Wikipedia nsowiki https://nso.wikipedia.org/wiki/Letlakala_la_pele MediaWiki 1.47.0-wmf.17 first-letter Media Special Bolediša Mošomi Boledišana le Mošomi Wikipedia Dipolelo tša Wikipedia Seswantšho Poledišano ya Seswantšho MediaWiki Poledišano ya MediaWiki Template Poledišano ya Template Thušo Poledišano ya Thušo Setensele Poledišano ya Setensele TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk Lenano la mengwagasome 0 6656 55579 55568 2026-08-28T00:56:58Z ~2026-46173-33 8756 55579 wikitext text/x-wiki Letlakala le le laetša '''lenano la [[ngwagasome|mengwagasome]]'''. <center> {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:90%;" ! Ngwagasome !colspan="10"| Ngwagakgolo |- !colspan="11"| [[Ngwagakete 1]] |- ! [[Ngwagakgolo 1]] | [[0s]] || [[10s]] || [[20s]] || [[30s]] || [[40s]] || [[50s]] || [[60s]] || [[70s]] || [[80s]] || [[90s]] |- ! [[Ngwagakgolo 2]] | [[100s]] || [[110s]] || [[120s]] || [[130s]] || [[140s]] || [[150s]] || [[160s]] || [[170s]] || [[180s]] || [[190s]] |- ! [[Ngwagakgolo 3]] | [[200s]] || [[210s]] || [[220s]] || [[230s]] || [[240s]] || [[250s]] || [[260s]] || [[270s]] || [[280s]] || [[290s]] |- ! [[Ngwagakgolo 4]] | [[300s]] || [[310s]] || [[320s]] || [[330s]] || [[340s]] || [[350s]] || [[360s]] || [[370s]] || [[380s]] || [[390s]] |- ! [[Ngwagakgolo 5]] | [[400s]] || [[410s]] || [[420s]] || [[430s]] || [[440s]] || [[450s]] || [[460s]] || [[470s]] || [[480s]] || [[490s]] |- ! [[Ngwagakgolo 6]] | [[500s]] || [[510s]] || [[520s]] || [[530s]] || [[540s]] || [[550s]] || [[560s]] || [[570s]] || [[580s]] || [[590s]] |- ! [[Ngwagakgolo 7]] | [[600s]] || [[610s]] || [[620s]] || [[630s]] || [[640s]] || [[650s]] || [[660s]] || [[670s]] || [[680s]] || [[690s]] |- ! [[Ngwagakgolo 8]] | [[700s]] || [[710s]] || [[720s]] || [[730s]] || [[740s]] || [[750s]] || [[760s]] || [[770s]] || [[780s]] || [[790s]] |- ! [[Ngwagakgolo 9]] | [[800s]] || [[810s]] || [[820s]] || [[830s]] || [[840s]] || [[850s]] || [[860s]] || [[870s]] || [[880s]] || [[890s]] |- ! [[Ngwagakgolo 10]] | [[900s]] || [[910s]] || [[920s]] || [[930s]] || [[940s]] || [[950s]] || [[960s]] || [[970s]] || [[980s]] || [[990s]] |- !colspan="11"| [[Ngwagakete 2]] |- ! [[Ngwagakgolo 11]] | [[1000s]] || [[1010s]] || [[1020s]] || [[1030s]] || [[1040s]] || [[1050s]] || [[1060s]] || [[1070s]] || [[1080s]] || [[1090s]] |- ! [[Ngwagakgolo 12]] | [[1100s]] || [[1110s]] || [[1120s]] || [[1130s]] || [[1140s]] || [[1150s]] || [[1160s]] || [[1170s]] || [[1180s]] || [[1190s]] |- ! [[Ngwagakgolo 13]] | [[1200s]] || [[1210s]] || [[1220s]] || [[1230s]] || [[1240s]] || [[1250s]] || [[1260s]] || [[1270s]] || [[1280s]] || [[1290s]] |- ! [[Ngwagakgolo 14]] | [[1300s]] || [[1310s]] || [[1320s]] || [[1330s]] || [[1340s]] || [[1350s]] || [[1360s]] || [[1370s]] || [[1380s]] || [[1390s]] |- ! [[Ngwagakgolo 15]] | [[1400s]] || [[1410s]] || [[1420s]] || [[1430s]] || [[1440s]] || [[1450s]] || [[1460s]] || [[1470s]] || [[1480s]] || [[1490s]] |- ! [[Ngwagakgolo 16]] | [[1500s]] || [[1510s]] || [[1520s]] || [[1530s]] || [[1540s]] || [[1550s]] || [[1560s]] || [[1570s]] || [[1580s]] || [[1590s]] |- ! [[Ngwagakgolo 17]] | [[1600s]] || [[1610s]] || [[1620s]] || [[1630s]] || [[1640s]] || [[1650s]] || [[1660s]] || [[1670s]] || [[1680s]] || [[1690s]] |- ! [[Ngwagakgolo 