Wikipedia
nsowiki
https://nso.wikipedia.org/wiki/Letlakala_la_pele
MediaWiki 1.47.0-wmf.16
first-letter
Media
Special
Bolediša
Mošomi
Boledišana le Mošomi
Wikipedia
Dipolelo tša Wikipedia
Seswantšho
Poledišano ya Seswantšho
MediaWiki
Poledišano ya MediaWiki
Template
Poledišano ya Template
Thušo
Poledišano ya Thušo
Setensele
Poledišano ya Setensele
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Event
Event talk
Lenano la Dinomoro
0
391
55475
54945
2026-08-19T12:43:44Z
~2026-45314-79
8751
55475
wikitext
text/x-wiki
'''Lenano la Dinomoro'''
=== Dinomoro tša Prime ===
Nomoro ya prime ke nomoro yeo e nalego dikarodi tše pedi, elego tee le nomoro yeo.
Dinomoro tša Prime tše 133 tša mathomo:
<table>
<tr><td>[[2 (nomoro)|2]] <td>[[3 (nomoro)|3]] <td>[[5 (nomoro)|5]] <td>[[7 (nomoro)|7]] <td>[[11 (nomoro)|11]] <td>[[13 (nomoro)|13]] <td>[[17 (nomoro)|17]] <td>[[19 (nomoro)|19]] <td>[[23 (nomoro)|23]] <td>[[29 (nomoro)|29]]
<tr><td>[[31 (nomoro)|31]] <td>[[37 (nomoro)|37]] <td>[[41 (nomoro)|41]] <td>[[43 (nomoro)|43]] <td>[[47 (nomoro)|47]] <td>[[53 (nomoro)|53]] <td>[[59 (nomoro)|59]] <td>[[61 (nomoro)|61]] <td>[[67 (nomoro)|67]] <td>[[71 (nomoro)|71]]
<tr><td>[[73 (nomoro)|73]] <td>[[79 (nomoro)|79]] <td>[[83 (nomoro)|83]] <td>[[89 (nomoro)|89]] <td>[[97 (nomoro)|97]] <td>[[101 (nomoro)|101]] <td>[[103 (nomoro)|103]] <td>[[107 (nomoro)|107]] <td>[[109 (nomoro)|109]] <td>[[113 (nomoro)|113]]
<tr><td>[[127 (nomoro)|127]] <td>[[131 (nomoro)|131]] <td>[[137 (nomoro)|137]] <td>[[139 (nomoro)|139]] <td>[[149 (nomoro)|149]] <td>[[151 (nomoro)|151]] <td>[[157 (nomoro)|157]] <td>[[163 (nomoro)|163]] <td>[[167 (nomoro)|167]]<td>[[173 (nomoro)|173]]
<tr><td>[[179 (nomoro)|179]]<td>[[181 (nomoro)|181]] <td>[[191 (nomoro)|191]]<td>[[193 (nomoro)|193]] <td>[[197 (nomoro)|197]] <td>[[199 (nomoro)|199]] <td>[[211 (nomoro)|211]] <td>[[223 (nomoro)|223]] <td>[[227 (nomoro)|227]]<td>[[229 (nomoro)|229]]
<tr><td>[[233 (nomoro)|233]] <td>[[239 (nomoro)|239]] <td>[[241 (nomoro)|241]] <td>[[251 (nomoro)|251]] <td>[[257 (nomoro)|257]] <td>[[263 (nomoro)|263]] <td>[[269 (nomoro)|269]] <td>[[271 (nomoro)|271]] <td>[[277 (nomoro)|277]] <td>[[281 (nomoro)|281]]
<tr><td>[[283 (nomoro)|283]] <td>[[293 (nomoro)|293]] <td>[[307 (nomoro)|307]] <td>[[311 (nomoro)|311]] <td>[[313 (nomoro)|313]] <td>[[317]] <td>[[331 (nomoro)|331]] <td>[[337 (nomoro)|337]] <td>[[347 (nomoro)|347]] <td>[[349 (nomoro)|349]]<td></td>
<tr><td>[[353 (nomoro)|353]] <td>[[359 (nomoro)|359]] <td>[[367 (nomoro)|367]] <td>[[373 (nomoro)|373]] <td>[[379 (nomoro)|379]] <td>[[383 (nomoro)|383]] <td>[[389 (nomoro)|389]] <td>[[397 (nomoro)|397]] <td>[[401 (nomoro)|401]] <td>[[409 (nomoro)|409]]
<tr><td>[[419 (nomoro)|419]] <td>[[421 (nomoro)|421]] <td>[[431 (nomoro)|431]] <td>[[433 (nomoro)|433]] <td>[[439 (nomoro)|439]] <td>[[443 (nomoro)|443]] <td>[[449 (nomoro)|449]] <td>[[457 (nomoro)|457]] <td>[[461 (nomoro)|461]] <td>[[463 (nomoro)|463]]
