Wikipedia nywiki https://ny.wikipedia.org/wiki/Tsamba_Lalikulu MediaWiki 1.47.0-wmf.17 first-letter Media Special Talk User User talk Wikipedia Wikipedia talk File File talk MediaWiki MediaWiki talk Template Template talk Help Help talk Category Category talk TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk Hakainde Hichilema 0 6498 71927 71692 2026-08-29T08:44:40Z Icem4k 5186 71927 wikitext text/x-wiki {{Infobox officeholder | honorific_prefix = [[His Excellency]] | name = Hakainde Hichilema | image = Hakainde Hichilema in Japan on February 6, 2025 (cropped).jpg | caption = Hichilema in 2025 | office = 7th [[President of Zambia]] | vicepresident = [[Mutale Nalumango]] | term_start = 24 August 2021 | term_end = | succeeding = | predecessor = [[Edgar Lungu]] | successor = | succeeding2 = | predecessor2 = | successor2 = | birth_date = {{birth date and age|df=y|1962|6|4}} | birth_place = Hachipona, [[Northern Rhodesia]], [[Federation of Rhodesia and Nyasaland]] (now [[Monze District]], Zambia) | death_date = | death_place = | party = [[United Party for National Development]] | spouse = {{marriage|[[Mutinta Hichilema]]|1988}} | children = 3 | education = [[University of Zambia]] ([[Bachelor of Arts|BA]])<br>[[University of Birmingham]] ([[Master of Business Administration|MBA]]) }} '''Hakainde Hichilema''' (wobadwa pa 4 June 1962) ndi wochita bizinesi waku Zambia komanso wandale yemwe wakhala Purezidenti wa United Party for National Development, chipani chotsutsa, kuyambira 2006. Ndiwosankhidwa kukhala purezidenti, atapikisana nawo kasanu ndikutaya zonse: mu [[Chisankho chachikulu cha 2006 mu Zambia|2006]], [[Chisankho chachikulu cha 2008 mu Zambia|2008]], [[Chisankho chachikulu cha 2011 mu Zambia|2011]], [[Chisankho chachikulu cha 2015 mu Zambia|2015]] ndi [[Chisankho chachikulu cha 2016 mu Zambia|2016]]. Asanasankhidwe, a Hichilema anali mdani wamkulu wa a Edgar Lungu, Purezidenti wa Zambia kuyambira 2015 mpaka 2021. Pa 11 Epulo 2017, Hichilema adamangidwa ndikuimbidwa mlandu woukira boma, lingaliro lomwe Lungu adamuwona ngati chosaloledwa kuti atseke mlandu wotsutsana ndi ndale. Kumangidwa ndi mlanduwu kudatsutsidwa kwambiri, ndikuchita ziwonetsero ku Zambia komanso kunja, kufuna kuti Hichilema amasulidwe ndikudzudzula ulamuliro wochuluka wa ulamuliro wa Lungu. Hichilema adatulutsidwa m'ndende pa 16 August 2017, ndipo mlandu woukira boma udachotsedwa. == Moyo woyambirira komanso ntchito == Hichilema adabadwira m'mudzi m'boma la Monze ku Zambia lero. Analandira maphunziro oti akaphunzire ku Yunivesite ya Zambia ndipo anamaliza maphunziro awo mu 1986 ndi digiri ya bachelor ku Economics and Business Administration. Pambuyo pake adachita MBA ku Finance ndi Business Strategy ku University of Birmingham ku [[United Kingdom]] .<ref>{{cite web|url=http://hh-zambia.com/about/|title=Biography: Hakainde Hichilema|website=www.hh-zambia.com|access-date=23 January 2015|archive-date=23 January 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150123050341/http://hh-zambia.com/about/|url-status=dead}}</ref> Adakhala ngati wamkulu wa Coopers komanso Lybrand Zambia (1994-1998) komanso Grant Thornton Zambia (1998-2006).