Wikipedia
nsowiki
https://nso.wikipedia.org/wiki/Letlakala_la_pele
MediaWiki 1.47.0-wmf.5
first-letter
Media
Special
Bolediša
Mošomi
Boledišana le Mošomi
Wikipedia
Dipolelo tša Wikipedia
Seswantšho
Poledišano ya Seswantšho
MediaWiki
Poledišano ya MediaWiki
Template
Poledišano ya Template
Thušo
Poledišano ya Thušo
Setensele
Poledišano ya Setensele
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Event
Event talk
Grootdraai
0
3336
55013
45662
2026-06-10T00:30:43Z
InternetArchiveBot
5150
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
55013
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox South African town 2011
| name = Grootdraai
| native_name =
| other_name =
| image_skyline =
| image_caption =
| latd = 23.116 |latm = |lats =
| longd = 28.704 |longm = |longs =
| province = Limpopo
| district = [[Mmasepala Setereke tša Capricorn|Capricorn]]
| municipality = [[Mmušôgaê wa Blouberg|Blouberg]]
| established_date =
| government_type = <!-- Ward 00 -->
| leader_party =
| leader_title = Councillor
| leader_name =
| area_footnotes = {{#tag:ref |{{cite web |url=http://census.adrianfrith.com/place/90907038 |title=Sub Place Grootdraai |work=Census 2001 |access-date=2015-10-09 |archive-date=2013-08-24 |archive-url=https://archive.today/20130824120704/http://census.adrianfrith.com/place/90907038 |url-status=dead }} |name=census2001}}
| area_total_km2 = 0.78
| population_total = 996
| population_footnotes = <ref name="census2001" />
| population_as_of = 2001
| elevation_m =
| postal_code =
| postal2_code =
| area_code =
| website =
}}
'''Grootdraai''' ke toropo go feta [[Mmušôgaê wa Blouberg]], [[Mmasepala Setereke tša Capricorn]] wa profense [[Limpopo]] ka moka [[Afrika Borwa]].
== Ditšhupetšo ==
{{reflist}}
{{Capricorn District Municipality}}
[[Setensele:Mmušôgaê wa Blouberg]]
1qs8jqdezw32tnvv20e0x4vmw495fby
Leeufontein
0
5284
55014
46184
2026-06-10T00:33:58Z
InternetArchiveBot
5150
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
55014
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox South African town 2011
| name = Leeufontein
| native_name =
| other_name =
| image_skyline =
| image_caption =
| latd = 26.126 |latm = |lats =
| longd = 25.331 |longm = |longs =
| province = Leboa Bodikela
| district = Ngaka Modiri Molema
| municipality = Ramotshere Moiloa
| established_date =
| government_type = <!-- Ward 00 -->
| leader_party =
| leader_title = Councillor
| leader_name =
| area_footnotes = {{#tag:ref |{{cite web |url=http://census.adrianfrith.com/place/61010 |title=Main Place Leeufontein |work=Census 2001 |access-date=2017-01-11 |archive-date=2013-01-16 |archive-url=https://archive.today/20130116063158/http://census.adrianfrith.com/place/61010 |url-status=dead }} |name=census2001}}
| area_total_km2 =
10.85 <!-- Leeufontein -->
| population_total =
5685<!--Leeufontein-->
| population_footnotes = <ref name="census2001" />
| population_as_of = 2001
<!-- race -->
| demographics1_footnotes = <ref name="census2001" />
| percent_black = 99.6%
| percent_coloured = 0.2%
| percent_asian = 0.2%
| percent_white =
| percent_other =
<!-- language -->
| demographics2_footnotes = <ref name="census2001" />
| demographics2_title1 = [[Setswana]]
| demographics2_info1 = 98.6%
| demographics2_title2 =
| demographics2_info2 =
| demographics2_title3 =
| demographics2_info3 =
| demographics2_title4 =
| demographics2_info4 =
| demographics2_title5 = Other
| demographics2_info5 =
| elevation_m =
| postal_code =
| area_code =
| website =
}}
'''Leeufontein''' ke toropo go feta [[Mmušoselegae wa Ramotshere Moiloa]] wa porofense [[Leboa Bodikela]] ka moka [[Afrika Borwa]].