18]] | [[1700s]] || [[1710s]] || [[1720s]] || [[1730s]] || [[1740s]] || [[1750s]] || [[1760s]] || [[1770s]] || [[1780s]] || [[1790s]] |- ! [[Ngwagakgolo 19]] | [[1800s]] || [[1810s]] || [[1820s]] || [[1830s]] || [[1840s]] || [[1850s]] || [[1860s]] || [[1870s]] || [[1880s]] || [[1890s]] |- ! [[Ngwagakgolo 20]] | [[1900s]] || [[1910s]] || [[1920s]] || [[1930s]] || [[1940s]] || [[1950s]] || [[1960s]] || [[1970s]] || [[1980s]] || [[1990s]] |- !colspan="11"| [[Ngwagakete 3]] |- ! [[Ngwagakgolo 21]] | [[2000s]] || [[2010s]] || '''[[2020s]]''' || [[2030s]] || [[2040s]] || [[2050s]] || [[2060s]] || [[2070s]] || [[2080s]] || [[2090s]] |- ! [[Ngwagakgolo 22]] | [[2100s]] || [[2110s]] || [[2120s]] || [[2130s]] || [[2140s]] || [[2150s]] || [[2160s]] || [[2170s]] || [[2180s]] || [[2190s]] |} </center> [[Setensele:Ngwaga]] [[Setensele:Ngwagasome]] jzs7e86d16v6sbj7wiih0det61g1g26 Bokamoso 0 14028 55573 2026-08-27T12:01:42Z Nompumelelo.S29 8767 Bokamoso 55573 wikitext text/x-wiki == Go aga bokamoso bjo bo botse. == [[Seswantšho:Old book bindings.jpg|left|thumb|Bokamoso]] '''Bokamoso''' ba rena bo ithekgile ka dipheto tšeo re di tšeago lehono, ka moka rea tseba gore thuto ke lesedi eupša a se rena ka moka bao re tlo tšwellago bophelong ka lebaka la thuto e le nnoši.<ref>https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/bright-future</ref> Dilo tše bohlokwa kudu ke maikemišetšo le go šoma ka that le go ikana go re phethagatše ditoro tša rena, tšeo di refago tshepo ya gore re tloba le bokamoso bja go phadima. Go ithuta go re thuša go hwetša mabokgoni a mafsa le go re bulela menyako. [[Seswantšho:Rockville High School main entrance Rockville MD MCPS 2021-07-03 100343 1 crop.jpg|thumb|lefelo la goithuta]] '''Thuto''' e rakola karolo e kgolo kudu go re bulela mabaka a mešomo, ka ge bathwapi ba nyaka bašumi ba go rutega ka ge seo se o ketša tšentšho mošomong, efela go hloka thuto ya ka phapošing a go re bophelo bo fedile goba go re re kasebe le bokamoso bja go kganya.<ref>https://www.education.com/</ref> Bontšhi bja batho ba atlega bophelong ka mešomo ya matsogo,kgwebo-nnyane le go rekiša dilo tša go fapana. Selo sa bohlokwa ke gore motho a be le maikemišetšo, ponelo pele le go fišagalela go itirela dikgebolo bophelong. [[Seswantšho:Hardwork untill Sunset.jpg|left|thumb|Go šoma ka thata]] '''Go''' hwetša bokamoso ba go phadima go nyaka ge motho a nale bokgoni bja go šomiša mašeleng ga botse le go beakanya goba go rulaganya ditšhelete tša lapa ka pele ga nako e fa maikutlo a go tšhireletšega bakeng sa nako ye esatlago.<ref>https://www.psychologytoday.com/us/blog/click-here-for-happiness/201901/what-is-well-being-definition-types-and-well-being-skills</ref> Ka godimo ga thuto , bophelo bjo bo botse bja mmele le monagano go bohlokwa go feta dilo tšohle tšeo di re thušago go phetagatša ditoro tša rena. Re hwetša maatla le ponelo pele yeo e hlokegago gore re tšwele bophelong le gore re kgone go lebellana le mathata '''Re''' swanetše go kgonthišiša gore re hwetša thekgo yeo itiilego ya makgonthe le kamano ya setšhaba.