<tr><td>[[467 (nomoro)|467]] <td>[[479 (nomoro)|479]] <td>[[487 (nomoro)|487]] <td>[[491 (nomoro)|491]] <td>[[499 (nomoro)|499]] <td>[[503 (nomoro)|503]] <td>[[509 (nomoro)|509]] <td>[[521 (nomoro)|521]] <td>[[523 (nomoro)|523]] <td>[[541 (nomoro)|541]]
<tr><td>[[547 (nomoro)|547]] <td>[[557 (nomoro)|557]] <td>[[563 (nomoro)|563]] <td>[[569 (nomoro)|569]] <td>[[577 (nomoro)|577]] <td>[[587 (nomoro)|587]] <td>[[593 (nomoro)|593]] <td>[[599 (nomoro)|599]] <td>[[601 (nomoro)|601]] <td>[[607 (nomoro)|607]]
[[613 (nomoro)|613]] [[619 (nomoro)|619]] [[631 (nomoro)|631]] [[641 (nomoro)|641]] [[643 (nomoro)|643]]
[[653 (nomoro)|653]] [[661 (nomoro)|661]] [[673 (nomoro)|673]] [[677 (nomoro)|677]] [[683 (nomoro)|683]]
[[691 (nomoro)|691]] [[701 (nomoro)|701]] [[709 (nomoro)|709]] [[719 (nomoro)|719]] [[727 (nomoro)|727]]
[[739 (nomoro)|739]] [[743 (nomoro)|743]] [[751 (nomoro)|751]] [[757 (nomoro)|757]] [[761 (nomoro)|761]]
[[769 (nomoro)|769]] [[773 (nomoro)|773]] [[787 (nomoro)|787]]
=== Dinomoro tšago Hlamatšega ===
Dinomoro tšago hlamatšega, ke dinomoro tšeo ge o hlakanya dikarudi kamoka tša nomoro (ntle le yona nomoro yeo) e eba nomoro yeo.
Dinomoro tšago hlamatšega tše '''lesome''':
<table>
<tr><th>1</td><td align="right">[[6 (nomoro)|6]]</td></tr>
<tr><th>2</td><td align="right">[[28 (nomoro)|28]]</td></tr>
<tr><th>3</td><td align="right">[[496 (nomoro)|496]]</td></tr>
<tr><th>4</td><td align="right">8 128</td></tr>
<tr><th>5</td><td align="right">33 550 336</td></tr>
<tr><th>6</td><td align="right">8 589 869 056</td></tr>
<tr><th>7</td><td align="right">137 438 691 328</td></tr>
<tr><th>8</td><td align="right">2 305 843 008 139 952 128</td></tr>
<tr><th>9</td><td align="right">2 658 455 991 569 831 744 654 692 615 953 842 176</td></tr>
<tr><th>10</td><td align="right"> 191 561 942 608 236 107 294 793 378 084 303 638 130 997 321 548 169 216</td></tr>
</table>
afad4qm6hyx4rrnvpe8pi4xfmikxiab
Mošomi:Mhanimhani
2
13532
55478
54492
2026-08-19T13:22:04Z
Mhanimhani
8377
created draft 5
55478
wikitext
text/x-wiki
Leina la ka ke Mhanimhani
[[Mošomi:Mhanimhani/Draft 1|Draft 1]] [[Mošomi:Mhanimhani/Draft 2|Draft 2]] [[Draft page 3]] [[Draft 4]] [[*Draft 5]]
37b4bkbg0uebtou304vehe5ukvb5092
Draft page 3
0
13735
55476
54534
2026-08-19T13:12:45Z
Mhanimhani
8377
55476
wikitext
text/x-wiki
Leina laka ke Mhanimhani
Dikoša
[[Seswantšho:Op27 1 seg mov.png|thumb|402x402px|Dikoša]]
'''Dikoša''' ke eng? Dikoša ke mokgwa wa go kgahliša wo o na lego modumo go bopa mothaladi wa [[medumo ya melodi]] ye e šomago. Dikoša di ka rwala maikutlo ntle le go bolela mantšu a itšego. Gape ba opedi ba bantšhi ba diriša dikoša tša boa go botša batho ka maikutlo a bona ntle le go iponagatša. Dikoša ke tsela ye nngwe yeo batho ba e šomišago go kwešišana le ge e le gore ba tloga go ditšo tša go fapana. Dikoša di thabiša batho, ebile di kgona gape go ba roba dipelo goba go ba kweša bohloko. Dikoša di tšea gape karolo go šetšo sa rena.