== Ditšhupetšo ==
{{reflist}}
{{Ngaka Modiri Molema District Municipality}}
rh1yxl7ovnejv08pkwdz8rwkthb2dp3
Orania
0
6248
55016
48509
2026-06-10T00:38:04Z
InternetArchiveBot
5150
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
55016
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox South African town
| name = Orania
| other_name =
| image_skyline = Aerial view 2 Orania 02-2015.jpg
| image_caption = A view of the town of Orania
| latd = 29 |latm = 49 |lats =
| longd = 24 |longm = 24 |longs =
| province = Kapa Leboa
| district = [[Mmasepala Setereke tša Pixley ka Seme|Pixley ka Seme]]
| municipality = Thembelihle
| established_date = 1963
| founder =
| government_type = Representative council
| leader_party =
| leader_title = Mayor of the Orania Representative Council
| leader_name = Carel Boshoff IV
| leader_title1 = Chairman of the Town Council
| leader_name1 = Chris Jacobs
| leader_title2 = President of the Orania Movement
| leader_name2 = Carel Boshoff IV
| area_footnotes = <ref name=census2011>{{cite web|title=Main Place "Orania"|url=http://census2011.adrianfrith.com/place/374003|publisher=Census 2011|accessdate=10 January 2014|archive-date=9 November 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20131109110713/http://census2011.adrianfrith.com/place/374003|url-status=dead}}</ref>
| area_total_km2 = 8.95
| elevation_m = 1180
| elevation_max_m =
| elevation_min_m =
| population_footnotes = <ref name=census2011/><ref name=localcensus2014>{{cite web|title=Sosio-ekonomiese opname – Orania sensus 2014|url=http://www.orania.co.za/wp-content/uploads//2015/06/Orania-Dorpsraad-Sosio-ekonomiese-opname-FINAL.pdf|publisher=Orania Dorpsraad|accessdate=15 June 2015|archive-date=14 June 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150614152552/http://www.orania.co.za/wp-content/uploads//2015/06/Orania-Dorpsraad-Sosio-ekonomiese-opname-FINAL.pdf|dead-url=yes}}</ref>
| population_est = 1085
| pop_est_as_of = 2014
| population_total = 892
| population_as_of = 2011
| population_demonym =
| population_note =
<!-- demographics (section 1) -->
| demographics1_footnotes = <ref name=census2011/>
| percent_black = 0.9%
| percent_coloured = 1.9%
| percent_white = 97.2%
| percent_other =
<!-- demographics (section 2) -->
| demographics2_footnotes = <ref name=census2011/>
| demographics2_title1 = [[Afrikaans]]
| demographics2_info1 = 98.4%
| demographics2_title2 = [[Seisimane]]
| demographics2_info2 = 1.6%
| demographics2_title3 =
| demographics2_info3 =
<!-- Other information -->
| postal_code = 8752
| postal2_code =
| area_code = 053
| censuscode = 374003
| website = http://www.orania.co.za/
}}
'''Orania''' ke toropo wa [[Mmušôgaê wa Thembelihle]] go feta [[Mmasepala Setereke tša Pixley ka Seme]] ka moka [[Afrika Borwa]].