<ref name="cv">{{cite news|date=19 September 2008|title=HH's curriculum vitae|url=http://www.lusakatimes.com/2008/09/19/hhs-curriculum-vitae/|newspaper=Lusaka Times|access-date=23 January 2015|archive-date=16 December 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20141216013909/http://www.lusakatimes.com/2008/09/19/hhs-curriculum-vitae/|url-status=dead}}</ref> Hichilema ndi membala wachipani chotsutsa cha [[United Party for National Development]], chipani chandale. Kutsatira kumwalira kwa Anderson Mazoka mu 2006, adasankhidwa kukhala Purezidenti watsopano wachipanichi. Adagwiranso ntchito ngati mtsogoleri wa [[United Democratic Alliance]] (UDA), mgwirizano wazipani zitatu zotsutsa. Mu zisankho za 2006, Hichilema adasankhidwa kukhala UDA ndipo adalimbana ndi Purezidenti wamtsogolo [[Levy Mwanawasa]] wa phungu wa [[Movement for Multiparty Democracy]] and [[Patriotic Front]] [[Michael Sata]]. Adalandira kuvomerezedwa ndi Purezidenti wakale [[Kenneth Kaunda]]. Zisankho zidachitika pa 28 Seputembara 2006 ndipo Hichilema adatenga malo achitatu ndi pafupifupi 25% ya mavoti. Hichilema adakhala ngati phungu wa UPND pachisankho cha 2008, chomwe chidayitanidwa atamwalira Purezidenti Levy Mwanawasa.<ref>[http://news.xinhuanet.com/english/2008-09/10/content_9890454.htm "Zambia to hold presidential by-election on Oct.30"], Xinhua, 10 September 2008.</ref> Adabwera wachitatu ndi mavoti 19.7%. Mu Juni 2009, chipani cha Hichilema, UPND, chidapanga mgwirizano ndi a Patriotic Front (PF) a Michael Sata kuti apikisane nawo pachisankho cha 2011. Komabe, kukayikakayika kwa wopikisana nawo, kusakhulupirirana kwakukulu komanso kunenezedwa kuti ndi amitundu yonse kunapangitsa kuti mgwirizanowu uwonongeke mu Marichi 2011 == Kumangidwa ndi kuwukira == Hichilema adamangidwa pa 11 Epulo 2017. Usiku wa pa 11 Epulo 2017, apolisi aku Zambia adalowa m'chipinda cha Hichilema kuti akamange mtsogoleri wotsutsa mdzikolo, atalamulidwa ndi boma la Purezidenti Edgar Lungu <ref>[https://web.archive.org/web/20171114150931/https://www.lusakatimes.com/2017/04/23/catholic-bishops-condemn-hh-arrest-say-zambia-is-now-a-dictatorship/ Catholic Bishops condemn HH arrest, say Zambia is now a dictatorship] Lusaka Times</ref><ref name="news24.com">[https://web.archive.org/web/20180815201018/https://www.news24.com/Africa/News/malema-compares-zambia-leader-to-apartheid-rulers-20170730 Malema compares Zambia leader to apartheid rulers] News24</ref><ref>[https://www.bbc.co.uk/news/world-africa-40945825 Mr Lungu, meanwhile, faces accusations of growing authoritarianism.] BBC News</ref> ndipo akuimbidwa mlandu woukira boma atamunamizira kuti waika pachiwopsezo moyo wa purezidenti pambuyo poti woyendetsa ndege akuti akukana kupereka njira kwa amene amayendetsa Lungu,<ref>[https://www.bbc.co.uk/news/world-africa-40945825 Mr Hichilema was arrested in April, accused of endangering the president's life after his motorcade allegedly refused to give way to the one transporting Mr Lungu.] BBC News. 16 August 2017.