<ref>https://www.merriam-webster.com/thesaurus/dedication</ref> Ge re aga mananeo a thekgo ebile re hlohleletšana, re bula ditsela gore bao ba tlago ka morago ga rena ba hwetše dilo bonolo. Bokamoso bja go kganya bo hlama ke thuto, mabokgoni, maitshwaro a mabotse le tšetello ya ekonomi. Ge rele bohlale ebile re tšea maikarabelo go dipheto tšeo re ditšeago lehono tša go hlalefa re dira gore dilo dibe bonolo go bao barelatelago ga mmogo le go rena. == Tšhupetši == <references /> 9xaghlhkes6oghbty76mimy6osx7xd3 Mohlagase magaeng 0 14029 55574 2026-08-27T12:03:44Z Msmakgatos 8765 Tlhodile letlakala ka '== '''Mohlagase''' == '''Mohlagase''' ke hloba boroko motseng. ba dudi ka moka ba lla . sale o tsamanya ka covid esale di level 4 go toga mmowe re sa sokola. ka naka yacovid rebe re tseba gore mmoso wa rena otlageledtse ge goetla ga teko ya malatla.eupsa dilo sa se tsa loka go tloga mola. mo ke tshwago gona mohlagaswe oile wa gona goboya ka morago ga mengwaga ye me pedi.thba ye ile ya tswenya dilo tse dintsi le go feta. maphelo a batho a ile ga fetoga le go feta.<...' 55574 wikitext text/x-wiki == '''Mohlagase''' == '''Mohlagase''' ke hloba boroko motseng. ba dudi ka moka ba lla . sale o tsamanya ka covid esale di level 4 go toga mmowe re sa sokola. ka naka yacovid rebe re tseba gore mmoso wa rena otlageledtse ge goetla ga teko ya malatla.eupsa dilo sa se tsa loka go tloga mola. mo ke tshwago gona mohlagaswe oile wa gona goboya ka morago ga mengwaga ye me pedi.thba ye ile ya tswenya dilo tse dintsi le go feta. maphelo a batho a ile ga fetoga le go feta.<ref>[https://energypedia.info/wiki/Economic_Impact_of_Energy_Access_on_Individuals_and_the_Community Economic Impact of Energy Access on Individuals and the Community - energypedia]</ref> <gallery mode="nolines"> Seswantšho:Rostock Power Station, SW view.jpg </gallery>'''Barutwana''' ba be ba phalelwa ke go ngwala mesomo ya bona ya sekolo ge ba fihla gae ge letstasi le diketse. Ba be ba palelwa le go hwetsa di resose tsa maleba sekolong ka ge ne ba sa gona go printa di atikile. Batho ba goba le dikgwebo bona ne ba tsenetse. Ditsidifatsi dibe di sa bereke gomme di nama le di isekirimi dibe di tologa. Di koledirinki le tsona dibe di tonya. Bo ragwebo ba ile ba la tlagelo le go feta. Baswa bao ne ba bereka go hlatswa di koloi ba be ba feletse ke mesomo ka gore metshene ya bona ya go hlatswa ebe esena mohlagase. <ref>[https://papers.iafor.org/wp-content/uploads/papers/pce2024/PCE2024_80797.pdf PCE2024_80797.pdf]</ref> '''Thaba''' ye ya mohlagase ebe le tlhopa boroko le go feta ka gae bogodu ka gae batho ne ba leka go ke batho babe ba leka go ke pedisa. Hlokego ya mohlagase ebe e dira batho ba dire dilo tsa go tswa tseleng gore babe le dijo tafoleng bosego . Batho bao ba bego ba boya mesomo lesatsi le swibetse ne bale kotsing ka ga baswa ne ba ba emela go ba utswetsa ditshelee e tseo ne ba diswere bosego. mphakathi ne ole kotseng ka baka la go hloka mohlagase.[https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0324134 .]