Setšo se sengwe le se sengwe se na le mehuta ya sona a dikoša. [[Mmino]] ya setšo gantši e fetešetšwa go tloga go bagolo go fihla go bana ba lehono ka ge dikoša tše bo mogolo wa bo rena ba godile ka tšona.Ka tšona dikoša tse go reiwa ditaba tša histori ya bo rena. Se se laetša gore dikoša ase tša go ithabiša fela eupša ke tsela ya go lemoga seo bagolo ba rena ba bego ba se dira mehleng ya kgale ebile gape di re thuša go tseba se ga ga bo rena. Gantši dikoša tša kgale otla hwetša di opela ke bo makgolo ba ruta bana le batlogolo ba bona ka ga tsela yeo e lego gore ba b e ba raloka ka gona goba ka tsela eo e le go gore ba be ba tsamaiša mediro ka gona ka di nako tša bona.
Dikoša gape di thuša barutwana. Se ke ka lebaka la gore ba go tseba ba boletše gore dikoša di thuša gore motho a kgone go dira modiro wa gage a iketlile. Gape go thwe dikoša di direla gore monagao wa motho wo be le khutšo. Ka bontšhi dikoša di diriswa dikolong gore ba rutwana ba kgone go kwešiša le go tshwara tše itšego ka pela.
== References: ==
https://ww.classicfm.com/discover-music/what-is-music-definition/
https://www.nationalgeographic.org/article/music-cultures/
[https://www.verywellmind.co/ways-music-affects-and-benefits-the https://www.verywellmind.co/ways-music-affect]
<references />
d1xuedb4obo94gosoiy6ljvixnhwiru
Draft 4
0
13756
55477
55376
2026-08-19T13:17:59Z
Mhanimhani
8377
55477
wikitext
text/x-wiki
Dinawa
[[Seswantšho:Bambara beans in Ghana.jpg|thumb|Dinawa]]
'''Dinawa''' ke dijo tse bohlokwa kudu ebile di jewa kudu lefase ka bophara. Di wela ka gare ga sehlopha sa dimela tšeo di betšwago [[legume]], gomme di lemilwe ka mengwaga ye mentši kudu ke ditšhaba tše fapanego. Dinawa di ananelwa ka lebaka la theko ya tšona ye fase, go hwetšagala ga bonolo, le boleng bja tšona bja phepo. Di kgatha tema ye bohlokwa go godiša dijo tše phetšego gabotse le tšhireletšo ya dijo, kudu dinageng tše di sa tšwelago pele. Ye nngwe ya mohula wa dinawa ke phepo ye e humilegonye di na go le yona. Dinawa ke mothopo wo mobotse wa protheine ya dimela, ye e nyakegago bakeng sa kgolo, go lokiša mmele le maphelo ka kakaretšo.Se se dira gore e be dijo tše botse kudu go batho bao ba sa jego nama. Godimo ga mo, dinawa di na le diminerale le dimatlafatši tše bohlokwa tše bjalo ka fiber, tšhipi ( iron ), magnesium, potassium le vitamine B.<ref>https://en.wikipedia.org</ref>
Fiber ye e hwetšagalago ka bontši dinaweng e thuša go dira tšhilo ya dijo e šome gabotse, e thibela go kgotlelela mala, gape e fokotša kotsi ya malwetši a bjalo ka bolwetši nja swikiri le bolwetši bja pelo. Dinawa gape di tsebja ka tema ya tšona go boloka pelo e phetšego gabotse. Go ja dinawa ka mehla go ka thuša go theola maemo a cholesterol ye mpe mading. Se se fokotša kotsi ya kgatelelo ya madi, go hwa ga pelo le sroke. Ka lebaka la gore dinawa di na le [[glycaemic index]] ye fase, di thuša go laola maemo a swikiri mading, gomme se se dira gore di holege kudugo batho bao ba phelago le bolwetši bja swikiri. Mohola o mongwe wa dinawa ke kabelo ya tšona go tšhireletšo ya tikologo. Dinawa di matlafatša mobu ka go oketša nitrogen, ye e kaonafatšago go nonofala ga mobu le go fokotša go dirišwa ga menontšha ya dikhemikhale.<ref>https://www.pnp.co.za</ref>