</ref>mlandu womwe ambiri amawawona ngati cholakwa chochepa pamsewu<ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.com/news/world-africa-40020950|title=Hakainde Hichilema's treason trial puts Zambia at crossroads|date=24 May 2017|via=www.bbc.co.uk}}</ref><ref>[https://www.latimes.com/world/la-fg-zambia-opposition-treason-2017-htmlstory.html The day road rage led to a treason charge in Zambia, as democracy falters in Africa.] LA Times</ref> ndipo palibe amene angakhale chiwembu. Hichilema adatsutsa mwamphamvu mlanduwu, womwe umapereka chiweruzo chachikulu cha chilango cha imfa.<ref>[https://www.bbc.co.uk/news/world-africa-40945825 He and his aides "strongly" denied the charge, which carries a sentence of at least 15 years. Those found guilty can also be sentenced to death.] BBC News. 16 August 2017.</ref> == Utsogoleri == {{Main|Chisankho chachikulu cha 2021 mu Zambia}}Hichilema adapikisana ndi Purezidenti kachitatu pachisankho chomwe chidachitika pa 12 Ogasiti 2021. Wapampando wa komiti yoyendetsa zisankho [[Esau Chulu]] adalengeza kuti adapambana zisankho koyambirira kwa 16 Ogasiti. == Zolemba za kunja == [[Category:1962 kubadwa]] <references /> [[Category:Hakainde Hichilema]] ov1ont80hl90k3kcsd0tul3w1nf83ax ZESCO 0 9258 71926 71885 2026-08-29T00:21:12Z InternetArchiveBot 7777 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 71926 wikitext text/x-wiki '''ZESCO''' (chidule cha ''Zambia Electricity Supply Corporation Limited''') ndi kampani yamagetsi [[ya boma]] ku [[Zambia]]. Ndi kampani yayikulu kwambiri yamagetsi ku Zambia, yomwe imapanga pafupifupi 80% ya magetsi omwe dzikolo limagwiritsa ntchito, ndipo ikuyimira Zambia mu [[Southern African Power Pool]]. == Mbiri == ZESCO idakhazikitsidwa ngati Zambia Electricity Supply Corporation Limited ndi [[Nyumba Yamalamulo ya Zambia]] mu Disembala 1969, kutenga maudindo kuchokera ku maboma angapo ndi mautumiki atatu omwe alipo: Victoria Falls Power Board, Central Electricity Corporation, ndi Northern Electricity Supply Corporation.<ref>{{Tchulani webusaiti |last=Makai |first=Eugene |date=2024-08-26 |title=CHITHUNZI CHA M'MBUYO YOTSATIRA – ZESCO, MBIRI YAKE NDI MPHAMVU YAPANSI |url=https://zambianobserver.com/snapshot-in-history-zesco-its-history-and-the-current-power-situation/ |access-date=2025-03-10 |website=The Zambian Observer |language=en-US}}</ref> ==Operations== Kampaniyi imagwira ntchito ndi [[hydropower|hydropower stations]] zisanu ndi zinayi zokhala ndi mphamvu zokwana 2,217.5 [[Megawatt|MW]] ndi magetsi ang'onoang'ono asanu ndi atatu [[magetsi otenthetsera|malo opangira magetsi otenthetsera]] okhala ndi mphamvu zokwana 11.3 MW, zomwe ndi 2,228.8 MW. Chifukwa cha kusakonza bwino komanso machitidwe osakwanira, mphamvuzi sizikupezeka.<ref>{{cite report |title=Energy Sector Report 2014 |publisher=Energy Regulation Board, Zambia |date=2015 |url=http://www.erb.org.zm/reports/EnergySectorReport2014.pdf |access-date=2026-07-31 |archive-date=2022-01-19 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220119215404/https://www.erb.org.zm/reports/EnergySectorReport2014.pdf |url-status=dead }}</ref> Kampaniyo ilinso ndi kuyendetsa ndikugwiritsa ntchito ma 9,975km a mizere yogawa ndi kutumiza magetsi. ZESCO yapanga mapangano ogulira magetsi ndi makampani achinsinsi omwe ali ndi malo opangira magetsi ku Zambia. Imagula magetsi opangidwa ndikupereka gawo lake mu gridi ya dziko, ndikugulitsanso gawo lalikulu kumayiko oyandikana nawo. GL Africa Energy ikupereka magetsi opitilira 105 MW pa gridi ya dziko lonse motsatira mgwirizano umodzi wotere.