्, ताकि उनी १८९० को दौरान भासार कलेजमा पढ्न सकून्।<ref>{{वेब स्रोत |युआरएल=https://variety.com/2017/film/news/zendaya-a-white-lie-anita-hemmings-1202614131/ |शीर्षक=Zendaya to Star in, Produce Movie About First African-American Woman to Graduate From Vassar |अन्तिम=McNary |प्रथम=Dave |मिति=November 13, 2017 |वेबसाइट=Variety.com |पहुँचमिति=December 14, 2017}}</ref> उनी एन्सेल एल्गोर्ट र [[जेक जिलेनहाल]]सँग अपराध प्रधान चलचित्र फिनेस्ट काइन्डमा पनि देखा पर्नेछिन्। जुलाई २०२० मा, जेन्डेयालाई आगामी चलचित्र माल्कम एन्ड मेरीमा नेतृत्वको रूपमा घोषणा गरीएको थियो। [[२०१९-२० कोरोना भाइरस प्रकोप|कोभिड १९ माहामारी]]को बेलामा गोप्य रूपमा चित्रित गरिएको, यसमा [[जोन डेभिड वासिङ्टन]] सह-कलाकार छन्, र साम लेभिन्सन द्वारा निर्देशित थियो, जससँग उनले युफोरियामा सहकार्य गरेकी थिइन्।<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=https://deadline.com/2020/07/zendaya-john-david-washington-secret-movie-malcom-and-marie-during-coronavirus-shutdown-1202980360/|शीर्षक=Reopening Hollywood: How Zendaya, John David Washington and ‘Euphoria’ Creator Sam Levinson Started and Finished a Secret Movie During the Pandemic|पहुँचमिति= July 8, 2020|कार्य=[[Deadline]]}}</ref> ==अन्य उद्यम== सन् २०१२ मा, जेन्डेया कान्भोई अफ होप नामक संस्थाका लागि राजदूत बनेकी थिइन्।<ref name=Convoy>{{वेब स्रोत |युआरएल=http://www.broadwayworld.com/bwwtv/article/Zendaya-Celebrates-20th-Birthday-by-Raising-Money-for-Convoy-of-Hope-Initiative-20160901 |शीर्षक=Zendaya Celebrates 20th Birthday by Raising Money for Convoy of Hope Initiative |मिति=September 1, 2016 |वेबसाइट=Broadway World |पहुँचमिति=December 14, 2017}}</ref> उनले जोन लेजेन्डको सन् २०१३ को गीत "अल अफ मी", रेकर्ड (कैद) गर्दै त्यसको केही अंश संस्थामा दान दिएकी थिइन्।<ref>{{वेब स्रोत|author= |मिति=June 20, 2014|शीर्षक=Zendaya's song benefits Convoy of Hope|युआरएल=https://www.convoyofhope.org/jointheconvoy/zendayas-song-benefits-convoy-hope/|वेबसाइट=Convoy of Hope|पहुँचमिति=August 7, 2017}}</ref> उनले हाइटी, तन्जानिया र फिलिपिन्सका १५० भन्दा बढी बालबालिकाहरूलाई फिडवन कार्यक्रम मार्फत खुवाउन सहयोग पुर्‍याउने अभियानको साथ उनको १८औँ जन्मदिन मनाएकी थिइन्,<ref>{{cite press release |title=Disney Star Zendaya Celebrates 18th Birthday By Raising Funds to Feed Hungry Children |date=August 22, 2014 |publisher=Convoy of Hope |location=SPRINGFIELD, Mo |url=http://www.prnewswire.com/news-releases/disney-star-zendaya-celebrates-18th-birthday-by-raising-funds-to-feed-hungry-children-272328361.html |accessdate=December 14, 2017 |website=PR News Wire}}</ref> र सन् २०१६ मा उनले कान्भोईको महिला सशक्तिकरण पहललाई समर्थन गर्नको लागि $५०,००० उठाउने अभियानका साथ आफ्नो २०औँ जन्मदिन मनाएकी थिइन्।<ref name=Convoy/> सेप्टेम्बर २०१२ मा, जेन्डेयाले र्‍यापर [[लिल वेन]] र एनबीए खेलाडी लेब्रोन जेम्सको साथ बिट्स विद्युतीय कम्पनीको लागि एक दूरदर्शन विज्ञापनमा चित्रित भएकी थिइन् जसमा उनीहरूले विल.आई.एम र [[ब्रिट्नी स्पेयर्स]]को गीत "स्क्रीम एन्ड शाउट" प्रदर्शन गरेका थिए।<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=http://www.mtv.com/news/articles/1697849/britney-spears-will-i-am-scream-and-shout-x-factor.jhtml|शीर्षक=Britney Spears And will.i.am's 'Scream And Shout' Video To Premiere On 'X Factor'|अन्तिम=Dinh|प्रथम=James|मिति=November 21, 2012|पहुँचमिति=November 21, 2012|कार्य=MTV News |publisher=MTV Networks}}</ref> जेन्डेया "एक्स-आउट",<ref>{{वेब स्रोत|last1=Kim|first1=Isabella|मिति=February 2, 2014|शीर्षक=X Out|युआरएल=http://hollywoodlife.com/2014/02/03/zendaya-x-out-acne-face-ambassador-announcement/|वेबसाइट=Hollywood Life|पहुँचमिति=August 7, 2017}}</ref> [[म्याडोना (मनोरञ्जनकर्मी)|म्याडोना]]को कपडा शृङ्खला "मटेरियल गर्ल"<ref>{{वेब स्रोत |युआरएल=http://www.teenvogue.com/story/zendaya-material-girl-campaign |शीर्षक=Zendaya Is the New Face of Material Girl—Here's What She Has to Say About It |अन्तिम=Street |प्रथम=Mikelle |last2=Strasburger |first2=Chantal |मिति=June 20, 2014 |वेबसाइट=Teen Vogue |पहुँचमिति=December 14, 2017}}</ref> कभरगर्ल,<ref>{{वेब स्रोत |युआरएल=http://www.teenvogue.com/story/zendaya-covergirl-announcement-january-2016 |शीर्षक=Zendaya Just Announced That She's the New Face of Covergirl |अन्तिम=Gaynor |प्रथम=Emily |मिति=January 21, 2016 |वेबसाइट=Teen Vogue |पहुँचमिति=December 14, 2017}}</ref> र ची हेयर केयर लगायतका विभिन्न ब्रान्डमा आबद्ध भएकी छिन्।<ref>{{वेब स्रोत |युआरएल=https://www.huffingtonpost.com/entry/zendaya-chi-haircare-real-is-beautiful-ad-campaign_us_56cda1a7e4b0928f5a6dc354 |शीर्षक=Zendaya's New Chi Ads Prove She Doesn't Care What You Think Of Her Hair |अन्तिम=Oliver |प्रथम=Dana |मिति=February 24, 2016 |वेबसाइट=Huffington Post |पहुँचमिति=December 14, 2017}}</ref> ==व्यक्तिगत जीवन== सन् २०१७ सम्म, जेन्डेया [[लस एन्जलस|लस एन्जलस, क्यालिफोर्निया]]मा १४ लाख ४० हजार लाख डलरको बराबरको घरमा बस्छिन्।<ref>{{वेब स्रोत|last1=Halberg|first1=Morgan|मिति=March 30, 2017|शीर्षक=Zendaya's New Home|युआरएल=http://observer.com/2017/03/zendaya-buys-house-in-northridge/|वेबसाइट=Observer|पहुँचमिति=August 7, 2017}}</ref> उनी [[शाकाहार|शाकाहारी]] हुन्।<ref>{{वेब स्रोत|last1=Loria|first1=Joe (December 13, 2016)|शीर्षक=Zendaya goes Vegetarian|युआरएल=http://www.mercyforanimals.org/disney-star-zendaya-goes-vegetarian-credits|वेबसाइट=Mercy for Animals|पहुँचमिति=August 7, 2017}}</ref> उनको रुचिहरूमा गायन, नृत्य, र कपडा बनावट समावेश छ।<ref name="Disney Channel Medianet"/> ==फिल्मोग्राफी== <!--do not add rowspans per WP:FILMOGRAPHY--> ===चलचित्र=== {| class="wikitable sortable" ! वर्ष ! शीर्षक ! भूमिका ! class="unsortable" | टिप्पणी |- | २०१३ | ''सुपर बडिज'' | ललीपप (आवाज) |डायरेक्ट-टू-डिभीडी चलचित्र |- | २०१७ | ''[[स्पाइडर-म्यान: होमकमिङ]]'' | मिशेल | |- | २०१७ | ''[[द ग्रेटेस्ट सोम्यान]]'' | एनी ह्वीलर | |- | २०१८ | ''डक डक गुस'' | ची (आवाज) | |- | २०१८ | ''स्मलफुट'' | मीची (आवाज) | |- | २०१९ | ''[[स्पाइडर-म्यान: फार फ्रम होम]]'' | एमजे | |- | २०२० | ''ड्युन'' | चानी | पोष्ट-उत्पादन |- | टीबीए | ''माल्कम एन्ड मेरी'' | मेरी | पोष्ट-उत्पादन |} ===टेलिभिजन=== {| class="wikitable sortable" ! वर्ष ! शीर्षक ! भूमिका ! class="unsortable" | टिप्पणी |- | २०१०–२०१३ | ''[[शेक इट अप (अमेरिकी टिभी शृङ्खला)|सेक इट अप]]'' | रकी ब्लू | मुख्य भूमिका |- | २०११ | ''गुड लक चार्ली'' | रकी ब्लू | एपिसोड: "चार्ली सेक्स इट अप" |- | २०११ | ''प्र्याङ्कस्टार्स'' | स्वयम् | एपिसोड: "वाक द प्र्याङ्क" |- | २०११ | ''पिक्सी होलो गेम्स'' | फर्न | टेलिभिजन विशेष; आवाज भूमिका |- | २०१२ | ''ए.एन.टी. फार्म'' | सेक्विया जोन्स | अङ्क: "क्रिएटिभ कन्सल्टेन्ट" |- | २०१२ | ''फ्रेनेमीस'' | ह्याली ब्रान्डन | टेलिभिजन चलचित्र |- | २०१३ | ''डान्सिङ विथ द स्टार्स'' | स्वयम् | डान्सिङ विथ द स्टार्स प्रतियोगी र उपविजेता |- | २०१३ | ''द स्टोरी अफ जेन्डेया'' | स्वयम् | टेलिभिजन शृङ्खला |- | २०१४ | ''ज्याप्ड'' | जोइ स्टीभन्स | टेलिभिजन चलचित्र |- | २०१४ | ''द मेकिङ अफ स्वे'' | स्वयम् | टेलिभिजन नाच-तयारी कार्यक्रम; ८औँ अङ्क |- | २०१४ | ''स्वे: ए डान्स ट्रिलोजी'' | स्वयम् | टेलिभिजन नृत्य कार्यक्रम |- | २०१५ | ''ब्ल्याक-ईश'' | रशिदा | एपिसोड: "ड्याडीज डे"<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=http://abc.go.com/shows/blackish/news/lolz/blackish-recap-daddys-day-dre-creates-new-holiday-151015/|शीर्षक=Zendaya on 'Black-ish'|कार्य=ABC|मिति=October 15, 2015|पहुँचमिति=July 20, 2017}}</ref> |- | २०१५–२०१८ | ''[[के.सी. अन्डरकभर]]'' | के.सी. कूपर | मुख्य भूमिका; सह-निर्माता पनि<ref>{{वेब स्रोत|last1=Wagmeister|first1=Elizabeth (November 1, 2016)|शीर्षक=Zendaya's Disney Channel Show 'K.C. Undercover' Renewed for Season 3|युआरएल=https://variety.com/2016/tv/news/kc-undercover-renewed-season-3-zendaya-1201905297/|वेबसाइट=Variety|पहुँचमिति=August 7, 2017}}</ref> |- | २०१७ | ''वाक द प्र्याङ्क'' | स्वयम् | एपिसोड: "के.सी. अन्डरकभर संस्करण"<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=http://hollywoodlife.com/2017/03/13/zendaya-walk-the-prank-season-2-kc-undercover-episode-photo/|शीर्षक='Walk The Prank' Season 2: First Look At Zendaya's Guest Spot|कार्य=Hollywood Life|मिति=March 13, 2017|पहुँचमिति=May 31, 2017}}</ref> |- | २०१७ | ''लिप सिङ ब्याटल'' | स्वयम् | एपिसोड: "टम हल्यान्ड बनाम जेन्डेया"<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=https://www.paramountnetwork.com/episodes/x04nby/lip-sync-battle-zendaya-vs-tom-holland-season-3-ep-22|शीर्षक=Lip Sync Battle: "Tom Holland vs. Zendaya"|वेबसाइट=Paramount Network|मिति=July 5, 2017|पहुँचमिति=March 5, 2019}}</ref> |- | २०१९ | ''द ओए'' | फोला | ३ एपिसोड |- | २०१९–वर्तमान | ''[[युफोरिया (अमेरिकी टिभी शृङ्खला)|युफोरिया]]'' | रु बेनेट | मुख्य भूमिका |} ==डिस्कोग्राफी== {{मुख्य|जेन्डेया डिस्कोग्राफी}} * ''[[जेन्डेया (एल्बम)|जेन्डेया]]'' (सन् २०१३) ==सङ्गीतसम्मेलन भ्रमणहरू== *स्वाग इट आउट भ्रमण (सन् २०१२–२०१४) ==पुरस्कार र नामाङ्कन== {| class="wikitable" ! वर्ष ! पुरस्कार ! श्रेणी ! काम ! परिणाम ! सन्दर्भ |- |२०११ |युवा कलाकार पुरस्कार |टिभी शृङ्खलामा उत्कृष्ट युवा समूह<br /><small>([[बेला थोर्न]], डेभिस क्लिभल्यान्ड, रोसोन फेगन, एडम इरिगोयन, केन्टन ड्युटी र क्यारोलिन सनशाइनसँग साझेदारी गरिएको)</small> |rowspan=4|''[[शेक इट अप (अमेरिकी टिभी शृङ्खला)|सेक इट अप]]'' |{{nom}} |style="text-align:center;"|<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=http://www.youngartistawards.org/noms32.html|शीर्षक=32nd Annual Young Artist Awards|publisher=Young Artist Awards}}</ref> |- |rowspan=3|२०१२ |युवा कलाकार पुरस्कार |टिभी शृङ्खलामा सर्वश्रेष्ठ प्रदर्शन – अग्रणी युवा अभिनेत्री |{{nom}} |style="text-align:center;"|<ref name="Young Artist Awards 2">{{वेब स्रोत|युआरएल=http://www.youngartistawards.org/noms33.html |शीर्षक=33rd Annual Young Artist Awards |publisher=Young Artist Awards |पहुँचमिति=March 31, 2012 |युआरएलस्थिति=live |अभिलेखयुआरएल=https://web.archive.org/web/20120404162133/http://www.youngartistawards.org/noms33.html |अभिलेखमिति=April 4, 2012 }}</ref> |- |युवा कलाकार पुरस्कार |टिभी शृङ्खलामा उत्कृष्ट युवा समूह<br /><small>([[बेला थोर्न]], डेभिस क्लिभल्यान्ड, रोसोन फेगन, एडम इरिगोयन, केन्टन ड्युटी र क्यारोलिन सनशाइनसँग साझेदारी गरिएको)</small> |{{nom}} |style="text-align:center;"|<ref name="Young Artist Awards 2" /> |- |एनएएसीपी छवि पुरस्कार |युवा / बालबालिकाको शृङ्खला वा विशेषमा उत्कृष्ट प्रदर्शन |{{nom}} |style="text-align:center;"|<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=http://zendaya.com/2012/02/19/zendaya-at-the-2012-naacp-image-awards/|शीर्षक=Zendaya At The 2012 NAACP Image Awards|पहुँचमिति=March 31, 2012|कार्य=Zendaya.com|अभिलेखयुआरएल=https://web.archive.org/web/20120331225559/http://zendaya.com/2012/02/19/zendaya-at-the-2012-naacp-image-awards/|अभिलेखमिति=March 31, 2012|युआरएलस्थिति=dead}}</ref> |- |rowspan=2|२०१३ | युवा कलाकार पुरस्कार | टिभी चलचित्र, उप-शृङ्खला, विशेष वा पायलटमा सर्वश्रेष्ठ प्रदर्शन – अग्रणी युवा अभिनेत्री | ''फ्रेनेमीस'' |{{nom}} |style="text-align:center;"|<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=http://www.youngartistawards.org/noms34.html|शीर्षक=34th Annual Young Artist Awards|publisher=Young Artist Awards}}</ref> |- | style="white-space: nowrap;" |रेडियो डिज्नी सङ्गीत पुरस्कार | सर्वश्रेष्ठ साङ्गीतिक श्रव्य दृश्य | "फेसन इज माइ क्रिप्टोनाइट" |{{nom}} | |- | rowspan=5|२०१४ | rowspan=2|रेडियो डिज्नी सङ्गीत पुरस्कार | उदयीमान कलाकार | rowspan=7|स्वयम् |{{nom}} |style="text-align:center;"|<ref name="auto1">{{वेब स्रोत|युआरएल=http://hollywoodlife.com/2014/04/27/2014-radio-disney-music-awards-winners-list/|शीर्षक=2014 Radio Disney Music Award Winners — Full List: Selena Gomez & More|author=|मिति=April 27, 2014|वेबसाइट=Hollywoodlife.com}}</ref> |- | उत्कृष्ट शैली |{{win}} |style="text-align:center;"|<ref name="auto1" /> |- | बिइटी पुरस्कार | योङ्स्टार्स पुरस्कार | {{nom}} |style="text-align:center;"|<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=https://www.bet.com/shows/bet-awards/2014/nominees.html|शीर्षक=BET Awards 2014 Winners & Nominees|वेबसाइट=Bet.com}}</ref> |- |टिन च्वाइस पुरस्कार | च्वाइस म्युजिक: उदयीमान कलाकार |{{nom}} |style="text-align:center;"|<ref name="hollywoodreporter.com">{{वेब स्रोत|युआरएल=https://www.hollywoodreporter.com/news/teen-choice-awards-2014-winners-724423|शीर्षक=Teen Choice Awards: The Complete Winners List|वेबसाइट=Hollywoodreporter.com}}</ref> |- | टिन च्वाइस पुरस्कार | क्यान्डिस शैली प्रतिमा |{{win}} |style="text-align:center;"|<ref name="hollywoodreporter.com" /> |- |rowspan=3|२०१५ | रेडियो डिज्नी सङ्गीत पुरस्कार | उत्कृष्ट शैली |{{nom}} |style="text-align:center;"|<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=https://ohmy.disney.com/music/2015/04/25/announcing-the-2015-radio-disney-music-awards-winners|शीर्षक=Announcing the 2015 Radio Disney Music Awards Winners – Disney Playlist|मिति=April 25, 2015|वेबसाइट=Ohmy.disney.com}}</ref> |- | बिइटी पुरस्कार | योङ्स्टार्स पुरस्कार |{{nom}} |style="text-align:center;"|<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=https://variety.com/2015/music/news/bet-awards-winners-2015-full-list-1201530148/|शीर्षक=BET Awards Winners: Full List|मिति=June 28, 2015|वेबसाइट=Variety.com}}</ref> |- | टिन च्वाइस पुरस्कार | च्वाइस टिभी अभिनेत्री: हास्य | rowspan=2|''[[के.सी. अन्डरकभर]]'' | {{nom}} |style="text-align:center;"| |- |rowspan=4|२०१६ | निकलोडियन किड्स च्वाइस पुरस्कार | मनपर्ने महिला टिभी कलाकार – बाल कार्यक्रम |{{win}} |style="text-align:center;"|<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=https://www.billboard.com/articles/news/7213912/zendaya-favorite-female-tv-star-kids-show-kids-choice-awards-2016|शीर्षक=Zendaya Wins Favorite Female TV Star -- Kids Show at the Kids' Choice Awards 2016|वेबसाइट=Billboard.com}}</ref> |- | रेडियो डिज्नी सङ्गीत पुरस्कार | उत्कृष्ट शैली | स्वयम् |{{nom}} |style="text-align:center;"|<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=https://www.billboard.com/articles/news/7350382/2016-radio-disney-music-awards-winners|शीर्षक=2016 Radio Disney Music Awards: See the Full List of Winners|वेबसाइट=Billboard.com}}</ref> |- |rowspan=2|टिन च्वाइस पुरस्कार | च्वाइस म्युजिक: आर एन्ड बी / हिप-हप गीत | "समथिङ न्यू" |{{nom}} |style="text-align:center;"|<ref name="auto2">{{वेब स्रोत|युआरएल=https://www.hollywoodreporter.com/lists/teen-choice-awards-2016-winners-916007|शीर्षक=2016 Teen Choice Awards: Winners List|वेबसाइट=Hollywoodreporter.com}}</ref> |- | च्वाइस स्टाइल: महिला | स्वयम् |{{win}} |style="text-align:center;"|<ref name="auto2" /> |- |rowspan=7|२०१७ | निकलोडियन किड्स च्वाइस पुरस्कार | मनपर्ने महिला टीभी कलाकार |rowspan=2|''[[के.सी. अन्डरकभर]]'' |{{win}} |style="text-align:center;"|<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=https://www.hollywoodreporter.com/lists/kids-choice-awards-complete-list-winners-982509/item/2017-kids-choice-awards-favorite-video-game-970822|शीर्षक=Kids' Choice Awards: The Winners List|कार्य=[[The Hollywood Reporter]]|पहुँचमिति=March 12, 2017|मिति=March 11, 2017}}</ref> |- |rowspan=6|टिन च्वाइस पुरस्कार | च्वाइस टिभी अभिनेत्री: हास्य | {{nom}} |style="text-align:center;"|<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=http://www.teenvogue.com/story/teen-choice-awards-2017-nominees|शीर्षक=Teen Choice Awards 2017: See the First Wave of Nominations|अन्तिम=Ceron|प्रथम=Ella|कार्य=[[Teen Vogue]]|मिति=June 19, 2017|पहुँचमिति=June 19, 2017}}</ref> |- | च्वाइस समर चलचित्र अभिनेत्री |rowspan=2|''[[स्पाइडर-म्यान: होमकमिङ]]'' | {{won}} |style="text-align:center;"|<ref name="auto">{{वेब स्रोत|युआरएल=http://www.eonline.com/news/866031/teen-choice-awards-2017-reveal-second-wave-of-nominations|शीर्षक=Teen Choice Awards 2017 Reveal "Second Wave" of Nominations|वेबसाइट=[[E! Online]]|अन्तिम=Vulpo|प्रथम=Mike|मिति=July 12, 2017|पहुँचमिति=July 12, 2017|अभिलेखयुआरएल=https://web.archive.org/web/20170712220210/http://www.eonline.com/news/866031/teen-choice-awards-2017-reveal-second-wave-of-nominations|अभिलेखमिति=July 12, 2017|युआरएलस्थिति=live}}</ref> |- | च्वाइस उदयीमान चलचित्र कलाकार | {{nom}} |style="text-align:center;"|<ref name="auto" /> |- | च्वाइस ट्वीट | rowspan=3|स्वयम् | {{nom}} |style="text-align:center;"|<ref name="auto" /> |- | च्वाइस स्टाइल आइकन | {{nom}} |style="text-align:center;"|<ref name="auto" /> |- | च्वाइस कामुक महिला | {{nom}} |style="text-align:center;"|<ref name="auto" /> |- |rowspan=8| २०१८ |rowspan=2| निकलोडियन किड्स च्वाइस पुरस्कार | मनपर्ने महिला दूरदर्शन कलाकार | ''[[के.सी. अन्डरकभर]]'' |{{nominated}} |style="text-align:center;"|<ref name="2018 Kid's Choice Awards">{{वेब स्रोत|शीर्षक=Nickelodeon Announces 2018 Kids' Choice Awards Nominations|युआरएल=http://www.nickpress.com/press-releases/2018/02/26/nickelodeon-announces-2018-kids-choice-awards-nominations|वेबसाइट=Nick.com|publisher=Viacom Entertaining Group|मिति=February 26, 2018|पहुँचमिति=February 27, 2018}}</ref> |- | मनपर्ने चलचित्र अभिनेत्री | ''[[स्पाइडर-म्यान: होमकमिङ]]'' र ''[[द ग्रेटेस्ट सोम्यान]]'' | {{won}} |style="text-align:center;"|<ref name="2018 Kid's Choice Awards" /> |- | स्याटर्न पुरस्कार | युवा अभिनेताद्वारा सर्वश्रेष्ठ प्रदर्शन | ''[[स्पाइडर-म्यान: होमकमिङ]]'' | {{nom}} |style="text-align:center;"| |- |rowspan=5| टिन च्वाइस पुरस्कार | च्वाइस चलचित्र अभिनेत्री: नाटक |rowspan=3|''[[द ग्रेटेस्ट सोम्यान]]'' | {{won}} |style="text-align:center;"|<ref name=tca18>{{वेब स्रोत|युआरएल=http://www.eonline.com/news/943773/teen-choice-awards-2018-avengers-infinity-war-black-panther-and-riverdale-among-top-nominees|शीर्षक=Teen Choice Awards 2018: ''Avengers: Infinity War'', ''Black Panther'' and ''Riverdale'' Among Top Nominees|अन्तिम=Cohen|प्रथम=Jess|कार्य=[[E! News]]|मिति=June 13, 2018|पहुँचमिति=June 13, 2018}}</ref> |- | च्वाइस चलचित्र शिप<br /><small>([[ज्याक एफ्रोन]]सँग साझेदारी गरिएको)</small> | {{won}} |style="text-align:center;"|<ref name=tca18 /> |- | च्वाइस चुम्बन<br /><small>([[ज्याक एफ्रोन]]सँग साझेदारी गरिएको)</small> | {{nom}} |style="text-align:center;"|<ref name=tca18 /> |- | च्वाइस सहयोग<br /><small>([[ज्याक एफ्रोन]]सँग साझेदारी गरिएको)</small> | "[[रिराइट द स्टार्स]]" | {{won}} |style="text-align:center;"|<ref name=tca18 /> |- | च्वाइस शैली प्रतिमा | स्वयम् | {{nom}} |style="text-align:center;"|<ref name=tca18 /> |- |rowspan=4| २०१९ |टिन च्वाइस पुरस्कार | च्वाइस ग्रीष्मकालिन चलचित्र अभिनेत्री | rowspan=2|''[[स्पाइडर-म्यान: फार फ्रम होम]]'' | {{won}} |style="text-align:center;"| |- |rowspan=2|पिपुल च्वाइस पुरस्कार | २०१९ को महिला चलचित्र अभिनेत्री | {{won}} |style="text-align:center;"| |- | २०१९ को नाटक टिभी कलाकार | rowspan="6"| ''[[युफोरिया (अमेरिकी टिभी शृङ्खला)|युफोरिया]]'' | {{won}} |style="text-align:center;"| |- | आइजिएन पुरस्कार | सर्वश्रेष्ठ नाटकीय टिभी प्रदर्शन | {{nom}} |style="text-align:center;"|<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=https://www.ign.com/articles/2019/12/05/best-dramatic-tv-performance-2019|शीर्षक=Best Dramatic TV Performance of 2019|पहुँचमिति=July 3, 2020}}</ref> |- | rowspan=4|२०२० | स्याटेलाइट पुरस्कार | सर्वश्रेष्ठ अभिनेत्री – टेलिभिजन शृङ्खला नाटक | {{won}} |style="text-align:center;"|<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=https://www.awardscircuit.com/2019/12/03/24th-satellite-awards-announce-nominations-ford-v-ferrari-leads-the-way/|शीर्षक=24th Satellite Awards Announce Nominations, ‘Ford v Ferrari’ Leads the Way|वेबसाइट=Awardscircuit.com|पहुँचमिति=2020-03-28}}</ref> |- | क्रिटिक्स च्वाइस टेलिभिजन पुरस्कार | नाटक शृङ्खलामा सर्वश्रेष्ठ अभिनेत्री | {{nom}} |style="text-align:center;"| |- | ब्ल्याक रील पुरस्कार | नाटक शृङ्खलामा सर्वश्रेष्ठ अभिनेत्री | {{won}} |style="text-align:center;"|<ref>{{Cite web|url=http://blackreelawards.com/watchmen-takes-top-honors-at-the-4th-annual-black-reel-awards-for-television/|title=Watchmen Takes Top Honors at the 4th Annual Black Reel Awards for Television|accessdate=August 20, 2020|archive-date=August 23, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200823143702/http://blackreelawards.com/watchmen-takes-top-honors-at-the-4th-annual-black-reel-awards-for-television/|url-status=live}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200823143702/http://blackreelawards.com/watchmen-takes-top-honors-at-the-4th-annual-black-reel-awards-for-television/ |date=August 23, 2020 }}</ref> |- | प्राइमटाइम एमी पुरस्कार | नाटक शृङ्खलामा उत्कृष्ट मुख्य अभिनेत्री | {{won}} |style="text-align:center;"|<ref name="youngest"/> |} ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{Reflist|refs= <ref name="Disney Channel Medianet">{{वेब स्रोत|युआरएल=http://www.disneychannelmedianet.com/web/showpage/showpage.aspx?program_id=3129298&type=zendaya|शीर्षक=Zendaya is Raquel "Rocky" Blue|पहुँचमिति=November 10, 2010|कार्य=Disney Channel Medianet|युआरएलस्थिति=dead|अभिलेखयुआरएल=https://web.archive.org/web/20120402002857/http://www.disneychannelmedianet.com/web/showpage/showpage.aspx?program_id=3129298&type=zendaya|अभिलेखमिति=April 2, 2012}}</ref> <ref name="Variety">{{समाचार स्रोत|युआरएल=https://www.variety.com/article/VR1118025924?refCatId=4137|शीर्षक=Coleman & Thorne: Duo 'Shake Up' Disney|पहुँचमिति=January 11, 2011|कार्य= Variety|प्रथम=Justin|अन्तिम=Shady|मिति=October 22, 2010}}</ref> <ref name="Diablo Magazine">{{वेब स्रोत|युआरएल=http://www.diablomag.com/Diablo-Magazine/November-2010/Rising-Star-Tiny-Dancer/|शीर्षक=Rising Star: Tiny Dancer|पहुँचमिति=January 11, 2011|कार्य= Diablo Magazine}}</ref> <ref name="KidzBop.com">{{वेब स्रोत|युआरएल=http://www.kidzbop.com/video/119839/kidz-bop-music-videos/music/Hot-cold-music-video.html|शीर्षक=Kidz Bop – 'Hot n Cold' Music Video|पहुँचमिति=January 1, 2011|कार्य=KidzBop.com|युआरएलस्थिति=dead|अभिलेखयुआरएल=https://web.archive.org/web/20110713150231/http://www.kidzbop.com/video/119839/kidz-bop-music-videos/music/Hot-cold-music-video.html|अभिलेखमिति=July 13, 2011}}</ref> <!-- <ref name=allmusic>{{वेब स्रोत |शीर्षक=Zendaya - Credits |युआरएल=https://www.allmusic.com/artist/zendaya-mn0002732005/credits |वेबसाइट=[[AllMusic]] |year=2012 |पहुँचमिति=December 23, 2012}}</ref> NO USE --> <!---<ref name=HRKaty>{{समाचार स्रोत|युआरएल=https://www.hollywoodreporter.com/live-feed/shake-up-star-zendaya-topline-654027|शीर्षक="Super Awesome Katy" reunites the actress with "Shake It Up" executive producer Rob Lotterstein.|कार्य=The Hollywood Reporter|पहुँचमिति=May 21, 2013|प्रथम=Philiana|अन्तिम=Ng}}</ref> <ref name=DeadlineKaty>{{वेब स्रोत |शीर्षक=Disney Channel Greenlights Comedy Pilot Starring 'Shake It Up's Zendaya |प्रथम=Nellie |अन्तिम=Andreeva |मिति=November 7, 2013 |वेबसाइट=Deadline Hollywood |पहुँचमिति=January 3, 2014 |युआरएल=https://www.deadline.com/2013/11/disney-channel-greenlights-comedy-pilot-starring-shake-it-ups-zendaya/}}</ref> ---> }} ==बाह्य कडीहरू== {{कमन्सश्रेणी|Zendaya|जेन्डेया}} *{{आधिकारिक वेबसाइट|http://zendaya.com/}} *{{IMDb name|3918035|जेन्डेया}} {{Zendaya|state=collapsed}} {{Navboxes |title = जेन्डेयाको लागि पुरस्कार |list = {{Satellite Award Best Actress Television Series Drama|state=collapsed}} {{Saturn Award for Best Supporting Actress|state=collapsed}} }} [[श्रेणी:सन् १९९६ मा जन्म]] [[श्रेणी:जीवित मानिसहरू]] [[श्रेणी:अफ्रिकी-अमेरिकी अभिनेत्रीहरू]] [[श्रेणी:अमेरिकी बाल अभिनेत्रीहरू]] [[श्रेणी:अमेरिकी बाल गायिकाहरू]] [[श्रेणी:अमेरिकी चलचित्र अभिनेत्रीहरू]] [[श्रेणी:अमेरिकी आवाज अभिनेत्रीहरू]] [[श्रेणी:अमेरिकी पप गायिकाहरू]] [[श्रेणी:बाल पप सङ्गीतकारहरू]] [[श्रेणी:अमेरिकी टेलिभिजन अभिनेत्रीहरू]] [[श्रेणी:जेन्डेया]] [[श्रेणी:प्राइमटाइम एमी पुरस्कार विजेताहरू]] [[श्रेणी:हलिउड रेकर्ड्सका कलाकारहरू]] [[श्रेणी:अमेरिकी नारीवादीहरू]] [[श्रेणी:२१औँ शताब्दीका अमेरिकी अभिनेत्रीहरू]] ii7smlscbl7usciszr4m395bsz3vxur नेपालका प्रदेशहरू 0 84820 1366154 1355047 2026-07-16T14:43:21Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366154 wikitext text/x-wiki {{छोटो विवरण|नेपालको पहिलो स्तरको प्रशासनिक विभाजन}} {{Infobox subdivision type | name = नेपालका प्रदेशहरू | map = [[चित्र:नेपालका प्रदेशहरू.png|320px]] | category = [[सङ्घीयता|सङ्घीय राज्य]] | territory = [[नेपाल|सङ्घीय लोकतान्त्रिक गणतन्त्र नेपाल]] | start_date = ३ असोज २०७२ | Election = | current_number = ७ | number_date = | population_range = सबैभन्दा सानो: [[कर्णाली प्रदेश|कर्णाली]], १६,९४,८८९<br>सबैभन्दा ठुलो: [[बागमती प्रदेश|बागमती]], ६१,१६,८६६ | area_range = सबैभन्दा सानो: [[मधेश प्रदेश|मधेश]], {{Convert|9,661|sqkm}}<br>सबैभन्दा ठुलो: [[कर्णाली प्रदेश|कर्णाली]], {{Convert|27,984|sqkm}} | government = [[नेपालका प्रादेशिक सरकारहरू|प्रादेशिक सरकार]] | subdivision = [[नेपालका जिल्लाहरू|जिल्ला]]हरू | density_range = सबैभन्दा सानो: [[कर्णाली प्रदेश|कर्णाली]], ६१<br>सबैभन्दा ठुलो: [[मधेश प्रदेश|मधेश]], ६३० }} {{नेपालको प्रशासनिक विभाजन २}} {{नेपालको राजनीति}} '''नेपालका प्रदेशहरू''' भन्नाले [[नेपालको संविधान २०७२]] को अनुसूची ४ बमोजिम ३ असोज २०७२ मा बनाइएका राज्यको नवसंरचनाहरू हुन्। नेपालका [[नेपालका जिल्लाहरू|जिल्ला]]हरूलाई समूहबद्ध गरी सात वटा प्रदेशहरू गठन गरिएको थिए। सात प्रदेशको वर्तमान प्रणालीले नेपाललाई १४ वटा [[नेपालका अञ्चलहरू|अञ्चल]] र पाँच [[नेपालका विकास क्षेत्रहरू|विकास क्षेत्र]]हरूमा विभाजन गरिएको पहिलेको प्रणालीलाई प्रतिस्थापन गरेको थियो। == इतिहास == {{मुख्य|नेपालको प्रशासनिक विभाजन|नेपालका जिल्लाहरू}} २०१३ पुस ९ मा [[नेपालको प्रशासनिक विभाजन]]हरूको पुनर्संरचना गर्न एक समिति गठन गरिएको थियो र उक्त समितिले दुई हप्तामा सरकारलाई प्रतिवेदन बुझाएको थियो। नेपालको जिल्ला प्रशासन पुनर्गठनको प्रतिवेदन, २०१३ अनुसार देशलाई पहिलो पटक सात क्षेत्रहरूमा विभाजन गरिएको थियो। <ref>{{cite web|title=नेपालको जिल्ला प्रशासन पुनर्गठनको रिपोर्ट, २०१३|script-title=|url=http://saruwa.moga.gov.np/mogawebsite/images/pdf/pratibedan/%E0%A4%A8%E0%A5%87%E0%A4%AA%E0%A4%BE%E0%A4%B2%E0%A4%95%E0%A5%8B%20%E0%A4%9C%E0%A4%BF%E0%A4%B2%E0%A5%8D%E0%A4%B2%E0%A4%BE%20%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%B6%E0%A4%BE%E0%A4%B8%E0%A4%A8%20%E0%A4%AA%E0%A5%81%E0%A4%A8%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%97%E0%A4%A0%E0%A4%A8%E0%A4%95%E0%A5%8B%20%E0%A4%B0%E0%A4%BF%E0%A4%AA%E0%A5%8B%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%9F,%20%E0%A5%A8%E0%A5%A6%E0%A5%A7%E0%A5%A9.pdf|language=ne}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200124143423/http://saruwa.moga.gov.np/mogawebsite/images/pdf/pratibedan/%E0%A4%A8%E0%A5%87%E0%A4%AA%E0%A4%BE%E0%A4%B2%E0%A4%95%E0%A5%8B%20%E0%A4%9C%E0%A4%BF%E0%A4%B2%E0%A5%8D%E0%A4%B2%E0%A4%BE%20%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%B6%E0%A4%BE%E0%A4%B8%E0%A4%A8%20%E0%A4%AA%E0%A5%81%E0%A4%A8%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%97%E0%A4%A0%E0%A4%A8%E0%A4%95%E0%A5%8B%20%E0%A4%B0%E0%A4%BF%E0%A4%AA%E0%A5%8B%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%9F,%20%E0%A5%A8%E0%A5%A6%E0%A5%A7%E0%A5%A9.pdf |date=2020-01-24 }}</ref> #अरुण क्षेत्र #जनकपुर क्षेत्र #काठमाडौँ क्षेत्र #गण्डकी क्षेत्र #कपिलवस्तु क्षेत्र #कर्णाली क्षेत्र #महाकाली क्षेत्र वि.सं २०१८ मा, सबै क्षेत्रहरू विघटन गरिएको थियो र देशलाई ७५ जिल्लाहरूमा पुनर्संरचना गरिएको थियो र ती [[नेपालका जिल्लाहरू|जिल्ला]]हरूलाई थप १४ [[नेपालका अञ्चलहरू|अञ्चल]]हरूमा विभाजन गरिएको थियो। वि.सं २०२८ मा, सबै १४ अञ्चललाई ४ वटा [[नेपालका विकास क्षेत्रहरू|विकास क्षेत्र]]हरूमा वर्गीकृत गरिएको थियो<ref>{{cite web| url = http://reviewnepal.com/articles/memorial-step-of-king-mahendra-in-1st-poush-2017-bs.html| title = Memorial Step of King Mahendra in 1st Poush 2017 BS| date = 13 December 2017| website = reviewnepal.com| access-date = 6 February 2018}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180207005325/http://reviewnepal.com/articles/memorial-step-of-king-mahendra-in-1st-poush-2017-bs.html |date=7 February 2018 }}</ref> र पछि वि.सं २०३८ मा, तिनीहरूलाई निम्न ५ विकास क्षेत्रहरूमा पुन: व्यवस्थित गरिएको थियो। #पूर्वाञ्चल विकास क्षेत्र #मध्यमाञ्चल विकास क्षेत्र #पश्चिमाञ्चल विकास क्षेत्र #मध्य-पश्चिमाञ्चल विकास क्षेत्र #सुदूर-पश्चिमाञ्चल विकास क्षेत्र [[नेपालको संविधान २०७२ ]]को अनुसूची ४ बमोजिम नेपालका प्रदेशहरूको गठन भएको थियो। अवस्थित जिल्लाहरूलाई समूहबद्ध गरेर सात वटा प्रदेशहरू गठन गरिएको थियो। [[नवलपरासी जिल्ला|नवलपरासी]] र [[रुकुम जिल्ला|रुकुम]] गरी दुई जिल्लालाई दुई प्रदेशमा विभाजन गरिएको थियो। प्रत्येक जिल्लामा [[नेपालका स्थानीय तहहरू|स्थानीय तह]]हरू छन्। नेपालमा ६ महानगरपालिका, ११ उपमहानगर, २७६ नगरपालिका र ४६० गाउँपालिकाहरू रहेका छन्।<ref name=KP2017>{{cite news |author=Kathmandu Post |year=2017 |title=744 new local units come into effect |publisher=Kanntipur Publications Pvt. Ltd. |url=http://kathmandupost.ekantipur.com/news/2017-03-15/744-new-local-units-come-into-effect.html}}</ref> सात प्रदेशको वर्तमान प्रणालीले नेपाललाई १४ वटा प्रशासनिक क्षेत्रमा विभाजन गरी पाँच विकास क्षेत्रमा विभाजन गरिएको पहिलेको प्रणालीलाई प्रतिस्थापन गरेको थियो। फागुन २०७३ मा, [[नेपाल सरकार]]ले सातै प्रदेशको अस्थायी राजधानी घोषणा गरेको थियो। संविधानको धारा २९५ को उपधारा (२) अनुसार प्रदेशको स्थायी नाम सम्बन्धित प्रदेशको व्यवस्थापिकाको दुई तिहाइ मतले निर्धारण गरेको थियो।<ref name=KP18Jan>{{cite news |title=Govt fixes temporary state HQs, guvs |date=2018 |url=http://kathmandupost.ekantipur.com/news/2018-01-18/govt-fixes-temporary-state-hqs-guvs.html |publisher=Kathmandu Post |location=Kathmandu}}</ref> === सरकार === संविधान र कानून बमोजिम प्रदेशको कार्यकारी अधिकार प्रदेशको मन्त्रिपरिषद्मा निहित रहेको छ। आपतकालीन अवस्थामा वा सङ्घीय शासन लागू भएको अवस्थामा प्रदेश कार्यपालिकाको अनुपस्थितिमा [[प्रदेश प्रमुख (नेपाल)|प्रदेश प्रमुख]]ले प्रदेशको कार्यकारी अधिकार प्रयोग गर्नेछन्। प्रत्येक प्रदेशमा सङ्घीय सरकारको प्रतिनिधिको रूपमा औपचारिक प्रमुख हुन्छन्। [[नेपालको राष्ट्रपति|राष्ट्रपति]]ले प्रत्येक प्रदेशका लागि एक जना प्रदेश प्रमुख नियुक्त गर्छन्।<ref>{{cite web |url= http://kathmandupost.ekantipur.com/printedition/news/2015-09-16/ca-approves-ceremonial-prez-bicameral-legislature.html |title= CA approves ceremonial prez, bicameral legislature |date=16 September 2015 |publisher=Kanptipur Media Group |access-date=8 December 2017 }}</ref> प्रदेश प्रमुखले संविधान वा कानूनले निर्दिष्ट गरेको अधिकार र कर्तव्यको प्रयोग गर्दछन्। [[प्रदेश सभा (नेपाल)|प्रदेश सभा]]मा बहुमत प्राप्त संसदीय दलको नेतालाई मुख्यमन्त्री नियुक्त गर्ने र [[मुख्यमन्त्री (नेपाल)|मुख्यमन्त्री]]को अध्यक्षतामा मन्त्रिपरिषद् गठन हुने व्यवस्था रहेको छ। === सभाहरू === {{मुख्य|प्रदेश सभा (नेपाल)}} प्रदेश सभा सात प्रदेशहरू मध्ये प्रत्येकको एकसदनीय विधान सभा हो। पहिल्यै विघटन भएको अवस्थामा बाहेक प्रदेश सभाका सदस्यहरूको पदावधि पाँच वर्षको हुन्छ। प्रत्येक [[नेपालको संसदीय निर्वाचन क्षेत्रहरूको सूची|निर्वाचन क्षेत्र]]का लागि उम्मेदवारहरू राजनीतिक दलले छानेका हुन्छन् वा स्वतन्त्र रूपमा खडा हुन्छन्। प्रत्येक निर्वाचन क्षेत्रले [[पहिलो हुने निर्वाचित हुने निर्वाचन प्रणाली]] अन्तर्गत एक सदस्य चयन गर्दछ। नेपालमा समानान्तर मतदान प्रणाली प्रयोग हुने भएकाले मतदाताले दलीय सूचीको [[समानुपातिक प्रतिनिधित्व प्रणाली|समानुपातिक प्रतिनिधित्व]]बाट सदस्य चयन गर्न अर्को मतदान गर्छन्। वर्तमान संविधानले ६० प्रतिशत सदस्य पहिलो पहिलो हुने निर्वाचित हुने निर्वाचन प्रणालीबाट र ४० प्रतिशत दलीय समानुपातिक प्रतिनिधित्व प्रणालीबाट निर्वाचित हुनुपर्ने व्यवस्था गरेको छ। प्रत्येक दलबाट निर्वाचित कुल सदस्य सङ्ख्याको एक तिहाइ महिला हुनुपर्ने र एक तिहाइ प्रतिशत निर्वाचित हुन नसकेमा त्यस्तो सुनिश्चित गर्न नसक्ने दलले दलगत समानुपातिक प्रतिनिधित्वबाट कुल सङ्ख्याको एक तिहाइ महिला निर्वाचित गर्नुपर्ने व्यवस्था गरिएको छ।<ref>{{cite web |url= http://www.scoop.co.nz/stories/WO1710/S00168/nepal-diluted-proportional-electoral-system.htm |title= NEPAL: Diluted proportional electoral system |date=16 October 2017 |website=scoop.co.nz |publisher=Scoop world |access-date=8 December 2017}}</ref> निर्वाचन पछि, समग्र बहुमत प्राप्त दल (अन्य सबै दलको तुलनामा बढी सिट) भएको दलले सरकार गठन गर्छ। यदि कुनै दलसँग पूर्ण बहुमत छैन भने, दलहरूले गठबन्धन बनाउने प्रयास गर्न सक्छन्। == नेपालका प्रदेशहरूको सूची == {{static row numbers}} {| class="wikitable sortable static-row-numbers static-row-header-text" |- style="background:#98fb98;" ! प्रदेश ! [[राजधानी]] ! [[प्रदेश प्रमुख (नेपाल)|प्रदेश प्रमुख]] ! [[मुख्यमन्त्री (नेपाल)|मुख्यमन्त्री]] ! जिल्लाहरू ! क्षेत्रफल ! [[जनसङ्ख्या अनुसार नेपालका प्रदेशहरूको सूची|जनसङ्ख्या]]<br>(वि.सं २०७८) ! [[जनसङ्ख्या अनुसार नेपालका प्रदेशहरूको सूची|जनघनत्व]] (/किमी<sup>२</sup>) !{{Tooltip|[[नेपालको संसदीय निर्वाचन क्षेत्रहरूको सूची|निर्वाचन क्षेत्रहरू]]|सदस्य सङ्ख्या}} ! नक्सा |- |[[कोशी प्रदेश|कोशी]]||[[विराटनगर महानगरपालिका|विराटनगर]]||[[पर्शुराम खापुङ|परशुराम खापुङ]]||[[हिक्मतकुमार कार्की]]||[[भोजपुर जिल्ला, नेपाल|भोजपुर]], [[धनकुटा जिल्ला|धनकुटा]], [[इलाम जिल्ला|इलाम]], [[झापा जिल्ला|झापा]], [[खोटाङ जिल्ला|खोटाङ]], [[मोरङ जिल्ला|मोरङ]], [[ओखलढुङ्गा जिल्ला|ओखलढुङ्गा]], [[पाँचथर जिल्ला|पाँचथर]], [[सङ्खुवासभा जिल्ला|सङ्खुवासभा]], [[सोलुखुम्बु जिल्ला|सोलुखुम्बु]], [[सुनसरी जिल्ला|सुनसरी]], [[ताप्लेजुङ जिल्ला|ताप्लेजुङ]], [[तेह्रथुम जिल्ला|तेह्रथुम]], [[उदयपुर जिल्ला|उदयपुर]] (जम्मा १४)||२५,९०५&nbsp;किमी<sup>२</sup>||४९,६१,४१२||१९२ |२८||[[File:Province No 1 in Nepal 2015.svg|100px]] |- |[[मधेश प्रदेश|मधेश]]||[[जनकपुरधाम उपमहानगरपालिका|जनकपुरधाम]]||[[ सुरेन्द्र लाभ कर्ण]]||[[कृष्णप्रसाद यादव]]||[[बारा जिल्ला|बारा]], [[पर्सा जिल्ला|पर्सा]], [[रौतहट जिल्ला|रौतहट]], [[सप्तरी जिल्ला|सप्तरी]], [[सिराहा जिल्ला|सिराहा]],[[धनुषा जिल्ला|धनुषा]], [[महोत्तरी जिल्ला|महोत्तरी]], [[सर्लाही जिल्ला|सर्लाही]] (जम्मा ८)||९,६६१&nbsp;किमी<sup>२</sup>||६१,१४,६०० ||६३३ |३२||[[File:Madhesh in Nepal.svg|100px]] |- |[[बागमती प्रदेश|बागमती]]||[[हेटौँडा उपमहानगरपालिका|हेटौँडा]] ||[[दीपकप्रसाद देवकोटा]]||[[इन्द्रबहादुर बानियाँ]]||[[सिन्धुली जिल्ला|सिन्धुली]], [[रामेछाप जिल्ला|रामेछाप]], [[दोलखा जिल्ला|दोलखा]], [[काठमाडौँ जिल्ला|काठमाडौँ]], [[ललितपुर जिल्ला|ललितपुर]], [[भक्तपुर जिल्ला|भक्तपुर]], [[काभ्रेपलाञ्चोक जिल्ला|काभ्रेपलान्चोक]], [[धादिङ जिल्ला|धादिङ]], [[नुवाकोट जिल्ला|नुवाकोट]], [[सिन्धुपाल्चोक जिल्ला|सिन्धुपाल्चोक]], [[रसुवा जिल्ला|रसुवा]], [[मकवानपुर जिल्ला|मकवानपुर]], [[चितवन जिल्ला|चितवन]] (जम्मा १३)|| २०,३००&nbsp;किमी<sup>२</sup>|| ६१,१६,८६६||३०१ |३३||[[File:Bagmati in Nepal 2015.svg|100px]] |- |[[गण्डकी प्रदेश|गण्डकी]]||[[पोखरा महानगरपालिका|पोखरा]] ||[[डिल्लीराज भट्ट]]||[[सुरेन्द्रराज पाण्डे]]||[[गोरखा जिल्ला|गोरखा]], [[तनहुँ जिल्ला|तनहुँ]], [[स्याङ्जा जिल्ला|स्याङ्जा]], [[लमजुङ जिल्ला|लमजुङ]], [[कास्की जिल्ला|कास्की]], [[मनाङ जिल्ला|मनाङ]], [[पर्वत जिल्ला|पर्वत]], [[बागलुङ जिल्ला|बागलुङ]], [[म्याग्दी जिल्ला|म्याग्दी]], [[मुस्ताङ जिल्ला|मुस्ताङ]], [[नवलपरासी (बर्दघाट सुस्ता पूर्व) जिल्ला|नवलपरासी (बर्दघाट सुस्ता पूर्व)]] (जम्मा ११)||२१,५०४&nbsp;किमी<sup>२</sup>||२४,६६,४२७||११५ |१८||[[File:Gandaki in Nepal 2015.svg|100px]] |- | [[लुम्बिनी प्रदेश|लुम्बिनी]]||[[दाङ उपत्यका|देउखुरी]] ||[[कृष्णबहादुर घर्ती मगर]]||[[चेतनारायण आचार्य]]||[[रुपन्देही जिल्ला|रूपन्देही]], [[कपिलवस्तु जिल्ला|कपिलवस्तु]], [[पाल्पा जिल्ला|पाल्पा]], [[अर्घाखाँची जिल्ला|अर्घाखाँची]], [[गुल्मी जिल्ला|गुल्मी]], [[दाङ जिल्ला|दाङ]], [[प्युठान जिल्ला|प्युठान]], [[रोल्पा जिल्ला|रोल्पा]], [[बाँके जिल्ला|बाँके]], [[बर्दिया जिल्ला|बर्दिया]], [[पूर्वी रुकुम जिल्ला|पूर्वी रुकुम]], [[नवलपरासी (बर्दघाट सुस्ता पश्चिम) जिल्ला|नवलपरासी (बर्दघाट सुस्ता पश्चिम)]] (जम्मा १२)||२२,२८८&nbsp;किमी<sup>२</sup>||५१,२२,०७८||२३० |२६||[[File:Lumbini in Nepal 2015.svg|100px]] |- |[[कर्णाली प्रदेश|कर्णाली]]||[[वीरेन्द्रनगर नगरपालिका|वीरेन्द्रनगर]]||[[यज्ञराज जोशी]]||[[यामलाल कँडेल]]||[[सुर्खेत जिल्ला|सुर्खेत]], [[सल्यान जिल्ला|सल्यान]], [[दैलेख जिल्ला|दैलेख]], [[जाजरकोट जिल्ला|जाजरकोट]], [[डोल्पा जिल्ला|डोल्पा]], [[जुम्ला जिल्ला|जुम्ला]], [[कालिकोट जिल्ला|कालिकोट]], [[मुगु जिल्ला|मुगु]], [[हुम्ला जिल्ला|हुम्ला]], [[पश्चिम रुकुम जिल्ला|पश्चिम रुकुम]] (जम्मा १०)|| २७,९८४&nbsp;किमी<sup>२</sup>||१६,८८,४१२||६० |१२||[[File:Karnali in Nepal 2015.svg|100px]] |- |[[सुदूरपश्चिम प्रदेश|सुदूरपश्चिम]]||[[गोदावरी नगरपालिका, कैलाली|गोदावरी]]||[[नजिर मियाँ]]||[[कमलबहादुर शाह]]||[[कैलाली जिल्ला|कैलाली]], [[डोटी जिल्ला|डोटी]], [[अछाम जिल्ला|अछाम]], [[बाजुरा जिल्ला|बाजुरा]], [[बझाङ जिल्ला|बझाङ]], [[कञ्चनपुर जिल्ला|कञ्चनपुर]], [[डडेल्धुरा जिल्ला|डडेल्धुरा]], [[बैतडी जिल्ला|बैतडी]], [[दार्चुला जिल्ला|दार्चुला]] (जम्मा ९)||१९,९९९.२८&nbsp;किमी<sup>२</sup>|| २६,९४,७८३||१३८ |१६||[[File:Sudurpashchim in Nepal.svg|100px]] |- ![[नेपाल]] ![[काठमाडौँ]] ![[नेपालको राष्ट्रपति|राष्ट्रपति]]<br>[[रामचन्द्र पौडेल]] ![[नेपालको प्रधानमन्त्री|प्रधानमन्त्री]] [[बालेन शाह]] ![[नेपालका जिल्लाहरू|७७]] !१४७,६४१.२८&nbsp;किमी<sup>२</sup> !२,९१,६४,५७८ !१९८ !१६५ ![[File:Nepal adm location map.svg|frameless|100x100px]] |} == यो पनि हेर्नुहोस् == *[[जनसङ्ख्या अनुसार नेपालका प्रदेशहरूको सूची]] *[[मानव विकास सूचकाङ्क अनुसार नेपालका प्रदेशहरूको सूची]] == सन्दर्भ सामग्रीहरू == {{सन्दर्भसूची}} == बाह्य कडीहरू == * {{Commons category-inline|Provinces of Nepal|नेपालका प्रदेशहरू}} {{नेपालका प्रदेशहरू}} {{नेपालका जिल्लाहरू}} {{Nepal topics}} [[श्रेणी:नेपालको प्रशासनिक विभाजन]] [[श्रेणी:नेपालका प्रदेशहरू]] [[श्रेणी:नेपालका प्रदेशहरू सम्बन्धित सूचीहरू]] jlxqd5n2wu0yeoyv8n2smldhf3urprr रामानन्द सागर 0 87425 1366184 1333407 2026-07-17T01:03:43Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366184 wikitext text/x-wiki {{Infobox person | name = रामानन्द सागर<br/>Ramanand Sagar | image = Ramanand Saagar.jpg | image_size = | caption = | birth_name = चन्द्रमौली चोपडा | birth_date = {{Birth date|df=yes|1917|12|29}} | birth_place = [[लाहोर, पाकिस्तान|लाहोर]], [[पन्जाब, पाकिस्तान|पञ्जाब]], [[ब्रिटिश इण्डिया]]<br> (अहिले [[पाकिस्तान]]मा रहेको) | death_date = {{Death date and age|df=yes|2005|12|12|1917|12|29}} | death_place = [[बोम्बे]] अहिले [[मुम्बई]], [[महाराष्ट्र]], [[भारत]] | other names = रामानन्द चोपडा<br>रामानन्द बेदी<br>रामानन्द कश्मिरी | years_active = | spouse = लीलावती | occupation = चलचित्र निर्माता, निर्देशक, पटकथा लेखक | children = आनन्द सागर, प्रेम सागर, मोती सागर, सुभाष सागर, नीलम सागर | honours = [[पद्म श्री|पद्मश्री]] (सन् २००० मा) }} '''रामानन्द सागर''' (२९ डिसेम्बर १९१७ - १२ डिसेम्बर २००५) (जन्म चन्द्रमौली चोपडा) एउटा भारतीय चलचित्र निर्देशक थिए। वहाँ रामायण टेलिभिजन श्रृङ्खला बनाउनका लागि सबभन्दा प्रसिद्ध रहेका थिए, त्यही नामका प्राचीन भारतीय महाकाव्यको ७८-भाग टिभी रूपान्तरण, जसमा अरुण गोविलले भगवान [[राम]] र दीपिका चिखलियाले [[सीता]]का रूपमा अभिनय गरेका थिए।<ref>{{cite web |url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/1115746/Ramanand-Sagar|title=Ramanand Sagar (Indian filmmaker)|publisher=[[Britannica Online Encyclopedia]]|accessdate=13 September 2017}}</ref>यस टिभी धारावाहिकलाई तब पुरा देशभरि व्यापक रूपले देखिएको थियो अनि रुचाइएको पनि थियो। [[भारत]] सरकारले वहाँलाई सन् २००० मा [[पद्म श्री|पद्मश्री]]का नागरिक सम्मानले सम्मानित गरिएको थियो।<ref name="Padma Awards">{{cite web|url=http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf|title=Padma Awards|publisher=Ministry of Home Affairs, Government of India|year=2015|accessdate=13 September 2017}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151015193758/http://mha.nic.in/sites/upload_files/mha/files/LST-PDAWD-2013.pdf |date=15 October 2015 }}</ref> ==प्रारम्भिक जीवन== रामानन्द सागरको जन्म लाहोरको नजिकै रहेको असाल गुरुमा भएको थियो। वहाँको हजुरबुवाको पनि हजुरबुवा, लाला शंकर दास चोपडा, लाहोरबाट कश्मीर आएका थिए। रामानन्दलाई वहाँका हजुरबुवा (माता पट्टी) को धर्मपुत्र बनाएका थिए, जसका कुनै पनि पुत्र थिएन, त्यस समय वहाँको नाम ''चन्द्रमौली चोपडा'' ले बदलेर ''रामानन्द सागर'' गरी दिएका थिए।<ref name=Sagar1>{{cite web|url=http://www.sagartv.com/time-line.htm|website=Sagartv.com|title=Early Life|accessdate=29 December 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120426081803/http://www.sagartv.com/time-line.htm|archivedate=26 April 2012|url-status=dead|df=dmy-all}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120426081803/http://www.sagartv.com/time-line.htm |date=26 April 2012 }}</ref>सागरको जैविक आमाको मृत्यु पछी, वहाँका पिताले पुनर्विवाह गरे अनि वहाँको साथ वहाँको अगाडीका बच्चा थिए, जसमा विधु विनोद चोपडा समावेश थिए, जो कि यस प्रकार सागरको सौताका भाई थिए। सागरले दिनका समयमा एउटा पियन, ट्रक क्लीनर, साबुन विक्रेता, सुनचाँदीको कालीगढ आदिका रूपमा काम गरे अनि रातमा आफ्नो डिग्रीका लागि अध्ययन पनि गरे। वहाँ सन् १९४२ मा पञ्जाब विश्वविद्यालयबाट संस्कृत र फारसीमा स्वर्ण पदक विजेता थिए। वहाँ दैनिक पत्रिका डेलीपका सम्पादक पनि थिए। वहाँले "रामानन्द चोपडा", "रामानन्द बेदी" र "रामानन्द कश्मीरी" जस्ता नामहरुबाट अनेकौं लघु कथाहरु, उपन्यास, कविताहरु, नाटक आदि लेखेका थिए। सन् १९४२ मा जब वहाँले क्षयरोग भयो त्यतिबेला वहाँ आफ्नो लडाई वा संघर्षका बारेमा एउटा व्यक्तिपरक कलम, "टी.बी. रोगीको डायरी" लेखेका थिए। कलमलाई लाहोरमा अदब-ए-मशरिक पत्रिकामा श्रृङ्खलामा प्रकाशित गरिएको थियो। ==करियर== सन् १९३२ मा, सागरले आफ्नो चलचित्र करियरको शुरुवात एउटा म्युट चलचित्र, ''रेडर अफ द रेल रोड'' मा एउटा क्लेपर बोयका रूपमा गरेका थिए।<ref name=Sagar2>{{cite web|url=http://www.sagartv.com/film-making.htm|title=Film Making|website=Sagartv.com|accessdate=29 December 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120426081849/http://www.sagartv.com/film-making.htm|archivedate=26 April 2012|url-status=dead|df=dmy-all}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120426081849/http://www.sagartv.com/film-making.htm |date=26 April 2012 }}</ref>फेरी वहाँ [[भारत]]का विभाजन पछी सन् १९४९ मा बोम्बेमा स्थानान्तरित भएका थिए। सन् १९४० को दशकमा, सागरले पृथ्वीराज कपूरका पृथ्वी थिएटरमा एउटा सहायक मञ्च प्रबन्धकका रूपमा शुरुवात गरे।<ref>{{cite web|url=http://www.junglee.org.in/shashik.html|title=Shashi Kapoor|website=Junglee.org.in|accessdate=13 September 2017}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101124104135/http://junglee.org.in/shashik.html |date=24 November 2010 }}</ref><ref>{{cite news|title=Familiar turn|url=http://www.thehindu.com/todays-paper/tp-features/tp-metroplus/familiar-turn/article3680371.ece|author=Anuj Kumar|work=The Hindu|date=25 July 2012|accessdate=7 May 2013}}</ref>वहाँले कपूरका पिताका मार्गदर्शनमा केहि नाटकहरुको निर्देशन पनि गरे। सागरद्वारा निर्देशित अन्य चलचित्रहरुका साथ, वहाँले राज कपूरका सुपरहिट चलचित्र बरसातका लागि कथा र पटकथा लेखे। वहाँले सन् १९५० मा सागर फिल्म्स (प्राइभेट लिमिटेड) ''सागर आर्ट्स'' का नामले पनि चिनिने, चलचित्र र टेलिभिजन प्रोडक्शन कम्पनीको स्थापना गरे। वहाँले ''बाजुबन्द'' र ''मेहमान'' को निर्माण र निर्देशन गरे जो कि सफल रहेनन्। वहाले ''पैगाम'' चलचित्रका लागि सन् १९६० को फिल्मफेयर सर्वश्रेष्ठ संवाद पुरस्कार जीतेका थिए, जसको निर्देशन एस. एस. वासनले गरेका र यसमा दिलीप कुमार, वैजयन्तीमाला र राज कुमारले मुख्य भूमिका निर्वाह गरेका थिए। वहाँको सफल निर्देशनमा ''घुङ्घट'' र ''आरजू'' समावेश रहेको थियो, जो क्रमशः सन् १९६० र सन् १९६५ मा ब्लकबस्टर नै बनेको थियो। सन् १९६४ मा वहाँले राजेन्द्र कुमार, वैजयन्तीमाला, पृथ्वीराज कपूर र राज कुमार अभिनीत क्लासिक चलचित्र ''जिन्दगी'' को निर्देशन गरे। सन् १९६८ मा वहाँले ''आँखे'' का लागि फिल्मफेयर सर्वश्रेष्ठ निर्देशक पुरस्कार जीतेका थिए।<ref>{{cite web|url=http://www.boxofficeindia.com/showProd.php?itemCat=123&catName=MTk2MC0xOTY5|title=Top Earners 1960–1969|publisher=[[Box Office India]]|accessdate=30 December 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120103120747/http://www.boxofficeindia.com/showProd.php?itemCat=123&catName=MTk2MC0xOTY5|archivedate=3 January 2012|url-status=dead|df=dmy-all}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120103120747/http://www.boxofficeindia.com/showProd.php?itemCat=123&catName=MTk2MC0xOTY5 |date=3 January 2012 }}</ref> ''आँखे'' धर्मेन्द्र र माला सिन्हा अभिनीत एउटा स्पाई-थ्रिलर रहेको थियो। यो सन् १९६८ को शीर्ष १० हिन्दी चलचित्रहरुमध्ये एक थियो। सन् १९७० को दशकको शुरुवातमा वहाँका चलचित्रहरुका गीत र ललकार जस्तै सफल थिएन्। सन् १९७६ मा, वहाँले [[धर्मेन्द्र]] र [[हेमा मालिनी]] अभिनीत ''चरस'' निर्देशन गरे, जो कि त्यस वर्षका शीर्ष पाँच ग्रसर्समध्ये एक थियो। सन् १९७९ मा, [[राजेश खन्ना]], [[रेखा]] र [[मौसमी चटर्जी]] द्वारा अभिनीत वहाँको निर्देशन उद्यम ''प्रेम बन्धन'' व्यावसायिक रूपले सफल नै रहयो, जो कि त्यस वर्षको ६औं सबभन्दा बढी कमाउने चलचित्र बनेको थियो। सन् १९८२ मा, वहाँले [[धर्मेन्द्र]], [[हेमा मालिनी]] र [[रिना रोय]]द्वारा अभिनित ''बगावत'' निर्देशित गरे, जो कि ठुलै हिट साबित भएको थियो। सन् १९८५ मा वहाँले ''सलमा'' को निर्देशन गरे, जो कि बक्स अफिसमा असफल रहयो यद्यपि चलचित्र रोमान्सका सङ्गीतका लागि लोकप्रिय थियो, चलचित्रले बक्स अफिसमा राम्रो प्रदर्शन भएको थिएन। सन् १९८५ मा सागरले हजुरबुवा, हजुरआमाको कथाका साथ टेलिभिजनका तर्फ कदम चालेका थिए, जो कि मोती सागरद्वारा निर्देशित र रामानन्द सागर द्वारा निर्मित थियो। फेरी वहाँको सागर आर्ट्सले भारतीय इतिहासमा आधारित धारावाहिकहरुको निर्माण शुरू गरे। वहाँको निर्देशनका उपक्रम [[रामायण]]ले २५ जनवरी १९८७ तिर आफ्नो पहिलो एपिसोड प्रसारित गरे।<ref>{{cite book|last=Lutgendorf|first=Philip|title=The Life of a Text: Performing the Ramcharitmanas of Tulsidas|year=1991|publisher=University of California Press|location=Berkeley, California|isbn=0-520-06690-1|page=12}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.sagartv.com/ramayan.htm|title=Ramayan – Block Buster in the History of Indian Television|accessdate=30 December 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120219000747/http://www.sagartv.com/ramayan.htm|archivedate=19 February 2012|url-status=dead|df=dmy-all}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120219000747/http://www.sagartv.com/ramayan.htm |date=19 February 2012 }}</ref> वहाँको आगामी टेलि-धारावाहिक [[कृष्ण]] र [[लव कुश]] थियो, जो कि वहाँको द्वारा निर्मित र निर्देशित दुईटै थियो। सागरले सन् १९८८ मा ''विक्रम बेताल'' लाई निर्देशन गरे। वहाँले ''अलिफ लैला'' र ''साईं बाबा'' जस्ता काल्पनिक नाटक लेखेका थिए।<ref>{{Cite web|url=https://www.indiatvnews.com/entertainment/tv/ramayan-director-ramanand-sagar-had-to-make-luv-kush-episode-after-receiving-a-call-from-pmo-610055|title=Ramanand Sagar had to make Luv Kush episode after receiving a call from PMO|last=|first=|date=|website=India TV |language=en|url-status=live|archive-url=|archive-date=|access-date=22 April 2020}}</ref>रामायण श्रृङ्खलालाई शुरूमा ४५ मिनट प्रत्येकको ५२ एपिसोडका लागि चलाउनका लागि सङ्कल्पित गरिएको थियो। लोकप्रिय माङ्गका कारण यसलाई तीन पटक बढाएका थिए, अन्त्यमा ७८ एपिसोड पछी यसलाई समाप्त गरिदिएका थिए। पीएमओबाट फोन आएपछी सागरले लव कुश एपिसोड बनाएका थिए। भारत-पाकिस्तान विभाजन पछि आफ्नो अनुभवका आधारमा, सागरले सन् १९४८ मा हिन्दी-उर्दू पुस्तक एण्ड द ह्यूमन डेड प्रकाशित गरेका थिए। भारत सरकारले सागरलाई सन् २००० मा [[पद्म श्री|पद्मश्री]]बाट सम्मानित गरेको थियो। सागरलाई १२ डिसेम्बर २००५ तिर ८८ वर्षको आयुमा स्वास्थ्य समस्याहरुको एउटा श्रृङ्खला पछी मुम्बईमा वहाँकै घरमा मृत्यु भएको थियो। डिसेम्बर २०१९ मा, वहाँका छोरा प्रेम सागरले वहाँको जीवनमा आधारित एउटा किताब लञ्च गरे, ''एन एपिक लाइफ: रामानन्द सागर: फ्रम बरसात टू रामायण'' । यो पुस्तक रामानन्द सागरको जीवनी हो जसमा वहाँको जीवन सङ्घर्ष र एउटा पियनदेखि को सबभन्दा महान चलचित्र निर्माताहरुमध्ये एकको वहाँको यात्रालाई दर्शाइएको छ।<ref>{{Cite web|url=https://www.theweek.in/review/books/2019/12/20/life-and-times-of-ramanand-sagar.html|title=Life and times of Ramanand Sagar|last=|first=|date=|website=The Week|language=en|url-status=live|archive-url=|archive-date=|access-date=31 March 2020}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201230051343/https://www.theweek.in/review/books/2019/12/20/life-and-times-of-ramanand-sagar.html |date=30 December 2020 }}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.tribuneindia.com/news/reviews/story/a-son’s-tribute-with-a-pinch-of-realism-18652|title=A son’s tribute, with a pinch of realism|last=|first=|date=|website=|language=en|url-status=live|archive-url=|archive-date=|access-date=31 March 2020}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201230051356/https://www.tribuneindia.com/news/reviews/story/a-son%E2%80%99s-tribute-with-a-pinch-of-realism-18652 |date=30 December 2020 }}</ref> ==पुरस्कार== ===नागरिक पुरस्कार=== ===विजयी=== ===मनोनीत=== ==फिल्मोग्राफी== ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{reflist}} ==बाह्य कडीहरू== * {{IMDb name|nm0755997}} ==यो पनि हेर्नुहोस्== [[श्रेणी:भारतीय चलचित्र निर्देशकहरू]] jl3pbbt8mkwk73ztto9o6w2whwn2c72 मङ्गलयान 0 88947 1366174 1240462 2026-07-16T21:09:30Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366174 wikitext text/x-wiki {{Infobox spaceflight |auto=all | name = मङ्गल कक्षित्र मिशन <br /> Mars Orbiter Mission | image = Mars Orbiter Mission - India - ArtistsConcept.jpg | image_caption = भारतीय मङ्गलयान : कलाकारको अवधारणा | insignia = | mission_type = [[मङ्गल ग्रह|मङ्गल]] कक्षयान | operator = [[भारतीय अन्तरिक्ष अनुसन्धान सङ्गठन|इसरो]] | website = [http://www.isro.org/pslv-c25/mission.aspx मार्स अर्बिटर मिसन] | COSPAR_ID = 2013-060A | SATCAT = 39370 | mission_duration = योजना: ६ महिना <ref name="spaceflight Sept">{{cite news |url=http://www.spaceflight101.com/mars-orbiter-mission-updates.html |title=Mars Orbiter Spacecraft completes Engine Test, fine-tunes its Course |work=Spaceflight 101 |date=22 September 2014 |accessdate=24 September 2014 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141011054825/http://www.spaceflight101.com/mars-orbiter-mission-updates.html |date=11 October 2014 }}</ref> <br />बितेको:२ वर्ष, ९ महिना, ३० दिन (०४/०९/१६ को अनुसार) | spacecraft_bus = आई-२के | manufacturer = [[इसरो उपग्रह केन्द्र|भारतीय अन्तरिक्ष अनुसन्धान सङ्गठन उपग्रह केन्द्र]] | dry_mass = {{convert|482.5|kg|lb|abbr=on}}<ref name="Arunan2015" /> | BOL_mass = ≈{{convert|550|kg|lb|abbr=on}} | launch_mass = {{convert|1337.2|kg|lb|abbr=on}}<ref name="Arunan2015">{{cite journal |title=Mars Orbiter Mission spacecraft and its challenges |journal=Current Science |first1=S. |last1=Arunan |first2=R. |last2=Satish |volume=109 |issue=6 |pages=1061-1069 |date=25 September 2015 |doi=10.18520/v109/i6/1061-1069}}</ref> | dry_mass = {{convert|482.5|kg|lb|abbr=on}}<ref name="Arunan2015" /> | landing_mass = | payload_mass = {{convert|13.4|kg|lb|abbr=on}}<ref name='payload'>{{cite web | url = http://www.isro.org/pslv-c25/pdf/mom-payloads.pdf | title = Mars Orbiter MIssion - Payloads | accessdate = 5 नवम्बर 2013 | date = अक्टूबर 2013 | format = पीडीएफ | work = इसरो | publisher = [[भारतीय अन्तरिक्ष अनुसन्धान सङ्गठन|इसरो]]|language=अङ्ग्रेज़ी}}</ref> | dimensions = {{convert|1.5|m|ft|abbr=on}} घन | power = ८४०&nbsp;वाट [[सौर्य सेल]]<ref name="specifications">{{cite web |url=http://www.isro.gov.in/Spacecraft/mars-orbiter-mission-spacecraft |title=Mars Orbiter Mission Spacecraft |publisher=ISRO |accessdate=23 December 2014 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161225220451/http://www.isro.gov.in/Spacecraft/mars-orbiter-mission-spacecraft |date=25 December 2016 }}</ref> | launch_date = ५ नोभेम्बर २०१३, ०९:०८&nbsp;युटिसी<ref name="launch">{{cite news |url=http://timesofindia.indiatimes.com/india/India-to-launch-Mars-Orbiter-Mission-on-November-5/articleshow/24548060.cms |title=India to launch Mars Orbiter Mission on November 5 |work=The Times of India |agency=Times News Network |date=22 October 2013 |accessdate=22 October 2013}}</ref> | launch_rocket = [[ध्रुवीय उपग्रह प्रक्षेपण यान|ध्रुवीय उपग्रह प्रक्षेपण यान-एक्सएल]] सी२५<ref>{{cite web |url=http://www.isro.gov.in/launcher/pslv-c25 |title=Mars Orbiter Mission: Launch Vehicle |publisher=ISRO |accessdate=23 December 2014 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161125121147/http://isro.gov.in/launcher/pslv-c25 |date=25 November 2016 }}</ref> | launch_site = [[सतीश धवन अन्तरिक्ष केन्द्र]] | launch_contractor = [[भारतीय अन्तरिक्ष अनुसन्धान सङ्गठन|इसरो]] | disposal_type = | deactivated = | destroyed = | last_contact = <!--{{end-date| }}--> | decay_date = | orbit_epoch = | orbit_reference = मङ्गल केन्द्रिक | orbit_periapsis = {{convert|377|km|mi|abbr=on}} | orbit_apoapsis = {{convert|80000|km|mi|abbr=on}} | orbit_inclination = १७.८६४ डिग्री<ref>[http://isp.justthe80.com/planetary-exploration/mars-obiter Mars Orbiter Mission (MOM) - Manglayaan (15 अक्टूबर 2013)]</ref> | orbit_semimajor = | orbit_eccentricity = | orbit_period = | apsis = |interplanetary = {{Infobox spaceflight/IP |type = orbiter |object = [[मङ्गल ग्रह|मङ्गल]] |orbits = |arrival_date = २४ सेप्टेम्बर २०१४ ०२:००&nbsp;युटिसी<ref name="prelaunch Oct 2013">{{cite news |url=http://www.heraldsun.com.au/technology/science/India-becomes-first-country-to-enter-mars-orbit-on-their-first-attempt/story-fnjwlbuf-1227068835676?nk=20dfb6bbe7f9267fcf8572967c544066 |title=India becomes first country to enter Mars' orbit on their first attempt |work=Herald Sun |agency=Agence France-Presse |first=Harry |last=Tucker |date=25 September 2014 |accessdate=24 September 2014}}</ref> |periapsis = {{convert|421.7|km|mi|abbr=on}}<ref name="Isroprel">{{cite press release |url=http://www.isro.org/pressrelease/scripts/pressreleasein.aspx?Sep24_2014 |title=Mars Orbiter Spacecraft Successfully Inserted into Mars Orbit |publisher=ISRO |date=24 September 2014 |archiveurl=http://web.archive.org/web/20140925151403/http://www.isro.org/pressrelease/scripts/pressreleasein.aspx?Sep24_2014 |archivedate=25 September 2014 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140925151403/http://www.isro.org/pressrelease/scripts/pressreleasein.aspx?Sep24_2014 |date=25 September 2014 }}</ref> |apoapsis = {{convert|76993.6|km|mi|abbr=on}}<ref name="Isroprel"/> |inclination = १५०.०° <ref name="Isroprel"/> |apsis = एरियन |distance = }} | instruments = ''मिथेन सेन्सर'', ''थर्मल इन्फ्रारेड स्पेक्ट्रोमिटर'', ''मार्स कलर क्यामरा'', ''लमेन अल्फा फोटोमिटर'', ''मङ्गल बहिर्मण्डल उदासीन संरचना विश्लेषक'' | programme = मङ्गल ग्रहको लागि भारतीय मिसनहरू | next_mission = [[मङ्गलयान-२]] }} '''मङ्गलयान''', (औपचारिक नाम- '''मङ्गल कक्षित्र मिसन''', {{lang-en|Mars Orbiter Mission}}; '''मार्स अर्बिटर मिसन'''), [[भारत]]को प्रथम [[मङ्गल ग्रह|मङ्गल]] अभियान हो। यो भारतको प्रथम ग्रहहरू केन्द्रित मिसन हो। वस्तुत: यो [[भारतीय अन्तरिक्ष अनुसन्धान सङ्गठन]]को एक महत्त्वाकांक्षी [[अन्तरिक्ष]] [[परियोजना]] हो। यो परियोजना अन्तर्गत ५ नोभेम्बर २०१३ का दिन २ बजेर ३८ मिनेटमा मङ्गल ग्रहको परिक्रमा गर्ने उद्देश्यका साथ प्रक्षेपित गरिएको एक उपग्रह हो। [[भारत]]को [[आन्ध्र प्रदेश]] राज्यको [[श्रीहरिकोटा]] स्थित [[सतीश धवन अन्तरिक्ष केन्द्र]]बाट [[ध्रुवीय उपग्रह प्रक्षेपण यान]] (पिएसएलभी) सी-२५ द्वारा यसलाई सफलतापूर्वक प्रक्षेपण गरिएको थियो। यो सफल अभियानसँगै भारत पनि आब ती देशहरूको सूचीमा सामेल भयो जसले यसभन्दा पहिले सफलतापूर्वक मङ्गल ग्रहमा आफ्नो यान पठाएका छन्। हुनत: मङ्गल ग्रहमा यान पठाउने दुई तिहाई अभियान असफल भएका थिएँ तर २४ सेप्टेम्बर २०१४ का दिन भारतको यो अभियान मङ्गलमा पुग्ने बितिकै भारत विश्वमा आफ्नो पहिलै प्रयासमा सफल हुने पहिलो देश तथा सोभियत सङ्घ [[रुस|रूस]], [[नासा]] र [[युरोपेली अन्तरिक्ष एजेन्सी]] पछि संसारको चौथौ देश बन्न पुगेको हो। यस बाहेक यो मङ्गलमा पठाइएको सबैभन्दा सस्तो मिसन पनि हो। भारत [[एसिया]]का देशहरू मध्ये यस्तो गर्ने प्रथम देश बन्न पुगेको हो। किनभने यसभन्दा पहिले [[चीन]] र [[जापान]]द्वारा मङ्गल अभियानमा पठाएको यानहरू असफल भएका थिएँ।<ref name="nbt24sep14">{{cite web| url= http://hindi.economictimes.indiatimes.com/india/national-india/India-makes-history-Mangalyaan-enters-Mars-orbit/articleshow/43300180.cms| title= पहली ही कोशिश में मङ्गल तक पहुंचा भारत| publisher= नवभारत टाईम्स| date= 24 सितंबर 2014| accessdate= 24 सितंबर 2014}}{{Dead link|date=September 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="nbt24sep14-2">{{cite web| url= http://hindi.economictimes.indiatimes.com/india/national-india/Mars-orbiter-mission-important-dates/articleshow/43312385.cms| title= मार्स ऑर्बिटर मिशन: महत्त्वपूर्ण घटनाओं का क्रम| publisher= नवभारत टाईम्स| date= 24 सितंबर 2014| accessdate= 24 सितंबर 2014}}{{Dead link|date=September 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> मूल रूपले यो एउटा प्राविधिक प्रदर्शन परियोजना थियो जसको लक्ष्य अन्तरग्रहीय अन्तरिक्ष मिसनहरूका लागि आवश्यक डिजाइन, नियोजन, प्रबन्धन तथा क्रियान्वयनको विकास गर्नु थियो। अर्बिटर आफ्नो पाँच उपकरणहरूको मद्दतद्वारा मङ्गल ग्रहको परिक्रमा गर्नेछन् तथा वैज्ञानिक उद्देश्य प्राप्त गर्नका लागि तथ्याङ्क तथा चित्र पृथ्वीमा पठाउनेछ।<ref name="nbt24sep14"/> अन्तरिक्ष यान भित्र रहेको टेलिम्याट्री, ट्रयाकिङ र कमाण्ड नेटवर्कको रेखदेख [[बेङ्गलोर]] स्थित अन्तरिक्षयान नियन्त्रण केन्द्र, इसरोद्वारा भारतीय डिप स्पेस नेटवर्क एन्टिनाको सहायताले भइरहेको छ।<ref>{{cite web |url=http://news.biharprabha.com/2013/12/mangalyaan-successfully-placed-into-mars-transfer-trajectory/ |title=Mangalyaan successfully placed into Mars Transfer Trajectory |work=Bihar Prabha |date=1 December 2013 |accessdate=1 December 2013 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131203121659/http://news.biharprabha.com/2013/12/mangalyaan-successfully-placed-into-mars-transfer-trajectory/ |date=3 December 2013 }}</ref> प्रतिष्ठित [[टाइम]] पत्रिका मङ्गलयानलाई सन् २०१४ को सर्वश्रेष्ठ आविष्कारहरूमा सामेल गरेको थियो।<ref name="habar-time">{{cite web | url=http://khabar.ndtv.com/news/zara-hatke/time-magazine-names-mangalyaan-among-best-inventions-of-2014-701297 | title='टाइम' पत्रिका ने भारत के 'मङ्गलयान' को 2014 के सर्वश्रेष्ठ आविष्कारों में शामिल किया | publisher=http://khabar.ndtv.com | date=21 नवम्बर 2014 | accessdate=19 फ़रवरी 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150219090129/http://khabar.ndtv.com/news/zara-hatke/time-magazine-names-mangalyaan-among-best-inventions-of-2014-701297 |date=2015-02-19 }}</ref> ==इतिहास== २३ नोभेम्बर २००८ का दिन मङ्गल ग्रहको लागि एक मानव रहित मिशनको पहिल सार्वजनिक अभिस्वीकृतिको घोषणा [[भारतीय अन्तरिक्ष अनुसन्धान सङ्गठन|इसरो]]का अध्यक्ष [[माधवन नायर]]द्वारा गरिएको थियो।<ref>{{cite news |url=http://www.oneindia.com/2008/11/23/mission-to-mars-next-ambition-of-isro-madhavan-nair-1227412909.html |title=After Chandrayaan, its mission to Mars: Madhavan Nair |work=[[Oneindia]] |agency=United News of India |date=23 November 2008 |accessdate=1 April 2015}}</ref> मङ्गलयान मिसनको अवधारणा सन् २००८ मा चन्द्र उपग्रह [[चन्द्रयान|चन्द्रयान-१]]को प्रक्षेपणपछि अन्तरिक्ष विज्ञान र भारतीय प्राविधिक संस्थानद्वारा सन् २०१० मा एक व्यवहार्यता अध्ययनसँगै शुरू भएको थियो। [[भारत सरकार]]ले यस परियोजनालाई ३ अगस्ट २०१२ मा मञ्जुरी दिएको थियो।<ref>{{cite web |url=http://www.thehindu.com/news/national/article3723817.ece |title=Cabinet clears Mars mission |work=The Hindu |date=4 August 2012 |accessdate=10 August 2012}}</ref> भारत सरकारद्वारा स्वीकृति पश्चात भारतीय अन्तरिक्ष अनुसन्धान सङ्गठनले १२५ करोड रुपैयाँ (१९$ मिलियन) को अर्बिटरको लागि आवश्यक अध्ययन पुरा गरेको थियो। परियोजनाकको कुल लागत ४५४ करोड रुपैयाँ (६७$ मिलियन) रह्यो। <ref name=Chennai>{{cite web |url=http://www.marsdaily.com/reports/Indias_Mars_mission_gets_Rs_125_crore_999.html |title=India's Mars mission gets Rs. 125 crore |work=Mars Daily |agency=Indo-Asian News Service |date=19 March 2012 |accessdate=4 February 2014}}</ref> अन्तरिक्ष एजेन्सी २८ अक्टोबर २०१३ का दिन यान प्रक्षेपणको योजना बनाएका थिएँ तर [[प्रशान्त महासागर]]मा खराब मौसमका कारण इसरो अन्तरिक्ष यान ट्रयाकिङ्ग जहाजहरूलाई निश्चित स्थान सम्म पुग्न ढिलाई भएको थियो। त्यसकारण अभियानलाई ५ नोभेम्बर २०१३ सम्मका लागि स्थगित गरिएको थियो।<ref name="telegraph20120816">{{cite news |url=http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/asia/india/9479156/India-plans-mission-to-Mars-next-year.html |title=India plans mission to Mars next year |work=[[The Daily Telegraph]] |date=16 August 2012 |accessdate=8 September 2012}}</ref> ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{सन्दर्भसूची}} ==बाह्य कडीहरू== {{commonscat|Mars Orbiter Mission|मङ्गलयान}} * [[बिबिसी हिन्दी]]मा [http://www.bbc.co.uk/hindi/indepth/indepth_india_mars_mission_tb.shtml मङ्गलयान विशेष अङ्क] * [http://www.isro.org/pslv-c25/mission.aspx मङ्गलयानक प्रक्षेपण सँ सम्बन्धित वेबसाइट] (अङ्ग्रेजी) * [http://www.isro.org/pslv-c25/brochure.aspx Mission brochure of Mars Orbiter Mission] * [http://www.n2yo.com/?s=39370 Real Time Sattelite Tracking] ==यो पनि हेर्नुहोस्== [[श्रेणी:भारतीय अन्तरिक्ष कार्यक्रमहरू]] 49ah5z97n998fwsf40urejgf4ycx5hf प्रयोगकर्ता वार्ता:Rabi kiran hamal 3 89175 1366213 1354507 2026-07-17T11:41:37Z ~2026-40241-24 79855 /* */ https://www.facebook.com/share/18qGLhbxHX/ 1366213 wikitext text/x-wiki Rabi Kiran Hamal Rabi Kiran Hamal (born 10 January 1998) is a Nepali political activist, youth leader, and social advocate associated with the Gen Z Movement in Nepal. He is known for his advocacy of good governance, institutional reform, judicial accountability, anti-corruption initiatives, and increased youth participation in politics. Early life and education Hamal was born on 10 January 1998 (27 Poush 2054 B.S.) in Ward No. 1, Simta Rural Municipality, Surkhet District, Nepal, to Ratna Bahadur Hamal and Usha Kumari Chand. He spent his childhood in rural Surkhet before moving to Birendranagar for higher education. He completed his higher secondary education in the science stream and later earned a bachelor's degree in Political Science and Journalism from Ratna Rajya Laxmi Campus, Kathmandu. He has also pursued graduate studies in Political Science. In addition to his academic education, Hamal has completed training programs on gender diversity, social transformation, inclusive leadership, democracy, leadership development, and public policy. He has also undertaken studies in life philosophy and social consciousness through programs associated with Nalanda University. Political career Hamal became politically active at a young age and has been involved in campaigns promoting youth engagement in public affairs. He argues that young people should play an active role in policymaking and governance rather than remaining observers of the political process. He is associated with Nepal's Gen Z Movement, through which he has advocated for judicial reform, restructuring of public institutions, transparency, accountability, and measures to combat corruption. His public statements have frequently addressed issues including political patronage, institutional independence, nepotism, and governance reform. Public engagement Hamal regularly participates in public discussions, policy debates, and social media engagement on issues related to governance, democratic institutions, youth leadership, and political reform. He is recognized for expressing his political views through speeches, interviews, and digital platforms. Political views Hamal has advocated for institutional reforms aimed at strengthening transparency, accountability, and democratic governance. His public positions emphasize judicial independence, anti-corruption measures, public sector reform, and greater youth participation in political decision-making. See also - Gen Z Movement (Nepal) - Politics of Nepal - Youth politics in Nepal रवि किरण हमाल सुर्खेतको सिम्ता गाउँपालिका वडा नम्बर १ मा सामान्य परिवारमा जन्मिएका रवि किरण हमाल बाल्यकालदेखि नै पढाइमा अब्बल विद्यार्थी थिए। उनी विसं २०५४ साल पौष २७ गते सुर्खेतको सिम्ता गाउँपालिकामा पिता रत्नबहादुर हमाल र माता उषाकुमारी चन्दको जेष्ठ सुपुत्रको रूपमा जन्मिएका थिए। उनको बाल्यकाल ग्रामीण भेगमै बितेको थियो । पढाइको सिलसिलामा उनी सुर्खेतको वीरेन्द्रनगर उच्च शिक्षा हासिल गर्न पुगेका थिए । उनले उच्च शिक्षा विज्ञान विषयमा गरेका थिए। त्यसपछि काठमाडौँको रत्नराज्य लक्ष्मी क्याम्पसबाट राजनीतिशास्त्र र पत्रकारितामा उनले स्नातक सम्पन्न गरेका थिए । रवि किरण हमाल नेपाली युवा राजनीतिक अभियन्ता, सामाजिक रूपान्तरणका पक्षधर तथा जेनजी आन्दोलनसँग जोडिएका युवा नेताका रूपमा परिचित छन्। उनी सुशासन, सार्वजनिक संस्थाहरूको पुनर्संरचना, न्यायालय शुद्धीकरण, भ्रष्टाचारविरोधी अभियान तथा युवाको राजनीतिक हस्तक्षेपका मुद्दामा सक्रिय छन्। सानै उमेरदेखि राजनीतिमा सक्रिय रहेका हमालले युवाहरूले केवल दर्शक नभई नीति निर्माण र राज्य सञ्चालनमा प्रत्यक्ष भूमिका खेल्नुपर्छ भन्ने धारणा सार्वजनिक रूपमा व्यक्त गर्दै आएका छन्। उनी विशेषतः नयाँ पुस्ताको राजनीतिक चेतना, वैकल्पिक नेतृत्व र संस्थागत सुधारको पक्षमा स्पष्ट आवाज उठाउने युवा नेताका रूपमा चिनिन्छन्। शिक्षा तथा प्रशिक्षण हमालले राजनीतिशास्त्रमा स्नातकोत्तर अध्ययन गरेका छन्। उनले लैङ्गिक विविधता, सामाजिक रूपान्तरण तथा समावेशी नेतृत्वसम्बन्धी अन्तर्राष्ट्रिय स्तरका विभिन्न कोर्सहरू पनि पूरा गरेका छन्। त्यसैगरी, उनले Nalanda University बाट जीवन दर्शन तथा सामाजिक चेतनासम्बन्धी प्रशिक्षण लिएका छन्। उनका अध्ययन र प्रशिक्षणका क्षेत्रहरू मुख्यतः सामाजिक न्याय, लोकतन्त्र, नेतृत्व विकास र सार्वजनिक नीतिसँग सम्बन्धित रहेका छन्। राजनीतिक सक्रियता रवि किरण हमाल जेनजी आन्दोलनका सक्रिय अगुवा मानिन्छन्। उक्त आन्दोलनमार्फत उनले न्यायालयको शुद्धीकरण, राजनीतिक भागबन्डाको अन्त्य, सार्वजनिक संस्थाहरूको पुनर्संरचना, पारदर्शिता र जवाफदेहिताको पक्षमा अभियान चलाएका छन्। उनी भ्रष्टाचारविरुद्ध कडा अभिव्यक्ति दिने युवा नेताका रूपमा परिचित छन्। राज्य संयन्त्रमा दलगत हस्तक्षेप, नातावाद, गुटगत राजनीति तथा शक्ति केन्द्रित संस्कृतिको आलोचना गर्दै आएका उनले संस्थागत सुधार र उत्तरदायी शासन प्रणालीको वकालत गर्दै आएका छन्। सार्वजनिक छवि उनी सामाजिक सञ्जाल तथा सार्वजनिक बहसहरूमा स्पष्ट, आक्रामक र वैकल्पिक राजनीतिक दृष्टिकोण राख्ने युवा नेताका रूपमा चिनिन्छन्। नयाँ पुस्ताको प्रतिनिधित्व गर्ने राजनीतिक आवाजका रूपमा उनको पहिचान निर्माण हुँदै गएको छ। == जेनजी आन्दोलन == भाद्र २३ र २४ गते नेपालमा भएको जेन्जी आन्दोलनका विषयमा चर्चा गर्दाखेरि उनले अग्रणी भूमिका निर्वाह गरेका थिए। भाद्र २२ गते पत्रकार सम्मेलनै गरेर उनले युवा पुस्तालाई सडक संघर्षमा उत्रिन आह्वान गरेका थिए भने राजनीतिक तवरले कसरी अगाडि बढ्न सकिन्छ भनेर उनले युवाहरूलाई सचेतना दिएका थिए हौसला दिएका थिए। [[User:Kiranrkh|Kiranrkh]] ([[User talk:Kiranrkh|कुरा गर्नुहोस्]]) १५:४६, ७ मे २०२६ (नेपाली समय) == Facebook Profile == <nowiki>https://www.facebook.com/share/18bget2Ycj/</nowiki> [[User:Kiranrkh|Kiranrkh]] ([[User talk:Kiranrkh|कुरा गर्नुहोस्]]) १५:५६, ७ मे २०२६ (नेपाली समय) == TikTok == https://www.tiktok.com/@rabikiranfornation?_r=1&_t=ZS-969xCgPhq3I [[User:Kiranrkh|Kiranrkh]] ([[User talk:Kiranrkh|कुरा गर्नुहोस्]]) १५:५७, ७ मे २०२६ (नेपाली समय) 1sof2twnmy78oeuwncxun86fu8ixt74 राष्ट्रिय जनावरहरूको सूची 0 91286 1366185 1362441 2026-07-17T01:21:09Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366185 wikitext text/x-wiki '''राष्ट्रिय जनावर'''हरू कुनै पनि राष्ट्रका त्यस्ता महत्वपूर्ण प्रतीकहरू हुन् जसले राष्ट्रको सांस्कृतिक पहिचान, सम्पदा र प्राकृतिक वातावरणलाई प्रतिनिधित्व गर्छन्। राष्ट्रिय जनावरहरू प्रायः बल, साहस वा सहनशीलता जस्ता गुणहरूका लागि चयन गरिन्छन् र यी जनावरहरूले राष्ट्रका मूल्यहरू वा ऐतिहासिक महत्वलाई प्रतिबिम्बित गर्दछ। कुनै पनि राष्ट्रहरूले आफ्नो राष्ट्रियताका आधारमा राष्ट्रिय जनावरको छनोट गर्दछ। जस मध्ये नेपालको राष्ट्रिय जनावर [[गाई]] हो। ==राष्ट्रिय जनावरहरूको सूची== {{Compact TOC|name=no|primary=no|o=|r=|w=|x=|y=}} {| class="wikitable sortable" style="width:100%;" ! style="width:18%;" | देश ! style="width:32%;" | जनावरको नाम ! style="width:25%;" | वैज्ञानिक नाम{{efn|सामान्यतया ल्याटिन नामका रूपले चिनिने}} ! class="unsortable" | चित्र ! scope="col" class="unsortable" | सन्दर्भ |- id="A" |{{झण्डा|अल्जेरिया}} || फेनेक फ्याउरो (''राष्ट्रिय जनावर'') ||''Vulpes zerda'' || [[File:Fennec_Fox_Vulpes_zerda.jpg|175px|center]] ||<ref>{{cite web|url=http://www.algeria.com/blog/the-fennec-fox-algeria-s-national-animal|title=The Fennec Fox: Algeria's National Animal|publisher=algeria.com|access-date=21 March 2013}}</ref> |- | rowspan="3" |{{झण्डा|एन्टिगुआ र बार्बुडा}} || युरोपेली हरिण (''राष्ट्रिय जनावर'')||''Dama dama'' || [[File:Fallow_deer_in_field_(cropped).jpg|175px|center]] ||<ref name="aggov">{{cite web|url=https://ab.gov.ag/detail_page.php?page=27|title=Our National Symbols|publisher=ab.gov.ag|access-date=10 October 2020|author=Government of Antigua and Barbuda|archive-url=https://archive.today/20220703225045/https://ab.gov.ag/detail_page.php?page=27|archive-date=3 July 2022}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200927055954/https://ab.gov.ag/detail_page.php?page=27 |date=27 September 2020 }}</ref> |- |[[Magnificent frigatebird|Frigate]] (''राष्ट्रिय चरा'')||''Fregata magnificens'' || [[File:Fregata_magnificens_Islas_Galápagos.jpg|175px|center]] ||<ref name="aggov" /> |- |समुद्री कछुवा (''राष्ट्रिय समुद्री जनावर'')||''Eretmochelys imbricata'' || [[File:Hawksbill Turtle.jpg|175px|center]] ||<ref name="aggov" /> |- |{{झण्डा|अर्जेन्टिना}} |[[Rufous hornero]] (''राष्ट्रिय चरा'') |''Furnarius rufus'' |[[File:Rufous_hornero_(Red_ovenbird)(Furnarius_rufus).JPG|175px|center]] |<ref>{{Cite web |title=Furnarius rufus (Hornero, Casero, Caserito, Albañil, Hornerillo, Alonsito (Argentina), Joao-de-barro (Brasil), Alonso García (Paraguay), Tiluchi (Bolivia), Obirog, Ogaraití (guaraní) - Rufous Hornero) &#124; SIB, Parques Nacionales, Argentina |url=https://sib.gob.ar/especies/furnarius-rufus |website=Sistema de Información de Biodiversidad}}</ref> |- |{{झण्डा|अजरबैजान}} |कराबाख घोडा (''राष्ट्रिय घोडा'') |''Equus caballus'' |[[File:Qarabaq ati.jpg|175px|center]] |<ref>{{Cite web|date=17 November 2020|title=Qarabağ atı|url=https://www.agro.gov.az/az/heyvandarliq/atciliq/qarabag-ati}}</ref> |- id="B" | rowspan="2" |{{झण्डा|बहामस}} || [[Blue marlin]] (''राष्ट्रिय माछा'')||''Makaira nigricans'' || [[File:Atlantic blue marlin.jpg|175px|center]] ||<ref name="bsgov">{{cite web|url=https://www.bahamas.gov.bs/wps/portal/public/About%20The%20Bahamas/National%20Symbols/!ut/p/b1/vVTJlpswEPyWfMAMLRBIHDE7RiwGbPDFD2PGGMY22HiBrw9ZDkney-SSRH3SU3VXq6olbs2l3PqU3w_7vD-cT_n7l_1a2ghgMkXBlJkiSGAngasExOJ9JE6A7AMAhm_5po-ZPh37hqqAjXRsCaEmQATcikvjjJe1q7037OVbm_SWckb7AVXezrCtdHcxUpWE2f4MRoNoScwYNic_FpxzLFxZnuCaJC1_q8bby_MQqfl7496u41EfBFjE1gsj_oXCph-6l-RubImp6BrcnbGdFZqmLBGW06I4O2NER03Pt88QVbtyD2TVuYNWLm2vz6PCfjcgOlyaaqnSm_5MsrolotgbVLx2of5dA_jNUuBPGjrc-rA9vj6K4yu8IgERxCOCCSGyKCJpkmj9YYU5_wfAFxe-Aj5oMZsA5IcK8RImo0BZRCgE6iEu5lLAm6geWntsxkU9LoIIMM_iDFCcjDFxE2-rA9utUKzjJ9IS8ABGpiO3byrH661gt1wkM0XVHeMi_Ero87E8EapImifiNBj4XxOaok8njUgcKCIPpo_-N6HwXyU1Ax_--Q1_Ghoc_n0Pf3opVJaQSCiWqQQYU8It6wwTjdoPzY43UVsyzJ7XWdisrD1jbdgPfDfTo5t99lKBluCsdfXJ5Ok3gQolhZayIlo1DWMPdy4MA85pM_eE84INzrEzto65aKWDsVUPD20_Ik31NKeMq95FvXCRQu94nft9YEimY71tCT1Zz6Er69mz7Os6zGSxy-prt1IudRWkreVq94ew7dXuAPnpropRdlqsLXpZO0dHFUDfNYWgVnU_k3fMRWlxv1niW7C3rh6pe86zzseSa4_J3RUd_c37MfCnz_GJs-Y!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/|title=Official Website for the Government of The Bahamas|publisher=bahamas.gov.bs|access-date=10 October 2020|author=Government of The Bahamas}}</ref> |- |अमेरिकी भद्रपंक्षी (''राष्ट्रिय चरा'')||''Phoenicopterus ruber'' || [[File:American flamingo (Phoenicopterus ruber).JPG|175px|center]] ||<ref name="bsgov" /> |- | rowspan="3" |{{झण्डा|बङ्गलादेश}} ||[[पाटे बाघ]] (''राष्ट्रिय जनावर'') ||''Panthera tigris tigris'' || [[File:Panthera tigris tigris.jpg|175px|center]] ||rowspan='3' |<ref name="visitbangladesh.gov.bd">{{cite web|title=National Symbols|work=Bangladesh Tourism Board|location=Bangladesh|publisher=Ministry of Civil Aviation & Tourism|url=http://visitbangladesh.gov.bd/about-bangladesh/national-symbol/|access-date=30 June 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20161228040953/http://visitbangladesh.gov.bd/about-bangladesh/national-symbol/|archive-date=28 December 2016|url-status=dead}}</ref> |- |[[धोबिनी चरा]] (''राष्ट्रिय चरा'')||''Copsychus saularis'' || [[File:Magpie robin.jpg|175px|center]] |- |इलिस माछा (''राष्ट्रिय माछा'')||''Tenualosa ilisha'' || [[File:Ilish.JPG|175px|center]] |- | rowspan="2" |{{BLZ}} || [[Baird's tapir]] (''राष्ट्रिय जनावर'')||''Tapirus bairdii'' || [[File:Central American Tapir-Belize20.jpg|175px|center]] ||<ref>{{Cite web |title=National Symbols – Government of Belize Press Office |url=https://www.pressoffice.gov.bz/national-animals/ |access-date=22 June 2022 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250318090510/https://www.pressoffice.gov.bz/national-animals/ |date=18 March 2025 }}</ref> |- |[[Keel-billed toucan]] (''राष्ट्रिय चरा'')||''Ramphastos sulfuratus'' || [[File:Ramphastos sulfuratus -Belize Zoo-6a-2c.jpg|175px|center]] ||<ref>{{cite web|url=http://www.belize.gov.bz/index.php/component/content/article/26-about-belize/115-the-national-symbols|title=The National Symbols|publisher=Government of Belize|access-date=7 November 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20150923183407/http://www.belize.gov.bz/index.php/component/content/article/26-about-belize/115-the-national-symbols|archive-date=23 September 2015|url-status=dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150923183407/http://www.belize.gov.bz/index.php/component/content/article/26-about-belize/115-the-national-symbols |date=23 September 2015 }}</ref> |- |{{BWA}}||[[Plains zebra]] (''राष्ट्रिय जनावर'') ||''Equus quagga''|| [[File:Equus quagga burchellii - Etosha, 2014.jpg|175px|center]] || <ref>{{Cite web |title=National Symbols – Embassy and Permanent Mission of Botswana in Switzerland |url=https://botswanamission.ch/national-symbols/ |access-date=22 June 2022 }}</ref> |- |{{BRA}} || [[Rufous-bellied thrush]] (''राष्ट्रिय चरा'')||''Turdus rufiventris'' || [[File:Turdus-rufiventris.jpg|175px|center]] ||<ref>{{cite web|url=http://washington.itamaraty.gov.br/en-us/national_symbols.xml|title=Embassy of Brazil in Washington|access-date=17 March 2018}}</ref> |- id="C" | rowspan="4" |{{CAM}} || [[Kouprey]] (''राष्ट्रिय स्तनधारी जनावर'') ||''Bos sauveli'' ||[[File:Saen Monourom Mondul Kiri Cambodia crop.jpg|175px|center]]||<ref name="cambodia">{{cite web |url=http://www.forestry.gov.kh/Documents/ROYAL-DECREE-ENG.pdf |title=Forestry.gov.kh |access-date=29 August 2013 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070630215053/http://www.forestry.gov.kh/Documents/ROYAL-DECREE-ENG.pdf |archive-date=30 June 2007 |url-status=dead }}</ref> <!-- {{better source needed|date=June 2022}} --> |- |[[Giant ibis]] (''राष्ट्रिय चरा'') ||''Pseudibis gigantea'' ||[[File:ThaumantibisGiganteaGronvold.jpg|175px|center]] ||<ref name="cambodia"/> <!-- {{better source needed|date=June 2022}} --> |- |[[Northern river terrapin]] (''राष्ट्रिय सरीसृप'') ||''Batagur baska'' || [[File:Batagur baska.jpg|175px|center]] ||<ref name="cambodia"/> <!-- {{better source needed|date=June 2022}} --> |- |[[Giant barb]] (''राष्ट्रिय माछा'') ||''Catlocarpio siamensis'' || [[File:Giant Barb.jpg|175px|center]] ||<ref name="cambodia"/> <!-- {{better source needed|date=June 2022}} --> |- |rowspan="2" |{{CAN}} || [[North American beaver]] (''राष्ट्रिय जनावर'')||''Castor canadensis'' || [[File:American Beaver.jpg|175px|center]] ||<ref name="canada">{{cite web|url=https://www.canada.ca/en/canadian-heritage/services/official-symbols-canada.html |title=Official symbols of Canada |access-date=20 December 2024}}</ref><ref>{{cite web|url=https://lois-laws.justice.gc.ca/eng/acts/N-17/page-1.html |title=National Symbol of Canada Act |access-date=20 December 2024}}</ref> |- |[[Canadian horse]] (''राष्ट्रिय घोडा'') ||''Equus ferus caballus'' || [[File:Cheval_canadien_au_trot_3372.jpg|175px|center]] ||<ref name="canada"/><ref>{{cite web|url=https://laws-lois.justice.gc.ca/eng/annualstatutes/2002_11/FullText.html |title=National Horse of Canada Act|access-date=20 December 2024}}</ref> |- |{{COL}} || [[Andean condor]] (''राष्ट्रिय चरा'')||''Vultur gryphus'' || [[File:Colca-condor-c03.jpg|175px|center]] ||<ref>{{Cite web |title=National symbols and other information of interest {{!