<ref>[https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0324134 Does darkness increase the risk of certain types of crime? A registered report article | PLOS One]</ref> == '''DITSHIPUTSI''' == <references /> m44aga4d6fc3pg1evxb6plpzq05y395 Phaka ya Setšhaba ya Yellowstone 0 14030 55575 2026-08-27T17:37:55Z Nompumelelo mtjale 8348 Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1370278645|Yellowstone National Park]]" 55575 wikitext text/x-wiki tshepidišo le taolo ya lefelo la go ithabiša mathomong di be di wela ka tlase ga taolo ya Lefap ha la tša ka Gare ga United States, Mongodi wa mathomo wa tša ka Gare go hlokomela phaka yeo e be e le Columbus Delano. Lege go le bjalo mafelelong Mašole a United States a ile a laelwa gore a hlokomele taolo ya Yellowstone mengwaga ye masometharo magareng ga ngwaga wa 1886 le 1916. Ka 1917, taolo ya phaka e ile ya fetišetšwa go Tirelo ya Phaka ya Setšhaba, yeo e bego e hlotšwe ngwageng o fetilego. Dibopego tše makgolo di agilwe gomme di šireleditšwe ka baka la bohlokwa bja tšona bja tša meago le bja histori, gomme banyakišiši ba hlahlobile mafelo ao a fetago sekete se tee sa boepi bja marope a setlogo . [[Setensele:Coordinates on Wikidata]] e77bj1j1lvyifyhoqwssgt6sxnmimb4 55576 55575 2026-08-27T18:36:53Z Nompumelelo mtjale 8348 not complete 55576 wikitext text/x-wiki tshepidišo le taolo ya lefelo la go ithabiša mathomong di be di wela ka tlase ga taolo ya Lefap ha la tša ka Gare ga United States, Mongodi wa mathomo wa tša ka Gare go hlokomela phaka yeo e be e le Columbus Delano. Lege go le bjalo mafelelong Mašole a United States a ile a laelwa gore a hlokomele taolo ya Yellowstone mengwaga ye masometharo magareng ga ngwaga wa 1886 le 1916. Ka 1917, taolo ya phaka e ile ya fetišetšwa go Tirelo ya Phaka ya Setšhaba, yeo e bego e hlotšwe ngwageng o fetilego. Dibopego tše makgolo di agilwe gomme di šireleditšwe ka baka la bohlokwa bja tšona bja tša meago le bja histori, gomme banyakišiši ba hlahlobile mafelo ao a fetago sekete se tee sa boepi bja marope a setlogo . [[Setensele:Coordinates on Wikidata]] a8s1kj4qhutce4z9qkuyph5mihcqzqz Mošomi:Kakamas14/Draft 4 2 14031 55577 2026-08-27T21:59:46Z Kakamas14 8370 new edits 55577 wikitext text/x-wiki Bolwetši bja pelo '''Bolwetši bja pelo''' ke maemo ao pelo e sa šomego gabotse, gomme a ka ama bokgoni bja pelo bja go pompa madi mmeleng. Mohuta wo o tlwaelegilego kudu bja bolwetši bja pelo ke bolwetši bja methapo ya pelo. Madi a rwala [[oksitšene]] le dimatlafatši tšeo ditho tsa mmele did di hlokago gore di šome gabotse.<ref>{{Cite web |last=CDC |date=2026-05-13 |title=About Heart Disease |url=https://www.cdc.gov/heart-disease/about/index.html |access-date=2026-08-27 |website=Heart Disease |language=en-us}}</ref> Bolwetši bja pelo bo direga ge methapo yeo išago madi pelong e thibana goba e sesefala. Se se ka dira gore pelo e hwetše madi le oksitšene tše di fapanego goba tše di sa lekanego. Go na le go hlaselwa ke bolwetše bja pelo seo se ka hlolwa ke ge phallo ya madi go ya karalong ya pelo e thibana. Ke boemo bja tšhoganetšo bja bongaka, gomme bonyaka thušo ka pela. Ge madi a gatelela maboto a methapo ya madi ka maatla nako e telele, pelo e gapeletšega go šoma ka thata.