== Ditšhupetšo ==
{{reflist}}
{{Pixley ka Seme District Municipality}}
5h6thwhxfekv3pb84ro36lasbcpuylj
Noka ya Buffels (Kapa Leboa)
0
13864
55010
2026-06-09T19:30:45Z
Slippery slope302
6984
Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1358600933|Buffels River (Northern Cape)]]"
55010
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Buffels''' ke [[noka]] yeo e elelago ka nako ye kopana fela ka morago ga pula gomme e omile bontši bja ngwaga. E hwetšwa ka [[Kapa Leboa|profenseng ya Kapa Leboa]] ya [[Afrika Borwa]]. E elela ka seleteng sa Namaqualand seo se omilego gomme ka kakaretšo e elela ka bodikela go leba [[Atlantic Ocean|Lewatleng la Atlantic]] kgauswi le [[Kleinzee]]. Noka e bopilwe ka mekgwa ya go ela yeo e sa laolegego kudu, e ithekgile kudu ka pula ya sehla mo lefelong la yona la go kgoboketša meetse.<ref name=":0">{{Cite web |title=The Buffels River catchment illustrating the drainage network and rainfall isohyets |url=https://www.researchgate.net/figure/The-Buffels-River-catchment-illustrating-the-drainage-network-and-rainfall-isohyets-The_fig1_49608860 |access-date=7 June 2026 |website=ResearchGate}}</ref><ref>{{Cite web |title=The Evolution of Estuaries |url=https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0033589411000159 |doi=10.1016/j.yqres.2011.01.004}}</ref>
== Khoso le beisine ==
Noka ya Buffels e thoma ka dithabeng tša ka gare ga naga tša Kapa Leboa gomme e elela ka bodikela go phatša Namaqualand, e feta ka mafelong a bodulo a go swana le [[Springbok, Kapa Leboa|Springbok]], Nababeep, le [[Okiep]] pele e fihla lebopong la Atlantic kgauswi le Kleinzee, moo e ka bopago moela wa nakwana ka dinako tša mafula. Palomoka ya tsela ya noka e ka ba 250 km (160). mi) ka bolelele. Mafelong a yona a ka tlase, noka gantši e omile gomme e elela feela ka morago ga pula e kgolo. Ke ya nakwana kudu, e elela ka go tia nakong ya mafula a go phadima le dipula tše maatla, gomme e dula e omile ka botlalo bontši bja ngwaga.<ref name=":0" /><ref>{{cite journal|last1=Van Gend|first1=J.|last2=Francis|first2=M. L.|last3=Watson|first3=A. P.|last4=Palcsu|first4=L.|last5=Horváth|first5=A.|last6=Macey|first6=P. H.|last7=Le Roux|first7=P.|last8=Clarke|first8=C. E.|last9=Miller|first9=J. A.|title=Impacts of climate change and human activities on water resources and water quality|journal=The Science of the Total Environment|year=2020|volume=762|doi=10.1016/j.scitotenv.2020.143140|pmid=33131834|url=https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0048969720366705}}</ref><ref name=":1">{{Cite journal|date=2011-05-01|title=Hydrological response of a dryland ephemeral river to southern African climatic variability during the last millennium|url=https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0033589411000159|journal=Quaternary Research|language=en-US|volume=75|issue=3|doi=10.1016/j.yqre|doi-broken-date=8 June 2026|issn=0033-5894|archive-url=http://web.archive.org/web/20240421184612/https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0033589411000159|archive-date=2024-04-21}}</ref>
== Thuto ya Meetse ==