}} Cancillería |url=https://www.cancilleria.gov.co/en/national-symbols-and-other-information-interest |access-date=2023-03-23 |website=www.cancilleria.gov.co}}</ref> |- | rowspan="5" |{{CRC}} ||[[Yigüirro]] (''राष्ट्रिय चरा'')||''Turdus grayi'' || [[File:Turdus grayi Garita, Alajuela Costa Rica-10.jpg|175px|center]] ||<ref name="costa rica">{{Cite web |title=Presidencia de la República de Costa Rica |url=https://www.presidencia.go.cr/costa-rica/simbolos-nacionales/ |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20200328205035/https://www.presidencia.go.cr/costa-rica/simbolos-nacionales/ |archive-date=March 28, 2020 |access-date=22 June 2022 |website=Presidencia de la República de Costa Rica |language=es}}</ref> |- |[[White-tailed deer]] (''राष्ट्रिय जनावर'') ||''Odocoileus virginianus'' ||[[File:Odocoileus virginianus Goose Island SP Texas 2024.jpg|175px|center]]||<ref name="costa rica"/> |- |[[West Indian manatee]] (''राष्ट्रिय जलचर जनावर'') ||''Trichechus manatus'' || [[File:Manatee with calf.PD - colour corrected.jpg|175px|center]] ||<ref name="costa rica"/> |- |[[Two-toed sloth]] (''राष्ट्रिय जनावर'') || ''[[Choloepus hoffmanni]]''||[[File:Choloepus hoffmanni 353441834.jpg|175px|center]]||<ref name="sloths">{{Cite web |last= |first= |date=24 August 2021 |title=¡Perezoso es oficialmente símbolo nacional! |url=https://www.presidencia.go.cr/comunicados/2021/08/perezoso-es-oficialmente-simbolo-nacional/ |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20210917233037/https://www.presidencia.go.cr/comunicados/2021/08/perezoso-es-oficialmente-simbolo-nacional/ |archive-date=September 17, 2021 |access-date=22 June 2022 |website=Presidencia de la República de Costa Rica |language=es}}</ref> |- |[[Three-toed sloth]] (''राष्ट्रिय जनावर'') ||''[[Bradypus variegatus]]''||[[File:Bicho-preguiça 3.jpg|175px|center]]||<ref name="sloths"/> |- |{{CUB}} || [[Cuban trogon]] (''राष्ट्रिय चरा'') ||''Priotelus temnurus'' || [[File:Priotelus temnurus -Camaguey, Camaguey Province, Cuba-8.jpg|175px|center]] ||<ref>{{Cite news |last=AMPP Yaguajay Communicator |title=El Tocororo, Ave Nacional de Cuba, the most beautiful in the country |work=Portal del ciudadano de Yaguajay |url=https://www.yaguajay.gob.cu/actualidad/noticias/7690-el-tocororo-ave-nacional-de-cuba-la-mas-bella-del-pais }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220915083403/https://www.yaguajay.gob.cu/actualidad/noticias/7690-el-tocororo-ave-nacional-de-cuba-la-mas-bella-del-pais |date=2022-09-15 }}</ref> |- id="D" | rowspan="3" |{{DEN}} || [[Red squirrel]] (''राष्ट्रिय स्तनधारी जनावर'') ||''Sciurus vulgaris'' ||[[File:Red Squirrel 1c.jpg|175px|center]] ||<ref name="naturDK">{{cite web |url=https://naturstyrelsen.dk/om-os/kontakt/faq/nationalplanter-og-dyr/ |title=Nationalplanter og -dyr |publisher=Naturstyrelsen, Danish Ministry of the Environment |access-date=28 December 2019 |language=da |trans-title=Nationalplants and -animals |archive-url=https://web.archive.org/web/20191228230242/https://naturstyrelsen.dk/om-os/kontakt/faq/nationalplanter-og-dyr/ |archive-date=28 December 2019 |url-status=dead }}</ref> |- |[[Mute swan]] (''राष्ट्रिय चरा'')||''Cygnus olor'' || [[File:Cygnus olor 2 (Marek Szczepanek).jpg|175px|center]] ||<ref name="naturDK" /> |- |[[Small tortoiseshell]] (''राष्ट्रिय पुतली'')||''Aglais urticae'' || [[File:Aglais urticae LC0310.jpg|175px|center]] ||<ref name="naturDK" /> |- |{{DMA}} ||[[Sisserou parrot]] (''राष्ट्रिय चरा'')||''Amazona imperalis'' ||[[File:Amazona imperialis Mitchell 2.jpg|175px|center]] ||<ref>{{Cite web |title=National Bird - Government of the Commonwealth of Dominica |url=https://dominica.gov.dm/about-dominica/national-symbols/national-bird |access-date=2023-03-23 |website=dominica.gov.dm}}</ref> |- |{{SLV}} || [[Turquoise-browed motmot]] (''राष्ट्रिय चरा'') || ''Eumomota superciliosa'' || [[File:Motmot1.jpg#/media/File:Motmot1.jpg|175px|link=File:Motmot1.jpg|center]] ||<ref>{{cite journal|language=es|url=http://www.diariooficial.gob.sv/diarios/do-1999/11-noviembre/19-11-1999.pdf|title=Decreto Legislativo No 735 del 21 de octubre de 1999|journal=Diario Oficial|publisher=[[Imprenta Nacional de El Salvador]]|location=San Salvador|issue=216|volume=345|page=6|date=19 November 1999|access-date=22 July 2017}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220401014418/https://www.diariooficial.gob.sv/diarios/do-1999/11-noviembre/19-11-1999.pdf |date=1 April 2022 }}</ref> |- | rowspan="4" |{{Flag|एस्टोनिया}} || [[ब्वाँसो]] (''राष्ट्रिय जनावर'') || ''Canis lupus'' || [[File:Loup gris (Canis lupus ).jpg|Loup_gris_(Canis_lupus_)|175px|center]]|| <ref name="est"> {{Cite web |title= State Insignia |url=https://www.eesti.ee/en/republic-of-estonia/republic-of-estonia/state-insignia |access-date=29 July 2024 |website=eesti.ee }}</ref> |- |[[घर गौँथली]] (''राष्ट्रिय चरा'') || ''Hirundo rustica'' || [[File:Barn swallow in Montezuma (14460).jpg|Barn_swallow_in_Montezuma_(150)|175px|center]]|| <ref name="est" /> |- |[[Baltic herring]] (''राष्ट्रिय माछा'')|| ''Clupea harengus membras''|| [[File:Silakka.jpg|Silakka|175px|center]]|| <ref name="est" /> |- |[[Swallowtail butterfly|Swallowtail]] (''राष्ट्रिय पुतली'') || ''Papilio machaon''|| [[File:Papilio machaon Mitterbach 01.jpg|Papilio_machaon_Mitterbach_01|175px|center]]|| <ref name="est" /> |- id="F" | rowspan="4" |{{FIN}} || [[खैरो भालु]] (''राष्ट्रिय जनावर'') || ''Ursus arctos'' || [[File:2010-kodiak-bear-1.jpg|175px|center]] || <ref name="fin">{{Cite web |date=2014-08-25 |title=Iconic Finnish nature symbols stand out |url=https://finland.fi/life-society/iconic-finnish-nature-symbols-stand-out/ |access-date=2023-01-27 |website=this is Finland }}</ref> |- |[[महाराज हंस]] (''राष्ट्रिय चरा'') || ''Cygnus cygnus'' || [[File:Cygnus cygnus Singschwan.jpg|175px|center]] || <ref name="fin" /> |- |[[European perch]] (''national fish'')|| ''Perca fluviatilis'' || [[File:Perca fluviatilis2.jpg|175px|center]] || <ref name="fin" /> |- | [[Seven-spot ladybird]] (''national insect'')|| ''Coccinella septempunctata''|| [[File:7-Spotted-Ladybug-Coccinella-septempunctata-sq1.jpg|175px|center]] |<ref name="fin" /> |- |{{GRN}} || [[Grenada dove]] (''राष्ट्रिय चरा'') || ''Leptotila wellsi'' ||[[File:Ece310767-fig-0001-m.jpg|175px|center]]||<ref>{{Cite web |title=National Symbols |url=https://www.gov.gd/index.php/national-symbols |access-date=2023-03-23 |website=Government of Grenada {{!}} Web Portal}}</ref> |- |{{GUA}} || [[Resplendent quetzal]] (''राष्ट्रिय चरा'') ||''Pharomachrus mocinno'' ||[[File:Pharomachrus mocinno Monteverde 05.jpg|175px|center]] ||<ref>{{Cite web |date=4 September 2020 |title=05 de septiembre, Día del Quetzal, Ave Nacional |url=https://conap.gob.gt/05-de-septiembre-dia-del-quetzal-ave-nacional/ |access-date=22 June 2022 |website=CONAP |language=es }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240713134038/https://conap.gob.gt/05-de-septiembre-dia-del-quetzal-ave-nacional/ |date=13 July 2024 }}</ref> |- id="H" | rowspan="2" | {{HON}} || [[White-tailed deer]] (''राष्ट्रिय जनावर'')||''Odocoileus virginianus'' ||[[File:White-tailed deer.jpg|175px|center]] ||<ref name="HON">{{Cite web |title=MiAmbiente+ participa en la 6ta Liberación de Guacamayas en Valle de Copán |url=http://www.miambiente.gob.hn/blog/view/miambiente-participa-en-la-6ta-liberacion-de-guacamayas-en-valle-de-copan }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220628152615/http://www.miambiente.gob.hn/blog/view/miambiente-participa-en-la-6ta-liberacion-de-guacamayas-en-valle-de-copan |date=2022-06-28 }}</ref> |- |[[Scarlet macaw]] (''राष्ट्रिय चरा'') || ''Ara macao'' || [[File:Ara macao - two at Lowry Park Zoo.jpg|175px|center]] ||<ref name="Latvia Symbols" /> |- id="I" | rowspan="4" | {{IND}} || [[पाटे बाघ]] (''राष्ट्रिय जनावर'') ||''Panthera tigris tigris''|| [[File:Panthera tigris tigris.jpg|175px|center]] ||<ref>{{cite web|url=http://knowindia.gov.in/knowindia/national_symbols.php?id=11|title=National Animal -National Symbols - Know India: National Portal of India|publisher=National Portal of India|access-date=23 March 2012|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20130122081716/http://www.knowindia.gov.in/knowindia/national_symbols.php?id=11|archive-date=22 January 2013}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181226002413/http://knowindia.gov.in/knowindia/national_symbols.php?id=11%20 |date=26 December 2018 }}</ref> |- |[[मुजुर]] (''राष्ट्रिय चरा'')||''Pavo cristatus'' ||[[File:Carnavalesco.jpg|175px|center]]||<ref>{{cite web|url=http://knowindia.gov.in/knowindia/national_symbols.php?id=3|title=National Bird -National Symbols - Know India: National Portal of India|publisher=National Portal of India|access-date=23 March 2012|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20130115003741/http://knowindia.gov.in/knowindia/national_symbols.php?id=3|archive-date=15 January 2013}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130115003741/http://knowindia.gov.in/knowindia/national_symbols.php?id=3 |date=15 January 2013 }}</ref> |- | [[गङ्गा सोँस]] (''राष्ट्रिय जलचर जनावर'') ||''Platanista gangetica''||[[File:Ganges River Dolphin cropped.jpg|175px|center]] ||<ref name="National Portal of India">{{cite web|url=http://knowindia.gov.in/knowindia/national_symbols.php?id=8|title=National Aquatic Animal -National Symbols - Know India: National Portal of India|publisher=National Portal of India|access-date=23 March 2012|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20130122081831/http://www.knowindia.gov.in/knowindia/national_symbols.php?id=8|archive-date=22 January 2013}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130122081831/http://www.knowindia.gov.in/knowindia/national_symbols.php?id=8 |date=22 January 2013 }}</ref> |- | [[भारतीय हात्ती]] (''राष्ट्रिय सम्पदा जनावर'') ||''Elephas maximus indicus'' ||[[File:IndianElephant.jpg|175px|center]] ||<ref>{{cite web |url=http://www.breakingnewsonline.net/news/4777-elephant-declared-national-heritage-animal-in-india.html |title=Elephant declared National Heritage Animal in India |year=2010 |publisher=Breaking News Online (India) |access-date=25 June 2011 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20110825162711/http://www.breakingnewsonline.net/news/4777-elephant-declared-national-heritage-animal-in-india.html |archive-date=25 August 2011 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181226002512/http://breakingnewsonline.net/ |date=26 December 2018 }}</ref> |- | rowspan="3" |{{INA}} || [[Komodo dragon]] (''राष्ट्रिय जनावर'') ||''Varanus komodoensis''||[[File:Komodo dragon (Varanus komodoensis).jpg|175px|center]] ||<ref name="Keppres No.4/1993">{{cite act |type= Presidential Decrees |index= 4 |date= 1993 |legislature= Government of the Republic of Indonesia |title= Keputusan Presiden (KEPPRES) tentang Satwa dan Bunga Nasional |page= 1-4 |url= https://peraturan.bpk.go.id/Home/Details/61884/keppres-no-4-tahun-1993 |trans-title= Presidential Decrees Number 4 of 1993 |language= id | access-date = 13 May 2023}}</ref> |- | [[Javan hawk-eagle]] (''राष्ट्रिय चरा'') ||''Nisaetus bartelsi''||[[File:ELANG JAWA.jpg|175px|center]] ||<ref name="Keppres No.4/1993"/> |- | [[Asian arowana]] (''राष्ट्रिय माछा'') || ''Scleropages formosus''||[[File:Rwana.jpg|center|175x175px]]||<ref name="Keppres No.4/1993"/> |- |{{JAM}} || [[Red-billed streamertail]] (''राष्ट्रिय चरा'') ||''Trochilus polytmus'' ||[[File:Red-billed Streamertail 2506104129.jpg|175px|center]] ||<ref name="jamsym">{{cite web |url=http://www.jis.gov.jm/special_sections/This%20Is%20Jamaica/symbols.html |title=National Symbols of Jamaica |publisher=jis.gov.jm |access-date=2 December 2011 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20060619153047/http://www.jis.gov.jm/special_sections/This%20Is%20Jamaica/symbols.html |archive-date=19 June 2006 }}</ref> |- id="L" | rowspan="2" |{{LAT}} || [[सेतो टिकटिके]] (''राष्ट्रिय चरा'') ||''Motacilla alba'' ||[[File:White-Wagtail.jpg|175px|center]] ||<ref name="Latvia Symbols">{{cite web|website=Latvia.eu|url=http://www.latvia.eu/key-facts/symbols|title=Symbols|access-date=12 April 2016|date=2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20171007033419/http://www.latvia.eu/key-facts/symbols|archive-date=7 October 2017|url-status=dead}}</ref> |- |[[Adalia bipunctata|Two-spotted ladybird]] (''राष्ट्रिय किरा'') ||''Adalia bipunctata''||[[File:Coccinellidae - Adalia bipunctata.JPG|175px|center]] ||<ref name="Latvia Symbols" /> |- | {{LBN}}||[[पाटे हुँडार]] (''राष्ट्रिय जनावर'')|| ''Hyaena hyaena'' | [[File:Striped hyena (Hyaena hyaena) - cropped.jpg|175px|center]]||<ref>{{Cite web |date=27 April 2023 |script-title=ar:جمعية الأرض: لحماية وانقاذ الضبع المخطط في لبنان |trans-title=Earth Association: To protect and save the striped hyena in Lebanon |url=https://www.nna-leb.gov.lb/ar/%D9%85%D8%AA%D9%81%D8%B1%D9%82%D8%A7%D8%AA/610487/%D8%AC%D9%85%D8%B9%D9%8A%D8%A9-%D8%A7%D9%84%D8%A3%D8%B1%D8%B6-%D9%84%D8%AD%D9%85%D8%A7%D9%8A%D8%A9-%D9%88%D8%A7%D9%86%D9%82%D8%A7%D8%B0-%D8%A7%D9%84%D8%B6%D8%A8%D8%B9-%D8%A7%D9%84%D9%85%D8%AE%D8%B7%D8%B7-%D9%81%D9%8A-%D9%84%D8%A8%D9%86%D8%A7%D9%86 |access-date=19 October 2025 |publisher=[[National News Agency (Lebanon)|National News Agency]] |language=ar}}</ref> |- | {{LTU}}||[[सेतो गरुड]] (''राष्ट्रिय चरा'')|| ''Ciconia ciconia'' | [[File:White stork (Ciconia ciconia) standing.jpg|175px|center]]||<ref>{{Cite web|url=https://vstt.lrv.lt/en/news/the-number-of-storks-is-not-decreasing-in-the-zuvintas-biosphere-reserve|title=The number of storks is not decreasing in the Žuvintas biosphere reserve &#124; State Service for Protected Areas under the Ministry of Environment}}</ref> |- |{{MYS}} |[[मलेसियाली बाघ]] (''राष्ट्रिय जनावर'') |''Panthera tigris'' |[[File:MalayanTiger PantheraTigrisJacksoni.jpg|175px|center]] |<ref>{{cite web |title=Nameless Story |url=https://wwf.panda.org/projects/connect2tigers/nameless_story/#:~:text=The%20Malayan%20tiger%20is%20the,many%20of%20their%20wild%20tigers.}}</ref><!-- {{better source needed|date=May 2023}} --> |- id="M" | rowspan="2" | {{MGL}}|| [[तोप बाज]] (''राष्ट्रिय चरा'') || ''Falco cherrug'' || [[File:Falco cherrug (Marek Szczepanek).jpg|175px|center]]|| <ref>{{Cite web |title=Mongolia names falcon as national bird |url=https://wwf.panda.org/wwf_news/?206522/Mongolia-names-falcon-as-national-bird |access-date=22 June 2022 |website=wwf.panda.org }}</ref><!-- {{better source needed|date=June 2022}} --><ref>{{Cite web |title=Saker Falcon, A National Bird of Mongolia |url=http://www.birdmongolia.com/bird-blog/saker-falcon-a-national-bird-of-mongolia |access-date=22 June 2022 |website=Birds Mongolia |language=mn }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20231217133715/https://www.birdmongolia.com/bird-blog/saker-falcon-a-national-bird-of-mongolia |date=17 December 2023 }}</ref> <!-- {{better source needed|date=June 2022}} --> |- |[[गोबी भालु]] (''राष्ट्रिय जनावर'') |''Ursus arctos gobiensis'' |[[File:Ursus arctos gobiensis.jpg|center|175x175px]] |<ref>{{Cite web |date=2023-12-13 |title=МАЗААЛАЙ БААВГАЙГ ҮНДЭСНИЙ БАХАРХАЛТ АМЬТНААР ЗАРЛАХ ТУХАЙ |url=https://legalinfo.mn/ |access-date=2025-10-18 |website=Эрх зүйн мэдээллийн нэгдсэн систем |language=mn}}</ref> |- | rowspan="2" |{{Flag|नेपाल}} |[[गाई]] (''राष्ट्रिय जनावर'') |''Bos indicus'' |[[File:The Cow Worship.jpg|175px|center]] | rowspan="2" |<ref>{{Cite web |first3=Government of Nepal |others=Article 9 (B) |title=Constitution of Nepal, 2072 |url=https://lawcommission.gov.np/en/wp-content/uploads/2021/01/Constitution-of-Nepal.pdf }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240717174239/https://www.lawcommission.gov.np/en/wp-content/uploads/2021/01/Constitution-of-Nepal.pdf |date=2024-07-17 }}</ref> |- |[[डाँफे]] (''राष्ट्रिय चरा'') |''Lophophorus impejanus'' |[[File:Lophophorus impejanus Zoo DU 2.jpg|175px|center]] |- id="N" | {{NIC}} || [[Turquoise-browed motmot]] (''राष्ट्रिय चरा'') || ''Eumomota superciliosa'' || [[File:Turquoise-browed_Motmot_(16423222357).jpg|175px|center]]||<ref>{{cite journal|language=es|url=http://legislacion.asamblea.gob.ni/normaweb.nsf/($All)/F4908C9676104D7806257A31005E210E?OpenDocument|title=Ley No. 795 que declara al guardabarranco, ave nacional de Nicaragua|location=Managua|publisher=La Gaceta|journal=Diario Oficial|issue=118|date=25 June 2012|access-date=22 July 2017}}</ref> |- | rowspan="2" |{{PRK}} ||[[पुङसान कुकुर]] (''राष्ट्रिय कुकुर'') ||''Canis familiaris'' ||[[File:Poongsandogs.JPG|175px|center]] ||<ref name="Kang">{{cite magazine|magazine=Korea Pictorial|date=2015|issue=4|pages=26–27|title=Symbols of Korea|last=Kang|first=Su Jong|author-mask=Kang Su-jong|url=http://www.naenara.com.kp/en/periodic/korea/detail.php?kind=korea&&name=2015/04/04.pdf|archive-url=https://web.archive.org/web/20160304192431/http://www.naenara.com.kp/en/periodic/korea/detail.php?kind=korea&&name=2015%2F04%2F04.pdf|archive-date=4 March 2016|issn=1727-9208}}</ref> |- |[[बलाकांक्ष वनबाज]] (''राष्ट्रिय चरा'') || ''Astur gentilis'' ||[[File:Northern Goshawk ad M2.jpg|175px|center]] ||<ref name="Kang" /> |- | rowspan="6" |{{PAK}}||[[मारखोर]] (''राष्ट्रिय जनावर'')||''Capra falconeri''||[[File:Markhor Schraubenziege Capra falconeri Zoo Augsburg-02.jpg|175px|center]]||<ref name="National Symbols of Pakistan">{{cite web|url=http://www.pakistan.gov.pk/national_symbols.html|title=National Symbols of Pakistan|publisher=Government of Pakistan|access-date=23 October 2016|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20161128073024/http://www.pakistan.gov.pk/national_symbols.html|archive-date=28 November 2016}}</ref> |- |[[सिन्धु सोँस]] (''national aquatic mammal'')||''Platanista minor''||[[File:A-Platanista-gangetica-showing-the-body-shape-and-especially-the-head-with-a-long-beak.png|175px|center]]||<ref name="National Symbols of Pakistan" /> |- |[[च्याखुरा]] (''राष्ट्रिय चरा'') ||''Alectoris chukar'' ||[[File:Alectoris-chukar-001.jpg|175px|center]] ||<ref name="National Symbols of Pakistan" /> |- |[[मगर गोही]] (''राष्ट्रिय सरीसृप'') ||''Crocodylus palustris'' || [[File:PK Kirthar NP asv2020-02 img25.jpg|175px|center]] ||<ref name="National Symbols of Pakistan" /> |- |[[शाहीन बाज]] (''heritage bird'') || ''Falco peregrinus peregrinator'' ||[[File:جير شاهين.jpg|175px|center]] ||<ref name="nationalsymbol">{{cite web |url=http://www.nationalheritage.gov.pk/nationalsymbols.html |title=National Symbols of Pakistan |publisher=Government of Pakistan |access-date=23 August 2013 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20130827084404/http://nationalheritage.gov.pk/nationalsymbols.html |archive-date=27 August 2013 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130827084404/http://nationalheritage.gov.pk/nationalsymbols.html |date=27 August 2013 }}</ref> |- |[[हिउँ चितुवा]] (''national predator'') ||''Panthera uncia''||[[File:Snow Leopard 1 (4693059450).jpg|175px|center]] ||<ref name="National Symbols of Pakistan" /> |- |{{PAN}} || [[Harpy eagle]] (''राष्ट्रिय चरा'') ||''Harpia harpyja'' ||[[File:Harpia harpyja 001 800.jpg|175px|center]] ||<ref>{{Cite web |last=Prensa |title=Panamá posee la población más grande de Águilas Harpías de Centroamérica – MiAmbiente |date=10 April 2021 |url=https://www.miambiente.gob.pa/panama-posee-la-poblacion-mas-grande-de-aguilas-harpias-de-centroamerica/ |access-date=22 June 2022 |language=es}}</ref> |- | |{{PER}} |[[Andean cock-of-the-rock]] (''राष्ट्रिय चरा'') || ''Rupicola peruviana''||[[File:Rupicola peruviana (male) -San Diego Zoo-8a.jpg|175px|center]]||<ref>{{Cite web |title=Servicio Nacional de Áreas Naturales Protegidas por el Estado - SERNANP |url=https://old.sernanp.gob.pe/sernanp/contenido.jsp?ID=647 |access-date=22 June 2022 |website=old.sernanp.gob.pe}}</ref> |- |{{PHL}} || [[Philippine eagle]] (''राष्ट्रिय चरा'')||''Pithecophaga jefferyi''||[[File:Sir Arny(Philippine Eagle).jpg|175px|center]]||<ref name="phsymeagle">{{cite web|url=https://www.officialgazette.gov.ph/1995/07/04/proclamation-no-615-s-1995/ |title=Proclamation No. 615, s. 1995 |date=4 July 1995 |publisher=gov.ph|access-date=12 August 2012}}</ref> |- id="Q" |{{QAT}} || [[Arabian oryx]] (''राष्ट्रिय जनावर'') ||''Oryx leucoryx'' || [[File:Arabian oryx (oryx leucoryx).jpg|175px|center]] ||<ref>{{Cite web |title=Arabian Oryx |url=https://www.visitqatar.qa/intl-en/things-to-do/get-inspired/wildlife/arabian-oryx |access-date=22 June 2022 |website=www.visitqatar.qa }}</ref> |- id="S" |{{SKN}} || [[Brown pelican]] (''राष्ट्रिय चरा'') || ''Pelecanus occidentalis'' ||[[File:Brown Pelican21K.jpg|175px|center]]||<ref>{{Cite web |date=2022-11-04 |title=National Symbols {{!}} Gov.Kn |url=https://www.gov.kn/skn-national-symbols/ |access-date=2023-03-23 }}</ref> |- |{{LCA}} || [[Saint Lucia amazon]] (''राष्ट्रिय चरा'')||''Amazona versicolor'' ||[[File:Amazona versicolor -St Lucia-5a.jpg|175px|center]]||<ref>{{Cite web |title=The Saint Lucia Parrot (Amazona versicolor) |url=https://archive.stlucia.gov.lc/saint_lucia/the_saint_lucia_parrot_amazona_versicolor.htm |access-date=2023-03-23 |website=archive.stlucia.gov.lc}}</ref> |- |{{VCT}} || [[Saint Vincent amazon]] (''राष्ट्रिय चरा'')||''Amazona guildingii'' ||[[File:Amazona guildingii -Botanical Gardens -Kingstown -Saint Vincent-8a-4c.jpg|175px|center]]||<ref>{{cite web|url=http://www.foreign.gov.vc/index.php?option=com_content&view=article&id=91&Itemid=134|title=The National Bird|publisher=foreign.gov.vc|access-date=2 January 2013|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20130515010728/http://www.foreign.gov.vc/index.php?option=com_content&view=article&id=91&Itemid=134|archive-date=15 May 2013}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130515010728/http://www.foreign.gov.vc/index.php?option=com_content&view=article&id=91&Itemid=134 |date=15 May 2013 }}</ref> |- |{{KSA}} || [[Arabian camel]] (''राष्ट्रिय जनावर'') ||''Camelus dromedarius'' || [[File:Camel in Al Ula 2023.jpg|175px|center]] ||<ref>{{cite web|url=https://www.visitsaudi.com/en/stories/camels-in-saudi|title=Camel culture: The history of Saudi's national animal|publisher=visitsaudi.com|access-date=18 September 2023}}</ref> |- | rowspan="3" |{{RSA}}<!--South Africa--> || [[Springbok]] (''राष्ट्रिय जनावर'') ||''Antidorcas marsupialis'' ||[[File:Springbok.JPG|175px|center]] |||<ref>{{Cite web |title=National animal {{!}} South African Government |url=https://www.gov.za/about-sa/national-symbols/national-animal |access-date=22 June 2022 |website=www.gov.za}}</ref> |- |[[नीलो सारस]] (''राष्ट्रिय चरा'')||''Anthropoides paradiseus'' ||[[File:Anthropoides paradiseus -Etosha National Park, Namibia-8.jpg|175px|center]] ||<ref>{{Cite web |title=National bird {{!}} South African Government |url=https://www.gov.za/about-sa/national-symbols/national-bird |access-date=22 June 2022 |website=www.gov.za}}</ref> |- |[[Galjoen]] (''national fish'') ||''Dichistius capensis'' ||[[File:Dichistius capensis.JPG|175px|center]] ||<ref>{{Cite web |title=National fish {{!}} South African Government |url=https://www.gov.za/about-sa/national-symbols/national-fish#:~:text=Galjoen%20-%20Coracinus%20capensis,is%20known%20to%20every%20angler. |access-date=22 June 2022 |website=www.gov.za}}</ref> |- | {{SRI}} || [[श्रीलङ्काली वनकुखुरा]] (''राष्ट्रिय चरा'') ||''Gallus lafayettii'' ||[[File:Thimindu 2009 09 04 Yala Sri Lanka Junglefowl 1.JPG|175px|center]] ||<ref>{{cite web|url=http://www.gov.lk/gov/index.php?option=com_content&view=article&id=65&lang=en|website=Government of Sri Lanka Official Web Portal|title=Sri Lanka National Bird|archive-url=https://web.archive.org/web/20120314120902/http://www.gov.lk/gov/index.php?option=com_content&view=article&id=65&lang=en|archive-date=14 March 2012}}</ref> |- id="T" |{{TAN}} || [[जिराफ]] (''राष्ट्रिय जनावर'')|| ''Giraffa'' sp.||[[File:Giraffe Mikumi National Park.jpg|175px|center]] ||<ref>{{cite web|url=http://tanzania.go.tz/home/pages/260|title=National Symbols: National Animal|website=tanzania.go.tz|publisher=Tanzania Government Portal|access-date=14 January 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150118195350/http://tanzania.go.tz/home/pages/260|archive-date=18 January 2015|url-status=dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190106094439/https://www.tanzania.go.tz/ |date=6 January 2019 }}</ref><ref name="FoleyFoley2014">{{cite book|first1=Charles|last1=Foley|first2=Lara|last2=Foley|first3=Alex|last3=Lobora|first4=Daniela|last4=De Luca|first5=Maurus|last5=Msuha|first6=Tim R.B.|last6=Davenport|first7=Sarah M.|last7=Durant|title=A Field Guide to the Larger Mammals of Tanzania|url=https://books.google.com/books?id=dt6QAwAAQBAJ&pg=PA179|date=8 June 2014|publisher=Princeton University Press|isbn=978-1-4008-5280-2|pages=179–}}</ref><ref>{{Cite book |title=East Africa: Kenya, Tanzania & Uganda |last=Knappert |first=Jan |author-link=Jan Knappert |year=1987 |publisher=Vikas Pub. |location=New Delhi |isbn= 978-0-7069-2822-8 |page=57 |url=https://books.google.com/books?id=0ncwAQAAIAAJ&q=%22national+animal+of+Tanzania%22 |access-date=28 June 2011 }}</ref> |- | rowspan="2" |{{THA}} |[[एसियाली हात्ती]] (''राष्ट्रिय जनावर'') ||''Elephas maximus'' ||[[File:Elephas maximus (Bandipur).jpg|175px|center]] ||<ref>{{cite journal|url=http://www.ratchakitcha.soc.go.th/DATA/PDF/2544/D/099/1.PDF|archive-url=https://web.archive.org/web/20120125101256/http://www.ratchakitcha.soc.go.th/DATA/PDF/2544/D/099/1.PDF|url-status=dead|archive-date=25 January 2012|title=The government gazette about National symbols of Thailand|journal=Royal Thai Government Gazette|date=11 December 2001|volume=118|issue=99D|pages=1}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120125101256/http://www.ratchakitcha.soc.go.th/DATA/PDF/2544/D/099/1.PDF |date=25 January 2012 }}</ref> |- |[[Siamese fighting fish]] (''राष्ट्रिय जलचर जनावर'') ||''Betta splendens'' ||[[File:Male Betta -34245661920.jpg|175px|center]] ||<ref>{{Cite news |url=https://www.bangkokpost.com/thailand/general/1624026/siamese-fighting-fish-confirmed-as-national-aquatic-animal |title=Siamese fighting fish confirmed as national aquatic animal |newspaper=Bangkok Post |date=5 February 2019 |access-date=29 July 2019}}</ref><ref>{{Cite news |url=https://www.business-standard.com/article/pti-stories/thailand-makes-siamese-fighting-fish-national-aquatic-animal-119020500774_1.html |title=Thailand makes Siamese fighting fish national aquatic animal |last=AFP |date=5 February 2019 |website=Business Standard India |access-date=29 July 2019}}</ref> |- |{{UGA}} || [[Grey crowned crane]] (''राष्ट्रिय चरा'')|| ''Balearica regulorum'' ||[[File:Balearica_regulorum_001.jpg|175px|center]] ||<ref>{{Cite web|url=https://www.gou.go.ug/about-uganda/sector/national-symbols|title=National Symbols|website=www.gou.go.ug|access-date=28 December 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20191109114536/https://www.gou.go.ug/about-uganda/sector/national-symbols|archive-date=9 November 2019|url-status=dead}}</ref> |- | rowspan="2" |{{UAE}} || [[तोप बाज]] (''राष्ट्रिय चरा'')||''Falco cherrug'' ||[[File:Falco cherrug (Marek Szczepanek).jpg|175px|center]] || <ref>{{Cite web |date=22 February 2023 |title=Discover all about Falconry |url=https://www.visitdubai.com/en/articles/falconry-experiences |access-date=2023-11-26 |website=Visit Dubai |publisher=Dubai Department of Economy and Tourism |quote=the UAE is the premier world centre for falconry – the falcon is, after all, the country's national bird}}</ref> |- |[[Arabian oryx]] (''राष्ट्रिय जनावर'')||''Oryx leucoryx'' ||[[File:Arabian oryx (oryx leucoryx).jpg|175px|center]] ||<ref>{{cite web |title=Arabia's Wildlife Centre |url=https://www.visitsharjah.com/en/activities/wildlife/arabias-wildlife-centre/ |website=Visit Sharjah |publisher=Sharjah Commerce & Tourism Development Authority |quote=Located in Sharjah Desert Park, Arabia's Wildlife Centre hosts several animals, including the Arabian Oryx, the UAE's national animal, and the Arabian leopard, the region's famous big cat.}}</ref> |- | rowspan="2" |{{USA}} || [[Bald eagle]] (''राष्ट्रिय चरा'')||''Haliaeetus leucocephalus'' ||[[File:Haliaeetus leucocephalus.jpeg|175px|center]] || <ref>{{Cite journal |title=The American Bald Eagle |url=https://www.va.gov/opa/publications/celebrate/eagle.pdf |journal=United States Department of Veterans Affairs}}</ref> |- |[[American bison]] (''राष्ट्रिय स्तनधारी जनावर'')||''Bison bison'' ||[[File:American bison k5680-1.jpg|175px|center]] ||<ref>{{Cite web |title=Bison Bellows: America's New national mammal (U.S. National Park Service) |url=https://www.nps.gov/articles/bison-bellows-5-12-16.htm |access-date=22 June 2022 |website=www.nps.gov }}</ref> |- id="Z" |{{ZIM}} || [[Bateleur]] (''राष्ट्रिय चरा'')|| ''Terathopius ecaudatus'' || [[File:Bataleur - Kruger National park (37161617713).jpg|175px|center]] ||<ref>{{Cite web |title=Zimbabwe Bird |url=https://www.zim.gov.zw/index.php/en/my-government/government-ministries/national-symbols/464-zimbabwe-bird |access-date=23 March 2022 |website=Official Government of Zimbabwe Web Portal }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240814104715/https://www.zim.gov.zw/index.php/en/my-government/government-ministries/national-symbols/464-zimbabwe-bird |date=14 August 2024 }}</ref> |} {{Compact TOC|name=no|primary=no|o=|r=|w=|x=|y=}} == टिप्पणीहरू == <references group="lower-alpha"/> ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== [[श्रेणी:राष्ट्रिय प्रतीकहरूका सूचीहरू]] n1ogpwbsg9dvqk18cfpcxgkjs83ld5t राष्ट्रिय सभा (नेपाल) 0 95779 1366186 1322524 2026-07-17T01:33:59Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366186 wikitext text/x-wiki {{Infobox legislature |background_color=crimson |name=राष्ट्रिय सभा |native_name= |legislature=क्रमशः<br>दोस्रो: प्रथम, द्वितिय तह तथा पहिलो: तृतीय तह |coa_pic= |coa_caption=[[नेपालको निशान छाप]] |coa_res=125px |session_room=Nepalese Constituent Assembly Building.jpg |house_type=माथिल्लो सदन |body=[[नेपालको सङ्घीय संसद]] |term_length=६ वर्ष|new_session= |leader1_type=अध्यक्ष|leader1=[[नारायणप्रसाद दाहाल|नारायण प्रसाद दाहाल]] |party1={{small|[[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)|नेकपा (माओवादी केन्द्र)]]}} |election1=वि.सं. २०७४ चैत १ |leader2_type=उपाध्यक्ष |leader2=विमला घिमिरे |party2={{small|[[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (एकीकृत मार्क्सवादी-लेनिनवादी)|नेकपा (एमाले)]]}} |election2=वि.सं. २०८० चैत २८ |leader3_type={{nowrap|सदनका नेता}} |leader3=[[नारायणकाजी श्रेष्ठ]] |party3={{small|[[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)|नेकपा (माओवादी केन्द्र)]]}} |election3=वि.सं. २०७९ पौष ११ |members='''५९''' |political_groups1='''[[तेस्रो दाहाल मन्त्रिपरिषद्, २०७९|सत्तापक्ष]] (३४)''' *{{nowrap|{{color box|{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}}}} [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (एकीकृत मार्क्सवादी-लेनिनवादी)|नेकपा (एमाले)]] (१८){{Efn|name=NOM|मनोनित एक सांसद सहित}}}} *{{nowrap|{{color box|{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}}}} [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)|नेकपा (माओवादी केन्द्र)]] (१६){{Efn|name=NOM}}}} '''बाहिरी समर्थन (२२)''' *{{nowrap|{{color box|{{party color|Nepali Congress}}}} [[नेपाली कांग्रेस]] (१०)}} *{{nowrap|{{color box|{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Socialist)}}}} [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (एकीकृत समाजवादी)|नेकपा (एकीकृत समाजवादी)]] (८)}} *{{nowrap|{{color box|{{party color|People's Socialist Party, Nepal}}}} [[जनता समाजवादी पार्टी, नेपाल|जसपा]] (३)}} *{{nowrap|{{color box|{{party color|Loktantrik Samajwadi Party, Nepal}}}} [[लोकतान्त्रिक समाजवादी पार्टी, नेपाल|लोसपा]] (१)}} '''प्रतिपक्ष (३)''' *{{nowrap|{{color box|{{party color|Rastriya Janamorcha}}}} [[राष्ट्रिय जनमोर्चा|राजमो]] (१)}} *{{nowrap|{{color box|{{party color|Independent}}}} स्वतन्त्र (२){{Efn|name=NOM}}}} |voting_system1=[[:en:single transferable vote|अप्रत्यक्ष एकल संक्रमणीय मतप्रणाली]]द्वारा निर्वाचित ५६ सदस्य, ३ जना [[नेपालको राष्ट्रपति|राष्ट्रपति]]द्वारा मनोनित |last_election1=[[राष्ट्रिय सभा निर्वाचन, २०७८|वि.सं. २०७८ माघ १२]] (द्वितीय तह) |next_election1=वि.सं. २०८० (तृतीय तह); वि.सं. २०८२ (प्रथम तह); वि.सं. २०८४ (द्वितिय तह) |structure1=Nepal National Assembly 02 2023.svg |structure1_res=300px |meeting_place=[[अन्तर्राष्ट्रिय सम्मेलन केन्द्र, नेपाल]], [[काठमाडौँ]] |website={{url|http://na.parliament.gov.np/np|na.parliament.gov.np}}|election4=|leader4=रमेशजंग रायमाझी|leader4_type=प्रतिपक्षी दलका नेता|party4=[[नेपाली कांग्रेस]]}} '''राष्ट्रिय सभा''' [[नेपाल]]को [[नेपालको सङ्घीय संसद|सङ्घीय संसद]]को माथिल्लो सदन हो; सङ्घीय संसदको तल्लो सदन भने [[प्रतिनिधि सभा (नेपाल)|प्रतिनिधि सभा]] हो। सदनको संरचना र शक्तिहरू [[नेपालको संविधान]]को भाग ८ र ९ द्वारा स्थापित गरिएको छ। राष्ट्रिय सभाको कुल सदस्य संख्या ५९ हो; यी मध्ये हरेक प्रदेशबाट ८-८ जना निर्वाचित हुन्छन् भने ३ जनाको मनोनयन राष्ट्रपतिद्वारा मन्त्रिपरिषद्को सुझावमा गरिन्छ। राष्ट्रिय सभा सदस्यहरूको कार्यकाल ६ वर्षको हुन्छ; हरेक दुई वर्षमा सदनका एक-तिहाई सदस्यका लागि निर्वाचन हुँदछ।<ref>[http://www.wipo.int/edocs/lexdocs/laws/en/np/np029en.pdf Article 86 (2)] Constitution of Nepal</ref> == इतिहास == राष्ट्रिय सभाका बारेमा सर्वप्रथम "नेपालको अधिराज्यको संविधान, २०४७" द्वारा निर्दिष्ट गरिएको थियो जसले संसदको तत्कालीन पञ्चायत प्रणालीलाई द्विसद्रीय संसदमा प्रतिस्थापित गर्‍यो।<ref>{{Cite web|url=http://archive.ipu.org/parline-e/reports/arc/2386_91.htm|title=NEPAL: parliamentary elections Pratinidhi Sabha, 1991|website=archive.ipu.org}}</ref> वि.सं. २०४७ को संविधानद्वारा स्थापित राष्ट्रिय सभा वि.सं. २०६३ माघ १ मा विघटन गरी एक सदनात्मक अन्तरिम व्यवस्थापिकाद्वारा प्रतिस्ठापन गरियो। त्यसपश्चातका दुई संविधानसभाद्वारा वि.सं. २०७२ आश्विन ३ मा जारी गरिएको संविधानले पुनः राष्ट्रियसभालाई संसदको माथिल्लो सदनका रूपमा स्थापित गर्‍यो।<ref>{{cite book|last1=Jivanta Schottli, Subrata K. Mitra, Siegried Wolf|title=A Political and Economic Dictionary of South Asia|date=2015|publisher=Routledge|isbn=9781135355760|page=258}}</ref> === महासभा === वि.सं. २०१६ देखि २०१८ को बीचमा महासभा नेपाल अधिराज्यको संसदको माथिल्लो सदन थियो।<ref name="mahasabha">{{cite web|url=http://www.constitutionnet.org/sites/default/files/1959%20Constitution%20English.pdf|title=The Constitution of the Kingdom of Nepal, 1959|date=|website=www.constitutionnet.org/vl/item/constitution-kingdom-nepal-1959|publisher=|access-date=29 March 2018}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201109122309/http://www.constitutionnet.org/sites/default/files/1959%20Constitution%20English.pdf |date=9 November 2020 }}</ref> [[सात सालको क्रान्ति|वि.सं. २००७ को क्रान्ति]]पश्चात् नयाँ संविधान जारी गरियो जसले राज्यको सम्पूर्ण कार्यकारी अधिकार राणा शासकहरूबाट श्री ५ सरकारको हातमा हस्तान्तरण गर्‍यो।<ref name="uscong">{{cite web|url=http://countrystudies.us/nepal/48.htm|title=The Interim Constitution, 1951|date=|website=www.couuntrystudies.us|publisher=U.S. Library of Congress|access-date=29 March 2018}}</ref> [[नेपाली कांग्रेस|नेपाली राष्ट्रिय कांग्रेस]]को बढ्दो लोक्तान्त्रिक र प्रतिनिधिमुलक सरकारको मागलाई प्रतिरोध गर्न असमर्थ भएका कारण [[महेन्द्र वीरविक्रम शाह|राजा महेन्द्र]] नयाँं संविधान जारी गर्न बाध्य भए।<ref name="uscong" /> वि.सं. २०१५ फागुन १ (सन् १९५९ फेब्रुअरी १२) मा घोषणा गरिएको [[नेपाल अधिराज्यको संविधान २०१५|नेपाल अधिराज्यको संविधान]]मा पहिलोपटक महासभाका बारेमा उल्लेख यसरी गरिएको थियो: "संसदको संरचना यस प्रकारको रहनेछ जसमा श्री ५ सरकारका अतिरिक्त दुई सदन हुनेछन्, जसको नाम क्रमशः महासभा र प्रतिनिधिसभा हुनेछन्।" (''नेपाल अधिराज्यको संविधान, २०१५, धारा १'')<ref name="mahasabha" /> वि.सं. २०१५ को संविधानलाई वि.सं. २०१९ पौष १ मा रद्द गरियो र नयाँ संविधान (नेपालको अधिराज्यको संविधान, २०१९) घोषणा गर्दै नेपाल अधिराज्यको संसदलाई एक सदनात्मक कायम गरियो।<ref>{{cite web|url=http://icwa.in/pdfs/IB/2014/NEPALSALIENTFEATURESiib102015.pdf|title=Nepal-Salient Features of the New Constitution|date=|website=www.icwa.in|publisher=|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127071241/http://icwa.in/pdfs/IB/2014/NEPALSALIENTFEATURESiib102015.pdf|archive-date=27 January 2018|access-date=29 March 2018|url-status=dead}}</ref> महासभाको कार्यकाल केवल दुई वर्षको रह्यो। === राष्ट्रिय पञ्चायत === वि.सं. २०१९ पौष १ मा नेपाल अधिराज्यको संविधान, २०१९ द्वारा राजा महेन्द्रले [[राष्ट्रिय पञ्चायत]]को स्थापना गरे।<ref>{{cite web|url=http://countrystudies.us/nepal/50.htm|title=The Panchayat Constitution, 1962|date=|website=www.countrystudies.us|publisher=|access-date=3 August 2018}}</ref> राष्ट्रिय पञ्चायतअन्तर्गत गाउँदेखि राष्ट्रिय स्तरसम्म चार तहको अप्रतक्ष्य निर्वाचित परिषद्हरूको स्थापना गरियो।<ref>{{cite web|url=https://arizona.openrepository.com/bitstream/handle/10150/318027/AZU_TD_BOX45_E9791_1967_71.pdf|title=The ideology of Nepal's Panchayati Raj|date=|website=www.arizona.openrepository.com|publisher=|access-date=3 August 2018}}{{Dead link|date=July 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> राष्ट्रिय पञ्चायतद्वारा नेपाललाई एक हिन्दू राष्ट्र घोषणा गरियो। [[नेपालको जनआन्दोलन २०४६|वि.सं. २०४६ को जन आन्दोलन]]पछि पञ्चायत व्यवस्था र एकाधिपत्य राजतन्त्रको अन्त्य भयो। == सदस्यता == राष्ट्रियसभाको सदस्यको योग्यता संविधानको धारा ८७ का अतिरिक्त राष्ट्रियसभा निर्वाचन ऐन, २०७४ मा तोकिएको छ।<ref>{{Cite web|url=http://www.lawcommission.gov.np/np/archives/1412|title=भाग ८ सङ्घीय व्यवस्थापिका, धारा ८७ सदस्यका लागि योग्यता|last=|first=|date=24 June 2020|website=नेपाल कानुन आयोग|publisher=|accessdate=}}</ref> * देहायको योग्यता भएको व्यक्ति सङ्घीय संसदको सदस्य हुन योग्य हुनेछः ** नेपालको नागरिक, ** पैंतीस वर्ष उमेर पूरा भएको, ** नैतिक पतन देखिने फौजदारी कसूरमा सजाय नपाएको, ** कुनै सङ्घीय कानुनले अयोग्य नभएको, र ** कुनै लाभको पदमा बहाल नरहेको। (“लाभको पद” भन्नाले निर्वाचन वा मनोनयनद्वारा पूर्ति गरिने राजनीतिक पद बाहेक सरकारी कोषबाट पारिश्रमिक वा आर्थिक सुविधा पाउने अन्य पद सम्झनु पर्छ।) * कुनै पनि व्यक्ति एकै पटक दुवै सदनको सदस्य हुन सक्ने छैन। * निर्वाचन, मनोनयन वा नियुक्ति हुने राजनीतिक पदमा बहाल रहेकोे व्यक्ति यस भाग बमोजिम सङ्घीय संसदको सदस्य पदमा निर्वाचित वा मनोनीत भएमा सङ्घीय संसदको सदस्य पदको शपथ ग्रहण गरेको दिनदेखि निजको त्यस्तो पद स्वतः रिक्त हुनेछ। == राष्ट्रिय सभाको गठन र सदस्यहरूको पदावधि == राष्ट्रियसभाको गठन र सदस्यहरूको पदावधि संविधानको भाग ८, धारा ८७ मा तोकिएको छ।<ref>{{Cite web|url=http://www.lawcommission.gov.np/np/archives/1412|title=भाग ८ सङ्घीय व्यवस्थापिका, धारा ८६ राष्ट्रिय सभाको गठन र सदस्यहरूको पदावधि|last=|first=|date=24 June 2020|website=नेपाल कानुन आयोग|publisher=|accessdate=}}</ref> * राष्ट्रिय सभा एक स्थायी सदन हुनेछ। * राष्ट्रिय सभामा देहाय बमोजिमका ५९ सदस्य रहनेछन्ः *# [[प्रदेश सभा (नेपाल)|प्रदेश सभाका सदस्य]], [[गाउँपालिका]]का अध्यक्ष र उपाध्यक्ष तथा [[नगरपालिका]]का प्रमुख र उपप्रमुख रहेको निर्वाचकद्धट मण्डलद्वारा सङ्घीय कानून बमोजिम प्रदेश सभाका सदस्य, गाउँपालिकाका अध्यक्ष र उपाध्यक्ष तथा नगरपालिकाका प्रमुख र उपप्रमुखको मतको भार फरक हुने गरी प्रत्येक प्रदेशबाट कम्तीमा तीन जना महिला, एक जना दलित र एक जना अपांगता भएका व्यक्ति वा अल्पसंख्यक सहित आठ जना गरीे निर्वाचित ५६ जना, *# नेपाल सरकारको सिफारिसमा राष्ट्रपतिबाट मनोनीत कम्तीमा एक जना महिला सहित तीन जना। * राष्ट्रिय सभाका सदस्यहरूको पदावधि छ वर्षको हुनेछ । राष्ट्रिय सभाका एक तिहाइ सदस्यको पदावधि प्रत्येक दुई वर्षमा समाप्त हुनेछ। तर यो संविधान प्रारम्भ भएपछि पहिलो पटक सदस्यको पदावधि कायम गर्दा गोला प्रथाद्वारा एक तिहाइको दुई वर्ष, अर्को एक तिहाइको चार वर्ष र बाँकी एक तिहाइको छ वर्षको हुने गरी पदावधि कायम गरिनेछ। * यो संविधान प्रारम्भ भएपछि राष्ट्रिय सभाका सदस्यको पहिलो पटक पदावधि गणना गर्दा राष्ट्रिय सभाको प्रथम बैठक बसेको दिनबाट सम्पूर्ण सदस्यहरूको पदावधि प्रारम्भ भएको मानिनेछ। * राष्ट्रिय सभाको रिक्त हुन आउने स्थानको पूर्ति त्यस्तो स्थान रिक्त गर्ने सदस्यको निर्वाचन वा मनोनयन जुन तरिकाले भएको थियो सोह तरिकाले बाँकी अवधिका लागि गरिनेछ। * राष्ट्रिय सभाका सदस्यको निर्वाचन सम्बन्धी अन्य व्यवस्था सङ्घीय कानुन बमोजिम हुनेछ। == निर्वाचन प्रक्रिया == [[नेपालका प्रदेशहरू|सात प्रदेश]] हरेकबाट ८ सदस्यको चुनाव हुन्छ भने नेपाल सरकरको सल्लाह बमोजिम राष्ट्रपतिद्वारा तीन सदस्यलाई मनोनित गरिन्छ। प्रदेशसभाका सदस्यहरु तथा [[स्थानीय तह]]का प्रमुख र उपप्रमुखहरु राष्ट्रियसभा चुनावको निर्वाचकद्धट मण्डलमा समावेश छन्। हरेक प्रदेशसभा सदस्यको मतभार ४८ रहन्छ भने स्थानीय तहका प्रमुख र उपप्रमुखहरूको मतभार १८ कायम गरिएको छ। हरेक प्रदेशबाट निर्वाचित हुने आठ सदस्यमध्ये तीन महिला, एक दलित तथा एक अपाङ्ग वा अल्पसंख्यक समुदायको हुनैपर्ने प्रावधान संविधानद्वारा निर्दिष्ट गरिएको छ। हरेक मतदाताले चारवटा मतपत्र प्राप्त गर्छन्; तीन खुल्ला सिटका लागि एक मतपत्र, तीन महिला सिटका लागि एक, दलित सिटका लागि एक र अपाङ्ग वा अल्पसंख्यक सिटका एक मतपत्र दिईन्छ। तीन खुल्ला र महिला सिटका लागि एकल संक्रमणीय मतप्रणालीद्वारा मतदान गरिन्छ भने बाँकीका दुई सिटमा प्रत्यक्ष्य निर्वाचन प्रणाली अन्तर्गत मतदान गरिन्छ। राष्ट्रियसभाको निर्वाचनको सम्पूर्ण कार्य निर्वाचन आयोगद्वारा सञ्चालन गरिन्छ।<ref>{{Cite web|url=http://www.ifes.org/sites/default/files/2018_ifes_nepal_national_assembly_elections_faqs_final.pdf|title=IFES FAQs on Elections in Nepal: 2018 National Assembly Elections}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181202152801/https://www.ifes.org/sites/default/files/2018_ifes_nepal_national_assembly_elections_faqs_final.pdf |date=2018-12-02 }}</ref> == अध्यक्ष तथा उपाध्यक्षहरू == {| class="wikitable" |+राष्ट्रिय सभाका अध्यक्षहरू<ref name=":02">{{Cite web|url=https://na.parliament.gov.np/np/former-authorities|title=पूर्व पदाधिकारीहरू|website=na.parliament.gov.np|access-date=2022-11-27}}</ref> !नाम ! colspan="2" |दल !पदभार ग्रहण !पदभार अन्त्य |- ! colspan="5" |महासभा |- |[[डम्बरबहादुर सिंह|डम्बर बहादुर सिंह]] | colspan="2" |[[महेन्द्र वीरविक्रम शाह|राजा महेन्द्र]]द्वारा मनोनित |वि.सं. २०१६ श्रावण ५ |वि.सं. २०१७ पौष १ |- ! colspan="5" |नेपाल अधिराज्यको संसद |- |बेनीबहादुर कार्की | bgcolor="{{party color|Nepali Congress}}" | |[[नेपाली कांग्रेस]] |वि.सं. २०४८ असार १६ |वि.सं. २०५६ असार २९ |- |मोहम्मद मोहसिन | bgcolor="gold" | |[[राष्ट्रिय प्रजातन्त्र पार्टी]] |वि.सं. २०५६ श्रावण २७<ref>{{Cite web|url=https://www.ucanews.com/story-archive/?post_name=/1999/08/18/muslim-elected-chairman-of-hindu-nepals-upper-house-of-parliament&post_id=14235|title=muslim elected chairman of hindu nepals upper house of parliament|website=ucanews.com}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20231216143717/https://www.ucanews.com/story-archive/?post_name=/1999/08/18/muslim-elected-chairman-of-hindu-nepals-upper-house-of-parliament&post_id=14235 |date=2023-12-16 }}</ref> |वि.सं. २०५९ असार १२ |- ! colspan="5" |नेपालको सङ्घीय संसद |- |[[गणेशप्रसाद तिमिल्सिना]] | bgcolor="{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}}" | |[[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (एकीकृत मार्क्सवादी-लेनिनवादी)|नेकपा (एमाले)]] |वि.सं. २०७४ चैत १ |''हाल'' |} {| class="wikitable" |+राष्ट्रिय सभाका उपाध्यक्षहरू<ref name=":02"/> !नाम ! colspan="2" |दल !पदभार ग्रहण !पदभार अन्त्य |- ! colspan="5" |महासभा |- |कमला राणा | colspan="2" |[[महेन्द्र वीरविक्रम शाह|राजा महेन्द्र]]द्वारा मनोनित |वि.सं. २०१६ श्रावण ६ |वि.सं. २०१७ पौष १ |- ! colspan="5" |नेपाल अधिराज्यको संसद |- |ऐश्वर्य लाल प्रधानाङ्ग | bgcolor="{{party color|Nepali Congress}}" | |[[नेपाली कांग्रेस]] |वि.सं. २०४८ असार २० |वि.सं. २०४८ पौष १५ |- |दिलिपकुमार शाही | bgcolor="{{party color|Nepali Congress}}" | |[[नेपाली कांग्रेस]] |वि.सं. २०४८ चैत्र ७ |वि.सं २०५४ असार १२ |- |चिरञ्जीवीप्रसाद रिजाल | bgcolor="{{party color|Nepali Congress}}" | |[[नेपाली कांग्रेस]] |वि.सं. २०५४ श्रावण १२ |वि.सं. २०५८ असार १३ |- |रामप्रीत पासवान | bgcolor="{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}}" | |[[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (एकीकृत मार्क्सवादी-लेनिनवादी)|नेकपा (एमाले)]] |वि.सं. २०५८ श्रावण १६ |वि.सं. २०६३ वैशाख ११ |- ! colspan="5" |नेपालको सङ्घीय संसद |- |शशीकला दाहाल | bgcolor="{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}}" | |[[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)|नेकपा (माओवादी केन्द्र)]] |वि.सं. २०७४ चैत ४ |वि.सं. २०७८ फागुन २० |- |उर्मिला अर्याल | bgcolor="{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}}" | |[[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)|नेकपा (माओवादी केन्द्र)]] |वि.सं. २०७९ माघ २३ |''हाल'' |} == दलगत रूपमा वर्तमान सदस्यता == {| class="wikitable" ! colspan="2" |दल !संसदीय दलको नेता !हाल<ref>{{Cite web|url=https://na.parliament.gov.np/np/members|title=सदस्यहरु|website=na.parliament.gov.np|access-date=2022-11-23}}</ref> |- | bgcolor="{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}}" | |[[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)|नेकपा (माओवादी केन्द्र)]] |[[नारायणकाजी श्रेष्ठ]] |१७{{Efn||name=NOM}} |- | bgcolor="{{party color|Nepali Congress}}" | |[[नेपाली कांग्रेस]] |रमेशजंग रायमाझी |१६ |- | bgcolor=" {{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}}" | |[[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (एकीकृत मार्क्सवादी-लेनिनवादी)|नेकपा (एमाले)]] |देवेन्द्र दाहाल |१०{{Efn||name=NOM}} |- | bgcolor=" {{party color|Communist Party of Nepal (Unified Socialist)}}" | |[[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (एकीकृत समाजवादी)|नेकपा (एकीकृत समाजवादी)]] |वेदुराम भुषाल |८ |- | bgcolor="{{party color|People's Socialist Party, Nepal}}" | |[[जनता समाजवादी पार्टी, नेपाल]] | |३ |- | bgcolor="{{party color|Loktantrik Samajwadi Party, Nepal}}" | |[[लोकतान्त्रिक समाजवादी पार्टी, नेपाल]] | |१ |- | bgcolor="{{party color|Rastriya Janamorcha}}" | |[[राष्ट्रिय जनमोर्चा]] | |१ |- | bgcolor="{{party color|Independent}}" | |स्वतन्त्र | |२{{Efn||name=NOM}} |- ! colspan="2" |Total ! !५९ |} {| class="wikitable" ! rowspan="2" |प्रदेश ! colspan="8" |पद विभाजन |- ! colspan="3" width="120px" |खुला ! colspan="3" width="120px" |महिला ! width="40px" |दलित ! width="40px" |{{Abbr|अ/अ|अपाङ्ग/अल्पसंख्यक}} |- |[[कोशी प्रदेश]] | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}};" | | style="background-color:{{party color|Nepali Congress}};" | | style="background-color:{{party color|Nepali Congress}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Socialist)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}};" | |- |[[मधेश प्रदेश|मधेश]] | style="background-color:{{party color|People's Socialist Party, Nepal}};" | | style="background-color:{{party color|People's Socialist Party, Nepal}};" | | style="background-color:{{party color|Nepali Congress}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}};" | | style="background-color:{{party color|People's Socialist Party, Nepal}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}};" | | style="background-color:{{party color|Loktantrik Samajwadi Party, Nepal}};" | |- |[[बागमती प्रदेश|बागमती]] | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Socialist)}};" | | style="background-color:{{party color|Nepali Congress}};" | | style="background-color:{{party color|Independent}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Socialist)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Socialist)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}};" | |- |[[गण्डकी प्रदेश|गण्डकी]] | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}};" | | style="background-color:{{party color|Nepali Congress}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}};" | | style="background-color:{{party color|Nepali Congress}};" | |- |[[लुम्बिनी प्रदेश|लुम्बिनी]] | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}};" | | style="background-color:{{party color|Nepali Congress}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Socialist)}};" | | style="background-color:{{party color|Nepali Congress}};" | | style="background-color:{{party color|Rastriya Janamorcha}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}};" | |- |[[कर्णाली प्रदेश|कर्णाली]] | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Socialist)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}};" | | style="background-color:{{party color|Nepali Congress}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Socialist)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}};" | |- |[[सुदूरपश्चिम प्रदेश|सुदुरपश्चिम]] | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}};" | | style="background-color:{{party color|Nepali Congress}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Socialist)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}};" | |- |मनोनित | style="background-color:{{party color|Independent}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}};" | | style="background-color:{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}};" | | colspan="5" style="background-color:#E9E9E9;" | |} == कैफियत == <references group="lower-alpha" /> == सन्दर्भ सामग्रीहरू == {{reflist}} [[श्रेणी:नेपालको सङ्घीय संसद]] [[श्रेणी:नेपालको इतिहास]] [[श्रेणी:नेपालको इतिहास (२००७–२०६५)]] k57gtrb46a1m1hqs7hty21pl9km61wv रत्नेश्वर लाल कायस्थ 0 97243 1366181 1267549 2026-07-16T23:40:05Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366181 wikitext text/x-wiki {{Infobox politician | name = रत्नेश्वर लाल कायस्थ<br>Ratneshwar Lal Kayastha | image = Ratneshwar Lal Kayastha.jpg | caption = दोस्रो सप्तरी महोत्सव, २०१८ मा कायस्थ | birth_date = {{Birth date and age|1944|05|03|df=y}} | birth_place = [[सुगा भवानीपट्टी]] (हाल [[जलेश्वर नगरपालिका|जलेश्वर]]), [[महोत्तरी जिल्ला|महोत्तरी]], [[नेपाल]]<ref>{{Cite web |url=https://deshsanchar.com/2018/01/17/13669/ |title=को हुन् प्रदेश २ का प्रमुख कायस्थ ? – देशसञ्चार |date=2018-01-17 |website=देशसञ्चार |language=नेपाली |access-date=2018-03-13}}</ref> | residence = | death_date = | death_place = | office = १ औं [[प्रदेश प्रमुख (मधेश प्रदेश)]] | president = [[विद्यादेवी भण्डारी]] | 1blankname =[[मुख्यमन्त्री (नेपाल)|मुख्यमन्त्री]] | 1namedata = [[लालबाबु राउत|मोहम्मद लालबाबु राउत]] | term_start = २०७४ माघ ३ | term_end = २०७६ कार्तिक १७ | predecessor = कार्यालय स्थापना | successor = [[तिलक परियार]] | constituency1 = | office1 = [[सङ्घीय समाजवादी फोरम, नेपाल]]को प्रवक्ता तथा सचिव | term1 = २००४- वर्तमान | predecessor1 = | successor1 = | office2 = | term2 = | predecessor2 = | successor2 = | constituency2 = | party = [[सङ्घीय समाजवादी फोरम, नेपाल]] | education = भूविज्ञान इन्जिनियर | alma_mater = [[इम्पेरियल कलेज लन्डन]] | spouse = सबिता लाल | children = ४ | website = }} '''रत्नेश्वर लाल कायस्थ''' (जन्म ३ मे १९४४) एक नेपाली राजनीतिज्ञ तथा वर्तमान [[मधेश प्रदेश]]को प्रदेश प्रमुख हुन् । उनलाई [[नेपाल सरकार]]ले सन् २०१८ जनवरी १७ का दिन सो जिम्मेवारी तोकेको हो ।<ref>{{Cite web |url=http://nepalekhabar.com/2018/01/79987 |title=Government finalises provinces’ governors and temporary headquarters|website=nepaleKhabar |language=अंग्रेजी |access-date=2018-03-13}}</ref><ref>{{Cite web |url=http://www.myrepublica.com/news/34598/?categoryId=81 |title=Govt names temporary capitals, governors |website=My Republica |language=अंग्रेजी |access-date=2018-03-13}}</ref> उनले सन् २०१८ जनवरी १९ का दिन प्रदेश प्रमुखको रूपमा सपथ ग्रहण गरेका हुन् ।<ref>{{Cite web |url=http://www.myrepublica.com/news/34675/ |title=Newly-appointed provincial governors sworn-in |website=My Republica |language=अंग्रेजी |access-date=2018-03-13}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://www.presidentofnepal.gov.np/सम्माननीय-राष्ट्रपतिज्-193/ |title=सम्माननीय राष्ट्रपतिज्यूसमक्ष नवनियुक्त प्रदेश प्रमुखज्यूहरूबाट प्रदेश प्रमुख पदको पद तथा गोपनियताको शपथग्रहण |website=www.presidentofnepal.gov.np |language=नेपाली |access-date=2018-03-13 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180313155716/https://www.presidentofnepal.gov.np/%E0%A4%B8%E0%A4%AE%E0%A5%8D%E0%A4%AE%E0%A4%BE%E0%A4%A8%E0%A4%A8%E0%A5%80%E0%A4%AF-%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%B7%E0%A5%8D%E0%A4%9F%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%AA%E0%A4%A4%E0%A4%BF%E0%A4%9C%E0%A5%8D-193/ |date=2018-03-13 }}</ref> प्रदेश प्रमुख बन्नु पूर्व उनी नेपालको [[कृषि तथा पशुपंक्षी विकास मन्त्रालय (नेपाल)|कृषि मन्त्रालय]]का सचिव तथा जलस्रोत विभागका महासचिवको रूपमा कार्य गरेका थिए । कायस्थले आफ्नो राजनीतिक जीवनको सुरुवात सन् २००४ मा [[सङ्घीय समाजवादी फोरम, नेपाल]]को सदस्यता लिएर गरेका थिए । ==प्रारम्भिक जीवन र शिक्षा== रत्नेश्वर लाल कायस्थको जन्म सन् १९४४ मे ३ को दिन [[महोत्तरी जिल्ला|महोत्तरी]] जिल्लाको [[सुगा भवानीपट्टी]]मा (हाल [[जलेश्वर नगरपालिका|जलेश्वर]]) बुवा लाल किशोर लाल र आमा अचकमणीको कोखबाट भएको थियो ।<ref>{{Cite web |url=http://www.sarbajanik.com/12463/2018/01/17/ |title=प्रदेश २ को प्रमुखमा नियुक्त रत्नेश्वरलाल कायस्थ को हुन् ? |date=2018-01-20 |website=sarbajanik.com |language=नेपाली |access-date=2018-03-13 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180313160956/http://www.sarbajanik.com/12463/2018/01/17/ |date=2018-03-13 }}</ref> वहाँको बुवा माध्यमिक विद्यालयका शिक्षक थिए ।<ref name="Bio">{{Cite web |url=http://www.sundaykhabar.com/?p=2541 |title=को हुन फोरमबाट प्रदेश २ को प्रमुखमा नियुक्त भएका रत्नेश्वरलाल कायस्थ ? |date=2018-01-20 |language=नेपाली |access-date=2018-03-13 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180313154513/http://www.sundaykhabar.com/?p=2541 |date=2018-03-13 }}</ref> वहाँले जलेश्वर स्थित लक्ष्मीचन्द उच्च माध्यमिक विद्यालयबाट [[प्रवेशिका परीक्षा]] (एसएलसी) प्रथम श्रेणीमा उतिर्ण गरे त्यसपछि उनले [[काठमाडौँ|काठमाडौं]]मा रहेको [[त्रि-चन्द्र कलेज|त्रिचन्द्र कलेज]]बाट विज्ञान विषय राखेर प्रवीणता प्रमाण पत्र र स्नातक स्तरको पढाई (बिटेक) सके । उनले उच्च शिक्षा प्राप्त गर्न [[भारत]]को आइआइटी खडगपुर र [[लन्डन]] स्थित इम्पेरियल कलेज गएका थिए ।<ref name="Bio" /> ==प्रशासनिक सेवा करियर== सन् १९६४ मा कायस्थले नेपालको प्रशासनिक सेवा इन्जिनियरको रूपमा थालेका थिए ।<ref name="Bio" /> ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{reflist}} ==बाह्य कडीहरू== [[श्रेणी:सन् १९४४ मा जन्म]] [[श्रेणी:नेपाली राजनीतिज्ञहरू]] [[श्रेणी:मधेश प्रदेशका प्रदेश प्रमुखहरू]] [[श्रेणी:महोत्तरी जिल्लाका मानिसहरू]] djpv0eleaa8oxjb4ijlox2xow6buey0 २०२६ फिफा विश्वकप 0 100433 1366170 1366105 2026-07-16T19:13:41Z Saroj 31493 [[विकिपिडिया:हटक्याट|हटक्याट]]द्वारा [[श्रेणी:२०२६ फिफा विश्वकप]] जोडियो 1366170 wikitext text/x-wiki {{छोटो विवरण|उत्तर अमेरिकामा अन्तर्राष्ट्रिय पुरुष फुटबल प्रतियोगिता}} {{Current sport|sport=फुटबल|event=फिफा विश्वकप|date=जुन २०२६}} {{Infobox international football competition | year = २०२६ | tourney_name = फिफा विश्वकप | other_titles = {{native name|en|2026 FIFA World Cup}}<br>{{native name|es|Copa Mundial de la FIFA 2026}}<br>{{native name|fr|Coupe du Monde de la FIFA 2026}} | image = 2026 FIFA World Cup emblem.svg | size = 250x250px | alt = Emblem of the 2026 FIFA World Cup, showing numbers "2" (top) and "6" (bottom) overlayed by the World Cup trophy <!--Do not add flags to country parameters as per WP:INFOBOXFLAG.--> | country = क्यानडा | country2 = मेक्सिको | country3 = संयुक्त राज्य अमेरिका | dates = जुन ११ – जुलाई १९ | num_teams = ४८ | confederations = ६ | venues = १६ | cities = १६ | champion = | count = | second = | third = | fourth = | matches = {{#invoke:Goalscorers|matches|2026 FIFA World Cup}} | goals = {{#invoke:Goalscorers|goals|2026 FIFA World Cup}} | attendance = {{#invoke:Football attendance summation|main|groups=A-L}} | top_scorer = {{#invoke:Goalscorers|topscorer|2026 FIFA World Cup}} | player = | goalkeeper = | young_player = | fair_play = | prevseason = [[२०२२ फिफा विश्वकप|सन् २०२२]] | nextseason = ''[[२०३० फिफा विश्वकप|सन् २०३०]]'' | updated = {{#invoke:Goalscorers|date|2026 FIFA World Cup|mdy=y}} }} '''२०२६ फिफा विश्वकप''' [[फिफा विश्वकप]]को वर्तमान र २३औँ संस्करण हो, जुन फिफाका सदस्य सङ्घका राष्ट्रिय टोलीहरूद्वारा प्रतिस्पर्धा गरिने चार-चार वर्षमा हुने अन्तर्राष्ट्रिय पुरुष फुटबल प्रतियोगिता हो। यो प्रतियोगिता सन् २०२६ जुन ११ देखि जुलाई १९ सम्म आयोजना भइरहेको छ। यसलाई संयुक्त रूपमा [[संयुक्त राज्य अमेरिका]]का ११, [[मेक्सिको]]का ३, र [[क्यानडा]]का २ गरी जम्मा १६ सहरहरूमा आयोजना गरिएको छ।<ref>{{cite news |title=फिफा विश्वकप २०२६: २०२६ फिफा विश्वकप अमेरिका, क्यानडा, र मेक्सिकोमा हुने भएको छ। |url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/44464913 |accessdate=१३ जुन २०१८ |publisher=बिबिसी|date=१३ जुन २०१८}}</ref> यो प्रतियोगिता तीन राष्ट्रहरूद्वारा आयोजना गरिएको पहिलो [[फिफा विश्वकप]] हो, र अघिल्लो ३२ टोलीहरूबाट विस्तार गरी ४८ टोलीहरू समावेश गरिएको यो पहिलो प्रतियोगिता हो। संयुक्त २०२६ को बोलकबोलले [[मस्को]]मा भएको ६८औँ फिफा कङ्ग्रेसको अन्तिम मतदानमा [[मोरक्को]]को प्रतिस्पर्धी बोलकबोललाई पराजित गरेको थियो। यो [[२००२ फिफा विश्वकप|सन् २००२]] पछि बहु-राष्ट्रहरूद्वारा संयुक्त रूपमा आयोजना हुन लागेको पहिलो विश्वकप हो। यसअघि सन् १९७० र १९८६ का प्रतियोगिताहरू आयोजना गरिसकेको [[मेक्सिको]], तीन पटक विश्वकप आयोजना वा संयुक्त आयोजना गर्ने पहिलो देश बनिसकेको छ। [[संयुक्त राज्य अमेरिका]]ले यसअघि सन् [[१९९४ फिफा विश्वकप|१९९४]] को फिफा विश्वकप आयोजना गरेको थियो। यसको विपरित, [[क्यानडा]]का लागि भने यो प्रतियोगिता आयोजना वा संयुक्त आयोजना गरेको पहिलो पटक हो। [[कतार]]मा भएको [[२०२२ फिफा विश्वकप|सन् २०२२ को विश्वकप]] विशेष रूपमा नोभेम्बर र डिसेम्बरमा आयोजना भएपछि, यो प्रतियोगिता पुनः आफ्नो परम्परागत [[उत्तरी गोलार्ध]]को ग्रीष्मकालीन समय तालिकामा फर्किएको छ। आयोजक राष्ट्रका रूपमा [[क्यानडा राष्ट्रिय फुटबल टोली|क्यानडा]], [[मेक्सिको राष्ट्रिय फुटबल टोली|मेक्सिको]] र [[संयुक्त राज्य अमेरिका राष्ट्रिय फुटबल टोली|संयुक्त राज्य अमेरिका]] सबै यस प्रतियोगिताका लागि स्वतः छनोट भएका छन्। [[केप भर्ड राष्ट्रिय फुटबल टोली|केप भर्ड]], [[कुरासाओ राष्ट्रिय फुटबल टोली|कुरासाओ]], [[जोर्डन राष्ट्रिय फुटबल टोली|जोर्डन]] र [[उज्बेकिस्तान राष्ट्रिय फुटबल टोली|उज्बेकिस्तान]]ले विश्वकपमा पहिलो पटक प्रतिस्पर्धा गर्नेछन्। [[अर्जेन्टिना राष्ट्रिय फुटबल टोली|अर्जेन्टिना]] साविकको विजेता हो, जसले सन् २०२२ मा आफ्नो तेस्रो विश्वकप उपाधि जितेको थियो। प्रतियोगिताको तयारीले विवादहरू निम्त्याएको छ, विशेष गरी [[संयुक्त राज्य अमेरिका]]को अध्यागमन र प्रवेशाज्ञा नीतिहरू जसले छनोट भएका टोलीहरू र तिनीहरूका प्रशंसकहरूलाई असर पारेको छ, अमेरिका र [[इजरायल]]सँगको जारी युद्धका बीच [[इरान]]को सहभागिता, र [[फिफा]]द्वारा प्रयोग गरिएको गतिशील टिकट मूल्य निर्धारणलाई लिएर विवाद भएको छ। == समूह चरण == [[File:2026 world cup.svg|thumb|२०२६ फिफा विश्वकपमा सहभागी देशहरूको नतिजा {{div col|colwidth=8em|content= {{Legend|#2B42A3|विजेता}}{{Legend|#34C0BE|उपविजेता}}{{Legend|#269C5A|तेस्रो स्थान}}{{Legend|#81C846|चौथो स्थान}}{{Legend|#E4E454|क्वाटरफाइनल}}{{Legend|#FF6600|राउन्ड अफ १६}}{{Legend|#B94954|राउन्ड अफ ३२}}{{Legend|#8E62A6|समूह चरण}} }}]] [[राउन्ड-रोबिन प्रतियोगिता|राउन्ड-रोबिन]] समूह चरण चार-चार टोलीका बाह्र समूहहरूमा (क देखि ठ) जुन ११ देखि २७, २०२६ सम्म खेलाइएको थियो।<ref>{{Cite web |title=Scores & Fixtures |url=https://www.fifa.com/en/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/scores-fixtures |access-date=December 10, 2025 |website=FIFA}}</ref> टोलीहरूलाई जितका लागि तीन अङ्क, बराबरीका लागि एक र हारका लागि कुनै अङ्क दिइएको थिएन। समूह चरणको समाप्तिपछि, प्रत्येक समूहका शीर्ष दुई टोलीहरू, [[#तेस्रो स्थानमा रहने टोलीहरूको वरीयता|आठ उत्कृष्ट तेस्रो स्थानमा रहने टोलीहरू]] सँगै [[#नकआउट चरण|नकआउट चरण]]मा प्रवेश गरेका थिए। ''सबै समय स्थानीय समयमा छन्।'' {| class="wikitable mw-collapsible" |+ {{nowrap|{{Anchor|Tiebreakers}} समूह चरणको वरीयताका लागि टाइ-ब्रेकर मापदण्ड}} |- |प्रत्येक समूहमा टोलीहरूको वरीयता सबै समूह खेलहरूमा प्राप्त अङ्कहरूद्वारा निर्धारण गरिन्छ। यदि दुई वा सोभन्दा बढी टोलीहरूको अङ्क बराबर भएमा, वरीयता निर्धारण गर्न निम्न मापदण्डहरू प्रयोग गरिन्छ:<ref name="regulations">{{cite web |url=https://digitalhub.fifa.com/m/636f5c9c6f29771f/original/FWC2026_regulations_EN.pdf |title=FIFA World Cup 2026 Regulations |publisher=FIFA |date=May 2025 |access-date=June 7, 2025 |archive-date=June 23, 2025 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250623212158/https://digitalhub.fifa.com/m/636f5c9c6f29771f/original/FWC2026_regulations_EN.pdf |url-status=live}}</ref> {{Ordered list |list_style_type=lower-alpha | सम्बन्धित टोलीहरू बीच खेलिएका समूह खेलहरूमा प्राप्त बढी अङ्क; | सम्बन्धित टोलीहरू बीच खेलिएका समूह खेलहरूमा उत्कृष्ट गोल अन्तर; | सम्बन्धित टोलीहरू बीच खेलिएका समूह खेलहरूमा गरिएको सबैभन्दा बढी गोल; }} यदि मापदण्ड 'अ' देखि 'इ' लागू गरेपछि पनि टोलीहरूको वरीयता बराबर रहेमा, उनीहरूको अन्तिम वरीयता निर्धारण गर्न अझै पनि बराबरीमा रहेका टोलीहरू बीचका खेलहरूमा मात्र विशेष रूपमा मापदण्ड 'अ' देखि 'इ' पुन: लागू गरिन्छ।{{efn-ua|जब दुई वा सोभन्दा बढी टोलीहरूको अङ्क बराबर हुन्छ, मापदण्ड 'अ' देखि 'इ' लागू गरिन्छ। यी मापदण्डहरू लागू गरिसकेपछि, तिनीहरूले संलग्न केही टोलीहरूको स्थान निर्धारण गर्न सक्छन्, तर सबैको होइन। उदाहरणका लागि, यदि तीन टोलीहरू बीच अङ्क बराबर छ भने, पहिलो तीन मापदण्डको प्रयोगले केवल एउटा टोलीको मात्र बराबरी तोड्न सक्छ, र बाँकी दुई टोलीहरू अझै पनि बराबरीमा रहन सक्छन्। यस्तो अवस्थामा, अझै पनि बराबरीमा रहेका टोलीहरूका लागि सुरुदेखि नै टाइ-ब्रेकिङ प्रक्रिया पुन: सुरु गरिन्छ।}} यदि यो प्रक्रियाले पनि निर्णय दिन नसकेमा, मापदण्ड 'ई' देखि 'ऐ' लागू हुन्छ। {{Ordered list |list_style_type=lower-alpha |start=4 | सबै समूह खेलहरूमा उत्कृष्ट गोल अन्तर; | सबै समूह खेलहरूमा गरिएको सबैभन्दा बढी गोल; | सबै समूह खेलहरूमा उच्च टोली आचरण ("फेयर प्ले") स्कोर (एकै खेलमा खेलाडी वा टोली प्रशिक्षक/अधिकारीलाई मात्र एक कटौती लागू गर्न सकिन्छ): {{unordered list | पहेंलो कार्ड: −१ अंक; | अप्रत्यक्ष रातो कार्ड (दोस्रो पहेंलो कार्ड): −३ अङ्क; | प्रत्यक्ष रातो कार्ड: −४ अङ्क; | पहेंलो कार्ड र प्रत्यक्ष रातो कार्ड: −५ अङ्क; }} | सबैभन्दा हालैको [[फिफा पुरुष विश्व वरीयता]]मा राम्रो स्थान; | टोलीहरूलाई छुट्ट्याउन नसकिउन्जेल क्रमिक रूपमा पुराना फिफा पुरुष विश्व वरीयताहरूमा राम्रो स्थान। }} |} ===समूह क === {{Main|२०२६ फिफा विश्वकप समूह क}} {{2026 FIFA World Cup group tables|समूह क}} {{#lst:२०२६ फिफा विश्वकप समूह क|A1}} {{#lst:२०२६ फिफा विश्वकप समूह क|A2}} ---- {{#lst:२०२६ फिफा विश्वकप समूह क|A3}} {{#lst:२०२६ फिफा विश्वकप समूह क|A4}} ---- {{#lst:२०२६ फिफा विश्वकप समूह क|A5}} {{#lst:२०२६ फिफा विश्वकप समूह क|A6}} === समूह ख === {{2026 FIFA World Cup group tables|समूह ख}} ===समूह ग === {{2026 FIFA World Cup group tables|समूह ग}} ===समूह घ === {{2026 FIFA World Cup group tables|समूह घ}} ===समूह ङ === {{2026 FIFA World Cup group tables|समूह ङ}} ===समूह च === {{2026 FIFA World Cup group tables|समूह च}} ===समूह छ === {{2026 FIFA World Cup group tables|समूह छ}} ===समूह ज === {{2026 FIFA World Cup group tables|समूह ज}} ===समूह झ === {{2026 FIFA World Cup group tables|समूह झ}} ===समूह ञ === {{2026 FIFA World Cup group tables|समूह ञ}} ===समूह ट === {{2026 FIFA World Cup group tables|समूह ट}} ===समूह ठ === {{2026 FIFA World Cup group tables|समूह ठ}} ===तेस्रो स्थान=== {{2026 FIFA World Cup group tables|तेस्रो स्थान}} == नक आउट चरण == ===ब्राकेट === प्रतियोगिताको तालिका तल दिइएको छ, जसमा प्रत्येक खेलका विजेताहरूलाई गाढा अक्षरमा देखाइएको छ। <section begin="Bracket" />{{#invoke:RoundN|N32 |style=white-space:nowrap|widescore=yes|bold_winner=high|3rdplace=yes |RD1=अन्तिम ३२ |RD2=अन्तिम १६ |RD3=क्वाटरफाइनल |RD4=सेमीफाइनल |RD5=फाइनल |Consol=तेस्रो स्थानको लागी खेल <!--Date – Place|Team 1|Score 1|Team 2|Score 2--> <!--Round of 32--> |जुन २९ – फक्सवोरो|{{#invoke:flag|fb|GER}}|1 (3)|{{#invoke:flag|fb|PAR}} {{pso}}|1 (4) |जुन ३० – पूर्वी रूथरफोर्ड|{{#invoke:flag|fb|FRA}}|3|{{#invoke:flag|fb|SWE}}|0 |जुन २८ – इंगलवुड|{{#invoke:flag|fb|RSA}}|0|{{#invoke:flag|fb|CAN}}|1 |जुन २९ – गुआडालुप|{{#invoke:flag|fb|NED}}|1 (2)|{{#invoke:flag|fb|MAR}} {{pso}}|1 (3) |जुलाई २ – [[टोरोन्टो]]|{{#invoke:flag|fb|POR}}|2|{{#invoke:flag|fb|CRO}}|1 |जुलाई २ – इंगलवुड|{{#invoke:flag|fb|ESP}}|3|{{#invoke:flag|fb|AUT}}|0 |जुलाई १ – सान्टा क्लारा|{{#invoke:flag|fb|USA}}|2|{{#invoke:flag|fb|BIH}}|0 |जुलाई १ – सिएटल|{{#invoke:flag|fb|BEL}} {{aet}}|3|{{#invoke:flag|fb|SEN}}|2 |जुन २९ – ह्युसटन|{{#invoke:flag|fb|BRA}}|2|{{#invoke:flag|fb|JPN}}|1 |जुन ३० – अर्लिङटन|{{#invoke:flag|fb|CIV}}|1|{{#invoke:flag|fb|NOR}}|2 |जुन ३९ – [[मेक्सिको सिटी]]|{{#invoke:flag|fb|MEX}}|2|{{#invoke:flag|fb|ECU}}|0 |जुलाई १ – [[एटलान्टा]]|{{#invoke:flag|fb|ENG}}|2|{{#invoke:flag|fb|COD}}|1 |जुलाई ३ – मायामी|{{#invoke:flag|fb|ARG}} {{aet}}|3|{{#invoke:flag|fb|CPV}}|2 |जुलाई ३ – अर्लिङटन|{{#invoke:flag|fb|AUS}}|1 (2)|{{#invoke:flag|fb|EGY}} {{pso}}|1 (4) |जुलाई २ – [[भ्यानकुभर]]|{{#invoke:flag|fb|SUI}}|2|{{#invoke:flag|fb|ALG}}|0 |जुलाई ३ – क्यानसास|{{#invoke:flag|fb|COL}}|1|{{#invoke:flag|fb|GHA}}|0 <!--Round of 16--> |जुलाई ४ – [[फिलाडेल्फिया]]|{{#invoke:flag|fb|PAR}}|0|{{#invoke:flag|fb|FRA}}|1 |जुलाई ४ – ह्युसटन|{{#invoke:flag|fb|CAN}}|0|{{#invoke:flag|fb|MAR}}|3 |जुलाई ६ – अर्लिङटन|{{#invoke:flag|fb|POR}}|0|{{#invoke:flag|fb|ESP}}|1 |जुलाई ६ – सिएटल|{{#invoke:flag|fb|USA}}|1|{{#invoke:flag|fb|BEL}}|4 |जुलाई ५ – पूर्वी रूथरफोर्ड|{{#invoke:flag|fb|BRA}}|1|{{#invoke:flag|fb|NOR}}|2 |जुलाई ५ – [[मेक्सिको सिटी]]|{{#invoke:flag|fb|MEX}}|1|{{#invoke:flag|fb|ENG}}|3 |जुलाई ७ – [[एटलान्टा]]|{{#invoke:flag|fb|ARG}}|3|{{#invoke:flag|fb|EGY}}|2 |जुलाई ७ – [[भ्यानकुभर]]|{{#invoke:flag|fb|SUI}} {{pso}}|0 (4)|{{#invoke:flag|fb|COL}}|0 (3) <!--Quarterfinals--> |जुलाई ९ – फक्सवोरो|{{#invoke:flag|fb|FRA}}|2|{{#invoke:flag|fb|MAR}}|0 |जुलाई १० – इंगलवुड|{{#invoke:flag|fb|ESP}}|2|{{#invoke:flag|fb|BEL}}|1 |जुलाई ११ – मायामी|{{#invoke:flag|fb|NOR}}|1|{{#invoke:flag|fb|ENG}}{{aet}}|2 |जुलाई ११ – क्यानसास|{{#invoke:flag|fb|ARG}}{{aet}}|3|{{#invoke:flag|fb|SUI}}|1 <!--Semifinals--> |जुलाई १४ - आर्लिङटन, टेक्सास|{{#invoke:flag|fb|FRA}}|0|{{#invoke:flag|fb|ESP}}|2 |जुलाई १५ - [[एटलान्टा]]|{{#invoke:flag|fb|ENG}}|1|{{#invoke:flag|fb|ARG}}|2 <!--Final--> |जुलाई १९ – पूर्वी रूथरफोर्ड|{{#invoke:flag|fb|ESP}}||{{#invoke:flag|fb|ARG}}| <!--Match for third place--> |जुलाई १८ – मायामी|{{#invoke:flag|fb|FRA}}||{{#invoke:flag|fb|ENG}}| }}<section end="Bracket" /> === फाइनल === फाइनल खेल जुलाई १९, २०२६ मा [[न्युयोर्क सहर|न्यूयोर्क शहर]] नजिकै रहेको न्यू जर्सीको पूर्वी रदरफोर्डस्थित मीडोल्याण्ड्स स्पोर्ट्स कम्प्लेक्सको मेटलाइफ स्टेडियममा खेलिने तालिका छ। == तथ्यांक == {{#invoke:Goalscorers|main|2026 FIFA World Cup|mdy=y|bold=yes}}<!--CAREFULLY update goalscorers at Module:Goalscorers/data/2026 FIFA World Cup--> == पुरस्कार == === पुरस्कार रकम === अप्रिल २०२६ मा, फिफाले सबै सहभागी राष्ट्रहरूको लागि पुरस्कार घोषणा गर्‍यो, प्रतियोगिताको कुल वितरण $८७१ मिलियन थियो, जुन अघिल्लो प्रतियोगिताको पुरस्कार पूलको लगभग दोब्बर हो। प्रदर्शनमा आधारित पुरस्कार रकम $८७१ मिलियनको कुल रकम मध्ये $६७१ मिलियन हो, बाँकी $२०० मिलियन टोलीहरू बीच प्रदर्शनको पर्वाह नगरी भुक्तानी गरिएको थियो। प्रत्येक योग्य टोलीले तयारी रकम $२.५ मिलियन प्राप्त गर्यो; यसलाई समूह चरणमा एलिमिनेशनसँग जोड्दा, प्रति टोली प्राप्त हुने न्यूनतम कुल रकम $१२.५ मिलियन हो, जसमा विजेताले $६२.५ मिलियन सम्म प्राप्त गर्नेछ।<ref>{{Cite web |title=FIFA Council increases record financial distribution for FIFA World Cup 2026 |url=https://inside.fifa.com/organisation/fifa-council/media-releases/council-increases-record-financial-distribution-member-associations-world-cup-2026 |access-date=May 3, 2026 |publisher=FIFA}}</ref><ref>{{Cite web |last=Sharma |first=Pooja |date=May 3, 2026 |orig-date=January 25, 2026 |title=2026 FIFA World Cup Prize Money: How Much Will the Champions Really Earn? |url=https://worldcuplocaltime.com/2026-fifa-world-cup-prize-money/ |access-date=May 3, 2026 |website=World Cup Local Time}}</ref><ref>{{Cite web |date=June 24, 2026 |title=World Cup 2026: What is the prize money? |url=https://www.bbc.com/sport/articles/c9821x9lpdjo |access-date=June 24, 2026 |website=BBC Sport |language=en-GB}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |+प्रदर्शनमा आधारित पुरस्कार रकम ! rowspan="2" |स्थान ! rowspan="2" |टोली ! colspan="2" |रकम (मिलियनमा ) |- !प्रति टोली !Total |- | style="text-align:left;" |च्याम्पियन |१ |$५० |$५० |- | style="text-align:left;" |उपविजेता |१ |$३३ |$३३ |- | style="text-align:left;" |तेस्रो स्थान |१ |$२९ |$२९ |- | style="text-align:left;" |चौथो स्थान |१ |$२७ |$२७ |- | style="text-align:left;" |५औं–आठौं स्थान (क्वार्टरफाइनल) |४ |$१९ |$७६ |- | style="text-align:left;" |९औं–१६औं स्थान (१६ को राउन्ड) |८ |$१५ |$१२० |- | style="text-align:left;" |१७औं–३२औं स्थान (३२ राउन्ड) |१६ |$११ |$१७६ |- | style="text-align:left;" |३३औं–४८औं स्थान (समूह चरण) |१६ |$१० |$१६० |- !कुल !४८ ! colspan="2" |$६७१ |} === व्यक्तिगत र टिम पुरस्कार === प्रतियोगिताको अन्त्यमा निम्न पुरस्कारहरू प्रदान गरिनेछ।<ref>{{Cite news|url=https://www.britannica.com/question/What-are-the-World-Cup-award-names|title=What are the World Cup award names? {{!}} Britannica|work=Encyclopedia Britannica|access-date=June 23, 2026|language=en}}</ref> * गोल्डेन बुट: प्रतियोगिताको सर्वाधिक गोलकर्तालाई प्रदान गरिन्छ। * गोल्डेन ग्लोभ: प्रतियोगिताको उत्कृष्ट गोलकिपरलाई प्रदान गरिन्छ। * गोल्डेन बल: प्रतियोगिताको उत्कृष्ट समग्र खेलाडीलाई प्रदान गरिन्छ। * फिफा युवा खेलाडी पुरस्कार: २१ वर्ष मुनिका प्रतियोगिताको उत्कृष्ट समग्र खेलाडीलाई प्रदान गरिन्छ। * फिफा फेयर प्ले ट्रफी: नकआउट चरणमा पुग्ने उत्कृष्ट अनुशासनात्मक रेकर्ड भएको टोलीलाई प्रदान गरिन्छ। == टिप्पणीहरू == <references group="upper-alpha"/> ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{सन्दर्भसूची}} ==बाह्य कडीहरू== {{Sister project links |wikt=no |c=Category:2026 FIFA World Cup |commonscat= |n=yes |q=yes|s=no |author=no |b=no |v=no |d=yes |voy=yes}} [[श्रेणी:फिफा विश्वकप प्रतियोगिताहरू]] [[श्रेणी:विकिथन-७ मा बनाइएका वा सुधारिएका लेखहरू]] [[श्रेणी:२०२६ फिफा विश्वकप]] 2lq32ep23rr982w841aaqoa1jfrdtpl निर्मला पन्त बलात्कार र हत्या 0 100978 1366143 1365652 2026-07-16T13:17:25Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366143 wikitext text/x-wiki {{Infobox news event | title = निर्मला पन्त बलात्कार तथा हत्या | image = | image_name =भीमदत्त नगरपालिका.png | image_size = | caption = घटना घटेको स्थान | date = २०७५ साउन १० | place = [[कञ्चनपुर जिल्ला]], [[भीमदत्त नगरपालिका|भीमदत्त]] | verdict = | sentence= | convictions = |suspects= दीलिपसिंह विष्ट | convicted = | outcome = | reported injuries = | reported death(s) = १ <small>(निर्मला पन्त)</small> २०७५ साउन १० }} '''निर्मला पन्त बलात्कार र हत्या प्रकरण''' नेपालमा भएको र हालसम्म पनि नसुल्झिएको हत्याकाण्डहरू मध्ये एक हो। निर्मला पन्त नेपालको [[कञ्चनपुर जिल्ला]]को [[भीमदत्त नगरपालिका]] वडा नम्बर २ उल्टाखामकी एक १३ वर्षीया बालिका थिइन्। २०७५ साउन १० मा दिन आफ्नो घर नजिकैको एउटा उखुबारीमा [[बलात्कार]] र [[हत्या]] गरिएको अवस्थामा फेला परेकी थिइन् भने उनी त्यसको अघिल्लो दिन हराएकी थिइन्। यस घटनाको समाचार व्यापक रूपमा फैलिएको थियो र यसको चौतर्फी व्यापक आलोचना गरिएको थियो। त्यसपछिका दिन र महिनाहरूमा, सरकार र प्रहरीलाई दबाब दिनका लागि देशभरि विभिन्न न्याय अभियान र सामूहिक विरोध प्रदर्शनहरू आयोजना गरिएका थिए। २०७५ भदौ ७ गते सरकारले उक्त घटनाको लागि एक विशेष छानबीन समिति गठन गरेको थियो।<ref>{{Cite web|title=निर्मला हत्याकाण्ड : छानबिन प्रतिवेदन सार्वजनिक (पूर्णपाठ)|url=https://nagariknews.nagariknetwork.com/news/59343/|language=नेपाली|website=नागरिक दैनिक|date=२०७५ असोज २१|accessdate=२०८३ असार २३}}</ref> छानबिन आयोगले घटनाको अनुसन्धानमा प्रहरीले लापरवाही गरेको प्रतिवेदन दिएको थियो। भदौ ८ गते प्रहरीको विरूद्धमा भएको प्रदर्शनमा गोली लागि थप एक युवकको समेत मृत्यु भएको थियो।<ref>{{Cite web|title=निर्मला पन्त हत्या प्रकरण : प्रहरीको गोलीले एक जनाको मृत्यु (अपडेट)|url=https://reportnepal.com/news/%E0%A4%A8%E0%A4%BF%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%AE%E0%A4%B2%E0%A4%BE-%E0%A4%AA%E0%A4%A8%E0%A5%8D%E0%A4%A4-%E0%A4%B9%E0%A4%A4%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A4%BE-%E0%A4%AA%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%95%E0%A4%B0-4/|language=नेपाली|website=रिपोर्ट नेपाल|date=२०७५ भदौ ८|accessdate=२०८३ असार २३}}</ref> स्थानीय प्रहरी र [[केन्द्रिय अनुसन्धान ब्युरो]]को टोलीले गरेको पहिलो अनुसन्धानको कार्यशैली र आचरणलाई लिएर व्यापक आलोचना भएको थियो। == घटना == निर्मला पन्त [[भीमदत्त नगरपालिका|भीमदत्त]] वडा नम्बर २ की कक्षा नौमा अध्ययनरत विद्यार्थी थिइन्।<ref name=":0" /> २०७५ साउन १० मा उनी आफ्नी साथी रोशनी बमको घरमा पढ्नका लागि निस्किएकी थिइन्।<ref name=":0">{{Cite web |date=2019-09-11 |title=Everything you should know about the Nirmala Pant rape and murder case |url=https://kathmandupost.com/national/2019/07/25/everything-you-should-know-about-the-rape-and-murder-of-nirmala-pant |access-date= |website=The Kathmandu Post |language=en|archive-date=25 July 2019 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190725235618/https://kathmandupost.com/national/2019/07/25/everything-you-should-know-about-the-rape-and-murder-of-nirmala-pant |url-status=live }}</ref> उनी बिहान ११ बजेतिर आफ्नो घरबाट १.५ किलोमिटर टाढा रहेको बमको घरमा गएकी थिइन्।<ref name="nagarik1" /> उनी दिउँसो ३ बजेतिर त्यहाँबाट निस्किएकी थिइन् र पछि घर फर्किइनन्।<ref name="nagarik1" /> पन्तको परिवारले स्थानीय प्रहरी कार्यालयमा बेपत्ता भएको निवेदन दर्ता गराउन खोजे पनि प्रहरीले उनीहरूलाई भोलिपल्ट बिहान आउन अनुरोध गरेको थियो।<ref name="nagarik1">{{cite web |last=Chhatyal |first=Dil Bahadur |date=2018-07-29 |title=Teenager raped and killed in Kanchanpur |url=https://myrepublica.nagariknetwork.com/news/teenager-raped-and-killed-in-kanchanpur/ |website=MyRepublica |access-date=19 September 2018 |archive-date=23 September 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20180923110933/https://myrepublica.nagariknetwork.com/news/teenager-raped-and-killed-in-kanchanpur/ |url-status=live }}</ref> साउन ११ मा भीमदत्तनगर वडा नम्बर १८ को निम्बुखेडास्थित बमको घरबाट करिब {{Convert|500|m|ft}} टाढा रहेको पानीले भरिएको उखुबारीमा निर्मलाको नग्न शव फेला परेको थियो।<ref name="nagarik1" /><ref name="kathmandupost1">{{cite web|url=http://kathmandupost.ekantipur.com/news/2018-07-29/kanchanpur-tense-after-girls-rape-murder.html|title=Kanchanpur tense after girl's rape, murder|access-date=19 September 2018|archive-date=18 October 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181018161419/http://kathmandupost.ekantipur.com/news/2018-07-29/kanchanpur-tense-after-girls-rape-murder.html|url-status=live}}</ref> == अनुसन्धान == सडकको छेउमा रहेको उखुबारीमा निर्मलाको साइकल देखेपछि उनको शव फेला परेको थियो।<ref name="kathmandupost1"/> प्रारम्भिक अनुसन्धानका आधारमा स्थानीय प्रहरीले उनको बलात्कार पछि हत्या गरिएको जनाएको थियो।<ref name="kathmandupost1"/> घटनाको चार दिनपछि कञ्चनपुर पुगेर प्रहरी नायब उपरीक्षक अङ्गुर जिसीको नेतृत्वमा रहेको केन्द्रीय अनुसन्धान ब्युरोको टोलीले अनुसन्धान सुरु गरेको थियो। कञ्चनपुर प्रहरी र सिआईबी टोलीले आफ्नै जेठानको हत्या अभियोगमा ९ वर्ष जेल सजाय भुक्तान गरिसकेका एक ४१ वर्षीय स्थानीय व्यक्ति दिलिपसिंह विष्टलाई मुख्य संदिग्धको रूपमा सार्वजनिक गरेको थियो।<ref name=":0" /> प्रहरीले उनले सोधपुछका क्रममा पटक-पटक अपराध स्वीकार गरेको दाबी गरेको थियो।<ref name=":0" /> तर, पीडितको शरीरबाट सङ्कलन गरिएको नमुनासँग उनको [[डिएनए]] मेल नखाएपछि उनलाई २०७५ भदौ २७ मा रिहा गरिएको थियो।<ref name=":0" /> उनी निर्दोष रहेको र वास्तविक अपराधीहरूलाई जोगाउन प्रहरीले उनलाई फसाएको भन्दै निर्मलाको परिवार सहित स्थानीय बासिन्दाहरूले विरोध प्रदर्शन सुरु गरेका थिए।<ref name=":1">{{Cite web |last=Bhatta |first=Bhawani |date=2018-09-12 |title=Bista, Bam sisters released |url=http://kathmandupost.com/national/2018/09/12/bista-bam-sisters-released |access-date= |website=The Kathmandu Post |language=English |archive-date=5 May 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230505052334/https://kathmandupost.com/national/2018/09/12/bista-bam-sisters-released |url-status=live }}</ref> आन्दोलनकारीहरूले उनीहरूलाई पक्राउ गर्न माग गरेपछि भदौ ७ मा बम दिदीबहिनी (रोशनी र बबिता बम) लाई पक्राउ गरिएको थियो। पछि, पर्याप्त प्रमाण नभएको भन्दै प्रहरीले जिल्ला सरकारी वकिल कार्यालयसँगको सल्लाहमा उनीहरूलाई रिहा गरेको थियो। रोशनी बमलाई प्रहरीले माग गरेका बखत उपस्थित हुने सर्तमा र उनकी दिदीलाई ३०,००० रुपैयाँ धरौटीमा रिहा गरिएको थियो।<ref name=":1" /> भदौ ७ देखि कारागार व्यवस्थापन विभागका महानिर्देशक हरिप्रसाद मैनालीको नेतृत्वमा नेपाल सरकारले यस घटनाको छानबिन गर्न एक समिति गठन गरेको थियो। कञ्चनपुरका प्रहरी प्रमुख, प्रहरी उपरीक्षक डिल्लीराज विष्ट र प्रमुख जिल्ला अधिकारी कुमारबहादुर खड्कालाई काठमाडौँ बोलाइएको थियो,<ref name="setopati1">{{cite web |date=2018-08-25 |title=SP Bista to be suspended over mishandling of Nirmala Panta rape case |url=https://setopati.net/political/128910 |website=Setopati |access-date=20 September 2018 |archive-date=4 December 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20181204102055/http://setopati.net/political/128910 |url-status=live }}</ref> र उनीहरूको स्थानमा नयाँ अधिकारीहरू पठाइएको थियो।<ref name="himalayan1">{{cite web |last=Satyal |first=Ujjwal |date=2018-09-13 |title=Nirmala's parents in capital seeking justice |url=https://thehimalayantimes.com/nepal/nirmala-panta-parents-in-capital-seeking-justice/ |website=The Himalayan Times |access-date=19 September 2018 |archive-date=14 September 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20180914133526/https://thehimalayantimes.com/nepal/nirmala-panta-parents-in-capital-seeking-justice/ |url-status=live }}</ref> यस घटनाका कारण [[गृह मन्त्रालय (नेपाल)|गृह मन्त्रालय]]ले डिएसपीहरू ज्ञानबहादुर सेठी र अङ्गुर जिसी, इन्स्पेक्टरहरू एकेन्द्र खड्का र जगदीश भट्ट, तथा प्रहरी सहायक निरीक्षक रामसिंह धामीलाई निलम्बन गरेको थियो।<ref name="kathmandupost4">{{Cite web |date=2018-09-17 |title=New team to scan officers for faulty investigation |url=https://kathmandupost.ekantipur.com/news/2018-09-17/new-team-to-scan-officers-for-faulty-investigation.html |website=The Kathmandu Post |access-date=19 September 2018 |archive-date=18 September 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20180918132659/http://kathmandupost.ekantipur.com/news/2018-09-17/new-team-to-scan-officers-for-faulty-investigation.html |url-status=live }}</ref><ref>{{cite web |date=2018-09-16 |title=DIG Dhiru Basnet to lead investigation of rape and murder of Nirmala Panta |url=https://setopati.net/social/130408 |website=Setopati |access-date=20 September 2018 |archive-date=4 December 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20181204102058/http://setopati.net/social/130408 |url-status=live }}</ref> भदौ ३१ मा पूर्व एसपी डिल्लीराज विष्ट सहित नौ जना प्रहरी अधिकारीहरूसँग घटनाको अनुसन्धानमा उनीहरूको भूमिकालाई लिएर सोधपुछ गरिएको थियो।<ref>{{cite web |date=2018-09-18 |title=Basnyat panel grills police officials |url=http://kathmandupost.ekantipur.com/printedition/news/2018-09-18/basnyat-panel-grills-police-officials.html |website=The Kathmandu Post |access-date=19 September 2018 |archive-date=4 December 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20181204005843/http://kathmandupost.ekantipur.com/printedition/news/2018-09-18/basnyat-panel-grills-police-officials.html |url-status=live }}</ref> तथापि, अनुसन्धानलाई कमजोर बनाउन खोज्ने समूहबाट धम्की आएको भन्दै वीरेन्द्र केसीले गृह मन्त्रालयको छानबिन समितिबाट राजीनामा दिएका थिए।<ref name=":1" /> [[नेपाल प्रहरी]]का तत्कालीन प्रवक्ता प्रहरी वरिष्ठ उपरीक्षक (एसएसपी) [[शैलेश थापा क्षेत्री]]का अनुसार थप अनुसन्धानका लागि पीडितको योनि स्राव (भेजाइनल स्वाब)को नमुनासँगै एसपी विष्ट, उनका छोरा र [[भीमदत्त नगरपालिका|भीमदत्त]]का मेयरका भतिजाको डिएनए नमुना सङ्कलन गरिएको थियो, तर कसैको पनि मेल खाएको थिएन।<ref name="kathmandupost4" /> भदौ ३१ मा एसएसपी उत्तम सुवेदीको नेतृत्वमा रहेको तत्कालीन अनुसन्धान समितिको सट्टा प्रहरी नायब महानिरीक्षक (डिआईजी) धीरु बस्न्यातको नेतृत्वमा [[नेपाल प्रहरीले]] नयाँ छानबिन समिति गठन गरेको थियो।<ref name="kathmandupost4" /> सोही दिन तात्कालीन प्रधानमन्त्री [[केपी शर्मा ओली]]ले स्थानीय प्रहरीले अनुसन्धानलाई गलत दिशामा मोडेको दाबी गरेका थिए। उनले प्रहरीले या त नक्कली अनुसन्धान गरेको वा अनुसन्धानमा गम्भीर गल्ती गरेको शङ्का व्यक्त गरेका थिए। पन्त परिवार केन्द्र सरकारको ध्यानाकर्षण गराउन ३५ घण्टा बसको यात्रा गरेर कञ्चनपुरबाट [[काठमाडौँ]] आइपुगेका थिए।<ref name="himalayan1" /> असोज २ मा कञ्चनपुरका नयाँ प्रहरी प्रमुख एसपी कुवेर कठायतले कुनै ठोस प्रमाण फेला नपरेको र अनुसन्धान जारी रहेको बताएका थिए। पीडितको शव फेला परेपछि स्थानीय अनुसन्धान अधिकारीहरूले प्रमाण नष्ट गरेको पाइएपछि सरकारले यसअघि नै छानबिन समिति गठन गरिसकेको थियो।<ref name="kathmandupost6">{{cite web |date=2018-09-18 |title=Kanchanpur rape and murder case: Investigators still 'clueless' |url=http://kathmandupost.ekantipur.com/news/2018-09-18/investigators-still-clueless.html |website=The Kathmandu Post |access-date=20 September 2018 |archive-date=21 September 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20180921001516/http://kathmandupost.ekantipur.com/news/2018-09-18/investigators-still-clueless.html |url-status=live }}</ref> २०७५ भदौ ३१ मा गठित ९ सदस्यीय छानबिन समितिको नेतृत्व सम्हालेका डिआईजी धीरु बस्न्यातले अनुसन्धानलाई पूर्ण रूपमा नयाँ शिराबाट सुरु गरिने बताएका थिए।