Se se dirs temo ya dinawa ebe ye e hlokomelago tikologo le ye e se nago ditshenyagalelo tše kgolo go balemi. Dinawa gape di hloka meetse a mannyane ge di bapetšwa le methopo ye mentši ya protheine ya diphoofolo, ka fao di loketše kudu mafelong ao a welwago ke komelelo. Dinawa di apewa ka ditsela tsa go fapana. Di ka bedišwa, tša tšhošwa, tša pitlaganywa goba tša tsenywa ka gare ga dioso, disutu, disalete le dijo tša setšo. Mehuta e fapanego ya dinawa bjalo ka dinawa tše di betlilwego, dinawa tše ntsho, dinawa tše bedilwego ( baked beans) le dinawa tša swikiri di a ratwa ke ditšhaba tše dintši.<ref>{{Cite web |url=https://www.livingseeds.co.za/ |title=Archive copy |access-date=2026-02-28 |archive-date=2026-03-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20260301073307/https://www.livingseeds.co.za/ |url-status=dead }}</ref> ka gore yalo batho ba swanela go itlwaetsa go dija
== '''Ditšhupetšo''' ==
<references />
[[Setensele:Dijo tša phepo]]
mg6kymt6xomy7lqzwx6nyp4v3efvzls
Noka ya Mogalakwena
0
13948
55480
55471
2026-08-19T18:24:57Z
Kgalalelo94
8341
55480
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Mogalakwena'''
[[Seswantšho:Noka ya Mogalakwena.png]]
Noka ya Mogalakwena ke ye nngwe ya dinoka tše dikgolo tšeo di lego ka Profenseng ya Limpopo, Afrika Borwa. Ke lekala la Noka ya Limpopo gomme ke karolo ye bohlokwa ya tshepedišo ya meetse ya noka ya Limpopo. Noka ye e elela ka dikarolong tša ka leboa la Limpopo pele e kopana le Noka ya Limpopo kgauswi le mollwane wa Afrika Borwa le Botswana.<ref name=":0">{{cite web |title=Limpopo Water Management Area |url=https://www.dws.gov.za/ |publisher=Department of Water and Sanitation}}</ref>
'''Leina'''
Leina Mogalakwena le tšwa go polelo ya Setswana. Lentšu Mogale le ra gore motho yo maatla goba yo bogale, mola kwena e le leina la phoofolo ya meetseng yeo e bitšwago kwena. Ka fao, leina Mogalakwena le ka hlalošwa e le “kwena ye bogale” goba “kwena ya maatla.”<ref><nowiki>https://www.dws.gov.za/</nowiki> </ref>
'''Tsela ya go elela ga yona'''
Noka ya Mogalakwena e thoma tikologong ya Waterberg kua Limpopo. Karolo ya yona ya mathomo e tsebja bjalo ka Noka ya Nyl, yeo e elelago ka lefelong la meetse a mantši la Nyl pele e fetoga Noka ya Mogalakwena.<ref name=":1">{{cite web |title=Nylsvley Nature Reserve |url=https://www.sanbi.org/ |publisher=South African National Biodiversity Institute |access-date=2026-08-07 |archive-date=2026-03-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20260301110434/https://www.sanbi.org/ |url-status=dead }}</ref>
Go tloga moo, noka e tšwela pele go elela ka leboa la Profense ya Limpopo gomme mafelelong e kopana le Noka ya Limpopo kgauswi le mollwane wa Afrika Borwa le Botswana.<ref name=":0" />
Sebaka sa noka ya Mogalakwena se akaretša lefelo la go lekana le dikilometara tše dikwere tše ka bago 19 000 km², gomme ke ye nngwe ya ditshepedišo tše bohlokwa tša meetse ka gare ga Lefelo la Taolo ya Meetse la Limpopo.<ref name=":2">{{cite web |title=Ramsar Sites Information Service: Nylsvley Nature Reserve |url=https://rsis.ramsar.org/}}</ref>
'''Makala a noka'''
Dinoka tše mmalwa le melapo ya meetse di tšhela meetse a tšona ka Nokeng ya Mogalakwena. Tše dingwe tša tšona ke:<ref name=":0" />
Noka ya Nyl
Noka ya Sterk
Noka ya Dorps
Noka ya Mothlakole
Noka ya Matlalane
Noka ya Seepabana
Noka ya Klein Mogalakwena
Noka ya Pholotsi
'''Matamo'''
Go na le matamo a mmalwa ao a lego ka gare ga tshepedišo ya noka ya Mogalakwena. Matamo a bohlokwa a akaretša:<ref name=":1" />
Letamo la Glen Alpine
Letamo la Doorndraai
Letamo la Combrink
Letamo la Donkerpoort