Noka ya Buffels ke noka ya nakwana yeo e elelago fela ka morago ga ge pula e ne. E ntšha meetse lefelong la go kgoboketša meetse la go ka ba 9,000–9,500 km2 gomme kudu e ithekgile ka pula ya marega ya austral magareng ga Motsheganong le Lewedi, le ge e le gore karolo ya ka bohlabela ya lefelo la go kgoboketša meetse e itemogela pula ya selemo yeo e amanago le madimo.<ref name=":2" /> Pula ka seleteng e magareng ga 100 mm le 300 mm ka ngwaga, e dira gore noka e be le tshekamelo ye kgolo ya mafula a go phadima ao a latelwago ke dinako tše telele tša komelelo.<ref name=":0" /> Bontši bja mafula a direga ka sehla sa pula ya marega, le ge e le gore pula ya ka dinako tše dingwe ya selemo e ka hlola mafula a go phadima.<ref name=":2" />
== Thutafase le Tikologo ==
Noka ye e elela profenseng ya thutafase ya Namaqualand, yeo e laolwago ke maswika a bogologolo a granite, gneiss le metamorphic. Selete se se omilego ka seripagare ka dimela tše di sego gona tše di tlwaetšego maemo a komelelo. Ka ge mmu o sa tsepama e bile o na le maswika, ga o kgone go boloka meetse a mantši, ka fao meetse a pula a elela ka pela ka morago ga pula.<ref>{{Cite web |title=Research Portal |url=https://ujcontent.uj.ac.za/esploro/outputs/graduate/The-provenance-of-the-Buffels-River/9911142007691 |access-date=2026-06-07 |website=ujcontent.uj.ac.za}}</ref>
== Ditšhupetšo ==
[[Setensele:Coordinates on Wikidata]]
dhgulm26gwp8qb0d6wuw6vx6iq89ukc
55011
55010
2026-06-09T19:35:05Z
Slippery slope302
6984
Slippery slope302 moved page [[Noka ya Buffels (Kapa Leboa) .]] to [[Noka ya Buffels (Kapa Leboa)]]
55010
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Buffels''' ke [[noka]] yeo e elelago ka nako ye kopana fela ka morago ga pula gomme e omile bontši bja ngwaga. E hwetšwa ka [[Kapa Leboa|profenseng ya Kapa Leboa]] ya [[Afrika Borwa]]. E elela ka seleteng sa Namaqualand seo se omilego gomme ka kakaretšo e elela ka bodikela go leba [[Atlantic Ocean|Lewatleng la Atlantic]] kgauswi le [[Kleinzee]]. Noka e bopilwe ka mekgwa ya go ela yeo e sa laolegego kudu, e ithekgile kudu ka pula ya sehla mo lefelong la yona la go kgoboketša meetse.<ref name=":0">{{Cite web |title=The Buffels River catchment illustrating the drainage network and rainfall isohyets |url=https://www.researchgate.net/figure/The-Buffels-River-catchment-illustrating-the-drainage-network-and-rainfall-isohyets-The_fig1_49608860 |access-date=7 June 2026 |website=ResearchGate}}</ref><ref>{{Cite web |title=The Evolution of Estuaries |url=https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0033589411000159 |doi=10.1016/j.yqres.2011.01.004}}</ref>
== Khoso le beisine ==
Noka ya Buffels e thoma ka dithabeng tša ka gare ga naga tša Kapa Leboa gomme e elela ka bodikela go phatša Namaqualand, e feta ka mafelong a bodulo a go swana le [[Springbok, Kapa Leboa|Springbok]], Nababeep, le [[Okiep]] pele e fihla lebopong la Atlantic kgauswi le Kleinzee, moo e ka bopago moela wa nakwana ka dinako tša mafula. Palomoka ya tsela ya noka e ka ba 250 km (160). mi) ka bolelele. Mafelong a yona a ka tlase, noka gantši e omile gomme e elela feela ka morago ga pula e kgolo. Ke ya nakwana kudu, e elela ka go tia nakong ya mafula a go phadima le dipula tše maatla, gomme e dula e omile ka botlalo bontši bja ngwaga.<ref name=":0" /><ref>{{cite journal|last1=Van Gend|first1=J.|last2=Francis|first2=M. L.|last3=Watson|first3=A. P.|last4=Palcsu|first4=L.|last5=Horváth|first5=A.|last6=Macey|first6=P. H.|last7=Le Roux|first7=P.|last8=Clarke|first8=C. E.|last9=Miller|first9=J. A.