<ref name="kathmandupost.ekantipur.com">{{cite web |date=2018-09-30 |title=Kanchanpur rape and murder: Probe committee formed under DIG Dhiru Basnyat |url=http://kathmandupost.ekantipur.com/news/2018-09-16/kanchanpur-rape-and-murder-probe-committee-formed-under-dig-dhiru-basnet.html |website=The Kathmandu Post |access-date=20 September 2018 |archive-date=19 September 2018 |archive-url=https://web.archive.org/web/20180919131530/http://kathmandupost.ekantipur.com/news/2018-09-16/kanchanpur-rape-and-murder-probe-committee-formed-under-dig-dhiru-basnet.html |url-status=live }}</ref> २०७५ मङ्सिर मा केन्द्रीय अनुसन्धान ब्युरोले काठमाडौँबाट निर्मलाका एक छिमेकीलाई पक्राउ गरेको थियो। सोधपुछका लागि कञ्चनपुरबाट उनका एक साथीलाई पनि ब्युरोमा बोलाइएको थियो। प्रहरी स्रोतका अनुसार तात्कालीन प्रहरी महानिरीक्षक [[सर्वेन्द्र खनाल]] र ब्युरो प्रमुख प्रहरी नायब महानिरीक्षक नीरजबहादुर शाहीले उनीहरूसँग आफैँ सोधपुछ गरेका थिए। प्रहरीका अनुसार उनीहरूले निर्मलाको बलात्कार र हत्या गरेको स्वीकार गरेका थिए।<ref name=":0" /> तर, उनीहरूको डिएनए पनि निर्मलाको भेजाइनल स्वाबबाट सङ्कलन गरिएको नमुनासँग मेल नखाएपछि उनीहरू दुवैलाई रिहा गरिएको थियो। पछि उनीहरूले प्रहरीले आफूहरूलाई यातना दिएको आरोप लगाएता पनि प्रहरीले उक्त आरोपको खण्डन गरेको थियो।<ref name=":0" /> === डिएनए परीक्षण === [[राष्ट्रिय मानव अधिकार आयोग (नेपाल)|राष्ट्रिय मानव अधिकार आयोग]]को प्रतिवेदन अनुसार डिएनए सङ्कलनमा गम्भीर लापरबाही भएको र जसका कारण सही नतिजा आउन नसकेको जनाएको थियो। भेजाइनल स्वाबको तीनवटा पत्रबाट डिएनएको नमुना परीक्षण नली (टेस्ट ट्युब) मा सङ्कलन गरिएको थियो। आयोगको प्रतिवेदनमा नमुना निकाल्दा पर्याप्त मात्रामा डिएनए प्राप्त हुन नसकेको र यो क्षतिग्रस्त समेत भएको हुन सक्ने बताएको थियो। प्रतिवेदनले डिएनए परीक्षणमा अपनाइएको वैज्ञानिक विधिमा पनि त्रुटि पनि औंल्याएको थियो।<ref name=":0" /> आयोगले डिएनए परीक्षण बाहेकका अन्य अनुसन्धान विधिहरू प्रयोग गर्न सिफारिस गरेको थियो। डिएनए अनुसन्धानका लागि गठित जीवन रिजाल नेतृत्वको अर्को प्राविधिक समितिले पनि पीडितको शरीरबाट लिइएको नमुनामा पुरुषको अंश दूषित भएको हुन सक्ने र त्यो वास्तविक अपराधीको नहुन सक्ने निष्कर्ष निकालेको थियो। यसले नमुनामा शुक्रकीट फेला परेको भन्ने प्रयोगशालाको प्रतिवेदनको वैधतामाथि पनि प्रश्न उठाएको थियो। === प्रहरी अधिकारीहरूको निलम्बन र पुनर्बहाली === २०७५ मङ्सिरमा नागरिक समाजको सल्लाहमा निर्मला पन्तकी आमा दुर्गादेवीले यस घटनामा प्रमाण नष्ट गरेको आरोप लगाउँदै आठ जना प्रहरी अधिकारीविरुद्ध किटानी जाहेरी दर्ता गराएकी थिइन्।<ref name="thehimalayantimes.com">{{Cite news |last=Himalayan News Service |title=Durga Devi's U-turn |url=https://thehimalayantimes.com/ampArticle/245755 |work=The Himalayan Times}}</ref> २०७५ फागुन मा जिल्ला सरकारी वकिल कार्यालयले कञ्चनपुर जिल्ला अदालतमा ती अधिकारीहरू विरुद्ध संदिग्ध दिलीपसिंह विष्टलाई यातना दिएको र प्रमाण नष्ट गरेको अभियोगमा मुद्दा दायर गरेको थियो। तर, निर्मलाकी आमा दुर्गादेवी पन्तले पछि उक्त जाहेरी फिर्ता लिन निवेदन दिएकी थिइन्। उनले जाहेरीमा राखिएका नामहरूबारे आफूलाई थाहा नभएको खुलासा गरेकी थिइन्।<ref name="thehimalayantimes.com"/><ref>{{Cite web |last=CHHATYAL |first=DIL BAHADUR |title=Nirmala's mother files complaint against 8 cops for 'destroying evidence' |url=http://myrepublica.nagariknetwork.com/news/55589/ |access-date=2024-01-05 |website=My Republica |language=en}}</ref> सो निवेदनका बाबजुद आठमध्ये छ जना प्रहरी कर्मचारीलाई तुरुन्तै हिरासतमा लिएर अदालतमा उपस्थित गराइएको थियो।<ref>{{Cite web |title=Case filed against eight cops for torture, evidence destruction in Nirmala rape and murder case |url=https://kathmandupost.com/karnali-province/2019/03/07/nirmala-pant-rape-and-murder-six-cops-arrested-for-torture-evidence-destruction |access-date=2024-01-05 |website=kathmandupost.com |language=English}}</ref> न्यायाधीश राजेन्द्रकुमार आचार्यको एकल इजलासले छ जना प्रहरी अधिकारीलाई विभिन्न धरौटी रकममा रिहा गर्न आदेश दिएको थियो।<ref>{{Cite web |title=Court releases six cops on bail in Nirmala rape and murder case |url=https://kathmandupost.com/national/2019/03/14/nirmala-pant-rape-and-murder-court-orders-release-of-six-police-officers-on-bail |access-date=2024-01-05 |website=kathmandupost.com |language=English}}</ref> तत्कालीन प्रहरी उपरीक्षक (एसपी) डिल्लीराज विष्टले पछि कञ्चनपुर जिल्ला अदालतमा आत्मसमर्पण गरेका थिए र अदालतले उनलाई १५ लाख रुपैयाँ धरौटीमा छाड्ने आदेश दिएको थियो।<ref>{{Cite web |date=2019-03-19 |title=Suspended SP Bista surrenders in court |url=https://thehimalayantimes.com/nepal/suspended-sp-bista-surrenders-to-court |access-date=2024-01-05 |website=himalayantimes}}</ref><ref>{{Cite web |title=Court frees former SP Dilli Raj Bista, an accused in torture and evidence tampering in Nirmala rape and murder, on Rs1.05 million bail |url=https://kathmandupost.com/national/2019/03/24/court-frees-former-sp-dilli-raj-bista-an-accused in-torture-and-evidence-tampering-in-nirmala-rape-and-murder-on-rs-rs15-million-bail |access-date=2024-01-05 |website=kathmandupost.com |language=English}}</ref> सीआईबीका डीएसपी अङ्गुर जिसीले पनि पछि अदालतमा आत्मसमर्पण गरेका थिए र अदालतले उनलाई ९ लाख रुपैयाँ धरौटीमा रिहा गरेको थियो। निर्मलाका बुबा यज्ञराज पन्तले अदालतको सो आदेशको स्वागत गरेका थिए।<ref>{{Cite web |date=2019-03-28 |title=Suspended DSP GC freed on bail |url=https://thehimalayantimes.com/nepal/suspended-dsp-angoor-gc-freed-on-bail |access-date=2024-01-05 |website=himalayantimes}}</ref><ref>{{Cite web |last=CHHATYAL |first=DIL BAHADUR |title=Suspended DSP GC surrenders before court |url=http://myrepublica.nagariknetwork.com/news/61987/ |access-date=2024-01-05 |website=My Republica |language=en}}</ref> २०७७ साउन मा न्यायाधीश गोपालप्रसाद बास्तोलाको एकल इजलासले ती आठै जना प्रहरी अधिकारीलाई सफाइ दिएको थियो।<ref>{{cite web|title=निर्मला पन्तको बलात्कार र हत्याकाण्ड झन् रहस्यमय बन्दै, परिवारमाथि प्रहरीकै दबाब|url=http://www.dcnepal.com/-47723|website=डिसी नेपाल|accessdate=५ भाद्र २०७५}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190322005938/http://www.dcnepal.com/-47723 |date=2019-03-22 }}</ref> निलम्बित सात अधिकारीहरू काममा फर्किएका थिए भने सेवाबाट बर्खास्त गरिएका डिल्लीराज विष्टलाई पछि पुनर्बहाली गरिएको थियो।<ref>{{Cite web |last=diwakar |date=2020-12-31 |title=Nirmala Pant murder: Acquitted police officer Bista reinstated - OnlineKhabar English News |url=https://english.onlinekhabar.com/nirmala-pant-murder-acquitted-police-officer-bista-reinstated.html |access-date=2024-01-05 |language=en}}</ref> === पत्रकार खेम भण्डारीको भूमिका === स्थानीय पत्रिका 'मानसखण्ड'का प्रकाशक तथा प्रधान सम्पादक खेम भण्डारीले निर्मला प्रकरणलाई आफ्नो अनुकूलतामा प्रस्तुत गर्न स्थानीय संवाददाताहरूलाई परिचालन गरेका थिए।<ref>{{cite news |last1=Republica |title=Apathy delays justice |url=https://myrepublica.nagariknetwork.com/news/apathy-delays-justice/ |access-date=5 January 2024 |publisher=Republica}}</ref><ref>{{cite web |title=POLICE ARREST JOURNALISTS BHANDARI, BHATTA OVER NEWS |url=https://nepalpressfreedom.org/main/issue-single/838 |website=Freedom Forum |publisher=Nepal Press Freedom |access-date=5 January 2024}}</ref> उनको समाचारले सार्वजनिक विरोध प्रदर्शनलाई थप उक्साएको थियो र बम दिदीबहिनी (रोशनी र बबिता बम), डिल्लीराजका छोरा आयुष र अन्य विरुद्ध सामाजिक सञ्जालमा एक प्रकारको 'मिडिया ट्रायल' सुरु भएको थियो। उनले निर्मलाकी आमा दुर्गादेवीमाथि 'पैसाका लागि छोरीको न्याय बेचेको' आरोप समेत लगाएका थिए। उनले आफ्नो फेसबुकमा दुर्गादेवीले दिलीप सिंह विष्टलाई अपराधी प्रमाणित गराउन १० लाख रुपैयाँ र एक [[बिघा]] जग्गा लिएको लेखेका थिए।<ref>{{cite news |last1=Subedi |first1=Anjali |title=Durga Devi in digital violence maelstrom |url=https://myrepublica.nagariknetwork.com/news/durga-devi-in-digital-violence-maelstrom/ |access-date=5 January 2024 |publisher=Republica}}</ref> पछि उनी मुख्य अभियुक्त दिलीपसिंह विष्टका नातेदार भएको खुलेको थियो। कञ्चनपुर जिल्ला बार एसोसिएसनले उनीविरुद्ध अदालतको मानहानी गरेको र अदालतको प्रक्रियामा हस्तक्षेप गरेको आरोपमा मुद्दा दायर गरेको थियो।<ref>{{cite news |last1=Dhakal |first1=Sabin |title=पत्रकार खेम भण्डारीलाई १ घन्टा जेल हालियो र १ रुपैयाँ जरिवाना पनि तिरायो अदालतले |url=https://pahilopost.com/content/20191119163449.html |access-date=5 January 2024 |publisher=Pahilopost |language=नेपाली}}</ref> उनलाई पक्राउ गरिएङ्को थियो र अदालतले उनलाई मानहानी तथा बलात्कार र हत्याको घटनालाई 'अतिरञ्जित' गरेको र 'भ्रामक समाचार' प्रकाशित गरेको अभियोगमा दोषी ठहर गरेको थियो। अदालतले उनलाई एक घण्टाको जेल सजाय र १ रुपैयाँ जरिवानाको प्रतीकात्मक सजाय सुनाएको थियो।<ref>{{cite news |last1=PTI |title=Journalist in Nepal Given 1-Hour Jail Term, Fined Re 1 for 'Sensationalising' and Publishing 'Twisted' News |url=https://www.news18.com/news/world/nepali-journalist-gets-1-hour-jail-term-re-1-fine-for-sensationalising-publishing-twisted-news-2393035.html |access-date=5 January 2024 |agency=PTI |publisher=News18}}</ref><ref>{{cite news |last1=RSS |title=Journalist released after 1 hr jail and fine of 1 rupee in Kanchanpur |url=https://www.eadarsha.com/eng/journalist-released-after-1-hr-jail-and-fine-of-1-rupee-in-kanchanpur/ |access-date=5 January 2024 |agency=RSS |publisher=eAdarsha.com }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240105094433/https://www.eadarsha.com/eng/journalist-released-after-1-hr-jail-and-fine-of-1-rupee-in-kanchanpur/ |date=5 January 2024 }}</ref><ref>{{cite news |last1=Onlinekhabar |title=Morning Starter: Wednesday, November 20, 2019 |url=https://english.onlinekhabar.com/morning-starter-wednesday-november-20-2019.html |access-date=5 January 2024 |publisher=Onlinekhabar}}</ref><ref>{{cite news |last1=Annapurna |title=निर्मला प्रकरण : खेम भण्डारी 'तुच्छ सजाय'मा जेल चलान |url=https://annapurnapost.com/story/141100/ |access-date=5 January 2024 |publisher=अन्नपूर्ण मिडिया नेटवर्क|language=नेपाली}}</ref> ‍ ==== पछिल्ला कानुनी विकासक्रमहरू ==== २०८३ असार १८ मा, कञ्चनपुर जिल्ला प्रहरीले निर्मला पन्त प्रकरणसँग सम्बन्धित मानहानीको मुद्दामा उच्च अदालत दिपायलको महेन्द्रनगर इजलासको फैसला कार्यान्वयनका लागि खेम भण्डारीलाई पक्राउ गरेको थियो। भण्डारीले ''मानसखण्ड'' दैनिक र सामाजिक सञ्जालमा प्रकाशित गरेका सामग्रीहरू मार्फत आफ्नो बेइज्जती गरेको आरोप लगाउँदै किरण विष्टले मानहानीको मुद्दा दायर गरेका थिए। कञ्चनपुर जिल्ला अदालतले २०८२ जेठ १ मा भण्डारीलाई दोषी ठहर गर्दै एक महिना सात दिनको कैद सजाय, १२,१०० रुपैयाँ जरिवाना र १,००,००० रुपैयाँ क्षतिपूर्ति भराउने फैसला सुनाएको थियो। भण्डारीले उक्त फैसला विरुद्ध पुनरावेदन गरे पनि २०८३ चैत २३ मा उच्च अदालत दिपायलको महेन्द्रनगर इजलासले जिल्ला अदालतको फैसलालाई सदर गरेको थियो। अदालतको फैसला कार्यान्वयनका लागि भण्डारीलाई नियन्त्रणमा लिई स्वास्थ्य परीक्षण पश्चात् कञ्चनपुर जिल्ला अदालतमा उपस्थित गराइएको प्रहरीले जनाएको थियो।<ref>{{cite web|title=निर्मला पन्त प्रकरणमा पुरानो फैसला कार्यान्वयन गर्न पत्रकार खेम भण्डारी पक्राउ |url=https://ekantipur.com/sudurpaschim-pradesh/2026/07/02/journalist-khem-bhandari-arrested-to-enforce-old-verdict-in-nirmala-panta-case-08-04.html|website=कान्तिपुर|language=नेपाली|date=१८ असार २०८३|accessdate=२३ असार २०८३}}</ref> == यो पनि हेर्नुहोस् == *[[नमिता सुनिता हत्याकाण्ड]] == सन्दर्भ सामग्रीहरू == {{सन्दर्भसूची}} == बाह्य कडीहरू == * [https://drive.google.com/file/d/1jBzvDf-H6MNd_q0IK3AFjBunN9elJhVy/view?usp=embed_facebook निर्मला पन्तको पोस्टमार्टम प्रतिवेदन, नयाँ पत्रिका (पिडिएफ)] [[श्रेणी:नेपालमा बलात्कार]] [[श्रेणी:कञ्चनपुर जिल्लाका मानिसहरू]] [[श्रेणी:नेपालमा महिला विरुद्धको हिंसा]] [[श्रेणी:विकी विमिन एडिटाथन २०२६ मा बनाइएका वा सुधारिएका लेखहरू]] 7gtq15925xa4od72pa31oc3lqwpq8k5 राम जेठमलानी 0 102647 1366183 1365620 2026-07-17T00:32:23Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366183 wikitext text/x-wiki {{Infobox Indian politician |name = राम भूलचन्द जेठमलानी |image =Ram_Jethmalani.jpg |birth_date = {{birth date and age|1923|9|14|df=y}} |birth_place = [[शिकारपुर]], ब्रिटिश भारत |constituency = [[राज्यसभा]] |office1 = भारत को कानून मन्त्री |predecessor1 = [[एम थंबीदुरई]] |successor1 = [[अरुण जेटली|अरूण जेटली]] |term1 = १९९९ - २००० |term2 = १९९६ - १९९६ |office3 = केन्द्रीय शहरी विकास मन्त्री |term3 = १९९८ - १९९९ |spouse = रतना आर. |residence = २, अकबर रोड़, [[नयाँ दिल्ली]] |profession = वकिल, प्रोफेसर, राजनेता |party = [[भारतीय जनता पार्टी]] |nationality = [[भारतीय]] }} '''राम जेठमलानी''' (पूरा नाम: राम भूलचन्द जेठमलानी, सिंधी: رام جيٺملاڻي, जन्म: १४ सेप्टेम्बर १९२३, सिन्ध, ब्रिटिश भारतको शिकारपुर शहर मा) एक सुप्रसिद्ध भारतीय वकिल र राजनीतिज्ञ हुन्।राम जेठमलानीले १७ वर्ष को उमेरमा एलएल.बी. डिग्री हासिल गरे।<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=tHWCgTphpOY|title=Ram Jethmalani's most candid interview on Modi, BJP and his sole ambition in life at 94|author=|date=|work=youtube.com|accessdate=}}</ref> उहाँ भारतमा सबैभन्दा उच्च सशुल्क वकील हुन् ।<ref>{{cite web|url=http://indiatoday.intoday.in/site/Story/87820/50%20Power%20People%20of%20India/Ram%20Jethmalani:%20Argumentative%20Indian.html|title=Ram Jethmalani: Argumentative Indian|trans-title=राम जेठमलानी: तर्ककारी भारतीय |author=|date=|work=intoday.in|access-date=2019-02-04}}</ref>उनले १० सेप्टेम्बर २०१७ मा न्यायिक पेशाबाट आफ्नो सेवानिवृत्तिको घोषणा गर्नुभयो।<ref>{{cite web|url=https://timesofindia.indiatimes.com/india/noted-lawyer-ram-jethmalani-announces-retirement/articleshow/60441738.cms|title=Noted lawyer Ram Jethmalani announces retirement|trans-title= उल्लेखनीय वकील राम जेठमलानीले सेवानिवृत्तिको घोषणा गरे|access-date=2019-02-04}}</ref> ==व्यक्तिगत जीवन== जेटमलानीको जन्म १४ सेप्टेम्बर १९२३ मा तत्कालीन [[Bombay Presidency|बम्बई प्रेसिडेन्सी]]को [[Sindh]] डिभिजन अन्तर्गत पर्ने [[Shikarpur, Sindh|शिकारपुर, सिन्ध]] (हाल पाकिस्तानमा) मा बुलचन्द गुरुमुखदास जेटमलानी र पार्वती बुलचन्दका पुत्रका रूपमा भएको थियो।<ref name="Death"/><ref>{{cite web|title=Top most Indian Lawyer: Sindhi Genius Of Indian Law : Ram Jethmalani|url=http://www.thesindhuworld.com/ram_jethmalani.html|publisher=The Sindhu World|access-date=10 February 2013|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20121227085059/http://www.thesindhuworld.com/ram_jethmalani.html|archive-date=27 December 2012}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121227085059/http://www.thesindhuworld.com/ram_jethmalani.html |date=27 December 2012 }}</ref> उनले विद्यालयमा दोहोरो कक्षोन्नति (डबल प्रमोसन) प्राप्त गरेका थिए र १३ वर्षको उमेरमै म्याट्रिक उत्तीर्ण गरेका थिए। १७ वर्षको उमेरमा उनले बम्बई विश्वविद्यालयबाट प्रथम श्रेणीसहित [[LL.B.|एलएल.बी.]] उपाधि प्राप्त गरे। त्यसबेला वकिल बन्न न्यूनतम उमेर २१ वर्ष तोकिएको भए पनि उनले सो नियमविरुद्ध अदालतमा निवेदन दिएपछि विशेष छुट प्राप्त गरे र १८ वर्षकै उमेरमा वकालत गर्ने अनुमति पाए।<ref name="timesofindia.indiatimes.com" /> त्यसपछि उनले बम्बई विश्वविद्यालयबाट [[LL.M.|एलएल.एम.]] उपाधि पनि हासिल गरे, किनभने त्यस समयमा सिन्धमा कुनै विश्वविद्यालय थिएन।<ref name=bio-rs>{{cite web|title=Members Webpage – Rajyasabha|url=http://164.100.47.5/newmembers/Website/Main.aspx|publisher=Rajyasabha, Parliament of India|access-date=9 February 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20110529070559/http://164.100.47.5/newmembers/Website/Main.aspx|archive-date=29 May 2011|url-status=live}}</ref> जेटमलानीले करिब १८ वर्षको उमेरमा परम्परागत भारतीय तय गरिएको विवाहमार्फत आफ्नी पहिलो पत्नी दुर्गासँग विवाह गरेका थिए। सन् १९४७ मा, [[partition of India|भारत विभाजन]] हुनुभन्दा केही समयअघि उनले पेशाले वकिल रहेकी रत्ना शाहानीसँग दोस्रो विवाह गरे। उनको परिवारमा दुवै पत्नी तथा चार सन्तान थिए—दुर्गाबाट रानी, शोभा र महेश तथा रत्नाबाट जनक।<ref name="timesofindia.indiatimes.com">http://timesofindia.indiatimes.com/city/delhi-times/Ram-Jethmalani-In-black-and-white/articleshow/9580860.cms {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121104075413/http://timesofindia.indiatimes.com/city/delhi-times/Ram-Jethmalani-In-black-and-white/articleshow/9580860.cms |date=4 November 2012 }} Ram Jethmalani: In black and white: Times New Network, 12 May 2002.</ref><ref name="telegraphPlead">{{Cite web|url=https://www.telegraphindia.com/7-days/i-plead-guilty-to-being-a-bad-husband-but-avatars-like-ram-dont-do-so/cid/359546|title='I plead guilty to being a bad husband. But avatars like Ram don't do so'|website=The Telegraph|location=Kolkota}}</ref> उनका दुई छोरा र दुई छोरीमध्ये महेश जेटमलानी र रानी जेटमलानी भारतको सर्वोच्च अदालतका वरिष्ठ अधिवक्ता बने। महेश भारतीय जनता पार्टीका नेता पनि हुन् भने रानी सामाजिक अभियन्ता थिइन्।<ref name="Rani Jethmalani">{{cite news|last1=Deshpande|first1=Vinaya|title=Social activist Rani Jethmalani passes away|url=https://www.thehindu.com/news/national/other-states/social-activist-rani-jethmalani-passes-away/article2764191.ece|access-date=8 September 2019|work=The Hindu|date=1 January 2012|language=en-IN}}</ref> [[Kamna Jethmalani|कामना जेटमलानी]], जो [[Telugu cinema|तेलुगु]] तथा [[Tamil cinema|तमिल]] चलचित्रकी अभिनेत्री हुन्, उनकी आफन्त हुन्। उनी जेटमलानीका एक भाइकी नातिनी हुन्।<ref>{{cite news |last1=S M |first1=Shashiprasad |date=20 May 2015 |title=Kamna Jethmalani in Kathak mode |url=https://www.deccanchronicle.com/150519/entertainment-sandalwood/article/kamna-jethmalani-kathak-mode |work=Deccan Chronicle |access-date=7 July 2024 |quote=Kamna says, “Yes, Mr Ram Jethmalani is my relative — one of my grandfather’s brothers.”}}</ref><ref>{{cite news |title=Kamna Jethmalani is the granddaughter of Ram Jethmalani |url=https://timesofindia.indiatimes.com/entertainment/kannada/movies/did-you-know/kamna-jethmalani-is-the-granddaughter-of-ram-jethmalani/articleshow/45470348.cms |work=The Times of India |date=11 December 2014 |access-date=7 July 2024}}</ref> जेटमलानीको ८ सेप्टेम्बर २०१९ मा नयाँ दिल्लीस्थित आफ्नै निवासमा ९५ वर्षको उमेरमा निधन भयो।<ref name="Death">{{cite news |title=Ram Jethmalani, Eminent Supreme Court Lawyer and Former Law Minister, Passes Away at 96 |url=https://www.news18.com/news/india/ram-jethmalani-eminent-supreme-court-lawyer-and-former-law-minister-passes-away-at-96-2300847.html |access-date=8 September 2019 |work=News18 |date=8 September 2019}}</ref> उनका छोरा [[Mahesh Jethmalani|महेश जेटमलानी]]का अनुसार जीवनको अन्तिम केही महिनादेखि उनी अस्वस्थ थिए र भारतीय समयअनुसार बिहान ७:४५ बजे, आफ्नो ९६औँ जन्मदिन आउन छ दिन बाँकी रहँदा उनको निधन भएको थियो।<ref>{{Cite news |last1=Vaidyanathan |first1=A |last2=Bhasin |first2=Swati |date=8 September 2019 |url=https://www.ndtv.com/india-news/ram-jethmalani-veteran-lawyer-and-former-union-minister-dies-at-95-2097428?amp=1&akamai-rum=off|title=Ram Jethmalani, Veteran Lawyer And Former Union Minister, Dies At 95 |work=NDTV |access-date=8 September 2019}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://timesofindia.indiatimes.com/india/eminent-lawyer-and-former-union-law-minister-ram-jethmalani-passes-away/articleshow/71031346.cms|title=Ram Jethmalani, eminent lawyer and former Union law minister, passes away|author=<!--unlisted-->|website=The Times of India|language=en|date=8 September 2019|access-date=9 September 2019}}</ref> ==निर्वाचनमा सहभागिता== ===लोकसभा=== {| class="sortable wikitable" ! वर्ष ! निर्वाचन क्षेत्र ! colspan="2"|दल ! मत ! % ! प्रतिद्वन्द्वी ! colspan="2"|<small>प्रतिद्वन्द्वीको दल</small> ! <small>प्रतिद्वन्द्वीले प्राप्त गरेको मत</small> ! % ! <small>नतिजा</small> ! मतान्तर ! % |- ! [[1971 Indian general election|१९७१]] | [[Bhiwandi Lok Sabha constituency|भिवण्डी]] | {{Party name with color|Independent|shortname=Ind}} | 97,203 | 29.13 | <small>एस. भी. धामणकर</small> | {{Party name with color|Indian National Congress|rowspan=2}} | 163,684 | 49.06 | {{no2|पराजित}} | -66,481 | -19.93 |- ! [[1977 Indian general election|१९७७]] | rowspan="3"|[[Mumbai North West Lok Sabha constituency|बम्बई उत्तर–पश्चिम]] | {{Party name with color|Janata Party|rowspan=2}} | 246,446 | 61.09 | <small>[[H. R. Gokhale|एच. आर. गोखले]]</small> | 152,947 | 37.91 | {{yes2|विजयी}} | 93,499 | 23.18 |- ! [[1980 Indian general election|१९८०]] | 207,767 | 51.17 | <small>[[Ramrao Adik|रामराव आदिक]]</small> | {{Party name with color|Indian National Congress (Indira)}} | 180,712 | 44.51 | {{yes2|विजयी}} | 27,055 | 6.66 |- ! [[1984 Indian general election|१९८४]] | {{Party name with color|Bharatiya Janata Party}} | 154,349 | 30.31 | <small>[[Sunil Dutt|सुनील दत्त]]</small> | {{Party name with color|Indian National Congress}} | 308,989 | 60.67 | {{no2|पराजित}} | -154,640 | -30.36 |- ! [[2004 Indian general election|२००४]] | [[Lucknow Lok Sabha constituency|लखनउ]] | {{Party name with color|Independent|shortname=Ind}} | 53,566 | 9.97 | <small>[[Atal Bihari Vajpayee|अटल बिहारी वाजपेयी]]</small> | {{Party name with color|Bharatiya Janata Party}} | 324,714 | 56.12 | {{no2|पराजित}} | -271,148 | -46.15 |- |} ===राज्यसभा=== {| class="wikitable sortable" ! पद ! colspan="2"|दल ! <small>निर्वाचन क्षेत्र</small> ! देखि ! सम्म ! कार्यकाल |- | [[Member of Parliament, Rajya Sabha|राज्यसभा सदस्य]]<br><small>(पहिलो कार्यकाल)</small> | {{Party name with color|Janata Dal}} | [[Karnataka|कर्नाटक]] | <small>३ अप्रिल</small><br>१९८८ | <small>२ अप्रिल</small><br>१९९४ | '''{{ayd|1988|4|3|1994|4|2}}''' |- | [[Member of Parliament, Rajya Sabha|राज्यसभा सदस्य]]<br><small>(दोस्रो कार्यकाल)</small> | {{Party name with color|Independent|rowspan=2|shortname=IND}} | rowspan="2"|[[Maharashtra|महाराष्ट्र]] | <small>३ अप्रिल</small><br>१९९४ | <small>२ अप्रिल</small><br>२००० | '''{{ayd|1994|4|3|2000|4|2}}''' |- | [[Member of Parliament, Rajya Sabha|राज्यसभा सदस्य]]<br><small>(तेस्रो कार्यकाल)</small> | <small>३ अप्रिल</small><br>२००० | <small>२ अप्रिल</small><br>२००६ | '''{{ayd|2000|4|3|2006|4|2}}''' |- | [[Member of Parliament, Rajya Sabha|राज्यसभा सदस्य]]<br><small>(चौथो कार्यकाल)</small> | {{Party name with color|Nominated|shortname=NOM|color=black}} | [[List of nominated members of the Rajya Sabha|मनोनीत]] | <small>१० अप्रिल</small><br>२००६ | <small>२६ अगस्ट</small><br>२००९ | '''{{ayd|2006|4|10|2009|8|26}}''' |- | [[Member of Parliament, Rajya Sabha|राज्यसभा सदस्य]]<br><small>(पाँचौँ कार्यकाल)</small> | {{Party name with color|Independent|shortname=IND}} | [[Rajasthan|राजस्थान]] | <small>५ जुलाई</small><br>२०१० | <small>८ जुन</small><br>२०१६ | '''{{ayd|2010|7|5|2016|6|8}}''' |- | [[Member of Parliament, Rajya Sabha|राज्यसभा सदस्य]]<br><small>(छैटौँ कार्यकाल)</small> | {{Party name with color|Rashtriya Janata Dal}} | [[Bihar|बिहार]] | <small>८ जुलाई</small><br>२०१६ | <small>८ सेप्टेम्बर</small><br>२०१९ | '''{{ayd|2016|7|8|2019|9|8}}''' |} == पुरस्कार तथा उपलब्धिहरू == * अन्तर्राष्ट्रिय न्यायविद् पुरस्कार (International Jurist Award)<ref name="India Today rich legacy">{{cite web|url=https://www.indiatoday.in/india/story/rip-ram-jethmalani-india-s-criminal-law-doyen-leaves-behind-rich-legacy-1596842-2019-09-08|title=RIP Ram Jethmalani: India's criminal law doyen leaves behind rich legacy|author=<!--none listed-->|date=8 September 2019|website=India Today|language=en|access-date=10 September 2019}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.ramjethmalani.com/news.php?first=0|title=Mr. Jethmalani received International Jurist Award from Prime Minister of India on December 13th|work=ramjethmalani.com|access-date=26 December 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20100623124617/http://www.ramjethmalani.com:80/news.php?first=0|archive-date=23 June 2010|url-status=live}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100623124617/http://www.ramjethmalani.com/news.php?first=0 |date=23 June 2010 }}</ref> * १९७७ – ''World Peace Through Law'' द्वारा प्रदान गरिएको मानवअधिकार पुरस्कार<ref name="India Today rich legacy" /><ref name="ramjethmalani.com" /> == पुस्तकहरू == ===जेटमलानीद्वारा लिखित पुस्तकहरू=== * ''Big Egos, Small Men''<ref name="RS Profile">{{cite web |title=Members of Parliament (Rajya Sabha) Ram Jethmalani Detailed Profile |url=https://archive.india.gov.in/govt/rajyasabhampbiodata.php?mpcode=29 |publisher=Government of India |access-date=8 September 2019 }}{{Dead link|date=July 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="one"/> ({{ISBN|978-8-1241-2002-6}}) * ''Conflict of Laws'' (१९५५)<ref name="one">{{Cite news |url=https://www.oneindia.com/india/ram-jethmalanis-complete-family-tree-explained-2945307.html |title=Ram Jethmalani's complete family tree explained |last=Adnal |first=Madhuri |date=8 September 2019 |work=One India |access-date=7 September 2019}}</ref> * ''Conscience of a Maverick''<ref>[http://www.hindu.com/2010/11/08/stories/2010110856051100.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101117155752/http://www.hindu.com/2010/11/08/stories/2010110856051100.htm|date=17 November 2010}} Ram Jethmalani – 87 not out : The Hindu</ref> ({{ISBN|8174765719}}) * ''Justice: Soviet Style''<ref>{{cite web|author=Lok Sabha|title=7th Lok Sabha – Members Bioprofile|url=http://164.100.47.132/LssNew/biodata_1_12/545.htm|publisher=Loksabha, India|access-date=3 November 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160304022658/http://164.100.47.132/LssNew/biodata_1_12/545.htm|archive-date=4 March 2016|url-status=dead}}</ref><ref name="RS Profile" /> * ''Maverick: Unchanged, Unrepentant''<ref name="one"/> ({{ISBN|8129133504}}) जेटमलानीले फौजदारी कानून, प्रशासनिक कानून तथा सञ्चारमाध्यमसम्बन्धी कानूनलगायत विभिन्न कानुनी विषयमा आधारित विद्वतापूर्ण पुस्तकहरूको सह-लेखन पनि गरेका थिए।<ref>{{Cite web |url=http://www.wadhwabooks.in/97_ram-jethmalani-d-s-chopra |title=Ram Jethmalani, Wadhwa Books Company |website=wadhwabooks.in |publisher=Wadhwa Books Company }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210308070752/http://www.wadhwabooks.in/97_ram-jethmalani-d-s-chopra |date=2021-03-08 }}</ref> ===जेटमलानीबारे लेखिएका पुस्तकहरू=== * ''Ram Jethmalani: The Authorized Biography'' — नलिनी गेरा ({{ISBN|0670049360}}) * ''The Rebel: A Biography of Ram Jethmalani'' — सुसान एडेलम्यान ({{ISBN|9386495074}}) ==लोकप्रिय संस्कृतिमा== * अभिनेता [[Mithilesh Chaturvedi|मिथिलेश चतुर्वेदी]]ले [[Sony LIV]] को मौलिक वेब शृङ्खला ''[[Scam 1992]]'' मा जेटमलानीको भूमिका निर्वाह गरेका छन्। यो शृङ्खला [[Harshad Mehta|हर्षद मेहता]]सँग सम्बन्धित [[1992 Indian stock market scam|सन् १९९२ को भारतीय शेयर बजार घोटाला]]मा आधारित छ।<ref>{{cite news |title=Reel Vs Real: Sucheta Dalal, Ram Jethmalani - who played whom in 'Scam 1992: The Harshad Mehta Story' |url=https://www.freepressjournal.in/entertainment/reel-vs-real-sucheta-dalal-ram-jethmalani-who-played-whom-in-scam-1992-the-harshad-mehta-story |access-date=11 April 2021 |work=Free Press Journal |date=19 October 2020 |language=en}}</ref><ref>{{cite web |last=Magan |first=Srishti |date=17 October 2020 |title=Real Vs. Reel: Characters In 'Scam 1992: The Harshad Mehta Story' & Their Real-Life Counterparts |url=https://www.scoopwhoop.com/entertainment/a-look-at-the-characters-in-scam-1992-their-real-life-counterparts/ |publisher=[[ScoopWhoop]] |access-date=11 April 2021}}</ref> * अभिनेता [[Sumeet Vyas|सुमीत व्यास]]ले वास्तविक [[Nanavati case|नानावटी मुद्दा]]मा आधारित हिन्दी वेब शृङ्खला ''The Verdict'' मा राम जेटमलानीको भूमिका निर्वाह गरेका छन्। यो शृङ्खला [[ZEE5]] मा उपलब्ध छ र [[ALTBalaji]] सँगको सहकार्यमा निर्माण गरिएको हो। * अभिनेता [[Ram Kapoor|राम कपूर]]ले [[Abhishek Bachchan|अभिषेक बच्चन]] अभिनीत बलिउड चलचित्र ''[[The Big Bull]]'' मा जेटमलानीको भूमिका निर्वाह गरेका छन्। यो चलचित्र [[Harshad Mehta|हर्षद मेहता]]को जीवन र अपराधबाट प्रेरित छ। * अभिनेता [[Sachin Khedekar|सचिन खेडेकर]]ले सन् २०१६ को बलिउड चलचित्र ''[[Rustom (film)|रुस्तम]]'' मा जेटमलानीको भूमिका निर्वाह गरेका छन्। == सन्दर्भ == {{सन्दर्भसूची}} [[श्रेणी:राजनीतिज्ञहरू]] [[श्रेणी:भारतको राजनीति]] [[श्रेणी:भारतको कानुन मन्त्री]] 1p1fy5bi6zh0jmczvedfzfonhfnh29v संयुक्त अधिराज्यका प्रधानमन्त्रीहरूको सूची 0 103075 1366125 1363309 2026-07-16T12:00:11Z Bishaldev100 28807 1366125 wikitext text/x-wiki प्रधानमन्त्रीको कार्यालय पहिलो पटक कहिले देखा पर्‍यो भन्ने कुनै निश्चित मिति छैन, किनकि यो भूमिका सिर्जना गरिएको थिएन तर जिम्मेवारीहरूको विलय मार्फत समयसँगै विकसित भएको थियो।{{Sfn|Hennessy|2001|pp=39–40}} यो शब्द नियमित रूपमा, यदि अनौपचारिक रूपमा भने, १७३० को दशकमा रोबर्ट वालपोलले प्रयोग गर्थे। .<ref>{{Cite ODNB|title=Walpole, Robert, first earl of Orford (1676–1745), prime minister|url=https://www.oxforddnb.com/display/10.1093/ref:odnb/9780198614128.001.0001/odnb-9780198614128-e-28601|access-date=2025-04-11|language=en|doi=10.1093/ref:odnb/28601}}</ref> यो १८०५ को सुरुमा [[हाउस अफ कमन्स, संयुक्त अधिराज्य|हाउस अफ कमन्स]]मा प्रयोग भएको थियो,{{Sfn|Castlereagh|1805}} र यो निश्चित रूपमा १८८० को दशकमा संसदीय प्रयोगमा थियो।,{{Sfnm|1a1=Eardley-Wilmot|1y=1885|2a1=Macfarlane|2y=1885}} यो १९०५ मा आधिकारिक उपाधि बन्यो, जब हेनरी क्याम्पबेल-ब्यानरम्यान प्रधानमन्त्री थिए। [[बेलायत]]मा राजा जर्ज तृतीयको शासनकालमा मन्न्रीमण्डल प्रणाली विकासमा ज्यादै महत्त्वपूर्ण मानिन्छ । यसका खास तीन कारण थिए : * जर्ज तृतीय विदेशी (जर्मन) हुनु * अंग्रेजी भाषाको ज्ञान नहुनु * राजालाई बेलायतको राजनीतिमा चाख नहुनु राजा जर्ज तृतीय अंग्रेजी भाषा र रीतिरिवाजसँग अपरिचित भएकाले बेलायतको राजनीतिमा चाख लिदैनथे । राजाले अंग्रेजी भाषाको ज्ञान नभएकाले मन्न्रीमण्डलको अध्यक्ष्यता गर्न पनि छोडिदिए । यस्तो अवस्थामा मन्न्रीमण्डलका प्रभावशाली सदस्यले मन्न्रीमण्डलको अध्यक्षता गर्न थाले । यसक्रममा प्रभावशाली मन्न्री [[रोबर्ट वाल्पोल|रोबट वाल्पोल]]ले मन्त्रीमण्डलको अध्यक्षता गर्न लागे र बेलायतको इतिहासमा उनीनै प्रथम प्रधानमन्त्री भए । यसपछी राजाले मन्त्रीमण्डलको नेतृत्व गर्नुहुँदैन भन्ने सिद्धान्त कायम गरियो । == ब्रिटेनका प्रधानमन्त्रीहरूको सूची == === सन् १७२१ यता === {| class="wikitable" |+ जानुहोस्: शताब्दी अनुसार सामग्री ! colspan=4 | [[संयुक्त अधिराज्यका प्रधानमन्त्रीहरूको सूची#१८औँ शताब्दी|१८औँ शताब्दी]] ![[संयुक्त अधिराज्यका प्रधानमन्त्रीहरूको सूची#१९औँ शताब्दी|१९औँ शताब्दी]] ![[संयुक्त अधिराज्यका प्रधानमन्त्रीहरूको सूची#२०औँ शताब्दी|२०औँ शताब्दी]] ![[संयुक्त अधिराज्यका प्रधानमन्त्रीहरूको सूची#२१औँ शताब्दी|२१औँ शताब्दी]] |} {| class="wikitable" style="line-height:1.4em; text-align:center" ! colspan=9|{{nowrap|{{Party index link|Whigs (British political party)|ह्विग}}(१६)}}{{pad}}{{nowrap|{{Party index link|Tories (British political party)|टोरी}}(१०)}}{{Pad}}{{nowrap|{{Party index link|कन्जर्भेटिभ पार्टी (संयुक्त अधिराज्य)|कन्जर्भेटिभ}}(२०)}}{{Pad}}{{nowrap|{{Party index link|Liberal Party (UK)|Liberal}}(7)}}{{Pad}}{{nowrap|{{Party index link|लेबर पार्टी (संयुक्त अधिराज्य)|लेबर}}(6)}}{{Pad}}{{nowrap|{{Party index link|National Labour Organisation|National Labour}}(1)}}{{Pad}}{{nowrap|{{Party index link|Peelite}}(1)}} ! rowspan=2 | [[संयुक्त अधिराज्यको राजतन्त्र|राजतन्त्र]]<br/>(शासन) ! rowspan=2 | {{Abbr|{{Small|स्रोत}}|सन्दर्भ}} |- ! colspan=2 scope="col" | तस्विर ! colspan=1 scope="col" | प्रधानमन्त्री<br/>{{Small|कार्यालय<br/>(जीवन अवधि)}} ! colspan=3 scope="col" | कार्यालय अवधि र जनादेश{{Efn|name=Mandate}}<br/>{{Small|वर्ष र दिनको अवधि}} ! style="font-size:90%; line-height:normal" scope="col" | प्रधानमन्त्रीको रूपमा थप जिम्मेवारी ! scope="col" | राजनीतिक दल ! scope="col" | [[ब्रिटिस सरकारहरूको सूची|सरकार]] |- | rowspan=19 bgcolor="{{Party color|Whigs (British political party)}}" |{{Zwsp}} | rowspan=5 | [[File:Robert Walpole, 1st Earl of Orford by Arthur Pond (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=5 | {{Anchor|1=१८औँ शताब्दी}}'''[[रोबर्ट वाल्पोल|रोबट वाल्पोल]]'''<br/>{{Small|[[किङ्ग्स लाइन (संयुक्त अधिराज्य संसदीय निर्वाचन क्षेत्र)|किङ्ग्स लाइन]]को संसद्<br/>(१६७६–१७४५)}} | class=nowrap rowspan=4 | सन् १७२१<br/>{{Small|अप्रिल ३}} | class=nowrap rowspan=4 | सन् १७४२<br/>{{Small|फेब्रुअरी ११}} | {{Party shading/Whigs}} | [[१७२२ ब्रिटिस आम निर्वाचन|{{Small|सन् १७२२}}]] ! rowspan=5 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको उपकुलपति]] | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | rowspan=19 {{Party shading/Whigs}} | [[ह्विग्स (ब्रिटिस राजनीतिक दल)|ह्विग]] | class=nowrap {{Party shading/Whigs}} rowspan=2 | [[वाल्पोल–टाउनसेन्ड मन्त्रिमण्डल|वाल्पोल–टाउनसेन्ड]] | '''[[ग्रेट ब्रिटेनको जर्ज प्रथम|जर्ज प्रथम]]'''<br/>[[File:GeorgeIKneller1714.jpg|120px]]<br/>{{R.|१७१४|१७२७}} | rowspan=5 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1pp=1, 5|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=1–5|3a1=Pryde|3a2=Greenway|3a3=Porter|3a4=Roy|3y=1996|3pp=45–46}} |- | {{Party shading/Whigs}} | [[१७२७ ब्रिटिस आम निर्वाचन|{{Small|सन् १७२७}}]] | rowspan=16 | '''[[ग्रेट ब्रिटेनको जर्ज द्वितीय|जर्ज द्वितीय]]'''<br/>[[File:Thomas Hudson (1701-1779) - George II (1683–1760) - 851734 - National Trust.jpg|alt=|120px]]<br/>{{R.|१७२७|१७६०}} |- | {{Party shading/Whigs}} | [[१७३४ ब्रिटिस आम निर्वाचन|{{Small|सन् १७३४}}]] | {{Party shading/Whigs}} rowspan=3 | [[वाल्पोल मन्त्रिमण्डल|वाल्पोल]] |- | {{Party shading/Whigs}} | [[१७४१ ब्रिटिस आम निर्वाचन|{{Small|सन् १७४१}}]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1721|4|3|1742|2|11|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=2 | [[File:Spencer Compton 1st Earl of Wilmington (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=2 | '''[[स्पेन्सर कम्पटन]]'''<br/>{{Small|पहिलो [[विलमिङ्गटनको अल]]<br/>(सन् १६७३–१७४३)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | सन् १७४२<br/>{{Small|फेब्रुअरी १६}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | सन् १७४३<br/>{{Small|जुलाई २}} | {{Party shading/Whigs}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] }} | {{Party shading/Whigs}} rowspan=3 | [[काटेरेट मन्त्रिमण्डल|काटेरेट]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Cook|1a2=Stevenson|1y=1988|1p=41|2a1=Eccleshall|2a2=Walker|2y=2002|2p=14|3a1=Englefield|3a2=Seaton|3a3=White|3y=1995|3pp=7–10|4a1=Jones|4a2=Jones|4y=1986|4p=222}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1742|2|16|1743|7|2|sep=and|duration=on}}{{Ref label|Died|†}} |- | rowspan=4 | [[File:Henry Pelham (1694–1754) (cropped 2).jpg|75px|painting]] | rowspan=4 | '''[[हेनरी पेलम]]'''<br/>{{Small|[[ससिक्स (संयुक्त अधिराज्य संसदीय निर्वाचन क्षेत्र)|ससिक्स]]को संसद्<br/>(सन् १६९४–१७५४)}} | class=nowrap height=75 rowspan=3 style="min-height:75px" | सन् १७४३<br/>{{Small|अगस्ट २७}} | class=nowrap height=75 rowspan=3 style="min-height:75px" | सन् १७५४<br/>{{Small|मार्च ६}} | {{Party shading/Whigs}} rowspan=2 | {{Mdash}} ! rowspan=4 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको उपकुलपति]] | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | rowspan=4 | {{Sfnm|1a1=Cook|1a2=Stevenson|1y=1988|1pp=41–42|2a1=Eccleshall|2a2=Walker|2y=2002|2p=17|3a1=Englefield|3a2=Seaton|3a3=White|3y=1995|3pp=11–15}} |- | {{Party shading/Whigs}} | [[ब्रोड बटम मन्त्रिमण्डल|ब्रोड बटम प्रथम]] |- | {{Party shading/Whigs}} | [[१७४७ ब्रिटिस आम निर्वाचन|{{Small|१७४७}}]] | {{Party shading/Whigs}} rowspan=2 | [[ब्रोड बटम मन्त्रिमण्डल|ब्रोड बटम द्वितीय]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1743|8|27|1754|3|6|sep=and|duration=on}}{{Ref label|Died|†}} |- | rowspan=2 | [[File:Thomas-Pelham-Holles-1st-Duke-of-Newcastle-under-Lyne (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=2 | '''[[Thomas Pelham-Holles, 1st Duke of Newcastle|Thomas Pelham-Holles]]'''<br/>{{Small|1st [[Duke of Newcastle]]<br/>(1693–1768)}} | class=nowrap height=87 style="min-height:87px" | {{Small|16 March}}<br/>1754 | class=nowrap height=87 style="min-height:87px" | {{Small|11 November}}<br/>1756 | {{Party shading/Whigs}} | [[1754 British general election|{{Small|1754}}]] ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Leader of the House of Lords]]}} | {{Party shading/Whigs}} rowspan=2 | [[First Newcastle ministry|Newcastle I]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=28|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=16–21}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1754|3|16|1756|11|11|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=3 | [[File:4th Duke of Devonshire after Hudson (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=3 | '''[[William Cavendish, 4th Duke of Devonshire|William Cavendish]]'''<br/>{{Small|4th [[Duke of Devonshire]]<br/>(1720–1764)}} | class=nowrap height=75 rowspan=2 style="min-height:75px" | {{Small|16 November}}<br/>1756 | class=nowrap height=75 rowspan=2 style="min-height:75px" | {{Small|29 June}}<br/>1757 | {{Party shading/Whigs}} rowspan=2 | {{Mdash}} ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Leader of the House of Lords]]|4=[[Lord Treasurer of Ireland]]}} | {{Party shading/Whigs}} | [[Pitt–Devonshire ministry|Pitt–Devonshire]] | rowspan=3 | {{Sfnm|1a1=Cook|1a2=Stevenson|1y=1988|1p=44|2a1=Courthope|2y=1838|2p=19|3a1=Eccleshall|3a2=Walker|3y=2002|3p=34|4a1=Englefield|4a2=Seaton|4a3=White|4y=1995|4pp=23–26|5a1=Schumann|5a2=Schweizer|5y=2012|5p=143}} |- | {{Party shading/Whigs}} rowspan=2 | [[1757 caretaker ministry|1757 Caretaker]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1756|11|16|1757|6|29|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=3 | [[File:Thomas-Pelham-Holles-1st-Duke-of-Newcastle-under-Lyne (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=3 | '''[[Thomas Pelham-Holles, 1st Duke of Newcastle|Thomas Pelham-Holles]]'''<br/>{{Small|1st [[Duke of Newcastle]]<br/>(1693–1768)}} | class=nowrap rowspan=2 | {{Small|29 June}}<br/>1757 | class=nowrap rowspan=2 | {{Small|26 May}}<br/>1762 | {{Party shading/Whigs}} rowspan=2 | [[1761 British general election|{{Small|1761}}]] ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Leader of the House of Lords]]}} | {{Party shading/Whigs}} | [[Pitt–Newcastle ministry|Pitt–Newcastle]] | rowspan=3 | {{Sfnm|1a1=Cook|1a2=Stevenson|1y=1980|1p=11|2a1=Eccleshall|2a2=Walker|2y=2002|2p=28|3a1=Englefield|3a2=Seaton|3a3=White|3y=1995|3pp=16–21|4a1=Pryde|4a2=Greenway|4a3=Porter|4a4=Roy|4y=1996|4p=46|5a1=Tout|5y=1910|5p=740}} |- | {{Party shading/Coalition (UK)}} rowspan=2 | [[Pitt–Newcastle ministry|Bute–Newcastle]]<br/>{{Small|(''[[Tories (British political party)|Tory]]–[[Whigs (British political party)|Whig]]'')}} | rowspan=37 | '''[[George III]]'''<br/>[[File:George III of the United Kingdom-e.jpg|alt=|120px]]<br/>{{R.|1760|1820}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1757|6|29|1762|5|26|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|Tories (British political party)}}" rowspan=2 | | rowspan=2 | [[File:John Stuart, 3rd Earl of Bute, by Joshua Reynolds crop (cropped).jpeg|75px|painting]] | rowspan=2 style="text-align:center" | '''[[John Stuart, 3rd Earl of Bute|John Stuart]]'''<br/>{{Small|3rd [[Earl of Bute]]<br/>(1713–1792)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|26 May}}<br/>1762 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|8 April}}<br/>1763 | {{Party shading/Whigs}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Leader of the House of Lords]]}} | {{Party shading/Tories}} rowspan=2 | [[Tories (British political party)|Tory]] | {{Party shading/Coalition (UK)}} rowspan=2 | [[Bute ministry|Bute]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=36|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=28–31|3a1=Jones|3a2=Jones|3y=1986|3p=223|4a1=Tout|4y=1910|4p=740}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1762|5|26|1763|4|8|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=8 bgcolor="{{Party color|Whigs (British political party)}}" | | rowspan=2 | [[File:George Grenville (1712–1770) by William Hoare (1707-1792) Cropped (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=2 | '''[[George Grenville]]'''<br/>{{Small|MP for [[Buckingham (UK Parliament constituency)|Buckingham]]<br/>(1712–1770)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|16 April}}<br/>1763 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|10 July}}<br/>1765 | {{Party shading/Whigs}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको उपकुलपति]] | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | {{Party shading/Whigs}} rowspan=2 | [[Whigs (British political party)|Whig]]<br/>{{Small|(''[[Grenvillite]]'')}} | {{Party shading/Coalition (UK)}} rowspan=2 | [[Grenville ministry|Grenville]]<br/>{{Small|(''mainly [[Whigs (British political party)|Whig]]'')}} | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=42|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=33–35|3a1=Tout|3y=1910|3p=740}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1763|4|16|1765|7|10|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=2 | [[File:2nd Marquess of Rockingham cropped (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=2 | '''[[Charles Watson-Wentworth, 2nd Marquess of Rockingham|Charles Watson-Wentworth]]'''<br/>{{Small|2nd [[Marquess of Rockingham]]<br/>(1730–1782)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|13 July}}<br/>1765 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|30 July}}<br/>1766 | {{Party shading/Whigs}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Leader of the House of Lords]]}} | {{Party shading/Whigs}} rowspan=2 | [[Whigs (British political party)|Whig]]<br/>{{Small|([[Rockingham Whigs|''Rockinghamite'']])}} | {{Party shading/Whigs}} rowspan=2 | [[First Rockingham ministry|Rockingham I]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=''The British Magazine and Review''|1y=1782|1p=79|2a1=Eccleshall|2a2=Walker|2y=2002|2pp=46, 50|3a1=Englefield|3a2=Seaton|3a3=White|3y=1995|3pp=39–43}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1765|7|13|1766|7|30|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=2 | [[File:William Pitt, 1st Earl of Chatham after Richard Brompton cropped (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=2 | '''[[William Pitt, 1st Earl of Chatham|William Pitt the Elder]]'''<br/>{{Small|1st [[Earl of Chatham]]{{efn|name=Pitt|Pitt, for the first five days of his premiership (30 July – 4 August 1766), served as a Member of Parliament for [[Bath (UK Parliament constituency)|Bath]]. He relinquished his Commons seat in order to take the office of Lord Privy Seal, which required his elevation to the House of Lords.}}<br/>(1708–1778)}} | class=nowrap height=95 style="min-height:95px" | {{Small|30 July}}<br/>1766 | class=nowrap height=95 style="min-height:95px" | {{Small|14 October}}<br/>1768 | {{Party shading/Whigs}} | [[1768 British general election|{{Small|1768}}]] ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[Lord Privy Seal]]}} | rowspan=4 {{Party shading/Whigs}} | [[Whigs (British political party)|Whig]]<br/>{{Small|([[wikt:Chathamite|''Chathamite'']])}} | {{Party shading/Coalition (UK)}} rowspan=2 | [[Chatham ministry|Chatham]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=54|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=45–50|3a1=Kebbel|3y=1864|3p=143|4a1=Venning|4y=2005|4p=93}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1766|7|30|1768|10|14|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=2 | [[File:Augustus-Henry-FitzRoy-3rd-Duke-of-Grafton (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=2 | '''[[Augustus FitzRoy, 3rd Duke of Grafton|Augustus FitzRoy]]'''<br/>{{Small|3rd [[Duke of Grafton]]<br/>(1735–1811)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|14 October}}<br/>1768 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|28 January}}<br/>1770 | {{Party shading/Whigs}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Leader of the House of Lords]]}} | {{Party shading/Coalition (UK)}} rowspan=2 | [[Grafton ministry|Grafton]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Courthope|1y=1838|1p=9|2a1=Eccleshall|2a2=Walker|2y=2002|2p=61|3a1=Englefield|3a2=Seaton|3a3=White|3y=1995|3pp=52–56|4a1=Venning|4y=2005|4p=93|5a1=Vincitorio|5y=1968|5p=156}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1768|10|14|1770|1|28|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|Tories (British political party)}}" rowspan=3 | | rowspan=3 | [[File:Nathaniel Dance Lord North cropped cropped (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=3 | '''[[Frederick North, Lord North|Frederick North]]'''<br/>{{Small|[[Lord North]]<br/>MP for [[Banbury (UK Parliament constituency)|Banbury]]<br/>(1732–1792)}} | class=nowrap height=95 rowspan=2 style="min-height:95px" | {{Small|28 January}}<br/>1770 | class=nowrap height=95 rowspan=2 style="min-height:95px" | {{Small|27 March}}<br/>1782 | {{Party shading/Tories}} | [[1774 British general election|{{Small|1774}}]] ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको उपकुलपति]] | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | {{Party shading/Tories}} rowspan=3 | [[Tories (British political party)|Tory]]<br/>{{Small|([[wikt:Northite|''Northite'']])}} | {{Party shading/Tories}} rowspan=3 | [[North ministry|North]] | rowspan=3 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=64|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=58–62|3a1=Whiteley|3y=1996|3p=24}} |- | {{Party shading/Tories}} | [[1780 British general election|{{Small|1780}}]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1770|1|28|1782|3|27|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=6 bgcolor="{{Party color|Whigs (British political party)}}" | | rowspan=2 | [[File:2nd Marquess of Rockingham cropped (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=2 | '''[[Charles Watson-Wentworth, 2nd Marquess of Rockingham|Charles Watson-Wentworth]]'''<br/>{{Small|2nd [[Marquess of Rockingham]]<br/>(1730–1782)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|27 March}}<br/>1782 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|1 July}}<br/>1782 | {{Party shading/Whigs}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]]}} | {{Party shading/Whigs}} rowspan=2 | [[Whigs (British political party)|Whig]]<br/>{{Small|([[Rockingham Whigs|''Rockinghamite'']])}} | {{Party shading/Whigs}} rowspan=2 | [[Second Rockingham ministry|Rockingham II]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=''The British Magazine and Review''|1y=1782|1p=79|2a1=Eccleshall|2a2=Walker|2y=2002|2pp=46, 50|3a1=Englefield|3a2=Seaton|3a3=White|3y=1995|3pp=39–43}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1782|3|27|1782|7|1|sep=and|duration=on}}{{Ref label|Died|†}} |- | rowspan=2 | [[File:William Petty, 2nd Earl of Shelburne by JL Mosnier crop (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=2 | '''[[William Petty, 2nd Earl of Shelburne|William Petty]]'''<br/>{{Small|2nd [[Earl of Shelburne]]<br/>(1737–1805)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|4 July}}<br/>1782 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|26 March}}<br/>1783 | {{Party shading/Whigs}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Leader of the House of Lords]]}} | {{Party shading/Whigs}} rowspan=2 | [[Whigs (British political party)|Whig]]<br/>{{Small|([[wikt:Chathamite|''Chathamite'']])}} | {{Party shading/Coalition (UK)}} rowspan=2 | [[Shelburne ministry|Shelburne]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=73|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=64–68|3a1=Venning|3y=2005|3p=93}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1782|7|4|1783|3|26|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=2 | [[File:01-Bentinck William Henry Cavendish, 3rd Duke of Portland c 1774 (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=2 | '''[[William Cavendish-Bentinck, 3rd Duke of Portland|William Cavendish-Bentinck]]'''<br/>{{Small|3rd [[Duke of Portland]]<br/>(1738–1809)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|2 April}}<br/>1783 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|18 December}}<br/>1783 | {{Party shading/Whigs}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Leader of the House of Lords]]}} | {{Party shading/Whigs}} rowspan=2 | [[Whigs (British political party)|Whig]] | {{Party shading/Coalition (UK)}} rowspan=2 | [[Fox–North coalition|Fox–North]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Cook|1a2=Stevenson|1y=1980|1p=11|2a1=Courthope|2y=1838|2p=25|3a1=Eccleshall|3a2=Walker|3y=2002|3p=77|4a1=Englefield|4a2=Seaton|4a3=White|4y=1995|4pp=69–74|5a1=Venning|5y=2005|5p=93}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1783|4|2|1783|12|18|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=9 bgcolor="{{Party color|Tories (British political party)}}" | | rowspan=4 | [[File:George-Romney-xx-William-Pitt-the-Younger-xx-Tate-Britain (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=4 | '''[[William Pitt the Younger]]'''<br/>{{Small|MP for [[Appleby (UK Parliament constituency)|Appleby]],<br/>later [[Cambridge University (UK Parliament constituency)|Cambridge University]]{{Efn|name=PittYounger|Pitt ran under a different constituency in the [[1784 British general election]].}}<br/>(1759–1806)}} | class=nowrap height=80 rowspan=3 style="min-height:80px" | {{Small|19 December}}<br/>1783 | class=nowrap height=80 rowspan=3 style="min-height:80px" | {{Small|14 March}}<br/>1801 | {{Party shading/Tories}} | {{Anchor|1=19th century}}[[1784 British general election|{{Small|1784}}]] ! rowspan=4 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको उपकुलपति]] | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | {{Party shading/Tories}} rowspan=4 | [[Tories (British political party)|Tory]]<br/>{{Small|([[wikt:Pittite|''Pittite'']])}} | {{Party shading/Tories}} rowspan=4 | [[First Pitt ministry|Pitt I]] | rowspan=4 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=85|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=75–78|3a1=Evans|3y=2008|3p=4}} |- | {{Party shading/Tories}} | [[1790 British general election|{{Small|1790}}]] |- | {{Party shading/Tories}} | [[1796 British general election|{{Small|1796}}]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1783|12|19|1801|3|14|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=3 | [[File:Henry Addington by Beechey (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=3 | '''[[Henry Addington]]'''<br/>{{Small|MP for [[Devizes (UK Parliament constituency)|Devizes]]<br/>(1757–1844)}} | class=nowrap height=75 rowspan=2 style="min-height:75px" | {{Small|17 March}}<br/>1801 | class=nowrap height=75 rowspan=2 style="min-height:75px" | {{Small|10 May}}<br/>1804 | {{Party shading/Tories}} | [[First Parliament of the United Kingdom|{{Small|1801}}]] ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको उपकुलपति]] | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | {{Party shading/Tories}} rowspan=3 | [[Tories (British political party)|Tory]]<br/>{{Small|([[wikt:Addingtonian|''Addingtonian'']])}} | {{Party shading/Tories}} rowspan=3 | [[Addington ministry|Addington]] | rowspan=3 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=94|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=83–85|3a1=Styles|3y=1829|3p=266}} |- | {{Party shading/Tories}} | [[1802 United Kingdom general election|{{Small|1802}}]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1801|3|17|1804|5|10|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=2 | [[File:OlderPittThe Younger crop.jpg|75px|painting]] | rowspan=2 | '''[[William Pitt the Younger]]'''<br/>{{Small|MP for [[Cambridge University (UK Parliament constituency)|Cambridge University]]<br/>(1759–1806)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|10 May}}<br/>1804 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|23 January}}<br/>1806 | {{Party shading/Tories}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको उपकुलपति]] | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | {{Party shading/Tories}} rowspan=2 | [[Tories (British political party)|Tory]]<br/>{{Small|([[wikt:Pittite|''Pittite'']])}} | {{Party shading/Tories}} rowspan=2 | [[Second Pitt ministry|Pitt II]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=85|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=75–77|3a1=Evans|3y=2008|3p=4}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1804|5|10|1806|1|23|sep=and|duration=on}}{{Ref label|Died|†}} |- | bgcolor="{{Party color|Whigs (British political party)}}" rowspan=2 | | rowspan=2 | [[File:1st Baron Grenville (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=2 | '''[[William Grenville, 1st Baron Grenville|William Grenville]]'''<br/>{{Small|1st [[Baron Grenville]]<br/>(1759–1834)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|11 February}}<br/>1806 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|25 March}}<br/>1807 | {{Party shading/Whigs}} | [[1806 United Kingdom general election|{{Small|1806}}]] ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Leader of the House of Lords]]}} | {{Party shading/Whigs}} rowspan=2 | [[Whigs (British political party)|Whig]] | {{Party shading/Coalition (UK)}} rowspan=2 | [[Ministry of All the Talents|All the Talents]]<br/>{{Small|(''[[Whigs (British political party)|Whig]]–[[Tories (British political party)|Tory]]'')}} | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=98|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=90–92|3a1=Tout|3y=1910|3p=740}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1806|2|11|1807|3|25|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=15 bgcolor="{{Party color|Tories (British political party)}}" | | rowspan=2 | [[File:01-Bentinck William Henry Cavendish, 3rd Duke of Portland c 1774 (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=2 | '''[[William Cavendish-Bentinck, 3rd Duke of Portland|William Cavendish-Bentinck]]'''<br/>{{Small|3rd [[Duke of Portland]]<br/>(1738–1809)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|31 March}}<br/>1807 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|4 October}}<br/>1809 | {{Party shading/Tories}} | [[1807 United Kingdom general election|{{Small|1807}}]] ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]]}} | rowspan=9 {{Party shading/Tories}} | [[Tories (British political party)|Tory]]<br/>{{Small|([[wikt:Pittite|''Pittite'']])}} | {{Party shading/Tories}} rowspan=2 | [[Second Portland ministry|Portland II]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Courthope|1y=1838|1p=25|2a1=Eccleshall|2a2=Walker|2y=2002|2p=77|3a1=Englefield|3a2=Seaton|3a3=White|3y=1995|3pp=69–74|4a1=Evans|4y=2008|4p=4}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1807|3|31|1809|10|4|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=2 | [[File:Spencerperceval (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=2 | '''[[Spencer Perceval]]'''<br/>{{Small|MP for [[Northampton (UK Parliament constituency)|Northampton]]<br/>(1762–1812)}} | class=nowrap height=100 style="min-height:100px" | {{Small|4 October}}<br/>1809 | class=nowrap height=100 style="min-height:100px" | [[Assassination of Spencer Perceval|{{Small|11 May}}<br/>1812]] | {{Party shading/Tories}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[Chancellor of the Duchy of Lancaster]] | [[राजकोषको उपकुलपति]] | [[Commissioner of the Treasury for Ireland]] {{Nowrap|(1810–1812)}} | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | {{Party shading/Tories}} rowspan=2 | [[Perceval ministry|Perceval]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=101|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=98–101|3a1=Evans|3y=2008|3p=4}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1809|10|4|1812|5|11|sep=and|duration=on}}{{Ref label|Died|†}} |- | rowspan=5 | [[File:Earl jenkinson (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=5 | '''[[Robert Jenkinson, 2nd Earl of Liverpool|Robert Jenkinson]]'''<br/>{{Small|2nd [[Earl of Liverpool]]<br/>(1770–1828)}} | class=nowrap rowspan=4 | {{Small|8 June}}<br/>1812 | class=nowrap rowspan=4 | {{Small|9 April}}<br/>1827 | {{Party shading/Tories}} | {{Anchor|1=George IV}}[[1812 United Kingdom general election|{{Small|1812}}]] ! rowspan=5 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Leader of the House of Lords]]}} | {{Party shading/Tories}} rowspan=5 | [[Liverpool ministry|Liverpool]] | rowspan=5 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=106|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=104–108|3a1=Evans|3y=2008|3p=4|4a1=Pryde|4a2=Greenway|4a3=Porter|4a4=Roy|4y=1996|4p=47}} |- | {{Party shading/Tories}} | [[1818 United Kingdom general election|{{Small|1818}}]] | rowspan=9 | '''[[George IV]]'''<br/>[[File:George IV of Great Britain.jpg|alt=|120px]]<br/>{{R.|1820|1830}} |- | {{Party shading/Tories}} | [[1820 United Kingdom general election|{{Small|1820}}]] |- | {{Party shading/Tories}} | [[1826 United Kingdom general election|{{Small|1826}}]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1812|6|8|1827|4|9|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=2 | [[File:George Canning by Richard Evans - detail (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=2 | '''[[George Canning]]'''<br/>{{Small|MP for [[Seaford (UK Parliament constituency)|Seaford]]<br/>(1770–1827)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|12 April}}<br/>1827 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|8 August}}<br/>1827 | {{Party shading/Tories}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको उपकुलपति]] | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | {{Party shading/Tories}} rowspan=2 | [[Tories (British political party)|Tory]]<br/>{{Small|(''[[Canningite]]'')}} | {{Party shading/Coalition (UK)}} rowspan=2 | [[Canningite government, 1827–1828|Canning]]<br/>{{Small|(''[[Canningite]]–[[Whigs (British political party)|Whig]]'')}} | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1pp=116, 133|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=110–115}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1827|4|12|1827|8|8|sep=and|duration=on}}{{Ref label|Died|†}} |- | rowspan=2 | [[File:Frederick John Robinson, 1st Earl of Ripon by Sir Thomas Lawrence cropped (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=2 | '''[[F. J. Robinson, 1st Viscount Goderich|F. J. Robinson]]'''<br/>{{Small|1st [[Viscount Goderich]]<br/>(1782–1859)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|31 August}}<br/>1827 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|8 January}}<br/>1828 | {{Party shading/Tories}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Leader of the House of Lords]]}} | {{Party shading/Tories}} rowspan=2 | [[Tories (British political party)|Tory]]<br/>{{Small|(''[[Canningite]]'')}} | {{Party shading/Coalition (UK)}} rowspan=2 | [[Canningite government, 1827–1828|Goderich]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1pp=120, 133|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=118–120}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1827|8|31|1828|1|8|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=2 | [[File:Arthur Wellesley, 1st Duke of Wellington by Robert Home cropped.jpg|75px|painting]] | rowspan=2 | {{Anchor|1=William IV}}'''[[Arthur Wellesley, 1st Duke of Wellington|Arthur Wellesley]]'''<br/>{{Small|1st [[Duke of Wellington]]<br/>(1769–1852)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|22 January}}<br/>1828 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|16 November}}<br/>1830 | {{Party shading/Coalition (UK)}} | [[1830 United Kingdom general election|{{Small|1830}}]] ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Leader of the House of Lords]]}} | {{Party shading/Tories}} rowspan=2 | [[Tories (British political party)|Tory]] | {{Party shading/Tories}} rowspan=2 | [[Wellington–Peel ministry|Wellington–Peel]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Courthope|1y=1838|1p=33|2a1=Eccleshall|2a2=Walker|2y=2002|2p=123|3a1=Englefield|3a2=Seaton|3a3=White|3y=1995|3pp=124–130|4a1=Pryde|4a2=Greenway|4a3=Porter|4a4=Roy|4y=1996|4p=47|5a1=Shaw|5y=1906|5p=447|6a1=Tout|6y=1910|6p=740}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1828|1|22|1830|11|16|sep=and|duration=on}} | rowspan=11 | '''[[William IV]]'''<br/>[[File:William IV of Great Britain c. 1850.jpg|alt=|120px]]<br/>{{R.|1830|1837}} |- | rowspan=5 bgcolor="{{Party color|Whigs (British political party)}}" | | rowspan=3 | [[File:Charles Grey, 2nd Earl Grey by Sir Thomas Lawrence cropped (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=3 | '''[[Charles Grey, 2nd Earl Grey|Charles Grey]]'''<br/>{{Small|2nd [[Earl Grey]]<br/>(1764–1845)}} | class=nowrap height=75 rowspan=2 style="min-height:75px" | {{Small|22 November}}<br/>1830 | class=nowrap height=75 rowspan=2 style="min-height:75px" | {{Small|9 July}}<br/>1834 | {{Party shading/Whigs}} | [[1831 United Kingdom general election|{{Small|1831}}]] ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Leader of the House of Lords]]}} | rowspan=5 {{Party shading/Whigs}} | [[Whigs (British political party)|Whig]] | {{Party shading/Whigs}} rowspan=3 | [[Whig government, 1830–1834|Grey]] | rowspan=3 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=128|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=133–139}} |- | {{Party shading/Whigs}} | [[1832 United Kingdom general election|{{Small|1832}}]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1830|11|22|1834|7|9|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=2 | [[File:2nd V Melbourne (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=2 | '''[[William Lamb, 2nd Viscount Melbourne|William Lamb]]'''<br/>{{Small|2nd [[Viscount Melbourne]]<br/>(1779–1848)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|16 July}}<br/>1834 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|14 November}}<br/>1834 | {{Party shading/Whigs}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Leader of the House of Lords]]}} | {{Party shading/Whigs}} rowspan=2 | [[Whig government, 1830–1834|Melbourne I]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=136|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=141–143}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1834|7|16|1834|11|14|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|Tories (British political party)}}" rowspan=2 | | rowspan=2 | [[File:Duke of Wellington Photo cleaned.jpg|75px|photograph]] | rowspan=2 | '''[[Arthur Wellesley, 1st Duke of Wellington|Arthur Wellesley]]'''<br/>{{Small|1st [[Duke of Wellington]]<br/>(1769–1852)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|17 November}}<br/>1834 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|9 December}}<br/>1834 | {{Party shading/Coalition (UK)}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Leader of the House of Lords]] | [[Secretary of State for Foreign Affairs|Sec. of State for Foreign Affairs]] | [[Home Secretary|Sec. of State for the Home Dept]] | [[Secretary of State for War and the Colonies|Sec. of State for War & Colonies]]}} | {{Party shading/Tories}} rowspan=2 | [[Tories (British political party)|Tory]] | {{Party shading/Tories}} rowspan=2 | [[Wellington caretaker ministry|Wellington Caretaker]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Courthope|1y=1838|1p=33|2a1=Eccleshall|2a2=Walker|2y=2002|2p=123|3a1=Englefield|3a2=Seaton|3a3=White|3y=1995|3pp=124–130|4a1=Evans|4y=2001|4p=471|5a1=Mahon|5a2=Cardwell|5y=1856|5p=17|6a1=Shaw|6y=1906|6p=447}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1834|11|17|1834|12|9|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|Conservative Party (UK)}}" rowspan=2 | | rowspan=2 | [[File:Robert Peel by RR Scanlan detail (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=2 | '''[[Robert Peel]]'''<br/>{{Small|MP for [[Tamworth (UK Parliament constituency)|Tamworth]]<br/>(1788–1850)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|10 December}}<br/>1834 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|8 April}}<br/>1835 | {{Party shading/Coalition (UK)}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको उपकुलपति]] | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Conservative Party (UK)|Conservative]] | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[First Peel ministry|Peel I]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=142|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=148–153}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1834|12|10|1835|4|8|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|Whigs (British political party)}}" rowspan=3 | | rowspan=3 | [[File:2nd V Melbourne (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=3 | {{Anchor|1=Victoria}}'''[[William Lamb, 2nd Viscount Melbourne|William Lamb]]'''<br/>{{Small|2nd [[Viscount Melbourne]]<br/>(1779–1848)}} | class=nowrap height=75 rowspan=2 style="min-height:75px" | {{Small|18 April}}<br/>1835 | class=nowrap height=75 rowspan=2 style="min-height:75px" | {{Small|30 August}}<br/>1841 | {{Party shading/Whigs}} | [[1835 United Kingdom general election|{{Small|1835}}]] ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Leader of the House of Lords]]}} | {{Party shading/Whigs}} rowspan=3 | [[Whigs (British political party)|Whig]] | {{Party shading/Whigs}} rowspan=3 | [[Second Melbourne ministry|Melbourne II]] | rowspan=3 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=136|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=141–145|3a1=Pryde|3a2=Greenway|3a3=Porter|3a4=Roy|3y=1996|3p=47}} |- | {{Party shading/Whigs}} | [[1837 United Kingdom general election|{{Small|1837}}]] | rowspan=46 | '''[[महारानी भिक्टोरिया|भिक्टोरिया]]''' [[File:Queen Victoria by Bassano.jpg|alt=|120px]]<br/>{{R.|1837|1901}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1835|4|18|1841|8|30|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|Conservative Party (UK)}}" rowspan=2 | | rowspan=2 | [[File:Robert Peel by RR Scanlan detail (cropped).jpg|75px|painting]] | rowspan=2 | '''[[Robert Peel]]'''<br/>{{Small|MP for [[Tamworth (UK Parliament constituency)|Tamworth]]<br/>(1788–1850)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|30 August}}<br/>1841 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|29 June}}<br/>1846 | {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[1841 United Kingdom general election|{{Small|1841}}]] ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Conservative Party (UK)|Conservative]] | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Second Peel ministry|Peel II]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=142|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=148–153}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1841|8|30|1846|6|29|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|Whigs (British political party)}}" rowspan=2 | | rowspan=2 | [[File:Lord John Russell (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=2 | [[John Russell, 1st Earl Russell|Lord '''John Russell''']]<br/>{{Small|MP for [[City of London (UK Parliament constituency)|City of London]]<br/>(1792–1878)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|30 June}}<br/>1846 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|21 February}}<br/>1852 | {{Party shading/Coalition (UK)}} | [[1847 United Kingdom general election|{{Small|1847}}]] ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | {{Party shading/Whigs}} rowspan=2 | [[Whigs (British political party)|Whig]] | {{Party shading/Whigs}} rowspan=2 | [[First Russell ministry|Russell I]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=151|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=155–160}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1846|6|30|1852|2|21|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|Conservative Party (UK)}}" rowspan=2 | | rowspan=2 | [[File:14th Earl of Derby (cropped) (cropped).jpg|75px|engraving]] | rowspan=2 | '''[[Edward Smith-Stanley, 14th Earl of Derby|Edward Smith-Stanley]]'''<br/>{{Small|14th [[Earl of Derby]]<br/>(1799–1869)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|23 February}}<br/>1852 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|17 December}}<br/>1852 | {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[1852 United Kingdom general election|{{Small|1852}}]] ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Leader of the House of Lords]]}} | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Conservative Party (UK)|Conservative]] | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Who? Who? ministry|Who? Who?]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=161|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=162–164}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1852|2|23|1852|12|17|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|Peelite}}" rowspan=2 | | rowspan=2 | [[File:George Hamilton-Gordon (cropped).jpg|75px|engraving]] | rowspan=2 | '''[[George Hamilton-Gordon, 4th Earl of Aberdeen|George Hamilton-Gordon]]'''<br/>{{Small|4th [[Earl of Aberdeen]]<br/>(1784–1860)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|19 December}}<br/>1852 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|30 January}}<br/>1855 | {{Party shading/Coalition (UK)}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Leader of the House of Lords]]}} | {{Party shading/Peelite}} rowspan=2 | [[Peelite]] | {{Party shading/Coalition (UK)}} rowspan=2 | [[Aberdeen ministry|Aberdeen]]<br/>{{Small|(''[[Peelite]]–[[Whigs (British political party)|Whig]]–et al.'')}} | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1pp=159, 167|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=169–174|3a1=Royal Society of Edinburgh|3y=2006|3p=375|4a1=Tout|4y=1910|4p=741}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1852|12|19|1855|1|30|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|Whigs (British political party)}}" rowspan=2 | | rowspan=2 | [[File:Henry John Temple, 3rd Viscount Palmerston (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=2 | '''[[Henry John Temple, 3rd Viscount Palmerston|Henry John Temple]]'''<br/>{{Small|3rd [[Viscount Palmerston]]<br/>MP for [[Tiverton (UK Parliament constituency)|Tiverton]]<br/>(1784–1865)}} | class=nowrap height=95 style="min-height:95px" | {{Small|6 February}}<br/>1855 | class=nowrap height=95 style="min-height:95px" | {{Small|19 February}}<br/>1858 | {{Party shading/Whigs}} | [[1857 United Kingdom general election|{{Small|1857}}]] ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | {{Party shading/Whigs}} rowspan=2 | [[Whigs (British political party)|Whig]] | {{Party shading/Whigs}} rowspan=2 | [[First Palmerston ministry|Palmerston I]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Disraeli|1y=1855|2a1=Eccleshall|2a2=Walker|2y=2002|2p=174|3a1=Englefield|3a2=Seaton|3a3=White|3y=1995|3pp=177–184|4a1=Royal Society|4y=2007|4p=349}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1855|2|6|1858|2|19|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|Conservative Party (UK)}}" rowspan=2 | | rowspan=2 | [[File:14th Earl of Derby (cropped) (cropped).jpg|75px|engraving]] | rowspan=2 | '''[[Edward Smith-Stanley, 14th Earl of Derby|Edward Smith-Stanley]]'''<br/>{{Small|14th [[Earl of Derby]]<br/>(1799–1869)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|20 February}}<br/>1858 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|11 June}}<br/>1859 | {{Party shading/Coalition (UK)}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Leader of the House of Lords]]}} | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Conservative Party (UK)|Conservative]] | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Second Derby–Disraeli ministry|Derby–Disraeli II]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=161|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=162–164|3a1=Tout|3y=1910|3p=741}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1858|2|20|1859|6|11|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=5 bgcolor="{{Party color|Liberal Party (UK)}}" | | rowspan=3 | [[File:Henry John Temple, 3rd Viscount Palmerston (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=3 | '''[[Henry John Temple, 3rd Viscount Palmerston|Henry John Temple]]'''<br/>{{Small|3rd [[Viscount Palmerston]]<br/>MP for [[Tiverton (UK Parliament constituency)|Tiverton]]<br/>(1784–1865)}} | class=nowrap height=95 rowspan=2 style="min-height:95px" | {{Small|12 June}}<br/>1859 | class=nowrap height=95 rowspan=2 style="min-height:95px" | {{Small|18 October}}<br/>1865 | {{Party shading/Liberal (UK)}} | [[1859 United Kingdom general election|{{Small|1859}}]] ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | rowspan=5 {{Party shading/Liberal (UK)}} | [[Liberal Party (UK)|Liberal]] | {{Party shading/Liberal (UK)}} rowspan=3 | [[Liberal government, 1859–1866|Palmerston II]] | rowspan=3 | {{Sfnm|1a1=Balfour|1y=1910|2a1=Eccleshall|2a2=Walker|2y=2002|2p=174|3a1=Englefield|3a2=Seaton|3a3=White|3y=1995|3pp=177–184|4a1=Royal Society|4y=2007|4p=349}} |- | {{Party shading/Liberal (UK)}} | [[1865 United Kingdom general election|{{Small|1865}}]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1859|6|12|1865|10|18|sep=and|duration=on}}{{Ref label|Died|†}} |- | rowspan=2 | [[File:Lord John Russell (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=2 | '''[[John Russell, 1st Earl Russell|John Russell]]'''<br/>{{Small|1st [[Earl Russell]]<br/>(1792–1878)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|29 October}}<br/>1865 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|26 June}}<br/>1866 | {{Party shading/Liberal (UK)}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Leader of the House of Lords]]}} | {{Party shading/Liberal (UK)}} rowspan=2 | [[Liberal government, 1859–1866|Russell II]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=151|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=155–160}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1865|10|29|1866|6|26|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=5 bgcolor="{{Party color|Conservative Party (UK)}}" | | rowspan=2 | [[File:14th Earl of Derby (cropped) (cropped).jpg|75px|engraving]] | rowspan=2 | '''[[Edward Smith-Stanley, 14th Earl of Derby|Edward Smith-Stanley]]'''<br/>{{Small|14th [[Earl of Derby]]<br/>(1799–1869)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|28 June}}<br/>1866 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|25 February}}<br/>1868 | {{Party shading/Coalition (UK)}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Leader of the House of Lords]]}} | rowspan=5 {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[Conservative Party (UK)|Conservative]] | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=5 | [[Third Derby–Disraeli ministry|Derby–Disraeli III]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=161|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=162–167|3a1=Tout|3y=1910|3p=741}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1866|6|28|1868|2|25|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=3 | [[File:Benjamin Disraeli by H Lenthall (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=3 | '''[[Benjamin Disraeli]]'''<br/>{{Small|MP for [[Buckinghamshire (UK Parliament constituency)|Buckinghamshire]]<br/>(1804–1881)}} | bgcolor="#f2f2f2" colspan=3 style="font-size:90%" | {{See also|Premierships of Benjamin Disraeli}} ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | rowspan=3 | {{Sfnm|1a1=Disraeli|1y=1868|2a1=Eccleshall|2a2=Walker|2y=2002|2p=183|3a1=Englefield|3a2=Seaton|3a3=White|3y=1995|3pp=187–189|4a1=Tout|4y=1910|4p=741}} |- | class=nowrap height=50 style="min-height:50px" | {{Small|27 February}}<br/>1868 | class=nowrap height=50 style="min-height:50px" | {{Small|1 December}}<br/>1868 | {{Party shading/Coalition (UK)}} | {{Mdash}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1868|2|27|1868|12|1|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|Liberal Party (UK)}}" rowspan=3 | | rowspan=3 | [[File:William Ewart Gladstone (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=3 | '''[[William Ewart Gladstone]]'''<br/>{{Small|MP for [[Midlothian (UK Parliament constituency) (1708–1918)|Midlothian]]<br/>(1809–1898)}} | bgcolor="#f2f2f2" colspan=3 style="font-size:90%" | {{See also|Premierships of William Ewart Gladstone}} ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको उपकुलपति]] {{Nowrap|(1873–1874)}} | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | {{Party shading/Liberal (UK)}} rowspan=3 | [[Liberal Party (UK)|Liberal]] | {{Party shading/Liberal (UK)}} rowspan=3 | [[First Gladstone ministry|Gladstone I]] | rowspan=3 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=196|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=195–198|3a1=Royal Statistical Society|3y=1892|3p=9}} |- | class=nowrap height=52 style="min-height:52px" | {{Small|3 December}}<br/>1868 | class=nowrap height=52 style="min-height:52px" | {{Small|17 February}}<br/>1874 | {{Party shading/Liberal (UK)}} | [[1868 United Kingdom general election|{{Small|1868}}]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1868|12|3|1874|2|17|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|Conservative Party (UK)}}" rowspan=3 | | rowspan=3 | [[File:Benjamin Disraeli by H Lenthall (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=3 | '''[[Benjamin Disraeli]]'''<br/>{{Small|MP for [[Buckinghamshire (UK Parliament constituency)|Buckinghamshire]] (to 1876)<br/>[[Earl of Beaconsfield]] (from 1876){{Efn|name=Disraeli|Disraeli was elevated to the House of Lords in 1876, two years into his second premiership. Consequently, he relinquished his Commons seat and office as MP for Buckinghamshire.