Matamo a thuša ka kabo ya meetse, temo le taolo ya methopo ya meetse tikologong ye.<ref name=":0" />
'''Tikologo le diphoofolo tša naga'''
Noka ya Mogalakwena e thekga mehuta ye mentši ya diphedi le tikologo ya tlhago. Lefelo la meetse a mantši la Nyl, leo e lego karolo ya karolo ya godimo ya noka, le tsebja ka bohlokwa bja lona bja go šireletša dinonyana tše dintši tša meetse.<ref name=":1" />
Noka ye gape e na le bohlokwa go diphoofolo tša naga, go akaretša le dikubu tšeo di hwetšwago dikarolong tša tshepedišo ya Noka ya Limpopo.<ref name=":0" />
'''Bohlokwa bja setšo le histori'''
Noka ya Mogalakwena e na le bohlokwa bja setšo go ditšhaba tšeo di dulago tikologong ya yona. Lefelo la Mogalakwena e bile legae la ditšhaba tša Afrika tše di fapanego, go akaretša le Bapedi le ditšhaba tše dingwe tšeo di bego di ithekgile ka naga le methopo ya meetse bakeng sa bophelo bja tšona.<ref name=":2" />
'''Ditlhohlo tša meetse'''
Noka ya Mogalakwena e lebeletšana le diphetogo tša palo ya meetse ka lebaka la maemo a boso bja go oma ao a hwetšwago Limpopo. Nakong ya komelelo, dikarolo tše dingwe tša noka di ka ba le meetse a mannyane, e lego seo se ka amago batho, temo le diruiwa tšeo di ithekgilego ka noka ye.<ref name=":0" />
Bona gape
Noka ya Limpopo
Lefelo la Taolo ya Meetse la Limpopo
Noka ya Nyl
Mmasepala wa Selete wa Mogalakwena
Lenaneo la dinoka tša Afrika Borwa<references><ref name=":0" /> <ref name=":1" /> <ref name=":2" /></references>
0hkbd1j1y7uimc0pfkl086724tb6bzq
55481
55480
2026-08-19T18:30:21Z
Kgalalelo94
8341
55481
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Mogalakwena'''
[[Seswantšho:Noka ya Mogalakwena.png]]
Noka ya Mogalakwena ke ye nngwe ya dinoka tše dikgolo tšeo di lego ka Profenseng ya Limpopo, Afrika Borwa. Ke lekala la Noka ya Limpopo gomme ke karolo ye bohlokwa ya tshepedišo ya meetse ya noka ya Limpopo. Noka ye e elela ka dikarolong tša ka leboa la Limpopo pele e kopana le Noka ya Limpopo kgauswi le mollwane wa Afrika Borwa le Botswana.<ref name=":0">{{cite web |title=Limpopo Water Management Area |url=https://www.dws.gov.za/ |publisher=Department of Water and Sanitation}}</ref>
'''Leina'''
Leina Mogalakwena le tšwa go polelo ya Setswana. Lentšu Mogale le ra gore motho yo maatla goba yo bogale, mola kwena e le leina la phoofolo ya meetseng yeo e bitšwago kwena. Ka fao, leina Mogalakwena le ka hlalošwa e le “kwena ye bogale” goba “kwena ya maatla.”<ref><nowiki>https://www.dws.gov.za/</nowiki> </ref>
'''Tsela ya go elela ga yona'''
Noka ya Mogalakwena e thoma tikologong ya Waterberg kua Limpopo. Karolo ya yona ya mathomo e tsebja bjalo ka Noka ya Nyl, yeo e elelago ka lefelong la meetse a mantši la Nyl pele e fetoga Noka ya Mogalakwena.<ref name=":1">{{cite web |title=Nylsvley Nature Reserve |url=https://www.sanbi.org/ |publisher=South African National Biodiversity Institute |access-date=2026-08-07 |archive-date=2026-03-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20260301110434/https://www.sanbi.org/ |url-status=dead }}</ref>
Go tloga moo, noka e tšwela pele go elela ka leboa la Profense ya Limpopo gomme mafelelong e kopana le Noka ya Limpopo kgauswi le mollwane wa Afrika Borwa le Botswana.<ref name=":0" />
Sebaka sa noka ya Mogalakwena se akaretša lefelo la go lekana le dikilometara tše dikwere tše ka bago 19 000 km², gomme ke ye nngwe ya ditshepedišo tše bohlokwa tša meetse ka gare ga Lefelo la Taolo ya Meetse la Limpopo.<ref name=":2">{{cite web |title=Ramsar Sites Information Service: Nylsvley Nature Reserve |url=https://rsis.ramsar.org/}}</ref>