<ref>{{Cite news|url=http://allafrica.com/stories/201604291134.html|title=Zambia: Ndola Energy Project ikukula|last=Kangali|first=Chatula|date=2016-04-29|work=The Times of Zambia (Ndola)|access-date=2017-07-07}}</ref> ZESCO ili ndi magawo 40% mu El Sewedy Electric Zambia Limited.<ref>{{Cite web |date=27 Epulo 2022 |title=zesco-receives-2m-dividend-from-el-sewedy-electric |url=https://zambiadispatch.com/economy/zesco-receives-2m-dividend-from-el-sewedy-electric/ |access-date=28 Epulo 2022 |website=zambiadispatch.com }}{{Dead link|date=Ogasiti 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Mu Juni 2022, ZESCO idasaina Pangano la Kupereka Mphamvu Zambiri (BSA) la zaka 13 ndi [[Copperbelt Energy Corporation]] (CEC) Plc, ndi malire a magetsi pansi pa mgwirizano womwe wakhazikitsidwa pa 380 MW. ZESCO inaganiza kuti ipeza ndalama zokwana US$150.0 miliyoni pachaka kuchokera ku mgwirizanowu, zomwe zikutanthauza kuti ndalama zokwana US$2.0 biliyoni pa nthawi yonse ya BSA.<ref>{{Cite web |date=11 Julayi 2022 |title=zesco-to-earn-2bn-from-cec-deal |url=http://www.daily-mail.co.zm/zesco-to-earn-2bn-from-cec-deal/ |url-status=dead |access-date=13 Julayi 2022 |website=daily-mail.co.zm |archive-date=13 Julayi 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220713143715/http://www.daily-mail.co.zm/zesco-to-earn-2bn-from-cec-deal/ }}</ref> Mu Julayi 2022, pa Pa chiwonetsero cha 94th [https://acsz.co.zm/ Agricultural and Commercial] ku [[Lusaka]], mkulu wa ZESCO Victor Mapani adalengeza mapulani okhazikitsa malo ochitira [[Electric vehicle|electric vehicle]] [[EV charging|(EV) charging]] m'dziko lonselo kuti athandizire kusintha kwa ma EV.<ref>{{Cite web |last=Kalonda |first=Fanny |date=30 Julayi 2022 |title=zesco-to-deploy-ev-charging-stations-in-many-towns-mapani |url=https://zambianobserver.com/zesco-to-deploy-ev-charging-stations-in-many-towns-mapani/ |access-date=31 Julayi 2022 |website=zambianobserver.com}}</ref> Mu Novembala 2024, Zambia idakumana ndi [[magetsi|kuzima kwa magetsi] m'dziko lonselo].<ref>{{Cite web |last=Mwarumbwa |first=Danai |date=2024-11-28 |title=Kuchepa kwa magetsi ku Zambia, Zimbabwe |url=https://www.cajnewsafrica.com/2024/11/28/more-power-setbacks-for-zambia-zimbabwe/ |access-date=2025-01-09 |website=CAJ News Africa |language=en-US}}</ref> Mu 2024, ZESCO inanena kuti yataya K5.1 miliyoni chifukwa cha kuwononga zomangamanga, kuphatikizapo K7.46 miliyoni chifukwa cha kuwonongeka kwa katundu mu Disembala yokha.<ref>{{Cite web |title=ZESCO Inanena Kuti Yataya K5.1 Miliyoni Chifukwa cha Kuwononga Zomangamanga |url=https://www.zambiamonitor.com/zesco-reports-k5-1-million-loss-due-to-infrastructure-vandalism/ |access-date=2025-08-11}}</ref> Dzikoli linakumananso ndi kutsika kwa magetsi kwa nthawi yayitali: lonjezo loyamba la Maola asanu ndi awiri a magetsi tsiku lililonse adachepetsedwa kufika pa maola asanu pofika pakati pa chaka cha 2025 pambuyo pa kuzimitsidwa kwa jenereta ya Maamba.