}}<br/>(1804–1881)}} | bgcolor="#f2f2f2" colspan=3 style="font-size:90%" | {{See also|Premierships of Benjamin Disraeli}} ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]] {{Nowrap|(1874–1876)}} | [[Leader of the House of Lords]] {{Nowrap|(1876–1880)}} | [[Lord Privy Seal]] {{Nowrap|(1876–1878)}}}} | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=3 | [[Conservative Party (UK)|Conservative]] | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=3 | [[Second Disraeli ministry|Disraeli II]] | rowspan=3 | {{Sfnm|1a1=Chamberlain|1y=1884|2a1=Eccleshall|2a2=Walker|2y=2002|2p=183|3a1=Englefield|3a2=Seaton|3a3=White|3y=1995|3pp=187–192}} |- | class=nowrap height=85 style="min-height:85px" | {{Small|20 February}}<br/>1874 | class=nowrap height=85 style="min-height:85px" | {{Small|21 April}}<br/>1880 | {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[1874 United Kingdom general election|{{Small|1874}}]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1874|2|20|1880|4|21|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|Liberal Party (UK)}}" rowspan=3 | | rowspan=3 | [[File:William Ewart Gladstone (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=3 | '''[[William Ewart Gladstone]]'''<br/>{{Small|MP for [[Midlothian (UK Parliament constituency) (1708–1918)|Midlothian]]<br/>(1809–1898)}} | bgcolor="#f2f2f2" colspan=3 style="font-size:90%" | {{See also|Premierships of William Ewart Gladstone}} ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको उपकुलपति]] {{Nowrap|(1880–1882)}} | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | {{Party shading/Liberal (UK)}} rowspan=3 | [[Liberal Party (UK)|Liberal]] | {{Party shading/Liberal (UK)}} rowspan=3 | [[Second Gladstone ministry|Gladstone II]] | rowspan=3 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=196|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=195–202|3a1=Royal Statistical Society|3y=1892|3p=9}} |- | class=nowrap height=52 style="min-height:52px" | {{Small|23 April}}<br/>1880 | class=nowrap height=52 style="min-height:52px" | {{Small|9 June}}<br/>1885 | {{Party shading/Liberal (UK)}} | [[1880 United Kingdom general election|{{Small|1880}}]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1880|4|23|1885|6|9|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|Conservative Party (UK)}}" rowspan=2 | | rowspan=2 | [[File:Robert cecil (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=2 | '''[[Robert Gascoyne-Cecil, 3rd Marquess of Salisbury|Robert Gascoyne-Cecil]]'''<br/>{{Small|3rd [[Marquess of Salisbury]]<br/>(1830–1903)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|23 June}}<br/>1885 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|28 January}}<br/>1886 | {{Party shading/Coalition (UK)}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[Leader of the House of Lords]] | [[Secretary of State for Foreign Affairs|Sec. of State for Foreign Affairs]]}} | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Conservative Party (UK)|Conservative]] | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[First Salisbury ministry|Salisbury I]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=213|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=205–210|3a1=Mosley|3y=2003|3p=3505|5a1=Sandys|5y=1910|5p=287}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1885|6|23|1886|1|28|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|Liberal Party (UK)}}" rowspan=3 | | rowspan=3 | [[File:William Ewart Gladstone (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=3 | '''[[William Ewart Gladstone]]'''<br/>{{Small|MP for [[Midlothian (UK Parliament constituency) (1708–1918)|Midlothian]]<br/>(1809–1898)}} | bgcolor="#f2f2f2" colspan=3 style="font-size:90%" | {{See also|Premierships of William Ewart Gladstone}} ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]] | [[Lord Privy Seal]]}} | {{Party shading/Liberal (UK)}} rowspan=3 | [[Liberal Party (UK)|Liberal]] | {{Party shading/Liberal (UK)}} rowspan=3 | [[Third Gladstone ministry|Gladstone III]] | rowspan=3 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=196|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=195–202|3a1=Royal Statistical Society|3y=1892|3p=9}} |- | class=nowrap height=52 style="min-height:52px" | {{Small|1 February}}<br/>1886 | class=nowrap height=52 style="min-height:52px" | {{Small|20 July}}<br/>1886 | {{Party shading/Coalition (UK)}} | [[1885 United Kingdom general election|{{Small|1885}}]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1886|2|1|1886|7|20|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|Conservative Party (UK)}}" rowspan=2 | | rowspan=2 | [[File:Robert cecil (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=2 | '''[[Robert Gascoyne-Cecil, 3rd Marquess of Salisbury|Robert Gascoyne-Cecil]]'''<br/>{{Small|3rd [[Marquess of Salisbury]]<br/>(1830–1903)}} | class=nowrap height=80 style="min-height:80px" | {{Small|25 July}}<br/>1886 | class=nowrap height=80 style="min-height:80px" | {{Small|11 August}}<br/>1892 | {{Party shading/Coalition (UK)}} | [[1886 United Kingdom general election|{{Small|1886}}]] ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] {{Nowrap|(1886–1887)}} | [[Leader of the House of Lords]] | [[Secretary of State for Foreign Affairs|Sec. of State for Foreign Affairs]] {{Nowrap|(1887–1892)}}}} | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Conservative Party (UK)|Conservative]] | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Second Salisbury ministry|Salisbury II]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=213|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=205–210|3a1=Locker-Lampson|3y=1907|3p=497|4a1=Mosley|4y=2003|4p=3505|5a1=Sandys|5y=1910|5p=287}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1886|7|25|1892|8|11|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=5 bgcolor="{{Party color|Liberal Party (UK)}}" | | rowspan=3 | [[File:William Ewart Gladstone (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=3 | '''[[William Ewart Gladstone]]'''<br/>{{Small|MP for [[Midlothian (UK Parliament constituency) (1708–1918)|Midlothian]]<br/>(1809–1898)}} | bgcolor="#f2f2f2" colspan=3 style="font-size:90%" | {{See also|Premierships of William Ewart Gladstone}} ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]] | [[Lord Privy Seal]]}} | {{Party shading/Liberal (UK)}} rowspan=5 | [[Liberal Party (UK)|Liberal]] | {{Party shading/Liberal (UK)}} rowspan=3 | [[Liberal government, 1892–1895|Gladstone IV]] | rowspan=3 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=196|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=195–202|3a1=Royal Statistical Society|3y=1892|3p=9}} |- | class=nowrap height=52 style="min-height:52px" | {{Small|15 August}}<br/>1892 | class=nowrap height=52 style="min-height:52px" | {{Small|2 March}}<br/>1894 | {{Party shading/Coalition (UK)}} | [[1892 United Kingdom general election|{{Small|1892}}]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1892|8|15|1894|3|2|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=2 | [[File:Archibald-Philip-Primrose-5th-Earl-of-Rosebery (cropped) (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=2 | '''[[Archibald Primrose, 5th Earl of Rosebery|Archibald Primrose]]'''<br/>{{Small|5th [[Earl of Rosebery]]<br/>(1847–1929)}} | class=nowrap height=77 style="min-height:77px" | {{Small|5 March}}<br/>1894 | class=nowrap height=77 style="min-height:77px" | {{Small|22 June}}<br/>1895 | {{Party shading/Coalition (UK)}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Leader of the House of Lords]] | [[Lord President of the Council]]}} | {{Party shading/Liberal (UK)}} rowspan=2 | [[Liberal government, 1892–1895|Rosebery]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=222|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=212–215}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1894|3|5|1895|6|22|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=5 bgcolor="{{Party color|Conservative Party (UK)}}" | | rowspan=3 | [[File:Robert cecil (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=3 | '''[[Robert Gascoyne-Cecil, 3rd Marquess of Salisbury|Robert Gascoyne-Cecil]]'''<br/>{{Small|3rd [[Marquess of Salisbury]]<br/>(1830–1903)}} | class=nowrap height=75 rowspan=2 style="min-height:75px" | {{Small|25 June}}<br/>1895 | class=nowrap height=75 rowspan=2 style="min-height:75px" | {{Small|11 July}}<br/>1902 | {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[1895 United Kingdom general election|{{Small|1895}}]] ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[Leader of the House of Lords]] | [[Lord Privy Seal]] {{Nowrap|(1900–1902)}} | [[Secretary of State for Foreign Affairs|Sec. of State for Foreign Affairs]] {{Nowrap|(1895–1900)}}}} | rowspan=5 {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[Conservative Party (UK)|Conservative]] | {{Party shading/Coalition (UK)}} | {{Anchor|1=20th century}}[[Unionist government, 1895–1905|Salisbury III]]<br/>{{Small|(''[[Conservative Party (UK)|Con.]]–[[Liberal Unionist Party|Lib.U.]]'')}} | rowspan=3 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1pp=213, 221|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=205–210|3a1=Mosley|3y=2003|3p=3505|4a1=Pryde|4a2=Greenway|4a3=Porter|4a4=Roy|4y=1996|4p=47|5a1=Sandys|5y=1910|5p=287}} |- | {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[1900 United Kingdom general election|{{Small|1900}}]] | {{Party shading/Coalition (UK)}} rowspan=2 | [[Unionist government, 1895–1905|Salisbury IV]]<br/>{{Small|(''Con.–Lib.U.'')}} | rowspan=7 | '''[[Edward VII]]'''<br/>[[File:Eduard VII 1902.jpg|alt=|120px]]<br/>{{R.|1901|1910}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1895|6|25|1902|7|11|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=2 | [[File:Arthur James Balfour, 1st Earl of Balfour (1902).jpg|75px|photograph]] | rowspan=2 | '''[[Arthur Balfour]]'''<br/>{{Small|MP for [[Manchester East (UK Parliament constituency)|Manchester East]]<br/>(1848–1930)}} | class=nowrap height=80 style="min-height:80px" | {{Small|12 July}}<br/>1902 | class=nowrap height=80 style="min-height:80px" | {{Small|4 December}}<br/>1905 | {{Party shading/Conservative (UK)}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]] | [[Lord Privy Seal]] {{Nowrap|(1902–1903)}}}} | {{Party shading/Coalition (UK)}} rowspan=2 | [[Unionist government, 1895–1905|Balfour]]<br/>{{Small|(''Con.–Lib.U.'')}} | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=231|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=217–221|3a1=Mosley|3y=1999|3p=173|4a1=Tout|4y=1910|4p=741}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1902|7|12|1905|12|4|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=10 bgcolor="{{Party color|Liberal Party (UK)}}" | | rowspan=2 | [[File:Sir-Henry-Campbell-Bannerman.jpg|75px|photograph]] | rowspan=2 | [[Henry Campbell-Bannerman|'''Henry Campbell-Bannerman''']]<br/>{{Small|MP for [[Stirling Burghs (UK Parliament constituency)|Stirling Burghs]]<br/>(1836–1908)}} | class=nowrap height=80 style="min-height:80px" | {{Small|5 December}}<br/>1905 | class=nowrap height=80 style="min-height:80px" | {{Small|3 April}}<br/>1908 | {{Party shading/Liberal (UK)}} | [[1906 United Kingdom general election|{{Small|1906}}]] ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | rowspan=10 {{Party shading/Liberal (UK)}} | [[Liberal Party (UK)|Liberal]] | {{Party shading/Liberal (UK)}} rowspan=2 | [[Liberal government, 1905–1915|Campbell-Bannerman]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=239|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=223–227}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1905|12|5|1908|4|3|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=5 | [[File:H H Asquith 1908 (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=5 | '''[[H. H. Asquith]]'''<br/>{{Small|MP for [[East Fife (UK Parliament constituency)|East Fife]]<br/>(1852–1928)}} | class=nowrap rowspan=4 | {{Small|8 April}}<br/>1908 | class=nowrap rowspan=4 | {{Small|5 December}}<br/>1916 | {{Party shading/Liberal (UK)}} | {{Anchor|1=George V}}{{Mdash}} ! rowspan=5 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]] | [[Secretary of State for War|Sec. of State for War]] (1914)}} | {{Party shading/Liberal (UK)}} | [[Liberal government, 1905–1915|Asquith I]] | rowspan=5 | {{Sfnm|1a1=Butler|1a2=Butler|1y=2010|1p=5|2a1=Eccleshall|2a2=Walker|2y=2002|2p=244|3a1=Englefield|3a2=Seaton|3a3=White|3y=1995|3pp=229–235|4a1=Pryde|4a2=Greenway|4a3=Porter|4a4=Roy|4y=1996|4p=48}} |- | {{Party shading/Coalition (UK)}} | [[January 1910 United Kingdom general election|{{Small|{{Sup|Jan.}}1910}}]] | {{Party shading/Liberal (UK)}} | [[Liberal government, 1905–1915|Asquith II]] | rowspan=20 | '''[[George V]]'''<br/>[[File:King George 1923 LCCN2014715558 (cropped).jpg|alt=|120px]]<br/>{{R.|1910|1936}} |- | {{Party shading/Coalition (UK)}} | [[December 1910 United Kingdom general election|{{Small|{{Sup|Dec.}}1910}}]] | {{Party shading/Liberal (UK)}} | [[Liberal government, 1905–1915|Asquith III]] |- | {{Party shading/Coalition (UK)}} | {{Mdash}} | {{Party shading/Coalition (UK)}} rowspan=2 | [[Asquith coalition ministry|Asquith Coalition]]<br/>{{Small|(''[[Liberal Party (UK)|Lib.]]–[[Conservative Party (UK)|Con.]]–et al.'')}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1908|4|7|1916|12|5|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=3 | [[File:LloydGeorge (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=3 | '''[[David Lloyd George]]'''<br/>{{Small|MP for [[Caernarfon (UK Parliament constituency)|Caernarfon]]<br/>(1863–1945)}} | class=nowrap height=77 rowspan=2 style="min-height:77px" | {{Small|6 December}}<br/>1916 | class=nowrap height=77 rowspan=2 style="min-height:77px" | {{Small|19 October}}<br/>1922 | {{Party shading/Coalition (UK)}} | {{Mdash}} ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]]}} | {{Party shading/Coalition (UK)}} | [[Lloyd George ministry|Lloyd George War]] | rowspan=3 | {{Sfnm|1a1=Butler|1a2=Butler|1y=2010|1pp=6–9|2a1=''The Constitutional Yearbook''|2y=1919|2p=42|3a1=Eccleshall|3a2=Walker|3y=2002|3p=252|4a1=Englefield|4a2=Seaton|4a3=White|4y=1995|4pp=237–243}} |- | {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[1918 United Kingdom general election|{{Small|1918}}]] | {{Party shading/Coalition (UK)}} rowspan=2 | [[Lloyd George ministry|Lloyd George II]]<br/>{{Small|(''[[Liberal Party (UK)|Lib.]]–[[Conservative Party (UK)|Con.]]'')}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1916|12|6|1922|10|19|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=4 bgcolor="{{Party color|Conservative Party (UK)}}" | | rowspan=2 | [[File:Andrew Bonar Law 01 (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=2 | '''[[Bonar Law]]'''<br/>{{Small|MP for [[Glasgow Central (UK Parliament constituency)|Glasgow Central]]<br/>(1858–1923)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|23 October}}<br/>1922 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|20 May}}<br/>1923 | {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[1922 United Kingdom general election|{{Small|1922}}]] ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Conservative Party (UK)|Conservative]]<br/>{{Small|([[Unionist Party (Scotland)|''Scot.U.'']])}} | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Conservative government, 1922–1924|Law]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=262|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=246–248|3a1=Scully|3y=2018}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1922|10|23|1923|5|20|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=2 | [[File:Stanley Baldwin ggbain.35233 (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=2 | '''[[Stanley Baldwin]]'''<br/>{{Small|MP for [[Bewdley (UK Parliament constituency)|Bewdley]]<br/>(1867–1947)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|22 May}}<br/>1923 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|22 January}}<br/>1924 | {{Party shading/Conservative (UK)}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको उपकुलपति]] (1923) | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Conservative Party (UK)|Conservative]] | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Conservative government, 1922–1924|Baldwin I]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=273|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=253–255|3a1=Mosley|3y=1999|3p=172}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1923|5|22|1924|1|22|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|लेबर पार्टी (संयुक्त अधिराज्य)}}" rowspan=2 | | rowspan=2 | [[File:Ramsay-MacDonald (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=2 | '''[[Ramsay MacDonald]]'''<br/>{{Small|MP for [[Aberavon (UK Parliament constituency)|Aberavon]]<br/>(1866–1937)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|22 January}}<br/>1924 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|4 November}}<br/>1924 | {{Party shading/Coalition (UK)}} | [[1923 United Kingdom general election|{{Small|1923}}]] ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]] | [[Secretary of State for Foreign Affairs|Sec. of State for Foreign Affairs]]}} | {{Party shading/लेबर}} rowspan=2 | [[लेबर पार्टी (संयुक्त अधिराज्य)|लेबर]] | {{Party shading/लेबर}} rowspan=2 | [[First MacDonald ministry|MacDonald I]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=281|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=262–264}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1924|1|22|1924|11|4|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|Conservative Party (UK)}}" rowspan=2 | | rowspan=2 | [[File:Stanley Baldwin ggbain.35233 (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=2 | '''[[Stanley Baldwin]]'''<br/>{{Small|MP for [[Bewdley (UK Parliament constituency)|Bewdley]]<br/>(1867–1947)}} | class=nowrap height=77 style="min-height:77px" | {{Small|4 November}}<br/>1924 | class=nowrap height=77 style="min-height:77px" | {{Small|4 June}}<br/>1929 | {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[1924 United Kingdom general election|{{Small|1924}}]] ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Conservative Party (UK)|Conservative]] | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Second Baldwin ministry|Baldwin II]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=273|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=253–259|3a1=Mosley|3y=1999|3p=172}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1924|11|4|1929|6|4|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|लेबर पार्टी (संयुक्त अधिराज्य)}}" | | rowspan=4 | [[File:J. Ramsay MacDonald LCCN2014715885 (3x4 crop).jpg|75px|photograph]] | rowspan=4 | '''[[Ramsay MacDonald]]'''<br/>{{Small|MP for [[Seaham (UK Parliament constituency)|Seaham]]<br/>(1866–1937)}} | class=nowrap rowspan=3 | {{Small|5 June}}<br/>1929 | class=nowrap rowspan=3 | {{Small|7 June}}<br/>1935 | {{Party shading/Coalition (UK)}} | [[1929 United Kingdom general election|{{Small|1929}}]] ! rowspan=4 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | {{Party shading/लेबर}} | [[लेबर पार्टी (संयुक्त अधिराज्य)|लेबर]] | {{Party shading/लेबर}} | [[Second MacDonald ministry|MacDonald II]] | rowspan=4 | {{Sfnm|1a1=Butler|1a2=Butler|1y=2010|1p=13|2a1=Eccleshall|2a2=Walker|2y=2002|2p=281|3a1=Englefield|3a2=Seaton|3a3=White|3y=1995|3pp=262–268}} |- | rowspan=3 bgcolor="{{Party color|National Labour Organisation}}" | | {{Party shading/Coalition (UK)}} | {{Mdash}} | rowspan=3 {{Party shading/National Labour}}| [[National Labour Organisation|National Labour]] | {{Party shading/Coalition (UK)}} | [[National Government (1931)|National I]]<br/>{{Small|(''[[National Labour Organisation|N.Lab.]]–[[Conservative Party (UK)|Con.]]–et al.'')}} |- | {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[1931 United Kingdom general election|{{Small|1931}}]] | {{Party shading/Coalition (UK)}} rowspan=2 | [[National Government (1931–1935)|National II]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1929|6|5|1935|6|7|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=8 bgcolor="{{Party color|Conservative Party (UK)}}" |{{Anchor|1=Edward VIII}}{{Zwsp}} | rowspan=3 | [[File:Stanley Baldwin ggbain.35233 (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=3 | '''[[Stanley Baldwin]]'''<br/>{{Small|MP for [[Bewdley (UK Parliament constituency)|Bewdley]]<br/>(1867–1947)}} | rowspan=2 class="nowrap" |{{Small|7 June}}<br/>1935 | rowspan=2 class="nowrap" |{{Small|28 May}}<br/>1937 | rowspan=2 {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[1935 United Kingdom general election|{{Small|1935}}]] ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | rowspan=8 {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[Conservative Party (UK)|Conservative]] | rowspan=3 {{Party shading/Coalition (UK)}} | [[National Government (1935–1937)|National III]] | rowspan=3 |{{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=273|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=253–259|3a1=Mosley|3y=1999|3p=172|4a1=Pryde|4a2=Greenway|4a3=Porter|4a4=Roy|4y=1996|4p=48}} |- | '''[[Edward VIII]]'''<br/>{{CSS image crop|Image = HRH The Prince of Wales No 4 (HS85-10-36416).jpg|bSize=118|cWidth=118|oTop=10|cHeight = 68}}<br/>{{reign|single=1936}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1935|6|7|1937|5|28|sep=and|duration=on}} | rowspan=10 | '''[[George VI]]'''<br/>[[File:King George VI LOC matpc.14736 A (cropped).jpg|alt=|120px]]<br/>{{R.|1936|1952}} |- | rowspan=3 | | rowspan=3 | '''[[Neville Chamberlain]]'''<br/>{{Small|MP for [[Birmingham Edgbaston (UK Parliament constituency)|Birmingham Edgbaston]]<br/>(1869–1940)}} | rowspan=2 class="nowrap" height=77 style="min-height:77px" | {{Small|28 May}}<br/>1937 | rowspan=2 class="nowrap" height=77 style="min-height:77px" | {{Small|10 May}}<br/>1940 | rowspan=2 {{Party shading/Conservative (UK)}} | {{Mdash}} ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]]}} | {{Party shading/Coalition (UK)}} | [[National Government (1937–1939)|National IV]] | rowspan=3 |{{Sfnm|1a1=''The Annual Register''|1y=1941|1p=11|2a1=Eccleshall|2a2=Walker|2y=2002|2p=289|3a1=Englefield|3a2=Seaton|3a3=White|3y=1995|3pp=270–274}} |- | {{Party shading/Coalition (UK)}} rowspan=2 | [[Chamberlain war ministry|Chamberlain War]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1937|5|28|1940|5|10|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=2 | [[File:Sir Winston Churchill (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=2 | '''[[Winston Churchill]]'''<br/>{{Small|MP for [[Epping (UK Parliament constituency)|Epping]]<br/>(1874–1965)}} | class="nowrap" height=92 style="min-height:92px" | {{Small|10 May}}<br/>1940 | class="nowrap" height=92 style="min-height:92px" | {{Small|26 July}}<br/>1945 | {{Party shading/Conservative (UK)}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[हाउस अफ द कमन्सको नेता]] {{Nowrap|(1940–1942)}} | [[Minister of Defence (United Kingdom)|Minister of Defence]]}} | {{Party shading/Coalition (UK)}} | [[Churchill war ministry|Churchill War]] | rowspan=2 |{{Sfnm|1a1=''The Annual Register''|1y=1946|1p=11|2a1=Butler|2a2=Butler|2y=2010|2pp=17–21, 77|3a1=Eccleshall|3a2=Walker|3y=2002|3p=295|4a1=Englefield|4a2=Seaton|4a3=White|4y=1995|4pp=276–282|5a1=''The London Gazette''|5y=1924}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" |{{Age in years and days|1940|5|10|1945|7|26|sep=and|duration=on}} | [[Churchill caretaker ministry|Churchill Caretaker]]<br/>{{Small|(''[[Conservative Party (UK)|Con.]]–[[National Liberal Party (UK, 1931)|L.Nat.]]'')}} |- | bgcolor="{{Party color|लेबर पार्टी (संयुक्त अधिराज्य)}}" rowspan=3 | | rowspan=3 | [[File:Clement Attlee (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=3 | '''[[Clement Attlee]]'''<br/>{{Small|MP for [[Limehouse (UK Parliament constituency)|Limehouse]]<br/>(1883–1967)}} | class=nowrap height=92 rowspan=2 style="min-height:92px" | {{Small|26 July}}<br/>1945 | class=nowrap height=92 rowspan=2 style="min-height:92px" | {{Small|26 October}}<br/>1951 | {{Party shading/लेबर}} | [[1945 United Kingdom general election|{{Small|1945}}]] ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Minister of Defence (United Kingdom)|Minister of Defence]] {{Nowrap|(1945–1946)}}}} | {{Party shading/लेबर}} rowspan=3 | [[लेबर पार्टी (संयुक्त अधिराज्य)|लेबर]] | {{Party shading/लेबर}} | [[Attlee ministry|Attlee I]] | rowspan=3 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=305|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=284–289}} |- | {{Party shading/लेबर}} | [[1950 United Kingdom general election|{{Small|1950}}]] | {{Party shading/Labour}} rowspan=2 | [[Attlee ministry|Attlee II]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1945|7|26|1951|10|26|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=9 bgcolor="{{Party color|Conservative Party (UK)}}" | | rowspan=2 | [[File:Winston Churchill C3519635.jpg|75px|photograph]] | rowspan=2 | {{Anchor|1=Elizabeth II}}'''[[Winston Churchill]]'''<br/>{{Small|MP for [[Woodford (UK Parliament constituency)|Woodford]]<br/>(1874–1965)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|26 October}}<br/>1951 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|5 April}}<br/>1955 | {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[1951 United Kingdom general election|{{Small|1951}}]] ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Minister of Defence (United Kingdom)|Minister of Defence]] {{Nowrap|(1951–1952)}}}} | rowspan=7 {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[Conservative Party (UK)|Conservative]] | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Third Churchill ministry|Churchill III]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=BBC ''On This Day''|1y=2005|2a1=Eccleshall|2a2=Walker|2y=2002|2p=295|3a1=Englefield|3a2=Seaton|3a3=White|3y=1995|3pp=276–282|4a1=''The London Gazette''|4y=1924|5a1=Mosley|5y=1999|5p=1868|6a1=Pryde|6a2=Greenway|6a3=Porter|6a4=Roy|6y=1996|6p=48}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1951|10|26|1955|4|5|sep=and|duration=on}} | rowspan="48" | '''[[एलिजाबेथ द्वितीय]]'''<br/>[[File:Queen Elizabeth II official portrait for 1959 tour (retouched) (cropped) (3-to-4 aspect ratio).jpg|alt=|153x153px]]<br/>{{R.|1952|2022}} |- | rowspan=2 | [[File:Eden, Anthony (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=2 | '''[[Anthony Eden]]'''<br/>{{Small|MP for [[Warwick and Leamington (UK Parliament constituency)|Warwick and Leamington]]<br/>(1897–1977)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|6 April}}<br/>1955 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|9 January}}<br/>1957 | {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[1955 United Kingdom general election|{{Small|1955}}]] ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]]}} | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Eden ministry|Eden]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=315|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=291–295}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1955|4|6|1957|1|9|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=3 | [[File:Harold Macmillan in 1961 (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=3 | '''[[Harold Macmillan]]'''<br/>{{Small|MP for [[Bromley (UK Parliament constituency)|Bromley]]<br/>(1894–1986)}} | class=nowrap height=75 rowspan=2 style="min-height:75px" | {{Small|10 January}}<br/>1957 | class=nowrap height=75 rowspan=2 style="min-height:75px" | {{Small|18 October}}<br/>1963 | {{Party shading/Conservative (UK)}} | {{Mdash}} ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]]}} | {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[Conservative government, 1957–1964|Macmillan I]] | rowspan=3 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=320|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=297–303}} |- | {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[1959 United Kingdom general election|{{Small|1959}}]] | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Conservative government, 1957–1964|Macmillan II]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1957|1|10|1963|10|18|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=2 | [[File:Alec Douglas-Home (c1963) (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=2 | '''[[Alec Douglas-Home]]'''{{Efn|name=Douglas-Home}}<br/>{{Small|MP for [[Kinross and Western Perthshire (UK Parliament constituency)|Kinross and Western Perthshire]]<br/>(1903–1995)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|19 October}}<br/>1963 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|16 October}}<br/>1964 | {{Party shading/Conservative (UK)}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]]}} | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Conservative Party (UK)|Conservative]]<br/>{{Small|([[Unionist Party (Scotland)|''Scot.U.'']])}} | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Conservative government, 1957–1964|Douglas-Home]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=329|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=306–310|3a1=Scully|3y=2018}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1963|10|19|1964|10|16|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|लेबर पार्टी (संयुक्त अधिराज्य)}}" rowspan=3 | | rowspan=3 | [[File:Harold Wilson.jpg|75px|photograph]] | rowspan=3 | '''[[Harold Wilson]]'''<br/>{{Small|MP for [[Huyton (UK Parliament constituency)|Huyton]]<br/>(1916–1995)}} | class=nowrap height=75 rowspan=2 style="min-height:75px" | {{Small|16 October}}<br/>1964 | class=nowrap height=75 rowspan=2 style="min-height:75px" | {{Small|19 June}}<br/>1970 | {{Party shading/Labour}} | [[1964 United Kingdom general election|{{Small|1964}}]] ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Minister for the Civil Service]] {{Nowrap|(1968–1970)}}}} | {{Party shading/Labour}} rowspan=3 | [[लेबर पार्टी (संयुक्त अधिराज्य)|लेबर]] | {{Party shading/Labour}} | [[Labour government, 1964–1970|Wilson I]] | rowspan=3 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=333|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=313–320}} |- | {{Party shading/Labour}} | [[1966 United Kingdom general election|{{Small|1966}}]] | {{Party shading/Labour}} rowspan=2 | [[Labour government, 1964–1970|Wilson II]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1964|10|16|1970|6|19|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|Conservative Party (UK)}}" rowspan=2 | | rowspan=2 | [[File:Golda Meir and Edward Heath cropped (cropped).jpg|75px|photograph]] | rowspan=2 | '''[[Edward Heath]]'''<br/>{{Small|MP for [[Bexley (UK Parliament constituency)|Bexley]]<br/>(1916–2005)}} | class=nowrap height=90 style="min-height:90px" | {{Small|19 June}}<br/>1970 | class=nowrap height=90 style="min-height:90px" | {{Small|4 March}}<br/>1974 | {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[1970 United Kingdom general election|{{Small|1970}}]] ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Minister for the Civil Service]]}} | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Conservative Party (UK)|Conservative]] | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Heath ministry|Heath]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=343|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=322–328|3a1=UK Parliament|3y=2005a}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1970|6|19|1974|3|4|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=5 bgcolor="{{Party color|लेबर पार्टी (संयुक्त अधिराज्य)}}" | | rowspan=3 | [[File:Harold Wilson.jpg|75px|photograph]] | rowspan=3 | '''[[Harold Wilson]]'''<br/>{{Small|MP for [[Huyton (UK Parliament constituency)|Huyton]]<br/>(1916–1995)}} | class=nowrap height=75 rowspan=2 style="min-height:75px" | {{Small|4 March}}<br/>1974 | class=nowrap height=75 rowspan=2 style="min-height:75px" | {{Small|5 April}}<br/>1976 | {{Party shading/Coalition (UK)}} | [[February 1974 United Kingdom general election|{{Small|{{Sup|Feb.}}1974}}]] ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Minister for the Civil Service]]}} | {{Party shading/Labour}} rowspan=5 | [[लेबर पार्टी (संयुक्त अधिराज्य)|लेबर]] | {{Party shading/Labour}} | [[Labour government, 1974–1979|Wilson III]] | rowspan=3 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=333|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=313–320}} |- | {{Party shading/Labour}} | [[October 1974 United Kingdom general election|{{Small|{{Sup|Oct.}}1974}}]] | {{Party shading/Labour}} rowspan=2 | [[Labour government, 1974–1979|Wilson IV]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1974|3|4|1976|4|5|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=2 | [[File:Persconferentie na afloop Overleg van de 9 , Den Haag Callaghan (oa met Enge, Bestanddeelnr 928-9157 (crop).jpg|alt=|90x90px|photograph]] | rowspan=2 | '''[[James Callaghan]]'''<br/>{{Small|MP for [[Cardiff South East (UK Parliament constituency)|Cardiff South East]]<br/>(1912–2005)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|5 April}}<br/>1976 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|4 May}}<br/>1979 | {{Party shading/Labour}} | {{Mdash}} ! rowspan=2 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Minister for the Civil Service]]}} | {{Party shading/Labour}} rowspan=2 | [[Labour government, 1974–1979|Callaghan]] | rowspan=2 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=350|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=331–333|3a1=UK Parliament|3y=2005b}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1976|4|5|1979|5|4|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=9 bgcolor="{{Party color|Conservative Party (UK)}}" | | rowspan=5 | [[File:Margaret Thatcher (1983).jpg|75px|photograph]] | rowspan=5 | '''[[मार्गरेट थ्याचर]]'''<br/>{{Small|MP for [[Finchley (UK Parliament constituency)|Finchley]]<br/>(1925–2013)}} | bgcolor="#f2f2f2" colspan=3 style="font-size:90%" | {{See also|Premiership of Margaret Thatcher}} ! rowspan=5 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Minister for the Civil Service]]}} | rowspan=9 {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[Conservative Party (UK)|Conservative]] | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[First Thatcher ministry|Thatcher I]] | rowspan=5 | {{Sfnm|1a1=Eccleshall|1a2=Walker|1y=2002|1p=358|2a1=Englefield|2a2=Seaton|2a3=White|2y=1995|2pp=340–347|3a1=UK Parliament|3y=2013}} |- | class=nowrap rowspan=3 | {{Small|4 May}}<br/>1979 | class=nowrap rowspan=3 | {{Small|28 November}}<br/>1990 | {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[1979 United Kingdom general election|{{Small|1979}}]] |- | {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[1983 United Kingdom general election|{{Small|1983}}]] | {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[Second Thatcher ministry|Thatcher II]] |- | {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[1987 United Kingdom general election|{{Small|1987}}]] | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Third Thatcher ministry|Thatcher III]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1979|5|4|1990|11|28|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=4 | [[File:John Major 1996.jpg|112x112px]] | rowspan=4 | '''[[जोन मेजर]]'''<br/>{{Small|MP for [[Huntingdon (UK Parliament constituency)|Huntingdon]]<br/>(born{{Nbsp}}1943)}} | bgcolor="#f2f2f2" colspan=3 style="font-size:90%" | {{See also|Premiership of John Major}} ! rowspan=4 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Minister for the Civil Service]]}} | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[First Major ministry|Major I]] | rowspan=4 | {{Sfnm|1a1=Butler|1a2=Butler|1y=2010|1p=61|2a1=Eccleshall|2a2=Walker|2y=2002|2p=384|3a1=Englefield|3a2=Seaton|3a3=White|3y=1995|3pp=350–352}} |- | class=nowrap height=75 rowspan=2 style="min-height:75px" | {{Small|28 November}}<br/>1990 | class=nowrap height=75 rowspan=2 style="min-height:75px" | {{Small|2 May}}<br/>1997 | {{Party shading/Conservative (UK)}} | {{Mdash}} |- | {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[1992 United Kingdom general election|{{Small|1992}}]] | rowspan=2 {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[Second Major ministry|Major II]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1990|11|28|1997|5|2|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=8 bgcolor="{{Party color|लेबर पार्टी (संयुक्त अधिराज्य)}}" | | rowspan=5 | [[File:Tony Blair in 2002.jpg|75px|photograph]] | rowspan=5 | {{Anchor|1=21st century}}'''[[टोनी ब्लेयर]]'''<br/>{{Small|MP for [[Sedgefield (UK Parliament constituency)|Sedgefield]]<br/>(born{{Nbsp}}1953)}} | bgcolor="#f2f2f2" colspan=3 style="font-size:90%" | {{See also|Premiership of Tony Blair}} ! rowspan=5 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Minister for the Civil Service]]}} | rowspan=8 {{Party shading/Labour}} | [[लेबर पार्टी (संयुक्त अधिराज्य)|लेबर]] | {{Party shading/Labour}} rowspan=2 | [[First Blair ministry|Blair I]] | rowspan=5 | {{Sfnm|1a1=Butler|1a2=Butler|1y=2010|1pp=61, 270|2a1=Eccleshall|2a2=Walker|2y=2002|2p=392|3a1=Seldon|3y=2007|3pp=77, 371, 647|4a1=UK Parliament|4y=2017b}} |- | class=nowrap rowspan=3 | {{Small|2 May}}<br/>1997 | class=nowrap rowspan=3 | {{Small|27 June}}<br/>2007 | {{Party shading/Labour}} | [[1997 United Kingdom general election|{{Small|1997}}]] |- | {{Party shading/Labour}} | [[2001 United Kingdom general election|{{Small|2001}}]] | {{Party shading/Labour}} | [[Second Blair ministry|Blair II]] |- | {{Party shading/Labour}} | [[2005 United Kingdom general election|{{Small|2005}}]] | {{Party shading/Labour}} rowspan=2 | [[Third Blair ministry|Blair III]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|1997|5|2|2007|6|27|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=3 | [[File:Gordon Brown official (cropped 2).jpg|75px|photograph]] | rowspan=3 | '''[[गर्डन ब्राउन]]'''<br/>{{Small|MP for [[Kirkcaldy and Cowdenbeath (UK Parliament constituency)|Kirkcaldy and Cowdenbeath]]<br/>(born{{Nbsp}}1951)}} | bgcolor="#f2f2f2" colspan=3 style="font-size:90%" | {{See also|Premiership of Gordon Brown}} ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Minister for the Civil Service]]}} | {{Party shading/Labour}} rowspan=3 | [[Brown ministry|Brown]] | rowspan=3 | {{Sfnm|1a1=Butler|1a2=Butler|1y=2010|1pp=61, 86|2a1=UK Parliament|2y=2012}} |- | class=nowrap height=50 style="min-height:50px" | {{Small|27 June}}<br/>2007 | class=nowrap height=50 style="min-height:50px" | {{Small|11 May}}<br/>2010 | {{Party shading/Labour}} | {{Mdash}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|2007|6|27|2010|5|11|sep=and|duration=on}} |- | bgcolor="{{Party color|Conservative Party (UK)}}" rowspan=18 | | rowspan=4 | [[File:Prime Minister David Cameron - official photograph (8947770804) (cropped).jpg|96x96px|photograph]] | rowspan=4 | '''[[डेभिड क्यामरुन]]'''<br/>{{Small|MP for [[Witney (UK Parliament constituency)|Witney]]<br/>(born{{Nbsp}}1966)}} | bgcolor="#f2f2f2" colspan=3 style="font-size:90%" | {{See also|Premiership of David Cameron}} ! rowspan=4 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Minister for the Civil Service]]}} | rowspan=18 {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[Conservative Party (UK)|Conservative]] | {{Party shading/Coalition (UK)}} rowspan=2 | [[Cameron–Clegg coalition|Cameron–Clegg]]<br/>{{Small|(''[[Conservative Party (UK)|Con.]]–[[Liberal Democrats (UK)|Lib.Dems.]]'')}} | rowspan=4 | {{Sfnm|1a1=Butler|1a2=Butler|1y=2010|1pp=61, 65|2a1=Lee|2a2=Beech|2y=2011|3a1=Royal Communications|3y=2016|4a1=Wheeler|4y=2016}} |- | class=nowrap height=50 rowspan=2 style="min-height:50px" | {{Small|11 May}}<br/>2010 | class=nowrap height=50 rowspan=2 style="min-height:50px" | {{Small|13 July}}<br/>2016 | {{Party shading/Coalition (UK)}} | [[2010 United Kingdom general election|{{Small|2010}}]] |- | {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[2015 United Kingdom general election|{{Small|2015}}]] | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Second Cameron ministry|Cameron II]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|2010|5|11|2016|7|13|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=4 | [[File: Theresa_May_(2016)_(cropped).jpg |105x105px|photograph]] | rowspan=4 | '''[[टरिजा मे]]'''<br/>{{Small|MP for [[Maidenhead (UK Parliament constituency)|Maidenhead]]<br/>(born{{Nbsp}}1956)}} | bgcolor="#f2f2f2" colspan=3 style="font-size:90%" | {{See also|Premiership of Theresa May}} ! rowspan=4 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Minister for the Civil Service]]}} | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[First May ministry|May I]] | rowspan=4 | {{Sfnm|1a1=BBC News|1y=2017|2a1=Stamp|2y=2016|3a1=UK Parliament|3y=2017a}} |- | class=nowrap height=50 rowspan=2 style="min-height:50px" | {{Small|13 July}}<br/>2016 | class=nowrap height=50 rowspan=2 style="min-height:50px" | {{Small|24 July}}<br/>2019 | {{Party shading/Conservative (UK)}} | {{Mdash}} |- | {{Party shading/Coalition (UK)}} | [[2017 United Kingdom general election|{{Small|2017}}]] | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Second May ministry|May II]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|2016|7|13|2019|7|24|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=4 | [[File:Boris Johnson official portrait (cropped).jpg|105x105px|photograph]] | rowspan=4 | '''[[बोरिस जोनसन]]'''<br/>{{Small|MP for [[Uxbridge and South Ruislip (UK Parliament constituency)|Uxbridge and South Ruislip]]<br/>(born{{Nbsp}}1964)}} | bgcolor="#f2f2f2" colspan=3 style="font-size:90%" | {{See also|Premiership of Boris Johnson}} ! rowspan=4 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Minister for the Civil Service]] | [[Minister for the Union]]}} | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[First Johnson ministry|Johnson I]] | rowspan=4 | {{Sfnm|1a1=BBC News|1y=2019|2a1=Kuenssberg|2y=2019|3a1=UK Parliament|3y=2022}} |- | class=nowrap height=50 style="min-height:50px" rowspan=2 | {{Small|24 July}}<br/>2019 | class=nowrap height=50 style="min-height:50px" rowspan=2 | {{Small|6 September}}<br/>2022 | {{Party shading/Coalition (UK)}} | {{Mdash}} |- | {{Party shading/Conservative (UK)}} | [[2019 United Kingdom general election|{{Small|2019}}]] | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=2 | [[Second Johnson ministry|Johnson II]] |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|2019|7|24|2022|9|6|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=3 | [[File:Liz Truss official portrait (cropped)2.jpg|102x102px|photograph]] | rowspan=3 | '''[[लिज ट्रस]]'''<br/>{{Small|MP for [[South West Norfolk (UK Parliament constituency)|South West Norfolk]]<br/>(born{{Nbsp}}1975)}} | bgcolor="#f2f2f2" colspan=3 style="font-size:90%" | {{See also|Premiership of Liz Truss}} ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Minister for the Civil Service]] | [[Minister for the Union]]}} | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=3 | [[Truss ministry|Truss]] | rowspan=3 |<ref>{{cite web |last1=Wingate |first1=Sophie |title=Liz Truss to become UK’s third female prime minister |url=https://www.independent.co.uk/news/uk/liz-truss-margaret-thatcher-iron-lady-boris-johnson-balmoral-b2160164.html |website=independent.co.uk |publisher=Independent |access-date=25 October 2022}}</ref> |- | class=nowrap height=50 style="min-height:50px" | {{Small|6 September}}<br/>2022 | class=nowrap height=50 style="min-height:50px" | {{Small|25 October}}<br/>2022 | {{Party shading/Conservative (UK)}}| {{Mdash}} | rowspan=5 style="background: #ffffe6" | '''[[चार्ल्स तृतीय]]'''<br/>[[File:Charles_Prince_of_Wales.jpg|120px]]<br/>'''{{R.|2022|present}}''' |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|2022|9|6|2022|10|25|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=3 | [[File:Chancellor Rishi Sunak (cropped).jpg|102x102px|photograph]] | rowspan=3 | '''[[ऋषि सुनक]]'''<br/>{{Small|MP for [[Richmond (Yorks) (UK Parliament constituency)|Richmond (Yorks)]]<br/>(born{{Nbsp}}1980)}} | bgcolor="#f2f2f2" colspan=3 style="font-size:90%" | {{See also|Premiership of Rishi Sunak}} ! rowspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]] | [[Minister for the Civil Service]] | [[Minister for the Union]]}} | {{Party shading/Conservative (UK)}} rowspan=3 | [[Sunak ministry|Sunak]] | rowspan=3 |<ref name="sunakpm">{{cite web| url=https://www.bbc.com/news/uk-politics-63388007| title=Rishi Sunak warns of difficult decisions ahead in first speech as PM| first=Joshua| last=Nevett| website=bbc.com| date=25 October 2022| archive-url=https://web.archive.org/web/20221025132608/https://www.bbc.com/news/uk-politics-63388007| archive-date=25 October 2022| url-status=live}}</ref> |- | class=nowrap height=50 style="min-height:50px" | {{Small|25 October}}<br/>2022 | class=nowrap height=50 style="min-height:50px" | Incumbent | {{Party shading/Conservative (UK)}}| {{Mdash}} |- ! colspan=3 style="font-size:90%; font-weight:normal" | {{Age in years and days|2022|10|25|sep=and|duration=on}} |- ! colspan=3 | Prime Minister<br/>{{Small|Office<br/>(Lifespan)}} ! colspan=3 | Term of office & mandate ! style="font-size:90%; line-height:normal" | Ministerial offices ! Party ! Government ! Monarch ! {{Abbr|{{Small|Ref.}}|Reference}} |} === विवादित === {| class="wikitable" style="line-height:1.4em; text-align:center" ! colspan=9 style="background:#f2f2f2; font-size:90%" | {{Party index link|Whigs (British political party)|Whig}} (2) ! rowspan=2 | [[Monarchy of the United Kingdom|Monarch]] |- ! colspan=3 | Prime Minister<br/>{{Small|Office<br/>(Lifespan)}} ! colspan=3 | Term of office & mandate{{Efn|name=Mandate}}<br/>{{Small|Duration in years and days}} ! Ministerial offices held as prime minister ! Party ! Government |- | rowspan=4 bgcolor="{{Party color|Whigs (British political party)}}" | | rowspan=2 | [[File:1stEarlOfBath.jpg|100x100px|painting]] | rowspan=2 | '''[[William Pulteney, 1st Earl of Bath|William Pulteney]]'''<br/>{{Small|1st [[Earl of Bath]]<br/>(1684–1764)}} | height=75 class="nowrap" style="min-height:75px" | {{Small|10 February}}<br/>1746 | height=75 class="nowrap" style="min-height:75px" | {{Small|12 February}}<br/>1746 | {{Party shading/Whigs}} |– ! style="font-size:90%; font-weight:normal; line-height:normal; max-width:175pt; padding-bottom:0.5em; padding-right:1em; text-align:left" rowspan=4 | {{Bulleted list | [[राजकोषको कुलपति]]}} | {{Party shading/Whigs}} rowspan=4 | [[Whigs (British political party)|Whig]] | {{Party shading/Whigs}} rowspan=2 | [[Short-lived ministry|Short Lived]] | rowspan=4 | '''[[George II of Great Britain|George II]]''' [[File:Thomas Hudson (1701-1779) - George II (1683–1760) - 851734 - National Trust.jpg|alt=|120px]]<br/>(1727–1760) |- | colspan=3 | {{Age in years and days|1746|2|10|1746|2|12|sep=and|duration=on}} |- | rowspan=2 | [[File:James Waldegrave, 2nd Earl Waldegrave.JPG|100x100px|painting]] | rowspan=2 | '''[[James Waldegrave, 2nd Earl Waldegrave|James Waldegrave]]'''<br/>{{Small|2nd [[Earl Waldegrave]]<br/>(1715–1763)}} | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|8 June}}<br/>1757 | class=nowrap height=75 style="min-height:75px" | {{Small|12 June}}<br/>1757 | {{Party shading/Whigs}} | – | {{Party shading/Whigs}} rowspan=2 | Waldegrave |- | colspan=3 | {{Age in years and days|1756|6|8|1756|6|12|sep=and|duration=on}} |} ==टिप्पणीहरू== {{refbegin}} :† {{note|Died|Died in office}} {{refend}} {{notelist|refs= {{efn|name=Mandate|Legend for cells listed in the sixth column from right:{{Columns-list |colwidth=35em| * ''example:'' {{Color box|#ffe5b4|1722|#002bb8|border=silver}} and {{Color box|#def|1841|#002bb8|border=silver}}{{mdash}}coloured containing a linked year {{defn|indicates a general election won by the government (e.g. 1722) or one that led to its formation (e.g. 1841);}} * ''example:'' {{Color box|#ddd|1830|#002bb8|border=silver}}{{mdash}}shaded grey containing a linked year{{defn|indicates an election resulting in no single party winning a Commons majority;}} * ''example:'' {{Color box|#fcc|{{mdash}}|border=silver}}{{mdash}}coloured containing a dash{{defn|indicates the formation of a [[majority government]] without an election;}} * ''example:'' {{Color box|#ddd|{{mdash}}|border=silver}}{{mdash}}shaded grey containing a dash{{defn|indicates the formation of a [[Minority government|minority]] or [[coalition government]] during a [[hung parliament]].}}}}}} <!-- {{efn|name=Regent|George III did not appoint his final prime minister. His son [[George IV of the United Kingdom|George, Prince of Wales]], who served as regent from 1811, appointed Liverpool in 1812 {{harv|Englefield et al.|1995|pp=102, 363}}.}} --> {{efn|name=Douglas-Home|Douglas Home disclaimed his peerage as the [[Earl of Home]] on 23 October 1963. He was [[1963 Kinross and Western Perthshire by-election|elected an MP]] on 7 November 1963.}} }} ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{reflist}} ==यो पनि हेर्नुहोस्== {{ढाँचा:Prime ministers of the United Kingdom}} [[श्रेणी:बेलायती राजनितिज्ञहरू]] [[श्रेणी:बेलायतका प्रधानमन्त्रीहरू]] [[श्रेणी:देश अनुसार प्रधानमन्त्रीहरूको सूची]] cms82eh3f0jfbjx0k7kgnrpofmgzoo2 कन्जर्भेटिभ पार्टी (संयुक्त अधिराज्य) 0 105740 1366149 1318896 2026-07-16T14:19:19Z ~2026-40144-19 79837 1366149 wikitext text/x-wiki {{short description|Political party in the United Kingdom}} </noinclude>{{Use British English |date=December 2012}} {{Use dmy dates|date=January 2018}} {{Infobox political party | name = कन्जर्भेटिभ एण्ड युनियनिस्ट पार्टी<br>Conservative and Unionist Party | logo = Conservatives logo.svg <!--| alt = Scribbly drawing of tree formed from broad diagonal brushstrokes revealing the Union Flag, with thin, short pastel blue trunk.-->| colorcode = {{Conservative and Unionist Party (UK)/meta/color}} | leader = [[बोरिस जोनसन]] | ideology = [[पुरातनवाद|पुरातनवादी]]<ref>{{cite web |url=https://www.conservatives.com/plan/welfareimmigration |title=Capping welfare and working to control immigration |publisher=Conservative and Unionist Party |date= |accessdate=1 July 2016 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160609044424/https://www.conservatives.com/Plan/WelfareImmigration |archivedate=9 June 2016 |df=dmy-all }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160609044424/https://www.conservatives.com/Plan/WelfareImmigration |date=9 June 2016 }}</ref><ref name="parties-and-elections.eu"/><br />आर्थिक उदारवाद<ref name="parties-and-elections.eu">{{cite web|url=http://www.parties-and-elections.eu/unitedkingdom.html|title=United Kingdom|work=Parties and Elections in Europe|first=Wolfram|last=Nordsieck|year=2017|accessdate=3 May 2018}}</ref><br />[[Unionism in the United Kingdom|British unionism]] | headquarters = {{nowrap|4 Matthew Parker Street}}<br />लण्डन<br />SW1H 9HQ | international = [[International Democrat Union]] | website = {{Official URL}} | country = संयुक्त अधिराज्य | leader1_title = अध्यक्ष | leader1_name = [[जेम्स क्लेभर्लेर]]<!-- Post-nominals not included in the infobox per MoS --><ref>{{cite web|title=Reshuffle Live|url=https://order-order.com/2019/07/24/reshuffle-live-5/|date=24 July 2019|website=Guido|accessdate=24 July 2019}}</ref> | leader2_title = प्रमुख कार्यकारी तथा कोषाध्यक्ष | leader2_name = रिक्त (२४ जुलाई २०१९ देखि (उप: [[माइक च्याटी]])<ref>{{cite web|title=Mick Davis Resigns as Tory CEO|url=https://order-order.com/2019/07/24/mick-davis-resigns-tory-party-ceo-treasurer/|date=24 July 2019|website=Guido|accessdate=24 July 2019}}</ref> | leader3_title = [[1922 Committee]] Acting Chairs | leader3_name = चार्ल्स वाकर<br/>[[Cheryl Gillan|Dame Cheryl Gillan]] | leader4_title = [[1922 Committee]] कार्यकारी सचिव | leader4_name = [[बब ब्ल्याकम्यान]]<br />[[Nigel Evans]]<!-- Post-nominals not included in the infobox per MoS --> | leader5_title = लर्ड्स लिडर (लर्ड्स नेता) | leader5_name = [[Natalie Evans, Baroness Evans of Bowes Park|The Baroness Evans of Bowes&nbsp;Park]] | founded = {{Start date and age|df=yes|p=y|1834}} | merger = [[Tories (British political party)|Tory Party]]<br/> लिबरल युनियनिस्ट पार्टी | womens_wing = [[कन्जर्भेटिभ महिला संघठन]] | wing1_title = ओभरसिज विङ | wing1 = [[Conservatives Abroad]] | wing2_title = [[LGBT|LGBT+]] wing | wing2 = [[LGBT+ Conservatives]] | youth_wing = योङ कन्जर्भेटिभ<ref>{{cite news|url=https://www.politicshome.com/news/uk/political-parties/conservative-party/news/93688/conservatives-re-launch-youth-wing-bid-take|title=Conservatives re-launch youth wing in a bid to take on Labour|last=Wilkins|first=Jessica|date=17 March 2018|website=PoliticsHome.com|accessdate=9 July 2019}}</ref> | position = मध्य-दक्षिणपन्थी<ref>{{cite book|last1=Whiteley|first1=Paul|last2=Seyd|first2=Patrick|last3=Richardson|first3=Jeremy|title=True Blues: The Politics of Conservative Party Membership|date=1994|publisher=Oxford University Press|isbn=978-0-19-154441-5|pages=141–142|url=https://books.google.com/books?id=nHNOT1OHPVMC&pg=PA141|accessdate=9 May 2016}}</ref><ref>{{cite news|title=Competing on the centre right: An examination of party strategy in Britain|url=http://www2.le.ac.uk/departments/politics/research/research-projects/centre-right|accessdate=9 May 2016|first1=Philip|last1=Lynch|first2=Richard|last2=Whitaker|first3=Gemma|last3=Loomes|publisher=University of Leicestr}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160404210830/http://www2.le.ac.uk/departments/politics/research/research-projects/centre-right |date=4 April 2016 }}</ref><ref>{{cite web|last1=Coulson|first1=Rebecca|title=What does being right wing mean?|url=http://www.conservativehome.com/thecolumnists/2016/05/rebecca-coulson-what-does-being-right-wing-mean.html|publisher=Conservative Home|accessdate=9 May 2016|date=4 May 2016}}</ref> | european = [[Alliance of Conservatives and Reformists in Europe]] | europarl = [[European Conservatives and Reformists]] | colours = {{colour box|{{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} Blue | membership_year = २०१९ | membership = {{increase}} 160,000<ref>{{cite news|title=Membership of UK political parties|url=https://www.telegraph.co.uk/politics/2019/05/25/conservative-membership-surge-amid-fears-campaign-swing-leadership/|work=Daily Telegraph|accessdate=25 May 2019|date=25 May 2019|last1=Malnick|first1=Edward}}</ref> | seats1_title = [[हाउस अफ कमन्स, संयुक्त अधिराज्य|हाउस अफ कमन्स]] | seats1 = {{Infobox political party/seats|311|650|hex=blue}}{{Composition bar|311|650|{{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} | seats2_title = हाउस अफ लर्डस्<ref>{{cite web|url=http://www.parliament.uk/mps-lords-and-offices/lords/composition-of-the-lords/|title=Lords by party, type of peerage and gender|website=Parliament.uk|accessdate=13 June 2015}}</ref> | seats2 = {{Composition bar|{{HOL|CON}}|{{HOL|TOTAL}}|{{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} | seats3_title = [[युरोपेली संसद]] | seats3 = {{Composition bar|4|73|{{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} | seats4_title = [[स्कटिस संसद]] | seats4 = {{Composition bar|31|129|hex={{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} | seats5_title = [[नेशनल एसेम्ब्ली फर वेल्स|वेल्स एसेम्ब्ली]] | seats5 = {{Composition bar|11|60|hex={{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} | seats6_title = [[नर्दन आयरल्यान्ड एसेम्ब्ली|उत्तरी आयरल्यान्ड एसेम्ब्ली]] | seats6 = {{Composition bar|0|90|hex={{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} | seats7_title = [[लण्डन एसेम्ब्ली]] | seats7 = {{Composition bar|8|25|{{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} | seats8_title = स्थानीय सरकार<ref name="localcouncil">{{cite web|url=http://www.opencouncildata.co.uk/index.php|title=Local Council Political Compositions|date=23 January 2018|publisher=Open Council Date UK|accessdate=23 September 2018|deadurl=no|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170930131243/http://www.opencouncildata.co.uk/index.php|archivedate=30 September 2017|df=dmy-all}}</ref> | seats8 = {{Composition bar|7480|20249|{{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} | seats9_title = [[Police and Crime Commissioner (England and Wales)|Police and Crime Commissioners]] | seats9 = {{Composition bar|20|40|{{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} | seats10 = {{Composition bar|4|24|hex={{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} | seats10_title = [[Directly elected mayors in England and Wales|Directly elected mayors]] | seats11 = {{Composition bar|0|3|hex={{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} | seats11_title = [[Devolution in the United Kingdom|Devolved administrations]] in government }} द '''कन्जर्भेटिभ पार्टी''', आधिकारिक नाम '''कन्जर्भेटिभ एण्ड युनियनिस्ट पार्टी'',<ref>{{cite web|title=Profile: The Conservative Party|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/uk_politics/election_2010/8536227.stm|date=25 March 2010|website=BBC News|accessdate=3 May 2017}}</ref> कहिलेकाही अनौपचारिक रुपमा '''टोरी'' पनि भनिन्छ, संयुक्त अधिराज्य बेलायतको मध्यमार्गी दक्षिणपन्थी पार्टी हो। २०१० देखि सत्तासिन रहेको यो पार्टी [[हाउस अफ कमन्स, संयुक्त अधिराज्य|हाउस अफ कमन्स]]मा ३१२ सांसद प्रतिनिधि सदस्य , २४९ हाउस अफ लर्ड्स सदस्य, ४ युरोपेली संसद सदस्य, ३१ स्कटिस संसद सदस्य , ११ वेल्स असेम्ब्ली सदस्य , ८ लण्डन असेम्ब्ली सदस्य ८,९१६ स्थानिय काउन्सिलर सहित यो हाउस अफ कमन्सको सबैभन्दा ठूलो दल हो। <ref name="localcouncil" /> द कन्जर्भेटिभ पार्टीको स्थापना १८३४ मा भएको थियो। बेन्जामिन डिज्रेलीको नेतृत्वमा यो पार्टीले [[बेलायती साम्राज्य|ब्रिटिश साम्राज्य]] शिखरमा पुगेको बेलामा राजनीतमा महत्त्वपूर्ण भुमिका खेलेको थियो। ==इतिहास == ===स्थापना=== ===कन्जर्भेटिभ एण्ड युनियनिस्ट पार्टी(१८६७-१९१४)=== ===प्रथम विश्व युद्ध === लिबरलहरू (उदारवादीहरू) बेल्जियमको आक्रमणसम्म युद्धको विरुद्धमा थिए,भने कन्जरभेटिभ नेताहरूले फ्रान्सलाई सहयोग गर्ने र जर्मनीलाई रोक्ने पक्षमा दृढतापूर्वक उभिएका थिए। ===१९२०-१९४५=== ===१९४५-१९६३=== ====जन असन्तुष्टि ==== ====पार्टी आधुनिकिकरण==== ===एड्वार्ड हिथ (१९६५-१९७५)==== ===मार्गरेट थ्याचर(१९७५-१९९०)==== ===जोन मेजर (१९९०-१९९७)==== ===प्रतिपक्षी दल=== ====विलियम हग==== ====इयान डन्क्यान स्मिथ र माइकल हवार्ड==== ===डेभिड क्यामरुन (२००५-२०१६)=== ===थेरेसा मे (२०१६-२०१९)=== ====स्लामोफोबिया==== ===बोरिस जोनसन (२०१९-हाल)=== ==नीति == ===आर्थिक नीति=== कन्जरभेटिभ पार्टी "[[स्वतन्त्र बजार]] र व्यक्तिगत उपलब्धि आर्थिक समृद्धिको प्रमुख कारक हो।" भन्नेमा विश्वास गर्छ । यस सिद्धान्त अनुसार घटाइएको आयकर दरले आर्थिक बृद्धि र उद्यमलाई बढाउँछ । ===सामाजिक नीति=== ===विदेश नीति=== ===रक्षा=== ==== नेटो ==== कन्जरभेटिभ पार्टीले [[नाटो|नेटो]] युनाइटेड किंगडमको लागि सबैभन्दा महत्त्वपूर्ण सुरक्षा गठबन्धन रहन्छ र रहनुपर्छ भन्ने धारणालाई समर्थन गर्दछ।<ref>{{cite web |date=11 February 2010 |title=Liam Fox: The EU should only act when NATO cannot |url=http://www.conservatives.com/News/Speeches/2010/02/Liam_Fox_EU_should_only_act_when_NATO_cannot.aspx |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20100401061150/http://www.conservatives.com/News/Speeches/2010/02/Liam_Fox_EU_should_only_act_when_NATO_cannot.aspx |archive-date=1 April 2010 |access-date=20 April 2007 |publisher=Conservative Party }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100401061150/http://www.conservatives.com/News/Speeches/2010/02/Liam_Fox_EU_should_only_act_when_NATO_cannot.aspx |date=1 April 2010 }}</ref> यसले नेटोको अभियान सञ्चालनका लागि एक निष्पक्ष कोष संयन्त्रको निर्माणको लागि वकालत गरेको छ र सबै नेटो देशहरूलाई जिडिपीको २% आवश्यक रक्षा खर्च पूरा गर्न आह्वान गरेको छ। ====अफ्गानस्तान==== ====रणनीतिक सुरक्षा र पुनरावलोकन==== ====युरोप तथा ==== ====आणविक हतियार==== ===स्वास्थ नीति=== ===औषधि नीति=== ===शिक्षा तथा अनुसन्धान === ===पारिवारिक नीति=== ===रोजगार तथा कल्याणकारी नीति=== ===उर्जा तथा मौसम परिवर्तन नीति=== ===युरोपेली सङ्घ नीति=== ===सङ्घीय नीति=== ===ब्रिटिस संविधान=== ==संघठन== ===पार्टी संरचना=== ===संसदीय उम्मेदवार === ===युवा कन्जर्भेटिभ=== ===सम्मेलन=== ===चन्दा कोष=== ===अन्तरास्ट्रिय संघठन=== ==सन्दर्भ सामाग्रीहरू== {{reflist}} 1hjxke9hssde66wyf7izt4wretaec2m 1366150 1366149 2026-07-16T14:19:56Z ~2026-40144-19 79837 1366150 wikitext text/x-wiki {{short description|Political party in the United Kingdom}} </noinclude>{{Use British English |date=December 2012}} {{Use dmy dates|date=January 2018}} {{Infobox political party | name = कन्जर्भेटिभ एण्ड युनियनिस्ट पार्टी<br>Conservative and Unionist Party | logo = <!--| alt = Scribbly drawing of tree formed from broad diagonal brushstrokes revealing the Union Flag, with thin, short pastel blue trunk.-->| colorcode = {{Conservative and Unionist Party (UK)/meta/color}} | leader = [[बोरिस जोनसन]] | ideology = [[पुरातनवाद|पुरातनवादी]]<ref>{{cite web |url=https://www.conservatives.com/plan/welfareimmigration |title=Capping welfare and working to control immigration |publisher=Conservative and Unionist Party |date= |accessdate=1 July 2016 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160609044424/https://www.conservatives.com/Plan/WelfareImmigration |archivedate=9 June 2016 |df=dmy-all }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160609044424/https://www.conservatives.com/Plan/WelfareImmigration |date=9 June 2016 }}</ref><ref name="parties-and-elections.eu"/><br />आर्थिक उदारवाद<ref name="parties-and-elections.eu">{{cite web|url=http://www.parties-and-elections.eu/unitedkingdom.html|title=United Kingdom|work=Parties and Elections in Europe|first=Wolfram|last=Nordsieck|year=2017|accessdate=3 May 2018}}</ref><br />[[Unionism in the United Kingdom|British unionism]] | headquarters = {{nowrap|4 Matthew Parker Street}}<br />लण्डन<br />SW1H 9HQ | international = [[International Democrat Union]] | website = {{Official URL}} | country = संयुक्त अधिराज्य | leader1_title = अध्यक्ष | leader1_name = [[जेम्स क्लेभर्लेर]]<!-- Post-nominals not included in the infobox per MoS --><ref>{{cite web|title=Reshuffle Live|url=https://order-order.com/2019/07/24/reshuffle-live-5/|date=24 July 2019|website=Guido|accessdate=24 July 2019}}</ref> | leader2_title = प्रमुख कार्यकारी तथा कोषाध्यक्ष | leader2_name = रिक्त (२४ जुलाई २०१९ देखि (उप: [[माइक च्याटी]])<ref>{{cite web|title=Mick Davis Resigns as Tory CEO|url=https://order-order.com/2019/07/24/mick-davis-resigns-tory-party-ceo-treasurer/|date=24 July 2019|website=Guido|accessdate=24 July 2019}}</ref> | leader3_title = [[1922 Committee]] Acting Chairs | leader3_name = चार्ल्स वाकर<br/>[[Cheryl Gillan|Dame Cheryl Gillan]] | leader4_title = [[1922 Committee]] कार्यकारी सचिव | leader4_name = [[बब ब्ल्याकम्यान]]<br />[[Nigel Evans]]<!-- Post-nominals not included in the infobox per MoS --> | leader5_title = लर्ड्स लिडर (लर्ड्स नेता) | leader5_name = [[Natalie Evans, Baroness Evans of Bowes Park|The Baroness Evans of Bowes&nbsp;Park]] | founded = {{Start date and age|df=yes|p=y|1834}} | merger = [[Tories (British political party)|Tory Party]]<br/> लिबरल युनियनिस्ट पार्टी | womens_wing = [[कन्जर्भेटिभ महिला संघठन]] | wing1_title = ओभरसिज विङ | wing1 = [[Conservatives Abroad]] | wing2_title = [[LGBT|LGBT+]] wing | wing2 = [[LGBT+ Conservatives]] | youth_wing = योङ कन्जर्भेटिभ<ref>{{cite news|url=https://www.politicshome.com/news/uk/political-parties/conservative-party/news/93688/conservatives-re-launch-youth-wing-bid-take|title=Conservatives re-launch youth wing in a bid to take on Labour|last=Wilkins|first=Jessica|date=17 March 2018|website=PoliticsHome.com|accessdate=9 July 2019}}</ref> | position = मध्य-दक्षिणपन्थी<ref>{{cite book|last1=Whiteley|first1=Paul|last2=Seyd|first2=Patrick|last3=Richardson|first3=Jeremy|title=True Blues: The Politics of Conservative Party Membership|date=1994|publisher=Oxford University Press|isbn=978-0-19-154441-5|pages=141–142|url=https://books.google.com/books?id=nHNOT1OHPVMC&pg=PA141|accessdate=9 May 2016}}</ref><ref>{{cite news|title=Competing on the centre right: An examination of party strategy in Britain|url=http://www2.le.ac.uk/departments/politics/research/research-projects/centre-right|accessdate=9 May 2016|first1=Philip|last1=Lynch|first2=Richard|last2=Whitaker|first3=Gemma|last3=Loomes|publisher=University of Leicestr}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160404210830/http://www2.le.ac.uk/departments/politics/research/research-projects/centre-right |date=4 April 2016 }}</ref><ref>{{cite web|last1=Coulson|first1=Rebecca|title=What does being right wing mean?|url=http://www.conservativehome.com/thecolumnists/2016/05/rebecca-coulson-what-does-being-right-wing-mean.html|publisher=Conservative Home|accessdate=9 May 2016|date=4 May 2016}}</ref> | european = [[Alliance of Conservatives and Reformists in Europe]] | europarl = [[European Conservatives and Reformists]] | colours = {{colour box|{{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} Blue | membership_year = २०१९ | membership = {{increase}} 160,000<ref>{{cite news|title=Membership of UK political parties|url=https://www.telegraph.co.uk/politics/2019/05/25/conservative-membership-surge-amid-fears-campaign-swing-leadership/|work=Daily Telegraph|accessdate=25 May 2019|date=25 May 2019|last1=Malnick|first1=Edward}}</ref> | seats1_title = [[हाउस अफ कमन्स, संयुक्त अधिराज्य|हाउस अफ कमन्स]] | seats1 = {{Infobox political party/seats|311|650|hex=blue}}{{Composition bar|311|650|{{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} | seats2_title = हाउस अफ लर्डस्<ref>{{cite web|url=http://www.parliament.uk/mps-lords-and-offices/lords/composition-of-the-lords/|title=Lords by party, type of peerage and gender|website=Parliament.uk|accessdate=13 June 2015}}</ref> | seats2 = {{Composition bar|{{HOL|CON}}|{{HOL|TOTAL}}|{{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} | seats3_title = [[युरोपेली संसद]] | seats3 = {{Composition bar|4|73|{{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} | seats4_title = [[स्कटिस संसद]] | seats4 = {{Composition bar|31|129|hex={{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} | seats5_title = [[नेशनल एसेम्ब्ली फर वेल्स|वेल्स एसेम्ब्ली]] | seats5 = {{Composition bar|11|60|hex={{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} | seats6_title = [[नर्दन आयरल्यान्ड एसेम्ब्ली|उत्तरी आयरल्यान्ड एसेम्ब्ली]] | seats6 = {{Composition bar|0|90|hex={{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} | seats7_title = [[लण्डन एसेम्ब्ली]] | seats7 = {{Composition bar|8|25|{{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} | seats8_title = स्थानीय सरकार<ref name="localcouncil">{{cite web|url=http://www.opencouncildata.co.uk/index.php|title=Local Council Political Compositions|date=23 January 2018|publisher=Open Council Date UK|accessdate=23 September 2018|deadurl=no|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170930131243/http://www.opencouncildata.co.uk/index.php|archivedate=30 September 2017|df=dmy-all}}</ref> | seats8 = {{Composition bar|7480|20249|{{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} | seats9_title = [[Police and Crime Commissioner (England and Wales)|Police and Crime Commissioners]] | seats9 = {{Composition bar|20|40|{{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} | seats10 = {{Composition bar|4|24|hex={{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} | seats10_title = [[Directly elected mayors in England and Wales|Directly elected mayors]] | seats11 = {{Composition bar|0|3|hex={{Conservative Party (UK)/meta/color}}}} | seats11_title = [[Devolution in the United Kingdom|Devolved administrations]] in government }} द '''कन्जर्भेटिभ पार्टी''', आधिकारिक नाम '''कन्जर्भेटिभ एण्ड युनियनिस्ट पार्टी'',<ref>{{cite web|title=Profile: The Conservative Party|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/uk_politics/election_2010/8536227.stm|date=25 March 2010|website=BBC News|accessdate=3 May 2017}}</ref> कहिलेकाही अनौपचारिक रुपमा '''टोरी'' पनि भनिन्छ, संयुक्त अधिराज्य बेलायतको मध्यमार्गी दक्षिणपन्थी पार्टी हो। २०१० देखि सत्तासिन रहेको यो पार्टी [[हाउस अफ कमन्स, संयुक्त अधिराज्य|हाउस अफ कमन्स]]मा ३१२ सांसद प्रतिनिधि सदस्य , २४९ हाउस अफ लर्ड्स सदस्य, ४ युरोपेली संसद सदस्य, ३१ स्कटिस संसद सदस्य , ११ वेल्स असेम्ब्ली सदस्य , ८ लण्डन असेम्ब्ली सदस्य ८,९१६ स्थानिय काउन्सिलर सहित यो हाउस अफ कमन्सको सबैभन्दा ठूलो दल हो। <ref name="localcouncil" /> द कन्जर्भेटिभ पार्टीको स्थापना १८३४ मा भएको थियो। बेन्जामिन डिज्रेलीको नेतृत्वमा यो पार्टीले [[बेलायती साम्राज्य|ब्रिटिश साम्राज्य]] शिखरमा पुगेको बेलामा राजनीतमा महत्त्वपूर्ण भुमिका खेलेको थियो। ==इतिहास == ===स्थापना=== ===कन्जर्भेटिभ एण्ड युनियनिस्ट पार्टी(१८६७-१९१४)=== ===प्रथम विश्व युद्ध === लिबरलहरू (उदारवादीहरू) बेल्जियमको आक्रमणसम्म युद्धको विरुद्धमा थिए,भने कन्जरभेटिभ नेताहरूले फ्रान्सलाई सहयोग गर्ने र जर्मनीलाई रोक्ने पक्षमा दृढतापूर्वक उभिएका थिए। ===१९२०-१९४५=== ===१९४५-१९६३=== ====जन असन्तुष्टि ==== ====पार्टी आधुनिकिकरण==== ===एड्वार्ड हिथ (१९६५-१९७५)==== ===मार्गरेट थ्याचर(१९७५-१९९०)==== ===जोन मेजर (१९९०-१९९७)==== ===प्रतिपक्षी दल=== ====विलियम हग==== ====इयान डन्क्यान स्मिथ र माइकल हवार्ड==== ===डेभिड क्यामरुन (२००५-२०१६)=== ===थेरेसा मे (२०१६-२०१९)=== ====स्लामोफोबिया==== ===बोरिस जोनसन (२०१९-हाल)=== ==नीति == ===आर्थिक नीति=== कन्जरभेटिभ पार्टी "[[स्वतन्त्र बजार]] र व्यक्तिगत उपलब्धि आर्थिक समृद्धिको प्रमुख कारक हो।" भन्नेमा विश्वास गर्छ । यस सिद्धान्त अनुसार घटाइएको आयकर दरले आर्थिक बृद्धि र उद्यमलाई बढाउँछ । ===सामाजिक नीति=== ===विदेश नीति=== ===रक्षा=== ==== नेटो ==== कन्जरभेटिभ पार्टीले [[नाटो|नेटो]] युनाइटेड किंगडमको लागि सबैभन्दा महत्त्वपूर्ण सुरक्षा गठबन्धन रहन्छ र रहनुपर्छ भन्ने धारणालाई समर्थन गर्दछ।<ref>{{cite web |date=11 February 2010 |title=Liam Fox: The EU should only act when NATO cannot |url=http://www.conservatives.com/News/Speeches/2010/02/Liam_Fox_EU_should_only_act_when_NATO_cannot.aspx |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20100401061150/http://www.conservatives.com/News/Speeches/2010/02/Liam_Fox_EU_should_only_act_when_NATO_cannot.aspx |archive-date=1 April 2010 |access-date=20 April 2007 |publisher=Conservative Party }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100401061150/http://www.conservatives.com/News/Speeches/2010/02/Liam_Fox_EU_should_only_act_when_NATO_cannot.aspx |date=1 April 2010 }}</ref> यसले नेटोको अभियान सञ्चालनका लागि एक निष्पक्ष कोष संयन्त्रको निर्माणको लागि वकालत गरेको छ र सबै नेटो देशहरूलाई जिडिपीको २% आवश्यक रक्षा खर्च पूरा गर्न आह्वान गरेको छ। ====अफ्गानस्तान==== ====रणनीतिक सुरक्षा र पुनरावलोकन==== ====युरोप तथा ==== ====आणविक हतियार==== ===स्वास्थ नीति=== ===औषधि नीति=== ===शिक्षा तथा अनुसन्धान === ===पारिवारिक नीति=== ===रोजगार तथा कल्याणकारी नीति=== ===उर्जा तथा मौसम परिवर्तन नीति=== ===युरोपेली सङ्घ नीति=== ===सङ्घीय नीति=== ===ब्रिटिस संविधान=== ==संघठन== ===पार्टी संरचना=== ===संसदीय उम्मेदवार === ===युवा कन्जर्भेटिभ=== ===सम्मेलन=== ===चन्दा कोष=== ===अन्तरास्ट्रिय संघठन=== ==सन्दर्भ सामाग्रीहरू== {{reflist}} 9saeklpa3hhkqfwgq53at14t9i0gfjh भगदत्त 0 106937 1366201 1324246 2026-07-17T06:07:34Z Bishaldev100 28807 1366201 wikitext text/x-wiki [[चित्र:Krishna Storms the Citadel of Naraka.jpg|right|thumb|250px|भगवान कृष्ण नरकासुर को किला मा आक्रमण गर्दै गर्दा]] '''भगदत्त''' प्राग्ज्योतिष ([[असम]]) देशको अधिपति, नरकासुरको पुत्र र [[इन्द्र]]को मित्र थिए। उनी [[अर्जुन]]को धेरै ठुलो प्रशंसक, तर [[कृष्ण]]को कट्टर प्रतिद्वन्दी थिए। एक पटक [[भौमासुर]] ले इन्द्रको कवच र कुण्डल खोसे । यसमा कृष्णले क्रुद्ध भएर भौमासुरको सात छोराहरूलाई वध गरेका थिए । [[भूमि]] ले कृष्णसँग भगदत्तको रक्षाको लागि अभयदान मागेका थिए । भौमासुर को मृत्यु को पछि भगदत्त प्राग्ज्योतिष को अधिपति बने। भगदत्तले अर्जुन, [[भीम]] र [[कर्ण (महाभारत)|कर्ण]]को साथ युद्ध गरे। हस्ति युद्ध मा भगदत्त अत्यन्त कुशल थिए। कृतज्ञ र वज्रदत्त नाम को यिनको दुई छोराहरु थिए, यिनीहरु मध्ये कृतज्ञको मृत्यु नकुलको हातबाट भएको थियो। वज्रदत्त राजा हुँदा अर्जुनबाट पराजित भए। उनकी छोरी [[धनुमती (धृष्टद्युम्नकी पत्नी)|धनुमती]] को [[धृष्टद्युम्न]]सँग विवाह भएको थियो। [[कुरुक्षेत्र युद्ध|कुरुक्षेत्रको युद्ध]]मा उनी कौरव सेनाको तर्फबाट लडे र आफ्नो विशालकाय हात्तीको साथ उनले दर्शन सहित धेरै योद्धहरुको वध गरे। आफ्नो '[[सुप्रतीक]]' नामको हात्ती मा उनले [[भीम]]लाई पनि परास्त गरे। भगदत्त को साथ '''शक्ति अस्त्र''' र '''वैश्नव''' अस्त्र जस्ता दिव्यास्त्र थिए। उनको छोराको वध [[नकुल]]ले गरेका थिए। १२ औँ दिनको युद्धमा उनको '''वैष्णव अस्त्र''' श्रीकृष्णलाई लाग्यो र फेरी अर्जुनसँगको युद्धमा उनले [[वीरगति]] पाए। == कुरुक्षेत्रको युद्ध == === बाह्रौँ दिन === [[चित्र:Bhagadatta fighting with Bhima.JPG|thumb|चेन्नाकेसवा मन्दिर, बेलुरमा रहेको मुर्तिकला जसमा भगदत्त सुप्रतीकमा सवार भएर भीमविरुद्द युद्ध लडिरहेका छन् ।|alt=A sculpture at the Chennakesava Temple, Belur.]] [[कुरुक्षेत्र युद्ध]] बाह्रौँ दिन [[दुर्योधन]]ले [[भीम]] विरुद्ध ठुलो हात्तीको दल पठाए। भीमले आफ्नो गदाले सबै हात्तीहरू मारे। यसले [[कौरव]] सेनामा कोलाहल सिर्जना गऱ्यो र उनीहरू आफ्नो जीवन बचाउनका लागि चारैतिर भागे। यसबाट क्रोधित भएर सुप्रतिक हात्तीमा बसेका प्रागज्योतिषका राजा [[भगदत्त]]ले भीममाथि आक्रमण गरे। हात्तीले भीमतर्फ अगाडि बढ्यो र भीमको रथलाई टुक्रा-टुक्रा गरी, उनको सारथी र घोडाहरू मारिए। भीम आफ्नो रथबाट कुद्दै यमराजबाट उम्के। उनी हात्तीमुनि पुगे। हात्तीहरूको मर्मस्थानहरूको बारेमा उनलाई खूब ज्ञान थियो । यसकारण उनी भगदत्तको हातीको पाऊको बीचमा घुसेर उसको शरीरसंग टाँसिएर तल उभिए । उनले हात्तीको मर्मस्थानहरूमा घुस्सा हानी हानी उसलाई बेहाल गरिदिए । हात्ती पिडाले गर्दा खुब कराउन थाल्यो र चारैतिर फनफनी घुम्न लाग्यो । घुम्दा घुम्दै अचानक हात्तीले सूँडले भीमलाई समात्यो र उसलाई भूमीमा पछारेर आफ्नो गोडाले कुल्चनै लागेको थियो, भीमसेन बडो फुर्तिले उअसको पकडबाट उम्किए तर फेरी उसैको गोडाहरूको बीचमा पुगे। पाण्डव सेनाको कुनै हात्ती यसतर्फ आइदिएर सुप्रतीकमाथि आक्रमण गरिदिएमा यस संकटबाट बाँचेर उम्कने थिएँ भन्ने आशा भीमसेनले गरेका थिए । तर सेनाका अरु वीरलाई यस कुराको पत्तै थिएन । उता धेरै बेरसम्म भीमको पता नलागेपछि सैनिकहरूले स्वर मचाए । भीमसेन मारिएको ठाने । यी स्वर सुनेर युधिष्ठिरलाई चिन्ता लाग्यो र भागदत्तमाथि आक्रमण गर्न आफ्ना वीरलाई आज्ञा दिए। दशार्ण देशका राजाले आफ्नु लडाकु हात्तीमा सवार भएर सुप्रतीकमाथि आक्रमण गरे । दशार्णको हात्तीले बडो जोरसँग युद्ध गर्‍यो र सुप्रतीकमाथि जोरको हमला भयो। तर सुप्रतीकको अगाडी दशार्णको हात्ती धेरै बेर टिक्न सकेन। सुप्रतीकले आफ्नु दाराहरूद्वारा दशार्णको हात्तीको [[करङ]] भाँचिदियो । दशार्णको हात्ती चक्कर खाएर ढल्यो । यसैबीचमा समय पाएर भीमसेन सुप्रतीकको गोडा बीचबाट निस्किए । भीमलाई जीवित देखेर पाण्डव सेना राहत पाए। यता युधिष्ठिरले पठाएको कुमुक आइपुगेको थियो र वृद्धा भगदत्तलाई चारै तर्फबाट पाण्डव वीरहरूले घेरिलिए । वाणहरूको प्रहारले उसको हात्ती र ऊ स्वयं नराम्रोसँग घाइते भए। तर भगदत्त यसबाट विचलित भएनन्। घेरिरहेका शत्रुदलको कुनै वास्ता नगरी उनले सात्यकिइका रथतर्फ हात्ती दौडाए । हात्तीले [[सात्यकि]]को रथलाई उठाएर हावामा हुत्याइदियो । सात्यकी फुर्तीसाथ भुइँमा हामफाले। त्यसो नगरेको भए उसलाई बाँच्न कठिन पर्थ्यो । उनको सारथी बहुतै कुशल थियो । उनले आकाशमा फ्याकिएको रथ घोडालाई बडो कुशलतासँग जोगाए र रथलाई उठाएर ठीक ठाक गर्‍यो र [[सात्यकि|सात्यकी]] नजीक आयो। भगदत्तको हत्तीले पाण्डव सेनालाई बहुतै दु:ख थियो। ऊ निर्भय भएर सेनाबीच घुसेर सैनिकहरूलाई उठाइ उठाइ पछर्न थाल्यो र चारैतर्फ हाहाकार मचाइदियो । यस हमलामा सैनिकहरुमा निकै घबाराहट भयो । हात्तीमाथि शानसाथ उभिएको राजा भगदत्तले देवराज [[इन्द्र|ईन्द्र]] आफ्नो ऐरावत हात्तीमा चढेर [[असुर]]हरूलाई बध गरे झैं पाण्डव सेनाका सैनिकहरूलाई मारिरहेका थिए । यसै बीचमा भीमसेन फेरी रथमा सवार भएर सुप्रतीकलाई हमला गर्न थाले; तर मतवाला हात्तीले उनको रथका घोडाहरूतिर सुँड बढाएर जोरसँग यस्तो फुँकर गर्‍यो जसले गर्दा घोडाहरू आत्तिएर भागे । === अर्जुनसँग युद्ध र वीरगति === बाँकी पाण्डवहरू भगदत्तसँग लडिरहदा अर्कोतर्फ टाढा अर्जुन संशप्तकहरूसँग अर्जुन लडिरहेका थिए । उनले पाण्डव सेना भएको ठाउँमा आकाशसम्म धूलो उडिरहेको देखे र हात्तीहरूको चिहाड सुने । जसले गर्दा अर्जुन कुनै न कुनै अनर्थ भैरहेको होला भन्ने सोचे । उनले श्रीकृष्णलाई उतातिर नै जान भने । श्रीकृष्णले भगदत्तको हात्ती र भीमको युद्ध भइरहेको ठाउँमा रथ चलाए । अर्जुन त्यहाँ पुग्नासाथ पाण्डव सेनामा नयाँ उत्साह आयो । सबै जहाँको तहाँ नै रोकिए । कसैले भाग्ने प्रयास गरेनन् । सेना सम्हालियो र तुरुन्त नै हमल गर्न तयार भयो । त्यहाँ मोर्चामा पुग्नासाथ नै कौरव सेनामा जोरसाथ हमला गरेर अर्जुन भगदत्ततर्फ बढे । भगदत्तले सोही क्षण आफ्नो हात्तीलाई अर्जुन तर्फ बढाए । भगदत्तको हात्तीले अर्जुनको रथलाई काल जस्तै गरेर झाम्टियो, तर श्रीकृष्णले बडो कुशलतापूर्वक रथलाई हात्तीको बाटाबाट हटाएर बचाए । हात्तीमा सवार भगदत्तले अर्जुन र श्रीकृष्ण दुवैमाथि बाण वर्षायो। अर्जुनले हात्तीको कवच चिथोर्दै सुप्रतीकको शरीरमा बाण हानी उनलाई घाइते बनायो। यो देखेर भगदत्तले श्रीकृष्णमाथि शक्ति फ्याँके। अर्जुनले बाणद्वारा त्यसको दुई टुक्रा पारे। यसपछि भगदत्तले अर्जुनमाथि एक तोमर फ्याँके। तोमर अर्जुनको मुकुटमा लाग्यो। यसले गर्दा अर्जुन बहुतै रिसाए। उनले मुकुट समातेर राखेर भने, "भगदत्त! अब यस संसारलाई अन्तिम पटक राम्ररी हेर।" यति भन्दै आफ्नो गाण्डीव धनुष चढाए। राजा भगदत्त उमेरमा बुढो थिए। उसको फुलेको सेतो कपाल र भरिएको पुष्ट अनुहारमा वृद्धावस्थाको चाउरी परेको देखिन्थ्यो। आँखी भौँमाथिको छाला लत्रिएर आँखाहरुलाई ढाकेको थियो। भगदत्तले त्यसलाई एउटा रेशमी टालोले बाँधेर राख्थ्यो। शूरतामा उसको जोडी कोही थिएन। आफ्नो शील स्वभाव र प्रतापका कारण ऊ [[क्षत्रिय]]हरूमा प्रसिद्ध थियो। यहाँसम्म कि मानिसहरूले उनलाई बडो श्रद्धासाथ भगदत्त [[इन्द्र|ईन्द्र]]को मित्र भन्दथे । अर्जुनले चलाएको बाणले भागदत्तको धनुष भाँचियो । ठोक्राको पनि तेही हाल भयो । अर्जुनले भागदत्तको मर्मस्थानहरूमा पनि बाण चलाएर छेडी दिए । बृद्ध भगदत्तको सारा हातीयार नष्ट भए। त्यसकारण उसले हात्तिको अंकुश नै उठाएर त्यसलाई अभिमन्त्रित गरेर अर्जुन माथि छोडे। यदि श्रीकृष्णले आफ्नो छाती अगाडी नसारिदिएको भए त्यो अस्त्रले अर्जुनको प्राण लिने थियो । वैष्णवास्त्रको मन्त्रले अभिमन्त्रित हुनाको कारण श्री कृष्णको चातीमा लाग्नासाथ तो शक्ति बनमाला झै श्रीकृष्णको शोभा भयो । यसले अर्जुनको अभिमानलाई ठूलो धक्का लाग्यो । उनले कृष्णलाई भने- "जनार्दन! शत्रुले चलाएको हातीयार आफ्नुमाथिलाग्न दिनु क तपाईंलाई उचित थियो ? जब तपाईंले म रथ मात्र चलाउनेछु, युद्ध छैन भनेर घोषणा गर्नु भयो त के यो न्यारी भयो कि धनुष लिएर म साम्ने उभीरहूँ र तपाईंचाहिँ प्रहार आफुले स्वीकार गर्नु ?" यो सुनेर श्रीकृष्णले भने -"पार्थ! तिमीलाई थाहा छैन । मैले यदि उक्त अस्त्र आफुले ग्रहण नगरेको भए तिम्रो प्राण नै लिने थियो । यो मेरो माल थियो जो मकहाँ फर्केर आयो । अर्जुनले सुप्रतीकमाथि एक बाण तानेर हाने । सर्प जसरी प्वालभित्र पस्छ पिडाले गर्दा उसको हालत निकै नराम्रो भयो । बेहाल भइ सोही किसिमबाट सो बाणले [[सुप्रतीक]]को सिरलाई चिर्दै भित्र घुस्न गयो । वाण लाग्नासाथ हात्ती चिघाड्दै थचक्क बस्यो । भगदत्तले हात्तीलाई बहुतै प्रोत्साहित गरे, तर हात्तीले उनको आदेश रत्तिभर टेरेन जसरी पत्नीले गरीब पतिलाई मान्दैन । उसको हालत निकै नराम्रो भयो । बेहाल भएर ऊ दाराले भुईँको माटो खोस्रन लाज्ञो र केही बेरपछिमर्यो । हात्ती मरिसकेपछि अर्जुनलाई बडो दुख लाग्यो । उनी चाहन्थे एकै भगदत्तलाई मात्र लडाइदिने र हात्ती नमार्ने तर सो हुन सकेन । पछि त्यही दिन सुप्रतिकमा सवार भगदत्त पनि मारिए । == सन्दर्भ == {{सन्दर्भसूची|२}} == बाहिरी सम्पर्क == {{महाभारत}} dlkj08e02rsp6ank1u2a5zgso8u9rgp बङ्गलादेशी चलचित्र 0 107983 1366167 1365599 2026-07-16T18:32:14Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366167 wikitext text/x-wiki {{Infobox cinema market | name = बङ्गलादेशी चलचित्र | image = Bangladesh film clapperboard.svg | image_size = 150px | screens = ४०० (सन् २०१८ को अनुसार)<ref name="et15Aug2016">{{cite news |last=Laghate |first=Gaurav |date=15 August 2016 |title=United Mediaworks expands footprint to Bangladesh |url=http://economictimes.indiatimes.com/industry/media/entertainment/media/united-mediaworks-expands-footprint-to-bangladesh/articleshow/53703262.cms |newspaper=Economic Times |access-date=8 June 2017}}</ref> | screens_per_capita = ०.