'''Makala a noka'''
Dinoka tše mmalwa le melapo ya meetse di tšhela meetse a tšona ka Nokeng ya Mogalakwena. Tše dingwe tša tšona ke:<ref name=":0" />
Noka ya Nyl
Noka ya Sterk
Noka ya Dorps
Noka ya Mothlakole
Noka ya Matlalane
Noka ya Seepabana
Noka ya Klein Mogalakwena
Noka ya Pholotsi
'''Matamo'''
Go na le matamo a mmalwa ao a lego ka gare ga tshepedišo ya noka ya Mogalakwena. Matamo a bohlokwa a akaretša:<ref name=":1" />
Letamo la Glen Alpine
Letamo la Doorndraai
Letamo la Combrink
Letamo la Donkerpoort
Matamo a thuša ka kabo ya meetse, temo le taolo ya methopo ya meetse tikologong ye.<ref name=":0" />
'''Tikologo le diphoofolo tša naga'''
Noka ya Mogalakwena e thekga mehuta ye mentši ya diphedi le tikologo ya tlhago. Lefelo la meetse a mantši la Nyl, leo e lego karolo ya karolo ya godimo ya noka, le tsebja ka bohlokwa bja lona bja go šireletša dinonyana tše dintši tša meetse.<ref name=":1" />
Noka ye gape e na le bohlokwa go diphoofolo tša naga, go akaretša le dikubu tšeo di hwetšwago dikarolong tša tshepedišo ya Noka ya Limpopo.<ref name=":0" />
'''Bohlokwa bja setšo le histori'''
Noka ya Mogalakwena e na le bohlokwa bja setšo go ditšhaba tšeo di dulago tikologong ya yona. Lefelo la Mogalakwena e bile legae la ditšhaba tša Afrika tše di fapanego, go akaretša le Bapedi le ditšhaba tše dingwe tšeo di bego di ithekgile ka naga le methopo ya meetse bakeng sa bophelo bja tšona.<ref name=":2" />
'''Ditlhohlo tša meetse'''
Noka ya Mogalakwena e lebeletšana le diphetogo tša palo ya meetse ka lebaka la maemo a boso bja go oma ao a hwetšwago Limpopo. Nakong ya komelelo, dikarolo tše dingwe tša noka di ka ba le meetse a mannyane, e lego seo se ka amago batho, temo le diruiwa tšeo di ithekgilego ka noka ye.<ref name=":0" />
Bona gape
Noka ya Limpopo
Lefelo la Taolo ya Meetse la Limpopo
Noka ya Nyl
Mmasepala wa Selete wa Mogalakwena
Lenaneo la dinoka tša Afrika Borwa<references>
<ref name=":0" />
<ref name=":1" />
<ref name=":2" />
</references>
p5r2dymxjp0wsef5ocjkl0fpeilvhl8
55482
55481
2026-08-19T18:32:22Z
Kgalalelo94
8341
55482
wikitext
text/x-wiki
'''Noka ya Mogalakwena'''
[[Seswantšho:Noka ya Mogalakwena.png]]
Noka ya Mogalakwena ke ye nngwe ya dinoka tše dikgolo tšeo di lego ka Profenseng ya Limpopo, Afrika Borwa. Ke lekala la Noka ya Limpopo gomme ke karolo ye bohlokwa ya tshepedišo ya meetse ya noka ya Limpopo. Noka ye e elela ka dikarolong tša ka leboa la Limpopo pele e kopana le Noka ya Limpopo kgauswi le mollwane wa Afrika Borwa le Botswana.<ref name=":0">{{cite web |title=Limpopo Water Management Area |url=https://www.dws.gov.za/ |publisher=Department of Water and Sanitation}}</ref>
'''Leina'''
Leina Mogalakwena le tšwa go polelo ya Setswana. Lentšu Mogale le ra gore motho yo maatla goba yo bogale, mola kwena e le leina la phoofolo ya meetseng yeo e bitšwago kwena. Ka fao, leina Mogalakwena le ka hlalošwa e le “kwena ye bogale” goba “kwena ya maatla.”<ref><nowiki>https://www.dws.gov.za/</nowiki> </ref>
'''Tsela ya go elela ga yona'''
Noka ya Mogalakwena e thoma tikologong ya Waterberg kua Limpopo. Karolo ya yona ya mathomo e tsebja bjalo ka Noka ya Nyl, yeo e elelago ka lefelong la meetse a mantši la Nyl pele e fetoga Noka ya Mogalakwena.<ref name=":1">{{cite web |title=Nylsvley Nature Reserve |url=https://www.sanbi.org/ |publisher=South African National Biodiversity Institute |access-date=2026-08-07 |archive-date=2026-03-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20260301110434/https://www.sanbi.org/ |url-status=dead }}</ref>