<ref>{{Cite news |title=ZESCO yawonjezera kuchepetsedwa kwa magetsi pambuyo pa kuzimitsidwa kwa jenereta ya Maamba |url=https://diggers.news/local/2025/06/25/zesco-increases-load-shedding-by-2-hours-after-shut-down-of-maamba-generator/ |access-date=2025-08-11}}</ref> Pofuna kuthana ndi kusowa kwa magetsi, ZESCO idalamula 100 MW [[Malo Opangira Mphamvu ya Dzuwa a Chisamba|Chisamba Solar Power Chomera]] mu June 2025 ndipo adasaina ma PPA okwana 332 MWp ndi opanga odziyimira pawokha kuti amalizidwe pofika chaka cha 2026.<ref>{{Cite web |title=ZESCO yasayina ma PPA a solar a MWp 332 |url=https://zesco.co.zm/zesco_signs_ppas.php |access-date=2025-08-11 |archive-date=2025-02-19 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250219000210/https://www.zesco.co.zm/zesco_signs_ppas.php |url-status=dead }}</ref> ==Masiteshoni amagetsi== {{Zowonjezera|Mndandanda wa malo opangira magetsi ku Zambia}} *[[Kafue Gorge Lower Power Station|Kafue Gorge Lower]], 750 MW *[[Kafue Gorge Upper Power Station|Kafue Gorge Upper]], 990 MW *[[Kariba Power Station|Kariba North Bank]], 720 MW *[[Kariba Power Station|Kariba North Bank Extension]], 360 MW *[[Victoria Falls Power Station|Victoria Falls]], 108 MW *[[Damu la Itezhi-Tezhi]], 120 MW *[[Maamba|Maamba Collieries Thermal Power Station]], 300 MW ==Zolepheretsa== Gridi ya dziko lonse ku Zambia imafikira madera ena okha mdzikolo. Mwachitsanzo, imathera {{convert|380|km|mi}} kuchokera kudera la Ikelenge lozungulira [[Kalene Hill]] kumpoto chakumadzulo. Pofika mu 2008, ZESCO inalibe mapulani opereka magetsi kudera lakutali chifukwa cha kuchuluka kwa magawo a eni ake. Poyankha, ntchito zina zazing'ono zachinsinsi zakhazikitsidwa, monga jenereta yamagetsi yamadzi ya [[Zengamina]] 700 kW.<ref name=NWZDT>{{cite web |url=http://www.nwzdt.org/?page_id=22 |title=Zengamina Hydro Project |publisher=North West Zambia Development Trust |access-date=2011-12-16 |archive-date=23 Epulo 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220423080555/http://www.nwzdt.org/?page_id=22 |url-status=dead }}</ref> Bungwe Lolamulira Mphamvu lalimbikitsa ndalama zachinsinsi popanga magetsi amadzi chifukwa cha kusowa kwa magetsi.<ref>{{cite journal |url=http://www.erb.org.zm/press/publications/newsletters/NL-2rd-2008.pdf |journal=The Energy Regulator |year=2008 |edition=SECOND |title=ERB Yavomereza Misonkho ya Zengamina |access-date=2011-12-16 |archive-date=2012-04-26 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120426052825/http://www.erb.org.zm/press/publications/newsletters/NL-2rd-2008.pdf |url-status=dead }}</ref> ZESCO yagwirizananso ndi [[Sinohydro|SinoHydro]], kampani yamagetsi yamadzi yoyendetsedwa ndi boma ku China, kuti iwonjezere gridi yamagetsi ya Zambia.