२ प्रति १,०००,०० (सन् २०१६)<ref name="et15Aug2016" /> | distributors = {{br separated entries|[[जाज मल्टिमिडिया]] | [[टाइगर मिडिया लिमिटेड]] | [[द आभी कथाचित्र]] | [[एक्सप्रेस टिलिफिल्म लिमिटेड]] | [[एसके फिल्म्स]]}} | produced_year = २०१७ | produced_ref =<ref name="bd-pratidin.com">{{cite web|url=http://www.bd-pratidin.com/entertainment-news/2017/12/24/291487|script-title=যেমন ছিল চলচ্চিত্র ২০১৭ - বাংলাদেশ প্রতিদিন|work=Bangladesh Pratidin|language=बाङ्ला}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190404131039/https://www.bd-pratidin.com/entertainment-news/2017/12/24/291487 |date=2019-04-04 }}</ref><ref name="channelionline.com">http://www.channelionline.com/%E0%A6%B8%E0%A6%BE%E0%A6%AB%E0%A6%B2%E0%A7%8D%E0%A6%AF%E0%A7%87%E0%A6%B0-%E0%A6%B6%E0%A7%80%E0%A6%B0%E0%A7%8D%E0%A6%B7%E0%A7%87-%E0%A6%A6%E0%A7%87%E0%A6%B6%E0%A7%80-%E0%A6%8F%E0%A6%AC%E0%A6%82/</ref> | produced_total = ६३ | produced_fictional = | produced_animated = | produced_documentary = | admissions_year = | admissions_ref = | admissions_total = | admissions_per_capita = | admissions_national = | box_office_year = | box_office_ref = | box_office_total = | box_office_national = | footnotes = }} '''बङ्गलादेशी चलचित्र''' [[बङ्गलादेश]]को [[ढाका]] स्थित बाङ्ला भाषाको चलचित्र उद्योग हो। यो चलचित्र उद्योग सन् १९७० को दशकबाट सुरु भएको थियो भने यस उद्योगलाई आधिकारिक रूपमा ''ढालिउड'' भनिन्छ। यो शब्द ढाका र अङ्ग्रेजी चलचित्र उद्योग हलिउडको मिश्रणबाट निर्माण भएको थियो। बङ्गलादेशी सिनेमाको प्रमुख शैली भनेको अद्भुत वा उत्तेजनापूर्ण व्यवहार समावेश गरिनु हो जुन सन् १९४७ देखि १९९० सम्म विकास हुँदै आजसम्म प्रायः सबै चलचित्रहरूको समावेश गरिन्छ। बङ्गलादेशी चलचित्र सन् १९९८ मा ब्राडफोर्ड बायोस्कोप कम्पनीले पहिलो चलचित्र सार्वजनिक गर्ने व्यवस्था मिलाएको थियो। सन् १९१३ देखि सन् १९१४ को बीचमा पहिलो चलचित्र उत्पादन कम्पनीले चलचित्र मन्दिरको स्थापना गरेको थियो। सन् १९२८ मा पहिलो आवाज विहिन चलचित्र सुकुमारीको निर्माण गरिएको थियो भने सन् १९३१ मा पहिलो पूर्ण लम्बाई चलचित्र लास्ट किस सार्वजनिक गरिएको थियो। बङ्गलादेश पाकिस्तानबाट छुट्टिए पछि ढाका बङ्गलादेशी चलचित्र उद्योगको केन्द्र बन्न पुग्यो र यसले तात्कालिक समयमा चलचित्रहरूको राजस्व, उत्पादन र दर्शकहरूको बहुमत कमाउन सफल भएको थियो। बङ्गाली भाषाको पहिलो पूर्ण लम्बाइ चलचित्र द फेस एण्ड द मास्क नामक चलचित्र सन् १९५६ मा निर्माण गरिएको थियो। सन् १९७० को दशकमा धेरै जसो ढालिउड चलचित्रहरू भारतीय चलचित्रहरूबाट प्रेरित थिए भने केही चलचित्रहरू ती चलचित्रहरूको अनधिकृत अभियुक्तिका साथ थिए।<ref name=cholochitro>{{cite web |title=History of Bangladeshi Film |url=http://www.cholochitro.com/index.php?option=com_content&task=view&id=33&Itemid=49 |website=cholochitro.com |publisher=Cholochitro |accessdate=1 December 2014 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141214233817/http://www.cholochitro.com/index.php?option=com_content&task=view&id=33&Itemid=49 |date=14 December 2014 }}</ref><ref name="Mukh O Mukhosh">{{cite web |title=Mukh O Mukhosh |url=http://www.bfa.gov.bd/movie/details.html?id=100 |publisher=bfa.gov.bd |accessdate=14 November 2014 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20141129021323/http://www.bfa.gov.bd/movie/details.html?id=100 |archivedate=29 November 2014 |df=dmy-all }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141129021323/http://www.bfa.gov.bd/movie/details.html?id=100 |date=29 November 2014 }}</ref> यो चलचित्र उद्योग सफल हुने क्रममा अगाडि बड्यो र धेरै सफल बङ्गलादेशी चलचित्रहरू सन् १९७० को दशक, सन् १९८० को दशक र सन् १९९० को दशकमा निर्माण तथा सार्वजनिक गरिएका थिए। फतेह लोहानी, जाहिर रायमान, आलमगीर कविर, खान आताउर रहमान, सुभास दत्त, ऋत्विक घटक, एहतेशाम, चासमी नुजरुल इस्लामी, अब्दुल्ला अल ममुन, शेख नियमत अली, गाजी मजहारुल आनवाल, तानविर मुकम्मेल, तारिक मासुद, मोरशेदुल इस्लाम, हुमायुन आहमेद, मोस्ताफा सरवार फारुकी, नुरुल आलम एतिक जहादुर रहिम अञ्जन, आषिक मोस्ताफा, खाजिर हयात खान, कुमार अहमद साइमन, रुवाइयात हुसेन, अमिताभ रेजा चौधरी, विजन इमताज, फकरुल अरफिन खान, जियस उदिन सेलिम, दिपेनकर सङ्गुप्ता दिपन र अन्य बङ्गलादेशी चलचित्रका निर्देशकहरूले समानान्तर सिनेमा र कला चलचित्रहरूमा महत्त्वपूर्ण योगदान पुर्‍याएका छन् भने केहीले विश्वव्यापी प्रशंसा र पुरस्कार पनि प्राप्त गरेका छन्। == इतिहास == === उत्पत्ति === २८ डिसेम्बर १९८५ का दिन लुमिरे दाजुभाईहरूले निर्माण गरेको पहिलो चलचित्रको दृश्य देखाउने एक प्रकाश फैलाउन यन्त्र फ्रान्सको पेरिसमा बेच्नका लागि देखाइएको थियो जुन पछि भारतको कलकत्ता हुँदै बङ्गलादेशको ढाका सम्म ल्याइएको थियो। भारतको कलकत्ता स्थित ब्र्याडफोर्ड बायोस्कोप कम्पनीले यो एक कार्यक्रमको आयोजना गर्दै छोटो समाचार वस्तुहरू र महारानी भिक्टोरियाको जयन्तीको महोत्सवको झलकहरू, ग्रीक र टर्की सेनाहरू बीचको लडाईहरू र फ्रान्सेली भूमिगत रेल सेवा अन्य छोटो सामग्रीहरू प्रस्तुत गरेको थियो। प्रत्येक कार्यक्रमका लागि टिकटको मूल्य आठ एनस देखि तीन [[टाका]] थियो सम्म तोकिएको थियो जुन तात्कालिक समयमा निकै महङ्गो थियो। भोला, मानिकगञ्ज, गाजिपुर, राजबाडी, र फरीदपुरलगायत क्षेत्रभरि बायोस्कोप द्वरा कार्यक्रमहरू देखाउन शुरू गरिएको थियो जुन बङ्गलादेशी चलचित्र उद्योगको पहिलो चलचित्रको रूपमा परिचित भयो। बङ्गाली सिनेमाको पहिलो बीउ बोगजुरीका स्थानीय हीरालाल सेनले रोपेका थिए जसलाई भिक्टोरियन युग सिनेमाको कवच मानिन्छ। सन् १९९८ मा सेनले आफ्नै एक द रोयल नामक कम्पनीको निर्माण गरेका थिए जसले तात्कालिक समयमा बङ्गलादेशको विभिन्न क्षेत्रमा मञ्च कार्यक्रम र कलकत्ताका द स्टार थिएटर, मिनर्भल थिएटर र क्लासिक थिएटरका लागि प्रत्यक्ष कार्यक्रम देखाउन शुरू गरेको थियो। उनले सन् १९०१ मा कलकत्तामा चलचित्र निर्माणको अग्रगामी गरे र आफ्नै क्षेत्रका छोटा दृश्यहरू सङ्कलन गरेका थिए जुन बङ्गलादेशको चलचित्र उद्योगको पहिलो दृश्य थियो। जब कलकत्तामा आधारित चलचित्र मन्दिरहरूको निर्माण भैरहेको थियो भने पूर्वी बङ्गाल चलचित्र मन्दिरहरूले कलकत्ता, बम्बई, मद्रास, हलिउड र पेरिसमा उत्पादित चलचित्रहरू सार्वजनिक गर्न र देखाउन शुरू गरेको थियो। अनुक्रमिक बायोस्कोप दृश्य र चलचित्रहरू ढाकामा सन् १९१३-१४ सम्म एक जुट भण्डारण केन्द्रमा स्थापना गरिएको थियो जसलाई पिक्चर हाउसको नाम दिइयो जुन अहिलेको बङ्गलादेशमा निर्माण भएको पहिलो चलचित्र मन्दिर थियो।<ref name= VF>{{cite web|url=http://www.victorian-cinema.net/sen.htm|title=Who's Who of Victorian Cinema - Hiralal Sen|website=victorian-cinema.net}}</ref> === आवाज विहिन चलचित्र काल === सन् १९१६ मा भारतको कलकत्तामा मदन चलचित्र मन्दिरको स्थापना भएको थियो। सन् १९१९ मा पहिलो कालो र सेतो आवाज विहिन चलचित्र बिल्वामङ्गलको स्थनपना मदन थिएटरले गरेको थियो जुन चलचित्रलाई रुस्टम धोतीवालाले निर्देशन र प्रयनाथ गुङ्गलीले निर्माण गरेका थिए।<ref>{{cite web |title=The Liberation Struggles of a Country and a Festival |url=http://www.dhakafilmfestival.org/the-liberation-struggles-ofa-country-and-a-festival/ |website=dhakafilmfestival.org |publisher=Dhaka Film Festival |archive-url=https://web.archive.org/web/20140111212011/http://www.dhakafilmfestival.org/the-liberation-struggles-ofa-country-and-a-festival/ |archive-date=11 January 2014 |access-date=1 December 2014 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140111212011/http://www.dhakafilmfestival.org/the-liberation-struggles-ofa-country-and-a-festival/ |date=11 January 2014 }}</ref> भारतको कलकत्तामा पहिलो बङ्गाली चलचित्र सङ्घ इण्डो ब्रिटिस चलचित्र सङ्घ नामक एक संस्थाको स्थापना भएको थियो जहाँको संस्थापक प्रख्यात बङ्गाली तथा अङ्ग्रेजी भाषाका महान कवि रवीन्द्रनाथ ठाकुको नातेदार धिरेन्द्रनाथ गुङ्गली थिए। गुङ्गलीले सन् १९२१ मा बिलत फिरतको लेखन तथा निर्देशन गरेका थिए। मदन थिएटरले सन् १९३१ मा जामाई षष्ठी नामक आवाज रहित चलचित्रको निर्माण गरेको थियो जुन अमर चौधरीले निर्देशन गरेका थिए।<ref>{{cite book |last=Raju |first=Zakir |date=2015 |title=Bangladesh Cinema and National Identity: In Search of the Modern |url=https://books.google.com/books?id=PnLfBQAAQBAJ&pg=PT91 |publisher=Routledge |location=London |page=91 |isbn=978-0-415-46544-1}}</ref> सन् १९२७-२८ मा ढाका नवाव परिवारले पहिलो छोटो चलचित्र सुकुमारीको निर्माण गरेका थिए। यस चलचित्रका निर्देशकहरू खजा अदिल, खजा अकमल, खाजम नुसरुल, खाजा अजमुल, खाजा जोहिर, खाजा अजाद, सोयद साहिब अदम र प्रवक्ता अन्दलिव शाहदिनी थिए। पुरुष नेतृत्व खजा नुजरलले खेलेका थिए भने महिलाको भूमिकामा सयद अब्दुस शोभन नामको एक पुरुष अभिनेताले खेलेका कारण फिल्ममा महिलाको चित्रणको बिरूद्ध कानून बनाइएको थियो। पछि नोसरुल्ला राजनीतिज्ञ बन्न पुगे र सोभन पाकिस्तान केन्द्रीय नागरिक सेवाको पहिलो बङ्गलादेशी सचिव बने। सुकुमेरीको अझै एक तस्वीर बङ्गलादेश चलचित्र सङ्ग्रहमा सुरक्षित राखिएको छ। सुकुमारी चलचित्रको ससफलता पछि राज परिवारले अर्को चलचित्र निर्माण गर्ने निर्णय गरेको थियो। पूर्ण लम्बाई आवार विहिन चलचित्र निर्माण गर्नका लागि उक्त परिवारले घर अगाडि रहेको बगौँचाका एक स्टुडियोको निर्माण गरेको थियो भने सन् १९३१ मा उक्त परिवारले लास्ट किस नामक चलचित्रको निर्माण गरेका थिए। यस चलचित्रका मुख्य अभिनेता खाजा आजमोल थिए जो जगन्नाथ कलेजका शारीरिक शिक्षक थिए भने अम्बुजगुप्ताले यस चलचित्रमा निर्देशन गर्दै अङ्ग्रेजी र बङ्गाली भाषामा उपशिर्षकको पनि बनाएका थिए भने ढाका विश्वविद्यालयका प्रवक्ता अन्दलिब शादिनीले उर्दु भाषाको उपशिर्षकको बनाएका थिए। द लास्ट किस चलचित्र पहिलोपटक ढाकाको मुकुल सभा हलमा देखाइएको थियो।<ref>{{cite web |title=Dhaka Nawab Family and Film |url=http://www.nawabbari.com/main_arts.html?string=lastKiss.html |website=nawabbari.com |publisher=Nawab Bari |accessdate=1 December 2014 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210307230554/http://www.nawabbari.com/main_arts.html?string=lastKiss.html |date=7 March 2021 }}</ref><ref>{{cite web |title=Did you know? First Pakistani silent movie makes it to international film fests |url=http://tribune.com.pk/story/611929/did-you-know-first-pakistani-silent-movie-makes-it-to-international-film-fests/ |website=tribune.com.pk |accessdate=1 December 2014}}</ref> इतिहासकार डा रोमेश चन्द्र मोजुम्दारले यस चलचित्रको पहिलो कार्यक्रमको शुरू गरेका थिए। चलचित्रका विकासकर्ताहरू ढाकालाई कला, साहित्य र सिनेमामा अद्वितीय बनाउन चाहन्थे र उनीहरूको निर्माण घरको नाम “ढाका पूर्वी बङ्गाल सिनेमाटोग्राफ सोसाइटी” राखेका थिए। जुन बङ्गलादेशको पहिलो चलचित्र निर्माता सङ्गठन थियो। === सुरुवाती विकास === ==== पाकिस्तानी काल ==== सन् १९४७ सम्ममा बङ्गलादेशमा ८० चलचित्रहरू निर्माण भएका थिए। सन् १९४७ मा भारतको विभाजन पछि ढाकालाई पूर्वी बङ्गालको सांस्कृतिक केन्द्रमा परिणत गर्न प्रयासहरू गरिए, अब्बासउद्दीन अहमद जस्ता विभिन्न व्यक्तिहरूले यस सहरमा छोटो जीवनका चलचित्र निर्माण कम्पनीहरूको स्थापना गरेका थिए। मार्च १९४८ मा जब पाकिस्तानका गभर्नर जनरल मोहम्मद अली जिन्ना पूर्वी पाकिस्तानको भ्रमण गर्न आए रेडियो प्रसारक र चलचित्र निर्माता नाजिर अहमदलाई कलकत्तामा आधारित चलचित्र प्राविधिकहरूको सहयोगमा सूचना मुलक चलचित्र निर्माण गर्न नियुक्त गरियो। यो बङ्गलादेशको पहिलो सूचना मुलक चलचित्र बनेको थियो।<ref name="History">[https://web.archive.org/web/20041205103028/http://www.bangladesh.net/cinema/ A Brief History of Bangladesh Cinema], accessed 27 July 2006</ref> ==== सन् १९५० को दशक ==== सन् १९५२ मा बङ्गाली भाषा आन्दोलनको स्थापना भएको दुई वर्ष पछि चलचित्र निर्माता कम्पनी सहकारी लिमिटेडक‍ो स्थापन गरिएको थियो जुन ढाकामा शोहिदुल आलम, अब्दुल जब्बार खान र काजी नरुज्जामानको नेतृत्वमा गठन गरिएको थियो। उक्त चलचित्र निर्माण कम्पनीले नजीर अहमदको निर्देशनमा सलामोट नामक चलचित्र सन् १९५४ मा उत्पादन गरेको थियो भने चलचित्र व्यवसायिक रूपमा सफल भयो भएको थियो।<ref name="dailystar">{{cite news |last=Waheed |first=Karim |date=12 August 2005 |title=Celebrating 50 years of our cinema |url=http://thedailystar.net/2005/08/12/d50812140197.htm |newspaper=The Daily Star |access-date=27 July 2006 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070930031435/http://thedailystar.net/2005/08/12/d50812140197.htm |date=30 September 2007 }}</ref> पूर्वी पाकिस्तानमा ध्वनिसहितको पहिलो पूर्ण-लम्बाई चलचित्र द फेस एण्ड द मास्कको निर्माण गरिएको थियो जुन अब्दुल जब्बार खान निर्देशनमा ३ अगष्ट १९५६ मा सार्वजनिक गरिएको थियो। यस चलचित्रमा आवस्यक सम्पादन र प्राविधिक समस्याको समाधान पाकिस्तानको लाहोरमा गरिएको थियो। अब्दुल जब्बारले यस फिल्ममा निर्देशन र अभिनय गरेका थिए जसमा इनाम अहमद, पूर्णिमा सेन र नाज्मा पनि अभिनय गरेका छन्। पूर्वी पाकिस्तान चलचित्र विकास निगम विधेयकले सन् १९५७ मा राष्ट्रिय चलचित्र विकास निगम स्थापना गर्दै बङ्गलादेशका संस्थापक पिता शेख मुजीबुर रहमानले पेश गरेको थियो। यो विधेयक पूर्वी बङ्गाल राज्यको विधानसभामा पारित भएको थियो र नाजीर अहमदलाई पहिलो रचनात्मक निर्देशक नियुक्त गरिएको थियो। शुरूवाती चरणमा पूर्वी पाकिस्तान चलचित्र विकास निगमले विशिष्ट निर्देशकहरूलाई मात्र चलचित्रहरू बनाउने अनुमति दियो। फतेह लोहानीले ग्रामीण कला फिल्म आसिया निर्देशित गरे जुन पूर्वी पाकिस्तान चलचित्र विकास निगमले निर्माण गरेको पहिलो चलचित्र नाजिर अहमदले निर्माणको पर्यवेक्षण गरिरहेका थिए। सन् १९६१ मा आसियालाई सर्वश्रेष्ठ बङ्गला चलचित्रका लागि राष्ट्रपति पुरस्कार प्रदान गरिएको थियोे। पूर्वी पाकिस्तान चलचित्र विकास निगमले जारी गरेको अन्य प्रारम्भिक फिल्महरू सन् २९५९ मा फतेह लोहानी द्वारा निर्देशित सङ्गीत चलचित्र आकाश अर मतीको पनि निर्माण गरेका थिए। एजे कर्दारले १९५९ मा बङ्गाली-उर्दू चलचित्र द डे शल डनको निर्देशन गरेका थिए जसमा जाहिर रायहान सहायक निर्देशकको रूपमा काम गरेका थिए। यो चलचित्र १९३६ बङ्गाली भाषाको उपन्यास पद्मा नादिर माझी (पद्मा नदिका माझी) मा आधारित थियो जुन बङ्गाली भाषाका वरिष्ठ उपन्यासकार माणिक बानोपाध्यायले लेखेका थिए। यो एक अन्तर्राष्ट्रिय प्रशंसित चलचित्र पनि बनेको थियो। चलचित्र ३२अौँ एकेडेमी पुरस्कारमा सर्वश्रेष्ठ विदेशी भाषा चलचित्रको लागि एकेडेमी पुरस्कारको लागि पाकिस्तानी प्रविष्टिको रूपमा पेश गरिएको थियो तर मनोनीतिका रूपमा स्वीकार भने भएको थिएन। यो पहिलो मास्को अन्तर्राष्ट्रिय चलचित्र पर्वमा पनि प्रवेश गरिएको थियो जहाँ यसले सुनौलो तक्मा जित्न सफल भएको थियो।<ref name="Moscow1959">{{cite web |url=http://www.moscowfilmfestival.ru/miff34/eng/archives/?year=1959 |title=1st Moscow International Film Festival (1959) |accessdate=28 October 2012 |work=MIFF |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130116210640/http://www.moscowfilmfestival.ru/miff34/eng/archives/?year=1959 |archivedate=16 January 2013 |df=dmy-all }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130116210640/http://www.moscowfilmfestival.ru/miff34/eng/archives/?year=1959 |date=16 January 2013 }}</ref> पूर्वी पाकिस्तान चलचित्र विकास निगमको स्थापनाले पूर्वी बङ्गाल चलचित्र उद्योगको बृद्धि भएपछि तीन प्रमुख स्टुडियोहरू: पपुलर स्टुडियो, बारी स्टुडियो र बङ्गाल स्टुडियोको स्थापना गरिएको थियो। प्रख्यात निर्देशक अब्दुल जब्बार खान, फतेह लोहानी, एहतेशाम, र मोहिउद्दीनले यी स्टुडियोहरूमा काम गरेका थिए। यी निर्देशकहरूका उल्लेखनीय चलचित्रहरूमा मोतिउद्दीनले मतिर पहाड (सन् १९५९) र एहतेशामले ई देश तोमर अमर (सन् १९५९) समावेश छन्। पूर्वी पाकिस्तान चलचित्र विकास निगमका आफ्नै चलचित्रहरूले कहिलेकाँही वित्तीय सफलता प्राप्त गर्न सङ्घर्ष गरेका थिए। === सन् १९६० को दशक === सन् १९६० को दशकमा लगभग २० देखि २५ चलचित्र वर्षैपिच्छे निर्माण भएका थिए। फतेफ लोहानीको आसिया र एहतेशामको राजधिनिर बुक जस्ता चलचित्रहरूले दर्शक माझ राम्रो समालोचक प्राप्त गरेका थिए। सन् १९६० को दशक देखि चलचित्रहरूमा निर्देशन गर्दै आएका फतेह लोहानीले पूर्वी बङ्गालका चलचित्रहरू; तनहा (सन् १९६७), अगुन न्याय खेला (सन् १९६७) र जुलिखा (सन् १९६७) जस्ता चलचित्रहरूमा अभिनय गरेका थिए। सन् १९६० को दशकका सफल निर्देशक सलाहुद्दिनले तात्कालिक समयमा विभिन्न सुचना मुलक नाटक जि नोदी मोरुपोथी (सन् १९६१) को निर्माण गरेका थिए भने खान नवाव आतुर रहमानले नवाव सिराजुदुल्लाह (सन् १९६७) मा निर्देशन गरेका थिए। रहमानले अन्य चलचित्रहरूमा पनि अभिनय गरेका थिए भने उनी एक गायक पनि थिए। रहमानले आसानी (सन् १९६१), केञ्चर दियालमा (सन् १९६३) पनि अभिनय गरेका थिए। जाहिर रायमान पनि सन् १९६० को दशकका एक सफल निर्देशक थिए भने उनले पूर्वी बङ्गाली चलचित्रहरू जस्तैः कोख‍ोना आसानी (सन् १९६१), सङ्गम (सन् १९६४) (पहिलो पाकिस्तानी रङ्गीन चलचित्र) र जीवन थेके नेया चलचित्रहरूमा निर्देशन गरेका थिए। सन् १९६० को दशकका केही प्रख्यात अभिनेता तथा अभिनेत्रीहरू; रहमान, सुनिता देवी, खान आतुर रहमान, रशान जामिल, अनवार हुसेन, अनवार बेगम, गोलम मोस्ताफा, अब्दुर राजक, कबोरी बबिता, फारोक, शाबनाम, शकत अकबर, रोजि सामद, बेबी जामान र कोहिनुर अखतर सुचन्द्र थिए। तात्कालिक समयका सबैभन्दा लोकप्रिय अभिनेता अब्दुर राजक थिए जसलाई उनका अनुयायीहरू द्वरा नायकहरूका राज भनि चिनिन्थ्यो जसले सन् १९६५ मा चलचित्रमा प्रवेश गरेका थिए भने उनी सन् १९६७ मा एक सफल अभिनेता तथा उत्कृष्ट अभिनेता बन्न सफल भएका थिए। सन् १९६७ देखि सन् १९७० सम्म बङ्गलादेशी चलचित्रका सबैभन्दा लोकप्रिय जोडी अब्दुर राजक र कबोरी सरवर बनेका थिए। === स्वतन्त्रता पश्चात् === ==== सन् १९७० को दशक ==== सन् १९७० को दशकमा कुल ४१ चलचित्रहरू सार्वजनिक गरिएको थिए जसमा सबैभन्दा उत्कृष्ट चलचित्र निजरुल इसलामीको शोरोलापी, अना पायको टेका र जाहिर रायमानको जीवन थेका नेया थिए।<ref>{{cite news |title=Bangladesh National Cinema in the Age of Globalisation |url=http://archive.thedailystar.net/magazine/2004/12/03/cinema.htm |work=Star Weekend Magazine |publisher=The Daily Star |date=17 December 2004 |accessdate=10 December 2007 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150423011619/http://archive.thedailystar.net/magazine/2004/12/03/cinema.htm |date=23 April 2015 }}</ref> जीवन थेके नेया चलचित्र तात्कालिक समयको सबैभन्दा उपलब्धि मुलक चलचित्र मानिएको थियो जुन पाकिस्तानमा बङ्गाली भाषा आन्दोलनको दृश्यहरू समावेश गरिएको थियो भने यस चलचित्रमा सउकत अकबर, अनवार हुसेन, खान आतुर रहमान, रशान जामिल, अब्दुर राजक, कोहिनुर अख्तर सुचन्द्र, अमजाद हुसेन र रोजि समसादले अभिनय गरेका थिए। यस चलचित्रलाई बङ्गलादेशको एक राष्ट्रिय चलचित्रको रूपमा वर्णन गरिएको थियो जसले तात्कालिक समयमा बङ्गलादेशको स्थिति र बङ्गलादेशको राष्ट्रियताका दृश्यहरू समावेश थिए। सन् १९७० को दशकका केही सफल चलचित्रहरू नजरुल हकको जिनो देखाची, सुभास दत्तको विनिमय, रिबेकाको विन्दु थेका ब्रिटो आदि हुन्। सन् १९७१ बङ्गलादेश स्वतन्त्रता युद्ध भन्दा अगाडि पूर्वी बङ्गालमा ६ बङ्गाली भाषाका चलचित्र र २ उर्दू भाषाका चलचित्रहरू सार्वजनिक भएका थिए। <ref name="The Daily Star">{{cite news |title=The making of Stop Genocide and disappearance of Zahir Raihan |date=19 December 2008 |url=http://www.thedailystar.net/newDesign/news-details.php?nid=67680 |work=The Daily Star |accessdate=15 November 2011}}</ref> तात्कालिक समयका केही उत्कृष्ट सामाजिक नाटक चलचित्रहरू; अशोक घ‍ोषको नाचर पुटुल, आलामधिर कुमकुमको थाक र आतुर रहमानको दुखो थिए। सन् १९७१ मा बङ्गलादेश स्वतन्त्रता अभियानका बेला रायमानले पूर्वी बङ्गालमा सर्वसाधारणको सामूहिक हत्या रोक्नका लागि विभिन्न सुचना मुलक दृश्य तथा छोटा चलचित्रहरूको निर्माण गरेका थिए जुन बङ्गलादेशको पहिलो अन्तर्राष्ट्रिय सफलता प्राप्त गरेको चलचित्र थियो।<ref name=bpedia>{{cite book |last=Hossain |first=Ayub |year=सन् २०१२ |chapter=Kabir, Alamgir |chapter-url=http://en.banglapedia.org/index.php?title=Kabir,_Alamgir |editor1-last=Islam |editor1-first=Sirajul |editor1-link=Sirajul Islam |editor2-last=Jamal |editor2-first=Ahmed A. |title=বাংলাপিডিয়া: বাংলাদেশের জাতীয় এনসাইক্লোপিডিয়া |edition=दोस्रो |publisher=বাংলাদেশ এশিয়াটিক সোসাইটি}}</ref> सन् १९७१ डिसेम्बरमा बङ्गलादेश पाकिस्तानको युद्ध समाप्त भएपछि पाकिस्तान चलचित्र विकास निगमको नाम बङ्गलादेश चलचित्र विकास निगममा सारिएको थियो जसमा मात्र एक रङ्गीत प्रयोगशाला रहेको थियो जुन सन् २०१० सम्म बङ्गलादेशको एकमात्र चलचित्र विकास निगम थियो।<ref name="Top 10 Bangladeshi Films">{{cite web |url=http://www.bfi.org.uk/features/imagineasia/guide/poll/bangladesh/index.html |title=Top 10 Bangladeshi Films |date=17 July 2007 |website=British Film Institute |archive-url=https://web.archive.org/web/20090527125002/http://www.bfi.org.uk/features/imagineasia/guide/poll/bangladesh/index.html |archive-date=27 May 2009 |access-date=17 October 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090527125002/http://www.bfi.org.uk/features/imagineasia/guide/poll/bangladesh/index.html |date=27 May 2009 }}</ref><ref name="BFI">{{cite web |author=Jinsie |title=BFI South Asian Film (2002) |url=https://mubi.com/lists/bfi-south-asian-film-2002#read-more |date= |accessdate= |publisher=mubi.com}}</ref> तात्कालिक समयमा बङ्गलादेशमा सार्वजनिक हुने बङ्गाली भाषाका चलचित्रहरू यहि निगममा निर्माण गरिएको थियो। बङ्गलादेशको स्वतन्त्रता पछि बङ्गाली भाषाका चलचित्रहरूको सङ्ख्या वर्षैपिच्छे वृद्ध भएको थियो भने सन् १९९० को दशकमा प्रत्येक एक वर्षमा ९० चलचित्रहरू सार्वजनिक गरिएका थिए।<ref>{{cite web |title=Nigar Award 1962: 19 September 1963 Hotel Metropol Karachi. |url=http://www.oocities.org/thenigar/nigaraward1962.html |accessdate=14 April 2013}}</ref> तात्कालिक समयमा चलचित्र विभाग अब्दुल जबर खानको नेतृत्वमा रहेको थियो। सन् १९९० को दशकमा बङ्गलादेशी चलचित्रहरू दुवै व्यापारीक र सफलता हासिल गरेका थिए।<ref>{{cite web |title=Top 10 Bangladeshi Films |url=http://www.bfi.org.uk/features/imagineasia/guide/poll/bangladesh/index.html |publisher=British Film Institute |accessdate=8 June 2014 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20070527232052/http://www.bfi.org.uk/features/imagineasia/guide/poll/bangladesh/index.html |archivedate=27 May 2007 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090527125002/http://www.bfi.org.uk/features/imagineasia/guide/poll/bangladesh/index.html |date=27 May 2009 }}</ref> === सन् १९८० को दशक === सन् १९७० को दशक देखि सन् १९८० को दशक बङ्गलादेशी चलचित्र उद्योगको सुनौलो युग बनेको थियो जसले बङ्गलादेशमा आर्थिक तथा ख्याति कमाउन सफल भएको थियो। तात्कालिक समयमा बङ्गलादेश चलचित्र उद्योगमा विभिन्न नयाँ तथा ख्यातिप्राप्त अभिनेता, अभिनेत्रीहरू संलग्न थिए जसमा अब्दुर राजक सबैभन्दा सफल अभिनेता बनेका थिए भने उनीसँगसँगै कबोरी सनवा,, साभाना, फरिदा अख्तर बबिता, फारोक, सबनाम, कोहिनुर अख्तर सुचन्द्र, आलमधिर, सोहेल राना, अमोल बोस, बुलबुल अहमद, जाफर इकबल, वासिम इलास कञ्चन, रोजिना प्रविण सुल्ताना दिती, चम्पा र अन्य अभिनेता तथा अभिनेत्रीहरू लोकप्रिय थिए। सन् १९८० को दशकामा लगभग सबै बङ्गलादेशी चलचित्रहरू मुख्यतया भारतको महाराष्ट्रमा निर्मात चलचित्रहरू द्वरा प्रभावित थिए भने सोही शैलीमा निर्माण गरिएका थिए तर ति मध्ये अन्य थुप्रै चलचित्रहरू विभिन्न बङ्गलादेशी लेखकका कृति तथा उपन्यासलाई आधार मानेर निर्माण गरिएका थिए। ति मध्ये केही उत्कृष्ट चलचित्रहरू यस प्रकार छन्; अजुर रहमानको छुतिर घण्टा (सन् १९८०), बादल रहमानको इमलिर गोयन्द्र बाहिनी (सन् १९८०), शोखी तुमी कार (सन् १९८०), अब्दुल्ला अल ममुनको अखोनी समय (सन् १९८०), लाल शुबुजिर पाला (सन् १९८०), सयद हासान इमामको ओविचार (सन् १९८५), कोशाई (सन् १९८०), जन्मो थाके जोलची (सन् १९८१), अमजाद हुसेनको भात दे (सन् १९८४), देवदास (सन् १९८२), चन्द्रनाथ (सन् १९८४), चासमी नजुरल इस्लामीको शुभोदा (सन् १९८७), दिलीप शोमको स्मृति तुमी बेदोना (सन् १९८०) मोहोनी (सन् १९८२), आलमधिर काबिरको परिनिता (सन् १०८६), मोहम्मद मुमद्दिनको बोरो भोलो लोक छिलो (सन् १९८२), सबी जमानको पुरस्कार (सन् १९८३), एजे मिन्टुको मान सम्मान (सन् १९८३), नजमा (सन् १९८३), शोकाल-शोन्धा (सन् १९८४), सुभास दत्तको फुलशोजा (सन् १९८६), काजी हयातको राजबाडी (सन् १९८४), कमल अहमदको घिरखोली (सन् १९८४), शेख नियामत अलीबो दहान (सन् १९८६), अब्दर राजकको सुट भाइ (सन् १९८५), शहादुल अमिनको रामेर सुमोती (सन् १९८५), बुलबुल अहमदको राजलोखी श्रीकान्त (सन् १९८६),नारायण घोषको हरानो शुर (सन् १९८७), अफ्ताब खान तुलाको दिया कि (सन् १९८७), कबिर अनवारको तलपाडा (सन् १९८८) र मोहद्दिन फरुकको विराज बाउ (सन् १९८८)। === सन् १९९० को दशक === सन् १९९० को दशकमा थुप्रै सफल चलचित्रहरू सार्वजनिक भएका थिए। यहि दशकमा बङ्गलादेशी चलचित्रहरूमा थुप्रै नवीन अभिनेता, अभिनेत्री तथा निर्देशकहरू चलचित्र उद्योगमा प्रवेश गरेका थिए। बुद्धीजीव निर्देशकहरू जस्त‌ै; तानविर मोकम्मल, तारिक मासुद, मोर्शादल इस्लाम, हुमयुन अहमद, नसुरादीन योसुफ, अख्ताररुज्जमान र मुस्तफिजुर रहमानले बङ्गलादेशी चलचित्र उद्योगमा प्रभाव पर्न सफल भएका थिए। तानविर मोकम्मलका दुई चलचित्रहरू ब्रिटिस चलचित्र प्रतिष्ठान द्वरा दश उत्कृष्ट बङ्गलादेशी चलचित्र भित्र पर्न सफल भएका थिए। तात्कालिक समयका केही उत्कृष्ट तथा ख्यातिप्राप्त अभिनेताहरू; आदमधिर जसमीन, इलास कञ्चन, नेयम सलमान शाह आदि थिए। अन्य सफल अभिनेताहरू; मन्ना जसले दङ्गा (सन् १९९१)बाट चलचित्र उद्योगमा प्रवेश गरेका थिए भने रियाज र अ‍मार सानी पनि सन् १९९० को दशकमा उत्कृष्ट अभिनेताको रूपमा परिचित थिए। === सन् २००० को दशक === सन् २००० को दशकमा बङ्गलादेश चलचित्रहरूले निकै कम व्यापार भएका थिए भने प्रत्येक वर्ष लगभग १०० चलचित्रहरू विफल भएका थिए भने चलचित्र हेर्न रुचाउने मानिसहरूको सङ्ख्या पनि घट्दो क्रममा थियो। सन् २००० को दशकको शुरूवातमा खराब प्रदर्शन गरेको बङ्गलादेश चलचित्र उद्योगले बङ्गलादेश सरकारबाट केही सहयोग तथा केही ठूलो कम्पनीहरूको सहयोगमा विस्तारै उकालो लागेको थियो। <ref name="thingsasian.com">{{cite news |last=Row |first=Helen |title=Bangladeshis reject "smutty" Bengali films |url=http://www.thingsasian.com/goto_article/article.2790.html |work=Things Asian |agency=Agence France-Presse |access-date=26 July 2006 }}{{Dead link|date=February 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> सन् २००० को दशकका केही सफल चलचित्रहरू; मोनपुरा, प्रिया अमर प्रिया, कोटी टकर कविन, छचु, खाइरन, सुन्दरी, अमर पनर स्वामी, पितार एसन, तुमी स्वाप्नो तुमी साधहोना, मोने प्राने अछो तुमी अमर सप्नो तुमी, बाल्बो कोठा विशोर घोर आदि थिए। तात्कालिक समयका केही चर्चित अभिनेता रियाज र फेरडुस अहमद थिए।<ref>{{cite web |url=http://www.kalerkantho.com/print-edition/ronger-mela/2015/08/06/252833 |title=সিনেমার আয়-ব্যয় ও ফাঁকা বুলি - কালের কণ্|work=Kaler Kantho |language=बाङ्ला}}</ref> === सन् २०१० को दशक === सन् २०१२ देखि बङ्गलादेशले विभिन्न ठूला चलचित्र उत्पादन तथा वितरण गर्ने कम्पनीहरूको गठन गरेको थियो जसमा मनसुन फिल्म्स, जाज् फिल्म्स र टाइगल फिल्म्स लिमिटेड समावेश छन् जसले बङ्गलादेशको चलचित्र उद्योगको इतिहासमा थुप्रै ठूलो लगानी तथा मानिसहरू संलग्न थिए। बङ्गलादेशको दशमध्ये ४ उत्कृष्ट तथा अधिक आर्थिक आर्जन गरेको चलचित्रहरू सन् २०१० को दशकमा सार्वजनिक गरिएका थिए। सन् २०१४ मा भारतको बहुचर्चित कम्पन रिलायन्स मनोरञ्जन लिमिटेडले बङ्गलादेशी चलचित्रमा लगानी गर्न रुचि राखिको थियो तर बङ्गलादेशमा भारतीय चलचित्रहरूमा प्रतिबन्ध लागेका कारण बङ्गलादेश चलचित्र निगमले उक्त प्रस्ताव अस्वीकृत गरिदिएको थियो। सन् २०१० मा "जागो" नामक एक बहुचर्चित तथा अधिक रुचाइएको चलचित्र सार्वजनिक गरिएको थियो जसलाई बङ्गलादेशका युवा निर्देशक खाजिर हयात खानले निर्देशन गरेका थिए। सन् २०१० को दशकका केही लोकप्रिय तथा ख्यातिप्राप्त अभिनता तथा अभिनेत्रीहरू; अनिता जालिल, [[आरिफिन शुभो]], बप्पी चौधुरी, साइमन सदिक, जायद खान, [[रियाज]], [[शाकिब खान]] आदि हुन्। == सन्दर्भ सामग्री == {{सन्दर्भसूची}} == बाह्य कडीहरू == * [https://www.imdb.com/Sections/Countries/Bangladesh/ इण्टरनेट चलचित्र डाटाबेस: बङ्गलादेशी चलचित्र] [[श्रेणी:चलचित्र उद्योगहरू]] qvdxgfr2vwvqcenbcxzt8hxn3iq98b1 बसुन्धरा किङ्स 0 107994 1366168 1316045 2026-07-16T19:01:09Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366168 wikitext text/x-wiki {{Infobox football club | clubname = बसुन्धरा किङ्स | image = Bashundhara Kings Logo.jpg | caption = | fullname = बसुन्धरा किङ्स | nickname = द किङ्स | founded = सन् २०१३ | chrtitle = अध्यक्ष | chairman = {{झण्डा चिन्ह|बङ्गलादेश}} इमरुल हासान<ref>{{Cite web|url=https://www.dhakatribune.com/sport/football/2019/01/11/imrul-wants-to-make-a-mark-in-asia|title=Imrul Hasan wants to make a mark in Asian football|date=January 11, 2019|website=Dhaka Tribune}}</ref> | mgrtitle = प्रमुख प्रशिक्षक | manager = {{झण्डा चिन्ह|स्पेन}} ओस्कर ब्रुजन | ground = [[नीलफामारी रङ्गशाला]], [[नीलफामारी जिल्ला|नीलफामारी]] | capacity = २१,३५९ | owntitle = मालिक | owner = [[बसुन्धरा ग्रुप]] | league = [[बङ्गलादेश प्रिमियस लिग (फुटबल)|बङ्गलादेश प्रिमियर लिग]] | season = [[२०१८–१९ बङ्गलादेश फुटबल प्रिमियर लिग|२०१८–१९]] | position = | website = http://www.bashundharakings.com/ | current = २०१९–२० बसुन्धरा किङ्स संस्करण | pattern_la1 = | pattern_b1 = | pattern_ra1 = | leftarm1 = | body1 = | rightarm1 = | shorts1 = | socks1 = | pattern_la2 = | pattern_b2 = | pattern_ra2 = | leftarm2 = | body2 = | rightarm2 = | shorts2 = | socks2 = }} '''बसुन्धरा किङ्स''' ({{भाषा-बङ्गाली|বসুন্ধরা কিংস}}) [[बङ्गलादेश]] [[नीलफामारी जिल्ला]]को एक फुटबल क्लब हो।<ref>{{Cite web |url=https://samakal.com/todays-print-edition/tp-sports/article/19022024/%E0%A6%AC%E0%A6%B8%E0%A7%81%E0%A6%A8%E0%A7%8D%E0%A6%A7%E0%A6%B0%E0%A6%BE-%E0%A6%95%E0%A6%BF%E0%A6%82%E0%A6%B8%E0%A7%87%E0%A6%B0-%E0%A6%9A%E0%A6%BE%E0%A6%B0%E0%A7%87-%E0%A6%9A%E0%A6%BE%E0%A6%B0 |title=বসুন্ধরা কিংসের চারে চার |archivedate=2019-02-18 |language=बाङ्ला }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200111074923/https://samakal.com/todays-print-edition/tp-sports/article/19022024/%25E0%25A6%25AC%25E0%25A6%25B8%25E0%25A7%2581%25E0%25A6%25A8%25E0%25A7%258D%25E0%25A6%25A7%25E0%25A6%25B0%25E0%25A6%25BE-%25E0%25A6%2595%25E0%25A6%25BF%25E0%25A6%2582%25E0%25A6%25B8%25E0%25A7%2587%25E0%25A6%25B0-%25E0%25A6%259A%25E0%25A6%25BE%25E0%25A6%25B0%25E0%25A7%2587-%25E0%25A6%259A%25E0%25A6%25BE%25E0%25A6%25B0 |date=2020-01-11 }}</ref> यस क्लबले बङ्गलादेशमा आयोजना हुने विभिन्न घरेलु प्रतियोगिता लगाएत बङ्गलादेश प्रिमियर लिगमा पनि भाग लिँदै आएको छ। यस क्लबले सन् २०१७ को बङ्गलादेश च्याम्पियन्स लिगमा पनि भाग लिएको थियो जुन यस क्लबको पहिलो उपस्थिति थियो।<ref name="ds5Nov2017">{{Cite news |title=Bashundhara Kings win Championship League |url=http://www.thedailystar.net/sports/football/bashundhara-kings-win-championship-league-1486378 |work=The Daily Star |date=2017-11-05 |access-date=2018-03-29 |language=अङ्ग्रेजी}}</ref> == इतिहास == === स्थापना === बसुन्धरा किङ्स [[फुटबल खेल|फुटबल]] क्लबले सन् २०१६ मा अग्रगामी लिग डिसिसिबाट सुरुवात गरेको थियो जहाँ यो क्लब तेस्रो स्थानमा परेको थियो।<ref>{{cite news |title=Arambagh clinch U-16 Pioneer League |url=https://issuu.com/dhakatribune/docs/160408203258-36a7c2399e59431b8c7094e3fa5fb79a/26 |newspaper=Dhaka Tribune |date=9 April 2016 |page=26 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200717040202/https://issuu.com/dhakatribune/docs/160408203258-36a7c2399e59431b8c7094e3fa5fb79a/26 |date=17 July 2020 }}</ref> त्यस पछि यो क्लब बङ्गलादेशको तेस्रो विभागीय फुटबल लिगमा पदोन्नति भएको थियो तर यस क्लबले बङ्गलादेश च्याम्पियन्स लिगमा खेल्ने निर्णय गरेको थियो जुन खेलाडी र सबै आवस्यक सुविधा भएको बङ्गलादेशको सबैभन्दा दोस्रो ठूलो लिग हो।<ref>{{cite news |title=Bashundhara Kings, from Pioneer League to BCL champion |url=http://www.dhakatribune.com/sport/football/2017/11/05/bashundhara-kings-pioneer-league-bcl-champion/ |newspaper=Dhaka Tribune |date=4 November 2017}}</ref> सन् २०१७ मार्चमा यस क्लबले बङ्गलादेश फुटबल सङ्घ द्वरा अन्य घरेलु लिग र अन्तर्राष्ट्रिय खेलहरू खेल्ने अनुमानि प्राप्त गरेको थियो। १३ मे २०१७ का दिन यस क्लबले सन् २०१७ को बङ्गलादेश च्याम्पियन्स लिग खेल्ने खेलाडीहरू दर्ता गरेको थियो भने तात्कालिक समयमा [[बङ्गलादेश राष्ट्रिय फुटबल टोली|बङ्गलादेश राष्ट्रिय टोली]]का [[अग्रपङ्क्ति (फुटबल)|अग्रपङ्क्ति]][का खेलाडी रोकुनुज्मान कञ्चनले यस टोलीको नेतृत्व गरेका थिए।<ref>{{Cite news |title=বসুন্ধরা কিংস |url=http://www.kalerkantho.com/print-edition/sports/2017/05/14/497090 |work=Kaler Kantho |access-date=2018-03-29|language=bn}}</ref> === सन् २०१७–१८ संस्करण === बसुन्धरा किङ्सले ७ अगष्ट २०१७ बङ्गलादेश च्याम्पियन्स लिगको संस्करणमा उत्तर बरिदहरा विरुद्ध पहिलो आधिकारिक खेल खेलेको थियो जहाँ यस क्लबका खेलाडी रिपन विश्वासले सोही खेलमा यस क्लबका लागि पहिलो आधिकारिक गोल गरेका थिए।<ref>{{Cite news |title=Bashundhara Kings share points with Uttar Baridhara |url=http://www.daily-sun.com/printversion/details/246356/Bashundhara-Kings-share-points-with-Uttar-Baridhara |newspaper=Daily Sun |date=8 August 2017 |access-date=19 June 2018 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220617050431/https://www.daily-sun.com/printversion/details/246356/Bashundhara-Kings-share-points-with-Uttar-Baridhara |date=17 June 2022 }}</ref> १८ अगष्ट २०१७ का नोफेल स्पोर्टिङ क्लबलाई १-० गोल अन्तरले पराजित गर्दै यस क्लबले पहिलो आधिकारिक जित निकाल्न सफल भएको थियो भने यस खेलमा बसुन्धरा किङ्सका कप्तान कञ्चनले एक मात्र गोल गरेका थिए जुन खेल जित्नका लागि पर्याप्त बन्यो। ४ नोभेम्बर २०१७ का दिन बसुन्धरा किङ्सले सन् २०१७ बङ्गलादेश च्याम्पियन्स लिगमा सहभागी हुने घोषणा भएको थियो भने यस क्लबले एक खेल अगावै अग्रानी बेङ्कलाई २ का विरुद्ध १ गोल अन्तरले पराजित गर्दै पहिलो उपाधि जित्न सफल भएको थियो। खेल सकिन केही क्षण रहँदा बसुन्धरा किङ्सका लागि एमडी इमरुल हसान मैदान प्रवेश गरेका थिए जसले यस अघिका कुनै पनि खेलमा समावेश भएका थिएनन् तर खेलमा उनले बल छुन नसकेपछि उनको क्लबले खेल जित्दा उनी निकै खुसी भएका थिए। <ref>{{cite news |title=Bashundhara Kings beat Nofel Sporting |url=http://www.daily-sun.com/printversion/details/248580/Bashundhara-Kings-beat-Nofel-Sporting |newspaper=Daily Sun |date=18 August 2017 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170819145311/http://www.daily-sun.com/printversion/details/248580/Bashundhara-Kings-beat-Nofel-Sporting |date=19 August 2017 }}</ref> सन् २०१७ को बङ्गलादेश च्याम्पियन्स लिगको संस्करणमा बसुन्धरा किङ्सका अग्रपङ्क्ति, कप्तान तथा अनुभवी खेलाडी कञ्चनले यस संस्करणमा ११ गोल गर्न सफल भएका थिए भने अरिफुल इस्लामले।यस संस्करणमा नोफेल स्पोर्ट्स क्लबका लागि सर्वाधिक १२ गोल गर्न सफल भएका थिए।<ref>{{Cite news |title=চ্যাম্পিয়ন হয়েই প্রিমিয়ারে বসুন্ধরা কিংস |url=https://www.jagonews24.com/m/sports/football/369058 |work=jagonews24.com |language=bn |access-date=2018-03-29}}</ref> ११ नोभेम्बर २०१७ का दिन बङ्गलादेश फुटबल महासङ्घले यस क्लबलाई विजेता उपाधि हस्तान्तरण गरेको थियो जुन यस क्लबका लागि पहिलो घरेलु सफलता थियो।<ref>{{Cite news |title=মার্সেল বাংলাদেশ চ্যাম্পিয়নশিপ লিগের পুরস্কার বিতরণ| |url=http://m.risingbd.com/sports/news/245725/%E0%A6%AE%E0%A6%BE%E0%A6%B0%E0%A7%8D%E0%A6%B8%E0%A7%87%E0%A6%B2-%E0%A6%AC%E0%A6%BE%E0%A6%82%E0%A6%B2%E0%A6%BE%E0%A6%A6%E0%A7%87%E0%A6%B6-%E0%A6%9A%E0%A7%8D%E0%A6%AF%E0%A6%BE%E0%A6%AE%E0%A7%8D%E0%A6%AA%E0%A6%BF%E0%A6%AF%E0%A6%BC%E0%A6%A8%E0%A6%B6%E0%A6%BF%E0%A6%AA-%E0%A6%B2%E0%A6%BF%E0%A6%97%E0%A7%87%E0%A6%B0-%E0%A6%AA%E0%A7%81%E0%A6%B0%E0%A6%B8%E0%A7%8D%E0%A6%95%E0%A6%BE%E0%A6%B0-%E0%A6%AC%E0%A6%BF%E0%A6%A4%E0%A6%B0%E0%A6%A3 |newspaper=risingbd.com |date= |language=bn |access-date=2018-03-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20181215174223/http://m.risingbd.com/sports/news/245725/%E0%A6%AE%E0%A6%BE%E0%A6%B0%E0%A7%8D%E0%A6%B8%E0%A7%87%E0%A6%B2-%E0%A6%AC%E0%A6%BE%E0%A6%82%E0%A6%B2%E0%A6%BE%E0%A6%A6%E0%A7%87%E0%A6%B6-%E0%A6%9A%E0%A7%8D%E0%A6%AF%E0%A6%BE%E0%A6%AE%E0%A7%8D%E0%A6%AA%E0%A6%BF%E0%A6%AF%E0%A6%BC%E0%A6%A8%E0%A6%B6%E0%A6%BF%E0%A6%AA-%E0%A6%B2%E0%A6%BF%E0%A6%97%E0%A7%87%E0%A6%B0-%E0%A6%AA%E0%A7%81%E0%A6%B0%E0%A6%B8%E0%A7%8D%E0%A6%95%E0%A6%BE%E0%A6%B0-%E0%A6%AC%E0%A6%BF%E0%A6%A4%E0%A6%B0%E0%A6%A3 |archive-date=2018-12-15 |url-status=dead }}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.bff.com.bd/bashundhara-kings-crowned-champions-of-bcl-2017/|title=Bashundhara Kings crowned champions of BCL 2017|website=Bangladesh Football Federation|language=अङ्ग्रेजी|access-date=2018-03-29|archive-url=https://web.archive.org/web/20180620002546/https://www.bff.com.bd/bashundhara-kings-crowned-champions-of-bcl-2017/|archive-date=2018-06-20|url-status=dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180620002546/https://www.bff.com.bd/bashundhara-kings-crowned-champions-of-bcl-2017/ |date=2018-06-20 }}</ref> == सन् २०१८–१९ संस्करण == सन् २०१८ जुलाई २९ देखि बसुन्धरा किङ्सले सन् २०१८-१९ बङ्गलादेश च्याम्पियन्स लिगका लागि अन्य नयाँ खेलाडीलाई यस क्लबमा आबद्ध गर्ने काम शुरू गरेको थियो भने यस क्लबले केही क्बलसँग खेलाडी साट्फेर पनि गरेको थियो।<ref>{{cite news |title=Bashundhara Kings ropes in top booters |url=https://www.daily-sun.com/printversion/details/325833/2018/07/30/Bashundhara-Kings-ropes-in-top-booters |newspaper=Daily Sun |date=30 July 2018 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220523232633/https://www.daily-sun.com/printversion/details/325833/2018/07/30/Bashundhara-Kings-ropes-in-top-booters |date=23 May 2022 }}</ref> यस क्लबले अग्रपङ्क्तिमा ताहदुल आलम साबुज, रक्षापङ्क्तिमा नरुल नइम फैजल र मध्यपङ्क्तिमा महम्मद इब्राहिम जस्ता खेलाडीहरूलाई आबद्ध पत्रमा हस्ताक्षर गराएको थियो।<ref>{{cite news |title=Bashundhara Kings coach Oscar Bruzon in city |url=https://www.daily-sun.com/printversion/details/333534/2018/09/04/Bashundhara-Kings-coach-Oscar-Bruzon-in-city |newspaper=Daily Sun |date=4 September 2018 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220617050430/https://www.daily-sun.com/printversion/details/333534/2018/09/04/Bashundhara-Kings-coach-Oscar-Bruzon-in-city |date=17 June 2022 }}</ref> ५ सेप्टेम्बर २०१८ का दिन आउँदो संस्करणका लागि स्पिनार्ड ओस्कर बुर्जोनलाई यस क्लबको आधिकारिक प्रशिक्षक बनेका थिए जुन बङ्गलादेशका क्लबहरूका लागि पहिलो विदेशी प्रशिक्षक थिए।<ref>{{cite news |title=Bashundhara Kings rope in World Cup star Colindres |url=https://www.daily-sun.com/printversion/details/336584/Bashundhara-Kings-rope-in-World-Cup-star-Colindres-- |newspaper=Daily Sun |date=17 September 2018 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220524004122/https://www.daily-sun.com/printversion/details/336584/Bashundhara-Kings-rope-in-World-Cup-star-Colindres-- |date=24 May 2022 }}</ref><ref>{{cite news |title=Kings unveil Costa Rican WC star |url=http://www.newagebd.net/article/50749/articlelist/323/Cartoon |newspaper=New Age |date= }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180917105300/http://www.newagebd.net/article/50749/articlelist/323/Cartoon |date=2018-09-17 }}</ref> १६ सेप्टेम्बर २०१८ का दिन बसुन्धरा किङ्सले कोष्टारिका राष्ट्रिय फुटबल टोलीका अग्रपङ्क्तिका खेलाडी डेनियल कोलिड्रेसलाई यस क्लबमा आवद्ध गराएको थियो जुन सन् २०१८ को फिफा विश्वकपका लागि कोष्टारिकाका २३ खेलाडी मध्ये एक थिए। <ref>{{cite news |title=Bashundhara Kings beat New Radiant in friendly |url=https://www.dhakatribune.com/sport/football/2018/09/21/bashundhara-kings-beat-new-radiant-in-friendly |newspaper=Dhaka Tribune |date=21 September 2018}}</ref> २१ सेप्टेम्बर २०१८ का दिन बसुन्धरा किङ्स फुटबल क्लबले आफ्नै गृहमैदानमा पहिलो अन्तर्राष्ट्रिय खेल माल्दिभ्सको न्यु रोडिएण्ट एससीको विरुद्धमा मैत्रीपूर्ण खेल खेलेको थियो।<ref>{{cite web|url=https://www.dhakatribune.com/sport/football/2018/10/13/bashundhara-kings-complete-players-registration|title=Bashundhara Kings complete players’ registration|author=|date=13 October 2018 |website=Dhaka Tribune |accessdate=12 November 2018}}</ref> त्यस खेलमा बसुन्धरा किङ्सले न्यु रोडेण्टलाई ४ का विरुद्ध १ गोल अन्तरले हराउन सफल भएको थियो जहाँ हाइटीका अग्रपङ्क्तिका खेलाडी कार्भिन्स बेलफोर्टले १, गाम्बियाका अग्रपङ्क्तिका खेलाडी ओसमन जलाले १ र बङ्गलादेशी अग्रपङ्क्तिहरू तहादुल आलम र महाबाबुर रहमान सुफिलले १-१ गोल गरेका थिए। १३ अक्टोबर २०१८ मा यस क्लबले खेलाडी दर्ता गर्ने काम पूर्ण गरेको थियो भने यस क्लबले ३ विदेशी खेलाडी सहित ३२ खेलाडीको नाम बङ्गलादेश फुटबल महासङ्घलाई पेश गरेको थियो।<ref>{{cite web|url=https://www.dhakatribune.com/sport/football/2018/10/29/costa-rica-s-wc-star-colindres-shines-on-debut-in-bangladesh|title=Costa Rica’s WC star Colindres shines on debut in Bangladesh|author=|date=29 October 2018 |website=Dhaka Tribune |accessdate=12 November 2018}}</ref> २९ अक्टोबर २०१८ का दिन बसुन्धरा किङ्स सन् २०१८ को बङ्गलादेश फेडेरेसन कपमा भाग लिएको थियो भने यस क्लबले ढाका स्थित एक फुटबल क्लब मोहम्मदेनलाई ५-२ गोल अन्तरले पराजित गरेको थियो। कोष्टारिकाको प्रतिनिधित्व गर्दै सन् २०१८ विश्वकपमा भाग लिएका डेनियल कोलिन्ड्रेसले क्वाटरफाइनलमा उत्कृष्ट प्रदर्शन गर्दै बिजेएमसी क्लबलाई सेमिफाइनल सम्म पुर्‍याउन सफल भएका थिए भने बसुन्धरा किङ्सले बिजेएमसीलाई यस प्रतिस्पर्धामा ५-१ गोलको फराकिलो अन्तरले हराउन सफल भएको थियो।<ref>{{cite web|url=https://www.thedailystar.net/sports/football/news/colindres-treble-powers-kings-semis-1659322|title=Colindres treble powers Kings into semis|author=|date=12 November 2018 |website=The Daily Star |accessdate=12 November 2018}}</ref> सन् २०१८ को बङ्गलादेश फेडेरेसन कपमा बसुन्धरा किङ्सका तहादुल आलम सबुज ७० मिनेटमा मैदान प्रवेश गरी शिख रसल केसी क्लब विरुद्ध एक गोल गरेका थिए जुन बसुन्धरा किङ्सको जितका लागि पर्याप्त बनेको थियो भने यस जितले बसुन्धरा किङ्सलाई फाइनल सम्म डोर्‍याएको थियो। २३ नोभेम्बर २०१८ कन दिन यस प्रतिस्पर्धाको फाइनल खेलमा भने बसुन्धरा किङ्स ढाका आबहानीसँग ३-१ गोल अन्तरले पराजित भएको थियो।<ref>{{cite web|url=https://www.dhakatribune.com/sport/football/2018/11/20/super-sub-sabuz-carries-basundhara-to-final|title=Super-sub Sabuz carries Bashundhara to final |work=Dhaka Tribune |accessdate=24 November 2018}}</ref> २ डिसेम्बर २०१८ का दिन बसुन्धरा किङ्सले सन् २०१९ बङ्गलादेश स्वतन्त्र कपमा शेख जामाल धनमण्डीलाई २ का विरुद्ध १ गोल अन्तरले हराउँदै सुखद शुरूवात गरेको थियो।<ref>{{cite web|url=https://www.thedailystar.net/sports/football/news/abahani-seal-hattrick-fed-cup-title-1664251|title=Abahani seal hattrick title|work=The Daily Star|accessdate=24 November 2018}}</ref> १४ डिसेम्बर २०१८ का दिन बसुन्धरा किङ्सका गोलरक्षक आनिसुर रहमानले रहमाटगञ्ज एमएफएस विरुद्धको खेलमा उत्कृष्ट प्रदर्शन गरेका थिए भने किङ्सले रहमाटगञ्जलाई टाई ब्रेकरमा ३-२ गोफरल अन्तरले पराजित गर्दै क्वाटरफाइनलमा प्रवेश गर्न सफल भएको थियो। २० डिसेम्बर २०१८ का दिन बङ्गलादेश स्वतन्त्र कपमा पनि बसुन्धरा किङ्सका गोलरक्षक आनिसुर रहमान जिकोले ढाका आबहानीको विरुद्धमा उत्कृष्ट प्रदर्शन गरेका थिए भने उक्त खेलमा बसुन्धरा किङ्सले पेनाल्टी सुटआउट मार्फत ढाका आबहानीलाई ७-६ को गोल अन्तरले हराउन सफल भएको थियो।<ref>{{Cite web|url=https://www.dhakatribune.com/sport/football/2018/12/02/colindres-steers-bashundhara-to-victory|title=Colindres steers Bashundhara to victory|date=December 2, 2018|newspaper=Dhaka Tribune|accessdate=25 August 2019}}</ref> २६ डिसेम्बर २०१८ का दिन बसुन्धरा किङ्सले साविक विजेता शेख रसल केसीलाई २-१ को सङ्घर्ष पूर्ण गोल अन्तरले पराजित गर्दै फाइनलमा प्रवेश गरेको थियो भने खेल अन्तर्गतको थप अतिरिक्त समयमा भन्दा केही अगाडि मैदान प्रवेश गरेका बसुन्धरा किङ्सका खेलाडी मोटिन मियाले गोल गर्दै क्लबलाई जित दिलाउन सफल भएका थिए।<ref>{{Cite web|url=https://www.thedailystar.net/sports/football/news/kings-survive-rganj-scare-1673797|title=Kings survive R'ganj scare|date=December 15, 2018|website=The Daily Star|accessdate=25 August 2019}}</ref> १९ जनवरी २०१९ का दिन बसुन्धरा किङ्सले उक्त क्लबको पहिलो लिग खेल शेख जामाल धनमण्डी क्लबलाई १-० गोल अन्तरले पराजित गरेको थियो जहाँ बसुन्धरा किङ्सका खेलाडी मार्कस भिनिकसले एक मात्र गोल गरेका थिए जुन खेल जित्न पर्याप्त बन्यो। २३ जनवरी २०१९ का दिन बसुन्धरा किङ्सले आफ्नै गृहमैदान शेख कमल रङ्गशालामा ढाका आबहानीलाई ३-० गोल अन्तरले हराउन सफल भएको थियो।<ref>{{Cite web|url=https://www.thedailystar.net/sports/football/news/heroic-zico-propels-kings-final-1676623|title=Heroic Zico propels Kings to final|date=December 21, 2018|website=The Daily Star|accessdate=25 August 2019}}</ref> २९ अप्रिल २०१९ का दिन बसुन्धरा किङ्सले ट्रिटिडाडका अग्रपङ्क्तिका खेलाडी विलिस प्लाजालाई बङ्गलादेश फुटबल प्रिमियर लिग खेल्नका लागि चर्चिल ब्रदर्स एससीबाट ऋणमा आबद्ध भएका थिए। ६ जुन २०१९ का दिन बसुन्धरा किङ्सले बिजेएमसी फुटबल क्लबलाई शेख कमल रङ्गशाला नीलफामरीमा २-० गोल अन्तरले पराजित गरेको थियो जसका कारण बसुन्धरा किङ्स बङ्गलादेश प्रिमियर लिगको शीर्ष स्थानमा पुगेको थियो जुन बसुन्धरा किङ्सको १२अौँ लगातार जित थियो भने बङ्गलादेश प्रिमियर लिगको इतिहासमै सबैभन्दा लामो अपराजितको कीर्तिमान यात्रा बसुन्धरा किङ्सले बनाएको थियो। <ref>{{Cite news|url=https://www.thedailystar.net/sports/football/news/bashundhara-kings-coronation-1679254|title=Bashundhara Kings' coronation|date=December 27, 2018|website=The Daily Star}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.dhakatribune.com/sport/football/2018/12/26/kings-earn-first-glory-in-dhaka-football|title=Kings earn first glory in Dhaka football|date=December 26, 2018|newspaper=Dhaka Tribune}}</ref><ref>{{Cite news|url=https://www.dhakatribune.com/sport/football/2019/01/24/bashundhara-beat-abahani-in-home-debut-at-nilphamari|title=Bashundhara beat Abahani in home debut at Nilphamari|date=January 24, 2019|newspaper=Dhaka Tribune|accessdate=25 August 2019}}</ref> २५ जुलाई २०१९ बिहीबार भएको खेलमा बसुन्धरा किङ्सले सन् २०१८-२०१९ बङ्गलादेश फुटबल प्रिमियर लिगको फाइनलमा मोहम्मदिन स्पोर्ट्स क्लबलाई शेख कमल रङ्गशालामा पराजित गर्दै उपाधि हात पार्न सफल भएको थियो भने यस जितसँग बसुन्धरा किङ्स बङ्गलादेश फुटबल प्रिमियर लिगमा पहिलो उपस्थिति जनाउँदै विजेता बन्न सफल हुँदै नयाँ कीर्तिमान कायम गरेको थियो। <ref>{{Cite web|url=https://www.sportskeeda.com/football/indian-football-transfers-willis-plaza-moves-to-bangladeshi-side-bashundhara-kings-on-loan-from-churchill-brothers|title=Indian Football Transfers: Willis Plaza moves to Bangladeshi side Bashundhara Kings on loan from Churchill Brothers|date=April 29, 2019|website=Sportskeeda.com|accessdate=25 August 2019}}</ref> बसुन्धरा किङ्स बङ्गलादेश फुटबलको शीर्ष लिग बङ्गलादेश प्रिमियर लिगको सन् २०१८-२०१९ संस्करणमा पहिलो उपस्थिति जनाउँदै विजेता बन्ने पहिलो फुटबल क्लब बन्न सफल भएको थियो जुन बसुन्धरा किङ्सको लागि दोस्रो सफलता थियो भने यस अघि किङ्सले बङ्गलादेश स्वतन्त्रता कपमा दोस्रो स्थान प्राप्त गरेको थियो।<ref>{{cite web |url=http://www.bff.com.bd/b-kings-register-record-breaking-victory-against-bjmc |title=B. Kings register record-breaking victory against BJMC |date=7 July 2019 |website=Bangladesh Football Federation }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190707154439/http://www.bff.com.bd/b-kings-register-record-breaking-victory-against-bjmc/ |date=7 July 2019 }}</ref> ३ अगष्ट २०१९ मा बसुन्धरा किङ्सले बङ्गलादेश प्रिमियर लिगमा स्मरणीय पर्दापण गरेको थियो भने यस क्लबले शुरूवात खेलमा चिटागोङ आबहानी लिमिटेडसँग १-१ को बराबरी खेलेको थियो।<ref>{{Cite web|url=https://daily-sun.com/post/410316|title=Veni, Vidi, Vici for Bashundhara Kings|website=Daily Sun}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190729133706/https://daily-sun.com/post/410316 |date=2019-07-29 }}</ref><ref>{{Cite news|url=https://www.dhakatribune.com/sport/2019/08/03/kings-end-memorable-debut-season-with-draw|title=Kings end memorable debut season with draw|date=August 3, 2019|newspaper=Dhaka Tribune}}</ref> == सन्दर्भ सामग्री == {{सन्दर्भसूची}} == बाह्य कडीहरू == * [http://www.bashundharakings.com/ बसुन्धरा किङ्सको आधिकारिक जाल स्थल] [[श्रेणी:बङ्गलादेशका फुटबल क्लबहरू]] rkrjerasp8swmtekd0sqitbpxy47zt6 प्लानेटा डटरू 0 108057 1366163 1364709 2026-07-16T18:01:01Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366163 wikitext text/x-wiki {{Infobox website | name = प्लानेटा डटरू | logo = Planeta logo.png | logo_size = 200px | logocaption = | screenshot = | collapsible = | collapsetext = | caption = | url = {{URL|https://planeta.ru/}} | commercial = हो | type = संयुक्त कोष | registration = आवश्यक | language = [[रुसी भाषा|रूसी]] | num_users = Over {{val|20000}} visitors daily | content_license = | programming language = | owner = | author = | editor = | launch_date = {{Start date and age|2012|06|07|df=yes}} | revenue = | alexa = {{increase}} [http://www.alexa.com/siteinfo/planeta.ru ३,३३७] (रूस) | current_status = चालू | footnotes = }} '''प्लानेटा डटरू''' एक [[रुस|रूसी]] संयुक्त कोष वेबसाइट हो<ref>{{Cite web|url=https://www.kommersant.ru/doc/3325364|title=Как заработать на краудфандинге|date=2017-06-27|accessdate=2017-09-27}}</ref> र हाल देशको सबैभन्दा ठूलो संयुक्त कोष वेबसाइट हो। यसको नेतृत्वमा सङ्गीतकार म्याक्स लाकमस रहेका छन्।<ref name=":5">{{Cite news|title=PLANETA - российская Краудфандинговая платформа|url=http://crowdsourcing.ru/sites/347|work=Crowdsourcing.ru - Все о Краудсорсинге и Краудфандинге в России и мире|accessdate=2017-10-09|language=रूसी}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171009143624/http://crowdsourcing.ru/sites/347 |date=2017-10-09 }}</ref> जून २०१२ देखि मार्च २०१६ सम्ममा, यसले कुल ६३०० परियोजनाहरू मार्फत ३९ करोड रूबल कोषको रूपमा सङ्कलन गरिसकेको छ।<ref>{{Cite news|title=Крупнейшие краудфандинговые площадки России|url=http://umom.biz/kraudfanding-ploshhadki-rossii-boomstarter-vs-planeta/|work=Бизнес с умом|date=2017-05-09|accessdate=2017-10-06|language=ru}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171004230009/http://umom.biz/kraudfanding-ploshhadki-rossii-boomstarter-vs-planeta/ |date=2017-10-04 }}</ref><ref name=":1">{{Cite news|title=Краудфандинговые платформы в России и мире|url=https://ria.ru/disabled_know/20160822/1474985105.html|work=РИА Новости|date=20160822T1743+0300Z|accessdate=2017-10-06|language=ru}}</ref> कोषकर्ताहरूका अनुसार, फेब्रुअरी २०१९ मा, यसले १ बिलयन रूबल भन्दा बढी कोष सङ्कलन गरिसकेको र यसले ४.५ हजार संयुक्त कोष अभियान सफलतापूर्वक पूर्ण गरिसकेको छ।<ref>{{Cite web|url=http://plus-one.rbc.ru/blog/economy/planetaru-sobrala-milliard-rubley|title=Planeta.ru собрала миллиард рублей / +1|publisher=РБК +1|accessdate=2019-04-10}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190410063109/http://plus-one.rbc.ru/blog/economy/planetaru-sobrala-milliard-rubley |date=2019-04-10 }}</ref><ref>{{Cite web|url=https://te-st.ru/2019/03/28/experience-of-planeta-ru/|title=Как собрать миллиард: опыт самых успешных крауд-кампаний на Planeta.ru|date=2019-03-28|publisher=Теплица социальных технологий|lang=ru|accessdate=2019-04-10}}</ref> अर्थतन्त्र, व्यापार र लगानीका लागि यसले सन् २०१४ को रूनेट पुरस्कार प्राप्त गरेको थियो।<ref>{{Cite news|title=ФРИИ, Acronis, Planeta.ru, Yota награждены «Премией Рунета» {{!}} Rusbase|url=https://rb.ru/news/premiya-runeta/|work=Rusbase|accessdate=2017-10-01|language=ru}}</ref> == इतिहास == प्लानेटा डटरू ७ जून २०१२ मा, तीन जना असल मित्र वा बिआई-२ साङ्गीतीक समूहका सदस्यहरूद्वारा स्थापना गरिएको थियो।<ref>{{Cite news|title=Как зарабатывают Planeta и Boomstarter и почему они не всегда находят общий язык → Roem.ru|url=https://roem.ru/10-07-2015/200002/boomstarter-vs-planeta/|date=2015-07-10|accessdate=2017-10-09|language=ru}}</ref> यसलाई सुरुवातमा सङ्गीतिक समूहको साङ्गीतीक सङ्गालोहरूको अग्रिम माग गर्नका लागि सुरुवात गरेको थियो।<ref name=":6">{{Cite news|title=История успеха Planeta.ru|url=http://onedata.ru/530-istoriya-uspeha-planetaru.html|work=Блог о IT сфере. Главные новости и интересные статьи со всего рунета.|accessdate=2017-10-04|language=ru}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171004191533/http://onedata.ru/530-istoriya-uspeha-planetaru.html |date=2017-10-04 }}</ref> तथापि, सुरुवात तथा विकासको क्रममा सेवाले यसको सिद्धान्तमा मोड लिँदै संयुक्त कोषमा केन्द्रित भएको थियो।<ref name=":7">{{Cite web|url=https://biz360.ru/materials/s-miru-po-nitke-kak-ustroena-platforma-kraudfandinga-planeta-ru/|title=С миру по нитке: как устроена платформа краудфандинга Planeta.ru {{!}} Biz360.ru|publisher=biz360.ru|lang=ru|accessdate=2017-10-09}}</ref> यसको संयुक्त कोष युक्त मञ्च स्थापना रूसमा संयुक्त कोष दिवसका दिन रहेको मानिन्छ।<ref name=":1" /><ref>{{Cite web|url=https://www.rvc.ru/press-service/media-review/eco/105774/|title=Российский краундфандинг отметил пятилетие|publisher=www.rvc.ru|lang=en|accessdate=2017-10-09}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171005151301/https://www.rvc.ru/press-service/media-review/eco/105774/ |date=2017-10-05 }}</ref> सन् २०१३ को रूसी इण्टरनेट साप्ताहिकमा, प्लानेटा डटरूले संयुक्त कोष तथा संयुक्त लगानीमा पहिलो सम्मेलनको आयोजना गरेको थियो। यो वेबसाइट [[अङ्ग्रेजी भाषा]]का वेबसाइटहरू जस्तै किक ष्टाटार र इण्डिगोगोको जस्तै छ।<ref>{{Cite web |url=http://2013.russianinternetweek.ru/program/block/crowd_funding.php |title=Год краудфандинга в России. CROWDCULT |author= |work= |date= |publisher= }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160416105219/http://2013.russianinternetweek.ru/program/block/crowd_funding.php |date=2016-04-16 }}</ref> मौद्रिक लेनदेन उपयोगकर्ताको डिजिटल थैलीको माध्यमबाट गरिन्छ। यसमा भुक्तान धेरै विधिहरू मार्फत गर्न सकिन्छ जसमा डेबिट कार्डहरू (प्रवेशाज्ञा, माष्टरकार्ड), मोबाइल फोन थैली (बीलाइन, मेगाफोन, एमटिएस) र अनलाइन भुक्तानी प्रणाली (याण्डेक्स मुद्रा, किवी, वेब मनि) समावेश छन्।<ref>{{Cite news|title=Planeta.ru и «Мегафон» продлили программу поддержки благотворительных фондов|url=https://takiedela.ru/news/2016/02/15/planeta-megafon/|accessdate=2017-10-09|language=ru}}</ref> [[File:Runet Prize 2014 041.JPG|thumb|सन् २०१४ मा, संस्थापक रूनेट पुरस्कारका साथ]] सन् २०१५ यता, मञ्चले मोबाइल सञ्जाल सञ्चालन मेगा फोनको सहयोगमा दान मुलक कार्यक्रम सञ्चालन गरिरहेको छ।<ref>{{Cite web|url=http://www.rba.ru/content/news/vid_news_str.php?id=5887|title=Приглашаем к участию в проекте «Библиородина»!|publisher=www.rba.ru|lang=ru|accessdate=2017-10-08}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171008181116/http://www.rba.ru/content/news/vid_news_str.php?id=5887 |date=2017-10-08 }}</ref> जसमा मोबाइल सञ्चालक मेगाफोनले प्लानेटा डटरूको थुप्रै परियोजनामा विशेष सहयोग गर्दै आइरहेको छ जसमा विषयहरूमा अशक्तता भएका बालबालिकाहरूको पुनःस्थापन, अशक्तता भएका युवाहरूको सामाजिक र श्रम अनुकूलन आदि कार्यहरू समावेश छन्।<ref name=":4">{{Cite web|url=https://www.kommersant.ru/doc/3325364|title=Как заработать на краудфандинге|date=2017-06-27|accessdate=2017-10-08}}</ref> सन् २०१५ मै, लिप्टन ब्राण्डको सहयोगमा यसले सामाजिक उद्यम कार्यक्रम गुडष्टाटरको सुरुवात गरेको थियो। सन् २०१६ मा, मञ्च असीमित परियोजना "बिब्लोरोडिना" को आरम्भकर्ताहरू मध्येको एक हो।<ref name=":4" /> फेब्रुअरी २०१७ मा, रूसी उद्यम कम्पनी तथा एभा लगानी कोषका साथ यसले "प्रविधिहरूको भिडन्त" नामक वास्तविक कार्यक्रमको सुरुवात गरेको थियो जसको उद्देश दश उत्कृष्ट प्रविधि सम्बन्धित संस्था तथा कम्पनीको सुरुवात गरी संयुक्त कोषलाई वढावा दिनु थियो।<ref name=":1" /> यसको अतिरिक्त, मञ्चमा संयुक्त कोष मार्फत अन्य सेवा तथा कार्यक्रमहरू मार्फत प्लानेटा डटरूका लागि सक्रिय प्रायोजकहरूका लागि प्रोत्साहन गर्नु हो। == विद्यालय संयुक्त कोष == सन् २०१५ मा, संयुक्त अभियानको सुरुवात तथा आचरणको तयारीका लागि विद्यालयहरूमा यसले प्रशिक्षण सुरु गरेको थियो।<ref name=":6" /> यसले नि:शुल्क प्रत्यक्ष अनलाइन संयुक्त कोष कक्षाहरूको सुरुवात गरे थियो। यसले साइबेरिया, उराल तथा [[रुस|रूस]]का केही स्थानहरूमा कक्षाहरूको सञ्चालन मार्फत विद्यार्थीहरूलाई संयुक्त कोष कक्षाबाट उतिर्ण गरिसकेको छ।<ref>{{Cite web|url=http://distantsiya.ru/read/kraudfanding-segodnya-i-zavtra/|title=Краудфандинг сегодня и завтра: мнение эксперта {{!}} Дистанция|publisher=distantsiya.ru|lang=ru|accessdate=2017-10-11}}</ref> मार्च २०१७ सम्ममा, १२ हजार भन्दा बढीले संयुक्त कोष विद्यालय मार्फत प्रशिक्षण लिइसकेका छन्। परियोजनाको चरण तथा व्यक्तिगत परामर्शको बारेमा छोटो श्रव्य दृश्यको साथ अक्टोबर २०१७ मा, शैक्षिक पाठ्यक्रममा "संयुक्त कोष ६० मिनेटमा"को सुरूवात गरिएको थियो। <ref>{{Cite news|title=Planeta.ru запустила бесплатный онлайн-курс по краудфандингу {{!}} Rusbase|url=https://rb.ru/news/edu-crowd/|work=Rusbase|accessdate=2017-10-11|language=ru}}</ref> == सन्दर्भ सामग्रीहरू == {{सन्दर्भसूची}} == बाह्य कडीहरू == * [http://www.planeta.ru आधिकारिक वेबसाइट] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191106214053/https://planeta.ru/ |date=2019-11-06 }} [[श्रेणी:रूसका अनलाइन वित्तीय सेवा कम्पनीहरू]] [[श्रेणी:संयुक्त कोष मञ्चहरू]] r2v3t8yldlky4orphxfqy9xfej8msvn नील हिरा समाज 0 109104 1366187 1321083 2026-07-17T02:23:35Z ~2026-40269-03 79847 1366187 wikitext text/x-wiki {{Multiple issues| यो लेख अङ्ग्रेजी विकिपिडीयाबाट गुगल अनुवादको प्रयोग गरी सोझै साभार गरिएको देखिन्छ ।}} {{Infobox organization |name = नील हीरा समाज, ब्लु डायमण्ड सोसायटी |image = |image_border = |size = |caption = |mcaption = |abbreviation = बिडिएस |motto = |formation = |type = गैर-सरकारी संस्था |status = |purpose = [[तेस्रो लिङ्गी|तेस्रोलिङ्गी]] व्यक्तिहरूको हक अधिकारका निम्ति |headquarters = [[काठमाडौँ]] |location = [[नेपाल]] |membership = |language = नेपाली |leader_title = संस्थापक/प्रबन्धक |leader_name = [[इच्छा मल्ल]] |affiliations = |num_staff = |website = http://bds.org.np }} '''नील हीरा समाज''' ( '''बीडीएस''' ; [[अङ्ग्रेजी भाषा|अङ्ग्रेजी]] : ब्लु डायमण्ड सोसायटी ) [[नेपाल]]मा [[सिमान्तकृत यौन अभिमुखिकरण, लैङ्गिक पहिचान र यौन विशेषताका व्यक्ति]]हरूमा पनि विशेष गरी [[तेस्रो लिङ्गी|तेस्रोलिङ्गी]] वर्गको हक अधिकारका निम्ति गैर-सरकारी संस्था हो । विविध लैङ्गिकता र यौनिकताका व्यक्तिहरू बिरूद्ध विद्यमान कानूनमा परिवर्तनको पक्षमा वकालत गर्न २००१ मा स्थापित भएको हो । नील हीरा समाजले विविध लैङ्गिका र यौनिकताका व्यक्तिहरूको निम्ति मैत्रीपूर्ण यौन स्वास्थ्य सम्बन्धी शिक्षा दिने, सरकारसँग वकालत गर्ने, युवाको कलात्मक अभिव्यक्तिलाई प्रोत्साहित गर्ने, र हिंसाको अभिलेख राख्ने लक्ष्य राखेको छ। यसको अर्को योगदान नेपालका विविध लैङ्गिकता र यौनिकताका व्यक्ति हरूलाई एचआईभी / एड्स पीडितहरूलाई हेरचाह, परामर्श र सेवाहरू प्रदान गर्नु हो। नील हीरा समाज हाल कार्यकारी निर्देशक मनीषा ढकालको नेतृत्वमा रहेको छ र २०१३ सम्म यस संस्थाको स्थापना र नेतृत्व [[सुनिलबाबु पन्त]] र योगकार्ता सिद्धान्तहरूको बैठकमा उनन्तीस विज्ञहरु मध्ये एक जना गरेका थिए। २००७ मा ब्लू डायमंड समाजको सबैभन्दा ठूलो उपलब्धी भयो जब सुनील बाबु पन्त र मानवअधिकारकर्मीहरूले नेपालको सर्वोच्च अदालतमा मुद्दा दायर गरे जसमा अदालतले एउटा फैसला सुनायो जसमा सरकारले एलजीबीटीका सदस्यहरूसँग स्पष्ट रूपमा भेदभाव गर्ने सबै कानूनहरू खारेज गर्न आदेश दियो। समुदाय अदालतले समलिङ्गि विवाहलाई कानुनी मान्यताका लागि कानुन मस्यौदा बनाउन सरकारलाई आदेश पनि दियो। २०१५ मा, नेपालले नयाँ संविधानलाई अनुमोदन गर्‍यो जसले सबै लिंगकालाई समान अधिकारको प्रत्याभूति दियो, यद्यपि कानूनको बाबजुद समुदायले अझै पनि विभेद र दुरुपयोगको सामना गरिरहेको छ र देशमा कम प्रतिनिधित्व गर्दछ। <ref name="Understanding LGBT rights in Nepal">{{Cite web|url=https://www.ucanews.com/news/understanding-lgbt-rights-in-nepal/77966|title=Understanding LGBT rights in Nepal|website=ucanews.com|language=en|accessdate=2019-06-15}}</ref> २०१८ मा, नील हीरा समाजसँग हाल नेपालभर ७०० भन्दा बढी कर्मचारी र चालीस कार्यालयहरू छन्। मुख्य कार्यालय [[काठमाडौँ|काठमाडौँको]] धुम्बाराही उचाईमा अवस्थित छ। <ref name="welcome">"[http://www.bds.org.np/about-us/ Welcome to Blue Diamond Society]." Web. 15 February 2016.</ref> == दर्शनहरु == समाजको दृष्टिकोण भनेको त्यस्तो समाज निर्माण गर्नु हो जसले प्रत्येक यौन र लैंगिक अल्पसंख्यकलाई सम्मान र मूल्यवान् बनाउँदछ, जहाँ यौन र लैंगिक अल्पसंख्यक प्रत्येक व्यक्तिको समान अधिकार र विपरीत लिङ्गि, सिजेंडर व्यक्तिको समान मर्यादा हुन सक्छ र साथै यस्तो समाज जहाँ सबै यौन र लैंगिक अल्पसंख्यक छन्। आशा र समान अवसरहरू छन् । <ref name="Blue Diamond Society Nepal">{{Cite web|url=http://www.bds.org.np/|title=Blue Diamond Society Nepal|website=www.bds.org.np|accessdate=2019-06-15}}</ref> == उपलब्धिहरु == * नेपालमा तेस्रोलिङ्गी पहिचानको कानूनी मान्यता ===मेटी बस बिसौनी=== नील हिरा समाज, काठमाडौँको कार्यालय अगाडीको बस बिसौनीलाई '''मेटी बस बिसौनी'''को परिचय पाएको छ । पहाडी समुदायहरूमा [[मेटी]] भन्नाले एक तेस्रोलिङ्गी समुदाय हो । <ref> {{cite web | url=https://goo.gl/maps/ZUJrgdzjdHuu9MzJ9 | title=Metti Bus Stop मेटी बस बिसौनी | publisher= गुगल नक्सा | archiveurl=https://archive.vn/yz9Nh |archivedate=26 Feb 2021}} </ref> == विवादहरू == सन् २०१२ मा नील हिरा समाजलाई भ्रष्टाचारको आरोप लागेको थियो । <ref>{{Cite web|url=http://actup.org/news/nepal-leading-gay-rights-group-blue-diamond-society-accused-of-corruption-nepotism/|title=Nepal – Leading gay rights group, Blue Diamond Society, accused of corruption, nepotism (with BDS response)|date=7 December 2012|website=actup.org}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180311085757/http://actup.org/news/nepal-leading-gay-rights-group-blue-diamond-society-accused-of-corruption-nepotism/ |date=11 March 2018 }}</ref> <ref>{{Cite web|url=https://www.twitlonger.com/show/laosnn|title=सुनील बाबु पन्त र नीलहिरा समाजको वास्तविकता}}</ref> <ref>{{Cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=piF-ebqe6ec&t=762s|title=Blue Diamond Report|publisher=Sagarmatha TV}}</ref> <ref>{{Cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=JrvMDci7GxA|title=Corruption in Blue Diamond Society : Sunil Panta Accused|publisher=Reporters Club Nepal}} Violent video of Blue Diamond Society members attacking and raiding Reporters Club</ref> == आलोचनाहरू == [[केटलीन पन्त]]लाई नील हिरा समाजले तेस्रोलिङ्गी भनि पहिचान नगर्ने व्यक्तिलाई समेत तेस्रोलिङ्गी पहिचानमा गौरव गर्नुपर्छ भनि सम्झाउन खोजेको आरोप लागेको छ । <ref>{{Cite web|url=https://www.kantipurdaily.com/interview/2012/02/23/343242.html|title=मलाई बिहेको हतार छैन: केटलिन पन्त|publisher=कान्तिपुर दैनिक|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210226094156/https://ekantipur.com/interview/2012/02/23/343242.html | archivedate=26 Feb 2021}} आफूमा केही समस्या छ र यस्तो समस्या बारेमा सहयोग गर्ने संस्था छ भनेपछि चासो लाग्नु स्वाभाविक हो। मैले पनि ब्लु डाइमन्ड सोसाइटीमा फोन गरेर चासो राखेकी थिएँ, तर मेरो चासो भनेको म महिला हुँ र महिला हुन चाहन्छुभन्दा मलाई तिमी तेस्रोलिङ्गी हौ भनेर कन्भिन्स गर्न खोजियो। जब म मनैदेखि महिला हुँ भने म कसरी तेस्रोलिङ्गी भएँ ? बेसिक कुरा नै नमिलेपछि मैले चासो राख्न छाडिदिएँ।</ref> == पुरस्कार == * फेलिपा डे सुजा अवार्ड, सन् २००७ <ref name="Blue Diamond Society Nepal"/> ==गाई जात्रा == {{Main|गाई जात्रा तेस्रोलिङ्गी र्‍याली}} नील हिरा समाजले हरेक वर्ष गाई जात्राका दिनमा समलिंगी / तेस्रोलिङ्गी र्यालि आयोजना गर्दै आएको छ । यो र्यालिलाई [[गौरव यात्रा]]का रूपमा पनि व्याख्या गरिएको पाइन्छ भने यो र्यालि कुनै छुट्टै आयोजना नभएर गाई जात्रा पर्वकै विस्तारित स्वरूप हो भन्ने पनि व्याख्या गरिन्छ । <ref>{{cite web|url=https://medium.com/@sunilbabupant/why-nepal-may-never-call-it-a-gay-pride-march-cb9a2771fe0f|title=Why Nepal may never call it a Gay Pride March?|publisher=[[सुनिलबाबु पन्त]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200930202249/https://medium.com/@sunilbabupant/why-nepal-may-never-call-it-a-gay-pride-march-cb9a2771fe0f|archivedate=2020 September 30}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191112161621/https://medium.com/@sunilbabupant/why-nepal-may-never-call-it-a-gay-pride-march-cb9a2771fe0f |date=2019-11-12 }}</ref> <ref>{{Cite web|url=http://www.bds.org.np/rainbow/gai-jatra-2016/|title=Blue Diamond Society 6th International Pride Festival "Gai Jatra" 2016|website=www.bds.org.np|accessdate=2019-06-15}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190619101537/http://www.bds.org.np/rainbow/gai-jatra-2016/ |date=2019-06-19 }}</ref> ==हेर्नुहोस्== * [[नेपालमा क्वयेर व्यक्तिहरूको अधिकार#सङ्घ संस्था सङ्गठन|नेपालमा क्वयेर सङ्घ संस्था सङ्गठन]] ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{reflist}} == बाह्य लिंकहरू == * [http://www.bds.org.np/ निल हिरा समाज] [[श्रेणी:नेपालमा क्वयेर अधिकार सङ्गठनहरू]] rjzaicopbbw6tt41y7ze0bzzsq1w8gz लिली जेम्स 0 114710 1366197 1363993 2026-07-17T05:01:08Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366197 wikitext text/x-wiki {{Infobox person | name = लिली जेम्स<br />Lily James | image = Lilly James (35036323024).jpg | caption = सन् २०१७ मा '[[बेबी ड्राइभर]]'को अस्ट्रेलियाको प्रिमियरमा जेम्स | birth_name = लिली क्लो निनेट थम्सन | birth_place = [[एशर, सरे]], इङ्ल्यान्ड | birth_date = {{birth date and age|df=yes|1989|4|5}} | occupation = अभिनेत्री | alma_mater = [[गिल्डहल स्कूल अफ म्युजिक एन्ड ड्रामा]] | years_active = २०१०–वर्तमान | notable_works = }} '''लिली क्लो निनेट थम्सन'''<ref name=interview_elle>{{cite news|url=https://www.elle.com.au/celebrity/lily-james-facts-13776|title=Everything You Need To Know About 'Baby Driver' Star Lily James|publisher=Elle|author=Mahalia Chang|date=14 July 2017|accessdate=12 January 2019}}</ref> (जन्म ५ अप्रिल १९८९),<ref name=biography.com>{{cite web|url= https://www.biography.com/people/lily-james|title=Lily James: Actress (1989–)|publisher= [[Biography.com]] ([[A&E Networks]])|accessdate=30 December 2018|archivedate= 30 December 2018|archiveurl=https://www.webcitation.org/752wRGNgI?url=https://www.biography.com/people/lily-james |url-status=live}}</ref> पेशेवर '''लिली जेम्स'''को रूपमा परिचित, एक अङ्ग्रेजी अभिनेत्री हुन्। उनले लन्डनको [[गिल्डहल स्कूल अफ म्युजिक एन्ड ड्रामा]]मा अभिनयको अध्ययन गरेकी थिइन् र ब्रिटिश टेलिभिजन शृङ्खला '[[जस्ट विलियम (२०१० टिभी शृङ्खला)|जस्ट विलियम]]' (सन् २०१०)बाट अभिनय करियर सुरु गरेकी थिइन्। अवधि नाटक शृङ्खला '[[डाउनटन एबी]]' (सन् २०१२–२०१५) मा उनको सहायक भूमिका अनुसरण गर्दै, उनले कल्पनिक चलचित्र '[[सिन्ड्रेला (२०१५ डिज्नी चलचित्र)|सिन्ड्रेला]]' (सन् २०१५) मा [[सिन्ड्रेला (डिज्नी पात्र)|शीर्षक भूमिका]]को रूपमा उनको चलचित्र सफलता रहेको थियो। ==बाल्यकाल== लिली जेम्सको जन्म ५ अप्रिल १९८९ मा एशर, सरेमा भएको थियो<ref name=interview_elle /><ref name=interview_talks>{{cite news|url=http://the-talks.com/interview/lily-james/|title=Lily James: "You're at the Mercy of Circumstance"|publisher=The Talks|author=Kaleem Aftab|date=12 July 2017|accessdate=12 January 2019}}</ref>, निनेट मेन्टल, एक अभिनेत्री, र जेम्स "जेमी" थॉमसन, एक संगीतकारकी छोरी हुन्।<ref>{{cite news|last1=Pietras|first1=Emma|title=Cinderella and Downton Abbey's Lily James amazing rise to Hollywood star|url=https://www.mirror.co.uk/tv/tv-news/cinderella-downton-abbeys-lily-james-5373376|accessdate=28 September 2015|work=[[Daily Mirror]]|date=20 March 2015 |url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151009060143/http://www.mirror.co.uk/tv/tv-news/cinderella-downton-abbeys-lily-james-5373376|archivedate=9 October 2015}}</ref> उनका दुई भाइहरू छन्, एक जेठी र कान्छी।उनको बुवा हजुरआमा, हेलेन होर्टन एक अमेरिकी अभिनेत्री थिए।<ref>{{cite news|last1=Hansen|first1=Pal \|url=https://www.independent.co.uk/news/people/profiles/fallen-angel-how-lily-james-is-bringing-scandal-to-downton-abbey-this-christmas-8425972.html|title=Fallen angel: How Lily James is bringing scandal to Downton Abbey this Christmas|work=The Independent |accessdate=16 March 2015|date=23 December 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150627162547/http://www.independent.co.uk/news/people/profiles/fallen-angel-how-lily-james-is-bringing-scandal-to-downton-abbey-this-christmas-8425972.html|archivedate=27 June 2015}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.belfasttelegraph.co.uk/entertainment/film-tv/news/lily-james-found-comfort-in-drama-29885281.html|title=Lily James found comfort in drama|work=[[Belfast Telegraph]]|accessdate=2 February 2015|date=3 January 2014}}</ref> उनी प्रदर्शन कलाको लागि ट्रि पार्क स्कूलमा पढाइ गर्छिन्<ref name="tringpark.com">{{cite news|title=Branagh and Lily James in new venture|url=https://www.tringpark.com/news/2015/04/branagh-and-lily-james-in-new-venture|accessdate=3 October 2016|work=[[Tring Park School for the Performing Arts]]|date=17 April 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20161005103703/https://www.tringpark.com/news/2015/04/branagh-and-lily-james-in-new-venture|archivedate=5 October 2016}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161005103703/https://www.tringpark.com/news/2015/04/branagh-and-lily-james-in-new-venture |date=5 October 2016 }}</ref> र त्यसपछि २०१० मा स्नातक भई लन्डनको गिल्डहल स्कूल अफ म्युजिक एंड ड्रामामा<ref name="tringpark.com"/> अभिनय गर्न पढाइन्।<ref>{{cite web|title=Lily James|url=http://www.gsmd.ac.uk/about_the_school/alumni/people_who_studied_at_guildhall/acting_alumni_include/lily_james/|website=[[Guildhall School of Music and Drama]]|accessdate=3 October 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20161003025845/http://www.gsmd.ac.uk/about_the_school/alumni/people_who_studied_at_guildhall/acting_alumni_include/lily_james/|archivedate=3 October 2016}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161003025845/http://www.gsmd.ac.uk/about_the_school/alumni/people_who_studied_at_guildhall/acting_alumni_include/lily_james/ |date=3 October 2016 }}</ref><ref>{{cite news|last1=Mottram|first1=James|title=Disney's Cinderella: Why Downton Abbey star Lily James is not just another English rose|url=https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/films/features/downton-abbey-star-lily-james-why-the-new-cinderella-is-not-just-another-english-rose-10109165.html|accessdate=3 October 2016|work=The Independent|date=15 March 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20161005090631/http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/films/features/downton-abbey-star-lily-james-why-the-new-cinderella-is-not-just-another-english-rose-10109165.html|archivedate=5 October 2016}}</ref> त्यसको लगत्तै, उनले लण्डनमा टाभिस्टक वुड व्यवस्थापनसँग हस्ताक्षर गरे। <ref>{{Cite web|url=https://variety.com/2013/film/news/lily-james-to-star-in-disneys-cinderella-1200428618/|title=Lily James to Star in Disney's 'Cinderella'}}</ref> ==क्यारियर== उनको टेलिभिजन क्रेडिट्समा २०१० बीबीसीको रिचमल क्रम्प्टनको जस्ट विलियमको निर्माणमा पोपी, आईपीभीको चौथो श्रृंखलाको पोपी आईपीभीको सीक्रेट डायरी अफ द कॉल गर्ल (२०११), र डाउनटन एबीमा<ref>{{cite web|title=The Tatler List|url=http://www.tatler.com/the-tatler-list|work=[[Tatler]]|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160205224814/http://www.tatler.com/the-tatler-list|archivedate=5 February 2016}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160205224814/http://www.tatler.com/the-tatler-list |date=5 February 2016 }}</ref> विद्रोही लेडी रोज शामिल छन्।<ref>{{cite web|title=Ones to Watch in 2011|url=http://www.femalefirst.co.uk/movies/Actresses+To+Watch+In+2011-9536.html|publisher=Female First|url-status=live |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304054322/http://www.femalefirst.co.uk/movies/Actresses%2BTo%2BWatch%2BIn%2B2011-9536.html|archivedate=4 March 2016}}</ref> लेडी रोज पछि कार्यक्रमको चौथो र पाँचौं श्रृंखलामा मुख्य पात्र भए।जेम्स पनि श्रृंखला फिनालेमा लेडी रोजको रूपमा देखा पर्‍यो।<ref>{{cite web|url=https://www.ew.com/article/2015/11/16/downton-abbey-lily-james-christmas-finale|title=Lily James to return for final episode of Downton Abbey|publisher=Entertainment Weekly|accessdate=17 November 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151117163521/http://www.ew.com/article/2015/11/16/downton-abbey-lily-james-christmas-finale|archivedate=17 November 2015}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151117163521/http://www.ew.com/article/2015/11/16/downton-abbey-lily-james-christmas-finale |date=17 November 2015 }}</ref> २०११ मा, जेम्सले टान्या रन्डरको यंग विक थियेटरमा रुफस नोरिसद्वारा निर्देशित <ref>{{cite web|url=http://www.youngvic.org/whats-on/vernon-god-little|title=What's On – Young Vic|work=youngvic.org|accessdate=2 February 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150302230725/http://www.youngvic.org/whats-on/vernon-god-little|archivedate=2 March 2015}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150302230725/http://www.youngvic.org/whats-on/vernon-god-little |date=2 March 2015 }}</ref> उपन्यास भेर्नन गोड लिटलको टेलरको भूमिका खेले,रसल बोलामको आधुनिक रूपान्तरणमा साउथवार्क प्लेहाउसमा द सिगलको आधुनिक रूपान्तरण र डेनियल इवान्सको निर्माणमा डेस्डेमोना। क्रूसिबल थियेटर, शेफील्ड, डोमिनिक वेस्ट र क्लार्क पीटर्सको साथ ओथेलोको।<ref>Spencer, Charles. [https://www.telegraph.co.uk/culture/theatre/theatre-reviews/9154094/Play-HouseDefinitely-the-Bahamas-Orange-Tree-Theatre-Richmond-review.html "''Play House/Definitely the Bahamas'', Orange Tree Theatre, Richmond, review"] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141202115409/http://www.telegraph.co.uk/culture/theatre/theatre-reviews/9154094/Play-HouseDefinitely-the-Bahamas-Orange-Tree-Theatre-Richmond-review.html |date=2 December 2014 }}, ''[[The Daily Telegraph]]'', 19 March 2012, accessed 19 November 2014</ref> ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{reflist}} ==बाह्य कडीहरू== {{Commons category|Lily James|लिली जेम्स}} * {{IMDb name|4141252|लिली जेम्स}} * {{Rotten Tomatoes person|lily_james}} [[श्रेणी:सन् १९८९ मा जन्म]] [[श्रेणी:जीवित मानिसहरू]] [[श्रेणी:अङ्ग्रेजी चलचित्र अभिनेत्रीहरू]] [[श्रेणी:अङ्ग्रेजी मञ्च अभिनेत्रीहरू]] [[श्रेणी:अङ्ग्रेजी टेलिभिजन अभिनेत्रीहरू]] [[श्रेणी:अङ्ग्रेजी आवाज अभिनेत्रीहरू]] [[श्रेणी:२१औँ शताब्दीका अङ्ग्रेजी अभिनेत्रीहरू]] m6y0yzyua92a379kg050l1b1lynz7c1 स्वतन्त्र बजार 0 114889 1366135 1223049 2026-07-16T12:51:03Z Bishaldev100 28807 /* यो पनि हेर्नुहोस् */ 1366135 wikitext text/x-wiki [[अर्थशास्त्र|अर्थशास्त्र]]मा, '''स्वतन्त्र बजार''' भनेको एक प्रणाली हो जसमा सामान र सेवाहरू को [[मुल्य|मूल्यहरु]] खुल्ला बजार र [[उपभोक्ता|उपभोक्ताहरु]]द्वारा निर्धारण हुन्छ। स्वतन्त्र बजारमा कानून र आपूर्ति र मागको शक्तिहरू कुनै [[सरकार]] वा अन्य अधिकारिक द्वारा कुनै पनि हस्तक्षेपबाट मुक्त हुन्छन् र सबै प्रकारका आर्थिक सुअवसर, [[एकाधिकार]] र कृत्रिम अभावबाट मुक्त हुन्छ। स्वतन्त्र बजारको अवधारणा को पक्षधरहरू एक साथ विपरीत विचार पनि राख्छन् कि यो नियमन बजार हो जसमा सरकारले विभिन्न बिधी तरिकाबाट माग र पूर्तिलाई हस्तक्षेप हुन्छ जस्तै व्यापार प्रतिबन्ध गर्न र स्थानीय अर्थव्यवस्था रक्षा गर्न प्रयोग शुल्क लगाइन्छ। एक आदर्श [[बजार अर्थव्यवस्था|नि: शुल्क-बजार अर्थव्यवस्था]]मा, सामान र सेवाहरू लागि मूल्यहरू आपूर्ति र माग द्वारा निर्धारण हुन्छ र सरकार नीतिको द्वारा हस्तक्षेप बिना आफ्नो बिन्दु पुग्न अनुमति संतुलन । == आर्थिक प्रणालीहरू == === पूँजीवाद === "फ्रि मार्केट स्मारक फाउन्डेशन"ले '''स्वतन्त्र बजार'''का सिद्धान्तहरूलाई यसरी परिभाषित गर्दछ: <ref>[http://www.freemarketprinciples.com/principles.php "Principles of the Free Market"] (2009). Free Market Monument Foundation.</ref> # व्यक्तिगत अधिकार: "हामी प्रत्येकलाई आफ्नो जीवन, स्वतन्त्रता र सम्पत्ति र स्वैच्छिक संविदात्मक आदानप्रदानको अधिकार र अधिकारको लागि समान व्यक्तिगत अधिकारको साथ सिर्जना गरिएको हो।" # सीमित सरकार: "सरकारहरू केवल व्यक्तिगत अधिकार सुरक्षित गर्न स्थापना गरिएका हुन्छन्, शासितहरूको सहमतिबाट उनीहरूको न्यायोचित अधिकारहरू लिन्छन्।" # कानून अन्तर्गत समान न्याय: "सरकारले सबैलाई समान व्यवहार गर्नुपर्दछ; न असफलतालाई पुरस्कृत गर्ने न सफलतालाई सजाय दिने"। # सब्सिडीएरिटी: "सरकारी अधिकार न्यूनतम व्यवहार्य स्तरमा रहनु पर्छ।" # सहज आदेश: "जब व्यक्तिगत अधिकारलाई सम्मान दिइन्छ, अनियमित प्रतिस्पर्धाले न्यून लागतमा सम्भव भएसम्म धेरै वस्तुहरू र सेवाहरू प्रदान गरेर समाजको लागि आर्थिक लाभ अधिकतम गर्दछ।" # सम्पत्ति अधिकार: "निजी स्वामित्व भनेको संसाधनहरूको स्थायी उपयोग गर्ने सबैभन्दा प्रभावकारी तरीका हो।" # सुनौलो नियम: "अरूसँग इमान्दारीसाथ व्यवहार गर्नुहोस् र बदलामा इमान्दारी हुनु पर्छ।" === समाजवाद === == अवधारणा == === उत्तम प्रतिस्पर्धा र बजार असफलता === === माग र आपुर्ती === === आर्थिक सन्तुलन === === प्रवेशमा कम अवरोधहरू === === सहज आदेश === == आलोचना == स्वतन्त्र बजारका आलोचकहरूले यो तर्क प्रस्तुत गर्छन् कि "वास्तविक विश्व परिस्थितिमा "यो मूल्य निर्धारण [[एकाधिकार]]को विकासमा अति संवेदनशील साबित भएको छ"। यस्तो तर्कले सरकारी हस्तक्षेपलाई निम्त्याएको छ, जस्तै संयुक्त राज्य अमेरिकाको एन्टीट्रस्ट कानून । == यो पनि हेर्नुहोस् == {{Div col}} * [[बाइनरी अर्थशास्त्र]] * [[कालो बजार]] * [[क्रोनी पूँजीवाद]] * [[आर्थिक उदारवाद]] * [[स्वतन्त्र-बजार अराजकतावाद]] * [[स्वतन्त्र-बजार पूँजीवाद]] * [[स्वतन्त्र-बजार अर्थतन्त्र]] * [[स्वतन्त्र-बजार समाजवाद]] * [[स्वतन्त्र व्यापार]] * [[छनौटको स्वतन्त्रता]] * [[खैरो बजार]] * [[आर्थिक स्वतन्त्रताको सूचकांक]] * ''[[लाइसेज-फेयर]]'' * [[वामपन्थी बजार अराजकतावाद]] * [[बजार समाजवाद]] * [[नवउदारवाद]] * [[Participatory economics]] * [[Quasi-market]] * [[Self-managed economy]] * [[Transparency (market)]] {{Div col end}} == नोटहरू == {{Reflist|35em}} == थप पढाइ == == बाह्य लिंकहरू == [[श्रेणी:अराजकतावाद]] [[श्रेणी:स्वतन्त्र बजार]] nh92ddce0ib280a8u3mm6b4ukqu0mz7 1366136 1366135 2026-07-16T12:56:05Z Bishaldev100 28807 1366136 wikitext text/x-wiki [[अर्थशास्त्र|अर्थशास्त्र]]मा, '''स्वतन्त्र बजार''' भनेको एक प्रणाली हो जसमा सामान र सेवाहरू को [[मुल्य|मूल्यहरु]] खुल्ला बजार र [[उपभोक्ता|उपभोक्ताहरु]]द्वारा निर्धारण हुन्छ। स्वतन्त्र बजारमा कानून र आपूर्ति र मागको शक्तिहरू कुनै [[सरकार]] वा अन्य अधिकारिक द्वारा कुनै पनि हस्तक्षेपबाट मुक्त हुन्छन् र सबै प्रकारका आर्थिक सुअवसर, [[एकाधिकार]] र कृत्रिम अभावबाट मुक्त हुन्छ। स्वतन्त्र बजारको अवधारणा को पक्षधरहरू एक साथ विपरीत विचार पनि राख्छन् कि यो नियमन बजार हो जसमा सरकारले विभिन्न बिधी तरिकाबाट माग र पूर्तिलाई हस्तक्षेप हुन्छ जस्तै व्यापार प्रतिबन्ध गर्न र स्थानीय अर्थव्यवस्था रक्षा गर्न प्रयोग शुल्क लगाइन्छ। एक आदर्श [[बजार अर्थव्यवस्था|स्वतन्त्र-बजार अर्थव्यवस्था]]मा, सामान र सेवाहरू लागि मूल्यहरू आपूर्ति र माग द्वारा निर्धारण हुन्छ र सरकार नीतिको द्वारा हस्तक्षेप बिना आफ्नो बिन्दु पुग्न अनुमति संतुलन । == आर्थिक प्रणालीहरू == === पूँजीवाद === "फ्रि मार्केट स्मारक फाउन्डेशन"ले '''स्वतन्त्र बजार'''का सिद्धान्तहरूलाई यसरी परिभाषित गर्दछ: <ref>[http://www.freemarketprinciples.com/principles.php "Principles of the Free Market"] (2009). Free Market Monument Foundation.