Go tloga moo, noka e tšwela pele go elela ka leboa la Profense ya Limpopo gomme mafelelong e kopana le Noka ya Limpopo kgauswi le mollwane wa Afrika Borwa le Botswana.<ref name=":0" />
Sebaka sa noka ya Mogalakwena se akaretša lefelo la go lekana le dikilometara tše dikwere tše ka bago 19 000 km², gomme ke ye nngwe ya ditshepedišo tše bohlokwa tša meetse ka gare ga Lefelo la Taolo ya Meetse la Limpopo.<ref name=":2">{{cite web |title=Ramsar Sites Information Service: Nylsvley Nature Reserve |url=https://rsis.ramsar.org/}}</ref>
'''Makala a noka'''
Dinoka tše mmalwa le melapo ya meetse di tšhela meetse a tšona ka Nokeng ya Mogalakwena. Tše dingwe tša tšona ke:<ref name=":0" />
Noka ya Nyl
Noka ya Sterk
Noka ya Dorps
Noka ya Mothlakole
Noka ya Matlalane
Noka ya Seepabana
Noka ya Klein Mogalakwena
Noka ya Pholotsi
'''Matamo'''
Go na le matamo a mmalwa ao a lego ka gare ga tshepedišo ya noka ya Mogalakwena. Matamo a bohlokwa a akaretša:<ref name=":1" />
Letamo la Glen Alpine
Letamo la Doorndraai
Letamo la Combrink
Letamo la Donkerpoort
Matamo a thuša ka kabo ya meetse, temo le taolo ya methopo ya meetse tikologong ye.<ref name=":0" />
'''Tikologo le diphoofolo tša naga'''
Noka ya Mogalakwena e thekga mehuta ye mentši ya diphedi le tikologo ya tlhago. Lefelo la meetse a mantši la Nyl, leo e lego karolo ya karolo ya godimo ya noka, le tsebja ka bohlokwa bja lona bja go šireletša dinonyana tše dintši tša meetse.<ref name=":1" />
Noka ye gape e na le bohlokwa go diphoofolo tša naga, go akaretša le dikubu tšeo di hwetšwago dikarolong tša tshepedišo ya Noka ya Limpopo.<ref name=":0" />
'''Bohlokwa bja setšo le histori'''
Noka ya Mogalakwena e na le bohlokwa bja setšo go ditšhaba tšeo di dulago tikologong ya yona. Lefelo la Mogalakwena e bile legae la ditšhaba tša Afrika tše di fapanego, go akaretša le Bapedi le ditšhaba tše dingwe tšeo di bego di ithekgile ka naga le methopo ya meetse bakeng sa bophelo bja tšona.<ref name=":2" />
'''Ditlhohlo tša meetse'''
Noka ya Mogalakwena e lebeletšana le diphetogo tša palo ya meetse ka lebaka la maemo a boso bja go oma ao a hwetšwago Limpopo. Nakong ya komelelo, dikarolo tše dingwe tša noka di ka ba le meetse a mannyane, e lego seo se ka amago batho, temo le diruiwa tšeo di ithekgilego ka noka ye.<ref name=":0" />
Bona gape
Noka ya Limpopo
Lefelo la Taolo ya Meetse la Limpopo
Noka ya Nyl
Mmasepala wa Selete wa Mogalakwena
Lenaneo la dinoka tša Afrika Borwa
<ref>Department of Water and Sanitation. "Limpopo Water Management Area." https://www.dws.gov.za/</ref>
<ref>South African National Biodiversity Institute. "Nylsvley Nature Reserve."</ref>
<ref>Ramsar Sites Information Service. "Nylsvley Nature Reserve."</ref>
hzz400c1b4r26mm3tly3v8gd39yuavp
*Draft 5
0
13990
55479
2026-08-19T13:59:38Z
Mhanimhani
8377
Tlhodile letlakala ka 'Lebati [[Seswantšho:Heiligengrabe, Kloster Stift zum Heiligengrabe, Abtei, Treppenturm -- 2017 -- 9941-7.jpg|thumb|631x631px]] '''Lebati''' ke phanele goba lepheko leo le [[khupetšago]] lebati la leboto goba lebati leo le diretšwego go dumelela batho go tsena goba go ba thibela go tšwa.<ref>{{Cite web |date=2025-05-17 |title=What Is a Door? Types, Advantages, and Best Locations - Civil Tutorials |url=https://civiltutorials.com/what-is-a-door/ |access-date=2026-...'