<ref name=":43">{{Cite web |last1=Mafa |first1=Charles |last2=Mathiason |first2=Nick |date=26 June 2022 |title=Vuto la Ngongole la Zambia: Momwe Obwereketsa Akunja Alili ndi Mphamvu Zonse Pakubwezeretsa Chuma cha Dziko |url=https://www.financeuncovered.org/stories/zambia-sovereign-debt-crisis-zesco-economic-recovery |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20230922185913/https://www.financeuncovered.org/stories/zambia-sovereign-debt-crisis-zesco-economic-recovery |archive-date=22 Seputembala 2023 |access-date=13 Meyi 2024 |website=Finance Uncovered}}</ref> Gawo limodzi mwa magawo atatu a ngongole za US$9.7 biliyoni ku Zambia ndi ngongole ku China, zomwe zikubweretsa nkhawa kuti dzikolo lidzayenera kupereka ulamuliro wa ZESCO ku China.<ref name=":72">{{Cite web |date=15 Disembala 2018 |title=Zambia Yakana White House Kuti China Ikutenga Mphamvu |url=https://www.reuters.com/article/us-zambia-economy-idUSKBN1OE0LD |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20231108005844/https://www.reuters.com/article/us-zambia-economy-idUSKBN1OE0LD |archive-date=8 Novembala 2023 |access-date=13 Meyi 2024 |agency=Reuters}}</ref> Amos Chanda, wolankhulira Purezidenti wa Zambia, adatsutsa zomwe ananena [[John Bolton|Mlangizi wa Chitetezo cha Dziko la US John Bolton]] mu 2018, ponena kuti ZESCO si chikole cha ngongole ya Zambia ku China.<ref name=":72" /> Komabe, ambiri akutsutsabe machitidwe a ZESCO obwereketsa, ponena kuti ngongole zomwe zikugwirizana nazo ndi chiopsezo chomwe chingachitike ku ulamuliro wa Zambia.<ref name=":43"/> ==Zolemba== [[Category: Makampani osasinthika omwe adakhazikitsidwa mu 1970]] nrlzlevov1gyr9b54kldsoek4wo2m1x Kutsegulira kwachiwiri kwa Hakainde Hichilema 0 9281 71928 2026-08-29T08:45:12Z Icem4k 5186 Created page with "Kuikidwa kwachiwiri kwa [[Hakainde Hichilema]], monga [[Purezidenti wa Zambia]], kudzachitika pa 1 Seputembala 2026, pomwe adzalumbiritsidwa nthawi yake yachiwiri komanso yomaliza, ndipo [[Mutale Nalumango]] akupitiriza kukhala [[Wachiwiri kwa Purezidenti wa Zambia]]. Udzakhala mwambo wa 15 wotsegulira upulezidenti ndipo udzakhala woyamba kuyambira [[Levy Mwanawasa]] mu [[Chisankho chachikulu cha Zambia cha 2006|2006]] pomwe purezidenti wa Zambia yemwe ali pampando adzal..." 71928 wikitext text/x-wiki Kuikidwa kwachiwiri kwa [[Hakainde Hichilema]], monga [[Purezidenti wa Zambia]], kudzachitika pa 1 Seputembala 2026, pomwe adzalumbiritsidwa nthawi yake yachiwiri komanso yomaliza, ndipo [[Mutale Nalumango]] akupitiriza kukhala [[Wachiwiri kwa Purezidenti wa Zambia]]. Udzakhala mwambo wa 15 wotsegulira upulezidenti ndipo udzakhala woyamba kuyambira [[Levy Mwanawasa]] mu [[Chisankho chachikulu cha Zambia cha 2006|2006]] pomwe purezidenti wa Zambia yemwe ali pampando adzalumbiritsidwa kwa nthawi yachiwiri yotsatizana atapambana chisankho china.<ref>{{Cite web |title=Purezidenti wa Zambia walumbiritsidwa |url=https://www.aljazeera.com/news/2006/10/3/zambian-president-sworn-in |access-date=2026-08-23 |website=Al Jazeera |language=en}}</ref> Mwambowu udzachitikira ku [[National Heroes Stadium|Heroes Stadium]] ku [[Lusaka]].<ref>{{Cite web |date=2026-08-25 |title=HH Idzalumbiritsidwa mu Seputembala 1, 2026 |url=https://znbc.co.zm/?p=15135 |access-date=2026-08-26 |website=Zambia National Broadcasting Corporation |language=en}}</ref> == Zolemba == [[Category:Hakainde Hichilema]] nuz2gmg9tgkljt9f2u0o1yonpalyujc