</ref> # व्यक्तिगत अधिकार: "हामी प्रत्येकलाई आफ्नो जीवन, स्वतन्त्रता र सम्पत्ति र स्वैच्छिक संविदात्मक आदानप्रदानको अधिकार र अधिकारको लागि समान व्यक्तिगत अधिकारको साथ सिर्जना गरिएको हो।" # सीमित सरकार: "सरकारहरू केवल व्यक्तिगत अधिकार सुरक्षित गर्न स्थापना गरिएका हुन्छन्, शासितहरूको सहमतिबाट उनीहरूको न्यायोचित अधिकारहरू लिन्छन्।" # कानून अन्तर्गत समान न्याय: "सरकारले सबैलाई समान व्यवहार गर्नुपर्दछ; न असफलतालाई पुरस्कृत गर्ने न सफलतालाई सजाय दिने"। # सब्सिडीएरिटी: "सरकारी अधिकार न्यूनतम व्यवहार्य स्तरमा रहनु पर्छ।" # सहज आदेश: "जब व्यक्तिगत अधिकारलाई सम्मान दिइन्छ, अनियमित प्रतिस्पर्धाले न्यून लागतमा सम्भव भएसम्म धेरै वस्तुहरू र सेवाहरू प्रदान गरेर समाजको लागि आर्थिक लाभ अधिकतम गर्दछ।" # सम्पत्ति अधिकार: "निजी स्वामित्व भनेको संसाधनहरूको स्थायी उपयोग गर्ने सबैभन्दा प्रभावकारी तरीका हो।" # सुनौलो नियम: "अरूसँग इमान्दारीसाथ व्यवहार गर्नुहोस् र बदलामा इमान्दारी हुनु पर्छ।" === समाजवाद === == अवधारणा == === उत्तम प्रतिस्पर्धा र बजार असफलता === === माग र आपुर्ती === === आर्थिक सन्तुलन === === प्रवेशमा कम अवरोधहरू === === सहज आदेश === == आलोचना == स्वतन्त्र बजारका आलोचकहरूले यो तर्क प्रस्तुत गर्छन् कि "वास्तविक विश्व परिस्थितिमा "यो मूल्य निर्धारण [[एकाधिकार]]को विकासमा अति संवेदनशील साबित भएको छ"। यस्तो तर्कले सरकारी हस्तक्षेपलाई निम्त्याएको छ, जस्तै संयुक्त राज्य अमेरिकाको एन्टीट्रस्ट कानून । == यो पनि हेर्नुहोस् == {{Div col}} * [[बाइनरी अर्थशास्त्र]] * [[कालो बजार]] * [[क्रोनी पूँजीवाद]] * [[आर्थिक उदारवाद]] * [[स्वतन्त्र-बजार अराजकतावाद]] * [[स्वतन्त्र-बजार पूँजीवाद]] * [[स्वतन्त्र-बजार अर्थतन्त्र]] * [[स्वतन्त्र-बजार समाजवाद]] * [[स्वतन्त्र व्यापार]] * [[छनौटको स्वतन्त्रता]] * [[खैरो बजार]] * [[आर्थिक स्वतन्त्रताको सूचकांक]] * ''[[लाइसेज-फेयर]]'' * [[वामपन्थी बजार अराजकतावाद]] * [[बजार समाजवाद]] * [[नवउदारवाद]] * [[Participatory economics]] * [[Quasi-market]] * [[Self-managed economy]] * [[Transparency (market)]] {{Div col end}} == नोटहरू == {{Reflist|35em}} == थप पढाइ == == बाह्य लिंकहरू == [[श्रेणी:अराजकतावाद]] [[श्रेणी:स्वतन्त्र बजार]] tf1j1axgc79ruywxazuhfvvcptsuny4 टम हल्यान्ड 0 115746 1366210 1065330 2026-07-17T09:49:49Z Saroj 31493 उद्यतन गरियो 1366210 wikitext text/x-wiki {{Infobox person | name = टम हल्यान्ड<br/>Tom Holland | image = Tom Holland during pro-am Wentworth golf club 2023-2 (cropped).jpg | caption = सन् २०२३ मा हल्यान्ड | birth_name = थोमस स्टेनली हल्यान्ड | birth_date = {{Birth date and age|df=yes|1996|6|1}} | birth_place = [[किङ्स्टन अपोन टेम्स]], [[लन्डन]], इङ्ल्यान्ड | education = [[ब्रिट स्कूल]] | occupation = अभिनेता | years_active = सन् २००६–वर्तमान | spouse = {{Marriage|[[जेन्डेया]]|2026}} | father = [[डोमिनिक हल्यान्ड]] | works = [[टम हल्यान्ड फिल्मोग्राफी|पूर्ण सूची]] }} '''थोमस स्टेनली हल्यान्ड''' (जन्म १ जुन १९९६)<ref name=tribute>[http://www.tribute.ca/people/tom-holland/42348 Profile], tribute.ca; accessed 24 June 2015.</ref> एक अङ्ग्रेजी अभिनेता हुन्। लन्डनको [[ब्रिट स्कूल]]को स्नातक, उनले सन् २००८ देखि २०१० सम्म लन्डनको [[वेस्ट इन्ड थिएटर|वेस्ट इन्ड]]मा '[[बिली इलियट द म्युजिकल]]'को शीर्षक भूमिकामा मञ्चमा आफ्नो अभिनय जीवन सुरु गरेका थिए। यङ ब्रिटिस पर्फर्मर अफ द इअरका लागि लन्डन चलचित्र क्रिटिक्स सर्कल पुरस्कार प्राप्त गर्दै उनले प्रकोप चलचित्र ''[[द इम्पोसिबल (२०१२ चलचित्र)|द इम्पोसिबल]]'' (सन् २०१२) मा उनको अभिनीत भूमिकाका लागि उनले थप मान्यता प्राप्त गरेका थिए। [[मार्भल सिनेमेटिक युनिभर्स]]का सुपरहिरो चलचित्रहरू ''[[क्याप्टेन अमेरिका: सिभिल वार]]'' (सन् २०१६), ''[[स्पाइडर-म्यान: होमकमिङ]]'' (सन् २०१७), ''[[एभेन्जर्स: इन्फिनिटी वार]]'' (सन् २०१८), ''[[एभेन्जर्स: इन्डगेम]]'' (सन् २०१९), ''[[स्पाइडर-म्यान: फार फ्रम होम]]'' (सन् २०१९) र ''[[स्पाइडर-म्यान: नो वे होम]]'' (सन् २०२१) मा [[पिटर पार्कर (मार्भल सिनेमेटिक युनिभर्स)|स्पाइडर-म्यान]]को भूमिका खेल्नको लागि हल्यान्डले स्टारडम प्राप्त गरेका थिए। सन् २०१७ मा, हल्यान्डले [[बाफ्टा राइजिङ स्टार पुरस्कार]] प्राप्त गरेका थिए। ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{reflist}} ==बाह्य कडीहरू== {{Commons category|Tom Holland (actor)|टम हल्यान्ड}} * {{Allmovie name|734485|टम हल्यान्ड}} * {{IMDb name|4043618|टम हल्यान्ड}} * {{Rotten Tomatoes person|tom_holland_x}} * {{Twitter|Tomholland1996|टम हल्यान्ड}} * {{Instagram|tomholland2013|टम हल्यान्ड}} [[श्रेणी:सन् १९९६ मा जन्म]] [[श्रेणी:जीवित मानिसहरू]] [[श्रेणी:अङ्ग्रेजी बाल अभिनेताहरू]] [[श्रेणी:अङ्ग्रेजी चलचित्र अभिनेताहरू]] [[श्रेणी:अङ्ग्रेजी मञ्च अभिनेताहरू]] [[श्रेणी:अङ्ग्रेजी आवाज अभिनेताहरू]] [[श्रेणी:बेलायती चलचित्र अभिनेताहरू]] e6agh3ko5uz2jaf66i8oevh53ihnuco कालो बजार 0 115796 1366137 901458 2026-07-16T13:01:18Z Bishaldev100 28807 /* हतियार */ 1366137 wikitext text/x-wiki '''कालो बजार''' वा '''भूमिगत बजार''' वा '''भूमिगत अर्थतन्त्र''' यस्तो बजार हो जहाँ सबै [[वाणिज्यशास्त्र|वाणिज्य]], [[कर]], नियम र व्यापार सम्बन्धित कानुनको नियन्त्रण बाहिर हुन्छ। यसलाई '''छायाँ अर्थव्यवस्था''', '''कालो अर्थव्यवस्था''' र '''समानान्तर अर्थव्यवस्था''' पनि भनिन्छ। आधुनिक समाजहरूमा, '''भूमिगत बजार''' अन्तर्गत धेरै गतिविधिहरू हुन्छन्। कालो बजार त्यस्ता देशहरूमा कम छ जहाँको अर्थतन्त्र खुला छ। तर जहाँ भ्रष्टाचार, नियन्त्रण र कडा नियमहरू छन्, त्यहाँ अधिक मात्रामा कालो बजारी हुन्छ। == बजार अर्थव्यवस्था == कसैको तर्क छ कि, कालो बजार सर्वाधिक [[स्वतन्त्र बजार]] हो। दोश्रो अन्य कुनै पनि प्रकारबाट नियन्त्रित बजार विविध प्रकारको अनुचित/ अन्यायपूर्ण हस्तक्षेपका विभिन्न प्रकारका समस्याहरूबाट भुक्तभोगी छन् । बजार अर्थतन्त्रको त्यहाँ दुई विशेष क्षेत्रहरू छन्, जहाँ आधारभूत रूपमा माग र आपूर्ति कारकहरू काम गर्छन् र खरीद-बिक्री को गतिबिधी हरू कार्यान्वयन गरिन्छ। == व्यापार गरिने वस्तु तथा सेवा == === यौन शोषण तथा बाधा मजदुर === === व्यक्तिगत जानकारी === === अवैध औषध === === हतियार === धेरै देशको कानूनले हतियारको व्यक्तिगत स्वामित्वलाई निषेध गर्दछ। यी प्रतिबन्धहरू साना चक्कुदेखि बन्दुकसम्म, वा वर्गीकरणद्वारा (जस्तै, क्यालिबर, ह्यान्डगन, स्वचालित हतियार, र विस्फोटक पदार्थ)सम्म हुन सक्छन्। कालो बजारले हतियारको आपूर्ति गर्दछ जुन कानुनी रूपमा प्राप्त गर्न सकिँदैन । === अबैध काठ === === जनावर तथा जनावरको सामग्री === === मदिरा === === सुर्ती === === जैविक अङ्ग === === Racketeering === === सवारी प्रदायक === === घर भाडा === === विमान तथा सवारी पार्टपुर्जा === === प्रतिलिपि अधिकार युक्त सामग्री === === मुद्रा === === इन्धन === === यौन खेलौना === == यो पनि हेर्नुहोस् == == बाह्य लिंकहरू == [[श्रेणी:अर्थशास्त्र]] 8i2ilhl7hbeknu3dh2aendbi1mrrepq 1366138 1366137 2026-07-16T13:03:25Z Bishaldev100 28807 /* जैविक अङ्ग */ 1366138 wikitext text/x-wiki '''कालो बजार''' वा '''भूमिगत बजार''' वा '''भूमिगत अर्थतन्त्र''' यस्तो बजार हो जहाँ सबै [[वाणिज्यशास्त्र|वाणिज्य]], [[कर]], नियम र व्यापार सम्बन्धित कानुनको नियन्त्रण बाहिर हुन्छ। यसलाई '''छायाँ अर्थव्यवस्था''', '''कालो अर्थव्यवस्था''' र '''समानान्तर अर्थव्यवस्था''' पनि भनिन्छ। आधुनिक समाजहरूमा, '''भूमिगत बजार''' अन्तर्गत धेरै गतिविधिहरू हुन्छन्। कालो बजार त्यस्ता देशहरूमा कम छ जहाँको अर्थतन्त्र खुला छ। तर जहाँ भ्रष्टाचार, नियन्त्रण र कडा नियमहरू छन्, त्यहाँ अधिक मात्रामा कालो बजारी हुन्छ। == बजार अर्थव्यवस्था == कसैको तर्क छ कि, कालो बजार सर्वाधिक [[स्वतन्त्र बजार]] हो। दोश्रो अन्य कुनै पनि प्रकारबाट नियन्त्रित बजार विविध प्रकारको अनुचित/ अन्यायपूर्ण हस्तक्षेपका विभिन्न प्रकारका समस्याहरूबाट भुक्तभोगी छन् । बजार अर्थतन्त्रको त्यहाँ दुई विशेष क्षेत्रहरू छन्, जहाँ आधारभूत रूपमा माग र आपूर्ति कारकहरू काम गर्छन् र खरीद-बिक्री को गतिबिधी हरू कार्यान्वयन गरिन्छ। == व्यापार गरिने वस्तु तथा सेवा == === यौन शोषण तथा बाधा मजदुर === === व्यक्तिगत जानकारी === === अवैध औषध === === हतियार === धेरै देशको कानूनले हतियारको व्यक्तिगत स्वामित्वलाई निषेध गर्दछ। यी प्रतिबन्धहरू साना चक्कुदेखि बन्दुकसम्म, वा वर्गीकरणद्वारा (जस्तै, क्यालिबर, ह्यान्डगन, स्वचालित हतियार, र विस्फोटक पदार्थ)सम्म हुन सक्छन्। कालो बजारले हतियारको आपूर्ति गर्दछ जुन कानुनी रूपमा प्राप्त गर्न सकिँदैन । === अबैध काठ === === जनावर तथा जनावरको सामग्री === === मदिरा === === सुर्ती === === जैविक अङ्ग === [[विश्व स्वास्थ्य सङ्गठन|विश्व स्वास्थ्य संगठन]] (डब्लुएचओ) का अनुसार, व्यावसायिक लेनदेनको उद्देश्यले शरीरबाट अंगहरू निकाल्दा अवैध अंग व्यापार हुन्छ।<ref name="Jafar">{{Cite journal |last=Jafar |first=Tazeen H. |year=2009 |title=Organ Trafficking: Global Solutions for a Global Problem |url=http://www.ajkd.org/article/S0272-6386%2809%2901177-9/abstract |journal=[[American Journal of Kidney Diseases]] |volume=54 |issue=6 |pages=1145–1157 |doi=10.1053/j.ajkd.2009.08.014 |pmid=19880230 |url-access=subscription |doi-access=free}}</ref> === Racketeering === === सवारी प्रदायक === === घर भाडा === === विमान तथा सवारी पार्टपुर्जा === === प्रतिलिपि अधिकार युक्त सामग्री === === मुद्रा === === इन्धन === === यौन खेलौना === == यो पनि हेर्नुहोस् == == बाह्य लिंकहरू == [[श्रेणी:अर्थशास्त्र]] l09swyz3qr2ifyyrdydooje350s70if 1366139 1366138 2026-07-16T13:10:18Z Bishaldev100 28807 /* व्यक्तिगत जानकारी */ 1366139 wikitext text/x-wiki '''कालो बजार''' वा '''भूमिगत बजार''' वा '''भूमिगत अर्थतन्त्र''' यस्तो बजार हो जहाँ सबै [[वाणिज्यशास्त्र|वाणिज्य]], [[कर]], नियम र व्यापार सम्बन्धित कानुनको नियन्त्रण बाहिर हुन्छ। यसलाई '''छायाँ अर्थव्यवस्था''', '''कालो अर्थव्यवस्था''' र '''समानान्तर अर्थव्यवस्था''' पनि भनिन्छ। आधुनिक समाजहरूमा, '''भूमिगत बजार''' अन्तर्गत धेरै गतिविधिहरू हुन्छन्। कालो बजार त्यस्ता देशहरूमा कम छ जहाँको अर्थतन्त्र खुला छ। तर जहाँ भ्रष्टाचार, नियन्त्रण र कडा नियमहरू छन्, त्यहाँ अधिक मात्रामा कालो बजारी हुन्छ। == बजार अर्थव्यवस्था == कसैको तर्क छ कि, कालो बजार सर्वाधिक [[स्वतन्त्र बजार]] हो। दोश्रो अन्य कुनै पनि प्रकारबाट नियन्त्रित बजार विविध प्रकारको अनुचित/ अन्यायपूर्ण हस्तक्षेपका विभिन्न प्रकारका समस्याहरूबाट भुक्तभोगी छन् । बजार अर्थतन्त्रको त्यहाँ दुई विशेष क्षेत्रहरू छन्, जहाँ आधारभूत रूपमा माग र आपूर्ति कारकहरू काम गर्छन् र खरीद-बिक्री को गतिबिधी हरू कार्यान्वयन गरिन्छ। == व्यापार गरिने वस्तु तथा सेवा == === यौन शोषण तथा बाधा मजदुर === === व्यक्तिगत जानकारी === व्यक्तिगत रूपमा पहिचान गर्ने जानकारी, [[क्रेडिट कार्ड]] र बैंक खाता जानकारी जस्ता वित्तीय जानकारी, र चिकित्सा डेटा प्रायः डार्कनेट बजारमा किनबेच गरिन्छ।<ref>{{Cite book|last1=Holt|first1=Thomas J.|title=Data thieves in action : examining the international market for stolen personal information|last2=Smirnova|first2=Olga|last3=Chua|first3=Yi-Ting|date=2016|publisher=Palgrave Macmillan|isbn=978-1-137-58904-0}}</ref> मानिसहरूले चोरी गरिएको डेटालाई सार्वजनिक रूपमा उपलब्ध डेटासँग एकत्रित गरेर र नाफाको लागि फेरि बेचेर यसको मूल्य बढाउँछन्, जसले गर्दा डेटा चोरी भएका मानिसहरूलाई हुन सक्ने क्षति बढ्छ।<ref>{{Cite news|url=https://www.information-age.com/ripple-effect-identity-theft-what-happens-my-data-once-its-stolen-123459795/|title=The ripple effect of identity theft: What happens to my data once it's stolen?|last=Rossi|first=Ben|date=8 July 2015|work=Information Age}}</ref> === अवैध औषध === === हतियार === धेरै देशको कानूनले हतियारको व्यक्तिगत स्वामित्वलाई निषेध गर्दछ। यी प्रतिबन्धहरू साना चक्कुदेखि बन्दुकसम्म, वा वर्गीकरणद्वारा (जस्तै, क्यालिबर, ह्यान्डगन, स्वचालित हतियार, र विस्फोटक पदार्थ)सम्म हुन सक्छन्। कालो बजारले हतियारको आपूर्ति गर्दछ जुन कानुनी रूपमा प्राप्त गर्न सकिँदैन । === अबैध काठ === === जनावर तथा जनावरको सामग्री === === मदिरा === === सुर्ती === === जैविक अङ्ग === [[विश्व स्वास्थ्य सङ्गठन|विश्व स्वास्थ्य संगठन]] (डब्लुएचओ) का अनुसार, व्यावसायिक लेनदेनको उद्देश्यले शरीरबाट अंगहरू निकाल्दा अवैध अंग व्यापार हुन्छ।<ref name="Jafar">{{Cite journal |last=Jafar |first=Tazeen H. |year=2009 |title=Organ Trafficking: Global Solutions for a Global Problem |url=http://www.ajkd.org/article/S0272-6386%2809%2901177-9/abstract |journal=[[American Journal of Kidney Diseases]] |volume=54 |issue=6 |pages=1145–1157 |doi=10.1053/j.ajkd.2009.08.014 |pmid=19880230 |url-access=subscription |doi-access=free}}</ref> === Racketeering === === सवारी प्रदायक === === घर भाडा === === विमान तथा सवारी पार्टपुर्जा === === प्रतिलिपि अधिकार युक्त सामग्री === === मुद्रा === === इन्धन === === यौन खेलौना === == यो पनि हेर्नुहोस् == == बाह्य लिंकहरू == [[श्रेणी:अर्थशास्त्र]] eelw08hgdltj95pp68vdiafqtwt0ccf 1366140 1366139 2026-07-16T13:12:02Z Bishaldev100 28807 1366140 wikitext text/x-wiki [[चित्र:15-10-27-Vista_des_de_l'estàtua_de_Colom_a_Barcelona-WMA_2834.jpg|अङ्गुठाकार|२०१५ मा बार्सिलोनामा अवैध सडक व्यापारीहरू]] '''कालो बजार''' वा '''भूमिगत बजार''' वा '''भूमिगत अर्थतन्त्र''' यस्तो बजार हो जहाँ सबै [[वाणिज्यशास्त्र|वाणिज्य]], [[कर]], नियम र व्यापार सम्बन्धित कानुनको नियन्त्रण बाहिर हुन्छ। यसलाई '''छायाँ अर्थव्यवस्था''', '''कालो अर्थव्यवस्था''' र '''समानान्तर अर्थव्यवस्था''' पनि भनिन्छ। आधुनिक समाजहरूमा, '''भूमिगत बजार''' अन्तर्गत धेरै गतिविधिहरू हुन्छन्। कालो बजार त्यस्ता देशहरूमा कम छ जहाँको अर्थतन्त्र खुला छ। तर जहाँ भ्रष्टाचार, नियन्त्रण र कडा नियमहरू छन्, त्यहाँ अधिक मात्रामा कालो बजारी हुन्छ। == बजार अर्थव्यवस्था == कसैको तर्क छ कि, कालो बजार सर्वाधिक [[स्वतन्त्र बजार]] हो। दोश्रो अन्य कुनै पनि प्रकारबाट नियन्त्रित बजार विविध प्रकारको अनुचित/ अन्यायपूर्ण हस्तक्षेपका विभिन्न प्रकारका समस्याहरूबाट भुक्तभोगी छन् । बजार अर्थतन्त्रको त्यहाँ दुई विशेष क्षेत्रहरू छन्, जहाँ आधारभूत रूपमा माग र आपूर्ति कारकहरू काम गर्छन् र खरीद-बिक्री को गतिबिधी हरू कार्यान्वयन गरिन्छ। == व्यापार गरिने वस्तु तथा सेवा == === यौन शोषण तथा बाधा मजदुर === === व्यक्तिगत जानकारी === व्यक्तिगत रूपमा पहिचान गर्ने जानकारी, [[क्रेडिट कार्ड]] र बैंक खाता जानकारी जस्ता वित्तीय जानकारी, र चिकित्सा डेटा प्रायः डार्कनेट बजारमा किनबेच गरिन्छ।<ref>{{Cite book|last1=Holt|first1=Thomas J.|title=Data thieves in action : examining the international market for stolen personal information|last2=Smirnova|first2=Olga|last3=Chua|first3=Yi-Ting|date=2016|publisher=Palgrave Macmillan|isbn=978-1-137-58904-0}}</ref> मानिसहरूले चोरी गरिएको डेटालाई सार्वजनिक रूपमा उपलब्ध डेटासँग एकत्रित गरेर र नाफाको लागि फेरि बेचेर यसको मूल्य बढाउँछन्, जसले गर्दा डेटा चोरी भएका मानिसहरूलाई हुन सक्ने क्षति बढ्छ।<ref>{{Cite news|url=https://www.information-age.com/ripple-effect-identity-theft-what-happens-my-data-once-its-stolen-123459795/|title=The ripple effect of identity theft: What happens to my data once it's stolen?|last=Rossi|first=Ben|date=8 July 2015|work=Information Age}}</ref> === अवैध औषध === === हतियार === धेरै देशको कानूनले हतियारको व्यक्तिगत स्वामित्वलाई निषेध गर्दछ। यी प्रतिबन्धहरू साना चक्कुदेखि बन्दुकसम्म, वा वर्गीकरणद्वारा (जस्तै, क्यालिबर, ह्यान्डगन, स्वचालित हतियार, र विस्फोटक पदार्थ)सम्म हुन सक्छन्। कालो बजारले हतियारको आपूर्ति गर्दछ जुन कानुनी रूपमा प्राप्त गर्न सकिँदैन । === अबैध काठ === === जनावर तथा जनावरको सामग्री === === मदिरा === === सुर्ती === === जैविक अङ्ग === [[विश्व स्वास्थ्य सङ्गठन|विश्व स्वास्थ्य संगठन]] (डब्लुएचओ) का अनुसार, व्यावसायिक लेनदेनको उद्देश्यले शरीरबाट अंगहरू निकाल्दा अवैध अंग व्यापार हुन्छ।<ref name="Jafar">{{Cite journal |last=Jafar |first=Tazeen H. |year=2009 |title=Organ Trafficking: Global Solutions for a Global Problem |url=http://www.ajkd.org/article/S0272-6386%2809%2901177-9/abstract |journal=[[American Journal of Kidney Diseases]] |volume=54 |issue=6 |pages=1145–1157 |doi=10.1053/j.ajkd.2009.08.014 |pmid=19880230 |url-access=subscription |doi-access=free}}</ref> === Racketeering === === सवारी प्रदायक === === घर भाडा === === विमान तथा सवारी पार्टपुर्जा === === प्रतिलिपि अधिकार युक्त सामग्री === === मुद्रा === === इन्धन === === यौन खेलौना === == यो पनि हेर्नुहोस् == == बाह्य लिंकहरू == [[श्रेणी:अर्थशास्त्र]] 9hfe3evox7k4279l575wxlaguov2xus 1366141 1366140 2026-07-16T13:14:35Z Bishaldev100 28807 1366141 wikitext text/x-wiki [[चित्र:15-10-27-Vista_des_de_l'estàtua_de_Colom_a_Barcelona-WMA_2834.jpg|अङ्गुठाकार|२०१५ मा बार्सिलोनामा अवैध सडक व्यापारीहरू]] '''कालो बजार''' वा '''भूमिगत बजार''' वा '''भूमिगत अर्थतन्त्र''' यस्तो बजार हो जहाँ सबै [[वाणिज्यशास्त्र|वाणिज्य]], [[कर]], नियम र व्यापार सम्बन्धित कानुनको नियन्त्रण बाहिर हुन्छ। यसलाई '''छायाँ अर्थव्यवस्था''', '''कालो अर्थव्यवस्था''' र '''समानान्तर अर्थव्यवस्था''' पनि भनिन्छ। आधुनिक समाजहरूमा, '''भूमिगत बजार''' अन्तर्गत धेरै गतिविधिहरू हुन्छन्। कालो बजार त्यस्ता देशहरूमा कम छ जहाँको अर्थतन्त्र खुला छ। तर जहाँ भ्रष्टाचार, नियन्त्रण र कडा नियमहरू छन्, त्यहाँ अधिक मात्रामा कालो बजारी हुन्छ। == बजार अर्थव्यवस्था == कसैको तर्क छ कि, कालो बजार सर्वाधिक [[स्वतन्त्र बजार]] हो। दोश्रो अन्य कुनै पनि प्रकारबाट नियन्त्रित बजार विविध प्रकारको अनुचित/ अन्यायपूर्ण हस्तक्षेपका विभिन्न प्रकारका समस्याहरूबाट भुक्तभोगी छन् । बजार अर्थतन्त्रको त्यहाँ दुई विशेष क्षेत्रहरू छन्, जहाँ आधारभूत रूपमा माग र आपूर्ति कारकहरू काम गर्छन् र खरीद-बिक्री को गतिबिधी हरू कार्यान्वयन गरिन्छ। == व्यापार गरिने वस्तु तथा सेवा == === यौन शोषण तथा बाधा मजदुर === === व्यक्तिगत जानकारी === व्यक्तिगत रूपमा पहिचान गर्ने जानकारी, [[क्रेडिट कार्ड]] र बैंक खाता जानकारी जस्ता वित्तीय जानकारी, र चिकित्सा डेटा प्रायः डार्कनेट बजारमा किनबेच गरिन्छ।<ref>{{Cite book|last1=Holt|first1=Thomas J.|title=Data thieves in action : examining the international market for stolen personal information|last2=Smirnova|first2=Olga|last3=Chua|first3=Yi-Ting|date=2016|publisher=Palgrave Macmillan|isbn=978-1-137-58904-0}}</ref> मानिसहरूले चोरी गरिएको डेटालाई सार्वजनिक रूपमा उपलब्ध डेटासँग एकत्रित गरेर र नाफाको लागि फेरि बेचेर यसको मूल्य बढाउँछन्, जसले गर्दा डेटा चोरी भएका मानिसहरूलाई हुन सक्ने क्षति बढ्छ।<ref>{{Cite news|url=https://www.information-age.com/ripple-effect-identity-theft-what-happens-my-data-once-its-stolen-123459795/|title=The ripple effect of identity theft: What happens to my data once it's stolen?|last=Rossi|first=Ben|date=8 July 2015|work=Information Age}}</ref> === अवैध औषध === === हतियार === धेरै देशको कानूनले हतियारको व्यक्तिगत स्वामित्वलाई निषेध गर्दछ। यी प्रतिबन्धहरू साना चक्कुदेखि बन्दुकसम्म, वा वर्गीकरणद्वारा (जस्तै, क्यालिबर, ह्यान्डगन, स्वचालित हतियार, र विस्फोटक पदार्थ)सम्म हुन सक्छन्। कालो बजारले हतियारको आपूर्ति गर्दछ जुन कानुनी रूपमा प्राप्त गर्न सकिँदैन । === अबैध काठ === === जनावर तथा जनावरको सामग्री === [[चित्र:Myanmar_Illicit_Endangered_Wildlife_Market_04_(cropped).jpg|अङ्गुठाकार|म्यानमारको अवैध लोपोन्मुख वन्यजन्तु बजार]] === मदिरा === === सुर्ती === === जैविक अङ्ग === [[विश्व स्वास्थ्य सङ्गठन|विश्व स्वास्थ्य संगठन]] (डब्लुएचओ) का अनुसार, व्यावसायिक लेनदेनको उद्देश्यले शरीरबाट अंगहरू निकाल्दा अवैध अंग व्यापार हुन्छ।<ref name="Jafar">{{Cite journal |last=Jafar |first=Tazeen H. |year=2009 |title=Organ Trafficking: Global Solutions for a Global Problem |url=http://www.ajkd.org/article/S0272-6386%2809%2901177-9/abstract |journal=[[American Journal of Kidney Diseases]] |volume=54 |issue=6 |pages=1145–1157 |doi=10.1053/j.ajkd.2009.08.014 |pmid=19880230 |url-access=subscription |doi-access=free}}</ref> === Racketeering === === सवारी प्रदायक === === घर भाडा === === विमान तथा सवारी पार्टपुर्जा === === प्रतिलिपि अधिकार युक्त सामग्री === === मुद्रा === === इन्धन === === यौन खेलौना === == यो पनि हेर्नुहोस् == == बाह्य लिंकहरू == [[श्रेणी:अर्थशास्त्र]] h2uu6ijmua8lz9b6zhjiipo21bb0o92 1366142 1366141 2026-07-16T13:15:39Z Bishaldev100 28807 /* जनावर तथा जनावरको सामग्री */ 1366142 wikitext text/x-wiki [[चित्र:15-10-27-Vista_des_de_l'estàtua_de_Colom_a_Barcelona-WMA_2834.jpg|अङ्गुठाकार|२०१५ मा बार्सिलोनामा अवैध सडक व्यापारीहरू]] '''कालो बजार''' वा '''भूमिगत बजार''' वा '''भूमिगत अर्थतन्त्र''' यस्तो बजार हो जहाँ सबै [[वाणिज्यशास्त्र|वाणिज्य]], [[कर]], नियम र व्यापार सम्बन्धित कानुनको नियन्त्रण बाहिर हुन्छ। यसलाई '''छायाँ अर्थव्यवस्था''', '''कालो अर्थव्यवस्था''' र '''समानान्तर अर्थव्यवस्था''' पनि भनिन्छ। आधुनिक समाजहरूमा, '''भूमिगत बजार''' अन्तर्गत धेरै गतिविधिहरू हुन्छन्। कालो बजार त्यस्ता देशहरूमा कम छ जहाँको अर्थतन्त्र खुला छ। तर जहाँ भ्रष्टाचार, नियन्त्रण र कडा नियमहरू छन्, त्यहाँ अधिक मात्रामा कालो बजारी हुन्छ। == बजार अर्थव्यवस्था == कसैको तर्क छ कि, कालो बजार सर्वाधिक [[स्वतन्त्र बजार]] हो। दोश्रो अन्य कुनै पनि प्रकारबाट नियन्त्रित बजार विविध प्रकारको अनुचित/ अन्यायपूर्ण हस्तक्षेपका विभिन्न प्रकारका समस्याहरूबाट भुक्तभोगी छन् । बजार अर्थतन्त्रको त्यहाँ दुई विशेष क्षेत्रहरू छन्, जहाँ आधारभूत रूपमा माग र आपूर्ति कारकहरू काम गर्छन् र खरीद-बिक्री को गतिबिधी हरू कार्यान्वयन गरिन्छ। == व्यापार गरिने वस्तु तथा सेवा == === यौन शोषण तथा बाधा मजदुर === === व्यक्तिगत जानकारी === व्यक्तिगत रूपमा पहिचान गर्ने जानकारी, [[क्रेडिट कार्ड]] र बैंक खाता जानकारी जस्ता वित्तीय जानकारी, र चिकित्सा डेटा प्रायः डार्कनेट बजारमा किनबेच गरिन्छ।<ref>{{Cite book|last1=Holt|first1=Thomas J.|title=Data thieves in action : examining the international market for stolen personal information|last2=Smirnova|first2=Olga|last3=Chua|first3=Yi-Ting|date=2016|publisher=Palgrave Macmillan|isbn=978-1-137-58904-0}}</ref> मानिसहरूले चोरी गरिएको डेटालाई सार्वजनिक रूपमा उपलब्ध डेटासँग एकत्रित गरेर र नाफाको लागि फेरि बेचेर यसको मूल्य बढाउँछन्, जसले गर्दा डेटा चोरी भएका मानिसहरूलाई हुन सक्ने क्षति बढ्छ।<ref>{{Cite news|url=https://www.information-age.com/ripple-effect-identity-theft-what-happens-my-data-once-its-stolen-123459795/|title=The ripple effect of identity theft: What happens to my data once it's stolen?|last=Rossi|first=Ben|date=8 July 2015|work=Information Age}}</ref> === अवैध औषध === === हतियार === धेरै देशको कानूनले हतियारको व्यक्तिगत स्वामित्वलाई निषेध गर्दछ। यी प्रतिबन्धहरू साना चक्कुदेखि बन्दुकसम्म, वा वर्गीकरणद्वारा (जस्तै, क्यालिबर, ह्यान्डगन, स्वचालित हतियार, र विस्फोटक पदार्थ)सम्म हुन सक्छन्। कालो बजारले हतियारको आपूर्ति गर्दछ जुन कानुनी रूपमा प्राप्त गर्न सकिँदैन । === अबैध काठ === === जनावर तथा जनावरको सामग्री === [[चित्र:Myanmar_Illicit_Endangered_Wildlife_Market_04_(cropped).jpg|अङ्गुठाकार|म्यानमारको अवैध लोपोन्मुख वन्यजन्तु बजार]] धेरै विकासशील देशहरूमा, जीवित जनावरहरूलाई जंगलमा समातेर घरपालुवा जनावरको रूपमा बेचिन्छ। जंगली जनावरहरूको मासु, छाला र अंगहरूको लागि पनि शिकार गरिन्छ र मारिन्छ, जसको पछिल्लो भाग र अन्य जनावरका भागहरू परम्परागत औषधिमा प्रयोगको लागि बेचिन्छन्। === मदिरा === === सुर्ती === === जैविक अङ्ग === [[विश्व स्वास्थ्य सङ्गठन|विश्व स्वास्थ्य संगठन]] (डब्लुएचओ) का अनुसार, व्यावसायिक लेनदेनको उद्देश्यले शरीरबाट अंगहरू निकाल्दा अवैध अंग व्यापार हुन्छ।<ref name="Jafar">{{Cite journal |last=Jafar |first=Tazeen H. |year=2009 |title=Organ Trafficking: Global Solutions for a Global Problem |url=http://www.ajkd.org/article/S0272-6386%2809%2901177-9/abstract |journal=[[American Journal of Kidney Diseases]] |volume=54 |issue=6 |pages=1145–1157 |doi=10.1053/j.ajkd.2009.08.014 |pmid=19880230 |url-access=subscription |doi-access=free}}</ref> === Racketeering === === सवारी प्रदायक === === घर भाडा === === विमान तथा सवारी पार्टपुर्जा === === प्रतिलिपि अधिकार युक्त सामग्री === === मुद्रा === === इन्धन === === यौन खेलौना === == यो पनि हेर्नुहोस् == == बाह्य लिंकहरू == [[श्रेणी:अर्थशास्त्र]] 4xumzaqnbbaloz650b4na3kk2qep5bs 1366144 1366142 2026-07-16T13:19:11Z Bishaldev100 28807 1366144 wikitext text/x-wiki [[चित्र:15-10-27-Vista_des_de_l'estàtua_de_Colom_a_Barcelona-WMA_2834.jpg|अङ्गुठाकार|२०१५ मा बार्सिलोनामा अवैध सडक व्यापारीहरू]] '''कालो बजार''' वा '''भूमिगत बजार''' वा '''भूमिगत अर्थतन्त्र''' यस्तो बजार हो जहाँ सबै [[वाणिज्यशास्त्र|वाणिज्य]], [[कर]], नियम र व्यापार सम्बन्धित कानुनको नियन्त्रण बाहिर हुन्छ। यसलाई '''छायाँ अर्थव्यवस्था''', '''कालो अर्थव्यवस्था''' र '''समानान्तर अर्थव्यवस्था''' पनि भनिन्छ। [[चित्र:Attendees_to_the_2011_Endangered_Species_Day_examine_illegal_items_confiscated_by_the_USFWS._(5755616043).jpg|पाठ=Attendees to the 2011 Endangered Species Day examine illegal items confiscated by the USFWS. (5755616043)|दायाँ|300x300पिक्सेल]] आधुनिक समाजहरूमा, '''भूमिगत बजार''' अन्तर्गत धेरै गतिविधिहरू हुन्छन्। कालो बजार त्यस्ता देशहरूमा कम छ जहाँको अर्थतन्त्र खुला छ। तर जहाँ भ्रष्टाचार, नियन्त्रण र कडा नियमहरू छन्, त्यहाँ अधिक मात्रामा कालो बजारी हुन्छ। == बजार अर्थव्यवस्था == कसैको तर्क छ कि, कालो बजार सर्वाधिक [[स्वतन्त्र बजार]] हो। दोश्रो अन्य कुनै पनि प्रकारबाट नियन्त्रित बजार विविध प्रकारको अनुचित/ अन्यायपूर्ण हस्तक्षेपका विभिन्न प्रकारका समस्याहरूबाट भुक्तभोगी छन् । बजार अर्थतन्त्रको त्यहाँ दुई विशेष क्षेत्रहरू छन्, जहाँ आधारभूत रूपमा माग र आपूर्ति कारकहरू काम गर्छन् र खरीद-बिक्री को गतिबिधीहरू कार्यान्वयन गरिन्छ। == व्यापार गरिने वस्तु तथा सेवा == === यौन शोषण तथा बाधा मजदुर === === व्यक्तिगत जानकारी === व्यक्तिगत रूपमा पहिचान गर्ने जानकारी, [[क्रेडिट कार्ड]] र बैंक खाता जानकारी जस्ता वित्तीय जानकारी, र चिकित्सा डेटा प्रायः डार्कनेट बजारमा किनबेच गरिन्छ।<ref>{{Cite book|last1=Holt|first1=Thomas J.|title=Data thieves in action : examining the international market for stolen personal information|last2=Smirnova|first2=Olga|last3=Chua|first3=Yi-Ting|date=2016|publisher=Palgrave Macmillan|isbn=978-1-137-58904-0}}</ref> मानिसहरूले चोरी गरिएको डेटालाई सार्वजनिक रूपमा उपलब्ध डेटासँग एकत्रित गरेर र नाफाको लागि फेरि बेचेर यसको मूल्य बढाउँछन्, जसले गर्दा डेटा चोरी भएका मानिसहरूलाई हुन सक्ने क्षति बढ्छ।<ref>{{Cite news|url=https://www.information-age.com/ripple-effect-identity-theft-what-happens-my-data-once-its-stolen-123459795/|title=The ripple effect of identity theft: What happens to my data once it's stolen?|last=Rossi|first=Ben|date=8 July 2015|work=Information Age}}</ref> === अवैध औषध === === हतियार === धेरै देशको कानूनले हतियारको व्यक्तिगत स्वामित्वलाई निषेध गर्दछ। यी प्रतिबन्धहरू साना चक्कुदेखि बन्दुकसम्म, वा वर्गीकरणद्वारा (जस्तै, क्यालिबर, ह्यान्डगन, स्वचालित हतियार, र विस्फोटक पदार्थ)सम्म हुन सक्छन्। कालो बजारले हतियारको आपूर्ति गर्दछ जुन कानुनी रूपमा प्राप्त गर्न सकिँदैन । === अबैध काठ === === जनावर तथा जनावरको सामग्री === [[चित्र:Myanmar_Illicit_Endangered_Wildlife_Market_04_(cropped).jpg|अङ्गुठाकार|म्यानमारको अवैध लोपोन्मुख वन्यजन्तु बजार]] धेरै विकासशील देशहरूमा, जीवित जनावरहरूलाई जंगलमा समातेर घरपालुवा जनावरको रूपमा बेचिन्छ। जंगली जनावरहरूको मासु, छाला र अंगहरूको लागि पनि शिकार गरिन्छ र मारिन्छ, जसको पछिल्लो भाग र अन्य जनावरका भागहरू परम्परागत औषधिमा प्रयोगको लागि बेचिन्छन्। === मदिरा === === सुर्ती === === जैविक अङ्ग === [[विश्व स्वास्थ्य सङ्गठन|विश्व स्वास्थ्य संगठन]] (डब्लुएचओ) का अनुसार, व्यावसायिक लेनदेनको उद्देश्यले शरीरबाट अंगहरू निकाल्दा अवैध अंग व्यापार हुन्छ।<ref name="Jafar">{{Cite journal |last=Jafar |first=Tazeen H. |year=2009 |title=Organ Trafficking: Global Solutions for a Global Problem |url=http://www.ajkd.org/article/S0272-6386%2809%2901177-9/abstract |journal=[[American Journal of Kidney Diseases]] |volume=54 |issue=6 |pages=1145–1157 |doi=10.1053/j.ajkd.2009.08.014 |pmid=19880230 |url-access=subscription |doi-access=free}}</ref> === Racketeering === === सवारी प्रदायक === === घर भाडा === === विमान तथा सवारी पार्टपुर्जा === === प्रतिलिपि अधिकार युक्त सामग्री === === मुद्रा === === इन्धन === === यौन खेलौना === == यो पनि हेर्नुहोस् == == बाह्य लिंकहरू == [[श्रेणी:अर्थशास्त्र]] o5blhmnvdbfhuww7yz1qt8lyxyvyadu 1366145 1366144 2026-07-16T13:21:39Z Bishaldev100 28807 1366145 wikitext text/x-wiki [[चित्र:15-10-27-Vista_des_de_l'estàtua_de_Colom_a_Barcelona-WMA_2834.jpg|अङ्गुठाकार|२०१५ मा बार्सिलोनामा अवैध सडक व्यापारीहरू]] '''कालो बजार''' वा '''भूमिगत बजार''' वा '''भूमिगत अर्थतन्त्र''' यस्तो बजार हो जहाँ सबै [[वाणिज्यशास्त्र|वाणिज्य]], [[कर]], नियम र व्यापार सम्बन्धित कानुनको नियन्त्रण बाहिर हुन्छ। यसलाई '''छायाँ अर्थव्यवस्था''', '''कालो अर्थव्यवस्था''' र '''समानान्तर अर्थव्यवस्था''' पनि भनिन्छ। [[चित्र:Myanmar_Illicit_Endangered_Wildlife_Market_04_(cropped).jpg|अङ्गुठाकार|म्यानमारको अवैध लोपोन्मुख वन्यजन्तु बजार]] आधुनिक समाजहरूमा, '''भूमिगत बजार''' अन्तर्गत धेरै गतिविधिहरू हुन्छन्। कालो बजार त्यस्ता देशहरूमा कम छ जहाँको अर्थतन्त्र खुला छ। तर जहाँ भ्रष्टाचार, नियन्त्रण र कडा नियमहरू छन्, त्यहाँ अधिक मात्रामा कालो बजारी हुन्छ। == बजार अर्थव्यवस्था == कसैको तर्क छ कि, कालो बजार सर्वाधिक [[स्वतन्त्र बजार]] हो। दोश्रो अन्य कुनै पनि प्रकारबाट नियन्त्रित बजार विविध प्रकारको अनुचित/ अन्यायपूर्ण हस्तक्षेपका विभिन्न प्रकारका समस्याहरूबाट भुक्तभोगी छन् । बजार अर्थतन्त्रको त्यहाँ दुई विशेष क्षेत्रहरू छन्, जहाँ आधारभूत रूपमा माग र आपूर्ति कारकहरू काम गर्छन् र खरीद-बिक्री को गतिबिधीहरू कार्यान्वयन गरिन्छ। == व्यापार गरिने वस्तु तथा सेवा == === यौन शोषण तथा बाधा मजदुर === === व्यक्तिगत जानकारी === व्यक्तिगत रूपमा पहिचान गर्ने जानकारी, [[क्रेडिट कार्ड]] र बैंक खाता जानकारी जस्ता वित्तीय जानकारी, र चिकित्सा डेटा प्रायः डार्कनेट बजारमा किनबेच गरिन्छ।<ref>{{Cite book|last1=Holt|first1=Thomas J.|title=Data thieves in action : examining the international market for stolen personal information|last2=Smirnova|first2=Olga|last3=Chua|first3=Yi-Ting|date=2016|publisher=Palgrave Macmillan|isbn=978-1-137-58904-0}}</ref> मानिसहरूले चोरी गरिएको डेटालाई सार्वजनिक रूपमा उपलब्ध डेटासँग एकत्रित गरेर र नाफाको लागि फेरि बेचेर यसको मूल्य बढाउँछन्, जसले गर्दा डेटा चोरी भएका मानिसहरूलाई हुन सक्ने क्षति बढ्छ।<ref>{{Cite news|url=https://www.information-age.com/ripple-effect-identity-theft-what-happens-my-data-once-its-stolen-123459795/|title=The ripple effect of identity theft: What happens to my data once it's stolen?|last=Rossi|first=Ben|date=8 July 2015|work=Information Age}}</ref> === अवैध औषध === === हतियार === धेरै देशको कानूनले हतियारको व्यक्तिगत स्वामित्वलाई निषेध गर्दछ। यी प्रतिबन्धहरू साना चक्कुदेखि बन्दुकसम्म, वा वर्गीकरणद्वारा (जस्तै, क्यालिबर, ह्यान्डगन, स्वचालित हतियार, र विस्फोटक पदार्थ)सम्म हुन सक्छन्। कालो बजारले हतियारको आपूर्ति गर्दछ जुन कानुनी रूपमा प्राप्त गर्न सकिँदैन । === अबैध काठ === === जनावर तथा जनावरको सामग्री === [[चित्र:Attendees_to_the_2011_Endangered_Species_Day_examine_illegal_items_confiscated_by_the_USFWS._(5755616043).jpg|पाठ=Attendees to the 2011 Endangered Species Day examine illegal items confiscated by the USFWS. (5755616043)|300x300पिक्सेल|अङ्गुठाकार|अमेरिकी वन्यजन्तु सेवाद्वारा कालो बजारमा बिक्री भएका जनावरका अवयवा तथा सामग्रीका प्रदर्शन ]] धेरै विकासशील देशहरूमा, जीवित जनावरहरूलाई जंगलमा समातेर घरपालुवा जनावरको रूपमा बेचिन्छ। जंगली जनावरहरूको मासु, छाला र अंगहरूको लागि पनि शिकार गरिन्छ र मारिन्छ, जसको पछिल्लो भाग र अन्य जनावरका भागहरू परम्परागत औषधिमा प्रयोगको लागि बेचिन्छन्। === मदिरा === === सुर्ती === === जैविक अङ्ग === [[विश्व स्वास्थ्य सङ्गठन|विश्व स्वास्थ्य संगठन]] (डब्लुएचओ) का अनुसार, व्यावसायिक लेनदेनको उद्देश्यले शरीरबाट अंगहरू निकाल्दा अवैध अंग व्यापार हुन्छ।<ref name="Jafar">{{Cite journal |last=Jafar |first=Tazeen H. |year=2009 |title=Organ Trafficking: Global Solutions for a Global Problem |url=http://www.ajkd.org/article/S0272-6386%2809%2901177-9/abstract |journal=[[American Journal of Kidney Diseases]] |volume=54 |issue=6 |pages=1145–1157 |doi=10.1053/j.ajkd.2009.08.014 |pmid=19880230 |url-access=subscription |doi-access=free}}</ref> === Racketeering === === सवारी प्रदायक === === घर भाडा === === विमान तथा सवारी पार्टपुर्जा === === प्रतिलिपि अधिकार युक्त सामग्री === === मुद्रा === === इन्धन === === यौन खेलौना === == यो पनि हेर्नुहोस् == == बाह्य लिंकहरू == [[श्रेणी:अर्थशास्त्र]] 72h5tub4ippriz0e37a80q8t0lwlze0 मरासिनी 0 126155 1366176 1094575 2026-07-16T21:26:17Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366176 wikitext text/x-wiki '''मरासिनी''' नेपालको एक ब्राह्मण थर हो । [[अर्घाखाँची जिल्ला|अर्घाखाँची]],[[गुल्मी जिल्ला|गुल्मी]], [[दाङ जिल्ला|दाङ]] र केही पश्चिमी क्षेत्रमा मरासिनीको बाक्लो बस्ती छ । दैलेखको मडासैनबाट मरासैनी वा मरासिनीबाट यो थप उत्पत्ति र विकास भएको मानिन्छ ।<ref>https://www.lokpath.com/story/216724{{Dead link|date=July 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{reflist}} 2zxptfxgec9mpet6skhar32o2nzx1ls मेलबर्न 0 128422 1366178 1238234 2026-07-16T22:32:02Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366178 wikitext text/x-wiki {{Infobox Australian place | type = city | name = मेलबर्न | state = vic <!-- "vic" codes as "Victoria (Australia)". Please leave it as "vic" or else it will point to a disambig page --> | image = {{Photomontage| |photo1a = Melburnian Skyline.jpg |photo2a = Flinders Station and trams.jpg |photo2b = Shrine of Remembrance 1 (cropped).jpg |photo3a = 2017 AFL Grand Final panorama during national anthem (cropped).jpg |photo3b = Royal exhibition building tulips straight (cropped).jpg |photo4a = Melbourne Skyline and Princes Bridge - Dec 2008 (cropped).jpg |size = 270 |spacing = 2 |color = transparent |color_border = transparent }} | caption = मेलबर्नका लोकप्रिय स्थानहरू | coordinates = {{coord|37|48|51|S|144|57|47|E|region:AU-VIC_type:city(5,200,000)|display=inline,title}} | force_national_map = yes | image2 = Free printable and editable vector map of Melbourne Australia.svg | image2_alt = Map of Melbourne, Australia, printable and editable | caption2 = मेलबर्नको नक्सा | pop = ४९,१७,७५० <!-- Please do not change the population figure without discussing it on the talk page first. The 5.01 million figure is an approximation published by local media, not an accurate population measurement. (See talk page) --> | pop_year = सन् २०२१ | pop_footnotes = <ref>{{cite web |title=Greater Melbourne |url=https://www.abs.gov.au/census/find-census-data/quickstats/2021/2GMEL |publisher=Australian Bureau of Statistics |access-date=29 June 2022}}</ref> | poprank = दोस्रो | population_demonym = | density = | density_footnotes = | established = {{start date and age|1835|8|30|df=y}} | elevation = 31 | area = 9993 | area_footnotes = (जिसिसिएसए)<ref>{{cite web |url=https://www.censusdata.abs.gov.au/CensusOutput/copsub2016.NSF/All%20docs%20by%20catNo/2016~Community%20Profile~2GMEL/$File/GCP_2GMEL.zip?OpenElement |title=2016 Census of Population and Housing: General Community Profile |publisher=Australian Bureau of Statistics |date=2017 |access-date=28 September 2021 |archive-date=17 August 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210817141733/https://www.censusdata.abs.gov.au/CensusOutput/copsub2016.NSF/All%20docs%20by%20catNo/2016~Community%20Profile~2GMEL/$File/GCP_2GMEL.zip?OpenElement |url-status=live }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210817141733/https://www.censusdata.abs.gov.au/CensusOutput/copsub2016.NSF/All%20docs%20by%20catNo/2016~Community%20Profile~2GMEL/$File/GCP_2GMEL.zip?OpenElement |date=17 August 2021 }}</ref> | timezone = [[अस्ट्रेलियाली पूर्वी प्रमाणिक समय|एइएसटी]] | utc = +१० | timezone-dst = [[अस्ट्रेलियाली पूर्वी दिवा समय|एइडिटी]] | utc-dst = +११ | dist1 = 465 | location1 = [[क्यानबरा]]<ref>{{cite web |url=http://www.ga.gov.au/cocky/cgi/run/distancedraw2?rec1=131&placename=canberra&placetype=0&state=ACT&place1=MELBOURNE&place1long=144.975555&place1lat=-37.817661 |title=Great Circle Distance between MELBOURNE and CANBERRA |publisher=Geoscience Australia |date=March 2004 |access-date=19 December 2016 |archive-date=4 June 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220604151727/https://geodesyapps.ga.gov.au/distance?rec1=131&placename=canberra&placetype=0&state=ACT&place1=MELBOURNE&place1long=144.975555&place1lat=-37.817661 |url-status=live }}</ref> | dist2 = 654 | location2 = [[एडिलेड]]<ref>{{cite web |url=http://www.ga.gov.au/cocky/cgi/run/distancedraw2?rec1=163285&placename=adelaide&placetype=0&state=SA+&place1=MELBOURNE&place1long=144.975555&place1lat=-37.817661 |title=Great Circle Distance between MELBOURNE and ADELAIDE |publisher=Geoscience Australia |date=March 2004 |access-date=19 December 2016 |archive-date=4 June 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220604151843/https://geodesyapps.ga.gov.au/distance?rec1=163285&placename=adelaide&placetype=0&state=SA+&place1=MELBOURNE&place1long=144.975555&place1lat=-37.817661 |url-status=live }}</ref> | dist3 = 713 | location3 = [[सिड्नी]]<ref>{{cite web |url=http://www.ga.gov.au/cocky/cgi/run/distancedraw2?rec1=87421&placename=sydney&placetype=0&state=NSW&place1=MELBOURNE&place1long=144.975555&place1lat=-37.817661 |title=Great Circle Distance between MELBOURNE and SYDNEY |publisher=Geoscience Australia |date=March 2004}}</ref> | dist4 = 1374 | location4 = [[ब्रिसबेन]]<ref>{{cite web |url=http://www.ga.gov.au/cocky/cgi/run/distancedraw2?rec1=126867&placename=brisbane&placetype=0&state=QLD&place1=MELBOURNE&place1long=144.975555&place1lat=-37.817661 |title=Great Circle Distance between MELBOURNE and BRISBANE |publisher=Geoscience Australia |date=March 2004 |access-date=19 December 2016 |archive-date=20 December 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20161220145905/http://www.ga.gov.au/cocky/cgi/run/distancedraw2?rec1=126867&placename=brisbane&placetype=0&state=QLD&place1=MELBOURNE&place1long=144.975555&place1lat=-37.817661 |url-status=live }}</ref> | dist5 = 2721 | location5 = [[पर्थ]]<ref>{{cite web |url=http://www.ga.gov.au/cocky/cgi/run/distancedraw2?rec1=304529&placename=perth&placetype=0&state=WA+&place1=MELBOURNE&place1long=144.975555&place1lat=-37.817661 |title=Great Circle Distance between MELBOURNE and PERTH |publisher=Geoscience Australia |date=March 2004 |access-date=19 December 2016 |archive-date=20 December 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20161220145902/http://www.ga.gov.au/cocky/cgi/run/distancedraw2?rec1=304529&placename=perth&placetype=0&state=WA+&place1=MELBOURNE&place1long=144.975555&place1lat=-37.817661 |url-status=live }}</ref> | lga = ग्रेटर मेलबर्नका ३१ नगरपालिकाहरू | county = [[काउन्टी अफ ग्रान्ट, भिक्टोरिया|ग्रान्ट]], [[काउन्टी अफ बोक, भिक्टोरिया|बोक]], [[काउन्टी अफ मोर्निङ्गटन|मोर्निङ्गटन]] | stategov = [[:चित्र:Vic_Melbourne_Metro_state_districts_2014.png|५५ निर्वाचन जिल्ला र क्षेत्रहरू]] | fedgov = [[:चित्र:Map4.gif|२३ विभागहरू]] | maxtemp = 20.2 | mintemp = 9.7 | rainfall = 515.5 | native_name = नार्म }} '''मेलबर्न''' ({{IPAc-en|ˈ|m|ɛ|l|b|ər|n}})<ref name="naarm">{{Cite book|title=Dictionary of Aboriginal placenames of Melbourne and Central Victoria|date=2002|location=Melbourne|page=62}}</ref><ref>{{Cite book|date=2020|url=https://www.taylorfrancis.com/chapters/edit/10.4324/9780429486470-30/wurundjeri-al-narrm-wurundjeri-melbourne-mandy-nicholson-david-jones|title=The Routledge Handbook on Historic Urban Landscapes in the Asia-Pacific|access-date=2022-04-23|archive-date=4 June 2022}}</ref> अस्ट्रेलियाको [[भिक्टोरिया (अस्ट्रेलिया)|भिक्टोरिया]] राज्यको राजधानी र सबैभन्दा ठुलो सहर हो। यो [[अस्ट्रेलिया]] र [[ओसिनिया]] क्षेत्रमा पर्ने सहरहरू मध्ये दोस्रो सबैभन्दा बढी जनसङ्ख्या भएको सहर हो। यसको [[महानगरीय क्षेत्र]]लाई सामान्यतया '''ग्रेटर मेलबर्न''' भनेर चिनिन्छ।<ref>{{Cite web|url=https://www.censusdata.abs.gov.au/CensusOutput/copsub2016.NSF/All%20docs%20by%20catNo/2016~Community%20Profile~2GMEL/$File/GCP_2GMEL.zip?OpenElement|title=2016 Census of Population and Housing|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200402131758/https://www.censusdata.abs.gov.au/CensusOutput/copsub2016.NSF/All%20docs%20by%20catNo/2016~Community%20Profile~2GMEL/$File/GCP_2GMEL.zip?OpenElement|archivedate=2 April 2020|accessdate=1 December 2019}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210817141733/https://www.censusdata.abs.gov.au/CensusOutput/copsub2016.NSF/All%20docs%20by%20catNo/2016~Community%20Profile~2GMEL/$File/GCP_2GMEL.zip?OpenElement |date=17 August 2021 }}</ref> ग्रेटर मेलबर्न महानगरीय क्षेत्र ३१ स्थानीय नगरपालिकाहरूको सहरी समूह मिलेर बनेको छ,<ref name="MelbLGAs">{{Cite web|url=http://www.localgovernment.vic.gov.au/Web20/rwpgslib.nsf/GraphicFiles/Victorian+Local+Government+Directory+-+Sept+09/$file/Victorian+Local+Government+Directory+-+Sept+09.pdf|title=Victorian Local Government Directory|publisher=Department of Planning and Community Development, [[Government of Victoria (Australia)|Government of Victoria]]|page=11|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090915144252/http://www.localgovernment.vic.gov.au/Web20/rwpgslib.nsf/GraphicFiles/Victorian+Local+Government+Directory+-+Sept+09/$file/Victorian+Local+Government+Directory+-+Sept+09.pdf|archivedate=15 September 2009|accessdate=11 September 2009}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090915144252/http://www.localgovernment.vic.gov.au/Web20/rwpgslib.nsf/GraphicFiles/Victorian+Local+Government+Directory+-+Sept+09/$file/Victorian+Local+Government+Directory+-+Sept+09.pdf |date=15 September 2009 }}</ref> यद्यपि यो नाम विशेष गरी यसको केन्द्रीय व्यापार क्षेत्र वरिपरि रहेको मेलबोर्न सहरको स्थानीय नगरपालिकाको लागि पनि प्रयोग गरिन्छ। महानगरले पोर्ट फिलिप खाडीको उत्तरी र पूर्वी तटवर्ती भागहरू ओगटनुका साथै मोर्निङ्गटन प्रायद्वीप, वेस्ट गिप्सल्यान्ड, साथै यारा उपत्यका, डान्डेनोङ र म्यासेडोन पर्वत तर्फको भित्री भूभागहरूमा फैलिएको छ। यसको जनसङ्ख्या ५० लाखभन्दा बढी छ ( सन् २०२१ जनगणना अनुसार, अस्ट्रेलियाको जनसङ्ख्याको १९%) धेरै जसो सहरको केन्द्रको पूर्वी भागमा बसोबास गर्ने र यसका बासिन्दाहरूलाई सामान्यतया "मेलबर्नियालीहरू" भनेर चिनिन्छ। मेलबर्न क्षेत्र ४०,००० वर्ष पूर्व देखि नै आदिवासी भिक्टोरियालीहरूको घर हो र स्थानीय कुलिन राष्ट्र कुलहरूको लागि महत्त्वपूर्ण बैठक स्थानको रूपमा सेवा गरिरहेको छ।<ref name="settlement8-9" /><ref name="merrimerri">Isabel Ellender and Peter Christiansen, ''People of the Merri Merri. ''</ref> सन् १८०३ मा [[न्यु साउथ वेल्स]]को ब्रिटिस उपनिवेशको अंश पोर्ट फिलिपमा छोटो समयका लागि दण्डित बस्ती निर्माण गरिएको थियो, तर भ्यान डाइमेन्स ल्यान्ड (आधुनिक [[तस्मानिया]]) बाट स्वतन्त्र बसोबास गर्नेहरूको आगमनसँगै मेलबर्नको स्थापना भएको थियो तर यो सन् १८३५ सम्म थिएन।<ref name="settlement8-9">{{Cite web|url=http://www.melbourne.vic.gov.au/SiteCollectionDocuments/history-city-of-melbourne.pdf|title=History of the City of Melbourne|date=November 1997|publisher=City of Melbourne|pages=8–10|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160508155951/http://www.melbourne.vic.gov.au/SiteCollectionDocuments/history-city-of-melbourne.pdf|archivedate=8 May 2016|accessdate=28 January 2018}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230328034210/https://www.melbourne.vic.gov.au/SiteCollectionDocuments/history-city-of-melbourne.pdf |date=28 March 2023 }}</ref> यसलाई सन् १८३७ मा क्राउन सेटलमेन्टको रूपमा समाहित गरिएको थियो, र तत्कालीन [[संयुक्त अधिराज्यको प्रधानमन्त्री|बेलायती प्रधानमन्त्री]], विलियम ल्याम्ब, दोस्रो भिस्काउन्ट मेलबर्नको नाममा नामकरण गरिएको थियो।<ref name="settlement8-9" /> सन् १८५१ मा, [[महारानी भिक्टोरिया|रानी भिक्टोरिया]]ले यसलाई सहरको रूपमा घोषणा गरेको चार वर्ष पछि मेलबर्न भिक्टोरियाको नयाँ उपनिवेशिक राजधानी भएको थियो।<ref name="MilesLewis25">{{Cite book|title=Melbourne: the city's history and development|location=Melbourne|page=25}}</ref><ref name="GFCI2">{{Cite web|url=https://www.longfinance.net/documents/2902/GFCI_31_Report_2022.03.24_v1.0.pdf|title=The Global Financial Centres Index 31|date=March 2022|publisher=Long Finance|archiveurl=https://web.archive.org/web/20220617095809/https://www.longfinance.net/documents/2902/GFCI_31_Report_2022.03.24_v1.0.pdf|archivedate=17 June 2022|accessdate=23 August 2022}}</ref> मेलबर्न अस्ट्रेलियाका धेरै प्रसिद्ध स्थलचिह्नहरूको घर हो। यहाँ मेलबर्न क्रिकेट मैदान, भिक्टोरियाको राष्ट्रिय ग्यालरी र [[विश्व सम्पदा क्षेत्र]]को सूचीमा सूचीबद्ध शाही प्रदर्शनी भवन रहेका छन्। सांस्कृतिक सम्पदाको लागि प्रख्यात यो सहरले अस्ट्रेलियाली नियम फुटबल, अस्ट्रेलियाली प्रभाववाद र अस्ट्रेलियाली सिनेमालाई जन्म दिएको थियो भने हालसालै यो सहरलाई [[युनेस्को]]को साहित्यिक सहर र सडक कला, प्रत्यक्ष सङ्गीत र रङ्गमञ्चको लागि विश्वव्यापी केन्द्रको रूपमा मान्यता दिइएको छ। यसले प्रमुख वार्षिक अन्तर्राष्ट्रिय कार्यक्रमहरू, जस्तै अस्ट्रेलियन ग्रान्ड प्रिक्स र [[अस्ट्रेलियन ओपन]] आयोजना गर्दछ भने [[१९५६ ग्रीष्मकालीन ओलम्पिक]] आयोजना गरिसकेको छ। मेलबर्नलाई सन् २०१० को दशकको धेरैजसो समयसम्म विश्वको सबैभन्दा बस्न योग्य सहरको रूपमा निरन्तरता दिइएको थियो।<ref name="ABC_20170816">{{Cite news|url=http://www.abc.net.au/news/2017-08-16/melbourne-named-worlds-most-liveable-city-for-seventh-year/8812196|title=World's most liveable city: Melbourne takes top spot for seventh year running|last=Stephanie Chalkley-Rhoden|date=16 August 2017|access-date=17 August 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170816220821/http://www.abc.net.au/news/2017-08-16/melbourne-named-worlds-most-liveable-city-for-seventh-year/8812196|archive-date=16 August 2017|publisher=Australian Broadcasting Corporation}}</ref> मेलबर्न विमानस्थल जसलाई टुल्लामारिन विमानस्थल पनि भनिन्छ, अस्ट्रेलियाको दोस्रो व्यस्त विमानस्थल हो। यहाँ रहेको मेलबर्नको बन्दरगाह राष्ट्रको सबैभन्दा व्यस्त बन्दरगाह हो।<ref>{{Cite press release|url=http://www.legislation.vic.gov.au/domino/Web_Notes/newmedia.nsf/798c8b072d117a01ca256c8c0019bb01/1b374a6d8cae09e9ca2571cb0003c23a%21OpenDocument|title=Government outlines vision for Port of Melbourne Freight Hub|access-date=26 July 2007|archive-url=https://web.archive.org/web/20120708144910/http://www.legislation.vic.gov.au/domino/Web_Notes/newmedia.nsf/798c8b072d117a01ca256c8c0019bb01/1b374a6d8cae09e9ca2571cb0003c23a%21OpenDocument|archive-date=8 July 2012}}</ref> यसको मुख्य महानगरीय रेल टर्मिनस फ्लिन्डर्स स्ट्रिट स्टेसन हो र यसको मुख्य क्षेत्रीय रेल र सडक कोच टर्मिनस दक्षिणी क्रस स्टेसन हो। यसका साथै यहाँ अस्ट्रेलियाको सबैभन्दा व्यापक फ्रिवे नेटवर्क र विश्वको सबैभन्दा ठुलो सहरी ट्राम सञ्जाल पनि छ।<ref name="DOT_tram">{{Cite web|url=http://www.ycat.org.au/wp-content/uploads/2014/09/EWLNA_2008/Main%20Report/Investing_in_Transport_East_West-Chapter03.pdf|title=Investing in Transport Chapter 3 – East/West, Section 3.1.2 – Tram Network|publisher=Department of Transport, [[Government of Victoria (Australia)|Government of Victoria]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200703031505/http://www.ycat.org.au/wp-content/uploads/2014/09/EWLNA_2008/Main%20Report/Investing_in_Transport_East_West-Chapter03.pdf|archivedate=3 July 2020|accessdate=21 November 2009}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200703031505/http://www.ycat.org.au/wp-content/uploads/2014/09/EWLNA_2008/Main%20Report/Investing_in_Transport_East_West-Chapter03.pdf |date=3 July 2020 }}</ref> ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{सन्दर्भसूची}} [[श्रेणी:पूर्व राजधानी सहरहरू]] [[श्रेणी:अस्ट्रेलियाका राजधानी सहरहरू]] sqa7bo3j4hkw2f7bmejzihgx1l7egz2 नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी) 0 130247 1366146 1349878 2026-07-16T13:39:45Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366146 wikitext text/x-wiki {{Infobox political party | name = नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी) | native_name = | logo = | chairman = [[नेत्रविक्रम चन्द]] | leader1_title = | leader1_name = | colorcode = red | spokesperson = [[खड्गबहादुर विश्वकर्मा]]<ref>{{वेब स्रोत|लेखक=|शीर्षक=‘विप्लव’ नेतृत्वको माओवादी प्रवक्ता खड्गबहादुर विश्वकर्मा पक्राउ|युआरएल=https://kharibot.com/news-details/19280/kharibot|कार्य=|प्रकाशक=|वेबसाइट=खरिबोट|भाषा=नेपाली)|मिति=|पहुँचमिति=२० डिसेम्बर २०२०}}</ref> | foundation = वि.सं २०७१ | headquarters = | ideology = [[माओवाद|मार्क्सवाद-लेनिनवाद-माओवाद]] | position = [[वामपन्थी राजनीति]] | military organization = | international = | website = {{url|thecpn.org}} | country = Nepal | native_name_lang = ne | split = [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (क्रान्तिकारी माओवादी)]] | symbol = }} '''नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी)''' [[नेत्रविक्रम चन्द]] (विप्लव)को नेतृत्वमा रहेको एक नेपाली राजनीतिक दल हो। यो वि.सं २०७१ सालमा, [[मोहन वैद्य]]को नेतृत्वमा रहेको [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (क्रान्तिकारी माओवादी)]] नामक दलको विघटन भई बनेको थियो।<ref>{{वेब स्रोत|लेखक=|शीर्षक=यसर्थ गलत थियो, कमरेड वैद्य र विप्लवको पार्टी विभाजन !|युआरएल=https://www.sajhapath.com/2020/07/6312/|कार्य=|प्रकाशक=|वेबसाइट=साझा पथ|भाषा=नेपाली)|मिति=|पहुँचमिति=२० डिसेम्बर २०२०}}</ref><ref>{{Cite web |title=माओवादी ‘बिप्लव’ रहस्य : गुरू प्रचण्ड, ‘मास्टरमाइन्ड’ बाबुराम ! |url=https://www.lokpath.com/story/210275/ |access-date=2025-10-31 |website=Lokpath {{!}} Online Nepali News |language=en }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201128222721/https://www.lokpath.com/story/210275 |date=2020-11-28 }}</ref><ref>{{Cite web |last=Setopati |first=सेतोपाटी संवाददाता :: |title=बिप्लव नेतृत्वको नेकपाका रौतहट ईन्चार्जसहित दुई जना पक्राउ |url=https://www.setopati.com/social/201995/ |access-date=2025-10-31 |website=Setopati |language=en-US }}{{Dead link|date=April 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == दलको गठन र प्रतिबन्ध == विसं २०६९ असारमा तात्कालिक समयमा [[पुष्पकमल दाहाल]] 'प्रचण्ड'ले नेतृत्व गरेका [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)|एकीकृत नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी माओवादी]] नामक पार्टीबाट छुट्टिएका नेताहरूले [[मोहन वैद्य]]को नेतृत्वमा एक छुट्टै दल गठन गरेका थिए भने वैद्यले नेतृत्व गरेको [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (क्रान्तिकारी माओवादी)|नेकपा क्रान्तिकारी माओवादी]] पनि 'क्रान्तिकारी हुन नसकेको' भन्दै विसं २०७१ मङ्सिरमा उनले दल टुक्राउने<ref>{{वेब स्रोत|लेखक=|शीर्षक=१० वर्षमा ६ टुक्रामा विभाजित भयो माओवादी|युआरएल=http://www.kathmandutoday.com/2015/09/138024.html|कार्य=|प्रकाशक=|वेबसाइट=काठमाडौँ टुडे|भाषा=नेपाली)|मिति=|पहुँचमिति=२० डिसेम्बर २०२०}}</ref> घोषणा गरेका थिए भने यस दलको आधिकारिक नाम ''नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी''राखिएको थियो जसलाई सामान्यतया विप्लव माओवादी भनेर पनि चिन्ने गरिन्छ। केपी ओली नेतृत्वको सरकारले नेकपा विप्लव समूहलाई आपराधिक सङ्गठन भएको ठहर गर्दै प्रतिबन्ध लगाएको थियो। मन्त्रिपरिषद्को बैठकले [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (विप्लव)|नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी]]लाई २९ फागुन २०७५ मा, समूहले आपराधिक क्रियाकलाप गरेको, विकासका पूर्वाधारहरूमाथि बम विस्फोट गरेको<ref>{{वेब स्रोत|लेखक=|शीर्षक=नेपालमा विप्लव आतङ्क, प्रतिबन्ध फुकवा गर्ने तयारी अन्योलमा|युआरएल=https://vishwanews.com/post/441|कार्य=|प्रकाशक=|वेबसाइट=विश्व न्युज|भाषा=नेपाली)|मिति=|पहुँचमिति=२० डिसेम्बर २०२०}}</ref> र व्यक्तिको शान्ति सुरक्षामथि आक्रमण गर्ने लगायतका कार्यहरू गरेको भन्दै सरकारले यस दललाई प्रतिबन्ध लगाएको थियो। प्रतिबन्ध अगाडि पनि यस समूह कुनै पनि चुनावमा सहभागी भएको छैन।<ref name=हिंसा>{{वेब स्रोत|लेखक=|शीर्षक=विप्लव माओवादीको हिंसा के का लागि?|युआरएल=https://www.setopati.com/readers-opinion/177229|कार्य=|प्रकाशक=सेतोपाटी|वेबसाइट=|भाषा=नेपाली)|मिति=|पहुँचमिति=२० डिसेम्बर २०२०}}</ref> प्रतिबन्धसँगै उनी भूमिगत भएको समाचारहरू प्रकाशित भएका थिए। प्रतिबन्धसँग विभिन्न स्थानहरूबाट उनी निकटका व्यक्तिहरू प्रकाउ पर्ने क्रम जारी रहेको छ। पक्राउ परेकाहरूलाई रिहा गर्न र दल माथि लागेको प्रतिबन्ध फुकुवा गरेको खण्डमा सरकारसँग वार्ता गरिने उनले बताएका छन्।<ref>{{वेब स्रोत|लेखक=|शीर्षक=हामी भूमिगत छैनौं, खुलामञ्चमा आउन तयार छौं: विप्लव|युआरएल=https://www.setopati.com/politics/222052|कार्य=|प्रकाशक=|वेबसाइट=सेतोपाटी|भाषा=नेपाली)|मिति=|पहुँचमिति=१० डिसेम्बर २०२०}}</ref> == सीमा विवादमा विरोध == भारतले सन् १९६२ नेपालको कालापानीमा आफ्ना सेनाहरू राखेर त्यस क्षेत्र कब्जा गर्दै आएको थियो भने भारतले कात्तिक २०७६ मा, विवादास्पद भूमिलाई समावेश गरेर नयाँ नक्सा जारी गरेको थियो<ref>{{वेब स्रोत|लेखक=|शीर्षक=कालापानी लगायत विवादास्पद भूभाग समेटदै भारतले जारी गर्‍यो नयाँ नक्सा|युआरएल=https://www.safalkhabar.com/news/33635|कार्य=|प्रकाशक=|वेबसाइट=सफल खबर|भाषा=नेपाली)|मिति=|पहुँचमिति=२५ डिसेम्बर २०२०}}</ref><ref>{{वेब स्रोत|लेखक=|शीर्षक=भारतको नयाँ नक्सामा नेपालका कालापानी–लिपुलेक पनि !|युआरएल=http://annapurnapost.com/news/140029|कार्य=|प्रकाशक=|वेबसाइट=अन्नपूर्ण पोस्ट|भाषा=नेपाली)|मिति=|पहुँचमिति=२५ डिसेम्बर २०२०}}</ref> जसलाई विप्लव समूहले अस्वीकार गरेको थियो।<ref>{{वेब स्रोत|लेखक=|शीर्षक=चीन र भारतलाई विप्लवले पठाए यस्ताे ज्ञापनपत्र|युआरएल=https://lekalionline.com/2020/05/18/36817|कार्य=|प्रकाशक=|वेबसाइट=लेकाली अनलाइन|भाषा=नेपाली)|मिति=|पहुँचमिति=२५ डिसेम्बर २०२०}}</ref> भारतले जारी गरेको नक्साको विरुद्धमा विप्लव निकटका विद्यार्थी सङ्गठनले माइतीघर प्रदर्शन गरेका थिए भने प्रदर्शनकारी मध्ये तीनजनालाई पक्राउ गरिएको थियो।<ref>{{वेब स्रोत|लेखक=|शीर्षक=सीमा विवादमा भारतविरुद्ध माइतीघरमा प्रदर्शन, विप्लव समूहका विद्यार्थी पक्राउ|युआरएल=https://ankurankhabar.com/2019/11/6426/|कार्य=|प्रकाशक=|वेबसाइट=अङ्कुरण खबर|भाषा=नेपाली)|मिति=|पहुँचमिति=२५ डिसेम्बर २०२०}}</ref><ref>{{वेब स्रोत|लेखक=|शीर्षक=भारतीय सीमा अतिक्रमणविरुद्ध माइतीघरमा प्रदर्शन गर्ने विप्लवका तीन कार्यकर्ता पक्राउ|युआरएल=https://pahilopost.com/content/20191110140422.html|कार्य=|प्रकाशक=|वेबसाइट=पहिलो पोस्ट|भाषा=नेपाली)|मिति=|पहुँचमिति=२५ डिसेम्बर २०२०}}</ref> == दर्ता == विप्लवले लेनिनवादी आन्दोलनलाई चुनाव र संसदतर्फ मोड्दै गर्दा पार्टी आधिकारिक रूपमा ११ कात्तिक २०८२ मा [[निर्वाचन आयोग (नेपाल)|निर्वाचन आयोग]]मा दर्ता भएको थियो।<ref>{{Cite web|author=|title=दल दर्ताका लागि विप्लव नेतृत्वको नेकपाले दियो निर्वाचन आयोगमा निवेदन |url=https://www.nepalpress.com/2025/10/28/654140/|work=|publisher=|website=नेपाल प्रेस|language=नेपाली|date=११ कात्तिक २०८२|accessdate=१४ कात्तिक २०८२}}</ref><ref>{{Cite web|author=|title=घोषणाको ११ वर्षपछि विप्लवको दल दर्ताको निवेदन |url=https://baahrakhari.com/detail/466501|work=|publisher=|website=बाह्रखरी|language=नेपाली|date=११ कात्तिक २०८२|accessdate=१४ कात्तिक २०८२}}</ref> == सन्दर्भ सामग्रीहरू == {{सन्दर्भसूची}} == बाह्य कडीहरू == [[श्रेणी:नेपालका राजनीतिक दलहरू]] [[श्रेणी:नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी]] lakf0iv8ftc20bjhe8hyc4u1k86l94y शालिकराम जमकट्टेल मन्त्रिपरिषद् 0 132307 1366209 1350305 2026-07-17T09:45:35Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366209 wikitext text/x-wiki {{Infobox government cabinet |cabinet_type=मन्त्रिपरिषद् |political_parties={{Unbulleted list |{{colorbox|{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}}}} [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)|नेकपा (माओवादी केन्द्र)]] (२१)<br/> '''गठबन्धन दलहरू:''' |{{colorbox|{{party color|Nepali Congress}}}} [[नेपाली कांग्रेस]] (३७) |{{colorbox|{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Socialist)}}}} [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (एकीकृत समाजवादी)|नेकपा (एस)]] (७) |{{colorbox|{{party color|Hamro Nepali Party}}}} [[हाम्रो नेपाली पार्टी]] (२) }} |previous=[[राजेन्द्र पाण्डे मन्त्रिपरिषद्]] |outgoing_formation= |incoming_formation= |advice_and_consent2=<!-- etc. --> |advice_and_consent1= |budget= |legislature_term=५ वर्ष |last_election= |election=[[बागमती प्रदेश सभा निर्वाचन, २०७९|२०७९]] |opposition_leader=जगन्नाथ थपलिया<ref>{{Cite web |last=अधिकारी |first=पोष्टराज |title=एमाले बागमती प्रदेश संसदीय दलको नेतामा जगन्नाथ थपलिया |url=https://www.nayapatrikadaily.com/news-details/103712/2022-12-29 |access-date=2023-04-20 |website=नयाँ पत्रिका |language=नेपाली }}{{Dead link|date=April 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |opposition_party={{colorbox|{{party color|Communist Party of Nepal (Unified Marxist–Leninist)}}}} [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (एकीकृत मार्क्सवादी-लेनिनवादी)|नेकपा (एमाले)]] (२७) |opposition_cabinet= |legislature_status= ''[[बागमती प्रदेश सभा|प्रदेश सभा]]''<br />{{Composition bar|67|110|{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}}|background-color=|border border-color=darkgray|width=|per=1}} |total_number= |cabinet_number=चौथौ |former_members_number= |members_number=४ |state_head_title= [[प्रदेश प्रमुख (नेपाल)|प्रमुख]] |state_head=[[यादवचन्द्र शर्मा]] |government_head_title=[[मुख्यमन्त्री (नेपाल)|मुख्यमन्त्री]] |government_head=[[शालिकराम जमकट्टेल]] |date_dissolved= |date_formed= वि.सं. २०७९ पुस २६ |caption=मुख्यमन्त्री जमकट्टेल |image_size=150px |image=ShalikramJamkattel.png |incumbent= |flag_border=true |flag= |jurisdiction=[[बागमती प्रदेश]] }} [[शालिकराम जमकट्टेल|'''शालिकराम जमकट्टेल''']]को मन्त्रिपरिषद् [[बागमती प्रदेश]]को चौथौ प्रदेश सरकार हो। शालिकराम जमकट्टेलले वि.सं. २०७९ पुस २६ मा बागमती प्रदेशको मुख्यमन्त्रीको सपथ लिएपछि मन्त्रिपरिषद्को गठन भएको हो।<ref>{{Cite web |title=बागमती प्रदेशका मुख्यमन्त्री जमकट्टेलले लिए शपथ |url=https://www.onlinekhabar.com/2023/01/1245460 |access-date=2023-04-20 |website=अनलाइन खबर |language=नेपाली}}</ref><ref>{{Cite web |title=शालिकराम जमकट्टेल बागमती प्रदेशको मुख्यमन्त्रीमा नियुक्त |url=https://www.lokpath.com/story/614328 |access-date=2023-04-20 |website=लोकपथ |language=नेपाली }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230117200034/https://www.lokpath.com/story/614328 |date=2023-01-17 }}</ref> == इतिहास == जमकट्टेल वि.सं. २०७९ पुस २६ मा बागमती प्रदेशको मुख्यमन्त्री नियुक्त भएका थिए। वि.सं. २०७९ पुस १६ गते [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)|नेकपा (माओवादी केन्द्र)]] बागमती प्रदेश संसदीय दलको नेता छानिएपछि<ref>{{Cite web |title=बागमतीमा माआवोदी संसदीय दलको नेतामा जमकट्टेल |url=https://www.himalkhabar.com/news/133748 |access-date=2023-04-20 |website=हिमाल खबर |language=नेपाली }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230419215553/https://www.himalkhabar.com/news/133748 |date=2023-04-19 }}</ref> जमकट्टेलले वि.सं. २०७९ पुस २५ मा [[बागमती प्रदेश सभा]]मा नवनिर्वाचित ७० जना सभासदको समर्थन सहित मुख्यमन्त्रीको दावी पेश गरेका थिए।<ref>{{Cite web |last=मरासिनी |first=विकास |date=2023-01-09 |title=बागमती प्रदेशको मुख्यमन्त्रीमा शालिकराम जमकट्टेल नियुक्त |url=https://deshsanchar.com/2023/01/09/749209/ |access-date=2023-04-20 |website=देशसञ्चार |language=नेपाली}}</ref> वि.सं. २०७९ माघ ३ गते जमकट्टेलले पहिलो पटक विश्वासको मत प्राप्त गर्दा उनलाई [[नेपाली कांग्रेस]]सहित [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)|नेकपा (माओवादी केन्द्र)]], [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (एकीकृत मार्क्सवादी-लेनिनवादी)|नेकपा (एमाले)]], [[राष्ट्रिय प्रजातन्त्र पार्टी|राप्रपा]], [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (एकीकृत समाजवादी)|नेकपा (एस)]] र [[हाम्रो नेपाली पार्टी]]का सभासदहरूले विश्वासको मत दिएका थिए। उनले बागमती प्रदेश सभामा उपस्थित १०९ सभासदहरूमध्ये १०५ जनाको समर्थन प्राप्त गरेका थिए।<ref>{{Cite web |last=पुडासैनी |first=सुजन |title=वाग्मतीका मुख्यमन्त्री जमकट्टेलले पाए विश्वासको मत |url=https://kantipurtv.com/politics/2023/01/17/1673952376.html |access-date=2023-04-20 |website=कान्तिपुर टेलिभिजन |language=नेपाली}}</ref><ref>{{Cite web |title=बागमती प्रदेशका मुख्यमन्त्री जमकट्टेलले पाए विश्वासको मत |url=https://ekagaj.com/article/pradesh-3/127397/?v=1 |access-date=2023-04-20 |website=ई कागज |language=नेपाली }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230420031357/https://ekagaj.com/article/pradesh-3/127397/?v=1 |date=2023-04-20 }}</ref> वि.सं. २०७९ फागुन १३<ref>{{Cite web |title=बागमती प्रदेशमा राप्रपा सरकारबाट बाहिरियो |url=https://nagariknews.nagariknetwork.com/politics/1097811-1677341180.html |access-date=2023-04-20 |website=नागरिक समाचार |language=नेपाली}}</ref> गते राप्रपाले सरकारलाई दिएको १३ सभासदको समर्थन र वि.सं. २०७९ चैत्र १०<ref>{{Cite web |title=बागमती सरकारबाट बाहिरियो एमाले |url=https://www.setopati.com/politics/297739/ |access-date=2023-04-20 |website=सेतोपाटी |language=नेपाली }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230325024404/https://www.setopati.com/politics/297739 |date=2023-03-25 }}</ref> गते नेकपा (एमाले)ले सरकारलाई दिएको २७ सभासदको समर्थन फिर्ता लिएपछि जमकट्टेलले पुनः दोस्रो पटक वि.सं. २०७९ चैत्र १० गते विश्वासको मत लिनुपरेको थियो। दोस्रो पटक विश्वासको मत प्रस्तावमा जमकट्टेलले सदनमा उपस्थित ९१ जना सभासदमध्ये ६७ जना सभासदको समर्थन प्राप्त गर्दै सरकारलाई निरन्तरता दिएका थिए। उनको प्रस्तावलाई [[नेपाली कांग्रेस]]सहित [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)|नेकपा (माओवादी केन्द्र)]], [[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (एकीकृत समाजवादी)|नेकपा (एस)]], [[राष्ट्रिय प्रजातन्त्र पार्टी|राप्रपा]] र [[हाम्रो नेपाली पार्टी]]ले समर्थन गरेको थियो।<ref>{{Cite web |title=मुख्यमन्त्री जमकट्टेलले पाए विश्वासको मत, बागमती सरकारले पायो निरन्तरता |url=https://www.nepalviews.com/2023/03/24/145187/ |access-date=2023-04-20 |website=नेपाल भ्युज |language=नेपाली}}</ref> == मन्त्रालयहरू == === वर्तमान गठन === {| class="wikitable" !सि.नं. !जिम्मेवारी !धारक !colspan="2" |राजनीतिक दल !पदभार !पदमुक्त |- | colspan="7" bgcolor="darkgrey" |'''मन्त्रिपरिषद्को मन्त्री''' |- !१ |'''मुख्यमन्त्री'''<br>{{small|कृषि तथा पशुपक्षी विकास<br>स्वास्थ्य<br>श्रम, रोजगार तथा यातायात<br>पर्यटन, उद्योग तथा सहकारी<br>वन तथा वातावरण मन्त्रालय}} | [[शालिकराम जमकट्टेल]] | bgcolor="{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}}" | |{{Party shortname linked|नेकपा (माओवादी केन्द्र)}} | वि.सं. २०७९ पुस २६<ref>{{Cite web |last=मगर |first=कृष्ण सारु |title=बागमती प्रदेशका मुख्यमन्त्री शालिकराम जम्कट्टेल को हुन्? |url=http://annapurnapost.com/news/222546/ |access-date=2023-04-20 |website=अन्नपूर्ण पोस्ट |language=नेपाली}}</ref><ref>{{Cite web |last=अधिकारी |first=पोष्टराज |title=बागमती प्रदेशका मुख्यमन्त्रीसहित तीन मन्त्रीले लिए शपथ |url=https://nayapatrikadaily.com/news-details/104669/2023-01-10 |access-date=2023-04-20 |website=नयाँ पत्रिका |language=नेपाली }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230110042530/https://www.nayapatrikadaily.com/news-details/104669/2023-01-10 |date=2023-01-10 }}</ref><ref>{{Cite web |last=दाहाल |first=राममणि |title=बागमती प्रदेशका मुख्यमन्त्री जम्कट्टेलद्वारा शपथ |url=https://gorkhapatraonline.com/news/50605 |access-date=2023-04-20 |website=गोरखापत्र अनलाइन |language=नेपाली}}</ref> | पदासिन |- !२ |आन्तरिक मामिला तथा कानुन मन्त्री |[[गङ्गानारायण श्रेष्ठ]] | bgcolor="{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}}" | |{{Party shortname linked|नेकपा (माओवादी केन्द्र)}} |वि.सं. २०७९ माघ ११<ref name="पहिलो">{{Cite web |last=दुलाल |first=गणेश |title=बागमती मन्त्रिपरिषद्‍मा ८ नयाँ अनुहार, ३ जनाको दोस्रो इनिङ्स |url=https://www.ratopati.com/story/342960 |access-date=2023-04-20 |website=रातोपाटी |language=नेपाली}}</ref> |पदासिन |- !३ |सामाजिक विकास मन्त्री |[[कुमारी मुक्तान]] | bgcolor="{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}}" | |{{Party shortname linked|नेकपा (माओवादी केन्द्र)}} |वि.सं. २०७९ माघ ११<ref name="पहिलो"/> |पदासिन |- !४ |भौतिक पूर्वाधार विकास मन्त्री |[[युवराज दुलाल]] | bgcolor="{{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}}" | |{{Party shortname linked|नेकपा (माओवादी केन्द्र)}} |वि.सं. २०७९ माघ ११<ref name="पहिलो"/> |पदासिन |- !५ |आर्थिक मामिला तथा योजना मन्त्री |[[बहादुरसिंह लामा]] |bgcolor="{{party color|Nepali Congress}}" | |{{Party shortname linked|नेपाली कांग्रेस}} |वि.सं. २०७९ चैत्र २६<ref name="दोस्रो">{{Cite web |title=बागमती प्रदेशमा कांग्रेस पनि सहभागी, २ मन्त्रीले लिए शपथ |url=https://www.onlinekhabar.com/2023/04/1290023 |access-date=2023-04-20 |website=अनलाइन खबर |language=नेपाली}}</ref><ref name="दोस्रो थप">{{Cite web |last=अधिकारी |first=पोष्टराज |title=बागमती प्रदेश सरकार विस्तार, कांग्रेसका दुई मन्त्रीले लिए शपथ |url=https://www.nayapatrikadaily.com/news-details/111795/2023-04-09 |access-date=2023-04-20 |website=नयाँ पत्रिका |language=नेपाली }}{{Dead link|date=April 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |पदासिन |- !६ |खानेपानी, उर्जा तथा सिँचाई मन्त्री |[[तीर्थबहादुर लामा]] |bgcolor="{{party color|Nepali Congress}}" | |{{Party shortname linked|नेपाली कांग्रेस}} |वि.सं. २०७९ चैत्र २६<ref name="दोस्रो"/><ref name="दोस्रो थप"/> |पदासिन |} == दल अनुसार मन्त्री == {{Pie chart|value1=80|value2=20|color1={{party color|Communist Party of Nepal (Maoist Centre)}}|color2={{party color|Nepali Congress}}|label1=[[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)|नेकपा (माके)]]|label2=[[नेपाली कांग्रेस]]}} {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" |राजनीतिक दल !मन्त्रिपरिषद्को मन्त्री !प्रदेश राज्य मन्त्री !जम्मा मन्त्रीहरू |- |width="4px" bgcolor="{{party color|People's Socialist Party, Nepal}}"| |[[नेपाल कम्युनिस्ट पार्टी (माओवादी केन्द्र)|नेकपा (माके)]] |४ |० |४ |- |width="4px" bgcolor="{{party color|Nepali Congress}}"| |[[नेपाली कांग्रेस]] |२ |० |२ |} == सन्दर्भ सामग्रीहरू == {{सन्दर्भसूची}} ==यो पनि हेर्नुहोस्== {{Nepalese provincial cabinets}} [[श्रेणी:नेपालका प्रादेशिक मन्त्रिपरिषद्हरू]] [[श्रेणी:बागमती प्रदेश सरकार]] 3kpm9tm2qpahw5gjo497b1e5t7k7vnl विसर्ग 0 134313 1366206 1155752 2026-07-17T08:30:09Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366206 wikitext text/x-wiki {{Infobox diacritic|char={{lang|hi|ः}} |name=विसर्ग |unicode=}} '''विसर्ग'''को अर्थ "अगाडि पठाउनु, निर्वहन" हो। विसर्ग सामान्यतया लिखित रूपमा पाइन्छ, बृहदान्त्रको [[विराम चिह्न|विराम चिह्न]]सँग मिल्दोजुल्दो वा एक अर्को माथि दुई साना सर्कलहरू जस्तै। यो फारम धेरैजसो [[ब्राह्मी लिपिहरू]]ले राखेको छ। [[कन्नड लिपि|कन्नड]], [[सम्भोट लिपि|तिब्बती]], [[शारदा लिपि|शारदा]], [[ब्राह्मी लिपि|ब्राह्मी]] र [[रञ्जना लिपि]]हरूमा जिह्वामूलीय र उपध्मानीयका लागि छुट्टै चिह्नहरू अवस्थित छन्।<ref>{{Cite web |last= |date=2021-02-26 |title=विसर्ग सन्धिसम्बन्धी सामान्य जानकारी |url=https://sahityapost.com/aanya-itar/language-exam/29479/ |access-date=2023-08-01 |website=साहित्यपोस्ट }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230801130649/https://sahityapost.com/aanya-itar/language-exam/29479/ |date=2023-08-01 }}</ref><ref>{{Cite web |title=विसर्ग सन्धिसम्बन्धी सामान्य जानकारी |url=https://janachasokhabar.com/news/detail/510/ |access-date=2023-08-01 |website=जनचासो खबर |language=}}</ref> == उदाहरण == === नेपाली भाषा === * [[दु:ख]] * निःशब्द * अन्तःकरण * दुःशासन ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{सन्दर्भसूची}} [[श्रेणी:ब्राह्मि विशेषक चिह्नहरू]] 6e8rjdlrpgqbjae5x3lbqce6nz94862 सङ्घीय मामिला तथा सामान्य प्रशासन मन्त्री 0 137602 1366214 1341286 2026-07-17T11:50:14Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366214 wikitext text/x-wiki {{Infobox official post | post = सङ्घीय मामिला तथा सामान्य प्रशासन मन्त्री | body = नेपाल | insignia = Emblem of Nepal (alternative).svg | insigniasize = 150px | insigniacaption = [[नेपालको निसानछाप]] | flag = Flag of Nepal.svg | flagsize = 100px | flagcaption = [[नेपालको झण्डा]] | image = | incumbent = [[रामेश्वर खनाल]] | incumbentsince = ३० भाद्र २०८२ | department = [[सङ्घीय मामिला तथा सामान्य प्रशासन मन्त्रालय (नेपाल)|सङ्घीय मामिला तथा सामान्य प्रशासन मन्त्रालय]] | style = [[माननीय]] | member_of = [[नेपालको मन्त्रिपरिषद्|मन्त्रिपरिषद्]] | reports_to = [[नेपालको प्रधानमन्त्री|प्रधानमन्त्री]], [[नेपालको सङ्घीय संसद|संसद]] | seat = [[सिंहदरबार]], [[नेपाल]] | nominator = [[नेपालको प्रधानमन्त्री|प्रधानमन्त्री]] | appointer = [[नेपालको राष्ट्रपति|राष्ट्रपति]] | precursor = संघीय मामिला तथा स्थानीय विकास मन्त्री<br/>सामान्य प्रशासन मन्त्री | termlength = कुनै तोकिएको अवधिको हुँदैन | formation = <!--{{Start date and years ago|}}--> | first = | deputy = }} '''संघीय मामिला तथा सामान्य प्रशासन मन्त्री''' नेपाल सरकारको [[सङ्घीय मामिला तथा सामान्य प्रशासन मन्त्रालय (नेपाल)|संघीय मामिला तथा सामान्य प्रशासन मन्त्रालय]]को प्रमुख हो। संघीय मन्त्रिपरिषद्का वरिष्ठ अधिकारीहरूमध्येका एक, मन्त्रीले स्थानीय सरकारहरूले गरेका गतिविधिहरूको समन्वय, सहयोग, सहजीकरण र अनुगमन र मूल्याङ्कन गर्ने जिम्मेवारीमा छन्; देशमा निजामती सेवाको नियमन र व्यवस्थापन।<ref>{{Cite web |title=हाम्रो बारेमा- |url=https://www.mofaga.gov.np/ministry-introduction |access-date=2024-02-18 |website=www.mofaga.gov.np |language=np }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240217164257/https://www.mofaga.gov.np/ministry-introduction |date=2024-02-17 }}</ref><ref>{{Cite web |title=Council of Ministers {{!}} Office of the Prime Minister and Council of Ministers |url=https://www.opmcm.gov.np/en/cabinet/ |access-date=2024-02-18 |language=en-US }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250908132331/https://www.opmcm.gov.np/en/cabinet/ |date=2025-09-08 }}</ref> हालका मन्त्री राज कुमार गुप्ता हुन्, जसले ३१ असार २०८१ मा पदभार ग्रहण गरे ।<ref>{{Cite web |title=Prime Minister Oli forms 22-member Cabinet |url=https://kathmandupost.com/national/2024/07/15/prime-minister-oli-forms-22-member-cabinet |access-date=2025-02-05 |website=kathmandupost.com |language=English}}</ref><ref>{{Cite web |date=2024-08-08 |title=Here is the list of Oli-led Cabinet |url=https://myrepublica.nagariknetwork.com/news/list-of-ministers-in-the-cabinet-led-by-pm-oli/ |access-date=2025-02-05 |website=myrepublica.nagariknetwork.com |language=en}}</ref> == सन्दर्भ == 4p3e1bf2r869y0jfifbse2nzd9o03oo पाकिस्तानको राष्ट्रपति 0 138379 1366161 1353595 2026-07-16T16:49:53Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366161 wikitext text/x-wiki {{Infobox Political post | post = राष्ट्रपति | body = पाकिस्तान | native_name = {{Nastaliq|صدرِ پاکستان}} | insignia = Coat of arms of Pakistan.svg | insigniasize = 75px | insigniacaption = [[पाकिस्तानको निशान छाप]] | flag = Flag of the President of Pakistan.svg{{!}}border | flagsize = 120px | flagcaption = {{nowrap|[[पाकिस्तानको राष्ट्रपतिको मानक]]}} | image = Асиф Али Зардари.jpg | caption = | incumbent = [[आसिफ अली जरदारी]] | incumbentsince = १० मार्च २०२४ | style = [[महामहिम]]<br>(आधिकारिक)<br />माननीय<ref>{{cite book|editor-last1=Gupta|editor-first1=K. R.|title=India-Pakistan relations with special reference to Kashmir|date=2006|publisher=Atlantic Publ. and Distributors|location=New Delhi|isbn=8126906723}}</ref><br>(कुटनैतिक)<br />राष्ट्रपति (अनौपचारिक) | department = [[पाकिस्तानको राजनीति#कार्यपालिका|इस्लामी गणतन्त्र पाकिस्तानको राष्ट्रप्रमुख]]<br>[[पाकिस्तानको राजनीति#कार्यपालिका|पाकिस्तान सरकारको कार्यपालिका]] | type = [[राष्ट्रप्रमुख]] | succession = उत्तराधिकारी | deputy = [[पाकिस्तानको महासभाको अध्यक्ष|महासभाको अध्यक्ष]] | residence = [[ऐवाने सदर]], [[रेड जोन (इस्लामाबाद)|रेड जोन]], [[इस्लामाबाद]]-४४०४० | appointer = निर्वाचक मण्डल | constituting_instrument = [[पाकिस्तानको संविधान]] | termlength = पाँच वर्ष<br />(एकपटक नवीकरणीय) | salary = {{Currency|846550|PKR}} per month<ref>{{cite web|url=https://tribune.com.pk/story/1721342/1-govt-wants-double-presidents-salary/|title=Govt wants to double president's salary|date=29 May 2018|website=The Express Tribune}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.na.gov.pk/uploads/documents/1527760155_906.pdf |title=Data |publisher=www.na.gov.pk |access-date=2020-06-09}}</ref> | formation = {{Start date and years ago|df=yes|1956|03|23}} | seat = [[ऐवाने सदर]], [[रेड जोन (इस्लामाबाद)|रेड जोन]], [[इस्लामाबाद]]-४४०४० | precursor = [[पाकिस्तानको राजशाही]] | inaugural = [[इस्कन्दर मिर्जा]] | website = [http://www.president.gov.pk पाकिस्तानको राष्ट्रपति] }} {{Politics of Pakistan}} '''{{पृष्ठको नाम}}''' ({{lang-ur|{{Nastaliq|صدرِ پاکستان}}|translit=s̤adr-i Pākistān}}) [[पाकिस्तान|इस्लामी गणतन्त्र पाकिस्तान]]का [[राष्ट्रप्रमुख]] हुन्। राष्ट्रपति कार्यकारी प्रमुख र पाकिस्तानी सशस्त्र बलको सर्वोच्च कमान्डर हुन्। पाकिस्तानमा राष्ट्रपति एक औपचारिक पद हो। राष्ट्रपतिले [[पाकिस्तानको प्रधानमन्त्री|प्रधानमन्त्री]] र मन्त्रिपरिषद्को सल्लाहमा काम गर्न गर्दछन्।<ref>[http://pakistani.org/pakistan/constitution/part12.ch2.html Article 243(3)] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150321055201/http://www.pakistani.org/pakistan/constitution/part12.ch2.html |date=2015-03-21}} in Chapter 2: The Armed Forces. Part XII: Miscellaneous in the Constitution of Pakistan.</ref><ref name="Article 411">[http://pakistani.org/pakistan/constitution/part3.ch1.html Article 41(1)] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160204192606/http://www.pakistani.org/pakistan/constitution/part3.ch1.html |date=2016-02-04}} in Chapter 1: The President, Part III: The Federation of Pakistan in the [[Constitution of Pakistan]].</ref> [[आसिफ अली जरदारी]] १० मार्च २०२४ देखि बहालवाला राष्ट्रपति हुन्।<ref>{{Cite web|author=|title=पाकिस्तानको नयाँ राष्ट्रपतिमा आसिफ अली जरदारी निर्वाचित|url=https://onlinepatrika.com/content/28254|access-date=२५ माघ २०८०|website=अनलाइन पत्रिका|language=नेपाली}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240329061540/https://onlinepatrika.com/content/28254 |date=2024-03-29 }}</ref> २३ मार्च १९५६ मा इस्लामी गणतन्त्रको घोषणा पछि राष्ट्रपतिको कार्यालय स्थापना गरिएको थियो। तत्कालीन गभर्नर जनरल मेजर जनरल [[इस्कन्दर मिर्जा]]ले पहिलो राष्ट्रपतिको रूपमा पदभार ग्रहण गरेका थिए। सन् १९५८ को 'कू' पछि प्रधानमन्त्रीको कार्यालय खारेज गरिएको थियो र राष्ट्रपति पदलाई देशको सबैभन्दा शक्तिशाली पदको रूपमा कायम गरिएको थियो। सन् १९६२ को संविधान जारी भएपछि यो स्थिति अझ मजबुत भएको थियो। यसले [[पाकिस्तान]]लाई राष्ट्रपति गणतन्त्रमा परिणत गरेको थियो र राष्ट्रपतिलाई सबै कार्यकारी अधिकार दिएको थियो। सन् १९७३ मा नयाँ संविधानले संसदीय प्रजातन्त्रको स्थापना गरेको थियो र राष्ट्रपतिको भूमिकालाई औपचारिकमा सीमित गरेको थियो। यद्यपि, सन् १९७७ मा सेनाको कब्जाले परिवर्तनहरू उल्टाएको थियो। संविधानको आठौँ संशोधनले पाकिस्तानलाई अर्ध-राष्ट्रपति गणतन्त्रमा परिणत गरेको थियो र सन् १९८५ र २०१० को बीचमा, कार्यकारी शक्ति राष्ट्रपति र प्रधानमन्त्रीद्वारा साझा गरिएको थियो। सन् २०१० को १८ औँ संशोधनले देशमा संसदीय प्रजातन्त्रको पुनर्स्थापना गर्दै राष्ट्रपतिपदलाई औपचारिक स्थितिमा झारेको थियो। <ref>{{cite news |title=Pakistan moves to roll back presidential powers |url=https://www.latimes.com/archives/la-xpm-2010-apr-02-la-fg-pakistan-zardari3-2010apr03-story.html |work=Los Angeles Times |date=2 April 2010}}</ref> संविधानले राष्ट्रपतिलाई प्रत्यक्ष रूपमा सरकार सञ्चालन गर्न निषेध गरेको छ। तथापि, कार्यकारी शक्तिको प्रयोग [[प्रधानमन्त्री]]द्वारा गरिन्छ जसले राष्ट्र पतिलाई आन्तरिक र विदेश नीतिका सबै मामिलाहरू, साथै सबै विधायी प्रस्तावहरूको बारेमा जानकारी दिन्छ।<ref>[http://pakistani.org/pakistan/constitution/part3.ch1.html Article 43(1)–43(2)] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160204192606/http://www.pakistani.org/pakistan/constitution/part3.ch1.html |date=2016-02-04}} in Chapter 1: The President, Part III: The Federation of Pakistan in the Constitution of Pakistan.</ref> तथापि, संविधानले राष्ट्रपतिलाई क्षमादान, पुनरुत्थान र सेनामाथि नियन्त्रण प्रदान गर्ने अधिकार प्रदान गरेको छ। <ref>[http://pakistani.org/pakistan/constitution/part3.ch1.html Article 46] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160204192606/http://www.pakistani.org/pakistan/constitution/part3.ch1.html |date=2016-02-04}} in Chapter 1: The President, Part III: The Federation of Pakistan in the [[Constitution of Pakistan]].</ref>सेनाको उच्च निर्देशनमा हुने सबै नियुक्तिहरू राष्ट्रपतिले आवश्यकताको आधारमा प्रधानमन्त्रीको परामर्श र अनुमोदनमा गर्नुपर्दछ।<ref>[http://pakistani.org/pakistan/constitution/part12.ch2.html Article 243(2)] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150321055201/http://www.pakistani.org/pakistan/constitution/part12.ch2.html |date=2015-03-21}} in Chapter 2: The Armed Forces. Part XII: Miscellaneous in the Constitution of Pakistan.</ref> राष्ट्रपतिलाई निर्वाचक मण्डलले अप्रत्यक्ष रूपमा पाँच वर्षका लागि निर्वाचित गर्दछ। संविधान अनुसार राष्ट्रपति 'पैँतालीस (४५) वर्षभन्दा बढी उमेरका मुसलमान' हुनुपर्दछ। राष्ट्रपति [[इस्लामाबाद]]को ऐवाने सदर (राष्ट्रपति भवन) मा बस्छन्। उनको अनुपस्थितिमा, [[पाकिस्तानको महासभा|महासभा]]को अध्यक्षले पदको जिम्मेवारीहरू प्रयोग गर्दछन्। पाकिस्तानमा हालसम्म कुल १४ जना राष्ट्रपति भइसकेका छन्। इसकन्दर अली मिर्जा २३ मार्च १९५६ को राष्ट्रपति बनेका थिए। वर्तमान पदाधिकारी [[आसिफ अली जरदारी]] हुन्, जसले ९ मार्च २०२४ मा पदभार ग्रहण गरेका थिए। == योग्यता र छनोट प्रक्रिया == [[पाकिस्तानको संविधान]]ले राष्ट्रपति पदका लागि योग्य हुनका लागि उम्मेदवारले पूरा गर्नुपर्ने सैद्धान्तिक योग्यता निर्धारण गरेको छ जुन निम्न छ:<ref name="Article 412">[http://pakistani.org/pakistan/constitution/part3.ch1.html Article 41(2)] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160204192606/http://www.pakistani.org/pakistan/constitution/part3.ch1.html |date=2016-02-04}} in Chapter 1: The President, Part III: The Federation of Pakistan in the [[पाकिस्तानको संविधान]].</ref> * [[पाकिस्तान]]को [[नागरिक]]<ref name="Article 411"/> * [[मुसलमान|मुस्लिम]]<ref name="Article 412"/> * ४५ वर्ष पुरा गरेको <ref name="Article 412"/> * [[पाकिस्तानको राष्ट्रिय सभा|राष्ट्रिय सभा]]को सदस्यको रूपमा निर्वाचित हुन योग्य<ref name="Article 412"/> जब ऐवाने सदर (राष्ट्रपति भवन) खाली हुन्छ, राष्ट्रपतिको चयन निर्वाचक मण्डलद्वारा गरिन्छ, जसमा संसदका दुवै सदनहरू (महासभा र राष्ट्रिय सभा) र चार प्रदेश सभाहरू हुन्छन्। मुख्य निर्वाचन आयुक्तले विशेष अधिवेशनमा राष्ट्रपतिको कार्यालयको निर्वाचन गर्नु पर्दछ।<ref name="Telegraph, Pakistan Bureau">{{cite news|last1=Crilly|first1=Rob|title=Pakistan election guide: How does it work?|url=https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/asia/pakistan/10047665/Pakistan-election-guide-How-does-it-work.html|access-date=18 May 2015|agency=Telegraph|publisher=Telegraph, Pakistan Bureau|date=10 May 2013|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160214200122/http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/asia/pakistan/10047665/Pakistan-election-guide-How-does-it-work.html|archive-date=14 February 2016}}</ref> मतदान गोप्य हुन्छ।<ref>[http://pakistani.org/pakistan/constitution/part3.ch1.html Article 41(3)] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160204192606/http://www.pakistani.org/pakistan/constitution/part3.ch1.html |date=2016-02-04}} in Chapter 1: The President in Part III: The Federation of Pakistan in the Constitution of Pakistan.</ref><ref name="News International, 2013">{{cite news|last1=APP|first1=Associate Press of Pakistan|title=706 Electoral College members to elect 12th President of Pakistan|url=http://www.thenews.com.pk/article-110976-706-Electoral-College-members-to-elect-12th-President-of-Pakistan#sthash.AXGQ16K3.dpuf|access-date=18 May 2015|agency=News International|publisher=News International, 2013|date=25 July 2013|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20130802225748/http://www.thenews.com.pk/article-110976-706-Electoral-College-members-to-elect-12th-President-of-Pakistan#sthash.AXGQ16K3.dpuf|archive-date=2 August 2013}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130802225748/http://www.thenews.com.pk/article-110976-706-Electoral-College-members-to-elect-12th-President-of-Pakistan#sthash.AXGQ16K3.dpuf |date=2 August 2013 }}</ref> प्रत्येक निर्वाचकले फरक फरक मत खसाल्छन्। सामान्य सिद्धान्त अनुसार संसदका सदस्यहरूले खसालेको कुल मतको सङ्ख्या प्रदेश सभा सदस्यहरूले खसालेको कुल मतको सङ्ख्या बराबर हुन्छ। [[बलुचिस्तान, पाकिस्तान|बलुचिस्तान]] प्रदेश सभामा ६५ सिट रहेको छ जुन सबैभन्दा सानो प्रदेश सभा हो। प्रदेश सभा सदस्यहरूको सङ्ख्याको आधारमा प्रत्येक प्रदेश सभामा एक अर्कालाई समान सङ्ख्यामा मत प्राप्त हुन्छ।<ref name="News International, 2013"/> राष्ट्रपतिको पदावधि समाप्त हुनुभन्दा ६० दिनअगावै र तीस दिनभन्दा अगावै राष्ट्रपतिको निर्वाचन गर्न नपाइने संविधानमा उल्लेख छ।