<ref>{{Citation|title=Category:Heart diseases|date=2026-07-19|work=Wikipedia|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Category:Heart_diseases&oldid=1364918355|access-date=2026-08-27|language=en}}</ref> Ge e sa laolwe, e ka oketša kotsi ya bolwetši bja pelo. Se se direga ge pelo e sa kgone go [[pompa]] madi ka mo go lekanego go fihlelela dinyakwa tša mmele. Pelo e ka betha ka lebelo kudu, ka go nanya kudu goba ka mokgwa wo o sa tlwaelegago. Di valve di thuša madi go sepela ka lehlakoreng le nepagetšego ka pelong. Ge di senyega, pelo e ka palelwa ke go sepediša madi gabotse. [[Seswantšho:Coronary heart disease-atherosclerosis.PNG|thumb|389x389px|Bolwetši bja pelo bo kotsi kudu.]] Masao ao a ka bonagalago ke a, go hema ka bothata goba boima, go lapa ka pela, go tsefola goba go [[idibala]], ge pelo e betha ka lebelo goba ka tsela ye e sa tlwaelegago le go ruruga maoto. Go na le dilo tšeo di ka bakago goba tša oketša kotsi ya bolwetši bja pelo. Ya mathomo ke kgatelelo ya godimo ya madi, Cholesterol e ntši mo mading, go kgoga motsoko, go se dire boitšhidullo bja mmele, go ba le boima bja mmele bjo bo feteletšego, go ja dijo tšeo di nago le letswai, makhura le swikiri e ntši, go nwa bjala ka mo go feteletšego, bolwetši bja swikiri, [[botšofadi]], histori ya bolwetši bja pelo ka lapeng la kgatelelo ya monagano ya nako e telele.<ref>{{Cite web |title=Cardiovascular diseases (CVDs) |url=https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/cardiovascular-diseases-(cvds) |access-date=2026-08-27 |website=www.who.int |language=en}}</ref> Kotsi ye ya bolwetši bja pelo e ka fokotšwa ka go ja dijo tše di lekanego, tšeo di nago le merogo, dienywa le dithoro, wa fokotša letswai, makhura le swikiri e ntšhi. Go Itšhidulla mmele ka mehla, tlogela go kgoga, laola kgatelelo ya madi le cholesterol obe o laole bolwetši bja [[swikiri]] ge o na le bjona.<ref>{{Cite web |title=Heart Diseases |url=https://medlineplus.gov/heartdiseases.html |access-date=2026-08-27 |website=medlineplus.gov |publisher=National Library of Medicine}}</ref> Boloka boima bja mmele bjo bo phetšego gabotse le go lekola bophelo bja pelo ka mehla. Bolwetši bja pelo bo akaretša maemo ao a kgomago pelo goba methapo ya madi. Bo ka ba kotsi, eupša mehuta e mentši ya dikotsi tša bolwetši bja pelo e ka fokotšwa ka bophelo bjo bobotse, go lekola maemo a mmele le go hwetša thušo ya bongaka ka nako.<ref>{{Cite web |last=Jan 10 |first=Last Reviewed: |last2=2024 |title=What Is Cardiovascular Disease? |url=https://www.heart.org/en/health-topics/consumer-healthcare/what-is-cardiovascular-disease |access-date=2026-08-27 |website=www.heart.org |language=en}}</ref> == Ditšhupetšo == <references /> [[Setensele:Maphelo]] [[Setensele:Go akola]] 2w2nqyqa1261dcexzbimk0573dxjp22 Bolwetsi bja pelo 0 14032 55578 2026-08-27T22:05:12Z Kakamas14 8370 edits 55578 wikitext text/x-wiki Bolwetši bja pelo '''Bolwetši bja pelo''' ke maemo ao pelo e sa šomego gabotse, gomme a ka ama bokgoni bja pelo bja go pompa madi mmeleng. Mohuta wo o tlwaelegilego kudu bja bolwetši bja pelo ke bolwetši bja methapo ya pelo. Madi a rwala [[oksitšene]] le dimatlafatši tšeo ditho tsa mmele did di hlokago gore di šome gabotse.