|title=Impacts of climate change and human activities on water resources and water quality|journal=The Science of the Total Environment|year=2020|volume=762|doi=10.1016/j.scitotenv.2020.143140|pmid=33131834|url=https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0048969720366705}}</ref><ref name=":1">{{Cite journal|date=2011-05-01|title=Hydrological response of a dryland ephemeral river to southern African climatic variability during the last millennium|url=https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0033589411000159|journal=Quaternary Research|language=en-US|volume=75|issue=3|doi=10.1016/j.yqre|doi-broken-date=8 June 2026|issn=0033-5894|archive-url=http://web.archive.org/web/20240421184612/https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0033589411000159|archive-date=2024-04-21}}</ref>
== Thuto ya Meetse ==
Noka ya Buffels ke noka ya nakwana yeo e elelago fela ka morago ga ge pula e ne. E ntšha meetse lefelong la go kgoboketša meetse la go ka ba 9,000–9,500 km2 gomme kudu e ithekgile ka pula ya marega ya austral magareng ga Motsheganong le Lewedi, le ge e le gore karolo ya ka bohlabela ya lefelo la go kgoboketša meetse e itemogela pula ya selemo yeo e amanago le madimo.<ref name=":2" /> Pula ka seleteng e magareng ga 100 mm le 300 mm ka ngwaga, e dira gore noka e be le tshekamelo ye kgolo ya mafula a go phadima ao a latelwago ke dinako tše telele tša komelelo.<ref name=":0" /> Bontši bja mafula a direga ka sehla sa pula ya marega, le ge e le gore pula ya ka dinako tše dingwe ya selemo e ka hlola mafula a go phadima.<ref name=":2" />
== Thutafase le Tikologo ==
Noka ye e elela profenseng ya thutafase ya Namaqualand, yeo e laolwago ke maswika a bogologolo a granite, gneiss le metamorphic. Selete se se omilego ka seripagare ka dimela tše di sego gona tše di tlwaetšego maemo a komelelo. Ka ge mmu o sa tsepama e bile o na le maswika, ga o kgone go boloka meetse a mantši, ka fao meetse a pula a elela ka pela ka morago ga pula.<ref>{{Cite web |title=Research Portal |url=https://ujcontent.uj.ac.za/esploro/outputs/graduate/The-provenance-of-the-Buffels-River/9911142007691 |access-date=2026-06-07 |website=ujcontent.uj.ac.za}}</ref>
== Ditšhupetšo ==
[[Setensele:Coordinates on Wikidata]]
dhgulm26gwp8qb0d6wuw6vx6iq89ukc
55015
55011
2026-06-10T00:37:47Z
InternetArchiveBot
5150
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
55015
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Buffels''' ke [[noka]] yeo e elelago ka nako ye kopana fela ka morago ga pula gomme e omile bontši bja ngwaga. E hwetšwa ka [[Kapa Leboa|profenseng ya Kapa Leboa]] ya [[Afrika Borwa]]. E elela ka seleteng sa Namaqualand seo se omilego gomme ka kakaretšo e elela ka bodikela go leba [[Atlantic Ocean|Lewatleng la Atlantic]] kgauswi le [[Kleinzee]]. Noka e bopilwe ka mekgwa ya go ela yeo e sa laolegego kudu, e ithekgile kudu ka pula ya sehla mo lefelong la yona la go kgoboketša meetse.<ref name=":0">{{Cite web |title=The Buffels River catchment illustrating the drainage network and rainfall isohyets |url=https://www.researchgate.net/figure/The-Buffels-River-catchment-illustrating-the-drainage-network-and-rainfall-isohyets-The_fig1_49608860 |access-date=7 June 2026 |website=ResearchGate}}</ref><ref>{{Cite web |title=The Evolution of Estuaries |url=https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0033589411000159 |doi=10.1016/j.yqres.2011.01.004}}</ref>
== Khoso le beisine ==