<ref name="News International, 2013"/> == सन्दर्भ सामग्रीहरू == {{सन्दर्भसूची}} == बाह्य कडीहरू == * [http://www.president.gov.pk पाकिस्तानको राष्ट्रपति: आधिकारिक वेबसाइट] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190907061202/http://president.gov.pk/ |date=2019-09-07 }} [[श्रेणी:पाकिस्तानका राष्ट्रपतिहरू| ]] [[श्रेणी:पाकिस्तानको संसद]] 43ioe7moffrxasvj42zbfzwxazbxove बङ्गलादेश छात्र लिग 0 140589 1366166 1321894 2026-07-16T18:20:52Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366166 wikitext text/x-wiki {{Infobox political party | name = बङ्गलादेश छात्र लिग | native_name = বাংলাদেশ ছাত্রলীগ | native_name_lang = bn | logo = चित्र:360px-Logo of Bangladesh Chhatra League.svg.png | logo_alt = | caption = बङ्गलादेश छात्र लिगको प्रतीक चिह्न | colorcode = रातो | abbreviation = बिएसएल | president = सद्दाम हुसेन <ref name=":0">{{cite news |title=ছাত্রলীগের সভাপতি সাদ্দাম হোসেন, সাধারণ সম্পাদক ওয়ালী আসিফ |url=https://www.prothomalo.com/bangladesh/ogw5v5yy54 |work=প্রথম আলো |date=20 December 2022 |language=बङ्गाली |access-date=20 December 2022}}</ref> | general_secretary = शेख वाली आसिफ इनान <ref>{{cite news|url=https://www.dhakatribune.com/bangladesh/politics/280408/saddam-hussain-new-president-sheikh-enan-gen-secy|title=Saddam Hussain new president, Sheikh Enan gen secy of Chhatra League |work=Dhaka Tribune |date=20 December 2022 |access-date=20 December 2022}}</ref> | standing_committee = | predecessor = पूर्व पाकिस्तान मुस्लिम छात्र लिग | founder = [[शेख मुजिबुर रहमान|शेख मुजीवुर रहमान]] | founded = {{start date and age|1948|01|04|df=yes}} | headquarters = २३, [[बङ्गबन्धु एभिन्यु]], गुलिस्तान, [[ढाका]] | ideology = | international = | flag = বাংলাদেশ ছাত্রলীগের পতাকা.svg | website = {{URL|bsl.org.bd}} | country = {{झन्डा|बङ्गलादेश}} }} '''बङ्गलादेश छात्र लिग''' बङ्गलादेश मा एक आतंकवादी विद्यार्थी सङ्गठन हो। भारतको विभाजनमा पूर्वी बङ्गालको विलय भएको केही दिनपछि यसको गठन भएको थियो। यो बङ्गलादेश अवामी लीग को एक भगिनी सङ्गठन को रूप मा मान्यता प्राप्त छ। छात्र लिगमाथि बारम्बार यातना, फिरौती, हिंसा, जबर्जस्ती वेश्यावृत्ति र डर पैदा गर्न हत्याको प्रयोग गरेको आरोप लाग्दै आएको छ।<ref>{{Cite news|url=https://www.theguardian.com/world/2019/oct/10/father-demands-justice-after-beating-to-death-of-student-in-dhaka|title=Father demands justice after student beaten to death in Bangladesh|last=Ratcliffe |first=Redwan Ahmed Rebecca |date=2019-10-10|work=The Guardian|access-date=2019-10-17|language=अङ्ग्रेजी|issn=0261-3077}}</ref><ref>{{Cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-asia-49979097|title=Killing of Bangladesh student triggers protests|work=BBC News|date=2019-10-08|access-date=2019-10-17|language=अङ्ग्रेजी}}</ref><ref>{{Cite news |url=https://www.voanews.com/south-central-asia/bangladesh-student-killing-sparks-university-protests|title=Bangladesh Student Killing Sparks University Protests|work=Voice of America|language=अङ्ग्रेजी|access-date=2019-10-17}}</ref> सन् २००९ देखि २०१४ को बीचमा छात्र लिगको आक्रमणमा परी कम्तीमा ३३ जनाको मृत्यु भएको थियो भने १,५०० जना गम्भीर घाइते भएका थिए। सन् २०१४ देखि २०१८ को बीचमा मृत्यु हुनेको सङ्ख्या १२९ पुगेको थियो भने सन् २०१८ मा मात्रै ३१ जनाको मृत्यु भएको थियो। सन् २०१६ को जुलाईमा ढाकामा भएको आक्रमणपछि प्रतिबन्धित आतङ्कवादी समूह जामात उल मुजाहिदिन बङ्गलादेशसँग सम्बन्ध रहेको आरोपमा छात्र लिगका एक नेतालाई पक्राउ गरिएको थियो।<ref>{{cite news |title=Chhatra League leader arrested for militant links |url=https://www.dhakatribune.com/bangladesh/nation/2016/06/13/chhatra-league-leader-arrested-militant-links |work=Dhaka Tribune |access-date=5 June 2020}}</ref> सन् २०२१ मा बङ्गलादेशमा भएको साम्प्रदायिक हिंसामा पनि छात्र लिगका नेता तथा कार्यकर्ताको संलग्नता देखिएको थियो।<ref>{{cite news |date= 23 October 2021|title=Pirganj Communal Violence: BCL man sparked the blaze|url=https://www.thedailystar.net/news/bangladesh/crime-justice/news/pirganj-communal-violence-bcl-man-sparked-the-blaze-2204896|newspaper=The Daily Star |access-date=24 October 2021}}</ref> बङ्गलादेश छात्र लिगमाथि इडेन कन्या कलेजका छात्राहरूलाई दबाब दिई 'जबर्जस्ती वेश्यावृत्ति' गर्ने गिरोह चलाएको आरोप लागेको छ।<ref name="na29Sep2022">{{cite news |date=29 September 2022 |title=Women leaders seek probe into allegations |url=https://www.newagebd.net/article/182330/women-leaders-seek-probe-into-allegations |newspaper=New Age |access-date=29 September 2022 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220929214139/https://www.newagebd.net/article/182330/women-leaders-seek-probe-into-allegations |date=29 September 2022 }}</ref> सन् २०१८ मा विद्यार्थी प्रदर्शनकारीहरूमाथि भएको आक्रमणपछि बङ्गलादेशका सर्वसाधारण नागरिकहरूले चेन्ज डट ओर्गमा बङ्गलादेश छात्र लिगलाई आतङ्कवादी सङ्गठनको रूपमा सूचीबद्ध गर्न दर्खास्त दिएका थिए। सन् २०१९ मा बङ्गलादेशको प्रमुख अङ्ग्रेजी भाषाको दैनिक, ढाका ट्रिब्युनले यस संस्थालाई "लज्जास्पद समूह"को रूपमा सूचीत गरेको थियो।<ref>{{cite news |title=The brand of shame that is Chhatra League |url=https://www.dhakatribune.com/bangladesh/2019/10/10/the-brand-of-shame-that-is-chhatra-league-murders-brutality-arson-and-controversies-aplenty |work=Dhaka Tribune |access-date=11 October 2019}}</ref> सन् २०२२ मे २६ मा असन्तुष्ट विद्यार्थी समूहहरूमाथि शृङ्खलाबद्ध आक्रमण पछि ८ वामपन्थी विद्यार्थी सङ्गठनहरूले बङ्गलादेश छात्र लिगलाई आतङ्कवादी सङ्गठनको सङ्ज्ञा दिएका थिए।<ref>{{cite news |title=Student orgs for holding meeting at DU for peaceful atmosphere on campus |url=https://www.thedailystar.net/youth/education/campus/news/student-orgs-holding-meeting-du-peaceful-atmosphere-campus-3032646 |work=The Daily Star |access-date=26 May 2022}}</ref> == इतिहास == सन् १९४८ जनवरी ४ मा बङ्गबन्धु [[शेख मुजिबुर रहमान|शेख मुजीवुर रहमान]]ले [[ढाका विश्वविद्यालय]]को फजलुल हक हलको सभाहलमा बङ्गलादेश छात्र लिगको स्थापना गरेका थिए।<ref>{{वेब स्रोत|मिति=2021-01-04|भाषा=बङ्गाली|शीर्षक=ইতিহাসের পাতায় বাংলাদেশ ছাত্রলীগ|युआरएल=https://www.ittefaq.com.bd/211608/%E2%80%8B%E2%80%8B%E2%80%8B%E2%80%8B%E2%80%8B%E2%80%8B%E2%80%8B%E0%A6%87%E0%A6%A4%E0%A6%BF%E0%A6%B9%E0%A6%BE%E0%A6%B8%E0%A7%87%E0%A6%B0-%E0%A6%AA%E0%A6%BE%E0%A6%A4%E0%A6%BE%E0%A7%9F-%E0%A6%AC%E0%A6%BE%E0%A6%82%E0%A6%B2%E0%A6%BE%E0%A6%A6%E0%A7%87%E0%A6%B6-%E0%A6%9B%E0%A6%BE%E0%A6%A4%E0%A7%8D%E0%A6%B0%E0%A6%B2%E0%A7%80%E0%A6%97|पहुँचमिति=2022-12-15|वेबसाइट=দৈনিক ইত্তেফাক}}</ref> यसको स्थापनाको समयमा यसको नाम पूर्वी पाकिस्तान मुस्लिम छात्र लिग थियो भने यस सङ्गठनको पहिलो कार्यालय १५० मोगल्टुलीमा थियो। मुस्लिम लिगका केही बङ्गाली नेताहरूले बङ्गबन्धुको नेतृत्वमा छात्र लिगको स्थापना गर्दा मुस्लिम लिगका अन्य नेताहरूले यसलाई अस्वीकार गरेका थिए जसकारण त्यहाँ गुटबन्दी भएको थियो।<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=http://www.bd-pratidin.com/?view=details&type=gold&data=University&pub_no=624&cat_id=2&menu_id=8&news_type_id=1&index=0&archiev=yes&arch_date=22-01-2012 |शीर्षक=বাংলাদেশ প্রতিদিন |प्रकाशक=বাংলাদেশ প্রতিদিন |मिति= |पहुँचमिति=३० अप्रिल २०१८}}</ref> असन्तुष्ट पक्षले कार्यालय नियन्त्रण गरी आक्रमण गर्न थाल्द पनि छात्र लिगका नेता शओकत अली र अन्य नेताहरूको शक्तिका कारण उनीहरूले पद ओगट्न असमर्थ बनेका थिए। युवा विद्यार्थी नेता शओकत अलीले नयाँ कार्यालयको लागि टेबल, कुर्सी, दराजको व्यवस्था गरेका थिए। {{Quote |text= सन् १९४८ को जनवरी ४ का दिन फजलुल हक मुस्लिम हलको सभागृहमा एक बैठक बोलाइयो, जहाँ एक विद्यार्थी सङ्गठनको नाम 'पूर्वी पाकिस्तान मुस्लिम छात्र लिग' राख्ने निर्णय गरियो। … मैले संस्थाको कार्यालय नम्बर १५० मोगल्टुलीलाई बनाएँ। मुस्लिम लिगका नेताहरूले यो कार्यालय नियन्त्रण गर्न धेरै पटक प्रयास गरे, तर शओकत मियाका कारण सम्भव हुन सकेन। हामीले 'मुस्लिम लिग वर्कर्स क्याम्प' लेखिएको साइनबोर्ड राख्यौँ। त्यसपछि पूर्वी पाकिस्तान मुस्लिम छात्र लिगको कार्यालय पनि त्यहीँ स्थापना गरियो। शओकत मियाले टेबल, कुर्सी, दराज, सबै कुरा मिलाए। उहाँ नभएको भए हामीले काम गर्ने सक्ने थिएनौँ। मोगल्टुलीमा उहाँसँगै बस्ने हामीहरूमध्ये थोरैले मात्र हाम्रो खानपानको जिम्मेवारी लिएका थिए। … नेसनल गार्डको कार्यालय मोगल्टुलीमा स्थापना गरिएको थियो। तीन तले घर, त्यहाँ धेरै ठाउँ थियो। |author=[[शेख मुजिबुर रहमान|शेख मुजीवुर रहमान]] (अधुरो संस्मरण, पृष्ठ ८८, ८९) }} स्थापनाकालदेखि नै बङ्गलादेश छात्र लिगले बङ्गलादेशमा विभिन्न समयमा विभिन्न अधिकार आन्दोलनहरूमा अग्रणी भूमिका निर्वाह गर्दै आएको छ। तीमध्ये उल्लेखनीय; [[बङ्गाली भाषा आन्दोलन|भाषा आन्दोलन]], शिक्षाको अधिकार, बङ्गालीहरूका लागि स्वायत्तताको स्थापना, जनविद्रोह, स्वतन्त्रता र जनाधिकारको आन्दोलनहरू छन्। नाइमउद्दीन अहमदले संस्थापनको संयोजकको भूमिका निभाए र पछि दबिरुल इस्लामलाई सङ्गठनात्मक रूपमा यसको अध्यक्षको रूपमा मनोनीत गरिएको थियो।<ref>{{वेब स्रोत|अन्तिम=প্রতিবেদক|प्रथम=নিজস্ব|भाषा=बङ्गाली|शीर्षक=ছাত্রলীগ ও আওয়ামী লীগের প্রতিষ্ঠা|युआरएल=https://www.prothomalo.com/special-supplement/%E0%A6%9B%E0%A6%BE%E0%A6%A4%E0%A7%8D%E0%A6%B0%E0%A6%B2%E0%A7%80%E0%A6%97-%E0%A6%93-%E0%A6%86%E0%A6%93%E0%A7%9F%E0%A6%BE%E0%A6%AE%E0%A7%80-%E0%A6%B2%E0%A7%80%E0%A6%97%E0%A7%87%E0%A6%B0-%E0%A6%AA%E0%A7%8D%E0%A6%B0%E0%A6%A4%E0%A6%BF%E0%A6%B7%E0%A7%8D%E0%A6%A0%E0%A6%BE|पहुँचमिति=2022-12-15|वेबसाइट=প্রথম আলো}}</ref> खालेक नेवाज खान छात्र लिगका संस्थापक महासचिव थिए। सन् १९४८ जनवरी ४ का दिन बङ्गलादेश छात्र लिगको स्थापना पछि यसले पहिलो पटक मातृभाषा [[बङ्गाली भाषा|बङ्गाली]] लागि सङ्घर्ष गरेको थियो। आन्दोलनको निरन्तरतामा बङ्गलादेश छात्र लिगले सन् १९५२ को भाषा आन्दोलनमा अहम् भूमिका निर्वाह गर्नुका साथै सन् १९५४ को संयुक्त मोर्चाको चुनावमा तत्कालीन पूर्वी पाकिस्तान छात्र लिगले महत्वपूर्ण भूमिका खेलेको थियो। राष्ट्रपिता बङ्गबन्धु शेख मुजीवुर रहमान सन् १९५४ को संयुक्त मोर्चाको चुनावमा सबैभन्दा कान्छो मन्त्री थिए। सन् १९६२ को शिक्षा आन्दोलनमा तत्कालीन पूर्वी पाकिस्तान छात्र लिगका नेता तथा कार्यकर्ताले नेतृत्वदायी भूमिका निर्वाह गरेका थिए। शेख मुजीवुर रहमानले सन् १९६६ को ६ बुँदे माग राखेका थिए जुन बङ्गाली राष्ट्रको स्वतन्त्रताको बडापत्र थियो। यसैलाई मध्यनजर गर्दै बङ्गलादेशको स्वतन्त्रताको आन्दोलनले गति लिन थालेको थियो। बङ्गबन्धु तत्कालीन छात्र लिगका नेताहरूको आन्दोलनबाट निकै प्रभावित थिए। सन् १९६९ को ऐतिहासिक जनआन्दोलनमा पनि तत्कालीन पूर्वी पाकिस्तान छात्र लिगको ऐतिहासिक भूमिका खेलेको थियो। सन् १९६९ मा बङ्गाली विद्यार्थीहरूले [[बङ्गलादेशको स्वतन्त्रता युद्ध|बङ्गलादेशको स्वतन्त्रता]]का लागि [[पाकिस्तान]] विरुद्ध सशक्त जनआन्दोलन सुरु गरेपछि यसले जनविद्रोहको रूप लिएको थियो। सन् १९७१ को स्वतन्त्रता युद्धलाई गति दिन बङ्गाली विद्यार्थी समुदायको तर्फबाट तत्कालीन छात्र लिगका नेता तोफेल अहमदले शेख मुजीवुर रहमानलाई 'बङ्गबन्धु' को उपाधि दिएका थिए। सन् १९७० को चुनावमा तत्कालीन विद्यार्थी लिगको भूमिका महत्वपूर्ण थियो। त्यतिबेला छात्र लिगले शेख मुजीवुर रहमानको अग्रदस्ताको रूपमा काम गरेको थियो। बङ्गलादेशमा पाकिस्तानको कुशासन विरुद्ध सशक्त जनआन्दोलन निर्माण गरी बङ्गाली राष्ट्रका निर्विवाद नेता, बङ्गबन्धु शेख मुजीवुर रहमानलाई निर्वाचित गर्न छात्र लिगले प्रत्यक्ष र अप्रत्यक्ष रूपमा भूमिका खेलेको थियो। राष्ट्रलाई स्वतन्त्रता दिलाउन उत्प्रेरित गर्न र सर्वसाधारणहरूलाई संलग्न गराउन छात्र लिगको ठुलो योगदान थियो। यस युद्धमा छात्र लिगका धेरै नेता तथा कार्यकर्ताहरू सहिद। भएका थिए सन् १९७१ को स्वतन्त्रता युद्धपछि पूर्वी पाकिस्तान मुस्लिम छात्र लिगलाई बङ्गलादेश छात्र लिगले प्रतिस्थापन गरेको थियो। लोकतान्त्रिक आन्दोलनमा छात्र लिगले अग्रणी भूमिकाका साथसाथै निरङ्कुशता विरोधी आन्दोलनमा छात्र लिगको भूमिका प्रशंसनीय छ। निरङ्कुशता विरोधी आन्दोलनमा विश्वविद्यालयहरूले पनि अग्रणी भूमिका खेलेका थिए। फलस्वरूप निरङ्कुश सरकारको पतन भई लोकतान्त्रिक सरकारको उदय भएको थियो। बङ्गलादेश छात्र लिगले [[शेख हसिना]] सहित सबै विद्यार्थी र शिक्षकहरूको रिहाईको माग गर्दै एक जनआन्दोलनको सुरुवात गरेको थियो। लोकतान्त्रिक प्रक्रियामा रहेका सबै राजनीतिक बन्दीहरूको रिहाइपछि सन् २००८ मा निर्वाचनमार्फत लोकतान्त्रिक सरकारको उदय भएको थियो। सन् २०१८ जुलाई ३१ का दिन रेजवानुल हक चौधुरी शोभन र गोलम रब्बानीले सङ्गठनको राष्ट्रिय परिषद्मा छात्र लिगको नेतृत्व लिएका थिए। दुई केन्द्रीय नेताहरूको विवादास्पद गतिविधिका कारण सन् २०१९ सेप्टेम्बर १४ का दिन अल नाहियान खान जय कार्यवाहक अध्यक्ष र लेखक भट्टाचार्यले कार्यवाहक महासचिवको जिम्मेवारी लिएका थिए।<ref name=":1">{{वेब स्रोत| युआरएल= https://prothomalo.com/bangladesh/article/1614357/ছাত্রলীগ-থেকে-বাদ-শোভন-রাব্বানী-দায়িত্বে-জয়-লেখক | शीर्षक =ছাত্রলীগ থেকে বাদ শোভন- রাব্বানী, দায়িত্বে জয়- লেখক|प्रकाशक = প্রথম আলো|मिति = १४ सेप्टेम्बर २०१९}}</ref> त्यसयता परिषद्मा उनीहरूलाई नियमित अध्यक्ष र महासचिव बनाइएको थियो।<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=https://www.jugantor.com/politics/263259/ভারমুক্ত-হলেন-ছাত্রলীগের-সভাপতি-ও-সাধারণ-সম্পাদক|शीर्षक=ভারমুক্ত হলেন ছাত্রলীগের সভাপতি ও সাধারণ সম্পাদক|वेबसाइट=যুগান্তর|पहुँचमिति=2020-01-11}}</ref> == नामकरण == छात्र लिग [[पाकिस्तान|अविभाजित पाकिस्तान]]को पहिलो विद्यार्थी सङ्गठन थियो। यस सङ्गठनले पूर्वी पाकिस्तान मुस्लिम छात्र लिगको रूपमा आफ्नो यात्रा सुरु गरेको थियो। बङ्गलादेशले स्वतन्त्रता प्राप्त गरेपछि यसको नाम बङ्गलादेश छात्र लिग राखिएको थियो। अवामी मुस्लिम लिगको गठन सन् १९४९ जुन २४ मा भएको थियो। पछि पार्टीमा साम्प्रदायिक विवादबाट बच्न मुस्लिम शब्द पार्टीको नामबाट हटाई सन् १९५५ मा पूर्वी पाकिस्तान अवामी लिगको रूपमा नामकरण गरिएको थियो। साम्प्रदायिक आरोपबाट बच्नका लागि छात्र लिगको नाम परिवर्तन गरी 'पूर्वी पाकिस्तान छात्र लिग' राखिएको थियो। मुजीववाहिनीको गठन स्वतन्त्रता युद्धको समयमा छात्र लिगको नेतृत्वमा गरिएको थियो।<ref>{{वेब स्रोत|युआरएल=http://www.timenewsbd.net/news/detail/97274|शीर्षक=যেভাবে 'পূর্ব পাকিস্তান মুসলিম ছাত্রলীগ' থেকে বাংলাদেশ ছাত্রলীগ {{!}} timenewsbd.com|अन्तिम=timenewsbd.com|भाषा=अङ्ग्रेजी|पहुँचमिति=2018-04-18|अभिलेखमिति=२०२०-०५-०६|अभिलेखयुआरएल=https://web.archive.org/web/20200506025929/http://www.timenewsbd.net/news/detail/97274}}</ref> [[मुक्तिवाहिनी]], मुजीववाहिनी लगायत विभिन्न संस्थाहरूले स्वतन्त्रता युद्धमा भाग लिएका थिए। स्वतन्त्रतापछि पार्टीको नाम पनि परिवर्तन हुँदा छात्र लिगको नाम बङ्गलादेश छात्र लिग हुन गएको थियो।<ref>{{वेब स्रोत|शीर्षक=গঠনতন্ত্র|युआरएल=https://bsl.org.bd/files/2016/08/bsl-gothontontro.pdf|वेबसाइट=bsl.org.bd|पहुँचमिति=१८ अप्रिल २०१८|अभिलेखयुआरएल=https://web.archive.org/web/20180418164747/https://bsl.org.bd/files/2016/08/bsl-gothontontro.pdf|अभिलेखमिति=१८ अप्रिल २०१८}}</ref> == नेतृत्वकर्ताहरूको सूची == छात्र लिगको नेतृत्व अध्यक्ष र महासचिवले गर्ने गर्दछन्। राष्ट्रिय सम्मेलन, अवामी लिगको केन्द्रीय कार्यसमितिको बैठकलगायत विभिन्न तरिकाले उनीहरू निर्वाचित हुन्छन्। तल छात्र लिगको सुरुवातदेखिका नेताहरू सूची दिइएको छ:<ref name=":2">{{वेब स्रोत |शीर्षक=বিগত কমিটি সমূহ – বাংলাদেশ ছাত্রলীগ |युआरएल=http://bsl.org.bd/?page_id=361 |वेबसाइट=bsl.org.bd |पहुँचमिति=१३ मे २०२० |अभिलेखमिति=१७ मे २०२० |अभिलेखयुआरएल=https://web.archive.org/web/20200517022717/http://bsl.org.bd/?page_id=361}}</ref> {| class="wikitable" |- ! समयावधि !! सभापति !! महासचिव !टिप्पणी |- | सन् १९४८ ||नाइमउद्दिन अहमद (संयोजक) || | rowspan="26" |<ref name=":2" /> |- | सन् १९४८-१९५० || दबिरुल इस्लाम| खालेक नेवाज खान |- | सन् १९५०-१९५२ ||खालेक नेवाज खान||कामरुज्जामान |- | सन् १९५२-१९५३ || कामरुज्जामान || एमए वादुद |- | सन् १९५३-१९५७ ||अब्दुल मोमिन तालुकदार||| एमए आयवाल |- | सन् १९५७-१९६० ||रफिकुल्लाह चौधुरी ||आजहार अली, शाह मोवाज्जेम होसेन (भारप्राप्त) |- | सन् १९६०-१९६३ ||शाह मोवाज्जेम होसेन||शेख फजलुल हक मोनी |- | सन् १९६३-१९६५ ||केएम वायदुर रहमान||सिराजुल आलम खान |- | सन् १९६५-१९६७ ||सैयद मजहारुल हक बाकी ||अब्दुर राज्जाक |- | सन् १९६७-१९६८ ||फेरदौस अहमद कोरेसी||अब्दुर राज्जाक |- | सन् १९६८-१९६९ ||अब्दुर रउफ (बहिष्कृत) ||खालेद मोहम्मद अली |- | सन् १९६९-१९७० ||तोफायल अहमद||आसम अब्दुर रब |- | सन् १९७०-१९७२ ||नूरे आलम सिद्दिकी||शाहजहान सिराज (बहिष्कृत), इसमत कादिर गामा |- | सन् १९७२-१९७३ ||शेख सहिदुल इस्लाम||एमए रसिद |- | सन् १९७३-१९७४ ||मोनिरुल हक चौधुरी||शफिउल आलम प्रधान (बहिष्कृत), मोस्तफा जालाल मोहिउद्दीन |- | सन् १९७६-१९७७ ||एमए आउवाल (संयोजक) || |- | सन् १९७७-१९८१ ||वायदुर कादेर||बाहालुल मजनुन चुन्नु |- | सन् १९८१-१९८३ ||मोस्तफा जालाल मोहिउद्दीन||खम जहाङ्गीर |- | सन् १९८३-१९८५ ||अब्दुल मान्नान ||जहाङ्गीर कविर नानक |- | सन् १९८६-१९८८ ||सुल्तान मोहम्मद मनसुर||मोहम्मद अब्दुर रहमान |- | सन् १९८८-१९९२ ||हाबिबुर रहमान (बहिष्कृत), शाहे आलम (कार्यकारी) ||असीम कुमार उकिल |- | सन् १९९२-१९९४ || माइनुद्दिन हासान चौधुरी ||इमबालुल रहिम |- | सन् १९९४-१९९८ ||एकेएम एनामुल हक सामिम||इसहाक अली खान पान्ना |- | सन् १९९८-२००२ ||बहादुर बेपारी ||अजयकर खोकन |- | सन् २००२-२००६ ||लियाकत सिक्दार ||नजरुल इस्लाम बाबु |- | सन् २००६-२०११ ||माहमुद हासान रिपन||माहफुझोउल हैदर चौधुरी रोटन |- | सन् २०११-२०१५ ||एचएम बदिउज्जामान सोहाग ||सिद्दिकी नाजमुल आलम |<ref>{{वेब स्रोत|अन्तिम=প্রতিবেদক|प्रथम=নিজস্ব|भाषा=बङ्गाली|शीर्षक=ছাত্রলীগের নেতৃত্বে সাইফুর-জাকির|युआरएल=https://bangla.bdnews24.com/politics/article1002245.bdnews|पहुँचमिति=2022-12-20|वेबसाइट=bdnews24|अभिलेखमिति=२०२२-१२-२०|अभिलेखयुआरएल=https://web.archive.org/web/20221220171450/https://bangla.bdnews24.com/politics/article1002245.bdnews}}</ref> |- | सन् २०१५-२०१८ ||मोहम्मद साइफुर रहमान सोहाग || एसएम जाकिर हुसेन |<ref>{{वेब स्रोत|अन्तिम=প্রতিবেদক|प्रथम=নিজস্ব|भाषा=बङ्गाली|शीर्षक=ছাত্রলীগের সাবেক সভাপতি সোহাগের করোনা|युआरएल=https://www.prothomalo.com/politics/ছাত্রলীগের-সাবেক-সভাপতি-সোহাগের-করোনা|पहुँचमिति=2022-12-20|वेबसाइट=Prothomalo}}</ref> |- | सन् २०१८-२०१९ || रेजवानुल हक चौधुरी शोभान || गोलाम राब्बानी |<ref name=":1" /> |- | सन् २०१९-२०२२ ||अल नाहियान खान जय || लेखक भट्टचार्य |<ref name=":1" /> |- | सन् २०२२- || सद्दाम हुसेन || शेख वाली आसिफ इनान |<ref name=":0" /> |} == सन्दर्भ सामग्रीहरू == {{सन्दर्भसूची}} == बाह्य कडीहरू == * [http://www.bsl.org.bd बङ्गलादेश छात्र लिग] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240723192836/http://bsl.org.bd/ |date=2024-07-23 }}को आधिकारिक वेबसाइट। * [http://www.albd.org बङ्गलादेश अवामी लिग]को आधिकारिक वेबसाइट। [[श्रेणी:बङ्गलादेशका विद्यार्थी सङ्गठनहरू]] [[श्रेणी:बङ्गलादेशी विद्यार्थी आन्दोलनहरू]] ethmi84ugnhkdpc4fgbub80kh8cqwjc ब्रिगेडियर जनरल 0 140883 1366203 1364490 2026-07-17T07:04:36Z Bishaldev100 28807 Bishaldev100 ले [[ब्रिगेडियर जनरल]] बाट पुनर्निर्देश हटाएर [[सहायक रथी]] लाई त्यसमाथि सारेको हो 1364490 wikitext text/x-wiki [[चित्र:17.Nepalese_Army-BG.svg|अङ्गुठाकार|286x286पिक्सेल|[[नेपाली सेना]]मा ब्रिगेडियर जनरल ( सहायक रथी) को चिन्ह]] '''ब्रिगेडियर जनरल''' वा '''ब्रिगेड जनरल''' धेरै देशहरूमा प्रयोग हुने सैन्य दर्जा हो। यो सामान्यतया [[कर्नल|कर्णेल]] भन्दा माथि र [[मेजर जनरल]] वा डिभिजनल जनरल भन्दा तलको दर्जा हो। फिल्ड कमाण्डमा नियुक्त हुँदा, ब्रिगेडियर जनरलको कमान्डमा सामान्यतया ४,००० सेना (दुई [[रेजिमेन्ट]] वा चार [[बटालियन]] ) सम्मिलित ब्रिगेड हुन्छन्। == देश अनुसार == === बंगलादेश === २००१ भन्दा पहिले, [[राष्ट्रमण्डल|राष्ट्रमण्डल राष्ट्रहरू]]को सैन्य श्रेणी संरचना अनुरूप, [[बङ्गलादेशी सेना|बंगलादेश सेनामा]] '''ब्रिगेडियर''' दर्जा थियो। २००१ मा बंगलादेश सेनाले '''ब्रिगेडियर जनरल'''को दर्जा सुरु गर्‍यो, यद्यपि "ग्रेड ब्रिगेडियरको बराबर रह्यो", र "एक-तारे " को रूपमा वर्गीकृत भए पनि, ब्रिगेडियर जनरललाई [[जर्नेल|जनरल अधिकारी]] मानिदैन – सबैभन्दा तल्लो श्रेणीको जनरल [[मेजर जनरल]] हुन्छ। ब्रिगेडियर जनरल बंगलादेश नौसेनाको कमोडोर र बंगलादेश वायुसेनाको एयर कमोडोरको बराबर हो। यसलाई अझै पनि ''ब्रिगेडियर'' भनिन्छ। === फ्रान्स === [[चित्र:De_Gaulle-OWI.jpg|दायाँ|अङ्गुठाकार|266x266पिक्सेल|दोस्रो विश्वयुद्धको समयमा [[चार्ल्स द गोल|चार्ल्स डे गौले]] आफ्नो {{Lang|fr|Général de Brigade}} वर्दीमा]] फ्रान्सले "ब्रिगेड जनरल" ({{Lang|fr|général de brigade}} ) को दर्जा प्रयोग गर्दछ। सबै फ्रान्सेली जनरल अफिसरहरू जस्तै, फ्रान्सेली ब्रिगेड जनरललाई "जनरल" भनिन्छ; उदाहरणका लागि जनरल चार्ल्स डे गौले ब्रिगेड जनरल थिए। === नेपाल === {{मुख्य|नेपालको सैन्य दर्जा}} [[नेपाली सेना]]मा ब्रिगेडियर जनरललाई सहायक रथी भनिन्छ । === संयुक्त राज्य अमेरिका === [[संयुक्त राज्य अमेरिकी सेना|संयुक्त राज्य सेना]], संयुक्त राज्य वायु सेना, संयुक्त राज्य मरीन कोर, र संयुक्त राज्य अन्तरिक्ष बलमा, ब्रिगेडियर जनरल एक-तारे [[जर्नेल|जनरल अधिकारी]] हो। यो अन्य वर्दीधारी सेवाहरूमा रियर एडमिरलको दर्जा बराबर हुन्छ। == चिन्ह == === सेना चिन्ह === <gallery class="center"> File:Argentina-Army-OF-7.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />([[Argentine Army]])<ref name="Argentina_Army">{{cite web |title=Grados |url=https://www.argentina.gob.ar/ejercito/grados |website=argentina.gob.ar |date=14 February 2018 |publisher=Government of Argentina |access-date=27 May 2021 |language=es}}</ref> File:Bangladesh-army-OF-6.svg|Brigadier general<br />{{small|({{lang-bn|ব্রিগেডিয়ার জেনারেল|Brigēḍiẏāra jēnārēla}})}}<br />([[बङ्गलादेशी सेना|बङ्गलादेश सेना]])<ref name="Bangladesh_Army">{{cite web |title=Ranks & insignia |url=https://joinbangladesharmy.army.mil.bd/home/page/ranks-insignia |website=joinbangladesharmy.army.mil.bd |access-date=11 October 2020}}</ref> File:13.BDF-BG.svg|Brigadier general<br />([[Barbados Regiment]]) File:Belize-Army-OF-7.svg|Brigadier general<br />([[Belize Defence Force]]) File:blank.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Benin Armed Forces|Benin Army]])<ref name="Benin">{{cite web |title=LOI N° 2005-43 DU 26 JUIN 2006 |url=https://www.ilo.org/dyn/natlex/docs/ELECTRONIC/94851/111467/F-404511779/BEN-94851.pdf |website=ilo.org |publisher=National Assembly (Benin) |access-date=13 June 2021 |pages=19-20, 35-36 |language=fr |date=26 June 2006}}</ref> File:GenBrigEB.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />([[Bolivian Army]])<ref>{{Cite tweet |author=Ministry of Defense (Bolivia) |author-link=Ministry of Defense (Bolivia) |user=mindefbolivia |number=1204529006906945544 |date=10 December 2019 |title=Conoce la jerarquía de los grados del #Ejército |language=es |access-date=28 May 2021}}</ref> File:Brazil-Army-OF-7.svg|{{lang|pt-BR|General de brigada}}<br />([[Brazilian Army]])<ref name="Brazil_Army">{{cite web |title=Postos e Graduações - Exército |url=https://www.eb.mil.br/postos-e-graduacoes/-/asset_publisher/DQlwhsMH8YR7/content/exercito?inheritRedirect=false&redirect=https%3A%2F%2Fwww.eb.mil.br%3A443%2Fpostos-e-graduacoes%3Fp_p_id%3D101_INSTANCE_DQlwhsMH8YR7%26p_p_lifecycle%3D0%26p_p_state%3Dnormal%26p_p_mode%3Dview%26p_p_col_id%3Dcolumn-1%26p_p_col_count%3D1 |website=eb.mil.br |publisher=Brazilian Army |access-date=7 May 2021 |language=pt }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210507081505/https://www.eb.mil.br/postos-e-graduacoes/-/asset_publisher/DQlwhsMH8YR7/content/exercito?inheritRedirect=false&redirect=https%3A%2F%2Fwww.eb.mil.br%3A443%2Fpostos-e-graduacoes%3Fp_p_id%3D101_INSTANCE_DQlwhsMH8YR7%26p_p_lifecycle%3D0%26p_p_state%3Dnormal%26p_p_mode%3Dview%26p_p_col_id%3Dcolumn-1%26p_p_col_count%3D1 |date=7 May 2021 }}</ref> File:16.RBrLF-BG.svg|{{lang|ms|Brigedier jeneral}}<br />([[Royal Brunei Land Force]])<ref name="Brunei_Army">{{cite web |title=Akta angkatan bersenjata diraja Brunei (Penggal 149) |url=http://www.agc.gov.bn/AGC%20Images/LAWS/Gazette_PDF/2013/BM/b088.pdf |website=agc.gov.bn |access-date=14 July 2021 |pages=1999–2000 |language=ms |date=16 December 2013}}</ref> File:15. Burkina Faso Army - BG.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Burkina Faso Armed Forces|Burkina Faso Ground Forces]])<ref name="BurkinaFaso1">{{cite web |title=LOI N° 037-2016/AN PORTANT CONDITIONS D'AVANCEMENT DES PERSONNELS D'ACTIVE DES FORCES ARMEES NATIONALES |url= |date=2015 |access-date=3 June 2021 |pages=17–21 |language=fr |archive-date=31 August 2021 |archive-url= |url-status=dead }}</ref> File:Blank.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />{{small|({{lang-rn|Jenerai wa birigade}})}}<br />([[Burundi Army]])<ref name="Burundi">{{cite web |title=Loi organique N°1/ 04 du 20 février 2017 portant Missions, Organisation, Composition, Instruction, Conditions de service et Fonctionnement de la Force de Défense Nationale du Burundi |url=http://fdnb.bi/sites/default/files/loi-04-2017.pdf |website=fdnb.bi/ |publisher=Government of Burundi |access-date=27 June 2021 |page=45 |language=fr }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221108234145/https://fdnb.bi/sites/default/files/loi-04-2017.pdf |date=8 November 2022 }}</ref> File:Cameroon-Army-OF-6.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Cameroon Armed Forces|Cameroon Ground Forces]]) File:Canadian Army OF-6.svg|Brigadier-general<br />{{small|({{lang-fr|Général de brigade}})}}<br />([[Canadian Army]])<ref name="Canada">{{cite web |title=Ranks and appointment |url=https://www.canada.ca/en/services/defence/caf/military-identity-system/rank-appointment-insignia.html |website=canada.ca |date=23 November 2017 |publisher=Government of Canada |access-date=28 May 2021}}</ref> File:16.CAGF-BG.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Central African Armed Forces|Central African Ground Forces]]) File:Chile-Army-OF-7.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />([[Chilean Army]])<ref name="Chile_Army">{{cite web |url=http://www.ejercito.cl/grados-y-distintivos.php |title=Distintivos de grados |access-date=2012-01-20 |website=ejercito.cl |publisher=Chilean Army |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20120120051649/http://www.ejercito.cl/grados-y-distintivos.php |archive-date=2012-01-20 }}</ref> File:Colombia-Army-OF-6.svg|{{lang|es|Brigadier general}}<br />([[Colombian National Army]])<ref name="Colombia_Army">{{cite book |title=RGE 4-20.1: Reglamento de Uniformes, Insignias y Distinciones |publisher=National Army of Colombia |location=Colombia |pages=301–331 |edition=7th |url=https://drive.google.com/file/d/1Unzse7pR7eJe3cJcNcEpV9ouphDSn3uU/view |access-date=28 May 2021 |language=es |chapter=Capítulo V: Insignias militares}}</ref> File:DR Congo Army OF-6.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Land Forces of the Democratic Republic of the Congo|Land Forces of the DR Congo]]) File:14-ROCongo Army-BG.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Armed Forces of the Republic of the Congo|Congolese Ground Forces]])<ref name="RepublicoftheCongo">{{cite web |title=Grades appellations distinctions |url=https://defense.gouv.cg/gradesappellationsdistinctions/ |website=defense.gouv.cg |publisher=Ministry of National Defense (Republic of the Congo) |access-date=7 June 2021 |language=fr }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201018120630/https://defense.gouv.cg/gradesappellationsdistinctions/ |date=18 October 2020 }}</ref> File:Cuba-Army-OF-6.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />([[Cuban Revolutionary Army]])<ref name="Cuba_Army&AirForce">{{cite web |title=Grados militares |url=https://www.minfar.gob.cu/far/grados-militares?field_clasificacion_value=tropas |website=minfar.gob.cu |publisher=Ministry of the Revolutionary Armed Forces (Cuba) |access-date=28 May 2021 |language=es}}</ref> File:Djibouti-Army-OF-6.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Djiboutian Army]]) File:Capona General de Brigada Ejercito Nacional.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />([[Dominican Army]])<ref name="DominicanRepublic_Officers">{{cite web |title=Insignias |url=https://www.mide.gob.do/detail.aspx?id=477&sl=96 |website=mide.gob.do |publisher=Ministry of Defense (Dominican Republic) |access-date=28 May 2021 |language=es |archive-date=26 February 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210226162440/https://www.mide.gob.do/detail.aspx?id=477&sl=96 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210226162440/https://www.mide.gob.do/detail.aspx?id=477&sl=96 |date=26 February 2021 }}</ref> File:15.ECA-BG.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />([[Ecuadorian Army]])<ref name="Ecuador">{{cite web |title=Resolución No. MRL-2012 |url=https://www.trabajo.gob.ec/wp-content/plugins/download-monitor/download.php?id=887&force=1 |website=trabajo.gob.ec |publisher=Government of Ecuador |access-date=29 May 2021 |language=es |date=2012}}</ref> File:E 4 16 GB.png|{{lang|es|General de brigada}}<br />([[Salvadoran Army]])<ref name="ElSalvador">{{cite web |title=Grados Militares |url=https://www.fuerzaarmada.mil.sv/?page_id=734 |website=fuerzaarmada.mil.sv |publisher=Ministry of National Defense of El Salvador. |access-date=29 May 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210304153314/https://www.fuerzaarmada.mil.sv/?page_id=734 |archive-date=4 March 2021 |language=es }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210304153314/https://www.fuerzaarmada.mil.sv/?page_id=734 |date=4 March 2021 }}</ref> File:13. EGLF-BG.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />([[Armed Forces of Equatorial Guinea|Army of Equatorial Guinea]]) File:15.EA-BG.svg|{{lang|am|ብርጋዴር ጄኔራል}}<br />{{lang|am-Latn|Birigadēri jēnērali}}<br />([[Ethiopian Ground Forces]])<ref name="Ethiopia_ranks">{{cite AV media |date=6 December 2020 |title=Wetaderawī ma'iregochi # fana k'elemati |script-title=am:ወታደራዊ ማዕረጎች # ፋና ቀለማት |trans-title=Military titles #Fana Colors |language=am |url=https://www.youtube.com/watch?v=4I4XFzgwEio&ab_channel=FanaTelevision |access-date=21 December 2021 |location=YouTube |publisher=Fana Television}}</ref> File:France-Army-OF-6 Sleeve.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[French Army]])<ref name="France_Army">{{cite book |title=Instruction N° 10300/DEF/EMAT/LOG/ASH |date=13 June 2005 |publisher=Staff of the French Army |url=https://rescue18.fr/wp-content/uploads/2020/02/INSTRUCTION-N-10300_DEF_EMAT_LOG_ASH-DEF_DCCAT_LOG_REG.pdf |access-date=30 May 2021 |language=fr}}</ref> File:20.GLF-BG.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Gabonese Army]]) File:13.Gambian Army-BG.svg|Brigadier general<br />([[Gambian National Army]]) File:Guatemala-army-OF-6.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />([[Guatemalan Army]])<ref name="Guatemala">{{cite web |title=Grados Militares |url=https://www.mindef.mil.gt/grados_militares/grados_militares.html |website=mindef.mil.gt |publisher=Ministry of Defence (Guatemala) |access-date=29 May 2021 |language=es |archive-date=16 May 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210516165430/https://www.mindef.mil.gt/grados_militares/grados_militares.html |url-status=dead }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210516165430/https://www.mindef.mil.gt/grados_militares/grados_militares.html |date=16 May 2021 }}</ref> File:Mali-Army-OF-6.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Republic of Guinea Armed Forces|Guinea Ground Forces]]) File:12. Guinea-Bissau BG.svg|{{lang|pt|Brigadeir-general}}<br />([[Military of Guinea-Bissau|Army of Guinea-Bissau]]) File:HON-army-OF-6.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />([[Armed Forces of Honduras|Honduran Army]])<ref name="Honduras">{{cite book |last1=Flores |first1=Edmundo |editor1-last=Merrill |editor1-first=Tim |title=Honduras: a country study |series=Area Handbook |date=1995 |publisher=Library of Congress |location=Washington, D.C. |lccn=94043036 |pages=232–233 |edition=3rd |url=https://www.loc.gov/resource/frdcstdy.hondurascountrys00merr_0/?sp=278 |access-date=21 October 2021 |chapter=National Security}}</ref> File:19-TNI Army-BG.svg|{{lang|id|Brigadir jenderal}}<br />([[Indonesian Army]])<ref name="Indonesia">{{cite web |title=Pangkat Harian |url=https://www.tni.mil.id/pages-39-pangkat-harian.html |website=tni.mil.id |access-date=4 June 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20201124202839/https://www.tni.mil.id/pages-39-pangkat-harian.html |publisher=Indonesian National Armed Forces |archive-date=24 November 2020 |language=id}}</ref> File:Ivory Coast-Army-OF-6.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Armed Forces of the Republic of Ivory Coast|Ivory Coast Ground Forces]])<ref name="IvoryCoast">{{cite web |title=GRADES / APPELLATIONS / DISTINCTIONS |url=http://www.defense.gouv.ci/culture/grades |website=defense.gouv.ci |publisher=Ministère de la Défense |access-date=23 September 2020 |language=fr}}</ref> File:Liberia-Army-OF-6.svg|Brigadier general<br />([[Armed Forces of Liberia|Liberian Ground Forces]])<ref name="Liberia">{{cite web |url=http://www.vertic.org/media/National%20Legislation/Liberia/LR_Defense%20Act%20of%202008.pdf |title=Defense Act of 2008 |date=3 September 2008 |page=8 |access-date=20 November 2017}}</ref> File:Madagascar-Army-OF-6.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Madagascar People's Armed Forces|Madagascar Ground Forces]])<ref name="Madagascar">{{cite web |title=LOI N° 96-029 portant Statut Général des Militaires |url=http://www.defense.gov.mg/wp-content/uploads/2020/06/LOI-96-029.pdf |website=defense.gov.mg |publisher=Ministry of Defence (Madagascar) |access-date=10 July 2021 |pages=2 |language=fr |date=15 November 1996 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210710195555/http://www.defense.gov.mg/wp-content/uploads/2020/06/LOI-96-029.pdf |date=10 July 2021 }}</ref> File:Malaysia-army-OF-6.svg|{{lang|ms|Brigedier jeneral}}<br />([[Malaysian Army]])<ref name="Malaysia_Officer">{{cite web |title=Pangkat |url=http://www.mafhq.mil.my/index.php/my/mengenai-kami/kerjaya/pangkat |website=mafhq.mil.my |publisher=Malaysian Armed Forces |access-date=4 June 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200429231449/http://www.mafhq.mil.my/index.php/my/mengenai-kami/kerjaya/pangkat |archive-date=29 April 2020 |language=ms }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200429231449/http://www.mafhq.mil.my/index.php/my/mengenai-kami/kerjaya/pangkat |date=29 April 2020 }}</ref> File:13.Mali Army-BG.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Mali Army]])<ref name="Mali">{{cite web|title=2011 - Plaquette sur les insignes et blasons des Forces Armées du Mali|url=http://www.memoriamali.com/webdossier/2011-parcours-historique-de-la-region-de-segou/|language=fr|date=23 April 2011 |access-date=17 October 2020 }}</ref> File:Mexico army OF6.svg|{{lang|es|General brigadier}}<br />([[Mexican Army]])<ref name="Mexico_Army&AirForce" /> File:Mexico army OF7.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />(Mexican Army)<ref name="Mexico_Army&AirForce" /> File:Mongolian Army-BRG-service.svg|{{lang|mn|Бригадын генерал}}<br />{{lang|mn-Latn|Brigadyn gyenyeral}}<br />([[Mongolian Ground Force]])<ref name="Mongolia">{{cite web |author1=Chief of General Staff |author1-link=Chief of General Staff (Mongolia) |title=Order of the Chief of the General Staff: Number A / 595 |date=25 November 2019 |website=gsmaf.gov.mn |pages=20–26 |url=https://www.gsmaf.gov.mn/gsmaf/onePost/1331 |access-date=18 September 2021 |language=mn }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241228021525/https://www.gsmaf.gov.mn/gsmaf/onePost/1331 |date=28 December 2024 }}</ref> File:17-Moroccan Army-BG.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Royal Moroccan Army]])<ref name="Morocco">{{cite book |last1=Ehrenreich |first1=Frederich |editor1-last= Nelson |editor1-first=Harold D. |title=Morocco: a country study |series=Area Handbook |date=1985 |location=Washington, D.C. |lccn=85600265 |pages=350–351 |edition=5th |chapter=National Security}}</ref> File:17.Nepalese Army-BG.svg|Brigadier general<br />{{small|({{lang-ne|सहायक रथी|Sahaayak rathee}})}}<br />([[Nepalese Army]])<ref name="Nepal">{{cite web |author1=Nepali Army |author-link1=Nepali Army |title=Nepali Army Rank Structure |url=https://www.nepalarmy.mil.np/page/ranks |website=Nepalarmy.mil.np |publisher=Nepali Army |access-date=25 August 2018}}</ref> File:14-Nicaragua Army-BG.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />([[Nicaraguan Army]])<ref name="Nicaragua">{{cite web |title=Insignias de Grados Militares |url=https://www.ejercito.mil.ni/contenido/ejercito/grados/grados.html |website=ejercito.mil.ni |publisher=Nicaraguan Armed Forces |access-date=29 May 2021 |language=es}}</ref> File:Blank.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Niger Army]])<ref name="Niger">{{cite web |author1=Bureau international des droits des enfants |title=État des Lieux: Formation des forces de défense et de sécurité sur les droit de l'enfant au Niger |url=http://www.ibcr.org/wp-content/uploads/2016/07/%C3%89tat-des-lieux-Niger.pdf |access-date=28 September 2020 |page=34 |language=fr |date=December 2012}}</ref> File:Nigeria-Army-OF-6.svg|Brigadier general<br />([[Nigerian Army]])<ref name="Nigeria">{{cite book |last1=Smaldone |first1=Joseph P. |editor1-last=Metz |editor1-first=Helen Chapin |editor1-link=Helen Chapin Metz |title=Nigeria: a country study |series=Area Handbook |date=1992 |publisher=Library of Congress |location=Washington, D.C. |lccn=92009026 |pages=296–297 |edition=5th |url=https://www.loc.gov/resource/frdcstdy.nigeriacountryst00metz_0/?sp=340 |access-date=21 October 2021 |chapter=National Security}}</ref> File:Paraguay-Army-OF-7.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />([[Paraguayan Army]])<ref name="Paraguay">{{cite book |last1=Cooke |first1=Melinda W. |editor1-last=Hanratty |editor1-first=Dennis M. |editor2-last=Meditz |editor2-first=Sandra W. |title=Paraguay: A Country Study |series=Area Handbook Series |date=1990 |edition=2nd |publisher=Library of Congress |pages=216–217 |chapter-url=https://www.loc.gov/resource/frdcstdy.paraguaycountrys00hanr_0/?sp=252 |access-date=5 October 2021 |chapter=Chapter 5: National Security |lccn=89600299}}</ref> File:Peru-Army-OF-7.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />([[Peruvian Army]])<ref name="Peru">{{cite web |title=Grados Militares |url=https://www.ccffaa.mil.pe/cultura-militar/grados-militares/ |website=ccffaa.mil.pe |publisher=Joint Command of the Armed Forces of Peru |access-date=29 May 2021 |language=es}}</ref> File:PA Brig. Gen.png|Brigadier general<br />([[Philippine Army]])<ref name="Philippines_Army">{{cite web |title=Ranks and insignia |url=http://www.army.mil.ph/About_the_army/army/history/Ranks_and_Insignias.html |website=army.mil.ph |publisher=Philippine Army |access-date=20 November 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20100428163644/http://www.army.mil.ph/About_the_army/army/history/Ranks_and_Insignias.html |archive-date=28 April 2010 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120701065232/http://www.army.mil.ph/About_the_army/army/history/Ranks_and_Insignias.html |date=1 July 2012 }}</ref> File:13-Rwanda Army-BG.svg|Brigadier general<br />([[Rwanda Defence Force|Rwandan Land Forces]])<ref name="Rwanda">{{cite web |title=RDF Insignia |url=https://www.mod.gov.rw/rdf/insignia |website=mod.gov.rw |publisher=Government of the Republic of Rwanda |access-date=12 June 2021 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250701171742/https://www.mod.gov.rw/rdf/insignia |date=1 July 2025 }}</ref> File:Senegal-Army-OF-6.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Armed Forces of Senegal|Senegalese Army]]) File:08-RSA-OF06.svg|Brigadier general<br />([[Singapore Army]])<ref name="Singapore">{{cite web |title=SAF Rank Insignias |url=https://www.mindef.gov.sg/web/portal/mindef/about-us/saf-rank-insignias |website=mindef.gov.sg |publisher=Ministry of Defence (Singapore) |access-date=7 June 2021 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180419120802/https://www.mindef.gov.sg/web/portal/mindef/about-us/saf-rank-insignias |date=19 April 2018 }}</ref> File:SAA-OF-6.svg|Brigadier general<br />([[South African Army]])<ref name="SouthAfrica_Army">{{cite web |title=Uniform: Rank insignia |url=http://www.army.mil.za/aboutus/uniform/rankinsignia.htm |website=army.mil.za |publisher=Department of Defence (South Africa) |access-date=29 May 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20201020110337/http://www.army.mil.za/aboutus/uniform/rankinsignia.htm |archive-date=20 October 2020}}</ref> File:14-Tanzania Army-BG.svg|{{lang|sw|Brigedia jenerali}}<br />([[Tanzania People's Defence Force|Tanzanian Army]]) File:Timor-Leste-Army-OF-6.svg|{{lang|pt|Brigadeiro-general}}<br />([[Timor Leste Defence Force|Timor-Leste Army]]) File:Togo-Army-OF-6.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Togolese Armed Forces|Togolese Army]])<ref name="Togo">{{cite web |title=Journal officiel de la république togolaise |date=12 February 2008 |volume=5 |url=http://jo.gouv.tg/sites/default/files/annee/2008/jo%202008-5.pdf |access-date=16 June 2021 |language=fr}}</ref> File:TaT-Army-OF-6.svg|Brigadier general<br />([[Trinidad and Tobago Regiment]])<ref name="Trinidad&Tobago_Officer">{{cite web |title=Rank Chart (Commissioned Officers) |url=http://69.0.195.188/HQ/Our-Organisation/Ranks-Chart-(Commissioned-Officers).aspx |website=69.0.195.188 |publisher=Trinidad and Tobago Defence Force |access-date=27 May 2021 }}{{Dead link|date=March 2022 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> File:Grade Terre tunisienne O8.png|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />{{small|({{lang-ar|أمير لواء|'amir liwa'}})}}<br />([[Tunisian Army]]) File:US Army O7 (Army greens).svg|Brigadier general<br />([[संयुक्त राज्य अमेरिकी सेना|United States Army]])<ref name="US_Army">{{cite web |title=U.S. Army Ranks |url=https://www.army.mil/ranks/ |website=army.mil |publisher=United States Army |access-date=27 May 2021}}</ref> File:GBEJB-GNB.png|{{lang|es|General de brigada}}<br />([[Venezuelan Army]])<ref name="Venezuela_Officer1">{{cite web |title=Grados de Generales y Almirantes |url=http://www.ejercito.mil.ve/grados-de-generales-y-almirantes/ |website=ejercito.mil.ve |publisher=Government of Venezuela |archive-url=https://web.archive.org/web/20190717185821/http://www.ejercito.mil.ve/grados-de-generales-y-almirantes/ |archive-date=17 July 2019 |date=28 August 2017 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190717185821/http://www.ejercito.mil.ve/grados-de-generales-y-almirantes/ |date=17 July 2019 }}</ref> File:blank.svg|Brigadier general<br />([[Zambian Army]]) </gallery> ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{reflist}} [[श्रेणी:सेनाको पद-संरचना]] h620hx5czhc1hyu13hju6ih96ydwcxh 1366205 1366203 2026-07-17T07:12:43Z Bishaldev100 28807 /* सेना चिन्ह */ 1366205 wikitext text/x-wiki [[चित्र:17.Nepalese_Army-BG.svg|अङ्गुठाकार|286x286पिक्सेल|[[नेपाली सेना]]मा ब्रिगेडियर जनरल ( सहायक रथी) को चिन्ह]] '''ब्रिगेडियर जनरल''' वा '''ब्रिगेड जनरल''' धेरै देशहरूमा प्रयोग हुने सैन्य दर्जा हो। यो सामान्यतया [[कर्नल|कर्णेल]] भन्दा माथि र [[मेजर जनरल]] वा डिभिजनल जनरल भन्दा तलको दर्जा हो। फिल्ड कमाण्डमा नियुक्त हुँदा, ब्रिगेडियर जनरलको कमान्डमा सामान्यतया ४,००० सेना (दुई [[रेजिमेन्ट]] वा चार [[बटालियन]] ) सम्मिलित ब्रिगेड हुन्छन्। == देश अनुसार == === बंगलादेश === २००१ भन्दा पहिले, [[राष्ट्रमण्डल|राष्ट्रमण्डल राष्ट्रहरू]]को सैन्य श्रेणी संरचना अनुरूप, [[बङ्गलादेशी सेना|बंगलादेश सेनामा]] '''ब्रिगेडियर''' दर्जा थियो। २००१ मा बंगलादेश सेनाले '''ब्रिगेडियर जनरल'''को दर्जा सुरु गर्‍यो, यद्यपि "ग्रेड ब्रिगेडियरको बराबर रह्यो", र "एक-तारे " को रूपमा वर्गीकृत भए पनि, ब्रिगेडियर जनरललाई [[जर्नेल|जनरल अधिकारी]] मानिदैन – सबैभन्दा तल्लो श्रेणीको जनरल [[मेजर जनरल]] हुन्छ। ब्रिगेडियर जनरल बंगलादेश नौसेनाको कमोडोर र बंगलादेश वायुसेनाको एयर कमोडोरको बराबर हो। यसलाई अझै पनि ''ब्रिगेडियर'' भनिन्छ। === फ्रान्स === [[चित्र:De_Gaulle-OWI.jpg|दायाँ|अङ्गुठाकार|266x266पिक्सेल|दोस्रो विश्वयुद्धको समयमा [[चार्ल्स द गोल|चार्ल्स डे गौले]] आफ्नो {{Lang|fr|Général de Brigade}} वर्दीमा]] फ्रान्सले "ब्रिगेड जनरल" ({{Lang|fr|général de brigade}} ) को दर्जा प्रयोग गर्दछ। सबै फ्रान्सेली जनरल अफिसरहरू जस्तै, फ्रान्सेली ब्रिगेड जनरललाई "जनरल" भनिन्छ; उदाहरणका लागि जनरल चार्ल्स डे गौले ब्रिगेड जनरल थिए। === नेपाल === {{मुख्य|नेपालको सैन्य दर्जा}} [[नेपाली सेना]]मा ब्रिगेडियर जनरललाई सहायक रथी भनिन्छ । === संयुक्त राज्य अमेरिका === [[संयुक्त राज्य अमेरिकी सेना|संयुक्त राज्य सेना]], संयुक्त राज्य वायु सेना, संयुक्त राज्य मरीन कोर, र संयुक्त राज्य अन्तरिक्ष बलमा, ब्रिगेडियर जनरल एक-तारे [[जर्नेल|जनरल अधिकारी]] हो। यो अन्य वर्दीधारी सेवाहरूमा रियर एडमिरलको दर्जा बराबर हुन्छ। == चिन्ह == === सेना चिन्ह === <gallery class="center"> File:Argentina-Army-OF-7.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />(अर्जेन्टिना सेना)<ref name="Argentina_Army">{{cite web |title=Grados |url=https://www.argentina.gob.ar/ejercito/grados |website=argentina.gob.ar |date=14 February 2018 |publisher=Government of Argentina |access-date=27 May 2021 |language=es}}</ref> File:Bangladesh-army-OF-6.svg|Brigadier general<br />{{small|({{lang-bn|ব্রিগেডিয়ার জেনারেল|Brigēḍiẏāra jēnārēla}})}}<br />([[बङ्गलादेशी सेना|बङ्गलादेश सेना]])<ref name="Bangladesh_Army">{{cite web |title=Ranks & insignia |url=https://joinbangladesharmy.army.mil.bd/home/page/ranks-insignia |website=joinbangladesharmy.army.mil.bd |access-date=11 October 2020}}</ref> File:13.BDF-BG.svg|Brigadier general<br />(बार्बाडोस रेजिमेन्ट) File:Belize-Army-OF-7.svg|Brigadier general<br />(बेलिज रक्षा बल) File:blank.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />(बेनिन सेना)<ref name="Benin">{{cite web |title=LOI N° 2005-43 DU 26 JUIN 2006 |url=https://www.ilo.org/dyn/natlex/docs/ELECTRONIC/94851/111467/F-404511779/BEN-94851.pdf |website=ilo.org |publisher=National Assembly (Benin) |access-date=13 June 2021 |pages=19-20, 35-36 |language=fr |date=26 June 2006}}</ref> File:GenBrigEB.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />(बोलिभियन सेना)<ref>{{Cite tweet |author=Ministry of Defense (Bolivia) |author-link=Ministry of Defense (Bolivia) |user=mindefbolivia |number=1204529006906945544 |date=10 December 2019 |title=Conoce la jerarquía de los grados del #Ejército |language=es |access-date=28 May 2021}}</ref> File:Brazil-Army-OF-7.svg|{{lang|pt-BR|General de brigada}}<br />(ब्राजिलियन सेना)<ref name="Brazil_Army">{{cite web |title=Postos e Graduações - Exército |url=https://www.eb.mil.br/postos-e-graduacoes/-/asset_publisher/DQlwhsMH8YR7/content/exercito?inheritRedirect=false&redirect=https%3A%2F%2Fwww.eb.mil.br%3A443%2Fpostos-e-graduacoes%3Fp_p_id%3D101_INSTANCE_DQlwhsMH8YR7%26p_p_lifecycle%3D0%26p_p_state%3Dnormal%26p_p_mode%3Dview%26p_p_col_id%3Dcolumn-1%26p_p_col_count%3D1 |website=eb.mil.br |publisher=Brazilian Army |access-date=7 May 2021 |language=pt }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210507081505/https://www.eb.mil.br/postos-e-graduacoes/-/asset_publisher/DQlwhsMH8YR7/content/exercito?inheritRedirect=false&redirect=https%3A%2F%2Fwww.eb.mil.br%3A443%2Fpostos-e-graduacoes%3Fp_p_id%3D101_INSTANCE_DQlwhsMH8YR7%26p_p_lifecycle%3D0%26p_p_state%3Dnormal%26p_p_mode%3Dview%26p_p_col_id%3Dcolumn-1%26p_p_col_count%3D1 |date=7 May 2021 }}</ref> File:16.RBrLF-BG.svg|{{lang|ms|Brigedier jeneral}}<br />(रोयल ब्रुनाई ल्याण्ड फोर्स)<ref name="Brunei_Army">{{cite web |title=Akta angkatan bersenjata diraja Brunei (Penggal 149) |url=http://www.agc.gov.bn/AGC%20Images/LAWS/Gazette_PDF/2013/BM/b088.pdf |website=agc.gov.bn |access-date=14 July 2021 |pages=1999–2000 |language=ms |date=16 December 2013}}</ref> File:15. Burkina Faso Army - BG.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />(बुर्किना फासोको स्थल सेना)<ref name="BurkinaFaso1">{{cite web |title=LOI N° 037-2016/AN PORTANT CONDITIONS D'AVANCEMENT DES PERSONNELS D'ACTIVE DES FORCES ARMEES NATIONALES |url= |date=2015 |access-date=3 June 2021 |pages=17–21 |language=fr |archive-date=31 August 2021 |archive-url= |url-status=dead }}</ref> File:Blank.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />{{small|({{lang-rn|Jenerai wa birigade}})}}<br />([[Burundi Army]])<ref name="Burundi">{{cite web |title=Loi organique N°1/ 04 du 20 février 2017 portant Missions, Organisation, Composition, Instruction, Conditions de service et Fonctionnement de la Force de Défense Nationale du Burundi |url=http://fdnb.bi/sites/default/files/loi-04-2017.pdf |website=fdnb.bi/ |publisher=Government of Burundi |access-date=27 June 2021 |page=45 |language=fr }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221108234145/https://fdnb.bi/sites/default/files/loi-04-2017.pdf |date=8 November 2022 }}</ref> File:Cameroon-Army-OF-6.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Cameroon Armed Forces|Cameroon Ground Forces]]) File:Canadian Army OF-6.svg|Brigadier-general<br />{{small|({{lang-fr|Général de brigade}})}}<br />(क्यानेडियन सेना)<ref name="Canada">{{cite web |title=Ranks and appointment |url=https://www.canada.ca/en/services/defence/caf/military-identity-system/rank-appointment-insignia.html |website=canada.ca |date=23 November 2017 |publisher=Government of Canada |access-date=28 May 2021}}</ref> File:16.CAGF-BG.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Central African Armed Forces|Central African Ground Forces]]) File:Chile-Army-OF-7.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />(चिली सेना)<ref name="Chile_Army">{{cite web |url=http://www.ejercito.cl/grados-y-distintivos.php |title=Distintivos de grados |access-date=2012-01-20 |website=ejercito.cl |publisher=Chilean Army |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20120120051649/http://www.ejercito.cl/grados-y-distintivos.php |archive-date=2012-01-20 }}</ref> File:Colombia-Army-OF-6.svg|{{lang|es|Brigadier general}}<br />(कोलम्बियाली राष्ट्रिय सेना)<ref name="Colombia_Army">{{cite book |title=RGE 4-20.1: Reglamento de Uniformes, Insignias y Distinciones |publisher=National Army of Colombia |location=Colombia |pages=301–331 |edition=7th |url=https://drive.google.com/file/d/1Unzse7pR7eJe3cJcNcEpV9ouphDSn3uU/view |access-date=28 May 2021 |language=es |chapter=Capítulo V: Insignias militares}}</ref> File:DR Congo Army OF-6.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Land Forces of the Democratic Republic of the Congo|Land Forces of the DR Congo]]) File:14-ROCongo Army-BG.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Armed Forces of the Republic of the Congo|Congolese Ground Forces]])<ref name="RepublicoftheCongo">{{cite web |title=Grades appellations distinctions |url=https://defense.gouv.cg/gradesappellationsdistinctions/ |website=defense.gouv.cg |publisher=Ministry of National Defense (Republic of the Congo) |access-date=7 June 2021 |language=fr }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201018120630/https://defense.gouv.cg/gradesappellationsdistinctions/ |date=18 October 2020 }}</ref> File:Cuba-Army-OF-6.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />(क्युबाली क्रान्तिकारी सेना)<ref name="Cuba_Army&AirForce">{{cite web |title=Grados militares |url=https://www.minfar.gob.cu/far/grados-militares?field_clasificacion_value=tropas |website=minfar.gob.cu |publisher=Ministry of the Revolutionary Armed Forces (Cuba) |access-date=28 May 2021 |language=es}}</ref> File:Djibouti-Army-OF-6.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Djiboutian Army]]) File:Capona General de Brigada Ejercito Nacional.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />([[Dominican Army]])<ref name="DominicanRepublic_Officers">{{cite web |title=Insignias |url=https://www.mide.gob.do/detail.aspx?id=477&sl=96 |website=mide.gob.do |publisher=Ministry of Defense (Dominican Republic) |access-date=28 May 2021 |language=es |archive-date=26 February 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210226162440/https://www.mide.gob.do/detail.aspx?id=477&sl=96 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210226162440/https://www.mide.gob.do/detail.aspx?id=477&sl=96 |date=26 February 2021 }}</ref> File:15.ECA-BG.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />([[Ecuadorian Army]])<ref name="Ecuador">{{cite web |title=Resolución No. MRL-2012 |url=https://www.trabajo.gob.ec/wp-content/plugins/download-monitor/download.php?id=887&force=1 |website=trabajo.gob.ec |publisher=Government of Ecuador |access-date=29 May 2021 |language=es |date=2012}}</ref> File:E 4 16 GB.png|{{lang|es|General de brigada}}<br />([[Salvadoran Army]])<ref name="ElSalvador">{{cite web |title=Grados Militares |url=https://www.fuerzaarmada.mil.sv/?page_id=734 |website=fuerzaarmada.mil.sv |publisher=Ministry of National Defense of El Salvador. |access-date=29 May 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210304153314/https://www.fuerzaarmada.mil.sv/?page_id=734 |archive-date=4 March 2021 |language=es }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210304153314/https://www.fuerzaarmada.mil.sv/?page_id=734 |date=4 March 2021 }}</ref> File:13. EGLF-BG.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />([[Armed Forces of Equatorial Guinea|Army of Equatorial Guinea]]) File:15.EA-BG.svg|{{lang|am|ብርጋዴር ጄኔራል}}<br />{{lang|am-Latn|Birigadēri jēnērali}}<br />([[Ethiopian Ground Forces]])<ref name="Ethiopia_ranks">{{cite AV media |date=6 December 2020 |title=Wetaderawī ma'iregochi # fana k'elemati |script-title=am:ወታደራዊ ማዕረጎች # ፋና ቀለማት |trans-title=Military titles #Fana Colors |language=am |url=https://www.youtube.com/watch?v=4I4XFzgwEio&ab_channel=FanaTelevision |access-date=21 December 2021 |location=YouTube |publisher=Fana Television}}</ref> File:France-Army-OF-6 Sleeve.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />(फ्रान्सेली सेना)<ref name="France_Army">{{cite book |title=Instruction N° 10300/DEF/EMAT/LOG/ASH |date=13 June 2005 |publisher=Staff of the French Army |url=https://rescue18.fr/wp-content/uploads/2020/02/INSTRUCTION-N-10300_DEF_EMAT_LOG_ASH-DEF_DCCAT_LOG_REG.pdf |access-date=30 May 2021 |language=fr}}</ref> File:20.GLF-BG.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Gabonese Army]]) File:13.Gambian Army-BG.svg|Brigadier general<br />([[Gambian National Army]]) File:Guatemala-army-OF-6.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />([[Guatemalan Army]])<ref name="Guatemala">{{cite web |title=Grados Militares |url=https://www.mindef.mil.gt/grados_militares/grados_militares.html |website=mindef.mil.gt |publisher=Ministry of Defence (Guatemala) |access-date=29 May 2021 |language=es |archive-date=16 May 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210516165430/https://www.mindef.mil.gt/grados_militares/grados_militares.html |url-status=dead }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210516165430/https://www.mindef.mil.gt/grados_militares/grados_militares.html |date=16 May 2021 }}</ref> File:Mali-Army-OF-6.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Republic of Guinea Armed Forces|Guinea Ground Forces]]) File:12. Guinea-Bissau BG.svg|{{lang|pt|Brigadeir-general}}<br />([[Military of Guinea-Bissau|Army of Guinea-Bissau]]) File:HON-army-OF-6.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />([[Armed Forces of Honduras|Honduran Army]])<ref name="Honduras">{{cite book |last1=Flores |first1=Edmundo |editor1-last=Merrill |editor1-first=Tim |title=Honduras: a country study |series=Area Handbook |date=1995 |publisher=Library of Congress |location=Washington, D.C. |lccn=94043036 |pages=232–233 |edition=3rd |url=https://www.loc.gov/resource/frdcstdy.hondurascountrys00merr_0/?sp=278 |access-date=21 October 2021 |chapter=National Security}}</ref> File:19-TNI Army-BG.svg|{{lang|id|Brigadir jenderal}}<br />(इन्डोनेसियाली सेना)<ref name="Indonesia">{{cite web |title=Pangkat Harian |url=https://www.tni.mil.id/pages-39-pangkat-harian.html |website=tni.mil.id |access-date=4 June 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20201124202839/https://www.tni.mil.id/pages-39-pangkat-harian.html |publisher=Indonesian National Armed Forces |archive-date=24 November 2020 |language=id}}</ref> File:Ivory Coast-Army-OF-6.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Armed Forces of the Republic of Ivory Coast|Ivory Coast Ground Forces]])<ref name="IvoryCoast">{{cite web |title=GRADES / APPELLATIONS / DISTINCTIONS |url=http://www.defense.gouv.ci/culture/grades |website=defense.gouv.ci |publisher=Ministère de la Défense |access-date=23 September 2020 |language=fr}}</ref> File:Liberia-Army-OF-6.svg|Brigadier general<br />([[Armed Forces of Liberia|Liberian Ground Forces]])<ref name="Liberia">{{cite web |url=http://www.vertic.org/media/National%20Legislation/Liberia/LR_Defense%20Act%20of%202008.pdf |title=Defense Act of 2008 |date=3 September 2008 |page=8 |access-date=20 November 2017}}</ref> File:Madagascar-Army-OF-6.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Madagascar People's Armed Forces|Madagascar Ground Forces]])<ref name="Madagascar">{{cite web |title=LOI N° 96-029 portant Statut Général des Militaires |url=http://www.defense.gov.mg/wp-content/uploads/2020/06/LOI-96-029.pdf |website=defense.gov.mg |publisher=Ministry of Defence (Madagascar) |access-date=10 July 2021 |pages=2 |language=fr |date=15 November 1996 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210710195555/http://www.defense.gov.mg/wp-content/uploads/2020/06/LOI-96-029.pdf |date=10 July 2021 }}</ref> File:Malaysia-army-OF-6.svg|{{lang|ms|Brigedier jeneral}}<br />([[Malaysian Army]])<ref name="Malaysia_Officer">{{cite web |title=Pangkat |url=http://www.mafhq.mil.my/index.php/my/mengenai-kami/kerjaya/pangkat |website=mafhq.mil.my |publisher=Malaysian Armed Forces |access-date=4 June 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200429231449/http://www.mafhq.mil.my/index.php/my/mengenai-kami/kerjaya/pangkat |archive-date=29 April 2020 |language=ms }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200429231449/http://www.mafhq.mil.my/index.php/my/mengenai-kami/kerjaya/pangkat |date=29 April 2020 }}</ref> File:13.Mali Army-BG.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Mali Army]])<ref name="Mali">{{cite web|title=2011 - Plaquette sur les insignes et blasons des Forces Armées du Mali|url=http://www.memoriamali.com/webdossier/2011-parcours-historique-de-la-region-de-segou/|language=fr|date=23 April 2011 |access-date=17 October 2020 }}</ref> File:Mexico army OF6.svg|{{lang|es|General brigadier}}<br />(मेक्सिकन सेना)<ref name="Mexico_Army&AirForce" /> File:Mexico army OF7.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />(मेक्सिकन सेना)<ref name="Mexico_Army&AirForce" /> File:Mongolian Army-BRG-service.svg|{{lang|mn|Бригадын генерал}}<br />{{lang|mn-Latn|Brigadyn gyenyeral}}<br />([[Mongolian Ground Force]])<ref name="Mongolia">{{cite web |author1=Chief of General Staff |author1-link=Chief of General Staff (Mongolia) |title=Order of the Chief of the General Staff: Number A / 595 |date=25 November 2019 |website=gsmaf.gov.mn |pages=20–26 |url=https://www.gsmaf.gov.mn/gsmaf/onePost/1331 |access-date=18 September 2021 |language=mn }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241228021525/https://www.gsmaf.gov.mn/gsmaf/onePost/1331 |date=28 December 2024 }}</ref> File:17-Moroccan Army-BG.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Royal Moroccan Army]])<ref name="Morocco">{{cite book |last1=Ehrenreich |first1=Frederich |editor1-last= Nelson |editor1-first=Harold D. |title=Morocco: a country study |series=Area Handbook |date=1985 |location=Washington, D.C. |lccn=85600265 |pages=350–351 |edition=5th |chapter=National Security}}</ref> File:17.Nepalese Army-BG.svg|Brigadier general<br />{{small|({{lang-ne|सहायक रथी|Sahaayak rathee}})}}<br />([[नेपाली सेना]])<ref name="Nepal">{{cite web |author1=Nepali Army |author-link1=Nepali Army |title=Nepali Army Rank Structure |url=https://www.nepalarmy.mil.np/page/ranks |website=Nepalarmy.mil.np |publisher=Nepali Army |access-date=25 August 2018}}</ref> File:14-Nicaragua Army-BG.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />([[Nicaraguan Army]])<ref name="Nicaragua">{{cite web |title=Insignias de Grados Militares |url=https://www.ejercito.mil.ni/contenido/ejercito/grados/grados.html |website=ejercito.mil.ni |publisher=Nicaraguan Armed Forces |access-date=29 May 2021 |language=es}}</ref> File:Blank.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Niger Army]])<ref name="Niger">{{cite web |author1=Bureau international des droits des enfants |title=État des Lieux: Formation des forces de défense et de sécurité sur les droit de l'enfant au Niger |url=http://www.ibcr.org/wp-content/uploads/2016/07/%C3%89tat-des-lieux-Niger.pdf |access-date=28 September 2020 |page=34 |language=fr |date=December 2012}}</ref> File:Nigeria-Army-OF-6.svg|Brigadier general<br />([[Nigerian Army]])<ref name="Nigeria">{{cite book |last1=Smaldone |first1=Joseph P. |editor1-last=Metz |editor1-first=Helen Chapin |editor1-link=Helen Chapin Metz |title=Nigeria: a country study |series=Area Handbook |date=1992 |publisher=Library of Congress |location=Washington, D.C. |lccn=92009026 |pages=296–297 |edition=5th |url=https://www.loc.gov/resource/frdcstdy.nigeriacountryst00metz_0/?sp=340 |access-date=21 October 2021 |chapter=National Security}}</ref> File:Paraguay-Army-OF-7.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />(पराग्वे सेना)<ref name="Paraguay">{{cite book |last1=Cooke |first1=Melinda W. |editor1-last=Hanratty |editor1-first=Dennis M. |editor2-last=Meditz |editor2-first=Sandra W. |title=Paraguay: A Country Study |series=Area Handbook Series |date=1990 |edition=2nd |publisher=Library of Congress |pages=216–217 |chapter-url=https://www.loc.gov/resource/frdcstdy.paraguaycountrys00hanr_0/?sp=252 |access-date=5 October 2021 |chapter=Chapter 5: National Security |lccn=89600299}}</ref> File:Peru-Army-OF-7.svg|{{lang|es|General de brigada}}<br />(पेरुभियन सेना)<ref name="Peru">{{cite web |title=Grados Militares |url=https://www.ccffaa.mil.pe/cultura-militar/grados-militares/ |website=ccffaa.mil.pe |publisher=Joint Command of the Armed Forces of Peru |access-date=29 May 2021 |language=es}}</ref> File:PA Brig. Gen.png|Brigadier general<br />(फिलिपिन्स सेना)<ref name="Philippines_Army">{{cite web |title=Ranks and insignia |url=http://www.army.mil.ph/About_the_army/army/history/Ranks_and_Insignias.html |website=army.mil.ph |publisher=Philippine Army |access-date=20 November 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20100428163644/http://www.army.mil.ph/About_the_army/army/history/Ranks_and_Insignias.html |archive-date=28 April 2010 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120701065232/http://www.army.mil.ph/About_the_army/army/history/Ranks_and_Insignias.html |date=1 July 2012 }}</ref> File:13-Rwanda Army-BG.svg|Brigadier general<br />([[Rwanda Defence Force|Rwandan Land Forces]])<ref name="Rwanda">{{cite web |title=RDF Insignia |url=https://www.mod.gov.rw/rdf/insignia |website=mod.gov.rw |publisher=Government of the Republic of Rwanda |access-date=12 June 2021 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250701171742/https://www.mod.gov.rw/rdf/insignia |date=1 July 2025 }}</ref> File:Senegal-Army-OF-6.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />(सेनेगल सेना) File:08-RSA-OF06.svg|Brigadier general<br />(सिंगापुर सेना)<ref name="Singapore">{{cite web |title=SAF Rank Insignias |url=https://www.mindef.gov.sg/web/portal/mindef/about-us/saf-rank-insignias |website=mindef.gov.sg |publisher=Ministry of Defence (Singapore) |access-date=7 June 2021 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180419120802/https://www.mindef.gov.sg/web/portal/mindef/about-us/saf-rank-insignias |date=19 April 2018 }}</ref> File:SAA-OF-6.svg|Brigadier general<br />([[South African Army]])<ref name="SouthAfrica_Army">{{cite web |title=Uniform: Rank insignia |url=http://www.army.mil.za/aboutus/uniform/rankinsignia.htm |website=army.mil.za |publisher=Department of Defence (South Africa) |access-date=29 May 2021 |archive-url=https://web.archive.org/web/20201020110337/http://www.army.mil.za/aboutus/uniform/rankinsignia.htm |archive-date=20 October 2020}}</ref> File:14-Tanzania Army-BG.svg|{{lang|sw|Brigedia jenerali}}<br />([[Tanzania People's Defence Force|Tanzanian Army]]) File:Timor-Leste-Army-OF-6.svg|{{lang|pt|Brigadeiro-general}}<br />([[Timor Leste Defence Force|Timor-Leste Army]]) File:Togo-Army-OF-6.svg|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />([[Togolese Armed Forces|Togolese Army]])<ref name="Togo">{{cite web |title=Journal officiel de la république togolaise |date=12 February 2008 |volume=5 |url=http://jo.gouv.tg/sites/default/files/annee/2008/jo%202008-5.pdf |access-date=16 June 2021 |language=fr}}</ref> File:TaT-Army-OF-6.svg|Brigadier general<br />([[Trinidad and Tobago Regiment]])<ref name="Trinidad&Tobago_Officer">{{cite web |title=Rank Chart (Commissioned Officers) |url=http://69.0.195.188/HQ/Our-Organisation/Ranks-Chart-(Commissioned-Officers).aspx |website=69.0.195.188 |publisher=Trinidad and Tobago Defence Force |access-date=27 May 2021 }}{{Dead link|date=March 2022 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> File:Grade Terre tunisienne O8.png|{{lang|fr|Général de brigade}}<br />{{small|({{lang-ar|أمير لواء|'amir liwa'}})}}<br />([[Tunisian Army]]) File:US Army O7 (Army greens).svg|Brigadier general<br />([[संयुक्त राज्य अमेरिकी सेना|अमेरिकी सेना]])<ref name="US_Army">{{cite web |title=U.S. Army Ranks |url=https://www.army.mil/ranks/ |website=army.mil |publisher=United States Army |access-date=27 May 2021}}</ref> File:GBEJB-GNB.png|{{lang|es|General de brigada}}<br />([[Venezuelan Army]])<ref name="Venezuela_Officer1">{{cite web |title=Grados de Generales y Almirantes |url=http://www.ejercito.mil.ve/grados-de-generales-y-almirantes/ |website=ejercito.mil.ve |publisher=Government of Venezuela |archive-url=https://web.archive.org/web/20190717185821/http://www.ejercito.mil.ve/grados-de-generales-y-almirantes/ |archive-date=17 July 2019 |date=28 August 2017 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190717185821/http://www.ejercito.mil.ve/grados-de-generales-y-almirantes/ |date=17 July 2019 }}</ref> File:blank.svg|Brigadier general<br />([[Zambian Army]]) </gallery> ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{reflist}} [[श्रेणी:सेनाको पद-संरचना]] j0jm401d5h670t8mjf02obupgzgxj89 थर्मोपाइलीको युद्ध 0 141896 1366193 1261082 2026-07-17T04:52:37Z Bishaldev100 28807 1366193 wikitext text/x-wiki '''थर्मोपाइलीको युद्ध''' (/{{IPAc-en|θ|ər|ˈ|m|ɒ|p|ᵻ|l|iː}}/{{Respell|thər|MOP|i-lee}} ग्रिकः μάχη τον Θερμοπύλον, {{Transliteration|grc|Máchē tōn Thermopylōn}}) ४८० ईसा पूर्वमा जेर्क्सस प्रथमको अधीनमा रहेको [[अखामनी साम्राज्य|अकेमेनिड फारसी साम्राज्य]] र लियोनिडास प्रथम मातहतको [[स्पार्टा]] नेतृत्वमा रहेको ग्रिक नगर-राज्यहरूको [[गठबन्धन]]को बिचमा लडिएको थियो। तीन दिनको अवधिमा, यो ग्रीसमाथि दोस्रो फारसी आक्रमण र ग्रीको-फारसी युद्ध दुवैको सबैभन्दा प्रमुख युद्धहरू मध्ये एक थियो। आक्रमणको सुरुवातको केही अघि, लियोनिडासको नेतृत्वमा लगभग ७,००० सैनिकको ग्रिक सेनाले थर्मोपाइलेको बाटो रोक्न उत्तरतिर कुच गऱ्यो। प्राचीन लेखकहरूले फारसी सेनाको आकारलाई दसौं लाखमा अनुमान गरेर धेरै बढाइचडाइ गरेपनि, तर आधुनिक विद्वानहरूले यसलाई १२०,००० देखि ३००,००० सैनिकहरू बीच अनुमान गरेका छन्। उनीहरू अगस्टको अन्त्य वा सेप्टेम्बरको सुरुमा थर्मोपाइलीमा आइपुगेका थिए; निकै कम सङ्ख्यामा रहेका ग्रिकहरूले उनीहरूलाई सात दिन ( तिनवटा प्रत्यक्ष युद्धहरू सहित) सम्म रोके। इतिहासको सबैभन्दा प्रसिद्ध अन्तिम स्ट्यान्डहरू मध्ये एकमा उनीहरूको रियर-गार्ड नष्ट हुनु अघि। दुई दिनको युद्धको समयमा, ग्रिकहरूले विशाल पर्सियाली सेनाले साँघुरो बाटो पार गर्न सक्ने एक मात्र सडक अवरुद्ध गरे। दोस्रो दिनपछि, एफियाल्टेस नामक एक स्थानीय बासिन्दाले पर्सियालीहरूलाई ग्रिक लाईन पछाडि जाने मार्ग देखाइदिए। त्यसपछि, लियोनिडासले आफ्नो सेना पर्सियन सेनाले घेरा हालेको थाहा पाएर, ग्रिक सेनाको ठुलो हिस्सालाई हटाए र ३०० स्पार्टन र ७०० थेस्पियनहरूसँगै उनीहरूको पछि हट्ने रक्षाका लागि रोकिए । ४०० थेबनहरू बाहेक, जसमध्ये अधिकांशले आत्मसमर्पण गरे, ग्रिकहरूले पर्सियालीहरूसँग मृत्युसम्म लडे।<ref>{{Cite web |title=Herodotus on Thermopylae - Livius |url=https://www.livius.org/sources/content/herodotus/herodotus-on-thermopylae/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20231004052742/https://www.livius.org/sources/content/herodotus/herodotus-on-thermopylae/ |archive-date=4 October 2023 |access-date=13 September 2023}}</ref> प्राचीन र आधुनिक दुवै लेखकहरूले थर्मोपाइलेको युद्धलाई आफ्नो मूल भूमिको रक्षा गर्ने सेनाको शक्तिको प्रमुख उदाहरणको रूपमा प्रयोग गरेका छन्। ग्रिक रक्षकहरूको प्रदर्शनलाई प्रशिक्षण, उपकरण, र रणनैतिक फाइदाको रूपमा भुगोलको प्रयोगका फाइदाहरूको उदाहरणको रूपमा पनि प्रयोग गरिन्छ। == स्रोतहरू == ग्रिक-फारसी युद्धहरूको प्राथमिक स्रोत ग्रिक इतिहासकार [[हेरोडोटस]] हुन्। <ref>Diodorus [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Diod.+11.28 XI, 28–34] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200914181833/http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Diod.+11.28|date=14 September 2020}},</ref>सिसिलियन इतिहासकार डियोडोरस सिकुलस ईसापूर्व पहिलो शताब्दीमा आफ्नो बिब्लियोथेका हिस्टोरिकामा लेखेका छन्, यसले पनि ग्रिको-फारसी युद्धहरूको विवरण प्रदान गर्दछ, जुन आंशिक रूपमा पहिलेका ग्रिक इतिहासकार एफोरस लिइएको हो। डियोडोरस हेरोडोटसको लेखनसँग धेरै अनुरूप छ। यी युद्धहरू प्लुटार्क, सिनिडसका सिटेसियास लगायत अन्य धेरै प्राचीन इतिहासकारहरूले पनि कम विवरणमा वर्णन गरेका छन् र अन्य लेखकहरूले पनि उल्लेख गरेका छन्, जस्तै द पर्सियनमा एस्किलस गरेका छन्। पुरातात्विक प्रमाणहरू, जस्तै सर्प स्तम्भ (अहिले कन्स्टान्टिनोपलको हिप्पोड्रोम) ले पनि हेरोडोटसको केही विशिष्ट रिपोर्टहरूलाई समर्थन गर्दछ। जर्ज बी ग्रन्डी थर्मोपाइलेको विस्तृत स्थलाकृतिक सर्वेक्षण गर्ने पहिलो आधुनिक इतिहासकार थिए, र केही आधुनिक लेखकहरू (जस्तै लिडेल हार्ट युद्धका केही पक्षहरूको बारेमा आफ्नो विचारहरू संशोधन गर्न नेतृत्व गरे। ग्रन्डीले प्लाटियाको पनि अन्वेषण गरे र त्यो युद्धमा एउटा ग्रन्थ लेखे।<ref>''The Topography of the Battle of Plataea: The City of Plataea, the Field of Leuctra'', G.B.Grundy {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150223034440/http://catalog.hathitrust.org/Record/000665049|date=23 February 2015}}</ref> ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{सन्दर्भसूची}} olu8h64cl9w043way71wc3w33n6qd2f 1366195 1366193 2026-07-17T04:58:12Z Bishaldev100 28807 1366195 wikitext text/x-wiki {{Infobox military conflict |conflict = थर्मोपाइलीको युद्ध |partof = ग्रिक-फारसी युद्ध |image = Léonidas aux Thermopyles - Jacques-Louis David - Musée du Louvre Peintures INV 3690 ; L 3711.jpg |image_size = |caption = ''[[Leonidas at Thermopylae]]''<br>[[Jacques-Louis David]], 1814 |date = 21–23 July,<ref>{{cite journal|url=https://sci-cult.com/wp-content/uploads/7.2/7_2_6_Gongaki_et_al.pdf|title=Astronomical Calculation of the Dating the Historical Battles of Marathon, Thermopylae and Salamis Based on Herodotus' Description|journal=Scientific Culture|volume=7|number=2|pages=81-99|doi=10.5281/zenodo.4465552}}</ref> 20 August<ref>Bradford (1980), p. 162.</ref> or 8–10 September<ref>Greswell (1827), p. 374.</ref> 480 BC |place = [[थर्मोपाइली]], प्राचीन ग्रिक |map_type = ग्रिस#Europe |map_relief = yes |coordinates = {{coord|38|47|45|N|22|32|13|E|type:event|display=inline,title}} |map_size = 300 |map_marksize = 7 |map_caption = Location of Thermopylae within present-day [[Greece]]##Location of Thermopylae within [[Europe]] |map_label = थर्मोपाइली |territory = Persia gains control of [[Phocis]], [[Boeotia]], and [[Attica]]<ref>[https://books.google.com/books?id=S6BevAUWSGAC&q=persians+Attica%2F&pg=PA278 The Persian Empire: A Corpus of Sources of the Achaemenid Period]: page 278.</ref> |result = <!-- Please do not change this to "Pyrrhic" or "Decisive"; Persian victory is informative enough (and can be agreed on by most editors). --> Persian victory{{efn|Although some authors state the result was a [[pyrrhic victory]] for Persia,<ref name="Tung & Tung, p. 239"/><ref name="Marozzi, p. 74"/> the majority of authors do not apply this label to the result. See [[#Aftermath|§ Aftermath]].}}<ref name="BRAMWELL"> "After the Persian victory at Thermopylae, the Greeks and Persians met at a naval battle at Salamis."{{Cite book|url=https://archive.org/details/ancientpersia0000bram/page/6/mode/1up|title=Ancient Persia|last=Bramwell|first=Neil D.|date=1932|publisher=NJ Berkeley Heights|page=6|isbn=978-0-7660-5251-2 }}</ref> |combatant1 = Allied [[Polis|Greek city-states]]<br>{{*}} '''[[Sparta]]'''<br>{{*}} [[Thespiae]]<br>{{*}} [[Thebes, Greece|Thebes]]<br>{{*}} [[#Greek army|Others]] |combatant2 = [[अखामनी साम्राज्य]] |commander1 = '''[[Leonidas I|Leonidas I of Sparta]]{{KIA}}'''<br>[[Demophilus of Thespiae]]{{KIA}}<br>[[Leontiades (Thermopylae)|Leontiades of Thebes]]{{Surrendered}} |commander2 = '''[[Xerxes I|Xerxes]]'''<br>[[Mardonius (nephew of Darius I)|Mardonius]]<br>[[Hydarnes the Younger|Hydarnes]]<br>[[Artapanus (general)|Artapanus]]<ref name=ctes/> |strength1 = 7,000<ref name="VIII, 24">Herodotus [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Hdt.+8.24 VIII, 24].</ref><ref>{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/programmes/p004y278|title=BBC Radio 4 – In Our Time, Thermopylae|work=BBC|access-date=26 November 2014}}</ref> |strength2 = 120,000–300,000<ref>{{cite web|title=Battle of Thermopylae {{!}} Date, Location, and Facts|url=https://www.britannica.com/event/Battle-of-Thermopylae-Greek-history-480-BCE|website=Encyclopedia Britannica|access-date=30 August 2019}}</ref>{{efn|name=b}}<ref>Barkworth, 1992. "The Organization of Xerxes' Army", ''Iranica Antiqua'' Vol. 27, pp. 149–167</ref> |casualties1 = 4,000 ([[हेरोडोटस]])<ref>हेरोडोटस [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Hdt.+8.25 VIII, 25].</ref> |casualties2 = {{circa|20,000}} (हेरोडोटस)<ref name="VIII, 24"/> |campaignbox = {{Campaignbox Second Persian invasion of Greece}} |units1 = स्पार्टा सेना{{bulletedlist|[[Helots]]}}Other Greek forces |units2 = फारसी सेना }} '''थर्मोपाइलीको युद्ध''' (/{{IPAc-en|θ|ər|ˈ|m|ɒ|p|ᵻ|l|iː}}/{{Respell|thər|MOP|i-lee}} ग्रिकः μάχη τον Θερμοπύλον, {{Transliteration|grc|Máchē tōn Thermopylōn}}) ४८० ईसा पूर्वमा जेर्क्सस प्रथमको अधीनमा रहेको [[अखामनी साम्राज्य|अकेमेनिड फारसी साम्राज्य]] र लियोनिडास प्रथम मातहतको [[स्पार्टा]] नेतृत्वमा रहेको ग्रिक नगर-राज्यहरूको [[गठबन्धन]]को बिचमा लडिएको थियो। तीन दिनको अवधिमा, यो ग्रीसमाथि दोस्रो फारसी आक्रमण र ग्रीको-फारसी युद्ध दुवैको सबैभन्दा प्रमुख युद्धहरू मध्ये एक थियो। आक्रमणको सुरुवातको केही अघि, लियोनिडासको नेतृत्वमा लगभग ७,००० सैनिकको ग्रिक सेनाले थर्मोपाइलेको बाटो रोक्न उत्तरतिर कुच गऱ्यो। प्राचीन लेखकहरूले फारसी सेनाको आकारलाई दसौं लाखमा अनुमान गरेर धेरै बढाइचडाइ गरेपनि, तर आधुनिक विद्वानहरूले यसलाई १२०,००० देखि ३००,००० सैनिकहरू बीच अनुमान गरेका छन्। उनीहरू अगस्टको अन्त्य वा सेप्टेम्बरको सुरुमा थर्मोपाइलीमा आइपुगेका थिए; निकै कम सङ्ख्यामा रहेका ग्रिकहरूले उनीहरूलाई सात दिन ( तिनवटा प्रत्यक्ष युद्धहरू सहित) सम्म रोके। इतिहासको सबैभन्दा प्रसिद्ध अन्तिम स्ट्यान्डहरू मध्ये एकमा उनीहरूको रियर-गार्ड नष्ट हुनु अघि। दुई दिनको युद्धको समयमा, ग्रिकहरूले विशाल पर्सियाली सेनाले साँघुरो बाटो पार गर्न सक्ने एक मात्र सडक अवरुद्ध गरे। दोस्रो दिनपछि, एफियाल्टेस नामक एक स्थानीय बासिन्दाले पर्सियालीहरूलाई ग्रिक लाईन पछाडि जाने मार्ग देखाइदिए। त्यसपछि, लियोनिडासले आफ्नो सेना पर्सियन सेनाले घेरा हालेको थाहा पाएर, ग्रिक सेनाको ठुलो हिस्सालाई हटाए र ३०० स्पार्टन र ७०० थेस्पियनहरूसँगै उनीहरूको पछि हट्ने रक्षाका लागि रोकिए । ४०० थेबनहरू बाहेक, जसमध्ये अधिकांशले आत्मसमर्पण गरे, ग्रिकहरूले पर्सियालीहरूसँग मृत्युसम्म लडे।<ref>{{Cite web |title=Herodotus on Thermopylae - Livius |url=https://www.livius.org/sources/content/herodotus/herodotus-on-thermopylae/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20231004052742/https://www.livius.org/sources/content/herodotus/herodotus-on-thermopylae/ |archive-date=4 October 2023 |access-date=13 September 2023}}</ref> प्राचीन र आधुनिक दुवै लेखकहरूले थर्मोपाइलेको युद्धलाई आफ्नो मूल भूमिको रक्षा गर्ने सेनाको शक्तिको प्रमुख उदाहरणको रूपमा प्रयोग गरेका छन्। ग्रिक रक्षकहरूको प्रदर्शनलाई प्रशिक्षण, उपकरण, र रणनैतिक फाइदाको रूपमा भुगोलको प्रयोगका फाइदाहरूको उदाहरणको रूपमा पनि प्रयोग गरिन्छ। == स्रोतहरू == ग्रिक-फारसी युद्धहरूको प्राथमिक स्रोत ग्रिक इतिहासकार [[हेरोडोटस]] हुन्। <ref>Diodorus [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Diod.+11.28 XI, 28–34] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200914181833/http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Diod.+11.28|date=14 September 2020}},</ref>सिसिलियन इतिहासकार डियोडोरस सिकुलस ईसापूर्व पहिलो शताब्दीमा आफ्नो बिब्लियोथेका हिस्टोरिकामा लेखेका छन्, यसले पनि ग्रिको-फारसी युद्धहरूको विवरण प्रदान गर्दछ, जुन आंशिक रूपमा पहिलेका ग्रिक इतिहासकार एफोरस लिइएको हो। डियोडोरस हेरोडोटसको लेखनसँग धेरै अनुरूप छ। यी युद्धहरू प्लुटार्क, सिनिडसका सिटेसियास लगायत अन्य धेरै प्राचीन इतिहासकारहरूले पनि कम विवरणमा वर्णन गरेका छन् र अन्य लेखकहरूले पनि उल्लेख गरेका छन्, जस्तै द पर्सियनमा एस्किलस गरेका छन्। पुरातात्विक प्रमाणहरू, जस्तै सर्प स्तम्भ (अहिले कन्स्टान्टिनोपलको हिप्पोड्रोम) ले पनि हेरोडोटसको केही विशिष्ट रिपोर्टहरूलाई समर्थन गर्दछ। जर्ज बी ग्रन्डी थर्मोपाइलेको विस्तृत स्थलाकृतिक सर्वेक्षण गर्ने पहिलो आधुनिक इतिहासकार थिए, र केही आधुनिक लेखकहरू (जस्तै लिडेल हार्ट युद्धका केही पक्षहरूको बारेमा आफ्नो विचारहरू संशोधन गर्न नेतृत्व गरे। ग्रन्डीले प्लाटियाको पनि अन्वेषण गरे र त्यो युद्धमा एउटा ग्रन्थ लेखे।<ref>''The Topography of the Battle of Plataea: The City of Plataea, the Field of Leuctra'', G.B.Grundy {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150223034440/http://catalog.hathitrust.org/Record/000665049|date=23 February 2015}}</ref> ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{सन्दर्भसूची}} gdluy4446mocqh1y58ee42khgmbqcmd 1366196 1366195 2026-07-17T04:58:36Z Bishaldev100 28807 1366196 wikitext text/x-wiki {{Infobox military conflict |conflict = थर्मोपाइलीको युद्ध |partof = ग्रिक-फारसी युद्ध |image = Léonidas aux Thermopyles - Jacques-Louis David - Musée du Louvre Peintures INV 3690 ; L 3711.jpg |image_size = |caption = ''[[Leonidas at Thermopylae]]''<br>[[Jacques-Louis David]], 1814 |date = 21–23 July,<ref>{{cite journal|url=https://sci-cult.com/wp-content/uploads/7.2/7_2_6_Gongaki_et_al.pdf|title=Astronomical Calculation of the Dating the Historical Battles of Marathon, Thermopylae and Salamis Based on Herodotus' Description|journal=Scientific Culture|volume=7|number=2|pages=81-99|doi=10.5281/zenodo.4465552}}</ref> 20 August<ref>Bradford (1980), p. 162.</ref> or 8–10 September<ref>Greswell (1827), p. 374.</ref> 480 BC |place = [[थर्मोपाइली]], प्राचीन ग्रिक |map_type = |map_relief = yes |coordinates = {{coord|38|47|45|N|22|32|13|E|type:event|display=inline,title}} |map_size = 300 |map_marksize = 7 |map_caption = Location of Thermopylae within present-day [[Greece]]##Location of Thermopylae within [[Europe]] |map_label = थर्मोपाइली |territory = Persia gains control of [[Phocis]], [[Boeotia]], and [[Attica]]<ref>[https://books.google.com/books?id=S6BevAUWSGAC&q=persians+Attica%2F&pg=PA278 The Persian Empire: A Corpus of Sources of the Achaemenid Period]: page 278.</ref> |result = <!-- Please do not change this to "Pyrrhic" or "Decisive"; Persian victory is informative enough (and can be agreed on by most editors). --> Persian victory{{efn|Although some authors state the result was a [[pyrrhic victory]] for Persia,<ref name="Tung & Tung, p. 239"/><ref name="Marozzi, p. 74"/> the majority of authors do not apply this label to the result. See [[#Aftermath|§ Aftermath]].