<ref>{{Cite web |last=CDC |date=2026-05-13 |title=About Heart Disease |url=https://www.cdc.gov/heart-disease/about/index.html |access-date=2026-08-27 |website=Heart Disease |language=en-us}}</ref> Bolwetši bja pelo bo direga ge methapo yeo išago madi pelong e thibana goba e sesefala. Se se ka dira gore pelo e hwetše madi le oksitšene tše di fapanego goba tše di sa lekanego. Go na le go hlaselwa ke bolwetše bja pelo seo se ka hlolwa ke ge phallo ya madi go ya karalong ya pelo e thibana. Ke boemo bja tšhoganetšo bja bongaka, gomme bonyaka thušo ka pela. Ge madi a gatelela maboto a methapo ya madi ka maatla nako e telele, pelo e gapeletšega go šoma ka thata.<ref>{{Citation|title=Category:Heart diseases|date=2026-07-19|work=Wikipedia|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Category:Heart_diseases&oldid=1364918355|access-date=2026-08-27|language=en}}</ref> Ge e sa laolwe, e ka oketša kotsi ya bolwetši bja pelo. Se se direga ge pelo e sa kgone go [[pompa]] madi ka mo go lekanego go fihlelela dinyakwa tša mmele. Pelo e ka betha ka lebelo kudu, ka go nanya kudu goba ka mokgwa wo o sa tlwaelegago. Di valve di thuša madi go sepela ka lehlakoreng le nepagetšego ka pelong. Ge di senyega, pelo e ka palelwa ke go sepediša madi gabotse. [[Seswantšho:Coronary_heart_disease-atherosclerosis.PNG|thumb|389x389px|Bolwetši bja pelo bo kotsi kudu.]] Masao ao a ka bonagalago ke a, go hema ka bothata goba boima, go lapa ka pela, go tsefola goba go [[idibala]], ge pelo e betha ka lebelo goba ka tsela ye e sa tlwaelegago le go ruruga maoto. Go na le dilo tšeo di ka bakago goba tša oketša kotsi ya bolwetši bja pelo. Ya mathomo ke kgatelelo ya godimo ya madi, Cholesterol e ntši mo mading, go kgoga motsoko, go se dire boitšhidullo bja mmele, go ba le boima bja mmele bjo bo feteletšego, go ja dijo tšeo di nago le letswai, makhura le swikiri e ntši, go nwa bjala ka mo go feteletšego, bolwetši bja swikiri, [[botšofadi]], histori ya bolwetši bja pelo ka lapeng la kgatelelo ya monagano ya nako e telele.<ref>{{Cite web |title=Cardiovascular diseases (CVDs) |url=https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/cardiovascular-diseases-(cvds) |access-date=2026-08-27 |website=www.who.int |language=en}}</ref> Kotsi ye ya bolwetši bja pelo e ka fokotšwa ka go ja dijo tše di lekanego, tšeo di nago le merogo, dienywa le dithoro, wa fokotša letswai, makhura le swikiri e ntšhi. Go Itšhidulla mmele ka mehla, tlogela go kgoga, laola kgatelelo ya madi le cholesterol obe o laole bolwetši bja [[swikiri]] ge o na le bjona.<ref>{{Cite web |title=Heart Diseases |url=https://medlineplus.gov/heartdiseases.html |access-date=2026-08-27 |website=medlineplus.gov |publisher=National Library of Medicine}}</ref> Boloka boima bja mmele bjo bo phetšego gabotse le go lekola bophelo bja pelo ka mehla. Bolwetši bja pelo bo akaretša maemo ao a kgomago pelo goba methapo ya madi. Bo ka ba kotsi, eupša mehuta e mentši ya dikotsi tša bolwetši bja pelo e ka fokotšwa ka bophelo bjo bobotse, go lekola maemo a mmele le go hwetša thušo ya bongaka ka nako.<ref>{{Cite web |last=Jan 10 |first=Last Reviewed: |last2=2024 |title=What Is Cardiovascular Disease? |url=https://www.heart.org/en/health-topics/consumer-healthcare/what-is-cardiovascular-disease |access-date=2026-08-27 |website=www.heart.org |language=en}}</ref> == Ditšhupetšo == <references /> 79yi2yhvbrndw7l36o8rho07kg3j68t