Noka ya Buffels e thoma ka dithabeng tša ka gare ga naga tša Kapa Leboa gomme e elela ka bodikela go phatša Namaqualand, e feta ka mafelong a bodulo a go swana le [[Springbok, Kapa Leboa|Springbok]], Nababeep, le [[Okiep]] pele e fihla lebopong la Atlantic kgauswi le Kleinzee, moo e ka bopago moela wa nakwana ka dinako tša mafula. Palomoka ya tsela ya noka e ka ba 250 km (160). mi) ka bolelele. Mafelong a yona a ka tlase, noka gantši e omile gomme e elela feela ka morago ga pula e kgolo. Ke ya nakwana kudu, e elela ka go tia nakong ya mafula a go phadima le dipula tše maatla, gomme e dula e omile ka botlalo bontši bja ngwaga.<ref name=":0" /><ref>{{cite journal|last1=Van Gend|first1=J.|last2=Francis|first2=M. L.|last3=Watson|first3=A. P.|last4=Palcsu|first4=L.|last5=Horváth|first5=A.|last6=Macey|first6=P. H.|last7=Le Roux|first7=P.|last8=Clarke|first8=C. E.|last9=Miller|first9=J. A.|title=Impacts of climate change and human activities on water resources and water quality|journal=The Science of the Total Environment|year=2020|volume=762|doi=10.1016/j.scitotenv.2020.143140|pmid=33131834|url=https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0048969720366705}}</ref><ref name=":1">{{Cite journal|date=2011-05-01|title=Hydrological response of a dryland ephemeral river to southern African climatic variability during the last millennium|url=https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0033589411000159|journal=Quaternary Research|language=en-US|volume=75|issue=3|doi=10.1016/j.yqre|doi-broken-date=8 June 2026|issn=0033-5894|archive-url=https://web.archive.org/web/20240421184612/https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0033589411000159|archive-date=2024-04-21|access-date=2026-06-09|url-status=live}}</ref>
== Thuto ya Meetse ==
Noka ya Buffels ke noka ya nakwana yeo e elelago fela ka morago ga ge pula e ne. E ntšha meetse lefelong la go kgoboketša meetse la go ka ba 9,000–9,500 km2 gomme kudu e ithekgile ka pula ya marega ya austral magareng ga Motsheganong le Lewedi, le ge e le gore karolo ya ka bohlabela ya lefelo la go kgoboketša meetse e itemogela pula ya selemo yeo e amanago le madimo.<ref name=":2" /> Pula ka seleteng e magareng ga 100 mm le 300 mm ka ngwaga, e dira gore noka e be le tshekamelo ye kgolo ya mafula a go phadima ao a latelwago ke dinako tše telele tša komelelo.<ref name=":0" /> Bontši bja mafula a direga ka sehla sa pula ya marega, le ge e le gore pula ya ka dinako tše dingwe ya selemo e ka hlola mafula a go phadima.<ref name=":2" />
== Thutafase le Tikologo ==
Noka ye e elela profenseng ya thutafase ya Namaqualand, yeo e laolwago ke maswika a bogologolo a granite, gneiss le metamorphic. Selete se se omilego ka seripagare ka dimela tše di sego gona tše di tlwaetšego maemo a komelelo. Ka ge mmu o sa tsepama e bile o na le maswika, ga o kgone go boloka meetse a mantši, ka fao meetse a pula a elela ka pela ka morago ga pula.<ref>{{Cite web |title=Research Portal |url=https://ujcontent.uj.ac.za/esploro/outputs/graduate/The-provenance-of-the-Buffels-River/9911142007691 |access-date=2026-06-07 |website=ujcontent.uj.ac.za}}</ref>
== Ditšhupetšo ==
[[Setensele:Coordinates on Wikidata]]
nbxwjjousk4qu2slet7g8z0hafd5iam
Noka ya Buffels (Kapa Leboa) .
0
13865
55012
2026-06-09T19:35:05Z
Slippery slope302
6984
Slippery slope302 moved page [[Noka ya Buffels (Kapa Leboa) .]] to [[Noka ya Buffels (Kapa Leboa)]]
55012
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Noka ya Buffels (Kapa Leboa)]]
f4pdo4an6q2ipbwatabuup2jsdpovek