}}<ref name="BRAMWELL"> "After the Persian victory at Thermopylae, the Greeks and Persians met at a naval battle at Salamis."{{Cite book|url=https://archive.org/details/ancientpersia0000bram/page/6/mode/1up|title=Ancient Persia|last=Bramwell|first=Neil D.|date=1932|publisher=NJ Berkeley Heights|page=6|isbn=978-0-7660-5251-2 }}</ref> |combatant1 = Allied [[Polis|Greek city-states]]<br>{{*}} '''[[Sparta]]'''<br>{{*}} [[Thespiae]]<br>{{*}} [[Thebes, Greece|Thebes]]<br>{{*}} [[#Greek army|Others]] |combatant2 = [[अखामनी साम्राज्य]] |commander1 = '''[[Leonidas I|Leonidas I of Sparta]]{{KIA}}'''<br>[[Demophilus of Thespiae]]{{KIA}}<br>[[Leontiades (Thermopylae)|Leontiades of Thebes]]{{Surrendered}} |commander2 = '''[[Xerxes I|Xerxes]]'''<br>[[Mardonius (nephew of Darius I)|Mardonius]]<br>[[Hydarnes the Younger|Hydarnes]]<br>[[Artapanus (general)|Artapanus]]<ref name=ctes/> |strength1 = 7,000<ref name="VIII, 24">Herodotus [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Hdt.+8.24 VIII, 24].</ref><ref>{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/programmes/p004y278|title=BBC Radio 4 – In Our Time, Thermopylae|work=BBC|access-date=26 November 2014}}</ref> |strength2 = 120,000–300,000<ref>{{cite web|title=Battle of Thermopylae {{!}} Date, Location, and Facts|url=https://www.britannica.com/event/Battle-of-Thermopylae-Greek-history-480-BCE|website=Encyclopedia Britannica|access-date=30 August 2019}}</ref>{{efn|name=b}}<ref>Barkworth, 1992. "The Organization of Xerxes' Army", ''Iranica Antiqua'' Vol. 27, pp. 149–167</ref> |casualties1 = 4,000 ([[हेरोडोटस]])<ref>हेरोडोटस [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Hdt.+8.25 VIII, 25].</ref> |casualties2 = {{circa|20,000}} (हेरोडोटस)<ref name="VIII, 24"/> |campaignbox = {{Campaignbox Second Persian invasion of Greece}} |units1 = स्पार्टा सेना{{bulletedlist|[[Helots]]}}Other Greek forces |units2 = फारसी सेना }} '''थर्मोपाइलीको युद्ध''' (/{{IPAc-en|θ|ər|ˈ|m|ɒ|p|ᵻ|l|iː}}/{{Respell|thər|MOP|i-lee}} ग्रिकः μάχη τον Θερμοπύλον, {{Transliteration|grc|Máchē tōn Thermopylōn}}) ४८० ईसा पूर्वमा जेर्क्सस प्रथमको अधीनमा रहेको [[अखामनी साम्राज्य|अकेमेनिड फारसी साम्राज्य]] र लियोनिडास प्रथम मातहतको [[स्पार्टा]] नेतृत्वमा रहेको ग्रिक नगर-राज्यहरूको [[गठबन्धन]]को बिचमा लडिएको थियो। तीन दिनको अवधिमा, यो ग्रीसमाथि दोस्रो फारसी आक्रमण र ग्रीको-फारसी युद्ध दुवैको सबैभन्दा प्रमुख युद्धहरू मध्ये एक थियो। आक्रमणको सुरुवातको केही अघि, लियोनिडासको नेतृत्वमा लगभग ७,००० सैनिकको ग्रिक सेनाले थर्मोपाइलेको बाटो रोक्न उत्तरतिर कुच गऱ्यो। प्राचीन लेखकहरूले फारसी सेनाको आकारलाई दसौं लाखमा अनुमान गरेर धेरै बढाइचडाइ गरेपनि, तर आधुनिक विद्वानहरूले यसलाई १२०,००० देखि ३००,००० सैनिकहरू बीच अनुमान गरेका छन्। उनीहरू अगस्टको अन्त्य वा सेप्टेम्बरको सुरुमा थर्मोपाइलीमा आइपुगेका थिए; निकै कम सङ्ख्यामा रहेका ग्रिकहरूले उनीहरूलाई सात दिन ( तिनवटा प्रत्यक्ष युद्धहरू सहित) सम्म रोके। इतिहासको सबैभन्दा प्रसिद्ध अन्तिम स्ट्यान्डहरू मध्ये एकमा उनीहरूको रियर-गार्ड नष्ट हुनु अघि। दुई दिनको युद्धको समयमा, ग्रिकहरूले विशाल पर्सियाली सेनाले साँघुरो बाटो पार गर्न सक्ने एक मात्र सडक अवरुद्ध गरे। दोस्रो दिनपछि, एफियाल्टेस नामक एक स्थानीय बासिन्दाले पर्सियालीहरूलाई ग्रिक लाईन पछाडि जाने मार्ग देखाइदिए। त्यसपछि, लियोनिडासले आफ्नो सेना पर्सियन सेनाले घेरा हालेको थाहा पाएर, ग्रिक सेनाको ठुलो हिस्सालाई हटाए र ३०० स्पार्टन र ७०० थेस्पियनहरूसँगै उनीहरूको पछि हट्ने रक्षाका लागि रोकिए । ४०० थेबनहरू बाहेक, जसमध्ये अधिकांशले आत्मसमर्पण गरे, ग्रिकहरूले पर्सियालीहरूसँग मृत्युसम्म लडे।<ref>{{Cite web |title=Herodotus on Thermopylae - Livius |url=https://www.livius.org/sources/content/herodotus/herodotus-on-thermopylae/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20231004052742/https://www.livius.org/sources/content/herodotus/herodotus-on-thermopylae/ |archive-date=4 October 2023 |access-date=13 September 2023}}</ref> प्राचीन र आधुनिक दुवै लेखकहरूले थर्मोपाइलेको युद्धलाई आफ्नो मूल भूमिको रक्षा गर्ने सेनाको शक्तिको प्रमुख उदाहरणको रूपमा प्रयोग गरेका छन्। ग्रिक रक्षकहरूको प्रदर्शनलाई प्रशिक्षण, उपकरण, र रणनैतिक फाइदाको रूपमा भुगोलको प्रयोगका फाइदाहरूको उदाहरणको रूपमा पनि प्रयोग गरिन्छ। == स्रोतहरू == ग्रिक-फारसी युद्धहरूको प्राथमिक स्रोत ग्रिक इतिहासकार [[हेरोडोटस]] हुन्। <ref>Diodorus [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Diod.+11.28 XI, 28–34] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200914181833/http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Diod.+11.28|date=14 September 2020}},</ref>सिसिलियन इतिहासकार डियोडोरस सिकुलस ईसापूर्व पहिलो शताब्दीमा आफ्नो बिब्लियोथेका हिस्टोरिकामा लेखेका छन्, यसले पनि ग्रिको-फारसी युद्धहरूको विवरण प्रदान गर्दछ, जुन आंशिक रूपमा पहिलेका ग्रिक इतिहासकार एफोरस लिइएको हो। डियोडोरस हेरोडोटसको लेखनसँग धेरै अनुरूप छ। यी युद्धहरू प्लुटार्क, सिनिडसका सिटेसियास लगायत अन्य धेरै प्राचीन इतिहासकारहरूले पनि कम विवरणमा वर्णन गरेका छन् र अन्य लेखकहरूले पनि उल्लेख गरेका छन्, जस्तै द पर्सियनमा एस्किलस गरेका छन्। पुरातात्विक प्रमाणहरू, जस्तै सर्प स्तम्भ (अहिले कन्स्टान्टिनोपलको हिप्पोड्रोम) ले पनि हेरोडोटसको केही विशिष्ट रिपोर्टहरूलाई समर्थन गर्दछ। जर्ज बी ग्रन्डी थर्मोपाइलेको विस्तृत स्थलाकृतिक सर्वेक्षण गर्ने पहिलो आधुनिक इतिहासकार थिए, र केही आधुनिक लेखकहरू (जस्तै लिडेल हार्ट युद्धका केही पक्षहरूको बारेमा आफ्नो विचारहरू संशोधन गर्न नेतृत्व गरे। ग्रन्डीले प्लाटियाको पनि अन्वेषण गरे र त्यो युद्धमा एउटा ग्रन्थ लेखे।<ref>''The Topography of the Battle of Plataea: The City of Plataea, the Field of Leuctra'', G.B.Grundy {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150223034440/http://catalog.hathitrust.org/Record/000665049|date=23 February 2015}}</ref> ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{सन्दर्भसूची}} q6vwqqkhcjg7m2xvc505v8o1qpd4lqk 1366198 1366196 2026-07-17T05:04:06Z Bishaldev100 28807 /* */ 1366198 wikitext text/x-wiki {{Infobox military conflict | conflict = थर्मोपाइलीको युद्ध | partof = ग्रिक-फारसी युद्ध | image = Léonidas aux Thermopyles - Jacques-Louis David - Musée du Louvre Peintures INV 3690 ; L 3711.jpg | image_size = | caption = ''थर्मोपाइलीमा लियोनाइडस''<br>ज्याक्स-लुइस डेभिड, १८१४ | date = २१-२३ जुलाई,<ref>{{cite journal|url=https://sci-cult.com/wp-content/uploads/7.2/7_2_6_Gongaki_et_al.pdf|title=Astronomical Calculation of the Dating the Historical Battles of Marathon, Thermopylae and Salamis Based on Herodotus' Description|journal=Scientific Culture|volume=7|number=2|pages=81-99|doi=10.5281/zenodo.4465552}}</ref> 20 August<ref>Bradford (1980), p. 162.</ref> or 8–10 September<ref>Greswell (1827), p. 374.</ref> 480 BC | place = [[थर्मोपाइली]], प्राचीन ग्रिक | map_type = | map_relief = yes | coordinates = {{coord|38|47|45|N|22|32|13|E|type:event|display=inline,title}} | map_size = 300 | map_marksize = 7 | map_caption = Location of Thermopylae within present-day [[Greece]]##Location of Thermopylae within [[Europe]] | map_label = थर्मोपाइली | territory = Persia gains control of [[Phocis]], [[Boeotia]], and [[Attica]]<ref>[https://books.google.com/books?id=S6BevAUWSGAC&q=persians+Attica%2F&pg=PA278 The Persian Empire: A Corpus of Sources of the Achaemenid Period]: page 278.</ref> | result = <!-- Please do not change this to "Pyrrhic" or "Decisive"; Persian victory is informative enough (and can be agreed on by most editors). --> Persian victory{{efn|Although some authors state the result was a [[pyrrhic victory]] for Persia,<ref name="Tung & Tung, p. 239"/><ref name="Marozzi, p. 74"/> the majority of authors do not apply this label to the result. See [[#Aftermath|§ Aftermath]].}}<ref name="BRAMWELL"> "After the Persian victory at Thermopylae, the Greeks and Persians met at a naval battle at Salamis."{{Cite book|url=https://archive.org/details/ancientpersia0000bram/page/6/mode/1up|title=Ancient Persia|last=Bramwell|first=Neil D.|date=1932|publisher=NJ Berkeley Heights|page=6|isbn=978-0-7660-5251-2 }}</ref> | combatant1 = Allied [[Polis|Greek city-states]]<br>{{*}} '''[[Sparta]]'''<br>{{*}} [[Thespiae]]<br>{{*}} [[Thebes, Greece|Thebes]]<br>{{*}} [[#Greek army|Others]] | combatant2 = [[अखामनी साम्राज्य]] | commander1 = '''लियोनाइडस प्रथम{{KIA}}'''<br>डेमोफिलस{{KIA}}<br>लियोन्टिअडिस{{Surrendered}} | commander2 = '''जर्सिक्स'''<br>[[Mardonius (nephew of Darius I)|Mardonius]]<br>[[Hydarnes the Younger|Hydarnes]]<br>[[Artapanus (general)|Artapanus]]<ref name=ctes/> | strength1 = ७,०००<ref name="VIII, 24">Herodotus [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Hdt.+8.24 VIII, 24].</ref><ref>{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/programmes/p004y278|title=BBC Radio 4 – In Our Time, Thermopylae|work=BBC|access-date=26 November 2014}}</ref> | strength2 = १२०,०००-३००,०००<ref>{{cite web|title=Battle of Thermopylae {{!}} Date, Location, and Facts|url=https://www.britannica.com/event/Battle-of-Thermopylae-Greek-history-480-BCE|website=Encyclopedia Britannica|access-date=30 August 2019}}</ref>{{efn|name=b}}<ref>Barkworth, 1992. "The Organization of Xerxes' Army", ''Iranica Antiqua'' Vol. 27, pp. 149–167</ref> | casualties1 = ४,००० ([[हेरोडोटस]])<ref>हेरोडोटस [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Hdt.+8.25 VIII, 25].</ref> | casualties2 = {{circa|२०,०००}} (हेरोडोटस)<ref name="VIII, 24"/> | campaignbox = {{Campaignbox Second Persian invasion of Greece}} | units1 = स्पार्टा सेना{{bulletedlist|[[Helots]]}} अन्य ग्रीक सेना | units2 = फारसी सेना }} '''थर्मोपाइलीको युद्ध''' (/{{IPAc-en|θ|ər|ˈ|m|ɒ|p|ᵻ|l|iː}}/{{Respell|thər|MOP|i-lee}} ग्रिकः μάχη τον Θερμοπύλον, {{Transliteration|grc|Máchē tōn Thermopylōn}}) ४८० ईसा पूर्वमा जेर्क्सस प्रथमको अधीनमा रहेको [[अखामनी साम्राज्य|अकेमेनिड फारसी साम्राज्य]] र लियोनिडास प्रथम मातहतको [[स्पार्टा]] नेतृत्वमा रहेको ग्रिक नगर-राज्यहरूको [[गठबन्धन]]को बिचमा लडिएको थियो। तीन दिनको अवधिमा, यो ग्रीसमाथि दोस्रो फारसी आक्रमण र ग्रीको-फारसी युद्ध दुवैको सबैभन्दा प्रमुख युद्धहरू मध्ये एक थियो। आक्रमणको सुरुवातको केही अघि, लियोनिडासको नेतृत्वमा लगभग ७,००० सैनिकको ग्रिक सेनाले थर्मोपाइलेको बाटो रोक्न उत्तरतिर कुच गऱ्यो। प्राचीन लेखकहरूले फारसी सेनाको आकारलाई दसौं लाखमा अनुमान गरेर धेरै बढाइचडाइ गरेपनि, तर आधुनिक विद्वानहरूले यसलाई १२०,००० देखि ३००,००० सैनिकहरू बीच अनुमान गरेका छन्। उनीहरू अगस्टको अन्त्य वा सेप्टेम्बरको सुरुमा थर्मोपाइलीमा आइपुगेका थिए; निकै कम सङ्ख्यामा रहेका ग्रिकहरूले उनीहरूलाई सात दिन ( तिनवटा प्रत्यक्ष युद्धहरू सहित) सम्म रोके। इतिहासको सबैभन्दा प्रसिद्ध अन्तिम स्ट्यान्डहरू मध्ये एकमा उनीहरूको रियर-गार्ड नष्ट हुनु अघि। दुई दिनको युद्धको समयमा, ग्रिकहरूले विशाल पर्सियाली सेनाले साँघुरो बाटो पार गर्न सक्ने एक मात्र सडक अवरुद्ध गरे। दोस्रो दिनपछि, एफियाल्टेस नामक एक स्थानीय बासिन्दाले पर्सियालीहरूलाई ग्रिक लाईन पछाडि जाने मार्ग देखाइदिए। त्यसपछि, लियोनिडासले आफ्नो सेना पर्सियन सेनाले घेरा हालेको थाहा पाएर, ग्रिक सेनाको ठुलो हिस्सालाई हटाए र ३०० स्पार्टन र ७०० थेस्पियनहरूसँगै उनीहरूको पछि हट्ने रक्षाका लागि रोकिए । ४०० थेबनहरू बाहेक, जसमध्ये अधिकांशले आत्मसमर्पण गरे, ग्रिकहरूले पर्सियालीहरूसँग मृत्युसम्म लडे।<ref>{{Cite web |title=Herodotus on Thermopylae - Livius |url=https://www.livius.org/sources/content/herodotus/herodotus-on-thermopylae/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20231004052742/https://www.livius.org/sources/content/herodotus/herodotus-on-thermopylae/ |archive-date=4 October 2023 |access-date=13 September 2023}}</ref> प्राचीन र आधुनिक दुवै लेखकहरूले थर्मोपाइलेको युद्धलाई आफ्नो मूल भूमिको रक्षा गर्ने सेनाको शक्तिको प्रमुख उदाहरणको रूपमा प्रयोग गरेका छन्। ग्रिक रक्षकहरूको प्रदर्शनलाई प्रशिक्षण, उपकरण, र रणनैतिक फाइदाको रूपमा भुगोलको प्रयोगका फाइदाहरूको उदाहरणको रूपमा पनि प्रयोग गरिन्छ। == स्रोतहरू == ग्रिक-फारसी युद्धहरूको प्राथमिक स्रोत ग्रिक इतिहासकार [[हेरोडोटस]] हुन्। <ref>Diodorus [https://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Diod.+11.28 XI, 28–34] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200914181833/http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Diod.+11.28|date=14 September 2020}},</ref>सिसिलियन इतिहासकार डियोडोरस सिकुलस ईसापूर्व पहिलो शताब्दीमा आफ्नो बिब्लियोथेका हिस्टोरिकामा लेखेका छन्, यसले पनि ग्रिको-फारसी युद्धहरूको विवरण प्रदान गर्दछ, जुन आंशिक रूपमा पहिलेका ग्रिक इतिहासकार एफोरस लिइएको हो। डियोडोरस हेरोडोटसको लेखनसँग धेरै अनुरूप छ। यी युद्धहरू प्लुटार्क, सिनिडसका सिटेसियास लगायत अन्य धेरै प्राचीन इतिहासकारहरूले पनि कम विवरणमा वर्णन गरेका छन् र अन्य लेखकहरूले पनि उल्लेख गरेका छन्, जस्तै द पर्सियनमा एस्किलस गरेका छन्। पुरातात्विक प्रमाणहरू, जस्तै सर्प स्तम्भ (अहिले कन्स्टान्टिनोपलको हिप्पोड्रोम) ले पनि हेरोडोटसको केही विशिष्ट रिपोर्टहरूलाई समर्थन गर्दछ। जर्ज बी ग्रन्डी थर्मोपाइलेको विस्तृत स्थलाकृतिक सर्वेक्षण गर्ने पहिलो आधुनिक इतिहासकार थिए, र केही आधुनिक लेखकहरू (जस्तै लिडेल हार्ट युद्धका केही पक्षहरूको बारेमा आफ्नो विचारहरू संशोधन गर्न नेतृत्व गरे। ग्रन्डीले प्लाटियाको पनि अन्वेषण गरे र त्यो युद्धमा एउटा ग्रन्थ लेखे।<ref>''The Topography of the Battle of Plataea: The City of Plataea, the Field of Leuctra'', G.B.Grundy {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150223034440/http://catalog.hathitrust.org/Record/000665049|date=23 February 2015}}</ref> ==सन्दर्भ सामग्रीहरू== {{सन्दर्भसूची}} 1833y5ks4tju121r37gv8zf8o3oetaj पिठा 0 147508 1366162 1328393 2026-07-16T17:08:21Z InternetArchiveBot 53012 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 1366162 wikitext text/x-wiki {{छोटो विवरण|भारतीय उपमहाद्वीपबाट उत्पत्ति भएको खाना}} {{Infobox food | name = पिठा | image = Pitha for Wedding- Pakan, Patishapta, Bharandash.jpg | caption = गए होलुद समारोहमा बङ्गाली मुस्लिम दुलहीको घरमा उपहारको रूपमा पठाउनको लागि सजाइएको तीन प्रकारका पिठाहरू | country = [[भारत]], [[बङ्गलादेश]] | national_cuisine = [[असमिया परिकारहरू]], [[बङ्गाली परिकार]], [[भोजपुरी परिकारहरू]], [[झारखण्डी परिकारहरू]], [[मैथिल परिकार]] र [[ओडिया परिकारहरू]] | course = खाना, खाजा वा मिठाइँ | main_ingredient = [[चामलको पिठो]] वा [[गहुँको पिठो]] }} '''पिठा''' वा '''पिठे''' [[भारत]] र [[बङ्गलादेश]]बाट उत्पत्ति भएको रोटी वा पाउरोटी जस्ता विभिन्न प्रकारका खानाहरू हुन्। पिठा गुलियो वा स्वादिष्ट हुन सक्छ, र यसलाई सामान्यतया पीठो वा ब्याटरबाट बनाइन्छ। यसलाई भुटेर तेलमा तारेर वा वाफमा पकाइन्छ। यसलाई ओभनमा बेक गरिन्छन् वा उमालेर पनि बनाउने गरिन्छ। तिनीहरू सामान्यतया [[चिया]]सँग खाजाको रूपमा, वा विशेष अवसरहरूमा मिठाईको रूपमा दाने गरिन्छ। पिठा सामान्यतया स्वादमा गुलियो हुन्छ, तर यो नुनिलो, अमिलो वा अन्य कुनै पनि स्वादको हुन सक्छ।<ref name="d">দৈনিক ইত্তেফাক, মুদ্রিত সংস্করণ, সম্পাদকীয়, শীতকালে পিঠা-পুলির উৎসব, ১৭ ডিসেম্বর, ২০১১ইং, পৃষ্ঠা-৮</ref> भोजपुरी क्षेत्रमा गोधनको अवसरमा पिठा बनाउने परम्परा छ। यो भिजाएर पिसेको चामल र दालले तयार पारिन्छ।<ref>{{Cite book |url=https://books.google.com/books?id=pRmQ9GwY1SQC&q=%E0%A4%AA%E0%A5%80%E0%A4%A0%E0%A4%BE+bhojpuri |title=K̲h̲udā Bak̲h̲sh Lāʼibreri jarnal |date=2007 |publisher=K̲h̲udā Bak̲h̲sh Oriyanṭal Pablik Lāʼibreri |language=en |access-date=2022-10-22 |archive-date=2023-04-05 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230405124626/https://books.google.com/books?id=pRmQ9GwY1SQC&q=%E0%A4%AA%E0%A5%80%E0%A4%A0%E0%A4%BE%20bhojpuri |url-status=live }}</ref> [[असम]]मा, पिठा सामान्यतया [[बिहु]] जस्ता विशेष अवसरहरूमा मात्र बनाइन्छ।<ref>{{Cite web|url = https://www.farmtorasoi.com/anguli-pitha/|title = Anguli Pitha from Babita's Kitchen - Assamese Sweet Dish|date = 28 August 2019|access-date = 15 March 2020|archive-date = 20 May 2022|archive-url = https://web.archive.org/web/20220520100345/https://www.farmtorasoi.com/anguli-pitha/|url-status = dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220520100345/https://www.farmtorasoi.com/anguli-pitha/ |date=20 May 2022 }}</ref> [[ओडिसा]]मा, पिठा उत्सवको तयारीको हो, जुन सामान्यतया धार्मिक दिनहरूमा ब्रतको दिनमा तयार गरिन्छ। पिठाहरू महाप्रसादको एक भाग हो र पुरीको [[जगन्नाथ मन्दिर, पुरी|जगन्नाथ मन्दिर]]को रोसशालामा महासुरहरूद्वारा हरेक दिन तयार पारिन्छन्। मन्दिरको भान्सामा धेरै सहस्राब्दीदेखि यिनीहरू एउटै विधिमा तयार पारिँदै आएका छन्। धेरै पिठाहरूको उत्पत्ति राज्यबाट भएको हो।<ref>{{Cite book |last=Debi |first=Prasanna Kumari |title=Odisi Randhana Kala |year=1997 |location=Odisha |language=or |script-title=or:ଓଡ଼ିଶୀ ରନ୍ଧନ କଳା |trans-title=Art of Odia Cuisine}}</ref> पिठा विशेष गरी बङ्गलादेश र पूर्वी भारतीय राज्यहरू [[बिहार]], [[उत्तर प्रदेश]] (पूर्वी भागहरू), [[पश्चिम बङ्गाल]], [[ओडिसा]], [[झारखण्ड]], दक्षिण भारतीय राज्य [[केरल]], र उत्तरपूर्वी भारतीय राज्यहरू, विशेष गरी [[असम]]मा लोकप्रिय छ। पिठाहरू सामान्यतया चामलको पीठोबाट बनाइन्छ, यद्यपि गहुँको पीठोबाट बनाइएका केही प्रकारका पिठाहरू पनि छन्। कम सामान्य प्रकारका पिठाहरू [[खजुर]] वा कन्दमूलहरूबाट बनाइन्छ। == तयारी == पिठा मुख्यतया चामलको पीठो वा गहुँको पीठोको पिठोबाट बनाइन्छ। यसलाई वैकल्पिक रूपमा मीठो वा स्वादिष्ट सामग्रीहरूले भरिन्छ। भरिएपछि, पिठाको थैलीलाई खोल भनिन्छ र भित्र भरिने सामग्रीलाई पुर भनिन्छ। भरिएका तरकारी पिठाका लागि, [[फूलकोबी|काउली]], [[बन्दागोभी|बन्दा]], मूला, वा आलु जस्ता सामग्रीहरू सामान्यतया भुटेर वा बाफको माध्यमबाट तयार गरिन्छ। मीठो पिठामा सामान्यतया [[चिनी]], सख्खर, खजुरको रसको प्रयोग गरिन्छ। यसलाई पिसेको नरिवल, वा भुटेको तिल, काजू, पिस्ता, गुलियो तरकारी, वा फलफूलले भर्न सकिन्छ। मीठो पिठालाई प्रायः [[अलैँची]] वा कपूर प्रयोग गरेर स्वाद पनि दिइन्छ। तयार भइरहेको पिठाको प्रकारमा निर्भर गर्दै, पिठालाई [[तेल]] वा [[घिउ]]मा भुटेको, आगोमा बिस्तारै भुटेको, बाफ गरिएको, वा बेक गरिएको र तातो प्लेटमा बेर्न सकिन्छ। पिठा प्रायः बिहानको खाजामा, चियासँगै खाजाको रूपमा, र बेलुकाको खाना वा दिउँसोको खानामा खाइन्छ। == चित्र दीर्घा == <gallery widths="200px" heights="200px"> Image:Bangladeshi taal-pitha.jpg Image:Pitha for Wedding- Pakan, Patishapta, Bharandash.jpg Image:Pitha-1.jpg Image:Pitha-2.jpg Image:Pitha-3.jpg Image:Pitha-4.jpg Image:Pitha-5.jpg Image:Pitha-6.jpg Image:Pitha-7.jpg Image:Pitha-8.jpg Image:Pitha-9.jpg Image:Pitha-10.jpg Image:Pitha-11.jpg Image:Pitha-12.jpg Image:Pitha-13.jpg Image:Pitha-15.jpg File:Choi pitha.jpg|चोई पिठा File:Til pitha - Assamese Rice Cake.jpg File:Pithas in Howrah District in West Bengal, January 2022.jpg </gallery> == सन्दर्भ सामग्रीहरू == {{सन्दर्भसूची}} == बाह्य कडीहरू == *[https://odiarecipes.com/category.php?cid=6 ओडिसाका परम्परागत पिठाका परिकारहरू] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210625195317/https://odiarecipes.com/category.php?cid=6 |date=2021-06-25 }} *[https://web.archive.org/web/20120307171519/http://www.bestofkanchan.com/indian-recipes/varieties-of-pitha-pithe-in-bengali/ पिठाका प्रकारहरू] [[श्रेणी:पिठा| ]] [[श्रेणी:असमिया परिकारहरू]] [[श्रेणी:बङ्गाली परिकारहरू]] [[श्रेणी:भारतीय मिठाइँहरू]] [[श्रेणी:बङ्गलादेशी मिठाइँहरू]] aaeddn6nnwd6agkyxadhjz1w61pzfrp प्रयोगकर्ता वार्ता:Pabitra danuwar 3 150846 1366126 2026-07-16T12:00:17Z नेपाली विकिपिडिया स्वागत 28168 [[ढाँचा:नमस्ते|स्वागतम्]] 1366126 wikitext text/x-wiki ==विकिपिडियामा स्वागत छ!== <div style="width: 99%; color: #111; {{box-shadow|0|1px|3px|rgba(0, 0, 0, 0.35)}} {{border-radius|2px}}"> <div style="overflow:hidden; height:auto; background: #fff; width: 100%; padding-bottom:18px;"> <div style="font-size: 36px; margin-top: 24px;margin-left: 16px; font-family: 'Linux Libertine',Georgia,Times,serif; line-height: 1.2em;">नमस्ते, Pabitra danuwarज्यू</div> <div style="font-size: 24px; padding-top: 0px; margin-left: 16px; font-family: 'Linux Libertine',Georgia,Times,serif; line-height:1.2em; color: #666; "> [[नेपाली विकिपिडिया]]मा हार्दिक [[विकिपिडिया:स्वागत|स्वागत]] छ! </div></div> <div style="vertical-align:middle; color: black; background-color:#fff"> <div style="display: flex; flex-flow: row wrap; background-color:#EAECF0; padding: 10px; padding-left: 25px; "> <div style="font-size: 18px; padding-top: 0px; margin-left: 0px; text-align: center; font-family: 'Linux Libertine',Georgia,Times,serif; line-height:1.5em; color: #111; "> हालसम्म नेपाली विकिपिडियामा [[विशेष:Statistics|२९,९२२]] लेखहरू छन्। यसलाई बढाउन तपाईंको योगदानको आवश्यकता रहेको छ। आउनुहोस् तपाईं हामी सबै मिलेर नेपाली विकिपिडियालाई विश्वका अन्य प्रमुख [[:meta:List_of_Wikipedias/ne|भाषाका विकिपिडिया जत्ति कै धनी]] बनाऔँ। विकिपिडियाले कुनै पनि व्यक्तिलाई सम्पादन गर्ने अधिकार दिन्छ। मलाई आशा छ कि तपाईंले यहाँ मन पराउनुहुन्छ र योगदान गर्ने निर्णय गर्नुहुन्छ।</div> <div style="flex: 1 1 300px;"><br/> <div style="font-size: 17px; font-family: 'Linux Libertine',Georgia,Times,serif; line-height:1.2em; font-weight:normal;">[[चित्र:Symbol support2 vote.svg|25px|alt=|link=]] सुरुवात</div> <div style="font-size: 15px;"> * पहिले [[विकिपिडिया:विकिपिडियाको बारेमा|विकिपिडियाको परिचय पृष्ठ]] पढ्नुहोस्। * तपाईंले कसरी [[मद्दत:सहायता विषयसूचि|विकिपिडियामा योगदान गर्न सक्नुहुन्छ]] जान्नुहोस्। * आफ्नो परिचय दिनको लागि तपाईंको [[प्रयोगकर्ता:Pabitra danuwar|प्रयोगकर्ता पृष्ठ]] बनाउनुहोला ताकि हामी तपाईंलाई अझ राम्रोसँग चिन्न सक्छौँ। (परिचय दिइरहनु आवश्यक नै भने छैन) </div> </div> <div style="flex: 1 1 300px;"><br/> <div style="font-size: 17px; font-family: 'Linux Libertine',Georgia,Times,serif; line-height:1.2em; font-weight:normal;">[[चित्र:Artículo bueno-blue.svg|25px|alt=|link=]] सुझावहरू</div> <div style="font-size: 15px;"> * कृपया [[विकिपिडिया:स्वशिक्षा/वार्तालाप पृष्ठ|वार्तालाप पृष्ठ]]मा चारवटा वक्र (<code><nowiki>~~~~</nowiki></code>) प्रयोग गरि हस्ताक्षर गर्नुहोला। यसो गर्नाले वार्तालाप पृष्ठमा स्वत: तपाईंको नाम, वार्ता पृष्ठसूत्र र मिति थपिने छ। * यदि तपाईंलाई विकिपिडियामा केही समस्या परेको छ भने आफ्नो वार्तालाप पृष्ठमा <code>'''<nowiki>{{मद्दत}}</nowiki>'''</code> राख्नु होला। हाम्रा प्रयोगकर्ताहरूले तपाईंको समस्याको समाधान बताउने छन्। * नयाँ पृष्ठहरू [[विकिपिडिया:स्वशिक्षा/सम्पादन|सम्पादन गर्दा]] वा [[विकिपिडिया:कसरी लेख बनाउने?|सिर्जना गर्दा]], [[विकिपिडिया:स्वशिक्षा/सन्दर्भ|सन्दर्भ]]हरू थप्दा वा मेटाउँदा गल्ती गर्न डराउनु पर्दैन किनकि गल्ती जो कोहीबाट हुन् सक्छ। </div> </div> </div> <div style="padding: 10px; padding-left: 25px; "> <div style="text-align: center;"> {{clickable button 2|विकिपिडिया:कसरी लेख बनाउने?|कसरी लेख बनाउने?|class=mw-ui-constructive center}} </div> <div style="text-align: center;"> {{clickable button 2|विकिपिडिया:चिया घर|यदि तपाईंसँग प्रश्नहरू छन् भने यहाँ सोध्नुहोस्|class=mw-ui-constructive center}} </div> </div> </div> </div> '''स्वागतम्''', हामी नेपाली विकिपिडियामा तपाईंको सम्पादनको लागि पर्खिरहेका छौँ! -- [[User:नेपाली विकिपिडिया स्वागत|नेपाली विकिपिडिया स्वागत]] ([[User talk:नेपाली विकिपिडिया स्वागत|कुरा गर्नुहोस्]]) १७:४५, १६ जुलाई २०२६ (नेपाली समय) r5niysstc3vw5s2ow9vlo2gohjfhn8y सिन्दूर (१९७९ फिल्म) 0 150847 1366155 2026-07-16T15:29:34Z Hikmatsharma 79647 "[[:en:Special:Redirect/revision/1362635680|Sindoor (1979 film)]]"पृष्ठलाई अनुवाद गरि सृजना गरियो 1366155 wikitext text/x-wiki {| class="infobox vevent" ! colspan="2" class="infobox-above summary" style="font-size: 125%; font-style: italic;" |सिन्दूर |- | colspan="2" class="infobox-image" |[[File:Sindoor_nepali_film.png|फ्रेमहीन]] |- | colspan="2" class="infobox-full-data description" |सिन्डर |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''निर्देशक''' | class="infobox-data" |[[Prakash Thapa|प्रकाश थापा]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |लेखक | class="infobox-data" |[[Daulat Bikram Bista|दौलत बिक्रम बिस्ता]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''पटकथा''' | class="infobox-data" |[[Prakash Thapa|प्रकाश थापा]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |कथा | class="infobox-data" |[[Daulat Bikram Bista|दौलत बिक्रम बिस्ता]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''मुख्य कलाकार''' | class="infobox-data" |[[Neer Shah|नीर शाह]] बिसवा बसनेट मीनाक्सी आनन्द [[Shanti Maskey|शान्ति मास्की]] [[Basundhara Bhusal|बसुन्धरा भुसल]] [[Gopal Raj Mainali|गोपाल राज मैनाली]] हरिहर शर्मा<br /><br /><br /><br /><br /><br /> |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''छायाङ्कन''' | class="infobox-data" |श्याम मोहन श्रेष्ठ |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |सङ्गीत | class="infobox-data" |[[Gopal Yonjan|गोपाल योञ्जन]]<br />[[Nati Kaji|नाटी काजी]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">उत्पादन कम्पनी<br /></div> | class="infobox-data" |<div style="vertical-align: middle;">[[Royal Nepal Film Corporation|रोयल नेपाल फिल्म कर्पोरेसन]]</div> |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''वितरक''' | class="infobox-data" |रोयल नेपाल फिल्म कर्पोरेसन |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; white-space: normal;">'''प्रदर्शन''' मिति</div> | class="infobox-data" |<templatestyles src="Plainlist/styles.css" /><div class="plainlist film-date"> * 26 नोभेम्बर 1979 (नेपाल) &nbsp;&nbsp;&#x20; </div> |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |देश | class="infobox-data" |नेपाल |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |भाषा | class="infobox-data" |नेपाली |} '''''सिन्दूर''''' (English: Sindoor) [[Prakash Thapa|प्रकाश थापा]] द्वारा निर्देशित र रोयल नेपाल फिल्म कर्पोरेसनद्वारा निर्मित सन् 1979 को एउटा ऐतिहासिक नेपाली सामाजिक ड्रामा चलचित्र हो। नेपालको दोस्रो रङ्गीन फिचर फिल्मका रूपमा प्रख्यात, यो नेपाली सिनेमाको इतिहासमा लगातार 52 हप्तासम्म थिएटरमा चलेर "सिल्वर जुबली" पूरा गर्ने पहिलो चलचित्र हो।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-03-03 |title=Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News |url=https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html |access-date=2026-07-01 |language=en-GB}}</ref> फिल्मको कथा प्रख्यात नेपाली उपन्यासकार दौलत बिक्रम बिस्टाले लेखेका हुन्। == कथावस्तु == ''सिन्दूर चलचित्रले'' परम्परागत नेपाली समाजभित्र स्थापित प्रेम, विवाह र जटिल पारिवारिक अपेक्षाहरूको नाजुक गतिशीलताको अन्वेषण गर्दछ। यो कथा महिलाको गरिमा र आत्मनिर्णयको महत्त्वलाई उजागर गर्दै सामाजिक दबाबहरू मार्गनिर्देशन गर्ने एउटी युवतीको वरिपरि घुम्छ। यस चलचित्रलेतीव्र भावनात्मक र प्रगतिशील सामाजिक विषयवस्तुहरूलाई कुशलतापूर्वक सन्तुलनमा राखेको छ। == कलाकार == फिल्मले स्थापित थिएटर अभिनेता र ताजा अनुहारहरूको मिश्रणलाई एकसाथ ल्याएर धेरै ऐतिहासिक करियरहरू सुरु गर्योः * मीनाक्षी आनन्द (नायिका) * बिस्वा बासनेट (नायक) * [[नीर शाह]] * गोपाल राज मैनाली र [[वसुन्धरा भुसाल|बसुन्धरा भुसल]] * [[शान्ति मास्के|शान्ति मास्की]] * [[हरिहर शर्मा]] * [[हरिप्रसाद रिमाल|हरि प्रसाद रिमल]] == रिलीज र विरासत == यस चलचित्रको आधिकारिक रूपमा नोभेम्बर 26, 1979 मा प्रिमियर भयो (वैकल्पिक रूपमा केही क्षेत्रीय रिलिज तालिकाहरूमा 1980 को रूपमा उद्धृत गरिएको छ। यो ऐतिहासिक जय नेपाल, विश्वज्योति र रञ्जन सिनेमासहित [[काठमाडौँ]] प्रमुख थिएटरहरूमा 52 हप्तासम्म निरन्तर चलेको थियो। घरेलु सीमाभन्दा पर, ''सिन्दूरले'' उज्बेकिस्तान फिल्म फेस्टिभलमा प्रदर्शनका लागि छनोट हुँदा विश्वव्यापी मञ्चमा देशको प्रतिनिधित्व गऱ्यो।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-03-03 |title=Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News |url=https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html |access-date=2026-07-01 |language=en-GB}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html "Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News"]. 2025-03-03<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">2026-07-01</span></span>.</cite></ref> महिला सशक्तिकरणको स्थायी सन्देशको मान्यतामा, फिल्म विकास बोर्डले [[अन्तर्राष्ट्रिय नारी दिवस|अन्तर्राष्ट्रिय महिला दिवस]] सम्मानमा मार्च 2025 मा सिन्दूरको विशेष ऐतिहासिक प्रदर्शनको आयोजना गरेको थियो।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-03-03 |title=Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News |url=https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html |access-date=2026-07-01 |language=en-GB}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html "Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News"]. 2025-03-03<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">2026-07-01</span></span>.</cite></ref> == सन्दर्भहरू == <references /> [[श्रेणी:नेपाली नाटक चलचित्रहरू]] [[श्रेणी:नेपाली भाषाका चलचित्रहरू]] [[श्रेणी:सङ्क्षिप्त विवरण भएका लेखहरू]] 4zy73vcjzxftedtix2hq4fbr1vzw1ch 1366156 1366155 2026-07-16T15:53:57Z Bishaldev100 28807 /* */ 1366156 wikitext text/x-wiki {| class="infobox vevent" ! colspan="2" class="infobox-above summary" style="font-size: 125%; font-style: italic;" |सिन्दूर |- | colspan="2" class="infobox-image" |[[File:Sindoor_nepali_film.png|फ्रेमहीन]] |- | colspan="2" class="infobox-full-data description" |सिन्डर |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''निर्देशक''' | class="infobox-data" |[[Prakash Thapa|प्रकाश थापा]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |लेखक | class="infobox-data" |[[Daulat Bikram Bista|दौलत बिक्रम बिस्ता]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''पटकथा''' | class="infobox-data" |[[Prakash Thapa|प्रकाश थापा]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |कथा | class="infobox-data" |[[Daulat Bikram Bista|दौलत बिक्रम बिस्ता]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''मुख्य कलाकार''' | class="infobox-data" |[[Neer Shah|नीर शाह]] बिसवा बसनेट मीनाक्सी आनन्द [[Shanti Maskey|शान्ति मास्की]] [[Basundhara Bhusal|बसुन्धरा भुसल]] [[Gopal Raj Mainali|गोपाल राज मैनाली]] हरिहर शर्मा<br /><br /><br /><br /><br /><br /> |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''छायाङ्कन''' | class="infobox-data" |श्याम मोहन श्रेष्ठ |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |सङ्गीत | class="infobox-data" |[[Gopal Yonjan|गोपाल योञ्जन]]<br />[[Nati Kaji|नाटी काजी]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">उत्पादन कम्पनी<br /></div> | class="infobox-data" |<div style="vertical-align: middle;">[[Royal Nepal Film Corporation|रोयल नेपाल फिल्म कर्पोरेसन]]</div> |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''वितरक''' | class="infobox-data" |रोयल नेपाल फिल्म कर्पोरेसन |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; white-space: normal;">'''प्रदर्शन''' मिति</div> | class="infobox-data" |<templatestyles src="Plainlist/styles.css" /><div class="plainlist film-date"> * 26 नोभेम्बर 1979 (नेपाल) &nbsp;&nbsp;&#x20; </div> |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |देश | class="infobox-data" |नेपाल |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |भाषा | class="infobox-data" |नेपाली |} '''''सिन्दूर''''' [[Prakash Thapa|प्रकाश थापा]] द्वारा निर्देशित र शाही नेपाल चलचित्र संस्थानद्वारा निर्मित सन् १९७९ को एउटा ऐतिहासिक नेपाली सामाजिक ड्रामा चलचित्र हो। नेपालको दोस्रो रङ्गीन फिचर फिल्मका रूपमा प्रख्यात, यो नेपाली सिनेमाको इतिहासमा लगातार ५२ हप्तासम्म थिएटरमा चलेर "रजत जयन्ती" पूरा गर्ने पहिलो चलचित्र हो।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-03-03 |title=Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News |url=https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html |access-date=2026-07-01 |language=en-GB}}</ref> फिल्मको कथा प्रख्यात नेपाली उपन्यासकार [[दौलतविक्रम विष्ट|दौलत बिक्रम बिस्ट]]ले लेखेका हुन्। == कथावस्तु == ''सिन्दूर चलचित्रले'' परम्परागत नेपाली समाजभित्र स्थापित प्रेम, विवाह र जटिल पारिवारिक अपेक्षाहरूको नाजुक गतिशीलताको अन्वेषण गर्दछ। यो कथा महिलाको गरिमा र आत्मनिर्णयको महत्त्वलाई उजागर गर्दै सामाजिक दबाबहरू मार्गनिर्देशन गर्ने एउटी युवतीको वरिपरि घुम्छ। यस चलचित्रलेतीव्र भावनात्मक र प्रगतिशील सामाजिक विषयवस्तुहरूलाई कुशलतापूर्वक सन्तुलनमा राखेको छ। == कलाकार == फिल्मले स्थापित थिएटर अभिनेता र ताजा अनुहारहरूको मिश्रणलाई एकसाथ ल्याएर धेरै ऐतिहासिक करियरहरू सुरु गर्योः * मीनाक्षी आनन्द (नायिका) * बिस्वा बासनेट (नायक) * [[नीर शाह]] * गोपाल राज मैनाली र [[वसुन्धरा भुसाल|बसुन्धरा भुसल]] * [[शान्ति मास्के|शान्ति मास्की]] * [[हरिहर शर्मा]] * [[हरिप्रसाद रिमाल|हरि प्रसाद रिमल]] == रिलीज र विरासत == यस चलचित्रको आधिकारिक रूपमा नोभेम्बर 26, 1979 मा प्रिमियर भयो (वैकल्पिक रूपमा केही क्षेत्रीय रिलिज तालिकाहरूमा 1980 को रूपमा उद्धृत गरिएको छ। यो ऐतिहासिक जय नेपाल, विश्वज्योति र रञ्जन सिनेमासहित [[काठमाडौँ]] प्रमुख थिएटरहरूमा 52 हप्तासम्म निरन्तर चलेको थियो। घरेलु सीमाभन्दा पर, ''सिन्दूरले'' उज्बेकिस्तान फिल्म फेस्टिभलमा प्रदर्शनका लागि छनोट हुँदा विश्वव्यापी मञ्चमा देशको प्रतिनिधित्व गऱ्यो।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-03-03 |title=Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News |url=https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html |access-date=2026-07-01 |language=en-GB}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html "Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News"]. 2025-03-03<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">2026-07-01</span></span>.</cite></ref> महिला सशक्तिकरणको स्थायी सन्देशको मान्यतामा, फिल्म विकास बोर्डले [[अन्तर्राष्ट्रिय नारी दिवस|अन्तर्राष्ट्रिय महिला दिवस]] सम्मानमा मार्च 2025 मा सिन्दूरको विशेष ऐतिहासिक प्रदर्शनको आयोजना गरेको थियो।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-03-03 |title=Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News |url=https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html |access-date=2026-07-01 |language=en-GB}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html "Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News"]. 2025-03-03<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">2026-07-01</span></span>.</cite></ref> == सन्दर्भहरू == <references /> [[श्रेणी:नेपाली नाटक चलचित्रहरू]] [[श्रेणी:नेपाली भाषाका चलचित्रहरू]] [[श्रेणी:सङ्क्षिप्त विवरण भएका लेखहरू]] des2c8j7sofvqn8lhmjtue6iau5sffj 1366157 1366156 2026-07-16T15:55:17Z Bishaldev100 28807 /* */ 1366157 wikitext text/x-wiki {| class="infobox vevent" ! colspan="2" class="infobox-above summary" style="font-size: 125%; font-style: italic;" |सिन्दूर |- | colspan="2" class="infobox-image" |[[File:Sindoor_nepali_film.png|फ्रेमहीन]] |- | colspan="2" class="infobox-full-data description" |सिन्डर |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''निर्देशक''' | class="infobox-data" |[[Prakash Thapa|प्रकाश थापा]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |लेखक | class="infobox-data" |[[Daulat Bikram Bista|दौलत बिक्रम बिस्ता]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''पटकथा''' | class="infobox-data" |[[Prakash Thapa|प्रकाश थापा]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |कथा | class="infobox-data" |[[Daulat Bikram Bista|दौलत बिक्रम बिस्ता]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''मुख्य कलाकार''' | class="infobox-data" |[[Neer Shah|नीर शाह]] बिसवा बसनेट मीनाक्सी आनन्द [[Shanti Maskey|शान्ति मास्की]] [[Basundhara Bhusal|बसुन्धरा भुसल]] [[Gopal Raj Mainali|गोपाल राज मैनाली]] हरिहर शर्मा<br /><br /><br /><br /><br /><br /> |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''छायाङ्कन''' | class="infobox-data" |श्याम मोहन श्रेष्ठ |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |सङ्गीत | class="infobox-data" |[[गोपाल योञ्जन]]<br />[[नातिकाजी|नाति काजी]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">उत्पादन कम्पनी<br /></div> | class="infobox-data" |<div style="vertical-align: middle;">शाही नेपाल चलचित्र संस्थान</div> |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''वितरक''' | class="infobox-data" |रोयल नेपाल फिल्म कर्पोरेसन |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; white-space: normal;">'''प्रदर्शन''' मिति</div> | class="infobox-data" |<templatestyles src="Plainlist/styles.css" /><div class="plainlist film-date"> * 26 नोभेम्बर 1979 (नेपाल) &nbsp;&nbsp;&#x20; </div> |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |देश | class="infobox-data" |नेपाल |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |भाषा | class="infobox-data" |नेपाली |} '''''सिन्दूर''''' [[Prakash Thapa|प्रकाश थापा]] द्वारा निर्देशित र शाही नेपाल चलचित्र संस्थानद्वारा निर्मित सन् १९७९ को एउटा ऐतिहासिक नेपाली सामाजिक ड्रामा चलचित्र हो। नेपालको दोस्रो रङ्गीन फिचर फिल्मका रूपमा प्रख्यात, यो नेपाली सिनेमाको इतिहासमा लगातार ५२ हप्तासम्म थिएटरमा चलेर "रजत जयन्ती" पूरा गर्ने पहिलो चलचित्र हो।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-03-03 |title=Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News |url=https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html |access-date=2026-07-01 |language=en-GB}}</ref> फिल्मको कथा प्रख्यात नेपाली उपन्यासकार [[दौलतविक्रम विष्ट|दौलत बिक्रम बिस्ट]]ले लेखेका हुन्। == कथावस्तु == ''सिन्दूर चलचित्रले'' परम्परागत नेपाली समाजभित्र स्थापित प्रेम, विवाह र जटिल पारिवारिक अपेक्षाहरूको नाजुक गतिशीलताको अन्वेषण गर्दछ। यो कथा महिलाको गरिमा र आत्मनिर्णयको महत्त्वलाई उजागर गर्दै सामाजिक दबाबहरू मार्गनिर्देशन गर्ने एउटी युवतीको वरिपरि घुम्छ। यस चलचित्रलेतीव्र भावनात्मक र प्रगतिशील सामाजिक विषयवस्तुहरूलाई कुशलतापूर्वक सन्तुलनमा राखेको छ। == कलाकार == फिल्मले स्थापित थिएटर अभिनेता र ताजा अनुहारहरूको मिश्रणलाई एकसाथ ल्याएर धेरै ऐतिहासिक करियरहरू सुरु गर्योः * मीनाक्षी आनन्द (नायिका) * बिस्वा बासनेट (नायक) * [[नीर शाह]] * गोपाल राज मैनाली र [[वसुन्धरा भुसाल|बसुन्धरा भुसल]] * [[शान्ति मास्के|शान्ति मास्की]] * [[हरिहर शर्मा]] * [[हरिप्रसाद रिमाल|हरि प्रसाद रिमल]] == रिलीज र विरासत == यस चलचित्रको आधिकारिक रूपमा नोभेम्बर 26, 1979 मा प्रिमियर भयो (वैकल्पिक रूपमा केही क्षेत्रीय रिलिज तालिकाहरूमा 1980 को रूपमा उद्धृत गरिएको छ। यो ऐतिहासिक जय नेपाल, विश्वज्योति र रञ्जन सिनेमासहित [[काठमाडौँ]] प्रमुख थिएटरहरूमा 52 हप्तासम्म निरन्तर चलेको थियो। घरेलु सीमाभन्दा पर, ''सिन्दूरले'' उज्बेकिस्तान फिल्म फेस्टिभलमा प्रदर्शनका लागि छनोट हुँदा विश्वव्यापी मञ्चमा देशको प्रतिनिधित्व गऱ्यो।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-03-03 |title=Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News |url=https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html |access-date=2026-07-01 |language=en-GB}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html "Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News"]. 2025-03-03<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">2026-07-01</span></span>.</cite></ref> महिला सशक्तिकरणको स्थायी सन्देशको मान्यतामा, फिल्म विकास बोर्डले [[अन्तर्राष्ट्रिय नारी दिवस|अन्तर्राष्ट्रिय महिला दिवस]] सम्मानमा मार्च 2025 मा सिन्दूरको विशेष ऐतिहासिक प्रदर्शनको आयोजना गरेको थियो।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-03-03 |title=Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News |url=https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html |access-date=2026-07-01 |language=en-GB}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html "Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News"]. 2025-03-03<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">2026-07-01</span></span>.</cite></ref> == सन्दर्भहरू == <references /> [[श्रेणी:नेपाली नाटक चलचित्रहरू]] [[श्रेणी:नेपाली भाषाका चलचित्रहरू]] [[श्रेणी:सङ्क्षिप्त विवरण भएका लेखहरू]] t2boxorvdszk9yho7904erb2td94gws 1366158 1366157 2026-07-16T15:59:04Z Bishaldev100 28807 /* */ 1366158 wikitext text/x-wiki {| class="infobox vevent" ! colspan="2" class="infobox-above summary" style="font-size: 125%; font-style: italic;" |सिन्दूर |- | colspan="2" class="infobox-image" |[[File:Sindoor_nepali_film.png|फ्रेमहीन]] |- | colspan="2" class="infobox-full-data description" |सिन्डर |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''निर्देशक''' | class="infobox-data" |[[Prakash Thapa|प्रकाश थापा]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |लेखक | class="infobox-data" |[[Daulat Bikram Bista|दौलत बिक्रम बिस्ता]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''पटकथा''' | class="infobox-data" |[[प्रकाश थापा]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |कथा | class="infobox-data" |[[दौलतविक्रम विष्ट]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''मुख्य कलाकार''' | class="infobox-data" |[[नीर शाह]] विश्व बस्नेत, मिनाक्षी आनन्द, [[शान्ती मास्के]] [[बसुन्धरा भुसल]] [[गोपाल राज मैनाली]], [[हरिहर शर्मा]]<br /><br /><br /><br /><br /><br /> |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''छायाङ्कन''' | class="infobox-data" |श्याम मोहन श्रेष्ठ |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |सङ्गीत | class="infobox-data" |[[गोपाल योञ्जन]]<br />[[नातिकाजी|नाति काजी]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">उत्पादन कम्पनी<br /></div> | class="infobox-data" |<div style="vertical-align: middle;">शाही नेपाल चलचित्र संस्थान</div> |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''वितरक''' | class="infobox-data" |रोयल नेपाल फिल्म कर्पोरेसन |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; white-space: normal;">'''प्रदर्शन''' मिति</div> | class="infobox-data" |<templatestyles src="Plainlist/styles.css" /><div class="plainlist film-date"> * 26 नोभेम्बर 1979 (नेपाल) &nbsp;&nbsp;&#x20; </div> |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |देश | class="infobox-data" |नेपाल |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |भाषा | class="infobox-data" |नेपाली |} '''''सिन्दूर''''' [[प्रकाश थापा]] द्वारा निर्देशित र शाही नेपाल चलचित्र संस्थानद्वारा निर्मित सन् १९७९ को एउटा ऐतिहासिक नेपाली सामाजिक ड्रामा चलचित्र हो। नेपालको दोस्रो रङ्गीन फिचर फिल्मका रूपमा प्रख्यात, यो नेपाली सिनेमाको इतिहासमा लगातार ५२ हप्तासम्म थिएटरमा चलेर "रजत जयन्ती" पूरा गर्ने पहिलो चलचित्र हो।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-03-03 |title=Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News |url=https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html |access-date=2026-07-01 |language=en-GB}}</ref> फिल्मको कथा प्रख्यात नेपाली उपन्यासकार [[दौलतविक्रम विष्ट|दौलत बिक्रम बिस्ट]]ले लेखेका हुन्। == कथावस्तु == ''सिन्दूर चलचित्रले'' परम्परागत नेपाली समाजभित्र स्थापित प्रेम, विवाह र जटिल पारिवारिक अपेक्षाहरूको नाजुक गतिशीलताको अन्वेषण गर्दछ। यो कथा महिलाको गरिमा र आत्मनिर्णयको महत्त्वलाई उजागर गर्दै सामाजिक दबाबहरू मार्गनिर्देशन गर्ने एउटी युवतीको वरिपरि घुम्छ। यस चलचित्रलेतीव्र भावनात्मक र प्रगतिशील सामाजिक विषयवस्तुहरूलाई कुशलतापूर्वक सन्तुलनमा राखेको छ। == कलाकार == फिल्मले स्थापित थिएटर अभिनेता र ताजा अनुहारहरूको मिश्रणलाई एकसाथ ल्याएर धेरै ऐतिहासिक करियरहरू सुरु गर्योः * मीनाक्षी आनन्द (नायिका) * बिस्वा बासनेट (नायक) * [[नीर शाह]] * गोपाल राज मैनाली र [[वसुन्धरा भुसाल|बसुन्धरा भुसल]] * [[शान्ति मास्के|शान्ति मास्की]] * [[हरिहर शर्मा]] * [[हरिप्रसाद रिमाल|हरि प्रसाद रिमल]] == रिलीज र विरासत == यस चलचित्रको आधिकारिक रूपमा नोभेम्बर 26, 1979 मा प्रिमियर भयो (वैकल्पिक रूपमा केही क्षेत्रीय रिलिज तालिकाहरूमा 1980 को रूपमा उद्धृत गरिएको छ। यो ऐतिहासिक जय नेपाल, विश्वज्योति र रञ्जन सिनेमासहित [[काठमाडौँ]] प्रमुख थिएटरहरूमा 52 हप्तासम्म निरन्तर चलेको थियो। घरेलु सीमाभन्दा पर, ''सिन्दूरले'' उज्बेकिस्तान फिल्म फेस्टिभलमा प्रदर्शनका लागि छनोट हुँदा विश्वव्यापी मञ्चमा देशको प्रतिनिधित्व गऱ्यो।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-03-03 |title=Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News |url=https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html |access-date=2026-07-01 |language=en-GB}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html "Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News"]. 2025-03-03<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">2026-07-01</span></span>.</cite></ref> महिला सशक्तिकरणको स्थायी सन्देशको मान्यतामा, फिल्म विकास बोर्डले [[अन्तर्राष्ट्रिय नारी दिवस|अन्तर्राष्ट्रिय महिला दिवस]] सम्मानमा मार्च 2025 मा सिन्दूरको विशेष ऐतिहासिक प्रदर्शनको आयोजना गरेको थियो।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-03-03 |title=Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News |url=https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html |access-date=2026-07-01 |language=en-GB}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html "Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News"]. 2025-03-03<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">2026-07-01</span></span>.</cite></ref> == सन्दर्भहरू == <references /> [[श्रेणी:नेपाली नाटक चलचित्रहरू]] [[श्रेणी:नेपाली भाषाका चलचित्रहरू]] [[श्रेणी:सङ्क्षिप्त विवरण भएका लेखहरू]] qfm0v0xop40bpht63cpb7itfj7vvs7p 1366159 1366158 2026-07-16T16:01:22Z Bishaldev100 28807 /* */ 1366159 wikitext text/x-wiki {| class="infobox vevent" ! colspan="2" class="infobox-above summary" style="font-size: 125%; font-style: italic;" |सिन्दूर |- | colspan="2" class="infobox-image" |[[File:Sindoor_nepali_film.png|फ्रेमहीन]] |- | colspan="2" class="infobox-full-data description" |सिन्दुर |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''निर्देशक''' | class="infobox-data" |[[प्रकाश थापा]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |लेखक | class="infobox-data" [[दौलतविक्रम विष्ट]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''पटकथा''' | class="infobox-data" |[[प्रकाश थापा]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |कथा | class="infobox-data" |[[दौलतविक्रम विष्ट]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''मुख्य कलाकार''' | class="infobox-data" |[[नीर शाह]]<br /> विश्व बस्नेत,<br /> मिनाक्षी आनन्द,<br /> [[शान्ती मास्के]]<br /> [[बसुन्धरा भुसल]]<br /> [[गोपाल राज मैनाली]],<br /> [[हरिहर शर्मा]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''छायाङ्कन''' | class="infobox-data" |श्याम मोहन श्रेष्ठ |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |सङ्गीत | class="infobox-data" |[[गोपाल योञ्जन]]<br />[[नातिकाजी|नाति काजी]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">उत्पादन कम्पनी<br /></div> | class="infobox-data" |<div style="vertical-align: middle;">शाही नेपाल चलचित्र संस्थान</div> |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''वितरक''' | class="infobox-data" |रोयल नेपाल फिल्म कर्पोरेसन |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; white-space: normal;">'''प्रदर्शन''' मिति</div> | class="infobox-data" |<templatestyles src="Plainlist/styles.css" /><div class="plainlist film-date"> * 26 नोभेम्बर 1979 (नेपाल) &nbsp;&nbsp;&#x20; </div> |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |देश | class="infobox-data" |नेपाल |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |भाषा | class="infobox-data" |नेपाली |} '''''सिन्दूर''''' [[प्रकाश थापा]] द्वारा निर्देशित र शाही नेपाल चलचित्र संस्थानद्वारा निर्मित सन् १९७९ को एउटा ऐतिहासिक नेपाली सामाजिक ड्रामा चलचित्र हो। नेपालको दोस्रो रङ्गीन फिचर फिल्मका रूपमा प्रख्यात, यो नेपाली सिनेमाको इतिहासमा लगातार ५२ हप्तासम्म थिएटरमा चलेर "रजत जयन्ती" पूरा गर्ने पहिलो चलचित्र हो।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-03-03 |title=Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News |url=https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html |access-date=2026-07-01 |language=en-GB}}</ref> फिल्मको कथा प्रख्यात नेपाली उपन्यासकार [[दौलतविक्रम विष्ट|दौलत बिक्रम बिस्ट]]ले लेखेका हुन्। == कथावस्तु == ''सिन्दूर चलचित्रले'' परम्परागत नेपाली समाजभित्र स्थापित प्रेम, विवाह र जटिल पारिवारिक अपेक्षाहरूको नाजुक गतिशीलताको अन्वेषण गर्दछ। यो कथा महिलाको गरिमा र आत्मनिर्णयको महत्त्वलाई उजागर गर्दै सामाजिक दबाबहरू मार्गनिर्देशन गर्ने एउटी युवतीको वरिपरि घुम्छ। यस चलचित्रलेतीव्र भावनात्मक र प्रगतिशील सामाजिक विषयवस्तुहरूलाई कुशलतापूर्वक सन्तुलनमा राखेको छ। == कलाकार == फिल्मले स्थापित थिएटर अभिनेता र ताजा अनुहारहरूको मिश्रणलाई एकसाथ ल्याएर धेरै ऐतिहासिक करियरहरू सुरु गर्योः * मीनाक्षी आनन्द (नायिका) * बिस्वा बासनेट (नायक) * [[नीर शाह]] * गोपाल राज मैनाली र [[वसुन्धरा भुसाल|बसुन्धरा भुसल]] * [[शान्ति मास्के|शान्ति मास्की]] * [[हरिहर शर्मा]] * [[हरिप्रसाद रिमाल|हरि प्रसाद रिमल]] == रिलीज र विरासत == यस चलचित्रको आधिकारिक रूपमा नोभेम्बर 26, 1979 मा प्रिमियर भयो (वैकल्पिक रूपमा केही क्षेत्रीय रिलिज तालिकाहरूमा 1980 को रूपमा उद्धृत गरिएको छ। यो ऐतिहासिक जय नेपाल, विश्वज्योति र रञ्जन सिनेमासहित [[काठमाडौँ]] प्रमुख थिएटरहरूमा 52 हप्तासम्म निरन्तर चलेको थियो। घरेलु सीमाभन्दा पर, ''सिन्दूरले'' उज्बेकिस्तान फिल्म फेस्टिभलमा प्रदर्शनका लागि छनोट हुँदा विश्वव्यापी मञ्चमा देशको प्रतिनिधित्व गऱ्यो।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-03-03 |title=Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News |url=https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html |access-date=2026-07-01 |language=en-GB}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html "Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News"]. 2025-03-03<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">2026-07-01</span></span>.</cite></ref> महिला सशक्तिकरणको स्थायी सन्देशको मान्यतामा, फिल्म विकास बोर्डले [[अन्तर्राष्ट्रिय नारी दिवस|अन्तर्राष्ट्रिय महिला दिवस]] सम्मानमा मार्च 2025 मा सिन्दूरको विशेष ऐतिहासिक प्रदर्शनको आयोजना गरेको थियो।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-03-03 |title=Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News |url=https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html |access-date=2026-07-01 |language=en-GB}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html "Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News"]. 2025-03-03<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">2026-07-01</span></span>.</cite></ref> == सन्दर्भहरू == <references /> [[श्रेणी:नेपाली नाटक चलचित्रहरू]] [[श्रेणी:नेपाली भाषाका चलचित्रहरू]] [[श्रेणी:सङ्क्षिप्त विवरण भएका लेखहरू]] 023bf8753uub33xxw3rrdwmoc2xb22f 1366160 1366159 2026-07-16T16:03:55Z Bishaldev100 28807 /* कलाकार */ 1366160 wikitext text/x-wiki {| class="infobox vevent" ! colspan="2" class="infobox-above summary" style="font-size: 125%; font-style: italic;" |सिन्दूर |- | colspan="2" class="infobox-image" |[[File:Sindoor_nepali_film.png|फ्रेमहीन]] |- | colspan="2" class="infobox-full-data description" |सिन्दुर |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''निर्देशक''' | class="infobox-data" |[[प्रकाश थापा]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |लेखक | class="infobox-data" [[दौलतविक्रम विष्ट]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''पटकथा''' | class="infobox-data" |[[प्रकाश थापा]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |कथा | class="infobox-data" |[[दौलतविक्रम विष्ट]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''मुख्य कलाकार''' | class="infobox-data" |[[नीर शाह]]<br /> विश्व बस्नेत,<br /> मिनाक्षी आनन्द,<br /> [[शान्ती मास्के]]<br /> [[बसुन्धरा भुसल]]<br /> [[गोपाल राज मैनाली]],<br /> [[हरिहर शर्मा]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''छायाङ्कन''' | class="infobox-data" |श्याम मोहन श्रेष्ठ |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |सङ्गीत | class="infobox-data" |[[गोपाल योञ्जन]]<br />[[नातिकाजी|नाति काजी]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">उत्पादन कम्पनी<br /></div> | class="infobox-data" |<div style="vertical-align: middle;">शाही नेपाल चलचित्र संस्थान</div> |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''वितरक''' | class="infobox-data" |रोयल नेपाल फिल्म कर्पोरेसन |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; white-space: normal;">'''प्रदर्शन''' मिति</div> | class="infobox-data" |<templatestyles src="Plainlist/styles.css" /><div class="plainlist film-date"> * 26 नोभेम्बर 1979 (नेपाल) &nbsp;&nbsp;&#x20; </div> |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |देश | class="infobox-data" |नेपाल |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |भाषा | class="infobox-data" |नेपाली |} '''''सिन्दूर''''' [[प्रकाश थापा]] द्वारा निर्देशित र शाही नेपाल चलचित्र संस्थानद्वारा निर्मित सन् १९७९ को एउटा ऐतिहासिक नेपाली सामाजिक ड्रामा चलचित्र हो। नेपालको दोस्रो रङ्गीन फिचर फिल्मका रूपमा प्रख्यात, यो नेपाली सिनेमाको इतिहासमा लगातार ५२ हप्तासम्म थिएटरमा चलेर "रजत जयन्ती" पूरा गर्ने पहिलो चलचित्र हो।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-03-03 |title=Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News |url=https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html |access-date=2026-07-01 |language=en-GB}}</ref> फिल्मको कथा प्रख्यात नेपाली उपन्यासकार [[दौलतविक्रम विष्ट|दौलत बिक्रम बिस्ट]]ले लेखेका हुन्। == कथावस्तु == ''सिन्दूर चलचित्रले'' परम्परागत नेपाली समाजभित्र स्थापित प्रेम, विवाह र जटिल पारिवारिक अपेक्षाहरूको नाजुक गतिशीलताको अन्वेषण गर्दछ। यो कथा महिलाको गरिमा र आत्मनिर्णयको महत्त्वलाई उजागर गर्दै सामाजिक दबाबहरू मार्गनिर्देशन गर्ने एउटी युवतीको वरिपरि घुम्छ। यस चलचित्रलेतीव्र भावनात्मक र प्रगतिशील सामाजिक विषयवस्तुहरूलाई कुशलतापूर्वक सन्तुलनमा राखेको छ। == कलाकार == फिल्मले स्थापित थिएटर अभिनेता र ताजा अनुहारहरूको मिश्रणलाई एकसाथ ल्याएर धेरै ऐतिहासिक करियरहरू सुरु गर्योः * मीनाक्षी आनन्द (नायिका) * बिस्व बस्नेत (नायक)- सुमन * [[नीर शाह]] * गोपाल राज मैनाली र [[वसुन्धरा भुसाल|बसुन्धरा भुसल]] * [[शान्ति मास्के|शान्ति मास्की]] * [[हरिहर शर्मा]] * [[हरिप्रसाद रिमाल|हरि प्रसाद रिमल]] == रिलीज र विरासत == यस चलचित्रको आधिकारिक रूपमा नोभेम्बर 26, 1979 मा प्रिमियर भयो (वैकल्पिक रूपमा केही क्षेत्रीय रिलिज तालिकाहरूमा 1980 को रूपमा उद्धृत गरिएको छ। यो ऐतिहासिक जय नेपाल, विश्वज्योति र रञ्जन सिनेमासहित [[काठमाडौँ]] प्रमुख थिएटरहरूमा 52 हप्तासम्म निरन्तर चलेको थियो। घरेलु सीमाभन्दा पर, ''सिन्दूरले'' उज्बेकिस्तान फिल्म फेस्टिभलमा प्रदर्शनका लागि छनोट हुँदा विश्वव्यापी मञ्चमा देशको प्रतिनिधित्व गऱ्यो।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-03-03 |title=Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News |url=https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html |access-date=2026-07-01 |language=en-GB}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html "Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News"]. 2025-03-03<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">2026-07-01</span></span>.</cite></ref> महिला सशक्तिकरणको स्थायी सन्देशको मान्यतामा, फिल्म विकास बोर्डले [[अन्तर्राष्ट्रिय नारी दिवस|अन्तर्राष्ट्रिय महिला दिवस]] सम्मानमा मार्च 2025 मा सिन्दूरको विशेष ऐतिहासिक प्रदर्शनको आयोजना गरेको थियो।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-03-03 |title=Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News |url=https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html |access-date=2026-07-01 |language=en-GB}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html "Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News"]. 2025-03-03<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">2026-07-01</span></span>.</cite></ref> == सन्दर्भहरू == <references /> [[श्रेणी:नेपाली नाटक चलचित्रहरू]] [[श्रेणी:नेपाली भाषाका चलचित्रहरू]] [[श्रेणी:सङ्क्षिप्त विवरण भएका लेखहरू]] nhdz5i0pkz6bnfla7xbhoo5wjfms94i 1366192 1366160 2026-07-17T04:18:00Z Bishaldev100 28807 /* */ 1366192 wikitext text/x-wiki {| class="infobox vevent" ! colspan="2" class="infobox-above summary" style="font-size: 125%; font-style: italic;" |सिन्दूर |- | colspan="2" class="infobox-image" |[[File:Sindoor_nepali_film.png|फ्रेमहीन]] |- | colspan="2" class="infobox-full-data description" |सिन्दुर |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''निर्देशक''' | class="infobox-data" |[[प्रकाश थापा]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |लेखक | [[दौलतविक्रम विष्ट]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''पटकथा''' | class="infobox-data" |[[प्रकाश थापा]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |कथा | class="infobox-data" |[[दौलतविक्रम विष्ट]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''मुख्य कलाकार''' | class="infobox-data" |[[नीर शाह]]<br /> विश्व बस्नेत,<br /> मिनाक्षी आनन्द,<br /> [[शान्ती मास्के]]<br /> [[बसुन्धरा भुसल]]<br /> [[गोपाल राज मैनाली]],<br /> [[हरिहर शर्मा]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''छायाङ्कन''' | class="infobox-data" |श्याम मोहन श्रेष्ठ |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |सङ्गीत | class="infobox-data" |[[गोपाल योञ्जन]]<br />[[नातिकाजी|नाति काजी]] |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">उत्पादन कम्पनी<br /></div> | class="infobox-data" |<div style="vertical-align: middle;">शाही नेपाल चलचित्र संस्थान</div> |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |'''वितरक''' | class="infobox-data" |रोयल नेपाल फिल्म कर्पोरेसन |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; white-space: normal;">'''प्रदर्शन''' मिति</div> | class="infobox-data" |<templatestyles src="Plainlist/styles.css" /><div class="plainlist film-date"> * 26 नोभेम्बर 1979 (नेपाल) &nbsp;&nbsp;&#x20; </div> |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |देश | class="infobox-data" |नेपाल |- ! class="infobox-label" scope="row" style="white-space: nowrap; padding-right: 0.65em;" |भाषा | class="infobox-data" |नेपाली |} '''''सिन्दूर''''' [[प्रकाश थापा]] द्वारा निर्देशित र शाही नेपाल चलचित्र संस्थानद्वारा निर्मित सन् १९७९ को एउटा ऐतिहासिक नेपाली सामाजिक ड्रामा चलचित्र हो। नेपालको दोस्रो रङ्गीन फिचर फिल्मका रूपमा प्रख्यात, यो नेपाली सिनेमाको इतिहासमा लगातार ५२ हप्तासम्म थिएटरमा चलेर "रजत जयन्ती" पूरा गर्ने पहिलो चलचित्र हो।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-03-03 |title=Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News |url=https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html |access-date=2026-07-01 |language=en-GB}}</ref> फिल्मको कथा प्रख्यात नेपाली उपन्यासकार [[दौलतविक्रम विष्ट|दौलत बिक्रम बिस्ट]]ले लेखेका हुन्। [[विधवा विवाह]] यो चलचित्रको मुख्य कथवस्तु हो। == कथावस्तु == ''सिन्दूर चलचित्रले'' परम्परागत नेपाली समाजभित्र स्थापित प्रेम, विवाह र जटिल पारिवारिक अपेक्षाहरूको नाजुक गतिशीलताको अन्वेषण गर्दछ। यो कथा महिलाको गरिमा र आत्मनिर्णयको महत्त्वलाई उजागर गर्दै सामाजिक दबाबहरू मार्गनिर्देशन गर्ने एउटी युवतीको वरिपरि घुम्छ। यस चलचित्रलेतीव्र भावनात्मक र प्रगतिशील सामाजिक विषयवस्तुहरूलाई कुशलतापूर्वक सन्तुलनमा राखेको छ। == कलाकार == फिल्मले स्थापित थिएटर अभिनेता र ताजा अनुहारहरूको मिश्रणलाई एकसाथ ल्याएर धेरै ऐतिहासिक करियरहरू सुरु गर्योः * मीनाक्षी आनन्द (नायिका) * बिस्व बस्नेत (नायक)- सुमन * [[नीर शाह]] * गोपाल राज मैनाली र [[वसुन्धरा भुसाल|बसुन्धरा भुसल]] * [[शान्ति मास्के|शान्ति मास्की]] * [[हरिहर शर्मा]] * [[हरिप्रसाद रिमाल|हरि प्रसाद रिमल]] == रिलीज र विरासत == यस चलचित्रको आधिकारिक रूपमा नोभेम्बर 26, 1979 मा प्रिमियर भयो (वैकल्पिक रूपमा केही क्षेत्रीय रिलिज तालिकाहरूमा 1980 को रूपमा उद्धृत गरिएको छ। यो ऐतिहासिक जय नेपाल, विश्वज्योति र रञ्जन सिनेमासहित [[काठमाडौँ]] प्रमुख थिएटरहरूमा 52 हप्तासम्म निरन्तर चलेको थियो। घरेलु सीमाभन्दा पर, ''सिन्दूरले'' उज्बेकिस्तान फिल्म फेस्टिभलमा प्रदर्शनका लागि छनोट हुँदा विश्वव्यापी मञ्चमा देशको प्रतिनिधित्व गऱ्यो।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-03-03 |title=Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News |url=https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html |access-date=2026-07-01 |language=en-GB}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html "Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News"]. 2025-03-03<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">2026-07-01</span></span>.</cite></ref> महिला सशक्तिकरणको स्थायी सन्देशको मान्यतामा, फिल्म विकास बोर्डले [[अन्तर्राष्ट्रिय नारी दिवस|अन्तर्राष्ट्रिय महिला दिवस]] सम्मानमा मार्च 2025 मा सिन्दूरको विशेष ऐतिहासिक प्रदर्शनको आयोजना गरेको थियो।<ref name=":0">{{Cite web |date=2025-03-03 |title=Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News |url=https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html |access-date=2026-07-01 |language=en-GB}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://english.onlinekhabar.com/historic-nepali-film-sindoor-to-screen-on-international-womens-day.html "Historic Nepali film Sindoor to screen - OnlineKhabar English News"]. 2025-03-03<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">2026-07-01</span></span>.</cite></ref> == सन्दर्भहरू == <references /> [[श्रेणी:नेपाली नाटक चलचित्रहरू]] [[श्रेणी:नेपाली भाषाका चलचित्रहरू]] [[श्रेणी:सङ्क्षिप्त विवरण भएका लेखहरू]] 170teh6qweequ42qfbl9bply27tzxj3 प्रयोगकर्ता वार्ता:Khagendra Prasad Bohara 3 150848 1366190 2026-07-17T03:48:16Z नेपाली विकिपिडिया स्वागत 28168 [[ढाँचा:नमस्ते|स्वागतम्]] 1366190 wikitext text/x-wiki ==विकिपिडियामा स्वागत छ!== <div style="width: 99%; color: #111; {{box-shadow|0|1px|3px|rgba(0, 0, 0, 0.35)}} {{border-radius|2px}}"> <div style="overflow:hidden; height:auto; background: #fff; width: 100%; padding-bottom:18px;"> <div style="font-size: 36px; margin-top: 24px;margin-left: 16px; font-family: 'Linux Libertine',Georgia,Times,serif; line-height: 1.2em;">नमस्ते, Khagendra Prasad Boharaज्यू</div> <div style="font-size: 24px; padding-top: 0px; margin-left: 16px; font-family: 'Linux Libertine',Georgia,Times,serif; line-height:1.2em; color: #666; "> [[नेपाली विकिपिडिया]]मा हार्दिक [[विकिपिडिया:स्वागत|स्वागत]] छ! </div></div> <div style="vertical-align:middle; color: black; background-color:#fff"> <div style="display: flex; flex-flow: row wrap; background-color:#EAECF0; padding: 10px; padding-left: 25px; "> <div style="font-size: 18px; padding-top: 0px; margin-left: 0px; text-align: center; font-family: 'Linux Libertine',Georgia,Times,serif; line-height:1.5em; color: #111; "> हालसम्म नेपाली विकिपिडियामा [[विशेष:Statistics|२९,९२३]] लेखहरू छन्। यसलाई बढाउन तपाईंको योगदानको आवश्यकता रहेको छ। आउनुहोस् तपाईं हामी सबै मिलेर नेपाली विकिपिडियालाई विश्वका अन्य प्रमुख [[:meta:List_of_Wikipedias/ne|भाषाका विकिपिडिया जत्ति कै धनी]] बनाऔँ। विकिपिडियाले कुनै पनि व्यक्तिलाई सम्पादन गर्ने अधिकार दिन्छ। मलाई आशा छ कि तपाईंले यहाँ मन पराउनुहुन्छ र योगदान गर्ने निर्णय गर्नुहुन्छ।</div> <div style="flex: 1 1 300px;"><br/> <div style="font-size: 17px; font-family: 'Linux Libertine',Georgia,Times,serif; line-height:1.2em; font-weight:normal;">[[चित्र:Symbol support2 vote.svg|25px|alt=|link=]] सुरुवात</div> <div style="font-size: 15px;"> * पहिले [[विकिपिडिया:विकिपिडियाको बारेमा|विकिपिडियाको परिचय पृष्ठ]] पढ्नुहोस्। * तपाईंले कसरी [[मद्दत:सहायता विषयसूचि|विकिपिडियामा योगदान गर्न सक्नुहुन्छ]] जान्नुहोस्। * आफ्नो परिचय दिनको लागि तपाईंको [[प्रयोगकर्ता:Khagendra Prasad Bohara|प्रयोगकर्ता पृष्ठ]] बनाउनुहोला ताकि हामी तपाईंलाई अझ राम्रोसँग चिन्न सक्छौँ। (परिचय दिइरहनु आवश्यक नै भने छैन) </div> </div> <div style="flex: 1 1 300px;"><br/> <div style="font-size: 17px; font-family: 'Linux Libertine',Georgia,Times,serif; line-height:1.2em; font-weight:normal;">[[चित्र:Artículo bueno-blue.svg|25px|alt=|link=]] सुझावहरू</div> <div style="font-size: 15px;"> * कृपया [[विकिपिडिया:स्वशिक्षा/वार्तालाप पृष्ठ|वार्तालाप पृष्ठ]]मा चारवटा वक्र (<code><nowiki>~~~~</nowiki></code>) प्रयोग गरि हस्ताक्षर गर्नुहोला। यसो गर्नाले वार्तालाप पृष्ठमा स्वत: तपाईंको नाम, वार्ता पृष्ठसूत्र र मिति थपिने छ। * यदि तपाईंलाई विकिपिडियामा केही समस्या परेको छ भने आफ्नो वार्तालाप पृष्ठमा <code>'''<nowiki>{{मद्दत}}</nowiki>'''</code> राख्नु होला। हाम्रा प्रयोगकर्ताहरूले तपाईंको समस्याको समाधान बताउने छन्। * नयाँ पृष्ठहरू [[विकिपिडिया:स्वशिक्षा/सम्पादन|सम्पादन गर्दा]] वा [[विकिपिडिया:कसरी लेख बनाउने?|सिर्जना गर्दा]], [[विकिपिडिया:स्वशिक्षा/सन्दर्भ|सन्दर्भ]]हरू थप्दा वा मेटाउँदा गल्ती गर्न डराउनु पर्दैन किनकि गल्ती जो कोहीबाट हुन् सक्छ। </div> </div> </div> <div style="padding: 10px; padding-left: 25px; "> <div style="text-align: center;"> {{clickable button 2|विकिपिडिया:कसरी लेख बनाउने?|कसरी लेख बनाउने?|class=mw-ui-constructive center}} </div> <div style="text-align: center;"> {{clickable button 2|विकिपिडिया:चिया घर|यदि तपाईंसँग प्रश्नहरू छन् भने यहाँ सोध्नुहोस्|class=mw-ui-constructive center}} </div> </div> </div> </div> '''स्वागतम्''', हामी नेपाली विकिपिडियामा तपाईंको सम्पादनको लागि पर्खिरहेका छौँ! -- [[User:नेपाली विकिपिडिया स्वागत|नेपाली विकिपिडिया स्वागत]] ([[User talk:नेपाली विकिपिडिया स्वागत|कुरा गर्नुहोस्]]) ०९:३३, १७ जुलाई २०२६ (नेपाली समय) 0xg2mvq5o5pe9slv3yibpr9mouhdta4 प्रयोगकर्ता वार्ता:Amarnath Mndl 3 150849 1366200 2026-07-17T05:30:06Z नेपाली विकिपिडिया स्वागत 28168 [[ढाँचा:नमस्ते|स्वागतम्]] 1366200 wikitext text/x-wiki ==विकिपिडियामा स्वागत छ!== <div style="width: 99%; color: #111; {{box-shadow|0|1px|3px|rgba(0, 0, 0, 0.35)}} {{border-radius|2px}}"> <div style="overflow:hidden; height:auto; background: #fff; width: 100%; padding-bottom:18px;"> <div style="font-size: 36px; margin-top: 24px;margin-left: 16px; font-family: 'Linux Libertine',Georgia,Times,serif; line-height: 1.2em;">नमस्ते, Amarnath Mndlज्यू</div> <div style="font-size: 24px; padding-top: 0px; margin-left: 16px; font-family: 'Linux Libertine',Georgia,Times,serif; line-height:1.2em; color: #666; "> [[नेपाली विकिपिडिया]]मा हार्दिक [[विकिपिडिया:स्वागत|स्वागत]] छ! </div></div> <div style="vertical-align:middle; color: black; background-color:#fff"> <div style="display: flex; flex-flow: row wrap; background-color:#EAECF0; padding: 10px; padding-left: 25px; "> <div style="font-size: 18px; padding-top: 0px; margin-left: 0px; text-align: center; font-family: 'Linux Libertine',Georgia,Times,serif; line-height:1.5em; color: #111; "> हालसम्म नेपाली विकिपिडियामा [[विशेष:Statistics|२९,९२३]] लेखहरू छन्। यसलाई बढाउन तपाईंको योगदानको आवश्यकता रहेको छ। आउनुहोस् तपाईं हामी सबै मिलेर नेपाली विकिपिडियालाई विश्वका अन्य प्रमुख [[:meta:List_of_Wikipedias/ne|भाषाका विकिपिडिया जत्ति कै धनी]] बनाऔँ। विकिपिडियाले कुनै पनि व्यक्तिलाई सम्पादन गर्ने अधिकार दिन्छ। मलाई आशा छ कि तपाईंले यहाँ मन पराउनुहुन्छ र योगदान गर्ने निर्णय गर्नुहुन्छ।</div> <div style="flex: 1 1 300px;"><br/> <div style="font-size: 17px; font-family: 'Linux Libertine',Georgia,Times,serif; line-height:1.2em; font-weight:normal;">[[चित्र:Symbol support2 vote.svg|25px|alt=|link=]] सुरुवात</div> <div style="font-size: 15px;"> * पहिले [[विकिपिडिया:विकिपिडियाको बारेमा|विकिपिडियाको परिचय पृष्ठ]] पढ्नुहोस्। * तपाईंले कसरी [[मद्दत:सहायता विषयसूचि|विकिपिडियामा योगदान गर्न सक्नुहुन्छ]] जान्नुहोस्। * आफ्नो परिचय दिनको लागि तपाईंको [[प्रयोगकर्ता:Amarnath Mndl|प्रयोगकर्ता पृष्ठ]] बनाउनुहोला ताकि हामी तपाईंलाई अझ राम्रोसँग चिन्न सक्छौँ। (परिचय दिइरहनु आवश्यक नै भने छैन) </div> </div> <div style="flex: 1 1 300px;"><br/> <div style="font-size: 17px; font-family: 'Linux Libertine',Georgia,Times,serif; line-height:1.2em; font-weight:normal;">[[चित्र:Artículo bueno-blue.svg|25px|alt=|link=]] सुझावहरू</div> <div style="font-size: 15px;"> * कृपया [[विकिपिडिया:स्वशिक्षा/वार्तालाप पृष्ठ|वार्तालाप पृष्ठ]]मा चारवटा वक्र (<code><nowiki>~~~~</nowiki></code>) प्रयोग गरि हस्ताक्षर गर्नुहोला। यसो गर्नाले वार्तालाप पृष्ठमा स्वत: तपाईंको नाम, वार्ता पृष्ठसूत्र र मिति थपिने छ। * यदि तपाईंलाई विकिपिडियामा केही समस्या परेको छ भने आफ्नो वार्तालाप पृष्ठमा <code>'''<nowiki>{{मद्दत}}</nowiki>'''</code> राख्नु होला। हाम्रा प्रयोगकर्ताहरूले तपाईंको समस्याको समाधान बताउने छन्। * नयाँ पृष्ठहरू [[विकिपिडिया:स्वशिक्षा/सम्पादन|सम्पादन गर्दा]] वा [[विकिपिडिया:कसरी लेख बनाउने?|सिर्जना गर्दा]], [[विकिपिडिया:स्वशिक्षा/सन्दर्भ|सन्दर्भ]]हरू थप्दा वा मेटाउँदा गल्ती गर्न डराउनु पर्दैन किनकि गल्ती जो कोहीबाट हुन् सक्छ। </div> </div> </div> <div style="padding: 10px; padding-left: 25px; "> <div style="text-align: center;"> {{clickable button 2|विकिपिडिया:कसरी लेख बनाउने?|कसरी लेख बनाउने?|class=mw-ui-constructive center}} </div> <div style="text-align: center;"> {{clickable button 2|विकिपिडिया:चिया घर|यदि तपाईंसँग प्रश्नहरू छन् भने यहाँ सोध्नुहोस्|class=mw-ui-constructive center}} </div> </div> </div> </div> '''स्वागतम्''', हामी नेपाली विकिपिडियामा तपाईंको सम्पादनको लागि पर्खिरहेका छौँ! -- [[User:नेपाली विकिपिडिया स्वागत|नेपाली विकिपिडिया स्वागत]] ([[User talk:नेपाली विकिपिडिया स्वागत|कुरा गर्नुहोस्]]) ११:१५, १७ जुलाई २०२६ (नेपाली समय) tqaqh8tmqox4t6xt95c3zuzdbng3edh सहायक रथी 0 150850 1366204 2026-07-17T07:04:37Z Bishaldev100 28807 Bishaldev100 ले [[ब्रिगेडियर जनरल]] बाट पुनर्निर्देश हटाएर [[सहायक रथी]] लाई त्यसमाथि सारेको हो 1366204 wikitext text/x-wiki #अनुप्रेषण [[ब्रिगेडियर जनरल]] j9efb8jvqfrh1andnpyjmy3rlzmc10k कठरिया भाषा 0 150851 1366212 2026-07-17T10:42:39Z Abinash kathariya 68566 नयाँ पृष्ठ: कठरिया थारू: संस्कृति, भाषा र सम्पदा कठरिया थारू (जसलाई कठोरिया थारू पनि भनिन्छ) नेपालको दक्षिणी तराई र उत्तरी भारतको सिमाना क्षेत्रमा बसोबास गर्ने आदिवासी थारू समुदायको एक वि... 1366212 wikitext text/x-wiki कठरिया थारू: संस्कृति, भाषा र सम्पदा कठरिया थारू (जसलाई कठोरिया थारू पनि भनिन्छ) नेपालको दक्षिणी तराई र उत्तरी भारतको सिमाना क्षेत्रमा बसोबास गर्ने आदिवासी थारू समुदायको एक विशिष्ट उप-समूह हुन्। आफ्नै मौलिक भाषिक विशेषता, समृद्ध मौखिक इतिहास, र तराईको वनजंगल तथा कृषिसँगको गहिरो सम्बन्धका कारण परिचित कठरिया थारूहरूको अन्य थारू उप-समूहहरू भन्दा भिन्न र जीवन्त सांस्कृतिक पहिचान रहेको छ। १. भौगोलिक वितरण कठरिया थारूहरूको मुख्य बसोबास पश्चिमी नेपाल र उत्तरी भारतको सीमावर्ती क्षेत्रहरूमा केन्द्रित छ: नेपाल: मुख्यतया सुदूरपश्चिम प्रदेशको कैलाली जिल्लामा उनीहरूको ठूलो जनसंख्या रहेको छ। कठरिया थारूहरूको उल्लेख्य बसोबास भएका प्रमुख स्थानीय तहहरू यस प्रकार छन्: घोडाघोडी नगरपालिका भजनी नगरपालिका जानकी गाउँपालिका जोशीपुर गाउँपालिका बर्दगोरिया गाउँपालिका कैलारी गाउँपालिका भारत: सीमापारि भारतको उत्तर प्रदेशका उत्तरी जिल्लाहरूमा उनीहरूको बसोबास छ, विशेष गरी: लखिमपुर खेरी (Lakhimpur Kheri) बहराइच (Bahraich) पिलिभित (Pilibhit) २. इतिहास र उत्पत्तिसम्बन्गी किंवदन्तीहरू अन्य थारू उप-समूहहरू जस्तै, कठरिया थारूहरूको पनि आफ्नो उत्पत्तिको बारेमा समृद्ध मौखिक इतिहास र लोककथाहरू छन्, जसले उनीहरूको ऐतिहासिक बसाइँसराइलाई संकेत गर्दछ: राजपुत वंशको मिथक: स्थानीय लोककथा अनुसार, कठरिया थारूहरूले आफ्नो पुर्खाको सम्बन्ध करिब $८००$ वर्ष पहिले भारतको राजस्थानसँग जोड्ने गर्छन्। किंवदन्ती अनुसार, मुगल आक्रमण र युद्धको समयमा राजपुत महिलाहरू आफ्का सेवकहरूसहित तराईको घना र औलो (मलेरिया) प्रभावित जंगलमा शरण लिन पुगेका थिए। आफ्का पतिहरू युद्धमा मारिएको विश्वासमा उनीहरूले पछि आफ्का सेवक र स्थानीय वनबासीहरूसँग विवाह गरे, जसबाट यो विशिष्ट थारू समुदायको उत्पत्ति भयो। तराईको वातावरणसँग अनुकूलन: ऐतिहासिक रूपमा, थारू समुदाय (कठरिया लगायत) तराईको अति ओसिलो र औलो प्रभावित जंगलमा बाँच्न र फस्टाउन सक्ने औंलामा गन्न सकिने समुदायमध्ये एक थिए। वैज्ञानिक अध्ययनहरूले थारूहरूमा औलो रोगविरुद्ध लड्ने प्राकृतिक प्रतिरोधात्मक क्षमता (genetic resistance) भएको पुष्टि गरेका छन्। यही क्षमताका कारण उनीहरू ऐतिहासिक रूपमा बाह्य समुदायको हस्तक्षेपबाट जोगिए र आफ्नो मौलिक संस्कृति जोगाउन सफल भए। ३. भाषा (कठरिया थारू) कठरिया थारू भाषा (ISO 639-3: tkt) एक भारोपेली भाषा परिवार अन्तर्गत पर्ने भाषा हो। यो थारू भाषाहरूको वर्गीकरण भित्र परेपनि पूर्वी र मध्य थारू भाषाहरू भन्दा निकै फरक छ, जसले गर्दा अन्य थारूहरूसँग कहिलेकाहीँ दोहोरो सञ्चारमा कठिनाइ हुने गर्दछ। भाषिक वर्गीकरण भाषा परिवार: भारोपेली $\rightarrow$ हिन्द-इरानी $\rightarrow$ हिन्द-आर्य $\rightarrow$ पूर्वी $\rightarrow$ बिहारी $\rightarrow$ थारू $\rightarrow$ कठरिया थारू। लेखन लिपि: यो भाषा देवनागरी लिपिमा लेखिन्छ। प्रमुख भाषिक विशेषताहरू शाब्दिक समानता: कठरिया थारू भाषाको डङ्गौरा थारू र राना थारू भाषासँग करिब $७०\% \text{ देखि } ७६\%$ सम्म शाब्दिक समानता छ। हिन्दी भाषासँग यसको समानता $६६\%$ छ भने पूर्वी क्षेत्रमा बोलिने कोचीला थारू भाषासँग यसको समानता निकै कम ($५१\% \text{ देखि } ५९\%$) मात्र रहेको छ। वाक्य रचना: अन्य हिन्द-आर्य भाषाहरू जस्तै यसमा पनि वाक्यको बनावट कर्ता-कर्म-क्रिया (Subject-Object-Verb - SOV) ढाँचामा हुन्छ। कोपुला प्रणाली (The Copula System): कठरिया थारू भाषामा अस्तित्व, अवस्था वा पहिचान बुझाउन मुख्य रूपमा तीनवटा फरक धातु वा सहायक क्रियाहरू प्रयोग गरिन्छ: आहे (āhe): वर्तमान कालमा अवस्था वा "हो/छ" (Is/Are) बुझाउन। आहीं (āhī̃): वर्तमान कालकै अन्य पुरुष वा आदरार्थी सन्दर्भहरूमा "हुन्/छन्" बुझाउन। रेहे (rehe): भूतकालको अवस्था वा "थियो/थिए" (Was/Were) लाई बुझाउन। यी धातुहरूको छनोट वाक्यको कर्ताको पुरुष (Person), काल (Tense) र आदरार्थी स्तरमा निर्भर गर्दछ, जुन यस भाषाको एक निकै सुन्दर र विशिष्ट विशेषता हो। सर्वनाम र पुरुष प्रणाली (Pronouns and Person System) कठरिया थारू भाषामा पुरुष (Person) र सर्वनामको प्रयोग नेपाली भाषासँग मिल्दोजुल्दो भए पनि यसको क्रियापद र सहायक क्रियाको रूप परिवर्तनमा आफ्नै विशिष्टता छ। वाक्यमा पुरुष अनुसार सर्वनाम र क्रियाको रूप कसरी परिवर्तन हुन्छ भन्ने स्पष्ट उदाहरणहरू तल प्रस्तुत छन्: १. प्रथम पुरुष (First Person) कठरिया थारू: मैं घर जाइत आहुँ। $\rightarrow$ नेपाली अनुवाद: म घर जाँदैछु। कठरिया थारू: हमरे सक्कु जने भात खैली। $\rightarrow$ नेपाली अनुवाद: हामी सबैले भात खायौँ। २. द्वितीय पुरुष (Second Person) कठरिया थारू: तैं का करत बाते? (अनादर / साथीभाइ) $\rightarrow$ नेपाली अनुवाद: तँ के गर्दैछस्? कठरिया थारू: तुम कब अइबौ? (सामान्य आदर) $\rightarrow$ नेपाली अनुवाद: तिमी कहिले आउनेछौ? कठरिया थारू: तुम कहाँ जाइत बातो? (उच्च आदर) $\rightarrow$ नेपाली अनुवाद: तपाईँ कहाँ जाँदै हुनुहुन्छ? ३. तृतीय पुरुष (Third Person) कठरिया थारू: इ मोर भाइ हे। (नजिक) $\rightarrow$ नेपाली अनुवाद: यो मेरो भाइ हो। कठरिया थारू: उ खेतमे काम करत आहे। (टाढा) $\rightarrow$ नेपाली अनुवाद: त्यो खेतमा काम गर्दैछ। कठरिया थारू: ओइनें सक्कु जने बजार गिंने। (बहुवचन) $\rightarrow$ नेपाली अनुवाद: तिनीहरू सबै जना बजार गए। ४. प्रश्नवाचक र अन्य सर्वनाम (Interrogative & Others) कठरिया थारू: तुम्‍हर नाउँ का हे? $\rightarrow$ नेपाली अनुवाद: तिम्रो नाम के हो? कठरिया थारू: हुँवाँ कोन ठह्रेल आहे? $\rightarrow$ नेपाली अनुवाद: त्यहाँ को उभिरहेको छ? विभक्ति र कारक प्रणाली (Case and Case Marking System) कठरिया थारू भाषामा विभक्ति र कारक बुझाउन प्रयोग गरिने प्रत्यय र विभक्ति चिह्नहरूको स्पष्ट संरचना र प्रयोग तलको तालिकामा प्रस्तुत गरिएको छ: कारक (Case) नेपाली विभक्ति चिह्न कठरिया थारू विभक्ति प्रत्यय/चिह्न उदाहरण वाक्य प्रथमा (Nominative) ले, $\emptyset$ (शून्य) $\emptyset$ (शून्य) Ram खाना खाइता। (राम खाना खान्छ।) द्वितीया (Accusative) लाई, $\emptyset$ (शून्य) $\emptyset$ (शून्य) Hari घर जिता। (हरि घर जान्छ।) तृतीया (Instrumental) ले, द्वारा, बाटो मार्फत कलम मार्फत लिखलगेल। (कलमद्वारा लेखियो।) चतुर्थी (Dative) लाई, निमित्त, लागि केहें, तहन गरिब केहें दान करो। (गरिबलाई दान गर।) पञ्चमी (Ablative) बाट, देखि, भन्दा महति, ति, तिति रुख महति फल झर्यो। (रुखबाट फल झर्‍यो।) षष्ठी (Genitive) को, का, की, रो, रा, री के / क रामके घर (वा रामक घर)। (रामको घर।) सप्तमी (Locative) मा, माथि, नेर, ई मे, उप्पर टेबल मे किताब आहे। (टेबलमा किताब छ।) काल र क्रियापद रूपायन (Tenses and Verb Conjugation) कठरिया थारू भाषामा काल (वर्तमान, भूत र भविष्य) अनुसार क्रियापदको रूप परिवर्तन (Conjugation) हुने गर्दछ। तलको तालिकामा प्रमुख धातु/क्रियाहरू विभिन्न पुरुष र कालमा कसरी रूपान्तरित हुन्छन् भन्ने ढाँचा प्रस्तुत गरिएको छ। पुरुष (Person) कर्ता (Subject) वर्तमान काल (Present) भूत काल (Past) भविष्य काल (Future) प्रथम पुरुष म (मैं) मैं जाइत आहुँ (म जाँदैछु) मैं गिनुँ (म गएँ) मैं जाइमुँ (म जानेछु) प्रथम पुरुष (बहुवचन) हामी (हमरे) हमरे जाइत हुई (हामी जाँदैछौँ) हमरे खैली / गिंली (हामीले खायौँ/गयौँ) हमरे जाइब (हामी जानेछौँ) ** द्वितीय पुरुष (अनादर)** तँ (तैं) तैं जाइत बाते (तँ जाँदैछस्) तैं गिले (तँ गइस्) तैं जिबे (तँ जानेछस्) द्वितीय पुरुष (आदर) तिमी (तुम) तुम जाइत बातो (तिमी जाँदैछौ) तुम गिलो (तिमी गयौ) तुम अइबौ / जिबौ (तिमी आउने/जानेछौ) तृतीय पुरुष (एकवचन) त्यो (उ) उ करत आहे (त्यो गर्दैछ) उ गेल (त्यो गयो) उ जाइ (त्यो जानेछ) तृतीय पुरुष (बहुवचन) तिनीहरू (ओइनें) ओइनें जाइत आहीं (तिनीहरू जाँदैछन्) ओइनें गिंने (तिनीहरू गए) ओइनें जाइहें (तिनीहरू जानेछन्) दैनिक व्यावहारिक संवादहरू (Daily Life Conversations) कठरिया थारू भाषाको वास्तविक स्वरूप बुझ्न दैनिक जीवनमा प्रयोग हुने केही संवादहरू तल प्रस्तुत छन्: १. घरमा सामान्य कुराकानी (Conversation at Home) कठरिया थारू: दाइ, आज तेनामे का बनैले आहीं? नेपाली अनुवाद: आमा, आज तरकारीमा के पकाउनुभएको छ? कठरिया थारू: आज आलू और भाँटाके तेना बनाइले आहुँ। तुम हाथ-मुँह धोके आउ। नेपाली अनुवाद: आज आलु र भन्टाको तरकारी बनाएकी छु। तिमी हात-मुख धोएर आऊ। कठरिया थारू: मैं बजार जाइत आहुँ, कुछु सामान LIKE पर्न आहे? नेपाली अनुवाद: म म बजार जाँदैछु, केही सामान ल्याउनुपर्ने छ? २. बजारमा किनमेल (At the Market) कठरिया थारू: ए दादा, इ आलु किलोके कत्‍ता आहे? नेपाली अनुवाद: ए दाइ, यो आलु किलोको कति हो? कठरिया थारू: इ आलु चालीस रुपैया किलो हे। तुम्‍हिन कत्‍ता किलो चाही? नेपाली अनुवाद: यो आलु चालीस रुपैयाँ किलो हो। तपाईँलाई कति किलो चाहिन्छ? कठरिया थारू: मोहके दुई किलो देउ। तेना (ताजा) आहे न? नेपाली अनुवाद: मलाई दुई किलो दिनुहोस्। तरकारी राम्रो (ताजा) छ नि? कठरिया थारू: हाँ, एकदम ताजा आहे, भर्खरे खेत महति टोरके लैले आहुँ। नेपाली अनुवाद: हो, एकदम ताजा छ, भर्खरै खेतबाट टिपेर ल्याएको हुँ। ४. संस्कृति र जीवनशैली कठरिया थारूहरू प्रकृतिको निकट रहेर बस्ने र सामूहिक कृषि प्रणालीमा आधारित जीवनशैली अपनाउने समुदाय हुन्। सामाजिक संरचना र शासन प्रणाली पश्चिम नेपालका थारू समुदायहरूमा परम्परागत आन्तरिक सुशासनको बलियो प्रणाली रहेको छ। छिमेकी डङ्गौरा थारूहरूमा जस्तै कठरिया थारू समाजमा पनि गाउँको मुखियाका रूपमा ‘भल्म‍न्सा‍’ चयन गर्ने र समुदायका विवादहरू स्थानीय स्तरमै मिलाउने परम्परा रहेको छ। यसका साथै परम्परागत उपचारक र आध्यात्मिक मार्गदर्शकका रूपमा 'गुरुबा' को भूमिका निकै महत्त्वपूर्ण हुन्छ। धार्मिक विश्वास र प्रकृति पूजा कठरिया थारूहरूको धर्म र पूजा पद्धति मूलतः प्रकृति पूजामा आधारित छ। उनीहरू वनदेवी, भूमिस्या (भूमि पूजा), र आफ्का पुर्खाहरूको पूजा गर्छन्। उनीहरूको भाषामा एउटा सुन्दर भनाइ छ: "कठरिया जातिन के पबनी पचैयाँ, अठैयाँ, दिबारी आउ फगुई खास पबनी आहीँ। एस्ते और तमाम पबनी मनाइतिया यहकार उदाहरण यि आहीँः बन्ना आइतबार, आषाढीपुजा सङ्कट विनाई बाबा पूजा, भजिहर, चराँई, क्वाँरी पूजा, खर्हेन पूजा, जाकजखनिया पूजा, अनाज रक्षाक पूजा ई कठरिया जाति के खास खास पूजा आहे।" (अर्थ: कठरिया जातिको मुख्य पर्वहरू पचैयाँ, अठैयाँ, दिबारी र फगुई हुन्। यस्तै अरू थुप्रै पर्वहरू पनि मनाइन्छ, जसका उदाहरणहरू यस प्रकार छन्: बन्ना आइतबार, आषाढीपुजा, सङ्कट विनाई बाबा पूजा, भजिहर, चराँई, क्वाँरी पूजा, खर्हेन पूजा, जाकजखनिया पूजा, र अनाज रक्षाको पूजा, यी कठरिया जातिको खास खास पूजाहरू हुन्।) प्रमुख पूजाहरूको संक्षिप्त परिचय यस प्रकार छ: बन्ना आइतबार (Banna Aitabar): यो आइतबारका दिन विशेष रूपमा गरिने कुल पूजा हो, जसमा परिवार र पशुधनको सुरक्षाको कामना गरिन्छ। आषाढीपुजा (Ashadhi Puja): असार महिनामा धान रोप्नु अघि खेतीपाती राम्रो होस् र प्राकृतिक विपत्ति नआओस् भनी भूमिलाई खुसी पार्न गरिने पूजा। सङ्कट विनाई बाबा पूजा: संकट र बाधाहरूबाट मुक्तिका लागि गरिने विशेष परम्परागत अनुष्ठान। भजिहर र चराँई (Bhajihar & Charai): गाउँ र बालीनालीलाई रोगव्याधि र जंगली जनावरहरूको आक्रमणबाट जोगाउन गरिने सामूहिक पूजा। खर्हेन पूजा र अनाज रक्षाक पूजा (Kharkhen & Anaj Raksha Puja): पाकेको बाली भित्र्याउने समयमा र अन्न भण्डार (भकारी) सुरक्षित रहोस् भन्नका लागि गरिने पूजा। प्रमुख चाडपर्वहरू (Pabani) कठरिया थारू समुदायले मनाउने प्रमुख चाडपर्वहरू यस प्रकार छन्: पचैयाँ (Pachaiya): यो पर्व हिन्दुहरूको हरितालिका तीज वा रक्षाबन्धन जस्तै विशेष महत्त्व बोकेको पर्व हो, जहाँ दिदीबहिनी र माइतीबीचको सम्बन्धलाई उत्सवका रूपमा मनाइन्छ। अठैयाँ (Athaiya): श्रीकृष्ण जन्माष्टमीको अवसरमा मनाइने यो पर्व कठरिया थारूहरूको एक प्रमुख पर्व हो। यसमा व्रत बस्ने, झुला झुल्ने र सामूहिक रूपमा नृत्य गर्ने गरिन्छ। दिबारी (Dibari): यो तिहार (दीपावली) को थारू रूप हो, जसमा धनधान्यकी देवी लक्ष्मी र घर-दैलोको पूजाआजा गरिन्छ。 फगुई (Phagui): होली पर्वलाई कठरिया थारू समुदायमा 'फगुई' भनिन्छ। यो पर्व निकै हर्सोल्लासका साथ हप्ता दिनसम्म गीत गाएर र रंग खेलेर मनाइन्छ। 0grprpr6u0qkt81cowvi28habiela64