55479
wikitext
text/x-wiki
Lebati
[[Seswantšho:Heiligengrabe, Kloster Stift zum Heiligengrabe, Abtei, Treppenturm -- 2017 -- 9941-7.jpg|thumb|631x631px]]
'''Lebati''' ke phanele goba lepheko leo le [[khupetšago]] lebati la leboto goba lebati leo le diretšwego go dumelela batho go tsena goba go ba thibela go tšwa.<ref>{{Cite web |date=2025-05-17 |title=What Is a Door? Types, Advantages, and Best Locations - Civil Tutorials |url=https://civiltutorials.com/what-is-a-door/ |access-date=2026-08-19 |language=en-US}}</ref>
Ke ye nngwe ya dikarolo tše di tlwaelegilego tša meago le difatanaga. Mabati a go dumelela go sepela magareng ga mafelo eupša a ka tswalelwa go thibela batho go tšwa ka ntle. Ba go fa sephiri ka go aroganya mafelo a go fapafapana. Mabati a ka notlelwa go thibela go tsena le go utswa go sa nyakegego. Di šireletša bokagare go maemo a boso a go swana le pula, phefo le diphetogo tša [[themperetšha]]. Taolo ya modumo le seetša. Mabati a thuša go laola bokaakang bja lešata le seetša magareng ga sekgoba.<ref>{{Cite web |date=2022-07-28 |title=Types of Door {{!}} Functions of Door and Importance of Doors |url=https://expertcivil.com/types-of-door/ |access-date=2026-08-19 |language=en-US}}</ref>
Ditlabakelo tše di dirišitšwego
Dikota: Gantši e šomišwa ka gare le ka ntle.
Tshipi: Tšhipi goba aluminium bakeng sa mabati a tiilego, a go ya go ile, ao gantši a bonwago meagong ya kgwebo.
Galase: e oketsa sedi, ka tlwaelo e [[kopanywa]] le sebopego sa sengwalwa.
Mehuta ya dikgoro <ref>{{Cite web |last=Wren |first=Clara |date=2026-03-05 |title=40+ Different Types of Doors With Names and Pictures |url=https://www.vocabineer.com/types-of-doors/ |access-date=2026-08-19 |website=Vocabineer |language=en-US}}</ref>
''Hinged Doors'': Mohuta wo o tlwaelegilego kudu, o kgomareditšwe ka foreimi ka dihinges gore di bulege goba di tswaletšwe.
Mapheko a go šireletša: Sepela ka thoko go bapa le tsela, gantšhi e šomišwa go dira diphapoši goba mathudi.
Mabati a go phuthega: a phuthega ka bonnyane ge a bolega.
Mabati a go dikologa: Dikologa ntlha ya bogareng, yeo e tlwaelegilego meagong ye megolo ya setšhaba go thuša ka taolo ya tlelaemete.
Mabati a go itiriša: Bula le go tswalela ka disensara tšeo gantši di bonwago ka [[mabenkeleng]] le dipetlele.
''Flush Doors: Smooth, flat surfaces without panels or moldings.''
== Ditšhupetšo ==
<references />
[[Setensele:Ntlo]]
[[Setensele:Kheya]]
fcy35xtaartsrisdzdkg6mf9ifbplim